• Dobré ráno.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne nepožiadal žiaden z poslancov.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (tlač 520).

    Prosím pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Jána Kubiša, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Keďže pána ministra tu nemáme, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Lisabonskou zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Takže poprosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, spravodajcu tu máme.

    A budeme pokračovať reakciami na vystúpenie pán predsedu Národnej rady pána Pašku faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Palko, nech sa páči. Pán poslanec Palko nie je prítomný.

    Ďalší je pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda hovoril o patetickom vlastenectve, tak ma trápi, čo by asi urobil v tejto veci náš sociálny hrdina Jánošík. Podpísal by Lisabonskú zmluvu, hlasoval by za, bol by proti? Neviem si s tým celkom rady. Bol náš sociálny hrdina aj európsky sociálny hrdina alebo mu bolo prednejšie, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Neviem.

    Pán predseda povedal, že ťažko brať argumenty KDH vážne. My sme ich mysleli vážne, pán predseda. A vy ste nepovedali na naše argumenty ani jeden protiargument. Hovorili ste samé frázy, frázy, frázy, frázy, o globalizácii, konkurencieschopnosti, homofóbii a o slimákovi, nič iné než frázy. Obávam sa, že ste text Lisabonskej zmluvy nečítali.

    Pán predseda, predvčerom ste porozprávali verejnosti, že kto nehlasuje za Lisabonskú zmluvu, hovorí, že nechce byť členom Európskej únie, spomínali ste, že si budeme musieť vybavovať nové pasy, a vo svojom príhovore ste spomínali, že treba hľadať, čo nás spája. To ste spomínali pri nástupe do funkcie. Pán predseda, vy nespájate, vy rozdeľujete. Vy rozdeľujete krajinu klamstvami, vy rozdeľujete parlament, rozdeľujete spoločnosť. Vy máte posledné právo hovoriť o spájaní. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloško. Pán poslanec Mikloško nie je prítomný.

    Ďalší prihlásený bol pán poslanec Dzurinda. Takisto nie je prítomný.

    Ďalší je pán Pado s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predseda parlamentu, včera ste hovorili o malosti. Malosť nie je zaujatie tvrdého stanoviska v záujme obhajoby demokracie. Malosť je v ignorácii politickej opozície a uplatňovaní arogancie moci a snahe o vydieranie z vašej strany voči opozícii, keď potrebujete hlasy tejto opozície.

    Pán predseda, vy veľmi často vystupujete plamenne a tak, aby ste sa zapáčili všetkým, aj keď o obsahu toho môžeme polemizovať, ale, pán predseda, buďte taký láskavý a svoje včerajšie vystúpenie si prečítajte aj dvakrát, aj trikrát, aby sa toto už neopakovalo. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Halecký. Pán poslanec Halecký nie je prítomný.

    Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, k tejto faktickej poznámke ste ma vlastne vyzvali vy včera vo vašom vystúpení, keď ste viackrát oslovili aj poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, ktorí sa obrátili na vás so žiadosťou o odloženie rokovania o Lisabonskej zmluve na neskorší termín. Mali sme na to dosť dôvodov a vy dosť možností, aby ste tak boli urobili. A viackrát ste položili rečnícku otázku: No kedy by ste vlastne si želali, aby sme o tom rokovali, o týždeň, o mesiac, o rok alebo kedy, povedzte? Nuž ja vám chcem povedať jednu vec, že minimálne by sme boli chceli o tom rokovať v termíne, ktorý aj vám určuje rokovací poriadok.

    A ja vás, pán predseda, prosím, keby ste mohli teraz trošku počúvať preto, lebo ja som presvedčený o tom, že pri rokovaní o Lisabonskej zmluve bol porušený rokovací poriadok z vašej strany. Pokiaľ si pozrieme ustanovenie § 88 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, ako Národná rada rokuje o medzinárodných zmluvách, vidíme, že je tam odkaz na § 74, ktorý stanovuje lehoty, v akých majú byť zákony, ale aj všetky iné dokumenty, ktoré sa prerokovávajú v Národnej rade, prerokované. A rokovací poriadok v § 74 ods. 2 stanovuje lehotu nie menej kratšiu ako 30 dní, v ktorej má byť prerokovaný návrh, ktorý bol vami pridelený vo výboroch. Uznesením, ktoré ste vy podpísali, a rozhodnutím, ktorým ste pridelili Lisabonskú zmluvu na rokovanie výborom, je z 8. januára. Lehota, ktorú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, vy ste nás tu včera poúčali o pravidlách demokracie. A tvrdili ste, že sme nervózni. Keď som ja ale videl vašu tlačovú konferenciu, ktorú ste mali spolu s predsedom vlády, tak som mal skôr pocit, že nervozita je u vás. Výrazom nervozity je aj skutočnosť, že ste zastrašovali občanov Slovenska, že ste im klamali, že hrozia nové pasy, že kto nechce hlasovať teraz za reformnú ústavnú zmluvu, že je proti Európe a podobne. A poúčali ste nás včera o tom, aké má demokracia pravidlá. Tak vám musím povedať, že práve problém a dôvod, prečo zrejme nebude teraz schválená v tomto parlamente európska ústavná zmluva, Lisabonská zmluva, je ten, že vy osobne, váš predseda vlády, predseda vašej strany a vaša strana pošliapavate základné demokratické princípy a pravidlá, napr. pravidlo alebo hodnotu slobodného prístupu občanov k informáciám. V zákone o tripartite ste schválili uznesenie, podľa ktorého je rokovanie vlády neverejné, na základe čoho ste upravili aj rokovací poriadok vlády tak, že informácie z rokovania vlády sa stali neverejnými. Prestali ste zverejňovať správy zo zahraničných služobných ciest predsedu vlády. Nechodí tam ako turista, nechodí tam za svoje, chodí tam za peniaze nás všetkých, za peniaze daňových poplatníkov. Vláda nezverejnila stanovisko k diaľničnému PPP projektu, ktorý bude stáť daňových poplatníkov desiatky miliárd korún. Predseda vlády sa otvorene vyjadril, že máme záujem, a to je celkom pochopiteľné, aby do televíznej rady boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory, čo je v rozpore so zákonom o verejnoprávnej televízii. To sú len námatkovo princípy, ktoré pošliapavate vy. A vy budete kázať o pravidlách?

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek. Pán poslanec nie je prítomný.

    Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda parlamentu, máme spoločný záujem a to je, aby sa nezastavil pokrok v Európskej únii. Vy ste mali možnosť, keď ste videli, že nemáte deväťdesiat hlasov, odložiť hlasovanie o Lisabonskej zmluve.

    Ale chcela by som sa vrátiť k tomu, že ma veľmi prekvapilo, že ste sa vo svojom vystúpení vôbec nedotkli tlačového zákona, teda toho, čo my považujeme za absolútne nemožné, aby schválil tento parlament zákon, ktorý odporuje duchu Lisabonskej zmluvy tak, ako som si ju ja prečítala a ako ju chápem. A ja neviem, prečo ste sa vyhli tomu tlačovému zákonu. Upozorňujem vás na dnešné vyjadrenie Hannesa Swobodu, rakúskeho europoslanca, dôležitého funkcionára, ktorý vám poslal odkaz cez médiá, že pokiaľ sa budete dehonestujúco vyjadrovať o medzinárodnej organizácii, ktorej sme členom, a síce OBSE, že to nie je cesta medzi európskych socialistov. Ja tomu naozaj nerozumiem, nerozumiem tomu. Tu ide o veľmi jednoduchú vec, tlačový zákon, ktorý je mimo a ide mimo všetkých európskych pravidiel. Vy tvrdíte, a pomaly budete v tom jediný, že to tak nie je. Prečo nespolupracujete s vašimi európskymi partnermi, prečo sa neporadíte, prečo nepoužijete normálne štandardné postupy, aby sme, táto republika, dospeli k normálnemu európsky vyzerajúcemu tlačovému zákonu. A potom nebude žiaden problém, aby sme prijali Lisabonskú zmluvu.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda, vo svojom prejave ste hovorili o údajnej možnej izolácii slovenskej opozície od európskych štruktúr. Ja by som vám chcel pripomenúť, že všetky opozičné strany sú riadnymi členmi Európskej ľudovej strany na rozdiel od vládnych strán, z ktorých momentálne ani jedna nie je členom žiadnej európskej strany, dokonca vy, ako sami viete, máte pozastavené členstvo u vašich európskych socialistov.

    A tak ako spomenula pani poslankyňa Vášáryová, včera ste dostali veľmi jasný signál. Doslova pán Hannes Swoboda povedal, v Európe by sme nemali mať zákony, ktoré kritizuje OBSE.

    Pán predseda, izolovaná nie je opozícia, v Európe je izolovaná vládna koalícia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S poslednou faktickou poznámkou bol prihlásený pán poslanec Kukan. Pán poslanec tu nie je.

    Takže na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len zareagujem na pána predsedu KDH Hrušovského, lebo ostatné tie veci a aj svoj názor na ne som dostatočne ozrejmil vo svojom vystúpení a nič zvláštneho, nového som sa nedozvedel, čo by stálo za to, aby som tomu venoval pozornosť. Pán predseda Hrušovský, nuž opäť ste v subjektívnom výklade, ktorý je dokonca legitímny, pretože zákon o rokovacom poriadku nám, mám na mysli aj vás, keď ste pôsobili ako predseda Národnej rady, aj mne teraz dáva relatívne veľké právomoci. Jedna z nich vzhľadom na to, že § 88 taxatívne bez zbytku nerieši všetky náležitosti prerokovania medzinárodnej zmluvy, je, že môžeme rozhodnúť o náležitostiach § 74. A len pre tých, ktorí chcú počúvať a ktorí nechcú neustále vidieť len to kladivo, ktorým chcete biť po mojej hlave a dokázať, ako čosi porušujem, dám do pozornosti niekoľko vašich rozhodnutí, ktoré postupovali presne tak, že takisto nenapĺňali to, čo žiadate odo mňa, rozhodnutie 727 (26. máj, termín 14. jún), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 885 (27. september 2004, lehota 15. október), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 1413 z 18. novembra 2005 (lehota 30. november), je dvanásť dní, nie tridsať dní, rozhodnutie 1204 z 3. júna (lehota 20. jún), tridsať dní neexistuje, rozhodnutie 1199 (z 3. júna, lehota 17. jún), nie je tridsať dní, rozhodnutie 1190 z 2. júna...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ešte v mene poslaneckého klubu strany Smer zaujal politické stanovisko k niektorým otázkam, ktoré odzneli vo vystúpeniach pánov poslancov, ktorí vystupovali v mene politických klubov.

    Myslím si, že to najdôležitejšie, čo je, je atmosféra, v ktorej prerokovávame dokument roka, dokument, ktorý bude nielen medzinárodnoprávne, ktorý bude rozhodovanie a diskusia o tomto dokumente, charakterizovať kvalitu, formálnu kultúru politickú, ktorý naznačí, akými hodnotami sa spravujeme v našom politickom živote, čo je v našich hodnotových systémoch prvoradé a aké prostriedky a nástroje chceme používať na presadzovanie svojich politických cieľov. Slovenský politický život je v poslednom období kontaminovaný veľmi zvláštnymi spôsobmi, ktoré vnáša do slovenského parlamentarizmu a ktoré sú skoro nebývalé, pokiaľ sa nebudeme rozpamätávať na už skoro zabudnuté obdobia v slovenskom parlamente. Je to obrovská zložka demagógie. Agresor neustále kričí, že je napádaný a že je obeťou agresie. Používa v tomto smere absolútne nevyberavé prostriedky. Tragické je, dôsledkom takéhoto postupu sa akýkoľvek stráca zmysel vecnej diskusie. Vlastne nemá v parlamente ani priestor, pretože, samozrejme, sú to permanentné osobné útoky, vedomé lži, marketingové ponímanie pravdy, kde pravda prestáva byť hodnotou a pravda je iba prostriedkom. A jedinou politickou snahou je vlastne vytvoriť predstavu, že čokoľvek ja rozprávam, tak to je vlastne pravdou.

    Ja chcem vyjadriť ľútosť z našej strany, že nemôžeme sa venovať skutočným problémom správy Slovenska, kde naozaj je potrebná diskusia, opakujem to už tu nespočetný raz, kde je nevyhnutné vymieňať si názory na spôsob spravovania krajiny, posudzovať naozaj jednotlivé udalosti podľa rôznych hodnotových systémov s tým, že pravdepodobne politické džentlmenstvo, elementárna politická kultúra jednoducho by sa vytratiť nemala. A pokiaľ sa vytráca, potom je situácia taká ako tu. O to paradoxnejšie je, že je to vo vystúpeniach niektorých poslancov, dokonca aj vo vystúpení pána Lipšica, čo je u neho typické, kde sme sa rozhodli, že ani veľmi reagovať na jeho vystúpenia nebudeme, lebo sa to jednoducho nedá. Veď tie obrovské rozpory opäť zazneli, ale jeden z takých zásadnejších je, že je v parlamente vyhrotená situácia a že teda kto spôsobil túto vyhrotenú situáciu. Sme v situácii, kde predchádzajúca integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie bola predmetom nesmierne hlbokej diskusie. Aj následné kroky, ako naposledy teda bola európska ústava, o ktorej sme tu diskutovali a ktorú slovenský parlament schválil 116 hlasmi, dávajú predstavu, a ešte k tomu pripomeniem 70-percentnú podporu obyvateľstva týmto procesom, myslím si, že sa jednoznačne vyznačuje aréna a priestor, v ktorom sa majú odohrávať diskusie na túto tému.

    V otázkach následných po ústavnej zmluve, keď v podstate za viac ako posledné dva roky, a to obdobie bolo veľmi dlhé, sa výrazne akcelerovala diskusia na túto tému, pod egidou nemeckých kresťanských demokratov a vo významnej spolupráci aj socialistických, aj kresťanskodemokratických strán, ale aj liberálnych strán európskych sa dospelo k zložitému konsenzu dvadsiatich siedmich krajín, ktoré pracujú v rámci Európy, k tomu asi, akým spôsobom sa ďalej bude Európska únia uberať. Vnútropolitická diskusia v tomto smere bola tiež absolútne jasná a čitateľná. Veľká časť strán vládnej koalície jednoznačne podporovala túto zmluvu, deklaratórne ju podporovala SDKÚ a deklaratórne ju podporovala SMK. Čiastkové výhrady, z ktorých niektorých intenzitu ani zďaleka nemožno porovnávať s tou, ktorá odznela teraz v parlamente, vyjadrili naši vážení kolegovia z KDH. V tejto atmosfére medzinárodnopoliticky, kde naozaj nemožno hovoriť o nejakom vládnom návrhu alebo potrebe Smeru, čo sa tu odohráva a čo je nesmierne nešťastné, v tomto kontexte sa Európska únia obrátila na krajinu, na Slovensko, kde, prirodzene, minister, kde vláda ako výkonný orgán bola povinná predložiť parlamentu Slovenskej republiky tento návrh zákona, kde parlament Slovenskej republiky posudzuje text tejto zmluvy a uvažuje a hľadá rozsah a hranice svojich integračných ambícií. Čiže všetky tie nezmysly, že my máme hľadať pre niečo hlasy ap., sú čímsi, o čom sa ani diskutovať poriadne nedá, pretože ak niekde ide o jednoznačnú zodpovednosť každej politickej strany a demonštrovanie jej vnímania potrieb Slovenskej republiky, tak v danom prípade hovoriť o tom, že to je vecou vlády, ktorá má hľadať pre niečo podporu, je výsledkom, dovoľte mi toto slovo povedať, politickej slaboduchosti, politickej slaboduchosti. Ale je faktom, že teda pravdepodobne budeme musieť počítať v budúcnosti aj s týmto fenoménom, ktorý tu funguje, a posudzovať veci aj z tohto kontextu. Faktom je, že to prekvapenie zo stanoviska politického, ktoré ste, vážení kolegovia z opozície, predstavili, bolo obrovské. Faktom je, že ja som mu neveril prvý deň, lebo sa mi to zdalo neuveriteľné, aby sa niečo také mohlo vôbec v demokratickom parlamente stať. Som presvedčený, že kto vstúpi do parlamentu s takýmito názormi, tak sa trvale diskredituje, a to nielen on, ale aj osobne politici, ktorí prezentovali tento návrh.

    Pána Kukana si ja osobne vážim. Je to nepochybne politik s veľkým vybavením, s obrovskými skúsenosťami. Nepochybne máme niektoré hodnotové disproporcie v názoroch na niektoré otázky zahraničnej politiky, ale rešpektujeme ho. Chcem vyjadriť veľkú ľútosť, že sa pán Kukan prepožičal na stanovisko, ktoré prezentoval v tomto parlamente. Pre pána Kukana, ma mrzí, že tu nie je, mám iba jednu otázku. Viete veľmi dobre, a demonštrujeme to a budeme to demonštrovať, že pre nás bola privatizácia strategických podnikov v podmienkach, v ktorých ste to urobili, politickou vlastizradou. Napriek tomu chcem sa opýtať, aká by bola vaša reakcia, keby nás bolo v tom období napadlo, že budeme náš vstup do Európskej únie a naše hlasovanie alebo že budeme náš vstup do NATO podmieňovať tým, či budeme alebo nebudeme privatizovať strategické podniky. Čo by ste boli v tom období na takýto postup povedali, páni kolegovia? Zadúšali by ste sa. Pán Pado, viem si predstaviť jeho eskapády, by tu rozprával nielenže o Bieloruskách, ale aj o diktátorských režimoch na Marse a neviem kde všade, aby veci mohol porovnať. A chcel by teda dať zaskvieť sa svojmu intelektu v parlamente, čomu sa inak obvykle tiež nebráni. A my to s potešením sledujeme.

    Takže, vážení kolegovia, chcem iba to povedať, že je nevídané v slovenskom parlamentarizme týmto spôsobom vstupovať do demokratických pravidiel stanovených ústavou, zvyklosťami a tradičnými parlamentnými postupmi. Politické vydieranie, ktorého sme svedkom, ktoré tu nastúpilo, je hlboké nepochopenie elementárnych zásad demokracie, vážení páni. Božemôj, a koľko tu omieľate demokraciu, v akých neuveriteľných kontextoch spájate dokonca tlačový zákon so zmluvou, ktorá zásadným spôsobom určuje osud Európy, nie Slovenska, vážené kolegyne, kolegovia. V danej situácii je Slovensko jedným z dvadsiatich siedmich členských štátov Európskej únie.

    A ak chcete tu hovoriť o štátnikoch. Tak zodpovedný štátnik musí posudzovať, že tu nejde už iba o vnútroštátny problém vzťahu Slovenska k tejto zmluve, ktorý sme zatiaľ prezentovali. A som presvedčený, že aj postup vlády pri rokovaniach o európskej zmluve bol v kontextoch doterajšieho vývoja, kde, vážení kolegovia, nikoho z nás ani nenapadlo uberať váš diel podielu na vstupe Slovenska do Európskej únie a tie kroky, ktoré ste urobili v tom zmysle, že Slovensko sa členom Európskej únie stalo. Ale v tejto súvislosti nastúpiť do takto nezodpovedného konania a hazardovať s európskymi osudmi, čo, samozrejme, pán Lipšic jeho videním a jeho ideológiou nikdy nepochopí, spolu s medzinárodnopolitickými dôsledkami, ktoré sa tu opäť spochybňovali, tak to skutočne demonštruje, akou kvalitou politickou myslenia slovenský parlament disponuje.

    Veľmi sugestívne otázky od vážených kolegov, vraciam sa k vecnému posúdeniu návrhu zákona k tejto zmluve, vážení kolegovia z SDKÚ, typu, čo pre našich občanov vstup do Európskej únie alebo Lisabonská zmluva v tejto podobe môže priniesť. No už len to, vážení kolegovia, že nám otvorila Európska únia svoj široký trh. Naši pracovníci neprichádzajú do trhového prostredia, kde by naši ľudia pracovali za desať, dvadsať, tridsať eur denne, ale vstupujú do prostredia, ktoré je sociálne regulované, vážení kolegovia, veľmi vážnym spôsobom. Na základe vyjednávania s odbormi vo všetkých krajinách Európskej únie sú stanovené minimálne mzdy. To znamená, naši ľudia pracujú za tie minimálne štátom regulované ceny. Majú nárok na sociálne zabezpečenie po príslušných rokoch odpracovaných, majú právo sa zúčastňovať volebných a iných aktivít, pokiaľ sú dostatočne dlho v krajinách Európskej únie a dlhodobo sa tam zdržiavajú. Nemá význam ani ďalej o tom rozprávať, pretože je to tak jasné. A myslím si, že každý kvalifikovaný čitateľ novín v tomto smere nemôže mať žiadne problémy a musí to vnímať veľmi jednoznačne a veľmi konkrétne. Len, pán Lipšic a možno aj vážení kolegovia z KDH, nie som si istý, či s týmto nezmyslom súhlasia naozaj všetci z KDH, ktorý tu prezentoval pán Lipšic.

    Ďalšie vystúpenie, ktoré sme registrovali, ktoré malo zadefinovať politické stanovisko politického klubu, bolo vystúpenie pána predsedu Strany maďarskej koalície. K tomu môžem povedať iba veľmi málo. Analógiu v maďarskom parlamente, ktorý tak veľmi pozorne, vážení kolegovia, sledujete, samozrejme, plnohodnotne to rešpektujeme, kde nebol k dispozícii ani len preklad z angličtiny, kde sú ale obrovské politické turbulencie, ktoré boli viditeľné, vážený pán kolega, tankami v uliciach, obrovskými stretmi, možno aj obeťami na životoch. Napriek tomu to politické spektrum nemalo absolútne žiadny problém sa zjednotiť a schváliť ako prvé v Európskej únii túto krajinu. Takže, vážení kolegovia, neviem, odkiaľ prichádzajú inšpirácie pre vaše postoje, ktoré tu demonštrujete.

    Otázka demokracie, tlačový zákon. V tejto súvislosti poviem iba niekoľko vecí. Tu sa opäť zaskvela pani Vášáryová. Doteraz počúvame o nedemokratickosti tlačového zákona. Doteraz som nepočul jednu vecnú výhradu voči tomuto návrhu zákona, dokonca v tej podobe, ktoré si zasluhuje prvé čítanie. Jedine okliešťujeme práva vydavateľov, zatvárame ústa politikom a podobné neuveriteľné nezmysly. Vážení kolegovia, využijem priestor pri prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona a budem citovať z jednotlivých úprav jednotlivých členských štátov Európskej únie, kde sa opäť vaše tvrdenia dostanú do neuveriteľne hlúpej polohy. A nezávidím vám túto polohu. Čo bude rozprávať pán Galbavý, ktorý tiež svojimi výrokmi ovlažuje slovenskú verejnosť v rôznych novinách úplne nezmyselným. Pre politikov potrebujeme niečo vytvoriť. Právo na odpoveď je jedným z najštandardnejších inštitútov, ktorými disponuje práve európska demokratická tlač. O rozsahu tohto práva, dokonca trestnoprávnej sankcii pre prípad, že sa neuskutoční toto právo na odpoveď, o tom budem vám citovať krajiny Európskej únie, Francúzsko, Nemecko, dva modely základu, ktoré tam fungujú. Je to absolútne samozrejmou a štandardnou súčasťou. To znamená, že problém je, že jednoducho demaskovať tieto nezmysly ani niet kde, pretože mediálny priestor absolútne máte vymedzený pre vaše vyjadrenia na tému tlačového zákona. A ten prirodzený priestor, ktorý v tomto smere patrí parlamentu ako politickej strane pre nás, ten využijeme, vážení kolegovia, len nie je čas. Som veľmi zvedavý po prvom čítaní, kde naozaj budeme prezentovať tie základné stanoviská, čím budete argumentovať proti stanoviskám tradičných demokratických európskych krajín. Ale viem si asi predstaviť základné východiská, čo bude asi podstatou vašich stanovísk.

    To, čo sa tu objavuje a za čím naozaj zostáva rozum stáť, to vyjadril mladý Lukáš Krivošík, pravicový to mladý publicista, ktorý zhrnul to, čo vy, vážení kolegovia, tu hovoríte, ak hovorí o Lisabonskej zmluve. V tejto súvislosti dovoľte mi, aby som to hneď našiel, že máme vlastne na Slovensku iba dve možnosti, ktoré sú obidve hrozné, buď bude nasledujúcich sedem rokov, teda do času, kým sa voličom politika Smeru nesprotiví, platiť zlý a škodlivý Maďaričov tlačový zákon, alebo tu bude naveky, príp. do spísania ešte horšieho dokumentu platiť socialistická, centralizujúca, hospodársky rast ohromujúca Lisabonská zmluva. Toto je vrchol a perla, vážení kolegovia, na vašich politických aktivitách, socialistická, centralizujúca a ešte hospodársky rast absolútne uzatvárajúca Európska únia. Kam ste nás to teda dostali, vážení kolegovia, tou vašou aktivitou za tých posledných osem rokov, keď ste boli vo vláde? Načo vlastne v tej Európskej únii sme? Veď je to socialistická, hospodársky rast obmedzujúca a neviem čo ešte všetko ničiaca Európska únia. Aký je vlastne váš vzťah k európskej integrácii? Aká je vaša predstava o výslednej podobe, kam vlastne smerujeme v rámci Európskej únie? A čo je úlohou Európskej únie, vytvoriť iba hospodársky priestor alebo sa baviť o niektorých iných strategických cieľoch? O čom to vlastne je? Sociálny systém, ktorý v Európe panuje, je zničujúci, ničí hospodársky rast a podobné veci, to ste tu prezentovali viacerí. Samozrejme, ešte sa nám to tlačí do úst relatívne ťažko, lebo podobný nezmysel vážnym spôsobom podsúvať občanom nejde jednoducho. Môžete to skúšať iba po dávkach a dúfať, že to nejakým spôsobom prejde. Takže podstata vašich tvrdení kdesi je tu, Európska únia nie je dobrá, Európska únia ničí hospodársky rast, je socialistická. Pán Pado, viem si predstaviť, o chvíľu bude tu kričať, až sa budú triasť tie pozlátené či aké zábradlia, že, božemôj, komunista a komunizmus Európy sa na nás valí, ľudia, pre Kristove rany, dajte len hlasy SDKÚ a my vás z tohto marazmu dostaneme. Takže, vážení kolegovia, naozaj možno ten tón môjho vystúpenia vážnosti tej zmluvy nezodpovedá, ale zodpovedá úplne tónu, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu prezentovali vo vašich vystúpeniach. Sú to neuveriteľne „licomerné“ túžby zrazu po politickom dialógu. A o čom chcete rozprávať po tom a v tej atmosfére, ktorú ste v parlamente vytvorili v doterajšom období? O čom chceme rozprávať?

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím sa zahrať na malú Sibylu. Ak chce pán Dzurinda rokovať s pánom Ficom o Lisabonskej zmluve, chce rokovať iba o tom, aby vymenil podpis na Lisabonskej zmluve za to, že stiahneme správu o privatizácii SPP. To je pravá príčina celého cirkusu, vážené kolegyne, kolegovia, dokonca okolo tlačového zákona, ktorý ste si úplne nezmyselne zobrali ako rukojemníka, ktorý má dokonca ohrozovať základy demokracie na Slovensku. Neuveriteľná nezodpovednosť, ktorá je spätá s takýmito tvrdeniami, vážení kolegovia, padá na vašu hlavu. A nech sa páči, nech charakterizuje vašu prácu.

    Urobíme všetko pre to, aby sme ľuďom vysvetlili pravú podstatu toho, čo tu vyprávate, a aj váš politický zástoj, váš vzťah k zodpovednosti za osud Slovenska, ktorý ste doteraz teda prejavovali veľmi intenzívne. Ľudia našťastie si to všimli a spočítali vám to voľbách. Teraz sa, samozrejme, pokúšate nie pozitívnym prispieť k zmene stavu na Slovensku, ale tupou deštrukciou o snahu svojich politických protivníkov očierniť, aby sa stali rovnako čiernymi pre občanov, ako ste vy. Naozaj, ako vám to vykričal doteraz váš podporujúci komentátor, nemáte jednu morálnu autoritu, v ktorú môže Slovensko veriť. A nie ste to ani vy, pani Vášáryová, ale budem sa tešiť, ak sa o to budete pokúšať. Takže ak budete mať nejakú morálnu autoritu, s ktorou sa Slovensko stotožní, nech sa páči, potom bude priestor na skutočný politický dialóg. V tejto fáze je jedinou vašou cestou, o ktorú sa pokúšate, hrubá deštrukcia, osočovanie, morálna osobná dehonestácia jednotlivých politických oponentov. A absolútna absencia vecnej a zmysluplnej diskusie charakterizuje ďalej vašu prácu. To znamená, že my, samozrejme, budeme musieť hľadať nejaké politické riešenia z tejto situácie, do ktorej ste Slovensko dostali. Zvážime situáciu, ktorá tu je. A, samozrejme, budeme hľadať riešenia, ktoré sú pre Slovensko dobré. Na druhej strane budeme, samozrejme, upozorňovať aj na to, aká je situácia na Slovensku. A pevne verím, že občania zhodnotia tento váš zástoj a spôsob vedenia politického boja, neuveria vašim rečiam o nejakej dehonestácii demokracie a podobných nezmysloch, kde som presvedčený, že spôsob, ktorým sa realizuje politika minimálne v slovenskom parlamente, lebo za to v istej čiastočke spoluzodpovedám, hlboko prevyšuje doterajší spôsob správania parlamentov v doterajšom priebehu tohto fungovania.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte iba na záver povedať, že Lisabonská zmluva v tej podobe, reforma, ktorú schvaľujeme, a v kontextoch, v ktorých funguje, je jednoznačne príspevkom k ďalšiemu integračnému procesu v Európskej únii. Jednoznačne dáva priestor pre ďalšiu diskusiu a zvažovanie rozsahu integračného procesu, či sa ten postup zrýchli alebo spomalí. Pokiaľ bude Európska únia a jej členovia trvať na tom, že budú chcieť zachovať širší status pre národné štáty, budeme to rešpektovať, pokiaľ sa jednoznačne zadokumentuje prínos užšej integrácie, schopnosť Európy ako celku konkurovať veľkým a obrovským integračným zoskupeniam. Veď dneska hospodársky rozmach Číny, Indie a iných oblastí v rámci sveta ukazuje, že neintegrované celky stratia skôr či neskôr súťaživý potenciál a skôr či neskôr môžu v rozsahu 30 – 50 rokov zaznamenávať výrazné deficity svojich rastových potenciálov. Či to niekto chce vidieť alebo nechce vidieť, je to jedno. Budeme veľmi pozorne počúvať európsku diskusiu na túto tému, budeme počúvať múdrych ľudí, ktorých máme našťastie na Slovensku veľa, na tú tému, budeme zvažovať riziká integračného procesu, ale rovnako aj prípadné problémy, ktoré sú spojené so skrátením tohto prostredia. Jednoznačne si uvedomujeme, že ak skrachuje súčasná zmluva, ktorá je predložená, tak ani zďaleka nebude to, čo vážení kolegovia z KDH budú hovoriť, že nič sa nestane a bude fungovať doterajší stav. Začnú byť veľmi intenzívne diskusie, vážený pán Fronc, napr., keď sa na mňa tak pozeráte, ďakujem pekne za pozornosť, veľmi vážne diskusie na tému dvojrýchlostnej Európy, iste ste to zaregistrovali, je to ľahko viditeľné, napr. kde Slovensko, ak sa ocitne v tej druhej časti, myslím si, nemôže to prospieť jeho národným záujmom. Ale tá diskusia, samozrejme, pokračovať musí. Naozaj ide o nesmierne zložitý proces, ktorý naozaj má obrovské množstvo stránok.

    Treba zvažovať nepochybne aj v tomto procese veľmi intenzívne národné záujmy malých štátov. Treba práve integrovať naše potreby s inými malými štátmi. Treba hľadať primeraný priestor pre zabezpečenie politiky národného záujmu, čo veľmi dobre viete. Nestačí o tom vykrikovať v našich poslaneckých laviciach, ale treba vytvárať priestor v európskych orgánoch, v európskych štruktúrach na to, aby sa potreby a záujmy malých štátov Európskej únie stali predmetom pozornosti a aby boli zodpovedajúcim spôsobom ich potreby a záujmy v európskych dokumentoch rešpektované. Pokiaľ ale viem, keďže na súčasný text zmluvy dalo podpis všetkých 27 premiérov členských štátov, tak pravdepodobne tej drvivej väčšine Európskej únie tento dokument vyhovuje. A viete veľmi dobre, že tá obrovská zodpovednosť, ktorá stojí na Slovensku, stojí na tom, že jeden nesúhlas členského štátu spôsobuje, že celá zmluva padá. A toto si neuvedomovať znamená potom naozaj nerešpektovať elementárne zásady medzinárodnej politiky aj malého národného štátu a nechápanie jeho záujmov.

    A ešte jeden posledný technický detail. Pán Kukan, u ktorého som zvyknutý na zodpovedné vyhlásenia, ktoré zodpovedajú jeho politickej kariére, tu povedal, že predsa nie je problém, ak tento dokument neschválime, tak ho budeme schvaľovať niekedy inokedy. Vážení kolegovia, veď to je nezmysel. Tieto diskusie sa tu otvárajú. Ale chcem sa vás ešte raz spýtať: Ak Národná rada, povedzme, dneska neschváli tento dokument, tak čo napíšeme do Európskej únie? Buď pošleme tam uznesenie o schválení, alebo napíšeme, že však možno to schválime niekedy v budúcnosti? Vážení kolegovia, aké sú to nezmysly, že Národná rada môže o tom hlasovať niekoľkokrát a podobne? Národná rada o tom hlasuje, uznesenie je prejav vôle Národnej rady Slovenskej republiky a tento prejav vôle sa odovzdáva k dispozícii ako stanovisko Slovenskej republiky orgánom v Európskej únie. Toto tvrdenie nepochopiť jednak znamená hazardovať so svojou odbornou profesionalitou alebo na druhej strane potom je to účelové, ale potom je to mimoriadne nezodpovedné. Takže naozaj je potrebné, aby tieto veci tu zazneli. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Číža bude reagovať pán poslanec Pado, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Miššík, pán poslanec Fronc a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý, nech sa páči, má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, k vašim kydom na opozíciu sa nebudem vyjadrovať. To naozaj nestojí za to.

    Lisabonská zmluva je možná len vďaka tomu, že v Európskej únii existuje demokracia, ktorú sa vy aj navrhovanou novelou tlačového zákona snažíte pomaly likvidovať. Pán podpredseda, ak si nepripravujete písomne svoje vystúpenia, prečítajte si prepisy vašich vystúpení, aby ste videli, aké táraniny sú v nich obsiahnuté. A možno, aj keď si veľké nádeje nerobím, ale potom budete aspoň trochu korigovať váš slovník a spôsoby vyjadrovania. Ono, pán podpredseda, nestačí mať len povrchné vedomosti.

    A keď sa trápite s tým, čo treba napísať, ak nebude schválená Lisabonská zmluva dnes, no tak napíšte pravdu alebo nech pán predseda zmení pravdu, veď on s tým skúsenosti má. Napíše to čo chce.

    A, pán podpredseda, na záver. Počuli ste ma už niekedy kričať? Nie. No vidíte a to máte veľké šťastie. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda parlamentu, chcela by som si vás dovoliť upozorniť, že nie sme malý národný štát v Európskej únii. Luxembursko je oveľa menšie. Ja neviem, prečo tu stále všetci hovoríte, že sme malý štát. My sme stredný štát Európskej únie. Prosím vás, korigujte svoje názory.

    Ak hovoríte, že my hazardujeme. Vy hazardujete. Pán predseda parlamentu hazarduje, pretože vie, že nemá 90 hlasov, a ženie to na hlasovanie. Je to nerozumné a hazardné.

    A počula som, že ste sa pýtali, teda aspoň z toho, čo som porozumela, prečo ste nepočuli výhrady voči tlačovému zákonu. Pán podpredseda, tento zákon je tu v prvom čítaní. A zrejme ste si neprečítali nič, čo vyšlo v médiách a čo tiež píšeme na blogoch. Možnože ste sa nedostali k tomu alebo ste to nechceli a ste si neprečítali výhrady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. A, samozrejme, nesedíte na výbore pre kultúru a médiá, kde sme o tom diskutovali a kde sme naše výhrady jasne pomenovali. Takže stačí si prečítať vyhlásenia napr. nové, prekvapujúce Syndikátu slovenských novinárov a podobne. Takže ak hovoríte, že ste nepočuli žiadne výhrady voči tlačovému zákonu, je mi to ľúto, ale potom sa nezaujímate o politický život v tejto krajine.

    A kam sme vás dostali? Pán podpredseda, my sme vás nikam nedostali, vy máte pozastavené členstvo medzi európskymi socialistami, nie my.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž hovoril o súvislostiach medzi tým, ako sa opozícia stavia k tomu, že Lisabonská zmluva musí byť prerokovaná na tejto schôdzi, a tým, čo my hovoríme, že najprv si prajeme, aby sme sa dohodli na takom tlačovom zákone, ktorý bude nie nedemokratický. To, na čo ja chcem, pán podpredseda, upozorniť, je, že za minulý aj za tento rok už padli dvaja ministri práve na základe dobrej práce médií a zároveň aj opozície, ktorá upozornila na miliardové škandály v ich rezortoch. To, na čo vás ďalej chcem upozorniť, je, že práve táto vláda opakovane dávala vyhlásenia o neobjektívnosti médií. Tých vyhlásení bolo bezpočetne. Bolo dokonca aj mimoriadne zasadnutie vlády k účinnosti médií a stále tam bola taká temná vyhrážka, že počkajte na tlačový zákon. No dočkali sme sa práva na odpoveď, ktoré naozaj môže byť aj na fakticky správne tvrdenia v médiách, ktorého následkom by bolo, že novinári by začali v sebe pestovať istý druh autocenzúry. A, samozrejme, voči tomuto sa musíme ohradiť. Pre nás tie demokratické hodnoty sú naozaj na veľmi vysokom stupni uvedomenia si. A myslím si, že mali by ste to pochopiť. A vy ste to aj pochopili v tom svojom vystúpení, keď ste hovorili, že budete hľadať politické riešenia. Mne je úplne zrejmé, že sa neodvážite, aby dnes táto Lisabonská zmluva neprešla.

    K tomu nášmu postoju, aký vzťah máme k Lisabonskej zmluve. No hlasovali sme za ňu ako SDKÚ – DS na výboroch.

    A k tomu, čo ste hovorili o SPP, že to by mala byť podmienka. Pán podpredseda, ja vás môžem ubezpečiť, že ani my nechceme, aby ste stiahli správu o SPP, lebo takú právnu a ekonomickú blamáž, akú pri tej správe zažijete, to si naozaj veľmi dobre užijete. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Vaľová.

  • Pán podpredseda, veľmi oceňujem tvoje vystúpenia, pretože ty normálne trafíš klinec po hlavičke a potom je tu toľko reakcií, že máme tu robiť čo celý deň.

    Podporila by som ťa v tom, čo si povedal, že správanie opozície je vydieraním. Samozrejme, ja mám vážne obavy z toho, aký teraz vyslal parlament nezdravý signál ústami opozície, príklad pre mnohých tých, ktorí v civilnom živote využívajú takéto praktiky vydierania, príklady, ktoré povzbudia takéto činy, aby občania takto konali. Občan v civilnom živote sa však môže obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. My sa však obraciame na občanov, aby vyhodnotili toto vydieranie v parlamente. Preto v priamom prenose, ktorý sa tu dneska deje, chceme, aby občania dobre posúdili, kto znižuje dôveru tohto parlamentu. A myslím si, že oni to permanentne hodnotia aj v preferenciách. My možno máme zastavené členstvo, ale vy máte stále nízke preferencie. A už sa trochu zobuďte a pozrite sa, ako vás občania hodnotia, aké vám vystavujú známky.

    A čo sa týka ešte, pán podpredseda, toho pravdivého tvrdenia, ktorým by nemala byť odpoveď v tlačovom zákone. Tak ja na to uvediem jeden príklad. Novinár napíše pravdivé tvrdenie, že Jožko Mrkvička alebo Evka Mrkvičková má AIDS. Všetci povedia, že no tá je ale, s tými mužmi to tá roztočila. Ale ak napíšu, že ten AIDS získala transfúziou, tak povedia, že áno, chudera, ona sa nakazila. Čiže ja si myslím, že aj toto je dôvod, aby aj pravdivé tvrdenia mohli byť komentované tými, ktorých sa to dotýka.

    Vážená opozícia, pozrite sa na preferencie, máte tam známky. Jedna a päť je šesť, delené dva je tri, trojka je najlepšia. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Mne sa asi ťažko vystupuje k predrečníčke, ale napriek tomu musím povedať, že to, čo ste, pán podpredseda, predviedli, veľmi ľutujem, musím povedať, bolo číslo vrcholnej konfabulácie. Ja to aj odôvodním. Tá konfabulácia bola najmä v tej vete, kde ste hovorili o tom, že by sme my veľmi radi vymenili hlasovanie o Lisabonskej zmluve za to, aby sa stiahol bod o privatizácii SPP. No veľmi sa mýlite. Ja vám pripomeniem, že 11. decembra na riadnej schôdzi, bol to váš návrh, aby sme prerokúvali takúto vec, všeobecným súhlasom bolo prijaté, že my bez problémov sa k týmto otázkam na rozdiel od vás budeme vyjadrovať. A hneď na to náš predseda poslaneckého klubu podal žiadosť, aby ste aj vy súhlasili ako vládna koalícia s tým, že budú prerokúvané správy o letisku a Cargu. Pokiaľ ide o letisko, ste hlasovaním túto našu myšlienku zamietli. A potom ste sa spamätali aspoň pri Cargu. Takže naozaj konfabulujete a nevymýšľajte si veci, ktoré nie sú pravdou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž, vy ste ma vyzvali a vo svojom vystúpení ste vychrlili množstvo jedovatých slín, vyhrážok a obvinení na adresu opozície. Ja na to nebudem reagovať.

    Ale to podstatné. Stále sa odvolávate, že máte väčšinu. Áno, ale je pravdou, že väčšina keď niečo hovorí, ešte to nemusí tak byť a pravdou. Môžete všetci hovoriť, že Slnko obieha okolo Zeme, aj tak to nebude pravda.

    A to podstatné, čo by ste si mali uvedomiť, keď sa hlásite k väčšine, hlásite sa k právam vládnucej koalície. Mali by ste sa hlásiť aj k zodpovednosti, pretože právo je spojené vždy so zodpovednosťou. A jednoducho v tomto prípade, či schválená teraz Lisabonská zmluva bude alebo nebude, zodpovednosť je na vás a na vláde. A vy musíte uchádzať sa, ak to potrebujete, aj o hlasy opozície, aj s ňou rokovať, aj keby ste si mysleli, že koná nesprávne. Jednoducho je to vaša zodpovednosť, je to zodpovednosť súčasnej vládnej koalície a z toho vás nikto neumyje. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Číž, vy ste sa zasa tak rozčúlili ako ja nedávno na môjho desaťročného syna. Nahneval ma, lebo neposlúchal, tak som ho chcel vytrestať a povedal som mu, vieš čo, nepôjdeš s nami na dovolenku. A on mi na to povedal, no dobre. Veľmi rýchlo som pochopil, že to nejde. Pán Číž, chcel by som vás poprosiť, keby ste sa správali trošku zodpovednejšie, lebo vy ste povedali vo svojom vystúpení, že budete hľadať riešenie z tejto situácie. No hľadajte riešenie z tejto situácie. Vy ste sa miesto toho pustili urážať opozíciu a zavádzať frázami slovenskú verejnosť. Nie my sme v izolácii, pán Číž, vy ste v medzinárodnej izolácii. Pán Číž, nie my sme v izolácii, vy ste v izolácii svojej pýchy.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No veľmi je ťažké reagovať a vyhnúť sa osobnému postoju.

    Ale, pán Pado, ja by som naozaj úprimne nevyhľadával žiadnu konfrontáciu ani diskusiu s vami v osobnom živote. Problém je, že v parlamente mám istú politickú pozíciu a na to, čo tu vyprávate, je potrebné zareagovať. Vyzvali ma na to kolegovia, zareagoval som inak, osobne, skutočne nebudem vyhľadávať vašu spoločnosť. Ja vám len chcem povedať, že to, či kričíte alebo hovoríte potichu, keď hovoríte hlúposti, tam je to skoro jedno.

  • Ale k pani poslankyni Vášáryovej aj váženým kolegom iným. Používate klasický slovník vydieračov. Vydierač, ktorý vydiera a má rukojemníka, hovorí, ty si zodpovedný za život tohto rukojemníka. To je tak klasický a neodškriepiteľný príklad, v ktorom sa tu pohybujete. A vydieračstvo, pani Vášáryová, nie je súčasťou ani etiky, je v normálnej ľudskej spoločnosti hlboko odsudzované ako veľmi nepekný akt. Nie my, ale milovaná Amerika, Spojené štáty americké alebo aj Európa hovorí, že s vydieračmi sa nerokuje. Musíme sa vyrovnávať s týmito fenoménmi, lebo sú súčasťou vášho postoja.

    Pán Fronc, tam to Slnko by som rovno v kontextoch strany, v ktorej pôsobíte, či obieha okolo Zeme alebo naopak, veľmi ani nespomínal, naznačuje, že v minulosti aj v súčasnosti sa občas stane, že niektoré tie pohľady na veci sa zvyknú meniť. Tam možno nejaký iný prípad by bol vhodnejší.

    Pán Brocka, vecnejšie keby sme skôr hovorili, lebo ak hovoríte, že hovorím frázy, tak poviem, spomenul som niektoré fakty. Keby ste sa postavili chlapsky k otázkam a teda pokúsili sa vysvetliť, že naozaj nejde o vydieranie, ale ide o hlboký a etický premyslený postoj, a keby ste to nejako zdôvodňovali, tým by bola diskusia cenná. Takto si budeme navzájom vyprávať, že ja vyprávam frázy. Ja som sa snažil pomenovať tie fakty a javy. A myslím si, že som naznačil námety, ktoré vyplývajú z tejto diskusie, o ktorých treba rokovať, ak sme...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej o slovo požiadal pán podpredseda Hort. Pán podpredseda, máte slovo, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ešte o chvíľočku strpenia poprosím, kým vám dám slovo. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby sme sa o 10.30 hodine stretli na grémiu aj za účasti lídrov politických strán, ak je to možné, samozrejme. Takže o 10.30 hodine vás poprosím o stretnutie. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Pán podpredseda Číž tu má ťahák, ja mu ho vrátim. Vážený pán predseda, vážený pán minister aj druhý minister, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem tak ako môj predrečník tu nahrádzať spravodajcu a vyhodnocovať každé vystúpenie, ktoré tu odznelo, zo subjektívneho pohľadu. Skúsim sa v úvode pozastaviť nad niektorými skutočnosťami, ktoré, dúfam, nikto nebude rozporovať.

    Aj s odstupom určitého času od dňa 1. 5. 2004 je každému súdnemu človeku v tejto krajine jasné, že to bola práve vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá zásadnou zmenou vnútornej politiky Slovenska návratom k demokratickým princípom presvedčila Európu a svet, že Slováci a Slovenská republika patrí do rodiny európskych demokratických národov a štátov. Bolo to po neslávne známych rokoch 1994 až 1998, keď práve pre vnútornú politiku vtedajšej vlády a porušovanie základných zásad demokracie, pre pohŕdanie opozíciou sme sa dostali do kategórie krajín, s ktorými sa v civilizovanom demokratickom svete už prestalo počítať. Naše zasadenie sa za princípy demokracie, za spoločný európsky dom je nespochybniteľné od čias, keď ten boj nebol zďaleka vyhraný, keď jasné postoje potrebovali aj nemalú dávku odvahy. Prejavili a potvrdili sme ho pri najťažších rozhodnutiach, ako aj principiálnym stanoviskom pri presadzovaní európskej ústavnej zmluvy. Náš postoj je jasný, zrozumiteľný a nespochybniteľný aj voči zmluve, ktorou sa dopĺňa a mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva nazývaná aj Lisabonská. Takéto stanovisko sme deklarovali aj hlasovaním pri prerokovávaní tohto bodu programu v jednotlivých výboroch parlamentu. Všetci naši poslanci, ktorí sú členmi toho či oného výboru, jasne deklarovali, že náš postoj je nemenný, sme Európania a sme tí, ktorí sa najväčšou mierou zaslúžili o to, že sme Európania aj dnes ako členovia Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

    Chcem ale povedať, že tak ako je nespochybniteľná naša zodpovednosť za Európske spoločenstvo a ďalší vývoj v ňom, minimálne tak veľká je naša zodpovednosť za stav demokracie v našej krajine. A tu treba povedať, že ten stav dnes je vážny, dokonca kritický. Ja sa tu nebudem vracať do 19. storočia. Zostaneme v súčasnej dobe. Škoda, že tu nie je pán premiér. Chcel by som sa ho spýtať, či je v štandardnej parlamentnej demokracii civilizovaného sveta normálne, aby opozícia bez vznesenia obvinenia orgánmi na to určenými bola posielaná predsedom vlády do väzenia. Nepýtam sa to pána predsedu ako právnika, ktorý by mal rešpektovať prezumpciu neviny, ale ako politika, jedného z najvyšších politikov v tejto krajine, priamo zodpovedného za dodržiavanie demokratických princípov v našej krajine, za ich ochranu a za ich rozvíjanie. Opozícia totiž v štandardných demokraciách nesedí vo väzení, ale v parlamente. Vo väzení sedí v takých krajinách, ako je Bielorusko, Líbya či Kuba. O chvíľu si tu schválite uznesenie o porušení zákona, o kriminalizovaní bývalej vlády a jej členov. V civilizovanej demokratickej spoločnosti založenej na civilizovanom delení moci toto prináleží iba nezávislým orgánom, nezávislým orgánom od parlamentu a od vlády. Ja si nespomínam na takéto uznesenie v našom parlamente, na takýto text uznesenia ani za predsedníctva parlamentu pána Gašparoviča a premiéra pána Mečiara. A to bola nejaká doba temna v tejto krajine.

    Na tejto schôdzi je v schválenom programe návrh tzv. tlačového zákona, ktorý je ďalším krokom k postupnej amputácii prvkov demokracie, pretože sloboda slova patrí k základným ľudským právam. O vzťahu k médiám tejto vlády sa toho už narozprávalo veľa, boli tu citované presné výroky, aký je skutočný vzťah predstaviteľov súčasnej moci k médiám. Ja sa ale teraz pýtam: Je ešte väčšia schizofrénia a dvojtvárnosť: na jednej schôdzi hlasovať o dokumente, v ktorom je premietnutá ochrana základných ľudských práv, a na tej istej schôdzi prijímať zákon, ktorý obmedzí jedno zo základných ľudských práv, ktorým je sloboda tlače? Teraz sme sa tu dozvedeli, že 7 mesiacov už existuje dialóg o tlačovom zákone. Nikto z nás nespochybňoval nikdy, že ten zákon, ktorý je teraz platný, je starý. A my keď sme chceli v minulosti k tomu pristúpiť, tak sme si uvedomili, aké to je náročné, aby sa vytvoril dobrý nový zákon. Veď on sa týka nielen vydavateľov, novinárov, opozície či koalície, ale aj verejnosti a občanov. Takáto diskusia keď začne prebiehať, tak vtedy budeme môcť hovoriť, že tu začal nejaký dialóg. Ten dialóg totižto dodnes nezačal.

    Teraz som bol prvýkrát svedkom aj situácie, že pán premiér citoval už sám seba. Ja by som sa ho chcel spýtať, prečo necituje svoj verejný prísľub na mimoriadnu schôdzu, že tu bude aj 24 hodín denne sedieť s opozíciou a pozorne načúvať a odpovedať. Akosi naň veľmi rýchlo zabudol. Možnože by bolo dobré, keby sa vrátil aj k svojmu výroku na adresu televíznej a rozhlasovej rady, kde sme sa dozvedeli, že už je predsa dávno dohodnuté, títo členovia budú schválení veľmi rýchlo a skoro pri prvom hlasovaní. Ak sa už chce urobiť televízia nie verejnou ani nie vládnou, ale dokonca straníckou, tak je to velikánsky výkričník pre nás, aby sme na zákon tak narýchlo ušitý, ktorý sa má prijímať v takom prostredí, ako sa tu vytvorilo voči médiám, boli citliví a naň upozorňovali, pričom dnes už je jasné, že to už nie je tiež len OBSE, už je to dnes aj syndikát novinárov a už sú to dnes aj eurosocialisti. Takže treba len počúvať aj tých druhých, nielen politického oponenta.

    Ja sa teraz chcem spýtať najskôr ešte pána Číža. To, čo tu teraz bolo predvedené, bola znova arogancia moci. Ja som nepočul jedno normálne vyjadrenie na adresu opozície okrem slov znehodnocujúce, znevažujúce až vysmievajúce. Ale jedna správa z toho jeho vystúpenia bola predsa len dobrá. Budú hľadať riešenie z tejto situácie. Zaznamenávam to prvýkrát od volieb, že je snaha hľadať riešenia. Predpokladám, že sa to netýka kupovania poslancov. O tom nám tu rozprávate stále dosť dlho. Ale potom jediný iný spôsob, ako sa to dá, je, že začnete normálne komunikovať s opozíciou. Pochopil som, že ste teraz prišli na to, že tu je opozícia a že na tých 90 hlasov potrebujete aj opozíciu.

    Pán predseda parlamentu, naozaj sa musím spýtať: Je normálne, že ani v takýchto situáciách, keď iné východisko nie je, iba to, že sa musíte s tou opozíciou dohodnúť, tú opozíciu nepotrebujete?

    Z tohto pohľadu sa mi zdá, že ten krok ktorý sme urobili vo vzťahu k dosiahnutému stavu demokracie v našej krajine, je to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Nie je to žiadny barter, žiadne vydieranie, ako tu rozprávate, lebo ak si myslíte, že sa dá ochrana demokracie nazvať barterom, tak by to bolo veľmi smutné, ak by to mala byť pravda.

    Čiže z tohto pohľadu vás žiadam, aby sme pristúpili k inej forme komunikácie, aby sme iným spôsobom začali pestovať to, čomu sa hovorí nová politická kultúra. A potom nebude problém ani s hlasovaním o európskej zmluve, o ktorej, dúfam, že vám je to všetkým jasné, sa my vecne nemusíme navzájom presviedčať. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia poslanci Tóthová, Jarjabek, Číž, Zala, Senko, pán poslanec Frešo a pán poslanec Kovarčík. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec hovoriť o dobe temna za Mečiarovej vlády je viac než odvaha. Bola podpísaná Asociačná dohoda, prijali nás do Rady Európy. Rada Európy je referenčné miesto pre dodržiavanie ľudských práv. Ja som tam chodila, nás preklepávali a konštatovali, že všetky sťažnosti, ktoré dávala vtedajšia opozícia, neboli podložené skutočnosťami. A do tej Rady Európy nás prijali. Bola som tam a veľmi pochvalne sa vyjadrili o Slovensku. Ďalej, o 2 mesiace nás prijali do OECD po odchode Mečiarovej vlády.

    A keď hovoríte o demokracii, chcem sa vás spýtať, akí demokrati ste boli, keď po vašom nástupe všetkých, v televízii ktorí boli, a mali ste pocit, že sú naviazaní na koalíciu vládnu, bývalú, ste internovali na 28. poschodí. Čo to bolo? Dali ste ich strážiť. Veď to bolo niečo, čo v demokratickom svete nemá obdobu.

    A tuto hovoríte o výroku premiéra, ako vás označil. On vás neoznačil, tak ako ste vy hovorili. Ale ja sa pýtam. Bývalý premiér keď tuto úplne s krvavými očami kričal na bývalú koalíciu a hovoril o našich krvavých paprčiach. To znamená, že nás označil za vrahov, ktorí majú krv na ruke. Prosím vás pekne, to neboli chyby? Na to ste zabudli? Ako máte odvahu povedať o tom období, že to bola doba temna? Ja veľmi dôrazne sa voči tomu ohradzujem, pretože sú to skresľovania skutočností.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Naozaj v živote sa mi to nestalo, ale prišiel som do parlamentu a čo vidím, otvorím na jednej strane noviny, pozriem sa na kecpult, a zrazu vidím dvoch Hortov. V živote sa mi to nestalo. Vidím dvoch Hortov. Aká to zhoda okolností, hej, na jednej strane sa pozerám na poslanca Horta, ktorý štátotvorne rieši problémy Slovenskej republiky, tvári sa veľmi úprimne a seriózne, moralisticky nám tu rozpráva o etike, tlači, arogancii a moci, no na druhej strane otvorím noviny a dočítam sa, veľký nadpis Za štátne ubytoval aj svoje deti. Citujem z Plus jednotky: „Podpredseda parlamentu Milan Hort si z peňazí ťažkú hlavu nerobí, vo švajčiarskom štvorhviezdičkovom hoteli ubytoval za štátne peniaze aj svojich synov.“ Pán Hort, ako je to s tou morálkou a etikou alebo ako je toto tuná? Citujem tie noviny. Citujem tu Plus jednotku. Vy tu na jednej strane moralizujete, dávate nám tuná lekcie z etiky, dávate nám lekcie z toho, ako sa máme správať, ako daňoví poplatníci sa na nás pozerajú, čo všetko sa robí v rámci tejto vlády, ak je to teda pravda. Ak to nie je pravda, tak sa bráňte, preto, lebo ja skutočne neviem ktorého Horta mám brať vážne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. No, pán podpredseda Hort, slovník, ktorý používate vo svojich prejavoch v poslednom období teda reprezentuje politickú kultúru SDKÚ, kde nám teda predkladáte furt, že my teda to nevieme a vy teraz ste tým skvostom etiky, rétorstva, slušnosti a toho celého. Takže ani nebudem komentovať váš prejav. Beriem ho, že teda reprezentuje SDKÚ. Len vám chcem povedať jednu vec, pán Hort. My nevieme kupovať poslancov. Ja som 6 rokov v strane Smer, v parlamentnej pozícii, my sme poslanca nekupovali. Ale keby sme náhodou z neznámych dôvodov potrebovali ich kupovať a budeme potrebovať nejakých odborných poradcov, ja vám môžem sľúbiť, že vás neobídeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No treba povedať niečo k problematike straníckej televízie. No ja si myslím, že stranícka televízia tu bola práve za minulej vlády a špecificky za pána Rybníčka. Bolo to tak evidentné, že sa to nedá absolútne poprieť. Ale to, čo sa vám zdá, že patrí k vám a vyjadruje vaše názory, je podľa vás, samozrejme, demokratické a všetko ostatné je nedemokratické.

    Tlačový zákon nič neobmedzuje. To si vymýšľate. Vecne rieši problém práva na opravu. Už som to povedal, no o rozsahu tohto práva je možné sa nepochybne sporiť, ale žiadne nedemokratické prvky tu nezavádza. Je to znovu váš pokus postaviť nás do polohy, v ktorej by ste nás mohli osočovať predovšetkým na medzinárodnej scéne, pretože doma vám to nikto neuverí, pretože tu ľudia zblízka vidia, ako to vlastne reálne vyzerá.

    No a pokiaľ ide o problematiku etiky vzájomného vzťahu opozície a koalície. Ja musím konštatovať, že posledný polrok sledujem ale skutočne také typy útokov predovšetkým z vašej strany, pán Hort, ďalej, osobne zo strany pána Dzurindu, pána Janiša, ktoré sú čisto urážajúce, osočujúce, nevecné. Útočia na charakter jednotlivých ľudí a nemajú s vecnou diskusiou absolútne nič spoločné. Toto tu nikdy predtým nebolo. A vy ste si vybrali tento osobný tón, ktorý skutočne pôsobí proti elementárnej, morálnej integrite každej osoby v tomto parlamente. Z vašej strany sú tieto osobné útoky. A keby sme si urobili analýzu vášho slovníka, ktorý používate, tak zistíte, že to je to najosočujúcejšie, najurážajúcejšie na adresu konkrétnych osôb a nemá to s vecnou diskusiou absolútne nič spoločné. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo s faktickou pán poslanec Senko.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Hort, opäť treba povedať, že tlačový zákon sa ide prerokúvať iba v prvom čítaní. Nerokovali o ňom ešte ani výbory. Nerokoval o ňom ani výbor pre kultúru a médiá, ako sa tu snažila informovať pani Vášáryová. Nie sú na stole žiadne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Filozofia tohto zákona podľa môjho názoru nie je zlá. Aj u nás sa tak snažíme zaviesť do našej legislatívy právo na odpoveď či povinnosť ochrany informátora. Ináč, sú to prvky, ktoré sú už zavedené v právach rôznych štátov Európy. Ich základným zámerom je zabezpečiť vynútiteľnosť práva na opravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú operatívnejšie a efektívnejšie ako súdna cesta. Nakoniec, aj pán Hort má právo alebo bude mať možno právo, ak ten tlačový zákon prejde, aby, ak si myslí, že to bolo nepravdivé tvrdenie, čo hovoril tu pán Jarjabek, mohol žiadať právo na odpoveď. Takže hovoríte o obmedzovaní slobody slova. No povedzte mi, kto ovláda médiá printové či elektronické. Je to táto vláda? Ale veď ani sám neveríte takýmto tvrdeniam. Táto vláda nemá nič, nemá prepojenie na žiadne médium, ani printové, ani elektronické. A dokonca ani nevlastní žiadne médium. Takže akým spôsobom chce táto vláda niečo obmedzovať v oblasti slobody slova? Ešte to ani neurobila, ani taký zámer nemá. Takže neklamte.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád nadviazal na predrečníka práve v tej otázke slobody slova, ktorá pre nás je tak dôležitá, že sme ochotní aj túto Lisabonskú zmluvu odsúvať kvôli tomu, aby sme slobodu slova ochránili. V dôvodovej správe k predmetnému zákonu nie je napísané, čím tento zákon podporuje slobodu slova, čím rozširuje alebo zväčšuje slobodu slova oproti súčasnému stavu. Práve naopak, sú tam uvedené inštitúty, ktoré sú veľmi gumové. A v skutočnosti, ako tu sami píšete, účelom navrhovanej úpravy je ochrana osôb pred možným zneužitím slobody slova alebo slobody prejavu. Inými slovami, tento zákon ide proti slobode prejavu samotnej. A treba si to naozaj vysvetľovať aj v kontexte opakovaných útokov či už vlády alebo pána premiéra voči médiám, špeciálnych zasadnutí vlády o médiách, ktoré možno boli nepríjemné niektorým členom vlády, ale v skutočnosti hlasovali aj za tie výsledky, dokonca aj za to, že pani ministerke nejaký psík zaspal, čo sa ukázalo ako vec, ktorá nemala žiadne trestnoprávne pokračovanie.

    Osobne si myslím, že v tejto veci, čo sa týka tlačového zákona, ide o to, že keďže súčasná vládna koalícia nie je v stave svojimi činmi zakryť škandály miliardové, ktoré sa dejú na jednotlivých rezortoch, nie je v stave svoju politiku vysvetliť verejnosti a cíti, že vlastne sa rúti do neúspechu, aby si našla propagandistický nástroj v podobe médií, a to tým, že vlastne urobí tvrdý zákon, ktorý médiá bude zaväzovať, prinúti nejakým spôsobom médiá, aby ich názory šírili v ďaleko väčšej miere, aby sa vôbec k nim najlepšie nevyjadrovali, inými slovami, aby robili propagandu vlády a špeciálne strane Smer. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Kovarčíkovi, chcem využiť, keďže sa blíži čas 10.30 hodina, túto situáciu a znova požiadať predstaviteľov parlamentných poslaneckých klubov, ale aj lídrov parlamentných politických strán, aby sme sa zišli o 10.30 hodine na grémiu. Zároveň vás chcem všetkých informovať, že o účasť na grémiu požiadal pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Ďakujem pekne.

    Teraz, nech sa páči, pán Kovarčík.

  • Ja nie som z tých poslancov, ktorí často reagujú, ale teraz, Milan Hort, na teba teda reagovať musím. Skutočne na to, čo si povedal o dobe temna za Ľudovej strany – HZDS, keď vlastne bolo obdobie, keď vznikal štát, inštitúcie v Slovenskej republike, že to bola doba temna, ja by som ti len chcel povedať toľko, že doba temna bolo pre tých ľudí, po roku 1998, keď prišlo slnko, keď prišlo svetlo, keď ste prišli k moci vy a vychádzali ste všetkých ľudí do poslednej upratovačky na ulicu. To bola doba temna pre tých ľudí, ktorých ste tam poslali, vrátane tých novinárov, na to 28. poschodie v tej Slovenskej televízii. Uvedomte si, že Ľudová strana – HZDS stála pri založení štátu.

    Nikdy sme sa nezmierili po roku 1998 s tým, že bol predseda vlády Mikuláš Dzurinda, že ste boli pri moci vy. To si zapamätajte. My sme tiež museli počúvať rôzne prívlastky na premiéra, že je krpec, fúzatý, zasran, a takéto reči, čo boli na Dzurindu vtedy povedané, ale sme podporili Dzurindu, keď niečo v zahraničí vyhlásil, tak poslanci Ľudovej strany – HZDS stáli vždy pri tom, áno, bol to náš predseda vlády a bolo treba podporiť vstup do Európskej únie, referendum a tak ďalej a tak ďalej. Nikdy sme sa neodhodili, pretože sme považovali za potrebné, aby Slovenská republika v týchto inštitúciách bola.

    A preto vám chcem povedať, keď ostatné voľby vyhrala strana Smer a predsedom vlády sa stal Fico, tak to berte tak, že je to predseda vlády tejto krajiny, tohto štátu a že keď sa raz niekde niečím zaviazal, tak sme, Národná rada, povinní sa tým zaoberať a schváliť tento návrh. To znamená, že keď v Lisabone viala naša slovenská zástava a on tam podpisoval určitý reglement, tak to treba brať reálne a treba sa na to aj takýmto spôsobom...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    So stanoviskom k faktickým poznámkam pán podpredseda Hort, nech sa páči.

  • Škoda... A je tu pani Tóthová. Chcel by som vám povedať, že nie o dva mesiace po odchode Mečiara z vlády, ale o dva roky sme boli prijatí do OECD. To je taký drobný rozdiel.

  • Pán Senko, skúste mne nevysvetľovať tlačový zákon, skúste ho vysvetliť OBSE, syndikátu novinárov. Ale keď myslíte, že títo sú objednaní proti vám, tak to vysvetlite eurosocialistom. To je vaša krvná skupina, tí sú ideologicky vám najbližší a tí vám nerozumejú v týchto krokoch, hoci máme pred sebou ešte druhé a tretie čítanie, lebo si to zrejme schválite.

    Janko Kovarčík, no vďaka za to, že po roku 1998 ste sa správali štátnicky. Ale bolo to aj preto, lebo zo strany vtedajšej vládnej koalície bola snaha komunikovať s opozíciou v tých najvážnejších veciach. A nebolo to len pri vstupe do EÚ, nebolo to len pri referende, nebolo len pri Turecku. Tých situácií bolo viacej. Ja som sa tých sedení zúčastňoval. Ale tu sa s nikým nediskutuje, tu len treba, aby sa deväťdesiatka dosiahla bez diskusie, bez komunikácie. A to je problém.

    No a k pánovi Jarjabkovi. Pán kolega, pán Jarjabek, napriek objednanému článku, napriek tomu, že som tam poslal svoje stanovisko, to znesiem. Znesiem to preto, lebo mi to bolo sľúbené, že sa také niečo bude diať. Napriek tomu, pán Jarjabek, nebudem hlasovať za váš zákon, lebo, ešte raz hovorím, to znesiem. Ale čo pozitívne vnímam, je, že po roku ignorácie z vašej strany ste si ma dovolili osloviť. A vnímam to ako pozitívny krok dopredu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za to.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že vystúpili všetci rečníci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Štandardne sa pýtam: Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, budem relatívne stručný. V prvom rade chcem poďakovať za túto veľmi zaujímavú diskusiu a za celý rad vystúpení, ktoré z môjho hľadiska len dokresľovali, o ako závažný dokument ide, keď hovoríme o Lisabonskej zmluve, ako závažný dokument ide z hľadiska našich záujmov ako Slovenska, ako občanov Slovenska, takisto ako členov Európskej únie, a že tu naozaj, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, by sme sa nemali vyprávať o veciach iných než týchto. Diskusia ukázala, že sa, bohužiaľ, vyprávame naozaj o všetkom možnom. Ale aj to je vaše privilégium a napokon takto funguje Národná rada, takže to si nedovolím komentovať.

    Ja chcem poďakovať všetkým tým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí prispeli do vecnej diskusie o Lisabonskej zmluve. Nemôžem povedať, že by som počul nejaké nové fakty, argumenty, pripomienky a príp. i kritické pripomienky. Musím povedať, že vo výboroch, ale nielen počas prerokúvania Lisabonskej zmluvy vo výboroch, ale aj predtým vo výboroch, keď sme rokovali o mandáte medzivládnej konferencie, o plánoch vlády, a takisto aj na pléne Národnej rady tieto veci už odzneli. A dostali svoju adekvátnu odpoveď a vysvetlenia. Napokon mnohé tie veci boli odrazené nielen v podkladových materiáloch, ktoré sme distribuovali, ale takisto v mojom vystúpení, pretože to bolo už ladené ako odpoveď na pripomienky, ktoré zazneli potom neskôr v diskusii.

    Boli rôzne body, ktoré sa zdvíhali, ja môžem ešte raz len potvrdiť, že Lisabonská zmluva skutočne určuje podstatne jasnejšie pravidlá pre to, aby Únia mohla fungovať podstatne efektívnejšie a na prospech našich občanov, ako o tom mnohí hovorili. Žiaľ, bolo to dosť jednostranné, pretože o tom hovorili najmä poslanci vládnej koalície a v prvom rade Smeru – sociálnej demokracie.

    Ale ide naozaj aj o posilnenie úlohy národných parlamentov, i keď sa to niekedy neguje. My máme možnosť, resp. vy máte možnosť a v spolupráci s exekutívou my máme možnosť ďaleko efektívnejšie obhajovať svoje záujmy, pokiaľ si ich dokážeme vyšpecifikovať. O to ide. My si musíme dokázať vyšpecifikovať záujmy. Ale nástroj máme v Lisabonskej zmluve. A celá diskusia, ktorá viedla ku kreovaniu Lisabonskej zmluvy, takisto bola v atmosfére, ktorá hovorila o tom, že členské štáty Európskej únie majú svoje prerogatívy, nikto im ich nechce zobrať a že si ich budú strážiť. Toto, si myslím, bol pozitívny výsledok, ktorý smeruje aj k zohľadneniu tých otázok, ktoré majú niektorí z vás a niektoré politické strany, ktoré chcú, aby Európska únia nebola superštátom, aby to bol predsa len orgán a organizmus, ktorý ich bude zohľadňovať a bude pracovať tak, ako si to prajú členské štáty. A toto sa podarilo dosiahnuť aj v atmosfére, aj v tých záveroch Lisabonskej zmluvy. To len odpovedám na prípadné poznámky o tom, čo to dalo tým, ktorí chcú mať posilnenie úlohy aj členských štátov. Toto sa dostáva či už konkrétne alebo celou atmosférou rokovania. Ide o jasnejšie vymedzenie kompetencií. A opäť k tomuto došlo.

    A vieme veľmi dobre aj o mechanizmoch, ktorými by sa príp. niektoré kompetencie odovzdávali alebo brali nazad. To bolo tiež potvrdené veľmi jasne. Vždycky to existovalo, ale napriek tomu došlo k potvrdeniu. Išlo o ďaleko jasnejšie potvrdenie, že existujú brzdy, ktoré to umožňujú tým členským štátom v oblasti ich prioritných záujmov, ktoré sa nechcú príp. zúčastňovať na určitých rokovaniach, že keď sa nechcú zúčastňovať na určitej spolupráci, teda aby som bol presnejší, takže sa nemusia na nej zúčastňovať. Chcem len ako príklad uviesť napr. justičnú spoluprácu v trestnej oblasti. To je jedna z oblastí našich prioritných záujmov. Kvalifikovanou väčšinou v Rade v rámci riadneho postupu môžu byť ustanovené spoločné minimálne pravidlá pre vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a policajná a justičná spolupráca v trestnoprávnej oblasti v prípadoch majúcich cezhraničný rozmer, spoločné pravidlá stanovujúce minimálne pravidlá definujúce trestné činy a sankcie v oblastiach oveľa závažnej trestnej činnosti majúcej cezhraničný rozmer. A napr. je tu jasne špecifikovaný aj postup, ktorý umožňuje členskému štátu vyhnúť sa rozhodnutiu kvalifikovanou väčšinou, mechanizmus tzv. záchrannej brzdy. Ja to citujem preto, že to je jedna z odpovedí na to, ako si dokážeme obhájiť svoje záujmy v prípade nutnosti. V prípade, že navrhovaná smernica niektorému členskému štátu zasahuje do základných aspektov jeho trestnoprávneho systému, môže pozastaviť proces prijímania návrhu jeho posunutím do Európskej rady. Európska rada potom môže postupovať dvoma spôsobmi. Európska rada v časovom horizonte štyroch mesiacov vráti návrh smernice Rade, čím odblokuje pozastavenie prijímajúcej procedúry návrhu, ale ak sa konsenzus v Európskej rade nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, táto sa spúšťa automaticky, členské štáty, ktorým návrh nevyhovoval, ostanú mimo posilnenej spolupráce a návrh na ne nemá žiaden vplyv. Takýchto záchranných bŕzd je v dokumente dosť. To je odpoveď tým, ktorí vravia, že nám niečo diktuje Európska únia. Viete, keby to bolo tak, tak by to bolo veľmi smutné. A potom si neviem predstaviť, o čom by bola aj činnosť do značnej miery Národnej rady, pretože skutočne sem prichádzajú smernice aj z Bruselu, návrhy smerníc, ale je na Národnej rade, aby o nich rokovala, aby sa k nim vyjadrovala. Toto nie je aspoň v mojom chápaní tak ako vláda, nie je len orgán, ktorý niečo dostáva a potom to oštempľuje nejakým gumovým razítkom a posiela to späť do Bruselu odobrené . Takto sa nefunguje a takto sa fungovať nebude.

  • Ďakujem. Je to otázka v každom prípade zodpovedného prístupu či už vlády alebo Národnej rady k tomu, čo dostávame na stôl aj z Bruselu ako návrhy. A my ich môžeme endorsovať, pozmeniť, odmietnuť. Máme na to možnosti. Nesnažme sa nahovoriť, a to najmä našej verejnosti, že tu sedíme či už vláda alebo legislatíva len na to, aby sme niečo akceptovali. My máme práva. Ide o to, aby sme ich využívali. A malo by nám ísť o to, aby sme si našli a vyladili mechanizmy, ktoré budeme používať pri tomto. Ide nám a musí nám ísť o veľmi aktívnu prácu. A ešte raz, ja nemôžem akceptovať, že len skutočnosť, že sem prichádza 70 – 80 % návrhov legislatívnych z Bruselu, znamená, že sme nejakým pasívnym prvkom.

    Politické hodnotenie tejto diskusie môže byť rôzne a musí byť rôzne. Ale je iné. Ono sa netýka týchto konkrétnych ustanovení.

    V prvom rade sa musím vyjadriť k pozíciám a postojom, ktoré boli prezentované váženými paniami poslankyňami a pánmi poslancami, členmi KDH.

    Ja musím povedať, že aspoň z môjho pohľadu tu ide o úplne inú diskusiu. Tu nejde o diskusiu o Lisabonskej zmluve. Tu ide o diskusiu o tom, či KDH vyhovuje Európska únia tak, ako sa vyvíja. Jednoducho je mi to ľúto. Ja hovorím, že to je môj dojem. Ja netvrdím, že so mnou musíte súhlasiť. Ale všetky tie pripomienky, ktoré išli, a niektoré z nich boli veľmi zaujímavé, a pokiaľ išlo o vecné komentáre, áno, stavajú otázky, ktoré si staviame aj my, v konečnom a politickom dôsledku vlastne hovorili o niečom inom. Však keď len si zvážim, čo je to za vyjadrenie, ktoré som tiež počul z radov poslancov, vážených pánov poslancov z KDH, otázku, však nebude žiadna tragédia, keď neschválime Lisabonskú zmluvu. No bude to tragédia, bude to tragédia či už pre občanov Slovenska alebo pre Slovensko, alebo pre Európsku úniu. Však nás to vykoľají. V prípade, že by k tomu došlo, dostane nás to do takých problémov v rámci tohto spoločenstva, do ktorého sme spoločne vstúpili, a chceli sme tam vstúpiť, pretože to chceli občania, a vyhrabávali by sme sa z tohto problému, a ešte neviem, ako by sme to robili, celé roky. Znefunkčnili by sme do značnej miery politicky a možno aj operatívne Európsku úniu ako takú. Toto chceme? To je tragédia, vážení. Toto sa nedá ohodnotiť len ako nejaké proste, mimochodom, rozhodnutie, na ktorom vlastne nič tak veľa nezáleží.

    Ja som, musím povedať, počul v diskusiách, a možnože opäť môžem sa mýliť v mojich hodnoteniach, ale jednoducho, navádza ma na to vlastne, že celá Únia je zlá, pretože sa vyvíja, my sme vstupovali do Únie a my chceme, aby tá Únia ostala taká ako bola. Toto je téza. My nechceme zmeny. No ale, dámy a páni z KDH, toto predsa nie je možné. Tá Únia jednoducho od samého začiatku sa vyvíja, dynamicky sa vyvíja a ide smerom k určitému posilňovaniu, tam, kde jednotlivé členské štáty spoločne dôjdu k rozhodnutiu, že treba Úniu posilniť. Únia nie je statický útvar. Vy ste do nej vstupovali s plným vedomím, že sa bude vyvíjať a že bude dochádzať k posilňovaniu Únie. A dnes vravíte, my chceme stáť na mieste a my chceme vidieť len tú Úniu, aká je. Dokonca musím povedať, že som počul, je to superštát, buduje sa superštát, pomaly ohrozuje našu suverenitu, pomaly ohrozuje našu demokraciu. No nehnevajte sa na mňa, to je pozícia absolútneho euroskepticizmu, to je strašenie Európskou úniou tak, ako, bohužiaľ, musím povedať, a včera som sledoval jednu z televíznych diskusií, ako strašíte eurom. A mne je to veľmi ľúto. Toto predsa nie je odpoveď Európanov. Toto nie je odpoveď členov Európskej únie. Ja viem, že sa snažíte prísť s pozíciami a svojím spôsobom možno zmeniť atmosféru tu, možno zmeniť rozhodnutie, ale vychádzam z toho, že občania Slovenskej republiky prehovorili, prehovorili či priamo podporou Európskej únie tak, ako sa rozvíja, tak, ako sa posilňuje. Prehovorili, a je mi to veľmi ľúto, neberte to ako polemicky, aj tým, koľko vášmu programu a vašim politickým názorom dali hlasov vo voľbách. A vy teraz na základe tohto hlasu sa snažíte presadiť určité pohľady, pokiaľ ide o vývoj slovenského postoja k Európskej únii. Ste vo výraznej menšine, ste vo výraznej menšine v slovenskej spoločnosti a ste vo výraznej menšine aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto ste boli. Je to legitímne, že to obhajujete, ale ja politicky hodnotím, že jednoducho nemôžete takisto legitímne očakávať, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky a väčšina politických síl tu vás podporí.

    A ja chcem povedať, že i vaše vecné pripomienky nakoniec smerujú k zneisteniu celej Lisabonskej zmluvy, no logicky, pretože vy ju nechcete, preto, a to ste aj hovorili, vy ju odmietate. Ale toto, chvalabohu, nie je politika väčšiny politických síl tu v Národnej rade a takisto väčšiny občanov.

    Čiže z tohto pohľadu, ako vravím, sa tu určitým smerom vymyká hodnotenie KDH, aj tie niektoré tézy, pohľady, ktoré naozaj upozorňujú na slabiny, však, pochopiteľne, v takýchto dokumentoch nie všetko je perfektné. Sú tam slabiny, sú tam riziká. Ale my sa s nimi vysporiadame. My sa s nimi aktívnou prácou jednoducho musíme vysporiadať ako suverénny členský štát Európskej únie. Máme na to možnosti a budeme to robiť.

    Ďalší okruh otázok, ktorý tu padol, boli otázky konzultácií či už vecných alebo politických, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu.

    A opäť ja môžem začať len s tým, že skutočne konzultácie prebiehali, ale ony sa nezačali len teraz, len v minulom roku, keď sa pripravoval mandát medzivládnej konferencie. Však všetci sme uznali, že v základných parametroch Lisabonská zmluva vlastne je zhodná s ústavnou zmluvou. Ale takto sme to chceli. Takto sme si to odsúhlasili síce v minulom parlamente, ale na základe širokej spoločenskej a politickej zhody. To je v poriadku. A my sa k tomuto hlásime. My s tým nemáme žiaden problém. Posilnili sa prvky, ktoré nám umožňujú ako suverénnemu štátu fungovať lepšie, efektívnejšie v rámci Únie. Ale nemáme problém povedať, že ústavná zmluva a Lisabonská zmluva v mnohých základných parametroch alebo v základných parametroch sú identické. V poriadku, takto sme to chceli. Za tým si stojíme. No a diskusia o týchto parametroch, tá vlastne prebiehala od samého začiatku, keď sa diskutovalo o ústavnej zmluve. Jednoducho tá diskusia, či už politická alebo iná, prebiehala. Tu je kontinuum. My nezačíname dnešným dňom alebo včerajším dňom alebo predložením tohto návrhu do Národnej rady. Je tu aj kontinuálna, politická a vecná diskusia, ktorá prebiehala a začala v minulom roku. Vláda predstavovala materiály do vlády. Tie materiály boli verejne dostupné, boli na webovej stránke, dostávali ste ich vy. Predkladala svoje postoje, svoje pozície na rokovania medzivládnej konferencie pred vás v Národnej rade. Diskutovali sme o nich vo výboroch Národnej rady. A 17. 10. sa tu uskutočnilo rokovanie pléna Národnej rady, ktoré odobrilo postup Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o rokovania o tom výsledku, o Lisabonskej zmluve. Odobrilo tie základné parametre, ešte raz, ktoré vlastne sú parametre v zásade ústavnej zmluvy. Čiže nikto nemôže povedať, že tuná neprebiehal proces či už vecných alebo politických konzultácií a konzultácií na úrovni Národnej rady, čisto politické konzultácie. Táto vláda, však aj k tomu dochádzalo, predseda vlády Slovenskej republiky v lete zaslal list a dostal odpovede, mnohé vecné, niektoré nie. Aj toto musím povedať, boli politické strany, ktoré veľmi jasne a vecne a korektne reagovali svojimi pripomienkami, a bola politická strana, ja musím povedať, že to bola SDKÚ, ktorá proste toto šmahom odmietla. Tam nebola žiadna konkrétne otázka zdvihnutá. Ja som uskutočnil, a ja som veľmi vďačný, že kolegovia poslanci na toto upozornili, myslím, že to boli práve poslanci KDH, politické konzultácie sám s predstaviteľmi parlamentných politických strán. Toto sa odohralo na jeseň tohto roku. Viete to veľmi dobre. Hovorili sme o tom tuná v pléne Národnej rady.

    Ja to chcem ešte raz zdôrazniť, politické konzultácie prebiehali. Vlastný proces schvaľovania a rokovania vo výboroch Národnej rady takisto prebiehal. A prebiehal, musím povedať, tak, ako som očakával po tom, keď Národná rada 17. 10. minulého roku drvivou väčšinou hlasov schválila náš postup alebo ho odobrila, by som to povedal presnejšie možno. A takisto rokovania vo výboroch Národnej rady potvrdili, že je tuná súhlas s týmto smerovaním. A neboli žiadne signály. Aspoň do minulého týždňa ja som nezaregistroval žiadne signály, že by vznikal nejaký problém, pretože, ešte raz, my hovoríme o Lisabonskej zmluve, my nehovoríme o fungovaní parlamentu, my nehovoríme o opozično-koaličných vzťahoch, my nehovoríme o diskusiách v rámci demokracie o tom, či tu je alebo nie je demokracia. Ja si stojím za tým, že demokracia na Slovensku je, prejavuje sa a sme demokratický riadny normálny štát. A diskusie, ku ktorým dochádza v parlamente a kdekoľvek inde, sú normálne pre demokratický štát. A vždycky sa bude tak alebo inak argumentovať, používať rôzne argumenty. No ale to je normálne. Rokovania prebehli a z týchto rokovaní nikdy, pokiaľ nejde o postoj našich vážených pánov predstaviteľov z KDH, nezazneli nejaké disentné hlasy, ale teraz zrazu, áno, a ešte takýmto spôsobom.

    Tlačový zákon, ďalšia otázka. Budem sa venovať len tlačovému zákonu. Vlastne hovoríme o práve na odpoveď, o práve na opravu. To znamená niektoré parametre tohto zákona, do ktorého sa o. i. dostávajú také záležitosti, ktoré z môjho pohľadu sú veľmi dôležité, ako je napr. ochrana zdrojov informácií. Však to je na výsosť potrebná norma. A viete veľmi dobre, ako je to dôležité pre novinárov. A z tohto pohľadu je to pozitívum. Jednoducho musím povedať, že tento zákon má celý rad parametrov, ktoré nás posúvajú dopredu. Áno, môžu vznikať otázky, však to je normálne, keď vznikajú otázky. A myslím si, že mechanizmy v Národnej rade, ktoré tuná máte, slúžia na to, aby sa tieto otázky vyjasnili. A ja predpokladám a dúfam, že konečný produkt bude produktom dobrým. Jednoducho ja si neviem predstaviť, že by išlo o produkt zlý.

    OBSE. Veľmi často sa tu spomínalo OBSE. Dovoľte mi povedať, že mám určitú skúsenosť z fungovania OBSE. Môžem vám povedať, že my neignorujme, ako to tu tiež zaznelo, výzvy z OBSE. Nemienime ich ignorovať. Ja som minulý týždeň potvrdil veľmi jasne vo svojom liste, kto si ho chce prečítať, nájde ho na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, že vítame tento záujem a chceme diskutovať na úrovni expertov. Dokonca sme vyzvali našich kolegov z Viedne, aby sme začali tieto expertné konzultácie čo najskôr v tomto týždni. Dali jeden termín, my sme dali dva termíny, dohodneme sa. Môžem vám povedať ale, že táto diskusia prebiehala, než sme sa dohodli teda, že pôjdeme na tieto rokovania, veľmi zaujímavo. Trvalo hodinu a tri štvrte, kým naša delegácia pri OBSE presvedčila úrad pána Harasztiho o tom, že je dobré viesť expertné konzultácie. Zrejme zo začiatku tam politická vôľa asi ani nebola, neviem, pretože my sme museli presviedčať pánov kolegov, ktorých ja osobne dobre poznám, aby s nami išli na tieto expertné konzultácie. Je to paradox. Voči čomu ja som mal veľkú výhradu, a budem mať takéto výhrady voči postupu akéhokoľvek medzinárodného úradníka akokoľvek vysoko postaveného, je, že namiesto toho, aby prišli za nami a povedali, tak ako sa to bežne robilo v OBSE, pokiaľ ja som bol generálnym tajomníkom, že majú otázky, výhrady, chcú s nami diskutovať, a začali sme diskutovať a v prípade, že tá diskusia nevyjde, tak, prosím, potom nás môžu dať do tlače, môžu z toho urobiť proste kauzu, tak jednoducho oni pred tým, než vôbec začali takéto diskusie, nás zavesili na svoju webovú stránku a povedali, vážení, toto a toto a toto je problematické. Viete, ja sa musím zamyslieť, či je to ten postup, ktorý by mal viesť k výsledku, a prečo to urobili takýmto spôsobom. Napriek tomu potvrdili sme jasne, chceme rokovať. Teraz nás žiadajú, aby sme dali autorizovaný preklad textu návrhu do angličtiny. To urobíme. Samozrejme, to urobíme. Jednoducho je to nutné. Ale nevadilo pánom kolegom, aby aj bez tohto prekladu na základe niečoho, neviem, na základe čoho pracovali, už si vytvorili stanovisko. V poriadku, ani s týmto nemám problém. Čiže nie je to žiadne ignorovanie, naopak, budú prebiehať konzultácie. A predpokladám, že k nim dôjde tento týždeň. Ja dúfam, ten preklad vyrobíme čím skôr. A budeme to počúvať. A vy sa zoznámite s týmito pripomienkami, pochopiteľne, a budete mať čas na to, aby ste ich prípadne posúdili a inkorporovali do vašich textov, ktoré budete potom tuná schvaľovať. Lenže prepájanie otázky Lisabonskej zmluvy s právom na odpoveď, prepáčte, toto jednoducho je nesmierne kontraproduktívne a zhubné. Je mi to veľmi ľúto, nie je to len moje stanovisko. Keby to bolo len moje stanovisko, je možné povedať, že tuná robím akúsi politickú nadprácu.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nerobím politickú nadprácu, to by robili aj tí predstavitelia, ktorí sa už medzičasom z rôznych európskych štruktúr stihli pozastaviť nad tým, čo robíme. A je ich dosť. Za včerajší deň som dostal dosť informácií, ktoré mi toto moje stanovisko potvrdzujú. To bol citovaný pán Swoboda. Ja si dovolím odcitovať takisto z verejne dostupných zdrojov, kto chce, nájde to v spravodajstve tlačových agentúr, napr. predsedu ústavného výboru Európskeho parlamentu pána Leinena v súvislosti s problémami s ratifikáciou dokumentu v slovenskom parlamente. A ja citujem, čo povedal pán Leinen, predseda ústavného výboru Európskeho parlamentu. „Európa nesmie byť rukojemníkom pre vnútropolitické či vnútrostranícke problémy. Lisabonskú zmluvu treba ratifikovať v 27 krajinách. A keď sa celý proces začne s problémami, môže sa to skončiť len zle. Škody by utrpela celá Európa a, samozrejme, najviac Slovensko,“ upozorňuje nemecký europoslanec. Ak by sa zmluva v slovenskom parlamente neratifikovala, podľa Leinena by to odštartovalo negatívnu tendenciu a bol by to zlý príklad pre ostatné členské krajiny EÚ. A opäť uvediem citát: „Dostávame sa tým na zlú cestu. A nakoniec skončíme v slepej uličke, z ktorej sa nedá von. A preto varujem pred tým, aby sa s takým niečím začalo. Očakával som,“ hovorí pán Leinen podľa citátu, „že Slovensko bude príkladom a priekopníkom pri Lisabonskej zmluve a že nebude vyrábať dodatočné komplikácie. Je to prekvapenie pre celú Európu. No verím, že sa to predsa len v stredu skončí dobre.“ Podobný názor má aj tu už citovaný podpredseda socialistov v europarlamente pán Hannes Swoboda, podľa ktorého sú tieto správy zo Slovenska absolútnym prekvapením. Rakúsky člen europarlamentu pripomína, že kritika tlačového zákona je jedna vec a Lisabonská zmluva ako dôležitý európsky dokument, ktorý má zreformovať európske inštitúcie, je niečo úplne iné. Práve také malé krajiny ako Slovensko sú podľa Swobodu závislé od toho, aby bola Európa silná a mohli sa posilniť ich vlastné práva a možnosti. „Neohrozujme,“ a teraz zase citujem pána Swobodu konkrétne, „však reformnú zmluvu, pretože to, samozrejme, bude negatívnym príkladom pre ostatné krajiny. To by bola privysoká cena.“ To je toľko len z niekoľkých ohlasov, ale je ich viacej, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

    A mňa len prekvapilo, že sa tu vytvárala aj počas včerajšej diskusie akási atmosféra, že toto prejde, že tá konštrukcia, ktorú si tu opozícia vyrobila, jednoducho prejde, že bude proste tak nejako zobratá ako presne správna. Však prečo by sme náš vnútrostranícky, vnútroparlamentný, vnútroštátny problém nepovýšili na problém, ktorým môžeme storpédovať úsilie Európy, aby fungovala lepšie.

    Toto hlasovanie, v závere , ku ktorému, dúfam, dôjde, nie je hlasovaním o vláde, nie je ani hlasovaním o parlamente alebo o demokracii na Slovensku, je to hlasovanie o Lisabonskej zmluve, je to hlasovanie o občanoch Európskej únie, je o občanoch Slovenska, je to hlasovanie o Európskej únii, je to hlasovanie o dôveryhodnosti Slovenska ako členského štátu Európskej únie.

    Ja chcem vyzvať všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, tých, ktorí sa toľkokrát vyjadrili, a je ich tu väčšina v tejto sále, že sú za Lisabonskú zmluvu, aby toto prejavili vo svojom hlasovaní. Už aj tak sme touto diskusiou dosť poškodili samým sebe, dôveryhodnosti Slovenska a zneistili Európu. Pokračovanie touto cestou je podľa môjho názoru absolútne zhubné. Vyzývam preto všetkých, a ešte raz zdôrazňujem, všetkých, to nie je len výzva k jednému alebo druhej časti, na hľadanie štátnických a európskych riešení v prospech Európskej únie a občanov Slovenskej republiky, pretože opačný postup by bol zlý pre nás všetkých a pre Úniu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše záverečné stanovisko k návrhu zmluvy ako stanovisko navrhovateľa.

    A teraz požiadal o slovo spravodajca pán predseda ústavnoprávneho výboru pán prof. Mamojka. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy, páni, ja budem relatívne stručný, pretože tu odznelo veľa myšlienok a nedovolím si robiť po obrovskej diskusii nejakú hlbokú analýzu a syntézu, ale predsa len niekoľko slov mi dovoľte povedať.

    Lisabonská zmluva sa vymyká z takého obvyklého rámca klasických medzinárodných dokumentov či už politickej alebo hospodárskej povahy, to je fakt. Priznám sa takisto bez mučenia, som jeden z tých, ktorý si ju prečítal, pretože ma zaujímala ako právnika, musel som si ju prečítať aj pre to, že som spravodajca aj v ústavnoprávnom výbore. A priznám sa, že som čítal aj ľahšie normatívne texty. Čítal som aj texty, kde som sa bavil úprimne, pozitívne a tešil som sa na to, čo bude na ďalšej strane, v ďalšom článku, v ďalších ustanoveniach. To je jedna vec.

    Takisto objektívne hovorím jednu vec, že tiež ma ako právnika nie dvakrát teší, že pri vytváraní tzv. európskeho práva, tzv. acquis communautaire, niekedy je tu určitá taká nie europeizácia práva, ale istá forma a stupeň byrokratizácie práva, čo mne vadí. Ale nechcem o tomto jednom článku, o tomto detaile hovoriť. A tiež si dosť dobre neviem predstaviť aplikačnú, interpretačnú prax súdov pri takejto určitej inflácii právne relevantných aktov Európskej únie.

    Takže skrátka a dobre, k tomu, čo aj bolo povedané zo strany pána ministra, ja si dovolím tvrdiť, že tá systematika, štruktúra Lisabonskej zmluvy je do určitej miery možno málo prehľadná a je možno diskutabilná. Možno to právne inštrumentárium organizačné, ktoré tam je, tiež by sa dalo zefektívňovať. Ale tu nejde o to. Tu ide o to, že sa tu má hlasovať o dvoch determinantoch. Prvý, výrazný, neodškriepiteľný a nesporný je, princípy, zásady a hodnoty, ktoré sú zakotvené v úvodných článkoch Lisabonskej zmluvy, kde sa hovorí o spravodlivosti, ekologickom, sociálnom štáte, hospodárskej prosperite a ďalšom, o bezpečnosti Európy, sú princípy, ktoré zakotvuje. Ide o to, ako sa budú realizovať, ja pevne verím, že Lisabonská zmluva nie je dogma a že sa bude aj perspektívne v blízkej budúcnosti ďalej o nej diskutovať. No a druhý determinant je vôľa občanov Slovenska. Keď ja predsa vychádzam zo symbiózy týchto dvoch determinantov, tak mi jednoznačne vyjde platforma, ktorá musí jednoznačne veliť každému zodpovednému poslancovi parlamentu, ako v symbióze týchto dvoch skutočností sa má k Lisabonskej zmluve postaviť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením navrhovateľa a spravodajcu sme vyčerpali program prvej časti rokovania o predloženej zmluve, prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, o 11.00 hodine by sme mali hlasovať, ale ako viete, prebieha poslanecké grémium, je potrebné podľa môjho názoru počkať, kým poslanecké grémium skončí, aby sme podľa výsledkov tohto poslaneckého grémia vedeli ďalej pokračovať. Zdá sa mi v danom prípade najpríhodnejšie vyhlásiť desaťminútovú prestávku. A po 10 minútach vás budem informovať o tom, či budeme pokračovať, alebo teda o nejakom inom ďalšom postupe. Ďakujem veľmi pekne za porozumenie.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 10.53 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.33 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o trošku pozornosti. Dovoľte, aby som vás informoval, že na základe dohody šéfov poslaneckých klubov teraz vyhlásime do 12.00 hodiny prestávku, pokračujeme riadnym rokovaním, ďalším bodom programu s tým, že ďalej budú ešte prebiehať konzultácie politické a prípadné hlasovanie o prerokovanom bode programu by bolo potom o 17.00 hodine.

    Takže, prosím, je prestávka, budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine.

    Procedurálny návrh, pani poslankyňa Laššáková.

  • Ja len chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska máme zasadnutie výboru a spred Národnej rady ide mikrobus o 12.10 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.35 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Príjemné popoludnie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako budeme pokračovať, chcem vás informovať, že dnes 30. januára 2008 v dopoludňajších hodinách prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval Jaroslava Bašku za člena vlády Slovenskej republiky a poveril ho riadením ministerstva obrany. Z dôvodu, že Jaroslav Baška doposiaľ vykonával funkciu štátneho tajomníka, z ktorej bol vládou dnešným dňom odvolaný, jeho mandát poslanca Národnej rady sa v súvislosti s jeho vymenovaním za člena vlády i naďalej neuplatňuje. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zostáva jeho náhradníčkou poslankyňa pani Viera Mazúrová. Prosím, aby uvedenú skutočnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie.

    A teraz v súlade so schváleným programom pristúpime k

    správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 529 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 529a.

    Správu uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Prosím ho teraz, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 696/2007 z 11. decembra 2007 vám predkladám správu o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, akciová spoločnosť.

    Predložená správa popisuje proces priebehu privatizácie SPP, a. s., od začiatku reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky, proces vypracovania privatizačného projektu, proces transformácie SPP zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, proces výberu privatizačného poradcu až po predaj 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku v SPP, a. s.

    V časti Koncepcia reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva Slovenskej republiky by som chcel vašu pozornosť upriamiť na výšku aktív SPP, štátny podnik, ku dňu 31. 12. 1999 vo výške 86,1 mld. Sk krytých pasívami v štruktúre, vlastné zdroje vo výške 57,5 mld. Sk, cudzie zdroje vo výške 24,3 mld. Sk a ostatné pasíva vo výške 4,3 mld. Sk. Trhové ocenenie v tom čase zvyšovali ešte ďalšie aspekty, ako je geografická poloha existujúceho tranzitného plynovodu, ktorá v tom čase prepravovala 25-percentný podiel plynu do západnej Európy, zabezpečovala prepravu 20 % ruského plynu mimo územia Ruskej federácie, a takisto i fakt, že vyše 80 % územia Slovenskej republiky bolo už pod distribučnými sieťami. K trhovej hodnote tohto podniku patrila takisto aj skutočnosť, že bol majoritným vlastníkom akciovej spoločnosti Nafta Gbely, ktorá zohrala rozhodujúcu úlohu v stabilite plynárenskej sústavy na území Slovenskej republiky a na dostatočné kapacity na prípadné výkyvy v dodávkach plynu na území Slovenskej republiky. Trhová hodnota bola ministerstvom hospodárstva k termínu 31. 12. 1999 stanovená na sumu 6 mld. až 8 mld. Sk.

    V časti Zámer a postup privatizácie SPP, š. p., materiál popisuje spôsob riešenia ďalšieho vývoja vlastníckych vzťahov k SPP, š. p., s tým, že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť zostane vo vlastníctve štátu 51 % akcií a na privatizáciu sa ponúkne 49 % akcií. V danom čase do úvahy prichádzali 3 spôsoby privatizácie, priamy predaj strategickému investorovi, resp. konzorciu strategických investorov, predaj na burze cenných papierov alebo kombinácia predchádzajúcich dvoch spôsobov.

    V časti Privatizačný poradca je popísaný priebeh jeho výberu, pričom by som vás chcel upozorniť, že dokumentácia z priebehu verejného obstarávania je neúplná, z dokumentácie sa nedá zistiť presný počet členov výberovej komisie, stanovené výberové kritériá boli nemerateľné a subjektívne, z predložených dokladov sa nedá určiť spôsob hodnotenia kritérií jednotlivými členmi komisie, odmena v ponuke víťaznej spoločnosti Credit Suisse First Boston Limited, vypočítaná z úhrnnej ceny dosiahnutej pri predaji, t. j. 2,7 mld. USD, by predstavovala sumu 14,6 mil. USD, odmena vypočítaná podľa vzorca uvedeného v uzatvorenej mandátnej zmluve by predstavovala sumu 16,4 mil. USD. Z toho vyplýva, že mandátna zmluva bola uzatvorená v rozpore s ponukou CSFB, v neprospech štátu. Rozdiel predstavuje sumu 1,8 mil. USD. Mandátna zmluva bola podpísaná zo strany Credit Suisse First Boston už dňa 30. 11. 2000, t. j. mesiac pred samotným vyhodnotením verejnej súťaže, ktorá bola dňa 22. 12. 2000. Spoločnosť Credit Suisse First Boston vystavila dňa 19. 7. 2002 faktúru v celkovej výške 26,95 mil. USD, čo po prepočítaní v kurze v tom čase predstavovalo 1,058 083 950 mld. Sk, v ktorej fakturuje odmenu vo výške 21,16 mil. USD a ktorú stanovila v rozpore s uzatvorenou mandátnou zmluvou, to znamená prefakturáciu vo výške 4,76 mil. USD. V prípade fakturovania odmeny podľa cenovej ponuky je prefakturácia až vo výške 6,56 mil. USD, ktorú uhradil Fond národného majetku dňa 15. 1. 2003. Vo faktúre boli fakturované aj mimoriadne peňažné výdavky vo výške 477 322 USD a náklady a výdavky tretej strane vo výške 5,312 677 mil. USD, ktoré nie sú zdokumentované, a nie je známy ich účel použitia. Z predloženej faktúry nie je zrejmé, kto túto faktúru na ministerstve hospodárstva odsúhlasil. Okrem uvedenej faktúry bola dňa 30. 9. 2003 uhradená ďalšia faktúra za činnosť privatizačného poradcu zo dňa 31. 7. 2003 na sumu 4,586 084 mil. USD, čo v tom čase predstavovalo 164,878 914 mil. Sk. Celkovo bolo privatizačnému poradcovi vyplatených 31,536 084 mil. USD, pričom v prípade výberu spoločnosti Rothschild & Sons Limited, Londýn, za privatizačného poradcu, ktorá skončila na druhom mieste, by Slovensko zaplatilo za služby privatizačného poradcu celkom 18 mil. USD, t. j. 706,698 mil. Sk, to znamená o 351,385 950 mil. Sk menej, ako bola vyplatená prvá faktúra, a o 516,264 864 mil. korún menej, ako boli vyplatené obidve faktúry. Rozdiel medzi skutočne vyplatenou odmenou spoločnosti Credit Suisse First Boston a ponukou spoločnosti, ktorá sa umiestnila na druhom mieste, predstavuje neuveriteľnú sumu 13,536 084 mil. USD. Z uvedeného je zrejmé, že celý proces výberu privatizačného poradcu bol netransparentný a bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

    V časti Privatizačný projekt sa uvádza, že základný privatizačný projekt vypracovala spoločnosť Gasfin, a. s., Bratislava, ktorá bola dcérskou spoločnosťou SPP. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 353/2000 uložila vtedajšiemu ministrovi hospodárstva a ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku upraviť privatizačný projekt podniku SPP, š. p., Bratislava a súhlasila súčasne s vkladom celého majetku SPP, š. p., do akciovej spoločnosti, ktorú založil Fond národného majetku s určením podielov akcií 51 % a 49 %.

    V časti Transformácia SPP zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť sa popisuje priebeh transformačného procesu, kde treba spomenúť, že uznesením vlády č. 317/2001 vláda odporučila prezidentovi Prezídia Fondu národného majetku previesť výkon práv akcionára založenej akciovej spoločnosti z majetku SPP, štátny podnik, v rozsahu určenej majetkovej účasti Fondu národného majetku na zakladateľa. Následne vláda uložila ministrovi hospodárstva vydať na žiadosť Fondu národného majetku podľa § 11 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov rozhodnutie o zrušení štátneho podniku bez likvidácie ku dňu určenému Fondom národného majetku. Rozhodnutím ministra hospodárstva č. 55/2001 zo dňa 7. júna 2001 pod značkou 2404-2001-1000-010 bol štátny podnik zrušený k 30. júnu 2001 a všetok majetok bol prevedený na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý ho k 1. júlu 2001 vložil do akciovej spoločnosti, ktorej 51 % akcií predstavovalo trvalú majetkovú účasť Fondu národného majetku a 49 % akcií bolo určených na predaj strategickému partnerovi.

    V časti Proces predaja 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku SPP, a. s., je zdokumentovaná posledná časť procesu privatizácie SPP. Uznesením č. 317 z 11. apríla 2001 vláda vydala rozhodnutie o privatizácii podniku SPP, štátny podnik, založením akciovej spoločnosti SPP vkladom celého majetku š. p. s účtovnou hodnotou k 31. 12. 1999 vo výške 57,5 mld. Sk, pričom akcie boli rozdelené na 51 % podielu akcií, ktoré boli trvalou majetkovou účasťou Fondu národného majetku, 49 % podielu akcií, čo bola dočasná majetková účasť Fondu národného majetku do vydania rozhodnutia vlády podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Po rozhodnutí vlády o spôsobe privatizácie bol v denníku The Financial Times a Handelsblatt dňa 30. augusta 2001 uverejnený inzerát, v ktorom vláda oznámila svoj zámer predať 49 % akcií SPP. Pravidlá výberového procesu boli vypracované privatizačným poradcom a predložené 21. februára 2002 na zasadnutí Komisie pre prípravu a realizáciu privatizácie SPP. Následne vláda Slovenskej republiky uznesením č. 188/2002 z 27. 2. 2002 schválila tieto výberové kritériá predaja 49-percentného podielu akcií spoločnosti SPP, a. s., Bratislava. Výberové kritériá boli cena ponúkaná za 49 % akcií SPP, a. s., a zámery záujemcov o kúpu akcií SPP, ktoré sa členia na zámery záujemcov a strategické záujmy Slovenskej republiky a zámery záujemcov a rast hodnoty zostávajúceho podielu štátu SPP. Záväznú ponuku predložil iba jeden záujemca, a to konzorcium Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom dňa 28. 2. 2002. Vláda dňa 14. 3. 2002 uznesením č. 262/2002 schválila návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii 49-percentného podielu majetkovej účasti Fondu národného majetku v SPP. Na základe tohto uznesenia zároveň vydala rozhodnutie č. 262 o priamom predaji 49 % majetkovej účasti Fondu národného majetku na podnikaní spoločnosti SPP konzorciu. Exaktne však neprijala uznesenie o prevode manažérskej kontroly na minoritného akcionára. Vo vydanom rozhodnutí č. 262 o privatizácii vláda Slovenskej republiky nepriamo odsúhlasila manažérske právomoci pre menšinového akcionára v transakčných dokumentoch, ktoré boli prílohou návrhu na vydanie rozhodnutia o priamom predaji, ide o časť 8. Ďalšie podmienky predaja, bod 4. Týmto postupom vláda úmyselne obišla zákon č. 92/1991 Zb. Účelom zavedenia § 10 ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. bolo totiž nielen zachovanie 51-percentnej trvalej majetkovej účasti v prirodzených monopoloch, ale aj zabezpečenie kontroly štátu v týchto spoločnostiach. Treba pokladať takéto správanie vlády minimálne za podozrivé v kontexte nezákonnosti a celú transakciu za podvod. Uznesením č. 262/2002 vláda Slovenskej republiky zároveň poverila vtedajšieho ministra hospodárstva podpísať zmluvu o kúpe a predaji akcií, akcionársku zmluvu a zmluvu o viazanom účte a všetky ďalšie dokumenty, ktoré môžu byť potrebné na realizáciu týchto zmlúv. Kúpna cena bola stanovená vo výške 2,7 mld. USD, ktorá bola uhradená v dvoch splátkach. Suma 2,7 mld. predstavuje čiastku len 33,7 %. Pokiaľ by vláda bola odobrila trhovú hodnotu, ktorá bola stanovená SPP na začiatku procesu privatizácie, a pokiaľ by sa táto hodnota brala za akceptovateľnú, za 49 % akcií bolo treba zaplatiť minimálne 3,92 mld. USD. Na elimináciu možných strát a zabezpečenie očakávaných príjmov pri predaji 49 % akcií SPP neboli zo strany kompetentných osôb, hlavne ministerstva financií, vykonané náležité opatrenia, čím Slovenská republika dosiahla nižšie príjmy o 7,373 970 mld. Sk.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záverom by som chcel ešte uviesť, že do správy bol zapracovaný nesprávny právny názor týkajúci sa porušenia § 59a Obchodného zákonníka, za čo sa ospravedlňujem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. (tlač 529), v druhom čítaní.

    Správu o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 540 zo 14. januára 2008 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku za gestorský výbor.

    Výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu vziať na vedomie (výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 22. januára 2008 č. 261 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 292 z 22. januára 2008). Oba výbory tiež odporučili Národnej rade Slovenskej republiky konštatovať a) porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. 3. 2002, b) porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy, c) vznik finančnej straty vo výške 7,373 970 mld. korún spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov, d) vznik škody vo výške 257,552 160 mil. korún neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi, e) uplatnenie nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a výdavkov tretej strany vo výške 227,321 190 mil. korún, f) uplatnenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi vo výške 164,878 914 mil. korún, požiadať a) generálneho prokurátora prešetriť proces privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a výber privatizačného poradcu, b) predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v procese privatizácie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., vziať na vedomie a prijať uznesenie, tak ako je formulované v prílohe tejto správy.

    Súčasne výbor poveril spravodajcu výboru podať Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku rokovania spolu s návrhom uznesenia.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal prihlášku desiatich poslancov. Prihlásený je za poslanecký klub Smer pán poslanec Jozef Burian, za poslanecký klub SDKÚ – DS pán poslanec Ivan Mikloš. A ďalej sa prihlásili písomne títo poslanci: pán poslanec Maroš Kondrót, Lucia Žitňanská, Ivan Štefanec, Stanislav Janiš, Štefan Kužma, Jozef Mikuš, Vladimír Matejička a Stanislav Kahanec. Po vyčerpaní príspevkov týchto poslancov sa potom budú môcť prihlásiť príp. ďalší poslanci ústne.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorý je prihlásený za poslanecký klub strany Smer. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja poprosím o chvíľu strpenia, pokiaľ zapnem tu zariadenie.

    Ďakujem za malé strpenie. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som urobil taký malý exkurz alebo malú prezentáciu toho, čo sa udialo v privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.

    Chcem na začiatku upozorniť, že nejde mi tu ani o škandalizáciu, nejde mi o to, aby som tu nejaké rozprával úsudky, ktoré, by som povedal, sú, nie mne prináležia, ale prináležia orgánom, ktoré, by som povedal, by mali dosledovať ďalšie, by som povedal, veci, ktoré neboli riešené tak štandardne, aby hájili záujmy Slovenskej republiky, príp. fiškálne záujmy Slovenskej republiky. Čiže pre mňa je tu dôležité to, aby som zaprezentoval skôr číselné údaje a, by som povedal, na týchto číselných údajoch prezentoval, kde sa stala chyba a kde si myslíme, že teda bolo pochybenie, si myslím, doslova až amatérskym spôsobom riešené veci.

    Čiže ja pôjdem na ďalšiu stranu. Urobím len veľmi krátky exkurz teda toho, o čom sa dnes bavíme v Národnej rade. Cieľ reštrukturalizácie a transformácie plynárenského priemyslu a privatizácia 49-percentného podielu štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, trhové ocenenie 6 mld. až 8 mld. USD, bola to vízia vlády, ktorá hovorila, že asi v tomto rozmedzí by sa mohla pohybovať cena SPP, pri tom, akým spôsobom bola ocenená. Faktom je, že sa v týchto cenách ani neuvažovalo o tom, že budúce navýšenie, by som povedal, cien plynu môže, by som povedal, pozitívne, by som povedal, vplývať na toto ocenenie. Faktom je, že teda Slovenský plynárenský priemysel má monopolné postavenie, ktoré je vlastne definované ako hlavný prepravca, dlhodobé kontrakty a majorita v Nafte Gbely.

    Zámer a postup privatizácie. Boli navrhnuté tri spôsoby, priamy predaj, predaj cez burzu cenných papierov a kombináciou. Tu len chcem upozorniť, že troška mi tu chýba ten akcent toho trhového prostredia alebo trhu, ktorý teda stredopravá koalícia tvrdí. Tak vychádza mi z toho, že ak teda sa urobil priamy predaj pre strategického partnera, v tom momente musíme uvažovať o tom, že naša burza cenných papierov nebude funkčná vzhľadom na to, že teda žiadny predaj, aký bol štandardný alebo, by som povedal, viac štandardný v okolitých krajinách, kde práve cez burzu cenných papierov boli predávané strategické podniky a kde práve cez prizmu takýchto akcií čiastočný predaj cez túto burzu podporili. Môžeme zobrať varšavskú burzu ako príklad aj ďalšie burzy vzhľadom na to teda, že tieto trhy budú alebo sú zaujímavé. Tieto burzy cenných papierov sú zaujímavé vzhľadom na to, že aj slovenské firmy sa refinancujú na týchto trhoch.

    Pôjdeme na ďalšiu stranu. To je privatizačný poradca. To je prvý kľúčový moment teda celej privatizácie, o ktorej tu sa hovorilo. Je to kľúčový moment práve preto, že práve na tomto príklade sa preukázalo, akým spôsobom sa vlastne táto privatizácia udiala. Cenovú ponuku víťaza Credit Suisse First Boston vidíte na tabuli. Upozorňujem, že teda cena, ktorá bude úhrnná cena, cena predajná, bude teda 0,5 % do 1 mld. a medzi 1 mld. a 2 mld. bude 0,68 % a nad 2 mld. bude 0,4 % plus náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s realizáciou poradenstva. Tieto náklady, ako viete, neboli nikdy, nikdy preukázané alebo neboli dostatočne preukázané a neboli nikde limitované. Môžem vám povedať, že z vlastnej praxe, keďže som bol účastníkom niektorých alebo niekoľkých syndikácií, viem, že každý náklad, ktorý bol, súvisel i s vedľajšími nákladmi, ktoré sú v takomto procese legitímne. Sú limitované, lebo sú tam veci, ktoré ťažko možno odhadnúť. Ale je predpoklad teda v realizácii, pokiaľ sú advokátske služby a tak ďalej. Dajú sa odhadnúť. A môžem vás ubezpečiť, stále sú limitované. Nedožil som sa alebo nemal som príklad z doterajšej praxe, aby neboli takéto výdavky limitované. To je prvý absolútny paradox, ktorému ja nerozumiem. Druhá v poradí skončila firma Rothschild & Sons. V štyroch kritériách z piatich kritérií bola táto poradenská spoločnosť lepšia ako Credit Suisse First Boston. V 5. kritériu, ktorým bola cenová ponuka, dali výšku 1 % z predajnej ceny. Avšak upozorňujem, limitovali maximálne výšku 18 mil. dolárov včítane všetkých vynaložených nákladov. Teraz na ďalšej obrazovke, ale je veľmi slabo vidieť, ja len chcem upozorniť, že už základná cena Credit Suisse First Boston bola vyššia ako 18 mil. včítane všetkých nákladov. Nerozumiem teda tomu procesu, ako môže byť vybraná firma, ktorá má ponuku vyššiu už v základnej ponuke bez nákladov, ktoré nedali sa odhadnúť, lebo neboli limitované. Už v základnej ponuke bola vyššie nákladová ako firma, ktorá skončila v štyroch kritériách najlepšie. A len v 5. kritériu akože podľa nejakých výberových kritérií, ktoré doteraz sú mi neznáme, jednoducho bola slabšia. Čiže už dnes je evidentné, že v cene, ktorá ňou bola ponúknutá, teda druhý záujemca o poradenstvo v tejto privatizácii bol lepší ako Credit Suisse First Boston. Cena, ktorá je rozdiel medzi tou pôvodnou navrhovanou cenou a cenou, ktorá bola potom podpísaná, mandátna zmluva vám ukazuje stĺpec tretí, kde je cena. Ak by sme indikatívne vychádzali z toho, že teda tá cena by mala byť v každom tom rozmedzí vo výške tej, ktorá tam je určená, vychádza na 14,6 mil. USD. Ale cena, ktorá už bola podpísaná v mandátnej zmluve, už vychádza na 21,16 mil. USD. Rozdiel je 6,56 mil.

    Vážené dámy a páni, pýtam sa, akým spôsobom sa v tomto prípade ochraňovali fiškálne záujmy Slovenska, fiškálne záujmy v tom, že potom prišli faktúry, ktoré preukazovali podstatne väčší náklad, ktorý v skutočnosti táto firma realizovala. Môžeme si to pozrieť. Bola celková suma viac ako 31,5 mil. USD, čo je niekde asi niečo viac ako 1,2 mld. Sk, základná ponuka 21,16 mil., k tomu náklady nepreukázané iba jedným listom právnickej kancelárie Linklaters za 5,79 mil. K tomu máte po uskutočnení transakcie ešte ďalšiu faktúru za 4,596 mil., ktorá bola uhradená asi necelé tri mesiace po uskutočnení tejto transakcie. Čiže ja dávam do porovnania znovu, pozrite sa, 31 mil. voči 18 mil. To, si myslím, je dosť presvedčujúci argument na to, že niekto bude teraz tu operovať tým, ktorý bol lepší poradca minimálne v tom 5. kritériu, keď, ešte raz opakujem, 4 kritériá boli jasne v prospech Rothschild & Sons. V 5. kritériu cenovej ponuky, ktorú dnes vidíme na tabuli, boli o 13 mil. nižšie, a cez to všetko skončili na druhom mieste, nehovoriac o tom, že ak niekto bude operovať tým, že to bolo rozdelené v jednotlivých položkách, tak poviem, nikdy sa neuvažovalo o cene, ktorá by bola nižšia ako 2 mld. USD, predajná cena. Čiže ak niekto by operoval nejakým iným príkladom, bol by to absolútny výmysel.

    Proces riadenia privatizácie. V tomto procese riadenia privatizácie už tu boli spomenuté aj pánom ministrom niektoré absentujúce veci. Pre mňa je najdôležitejšou absentujúcou vecou notárska zápisnica otvorených a predložených ponúk, teda notárska zápisnica originál. Faktom je, že môže niekto tu apelovať na to, existujú kópie a ja neviem čo všetko. Faktom je, že nie je to štandardný postup. A neštandardný postup podľa mňa je aj zrušenie trestného stíhania vzhľadom na to, že v novele Trestného zákona už teda sa vinulo porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Ale nechcem ďalej sa rozširovať, nie je to teda účelom tohto výkladu.

    Čo je teda ale teda zlatým klincom tohto programu. To je kurzová strata. Musím na začiatku povedať, že tá kurzová strata, ktorá je uvedená v materiáli, musím povedať, nie je celkom presná alebo neodráža celkom presný stav, aký nastal pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Toto sú dáta, ktoré sú z tejto správy. Ja tvrdím, že reálny kurzový dopad je ten, ktorý vám teraz prezentujem. Tu nie sú ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti alebo možno nemali tú šancu pracovať v tej oblasti. Mal som tú šancu, pracoval som v nej veľa rokov. A viem, že v rámci tých dopytov v Národnej rade, myslím, tu mi odpovedané bolo veľmi povrchne. A ja tu môžem citovať potom aj stanoviská bývalého exministra pána Mikloša, kde, by som povedal, stále to bral ako „tanečky“ opozície.

    Takže veľmi jednoduchá filozofia. Referenčnou menou Slovenskej republiky je euro. Devízová pozícia Slovenskej republiky v čase predaja bola 70 % eur a 30 % dolárov. Keďže celú túto transakciu sme predávali v dolároch, tak nikto v čase podpisu zmluvy neurobil jednoduchý hedge. A to je ten výsledok. A to je ten správny dopad tejto privatizácie, lebo kurzová strata je v podstate rozdiel, pre tých, ktorí sú v hospodárskej praxi, vtedy, keď deň vyfakturujem a deň keď inkasujem. Vyfakturáciou v prípade SPP je deň podpisu zmluvy medzi SPP a strategickým partnerom. V tom momente vláda, ministerstvo financií mali urobiť spolu, podotýkam, aj s Národnou bankou Slovenska v spolupráci, ale, bohužiaľ, Národná banka bola vynechaná z tohto procesu a nikto z Národnej banky nebol ani v jednej komisii, normálny klasický forward a tým forwardom kúpiť z 2,7 mld. dolárov, čo máte tam na tabuli, 70 % eur a 30 % ponechať amerických dolárov. Túto devízovú pozíciu zadeklaroval audítor, zadeklarovala banková rada. A to vlastne vychádzalo z filozofie referenčnej meny Slovenskej republiky. Táto tabuľka jasne ukazuje to, v deň podpisu zmluvy ak by sa urobila táto transakcia, vymenilo by sa 1,89 mld. dolárov na euro. Krížový kurz bol 1,132, teda tým pádom by sme dostali hodnotu 2,139 480 mld. eur. Toto by sme dostali v deň, keď by sa urobila táto forwardová operácia. Ale čuduj sa svete, nič sa neudialo. A 11. 7., keď prebehla táto transakcia, hodnota krížového kurzu medzi dolárom a eurom klesla na 1,007. To znamená, keď prepočítam hodnotu eura v čase, keď Národná banka, to ešte raz prízvukujem, zobrala celý objem 2,7 mld. dolárov a v ten deň 11. 7. bola povinná v zmysle devízovej pozície Slovenskej republiky nakúpiť eurá na trhu, keď nakúpila eurá na trhu, tak dostala menej. A keby sa to zahedgeovalo, 239,25 mil. eur, efektívny dopad celej tejto transakcie, celého tohto kurzového rozdielu je 236 mil. eur, o ktoré prišiel tento štát, prišla Národná banka.

  • Veľmi rád tento text a túto sekvenciu podám na to, aby sa odborný tím na to mohol pozrieť, lebo viem si predstaviť tie hrubé nezmysly o tom, prečo ste nezahedgeovali euro, fondy Európskej únie voči slovenskej korune. Ešte raz opakujem, voči slovenskej korune ani americký dolár sa nedal hedgeovať, nedá sa hedgeovať ani euro. Dá sa iba jediná vec urobiť, ak je referenčnou menou Slovenskej republiky euro a je pomer 70 : 30, tak vláda v čase predaja a podpisu tejto zmluvy mala zmeniť dolár na euro, nie euro na korunu, nie dolár na korunu, mala urobiť jednoduchú operáciu. A keď mi niekto bude rozprávať o tom, že sa to nedá, je to tak nezmyselné. Jednoducho na finančnom trhu denne sa obchoduje miliardami dolárov. Čiže môže bez problémov takúto operáciu hocikto s vami urobiť. Ja vo svojej praxi som robil na Slovensku, verte mi, v podnikovej praxi, a sme robili s troma bankami zaistenie takéhoto kurzu, možno jednu z prvých operácií, ktoré sa týkajú takýchto úrokových, menových, asi na necelých 200 mil. dolárov. Viem, o čom hovorím, celkom vážne. Verte tomu, že toto je veľmi jednoduchá a exaktná vec, ktorú mala vláda a ministerstvo financií a hlavne, si myslím, ľudia, ktorí boli kľúčoví ľudia v tomto procese, pri riadení celej privatizácie SPP. A jedno z obrovských rizík je aj práve kurzová strata alebo teda kurz, ktorý mal byť poistený.

    Ak mi niekto povie príklad Českej republiky, je to ďalší nezmysel, preto, lebo Česká republika predávala svoj plynárenský priemysel v eurách, referenčnou menou Českej republiky je euro. Ale hedgeovať sa nedá česká koruna voči euru. Dá sa to jedine pri svetových menách, ktoré sa obchodujú na svetových trhoch. A to je euro a dolár. A každý ten, ktorý si ctí aspoň troška fiškálne záujmy Slovenska, tak musí pochopiť a musí vedieť, že toto ale je obrovské diletantstvo a obrovský amaterizmus.

  • Toto je najvyššie diletantstvo, aké som zažil za svoje obdobie. A ja som veľmi rád, že konečne sa aspoň sčasti nebude obchádzať to, že je to tak pravda.

    Mimochodom, včera v novinách v Pravde dávali rebríček tých, ktorí poškodili práve tým, že mali otvorené pozície voči niektorej mene alebo voči niektorým obchodom, ktoré, by som povedal, realizovali. Asi ste si možno prečítali ten rebríček. Myslím, že momentálne vedie jeden človek z nemenovanej banky, francúzskej banky, ktorý urobil stratu asi vo výške 7,6 mld. dolárov. Boli tam asi piati vymenovaní. A bol tam najvyšší výsledok asi 550 mil. dolárov. Ak by sme brali dnes krížový prepočet 236 mil. eur krát asi 1,5, aký je pomer medzi eurom a dolárom, tak by sme boli niekde cez 400 mil. a myslím, že by sme sa nemohli hanbiť a boli by sme sa zaradili v prvej desiatke určite, verím, že by sme sa tam zaradili

  • , toto je geniálne riešenie. Toto nemá podľa mňa obdobu a ešte by som povedal, že to boli spôsobené straty súkromným firmám, nie štátu. A tam, si myslím, by ste sa umiestnili v prvej trojke určite.

    Teraz dám ďalšiu stranu, lebo už som v ďalšej, by som povedal, počul ďalšie nezmysly, že sa to nedalo a bolo by to veľmi drahé. No veľmi vás upozorňujem, že takýto hedging by bol ešte priaznivejší pre Slovensko vzhľadom na to, že klasický forward je hlavne rozdiel úrokových sadzieb dvoch mien, za ktorú kupujem a ktorú predávam. A bolo to v prospech ešte tejto transakcie, lebo euro bolo percentuálne vyššie ako dolár. Tam máte to, euro bolo 3,5 %, dolár bol 2,3 %, rozdiel je 1,2 %. Ak by som to bral na túto transakciu, ktorá bola polročná, ešte o málo by forwardové body boli v prospech tejto transakcie. Čiže to, čo hovorím, 236 mil. by bolo ešte do plusu. Tie nebotyčné alebo tie, by som povedal, nezmyselné vyjadrenia, ktorých som sa napočúval alebo načítal v novinách, no to bolo akože, by som povedal, neskutočné.

    Ja dám aj alternatívu, aby teda to nebolo len kritikou. Tá alternatíva bola to, čo som sa snažil popísať. Snažil som sa popísať v prvej sekvencii jednoduchým forwardom zabezpečenie kurzu na deň, keď mala inkasovať vláda Slovenskej republiky v pomere 70 : 30. A ja ešte raz opakujem, nie je kurzový dopad nijaký slovenskej koruny, kurzový dopad priamy je 236 mil., to, čo je priamo. Alebo mohla b) urobiť to, že slovenská vláda práve v tej kúpnopredajnej zmluve alebo pri predaji SPP mohla zadefinovať priamo do zmluvy pomer, ktorý je pomerom Národnej banky Slovenska, ktorá musela vymeniť v ten deň, keď obdržala 2,7 mld. dolárov, priamo do kúpnej zmluvy tento pomer. Nehovorím, že by to bolo jednoduché, ale tvrdím, že euro je predsa len bližšou menou pre Ruhrgas a Gaz de France, lebo to je mena, ktorá je príjmami pre tieto spoločnosti, lebo keď predávajú, predávajú to všetko v eurách. Jednoducho firmy, obyvatelia určite platia v eurách, nie v dolároch. Nerozumiem tomu, lebo v konečnom dôsledku podstatná časť krajín to realizuje v menách, ktoré sú pre ne referenčnou menou. Neviem, prečo to bol jednoducho dolár.

    Ešte ďalší malý argument. Po 11. septembri a po páde akciových trhov všetky fundamenty hovorili o tom, že jednoducho dolár bude nestabilný a bude mať problém. Všetko sa to vlastne prejavilo možno ani za nie celý polrok. Už po viac ako polroku už dolár bol slabší ako euro. Začínali sme, keď dolár bol silnejší. Takže aj z tohto pohľadu by niekto mohol na tomto uvažovať.

    A záver teraz. Odporúčal poradca zaistenie kurzu, urobiť klasický hedge? No ak áno, prečo nekonali zodpovední, ak nie, prečo poradca nebol za takúto fatálnu chybu sankcionovaný? Namiesto toho dostal ešte 31,5 mil. dolárov. Ešte si nafakturoval ďalšie náklady.

  • Som zvedavý, keď sa niekto zobudí a bude teda si vyžadovať, by som povedal, nejaké záznamy z toho poradenstva, či teda takéto konanie odporúčal alebo nie. Potom sa uvidí pravda, to, akým spôsobom za to zodpovedal.

    Ja si myslím, že už len takým posledným bonbónikom toho celého sú dividendy. No, faktom je, že daňový prečin sa tu nestal. No nestal sa jednoducho preto, lebo vláda v kúpnej zmluve dala možnosť vytvoriť spoločnosti Ruhrgas a Gaz de France spoločnosť v Holandsku, ktorá sa volá, a nie je to dôležité, a tým obísť v podstate daň z dividend, ktorá bola 15-percentná, čiže zisk za rok 2002, kde sa podieľal v podstate možno necelým pol rokom strategický partner. Tak ten nieže prišiel o 15 % dane z dividend, tých 558 mil. Sk, naopak, dovolili sme mu vytvoriť spoločnosť, cez ktorú mohol, dá sa povedať, bez platenia dividend vybrať si všetok zisk. Dal som tam dva otázniky. Prvá otázka je ochrana fiškálnych záujmov. Druhá je úprava kúpnej zmluvy alebo kúpnej ceny. V kúpnej cene sa píše v bode 3.4. tejto zmluvy, že pri zvýšení čistého vlastného imania sa môže upravovať cena. A s týmto asi sa podľa všetkého dalo rátať.

    Vážené dámy a páni, ja som sa snažil o veľmi zjednodušenú formu. A ja verím, že veľa ľudí nepracovalo v tejto oblasti. Ale musím povedať, že ten záver je absolútne platný. Je fakt netransparentný postup, amatérsky prístup. A mňa veľmi, veľmi teda, by som povedal, hnevá to, že počas štyroch rokov, ktoré som tu odsedel v parlamente, bolo celý čas deklarované, že toto sú len „tanečky“, toto je netransparentný postup.

    A myslím si, že musím tú vetu prečítať. Jednoducho perlu tomu dal pán exminister Mikloš, ktorý povedal, že sa to vzalo ako isté riziko takých transakcií. No tak vyšlo. My sme mali jedného pána, ktorý bol šéfom jedného oddelenia. A keď prišiel na poradu, tak mu celé tieto tabuľky robili nejako jeho ľudia. A sa ho opýtali: „Tak ako?“ On povedal: „Tak vyšlo.“ Tak keď tak vyšlo, tak veľmi dobre ďakujem pekne za také niečo, lebo toto je fakt, by som povedal, fatálna chyba, ktorá sa fakt nemusela stať. Nemyslím si, že teraz je nejaký osobný záujem alebo neosobný záujem. Fakt je to, že to je fatálna chyba.

    Ešte raz chcem povedať, nechcel som sa tu dotýkať vecí, ktoré sú všeobecne napadnuteľné alebo, by som povedal, nejaké teoretické úvahy. Sú to presné čísla, presne exaktné dáta. A ja tvrdím, že na základe týchto presných exaktných dát ja mám pocit, že zanedbanie povinností pri ochrane fiškálnych záujmov je dosť transparentné a dosť jasné. Ja vám, dámy a páni, ďakujem za trpezlivosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu strany Smer pána Buriana sa prihlásili pán Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Darina Gabániová, Štefan Kužma, Pavol Frešo, Jarmila Tkáčová, Tomáš Galbavý, Ivan Štefanec, Nachtmannová Oľga, Maroš Kondrót. Je tam ešte niekto ďalší prihlásený? Maroš Kondrót je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Burian, po vypočutí vášho príspevku musím povedať, že myslel som si, že úroveň správy, ktorú tu vláda predložila, sa už nedá podliezť. Musím povedať, že ste sa o to veľmi úspešne pokúsili, podliezť úroveň tejto správy, ktorá je znôžkou nezmyslov, o čom sa o chvíľu vyjadrím veľmi podrobne.

    Vy ste vlastne popreli zároveň túto správu. Vy napr. tvrdíte, že podľa štyroch kritérií z piatich bol jasne lepší Rothschild & Sons, zároveň ale správa hovorí, že z tých piatich kritérií sú štyri nekvantifikovateľné a teda nedá sa vyhodnotiť, ktoré je lepšie. Správa tvrdí, že len jedno kritérium sa dá vyhodnotiť, že sú tak zle tie kritériá postavené. Vy hodnotíte, že v štyroch bola lepšia druhá spoločnosť. Správa hovorí, že kurzová strata vznikla vo výške 7,4 mld. Sk, ak sa nemýlim. Keďže už sám si uvedomujete, že je to totálny nezmysel, ktorý sa dá rozdupať veľmi ľahko, že je to tisíckrát opakovaná lož, ktorá zľudovela, tak ste tu vymysleli novú nezmyselnú konštrukciu, z ktorej vám vyšlo dokonca 10,3 mld. Sk.

    Takže, pán poslanec Burian, ja budem teraz vystupovať, budem mať dostatok priestoru, aby som sa vyjadril aj k ďalším veciam, ktoré ste hovorili, aby som sa vyjadril k všetkým tvrdeniam, ktoré v tejto účelovej správe, ktorá má vyrábať len dymovú clonu na zakrytie vašej neschopnosti a vašich káuz korupčných, viď Slovenský pozemkový fond, ku všetkému tomuto sa dostanem o chvíľu. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Kto chce, sa môže prihlásiť a reagovať normálnym spôsobom, ako je to zvyklé v našom parlamente.

    Ďalej bude vystupovať vo faktickej poznámke pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, prečo ste s takouto správou prišli rok a pol po tom, čo tu vládnete? Tak vyšlo

  • , tak vyšlo, že práve ste s ňou prišli vtedy, keď sme dali návrh na odvolanie predsedu vlády Roberta Fica. Len slepý nevidí, že to je obyčajná účelová politická akcia, ktorá má prekryť to, že neviete riešiť problémy, obraciate sa len dozadu, nemáte žiadnu víziu, utápate sa v problémoch a utápate sa v škandáloch. Len slepý toto nevidí. Čo ste rok a pol robili? Prečo je to práve teraz? Neviete riešiť problémy v zdravotníctve, neviete riešiť problémy v školstve, neviete zvyšovať normálnou cestou dôchodky, neviete zvýšiť rodinné prídavky, rezignovali ste na chudobu, neviete riešiť regionálne rozdiely, počet mladých ľudí, ktorí vidia svoju budúcnosť v zahraničí, stále narastá, neviete ukázať Slovensku víziu do budúcnosti, a preto jednoducho vyrábate účelové kauzy. Utápate sa v problémoch, utápate sa v škandáloch. Raz to je Privilégium, potom je to psík pani ministerky Tomanovej, potom sú tam zase čachre s pozemkami, potom je to neschopnosť pána premiéra vydokladovať niektoré svoje netransparentné osobné investície, potom sú tam tendre na to, aby nepadali cencúle, aby sme odpratávali sneh, hoci nesneží, potom sú to nekonečné problémy narastajúce na ministerstve vnútra. No ja tomu rozumiem, že o tom je ťažké rozprávať. A preto, že sa vláda utápa v problémoch, utápa sa v škandáloch, nevie riešiť problémy, škandály zametá pod koberce, tak si vymýšľate účelové politické akcie. Tak vyšlo, pán poslanec Burian, tak vyšlo, ako ten váš úradník hovorí.

  • Neustály ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále, naozaj má každý možnosť prihlásiť sa či s faktickou poznámkou, či v rozprave.

    Pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som vyslovila najprv rečnícku otázku, ktorá doplní vystúpenie pána poslanca Buriana. Prečo národohospodár, ktorý pripravoval SPP do privatizácie, neurobil jednu veľmi jednoduchú a racionálnu vec? Prečo nerozdelil teda SPP na všeobecné plynárne a tranzit? Tranzit bol totižto hodnotený viac ako plynárne dokopy. Čiže mohol to privatizovať oddelene.

    Ďalšia vec. V zahraničí predpokladaná návratnosť investície v energetike je 20 rokov. Firma, ktorá privatizovala naše plynárne, už má peniaze späť, pretože už rok 2007 nie je zarátaný a ak počítame rok 2006, má naspäť 80 %. U nás teda nebude dlhšie trvať a bude mať investície naspäť za šesť-sedem rokov. Skutočne je to veľmi racionálna a pripravená privatizácia a, by som povedala, vydrancované hospodárstvo tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej vystúpi vo faktickej poznámke pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som veľmi rád, že pán kolega sa zameral vlastne len na jedinú oblasť. A to je hedgeovanie. Myslím si, že je to preto, že Smer je v tejto oblasti veľmi, veľmi silný. Náš pán predseda vlády už rok a pol hedgeuje ropu v Rusku, vďaka čomu máme ceny benzínu pod 30 Sk za liter. Ono je to takto s tým hedgeovaním a vykladaním o ňom.

  • Ďakujem.

    Ďalším, ktorý vystúpi vo faktickej poznámke, je pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím vás, keď vystupoval pán poslanec Burian, tak mohol dohovoriť svoj príhovor úplne v pokoji a nikto mu neskákal do reči. Prosím o solidaritu trošku iného druhu. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám otázku k tej časti vystúpenia predrečníka, kde hovoril o tom, že akcie boli nadobudnuté spoločnosťou registrovanou v Holandsku a že vlastne sme prišli istým spôsobom o daň z dividend, pokiaľ som to správne pochopil. K tomu však chcem doložiť jednu klasickú, myslím si, že na Ekonomickej univerzite sa to učí buď v národohospodárstve, alebo v podnikovom manažmente, úplne jednoduchú otázku. A je nasledovná: Pokiaľ by nebolo prípustné a bolo by limitované, kde má byť spoločnosť nadobúdajúca akcie registrovaná, prejavilo by sa to negatívne na cene? Inými slovami, je správna úvaha, že pokiaľ by sme limitovali, kde má byť spoločnosť registrovaná, napr. niekde, kde je vysoká daň z dividend, nakoľko s Holandskom máme podpísanú zmluvu ohľadne zábrany dvojitému zdaneniu, tak tvrdím, že cena by bola ponúknutá nižšia, nakoľko by si tento limit nakupujúci zarátal. A poprosím vás o exaktnú odpoveď na otázku: Je toto dobrá úvaha? Ďakujem pekne.

  • Ďalej, s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste viackrát zdôraznili, aký vy ste odborník na finančné operácie. A my zrejme tomu tu všetci, tak ako sedíme, nerozumieme, tak dovoľte mi takú laickú otázku na vás. Kurzové riziko podľa mňa znamená, že dopredu neviem, ako dopadnem, pretože ja môžem na tomto stratiť, ale ja môžem na tomto získať. Toto pre mňa znamená kurzové riziko ako pre laika. A pokiaľ ide o ten pomer rizika a poistenia toho rizika, keď mi vyjde 1 : 1, tak mám skoro jedno, či sa poistím alebo nie. Ja tomu rozumiem takto.

    A teraz otázka druhá na vás. Hrozí Slovensku zdravotná poisťovňa 15-miliardovou žalobou, 15 miliardami. To je dvojnásobok toho, čo vy vyčítate predchádzajúcej vláde. Ale tu ste dopredu na 100 % vedeli, že k tejto arbitráži príde, pretože vám to hovorila opozícia, hovorili vám to odborníci, hovorili vám to aj zdravotné poisťovne. Tak sa pýtam, aké právo vôbec máte kritizovať, keď právnici sú si tak istí touto arbitrážou, že ani neberú hodinové palmáre, ako sa priznali. Im stačí podiel na získanej sume.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Tomáš Galbavý. Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Burian, som prekvapený, že vás poverili touto dôležitou úlohou. Očakával som, že dnes príde pán predseda vlády a bombastický tu prednesie to, čo bolo jeho agendou v minulosti, keď bol opozičným poslancom. Ale, v poriadku, vypočul som si vás a budem na to reagovať.

    Ale musím povedať a konštatovať, že táto správa o procese privatizácie SPP nie je ničím iným ako výpoveďou o vašej mentálnej výbave, o štýle vládnutia, o spôsobe, akým vediete politický boj s opozíciou.

    Správa o SPP je nedôveryhodná, nedôveryhodná najmä preto, pretože ste si ju sami objednali, predseda vlády si ju objednal u svojich poslancov len preto, aby mohol falošne argumentovať, že plní úlohy parlamentu. Dokonca túto správu ste si aj sami napísali. Napísal ju predseda vlády s ministrom hospodárstva a so svojimi úradníkmi. Takže v tejto súvislosti neexistuje žiadny atribút nezávislosti. Ale tiež, v poriadku, máte na to právo, urobili ste to.

    A čo je pohoršujúce a oveľa nebezpečnejšie, je, že správa neobsahuje nič nové. Všetkými údajmi sa už zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, ktoré to uzatvorili, že nič sa nestalo.

    V správe sa odvolávate na porušenie zákona § 59a, čo vás vlastne prichytilo pri vašom nízkom právnom vedomí. A dokonca ste si dovolili spochybniť princíp trojdelenia moci na zákonodarnú, exekutívnu a súdnu. A jednoducho odporúčali ste parlamentu, aby konštatoval, že bol porušený zákon.

    Kde skončia tieto vaše arogantné výstupy a spôsoby vládnutia, pýtam sa. Poprosím vás, aby ste mi na to odpovedali.

  • Ďakujem.

    Ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Burian, zaujalo ma, že ste boli prvý, ktorý spochybnil túto správu. Čakal som, že to budú najskôr poslanci opozície, ktorí budú hovoriť o nezmysloch, ktoré táto správa obsahuje. Vy sám ste spochybnili tie čísla, ktoré sa uvádzajú v správe.

    Pre úplnosť chcem dodať, že v podobnom čase, ako na Slovensku sa privatizoval Slovenský plynárenský priemysel, takisto v Česku česká vláda pod vedením sociálnej demokracie predávala 97 % akcií Transgasu. Pri tejto transakcii vznikol kurzový rozdiel 11 mld. Sk v prepočte. Nikto z toho nerobí politiku doteraz v Českej republike. Urobili ste tu politiku len vy.

    Ak ste taký odborník na hedgeovanie, povedzte mi, prosím, aspoň jeden príklad energetického podniku z hocijakej krajiny, kde by sa hedgeovali kurzové rozdiely. Taký prípad neexistuje, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Ďalej, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Celé roky sme počúvali, ako bolo nemožné zaistiť kurzové straty, ako za danej situácie hedging bol riskantný a veľmi drahý, pričom ekonómovia, vedia to z praxe, reálne často hedgeujú, istia sa teda proti prípadným rizikám. Problematika kurzových strát sa ozaj rieši veľmi ľahko, ako to načrtol veľmi trefne vo svojom vystúpení pán poslanec Burian, a to ujednaním v obchodnej zmluve alebo menou, v ktorej je transakcia generovaná. Skutočne, pán poslanec, vďaka za veľmi odborné a logické vysvetlenie. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným do faktickej poznámky je pán poslanec Maroš Kondrót. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Každý referent podniku zahraničného obchodu keď išiel s kalkuláciou obchodného prípadu do tzv. obehu, to znamená, keď zberal podpisy riaditeľov oddelení odborov na kalkuláciu, kalkulák k obchodnému prípadu, vedel, že v prípade, ak je to nutné, ako má zaistiť, zabezpečiť kurzové riziko. Každý referent v obchodnom podniku to vedel a vie, len pán minister a jeho slávny medzinárodný poradca to nevedeli. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ja na začiatku svojho vystúpenia som deklaroval, že nejde mi ani o kriminalizáciu, ani o dokazovanie vecí, ktoré sú problematické z pohľadu dokladovania tejto privatizácie. Držal som sa vyslovene, a zase opakujem, vyslovene dát, čísiel a ekonomických faktov.

    Ja, bohužiaľ, už pánovi poslancovi Štefancovi musím znovu zopakovať, jednoducho ja nehovorím o hedgeovaní, ešte raz, hedgeovaní nejakého eura voči slovenskej korune, dolára voči slovenskej korune. Ja som povedal vo svojom príspevku, že to, čo je prezentované v tejto správe, pokiaľ sa týka kurzového rizika, nie je tým správnym vyčíslením. A budem sa snažiť, aby aj v návrhu uznesenia bolo, že tento štát prišiel o 236 mil. eur, čo v globálnom prepočte je asi na úrovni 10,5 mld. Sk. Ten slovenský údaj je len pomocným údajom, aby mali ľudia predstavu, o čo tento štát prišiel. To je to vážne na tom, aby som vám všetkým zaprezentoval, že toto sú dáta, voči ktorým sa jednoducho nedá oprieť.

    A k tomu, či to kurzové riziko sa poisťuje alebo nie, je veľmi dôležité si pozrieť, aká bola devízová pozícia Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť do materiálov Národnej banky Slovenska. Tam to presne uvidíte. Je to 70 : 30. A presne si pozrite, aký bol stav k 30. 6. 2002 a k 30. 7. 2002, čo musela urobiť Národná banka po obdržaní 2,7 mld. dolárov. Musela to vymeniť za eurá. Ak by to bolo poistené alebo bol urobený forward v čase podpisu zmluvy, táto strata nemusela vôbec byť. Čiže toto je to hlavné.

    A ešte raz, keď budete opakovať nejaké nezmysly, pán Dzurinda, ja si myslím, ste inteligentný človek na to, aby ste...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Za poslanecký klub SDKÚ – DS teraz vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatku musím konštatovať, že predložená správa o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu je len dymovou clonou. Je to len dymová clona, ktorá má zakryť neschopnosť vlády Roberta Fica robiť reálnu pozitívnu politiku, neschopnosť napĺňať toľko deklarované heslá o budovaní sociálneho štátu a o zlepšovaní života ľudí, dymová clona, ktorá m á zakryť vlastné korupčné kauzy, ktorých je čím ďalej, tým viac, a vzťahy vo vládnej koalícii.

    Je zarážajúce, že bola predložená správa, ktorá šíri lži, ničím nepodložené tvrdenia a vlastne celá je založená na škandalizovaní bývalej vlády. Je zarážajúce, že vláda, ktorá disponuje širokým aparátom ľudí, odborníkov, dokázala vyprodukovať takýto právny a ekonomický paškvil. Pán minister Jahnátek, musím povedať, že úroveň vašej angličtiny je omnoho, omnoho vyššia, ako je úroveň tohto dokumentu.

  • Napriek tomu chcem ale, možno sa budete čudovať, vláde poďakovať za predloženie tejto správy. A myslím to úplne úprimne. Nakoniec, pokiaľ viem, nielen SDKÚ, ale všetci poslanci opozície hlasovali za návrh, aby táto správa bola predložená. A úprimne za ňu ďakujem. A som rád, že predložená bola, pretože inak by som tento priestor nemal. Inak by sme počúvali len aj na hodine otázok, aj na tlačových konferenciách, ako si predseda vlády sadne pred kamery, brýzga, klame a osočuje.

    Mimochodom, je príznačné, že dnes tu predseda vlády nie je. Predseda vlády opakovane obviňuje bývalú vládu, opozičných poslancov, všetkých, ktorí majú čokoľvek spoločné s privatizáciou SPP, opakovane kriminalizuje, opakovane obviňuje. Keď tu mohol byť, keď si mohol vypočuť aj to, ako to vidíme my, tak tu nie je. Myslím si, že to svedčí o absencii jeho slušnosti a charakternosti.

    Teraz už k správe ako takej.

    Začnem uzneseniami, ak dovolíte, lebo tie sú vždy na každom materiále najdôležitejšie. Je zarážajúce, že v prvých troch bodoch uznesenia v bode B vláda flagrantným spôsobom porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Vláda navrhuje, aby Národná rada trikrát za sebou konštatovala, že boli porušené zákony. Je to tak flagrantné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá jasne oddeľuje zákonodarnú, exekutívnu a súdnu moc. Je to jasné porušenie konkrétne čl. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože Národná rada nie je oprávnená rozhodovať o porušovaní zákonov. Ak by ste o tom mali vážené dámy, vážení páni, akékoľvek pochybnosti, tak vás odporučím na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95, kde to Ústavný súd veľmi jednoznačne a veľmi explicitne konštatuje.

    Mimochodom, musím povedať, že vládna koalícia si uvedomila tento lapsus, pretože včera nám bol rozdaný do lavíc pozmeňujúci návrh pána poslanca Petra Pelegriniho, ktorý navrhuje aby k uzneseniu v časti B sa zmenili slová, že Národná rada konštatuje porušenie zákona, na slová, že Národná rada vyslovuje dôvodné podozrenie z porušenia zákona. Malá chybička sa tam vlúdila aj tak, lebo pán poslanec, resp. tí, ktorí mu to priniesli, si asi nevšimli, že je tam aj písmeno C. Dali ste tam len dve písmenká. Čiže v jednom písmenku vám to ešte ostalo. Ale nie to je podstatné. Podstatné je to, že vládna koalícia sa týmto pozmeňujúcim návrhom priznala k tomu, že predložila do Národnej rady materiál, ktorý flagrantným spôsobom porušuje ústavu, dokonca ústavou dané delenie moci medzi tri zložky. A to, prosím, máme vládu, ktorá je vedená docentom práva, ktorá rokovala o tomto dokumente pod vedením docenta práva JUDr. Roberta Fica.

    Ale nielen to je dôležité, lebo, ako som začul viackrát aj zo strany niektorých koaličných poslancov, povedali, že dobre, no tak o tom sa sporme, ale podstatné je, že vecne tam došlo k porušeniu zákona, nie to, či to Národná rada konštatuje alebo nie. No aj tu musím skonštatovať, že vecne je to absolútne nepodložené.

    A dovoľte, aby som sa vyjadril k tomu prvému bodu, kde teda v uznesení vláda navrhuje, aby Národná rada konštatovala, citujem, to je bod A, porušenie zákona č. 92/1991 Zb. spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP, a. s., v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy zo dňa 18. 3. 2002. Takže konštatujem, teraz som citoval to uznesenie, že nielenže je protiústavný tento návrh uznesenia, ale je aj vecne absolútne nepodložený a nesprávny, pretože k žiadnemu porušeniu zákona nedošlo. A odôvodňujem to skutočnosťou, že so 49-percentým balíkom akcií sa ponúka strategickému investorovi aj manažérska kontrola. Táto skutočnosť bola, po prvé, známa. Bola známa aj vám a vašej strane ako vtedy opozičnej strane. A ak vám známa nebola, tak to je len preto, že ste si neplnili svoje poslanecké povinnosti a nečítali ste správy, ktoré tu boli predkladané. Počas rokov 2000 až 2002 boli v Národnej rade minimálne dva materiály, ktoré toto jednoznačne konštatovali. Bola to Koncepcia reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva a informácia o zámere a postupe privatizácie SPP. Vy to dnes staviate do svetla, ako keby my sme pod rúškom noci a potajomky akcionárskej zmluve odovzdali manažérsku kontrolu. Vážené dámy, vážení páni, každý, kto vie, čo znamenajú slová „strategický investor“, vie, že už v týchto slovách je obsiahnuté to, že sme hľadali investora, ktorý prevezme manažérsku kontrolu a bude SPP manažovať lepšie, ako ho dovtedy manažoval štát, bez ohľadu na to, aká vláda tu vládla.

    Aj z právneho hľadiska tvrdenie o konaní Fondu národného majetku v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielenže je to tam napísané, zopakoval to aj teraz pán minister, pri uzatvorení akcionárskej zmluvy je nezmyslom, nakoľko na Fond národného majetku sa čl. 2 ods. 2 ústavy nevzťahuje, pretože Fond národného majetku nie je štátnym orgánom, ale je špeciálnou inštitúciou vytvorenou zo zákona na transformáciu majetku. Ale dokonca aj ak by akcionárom bol štát alebo štátny orgán, a nie Fond národného majetku, tak ani vtedy by sa pri uzatváraní akcionárskej zmluvy tento článok na štát ani štátny orgán nevzťahoval, pretože štát ani štátny orgán by nevystupoval vo výkone verejnej moci, a preto by sa naň čl. 2 ods. 2 ústavy nevzťahoval.

    Myslím, že toto sú jasné právne argumenty, ktoré si môžete overiť u ktoréhokoľvek právnika, ktoré svedčia o tom, že konštatovanie v bode B písm. a) návrhu uznesenia, že bol porušený zákon, je nesprávne nielen z hľadiska toho, že je protiústavné, ale je nesprávne aj z hľadiska vecného.

    V písmene b) uznesenie Národnej rady navrhované vládou konštatuje, že „Národná rada konštatuje porušenie § 59a Obchodného zákonníka tým, že hodnota SPP, a. s., nebola určená znaleckým posudkom“. To už rozvádzať nebudem. Pán minister sa vo svojej úvodnej reči ospravedlnil a povedal, že toto bola chyba, aj keď vás trochu poopravím, pán minister, lebo spomenuli ste § 52a, ide o § 59a, ale to bol zrejme len preklep. Predpokladám, že ste mysleli ten bod B čiže § 59 Obchodného zákonníka.

    Takže prejdem rovno k bodu C. V bode C Národná rada konštatuje porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy. Po prvé, konštatujem, že tu ešte nemáme pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zmenilo to slovné spojenie „konštatuje porušenie zákona“ na spojenie „vyslovuje dôvodné podozrenie“. Takže máte ešte priestor, aby ste sa realizovali. Ale zároveň musím konštatovať teda, že toto ustanovenie zase je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v rozpore s čl. 1 a čl. 2 ods. 2, ale je aj vecne ničím nepodložené. Je to tvrdenie, ktoré nie je podložené žiadnymi argumentmi a žiadnymi faktmi. Napr. sa správa ani nenamáha, aby povedala, ktorý paragraf bol porušený. Správa konštatuje, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, ale neuvádza konkrétne ustanovenie, ktoré malo byť porušené.

    V správe veľa priestoru výberu poradcu venoval aj pán minister, aj pán poslanec Burian, takže aj ja sa pritom zastavím možno trošku podrobnejšie.

    V správe sa tvrdí, že výber poradcu bol netransparentný, ale aj zo správy sa dá vyčítať a možno niektoré informácie doplním, ktoré v správe nie sú, ale väčšinou sú, že uchádzalo sa o post poradcu 18 uchádzačov, 10 z týchto uchádzačov predložilo ponuky, nikto nepodal námietky voči netransparentnosti a voči určeniu poradia, tak ako to bolo určené. Bola vymenovaná výberová komisia, v ktorej, mimochodom, boli napr. aj páni Brhel, vtedajší poslanec za HZDS a jeden z vplyvných mecenášov strany Smer, ak si myslíte, že nie je to tak, ak vám to nič nehovorí, tak nemáte informácie, takže práve ste tú informáciu dostali, a, napr. aj pán poslanec Volf, ktorý, pokiaľ viem, dnes tiež bojuje vo farbách strany Smer. Výberová komisia hodnotila ponuky podľa piatich kritérií, ktoré sú štandardné a ktoré sa zvyčajne používajú pri takýchto súťažiach. A vôbec nie je pravda, ako tvrdí správa, že 4 kritériá boli úplne subjektívne a nekvantifikovateľné. Nakoniec, poprel toto tvrdenie svojím vystúpením aj poslanec Burian, keď povedal, že v štyroch z piatich kritérií bol lepší ten, ktorý bol druhý.

    Po ďalšie. Ponuka druhej firmy v poradí nebola výhodnejšia, a to ani cenovo, pretože bola 1 % z kúpnej ceny, kým prvá firma v poradí ponúkla výrazne menej ako 1 % z kúpnej ceny. A nie je vôbec pravdou, že jedinou položkou ceny je priama odmena z predaja, pretože každá firma si môže uplatňovať a uplatňovala si aj niektoré priame náklady, ktoré s tým súvisia. Naviac, celkový strop vo výške 18 mil. dolárov v tom, že bol určený u toho, ktorý bol druhý v poradí, na tom nič nemení, pretože komisia nemohla vtedy vedieť, aká bude ponúknutá cena za SPP.

    Po ďalšie. Prvý v poradí dal nielen nižšiu cenu z hľadiska podielu na cene, ktorú získame, ale ponúkol aj model, ktorý motivoval poradcu, aby Slovenská republika zinkasovala čo najviac, pretože ak je cena určená tak, že je to teda 1 %, ale len 18 mil. a vôbec nič viac, tak neexistuje žiadna motivácia pre poradcu, aby dosiahnutá cena bola čo najvyššia. Ak tam strop nie je a ak je to definované ešte aj oddelene pri rôznych úrovniach výšky ceny, napr. progresívne pri tej druhej miliarde, tak je tá motivácia poradcu, aby dosiahol on vyššiu cenu pre toho, kto predáva, omnoho vyššia. Naviac, chcem poznamenať, že je až úsmevné, ako dnes bojuje dnešná vládna koalícia, za to, snaží sa nás presvedčiť, že ten druhý v poradí bol lepší. Ale ani ten druhý v poradí nenamietal, teda tá firma Rothschild & Sons nenamietala korektnosť výberového konania a ani to konečné rozhodnutie.

    Správa ďalej namieta, a toto by som chcel použiť ako ukážku nekompetentnosti, povedal by som, až zarážajúcej nekompetentnosti, a zrejme to nie je len omylom v tej správe, pretože to zopakoval znovu tu aj pán minister, keď to vydávajú za akýsi problém, že mandátna zmluva zo strany poradcu bola podpísaná skôr, ako bola vyhodnotená verejná súťaž. Konkrétne, mandátna zmluva bola podpísaná 30. 11. 2000, kým vyhodnotenie verejnej súťaže bolo 22. 12., teda 3 týždne po tom, ako bola podpísaná táto mandátna zmluva zo strany poradcu. No ak by ste niekedy nejaký z medzinárodných tendrov organizovali, vy ich neorganizujete, pretože ak predávate, tak predávate priamo, tak by ste vedeli, že toto je normálny štandardný postup, že keď firma sa uchádza o nejakú zákazku v tendri, tak posiela návrh mandátnej zmluvy a posiela ho už podpísaný. Ak by ten návrh mandátnej zmluvy nebol podpísaný, tak by ho výberová komisia ani nebrala do úvahy. Takže vás ubezpečujem, že všetky návrhy mandátnych zmlúv od všetkých tých 10 záujemcov, ktorí ich predkladali, boli podpísané niekoľko týždňov predtým, ako bolo vyhodnocovanie týchto mandátnych zmlúv. Ide teda o absolútne nepochopenie toho, ako štandardne, normálne medzinárodné tendre prebiehajú. A ilustruje to aj úroveň tých, ktorí tento materiál pripravovali. Posudzovali niečo a vyjadrovali sa k niečomu, o čom nemali ani šajnu, ako to funguje.

    Konečná odmena poradcovi nakoniec bola spolu s tými ďalšími dodatočnými prostriedkami, ktoré sa mu zaplatili, 1,168 % z dosiahnutej ceny. Odmena poradcovi je jeden z hlavných argumentov, na základe ktorých spochybňujete privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu. Ja by som len chcel pripomenúť, že pred niekoľkými týždňami prebehla jedna veľmi zaujímavá transakcia. Bratislavská teplárenská predávala veľmi lukratívne pozemky v centre Bratislavy. Chcem vám pripomenúť, že Bratislavská teplárenská, tzv. BAT-ka, je pod plnou kontrolou Fondu národného majetku, ktorý plne kontrolujete vy. Dokonca majoritu v orgánoch, ktoré kontrolujú Fond národného majetku, má strana Smer. Takisto ešte väčšiu majoritu v orgánoch BAT-ky samotnej má strana Smer. Pred pár týždňami predala Bratislavská teplárenská tieto pozemky v okolí novostavby národného divadla za 1,4 mld. korún, mimochodom, spoločnosti Penta, proti ktorej váš predseda vlády tak bojuje. A viete, čo je zaujímavé? Mala poradcu. Vy ste nám vyčítali v minulosti a často aj teraz nám vyčítate, že pri privatizácii SPP sme si brali poradcu a že tak sme ho štedro zaplatili. Privatizácia podniku, ako je SPP, je jedna z najzložitejších transakcií. A ak by si štát nenajal naozaj najlepšie firmy ako poradcov, tak by jednoducho prerobil omnoho, omnoho viac, ako musí zaplatiť poradcovi, pretože oproti nemu stoja veľké energetické koncerny, ktoré chcú kupovať a ktoré si vedia zaplatiť najlepších odborníkov na svete. A vlády samotné, úradníci, nemajú také skúsenosti z organizovania medzinárodných tendrov, aby mohli byť dôstojnými partnermi týchto kupujúcich, týchto veľkých koncernov. Preto všade na svete rozumné vlády si na takéto zložité transakcie čo najlepšie poradenské firmy najímajú a nepovažujú tie peniaze za zbytočne vyhodené.

    Vážené dámy, vážení páni, ale na predaj jedného pozemku, veľmi lukratívneho, mimochodom, v centre Bratislavy, si BAT-ka najala poradcu. A viete, koľko je odmena poradcovi? Sú to 2 % kúpnej ceny. Vy nám tu vyhadzujete neustále na oči konečnú sumu, ktorá bola niečo cez polovičku, teda 1,168 %, pričom išlo o veľmi zložitú transakciu. Tu dokonca nielenže 2 % z kúpnej ceny zinkasoval poradca, ale ešte súčasťou jeho odmeny bola aj povinnosť toho, kto to nadobudol, teda v tomto prípade Penty, uzatvoriť s touto poradenskou firmou desaťročný kontrakt na poradenstvo v oblasti developmentu, čo, mimochodom, tiež znížilo cenu, ktorú BAT-ka inkasovala, a zvýšilo skutočnú hodnotu tej odmeny. Takže v skutočnosti odmena nebola 2 %, bola možno 2,5 %, možno 3 %. A vy máte tú trúfalosť, keď organizujete, mimochodom, ani nie súťažou podľa môjho názoru ten výber poradcu, ktorý dostane takto minimálne dvojnásobok toho pri jednoduchej transakcii, pri predaji, pri obyčajnom predaji pozemku, kde je jednoduchý predaj cez jedno kritérium a tým je cena. Takže skúste sa pozrieť aj do vlastnej kuchyne.

    A toto je, mimochodom, aj príklad toho, ako sa snažíte vytvárať dymovú clonu, pretože, vážené dámy, vážení páni, ak v privatizácii SPP došlo k akýmkoľvek pochybeniam politickým, tak naozaj snažili ste sa škandalizovať tú privatizáciu, ako ste vládali, a ešte k tomu prídem. A politickú zodpovednosť za to, že sme sa rozhodli aj privatizovať, sme niesli vo voľbách v roku 2002, mimochodom, pretože táto privatizácia bola uskutočnená ešte pred rokom 2002 a potom aj v roku 2006, lebo túto tému ste neustále živili. Čiže politická zodpovednosť z hľadiska vyvodzovania politickej zodpovednosti, tá bola už vyvodzovaná dvakrát. Ale ja zároveň tvrdím, že tá privatizácia bola úplne v poriadku. A dokážem vám to aj na ďalších faktoch. Ale politická zodpovednosť za to, čo sa deje teraz, tá vyvodená nebola. Tá bude vyvodzovaná až v budúcich voľbách. A preto, že to chcete zakryť, preto, že vytvárate dymovú clonu, aby sa takéto kauzy, ako je predaj toho pozemku, ako je škandalózna odmena poradcovi, ako je kauza Slovenského pozemkového fondu, preto neustále otvárate niečo, čo je dávno, dávno za nami a čo, naviac problematické nebolo.

    Pôjdem ďalej. Veľmi obľúbenou témou pána poslanca Buriana, ale aj ďalších je kurzová strata. Národná rada konštatuje, citujem zase z uznesenia, vznik finančnej straty vo výške 7,373 970 mld. korún spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov. Toto tvrdenie je nezmyslom. Toto tvrdenie je tisíckrát opakovanou lžou, ktorá zľudovela. Pritom táto lož stojí na veľmi vratkých nohách, čo si uvedomujete aj vy, pretože vystúpenie pána poslanca Buriana nebolo ničím iným než trápnym pokusom skúsiť to teraz zdôvodniť inak, keď to doterajšie zdôvodnenie stojí na vratkých nohách a dá sa rozbiť napadrť. Najlepším dôkazom toho je, že vy tu vyčísľujete dokonca na tisíc korún presne, koľko to je. A pánovi poslancovi teraz vyšlo, že je to 10,3 mld. Keď sa rozbije to konštatovanie, tak koľko to bude? Bude to 15 mld.? Tak vyšlo?

    Takže dovoľte vyjadriť sa k tomu, ako ste argumentovali doteraz.

    Po prvé. Pri predaji akcií veľkých strategických podnikov investorom, zvlášť energetických, sa nikdy nepoisťuje kurzové riziko. A pokúsim sa vám vysvetliť aj, prečo to tak je. Dal som verejne výzvu veľakrát, aby ste mi povedali jeden príklad energetického podniku, kde sa kurzové riziko poisťovalo, neboli ste toho schopní. Predaje plynárenských podnikov, tak ako aj predaje plynu alebo ropy sa uskutočňujú väčšinou a prevažne a bežne v amerických dolároch. V čase predaja v roku 2000 bol americký dolár nepochybne stabilnejšou a pevnejšou menou ako slovenská koruna. Naviac, ak by ste si zobrali aj prognózy, ktoré vtedy boli, tak by ste videli, že väčšina prognóz bola na posilňovanie dolára, a nie na jeho oslabovanie. Hedging kúpnej ceny sa nerobil a nerobí aj pre tú skutočnosť, že poistenie kurzových rizík je v zásade možné len vtedy, keď je poistenie určené na konkrétne obdobie a keď ten, kto kurzové riziko poisťuje, nemá žiadnu šancu ovplyvniť tento kurz. Pri privatizácii veľkých energetických podnikov neplatí ani jedna podmienka. Pokúsim sa vám vysvetliť, prečo neplatí. Neplatí preto, že obdobie od podpísania zmluvy, od tzv. signingu, po closing alebo po odovzdanie akcií nie je dopredu známe. Toto obdobie môže trvať v niektorých prípadoch štyri mesiace, v niektorých šesť, v niektorých aj rok. V našom prípade trvalo napr. päť mesiacov, v prípade Transgasu trvalo napr. šesť mesiacov. Čiže ak by sa malo poisťovať kurzové riziko na obdobie, ktoré sa nedá dopredu presne zadefinovať, tak je to buď vôbec nepoistiteľné, alebo je to poistiteľné len za veľmi, veľmi vysokých nákladov, zvlášť pri takýchto objemoch transakcií, k akým tu došlo. Ale, naviac, keď jednou zo strán je vláda, ktorá má v rukách nástroje, ako ovplyvňovať kurz svojou hospodárskou politikou, tak to nie je poistiteľné vôbec. To je dôvod, prečo k hedgingu a k poisteniu kurzových rizík nedochádza.

    Po ďalšie vám chcem povedať, že transakcia pritom bola, prirodzene, zahedgeovaná, a to tým, že naše aktívum v korunových vyjadreniach sa znížilo tým, že koruna posilnila a dolár oslabil, a tak v korunovom vyjadrení sa to znížilo o tých zhruba 7,4 mld. korún. Ale zároveň sa nám znížila v korunovom vyjadrení aj tá časť nášho štátneho dlhu, ktorá bola denominovaná v dolároch. Čiže zároveň sa znížili naše pasíva v tej istej miere a zarobili sme na tom práve v znížení korunového vyjadrenia našich záväzkov v dolároch, ktoré sme mali.

    Naviac, ak teda hovoríte, že sa dá poisťovať takého kurzové riziko, tak sa vás pýtam legitímne dve veci. Prvá vec je, prečo ste nepoistili kurzové riziko eurofondov. V auguste 2006 ste už boli vo vláde, bolo rozhodnuté, koľko miliárd korún, 550 mld. korún pri vtedajšom kurze koruny voči euru, dostaneme v priebehu rokov 2007 až 2013. Viete, koľko je dnes toto korunové vyjadrenie? Je to 490 mld. Prečo ste nezabránili kurzovej strane 50 mld. korún hedgeovaním týchto našich pohľadávok eurových, ak to viete?

  • Vy ste nás doteraz presviedčali, že sa to dalo, že to viete. Prečo došlo potom k takejto strate? Vy ste nás dokonca presviedčali o iných veciach.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás, aby ste sa upokojili, pán poslanec. Dobre? Pán minister Jahnátek sa veľmi čudoval, keď náš kolega, pán poslanec Kužma, hovoril o hedgeovaní ropy a plynu, že čo je to nezmysel. Ale pán poslanec Kužma to nevymyslel. Veď vy ste zhruba rok pred voľbami, niekedy v roku 2005, vy, strana Smer, ste vyčítali našej vláde, že nehedgeuje ceny plynu. Ste rok a pol vo vláde, tak prečo nehedgeujete. Však vy ste boli schopní hedgeovať všetko. Zrazu nie ste schopní hedgeovať nič. A nám vyčítate, že sme nehedgeovali privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu.

    Ďalej, ďalšie tri uznesenia, v ktorých Národná rada Slovenskej republiky má konštatovať, to je návrh vlády zase a to sa týka poradcu, sú to tri uznesenia, e) vznik škody vo výške 257 mil. a tak ďalej neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi, f) uhradenie nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a g) uhradenie ďalšej nepreukázanej odmeny privatizačnému poradcovi. Privatizačný poradca bol aj témou, ktorú tu pán minister a pán poslanec predo mnou tiež rozberali podrobne. No zase musím konštatovať, že ide o ničím nepodložené vykonštruované tvrdenia. Odcitujem zo správy. Správa hovorí: „Takto fakturovaná odmena vo výške 21,16 mil. dolárov bola v rozpore s uzatvorenou mandátnou zmluvou.“ Ale to je všetko. Konštatuje sa, že bola v rozpore, nepovie sa, prečo a v rozpore s ktorým článkom bola. Čiže je to ničím nepodložené tvrdenie. Správa, naopak, uvádza, je to táto správa, ktorú máte v laviciach, ak si ju prečítate, uvidíte, že to uvádza, že dve externé advokátske firmy, nie jedna, ako to povedal pán minister alebo pán poslanec, už neviem, kto z nich to povedal, ale dve externé advokátske kancelárie potvrdili správnosť výpočtu odmeny, ako aj nákladov. V čom teda ministerstvo hospodárstva pochybilo? A ak je to tak, ak je ministerstvo presvedčené, že odmena a náklady sú vypočítané nesprávne, potom za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, zodpovedajú tieto dve externé právnické kancelárie a treba túto škodu voči nim vyvodzovať. Teda vyzývam vás, pán minister, ak stojíte za tým, čo tvrdíte v tej správe, uplatňujte túto škodu voči týmto dvom právnickým kanceláriám, zažalujte ich, je to vaša povinnosť, ak ste o tom presvedčený.

  • Ja vám už dnes môžem povedať, ako predpokladám, že to dopadne. Ale ak na tom trváte, ak si za tým stojíte, tak je vašou povinnosťou, aby ste to urobili.

    Správa poukazuje na údajný rozdiel cenovej ponuky poradcu a mandátnej zmluvy. Ale, vážený pán minister, zase to podľa môjho názoru svedčí len o neznalosti problematiky, pretože návrh mandátnej zmluvy musí byť súčasťou cenovej ponuky, súčasťou ponuky, ktorú dáva poradca. Čiže musí to byť tak. A ak to tak nie je, tak to treba dokázať, ale musí to byť tak, že mandátna zmluva, ktorá bola podpísaná s poradcom, je totožná s tou, ktorú poradca predložil ako návrh, alebo tam boli vynegociované nejaké zmeny. A to, že musí byť návrh mandátnej zmluvy súčasťou ponuky, to je napísané v zákone, konkrétne v § 10 a § 33 ods. 2 zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní. Takže správa v tomto zmysle zase tvrdí nezmysly.

    Ďalej správa uvádza: „Z vyššie uvedeného vyplýva, že Fond národného majetku list firmy Linklaters neakceptoval, ale ministerstvo hospodárstva ho akceptovalo.“ Nie je to pravda. Čo sa totiž udialo? Udialo sa to, že Fond národného majetku požiadal ministerstvo hospodárstva, aby potvrdilo oprávnenosť tých požiadaviek, ktoré poradca mal. Fond napísal, že firma Linklaters to potvrdzuje, že je to tak, načo fond odpísal, že on potrebuje, aby ministerstvo povedalo, či je to tak, či je to opodstatnené, načo ministerstvo odpísalo, že áno, je to opodstatnené, tvrdí to aj ministerstvo, aj na základe podkladov z firmy Linklaters. Čiže nie je pravda, že fond to neakceptoval, pretože ak by to neakceptoval, tak by nevyplatil tú odmenu a tie náklady. Ale Fond národného majetku vyplatil aj požadované náklady, aj požadovanú odmenu, ktorej správnosť potvrdilo aj ministerstvo hospodárstva, aj dve externé právnické kancelárie, ktoré, opakujem, ak neboli korektné, tak od nich treba vymáhať náhradu.

    No a k tomu poradcovi ešte chcem znovu pripomenúť aj cenu, ktorá bola polovičnou cenou oproti cene poradenstva pri predaji lukratívnych pozemkov v centre Bratislavy v réžii Smeru.

    Ďalšie lži o privatizácii SPP, ktoré neustále šíri najmä Robert Fico, ale aj ďalší predstavitelia jeho strany. Správa tvrdí, že „vzhľadom na trhovú hodnotu stanovenú v Koncepcii reštrukturalizácie a transformácie SPP bola orientačná konečná ponuka konzorcia výrazne nízka“. Teda je to lož o nízkej cene.

    Šermuje sa v správe aj v tých vystúpeniach číslami, hovorí sa o akejsi trhovej cene, a opakovane dokonca pán poslanec Burian nám to tu premietal, 6 mld. až 8 mld. korún. A potom v porovnaní s týmto sa hovorí o dosiahnutej cene 6 mld. až 8 mld. dolárov. A porovnáva sa to s dosiahnutou cenou 2,7 mld. dolárov. Pritom sa jemne zamlčuje, že tých 6 mld. až 8 mld. dolárov, po prvé, nebola nikdy trhová hodnota, trhová cena, ale bol to hrubý odhad hodnoty 100 % akcií, zdôrazňujem, 100 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu.

  • Čiže, mimochodom, ak si vyrátate toto, 49 % zo 100 %, áno, znamená to 2,94 mld. až 3,92 mld. dolárov, pričom dosiahnutá suma 2,7 mld. dolárov nie je výrazne nižšia od spodnej hranice tohto hrubého odhadu.

    Ale chcel by som veľmi zdôrazniť, že ide o hrubý odhad, ktorý bol, mimochodom, robený predávajúcim. Ten hrubý odhad tejto trhovej hodnoty bol odhadnutý v Koncepcii transformácie a privatizácie SPP. A nevznikol teda na základe nejakých ponúk trhových. A je logické a prirodzené, že ten, kto predáva, má záujem, aby deklaroval, že to, čo predáva, má vyššiu hodnotu, tak ako ten, kto kupuje, má záujem presviedčať a deklarovať, že to, čo chce kúpiť, má nižšiu hodnotu.

    Ale to, čo je kľúčové a podstatné, čo dokazuje nepravdivosť vašich opakovaných tvrdení o nízkej cene, je tá skutočnosť, že prvý odhad, zase odhad trhovej ceny, nie trhová cena, ale odhad trhovej ceny robený kupujúcimi bol 2 mld. dolárov. To bol ten predbežný hrubý odhad kupujúceho vo výške 2,085 mld. dolárov. A potom skutočná konečná cena bola 2,7 mld. dolárov. Jedine toto je trhová cena, pretože táto trhová cena vznikla ako reálna ponuka kupujúceho, ktorú dal a ktorú potom aj naplnil a za ktorú kúpil. Čiže 2,7 mld. vôbec nie je výrazne menej ako 2,94 mld.

    Ale to, čo je podstatné a kľúčové a čo sú ďalšie dôkazy, že cena nebola nízka, je nasledovné.

    Po prvé, neviem, či viete, lebo to správa nespomína, ale súčasťou privatizačnej zmluvy bola opcia pre Gazprom, ktorá umožňovala Gazpromu, aby odkúpil tretinový podiel z toho, čo nadobudlo konzorcium, za tých istých podmienok, ako nakupovalo konzorcium. Teda Gazprom mal právo odkúpiť jednu tretinu tých akcií za tú istú cenu, za ktorú Ruhrgas a Gaz de France nakupovali od Slovenskej republiky. Gazprom túto možnosť nevyužil a akcie neodkúpil. Myslíte si, že by Gazprom akcie SPP neodkúpil, ak by boli lacné? Myslíte si, že Gazprom je tak slabá firma, že na to nemá dosť peňazí? Mimochodom, ak by boli lacné, ak by mal aj problém s peniazmi, tak na lacné akcie a lukratívne akcie by mu každá banka veľmi rada požičala.

    Ďalej za dôležité považujem, že vláda robila v čase privatizácie všetko pre to, aby cena za predaj akcií SPP bola čo najvyššia, kým Robert Fico robil presný opak. Robil všetko pre to, aby cena bola čo najnižšia. A dokážem vám to aj na faktoch, keď budem citovať výroky a aktivity Roberta Fica počas tohto obdobia.

    K cene ešte jeden citát. Správa OECD o slovenskej ekonomike z júna 2002 uvádza, ide o túto správu, OECD, ako viete, je veľmi vážená, prestížna inštitúcia, ktorej sme členmi a ktorá sa považuje za veľmi vplyvný ekonomický think-tank a ktorej názory sú brané veľmi vážne vo svete a medzi odborníkmi: „Vysoká cena získaná za predaj 49 % akcií SPP, približne 13 % HDP, z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie v roku 2002.“ Je to na strane 124, hovorím, ak by niekto z vás mal záujem si to pozrieť. Čiže opakujem, OECD konštatuje vysokú cenu získanú za predaj 49 % akcií SPP, približne 13 % hrubého domáceho produktu.

    Ďalšia neustále opakovaná lož, ktorá je, sa nachádza aj v správe. Správa hovorí: „Nedá sa hovoriť o verejnej súťaži pri podaní jednej ponuky pri predaji 49 % SPP, čo potvrdzuje aj dosiahnutá nízka cena za predaj.“ No o údajnej nízkej cene som už hovoril. Teraz poviem ohľadom toho, či teda bola súťaž, alebo súťaž nebola. Myslím si, že práve cena dokazuje, že reálna súťaž vznikla napriek tomu, že nakoniec bola podaná len jedna ponuka. Niet jasnejšieho dôkazu, ako je, že ten, kto kupoval, si myslel, že je v súťaži, niet reálnejšieho dôkazu, ako je to, ako je rozdiel medzi predbežnou cenou vo výške 2,085 mld. dolárov a skutočnou konečnou cenou 2,7 mld. dolárov. Povedzte mi jediný dôvod, prečo by kupujúci, ak by vedel, že je v súťaži sám, ponúkal o takmer 700 mil. dolárov viac, ako ponúkol v predbežnej ponuke, keď naviac sme zdôrazňovali viackrát, máte to napísané aj v materiáli, že cena bude najdôležitejším kritériom a že nepredáme SPP pod tú cenu, ktorá bola ako predbežná navrhnutá predtým konzorciom. Ak by vedel, že je v súťaži sám, navrhol by 2,1 mld. dolárov, 600 mil. dolárov by ušetril a k akciám by sa dostal. Takže myslím si, že toto je jasný logický dôkaz, že je to tak.

    Napokon, v prípade ešte výčitky, že sa nedá hovoriť o verejnej súťaži, chcem pripomenúť, a to mohli tí, ktorí tú správu zostavovali, vedieť, mali to dokonca vedieť, že vláda rozhodla o predaji 49 % akcií SPP formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania, a nie formou verejnej súťaže. Verejná súťaž a priamy predaj prostredníctvom výberového konania sú dve rôzne formy, ktoré sú definované v zákone č. 92/1991 Zb. A v prípade priameho predaja, ktorý teda bol vybraný, zákon nestanovuje minimálny počet ponúk.

    Ďalej som sa dopočul, nie síce v správe, hovoril to, myslím, pán predseda vlády, aká škandalózna privatizácia to bola, keď cena bola dopísaná rukou, perom. No zase to svedčí len o tom, že tí, ktorí niečo také tvrdia, ešte v živote žiadnu štandardnú medzinárodnú súťaž, medzinárodný tender nevyhodnocovali a nevideli. A rád vám vysvetlím aj, prečo je to tak, že vždy je cena dopísaná rukou. Jednoducho je to preto, že privatizačné ponuky, to sú balíky veľmi zložitých dokumentov, na ktorých pracujú desiatky až stovky ľudí. A kľúčové pri súťaži je to, aby sám konkurent nevedel, akú cenu ponúkame, aby ma nepreskočil napr. o pár drobných a tým pádom by som neprehral. A naviac sme zdôrazňovali vždy, že cena bude tým najdôležitejším kritériom. V takýchto prípadoch to konečné rozhodnutie na tom, koľko to bude, aká cena to bude, leží niekedy na jednom, niekedy na dvoch, troch, ale nie viac ako na troch ľuďoch. Naviac, ak to robia konzorciá, tak je to ešte zložitejšie, pretože tie podklady, opakujem, pripravujú stovky ľudí. Ak by stovky ľudí vedeli, aká bude cena, okamžite sa to dozvie konkurencia a zneužije to. Preto sa to vždy robí tak, že tie technické podklady pripraví technický personál a o konečnej sume rozhodnú traja, možno maximálne piati ľudia, keď sú to konzorciá, ktorí veľmi dôverne o tom rozhodnú a dopíšu to tam rukou, zalepia tú obálku a tesne pred tým, keď je deadline, keď končí verejná súťaž, to odnesú tam, kde sa to bude vyhodnocovať, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií, a teda vzniku škôd. Takže toto tiež svedčí len o absolútnej neznalosti tých, ktorí niečo také tvrdia.

    Ďalej. Ďalší mýtus, ktorý tu pestujete a ktorý pestujete opakovane, je ten, že tvrdíte, že chýba notárska zápisnica. Tak, po prvé, chcem povedať, že ak niečo chýba, tak nestačí konštatovať, že to chýba, ale treba povedať aj, kto je za to zodpovedný. Na každom ministerstve, aj na Fonde národného majetku, aj na ministerstve hospodárstva existuje organizačný poriadok, spisový poriadok a archívny poriadok. A tieto poriadky sú tam práve preto, aby nič nechýbalo, alebo preto, ak niečo chýba, aby sa dalo vysledovať, kto je za to zodpovedný, že to chýba. Rok a pol vládnete a dnes idete hovoriť, že niečo chýba? Ak by aj niečo chýbalo, tak treba určiť, kto je za to zodpovedný. A ak by aj niečo chýbalo, tak kópia notárskej zápisnice musí byť u notára. A vôbec nie je dôležité to, o čom sa nás tu snažil presvedčiť pán poslanec Burian, že to už nie je originál, to je kópia.

  • Smiech v sále.

  • Veď ide vám o to, čo je tam napísané. Nie? A napísané v tej kópii u notára musí byť presne to isté, čo je napísané v origináli, ktorý ak zmizol, tak treba zistiť, prečo zmizol.

    Ale, mimochodom, „korektnosť“ a „férovosť“, s akou vystupujete práve ohľadom dokumentácie a dokumentov, vám budem ilustrovať aj na vraj chýbajúcej dokumentácii ku kauze Veriteľa. Veriteľ je, mimochodom, podobným vaším nástrojom vyrábania dymovej clony ako privatizácia SPP. Predseda vlády nás z tohto miesta obvinil, že sa tam diali bohvieaké machinácie a zlé veci. A minister financií sa dokonca vyjadril, že jedným z problémov je, že chýba dokumentácia, že chýbajú dokumenty. Ale ak je to tak, vážení, že chýbajú dokumenty, ak minister financií toto tvrdí, tak sú možno len dve vysvetlenia, minister financií buď klame, alebo ak neklame a dokumenty chýbajú, tak je za to zodpovedný on, pretože spoločnosť Veriteľ, a je na to odovzdávací protokol, odovzdala všetky dokumenty v júni roku 2006 do archívu ministerstva financií. Takže je to podobný prípad fabulácií, vymýšľania, mýtov, nezmyslov, obviňovaní, ktoré majú vyvolať zdanie medzi obyvateľmi, že to nebolo v poriadku, že tam došlo k nejakým machináciám.

    Mimochodom, ďalšia fabulácia, ktorej sa dopúšťate. Pán predseda HZDS dramaticky v médiách vyhlási, že on má informácie, on má niekoho, kto má prístup k privatizačným zmluvám. Čo to tu, aké dymové clony vyrábate? Veď rok a pol vládnete, privatizačné zmluvy, akcionárska zmluva, všetko je na ministerstve hospodárstva a Fonde národného majetku. Veď to zverejnite. Viete, prečo to nezverejňujete? Pretože ak by ste to zverejnili a každý, kto by si prečítal tieto dokumenty a prečítal túto vašu správu, tak by vás vedel odhaliť z toho, že táto správa je znôžka nezmyslov, pretože v akcionárskej zmluve sú ošetrené záujmy štátu, sú ošetrené tak, ako majú byť ošetrené, štandardne. A zároveň je tam aj odovzdanie manažérskej kontroly na bežný chod, zdôrazňujem, bežný chod a bežnú činnosť SPP strategickému investorovi tak, ako je to normálne a štandardné všade.

    Ďalšia opakovaná lož o privatizácii sa týka korupcie. Najmä predseda vlády, ale v tom pokračuje len v tom, čo robil už od roku 2000, tvrdí, že privatizácia SPP bola krádežou storočia. V roku 2003 mňa osobne obvinil, že som sa mal na privatizácii SPP obohatiť. Podal som na vtedy opozičného lídra Roberta Fica žalobu, aby svoje tvrdenia doložil a dokázal to, dodnes tak neurobil. Dodnes tak neurobil, dnes už rok a pol má k dispozícii všetky štátne inštitúcie, dodnes tak neurobil.

    Najnovšie predseda vlády Fico tvrdí, že keby na Slovensku fungoval právny štát, tak by sme nesedeli v parlamente, ale vo väzení. A tvrdí, že trestné stíhanie, ktoré bolo zahájené v súvislosti s privatizáciou bolo zastavené len preto, že my, teda bývalá vláda, sme vraj z Trestného zákona vyňali paragraf, na základe ktorého bolo trestné konanie vedené. Konkrétne ide o paragraf, ktorý sa týkal porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Robert Fico klame. A veľmi jasne vám to doložím na faktoch.

    Po prvé chcem povedať, že napriek zmene Trestného zákona ak by bol vyšetrovateľ zistil skutočnosti, ktoré nasvedčujú o spáchaní trestného činu, bol by povinný ex offo prekvalifikovať trestný čin a pokračovať v stíhaní alebo začať zase ex offo nové trestné konanie. To je po prvé.

    A po druhé, čo sa týka toho tvrdenia Roberta Fica, že my sme účelovo vybrali nejaký paragraf z Trestného zákonníka, zase klame, lebo novela Trestného zákona, o ktorej sme rokovali vo vláde, vtedy tam ten paragraf ešte bol, potom prišla do parlamentu a v parlamente hlasovaním v pléne sa tento paragraf o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku zo zákona dostal preč. A keď sa pozriem na hlasovanie k tomuto zákonu, teda k tomu konkrétnemu ustanoveniu, to bol vtedy bod 192 spoločnej správy, tak vidím, že za vyňatie tohto paragrafu okrem iných hlasoval aj poslanec Fico Robert.

  • Neboli sme to my, dámy a páni, my sme o Trestnom zákone hlasovali vo vláde a vtedy tam tento paragraf bol. Ale opakujem, bez ohľadu na to, či tam je alebo nie je, ak by vyšetrovateľ zistil čokoľvek, čo nasvedčuje spáchaniu trestného činu, bol by povinný v trestnom konaní pokračovať. Aj na tomto môžete jasne vidieť, ako zavádzate a klamete. Žiaľbohu, je to smutné, ak musím konštatovať, že predseda vlády takýmto spôsobom opakovane, účelovo zavádza a klame.

    A ak hovoríme o korupcii v prípade SPP, tak by som len rád pripomenul aj iné ďalšie veci, akými boli napr. Duckého zmenky, ktoré sa neudiali po privatizácii SPP, nie vtedy, keď tam prišiel strategický investor, ale vtedy, keď tam nebol, vtedy, keď vládol váš dnešný vládny spojenec, ale rád by som vám pripomenul aj vašu vlastnú účasť napr. už len pôsobením vášho významného člena pána Federiča, ktorý, pokiaľ viem, je dnes vedúcim Úradu vlády, ktorý absolvoval za peniaze SPP, vtedy štátneho podniku, jazykový kurz za takmer milión korún v Spojených štátoch amerických. Tak sa hospodárilo v štátnom Slovenskom plynárenskom priemysle.

    Ak sa pozriete na to, aké ekonomické výsledky dosahoval plynárenský podnik vtedy, keď bol štátny, a aké ich dosahuje po privatizácii, tak tiež uvidíte jasné rozdiely. Kým po zdanení bol predtým zisk len okolo 4 mld., 2 mld. alebo aj strata alebo nula, tak dnes po privatizácii to bolo vyše 20 mld. korún, z čoho má, samozrejme, príjem aj štát na dani zo zisku, ale aj na dividendách. Keby ste si pozreli čísla o tom, ako fungoval Slovenský plynárenský podnik z hľadiska efektívnosti, z hľadiska počtu zamestnancov, tak by ste videli tiež výrazný rozdiel po privatizácii.

    Teraz ešte by som sa rád dotkol niektorých porovnaní, ktoré zaznievajú aj napr. v médiách. Keď som bol nedávno s pánom ministrom Maďaričom v jednej televíznej diskusii, tak veľmi argumentoval privatizáciou Transgasu. Tak som si vytiahol čísla o privatizácii Transgasu, lebo vtedy som ich, žiaľbohu, nemal pri sebe. No a chcem sa s vami o ne podeliť. Vláda Českej republiky vedená českou sociálnou demokraciou, vtedy Zemanova vláda, v decembri 2001 predala 97 % akcií Transgasu, teda takmer celú firmu vrátane úplnej kontroly, nielen manažérskej, ale úplnej strategickej kontroly. Predávajúci, vtedy štát, otvoril len jedinú ponuku od nemeckého koncernu RWE. A ten kúpil Transgas, tých, opakujem, 97 % akcií Transgasu za cenu 110 mld. CZK. U nás to bolo 49 % akcií za 130 mld. Sk. Takže pán minister Maďarič tvrdil, že Česi predali oveľa, oveľa lepšie, oveľa výhodnejšie. Takže ešte raz vám to zopakujem. Oni predali 97 % akcií za 110 mld. CZK a my sme predali 49 % akcií za 130 mld., ale, ak to tak chcete počuť, po kurzovej strate za 123 mld. korún. Mimochodom, v Českej republike, keďže to trvalo pol roka, bol rozdiel medzi podpísaním zmluvy a odovzdaním akcií, tak počas toho pol roka vznikol kurzový rozdiel, takže posilnením českej koruny prišli o 8 mld. CZK. Vyjadrené v slovenských korunách je to 11 mld. korún Sk. A viete, čo je zaujímavé? Je to analogická transakcia, Česi predávali za menej, ako sme to predali my. V Čechách politická opozícia sa neznížila k takému klamstvu a k takému zavádzaniu nikdy, k akému ste sa znížili vy, nikdy, ani čo sa týka kurzovej straty, ku ktorej došlo ako väčšej ako u nás, ani čo sa týka ceny, ani čo sa týka toho, že bol jediný záujemca, a pritom predávala sociálna demokracia 97 % analogického podniku. Myslím, že aj toto svedčí o mnohom.

    No a dovoľte mi, aby som na záver povedal ešte pár vecí ku klamstvám. Ja som viackrát povedal aj do médií, že táto správa je len pokračovaním toho, čo osobne najmä Robert Fico robil už od roku 2000. Opakovane klamal a zavádzal verejnosť, čo sa týka privatizácie SPP. A zdokumentujem vám to jeho konkrétnymi výrokmi konfrontovanými s tým, aká bola realita.

    Robert Fico v Slovenskej televízii v relácii O päť minút dvanásť dňa 10. 6. 2001 vyhlásil: „Sám poradca hovorí, že najefektívnejšia sa zdá byť alternatíva časť na priamo, to znamená, 15 – 20 %, zostatok potom na kapitálový trh, ale súčasne poradca dodáva, že toto nespĺňa kritérium promptnosti, rýchlosti, pokiaľ ide o privatizáciu SPP.“ To je tvrdenie Roberta Fica. Realita je, poradca tieto slová jednoznačne vyvrátil a verejne vyhlásil, že predaj 49 % akcií formou výberového konania považuje v danom legislatívnom stave za optimálny.

    Ďalšie tvrdenie v tej istej relácii Roberta Fica citujem: „Keď som túto otázku postavil poradcovi, vcelku priznal, že rýchlosť je jedna z najdôležitejších príčin alebo jednou z najdôležitejších kritérií, na ktoré vláda Slovenskej republiky tlačí, pretože chce, aby sa všetko ukončilo do konca tohto roka alebo začiatkom jari.“ Realita je, toto vyjadrenie poradca dementoval, fakt, že rýchlosť nepatrí medzi najdôležitejšie kritériá, potvrdzuje aj skutočnosť, že vláda rozhodla radšej predĺžiť termíny v záujme zvýšenia úrovne konkurenčnosti tendra, aby záujemcovia mali viac času na svoje rozhodnutie.

    Ďalej. Na tlačovej konferencii Smeru 2. 11. 2001 Robert Fico tvrdil: „Komisia Ivana Mikloša už robila medzi nimi predbežnými ponukami selekciu.“ Komisia nerobila 26. 10. nijakú selekciu, ale naopak, všetkým záujemcom umožnila vykonať due diligence a pokračovať v prípravách na privatizáciu.

    Ďalšie tvrdenie Roberta Fica na tej istej tlačovej konferencii 2. novembra 2001: „Komisia pod vedením Ivana Mikloša odmietla podať verejnosti akékoľvek informácie o priebehu a výsledku rokovania.“ Skutočnosť je, komisia uverejnila tlačovú správu, v ktorej sa jasne hovorí, že „riadiaci výbor sa rozhodol umožniť deviatim spoločnostiam, ktoré prejavili záujem vykonať podrobnú due diligence vrátane previerky dokumentácie v data roome a práva účastníkov na prezentáciách manažmentu, teda pokračovať v privatizačnom procese“.

    Po piate. Tvrdenie Roberta Fica z tej istej tlačovej konferencie o zmluve medzi fondom a poradcom. Robert Fico tvrdil: „Je pripravená šokujúca úverová zmluva medzi fondom a finančnými inštitúciami, kde je sprostredkovateľom tejto úverovej zmluvy opäť poradca CSFB.“ Podľa Fica „ak bude táto zmluva podpísaná, fond nebude schopný vyplatiť dlhopisy fondu, štát príde o ďalších 4,4 % akcií SPP a tým definitívne končí akákoľvek väčšina slovenského štátu v SPP“. Fico informoval o zmluve. Taká bola realita, ktorej návrh Výkonný výbor Fondu národného majetku niekoľko dní predtým už zamietol. A pritom ani tento zamietnutý návrh zmluvy neobsahoval nijaké oslabenie práv fondu proti zákonnému stavu. Faktom je, to je už drobnosť, ktorou vás nebudem zaťažovať.

    Ďalej, ďalšie nepravdivé tvrdenie, ktoré bolo uverejnené v denníku Nový deň 19. 11. 2001. Robert Fico tvrdil: „Z Komisie na privatizáciu SPP, ktorú vedie podpredseda vlády, nie sú žiadne písomné záznamy a zápisnice. Jednoducho neexistuje nič, čo by mohlo niekedy v budúcnosti ukázať, ako rokovali, čo hovorili, čo bolo dôvodom pre také alebo onaké rozhodnutie.“ Zápisnice existovali, existujú, sú podpísané všetkými členmi komisie a, mimochodom, správa dokazuje, keď sa odvoláva na tieto zápisnice, že existovali.

    Dňa 24. 11. 2001 Robert Fico tvrdil: „Môže sa stať, že SPP skončí v rukách subjektu, ktorý nemá s plynárenstvom nič spoločné.“

    Podľa vyjadrenia z Hospodárskeho denníka z 8. 11. Fico chcel na zrušenom zasadnutí komisie presadzovať, aby hĺbkový audit začali vykonávať len významné plynárenské spoločnosti, a nie nejaké investičné alebo penzijné fondy. Realita je, predstaviteľ poradcu na tlačovej besede 19. 11. jednoznačne prehlásil, že medzi deviatimi záujemcami nie sú nijakí finanční investori, ale len strategickí investori.

    Ďalej Robert Fico vyhlásil: „Na privatizácii by sa malo zúčastniť konzorcium najvýznamnejších európskych plynárenských spoločností.“ Povedal to po svojom rokovaní s Ruhrgasom a Gaz de France, čím otvorene loboval za tieto firmy.

    Ďalej Robert Fico hovoril o hospodárskych výsledkoch SPP, pričom spomínal nesprávne údaje.

    Ďalej tvrdil 5. 2. 2002, že 3 % SPP už vlastní súkromný investor, čo nebola pravda a čo sme jasne dementovali.

    A ďalej tvrdil, tvrdil to 6. 2. 2002, že provízia pre poradcu bude 2,2 % z hrubého výnosu z predaja. Pritom zase realita ukázala, že nie je to pravda. Už som tu vyčíslil, že to bola polovica, 1,1 %. Predpokladám, že Robert Fico už hovoril o tej provízií, tej poradenskej firme, ktorá predávala vaše pozemky, tam to bolo zhruba 2,2 %.

  • Takže, vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem sa, že som hovoril dlhšie, ale musím konštatovať na základe všetkých faktov, argumentov, právnych, ekonomických, ktoré som uviedol, že táto správa svedčí o jedinom, o absolútnej zarážajúcej nekompetentnosti tých, ktorí ju pripravovali, svedčí o účelovosti, o tom, že má slúžiť len na vyrábanie dymovej clony a na palicu na opozíciu, že má slúžiť len na škandalizovanie opozície a na zakrývanie neschopnosti dnešnej vlády a vládnej koalície viesť krajinu, neschopnosti riešiť skutočné problémy, neschopnosti presadzovať potrebné zmeny zlepšenia vo fungovaní krajiny.

    Myslím si, že každý súdny človek, ktorý si môže porovnať fakty, argumenty, vie, vidí a mal by vidieť, že privatizácia SPP bola privatizáciou najväčšou a najdôležitejšou, bola zároveň privatizáciou štandardnou, privatizáciou, pri ktorej došlo k súťaži, privatizáciou, ktorá priniesla vysoký výnos, privatizáciou, ktorá priniesla aj silných investorov, vlastníkov, strategických vlastníkov, ktorí zlepšili aj fungovanie a riadenie spoločnosti.

    A na záver by som vám chcel odcitovať znovu z tejto správy, nie to, čo som už citoval, ale ďalšie hodnotenie nielen ceny, ale aj iných prínosov, ktoré privatizácia SPP pre podnik, ale aj pre Slovenskú republiku priniesla podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, teda podľa rešpektovanej, váženej inštitúcie. Táto inštitúcia vo svojej správe z júna 2002 o slovenskej ekonomike najskôr tvrdí, že dosiahnutá cena je vysoká, že je to až 13 % hrubého domáceho produktu, to som vám už čítal, a ďalej tvrdí: „V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy. Po prvé, predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh (kapitola III). Po druhé, predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické. Po tretie, zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti. Po štvrté, predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili nasledovní poslanci: František Mikloško, poprosím vrátiť mi to naspäť, Jozef Burian, ešte raz, Mikloško, Burian, Jánoš, Vaľová, Gabániová, Pavlis, Nachtmannová, Kvorka, Goga, Bobrík, poprosím teraz posunúť to ďalej, Miššík, podpredseda Číž, Kužma, Petrák, Dzurinda, Frešo a pán Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Nadväzujúc na pána poslanca Mikloša sa pýtam, páni poslanci, v ktorej makovej hlave vznikol tento návrh uznesenia. Národná rada má hlasovaním konštatovať porušenie zákona. Prosím vás, to znamená, že každý, kto bude hlasovať za, môže byť na druhý deň predvolaný na políciu alebo prokuratúru, aby odôvodnil porušenie zákona. Ubezpečujem vás, že tam budete sedieť všetci, ako keby ste vyšli z pomocnej školy, nebudete vedieť nič povedať. Páni poslanci, vy sa stávate hlasovacími panákmi? Začínate byť ako čínsky chural alebo rumunský parlament za Ceausesca. Už chýba len, aby ste pri príchode predstaviteľov vašej strany do sály vstali a tlieskali, až kým niekto od únavy nezamdlie.

  • Smiech v sále.

  • A kto prestane prvý tlieskať, v tom lepšom prípade nebude nabudúce na kandidátke a v tom horšom pôjde do basy. Páni poslanci, táto vládna koalícia sa zažína uberať nebezpečným smerom. Príliš začína koketovať s basami a porušovaním zákonov. A vy začínate strácať svoju osobnú česť a hrdosť. Začínate sa podriaďovať straníckej vôli. Páni poslanci, pamätajte si, že za toto hlasovanie sa budete raz hanbiť, pretože hlasujete za porušenie zákona, o ktorom nemáte ani šajnu.

  • Ďakujem pekne.

    Ako dám slovo ďalšiemu kolegovi s faktickou poznámkou, chcem len oznámiť, že predseda Národnej rady zvoláva na 16.30 hodinu poslanecké grémium. Tak keby ste to zobrali na vedomie, vážení kolegovia, a uspôsobili svoj program tomuto faktu.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Burian.

  • Na úvod chcem povedať, že, pán poslanec Mikloš, veľmi zdatne ste priviedli túto privatizáciu ako keby vo svoj prospech. Nakoniec to vyzerá tak, že hedgeovanie je vlastne nezmysel, že vlastne nejaký forward je vlastne hlúposť a vlastne všetko to, čo by sa udialo, vlastne je zbytočnosť. No ja by som rád od vás si vypočul a teraz celkom vážne, či Slovensko o 236 mil. eur prišlo alebo nie? Jednoducho toto je otázka. Ja som stále tvrdil aj vo svojom vystúpení, že žiadne poistenie na slovenskú korunu nemôže byť, jednoducho slovenská koruna nie je svetovou menou, aby sa obchodovalo na burze s touto menou.

    Druhá vec je poradca. No ja som zatiaľ nepočul žiadnu vecnú a ekonomickú stránku aj pri poradcovi, iba jediné som rozumel, že druhý v poradí Rothschild & Sons jednoducho nepodal protest proti tomuto konaniu. Čiže ak je toto vecné a ekonomické zdôvodnenie, tak sa nehnevajte, ale tomu nerozumiem. A to je vlastne ten výsledok toho celého, čo ste chceli povedať.

    Všetky tie právne veci, ja si myslím, to je otázka aj ďalších náväzností, čo sa týka aj toho podľa mňa nie celkom šťastného návrhu uznesenia, o ktorom určite sme zatiaľ nehlasovali a, predpokladám, nebudeme hlasovať, aj o výške, ktorú slovenský štát utrpel, bude tam 236 mil. eur. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Vladimír Jánoš.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Mikloš, Slovenský plynárenský podnik bol pred privatizáciou podnik, ktorý sa nepohyboval v červených číslach. Ale čo chcem zdôrazniť, je, že bol to podnik s fantastickým strategickým postavením, hlavne čo sa týka tranzitu plynu z Ruskej federácie do Európy, a to, by som chcel podotknúť, z dlhodobého hľadiska čiže nie z krátkodobého, ale z dlhodobého. A toto, si myslím, si uvedomovali viacerí investori, ktorí mali eminentný záujem vstúpiť do tohto podniku formou privatizácie.

    Vy tvrdíte, že pred privatizáciou sa v SPP šafárilo jedna radosť. Na druhej strane ale nespomeniete skutočnosť, ktorú, si myslím, vnímali hlavne občania Slovenskej republiky, že pred privatizáciou SPP bola aj cena plynu iná. Samozrejme, aj o tom sa dá diskutovať z rôznych pohľadov. Ale je to fakt. Je to skutočnosť, že cena plynu pred privatizáciou v SPP bola výrazne iná, ako je dnes. Ak sa v tomto podniku šafárilo, tak bol tam manažment, ktorý bol za to zodpovedný. A myslím si, že štát mal legitímne nástroje na to, aby tento manažment mohol kedykoľvek vymeniť. To je môj názor.

    V súvislosti s týmto dotazom by som sa chcel aj napriek tomu spýtať mojou otázkou na vás, pán Mikloš, kde ste zobrali morálne právo predať SPP, tých 49 %, pretože vaša strana vtedy, keď ste privatizovali SPP, nepredstavovala väčšinu po parlamentných voľbách. Toto je moja otázka.

    A druhá otázka.

  • Hlasy z pléna.

  • Ak môžem, dokončím to. V zmysle platnej legislatívy zahraničný akcionár nemohol sprivatizovať viac ako 49 %. Vy ste to šikovne spravili...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, uplynul čas určený na faktickú poznámku.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Ďakujem. Pán Mikloš, ja vás pochválim, lebo vy perfektne používate také slovné zvraty. Ale v TA 3 ste ten zvrat použil proti sebe. Povedal ste, že tým, čo ste urobili, o tých 236 mil., čo je fakt, eur, ste pripravili štát ja neviem svojou neschopnosťou alebo možno úmyslom, táto vec už skutočne zľudovela. Áno, zľudovela, lebo už o tom čvirikajú vrabce, hovoria o tom deti v materskej škôlke, len vy nie ste chlap, aby ste sa postavil a ospravedlnil sa slovenskému národu za to, čo ste urobil. Naši politici to dokázali. Ak urobili chybu, tak sa ospravedlnili. Bohužiaľ, vám to asi nehrozí. A vôbec vás netrápi, že tieto peniaze mohli byť použité na invalidné dôchodky, ktoré ste odobrali Kaníkovou novelou ľuďom, a že mohli priniesť lepší život tým, ktorí to potrebujú.

    A ďalšia vec, ktorú by som chcela ešte dať do pozornosti, pán Mikloš. Zacitujem vám z denníka Sme z 11. 6. Prečo nie je megaprivatizácia SPP v priamom prenose? Vaša ministerka Machová hovorila, že by bola najradšej, keby sa otváranie obálok a hodnotenie jednotlivých ponúk udialo pred očami širokej verejnosti. Nato vy ste v ďalšom článku povedal, komisia naoko, Mikloš, táto reálna komisia odmieta dať verejnosti akékoľvek informácie o priebehu a výsledkoch rokovania o predbežných ponukách na kúpu akcií SPP. To znamená, že komisia, ktorá bola založená pani Machovou, sa nedočkala žiadnych informácií. Pán Mikloš, čiže vy sám s poradcom a s tou komisiou naoko ste rozhodli o megaprivatizácii.

  • Reakcia z pléna.

  • Ospravedlňujem sa, ste „povedali“. Pani Vášáryová, teší ma, že aspoň za toto sa môžem ospravedlniť. Ja nemám problém sa priznať, nech sa prizná aj pán Mikloš k tomu tunelu 236 mil. eur. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pani poslankyňa Darina Gabániová.

  • Ďakujem. Pán Mikloš, dovoľte, aby som poznamenala niečo k tej burzovej strate. Prečo neboli platby realizované v eurách, keď sa v tej dobe predpokladal pokles dolára? Aspoň vraj to vedeli odhadnúť aj priemerní ekonómovia.

    No a ďalšia vec. V roku 2002 bol hospodársky výsledok SPP po zdanení 8,689 mld. a už o rok neskôr, v roku 2003, to bolo 20,45 mld. Že by to bolo excelentné úsilie nového manažmentu? Dovoľte, aby som o tom pochybovala. Teraz má ten manažment nižší hospodársky výsledok, ako ho mal v roku 2003, ale zato má oveľa vyššie prevádzkové náklady. Čo myslíte, čo sa za tým asi skrýva, pán Mikloš?

    A ešte k výhodám pre Slovenskú republiku a občanov. Tak teraz už majú majitelia akcií väčší prínos z predaja plynu ako z tranzitu. Je to preto, že cez tranzit prúdi menej plynu, je to preto, že sa znížili odberatelia tohto druhu paliva. Neviem, či je to ekologické, či prešli na ekologickejšie formy energie spotrebitelia. A ďalej, oveľa väčšie príjmy teda, ako som povedala, im hodí teraz predaj plynu, pretože zvýšili ceny a výrazne zvýšili ceny pre veľkoodberateľov. Je to skutočne úchvatné manažérske úsilie.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Pavlis aj spravodajca zároveň.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Mikloš, hovorili ste o tom, že ak zmizli dajaké materiály napr. na Fonde národného majetku, za to musí byť voľakto zodpovedný. Ja ako bývalý člen Dozornej rady Fondu národného majetku v minulom období som si chcel zistiť niektoré údaje, z niektorých materiálov. A môžem vám povedať – kolónka podpisu prázdna, krabica s materiálmi takisto prázdna. Ale takisto ako bývalý člen si veľmi dobre pamätám, ako sa na konci minulého funkčného obdobia skartovali materiály nonstop. Ale keď som vás tak počúval asi hodinu, tak mám pocit, že na tých krabiciach si sedíte vy. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, predložená správa vás evidentne trafila na slabom mieste, pretože hneď v úvode vášho vystúpenia ste sa znížili k hrubému osočovaniu a urážkam. Zaznelo tu toho skutočne veľa, ale väčšinou z toho som si mala možnosť prečítať z monitoringu médií z daného obdobia. Obmedzím sa iba na jednu otázku. V júni 2001 boli v Hospodárskych novinách medializované informácie o tom, že spoločnosť Credit Suisse First Boston Limited (Europe) čelí vo svete viacerým korupčným škandálom. Spomeniem tu krajiny ako USA, Švédsko, India, Japonsko, Rusko. Určite sa tomu ešte budeme venovať. Pritom ste, hoci ste o tom vedeli, nechali túto spoločnosť zastávať funkciu privatizačného poradcu. Osobnú otázku mám na vás: Postupovali by ste takto aj pri spravovaní svojich súkromných aktív?

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Mikloš, neustále odvádzate pozornosť od hlavnej témy. Hovoríte tu stále len to, čo vám pasuje. Ale za celý váš prejav, ktorý bol dosť dlhý, a pozorne som si ho vypočul, ste nám nevysvetlili, prečo občania tejto republiky alebo Slovenská republika prišla o 236 mil. eur. To je tá hlavná vec, ktorú tu treba vysvetliť, a netreba nám rozprávať tuná voľajaké báchorky a kŕmiť nás tým, že my tuná predchádzame tomu a rozprávame lži a zakrývame naše problémy, aby sa neprivatizovalo, aby sa privatizovalo. No kto privatizoval? Boli sme to my alebo ste to boli vy? Pán poslanec, privatizovali ste vy a vaša vláda. Veď celý národ vie, ako sa to SPP privatizovalo. A ak si vy myslíte, že nám tuná narozprávate dačo, čomu, možnože dúfate, dakto tu z nás v lavici uverí, no neverte tomu, neuverí vám nikto a neuverí vám nikto zo slušných ľudí, ktorí hovoria o čomsi inom, pán poslanec.

    Hovorili ste tu o poradcoch, ako treba vybrať poradcov. Nuž ja vám to poviem. Sú to tí, čo ich naháňajú po celej Európe, ktorých zatvárajú? A zatvárajú tých poradcov kvôli modrým očiam alebo kvôli čomu? Takých poradcov, tých najlepších, ste si vy, vaša vláda, pán poslanec, vybrali.

    Pán poslanec, hovorili ste o tom, že v Trestnom zákone nie je možné stíhať tie veci, ktoré ste tu rozprávali. Ale mali ste nám povedať, kto sa postaral o to, že bolo vyňaté tu v parlamente z toho zákona to, čo bolo dané. To ste nám mali povedať a vysvetliť, pán poslanec.

    A nakoniec budem končiť asi tým, že vy ste už uverili aj tomu, že za privatizáciu v Čechách sme zodpovední my tu na Slovensku.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vážených kolegov z opozície aj pána Horta, aby mi pomohol prípadne udržať štandardné prostredie a rešpektovať veci, o ktorých hovoríme a ktoré vyčítame súperom.

    Slovo má teraz pán poslanec Pavol Goga.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel takisto pridať k tomu, čo povedal pán kolega predtým, čo sa týka privatizačného poradcu. Ale nebudem to opakovať. Myslím si, že to povedal jasne.

    Mňa skôr zaujíma iba jedna vec. A zase tu už bolo o nej hovorené. Vôbec ste nespochybnili tú minimálne 7,7-miliardovú stratu za kurzovú stratu. A chcem sa spýtať: Akú ste vy vlastne vyvodili osobnú alebo politickú zodpovednosť za túto stratu? Veď to nie je 7 korún alebo 70 korún, ktoré sa tomuto štátu stratili.

    A ešte, ak dovolíte, jedna vec, ale tá nesúvisí s vami. Pán Kubovič, započul som vaše vyjadrenie, že sa iba odborníci prihlásili do faktických poznámok. Nespochybňujte odbornosť odborníkov, ak vás môžem poprosiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mňa zaujala vo vašom vystúpení, pán poslanec Mikloš, jedna časť. A to sa týka toho zahmlievania a vypúšťania dymu touto správou. Ja si myslím, že to zahmlievanie a tá dymová clona sa vypustila už vtedy, keď sa rozhodlo o privatizácii SPP. Jednoducho mne to aj poukázali vaše vývody, ktoré ste tu povedali, a to, čo je obsiahnuté v správe. Zahmlievanie už začalo vtedy, keď ste vybrali poradcu privatizačného nie metódou verejného obstarávania, ale verejnou obchodnou súťažou. Žiadne podmienky v tom čase platného zákona nepripúšťali, aby to bolo verejnou obchodnou súťažou, ale verejným obstarávaním. A ja vám to aj vysvetlím, budete mať 17 ľudí, ktorým budete musieť odpovedať. Jednoducho tie pravidlá, ktoré sú pri verejnej obchodnej súťaži podľa Obchodného zákona, podľa § 282 a ďalej, sú ďaleko jednoduchšie a voľnejšie, kde sa dajú jednoducho upravovať tie súťažné podmienky. Ale zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bolo potrebné v tom čase dodržať, bol platný v tom čase, nehovorím o terajšom zákone, a bol aproximovaný k európskym smerniciam, jednoducho nepripúšťal také manipulácie a takým spôsobom upravovanie tých podmienok, ako sa robili pri tejto súťaži, pokiaľ napr. hovoríte o tej cene. Veď je úplne jednoduché, keď sa dávajú dve referenčné ponuky, jedna zapečatená, do ktorej uvedú takisto tí traja alebo piati tú sumu tou rukou, pričom tá jedna sa uloží u notára, ktorá sa vytiahne až vtedy, keď je podozrenie z nejakého ovplyvňovania a manipulácií. My to robíme už aj dneska a nepotrebujeme na to privatizovať SPP. Takisto sú veci, ktoré sa môžu v tejto súťaži jednoducho zabezpečiť, čo sa týka...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej slovo vo faktickej poznámke má pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy a páni z vládnej koalície, teraz ste zrejme pochopili, prečo sme všetci, opakujem, všetci z opozície boli za to, aby vaša vláda predložila správu o privatizácii SPP.

    Takže pekne po poriadku. Vaša vláda pripravila správu o privatizácii SPP. Náš poslanec, bývalý minister Ivan Mikloš, túto vašu správu rozstrieľal na cucky svojimi vážnymi argumentmi.

    Ale čo je ešte horšie, je, že vaša vláda navrhla také uznesenie, opakujem, vaša vláda navrhla také uznesenie, že to je škandál. A tomuto škandálu nepomôže ani to, že sa ho pokúša napraviť váš vlastný poslanec Peter Pelegrini svojím pozmeňujúcim návrhom.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda parlamentu pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán Mikloš, samozrejme, vaše vystúpenie si zaslúži komentár. Pokúsim sa o to v samostatnom vystúpení, teraz len tak veľmi krátko zareagujem. Pán Ľupták kedysi v parlamente dostal od pána Čarnogurského otázku, či sa zlučuje s jeho robotníckou cťou, keď jeho svokra 70-ročná so základným vzdelaním je členkou dozornej rady. Na to pán Ľupták mal zhruba podobný výraz ako vy a povedal: „A vy čo ste to robili s poľnohospodárstvom.“ Tento príklad má naznačiť, pán Mikloš, že bolo treba hovoriť o faktoch, ktoré sú predložené. Najfrekventovanejšie slovo, ktoré ste spomínali, je slovo „lži“. A prevažnú časť vášho vystúpenia predstavoval politický komentár. Ja pevne verím, že určite vystúpite ešte raz a správne ste pochopili, že je trošku aj o vás táto správa, takže sa k tomu ešte vyjadríte.

    Ja vám dám ešte jeden malý podnet. Dobové noviny a pravicové denníky, lebo Smer pravdepodobne nie je sociálnodemokratický, hovorili o tzv. kauze 1,2 mld. Sk. Hodnotili tú kauzu ako tunelovanie vlastného podniku. A to bolo vyplácanie peňazí za poradenstvo, kde jednoducho podniky, vlastníci si sami sebe mali vyplácať 1,2 mld. korún. A predstavte si, i budúca sociálna demokratka, zhodou okolností výkonná riaditeľka Transparency International pani Beblavá-Sičáková hovorí: „Áno, táto otázka otvára problém, ako si štát chráni svoje záujmy, ak ide o obrovské sumy,“ pán Mikloš, ak ide o obrovské sumy. Ďalej dokonca v tom článku som našiel toto: „Ďalej považujem za zlyhanie verejného záujmu, ak štát nemá ošetrený vplyv v privatizovaných podnikoch.“ Kto podpísal a vytvoril takú možnosť, pán Mikloš, aby bolo možné okradnúť akcionára minimálne o 600 mil. korún týmto spôsobom? Keď budete mať čas, vyjadrite sa k tomu, aby teda tie nezmysly, ktoré, ako ste hodnotili celú správu...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Nech sa páči, pán poslanec Štefan Kužma s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, problém väčšiny diskutérov vo faktických poznámkach, ktorí hovoria o tých istých veciach, ktoré ste vy spomenuli vo svojom prejave, je v tom, že im tie texty napísali predtým, než vy ste vystúpili, čo nakoniec bolo vidieť aj na veľkom probléme niektorých z nich s čítaním textov.

    Som ale veľmi rád, že najmä v závere ste ukázali na veľmi konkrétnych príkladoch, ako sa stala lož pracovnou metódou u vrcholových predstaviteľov našej vlády, a to aj vtedy, keď boli v opozícii. Tých prípadov už som ja niekoľko uviedol i v minulosti, keď sa jeden deň povedalo úplne jedno, na druhý deň vyšlo druhé alebo sám dokonca predseda vlády povedal úplne kľudne presný opak o diaľniciach bez akéhokoľvek začervenania sa. Čiže je to lož ako pracovná metóda.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloš, zjavne vám vypadáva jeden zo zmyslov a to je sluch, lebo ste zabudli počúvať pri vystúpení pána poslanca Buriana a v podstate stále tvrdíte svoje veci bez toho, aby ste si porovnávali veci, ktoré tu už odzneli, so svojimi výmyslami. Jednoducho myslím si, že keď vám tento zmysel zlyhal, skúste si prečítať vystúpenie pána Buriana, či vám ešte to funguje.

    Ak dovolíte, vyjadrím sa k slovu „lož“, ktoré predniesol pred chvíľočkou aj pán poslanec Kužma. Ak môžeme hovoriť o lži ako o pracovnej metóde, tak určite sa to dá stiahnuť na vaše tvrdenia, že sa nedala odhadnúť odmena, ktorá má byť vyplatená poradcovi. Ako ste nevedeli odhadnúť maximálnu hranicu, ktorá môže byť vyplatená poradcovi, ak bol hrubý odhad trhovej hodnoty 6 mld. až 8 mld. korún, pričom sám hovoríte, že to je horná hranica? Tak ak by ste použili spodok z tej hornej hranice, tak pravdepodobne to nedosiahnete. Ak by ste z tohto vychádzali, tak tú odmenu poradcovi viete úplne kvalifikovane odhadnúť a nemuseli by ste mať problémy s výberom poradcu na základe ceny.

    Ja som čakal, aké bude vaše vystúpenie po mediálnych úvodoch, ako nás rozdrvíte napadrť, no môžem konštatovať, že nepodarilo sa to. Pán poslanec Miššík, strieľali ste slepými nábojmi. A musím povedať, že okrem toho, že tu zaznel takmer celý manuál komunikačný strany SDKÚ, musím povedať, zabudli ste ešte na jedno, na potrebu brániť demokraciu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pre poriadok mi dovoľte len upozorniť v budúcnosti nekomentovať vystúpenia vo faktických poznámkach.

    Teraz má slovo pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja vyhoviem kolegovi, najprv ale chcem povedať, že kolega Mikloš naozaj veľmi precízne, pokojne a na faktoch, na argumentoch dokázal, že správa je nekvalifikovaná a veľmi, veľmi falošná.

    Nadviažem na tú časť, keď hovoril, že je dymovou clonou, ktorá má prekryť neschopnosť vlády riešiť problémy a neochotu riešiť kauzy, ale tieto kauzy zametať pod koberec. No a tak ako očakáva jeden z mojich kolegov, je, samozrejme, aj príspevkom k deformácii štandardného demokratického prostredia a veľmi dobre to viete. V štandardnom demokratickom prostredí vláda vládne, opozícia kontroluje. Ako sa správate? Keď dáme návrh správy o tom, ako pokračuje rozvoj bratislavského letiska a aké sú s ním zámery, no tak takúto správu zabijete a nám takúto možnosť beriete. Keď dáme návrh na informáciu alebo správu, ako sa vyvíja šetrenie káuz, ktoré pútajú pozornosť širokej verejnosti, ako sú kauzy Hedvigy Malinovej, zbitej poľskej novinárky alebo úteku väzňa cez okno na toalete v jednej nemocnici a mnohé ďalšie, tak nám jednoducho takúto možnosť zabijete a kontrole sa bránite, ale silou vládnej väčšiny navrhnete dokument, ktorý má kontrolovať a kriminalizovať opozíciu. Čo sú to za príspevky k demokratickému prostrediu? Chcete opozíciu len kriminalizovať, chcete rozhodovať, kto tu sedieť má a kto tu sedieť nemá, chcete lustrovať novinárov, posudzovať ich odbornú úroveň, a preto sa diskvalifikujete vy sami.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No v prvom rade by som sa vyjadril rád k dvom právnym blamážam, na ktoré kolega Mikloš správne poukázal. A myslím si, že bol aj jemný, keď tie silné slová volil.

    Prvá blamáž je, že by táto Národná rada mala rozhodovať o tom, čo je a čo nie je porušením zákona. Keď to takto ďalej pôjde, tak bude rozhodovať aj o tom, čo je a čo nie je trestným činom. A ja ako opozičný poslanec sa kľudne dostanem do situácie, že budem nejaký podľa názoru tejto Národnej rady trestný čin snáď schvaľovať.

    Čo sa týka toho § 59a, to je absolútna blamáž, a to nielen blamáž ministerstva, ktoré to pripravovalo, ale aj blamáž aj premiéra, ktorý sa teda honosí titulom docent práv. Nie je snáď normálne pre každého aj čo len študenta nielen práva, ale aj študenta ekonómie, pokiaľ si ten príslušný paragraf prečíta, tak zistí, že sa na túto transakciu nevzťahuje. A hovorí to aj o celkovej veľmi nízkej úrovni právneho povedomia súčasnej vlády. A, samozrejme, zakladá to ďalšie dôvody na to, aby človek nemal k tejto vláde dôveru.

    Rád by som veľmi krátko v jednej veci, čisto ekonomickej, s pánom Miklošom nesúhlasil, keď hovoril, že rozpätie 49-percentného balíka je 2,94 mld. až 3,92 mld. USD. Ja chcem pána kolegu Mikloša upozorniť, že to rozpätie by malo byť nižšie, a teda aj tzv. údajne veľmi nízka cena by doň spadla, nakoľko ide o balík minoritný. A to je dosť veľký rozdiel. Nedá sa to len aritmeticky prepočítať. A skutočne ten výraz „veľmi nízka cena“ absolútne nie je z úst pána ministra ani pána premiéra a už vôbec tých tvorcov správy namieste. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

  • Ovečky moje nevinné, ublížené, ako vám zle robia. Vôbec ma nezaujíma, čo kto povedal a čo kto napísal v tlači. Tie akési papiere sú kópie zmlúv všetkých, ktoré ste uzavreli a podpísali. Zbieral som ich v čase, keď ste ich robili. Nebudem sa preto držať ničoho iného, len toho, čo je v týchto zmluvách a čo je v stanoviskách poradcu, pretože vy ste nerešpektovali ani poradcu. Vy ste robili inak, ako vám poradca radil, a to napriek tomu, že vás upozorňoval na porušenie zákona. Čiže nekonali ste z nedbalosti, konali ste vedome.

    Pokiaľ ide o porušovanie zákona a vytýkate ministerstvu, že nemôže ani vláda, ani minister teraz niečo povedať. Nuž napr. na strane 48 prvej zmluvy v bode 13.7. ste povedali: „Ako doplnenie povinností, ktoré pretrvávajú na základe zmluvy o dôvernosti, platia nasledujúce povinnosti. Predávajúci a ministerstvo bude zaobchádzať s akýmikoľvek informáciami ako dôvernými a nesprístupní alebo nepoužije žiadne informácie, ktoré obdržal alebo získal v dôsledku uzatvorenia tejto zmluvy.“ Toto ste sankcionovali, vážení, to ste tam vy napísali.

    Ďalej tu fabulujete ľudí a vyprávate všeličo o tom, prečo vznikol kurzový rozdiel. Prosím vás, viete, čo je to kurzová doložka v zmluvách? To vie každý sekretariát podniku zahraničného obchodu. Ani v jednej zmluve kurzovú doložku nemáte. Preto vznikli kurzové straty. Keby ste vedeli, čo to je, tak to neurobíte.

    Ďalej, keď tu idete namietať právnosť postupu. Tak napr. v bode 13.21 na strane 54 ste sa vzdali imunity v mene Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. Ako ste si to dovolili? Veď to je vlastnosť, ktorá patrí štátu a je neodňateľná. Vy ste sa vzdali imunity v prospech súkromných spoločností. Vzdali ste sa práva na...

  • Vystúpenie prerušené časomierou a potlesk.

  • Ďakujem.

    Pán Mikloš, nevidím vás na tabuli. Chcete alebo nechcete reagovať? Poprosím stlačiť to nabudúce. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte začať hneď tým čerstvým, pán poslanec Mečiar. No chcel by som zablahoželať predsedovi vlády Robertovi Ficovi k takémuto poradcovi na čistotu privatizačného procesu.

  • Smiech a potlesk.

  • Naozaj, pán poslanec, zaoberal som sa pomerne podrobne privatizáciou počas vášho vládnutia. Prihlásim sa ústne, týmto vás pozývam aj do tejto rozpravy. Budem sa venovať aj čistote privatizácie počas vášho vládnutia.

    Čo sa týka toho, čo hovorili poslanci predtým.

    Pani poslankyňa Vaľová, najskôr. Vy tvrdíte, vkladáte mi do úst niečo, čo som nepovedal. Vy tvrdíte, že som sa mal priznať k tej kurzovej strate, keď som vraj mal povedať, že táto vec zľudovela. Pani poslankyňa, ja som nepovedal, že táto vec zľudovela, ja som povedal, že táto lož zľudovela. Táto lož zľudovela, pretože je to lož. A to, že je to lož, to som jasne vydokumentoval vo svojom vystúpení. Ak to viacerí z vás nepochopili, prečo bájka o kurzovej strate je lžou, tak je mi to ľúto, ale lepšie vám to vysvetliť už neviem.

    Pán poslanec Burian povedal, že vy to aj vyčíslite v tom uznesení, keď je to tam zle. Tak sa vás chcem opýtať. Čo vyčíslite? Vyčíslite aj trestnú sadzbu, keď už si prisvojujete kompetencie súdov rozhodovať o tom, čo je porušenie zákona a čo nie je porušenie zákona? Čo vyčíslite? Bude to trestná sadzba?

    A hovorili ste ešte viacerí, že som vraj zabudol brániť demokraciu. Hovoril som o demokracii, hovoril som o tom, a čo je viac od demokracii ako to, keď si Národná rada a vláda prisluhuje kompetencie, ktoré z ústavy nemá.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa trošku s vami poradil. Od 16.30 hodiny prebieha poslanecké grémium. Ak je všeobecný súhlas, môžeme pokračovať, ak niektorý klub nemá nejaké osobitné výhrady v tomto bode programu. Ak je všeobecný súhlas, tak by sme pokračovali. Áno, ďakujem.

    O slovo sa prihlásil v zmysle rokovacieho poriadku minister hospodárstva. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za možnosť vystúpenia. Chcem zareagovať na niektoré tvrdenia pána poslanca Mikloša, lebo myslím si, že zbytočne by sme diskusiu držali v nejakých nevypovedaných otáznikoch. Pán poslanec, oslovili ste ma určitou poklonou, invektívou, ja neviem, ako to nazvať. Povedali ste, že úroveň mojej angličtiny je lepšia ako úroveň tejto správy. Ja sa tomu teším, lebo veľa ľudí mi tvrdí, že úroveň tej správy je dobrá a je aj profesionálne spracovaná. Ja by som ešte chcel dodať, že ja si takisto myslím, že úroveň tejto správy je takisto vyššia ako úroveň vašej ekonomickej odbornosti, ktorú ste predviedli pri privatizácii SPP.

  • Teraz ale poďme skutočne k tým problémom, lebo tu sa šibrinkuje rôznymi údajmi, podsúvajú sa tu určité tvrdenia. A zrejme si budeme musieť počas tohto dialógu zvykať na to, že budeme zrejme reagovať. Skutočne ja som, pán poslanec, spozornel pri vašom vystúpení, hoci som si myslel, priznám sa úvodom, že budem mať popísaných niekoľko strán, lebo som bol pripravený na tvrdú obhajobu vášho postoja, ale to, čo ste predviedli, bolo chabé a mám to na nejakých piatich poznámkach. Vlastne nie je čo k tomu dodať. Ale v konečnom dôsledku sa ukázalo, že ani nemáte čo povedať, lebo to sú fakty, ktoré sú nevyvrátiteľné. A k tým sa dosť ťažko asi nejaká lož môže pridať. Viete, ja som veľmi spozornel, keď ste spomenuli, že už v názve „strategický“ ste hľadali niekoho, kto prevezme manažérsku kontrolu. To je skutočne veľmi tvrdé a ťažké konštatovanie. Vy ste sa tu verejne priznali pred všetkými, že vy ste mali od začiatku úmysel obísť zákon č. 92/1991 Zb. To je ten základný problém. A ja skutočne si myslím, že orgány, ktoré budú preverovať túto správu a dopĺňať, dokumentovať túto správu, si budú musieť aj vyžiadať zvukový záznam z vášho vystúpenia, lebo myslím si, že takto natvrdo to ešte povedané nebolo.

    Vy ste použili taký výraz, ste niekde zosmiešňovali, už neviem presne ktorú, pasáž, že chybička sa vlúdila. Ale chybička sa vlúdila aj pri privatizačnom poradcovi. Viete, zatiaľ nikto nepovedal vlastne, kde je tá chybička. Keď sa robila verejná súťaž na privatizačného poradcu, tak váš víťaz, ktorého ste vy určili, dal ponuku, kde povedal, že jeho odmena za privatizáciu bude do 1 mld. vrátane 0,5 %, od 1 mld. do 2 mld. vrátane bude 0,68 % a nad 2 mld. bude 0,4 %. A pritom sa vychádzalo raz z úhrnnej ceny a raz z celkovej úhrady. Čiže aj toto tam bude. A čo sa dostalo do mandátnej zmluvy? Do mandátnej zmluvy sa dostal text „do 1 mld. 0,5 % už nie vrátane, do 2 mld. 0,68 % a nad 2 mld. 0,4 %“, čo znamená a čo sa ukázalo potom aj pri fakturácii, že napr. prvú miliardu ste raz zaplatili koeficientom 0,5 a potom ste to ešte raz zaplatili koeficientom 0,68. Na túto chybu vás upozornila Advokátska kancelária Niku & partners, ktorá sa potom neskôr vyjadrila aj k fakturácii. Už pri podpisovaní mandátnej zmluvy vás upozornili, že idete v nesúlade so zákonom o verejnom obstarávaní a že nemôžete takto podpísať mandátnu zmluvu. Cez to všetko ste ju podpísali, vedome, dobrovoľne, pri upozornení, že robíte chybu.

    Takisto pokiaľ hovoríme o tej fakturovanej cene. Vy ste tu tvrdili, že nikto neprotestoval. Znovu, pán poslanec, nie je to pravda, nie je to pravda. Táto faktúra pingpongovala medzi ministerstvom hospodárstva a Fondom národného majetku ako pingpongová loptička. Túto cenu vám znovu napadla Advokátska kancelária Niku & partners, ktorá sa nevrátila k pôvodnej ponukovej cene, ale už teda vychádzala z mandátnej zmluvy. A znovu vás upozornila, napísala vám vzorec do svojho stanoviska, ako máte vypočítať tú cenu, ktorá v tom momente predstavovala 16,5 mil. US dolárov, a nie 21,5 mil. US dolárov, ako to bolo fakturované. Čiže nie je to pravda. A už aj Fondu národného majetku to liezlo na nervy, už aj tomu, Kojdovi sa triasli ruky, aby podpísal takýto podvod. Dvakrát vám vrátil tú faktúru. Až na tretíkrát, keď minister Harach urobil až tretiu formuláciu, kde všetku zodpovednosť z tejto fakturovanej ceny prebral na ministerstvo hospodárstva, len sa tam zabudol podpísať. Čiže je to dokument z ministerstva hospodárstva, kde nikto nie je podpísaný. Tak ten sa potom bral za merítko, na základe ktorého Fond národného majetku vyplatil sumu 26,5 mil. US dolárov. Toto je pravda. Toto je skutočnosť. Čiže, prosím vás, nezľahčujte, keď vystupujete a narábate s niektorými faktmi.

    Ďalšia polemika tu bola k tomu kurzovému riziku, kurzovým stratám. Ja sa k tomu nechcem znovu vracať. Ja si myslím, že pán poslanec Burian to veľmi dobre napísal. A ja len také dve poznámky k tomu poviem.

    Pán poslanec, vy ste veľmi dobre vedeli, že devízová pozícia v Národnej banke pre US dolár bola v tom období len 440 mil. USD. Čiže my sme nepotrebovali žiadne doláre navyše. My sme tam tú pozíciu mali naplnenú. My sme ďalšie doláre nepotrebovali. My sme potrebovali buď eurá, alebo slovenské koruny. Ale ja mám tu výpis zo všetkých transakcií v tom období, ktoré súvisia s privatizáciou veľkých podnikov. A mám tu uvedené aj meny, v ktorých táto privatizácia bola uskutočnená. Je tu Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, Slovenské telekomunikácie, Slovenská sporiteľňa, VÚB, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Slovenská poisťovňa, Východoslovenská energetika a Transpetrol. A čuduj sa svete, všade ste použili tú devízovú pozíciu, ktorá bola potrebná, to znamená euro, ale len v dvoch prípadoch, v Slovenskom plynárenskom podniku a v Transpetrole, ste použili doláre. Transpetrol si viem vysvetliť vzhľadom na to, že ruská centrálna banka vlastne mala devízovú pozíciu nastavenú na doláre, nie na euro. Čiže pokiaľ Yukos nechcel utŕžiť devízové straty, no tak vás natlačil na doláre, dobre, stalo sa, bolo to 78 mil. USD. Možno raz sa dostaneme k tomu, na koľko si dneska akcionár ocenil ten podiel v Yukose. Ale to je o niečom inom. Ale prečo sa to udialo pri Slovenskom plynárenskom podniku, keď kupujúcimi boli firmy členských štátov, kde euro bolo národnou menou, kde jednoducho nemali čo meniť na doláre?

  • No odpoveď je veľmi jednoduchá: Lebo to boli lepší ekonómovia, ako boli na slovenskej strane, lebo tí veľmi dobre vedeli, vám totiž za tri mesiace ten dolár zoslabol o deväť korún, oni veľmi dobre vedeli, že pokiaľ s vami zafixujú cenu v dolároch, v devízovom kurze si jednoducho znížia ešte tú svoju nákladovosť z pohľadu eura. Čiže boli oveľa prezieravejší a chytrejší, ako bol súbor ekonómov na slovenskej strane, ktorí celý tento proces riadili. Čiže to bola vaša chyba, vaša neznalosť alebo možno aj servilnosť. Neviem to posúdiť.

    Spomenuli ste opciu Gazpromu, áno. Gazprom mal len v jednom roku problém, problém kešový, ale Gazprom sa potom predsa veľmi jednoznačne vyjadril, prečo by Gazprom vstupoval do konzorcia s francúzskym a nemeckým investorom. Gazprom povedal: „Buď to kúpim sám, alebo potrebujem na to partnera a nejdem do toho.“ Čiže už tu ďalej Gazpromom nešibrinkujme, Gazprom sa jednoducho nechcel s nikým deliť. Ale je pravda, že vtedy do privatizácie nešiel, lebo v tom roku bol práve vo finančných problémoch.

    Odcitovali ste nám správu OECD, samozrejme, je to v pohode, ale ani tá nehovorila o tom, že máte predať manažérsku kontrolu. Za to vás nepochválila. Ani sa o tom nezmienila.

    Čo sa týka tej finálnej fázy predaja, konečného predaja 49 % podielu. Vy ste otvárali obálku 28. 2. 2002. A vedeli ste vlastne, že je tam len jeden záujemca. Ja by som odcitoval slová pána Mikloša na zasadnutí tej Komisie pre koordináciu a riadenie procesu privatizácie pre SPP zo dňa 29. 10. 2001, kde povedal, že absolútne nevyhnutným predpokladom pre privatizáciu SPP je skutočná konkurencia minimálne dvoch serióznych a finančne silných záujemcov až do konca súťaže. O tri mesiace na to ste si už na tento výrok nespomenuli a kľudne ste pustili do privatizácie jedného uchádzača, miesto toho, aby ste povedali, jeden je málo pri tak obrovskej privatizácii my skutočne potrebujeme aspoň dvoch, troch. Ale vy ste jednoducho pokračovali v privatizácii. A čuduj sa svete, 28. 2. už vám bolo jasné, že je len jeden. Fakturácia od vášho slávneho privatizačného poradcu vám došla až 19. júla 2002, ktorá, po prvé, ďaleko prevyšovala stanovenú cenu. Dňa 30. júla už vám prišla ďalšia dofakturácia, ale toho 19. vy miesto toho, aby ste neuznali jednak výšku provízií alebo výšku odmeny privatizačnému poradcovi, ale to vrátili naspäť do procesu a mu vyčítali, že nesplnil svoju úlohu, vzhľadom na to, že do privatizácie doniesol až jedného záujemcu, mali ste dosť času, s prepáčením za výraz, mu obúchať o hlavu takúto robotu a vrátiť celý privatizačný proces naspäť. Nie, vy ste v privatizácii pokračovali. Vedeli ste, že privatizačný poradca zlyhal a jednoducho ste jeho faktúru akceptovali, vyplatili a túto republiku ukrátili o ďalších 13,5 mil. USD.

    Posledná poznámka už len k tým archívom. Viete, ministerstvo hospodárstva malo podať správu o procese privatizácie. Ministerstvo hospodárstva tu nie je vyšetrovateľ. Ministerstvo hospodárstva povedalo, nie sú v archívoch doklady. To znamená, vyšetrovateľ, Generálna prokuratúra, ktorá je požiadaná aj vládou, aj teda, pokiaľ to odsúhlasí parlament, bude požiadaná aj parlamentom, bude musieť zabezpečiť vypočúvanie pracovníkov archívov, ktorí, vám garantujem, si veľmi dobre spomenú, či sa materiály vôbec do archívov dostali a pokiaľ sa dostali, na čí príkaz a komu boli vydané, lebo nám túto informáciu neposkytnú ani neposkytujú. Ale ja si myslím, že pokiaľ to zoberú do rúk orgány činné v trestnom konaní, rozlúštime aj tento rébus a dostaneme odpoveď aj na túto čudnú otázku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Ivan Mikloš, Ivan Štefanec, Vášáryová Magdaléna, Kahanec Stanislav. Ak dobre vidím, je to všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, problém je, že vy znova opakujete to, čo máte napísané v tej správe, pričom to, že to nie je pravda, som vám jasne vyargumentoval. Takže zopakujem niektoré veci stručne znovu vám a niektoré vo svojom ústnom vystúpení, ktoré zase budem mať.

    Takže po prvé chcem povedať k tomu, čím sa tu vyhrážate, že som sa mal priznať, že ponúknutie manažérskej kontroly sa k tomu priznalo. Veď opakujem, veď ste mali počúvať, veď to bolo jasne napísané v dvoch materiáloch, ktoré tu boli prerokované v priebehu rokov 2000 až 2002. To nebolo nič tajné. To, že sme hľadali strategického investora, vôbec to nie je porušenie zákona. Keby ste ma boli počúvali, vedeli by ste, že som vám povedal, že Fond národného majetku nie je štátnou inštitúciou, je zriadený špeciálnym zákonom, preto sa naň nevzťahuje ten čl. 2 ods. 2 ústavy, na ktorý sa odvolávate. A dokonca aj keby štátnou organizáciou bol, tak by sa naň nevzťahoval pri uzatváraní zmlúv. Takže poprosím vás, možno by sme ušetrili dosť veľa času aj našim kolegom, keby sme sa počúvali, pretože ku všetkým veciam, ktoré ste znovu otvorili vo svojom terajšom vystúpení, som sa vyjadril.

    Nové bolo jediné, takže k tomu novému jedinému sa vyjadrím, že OECD nás nechválilo za to, že sme odovzdali manažérsku kontrolu. Tak si to prečítajte, pán minister. OECD nás chváli za to, že sa zlepšilo fungovanie tejto spoločnosti práve vstupom a výkonom manažérskych práv zo strany skúseného strategického investora. To je jeden záverov OECD. A keby tam bol vstúpil minoritný akcionár, ktorý by nemal manažérsku kontrolu, tak, samozrejme, by to nemalo reálny vplyv na fungovanie spoločnosti. Takže jediné nové, čo som zachytil vo vašom vystúpení, bolo toto. A nezakladá sa to na pravde a na faktoch.

    K ostatným veciam sa vrátim, keďže ste ich znovu zopakovali, vo svojom ústnom vystúpení.

  • Teraz má slovo pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, zaujalo ma vo vašom vystúpení vyjadrenie, že vývoj kurzu koruny bol známy na tri mesiace dopredu. Ja skutočne obdivujem vaše jasnovidecké schopnosti. Povedali ste to tak, že v tom čase na tri mesiace to bolo evidentné. Keď máte tieto schopnosti predpovedať na tri mesiace dopredu, tak vás chcem požiadať, aby ste mi povedali, aký bude kurz koruny ku doláru a euru o tri mesiace. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo. Neviem, kde ste boli, pán minister, vtedy. Myslím, že ste boli nejakým riaditeľom v Nitre alebo v Šali. Ja som bola veľvyslankyňou Slovenskej republiky v Poľsku. A mala som aj tú česť rozprávať dokonca s predstaviteľmi Gazpromu o privatizácii SPP. Viem veľmi dobre, ako sa Gazprom staval k tým 19,8 %, ktoré mal získať spolu s Gaz de France a Ruhrgasom v tých 49 % SPP. Gazprom doslovne prehlásil: „My predsa nebudeme kupovať niečo v podniku, ktorý nám patrí.“ To bolo vyjadrenie Gazpromu. Môžete nad tým kývať rukou, ale ja si myslím, že to je veľmi dôležité vyjadrenie, pretože Gazprom nechcel vstúpiť do normálnej privatizácie, pretože tranzitnú rúru a tranzitný plynovod považoval za svoj podnik. V roku 1996 som bola súčasťou tímu, ktorý sa staral o diverzifikáciu plynu v Českej republike. Viem veľmi dobre, v akej kondícii bol aj český Transgas. Môžeme si o tom niekedy pohovoriť. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, hovorili ste o tom, že sa obchádzali podmienky. No trošku mi to koliduje s tým, čo ste spomínali pred časom, keď ste úplne normálne hovorili, že je možnosť evidencie čiernych peňazí či provízií v štátnych podnikoch.

    Hovorili ste o lepších ekonómoch. No mám taký dojem, že pri transakcii pozemkov vo Vyšnom Slavkove alebo odpredaji Bratislavskej teplárenskej sú „ešte lepší“ ekonómovia.

    A hovorili ste, že bol iba jeden záujemca pri otváraní obálky. Spýtam sa. Sú potom lepšie priame zadania bez verejnej súťaže vo vašich rezortoch, v rezortoch vašej vlády?

    A ešte jedna vec, keď ste oceňovali úroveň správy a keď ste spomínali, že ministerstvo nie je vyšetrovateľ. No práve toto ma zarazilo najviac, že na jednej strane oceňujete správu, v ktorej hlavným výstupom je návrh uznesenia. A to uznesenie je minimálne podivuhodné tým, že za vyšetrovateľa, ale aj za súdy konštatuje porušenie zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ja len jednou vetou budem reagovať. V podstate nie je na čo reagovať v tých faktických vystúpeniach, ale ja by som pánovi poslancovi Štefancovi povedal, pán poslanec, ja si vás skutočne vážim ako odborníka. Aj vás tak beriem, ale neznížme sa my dvaja na úroveň, že sa budeme obviňovať z klamstva. Ja som to nepovedal. Fakt som to nepovedal. Asi ste to prepočuli. Ale ja si vás vážim a neskĺznime na takú úroveň. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, blíži sa 17.00 hodina, ešte prebieha grémium. Predpokladám, že bude najvhodnejšie, ak preruším teraz rokovanie o tomto bode programu a počkáme na výsledky poslaneckého grémia. Alebo by bol názor, že ešte budeme chvíľu pokračovať do skončenia poslaneckého grémia?

  • Hlasy z pléna.

  • Je všeobecný súhlas, že budeme pokračovať v rokovaní, alebo preruším rokovanie? Dobre, nie je všeobecný súhlas.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku do skončenia rokovania poslaneckého grémia. V prípade pokiaľ skončí, tak predpokladám, že prídu funkcionári a budeme pokračovať hlasovaním.

    Skúsim to upresniť, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Dobre? Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o vyslovení súhlasu s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Ďakujem.

    Ešte vás poprosím o chvíľočku strpenia, aby sa do rokovacej sály dostavili aj kolegyne, kolegovia z klubu Slovenskej národnej strany.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som pokračoval spolu s vami v prerušenom rokovaní o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Je to tlač 520.

    Ešte predtým, kým pristúpime k samotnému rokovaniu, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, SMK a KDH, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada rozhodla o tom, že rokovanie o vyslovení súhlasu s Lisabonskou zmluvou odkladá.

  • Je s tým všeobecný súhlas? Nie. Budeme hlasovať.

    Prepáčte, ešte je tu námietka od pána podpredsedu Číža, ktorý sa hlásil. Ja som ešte neotvoril hlasovanie.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, ešte sme nepristúpili k hlasovaniu o vlastnom texte. Ešte pred hlasovaním o zmluve chcem využiť svoje právo v zmysle § 35 ods. 5 a chcem informovať Národnú radu o stanovisku klubu strany Smer. Čiže hneď potom je možné, samozrejme, hlasovať o vašom návrhu.

  • Pán podpredseda, chcete to využiť ako predseda poslaneckého klubu ešte predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu?

  • Pán podpredseda, navrhujem, keďže bol tu procedurálny návrh pána Janiša, aby sme dokončili to hlasovanie. Predpokladám, že nebude súhlas na takýto postup, aby zbytočne nevznikala opäť nervozita. Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Janiša. Hlasujeme. Technici, môžete skontrolovať moju kartu, prosím vás? Ospravedlňujem sa, použil som druhú, náhradnú kartu, ktorá nebola aktivovaná. Takže teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Janiša.

  • Hlasovanie.

  • 149 prítomných, 65 za, 82 proti, 2 sa zdržali.

    Váš procedurálny návrh sme odmietli.

    Ešte predtým, ako umožním vystúpiť zástupcom klubu, chcem informovať, dámy a páni, o výsledkoch rokovania grémia. Zástupcovia opozičných klubov napriek tomu, že sa na nás upierajú zraky celej Európy, naďalej odmietajú podporiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, čo dokázali aj svojím návrhom.

    Takže poprosím teraz predsedov...

    Pán Mečiar, nech sa páči, máte možnosť, poprosím vás, máte dve minúty od pultu.

  • Vážené dámy, vážený pán predseda vlády, pán predsedajúci, v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko chcem povedať, že o tejto otázke už táto Národná rada a náš poslanecký klub hlasoval. Jednoznačne sa vyjadril za myšlienku európskej integrácie. Je prointegračný, je za to, aby tento proces sa nezastavil a aby pokračoval. Ak sme schválili ústavnú zmluvu a v tejto ústavnej zmluve došlo k istým úpravám s cieľom sfunkčniť ju a s cieľom potvrdiť a prehĺbiť charakter suverenity jednotlivých štátov, najmä po postojoch Francúzska a ešte jedného, a došlo k dohode, tak stojíme pred dvomi otázkami, prvou, možno aj rozhodnutím jedného štátu zastaviť tento integračný proces. Chce Slovenská republika tento integračný proces zastaviť, alebo spomaliť? To je otázka politickej zodpovednosti. Druhá otázka, aj vo vzťahu k občanom a celému štátu, je, aký vlastne náš vzťah je k Európskej únii a k európskym inštitúciám. Chce Slovensko 400 mld. pomoci? Všetci kričia: „Áno, chceme!“ Ale čo budeme, čierni pasažieri? Nech platia a budeme sa viesť zadarmo a lístok a cestovné nezaplatíme? Takáto politika je odsúdená na neúspech.

    Ďalej, pokiaľ ide o postavenie a hodnotenie tohto procesu v tom smere, že je snaha ho odmietnuť. Je to legitímne právo každej strany. Ale ak sa strany, ktoré včera boli za europeizáciu, a považovali to za hlavný tromf boja vo voľbách o verejnosť, o verejnú mienku, dneska dokazujú, že sú namiesto súhlasu proti malichernými spormi, veľa razy osobnými, o osobnú ješitnosť, osobný prospech alebo strach z politickej a právnej zodpovednosti, chcú zakryť za európsku zmluvu, tak to nie je ani naša politika, ani naša integrácia, ani naše rozhodnutie. Nech bolo akokoľvek a akákoľvek ťažká situácia, Ľudová strana nikdy, ani za cenu obetí, nezrádzala občanov tohto štátu. Neurobí to ani teraz. Ľudová strana tak ako sa v Európe hlásila k myšlienke Európskej únie, podporovala ju od okamihu, ako vznikala, ako sme sa stali asociovaným členom, tak dodnes neuhla z tohto kroku a neurobí to ani dnes.

  • Pán predseda, váš čas už uplynul.

  • Preto, pán predsedajúci, náš klub bude hlasovať za túto zmluvu a podporí jej text a ustanovenia.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Národnej rady Číž za poslanecký klub Smeru – sociálnej demokracie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás v zmysle § 35 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku informoval o stanovisku poslaneckého klubu k predloženému návrhu medzinárodnej zmluvy, teda k Lisabonskej zmluve.

    Chcem povedať, že rokovanie o tomto návrhu tejto zmluvy považujeme za jeden z najvýznamnejších aktov tohto volebného obdobia. Slovensko je členom Európskej únie a je jeho povinnosťou byť členom zodpovedným, korektným, veľmi demonštrujúcim svoju politickú kultúru aj spôsobom, akým sa bude zaoberať základnými otázkami, ktoré súvisia s integráciou a s integračným procesom Európskej únie.

    Sme presvedčení, že Európska únia je miestom, v rámci ktorého si Slováci môžu realizovať svoje základné národno-štátne a, dovoľte mi povedať, aj životné záujmy.

    Sme presvedčení, že schvaľovanie tejto zmluvy nie je možné spájať absolútne so žiadnymi vnútropolitickými ani inými aktmi, pretože tento vzťah je postavený predovšetkým na vzťahu Slovenska a Európskej únie.

    Uvedomujeme si obrovskú zodpovednosť nás, občanov Slovenskej republiky, voči občanom ďalších 26 štátov Európskej únie.

    Uvedomujeme si veľmi zásadný význam aktu, že pokiaľ Slovensko demonštruje už na začiatku schvaľovacieho procesu to, že nie je schopné schváliť takýto dokument, že vlastne výrazne zasiahneme do európskeho procesu a výrazne poškodíme záujmy ďalších 26 štátov, pretože neschválenie tohto dokumentu znamená opäť nové kolo veľmi zložitého vyjednávajúceho procesu a hľadanie nového textu zmluvy.

    Náš poslanecký klub si splní svoju povinnosť voči občanom Slovenskej republiky a voči ich zjavne a evidentne prejavenej vôli tak v oblasti referenda, tak v prieskumoch verejnej mienky, kde proces európskej integrácie podporuje 70 % obyvateľov.

    Pre poslanecký klub strany Smer je cťou, že môže hlasovať...

  • Pán podpredseda, váš čas uplynul.

  • ... za návrh Lisabonskej zmluvy. Ďakujem za pozornosť.

  • Informáciu za poslanecký klub Slovenskej národnej strany prednesie pán predseda Slovenskej národnej strany Slota.

  • Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, Slovenská národná strana prehlasuje, že skutočne akceptuje vôľu slovenského národa, vôľu občanov Slovenskej republiky, ktorí povedali v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie jednoznačne áno, áno, európskej integrácii.

    I keď máme drobné výhrady k tejto zmluve, som presvedčený osobne a, myslím si, aj všetci poslanci za Slovenskú národnú stranu, že integrácia je strašne dôležitá pre Slovenskú republiku a občania Slovenskej republiky rozhodli.

    Je hanbou, že opozícia tohto parlamentu, ktorá sa stále schováva za niečo európske, globálne a ja neviem čo všetko, takýmto spôsobom, s prepáčením, napľula, napľula na európsku integráciu. Je to jej hanba, nie naša hanba.

    Slovenská národná strana hovorí áno integrácii do Európskej únie.

    A jednoznačne si myslíme, že táto zmluva musí byť ratifikovaná slovenským parlamentom.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme po tom, ako odzneli, stanoviská klubov, po porade pred hlasovaním pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Poprosím spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru, aby zaujal miesto.

    Ešte dovoľte, aby som predtým, ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, zistil počet prítomných v sále, či sme uznášaniaschopní.

    Poprosím vás, aby ste sa prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných všetkých 85 poslancov vládnej koalície a Národná rada je uznášaniaschopná.

    Takže teraz poprosím...

    Máte procedurálny návrh pani Laššáková? Nech sa páči, pani predsedníčka.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že opozícia odmieta hlasovať o tak významnom dokumente, o Lisabonskej zmluve, v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS, navrhujem, aby sme hlasovanie o tejto zmluve preložili na zajtra na 17.00 hodinu.

  • Ďakujem pekne.

    Je všeobecný súhlas. Áno. Ďakujem pekne.

    Na základe všeobecnej zhody prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v jeho prerokúvaní hlasovaním o 17.00 hodine zajtra. Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na to, že sme neprerokovali žiadny iný bod programu 19. schôdze, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o správe o privatizácii SPP.

    Ďakujem vám zatiaľ veľmi pekne a verím, že hlavne pohľady z Bruselu a našich európskych partnerov presvedčia aj našich opozičných kolegov, aby sa vrátili

  • a vyjadrili svoj postoj k budúcnosti Slovenska a Európy. Ďakujem.

    Vyhlasujem krátku 13-minútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 17.30 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o

    správe a priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.

    Ešte predtým sa o slovo prihlásila pani poslankyňa Belásová. Takže prosím, zapnite ju a dajte jej slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyni Belásovej mikrofón. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela upozorniť na to, pani podpredsedníčka, že som vykazovaná ako neprítomná počas hlasovania ostatného, a pritom som tu evidentne sedela a takisto som aj hlasovala. Takže by som chcela, aby sa to zaprotokolovalo.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, vaša námietka bude zaprotokolovaná.

    A teraz dávam slovo ďalšiemu rečníkovi v rozprave k bodu, ktorý som ohlásila, pánovi poslancovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby bolo možné vykresliť obraz o samotnej privatizácii SPP, je potrebné poukázať na skutočnosti, ktoré predchádzali samotnej privatizácii, a v kontexte faktov z týchto príprav posúdiť závery predloženej správy.

    Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 došlo priam k hysterickému chovaniu sa členov vlády z pohľadu ekonomiky. Čierne knihy a reprivatizácia boli témou dňa. Zároveň podpredseda vlády Ivan Mikloš spolu s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou nastavili agresívnu infláciu v tempe temer 1 % mesačne, ktoré vyvolalo na občanov ohromný ekonomický a psychologický tlak, cieľom ktorého bolo nové prerozdelenie majetku na ekonomických princípoch. Vláda Mikuláša Dzurindu to obhajovala zlým stavom hospodárstva. Realitou ale bola skutočnosť, že išlo o sofistikovaný spôsob prevodu majetku zo štátu na súkromné osoby, do značnej miery cez emitované dlhopisy Fondu národného majetku vo vlastníctve občanov Slovenskej republiky. V zákone o privatizácii došlo k zrušeniu dolnej hranice, za ktorú sa smel dlhopis Fondu národného majetku ako najnižšie predávať, predtým to bolo 75 % z menovitej hodnoty. A výsledok bol, že po uvoľnení obchodovania, pri súčasnom verejnom spochybňovaní o schopnosti splatenia dlhopisov Fondu národného majetku, sa cena zrútila na 2 000 až 3 000 korún dlhopisu Fondu národného majetku. Tento dlhopis si za predchádzajúcej vlády udržiaval svoju reálnu hodnotu na úrovni emitovaného nominálu 10 000 korún. Následne došlo k masívnemu skúpeniu týchto dlhopisov od občanov za smiešne ceny, pohybujúce sa od 2 000 do 3 500 korún za dlhopis. Projekt pokračoval ďalej tým, že vláda prerokúvala návrh vypracovaný Fondom národného majetku a ministerstvom privatizácie, podľa ktorého sa mali dlhopisy Fondu národného majetku vymeniť za akcie bonitných spoločností. Je len samozrejmé, že na prvom mieste figurovali akcie SPP. Pomerne jednoduchá finančná analýza hovorí, že občan, ktorý predal dlhopis Fondu národného majetku pod 6 000 korún, sprivatizoval veľkú Miklošovu nulu, pretože 5 000 korún mu vzala inflácia a 1 000 korún bol poplatok za kupónovú knižku, o pokuse skúpením dlhopisov ovládnuť Slovenský plynárenský priemysel.

    Základnou premisou uvedenou vo vládnom materiáli o spôsobe a časovom postupe splácania dlhopisov predloženého do vlády ministerkou Machovou bolo, že približne 20 % zo základného imania najvýznamnejších podnikov, tu sa myslí SPP, Slovenské elektrárne, Transpetrol ap., je potrebné umoriť voči dlhopisom Fondu národného majetku ešte pred privatizáciou týchto podnikov. Konkrétne v SPP so základným imaním 17,2 mld. korún bolo navrhované, že 3,444 mil. kusov akcií, to bolo tých 20 % SPP, s menovitou hodnotou 1 000 korún by sa malo umoriť voči 286 000 dlhopisov pri cene za jednu akciu 1 000 korún, t. j. za jeden dlhopis 12 akcií SPP. Ak občan bol motivovaný predávať jeden dlhopis za 5 000 korún, potom jednu akciu pri kurze 12 akcií za jeden dlhopis je možné kúpiť za 416,60, ak za 2 500 korún predal dlhopis, potom cena klesla na 208,30 Sk.

    Ratingová agentúra Fitch ocenila SPP v rozmedzí od 6 mld. do 8 mld. USD. A vtedy sa cena jednej akcie pohybuje od 16 395 korún do 21 860 korún pri tej istej emisii základného imania 17,2 mld., ktoré som spomínal. Ak potom takúto akciu kúpim za 416,60, tak za jednu investovanú korunu dostávam 39,3 Sk až 64,50. Čiže takýmto spôsobom bola snaha približne za 1 mld. až 1,8 mld. Sk kúpiť 20 % akcií SPP, ktoré mali hodnotu 60 mld. až 80 mld. Sk.

    SDĽ-ka, Strana demokratickej ľavice po analýze na Koaličnej rade sa nakoniec postavila proti celému tomuto projektu. Uvedomila si aj ďalšie nebezpečenstvo spočívajúce v tom, že ak sa sprivatizuje 34-percentný balík pre zahraničného strategického investora v SPP spolu s 20-percentným balíkom umoreným voči dlhopisom, získajú majitelia spolu absolútnu kontrolu nad podnikom a štát stratí vplyv. To znamená, že takýto 20-percentný balík má často dvojnásobnú až trojnásobnú hodnotu a v prípade SPP môže nadobudnúť hodnotu 100 mld. až 160 mld. Sk, príp. aj vyššiu. To nakoniec potvrdili privatizačné zmluvy, kde nadobúdateľ žiadal zakotviť predkupné právo na 3 % akcií SPP za dvojnásobnú cenu. Dlhopisy Fondu národného majetku sa stali nástrojom na získanie lacného platidla.

    Druhou podstatnou podmienkou pre ciele privatizácie pod taktovkou Ivana Mikloša bolo dočasné zníženie hodnoty podniku cez vykázanie čo najnižšieho zisku. Ale ako znížiť zisk o miliardy korún bez toho, aby došlo k zdokladovateľnému tunelovaniu, a navyše zabezpečiť pre privatizéra do budúcnosti tento zisk? Kvalifikovaný predajca hodiniek pán Kinčeš vo funkcii generálneho riaditeľa to dokázal. Stačilo nepredložiť návrh ekonomického riaditeľa Jamricha ohľadom štandardnej finančnej operácie a podnik prišiel o približne 14 mld. Sk. Podstatou bolo, aby po zistení tejto situácie nekonala ani Dozorná rada SPP a ani ministerka Schmögnerová, ktorá bola o situácii detailne informovaná. V stručnosti je možné povedať len toľko, že napriek tomu, že útvary príslušné v SPP tieto materiály spracovali, pán Kinčeš vo funkcii generálneho riaditeľa odmietol prerokovanie týchto materiálov vo vedení spoločnosti, či už v správnej rade alebo v dozornej rade. A vzhľadom na rozsah týchto nákladov odhadnutých ministerkou Schmögnerovou na 14 mld. Sk javí sa, že prekročil svoje právomoci s podozrením, že pri správe cudzieho majetku spôsobil podniku škodu veľkého rozsahu, čo opäť zakladá minimálne podnet na prešetrenie orgánmi tomu príslušnými.

    Tretím podstatným krokom pri privatizácii bol výber poradcu Credit Suisse First Boston. Nebudem sa zaoberať procesom výberu, to nech posúdia tomu kompetentní. Ja len uvediem, koho to vláda vybrala. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Credit Suisse First Boston sama skúpila bezmála 100 000 kusov dlhopisov Fondu národného majetku.

    Kauza výberu privatizačného poradcu. Aféry v spoločnosti Credit Suisse First Boston boli dostatočne popísané v dennej tlači a majú priam bulvárny charakter. To, samozrejme, zaraďuje na dlhé obdobie v normálnom finančnom svete banku do polohy nedôveryhodnej inštitúcie. A dištancuje ju to od obchodov na úrovni štátu, ibaže by to bol štát s vysokým stupňom korupcie. Svojím návrhom ako poradca vlády spoločnosť Credit Suisse First Boston zdegradovala privatizáciu SPP na bezduchý, nevýhodný predaj 49 % akcií.

    Vážené kolegyne, kolegovia, po páde technologickej burzy, najväčšom krachu na burze v dejinách, médiá prinášali jedno za druhým škandalózne odhalenie týkajúce sa činnosti Credit Suisse First Boston. Hospodárske noviny dňa 16. júna 2001 uverejnili nasledovné informácie. Credit Suisse First Boston prepustila svojho doterajšieho riaditeľa. Banka v súčasnosti čelí obvineniam z prijímania nezvyčajne vysokých provízií. Medzinárodná investičná banka Credit Suisse First Boston prepustila Allena Wheata, svojho doterajšieho výkonného riaditeľa. Náhly odchod Allena Wheata prichádza uprostred celosvetových prieskumov týkajúcich sa činností bánk pri obchodovaní na trhoch s cennými papiermi a riadení verejnej ponuky akcií. Niektorí analytici sa domnievajú, že zmena šéfa banky je pokus materskej spoločnosti Credit Suisse Group v Zürichu demonštrovať vládnym splnomocnencom zodpovedným za bankovníctvo, že spoločnosť nestráca kontrolu nad riadením CSFB. Allen Wheat sa dostal pod silný tlak po tom, čo sa v USA začalo vyšetrovanie a Credit Suisse First Boston bola obvinená z nečestného rozdeľovania akcií v prvých verejných ponukách preferovaným zákazníkom. Investičná banka bola obvinená z prijímania neobvykle vysokých provízií, ktoré by sa dali považovať za úplatky. CSFB však odmieta akékoľvek obvinenia napriek tomu, že v júni prepustila už troch maklérov zo svojej technologickej skupiny, ktorá bola spájaná práve s týmito obvineniami. Banka mala problémy aj v Indii. V apríli jej bolo zakázané obchodovanie po obvineniach, že pomáhala niektorým investorom manipulovať s trhom. Minulý mesiac bol takisto v Japonsku odsúdený vysokopostavený zamestnanec CSFB za porušovanie trhových smerníc a za marenie vládneho vyšetrovania. Pred dvoma rokmi sa dostalo banke nevídanej pozornosti, keď bola skupina obchodníkov CSFB pod názvom Flaming Ferraris prepustená po obvineniach z manipulácie švédskeho trhu cenných papierov. Hovorkyňa Credit Suisse však povedala, že Allen Wheat bol prepustený z iných dôvodov a jeho odchod nesúvisí s vyšetrovaním v USA.

    Nekonečný príbeh Credit Suisse First Boston s manipuláciou cien na kapitálových trhoch.

    Takto uviedol svoj článok redaktor renomovaného denníka Financial Times dňa 1. marca 2002, v ktorom podal informácie o tom, aké služby poskytovala Credit Suisse First Boston spoločnosti Enron a akou významnou mierou prispela k jej krachu. Jadrom spolupráce medzi spoločnosťou Enron a CSFB bolo udržiavanie dubiózneho majetku v podobe cenných papierov na úrovni miliárd dolárov tak, že nakoniec tento balík investícií prispel k bankrotu spoločnosti. Spolupracovníci Financial Times odhalili, že hodnota spoločnosti Enron veľmi významne závisela od ceny aktív spravovaných spoločnosťou Credit Suisse First Boston. Služby, ktoré CSFB poskytovala spoločnosti Enron, sa týkali finančných služieb riešených podľa cieľa spoločnosti Enron vo vzťahu k daniam, legislatíve a iným regulačným obmedzeniam. Za tieto služby len za rok 2000 spoločnosť Enron vyplatila spoločnosti Credit Suisse First Boston 250 mil. USD. Pracovníci CSFB pracovali veľmi úzko s hlavným finančným riaditeľom a jeho zástupcami spoločnosti Enron s cieľom vytvorenia ochrany pre neziskové aktíva spoločnosti Enron až do času, keď Enron zbankrotoval. Ide rádovo o 4 mld. dolárov aktív, ktoré nevykazovali zisk a ktoré bolo možné zaradiť do dubiózneho majetku. Na tieto aktíva boli vydané dlhopisy, ktoré pomohli rozpredať Deutsche Bank a Bankers Trust a ďalšie banky z Wall Street.

    Podobnú neblahú rolu zohrala spoločnosť Credit Suisse First Boston v prípade ďalšieho veľkého krachu na burze spoločnosti, WorldComu. V tomto prípade, vážené kolegyne, kolegovia, si investori vytvorili výbor. A ten cez súdne žaloby vymohol odškodnenie. Medzi inými odškodnenie v miliónoch dolárov platila aj spoločnosť Credit Suisse First Boston.

    Americkou komisiou pre cenné papiere bolo ocenené pre CSFB preukázanie nekalých praktík pokutou vo výške 20 mil. USD, ktoré spoločnosť uhradila. Burzová komisia zverejnila aj tritisícstranový dokument, ktorý zahŕňa množstvo interných materiálov dokazujúcich, že analytici síce oficiálne odporúčali akcie nakupovať, neoficiálne však mali iný názor. Zverejnenie tohto dokumentu spustilo celý reťazec žalôb.

    Je možné len vysloviť predpoklad, že podstatou výberového konania poradcu pre privatizáciu SPP bolo kritérium, podľa ktorého čím skorumpovanejšia spoločnosť, tým lepší poradca pre komisiu Ivana Mikloša. Niet sa potom čo čudovať, že je tu dôvodné podozrenie, že pravdepodobne došlo k protizákonnému výberu privatizačného poradcu. To nech posúdia kompetentné orgány.

    Kolegyne, kolegovia, k cene podniku SPP. Ocenenie podniku Slovenského plynárenského priemyslu je pomerne jednoduchou záležitosťou. Obrazne povedané, cez tranzitnú rúru pretečie ročne objem plynu od 75 mld. metrov kubických do 90 mld. metrov kubických plynu a to tvorí rozhodujúcu hodnotu podniku. Spolu so spotrebou 7 mld. metrov kubických plynu v Slovenskej republike umožňuje stanoviť voľný tok hotovosti v rozsahu od 16,5 mld. ako pesimistického variantu do 28,5 mld. Sk ako realistického variantu v závislosti od rozhodnutia vlády, koľkými peniazmi bude dotovať spotrebu plynu v Slovenskej republike. Ak zapracujeme do riešenia aj postupné znižovanie rizika z hodnoty približne 10 % v roku 2000 na hodnotu 4,5 % v minulom roku, dostaneme rozpätie cien od 165 mld. do 620 mld. – 630 mld. Sk. Je evidentné, že vstupom do Európskej únie sa skokom zmenilo finančné riziko Slovenskej republiky, a teda aj riziko spojené s podnikaním SPP, čo vidno na ocenení štátnych dlhopisov. Len pre spresnenie uvádzam, riziko podnikania spojené s SPP je nižšie ako riziko spojené so Slovenskou republikou. Je potrebné povedať, že agresívny nárast ceny plynu počas rokov 2001 až 2006 na trhové hodnoty bez premyslenej politiky v oblasti absolútneho znižovania spotreby energií v domácnostiach spôsobil na jednej strane enormný nárast ziskov spoločnosti SPP, ale zároveň aj zbedačenie značnej časti obyvateľstva Slovenskej republiky. Pre názornosť uvádzam, že vývoj zisku po zdanení mal nasledovný stúpajúci trend postupne od roku 2001 do roku 2006, bolo to 4,5 mld., 8,7 mld., 20,45 mld., 21,6 mld. takmer, 20,4 mld. a 24 mld. Sk v roku 2006. Inými slovami povedané, indikatívna cena stanovená ratingovou agentúrou Fitch v rozmedzí 400 mld. až 600 mld. Sk mala svoje racionálne jadro. Vtedajšie analýzy poukazujúce na znižovanie rizika z 10 % na približne 5 % po vstupe do EÚ viedli k stanovisku, že pre riešenie dôchodkového systému Slovenskej republiky je výhodnejšie vyčleniť 25 % akcií SPP, ktorých hodnota sa počas štyroch nasledujúcich rokov od roku 2002 zdvojnásobí, pričom navyše odpadnú transakčné náklady spojené s predajom a následným nákupom cenných papierov. Odpadá, samozrejme, ale aj provízia. To, že riziko kleslo na polovicu, dokumentuje riziko spojené so štátnymi dlhopismi, ktoré klesli z roku 2001 z hodnoty 8,3 % na dnešnú hodnotu 4,3 %, inými slovami, na polovicu.

    Riešenie, ktoré predostrel minister Magvaši na rokovanie vlády, aby sa vyčlenili na riešenie dôchodkového systému zdroje v podobe akcií SPP v rozsahu 24 %, znamenalo, že krytie reformy dôchodkového systému bude dvojnásobné, približne vyššie o 40 mld. až 50 mld. Sk, a namiesto 65 mld. korún bude možné rátať s hodnotou cirka 100 mld. korún. Po rozprave v parlamente v súvislosti s návrhom na odvolanie Ivana Mikloša nakoniec vedenie SDĽ cúvlo z tohto riešenia a odsúhlasilo predaj akcií za hotovosť, čo bola vážna chyba.

    Takto definovaný spôsob predaja priamo navodzuje najlepšie podmienky korupčného predaja so všetkými podozreniami vôbec možnými.

    Je pomerne jednoduché vytvoriť parametrizovaný model ocenenia SPP, a teda aj jeho akcií a na základe stanovenia príslušných parametrov prediskutovať tento model v korelácii s reálnym svetom a určiť najpravdepodobnejší scenár vývoja, a teda aj vývoja ceny SPP. A vtedy prirodzeným spôsobom je možné vylúčiť špekulatívnych investorov, ako aj nežiaduce podmienky predaja SPP, či už je to nežiaduci vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky alebo na Slovenský plynárenský priemysel ako taký.

    Pár poznámok k toľko diskutovanej kurzovej strate.

    Vážené kolegyne, kolegovia, aj bežný podnikateľ v období rokov 1990 až 2005 bežne používal nasledovné vyjadrenie ceny. Cena je stanovená v USD pri kurze jeden USD rovná sa 50 korún alebo sa používalo nasledovné znenie, cena je stanovená pri kurze platnom v deň podpisu zmluvy. Nie sú potrebné zaisťovacie rizikové operácie typu hedging na finančných trhoch a ani iné podobné sofistikované operácie kapitálového trhu, bolo potrebné použiť normálny sedliacky rozum.

    Takisto nám pán Mikloš nevysvetlil, prečo riziko kurzovej straty prevzala na seba Slovenská republika, prečo sa, ak by bola cena určená v slovenských korunách, hedgingom nezaoberal kupujúci.

    Stratu v dôsledku zmeny kurzu slovenskej koruny voči USD spôsobil poradca. A podľa príkladov už uvedených je absolútne korektné, ak Slovenská republika požiada poradcu, teda Credit Suisse First Boston, aby svoju chybu uznal a stratu Slovenskej republike nahradil. Je zrejmé, že bez súdneho sporu sumu 7,373 980 mld. Sk spoločnosť CSFB nevydá. Podobne je asi vhodné zažalovať poradcu za neplnenie si úloh v oblasti stanovenia ceny, a tým vytvorenie odporučenia pre vládu Slovenskej republiky, podľa ktorej je možné vyčísliť škody v rozsahu niekoľkých desiatok miliárd slovenských korún. Zatiaľ ich platí občan Slovenskej republiky svojou životnou úrovňou.

    A na záver dávam do pozornosti „predaj práva manažérskej kontroly“. Mám za to, že zákon neumožňoval podpísanie takejto akcionárskej zmluvy a čo nie je dovolené v zákone, to vláda nesmie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kondróta nechce reagovať nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a po nej sa pripraví pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vyjadrím sa aj ja k predloženej správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

    Rovno na úvod poviem, z akého uhla pohľadu ja sa vyjadrím k správe. Vyjadrím sa k správe, nevyjadrím sa k procesu privatizácie. Ja som sa nezúčastnila procesu privatizácie, nemám autentickú skúsenosť. A preto sa vyjadrím k správe. A vzhľadom na svoju profesiu vyjadrím sa čisto k právnym otázkam, ktoré súvisia so správou a ktoré sú v správe rozoberané. Vyjadrím sa k procesu prerokovávania a prekladania správy, k uzneseniu, k obsahu správy.

    Začnem už samotným procesom prerokovávania, pretože tu je prvé porušenie zákona, ktorého sa vláda dopustila. A ja si myslím, že o tom treba hovoriť. Vláda 9. januára 2008 prerokovala správu o privatizácii SPP, ktorú ministerstvo hospodárstva predkladalo v režime „nesprístupňovať“ s argumentom, ktorý som sa dočítala na webe, že pri príprave správy boli použité podklady, ktoré obsahujú informácie, ktoré majú podľa § 17 Obchodného zákonníka charakter obchodného tajomstva. Keď si odmyslím od toho, že v správe, keď sme mali možnosť si ju prečítať, nie je ani slovko, ktoré by malo charakter obchodného tajomstva, tak zároveň musím aj odcitovať právnu úpravu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, z ktorej vyplýva, že informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Teda nie je to tak, ako ste uviedli vo svojej predkladacej správe, že pri príprave správe boli použité podklady, ktoré obsahujú informácie, ktoré majú charakter obchodného tajomstva. To je rozdiel. Pokiaľ v správe nie je žiadne obchodné tajomstvo, vy ste mali povinnosť ju štandardným spôsobom predložiť tak, ako sú predkladané všetky materiály, ktoré idú na rokovanie vlády. A mali ste tak povinnosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Možno sa to zdá ako banálna vec, ale myslím si, že treba na to upozorniť, pretože je evidentné, že táto vláda má problém so zverejňovaním informácií a narába so zákonom č. 211/2000 Z. z., so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, podľa toho, ako jej to momentálne vyhovuje. A vláda musí dodržiavať zákon, pán minister, aj keď to zrovna nevyhovuje momentálnej marketingovej stratégii v súvislosti s predkladaním správy o privatizácii SPP. Čiže to je prvé porušenie zákona pri procese predkladania.

    Pôjdem ďalej. Návrh uznesenia, ktorý nám vláda predložila, ktorý sa tu snažíte bagatelizovať, nebudem citovať nález Ústavného súdu, urobil tak už môj predrečník poslanec Mikloš, to je vážna vec. Pán minister, vláda predložila materiál s návrhom uznesenia, ktoré je protiústavné, ani nie protizákonné, rovno protiústavné. Predsa vláda musí vedieť a vláda musí mať taký právny servis, aby predložila materiál, ktorý obsahuje uznesenie, ktoré je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čo si mám myslieť o materiáli, ktorý predloží vláda, kde je takýto návrh uznesenia, v ktorom sa navrhuje, aby Národná rada konštatovala porušenie zákona? Pritom musíte vedieť, že o tom môže rozhodnúť súd. A to si vláda podľa mňa nemôže dovoliť, ani vtedy, keď jej to zrovna vyhovuje z hľadiska marketingovej stratégie predkladania tejto správy.

  • K obsahu samotnej správy o privatizácii.

    Poviem pár slov aj k namietanému rozporu s § 59a, ktorý ste síce vo svojom úvodnom slove, pán minister, označili za chybu, ale ja hovorím o správe, ktorú predložila vláda. A ja chcem hovoriť aj o tejto chybe, lebo zatiaľ sme len na stranách 2 a 3 správy a už tu máme vážne právne lapsusy jeden za druhým. Uvedenie porušenia § 59a Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o niečom úplne inom, než je samotný predaj akcií SPP, ktorý hovorí o vzťahoch vnútri spoločnosti, ktorý hovorí o tom, aké sú pravidlá pri nadobúdaní majetku spoločnosťou od jej zakladateľov alebo akcionárov, je proste jeden totálny právny lapsus, je to školácka právna chyba. A ja nechápem, ako sa môže vo vládnom materiáli vôbec objaviť. Pán minister, vy ste teraz povedali, že vás pochválili za to, akú ste predložili skvelú správu. No ja ako právnik k právnym otázkam tejto správy vám hovorím, že je to právny lapsus za právnym lapsusom. Ale pre mňa je to potom otázka dôveryhodnosti správy. Ako chcete odo mňa, od právnika, aby som dôverovala ďalšiemu textu správy, ďalším tvrdeniam, keď vo všetkým otázkach, kde konštatujete porušenie právnych predpisov, nemáte pravdu? A ja vám vyvrátim vaše tvrdenia. A nemáte pravdu ani v jednom tvrdení porušení zákona. Paragraf 59a je krásny príklad. Je to taká naozaj školácka chyba. A ja zasa len musím položiť tú otázku, nechápem, ako sa to vôbec do vládneho materiálu mohlo dostať. Škoda, že zasadnutia vlády sú neverejné, možno by sme sa to inak dozvedeli, lebo ja som si prečítala v médiách, váš hovorca, pán minister, povedal, že v pôvodnej správe ministerstva hospodárstva to nebolo. Mňa by naozaj zaujímalo, kto to na vládu priniesol. Vy to asi viete. Nikto to nechce povedať. Netrúfam si hádať, kto to bol. Asi to je niekto, o kom sa nepovie, že povedal taký právny lapsus, niekto, na koho sa nežaluje. Ja mám svoje súkromné typy, ale nebudem ich tuto verejne spomínať. Ale zas asi vám nefunguje právny servis na vláde. Inak by sa toto nemohlo stať.

    Poďme ďalej. Vyjadrím sa ešte k dvom otázkam, ktoré aj tu boli niekoľkokrát prezentované a sú konštatované aj v uznesení časti B ako porušenia zákonov. Jedna vec je porušenie zákona č. 92/1991 Zb. vo vzťahu k akcionárskej zmluve a druhá vec je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A odpoviem aj na otázku pána poslanca Bobríka v tejto otázke, či bol použitý zákon o verejnom obstarávaní alebo Obchodný zákonník, obchodná verejná súťaž.

    Ale pôjdem najskôr k tej otázke akcionárskej zmluvy a obchádzania zákona č. 92/1991 Zb., čo je zdanlivo najmenej priestrelný argument z vašej strany. Budem hovoriť trošku dlhšie, komplikovanejšie, ale pokúsim sa vysvetliť, prečo tu nevidím porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu.

    V záveroch, a ja si pomôžem prečítaním časti správy k záveru, ktorý máte v návrhu uznesenia, a ja som právnik a právo vyžaduje exaktné vyjadrovanie, a preto si myslím, že uznesenie, ktorým sa navrhuje konštatovať porušenie zákona, vyžaduje exaktné vyjadrovanie, tuto tvrdíte porušenie zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov spočívajúce v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP v dôsledku uzatvorenia akcionárskej zmluvy z 18. 3. 2002.

    Budem ďalej citovať z vašej argumentácie na stranách 13, 14, pretože tá je dôležitá, a budem sa k nej chcieť vyjadriť. Tvrdíte: „Cieľom konečného znenia akcionárskej zmluvy bolo obísť platnú legislatívu upravujúcu privatizáciu podniku s charakterom prirodzeného monopolu. Podľa § 10 ods. 4 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia akcionárskej zmluvy pri rozhodovaní o privatizácii SPP musela byť zachovaná trvalá účasť majetku štátu alebo fondu na podnikaní v rozsahu minimálne 51 %. Účelom akcionárskej zmluvy bolo navodiť stav, keď majetková účasť štátu alebo Fondu národného majetku formálne bude mať 51 %, ale reálne nebude možné vykonávať práva väčšinového akcionára v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu počtu akcií (§ 61, § 155, § 176a ods. 3).“ Tak si poďme citovať § 61 s názvom Podiel: „Podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.“ Fajn, poďme ďalej k §155 ods. 1 vami citovanému: „Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom.“ A § 176a hovorí: „Výkon práv akcionára môže byť obmedzený alebo pozastavený len na základe tohto zákona alebo osobitného zákona.“ Fajn, pýtam sa: Má štát prostredníctvom Fondu národného majetku 51 % akcií? Má. Čo to znamená, aké práva má akcionár, ktoré sú spojené s akciou? Má právo podieľať sa na riadení, má právo na podiel na zisku, má právo na podiel na likvidačnom zostatku, to všetko v rozsahu korešpondujúcom s podielom jeho akcií na základnom imaní akciovej spoločnosti. Štát dnes dostáva 51 % zo zisku? V prípade zrušenia dostal by tu 51 % z likvidačného zostatku? Má na valnom zhromaždení 51 % hlasov? Má ich, 51 % disponuje na valnom zhromaždení a hlasuje a rozhoduje. Ja sa pýtam, o čom sa rozprávame, keď čítam opakovane z návrhu uznesenia, čo spočíva v strate možnosti uplatnenia práv väčšinového akcionára SPP.

    Poďme k akcionárskej zmluve. Ja som túto nevidela. Ale takéto akcionárske zmluvy som už videla. Dovnútra akciovej spoločnosti sú záväzné stanovy akciovej spoločnosti. Akcionárska zmluva zaväzuje akcionárov, zmluvné strany. Nezaväzuje akciovú spoločnosť, nezaväzuje predstavenstvo, nezaväzuje dozornú radu. V čom spočíva takáto akcionárska zmluva? Spočíva v dobrovoľnom záväzku, pokiaľ ide o manažérsku kontrolu, že sa akcionári dobrovoľne zaväzujú, že budú rešpektovať v určitom pomere nominácie svojich zmluvných partnerov. Je to tak. Zhruba v tom spočíva ten záväzok. Tento záväzok môže byť možno zabezpečený nejakou zmluvnou pokutou a tak ďalej. Čo chcem povedať? Chcem povedať, na to, aby sa táto akcionárska zmluva dodržala, musia akcionári jej vyhovieť výkonom svojich akcionárskych práv. Je to tak?

  • Reakcia z pléna.

  • Je to tak. Máme alebo nemáme 51 % hlasov na valnom zhromaždení? Máme, samozrejme. Len my sme sa zaviazali. Tá akcionárska zmluva sa dá vykonať len výkonom akcionárskych práv. Podľa slovenskej judikatúry výkon akcionárskych práv nie je nahraditeľný nijakým iným spôsobom ani rozhodnutím súdu. Ak to tak nie je a ak tvrdíte, že táto zmluva obchádza zákon č. 92/1991 Zb., tak potom sa pýtam, prečo hovoríte vetu: „Problematické vzťahy založené akcionárskou zmluvou nie sú produktom jednostranného právneho úkonu verejných inštitúcií, vždy je rizikom byť účastníkom zmluvy, ktorej hlavným účelom je obísť zákon.“ Tak vy hovoríte, že tou zmluvou sa obchádza zákon. Dobre, podľa Občianskeho zákonníka, podľa § 39, právny úkon, ktorý obchádza zákon, je neplatný. Takže tá zmluva je neplatná. Podľa tejto neplatnej zmluvy valné zhromaždenie odsúhlasilo aj vašich nominantov v súlade s dohodou vášho zmluvného partnera podľa akcionárskej zmluvy. Je to tak? (Potlesk.) Pán minister, keď je neplatná, prečo nás tým obťažujete? Prečo nežalujete? Však to je súkromnoprávny vzťah. Však zažalujte. (Hlasy z pléna.) Ale vy na to nepotrebujete prokurátora. To nie je otázka trestného činu. Na to nepotrebujete uznesenie parlamentu. Rok a pol ste pri moci, keď si myslíte, že to je neplatná zmluva v zmysle Občianskeho zákonníka, lebo obchádza zákon, podajte riadnu obchodnoprávnu žalobu, zoberte si lepších právnikov, než ste mali tých, čo ste mali pri správe.

  • K ďalšiemu porušeniu, porušeniu zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy. Vrátim sa k argumentácii, ktorá je v správe, pretože inú nemám. Môžem vychádzať len zo správy.

  • Hlasy z pléna.

  • Ak sú nejaké iné argumenty, žiaľ, v správe nie sú, pán Mečiar. Pre pána poslanca Bobríka poviem, pokiaľ ide o výber privatizačného poradcu, ja som si medzičasom pozrela na internete, bolo to riadne verejné obstarávanie, riadne vyhlásené v Obchodnom vestníku, dokonca som si vypísala tu niekde číslo, pod ktorým bolo vyhlásené, S05208. A bolo to v Obchodnom vestníku z roku 2000 č. 21. Čiže ten výber prebiehal podľa zákona o verejnom obstarávaní, v tom čase platného zákona č. 263/1999 Z. z. Podľa v tom čase platnom zákone č. 263/1999 Z. z., zas budem citovať, mám tu viacero papierov, ktoré potrebujem používať, ospravedlňujem sa, bude mi to chvíľu trvať, ale chcem to odcitovať, lebo to považujem za dôležité, podľa § 10 zákona č. 263/1999 Z. z. ponukou je návrh uchádzača predložený obstarávateľom, ktorý obsahuje návrh zmluvy a ďalšie dodatky uvedené v § 24, § 25. Podľa § 33 ods. 2 druhej vety návrh zmluvy, ktorý je súčasťou ponuky, musí byť podpísaný uchádzačom, jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo iným zástupcom. Pán minister, vo vašej správe argumentujete tým a spochybňujete verejné obstarávanie tým, že hovoríte, že ministerstvo hospodárstva uzatvorilo s CSFB mandátnu zmluvu dňa 26. 2. 2001, ktorá bola zo strany CSFB podpísaná dňa 30. 11. 2000. Dňa 30. 11. 2000 podľa Obchodného vestníka bol deadline na podávanie ponúk v rámci verejného obstarávania. Pán minister, ten návrh musel byť podpísaný, lebo inak by bol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

  • Ja som vám citovala zákon, pán minister. Mňa nezaujíma právny poradca, mňa zaujíma zákon a ja vám citujem zákon v tom čase v platnom znení. Musí byť podpísaný preto, pretože verejné obstarávanie vo forme verejnej súťaže, ktorým toto prebiehalo, je súťažou o najlepší návrh zmluvy. Návrh zmluvy je vtedy návrhom zmluvy, keď je riadne podpísaný, lebo tým sa záväzným spôsobom prejavuje v práve vôľa navrhovateľa. Návrh zmluvy nemôže byť v procese obstarávania ďalej menený. To je záväzný návrh zmluvy, ktorý vyhlasovateľ verejnej súťaže buď prijme, alebo neprijme. Obsah nemôže byť menený, preto je úplne absurdné aj tvrdenie, že tam mohli byť dve ponuky. V dokladoch mohli byť rôzne zadefinované ceny, ale návrh zmluvy ako súčasť ponuky mohol byť len jeden. A ten musel byť aj podpísaný. Možno sú tam aj nejaké iné fakty okolo toho. Ja vychádzam zo správy. Zo správy som si prečítala toto. A vychádza mi z nej len tento záver, že argumentácia je nesprávna, pretože návrh musel byť podpísaný, aby bol v súlade so zákonom, v tom čase platným zákonom o verejnom obstarávaní.

    Mne z toho vychádza, že všetky konštatácie porušenia zákona, tak ako sú vyargumentované vo vašej správe, neobstoja, tie závery nie sú náležite odôvodnené v tejto správe. Ja ako právnik ich nemôžem akceptovať, nie sú dostatočné. A preto je pre mňa celá správa ako taká nedôveryhodný dokument, ktorý nie je hoden toho, aby som ju zobrala na vedomie, pán minister.

    Chcem ešte na záver odpovedať pánovi poslancovi Kvorkovi, ktorý sa spýtal, komu vďačíme za to, že z Trestného zákona vypadol paragraf o porušovaní záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Nebudem citovať všetkých, ktorých sa to týka, ale zopár poslancov predsa len prečítam, pán poslanec Kvorka. Sú to napr. poslanec Baška, Blanár, Čaplovič, Číž, Fico, Federič, Gabániová, Jarjabek, Kaliňák, Laššáková, Madej, Kondrót, Paška, Vážny, Šulaj

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Katarína Tóthová, Vaľová Jana, Bobrík Anton, pán poslanec Mečiar. Ďakujem. Ešte niekto sa hlási? Aj pán poslanec Frešo.

  • Reakcia z pléna.

  • Mikloš je zaznamenaný. Dobre. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja sa zameriam na vašu prvú časť, lebo tie právne záležitosti, to je dlhšia záležitosť ako čas na faktickú. Vy ste povedali o tej veľkej chybe, ktorá je v uznesení, že sa tam konštatuje... a tak ďalej. Pani poslankyňa, máte pech, že ja už tu sedím v parlamente dlhšie. A veľmi dobre si pamätám, keď my sme boli v opozícii a prichádzali tu uznesenia na pozbavenie imunity. A v prípade Lexu viackrát sa konštatovalo v materiáli, že sa dopustil trestného činu, nieže je vážne podozrenie. Ja som osobne vystúpila v parlamente viackrát, kde som na toto upozorňovala. A domáhala som sa prezumpcie neviny, že takto formulovať nie je možné. Dokonca aj súdy potvrdili, že žiadny trestný čin nespáchal. Lenže v čom je rozdiel? Keď vy ste na toto upozornili, čo je chyba, tak pán poslanec Pelegrini hneď dal pozmeňujúci návrh, lebo sme si to uvedomili, že táto štylistika, žiaľ, dopadla tak, ako dopadla. Lenže pokiaľ bola vami štylizovaná vec, že sa dopustil trestného činu, darmo som ja tu v pléne to namietala, vy ste to neopravili. A dokonca pán poslanec Frešo dneska povedal, že aká je to vec hrozná, že dokonca sa dožijeme toho, že parlament bude konštatovať, že niekto sa dopustil trestného činu. Pán poslanec, nemusíme čakať, nemusíme sa báť, pretože za vlády Dzurindu takéto konštatovanie čierne na bielom tu do parlamentu dochádzalo, že sa dopustil Lexa...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja sa pripojím skoro ku konštatácii pani kolegyne Tóthovej. A poviem, že ak je jeden problém, je tu známa veta, že dvaja právnici majú naň 3 názory, a preto sa nezhodnú. Preto by som si, pani poslankyňa Žitňanská, nebola taká istá, že to, čo vy rozprávate, a váš právnický výklad je ten správny.

    Ale spýtam sa, ak dovolíte, ak sa urobila chyba za našich čias, vždy sa opravila a vždy sme si to čestne priznali, a ja sa stále v tomto parlamente pýtam, kedy vy si priznáte a opravíte to, ten obrovský lapsus pri privatizácii SPP, ktorý stál Slovenskú republiku 236 mil. eur pri kurzových rozdieloch, a či tieto peniaze ste ochotní vrátiť slovenskému štátu a slovenskej pokladnici, a možno aj na to, ako strašíte momentálne národ, aké budú sociálne dopady pri prijatí eura, aby ste to možno zmiernili tým, ktorí majú najnižšie dôchodky, takže ja sa spýtam, kedy si túto chybu priznáte a či vyvodíte z toho osobnú zodpovednosť a či ste schopní teda sa aspoň ospravedlniť. Ale ja verím, že nájdete a vrátite aj tých 236 mil. dolárov, pretože ony niekde sú. Takže ja by som sa spýtala takto.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, znovu ste sa opreli o ten zákon č. 263/1999 Z. z. Ale ja som upozornil na to aj v tom prvom predchádzajúcom vystúpení v mojej faktickej pripomienke, tu ide totiž o to, že bolo tu zahmlievanie a spúšťanie tej dymovej clony už vtedy, pretože ďaleko za iných podmienok podľa Obchodného zákonníka, a vy ste sama povedali, že to bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, nie v Obchodnom vestníku sa zverejňujú súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale vo Vestníku verejného obstarávania. A táto súťaž bola podľa Obchodného zákonníka, podľa toho, ako ja mám tiež tie informácie dostupné, bola podľa neho robená. A ak bola robená podľa zákona o verejnom obstarávaní, tak mala strašne veľmi zlé chyby, pretože ak je určená cena ako jedno z kritérií, tak musí mať najvyššiu váhu. Takto bol v tom čase platný zákon. Nemôže byť iná. Cena musí mať vždy najvyššiu váhu. Pokiaľ je tam viac kritérií, myslím si, že v tomto sa ťažko budeme sporiť, toto, myslím si, ovládam.

    Je tu iná táto vec, práveže tie súťažné podklady podľa Obchodného zákona, podľa toho § 282 sú ďaleko mäkšie a voľnejšie vyložiteľné. V tom je celý ten princíp, prečo sa išlo podľa týchto podmienok, a nie podľa podmienok podľa zákona o verejnom obstarávaní. A preto sú ani súťažné podklady nie podľa všetkého k dispozícii, lebo sa nevie vlastne, ako boli skutočne tí uchádzači inštruovaní. V tom je celý ten zmysel, pretože tak ako môže byť, nemusí byť napr. ani cena, môže byť v tej súťaži aj spôsob tvorby ceny v tej zmluve načrtnutý a ten stačí na to, aby bola zmluva uzavretá. Čiže tam je spôsob určenia ceny, ktorá bude vyplatená tomu, kto bude toto poradenstvo robiť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pani poslankyni za jej vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi vecné a vyargumentované a že veľmi jasne ukázalo, že dokument, ktorý tu predkladá vláda, ktorý pripravilo ministerstvo hospodárstva, je právnym paškvilom. Hovorila o právnych veciach, citovala presne zákony, citovala Ústavu Slovenskej republiky, takže ide celkom jasne a jednoznačne o právny paškvil.

    Hovoríte viacerí z vás, že však to idete opraviť z hľadiska tej protiústavnosti, ale ja sa pýtam a dodávam k tomu, na čo sa pýtala aj pani poslankyňa Žitňanská, ako je možné, že niečo takéto prejde aparátom vlády, ako je možné, že vláda sem doručí dokument, ktorý v najdôležitejšej svojej časti, v uznesení, flagrantne porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ako je možné, že toto prejde rokovaním vlády, ako je možné, že do uznesenia sa dostane zjavný nezmysel týkajúci sa § 59a, pokiaľ mám informácie, tak to bolo tam dodané na rokovaní vlády jedným z členov vlády, ako je možné, že vôbec o takomto niečom tu môžeme rokovať.

    A čo sa týka tých ďalších vecí, o ktorých neustále diskutujeme, budeme celkom určite o nich ďalej diskutovať.

    Zahmlievanie je to aj preto, a je to jasný dôkaz, že je to zahmlievanie, že ak máte naozaj dôkazy, že došlo zo strany poradcu a ministerstva hospodárstva, vašich predchodcov, k čomukoľvek nezákonnému, musíte podať trestné oznámenie. Ste povinní to urobiť a ste povinní zažalovať zároveň aj tie externé právnické poradenské firmy, na základe ktorých potvrdenia správnosti vyplatenia tých ďalších dodatočných súm k tomu došlo. Takže naozaj očakávam, že nám oznámite, pán minister, kedy takúto žalobu podáte a kedy začnete vymáhať tieto prostriedky.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

  • Pani docentka, najprv vám chcem vyjadriť úctu, nielen dneska, ale ako človek dlhodobo, na viac rokov.

    Pokiaľ ide ale o stanovisko dneska, chápem konštrukciu, ktorú ste vytvorili, ale je to súčet nepresných čísiel. To znamená, ja nevidím chybu vášho vystúpenia, vy ste nemali pramene. Ak nemáte pramene, reagujete na konštrukciu tých prameňov a vytvárate konštrukciu novú.

    Pokiaľ ide o rokovanie tejto Národnej rady, je legitímne. Na základe uznesenia Národnej rady vláda musí, ak sa zužuje celá vec na právno-technické riešenie, proces začať, veď k nemu príde. Ale k dôležitým otázkam spoločenského významu musí zaujímať stanovisko Národná rada. Čiže nerobí nič iné, čo by jej neprislúchalo a čo je povinná. Ak sa zistia podozrenia, tak tie budú pokračovať ďalej, presne tak ako pán Mikloš hovorí. Lenže tam takisto tá Národná rada musí ísť ďalej.

    Keď zoberieme to, kto podpisoval zmluvu. Je to minister hospodárstva, dvaja z Fondu národného majetku. Vy ste nie podpísaný nikde, ale ste otec konštrukcie.

    Pokiaľ ide o uznesenia, tak vláda vám uložila garantovať, že dostane zahraničný účastník len 49 % akcií. Ale vlastníctvo akcií znamená, že má právo na úžitky vecí, nakladanie s vecou a prírastky vecí a držby vecí. Ale ak vy ste odovzdali z týchto práv 51 % inému a Slovensko ich fakticky nevykonáva a nedajú sa vykonať, ja som rokoval aj so zahraničnými zástupcami, aj vo výkone orgánov fondu, tak, prepáčte, je to hrubé porušenie zákona, keď inak nie, tak zo zodpovednosti politickej, lebo o tej rozprávame, a spoločenskej, dneska, osôb, ktoré to konštruovali. Dzurinda prijal uznesenie, vytvorili ste konštrukciu, zmluvy podpísal v duchu tej politickej konštrukcie niekto druhý. Reťazec sa otvára, ale konanie nekončí. To zahajuje sa. Takže počkajme a niekde to prejde. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať predrečníčke kolegyni Žitňanskej za spôsob, akým vyložila právnu stránku predkladanej správy. Podľa môjho názoru je to právna blamáž a právny debakel nielen ministerstva hospodárstva, ale aj vlády ako celku, nakoľko táto správa obsahuje tak závažné právne pochybenia, že je oprávnené pýtať sa, do akej miery je dôveryhodná. To ma privádza na myšlienku, z akého dôvodu táto správa vznikla. No vznikla preto, že už dlhodobo je politickou a propagandistickou témou strany Smer, resp. jej predsedu, ktorý sa snaží dokázať už dlhé roky, že vlastne privatizácia plynárenského priemyslu bolo niečo, čo poškodilo našu republiku. Keby si bol býval v opozícii plnil svoje povinnosti, tak ako si ich plní súčasná opozícia, napr. na pozemkovom fonde alebo v prípade ministerstva obrany a v ďalších prípadoch, tak tieto veci tu mohli byť prerokúvané, dokonca ak tam boli aj nejaké pochybenia, ďaleko úspešnejšie už dávno. Bohužiaľ, si to plní až vtedy, keď je rok a pol vo vláde a keď nevie zo škandálov, kam by sa vyhrabal. No tak dáva tieto témy na stôl, a to aj s takýmito fatálnymi lapsusmi.

    To, čo by som chcel odporučiť pánu ministrovi, je, aby skutočne si vyžiadal od Národnej rady možno nejaký termín na prepracovanie, možno nejakú konzultáciu s opozíciou, keď jeho vlastné kapacity na to nestačia, a skutočne priniesol sem jednu kvalitnú správu, za ktorú by sme sa nemuseli potom hanbiť nechať ju v análoch Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani Žitňanská, nevidím vás, hlásite sa? Zapnite, prosím, mikrofón pani Žitňanskej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Pani poslankyňa Tóthová, ja som tu teraz poslanec a keď vidím protiústavné uznesenie, budem to napádať tak, ako to robíte aj vy a vždy ste to robili. Myslím si, že je to nielen naše právo, ale aj naša povinnosť.

    Pán poslanec Bobrík, žiaľ, odišiel, ja si ho určite zajtra nájdem. A ukážem mu na internete v starom Obchodnom vestníku, ja som si to dnes skontrolovala, keď prvýkrát použil tvrdenie, že to nebolo podľa § 263, riadne bola vyhlásená metóda verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní. Je to doteraz na internete v Obchodnom vestníku z roku 2000. Ukážem to pánovi poslancovi.

    Pán poslanec Mečiar, ja som na úvod povedala, nemám autentickú skúsenosť v privatizácii, vychádzam zo správy a hodnotím správu. A musím konštatovať to, čo som konštatovala, tá správa je zlá. Pokiaľ z vlády príde správa, ktorá bude kompletná, bude mať kompletné informácie, o ktorých tvrdíte, že táto správa ich neobsahuje, no tak zase si ju preštudujem a zase zaujmem stanovisko. Vychádzam zo správy. Predpokladala som, že keď si parlament túto správu vládnou koalíciou objednal, tak má všetky informácie, ktoré nám chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku pán minister, tak ho má. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, pôvodne som nechcel vystúpiť, ale boli ste tak otvorená, ste sa toľkokrát na mňa obrátili, tak ma to potešilo, takže vystúpim, ak dovolíte. Viete, ja nechcem ísť do tých právnych fines. Viem, že ste odborníčka v obchodnom práve a by ste ma rozmetali za 2 minúty, lebo ja som len obyčajný chemik, takže tu si netrúfam ísť do právnických diskusií.

    Tri poznámky.

    K tomu nesprístupňovať to. Mňa mrzí, že v tlači vyšli rôzne verzie, prečo to nesprístupňovať. Moja verzia bola stále jedna. Nechcel som dať správu skôr do médií, ako ju dostanú poslanci. My sme stále tvrdili, nie je problém, tam nie je nič tajné. Len bolo by veľmi zlé, a, bohužiaľ, ten mechanizmus je taký, že to musí ísť najprv do vlády a až potom do parlamentu, keby sa poslanci dozvedeli o obsahu správy z médií, a nie autenticky z podkladu, ktorý mali dostať. Ak to bola chyba, ospravedlňujem sa. Ale bol to minimálne dobrý úmysel.

    Čo sa týka tých 51%, myslím si, že to je veľmi vážny problém. A ja som veľmi pozorne počúval pána Mečiara. A musím povedať, že pán Mečiar zrejme má tie zmluvy k dispozícii, lebo ide presne, ako hodinky, podľa toho, čo je tam napísané. Vy ste zrejme tú akcionársku zmluvu nečítali. A v tom je ten problém. Viete, my síce máme 51 %, ale my máme zároveň taxatívne vymenované, kedy nemôžeme hlasovať proti návrhom minoritného akcionára alebo strategického partnera. Tam je to taxatívne napísané. A ja vám uvediem jeden príklad. Teraz skončil mandát generálneho riaditeľa SPP. Podľa vašej konštrukcie je to jednoduchý problém, máte 51 %, na valnej hromade si odsúhlasíte generálneho riaditeľa a nie je žiadny problém. No, bohužiaľ, je to problém. Bohužiaľ, je to problém, lebo zmluva akcionárska je tak nevýhodne napísaná pre Slovensko, že slovenský štát s 51 % akcií si nepomôže nič, lebo zmluva hovorí 52 % akcií. A to je ten problém. Je takýchto viac fines, len, bohužiaľ, ja tie paragrafy, ktoré sú tam presne definované, mám zakázané, ako minister hospodárstva, odtajniť. A ja verím, že pokiaľ začne tento prípad posudzovať iný orgán, ktorý na základe tej písomnej dohody v tej akcionárskej zmluve má právo odtajniť zmluvu, že to odtajní. A potom som presvedčený, že mnohí zostanú prekvapení, čo je tam vôbec napísané. Bohužiaľ, ja sa ďalej k tomuto viac vyjadrovať nemôžem, len som vám chcel naznačiť, že tým, že ste nemali prečítanú tú zmluvu, vaša konštrukcia na základe vašich poznatkov bola správna, len, bohužiaľ, tá realita je trošku iná.

    Ešte jedna poznámka k tomu verejnému obstarávaniu na privatizačného poradcu. Tam nie je problém v tom procese, my hovoríme o jednom probléme, ktorý je tam vážny, že mandátna zmluva je podpísaná inak, ako bola vybratá v súťaži táto spoločnosť na základe predloženej písomnej ponuky. To je ten problém. Čiže to, čo sa dialo vo verejnom obstarávaní, nie je to, čo je napísané v mandátnej zmluve. A to je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. To, si myslíme, je porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pani poslankyňa Žitňanská, pán Frešo, pán Mečiar. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán minister, ale vy nemusíte zmluvu odtajovať, vy ju nemusíte dávať do Národnej rady, vy ju nemusíte dávať prokurátorovi. To je súkromnoprávna zmluva. To je zmluva uzatvorená medzi dvomi akcionármi. Keď tvrdíte, že je v rozpore so zákonom č. 92/1991 Zb., keď tvrdíte, že ho obchádza, tak je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalujte neplatnosť zmluvy. To je jediná právna cesta, ako teda dosiahnete právny stav. Na to nepotrebujete nás, na to nepotrebujete prokurátora, na to potrebujete podať žalobu na súd, žalobu, v ktorej budete žiadať neplatnosť zmluvy. Vo vzťahu k tejto otázke, ktorú ste spomenuli, toto celé konanie je bezpredmetné.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, chcel by som sa veľmi podrobne vyjadriť aj k tomu teda, čo ste teraz povedali, aj keď ste teda necitovali z tej zmluvy samotnej. Ja som ju tiež nečítal, ale potom naozaj to nie je celkom v poriadku, pokiaľ predkladáte správu do parlamentu, ktorá má obrovské právne diery, mimochodom, aj ekonomické, akože v ekonomickom uvažovaní diery, ale teraz hovoríme o tých právnych. A vy v čase, keď sa dostanete do úzkych, keď vám niekto právne vyvráti tie nezmysly, čo tam máte popísané, tak vstanete k mikrofónu a poviete, no ale je tu problém, že ste nečítali zmluvu, vy tie informácie máte, my ako poslanci, ústavní činitelia, ich nemáme. A znova robíte svoje závery. Pán minister, ako mám vedieť, že to nie je púha propaganda z vašej strany? Prečo ste neboli tak férový a nepresadili cez vládu nejaký spôsob, akým by sme sa mohli oboznámiť aj s tým ďalším vaším argumentáriom, ktoré nemáme k dispozícii? Môj názor je taký, že ste jednoducho nechceli sa vystaviť podobnej kritike a podobnej blamáži, akú teraz utrpievate tento deň. To znamená, ja si myslím, keď chcete sa naozaj férovo zachovať voči parlamentu, nielen voči opozícii, lebo mne by aj ako koaličnému poslancovi bolo nesmierne trápne, keby som musel diskutovať o niečom, o čom ten predkladateľ hovorí, že nemám všetky informácie a z toho dôvodu moje závery sú nesprávne, neviem, ako sa budú cítiť koaliční poslanci, keď budú hlasovať za tieto uznesenia, ktoré sú tu navrhované, čiže myslím si, že mali by sme toto rokovanie prerušiť a mali by ste sa zachovať férovo a pripraviť niečo, kde by sme mali tie informácie nejakým spôsobom vyrovnané, tak aby sme si na to mohli urobiť názor a, akože tuto nazvime to proste dlhoročnou agendou Smeru, túto agendu vyriešiť. Ale práve moje podozrenie je v tom, že vy nemáte tento záujem, nemáte tento záujem, nakoľko cez takúto agendu sa vám darí zakrývať to, čo sú miliardové škandály, ktoré sa dejú na vašich ministerstvách dnes.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vy ste tam spomínali, že nesprístupnenie tohto materiálu ste urobili s dobrým úmyslom. Nechcem ani v najmenšom spochybňovať váš dobrý úmysel, že mohol taký byť. Len keď ste zmenili, ako vláda, rokovania vlády za neverejné, tak mi to celkom nekorešponduje s tou zmenou. A skôr sa mi tam tak vynára otázka, či ten váš úmysel je ozaj váš alebo či neplatí, že minister mieni a niekto iný mení ten úmysel. Takže nenapĺňa ma to dôveryhodnosťou k tomu, že to bolo urobené s dobrým úmyslom. Veď hocijaké iné materiály sú prístupné už po rokovaní vlády, prístupné v rámci pripomienkových konaní a je to úplne bežný režim. Čiže tie materiály, ktoré nemôžu byť k dispozícii, to je v poriadku, tie nemôžu byť k dispozícii. Ale materiál, ktorý sa predkladá v Národnej rade, by mal byť k dispozícii ako každý iný materiál. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Mečiar.

  • Aby ste tu nerobili na mňa bubákov. Článok 78 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemôžeme poslanca stíhať, a to ani po zániku mandátu.

    Ďalej, v úlohách Národnej rady v čl. 86 ústavy sa hovorí pod písmenom a), že Národná rada je povinná rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky, rokovanie o privatizácii najväčšieho podniku spadá pod toto kritérium, no tak sa nestarajte do toho, prečo sa o tomto tu rokuje. Je to preto, že to ústava ukladá a že sme všetci zástupcovia občanov.

    Ďalej, pokiaľ ide o vecný charakter pripomienok, súhlasím s vašou kritikou aparátu. Je to spôsobené tým, že tam zostal celý po vás. Keby bol býval zásadným spôsobom vymenený, tak dneska tieto starosti nemáme a máme aj iné pohľady na vec.

    Ďalej, pokiaľ ide o otázky kvalifikácie jednotlivých inštitútov a riešení. Prosím vás, tam je toľko právnych pochybení, toľko vecí porušenia práva, že sa dostávame dneska do situácie, keď ministrovi hovoríme, že si zmluvou viazaný, štát sa zaviazal dvom súkromným subjektom, vláda že bude zachovávať mlčanlivosť, zaviazala ministra, zriekla sa zvrchovanosti tohto štátu. Kto má na takejto zrade štátu záujmy? Mám o tom, preboha, rokovať a kde je Národná rada? Minister je viazaný mlčanlivosťou, ak začne rozprávať. Nastupuje sankcia podľa práva, lebo porušuje zásadu mlčanlivosti, a nastupuje sankcia takisto hospodárska podľa tejto zmluvy. Kto vytvoril tento idiotský stav, ktorý je v rozpore s právom medzinárodným a vnútroštátnym, ktorým štát sa zaväzuje súkromným subjektom a podriaďuje svoju zvrchovanosť nejakej firme?

    A pokiaľ tu boli všetky reči okolo poradcu. Ja mám papiere od poradcu, to je druhý kufrík, prosím. Ale pokiaľ ide o tie papiere od poradcu, tak sa nerešpektoval ani jeden návrh poradcu na konanie pre tie tri orgány, preto odmenu poradcu nenazývam odmenou, ale nazývam ju držhubou, ak mi nehovorí o tom, čo v skutočnosti hovorí.

  • Ďakujem.

    Pán minister sa nehlási so stanoviskom k faktickým poznámkam.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Štefanec Ivan, pripraví sa pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené prítomné dámy, vážení prítomní páni, pán minister, milí hostia, súčasná vláda neustále viac a viac dokazuje svoju neschopnosť pri správe vecí verejných našej krajiny. Tých škandálov je viac a viac. Množia sa ako huby po daždi. Spomeňme len obľúbený miliardový IKORES s doteraz nevysvetleným pozadím v súvislosti s majetkami predsedu vlády alebo dotácie privilegovaným napr. Privilégiu, ktorí napriek tomu, že sú dlžníci štátu, tak svojim plnia vrecká zo štátneho. Najnovšie, nie je to tak dávno, sú to miliardové lopaty a cencúle, čo už neustál ani inak odolný minister obrany, aj napriek tomu, že vyhlasoval, že urobí nápravu. Svojho času sa predseda vlády zastrájal, že jeho najväčším problémom je predražené verejné obstarávanie, ktoré je drahšie o 20 – 30 %. V súvislosti s miliardovými tendrami na ministerstve obrany, dámy a páni, sa išlo o predraženie až o 1 400 %. Škandálov je teda viac a viac. Vláda zakrýva neschopnosť zlepšovať životnú úroveň občanov, k čomu sa sama zaviazala. Spomeňme si napr. len na reči o sociálnom programe. Ale napr. z rozpočtu do oblasti sociálnych vecí ide len o 2 % viac v tomto roku, ako to bolo v roku predchádzajúcom napriek tomu, že výdavky štátu stúpajú o takmer 10 %. Vláda už zabudla aj na svoje uznesenie, ktoré si sama schválila, o znižovaní štátnych úradníkov o 20 %. Ten výsledok je 0,02 % ku koncu minulého roka. Vláda zabúda aj na budúcnosť, na školstvo, vedu a vzdelávanie, na ktoré výdavky mali dosiahnuť úroveň 5 %, ale od nástupu tejto vlády tento pomer razantne klesá, dokonca pod úroveň 4 %. V programovom vyhlásení vlády sa uvádzalo: „Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu.“ Je ale nad slnko jasné, že ak vláda našim deťom nezabezpečí kvalitné vzdelávanie a školy, len ťažko si budú hľadať zamestnanie s primeranými platmi na európskej úrovni. Bez dobrého vzdelávania im zostanú len práce, ktoré inde v Európe už nik nebude chcieť robiť.

    Mimochodom, dnes bola publikovaná správa Európskej komisie, kde sa presne spomínajú tieto skutočnosti, na ktoré sme upozorňovali v tejto snemovni viackrát, obšírnejšie napr. pri poslednej rozprave o štátnom rozpočte na tento rok. Európska komisia pripomína Slovensku, že by malo viac investovať do vzdelávania, že by malo byť šetrnejšie vo verejných výdavkoch, že projekty PPP sú riskantné a je tu reálna obava z udržateľnosti plnenia kritérií po zavedení spoločnej meny. Takže evidentne tieto vyjadrenia nie sú samoúčelné.

    Vláda jednoznačne zhoršuje podnikateľské prostredie. To sú výsledky všetkých prieskumov na túto tému. Na druhej strane ale nezabúda na samu seba. Vieme, že stúpa rezerva vlády na 350 mil., rezerva predsedu vlády z 50 mil. na 150 mil. Aby teda sa zakryla a zahmlila pravda, že v skutočnosti vláda na ľudí kašle, pokúša sa vytvárať takéto trápne správy, akú jednu z nich máme dnes pred sebou.

    Viacerí rečníci predo mnou už konštatovali, aké je nedôstojné, vyjadrili sa k tomu nielen známe osobnosti, ale je to aj proti základnej logike, keď z vlády príde do Národnej rady návrh uznesenia, kde sa konštatuje porušenie zákona. Dámy a páni, to už ozaj chcete nahrádzať aj vyšetrovateľov, prokuratúru a sudcov? Ak to myslíte vážne, to už sa môžu zrušiť rovno všetky súdy s vaším monopolom na názor uzurpovať si právo rozhodovať o čomkoľvek vrátane ústavou garantovaného súkromného vlastníctva. Ak sú nejaké dôkazy, predložte ich orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ ale viem, pán generálny prokurátor pri prerokovávaní tejto správy na vláde sa vyjadril, že nič nové v tejto správe nenašiel.

    Ďalším bonbónikom je údajné porušenie § 59a Obchodného zákonníka. Veľmi pekne a veľmi detailne o tom hovorila pani poslankyňa Žitňanská. Tento paragraf je proti zabráneniu tvorenia fiktívneho kapitálu a ochrane menšinových vlastníkov. Ale na túto zmluvu nie je vôbec aplikovateľný. Dokonca v celej privatizácii typ zmluvy, ktorý by sa dal posudzovať podľa tohto paragrafu, nebol uzatváraný ani nemohol byť uzatváraný.

    V správe sa uvádza: „Stav po privatizácii 49-percentnej účasti v Slovenskom plynárenskom priemysle navodil situáciu, kedy bolo možné dlhodobo tunelovať túto spoločnosť.“ Tiež sa spomína „cieľ obídenia plnenia daňových povinností v Slovenskej republike“. Nuž pozrime sa na to, kto chcel tunelovať, kto chcel obchádzať, aké sú príjmy štátu zo Slovenského plynárenského priemyslu. Keď si zoberieme príjmy štátu z SPP od roku 1994 do roku 2001, tak vidíme, že tieto príjmy dosiahli 52 mld., keď to bola stopercentná akciová štátna spoločnosť. Abstrahujme teraz rok 2002, pre úplnosť tam boli príjmy 3,9 mld., ale rok 2002 polovička bola štátna firma SPP, polovička bola s už účasťou súkromných investorov. Ale keď porovnávame obdobie štátneho vlastníctva s obdobím vstupu strategického investora, vidíme, že od roku 2003 do roku 2006 boli príjmy štátu viac než 54 mld. Čiže za štyri roky po privatizácii mal štát z 51-percentného podielu v SPP viac ako za osem rokov zo stopercentného podielu dovtedy. Ak k tomu pripočítame príjem, ktorý dosiahol, mimochodom, aj podľa tejto správy, presne 125,8 mld. Sk, tak dohromady je to suma 180 mld. korún. Čiže príjmy štátu z privatizácie a po privatizácii dosiahli viac ako trojnásobok toho, čo mal štát z SPP od roku 1994.

    Cena za SPP sa občas porovnáva s cenou za Transgas, českého prepravcu zemného plynu. Dovoľte mi uviesť, že cena za 97 % akcií, osem regionálnych distribútorov bola v prepočte 154 mld. Sk. Cena SPP bola za 49 % akcií teda 125,8 mld. korún. Teda ak prepočítame tieto čísla na stopercentnú hodnotu týchto firiem, aby sme mali rovnaký základ a mohli to porovnať, vychádza, že SPP sa predalo o 98 mld. v celkovom ohodnotení viac ako český Transgas. Z tohto porovnania je zrejmé, že predajná cena za SPP zrejme nebola vôbec nízka. Cena za akcie Transgasu bola zaplatená v máji 2002. A kvôli posilneniu českej koruny prišla Česká republika o viac ako 8 mld. CZK, v prepočte približne o 11 mld. Sk pri vtedajšom kurze, teda podstatne viac, ako to bolo pri privatizácii SPP. Žiadna kritika ale na nejaký hedging alebo nejaké politické provokácie sa v Českej republike nekonali.

    Vieme, že čo sa týka hedgeovania vývoja kurzu, tak je niečo iné robiť to na podnikovej úrovni, niečo iné na úrovni štátu, kde je to skutočne nemožné. A ja som sa viackrát pýtal pána poslanca Buriana, ktorý to obhajoval, aby mi dal jeden príklad. Dámy a páni, doteraz nebol predložený jediný príklad z privatizácie energetických podnikov v žiadnej krajine, kde by sa hedgeovalo nejaké kurzové riziko. Na úrovni firiem, keď sa to porovnáva, niektorí poslanci to porovnávali, je to, samozrejme, bežné. Ja sám som viackrát hedgeoval finančné operácie, robil som to bežne, ale nie vždy to znamená prínos, vždy je to risk, lebo vývoj kurzu sa nedá predsa dopredu predvídať. V tom, verím, sa zhodnem aj s pánom ministrom, ktorého teda vyjadrenie chápem, že to bolo prerieknutie, keď sa vyjadroval, že tri mesiace dopredu bol kurz známy. Takže zhodneme sa, že vývoj sa nedá predvídať a keby sa aj hedgeovalo, tak to neznamená automaticky prínos, to je jednoducho len operácia na podnikovej úrovni, ktorá môže minimalizovať risk, ale na tom sa môže zarobiť aj prerobiť. No ale keď to robíme na úrovni štátu, tak tá pozícia je iná. Pekne o tom hovoril pán poslanec Mikloš, ktorý hovoril o konflikte záujmov, prečo nie je možné hedgeovať. Je to preto, že je tu konflikt záujmov, preto, že štát svojou hospodárskou politikou dokáže ovplyvniť vývoj svojej meny. A nikde sa to nerobí. Toto porovnanie je skutočne veľmi, veľmi zvrátené.

    Ak chcel vtedajší opozičný poslanec pán Fico aj niečo okrem rečí urobiť, mal na to možnosť účasťou v privatizačnej komisii. Prečo sa teda sám vzdal účasti a čo urobil pre SPP a čo urobil vtedy pre štát? Reči o údajnej netransparentnosti vyznievajú veľmi nepravdivo, povrchne a cynicky, ak svoju účasť vtedy odmietol.

    Mimochodom, ak je medzinárodné výberové konanie, proti výsledku ktorého sa nik neodvolal, údajne netransparentný proces privatizácie, pýtam sa, čo je potom transparentnejšie. Chápeme snáď ako transparentnejší priamy predaj bez súťaže, ako tomu bolo v polovici deväťdesiatych rokov, mimochodom, za podobnej vlády, akú máme dnes, len keď Ľuptáka v nej nahradil Fico? Katastrofálne výsledky takýchto hazardov rezonujú ešte aj dnes a najmä tým ľuďom, ktorých sa to dotýka. Tu mám na mysli VSŽ Košice a hrozbu cross defaultu s priamym ohrozením 25 000 pracovníkov a ich rodín.

    A ešte poznámku k transparentnosti. Zástupcovia vtedajšej opozície boli pri výbere poradcu a investora do SPP. Volá snáď súčasná vláda opozíciu do tendra na PPP, pri ktorých ide o väčšie sumy ako pri privatizácii SPP. To je len pre porovnanie, keď hovoríme o transparentnosti.

    Dámy a páni, z predsedu Fica ide ako z pokazenej platne donekonečna výčitka na kurzový rozdiel viac ako 7 mld. korún, čo je rozdiel medzi cenou ku dňu ponuky a cenou ku dňu zaplatenia. Ako vieme, Fico chcel hedgeovať najskôr predaj SPP, neskôr samotný nákup ropy a plynu. Vieme, že pri predaji energetických podnikov sa nikde nehedgeovalo ani v zahraničí a že je to teda nemožné. Natíska sa ale otázka, prečo to tak nerobí dnes. Prečo za jeho vlády narastá cena benzínu a ropy a nafty alebo, ešte niečo naviac, použijúc túto jeho logiku, prečo nehedgeoval eurofondy? Takisto, už to bolo dnes povedané. Dámy a páni, 4. augusta 2006, čiže už za tejto vlády, Európska komisia odsúhlasila Slovensku eurofondy na roky 2007 až 2013 vo výške 11,6 mld. eur. Vtedy bol kurz eura 37,948 Sk, znamenalo to 440 mld. Sk, dnes je presne ten kurz 33,662, máme 390 mld. korún, rozdiel je 50 mld. Keby sme použili túto logiku hedgeovania do budúcna, ktorú vyčítate vtedajšej vláde, tak potom sa pýtam, kde je tých 50 mld. Ak teda toto bola krádež storočia pri predaji SPP, no tak toto je potom pri eurofondoch snáď krádež tisícročia, použijúc túto logiku. Ale, samozrejme, hovorím to ako prirovnanie. Vieme, že zahraničné operácie z tohto hľadiska sa nedajú hedgeovať. Ja to skutočne hovorím ako prirovnanie, aby som dokázal nezmyselnosť argumentácie, pseudoargumentácie kurzových rozdielov pri privatizácii SPP.

    Myslím, že celá správa je len zastieranie neschopnosti vlády, predstieranie vládnutia a nerobenie rozhodnutí pre ľudí a už vôbec nie rozhodnutí pre budúcnosť. Bývalá vláda sprivatizovala SPP a rozčlenila ho. Dôležité nie sú nezmysly z tejto správy, ale to, kedy už bude súčasná vláda konečne robiť ďalšie kroky k zavádzaniu konkurencie na trhu so zemným plynom, aby to pocítili občania. Dnes má SPP monopolné postavenie na predaj samotného plynu, naviac, pod dohľadom vlády, ktorá zrušila nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

    Dámy a páni, správa o priebehu privatizácie SPP je len trápnym pokusom o odvedenie pozornosti od skutočných krádeží s dôkazom neschopnosti a absolútnej neprofesionality predkladateľa, predsedu vlády, ktorý sa týmto spôsobom pričinil ešte viac o pokles jeho úrovne v mojich očiach. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Petrák, Pelegrini, Hradecký, Pavlis, Kvorka, Kužma. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Štefanec, k niektorým veciam sa vyjadrím vo svojom vystúpení, lebo nie je to otázka dvoch minút, ale ak dovolíte, ja dám len pár otázok.

    Prečo sa štát zmluvne zaviazal niesť riziko kurzových strát. Vy to považujete za normálne, keď pri všetkých ostatných operáciách kúpnopredajných toto riziko môže preniesť na kupujúceho? Nepovažujem to za normálne. A jednoducho tento fakt obchádzate. Myslím si, že podstatu problému meny amerického dolára a eura vysvetlil pán minister privatizácie na príkladoch. A Slovenský plynárenský podnik bol jeden špeciálny príklad, na ktorý poukázal. Ja neviem, či nepočúvate alebo nechcete počúvať, ale proste vnímajte aj hlasy, ktoré zaznievajú zo strany vládnej koalície a predkladateľa.

    Ďalšia otázka, keď operujete číslami, aké sú tržby Slovenského plynárenského podniku. Ja mám pred sebou zisky v období rokov 2002 až 2006, ktoré sa vyvíjali od 12,6 mld. po 29,1 mld. Sk. Hovorím o zisku pred zdanením. Ale postavme si otázku, z čoho je ten zisk vytvorený. Narástol podiel tranzitu významne? No nenarástol, klesol. Narástol domáci predaj? No nenarástol. Mám tu čísla, ktoré hovoria, v roku 2002 na domácom trhu to bolo 7,108 mld. kubických metrov plynu a v roku 2006 to bolo 6,283 mld., áno, 6 mld. kubických metrov. To znamená, klesol o miliardu. Rast alebo výnosy a tržby sú jedine na základe zvyšovania cien. To znamená, čo chcete, akú manažérsku zručnosť chcete dokumentovať na týchto číslach?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, dali ste otázku do pléna. Takže predpokladám, že tá otázka patrila nám, poslancom parlamentu, či teda chceme suplovať v rámci toho uznesenia, ktoré nám bolo predložené, súdy a tak ďalej a tak ďalej. No tak ešte raz to chcem zdôrazniť, že nechceme suplovať nikoho a nič. Ešte nevieme konečné znenie toho uznesenia. Sú pripravené pozmeňujúce návrhy. A hovorím to aj preto, že ešte je prihlásených viacero opozičných kolegov poslancov. A aby sa k tej téme nemuseli dnes neustále vracať, tak to je len na vysvetlenie, možno tým ušetríme trochu času.

    A ak ste tu niekoho vo svojej reči prirovnali k obohratej platni, no, prepáč mi, pán kolega, ale zdá sa, a sedím tu už od začiatku tejto debaty, že taký príspevok, ktorý si predniesol, som tu už dnes počul viackrát. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Hradecký.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som chcel pôvodne tiež upozorniť na ten problém, že vlastne ten efekt, ktorý získava štát, nezískava ho z toho, že by rástol tranzit plynu, ale z toho, že teda išli rapídne hore ceny. Ale predsa len ešte doplním kolegu Petráka, ktorý mi tak trošku zobral, ako sa hovorí, vietor z plachiet. Chcem upozorniť na to, že pri výbere strategického partnera 75 % bola cena a 25 % boli s váhou 15 % a 10 % zámery záujemcov o strategické záujmy SR, schopnosť zaistenia diverzifikácie dodávateľov plynu, zvýšenie objemu tranzitu, potom, prosím pekne, využitie Slovenského plynárenského podniku pre expanziu na tretie trhy a tak ďalej a tak ďalej. Nikde dneska v celej tej diskusii nikto nespomenul, že sa týchto 25 %, dá sa povedať, absolútne neplní, že, ako povedal kolega Petrák, sa nezvýšil ani nejakým výrazným spôsobom tranzit plynu, ani odbyt plynu domáci. Ani sa nehovorí o tom, že by sa expandovalo na tretie trhy, a ani nebola uskutočnená diverzifikácia odberateľov plynu a dodávateľov teda. Takže chcem povedať, že týchto 25 % absolútne nebolo riešených a nie je riešených. Hovoríme o tej finančnej stránke, ale upozorňujem aj na túto skutočnosť, že v tomto prípade privatizér vlastne absolútne zlyhal.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Pavlis.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno sčasti zopakujem tú otázku, ktorá tu už bola predtým povedaná. Pán kolega, hovorili ste, ak som to dobre zachytil, že zisk po predaji vzrástol viac ako o 40 % ako za roky 1998 až 2002, teda chcem sa spýtať, moja otázka je: Odpovedzte mi vlastne, o koľko vzrástla cena plynu? A tá druhá otázka je vlastne: Aká vláda bola pri moci v roku 1998 až 2002. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda. Čo sa týka zodpovednosti za privatizáciu SPP, tu už bolo toho povedané veľa po právnej stránke. A vidíme, že to tuná nevyriešime my a budú to musieť riešiť iné orgány, ktoré sa takýmito vecami zaoberajú. Ale nikto tuná zatiaľ nehovorí o politickej zodpovednosti. Predsa za toto všetko, čo sa stalo, že naša republika prišla o 236 mil. eur, nesie dakto aj politickú zodpovednosť. Na to si nikto tuná nepoložil otázku, nikto na to tuná ani neodpovedal. No tak sa vás pýtam ja: Kto nesie tú zodpovednosť? Je to Robert Fico, ktorého každý z vás, čo ste tu vystúpili, v každom vystúpení ohovárate? Kydáte na neho. Neviem čo všetko možné robíte. A robíte to neprávom, vážení páni poslanci, pretože si dobre uvedomujete, že tento človek vie dobre, kto je za to zodpovedný. Je to koalícia terajšia, ktorá vládne? No, preboha, vari to nie je tak? Však tá vtedy nebola pri moci, keď sa toto privatizovalo. Nebol to ani samotný Smer, na ktorý máte najviac namierené a na ktorý najviac útočíte. Preto si treba povedať verejne v tejto rokovacej miestnosti, nech to počujú aj občania tejto republiky, zodpovednosť za zbabranú privatizáciu v tejto republike nesie pán poslanec Dzurinda a pán poslanec Mikloš. A je to ozaj tuná z ich strany veľký nedostatok, že nie sú schopní sedieť na rokovaní a počúvať alebo obhajovať to, na čom sa sami bezprostredne podieľali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, je 19.01 hodín. Pýtam sa, či dokončíme faktické alebo ukončíme dnešné rokovanie?

    Áno, tak slovo má pán poslanec Kužma. Zapnite, prosím, pána poslanca Kužmu. Kartu musíte mať, pán poslanec, zastrčenú. Chvíľku to strpíme. Už karta je na správnom mieste. Ešte raz keby ste ju zasunuli, pán poslanec, razantnejšie. Už vám ide svetlo, pán poslanec. Vidím vám ho červené. Nech sa páči.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Nebudem sa tu sporiť s niektorými ekonomickými teóriami, čo je výhodné a čo je nevýhodné a či to má byť zodpovednosť politická alebo naopak. Bol to len krok reformy, ktorý posunul Slovensko ďalej. A dodnes z toho žneme, čo sa vtedy posadilo.

    Ale celá tá ekonomická časť argumentácie je postavená v podstate na hedgeovaní na tom, že chyba sa urobila, že sa nehedgeovala cena podniku. Nie je to novinka, lebo už skutočne je to asi tri roky, keď pán predseda Fico vyšiel s tým, že treba ropu hedgeovať a kde sme boli presne rovnakými argumentmi vinení, že za vysokú cenu benzínu môžeme za to, že sme nehedgeovali cenu ropy s Rusmi. A povedal, že keď on bude predsedom vlády, tak on zahedgeuje cenu a benzín bude lacný. Neurobil to, lebo sa to nedá. Presne tomu tak nerozumel ako mnohí, ktorí argumentujú teraz. Ja som to aj niektorým kolegom vysvetlil v zákulisí. Nedá sa hedgeovať cena niečoho, čo nemá daný dátum splatnosti. Proste nemôžete prísť za nejakou inštitúciou finančnou a jej povedať, že dohodnime sa, aká bude kurzová hodnota u vás. Oni sa spýtajú, k akému dátumu to má byť. A vy im poviete, že my nevieme, kedy to má byť, lebo to tam nebolo viazané na dátum, ale, viete, na odovzdanie a tak ďalej. Čiže celé toto je z ekonomického hľadiska úplný nezmysel. Tie ostatné právne veci pani Žitňanská, si myslím, veľmi dobre vyvrátila.

    No k tomu pokusu o nahradenie súdu Národnou radou. Som veľmi rád a vďačím za to kolegovi Pelegrinimu, že na to prišiel. To asi bol od vlády...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Štefanec má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj všetkým kolegom za faktické.

    Takže po rade, pán poslanec Petrák. Vôbec som neobchádzal fakt, ako ste sa to snažili naznačiť. Práve naopak, chcel som sa čo najpresnejšie vyjadriť k tomu, na čom je postavená táto správa a celá argumentácia. A podľa mňa je to skutočne na vode. A to sú tieto kurzové rozdiely. Stále to opakujete a stále vám to hovoríme, že jednoducho to sa nedalo urobiť. A, spomínali to aj viacerí, pokiaľ nám dáte nejaký príklad, my budeme počúvať. My vás počúvame, ale neexistuje pri privatizácii energetických podnikov jediný prípad v žiadnej krajine, že by sa to tak urobilo. Je to nemožné aj z dôvodov, že tu je konflikt záujmov zo strany štátu.

    Tržby SPP z predaja, z tranzitu áno, znížili sa, ale celkovo sa zvýšili. Tie čísla, čo ste uviedli, sú správne. To, čo som ja hovoril, ale prečo sa aj zvýšili hlavne, priznávam, že tam je aj vyššia cena plynu, to určite áno, ale verím, že aj vy priznáte, že to je predovšetkým o efektívnosti a práve o súkromnom kapitáli. No však sa tu pozrite na počet ľudí, pozrite sa hlavne na to, že sa prestalo kradnúť, vážení páni kolegovia. Tam sa nerobia už také čachre, ako sa robili za predchádzajúcich vlád. Tam sa prestalo kradnúť. A z toho sú príjmy štátu. Z toho sú príjmy štátu, o ktorých som hovoril. Po privatizácii sú vyššie z menšieho podielu za polovičné obdobie, ako to bolo za osem rokov predtým, aj keď boli tam iné vlády. Na to sa pýtal pán poslanec Pavlis. Samozrejme, tam bola vláda aj iná do roku 1998, aj do roku 2002.

    No a, pán poslanec Kvorka, politická zodpovednosť za ten kurzový rozdiel, to je ako taká vaša politická zodpovednosť za rozdiel za 50 mld. na eurofondoch.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Štefanca.

    Dovoľte mi informovať vás, že sme si schválili v programe, že zajtra začíname ráno o 9.00 hodine bodmi 29 až 35, ktoré prednesie pán minister Počiatek, predpokladám, že v tej súvislosti sa prerokujú aj body 4, 5, 6, vzhľadom na to, že pán minister požiadal o úpravu programu vzhľadom na to, že má povinnosti v zahraničí, takže budeme rokovať o týchto bodoch v schválenom programe a potom pokračovať v rozprave o správe ministra hospodárstva.

  • Reakcia z pléna.

  • Schválili sme to hlasovaním, pán minister. Chápem vás úplne, ale, bohužiaľ, musí to byť, vtedy bolo treba protestovať. Veľmi pekne ďakujem.

    Prerušujem rokovanie, želám vám príjemný večer, do zajtra o 9.00 hodine dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.