• Dobré ránko, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme postupne zaujali miesta v poslaneckej sále. Vzhľadom na to, že uplynula 9. hodina, budeme pokračovať v 19. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi otvoriť dvanásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte v zmysle rokovacieho poriadku, aby som vás informoval, o ospravedlnenej neúčasti na dnešnom rokovaní 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci: Rudolf Bauer, Jozef Burian, Jozef Ďuračka, Gábor Gál, Maroš Kondrót, Ľuboš Micheľ, Tibor Mikuš, Martin Pado, Anna Szögedi, Katarína Tóthová, Viliam Veteška. Tiež chcem upozorniť, že na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Pavol Frešo a Beata Sániová.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 439).

    Pán minister kultúry už zaujal miesto pre navrhovateľa a pán poslanec Senko miesto pre spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá.

    Do rozpravy je ešte prihlásená pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, takže jej odovzdávam slovo.

  • Dobré ráno, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začala trochu osobne. Dočítala som sa dnes ráno v novinách, že pán Rasmussen včera povedal, že európski socialisti budú naďalej monitorovať stranu SMER v jej správaní sa, a preto by som chcela povedať, pán minister, že mi je veľmi ľúto, že musím povedať, že vy sa správate v parlamente nedemokraticky. Vy s nami nediskutujete, vy nevystupujete v rozprave, aby ste nám umožnili na vás reagovať. Vy len potom vystúpite, keď už my nemôžeme reagovať, a obviníte nás zo všetkého možného. To nie je v dobrých tradíciách parlamentarizmu. To som chcela povedať na začiatku, lebo to je vraj monitorované.

    Slovenská republika ako členská krajina Európskej únie a členská krajina Rady Európy sa zaviazala, že – zaviazala, no, nie sme celkom zaviazaní týmto rozhodnutím, ale patríme medzi tie krajiny, kde sa asi všetci naprieč celým politickým spektrom zhodneme na tom, že potrebujeme verejnoprávne médiá. Potrebujeme verejnoprávnu televíziu a potrebujeme verejnoprávny rozhlas. Nie som si taká istá, či potrebujeme verejnoprávnu TASR, ale o tom bude diskusia pri inom návrhu zákona, to by som chcela povedať na začiatku.

    Dnes, teda ráno o deviatej, končíme diskusiu o tom, akým spôsobom zabezpečiť financie dvoch verejnoprávnych médií, a to Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Moji kolegovia, ktorí vystupovali predo mnou, už dali tomuto zákonu niekoľko mien. Jeden z tých najznámejších je, že toto je „zástrčkový“ zákon. Toto meno vymyslela Iveta Radičová a zdá sa, že sa ujalo. Včera pán predseda výboru pre kultúru a médiá nazval tento zákon trošku ešte inak: „Čo som našiel v zásuvke.“ Ja by som doplnila: „Čo som našiel v zásuvke a čo moji predchodcovia, ktorí ho nechali pripraviť, odhodili.“

    Ja by som mala ešte niekoľko mien pre tento zákon, napríklad, pretože nie je doriešené vlastne, ako to bude fungovať, ako to bude organizované, ako včera upozornil pán Minárik veľmi presne na to, že nemožno počítať s peniazmi, ja si myslím dokonca ani skoro ani do konca tohto roku, ale tieto peniaze už sú rozdelené v rozpočte verejnoprávnej televízie, čo je zvláštne. A preto by som nazvala tento zákon takou typicky slovenskou vetou: „Však sa to dáko.“ Hlavná vec, aby sme to schválili a potom sa to už „dáko“. Všimnite si, že slovenčina je tak úžasná reč, že nepotrebuje ani sloveso ako všetky ostatné európske jazyky, aby sme vyjadrili, čo chceme povedať.

    Ale najmä tento zákon je o novej dani pre stranícke médiá a to už dnes tu môžeme jasne povedať. Po voľbe, po voľbách, ktoré sme absolvovali – teda ako kto, aspoň teda poslanci vládnej koalície –, do televíznej rady a do rozhlasovej rady, už dnes vieme, že sen niektorých ľudí sa naplní, budú to stranícke médiá. A možno v konečnom dôsledku sa naplní aj sen pán prezidenta, že to budú vládne médiá, ale na to si môžeme počkať. Ako som povedala, určite sa zhodneme na jednej veci a to je, že verejnoprávne médiá potrebujeme.

    My používame preklad z nemčiny, to znamená „recht-öffentliche Medien“ a nemáme dostatočne jasný preklad z toho anglického „public media“, ktoré by boli asi lepším vyjadrením, akú úlohu majú verejnoprávne médiá hrať v živote verejnosti. Možno by sme sa mohli zhodnúť ešte na jednej veci všetci naprieč politickým spektrom a to je, čo sú tri najzákladnejšie slová, ktoré charakterizujú alebo by mali charakterizovať verejnoprávne médiá. Tieto tri slová sú:

    Po prvé nezávislosť. To znamená nezávislosť od politických turbulencií, od výmeny politickej moci a všetkého toho, čo chápeme rovnako pod pojmom „nezávislosť“. Tento zákon nerieši nezávislosť médií, aj keď sa to niektorí predrečníci snažili snáď takýmto spôsobom obhajovať, nerieši nezávislosť, pretože nezávislosť médií rieši spôsob riadenia verejnoprávnych médií a u nás je to dané zákonom, to znamená radami, či už televíznou, alebo rozhlasovou, a o tom sme už hovorili.

    Druhé slovo, na ktorom by sme sa mohli zhodnúť, je kvalita. Verejnoprávne médiá by mali byť kvalitné, to znamená, mali by prinášať niečo iné, než prinášajú komerčné médiá, ktorým ide, ako normálne v obchode, o zisk. To znamená, že ony môžu, samozrejme, nevylučuje sa to, môžu urobiť nejakú charitatívnu akciu, ale v prvom rade im ide o zisk. Kvalita. Nuž aká je to kvalita našej verejnoprávnej televízie, keď to, čo je vždy absolútne diamantom každej verejnoprávnej televízie, a to je spravodajstvo, dnes vlastne pozerá len sedem Slovákov zo sto. A to je ten zásadný problém, ktorý máme. Ale toto...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predkladateľ, veď vy môžete hovoriť, kedy chcete, povedzte si to vtedy, dobre? Ja nie že by som nebola zvyknutá, že ma niekto vyrušuje, ale buďte taký láskavý už z úcty k vašim šedinám. Ďakujem pekne.

    A tretím slovom, na ktorom sa určite zhodneme...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja vám to vysvetlím potom, dobre? ... je invencia. Verejnoprávne médiá by mali dávať mimoriadny priestor na tvorivosť, to znamená niečo, čo si komerčné televízie, pokiaľ by im nemala táto tvorivosť zabezpečiť sledovanosť, nemôžu dovoliť. Ale verejnoprávne médiá by mali otvoriť priestor pre tvorivosť a invenciu slovenských občanov, teda umelcov a tvorcov.

    Takže to sú tieto tri slová, na ktorých by sme sa mohli zhodnúť: nezávislosť, kvalita a invencia. Ale tento zákon o týchto veciach nehovorí a ani nerieši a ani nemôže riešiť. Tu hovoríme len o tom, ako vôbec udržať, aby sme tie verejnoprávne médiá dáko ufinancovali. Takže to na úvod.

    My sme tento návrh hneď už v prvom čítaní odmietli a predložili sme svoj, o ktorom si dodnes po dlhom premýšľaní a diskusiách stále myslím, že bol lepší, bol solidárnejší, bol sociálnejší a zabezpečoval lepšie nezávislosť. Samozrejme, ten zákon, ktorý sme predložili, by bol potreboval ešte ďalšie legislatívne kroky, aby sa to dalo naozaj, naozaj zabezpečiť. Napr. iným spôsobom menovanú televíznu radu. Veď nie všade sú televízne rady volené politikmi, televíznu radu priamo delegujú skupiny občanov alebo organizácie svojich zástupcov.

    Tento zákon, ktorý predkladá pán minister, zaťažuje občanov, podnikateľskú sféru. A hlavne, a čo je najdôležitejšie, to, čo mal tento zákon vyriešiť, to znamená skutočne dofinancovanie verejnoprávnych médií, tento zákon nerieši. Aj keby hneď sa podarilo vybrať 90 % z tých peňazí, s ktorými počíta zástrčkový zákon, neznamená to, že verejnoprávne médiá budú mať dostatok peňazí, na čom sa zase všetci zhodneme. Pretože pán minister to povedal, niektorí to povedali v diskusiách, na výbore sme si to povedali. Tento zákon toto nerieši. Je to teda prechodné opatrenie a to je, myslím, okrem zástrčky meno tohto zákona, prechodné opatrenie, pretože sme to našli na stole, my sme to odhodili a vy ste to zdvihli.

    Citát z dôvodovej správy: „Nakoľko ide o platbu, ktorá má osobitný charakter, zavádza sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.“ Teda koncesionárske poplatky sa rušia, takže akékoľvek používanie slova poplatky je nenáležité. Po schválení tohto zákona budeme mať novú daň. Keďže rozhodujúcou podmienkou pre vznik povinnosti platiť je elektrická prípojka, je to ten zástrčkový zákon. Nie je to teda zmena princípu platby úplne iným spôsobom, len zavedenie novej dane, ktoré postihne nielen domácnosti, ale aj všetky podniky, ktoré majú viac ako troch zamestnancov. Možno sa budem s niektorými mojimi predrečníkmi opakovať, ale vzhľadom na to, že začíname dnes ráno a máme nových divákov, možnože to pre nich bude dobré takéto pripomenutie.

    Nechápem preto naozaj, a musím to znovu zdôrazniť, zdôvodnenie v dôvodovej správe, že tento zákon je solidárny. A s kým je solidárny? Rodina na hranici hmotnej núdze bude platiť rovnako ako multimilionár. V čom je to solidárne? Multimilionár sediaci na svojom ranči s piatimi plazmovými obrazovkami zaplatí toľko ako rodina nad hranicou hmotnej núdze. Ak by sme mohli v tejto súvislosti hovoriť o solidárnosti, tak len so značnou dávkou irónie možno o solidarite ľudí, ktorí Slovenskú televíziu nesledujú, a s jej divákmi, ktorí tvoria, najmä pri niektorých reláciách, marginálnu menšinu. Hovorila som už o spravodajstve verejnej právnej televízie, ktorú v týchto dňoch sleduje zo sto Slovákov len sedem. Je to naozaj, myslím si, že rarita, pretože nepoznám v Európe verejnoprávnu televíziu, ktorej spravodajstvo by sledovalo tak málo občanov.

    Položili ste si už otázku, prečo niektorí ľudia nechcú platiť a prečo nemajú tým pádom záujem o túto vašu novú službu verejnoprávnej televízie? Nebude to náhodou aj tým, že ľudia nechcú pozerať verejnoprávnu televíziu a že jej asi možno niektorí aj neveria? Za stav, v ktorom sa dnes nachádza verejnoprávna televízia, ste ale už zodpovední vy. Vaši ľudia v Rade STV aj vďaka účelovej novele jedného z vašich poslancov, vďaka ktorej mohli dosadiť veľmi rýchlo do funkcie generálneho riaditeľa Radima Hrehu. Výsledok je žalostný.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Vy máte pocit, že nemáte právo hovoriť, pán spravodajca? Ale veď vy máte, ako spravodajca môžete hovoriť, koľko chcete.

    Minister Maďarič asi teda patrí medzi veľkých optimistov, lebo očakáva, že výber tejto dane bude ideálny a že sa mu občania poskladajú na 3,1 mld. Sk. Ja si myslím, že výber bude nižší nielen preto, že treba počítať s tými ľuďmi, ktorí aj dnes neplatia za elektrinu, ale preto, lebo táto nová daň a výnimky, ktoré tento zákon v sebe má, povzbudí tých, ktorí budú kombinovať, a o tom som hovorila aj pri prvom čítaní, a hľadať cesty, ako platenie tejto novej dane obísť, napríklad tým, že napíšu odber elektriny na starších rodinných príslušníkov.

    Kým občania by mali zaplatiť pre verejnoprávne médiá, kde verejnoprávnu televíziu, znovu opakujem, pozerá sedem zo sto, počíta vláda aj od zamestnávateľov s 500 mil. Sk. A čo keby sme mohli začať uvažovať o tom, že niektorí zamestnávatelia, ktorí sú tesne na hranici zamestnávania, znížia jednoducho počet svojich zamestnancov napr. tým, že budú pracovať títo zamestnanci na zmluvu, a tým sa vyhnú plateniu novej dane. Ale to už ste si asi pravdepodobne vy na ministerstve aj na straníckych grémiách a koaličnej rade vyriešili, dúfam.

    Verejnoprávne médiá očakávajú, že dostanú trochu viacej peňazí v duchu hesla, keď netečie, aspoň kvapká. Ako teda chce pán minister riešiť dofinancovanie médií? Zatiaľ vieme len to, že zase z daní obyvateľstva, to znamená dofinancovaním zo štátneho rozpočtu, kam všetci prispievame. To znamená, občan bude platiť zo zástrčky, jeho zamestnávateľ v práci a ešte aj zo štátneho rozpočtu dofinancovávaním niektorých vybraných projektov, ktoré budú politicky vyhovovať, to si treba povedať jasne.

    Pán minister priznáva, pardon, o tom som už hovorila, o televízii.

    Ja si myslím, že zákon je diskriminačný voči malým podnikom a o tom sa tu hovorilo málo. Máme viac než 80-tisíc malých a stredných podnikateľov vrátane živnostníkov, ktorí sa budú musieť poskladať podľa mojich výpočtov na 430 mil. Sk ročne tejto novej dane, 80-tisíc malých a stredných podnikateľov. Združenie podnikateľov Slovenska zásadne nesúhlasí s týmto návrhom zákona, tak ako bol schválený. Tento návrh považuje Združenie podnikateľov Slovenska za účelový, s jediným cieľom zaviesť dodatočne zdanenie, teraz citujem z ich vyhlásenia, „podnikateľských subjektov na Slovensku“. Protestuje proti tomu, aby „vláda financovala svoje programy na úkor podnikateľských subjektov a aby zavádzala tieto dodatočné formy zdanenia“.

    Drvivá väčšina teda toho vyššieho zaťaženia z titulu prijatia zákona dopadne na úplne tie najmenšie podniky a, samozrejme, domácnosti. Teda na jednej strane slovenská vláda odstraňuje niektoré platby, ktorých regulačný účinok na ekonomiku bol jednoznačne pozitívny a ktoré zavádzajú aj teraz štáty ako Maďarsko alebo Česká republika, to znamená platby, tzv. zdravotnícke poplatky a na druhej strane vlastne tie isté rovnaké peniaze vytiahne z vrecák občanov cez vyššie dane za televízne a rozhlasové prijímače.

    Združenie podnikateľov Slovenska zároveň zásadne nesúhlasí, aby túto daň platili zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú aspoň troch zamestnancov. Napr. výška poplatku v podniku s tromi zamestnancami je určená ako 560 Sk na jedného zamestnanca takéhoto podniku. V podniku so 49 zamestnancami je to však už len 137 Sk na jedného zamestnanca a v podniku s 15-tisíc pracujúcimi je to už len 11 Sk na zamestnanca. V čom je to spravodlivé? Znovu opakujem, že zákon tak negatívne postihne 80-tisíc malých a stredných podnikov, lebo tých veľkých 11 Sk na zamestnanca, prosím.

    Takže iba odložíme riešenie časovo, v čase posunieme. Myslím si, že tieto argumenty, to znamená žiadna orientácia tohto zákona do budúcnosti, nevyriešenie základného problému dostatočného financovania verejnoprávnych inštitúcií a v podstate v súvislosti s tým ani nedefinovanie, čo si vlastne predstavujeme, že by verejnoprávne inštitúcie mali poskytovať, sú dostatočným dôvodom, prečo ja odmietnem tento zákon. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že toto je ďalší zo zákonov, ktorý je krátkodychý, a to je, myslím si, aj strata času, aby sme sa ďalej týmto zaoberali.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa...

  • Prepáčte, prepáčte, pán predsedajúci, ešte by som... Mohla by som? Prosím ešte, prepáčte. Chcela by som poprosiť pána spravodajcu, ktorý už v druhej polovici nehovoril simultánne so mnou, keby bol taký láskavý a dovolil, aby sme aj bod 17 mohli vybrať na osobitné hlasovanie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni za vystúpenie. S faktickými poznámkami poslanci Jarjabek, Sabolová, Jasaň, Rafaj, Štefanec, Senko, pani poslankyňa Biró a pán poslanec Kvorka. Pokiaľ sú na tabuli všetci, ktorí požiadali o faktickú poznámku, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Registrujem, že pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky.

    Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, rád by som, samozrejme, reagoval dlhšie na vaše vystúpenie, ale môžem len dve minúty, tak len veľmi v krátkosti. Zákon, o ktorom ste hovorili, ktorý ste predkladali, jeho najväčšou chybou bolo to, že bol nerealizovateľný. On bol naozaj nerealizovateľný a hovorili sme o tom mnoho ráz, môžete hovoriť stále to isté, proste ten zákon sa nedal zrealizovať. Ten váš diskusný príspevok, ktorý bol v poradí už neviem koľký, či v médiách, alebo tu, no, ono je to naozaj tak, ako keby tie diskusné príspevky písal jeden asistent s jednými informáciami a rovnako zle preto, lebo mnohé, čo ste povedali, naozaj nie je pravda.

    Ďalej ma zarazila tá vec o straníckosti alebo nadstraníckosti v radách Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. No, viete, ono ani tak nie je dôležité, že či tie rady sú stranícke alebo nestranícke, lebo na tom sa asi nikdy nezhodneme, ako na tom, či tie rady fungujú, alebo nefungujú. A dovolím si tvrdiť, že tie rady, ktoré sme tu mali doteraz, fungovali zle, samozrejme, aj vďaka zákonu, ale fungovali zle preto, lebo neplnili si svoje povinnosti.

    No a k tým jednotlivým menám, ja tu mám pred sebou napr. Mgr. Hlucháňovú, ktorá bola poradkyňou predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pre vnútornú politiku. Ona je tzv. nezávislá členka, nadstranícka členka Rady Slovenského rozhlasu? Tu je jej vizitka, prosím pekne. Takto to fungovalo, keď bol predseda Hrušovský predsedom parlamentu, Národnej rady. Kolega Balún, člen KDH, ktorý takisto pracuje v Rade Slovenského rozhlasu, kolega Grešo, ktorý dokonca kandidoval na župana. No a o pánovi Zahradníkovi, ktorý robil v manažmente, ktorý nás dnes presviedča o tom, že netreba plynové autobusy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou na vystúpenie pani Vášáryovej.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem poďakovať za širší exkurz pani poslankyni Vášáryovej, chcem len povedať krátko, že tento zákon je nespravodlivý, v žiadnom prípade nie je taký veľkorysý, ako je o ňom počuť z vládnej koalície.

    Pán minister, veď ste mohli za 3 či 4 mesiace, odkedy je zákon otvorený, oveľa viac komunikovať a diskutovať s odborníkmi a počúvať trošku možno názory aj z opozície. Vy ste to nevyužili a aj tak ste veľmi radi, že ten zákon rýchlo prejde v parlamente, aby sa snáď o ňom veľa nediskutovalo, som rada, že došlo aspoň na dnešný deň, kedy to sú schopné počúvať aj médiá, aj občania. On v žiadnom prípade nie je solidárny, ako sa snažíte v zákone aj v dôvodovej správe hovoriť, lebo je nevyvážený a o tom hovorila aj pani poslankyňa už trebárs v tých veciach malých a veľkých podnikov, kde skutočne to je vôbec nie solidárne a ekonomiky nerieši vôbec verejnoprávnu ani televíziu, ani rozhlas, a preto aj Kresťanskodemokratické hnutie takýto návrh zákona nepodporuje.

  • Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, obsah a forma vašich vystúpení je takmer vždy rovnaká. Vy veľmi rada poučujete, hovoríte, ako by to, ako si to nepredstavujete, že to je. Dali ste aj tomuto zákonu rôzne prívlastky, ale mne čo chýba, ja totižto keď niekoho alebo niečo kritizujem, tak nielen to poviem, že sa mi to nepáči, je to zlé, je to také, je onaké, ale poviem aj, ako si to ja predstavujem, že by to malo byť. A to mi tam chýbalo, vy ste to tam nepovedali. A použijúc vaše slová, „však dáko ste to povedali“. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.

  • Pani poslankyňa, ja verím, že úprimne chcete riešiť situáciu vo verejnoprávnych médiách, ale, bohužiaľ, aj tu bude stále platiť tá základná trojčlenka na akékoľvek riešenie na Slovensku a to sú „peniaze, peňeži a peníze“ ako základný predpoklad riešenia aj kvality, to iste uznáte.

    A pokiaľ sa v tejto snemovni hovorí o zástrčkovom zákone, je to naozaj nedôstojné používať takéto metafory, pretože v tom prípade by sme mohli o súčasne platnom zákone hovoriť o anténovom, tanierovom alebo obrazovkovom zákone a občania by určite nesúhlasili s tým, keď svojho času chodili agenti po uliciach a sledovali, či náhodou neplatič nemá na streche namontovaný satelitný tanier alebo televíznu anténu, a určite by ani tí multimilionári nesúhlasili, aby ste im vstupovali do domácností a odsledovali, odkontrolovali, či vlastnia štyri alebo päť prijímačov, a donútili ich podľa súčasného zákona platiť aj za ďalšie.

    A pokiaľ hovoríte o spravodajstve verejnoprávnej televízie, je dôležité rozlišovať, či hovoríme o sher alebo o podiele, v tom jednom máte pravdu, je to 7 %, ale v tom druhom, sher, je, myslím, 15 až 20 %. V každom prípade nie je to ideálny stav, ale treba si uvedomiť, že v tomto prípade nie je dôležitá kvantita, ale dôveryhodnosť. A keby sme urobili podiel dôveryhodnosti spravodajstva verejnoprávnej televízie, tak by nám vyšli oveľa, oveľa vyššie čísla než tie kvantitatívne súkromných komerčných televízií. A podobný princíp zvolila aj BBC. A myslím, že pokiaľ pôjde týmto smerom Slovenská televízia, bude to na prospech občanov aj nás.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Vášáryová veľmi pekne vysvetlila, prečo je tento zákon nesolidárny a, bohužiaľ, prečo znamená dodatočné daňové zaťaženie najmä pre podnikateľov, lebo pre nich je to nová daň. Bohužiaľ, tým systémom, ako o ňom hovorila aj pani poslankyňa, sa dôjde ku stavu, kedy budú percentuálne viac zaťažení malí a strední podnikatelia. Je to v priamom rozpore so zdravou logikou, ale aj s deklarovanou snahou vlády podporovať malé a stredné podnikanie. Vláda jednoznačne od svojho nástupu zhoršuje podnikateľské prostredie a tento zákon znamená, bohužiaľ, pre ľudí dodatočné zdanenie.

    Keď hovoríme o zdrojoch, dovolím si pripomenúť, že v roku 2006 bolo v štátnom rozpočte vybratých na daniach o 20 mld. Sk viac, ako bolo rozpočtovaných, a v minulom roku to bolo o 12 mld. viac. Aj to boli dôvody, prečo my navrhujeme rušenie koncesionárskych poplatkov, lebo myslím, že toto je jediné spravodlivé aj solidárne riešenie do budúcnosti. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Senko ako spravodajca s faktickou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa má jedno šťastie, že médiá sú na jej strane a určite bude celé mesiace opäť pozitívne prezentovaná, dokonca aj v baníckej uniforme. Dúfam, že to využije a bude naďalej hovoriť o tom, že akým spôsobom sa zaslúžila o vznik Slovenskej republiky, keď robila veľvyslankyňu v Rakúsku.

    Ale nie o tom som chcel hovoriť, pretože jedno nešťastie jej bolo, že včera bolo štrnásteho a nedostala Svarovského kryštáliky ako niektoré panie poslankyne z SDKÚ. A dokonca to dostali na celej jednej strane aj v médiách a pozitívne ich tam opisovali, že čo jednoducho tu robia.

    Prečo takto hovorím? Pretože celý ten exkurz, pani poslankyňa, ktorý ste urobili do tohto zákona, bol veľmi zlý a neoplatí sa ani na to reagovať. Reagujem iba na to a chcem vás upozorniť, že moje šediny som si vypestoval rokmi života a nie je to prelivová farba a som rád, že sa vám páčia. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem za slovo. Ja som chcela pani poslankyňu pôvodne pochváliť, lebo mala som dojem, že tak krásne a zrozumiteľne rozprávala, že porozumejú jej aj tí, ktorí obľubujú legendy a rozprávky, ale teda nie je to tak. Ja osobne súhlasím s novou identifikáciou platcov. Čo mi však vadí, je nový okruh poplatníkov, teda spôsob určenia nového okruhu poplatníkov, ktorý považujem za nespravodlivý a falošný. A takisto mám výhrady voči novému spôsobu výberu tejto úhrady, ktorý považujem za prebyrokratizovaný, drahý a nebezpečný. Ja si myslím, že všetci, ktorí vystúpili v rozprave, v podstate hovorili o tom, že je potrebné alebo je potrebný nový výber poplatkov, ktorý by viedol k finančnej stabilite a nezávislosti verejnoprávnych médií. S tým, čím nesúhlasíme, je falošná solidarita a nespravodlivosť tohto zákona, ktorý prejednávame. Ja si osobne myslím, že presúvame bremeno na plece práve sociálne slabých ľudí, tých, ktorí tieto služby ani nevedia využiť, žiadame od nich falošnú solidaritu. A takisto trestáme aj podnikateľov, od ktorých žiadame aj to, aby platili aj za tých, ktorých minie táto platba alebo táto povinnosť, avšak budú mať výnosy zo služieb, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej ma absolútne neprekvapilo. Ja si myslím, že už sme si na jej vystúpenia tuná zvykli, však v konečnom dôsledku každý máme právo na svoj spôsob vystupovania.

    Po druhé by som chcel povedať, že celé to vystúpenie bolo, začiatok úplne mimo témy, starosť o SMER. Ja som nevedel, pani poslankyňa, že vy ste taká prívrženkyňa SMER-u a že vás tak zaujíma, čo sa u nás deje, a že nám chcete radiť, čo máme robiť, aby sa nám dačo zase nestalo, čo by ste vy rada chceli, aby sa nám stalo.

    Čo sa týka vášho vystúpenia, no ja som počas vášho vystúpenia ozaj mal pocit, akože som posunutý v čase. Počúval som kadejako, ale akosi som nemohol prísť na koreň toho, čo rozprávate.

    A čo sa týka samotného zákona, je potrebné povedať, že zákon je dobre pripravený, zákon je vyvážený a myslím si, že pravý opak, zákon je aj solidárny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem za podporné príspevky.

    Chcela by som odpovedať tomu človeku, ktorý naozaj niečo k tomu povedal, a to je pán Jasaň. Vy ste sa pýtali, že tu len kritizujeme, no, viete, my sme teraz v opozícii, takže to je vlastne aj našou úlohou. A že nepredkladáme riešenie? My sme predložili riešenie, pán Jasaň. My sme predložili riešenie, naše znenie zákona. To znamená, parlament by sa raz a navždy, teda navždy, no, na veľmi dlhý čas uzniesol, že verejnoprávne médiá dostanú financie v percentuálnom vyjadrení z hrubého domáceho produktu. To znamená, že by mali verejnoprávne médiá dostatok peňazí, mali by aj valorizované, to znamená, že by dostávali stále viacej a viacej, lebo môžeme počítať s tým, že ekonomika Slovenska bude aj naďalej rásť, to znamená, nemuseli by sme si robiť starosti s tým, ako budeme mať o dva, tri roky, že budeme musieť zvyšovať koncesionárske poplatky, lebo jednoducho inflácia nepustí. Takže v tomto zmysle my sme naozaj, pán Jasaň, predložili riešenie. Môžete s ním súhlasiť, nesúhlasiť, ale predložili sme ho.

    Ale pre mňa je znovu veľmi zaujímavé, že pán minister nediskutuje. On neobhajuje svoje veci, on nepovie, on ako minister, vtedy, keď môžeme naňho reagovať a môžeme mu vyvrátiť jeho tvrdenia, alebo aspoň minimálne ho upozorniť na niektoré chyby, ale teraz vystúpi a vynadá nám tak, ako to bolo v predošlom zákone, však, pán minister? Takže v tomto vás obviňujem znovu, pán minister, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, všetko sa dá spolitizovať, aj zákon, ktorý rieši financovanie verejnoprávnych médií. Mohol by som aj ja reagovať týmto spôsobom a hovoriť o bývalých riaditeľoch Slovenskej televízie, ktorí vyrástli v politických stranách súčasnej opozície alebo boli vrcholnými funkcionármi súčasných opozičných strán. Niečo naznačil vo faktickej poznámke pán poslanec Jarjabek. Alebo by sme mohli rozoberať meno po mene tú absolútnu prevahu, doterajšiu, v radách Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ľudí veľmi blízkych alebo aj stranícky zviazaných so stranami súčasnej opozície.

    Ale tento zákon o tom nie je, hoci sa to snažil navodiť včera pán poslanec Galbavý a dnes pani poslankyňa Vášáryová. Keď som ich dvoch zmienil, nedá mi nepovedať, že vidím tu predsa len aj nejaký rozdiel. Pri pánovi poslancovi Galbavom, hoci politizoval, mi je jasné, že pokiaľ vecne hovoril o problematike, ktorú rieši tento zákon, tak zdá sa, že tomu aj rozumie, vedel, o čom hovorí. Pani Vášáryová tu dnes opäť predviedla, že neveľmi rozumie tomu, o čom hovorí. A, páni poslanci z koalície, ja by som si želal, aby sme mali čím viac takýchto „zdatných“ politických protivníkov ako pani poslankyňa.

    Návrh zákona jednoznačne vychádza zo zlej situácie, v ktorej sa nachádzajú verejnoprávne médiá na Slovensku. Každému, kto sa tým zaoberá, je jasné, že nedostatočné financovanie verejnoprávnych médií vzhľadom na úlohy, ktoré im ukladá zákon a ktoré od nich očakáva verejnosť, je absolútne nedostatočné a roky sa pohybujeme v začarovanom kruhu. Ceny, vstupy, náklady rastú, aj divácke a poslucháčske očakávania rastú, no ekonomicko-finančné podmienky, ktoré sú zlé, redukujú kvantitu aj kvalitu programu, čo vyvoláva oprávnenú nespokojnosť divákov a poslucháčov a, samozrejme, aj klesajúcu ochotu podieľať sa na financovaní Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Takže bez zmien vo financovaní verejnoprávnych médií tento trend nielenže nezvrátime, ale bude viesť ku kolapsu a možno aj zániku verejnoprávneho vysielania. Preto sme sa tým seriózne zaoberali a návrh zákona, ktorý predkladám, je súčasťou viacerých logických krokov. Za ním by mal nasledovať zákon, ktorý bude upravovať podmienky zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi médiami tak, aby sa táto zmluva klenula nad striedajúcimi sa vládnucimi garnitúrami, aby ani striedanie vlád neobralo Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas o istotu prostriedkov vyjednaných v transparentom a odôvodnenom schvaľovacom procese. A súčasťou týchto systémových opatrení je aj výstavba novej spoločnej budovy pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, čo pomôže výrazne znížiť neúmerné prevádzkové náklady týchto inštitúcií a dobehnúť ich technologické zaostávanie.

    V tomto kontexte sa treba pozerať aj na zákon o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Nie opatrenie momentálne, nie opatrenie prechodné, ale logické prvé opatrenie, na ktoré nadväzujú ďalšie opatrenia, aby sme tak malý štát, tak malý početne národ zvládli financovanie verejnoprávnych médií, ktoré je možné, a väčšinou to vo svete býva s výnimkou možno veľkých štátov, ako je Veľká Británia, že tie zdroje financovania sú aj zo štátneho rozpočtu, sú aj z verejnosti zloženej z právnických a fyzických osôb a sú v istej miere aj z reklamy. Je to úplne normálne, štandardné a je našou povinnosťou nájsť vyváženosť týchto troch zdrojov financovania a dať im istý systém.

    Teraz mierim najmä na tú zmluvu, ktorá dnes má svoju obdobu, ale je to absolútne na svojvôli a dobrej vôli, áno, vlády, ministra financií. Raz sa podarí vyjednať verejnoprávnym médiám nejakú štátnu dotáciu, raz sa to nepodarí. Nemá to žiadny systém. A tento systém funguje osvedčene vo Francúzsku, v Taliansku, v Škandinávii. Napokon aj samotné BBC je riadené na základe zmluvy medzi vládou a touto najkvalitnejšou verejnoprávnou vysielacou spoločnosťou.

    Zaznelo tu, že táto vláda, včera to povedal pán Galbavý, nezvyšuje súčasnú platbu a necháva toto opatrenie, nepopulárne opatrenie na budúcu vládu. No mne sa tak trochu zdá, že pravicoví politici si ani nevedia predstaviť iné riešenie ako zvyšovanie poplatkov. No my sme v situácii takého vysokého podielu neplatičov, zvýšenie poplatkov by malo za následok len to, že by viac platili tí poctiví a neplatiči by sa ďalej viezli. To znamená, toto určite v tejto chvíli by nebol správny krok.

    Skutočnosť vysokého podielu neplatičov nám ale umožnila, ba priam nám dala povinnosť vyriešiť najprv problém efektívnejšieho výberu poplatkov. A hovorím otvorene, až keď svojím programom verejnoprávne médiá presvedčia v dostatočnej miere občanov o svojej užitočnosti a kvalite, potom môžu pomýšľať na zvyšovanie poplatkov. To však určite nejaký rok potrvá. Takže tých 23 euro, rakúskych, je naozaj len snom, ale aj to si treba povedať. Tie poplatky 140 korún sú naozaj v porovnaní s Európou mimoriadne nízke. Napriek tomu sme si to nemohli dovoliť, lebo prvotný problém je vysoký podiel neplatičov. Neplatičov aj preto, lebo niektorí politici zviazaní so súčasnou opozíciou vyzývali ľudí, aby neplatili koncesionárske poplatky. Ale, samozrejme, ako som už spomenul, ten problém spočíva aj v tom, ako hodnotia ľudia kvalitu verejnoprávnych médií.

    Zaznelo tu aj viacero zavádzajúcich tvrdení, aké je nespravodlivé, že každá domácnosť bude platiť rovnako. A vari dnes neplatí rovnako? Vari dnes rodina milionára platí viac ako rodina učiteľa? No neplatí viac. No neplatí viac. Alebo že nový zákon je trest pre podnikateľov. A vari dnes nemajú podnikatelia povinnosť platiť? A tých najmenších živnostníkov sme dokonca oslobodili od tejto úhrady. A v rokovaní s Republikovou úniou zamestnávateľov, určite nie organizáciou naklonenou súčasnej vládnej koalícii, sme preukázali zástupcom podnikateľov, že po novom budú väčšinou platiť menej, ako platia dnes, alebo by platili, keby rešpektovali súčasný zákon.

    A keď tu bola tá dojemná starostlivosť a je tu stále dojemná starostlivosť, lebo teda domnieva sa opozícia, že toto je taká naša slabina, keď budú hovoriť o solidarite tohto zákona. Aj platby právnických osôb sú vyjadrením solidarity. Keby neplatili právnické osoby, bol by to výpadok vyše pol miliardy a o toľko by musel sa pomerne zvýšiť poplatok pre fyzické osoby. A to už nehovorím o širokom oslobodení pre ťažko zdravotne postihnutých alebo úľavách pre dôchodcov a pre domácnosti v hmotnej núdzi.

    No včera tu zazneli aj také argumenty, že systém je ťažkopádny a každému sa môže stať, že nezaplatí úhradu. No tak zrušme všetky platby v tomto štáte, všetky povinnosti z obavy, že sa môže stať, že občan nezaplatí úhradu. Na druhej strane som rád, že pán poslanec Galbavý korektne poznamenal, že nový zákon už nepozná úroky z omeškania. A naozaj nikomu nebudú hroziť astronomické penále.

    Vzhľadom na to, že aj pán poslanec Galbavý načrtol aj možnú alternatívu financovania verejnoprávnych médií priamo zo štátneho rozpočtu, v krátkosti ju okomentujem. Takýto návrh sa chce tváriť, akoby po prvé občanov nič nestál. Nuž ale peniaze zo štátneho rozpočtu sú tiež peniaze ľudí, ktoré, ak sa dajú na STV a SRo, nedajú sa na cesty, na školy, nemocnice alebo kdekoľvek inde, kde to občania takisto potrebujú. Po druhé takáto platba cez rozpočet uberie všetkým, aj tým, ktorí sú dnes oslobodení od poplatkov, resp. v budúcnosti od úhrady. Ale aj tým, ktorí v rámci domácností neplatia, pretože akokoľvek je domácnosť početná, platí 140 korún alebo bude platiť len raz.

    Úvaha naviazať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas na štátny rozpočet je zvrátená aj vzhľadom na to, že sme ich po roku 1989 odštátnili. A ironicky poviem, neviem teraz, ako sa s týmto spätným procesom zoštátnenia zlučujú tie hrozivé opozičné obavy o demokraciu na Slovensku. Tak dokonca som tu počul, že aj ekonomike sa bude dariť. To je tiež taká nejaká zmena. Raz je ekonomika pred absolútnym krachom a bude tu potopa, no ale keď sa to hodí, tak sa povie, že ekonomike sa bude aj v ďalších rokoch dariť. No samozrejme, že sa bude, pretože naša aj ekonomická politika je zodpovedná a hlavne ľudia na Slovensku sú natoľko pracovití a invenční, že potiahnu ekonomiku, ktorú oživili zahraničné investície. Proti naviazaniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu na štátny rozpočet sú napokon aj samotné verejnoprávne médiá.

    A dodám ešte jeden zaujímavý fakt. V Európe je pár štátov, kde sa rozhodli financovať médiá verejné služby zo štátneho rozpočtu. Dôsledkom je však aj to, že nutnou súčasťou takto financovaných médií je vysoký rast podielu reklamy v ich vysielaní, niekde až 20 %, pretože vlády týchto štátov nie sú v konečnom dôsledku ochotné zaplatiť kompletné rozpočty verejnoprávnych médií, a tak im dávajú možnosť pomáhať si reklamou v neprimeranom rozsahu. Ja si však myslím, že trend by mal byť opačný a po krokoch posilňujúcich financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu by sme mali rozmýšľať skôr o redukcii reklamy v nich. No a napokon, škoda, že s takýmto ľahkým a geniálnym riešením dámy a páni, najmä z SDKÚ, neprišli za celých osem rokov, kedy boli pri moci. S jediným, s čím vedela prísť súčasná opozícia, bolo zvyšovanie poplatkov za ich vládnutia.

  • Dámy a páni, návrh zákona je prvým z krokov, ktoré majú dostať verejnoprávne médiá z opakujúcej sa finančnej krízy, čo bude základom pre ich programové skvalitnenie. A keďže sme našli dieru v efektivite výberu poplatkov, mohli sme v tomto štádiu navrhnúť krok, ktorý podstatne zvýši vybranú sumu bez toho, aby sme museli zvýšiť úhradu samotnú. Nejde už pritom o úhradu za vlastníctvo televízneho alebo rozhlasového prijímača či iného zariadenia umožňujúceho príjem televízneho a rozhlasového vysielania, preto už nejde o koncesionársky poplatok. A nejde ani o úhradu za byt alebo elektrickú zástrčku. Ide o úhradu za služby verejnosti, ktoré jej verejnoprávne médiá poskytujú a o ktorých prospešnosti pre verejnosť, pre kultúru, pre menšiny, pre cirkvi, pre deti a mládež, pre šport, pre vzdelávanie a vôbec pre demokraciu ako takú som presvedčený.

    Ďakujem vám za pozornosť a aj za podporu pri hlasovaní.

  • Ďakujem ministrovi za záverečné stanovisko. Pýtam sa spravodajcu. Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Nemienim zdržiavať, pretože myslím si, že čo bolo potrebné povedať, bolo povedané. Ale predsa len chcem poďakovať všetkým tým, ktorí sa zapojili do diskusie a ktorí s návrhmi, ktoré predložili, sa snažili kladným, pozitívnym spôsobom riešiť stav, súčasný stav vo financovaní verejnoprávnych médií.

    Chcem z tohto miesta poďakovať aj pánovi Minárikovi, predsedovi výboru pre kultúru a médiá, za to, že podporuje tento zákon a myslí si, že spôsob, s ktorým vláda prišla a navrhuje, je v súčasnom období optimálny.

    Chcem len zdôrazniť jedno na záver, že v roku 1991 boli Slovenská televízia, Slovenský rozhlas oficiálne transformované na verejnoprávnych vysielateľov. A v tomto období sa začal budovať duálny spôsob rozhlasového a televízneho vysielania. Od roku 1993 sa rieši boľavý problém financovania verejnoprávneho vysielania. Doba sa zmenila, technológie pokročili. A títo verejnoprávni vysielatelia zápasia s problémami, pretože musia sa snažiť konkurovať súkromnému sektoru, aj keď konkurovanie nie je a nemalo by byť ich dominantnou úlohou. Ich dominantnou úlohou je objektívne informovanie. O to nám ide.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem spravodajcovi za záverečné stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v našom programe. Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 476 a spoločná správa výborov má číslo 476a.

    Vládny návrh zákona odôvodní minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Marian Janušek, ktorému zároveň odovzdávam slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé dámy poslankyne, vážení poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. na základe úlohy B.1 uznesenia vlády č. 889 z 25. októbra 2006 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Potreba vypracovania uvedeného návrhu zákona vychádza z charakteru nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 1082 z roku 2006 z 5. júla 2006 o európskom zoskupení územnej spolupráce.

    Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi záväzky vyplývajúce z aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Nariadenie Európskeho spoločenstva č. 1082 o európskom zoskupení územnej spolupráce je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Uvedené nariadenie ustanovuje členským štátom Európskej únie povinnosť zabezpečiť účinné uplatňovanie tohto nariadenia v termíne od 1. augusta 2007.

    Predkladaný návrh zákona spĺňa všetky predpoklady na dosiahnutie efektívnej a účinnej územnej spolupráce. Upravuje postavenie, založenie, vznik, zrušenie, zánik a hospodárenie EZÚS-u so sídlom na území Slovenskej republiky. Hlavným účelom EZÚS-u je uľahčovať a podporovať územnú spoluprácu prostredníctvom cezhraničnej, medziregionálnej, ako aj nadnárodnej spolupráce medzi svojimi členmi, ktorá má viesť k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Súčasťou návrhu zákona je dôvodová správa, ktorá obsahuje aj doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Predložený návrh zákona bude mať predpokladaný dopad na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou vzniku štátnozamestnaneckého miesta za účelom vedenia registrového úradu. Tieto finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy sú uvádzané nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Požadované výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov, výdavky nášho ministerstva. Dopad na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov sa nepredpokladá.

    Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády, vznesené pripomienky boli zapracované a materiál bol predložený na rokovanie vlády, ktorá ho schválila 24. októbra 2007 svojím uznesením č. 917.

    22. januára tohto roku bol vládny návrh zákona prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, teda predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby nás informoval o spravodajskej správe.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. (tlač 476) tak, ako bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 684 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. (tlač 476) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 314 z 23. januára 2008 s vládny návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 260 z 22. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 287 z 22. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 144 z 22. januára 2008 tiež súhlasil a odporučil Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    V bode IV z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som uviedol v bode III v tejto správe, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktorých je spolu 14, zároveň gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: teda spoločne hlasovať o bodoch 1 až 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, osobitne hlasovať o bode 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Po šieste gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 154 z 29. januára 2008.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade spôsob pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy podľa § 83 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň ma splnomocnil po tomto hlasovaní odporučiť, aby sme pristúpili ihneď k tretiemu čítaniu.

    Toľko, pán podpredseda, spoločná správa výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jedného poslanca. Prihlásil sa do rozpravy písomne pán poslanec József Berényi. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má v rozprave pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zavedenie nástroja, ktorý umožňuje pružnú spoluprácu medzi regiónmi členských štátov Európskej únie a pomáha prekonávať prekážky, ktoré doteraz takejto forme spolupráce bránili, má bez pochýb veľký význam. Predloženie a prípadné schválenie vládneho návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce Strana maďarskej koalície víta, aj keď musím pripomenúť, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja s predložením tohto návrhu meškalo v zmysle čl. 16 a 18 príslušného nariadenia Európskej únie takmer pol roka. Vo svojom vystúpení sa ale chcem sústrediť najmä na časť, ku ktorej mám výhrady.

    Ide o ustanovenie upravujúce postavenie registrovaného úradu, teda ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Úlohou registrovaného úradu v zmysle § 31 navrhovaného zákona je predovšetkým viesť register zoskupení a vykonávať dohľad nad ich činnosťou. Udeľovanie súhlasu s členstvom v zoskupení mimo územia Slovenskej republiky, ako to určuje návrh, namiesto jednoduchého vedenia evidencie o členstve ide nad rámec tých kompetencií, ktoré predmetné nariadenie Európskej únie pripisuje príslušným štátnym inštitúciám, v našom prípade registrovanému úradu.

    V tomto nariadení je totiž zakotvená možnosť, aby štátne orgány vyžadovali od právnickej osoby prípadné vystúpenie zo zoskupenia, ktoré vykonáva činnosti v rozpore s verejným záujmom tohto členského štátu, ale neobsahuje, opakujem, neobsahuje právo členského štátu zakázať vstup právnickej osoby do zoskupenia mimo územia Slovenskej republiky. Preto si myslíme, že podmienenie členstva súhlasom registrovaného úradu je nadbytočné a neopodstatnené. Ak by mal registrovaný úrad dávať súhlas s členstvom v zoskupení mimo územia Slovenskej republiky, znamenalo by to umožnenie subjektívneho rozhodovania o členstve, zbytočnú byrokratizáciu mechanizmu, ktorý bol vytvorený práve kvôli spružneniu cezhraničnej spolupráce, ale aj možné spolitizovanie prípadného rozhodnutia.

    Navyše z návrhu zákona nie je celkom jasné, akej právnej nápravy sa môže dotknutá právnická osoba dožadovať, ak registrovaný úrad – ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja nevydá súhlas so vstupom do zoskupenia mimo územia Slovenskej republiky. Požiadavka udeľovania súhlasu nemá opodstatnenie ani vzhľadom na doterajšie skúsenosti z oblasti cezhraničnej spolupráce a euroregionálnych aktivít, pretože neexistuje ani jeden prípad, neexistuje ani jeden prípad, kedy by slovenské štátne orgány mali obavy alebo výhrady k cezhraničným aktivitám slovenských právnických osôb.

    Preto, vážené kolegyne a kolegovia, spolu so 17 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh, v § 31 ods. 2 písmeno c) znie: „registrovaný úrad prijíma oznámenia o členstve právnických osôb v zoskupení založenom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky“.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa prihlásila pani Magdaléna Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pani Vášáryová, nech sa páči.

  • Ja by som chcela veľmi podporiť návrh pána kolegu Berényiho. Pokladám to za veľmi dôležité, pretože cezhraničná spolupráca sa rozbehla až po roku 1998. Naozaj netreba sa obávať tej slobodnej spolupráce cez hranice, myslím si, že tento čas je už dávno za nami a takéto ustanovenie, ktoré je v tomto zákone, by naozaj brzdilo cezhraničnú spoluprácu, v tom má pán kolega Berényi úplnú pravdu. Takže ja podporujem jeho názor.

  • Ďakujem. Pán kolega Berényi nechce reagovať. Bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či je niekto z poslancov alebo či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie v rozprave? Nie. Pán spravodajca?

    Nech sa páči záverečné slovo spravodajcu.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, môžem konštatovať ako spravodajca, že v rozprave vystúpil jeden kolega. Len pre poriadok chcem povedať, že tento návrh, pravdepodobne je tam preklep pri písaní tohto návrhu. Totiž ja prečítam zo zákona: § 31 je registrový úrad, odsek 1 registrový úrad má písmená a) a f), odsek 2 nemá žiadne písmeno. A tu je písané v pozmeňujúcom návrhu „v § 31 ods. 2 písm. c)“, pravdepodobne má byť „v § 31 ods. 1“, pán kolega, takže zrejme asi tam bude, lebo registrový úrad je pod § 31 a malo by to byť tam zakotvené. Samozrejme, keďže hlasovanie bude potom, po prerušení rokovania o tom, tak budeme potom ďalej pokračovať podľa týchto jednotlivých návrhov, len na toto, chcem poprosiť, že keby sme si všetci opravili, že je to v § 31 ods. 1.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Pán navrhovateľ súhlasí taktiež, dúfam, s tým, čo bolo povedané. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ako bolo dohodnuté na grémiu, budeme hlasovať po vypršaní všetkých bodov, najneskôr však o 12.00 hodine.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 469 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 469a.

    Prosím opäť pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Mariana Janušeka, aby v zastúpení ministra životného prostredia vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, máte priestor na úvodné slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Účelom predloženého návrhu zákona je zmenšenie administratívneho zaťaženia používateľov genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v oblasti administratívneho postupu povoľovania používania. Mení sa postavenie občianskeho združenia z účastníka konania na zúčastnenú osobu. Dôvodom je potreba zjednodušenia opakovaného zavádzania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ako aj urýchlenie a zjednodušenie konania vo veciach, v ktorých ide o opakovaný súhlas s uvedením výrobku na trh pri zachovaní práva verejnosti na informácie v zmysle rozhodnutia Rady 2006/957 Európskeho spoločenstva.

    V návrhu zákona sa ďalej odstraňujú niektoré nepresnosti transpozície európskych smerníc do platného zákona, vyplývajúce z rozdielov v prekladoch preberaných smerníc pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, dúfam, že navrhovaný zákon schválite, vážení poslanci.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy, páni, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov (tlač 469), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 z 11. decembra 2007 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor konštatuje, že pani poslankyňa Mária Sabolová, členka výboru pre zdravotníctvo, ktorému bol vládny návrh zákona pridelený a prerokovaný dňa 21. januára 2008, v určenej lehote gestorskému výboru predložila k predmetnému vládnemu návrhu zákona pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo vzala späť.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy s odporúčaniami gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 31 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov (tlač 469), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani poslankyne Márie Sabolovej. Pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH vystúpi za klub. Je jediná prihlásená, po jej vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, vrátim sa opäť k téme z prvého čítania, aby som možno aj na pravú mieru uviedla informáciu spravodajcu, že som vzala späť svoj návrh. Vzala som ho preto, lebo ministerstvo zdravotníctva spracovalo návrh, ktorý vychádza z prvého čítania a z môjho stanoviska k návrhu zákona.

    Je trošku na škodu veci, že tu sedí len minister životného prostredia, ktorý k téme génových techník a ľudského organizmu, by som povedala, ľudských buniek sa bude asi oveľa ťažšie vyjadrovať ako zdravotníctvo. Tu treba jasne povedať, že tu chýba zákon, ktorý by mal byť alebo táto záležitosť by mala byť riešená v zákone, ktorý by mal vyjsť z rezortu zdravotníctva. Ale chcem sa vyjadriť a chcem podať pozmeňujúci návrh a snáď po vystúpení, ak sú tu zástupcovia aj ministerstva zdravotníctva, čo verím, že sú, aby sme sa dohodli na tom bode 1 spoločnej správy a v mojom návrhu, aby sme bližšie a jasnejšie špecifikovali veci, ktorých sa tento paragraf a tento odsek dotýka.

    Ja som na výbore povedala, že tak na čestné slovo môžem dôverovať pracovníkom ministerstva zdravotníctva, pretože nie som odborník na génové techniky ani na geneticky modifikované organizmy, ani na embryonálne zárodočné bunky človeka, ale vychádzam len z podkladov, ktoré urobili genetici.

    V dôvodovej správe zákona sa uvádza, že ide o medicínske upresnenie zákazu používania génových techník na človeku a terajší výraz ľudská bytosť je z medicínskeho hľadiska nepresný, lebo nedáva odpoveď, či génové techniky možno používať aj na diagnostické a terapeutické účely. Toto bol celý cieľ môjho vystúpenia v prvom a aj teraz v druhom čítaní. V skutočnosti ale tu ide, sa odpovedá na otázku, či možno používať genetické technológie na zárodočných embryonálnych bunkách. Myslím, že nielen pre Slovákov, ale aj pre mnohých ľudí určite aj na svete, nielen v Únii, sú pokusy na embryonálnych bunkách zásadnou vecou, a ak by sa takto upravil zákon, ktorý by nebol jednoznačný, mohlo by dôjsť k tomu, že nejaký konkrétny úradník bude rozhodovať o tom, či je možné, alebo nie je možné používať embryonálne bunky aj na iné pokusy. A aby sme vlastne nežili len v ilúzii potom, že náš Trestný zákon síce zakazuje, aby sme využívali embryonálne bunky na klonovanie, na iné pokusy, ale aby sme to mali vyšpecifikované aj v tomto zákone, aj keď príslušnosť k zákonu životného prostredia je trošku niekedy možno, dá sa povedať, až úsmevná.

    A preto predkladám jednoznačný pozmeňujúci návrh, ktorý by odstránil riziko zneužitia výskumu na ľudských zárodočných bunkách. Výskum je mnohokrát veľmi dobrý, ale je mnohokrát aj nebezpečný, a preto by bolo dobré, aby sme vyšpecifikovali jednoznačne terminológiu aj v tomto odseku. A z hľadiska zneužitia v budúcnosti, prípadne, hovorím, využitia na iné účely, ako si to interpretujeme my, právnici a prípadne ľudia aj v tej odbornej podpornej sfére.

    Preto navrhujem, aby sme o bode 1 spoločnej správy hlasovali samostatne, pretože môj pozmeňujúci návrh je v plnom znení, čiže v bode 5 § 3 odsek 5 by znel:

    „(5) Génové techniky podľa odseku 2 je zakázané

    a) vykonávať in vivo aj in vitro na zárodočných bunkách človeka alebo na bunkách, z ktorých by zárodočné bunky mohli vzniknúť,

    b) použiť na telových bunkách človeka na iné ako diagnostické, terapeutické alebo výskumné účely.“

    Nebudem vám čítať odôvodnenie, ktoré je k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ja som ho predložila v takej rozsiahlej podobe len preto, aby sme si všetci poslanci, pretože nie sme odborníci, mohli uvedomiť tie dôvody predkladania tohto pozmeňujúceho návrhu. Chcem len krátko povedať, o čo ide aj aký je rozdiel v písmene a), b), c) ministerstva zdravotníctva a v písmene a) a b), ktoré ja uvádzam.

    Písmeno b) ministerstva zdravotníctva hovorí, že „nepovoľuje genetické manipulácie somatických buniek na výskumné účely, čiže telové bunky, ktoré je možné používať na výskumné účely, ale len na diagnostické, liečebné a terapeutické účely“, a bolo by to reštriktívnejšie. A preto vlastne túto in vitro dávame do bodu a), aby vykonávať in vivo a in vitro na zárodočných bunkách človeka, aby tu nevznikli genetické poruchy alebo aj nové genetické dispozície alebo mutácie nezvratné, alebo na bunkách, z ktorých by zárodočné bunky mohli vzniknúť. To je vlastne, čo mi pomohol pán spravodajca, akési mutácie. A po b) „použiť na telových bunkách človeka na iné diagnostické, terapeutické aj výskumné účely“, čiže aby sme telové bunky mohli skutočne použiť vo výskume a ísť s tým ďalej.

    Čiže ja by som ale chcela alebo bola by som rada, keby, hovorím, pán minister pri hlasovaní o dvanástej mohol takou váhou svojou garantovať, že ak neprejde spoločná správa, ktorá je taká nie celkom presná a, poviem, možno nie ideálna, netvrdím, že ja predkladám ideálny návrh, ale je jednoznačnejší pre genetikov, aby sme o mojom pozmeňujúcom návrhu zahlasovali.

    Chcem zároveň poďakovať aj ministerstvu zdravotníctva, ktoré veľmi promptne a, poviem, skoro 90-percentne použilo všetky moje návrhy, výhrady z prvého čítania. A myslím, že toto je dobrý postup, že ak v prvom čítaní sme schopní upozorniť na vážne problémy, je možné v druhom čítaní možno aj v takých citlivých témach dôjsť k dobrému návrhu, ktorý by aj v rezorte zdravotníctva vytvoril jednoznačný výklad veľmi citlivých vecí, ktoré sa nás, myslím, každého jedného osobne a bytostne dotýkajú, pretože akékoľvek génové manipulácie na ľudských embryonálnych bunkách zárodočných sú jedným veľkým nebezpečenstvom pre budúce generácie a pre svet.

    Čiže predkladám môj pozmeňujúci návrh a budem veľmi rada, ak sú tu pracovníci z ministerstva zdravotníctva, keby sme mohli pánu ministrovi dať to poradenstvo, aby rozhodol, ktorý ten pozmeňujúci návrh je lepší, a budeme ho musieť akceptovať, ako sa rozhodne v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa neprihlásil nikto. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec László Miklós. Pán poslanec Miklós je jediný, ktorý sa hlási do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Miklós, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť na podporu návrhu pani Sabolovej. Tento zákon je mimoriadne zložitý, najmä tá tematika, ktorú preberáme dneska. Dovoľte mi povedať, že ja som doktorom biologických vied a nepovažujem sa za dostatočného odborníka na to, aby som prenikol úplne do hĺbky tejto problematiky, ale to, čo tu bolo povedané, objasňuje aj pre nás, pre politikov, podstatu toho sporu, o čom je ten daný paragraf.

    Preštudoval som návrh aj ten, ktorý bol pôvodný, preštudoval som aj ten návrh, ktorý sa prijal na výbore do spoločnej správy, a preštudoval som aj ten návrh, ktorý podáva pani Sabolová. No tragédia tohto odborného sporu je v tom, že my ako politici, ktorí sa do toho nevyznáme vrátane mňa, musíme rozhodnúť o takomto veľmi, veľmi, veľmi významnom a zložitom politickom, resp. odbornom, odbornej otázke.

    Pokúsim sa to veľmi zjednodušene povedať, to, prečo potvrdzujem alebo podporujem návrh pani Sabolovej. Totižto ten prvý návrh, ktorý je v súčasnosti v spoločnej správe, umožňuje zadné dvierka, to, čo predniesla pani Sabolová, neumožňuje zadné dvierka. A teraz dám to do tej politickej roviny. Je celkom možné, že z nás niektorí budeme podporovať návrh, ktorý do budúcnosti umožňuje zadné dvierka, čiže bude umožňovať aspoň na ten čas, pokiaľ bude tento zákon platiť, pokusy na ľudských, na zárodočných bunkách a ten druhý návrh je ten, keď tí, ktorí nechceme, aby toto vôbec, aby došlo, teda aby mohli byť použité zadné dvierka, tak ten druhý návrh toto vylučuje.

    Čiže je na nás, ako sa rozhodneme. Je to naozaj otázka svedomia. A ja dokonca viem povedať, že vedci, genetici, oni sú na to, aby skúmali genetické technológie a ich šlágrom je práveže rozvíjať genetické technológie, tak možnože by nás presvedčili, možnože aj mňa, že poďme, nechajme tie zadné dvierka. Druhá skupina ľudí, možno lekári, možno etici by povedali, že nenechajme tie zadné dvierka. Takže postavme to do tejto roviny.

    Naozaj, keď si niekto z nás myslí, že by mali byť akési zadné dvierka, tak podporte alebo podporme ten návrh, ktorý je v spoločnej správe. Nie je to zlý návrh, len vám hovorím, že táto situácia je taká. Ten, kto si myslím, že nemali by tam byť žiadne zadné dvierka na ten čas, kým platí tento zákon, však zákony nie sú večné, tak podporme návrh pani Sabolovej.

    A dovoľte mi teraz naozaj povedať, že tuto naozaj by sme mali absolútne zabudnúť na to, že kto je v koalícii a kto je v opozícii, pretože tuto o to nejde. Tuto o to nejde. Ja osobne celkom iste budem podporovať ten druhý návrh, lebo v tomto momente akokoľvek sa púšťam hĺbkovo do tejto problematiky, tak pociťujem, že nie som si istý. Nie som si istý, že vieme odhadnúť všetky riziká do budúcnosti. Určité riziká celkom iste sú, a preto by som navrhoval, aby sme na tento čas uzavreli zadné dvierka, aby sme jednoznačne povedali to, čo je povedané v návrhu pani Sabolovej.

    Navyše, samozrejme, ja som pracoval tiež ako úradník na ministerstve, bol som najvyšším úradníkom a viem, že nie je vždycky najvhodnejšie, aby sme nechali na úradníka, teraz, keď sú tu nejakí kolegovia, tak prepáčte, ale aby sme nechali na tom, aby on mohol rozhodnúť, či je ten daný zákrok taký alebo je onaký. Takže ja by som podporil ten návrh pani Sabolovej bez ohľadu na to a teraz ešte raz vás vyzývam, prosím vás, rozmýšľajte o tom iným spôsobom ako doteraz, je opozičný alebo koaličný návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miklósa budú reagovať pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s reakciou na predrečníka vo faktickej poznámke.

    A slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pánu kolegovi za vystúpenie. Ja chcem len zvýrazniť jednu vec, že my dnes v Trestnom zákone zakazujeme na Slovensku akékoľvek pokusy s embryonálnymi bunkami a neexperimentujeme na nich. Čiže my to máme niekde zakotvené, len tu sme mali dosť nejasné pojmy z minulosti a ony sa tak za sebou niesli, a preto, hovorím, bolo by dobré, aby sme sa skutočne dohodli buď na jednom, alebo druhom variante, aby sa nestalo, že v tom zákone ostane taká nejasná formulácia, ktorú ani využiť, ani zneužiť, ani použiť nie je jednoznačne možné.

    Preto by som bola rada, keby pán minister pred hlasovaním asi po porade s odborníkmi sa jednoznačne vyjadril, lebo bolo by škoda, aby sme nezabili dobrý návrh, poviem, dobrý návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale presne upresnený a transparentný, jednoznačný, ktorý som predložila len preto, aby sme dodržali aj ostatnú legislatívu v Slovenskej republike. Je to taká citlivá vec, že sa necítim odborník, hájim záujmy len ľudí, ktorí pre nás toto poradenstvo tak ako pre vás robia. A myslím, že genetika je jedna veľká veda, ale jedna veľmi nebezpečná, ak by sme podľahli možno nejakej politike, a preto som ochotná ustúpiť aj z môjho návrhu, ak by nedošlo k dohode, aby sme nezabili jeden alebo druhý návrh.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť názor kolegu Miklósa. Aj ja som sa musel týmto problémom zaoberať a necítim sa byť vôbec odborníkom a viedli sa veľké spory na radách ministrov. Slovensko v tomto smere bolo aj v minulosti minimálne, by som to povedal, opatrnejšie a konzervatívnejšie, ako aj väčšina krajín, ktoré nás obklopujú, ako je Rakúsko, Nemecko a podobne. A myslím si, že by sme mali zotrvať na tomto postoji. A takisto chcem podporiť jeho názor, že toto by nemal byť problém, ktorý nás rozdeľuje politicky. Treba vychádzať naozaj zo zodpovednosti a skôr z videnia etických hodnôt. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Chce reagovať pán poslanec Miklós na faktické poznámky? Nie. Pán poslanec Miklós bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či chce pán minister reagovať na rozpravu v záverečnom slove. Nie. Pán spravodajca taktiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme aj o ňom, tak ako o predchádzajúcich, hlasovať v určenom čase.

    Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu, pardon, k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie, presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie, presahujúcich štátne hranice.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 499 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 499a.

    Návrh vlády odôvodní minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Opäť ho prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 606 zo dňa 23. júna 2004, ktorým vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi životného prostredia po vytvorení legislatívnych a inštitucionálnych podmienok pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu protokolu o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (ďalej len „Protokol SEA“).

    Protokol SEA bol prijatý na 5. ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu 21. mája 2003 v Kyjeve. Slovenská republika podpísala Protokol SEA 19. decembra 2003 s výhľadom ratifikácie. Do septembra 2007 protokol SEA podpísalo 38 štátov a Európska únia ako celok. Do toho istého dátumu ho ratifikovalo 6 štátov.

    Cieľom Protokolu SEA je poskytnúť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zároveň zabezpečiť, aby sa otázky ochrany a tvorby životného prostredia vrátane ochrany zdravia zohľadnili už pri príprave politík, plánov, programov a legislatívy. Stanovuje jasné, transparentné a účinné postupy pre strategické environmentálne hodnotenie, zabezpečuje účasť verejnosti v strategickom environmentálnom hodnotení a taktiež integrovanie environmentálnych hľadísk a zdravotných hľadísk do nástrojov podporujúcich trvalo udržateľný rozvoj.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky preskúmalo záväzky vyplývajúce z Protokolu SEA a môže konštatovať, že po prijatí nového zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú v Slovenskej republike vytvorené dostatočné legislatívne i inštitucionálne podmienky na plnenie záväzkov vyplývajúcich z protokolu SEA.

    Tento materiál obsahuje i návrh na vyslovenie súhlasu s dvoma dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie, presahujúcich štátne hranice (ďalej len „Dohovor Espoo“), prijatých na prvej a druhej schôdzi strán dohovoru. Doplnenie pôvodnej verzie Dohovoru Espoo sa prijatím dodatku č. 1 a dodatku č. 2 podstatne nezmenilo. Dodatok č. 1 rozširuje pojem „verejnosť“ a otvára dohovor štátom mimo regiónu. Dodatok č. 2 umožňuje dotknutým stranám zúčastniť sa na rozsahu hodnotenia a rozširuje sa zoznam činností uvedených v prílohe 1 dohovoru a riešia sa inštitucionálne otázky v rámci dohovoru.

    Na plnenie upravených a doplnených ustanovení Dohovoru Espoo sú na Slovensku vytvorené dostatočné legislatívne aj inštitucionálne podmienky.

    Tento materiál nemá finančný, ekonomický, negatívny environmentálny vplyv a nemá ani vplyv na zamestnanosť a z toho dôvodu nebolo potrebné vypracovať doložku finančných, ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Realizácia ustanovení Protokolu SEA a dodatkov k Dohovoru Espoo bude pozitívnym príspevkom k ochrane a tvorbe životného prostredia a k naplneniu princípov trvalo udržateľného rozvoja.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Antona Korbu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 498 z 26. novembra 2007 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorského výboru do 25. januára 2008.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice dňa 23. januára 2008, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

    2. rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky dňa 22. januára 2008, súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    1. podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

    2. rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu odporučil Národnej rady Slovenskej republiky

    a) podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

    b) rozhodnúť o tom, že Protokol o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor ako gestorský schválil správu výborov svojím uznesením č. 233 z 29. januára 2008, v ktorej určil za spravodajcu výboru poslanca Antona Korbu.

    Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, otvorte k tejto správe rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som do rozpravy písomne nedostal žiadnu prihlášku od poslanca alebo poslankyne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 491 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 491a.

    Dávam teraz slovo jednému z navrhovateľov pánovi poslancovi Jánovi Chrbetovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mene predkladateľov predložiť do druhého čítania návrh na úpravu zákona č. 507/2001 o poštových službách. Novela vychádza zo snahy zamedziť možnosti obchádzania existujúceho zákona a vytvoriť rovnaké podmienky na trhu.

    Slovenská pošta má na základe univerzálnej licencie povinnosť zabezpečiť vyberanie a dodávanie poštových zásielok aspoň raz denne päťkrát do týždňa pre každého obyvateľa, a to bez ohľadu na to, kde žije. Z podstaty veci je takáto služba drahá, preto sa o ňu nezaujímajú alternatívni operátori, ktorí sa sústreďujú na najziskovejší segment trhu, to znamená transakčné zásielky, ktoré doručujú vo veľkých mestách a okolí, kde sú náklady objektívne nižšie. Vidiek je pre nich príliš nákladný. Jedinou formou financovania povinností vyplývajúcich pre Slovenskú poštu je výhrada na listy do 50 g. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poštová výhrada je doteraz jediný funkčný mechanizmus kompenzácií povinností poskytovať univerzálnu poštovú službu. Pre Slovenskú poštu ako poskytovateľa tejto služby predstavujú príjmy najpodstatnejšiu časť z celkového objemu výnosov zo všetkých zásielok spadajúcich do tejto poštovej výhrady.

    Podľa návrhu tretej poštovej smernice sú členské štáty povinné najneskôr do 31. decembra 2012 uviesť do činnosti zákony a iné právne predpisy, ktoré zavádzajú úplnú liberalizáciu trhu s poštovými službami, t. j. zrušiť poštovú výhradu. V návrhu poštovej smernice sa po zrušení poštovej výhrady navrhujú alternatívne mechanizmy financovania, ktoré však v podmienkach Slovenska doteraz neboli uplatňované a ani ostatné členské štáty v Európskej únii nemajú s touto formou pozitívne skúsenosti. Navrhovaná úprava zákona je úplne v súlade s praxou zaužívanou v ostatných členských štátoch Európskej únie a zodpovedá súčasnej legislatíve európskych krajín v danej oblasti. Návrh úpravy zamedzí možnosť obchádzania súčasnej slovenskej legislatívy v oblasti upravujúcej rozsah poštovej výhrady. Touto novelou žiadame o vyhradenie samotného vyberania a samotnej distribúcie listových zásielok do 50 g. Novelou poštového zákona bude garantovaná výhrada v týchto činnostiach, ktorá slúži na financovanie univerzálnej poštovej služby. V opačnom prípade by nebolo možné univerzálnu poštovú službu vykonávať, lebo neexistuje iný zákonný spôsob jej financovania.

    Chcel by som ešte podotknúť, že daný návrh bol detailne prerokovaný na vláde, kde v rámci zosúladenia s treťou poštovou smernicou vzišiel pozmeňujúci návrh, ktorý predloží pán kolega Rafaj. Jedná sa však len o legislatívnotechnické úpravy, ktoré vzišli z novelizácie danej smernice.

    Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, ktoré som tu predniesol, by som vás chcel v mene predkladateľov požiadať o podporu daného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov (tlač 491a), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 689 z 11. decembra 2007 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba výbory: ústavnoprávny výbor uznesením č. 320 z 23. januára 2008 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 290 z 22. januára 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 299 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Rafaela Rafaja, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Je jediný písomne prihlásený do rozpravy, po jeho vystúpení bude možnosť prípadne prihlásiť sa ústne.

    Pán poslanec Rafaj, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, sme v druhom čítaní pomerne jednoduchého zákona, ktorý však rieši legislatívnu dieru, ktorej riešenie je opodstatnené aj v súvislosti s praxou na trhu, aj s novoprijatou treťou poštovou smernicou, o čom hovoril za skupinu navrhovateľov pán kolega Chrbet.

    Myslím si, že tento zákon a predmet úpravy bol už dostatočne pertraktovaný v prvom čítaní a skutočne bolo povedané všetko aj vzhľadom na to, že sme v istom časovom strese, pokúsim sa naozaj minimalizovať svoje vystúpenie. Ak dovolíte, prejdem hneď k pozmeňujúcemu návrhu k predloženému návrhu zákona (tlač 491) v nasledovnom znení tak, ako ho máte rozdaný v laviciach. Chcem len podotknúť, že ide prevažne o legislatívnotechnické spresnenia, až na bod 5, ktorý je ústretovejší k prípadným nejasnostiam a bude presnejšie vymedzovať dikciu podľa oznámenia komisie. Takže ak dovolíte, prednášam svoj pozmeňujúci návrh.

    1. V názve zákona sa slová „v znení zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 15/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z.“ nahrádzajú slovami „v znení neskorších predpisov“. Ide o legislatívnotechnické spresnenie samotného názvu zákona.

    2. Úvodná veta čl. I. znie: „Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení zákona č. 15/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z. sa mení takto:“, koniec úpravy. Ide o legislatívnotechnické spresnenie názvu zákona v texte.

    3. V bode 2 sa pred slovo „sa“ vkladajú slová „úvodnej vete“. Opäť ide o legislatívnotechnické spresnenie.

    4. Čl. I sa dopĺňa takto:

    Bod 3. V § 7 ods. 3 písm. b) sa vypúšťa slovo „alebo“.

    Bod 4. V § 7 ods. 3 písm. c) sa bodka za slovom „cudzine“ nahrádza čiarkou a vkladá sa slovo „alebo“.

    Bod 5. V § 7 sa ods. 3 dopĺňa písm. d), ktoré znie: „d) je dodávaná formou samodoručovania a výmeny dokumentov“, koniec úpravy.

    Odôvodnenie: V bode 3 a 4 ide o legislatívnotechnické spresnenie v nadväznosti na doplnenie nového písmena d), ktoré objasňuje, že poštová výhrada sa nevzťahuje na samodoručovanie a výmenu dokumentov. Definícia samodoručovania je v Oznámení Komisie č. 98/C 39/02 bod 2.3 druhá veta a definícia výmeny dokumentov v bode 2.4 druhý odsek predmetného oznámenia. Návrh taktiež vychádza z úvodného ustanovenia č. 21 smernice 97/67/ES v nadväznosti na bod 2.4 druhá veta oznámenia citovanej Komisie s tým, že činnosti kombinujúce nové telekomunikačné technológie s niektorými prvkami poštových služieb nie sú považované za nové služby.

    5. Upravuje sa bod 6, príloha k zákonu znie: „Príloha k zákonu číslo .../2008 Z. z.“ a s názvom „Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie“. „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kapitola 6/zväzok 3; Ú. v. ES L 15 z 21. 1. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kapitola 6/zväzok 4; Ú v. ES L 176 z 5. 7. 2002).

    Dámy a páni, ide o legislatívnotechnickú úpravu uvádzania a citácie preberaných právnych aktov a zosúladenie so zaužívanou legislatívnotechnickou praxou.

    Toto je koniec pozmeňujúceho návrhu a ja vás chcem na záver môjho vystúpenia poprosiť o korektný prístup a schválenie alebo podporu tejto novely zákona, ktorou do času trvania poštovej výhrady upravujeme a spresňujeme podmienky na trhu s poštovými službami, pričom tieto služby sú už v súčasnosti z troch štvrtín plne liberalizované a verím, že aj toto prechodné opatrenie poštovej výhrady, ktoré patrí Slovenskej pošte, pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť a pripraviť Slovenskú poštu na plnú liberalizáciu, pričom daná úprava skutočne neuberá nikomu súčasný rozsah podľa zákona daných práv či povinností, a to aj v kontexte prijatej tretej poštovej smernice, ktorá našťastie veľmi presne a pregnantne vysvetlila aj problematiku, ktorú sme tu prerokovávali ešte v prvom čítaní.

    Takže ja vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Jozef Šimko, pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste súčasne aj predkladateľ tohto zákona a v závere ste vyzvali teda o podporu tohto zákona. Ja len chcem pripomenúť, že tá vaša argumentácia je trošku divná. Podľa vás tým, že alternatívni doručovatelia doručujú aj zásielky do 50 gramov, oberajú Slovenskú poštu o zisk. A ako následok uvádzate, že na takúto politiku doplatia ľudia vyššími cenami za poštové služby. Tu je však potrebné povedať, že poštová výhrada je definovaná dvoma kategóriami. Jedna, o ktorej sa hovorí, je hmotnostná do 50 gramov, druhá je cenová, ktorá hovorí, že monopol Slovenskej pošty sa nevzťahuje na zásielky, ak sadzba za ich doručenie je 2,5-násobne vyššia, ako je tarifa Slovenskej pošty. Inými slovami, alternatívni doručovatelia môžu pracovať na tom istom trhu ako Slovenská pošta len za podmienky, ak si za doručovanie pýtajú viac. Zákon teda monopol zatiaľ chráni a netreba zabúdať, že cena zásielky u Slovenskej pošty, štátneho podniku, je v skutočnosti ešte vyššia, keďže je financovaná z daní práve tých občanov štátu, ktorých chcete pred vysokými cenami chrániť. Chcel by som vám teda pripomenúť, že je na Poštovom regulačnom úrade, aby sledoval porušenia a vyvodil aj samotné závery. Zdá sa mi teda, že ponúkate populizmus a ide vám skôr o výnosy pošty a o monopol v tejto oblasti. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Dubravay, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Som rád, že predo mnou vystúpil pán Šimko a kde bolo zjavné, že vôbec nepochopil podstatu veci. Slovenská pošta ako univerzálny poskytovateľ akonáhle stratí možnosť vykonávať tie funkcie, ktoré vykonáva, že vznikne konkurencia, ktorá doteraz roznášala letáky cestou študentov, často aj detí, plní nám poštové schránky, že vlastne Slovenská pošta bude musieť vzhľadom na to, že stratí zdroj príjmov, zatvoriť niektoré malé, často na miestach odľahlých, poštové úrady, pretože náklady, ktoré sú na tieto malé a odľahlé úrady, bohužiaľ, Slovenská pošta neunesie. K tomuto smeruje celý návrh, a preto si myslím, že treba to rozobrať na drobné a z toho si vybrať základnú myšlienku a tá je udržať Slovenskú poštu v tom rozsahu a v tých možnostiach, aké dosiaľ robila, má a vykonáva. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj, chcete reagovať na predrečníkov? Nech sa páči.

  • Ja chcem reagovať predovšetkým na pána poslanca Šimka a ubezpečiť ho naozaj, že nejde o nejaký populizmus, ale ide o spresnenie nejasností v zákone a reakciu na aplikačnú prax, čo je aj našou povinnosťou ako zákonodarcov.

    Pokiaľ sa tu operuje alternatívnymi operátormi, tak treba naozaj, pokiaľ nám ide o občanov, zdôrazniť, že tieto firmy neposkytujú služby občanom, pretože nemajú odberné miesta, ale sú zväčša zameraní na veľkých zákazníkov, a teda ich primárnym klientom sú organizácie a nie súkromný občan.

    A mali ste pravdu, keď hovoríte, že áno, môžu podnikať aj v tejto oblasti, ale práve z pohľadu občana je veľmi zrejmé, že zrejme si nezvolili takého operátora, ktorý listovú zásielku doručí za 25 korún, ale za, teda namiesto desiatich za 25 korún. Príkladom nám môže byť Fínsko, ktoré zaviedlo po úplnej liberalizácii poskytovať poštovú výhradu ako povinnosť, ale robí to len súčasná štátna, ak tak môžeme povedať, akciová spoločnosť fínskej pošty. Okrem toho tam alternatívni operátori majú aj súčasne povinnosť odvádzať 30 % zo svojho zisku do kompenzačného fondu, čo ich určite viac zaťažuje ako model, ktorý je v súčasnosti u nás. A pokiaľ hovoríme o Slovensku s možným zdražovaním, príklad je tu tiež zo zahraničia, je to Britská kráľovská pošta, ktorá musela zvýšiť ceny alebo kompenzácie zo štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rafaj bol prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne? Pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej Ivan Štefanec, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko zareagovať k predloženému návrhu novely zákona č. 507 o poštových službách.

    Keď pozriem na úvod dôvodovej správy, hneď v úvode tá prvá veta potvrdzuje, že v podstate táto poštová výhrada predstavuje monopol. Je to vlastne aj uvádzané v odseku, kde sa cituje, že „poštová výhrada, ktorá predstavuje monopol na listy do 50 gramov, je v rámci členských štátov“ a tak ďalej. Čiže potvrdzujeme to, že tá poštová výhrada je monopolom pre Slovenskú poštu.

    Tu nejde o to, že nechceme pochopiť riešenie určitých problémov, ktoré sa môžu vyskytnúť s nejednoznačne definovanými vecami v zákone, ale toto riešenie je skôr smerujúce k posilňovaniu monopolizácie Slovenskej pošty. Avšak je otázka, že či táto monopolizácia dovedie v budúcnosti ku konečnému riešeniu alebo či nevyrieši len problém súčasného garantovaného zabezpečenia zdrojov pre Slovenskú poštu. Je jasné aj to, že liberalizácia poštových trhov bola posunutá na neskorší termín, ako je tam tiež uvádzané. Aby bolo aj pre ľudí zrozumiteľné, o aké zásielky sa vlastne jedná, tak sú to zásielky transakčné, ale zrozumiteľnejšie sú určite termíny, že je to napríklad zasielanie bankových výpisov a výpisov účtov a podobne, účtov telekomunikačných, pardon, účtov telekomunikačných operátorov, sú to vlastne veci, ktoré bežne sú zasielané ako informácie pre jednotlivých užívateľov či už bankových služieb, alebo nejakých služieb telekomunikačných operátorov a podobne.

    Ale chcem popri tom upozorniť na jednu vec. Teraz, keď schválime túto poštovú výhradu, síce Slovenská pošta získa monopol na doručovanie týchto zásielok, ale je len otázkou času, a deklarovali ste to, že chcete podporiť informatizáciu spoločnosti a že chcete, aby sa internet na Slovensku rozšíril, kedy si ľudia uvedomia, že vlastne všetky tieto zásielky sú úplne zbytočné, keď budú mať doma internetové služby a môžu si tieto výpisy, faktúry a podobne pozerať priamo na obrazovke svojich počítačov...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, na chvíľočku vás preruším. Poprosím ctené kolegyne a kolegov, keby ste sa viac upokojili, ako to teraz je cítiť tu od predsedníckeho stola zo sály, a ak si potrebujete niečo povedať, tak si to povedzte mimo sály. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem pekne.

    Čiže k tomu, že chcete podporovať rozvoj internetu, to hádam, to hádam nebudete popierať. Je len otázkou času, kedy sa tieto služby výraznejšie rozvinú a kedy si ľudia uvedomia, že vlastne tieto výdavky za toto poštové doručovanie, či už bankových výpisov a podobne, platia úplne zbytočne a vlastne púšťajú peniaze vedľa.

    Takisto sa uvádza v predkladanom návrhu, že vlastne tieto zdroje tvoria najpodstatnejšiu časť z celkového objemu všetkých zásielok spadajúcich do poštovej výhrady, teda na listy do 50 g. Čiže toto, čo som uviedol, mi len potvrdzuje, že toto opatrenie, ktoré sa teraz prijíma, má krátkodobý charakter a vyrieši len terajší príjem pošty. Ale na druhej strane, na druhej strane sa vraciame k monopolizácii postavenia a k vytváraniu iných podmienok pre alternatívnych poštových operátorov a nezabezpečujeme nejaký súťaživý priestor pre tých, ktorí chcú zabezpečovať služby.

    Keď si pozrieme aj vyhlásenie riaditeľa prevádzky a člena Predstavenstva Slovenskej pošty pána Achimského, tak komentoval tieto veci s tým, že diskutovaný tento návrh poslanecký iba spresňuje nie celkom jednoznačnú definíciu. To by som povedal, že áno, že spresňuje. Ale ďalej komentoval, že sa Slovenská pošta podľa neho cíti pritom poškodená alternatívnymi poštovými prevádzkovateľmi. No a toto už mi pripomína také akože nie konzervatívne, ale veľmi staré pohľady, že keď je nejaké súťaživé prostredie a keď chcú aj iní zabezpečovať služby, tak sa ten, ktorý má monopol, cíti poškodený.

    Iný pohľad zasa mal riaditeľ, generálny riaditeľ TNT Post pre strednú a východnú Európu, ktorý zasa považoval tento krok za nelegálny a v rozpore so smernicami EÚ. Možnože je tá pravda niekde uprostred, ale každopádne jednoznačne môžem povedať, že nevytvárame takouto novelou zákona, poslaneckou novelou podmienky pre alternatívne zabezpečovanie služieb vo všeobecnosti. A môžem spomenúť príklady aj zo súčasnej schôdze Národnej rady, keď sme podobne chceli umelo zasahovať do iných oblastí, či už v neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov, či keď sme chceli zasahovať napríklad do nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a podobne. A ono sa to stále vracia pri ďalších novelách zákonov tak, ako sme to mali na dnešnej, na súčasnej schôdzi.

    Podobne bol prípad, bol prípad takisto riešenia služieb i v inej oblasti, ktorý bol poslanecký návrh kolegyne pani poslankyne Gibalovej, kde sme zasa na rozdiel od týchto vecí nechceli podporiť úplne jasný, jasný prípad navýšenia a valorizácie prostriedkov, ktorý by bol úplne jasným a korektným krokom a pre všetky subjekty, teda nielen pre monopolné postavenie, a bol by vlastne zabezpečoval rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí sa chcú služieb zúčastniť.

    To je ten rozdiel medzi našimi pohľadmi, že vy na jednej strane sa chcete pochváliť tým, aké máme dobré ekonomické výsledky, na druhej strane robíte kroky a opatrenia, ktorými podmienky pre ďalší rozvoj v podstate brzdíte. A to, že ten rozvoj dnešnej ekonomiky je na veľmi vysokej úrovni, to potvrdzujú, myslím, skoro dennodenné správy. Aj včera uvádzali tí, ktorí o tom debatovali, že vlastne dosahujeme pravdepodobne asi najvyšší stupeň rozvoja ekonomiky v našej spoločnosti.

    A čím asi sa ten rozvoj, myslíte, dosiahol? Myslíte si, že sa dosiahol posilňovaním monopolizácie alebo, by som povedal, porušovaním takých korektných podmienok pre hospodársku súťaž? Asi nie. Asi sa dosiahol tým, že niekto mal odvahu prijímať aj nepopulárne kroky, ktoré sa síce krátkodobo zdali nepopulárne, ale po čase výsledok a reálna situácia na Slovensku ukázala, že i keď mnohé z nich neboli akože stopercentné, čo ja nemám problém povedať, že sa popri tom mohlo urobiť aj množstvo chýb, ale každopádne viedli k súčasnému stavu rozvoja. Lebo to hádam nechcete povedať, že tento rozvoj bol zabezpečený jeden a polročným vládnutím vašej vládnej koalície.

    Takže keď zoberiem záverom k tejto problematike, uvediem ešte jeden príklad zo života ohľadom konkurenčného prostredia a týka sa v podstate zabezpečenia vykurovania domov. Tam takisto boli veľké problémy s tým, či môžu sa jednotlivé bytové domy odtrhnúť, či môžu robiť samostatné vykurovanie a podobne, a takisto tam nie sú jasne veci definované v zákone. A môžeme takisto povedať, že iba spresníme zákon. Môžeme ho spresniť. Otázka je, že kam budeme smerovať. Ja pochopím, že v niektorých veciach treba sa pozerať z komplexného hľadiska a z nadhľadu kvôli tomu, že keď zasiahneme napríklad do sústavy vykurovania, tak asi to nie je také celkom jednoduché, a vlastne tým, keď sa niekto vylúči, tak skomplikuje celkovú efektivitu pôvodného monopolného dodávateľa. Ale je to analogický príklad. A určite tí, ktorí mali odvahu k tomu, aby tieto kroky uskutočnili a aj si ich dotiahli do konca, môžu byť spokojní s tým, že majú efektívnejšie náklady na vykurovanie.

    Podobne je to aj v tomto prípade pri pošte. Ak existujú noví alternatívni zabezpečovatelia služieb, každopádne vytvárajú súťaživé prostredie a dávajú šancu ľuďom, aby vzhľadom na konkurenčné a súťaživé prostredie znižovali ceny, a tým pádom vlastne ľudia v konečnom dôsledku môžu dospieť k nižším cenám. Na druhej strane si vôbec nechcem zakrývať oči pred tým, že pri podcenení určitých druhov služieb a pri deformovaní cien z minulosti, že tieto služby môžu ešte výrazne vybehnúť aj do budúcnosti, ako je úplne známe, keď si pozrieme na cenu týchto služieb v iných krajinách.

    Zásadne, čo som pri tomto materiáli chcel povedať, je to, že týmto zákonom, touto novelou, poslaneckou novelou zákona len posilňujeme monopolné postavenie pošty a posilňujeme ho iba krátkodobým riešením a neriešime koncepčne tieto problémy do budúcnosti, aby sme vytvárali práve cez súťaživé prostredie lepšie podmienky na zabezpečenie kvalitných a dobrých služieb pre občanov, pre užívateľov služieb, pri, samozrejme, aj minimalizovanej cene, ktorá by mala vyplynúť z tohto súťaživého prostredia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca – pán poslanec Chrbet a pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Chrbet, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Reagoval by som na pána kolegu Kahanca. Uvedomme si jednu vec, že čo je Slovenská pošta. Je to akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu, ktorá funguje ako ekonomicky samostatný a konkurencieschopný hospodársky subjekt. Uvedomme si takisto, že Slovenská pošta je viazaná zákonom, že musí doručovať poštu do všetkých miest každému človeku na Slovensku päťkrát v týždni. Prostredníctvom svojej siete, ktorá je 1 566 pôšt, z toho sa nachádza 1 333 pôšt niekde na dedinách a len 200 v mestách, má aj určité náklady. Tým pádom vlastne poštovou výhradou alebo, hovorme tomu, licenciou vykrýva prakticky zvýšené náklady, ktoré má.

    Stále tu hovoríme o liberalizácii trhu. V niektorých krajinách, v okolitých krajinách Európskej únie už liberalizácia trhu prebehla. Ale tie skúsenosti s liberalizáciou nie sú dobré a štáty pristupujú na spôsob prakticky ako poskytovania licencií svojím vlastným národným poštám, pretože je to jediný spôsob. Prečo máme o niečo prichádzať, keď liberalizácia je až v roku 2013? Vezmite si, že Slovenská pošta odvádza štátu dividendy. To znamená, za štyri alebo za päť rokov o koľko príde štát alebo štátny rozpočet?

    A stále tu hovoríte o alternatívnych doručovateľoch. Vezmite si, kto sú alternatívni doručovatelia, vy ste to aj spomínali, napríklad firma TNT, ktorá nezamestnáva toľko ľudí, ako zamestnáva Slovenská pošta, ktorá si berie tú čerešničku na tej torte a roznáša výpisy, bankové výpisy, pretože to sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, tak ako nikto nebude, ak má rozum, nosiť drevo do lesa, tak je úplne evidentné, že nijaký alternatívny poštový operátor nebude doručovať nikdy v budúcnosti vianočné alebo veľkonočné pohľadnice babenke do obce Stakčín v okrese Snina či do iných odľahlých miest. Na to, prosím vás, zabudnime. Slovenská pošta nezíska monopol, ako ste uvádzali. Status quo tu je a ja chcem povedať, že istý prirodzený monopol, ale nemám rád toto slovo, tu bude, ako som v úvode naznačil, aj po úplnej liberalizácii, pretože alternatívni operátori sa ani netaja tým, že nemajú záujem o plné prebratie a konkurencieschopnosť so Slovenskou poštou práve v oblasti univerzálnej poštovej služby. Čiže nie je tu záujem ani budovať ďalších tisíc odberných miest pre verejnosť, ani doručovať stratové zásielky do 50 g občanom.

    Takže ja by som poprosil, keby sme si uvedomili tiež, že Slovenská pošta je hendikepovaná tým, že musí odvádzať okrem platenia riadnych daní aj dividendy štátu a minulý rok to bolo v sume 300 mil., pričom okolité štáty v rámci prechodu na liberalizáciu už investovali do nových technológií a Slovenská pošta navyše má ešte aj ďalšie obmedzenia prísnosti, ktoré nemusia dodržiavať iní operátori.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Rafaj, ja tiež nejako nechcem používať výrazne slovo monopol. Slovo monopol však odznelo v dôvodovej správe hneď v jej úvode a jednoznačne týmto vyjadrením dôvodová správa potvrdzovala, že Slovenská pošta má ten monopol. Podstatné je, takisto nechcem ani glorifikovať, to už zároveň odpovedám aj na pána poslanca Chrbeta, nechcem glorifikovať ani výsledky liberalizácie a už dupľom nie tých, ktorí si chcú zobrať čerešničku na torte a využiť niektoré veci pri zabezpečovaní či už služieb, alebo iných vecí.

    Ale myslím si, že by sme nemali až natoľko „furt“, stále smútiť, že aké hendikepy má napríklad Slovenská pošta, tak ako ste spomínali, že proste má určité hendikepy, má ďalšie obmedzenia a podobne. No OK, tak riešme tieto veci, aby sa zefektívňovali činnosti, a myslím si, že tento proces aj permanentne prebieha. Ale netrápme sa s tým, že má hendikepy. No keby sme sa nad tým trápili, tak musíme v spoločnosti tých, ktorí sú zapojení do nejakej hospodárskej súťaže, stále pozerať, no tak ale ten druhý má hendikep, tak vlastne toho prvého nejako pristrihnime alebo dajme mu monopol, keď už sme to spomínali. Čiže nie je to o tom.

    Ja si myslím, že podstatné je, aby sme zabezpečovali služby, ktoré budú aj kvalitné, aj v danom čase, ako majú byť zabezpečené. A aby sme zabezpečovali služby, s ktorými budú spokojní ľudia, teda aj budú mať prijateľné ceny. V tomto smere si myslím, že keď obmedzujeme súťaživosť, tak to nie je dobrý smer.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako posledný z prihlásených rečníkov v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, na túto tému sme mali zaujímavú debatu už v prvom čítaní a musím povedať, že sa stotožňujem s mojimi kolegami, ktorí hovorili o tom, že tento návrh je, bohužiaľ, posilnením monopolu, tak ako sa to píše v dôvodovej správe. Dôvodová správa sa netají ani tým, že sa jej jedná o výnosy Slovenskej pošty, doslova, keď citujem z dôvodovej správy, píše sa tam, že „súčasná situácia môže spôsobiť dramatický prepad vo výnosoch Slovenskej pošty“.

    Chceme teda riešiť výnosy štátneho monopolu, ale neriešime tu skutočný stav, skutočnú podporu konkurencie na trhu s poštovými službami a najmä záujmy občana. Mám za to, dámy a páni, že tento návrh zákona ide nielen proti európskym trendom, ale ide aj proti záujmom občanov. Bohužiaľ, nie je dobrý ani z pohľadu štátneho rozpočtu, lebo tu hrozia napr. aj prípadné žaloby tých, ktorí podnikajú na tomto trhu, a teda prípadné pokuty, ktoré zaplatia len občania tejto republiky, nie je dobrý pre podnikateľské prostredie a predovšetkým nie je dobrý ani pre ľudí.

    Argumentovali tu niektorí moji predrečníci tým, že údajne pošta musí doručovať do každej obce a že má takmer ako keby v každej obci svoje prevádzky. No nie je to tak, práve aj na Slovensku existuje veľa, veľa obcí, ktoré si riešia doručovanie svojimi vlastnými silami. V prípade, že tento návrh prejde, bohužiaľ, práve takéto obce by boli postihnuté a takýmto obciam by sa práve zvýšili náklady, lebo využívajú na distribúciu svojich zásielok veľakrát pomoc svojich občanov, veľakrát sa to rieši v réžii obecných úradov.

    Čo sa týka hybridnej pošty, pán poslanec Rafaj, keď sme o tom hovorili v prvom čítaní a ja som sám upozorňoval, že ak by ten návrh prešiel tak, ako bol naformulovaný, tak sama Slovenská pošta by nemohla dodržiavať tento zákon, tak tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý ste predložili, to síce riešite, ale práve podľa môjho názoru potvrdzujete to, čo som hovoril zo začiatku, že vlastne remonopolizujete hybridnú poštu a vytvárate stav, keď sa posilňuje len štátny monopol.

    Na jednej strane teda posilňujeme pozíciu jedného hráča na trhu, berieme možnosť pre odberateľov vybrať si z toho, čo im môžu ponúkať ďalší hráči na trhu, no a v končenom dôsledku, keď sa pozrieme, ako sa ten monopol správa, tak je zaujímavý aj pohľad do Obchodného vestníka, napríklad, keď si pozriete, aké tendre vyhlasuje Slovenská pošta. Tu jej posúvame ďalšie výnosy, ale na druhej strane sú tam zadania, sú tam trebárs zaujímavé konania, nie verejnou súťažou, ale zaujímavé priame zadania, keď sa hovorí napr. o reklamných službách za 400 mil. Sk., to bolo nie až tak dávno v druhej polovici minulého roka, keď Slovenská pošta za 400 mil. Sk si priamym zadaním objednala reklamné služby. O čom budú tie reklamné služby? O tom, aby hovorili, vyberte si len nás, keď my týmto zákonom im chceme posilniť monopol v tejto Národnej rade? No to snáď nie! To je proti zdravému rozumu.

    Na základe týchto argumentov, dámy a páni, navrhujem, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa nepokračovalo v tomto rokovaní o príslušnom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca – pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Pán poslanec, myslím, že sme sa zhodli, aj sa zhodujeme v predmete a cieli našej novely, len vy ste tvrdili pravý opak a chcem teda znova zopakovať a pripomenúť, že obce, na ktoré ste sa odvolávali, budú mať práve vďaka prednesenému pozmeňujúcemu návrhu doplnenie bodu d), ktorý vyjme alebo vyníma spod poštovej výhrady práve samodoručovanie, čo sa vzťahuje práve na obce. Čiže toto sme ešte dodatočne vyriešili aj na základe prvej rozpravy v prvom čítaní. A určite verím, že všetkým nám ide o zachovanie rozsahu a kvality poštových služieb. Ale skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že pre občana naďalej zostáva prioritným práve podnik, ktorý sa nazýva či už štátnou poštou, alebo iným menom. Takže občanovi je v podstate jedno, ani neuvažuje v kontexte, či hovoríme o nejakom monopole, alebo nie, on sa pozerá na to z problematiky, aby mal dostupné odberné miesto, kde môže uskutočňovať poštový styk s úradmi a s inými občanmi, a aby to mal za primeranú cenu v garantovanej kvalite, čo napr. garantuje momentálne len Slovenská pošta. Nehovorím o alternatívnych operátoch. Pozrite sa v Česku, tam už idú s kvalitou dole a niektoré garancie pre občanov, najmä pri adresne doručovaných zásielkach, už zlikvidovali.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Áno, pán poslanec Rafaj, uznávam, že v tých dvoch argumentoch sme sa zhodli, to ste aj riešili, hybridná pošta a teraz samodoručovanie, takže úprimne oceňujem, že minimálne sa počúvame o tých argumentoch. Hlboko ale nesúhlasím so zámerom tohto návrhu zákona, pretože som presvedčený, že štátnemu monopolu by sme nemali pomáhať návrhmi zákonov, aby peniaze od ľudí a podnikateľov išli do štátneho monopolu, ale aby si Slovenská pošta zaslúžila svojich zákazníkov, mala by zlepšovať svoje služby, zefektívňovať celú svoju prevádzku a takto bojovať o zákazníka, o spotrebiteľa. Myslím, že to je základný rozpor v tomto chápaní. Ináč myslím si, že tá téma, o ktorej hovoríme, že sa chápeme, aj jedna, aj druhá strana, bohužiaľ, tá podstata, o čo tu ide, obávam sa, že je predovšetkým v príjmoch Slovenskej pošty, ktorá, ako vieme, je momentálne riadená nominantami Slovenskej národnej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako som povedala, pán poslanec Štefanec bol posledný z rečníkov prihlásený v rozprave. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem. A pán spoločný spravodajca? Chcete?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko ku kolegovi Šimkovi, pretože v tej svojej faktickej poznámke, ktorou hovoril o nejakom populizme, povedal aj, myslím, výraz, že podporujeme niečo, čo je platené z daní občanov. Neviem, kde Slovenská pošta ako akciová spoločnosť je platená z peňazí štátnych, teda z daní, a keď mi to vysvetlí, budem rád teda, aby ma zorientoval.

    Ku kolegovi Kahancovi a ku kolegovi Štefancovi, vy stále sa tu snažíte vytvoriť obraz, že my ideme niečo tu monopolizovať alebo posilňovať atď. Máme normálne výhradu poštovú do roku 2012 alebo 2013, ktorú akurát využívame. Veď Európska únia ako taká je expert na liberalizáciu a tlačí všetky možné segmenty do toho, aby sa vytvorila súťaž, či je to telekomunikačný trh alebo iný, a je zaujímavé, že sama Únia vo svojich smerniciach umožňuje takúto výhradu až do takého vysokého roku udržať. Čiže my nerobíme nič nové, akurát si využívame to právo, ktoré nám zo smerníc prináleží.

    Zase tu používame pri poštovej službe. No tak ja už neviem, kde tá logika je, čo to je aká služba pre občana? No tak ja sa vás pýtam, pán Štefanec, či to naozaj si myslíte, že raz za mesiac, keď mi pošle operátor faktúru za telefónny účet a nepošle mi ju za 10 Sk, ako to stojí dnes, ale alternatívcom za 7,50 Sk, že mi zníži účet za telekomunikačné služby o 2,50 Sk, veľmi-veľmi pochybujem o tom. Takže pri tejto poštovej službe by som nehovoril o tom, či je to pre občana, ba práve je to pre občana. Pretože pokiaľ nie je komplexne vyriešené financovanie univerzálnej služby, pokiaľ alternatívni operátori nebudú prispievať do nejakého fondu na financovanie univerzálnej služby, dovtedy nemôžeme nič robiť. A ba priam by som povedal, ak by sme teraz chceli tu zavádzať nejakú súťaž, o ktorej nemáme čo ani hovoriť, nad 50 g je súťaž ako v každom inom segmente, do 50 g je výhrada. O akej súťaži máme hovoriť?

    Pokiaľ bude vyriešená aj táto otázka, nech sa páči. V prípade, že teraz budem púšťať až pod 50 g alternatívnych operátorov, ja sa pýtam, čo budeme robiť, keď Slovenská pošta povie, že v záujme zabezpečenia univerzálnej služby bude list stáť 15 Sk, to bude dobré pre občana? Myslím si, že bude dobré pre občana, keď mu zostane aspoň na najbližších pár rokov 10 Sk, preto aj SMER – sociálna demokracia uvedený návrh troch kolegov poslancov podporí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 492 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 492a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ako jednému z navrhovateľov, aby som odôvodnil tento krátky poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

    Uvedený zákon upravuje organizáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach, konanie pred ním, postavenie a ustanovenie jeho sudcov do funkcie, zánik ich funkcie, osobitné konania pred ním, ako i obmedzenie zhromažďovacieho práva občanov v jeho prechodných a záverečných ustanoveniach.

    Cieľom tejto krátkej poslaneckej novely je reakcia na poslednú zmenu zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, ktorú som práve ja predložil a následne odôvodnil v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2007. V tejto poslednej novele zákona o zhromažďovacom práve bola hranica pri zákonodarnom zbore Národnou radou Slovenskej republiky zmenená zo 100 m na 50 m. Nám navrhovateľom ide predovšetkým o legislatívne zjednotenie veľkosti hranice tak pri reprezentantovi zákonodarnej moci, ako pri reprezentantovi súdnej moci, nakoľko obe moci sú si navzájom rovnocenné. Zároveň si myslíme, že by nemalo byť pri reprezentantovi súdnej moci iné obmedzenie zhromažďovacieho práva ako pri reprezentantovi zákonodarnej moci. Na druhej strane chcem zdôrazniť, že touto novelou nebude narušená bezpečnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky ani jeho sudcov v čase ich zasadnutí.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol tento predmetný návrh zákona pridelený, neobsahuje žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Predložený návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie a určite nebude mať negatívny ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi i s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, toľko z mojej strany k odôvodneniu tohto poslaneckého návrhu zákona. Na záver mi dovoľte si vás, ctené kolegyne a vážení kolegovia, požiadať o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. decembra 2007 pod č. 690 pridelila návrh poslancov týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 318 z 23. januára 2008 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 113 z 23. januára 2008. Oba príslušné výbory návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Neprijali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť.

    Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslancov Branislava Bačíka a Viliama Jasaňa na vydanie citovaného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2008 pod č. 334. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 3, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som už vystúpil v prvom čítaní a ten môj názor je zrejmý. Ja si nemyslím, že je potrebné skracovať vzdialenosť konania, realizácie zhromažďovacieho práva pred Ústavným súdom a zosúlaďovať to s Národnou radou. Ako som povedal v prvom čítaní, je legitímne, aby prišli občania svojim voleným predstaviteľom povedať svoj názor a aj ich ovplyvňovať, lebo sú to ich zástupcovia. Pokiaľ to nie je nejaké hlasné na balkóne, vonku je to úplne legitímne. Dokonca aj pred vládou, lebo to sú demokraticky volené inštitúcie.

    Ale vždy sa hrozím toho, že budú demonštrácie pred súdom, pred Ústavným súdom, pretože Ústavný súd by nemal rozhodovať podľa toho, aké sú transparenty pred Ústavným súdom, ale podľa toho, čo je napísané v texte ústavy. Je to širší problém, samozrejme, ale ak budeme akceptovať spoločensky, že je legitímne demonštrovať pred Ústavným súdom, pred jeho rozhodnutím, tak sa bude ešte viacej politizovať výber sudcov Ústavného súdu, keďže budeme mať tendenciu uvažovať o Ústavnom súde ako o inštitúcii podobnej parlamentu. Ale to je odborná inštitúcia, a preto by mala postupovať na základe nie kritérií demokratických v tomto zmysle slova, ale toho, čo je jeho úlohou – chrániť ústavu a jej text.

    Preto tento návrh celkom s porozumením nevnímam a myslím si, že je úplne v poriadku, ak zhromažďovacie právo pred Ústavným súdom je posunuté ďalej. Nie je žiaden všeobjímajúci princíp v ústave, že pred každým ústavným orgánom je možné zhromažďovacie právo realizovať v rovnakej vzdialenosti len preto, aby to bolo také nejaké jednotné. A myslím si, že v tomto prípade je to dokonca dôvodné, aby ten rozdiel existoval.

    Takže to je moje stanovisko, a preto, aj keď nepochybujem o úprimnosti úmyslu pána predkladateľa, si nemyslím, že je to novela, ktorá by bola vhodnou v našom ústavnom práve.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica: pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Som veľmi rada, že pán poslanec Lipšic vyjadril myšlienku, že nemalo by sa protestovať pred Ústavným súdom, že to môže ovplyvniť sudcov a podobne. Ja mám však otázku: Ako je možné, že sa dal do skupiny poslancov KDH, ktorí verejne protestovali proti rozhodnutiu Obvodného súdu Bratislava III v kauze Slovenská národná strana kontra Miklós Duray? Pretože som hlboko ako právnik presvedčená, že proti platnému rozhodnutiu to dupľom nie je možné, pretože sú v systéme práva riadne opravné prostriedky – odvolanie, mimoriadne opravné prostriedky – dovolanie, sťažnosť prokurátora, návrh na Ústavný súd, návrh na súd v Štrasburgu a jedine tieto právne prostriedky možno na zmenu z obsahu rozhodnutia, s ktorým nesúhlasíme v právnom štáte, uplatniť.

    Preto nejaká verejná sťažnosť, ktorá tu bola aj na pôde parlamentu prečítaná, je necitlivý zásah do nezávislosti súdu. A že tieto rozhodnutia súdu musia byť proti takýmto zásahom chránené, dokumentuje aj zákon o petičnom práve, ktorý výslovne zakazuje robiť akcie verejné, petície proti rozhodnutiam súdu.

    Takže, pán poslanec, ako je to? Jeden názor máte tu a iný názor máte, keď sa pripájate a podpisujete protest proti konkrétnemu neprávoplatnému rozhodnutiu súdu Bratislava III? Tak ako máte názory?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Pán kolega, tento návrh určite...

  • Ruch v sále.

  • Ja počkám. Tento návrh určite nemal za cieľ, aby účastníci akéhokoľvek zhromaždenia ovplyvňovali rokovanie Ústavného súdu, to určite nebolo za cieľ. A druhá poznámka, vy máte pocit, že poslanci tejto snemovne sa rozhodujú podľa toho, aké sú transparenty vonku, resp. čo hovoria prípadní účastníci zhromaždení pred Národnou radou? Lebo ja určite nemám. Takže to len tak na okraj. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic.

  • Pani poslankyňa Tóthová, vaša argumentácia nielen zmiešala jablká s hruškami, ale urobila z toho takú letnú kompótovú zmes. Ja si myslím, že súdne rozhodnutie je kritizovateľné, akékoľvek, aj odbornou verejnosťou, aj laickou. To je absolútne v poriadku. Kritizovať rozhodnutie aj Ústavného súdu, aj okresného súdu je absolútne v poriadku. Nevidím v tom absolútne žiaden problém. A v každej demokratickej krajine je to legitímne.

    Koniec koncov môj názor na slobodu prejavu poznáte. Ja som rovnako kritizoval, keď bolo trestné stíhanie začaté voči poslancovi Moricovi pre jeho hanobiace výroky na Rómov. Ja si myslím, že by štát do diskusie politickej zasahovať nemal ani Trestným právom, že by štát nemal mať právo určovať, ktoré názory sú správne, ktoré sú nesprávne a ktoré by štát mohol ako nesprávne zakázať. Ja nesúhlasím s názormi pána poslanca Duraya, ale budem sa vyjadrovať vždy aj v jeho prospech, v jeho prospech slobody prejavu, ako ktoréhokoľvek iného poslanca, v budúcnosti, pani poslankyňa, možno aj vás. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, že či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Pán kolega Lipšic, ja skutočne budem reagovať len veľmi krátko na vašu argumentáciu, pretože zhromažďovacie právo je dané tak v zákone o zhromažďovacom práve, že sa občania môžu zhromažďovať pred zákonodarným zborom, tak ako aj v tomto zákone pred Ústavným súdom. Ja tak, ako vám povedal aj kolega Jasaň, ja si nemyslím, že ústavní sudcovia rozhodujú podľa toho, koľko je vonku transparentov, ale rozhodujú podľa ústavy, podľa textu ústavy. A to, čo ste tu povedali, ja si myslím, že ústavní sudcovia sú nezávislí. Vy tým spochybňujete nezávislosť Ústavného súdu? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Pôvodne som nechcel hovoriť, ale musím hovoriť, pretože si myslím, že z 90 % s pánom poslancom Lipšicom sa dá súhlasiť v tom, čo hovoril, malo to logiku. Ja ale si taktiež neviem dosť dobre predstaviť, že by mal byť problém v skrátení tejto vzdialenosti pri možných protestných nejakých demonštráciách a podobných veciach, takže tam ja problém nevidím. Ja vidím skôr problém v tom, ako sa vyjadrila pani poslankyňa Tóthová, pretože brať niekomu možnosť vyjadriť svoj názor aj na rozhodnutie súdu, to je nie dobrá, nie dobrá vizitka. Osobne si myslím, že pán poslanec Lipšic v tom, čo konal, konal absolútne v súlade so zákonmi a absolútne v súlade s tým, čo poslanec, aké právo má poslanec a aké právo má každý občan tejto krajiny a tu by sme zasahovať do toho nemali žiadnym spôsobom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vyhlasujem krátku prestávku, pretože podľa dohody, ktorá bola urobená, o 12.00 hodine by malo nasledovať hlasovanie, takže prestávka bude do 12.00 hodiny a o 12.00 hodine hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Čiže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby sme už naozaj zaujali miesta v poslaneckých laviciach tak, aby sme mohli hlasovať, aj fyzicky. Veľmi pekne ďakujem.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

    Máme to pod tlačou 487. Pán poslanec Dubravay, ako viete, len pripomínam, predniesol v rozprave pozmeňujúce návrhy, ktoré mal prerokovať gestorský ústavnoprávny výbor, takže predpokladám, že o tomto a iných skutočnostiach bude informovať pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Laššáková, ktorej týmto odovzdávam slovo.

    Takže, pani poslankyňa, pýtam sa, či je možné pristúpiť k hlasovaniu.

  • Áno, je možné pristúpiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem, takže nech sa páči tradične.

  • Dovoľte, aby som vás informovala o uznesení ústavnoprávneho výboru z včerajšieho dňa. Ústavnoprávny výbor prerokoval pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Dubravaya, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 221 o výkone väzby, a odporúča Národnej rade o pozmeňujúcich návrhoch poslanca Petra Dubravay v predloženom znení hlasovať nasledovne: osobitne o bode 1, to je k čl. I 4. bod, a tento schváliť a o všetkých ostatných bodoch spoločne a tieto schváliť. Pán predkladateľ pozmeňujúceho návrhu súhlasí s takýmto hlasovaním? Dobre. Takže informovala som. Môžeme pristúpiť, pán podpredseda, k hlasovaniu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže pristúpime k návrhom zo spoločnej správy.

  • Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Bolo celkovo päť návrhov. Navrhuje gestorský výbor hlasovať spoločne o bode 1, 2, 3, 4 a 5 a tieto schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 127, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dobre. Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rozprave. Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 1, to znamená v čl. I 4. bod.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 86, proti 25, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh z rozpravy sme prijali.

  • Teraz, prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o všetkých ostatných bodoch pozmeňujúceho návrhu spoločne. Gestorský výbor ich odporúča schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 124, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy z rozpravy sme schválili.

  • Hlasovali sme o všetkých návrhoch zo spoločnej správy aj o pozmeňujúcom návrhu. Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 77, proti 2, zdržalo sa 49.

    Tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niektorý z poslancov podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, dovoľte mi vyhlásiť rozpravu za skončenú. Vzhľadom na to, že sme skončili tretie čítanie, pani poslankyňa, prosím návrh.

  • Prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 78, zdržalo sa 51.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

    Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to v tlači 488.

    Pán poslanec Peter Dubravay predniesol v rozprave pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré má prerokovať gestorský výbor ústavnoprávny. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Lipšicovi, aby informoval o stanovisku výboru.

  • Ďakujem. Stanovisko výboru k pozmeňujúcim návrhom bolo: Ústavnoprávny výbor Národnej rady rozhodnutím zo včerajšieho dňa odporúča Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslanca Petra Dubravaya v predloženom znení spoločne a tieto schváliť s opravou zrejmej chyby v pozmeňujúcom návrhu v čl. I 42. bodu, v navrhovanom § 61 ods. 1 bude namiesto „obvinený“ správne uvedené „odsúdený“. A odporúčam pozmeňujúci návrh poslanca, môj návrh, schváliť, vzhľadom na jeho súvis so spoločnou správou vyňať na osobitné hlasovanie 7. bod spoločnej správy. Takže, pán predsedajúci, teraz by sme hlasovali najskôr o spoločnej správe s tým, že by sme hlasovali o všetkých bodoch s výnimkou bodu 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhu tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 127, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tie vymenované pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz dajte, pán predsedajúci, hlasovať o bode 7, ktorý koliduje s pozmeňujúcim návrhom podaným v rozprave.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 7, proti 3, zdržalo sa 118, nehlasoval 1.

    Konštatujem že tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem. Prejdeme k návrhom z rozpravy. Najskôr k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Dubravaya. Ony nie sú očíslované, ale malo by ich byť celkovo 9. Dajte, pán predsedajúci, prosím, hlasovať spoločne o týchto návrhoch s opravou, ktorú som uviedol v uznesení.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 112, zdržalo sa 16.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy pána poslanca Dubravaya s opravou sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Teraz dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu podanom v rozprave.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 121, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj pozmeňujúci návrh pána spravodajcu z rozpravy sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 83 poslancov, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že návrh spravodajcu o postúpení do tretieho čítania sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca?

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o schválení zákona ako celku v treťom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 80, zdržalo sa 47, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Jána Senka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 465).

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave k predmetnému zákonu vystúpili dvaja poslanci, ja a pani Vášáryová. Pozmeňujúci návrh som podal len ja. Pani poslankyňa Vášáryová požiadala o osobitné hlasovanie o druhom bode môjho pozmeňujúceho návrhu. Ale teraz by som poprosil, aby sme hlasovali o bode zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Takže o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Čiže návrh, všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy spravodajca navrhuje schváliť v zmysle odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za 118, zdržali sa 4, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu spoločne, aj keď pani poslankyňa Vášáryová navrhla, aby sme osobitne hlasovali o bode č. 2, ale ony vzájomne súvisia. Pani poslankyňa, trváte?

  • Reakcia poslankyne.

  • Hej? Dobre. Takže spoločne. Takže budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu spoločne. Dajte hlasovať, prosím.

  • Z rozpravy. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 103, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh prednesený v rozprave poslanca Senka sme schválili.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že v druhom čítaní boli schválené body zo spoločnej správy, ako aj pozmeňujúce návrhy a mám splnomocnenie gestorského výboru, navrhujem, aby sme hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 77, proti 1, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že návrh na postúpenie tohto zákona do tretieho čítania sme schválili.

    Otváram preto rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto chce podať pozmeňujúce návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Zdá sa, že nikto. Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o schválení návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za 75, proti 5, zdržalo sa 45, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

    Pán spravodajca, ďakujem. Poprosím, aby ste zostali, pretože pokračujeme v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 439).

    Spoločným spravodajcom je opäť člen výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Senko. Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave k predmetnému zákonu vystúpili piati poslanci: ja, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Vášáryová. Pozmeňujúce návrhy som predložil ja a pán poslanec Minárik. Pán poslanec Minárik žiadal vyňať na osobitné hlasovanie body spoločnej správy 15, 11, 11 a 20, 12 a 21 a pani poslankyňa Vášáryová požiadala vyňať bod 17. Teraz by som poprosil, aby sme najprv hlasovali o bodoch spoločnej správy 1 až 10, 13, 14, 16, 18 a 19 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Prosím, aby ste si aj skontrolovali, či vám fungujú hlasovacie zariadenia, lebo „furt“ vykazujú na tabuli poslancov, ktorí nehlasujú, takže je dobré, aby si overil niekto, aby sme predišli zbytočným námietkam.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 97, proti 8, zdržalo sa 18.

    Konštatujem, že vymenované návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bode 15 a 17, navrhujem spoločne, pretože upravujú rovnakú vecnú problematiku, bod 15 sa týka Slovenského rozhlasu a bod 17 sa týka Slovenskej televízie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Dobre, nie sú námietky. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za 75, proti 38, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej navrhujem hlasovať o bodoch spoločnej správy 11 a 20 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 75, proti 35, zdržalo sa 13.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Nakoľko sme schválili body 11 a 20, nie je možné hlasovať o bodoch 12 a 21. Tým sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predložil v rozprave.

  • Čiže návrh z rozpravy pána poslanca Senka. Hlasujeme ako o celku, prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 75, proti 24, zdržalo sa 20, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Senka sme schválili.

  • Ďakujem. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Minárika súvisí s bodmi 15 a 17 spoločnej správy, ktoré sme už schválili, preto je neopodstatnený a myslím, že by sme už o ňom nemali ďalej hlasovať. Pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, akceptuje pán poslanec, môžeme ísť ďalej.

  • Ďakujem. Vzhľadom na to, že boli schválené body zo spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy a mám splnomocnenie gestorského výboru, navrhujem, aby sme hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu predmetného zákona ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za 74, proti 28, zdržalo sa 17, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že návrh spoločného spravodajcu sme schválili. Pristúpime preto k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto podať príslušné návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči návrh na záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za 74, proti 42, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z. (tlač 476).

    Slovo má predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Tibor Cabaj a hlasovanie uvedie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, predložil jeden pozmeňujúci návrh, ale najskôr musíme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Navrhujem najskôr spoločne hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 89, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať podľa spoločnej správy o bode č. 14 zo spoločnej správy, ale keďže v tomto návrhu sa hovorí o účinnosti a predtým sme v bode 13 spoločnej správy odhlasovali účinnosť 1. mája, tak o bode nebudeme hlasovať. Máme všetky body zo spoločnej správy, s tými sme sa vysporiadali. V rozprave vystúpil pán poslanec Berényi, ktorý dal jeden pozmeňujúci návrh, ale v vzhľadom na skutočnosť, že sme odhlasovali v spoločnej správe piaty pozmeňujúci návrh, tak nemôžeme o ňom hlasovať, pretože jeho pozmeňujúci návrh mal meniť § 31 a my sme piatym pozmeňujúcim návrhom § 31 vypustili zo zákona. Takže nemáme o čom hlasovať. Tým sme sa vysporiadali.

  • Tým sme sa vysporiadali so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi jednak zo spoločnej správy, ale aj z rozpravy. Mám splnomocnenie výboru, pán predsedajúci, aby sme pristúpili hlasovaním k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 90, zdržalo sa 31.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Otváram preto rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, návrh záverečného hlasovania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za 90, zdržalo sa 32.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o európskom zoskupení územnej spolupráce a o doplnení zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Ďalej budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov (tlač 469).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ján Slabý, prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh s tým, že pani poslankyňa Sabolová navrhla vyňať bod 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2 až 31 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 111, zdržalo sa 8.

    Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bode č. 1 spoločnej správy, ktorý navrhla vyňať na osobitné hlasovanie pani poslankyňa Sabolová. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 106, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že sme odsúhlasili bod č. 1 spoločnej správy, o návrhu pani poslankyne Sabolovej hlasovať je bezpredmetné. Čiže keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a o tomto návrhu spravodajcu hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 81, proti 1, zdržalo sa 39.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Otváram teda rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prosím spravodajcu, aby uviedol návrh záverečného hlasovania.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 77, proti 1, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Antona Korbu, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom o strategickom environmentálnom hodnotení k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie, presahujúcich štátnej hranice a s dodatkami k Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o hodnotení vplyvov na životné prostredie, presahujúcich štátnej hranice tak, ako je to v tlači 499.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou spoločnej správy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme s tým, že mi dovoľte pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, teda 76 poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 115, zdržal sa 1, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, tak ako je to v tlači 491.

    Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Peter Pelegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci, z ktorých jeden podal pozmeňujúci návrh a pán kolega Štefanec podal procedurálny návrh. Preto budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Štefanca, ktorý v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za 41, proti 73, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neprijali.

  • Keďže v spoločnej správe neboli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Rafaja, spoločne o bodoch 1 až 5.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o návrhoch pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 78, proti 6, zdržalo sa 37.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 76, proti 34, zdržalo sa 11.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce zaujať stanovisko v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, ďakujem a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím záverečný návrh hlasovania, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za 77, proti 33, zdržalo sa 10, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Petra Miššíka, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka a Viliama Jaseňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (tlač 492).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Keďže ani vo výboroch, ani v druhom čítaní neodznel žiadny pozmeňujúci návrh, sme v treťom čítaní, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nech sa páči návrh záverečného hlasovania.

  • Poprosím, aby sme dali hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 77, proti 36, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keďže bola dosiahnutá dohoda o spôsobe ukončenia tejto schôdze, dovoľte mi, aby som vám poďakoval za účasť na tejto schôdzi Národnej rady.

    Vyhlasujem 19. schôdzu Národnej rady za skončenú a pripomínam, že neprerokované body budú zaradené ako prvé body schôdze, ktorá sa začne 26. marca 2008.

    Veľmi pekne ďakujem za účasť, pekný víkend prajem.

  • Rokovanie 19. schôdze NR SR sa skončilo o 12.44 hodine.