• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, prajem príjemný deň. Otváram desiaty rokovací deň 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás na úvod informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali pani poslankyňa Ágnes Biró, ďalej pán poslanec Jozef Burian, Jozef Ďuračka, Gábor Gál, Maroš Kondrót, Ľuboš Micheľ, Katarína Tóthová, pán podpredseda Viliam Veteška. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani Beata Sániová.

    Pristúpime teraz v zmysle schváleného programu k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 537 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 535.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby v mene navrhovateľov návrh zákona uviedol.

    Pán Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy a páni, včera začal pán minister Kaliňák uvádzať návrh svojho zákona s tým, že história toho zákona siaha do minulého storočia. Mal pravdu. Bol to zákon, ktorý táto Národná rada schválila v roku 1998.

    Môj návrh siaha do histórie spred dvoch tisícročí. Spred minulého tisícročia. Podstatou tohto návrhu, s ktorým pred vás predstupujem a uchádzam sa o vašu podporu, je totižto zveľadenie našej historickej pamäti. Historická pamäť, alebo ak chcete kultúrna pamäť národa je niečo, čo oddeľuje kultúrne národy od primitívnych spoločenstiev. Primitív, ten žije pre dnešok, obrazne pre lov a korisť. Pre rýchle naplnenie brucha a moc má medzi barbarmi ten, kto to vie spraviť najrýchlejšie, kto má bystré zmysly a kto disponuje silou. Najlepšie hrubou, fyzickou silou. Takého potom neobmedzuje nič, žiadne konvencie a žiadne pravidlá.

    Civilizovaným spoločenstvám už dávno prestalo konvenovať takého chápanie moci a o ľuďoch takto sa správajúcich sa vyjadrujú ako o divochoch a barbaroch. Kultúrnemu národu nevládne fyzická sila, ale zákon. Kultúrnemu národu nevládnu pudy, ale civilizované normy. Kultúrny národ si pestuje vlastné tradície a pamäť. Niečo, čo barbar nikdy nepochopí. Úcta k tradícii a zákonu, ako povedal istý Angličan, je demokraciou mŕtvych, živých a tých, čo sa ešte nenarodili.

    Pre kultúrny národ je teda dôležitá historická pamäť ako podstata pre úctu k pravidlám a normám. Z tradícií uchovávaných v pamäti sú stabilne odvodené normy a kultúrna pamäť zaisťuje, aby boli dodržiavané pre vnútorné nastavenie človeka, pre členov spoločnosti, ktorí ich zachovávajú dobrovoľne, nielen zo strachu pred silou, pred silou moci. Dobrovoľné zachovávanie pravidiel, to je predsa ideál.

    Aká je historická pamäť nášho národa. Krátko prehovorím o dvoch veciach. Prvou bude symbolika, symbolika v tejto budove a v okolí nášho parlamentu, a druhou zákon, ktorý navrhujem novelizovať. Po ceste do tejto snemovne môžete vidieť niekoľko príkladov symbolov. V prvom rade samotná budova parlamentu. Budova studená, nevľúdna, neuspôsobená na to, aby sa v nej pracovalo. Načo aj. Tu sa mala len potvrdzovať vôľa skutočnej moci skoro v podstate tak ako dnes.

    Potom si všimnite Kulichovu sochu. Tá chladná žena z kovu postavená na nevhodnom mieste je tiež dôležitým symbolom. V tomto roku to už bude dvadsať rokov, čo tu bez prerušenia stojí, aby pripomínala výročie komunistického puču z roku 1948. Zhotovená pri 40. výročí, spokojne stojí aj pri výročí šesťdesiatom. Za ten čas sa síce zmenil režim a totalitný komunizmus nahradil demokratický parlamentarizmus, ale Kulichova socha to zvládla. Symptomatické najmä dnes, keď postkomunistická vláda rehabilituje symboly komunizmu.

    Okrem Kulichovej sochy stojí v parlamente ešte pamätník obetí komunizmu busta Jozefa Miloslava Hurbana, busta Milana Rastislava Štefánika a zanedlho by mala pribudnúť i busta Andreja Hlinku. To všetko ako ponovembrový prínos. Málo, príliš málo nato, ako sme tu dlho. Ak nalejeme pohár čistej vody do bahna, sotva sa to výrazne zlepší. Niekedy aj zhorší. Nato, aby sme ho rozriedili, treba oveľa, oveľa viac.

    K týmto symbolom posledných dní pribudla aj stará slovenská vlajka z meruôsmych rokov, ktorá bola z interiéru zduplikovaná na schody ku Kulichovej soche. Osobne tú blízkosť považujem za prejav nevkusu. Ale, prosím, aj tá vzdialenosť je určitý symbol.

    Posledným symbolom, ktorý je spojený s touto budovou, je meno Alexandra Dubčeka, ktorého busta je schovaná tam dole niekde pri parkovisku a podľa ktorého je pomenované námestie, kde sídli budova Národnej rady.

    Ponechám teraz bokom otázku, čo má bývalý vysoký predstaviteľ komunizmu či februárový puč z roku 1948 spoločné so slovenským parlamentarizmom. Aj keď to by stálo tiež za pozornosť.

    Ešte malú odbočku k Župnému námestiu. K tej budove som sa už vyjadroval a už len pripomínam. Tam je vďaka predsedovi tohto parlamentu podobný nezmyselný hybrid Kuzmányho a Mináča na jednej tabuli.

    Dámy a páni, to sú symboly, ku ktorým sa hlási slovenský parlament. Charakterizujú ich dve základné veci. Po prvé, mix historicky významných a historicky opovrhnutiahodných hodnôt. Tento historický guláš o nás vypovedá. Vypovedá veľmi veľa. Hlavne kto všetko sa tu po novembri vyskytol a že v tom mnohí z nás nemáme jasno. Hlásime sa aj k Cyrilovi a Metodovi a hlásime sa rovnako aj k Mináčovi. Podstatou tohto mixu je oportunizmus ako politická doktrína. Prijateľné je to, čo sa hodí, pekné je to, čo sa nosí, dobré a pravdivé je to, čo v danej chvíli prospeje.

    Druhým charakteristickým prvkom symboliky slovenského parlamentu je historická ignorancia alebo selektívna pamäť, ak chcete. Nijako inak totiž nemožno nazvať situáciu, že symbolika sa obmedzuje iba na uplynulých 150 rokov našich dejín. Alebo snáď chceme ignorovať naše dejiny v ostatnom rozmedzí? Prečo takto selektujeme? Lebo potom skutočne znie otázka. Sme národ so 150-ročnou tradíciou? Čo je tým politickým a kultúrnym dedičstvom našich predkov a čo máme na mysli, keď hovoríme o stáročných skúsenostiach v preambule našej ústavy? Aké sú naše tradície staršie ako uplynulých 150 rokov? Ktoré to sú? A prečo si ich nepripomíname? Na tomto mieste by som teda prešiel k zákonu.

    Dámy a páni, symboly a tradície, ku ktorým sa hlási Slovenská republika, sú obsiahnuté vo viacerých zákonoch. Naše zákonodarstvo pozná osobitné zákony oceňujúce mimoriadne osobnosti, máme svoj systém štátnych vyznamenaní, máme, a to dokonca ústavne zakotvený náš štátny znak, zástavu a ostatné štátne symboly.

    Jedným z najdôležitejších z tejto kategórie je zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z roku 1993, ktorého novelu predkladám. Nie je to novela prvá. Od jeho schválenia bol tento zákon už päťkrát novelizovaný spravidla poslaneckými návrhmi.

    Dovoľte malú odbočku. Radenie tohto zákona do pracovného práva je napriek niektorým vedľajším efektom pracovné voľno, to je ten vedľajší efekt, dosť pre mňa úsmevný. Tento zákon má predovšetkým štátoprávny charakter. Charakter symbolov a priznania sa k vlastným dejinám. K udalostiam, na ktoré sme oprávnene hrdí. Tak ako sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu, tak pracovné voľno je pre význam týchto dní a nie sú hľadané dni preto, aby sme mohli ustanoviť deň pracovného pokoja.

    Napriek piatim novelám štruktúra štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ako sú obsiahnuté v platnom zákone, obsahuje rozsiahlu historickú medzeru. Keď opomeniem spomienku na deň reformácie zaradeného medzi pamätné dni, to je § 3 písm. p) novelizovaného zákona, existuje v zákone takmer tisícročná diera medzi sviatkom svätého Cyrila a Metoda a pripomienkami spojenými s osobou Ľudovíta Štúra a národným obrodením v druhej polovici 19. storočia.

    Ale aké máme dejiny v skutočnosti? Sú naozaj našimi dejinami len dejiny Veľkej Moravy a potom až moderné dejiny po roku 1848? Dokopy povedzme 200, 250 rokov? To sú tie stáročné skúsenosti z ústavy a kultúrne dedičstvo predkov tisícročného národa? V čom má opodstatnenie historická medzera medzi smrťou Metoda a narodením Štúra? Žiadna podobná medzera, žiadna doba temna predsa v našich dejinách neexistuje. Práve naopak, v tomto období sa udiali početné historické udalosti, na ktoré môžeme byť a máme byť právom hrdí.

    Rozhodol som sa preto predložiť novelu, ktorá tento problém rieši a absurdnú neexistujúcu medzeru dopĺňa o štyri významné historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa viažu k slovenským dejinám a k územiu dnešnej Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie a historické postavy potvrdzujú príslušnosť slovenského národa medzi kultúrne a západné európske národy, viažu sa k dejinám spätým s naším územím a stavajú naše územie do centra diania v Uhorsku. Ide o prvého uhorského kráľa svätého Štefana, polyhistora Mateja Bela, kráľovnú Máriu Teréziu a rabína Chatama Sofera. A ďalej o výročie založenia Trnavskej univerzity, Academie Istropolitany, Prešovského kolégia baníckej školy, Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Štyri osobnosti a štyri vysoké školy.

    Napriek tomu, že môj úmysel je pri jednoduchom výpočte týchto mien a inštitúcií zrejmý, dovoľte, aby som sa krátko zastavil a priblížil, prečo predkladám práve tieto návrhy.

    Svätý Štefan prvý uhorský kráľ. Definitívne ukotvil miesto tohto územia v západnej civilizácii. Po páde Veľkej Moravy a vyhnaní Metodových žiakov, ktorí sa presunuli do Bulharska, vzniklo po prechodnej nestabilite vďaka Štefanovi v Panónii a na našom území stabilné štátne a duchovné usporiadanie. Slovensko dnes patrí k západnej latinskej kultúre aj vďaka Štefanovi.

    Všetkým tým, ktorí sa dnes pasujú za veľkých Európanov a majú problémy so Štefanovým maďarstvom pripomínam, čo napísal v poučeniach nástupcovi svätému Imrichovi, a teraz citujem podľa Marsinu. „Zapamätaj si, syn môj, že ak by sa v našom kráľovstve hovorilo len jedným jazykom, bolo by veľmi slabé a nestále.“ Štefanov testament je vo viacerých ohľadoch návodom k dobrej vláde a minimálne v duchovnom zmysle slúžil monarchii ako nepísaná ústava, na ktorú sa odvolávali poslanci parlamentu ešte aj v 19. storočí.

    Zase citát. „Buď milosrdný ku každému, kto trpí násilie. Stále majúc na srdci Božie upozornenie – chcem milosrdenstvo, a nie obete. (Matúš 9, 13). Buď trpezlivý ku všetkým, nielen voči mocným, ale aj k tým, čo nemajú moc.“ Ďalej. „Buď pevný, aby ťa úspech neurobil veľmi sebavedomým, ani nešťastie nerobilo zúfalým. Buď umiernený, aby si nadmerne nikoho netrestal, ani neodsudzoval. Buď mierny, aby si nikdy neodporoval spravodlivosti.“

    Keby sa mocní 20. storočia držali týchto poučení, asi by to nebolo storočie hrôz komunizmu a fašizmu. A bodaj by tí, ktorým bude zverená moc v 21. storočí, mali v srdci a v mysli tieto slová.

    Na Vianoce roku 1000 bol korunovaný za kráľa a od pápeža dostal okrem koruny za svoje zásluhy pre rozvoj a podporu kresťanstva titul apoštolského kráľa. Štefan I. bol teda, ak si to môžem dovoliť tak prirovnať, Karolom Veľkým strednej Európy. Založil stabilnú a legitímnu vládu, podporoval kultúrnu mnohosť, toleranciu a kresťanstvo.

    Kráľ Štefan, ako píše napríklad kardinál Korec vo svojej knihe Cirkev v dejinách Slovenska, „povolal do svojho kráľovstva mníchov z Bavorska, z Talianska a Čiech, benediktínov clunyjskej reformy, kňazov a kláštorné sestry gréckeho rádu baziliánov a založil celý rad kláštorov, ktoré sa stali strediskami náboženskej a kultúrnej činnosti“. Štefana si ako svätca pripomína katolícka cirkev a ako panovníka susedné Maďarsko. Štefan však okrem toho, že bol katolíkom, bol aj uhorským kráľom. Skutočným kráľom s požehnaním Ríma, a teda ak bol niekto naším prvým kráľom, bol to práve on. Na Slovensku mu dnes je zasvätených viac ako dvadsať kostolov.

    Symbolov, ktoré by vyjadrovali naše prihlásenie sa k najstarším uhorským dejinám je, pochopiteľne, možno viacero. Spomeňme aspoň svätcov svätú Alžbetu zvanú Durínsku, uhorskú, bratislavskú, ktorá je tak úzko spätá s Košicami a s jej dómom, svätého Imricha, možno i svätého Ladislava, ale žiaden z nich asi nedosiahol historický význam svätého Štefana kráľa.

    Druhou postavou, o ktorú navrhujem rozšíriť zoznam pamätných dní, je osoba renesančného vzdelanca Mateja Bela. Belov zásah do kultúry a vzdelanosti bol, ako píše Hamada v knihe Zrod novodobej slovenskej kultúry v našom kultúrnom kontexte, dosť radikálny. Bol popredným európskym vedcom. On nie je len autorom Notitia Hungariae rozsahom obrovským, podieľal sa na reformách vzdelávania a na rozvoji vedy vôbec. Má napríklad zásluhy na zaradení zemepisu a dejepisu ako nových vzdelávacích predmetov z reformovaného školstva. Bol kritikom a odporcom poddanstva, otroctva, zástancom prirodzenej rovnosti ľudí, poznal dielo raných osvietencov a súhlasil napríklad s Johnom Lockom v názore na zmluvnú teóriu štátu.

    Možno teda povedať, že Bel hájil to, čo dnes považujeme za súčasť demokratických režimov a svojím spôsobom za samozrejmosť. Tomu, k čomu sa my dnes hlásime ako k praktickému ideálu, čo žijeme, tomu on veril a za to sa on zasadzoval. Keďže som citoval kráľa Štefana, dovolím si aj jeden krátky citát, zdá sa mi, že dnes veľmi aktuálny aj od Mateja Bela. „Nevzdelanosť je obluda, ktorá znovu a znovu vystrkuje rohy, aj keď jej bola odťatá hlava. Treba Herkula, ktorý by ju celkom zdolal.“ A on sám bol jeden z tých Herkulov, ktorý sa do zápasu nasadil. On bol v pravom zmysle renesančný človek.

    Nebudem uvádzať ďalšie encyklopedické dáta. Bolo by to zbytočné, pretože Bel bol naozaj mimoriadny vedec, ktorého predstavy sa realizovali aj mnoho desaťročí po jeho smrti. Opäť by bolo možné vymenovať ďalších vedcov spoločenských, humanitných, prírodovedných. Zvolil som však Mateja Bela. Nerelativizuje to zásluhy a miesto iných, ale, ako verím, pevne zdôrazňuje túto mimoriadnu osobnosť.

    Treťou postavou, ktorú navrhujem doplniť do štruktúry pamätných dní, je kráľovná Mária Terézia. V minulosti uctievaná ako matka vlasti je úzko prepojená nielen s dnešným Slovenskom, ale najmä s Bratislavou, Prešporkom, kde bola korunovaná. V rokoch 1563 až 1830 bolo v dnešnej Bratislave korunovaných celkom jedenásť uhorských kráľov a sedem kráľovien. Mária Terézia je v tej prvej jedenástke.

    Bratislava bola takmer 300 rokov korunovačným mestom Uhorska a väčšinu tohto času bola aj jej administratívnym centrom. Mária Terézia je preto dôkazom nielen významu Bratislavy, ale aj významu Slovenska, Hornej zeme pre Uhorsko a uhorské dejiny. Žena, kvôli ktorej sa menili nástupnícke pravidlá a ktorá dokázala presvedčiť, že to bola šťastná zmena. Pri Márii Terézii by sa dalo hovoriť o problémoch jej vlády, o ťažkostiach, ktorým čelila, vojnách, ktoré viedla, ale i o osobných cnostiach, ktoré svojím životom vyznávala. To všetko opomeniem a sústredím sa na jej prínos kultúrny, prínos jej vlády pre rozvoj vzdelanosti v tých krajinách, ktoré spravovala.

    S Máriou Teréziou, ako sa zhodujú historici, vstúpila habsburská monarchia do modernej doby. Táto kráľovná bola umiernenou reformátorkou a jej vláda bola na prospech kultúry a spoločnosti. Zakladala školy, napríklad jezuitské Collegium Teresianum, z ktorého pochádzala väčšina štátnej byrokracie, Vojenskú akadémiu vo Wiener Neustadt, podporovala špecializáciu, napríklad na lekárskej fakulte vznikali nové katedry chirurgie, botaniky, farmácie, a reformovala všetky stupne vzdelávania. Samozrejme, že všetky zmeny neboli len pozitívne. Na historickú polemiku tu však nie je miesto.

    Mária Terézia v predloženom návrhu symbolizuje dve veci. Bratislavu ako mesto, kde sa korunovali uhorskí králi a kráľovné, a charakter moci, ktorý uplatňovala, kde záujmy vlasti, celku stáli pred záujmami osobnými, pred záujmami hoc i jej vlastnej rodiny.

    Vážení prítomní, prítomnosť Habsburgovcov v našich dejinách by sme mohli prezentovať i cez jej otca Karola, cez Rudolfa Ferdinanda či posledného Habsburga na tróne Karola I., ktorý bol nedávno blahorečený. Možno Leopold I. a dátum 12. september 1683, keď cisárske vojská s výdatným prispením poľského kráľa Jána Sobieskeho porazili Turkov pod Viedňou. To by bol dobrý dátum. Toto víťazstvo znamenalo začiatok konca Turkov v Európe, teda aspoň do poslednej tretiny 20. storočia. Tento dátum by sa preto spoločne s výročiami bitky pri Lepante a bitky pri Poitiers hodil viac ako pamätný deň Európy. Takže zvolil som Máriu Teréziu.

    V neposlednom rade a zvlášť pre dnešné Slovensko čoraz viac zamerané na hľadanie pôžitkov a kariéry, čo nijako nevieme skĺbiť s rodičovstvom aj preto, že úspešná v panovaní zvládla i šestnásťnásobné materstvo a usporiadané manželstvo. A všeobecne bola považovaná za dobrú matku.

    Štvrtou postavou, ktorú navrhujem doplniť do štruktúry našich pamätných dní, je židovský rabín Chatam Sofer. Tento najväčší židovský rabín a učenec 19. storočia vlastným menom Moše Schreiber už nie je na Slovensku celkom neznámy. Vďaka predstaviteľom židovskej obce a mesta Bratislavy bol po novembri 1989 opravený priestor za tunelom, kde je cintorín a dnes aj dôstojné pietne miesto pripomínajúce jeho pamiatku.

    Chatam Sofer reprezentuje v mojom návrhu dve veci. V užšom zmysle jeho vzdelanosť, prínos k židovskej kultúre a osobné zásluhy počas pomoci Bratislave v čase obliehania Napoleonom. Osobne viedol charitatívnu pomoc pre postihnutých bez rozdielu viery a postavenia a tešil sa všeobecnej spoločenskej úcte. V širšom zmysle reprezentuje tento židovský učenec prítomnosť a zásluhy židovskej komunity pre rozvoj a dejiny Slovenska. Tej komunity, tej menšiny, ktorá bola počas druhej svetovej vojny hanebne pozbavená prirodzených práv a odsunutá z nášho územia. Hoci je dnes na Slovensku Židov málo, hoci sú dnes židovské synagógy a cintoríny v katastrofálnom stave, som pevne presvedčený, že tejto snemovni nič nebráni vyjadriť úctu k jednému z najvýznamnejších učencov v celých židovských dejinách a zaradiť výročie jeho úmrtia medzi pamätné dni.

    Dámy a páni, práve zastúpenie rôznych vierovyznaní zvolených osobností má podčiarknuť charakter našich dejín. Práve rôznosť ich národností hovorí o podstate nášho bytia tu v strednej Európe. V slovenských mestách stoja synagógy vedľa katolíckych kostolov a katolícki vzdelanci sú pochovaní vedľa evanjelických. To je odkaz, ako žiť, žiť nie v nenávisti, ale v tolerancii a v kultúrnosti.

    Nuž a z rovnakých dôvodov navrhujem doplniť medzi pamätné dni aj spomienky na výročie založenia Trnavskej univerzity, Academie Istropolitany, Prešovského kolégia a Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Všetky tieto štyri školy vysokoškolského typu, či už bol ich vznik iniciovaný cirkvami, alebo štátnou autoritou patrili medzi významné vzdelávacie inštitúcie svojím významom ďaleko prekračujúce hranice súčasného Slovenska.

    Academia Istropolitana bola nielen prvou, ale v čase svojej existencie aj jedinou univerzitou v Uhorsku a Banícka akadémia v Banskej Štiavnici dokonca prvou svojho druhu na svete. Práve v Štiavnici boli položené základy banských vied a technického školstva. Až oveľa neskôr sa etablovala parížska polytechnika, polytechnika v Berlíne, Viedni a v Budapešti. Trnavská univerzita podobne ako Prešovské evanjelické kolégium prispievali nielen k rozvoju cirkví, ktoré školy riadili, ale aj k celej kultúre vtedajšieho Uhorska.

    Učenosť a svetovosť. Význam pre svet oceňoval na jezuitskom vzdelávaní, ktorého reprezentantom bola práve Trnavská univerzita aj Ján Amos Komenský. A jezuitský príklad vzali pozitívne aj zakladatelia Prešovského evanjelického kolégia, ako to dokazujú slová Jána Bayera z jeho návrhu na založenie tejto inštitúcie. Všetky tieto vzdelávacie inštitúcie patrili medzi popredné európske ustanovizne, čo dokazuje prítomnosť profesorov, podpora panovníkov a zásluhy na živej kultúrnej výmene. A všetky tieto inštitúcie sídlili na území dnešného Slovenska. Verím, že vzhľadom na ich význam na dlhodobom kultúrnom rozvoji Uhorska, strednej Európy je dnešné Slovensko a jeho politická elita schopná uznať aj ich prínos pre kultúru a dejiny Slovenska.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, v našom zákone je historická medzera. Takmer tisícročná diera a je azda symbolické, že tisícročný národ má vo svojej histórii tisícročnú medzeru. Nie je však na to žiaden dôvod. Predkladám preto novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch s cieľom doplniť také osobnosti a vzdelávacie inštitúcie, ktoré reprezentujú západnú príslušnosť, ale aj kultúrnu a náboženskú rôznosť a rozmanitosť na našom území. Naše dejiny nie sú len dejinami Veľkej Moravy a národného obrodenia v druhej polovici 19. storočia. Naše dejiny sú ďaleko bohatšie, komplikovanejšie, ale aj heterogénnejšie. Naše dejiny sú dejinami strednej Európy. Sú to dejiny svätého Štefana, Márie Terézie, Mateja Bela či Chatama Sofera. Sú to dejiny Slovákov, Maďarov, Nemcov i Židov. Sú to dejiny evanjelikov rovnako ako katolíkov. A patria k nim kultúra a vzdelanosť pestovaná na Academii Istropolitane, Trnavskej univerzite, v Prešovskom kolégiu alebo na Baníckej akadémii.

    Toto sú naše dejiny a buďme radi, že sú také. Máme byť na čo hrdí. Dáva nám to tradíciu a robí nás to kultúrnym národom. Teda aspoň vtedy, kedy sme to schopní uznať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Minárikovi za vyčerpávajúce úvodné slovo a za mimoriadne zaujímavý historický exkurz a poprosím teraz pána poslanca Dušana Jarjabka, ktorý je určený gestorským výborom, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, aby nás oboznámil s úvodnou informáciou ako spravodajca k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán predseda, len na úvod taká malá, pokiaľ začnem čítať spravodajskú správu, keďže ste ma určili za spravodajcu, ja by som vás len chcel poprosiť, aby ste potom presne tuná citovali isté veci, lebo to sú aj tu napísané, že spravodajca poslankyňa Dušan Jarjabek, takže dovolím si takú malú opravu, nie som poslankyňa, ale poslanec, keby ste náhodou nevedeli.

    Takže spravodajská správa k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyvu na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2008 č. 535 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 19. marca 2008 a gestorský výbor do 20. marca 2008.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Skôr než vám dám v súlade s rokovacím poriadkom slovo, len chcem oboznámiť ctenú snemovňu, že do rozpravy sa písomne za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásil pán poslanec Pavol Hrušovský a ďalej písomne prihlásení sú títo páni poslanci: pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec František Mikloško, pán poslanec Jozef Rydlo a pán poslanec Rafael Rafaj. Keď skončia títo poslanci, bude možnosť sa potom prihlásiť do rozpravy ústne. A teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi, pánovi poslancovi Jarjabkovi, aby mohol vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctená Národná rada, pán poslanec Minárik predložil návrh, aby sme pamätné dni rozšírili na 24 dátumov. Je to iste skvelé, ak poslanci Národnej rady Slovenskej republiky majú na zreteli historickú vývinovú kontinuitu tohto národa a štátu. Áno, je to tak. Je našou úlohou zamýšľať sa aj na tým, čo z našich dejín si zasluhuje pozornosť, čo by sme si mali pripomínať, čo dať do istej miery za vzor mladej generácii.

    Jediným problémom pre mňa je, že pán kolega Minárik tak dáko od oka dopísal do návrhu dátumy rozličného charakteru a rôznej historickej, kultúrnej a spoločenskej závažnosti. Pretože štrnásť dátumov vyberá z platného zákona a dopĺňa desať nových.

    Pán kolega Minárik by považoval za správne, aby sme si pripomínali deň narodenia Mateja Bela, deň úmrtia Štefana I., Chatama Sofera, deň korunovácie Márie Terézie. Dalo by sa, samozrejme, o tom debatovať, prečo už napríklad pre pána Minárika nie je až také dôležité pripomenúť si dátum narodenia napríklad Štefana Moyzesa či Jozefa Miloslava Hurbana, deň narodenia a úmrtia nesporne najslávnejšieho Slováka 20. storočia Alexandra Dubčeka, alebo deň inaugurácie prezidenta Spojených štátov Wilsona, ktorý mal práve obrovskú zásluhu o vyslobodenie Slovákov z jarma uhorského štátu, alebo deň narodenia Michala Miloslava Hodžu, tretieho vodcu slovenskej revolúcie v rokoch 1948 – 1949.

    Pán poslanec Minárik navrhuje doplniť aj štyri dátumy, ktoré pripomínajú vznik školských zariadení, založenie Trnavskej univerzity, Academie Istropolitany, Prešovského evanjelického kolégia a Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. To považujem za inšpiratívne. Bolo by však výborné, keby sa aj takéto fakty stali súčasťou širokého spoločenského povedomia. Ale rovnakú úctu by sme mali prejaviť vari i trom slovenským gymnáziám, ktoré v nezanedbateľnej miere pomohli vychovať generáciu národných, národne uvedomelých Slovákov. A možno by aj bolo vhodné pripomenúť si aj vznik Slovenského spevokolu, bezpochyby najkvalitnejšieho a najproduktívnejšieho slovenského umeleckého, hudobného a divadelného telesa v 19. storočí.

    Dámy a páni, štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni neplatia iba pre členov takej alebo onakej politickej strany, ale sú to významné dni štátu a všetkých jej občanov. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme sa na tejto pôde nezaoberali viac či menej náhodnou skladbou dátumov, ako sa zazdali jednému zo 150 poslancov, ale aby to bol prinajmenšom kvalifikovaný návrh, za ktorým by stáli kvalifikovaní odborníci.

    Naozaj nespochybňujem, a to chcem podčiarknuť, žiaden z návrhov kolegu Minárika. Dovoľujem si však upozorniť, že tak, ako som načrtol ja isté dátumy, ktokoľvek z nás môže iniciatívne prísť s piatimi či desiatimi inými a rovnako dôležitými a významnými dátumami. A iste uznáte, že význam pojmu pamätný deň by asi znehodnotilo, keby sa takým stal každý a niektoré i viacnásobne.

    Ja nespochybňujem a, naopak, nesmierne si vážim, že pán Minárik predkladá takýto návrh. Určite je to jeho videnie, je to jeho pravda, len obávam sa, že tých právd okrem pána Minárika je tu ešte 149. Čiže mali by sme prísť k nejakému konečnému, respektíve aspoň spoločnému riešeniu v tejto oblasti, aby sa nestalo, že o desať dní, o mesiac, o dva mesiace príde niekto iný v rámci tohto parlamentu a predloží desať iných významných jubileí, mien, inštitúcií, ktoré bude pokladať za významné tak, aby boli zapísané v kalendári ako významné dni. Takže to je z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca a spravodajcu pána Jarjabka sa nehlási nikto. V súlade s prihlásenými do rozpravy písomne by mal teraz vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán predseda Pavol Hrušovský. Vnímam, že nie je prítomný v sále, stráca poradie a teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, vážený pán predkladateľ, dovolím si vysloviť pánu predkladateľovi svoj hlboký zármutok nad úžasnou kvalitou jeho prejavu, pretože tomuto sa ťažko bude môcť niekto vrátane mňa vyrovnať v týchto momentoch najbližších.

    Dámy a páni, debatujeme o možných ďalších pamätných dňoch Slovenskej republiky. Hovoríme o štyroch osobnostiach. Jeden bol Maďar, jedna bola Rakúšanka, jeden bol Slovák a jeden bol Žid. Keďže najkontroverznejší je vždy Maďar, tak začnem ním, Štefanom. Prvýkrát som sa s ním stretol ako malý chlapec, návštevník tu neďalekého kostola kapucínov v bratislavskom starom meste. Nad oltárom je obrovský obraz. Je na ňom uhorský šľachtic so svojím malým synom a spoločne upierajú zrak k nebesiam. Až neskôr som sa dozvedel, že je to svätý Štefan kráľ a jeho syn svätý Imrich. Veľa návštevníkov kostola to zrejme nevie. Cítime tu paradox a konflikt. Na strane jednej desaťročia slovenskí veriaci v kapucínskom kostole, a sú to roduverní Slováci, hľadia na Štefana a jeho syna. Na strane druhej i tu v tomto parlamente ktosi pred pár dňami vyjadril údiv na tým, že KDH, národne orientovaná strana navrhuje za pamätný deň Slovenskej republiky deň, ktorý sa týka „maďarského“ kráľa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento konflikt je konfliktom dvoch koncepcií slovenských dejín. V niečom už budem asi opakovať to, čo povedal pán kolega Minárik.

    Prvá koncepcia slovenských dejín je koncepcia úzko nacionalistická a čo je tragické, odmieta tisíc rokov našich dejín. Podľa nej naše dejiny, aspoň tie zaľudnené historickými postavami, zmenami majú len tristo rokov. Aj to nie súvislých. Z toho sto rokov sú dejiny Veľkej Moravy s menami Mojmír, Rastislav, Svätopluk, Slavomír, Cyril, Metod. Potom tisíc rokov nič. A pokračuje sa až 19. storočím Bernolákom, štúrovcami, matičným hnutím a potom dejinami 20. storočia.

    A čo bolo s nami Slovákmi tých tisíc rokov medzi? Podľa tejto koncepcie, a treba povedať, že je to koncepcia komunistická Mináčovská, sme my Slováci, ktorí boli drobní ľudkovia práce, v podstate bez mena. Orali sme role, šili kapce, dorábali syrové korbáčiky.

    A čo sme tých tisíc rokov robili zo stránky duchovnej? Trpeli sme pod Maďarmi. Ach tie sladké plody utrpenia, nemusíme sa učiť tisíc rokov dejepisu. A keď už naveľa, keď už naveľa treba tých tisíc rokov zaľudniť ľuďmi s menami, máme Jánošíka. Čo sa Jánošíka týka, Ďurko, Ďurko je náš. Ale tisíc rokov nevyplní. Ani sám, ani s celou družinou, s Rajnohom, Iľčíkom a Uhorčíkom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, našou úlohou je prekonať komplexy a osvojiť si inú koncepciu. Tá iná koncepcia je koncepcia integrálna, koncepcia syntézy 1200 rokov. Koncepcia, ktorá ctí všetko to, čo ctí tá prvá, ale nielen to. Koncepcia dejín zaľudnených menami a činmi Slovákov i za tisíc rokov dejín Uhorska.

    Pýtam sa, dámy a páni, či sme sa my Slováci nepodieľali na obnove Uhorska zničeného tatárskym vpádom. Či sa nehlásime k slovenskému magistrovi rytierovi Glončovi, významnému hodnostárovi uhorského štátu z dôb vlády Karola Róberta. Nepodieľali sa i Slováci na stavbe úžasných gotických či barokových stavieb tu v strednej Európe? Nie sme hrdí na Slovákov, ktorí bránili Európu pred tureckým vpádom? Stopäťdesiat rokov žili Slováci na pomedzí medzi kresťanským a islamským svetom. Spomeňme si na sitnianskych vatrárov, ktorí zapaľovali oheň na znamenie blížiaceho sa útoku. Naozaj ani jeden Slovák nepadol v bitke pri Moháči? Nebol Slovák Tomáš Bosniak významným uhorským vojenským veliteľom? A vieme, že Slovák Juraj Selepčéni-Pohronec bol ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom? No a nie sme hrdí na Mateja Bela, Slováka, polyhistora?

    Dámy a páni, a v tomto je ten problém. Samozrejme, zdravý rozum velí, že na každú z týchto otázok izolovane odpovieme áno. Sme hrdí, hlásime sa, vieme. Keď sa však pozrieme na všetky tieto mená a udalosti dohromady, tak čoho sú dôkazom? Sú dôkazom jedného jediného. Dôkazom toho, že my Slováci sme boli v Uhorsku tiež kultúrnotvorným a dejinotvorným prvkom. V Uhorsku, v strednej Európe ako celku.

    No a kedy dejiny tohto celku a kultúra tohto celku sa začali? Začali sa Štefanom. Štefan urobil jednu veľkú vec. Vyzdvihol strednú Európu ako celok do kontextu civilizovanej, kultúrnej Európy. Teda kresťanskej Európy. Čo vtedy bolo jedno a to isté. A urobil tak na tisíc rokov. Tým neznižujeme význam existencie kresťanskej kultúry v našom slovanskom prostredí dvesto rokov pred Štefanom. Avšak dejiny strednej Európy by sa vyvíjali inak, ak by Štefan nezvíťazil na Copánom, kresťanstvo nad pohanstvom. Štefanovi sa však podarilo vytvoriť jednotný kultúrny koncept strednej Európy. V tom sme mohli pôsobiť a aj sme pôsobili i my Slováci. Preto úplne pochopiteľne my Slováci nemáme pozitívny vzťah k Štefanovým predkom, k menám ako Arpád, Almoš a podobne. K Štefanovi však áno.

    Dámy a páni, je smiešne a nerozumné, ako niekedy my Slováci sa zbavujeme vlastných dejín. A ponúkame ich iným. Najmä Maďarom, aby sa ich zmocnili celých. A oni tak radi urobia. Každý by tak urobil. Okrem nás zrejme.

    Je to tým podivnejšie, že väčšinu uhorských tisícročných dejín na čele Uhorska nebol etnický Maďar. V tom je napríklad rozdiel medzi tisícročnými dejinami Francúzska, tisícročnými dejinami Uhorska. Na čele Francúzska francúzski králi boli vždy Francúzi. V Uhorsku to bolo úplne, úplne inak.

    Štefan bol Maďarom prinajmenšom po otcovi. Niektorí historici sa domnievajú, že matkou bola poľská princezná. Ale už po Štefanovi vládol Nemaďar. Orse Olo bol syn benátskeho dóžu. No a vymretím Arpádovcov 1301 skončili etnickí Maďari na uhorskom tróne. Prišli Anjouovci, Francúzi a vládli Slovákom i Maďarom. Potom Žigmund Luxemburský, tiež to nebol Maďar. Potom regent Huňadi, pomaďarčený Rumun. Tým pádom jeho syn, náš dobrý kráľ Matej tiež nebol až taký Maďar. A potom prišli Jagelovci Poliaci. Ladislav, Ľudovít. No a potom štyristo rokov Habsburgovci. Niežeby sa za tú dobu Maďari nesnažili dostať sa na trón, skúšali to Bethlen, Imre Tököli, Fraňo Rákoci, nevyšlo to. Prečo teda dejiny Uhorska majú byť dejinami Maďarov a naše tisícročné dejiny majú byť tenké ako žiletka, Nepochopím.

    Dámy a páni, pri uznaní významu svätého Štefana kráľa pre slovenské dejiny môže niektorým Slovákom brániť určitá neznalosť. Určitý pocit, že uznaním jeho významu znesväcujeme zápas Slovákov, ktorý prebehol o osemsto, deväťsto rokov neskôr. Zápas proti maďarizácii. Pocit, že Černová a svätý Štefan stoja proti sebe. Lenže je to úplne inak. Maďarizátori 19. storočia sa nemali ako oprieť o skutočný Štefanov odkaz. Už tu boli spomenuté mravné ponaučenia Institutio Mori, ktoré Štefan zanechal synovi Imrichovi. Vyzýval ho i k zachovaniu mnohozvykovostí a mnohojazyčnosti jeho kráľovstva. Krajina jediného mravu a jazyka je krehká. Táto jedna veta má obrovskú silu. Trúfam si povedať, že Slovákom 19. storočia Štúrovi a matičiarom mohla maximálne vyhovovať. Trúfam si povedať i to, že maďarskí politici 19. storočia nerešpektovali Štefanov odkaz o mnohojazyčnosti, spôsobilo zánik Uhorska, ktoré Štefan založil. Uhorska už niet a sú tu len jeho mnohí dedičia. My Slováci sme jedni z nich. Tak ako sme dedičmi Rastislava a Svätopluka.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávno sme diskutovali o Lisabonskej zmluve. O tom, aké sú bolesti zjednocujúcej sa Európy. Ako sa Európa nevie prihlásiť ku kresťanskej kultúre, z ktorej vyrástla, a čo všetko jej to spôsobuje. Ako chýba európskym národom sebavedomie. Ako im hrozí vymieranie. Ako nevedia čeliť islamu a podobne. To sú výzvy. Na výzvy budú vedieť národy odpovedať, ak budú sebavedomé. Sebavedomé znamená vedomé si svojich dejín. Dejín bohatých, nie amputovaných. Návrh na pamätné dni ponúka vedomie našich bohatých dejín, teda sebavedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Palka sa prihlásil pán poslanec Pavol Goga. Končím možnosť prihlásiť sa s reakciou vo faktickej poznámke na predrečníka a slovo má pán poslanec Goga. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja budem trošku ironický vo svojej faktickej poznámke. Spomínali ste nášho národného hrdinu Jánošíka. Možno by bolo zaujímavé pozrieť sa do učebných osnov, kde sa naši žiaci učia o Jánošíkovi, o hrdinovi. Majú tam piesne, básne, spieva sa v nich v ľudových školách, na školách a čudujme sa, že ešte nevyhodili túto postavu z učebných osnov počas vašej vlády. Chudáci štúrovci nevedeli, o kom píšu. Deti sa učia o zlodejovi. Je mi z toho trošku ľúto. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Skúste sa prihlásiť ak áno, lebo potom sa to ťažko technikom zapína. Dajte slovo, prosím vás, pánu poslancovi Palkovi.

  • Ďakujem. Myslím, že niektorým ľuďom niektoré veci treba povedať dvakrát aj viackrát a je to úplne v poriadku. K Ďurkovi som sa prihlásil aj ja, je náš, aj jeho verná Anička. Je to úplne v poriadku.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, 1. januára 1993 vznikla Slovenská republika. Vznikla ako jeden z úplne mladých štátov v Európe, ako jeden z úplne nových štátov. Aj dnes, keď vznikli ďalšie malé štáty v bývalej Juhoslávii, môžeme povedať, že Slovenská republika je jeden z najmladších štátov, aké vôbec tuná vznikli. No a samozrejme, že od prvej chvíle, od prvého momentu treba tejto republike dať nielen hranice vonkajšie, ale treba jej dať nejakú vnútornú tvár a vnútornú dušu. Treba postaviť nejaké základné piliere, od ktorých sa bude v budúcnosti táto republika odvíjať. Pretože platí presne to Masarykovské, že republika alebo štát sa odvíja od tých ideí, na ktorých vzniká.

    Prvého januára 1993 a potom, čo nasledovalo ďalej, Slovenská republika vnútorne a duchovne nebola založená šťastne. Ak hovorím, že nebola založená šťastne, tak podám na to len dva dôkazy. Prvý je práve tento zákon o pamätných dňoch a štátnych sviatkoch, kde pamätné dni, a to znamená, že už vtedy koncept slovenských dejín bol postavený tak, že čo nebolo rýdzo slovenské, to do našich dejín nepatrí. Tak sme sa dostali do situácie, ktorú teraz nie historici, nie politológovia, nie intelektuáli, ale politici musia nejakým spôsobom riešiť, pretože ho aj najlepšie cítia, najviac sa s ním stýkajú vo svojej politickej praxi a živote. To znamená, že už tento prvý krok bol, by som povedal, frustrujúci, čo ukázali najbližšie roky, bol plný komplexov, čo takisto ukázali najbližšie roky, komplexov, ktoré prechádzali do agresivity.

    Druhá vec, pre ktorý Slovenská republika 1. januára 1993 vnútorne, duchovne nebola založená správne, nielenže chcela postaviť slovenské dejiny na Slovákov, ale ešte aj týchto Slovákov vo chvíli jej vzniku rozdelila na dobrých a zlých. Čiže od prvej chvíle to bol negativistický, frustrujúci, ukomplexovaný postoj voči všetkému, čo nie je slovenské a ešte aj Slováci voči Slovákom a takto teraz sme sa pustili do budovania tejto krajiny.

    Prichádza druhý pokus. Ten druhý pokus je úplne logický. Prešlo pätnásť rokov a my pätnásť rokov cítime, že nevieme zaplniť proste túto vnútornú tvár a nevieme naplniť nejako túto vnútornú dušu Slovenskej republiky niečím, čo by prinášalo pokoj, čo by neprinášalo komplexy, čo by neprinášalo frustrácie. Nielen to, že pätnásť rokov, ktoré ubehli, cítime toto vákuum, ale pribúdajúca globalizácia, najmä ekonomická, ktorá z nás robí proste jeden priestor, kde už ťažko nájsť nejaké slovenské oporné body. A potom európska integrácia, kde padajú hranice a kde ak nezostane nejakým spôsobom vnútorný náboj tej krajiny a silný náboj najmä duchovný a vzdelanostný, tak hrozí, že sa rozleje, rozpije ako na nejakom pijavom papieri.

    A prichádza druhý pokus, ktorý sa opiera o symboly, ako je Svätopluk, a symboly, ako je Jánošík. O Jánošíkovi sa tu hovorilo veľa, preto nechcem už o ňom hovoriť. Môže on patriť k našim dejinám ako folklór, spontánne prijímaný aj ako najväčší symbol. Prosím, takéto veci patria, by som povedal, každej krajine. Ale myšlienka postaviť akoby základný symbol Svätopluka, táto myšlienka sa mi znovu nepozdáva. Obávam sa, že jej motívom je len to, aby sme mali o sto rokov skôr kráľa ako Maďari alebo ako svätý Štefan, ktorého si Maďari teda prisvojili. Znovu je to niečo preto, aby sme vyriešili svoj vnútorný komplex, aby sme vyriešili svoju frustráciu. Len, samozrejme, môžeme postaviť celé naše bytie na Svätoplukovi, môžeme mu tu postaviť sochu, ale vzápätí sa o tridsať, sto rokov dostaneme znovu do vákua a znovu po Svätoplukovi tu nastane tisíc rokov proste prázdno. Znovu ten postoj vybudovať niečo negativisticky, budovať niečo s komplexmi jednoducho naráža na obrovské problémy a má krátke nohy.

    Celkom iný koncept predstavil vo svojom príhovore pri desiatom výročí vzniku Slovenskej republiky vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský na slávnostnom stretnutí, ktorý prenášala Slovenská televízia, kde sa pokúsil prvýkrát uchopiť slovenské dejiny v celistvosti. Práve preto, že to prenášala Slovenská televízia, ten prejav bol nielen záležitosťou 150 poslancov a hostí, ale bol záležitosťou aj ľudí, ktorí ho pozerali, a tá odozva bola naozaj vtedy veľká. Tá odozva bola spontánna z celej krajiny, kde sa hovorilo o tom, že áno, toto je niečo to, čoho by sme sa mali uchopiť a cesta, ktorou by sme mali ísť. Bohužiaľ, po tomto prejave celá táto myšlienka znovu upadla do akéhosi zabudnutia a spánku, ako to už na Slovensku býva.

    Dámy a páni, ak odmietneme tieto celistvé dejiny, tak pokiaľ ide len o materiálnu kultúru, tak odmietnime všetky veci, ktoré neboli na Slovensku slovenské. Tak musíme odmietnuť všetky hrady, všetky zámky, všetky kaštiele, musíme odmietnuť všetky mestá ako Levoča, Kremnica a podobne, a teda pri všetkej úcte zostanú nám len drevenice. Drevenice sú krásna vec, dneska idú veľmi na predaj, pretože je to niečo neuveriteľne zaujímavé, ale ak odmietneme všetko neslovenské, zostanú nám v rukách drevenice. To si treba povedať.

    Ale opačne. Všimnime si architektúru Nemcov, ktorí prišli cez kolonizáciu a ktorí zostali či už na Slovensku, alebo teda sliezski Nemci v Poľsku, alebo sudetskí Nemci v Čechách. Všimnime si architektúru, povedzme, Karlových Varov a vôbec celého pohraničia sudetských Nemcov. Predsa to je úplne osobitná architektúra, ktorá nemá nič spoločné s architektúrou Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Bavorska alebo iných častí. To je kultúra, ktorá prináša nemecký prínos, ale v prostredí, v ktorom vyrastala. Kultúra nemecká, počeštená v prostredí českom. Všimnime si architektúru Levoče, Kremnice a ďalších starých nemeckých miest. Tu Nitrianske Pravno, keď ideme cez Prievidzu a podobne. Je to úplne iná architektúra, a ako som už povedal, ako architektúry iných nemecky hovoriacich oblastí. Pretože tá kultúra vznikala tu, v tomto prostredí, v konfrontácii so slovenským duchom, slovenským milieu a z toho dôvodu je to úplne osobitné, je to akási syntéza toho, čo tu prišlo ako podnet zvonku, a toho, čo tu bolo vlastné a čo tu zostalo, a to je slovenské prostredie. Teda, ak sa my tohto všetkého chceme vzdať, tak potom zostaneme trošku, povedal by som, menej oblečení.

    Dámy a páni, donekonečna môžeme diskutovať, či tento zákon je úplný, či tam nemal byť iný pamätný deň, či tam nemalo byť toto a toto, prečo tam je toto, ale to je vec, ktorá je vec naozaj názoru. Táto diskusia a tento zákon má v prvom rade naozaj zaplniť to tisícročné vákuum, ak má zároveň otvoriť vôbec polemiku, otvoriť vôbec vnímanie spoločnosti týmto smerom. Je zaujímavý znovu problém, čo tam vlastne robí, čo nám tam robia problémy. Prosím SMK, aby bolo ticho, lebo teraz idem hovoriť o svätom Štefanovi.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých poslancov, keby, ak si treba niečo povedať vážne, nech to urobia mimo rokovacej sály, pretože sa prerokováva konkrétny návrh zákona. Ďakujem za porozumenie a toleranciu.

  • Štyri mená vystupujú v tomto návrhu novely zákona o pamätných dňoch. Tak samozrejme, že voči Chatamovi Soferovi sa nikto neodváži nič povedať, aspoň navonok, lebo je to Žid a mohol by byť obvinený z antisemitizmu. Čiže to je každý opatrný. Voči Matejovi Belovi takisto sa neodváži nikto nič povedať, pretože je to evanjelik, mnohí z nás sú tu evanjelici. Nie je hodno to takto štiepiť, lebo presne tie konfesionálne záležitosti na Slovensku majú svoju silu. Alebo či Maďar, spokojne (smiech). Udrieť si dnes do Maďara je úplne v poriadku. Čiže svätý Štefan nám vadí, lebo udrieť si do Maďara nie je dneska až taký spoločenský problém.

    Dámy a páni, ale keby nebolo svätého Štefana, nie je Slovákov. Veď tu bola Veľká Morava a tým, že vzniklo uhorské kráľovstvo, tak tým Slováci v kontraste voči neslovanskému národu, akým boli Maďari, našli svoju identitu. Veď takýto istý prípad boli Slovinci oproti Bavorom. A niečo iné sa stalo s Moravanmi, ktorí boli s nami v jednom priestore, ktorí sú nám mentálne blízki a aj ktorí by boli v konfrontácii už nie voči neslovanskému národu, ktorí boli v konfrontácii voči Čechom. A aj keď zostali iní, ale asimilovali. Veď nebyť svätého Štefana, dneska nemôže existovať Slovenská národná strana. Nemôže.

  • Dámy a páni, Vladimír Mináč, zvečnený komuidológ slovenského národa, ktorý hlásal: „Sme národ bez panovníkov, sme národ bez veľkých dejín.“ Vladimír Mináč nemal panovníkov. Ja mám panovníkov, Svätopluka a ďalších moravských panovníkov, mám svätého Štefana a ďalších panovníkov. Mám Máriu Teréziu, ktorá v tomto prostredí a tak ďalej a tak ďalej. Vladimír Mináč nemal panovníkov, lebo jeho životný a duchovný obzor bol veľmi úzky, a preto bol stále agresívny vo svojich výpadoch voči iným. Ja nie som agresívny, pretože nemám komplexy. Moji panovníci sú tu. Boli sme len národ práce, to znamená, stavali sme Budapešť a podobné mestá, nemali sme nikdy navyše.

    Pavol Minárik tu dáva návrh zákona o pamätných dňoch, keď ukazujeme, že sme mali najstaršiu Banskú akadémiu na svete. Mohli by sme rovnako hovoriť o najstaršej Ekonomickej vysokej škole v Senci, ale je tu spomienka na Academiu Istropolitanu, na Trnavskú univerzitu, na Prešovské kolégium a tak ďalej a tak ďalej.

    Dámy a páni, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú nacionalisti, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú komunisti, ako je Mináč, koncepcia dejín, ktorú vytvárajú frustrovaní a ukomplexovaní ľudia, je slepá ulička, nikam nevedie. Koncepcia dejín, ktorú navrhuje KDH, je tá cesta, ktorou by sa dnes Slovensko malo uberať. Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Jozef Rydlo.

    Pán poslanec, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ctený pán podpredseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, slávna snemovňa, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov považujem za zbytočný, pretože si myslím, že pre Národnú radu Slovenskej republiky sú dôležitejšie iné záležitosti než pamätné dni. Načo nám je ich toľko, keď si neuctievame primerane ani tie, čo máme – je to akiste aj preto, že ich zoznam je subjektívny a nevyvážený.

    Očakával som, že predkladateľ svoj návrh prekonzultuje naprieč politickým spektrom tohto zákonodarného zboru a predloží zmysluplnú novelizáciu pätnásť rokov starého zákona, pričom sa vecne zamyslí nad tým, ako po pätnástich rokoch existencie obnoveného slovenského štátu zásadne natrvalo upraviť komplexnú a dôležitú problematiku, akou je v mladom štáte starého národa normatívna úprava dní pracovného pokoja, štátnych sviatkov a pamätných dní.

    Predkladaný návrh však nie je ničím inším iba zbytočnou a ako takou neúnosnou kozmetickou úpravou.

    Je chvályhodné, že navrhovateľ chce preklenúť takmer tisícročnú „historickú medzeru“ od veľkomoravského 9. storočia po meruôsme roky storočia devätnásteho. Každý vzdelanejší Slovák vie, že Štefan I. bol rozumný a ozaj kresťanský panovník s veľkým porozumením pre zvyklosti a jazyky národov svojho kráľovstva. V knihe mravných poučení určených pre svojho syna pripomína: Unius linguae, uniusque moris regnum imbecile et fragile est, čo je Kráľovstvo jednej reči a jedných mravov je neschopné a krehké. Z našich národných dejín však, žiaľ, vieme, že z Uhorska sa stal žalár národov a žalárnikom sa v ňom stal jeden národ, národ nagyságosúrov, ktorí sa dodnes nevedia vyrovnať so svojou minulosťou.

    Aj Mária Terézia bola veľká a najmä plodná panovníčka, čo však vedela o Slovákoch?

    Niet pochybností o dôležitosti pietistu Mateja Bela-Funtika z Očovej, veď už za jeho života ho súčasníci nazývali polyhistor consumatissimus et celeberrimus a neváhali mu udeliť symbolický titul, keď ho volali magnum decus Hungariae a katolícky pápež Klement XII. jeho, protestanta, poctil za jeho bádateľstvo zlatou medailou.

    A Chatam Sofer je nepochybne veľkou figúrou židovského národa, ktorá je výrečným svedkom toho, že Slovensko bolo krajinou tolerancie a solidárnosti a Slováci národom, ktorý rád poskytol svoje prístrešie, pohostinstvo a pomoc každému, kto bol v núdzi a pred hrozbami sveta hľadal prístav, kde ukotviť.

    Štyri vysoké školy – Academia Istropolitana v Bratislave, Alma mater Tyrnaviensis v Trnave, Collegium statuum evangelicorum superioris Hungariae v Prešove či Banská akadémia v Banskej Štiavnici nadväzujúca na školu Samuela Mikovíniho, prvá vysoká škola technického zamerania na svete – sú míľnikmi v dejinách školstva na Slovensku, z ktorých povesti a najmä kvality by si malo brať príklady i dnes tých 34 (slovom tridsaťštyri) slovenských univerzít a vysokých škôl.

    Návrh však míňa svoj cieľ, nemá žiadneho ducha, ani štátneho, ani národného. Predkladateľ nám vo svojom návrhu odporúča „multikultúrnu zlátaninu“, ktorá nemá ani hlavu, ani pätu a je viac tragikou smiešneho než serióznym návrhom. Hľadiac do zoznamu pamätných dní, človek má dojem, že Slováci nežijú v suverénnom národnom štáte lež v akejsi podivnej rezervácii, ktorej obyvatelia nevedia, kde je sever – niet v nej nijakej politickej individuality, politickej tradície a niet nijakej štátnej myšlienky. Ani Pribina, ani Svätopluk, ani Nitrianske biskupstvo, ani Privilegium pro Slavis, ani Matúš Čák, ani Adam František Kollár, ani Anton Bernolák, ani Slovenské učené tovarišstvo, ani Ján Hollý, ani uzákonenie slovenčiny, ani Žiadosti národa slovenského, ani vznik najstaršej politickej strany Slovákov Slovenskej národnej strany, ani Spolok sv. Vojtecha, ani Tranoscius, ani Slovenská liga v Amerike, ani Clevelandská či Pittsburská dohoda, ani otec národa Andrej Hlinka. O 20. storočí radšej pomlčím, pretože sa obávam verbálnych i fyzických represálií, lebo pre niektoré titulované „papierové hlavy“ dejiny štátu a práva na území Slovenska, dejiny politickej individuality Slovákov sa začínajú len v poslednom desaťročí 20. storočia.

    Myslel som, že vzhľadom na politicko-stranícku príslušnosť predkladateľa návrh sa bude seriózne zaoberať aj niekoľkými inými aspektmi slávenia sviatkov, predovšetkým tým, aby sa nedeľa opäť stala nedeľou, kresťanským sviatkom rodiny, rodinnej pohody, keď sa deti môžu tešiť zo svojich rodičov a rodičia zo svojich detí, ktoré cez týždeň prakticky ani nevidia, lebo jedných ženie boj o chlieb každodenný, druhých honba za mamonou. Áno, ochrana rodiny, národa a štátu je aj tretí príkaz Desatora: „Spomni si, aby si deň sviatočný svätil a ctil.“ Ako si nedeľu či sviatok môže „svätiť a ctiť“ predavačka či pokladníčka, matka rodiny pracujúca za biednu mzdu v supermarkete otvorenom 24 hodín, či otec zamestnaný vo firme „od nevidíš do nevidíš“, ktorá nepozná „ani piatka, ani sviatka“. Prečo nemôžu byť novodobé „chrámy obchodu“ v nedeľu a vo sviatok zo zákona zatvorené, ako je to v iných, tzv. civilizovanejších krajinách nielen Európskej únie. Nedeľu a sviatok dôsledne svätí nielen laické Francúzsko, ale aj kedysi katolícke Taliansko, aj nábožensky i politicky neutrálne Švajčiarsko či konfesionálne rozdelené Nemecko.

    Viem si živo predstaviť nielen to, ako by sa k povinnosti pracovať v nedeľu a vo sviatok postavili francúzski, talianski, švajčiarski či nemeckí odborári, ale aj to, aká by bola pragmatická reakcia predstaviteľov zamestnávateľov, ktorí si veľmi dobre vedia zorganizovať prácu i pracovné prostredie tak, aby nepoškodili ani národné hospodárstvo, ani seba, ani zamestnancov.

    Slávna snemovňa, Slovenská republika má toľko štátnych sviatkov, štátom uznaných cirkevných sviatkov, rôznych polosviatkov, pamätných dní, že sa z nás každý seriózny štát i iné národy iba smejú.

    V roku 2008 je 5 (slovom päť) štátnych sviatkov – 1. január: Deň vzniku Slovenskej republika, 5. júl: Sviatok svätých Cyrila a Metóda, 29. august: Výročie SNP, 1. september: Deň Ústavy Slovenskej republiky, 17. november: Deň boja za slobodu a demokraciu.

    K tomu treba pridať 10 (slovom desať) dní pracovného pokoja, z ktorých 2 dni sú laické sviatky (1. máj: Sviatok práce, 8. máj: Deň víťazstva nad fašizmom) a 8 (slovom osem) dní sú dni cirkevných sviatkov (Traja Králi, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, Sedembolestná Panna Mária, Sviatok všetkých svätých, Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný, teda Božie narodenie, Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana.

    Skrátka spolu je to 15 dní, ktoré národné hospodárstvo stoja obrovské miliardy.

    Máme 16 pamätných dní, ktoré sú dňami pracovnými, pričom niektoré mesiace nemajú ani jeden tzv. pamätný deň a mesiac, kde máme až 6 takýchto pamätných dní.

    Ak sú moje informácie presné, tak štátne sviatky v zahraničí sú omnoho menej početnejšie ako na Slovensku, napríklad Francúzsko má tri, Taliansko dva a Švajčiarsko len jeden. Slovensko je jednou z krajín s najvyšším počtom štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v celej Európskej únii, čo určite stojí za zamyslenie. Porovnanie s našimi susedmi: v roku 2008 odpracujeme o 6 dní menej ako Poliaci, o 5 dní ako Maďari a o 3 dni menej ako Česi a Rakúšania.

    Na Slovensku sa už viackrát objavila diskusia o tom, či nemáme na Slovensku priveľa štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní. Aj keď si každý z nás rád hovie doma, netreba zabúdať, že tieto pracovné výpadky majú významný dopad na ekonomiku nášho štátu, pretože znamenajú menej odpracovaných hodín. Štátne sviatky na ekonomiku vplyv majú dokonca vtedy, ak pripadnú na víkendový deň. Priamo negatívne ovplyvňujú množstvo vyprodukovaných tovarov a služieb, majú teda vplyv na tvorbu bohatstva v krajine a na konkurencieschopnosť Slovenska na svetových trhoch. „Výpadok“ ekonomiky sa nedá presne kvantifikovať. Dajú sa však urobiť veľmi hrubé odhady, napríklad za minulej vlády ministerstvo financií odhadlo výpadok na jeden deň štátneho sviatku v roku 2003 na 3,3 až 4,8 mld. korún.

    Ak chceme doháňať staré členské krajiny Európskej únie v produkcii bohatstva a zvyšovaní životnej úrovne, cesta určite nevedie cez ekonomickú pasivitu. Tá je sprevádzaná okrem absencie produkcie hodnôt aj tým, že súkromný podnikateľský sektor, ktorý produkuje drvivú väčšinu bohatstva na Slovensku, musí počas ekonomickej pasivity vo svojich podnikoch vyplácať zamestnancom riadnu mzdu.

    Kto menej pracuje, menej vyprodukuje, a teda má nižšie mzdy. Je ilúziou myslieť si, že mzdu, čo počas sviatkov od zamestnávateľa dostávame, nám vypláca z jeho vlastných zdrojov. Nie je to tak podobne ako v prípade dovolenky. Zamestnávatelia počas celého roku vyplácajú zamestnancom nižšiu mzdu, ako by im vyplácali nebyť zákonných nárokov na dovolenku a štátne sviatky. Počas sviatkov a dovolenky im vyplácajú „doplatok“ k tejto mzde, odmeny tak dohromady tvoria celkové mzdové náklady na zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ ochotný zaplatiť za vykonanú prácu zamestnancovi počas celého roka.

    Ak chceme, aby Slovensko bohatlo rýchlejšie a jeho obyvatelia mali vyššie mzdy a dôchodky, nášmu štátu by osožila radikálna redukcia počtu štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní.

    Z toho, čo som povedal, vyplýva, že návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov neodporúčam do druhého čítania – navrhujem však, aby sa na pôde tohto parlamentu naprieč politickým spektrom vytvorila komisia, ktorá pripraví novelizáciu zákona č. 241/1993 Z. z., alebo celkom nový zákon, ktorý občanom pripomenie, že pre jednotlivca, pre rodinu, pre národ i pre štát je dôležitejšie „byť“ než „mať“.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rydla sa prihlásili pán František Mikloško, Pavol Minárik, Vladimír Palko, Rudolf Bauer, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka v rozprave a slovo má pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Rydlo, vzhľadom na to, že vaše vystúpenie sa mi vôbec nepáčilo, tak vám to hneď poviem v duchu vášho odkazu. Samozrejme, že viete geniálne kritizovať to, čo je tu podané, no, len otázka znie, prečo ste vy neprišli dávno s niečím iným a lepším. Proste spíte, tak ako spí celá Slovenská národná strana, a keď niekto iný príde, tak potom už nadávate a kritizujete.

    Pán poslanec, ste poslanec vládnej koalície. Prečo ste niečo neurobili na svätenie nedele? To odporúčate nám opozičným poslancom? Veď vy ste vo vláde.

    Pán poslanec, hovoríte, že máme strašne veľa štátnych sviatkov. No veď, povedzte nahlas, ktoré treba vyhodiť. Povedzte nahlas, že treba vyhodiť 1. máj, alebo Sedembolestnú. Veď povedzte. Hovoriť všeobecne, že treba vyhodiť, lebo máme veľa štátnych sviatkov, tak to vie každý. A znovu opakujem. Vy ste poslanec vládnej koalície. Čo tu robíte? My sme z opozície, my môžeme nanajvýš silou argumentov preraziť.

    Ale to podstatné, čo vám chcem povedať, vy ste znovu vôbec nič nepochopili z tohto zákona. Vy znovu navrhujete, o ktoré by to bolo treba doplniť, a znovu je to len tá koncepcia rýdzej slovenskosti. A znovu tam budete mať „fugu“, ktorá bude trvať tisíc rokov. Sem-tam nejaké tie uznanie práv Slovákov v Žiline. Ale práve zmyslom tohto všetkého je uchopiť úplne ináč slovenské dejiny, nie tak, že len čo tam bolo rýdzo slovenské.

    Pán poslanec, študujte ďalej, máte veľký talent, ale máte tam ešte veľké medzery. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vaše rozjímanie o zatváraní obchodných reťazcov cez sviatky a o národohospodárskych škodách, dni pracovného voľna bolo úplne mimo kontextu. Tento návrh aj z tohto dôvodu hovorí len o rozšírení pamätných dní, kde takýto dopad, samozrejme, nie je. Môj návrh je podľa vás zbytočný, nemá logiku, je zabíjaním času tejto snemovne.

    Pán poslanec, mohli ste to byť vy a máte na to všetky predpoklady vzdelanostné, asi iné nie, a tie máte väčšie ako ja, aby ste s tým niečo urobili. A bolo by to aj priechodnejšie. Vy ste poslanec vládnej koalície, ktorá má 85 a prevalcuje všetko. Čo ste spravili? No, spravili ste nič. Nič ste nespravili. Len kritizujete. Vy nemáte koncepciu. Vy viete len torpédovať.

  • Skončili ste, pán navrhovateľ? Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Rydlo, vašu elégiu, váš žalospev nad ťažkým osudom Slovákov radím hneď za plačom Matky Slávy nad synmi Svätoplukovými. Trošku mi to pripomína nezabudnuteľného Jana Wericha, kráľa z rozprávky Byl jednou jeden král, ako nariekal ťažko: nikto mně nemá rád, nikto mne nepomůže, nikto mne nevyhoví. Tak takto vy vidíte tisíc rokov dejín Slovákov a ja sa aj nečudujem, že vidím takú zakomplexovanosť v radoch poslancov Slovenskej národnej strany. Pretože veriť, že tisíc rokov sme len trpeli a na iné sme sa nezmohli, tak to je veriť v istú nemohúcnosť a neschopnosť. To je viera v tom, že Slováci sú nejaké ťuťkovia alebo také niečo. Tak toto je vaša viera. To nie je moja viera, vážený pán poslanec.

    To ako vy vidíte naozaj tých tisíc rokov dejín, to je normálny, to je dôkaz, priam dôkaz existencie kozmických čiernych dier. To, keď som povedal, že podľa vás tie tisícročné dejiny, ten spis, že je hrubý ako žiletka, tak som to preháňal, pretože to sú nejaké nanometre alebo také čosi.

    Ja by som vám rád pripomenul, prosím vás, nebyť toho, že poslanci za KDH predložili zákon o zásluhách Andreja Hlinku a využili to, že storočie Černovej bola jediná možnosť, aby tento zákon bol prijatý, nebyť toho, tak Slovenskej národnej strane by to ani nenapadlo. V tej deň, keď sme to zverejnili, že podávame zákon, tak sa narýchlo zmobilizovali SNS-áci a niečo spísali. Niečo spísali. Nebyť nás, tak a boli to nezmysly, ktoré sa potom museli vyhadzovať. Nebyť nás, tak by nebolo vôbec nič. Musím povedať, že z vašej neschopnosti je mi úplne zle.

  • Ďalej je s faktickou poznámkou prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Rydlo, mne sa páčilo, ako ste hovorili o nedeli. Len myslím si, že nie na správnom mieste. Už povedali moji kolegovia, že ste vo vládnej koalícii, tak prečo to, čo ste hovorili, prečo nedáte do legislatívnej podoby, neprídete s tým, s novelou príslušných zákonov, nie je to o tomto zákone, je to o Zákonníku práce a súvisiacich zákonov. Príďte, určite budete mať v KDH podporu, pretože tiež súhlasíme s tým, aby nedeľa bola viacej chránená.

    Ostatné veci sa mi nepáčili, a to bola asi tá zlátanina, nie ten návrh, ktorý, myslím, že ste neporozumeli, že pán poslanec Minárik nechcel riešiť aj štátne sviatky, aj proste ďalšie veci, len navrhuje doplniť pamätné dni.

    Zaujalo ma, ako ste hovorili, že je to nepravidelné. Tak bolo by komické, keby sme chceli pamätné dni riešiť podľa toho, že v každom mesiaci aspoň tri alebo štyri, proste, aby to bolo pravidelne rozdelené, že každý týždeň jeden (smiech). To neviem, či by ste našli takúto konštrukciu dejín, aby to takto pravidelne bolo rozdelené.

    To, že vyšlo niekoľko sviatkov na október a na niektorý nevyšlo, no, tak proste také sú tie dejiny a naozaj, že je to, samozrejme, vecou dohody a pohľadu, ktoré tam majú byť a ktoré nie.

    To, čo je nové a myslím, že podnetné pre Slovenskú národnú stranu tiež a pre vládnu koalíciu je, že tu je vlastne iný pohľad, iná koncepcia dejín, slovenských dejín vyjadrená aj pomocou takýchto symbolov, ako sú pamätné dni a ktorá rieši tú tisícročnú medzeru alebo „fugu“, ktorá v týchto pamätných...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Rydlo, prekvapili ste ma. Prekvapili ste ma veľmi svojím vystúpením vzhľadom na to, aké boli vaše doterajšie vystúpenia či doterajšie postoje. Keď by sme všetko zakladali iba na tom, že dôležitejšie sú iné veci, potom by sme ani nevyhlasovali Rok Jozefa Miloslava Hurbana v Národnej rade. Mohli ste takisto zareagovať aj vtedy.

    Takisto, keď zoberieme, že na jednej strane chcete chrániť nedeľu, na druhej strane glorifikujete ekonomiku, že bude to mať významný dopad na ekonomiku štátu, tvorbu bohatstva v krajine, konkurencieschopnosť. No, ekonomika je síce potrebná, aby sa rozvíjala, ale ekonomika ešte nie je všetko. A myslím si, že oveľa viac poškodzujeme našu ekonomiku výrokmi našich čelných predstaviteľov, teda čelných predstaviteľov vašej koalície alebo kauzami vládnej koalície. Oveľa viac poškodzujeme ekonomiku i konkurencieschopnosť a poškodzujeme ju predovšetkým vtedy, keď deformujeme riadne ekonomické pravidlá.

    Z toho všetkého mi vychádza jedna vec. Dnes asi máte zlý deň, lebo ste teraz prejavili úplne rozpoltený postoj. Na jednej strane chránime nedeľu, na druhej strane vás tlačí ekonomika iba do rozvoja štátu a tvorby bohatstva v krajine. Skúste sa nad tým zamyslieť, pán poslanec, či sa netreba vrátiť k vašim starým postojom, ktorými ste hájili aj návrat do histórie, aj kresťanské korene u nás a podobne. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na predrečníkov vo faktických poznámkach teraz vystúpi pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

  • Budem len veľmi stručný. Predovšetkým sa chcem poďakovať za poznámky, ktoré boli k tomu, čo som povedal.

    Po prvé. Nie som natoľko hlúpy, aby som rozprával, že na Slovensku boli tisícročné maďarské poroby a čo ja viem. Veľmi dobre viem, že o porobe alebo o maďarizácii možno začať hovoriť až prvými školskými zákonmi. Veľmi dobre viem, že Slovensko je krajina, kde sa stretávajú jazyky, kde sa stretávajú náboženstvá, kde sa stretá krása a kde sa končí gotika v Košiciach a tak ďalej a tak ďalej.

    Ale mne ide o jednu zásadnú vec, prosím vás. Nestačí tuná dať štyri osobnosti alebo štyri vysoké školy, tuná si treba sadnúť, slušne sa porozprávať. Máte pravdu, že som mohol využiť svoju iniciatívu ako poslanec a podať nejaký takýto návrh. Máte pravdu, keď hovoríte, že môžem podať návrh, pokiaľ ide o slávenie nedele. Nebojte sa, aj to príde.

    Ale chcem povedať jedno. Prosím vás, ak ide o štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni, tuná musí byť, ako hovoril pán poslanec Jarjabek, určitý konsenzus a tento konsenzus sa nevytvorí tým, že každý si predloží svojich. Ja si cením Mateja Bela. Viem veľmi dobre, kto to bol Chatam Sofer a tak ďalej. Ale tuná musí byť jednoducho konsenzus v zásadných otázkach. A preto som, opakujem, za to, aby vznikla komisia, ktorá takýto zákon pripraví. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafael Rafaj. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, opäť sme dôkazom toho, že možno dobrý úmysel skryto aj navonok rozdelí Slovákov. Bohužiaľ, je to tak a som sklamaný najmä z reakcií, keď možno kolegovia z KDH rýchlejšie rozprávajú, ako rozmýšľajú a potrebujú na vlastné zviditeľnenie urážať poslancov zo SNS.

    Štátne sviatky, pamätné dni sú pre pamäť spoločnosti, pamäť národa určite veľmi významné. Ale povedzme si pravdu. Nahradí nám kvantita kvalitu? Nemáme naozaj problém s kvalitou? Koľkí z vás vedia vymenovať sviatky? Koľkí z vás a z nás sa zúčastňujú týchto sviatkov? Ako to bolo za minulej vlády? Koľko sviatkov či pamätných dní bolo spomenutých, bolo slávených za účasti vládnych činiteľov? Spochybňuje sa tu Jurko Jánošík. A vy ste oňho ani nezavadili, kým ho nespomenul premiér Fico. Toto sú smutné veci. Pán kolega, nevykrikujte na mňa.

  • Hlasy v sále.

  • Takže bolo tu už povedané, že je to istá nejednoznačnosť v skladbe doplnenia pamätných dní. Na margo toho, či máme identitu, či si potrebujeme vypĺňať nejaké „fugy“ vám prečítam kratučký rozhovor, veľmi významný na pochopenie Gustáva Valacha. Je ešte z roku 1974, keď prišiel za ním istý nemecký historik a slavista profesor Schultz a pýtal sa ho, či dobre poznáme našu históriu. Opýtal sa tiež, kde berieme povedomie, že Slováci neprestajne existujeme v strednej Európe. A Gustáv Valach, ktorý bol, mimochodom, aktívny po roku 1990 v Slovenskej národnej strane, povedal, že to bolo v osobe Metodovej. A potom sa opýtal, prečo boli uhorskí králi korunovaní v Bratislave? A už sa dostávame trošku tou logickou slučkou k tomu kontroverznému svätému Štefanovi taktiež. No a odpoveď bola zdedená z českej či z uhorskej historiografie. Lebo to vraj bol dôsledok úteku pred Turkami. No a nemecký profesor sa ho opýtal, či vie, čo je to apoštolská postupnosť. A či vieme, kde boli korunovaní francúzski a nemeckí králi. No, nebolo to ani v Berlíne, ani v Bonne, samozrejme. Ani v Paríži, že? Bolo to v Remeši a v Aachene. A prečo asi? No, lebo prvý arcipastier prišiel do Francúzska alebo do dnešného Francúzska práve do Remeša. A v Nemecku do Aachenu. Tak už chápeme, prečo boli korunovaní uhorskí králi síce až po roku 1530, pokiaľ sa nemýlim, v Bratislave? Práve preto. Lebo sem prišiel prvý miestny arcipastier na toto územie. Práve pre toto. A, samozrejme, že to vyústilo do toho, že tí, ktorí organizovali tieto korunovácie, dobre vedeli o tejto postupnosti a tradícii a že keď raz budeme mať vlastný štát, profesor Schultz mu odpovedal, že určite sa dostaneme k dokumentom a faksimile všetkých týchto významných dokumentov pre slovenskú históriu a slovenskú štátnosť.

    Samozrejme, aj v mene SMK ďakujem poslancom za KDH, že takto pripravili darček Arpádovi, dnes má meniny, pravda? Ale poďme teraz vážne k veci.

    Svätý Štefan alebo Vajka, či Vojka. Viaže sa k 15. augustu a tento deň sa zasa viaže na čerstvú kontroverziu v tom, ako prezident Maďarskej republiky pravidelne chodí oslavovať tento sviatok na Slovensko, ale akosi ako súkromná osoba a tento sviatok je preto alebo deň pre slovenský národ, alebo republiku kontroverzným nielen čo sa týka osobnosti, ale aj toho štýlu, ktorý tu je.

    A pokiaľ si pamätám, tak pri návrhu o zásluhách o Andrejovi Hlinkovi tu bolo množstvo argumentácie, že osobnosti by nemali byť kontroverzné, respektíve mali by sme udržať isté minimum kontroverznosti. Chcem povedať, že žiadna tisícročná „fuga“ tu neexistuje, pretože tu bol kontinuálny vývoj a predovšetkým kreovanie cyrilo-metodskej tradície.

    Pokiaľ ale hovoríme o istých dátumoch, mohli by sme sa napríklad zhodnúť na úplnej novinke štvrtom júni, keď bola prijatá Trianonská zmluva a keď sa tento dátum viaže na prvé medzinárodné potvrdenie slovensko-maďarskej hranice.

    Pokiaľ sa tu uvažuje o istej komparácii, lebo vidím tam tú katolícko-evanjelickú dvojkoľajnosť, čo je v strednej Európe úplne prirodzené, máme predsa 31. október Deň reformácie, ale pokiaľ by sme chceli zdôrazniť istú inštitucionálnosť, tak potom mi vychádza uznesenie Žilinskej synody z 30. marca 1610, páni. To je tá „fuga“ podľa vás, keď evanjelici na Slovensku dostali zrovnoprávnenie a vytvorili si vlastnú cirkevnú organizáciu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

    Pokiaľ KDH chýba podstatný zreteľ na kresťanské a národné, nuž prečo sme zabudli na Canthus catholici, piesne slovenské z roku 1655. Nejde len o prvý katolícky spevník, ktorý vyzdvihuje slávnu minulosť Slovákov a tak ďalej, ale podstatné je, že je najstaršou zmienkou o veľkomoravskom období (nevyrušujte, lebo budete naďalej hlúpi, kolegovia), období slovenskej literatúry a dokladom o dávnom používaní slovenčiny pri bohoslužbách v slovenských kostoloch na Slovensku.

    Môžeme hovoriť o nadstavbových levočských požiadavkách slovenských mešťanov, ktoré dokazujú dôraznejšie dovolávanie sa občianskych aj náboženských práv obyvateľov kráľovských miest Slovákov.

    Pokiaľ má niekto problém s „fugou“, tak si myslím, že je podstatné a mohli by sme ísť ešte pred Veľkú Moravu a spomenúť si napríklad na Sama a na jeho kráľovstvo z roku 623. Čiže naše dejiny sa nezačínajú Cyrilom a Metodom. Dvadsiaty február 860.

    Listina kráľa Ľudovíta Nemca, ktorou schvaľuje donáciu majetkov kniežaťa Pribinu pri Blatnohrade. Presný dátum 20. február 860. Pribina, legálny vlastník majetkov dokonca pri Blatnohrade. Žiadny komplex nemusíme mať. Máme to potvrdené.

    Ďalej 14. február 869. Schválenie staroslovienčiny pri bohoslužbách pápežom Hadriánom II., čo je svetový počin slovenčina, štvrtý liturgický jazyk civilizovaného sveta. Žiadny komplex tu nemusíme mať.

    Môžeme si spomenúť na jún 880 a zriadenie Nitrianskeho arcibiskupstva pápežom Jánom VIII. Bula industrie tue. Pravda. A môžeme pokračovať v tej „fuge“, ak dovolíte, vyplním a skúste pozorne počúvať.

    Rok 1075. Zakladacia listina Benediktínskeho kláštora v Hronskom svätom Beňadiku, najstaršia zachovalá, po latinsky písaná pamiatka na Slovensku Nitriansky evanjeliár práve pochádza z tohto kláštora.

    Ďalej môžeme hovoriť o Rozsudkovej listine kráľa Kolomana, o právach Zoborského benediktínskeho kláštora. Rok 1111, a to sa viaže aj na meno najstaršieho známeho učiteľa na Slovensku Viliama Gramatika.

    Môžeme hovoriť o potvrdení práv majetkov Benediktínskeho konventu v Bzoviku, takzvaný pôvodný benediktínsky konvent. Listina obsahuje množstvo slovenských osobných mien a miestnych názvov v slovenčine, prípadne so slovenským pôvodom z roku 1135. Pokiaľ by mal niekto pochybnosť, že Slováci tu neexistovali.

    Pätnásty júl 1251 sa viaže na založenie Premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom. A tento kláštor mal nezastupiteľné miesto v duchovnom a kultúrnom živote celého severozápadného Slovenska, odkiaľ čerpajú ešte iné archívy doma aj v zahraničí.

    Pokiaľ mal niekto problém s Privilegiom pro Slavis zo 7. mája 1381, je mi to ľúto, ale naozaj Žilinská kniha je jedným z najvýznamnejších slovenských artefaktov, pretože nedošlo len k prvému potvrdeniu výsad slovenských mešťanov. Čiže k vystúpeniu autochtónnych obyvateľov tohto územia a tohto mesta, ale je dôkazom aj spolupatričnosti občianskej aj národnej, ale podstatné je, že 22. januára 1451 máme v Žilinskej knihe najstarší po slovensky napísaný zápis. Po slovensky zdôrazňujem. Čiže nie po Bernolákovi, ale ešte v Žilinskej knihe z roku 1451, čo potvrdzuje slovakizáciu vrchných vrstiev spoločnosti. Takže neboli sme nijakí bačovia, ani tkáči, ako tu zaznelo od kolegov z KDH. Naši mešťanostovia sa dožadovali slovenčiny.

    Ďalej. Spišské kázňové modlitby ste vynechali, páni. Najstaršie písomne zachovalé slovenské jazykové pamiatky 1479 až 1480.

    Nuž, prečo nevyzdvihnúť to, čo som hovoril na začiatku, určenie Bratislavy za hlavné mesto Uhorska 19. september 1536 Uhorským snemom. Veď to bol úžasný počin. Zrovnoprávnenie Slovákov a Nemcov v slovenských mestách zo 6. decembra 1608. Určite si pamiatku zaslúži aj apológia Jána Baltazára Magina ako prvá národná obrana Slovákov. Môžeme si spomenúť na deň jeho narodenia 6. január 1728. Alebo Fándlyho požiadavku zavedenia slovenčiny do nižších škôl a lektora na vyššie školy 1793.

    No a takto by sme mohli, samozrejme, pokračovať ďalej a vypĺňať „fugy“ podľa mňa, ktoré dokazujú, že Slováci sú si vedomí aj sa dožadovali svojich autochtónnych práv obyvateľstva na tomto území, že sme vyspelý národ, ktorý je hrdý. Možno až príliš skromný, pretože stále ešte platí, pokiaľ sa nepochválime my, tak cudzí nás nepochvália. A nemusíme mať teda nijaký komplex pre prihlasovanie sa alebo nejakú privatizáciu uhorských dejín, pretože je to naopak našťastie. Tak ako po páde Rímskej ríše, ktorú rozvrátili Barbari. Barbari prevzali od Rimanov vtedajšej špice civilizovaného sveta organizačnú správu a tak ďalej a tak ďalej. Ale, prirodzene, Rímska ríša ako taká, aj toto územie išlo do úpadku na isté pomerne dlhé obdobie.

    No a to isté sa stalo aj s Veľkou Moravou. Prišelci prevzali štátnu správu, organizáciu. Prevzali množstvo slov, ktoré nepoznali, pretože boli nomádskeho pôvodu oblok, oblak. Na jurte nemáte predsa oblok. Čiže nemusíme mať komplexy. Ani Slovenská národná strana nemá nijaké komplexy.

    Sme, ja viem, ťažko sa vám to, kolegovia, počúva. Vy ste takí úžasní kresťanskí, že neustále skáčete do reči druhým a my sme tak úžasne zakomplexovaní, že ticho vás tu počúvame. To je naozaj úžasné a pýtam sa, či to nie je tým, že naozaj ste len nejaké satanove deti.

    No a aby ste sa teda nanovo reformovali a dali naozaj nejaký zmysel aj tomu kresťanskému, ktoré, bohužiaľ, ja vo vašej činnosti zatiaľ nevidím a je mi to ľúto a naozaj vám prajeme, nech presadzujete tento ideál, dám vám do pozornosti 12. september 1683, čo by mohol byť deň záchrany kresťanskej civilizácie v strednej Európe, porážka tureckých vojsk.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, čo už povedali aj predrečníci, nenavrhujem to ako procedurálny návrh. Dávam to len ako časť svojho vystúpenia. Myslím, že by bolo korektnejšie a vhodnejšie, keby navrhovatelia sami stiahli tento návrh a pokúsili sme sa všetci o akýsi spoločný konsenzus možno cez nejakú komisiu, kde by boli účastní predstavitelia všetkých klubov, aby sme naozaj vygenerovali istý zmysluplný hodnotový dátumovník, povedzme, aj proporcionálne rozložený podľa rôznych hodnôt a orientácií, a aby sme podali, povedzme, takýto spoločný návrh, pretože budem to hovoriť verejne, aby ste potom zas nedeklarovali, že SNS prišlo až po KDH, hoci to bolo aj v histórii naopak.

    Máme, samozrejme, rozpracovanú aj my takúto novelu, ale nedovolili by sme si s tým prísť samostatne. Minimálne by sme to konzultovali s našimi kolegami vo vládnej koalícii. A, samozrejme, potom by sme sa snažili získať aj istú podporu u vás a neísť takto systémom pritlačíme vás k múru. Čiže toto je taká moja ústretová ponuka na to, aby sme sa ako Slováci opäť nemuseli v tejto sále a možno aj navonok rozdeľovať a jatriť vášne a aby sme hľadali istú konsenzuálnu zmysluplnosť aj v takej dôležitej a citlivej oblasti našej identity, ako sú pamätné dni. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pán poslanec Minárik, pán poslanec Palko, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Rydlo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Vestenický, máte procedurálny návrh? Tak skúste stlačiť tlačidlo číslo 3. To je faktická poznámka. Takže ešte tam, prosím, poznačte aj pána poslanca Vestenického.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán kolega Rafaj, ťažko, ťažko, ťažko si môžeme porozumieť aj v súčasnosti, aj v budúcnosti. Nejako ináč je založené naše vnútro. Vy sa stále dožadujete pamätných dní, v ktorých si Slováci čosi vydobyli. Zrovnoprávnenie slovenských mešťanov, zrovnoprávnenie Slovákov a Nemcov. Je to filozofia dejín, kde Slováci stále museli bojovať s niekým zlým. Je to filozofia vašej strany mať stále nepriateľa. Z toho žijete. Na ničom inom nerobíte percentá.

    Po ďalšie. Ťažko sa dorozumieme, lebo máte mnohé medzery. Proste tých 150 rokov korunovácií v Bratislave nebolo kvôli svätému Metodovi, ale kvôli Turkom. Veď to už dúfam, vám je úplne jasné, že proste nebolo inde možné, a preto to bolo sídlo.

  • Ruch v sále.

  • A potom ťažko sa môžeme s vami nejakým spôsobom dorozumieť, lebo vy ste naozaj leniví. Vy nepracujete. Dávno ste, dva roky s týmto mohli prísť, keby vám to národné Slovensko ležalo na srdci. Ale hlavný problém, ktorý je aj v tlači beží, sú eurofondy a ministerstvo výstavby. Nie nejaké otázky národných pamätných dní a podobne. Proste, vaše srdce je niekde inde a potom, keď vás niekto náhodou predbehne, potom zúrite a ste nešťastní. Ťažko, ťažko sa naše dve strany môžu nejakým spôsobom proste niekde stretnúť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči. Poprosím všetkých, aby sme sa upokojili. Prebieha ešte rozprava.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Rafaj, v tom svojom výpočte, kde si čo Slováci vydobyli, ste zabudli na rok 1976. Tam sme mali osem ľudí vo finále, víťaznom finále majstrovstiev Európy v Belehrade. Tam sme si vydobyli veľa na tých Čechoch.

    Čo ste pre túto vec spravili vy? Nič. Čo vám v tom bránilo? Nič. Mohli ste to byť vy, ale to by ste museli byť aspoň takí rýchli ako pri Hlinkovi, ktorí by ste dali celému zákonu logiku a zmysel. A teraz trošku parafrázujem pána kolegu Rydla: Ktorí by dali tomu ducha štátneho i národného.

    Naše zviditeľnenie, s tým ste začali. Nuž vidíte, aké je to zviditeľnenie. Je to zviditeľnenie pred veľmi malou časťou tejto snemovne a pred minimálnym novinárskym záujmom. A vzhľadom na to, že vieme, aký je záujem o naše dejiny, sa to dalo aj predpokladať.

    Naše zviditeľnenie je tu a vaše zviditeľnenie cez vyhlasovanie „Rokov“..., cez organizovanie slávností, kde sa dá minúť veľa peňazí, cez zvolávanie zhromaždení s národným kontextom, kde sa dá zneužívať kardinál, to je proste váš prístup k zviditeľneniu.

    Náš prístup k zviditeľneniu je dostať niečo do zákona, čo tu bude trvalo a čo bude zvýrazňovať kontinuitu našich dejín vo svetle niektorých konkrétnych historických udalostí.

    Mimochodom, ten svätý Štefan a oslavy, ktoré sem prichádza maďarský prezident, a ten náš dátum sú iné.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Vladimír Palko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Rafaj, ja som si všimol, že máte istý problém s vnímaním textu. Napríklad neviete rozlišovať medzi tým, keď niekto povie vlastný výrok, a tým, keď niekoho len cituje.

    Pán poslanec, to nie kádeháci hovoria, že Slováci tisíc rokov nemali dejiny a len šili kapce. To hovorí Vladimír Mináč, ktorého my za to kritizujeme. To hovorí Vladimír Mináč, ktorému vaša vláda posadila na budove parlamentu tabuľu, čím sa k nemu prihlásila. Kde je Mináčov citát. A bola pri tom prítomná aj podpredsedníčka Slovenskej národnej strany pani Belousovová.

    Tak, prosím vás, vážený pán poslanec, sústreďte sa trošku a snažte sa zorientovať v čase, priestore a tak ďalej.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán poslanec Rafaj, spomínali ste tam, že koľkí z nás sa zúčastňujú sviatkov. No, škoda, že nemáte štatistiku. Bola by veľmi zaujímavá.

    A keď ste hovorili, že ste sklamaný z reakcií kolegov z KDH, a keďže som v predchádzajúcom príspevku vystúpil aj ja, tak mi dovoľte reagovať aj na to. Ja budem oveľa radšej sklamaný z toho, že som vystúpil, z predchádzajúcej reakcie, ako keby som mal niekoho sklamať svojou reakciou typu napríklad vášho výroku „nevyrušujte, lebo budete naďalej hlúpi“. Alebo ešte lepšie, ak by som mal niekoho sklamať výrokom typu čelných predstaviteľov SNS a za všetky môžem uviesť skvostný a aktuálny výrok, aktuálny v čase súčasnej vládnej koalície, že „jednota koalície je dôležitejšia než naše vlastné presvedčenie“.

    Dúfam, že tento výrok poznáte, lebo ho vyslovil váš najvyšší predstaviteľ SNS. Takže radšej by som o tom sklamaní pomlčal, lebo sklamanie je skôr na vašej strane, z vás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Skôr než dám slovo pani poslankyni Vášáryovej, poprosím všetkých poslancov, keby ste ešte chvíľočku vydržali. Po vypršaní faktických poznámok budeme hlasovať.

    Pani poslankyňa Vášáryová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V reakcii na predrečníka by som chcela povedať, že je to jasný dôkaz, kde sa skončia takéto diskusie v parlamente. Tam sa skončia, kde sme to teraz videli, keď politici sa zmenia na historikov, a to je asi nebezpečenstvo tejto debaty. Ja si veľmi vážim aktivitu pána predsedu výboru pre kultúru a médiá Minárika, ktorý pokračuje v snahe niektorých historikov o privlastnenie si tej tisícročnej histórie, ktorú sme pod vplyvom romantických a komunistických predstáv opustili. Ale varujem pred tým, aby sa tu politici predháňali, kto je lepším historikom. Dúfam, že táto debata iniciuje u historikov viacej odvahy sa venovať, ale skutočne sa venovať, nie ako niektorí kvázi historici našim dejinám, tým tisícim rokom a hlavne, že naši učitelia v školách začnú učiť tú skutočnú históriu slovenského územia a slovenského národa. A tu sa treba spýtať predstaviteľov Slovenskej národnej strany, čo robí v tomto ohľade ich minister, pretože jediné, čo som zachytila, bolo, že chce vyškrtať niektoré osobnosti z učebníc. Ale to asi nie je tá správna cesta.

  • Ruch v sále.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Rydlo. Poprosím všetkých poslancov o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

  • Z toho, čo povedal predrečník, chcem iba zdôrazniť to, že je tu ponuka na to, aby v tomto parlamente vznikol naprieč politickým spektrom návrh, ktorý bude vyhovovať všetkým politickým stranám zúčastneným v Národnej rade Slovenskej republiky. Spoločný návrh na to, aby sme mali jasne v tom, ktoré štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni chceme efektívne oslavovať a si pripamätúvať. Preto opakujem ten návrh, čo som formuloval, prosím, nech je ustanovená komisia, komisia zložená z poslancov zo všetkých klubov a títo sa určite dohodnú na niečom zmysluplnom, prijateľnom pre celé politické spektrum v tomto parlamente. Ďakujem.

  • Slovo má teraz pán poslanec Emil Vestenický. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Rafaj, oceňujem vaše vystúpenie obzvlášť v tom, že sa nedáte zatiahnuť do polemiky prerokovanej ľuďmi, ktorých základným cieľom je manipulovať, ktorých cieľom je scestne informovať verejnosť tak, aby sa nemohla správne podľa svojej potreby rozhodovať, ktorých cieľom konania je zmiasť ľudí, alebo, keď už to ináč nejde, tak aspoň vložiť do nich semienko pochybností v nádeji, že raz vyklíči a prinesie im to, po čom bažia.

    Myslím, že to pôjde až dovtedy, kým národ neprehliadne motívy pánov, pokúšajúcich sa manipulátorov. Zdá sa, že zvolili taktiku znevážiť, zosmiešniť, rozložiť, vytesniť na okraj spoločnosti a potom si privlastniť hodnoty, ktoré im samým chýbajú. Idú cestou akéhosi čaptavého dreveného Orfea, bavkajúceho sa s ohníkom v podsvetí, s bezstarostnosťou príživníckej kukučky. Verte, obvinia každého, kto sa im do cesty postaví a myslím, že môžete byť pokojní, pretože neobvinili iba vás. Aj kardináli sú vedľa vás. Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie predrečníkov vo faktických poznámkach bude teraz vystupovať pán poslanec Rafaj. Prosím všetkých, ktorí sú prítomní, keby zachovali ešte dve minúty pokoj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja to zhrniem, nebudem menovite reagovať, urobil som si taký sumár. Vychádza mi z toho, že to, čo som povedal, je jednoducho realita histórie a nie nejaká fantazmagória a, bohužiaľ, ma mrzí, že kolegovia, ktorí reagovali až na kolegu Vestenického, nepočúvali a vlastne opäť potvrdili to biblického o farizejoch. Majú síce uši, ale nepočúvajú. Majú síce oči, ale nevidia. Áno, nepočúvate argumenty a nevidíte a nechcete vidieť slovenskosť. Je mi z toho jednoducho zle. Takisto by som poprosil, keby ste sa mohli trošku zdržať a nerobiť, keď už chcete robiť hovorcu SNS, prosím, no ale, je to neplatená funkcia pravda z vašej strany. Len nerobte, prosím vás, hovorcu aj jeho excelencii kardinálovi.

    Čo sa týka Mináča, asi ste zabudli, že baťko Mináč takisto len interpretoval tento klišé názor o Slovákoch a Slovanoch ako sluhoch z latinského sclave, takže to nebola jeho nejaká pôvodná idea. No a na margo toho ma najviac prekvapuje, že tí, ktorí sa bijú pomyselne za slovenskosť, dnes označili Štefana za starého Maďara, ale pred mesiacom zmietli zo stola pojem starí Slováci. Ďakujem, to je výpovedné.

  • Pán poslanec Rafaj bol posledný pred prestávkou. Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku a prosím všetkých ctených pánov poslancov a poslankyne, aby sa dostavili na hlasovanie do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní. Ešte predtým, kým požiadam spravodajcu pána poslanca Richtera, ktorý ako spoločný spravodajca bude uvádzať hlasovanie, chcem sa spýtať vzhľadom na to, že nám zo včerajška zostal visieť jeden z návrhov pána poslanca Mikloška.

    Pán poslanec Mikloško, včera ste mali procedurálny návrh ohľadne rokovania. Neviem, trváte na hlasovaní alebo? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Mikloška.

  • Pre dobro tejto krajiny ho sťahujem.

  • Ďakujem pekne. Dobre. Budeme pokračovať v rokovaní a poprosím pána poslanca Richtera, aby ako spoločný spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

    Poprosím vás, dámy a páni, o pozornosť. Už včera počas prerokovávania vznikli určité aj procedurálne nedorozumenia, aby sme sa opäť pri hlasovaní nedostali do zbytočných sporov. Poprosím vás, pán poslanec, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave k tejto novele zákona vystúpili piati poslanci. Bol podaný jeden pozmeňujúci návrh a pán poslanec Lipšic navrhol, aby sa osobitne hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu pána Kovarčíka o bodoch 1 a 5 a osobitne o bodoch 2, 3 a 4. Pán poslanec Kovarčík s týmto návrhom pána poslanca Lipšica nesúhlasí.

    Najskôr však budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch, pri ktorých nebola Národná rada Slovenskej republiky uznášaniaschopná.

    Prvý procedurálny návrh predniesol pán poslanec Hrušovský, ktorý navrhol, aby po skončení druhého čítania bolo rokovanie prerušené a pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a v gestorskom výbore, ktorý v tomto prípade je výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 60 za, 62 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ešte padol nejaký návrh, pán spravodajca?

  • Druhý procedurálny návrh predniesol pán poslanec Lipšic, ktorý návrh rozšíril o prerokovanie vo výboroch: v ústavnoprávnom, v gestorskom a výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Prosím, dajte aj o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 60 za, 67 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Ďalej pán spravodajca.

  • Tretí procedurálny návrh bol pána poslanca Mikloška. Ten sme vyriešili.

    Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 8 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 8 sme schválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, pristúpme k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pána poslanca Kovarčíka. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o..., ešte vás poprosím, pán spravodajca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, je to opäť procedurálna záležitosť, ktorej výklad je nejasný. Vzhľadom na to, aby nedochádzalo zbytočne k nedorozumeniu. Pán poslanec Kovarčík namietal návrh pána poslanca Lipšica, aby sa jeho pozmeňujúci návrh rozdelil na samostatné hlasovanie podľa bodov, ako navrhol.

    Takže, pán poslanec Kovarčík, čiže trváte na tom, takže znášate námietku proti pánovi poslancovi Lipšicovi. Takže hlasujeme o námietka pána poslanca Kovarčíka.

  • Hlasovanie.

  • Ešte raz, ešte raz. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné.

    Dámy a páni, došlo k situácii, ktorá opäť nemá veľmi jasný procedurálny výstup z hľadiska zákona o rokovacom poriadku. Pán poslanec Kovarčík podal v rozprave pozmeňujúci návrh, ktorý pozostáva z viacerých bodov, a žiadal, aby sa hlasovalo o tomto návrhu ako o celku. Nato vystúpil pán poslanec Lipšic a požiadal, aby sa jeho pozmeňujúci návrh, pána poslanca Kovarčíka rozdelil a hlasovalo sa samostatne o bodoch tak, ako navrhol pán poslanec Lipšic. Ale nato pán poslanec Kovarčík vystúpil a trval na tom, aby sa o jeho návrhu hlasovalo ako o celku. Hlasujeme teraz o námietke pána poslanca proti. Hlasujeme o návrhu pána Kovarčíka, aby sa hlasovalo o jeho návrhu tak, ako navrhol spoločne. Dobre? Takže hlasujeme ešte raz. Predchádzajúce hlasovanie bolo zmätočné, hlasujeme ešte raz o návrhu pána poslanca Kovarčíka, aby sa hlasovalo o jeho návrhu potom ako o celku. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 73 za, 58 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že budeme hlasovať o návrhu podanom pánom poslancom Kovarčíkom v rozprave naraz jedným hlasovaním o všetkých bodoch jeho pozmeňujúceho návrhu.

  • Takže, poprosím vás, uveďte návrh hlasovania, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kovarčíka spoločne o bodoch 1 až 5.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná. Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, dámy a páni, aby sme sa pokúsili vrátiť k rokovaniu po krátkej prestávke, ktorá bola spôsobená tým, že pri uvádzaní hlasovania sme neboli uznášaniaschopní. Dúfam, že to už bude v poriadku. Takže, poprosím vás, chcem poprosiť vzhľadom na to, že sa podľa výpisu preukázalo, že aj koaličných poslancov je dostatok, aby si každý skontroloval svoju registráciu v hlasovacom zariadení, aby sme zbytočne nenaťahovali čas.

    Takže, pán spravodajca, musíme opakovať hlasovanie. Poprosím vás ešte pre správnosť, aby ste zopakovali, že hlasujeme o návrhu pána poslanca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy pána poslanca Kovarčíka spoločne o všetkých bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, 74 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, ale aj pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto...? Pán poslanec Lipšic, do rozpravy v treťom čítaní? Nie, to je omyl. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem ju za ukončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými návrhmi. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných, všetci boli za.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

    Pán poslanec Madej uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo šesť poslancov Národnej rady.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 552).

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 19. schôdzi.

    Pán predseda, prosím, dajte...

  • ... o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 76 za, 57 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana, Ľudová strana – HZDS podávam návrh na zmenu programu, aby sme po hlasovaní ihneď začali s prvým čítaním návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 553). Ďakujem.

  • Reakcie a ruch v sále.

  • Hlasujeme. Veď včera sme, mimochodom, v grémiu dohodli tento postup, ale hlasujeme.

    (Hlasovanie) 133 prítomných, 75 za, 55 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že keďže sme prerokovali hlasovaním všetky body, budeme pokračovať tak, ako rozhodla Národná rada, prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon...

    Pán predseda výboru Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem len pripomenúť členom výboru pre zdravotníctvo, že dneska o pol jednej máme rokovanie v našej zasadacej miestnosti. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pán predseda. Takže ešte raz, pristúpime teraz k prvému čítaniu tak, ako odsúhlasila Národná rada.

  • Ruch v sále.

  • Vzhľadom na to, že máme nedokončenú rozpravu, najprv dokončíme rozpravu o vládnom návrhu zákona č. 43 v skrátenom legislatívnom konaní prvé čítanie a potom dokončíme rozpravu k poslaneckému návrhu zákona pána poslanca Minárika.

    Takže poprosím teraz pani ministerku Tomanovú, aby uviedla, poprosím pani ministerku, aby sa dostavila do rokovacej sály. Pani ministerka, Národná rada schválila, že budeme hneď v prvom čítaní rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o vašom alebo o vládnom návrhu zákona. Poprosím vás, aby ste tento návrh uviedli.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, ja vás poprosím, aby ste venovali pozornosť predloženiu návrhu pani ministerkou. Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pripomínam, že tento zákon s účinnosťou od 1. januára 2008 ustanovil...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, chcem vás poprosiť tých, ktorí nemáte záujem venovať pozornosť vystúpeniu pani ministerky, aby ste buď svoj dialóg viedli tichšie, alebo aby ste si radšej našli iný vhodnejší priestor.

  • Zákon o starobnom dôchodkovom sporení účinnom od 1. januára 2008 ustanovil možnosť výstupu zo starobného dôchodkového sporenia ako druhého piliera dôchodkového systému v šesťmesačnej lehote pre každú fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2008. Prejav vôle fyzickej osoby nebyť zúčastnenou na starobnom dôchodkovom sporení sa oznamuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomným oznámením s úradne osvedčeným podpisom tejto osoby.

  • Ruch v sále.

  • Cieľom vládneho návrhu zákona je odstránenie administratívnej bariéry v právnej úprave výstupu...

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, ešte raz vás chcem poprosiť, aby ste skutočne opustili radšej rokovaciu sálu, ak vás nezaujíma návrh, ktorý prednesie pani ministerka Tomanová.

  • Cieľom vládneho návrhu zákona je odstránenie administratívnej bariéry v právnej úprave výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia, ktorá v súčasnosti spočíva v úradnom overení podpisu sporiteľa. Touto úpravou sa zabezpečí vyváženosť právnej úpravy výstupu a vstupu sporiteľov v druhom pilieri, pretože ani pri vstupe do starobného dôchodkového sporenia sa nevyžaduje úradné overenie fyzickej osoby.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ruch v sále.

  • Pani ministerka, prepáčte, skončili ste?

  • Ďakujem. Poprosím spravodajcu pána poslanca Madeja, aby predniesol ako spravodajca informáciu v prvom čítaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 26. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu zákona je vypustenie administratívnej prekážky v právnej úprave písomného oznámenia na účely výstupu sporiteľa zo starobného dôchodkového sporenia spočívajúcej v úradnom overení podpisu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 556 z 11. februára 2008 prideliť návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v termíne ihneď.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám, takže nech sa páči. To je procedurálny návrh? Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová. Ja som myslel, že ste s predstihom do rozpravy. Takže ešte kým dám možnosť. Dobre. Nech ostane na displeji to poradie a, nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja dávam návrh na zvolanie grémia, pretože my sme sa dohodli včera v grémiu, že bude, prebehne rozprava k tomu bodu, že po hlasovaní budeme rokovať o tomto, ale nie tak, že uprostred rozpravy niektorého bodu prerušíme návrh.

    Pani ministerka sem môže prísť aj o druhej, aj tak si myslím, že bude musieť prísť o druhej. Mohli sme dobehnúť jednu rozpravu ucelenú, tak ako sme sa dohodli. A ja žiadne kuloárne informácie nebudem brať do úvahy, pretože v grémiu niečo zaznelo. Preto by bolo dobré, keby sme si povedali veľmi jednoznačný postup, a preto by som poprosila, keby to grémium mohlo byť.

  • Pani poslankyňa, Národná rada v zmysle zákona hlasovaním na návrh troch poslaneckých klubov rozhodla o zmene programu schôdze. Ja, samozrejme, grémium zvolávam. Prerušujem rokovanie a zvolávam grémium ihneď.

  • Prerušenie rokovania o 11.44 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 12.00 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, ešte minútku predtým, ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, takže po stretnutí poslaneckého grémia vyhlasujem, alebo teda otváram rozpravu k uvedenému návrhu, ktorý uviedla pani ministerka a pán spravodajca pán poslanec Madej. Mám písomne, ešte chcem urobiť korekciu aj na základe dohody s kolegami z grémia.

    Písomne sa do rozpravy prihlásili za kluby KDH pán poslanec Brocka, za SMK pani poslankyňa Sárközy a ešte potom písomne sa prihlásili páni poslanci Petrák, Dubravay, Nachtmannová a Sabolová. Takže ten zoznam ľudí, ktorí sú prihlásení do rozpravy ústne, zostane tak, ale, samozrejme, o druhej po obedňajšej prestávke začneme v rozprave písomne prihlásenými a potom, samozrejme, dám ešte znovu možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne. Takže ďakujem pekne a vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 19. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 553).

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a, pardon, nevidela som, takisto aj navrhovateľa tu máme. Ďakujem. Do rozpravy sú písomne prihlásení páni poslanci: pán Brocka za klub KDH, za klub SMK pani poslankyňa Sárközy, ešte sú písomne prihlásení páni poslanci pán Petrák, pán Dubravay, pani Nachtmannová a pani Sabolová. Takže ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Brocka za klub KDH.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani ministerka, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni, v USA mali minulý týždeň super utorok preto, lebo vo viac ako dvadsiatich štátoch boli primárky na prezidenta a mnohí Američania si mysleli, že tento super utorok vyrieši problém ich neistoty, že kto bude určite americkým prezidentom. Oni majú super utorok, my máme super rýchlu novelu zákona, o ktorej teraz rokujeme v prvom čítaní a myslím si, že tak ako ani ten super utorok neposunul Američanov k tej istote, že kto bude ich prezidentom, tak som presvedčený, že ani táto super rýchla novela nedosiahne ten cieľ, ktorý si predkladateľ stanovil. Som presvedčený, že je to novela úplne zbytočná, a som presvedčený, že týmto neprekryje vláda ani ministerstvo svoju nečinnosť.

    Pripomeniem, že pri predchádzajúcej veľkej novele, aj keď ministerstvo ju nazýva malou novelou zákona o sociálnom poistení a dôchodkovom sporení, cieľ získať viac peňazí pre prvý dôchodkový pilier sa určite naplní a vo výraznej miere ten zámer aj ministerstva financií, aby bolo viac peňazí prerozdelených a posunutých do prvého piliera, tak sa splní z opatrenia napríklad sprísnenie podmienok predčasných dôchodkov, kde predkladatelia očakávali, že v tomto roku to bude 1,9 mld. korún viac zdrojov pre prvý priebežný pilier a v nasledujúcich rokoch to bude vlastne viac ako 2,5 mld., ten sa splní. S touto zmenou ja osobne nemám žiaden problém a aj som takúto zmenu a takýto návrh podporoval.

    Ďalšou zmenou, ktorou získalo ministerstvo a získa v tomto roku a v nasledujúcich rokoch viac peňazí do prvého piliera, je napríklad zo zmeny maximálnych vymeriavacích základov. Z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy očakávajú, že tento rok získajú takmer 1,8 mld. korún a v budúcich rokoch to bude tá istá suma. Aj z generálneho pardonu takmer miliarda korún zatiaľ.

    Čiže, ak by som to zrátal, z tých zmien, ktoré majú finančný dopad na prvý pilier, tak je to viac ako 4,5 mld. korún. Štyri a pol miliardy korún v tomto roku a viac ako 4,2 mld. v nasledujúcich rokoch. Nie je to málo, ale pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je to pravdepodobne málo, lebo tá ďalšia zmena, ktorá súvisela práve s otvorením druhého piliera a s presunmi sporiteľov medzi poistencov, tak tam sú očakávania nenaplnené zatiaľ a obava, že nebude ten počet taký, ako predpokladalo jedno ministerstvo alebo druhé ministerstvo a že tie peniaze tam budú chýbať a potom bude treba robiť zmeny v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Jednoducho preto je teraz ministerstvo také iniciatívne. Ministerstvo sociálnych vecí.

    Ja si myslím, že táto iniciatíva bude skôr škodlivá práve preto, že povedie k podvodom, k možnému falšovaniu. Tak ako kedysi alebo aj dnes ministerstvo argumentuje, že v druhom pilieri sú ľudia aj proti svojej vôli, no, tak sa stane, že po schválení tejto novely mnohí proti svojej vôli zrazu prestanú byť sporiteľmi do druhého piliera vďaka iniciatíve tých, ktorí chcú na všetkom zarábať.

    Ja si myslím, že nie je to správny prístup k zmene dôchodkového systému. Ak má ministerstvo problémy s nedostatočnými garanciami a zárukami prostriedkov v druhom dôchodkovom pilieri, tam by som medze nekládol, nech ukážu, čo vedia, a ako je ešte možné zvyšovať bezpečnosť úspor a v spolupráci so všetkými, aj s Národnou bankou Slovenska a aj s opozíciou.

    Aj pani ministerka v skrátenom konaní k tomuto návrhu zasa hovorila o tom, aké je to nevýhodné si sporiť a ako je to dokonca, tak argumentovala, ako keby to bolo škodlivé pre tých, ktorí sú v druhom pilieri, tak chcem len povedať, že nikto z nás, keď sme schvaľovali tie zásadné zmeny v dôchodkovom systéme, nehovoril o švajčiarskych dôchodkoch z druhého sporivého piliera, ale jednoducho sme si zodpovedne uvedomovali, že tá tikajúca bomba nepriaznivého demografického vývoja jednoducho je tu a musíme na ňu zodpovedne reagovať. Preto dôchodkový systém sa zmenil na trojpilierový a aby bol čo najmenej zraniteľný práve na tom demografickom vývoji, tak vedieme ľudí k sporeniu.

    Som rád, že to považuje za pozitívum aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a nakoniec aj tá analýza, ktorá je z ministerstva práce na svete ešte z minulého roka, tak sa v nej konštatuje, že pre tú skupinu tých sporiteľov, ktorí sú mladší ako 40 rokov, a je ich takmer 75 %, tak je to aj podľa ich analýzy pre túto skupinu výhodné. Lebo, ak by sme chceli nabúrať tento trojpilierový systém a posilňovať späť prvý priebežný systém, tak tých možností, ako sa do budúcnosti vyhnúť nejakým dramatickým skokovým zmenám, tých možností, ako tieto zmeny eliminovať, ich veľa nie je. Jedine, že by vláda počítala s tým, že zmení aj svoje programové vyhlásenie a že bude počítať s posúvaním hranice odchodu do dôchodku. Áno. Aj takáto je cesta, krajiny, kde majú priebežný dôchodkový systém, tak tam je to najjednoduchšie. Posúvať hranicu odchodu do dôchodku. Ale keďže predpokladám, že takúto zmenu predseda vlády v žiadnom prípade počas jeho premiérovania neodsúhlasí, tak potom to nemôžem inak nazvať ako to, čo robíte, po nás potopa.

    Že jednoducho to, čo je fungujúce, to, čo do budúcnosti problémy skôr zmenšuje, tak vy meníte a vyrábate nové problémy a problémy, ktoré sme my už dávno vyriešili, tak jednoducho počkajú tých, ktorí prídu po vás. To považujem skôr za nezodpovednú, za krátkozrakú politiku, a preto, dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie, poslanci za KDH nebudú hlasovať za túto novelu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy a po nej sa pripraví pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, pani ministerka, dovoľte mi, aby som vám osobne popriala príjemný dobrý deň. To len kvôli tomu, aby ste sa so mnou v záverečnom slove zase nemuseli zaoberať.

    Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila v mene poslancov za klub Strany maďarskej koalície k predkladanej novele zákona, ktorú vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, a dovoľte mi vrátiť sa o dve hodiny naspäť. Dnes o 11.30 hodine snemovňa odsúhlasila skrátené legislatívne konanie počtom 76 poslancov, toľko poslancov koalície, je ich 85, za to hlasovalo, aby to bolo prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. O 11.34 hodine pani ministerka, o štyri minúty neskôr predložila návrh tejto novely poslaneckej snemovni. Nebolo času na to, aby poslanci, ktorí sa chceli prihlásiť písomne, to mohli spraviť. Pán predseda parlamentu otvoril rozpravu, prihlásili sme sa ústne. Až po tom, keď sa zvolalo poslanecké grémium, sa to napravilo, takže za to sa treba poďakovať pánovi predsedovi.

    Načo sa takto ponáhľať? Hrozí nebezpečenstvo pre štát, štatárium, niekto napadá republiku, alebo čo sa dialo. No, nič sa nedeje, mohli by sme povedať, ale deje sa niečo. Dnes je 13. februára, tento zákon sa asi nepodarí schváliť dnes, ale kto vie, ešte aj to sa môže stať, ale zajtra to musíte schváliť. A jediné, jediné šťastie máte, pani ministerka, že rok 2008 okrem iných dôležitých historických udalostí je aj priestupný rok. Pretože, keby nebol priestupným rokom, tak tú novelu by ste museli schváliť dnes, pretože síce zákon pre túto vládnu koalíciu nie je dôležitý, nie je dôležitý ani počet dní na medzirezortné pripomienkové konanie, ale podľa zákona pán prezident má pätnásť dní na to, aby posúdil zákon, aby sa pod tento zákon podpísal. Samozrejme, tento zákon bude prijatý, o tom niet pochýb, to je už rozhodnuté. No a určite pán prezident tento zákon podpíše. To len, prečo je dôležitý ten hon na čarodejnice.

    Ja sa chcem vrátiť ešte k tomu, čo som tu včera začala a nedokončila som to. Na vyjadrenie pána ministra financií k problematike, či súhlasí s rezortnou ministerkou práce sociálnych vecí a rodiny, ktorá povedala, že pre vyše milión sporiteľov je druhý kapitalizačný pilier škodlivý. Začiatok som prečítala včera, takže to nebudem opakovať, ale preto, že včera tu v rozprave a v záverečnom slove odzneli zase nepravdivé informácie, pre koho je výhodný a nevýhodný ten druhý pilier, tak dovoľte mi ešte kratučkú pasáž z tejto správy, ktorú vypracoval pán minister financií.

    Problémom, ktorý sťažuje posudzovanie výhodnosti, je skutočnosť, že na výšku budúceho dôchodku majú vplyv nielen vek sporiteľa alebo jeho príjem, ale aj subjektívne vnímanie budúceho vývoja. Ide najmä o očakávaný makroekonomický vývoj a o rozdiel v raste miezd a dosiahnutých výnosoch v kapitalizačnom pilieri.

    Rovnako dôležitým faktorom môže byť pre niekoho možnosť dedenia úspor v prípade úmrtia pred dosiahnutím dôchodkového veku. To len na margo toho, prečo túto novelu treba takto rýchle prijať a pre koho je to dôležité. Pretože už sme tu počuli, že preto, lebo v tom druhom kapitalizačnom pilieri sú osemdesiatroční, tento týždeň sme počuli, že sú tam osemdesiatosemroční a včera v tom záverečnom slove ste okrem iného povedali, pani ministerka, že aj kvôli krompašským Rómom, ktorí sa do tohto systému dostali nechtiac, pretože im v dôchodcovskej správcovskej spoločnosti platili províziu 500 korún. Tak už vieme, to je ďalšia skupina.

    Ale, nie je dôležité, že sa v tej petícii vyjadrilo 130-tisíc ľudí pre to, že oni nechcú, aby sa tento druhý kapitalizačný pilier menil, no a preto, že je tam prihlásených vyše 1 500-tisíc sporiteľov, tak asi ich je viac ako tých 130-tisíc, ktorí túto petíciu podpísali, a zrejme ich je viac ako tých osemdesiatosemročných, osemdesiatročných alebo tých krompašských Rómov, ktorí sa tam prihlásili takpovediac nechtiac.

    A v tejto súvislosti mi dovoľte ešte jednu poznámku. Vtedy, keď ste včera zdôvodňovali, prečo je dôležité, aby sa táto novela prijala v skrátenom legislatívnom konaní, okrem iného ste povedali vy aj poslanci vládnej koalície, ktorí sa prihlásili do rozpravy, to, že chcete to spraviť rovnako výhodné aj pre vstup, aj pre výstup. A pretože, keď pre vstup nie je potrebný notárom overený podpis, tak prečo by to bolo potrebné pri výstupe. A keď sme upozorňovali nato, že môžu tu nastať také situácie, že niekoho odhlásia bez dôvodu alebo bezdôvodne tak, aby o tom ani nevedel, vy ste povedali, že to nie je možné, pretože sú na to páky. Ja som to aj včera povedala, a to zdôrazňujem. Ten, kto vstupuje do druhého kapitalizačného piliera, musí podpísať zmluvu. Na tej zmluve je číslo zmluvy, je tam podpis toho dotyčného, ktorí tam vstupuje, a je tam podpis pracovníka dôchodcovskej správcovskej spoločnosti, v ktorej tú zmluvu podpisuje. Pevne verím, že s týmto súhlasíte.

    Čo je potrebné k výstupu? A prečo máme obavy? Ja mám vytlačené tlačivo pred sebou, takže ja som si to nevymyslela. Toto tlačivo je zo Sociálnej poisťovne stiahnuté. Vyhlásenie sporiteľa nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení. Čo je k tomu potrebné? Meno a priezvisko sporiteľa, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a vlastnoručný podpis dodnes ešte, vlastne do toho prvého marca úradné osvedčenie. Nie je tu žiadne číslo zmluvy a nič iné, čo by dalo poistku na to, že to niekto nezneužije.

    Teraz, keď z toho odbúrate úradné osvedčenie od notára alebo hoci z matriky, tak ja nevidím garanciu na to, aby to niekto nemohol zneužiť. Môže to zneužiť nejaký neprajník, môže to zneužiť rodinný príslušník, môže to zneužiť napríklad aj pracovník Sociálnej poisťovne. A toto hovorím kvôli tomu, že už sme svedkami toho, že sa zneužili a využili osobné údaje poslancov Národnej rady. Keď sa toto stalo s poslancami Národnej rady, kde máme záruku na to, že sa to nestane okrem poslancov aj iným.

    A pretože toto bolo pre nás dôležité, my sme podali podanie traja opoziční poslanci jednak na Generálnu prokuratúru, a jednak na Úrad na ochranu utajovaných skutočností a z úradu prišlo vyrozumenie. Áno, stala sa niekde chyba a úrad súhlasí s tým, že sa naše údaje dostali na verejnosť bez toho, aby sme s tým súhlasili.

    Takže ja nevidím absolútne žiadnu záruku na to, aby sa toto nemohlo stať vtedy, keď odtiaľto odstránite úradné osvedčenie. A nemôžem s vami súhlasiť ani z tej stránky, že ľudia cestujú 70 kilometrov kvôli tomu, aké sú to ťažké peniaze. Úradné overenie podpisu stojí 30 korún. Nerobí to len notár, ale robí to aj každá matrika. A tá matrika síce nie je v každej dedine, ale v každej druhej alebo tretej dedine je.

    Ešte raz to spomeniem, pretože je dôležité, keď pre vás a pre vášho rezortného kolegu nie je problém zatvárať nemocnice, aby po tých zatvorených nemocniciach museli pacienti, pri ktorých hrozí, že snáď môžu prísť o svoje zdravie alebo o život cestovať 100 kilometrov, podľa vás je to v norme, tak neviem, prečo tu nie je v norme to, že niekto musí mať úradne overený podpis. A neviem, prečo to nie je v norme vtedy, keď ste túto klauzulu dávali do zákona práve vy. Zrejme to malo svoje ratio, keď ste to tam dávali. Však tento zákon je v platnosti od prvého januára 2008. Bola to veľká novela.

    A ešte sa musím vrátiť k tomu, čo tu odznelo, že táto novela sa toho času prijala bez toho, aby sa s tým stotožnili poslanci vtedajšej opozície. Pani ministerka, to nie je pravda. Pretože veľká novela, a tá veľká novela fakt v mnohom vylepšovala tú pôvodnú novelu, bola prijatá v apríli v roku 2006. Vtedy za to hlasovali všetci poslanci naprieč politického spektra, ktorí boli prítomní v Národnej rade, hovorím o apríli 2006. Ja, keď budem mať šťastie a čas, žiaľbohu, nemám čas, pretože tu to ide ako na bežiacom páse. Ja si dám vytiahnuť tých poslancov za stranu SMER, ktorí za to hlasovali, pretože na tom sa zhodli poslanci opozície aj koalície, bolo to prijaté, ešte raz zdôrazňujem v apríli 2006, kde sa okrem iného dali do poriadku aj tí invalidní dôchodcovia, o ktorých toľko teraz hovoríte, a v tejto súvislosti už len poviem to, že teraz to pri každom kroku zdôrazňujete, ako sme uškodili invalidným dôchodcom. Netreba zabudnúť, že je podanie na Ústavný súd, kde okrem iného to podanie sme dali kvôli tomu, že máme taký dojem, že invalidní dôchodcovia boli ukrátení a boli poškodení. A zdôrazňujem to kvôli tomu, že Ústavný súd práve vo veci invalidných dôchodcov už raz vyriekol takýto ortieľ. Čakáme na to, ako Ústavný súd bude postupovať teraz, a čakáme na predbežné opatrenie, ktoré vydá.

    A na záver dovoľte mi ešte dve poznámky. Pred dvoma týždňami sme dostali všetci, alebo sme boli svedkami toho, že Európska komisia vydala správu okrem iného aj pre Slovensko. A citujem z tej správy. „Európska komisia tiež pripomína, že Slovensko momentálne síce prechádza obdobím vysokého rastu vďaka rozsiahlym štrukturálnym reformám zrealizovaných v uplynulých rokoch, vďaka štrukturálnym reformám zrealizovaných v uplynulých rokoch a takisto zaznamenala značný pokles nezamestnanosti, avšak niektoré skupiny obyvateľstva, najmä na východe krajiny z toho neprofitujú. Tieto regionálne rozdiely si vyžadujú zlepšenie kvality vzdelávania a presmerovanie financií do školstva, výskumu a vývoja a inovácií, ako aj do rozvoja infraštruktúry.“

    Európska komisia v tejto správe hovorí o tom, že Slovenská republika dosiahla hospodárske výsledky vďaka reformám, ktoré sa tu uskutočňovali počas predchádzajúcich vlád. Hovorí a upozorňuje aj na riziká. Hovoria to opoziční poslanci, ale to nie je dôležité pre vás, toto hovorí Európska komisia. Ja som na začiatku citovala to, čo povedal pán minister Počiatek. Včera som citovala z tých citácií, ktoré dal pán prezident Gašparovič pre renomované americké noviny.

    A už len na záver jedna poznámka. V Českej republike vláda pred dvoma alebo troma dňami prijala zásady novej dôchodkovej reformy, kde sa okrem iného zvyšuje vek odchodu do dôchodku do 65. roku. Na Slovensku, keď sa prijala táto dôchodková reforma, vek odchodu do dôchodku je 62 rokov a tam sa ešte to postupne zvyšovalo u žien. Vy ste sa vyjadrili, a je to aj vo vládnom programe, ale pre mňa je dôležité vaše vyjadrenie a vyjadrenie pána premiéra hneď po voľbách v roku 2006. Do roku 2010 nebudete zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Dokončím to s tým, čo povedal pán poslanec Brocka. Po nás potopa. Práve kvôli tým veciam, ktoré som tu spomenula, poslanci Strany maďarskej koalície nebudú hlasovať za tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy pán poslanec Brocka, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa, zaujalo ma vaše počítanie v súvislosti s touto novelou zákona, ako ste rátali, že zajtra je štrnásteho, je prestupný mesiac, čiže plus pätnásť dní pre pána prezidenta a že sa to dá stihnúť, aby zákon mohol byť účinný 1. marca.

    Pani kolegyňa, dovoľte s vami nesúhlasiť. Ja som presvedčený, že pán prezident nepotrebuje pätnásťdňovú lehotu na študovanie jednovetovej novely, keď na to netreba ani päť dní. Ja si dokonca myslím, že pokojne môžu poslanci vládnej koalície vo výbore dnes odhlasovať zmenu účinnosti aj skôr ako 1. marca a nech už vojde zákon do histórie ako super rýchly zákon. A keď Američania majú super utorok, aj Slováci môžu mať super stredu.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, začali ste vaše vystúpenie dosť tvrdými slovami a je potrebné na ne zareagovať. Ja si myslím, pani poslankyňa, že pani ministerka má šťastie, že nemusí často čeliť útokom z vašej strany, pretože sú v mnohých prípadoch nechutné.

    Po ďalšie vám chcem povedať, že všetci, ktorí tu sedia a zamýšľajú sa a myslia to poctivo a rozumne s prerokúvaním tejto zmeny, musia pochopiť, že vám nejde o nápravu a o zmenu, ktorá je potrebná, ale že vám ide v prvom rade o spochybňovanie občanov, ktorí majú možnosť sledovať prenos z tohto vystúpenia v nočných hodinách, aby nepoznali pravdu, pravdu, ktorá sa tu prerokováva a ktorá je tuná nastolená. To je účel z vašej strany, ktorý sa tu snažíte všetci jeden po druhom navádzať do programu.

    Po ďalšie je potrebné asi povedať, že keby ste boli vy ako vláda, ktorí ste pripravovali druhý kapitalizačný pilier, pripravili pre občanov zrozumiteľne a povedali tým občanov, tak by sme sa dneska nemuseli baviť o zhruba 700-tisíc občanoch alebo o občanoch, ktorí dosahujú vek osemdesiat a nad osemdesiat rokov, že čo ich čaká. Tí občania, keby boli zrozumiteľne vedeli, čo ich čaká a čo ich neminie, tak by nikdy, nikdy v tomto druhom pilieri neboli dnes zaevidovaní a myslím si, že by do tohto piliera ani nikdy nevstúpili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, politika po nás potopa bola podľa môjho názoru príznačná pre druhú Dzurindovu vládu, pretože viete dobre, že financovanie Sociálnej poisťovne a jej schodku v dôsledku zavedenia druhého piliera nebolo doriešené z hľadiska ani strednodobého, ani dlhodobého. Bolo doriešené do roku 2009.

    Keď hovoríte o takomto type politiky, tak ja si myslím, že občania Slovenskej republiky majú to šťastie, že momentálne je sociálne orientovaná vlády aj v tom, že keď tu už dvakrát bolo spomenuté o predĺžení veku odchodu do dôchodku, tak treba oceniť, že súčasná sociálnodemokratická vláda sa stoj čo stoj bráni tomu, aby sa predĺžil vek odchodu do dôchodku a tak, ako to robia napríklad v Českej republike.

    Pani poslankyňa, som presvedčený, že keby boli v súčasnosti vo vláde pravicové strany, medzi ktoré patrí aj vaša politická strana, určite by ste tento spôsob predĺženia veku odchodu do dôchodku vy použili ako prví. Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kvorka, vy ste hovorili, že som používala tvrdé slová. Ja som čítala vyhlásenie sporiteľa nebyť súčasne na starobnom dôchodkovom sporení, aj som ukázala tlačivo, čítala som vyjadrenie ministra financií a čítala som vyjadrenie Európskej komisie. Sú to tvrdé slová, ja sa priznám, ale ja som to len zopakovala, a keď občania pozerajú v nočných hodinách tieto prejavy, vlastne prenosy z televízie, tak usúdia pravdu. No, ja pevne verím, že to usúdia, ja ich len ľutujem, keď sedia pred tými televíznymi prijímačmi, pretože, keď to človek pozerá cez prijímač, tak niekedy sa cíti, ako keby bol v tretej cenovej skupine.

    Ale jednu poznámku mi dovoľte. Však ste dvadsať mesiacov pri moci. Keď sú tam problémy, bola veľká novela a novelizovali ste tento zákon už viackrát, za dvadsať mesiacov ste nenašli čas, odvahu, aby sa to zmenilo, keď je to také zlé? Aj Európska komisia okrem iného povedala, že vďaka reformám, ktoré sa udiali počas minulých vlád slovenská ekonomika smeruje tak ako dnes, to znamená, že dosahuje deväť alebo desaťpercentný hospodársky rast.

    A pán poslanec Kvorka a pani ministerka, konečne mi už vysvetlite, čo sa stane s tými osemdesiat a osemdesiatosemročnými, ktorí sú v druhom kapitalizačnom pilieri. Ja by som to rada od vás počula od obidvoch, keby to bolo možné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Petrák a po ňom sa pripraví pán poslanec Dubravay.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak sa nenahneváte, na úvod svojho vystúpenia sa budem venovať pani poslankyni Sárközy, ktorá tu pred chvíľou vystúpila. Chcem povedať len jednu veľmi krátku repliku. Pani poslankyňa, ak zaraďujete Národnú radu Slovenskej republiky do cenových skupín, buďte si vedomá, že aj vaše vystúpenia prispievajú k tomu, do akej cenovej skupiny bude zaradená. Takže len, aby sme na to nezabúdali.

    Ja sa chcem dotknúť vášho tvrdenia, aj keď ste povedali, že vraj súčasná vláda sa správa a po nás potopa. No, ja sa chcem spýtať, ako by ste hodnotili potom konanie druhej Dzurindovej vlády, ja budem úplne osobný, konanie pána exministra Kaníka pri príprave dôchodkovej reformy?

    Vy tvrdíte, že dneska Česká republika a okolité krajiny schvaľujú zvýšenie odchodu veku do dôchodku na 65 až 67 rokov a že my nenachádzame odvahu na takýto krok. Ale ja sa spýtam. Keď ste vy pripravovali výpočtové moduly a modely, ako sa bude správať dôchodková reforma, kde ste hovorili, že toto je najvýhodnejší model aj vzhľadom na to, že nechcete, aby sa zvyšoval vek odchodu do dôchodku, tak vás musím upozorniť, že ak by ste uvažovali so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, tak by ten výpočtový model vyzeral absolútne inak, aj parametre dôchodkovej reformy by boli nastavené inak. Takže, ak hovoríme o tom, že sa niekto správa a po nás potopa, tak myslím, že by bolo treba začrieť do obdobia druhej Dzurindovej vlády a pôsobenia pána ministra Kaníka a nastavenia celej dôchodkovej reformy.

    Ale dneska rokujeme o niečom inom, takže ja by som sa vrátil k predkladanej novele zákona. Ustanovenie, ktoré umožní výstup sporiteľa bez úradne overeného podpisu na príslušnom formulári ja osobne považujem skôr za techniku a považujem to za zvýšenie komfortu pre tých sporiteľov, ktorí sa v druhom pilieri ocitli aj pod vplyvom masívnej kampane, reklamnej kampane bez dôkladného zváženia výhod a rizík, ktoré pre nich vyplývajú z takéhoto kroku. Toto je to východisko, od ktorého sa ja budem odpichovať ďalej.

    Spomínali ste aj vy vo svojom vystúpení, že vládna koalícia operuje aj s osemdesiatosemročným dôchodcom, ktorý do tohto druhého piliera vstúpil. A ja sa vás spýtam. Akú vy vidíte logiku na tom, ak vstúpi osemdesiatosemročný dôchodca, ktorý nepracuje a ktorý zo svojho dôchodku prispieva na sporenie. Ja v tom nevidím absolútne žiadnu logiku a považujem to za chorý krok, ale chorý krok je to v tom, že toto je jeden z tých ľudí, ktorí podľahli tvrdému masírovaniu mozgov bez ohľadu na to, aby zvážil, čo preňho z toho vyplýva. A toto je podstata toho, čo sa udialo v tom predchádzajúcom období a na čo treba upozorňovať a od čoho sa treba ďalej odvíjať.

    Spomínate, že existujú riziká, že tento spôsob výstupu z druhého piliera môže byť zneužitý. Ale ja sa spýtam. A kto by mal z toho úžitok? Vy hovoríte, že pracovníci Sociálnej poisťovne môžu v masovom meradle odhlasovať sporiteľov. A ja sa pýtam. Vy si skutočne myslíte, že pani ministerka alebo niekto z vládnej koalície bude organizovať zamestnancov štátu, aby odhlasovali podvodným spôsobom ľudí z druhého piliera? No, tak nehnevajte sa, ale taký hlúpy nikto vo vládnej koalície nie je.

    Ak hovoríte, a hovoril to aj poslanec Pado, že on teda z druhého piliera určite nevystúpi, jemu sa ani nečudujem, a povedal, že je zvedavý, ako budeme reagovať na to, keď bude odtiaľ odhlásený. No, tak poviem, no, môžeme na to reagovať jedine. Nie je to nikoho záujmom, ani jeho, nie je to záujmom ani vládnej koalície, tak to môžeme považovať len za provokáciu zo strany opozície. Nijako inak na to nemôžeme reagovať, aby bolo aj pre budúcnosť jasné, aké budú postoje k tejto otázke.

    Ak dovolíte, budem pokračovať, prečo si myslím, že ide o zvýšenie komfortu pre tých, ktorí chcú vystúpiť z druhého piliera a ktorí uverili finančne vysoko motivovaným sprostredkovateľom a riadne podpísali zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, no, dnes na dvojpilierový dôchodkový systém pozerajú ako Alenka v ríši divov a pozerajú na to preto, lebo dostanú výpis z osobného dôchodkového účtu a nerozumejú tomu, prečo na ich sporiacom účte je menej peňazí, ako bolo, keď za posledné mesiace na tento účet platili.

    Je to zvýšenie komfortu a pre tých, ktorí dookola počúvajú, ako sa svetové finančné trhy zmietajú v neistote a ceny akcií padajú podstatne rýchlejšie než za predchádzajúci rok či dva narástli. Je to zvýšenie komfortu aj pre tých, ktorí sú zdesení, akým enormným tempom rastú poplatky v súkromných dôchodkových spoločnostiach a vedia si spočítať, koľko budú musieť platiť pri takomto tempe rastu poplatkov o pár rokov.

    Ja vcelku rozumiem, že opozícia má problémy pri takomto pohľade na túto novelu zákona s tým, či z druhého piliera vystúpi 30 800 ľudí, 70-tisíc ľudí alebo viac, lebo ide o dividendy, ktoré môžu plynúť z dôchodkových správcovských spoločností. Nie dividendy, ale poplatky, aj dividendy, ale aj poplatky za správu týchto účtov.

    Ja rozumiem aj tomu, že pre opozíciu je jednoduchšie zahmlievať a snažiť sa orientovať pozornosť verejnosti iným smerom. Je jednoduchšie hovoriť o tom, že nie je obvyklé robiť zmeny v zákonoch rýchlo a že takáto rýchla zmena zákona je zlá a v podaní tejto vládnej koalície je namierená proti ľuďom. Ale tieto tvrdenia majú jednu jedinú chybičku krásy, a to, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé napriek tomu, že sú spracované podľa komunikačného manuálu SDKÚ, na ktorý ste naskočili aj vy.

    Nemám s tým problémy, pani ministerka ma počúva v priestoroch, v ktorých sa momentálne zdržiava pán poslanec, takže, nechajte to na mňa, aby som si svoje právo uplatnil sám.

  • Hlas v sále.

  • Ak dovolíte, ja budem napriek vašim upozorneniam pokračovať, a zazneli tu v predchádzajúcich vystúpeniach a predovšetkým včera tvrdenia, že táto vládna koalícia tvrdí, že ľudia sú hlúpi a nevedia sa sami rozhodnúť. Ako nikto z nás netvrdí, že ľudia sú hlúpi a nevedia sa sami rozhodnúť. My chceme aj týmto krokom len vytvoriť priestor pre to, aby mali dostatok informácií a aby sa mohli zodpovedne rozhodnúť, to znamená, považujem to za krok, ktorý je ústretový smerom k ľuďom.

    A chcem povedať pani poslankyni Sárközy, nejde ani o skupinu krompašských Rómov, ale len o skupinu krompašských Rómov, ale zazneli tu aj včera slová, že ide aj o skupinu zhruba 400-tisíc osôb, ktoré majú príjem do 9-tisíc korún mesačne, že ide zhruba o skupinu 710-tisíc osôb, ktoré majú dneska príjem od 9 do 15-tisíc korún mesačne a ktorí sú zaradení v druhom pilieri dôchodkového sporenia, to znamená, že môžu mať vážne problémy pri poberaní dôchodku, lebo si nenasporia dostatočnú sumu na to, aby poberali dôchodok v adekvátnej výške a predovšetkým v takej výške, v akej očakávajú.

    A ja hovorím, a hovorím to aj vám, pani poslankyňa Sárközy, a hovorím to aj pani Vášáryovej, ktorá včera vystupovala. Nestavajme sa ani my a nestavajte sa ani vy do pozície ľudí, ktorí budú rozhodovať za občanov Slovenskej republiky. Tí občania sú dostatočne zrelí a sú dostatočne múdri na to, aby sa sami rozhodli, len im dajme dostatok informácií a dajme im priestor na rozhodnutia. Nič viacej a nič menej ani touto novelou nikto z nás nesleduje.

    Dalo by sa o tom hovoriť veľa, ale myslím si, že nie je potrebné viac otvárať túto tému z mojej strany. Ja chcem vysloviť na záver len jedno presvedčenie. Chcem vysloviť nádej, že táto diskusia nie je úplne zbytočná a úplne bezcenná a že som presvedčený, že aj táto diskusia sa môže stať katalyzátorom podstatne dôležitejších diskusií o tom, čo bolo doposiaľ tabu. Že so sporením na dôchodok sú spojené aj riziká. Že pre niekoho sú tieto riziká také veľké, že dvojpilierový systém nemôže považovať za optimálnu voľbu pre zabezpečenie na svoj dôchodok a že táto diskusia doteraz absolútne chýbala. Toto si dovolím vysloviť na záver a verím, že budeme niesť ďalšiu rozpravu v duchu konštruktívnosti a budeme sa snažiť jednostranne podávané informácie, ktoré zaznievali doteraz, podávať v objektívnom svetle, aby ľudia mali aj pohľad z inej strany a mohli sa zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Petráka pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Urbáni, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Fronc a pán poslanec Senko je posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela nadviazať, pán kolega, na tú časť, kde ste hovorili o tom, že po nás potopa. No, ja viem, že sa to veľmi zle počúva, vážená opozícia, ale my nie sme proti druhému pilieru alebo aspoň, ako to ja vnímam, alebo proti tomu, ako bol nastavený druhý pilier. A ten druhý pilier bol nastavený zle. Veď si to už konečne priznajte. Veď dnes sa ukazujú tie chyby, ktoré sa urobili, sú viditeľné, pretože už aj iné krajiny, ktoré nabiehajú na túto dôchodkovú reformu, pochopili, že treba ísť trošku inou cestou.

    Ako príklad môžem uviesť. Teraz sa zavádza reforma v Rumunsku. Tí napríklad, čo sa týka percentami, tak oni nešli 9 : 9, oni išli 12 : 6 s tým, aby sanovali aj Sociálnu poisťovňu. Vy ste to urobili tak, že proste, poďme hŕŕ, druhý pilier, postavíme ho a po nás potopa presne. Pretože ste absolútne nebrali ohľad, aký dopad to bude mať na Sociálnu poisťovňu a, samozrejme, potom aj na tých občanov, budúcich dôchodcov. A toto je ten radikálny problém alebo ten rozpor, ktorý je medzi opozíciou a koalíciou. Veď už nestrašte, že my chceme zrušiť druhý pilier, veď koniec koncov v programovom vyhlásení vlády je predsa napísané, že zachováme trojpilierový systém. Takže hovorím, je tu len otázka toho, že treba dať veci na pravú mieru a presne, ako ste povedali, pán poslanec, treba dať príležitosť ľuďom a nech sa rozhodnú sami, ale s tým, aby mali naozaj kvalitné informácie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, ja chcem súhlasiť s pánom predrečníkom Petrákom, že takzvaná Kaníkova reforma nebola dobre nastavená hlavne v prvom pilieri. Tam je problém.

    Druhý pilier, ja si myslím, že je v poriadku. Otázka je dnes, či mohol byť pomer na začiatku iný, mohlo sa počkať, mohlo sa to rozfázovať, ale druhý pilier, myslím, má budúcnosť a treba ho len podporiť.

    Klamal by som sám seba, keby som povedal, že som rád, že po niekoľkých týždňoch, keď tu bola schválená novela, že znovu máme takéto rokovanie o tom istom zákone. Malo sa to, myslím, vtedy lepšie premyslieť, aj tie technické veci. Chcem veriť tomu, že táto skrátená novela ma presvedčí, že prinesie fakt poriadok do tohto systému a že možno pomôže niektorým ľuďom, z ktorých bola časť aj trochu zavedená a vstúpila do toho druhého piliera, čo nebolo pre nich výhodné. Ale mali by sme zákony pripravovať fakt všetky premyslene, radšej si nechať čas, ja to tu opakujem už niekoľko rokov v tomto parlamente, aby sme potom nemuseli zbytočne novelizovať novely a v takomto skrátenom legislatívnom konaní, proti ktorému ja osobne som, musím to povedať, aby sme to robili. Ale, ak to prinesie poriadok, ak ma presvedčí aj pani ministerka, aj predkladatelia, že to fakt prinesie osoh pre ľudí, tak sa dá s tým súhlasiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste sa zasa vrátili k tomu osemdesiatosemročnému dôchodcovi. No, neviem, koľko je tých osemdesiatosemročných. Fakt by ma to zaujímalo. No, ale k tomu len jedno. Zrejme, keď sa tam zahlásil, tak, no, nechcem posudzovať jeho mentálne vybavenie, ale ešte, žeby k tomu platil aj nejaké odvody do druhého piliera, no, to si už dosť ťažko viem predstaviť, pre mňa je to nepredstaviteľné. Ja si viem predstaviť, že ho tam prihlásili rodinní príslušníci práve pre nejakú tú päťstokorunovú províziu. A kde mám istotu, že takisto nie toho osemdesiatosemročného, pretože s tým by som sa nezaoberala, ale kde majú istotu tí štyridsaťroční, ktorí budú odtiaľ odhlásení neprávom.

    A na ten príjem, ktorý ste hovorili, že pre koľko ľudí, pre 400-tisíc ľudí je druhý pilier nevýhodný. No, ja vám ešte raz odcitujem, pretože ja to hovorím piatykrát, ale asi to treba povedať aj ten šiestykrát. Toto je vyhlásenie pána ministra financií, ktorý sa volá Ján Počiatek a je nominantom strany SMER.

    „Problémom, ktorý sťažuje posudzovanie výhodnosti, je skutočnosť, že na výšku budúceho dôchodku majú vplyv nielen vek sporiteľa alebo jeho príjem,“ vek sporiteľa alebo jeho príjem, „ale aj subjektívne vnímanie budúceho vývoja. Ide najmä o očakávaný makroekonomický vývoj, najmä rozdiel v rastie miezd a dosiahnutých výnosov v kapitalizačnom pilieri. Rovnako dôležitým faktorom môže byť pre niekoho možnosť zdedenia úspor v prípade úmrtia pred dosiahnutím dôchodkového veku.“ Ešte raz zdôrazňujem. Je to stanovisko pána ministra financií pána ministra Počiatka. Môžem vám to dať.

    Takže, a ešte na to, čo tu odznelo, že nie s druhým pilierom je problém, ale s prvým. Nuž, vážení, ale tie zmeny, ktoré tu robíme, sa týkajú ako na bežiacom páse práve druhého piliera. Ďakujem pekne.

  • Kolega Petrák, že upozorňujeme na riziká a možné podvody a vy sa pýtate, že komu by to prospelo? No, veď my argumentujeme, že sú tu len tieto riziká a že ak chce ministerstvo sociálnych vecí získať 1,5 mld. alebo ministerstvo financií 3 mld. z presunov z druhého piliera sporiteľov na poistencov, no, že ich takto nezíska. A keď sa pýtate, že či si myslíme, že pani ministerka Tomanová bude organizovať odchody z druhého piliera? No, veď vy to už dva roky od volieb robíte. A nielen pani ministerka Tomanová, ale predseda vlády Robert Fico. Veď jeho výroky, ktoré hraničia so šírením poplašných správ, sú všeobecne známe.

    A nakoniec, pán kolega, ak hovoríte, že opozícia zahmlieva. Áno, ja sa pýtam, čo týmto chcete zakryť? Teda nieže opozícia, ale čo vy chcete týmto zakryť, veď tá novela, o ktorej teraz rokujeme, je aj podľa vyjadrenia ministerky len odstránením jednej administratívnej prekážky. Jednej administratívnej prekážky, ktorá k ničomu nevedie, ale na druhej strane, keby ste naozaj navrhovali odstraňovať prekážky a bariéry, ktoré ľuďom strpčujú život, tak my nemáme problém to podporiť.

    Pani kolegyňa Sabolová tu na tejto schôdzi navrhovala malú novelu zákona o zdravotnej starostlivosti zrušiť výmenné lístky. To sú veci, čo strpčujú ľuďom život. Ale vy ste to nepodporili.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, hovoríte o tom, aké dôchodky očakávajú občania. No, očakávajú asi švajčiarske dôchodky zo slovenských platov. A prečo? Lebo mnoho ľudí má nasadené ružové okuliare pri odhade svojich budúcich dôchodkov. Analytici sa predbiehajú vo výpočtoch a porovnávaniach budúcich dôchodkov.

    Dôchodok zo Sociálnej poisťovne verzus dôchodok v druhom pilieri. Model je nastavený 50 : 50. Kto dá teda viac? Štát alebo životná poisťovňa? Mnoho ľudí si myslí, že dôchodok im bude vyplácať dôchodcovská správcovská spoločnosť. Tá im má však peniaze iba zhodnotiť a štafetu odovzdať životnej poisťovni. Matematika sa tu teda nedá obísť. Životné poistky budú drahé a mnohým sporiteľom ostanú slzy v očiach. Z nasporených peňazí asi veľa úžitku nedostanú. Vyplácané životné renty sa pravdepodobne nebudú na rozdiel od štátom vyplácaných dôchodkov valorizovať. Ich stanovenie bude predmetom dohody, a to ponuky a dopytu medzi dôchodcom a životnou poisťovňou. Ako to teda v skutočnosti bude, je veľká neznáma. Jediné, čo je známe, sú poplatky správcovských spoločností. Stanovené sú síce podmienky, ale ich modelové výpočty sú postavené na nominálnych, a nie reálnych úrokových výnosoch. Tým sa reálna výška budúceho dôchodku môže veľmi odkloniť od očakávaných budúcich dôchodkov. Za pripomienku by som povedala, že napríklad v Rakúsku sa ceny za 40 rokov zvýšili o tristodva...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán kolega Petrák, hovorili ste o potope za druhej Dzurindovej vlády. No, ja sa domnievam, že ste to nemysleli vážne, pretože dobre viete, že v oveľa ťažšej rozpočtovej situácii táto vláda odložila financie z privatizácie na to, aby mohli fungovať dôchodky a dnes tie financie vy máte. Ja netvrdím, že to je vyriešené nastálo.

    A druhá poznámka. Zaujalo ma, keď ste hovorili o tom, že má to riziká takéto sporenie v druhom pilieri. Ja si myslím, že máte pravdu a že aj viete, o čom ste hovorili, pretože naozaj v tejto krajine ľudia aj v minulosti sporili na dôchodky a potom v roku 1948 prišiel Víťazný február a ich úspory zmizli a jednoducho mali problémy, a to bola tá potopa. Ďakujem.

  • Pán poslanec Senko posledná faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že pán poslanec Petrák správne pomenoval problémy, ktoré vznikli ohľadom druhého piliera, a plne s nimi súhlasím. Myslím si, že aj pani poslankyňa Košútová ho správne doplnila. Ľudia nemali dostatok informácií. Konečne objektívnejšie informácie v súčasnom období dostávajú, a to je to podstatné. Nakoniec veľmi radi sa aj vy oháňate právom občanov na informácie, na to, aby sa na základe správnych a objektívnych informácií vedeli správne rozhodnúť. Takže nadišiel ten čas, aby mohli korigovať svoje predchádzajúce rozhodnutie takým spôsobom, ako im to vyhovuje. Ako vyhovuje konkrétnemu občanovi. Ak sa rozhodne, že zostáva v druhom pilieri, zostáva v druhom pilieri. Ak si myslí, že ozaj nebol správne informovaný, tak jednoducho má právo svoje predchádzajúce rozhodnutie zmeniť. Vtedy chodil za ním díler, ktorý dostával odmenu vo výške niekoľko tisíc korún. Za jeho prítomnosti bola podpísaná zmluva. A teraz v podstate on musí toto svoje rozhodnutie korigovať takým spôsobom, aby podľa doteraz platného zákona si dal overovať svoj podpis u notára. Podpisuje, odovzdá príslušnej Sociálnej poisťovni svoje rozhodnutie a myslím si, že je to rozhodnutie správne, ktoré toto rozhodnutie konkrétnemu občanovi iba uľahčuje. Takže nevidím v tom problém a myslím si, že je to správny postoj ministerstva práce a sociálnych vecí k tomuto zákonu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za reakcie na moje vystúpenie. Vystúpeniami koaličných kolegov, na ne nebudem reagovať, lebo to si máme možnosť vyrozprávať aj mimo tejto rokovacej sály, ale skúsim zareagovať na ctených kolegov z opozície.

    Pani poslankyňa Sárközy, ten príklad osemdesiatosemročného dôchodcu je absurdný príklad, ale znovu je to vytiahnuté ako absurdný príklad, aby bolo vidieť, aké absurdity sa diali v procese prihlasovania do druhého piliera. Ako je to absurdný príklad, ale dialo sa to, tak treba povedať, že aj také veci sa diali a na tom jednom príklade ukázať na absurditu procesu.

    Vyhlásenie pána ministra Počiatka, že na výšku dôchodku má vplyv viacero kritérií. Áno, plne s tým súhlasím, ale treba pomenovať, ktoré sú rozhodujúce kritériá a jedno z rozhodujúcich kritérií, alebo ja vidím dve rozhodujúce kritériá, je to príjem a je to doba sporenia predovšetkým, a ak existuje relevantne ohrozená skupina ľudí, ktorú, môžeme hovoriť, či to ide o 400-tisíc, alebo o milión ľudí z hľadiska príjmu a z hľadiska výšky nasporenej sumy, no, tak jednoducho je potrebné na to týchto ľudí upozorniť. Nič viac a nič menej. Tým ľuďom treba povedať, že ste v zóne, kde vaše očakávania nemusia byť naplnené. Ako myslím si, že to nie je právo vládnej koalície. Ak chce byť vládna koalícia zodpovedná, je to jej povinnosť. A nič iné ako svoju povinnosť v tomto prípade nekonáme.

    Pán poslanec Fronc, ja skúsim povedať aj iný príklad, aby ste nemuseli začierať len do roku 1948, a skúsim upozorniť na obdobie demokracie napríklad na Ukrajine a krachy bánk v deväťdesiatych rokoch, kde došli ľudia takisto o úspory. Chcem povedať na vývoj hypotekárnych trhov, ktoré sa dneska v podstate rútia a kde takisto môžu byť...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dubravay a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Sabolová, keďže pani poslankyňa Nachtmannová, ktorá bola pôvodne zapísaná ako ďalšia po pánovi poslancovi Dubravayovi, sa vzdala svojho vystúpenia.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pani ministerka, panie poslankyne, poslanci, počúvam už dosť dlho vystúpenia niektorých opozičných poslancov a som šokovaný, že idú tak ďaleko, že spomínajú „Víťazný február“, pričom som presvedčený, že mnohí vtedy šuchtali nohami možno v materskej škôlke, alebo sa učili si zaväzovať pionierske šatky a dnes chcú argumentovať takýmito historickými skúsenosťami. Áno, sú to tragické skúsenosti, ktoré sa stali, ale už myslím, že v dnešnej poslaneckej snemovni nám nepomôžu riešiť problémy.

    Ekonomika Slovenskej republiky ani Európskej únie nevie ponúknuť pri konzervatívnom bezpečnom investovaní reálny výnos vyšší ako 1 až 2 %.

    Dovoľte, aby som sa za klub Slovenskej národnej strany vyjadril k problematike, ktorou sa zaoberáme. Takzvaní experti na dôchodkové sporenie však nezáväzne vedia ponúknuť oveľa viac. Zostavovatelia dôchodkových kalkulačiek a rôzni analytici podporujúci výlučne druhý pilier počítajú na základe nominálnych, teda hrubých a o infláciu neskrátených úrokových výnosov. Často sme však svedkami v praxi, a to nielen u nás na Slovensku, že tie reálne úrokové miery sú dokonca záporné. Najhoršia tragédia a frustrácia sporiteľov je, keď sú dokonca záporné hodnoty, t. j. mínusové výnosy, teda strata aj pri nominálnych úrokových mierach.

    Jedna zo spoločností, ktorá spravuje fondy v rámci tretieho piliera dôchodku, nás o tom presvedčila aj v praxi. Ako to prijala verejnosť, treba si prečítať na internete. Ľuďom sporiacim v treťom dobrovoľnom sporení na dôchodok zmrzol úsmev na tvári. Zo zákona by malo byť predpísané, aby ten, kto vygeneroval sporiteľov, pre sporiteľov stratu sa dobrovoľne vzdal minimálne polovice správcovského poplatku. Pokiaľ však niekto zinkasuje trojpercentný správcovský poplatok, čo predstavuje niekoľko miliónov slovenských korún v druhom pilieri, a pritom spravované finančné prostriedky znehodnotí, je to snáď právne v poriadku, ale zároveň nemorálne a neetické.

    Maximálny poplatok správcu bez ohľadu na kategóriu, či už ide o druhý, alebo tretí pilier, by nemal byť zo zákona vyšší ako 1 % zo spravovaných financií. Ak nominálne zhodnotí správca fondy 4 % a zoberie si 1 %, ide o poplatok 25 %, čo sa rovná jednej štvrtine z celkových výnosov.

    Odkrojené poplatky však treba brať v kontexte sporenia. Ide o peniaze, ktoré sa mali dlhodobo kapitalizovať v prospech sporiteľa, a nie skončiť ako zisk dôchodkovej spoločnosti, alebo na výplatných páskach vrcholových manažérov a dílerov správcovských spoločností.

    Zahraniční analytici preto varujú. Neprimerane vysoké poplatky, a u nás sú najmä v rámci doplnkových dôchodkových spoločností, sú finančné prostriedky, ktoré už nikdy sporitelia neuvidia.

    Pokiaľ by sme ich virtuálne na tých istých kalkulačkách takzvaného zloženého úročenia založeného na úrokoch z úrokov zhodnotili v takých istých očakávaných výnosoch, aké nám správcovské spoločnosti podsúvajú vo svojich reklamách, žasli by sme v údive, koľko nám vlastne zobrali.

    Pri prezentácii výhod druhého piliera aj doplnkového dôchodkového sporenia sú verejnosti nasadzované ružové okuliare. Veľkou neznámou s otáznikom zostáva skutočnosť, za akých podmienok sporiteľ v súkromnom sporení získa doživotnú rentu, či sa táto bude valorizovať o priebežnú infláciu a koľko poplatkov a provízií mu zhltne povinná renta.

    Otáznikov je oveľa viac a všetky nie je možné ihneď vymenovať. Jedným z nich je aj daňová otázka. Doteraz štát výnosy životných poistiek zaťažuje 19-percentnou daňou. Bude tomu tak aj pri povinných životných rentách? Aké budú náklady o 25 až 40 rokov na zdravotnú a opatrovateľskú službu?

    V Rakúsku už dnes predstavujú 1 500 až 3-tisíc euro mesačne, pričom priemerný dôchodok je oveľa nižší. Prídu k nám snáď opatrovateľky z Ázie alebo Afriky? Za akú cenu predá súkromná životná poisťovňa doživotnú povinnú rentu spotrebiteľovi po odchode do dôchodku, keď bude vychádzať z takzvaných aktuálnych úmrtných tabuliek platných v čase nástupu do dôchodku. Nezhltne vlastne celé nasporené financie povinný nákup doživotnej renty?

    Mnoho otáznikov a málo odpovedí. Tak by mohol znieť záver môjho príspevku. Alebo tiež poplatky isté, ale výnosy neisté. Aj o tom je dôchodkové sporenie a jeho druhý a sčasti aj tretí pilier. Precitnime z eufórie veľkých dôchodkov. Jednoducho nebudú.

    V Rakúsku sa počíta s tým, že v roku 2050 sa viac ako 50 % ľudí dožije viac ako 100 rokov. Doživotná renta na takomto princípe, na takýchto predpokladoch, no, ďakujem pekne.

    Druhý aj tretí pilier vytvára u početnej verejnosti prehnané očakávania. Napríklad sporiť si mesačne tridsať rokov tisícku, znamená mať v dôchodku finančné zdroje na predplatenú trojmesačnú opatrovateľskú službu.

    Vo svete však existujú aj peniaze, ktoré nepodliehajú inflácii, dokonca ani nie deflácii. Tam, kde takýto systém funguje, sa platí osobohodinami. Jedna hodina mala a je a bude mať 60 minút. Osobohodiny napríklad v Japonsku spravuje štát. A ich tvorba je pre spotrebiteľa dobrovoľná. Podrobnosti fungovania tohto modelu sú uvedené v knihe amerického profesora Budúcnosť peňazí.

    Z príspevku zamestnávateľa platí sporiteľ daň z príjmu. Zdanené peniaze však uvidí až po mnohých rokoch. Desať rokov sporenia a zároveň 55 rokov veku. A to aj vo štvrťročných dávkach, čiže rentách. Produkt je teda zaťažený neprimerane vysokými poplatkami a slúži tak najmä na generovanie zisku pre správcovské spoločnosti.

    Záverom teda, čo z toho vychádza. Že to všetko, čo doposiaľ bolo povedané tak honosne o druhom pilieri zo strany opozície alebo aspoň tých, ktorí ho zastávajú, sú to len medové motúzy pre budúcich dôchodcov. Očakávania nereálnych, nereálnych výnosov. Očakávané už sa nestane realitou. Buďme optimisti a nehrajme sa teraz v týchto dňoch a v tomto roku na čísla, koľko opustilo dôchodcov druhý pilier. My vieme, že Slovák už nie je sprostý. A to, čo my tu teraz produkujeme už druhý deň, si oň sakramentsky presieva, počká si a urobí si svoj záver. Ja vám garantujem, že z druhého piliera odíde väčšina Slovákov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslankyňa Klára Sárközy, pani poslankyňa Vaľová, Kahanec, Šimko, Fronc. Nikto nemá problémy so zariadením, takže všetci sa prihlásili, ktorí chceli. Uzatváram možnosť hlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, keď dovolíte, ja budem pokračovať tam, kde ste vy prestali. Posledná veta bola, nech si volič urobí záver a spomenuli ste na začiatku, že po nás potopa. Povedali ste, že bývalá vládna koalícia robila len zle.

    V apríli roku 2006 bola predložená veľká novela tohto zákona. Už som spomenula, že to bolo prijaté naprieč politického spektra, ktoré politické strany boli vtedy v Národnej rade.

    Podpísali tento zákon z každej strany dvaja, predseda klubu a jeden poslanec, väčšinou ten, kto bol v sociálnom výbore. Za stranu SMER to podpísal pán poslanec Číž ako predseda poslaneckého klubu a pani poslankyňa Angyalová.

    Kto hlasoval za tento zákon. SMER. Čítam len tých poslancov, ktorí sú aj teraz poslancami Národnej rady: pán poslanec Burian, Jarjabek, Madej, Gabániová, Zala, Číž, Kondrót, Varga, Zmajkovičová, Laššáková, Paška. A tí, ktorí sú dnes vo vláde: pán minister Vážny, pán premiér Fico, pán podpredseda Čaplovič, pán minister Kaliňák. To boli za stranu SMER.

    A z Hnutia za demokratické Slovensko hlasovali za to páni poslanci Urbáni, Cabaj, Veteška a pani poslankyňa Tóthová.

    Tak sa pýtam, že aj poslanci, ktorí za to hlasovali a ktorí aj teraz sedia v Národnej rade za stranu SMER alebo za HZDS robili vtedy zákony také, pod ktoré sa podpisovali, ešte raz zdôrazňujem, boli tam podpísaní zo strany SMER pán poslanec Číž a pani poslankyňa Angyalová. Oni vtedy tiež mysleli, že tu bude potopa a vydrží to len do volieb roku 2006? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela oceniť príspevok pána poslanca Dubravaya, lebo skutočne bol veľmi odborný. A chcela by som povedať, že všetko chce vývoj a všetko sa časom vyvíja a vývoj prináša aj zmeny. A hlavne by som chcela nadviazať na to, ako pán Dubravay spomínal všetky tie spoločnosti.

    Chcela by som povedať, že občania, ktorí prejdú do prvého piliera, v plnej výške prejdú im aj vklady aj bez mínusových položiek. Ich dôchodky sa valorizujú a je to oveľa, oveľa istejšie a oveľa lepšie ako kapitalizácia, pretože, keď si zoberieme poplatky v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, sú 44 % z výnosov za správu fondov a vedenie účtov. Tak si myslím, že je ťažko tu rozprávať, či sa všetci teraz staráme, alebo o čo sa budeme starať, či je to ozaj o občanov a o ich výnosy. Takže ešte raz by som povedala, pán Dubravay, vysoko hodnotím váš príspevok. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Dubravay, vy ste tam vo svojom príspevku v úvode spomínali nejaké pionierske šatky. V tejto sále už zaznelo, že človek môže dozrieť a že často dozrie po prahu dospelosti. Niekto nedospeje vôbec. Ani do svojej smrti.

    A keď hovoríte o ružových okuliaroch alebo očakávaniach. No, myslím si, že to malo súvis s pionierskymi šatkami, že aj bývalý režim mal veľa populizmu, veľa ružových okuliarov, ktoré mali pôvodne nasadené všetci ľudia. Otázka je, kto tieto okuliare alebo tieto šatky nosí dnes. I keď ich nevidno, ale nosí ich vnútri, vo svojom vnútri.

    Druhá vec. Kritizovali ste kalkulačky DSS. Kritizovali ste, že či sa budú vôbec valorizovať doživotné renty a podobne. No, spýtam sa, valorizujú sa dnešné dôchodky. Povedzte nám, ako vy robíte zdroje do prvého dôchodkového piliera, do systému prvého dôchodkového piliera. Získate ich snáď od tých, ktorí vstúpili do druhého piliera, keď ich kúpili za 500 korún? Asi to neboli ľudia, ktorí vyrábajú zdroje pre dôchodcov. Skúste mi odpovedať na tieto otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jozef Šimko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som veľmi prekvapený, aké príspevky tu počúvame od koaličných poslancov. A ozaj, čudujem sa veľmi, že v programovom vyhlásení vlády stále máte zachovanie prvého aj druhého piliera.

    Treba, pán poslanec, vám pripomenúť, že boli to odvážne ciele. V podstate ste si teda naplánovali, že 30-tisíc odíde z tohto druhého piliera, 10-tisíc asi príde. Skutočnosť je – 6 500 poistencov odišlo, 1 700 vstúpilo.

    Treba pripomenúť, že pri sporení v druhom pilieri ide o investovanie na kapitálových trhoch. Toto investovanie, ja súhlasím, že je spojené s určitým rizikom, ale chcem povedať, že riziko vlastne medzi prechodom medzi fondmi je nastavené tak, že tí ľudia, ktorí sa blížia k dôchodku stále viac a viac, musia prestupovať postupne z fondov, ktoré majú väčšiu mieru rizika, do fondov, ktoré majú menšiu. Vieme, že je tam hranica, keď vlastne už človek nemôže byť v rastovom fonde, potom ani už vo vyváženom. Takže to riziko tam jednoducho tým pádom je ošetrené.

    Všetko teda závisí od toho, akým spôsobom budú peniaze investované. No a, samozrejme, súhlasím, že dôležité kritérium je vek. To znamená, že aj zhruba ľudia vo veku nad 45 rokov by už do druhého piliera vstupovať nemali. Ľudia do tých 40 rokov, pre nich by to malo byť výhodnejšie, pretože si budú sporiť dlhšiu dobu.

  • Ďakujem. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Dubravay, ja budem len reagovať na vás. Tak po prvé k tomu Víťaznému februáru. Okrem dvoch svetových vojen v minulom storočí to bola najväčšia pohroma, ktorá postihla ľudí tejto krajiny. Ak vám to vyhovuje a sa vám páči, to je váš problém, ale musím povedať, že s tým nemôžem súhlasiť.

    A druhé dva moje body sú otázky. O čom ste vlastne hovorili? To bolo o tom jednom paragrafe, ktorý je tuná predložený? Bolo to k téme?

    A posledná otázka. Povedali ste, že garantujete, že väčšina Slovákov vystúpi z toho druhého piliera. Tak sa vás chcem opýtať, čím to garantujete? Svojím poslaneckým mandátom, svojím platom? Ďakujem.

  • Teraz, ešte sa pýtam, chcete vystúpiť so stanoviskom, pán poslanec? Zapnite mikrofón, prosím, pánovi poslancovi Dubravayovi.

  • Len krátko. Viete, včera tu zazneli ku večeru už také návrhy, také poznámky o tom, že sú tupé názory a treba si urobiť poriadok v hlave. Takýmito výrokmi nás tu kŕmila opozícia. Mám dojem, že niektorí by to skutočne potrebovali, aby si urobili poriadok v hlave, ale budem reagovať krátko.

    Pani poslankyňa Sárközy, ja som tu minulé volebné obdobie nebol, v tomto období som poslancom za Slovenskú národnú stranu a vyslovil som svoj názor. Tak ma nevťahujte do minulého obdobia.

    Pán poslanec Kahanec, všimol som si, že čím sedíte vyššie, tým ste väčší odborník. Vy v podstate reagujete na všetko, vy ste skutočne odborník na všetky problémy, ktoré sú riešené v parlamente. Ale chcem vám pripomenúť, že ružové okuliare, vy, keď ste boli v koalícii, vo vláde, tie ste nasadili vy. Minuli ste úžasné peniaze, obrovské peniaze na kampaň, aby ste nahnali ľudí do druhého piliera. Tak si to teraz budete musieť postupne aj vylízať.

    Pán poslanec Šimko, nechajme to na občanov, nech sa slobodne rozhodnú, či zostanú, alebo nezostanú. My máme za úlohu im len vysvetliť, a to koalícia veľmi odborne robí, vysvetliť riziká, ktoré zostávajú, alebo sú, pokiaľ budú naďalej v druhom pilieri. Vy ich len mýlite. Veď, preboha, porozprávajte sa s občanmi vo svojom najbližšom okolí, v rodinách. Veď nikto vám nemôže uveriť.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Čas určený na odpoveď uplynul. Pokračujeme. Teraz ako posledná písomne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová. Potom dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, krátko chcem vystúpiť a zareagovať na novelu, ktorú sme dostali v prvom čítaní, a chcem sa dotknúť len skutočne paragrafu a tej časti, o ktorej novele hovoríme, pretože moji predrečníci aj niektorí z vládnej koalície sa zrejme oneskorili so svojím vystúpením ešte spred pol roka, keď sme hovorili o väčšej novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a tak vystúpili teraz, ale veľmi málo sa dotkli tých dôvodov, ktoré sa dotýkajú toho výstupu.

    Chcem urobiť len taký malý exkurz. Ak sme v novele, ktorú ste už vy, pani ministerka, predkladali do Národnej rady a schválila ju táto vládna koalícia, umožnili vstup a výstup ešte na pol roka, a budem hovoriť o výstupe, ktorý ale potom už je nemožný, podľa § 64 ods. 8 výstup už je nemožný, teraz až tak viacej sa snažím pochopiť tie dôvody skráteného legislatívneho konania, lebo v riadnom konaní by sa zrejme ten termín nestihol, a potom je to už bezpredmetný návrh zákona, ktorý prerokovávame v Národnej rade, pretože nám treba ten úradne osvedčený podpis zrušiť len do konca júna, aby tí ľudia, ktorí chcú vystúpiť, odišli.

    Ale chcem pripomenúť opäť vládnej koalícii, pani ministerke aj pánu spravodajcovi, že to, že ste zaviedli úradne osvedčený podpis, ste zaviedli vy vašou novelou, a nie v bývalom zákone, ktorý tu bol platný od roku 2004, tak by bolo dobré a vhodné, keby aspoň poslanci, ktorí to možno nemajú dobre doštudované, si uvedomili, kedy tá novela prišla.

    A tak, ako som sa snažila aj pri skrátenom konaní dostať odpoveď, možno, že dostanem teraz, pani ministerka, kto prišiel s tým nápadom, že ideme zrušiť overený, osvedčený podpis sporiteľa a prečo skôr takáto novela prichádza, teda len na výstup, nie aj trebárs aj na vstup, aby sme garantovali tým, ktorí tam ostanú aj v budúcnosti aj po tom 30. júni 2008, že sa nemôže stať nejaký podvod?

    A zrejme aj moja otázka, prečo to tak urýchľujeme a bojíme sa, že pár tých chudákov aj tých starších ľudí, ktorými tu stále operujete, veľmi ťažko bude vystupovať z toho druhého piliera. Myslím si, že chudáci tí osemdesiatroční sa tam ani dobrovoľne asi možno nedostali, tak ako hovoríte, ale ani ten výstup asi taký jednoduchý nebude, lebo, ak ich tam niekto z tých rodinných príslušníkov dostal, tak ani ich stade nebude chcieť dostať preč. Takže neoperujte tými. Malo by nám ísť hlavne o tú skupinu ľudí, ktorá bude vytvárať zdroje, ktorá si bude šetriť do budúcnosti a zrejme sa nenaplnili počty, ktoré ste mali v predpoklade, že ľudia budú húfne odchádzať z druhého piliera. Tak asi si myslíte, možno touto novelou im pomôžete, ale to nie je pravda.

    Ja si skôr ale myslím, že by bolo vhodné, pani ministerka, keby ste v druhom čítaní odporučili svojim poslancom zmeniť tento návrh novely a tak ako na výstup, tak aj na vstup žiadať úradne osvedčený podpis sporiteľa. Pretože poznám prípady mladých ľudí, ktorí sa tam dostali úplne nedobrovoľne, ale z takého dôvodu nie preto, že ich tam nejaká správcovská spoločnosť chcela za každú cenu zapísať, ale pri strate napríklad občianskeho preukazu zrazu po oznámení na polícii o nejaké dva, tri mesiace im príde oznámenie, že sú v nejakej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti a nebolo možnej cesty späť, pritom tam boli nedobrovoľne a boli tam možno práve tým, že ten podpis nebol osvedčený a overený, len nejaký sfalšovaný.

    A preto si myslím, že ak sa chceme vážne zaoberať podpismi takouto jednoducho novelou, tak poďme do osvedčeného podpisu pri vstupe, lebo ten je oveľa vážnejší pre budúcnosť mladých ľudí a oveľa viac tisíc ľudí ako tých, ktorí možno ešte dnes z nejakého dôvodu vystúpia a nestihnú nejakú matriku.

    A tu predrečník pán Senko, ktorý reagoval vo faktickej poznámke na pána poslanca Petráka, stále len hovorí, že aké sú tie DSS-ky zlé, ako my sme to všetko zle pripravili, tak sa pýtam, pán poslanec, koľko podaní, trestných oznámení ste podali alebo ministerstvo, alebo tí, ktorí sa tomu venujete na takéto DSS-ky? Povedzte, buďte konkrétni, lebo veľmi dobre sa osočuje tak vo všeobecnosti, ale niekedy nevieme byť veľmi adresní a vecní.

    Preto verím, pani ministerka, že v druhom čítaní skôr otočíte tú novelu a budete vyžadovať aj pre vstup, aj pre výstup úradne osvedčený podpis, lebo určite to bolo dobre myslené aj v novele, ktorú ste predkladali pred pol rokom a verím, že dostaneme aj odpoveď na to, kto s tým nápadom s touto novelou v skrátenom konaní prišiel. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej poslanci Senko, Pado, Vaľová, Nachtmannová, Miššík Peter, Laššáková Jana, ak je to všetko, Vášáryová Magdaléna. Ešte niekto, prosím? Kvorka Ján, ešte niekto? Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jánovi Senkovi.

  • Ďakujem, ja len v krátkosti. Pani poslankyňa Sabolová, v závere svojho vystúpenia ste hovorili o mne, že som niečo povedal. Svedčalo to o tom, že ste nepočúvali moju faktickú poznámku, pretože ja som nepovedal ani jedno slovo na dôchodkovské správcovské spoločnosti. Ja som hovoril len o tom, že občanom sa nedostali do uší, ak to tak môžem povedať, správne a objektívne informácie, na základe ktorých sa mohli rozhodnúť.

    Takže, prosím vás, keď náhodou chcete citovať, tak citujte správne a neprekrúcajte. Ináč, zvyčajne nestalo sa to prvý raz, keď ste prekrúcali pravdu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pani kolegyňa Sabolová, keď dovolíte, ja položím pár otázok po tom, čo ste hovorili. Táto vláda sa snaží neskutočným spôsobom dosiahnuť masívny odliv klientov z druhého piliera a ja sa spýtam, čo sa stane, ak ani po tejto novele nepríde k tomu tak túžobne očakávanému masovému odlivu klientov? Čo sa stane? Čo urobíte? Schválite zákon o odmene pre tých, ktorí odídu z druhého piliera? Alebo... (hlas v sále). Nie, ja som povedal, že keď dovolí pani Sabolová, ja položím pár otázok súvisiacich aj s tým, čo ona hovorila. Keby ste počúvali, nemuseli by ste sa pýtať, pani kolegyňa. Stačí počúvať. A mám taký pocit, že môžeme hovoriť to, čo uznáme za vhodné. Či nie?

  • Ruch v sále.

  • Takže prijmete zákon o povinnosti uzatvoriť dohodu o vine a treste pre tých, čo nevystúpia? Alebo nakoniec necháte políciu Slovenskej republiky, aby kontrolovala všetkých, ktorí nevystúpia, tak ako za vlády vašich dvoch koaličných partnerov v roku 1997 policajti preverovali všetkých, ktorí podpísali petíciu, alebo sa chceli zúčastniť referenda. To sú ďalšie možnosti, ktoré už vaši kolegovia odskúšané majú.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja musím poďakovať pani poslankyni Sabolovej, pretože, pani poslankyňa, vy ste priznali to, čo ste si včera nechceli priznať celá opozícia, že ste porušili ústavu a z toho dôvodu sme my dali to skrátené konanie. A priznali ste to v dvoch veciach. V prvej veci o tých starých občanoch, čo znamená, že títo, skutočne bol článok 39 porušený, a vraveli ste, že ich nedobrovoľne možno poistili ich deti, a tu je porušené ústavné právo na bezpečnú starobu a zabezpečenie v starobe. A takisto ste priznali, že sa porušil článok o rovnakom prístupe občanov, pretože ste povedali, že je zlé, pretože občania, keď vstupujú do druhého piliera, nemusia mať overený podpis a chceme, aby ho mali overený alebo je v novele, aby ho mali v druhom. Čiže, priznali ste to, čo ste včera celú dobu zatĺkali všetci a vy takisto, že prečo práve takýto zákon prišiel v skrátenom konaní.

    Ďalej by som chcela povedať, že ako chcete dať retroaktivitu 1 500-tisíc občanom, pretože opäť porušíme ústavu, ktorí vstúpili do druhého piliera bez toho, aby ich podpis bol overený, a ťažko povedať, že by ho niekto overoval, pretože tam boli rôzni sprostredkovatelia starobného sporenia, ktorí už dneska možno ani neexistujú, ktorí sú rozpŕchnutí po svete a DSS-ky o tom ani nemajú poznatky, kde títo ľudia dneska fungujú. Pretože to bola obrovská masívna kampaň. Čiže opäť dôjde k porušeniu ústavy a opäť dôjde k nerovnakému prístupu k občanom. Tak spýtam sa, ako to chcete? A ďalej. Ak sa dneska občan bude chcieť odhlásiť z druhého piliera, uvádza sa tam rodné číslo, číslo zmluvy, osobné údaje a číslo zmluvy má skutočne iba ten občan doma, tak si myslím, že je to dostatočne zabezpečené a tak, ako je pri vstupe, malo byť aj pri výstupe. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, položili ste otázku, prečo to tak urýchľujeme? Dôvodom sú objektívne okolnosti, žijeme v turbulentnej dobe a často nás okolnosti nútia pragmaticky riešiť problémy a situácie, ktoré nastanú. Sme v období, kedy ostáva už len niekoľko mesiacov na to, aby každý, kto si sporí v kapitalizačnom pilieri, mohol svoje rozhodnutie prehodnotiť. Času je ozaj už málo, do konca tohto obdobia je už len pár mesiacov. Akú logiku by malo ponúkať takúto možnosť sporiteľom v čase, kedy už akékoľvek rozhodovanie bude bezpredmetné a zákon im už takúto možnosť dávať nebude. Myslím si, že skrátené legislatívne konanie je tu namieste. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa naozaj zastavím pri tej otázke pani poslankyne Sabolovej na to, že prečo je to v tom skrátenom legislatívnom konaní. Musím povedať, že aj rokovací poriadok v § 89 stanovuje prísne podmienky, za ktorých je možné začať toto skrátené legislatívne konanie. Ja si nemyslím, že boli splnené, ale vidím motív, ktorý viedol predkladateľov k tomu, aby postupovali týmto spôsobom. Ten motív nazvem určitou fintou k tomu, aby sa to dostalo do verejnosti ako jeden zo zásadných bodov, o ktorom treba hovoriť, pretože tá lehota je na dobu určitú. Táto finta znamená to, že všetky médiá o tomto skrátenom legislatívnom konaní budú hovoriť, aké sú povinnosti nové, akým spôsobom možno z tohto druhého piliera vystúpiť a ako to treba potvrdiť. No a boli sme svedkami aj iným fínt, ktoré sa odohrali včera a dnes, a tou najvážnejšou fintou, ešte podľa mňa zradnejšou bol návrh pána poslanca Kovarčíka, ktorý vlastne znamená prvý krok k zrušeniu vojenských súdov. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa, naozaj ide o krátku novelu o jednej vete a myslím si, že dôvody, prečo je to tak, už tu boli vysvetlené. Pokiaľ sa pre vstup do druhého dôchodkového piliera nevyžaduje overený podpis, myslím si, že je správne, aby ten overený podpis nebol ani pri výstupe. Skutočne je pravda, čo ste povedali, že tento zákon, o ňom sme rokovali v závere minulého roka, ale myslím si, že tú chybu naprávame teraz tým, že ten overený podpis nebude potrebný pri výstupe.

    Ja len tu by som chcela povedať a mrzí ma to a myslím si, že všetci by sme mali brať zodpovednosť za to, koľko v sociálnom poistení, v zákone o sociálnom poistení a aj v tomto je už schválených noviel. A posledná, ktorá bola pred týmto volebným obdobím, teda v roku 2006 napriek, kde bola poslanecká novela, ktorú pripravili poslanci a tú poslaneckú novelu sme schvaľovali a hlasovali sme za ňu všetci. To znamená, že schvaľovali sme a hlasovali sme za ňu aj poslanci koalície, aj poslanci opozície a zrazu sa nám to vyčíta, že sme hlasovali za niečo, čo teraz sami spochybňujeme. Takže, nepáčia sa mi naozaj niektoré také vyjadrenia, ktoré skutočne nemajú opodstatnenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem. Rokujeme o malej novielke a peniaze sú už rozdelené. Peniaze boli už rozdelené v štátnom rozpočte, tomu rozumiem. Chcem vás podporiť pani poslankyňa Sabolová v tej otázke, ktorú stále kladiete a ktorá si myslím, že je kľúčová. Kto rozhodol, že treba takýmto spôsobom teraz ešte hneď reagovať? Pretože keby to bolo z ministerstva práce, sociálnych vecí, tak je to jasné, že to je zapracované v tej novele, ktorú sme schvaľovali koncom roka. To znamená, že je to nejaký buď marketingový ťah, alebo nejaké piár, ktoré, ako povedal pán Miššík a veľmi pekne to vysvetlil. Tu ide ale o to, že ten, kto to rozhodol, že to takto má byť, ponesie aj zodpovednosť za okradnutých občanov, okradnutých ľudí, ktorí bez toho, aby mohli vedieť, prídu o úspory.

    A základná vec je myslím v tom, že kým ľudia vstupovali do systému, tak tam nemali žiadne peniaze. Teraz tam majú svoje vlastné úspory. Možnosť, aby sa k týmto úsporám mohli dostať prípadne nečestní rodinní príslušníci je veľká. A viete to aj vy a píšu to aj novinári a vedia to aj ľudia. Myslím si, že toto je veľmi dôležité, akým spôsobom budú môcť ľudia prísť o svoje súkromné úspory. A preto znovu s vami, pani poslankyňa, sa pýtam. Kto dal návrh, aby takto rýchlo sme odsúhlasili túto jednu vetu?

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sabolová rozšírila tu svoje úvahy o to, že bolo by potrebné aj pri vstupe rozšíriť ešte overenie u notára. Nuž, ja sa pýtam, pani poslankyňa. A prečo ste to neurobili vtedy, keď ste toto zavádzali? Prečo ste s takýmto rozumným nápadom vtedy neprišli? Čo ste neupozornili na to vtedy bývalé ministerstvo práce alebo ministra, že je potrebné toto spraviť. Pretože jedna vec je pravdou, že na výstupnom liste sú uvedené osobné údaje, pani poslankyňa, ktoré sú chránené a nie je možnosť ich zneužiť. To je podstatné. O to sa treba oprieť a netreba tuná hovoriť o veciach, o ktorých vy rozprávate. Pretože viete, pani poslankyňa, ja vás ako predstaviteľku KDH si beriem z toho pohľadu, že u vás platí heslo Pomáhaj svojmu blížnemu a tuná ide o všetkých občanov tejto republiky alebo o občanov tých, ktorí do toho piliera vstúpili. No tak, preboha, tak im pomôžte. Pomôžte im tým, že jednoducho začnete presadzovať to, čo je potrebné a nestrašiť tuná ľudí tým, že ľudia tu prídu o úspory. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz s reakciou na faktické poznámky dve minúty pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ono to je veľmi v núdzi, keď je toľko reakcií vo faktickej poznámke, ako niekedy nestačia. Ale začnem od konca. Pretože pán Kvorka ste ma inšpirovali, chcem povedať, že ak nám záleží na občanoch, tak ako vy to hovoríte, a mne záleží, ja som predložili s kolegyňou Gibalovou zákon, ktorý sa týka občanov, starostlivosť o starobu, o zdravotnú starostlivosť. Takže veľmi krátko. A prečo nie vtedy, veď pani Laššáková hovorila, že sme hlasovali opozično-koalične, tak aj ona mohla byť tá veľmi skvelá poslankyňa, ktorá by bola navrhla nejakú inú zmenu.

    Ale chcem tu zdôrazniť jednu vec, ktorá tu zaznela v niekoľkých faktických poznámkach, že skutočne ide na dobu určitú novela. To sme tu ešte snáď ani nemali, aby sme takú rýchlu, skrátené legislatívne konanie robili na tri mesiace alebo na štyri, kým to bude účinné.

    Čiže stále tu je len tá otázka. Nestihlo vystúpiť dosť ľudí a ste z toho sklamaní, tak im musíte pomôcť s touto novelou? Alebo o čo vám vlastne ide? Vám vôbec nejde o tých starých ľudí. Na ústavné videnie alebo videnie, ako ústavu vnímať, pani poslankyňa Vaľová, na vás nereagujem a nekomentujem, pretože si myslím, že ešte chvíľočku musíte tú ústavu poštudovať a musíte aj vnímať trošku minulosti a histórie, a to sa ešte nestalo. Takže toľko.

    Pán poslanec Pado veľmi dobre doplnil moje vystúpenie, pretože skutočne chcem zvýrazniť len to, že masívny odliv klientov nenastal. Čiže to strašenie a to zavádzanie, že všetko zlé len minulá vláda urobila, sa skutočne nenaplnilo a verím, že občania precitnú.

    A vám, pán Senko, možno, že som to nenaformulovala celkom správne, ale vy nerobte z občanov nesvojprávnych občanov, pretože vy sa veľmi radi na nich vyhovárate, ako vám sa im nedostali správne informácie do uší. Ja si myslím, že podstatná tá časť ľudí, ktorí išli do druhého piliera, boli veľmi dobre...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa teraz prihlásil spravodajca pán poslanec Madej.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj je to veľmi, veľmi zaujímavé, že možno dôležitá z hľadiska naliehavosti času táto novela, z hľadiska obsahu vôbec určite nie rozsiahla vzbudzuje takúto pozornosť. Ja by som si len v krátkosti chcel dovoliť reagovať na niektoré skutočnosti, ktoré boli uvedené v rozprave viacerými pánmi poslancami aj paniami poslankyňami, aj pani poslankyňou Vášáryovou.

    V prvom rade by som chcel odpovedať, kto navrhol tento návrh aj na skrátené legislatívne konanie. Pokiaľ si to viacerí nevšimli, bola to vláda Slovenskej republiky.

    Čo sa týka vlastníctva a financií. Keď si zoberiete tie peniaze, ktoré sú na účtoch, aj podľa názorov niektorých právnikov môžeme definovať ako súkromné vlastníctvo, ale spôsob, akým sa k týmto peniazom ľudia môžu dostať, je veľmi obťažný, len za prísne vymedzených podmienok, a preto formálne deklarácie vlastníckeho práva aj takto v zákone niekedy môžu vzbudzovať pochybnosť minimálne na rozhraní práva, či skutočne tieto peniaze vlastníctvom sú. Pretože v opačnom prípade, ak občan nie zapojený do druhého piliera, má nárok na dôchodok len z prvého piliera. To znamená, istý peňažný ekvivalent.

    To, čo uviedla pani poslankyňa Vášáryová, a to si dovolím zareagovať na ňu, že nejakí iní nekalí rodinní príslušníci by mohli nejakým spôsobom obrať o súkromné peniaze svojich rodinných príslušníkov, to je úplný nezmysel. Veď tie peniaze sa vrátia, sa nedajú nikomu zobrať, tie sa vrátia do Sociálnej poisťovne a občan zostane v prvom pilieri.

    Takže (hlas zo sály), pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Vášáryová, na základe jeho vlastného rozhodnutia sa rozhodne nebyť zapojený v druhom pilieri. Ale ospravedlňte ma, že takto s vami komunikujem, pretože vy ste povedali, že mám s vami komunikovať, až keď budem mať väčšie životné skúsenosti. Ospravedlňujem sa, asi nie som hoden s vami komunikovať, keď vy ste už od šestnástich rokov slávna. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci Miššík, Sabolová, pani poslankyňa Klára Sárközy. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásenia s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, vážený pán kolega, veľmi ma teší, že sme sa dozvedeli, že tento návrh, raketový návrh zákona dala vláda. Asi vieme všetci, že kto má zákonodarnú iniciatívu, že? No, ale ja si myslím, že ani táto raketová finta nám nepomôže v tom, že mám taký názor, že občania tejto republiky nie sú hlúpi. Dupľom nie sú hlúpi tí, ktorí si šetria v druhom pilieri a nepomôžu akékoľvek prekážky, ktoré začnete vymýšľať, a akékoľvek finty k tomu, aby ich vystúpilo viac. To je vaše zbožné želanie. To sa vám nepodarí.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán poslanec, som rada, že ako spravodajca ste si to nenechali na záverečné slovo, ale že ste sa pokúsili vstúpiť do rozpravy. Chcem sa dotknúť len tej časti, že ste asi vy zodpovedali, ale opäť poslanec odpovedá na otázku ministerky. Mňa to vždy tak trochu prekvapuje, keď pani Vaľová alebo vy pán kolega Madej odpovedáte na to, čo by hovoriť pani ministerka. Ale mne je to jasné, zákon som si prečítala, je na ňom napísané, že vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh.

    Ale ja si myslím, tak ako aj v predchádzajúcej poznámke pani poslankyňa Vášáryová, že neviete na to odpovedať, ale, tak ja si myslím, že sú tu asi tie listy, o ktorých tu včera hovoril pán podpredseda Číž, to kvantum listov, ktoré prichádza. Na základe toho ste boli nútení rozhodnúť politicky, že ideme do tohto skráteného konania. Len my sme tie listy a tých adresných žiadateľov nepočuli a nevideli. Takže preto by ma zaujímalo, či to je návrh z rezortu ministerstva práce, pretože majú na to nejaké vážne relevantné dôvody? Alebo prišiel s tým politický predseda vlády, alebo niektorý iný člen koalície? Ale zaujímalo by ma, lebo je to taká malá novielka, ale už diskutujeme o nej dva dni.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo, no, sčasti ma už predbehol môj kolega poslanec Miššík, ale budem reagovať na to. Vy ste odpovedali, no, kto asi vlastne to predkladá. No, samozrejme, vláda. No, pán poslanec, my to asi vieme, pretože tam sedí pani ministerka. Tak keby to predkladal nejaký poslanec, tak by tam sedel zrejme ten poslanec. Ale ja vám odcitujem § 89, ktorý hovorí o tom, že parlament sa môže, podčiarkujem môže na návrh vlády uzniesť na tom, že zákon prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

    Už tu bolo spomenuté, akú legislatívnu povinnosť má Národná rada. Pán poslanec, mne pamäť dobre slúži. Vy ste síce mladý poslanec, ale ja sa pamätám, ako pán poslanec Číž a pán poslanec Fico sedeli tu predo mnou v minulom volebnom období a ako pri týchto zákonoch, ktoré boli v legislatívnom skrátenom konaní, reagovali. Zhodou okolností pán podpredseda Číž. Čo si predstavuje vláda o tejto Národnej rade. Ako si takéto niečo dovoľujú. Pri všetkých zákonoch a nielen pri tých, ktoré boli v skrátenom legislatívnom konaní predkladané. Takže ja som to chcela len ozrejmiť, aby sme na tieto veci nezabúdali. Teraz, keď už sedia na druhej strane, tak už majú na to iný názor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Hm. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Miššíkovi, pani poslankyni Sabolovej aj pani poslankyni Sárközy za reakcie, faktické poznámky. Ja musím povedať, že konštatujem aj to, že na druhej strane je dobre dlho si vydiskutovať aj procedurálne otázky, aj vecnú stránku a v tomto prípade počas rokovania Národnej rady by aj takáto drobná vecná zmena, hoci vážna vyvolala dlhšiu diskusiu. Ja to považujem za kvalitu.

    Na druhej strane chcem povedať, že Národná rada podľa rokovacieho poriadku môže rozhodnúť o skrátenom konaní, ale už tak rozhodla a momentálne sme v prvom čítaní. To znamená, hovoríme už o vecnej stránke, o charaktere návrhu zákona, už pravdepodobne nie o samej procedúre. Samozrejme, môžeme skúmať, koho to bol nápad, ale pre mňa je podstatná realizácia. Návrh vlády, ktorý bol odsúhlasený v parlamente a prvé čítanie, ktorého rozprava sa práve končí.

    Ja som presvedčený, že tento návrh zákona dáva voľbu ľuďom a trošku odbremeňuje od istej administratívnej prekážky, ale treba to vidieť naozaj v tom. A tu neviem, o čom bojujeme, že je to slobodné, slobodné rozhodnutie ľudí, ktorí musia uskutočniť ten právny úkon, ktorý by smeroval k vystúpeniu z druhého piliera. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení kolegovia. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy...? Pani ministerka, ešte chcete? Tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Lipšic, Kvorka, Kahanec. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný. Vždy, keď sa otvoria v parlamente dôchodky, tak je pomerne veľa veselosti v parlamente a všeličo nové sa dozvieme. Napríklad, že naša ústava garantuje právo na bezpečnú starobu. To mi pripomína, ako keď sa pýtal Hurvínek Spejbla: A skok do šířky říkaš, to je nejaká disciplína? No, tak ako nie je skok do šírky žiadna disciplína, tak naša ústava žiadne právo na bezpečnú starobu nezakotvuje.

    Takisto, pán predsedajúci, keď budete hovoriť sám k sebe, tak trošku tichšie, aby som to nemusel počúvať.

  • Smiech v sále.

  • Takisto sa dozvieme, že v zásade na Slovensku žiadna demografická kríza nehrozí. Napriek tomu, že to som celkom nikdy nepochopil, keď priemerná pôrodnosť, pani ministerka, je, myslím, 1,2 dieťaťa na ženu v plodnom veku, pričom predpokladom reprodukcie je tak asi 2,1. To mi nikdy nebolo celkom zjavné a navyše ešte v situácii, keď dnešná vláda tvrdí, že nebude zvyšovať vek odchodu do dôchodku, povedať, že demografická kríza na Slovensku nie je, presahuje moje hranice logického uvažovania.

    Preto hovorím, že vždy je tu veselo, keď hovoríme o dôchodkoch, ako keby sme hovorili z nejakého iného sveta.

  • Hlas z pléna.

  • Prosím? Ja si myslím, poviem vám otvorene, pán kolega Madej, že v budúcnosti to je jedno, ktorá bude vláda pri moci, či ľavá, či pravá, bude to musieť urobiť. Ak si vy myslíte, že nie, tak ste skôr šaman a nie politik. Myslím to vážne. Ak mi viete vypočítať, že pri dnešnej situácii, keď sa na jednej strane predlžuje vek dožitia evidentne, a ten trend je dobrý a ide týmto smerom, na druhej strane sa znižuje počet ľudí, ktorí do pracovného cyklu vchádzajú, lebo je menej detí. Akým spôsobom toto chcete riešiť? A ak to vyriešite, pán poslanec, a to vám naozaj garantujem bez toho, aby ktorákoľvek vláda v budúcnosti zvýšila dôchodkový vek, tak podľa mojej mienky ste na Nobelovu cenu. A ja vás osobne navrhnem. Myslím to úplne vážne. Aj pani ministerku, samozrejme.

  • Reakcia z pléna.

  • Teraz. Ja to neviem urobiť. Ja to neviem urobiť. Ja takú teóriu nepoznám, ale môže byť, môže byť. Aj Einsteinovi sa smiali a potom zistili, že má pravdu.

    A ja súhlasím, chcem povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Miššík. Aký je dôvod tejto novelizácie? Prečo je v takomto režime teraz v parlamente? Pretože podľa mojej mienky nejde celkom o starosť o občanov. Pani ministerka nám tu hovorila, že je problém s osvedčovaním podpisov, lebo občania musia ďaleko cestovať. A ja vám poviem jednu vec. Pred pár rokmi tu bol návrh novely zákona v parlamente, ktorej cieľom bolo, aby sa zrušil numerus clausus pre notárov. To znamená, aby bolo neobmedzené množstvo notárov, aby boli prístupnejší voči ľuďom a hádajte, ako hlasovali poslanci SMER-u, pani ministerka? Opýtam sa vás, lebo pán poslanec Madej asi vie, ako hlasoval? Ako hlasovali poslanci SMER-u? No, hlasovali proti občanom. To je zaujímavé. To je veľmi zaujímavé.

    Čiže musím povedať, že to riešenie, ktoré navrhujete, zdá sa sympatické, ale nie je veľmi v súlade s tým, ako ste hlasovali v minulom volebnom období. Teraz. Myslím si, že naozaj dôvodom alebo motívom, prečo o tomto rokujeme, je znovu dať informáciu občanom, že môžete vystúpiť. Aby to bolo znovu v médiách, pretože ako správna vláda máte nejaké stachanovské záväzky. Máte nejaké záväzky. Pán poslanec Dubravay povedal, polovica musí vystúpiť. Už sú rôzne čísla, ktoré dávajú zo Sociálnej poisťovne, pán poslanec Dubravay, že polovica, šéf Sociálnej poisťovne hovoril, že sa to neoplatí niekde k miliónu sporiteľov. Ja čakám, že niektorí z kreatívnejších poslancov vládnej koalície povie, že dva milióny by mali vystúpiť. Síce je len jeden a pol milióna v druhom pilieri, ale proste, kto dá viac. Ja si myslím, že kto je odvážnejší, by mal povedať vyššie číslo. A teraz čo s tým? Pán poslanec, ja hovorím o tejto novele zákona. Zdá sa vám, že o niečom inom hovorím? Vám sa nepáči, čo hovorím. To viem. Ale sa prihláste do faktickej poznámky. Alebo aj do rozpravy.

    Teraz čo sa stane, keď napriek tejto novele sa ukáže, že veľa ľudí nevystúpi? Napríklad budeme v máji a vystúpi desaťtisíc ľudí. Teraz je to číslo okolo päťtisíc, šesťtisíc? Čiže je to na úrovni promile. Hej? Pätnásťtisíc je jedno percento. Čiže sme pod jedným percentom.

    Podľa mňa vláda príde s ďalším návrhom. Čo také je možné v ústrety občanom urobiť? Napríklad je možné urobiť iný systém a jeden je, že každý by prešiel automaticky do prvého piliera, ak nepošle osvedčené vyhlásenie, že zostáva v druhom pilieri.

  • Smiech v sále.

  • Toto nie je napríklad zlé. (Potlesk.) A tiež by to bolo v prospech občanov, lebo chránime dôchodky a keď bude... (hlas z pléna)... Prosím? A keď bude proste toho málo v máji, sledujte to, proste plán sa nebude plniť, treba urobiť nejaké mimoriadne opatrenia. A toto je proste jedno z nich. A ja si myslím, že argumenty sa nájdu, prečo to je v prospech občana, prečo treba tú prezumpciu prehodiť a povedať, že všetci pôjdu do prvého piliera, ak nedajú nejaké osvedčené vyhlásenie, že predsa len chcú byť v pilieri druhom.

    Preto som presvedčený, že tu nejde vôbec o jednoslovnú novelu zákona. Ide o to, že vláda neplní svoj plán a potrebuje znovu zmedializovať vo verejnej mienke možnosť vystupovania z druhého piliera. Trošku postrašiť občanov, že im nevyhovuje, že nie je pre nich výhodný. To je celý cieľ dnešnej novely zákona, a preto považujem rokovanie o nej a jej predloženie za trápne a na tom sa, samozrejme, že celkom zúčastňovať nie je vhodné a ani hlasovať za takýto návrh tým pádom ja nebudem. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Palko, Kvorka, Klára Sárközy, Frešo, Jánoš, Madej, Petrák, Martinák, Miššík. Deväť pánov poslancov. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Palko.

  • Pán kolega Lipšic, strašne ma to mrzí, vy sa mýlite. Ak skutočne pani ministerka a pán poslanec Madej dosiahnu to, že pri súčasnom predlžovaní sa ľudského života, pri súčasnej nízkej pôrodnosti nepredĺžia vek odchodu do dôchodku a všetko zostane fungovať, aj systém dôchodkového zabezpečenia, aj zdravotného zabezpečenia, tak to nie je na Nobelovu cenu, lebo také niečo sa nedá dosiahnuť nejakými vedeckými postupmi. Dosiahnuť také niečo, to je zázrak, takže mali by byť vyzdvihnutí na oltár. Konanie zázrakov, to je príznak svätosti.

  • Smiech v sále.

  • Skončili ste, pán poslanec? Uhm. Slovo má pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, na vaše teatrálne vystupovanie tu v parlamente sme si už myslím všetci zvykli. Ale ja by som chcel zareagovať, pán poslanec Lipšic, na to zvýšenie tej pôrodnosti, o ktorej ste tu hovorili. No tak myslím si, že bolo by dobré, keby ste tuná dali návrh, ako to treba vylepšiť. Môžem vám garantovať, že my sa s radosťou pridáme.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela práve dotknúť toho, čo povedal pán poslanec Lipšic, čo sa týka demografickej krízy. Pani ministerka po nástupe niekedy v novembri 2006 na otázku novinárov odpovedala. Otázka znela. Hrozí Slovensku demografická kríza? Vy ste povedali. Do roku 2010 určite nie. Minulý týždeň na túto istú otázku ste odpovedali. Na Slovensku demografická kríza určite do roku 2036 nehrozí.

    Ja sa nejdem vyjadrovať k tomu, kedy ste mali pravdu, či v novembri 2006, alebo teraz. Ja len odporúčam aj vám, aj každému poslancovi za vládnu koalíciu, aby si ťukol na webovú stránku a pozrel si, ako vyzerá demografický strom. Ďakujem pekne.

  • Slovo má teraz pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel k tým špekuláciám, prečo vlastne ministerstvo predložilo tento návrh zákona, dodať, že v prvom rade tento návrh zákona aj s tým alarmom, ktorý okolo spustilo ministerstvo s celým tým, ja sa nebojím nazvať cirkusom, zrýchleným legislatívnym konaním a s tým zdôvodnením ohľadne toho, že prečo to predkladá. Je vlastne niečo, čo usvedčuje samo ministerstvo z takého nie veľmi dobrého riadenia, pani ministerka, a to je, že nie ste schopní dať na svet zákon, ktorý by vydržal aspoň dva mesiace.

    Vo veľmi vážnej veci, a to je v tom, že jeden a pol milióna ľudí má nasporené desiatky miliárd korún na svojich osobných účtoch a vy veľmi zneisťujete a ohrozujete dokonca priamo týmto návrhom zákona, že o tie peniaze prídu. Je veľmi nebezpečné, ak táto vláda dáva návrh zákona, ktorý nevyžaduje autorizáciu pri takom vážnom akte, ak občan príde o desiatky tisíc korún na svojich súkromných účtoch.

    Čo sa týka videnia tejto vlády o druhom pilieri a vôbec o dôchodkovom zabezpečení. Samozrejme, tieto diskvalifikujúce výroky pani ministerky, ktorá popiera opakovane demografickú krízu, ju usvedčujú z absolútnej nekompetentnosti a myslím si, že to aj veľakrát zaznelo v čase, keď sme ju odvolávali práve za jedno z navrhovaných riešení, keď pani ministerka navrhovala, že tí, ktorí odídu z druhého piliera, dostanú peniaze na ruku, že ich bude týmto spôsobom bonifikovať. Bol to jeden z dôvodov odvolávania pani ministerky a ja sa nečudujem, že tieto veci si, samozrejme, nedoštudovala a, bohužiaľ, musím skonštatovať napriek tomu, že to vystúpenie bolo vtipné, že ide o vážnu vec a v poňatí tohto ministerstva občania sú až na poslednom mieste ich záujmu. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Pán poslanec Lipšic, tá demografická krivka si myslím, že to je záležitosť všetkých občanov Slovenska, teda aj vás. Možnože menej vystupovať v rozprave a viac niečo iné. Ale chcel som na margo toho, že k veci. No, mne sa to nezdalo k veci, pretože ja neviem, koho obhajujete. Obhajujete v tomto prípade občanov Slovenska, ktorí sú, povedzme, v druhom pilieri, alebo obhajujete samotné DSS-ky. Na toto som nedostal zatiaľ stále odpoveď, ale z tých vystúpení aj z vášho vystúpenia mi je nad mieru jasné, že tu ide o jasnú obhajobu DDS-iek, čiže súkromných spoločností a vôbec vám nejde o občanov Slovenska, pretože, ak tvrdíte, že sťaží to nejaký proces, alebo skomplikuje to nejaký proces a hľadáte nejakým spôsobom nejaké chyby na tom, že nebude potrebný overený postup pri vystúpení z druhého piliera, tak toto je ako postavené na hlavu, nehnevajte sa. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, chcem oceniť vaše vystúpenie. Ako po roku a pol pôsobenia v parlamente som mal konečne možnosť spoznať aj iný rozmer vašej osobnosti. Myslím si, že je dobré, že ste vymenili tradičnú aroganciu za vtip, ktorý vám podstatne viacej sluší ako to, čo som uviedol pred chvíľočkou.

    Myslím si, že by bolo dobré, ak by sa takýto humorný štýl komunikácie zachoval aj pre budúcnosť, lebo pôsobí to na oživenie atmosféry v parlamente a určite to nie je na škodu. Predniesli ste rad inšpiratívnych návrhov a ja chcem povedať len v krátkosti, skúste ich priniesť do druhého čítania a myslím si, že budeme vážne uvažovať o ich podpore.

  • Teraz má slovo pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, z vášho podľa mňa viac než čudného vystúpenia mi vyplynula jedna otázka a jeden problém, ktorý by som vám rád položil. Prečo vaším hlavným problémom je otázka, čo ak z druhého piliera nevystúpi veľký počet ľudí? Často sa pasujete jednak vy, a jednak celé KDH za nositeľov demokracie. Prečo nenecháte, alebo nechcete nechať ľudí, nech skutočne sami slobodne sa rozhodnú, či ostanú v druhom pilieri, alebo z neho vystúpia. Ďakujem.

  • Hlas zo sály.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Podľa mňa pán kolega Lipšic pomenoval veci presne, kulantne a ešte k tomu aj veľmi vtipne. Mňa najviac zaujalo to, keď hovoril o záväzkoch vládnej koalície a ja si myslím, že vládna koalícia má pocit, že si splnila ten čiastkový cieľ zase verejne začať zneisťovať sporiteľov, čo je cieľom aj tohto zrýchleného legislatívneho konania, aj toho, že to bude verejne veľmi silno pertraktované. Ja ale verím, že sa vám to nepodarilo, ani nepodarí, pretože si myslím, že ľudia, ako som už spomenul, majú svoj vlastný rozum, nie sú hlúpi a vedia, že treba byť zodpovedným voči sebe, ak chcem mať v budúcnosti dobrý dôchodok, čo nebolo umožnené pred našou reformou. Naozaj si myslím, že ľudia pochopili, kde je pravda a pravda vyjde aj najavo po skončení tej lehoty, o ktorú nám všetkým ide. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja v zásade budem reagovať len na vecné pripomienky a jediná vecná sa mi zdala, že bola pána poslanca Petráka. A on povedal, že bolo to vtipné a že nech tie návrhy predložím v druhom čítaní a vládna koalícia ich zoberie vážne. No, a to je ten problém, pán poslanec Petrák, že vy mnohé hlúposti beriete vážne a pretavujete ich do našich zákonov. Len potom tým trpia naši občania. To len toľko.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka. Pripraví sa pán poslanec Kahanec. Pán poslanec Kvorka tu nie je, stráca poradie, takže slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa pripojil k tým, ktorí vystúpili v ústnej rozprave. K môjmu vystúpeniu ma vyprovokoval v podstate pán poslanec Dubravay svojou odpoveďou na moju faktickú otázku k jeho vystúpeniu v rozprave pri rokovaní v skrátenom konaní o zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

    Na začiatok by som chcel povedať, že sa vôbec nemienim pasovať ani do pozície experta na sociálnu či dôchodkovú problematiku, ani týmto svojím vystúpením nechcem zabezpečiť príjmy manažérov DDS-iek. To aby bolo jasné. Keďže však sa táto problematika dôchodkov vo všeobecnosti či dôchodkového sporenia dotýka v podstate všetkých občanov, teda aj mňa samého, dovoľte mi, pán poslanec Dubravay, ale aj vážená koalícia, aby som k problematike mal svoj vlastný názor. Preto, že v tomto parlamente by som mal hájiť podmienky pre dôstojný život seniorov, ale aj preto, že aj ja sám ako človek, a ak mi to Pán Boh dožičí aj ako budúci dôchodca sa aj v súčasnosti chcem slobodne rozhodnúť. A budem v tomto parlamente presadzovať, aby sa mohli slobodne rozhodovať aj občania Slovenska. Časy neslobody, najmä tej vnútornej neslobody, vyjadrovania tlače, ale aj v samotnom rozhodovaní sú už za nami, ak ste si nevšimli. A urobím všetko, čo je v mojich silách, aby sa na Slovensko nevrátili tieto časy. Aj napriek tomu, že niekedy mám dosť silný pocit, že ich chce vládna koalícia vrátiť.

    Je to teda o rozhodovaní a o slobodnom a zodpovednom rozhodovaní. Je to o zodpovednom rozhodovaní o použití svojich financií a o prostriedkoch občana vôbec. Keď sa občan môže slobodne rozhodnúť o použití svojich financií, na ktoré často musí tvrdo a ťažko pracovať v bežnom osobnom živote, o vložení svojich financií do bankových inštitúcií, ba dokonca sa môže slobodne rozhodnúť aj pre míňanie zo svojich príjmov, napríklad na tipovanie či fajčenie, ale aj na oveľa horšie pliagy, prečo mu teda chcete brániť pri slobodnom rozhodovaní, keď sa chce zodpovedne postarať o svoje príjmy a dôstojný život v dôchodkovom veku.

    Vážená koaličná vláda, vážené kolegyne, kolegovia poslanci z vládnej koalície, buď nechcete vidieť demografický vývoj, alebo máte trvale nasadené ružové okuliare. Kto bude tvoriť zdroje pre dôchodkový systém? Kto bude tvoriť zdroje aj pre ten prvý dôchodkový systém? Pre prvý pilier. Keď v našej spoločnosti nemáme zabezpečenú ani prostú reprodukciu. Keď sa koeficient počtu rodiacich sa detí tak silno blíži k číslu jeden, teda na jednu ženu sa rodí približne 1,3 dieťaťa. No asi ťažko budeme mať dosť ľudí, aby produkovali dostatok zdrojov pre budúcich dôchodcov, ktorí pribúdajú z roka na rok.

    A k demografickej krivke tu zaznelo niekoľko poznámok v predchádzajúcich faktických poznámkach, napríklad pán poslanec Kvorka či pán poslanec Jánoš.

    Pán poslanec Jánoš spomínal, že demografická krivka je záležitosťou všetkých občanov Slovenska, teda aj vás a pod tým vás myslel opozíciu. No, ja osobne vám poviem, že ja mám päť detí. Skúste porovnať poslancov v tomto parlamente, že čie deti budú robiť na budúcich dôchodcov a čie deti budú robiť aj na naše dôchodky. Na môj budú určite robiť moji piati. Neviem ako na vaše.

    A v tomto parlamente si myslím, že je dosť aj iných poslancov, ktorí majú viacdetné rodiny, dokonca aj mnohodetné rodiny, keď spomeniem rovno príklad pána poslanca Gaburu. Môže byť, ako mi tu šepká pani ministerka, aj pána poslanca Brocku. No, ale nechcem hovoriť o svojich, lebo potom budete hovoriť, že hovorím len o vlastných.

    Dobre, ale aby som prešiel teraz k tomu záveru, čo som chcel povedať. A k tomu záveru chcem povedať zasa o tom slobodnom rozhodovaní. A dovoľte mi, aby som teraz prečítal niekoľko viet z pripravenej odpovede na hodinu otázok na program schôdze, ktorá sa konala 7. 2. 2008, a bola to otázka pre ministra financií. Nebola, samozrejme, zodpovedaná v otázkach, ale bola pripravená a ja si dovolím z tejto odpovede zacitovať.

    Otázka znela: „Pán minister, aj vy si myslíte, že pre vyše jeden milión sporiteľov je druhý dôchodkový pilier nevýhodný, ako si to myslí pani ministerka Tomanová?“ A teraz je tu odpoveď. A skúste sa pozrieť, či v tejto odpovedi samotné ministerstvo financií nedáva priestor na slobodu v rozhodovaní. „Hneď na úvod chcem poznamenať, že neexistuje,“ teraz citujem „odpoveď na predmetnú otázku“. „Hneď na úvod chcem poznamenať, že neexistuje jednoduchá a univerzálna odpoveď. Bol by som veľmi odvážny, keby som tvrdil, že pre určitú skupinu sporiteľov definovanú len vekom alebo príjmom sa určite neoplatí alebo, naopak, určite sa oplatí sporiť si v kapitalizačnom pilieri. Výška budúcich dôchodkov závisí od mnohých ďalších faktorov, a keďže nikto z nás nemá krištáľovú guľu, nemôžeme ani poznať jednoznačne správnu odpoveď. Pre úplnosť však treba povedať, že dôchodkový systém sa riadi pomerne presnými pravidlami.“

    Znamená to, že pri stanovení určitých predpokladov je možné veľmi presne kvantifikovať výšku budúcich dôchodkov z priebežného aj kapitalizačného piliera. Zároveň je teda možné aj vypočítať pravdepodobný budúci dôchodok pre každého jednotlivca a relatívnu výhodnosť kapitalizačného piliera. Problémom, ktorý sťažuje posudzovanie výhodnosti, je skutočnosť, že na výšku budúceho dôchodku majú vplyv nielen vek sporiteľa alebo jeho „príjem“, to chcem zdôrazniť, vek aj príjem, „ale aj subjektívne vnímanie budúceho vývoja“. A to je to slobodné rozhodovanie. Veď aj keď človek ide tipovať, tak sa absolútne slobodne rozhoduje, že tam minie svoje peniaze. Ak človek robí hocijakú činnosť na tomto svete, tak pokiaľ nemá slobodné rozhodovanie, tak toto nejaké direktívne a štátom riadené rozhodovanie nevedie k dobrým výsledkom.

    Takže mi dovoľte pokračovať. „Ale aj subjektívne vnímanie budúceho vývoja. Ide najmä o očakávaný makroekonomický vývoj, najmä rozdiel v raste miezd a dosiahnutých výnosov v kapitalizačnom pilieri. Rovnako dôležitým faktorom môže byť pre niekoho možnosť zdedenia úspor v prípade úmrtia pred dosiahnutím dôchodkového veku.“ To je takisto vec, ktorá sa tu takmer vôbec nespomína a spomína ju ministerstvo financií.

    „A v neposlednom rade,“ pokračujem v citovaní, „zohráva kľúčovú úlohu stabilita a predvídateľnosť legislatívy v priebežnom pilieri.“ K tomu si dovolím poznámku, že možno to je to hlavné, ktoré je problémom pri súčasnom posudzovaní a budúcom dôchodkovom systéme.

    Zopakujem túto vetu. „A v neposlednom rade zohráva kľúčovú úlohu stabilita a predvídateľnosť legislatívy v priebežnom pilieri.“ No, pokiaľ budú vyjadrenia samotných rezortov, ktoré sú za to zodpovedné, samotnej vlády, ktorá je za to zodpovedná a ktorá to deklarovala vo svojom programovom vyhlásení také, že zneisťujú občanov a zneisťujú sporiteľov, tak tento vývoj bude fakt nepredvídateľný. A môže každý posúdiť, či už je to poplašná správa, alebo nie je to poplašná správa. To už nie je na mojom posudzovaní.

    Ale určite to nie je ten dobrý spôsob, ako garantovať stabilitu a ako garantovať nejaké základné a stabilné prostredie na Slovensku, ak takýmito vystúpeniami, keď prirovnávame napríklad dôchodkový systém v druhom pilieri k nebankovým subjektom, sa vyjadrujú najvyšší predstavitelia. Ako potom majú reagovať občania na Slovensku, keď takto sa úplne tvrdo ovplyvňuje možný budúci vývoj. No, keď chceme niečo zničiť, tak takýmito vyjadreniami to určite veľmi rýchlo dosiahneme.

    Takže ešte záverečný odsek mi dovoľte odcitovať v tomto liste: „Napriek tomu všetkému je možné stanoviť aspoň mantinely, základné mantinely. Na základe štandardných prepočtov je zrejmé, že jedným z rozhodujúcich parametrov pre určenie výhodnosti kapitalizačného piliera je vek sporiteľa. Čím dlhšie trvá obdobie sporenia, tým je pravdepodobnosť dosiahnutia vyššieho dôchodku v kapitalizačnom plnení vyššia. Za kľúčovú vekovú hranicu ministerstvo financií považuje vek okolo 40 rokov.“

    Keď to zhrniem úplne na záver, tak poviem, že ministerstvo sa úplne jasne vyjadrilo k tomu, aký vek zhruba považuje za optimálny z hľadiska perspektívneho vývoja v rámci tohto sporenia, ale zároveň vôbec nezviazalo ruky tým a možné slobodné rozhodovanie, ktorí si chcú svoje rozhodnutie odôvodniť napríklad možným dedením, alebo ktorí si chcú vlastne svoje rozhodnutie odôvodniť iným očakávaným makroekonomickým vývojom či inými vecami z hľadiska budúceho vývoja.

    Skúste nechať slobodu aj pre občanov. Keď sa do tohto druhého piliera prihlásilo, teraz nechcem streliť zlé číslo, ale takmer 1,6 mil. občanov, 1 563-tisíc sporiteľov, dal som si to našepkať, tak si myslím, že asi tých 1 563-tisíc sporiteľov to nerobilo len z toho, že teraz chce si zatipovať v sazke, športke. Asi si uvedomovali aj to, že sa predtým zvyšoval vek do dôchodku, asi si uvedomovali aj to, že sa rodí na Slovensku veľmi málo detí a asi si uvedomovali aj to, že keď sa chcú zodpovedne postarať o svoj seniorský vek či dôchodkový vek, tak asi si budú musieť hľadať zdroje na prilepšenie vtedy, keď sú v aktívnom pracovnom veku.

    A ja si myslím, že títo občania sa rozhodovali zodpovedne. Keď tam boli takí, ktorí boli do tohto systému vtiahnutí iným nekorektným spôsobom, riešme problém tohto nekorektného vtiahnutia do systému, ale neriešme a nezhadzujme celý systém druhého dôchodkového piliera. To je úplne zvrátené paušalizovanie a škrtnutie veci ako takej. Či chcete povedať, že teda viac ako 1,5 mil. občanov nie je svojprávnych, alebo sa nevie slobodne rozhodnúť? Riešme problémovú časť, riešme tých, ktorí boli vtiahnutí, ale aj keď vyriešime tých, ktorí boli vtiahnutí a ktorí teraz majú úplne slobodný priestor na to, aby z neho mohli vystúpiť, tak rád by som počul odpoveď, že či práve títo donesú zdroje pre prvý pilier. To teda by som rád vedel, že sa presunie časť týchto zdrojov s presunom z druhého piliera, to je jasné, ale či donesú zdroje aj ako pracovne činní ľudia a či donesú zdroje aj ich rodiny, lebo zodpovedný človek sa asi do toho piliera nedal vtiahnuť len tak ako pri sazke, športke.

    Takže dovoľte, aby som i ja mal slobodný názor k svojmu rozhodnutiu bez ohľadu na vek a bez ohľadu na iné faktory a dovoľte aj ľuďom na Slovensku, ktorí sa slobodne rozhodli, aby mali slobodný názor na to, či budú, alebo nebudú v druhom dôchodkovom pilieri. Preto tento váš návrh na takéto rýchle a urgentné skrátené konanie a samotný zákon nie som ochotný podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kahanca pán poslanec Jánoš, pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Martinák a pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jánoš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ten môj predchádzajúci vstup nebol na vás ako na opozíciu, ale, samozrejme, aj v zmysle rokovacieho poriadku bol na vášho predrečníka, pána poslanca, ktorý vystupoval pred vami. Ja vám gratulujem k tomu, že máte to zabezpečené a skutočne, ako ste aj vy skonštatovali, bude mať kto robiť na vás, keď to takto môžeme skonštatovať, a ja osobne poviem, že aj ja už na tom pracujem, aj keď zatiaľ nemám päť detí, ale úprimne gratulujem k tomu, ale chcel by som sa vrátiť k podstate vášho vystúpenia.

    Ja som nepochopil, viackrát ste spomínali slovo, že sa obmedzuje slobodné rozhodovanie občanov v tomto prípade touto novelou. No, ja nevidím, kde sa obmedzuje. Práveže skôr sa to ešte uvoľňuje, veď vieme všetci, že do 30. júna majú možnosť občania slobodne sa rozhodnúť. Podotýkam, slobodne sa rozhodnúť, či vystúpia, alebo zostanú v druhom pilieri. Takže tu sa nedá v žiadnom prípade hovoriť, ako vy ste konštatovali o tom, že sa obmedzuje slobodné rozhodovanie občanov v tom, že nemôžu vystúpiť alebo niečo podobné.

    A to prirovnanie k BMG Investu. Viete, aj do BMG Investu vstúpilo veľa občanov Slovenskej republiky. Ja nemám v tejto chvíli číslo, koľko to bolo, ale myslím si, že niekoľko tisíc občanov naletelo jednoducho bombastickej reklame. A prečo naletelo? Lebo očakávali určitý výnos. No a myslím si, že tu tá paralela je. Aj v druhom pilieri alebo od DSS-iek čakajú občania určitým spôsobom výnos. A tu sa vás chcem opýtať, bol by som rád, aby ste mi odpovedali, ak teda odpoveď na to existuje, akým spôsobom tieto DSS-ky garantujú tento výnos občanom, ktorí vstúpili do tohto druhého piliera. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. V súvislosti s tým, čo povedal pán poslanec Kahanec, chcem dať jednu otázku. Je majetok v druhom kapitalizačnom pilieri súkromným majetkom poistenca? Je? No, ja nepočujem, pani ministerka. Podľa mňa je. Je takým istým súkromným majetkom poistenca, ako sú moje peniaze v banke? Pretože tú otázku dávam preto, že potom nevidím dôvod na túto zmenu, pretože, keď ja chcem disponovať mojimi účtami v banke, tak musím sa nejako legitimovať. Musia v banke overiť moju totožnosť. Teraz, keď toto odstránite zo zákona, tak v mojom mene môže rozhodovať hoc kto.

    No a jedna poznámka, ešte mám čas. Prirovnávať tento zákon k nebankovým subjektom toho času zo strany pána premiéra a teraz, tak myslím si, že to je fakt poplašná správa, pretože tento zákon toho času odsúhlasila vláda a prijal ju parlament Slovenskej republiky. Takisto aj zákon o nebankových subjektoch? To je len moja otázka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, hovorili ste o skutočne relatívnej výhodnosti kapitalizačného piliera. To slovo relatívne ste zvolili ozaj výstižne. Výpočet sa týka nominálneho a nie reálneho zhodnotenia, o tom všetci vieme. Mnohí sporitelia budú radi, keď ich peniaze odložené na budúce dôchodky dosiahnu po odpočítaní inflácie aspoň nulové výnosy, pretože po odpočte bežnej inflácie môže nastať situácia, že môžu títo ľudia dostať reálne menej, ako do týchto fondov vložili. A tu treba podčiarknuť jednu vetu. Vyplácané dôchodky zo Sociálnej poisťovne sú valorizované. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Kahanec, chcem sa dotknúť troch oblastí z vášho vystúpenia. Položili ste rečnícku otázku, kto bude tvoriť zdroje. Zaujímavé, že ste na to nemysleli skôr, keď ste boli osem rokov vo vláde. Veď vašou zásluhou sa stalo to, taká skutočnosť, aká je. Vyhnali ste hlavne mladých ľudí, ale aj strednú a staršiu generáciu hlavne z oblastí východného Slovenska viac na západ. Stredoslováci a Západoslováci tvoria zdroje väčšinou v zahraničí. Takže najprv sa musíte spýtať seba. Naša vláda nastavuje tak makroekonomické ukazovatele, aby bola zabezpečená zvýšená zamestnanosť a aby práve zdroje sa tvorili na Slovensku. Práve vaša fenomenálna ekonomika z dlhodobého hľadiska, pričom nikdy ste nedefinovali dlhodobé hľadisko, zapríčinila ten stav, ktorý je. My sa ho, samozrejme, snažíme vylepšiť. Asi vám vadí, že sa nám to zatiaľ darí.

    V ďalšej oblasti zneistenie sporiteľov. A takmer poplašná správa. Neviem, prečo vám vadí, ak oboznámime ľudí s danou problematikou a s danou skutočnosťou, aby ľudia vedeli, ako sa veci majú.

    A tretia oblasť je oblasť slobodného rozhodovania. Ja som počítal len pätnásťkrát, ďalej už ma to nebavilo, vaše tézy o slobode a o slobodnom rozhodovaní. Vieme dobre, že do druhého piliera nastúpilo 1 563-tisíc sporiteľov. Ja nechápem, prečo sa obávate výstupu týchto sporiteľov z tohto piliera. Skutočne, nechajme ich slobodne sa rozhodnúť a dali sme im na to časový priestor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja tak trošku úsmevne. Nie ste vy náhodou kozmonaut a necestujete v čase? Pretože ja si myslím, že o výhodách, nevýhodách, o dĺžke sporenia sme sa bavili. Týždeň v tejto Národnej rade a vy to opäť pripomínate. Dnes rokujeme o jednej vete. O overovaní alebo neoverovaní podpisu pri výstupe. A vy tu stále rozprávate to, čo sme už týždeň v tejto Národnej rade prerozprávali a stále sa k tomu vraciate, tak ja mám taký pocit, že povyťahujete zo šuplíkov tie svoje staré prejavy, ktoré ste zabudli prečítať a opätovne ich tu nanášate.

    Chcem sa spýtať. Ak je porušené právo rovnakých podmienok, o ktorom hovorí ústava, ak 1 500-tisíc sporiteľov vstúpilo za takých podmienok, že nepotrebovalo overiť podpis, prečo máte teraz taký strach. Veď občania sa slobodne rozhodnú. My sme im túto voľbu dali, nie vy. My sme im ju dali, aby bolo jasné, aby mohli vystúpiť. A teraz iba odstraňujeme jeden legislatívny krok. Prosím vás, už necestujte v čase. Zistite, na ktorej schôdzi sa nachádzate, a prosím vás pekne, tak ako je to v programe, tak rokujte k danej veci. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, tak zase od konca, aby som vyriešil pani poslankyňu Vaľovú. Pani poslankyňa Vaľová, dovoľte mi aj tu sa slobodne vyjadrovať a nepredpisujte mi to, čo mám hovoriť za stolom, ja tiež nepredpisujem ani vášmu podpredsedovi, ani iným, ktorí majú oveľa dlhšie prejavy a oveľa menej konkrétnych vecí.

    Po druhé. Staré prejavy zo šuplíkov možno vyťahujete vy, lebo niekedy nám to tak pripadá, keď vytiahnete, že nesúvisia s témou. Ja som si tento napísal a môžete si pozrieť čerstvý rukopis.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Martinák, my sa vôbec nebránime výstupu. Bránime sa tomu, čo robíte cez práve najvyšších svojich predstaviteľov. Demagógiu a zneisťovaním občanov a zneisťovaním dôchodkového systému. A keď hovoríte, že čo zabezpečila naša ekonomika? Že sme neriešili osem rokov? My sme riešili osem rokov, si predstavte. A terajší rast ekonomiky a terajší rast HDP je výsledkom práve toho, čo sa za osem rokov uskutočnilo. A dokonca sme boli aj natoľko odvážni, že sme si dovolili predĺžiť vek odchodu do dôchodku a nerobili sme len populistické opatrenia ako vy.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, demografia, môžu dostať reálne menej, no, tam som ani nepostrehol niečo nejaké vážne.

    Ďakujem pani poslankyni Sárközy, že vyjadrila pre pána Jánoša odpoveď, že keď disponuje niekto účtami v banke, tak potrebuje relevantne z banky vybrať. Tak takisto by mal relevantne rozhodovať aj o svojom majetku ako poistenca druhého dôchodkového piliera. A prirovnávanie k BMG...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pôvodne som mal pripravené vystúpenie obšírnejšie, ale pretože v mnohých prípadoch by som sa opakoval, pretože moji predrečníci veľa vecí pospomínali, tak som vypustil z tohto svojho vystúpenia veľa statí, ale niektoré veci je potrebné tuná spomenúť a je potrebné povedať, že touto malou zmenou v novele, pani ministerka, nepríde nikto tu v tejto republike o žiadne úspory. To si treba uvedomiť, skôr si tieto úspory občania ochránia, vážení páni a dámy, a to je, si myslím, to dôležité. Aj vo svojom vystúpení by som sa skôr zameral na veci, ktoré mi tu chýbajú, a to sú veci o korektnosti, slušnosti a o politickej zodpovednosti.

    Vážené dámy a páni, možno sa to až tak nezdá, no diskusia o rozsahovo malej zmene zákona o starobnom dôchodkovom sporení má v sebe viac, než by sa mohlo zdať. Odhaľuje, že reformná ikona predchádzajúcej vlády, hovorím o kapitalizačnom pilieri, vôbec nie je výkladnou skriňou takzvaných ekonomických reforiem, ktoré si priam majetnícky privlastňuje dnešná opozícia. Naopak. Pravda je opačná. Táto diskusia odhaľuje, že dôchodková minca má aj druhú, menej jagavú tvár.

    Nechcem hovoriť o tom, čo spomínali už moji predrečníci, čo ma však osobne zaráža, je niečo úplne iné. Tejto diskusii podľa môjho názoru chýba elementárna slušnosť. Považoval by som za slušné a korektné, keby dnešná opozícia priznala, že jednoducho zlyhala v komunikácii so širokou verejnosťou v čase, keď sa usilovala o priaznivé prijatie zavedenia kapitalizačného piliera. Za slušné a korektné by som považoval, keby politické diskusie o výhodách a nevýhodách dôchodkového sporenia neboli pred občanmi len efektnou reklamou výhod, no v konečnom dôsledku klamlivou a zavádzajúcou.

    Prečo toto všetko hovorím? To, či sa niekomu oplatí sporiť, alebo nie je zjednodušene povedané strieľanie na viacero lietajúcich terčov odrazu. Bývalé vedenie ministerstva práce zaplavilo svojho času slovenské domácnosti farebnými brožúrami, v ktorých sa mohli nájsť v rôznych životných situáciách a na základe modelových príkladov sa rozhodnúť, či do nového dôchodkového systému vstúpiť, alebo nie. Určite však boli dôvody, prečo to najpodstatnejšie bolo v týchto brožúrach napísané tým najmenším písmenom. Mám tým na mysli to, že tento výpočet možno považovať za relevantný vtedy a len vtedy, ak a niekoľko bodiek nasleduje a nasledoval dlhý zoznam, zase niekoľko bodiek. Čiže, čo tým chcem povedať? Ak sa podarí dosiahnuť taký a taký výnos, ak bude inflácia taká a taká, ak budú poplatky súkromným dôchodkovým spoločnostiam také a také. Tento dlhý zoznam je výpočtom všetkého, čo môže mať vplyv na výšku dôchodku sporiteľov v druhom pilieri.

    No, máte pocit, dámy a páni, že ľudia majú aspoň základné povedomie o tomto? Ja by som na to veru nikdy nestavil. Aj preto sa dnes ľudia tak často pýtajú, keď o druhom pilieri počúvajú, čo im pred tromi rokmi a prečo im pred tromi rokmi nikto o tomto bližšie a zodpovednejšie nepovedal. Je potrebné tu aj podotknúť, že v tom čase opozícia nemala v médiách žiaden priestor a vtedajšia vláda, vláda Mikuláša Dzurindu na to mala prostriedky.

    Ak mi teda niečo v tejto diskusii chýba, je práve priznanie si toho všetkého. Nejde pritom o žiadne pranierovanie. Stále hovorím len o elementárnej slušnosti. Politológovia by to mohli nazvať aj určitou politickou zodpovednosťou. Keď hovoríme o rizikách sporenia na dôchodok, nehovoríme o niečom, čo bolo v čase prípravy systému starobného dôchodkového sporenia veľkou neznámou. Tieto riziká sú známe každému, kto sa v tejto oblasti pohybuje. Koniec koncov bývalá vláda mala k dispozícii celý tím zahraničných konzultantov platených Svetovou bankou. Ak by sa hypoteticky dalo vyhovárať na vlastnú nevedomosť a neuvedomenie si, čo všetko s čím súvisí, najmä najatí profesionáli o všetkých týchto rizikách predsa museli vedieť. Alebo sa opozícia chce v tejto otázke aj dnes postaviť spôsobom: Nevidím zlo, nepočujem zlo? Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kvorku pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Košútová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Martinák, pán poslanec Gabura a pán poslanec Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Mňa z prejavu pána kolegu Kvorku najviac upútala tá otázka alebo to jeho konštatovanie, kde povedal, že nikto, a teda ani sporiteľ nepríde o úspory.

    Dovoľte povedať jeden príklad, spomínal to už včera pán kolega Pado. A to je taký príklad, že keď nebude overený podpis o vystúpení, tak niekto nafalšuje podpis o vystúpení z druhého piliera, peniaze z dôchodcovskej správcovskej spoločnosti sa presunú z osobného účtu sporiteľa do Sociálnej poisťovne. Ja sa pýtam, čo urobí ten chudák sporiteľ? Čo urobí sporiteľ? Peniaze sú už inde, teda v Sociálnej poisťovni. Ako dostane naspäť tieto peniaze na svoj účet, keď on z druhého piliera nevystúpil? Ako bude dokazovať, že to nie je jeho podpis? A potom, čo ďalej s dedením v prípade, ak by počas tohto aktu zomrel? To sú veľmi vážne veci, ktoré naozaj to zabezpečuje, čo sme my zaviedli, že jednoducho treba mať overený podpis na to, aby bolo jasné, že tento človek z druhého piliera vystúpil.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, hovorili ste o tom, že sa bolo nutné rozhodnúť, či do dôchodkového systému vstúpiť, alebo nie. Ja sa chcem ale opýtať. Kde bola slobodná voľba, keď prvopoistenec musel zo zákona vstúpiť do druhého piliera? Keď si nevedel vybrať dôchodkovú správcovskú spoločnosť, pridelila mu ju jednoducho Sociálna poisťovňa. O čom to tu teda hovoríme? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste povedali, že bývalá koalícia mala k dispozícii celý rad konzultantov platených Svetovou bankou. Máte pravdu, ale tí konzultanti sú platení Svetovou bankou aj teraz. Viete, ako sa volal konzultant, hlavný konzultant pre dôchodkovú reformu počas ministrovania pána ministra Kanínka? Pán Ivan Bernátek, ktorý je teraz riaditeľom Sociálnej poisťovne.

    A na začiatku svojho prejavu ste hovorili, ste pokračovali relatívne v tej otázke, ktorú som ja dala pred chvíľou, že či majetok v druhom kapitalizačnom pilieri je súkromným majetkom poistenca. Pani ministerka kývala hlavou, že nie. Tak potom ste už zmenili svoj názor z júna roku 2006, keď ste predkladali novelu, tú spornú novelu, ktorú sme prijímali v novembri a potom ešte raz v decembri, pretože vtedy ste vyslovene povedali, no, keď je to majetok na súkromnom účte poistenca, tak, samozrejme, môžeme mu to vyplatiť cash, to je samozrejmá vec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem k jednej zásadnej veci. Zaznelo tu od pána poslanca Kvorku, že v diskusii chýba elementárna slušnosť a že to má byť slušné a korektné. Tak ja sa, pán poslanec, pýtam, či je korektné, keď aj teraz pred chvíľou v tejto sále poslanci koalície, teda jeden poslanec koalície reagoval na mňa vo faktickej poznámke a používal vyjadrenia, že naleteli reklame a že je to v podstate paralela s BMG. Ale to by nebolo vôbec nič. Ale je korektné, ak predseda vlády Robert Fico prirovná toto dôchodkové sporenie v druhom pilieri k nebankovým subjektom? Toto je korektné? Napriek tomu, že guvernér Národnej banky Slovenska sa verejnej vyjadril, že zabezpečenie sporenia v druhom pilieri, teda ochrana týchto vkladov v dôchodkovom pilieri je nastavená a kontrolovaná bezpečnejšie ako v samotných bankových inštitúciách? Je to korektné od predsedu vlády? Takto miasť masy, tých, ktorí vstúpili do druhého dôchodkového piliera? Kto hovorí o korektnosti? Vy, ktorí túto korektnosť na každom kroku porušujete cez svojich najvyšších predstaviteľov? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem poďakovať pánovi Kvorkovi za krátke, ale fundované vystúpenie. Vysvetlil jednoznačne princíp a ciele vášho kapitalizačného piliera a opozícia skutočne zlyhala v komunikácii s verejnosťou. Preslávili vás len zavádzajúce farebné brožúrky s malým otáznikom ak, ak, ak.

    Vážení páni a dámy z opozície, nechápem, prečo ste takí podráždení, ak sa vám povie pravda. Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka a pán poslanec, ja by som sa nechcel upriamovať v tejto poznámke na to, že kto má pravdu, kto nemá pravdu v tejto chvíli. Rozhodne však druhý dôchodkový pilier bol vyvolaný nejakými skutočnosťami a tie skutočnosti, dá sa povedať, že sú nadgeneračné, že sú to skutočnosti, ktoré budú pretrvávať minimálne dve, tri generácie, totiž pokles populácie, a toto je len jeden element a vidím, aká diskusia sa tu vedie.

    Ja by som bol rád, keby sme v budúcnosti otočili diskusiu k tomu, ako zvýšiť populáciu na Slovensku, ako urobiť trebárs povolanie matky, ako nastúpiť také trendy, ktorými by sa rodičovstvo, rodina, deti a slušne usporiadané rodiny stali prioritami tejto spoločnosti. Ja verím aspoň po osobných konzultáciách s mnohými vami, že tu v tomto parlamente je na to priestor, aby sme sa posunuli týmto smerom. Tak poďme a skúsme ísť týmto smerom a vyriešime, verte, vyriešime si aj dôchodkové problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja chcem pánovi kolegovi Kvorkovi len povedať, že myslím si, že jeho vystúpenie bolo trošku neobjektívne, pretože, ak by bolo objektívne, tak by ste nás mali, pán kolega, za tie letáčiky pochváliť, pretože tie letáčiky presvedčili 1,5 mil. ľudí a tie vaše letáčiky, ale tie vaše bublinky, ktoré teraz vypúšťate, zatiaľ presvedčili len nejakých šesť tisíc ľudí.

    To znamená, že nemáte žiadne relevantné argumenty pre poistencov, aby vystupovali z druhého piliera a pravdepodobne už len sa čaká na to, že kedy letáčiky s vašimi fotografiami prídu do domácností, pretože vo svojom vystúpení ste takisto uviedli vedľa argumentov na to, prečo by mali ľudia vystupovať z druhého piliera. Zdá sa, že vaším jediným nástrojom je len to, že tisíckrát opakovaná lož sa nakoniec stane pravdou a očakávate, že keďže na základe tejto lži budú ľudia vystupovať z druhého piliera, takže budete žať nejaký veľký úspech pri tom.

    Pán kolega, veľmi, veľmi budete sklamaný z toho, pretože teraz sa nedeje žiadna kampaň a zase ľudia vstupujú do druhého piliera. Takže toľko pre vás.

  • Pán poslanec Kvorka, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Samozrejme, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Nie, nedá sa na každého zareagovať pre krátkosť času, ale na dve veci jednoducho zareagovať musím, pretože je to tu omieľané donekonečna. Donekonečna a ja už vo svojich vystúpeniach som na to upozornil a musím upozorniť ešte jedenkrát.

    Vážení páni z opozície, vy nechajte predsedu vlády na pokoji. Vy si robte poriadok vo svojom košiari, lebo máte tam toho „bordelu“ toľko, že to až nie je pekné. To je po prvé.

    A po druhé. Musím vám povedať, že nemajte strach, nič sa tu nesfalšuje. Žiadne podpisy sa tu nesfalšujú, pretože zopakujem ešte raz, a to isté som tuná už hovoril. Na výstupnom liste sú osobné údaje, ktoré sú chránené a nie je možnosť ich zneužiť. Tým pádom som povedal všetko. Ďakujem pekne.

  • Reakcie a hlasy v sále.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kvorka bol posledný, ktorý vystúpil v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne som si tu vypočula všetko od lží, klamstiev, zavádzania, strašenia občanov až po skutočnosť, že opozícia komplet, tak ako je, chráni v prvom rade záujmy šiestich obchodných spoločností, dôchodkových správcovských spoločností namiesto toho, aby chránila záujmy občanov sporiteľov.

    V tejto súvislosti znovu pripomeniem programové vyhlásenie vlády, od ktorého sme sa neodklonili ani na kúsok a ktorého sa držíme a povedali sme, že v tomto systéme, systéme sociálneho poistenia udržíme tri piliere, tak sa nazývajú. Ja môžem hovoriť aj o stupňoch, ak chcete, systém sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia. A v týchto krokoch pokračujeme.

    Pokiaľ informujeme občanov, informujeme ich skutočne len o tom, aké pravidlá platia, pretože, dotknem sa aj dedičnosti, to je jediný prvok, ktorý hovorí o tom, že je to súkromné vlastníctvo a pripomeniem, pani Sárközy, a vy by ste to mali vedieť, že občan ani len nemôže zastaviť pri prepadoch a poviem pri finančných krízach, ktoré sú, v hospodárskych krízach, ktoré sú, môžem hovoriť aj o rokoch, ale nechcem, aby sme tu boli veľmi dlho, nemôže zastaviť prepad svojich peňazí, pretože sa k nim nedostane. Vy na vašom osobnom účte sa k tým peniazom dostanete a fyzicky ich vyberiete.

    A pokiaľ ide o neustále omieľané to, čo bolo v tlači, že som povedala, že sú to ich vlastné peniaze a môžu si ich kedykoľvek vybrať. Pripomínam a mám na to aj svedkov, že to je citácia novín a ja som citovala slová predchádzajúcej vlády a novinárov, ktorí v tomto hovorili, takže, prosím, pani Sárközy, necitujte mňa, na tlačovej konferencii mojej som citovala predchádzajúcu vládu a médiá z toho urobili moje vlastné slová. Takže, prosím, nezavádzajte, buďte taká láskavá, mám na to svedka, je na to aj žaloba na súde, takže uvidíme, ako sa skončí.

    Okrem toho klamete aj v ďalšej veci, pani Sárközy, klamete, a to, že pán Bernátek bol konzultantom Svetovej banky. Nikdy nebol konzultantom Svetovej banky, treba si to preveriť na ministerstve práce. Bol v tíme ministerstva práce, vždy bol platený z prostriedkov ministerstva práce a viedol koordinačnú jednotku, ktorá jednak pripravovala zmluvu so Svetovou bankou o projekte sociálnej dávky, takže, prosím, aby ste aj tu nezavádzali.

    Pokiaľ ide o súkromný majetok. Je to skutočne sporná otázka a v tejto chvíli povedať jednoznačne, že je to tak, alebo nie je to tak svedčí o tom, a ja som to tu už raz v parlamente citovala, odvolávala som sa aj na § 84 Občianskeho zákonníka a znovu pripomeniem, je to skutočne sporná otázka, pretože dedí iba v jednom prípade, a to vtedy, keď vie, kedy má správne zomrieť. A zomrieť musí prakticky predtým, ako si kúpi, ktorú si musí kúpiť doživotnú rentu v životnej poisťovni. Dovtedy dedí. Len čo si kúpi doživotnú rentu, nededí ani korunu, pani Sárközy.

    A v tejto súvislosti by som ešte pripomenula jednu vec a je mi to ľúto, že to poviem, ale keby tu bol pán profesor Vojtech Tkáč, tak by asi do knižnice poslal viacerých poslancov, medzi nimi aj pána poslanca Freša, pani poslankyňu Vášáryovú a podobne. Prosím vás pekne, o akých rozdelených peniazoch hovorila pani Vášáryová? Prosím vás, čo hovorila o okradnutých občanoch? Čo hovorila o mestách, ak som to dobre započula a ako by sa mohli rodinní príslušníci dostať? Prosím vás pekne, aj to dedenie skutočne je také, aj vlastne životné poisťovne, ktoré budú v budúcnosti niekedy uzatvárať životné poistky teda a vyplácať doživotné renty, určite budú zvažovať, s kým tú doživotnú rentu a zmluvu podpíšu, pretože môže byť pre nich oveľa zaujímavejšie, keď to bude chorľavý človek, ktorý sa bude zle cítiť a peniaze po jeho úmrtí zostanú v životnej poisťovni, alebo, ak by to bol zdravý človek, vitálny, plný síl, kde je predpoklad, že bude žiť ešte možno 30, 40 rokov. To môžu byť veľmi zaujímavé diskusie aj na túto tému.

    Pokiaľ ide o výstupné tlačivá. Pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu, tlačivá, ktoré sú zavesené, sú zavesené, tak ako sú, ja vám môžem prisľúbiť, pani Sárközy, že budeme akceptovať váš návrh a musím hovoriť, že sme už o tom aj hovorili, kde bude uvádzané registračné číslo zmluvy. Takže nemusíte sa obávať, že by tam neboli ďalšie údaje a že nebude, pretože, ak prejde tento návrh zákona, nebude potrebné overovať podpis a čiže toto tlačivo, to sa ani nedá hovoriť o tlačive, je to formálny návod, čo asi by tam mali byť aké údaje, ak sa občan rozhodne vystúpiť. Čiže ja v tomto prípade by som skutočne brala aj váš návrh.

    Pokiaľ ide, nedá mi nezareagovať na demografickú krízu. Pani Sárközy, nevyjadrovala som sa, že nie je, tak ako to vy tu citujete, povedala som do roku 2015 žiadna demografická kríza na Slovensku nehrozí. Pokiaľ ju očakávame podľa tých ôsmich prognostických materiálov, ktoré boli súčasne aj podkladom na spracovanie koncepcie ešte pánom Kaníkom dôchodkovej reformy, tak môžem hovoriť o ôsmich variantoch a musím súčasne povedať aj to, že tam je prognózovaná demografická kríza v roku 2036, okolo roku 2036, kedy nastáva.

    Nedá mi však zareagovať na slová pána poslanca Martináka, ktorý veľmi dobre povedal, čo je hmotná núdza. Ako ste nastavili hmotnú núdzu 1. januára 2004? Aké boli nepokoje a vykrádanie obchodov? Ako ste nastavili hmotnú núdzu likvidačne na rodiny s deťmi a najmä na rodiny s väčším počtom detí? Predsa dodnes platí to rozdelenie, ktoré ste urobili, my sme sa snažili posilňovať práve rodiny s deťmi, ale to rozdelenie je tak, ako ste povedali. Pre rodinu, jednotlivca s jedným dieťaťom alebo štyrmi deťmi, to je jedno, či má dve, tri, alebo štyri deti je rovnaká výška pomoci v hmotnej núdzi. A takisto je rovnaká výška pomoci pre dvojicu s počtom jeden, dva, tri, štyri deti. Obdobne pre rodičov a tak pre jednotlivca, ako aj dvojicu pre viac ako päť detí, čiže keď má rodič päť detí, šesť, desať, pätnásť detí, tak má rovnakú hmotnú pomoc stále. Takže, prosím, skúste sa zamyslieť nad tým, čo ste urobili pre rodiny s deťmi v rámci teda aj riešenia demografického vývoja.

    A v tejto súvislosti už by som povedala len jedno. Prvýkrát som zažila úsmevné vystúpenie a veľmi dobre mi to padlo, že to bolo od pána poslanca Lipšica, ale neočakávala som a považujem za neprístojné hovoriť v týchto súvislostiach, ktoré sa tu prerokovávajú, o príznakoch svätosti, a to vo vzťahu ku komukoľvek. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Chcem sa opýtať ešte spravodajcu, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 537).

    Poprosím pána poslanca Minárika, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a pána poslanca Jarjabka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    Takže vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 16.51 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní o programe 19. schôdze.

    Ešte raz chcem, dámy a páni, požiadať všetkých, ktorí ešte nezaujali svoje miesto, aby tak urobili, aby sme mohli pokračovať v rokovaní. Ešte chvíľočku vás poprosím, dám o chvíľu hlasovať, kolegyne, kolegovia.

    Pán poslanec, môžeme hlasovať, čakáme, lebo vidím, že ešte niektorí kolegovia nezaujali miesto a som presvedčený, že prídu o chvíľočku, takže, môžem dať, samozrejme, zistiť uznášaniaschopnosť, ale chcem vás poprosiť o trošku strpenia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz pokračovať v prerušenom rokovaní a budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač pod č. 553.

    Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 75 prítomných.

    Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím, dámy a páni, aby ste zaujali miesto, budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

    Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si dať procedurálny návrh, aby sme pokračovali v rokovaní a nezdržiavali Národnú radu a hlasovali až zajtra o 11.00 hodine.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 55 za, 64 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Váš návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať po prestávke.

  • Prerušenie rokovania o 17.19 hodine.

  • Pokračovania rokovania o 17.30 hodine.

  • Dámy a páni, poprosím vás, budeme hlasovať. Chcem požiadať najmä kolegyne a kolegov z koaličných poslaneckých klubov, aby si riadne prekontrolovali svoju registráciu v hlasovacom zariadení, pretože neuznášaniaschopnosť bola opätovne spôsobená len tým, že niektorí kolegovia neboli zaregistrovaní, poprosím vás.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 76 prítomných. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme návrh posunuli do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím ďalej, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v termíne ihneď.

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 77 za, 12 proti, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že sme si pri zmenách programu odsúhlasili, že dnes po 17.00 hodine bude pokračovať pani ministerka Kramplová, budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z.

    Nech sa páči, pani ministerka, odôvodnite vládny návrh.

    Je mi ľúto, pán poslanec, máme schválený program, budeme postupovať podľa programu.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, poprosím vás, pani ministerka bude uvádzať vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní vládny návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Návrh, ktorý vláda predložila, je ako iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám týchto predpisov.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu so smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 2006 z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.

    Predkladaný návrh vládneho zákona reaguje na pristúpenie Bulharska a Rumunska do Európskej únie v oblasti voľného pohybu osôb a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách o veterinárnom lekárstve.

    Vzhľadom na potrebu vzájomného uznávania všetkých dokladov o vzdelaní obraciam sa na vás so žiadosťou o podporenie tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz pani Magdu Košútovú, aby ako určená spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vo výboroch a odôvodnila stanovisko.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 558 zo dňa 17. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe časti IV.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 4 až 7, 9 až 12 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 8 a 13 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. Keďže sme prerokovanie návrhu zákona na decembrovej schôdzi preložili na túto schôdzu, je potrebné upraviť účinnosť zákona. Preto bol bod 13 spoločnej správy navrhnutý na neschválenie a v rámci rozpravy navrhnem novú dobu účinnosti.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach v uvedených bodoch pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (tlač 444) schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Pán predseda, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Nie je písomne doručená žiadna prihláška. Preto dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa. Predtým ešte do rozpravy pani spravodajkyňa, potom vy, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti (tlač 444).

    K čl. III. V čl. III slová „1. január 2008“ nahradiť slovami „1. apríl 2008“. Navrhujem nový dátum účinnosti zákona s ohľadom na čas potrebný na jeho prerokovanie a čas potrebný pre redakciu Zbierky zákonov Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Takže teraz vy pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodný predkladateľ odôvodnil túto novelu zákona potrebou transpozície dvoch smerníc Európskej únie, čo nie je úplne pravda a je to trošku tak mierny klam.

    Prvá smernica 2005/36/ES, ktorá sa týka uznávania odborných kvalifikácií, už bola transponovaná prostredníctvom zákona č. 39/2007 Z. z., a to § 11 príloha č. 6 a 7 zákona.

    Druhá smernica 2006/100/ES sa týka pristúpenia Rumunska a Bulharska k Európskej únii, a teda uznávania odborných kvalifikácií aj týchto štátov, tak ako to uviedla pani ministerka vo svojej úvodnej reči. Túto smernicu musíme transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky. Lenže táto povinnosť postačí úplne, tieto dva krátke body, t. j. Bulharsko a Rumunsko. Namiesto toho máme pred sebou novelu, ktorá má viac ako 12 strán.

    Dovoľujem si pripomenúť, že zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva vo výbore uviedli, že transpozícia druhej smernice mala byť zrealizovaná prostredníctvom zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, čo sa ale nestalo. Radšej zavedieme právny chaos.

    Predloženou novelou zákona sa § 11 a prílohy č. 6 a 7 vypúšťajú zo zákona o veterinárnej starostlivosti a vkladá sa ako nový § 23a a nové prílohy č. 1 a 2 do zákona o súkromných veterinárnych lekároch. Podľa môjho názoru daná novela ide nad rámec potreby transpozície, nakoľko transpozícia sa týka iba Rumunska a Bulharska, čo znamená doplnenie dvoch riadkov, tak ako som pred chvíľkou uviedol, do prílohy č. 6 a 7 zákona č. 39/2007 Z. z.

    Navyše dovoľte, aby som pripomenul názov zákona, do ktorého sa táto transpozícia uvádza. Zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch. Ctená snemovňa, dovoľujem si zopakovať. O súkromných veterinárnych lekároch a o komore veterinárnych lekárov. Naproti tomu transpozícia vstupu Bulharska a Rumunska sa vzťahuje na všetkých veterinárnych lekárov a uplatňovanie celej oblasti.

    Tým, že vypúšťame § 11 zákona č. 39/2007 Z. z., tým aj povinnosť vzdelávania veterinárnych lekárov sa bude vzťahovať len na súkromných veterinárnych lekárov a nie tak, ako to predpisuje Európska komisia na všetkých veterinárnych lekárov. Pretože uvedený zákon, v ktorom to riešime a do ktorého to dávame, sa vzťahuje prednostne na súkromných veterinárnych lekárov. Som presvedčený, že korektné riešenie tejto transpozície by bolo doplnením prílohy č. 7 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, kam aj patrí. Len pre mňa z nepochopiteľného dôvodu sa tak nestalo.

    Vážené dámy a páni, na základe uvedeného dávam procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona predkladateľovi na jeho prepracovanie, aby sme nezaviedli právny chaos a aby transpozícia bola vykonaná tam, kde v skutočnosti patrí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka na vaše vystúpenie nie je, takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete reagovať? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz ešte raz poprosím, pani ministerku, aby v druhom čítaní uviedla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe predkladám na základe praktických skúseností z poľnohospodárskej prvovýroby, ktoré sa prejavili po prvej sezóne pestovania geneticky modifikovaných rastlín v Slovenskej republike.

    Cieľom navrhovaného zákona je doplniť povinnosť pre pestovateľov geneticky modifikovaných rastlín písomne informovať užívateľov okolitých pozemkov, ktoré sa nachádzajú v minimálnej izolačnej vzdialenosti, o zámere pestovať geneticky modifikované rastliny a doplniť povinnosť pre ÚKSUP poskytnúť ministerstvu poľnohospodárstva, informácie o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín, ktoré ich bude po získaní zverejňovať na svojej internetovej stránke.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a životné prostredie. Predpokladá sa pozitívny vplyv navrhovaného zákona na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda 17. októbra, prešiel čítaním v jednotlivých výboroch a požiadam vás, vážení páni poslanci a panie poslankyne, o podporu tohto zákona, len ešte dodám jednu informáciu, že kým v minulom roku sa v Slovenskej republike pestovali geneticky modifikované rastliny, konkrétne kukurica na rozlohe asi 930 ha, v tomto roku sa predpokladá, že sa bude pestovať asi na 2 500 ha. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pán poslanec Lebocký nám ako určený spravodajca poskytne informácie o prerokovaní vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no a, pani ministerka, dovoľte, aby som v súlade s uznesením č. 231 z 29. januára 2008 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predniesol ako spoločný spravodajca spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe (tlač 466).

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 685 z 11. decembra 2007 pridelila na prerokovanie tento vládny návrh zákona nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 315 z 23. januára 2005 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 222 z 22. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 86 z 21. januára 2008 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z., prerokovaná parlamentná tlač č. 466, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 231 z 29. januára 2008.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka? Pravdepodobne nie je k čomu. Ani pán spravodajca. Ďakujem vám veľmi pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu pána poslanca Národnej rady Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

    Poprosím pána poslanca, aby zaujal miesto ako navrhovateľa a takisto pána poslanca Jarjabka ako spravodajcu. Budeme pokračovať v rozprave. Písomne posledný je do rozpravy prihlásený pán predseda KDH Hrušovský. Nech sa páči, pán poslanec. Potom dám, samozrejme, možnosť ešte tým, ktorí sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, je pre mňa naozaj cťou, že môžem vystúpiť v tejto Národnej rade k návrhu zákona, ktorého predkladateľom je pán poslanec Minárik, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Hovorím preto o cti, lebo mi to pripomenulo obdobie 1. januára 2003 a pamätné slávnostné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky a kedy sa mi podarilo sformulovať základnú tézu o slovenskej histórii, tak ako som to vnímal ja a ako to doteraz cítim.

    Návrh pána poslanca Minárika dopĺňa pamätné dni Slovenskej republiky o štyri významné jubileá. O 22. marec, ktorý je dňom výročia narodenia Mateja Bela, o 25. jún ako deň výročia korunovácie Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave, o 16. august ako deň výročia úmrtia Štefana, prvého uhorského kráľa, o 3. október ako deň výročia úmrtia Chatama Sofera, ako aj o štyri významné vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, ktoré sa zapísali významným spôsobom do dejín Slovenska, našej vzdelanosti a kultúrnosti. O 12. máj ako deň výročia založenia Trnavskej univerzity, o 29. máj ako deň výročia založenia Academie Istropolitany, o 11. august ako deň výročia založenia Prešovského evanjelického kolégia a o 1. október ako deň výročia založenia Baníckej školy v Banskej Štiavnici.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pri všetkých štyroch menách, ako aj pri všetkých štyroch inštitúciách ide o významné a nespochybniteľné jubileá a inštitúcie našich dejín. Dovoľte mi však, aby som sa vo svojom vystúpení venoval najmä vnútornej logike celého predloženého návrhu.

    Tak ako som už spomenul, pri 10. výročí vzniku samostatnej Slovenskej republiky som 1. januára 2003 sformuloval základnú myšlienku o historickej tvári Slovenska, v ktorej sa odráža jej charakter. Ako u človeka aj pri krajine totiž práve jej tvár najviac vypovedá o tom, aké spoločenstvo ju tvorí, čo prežilo a čím je vo svojej podstate. Tvár o podstate vypovedá viac ako samotné meno, pretože odzrkadľuje všetko dobré aj zlé, otvorené aj zabudnuté. Tvár nie je možné odňať a veľmi ťažké je nestretnúť sa s ňou. Preto je najlepším a najvernejším obrazom histórie individuálneho človeka aj krajiny.

    Hovoril som vtedy o historických udalostiach, ktoré vytvárajú tvár Slovenska. Za najdôležitejšiu som považoval a považujem prijatie kresťanstva v roku 829. Medzi významné medzníky som zaradil aj vznik Uhorska v roku 1000 spojený s menom svätého Štefana, zakladateľa Uhorska, ktorý, a dovoľte mi, pristavím sa dlhšie pri tejto významnej osobnosti, vo svojom závete vyzýval svojho syna k rešpektovaniu jazykovej a etnickej znášanlivosti obyvateľov svojho kráľovstva.

    Tak ako už spomenul predrečník František Mikloško, vďaka nemu takmer 800 rokov jeho nasledovníci toto prorocké odporúčanie rešpektovali a aj preto bolo Slovensko 800 rokov nie objektom, ale subjektom uhorských dejín. Práve vďaka tomu sa do tváre našej krajiny vpísala bohatá skúsenosť všetkých dôležitých udalostí, ktoré vtedy oplývali Európou.

    Ďalej za významnú a historickú udalosť som označil korunováciu Márie Terézie v Bratislave v roku 1740, založenie Academie Istropolitany a Trnavskej univerzity, ktoré boli vo svojej dobe významnými centrami vzdelanosti, ale platí to rovnako aj o Prešovskom kolégiu a Banskej škole v Štiavnici.

    Panie poslankyne, páni poslanci, všetky tieto významné udalosti spájajú dve základné vlastnosti, ktoré sú príznačné pre dejinnú tvár Slovenska. Všetky sú súčasťou nášho slovenského vkladu do dejín Uhorska, čím sa aj stávajú aj našimi dejinami a dejinami našej národnej hrdosti. Všetky však zároveň svedčia o tom, že v najsvetlejších chvíľach našich dejín znamenala mnohorakosť obohatenie slovenských dejín prekonávajúcich našu kultúrnu, etnickú a religióznu rozpoltenosť. Platí to nielen o spolupráci medzi vzdelancami katolíckej a evanjelickej konfesie, v ktorých sa od konca 18. storočia len pozvoľne formovala súhra pri presadzovaní slovenských národných záujmov, ktorá doznela pamätným spoločným prijatím spisovného jazyka v roku 1843 a politických vystúpením v roku 1848, ale rovnako to platí aj pre náš vzťah k uhorskej svätoštefanskej tradícii, k židovskej tradícii, ktorú na Slovensku reprezentuje v najväčšej miere práve Chatam Sofer, ale aj k našej uhorskej tradícii, ako ju stelesňuje jeden z najvýznamnejších novovekých slovenských a uhorských vzdelancov Matej Bel.

    Panie poslankyne, páni poslanci, logika návrhu novely zákona o pamätných dňoch Slovenskej republiky vychádza teda, ako som už spomenul, z logiky vystúpenia a hodnotenia histórie Slovenska v roku 2003 a je jej legislatívnym ukotvením. Vychádza z presvedčenia, že pamätné dni majú odzrkadľovať historických koncept dejín Slovenska a že to má byť koncept, ktorý stelesňuje bohatstvo a rozmanitosť našich dejín. To je tvár Slovenska, ku ktorej nielen historicky odkazujeme, ale ktorú chceme vytvárať aj pre našich potomkov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, do tohto historického rámca patria, samozrejme, významné dni spojené s novodobými dejinami Slovenska, ale aj pamätné dni z obdobia našej existencie v rámci Uhorska, ktoré tým prestáva byť bielym miestom na našej kultúrnej pamäti a stáva sa súčasťou našej národnej hrdosti stelesnenej v štátnych sviatkoch a pamätných dňoch Slovenskej republiky. Som presvedčený, že poslanecký návrh pána poslanca Minárika zodpovedá v najvyššej miere tomuto záujmu, a preto ho ja aj celý poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Na vaše vystúpenie s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

  • Chcem doplniť pána predsedu Hrušovského, keď hovoril o pojme tvár krajiny. Na Slovensku sa konečne začali vo väčšom opravovať pamiatky a vidíme to, keď chodíme po Slovensku, po diaľnici, ako svieti večer Trenčín, ako svieti Trenčiansky hrad, ako svieti Beckov. Proste tá krajina dostáva svoju siluetu a začína byť peknou. V tomto smere je čosi rurálne, čosi dynamického v tomto národe.

    Bohužiaľ, pokiaľ ide o vnútornú tvár krajiny, vládne tu absolútny chaos. Absolútny chaos a nevieme sa na ničom dohodnúť. Všimnime si len budovanie učebnice dejepisu. My nieže sme nie schopní urobiť spoločnú slovensko-maďarskú učebnicu dejepisu, my nie sme schopní urobiť slovensko-slovenskú učebnicu dejepisu. My nevieme sami sa uchopiť svojich dejín, to sú tak antagonistické rozdelené skupiny, že v tomto smere sme len na začiatku akejkoľvek ďalšej cesty. Našťastie, začínajú o tom trošku písať printové médiá o týchto delikátnych problémoch, ale ak aj politicky k tomu nedáme isté impulzy, tak budeme stále adolescentné dieťa, ktoré nie je schopné dozrieť ako normálny zvedavý človek, ktorý sám seba je schopný si uvedomiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán predseda Hrušovský bol posledný písomne prihláseným. Takže teraz, dámy a páni, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Poprosím vás, aby ste sa prihlásili. Pán poslanec Bauer a pán poslanec Berényi. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vo svojom vystúpení podporiť návrh pána kolegu Minárika a doplniť jeho argumentáciu, prečo je jeho návrh rozšíriť náš kalendár o nové pamätné dni dobrý a odôvodnený. Na úvod mu chcem poďakovať za to, že si všimol medzeru v našej histórii na stáročia, na ktoré pamätné dni nepamätajú.

    Pán poslanec Minárik navrhuje doplniť pamätné dni o štyri historické osobnosti a štyri vzdelávacie inštitúcie. Súhlasím so všetkými jeho návrhmi. Z pohľadu času najstaršou navrhovanou historickou osobnosťou je Štefan I., prvý uhorský kráľ, ktorý bol vyhlásený za svätého v roku 1083 pápežom Gregorom VII. a bol kanonizovaný aj pravoslávnou cirkvou. Nebudem túto osobnosť rozoberať z pohľadu historikov, ale chcem vám priblížiť jeho myslenie na knihe, ktorej obsah v krátkosti zhrňuje jeho celoživotný postoj, aby sa aj takto dala posúdiť vhodnosť výberu tejto historickej osobnosti.

    Okrem Štefanových zákonov vyhlásených po roku zhruba 1000 a okolo roku 1009 dnes z neskorších zbierok materiálov známe ako dve knihy sa Štefanovi pripisuje aj najstaršia pamiatka v Uhorsku, takzvaná Libellus de institutione morum, Knižka mravných poučení, už tu bola dvakrát spomínaná dneska, ktorá bola určená jeho synovi a predpokladanému nástupcovi princovi Imrichovi a ktorá vznikla podľa podobných textov západných a východných vládcov v rokoch 1013 až 1015, podľa iných zdrojov 1018 až 1031.

    Kniha mravných ponaučení. Tieto napomenutia sú rozdelené na desať kapitol. Prvá kapitola sa týka viery a jej dodržiavania. Štefan tu svojmu synovi okrem iného pripomína, že viera bez skutkov je mŕtva, a ak bude mať štít viery, bude mať aj prilbu spásy. Druhá kapitola sa týka udržiavania dobrého stavu cirkví. V tretej kapitole Štefan apeluje na preukazovanie úcty biskupom. Synovi hovorí, že „biskupov maj najdrahší syn v úcte ako starších a opatruj ich ako oko v hlave. Ak budeš mať ich náklonnosť, nebudeš sa báť nijakého protivníka“.

    V ďalšej kapitole Štefan píše: „Štvrtou ozdobou vlády je vernosť, sila, činorodosť, úslužnosť a spoľahlivosť kniežat, grófov, županov a rytierov. Tí sú baštou kráľovstva, ochrancami slabých, podmaniteľní protivníkov a rozmnožovateľmi územia. Všetkým im vládni bez hnevu, pýchy a závisti v mieri, v pokore a miernosti, stále majúc na pamäti, že všetci ľudia sú si rovní a že vyvyšuje len pokora a ponižuje iba pýcha a závisť.“ Všetky tieto slová sú aktuálne aj dnes po tisíc rokoch okrem snáď toho, že kniežat a rytierov nie je dnes toľko ako v jeho časoch.

    V piatej kapitole Štefan hovorí o zachovávaní práva a trpezlivosti. Kráľovou cťou je láska k právu. Pre naše súčasné pomery by sme mohli povedať, prosím, aby ste to nechápali v zlom, cťou dobrej vlády a parlamentu je úcta k právu.

    Šiesta kapitola hovorí o prijímaní hostií. Štefan hovorí, že Rímska ríša vzrástla a rímski králi boli povýšení a slávni preto, lebo sa tam z rozličných krajín zbiehalo mnoho urodzených mužov a mudrcov. Pretože hostia prichádzajú z rozličných krajín a končín, prinášajú so sebou aj rozličné jazyky a zvyklosti, rozličné náuky a zbrane. Veď kráľovstvo jediného jazyka, jediného mravu je slabé a krehké. Aj táto veta tu už dneska bola viackrát spomínaná. Len pre zaujímavosť, táto veta sa pokladá za základ stredovekej nadnárodnej koncepcie uhorského štátu, v ktorom boli Maďari, južní Slovania, Slováci i Nemci.

    Štefan ďalej pokračuje: „Preto ti nariaďujem, syn môj, aby si prichádzajúcim v dobrej vôli poskytol zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby sa zdržiavali radšej u teba ako inde.“ Usmernenie platné aj pre súčasnosť. Dnes by sa to dalo rozvíjať tak, že vláda má povinnosť venovať pozornosť rozvoju cestovného ruchu tak, aby nielen naši ľudia chodili zo Slovenska do zahraničia, ale aj zahraniční turisti radi prichádzali k nám, aby cestovné kancelárie mali dostatok produktov ponúkajúcich krásy Slovenska, kultúrne pamiatky, hrady, zámky, jaskyne a lyžiarske strediská a podobne, aby sme sa vedeli propagovať v zahraničí, aby sme mali kvalitnú infraštruktúru, kvalitné služby a dostatok jazykovo pripravených a kompetentných ľudí pracujúcich v odvetví cestovného ruchu.

    V siedmej časti hovorí o dôležitosti rady. „Teda, môj syn, neraď sa s mladíkmi a nie veľmi múdrymi ľuďmi a nežiadaj od nich radu, hľadaj ju u ľudí starších, u ktorých je táto činnosť primeraná vzhľadom na múdrosť získanú rokmi. Kto chodieva s múdrymi, bude priateľom múdrych.“ Na naše pomery by sa dalo povedať tak, že s tými, čo majú skúsenosť získanú rokmi vládnutia, a to platí pre každú vládu, tú minulú, súčasnú aj tú, čo príde v budúcnosti, je lepšie sa poradiť, a nie ich ignorovať alebo obviňovať.

    Ôsma kapitola hovorí o nasledovaní predkov. Štefan hovorí, že „otcovia sú otcami na to, aby živili deti, a deti sú na to, aby poslúchali rodičov. Neposlušnosť je morom kráľovstva“. Platné aj pre našu dobu, a ak by z tohto overeného tradičného pohľadu bola písaná Charta základných práv v Lisabonskej zmluve, určite by sa tam niektoré časti nedostali v súčasnej textácii.

    Deviata kapitola opäť potvrdzuje Štefanovo očarenie a zaujatie z nadobudnutej kresťanskej viery, keď svojmu synovi odporúča vytrvalosť v modlitbe. Hovorí mu: „Tiež pros, aby od teda zapudil záhaľčivosť a malátnosť a poskytol ti podporu všetkých cností, ktorými by si premohol viditeľných aj neviditeľných nepriateľov, aby si mohol so všetkými svojimi poddanými v bezpečí a zbavený akéhokoľvek útoku nepriateľov skončiť v pokoji beh veku svojho života.“ Koniec citátu. Klasický konzervatívny pohľad na cnosti človeka a požiadavku na ich neustále zdokonaľovanie. Podobná je aj posledná desiata kapitola, ktorá tiež hovorí o pestovaní zbožnosti, milosrdenstva a ďalších cností.

    Dámy a páni, dovolil som si tento malý exkurz do knihy, ktorej pôvodca smeruje ku kráľovi Štefanovi, aby bolo vidno, že Slováci môžu pokojne pričítať túto historickú osobnosť do svojich dejín nielen na základe jeho nadobudnutej kresťanskej viery, ale aj na základe týchto jednoduchých mravných ponaučení, ktoré sa nám po ňom zachovali. Jeho syn Imrich sa nakoniec nestal kráľom, nešťastne zahynul, ale kráľ Štefan bol vzorom nielen mnohým panovníkom, ale aj pospolitému slovenskému ľudu. Môže byť vzorom aj nám zákonodarcom, pretože svojimi zákonmi položil základy právneho štátu, samozrejme kresťanské základy. Za jeho vlády sa krajina tiež delila na kráľovské župy, ktoré tvorili vyššie administratívne celky spravované županom. To len na pripomenutie župnej terminológie, o ktorej sme v parlamente už neúspešne diskutovali.

    Pripomenutie svätého Štefana v kalendári ako pamätného dňa Slovenskej republiky nám bude potvrdzovať aj úctu obyvateľov Slovenska k ďalším osobnostiam z jeho rodiny, ako aj jeho syn svätý Imrich, jeho manželka blahoslavená Gizela, ale napríklad aj svätý Ladislav či svätá Alžbeta Durínska alebo uhorská, či bratislavská, ktorej osemsté výročie narodenia sme si pripomenuli v minulom roku. Úcta k týmto osobnostiam sa prejavila aj na menách, ktoré Slováci dávajú svojim deťom celé stáročia. Mimochodom, Štefan je dnes štvrté najfrekventovanejšie meno na Slovensku. Aj z týchto dôvodov a argumentov, ktoré som uviedol, si podľa môjho názoru svätý Štefan Veľký jednoznačne zaslúži, aby sme si jeho osobu a jeho odkaz pamätným dňom v našom kalendári pripomínali. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec František Mikloško. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a odovzdávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi.

  • Chcem ešte dodať k tomu, čo povedal kolega Bauer k svätému Štefanovi. A pôjdem na to z inej strany. Čo znamená, že uznávame ako pamätný deň 28. október 1918? Uznávame, že máme spoločnú históriu s Čechmi, uznávame, že tento deň, tento sviatok mal pre nás v dejinách veľký význam a zároveň zdieľame spolu s Čechmi spoločný symbol. Zdieľať s niekým spoločný symbol znamená chce smerovať k uzmiereniu, smerovať k dobrému spolunažívaniu.

    Uznať za pamätný deň svätého Štefana by mal rovnako obrovský význam z týchto dôvodov. Po prvé. Uznať jeho historickú hodnotu pre Slovensko. Po ďalšie. Je to spoločný symbol medzi Slovákmi a Maďarmi, uznanie spoločnej histórie cez tento spoločný symbol a uznaním a rešpektovaním tohto symbolu, ktorý má veľkú hodnotu aj pre Maďarov, je to hľadanie cesty k uzmiereniu medzi Slovákmi a Maďarmi a ešte viac medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký s procedurálnym návrhom? Pán poslanec, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán podpredseda za slovo. Chcem oznámiť, že zvolávam na zajtra štrnásteho Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na 12.00 hodinu v priestoroch obvyklých zasadnutí sociálneho výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec nechce reagovať na faktickú poznámku. Ďakujem. V rozprave vystúpi ako posledný pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nechcel vystúpiť k tomuto bodu, lebo aj ja som mal pochybnosti o tom, či je tento predkladaný návrh dobre načasovaný, či prichádza do parlamentu za vhodných okolností. Musím uznať, že počas rozpravy som dospel ale k názoru, že takýto návrh je predložený takmer vždy včas a takmer vždy za vhodných okolností, nakoľko obsah tohto návrhu prevyšuje taktické myslenie alebo politické taktizovanie.

    Materiál totiž v mojom poňatí oslovuje veľmi veľa ľudí na Slovensku, ale aj mimo územia Slovenska. Možno oveľa viac ako doterajšie politické vyhlásenia tohto parlamentu, ktoré neraz skôr nás rozdelili ako spájali. Tento návrh oslovuje naraz kresťanov a ateistov, katolíkov a evanjelikov, ale aj židovskú komunitu, ďalej demokratov, odporcov totalitných režimov, zahraničných Slovákov, zástancov čechoslovakizmu a možno mohlo by osloviť aj národniarov. Dokonca oslovuje aj nenáboženské menšiny na Slovensku.

    Predkladaný návrh má zároveň veľmi významný stredoeurópsky rozmer. Vysiela smerom ku všetkým našim susedom pozitívny signál. Oslavujme spolu prostredníctvom výročia úmrtia Štefana I., prostredníctvom výročia korunovácie Márie Terézie alebo vzniku Česko-Slovenska. Štátne oslavy, pamätné dni podľa predkladateľa by mali byť pre všetkých. Veľmi úctyhodná myšlienka.

    Ak chceme, aby sme budovali štát spoločne, mali by sme vedieť aj oslavovať spoločne. Oslavy by totiž nemali byť len pre vybranú skupinu obyvateľstva. Oslavovať by sa malo aj s rešpektovaním hodnôt toho druhého. Je to odvážny až revolučný návrh, pán Minárik. Škoda, že niektorí, možno aj moji kolegovia ho považujú skôr za provokačný ako revolučný.

    Určitým nedostatkom tohto návrhu možno je, že z pamätných dní chýba európsky rozmer v modernom slova zmysle z pohľadu dejín Európskej únie. Vieme ale, že pán predkladateľ pán Minárik pri všetkej úcte patrí do skupiny skôr euroskeptikov na Slovensku, aspoň podľa môjho názoru. Ale aj keď by tento návrh dostal dostatočný počet hlasov v prvom čítaní, mohli by sme tento nedostatok odstrániť. Preto ja za tento návrh hlasovať budem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Palko, pán poslanec Rafael Rafaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Palko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Berényimu za veľmi triezvy a pozitívny názor, ktorý vyslovil na návrh pána poslanca Minárika. Rozmýšľal som, ako by sme prekonali odpor nejakých našich kolegov, ktorých ste aj spomínali. Ja som vravel dneska, že mám veľmi pozitívny vzťah k svätému Štefanovi kráľovi. Jednak moje birmovné meno je Štefan, jednak v tom kapucínskom kostole tuná neďaleko som bol na prvom svätom prijímaní a tam je nad oltárom plátno svätého Štefana. Ale rozmýšľam, ako preklenúť ten problém, ktorý majú povedzme niektorí naši kolegovia z SNS.

    Podľa tradície tohto parlamentu by sa to napríklad dalo urobiť tým, že by sme schválili väčšinové uznesenie o tom, že teda svätý Štefan kráľ bol Slovák. Ale to by bolo trošku silné. Čiže, chcem sa spýtať kolegov z SMK, že či by vedeli eventuálne súhlasiť s tým, že by sme prijali uznesenie väčšinou v parlamente o tom, že je tu dôvodné podozrenie, že svätý Štefan kráľ bol Slovák.

  • Skončili ste, pán poslanec? Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za stručné, seriózne a nekonfliktné vystúpenie, čo aj chápem. Keďže sme boli nepriamo oslovení, či by návrh mohol vyhovovať aj národniarom, no tak všetko, čo prispieva k skutočnej identite slovenského národa, môžem vás ubezpečiť, že národniarov oslovuje. Len, bohužiaľ, namiesto Spolku svätého Cyrila a Metoda sa stalo, že máme Spolok svätého Vojtecha. Čiže máme už z minulosti viaceré takéto implantované cudzie osobnosti, ktoré sme museli prijať za svoje, lenže to bolo ešte v inom štádiu vývoja v prvom či druhom spoločnom multietnickom štáte a myslím si, že aj moje vystúpenie poukázalo na to, koľko máme ešte vlastných rezerv, pretože bližšia košeľa, ako je kabát.

    A pokiaľ som ešte pozorne počúval, tak mal som pocit, že svätého Štefana tu velebíme ako Marca Aurelia. Tiež by sme mohli zauvažovať, veď na Hrone napísal, hovorí k sebe samému, ale čo sa tu zamlčalo, ale tým nechcem spochybniť jeho svätosť, keď vyhral pamätnú bitku nad Kopáňom, tak dal predsa rozštvrtiť svojho nepriateľa, pričom tú štvrtú časť poslal až do Sedmohradska, aby varoval miestneho panovníka Gyulu. Takže ja chápem, že niekto bol raz Šavol a od istého okamihu sa stal potom Pavlom, ale my tu máme dosť vlastných so slovenskou identitou, než aby sme museli napríklad oslavovať najväčšieho Maďara tisícročia.

  • S odpoveďou na faktickú poznámku pán poslanec Berényi. Poprosím, vážení kolegovia, ak je možné.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne za vaše pripomienky, pán poslanec Palko a pán poslanec Rafaj. Tak pravdepodobne, keby sme sa mohli dnes spýtať svätého Štefana, že akej je národnosti, tak by ani nerozumel tejto otázke. Takže debatovať o tom, že akú národnosť mal, pravdepodobne je to zbytočné. Hovorím to na adresu pána Palka. Takže my veľmi ľahko môžeme považovať svätého Štefana za kráľa všetkých Stredoeurópanov. My dokonca na odľahčenie môžeme ho považovať za Slováka, keď ste ochotní rokovať o tom, že Juraj Jánošík mal maďarské korene. Takže bez problémov môžeme o tom hovoriť.

  • Reakcie v sále.

  • Takže ďakujem pekne za vaše pripomienky.

  • Ďakujem pekne. Tak, pán poslanec, stačil čas? Lebo omylom ste mali iba jednu minútu. Takže dobre. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Berényi bol posledný, ktorý sa riadne prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Vidím, navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Rovnako ako ďakujem všetkým tým, ktorí podporili môj návrh. Teraz k rozprave. Tam, kde sa je k čomu vyjadriť, pretože nebudem sa vyjadrovať k tým, ktorí ma podporili. To bolo veľmi príjemné, ale vždy je zaujímavá v parlamente tá konfrontácia.

    Teda k pánovi Rydlovi, pánovi Rafajovi a všeobecnejšie k Slovenskej národnej strane. Prihovárať sa za komisiu, ako to urobil pán Rydlo, ktorá by mala urobiť z tohto zákona niečo, čo by bolo štátne a národné, je inak povedané, že to chcem pochovať. Veď všetci vieme, čo znamená dnes komisia v praxi. Napríklad tá na ústavu. Volať po tom, aby to vyhovovalo všetkým, je nemožné, páni zo SNS, pretože vám vyhovuje iba vaše videnie sveta.

    Ja viem, že vlastné zlyhania bolia, preto sa už k SNS neprihováram o hlasy pre tento zákon, pretože tento návrh je pre vás zraňujúci, pretože pripomína zlyhania a vlastnú nemohúcnosť. Po takých vystúpeniach, ako mal pán Rydlo a pán Rafaj by to nemohli podporiť. Vlastne mohli, ak by predsa len sa rozhodol ich predseda inak.

    Dovoľte, aby som odcitoval z dennej tlače. Včerajší dátum. Išlo o interview s predsedom SNS, aj keď interviewovaný nebol zväčša pán Slota, ale príslušný novinár. Teraz ten rozhovor. „Pán Rafaj potvrdil, že pripravujete novelu, ktorá počet obcí zníži.“ Odpovedá pán Slota. „Pán Rafaj je kto?“ „Váš predseda poslaneckého klubu,“ odpovedá novinár. „Ja viem, že je predseda poslaneckého klubu a ja som kto?“ Pýta sa opäť pán Slota. „Vy ste predseda strany,“ odpovedá novinár. „No a kto je rozhodujúci?“ To je otázka pána Slotu. „Vy, odpovedá novinár.“ „No a tým je všetko povedané,“ zdôraznil pán Slota. „Čiže žiadna novela nebude?“ Pýta sa novinár. „Konečne. Presne.“ Odpovedá pán predseda Slota. Pán Rafaj, vy ste predseda poslaneckého klubu. Toto je rola nedôstojná poslanca Národnej rady. Skoro hanebná. Ja osobne by som zvažoval, či z takej strany odídem, ja by som pre takého predsedu nerobil ani prácu, nieto nadprácu, ktorú robíte vy.

  • Dámy a páni, snažil som sa urobiť pre tento návrh maximum. Aj preto, že pre každého ministra zodpovedného za vzdelávanie, pre každého človeka, ktorý je za vzdelávanie zodpovedný, by zákon o pamätných dňoch, dňoch pracovného voľna a o sviatkoch mal byť akousi zlatou niťou pre vyučovanie našich dejín. Dnes je tým ministrom minister za SNS. A nie je to žiadnou zlatou niťou. Moja dcéra študuje pedagogiku histórie. Nie je to takou niťou napriek tomu, že po tom Cyrilovi a Metodovi prichádzajú už len Štúr a poštúrovské obdobie. A len slovenské udalosti.

    Dámy a páni, pamäť národa je veľmi dôležitá, a preto sú tam vzdelávacie inštitúcie, ktoré šírili učenosť a kultúru. Preto som vybral osobnosti, ktoré reprezentujú takzvané veľké politické a vojenské dejiny, ako aj tie dejiny malé. Dejiny cirkevné, dejiny vzdelania, dejiny humanity a ľudskej tolerancie, dejiny Slovenska v celej svojej rozmanitosti. A tie sú na Slovensku iné ako plebejské, mináčovské.

    Vedel som, že svätý Štefan môže byť problém. Ale bez Arpádovca to jednoducho na prelome milénií nejde. Najstaršie dejiny Uhorska, ktoré sú aj našimi dejinami, sa proste s vynechaním Arpádovcov stávajú lžou a lož je za hranicou toho maxima, čo som ochotný pre tento zákon urobiť. Áno, mohol to byť aj svätý Ladislav, ale so svätým Ladislavom by bol úplne rovnaký problém ako so svätým Štefanom.

    Dámy a páni, tak ako k našim dejinám patrí Apponyi, tak k nim patrí aj svätý Štefan.

    Dámy a páni, tak ako k našim dejinám patrí Trnavská univerzita, jej založenie a znovuobnovenie, tak k nej patrí aj univerzita v Trnave, Univerzita Cyrila a Metoda.

    Dámy a páni, tak ako k našim dejinám patrí rozvoj vzdelávacieho systému, rozvoj základného školstva za Márie Terézie, tak k našim dejinám patrí a štyridsiaty piaty minulého storočia so svojou likvidáciou cirkevného školstva. Dejiny sú raz také a musíme ich brať v celosti. Musíme ich brať v celosti, aby sme sa z nich mohli poučiť, ale na niektoré udalosti máme byť hrdí a tie máme zdôrazniť.

    Dámy a páni, ešte raz sa uchádzam o hlasy pre tento návrh. Považujem to za veľmi dôležité pre rozjasnenie našej historickej pamäti. Naozaj pre rozjasnenie pamäti som ochotný urobiť maximum pre pánov tuná vľavo po tri dni, keď som čakal, kedy prídem na rad, som ráno stál pred skriňou a vyberal som si pre vás červenú kravatu. To už je naozaj dosť, čo som pre to mohol urobiť.

  • Hlas v sále.

  • Dámy a páni, pamäť musíme cvičiť, pretože ináč zdegeneruje. Keď ju necvičíme, stávame sa sklerotickými a pamätáme si to, čo bolo dávno, pradávno, potom nič a potom len tie bezprostredné chvíle pred tým okamihom, kedy rozpomíname.

    Dámy a páni, nemajme takúto sklerotickú pamäť nášho národa, zoberme celé dejiny so všetkým, čo k tomu patrí a prihlásme sa k tomu, na čo môžeme byť hrdí. Ďakujem pekne.

  • O slovo sa hlási spravodajca. Pán Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja len veľmi krátko. Ja by som začal tam, kde skončil pán Minárik, keď hovoril o tom uchádzaní sa o tie hlasy. Tak naozaj tomu nerozumiem, že na jednej strane sa pán Minárik uchádza o hlasy napríklad poslancov Slovenskej národnej strany alebo poslancov SMER-u, už áno, a na druhej strane ich uráža. No, tomu naozaj nerozumiem.

    Pán Minárik, treba zostúpiť z toho Olympu pýchy a potom sa vám možno bude dariť lepšie. Neviem. Porozmýšľajte. Ale to je váš problém.

    Bez ohľadu na to, čo ste povedali, dámy a páni, bola to veľmi zaujímavá rozprava, veľa múdrych slov od mnohých múdrych, vzdelaných poslancov. Skutočne treba povedať, treba si to ctiť a vážiť, treba to povedať, tak ako to je, všetci tí, ktorí vystúpili, určite im ide o slovenskú históriu, o slovenské dejiny, o pohľad na slovenské dejiny. Ja len, je mi len veľmi ľúto, že najskôr nebola táto rozprava a potom návrh zákona. Nie som si celkom istý, či má pán poslanec Minárik pravdu v tom, že keby bola nejaká komisia, ako to tu navrhovalo niekoľko poslancov, že či by sa táto komisia nedopracovala k nejakému spoločenskému celoparlamentnému konsenzu v rámci histórie a dejín Slovenska. Ja si, naopak, myslím, že áno. Ešte raz, ďakujem veľmi pekne za mnoho múdrych slov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Pán Dubravay, už nie je možné na záverečné reči reagovať s faktickou poznámkou. To možno iba v rozprave. Rozpravu sme už uzavreli, bohužiaľ, predtým. Veľmi ma to mrzí, ale nejde to.

  • Hlas z pléna.

  • Áno. S procedurálnym návrhom pán poslanec Rafaj. Nech sa páči, máte slovo, zapnite mu mikrofón, prosím.

  • Ďakujem. Ja musím dať v tejto chvíli vážny procedurálny návrh, aby poslanecký klub KDH prevzal model riadenia v SNS založený na hierarchickom princípe a udržal sa tak do budúceho volebného obdobia.

  • No, ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia (hlas z pléna)... Hlási sa s procedurálnym návrhom pán predseda výboru, alebo emócie iba? Dobre, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu by mali teraz nasledovať tri body, tri vládne návrhy zákonov, ktoré má predkladať minister spravodlivosti Štefan Harabin, ale zo známych dôvodov nemôže, takže ich má predložiť podpredseda vlády Čaplovič, ide o body 36 až 39. Chcem sa opýtať vzhľadom na to, že pán Čaplovič z vážnych pracovných dôvodov sa nemohol zúčastniť tohto rokovania, či by sme ešte prerokovali tri zákony o Železničnej polícii, energetike a o správnych poplatkoch komoditnej burze. Tieto zákony nenaznačujú problém politický. Dobre, ďakujem veľmi pekne. Požiadam ministra dopravy, aby začal uvádzať teda návrhy zákonov, máme ešte dvadsať minút do devätnástej hodiny. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ešte prepáčte, minister pôšt, dopravy a telekomunikácií, hlboko sa ospravedlňujem.

  • Ďakujem. A dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 7. novembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 951. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zriaďuje služba mýtnej polície v rámci Železničnej polície a upravujú sa oprávnenia a povinnosti policajtov, ktorí budú zaradení na útvaroch novozriadenej služby mýtnej polície.

    Služba mýtnej polície je nevyhnutnou súčasťou funkčného elektronického systému výberu mýta. Bude vykonávať svoju pôsobnosť na vymedzených úsekoch diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest prvej triedy.

    Navrhované oprávnenia a povinnosti policajta služby mýtnej polície budú predovšetkým smerovať k zabezpečeniu efektívnej a účelnej kontroly dodržiavania povinností vyplývajúcich z novo zavedeného systému elektronického výberu mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií.

    Vládnym návrhom zákona sa zároveň menia a dopĺňajú aj iné zákony súvisiace so zriadením a činnosťou služby mýtnej polície a s výkonom oprávnenia a povinností policajtov tejto služby.

    Zriadenie služby mýtnej polície bude mať dopad na štátny rozpočet a na zamestnanosť, tak ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a taktiež o jeho schválenie. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi Petrovi Pelegrinimu, aby predniesol spravodajskú správu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 486) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 661 z 11. decembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 486) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 304 z 22. januára 2008, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 258 z 22. januára 2008, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 282 z 22. januára 2008 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 121 z 22. januára 2008.

    Časť IV spoločnej správy obsahuje spolu deväť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1 až 9 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 298 z 29. januára 2008. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 94 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca zároveň hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem, samozrejme sa hlási pán spravodajca ako prvý, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Tibor Lebocký. Pokiaľ nikto iný, ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán spravodajca, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi predložiť krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Pozmeňujúci návrh znie: Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie: „Článok VI. Zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cestný zákon, v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a zákona č. 664/2007 Z. z. sa dopĺňa takto: v § 12 ods. 1 v prvej vete sa za slovo opráv vkladá čiarka a slovo údržbu bodka.“

    Odôvodnenie: Do činností, ktoré vykonáva Národná diaľničná spoločnosť, akciová spoločnosť podľa § 12 ods. 1 zákona je potrebné doplniť aj údržbu diaľnic. Národná diaľničná spoločnosť totiž okrem prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľnic musí zabezpečovať aj ich údržbu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie. Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová. Pani poslankyňa Sabolová máte slovo, pripraví sa pán poslanec Lebocký.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, ja chcem len rámcovo vystúpiť k spoločnej správe a teraz k predloženému pozmeňujúcemu návrhu a aj kolegu Lebockého, ktorý zrejme vystúpi, ale ten sa dotýka len novely zákona, ktorá je predložená v Národnej rade.

    Pán minister, chcem sa spýtať, či vy súhlasíte s tým, aby sme nepriamo novelizovali opäť v zákone o Železničnej polícii, kde malo ísť len o výber, úhradu mýtneho, aby sme novelizovali ďalšie zákony, a to je nové zákony bod 8 čl. VI zákon o pozemných komunikáciách, nový čl. VII zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest. To sa mi zdá, že to už ide skutočne cez všetky možné rámce a je tu pozmeňujúci návrh pána kolegu Pelegriniho, ktorý novelizuje Národnú diaľničnú spoločnosť zákonom Národnej diaľničnej spoločnosti č. 6.

    Ideme týmto smerom, že ideme opäť rozširovať zákon, ktorý je úplne neškodný, alebo ktorý by možno aj bol mal podporu naprieč spektrom rozširovaním o nové články a o nové zákony? Ako myslím si, že tento postup, tak ako sa tu rozbehol za tejto vlády, sa mi nezdá celkom v poriadku, minimálne aspoň by malo byť na to výrazne a jasne upozornené, čo neurobil ani spravodajca, ani predkladateľ. Preto aspoň chcem požiadať, aby sme o bodoch spoločnej správy bod 8, ktorý ide výrazne nad rámec predloženej novely, hlasovali samostatne a prosím pána ministra, keby zdôvodnil a vysvetlil dôvody, prečo musíme novelizovať tieto zákony, čo nás tak strašne tlačí a trápi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Chcem podporiť moju kolegyňu pani poslankyňu Sabolovú v jej otázkach, prečo sa pri tomto zákone ďalej nepriamo novelizujú ďalšie zákony a nie sú to také akože úplne jednoduché zákony. Len nedávno sme mali veľké problémy pri zákone o jednorazových opatreniach na urýchlenie výstavby.

    Takisto sme rozprávali o tom, že sa pripravuje veľká novela cestného zákona a vlastne popri vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Železničnej polícii chceme zmeniť aj ďalšie zákony. Nezdá sa mi to celkom v poriadku a často počúvam výhrady aj z vašej strany, keď chceme niečo doplniť pri inom zákone.

    Druhá vec je, mohlo by sa polemizovať o tom, že či riešiť výber mýtneho cez zákon o Železničnej polícii, či nevyužiť proste existujúce možnosti kontroly a výberu cez zložky, ktoré existujú, či vytvárať nových a vlastne vytvárať ďalšie prostriedky na ich financovanie, ale myslím si, že základný problém pri tomto predloženom vládnom návrhu zákona je ten, že zasa sa do neho zapracúvajú nepriame novelizácie ďalších zákonov a zdôrazňujem nie tak jednoznačných a povedal by som skôr sporných zákonov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz ako posledný v rozprave má slovo pán poslanec Lebocký. Pardon, ešte pani Sabolová chce reagovať na vystúpenie pána kolegu poslanca. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ešte by som rada vlastne v tej pripomienke kolegu poslanca sa opýtať. Pán minister, na konci v prílohe pripájame slová R1 Banská Bystrica severný obchvat. Vláda schválila uznesením ešte v novembri návrh na doplnenie uznesenia na postup výstavby cestnej infraštruktúry formou PPP, doplnenie rozsahu projektu PPP o úsek Banská Bystrica. Chcela by som sa spýtať, čo to má znamenať v tejto novele zákona.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Milé tri kolegyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce návrhy k predmetnému návrhu zákona.

    Návrhom predloženého zákona, parlamentná tlač 486, sa menia a dopĺňajú aj iné zákony súvisiace so zriadením a činnosťou služby mýtnej polície a s výkonom oprávnení a povinností policajtov služby mýtnej polície na vymedzených úsekoch ciest. Takto to je konštatované v dôvodovej správe a myslím si, že je to aj určitá čiastočná aspoň, uznám, že čiastočná odpoveď na otázku alebo na názor prezentovaný pani kolegyňou Sabolovou. Práve preto, čo som tu uviedol hneď v úvode môjho vystúpenia si dovoľujem v záujme vylepšenia a vyprecizovania znenia niektorých ustanovení zákona č. 25/2007 Z. z o elektronickom výbere mýta za užívanie úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložiť štyri pozmeňujúce návrhy v nasledovnom znení a v nasledovnom rozsahu. Tie pozmeňujúce návrhy ste...

  • Prepáčte, toto je druhé čítanie? Prvé. Nie?

  • Druhé, prepáčte. Nech sa páči.

  • Tie pozmeňujúce návrhy ste dostali aj rozmnožené, máte ich vo svojich poslaneckých laviciach. Dovoľte, aby som ich teda predniesol.

    Prvý k čl. V bod 2. V § 2 ods. 1 sa za druhú vloženú vetu vkladá nová tretia veta tohto znenia: „Tým nie je dotknutá možnosť ustanoviť povinnosť úhrady mýta za užívanie vymedzeného úseku cesty v menšej dĺžke, ako je dĺžka vymedzeného úseku cesty.“

    Druhý pozmeňujúci návrh v čl. V bod 16. Bod 16 teda znie: V § 7 ods. 2 úvodná veta a písm. a) znejú: „(2) Osobami poverenými výkonmi kontroly sú i po a zamestnanci správcov výberu mýta poverenej osoby.“

    Tretí pozmeňujúci návrh. V čl. V bod 21 vypúšťa sa bod 21 novely a štvrtý v čl. V bod 36 v § 9 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slovo „uzatvárania“ a slovo „výpožičke“ sa nahrádza slovom „poskytnutí“. V rozmnoženom materiáli, ktorý máte v poslaneckých laviciach, som vypracoval aj odôvodnenie týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Dovoľte mi teda, aby som vás, vážené poslankyne, poslanci, požiadal o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov pri schvaľovaní novely zákona, parlamentná tlač 486.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Sabolová.

  • Pán poslanec Lebocký, len pre vás, lebo dôvodová správa hovorí o novelizácii aj ďalších zákonov, preto máme článkov päť a vy novelizujete čl. V, ktorý v zákone bol, ale my tu máme ďalší čl. VI a ďalší čl. VII a ešte ďalší článok kolegu, ktorý predložil pred chvíľočkou pána poslanca Pelegriniho.

    Ja len pre záznam chcem upozorniť, aby aj v budúcnosti potom vaša kolegyňa Laššáková, prípadne vy starší kolegovia, ktorí ste tu sedeli aj v minulom parlamente, ste nevyhadzovali na oči, že bývalí ministri novelizovali, ale vám, keď človek na to ani nepríde, keď si neotvorí spoločnú správu, a mnohokrát sa to v tomto parlamente stáva, že ani vy vo vládnej koalícii netušíte, čo novelizujete, my ideme zvyšovať aj priestupky, pokuty, desaťnásobok úhrady za kalendárny rok pri nariadení vlády, čiže v blokovom konaní trojnásobná úhrada.

    Pýtam sa, vôbec viete, o čom budeme hlasovať, páni poslanci z koalície? Veď toto sa týka aj ľudí, ja vôbec sa nepasujem za odborníčku v tejto problematike, ale upozorňujem na legislatívny postup, ktorý tu je a aby sme potom si to tak vehementne tu nevyčítali a vracali sa do minulosti a vykrikujete a rozprávate, čo vy robíte od začiatku volebného obdobia nepriame novely presne tak, ako sa to robilo možno aj počas minulých rokov, ale poprosila by som o serióznejší prístup.

    Ja by som rada teda len od pána ministra počuť vysvetlenie, pretože ma to zaujíma, k čomu dospejeme nakoniec týmto zákonom, ktorý bol podporený do druhého čítania aj opozíciou.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Sabolová, ubezpečujem vás, že aspoň ja teda určite viem, že o čom hlasovať budem a určite som presvedčený aj o tom, že moji kolegovia z vládnej koalície budú vedieť, o čom budú hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister, máte slovo.

  • Dámy a páni, ja len v stručnosti, pretože už je dosť neskorý čas, ale v zásade sa stotožňujem s tými pozmeňujúcimi návrhmi pána poslanca Pelegriniho a poslanca Lebockého.

    Čo sa týka kolegov, pani poslankyňa Sabolová, že novelizujeme novými článkami veľa nových zákonov. Mňa to mrzí a ospravedlňujem sa, ale jednoducho naozaj je to nový proces, je to veľmi náročný proces zvládnuť elektronický výber mýta a on zasahuje do viacerých zákonov a jednoducho nejde to bez toho a v podstate ten proces teraz kreujeme, teraz ho vytvárame a naozaj tie problémy vystávajú až teraz.

    Ja by som bol najradšej, aby sme si pripravili všetko dopredu, vyčistili si a mali pripravený čistý legislatívny priestor, len verte mi, že nejde to, momentálne sme dotvorili súťažné podklady na výber víťazného uchádzača alebo výber v tej súťaži z uchádzačov a z toho nám zase vyplynuli niektoré iné skutočnosti, ktoré sme nemohli od začiatku úplne predvídať a stále platí to staré dobré, že kto nič nerobí, nič nepokazí a, samozrejme, v tom živote sme na niečo aj zabudli a toto nám ukázala prax, a preto musíme vstúpiť do tých viacerých zákonov, hoci opakujem, ako som povedal v úvode, ma to mrzí, lebo viem, že to nie je zaužívaná prax, a viem, že to zavádza určitú neprehľadnosť v celej tej zmesi, ale ja si myslím, že každý, kto sa chce hlbšie venovať tej problematike, tak nájde v tom zmysel, čo sme tu pripravili.

    Čo sa týka pána poslanca Kahanca. To je zhruba to isté, že otvárame veľa článkov, takže tam na to nejdem v takomto duchu reagovať. Zachytil som iba to, že prečo vytvárame nové zložky, keď nám existujú staré zložky a myslím v silových rezortoch a že budeme potrebovať nové peniaze na tie nové zložky. Je to nová činnosť a tú novú činnosť musíme vždy zakryť novými peniazmi a v zásade skúsenosti zo susedných krajín nás poučili a aj nejaké referencie, ktoré nám dali, všetci hovoria, že nie je to dobré, keď túto činnosť mýtnej polície vykonáva ministerstvo vnútra, pretože to je a priori určené na iné povinnosti a v zásade v prípade, že je nejaká vážna udalosť alebo pohotovosť, tak jednoducho musí nasadiť všetky svoje zložky a potom trpí ten enforcement a nevie ho zabezpečiť v takom duchu, v akom ho treba zabezpečiť nejakou osobitnou zložkou a z toho nám vyplynulo to, že musíme na to vytvoriť nejakú úplne inú silovú zložku, ktorá bude zabezpečovať 24 hodín a 365 dní v roku ten enforcement, tú vymožiteľnosť práva, pretože, ak sa ten systém nenaštartujte v tom prvom roku, ak zistia, že Slovensko je banánová republika, tak všetci Turci a neviem aj Rakúšania, aj všetky krajiny, ktoré tranzitujú cez Slovensko budú veselo neplatiť ďalej a jednoducho spadne nám celý systém.

    Čiže to vymáhanie a tá vymožiteľnosť práva je veľmi dôležitá súčasť elektronického výberu mýta. Na tom elektronickom výbere mýta je založená budúcnosť výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, pretože to je základ na to, aby sa v podstate mohla rozvíjať diaľničná spoločnosť alebo hociktorá iná spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

    Čo sa týka R1. Vláda schválila svojím uznesením, ako tu pani poslankyňa Sabolová povedala, takisto vláda schválila potom nasledovným uznesením, že zaraďuje severný obchvat Banskej Bystrice do R1, pretože je prirodzeným vyústením a ukončením tohto úseku. Ide o necelých šesť kilometrov s tým, že táto stavba bude zmysluplne dotiahnutá ďalej a je to súčasťou toho balíka, ktorý tam je. Nikdy sme si nedovolili zaradiť nejaké iné cesty, ktoré by neboli v tomto rámci a ktoré by nezrýchlili celý postup výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Takže ja len toľko a ešte raz sa ospravedlňujem, že otvárame toľko článkov, ale ozaj je to náročný a nový proces a nevieme to inak zabezpečiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, veľmi kratučko poprosím, je 19.01 hodín, takže ak je všeobecný súhlas ešte s vystúpením pána spravodajcu, aby sme tento bod ukončili.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Pani poslankyňa Sabolová hovorila, že nikto ju neupozornil. Ja nevidím nikde dôvod ani neviem o tom, že by som mal ako spravodajca niekoho upozorňovať, čo všetko je v spoločnej správe. Ako poslankyňa sa pripravujete na rokovanie Národnej rady, tak si dokumenty, ktoré s tým súvisia, máte preštudovať, tak ako ste to aj spravili, čo vám slúži ku cti.

    Pán Kahanec, keď sa čuduje, tak tiež by bolo dobré, keby bol býval po nočnom rokovaní Národnej rady normálne o 9.00 hodine vo výbore, kde sme rokovali o tomto bode a bol by presne vedel, o čom a prečo sa do spoločnej správy takéto návrhy dostali. A pani poslankyni Sabolovej takisto ešte poviem, že sama to povedala, že nie je v tejto oblasti odborníčka, tak to je odpoveď na to, prečo niektorým veciam nerozumie a prečo nechápe, že niektoré úpravy zákonov sa musia urobiť tak, ako sa musia urobiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, emócie utíšiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Musím, bohužiaľ, prerušiť aj rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady vzhľadom na to, že je 19.02 hodín a neschválili sme si program.

    Takže príjemný večer, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste tu vydržali, a pevne verím, že s radosťou sa všetci zajtra zase ráno o 9.00 hodine stretneme. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.