• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milé dámy a páni, vážení kolegovia, chcel by som vás ešte skôr, než otvoríme, požiadať o dvojminútové strpenie, lebo zasadal alebo zasadá ešte, vidím tu už pani predsedníčku, už nezasadá ústavnoprávny výbor. Tak ešte minútu počkáme, aby sme mohli začať v kompletnom zložení.

    Tak ešte raz, dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo poslanci: pán poslanec Rudolf Bauer, pán poslanec Jozef Burian, pán poslanec Jozef Ďuračka, ďalej Gábor Gál, Jaroslav Ivančo, Maroš Kondrót, Martin Kuruc, Ľuboš Michel, Anna Szögedi, Katarína Tóthová, Viliam Veteška a na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Frešo a Beata Sániová.

    V súlade so schváleným programom teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 434 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 434a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby v zastúpení ministra spravodlivosti vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zastúpení chorého pána podpredsedu vlády a pána ministra spravodlivosti uviedol návrh novely zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, tlač č. 434.

    Tento návrh predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Návrh je predložený rovnako na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 952 z 15. novembra 2006 k návrhu na uzavretie Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 Slovenskou republikou, ktorým bola podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti uložená úloha novelizovať zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi s cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami dohovoru.

    Primárnou ambíciou návrhu je v zmysle uvedeného zosúladiť legislatívny režim poskytovania odškodnenia obetí trestných činov s ustanoveniami Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí trestných činov, ďalej budem uvádzať len dohovor. Návrh implementuje dohovor v týchto segmentoch úpravy, ktoré zatiaľ absentovali v platnej právnej úprave. Článok 2 ods. 1 písm. b) dohovoru, ktorý požaduje, aby štát odškodnil tých, ktorí boli závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku úmyselného trestného činu.

    Článok 3 dohovoru rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na odškodnenie. Ide okrem občanov štátov, ktoré pristúpili k dohovoru, aj o občanov všetkých členských štátov Rady Európy s trvalým pobytom v štáte, na ktorom bol spáchaný trestný čin. Uvedené implementačné prvky sa realizujú v návrhu prostredníctvom rozšírenia okruhu oprávnených osôb na odškodnenie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého cieľom je nielen zosúladenie právnej úpravy Slovenskej republiky s právnym nástrojom Rady Európy, ale najmä zabezpečiť vyšší štandard režimu poskytovania odškodnenia obetí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Poprosím ctené poslankyne a poslancov, keby si to, čo si musia povedať, povedali inde ako v rokovacej sále. Páni kolegovia a kolegyne, pán poslanec Kvorka, nechcem vás takto osobne oslovovať, ale skúsme sa trošku rešpektovať. Je nás tu málo, tak, aby sme sa počuli. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, pán vicepremiér, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi informovať vás o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch a o spoločnej správe výborov.

    Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona prijal spoločnú správu, ktorá je rozdaná.

    Tento zákon, návrh zákona bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    V časti IV spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli v jednotlivých výboroch schválené, spolu s odporučením gestorského výboru tieto návrhy schváliť. Ide celkovo o tri návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Na základe týchto stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, schváliť.

    Všetko, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. A pýtam sa skôr, ako vám dám slovo, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne som k tomuto bodu nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Do rozpravy sa okrem pána spravodajcu nehlási nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi spravodajcovi, pánovi poslancovi Lipšicovi. Nech sa páči.

  • Ja budem, pán predsedajúci, veľmi stručný, lebo ide o stručnú novelizáciu zákona, ktorá nie je sporná. Ide skôr o implementáciu niektorých vecí z európskej legislatívy. Keď sa prijímal pred viac ako dvomi rokmi samotný zákon o odškodňovaní osôb poškodených trestnými činmi, tak bol tiež prijímaný naprieč politickým spektrom, pretože tak ako na jednej strane náš právny poriadok chráni práva obvinených, musí chrániť o to viac práva obetí násilných trestných činov. Za každým násilným trestným činom, za každým číslom je príbeh bolesti, je príbeh strateného pocitu bezpečia, a preto by sme mali urobiť všetko pre to, aby sme, ak už nevieme kompenzovať tieto negatívne faktory zločinu, aspoň minimálne finančne vedeli kompenzovať niektoré následky.

    Príliš dlho sa naša justícia zameriavala na práva obvinených. Tie sú dôležité. Ale niekedy boli zanedbávané práve práva poškodených. Tento návrh nerobí nejakú veľkú zmenu v odškodňovaní, opakujem, len implementuje európsku legislatívu. Ale chcel by som v tejto súvislosti spomenúť, že budeme možno rokovať o niekoľko mesiacov o novelizáciách trestných kódexov, aj o novelizácii Trestného zákona, kde sú návrhy, ktorých cieľom je zmierniť postihovanie násilného zločinu, recidívy. A tu by som varoval. Vďaka zmenám v trestnom práve, najmä novely z roku 2003, a potom nového kódexu z roku 2006 došlo k významnému, k významnému poklesu násilných trestných činov. Poviem príklad. Kým v roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných 15 tisíc násilných trestných činov, v minulom roku to bolo 9 tisíc. O viac ako tretinu došlo k poklesu násilných trestných činov. Došlo k poklesu asi o 40 % pri spáchaní najzávažnejšieho zločinu vraždy. A je to tak preto, že páchatelia, ktorí páchajú násilné zločiny a najmä, ktorí ich opakujú pomerne často, recidivisti, dostávajú vyššie tresty, nie sú na slobode, sú vo väzení, sú izolovaní a nemôžu sa vrátiť na slobodu a pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti. To nie je akademická diskusia, milé kolegyne, vážení kolegovia, pretože naozaj za každým jedným násilným zločinom je príbeh straty bezpečia a príbeh bolesti.

    Preto tak ako konsenzuálne sa pozeráme na odškodňovanie obetí násilných zločinov, mali by sme v budúcnosti veľkú pozornosť venovať postihu násilného zločinu. Násilný zločin ohrozuje dôveru ľudí v právo, v bezpečnosť, v poriadok, v to, čo je prvotnou úlohou každého civilizovaného štátu. A preto už v tomto okamihu, keďže ide o súvisiaci právny predpis, chcem túto diskusiu začať, pretože Trestný zákon a jeho znenie nie je Trestným zákonom pre vládnu koalíciu alebo pre opozíciu. Koniec koncov, Trestný zákon podporila v tom čase aj celá opozícia, vrátane strany SMER. Dostal okolo 115 hlasov v snemovni.

    Ak dnes sa hovorí o tom, že na čo by sme rokovali s opozíciou, veď opozícia nerokovala s nami, no nie je to celkom pravda. V mnohých prípadoch bola snaha získať podporu naprieč politickým spektrom, pretože naozaj ten Trestný zákon nie je pre bývalú vládu, pre dnešnú vládu, ale pre ľudí. Možno pre malé deti, ktoré môžu byť objektom týrania vo svojich rodinách, až po starých ľudí, ktorí môžu byť prepadávaní na uliciach. Pre nich je Trestný zákon. Nie pre nás, nie pre politikov, nie pre koalíciu, nie pre opozíciu. A preto sa budem veľmi tešiť na diskusiu, keď sem príde novela Trestného zákona a pevne verím, že tento spoločný cieľ budeme sledovať všetci.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. To bolo vystúpenie v rozprave, na ktoré nie sú žiadne faktické poznámky, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať, tak ako sme sa dohodli, budeme aj o tomto bode o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 487 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 487a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, predložilo do legislatívneho procesu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na základe taktiež Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Hlavnou zmenou v navrhovanom zákone je upustenie od ukladania sankcií za priestupky osobe, ktorá je vo väzbe podľa zákona o výkone väzby, v dôsledku čoho sa priestupky takejto osoby budú riešiť výhradne na základe priestupkového zákona a ďalšou významnou zmenou je čiastočne upustenie od aplikácie zákona o správnom konaní pri ukladaní disciplinárnych trestov týmto osobám za disciplinárne previnenia, ktorými porušili zákon o výkone väzby a všeobecne záväzné predpisy naň nadväzujúce, ako aj vnútorný poriadok v miestach výkonu väzby vytvorením osobitnej procesnej úpravy postihu disciplinárnych previnení v zákone o výkone väzby.

    Jeden z podstatných zásahov v návrhu zákona je nová úprava predvádzania osôb vo väzbe pred orgány činné v trestnom konaní, obhajcu alebo inej oprávnenej osoby v miestach, kde sa vykonáva väzba. Navrhovanou zmenou sa sleduje úspora pracovných síl bez toho, aby boli dotknuté práva oprávnených osôb. Jedným z obmedzení práv obvineného je prijať v balíku zaslanom do ústavu cigarety a iné tabakové výrobky. Týmto návrhom sa sleduje sťažiť možnosť prieniku drog do ústavov na výkon väzby.

    Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informovala o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorú máme ako tlač č. 487, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. decembra 2007 č. 681 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 309 z 23. januára 2008 a uznesením č. 309 z 28. januára tohto roku; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 257 z 22. januára tohto roku; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 112 z 15. januára tohto roku; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 123 z 22. januára tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 111 z 23. januára 2008.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva spolu 5 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne, teda spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 28. januára 2008 č. 331. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Skončila som, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Poprosím vás tiež, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Peter Dubravay ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán podpredseda vlády, predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Petra Dubravaya k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.

    K čl. I bod 4:

    „V bode 4 v § 9 ods. 1 sa slová „v dňoch pracovného pokoja“ nahrádzajú slovami „v sobotu“.“

    Poznámka pod čiarou bodka zo 7a sa vypúšťa.

    Pôvodná úprava predvádzania obvineného v ústave používala zaužívaný pojem deň pracovného voľna, ktorým sa odlišovali dni určené v zákone od štátnych sviatkov, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré neboli uvažované ako dni, kedy sa budú obvinení predvádzať. Obmedzenie predvádzania na pracovné dni a dni pracovného voľna v určenom časovom rozpätí malo za cieľ eliminovať neefektívne využívanie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, keď napriek minimálnemu záujmu zo strany oprávnených osôb, pred ktoré je možno obvineného v ústave predviesť, bolo potrebné veliť do služby príslušníkov zboru plniacich určené úlohy spojené s úkonmi pri predvádzaní a počas sobôt a nedieľ, kedy im patrí príplatok za službu. Zakomponovaním slovného spojenia „a v dňoch pracovného pokoja“ do vládneho návrhu sa kontraproduktívne a v rozpore so sledovaným zámerom rozširuje rozsah predvádzania aj na štátne sviatky ako dni pracovného pokoja.

    Návrh znenia § 9 ods. 1 odstraňuje neodôvodnené dopady na štátny rozpočet a eliminuje nárast nadčasových hodín príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Ďalej k čl. I bod 7:

    „V bode 7 v § 12 ods. 7 posledná veta znie: „Kompenzačná miestnosť neslúži na ubytovanie obvineného a musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom.“.“

    S poukázaním na prvú vetu ustanovenia vládneho návrhu v § 12 ods. 1 je zrejmé, že úprava kompenzačnej miestnosti bude vyžadovať použitie nerozbitných hladkých materiálov bez hrán eliminujúcich možnosti ublíženia si na zdraví a je preto logické, že táto miestnosť nemôže mať okno a tým spĺňať kritériá na denné osvetlenie. Zbor väzenskej a justičnej stráže v súčasnosti nedisponuje priestormi, ktoré by umožňovali takéto miestnosti budovať v priestoroch so stropnými svetlíkmi, ktoré by takto boli vhodné. Navrhované znenie umožní vybudovanie bezpečnostného priestoru, kde si nemožno spôsobiť ujmu na zdraví.

    Ďalej k čl. I. 12 bod:

    „V bode 12 v § 21 ods. 1 sa za slovo „právo“ vkladá slovo „najmenej“.“

    Zámerom návrhu je za ustanovených podmienok regulovať právo obvineného na telefonovanie na nevyhnutnú mieru, obdobne ako je to pri korešpondencii. Vzhľadom na prezumpciu neviny obmedzenia vyplývajúce z výkonu väzby u nekolíznej väzby a najmä pri umiestnení obvineného do oddielu so zmierneným režimom telefonovanie postačuje regulovať prevádzkovým poriadkom v telefónnych automatoch, resp. ústavným poriadkom. Navrhovaná úprava umožní podrobnejšie rozpracovanie realizácie práva telefonovať s prihliadnutím na diferencovaný výkon väzby.

    Ďalej k čl. I. 14 bod:

    „Bod 14 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 14, ktorý znie:

    14. V § 22 ods. 2 znie: „Zakazuje sa v balíku adresovanému obvinenému zasielať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, jedy, omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory a iné obdobné látky, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu väzby alebo ohrozenia bezpečnosti v ústave. Ďalej je zakázané v balíku zasielať akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu, alebo ktoré sa nimi môžu prepravovať v balíku cigarety, tabak a iné tabakové výrobky a akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, napríklad zaváraním v sklenených, plastových alebo kovových obaloch, sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne.“ .“

    Návrh odstraňuje nedostatok, keď obsah balíka je v ustanoveniach vymedzený nejednoznačne a nedostatočne. V prípade ponechania práva obvineného na prijatie potravinového balíka budú pretrvávať problémy vyplývajúce z negatívneho vymedzenia obsahu balíka, ktoré je v súčasnosti značne nepresné a nepostihuje dostatočne rozsah rizikových predmetov, ktoré je potrebné z obsahu balíka vylúčiť. Preto sa navrhuje vymedzenie obsahu balíka tak, aby bola zabezpečená potravinová bezpečnosť a protiepidemická, otázka epidémie, starostlivosť v ústavoch v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi v oblasti zdravia ľudí, prepravy a predaja potravín a podobne, ako aj bezpečnosť osôb manipulujúcich s balíkmi pred hrozbou nástražných výbušných systémov a pred prienikom drog do ústavov.

    Ďalej, k článku 1, bod 29:

    „Bod 29 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 29, ktorý znie: V § 32 ods. 9, znie: „Obvinený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami môže obvinený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru.“.“

    K tomu je poznámka pod čiarou, bod 22c, ktorá znie: „Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.“

    Návrh smeruje k tomu, aby v určených prípadoch mal obvinený možnosť pracovať s niektorými nebezpečnými látkami, ktorými sú podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch aj niektoré bežne dostupné chemické prípravky používané v praxi, napríklad pri čistiacich prácach alebo pri bežnej údržbe. V prípade, že uvedené nebude upravené, bude musieť zbor zadávať čistiace práce a bežnú údržbu tretím osobám alebo navŕšiť tabuľkové miesta o zamestnancov zboru, ktorí budú tieto činnosti realizovať.

    K článku 1, bod 35:

    „V bode 35 v § 40 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako 2 až 8.“

    Ide o úpravu vzhľadom na nadbytočnosť vo vzťahu k stanovenej lehote na uloženie disciplinárneho trestu v § 40 ods. 7.

    K článku 1, bod 36:

    „V bode 36 bude v § 40, § 40b ods. 2 sa slová „§ 40 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 4“.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu spojenú s návrhom vo vzťahu k § 40 ods. 2.

    K článku 1, bod 39:

    „Bod 39 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 39, ktorý znie: V § 40 ods. 2 znie: „Disciplinárny trest sa zahladí, ak obvinený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o zahľadenie požiada. Ak bolo obvinenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno ich zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu podľa tohto odseku, ak bol uložený.“.“

    Predkladaný návrh vychádza zo skutočnosti, že uloženie disciplinárneho trestu je krajným opatrením a previnenia obvineného, aj opakovane, možno riešiť iným spôsobom, napríklad dodržiavanie poriadku a disciplíny je podmienené povolením držania vlastného televízneho prijímača a podobne. Navrhnutým znením s takzvaným automatickým zahladzovaním po uplynutí doby sa znevýhodňujú obvinení, ktorí si po celý čas od potrestania riadne plnia svoje povinnosti oproti tým, ktorí ich môžu sústavne porušovať, ale sú voči nim vyvodzované iné opatrenia ako disciplinárne potrestanie.

    Konečne článok 1, bod 48:

    „Bod 48 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 48, ktorý znie: „V § 65 ods. 1 sa vypúšťa písm. a). Doterajšie písm. b) až e) sa označujú ako a) až d).“.“

    Disciplinárne konanie s príslušnými špecifikami je podrobne upravené zákonom o výkone väzby.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Dubravay bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Pýtam sa, či sú na neho faktické poznámky. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v súlade so schváleným programom 19. schôdze pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu, odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 488 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 488a.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, aj tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu, odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložilo ministerstvo do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Účelom predkladaného návrhu je snaha navrhovanou úpravou znížiť, resp. odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa pri aplikácii doteraz platného zákona vyskytli. Čiastočne sa upúšťa od aplikácie zákona o správnom konaní na konanie o uložení disciplinárneho trestu za disciplinárne previnenie, teda proti vnútornému poriadku v ústave, kde trest odňatia slobody odsúdený vykonáva. Navrhovanou úpravou je aj snaha zjednodušiť postup pri ukladaní disciplinárnych trestov, keď sa osobitne upravuje v tomto zákone, ktorý je jednoduchší ako postup podľa zákona o správnom konaní.

    Voľnejšie sa upravuje aj umožnenie telefonovania odsúdených z výkonu trestu, ktorých obsah nebude zaznamenávaný, ani odpočúvaný. Správa väzenstva bude zabezpečovať len meno, priezvisko a adresu volanej osoby a dĺžku rozhovoru a údaje o výške náhrady s tým spojenej. Novým inštitútom je zavedenie preukazu odsúdeného, ktorý bude slúžiť na jeho identifikáciu, reguláciu pohybu a uplatnenia niektorých jeho práv. Jeho obsahom bude fotografia, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód.

    Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán vicepremiér, kolegyne, kolegovia, vládny návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody bol pridelený ústavnoprávnemu výboru ako gestorskému výboru, ktorý schválil spoločnú správu, ktorá bola rozdaná. Okrem toho bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru pre sociálne veci a bývanie; výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh novely zákona o výkone trestu odňatia slobody odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor; výbor pre financie, rozpočet a menu; výbor pre sociálne veci a bývanie; výbor pre obranu a bezpečnosť; výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú rozpísané v bode IV spoločnej správy zároveň s odporučením gestorského výboru.

    Keďže ide o 9 návrhov, pozmeňujúcich a doplňujúcich, gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a tieto návrhy odporúča gestorský výbor schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená 28. januára 2008 uznesením č. 322.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    A preto sa teraz pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Peter Dubravay a ďalším, ktorý sa prihlásil, je pán spravodajca.

    Takže, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Petra Dubravaya k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 488.

    Pozmeňujúci návrh k čl. 1 bod 6:

    „V bode 6 bude v § 18 ods. 6 posledná veta znieť: „Kompenzačná miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom.“ .“ Odkaz č. 11 pod čiarou.

    Ďalej zdôvodnenie. Zbor väzenskej a justičnej stráže v súčasnosti nedisponuje priestormi, ktoré by umožňovali takéto miestnosti budovať v priestoroch so stropnými svetlíkmi. Navrhované znenie umožní vybudovanie bezpečného priestoru, kde si nemožno spôsobiť ujmu na zdraví.

    Čl. 1 bod 11:

    „Bod 11 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 11, ktorý znie: V § 26 ods. 2 znie: „Zakazuje sa v balíku adresovanom odsúdenému zasielať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, jedy, omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory a iné obdobné látky, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť; zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu trestu alebo ohrozenie bezpečnosti v ústave. Ďalej je zakázané v balíku zasielať akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu,“ odkaz 13b pod čiarou, „alebo, ktoré sa nemôžu prepravovať v balíku: cigarety, tabak a iné tabakové výrobky a akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom, konzervovaním v domácich podmienkach napríklad zaváranín v sklenných, plastových alebo kovových obaloch, sterilizáciou, solením, presadzovaním, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne.“.“

    Návrh odstraňuje nedostatok, keď obsah balíka je v ustanovení vymedzený nejednoznačne a nedostatočne. V prípade ponechania práva odsúdeného na prijatie potravinového balíka budú pretrvávať problémy vyplývajúce z negatívneho vymedzenia obsahu balíka, ktoré je v súčasnosti značne nepresné a nepostihuje dostatočne rozsah rizikových predmetov, ktoré je potrebné z obsahu balíka vylúčiť. Preto sa navrhuje vymedzenie obsahu balíka tak, aby bola zabezpečená potravinová bezpečnosť a protiepidemická starostlivosť v ústavoch v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi v oblasti zdravia ľudí, prepravy a predaja potravín a podobne, ako aj bezpečnosť osôb manipulujúcich s balíkmi pred hrozbou nástražných výbušných systémov a pred prienikom drog do ústavov.

    V čl. 1 bod 13:

    „V bode 13 v § 27 ods. 1 sa za slovo „právo“ nahrádza alebo vkladá slovo „najmenej“.“ Zopakujem ešte raz, aby nebol omyl. V paragrafe, teda v bode 13 v § 27 ods. 1 sa za slovo „právo“ vkladá slovo „najmenej“.

    Vzhľadom na diferencovaný spôsob výkonu trestu a odňatia slobody postačuje telefonovanie regulovať prevádzkovým poriadkom telefónnych automatov, resp. ústavným poriadkom. Znenie umožní podrobnejšie rozpracovanie realizácie práva telefonovať s prihliadnutím na odlišnosti výkonu trestu odňatia slobody v rámci vonkajšej a vnútornej diferenciácie odsúdených.

    V čl. 1 bod 28:

    „28. bod sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 28, ktorý znie: V § 43 ods. 3 znie: „Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovým látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami môže odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru.“

    Návrh smeruje k tomu, aby v určených prípadoch mal odsúdený možnosť pracovať s niektorými nebezpečnými látkami, ktorými sú podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch aj niektoré bežne dostupné chemické prípravky používané napríklad pri čistiacich prácach alebo pri údržbe, pri bežnej údržbe. V prípade, že uvedené nebude upravené, bude musieť zbor zadávať čistiace práce a bežnú údržbu tretím osobám alebo navŕšiť tabuľkové miesta o zamestnancov zboru, ktorí budú tieto činnosti realizovať.

    V čl. 1 bod 37:

    „V 37. bode v § 58 sa vypúšťa ods. 1. Doterajšie odseky 2 až 8 sa označujú ako 1 až 7.“

    Ide o úpravu vzhľadom na nadbytočnosť vo vzťahu k ustanovenej lehote na uloženie disciplinárneho trestu a v § 58 ods. 6.

    „V 37. bode v § 59b ods. 2 sa slová „§ 58 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§ 58 ods. 3“.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu spojenú s návrhom vo vzťahu k § 58 ods. 1.

    Ďalej v čl. 1 bod 42:

    „Bod 42 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 42, ktorý znie: V § 61 ods. 1 znie: „Disciplinárny trest sa zahladí, ak obvinený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. Ak bolo obvinenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno ich zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu podľa tohto odseku, ak bol uložený.“.“

    Predkladaný návrh vychádza zo skutočnosti, že uloženie disciplinárneho trestu je krajným opatrením a previnenia obvineného aj opakovane možno riešiť iným spôsobom. Napríklad dodržiavaním poriadku a disciplíny je podmienené, je povolenie... Ešte raz opakujem, napríklad dodržiavaním poriadku a disciplíny je podmienené povolenie držania vlastného televízneho prijímača a podobne. Navrhnutým znením s tzv. automatickým zahladzovaním po uplynutí doby sa znevýhodňujú obvinení, ktorí po celý čas od potrestania riadne plnia svoje povinnosti oproti tým, ktorí ich môžu sústavne porušovať, ale sú voči nim vyvodzované iné opatrenia ako disciplinárne potrestanie.

    Ďalej k čl. 1 bod 51:

    „Bod 51 sa vypúšťa a nahrádza sa novým bodom 51, ktorý znie: „V § 99 sa vypúšťa ods. 2. Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. Za bod 51 sa vkladajú nové body 52 a 53, ktoré znejú:

    Bod 52 v § 99 ods. 2 znie: „Odsúdený je povinný podrobiť sa na výzvu psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave a úkonom súvisiacim s odobratím fyzických a fyziognomických a biologických identifikačných znakov.“.“

    Návrh odstraňuje nezmyselné ustanovenia o odoberaní fyzických a fyziognomických a biologických identifikačných znakov vecne nepríslušným strediskom psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Uvedené vyrieši vypustenie ods. 2 a nie vypustenie slovného spojenia v ods. 3, ako je uvedené vo vládnom návrhu.

    V čase schvaľovania vládneho návrhu tiež prišlo k zmene organizačného členenia ústavov na výkon väzby, pričom strediská psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti sa novooznačujú ako úseky, resp. referáty psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zapracovať zmenu do novely zákona v znení, ktoré bude rešpektovať organizačnú štruktúru zboru, ako aj prípadné ďalšie organizačné zmeny.

    Bod 53:

    „V § 100 ods. 1 sa vypúšťa písm. a), to znamená, doterajšie písm. b) až d) sa označujú ako písm. a) až c).“

    Disciplinárne konanie s príslušnými špecifikami je podrobne upravené zákonom o výkone trestu odňatia slobody. Disciplinárne konanie bolo zborom podrobne a precízne rozpracované a vo vládnom návrhu je uvedené pod bodmi 30 až 42. Doterajšie body 52 až 57 sa prečíslujú.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa nehlási nikto.

    A preto dávam slovo ďalšiemu a poslednému prihlásenému do rozpravy pánovi spravodajcovi Danielovi Lipšicovi. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem. Budem mať aj ja jeden pozmeňujúci návrh, ale oveľa stručnejší. Ale musím povedať, že to, čo tu urobil pán poslanec Dubravay, napriek tomu, že je to jeho právo, nepovažujem za vhodný postup legislatívneho procesu. Vlastne prečítal nám aj pri predchádzajúcom zákone pozmeňujúci návrh na päť strán. Samotná novela má dvanásť strán.

    Čiže, navrhujem, pán predsedajúci, aby sa to mohlo vrátiť do výboru. Ja neviem posúdiť v tomto okamihu, sú to technické návrhy, či sú v poriadku, nie sú v poriadku. Nepovažujem za vhodné takýmto spôsobom dotvárať legislatívu. Viem, že to máte zrejme z ministerstva spravodlivosti, pán kolega, ale neviem potom, prečo to nebolo vo výbore aspoň. Ja chápem, naozaj, že sme to robili aj my, že bolo potrebné niečo doplniť v priebehu druhého čítania, ale vo výbore sa to robilo, pokiaľ sa dalo. A robilo sa aj v pléne, ale nie teda polovica zákona. Nie polovica zákona, že sa polovica zákona na pléne vlastne obsahovo zmení. Aj napriek tomu, že tam nie sú nejaké sporné, zrejme politicky sporné veci. Proste, naozaj sa robí legislatívna činnosť tohto parlamentu, keď bola na dva mínus v minulosti, tak teraz je na 4.

    Nie, pán vicepremiér? Na 3 mínus? Tak 3 mínus. Proste, nie je to naozaj dobré podľa mojej mienky. A preto navrhujem, aby sme mali aspoň čas si to prečítať a posúdiť.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Prosím? No. Mám jeden pozmeňujúci návrh, ale oveľa stručnejší, jednovetný.

    „V čl. 1 sa vypúšťa bod 45.“

    Ide o vypustenie bodu, ktorý vypúšťa § 82 z návrhu a § 82 umožňuje vytvoriť osobitný oddiel. Zatiaľ tento osobitný oddiel síce nebol vytvorený, ale myslím si, že možnosť jeho vytvorenia ponechať v zákone je správna. Čo je to osobitný oddiel? Osobitný oddiel je oddiel, kam môžu byť umiestňovaní tzv. spolupracujúci obvinení, keď už sú odsúdení.

    Musím povedať, že práve inštitút korunných svedkov – spolupracujúcich obvinených sa po jeho zavedení v roku 2003 mimoriadne osvedčil pri odhaľovaní organizovanej kriminality. Spomeniem skôr taký klasický príklad kauza kyselinári. To bola kauza, kde bez korunných svedkov by nebolo možné postaviť obvinených pred súd a odsúdiť ich. Neboli žiadne mŕtve telá. Bolo potrebné naozaj využiť spoluprácu človeka, ktorý bol v prostredí organizovaného zločinu. Organizovaný zločin sa koniec koncov inak veľmi odhaľovať nedá. Málokto bezúhonný vie vypovedať o aktivitách organizovaného zločinu, lebo ich nepozná.

    V Taliansku sa mimoriadne osvedčila možnosť týchto osobitných oddielov, kde je, kde môže byť miernejší režim, čo je motivujúce pre spoluprácu s justíciou spolupracujúcich obvinených. Čiže, napriek, opakujem, je možnosť v zákone takýto oddiel zriadiť. Je to vec rezortu spravodlivosti, ale myslím si, že by bolo dobré takúto možnosť v zákone ponechať. A teda preto navrhujem vypustiť bod 45, ktorým sa vypúšťa zo zákona § 82.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán navrhovateľ, ak chcete túto požiadavku uplatniť vo vzťahu k prerokovaniu, tak to treba cez procedurálny návrh.

  • Hlas z pléna: Áno. Možno.

  • Môžete v záverečnom slove.

    Poprosím teraz o pokoj s tým, že pán spravodajca bol posledný prihlásený do rozpravy.

    S faktickými poznámkami nie je nikto prihlásený. Ukončím rozpravu k tomuto. Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova. Nie.

    Pán spravodajca, zrejme áno, nech sa páči.

  • Ja by som dal procedurálny návrh, aby sme sa vrátili do výboru s tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Dubravaya. Dúfam, že on nebude sporný, ale aby sme naozaj možno predišli eventuálnemu vetu prezidenta, keby nebol súladný s návrhom novely zákona a aby sme nemuseli hlasovať jednu hodinu o tom.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať, ak bude akceptovaný procedurálny návrh pána poslanca Lipšica, popoludní.

    V súlade so schváleným programom nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 474 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 474a.

    Dávam teraz slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, taktiež v znení neskorších predpisov, tlač 474.

    Vládny návrh druhej novely antidiskriminačného zákona bol pripravený z viacerých dôvodov. Predovšetkým išlo o povinnosť Slovenskej republiky transponovať do svojho právneho poriadku, do 21. decembra 2007, Smernicu Rady 2004/113 Európskeho spoločenstva o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a vysporiadať sa s niektorými opakovanými námietkami Európskej komisie, najmä reagovať aj na ďalšie formálne oznámenie, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev zaslala Slovenskej republike dňa 27. 6. 2007 a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva, následne aj uloženie finančnej sankcie.

    Chcel by som vás, ctené pani poslankyne, ctení páni poslanci, informovať, že pokiaľ ide o 21. december, ja som negocioval veci aj v Európskej komisii s tým, že sme zahájili alebo začali sme tento proces v prvom čítaní a tým pádom aj Európska komisia akceptuje tento priebeh s tým presunom, resp. predĺžením tohto termínu.

    Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou. Preto sa navrhujú aj zmeny v systematike zákona v spojení s úpravou viacerých jeho ustanovení. Navrhované zmeny by mali prispieť aj k zvýšeniu právnej istoty občanov, podotýkam, občanov stále Slovenskej republiky. V druhej novelizácii antidiskriminačného zákona bola pozornosť zameraná okrem zapracovania ustanovení Smernice Rady č. 2004/113 Európskeho spoločenstva do slovenského právneho poriadku predovšetkým na úpravu definície sexuálneho obťažovania, rozšírenia ochrany pred diskrimináciou z jednotlivých dôvodov na všetky oblasti určené zákonom, samozrejme, aj smernicami, ďalej úpravu možnosti prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia, spresnenie niektorých aspektov procesnej stránky ochrany pred diskrimináciou. Ide najmä o zastupovanie v konaní v diskriminačných veciach. A, samozrejme, aj na snahu o nové, prehľadnejšie a systematickejšie usporiadanie obsahu antidiskriminačného zákona.

    Ako vidíte, tento proces nie je nikdy uzavretý, je otvorený a ja som presvedčený, že Európska komisia, Európske spoločenstvo bude reagovať na výzvy doby a na nové veci a zrejme budú ďalšie v budúcnosti vylepšenia tohto tzv. antidiskriminačného zákona. Koncepcia tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení bola pripravená v súlade s medzinárodnou právnou úpravou a ešte teraz som niektoré veci konzultoval s Radou Európy a niektoré veci sme si ujasňovali cez naše predsedníctvo, ako významným prameňom práva v oblasti antidiskriminácie. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ tieto opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitostí spĺňajú podmienky stanovené týmto návrhom, nejde o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Ide tu predovšetkým naozaj o vytvorenie v tých oblastiach, ktoré navrhujeme, rovnosti príležitostí a šance pre každého, to znamená, pre každého občana. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení v zmysle tohto návrhu totiž nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny na úkor druhej skupiny, ale o vyrovnávanie ich príležitostí, ako som aj v predchádzajúcej vete spomenul, s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnosť, ktorá musí existovať pri realizácii ľudských práv a slobôd.

    Navrhovaná novela zároveň spresňuje a rozširuje aj pôsobnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva ako nezávislej inštitúcie na presadzovanie a poskytovanie ochrany pred diskrimináciou. Podľa novej právnej úpravy bude stredisko oprávnené vykonávať aj tzv. nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie a vypracúvať a uverejňovať správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou. Správa o dodržiavaní ľudských práv, ktorú je stredisko každoročne povinné vypracovať a zverejniť, bude na základe požiadavky transponovanej smernice odteraz musieť obsahovať aj osobitnú časť venovanú výslovne problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Na novelizácii pracovala medzirezortná komisia zložená zo zástupcov jednotlivých rezortov, zástupcov už menovaného Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Národnej banky Slovenska, Slovenskej asociácie poisťovní a zástupkyne či členky reprezentujúcej verejnosť.

    Ctené dámy, vážení páni, z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o schválenie tejto novely, tzv. antidiskriminačného zákona a vytvorenia nových, kvalitatívne lepších podmienok v tejto oblasti na Slovensku v spojitosti a s vyváženosťou podobných zákonov, ktoré prijímajú predovšetkým štáty Európskej únie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pána poslanca Nagya, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 11. decembra 2007 č. 657 pridelila na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

    Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie. Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výboru, sú uvedené v časti IV spoločnej správy, gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 z 29. januára 2008.

    Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky. Takže, kto sa chce prihlásiť ešte okrem vás, páni poslanci Lipšic a pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči, samozrejme, ako prvý, máte prednosť.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže ide o veľmi významný zákon a veľmi významnú novelu doteraz existujúceho právneho stavu, dopredu vám chcem povedať, že trošku budem obšírnejšie a dlhšie argumentovať v prospech tejto novely, prípadne aj v prospech jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý potom na záver svojho vystúpenia aj predložím.

    Diskriminácia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môže mať rôzne podoby. Môže sa prejavovať ako porušenie zákona, ktorého následkom býva upieranie práv jednotlivcov, napríklad v oblasti vzdelávania, bývania, pracovného uplatnenia, poskytovania služieb, zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej ochrany. Diskriminácia však môže prameniť aj z dodržiavania zákona, ktorý sám osebe porušuje princíp rovnosti.

    Diskriminácia je v spoločnosti často veľmi hlboko zakorenená a nezriedka sa v prípade jej výskytu nepodarí nájsť konkrétnych vinníkov. Často preniká do mnohých sfér života spoločnosti, dokonca sa mnohokrát stáva, že ani jej samotné obete si jej existenciu celkom neuvedomujú. Obete diskriminácie často patria k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Iniciovanie súdneho alebo iného konania pre nich predstavuje neriešiteľný problém. Preto sa v poslednom čase aj v súvislosti s antidiskriminačnou politikou Európskej únie často hovorí o tom, že štáty sa nemôžu spoliehať len na skutočnosť, že v ich legislatíve je diskriminácia zakázaná, že sú v nej zakotvené právne prostriedky ochrany, ktoré jednotlivci môžu použiť. Dôraz sa začína klásť na to, aby štáty prevzali iniciatívu a preventívne pôsobili na všetky sféry života spoločnosti, ktorých diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie predstavuje vážnu prekážku.

    Základný rámec, ktorý na Slovensku zakotvuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, predstavuje Ústava Slovenskej republiky. Ústava v čl. 12 stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Tiež hovorí, že základné práva a slobody na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. A nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    Ako vidno z tejto formulácie, iné postavenie, výpočet dôvodov na závery, ktorých nemožno nikoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, nie je uzavretý a teda existuje, pardon, a teda neexistuje nijaký dôvod, prečo diskriminácia nemala byť zakázaná napríklad aj z dôvodu zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie. Slovenská republika navyše je signatárom medzinárodných dohovorov, čím sa zaviazala rešpektovať princíp rovnosti všetkých ľudí a zákaz diskriminácie tak, ako ich zakotvujú tieto dokumenty.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo všeobecnosti však treba povedať, že hoci je súčasná právna úprava relatívne komplexná, nepoužíva rovnaký meter pre všetkých, ktorí by nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknutí. Napriek zakotveniu princípu rovnosti a zákazu diskriminácie v mnohých vnútroštátnych aj medzinárodných dokumentoch si všetci ľudia v reálnom živote nie sú rovní. Často sa stretávame s prejavmi, ktoré niektorým ľuďom bránia žiť život podľa vlastných predstáv a ktorým v porovnaní s ostatnými bránia plnohodnotne využívať svoj ľudský potenciál. Títo jednotlivci sú obmedzovaní vo svojich právach v rôznych oblastiach života. V zamestnaní napríklad tým, že im nie sú sprístupnené určité povolania alebo pracovné pozície, prípadne tým, že sú odmeňovaní nižšou mzdou, než ich kolegovia alebo ich kolegyne, ktoré vykonávajú rovnakú prácu. V škole napríklad tým, že im je venovaná menšia pozornosť a starostlivosť ako zvyšku triedy alebo aj tým, že sa do niektorých vzdelávacích inštitúcií ani nedostanú. V prístupe k službám napríklad tým, že ich v niektorých obchodoch alebo reštauráciách odmietnu obslúžiť alebo im do nich dokonca nie je umožnené vstúpiť. Spomínané prejavy sú väčšinou podmienené iracionálnymi dôvodmi a zväčša sa týkajú vlastností alebo daností, za ktoré dotknutí jedinci ani nemôžu. Tieto prejavy často prenikajú do najzraniteľnejších osobných sfér jednotlivcov a nezriedka poškodzujú ich ľudskú dôstojnosť. Jednoducho, ide o prejavy diskriminácie.

    Porušením zásady rovnakého zaobchádzania sú aj prípady, kedy povinné osoby nevyvinú dostatočné úsilie na to, aby k diskriminácii nedochádzalo. Napríklad nevytvoria na svojich pracoviskách kódex správania, ktorým by sa mali riadiť všetci zamestnanci a zamestnankyne a ktorý by mal dôsledne vyžadovať dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania aj medzi zamestnancami navzájom. A toto dodržiavanie sa opomína veľmi často aj vytváraním mechanizmov. Napríklad nevytvoria zdravotne postihnutým zamestnancom a zamestnankyniam vhodné pracovné podmienky, hoci by to bolo v ich možnostiach. Čo sa týka všeobecne záväznej legislatívy Slovenskej republiky, pomerne dobrá ochrana pre prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je garantovaná súčasným antidiskriminačným zákonom a v nadväznosti na tento zákon aj niektorými ďalšími zákonmi. Výhodou, ale, musím povedať, že aj nevýhodou tejto ochrany je veľmi široký rozsah pojmu zásady alebo zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá nespočíva len v zákaze diskriminácie, ale aj v konaní, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a tiež v preventívnom konaní povinných osôb.

    Napriek tomuto relatívne pozitívnemu stavu teraz pristupujeme k ďalšej novele antidiskriminačného zákona a to preto, aby sme zabezpečili ešte lepší komfort pred diskrimináciou ako doteraz a odstránili existujúce bariéry, ktoré sú v ceste k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania. A nemôžem zamlčať ani ďalší pádny dôvod, o ktorom hovoril už aj pán podpredseda vlády pri svojom úvodnom prejave. Ide o dôvod, že doterajšie nedostatočné transponovanie platných smerníc Európskej únie v tejto oblasti je neustále vytýkané Slovenskej republike. V dôvodovej správe k návrhu sú jasne dokumentované výhrady Komisie Európskych spoločenstiev, preto sa k nemu nebudem vracať. S ich kritikou, však musím povedať, že súhlasím a stotožňujem sa. Existuje však pre nás, pre Slovenskú republiku jediné ospravedlnenie, prečo nebola transpozícia dokonalejšia. Ide o to, že slovenský parlament len horko-ťažko prijímal existujúcu podobu zákona v roku 2004 a nebolo jednoduché prelomiť vtedy existujúci tradicionalizmus v myslení.

    A teraz k samotnej novele. Ktoré sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré sa navrhujú oproti súčasnému zneniu zákona? Ja sa sústredím iba na štyri oblasti.

    Prvá oblasť sa týka toho, že zákon výrazne rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Ide o novú definíciu § 2 ods. 1 a pre zdôraznenie významu tejto novely, dovoľte, aby som to aj odcitoval: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“

    Za veľmi dôležité považujem rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad ide o vieru, o zdravotné postihnutie, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne, teda generálne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom oproti prechádzajúcemu stavu. Podobne budú napríklad poskytovatelia tovarov a služieb povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, či k ľuďom, ktorých vek býva často príčinou znevýhodnenia. Bude to napríklad okrem iného znamenať aj to, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciu už nebudú chránení len v pracovnoprávnych a v niektorých ďalších vzťahoch, ale aj v oblasti prístupu k tovarom a službám, či v oblasti vzdelávania. To je tá prvá oblasť, ktorú by som chcel osobitne vyzdvihnúť.

    Druhá oblasť, pozitívum vidím aj v tom, že návrh zákona počíta so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním. Keďže súčasné zákonné ustanovenie sa dopĺňa a je vyslovený zákaz sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva dosiaľ neobsahovala.

    Po tretie novela tiež zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosť zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami, či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Antidiskriminačný zákon nestanovuje však sankcie, iba osobitný typ konania, v ktorom sa možno domáhať ochrany pred diskrimináciou súdnou cestou. Napríklad navrhovateľ môže žiadať, ako je to v zákone, aby subjekt s diskrimináciou prestal, aby napravil protiprávny stav, prípadne, aby doplatil rozdiel v mzde, ak sa nerovnaká mzda vypláca v rozpore so zákonom a tak isto môže žiadať ospravedlnenie.

    Napokon štvrtá oblasť. Významnou zmenou v navrhovanej novele je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich účelom je dočasné odstránenie znevýhodnení, ktorým trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine, či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia môžu tiež pomôcť ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi. Tieto opatrenia by spočívali napríklad v podpore príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry či prístupu k službám. Teda možnosť prijímať vyrovnávacie opatrenia na základe pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, rasy a etnicity bude veľmi dôležitou zmenou, ak bude prijatý tento zákon v tejto podobe.

    Niekedy sa pozitívna diskriminácia však používa v nesprávnych kontextoch. Pozitívna diskriminácia je niečo, čo zvýhodňuje niektoré skupiny a iné znevýhodňuje, ale nám nejde o takéto chápanie vyrovnávacích opatrení. V našom prípade pôjde o dočasné vyrovnávacie opatrenia, kde pôjde o zvýhodňovanie v súčasnosti znevýhodnených jednotlivcov a skupín a dať im rovnaké príležitosti v porovnaní s ostatnými. Takým príkladom by mohlo byť zvyšovanie záujmu znevýhodnených skupín o vzdelanie, o zdravotnú starostlivosť či o kultúru alebo vytváranie príležitostí, aby sa mohli zúčastňovať na vzdelávaní alebo sa uchádzať o pracovné miesta. A tieto opatrenia budú veľmi prísne kontrolované a tak isto podmienky, za ktorých by mohli byť prijímané, budú veľmi prísne a to preto, lebo existuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý predchádzajúcej podobe tohto zákona vytýkal práve problém absencie presnej definície oblastí, ktorých sa má týkať, ktorého sa majú týkať vyrovnávacie opatrenia a tiež kontrolných mechanizmov.

    Na záver tejto časti mi dovoľte, aby som osobitne ocenil spôsob prípravy novely tohto zákona. Urobil som to už aj v prvom čítaní, ale keďže ide o taký precedens, ktorý je ojedinelý, dovoľte mi, aby som to zopakoval. Počas prípravy novely zákona boli do tejto prípravy zainteresované nielen tie útvary a subjekty štátnej správy, o ktorých hovoril podpredseda vlády pán Čaplovič, ale boli zainteresovaní aj predstavitelia mimovládnych organizácií, ktorí pracujú v tejto oblasti a starajú sa o antidiskriminačnú ochranu občanov. Chcem oceniť, že boli prizvaní a mohli svoje názory presadzovať, a čiastočne aj presadili, mimovládne organizácie, ako sú Občan a demokracia, mimovládna organizácia Muzeon, mimovládna organizácia Nadácia Milana Šimečku, ďalej Možnosť voľby, mimovládna organizácia Partner von Demokratic Change Slovakia, SFM, Ľudia proti rasizmu, Únia materských centier, Iniciatíva Inakosť, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, Záujmové združenia žien Aspekt, Inštitút pre verejné otázky a napokon aj Amnesty International. A došlo k vzácnej zhode, resp. k prijatiu aj zo strany súčasného predkladateľa týchto návrhov, ktoré sú už zapracované a obsiahnuté. Preto bol by som strašne nerád, keby v priebehu rozpravy došlo k takým zásahom zo strany poslancov a poslankýň Národnej rady, ktorí by túto vzácnu zhodu, ktorá je oceňovaná nielen doma, ale aj v medzinárodnom ohľade, narušili.

    A napokon mi dovoľte, aby som predložil aj ja jeden pozmeňujúci návrh.

    Tento návrh sa týka bodu 18 novely. „V § 8 a) ods. 1 v prvej vete sa za slová „štátnej správy“ vkladá čiarka a slová „orgánmi územnej samosprávy, orgánmi záujmovej samosprávy, fyzickými osobami, nepodnikateľmi a právnickými osobami.“.“

    Dovoľte mi, aby som túto zmenu, resp. návrh tejto zmeny aj odôvodnil. Z návrhu zákona nie je jasné, prečo toto jediné ustanovenie antidiskriminačného zákona má zásadne zredukovaný rozsah oprávnených osôb. Navrhujem preto, aby boli oprávnenými osobami aj orgány samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a fyzické a právnické osoby. Rozšírenie oprávnených osôb je kľúčové na to, aby dočasné vyrovnávacie opatrenia priniesli žiadaný cieľ, teda rovnosť príležitostí v praxi pre znevýhodnené skupiny v oblastiach pokrytých antidiskriminačným zákonom. Totiž úzko definovaný rozsah oprávnených osôb by mal významný dopad aj na možný rozsah týchto opatrení. Vzhľadom na to, vzhľadom na decentralizáciu verejnej správy sa mnohé kľúčové oblasti dostali do sféry pôsobnosti samospráv. Ide napríklad o oblasť sociálnych služieb, ide o oblasť školstva a podobne. Ak sa v týchto oblastiach má dosiahnuť pokrok v rovnakom zaobchádzaní, nie je možné ho dosiahnuť bez umožnenia samosprávam, aby realizovali vyrovnávacie opatrenia.

    Slovenská republika má trhovú ekonomiku. Drvivá väčšina zamestnávateľov, ktorí majú reálnu možnosť vyrovnať šance znevýhodnených skupín k zamestnaniu, sú subjektmi súkromného práva. Obdobne možno konštatovať aj o oblasti vzdelávania, či prístupe k tovarom a službám. Neumožnenie prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení subjektom súkromného práva takýmto spôsobom by podstatne znížili nádej, že koncepcia dočasných vyrovnávacích opatrení prinesie akúkoľvek pozitívnu zmenu v inklúzii znevýhodnených skupín.

    A napokon, táto mnou navrhovaná zmena súvisí aj s problémom adresnosti a efektívnosti týchto opatrení. Ide o obce, školy, zamestnávateľov a podobne. Títo sú najbližšie k potenciálnym adresátkam a adresátom opatrení a poznajú ich problémy a potreby. A preto by vedeli tak prijímať opatrenia s vyššou mierou adresnosti a efektívnosti. Prax iných krajín v tejto oblasti poukazuje na potrebu rozšíriť oprávnené subjekty o osoby, ktoré sú ich adresátom a adresátkam bližšie než orgány štátnej správy.

    Zúženým koncipovaním subjektov oprávneným na prijímanie vyrovnávacích opatrení sa vytvorí problém aj pri realizácii, resp. takýmto spôsobom bude ohrozená aj funkčnosť týchto opatrení. U orgánov štátnej správy, najmä ústredných orgánov je veľmi nízka pravdepodobnosť, že prijaté opatrenia sami aj zrealizujú. Takáto realizácia pravdepodobne nebude možná bez iných orgánov verejnej správy, právnických a fyzických osôb. Ak teda zákon, prijímanie, resp. realizáciu týchto opatrení povolí len orgánom štátnej správy, jednotlivé subjekty, ktoré by inak boli najpovolanejšie na realizáciu alebo spolurealizáciu týchto opatrení – ide teda, aby som zopakoval, o školy, o obce –, nebudú mať na ich realizáciu zákonné zmocnenie a teda tieto opatrenia nebudú môcť realizovať zákonnou formou.

    Preto vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, prosím, aby ste zvážili, či aj vám ide o efektívnejšiu realizáciu budúcich a súčasných vyrovnávacích opatrení, a preto prosím, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda výboru. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú.

    Takže ako ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán vicepremiér, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod tiež chcel oceniť diskusiu, najmä o tom najspornejšom ustanovení zákona, vyrovnávacích opatreniach a ja som podpísal a budem hlasovať za kompromisný návrh, ktorý predloží pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka. Kompromisný preto, že každý musel z niečoho zľaviť. Musím povedať, že mám pripravený pozmeňujúci návrh – úplne vypustiť bod 18 –, ale nepredložím ho, lebo sme dospeli k určitému kompromisnému návrhu. Kompromisnému aj z pohľadu ústavnosti. A najskôr sa vyjadrím k tej ústavnosti v rozhodovaní Ústavného súdu a potom celkovo k otázke diskriminácie negatívnej či pozitívnej, a potom aj k tomu, čo je podľa mojej mienky najväčší problém v oblasti diskriminácie jednej etnickej skupiny, konkrétne rómskej menšiny.

    Ústavný súd v rozhodnutí spred dva a pol roka identifikoval štyri podmienky, podľa ktorých by vyrovnávacie opatrenia mohli byť ústavne konformné. Boli to: podmienka dočasnosti, podmienka rámcového vymedzenia metód, podmienka predmetu a kritéria na vymedzenie obsahu a potom formálna podmienka, ktorú odcitujem: „V ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uznáva ako všeobecne akceptovaný prístup k zabezpečeniu rovnosti v právach len také vychýlenie z univerzálneho chápania rovnosti, ktoré má výslovný ústavný základ.“ To sú mladiství, to sú ženy, to sú zdravotne postihnutí v pracovnoprávnych vzťahoch, lebo to má výslovný ústavný základ. A to nám potvrdil aj Ústavný súd. Aplikujúc tieto kritériá na § 8 a) antidiskriminačného návrhu novely zákona sa dá povedať, že vo vzťahu k dočasnosti je táto podmienka splnená. Pokiaľ ide o cieľ a podmienky, tak môžeme povedať, že rovnako ustanovenie § 8 a) ods. 2 písm. b) a c) sú v poriadku z hľadiska toho, čo požadoval Ústavný súd, aj keď implicitne, každopádne to nevylučuje ústavne konformnú aplikáciu.

    Rámcové vymedzenie metód je síce sporné, ale nejaké je a zostávajú na polemiku dve veci. Predmet a kritériá a výslovný ústavný základ. A to je snahou riešiť v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predloží pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ten predmet, samozrejme, bude vždy sporný, pretože výpočet v § 8 ods. 1 písm. a) až c) je demonštratívny a dokonca v jednom z písmen je ďalší demonštratívny. Čiže máme demonštratívny výpočet v demonštratívnom výpočte. Výslovný ústavný základ, ako som spomenul, samozrejme, existuje u žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých, k čomu smeruje pozmeňujúci návrh pána poslanca Mamojku, aby tam neboli kritériá, ktoré ústava vyslovene zakazuje, ktoré boli v predchádzajúcom zákone a to je etnický a rasový pôvod.

    Teraz, samozrejme, že zákon dáva len akúsi rovnosť v šanciach. Nedáva rovnosť výsledku a v tomto ja hlboko s pánom predsedom výboru pre ľudské práva nesúhlasím. Vážim si jeho názor, ale nesúhlasím s ním ani len ústavnoprávne, ani hodnotovo. Preto stručne poviem môj názor na otázku tzv. pozitívnej diskriminácie, a potom poviem možno aj návrh riešenia alebo proste snahu vyvolať diskusiu o riešení, ktorá by viedla k zlepšeniu situácie v segregovaných komunitách. Osobne si myslím, na rozdiel možno od niektorých kolegov, že každá diskriminácia je zlom. Každá jedna. Negatívna aj pozitívna. Pozitívna diskriminácia nemôže byť dobrá len preto, že osoby, ktoré sú postihnuté, nepatria k rasovej alebo etnickej menšine, ale patria k väčšine. Navyše, táto tzv. pozitívna diskriminácia posilňuje bežné stereotypy, že určité skupiny nie sú schopné dosiahnuť bez osobitnej ochrany založenej na charakteristike, ktorá nemá žiadnu súvislosť s osobnou hodnotou ľudskej bytosti, akýkoľvek úspech. Tento princíp vysiela signál o podradenosti určitej skupiny, ktorá by sa za rovnakých šancí nevedela presadiť.

    Nebudem hovoriť o ústavnoprávnych aspektoch a nielen o rozhodnutí spred dva a pol roka, ale aj rozhodnutí v roku ´98, kedy novela zákona o voľbách do orgánov samosprávy ustanovila kvóty pre národnostné menšiny. Kvóty podľa mojej mienky ponižujú ľudskú dôstojnosť a jedinečnosť všetkých, na ktorých sa vzťahujú. Sú nespravodlivé v princípe aj v praxi. Rozdeľujú spoločnosť a vytvárajú kasty. Priznávanie výhod a privilégií na základe farby pleti alebo etnického pôvodu so sebou prináša pocit nespravodlivosti a krivdy. Jednotlivci, ktorým môže byť kvótami odňaté právo rovnakej šance na prístup k zamestnaniu alebo k vzdelaniu, len ťažko pochopia, že je to cena, ktorú musia zaplatiť len preto, že patria k národnostnej alebo rasovej väčšine. Je nespravodlivé požadovať od nevinných ľudí znášať bremeno nápravy domnelých krívd, ktoré, aj keby boli reálne, rozhodne títo ľudia nespôsobili. Problém nápravy diskriminácie, ktorá nastala v minulosti, je zanedbateľný v porovnaní s problémom eliminácie zdroja tejto diskriminácie, našej náchylnosti klasifikovať a posudzovať ľudí na základe farby pleti alebo etnického pôvodu.

    Riešenie problému diskriminácie v minulosti, ktoré spočíva v zhoršení druhého problému, zhoršení problému našej náchylnosti posudzovať ľudí podľa farby pleti, nie je žiadnym riešením. Navyše, prijatie zvýhodnení pre rasové a etnické menšiny v sebe zahŕňa veľmi nepríjemnú potrebu vytvorenia mechanizmu zisťovania rasy a etnicity. To by sme nemali nikdy pripustiť. Ak aj budeme súhlasiť, že v minulosti prichádzalo k diskriminácii, neboli diskriminovaní Rómovia alebo Maďari, alebo Rusíni, ale boli to jednotliví muži a ženy, ako hovorí naša ústava, slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach, ktorí boli obeťami diskriminácie. A riešením je, že už sa to nikdy nemôže stať. Preferenčné zaobchádzanie má za cieľ vyrovnať skóre. Jednotlivci, ktorí boli diskrimináciou poškodení, majú právo na nápravu. Ale neexistuje nič ako veriteľská či dlžnícka rasa alebo etnikum. Určite nie podľa našej ústavy.

    Cieľ, ku ktorému pôvodný návrh smeruje zavedením pozitívnej diskriminácie, a ku ktorému smeruje aj pozmeňujúci, rozširujúci návrh pána poslanca Nagya, je odstránenie znevýhodnenia marginalizovaných skupín, resp. osôb žijúcich v sociálnej exklúzii. Návrh, o ktorom diskutujeme a postoj pána poslanca Nagya však použil na identifikáciu týchto osôb nelegitímne ústavou priamo zakázané kritérium rasy a etnicity, teda kritérium, ktoré samo osebe nemá priamu súvislosť so znevýhodnením týchto osôb. Preto pozmeňujúci návrh pána poslanca Mamojku ide v smere, ktorý je ústavne akceptovaný, ktorý umožní pomôcť marginalizovaným komunitám a ako kritérium bude zlá sociálna a ekonomická situácia, a nie rasový či etnický pôvod.

    Dovoľte mi na záver ale povedať aj niečo ďalej v tejto oblasti. Možno niečo, čo nebude úplne politicky korektné. Vieme, že najväčší problém sú segregované rómske komunity. A vymýšľajú sa rôzne programy a niektoré z nich majú určitý efekt, podľa mojej mienky minimálny, ale majú. Podľa mojej mienky najväčší problém, či budú a už sú dnes nulté ročníky, asistenti učiteľov, najväčší problém je, keď sa dieťa z tejto segregovanej komunity vráti po škole naspäť do svojej komunity, do jej návykov, do jej zvykov, po pár rokoch základnej školy ide do špeciálnej školy, nikdy sa nezamestná a je v jednom bludnom kruhu.

    Zvažoval som, či to poviem verejne, ale asi to poviem, aj keď to nie je politicky korektné. A hovorím to s veľkou ľútosťou, že, žiaľ, v tých segregovaných komunitách je veľká časť strednej a staršej generácie stratená. Ak chceme ten bludný kruh preraziť, musíme to urobiť pri deťoch, pri tej najmladšej generácii, pri jej výchove, pri jej vzdelávaní, a preto sa musíme snažiť vytvoriť mechanizmus, ktorý z tohto prostredia, z tohto bludného kruhu nejakým spôsobom dostaneme. Jedným riešením sú internátne školy. Samozrejme, sú tam mnohé ústavné problémy, a preto by zrejme internátne školy boli možné len so súhlasom rodičov, áno, súhlasím, ale podľa mňa by mal štát mať mechanizmus, dajme tomu, finančného zvýhodňovania rodičov, ktorí by súhlasili s umiestnením svojich detí do internátnych škôl. Možno by to bolo finančne náročné, ale obávam sa, že inak ten bludný kruh nepretneme.

    A pamätám si, keď pred pár rokmi internátne školy spomenul bývalý veľvyslanec Európskej únie, tak z toho bol veľký škandál. No v poriadku, tak nech sa trošku bruselskí úradníci zdvihnú, ale nevidím iné reálne riešenie ako vytvoriť program, vytvoriť systém, ktorý vytrhne deti, žiakov, mladých ľudí, ale asi najmä deti, z týchto segregovaných komunít.

    Nikto z nás si nevyberá, kde sa narodí. A keď sa narodí malé dieťa v segregovanej komunite v úplnej sociálnej exklúzii, nie je to jeho vina a nie je to ani jeho vina, že potom je v bludnom kruhu. V bludnom kruhu, ktorý znamená, že nikdy neskončí základnú školu, že nikdy nebude zamestnaný, že možno bude negramotný. A preto, ak chceme reálne pomôcť nielen nejakými verbálnymi deklaráciami, nielen zákonmi. To nevyrieši len zákon. Ale to vyrieši aj to, ako to budeme cítiť v našich mysliach, v našich srdciach, tak jediná možnosť podľa mojej mienky je, finančne možno náročná, snažiť sa mladú generáciu z tohto prostredia vytrhnúť a integrovať ju do väčšinovej spoločnosti. Iná cesta podľa mojej mienky, ktorá bude mať efekt, ktorá je poctivá, zatiaľ predstavená nebola. Bol by som rád, keby v tomto aj vláda po diskusii, samozrejme, širokospektrálnej, podnikla kroky v tomto smere, v dobrom smere.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie – pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Ja by som chcel len kolegu doplniť, že máme internátne školy, máme aj vytvorené isté inštitúty a, samozrejme, nemôže to byť na základe Rómov, ale je to na základe toho, že sú to deti zo znevýhodneného prostredia a pre nich sú vytvorené štipendiá. Len tento program treba podstatne rozvíjať ďalej, aby to zasiahlo väčšiu šírku populácie. Ďakujem.

  • Chcete zareagovať, pán poslanec Lipšic? Nie.

    Ako posledný je v rozprave pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Mamojka.

  • Vážený pán predseda, vážený pán vicepremiér, kolegyne, kolegovia, kolegovia predo mnou vlastne predoslali v širšej diskusii výsledok kompromisu, ku ktorému sme dospeli v diskusii na pôde ústavnoprávneho výboru. Dovoľte, aby som bez ďalších úvodov prezentoval normatívny text, ktorý mal byť podľa všetkého, aspoň pevne verím, akceptovateľný.

    V článku navrhujeme, v článku I v bode 18 v ustanovení § 8a ods. 1 nasledujúce znenie: „Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Takýmito dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia:

    a) spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby;

    b) smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu a vzdelávaniu najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo možnostiach uchádzať sa o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.“

    V úvodnej vete, ak dovolíte stručné zdôvodnenie ustanovenia § 8a ods. 1, navrhujeme teda vypustiť slová „smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich“ a tak ďalej, a tak ďalej a nahradiť spojením „zameraných na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia“. Zároveň potom navrhujeme vypustiť písmeno a) pôvodného návrhu a písmeno b) a c) označiť ako a) a b).

    Vychádzame z toho, že navrhované znenie príslušného ustanovenia v podstate dostatočne a principiálne reflektuje skutočnosť, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sa budú uplatňovať v záujme odstránenia najmä sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a zabezpečenia rovnosti príležitostí v praxi tak v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s komunitárnym právom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Ešte o slovo požiadal v rámci rozpravy pán spravodajca. Pán navrhovateľ, chcete v rámci rozpravy? V rámci rozpravy ešte.

    Dajme slovo najprv, požiadal skôr pán spravodajca v rámci rozpravy. Nech sa páči, a potom vám dám slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa prihlásil ešte v rámci rozpravy preto, aby prípadne mohli reagovať kolegyne a kolegovia, aby nedošlo k nejakému podozreniu, že iba poviem svoj názor v rámci záverečného prejavu a tým nedávam možnosť prípadnej reakcii. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jednak k prejavu pána kolegu Lipšica v rámci rozpravy s dvomi alebo tromi poznámkami.

    Po prvé, pán kolega, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ani samotný návrh novely zákona, ani ja vo svojom úvodnom prejave nepoužívali a nepoužívame pojem pozitívnej diskriminácie. Ak ste pozorne počúvali napríklad môj prejav, ja som hovoril, že ani v samotnom doklade alebo v samotnej novele zákona nejde o pozitívnu diskrimináciu, nejde o zavádzanie pozitívnej diskriminácie na úkor väčšiny v prospech menšiny, ale ide o dočasné vyrovnávacie opatrenia, a to je významný rozdiel. Taktiež poprosím, aby ste nechápali tak, ako chápal pán kolega Lipšic túto novelu, že by niekto, či už súčasný predkladateľ alebo zmocnené oprávnené osoby chceli, alebo mohli, alebo mali zavádzať akési kvóty. Nikto tu nehovoril o žiadnych kvótach ani na školách, ani v zamestnaniach, ani v službách, v žiadnej inej oblasti. Poprosím, aby ste nechápali a nezavádzali verejnosť tým, že by tu chcel niekto zaviesť v prospech nejakej menšiny či už etnickej, alebo vekovej, alebo akejkoľvek spoločenskej menšiny akýsi numerus clausus alebo pojem kvót. Kto čítal tento zákon a kto pozná zámer predkladateľa, nejde o žiadne kvóty.

    Ďalej ešte k pánovi kolegovi Lipšicovi. Vytýka návrhu novely zákona, že zamieňa taxatívny výpočet dôvodov na demonštratívny výpočet dôvodov, ktorými sa má umožňovať ochrana proti diskriminácii. Antidiskriminačné smernice neumožňujú totiž, to hovorím ako v rámci diskusie proti kolegovi Lipšicovi, že antidiskriminačné smernice Európskej únie neumožňujú zúženie ochrany pred diskrimináciou, o čom svedčia aj formálne oznámenia komisie. A preto jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona bolo nie zúženie, ale rozšírenie ochrany pred diskrimináciou a práve z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena taxatívneho výpočtu na demonštratívny výpočet oblastí v § 6 ods. 2.

    A teraz ešte k dočasným vyrovnávacím opatreniam. Dočasné vyrovnávacie opatrenia, zrejme ide o tie v prípade kolegu Lipšica, ako aj kolegu Mamojku ide zrejme o tie dočasné vyrovnávacie opatrenia, ktoré boli podané kedysi na Ústavnom súde a na základe ktorých Ústavný súd vyriekol svoje rozhodnutie. Ale chcem podotknúť, že súčasný návrh zákona akceptuje rozhodnutie Ústavného súdu vo všetkých 4 oblastiach, ktoré spomínal pán kolega Lipšic. A navyše, ešte k filozofii dočasných opatrení, ktoré budú narušené a narúšajú sa práve poslaneckým návrhom pána kolegu Mamojku, chcem uviesť, že ak z tohto návrhu bude vypustený aspekt, ktorý v novele zákona existuje, aspekt etnicity a rasového pôvodu, zmysel celých opatrení sa míňa účinku. Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú najčastejšie totiž namierené na historicky znevýhodnené skupiny, najmä na ženy a rasové či etnické skupiny. Majú potenciál zabezpečiť relatívne úplnú rovnosť v praxi a odstraňovať príčiny, ktoré sú zdrojom diskriminácie niektorých skupín. My a novela zákona zavádza tento pojem práve pre to, lebo etnická skupina, Rómovia – nie preto treba uplatňovať tieto dočasné vyrovnávacie opatrenia vo vzťahu k Rómom, lebo tieto vznikali, teda ich stav vznikal ako akási ľudská vlastnosť, ale došlo zo strany buď väčšinového obyvateľstva a niekedy aj zo strany štátu k diskriminačným opatreniam a dopad je potrebné riešiť práve na základe takéhoto znaku.

    A čo sa týka medzinárodných a dokumentov, dovoľte mi, aby som v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami uviedol 4 dokumenty, ktoré pripúšťajú, aby tieto opatrenia mohli byť uplatnené vo všetkých štátoch a je to tak aj v 10 štátoch Európskej únie. Ide o Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, ktorého sme aj realizátormi aj garantmi, Slovenská republika, ide o čl. 5 Smernice Rady Európy z roku 2000/43, ide o ďalšiu Smernicu Rady č. 2000/78 Európskeho spoločenstva a ide o čl. 6 Smernice Rady 2004/113.

    Na záver dovoľte mi povedať, že ak by bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán kolega Mamojka, nielen podľa mňa, ale aj podľa kolegov z klubu Strany maďarskej koalície môžem oznámiť, že ak tento návrh prejde, naruší sa systematika a absolútne funkčnosť tohto zákona a v tom prípade poslanci Strany maďarskej koalície nebudú môcť hlasovať za prijatie tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

    Dámy a páni, poprosím, aby sme ešte dokončili tento bod a potom budeme hlasovať.

  • Ctené dámy, vážení páni, skutočne sa budem snažiť stručne zhodnotiť jednak diskusiu, jednak vystúpenia jednotlivých poslancov, vrátane pána predsedu výboru, pána Lászlóa Nagya. Samozrejme, nebudem tu opakovať veci, že je to veľmi citlivá oblasť a znovu tu chcem dať záruky. Tento proces bude stále otvorený a my budeme musieť reagovať na mnohé nielen smernice, ktoré budú prichádzať z Európskej komisie, z Európskeho spoločenstva, ale aj vnútorne na Slovensku reagovať na tie zmeny, ktoré prináša riešenie tohto veľmi citlivého problému, ktorý je naozaj sledovaný Európou nielen v Európskej únii, ale aj prostredníctvom Rady Európy a, samozrejme, aj osobitne organizáciou, ktorá v tejto oblasti pre ľudské práva je pri Organizácii spojených národov. A budeme akceptovať mnohé veci a o mnohých veciach sa bude ďalej diskutovať a preto o mnohých veciach, o ktorých sa tu hovorilo, treba ďalej viesť úprimný dialóg.

    Čo sa týka návrhu, ktorý predložil pán László Nagy ohľadom toho, aby sa rozšírili tie povinnosti nielen na orgány štátnej správy a štátne orgány, ale aj na samosprávu a fyzické a právnické osoby, podnikateľskú sféru, no ja by som skutočne nechcel takýmto spôsobom postupovať bez diskusie. Pán predseda, tento návrh bol podaný vo výbore a ja naozaj, pokiaľ sa zhodneme, nemôžeme zaväzovať hneď tu z titulu aj ZMOS, aj rôzne organizácie samosprávy, aj, povedzme, zamestnávateľov a zamestnancov, ich reprezentatívne orgány, pokiaľ tie veci s nimi neprediskutujeme, akým spôsobom to budeme riešiť. Preto by som vás poprosil, aby o tomto návrhu, keď sa bude hlasovať, sme boli proti z toho dôvodu, že systém je otvorený a pokiaľ bude treba novelizovať a po dohode so všetkými zainteresovanými, ja som ochotný pripraviť novelu, aby riešila aj tento problém. To je pre mňa parciálna alebo aj kruciálna záležitosť, pardon, kruciálna záležitosť, aby sme veci v tejto veľmi citlivej oblasti konzultovali aj s tými ľuďmi, ktorých sa to bude dotýkať, aj s tými organizáciami. Bez konzultácií so ZMOS-om, s predstaviteľmi zamestnancov, zamestnávateľov by som nerád takýto návrh implantoval do novely tohto zákona.

    Čo sa týka diskusie okolo toho pozmeňujúceho návrhu, chcem vás naozaj poprosiť, je to konsenzuálny návrh, ktorý bol prijatý v ústavnoprávnom výbore po dohode koalície a opozície, aby sme našli aspoň vytvorené priestory v tom zmysle, ako sú tam jasne zadefinované, aby sme vytvárali rovnosť príležitostí, šancu pre každého práve v tých oblastiach: sociálno-ekonomicky postihnutých skupinách, zdravotne postihnutých skupinách a skupinách z hľadiska veku, aby sme veľmi citlivo brali túto oblasť a myslím si, že sa to týka ako príslušníkov väčšinového národa, tak každej menšiny, pretože každý môže byť v tejto oblasti viacej či menej postihnutý. Chceli by sme vytvárať šancu pre každého. Čiže v tejto oblasti by som vás chcel poprosiť, aby ste zahlasovali za a súhlasím s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Mamojka.

    Na záver chcem skutočne podčiarknuť a opätovne poznamenať, že tento návrh novely zákona bude neustále otvorený. Budeme pristupovať k ďalším návrhom v rámci diskusie, k ďalším aktivitám v tejto oblasti, neuzavierame sa. A keď prídu výzvy nielen zo zahraničia, ale, samozrejme, aj zvnútra, pokiaľ to pocítime, budeme tento návrh zákona v budúcnosti novelizovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete ešte po rozprave? Nech sa páči, môžete.

    Dámy a páni, ešte vás poprosím o chvíľočku.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že som sa vyjadril aj v svojom úvodnom prejave, aj počas rozpravy k zásadným otázkam zákona, konštatujem len toľko, že vystúpili dvaja poslanci okrem mňa v rozprave. Boli predložené dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých budeme hlasovať. Chcem sa poďakovať ešte raz podpredsedovi vlády, mimovládnym organizáciám a kolegom, ktorí vystúpili v rozprave, za ochotu prispieť k efektívnosti tohto zákona, aj keď s jedným z týchto návrhov nesúhlasím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím vás teraz, dámy a páni, aby ste všetci zaujali svoje miesta, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniam. Ešte predtým, ako budeme pokračovať hlasovaním, chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa o 12.00 hodine na krátku chvíľu stretli. Rád by som sa pokúsil dohodnúť na dokončení programu 19. schôdze. Takže grémium na 12.00 hodinu. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Ešte dovoľte, s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka, má slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si len pripomenúť, že o 13.30 hodne členovia ústavnoprávneho výboru by sme sa mali na chvíľu stretnúť k pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o výkone väzby a o výkone trestu. Ďakujem. O 13.30 hodine.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký. Áno? Zapnite mikrofón pánovi Haleckému, prosím.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja len chcem zopakovať, že o 12.00 hodine máme zasadnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, chcem vás informovať, že v súvislosti s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi pána poslanca Petra Dubravaya, ktoré predniesol v rozprave k tlačiam 487 a 488, predseda Národnej rady rozhodol, že najprv k nim zaujme stanovisko ústavnoprávny výbor, ktorý sa zíde cez obedňajšiu prestávku a pokiaľ to bude možné po rokovaní, tak potom o týchto návrhoch zákona budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 444.

    Slovo odovzdávam pani poslankyni Magde Košútovej, aby ako spravodajkyňa z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody toto hlasovanie uvádzala. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili 2 poslanci, ktorí podali jeden procedurálny a jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona, ktorý navrhol podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 72 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 4 až 7, 9 až 12 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 114 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, ako ďalšie hlasovanie navrhujem hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 8 a 13 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Prezentujme sa, prosím a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 2 poslanci, proti 107 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. V rozprave som vystúpila s návrhom na zmenu účinnosti zákona. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujme sa, prosím a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 114 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tento návrh z rozpravy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda, vážené kolegyne, kolegovia, k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Áno, pán poslanec Bárdos. Áno? Nie? Predpokladám, že nie. Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 51 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom... Pardon, ešte pán poslanec Lebocký – procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len pre záznam, vážený pán predsedajúci, pri hlasovaní k tlači 444, pri prvom hlasovaní mi nešlo hlasovacie zariadenie. Hlasoval som proti.

  • Dobre, ďakujem pekne. Dobre, ďakujem.

    Teda budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe,

    tlač 466. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Tibor Lebocký. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

    Logicky ako vždy najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom prípadne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, ak boli podané, pokiaľ, pravda, neboli podané procedurálne návrhy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpili poslanci, neboli podané pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bode spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy, ktorý upravuje účinnosť zákona, s návrhom gestorského výboru tento bod schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 130 poslancov, proti 1 poslanec, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o bode spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy, teda v pripomienky v rozprave neboli a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 85 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku, s návrhom gestorského výboru vládny návrh schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe.

    Ďakujem pekne spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisoch

    tak, ako je to v tlači 537.

    Vítam spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Dušana Jarjabka a dávam mu slovo, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujeme pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, k predmetnému návrhu zákona pána poslanca Minárika vystúpilo päť poslancov, z toho páni poslanci Rafaj a pán poslanec Rydlo dali návrh na vznik komisie, nepodmienili však tento návrh uznesením. Preto, pán predsedajúci, dovoľte, prosil by som, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 49 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa 54 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. c).

    Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Ďalej nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 486. Poprosím pána Petra Pelegriniho, spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých dvaja podali pozmeňujúce návrhy a pani poslankyňa Sabolová požiadala vyňať bod 8 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov.

    Konštatujem, že aj tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 112 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh z rozpravy sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lebockého, o bodoch 1 až 4 spoločne.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 36 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu. O tomto návrhu zákona otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či niekto chce predložiť návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Daniela Lipšica, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi,

    tlač 434. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil jeden poslanec. Neboli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takže dajte hlasovať o troch návrhoch pozmeňujúcich zo spoločnej správy o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporučením gestorského výboru tieto návrhy schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 131 poslancov.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že budeme hlasovať v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 130 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako celku.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 130 poslancov, proti 1 poslanec, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.

    Ďakujem spravodajcovi za spoluprácu.

    Teraz budeme ďalej hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

    tlač 474. Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pán poslanec László Nagy, má slovo.

  • Vážený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, si zaslúžite pochvalu, že ste dokázali prečítať taký komplikovaný názov zákona. Ja nebudem celý názov opakovať, iba konštatujem, že v rozprave dnes vystúpili 3 poslanci, boli predložené 2 pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Ale najskôr by sme mali hlasovať o návrhoch, ktoré smerujú k tomu, aby sme prijali pripomienky, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach 1 až 9, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy pod číslom 1 až 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrhy zo spoločnej správy 128 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Hlasovali sme o všetkých pripomienkach zo spoločnej správy. Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach prednesených v rozprave. Ako prvý som predložil ja so skupinou poslancov pozmeňujúci návrh k bodu 18, ktorý sa týka § 8a ods. 1. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrhy 38 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 84 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento váš návrh sme neschválili.

  • Teraz dajte, pán podpredseda, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mamojku a skupiny poslancov. Ten sa týka čl. I § 8 ods. 1.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 112 poslancov, proti 18 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán podpredseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach. Gestorský výbor ma oprávnil predniesť návrh podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 81 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania na podanie príslušných návrhov. Pokiaľ nechce nikto podať takýto návrh, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 131 poslancov, za návrh 79 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon) a zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

    Nebolo to ani také zlé. Veľmi pekne ďakujem spravodajcovi za spoluprácu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte s vaším súhlasom by sme mohli pristúpiť k

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky a Stálej delegácie Národnej rady Slovenskej republiky,

    ktorý máte ako tlač 554. Pokiaľ teda je súhlas, dovoľte mi, aby som o tomto návrhu, ktorý bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovenska. Pýtam sa, či sa k tomuto návrhu chce vyjadriť? Ak nie, potom mi dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu. A dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady a Stálej delegácie Národnej rady tak, ako je uvedený v tlači 554.

    Poprosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 117 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady a Stálej delegácie Národnej rady,

    tak ako je to v tlači 554. Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Myslím si, že sme vyčerpali bod hlasovanie o 11.00 hodine, takže budeme pokračovať ďalej v rokovaní o schválených bodoch programu. Vyhlásim o chvíľu krátku 3-minútovú prestávku, ale ešte medzitým procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov: SMER – Sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie Ľudová strana – HZDS podávam procedurálny návrh týkajúci sa programu schôdze Národnej rady a navrhujem, aby sme po prerokovaní tlače 483 a 484 zaradili do programu bod vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 553, v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za návrh. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže nie, prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o tomto návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 110 poslancov, za návrh 73 poslancov, proti 30 poslanci, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili a budeme rokovať o tom bode programu tak, ako navrhla.

    Teraz procedurálny návrh pán poslanec Mikloško, má slovo.

  • Ja by som požiadal alebo poprosil pána predsedu parlamentu, aby nám povedal svoju predstavu o ďalšom rokovaní tejto schôdze.

  • Pán poslanec Mikloško, ušlo vám, že zvolal rokovanie poslaneckého grémia na 12.00 hodinu, kde sa chce poradiť so šéfmi poslaneckých klubov práve na túto tému. Takže hneď potom budete, pán poslanec, informovaný. Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu. Dve minúty prestávka, aby sme stihli zaujať stanovisko a porozmýšľať o účasti na ďalšom prerokovaní bodu programu. Pokračuje pán minister Jahnátek so svojou skupinou návrhov zákonov. Dve minúty, prosím.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, tak by som poprosil, keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Ak je potrebné niečo dodiskutovať, tak potom hádam radšej mimo poslaneckej sály, lebo sa okrádame o čas a môžeme pokračovať v rokovaní.

    Áno, nepochybne 11.00 hodina je úplne príslušná aj na odovzdanie valentínskych darčekov, takže gratulujem všetkým, ktorí boli obdarovaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím pána ministra Jahnátka, teraz som ho tu videl. Poprosím pána ministra Jahnátka, keby sa dostavil do rokovacej sály. Ďakujem pánovi ministrovi za urýchlený príchod do sály.

    Vážené kolegyne, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 483 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 483a.

    Pán minister Jahnátek, máte slovo a uveďte, prosím, tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je transpozícia energetickej legislatívy Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a to konkrétne Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok a investícií do infraštruktúry. Takisto aplikácia poznatkov praxe z doterajšej legislatívnoprávnej úpravy, predovšetkým vo vzťahu k bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ako aj k bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí.

    Predloženým návrhom zákona ministerstvo napĺňa zámery Programového vyhlásenia vlády na roky 2006 až 2010, osobitne vo vzťahu k zabezpečeniu rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, k možnému zneužívaniu dominantného postavenia monopolných účastníkov na trhu, precizovania úlohy slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečovaní vyrovnanej elektrickej bilancie, ako i vo vzťahu k pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky.

    Podľa návrhu novely ministerstvo hospodárstva pri vypracovaní opatrení zameraných na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu bude zohľadňovať najmä význam zabezpečenia kontinuity dodávok elektriny, ako aj transparentného a stabilného regulačného rámca a možnosti cezhraničnej spolupráce v súvislosti s bezpečnosťou dodávok elektriny.

    V návrhu zákona sú tiež zakotvené povinnosti pre dodávateľa elektriny a plynu, pre dodávateľa poslednej inštancie, ktorý bude určený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a úprava povinností prevádzkovateľa prenosovej a distribučnej sústavy. Predložený návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 483, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 664 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 483, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008: ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 312 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 280 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 220 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 146 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 122 z 22. januára 2008.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 37 hlasovať spoločne s odporučením schváliť. O bode 6 hlasovať s odporučením neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z., odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady je v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 296 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec, takže mu odovzdávam slovo.

  • Jaj, vy ste sa hlásili ako prvý. Pán Štefanec, poprosím, ešte využíva svoje právo spravodajca. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po prerokovaní návrhu novely zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a diskusii s predkladateľom zákona a regulačným úradom, ako aj s účastníkmi trhu s elektrinou a plynom som dospel k názoru, že je účelné ešte doplniť predložený návrh o niektoré ďalšie pozmeňujúce ustanovenia. V tejto súvislosti som si osvojil nasledovné návrhy, ktoré som predložil v mojom pozmeňujúcom návrhu v písomnej podobe.

    Uvedené návrhy predkladám jednak z dôvodu posunu účinnosti novely zákona z 1. marca 2008 na 1. apríl 2008. Ďalej ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore ich kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple. Pri tejto príležitosti chcem požiadať o vyňatie bodu 33 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, nakoľko šiesty bod môjho návrhu je s ním v kolízii. A tiež chcem požiadať o podporu môjho návrhu a neschválenie bodu 33 spoločnej správy. O všetkých bodoch, o všetkých šiestich bodoch môjho návrhu odporúčam hlasovať spoločne.

    A teraz mi dovoľte, aby som predniesol môj pozmeňujúci návrh, ktorý znie:

    „V čl. 1, v bode 48 § 21 ods. 4 písm. a) v bode 72 v § 27 ods. 6 a v bode 75 v § 28 ods. 5 písm. a) sa slová „do 31. marca“ nahradzujú slovami „do 30. apríla“.“

    Z dôvodu posunu účinnosti novely zákona na 1. apríl 2008 je potrebné posunúť aj termín predkladaného návrhu záväzných pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií o jeden mesiac.

    Body 115 až 118 znejú: „V § 65 ods. 1 sa vypúšťajú slová „druhej časti“ a slová „osobitného predpisu“ sa nahrádzajú slovami „osobitných predpisov“. V bode 116 k poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa citácia „3. a 4. časť zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike“ nahrádza citáciou „zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov“.“

    V § 10 zákona č. 555 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vybraných z obnoviteľných zdrojov, sortimente motorových benzínov a motorovej nafty uvádzaných na trh Slovenskej republiky.

    V bode 117: „V § 65 ods. 1 písm. a) sa slová „držiteľov povolení“ nahrádzajú slovami „účastníkov trhu s elektrinou a plynom“.“

    V bode 118: „V § 65 ods. 1 písm. a) bod 6 znie: „Zabezpečenia rozvoja a prevádzkyschopnosti sústavy a siete“.“

    Ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol stiahnutý z programu rokovania Národnej rady.

    Po tretie, za bod 118 sa vkladajú nové body 119 až 122, ktoré znejú:

    „V § 65 ods. 14 sa slová „dozor podľa tohto zákona“ vkladajú slová „a podľa osobitných predpisov“.“

    V bode 120 § 66 ods. 1 písm. b) sa dopĺňa bodom 5, ktorý znie: „5. Uložených v § 21 ods. 4, v § 27 ods. 6 a § 28 ods. 5.“.“

    V bode 121: „V § 66 ods. 1 sa písm. c) dopĺňa bodom 5, ktorý znie: „Uložených v § 5 ods. 5, v § 21, v § 22, v § 24, v § 27, v § 28, v § 40, v § 41, v § 43, v § 46 a v § 48.“.“

    V bode 122: „V § 66 sa ods. 1 dopĺňa písm. e), ktorý znie: „Od 50 tis. Sk do 10 mil. Sk za nesplnenie uložených opatrení podľa § 65 ods. 7 písm. b) a § 65 ods. 8 písm. b) a za porušenie povinností podľa osobitných predpisov.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 1k znie: „Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 246/2006 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov motorových benzínov a motorovej nafty uvádzaných na trh Slovenskej republiky.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Ide o presun navrhovaných ustanovení obsiahnutých vo vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 429, ktorý bol stiahnutý z programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

    V článku 4 za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie: „V § 5 ods. 1 písm. ee) znie: „Ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov štandardnej kvality dodávaných tovarov a služieb poskytovaných podľa tohto zákona, spôsob ich sledovania, vyhodnocovania a zverejňovania regulovaným subjektom, ako aj spôsob výpočtu alebo výšku kompenzačnej platby za nedodržanie jednotlivých štandardov kvality dodávaných tovarov a služieb.“.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú. Navrhuje sa spresnenie kompetencie URSO na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o štandardoch kvality dodávaného tovaru a služieb.

    5. Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie: „V § 5 sa vypúšťa ods. 5.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú. Ide o technickú úpravu z dôvodu nadbytočnosti ustanovenia vzhľadom na nové znenie § 5 ods. 1 písm. ee).

    V bode 6 bod 10 znie: „V § 12 ods. 10 znie: „Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva úrad, ustanoví:

    a) priame určenie maximálnej ceny alebo minimálnej ceny alebo pevnej ceny alebo porovnateľnej ceny, alebo určí spôsob výpočtu maximálnej ceny alebo pevnej ceny alebo porovnanej ceny. Jednotlivé určenia ceny a spôsoby výpočtu ceny možno vzájomne spájať, alebo kombinovať;

    b) postup a podmienky uplatňovania cien;

    c) rozsah štruktúr a výšku oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady;

    d) termín a spôsob zúčtovania plánovaných a skutočných oprávnených nákladov započítaných do ceny poskytnutých regulovaných tovarov a služieb;

    e) rozsah investícií súvisiacich s regulovanou činnosťou;

    f) spôsob určenia výšky primeraného zisku, v tomto predpise môže v záujme predchádzania stavu núdze a odstránenia stavu núdze a vo všeobecnom hospodárskom záujme ustanoviť aj najvyššiu mieru primeraného zisku;

    g) podrobnosti o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny;

    h) spôsob, postupy a podmienky pre predmet regulácie podľa § 3.“.“

    Ide o technickú úpravu z dôvodu spresnenia splnomocňujúceho ustanovenia vypustením slova „podrobnosti“.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

    Teraz vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Štefanec. Ale pre korektnosť sa pýtam, pán Štefanec, je o 2 minúty 12.00 hodín. Stihnete? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, chcel by som vystúpiť k tomuto zákonu a predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve rozvoja menších elektrární. Mám za to, že minulá vláda privatizáciou zlepšila efektívnosť v energetike a zabezpečila strategických partnerov pre rozvoj. Sú tu predpoklady pre zavedenie konkurenčných prvkov a práve preto by sme mali podporovať nielen obnoviteľné zdroje, ale práve aj malé elektrárne.

    Bohužiaľ, tu sa v článku 1 v bode 36 zavádza obmedzenie pre každú elektráreň do 1 MW, podľa ktorej sa má vyžadovať osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Jednak táto formulácia je pomerne nejasná, jednak to posudzovanie môže byť subjektívne, ale napríklad, keby aj to bolo exaktné, tak pre porovnanie v Českej republike je takýto limit na 30 MW.

    Chcem teda predložiť nasledovný návrh. Znie:

    „V článku 1 v bode 36 sa v § 11 ods. 1 písm. a) píše, slová „do 1 MW“ sa nahrádzajú slovami „do 50 MW“..“

    Odôvodnenie. Podľa platného zákona sa osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky pre obnoviteľné zdroje nevyžaduje. Podľa navrhovanej novely by sa takáto autorizácia vyžadovala od 1 MW inštalovaného výkonu, čo je podľa môjho názoru neúmerne prísna a nepotrebná regulácia.

    Dámy a páni, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, ale napriek tomu ešte sa opýtam, teda v rámci rozpravy sa opýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia poslanci: Kahanec, Lebocký. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pokračovať budeme v zmysle schváleného programu týmto bodom pravdepodobne po hodine otázok. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Jedenásty deň rokovania

    19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 39 otázok predsedovi vlády a 35 otázok členom vlády.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého prosím, aby oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj – zahraničná pracovná cesta v Bruseli, zastúpim ja. Podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák – pracovná cesta Brezno, zastupuje minister obrany Jaroslav Baška. Minister zahraničných vecí Ján Kubiš – zahraničná pracovná cesta Spojené štáty, zastupuje minister obrany Jaroslav Baška. Minister financií Ján Počiatek – neodkladné pracovné rokovanie, zastupuje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Minister životného prostredia Jaroslav Izák – pracovná cesta, zastupuje minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová je takisto na pracovnej ceste a podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin má zdravotné dôvody, je práceneschopný. Pre týchto dvoch ministrov neboli vyžrebované žiadne otázky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Zoltána Horvátha a otázka znie: „Pán premiér, v čase, keď ste boli v opozícii, ste neustále vtedajšej vláde vytýkali veľké regionálne rozdiely a chudobu. Aké konkrétne opatrenia vláda, ktorej ste predsedom, prijala, aby sa tieto rozdiely znížili?“

    Prosím vás, pán podpredseda vlády, odpovedajte na otázku. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, súčasná vláda sa od začiatku svojho pôsobenia stotožnila s európskou regionálnou politikou, ktorá je založená na princípe solidarity a podporuje vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj regiónov i odstraňovania regionálnych disparít. Zdôrazňuje to aj prvé moje vyhlásenie, kde sa uvádza, že hlavnou úlohou regionálnej politiky našej vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky. Sme si vedomí toho, že v rámci Slovenska existujú značné regionálne rozdiely. Napríklad ukazovateľ hrubého domáceho produktu na obyvateľa v Bratislavskom kraji hodnotou 120 % presahuje priemernú úroveň Európskej únie, teda Európskej únie 25, pričom ostatné regióny nedosahujú ani polovicu priemeru.

    Pýtate sa na opatrenia, ktoré vláda prijala na znižovanie týchto rozdielov. Na ilustráciu môžem povedať, že na rokovaní vlády od júla 2006 do konca roku 2006 bolo prerokovaných 44 materiálov, týkajúcich sa štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu nielen na programové obdobie, ktoré postupne končí v roku 2008, to je 2004 – 2006, ale aj na nové programovacie obdobie 2007 – 2013. Od januára 2007 do dnešných dní bolo prerokovaných 55 materiálov, teda jednak týchto programovacích období, ktoré sa týkajú týchto oblastí. Tieto počty hovoria nielen o aktivite súčasnej vlády, ale aj o zložitosti a komplexnosti danej problematiky.

    Súčasné obdobie počas rokov 2006 – 2008 je špecifické kvôli prieniku dvoch programovacích období. Na jednej strane sa dočerpávajú finančné prostriedky z programovacieho obdobia 2004 – 2006 a zároveň dochádza k nábehu na plné rozpočtové obdobie 2007 – 2013.

    Môžem konštatovať, že rok 2007 bol úspešný. V priebehu roku 2007 sa vyčerpal záväzok roku 2005 na 98,17 %. Súčasná vláda vyvinula maximálne úsilie, aby sa čerpanie zlepšovalo. V roku 2008 je potrebné dočerpať záväzok roku 2006. Tu platí pravidlo M + 2, čo znamená, že alokované prostriedky na rok 2006 sa musia vyčerpať do konca roku 2008. Výška schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok konkrétne k 11. februáru tohto roku dosiahla za celé obdobie 61,4 mld. Sk, čo je vyše 98 % pri celkovom počte vyše 6 tisíc projektov. Tu treba uviesť, že väčšina týchto projektov je realizovaná v ekonomicky zaostávajúcejších regiónoch mimo Bratislavského kraja.

    K novému programovému obdobiu 2007 – 2013 štrukturálnych fondov treba uviesť, že svojím rozsahom na rozvoj regiónov Slovenska bude mať bezprecedentný dopad. V súčasnosti sa nám dostáva ako členskému štátu Európskej únie jedinečná možnosť efektívne využiť jeden z významných nástrojov na znižovanie regionálnych disparít. Budeme prvýkrát riadiť a implementovať prostriedky štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu počas celej dĺžky jeho trvania, ktoré sú približne v sedemnásobne vyššom objeme v porovnaní so skráteným programovacím obdobím 2004 – 2006, čo, samozrejme, prikladá na vážnosti týchto úloh a na kapacitách, ktoré musia tieto úlohy zvládnuť.

    V auguste 2007 Európska komisia schválila Národný strategický a referenčný rámec na obdobie rokov 2007 – 2013. Jeho strategickým cieľom je výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a tiež zamestnanosť. Na Národný strategický a referenčný rámec nadväzuje séria jednotlivých operačných programov, cez ktoré bude priamo zabezpečovaná implementácia projektov v regiónoch a obciach Slovenska. Spolu, nebudem to už ani opakovať, ale treba to pripomenúť, je 11 operačných programov, ktorých hodnota pomoci je vyše 11 mld. eur. Môžem s potešením konštatovať, že už v decembri 2007 bolo v Európskej komisii schválených všetkých 11 operačných programov. Tu treba jednoznačne uviesť, že rozhodujúca časť finančných príspevkov, ktoré k nám prichádzajú z Európskeho spoločenstva, z Európskej komisie, z Európskej únie, je 10,9 mld. eur. Z týchto programov bude predovšetkým realizovaná v rámci cieľa konvergencia, kde patria všetky kraje Slovenskej republiky okrem Bratislavského.

    Každý z uvedených operačných programov má svoj regionálny priemet a bude na jednotlivých operačných programoch a ich riadiacich orgánoch, aby zabezpečili efektívne čerpanie týchto fondov s konečným cieľom podporiť sociálny a ekonomický rozvoj územia Slovenska a tiež aj jeho regiónov. Riadiace orgány sa poučili z programovacieho obdobia rokov 2004 – 2006 a kladú veľký dôraz na to, aby finančné prostriedky na podporu rozvoja regiónov mali synergický efekt, aby boli, jedným slovom, je to cudzie slovo, ale boli by komplementárne. Ak si predstavíme, že niekoľko tisíc projektov v rôznych oblastiach, doprava, trh práce, životné prostredie, regionálna infraštruktúra a informatizácia, priemysel, cestovný ruch, vzdelávanie, výskum a vývoj a podobne sa bude realizovať v období rokov 2008 až 2013 v rámci regiónov Cieľ a konvergencia, bude to mať nepochybne pozitívny dopad jednak na sociálno-ekonomický rozvoj obcí a regiónov, znižovanie regionálnych disparít, ale tiež, samozrejme, na riešenie problémov zaostávajúcich regiónov. Je to solidárne podaná ruka zo strany Európskej únie a našou povinnosťou je túto solidárne podanú ruku pri odstraňovaní týchto disparít maximálne tieto prostriedky zužitkovať.

    V novom programovacom období rokov 2007 – 2013 sa snažíme vyhnúť nedostatkom, ktoré boli v prvom programovacom období. V rámci nastavenia procesov pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a prirodzene aj Kohézneho fondu, sa usilujeme o zjednotenie, zjednodušenie a zefektívnenie. Tento princíp sa uplatňuje na všetkých úrovniach riadenia pomoci, najmä vo vzťahu k prijímateľom z regiónov. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu fondov už spustili v decembri 2007 a v prvých dvoch mesiacoch tohto roku prvé výzvy na predkladanie nenávratných finančných príspevkov. Ide o Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Regionálny operačný program a Operačný program Životné prostredie. V najbližšom období očakávame spustenie ďalších výziev v ostatných programoch.

    S podporou regionálneho rozvoja a s vyrovnávaním regionálnych disparít úzko súvisí aj podpora rozvoja vidieka. Znižovaniu regionálnych disproporcií bude okrem štrukturálnych fondov prispievať aj Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programovacie obdobie 2007 – 2013 s objemom finančných prostriedkov vyše 2,5 mld. eur. Cieľom tejto podpory je udržateľný rozvoj vidieckych oblastí s dôrazom na rozvoj ekonomických aktivít vhodných pre vidiek, na ochranu životného prostredia a kultúrneho fondu a zvýšenia kvality života vidieckeho obyvateľstva. Tento týždeň boli vyhlásené prvé výzvy na predkladanie projektov aj v tomto, osobitne sledovanom programe.

    Ďalšou oblasťou, ktorá napomáha rozvoju zaostávajúcich regiónov, je aj prijatie zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý legislatívne upravuje nové pravidlá v oblasti poskytovania štátnej pomoci a ktorý na rozdiel od predchádzajúceho zákona okrem iného podporuje aj v oblasti technologických centier, centier strategických služieb a oblasti poskytovania služieb v cestovnom ruchu. Podmienky a limity pri poskytovaní jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane podľa odvetia a podľa regiónu pri zachovaní vyššej miery pomoci projektom v menej rozvinutých regiónoch.

    Medzi ďalšie aktivity, ktoré podporujú znižovanie regionálnych rozdielov, patrí rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej dopad na regionálny rozvoj. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry je našou základnou prioritou v súlade s programovým vyhlásením vlády výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry zaradenej na Trans- European Transport Networks siete a podpora budovania nadradenej infraštruktúry Slovenskej republiky medzinárodného významu s cieľom odstraňovania regionálnych disparít v menej rozvinutých regiónoch našej vlasti. Napĺňanie týchto cieľov bude realizované viaczdrojovým financovaním spolufinancovaním z fondov Európskej únie, to je Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja, zdrojmi zo štátneho rozpočtu, teda verejnými zdrojmi, zdrojmi zo spoplatnenia dopravnej infraštruktúry a zdrojmi verejno-súkromného partnerstva.

    Vláda venuje pozornosť aj dopadom regionálnej nevyváženosti na konkrétneho občana. Predovšetkým ide o problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti a v niektorých prípadoch aj vami spomínanej chudoby. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, obsahuje okrem aktualizovaných existujúcich aktívnych opatrení na trhu práce aj nové príspevkové schémy na podporu zníženia regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a na podporu riešenia dlhodobej nezamestnanosti a to najmä:

    1. Nové aktívne opatrenia na trhu práce na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na zníženie regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

    2. Systémového riešenia dlhodobej nezamestnanosti v ekonomicky znevýhodnených regiónoch.

    Do riešenia uvedených problémov na regionálnych a lokálnych trhoch práce chceme aktívnejšie zapojiť vyššie územné celky, obce a sociálnych partnerov na týchto úrovniach v rámci výborov pre otázky zamestnanosti. Vláda sa snaží svojou účasťou priamo v regiónoch cez výjazdové zasadnutia v menej rozvinutých regiónoch na mieste umožniť členom vlády lepšie poznať problémy regiónov a prijať aj adekvátne opatrenia. Doteraz sme zasadali v niekoľkých zaostávajúcich regiónoch, kde sme prijali rad cielených uznesení a konkrétnych opatrení, posledné je zo včerajška v regióne okresu Brezno.

    Program tejto vlády je orientovaný predovšetkým na vytáranie podmienok pre dôstojný život každého občana bez ohľadu, kde v tejto nádhernej našej krajine nášho štátu, našej vlasti žije. Preto odstraňovanie regionálnych rozdielov neznamená vytvoriť Bratislavu na celkom Slovensku. Naopak, využiť hodnoty jednotlivých regiónov ako autonómny zdroj ich neopakovateľného ekonomického a sociálneho rozvoja. Som presvedčený, že sa nám to podarí.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Horváth, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Áno. Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda vlády, sme takmer v polovici volebného obdobia a ja som sa pýtal, čo ste urobili, nie čo urobíte. A mne naozaj vychádza, že akurát tak vaša vláda chodí na výjazdové zasadnutia po regiónoch, kde po vás akurát tak stopy po bavorákoch zostanú v tých chudobnejších regiónoch. Taktiež si myslím, že financie rozdeľujete do Bratislavy a do bohatších regiónov, a nie do tých chudobnejších.

  • Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

  • Myslím si, že tie kroky, ktoré robíme a priebežne ich aj zabezpečujeme, sú kroky predovšetkým pre občana v tých ohrozených regiónoch, napríklad aj v tom, že Regionálny operačný program sme sa rozhodli na zasadnutí na východnom Slovensku, aby 37 % prostriedkov išlo pre dva kraje z východného Slovenska, ktoré sú v tejto oblasti najhoršie a potrebujú postupný rozvoj, aby sa postupne dopracovali do tých lepších čísel, po ktorých všetci túžime, nehľadiac, či žijeme v Bratislave alebo žijeme v Čiernej nad Tisou. To je po prvé.

    Po druhé naše rokovania, ktoré sa konajú v jednotlivých regiónoch, tam sú prijímané konkrétne opatrenia aj vo vzťahu ku konkrétnym regiónom a tie sú aj sledované a vyhodnocované a to sú konkrétne kroky, ktoré pomáhajú krok po kroku meniť túto krajinu, samozrejme, tento štát. My chceme prirodzene ešte výraznejšie ovplyvniť celý tento rozvoj. Nepovažujeme a vieme veľmi dobre, že Bratislava...

  • Vystúpenie prerušené podpredsedníčkou NR SR.

  • Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale uplynul 15-minútový limit, ktorý je určený pre odpovede predsedu vlády.

    Takže ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Dušana Jarjabka a je to otázka ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Pán minister, konzultuje rezort kultúry s Bratislavskou samosprávou pripravovaný projekt výstavby aleje sôch významných osobností našich dejín na dunajskom nábreží?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Ďakujem, pán poslanec, za zaujímavú otázku. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je informované o zámeroch mesta vybudovať aleju významných osobností našich dejín pozdĺž nového mestského bulváru Pribinova ulica. Do pozornosti vám dávam alebo pripomínam, že podľa zákona sú to mestá a obce, ktoré zodpovedajú za údržbu, ako aj technický stav sôch pamätníkov umiestnených na ich území, rovnako je výlučne v rukách mesta a to z hľadiska územnoplánovacieho aj z hľadiska stavebného, aké nové stavby budú stáť na mestských pozemkoch vrátane nových výtvarných diel, čiže aj sôch.

    Podľa informácií, ktoré má ministerstvo kultúry, projekt výstavby aleje sôch významných osobností našich dejín má byť zahájený umiestnením súsošia generála Milana Rastislava Štefánika na mieste spojnice ulíc Dostojevského rád a Pribinova. Ide o jeden z variantov umiestnenia sochy, ktoré sú výsledkom verejnej diskusie o jej umiestnení, ktorú podnietilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nie je účastníkom stavebného konania v tejto veci. Podporilo však doteraz cez svoj grantový systém dokončenie tohto diela sumou 2,6 milióna korún, samozrejme, v priebehu viacerých rokov.

    Faktom je, že myšlienka umiestnenia sochy Milana Rastislava Štefánika na spomínanom mieste paradoxne naráža na odpor samotnej Nadácie Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa odvoláva na uznesenie bratislavského mestského zastupiteľstva z roku 2003, ktoré odporúča jej umiestnenie v zóne Pribinova na nábreží Dunaja pred novostavbou Slovenského národného divadla. Na úrovni pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, pána Dušana Čaploviča prebehli v roku 2007 rokovania zainteresovaných strán, kde sa riešilo najmä dofinancovanie sochy. Na týchto rokovaniach zástupcovia ministerstva kultúry prezentovali názory odborníkov z grantových komisií, ktoré pri poskytnutí dotácie, o ktorej som hovoril, formulovali požiadavku prehodnotenia umiestnenia sochy. Tieto výstupy sa stali podnetom na začatie úvah o zmene zámeru pôvodného umiestnenia a následne o vytvorení aleje osobností.

    Oficiálny podnet zo strany Magistrátu hlavného mesta Bratislavy však ministerstvo kultúry k tejto otázke doteraz nedostalo. Samotná socha Milana Rastislava Štefánika, ako i ostatné sochy po ich dokončení prejdú do majetku mesta bez ohľadu na ich umiestnenie a finančné vstupy zainteresovaných strán a to na základe zákona o obecnom zriadení.

    Vážený pán poslanec, hoci ideové naplnenie aleje významných osobností našich dejín nespadá do právomoci ministerstva kultúry, ministerstvo v prípade realizácie projektu privíta iniciatívu bratislavskej samosprávy a je pripravené v spolupráci so zástupcami odbornej a umeleckej verejnosti poskytnúť konzultácie, najmä pokiaľ ide o vhodný výber osobností viažucich sa k našim dejinám.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa len poďakovať za vyčerpávajúcu odpoveď. Moja doplňujúca otázka by sa bola týkala práve sochy Milana Rastislava Štefánika, ale pán minister ma predbehol, takže veľmi pekne ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas a položil ju ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Mariánovi Januškovi. Otázka znie: „Pán minister, prečo ste v mene vlády Slovenskej republiky stiahli z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Farkas tu nie je? Aha, pardon, pán minister, ospravedlňujem sa.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Viliam Jasaň, ten tu je? Ďakujem. Otázku položil pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, veľmi často počúvam, že sa nevenujete PZ a že v polícii údajne chýba disciplína. Môžete, prosím vás, k týmto podľa mňa pseudonázorom povedať váš názor?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, čiže pána ministra Kaliňáka zastúpi pán minister obrany. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Pán poslanec, pán minister vnútra sa ospravedlnil, nie je tu, tak si budete musieť vystačiť so mnou a s odpoveďou, ktorú mi pripravili. Áno, pán poslanec, podľa ministra vnútra máte pravdu. Sú to pseudonázory, ktoré nemajú reálny základ a sú skôr výsledkom politickej frustrácie ich autorov. Minister vnútra absolútne rešpektuje opozičnú prácu so všetkým, čo k nej patrí, ale nemôže sa stotožniť s tým, ak sa na útoky proti jeho osobe zneužíva Policajný zbor a čo je ešte horšie, sprevádzané sú do neba volajúcim pokrytectvom a farizejstvom. Áno, počas 20-mesačného pôsobenia ministra vnútra vo funkcii sa objavili tri, štyri omyly polície, ktoré rezonovali vo verejnosti. Policajný zbor má však 21 tisíc príslušníkov a tak ako v každej inej firme či v rodine sa vždy nájdu aj čierne ovce. Dôležité je, že vo všetkých týchto prípadoch sa s nimi ministerstvo vnútra i Policajný zbor razantne vysporiadali a ak to bolo potrebné, aj prijali systémové opatrenia.

    Predchodcovia ministra vnútra sa však zakaždým snažili z toho vytĺcť politický kapitál. Narobili neskutočný hluk a vietor, a keď ich už médiá nepočúvali, tak zvolali mimoriadny parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. Jednoducho, za každú cenu chceli navodiť atmosféru, akoby tieto veci boli niečím novým, čo sa tu v minulosti nedialo. Ale to majú potom veľmi krátku pamäť.

    Naposledy asi najviac zaujal prípad Romana Červenku, ktorý policajtom utiekol cez záchodové okno. Oponenti ministra vnútra z toho okamžite a bez kúska hanby urobili precedens. Ale verte, Roman Červenka nebol jediným zadržaným, ktorý za posledné roky utiekol policajtom, ba dokonca ani jediným zadržaným, ktorý utiekol cez záchodové okno. Tých prípadov je hneď niekoľko. Ale spomeniem tie v súčasnosti populárne, toaletné. V roku 2002 utiekol Pavol E. cez záchodové okno na polícii v Martine, alebo v roku 2006 Jaroslav G. si odskočil a už sa nevrátil. Tí, ktorí sa teraz škodoradostne smejú a kričia – a ešte ďalší –, počas ich pôsobenia sa stali omnoho závažnejšie prešľapy policajtov, po ktorých dokonca prišli ľudia o život. Spomeňme si na prípad Karola Sendreja, ktorého v roku 2001 zbili na smrť na policajnej stanici v Jeľšave či na tušickú tragédiu v roku 2002, keď po zaváhaní policajnej hliadky prišli zbytočne o život matka a dve deti.

    Alebo z iného súdka a to doslova. Už sme zabudli na opileckú policajnú šnúru s autonehodami na začiatku roka 2001? Ak teda hovoríme o disciplíne v Policajnom zbore, aká bola vtedy? A ešte raz otázka. Kto bol vtedy ministrom vnútra? Zvolávali sa v tom čase mimoriadne výbory, či dokonca odstúpil niekto? A ešte jeden dôležitý moment v nie tak dávnych dejinách polície. V roku 2005 vyšli policajti na námestia, lebo boli ohrozené ich sociálne istoty. Vzhľadom na dlhodobý podstav v polícii išlo skutočne o dramatickú situáciu, ktorá mohla mať vážne následky. Dnes máme policajtov tam, kde ich celá spoločnosť chce mať, teda v službe, a nie na námestiach. Garantujeme im sociálne istoty a aktuálne schváleným zákonom o odmeňovaní chceme aj lepšie oceniť túto náročnú prácu.

    Vrátim sa teda na začiatok. Jednoducho, chyby sa stávali a stávajú všade, nielen v polícii a úlohou ministrov vnútra je ich riešiť a prijímať také opatrenia, aby sa im v budúcnosti predchádzalo. Najviac ministra vnútra mrzí, že kvôli zopár jedincom sa potom otriasa dobré meno polície, ktorá dennodenne zasahuje úspešne v desiatkach, či v stovkách prípadov, aby chránila zdravie občanov a bezpečnosť ich majetku. A v tomto kontexte minister vnútra odsudzuje aj nezodpovedné správanie sa niektorých politikov.

    Minister vnútra pevne verí, že drvivá väčšina verejnosti vidí súčasný Policajný zbor inak. Vidí policajtov plaziacich sa v Petržalke po tenkom ľade, aby zachránili topiaceho sa človeka. Vidí zvolenských policajtov, ktorí s nasadením vlastného života zachraňujú ľudí z horiaceho domu. Vidí policajtov, ktorí zadržia nebezpečný urán, či podieľajú sa na zadržaní kokaínu za takmer 2 miliardy korún a v neposlednom rade vidí profesionálne zvládnutú obrovskú úlohu zvanú Schengen.

    Len od začiatku nového roka minister vnútra už povýšil a odmenil niekoľko policajtov, naposledy včera bolo ich 7 v Banskej Bystrici. Bude robiť všetko pre to, aby takýto obraz nepokrivilo ani zopár čiernych oviec a už vôbec nie politikov, ktorí by si chceli na jeho úkor prihriať svoju stranícku polievočku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, aj z vašich úst mi to celkom dobre znelo a som rád, že ste reagovali na moju otázku tak, ako ste reagovali, pretože aj včera sa preukázalo, kto naozaj má v úcte prácu policajtov a kto sa snaží im ju ešte naďalej vylepšovať. Ešte raz vám ďakujem.

  • Čiže ďalšiu otázku ste nepoložili. Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Alexander Slafkovský a položil ju ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Pán minister, prečo nechávate na poisťovne to, čo by malo urobiť ministerstvo, teda definovať, aký rozsah zdravotníckej starostlivosti dostanú poistenci za svoje peniaze?“

    Pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, chcel by som na úvod poznamenať, že nie celkom chápem otázku tak, ako bola postavená. Napriek tomu sme sa teda pokúsili na ministerstve zdravotníctva vydedukovať, o čo asi ide, takže odpovedáme na to, čo pravdepodobne v tej otázke je.

    Vážený pán poslanec, dovoľujem si v celej šírke vysloviť nesúhlas s tvrdením vo vami položenej otázke. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky jasne definuje rozsah zdravotnej starostlivosti ako zákonom č. 577/2004 Z. z., tak aj príslušnými vykonávacími predpismi a tento rozsah bude aj naďalej definovať.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vyššie spomenutej legislatíve stanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v celej šírke a zároveň aj definuje výnimky z tejto úhrady. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v zmysle platnej právnej legislatívy pripravuje aj vydanie novely Katalógu a zoznamu zdravotných výkonov, kde opäť zadefinuje aj rozsah uskutočnenia príslušného zdravotného výkonu, a tým aj v širšom ponímaní rozsah zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Pán minister, ide o to, aby poskytovateľ vedel, čo presne má poskytnúť a poisťovňa, aby vedela, čo presne má zaplatiť. Aký je v tomto rozsah toho, čo je poistené v rámci základného zdravotného poistenia. Nejde o to, čo hovorí vo všeobecných klauzulách zákon, ale aby bolo jasné, odkiaľ – pokiaľ aký objem zdravotnej starostlivosti dostane poistenec za to, koľko prostriedkov odviedol alebo za to, že je len v základnom poistení, a to všetko, čo je nad tento, ako by som povedal, štandard, už potom môže byť priestorom pre doplnkové poistenie, ktoré, myslím si, že by vedelo priniesť ďalšie prostriedky do systému a zabránilo by mnohým nepríjemným efektom, ktoré dnes v zdravotníctve máme. Čiže v podstate je to otázka, ktorá ide smerom k tomu, že ak budeme vedieť, teda či viete a kedy budete vedieť zadefinovať to, čo je základnou povinnosťou za základné zdravotné poistenie poskytnúť poskytovateľom a všetko, čo je nad to, kedy si to bude môcť poistenec pýtať v rámci doplnkového poistenia. Pretože poviem svoj príklad. No, zbytočne. Rozumeli ste mojej otázke, o čo ide, lebo tam sú voľné zdroje, ktoré môžu prísť do systému, odinakiaľ ich nevieme získať, lebo dnes tie voľné zdroje zostávajú bokom, mimo systému, v úvodzovkách povedané, na dovolenkách na Havajských ostrovoch.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Pán poslanec, ja si myslím, že dnes je jasné každému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj každej poisťovni, ktoré výkony sú hradené zo zdravotného poistenia a ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Viete, že máme určitú spoluúčasť na niektoré výkony, či už v stomatológii. Máme spoluúčasť na lieky, atď., čiže dnes nepredpokladám, že by sme sa stretávali s tým, že poisťovňa alebo poskytovatelia nevedia, čo majú uhrádzať. To považujem za absolútne neprípustné v tomto momente.

    Druhá vec je, čo bude do budúcnosti. Vy sám veľmi dobre viete, že nájsť nejakú hranicu toho, čo bude hradené v budúcnosti zo zdravotného poistenia a čo už bude predmetom pripoistenia, je veľmi ťažké. A krajiny, ktoré sa na túto cestu vydali, to nedokážu spraviť za rok, za dva ani za päť rokov. Je to dlhodobý proces. Samozrejme, Slovensko túto cestu nastúpilo už aj v predchádzajúcom období a možno prvým tým krokom je to, čo som spomínal, že ministerstvo pripravuje katalóg a zoznam zdravotných výkonov. Až potom sa budeme môcť sa tejto problematike venovať. Ministerstvo zdravotníctva má jasne zadefinované a má to zadefinované aj v programovom vyhlásení vlády, aj v plánoch práce vlády, že tieto katalógy by mali byť hotové do konca roku 2009. Avšak pri tejto príležitosti mi dovoľte poznamenať jednu skutočnosť. Myslím si vzhľadom na to, že nie všetci majú skúsenosti s pripoistením, prípadne doplnkovým poistením, aby som povedal, že nikde na svete nie je takéto poistenie rozhodujúce v systéme, nikde. Európske skúsenosti hovoria, že je to 5 až 7 %, len 5 až 7 %. Preto niekedy mám pocit, že sa tu vyvolávajú duchovia, ktorí akoby mali spasiť zdravotníctvo, ale hovorím v tejto chvíli, nie je to pravda. To pripoistenie, samozrejme, môže priniesť dodatočné zdroje do systému, avšak tieto zdroje ani v budúcnosti nebudú rozhodujúce. Rozhodujúce bude verejné zdravotné poistenie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Martin Fronc a položil ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi, ktorého bude zastupovať v odpovedi podpredseda vlády pán Dušan Čaplovič. Otázka znie: „Pán minister, koľko stála rekonštrukcia v budove ministerstva vašich kancelárskych priestorov a koľko stála rekonštrukcia vchodových priestorov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva rekonštrukciou vybraných priestorov budovy na Stromovej ulici riešilo a upravovalo vstup do budovy – informačné prepážky, podateľňu, kuchyňu a výdajňu jedál, výťahy, sociálne zariadenia, vzduchotechniku, protipožiarne zariadenia, únikové cesty a podobne, čím zabezpečilo uskutočnenie nevyhnutných stavebných úprav a montáž technických a bezpečnostných zariadení, vyžadovaných opatreniami uloženými ako revíznymi technikmi, Úradom bezpečnosti práce, tak aj hygienickým dozorom.

    Rekonštrukcia bola zameraná na zosúladenie stavu budovy s bezpečnostnými a protipožiarnymi normami, s prispôsobením súčasným požiadavkám z hľadiska ergonómie a tiež na úpravu jej komunikačných priestorov, napríklad rekonštrukcia sociálnych zariadení a vstupu do budovy pre imobilných občanov v zmysle požiadaviek súčasných technických noriem. Dôležitou súčasťou rekonštrukcie bola už spomínaná výmena, resp. rekonštrukcia zastaraných výťahov a ich zosúladenie s európskou normou bezpečnosti výťahov.

    Súčasne sa zrekonštruovali priestory jedálne a najmä výdajne jedál, čím sa zabezpečil ich súlad s hygienickými normami. Upravili, zrekonštruovali a zmodernizovali sa priestory prvého kontaktu a priestory prijímacích a rokovacích priestorov kancelárie ministra, priestory pre prijímanie zahraničných návštev a diplomatov. V rámci týchto úprav sa rekonštruovali a menila zdravotechnika, vzduchotechnika a vykurovacie systémy z dôvodu ich poruchovosti a prirodzene aj zastaranosti. Tieto priestory boli v prevádzke vyše 40 rokov.

    Pokiaľ vás zaujíma cesta rekonštrukčných prác a s nimi súvisiacich dodávok, na ich realizáciu bola vyhlásená verejná súťaž, pričom bola vybraná ponuka s najnižšou cenou. O uzavretej zmluve bola zverejnená informácia vo Vestníku verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

    Zmluva bola uzatvorená na sumu 30,9 mil. Sk. V tejto čiastke boli zahrnuté ako demontážne práce, tak aj práce súvisiace s rekonštrukciou priestorov a ich vybavenia interiérovými prvkami, bezpečnostné a monitorovacie zariadenia, interiérový nábytok, podlahoviny, nové výťahy, protipožiarne a zabezpečovacie zariadenia, vzduchotechnika, kuchynské a jedálenské vybavenie. Rekonštrukcia prízemia, kuchyne a výdajne jedál, výťahov a sociálnych zariadení bola vyčíslená na sumu 19,9 mil. Sk a na úpravu 4. poschodia boli uhradené faktúry v čiastke 11 mil. Sk.

    Pani predsedajúca, ukončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec Fronc, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda vlády, vy za to nemôžete, ale musím konštatovať, že pán minister Mikolaj sa úspešne a zbabelo vyhýba akejkoľvek diskusii o školstve, o reforme, a teraz už, zdá sa, že aj na hodine otázok, ale ja predsa len pôjdem k veci. Osem rokov, za osem rokov nebolo treba rekonštruovať kancelárie ministra a boli tam štyria ministri, ja ich vymenujem: minister Ftáčnik, minister Ponický, ja a minister Szigeti z rôznych politických strán, bolo to dostatočne dôstojné a myslím si, že aj je to dostatočne dôstojné. Ako ste uviedli, tých 11 mil. je neuveriteľný, tak by som povedal, papalášsky luxus, ktorý si v tomto prípade pán minister dovolil a nemal by som proti tomu nič, ak by takéto čosi fungovalo aj na školách a ak by školy boli primerane tomu zariadené, potom môžeme hovoriť aj o takejto úprave kancelárskych priestorov ministra. Takto to pokladám za čosi, čo je nie neprijateľné, ale čo je pre školstvo neuveriteľné. Ďakujem.

  • Takže otázku ste vlastne, pán poslanec, nepoložili. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a položila ju ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánu Jaroslavovi Izákovi, ktorého bude zastupovať minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Marian Janušek. Otázka znie: „Pán minister, aké bude rozhodnutie inšpektorátu životného prostredia vo veci odvolania voči skládke v Pezinku, keď jej generálny riaditeľ obhajoval výstavbu verejne na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa zúčastnil na zasadaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na základe pozvania jeho predsedu pána Jána Slabého, aby v rámci poslaneckého prieskumu, ktoré bolo iniciované mestom Pezinok a občianskymi aktivistami z Pezinka, predniesol stanovisko k problému povoľovania skládky odpadov v meste Pezinok. Teda generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia bol výborom Národnej rady Slovenskej republiky požiadaný, aby predniesol svoje stanovisko. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa nevyjadroval k samotnému povoľovaciemu procesu, ani vo svojom stanovisku neobhajoval výstavbu skládky. Iba sa vyjadril k vhodnosti navrhovaného územia pre skládku odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný, a to v tom zmysle, že územie je pre takúto regionálnu skládku odpadov vhodné z hľadiska najpodstatnejšej otázky a to jej vplyvu na životné prostredie tak, ako to vyplýva aj z výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EIA, ktoré sa realizovalo za vlády terajšej opozície v roku 1999.

    Predmetná lokalita vyhovuje z hľadiska požiadaviek smerníc Európskej únie, aj právnych predpisov Slovenskej republiky, čo sú v odborných kruhoch všeobecne známe skutočnosti. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia je predstavený celej Slovenskej inšpekcii životného prostredia, t. j. prvostupňovým orgánom jednotlivým inšpektorátom životného prostredia, ako i druhostupňovému odvolaciemu orgánu, ktorým je Ústredie Slovenská inšpekcia životného prostredia. Obe tieto zložky konajú nezávisle a samostatne. Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia sa nezúčastňuje, neovplyvňuje, ani nezasahuje do prvostupňového, ani odvolacieho konania. Je to nezaujatá a nestranná osoba. Na základe týchto skutočností možno jednoznačne konštatovať, že prezentácia všeobecne známych faktov o vhodnosti navrhovanej lokality na skládku nie nebezpečného odpadu nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť nezaujaté a nestranné rozhodovanie odvolacieho orgánu Ústredia Slovenskej inšpekcie životného prostredia.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, ďakujem aj vám, že ste prečítali odpoveď vášho kolegu z ministerstva životného prostredia. Ale keďže sa táto problematika týka obidvoch ministerstiev, teda aj vášho ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, dovolím si možno nesúhlasiť s tým, čo ste čítali, pretože ani vy, ani kolega Izák ste sa nezúčastnili na výbore a nemali ste možnosť počuť vystúpenie generálneho riaditeľa inšpekcie životného prostredia.

    My skutočne so znepokojením sledujeme situáciu okolo skládky odpadu v Pezinku a naše obavy vzbudzuje hlavne necitlivý postup štátnych úradov, ktoré konajú tak, akoby boli platné investorom skládky. A zároveň nás znepokojuje aj reálna možnosť ohrozenia zdravia občanov v Pezinku.

    A to, čo hovoríte, že miesto je na skládku vhodné, bolo na výbore vyvrátené, pretože geologický prieskum jednoznačne poukázal na nebezpečnosť presakovania kontaminovaných vôd zo starej jamy do novej jamy. A nás najviac na tom znepokojuje, že odkladný účinok neexistuje a v podstate neexistujú ani stránky sporu, ktoré by sa mohli odvolať na súd k preskúmaniu. Preto ja sa vás pýtam, pán minister, takto človečensky a ľudsky. Skutočne si myslíte, že keď predstavený úradu obhajuje výstavbu skládky, môže tento úrad rozhodnúť bez zaujatosti?

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Pani poslankyňa, tento materiál pripravovali práve ľudia od generálneho riaditeľa inšpektorátu životného prostredia. Viete, ja vám poviem, ja dôverujem týmto ľuďom, ktorí sú odborníci, ktorí majú svoje skúsenosti a ktorí, myslím si, že robia tak, aby plnili zákony Slovenskej republiky. Takže ono, keď hovoríte, že je nejaká zmena, treba tam asi nejaké postupy zase urobiť. Ale pokiaľ sa oni takto vyjadrili v minulosti, tak asi je to tak. Takže toto je moja odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani Monika Gibalová a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, čo MPSVaR v podmienkach platnej legislatívy urobí a urýchlene urobí, aby nedochádzalo k rušeniu opatrovateľskej služby?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, výkon pôsobnosti obce v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb, vrátane opatrovateľskej služby, nie je zákonom č. 195 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov právne kvalifikovaný ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, ale ide o originálny výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Táto právna skutočnosť vyplýva priamo z § 71 zákona o sociálnej pomoci a z čl. I § 4 ods. 2 zákona 416/2001 Z. z. Na vykonanie o poskytovaní sociálnej pomoci, vrátane konania o poskytovaní sociálnej služby a teda aj opatrovateľskej služby sa vzťahujú s poukazom na § 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Podľa § 91 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci na konanie o poskytovaní sociálnej služby sa nevzťahujú § 60 až 66 zákona o správnom konaní. Právoplatné rozhodnutia vo veciach o sociálnej pomoci sú preskúmateľné súdom podľa § 98 zákona o sociálnej pomoci s odkazom na § 244 až 250 k Občianskemu súdnemu poriadku. V súlade s § 13 ods. 5 zákona SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v administratívnych vzťahoch je starosta správnym orgánom s odkazom na § 5 zákona 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 v znení neskorších predpisov na konanie, v ktorom o právach právom chránených záujmov a povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy starosta obce, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 1 v I. II. a IV. bode. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

    S účinnosťou od 1. apríla 2005 s poukazom na zmeny vykonané v zákone o obecnom zriadení zákonom č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhoduje krajský súd v obvode, ktorého je všeobecný súd navrhovateľa. Do nadobudnutia účinnosti zákona 757/2004 o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu starostu rozhodoval okresný súd, v ktorého obvode sa nachádzala obec a o ktorej rozhodnutie v správnom konaní ide. Účastník konania má tiež právnu možnosť podať podnet podľa § 31 a nasledujúceho zákona č. 153 o prokuratúre v znení neskorších predpisov na ktorúkoľvek prokuratúru na preskúmanie zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia obce. Prokuratúra totiž vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánmi verejnej správy, vrátane pôsobnosti vo veci preskúmavania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, vrátane orgánov územnej samosprávy a disponuje právnymi prostriedkami tohto dozoru.

    O poskytovaní opatrovateľskej služby teda rozhoduje príslušná obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti ustanovenej § 71 ods. 1 písm. a) bod I zákona o sociálnej pomoci. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nemá právomoc do rozhodovania obce o zabezpečovaní opatrovateľskej služby zasahovať. Napriek tomu má ministerstvo práce záujem na tom, aby bol uplatnený v praxi právny nárok občana na poskytovanie opatrovateľskej služby. O uvedenom záujme svedčí aj skutočnosť, že na základe dohody so Združením miest a obcí Slovenska sa pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zúčastňujú na stretnutiach s primátormi miest, starostami obcí a ďalšími pracovníkmi samosprávy, informujú ich o povinnosti zabezpečiť opatrovateľskú službu občanom, o tom, že občan má nárok na poskytnutie opatrovateľskej služby a tiež v podmienkach poskytovania opatrovateľskej služby, o jej personálnom zabezpečení, o sankciách, ktoré vyplývajú z porušenia práv občana. Všetky tieto stretnutia sa dejú v záujme vzdelávania a informovania zamestnancov obcí, ale aj predstaviteľov obcí.

    Vznikajúce problémy súvisiace s praxou výkonu samosprávnych pôsobností obcí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnej pomoci na úseku sociálnych služieb sú jedným z východísk pri koncipovaní novej právnej úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb s dôrazom na zabezpečenie ich dostupnosti, kvality, transparentnosti financovania. V súlade s Plánom legislatívnych úloh na rok 2008 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje návrh o sociálnych službách.

    Pani predsedajúca, skončila som, ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za vašu odpoveď, ktorá sa týkala toho procedurálneho konania v prípade, ak sa poruší alebo ak sa neposkytne. Nepochybujem, je to veľmi osožné a určite použijem túto vašu odpoveď. Ale skonštatovali ste, s čím tiež súhlasím, že ministerstvo nemá právomoc zasahovať do originálnej kompetencie v opatrovateľskej službe, znamená to, že napríklad opis systému opatrovateľskej služby v Slovenskej republike v časti IV/3 Dlhodobá starostlivosť o národnej správe, o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie pre roky 2006 – 2008, ktoré vypracovalo práve ministerstvo práce, je neplatná stratégia, alebo prax je v rozpore s touto stratégiou? A urobí ministerstvo práce alebo plánujete pripravovať v novom zákone o sociálnych službách taký vzťah k opatrovateľskej službe, aby sa zabezpečila táto opatrovateľská služba, aby sa naozaj ďalej nestávalo, že táto opatrovateľská služba zaniká, rozpadá sa? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som na túto otázku už odpovedala niekoľkokrát v tomto parlamente. Snažila som sa veľmi podrobne vysvetliť, o čom to je. Znovu pripomínam, ministerstvo práce nemá kompetencie vo vzťahu k opatrovateľskej službe a nejde ani o prenesený výkon štátnej správy. Ide o originálnu pôsobnosť obcí v predmete veci, originálnu pôsobnosť, ktorú odovzdala v roku 2002 v nadväznosti na zákon 416/2001 čl. VIII štátna správa obciam v súlade so zákonom, ktorý prijala vaša vláda. A vaša vláda sa rozhodla odovzdať takúto kompetenciu obciam napriek tomu, že sme upozorňovali, napriek tomu, že Združenie miest a obcí sa bránilo prijatiu tejto originálnej pôsobnosti, ste ju odovzdali napriek tomu všetkému, že ešte, pokiaľ ide o opatrovateľskú službu, bola odložená účinnosť a neodovzdávala sa od 1. 1. 2002, od 1. 4. 2002, od 1. 7. 2002 ako iné, ale až k 1. 1. 2003.

    Napriek tomu ministerstvo práce odovzdalo opatrovateľskú službu do originálnej pôsobnosti a prerozdelilo zdroje s účinnosťou od 1. 1. 2005 a prerozdelilo zdroje na základe jediného kritéria, totálne nesprávne zvoleného kritéria, a to podľa počtu 62-ročných a starších občanov v obci. Ministerstvo práce pod vtedajším vedením pána ministra Kaníka absolútne nerešpektovalo ďalšie skupiny občanov, ktorým sa poskytuje opatrovateľská služba, ktorá sa neposkytuje len 62-ročným a starším, ale poskytuje sa aj občanom v ekonomicky aktívnom veku, ak majú nepriaznivý zdravotný stav, poskytuje sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na základe posudku, pokiaľ ide teda o občana s mierou funkčnej poruchy viac ako 50, 50 a viac % a takáto forma kompenzácie sociálnych dôsledkov mu bola odporučená. Taktiež sa poskytuje deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, ale aj rodičom, ktorým sa súčasne narodilo 3 a viac detí alebo opakovane po sebe dvojčatá.

    Znovu upozorňujem, že je to originálna pôsobnosť, kde peniaze na túto službu naďalej, nielen na prerozdelenie zhruba 1 mld., ako sa to udialo teda v nadväznosti na fiškálnu reformu, ktorá sa tu udiala, tieto peniaze sú v rámci podielov určené v rámci prerozdeľovania podielových daní. A preto hovorím, pani poslankyňa, je zbytočné navážať sa do rezortu práce v tejto oblasti a opakovane a opakovane predkladať návrh, ktorý nič nemení na veci. To je napríklad novela § 86 v zákone 195, ktorú ste predkladali minule, pretože súčasne stanovené minimálne finančné príspevky podľa prílohy 14 k tomuto zákonu, teda k zákonu 195 garantované – a teraz pripomínam – garantované pri opakovanom ako obligatórny príspevok v prípade poskytovania, trvalého poskytovania služby uvedený v § 86, ani tento príspevok vyššie územné celky nevyplácajú, pretože naň nemajú peniaze.

    Prílohu č. 14, ktorú ste predložili v roku 2004 do parlamentu, ktorá nadobudla účinnosť 1. marca a ktorá nemala, v prílohe neboli obsiahnuté domovy sociálnych služieb a bola novelizovaná od 1. apríla 2004, ste taktiež navrhovali vízie existencie pána ministra Kaníka. Takže, pekne poprosím, chyby, ktoré ste urobili v tejto oblasti, ste urobili v minulom období. A preto je potrebné venovať sa, zvážiť, či pôjde a vráti sa, čo považujem za krok späť, zoberie sa z obcí a poskytovala by sa prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pružne vedeli reagovať a manipulovať aj s finančnými prostriedkami veľmi efektívne pri využívaní týchto prostriedkov, alebo či budete súhlasiť s tým, aby sme naďalej robili to, čo robíme, že vzdelávame zamestnancov obcí, vzdelávame predstaviteľov obcí, aby sme im vysvetľovali donekonečna, že ide o originálnu pôsobnosť obcí, ako by táto služba mala vyzerať s tým, že posielame štátny dozor na výkon tejto činnosti, s tým, že sme dali podnet na generálnu prokuratúru, z ktorej vznikla 36-stranová správa o tom, ako sa porušujú predpisy. Pani poslankyňa, znovu hovorím, treba si zvážiť, čo vlastne chceme dosiahnuť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Július Brocka a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, mnohí občania sú šokovaní z vysokého nárastu cien elektriny, ktorá sa cez zálohové platby zvýšila až o 15 % a nie o 2,9 %, ako ste avizovali. Čo s tým chcete robiť?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku. Ak si preskúmate moje vyhlásenie z tlačovej konferencie po mimoriadnom zasadnutí vlády zo dňa 30. 11. 2007 o cenách elektriny, zistíte, že som povedal, citujem: „Z predložených cenových výmerov vychádza, že priemerné zvýšenie ceny elektriny na Slovensku bude od 1. januára 2008 2,86 % pre obyvateľstvo.“ Koniec citátu. Ešte raz podčiarkujem, informoval som o priemernom zvýšení cien elektriny pre domácnosti, čo sa uvedením jedného čísla ani inak chápať nedá, a nie o paušálnom zvýšení cien elektriny platnom pre každú tarifu.

    Aká je však skutočnosť? U taríf, ktoré využíva väčšina obyvateľstva, to znamená asi 80 % obyvateľstva, v tarifách D1, D2, Štandard mini, ale aj u niektorých dvojpásmových taríf boli ceny znížené alebo zachované, resp. zvýšenie bolo oproti roku 2007 nižšie, ako je priemerné. Výraznejšie zvýšenie cien nastalo u odberateľov, ktorí majú sadzby na priame vykurovanie. Zvýšenie sadzieb v tejto kategórii sa predpokladalo už pred vydaním cenových rozhodnutí, keďže ide o najmenej efektívny spôsob výroby tepla vôbec. Túto tarifu však využíva menší segment obyvateľov, hoci zároveň prirodzene aj táto skupina sa podieľa na priemernej cene elektriny. Priamo výhrevné vykurovanie využíva v rámci regiónu Západoslovenskej energetiky asi 1,5 % odberateľov, stredoslovenskej asi 7 % a v regióne Východoslovenskej energetiky asi 2 % odberateľov elektriny.

    Chcel by som tiež poznamenať, že z taríf boli odstránené pokuty z predchádzajúceho obdobia za neodobratie dohodnutého množstva elektriny, ktorá bola v minulosti stanovená až do výšky 10 000 Sk za odberné miesto, pričom nárast, ktorý uvádzate, sa ani zďaleka nepribližuje tejto sume. Je potrebné pritom zdôrazniť, že i napriek zvýšeniu ceny je v porovnaní s ostatnými sadzbami cena elektriny v nízkej tarife v rámci vykurovacích sadzieb stále nižšia ako cena v bežných nevykurovacích sadzbách. Pripúšťam, že u týchto obyvateľov mohli byť zvýšené zálohové platby až o 15 %, zálohové platby. U efektívnejšieho vykurovania elektrinou akumulačného typu bolo zvýšenie ceny elektriny dokonca nižšie, ako je priemerné. Toto diferencovanie medzi priamo výhrevným a akumulačným vykurovaním je dané špecifikom odberu elektriny, ktorú nie je možné skladovať, a preto v každom okamihu musí byť výroba elektriny v rovnováhe s jej spotrebou.

    Akumulačné vykurovanie umožňuje odľahčiť elektrizačnú sústavu v období jej najväčšieho zaťaženia a presunúť záťaž do obdobia s nižšou záťažou, a preto je oveľa výhodnejšie ako priamo vyhrievané vykurovanie, ktoré spotrebúva elektrinu v každom okamihu bez ohľadu na zaťaženie sústavy. Poznamenávam, že spoločnosti dodávajúce elektrinu domácnostiam prichádzajú k svojim zákazníkom s programami, ktoré by im uľahčili prechod z priameho vykurovania na vykurovanie akumulačné.

    Dovoľte mi, aby som odpovedal aj na vašu otázku: Čo s tým chcete robiť? Odpoviem úplne jednoznačne: Nič. Nič, pretože teraz, keď priemerné medziročné zvyšovanie cien energií v okolitých štátoch dosahuje takmer dvojcifernú hodnotu, považujem priemerné medziročné zvýšenie ceny elektriny z rokov 2007 na rok 2008 o 2,86 % za prijateľné a veľmi dobrý výsledok...

  • Vystúpenie ministra prerušené podpredsedníčkou NR SR.

  • Prepáčte, pán minister. Prepáčte, pán minister, ale čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní jedenásteho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máte v laviciach ako tlač 483.

    Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto, takisto aj spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Tibora Glendu.

    Konštatujem, že v predchádzajúcom rokovaní sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli prihlásení do rozpravy ústne, pardon, písomne. A ústne sú do rozpravy prihlásení pán poslanec Kahanec a pán poslanec Lebocký.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Kahancovi na jeho vystúpenie v rozprave. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aspoň krátko zaujať niektoré pohľady na predkladaný návrh zákona o energetike, ktorý máme pred sebou.

    Myslím si, že snaha tohto zákona, ktorý by mal naplniť transpozíciu energetickej legislatívy EÚ a zároveň riešiť niektoré problémy aplikačnej praxe, je určite potrebná. Hlavnou témou návrhu zákona, a ja by som povedal, že ani nie tak témou ako cieľom, by mala byť bezpečnosť dodávky elektriny, plynu, ako aj vytvorenie podmienok pre bezpečnosť dodávky elektriny a plynu, ako aj bezpečnosti a spoľahlivosti a prevádzky sústav a sietí. Čiže ak zoberieme do úvahy, že zapracujeme do tohto, že v tejto novele je zapracovaná transpozícia energetickej legislatívy EÚ a niektoré ďalšie opatrenia, tak robíme proste novelu, ktorá je potrebná. Na druhej strane je otázka, či tieto veci naplníme takým spôsobom, ktorý by bol potrebný.

    Z hľadiska energetickej legislatívy Európskej únie by som chcel zdôrazniť, že tieto opatrenia, ktoré stanovuje uvedená smernica, európska smernica, by mali zaistiť predovšetkým riadne fungovanie trhu s elektrickou energiou, vnútorného trhu, a primeranú úroveň kapacity a rovnováhu medzi ponukou a dopytom. A takisto, keďže smernica spomína aj bezpečnosť dodávok elektrickej energie, schopnosť elektrickej sústavy zásobovať koncových odberateľov. A táto je zasa potrebná, aby sa zabezpečila spoľahlivá prevádzka prenosovej, resp. distribučnej siete za predvídateľných podmienok. Tu už dochádzame k určitým problémom, ktoré môžu robiť v budúcnosti problémy jednak z hľadiska toho, že mali by byť tie podmienky predvídateľné, jednak z hľadiska toho, aby sme zabezpečili rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Lebo niektoré kroky, ktoré sú vykonávané na úrovni vlády a rezortu, skôr vedú k nestabilite podnikateľského prostredia, predovšetkým prostredia z hľadiska investícií do energetiky, ako aj samotnej nezávislosti Úradu pre reguláciu.

    V rámci stratégie energetickej bezpečnosti Slovenska aj ministerstvo vypracovalo, samozrejme, svoj zásadný koncepčný materiál, ktorým je Návrh stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Keď rozmeníme energetickú politiku EÚ trošku na drobné, tak spomínajú sa tam predovšetkým dva okruhy problémov. A to jednak riešenie energetickej bezpečnosti, ktoré sa hľadá jednak v liberalizácii trhu. A ako druhou vecou, druhou potrebou je diverzifikácia zdrojov. Táto liberalizácia trhu s energiou, ako je konštatované v EÚ, nielen u nás, ale aj v iných štátoch, nepokračuje požadovaným tempom. A konštatujú, že vlastne len Veľká Británia a Taliansko majú silného regulátora trhu, ktorý vystupuje nezávisle od vlády. Čo je aj náš problém, že vlastne nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sme po predchádzajúcich úpravách zákonov „zozávislili“ viac, čo si myslím, že vzhľadom na ciele a hľadanie prostriedkov pre zabezpečovanie tých hlavných podmienok pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti všeobecne v Európe asi nie je ten najprijateľnejší smer. Samozrejme, že chceme zabezpečiť aj diverzifikáciu, čo nie je už také celkom jednoduché riešenie. A že v Európskej únii majú snahu, aby sa eliminovali energetické krízy a aby členské štáty neboli vysoko alebo úplne závislé od jedného dodávateľa zemného plynu.

    Keď sa pozrieme na energetickú politiku v Slovenskej republike, tak tam takisto máme medzi základnými cieľmi zaistenie predovšetkým bezpečnej a spoľahlivej dodávky, znižovanie energetickej náročnosti a zabezpečenie takého objemu energie, ktorý by pokryl dopyt na ekonomicky efektívnom princípe. Zasa tam je síce postavený jeden cieľ, ktorý sa tiež problémovo asi bude napĺňať, a ten cieľ je zabezpečenie stratégie energetickej bezpečnosti dosiahnutím konkurencieschopnej energetiky pri všetkých tých ďalších atribútoch, čiže zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej a efektívnej dodávky všetkých foriem energie za prijateľné ceny, aj s prihliadnutím na ďalšie faktory, či už je to ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj a podobne.

    Spoľahlivé zásobovanie týmito primárnymi zdrojmi si takisto vyžaduje podporiť diverzifikáciu. To je už oveľa väčší problém aj na úrovni Slovenska. Napriek týmto snahám, ktoré boli deklarované a ktoré sa vlastne dávajú do cieľov v energetickej politike Slovenskej republiky, Európska komisia pri zhodnotení národného programu reforiem jednotlivých členských štátov, pri všeobecnom hodnotení Slovenska konštatovala, že tento Národný program reforiem na obdobie rokov 2005 až 2008 síce nová vláda v roku 2006 mierne zrevidovala a kľúčové oblasti zostávajú tie isté.

    Ale čo mňa osobne najviac znepokojilo, je, že keď hodnotila mikroekonomickú politiku v oblasti energetiky, tak konštatovala, dovolím si zacitovať, že „napriek tomu, že v zrevidovanom národnom programe reforiem bol energetický priemysel označený ako nová priorita, Slovensko potrebuje rozvinúť konkurenciu na trhu so zásobovaním elektrickou energiou“. A najväčšou prekážkou je dominantné postavenie etablovaných spoločností, čo má negatívny dopad, cenový dopad na spotrebiteľov. Taktiež sa konštatuje, že „Slovensko sa rozhodlo dočasne zmierniť tento negatívny dopad komplexnou cenovou reguláciou, lenže pri čoraz menšej nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a takto zmiešaná politika môže brániť rozvoju hospodárskej súťaže v týchto odvetviach“. A to je koniec citátu.

    A z tohto hodnotenia Európskej komisie vlastne vyplýva tá najväčšia obava pri schvaľovaní tohto zákona, aj pri tých všetkých zámeroch, že niektoré kroky, ktoré sme robili a robili sme ich vlastne tak, že samotná Európska komisia nám potvrdzuje, že znižujeme nezávislosť Úradu pre reguláciu a že takýmito krokmi môžeme vlastne zoslabovať, oslabovať rozvoj hospodárskej súťaže, teda samotné investície do energetického odvetvia.

    I keď v samotnom zákone je mnoho návrhov, aj v rámci spoločnej správy, aj v jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, tak nechcem teda dávať ďalší priamy návrh, ale každopádne zostávajú tam problémové miesta v zákone. Predovšetkým sa týkajú nezohľadnenia otvorenia trhu k domácnosti. Je to k bodu 6 bod 25, kde sa konštatuje, kto je koncovým dodávateľom elektriny alebo plynu pre domácnosti.

    Takisto sú tam problémové body, ktoré súvisia so zaradením malých podnikov k domácnostiam, pričom tieto tarify pre domácnosti a malé podniky navzájom nezodpovedajú. Je to v bode 14 v § 2 písm. b) body 36 až 40.

    A sú tam aj ďalšie niektoré vágne formulácie a problémy pri napríklad stanovovaní ceny v špeciálnych prípadoch, keď dodávateľ poslednej inštancie dodáva energiu za cenu, ktorú mu podľa návrhu určuje regulačný úrad, a z hľadiska dodávateľov sú skôr ohlasy, že táto cena by mala zodpovedať riadne preukázaným výdavkom obstarania na trhu s elektrickou energiou aj vrátane nákladov na odchýlky, oprávnené náklady na dodávku energie i primeraného zisku či prirážky.

    Takže keď zoberieme tieto viaceré problémy v zákone, tak v závere mi vychádza, že napriek tomu, že sme chceli zabezpečiť bezpečnosť dodávky elektriny a plynu a zlepšiť podmienky pre bezpečnosť dodávky a plynu, ako aj bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkových sietí a sústav, neviem, či sa nám to dostatočne podarí cez tieto navrhované zmeny a či dostatočne zabezpečíme aj transpozíciu energetickej legislatívy EÚ a predovšetkým či sa nám podarí zabezpečiť to, čo uvádzame hneď v dôvodovej správe, teda „zabezpečiť rovnosť podmienok pre všetkých účastníkov trhu, zabezpečiť prevenciu zneužívania dominantného postavenia trhu a vyprecizovať úlohu slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečení vyrovnanej elektrickej bilancie a pôsobnosti“, no a takisto, pardon, „pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky“.

    K týmto problémom dominantného postavenia, k rovnosti podmienok, k riziku vytvárania menej stabilného prostredia pre potenciálnych investorov, ako aj, by som povedal, do určitej miery deformovanej cenovej cenotvorby, tak vlastne zaviedli sme to už v skorších zákonoch, keď sme riešili zákon o ÚRSO.

    A čo je ešte v závere taká zásadná výhrada pri tomto zákone, ktorý je predkladaný, že keď sme len pred krátkym časom schvaľovali novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, tak sme približne v tretine novelizačných bodov nepriamo novelizovali zákon o energetike. A teraz robíme opak po uplynulých mesiacoch, že máme tu pred sebou novelu zákona o energetike a táto teraz obsahuje, myslím, že 23 novelizačných bodov, ktoré zasa nepriamo novelizujú zákon o regulácii. Čiže meníme zasa to, čo sme schvaľovali pred deviatimi mesiacmi.

    Ak by ste, pán minister, mohli niektoré veci z toho, čo som tu spomenul, vysvetliť, budem rád, ak mi poskytnete vaše vysvetlenie.

    Ďakujeme pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Kahanca sa nehlási nikto. Ďalším a posledným prihláseným do rozpravy k tomuto bodu je pán poslanec Tibor Lebocký.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, vo svojej všeobecnej časti uvádza, že „zámerom návrhu zákona je okrem vytvorenia podmienok pre zvýšenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí aj aplikácia poznatkov z praxe doteraz platnej legislatívno-právnej úpravy“.

    Jedným z poznatkov, ktorý by mal byť predmetnou novelou riešený ako konkrétny poznatok z aplikačnej praxe, je problém kompenzácie náhrad vyplývajúcich z činností nevyhnutných pre zvýšenie bezpečnosti dodávok energií a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí. Zo strany vlastníkov, správcov a užívateľov, teda zo strany obhospodarovateľov lesných pozemkov, hlavne však tých, ktorým sú cez pozemky vedené energetické zariadenia, sú vznášané podmienky k zákonu č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov predovšetkým vo veci kompenzácie náhrad vyplývajúcich z činnosti podľa § 10 ods. 1 písm. b), ktorý, citujem, znie: „b) držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba je oprávnený odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník, nájomca alebo správca.“

    Z citovaného uznesenia vyplýva postup pri vykonávaní tejto činnosti a poradie, kto a za akých podmienok túto činnosť vykoná. V prípade, že je potrebné pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení odstraňovať stromy alebo iné porasty, je držiteľ povolenia povinný v prvom rade písomne vyzvať vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, aby tak urobil. Zákon teda v takomto prípade nespája s povinnosťou vlastníka dotknutej nehnuteľnosti právo na odplatu za vykonanie týchto činností. Teda vlastník tieto práce pre zabezpečenie zisku iného subjektu „musí“ vo verejnom záujme zo zákona vykonať tieto činnosti na vlastné náklady. „Ak na základe písomnej výzvy vlastník dotknutej nehnuteľnosti nevykoná požadovanú činnosť, zabezpečí ju držiteľ povolenia vo vlastnej réžii. V prípade, že nie je schopný tieto práce vykonať vo vlastnej réžii, urobí tak prostredníctvom inej fyzickej alebo právnickej osoby.“

    Keďže v tomto prípade už nejde o osobu, ktorej túto povinnosť zákon ukladá, rozumej teda vlastníkovi, vykonávanie tejto činnosti treťou osobou pre držiteľa povolenia je za odplatu, teda fyzická alebo právnická osoba, u ktorej si činnosť držiteľ povolenia objednal, koná pri zabezpečovaní verejného záujmu s nárokom na odmenu, a teda aj zisk.

    Takéto znenie zákona a jeho realizácia v praxi je minimálne neštandardná, a preto ho vlastníci nehnuteľností oprávnene považujú za diskriminujúci, možno až protiústavný postup. Okrem toho, že v tomto procese dochádza k neoprávnenému obohacovaniu jedného subjektu na úkor druhého, sú vo viacerých prípadoch takéto práce vykonávané bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka, teda v rozpore s § 10 ods. 1 písm. d) zákona, sú vykonávané nekvalitne, nešetrne, s poškodením až znehodnotením drevnej hmoty aj na priľahlých pozemkoch, ponechaním zbytočne vysokých pňov, zvyškov po ťažbe, ktoré by vlastník mohol zužitkovať napr. ako bežné palivové drevo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na základe uvedených skutočností predkladám pozmeňujúce návrhy v nasledovnom rozsahu:

    Prvý pozmeňujúci návrh.

    Čl. I sa dopĺňa novým bodom 35, ktorý znie: V § 10 ods. 1 písm. b) sa na konci textu pripája nová veta, ktorá znie: „Písomná výzva musí byť vlastníkovi doručená najmenej 3 mesiace pred plánovaným začiatkom odstraňovania alebo okliesňovania stromov.“

    Doterajšie body 35 až 120 sa potom označujú ako body 36 až 121.

    Druhý pozmeňujúci návrh.

    Čl. I sa dopĺňa novým bodom 37, ktorý znie: V § 10 ods. 3 sa vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti na základe výzvy podľa ods. 1 písm. b) náhrada preukázaných nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia.“

    Doterajšie body 37 až 121 sa označujú ako body 38 až 122.

    Ak dovolíte, odôvodnenie k týmto dvom pozmeňujúcim návrhom máte vlastne v prílohe, resp. v odôvodnení samotného komplexu pozmeňujúcich návrhov, ktoré som napísal, resp. pripravil a boli rozmnožené a máte ich aj vo svojich poslaneckých laviciach s tým, že to úvodné entrée v mojom vystúpení sa dotýkalo priamo týchto dvoch pozmeňovákov.

    Ako tretí by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh.

    Čl. I sa dopĺňa novým bodom 122, ktorý znie: § 69a sa dopĺňa odsekmi 8 a 9 nasledovného znenia, alebo ktoré znejú:

    „(8) Za obmedzenie užívania nehnuteľností v ochranných pásmach technických zariadení elektrizačnej sústavy, plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy patrí vlastníkovi nehnuteľnosti náhrada za obmedzenie vlastníckych práv, ktorú je povinný poskytnúť ten, kto uvedené technické zariadenia prevádzkuje. Náhrada za obmedzenie vlastníckych práv sa poskytne na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi nehnuteľnosti ten, kto uvedené technické zariadenie prevádzkuje. Ak sa nedosiahne dohoda o výške alebo o spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, rozhoduje súd24), nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

    (9) Prevádzkovatelia technických zariadení elektrizačnej sústavy plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, ktoré boli vybudované do 1. marca 2008, sú povinní usporiadať právne pomery k nim do 1. júla 2012.“

    Poznámka pod čiarou, tak ako je to uvedené v rozmnoženom materiáli.

    Dovoľte mi vzhľadom na to, že som v tom úvodnom vystúpení neuvádzal určité zdôvodnenie aj tohto tretieho pozmeňujúceho návrhu, aby som tak teda urobil teraz. Doterajšia aplikácia zákona totiž nezabezpečuje vlastníkovi kompenzáciu obmedzení využívania pozemku, ktoré vznikli z titulu vlastnej existencie ochranných pásiem. Zákon rieši len úhradu škody a majetkovej ujmy z titulu obmedzenia pri realizácii oprávnení držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 1 zákona. Doplnením zákona sa rieši ústavné právo vlastníka na náhradu za obmedzenie vlastníctva, konkrétne čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, prečítam: „Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Návrhom sa taktiež zabezpečí komplexné usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom s ochrannými pásmami elektrizačnej sústavy, plynárenských zariadení, priamych plynovodov a potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vysloviť presvedčenie, že som vás predloženými argumentmi presvedčil o potrebe schváliť predložené pozmeňujúce návrhy a vylepšiť tak tento návrh na zmenu a doplnenie zákona o energetike.

    Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Lebocký bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie nehlási nikto. Vyhlasujem teraz rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno? Nech sa páči, pán minister, je tu priestor na vaše záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne. Využijem túto príležitosť, vzhľadom na to, že tu padlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sme si vysvetlili vlastne, o čo ide v týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch.

    V prvom rade pozmeňujúce návrhy pána poslanca Glendu sú v podstate takého technického, technicko-administratívneho charakteru, s týmito nemám problém a myslím si, že sú plne akceptovateľné.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca, ja by som tu predsa len využil tento priestor, vzhľadom na to, že tento pozmeňujúci návrh navrhuje, aby na výstavbu elektroenergetického zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW nebolo potrebné osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, ktoré vydáva ministerstvo hospodárstva. Uvedený návrh je síce odôvodnený obnoviteľnými zdrojmi energie, ale pánom poslancom navrhovaná zmena by platila pre všetky elektroenergetické zdroje na výrobu elektriny. Čo je však dôležité, odôvodnenie vychádza z nesprávneho opisu súčasného stavu podľa platnej legislatívy. Dnes na základe platnej legislatívy je možné stavať takéto zariadenia bez osvedčenia s celkovým inštalovaným výkonom do 0,5 MW, nie do 50, ale do 0,5 MW. Toto však neplatí, ak ide o zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré je potrebné žiadať osvedčenie bez ohľadu na inštalovaný výkon, čo sa aj v praxi realizuje. Znamená to, že v odôvodnení pozmeňujúceho návrhu je tvrdený presný opak skutočného stavu. Práve predloženým návrhom sa navrhuje vypustenie povinnosti žiadať o vydanie osvedčenia pri výstavbe energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie s inštalovaným výkonom do 1 MW, čo predstavuje ďalšiu podporu výrobe z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi Slovenskej republiky aj Európskej únie. Z pohľadu nastavenia tohto parametra, kedy bude potrebné žiadať o osvedčenie, t. j. na výrobné zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom 1 MW a viac, ide z pohľadu obnoviteľných zdrojov o významnú časť práve pre malé vodné elektrárne a zdroje na biomasu.

    Z uvedeného vyplýva, že predloženým návrhom zákona sa neznižuje hranica, kedy nie je potrebné osvedčenie, ale práve sa táto hranica zvyšuje, a to za účelom znižovania administratívneho zaťaženia pre malé zdroje na výrobu elektriny, čo je v súlade s cieľmi našej koncepcie. V prípade, ak by bol akceptovaný navrhovaný limit 50 MW, išlo by o možný neprimeraný dopad na bezpečnosť dodávky elektriny, ako aj bezpečnosť prevádzky elektrizačnej sústavy, čo sú hlavné oblasti posudzovania vo vzťahu k vydaniu osvedčenia. Výrobné zariadenia do 50 MW sú zariadeniami, ktoré majú výrazný dopad na prevádzku elektrizačnej sústavy z pohľadu pripojenia takéhoto zdroja, možnosti poskytovania podporných služieb, potreby poskytovania systémových služieb, ako aj nárokov na riadenie sústavy zo strany dispečingu a na reguláciu a veľkosť rezervných výkonov potrebných pre elektrizačnú sústavu. Preto je potrebné, aby takéto zariadenia boli posúdené z pohľadu ich vplyvov na bezpečnosť dodávok a bezpečnosť prevádzky v celej prenosovej sústave. Z týchto dôvodov si nemôžem dovoliť podporiť tento návrh.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Kahanca, on nenavrhoval priamo nejaké zmeny, skôr to bola otázka nejakého vysvetľovania určitých častí tohto zákona v nadväznosti na pripravovanú energetickú stratégiu. My, pán poslanec, pokiaľ si porovnáte ten text z marca 2007, keď sme hovorili o zmene regulačného zákona, tam sa nič z toho, čo bolo prijaté v tom marci, nevynecháva, práve sa dopĺňajú ďalšie časti. My sme aj vtedy hovorili, že hovoríme o malej novele a pripravujeme veľkú novelu zákona o energetike, čiže to je toto znenie a plus sa tam pridali ešte určité veci, ktoré vyplývajú z transpozície príslušnej európskej smernice.

    Pokiaľ si dobre prečítate ten návrh, tam sa nezoslabuje, ale práve zosilňuje sa pozícia ÚRSO aj v súvislosti s tým konečným dodávateľom, kde tá definícia „koncový dodávateľ“, „koncový odberateľ“, „malý podnik“, oni v tom ponímaní nie sú prekážkou nejakej liberalizácie, ale práve naopak, pokiaľ si to porovnáme ešte aj s pravidlami na obchodovanie plynu a elektriny na území Slovenska na najbližšie dva roky, práve tam sa posilňuje ten prvok liberalizácie s tým, že jednoducho každý nový dodávateľ musí byť vo veľmi krátkom čase pustený, resp. musí byť rozhodnuté o jeho pripustení do prenosovej alebo distribučnej siete. Čiže ten prvok liberalizácie sa ešte umocňuje, len potrebujeme k tomu aj zákonný podklad a to sú práve tie definície z tohto zákona, aby sme tú liberalizáciu ešte upevnili.

    Čo sa týka troch návrhov pána poslanca Lebockého, k prvým dvom pozmeňujúcim návrhom nemáme výhrady, ale, bohužiaľ, k tretiemu návrhu máme pripomienky a nemôžem podporiť tento návrh. Samozrejme, ja môžem dať celý výklad, právny, k tomuto aspektu, ale aby sme si v kocke povedali, v podstate, pokiaľ by sme prijali návrh pána poslanca Lebockého, išli by sme retroaktívne do určitých povinností a došlo by aj k porušeniu určitých zásad pri aplikovaní daňových zákonov. Totiž to odškodnenie podľa súčasne platných zákonov sa týka vlastníkov, netýka sa užívateľov. Užívatelia majú iný nárok, vlastné zvýhodnenia alebo nejakú elimináciu dopadov s tým, že sú nadzemné vedenia elektrizačnej sústavy alebo plynárenskej sústavy s tým, že toto územie alebo plocha, ktorú zaberajú tieto nadúrovňové líniové trasy, sú oslobodené alebo sa dávajú ako oprávnený základ na zníženie výpočtu dane. Čiže on už je tam zvýhodnený a vlastne tým, že keby sme nájomcovi ešte mali zaplatiť aj nejakú náhradu škody a on pritom podniká na tom území, chránenom alebo vymedzenom, a neplatí zaň daň, keby sme mu ešte my platili, my by sme ho vlastne dvojnásobne zvýhodňovali. Čiže tam to vidím ako kontraproduktívne a myslím si, že z tohto pohľadu je to aj veľmi nereálne.

    My sme robili taký odhad len pre SEPS-ku, čo by znamenalo vlastne ročné spoplatnenie týchto bezpečnostných území pri líniových stavbách. V SEPS-ke to znamená zhruba 11 až 12 mld. korún ročne. Samozrejme, táto suma sa dá vygenerovať, ale dá sa vygenerovať len zvýšenými poplatkami za prenos a distribúciu elektrickej energie. Čiže pokiaľ chceme ísť touto cestou, ktorá sa popritom nevyužíva nikde vo svete, ale pokiaľ by sme aplikovali takýto zákon na území Slovenskej republiky, musíme si byť vedomí toho, že by sme neúmerne zvýšili ceny pre konečných spotrebiteľov vzhľadom na to, že by sme museli koncovú cenu vlastne zaťažiť touto zbytočnou a veľmi vysokou sumou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce využiť možnosť záverečného slova. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 484 a spoločnú správu výborov máte v laviciach ako tlač 484a.

    Dávam opäť slovo pánovi ministrovi Jahnátkovi a prosím ho o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o komoditnej burze vám predkladám s cieľom zosúladiť trh komoditných búrz so súčasnými pravidlami a predpismi európskeho trhu, nakoľko dosiaľ platný zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona Národnej rady č. 249/1994 Z. z. sa počas svojej 15-ročnej existencie napriek zmene ekonomických a právnych podmienok, ku ktorým došlo k dôsledku vstupu Slovenskej republiky do EÚ, výrazne nezmenil.

    Predloženým návrhom sa mení právna forma komoditných búrz, ktoré budú môcť pôsobiť ako akciové spoločnosti a ktoré sa nebudú riadiť len zákonom o komoditnej burze, ale aj príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach. Predložený návrh zákona upravuje založenie, vznik a zánik komoditnej burzy, orgány komoditnej burzy a ich postavenie, pravidlá obchodovania s komoditami a komoditnými derivátmi a štátny dohľad nad činnosťou komoditnej burzy a návrh sankcií, čo je v súlade s európskym štandardom obchodovania na komoditných, ale aj na finančných burzách.

    Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v prípade vzniku nových komoditných búrz z titulu navrhovaného správneho poplatku. Zákon nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie. V prípade vzniku nových komoditných búrz sa dá predpokladať pozitívny vplyv na zamestnanosť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Z tohto dôvodu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    A takisto ako v predchádzajúcom zákone aj tu je spravodajcom pán poslanec Glenda, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 484) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 313 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 281 z 22. januára 2008 a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 221 z 22. januára 2008.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 12 hlasovať s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o komoditnej burze odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o komoditnej burze schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 297 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výborov predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Konštatujem, že k tomuto návrhu zákona som dosiaľ nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.

    Otváram teraz rozpravu, ale aj možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že do rozpravy sa k tomuto návrhu zákona nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takisto budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, nasleduje v súlade so schváleným procedurálnym návrhom pani poslankyne Laššákovej druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 553 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 553a.

    Prosím teraz ministerku práve, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby v druhom čítaní vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani ministerka, je tu priestor na vaše slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o starobnom dôchodkovom sporení v znení účinnom od 1. januára 2008 ustanovil možnosť výstupu zo starobného dôchodkového sporenia ako z druhého dôchodkového systému II. piliera dôchodkového systému, výstup v šesťmesačnej lehote pre každú fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2008.

    Prejav vôle fyzickej osoby nebyť zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení sa oznamuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomným oznámením s úradne osvedčeným podpisom tejto osoby. Cieľom vládneho návrhu je odstránenie administratívnej bariéry v právnej úprave výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia, ktorá v súčasnosti spočíva v úradnom overovaní podpisu sporiteľa. Touto úpravou sa zabezpečí vyváženosť právnej úpravy vstupu a výstupu sporiteľa v druhom pilieri, pretože ani pri vstupe do starobného dôchodkového sporenia sa nevyžaduje úradné overenie podpisu fyzickej osoby.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a súhlasím so závermi gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 553), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 744 z 13. februára 2008 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, týmto výborom na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 121 zo 14. februára 2008. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky nerokoval o návrhu zákona dňa 14. februára 2008, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý návrh zákona prerokoval, prijal jeden doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanoviska výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, vyjadrenom v uznesení uvedenom pod bodom III tejto spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča uvedený návrh zákona v znení doplňujúceho návrhu schváliť.

    Čo sa týka stanoviska k pozmeňujúcemu návrhu uvedenému v časti IV spoločnej správy, gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a na informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 122 zo 14. februára 2008.

    Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do rozpravy som písomne nedostal žiadnu písomnú prihlášku a ústne sa do rozpravy hlásia pani poslankyňa Iveta Radičová, pán poslanec Jozef Halecký, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu.

    Slovo má pani poslankyňa Iveta Radičová.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme druhý deň o zmene v novele zákona o sociálnom poistení. V rámci diskusie rozšírene sa otvárajú i iné témy, ktoré sú úplne prirodzené, dnes zviazané s týmto zákonom. Asi tá najviac diskutovaná téma pri otvorení druhého piliera a opakovaná téma je téma výhodnosti či nevýhodnosti súčasného stavu.

    Ja len stručne. Pri súčasnom nastavení prvého piliera nie je príjem nijakým spôsobom viazaný na výhodnosť, resp. nevýhodnosť vstupu či zotrvania v druhom pilieri. Oba piliere sú totiž zásluhové a je len na vzťahu medzi mzdovým vývojom a výnosmi z investícií, či bude pre budúcich dôchodcov výhodný prvý alebo druhý pilier. Znamená to, že je jedno, či sporiteľ zarába minimálnu mzdu, alebo dvojnásobok priemernej mzdy. Výhodnosť vstupu či zotrvania v druhom pilieri závisí od ekonomických parametrov trhu práce na jednej strane a kapitálového trhu na strane druhej.

    Dlhodobo možno konštatovať, že kapitálový trh – minimálne za ostatných 60 rokov – ponúka výnosnosť, ktorá je vyššia, ako má pracovný trh. Inými slovami, úroky z vkladov sú vyššie, ako je priemerný rast miezd. Keďže prvý pilier je naviazaný na rast miezd a druhý na úroky z vkladov, je možné konštatovať, že – a tu chcem podčiarknuť – z dlhodobého hľadiska je výhodnejší vstup do druhého piliera. Je pravdou, že problematika má viacero citlivých bodov a otvorene ich chcem pomenovať. Minimálne by sme mali posudzovať výhodnosť a nevýhodnosť pre mladšiu generáciu a pre tú, ktorú by som označila slovami stredná generácia. Hovorím o štyridsiatnikoch, päťdesiatnikoch.

    Pre mladšiu generáciu platí zaradenie do prvého a druhého piliera s konštatovaním výhodnejšieho, pretože súčasné nastavenie priebežného systému, a v tom je plná zhoda aj so stanoviskami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že pri takomto nastavení tzv. prvého piliera alebo priebežného systému je tento systém dlhodobo neudržateľný. Je neudržateľný a očakávajú ho tri teoretické možné zmeny: prvá, predĺženie veku odchodu do dôchodku; druhá, zníženie miery náhrady mzdy; tretia, zníženie miery valorizácie už vyplácaných dôchodkov. Ani jedno z takýchto opatrení nerobí prvý pilier pre budúcich dôchodcov atraktívnejším či výhodnejším. Aj pri konzervatívne zvolených predpokladoch a súčasnej podobe prvého piliera sa mladým ľuďom preto oplatí vstúpiť do druhého piliera a postarať sa tak o vlastnú budúcnosť.

    K strednej generácii, to je tá druhá téma, štyridsať-, päťdesiatroční. Pri strednej generácii, keď uvažujeme v horizonte podľa zákona 15 rokov odchodu do dôchodku, dá sa predpokladať pravdepodobne vyšší rast miezd, ako bude výnosnosť fondov. To platí. Preto pre strednú generáciu z hľadiska rozhodovania sa o vstupe, resp. zotrvaní v druhom pilieri je významnejší motív odkladania financií na súkromné účty, teda nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, prípadne potenciál dedenia úspor. Navyše sa týchto ľudí nemusia dotknúť prípadné negatívne zmeny v priebežnom dôchodkovom systéme. Preto tu o finančnej výhodnosti pre túto generáciu nehovorím.

    Skutočne rizikovou skupinou sporiteľov sú sporitelia s nižším príjmom v strednom veku, štyridsať-, päťdesiatroční, pre ktorých vstup do druhého piliera – a teraz prosím, podčiarknem – za dvoch predpokladov: prvý, pokračujúceho rýchleho a výrazného rastu miezd; druhý, zavedenia vyššej miery solidarity do prvého piliera. Ak sa teda splní jedna alebo druhá z týchto podmienok, potom naozaj pre túto skupinu z finančného hľadiska sa môže stať druhý pilier nevýhodným. Toto platí. Ale platia aj tie predpoklady, ktoré som povedala. Udržíme výrazný rast miezd pätnásť rokov alebo bude platiť, že zavedieme vyššiu mieru solidarity do priebežného systému. Chcem podčiarknuť, že takéto rozhodnutie by si však vyžiadalo dodatočné zdroje, nakoľko, bez diskusie, bude mať negatívny dopad na hospodárenie prvého piliera. Toľko k téme výhodnosti a nevýhodnosti.

    V žiadnom prípade preto nie je pravdou a neplatí, že automaticky pre všetkých ľudí, ktorí majú mzdu do pätnásťtisíc korún, platí, že si nenasporia na dôchodok v druhom pilieri. Aj pri minimálnej mzde si v druhom pilieri nasporia na dôchodok. Ak má občan nízky príjem a nízke príspevky do druhého piliera, bude mať nárok na dôchodok z druhého piliera a nasporí si. Áno, jeho dôchodok z druhého piliera bude nízky, ale rovnako nízky bude aj jeho dôchodok z prvého piliera, teda zo Sociálnej poisťovne, pokiaľ sa neprijmú mnou spomínané hypotetické predpoklady, to jest, že sa zmení a zvýrazní miera solidarity v prvom pilieri. Tento scenár však asi v najbližšom období je málo pravdepodobný.

    Pre výstup na pol roka z druhého piliera vláda navrhuje zjednodušiť podmienky, ktoré pôvodne prijala pri takomto rozhodnutí s argumentáciou zrovnoprávnenia podmienok pri vstupe a výstupe. Určite malo ministerstvo dôvody, prečo v pôvodnom zákone bola potrebná autorizácia pre výstup. Tie dôvody boli dôvodmi zábrany zneužívania či už vstupu, alebo výstupu zo systému, pokiaľ nie je autorizovaný. Predpokladám, že tieto dôvody nezanikli, a predpokladám, že v záujme občanov je preto dôležité nájsť spôsob, aby k zneužívaniu i pri výstupe v systéme nemohlo dochádzať.

    Myslím si, pokiaľ Národná rada prijme rozhodnutie o zrušení autorizácie výstupu sporiteľov, ponúkam a predkladám Národnej rade Slovenskej republiky pozmeňujúci návrh, ktorý bude umožňovať bezpečnosť pre tých, ktorým hrozí potenciálny možný výstup z druhého tzv. sporivého piliera. Dovoľte, aby som vás s ním zoznámila.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení:

    1. V § 123k doterajšie ustanovenie § 133k sa označuje ako odsek 1 a vkladajú sa odseky 2 až 5, ktoré znejú:

    „(2) Ustanovenia § 123f ods. 2 a 3 sa od 1. marca 2008 nepoužijú.

    (3) Po doručení prehlásenia podľa § 123f ods. 1 je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne povinná bez zbytočného odkladu oznámiť sporiteľovi, že jeho prehlásenie jej bolo doručené a na jeho základe budú doteraz nasporené peniaze prevedené z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do Sociálnej poisťovne. Ak sporiteľ v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nedoručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne nesúhlasné stanovisko s vystúpením zo starobného dôchodkové sporenia, považuje sa prehlásenie podľa § 123f ods. 1 za záväzné, o čom je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne povinná sporiteľa informovať oznámením.

    (4) Fyzickej osobe podľa § 123f ods. 1 zaniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa prvého vzniku tejto účasti a zaniká zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uplynutím lehoty podľa odseku 3.

    (5) Ak Sociálnej poisťovni nebolo zaslané nesúhlasné stanovisko podľa odseku 2 v stanovenej lehote, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zánik zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Ak suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu je nižšia ako suma zodpovedajúca nominálnej hodnote zaplatených príspevkov na bežný účet dôchodkového fondu, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne podľa prvej vety previesť z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu zo dňa, ktorý predchádza dňu prevodu.“

    Odôvodnenie: Navrhovaný postup vnáša transparentnosť a autorizáciu do spôsobu výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia. Pri vstupe i výstupe zo systému sa uvádzajú rovnaké údaje o účastníkovi dôchodkového sporenia. Overenie (autorizáciu) výstupu z druhého piliera zdôvodňovala vláda Slovenskej republiky problémom možného zneužívania pri vstupe do systému. Aby sa možnosti zneužitia zabránilo aj pri výstupe, navrhuje sa umožnenie nápravného opatrenia, ktorým sa v presne ustanovenej lehote potvrdí záväznosť oznámenia účastníka dôchodkového sporenia o jeho ukončení.

    Ten pozmeňujúci návrh zasahuje do prechodných ustanovení, preto je taký komplikovaný, ale jeho princíp a podstata je, aby sa dotknutá osoba mala šancu do 30 dní vyjadriť, či jeho výstup je naozaj záväzný.

    Toľko pozmeňujúci návrh. Odovzdávam, pán spravodajca, nech sa páči.

    Je to istý spôsob samoautorizácie, aby sme sa prípadne vyhli nejakým pochybnostiam alebo námietkam občanov, ktorých sa bude dotýkať výstup z druhého piliera. Nie je to zásah do princípu, ktorý navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Obraciam sa na túto snemovňu s prosbou o podporenie takéhoto návrhu v prípade, že prejde novela, ktorú predkladá ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Martinák. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa pristavila iba pri jednej veci. Pani poslankyňa Radičová, vy ste povedali, že ak má niekto nízky príjem, bude mať aj nízky dôchodok, a to v prvom pilieri aj v druhom. Ja by som chcela podľa mňa túto medzeru opraviť, to znamená, že v druhom pilieri sa nevypočítava dôchodok automaticky, ale sa kupuje renta. A my dneska nevieme, koľko táto renta stojí, pretože táto renta zatiaľ ešte nie je ani na trhu a nevieme to vyrátať, ale keď ste počúvali vášho pána predsedu, pána Dzurindu, tak povedal, že za 3 roky si občania v priemere našporili 28-tisíc, čiže za nejakých 10 rokov je to nad 90-tisíc.

    Ja sa pýtam, ak dôchodcovské správcovské poisťovne chcú rozdeliť túto rentu na 35 rokov, ja sa pýtam, kto občanom s nízkym príjmom túto rentu predá? A ešte raz opakujem, ak im ju nepredá, tak dostanú iba z prvého piliera dôchodok, čiže polovičný, a ak požiadajú o dávku v hmotnej núdzi, tak ju nedostanú, a to z toho dôvodu, že dnes je zostavený zákon tak o dávke v hmotnej núdzi, že jednoducho nemôžu mať občania žiadne finančné prostriedky na účtoch. Ak budú mať v druhom pilieri 100-tisíc korún, tak nedostanú dávku v hmotnej núdzi. A je veľmi pekné, čím sa oháňate, že budú môcť tieto finančné prostriedky dediť, ale čo bude z toho, ak tú starobu oni prežijú v chudobe a budú tieto peniaze dediť ich deti. Takže povedzme si na rovinu, že vlastne v druhom pilieri sa kupuje renta.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, hodnotím vaše vystúpenie ako korektné, ale chcem vás poprosiť o jednu vec. To, čo ste povedali tu, prosím vás, komunikujte aj smerom ku kamerám. Ja zdokumentujem veci.

    Vaše tvrdenie, ktoré sa týkalo strednej generácie, že v horizonte 15 rokov budú pravdepodobne výnosy kapitálového trhu nižšie ako predpokladaný rast miezd. Je to ohrozenie alebo to nie je ohrozenie pre určité skupiny obyvateľov? Prvá vec, ktorú treba jasne povedať ľuďom.

    Druhá vec, znovu vaše tvrdenie, pod ktoré sa hocikedy podpíšem aj ja, áno, dôchodok z druhého piliera bude pre nízkozarábajúce skupiny obyvateľov nízky. Ako treba tým ľuďom povedať, že keď málo zarábajú, že druhý pilier nie je to, čo ich spasí, prinesie im švajčiarsky zázrak a budú mať dôchodok na úrovni Nemecka, Švajčiarska, Ameriky a neviem koho. Toto sú veci, ktoré treba tým ľuďom jasne povedať, a nie hovoriť o tom, ako hovorili sprostredkovatelia dôchodkového poistenia, že jednoducho dôchodkové správcovské spoločnosti a dôchodok z druhého piliera ich spasí. Každý vidí, že tam bude mať nasporené milión korún, ale otázka je, po 40 rokoch akú hodnotu bude mať milión korún v nominálnej hodnote dneska? Akú reálnu kúpnu silu bude mať?

    Proste hovorme o týchto veciach jasne, nevyháňajme nikoho z druhého piliera, ale upozornime ľudí na riziká, ktoré ste tu aj vy dneska pomenovali, a myslím si, že toto by bol korektný postoj aj zo strany opozície smerom k ľuďom, ktorých ste nalákali do druhého piliera a sami nevedia mnohokrát, prečo tam vstupovali a čo ich očakáva.

  • Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Radičová, z vášho vystúpenia ma zaujala iba jediná vec, na ktorú sa chcem spýtať. Okrem iného ste spomenuli, že z dlhodobého hľadiska je pre určitú vekovú skupinu sporiteľov druhý pilier výhodnejší. Ja by som sa rád spýtal, čo myslíte z dlhodobého hľadiska, pretože už raz sme tu mali Miklošovu fenomenálnu makroekonomiku tiež z dlhodobého hľadiska. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím trošku krotiť emócie. Ďakujem pekne. Teraz s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Petrák, ďakujem za reakciu. Chcem zopakovať a potvrdiť, vždy sa vyjadrujem úplne rovnako o rizikách a výhodách, resp. nevýhodách z hľadiska účasti v druhom pilieri. To po prvé.

    Po druhé, rozlišujem medzi mladšou generáciou a strednou generáciou vždy. Opakujem, že platí, že sa nedá vzťahovať výhodnosť, resp. nevýhodnosť len k výške príjmu. Na tom trvám. Opakujem tiež, že platia dva predpoklady, dva, ktoré som spomenula, a to je rast miezd naozaj veľmi dynamický a zároveň zvýšenie miery solidarity, pokiaľ pre nízkopríjmových má byť priebežný systém výhodnejší. On totiž už od roku, a to zároveň odpovedám na vášho kolegu, 2014 prestáva byť solidárny, preto hovorím predpoklad o zvýšení miery solidarity. Tam žiaden rozdiel v dôchodku pre nízkopríjmových či z prvého, či z dvojpilierového nebude. A nikdy som nesľubovala finančný zázrak. Vždy opakujem, že výhodnosť, výhodnosť je práve v kombinácii toho, čoho nám dosť dokáže kumulovať pracovný trh, teda rast miezd, a kapitálový trh, teda výnosy. Preto máme kombináciu priebežného a sporivého. A toto opakujem ako výhodnosť participácie.

    A čo sa týka anuity, to je na dlhšiu diskusiu, ale opakujem, že každý si nasporí a každému bude vyplatená. Aj na také dlhé obdobie, o ktorom, pani poslankyňa, hovoríte, pretože zákon upravuje dve možné situácie.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave, pardon, ešte požiadal o krátke vystúpenie spravodajca, pán poslanec Madej má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, rád by som sa len vyjadril z legislatívnej stránky k predloženému pozmeňujúcemu návrhu a z hľadiska rokovacieho poriadku. Neviem, či to bolo povedané v rozprave, ale myslím, že nie, pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v časti IV spoločnej správy, ak by bol schválený zo spoločnej správy, nebudeme môcť dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej, pretože sa týka toho istého ustanovenia toho istého návrhu, iba ak by parlament na námietku pani poslankyne odhlasoval. Ale upozorňujem, že sú v priamom rozpore. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Teraz v rozprave nikto na vás nereaguje, ďakujem. V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Halecký, predseda výboru pre sociálne veci a bývanie, a pripraví sa pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dôchodková reforma je téma, ktorá zrejme bude dominantná nielen v nasledujúcich rokoch, ale aj nielen v terajšom období, ale aj v nasledujúcich rokoch, pretože skutočne je to záležitosť, ktorá sa dotýka všetkých obyvateľov, či už pre súčasnosť, alebo pre budúcnosť, a dotýka sa toho najpodstatnejšieho, aká bude kvalita života týchto ľudí na dôchodku. Preto je oprávnené, že sa tomu venuje pozornosť aj v médiách, aj v parlamente, a nevidím, nepokladám za žiadnu chybu, pokiaľ sú aj plánované zdôvodnené niektoré korekcie, ktoré nastanú v dôchodkovej reforme. Viem, že systém, ktorý je právne stabilný, ktorý sa v základných princípoch nemení, je trvalejší a je dokonca aj žiaduci. Ale chcem podotknúť, že dôchodková reforma, ktorá sa vytvorila v predchádzajúcom období, má niektoré rozpory, ktoré myslím si, že nemuseli byť tak nastavené, ako sú nastavené, a reakcie terajšieho parlamentu, ale aj terajšej vlády vyplývajú aj z toho dôvodu.

    Pre mňa trošku signifikantný fakt, že dôchodková reforma v trojpilierovom alebo dvojpilierovom variante, ako je u nás, sa dosť ťažko ujíma vo vyspelých západoeurópskych krajinách, skôr sa udomácňuje v stredoeurópskych krajinách, východoeurópskych a latinskoamerických. Takže dá sa povedať, že tam, kde určuje politiku v iných oblastiach Svetová banka, OBSE, Európska únia, nejako je to téma, na ktorú sa čaká, a zrejme sú niektoré otázniky, ktoré je dosť ťažké zodpovedať.

    Myslím, že mali by sme zdôrazniť, že skutočne ten systém je trojpilierový, to znamená, že mimo prvého piliera, teda piliera garantovaného Sociálnou poisťovňou, alebo môžeme ho nazvať štátnou poisťovňou, a popri tom druhom pilieri kapitalizačnom, ktoré reprezentujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, existuje ešte aj doplnkové dôchodkové poistenie, kde môže každý solventný alebo správne uvažujúci človek si zaistiť životné potreby k dôchodku aj touto cestou. A predpokladám, že v nasledujúcich desaťročiach aj tento pilier, tretí pilier bude narastať a bude dokonca prevažovať.

    Tieto prvé dva piliere, ktoré sú garantované, či už v jednom, alebo druhom, musíme povedať, štátom, pretože aj tí, čo sú v druhom pilieri, polovicu ich dôchodku garantuje štát, takže je kvôli tomu, aby sme mohli tú základnú ideu dôchodkovej reformy, aby sme preniesli zodpovednosť za svoju starobu na jednotlivca, aby sa nemusel starať o jednotlivca štát a hlavne za tej situácie, kde klesá počet aktívne pracujúcich ľudí, zamestnancov a bude narastať počet dôchodcov vo vyššom veku a tento vek bude ešte sa v budúcich desaťročiach predlžovať, myslím si, že je správne vzhľadom na systém, ktorý sme nastúpili po roku 1989, aby táto téza sa naplnila v praxi.

    Z tohto vychádzajúc, verím, že nechápe sa tak, že terajšia vláda má za cieľ deštruovať druhý systém alebo ho potlačiť, alebo dokonca, ako sa niekedy hovorí, zlikvidovať. Práveže nie a myslím si, že je cieľom tejto vlády aj tohto koaličného zoskupenia, aby tento systém stabilizovala v tomto volebnom období, aby sa vytvorili vzťahy medzi prvým, medzi druhým pilierom vyvážené, či aj finančné, ekonomické, ale dá sa povedať, že aj čo sa týka distribúcie poistencov alebo sporiteľov, lebo aj pri tejto otázke, myslím si, že došlo k určitej deformácii. V kapitalizačnom pilieri je viacej poistencov, ako sa očakávalo, alebo dokonca ako bol aj plán predchádzajúcej exekutívy a parlamentu, a to do určitej miery možno chápať, že terajšia vládna zostava sa snaží trošku upraviť hlavne v skupine tých sporiteľov, ktorí tam podľa týchto úvah sú umiestnení nevýhodne.

    Okrajovo sa dotknem ešte aj pomeru odvodového 9 : 9 percentám, Ľudová strana naďalej ešte si myslí, že tento pomer bol stanovený príliš odvážne v prospech kapitalizačného piliera, aj keď nehovorím, že trváme bezodkladne na jeho zmene, ale minimálne uvažovať o tom a žiadať si určité vysvetlenia budeme.

    Uvediem len túto skutočnosť, že v ostatných krajinách, včítane Českej republiky, kde zavádzajú sociálnu reformu v tomto období, uvažujú o percente odvodov do prvého a druhého piliera v inom pomere, ako by mohli mať skúsenosti zo Slovenska, a minister sociálnych vecí pán Nečas hovorí, že to percento možnože nebude ani 6 %, uvažuje o 4, prípadne o 3 %. To všetko nasvedčuje tomu, že ich...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, a dobu sporenia ešte dlhšiu, ako je tých 15 rokov. Je to pritom pravicový politik a uvažuje systémom, ktorý je dosť podobný a analogický našim úvahám. Chcem len uviesť, že absolútna pravda v týchto záveroch neexistuje, pretože absolútna pravda sa ukáže o tých 40 rokov, kedy budeme môcť porovnať efektívnosť jedného systému a druhého.

    Z mojej praxe z periférie chcem podotknúť ešte jednu vec, ktorú si neuvedomujú občania sporitelia a poistenci, že tí, čo sporia v druhom pilieri, vlastne dostanú len polovicu, 50 % dôchodku z druhého piliera. Mnohí si myslia, že dostanú dôchodok zo Sociálnej poisťovne a plus k tomu ešte aj dôchodok z druhého piliera v rovnakej výške a ešte dôchodok takého rázu, že bude možná dediteľnosť v tomto dôchodku. Tu by sme mali dať správnu informáciu našim obyvateľom, aby mali skutočne reálny pohľad na to sporenie a na to poistenie a aby sa aj vedeli správne rozhodnúť. Takže aj napriek tomu, aby som sa vrátil ešte jednou vetou k odvodovým percentám na dôchodkové zabezpečenie, myslím si, že ten pomer, ako som hovoril, Ľudová strana zvažuje ešte, tak ako to bolo aj pred časom, a sú naše úvahy, aby sme na túto tému s koaličnými, ale aj opozičnými odborníkmi debatovali, či skutočne ten pomer je správne nastavený. Pretože nestabilitu celého systému zapríčiňuje ten fakt, že skoro štvrtina financií z prvého piliera vlastne sa presúva do druhého piliera, je to ročne okolo 25 mld., a je to deficit, ktorý je dosť ťažko vykryť výberom poistného. A aby sme zvolili tú stratégiu, že budeme tam presúvať financie z hospodárskeho rastu a v takom veľkom rozsahu, myslím si, že by nám chýbali v niektorých rezortoch a hlavne v strategických zámeroch, ktoré máme pri výstavbe diaľnic a pri výstavbe niektorých takých, by som povedal, finančne náročnejších ekonomických projektov. Tento deficit vieme, že v roku 2009 bude ešte náročnejší, pretože financie zo Slovenského plynárenského priemyslu budú spotrebované tak, že tá náročnosť je väčšia. Náš variant, aby sme ten pomer znížili na 6 : 12 percentám s postupným rastom a návratom k pomeru 9 : 9 percentám alebo hyperkompenzačne, aby sme prešli do 9,5 %, minimálne v rovine úvahy alebo aj pokusu o realizáciu aj v tomto nasledujúcom polroku zostane.

    Chcem sa ešte zastaviť pri tej otázke, ktorá je najviac diskutovaná a na ktorú jednoznačnú odpoveď žiadna ani politická garnitúra, ale ani ekonomicko-sociálna, snáď možno povedať, zostáva, nevie jednoznačne dať. Je tu informovanosť trošku, by som povedal, príliš bipolárna, pretože jedna strana tvrdí, že je nevýhodné byť v druhom pilieri k počtu obyvateľov a sporiteľov, ktorý je príliš vysoký, a zase opačne druhá zostava tvrdí, že je to jedno, či sme v prvom či druhom pilieri a ten dôchodok bude rovnaký a porovnateľný.

    Aby som povedal svoj názor alebo názor, ktorý je diskutovaný v kruhoch Ľudovej strany, by som povedal, ako stredová strana sme niekde v strede, čiže nezaujímame stanovisko ani z jednej, ani z druhej strany, že je to nevýhodné, alebo že je to skoro, približne rovnaké. Nazdávame sa formulovať túto otázku v tom smere, že čo môžeme iste povedať a jednoznačne je to to, že skutočne tí, čo majú menej ako 15 rokov do svojho legálneho dátumu odchodu do dôchodku, sú v tomto pilieri nevýhodne. Avšak je tam skupina ľudí, ktorá môže byť ešte aj napriek tomu, je tam výnimka, že môžu to postavenie aj napriek tým menej ako 15 rokom mať, by som povedal, výhodné, a to sú hlavne tí, ktorí sú rozhodnutí a majú už teraz zvážené, že budú pracovať dlhšie ako 62 rokov. A vieme, že 62 rokov bude veľmi ťažké udržať ešte v tomto volebnom období, aj keď vláda sa zaviazala, že ten vek odchodu do dôchodku sa nebude predlžovať na 65 rokov, ale myslím si, že tlak Svetovej banky, OBSE a európskych inštitúcií pri unifikácii aj sociálnej reformy v ostatných krajinách bude dosť tvrdý a systematický.

    Takže aby som sa k tomu vrátil a dokončil. Sú podnikatelia, sú rôzni profesionáli vo vedúcich funkciách, ktorí skutočne sú odhodlaní pracovať do 65-70, možno 75 rokov, takže týmto jasne, že sa to vyplatí byť, aj keď majú menšiu dobu sporenia ako 15 rokov. Toto aby sme zamlčovali, myslím si, že by to nebolo korektné a správne.

    Zase nemožno vylúčiť, že v druhom pilieri budú ľudia, ktorí majú menej ako 15 rokov a im vlastne ani nejde o vlastný dôchodok, bude im postačovať z toho prvého piliera, ale chcú tieto nasporené peniaze venovať svojim deťom, vnukom a tak ďalej, a to z toho dôvodu, že asi ich zabezpečenie cez iné rodinné a osobné zdroje možno má iný charakter. Ale principiálne možno povedať pre širokú skupinu sporiteľov, že skutočne ten vek je jednoznačný aspoň z môjho pohľadu, je jasné, že musia sporiť viacej ako 15 rokov.

    Čo sa týka najviac diskutovanej otázky, výšky príjmu a dôchodku v prvom alebo druhom pilieri. Formulovať odpoveď takto, že sporiť tým, čo majú nižší príjem, v druhom pilieri nemá význam a sa neoplatí, asi nie je správne a nie je možné. Aj keď mám aj ja ten názor, že tí, čo majú nižší príjem, tí, čo majú nižšie kvalifikačné predpoklady, tí, ktorí majú nestabilné zamestnanie, v druhom pilieri budú mať nižší dôchodok, ako by boli v pilieri prvom.

    Formulovať takisto aj odpoveď, že niekto si nenašetrí v druhom pilieri, tiež nie je správne, pretože každý, kto tam sporí, si nasporí. Otázka je, aká výška dôchodku by bola. Pokiaľ by sme chceli túto otázku sformulovať trošku užšie, že pri porovnateľných príjmoch, porovnateľnom vzdelaní a pri porovnateľnej dĺžke sporenia predsa len musíme priznať, že v druhom pilieri by nám vychádzal ten dôchodok zhruba o tých 10 až 20 % vyšší za tých porovnateľných podmienok a to je vlastne aj cieľom toho, aby sme tých ľudí získavali do druhého piliera a aby sme im ukazovali perspektívu, že musia sa o svoj dôchodok a svoj život v séniu postarať sami.

    Chcem však povedať tu rozhodujúci argument, že čo bude podmieňovať ten fenomén vyššieho príjmu. Bude rozhodujúce to, aká bude výnosnosť v jednotlivých fondoch v dôchodcovských správcovských spoločnostiach a druhá, na druhom poli, percento rastu dôchodkov v prvom pilieri, ktorý dokáže zabezpečiť štát. Teraz tá hladina je nastavená, dá sa povedať, v prospech tých, čo sú v prvom pilieri. Rast dôchodkov zhruba vychádza okolo 6 až 7 % a výnosnosť v dôchodcovských správcovských spoločnostiach sa pohybuje momentálne okolo 2-3 %, v niektorých fondoch, hlavne v tých konzervatívnejších, je dokonca ešte nižšia. Avšak ekonomický rast, výška DPH v krajine v priebehu 5, 10 a hlavne 20, 30 rokov bude úplne rozdielna, takže tam sa dá očakávať, že aj nárast dôchodkov v prvom pilieri, čiže dôchodkov, ktoré garantuje štát, bude nižší, bude klesať a nárast dôchodkov, pokiaľ by bol rast v spoločnosti v ekonomike vyšší, mierne by mohol narastať. Avšak vieme, že aj vo vyspelých krajinách DPH sa nepohybuje nikde tak, ako u nás okolo 10 %, 8 %, ale je to okolo tých 2-3 % a v niektorých ešte možno vyspelejších a bohatších krajinách bude kolísať okolo 1-2 %.

    Takže zodpovedať na túto otázku skutočne by mali dať ekonómovia, financi, odborníci z výskumných ústavov, ktorých myslím si, že aj na Slovensku máme dosť, aby sa k tomu mohli vyjadrovať a mohli vyjadriť, aj keď viem, že jednoznačne sa to nedá.

    Pokiaľ by som sa predsa len zastavil pri čísle, ktoré tuná koluje, túto tézu, že dve tretiny sporiteľov sú nevýhodne umiestnené v druhom pilieri, podľa mojich skúseností, výpočtov a konzultácií by som to nemohol tvrdiť. Avšak aj tú tézu, že či je sporiteľ poistenec v prvom alebo druhom pilieri, jeho stratégia dôchodková a výška dôchodku bude rovnaká, porovnateľná, tiež nie. Podľa mojich odhadov je to zhruba okolo tretiny sporiteľov v druhom pilieri, pre ktorých sporenie bude menej výhodné, ako keby zostali v prvom pilieri. Takže to číslo vychádza skôr tak na tých 30 % a nie tých 60 alebo 75 %.

    Zastavili sme sa pri otázke možno aj výberu životnej anuity. Tu dal by som aspoň do úvahy, že nemuseli by to byť súkromné finančné inštitúcie, ktoré by túto anuitu zabezpečovali, ale môžeme uvažovať aj o tomto fenoméne, aby sme pouvažovali, či by to nemohla skutočne byť aj Sociálna poisťovňa, ktorá by predsa len si aj z dlhodobého hľadiska udržala svoju finančnú valibilitu na príslušnej úrovni. Aj keď sme si vedomí, že za 40 rokov v podstate Sociálna poisťovňa by mala zaniknúť a mali by si ľudia sporiť systémom kapitalizačným, tým, ktorý sa zavádza teraz.

    Aj keď je tu otázka, ako sa bude vyvíjať ekonomika v nasledujúcom období, predsa len by som povedal, že mali by sme uvažovať o druhom fenoméne a to je to, či Sociálna poisťovňa v dlhodobom meradle by nemala zaisťovať nejaký dôchodok „štátny“, ktorý by zaisťoval životné minimum. Čiže to, čo by aj tie skupiny obyvateľstva, tí sporitelia, ktorí sa veľmi nestarajú nielen o svoj dôchodok, ale ani o svoje pracovné zaradenie, o svoju existenciu, by nemali na tejto úrovni životného minima predsa len v tom prvom pilieri ten dôchodok zaistený. Sú to úvahy, nehovorím, že sú to úvahy, ktoré by sme mali realizovať v najbližšom polroku, ale musíme uvažovať trošku v širšom komplexe.

    Čo sa týka toho prestupu toľko diskutovaného a kvôli čomu je aj táto novelizácia toho sociálneho zákona, nechcem to zoširoka komentovať ani sa vyjadrovať, skôr to sformulujem tak, že rešpektujem rozhodnutie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, rešpektujem rozhodnutie vlády Slovenskej republiky. Ja osobne, pokiaľ by som mal to nejako formulovať, by to bola iná formulácia a iný postup.

    Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Klára Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dovoľte mi nesúhlasiť so všetkým, čo ste povedali, a hlavne s tou pasážou, keď ste povedali, že táto vláda nikdy nechce robiť vážne zmeny v druhom dôchodkovom pilieri. Na ilustráciu chcem len citovať zo zákona č. 123, teda zo zákona, novely zákona o sociálnom poistení, a to § 123f. Je to paragraf, ktorý dalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do tohto zákona. Išlo to s podpisom pani ministerky na medzirezortné pripomienkové konanie. „Pri výstupe z druhého piliera dôchodková správcovská spoločnosť je povinná do 5 pracovných dní odo dňa oznámenia Sociálnej poisťovne vyplatiť sporiteľovi, ktorému zanikla zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu sporiteľa na osobný účet.“ Samozrejme, na Úrade vlády to dali do poriadku. Ja som toto včera citovala, pani ministerka ma nazvala klamárkou.

    A ešte citujem to, čo povedal aj doslovný citát, sami hovorili tí sporitelia, že si sporia na vlastných účtoch a sú to ich vlastné peniaze. Veď zákon č. 43 hovorí o tom, že sú to vlastne peniaze tých ľudí. Pani ministerka, keď som klamala, tak ja som citovala ten zákon, ktorý ste vy podpísali. Takže by som bola rada, je to tu, ten zákon, ja vám to môžem dať, je to na internete ešte aj teraz. Môžete kývať hlavou, ale ja pred vás vystupujem už len s dokumentmi. A druhá vec, to bolo to isté, čo som povedala o pánovi riaditeľovi Bernátkovi. Citujem z jeho životopisu: „Od polovice roku 2001 do roku 2003 bol riaditeľom koordinačnej jednotky projektu Svetovej banky.“ Tak buď si stojíte za tým, čo dávate na papier a čo podpisujete, § 123f, alebo potom neviem, kto z nás klame.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký chce zareagovať na faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán podpredseda parlamentu, za slovo. Chcel by som na pani poslankyňu Sárközy iba stručne reagovať, že o tom, že táto vláda nemá záujem destabilizovať alebo deštruovať tento systém, na tom trvám, pretože žiadna vláda nemôže mať záujem deštruovať dôchodkový systém, lebo je vždycky vizitkou vlády, ako formuje dôchodkový systém. A myslím, že tie opatrenia, ktoré sa pripravujú a ktoré sa realizujú, sú dostatočne zdôvodnené a majú aj svoju racionalitu.

  • Reakcie z pléna.

  • K tomu, čo ste hovorili o tom prestupe a o tých ďalších otázkach okolo toho, myslím, že som sformuloval dosť jasne v poslednej vete. Viacej by som nechcel rozvíjať, lebo by som to ešte skomplikoval, takže dám to na takú jednoduchú odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz ako posledná ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Nachtmannová, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vo vystúpeniach viacerých opozičných poslancov včera, spomeniem napríklad pani poslankyňu Sabolovú, k prerokovaniu predmetného zákona v prvom čítaní zaznelo, že občania mali dostatok informácií pri vstupe do súkromných správcovských spoločností. Bolo to skutočne tak? Dostali sporitelia ozaj kompletné informácie v rámci druhého piliera? Podľa môjho názoru nie. Veľa ľudí nemalo a stále nemá na základe týchto informácií reálnu predstavu o odhade svojich budúcich dôchodkov. Pri hľadaní odpovede na otázku, kde získajú viac, z priebežného piliera alebo z kapitalizačného, nemali občania dostatok informácií, čo malo byť nevyhnutným predpokladom ich správneho životného rozhodnutia.

    Z čoho vlastne vychádzali občania pri rozhodovaní o vstupe do DSS. Vychádzali z informácie o sporení na súkromných účtoch a kapitalizácii úspor. Vychádzali z reklamy, ktorá bola založená na neudržateľnosti priebežného piliera z dôvodu demografickej krivky Slovenskej republiky a Európskej únie. Vychádzali z výpočtov dôchodcovských správcovských spoločností o predpokladoch zhodnotenia úspor na kapitalizačných účtoch. Najväčším lákadlom však bola možnosť dedenia, pričom tu treba spomenúť, že táto informácia bola pre občanov neúplná a bola zavádzajúca. Zamlčiaval sa fakt, že v deň, keď sporiteľ dosiahne dôchodkový vek a podpíše zmluvu s dôchodcovskou správcovskou spoločnosťou o stanovení renty a zomrie, jeho renta sa stáva majetkom súkromnej správcovskej spoločnosti a nie je predmetom dedenia. Teda aby dedil, musí zomrieť v správnom čase.

    Čo sa ešte ľudia vstupujúci do druhého piliera od správcovských spoločností nedozvedeli? Nedozvedeli sa žiadne pragmatické informácie týkajúce sa výpočtov budúcich dôchodkov. Virtuálne kalkulačky správcov sú založené na nominálnych výnosoch a nezohľadňujú budúcu infláciu. Budúca inflácia pritom priamo súvisí s reálnou hodnotou budúcich dôchodkov v rámci druhého piliera dôchodcovského sporenia. V Rakúsku za posledných štyridsať rokov vzrástli ceny o 321 %, včera to spomínala pani kolegyňa Košútová, len už nestihla dokončiť. V rámci eurozóny je pre mnohé krajiny veľmi náročné neprekročiť hranicu stanovenú v rámci maastrichtských kritérií. Ako príklad možno uviesť skutočnosť, že pri priemerne trojpercentnej inflácii sa budúca hodnota napríklad 50-tisíc eur za 25 rokov scvrkne na súčasných 23 880. To znamená, že dnes si za tých 23 880 kúpime toľko ako o 25 rokov za 50-tisíc eur.

    Správcovia DSS zneužívajú lacný trik týkajúci sa výpočtu nominálneho a nie reálneho zhodnotenia. Z pohľadu svetovej globalizácie je pritom už dnes zrejmé, že inflácia bude problémom číslo jeden aj v samotnej Európskej únii. Vysoké ceny ropy a potravín sa totiž čoraz viac podieľajú na raste životných nákladov. Inflácia je síce v Európskej únii zatiaľ na prijateľnej úrovni, málokto sa však pozerá na spotrebný kôš dôchodcov, ktorý je iný ako kôš, na základe ktorého je všeobecne inflácia počítaná.

    Pre kompletnosť informácií v modeloch súkromného sporenia na dôchodok mi nedá nespomenúť vyjadrenia prof. Cockshotta z Univerzity Glasgow. Tento citát sa mi zdá veľmi výstižný. Citujem: „Ten, kto tridsať rokov šetrí na dôchodok, si síce môže myslieť, že odkladá spotrebu, nebol by však rád, keby na staré kolená jedol tridsať rokov starý chlieb.“

  • „V praxi totiž neexistuje žiaden tovar, ktorého spotreba by sa dala odložiť. Sporiteľ namiesto toho obdrží legálny titul, ktorým umožní vznášať nárok na časť budúceho produktu spoločnosti. Dôchodcov v skutočnosti neživia ich úspory, ale práca mladších členov spoločnosti. Materiálnou záťažou plynúcou zo starnutia obyvateľstva sa nedá vyhnúť mechanizmom životných poistiek ani plne financovaných penzijných fondov.“ Koniec citátu.

    Argumenty týkajúce sa toho, že na budúcich dôchodcov nebude mať kto robiť, sú hlavným dôvodom rozhodovania pre druhý pilier. Málokto sa však už zamýšľa nad tým, že jediné, čo je isté v rámci druhého piliera, sú poplatky správcovských spoločností. Tu treba spomenúť, že tieto poplatky sú rátané kumulatívne. Nízke poplatky, ktoré teraz vidia sporitelia na svojich účtoch a ktoré ich zatiaľ neznepokojujú, začnú sporiteľov znepokojovať s plynúcou dobou sporenia a s kumulovaním nasporených prostriedkov. Nemajme preto ilúzie o tom, aký veľký dôchodok dostaneme od súkromných spoločností. Výsledky v oblasti zhodnotenia úspor súkromnými spoločnosťami z krajín, ktorý tento model zaviedli už pred nami, nie sú najlepšie. Mnohí sporitelia na súkromných účtoch by totiž boli radi, keby správcovia peňazí odložených na ich budúce dôchodky dosiahli po odpočítaní inflácie aspoň nulové výnosy. Po odpočte bežnej inflácie im často zostáva reálne menej, ako tam vložili. Vyplácané životné renty na rozdiel od štátom vyplácaných dôchodkov sa pravdepodobne valorizovať nebudú. Ich stanovenie bude predmetom dohody, ponuka verzus dopyt, medzi dôchodcom a súkromnou správcovskou spoločnosťou. Nikto z nás nevie odhadnúť, koľko o pätnásť, dvadsať či tridsať rokov bude stáť kúrenie, elektrina, služby a iné náklady na chod domácnosti a nevyhnutné životné potreby budúcich dôchodcov.

    Inflácia na Slovensku dosiahla sa posledné obdobie 3,8 %. Reálne sa tak vlastne znehodnotili aj úspory v bankách, pretože úroky boli nižšie ako inflácia. Šetriť na dôchodok na účtoch formou životných poistiek a prostredníctvom správcov je vždy behom na dlhé trate, na ktorých je ozaj veľa prekážok. Nájsť dôvody, prečo predpokladané výnosy najmä u akciových fondov nie sú vôbec také, ako ukazovali virtuálne kalkulačky správcov, je pre finančné spoločnosti pomerne jednoduché. Občania však potrebujú vedieť celú pravdu a nie iba reklamné slogany pre dôchodky namodelované na virtuálnych kalkulačkách na internete. Second life dôchodok by totiž žiadny dôchodca určite nechcel, pretože bude žiť a svoje náklady hradiť v reálnom čase a v reálnom svete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami poslankyňa Sabolová, Tkáčová, Fronc, Sárközy, Gibalová, Kahanec, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, konečne ste to „rozfofrovali“, nie je tu pani poslankyňa Vaľová, alebo už aj došla, tak si myslím, že preberáte jej štafetu. Chcem vám ale povedať hneď k vášmu začiatku vystúpenia, nemasírujte tu občanov s vaším videním, terajším videním tejto celej politiky dôchodkových správcovských spoločností a druhého piliera. Vaši poslanci, vy možno nie, ale vaši poslanci tu sedeli v parlamente, vedeli, aký zákon išiel, vtedy ste mali tých občanov upozorňovať, keď sa vám zdalo, že niečo nie je v poriadku, a nie hovoriť, že my sme ich neupozorňovali. Kde je váš podiel viny? Vtedy ste mlčali ako voš v chrasti. Nikto nič nehovoril? Alebo ako to bolo?

    Čiže neplačte teraz, máte dva roky za sebou vlády, skoro dva roky za sebou vlády, ak sa vám nepáči jednoznačne to, čo tu bolo prijaté a na čom vy dva roky žijete, z ekonomiky, ktorá tu bola postavená, tak zrušte celý systém, veď vám nikto nebráni, máte moc v rukách, máte percentá, ale neplačte, nekritizujte, keď nerobíte to, čo by ste mali urobiť. Len viete, len viete stále poučovať a občanom hovoriť, ako vám veľmi na nich záleží, ale keď príde reálna ponuka pre občana, za všetko hlasujete proti, aj vy, pani poslankyňa, aj celá vládna koalícia.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, vyzývate nás aj vás, aby občania poznali celú pravdu. No tak si povedzme celú pravdu aj o prvom pilieri, nielen o druhom pilieri. A ja sa vás opýtam dve veci. Povedzte mi, keď dnes zomrie človek poistený iba v prvom pilieri pred dosiahnutím dôchodkového veku alebo krátko po jeho dosiahnutí, kde a komu zostanú všetky peniaze, ktoré do systému odviedol? Prvá otázka. A moja druhá otázka. Stále strašíte tým, čo bude o pätnásť, o dvadsať rokov. Môžete vy dnes zaistiť a zagarantovať, že o dvadsať rokov bude prvý pilier schopný vyplácať aspoň takú výšku náhrady mzdy, ako je to dnes?

  • Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja nie som poslankyňa, ja som poslanec. To len na margo vášho oslovenia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, dúfam, že som to nepovedal. Veľmi ma to mrzí, ak, odpustite mi.

  • Dobre, len som to opravil, však nič sa nedeje. Pani kolegyňa, vy ste vyčítali správcovským spoločnostiam, že neuviedli, aká bude inflácia ich úspor. No ja si myslím, že by bolo dobré, keby to uviedli, s tým s vami súhlasím, len ja sa vás chcem opýtať, predpokladám, že vy viete, aká bude inflácia. Aj ja by som rád vedel, aká bude inflácia v roku 2015, takže bolo by dobré, keby ste nás o tom informovali. Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa spýtala pána predsedu výboru Haleckého, či ešte aj po tomto si myslí, že nebude táto vláda robiť vážne vstupy do druhého dôchodkového piliera. Ale dovoľte mi citovať guvernéra Národnej banky pána Šramka, podľa mňa je to dôveryhodná osoba, pretože tu pred chvíľou boli citácie. Na otázky, či sú nejakým spôsobom ohrozené vklady v druhom dôchodkovom pilieri povedal: „Nijakým spôsobom nie sú ohrozené. Riziká, ktoré sú v systéme, sú bežné, ktoré sú v každom inom systéme. Žiaden iný systém, ani prvý pilier“, zdôrazňujem, „ani prvý pilier, ani iné druhy alebo spôsoby dôchodkových úspor nie sú na tom stopercentne nikdy isté, ale v každom prípade tento systém má asi najväčšiu možnú bezpečnosť, akú dávame. Ak by dôchodcovská správcovská spoločnosť skrachovala, ako vy tu strašíte, tak celý poistný fond alebo úspory sporiteľov prejdú do inej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti alebo sa budú riešiť iným spôsobom. V každom prípade systém je vytvorený bezpečne, je pod viacnásobnou kontrolou. To znamená, že okrem toho, že je vnútorná kontrola, ktorú robia v spoločnosti, sú tam audítori, sú tam depozitné banky, ktoré majú takisto povinnosť kontrolovať. A je tam centrálna banka.“

    Takže podľa mňa guvernér Národnej banky je dôveryhodnou osobou, pretože keď niekto bude spochybňovať aj jeho osobu, tak potom bude spochybňovať celú menovú politiku Slovenskej republiky. Tak bola by som rada, keby ste to zobrali do súvisu a snáď by ste sa k tomu aj mohli vyjadriť. Ale už sa veľmi ponáhľate, lebo prichádza päť hodín, a asi nestihnete hlasovanie a nedajbože 28. alebo 29. pán prezident nemôže podpísať tento zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o kľud v sále, prosím, a zároveň aj slovo odovzdávam pani poslankyni Gibalovej, poslankyni Gibalovej, pardon.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Nachtmannová, neustále hovoríte o valorizácii na základe inflácie, ale pred troma dňami ste tomu nerozumeli alebo ste nechceli rozumieť. Dokonca som dnes bola obvinená na hodine otázok pani ministerkou, že sa neustále navážam na ministerstvo, ja verím, že to bola len momentálna indispozícia pani ministerky, pretože môj prístup je viac ako korektný.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa Nachtmannová, na jednej strane chcete korektné informácie pre občana, aby mal ich z jednej aj z druhej strany, na druhej strane váš príspevok obsahuje iba ohrozenie občana, čo všetko mu hrozí. Ja som už včera spomínal vyjadrenia guvernéra Národnej banky Slovenska, dnes ich tu citovala kolegyňa. Teda keď guvernér Národnej banky nepovažuje tieto dôchodcovské správcovské spoločnosti za spoločnosti, ktoré by mali hneď na druhý deň krachnúť, a že nemajú tam stanovené jasné a dobré pravidlá, tak prečo vy máte tú odvahu a nazvete ich rovno tými, čo zneužívajú mnohé veci? Veď reklamné činnosti robí kdejaká banka a kdejaké iné inštitúcie, ktoré si takto získavajú klientov.

    Ja vôbec nechcem dávať tieto spoločnosti do polohy, že zabezpečia stopercentné garancie. Totiž tie stopercentné garancie nezabezpečí v živote nič. Ani v prvom pilieri, ani vy takisto nemôžete odhadnúť, ako ste sami spomínali, či o pätnásť, dvadsať rokov zabezpečí niečo prvý pilier, a nemôžete garantovať ani to, aké budú výnosy. A problém je, že chcete dať občanom celú pravdu, ale dávate im zo svojho pohľadu deformovanú a s demagógiou o tom, aké sú tieto správcovské spoločnosti zlé, a dávate to nielen vy tu v Národnej rade, ale dávate to na najvyšších úrovniach vlády a premiéra Slovenskej republiky, čo si myslím, že nie je korektné.

  • So stanoviskom na faktické poznámky pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, štafetu nikoho nepreberám, to po prvé. Po druhé nemlčala som ako voš pod chrastou, to si skutočne od vás vyprosím, ja som svojím vystúpením iba chcela povedať to „b“. Celú dobu sa z našej strany väčšinou hovorilo iba to „a“. Nechceme nič rušiť, takéto niečo sme nikdy nepovedali, iba chceme upozorniť ľudí na možné nebezpečenstvá, hovoriť o tom, o čom sa celú dobu mlčalo, o čom ľudia vôbec informovaní neboli.

    Vidím, že moje vystúpenie vyvolalo veľký záujem, ja si myslím, že som to postavila všetko na faktických údajoch, ekonomických parametroch, citovala som anglického autora, takže skutočne mojím vystúpením som chcela iba k tomu „a“ dodať aj to „b“.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci, ktorí boli riadne prihlásení do rozpravy. Uzatváram teda rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, či chce zaujať stanovisko?

  • Ruch v sále.

  • Vzdáva sa pani ministerka. Chce vystúpiť spravodajca? Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pred hlasovaním vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 19. schôdze.

    Pán poslanec Rydlo, nech sa páči, procedurálny návrh?

  • Pán predseda, chcem iba využiť túto chvíľu na to, aby som vyjadril potešenie nad tým, že strana SMER – sociálna demokracia ako ostatné slovenské politické strany zastúpené v tomto parlamente sú konečne plnoprávnymi členmi euroatlantických štruktúr. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Budeme teraz... Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS prosím, aby sme preložili hlasovanie o tlači 487 o výkone väzby a tlači 488 o výkone odňatia trestu slobody na zajtra.

  • Reakcie pléna.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 74 za, 39 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili a budeme hlasovať o týchto dvoch bodoch programu, tlač 487 a tlač 488, pri najbližšom hlasovaní.

    Teraz poprosím pán poslanca Glendu, aby v druhom čítaní uvádzal hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 483).

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria poslanci: poslanec Glenda, Štefanec, Kahanec a Lebocký. Z nich poslanec Glenda, Štefanec a Lebocký podali tri pozmeňujúce návrhy. Pri mojom pozmeňujúcom návrhu som požiadal o vyňatie bodu 33 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, lebo bod 6 môjho pozmeňujúceho návrhu koliduje s bodom 33 spoločnej správy. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 32, 34, 35, 36 a 37 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 99 za, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďalej pristúpime k hlasovaniu o bode 33 s odporúčaním gestorského výboru schváliť, ale tento bod však koliduje s bodom 6 môjho pozmeňujúceho návrhu. Prosím, hlasujme.

  • Hlasujeme o bode 6 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 38 za, 64 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 6, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 20 za, 69 proti, 37 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr o mojom pozmeňujúcom návrhu, budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Glendu.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 73 za, 2 proti, 53 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Štefanca.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 54 za, 56 proti, 18 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslanca Lebockého, ktorý pozostáva z troch bodov. Musím upozorniť, že bod 3 tohto návrhu koliduje s bodom 27 spoločnej správy, ktorý sme schválili. Preto o bode 3 hlasovať nebudeme. Teda, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Lebockého.

  • Námietka nie je, takže hlasujeme len o bodoch 1 a 2 z návrhu pána poslanca Lebockého.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 78 za, 5 proti, 44 sa zdržalo.

    Prvé dva body pána poslanca Lebockého sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 75 za, 7 proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.

  • Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Pán spravodajca, ešte raz vás poprosím, postúpili sme návrh do tretieho čítania.

    Otváram najskôr rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. To sú prihlásení? Pravdepodobne nie. Pán Slafkovský, do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz budeme, pán spravodajca, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 74 za, 3 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike.

    Poprosím vás ešte, pán spravodajca, aby ste uvádzali aj hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 484.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto poprosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 12. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 122 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 76 za, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 78 za, 1 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

    Poprosím teraz pána poslanca Madeja, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní (tlač 553).

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave zaznel len jeden pozmeňujúci návrh. Predtým ale budeme hlasovať o jedinom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý je uvedený v bode IV spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 74 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili (pozn. red.: správne má byť schválili).

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že pani poslankyňa Radičová predložila pozmeňujúci návrh a vzhľadom na to, že sme už schválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, nemôžeme o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať. Preto ak nie je námietka, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť ihneď k tretiemu čítaniu.

  • Pani poslankyňa, je to v poriadku? Takže sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, 75 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 43 o starobnom dôchodkovom sporení.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Dva návrhy sme preložili na nasledujúce hlasovanie, takže, pani predsedníčka Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, pán predseda, aby som informovala členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že jedna tretina poslancov požiadala o zvolanie mimoriadneho výboru podľa rokovacieho poriadku § 49 ods. 2, a keďže nie je prítomný predseda výboru, tak aby členovia výboru predpokladali, že rokovanie výboru bude budúci týždeň. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze.

    A poprosím teraz pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby odôvodnil v druhom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. Z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 465, spoločná správa je tlač 465a. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, základné dôvody a ciele návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o múzeách a galériách, spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca na modernizáciu siete múzeí a galérií na Slovensku v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

    Súčasný platný zákon bol dvakrát novelizovaný, jednotlivé čiastkové úpravy v krátkych etapách vývoja riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy. Aplikačná prax po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, poprosím vás, chvíľočku počkajme, pretože v rokovacej sále je až príliš veľa ruchu. Dámy a páni, poprosím vás všetkých tých, ktorí nemáte záujem sledovať priebeh rokovania o vládnom návrhu tohto zákona, aby ste nerušili ostatných kolegov.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Pán minister, poprosím vás, počkáme, kým všetci tí, ktorých to nezaujíma, opustia miestnosť.

  • Naďalej ruch v sále.

  • Ešte raz chcem požiadať, kolegyne, kolegovia, aby sme mohli pokračovať v rokovaní programu 19. schôdze, aby všetci tí, ktorí nechcú venovať pozornosť tomuto bodu programu, opustili rokovaciu miestnosť.

    Pán minister.

  • Dámy a páni, ďakujem pekne, pán predseda, budem pokračovať.

    Aplikačná prax v tejto oblasti po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky preukázala i celý rad nedoriešenosti jednotlivých ustanovení zákona. Ďalším závažným novým dôvodom bolo zrušenie krajských úradov k 1. októbru 2007. Návrh zákona takisto vytvára kvalitnejšie, vhodnejšie právne prostredie na implementácie základného strategického materiálu, stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011.

  • Neustály ruch v sále.

  • Návrh zákona, čo je to podstatné, sa vzťahuje na odborné činnosti, na vývoz a dovoz predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, sankčné postihy a výkon štátneho odborného dohľadu. Predmetom navrhovaného zákona, doplnení a zmien je úprava...

  • Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, prepáčte, ja vás preruším. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem prestávku a žiadam všetkých dôrazne, aby tí, ktorí nechcú sledovať rokovanie programu, opustili sálu.

    Prepáčte, pán minister. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dovoľte mi teda na záver povedať niektoré fakty. Úprava práv a povinností zriaďovateľov alebo zakladateľov povinností vykonávať revízie múzejných zbierok podľa nových limitov, počtu zbierkových predmetov a časových limitov, úprava schvaľovacích kompetencií ministerstva a mechanizmov pri niektorých vývozoch predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty. Predmetom zákona je takisto úprava a spresnenie výkonu štátneho odborného dohľadu a napokon legislatívnotechnické úpravy súvisiace s prijatím nových právnych predpisov Európskych spoločenstiev, Európskej komisie a Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť a poprosil by som, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, o podporu týchto zmien v zákone o múzeách a galériách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Senko je spoločný spravodajca z výboru pre kultúru a médiá a poprosím ho, aby nám podal informáciu o výsledku rokovania a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou č. 465, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 683 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 465), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 306 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 145 z 22. januára 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 111 z 24. januára 2008. V časti IV spoločná správa obsahuje jeden pozmeňujúci návrh.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý máme pod tlačou č. 465, v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 117 z 29. januára 2008.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Spýtam sa, kolegyne, kolegovia, kto má záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť. Takže ústne len pani poslankyňa Vášáryová, ale ešte predtým pán spravodajca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Navrhujem za bod 21 návrhu zákona vložiť nový 22. bod a 23. bod, ktoré budú znieť nasledovne:

    Bod 22. V § 11 ods. 3 písm. b) sa za slovo „oblasť“ vkladá slovo „všeobecnej“.

    Zdôvodnenie: Úprava je potrebná preto, aby v korelácii s pozmeňujúcim návrhom zostali Slovenskému národnému múzeu a Slovenskej národnej galérii nespochybniteľne zachované funkcie ústredných informačných, metodických, koordinačných, štatistických a vzdelávacích centier v múzejných činnostiach vykonávaných bez rozdielu všetkými registrovanými múzeami a galériami hlavne v oblasti odbornej správy múzejných zbierkových predmetov a galerijných zbierkových predmetov a centrálnej evidencie múzejných zbierkových predmetov a centrálnej evidencie diel výtvarného umenia.

    Druhý pozmeňujúci. Bod 23. V § 11 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie, citujem:

    „(4) Slovenské technické múzeum a Múzeum Slovenského národného povstania ako celoštátne špecializované múzeá sú právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Slovenské technické múzeum v oblasti dejín vedy a techniky a Múzeum Slovenského národného povstania v oblasti dejín 2. svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 až 1945 sú:

    a) vrcholné zbierkotvorné, vedeckovýskumné a kultúrno-vzdelávacie ustanovizne,

    b) ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť.“

    Doterajšie odseky 4 až 6 sa označia ako odseky 5 až 7.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na rastúci význam oboch múzeí a potreby múzejnej siete v Slovenskej republike je cieľom uvedeného návrhu dosiahnuť stav, aby Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a Slovenské technické múzeum v Košiciach v oblasti svojej pôsobnosti pôsobili ako vrcholné zbierkotvorné, vedeckovýskumné i kultúrno-vzdelávacie ustanovizne a ako ústredné informačné, metodické, koordinačné, vzdelávacie centrá pre múzejnú činnosť vo vymedzených oblastiach svojej pôsobnosti. Pozmeňujúci návrh nemá vplyv na štátny rozpočet. Ďalšie body v návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne chcem podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka ohľadne toho, aby sa či už Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, alebo Technické múzeum stali týmito zložkami, tak ako hovoril. Takže prosím vás potom o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Ďakujem.

    Takže pani Vášáryová do rozpravy.

  • Pán predseda, pán minister, máme pred sebou krátku novielku. Keď som sa snažila zistiť, prečo máme takúto krátku novielku, dostala som jedinú odpoveď, pretože to bolo v legislatívnom pláne a bolo treba tam niečo dať. Takže nemáme pred sebou nejaký veľmi potrebný zákon, lebo ten zákon, ktorý bude potrebný, o dovoze, vývoze, poistení, aby sme mohli usporadúvať výstavy, aby sme mohli vlastne narábať so svojím dedičstvom, na ten čakáme. A podľa vyjadrenia pracovníkov ministerstva bude snáď hotový 31. decembra 2008. Nuž, držím palce.

    Takže táto novielka je tak malá, že jej ani netreba venovať nejakú veľkú pozornosť, ale aby sme si vedeli odpovedať na otázku, prečo to tu máme a na čo je využitý takýto priestor. Na to, aby boli svojím spôsobom posilnené právomoci pána ministra a ministerstva v duchu centralizácie a v duchu možností, aby pán minister mohol mať väčšie prostriedky na kontrolu.

    Chcela by som pri tejto príležitosti upozorniť, že centrálne verejné obstarávanie, ktoré zaviedol pán minister na ministerstve kultúry, podľa všetkých pracovníkov tých galérií a múzeí, v ktorých som osobne bola v posledných týždňoch, odčerpáva finančné prostriedky týchto inštitúcií v sume o 100, až dokonca 400 % viacej, ako keď to nebolo centrálne verejné obstarávanie. A ja dávam pánu ministrovi túto otázku stále a budem ju stále sledovať a myslím si, že keď nakoniec dospejem k tomu, že budem mať čísla, bude to veľmi milá a veľmi prekvapujúca debata, pán minister.

    A komu pridá prácu táto novielka? Pridá prácu pracovníkom múzeí a galérií, ktorí budú musieť v rozpore so všetkými ostatnými európskymi krajinami v oveľa kratšom časovom horizonte robiť neustále inventúry. Takže miesto sedem rokov päť rokov a tak ďalej. Nerieši to, samozrejme, problém „vraj“ údajne rozkradnutých zbierok, lebo ak by sme chceli mapovať rozkradnuté zbierky, tak by sme museli poslať inú kontrolu ako priamo pracovníkov galérií. Každý človek, ktorý niekedy pracoval v nejakom podniku a vie, ako sa robí inventúra, vie, že inventúru robia pracovníci tej organizácie. Takže takéto zmenšenie rokov, kedy sa musí robiť inventúra, nebude znamenať nič inšie iba ďalšie pridávanie práce bez toho, aby sa problém vyriešil.

    Ale je veľmi zaujímavý pozmeňujúci návrh pána poslanca nášho výboru, pána Senka. A ak by sa, a chcem ho požiadať, ak by sa s tým stotožnil, keby vyňal bod č. 2 svojho pozmeňujúceho návrhu na osobitné hlasovanie. Ak sa s tým stotožníte, pán predkladateľ, budem vám veľmi vďačná. To je vlastne všetko, čo o tomto nepotrebnom zákone treba povedať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie, predsa len pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Mne to predsa len nedá, pretože ak tu počujem od pani Vášáryovej o verejnom obstarávaní, ako si pán minister chce nejakým spôsobom nebodaj zdecimovať ministerstvo, tak som počul tu od vašich kolegov z minulých niekoľko mesiacov toľko výčitiek na to, že prečo sa nerobí verejné, centrálne verejné obstarávanie, ktoré tak ušetrí prostriedky. A zrazu tu máme presne ten istý opačný pokyn. Ja by som bol veľmi rád, pani poslankyňa, keby ste mohli definovať, v ktorých oblastiach toho verejného obstarávania to centrálne obstarávanie tak veľmi zdevastuje ministerstvo kultúry? V ktorých položkách, keď už ste taká presná. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, vaša reakcia.

  • Dovoľte, pán predsedajúci, aby som odpovedala pánu poslancovi. Pán poslanec, ja som, zrejme ste ma nepočúvali veľmi pozorne, nehovorila, že to zdecimuje rozpočet ministerstva, to decimuje rozpočty organizácií, kultúrnych inštitúcií, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva kultúry. A prosím vás, dajte si tú prácu a spýtajte sa v niektorých týchto inštitúciách, o koľko im stúpli náklady na printové služby. Ale dovoľte, aby som bola aj trošku intímnejšia, a dokonca aj na nákup toaletného papiera. Viete, keď máte generálnu riaditeľku ministerstva kultúry, ktorá je za tieto verejné centrálne obstarávania zodpovedná a volá sa pani Gajdošová, musíte si dávať veľký pozor.

  • Pani poslankyňa bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rozprava bola krátka. Chcem poďakovať za vecný príspevok pána poslanca Senka, ktorým také významné múzeá, ako je Múzeum SNP v Banskej Bystrici a Slovenské technické múzeum, získajú aj možnosť samy vykonávať metodickú činnosť okrem iného.

    Tým chcem prirodzene prejsť k druhému príspevku v rozprave, z ktorého bolo zrejmé, že pani poslankyňa, čo už nie je žiadnou výnimkou, nepochopila podstatu tejto novelizácie, alebo ako ona povedala, novielky. Napriek tomu, že to bola podľa nej novielka, svoj príspevok mierila niekde úplne inde. A pokiaľ hovorí a porovnávala nejaké nároky a povinnosti múzeí a galérií na Slovensku a v zahraničí, tak asi prepočula, že potreba tejto novelizácie vyplynula aj z potreby harmonizovať zákony v Slovenskej republike s obdobnou legislatívou v Európskej únii.

    Takže ďakujem pekne pánovi poslancovi Senkovi a ešte raz chcem požiadať o schválenie týchto zmien v zákone o múzeách a galériách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete niekoľko slov? Nech sa páči.

  • V krátkosti. Iba ďakujem za slovo, pretože tu bolo trošku z úst pani poslankyne Vášáryovej také spochybňujúce vyjadrenie. Nakoniec už sme sa naučili počúvať jej večne spochybňujúce argumenty. Zrejme už nič iného nebudeme môcť na pôde tohto parlamentu z jej úst počúvať.

    Takže základné dôvody a ciele návrhu zákona spočívajú predovšetkým v potrebe právneho a legislatívneho rámca pre modernizáciu siete múzeí a galérií, pretože tento návrh reaguje na prekonaný, už dvakrát upravovaný zákon č. 115/1998 Z. z. Jednotlivé čiastkové úpravy, ktoré boli vykonané v krátkych etapách vývoja, riešili iba najaktuálnejšie parciálne problémy a zosúlaďovali zákon s inými právnymi normami. Následkom uvedených úprav tak už zákon ako celok vôbec nie je konzistentný.

    Tak ako aj pán minister povedal, bolo potrebné uvedenú právnu normu zosúladiť s legislatívou a právom Európskej únie, pretože jednoducho doba si to vyžadovala. Táto úprava je treťou novelizáciou predmetného zákona.

    Nebudem hovoriť o význame a potrebe múzeí. Myslím si, že aj títo ľudia, ktorí v činnosti a vo sfére tejto činnosti pôsobia, si zasluhujú zákon, ktorý jasným spôsobom definuje ich potreby.

    Chcem ešte raz zdôrazniť, že cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť legislatívne prostredie na rozvoj a posilňovanie funkcií múzeí a galérií vykonávaných vo verejnom záujme. Vzhľadom na to aj mojím predneseným pozmeňujúcim návrhom by som vás poprosil o podporu uvedeného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím teraz pána ministra kultúry, aby nám v druhom čítaní odôvodnil

    vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 439.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý je ekonomicky nenáročný vo vzťahu k finančnému zaťaženiu obyvateľstva.

    Navrhovanou právnou úpravou sa snažíme zastaviť negatívny trend, keď obchádzanie súčasne platného zákona o koncesionárskych poplatkoch vytvára tlak na zvyšovanie poplatkov pre tých, ktorí zákon dodržiavajú. Návrh zabezpečí reálny výber úhrady za služby verejnosti, a tým podieľanie sa obyvateľstva na financovaní verejnoprávnych médií, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu v duálnom systéme vysielania Slovenskej republiky nevyhnutnom na realizáciu ústavných práv občanov.

    Návrh zákona zachováva oslobodenie od úhrady pre domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou, zároveň ponecháva polovičnú sadzbu úhrady pre poberateľov dôchodku a zakladá ju aj pre domácnosti v hmotnej núdzi. Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov fyzických osôb.

    Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ustanovuje, že platiteľ fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 korún.

    Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz. Predkladaný návrh zároveň nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky.

    Jednoducho povedané, to, čo predkladáme, má zachrániť systém verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike a dosiahnuť jeho efektívnejší ekonomický výkon.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím ešte raz pána spravodajcu, pána poslanca Jána Senka, aby aj v tomto zákone nám podal ako určený spravodajca informáciu k prerokovaniu vo výboroch a o stanovisku gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si vás oboznámiť so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o úhrade za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme zverejnené pod tlačou č. 439, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 557 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 439) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 305 z 23. januára 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 284 z 22. januára 2008, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 93 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 110 z 29. januára 2008.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV tejto správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 a 13 až 20 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 12 a 21 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona, ktorý je zverejnený pod tlačou 439, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 116 z 29. januára 2008.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne do rozpravy je prihlásený za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Rafaj a ešte potom pán poslanec Galbavý, ale najprv pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som si dovolil uviesť k uvedenému vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 439, jeden pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na nedávno prijatý zákon o Štátnej pokladnici.

    Takže v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to k čl. I, § 4 ods. 2.

    V § 4 odsek 2 znie: „(2) Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú príjmy z úhrad na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky9), ak je Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas klientom Štátnej pokladnice10), príjmy z úhrad vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vedú v účtovníctve analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov.“ Koniec citácie znenia odseku 2 § 4 predmetného návrhu zákona.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú, citujem:

    „9) § 2 odseky 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    10) Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Doterajšie poznámky pod čiarou vrátane odkazov 10 až 30 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovanou zmenou sa zosúlaďuje návrh zákona so zmenou a doplnením zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii a zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, kde sa ustanovuje, že ak sa Slovenská televízia a Slovenský rozhlas stanú klientmi Štátnej pokladnice, musia byť ich finančné prostriedky vedené v Štátnej pokladnici.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže teraz ako ďalší písomne za klub SNS pán poslanec Rafaj. Nevidím ho, takže stráca poradie.

    Pán poslanec Galbavý.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predkladanému návrhu zákona o tzv. koncesionárskych poplatkoch, zákona, ktorý ukladá povinnosť domácnostiam platiť za služby verejnosti poskytované Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou na báze odberu elektrickej energie.

    Veľmi si vážim, že pán minister na záver svojho vystúpenia trošku preformuloval podstatu a základný cieľ tohto návrhu zákona, dnes už len hovorí o tom, že tento návrh zákona má pomôcť zachrániť verejnoprávny systém, tak som tomu asi rozumel. Verejnoprávny systém vysielania, bohužiaľ, nemôžem sa ani s tým celkom stotožniť. No, po niekoľkých mesiacoch, ako som už hovoril, sa vraciame k zákonu, ktorý hovorí o službách verejnosti, ktoré poskytujú verejnoprávne médiá. Dovolím si však hovoriť najmä o filozofii zákona, o tom, čo má riešiť a ako sa s touto úlohou vyrovnáva, teda o tom, čo majú verejnoprávne médiá robiť, aká vlastne má byť tá služba verejnosti, ktorú majú poskytovať. Že je tu veľa nejasného, dokazujú neustále otázky, ktoré nám kladú aj novinári, týkajú sa programovej skladby STV a SRo, toho, či majú tieto médiá konkurovať komerčným staniciam, ak áno, tak do akej miery sa táto snaha súperiť o diváka s komerčnými médiami zhoduje s verejnoprávnosťou médií. O tom všetkom by sme mali začať diskutovať čím skôr a podľa toho zvažovať, aký by mal byť optimálny model financovania. Dovolím si povedať, že tento model, ktorý pán minister predložil, optimálny rozhodne nie je a ani nemôže byť. Je to skôr model, ktorý vyrieši momentálne problémy s financovaním STV a SRo, vyrieši ich však len na veľmi krátku dobu, a to dovolím si podčiarknuť, že nedostatočne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister kultúry pri odôvodňovaní návrhu v prvom čítaní tvrdil, že tento návrh zabezpečí skvalitnenie vysielania STV a SRo bez toho, aby ľudia museli za Slovenskú televíziu a za Slovenský rozhlas platiť viac. No ale pravda je opak, v skutočnosti, samozrejme, ľudia budú musieť platiť viac. No a ako ináč by sa do rozpočtu STV a SRo dostalo približne o miliardu viac korún? Nuž tak, že bude musieť platiť viac ľudí vrátane tých, ktorí službu STV a SRo nevyužívajú. Alebo preto, že nemajú signál, a teda ju nemôžu využívať, alebo preto, že ju využívať nechcú, nemajú televízor alebo rádio. Takýchto domácností, možno budete prekvapení, je približne okolo 40-tisíc. Som presvedčený, že to stačí na to, aby sme sa zamysleli nad spravodlivosťou tohto návrhu zákona.

    Pravda, možno uvažovať nad tým, čo odznelo v nedávnej televíznej diskusii, že k úlohe verejnoprávnych médií patrí aj archivácia vzácnych nahrávok či zvukov, ktoré sú súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj výchova redaktorov, ktorí sa neskôr profesionálne uplatňujú aj v súkromných médiách. K prvej úlohe len toľko. Archivácia vzácnych nahrávok a zvukov je potrebná, to nikto nespochybňuje. Ale ak ide o kultúrne dedičstvo, malo by sa platiť v rámci na to vyhradených štátnych prostriedkov a nie v rámci platieb občanov vo forme koncesionárskych poplatkov.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ako som uviedol, vládny návrh rieši momentálne problémy financovania STV a SRo zle a len krátkodobo. Zle ich rieši preto, lebo ani tá miliarda, ktorú médiá dostanú navyše, možno, že dostanú, lebo ani tento zákon to nakoniec nemôže zaručiť. Som o tom presvedčený, že nebude ani toto navýšenie peňazí stačiť na pokrytie finančných potrieb povedzme tak, aby sa skvalitnilo vysielanie. Stačí sa pozrieť na terajší stav STV. Veď v tomto roku ráta schválený rozpočet STV so sekerou 140 mil. korún. Pričom ešte nie je zarátaných 100 mil. na vysielanie tretieho kanála, zdôrazňujem, schválený rozpočet už rátal aj s tým, že sa prijme teraz predložený návrh zákona, ktorý počíta predovšetkým s navýšením finančných prostriedkov pre obidve médiá, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu.

    V tejto súvislosti pripomínam, že tak často kritizované bývalé vedenie STV skončilo s vyrovnaným rozpočtom. Samozrejme, cenou za to boli dosť drastické škrty v programe a často kritizovaná komercionalizácia prvého programu. Úprimne priznám, že to tiež nie je tá správna cesta. Ale čo sa zmenilo v poslednom roku pod vedením exriaditeľa Hrehu, zvoleného po účelovej novele zákona o STV? Zlepšila sa, skvalitnila sa programová skladba? Nie. Isteže nie. To skonštatoval nakoniec aj súčasný predseda Rady STV pán Bobocký, keď vyhlásil, že STV stále neplní svoje úlohy, ktoré jej ukladá zákon. Čiže v žiadnom prípade ani dnes nemôžeme hovoriť o kvalitnej verejnej službe, ktorá by mohla zabávať väčšinového diváka a povedzme vzdelávať menšinové, vysielať programy menšinového charakteru. Nemám žiadny dôvod veriť, že po zlepšenom výbere peňazí, ktoré aj tak nebude stačiť na pokrytie potrieb STV, sa naozaj zlepší programová skladba, a že toto verejnoprávne médium naozaj začne plniť svoje úlohy. Verte mi, veľmi by som si to želal a veľmi to chcem.

    Čo sa týka SRo, ten sa čoskoro môže dostať do podobnej situácie a jeho mediálnu radu si už predsa začali pretvárať, poprosím vás, aby ste sa neurazili, keď použijem výraz, na svoj obraz.

    Kolegyne poslankyne, poslanci, povedal som tiež, že predložený text zákona rieši financovanie verejnoprávnych médií len krátkodobo. Opäť sa odvolávam na tú televíznu diskusiu, v nej zúčastnení mediálni experti skonštatovali, aby verejnoprávne médiá dokázali plniť svoje úlohy tak, ako ich predpisuje zákon, potrebujú ročne o niekoľko miliárd korún viac. Teda povedzme, že zákon prinesie o 700, 800 mil., bude zlepšený výber? No nebude stačiť. Zároveň viacerí experti upozornili, že výška koncesionárskych poplatkov na Slovensku je jedna z najnižších v Európe, teda skôr alebo neskôr bude verejnosť postavená pred nevyhnutné. Padne návrh na zvýšenie poplatkov už len preto, lebo ekonomické zákony nepustia a inflácia postupne uberá z peňazí, ktoré dostávajú ročne verejnoprávne médiá, či už výberom koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom reklamy a niekedy aj cez štátny rozpočet. Teraz predložený zákon môže len o niekoľko rokov oddialiť termín, kedy vláda navrhne zvýšenie poplatkov. A dovolím si povedať, že to je jediný a naozaj skutočný dôvod na predloženie tohto zákona. Oddialenie tohto nepopulárneho kroku, ktorý sa hodí na plecia niektorej z budúcich vlád.

    Kolegyne, kolegovia, pán minister kultúry tvrdí, že nový systém vyberania poplatkov je solidárny a spravodlivý. Musím povedať, že tá spravodlivosť je naozaj dosť zvláštna. Hoci sa to skrýva za zaplatenie nejakej služby pre občanov, je to v podstate daň, mala by sa definovať ako takmer rovná daň z domácností. Každá domácnosť bude platiť rovnakú čiastku bez ohľadu na to, koľko má členov, aký príjem na člena domácností je a, samozrejme, bez ohľadu na to, či má tri televízory, dve rádiá alebo ani jeden takýto prijímač. Teda 140 korún zaplatí päťčlenná rodina s mesačným príjmom 4-tisíc korún na osobu a 140 korún zaplatí aj trojčlenná rodina s mesačným príjmom na člena 5 ráz vyšším. Čiže veľmi si vážim, povedzme jednou rukou napríklad dávate určitej skupine dôchodcov vianočné príplatky, OK, ale druhou rukou beriete všetkým rodinám 1 680 korún ročne. Jedinou výnimkou budú zdravotne postihnutí a dôchodcovia, ktorí nežijú v domácnosti s iným mladším a zdravým členom rodiny.

    Podnikatelia. Pre podnikateľov je to v podstate ďalší odvod. Povedal by som, že ide o trest za zamestnávanie, pretože čím viac ľudí zamestnajú, tým viac budú platiť. A bez ohľadu na to, či zamestnanci môžu alebo nemôžu v práci sledovať vysielanie televízie alebo rozhlasu. Dokonca sa môže stať, že podnik, v ktorom budú desiatky ľudí môcť sledovať program televízie alebo rozhlasu, bude platiť oveľa menej ako podnik, v ktorom bude mať prístup k tejto službe pár zamestnancov. Jednoducho preto, lebo jedným z týchto podnikov je veľký hotel a druhým železiarne alebo bane. Nečudo, že tí viac postihnutí sa bránia. Už nehovorím ani o tom, že napríklad podnikatelia, ktorí poskytujú služby, či už reštauračného alebo akéhokoľvek charakteru, musia platiť okrem koncesionárskych poplatkov aj neúmerne vysoké poplatky SOZ-e a Slovgramu.

    Návrh zákona je podľa mňa hlboko nespravodlivý a nie je ani solidárny. Veď kto sa tu s kým solidarizuje? Je to správne, ak sú ľudia k sebe solidárni, teda zdraví finančne prispievajú na liečenie chorých, to je v poriadku. Ak mladí prispievajú na dôchodky starých. Každý predsa raz môže ochorieť a skoro každý z nás raz zostarne. Podobne je správne, ak bezdetní prispievajú cez daňový systém na školstvo, od vzdelania mladej generácie závisí stav ekonomiky štátu v budúcnosti. Ale kto sa tu solidarizuje podľa predloženého zákona prostredníctvom elektrickej zástrčky? Každý s každým a dokonca v rovnakej výške. To nie je solidarita, to je len obyčajné zbieranie peňazí.

    Jediní ľudia, ktorí sa naozaj budú solidarizovať s ostatnými, sú tí, ktorí nemajú ani jeden prijímač, či už zo subjektívnych, alebo z objektívnych dôvodov, tí budú platiť a nič za to nebudú dostávať. V tejto súvislosti mimoriadne zábavne pôsobí názor jedného z diskutujúcich, a znovu sa vrátim k tej televíznej besede, že poplatky, či už koncesionárske, alebo zástrčkové, budujú vzťah občanov k verejnoprávnemu médiu. Tomu naozaj nerozumiem. Vzťah možno áno, ale pozitívny určite nie. Najmä vtedy nie, ak sa väčší objem peňazí nepremietne do zlepšenej ponuky programov zo strany STV a SRo. Akú majú predsa koncesionári záruku, že na jednej strane zákon im ukladá povinnosť platiť za službu, ktorú si absolútne neobjednali? A na druhej strane nemôžu ju odmietnuť, nemôžu ovplyvňovať jej kvalitu, nemôžu rozhodovať prakticky o ničom. Takže aké formovanie pozitívneho vzťahu k verejnoprávnosti a jej k opodstatnenosti?

    Netreba príliš hovoriť o tom, že navrhnutý systém je zložitý a finančne nákladný. Ide opäť o vyberanie malých čiastok, po 140 korún, od veľkého počtu domácností. Systém je naozaj ťažkopádny a je tu riziko, že generuje ďalšie problémy. Každý z nás sa môže dostať do situácie, že naozaj či už znovu zo subjektívnych, alebo objektívnych dôvodov nezaplatí koncesionársky poplatok. Veď nedávno sme tu mali obrovskú kauzu vyberanie koncesionárskych nedoplatkov. Za stokorunové čiastky, vážené dámy a páni, ťahajú do dnešného dňa po súdoch poctivých koncesionárov, ktorí nejakým spôsobom nezaplatili jednu alebo dve čiastky a pod hrozbou státisícových sankcií, aj to sa môže stať v tejto krajine, bohužiaľ, áno. Takže sa nečudujte, že tento komplikovaný systém, iste priznám, že tie sankcie sú podstatne nižšie a že už nehrozí alebo nehrozia státisícové pokuty. To by som bol nekorektný, keby som túto analógiu chcel zneužiť na to, aby som nepovedal pravdu, čo je v tomto zákone a čo vítam. To je naozaj pozitívne. Ale môžu sa dostať do problémov.

    Čo je teda skutočnou výhodou predloženou návrhu zákona o financovaní STV a SRo, som presvedčený, že sú to dve veci. Predovšetkým vláda sa vyhne problému zvýšenia poplatkov o niekoľko rokov a presunie to jednoducho na budúcu vládu, ktorú bude za to kritizovať. Druhý dôvod je tiež ľahko odhadnuteľný. Vláda si aj takto cez peniaze zariadi, aby ju médiá, môžem použiť taký výraz, „poslúchali“? Je to možno tvrdé slovo, ale predsa, predsa. No nakoniec voľba do mediálnych rád. Veď ja som to nepovedal, že chcete, aby reprezentovali vaše názory, to ste povedali vy.

    Vláda si aj takto cez peniaze zariadi určitý spôsob alebo mieru lojality. Ani zvýšený tok peňazí cez zástrčkový zákon nezabezpečí, aby STV a SRo mali toľko peňazí, koľko potrebujú na to, aby dokázali plniť svoje úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona. Pán minister kultúry má plán, ako to vyriešiť. Alebo tento problém vyriešiť. Štát uzavrie s verejnoprávnymi médiami zmluvy, na ich základe budú verejnoprávne médiá vysielať určité druhy programov a za to budú od štátu dostávať peniaze. Čo sa teda stane? Štát bude dobrým zákazníkom, klientom pre verejnoprávne médiá a už Tomáš Baťa poznal heslo: „Náš zákazník, náš pán.“ No viem, pán minister už mi odpovedal v minulosti na takto položenú otázku alebo na tieto obavy, že to je systém bežný, ktorý exituje vo Francúzsku a možnože aj v iných krajinách. Pripúšťam, existuje. No ale v tých krajinách vlády nepovedali, že chcú mať svoje vlastné médiá. To som nepočul. Nebola vyhlásená otvorená vojna proti médiám. To sa nestáva. A nie vždy by som si bol istý, či takáto možnosť sa nedá elegantným spôsobom, a ja pevne verím, že vy dokážete užiť aj sofistikovaný spôsob. Nie tak, ako to bolo povedzme do roku 1998. Existujú šikovnejšie spôsoby, ako presadiť svoj záujem prostredníctvom médií, na ktoré sa skladáme všetci. Doslova skladáme všetci.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie, pán kolega.

    Dámy a páni, iste každý z vás bude mať možnosť vystúpiť v rozprave alebo vo faktickej poznámke reagovať na moje vystúpenie. Nebudem vám v tom brániť. A kľudne ma aj urážajte, máte na to absolútne právo.

    Dámy a páni, môžeme sa stotožniť s tým, že služba, ktorú poskytujú verejnoprávne médiá, je verejnou službou. Teda ide o službu nie jednotlivcom, pretože nie každý ju musí odoberať, ale verejnosti ako celku. A v tom prípade ale považujeme za správne, aby verejnosť neplatila ako jednotlivci, ale ako celok. Teda nie cez platby koncesionárskych poplatkov alebo cez zástrčky, ale jednoducho cez štátny rozpočet. Takýto model sme predstavili, jeho princíp je známy. Stanovenie pevného percenta výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré by verejnoprávne médiá dostávali. A kľudne sa dohodnime, že to nemusí byť jedno percento, nech je to viac, aby sme posúdili, čo chceme od verejnoprávnych médií, aké služby nám zagarantujú, ale to percento bude pravidelne valorizované.

    My otvorene priznávame, že náš návrh zaťaží štátny rozpočet. Je to pravda. Napriek tomu sme presvedčení, že ide o správny krok. Jeho dôsledkom totiž bude jednoduchosť, transparentnosť financovania, jeho ľahká kontrolovateľnosť parlamentom. Tento model je naozaj spravodlivý a solidárny. Nepoznám lepšiu formu solidarity, ako je solidarita cez štátny rozpočet. A do neho predsa prostredníctvom daní prispievajú viac bohatí a lepšie zarábajúci. Prostredníctvom tohto prerozdeľovacieho mechanizmu sa naozaj solidarizujú lepšie zarábajúci s tými menej úspešnými zamestnanými, s dôchodcami, zdraví s postihnutými. Navyše nami navrhnutý princíp vyrieši pravidelné zvyšovanie objemu prostriedkov, ktoré budú verejnoprávne médiá dostávať, a to bez rôznych politických diskusií v parlamente. Presne rovnako, ako sa odstránili politické debaty o zvýšení našich platov, potom ako sa ich valorizácia začala odvodzovať od rastu priemerných miezd a presne rovnako, ako sa prestalo každoročne diskutovať o zvyšovaní dôchodkov, keď sa stanovil súčasne platný automatický valorizačný mechanizmus. Nikto z týchto mechanizmov nemôže vytĺkať politický kapitál. Myslím, že je správne, ak sa prestane vytĺkať politický kapitál aj z poplatkov za STV a SRo. Navyše by sa prijatím nášho návrhu zaistilo, že verejnoprávne médiá by dostávali, čo im patrí bez toho, aby museli ich riaditelia chodiť s vystretou rukou s prísľubmi o akejsi lojalite alebo poslušnosti na kompetentné inštitúcie, či už je to minister financií, alebo na ministerstvo kultúry.

    Ešte tu treba, pardon, ešte je tu tretia okolnosť. Objavil sa návrh na premenu TASR na verejnoprávnu inštitúciu. Aj tá bude financovaná čiastočne štátom. Dokonca sa občas uvažuje o integrácii STV, SRo a TASR. O akomsi verejnoprávnom multiplexe. To bude vyžadovať úplnú zmenu financovania takéhoto mediálneho komplexu. V takom prípade sa nami predložený model priam ponúka. Bude stačiť len upraviť výšku percenta z výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý by tento komplex ako celok dostával, a spôsob jeho delenia medzi jednotlivé zložky.

    Musím spomenúť jednu výhradu, ktorú často spomína jeden môj pán kolega, jedná sa o pána poslanca Jarjabka, ako protiargument, že ministerstvo financií jednoducho bude mať iné priority a v rozpočte nevyčlení zákonom určené peniaze pre potreby STV a SRo. To zásadne odmietam. To je znevažovanie funkcie a významu zákonodarného zboru. Je predsa úlohou parlamentu, aby kontroloval vládu a jej členov, a teda aby ministra prinútil, aby zákon ctil a dodržiaval. A keď to nejde inak, tak uplatnením krajnej možnosti odvolania z funkcie.

    Milé kolegyne, kolegovia, snažil som sa veľmi kulantným spôsobom artikulovať naše výhrady, prečo nepodporíme, prepáčte za výraz, tento nezmyselný, nespravodlivý návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Skúsme spolu porozmýšľať o alternatívnom návrhu, ktorý je naozaj transparentnejší, garantuje politickú nezávislosť a každá rodina tejto spoločnosti môže pravidelne dostávať 1 680 korún finančnú podporu. Čiže ušetrí a peniaze môže využiť iným spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Galbavého – pán poslanec Miššík, pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Miššík.

  • A ešte sa prihlásil s faktickou pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ale ja by som sa chcel pozastaviť nad dvoma vecami. Prvá vec je, že prejednávame veľmi vážny návrh zákona, a ako sa pozerám hore, tak z STV asi ani živá duša tu nie je. Zrejme to nikoho nezaujíma. A druhá vec, oveľa dôležitejšia, je tá, ktorú som chcel povedať hneď na začiatku, a to je to, že sedím tu od rána, sedelo nás tu veľmi málo v sále a musím pochváliť kolegu Galbavého, že za celý deň, čo tu sedím, taký dobrý prejav nikto nepovedal. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež si myslím, že je to dôležitý zákon, pretože zaisťuje financie pre masové médiá, ktoré sledujú státisíce ľudí každý deň. Osobne tiež si myslím, že tých variantov financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je niekoľko, ale vidíme, že terajšie ministerstvo kultúry si zvolilo variant, ktorý, zdá sa, splní tento účel najlepšie, pre ktorý vlastne ten zákon je predkladaný.

    Vieme, že aj nie tá kvalita programov je rozhodujúca, ale nedostatok financií, ktorý je limitujúci a ktorý je dokonca deštruktívny aj pre charakter a obsah vysielania verejnoprávnych médií. Takže myslím, že je možné, aby boli aj kombinované varianty financovania, či už zo štátneho rozpočtu plus týmto tzv. zásuvkovým zákonom, ale momentálne máme v hre zásuvkovú formu financovania verejnoprávnych médií a myslím si, že zdá sa, že obsahovo bude efektívna, čo je rozhodujúce, pokiaľ zaistí jednu miliardu slovenských korún. Myslím si, že financovanie týchto médií výrazne zlepší. V prípade jej neúspechu alebo neefektívnosti, čo už samotný zákon predpokladá, že bude efektívna pri výbere koncesionárskych poplatkov, môžeme zvážiť aj iné formy. Ale vieme, že financovanie zo štátneho rozpočtu má svoje iné priority, ako už bolo zdôraznené, a bol vyskúšaný tento variant aj v minulosti a nebol príliš efektívny. Takže podpora tohto zákona myslím si, že je namieste, aj keď je trošku zvláštny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, vážený pán kolega, ja som teda skutočne veľmi pozorne vypočul váš prejav. Keď som vchádzal do sály, tak teda som nemal úplne také totožné pocity ako pán kolega. Áno, ale keď to vzbudilo toľko nadšenia, nemôže to byť iba náhoda, tak vám gratulujem k tomuto oceneniu.

    Ale ja by som sa predsa len pozastavil nad vecami, ktoré mne vŕtajú hlavou. Všímal som si až dojemne, a pre mňa ako sociálneho demokrata to znelo ako celkom rozumne, že ako je to možné, že niekto si nič neobjedná a zákon mu musí prikázať, že platí niekam nejaké peniaze, že on ako nemôže dozerať, ako sa nakladá s jeho peniazmi, nemôže s tým absolútne nič robiť a naznačili ste, že teda to je hlboký demokratický deficit a nezmyslel a ešte niektoré ďalšie slová, možno mäkšie.

    No doobeda sme tu a poobede mali práve debatu, kde sme sa bavili presne o tomto istom princípe v tej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. Mali sme o tom zákon, pán kolega, iste ste zaregistrovali. A v rámci toho zákona sme hovorili o tom, ako aj my, časť z nás, že teda naozaj, niekto keď zákonom mu už teraz prikáže platiť peniaze súkromnej spoločnosti, okamžite stráca kontrolu nad týmito peniazmi a nejde pravdepodobne iba o stoštyridsaťtri korún, ako to máme tu teraz, ale o trošku viacej peňazí v tých kontextoch.

    Takže, pán kolega, naozaj toto má mimoriadne čaro, tento spôsob uvažovania a skutočne ešte nabudúce by ste mohli v druhom čítaní prípadne, že by ste ešte rozvinuli tieto úvahy zvlášť v tom, ako nemožno zákonom prikázať občanovi, teda štát nemôže prikázať, že musí platiť finančné prostriedky niekomu a potom na ne nesmie absolútne žiadnym spôsobom dozerať.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

  • Áno. Najradšej by som len zareagoval na môjho kolegu pána poslanca Miššíka, ktorý pochválil moje vystúpenie. Čiže, Peter, ďakujem, ale budem reagovať aj na pána podpredsedu parlamentu Číža.

    Pán podpredseda, bol som pri prerokúvaní návrhu zákona o dôchodkovom sporení v pléne, nie celý čas, ale nie celkom dobre rozumiem tomu, ako ste vlastne prišli k takej analógii porovnávať ten zákon, ktorý naozaj je diametrálne odlišný, jeho filozofia a podstata, s navrhovaným zákonom o koncesionárskych poplatkoch. A poviem napríklad aj v čom.

    Po prvé. Občan si môže vybrať súkromnú spoločnosť na rozdiel od povinnosti platiť, čiže má právo. Občan si nemôže vybrať, on musí platiť za Slovenskú televíziu, či sa mu páči, alebo nie, či je spokojný s kvalitou, alebo nie. Ďalej občan má právo si kontrolovať na vlastnom účte, koľko peňazí sa mu tam zhodnocuje. To je ďalšia dôležitá vec. A na rozdiel od Slovenskej televízie občan si šetrí do budúcnosti svoje peniaze na svoj dôchodok. Ale nemyslím si, že Slovenská televízia by mohla povedzme občanovi priniesť podobné hodnoty, o akých sa bavíme v tomto smere.

    Ale isteže, môžeme diskutovať o všetkom možnom, máte právo na odpoveď aj na reakciu. Ja si to veľmi vážim, lenže tá analógia naozaj, pán podpredseda, nebola primeraná. A nie som u vás na to zvyknutý, lebo vy dokážete hovoriť aj múdro, naozaj.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni kolegovia, opäť tu máme jeden zo zákonov, ktorým sa mení starý systém a zavádza sa nový systém. Aj keby som skôr povedal, že hovoríme o staronovom prístupe, pretože sme v realite rešpektovania duálneho vysielania, sme v realite systému koncesionárskych poplatkov viazaných na mesačnú platbu ako nepriamej forme dane, ktorá je len prevodným mechanizmom bez ohľadu na to, či účastník je potenciálnym alebo koncovým užívateľom, a dokonca aj bez toho, že by bol predpoklad technického čerpania tejto verejnej služby.

    Nevidím dôvod na prekvapenia, pretože už v programovom vyhlásení vlády bolo jasne definované, že vláda podporí zachovanie a rozvoj tohto tradičného európskeho duálneho systému elektronických médií a že bude hľadať rôzne formy na aj legislatívne doriešenie postavenia médií poskytujúcich verejnú službu, ale čo je podstatné, aj na ich skvalitnenie. Všetkým nám je predsa jasné, že v systéme duálneho fungovania médií sú verejnoprávne médiá znevýhodnené na poli komerčných aktivít či už v strope možností čerpať objem reklamy.

    Teda zmena financovania verejnoprávnych médií na viaczdrojový systém je nevyhnutným opatrením a výzvou do budúcnosti, pokiaľ chceme byť štandardnou krajinou, ktorá si ctí aj európske záväzky a odporúčania, naposledy snáď stačí len spomenúť dokument Televízia bez hraníc, ktorý bol podmienkou alebo v súčasti prijatia Slovenska do Európskej únie.

    Chcem povedať a oceniť, že je to dobrá správa pre slovenských občanov, pretože sa na rozdiel od iných štátov nezvyšujú koncesionárske poplatky, tak ako napríklad v susednom Rakúsku, kde celkový výber od minulého roka, ten skok bol približne o takmer 10 %, je na úrovni 23 eur, čo znamená 770 Sk, že slovenský občan nemusí platiť za rovnaký príjem takejto alebo možnosť čerpať verejnoprospešnú službu ako v Českej republike, kde je na úrovni po prepočte asi 250 Sk. Pričom každému je zrejmé, že či už ide o slovinskú verejnoprávnu televíziu, českú alebo rakúsku, hovoríme o približne tých istých nákladoch na poskytovanie tej istej služby, ale ak si pozrieme finančné možnosti našich verejnoprávnych médií, tak naozaj veľmi ďaleko zaostávajú za našimi susedmi alebo porovnateľnými štátmi, a preto zodpovedný prístup nám káže, aby sme predovšetkým hľadali efektívnosť výberu koncesionárskych poplatkov, skôr než pristúpime k štrukturálnym zmenám možno aj viaczdrojového financovania verejnoprávnych médií. Pretože v opačnom prípade za súčasnej reality, keď máme len 30 % čiernych mediálnych pasažierov, by to bol istý hazard a nekorektný prístup voči tým 70 poctivým percentám, ktoré si 140 korún za verejnoprospešnú službu platia.

    Treba povedať, že verejnoprávne médiá, ale predovšetkým televízia, stoja pred novými výzvami a najmä to súvisí s prechodom na digitálne vysielanie s tým, že o pár rokov je záväzok opäť z prijatého zákona prevádzkovať aj jeden verejnoprávny multiplex. Pokiaľ teda nechceme ísť cestou dramatického zvyšovania koncesionárskych poplatkov, pokiaľ nechceme siahnuť do zaužívaného status quo pomerov v objeme reklamy, ktorá je pozitívne daná pre súkromných vysielateľov, pretože je to ich hlavný, prirodzený zdroj príjmov, tak musíme hľadať a generovať vnútorné zdroje výberu.

    Jeden príklad za všetky voči tým, ktorí sa snažia verejnosti podsúvať akési červené súkno, že zlá vláda sa snaží dobrým občanom brať 1 680 korún ročne. No nie je to pravda! Pretože aj za tohto systému, ktorý tu máme a keby sme rezignovali na tento nový model, tak jednoducho občan by naďalej platil. Takže tie argumenty, ktoré dnes zazneli zo strany opozície, majú len naozaj politický, ale nie odborný a vecný charakter.

    V Nemecku napríklad verejnoprávna televízia chce, aby prechod na HDVT vysielanie, čiže na digitálny formát, zaplatili koncesionári. Je to drahé podľa nich, pretože ročná prevádzka ich bude stáť navyše 80 mil. eur. No a podľa intendanta ZDF televízia požiada komisiu schvaľujúcu výšku koncesionárskeho poplatku o zvýšenie od roku 2009. Takže vidíme, že je tu jediná možnosť, buď zaťažiť štátny rozpočet, a tým nepriamo občana, čo nie je nijaké riešenie, pretože pri jednom a tom istom výbere, keďže na daniach sa podieľajú právnické a fyzické osoby, či z toho koláča sa dodatočne stanoví výber pre občana na nepriame platenie, pretože oslobodenie nepoznám okrem tých prípadov, ako je napríklad aj v britskej BBC, a to občanov so sociálnym a vekovým znevýhodnením, a britskú spoločnosť to ročne stojí 430 mil. libier, tak potom musíme byť naozaj zodpovední a vyhnúť sa nejakým politickým prejavom a hľadať skôr naozaj efektívne možnosti ako verejnoprávnu službu, ktorú prevádzkujeme, zo zákona a na základe povinnosti voči európskym dokumentom zatraktívniť a umožniť väčšiu konkurencieschopnosť a výberu na tomto mediálnom trhu.

    Vo väčšine európskych krajín tvoria koncesionárske poplatky 55 až 75 % príjmov, vo Veľkej Británii, o ktorej som pred chvíľou hovoril, je to až 90 % príjmov. Samozrejme, že z tých 4 možností financovania verejnoprávnej služby sú štáty, ktoré majú kombinované systémy, a sú štáty, ako vidíte, kde hlavná finančná záťaž je zvolená týmto najstarším spôsobom financovania verejnoprospešnej služby. Je tu, samozrejme, ešte výnimka, ale to hovoríme o americkom kontinente. A čudujem sa kolegom z pravicových strán, že sa odvolávajú na podobný systém, aký je napríklad v Kanade pri Canadian Broadcasting Corporation, ktorá je priamo dotovaná zo štátneho rozpočtu, ale to len z toho dôvodu, že kanadský trh je vystavený veľkému konkurenčnému tlaku predovšetkým amerických televízií.

    A súčasne, pokiaľ tu niekto namietal na akési možné politikum, tak predsa zo systému je jasné, že ak priamo zo štátneho rozpočtu by chcel niekto financovať, ak už nepovieme dotovať, verejnoprávne médiá, tak práve tu je tá konkrétna, keď nie možno faktická, ale určite systémová závislosť, ktorú sme my povinní aj vzhľadom na prebraté európske normy v čo najväčšej možnej miere eliminovať, aby sme zabránili akýmkoľvek možným politickým kalkuláciám alebo vplyvom. Čiže slovenské verejnoprávne médiá potrebujú reformu, potrebujú také zákony, ktoré im umožnia efektívne fungovanie a predovšetkým relevantné plnenie dané im ako povinnosť zo zákona a súčasne aby mali priestor na pôvodnú tvorbu a na tvorbu pre rôzne znevýhodnené skupiny, ktorá ich zaťažuje a znevýhodňuje oproti komerčným vysielateľom.

    Preto v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany vítam takýto model, ktorý predovšetkým zvýši efektívnosť výberu bez toho, že by sa zaťažil výber poplatkov u konkrétnych občanov, samozrejme, vítam aj rôzne benefity úľav, ktoré tu sú, predovšetkým napríklad aj zo strany právnických osôb, pretože tie prepočty, ktoré boli urobené, jednoznačne dokazujú, že práve vďaka efektívnosti a prerozdelenia v rámci solidárneho prístupu sú nižšie. Jeden príklad za všetky, spomeňme si len na poplatky súčasné, ktoré platí Slovnaft a ktoré bude táto spoločnosť v rámci istej solidarity s financovaním verejnej služby platiť po prijatí tohto zákona, ktorý poslanci Slovenskej národnej strany podporia.

    Ja vám ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rafaja – pani poslankyňa Mušková, to je faktická? Tam bol skôr pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Vášáryová a pani poslankyňa Mušková.

    Takže slovo má pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, nechcel som diskutovať, ale musím povedať, že vaše vystúpenie ma k tomu vyprovokovalo. Povedali ste, že to je dobrá správa pre občanov, no musím povedať, že to je zlá správa pre občanov a je to zlá správa pre demokraciu. Vy hovoríte, že ak máme 30 % čiernych pasažierov, alebo teda odberateľov, pozerateľov televízie, ktorí neplatia koncesionárske poplatky, tak pre istotu potrestáme všetkých. Keď je 30 % zlodejov, tak zavrieme pre istotu všetkých. To je asi vaša logika.

    A ja by som vám chcel pripomenúť, že v demokracii dokonca platí ešte voľnejšie, ak niekto len v pochybnosti, že urobil zle a nevieme s istotou, tak platí zásada „in dubio pro re“ (v pochybnostiach v prospech toho, kto mohol spôsobiť zlo). Takže je to naozaj zlá správa pre demokraciu.

    A druhé je trošku tak úsmevné, ako ste prišli na to, že sa to bude platiť podľa zásuviek? Prečo sa to neplatí podľa, ja neviem, prípojky na plyn alebo na vodu? To má rovnakú logiku ako zásuvka. Alebo aby ste do toho, ja vám to pomôžem ešte upresniť, aby sa vám náhodou nestalo, že sa vám niekto tomu vyhne a si urobí generátor na elektrinu, tak mali by ste zobrať aj tých, ktorí si kúpili aj generátory na elektrickú energiu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, ja len krátko. Pán poslanec Rafaj, ja sa vás chcem opýtať, ako to vysvetlíte tým Slovákom a Slovenkám, že je to najlepší zákon, aký je možný prijať pri koncesionárskych poplatkoch? A druhá moja otázka na vás je: Prečo by mal občan platiť dvakrát? Raz preto, že má doma zásuvku, a druhýkrát aj jeho zamestnávateľ, pretože má zásuvku, a možno o chvíľu to bude aj tretíkrát, lebo si vymyslíte nejaký iný poplatok.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Áno, zaplatí trikrát, pretože zaplatí doma za to, že má zásuvku elektrickú, potom zaplatí jeho zamestnávateľ, ktorý si tie náklady bude musieť nejakým spôsobom odreagovať aj na svojich zamestnancoch, a potom ešte zaplatí zo svojich daní, zo štátneho rozpočtu, pretože štát uzavrie s verejnoprávnymi médiami zmluvu na výrobu niektorých programov. Takže zaplatí trikrát. To je tá filozofia toho zákona.

    Podľa mňa, pán poslanec, tento zákon je zákon tejto chvíle. Vyriešme to nejako, lebo tu je problém. Nerieši žiadnu budúcnosť, na čo poukázal Tomáš Galbavý, to znamená, zásuvková daň nijako nenaplní dostatočne kasu verejnoprávnych médií – a pán minister to priznáva. Je to zákon nesolidárny, pretože miliardár zaplatí presne toľko ako chudobná rodina, čiže ja tam nevidím žiadnu solidárnosť ani sociálnosť, ani nič takého. A po tretie je to zavádzanie novej dane. Ja som nikde nevidela v programovom vyhlásení tejto vlády, že bude zavádzať ďalšiu daň. A je to daň a na tom sa zhodli aj všetci ekonómovia.

    A čo sa týka porovnávania s inými krajinami, ja by som v tom bola veľmi opatrná. Verejnoprávne médiá v každej krajine sú nastavené trochu inak a je mimoriadne rozhodujúce, akú mali minulosť. My máme za sebou komunistickú minulosť, ako povedal pán Halecký, vtedy boli platené médiá zo štátneho rozpočtu, len chcela by som ho upozorniť, že to bolo trošku v inom režime. Ten režim sa predsa len trošku zmenil.

  • Ak sa v Slovenskej národnej rade po revolúcii rozhodlo, že na Slovensku je potrebný duálny systém vysielania a k verejnoprávnym médiám ako alternatíva mali existovať komerčné médiá, určite nikto nepredpokladal, že dnes musíme zachraňovať verejnoprávne médiá a chceme ich zachovať ako alternatívu ku komerčným médiám.

    O potrebe existencie verejnoprávnych médií i s napĺňaním obsahu vysielania stanovených zákonom určite nikto nepochybuje. To, že dnes obsah vysielania vo verejnoprávnych médiách nekorešponduje s obsahom zákona, je chyba aj nás politikov, všetkých bez rozdielu príslušnosti k politickým stranám, pretože vágnym prístupom k tvorbe patričnej legislatívy sa spôsobilo, že verejnoprávne médiá sa ocitli v absolútne nezávideniahodnej situácii a jednou z príčin je práve podfinancovanie týchto médií, samozrejme, aj nedostatočná kontrola využívania týchto financií.

    Tento zákon, predpokladám, je jedným z prvých, ktorý by mal situáciu v týchto médiách konečne stabilizovať.

  • Pán Rafaj bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Ja budem komentovať kolegov z opozície, pretože mám naozaj pocit, ako keby vy ste boli neplatiči koncesionárskych poplatkov, vy neviete, že musíte mesačne platiť 140 korún, ale nie v jednej platbe, ako bude zavedené, ale v komplikovanejšej forme dvoch? Prečo tu zavádzate verejnosť? Veď ak neplatíte, no tak si to poriešte sami..

  • Reakcia z pléna.

  • A nevykrikujte na mňa, pani herečka.

    Pokiaľ vy ste niečo namietli, že je tu nejaká nespravodlivosť, ja neviem, vy chcete snáď zaviesť podľa pixelov alebo podľa veľkosti obrazovky, alebo podľa či máte plazmu, alebo či máte LCD obrazovku? Zásuvka je len, ak to nechápete, to je veľmi jednoduchý mechanizmu ako pomocná páka na prevod tej nepriamej dane, ktorú tak či tak musíte platiť. A ten problém, ktorý my tu riešime, je univerzálna, zlá vymožiteľnosť práva a výberov vôbec na Slovensku. A to nie je len pri platbách vo verejnoprávnej službe, ten problém tu existuje v hocijakej inej oblasti. A ja sa čudujem, že odmietate princíp práva, ktorý sleduje vymožiteľnosť, že vlastne vy tu obhajujete čiernych pasažierov, ktorí neplatia, a hovoríte, že tu niekto chce niekoho trestať. Je mi z vás normálne trápne.

  • Reakcie z pléna.

  • Vyčerpali sme vystúpenia písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa teda, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, aby ste si to vydiskutovali mimo rokovacej sály. Ešte raz. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, dnes na obed som bol poučený, že iný môj návrh, ak ho chcem podať v tomto vystúpení, by bol prešiel, keby som si nebol dovolil povedať o konkrétnych poslancoch a konkrétnej koaličnej strane, čo si myslím. Teda môj názor na konanie ľudí rozhodol a nie môj návrh, posudzované bolo moje myslenie a nie konkrétne návrhy. Preto budem v tejto chvíli opatrnejší, aby som vám dal možnosť sa k mojim návrhom stavať len pre ich obsah.

    Nebýva často, ale niekedy to pravda vyžaduje, že poviem v tejto snemovni, že vládny návrh, ktorý sa predkladá, je vo svojej filozofii nie tak zmätený, ako sa tu o ňom niekedy hovorilo. Koniec koncov však predkladáte návrh, ktorý ste našli v zásuvke, pán minister, a ja to priznávam, pretože to, čo je pravda, je pravda a treba to povedať. Áno, ide o to, aby sa našla technika, ako kolektovať bez nejakých veľkých technických problémov koncesionárske poplatky, nech už sa volajú akokoľvek, a pretože rozhlasové a televízne prijímače chodia nie na vodu a plyn, ale na elektriku, tak sa zvolila táto technika.

    Nie je podstatné v tejto chvíli vzhľadom na koaličnú silu, ktorá určite tento zákon presadí v takej podobe, ako si ho predstavujete, aby sme hovorili o tých detailoch, ktoré som pomenoval ako nedostatky v prvom čítaní, teda nastavenie prechodného obdobia, možnosť vylúčenia tých, ktorí naozaj nemajú ten prijímač, ale najmä vylúčenie tých oblastí, ktoré nie sú pokryté signálom prvého a druhého televízneho programu, pretože aj také na Slovensku sú.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pán kolega, máte možnosť faktickej poznámky, ako spravodajca máte možnosť vystúpenia, nakoniec budete mať možnosť aj záverečného slova, na ktoré už nikto dokonca ani reagovať nebude môcť, potom máte možnosti vyrozprávať sa. Skúste mi nechať týchto 10 minút a ja z nich možno využijem, keď ma nebudete vyrušovať, iba 5, aby sme sa dostali ďalej. V tejto chvíli, keď ste si nevšimli, som sa snažil tak jemne obhajovať váš návrh. Neviem, prečo ešte aj vtedy musíte do mňa rýpať.

    Pán minister, vy viete, že som ho obhajoval spolu s vami aj v televíznych diskusiách, pretože moja dôvera v potrebu verejnoprávnych médií je veľká. Moje vnútorné nastavenie, že v tomto duálnom priestore majú verejnoprávne médiá svoje miesto, že musia byť vyfinancované, že majú byť vyfinancované tak, aby ostali nezávislé, je naozaj veľké presvedčenie. Nedokázala ho zlikvidovať ani Kubišova televízia. Musím povedať, že Hrehova televízia to naštrbila neuveriteľne a Mračnova alebo, lepšie povedané, Bobockého ma skoro dorazila.

    Pán minister, celý tento zákon je na to, aby verejnoprávne médiá mohli byť dofinancované a mohli byť dofinancované tak, aby nebola ohrozovaná ich verejnoprávnosť. V takej chvíli ale Hrehova televízia vyrobí 340 mil. dlhu, ktorý po 100-miliónovom štátnom príspevku bude iba 240 mil. To tú verejnoprávnosť a nezávislosť jednoznačne nezaručuje! Mračnova televízia potom, a to je len akýsi dočasný správca, ktorý vie, že nie je generálny riaditeľ, ktorý iba čaká na to, kedy sa vyberie nový generálny riaditeľ, nastaví rozpočet tak, že kalkuluje s príjmami podľa tohto zákona na celý rok? S dlhom 140 mil., a pritom nemá pokryté náklady na tretí kanál, ktorý chce spustiť niekedy od augusta. Ako teda takéto financovanie má zabezpečiť nezávislosť tej televízie (potlesk) príjmami práve z týchto koncesionárskych poplatkov, ktoré nezávisí od prechodu cez štátny rozpočet, a teda cez schvaľovanie v tomto parlamente každý rok niekedy v novembri?

    Jednoducho Mračnova televízia hovorí, že to nie je návrh, ktorý zabezpečí to, čo ja od financovania verejnoprávnej televízie očakávam. To je obrovský problém a to hovorí mne, pretože atmosféra v tejto spoločnosti, postup rady, jej predsedu, ktorý sa správa dneska v televízii ako jej riaditeľ, naozaj Bobocký tam spáva a robí personálne a iné rozhodnutia, čo je neprípustné. Tak toto naštrbuje moju dôveru, že táto televízia chce žiť z príjmov, ktoré nezávisia od rozhodnutia tejto exekutívy. Načo potom takýto zákon? Ale dobre, pre veľkú budúcnosť. Lenže keď to takí riaditelia ako Hreha, Mračna a neviem, koho vyberú tí, ktorých ste tam poslali, zničia, tak tá verejnoprávna televízia sa už nikdy nespamätá.

    Dneska sme vo veľmi zvláštnom období, kedy plnoformátová televízia bude mať veľmi obmedzenú budúcnosť, a vy to dobre viete, pretože informačné diaľnice, internetizácia dávajú také obrovské možnosti výberu, že len veľmi konzervatívni a hlavne starší ľudia, ktorí ale postupom veku odchádzajú a nahrádzajú ich tí, ktorí už s internetom vedia narábať, budú chcieť ten prístup k tomu priestoru iný, s voľbou. Dobre, snáď to nebude až taká katastrofa. A ešte stále tam nie je doriešené to prechodné financovanie a tie výnimky, ale povedal som, že nechcem kritizovať tento návrh, chcem len poukázať na obrovské úskalia, ktoré sú tam, a chceme, aby sa aspoň ten legislatívny proces dostal do nejakých normálnych rámcov, preto som veľmi mierny a zdanlivo viacej, ako by som mal byť, na vašej strane.

    Pán minister, ja som predkladal na výbore, a ten návrh ste vy podporili, ale výbor ho zamietol, návrh na to, ako neznižovať požiadavky na generálneho riaditeľa v preukazovaní bezúhonnosti, a dovolím si ho predložiť aj teraz. Ide o problematiku odpisu a výpisu z registra trestov. Zrejme nedopatrením a chybou pri komparácii s ostatným právnym poriadkom pri schvaľovaní zákona o registri trestov vypadla potreba zaradiť tam techniku, ako môžu kandidáti získať odpis, ktorý zaviedla vaša vládna koalícia na začiatku tohto volebného obdobia. A ja si myslím, že dobre. To sú veľmi špecifické inštitúcie, kde vydierateľnosť riaditeľa by bola asi absolútne mimo toho, čo všetci chceme, asi tak ako u ústavného sudcu. A preto je dobré, aby sme o ňom vedeli viac ako o bežnom občanovi a aspoň toľko ako o hociktorom strážnikovi SBS-ky. Lebo každý strážnik SBS-ky musí byť schopný získať odpis a nie výpis.

    Navrhol som to aj preto, lebo jednou ranou môžeme zabiť dve muchy. Pri tom schvaľovaní zákona o registri trestov sa zabudlo ešte aj na nulovú toleranciu v právnických povolaniach a dnes sa vlastne advokát, ktorý už si odrobí, ktorý má skúšky, koncipientsku dobu teda si odrobí, nie je schopný zapísať, lebo nie je schopný získať odpis z registra trestov, rovnako ako koncipienti nemôžu nabehnúť na začiatok svojej koncipientskej doby, ktorú musia absolvovať. Preto pre tieto dva prípady a pretože voľba riaditeľa Slovenskej televízie je veľmi akútna, predkladám tento návrh. Je to neštandardné riešenie, ale veľmi úzko špecificky zamerané na odstránenie konkrétnej chyby v akútnom čase, pretože to ináč nevieme vyriešiť len v druhom čítaní.

    Za čl. IV sa vkladá nový čl. V, ktorý znie: Čl. V, zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z. sa dopĺňa takto: Čl. I § 14 ods. 3 sa dopĺňa novými písmenami m) a n), ktoré znejú:

    „m) v Slovenskej advokátskej komore na účely zápisu do zoznamu advokátov a advokátskych koncipientov,

    n) kandidátovi na funkciu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a kandidátovi na funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie.“

    Čl. V sa označuje ako čl. VI.

    V čl. VI sa na konci vkladajú slová: „čl. V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia“, pretože tam netreba legisvakančnú dobu, je to obmedzené na veľmi obmedzený okruh osôb a orgán, ktorý vydáva odpisy, bude len vydávať odpisy možno o 20-30 ľuďom viacej, tá technika je úplne rovnaká, takže myslím, že tam je aj namieste, aby to išlo čo najrýchlejšie do účinnosti.

    Nato, aby sme tento návrh potenciálne mohli odhlasovať, musíme vyňať na osobitné hlasovanie bod 15 spoločnej správy, ktorý túto problematiku voľby riaditeľa Slovenskej televízie chce riešiť znížením podmienok, ktoré na toho riaditeľa kladieme, teda chce nahradiť odpis výpisu trestov výpisom z registra trestov, ktorý je možné dostať prakticky komukoľvek a kedykoľvek.

    Ďalej by som poprosil, tak ako som hovoril na výbore, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie body 11 a 20, čím sa dá priestor, aby mohli byť odsúhlasené body 12 a 21. Už aj preto, že táto schôdza sa výrazne predĺžila, ako ste predpokladali, dneska máme štrnásteho, odhlasovaný tento zákon môže byť pätnásteho, doručené pánovi prezidentovi to môže byť osemnásteho, 18 a 15, čo je doba pre pána prezidenta, je, ak sa nemýlim, 33, to znamená, že vzhľadom na to, že máme február a ešte, chvalabohu, pre vás priestupný rok, ktorý má 29, 4. marca, teda pán prezident má dobu dlhšiu, ako je doba účinnosti, ktorá by mala nastať podľa tých bodov 11 a 20, a treba to, samozrejme, posunúť, pretože prezidentovi dobu skracovať nie je možné, aj keď viem, že by ste sa možno...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, máte ešte nadlho to vystúpenie, lebo...

  • Nie, to už len vysvetľujem, že prečo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... prečo tieto doby účinnosti treba upraviť. Jednoducho preto, že doba pre pána prezidenta musí byť zachovaná, to som nepočítal časy na doručovanie, podpis u premiéra a čas na vyjdenie v Zbierke zákonov.

    To je z mojej strany všetko, takže osobitné hlasovanie body 11, 20, 15, aby sa umožnilo hlasovať o bodoch 12 a 21, teda návrhu ústavnoprávneho výboru o dobách účinnosti a o mojom návrhu na získavanie odpisu miesto výpisu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte necháme doznieť faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie 19. schôdze dozajtra do 9.00 hodiny dopoludnia.

    Príjemný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.