• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na 18. mimoriadnej schôdzi. Ešte skôr, kým ju otvorím, keďže sa vidíme takto pohromade prvýkrát v roku 2008, dovoľte, aby som vám zaželal všetkým úspešný pracovný rok 2008 a múdre rozhodnutia v prospech ľudí na Slovensku.

    Teraz už otváram rokovanie 18. schôdze Národnej rady, ktorú som zvolal na žiadosť skupiny 52 poslancov Národnej rady podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 17 ods. 2 a § 109 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Chcem vás požiadať, aby sme sa prezentovali. Ospravedlňujem sa, ale nemám hlasovaciu kartu v zariadení, takže neviem... Ešte raz sa ospravedlňujem, kolegyne, kolegovia. Takže vás poprosím o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • 125 prítomných. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi pán poslanec Ján Podmanický a pán poslanec Peter Markovič. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Ján Chrbet a Peter Gabura.

    Ešte vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti písomne požiadali pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška a páni poslanci Jozef Šimko, Jozef Tarčák a pán predseda zahraničného výboru Boris Zala. Okrem toho sú na zahraničnej pracovnej ceste poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Urbáni, pán József Berényi, pán Sergej Chelemendik, pán Ferdinand Devínsky, pán Július Brocka a pán Eduard Kukan.

    Dámy a páni, návrh, ktorý som obdržal od skupiny 52 poslancov, žiada prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi.

    Chcem vás len upozorniť, že podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina poslancov. Teda program takejto schôdze sa neschvaľuje. A keďže sme uznášaniaschopní, budeme o návrhu programu rokovať.

    Ešte, pani poslankyňa Laššáková? Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS a v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby rokovanie mimoriadnej schôdze trvalo bez prerušenia až do jej skončenia vrátane hlasovania. Ďakujem.

  • Je všeobecný súhlas na takýto...

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže budeme pokračovať.

    A teraz pristúpime k rokovaniu. Uvedený návrh podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku som pridelil na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Taktiež som požiadal vládu Slovenskej republiky, aby zaujala k tomuto návrhu skupiny poslancov stanovisko.

    Teraz už pristúpime k samotnému rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi (tlač 543).

    Poprosím teraz pána poslanca Mikuláša Dzurindu, aby ako poverený člen skupiny poslancov návrh uviedol a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi premiérovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, pán premiér, panie ministerky, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán navrhovateľ predniesť návrh.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh.

  • Reakcia predkladateľa návrhu.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste vytvorili podmienky na to, aby pán navrhovateľ mohol argumentovať, prečo skupina poslancov predložila návrh. Poprosím všetkých poslancov, ktorí majú dojem, že nechcú počúvať, aby radšej odišli zo sály. Poprosím vás, kolegovia. Ešte chvíľočku, pán poslanec.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dámy a páni, najsilnejším podnetom na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 5. decembra 2007 bolo nepochybne dianie v Slovenskom pozemkovom fonde. Myslím, že to dianie bolo najviac známe, publikované, medializované kvôli zámene pozemkov vo Veľkom Slavkove. Už od júna minulého roku médiá, ale aj poslanci opozície upozorňovali vládu, že na Slovenskom pozemkovom fonde dochádza k podpisovaniu čudných zmlúv. Zmlúv, ktoré sčasti, nepatrnej časti uspokojujú reštituentov, ale omnoho viac zásadným spôsobom uspokojujú rôzne podnikateľské skupiny.

    Sám pán podpredseda vlády Čaplovič 22. augusta označil takéto reštitúcie za „čudné a nepriehľadné“. Predseda vlády však reagoval až 12. novembra, keď zmluvy, ktoré takpovediac riešili Veľký Slavkov, označil za škandalózne a to, čo sa dialo v Slovenskom pozemkovom fonde, označil za „zlodejinu“. Myslím si, že pán predseda vlády nám z veľkej časti situáciu uľahčil tým, že túto kauzu a jej aktérov pravdivo a výstižne pomenoval. Pripomeniem ešte raz, zmluvy označil za škandalózne a jej aktérov označil za zlodejov alebo akt za zlodejinu.

    V tom teda rozpor s predsedom vlády nemáme, naopak, v tom základnom, v pomenovaní toho, čo sa stalo, sme s premiérom v zhode. Stal sa škandál, ktorý tu dlho nebol, škandál výnimočný. Oblasť, v ktorej sa zhodneme a zhodujeme už menej, je vyvodenie politickej zodpovednosti za tento škandál. Opozícia koncom novembra minulého roku žiadala odvolať celú Správnu a Dozornú radu, lebo zákon je jasný. V dôvodovej správe si môžete prečítať konkrétne znenie, označenie príslušného paragrafu, článku, odseku, ja to budem veľmi voľne parafrázovať. Zákon hovorí, že činnosť Slovenského pozemkového fondu riadi Správna rada, ani nie generálny riaditeľ, ani nie námestník, ale Správna rada. Má 11 členov. Zákon rovnako jasne hovorí, že činnosť Slovenského pozemkového fondu kontroluje Dozorná rada so 7 členmi. Teda činnosť riadi Správna rada, kontrolnú činnosť vykonáva Dozorná rada, členov aj Správnej rady, aj Dozornej rady vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

    Predseda vlády však ešte niekoľko týždňov odvolanie Správnej a Dozornej rady odmietal. Celé týždne toleroval, aby človek, ktorý nemohol alebo nesmel vykonávať funkciu námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, mohol a vykonával funkciu predsedu Správnej rady Slovenského pozemkového fondu.

    Ešte začiatkom decembra pán predseda vlády zásadne odmietol vyvodiť politickú zodpovednosť voči Správnej a Dozornej rade. Myslím, že tak robil preto, lebo dobre vedel, že SMER delegoval do oboch rád väčšinu členov. Do Správnej rady z jedenástich siedmich, do Dozornej rady zo siedmich štyroch. A myslím, že to odmietal aj preto, lebo dobre vedel, že viacerí členovia obidvoch rád mali priame väzby na mecenášov SMER-u, ba aj priamo na predsedu vlády. Preto sme najprv počúvali o zámere zásadnej rekonštrukcie Slovenského pozemkového fondu. Dnes dobre vieme a vidíme, že žiadna rekonštrukcia sa nekoná.

    K zmene postoja predsedu vlády došlo až po Novom roku a my sme presvedčení, že tak urobil iba pod tlakom opozície a médií. Rozhodol sa odvolať orgány fondu až po tom, čo opozícia oznámila nový návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze a médiá písali a stále píšu o väzbách členov Správnej rady, Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu na mecenášov SMER-u a samotného pána premiéra. Dobre vedel, že nedokáže obhájiť ľudí v Slovenskom pozemkovom fonde, ktorí zlyhali a ktorých nominovala vláda, ako som už povedal, z jasnej väčšiny politickou stranou SMER.

    Ale aj v tejto oblasti myslím, že pán predseda vlády prispel k tomu, že dnes je náš pohľad na zodpovednosť ľudí v Slovenskom pozemkovom fonde, zdá sa, veľmi blízky. Ten pohľad hovorí, že títo ľudia zlyhali. Tieto orgány, tak Správna rada, ako aj Dozorná rada, zlyhali. Problém je však v tom, že predseda vlády síce priznal politickú zodpovednosť, je evidentné, že konal neskoro, len pod tlakom opozície a médií, a pritom ale je evidentné, že konal do dnešného dňa nedôsledne. V Slovenskom pozemkovom fonde bol ponechaný jediný funkcionár, nominant strany SMER, generálny riaditeľ fondu, človek, ktorý za dianie v Slovenskom pozemkovom fonde nesie nemenšiu zodpovednosť ako ostatní členovia.

    Pýtam sa teda: Pán Šebek bol za člena Správnej rady Slovenského pozemkového fondu a jeho podpredsedu vymenovaný 24. januára 2007. Škandalózne zmluvy boli podpísané 10. apríla 2007. Za celé relevantné obdobie, teda od 24. januára 2007 do 12. novembra 2007, keď prepukol škandál vo Veľkom Slavkove, sa vláda problémami Slovenského pozemkového fondu nezaoberala ani jeden jediný raz. Chcem sa teda opýtať, dnes je na to dobrá príležitosť, pána predsedu vlády, či pán Šebek za škandál, za také počínanie orgánov Slovenského pozemkového fondu, kvôli ktorému museli odísť všetci ostatní, či on za to nenesie zodpovednosť.

    Chcem sa zároveň opýtať na jednu kľúčovú vec. Pán predseda vlády ešte aj včera tvrdil, že orgány fondu započali svoju činnosť až v máji, ba dokonca v júni minulého roku. My však poznáme uznesenie vlády z 24. januára minulého roku, ktorým bola vymenovaná aj Správna rada, aj Dozorná rada Slovenského pozemkového fondu. Teda chcem sa opýtať, pán predseda vlády, a naozaj nemali sme inú možnosť ako mimoriadna schôdza, chcem sa opýtať, ako je možné, že keď vláda schválila 11 členov Správnej rady fondu 24. januára minulého roku, ako je možné, že tvrdíte, že sa ujali svojich funkcií až v máji alebo v júni minulého roku? Ak sa to naozaj stalo, chcem sa opýtať, ako ste sa tomu mohli prizerať a kto nesie zodpovednosť za to, že vládou schválení ľudia v Správnej rade a Dozornej rade nemohli vykonávať svoju pôsobnosť?

    Samozrejme, hneď vyvstáva otázka politickej zodpovednosti vlády a jej najväčšej strany, teda politickej strany SMER. Predseda vlády na tlačovej besede po druhom rokovaní vlády v tomto roku 16. januára okrem iného povedal: „Vládnutie a politika je o moci, veď to všetci dobre vieme, že moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu.“ O kúsok ďalej predseda vlády hovorí: „Pochopiteľne, že vplyv, pokiaľ ide Slovenský pozemkový fond, bude v rukách vládnej koalície.“ Tomu sa dá rozumieť a azda to sa dá aj akceptovať. Taký je zákon, zodpovedá vláda, zodpovedá vládna koalícia, má právo. Ale nemá potom aj povinnosť napríklad niesť zodpovednosť za zverenú činnosť?

    Opakujem ešte raz, v Správnej rade fondu bolo 11 členov, z toho 7 nominantov za politickú stranu SMER. Je evidentné, že Správna rada zlyhala – prečo bola odvolávaná inak, však? Bolo treba ju jednoznačne odvolať. Kto zodpovedá za to, že Správna rada zlyhala? Že Slovenský pozemkový fond je v súčasnosti nefunkčný? Kto zodpovedá za jasnú väčšinu nominantov SMER-u v Správnej rade? Ako som pred chvíľou citoval, k moci sa vie pán predseda vlády prihlásiť veľmi smelo – a ja proti tomu nič nemám, samozrejme. Ale otázka znie: K zodpovednosti sa už prihlásiť nemieni?

    Vláda za rok aj pol nevedela problém reštitúcií bežných ľudí posunúť výraznejšie dopredu. Dokázala sa akurát prizerať dobrým kšeftom a napokon Slovenský pozemkový fond znefunkčniť. Ak po roku a pol fond nemá opäť funkčné svoje orgány, ak pečiatku má v rukách jediný človek, ktorý v Správnej rade zlyhal, presne tak ako desať ostatných členov, ak takáto významná štátna vládna inštitúcia je nefunkčná, kto za to nesie zodpovednosť?

    Panie poslankyne, páni poslanci, čas je faktor, ktorý pomáha chápať veci a problémy aj v širších súvislostiach. Odkedy sme podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády po prvýkrát – a pripomínam, že to bolo 5. decembra –, sa objavili viaceré nové pozoruhodné skutočnosti, ktoré s činnosťou Slovenského pozemkového fondu významne súvisia. Napríklad návrh zákona, ktorý má umožniť prevod pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva doterajšieho nájomcu týchto pozemkov. V tom čase zároveň médiá priniesli informácie o tom, že významným nájomcom štátnej pôdy je aj sám pán generálny riaditeľ fondu. Má si takto prenajímať dvanásť a pol milióna metrov štvorcových od inštitúcie, v ktorej sám šéfuje. Nie je to konflikt záujmov? Nehrozí ani do budúcnosti konflikt záujmov a problémy z toho plynúce?

    Čas prináša stále nové a nové informácie o čachroch s pozemkami. Najnovšie v okolí Liptovskej Mary. Ľudia sa búria, cítia sa oklamaní, organizujú petíciu. Mám nedobrý pocit, ako keby sa chystalo rozkolíkovanie Slovenska, keď už niet čo privatizovať, tak ako povedzme sa robilo stranícky v rokoch 1995 – 1998, obávam sa, aby nebola štátna pôda rozkolíkovaná opäť stranícky verným a stranícky blízkym, ba priamo, ako vidíte, aj funkcionárom štátnej inštitúcie, ktorá ju má objektívne a nezávisle dobre spravovať. Samozrejme, v takýchto súvislostiach nemôžeme mlčať, ale máme povinnosť sa ozvať.

    Čudne sa nakladá s pôdou, čudne sa nakladá s verejnými zdrojmi na ministerstvách, klientelizmus a netransparentné konanie bijú do očí stále viac. Nestačíme sa čudovať, aké tendre sa organizujú, nestačíme sa čudovať, aké miliardové zákazky sa dávajú bez výberového konania. Po tieto dni čítame, že ministerstvo obrany chcelo organizovať tender na 1,5 mld. korún za kosenie a polievanie trávy, zametanie lístia, 1 550 mil. za odhrabávanie snehu, asi by bolo treba zorganizovať tender na to, aby ten sneh aj napadal, 900 mil. za upratovanie vnútorných priestorov. Človek sa naozaj nestačí čudovať.

    Klientelizmus a netransparentné konanie bijú do očí stále viac. Preto máme nielen právo, ale najmä povinnosť na takéto konanie poukazovať. Aj pýtať sa. Máme právo vedieť aj to, či a koľko korún zaplatil predseda vlády za byt, ktorý postavila firma sponzorujúca SMER. Firma, ktorá dostáva jednu lukratívnu zákazku štátu za druhou, nezriedkavé z výberového konania. Máme právo a aj povinnosť poznať okolnosti, vďaka ktorým si predseda vlády mohol kúpiť osem árov lukratívneho pozemku v Bratislave za 37-tisíc korún.

    Na takéto otázky má v demokratickej spoločnosti, v demokratickej krajine právo občan aj novinár, aj opozícia. A je normálne, ak ústavný činiteľ, o to viac predseda vlády, na takéto otázky aj odpovedá a nie ich celé mesiace zatĺka. Na Slovensku tomu však nie je. Pán predseda vlády na takéto otázky neodpovedá. Ani opozícii, ani médiám. Aj preto sme dali návrh na konanie mimoriadnej schôdze, aby sme na tieto otázky konečne odpovede dostali.

    Dámy a páni, nepoviem nič nového, keď pripomeniem, že v demokracii vláda riadi a opozícia kontroluje. Vláda sa chváli, opozícia ju kritizuje. Na Slovensku je to však od ostatných volieb akosi naopak. Kritika opozície sa vlády dotýka až tak, že samotný premiér napáda opozíciu z destabilizácie spoločnosti, vyhráža sa jej väzením a obviňuje dokonca opozíciu z vlastizrady. Je mi to ľúto, ale sme svedkami stále väčšej a narastajúcej arogancie moci.

    Dali sme návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády 5. decembra minulého roku. O tri dni na to na sneme SMER-u 8. decembra, teda tri dni po tom, čo sme podali návrh na vyslovenie nedôvery, predseda vlády okrem iného vyhlásil aj toto: „Najväčším víťazstvom opozície by malo byť to, že sedia pokojne v parlamente, že sa im nikto nehrabe v minulosti a že veľa z nich nesedí vo väzení za rôzne hospodárske zločiny a vlastizrady, ktoré napáchali na tomto národe.“ Koniec citátu.

    Preto je to dobrá príležitosť, aby som sa predsedu vlády opýtal, akú to politickú kultúru na Slovensku zavádzate? Zločiny tolerovať predsa nesmiete. Ani vlastizradu. Prečo takéto zločiny neoznámite orgánom činným v trestnom konaní? Alebo sa opýtam inak: To ste chceli s opozíciou kupčiť? To ste nám z Prešova chceli odkázať, že keď budeme ticho, keď vám dáme pokoj, tak sami budeme mať pokoj, tak tomu mám rozumieť? Rok a pol ste vo vláde, rok a pol ste čakali na to, že nám poviete, aké strašné činy sme napáchali – na čo ste čakali? Máte vo veciach jasno až tak, že viete vysloviť podozrenie a zároveň aj udeliť rozsudok – a toto je v demokracii veľmi, ale veľmi nenormálne. Ale aj veľmi, veľmi nebezpečné.

    Myslím, že takéto výroky sú nielen neprijateľné, ale predsedu vlády aj diskvalifikujú. On rád hovorí o tom, kto by mal sedieť v opozičných laviciach a kto by tam sedieť nemal. Myslím si, že takto rozprávať o poslancoch opozície je prejavom najvyššej arogancie a pohŕdania demokratickým systémom, pohŕdaním Ústavou Slovenskej republiky.

  • Je mi to ľúto a viem si predstaviť lepšie využívať čas, aj denný, aj večerný. A je mi to ľúto, že vám to musím povedať, pán predseda vlády, že v demokratickej spoločnosti rozhoduje o tom, kto si sadne do parlamentu, len a len občan, a verím, že to tak bude aj naďalej.

    Chcem sa teda pýtať ďalej: Kde beriete, pán premiér, tú drzosť, že nás delíte na tých, ktorí majú morálne právo v opozícii sedieť, a tých, ktorí podľa vás takéto morálne právo nemajú? Aká je to úroveň morálky vaša, pána predsedu vlády, že sa do takejto pózy štylizujete?

    Ja si myslím, že odpoveď je nasledovná. Slovensko má vládu, ktorej premiér si opäť zvolil za svoj hlavný mocenský nástroj politiku hľadania vnútorného nepriateľa. Je stále jasnejšie, že Robert Fico neplní svoje volebné sľuby ani svoj vládny program, ceny sa neznižujú, ale rastú. A rastú nielen ceny pohonných hmôt, ceny energií, ale aj ceny základných potravín. Takisto rastú aj regionálne rozdiely. Počet mladých ľudí, ktorí chcú robiť v zahraničí, neklesá, ale ďalej narastá. Podmienky na život mladých ľudí sa nezlepšujú, ale sa zhoršujú. O chudobe pán premiér za rok a pol nepovedal ani jedno jediné slovo. Preto je potrebné odpútať pozornosť a hľadať a nájsť si, samozrejme, vnútorného nepriateľa. Preto je vnútorným nepriateľom číslo jeden opozícia. Opozícia, ktorá kontroluje, odhaľuje, pripomína, kritizuje. Preto najviac zo všetkého treba zavrieť ústa opozícii. Preto tie reči o vlastizrade, zločinoch, destabilizácii. Preto tie vyhrážky, že zrušíte imunitu ako takú. Preto pozývate poslancov opozície pred Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky po výrokoch evidentne politického charakteru. Preto organizovanie aj takých nočných rokovaní. Preto vypracovanie správy o privatizácii SPP, ktorá prebehla pred mnohými rokmi, ktorú ste kontrolovali z každej strany. A akoby náhodou práve teraz, keď podávame návrh na odvolávanie, práve teraz je potrebné ju znovu kontrolovať. Cieľ je podľa môjho názoru úplne evidentný – zastrašiť opozíciu, za každú cenu jej zatvoriť ústa. Toto je váš mocenský cieľ číslo jeden.

    Vaším ďalším najväčším vnútorným nepriateľom, vážená vládna koalícia, a najmä, vážený pán premiér, sú médiá. Je mi to veľmi ľúto, že musím povedať, že slovenský premiér na adresu novinárov používa slovník, ktorý sa nehodí v Národnej rade Slovenskej republiky ani parafrázovať. Toto nie je kritika médií. To je urážanie normálnych ľudí opäť s cieľom umlčať ďalšieho vnútorného nepriateľa.

    Pripomeniem, že nie tak dávno nás v tejto miestnosti pán predseda vlády informoval, že musel zorganizovať mimoriadne rokovanie vlády venované brutálnym médiám a psíkovi pani ministerky Tomanovej. Pred pár dňami som zachytili informáciu, že polícia prípad odložila. Odohral sa teda iba v hlavách tých, ktorí neustále hľadajú vnútorného nepriateľa. Slobodné médiá sú však nepriateľom iba diktátorov. Iba diktátorov.

    Keďže slovenské médiá sa nezľakli, vláda ich ide zastrašiť prostredníctvom nového tlačového zákona. Aj toto priniesol čas, ktorý uplynul od nášho prvého pokusu o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Právo na odpoveď politikov je v zákone formulovaná tak, že by sa za to nemusela hanbiť ani najhrubšia komunistická propaganda. Všimol som si, že právo na opravu vzniká, ak bol uvedený skutkový stav alebo fakt nepravdivo. Pri práve na odpoveď podmienka nepravdivosti už uvedená nie je. Stačí, keď sa politik bude cítiť dotknutý. A tak sa tešme na tlač plnú vládnych oznámení a vládnej propagandy.

    Vážené dámy, vážení páni, sloboda je zásadný výdobytok, atribút a, samozrejme, aj hodnota demokracie. Považujem za veľmi smutné, keď vláda neodpovedá novinárom, keď predseda vlády bojkotuje mienkotvorný denník, keď médiá sú pre vládu a jej predsedu jedným z najväčších vnútorných nepriateľov, keď premiér chce novinárov pomaly lustrovať, hodnotiť ich kvalitu, pomaly im dávať certifikáty, kto môže písať, kto nemôže písať. A je naozaj veľmi smutné, keď vláda chce ovládnuť aj verejnoprávne médiá a ani sa tým netají.

    Podľa môjho názoru sa pán premiér stal nedôveryhodným ústavným činiteľom aj kvôli tomu, akým spôsobom zaútočil na peniaze občanov v dôchodkových správcovských spoločnostiach, vo fondoch, presnejšie povedané. Pán premiér strašil občanov, že kvôli zlým hospodárskym výsledkom dôchodkových správcovských spoločností sú ohrozené ich úspory vo fondoch. Je osobitne znepokojujúce, že predseda vlády v tom pokračuje aj po tom, keď ho kompetentní informovali a poučili, že hovorí nepravdivé veci. V minulom roku takéto jasné stanovisko zaujal guvernér Národnej banky Slovenska. Po Novom roku 14. januára v denníku SME viceguvernér Národnej banky Slovenska pán Barto. Obaja vylučujú analógiu s nebankovými subjektmi, aj ohrozenie vkladov občanov. Vláda však v strašení občanov naďalej pokračuje a snaží sa ich odlákať aj neférovou falošnou kampaňou. K opozícii a médiám teda pribudol aj ďalší vnútorný nepriateľ predsedu vlády – súkromný sektor. A nielen ten v dôchodkovom zabezpečení.

    Významné a narastajúce problémy vznikajú v rezorte zdravotníctva. Je normálne, ak socialistická vláda presadzuje socialistické recepty, ale je nenormálne a veľmi znepokojujúce, ak vláda označí investorov, ktorí investovali svoje peniaze do zdravotného poisťovníctva, za výpalníkov. Akú povesť o našej vlasti začína šíriť predseda vlády? Sme krajinou, kde platia pravidlá a zákony, alebo nie sme? Máme všetci rovnaké postavenie pred zákonom? Máme právo sa domáhať svojich práv, ak sme o nich presvedčení?

    Aj by som sa opýtal predsedu vlády, ako môže takto urážať investorov? Ale myslím, že v tomto prípade sa pýtať netreba. Pretože, tak ako som povedal, potrebuje vnútorného, a keď bude najhoršie, bude hľadať aj vonkajšie nepriateľa, na ktorého bude váľať zodpovednosť. Myslím, že veľmi praktická otázka je naozaj takáto: Aká je dnes situácia v zdravotníctve? Je lepšia alebo horšia, ako bola včera? Ja to vidím tak, že situácia je horšia a že sa stále zhoršuje. Vláda dokázala urobiť tri, štyri, päť populárnych populistických opatrení, ale nepomohla ani pacientom, ani lekárom, ani nemocniciam, ani zdravotným sestrám. A toľko ich provokovala, toľko im sľubovala. Teraz, samozrejme, treba hľadať vinníka. Myslím, že ho aj pán predseda vlády našiel – súkromné zdravotné poisťovne.

    Zoberme si inú oblasť. Všimol som si, že už druhý rok v rozpočte nie sú peniaze na zvýšenie detských prídavkov. Prečo? Odpoveď je naporúdzi: Nie sú peniaze v Sociálnej poisťovni. Treba vyrovnávať deficit Sociálnej poisťovne. A kto je zase vinníkom? No predsa zlé dôchodkové správcovské spoločnosti. Na vine začína byť všetko súkromné. Nakoniec bude na vine pacient, lekár, zdravotná sestra, ba i samotný dôchodca.

    Chcem to zopakovať. Dnes sa vnútorným nepriateľom pána predsedu vlády stáva všetko, čo je slobodné, životaschopné, na vláde a jej milodaroch nezávislé. Dnes sú vnútorným nepriateľom vlády nielen opozícia, nielen médiá, nielen súkromné dôchodcovské a poisťovacie spoločnosti, ale aj mimovládne organizácie, súkromné nemocnice, neziskové zdravotnícke zariadenia a ďalšie inštitúcie, ba aj také obchodné reťazce. Chápem, že predsedu vlády trápi rast cien potravín. Chápem, že teraz sa mu nechce behať s košíkom po obchodných centrách. Ale prečo to nerieši tak, ako sľuboval? Prečo uráža obchodné reťazce tým, že ich prirovnáva k obchodníkom s bielym mäsom? Prečo pritom vyslovene klame? Pred voľbami tak nehovoril. Pre voľbami sľuboval napríklad hedžovať ceny. Nepamätáte? Hedžovať ceny. Sľuboval ceny znižovať, ale nie zvyšovať. Myslím si preto, že pán predseda vlády by teda nemal útočiť, ale má riešiť problémy. Myslím, že práve na riešenie problémov dostal mandát.

    Takže, dámy a páni, politika vyvolávania nenávisti, zvyšovania napätia a hľadania vnútorného nepriateľa je nielen nedemokratická, nielen bezútešná, ale aj absolútne neperspektívna. Veď sme si ju po roku 1948 dokonale vyskúšali. Preto by sme sa k nej nemali vracať. Práve preto ju treba včas a otvorene pomenovať. Demokracia a sloboda sú omnoho lepšie ako diktatúra a nenávisť. Ešte si to dobre pamätáme: triednu nenávisť, rozdeľovanie spoločnosti, umelé delenie ľudí – a už by sme sa k takýmto praktikám vracať nemali.

    Chcem to povedať ešte raz na záver a celkom jasne: Vláda nevie riešiť súčasné problémy, preto si vytvára vnútorných nepriateľov, na ktorých chce zvaľovať príčiny. Vláda nevie riešiť problémy rastúcich cien palív, energií, potravín, sociálne zabezpečenie najmä mladých ľudí, rodín s malými deťmi. Nevie riešiť zadlžovanie nemocníc. Dennodenne vidíme, ako nemocnice nerozumejú, prečo štátna poisťovňa s niekým zmluvu podpíše, s iným zmluvu nepodpíše. Počet rozčarovaných ľudí, ktorí nechápu, aké sú kritériá, aké sú parametre, prečo jeden šancu má, druhý šancu nemá, počet takýchto ľudí narastá. Vláda nevie riešiť odchod mladých lekárov a zdravotných sestier do cudziny. Nevie efektívne čerpať peniaze z európskych fondov, nevie robiť efektívnu a jasne hodnotovo orientovanú zahraničnú politiku.

    Preto podľa môjho názoru a presvedčenia zvyšuje napätie, rozdeľuje krajinu a vytvára si vnútorných nepriateľov na čele so zlou opozíciou. Vláda nevie riešiť súčasné problémy a nemá žiadnu víziu do budúcnosti. Toto je jej problém! Nie zlá opozícia, zlé médiá, zlé poisťovne, zlé reťazce a ďalšie.

    Obávam sa, že najmä preto organizuje nočné rokovania tohto typu, tak neobvyklé a nenormálne pre demokratickú spoločnosť. Radi sa porovnávame. Často sa nás na to pýtajú voliči, médiá. Tak sa porovnajme s najbližším – s Českou republikou. Vlani za necelý rok čelila vláda Mirka Topolánka dvom pokusom o vyslovenie nedôvery. Ak sa nemýlim, bola vymenovaná 9. januára 2007. Prvý pokus sa odohral už 20. júna 2007, ale schôdza nebola v noci, začala sa ráno o 9.00 hodine 20. júna. Druhý pokus o vyslovenie nedôvery sa odohral 4. decembra minulého roka. Opäť sa schôdza nekonala v noci, ale začala sa o 14.00 hodne. Ani v jednom, ani v druhom prípade sa po 20.00 hodine nerokovalo. Myslím, že toto je normálne. A to, čo zavádzate vy, normálne nie je.

    Rovnako je v demokracii nenormálne, keď vláda kritizuje opozíciu a útočí na opozíciu. Predpokladám, že z veľkej časti tomu bude aj dnes, aj keď poslanci vládnej koalície sálu opustili. Preto chcem, a aj napriek tomu chcem povedať celkom jasne, že takúto hru sme odmietali a nebudeme ju hrať ani dnes, pretože je to nenormálne. Budeme vám trpezlivo pripomínať základnú pravdu: Politickú zodpovednosť vyvodili občania v parlamentných voľbách. Občania rozhodli, že najväčšou a vládnou stranou sa stala strana SMER. My to rešpektujeme. Občania ale rozhodli, že najväčšou opozičnou stranou sa stala SDKÚ – DS, a to, prosím, zase rešpektujte vy, predstavitelia vlády. Z toho vyplýva, že máme nielen právo, ale najmä zodpovednosť kontrolovať, a keď to vidíme tak, ako vidíme, aj kritizovať vládu. Takéto rozdelenie zodpovednosti je normálne a demokratické. Dobré pre ľudí, zdravé pre spoločnosť. Upierať opozícii právo na kontrolu a kritiku je, naopak, choré a nenormálne.

    V tomto duchu teda, dámy a páni, a v tomto zmysle chceme viesť rozpravu počas mimoriadnej schôdze. Očakávam, že pán predseda vlády nám odpovie na otázky, že nám dá odpovede, na ktoré, na niektoré čakáme veľmi dlho, na otázky, ktoré som sám sformuloval, ale ktoré sformulujú nepochybne ešte panie poslankyne a páni poslanci z klubov, zdá sa, iba slovenskej opozície.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Poprosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý ako určený spravodajca z gestorského výboru nás bude informovať o priebehu prerokovania návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení ministri vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som uviedol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 543 z 18. januára 2008 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem uvedených v tejto správe s termínom prerokovať ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výboroch, po prvé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh neschváliť prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Neprijaté platné uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky sú nasledovné: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Neprerokovanie návrhu Národnej rady Slovenskej republiky: neprerokoval Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý nebol uznášaniaschopný.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 254 z 21. januára schválil správu výborov Národnej rady k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Výbor ho poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pripomienky a požiadavky a návrh uznesenia je uvedený v prílohe tejto správy.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy programu dnešnej schôdze prihlásili za kluby SDKÚ – DS pán Pavol Frešo, za Stranu maďarskej koalície pán poslanec Pál Csáky, za SMER – sociálnu demokraciu pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili páni poslanci Štefanec, Tkáčová, Fronc, Ivančo, Ivan Mikloš, Pado, Vášáryová a Slafkovský. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Frešovi, ktorý vystúpi za klub SDKÚ – DS, požiadal o slovo podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý nás bude informovať o stanovisku vlády.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte, aby som predniesol stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Vzhľadom na to, že sa tešíme svetovému rýchlostnému rekordu v počte odvolávaní na jeden mesiac, myslím, že najbližšie tie stanoviská môžeme začať robiť pomaly cez kopírku, aby sme ušetrili životné prostredie, lebo dôvody sú notoricky opakované, jedny a tie isté dookola. Napriek tomu v rámci kultúry, ktorú my vyznávame, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu aj podrobnejšie.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. januára 2008 prerokovala návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podala návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi a podľa § 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadala o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky vníma tento návrh ako legitímne právo opozície, avšak po vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky v súvislosti so schválením vládneho rozpočtu, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a vzhľadom na to, že Národná rada dňa 6. decembra 2007 prijala uznesenie č. 656, ktorým nevyslovila nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, považuje vláda Slovenskej republiky tento návrh skupiny opozičných poslancov ako prejav snahy destabilizovať činnosť orgánov výkonnej moci v citlivom období prípravy Slovenskej republiky na vstup do eurozóny.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 2008 vyslovuje nesúhlas s uvedeným návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodov, že argumenty uvedené v návrhu nezodpovedajú skutočnostiam, sú tendenčné, nesprávne, nepravdivé a vo svojej podstate ani nesmerujú voči predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Jediný relevantný dôvod v návrhu skupiny poslancov má spočívať v problematickom prevode náhradných pozemkov uskutočnenom počas funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Františka Hideghétyho, nominanta vlády Mikuláša Dzurindu, ktorý bol vo svojej funkcii od 6. 2. 2003 do 25. 5. 2007 – čo ste si uvarili, ako sa hovorí.

    Dňa 30. januára 2007 bol prijatý do pracovného pomeru na Slovenskom pozemkovom fonde Branislav Bríza, ktorý bol zároveň týmto dňom poverený Františkom Hideghétym výkonom funkcie námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Vláda Slovenskej republiky uzneseniami z 24. januára 2007 č. 68 a 69 vymenovala predsedu, podpredsedu a členov Správnej rady Slovenského pozemkového fondu a predsedu a podpredsedu členov Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu. Správna rada bola uvedená do funkcie ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky 16. mája 2007. Na tomto zasadnutí odvolala Františka Hideghétyho z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a vymenovala do tejto funkcie generálneho riaditeľa Miroslava Šebeka.

    Po zriadení nových orgánov Slovenského pozemkového fondu sa vec sporných prevodov pozemkov stala ich trvalou agendou, a to aj s personálnymi dôsledkami. Branislav Bríza bol z funkcie námestníka generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu odvolaný ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 22. novembra 2007. Táto personálna zmena sa diala na podnet predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica. Predseda vlády Slovenskej republiky teda začal vo veci problematických prevodov pôdy vo Veľkom Slavkove konať bezodkladne. Výsledky svojho konania dokumentoval viacerými verejnými vystúpeniami, a ako už bolo uvedené, bola vyvodená personálna zodpovednosť voči námestníkovi generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu Branislavovi Brízovi.

    Predseda vlády Slovenskej republiky taktiež podal podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorý niesol v uvedenej veci politickú zodpovednosť. Prezident Slovenskej republiky tento návrh dňa 27. novembra 2007 akceptoval a následne vymenoval novú ministerku pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Taktiež vláda prijala na návrh predsedu vlády Slovenskej republiky dňa 28. novembra 2007 uznesenie č. 1015, ktorým pozastavila prevody pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu, a to vzhľadom na pretrvávajúce problémy v Slovenskom pozemkovom fonde – netransparentné prevody pozemkov v poslednom období a taktiež podozrenia z podobných praktík v minulosti. Tieto opatrenia prijala za účelom prípravy legislatívnych zmien, ktoré by zabezpečili transparentnosť, efektívnosť a dôveru verejnosti v činnosti Slovenského pozemkového fondu. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky zriadilo pracovnú skupinu, ktorá identifikuje problémy a navrhne riešenia v podobe legislatívnych zmien. V nadväznosti na vyššie uvedené vláda Slovenskej republiky dňa 16. januára 2008 rozhodla o odvolaní všetkých členov Správnej rady a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu.

    Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico taktiež v uvedenej záležitosti zabezpečil odovzdanie všetkých podkladov Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Všetky uvedené opatrenia pokladá vláda Slovenskej republiky za dostatočné a vykonané v primeranom časovom horizonte. Z uvedených dôvodov vyslovuje s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi nesúhlas.

    Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som ešte pridal niekoľko postrehov. Predovšetkým myslím, že uplynulé obdobie, ktoré bolo ešte pred prvým návrhom na odvolanie, bolo sprevádzané mnohými tlačovými konferenciami, kde senzačným a teatrálnym spôsobom boli predkladané rôzne informácie, ktoré sa vzápätí ukázali ako úplne nepravdivé. Ak nám niekto chce kázať o morálke, mal by mať v sebe aspoň toľko chlapskosti, že v prípade, že vie, že nehovoril pravdu, že sa ako rovný chlap dokáže postaviť a ospravedlniť. To sa však nestalo.

    Pán predseda Dzurinda, nestalo sa, že by ste v sebe našli tú odvahu a morálnu silu, aby ste niekedy si priznali, že ste sa mýlili, a veľmi tvrdo ste sa mýlili. A to, že tie informácie sú z väčšej časti nepravdivé, v ďalšej časti sú zavádzajúce a z tej poslednej sú klamlivé, je len vec, ktorá sprevádza aj váš návrh na odvolanie a vyslovenie nedôvery pánu predsedovi vlády.

    Pamätám si tlačové konferencie, ktoré keď kauza okolo pozemkov naberala na obrátkach, keď vláda vždy urobila o krok rýchlejšie a skôr žiadosť, ktorú neskôr opozícia žiadala. Pamätám si, že keď sa podal návrh na odvolanie pána Brízu, prišla žiadosť, aby sa odvolal. Keď sa odvolával minister Jureňa, takisto bola to jedna zo žiadostí opozície. Keď sa zabránilo, aby sa prevody dostali do rúk novej firmy, čo sa stalo a vrátili sa v podstate do stavu, ktorý dnes je pôvodný a šetrí sa celý ten problém, aj to sa stalo. A dokonca môžeme hovoriť, že vláda aj na ďalšie obdobie zastavila prevod pozemkov. Čiže to, ako rýchlo reagovala a ako bola schopná vláda a predseda vlády vysporiadať sa s týmto problémom, na Slovensku nemalo predtým, predovšetkým v minulých vládach, obdobu. Pamätáme si, koľko udalostí muselo nastať, aby jednotliví členovia vlády Mikuláša Dzurindu svoj post opustili.

    Rád by som povedal, že vyzývate na odpovede na niektoré otázky, ale do určitej miery začínate trpieť akousi politickou schizofréniou. Na jednej strane chcete, aby sme odpovedali na otázky, a na druhej strane, keď odpovedáme na hodine otázok, aj pán predseda vlády, dôsledne, tak sa vám to nepáči. Chcete skracovať čas na odpovede na otázky na tri minúty a na druhej strane žiadate, aby ste mali čas a priestor na odpovede na otázky. Zistil som, že vy vlastne nechcete, čo chcete. U vás sa iba prejavuje vlastne abstinenčný príznak nedostatku moci, ktorý sa vlastne objavuje týmto spôsobom (potlesk), že máte pocit, že neustálym zvolávaním schôdzí na odvolávanie predsedu vlády sa možno ten stav vnútornej frustrácie zlepší.

  • Ja by som sa chcel opýtať, kto má právo na jednej strane nám hovoriť, čo môžeme a čo nemôžeme hovoriť, keď na druhej strane nás za to chce kritizovať, že sme si dovolili povedať nejaký svoj názor, a v tej istej minúte nás kritizujete, že kde berieme tú drzosť niečo povedať? Čiže porozumel som tomu tak, ako to bolo v predošlých ôsmich rokoch, vy máte právo hovoriť a my máme právo mlčať. Pretože to bolo v tom vašom prejave.

    A keď sme pri vnútorných nepriateľoch. Nepamätám si, že za našej vlády by bol odpočúvaný denník. Ten mienkotvorný, o ktorom hovoríte. To si pamätám, že bolo za vašej vlády.

  • Pokiaľ si takisto pamätám, tak vnútorný nepriateľ tu jeden existoval. Veď sa vám kvôli tomu rozpadla vláda. Čiže kto je väčší majster v hľadaní vnútorných nepriateľov, v hľadaní intríg a v hľadaní, ako destabilizovať situáciu? Nuž, pán predseda SDKÚ Dzurinda, myslím, že vy.

    A preto si myslím, že s vaším návrhom nie je možné súhlasiť.

  • Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie páni poslanci Dzurinda, Fronc, Mikloš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Dzurinda.

  • Áno, pán podpredseda vlády, deje sa to, čo sme predpokladali, že sa budete snažiť odpútavať pozornosť a opäť stavať veci (smiech v sále) z nôh na hlavu, zamieňať si rolu, v ktorej sa nachádzame. Pán podpredseda vlády Kaliňák, ja vám budem odpovedať vtedy na vaše otázky, keď bude v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery mne. V takom prípade vám budem vyčerpávajúco a trpezlivo odpovedať na vaše otázky, dnes ale je na stole návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Dávajme veci na pravú mieru a táto hra sa vám nepodarí, pán podpredseda vlády Kaliňák.

    Po druhé ste povedali, a ja to nebudem hodnotiť na rozdiel od vás spôsobom, akým ale ste povedali tak zľahka, že vlastne nevieme, čo chceme. Pán podpredseda vlády, ja chcem len jednu odpoveď na jednu konkrétnu otázku, ktorú si dovolím formulovať vecne a seriózne. Vy ste povedali, že Správna rada fondu a Dozorná rada fondu boli vymenované 24. januára, ale že sa ujali svojej funkcie až 16. mája.

    Pán vicepremiér, prosím vás veľmi pekne, odpovedzte mi na otázku, prečo až po štyroch mesiacoch? A kto je za to zodpovedný, že štyri mesiace títo ľudia vládou schválení nevykonávali svoju funkciu? Odpovedzte mi na túto otázku?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda vlády, ste mladý na to, aby som vás z toho upodozrieval, asi vám to prešlo nejakým činom do krvi. Odcitujem: „Opozícia chce destabilizovať činnosť orgánov výkonnej moci v citlivom období prípravy Slovenskej republiky na vstup do eurozóny.“ A iný citát: „Charta ´77 chce destabilizovať vládu pracujúcich v období budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.“

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda vlády, vy ste predviedli prakticky to, na čo upozornil vo svojom príspevku pán poslanec Dzurinda. Predviedli ste opäť útoky na opozíciu. Prosím vás, už si uvedomte, že rok a pol vládnete, ste vo vláde a že povinnosťou opozície je kontrolovať, kritizovať a jednoducho posudzovať vašu činnosť kriticky. Budeme to robiť, či sa vám to bude páčiť, alebo nebude páčiť.

    Čo sa týka toho, čo sa udialo počas nášho vládnutia za tých posledných osem rokov, aj vďaka tomu a najmä vďaka tomu, čo sa udialo, máte dnes 10-percentný ekonomický rast a môžete rozdávať. Vďaka tým reformám, na ktorých ste nenechali ani nitku suchú, vďaka tým reformám máte z čoho dávať a rozdávať, ale rozdávate zle. Rozdávate tak, že to ohrozuje úspešnú budúcnosť Slovenska.

    Takže ten problém je naozaj v tom, že čo sa týka minulosti, politická zodpovednosť vyvodená bola. Jasne sme na to poukázali. Túto taktiku, veľmi primitívnu taktiku – asi si myslíte, že úspešnú – používate neustále. Používali ste ju pri návrhoch na odvolávanie jednotlivých ministrov, chcete ju používať aj teraz. A viete, prečo ju používate? Lebo nemáte žiaden argument. Nemáte žiaden vecný argument na tie argumenty, ktoré tu prednášame o vašej politickej zodpovednosti, o politickej zodpovednosti Roberta Fica v tomto volebnom období, keď vykonáva funkciu predsedu vlády. A keďže nemáte žiadne argumenty, nemáte žiadne protiargumenty, tak útočíte. Útok je možno najlepší spôsob obrany vo futbale, pán podpredseda vlády, ale v politike platia trochu iné pravidlá.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som doplniť predrečníka v tom, že fond nebol bez kontroly len tri, resp. štyri mesiace, fond bol bez kontroly od 9. augusta, čo činí do 16. mája deväť mesiacov. Ja, samozrejme, vnímam, že toto je zodpovednosť premiéra, nakoľko vláda má vymenovať dozornú radu a správnu radu fondu, a v tejto súvislosti ma zaráža to tvrdenie, že premiér konal bezodkladne. No ja si neviem predstaviť, čo by bolo, keby konal odkladne alebo keby predmetnú vec odložil, či by to bolo niekoľko volebných období, ktorých by sme sa dočkali, že fond nie je kontrolovaný, resp. že fond nie je riadený.

    V tejto súvislosti takisto mám otázku, bola spomínaná pracovná skupina, ktorá vlastne má nejakým spôsobom navrhnúť nové fungovanie fondu. Ja ako opozičný poslanec aj ako člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nemám vedomosť o tom, z koho sa táto pracovná skupina skladá a aké sú výsledky doterajšej jej práce. Myslím si, že po všetkých tých škandáloch, ktorých sme sa dožili, a miliardových prevodoch pozemkov by bolo už načase, keby vláda začala transparentne konať a začala tieto kroky zverejňovať a oboznamovať s nimi aj opozíciu. Možno by si ušetrila aj takéto odvolávanie premiéra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán podpredseda vlády, chcete reagovať? Technici, zapnite pána podpredsedu vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda SDKÚ, ja vám chcem povedať, že áno, aj to je jedna z politických zodpovedností bývalého ministra Jureňu, že jeho realizácia uznesenia vlády, veď viete, že ministri realizujú uznesenia vlády, bola neskorá a umožnila takéto problematické prevody. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý bol odvolaný. Veď to je predsa jednoduchá, jasná odpoveď. Už sme ju niekoľkokrát hovorili.

    Problémom, ktorý je u viacerých, a to platí aj u pána poslanca Mikloša, to by ste mi mohli povedať, pán poslanec, keby som tu nesedel štyri roky. Čo si ja nepamätám, čo vy ste naliali vedier špiny na HZDS? To v porovnaní s našimi útokmi, to, čo vy ste útočili na opozíciu, to je prechádzka ružovou záhradou!

    My sa len snažíme pripomínať, že keď nám chcete vy kázať o morálke, tak niektorí z vás robili veci, ktoré sú podstatne horšie, ako vy tvrdíte, že sme robili. A to sme ich ani neurobili! Ja len vysvetľujem to, ja len vysvetľujem to, že máme právo povedať, čo chceme. Vy by ste boli najradšej nám povedať, že my nesmieme povedať nič a vy máte absolútne právo. Veď aj my môžeme povedať, čo si myslíme, že je pravda. A vy môžete na to reagovať. To je tá demokracia. A preto nás kritizovať za to, čo hovoríme vám, je takisto smiešne.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán predseda vlády Slovenskej republiky – pán Robert Fico.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky zaujal toto stanovisko.

    Vrátil som sa možno iba pred hodinou zo zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde mi jeden zle nainštruovaný poslanec postavil túto otázku: „Prečo ste prijali v roku 2007 Benešove dekréty?“ Takúto hodnotu má asi to, čo bolo povedané na adresu vlády Slovenskej republiky v návrhu na odvolanie predsedu vlády, pretože opozícia si veľmi dobre uvedomuje, že návrh, pokiaľ smeruje proti predsedovi vlády, smeruje proti celej vláde Slovenskej republiky.

    Budem v tejto diskusii vystupovať len jeden jedinýkrát, a to je teraz, a odpoviem na všetky otázky, ktoré boli postavené v návrhu na vyslovenie nedôvery, pretože mám záujem, aby sa verejnosť dozvedela tieto odpovede, nehovoriac o tom, že tieto odpovede boli prezentované možno už stokrát, možno viackrát pri viacerých príležitostiach.

    Nedá mi však predtým, hoci sa to nebude páčiť predkladateľom tohto návrhu, povedať niekoľko slov, niekoľko úvah a potom sa dostanem aj k otázkam, ktoré boli postavené v samotnom návrhu.

    Prečo dnes napriek tomu, že v decembri najskôr Národná rada Slovenskej republiky takmer ústavnou väčšinou vyslovila dôveru vláde pri schvaľovaní rozpočtu a o pár dní na to vyslovila dôveru aj predsedovi vlády Slovenskej republiky, prečo dnes po niekoľkých týždňoch znovu na začiatku roku 2008 je podaný návrh na odvolanie predsedu vlády, keď je tu určitá matematika, je tu určitá stabilita vládnej koalície a je zrejmé, že zo strany opozície ide iba o slohové cvičenie?

    Dôvod takéhoto postupu z hľadiska politológie je veľmi jednoduchý a veľmi priezračný. Možno s tým nesúhlasí opozícia, ale takto to vidíme my. Vláda a vládna koalícia sú za 18 mesiacov pôsobenia vo vláde Slovenskej republiky úspešné, určujú tému vládne strany, stavajú si výzvy a s plnou energiou sa týmto výzvam aj venujú.

  • Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky robí aj chyby, no ale kto by v takom tempe rozhodnutí a zásadných riešení, ktoré prijímame za posledných 18 mesiacov, nespochybil?

    A znovu zopakujem charakteristiku tých, ktorí dnes podali návrh na vyslovenie nedôvery niekoľko týždňov po tom, čo Národná rada dvakrát za sebou úspešne potvrdila vládu vo svojej funkcii. V skupine ľudí, ktorá dnes podáva tento návrh, sedia ľudia z politických strán, ktoré osem rokov riadili Slovensko bez toho, aby niektorá z nich vyhrala voľby. To je prvá (potlesk) charakteristika ľudí, ktorí podávajú návrh proti úspešnej vláde.

  • Sú to ľudia z politických strán, ktoré verejnosť vo voľbách v roku 2006 právom poslala do opozície, pretože zlyhali aj morálne, aj sociálne.

    Vážené dámy a páni, a my sme kupovali poslancov Národnej rady alebo vy ste kupovali poslancov Národnej rady?

  • My sme kupovali pána Džupu, pána Kolesára v čase, keď bolo evidentné, že už neexistuje parlamentná väčšina, tak sa používali akékoľvek metódy na to, len aby sa moc udržala? Urobili ste zo Slovenska krajinu, kde z hospodárskeho rastu začala profitovať iba úzka skupina ľudí, kde reformy boli jednoznačne iba na prospech najmajetnejších.

    Pán poslanec Mikloš pred chvíľkou vystúpil s faktickou poznámkou a povedal, že my len profitujeme z nejakých reforiem, ktoré sme my inak nazvali správne ako antisociálne opatrenia, a máme z čoho rozdávať. Pán poslanec, v Českej republike také nezmysly zatiaľ ešte neporobili, ako ste porobili vy za osem rokov vládnutia, a majú taký istý hospodársky rast, majú také isté hospodárske výsledky ako Slovenská republika. Nie reformy určujú, či je hospodársky rast, ale je to vôľa ľudí pracovať tvrdo za nízke mzdy. Toto je úspech Slovenska, že na Slovensku je obrovský počet ľudí, ktorý dokáže pomerne pri vysokej produktivite práce podávať veľké výkony za mzdy, ktoré patria medzi najnižšie v celej Európskej únii.

  • V tomto je základ hospodárskeho úspechu Slovenskej republiky.

  • A musím povedať, že toto začínajú uznávať mnohí, pretože porovnávajú krajiny, ktoré podobné antisociálne reformy neurobili, s krajinami, ktoré takéto reformy urobili, a ukazuje sa, že hospodársky rast je úplne rovnaký. Čiže zbytočne ste trápili a týrali ľudí na Slovensku, hospodársky rast by bol na tej istej úrovni teraz, ako by bol aj bez vašich reforiem.

    A títo ľudia, ktorí podávajú dnes návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky, dnes sedia v opozícii a tvária sa, že my sme tie morálne autority, ktoré nemajú žiadnu históriu, my sme nič neurobili, my sme „svätí za dedinou“ a my tu môžeme povedať na novú vládu, čo chceme, pretože u nás neexistuje žiadna história. Tak si ešte o tej histórii možno budeme aj chvíľku rozdávať. A naviac ešte musia čeliť aj faktu, že vláde a vládnej koalícii sa darí, čo pravdepodobne ich vzrušuje najviac, a preto prichádzajú aj s takýmito návrhmi.

    V poslednom období sa, vážené dámy a páni, nahromadilo niekoľko mimoriadne dôležitých udalostí, ktoré ešte viac deklasujú týchto pánov, ktorí podali návrh na odvolanie, a doslova knokautujú túto skupinu politikov v kúte politického ringu. A potom robia až tak neuveriteľné gestá, že niektorí z nich verejne vyhlasujú, že treba k dôvodom na odvolanie predsedu vlády pripísať aj jeho výrok na adresu Jura Jánošíka. Veď to už je niečo, vážené dámy a páni, nad čím by ste sa mali vážne zamyslieť, pretože Pán Boh ochraňuj národ, ktorý si svoje symboly začína takýmto spôsobom likvidovať!

    Jednoducho ste v kúte, ste demoralizovaní a nemáte inú alternatívu len tú, ktorú nám ukazujete za posledných sedem alebo osem týždňov v Národnej rade Slovenskej republiky. Nemáte žiadnu alternatívu, a aby ste zahmlili dobré správy, ktoré o Slovensku určite idú, organizujete mediálne poľovačky, organizujete mimoriadne schôdze, raz je to na odvolanie predsedu parlamentu, potom je to dvakrát na predsedu vlády a bohvie, čo príde zajtra, možno pozajtra. Nepochybujem o tom, že v krátkom čase pôjde pomerne veľa návrhov na jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky, lebo nemáte čo iné momentálne ponúknuť. Ide o priehľadnú taktiku urobiť všetko pre to, aby dobré výsledky vládnutia nemali v žiadnom prípade priestor. Aby sa radšej viedli diskusie o 800 metroch štvorcových môjho vinohradu – aj k tomu sa, samozrejme, vrátim – alebo o tom, či predseda parlamentu postupoval správne pri predkladaní zmätočne schváleného zákona vďaka vám prezidentovi Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky takúto zákernú politiku odmieta a nikdy sa neznížime na jej úroveň. Prišli sme sem, budeme tu kľudne sedieť, budeme odpovedať na vaše otázky, budeme jednoducho viesť štandardný vládno-opozičný súboj, ale neznížime sa na metódy, ktoré používate proti vláde. Toto sme my v opozícii nikdy nerobili. A plne súhlasím so slovami podpredsedu vlády pána Kaliňáka, ktorý porovnal opozičné pôsobenie v čase, keď bola Mečiarova vláda, a opozičné pôsobenie, keď bola Dzurindova vláda. Neporovnateľné, absolútne neporovnateľné! Znovu sa vraciate k taktikám a metódam, ktoré ste používali voči Mečiarovej vláde. Tie isté metódy, tie isté taktiky.

    Aké to boli teda udalosti v poslednom období, ktoré tak znervóznili pánov a dámy, ktorí podpísali tento návrh na vyslovenie nedôvery?

    Prvá udalosť, ktorá ich mimoriadne znervóznila, bolo to, ako vládna koalícia zvládla kauzu Slovenského pozemkového fondu. Áno, pripustili sme, že v Slovenskom pozemkovom fonde sa stala chyba. Ja si nepamätám na veľa príkladov z politiky na Slovensku – a som v nej od roku 1992 –, kedy si vládna koalícia pripustila chybu, že sa niečo stalo a je s tým treba niečo robiť. A nepamätám sa v histórii slovenského politického systému ani na to, kedy by sa vládna koalícia tak do dôsledkov a s takým rizikom pre svoju vlastnú existenciu, keď disponuje veľkou podporou verejnosti, rozhodla riešiť konkrétnu kauzu. Myslím si, že ste len slepo závideli kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky postupne prijímala a prijíma.

  • Dovoľte mi preto, aby som povedal iba pár slov a doplnil to, čo povedal aj pán podpredseda vlády, a súčasne odpovedal na otázky pánovi predkladateľovi. Predovšetkým najpodstatnejšia vec je, že bola vyvodená politická zodpovednosť voči konkrétnemu ministrovi. Z funkcie námestníka bol odvolaný človek, u ktorého bolo podozrenie, že spôsobil najväčšie problémy na Slovenskom pozemkovom fonde. Dali sme všetky návrh na zápis pozemkov do katastra na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra konala a niektoré veci boli kompletne zastavené.

    Budem pokračovať ďalej. Prijali sme uznesenie a zastavili sme akékoľvek prevody pozemkov, ktoré sa týkajú reštitúcií, a naviac padla celá Správna a Dozorná rada. Na Slovenskom pozemkovom fonde zostali iba štatutárni zástupcovia kvôli chodu inštitúcie, ale nemôžu robiť nič, pretože je tu uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré zakazuje nakladanie s pozemkami pri reštitúciách, a čaká sa na kompletnú rekonštrukciu tohto orgánu.

    Prosím vám, povedzte mi jeden prípad z histórie, jeden prípad z vášho osemročného vládnutia, kedy ste takto ďaleko zašli pri vyvodzovaní zodpovednosti pri konkrétnej kauze? Takýto prípad jednoducho neexistuje. A toto vás znervózňuje, toto spôsobuje, že robíte takéto kŕčovité reakcie, akých sme dnes svedkami.

    Áno, bol to minister pôdohospodárstva, voči ktorému bola vyvodená zodpovednosť za to, že od januára 2007, kedy vláda Slovenskej republiky menovala členov Dozornej a Správnej rady, mu trvalo až do mája, kedy týchto ľudí ustanovil do funkcie. Naviac treba dodať aj to, že generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu pán Šebek sa stal riaditeľom až v máji, teda po podpisoch kontroverzných zmlúv z 10. apríla 2007.

    Ďalšia otázka sa týkala konfliktu záujmov. Ja sa ale s vami nehádam, samozrejme, že by to bol konflikt záujmov, keby ľudia, ktorí sedia v Slovenskom pozemkovom fonde, rozhodovali o prenájme pozemkov, ktoré dnes užívajú, alebo nebodaj by rozhodovali o predaji týchto pozemkov sebe samým. No a tak snáď nie sme na hlavu padnutí! V takomto prípade by nastúpil konflikt záujmu a títo ľudia by sa takýchto rozhodnutí nemohli zúčastniť.

    Ale – a to ste nepovedali – žiadny takýto návrh nie je podaný, to znamená, nikto sa nechystá predávať pôdu súčasným nájomcom. Takáto situácia dnes neexistuje. A nepovedali ste ani to, že pán Šebek ako generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu získal tieto pozemky do prenájmu v čase, keď ani len nesníval o tom, že niekedy bude na Slovenskom pozemkovom fonde. Ako stovky a tisícky ďalších poľnohospodárov, ktorí si v súlade so zákonom prenajali pôdu niekedy v roku 2002, 2003, ja presne rok neviem, ale bolo to predtým, ako sa stal generálny riaditeľom. Ale v tom s vami súhlasím. Ak by išlo o rozhodnutie, že by si mali túto pôdu predať, alebo išlo by o rozhodnutie, že by mali predĺžiť nájom tejto pôdy, ide o štandardný konflikt záujmov a v takomto prípade nemajú na fonde čo robiť. Ale ja si nemyslím, že toto sú snáď veci, čo by ste mali vyčítať vláde Slovenskej republiky. Toľko vlastnej právnej a politickej kultúry určite máme k dispozícii.

    A preto, že sme takto ďaleko zašli, a ja som odpovedal na konkrétne otázky, ktoré sa týkajú aj Slovenského pozemkového fondu, dochádza k takým atakom vlády, ako napríklad aj dnes o 19.00 hodine večer.

    Viete, vážení páni a dámy, ak by dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, ak by mala byť, tak napríklad aké dôsledky vyvodila predchádzajúca vláda z takých škandálov, ako bol list Mikulášovi, veď sme ho tu už citovali niekoľkokrát, telefonáty medzi podnikateľmi blízkymi tej najväčšej opozičnej strane, ktorá sa k najväčšej opozičnej strane hlási, a pokladníkom SDKÚ pánom Palackom o účtoch vo švajčiarskej banke, možno o privatizácii strategických podnikov a o ďalších a ďalších veciach.

    Ďalšou udalosťou, ktorá mimoriadne znervóznila opozíciu, nepochybne bol Schengen. Schengen preto, pretože ak by dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak by mala byť mimoriadna schôdza o tom, v akom stave nám predchádzajúca vláda odovzdala pripravenosť štátu na vstup do Schengenu. Hodnotiaca správa zo septembra 2006, dvetisícšesť, jednoznačne hovorí, že Slovenská republika je absolútne nepripravená a neplní žiadne kritériá. V roku 2007 Slovensko je jednou z najlepšie pripravených krajín a vstúpili sme s hrdosťou do Schengenského priestoru.

  • Toto vás znervózňuje, že vy ste neurobili nič, ale sedíte tu a tvárite sa, my sme morálne autority, my máme právo na všetko na svete, pretože my sme nič v živote neurobili. Ale Schengen je typickým príkladom toho, že ste mohli znervóznieť pri tomto úspechu súčasnej vlády. Toto je politika, vážení páni, toto je výkon, ktorému treba postaviť alternatívu, a nie alternatívu, že budem zvolávať na ulice ľudí, vyvolávať nepokoje alebo že budem zvolávať mimoriadne schôdze Národnej rady.

    Tretia udalosť, ktorá mimoriadne znervózňuje pánov, ktorí podpísali tento návrh, je vysoká pravdepodobnosť, že Slovensko stojí pred historickým úspechom a to je úspech zavedenia eura. Nuž teda, páni a dámy, ak tvrdíte, že ste za euro, podpíšte spoločenskú deklaráciu, ktorú podpíšu všetci sociálni partneri, kde sa zaviažu, že budú robiť všetko nevyhnutné pre to, aby euro bolo na Slovensku zavedené k 1. januáru 2009, a prestaňte s médiami plašiť verejnosť, aká to bude katastrofa. To je klasická politika, ktorú robíte, a dovoľte mi ju vysvetliť.

  • Keby sa stalo, že v máji, kedy Európska komisia, Európska centrálna banka povedia, že Slovensko nesplnilo kritériá Maastrichtu, tak po nás vykrikujete, zmarili ste historickú šancu Slovenskej republiky, pokazili ste všetko, čo sme my ťažko osem rokov pripravovali. A dnes potichu vidíte, že držíme deficit, držíme infláciu napriek tomu, že sme vláda, ktorá má silný sociálny program, tak potichu, tak pod prahom púšťate informácie, veď nebojte sa, také zdraženie príde, veď im to tí ľudia vyžerú, keď potom príde euro. Čiže hráte situáciu nie win-win, ale stratiť, stratiť. Že je úplne jedno, aké rozhodnutie padne, či bude euro zavedené, alebo nebude, sa tešíte z toho, že bude tak či tak pre súčasnú vládu Slovenskej republiky zle. Ale ste sa prerátali! Veľmi ste sa prerátali, pretože my sme dostatočne už skúsení na to, aby sme sa s týmito situáciami vedeli vyrovnať.

    Nervózni ste z toho, vážené dámy a páni, že na jednej strane plníme prísne kritériá Maastrichtu a na druhej strane robíme aj pre ľudí to, čo nám prísne Maastrichtské kritériá umožňujú. Vy sa nám smejete z vianočného dôchodku. Čo ste kedy vy dali dôchodcom navyše? Ukáže mi jeden jediný prípad, jednu korunu, kedy ste dali dôchodcom na Vianoce alebo pri inej príležitosti 100, 200, 500, 1 000, 1 500 alebo 2 500 korún?

  • Šum v sále.

  • To bolo – o niečom úplne inom teraz hovoríte. (Potlesk) Hovoríme o situácii, že už druhýkrát za sebou napriek prísnym Maastrichtským kritériám vyplácame dôchodky vianočného charakteru.

  • Ruch v sále.

  • Môžem pokračovať ďalej. Otázka hypoték, otázka príspevku pri narodení prvého dieťaťa, veď sa blíži už k takej sume, o ktorej sa vám ani v živote nemohlo snívať, že by vláda Slovenskej republiky mohla k nemu pristúpiť.

    Môžem ďalej pokračovať. Platíme za vás všetky škody, ktoré ste napáchali na invalidoch. Pani Radičová, pán Kaník, ste tak prehodnotili invalidné dôchodky, že niekoľko desaťtisíc invalidov buď prišlo úplne o invalidné dôchodky, alebo im boli znížené.

  • Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, a my týmto ľuďom vraciame peniaze nielen do budúcnosti, ale my im vraciame aj spätne, aby neprišli ani o korunu, čo ste vy im protiústavne zobrali.

    Kúpeľná liečba. Rozširujeme možnosť zúčastňovať sa na kúpeľnej liečbe, toto sú všetko rozhodnutia, ktoré robíme v rámci obmedzených možností, ktoré máme.

    Kedy ste pracovali s takým nízkym deficitom, ako pracujeme my? Povedzte mi, kedy ste mali nastavený deficit na 2,3 % a z toho ešte 1,2 % predstavuje deficit fondov, ktoré momentálne kŕmime z peňazí, a vytvárame dieru v Sociálnej poisťovni?

  • Toto je politika, k tomuto postavte alternatívu, a nie formou mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ak by teda dnes mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak by určite mala byť o protiústavnom postupe bývalých ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny najmä v súvislosti s invalidnými dôchodkami. Ale myslím si, že dnes sa nachádzame niekde inde a chceme poukázať, prečo sa podávajú tieto návrhy v čase, keď sa vláde darí a prináša veľmi zaujímavé projekty.

    Energie. Nuž so záujmom som si vypočul informáciu, že vraj nám rastú ceny energií. Druhý rok, ak si zoberieme cenu plynu, cena plynu nejde hore – a my sme nepredávali Slovenský plynárenský priemysel. My dnes musíme rokovať so súkromnými vlastníkmi o každú jednu korunu a som presvedčený, že aj vďaka tlaku, ktorý vytvára vláda Slovenskej republiky voči monopolom, držíme ceny plynu na udržateľnej úrovni. Keby sme to nerobili a pristúpili by sme na návrhy, ktoré prichádzajú zo súkromného prostredia, tak dnes ide cena plynu 10 až 15 % hore. Ale ustáli sme to!

    Elektrina? O koľko išla elektrina hore v porovnaní s inými krajinami?

    Takže o čom rozprávate, prosím vás, o akom zdražovaní vo vzťahu k verejnosti a k ľuďom? Toto sú výsledky, ktoré ste vy nikdy nemali. Vy ste jednoducho počkali trpezlivo na návrh, ktorý došiel zo súkromného sektora, a nechali ste ho schváliť v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví a viacej ste sa o nič nestarali. Vám to bolo úplne jedno a umyli ste si ruky ako „pontskí piláti“. Takto sa ale sociálna politika nerobí! Ak máme ľudí, ktorí majú nízke príjmy, ak máme ľudí, ktorí platia podstatnú časť svojich príjmov za energie, je zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky týmto ľuďom sa aj venovať.

    Diaľničné známky. Od roku, ako sme nastúpili do vlády, sme ani raz nezvyšovali diaľničné známky. Pozrime sa, ako išli diaľničné známky u vás hore za vášho vládnutia. Každý rok ste s tým niečo robili, len aby ste napĺňali kasu. Veľmi jednoduché je napĺňať kasu tak, že sa zdvíhajú ceny a sa berú peniaze od ľudí. My to nerobíme.

  • A neurobíme to, a povedal som to, že to neurobíme, neurobíme to, dovtedy to neurobíme, pokiaľ nebudú postavené diaľnice. Nie je korektné vyberať od ľudí peniaze v čase, keď nie je diaľničná sieť dokončená. Potom pristúpime, samozrejme, k vyberaniu diaľničných poplatkov, bude elektronické mýto, alebo pokiaľ nebudú diaľnice, neprichádza do úvahy akékoľvek zvyšovanie diaľničných poplatkov.

    Ak by teda mala byť nejaká mimoriadna schôdza, vážené dámy a páni, tak určite – a ja použijem ten výraz – o energetickej vlastizrade, ktorú ste spáchali. Páni, pozrite sa, ako ste odovzdali Gabčíkovo (potlesk), ako ste odovzdali Gabčíkovo súkromnému talianskemu investorovi zadarmo. Absolútne zadarmo.

  • A k tejto téme sa ešte určite vrátime, pretože, pán Mikloš, vidím, že sa už červenáte, to znamená, že triafame.

  • Reakcie z pléna.

  • V danej situácii vám hovorím, že ste odovzdali zadarmo Gabčíkovo talianskej spoločnosti Enel, ktorá na tom získava miliardové sumy. Jednoducho to sú fakty, ktoré vyplývajú zo zmlúv, ktoré sú kedykoľvek k dispozícii.

    Ďalšia udalosť, ktorá znervózňuje pánov a dámy, ktoré dnes predložili tento návrh na vyslovenie nedôvery, je obrovský projekt s diaľnicami. Nech nám teda porozpráva bývalý pán minister dopravy, koľko to kilometrov odovzdávali ročne na Slovensku z hľadiska diaľnic, a najmä nech nám porozpráva o tom, v akom stave nám odovzdali pripravenosť tých úsekov, ktoré treba postaviť, že kde bolo čo vyvlastnené, ako bolo čo pripravené, a zrazu zistíme, že okrem informácií, že k niektorým zmluvám bolo 52 až 56 dodatkov a že z 800 mil. korún zrazu bola výsledná cena 2,3 mld. korún, nič špeciálne sme v oblasti diaľnic nevideli.

    Ideme odvážne do projektu (reakcia z pléna), PPP projektu, veľmi dobre viete akého projektu. No a prečo ste ho neurobili? Vy sa vždycky hlásite k niečomu, čo ste neurobili. Ste to mali urobiť. My to robíme. (Smiech v sále.) My to robíme.

  • Je to vážny projekt a verím, že sa nám podarí podstatnú časť diaľničnej siete dokončiť do roku 2010. Toto je politika, vážené dámy a páni, a nie mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky alebo nejaké mediálne poľovačky na jednotlivých členov vlády Slovenskej republiky.

    Určite vás znervózňuje aj to, že vláda Slovenskej republiky má odvahu robiť kroky, ktoré vracajú občanom Slovenskej republiky vieru, že sme krajina, ktorá je suverénna a ktorá má schopnosť prijímať samostatné rozhodnutia. Vy ste niekedy zabojovali za emisné limity? Mali ste odvahu zažalovať Európsku komisiu, keď bol podobný prípad? Neurobili ste to nikdy. My sme zažalovali Európsku komisiu a na základe tejto žaloby nám bola zvýšená kvóta pre Slovenskú republiku a mohli sme uspokojiť ďalšie firmy.

  • My sme vrátili hrdosť ľuďom na Slovensku aj tým, že sme stiahli vojakov z Iraku. Na takéto rozhodnutie by ste vy v živote nemali, v živote, odvahu. Nakoniec, ja som nemal a ani nemám, nemal som ani nemám v kancelárii ako predseda vlády Slovenskej republiky fotografie amerického prezidenta. Ja tam mám fotografiu slovenského prezidenta, ktorý tam doteraz nevisel, v kancelárii.

  • A už ani nehovorím o tom, že ja som nepostavil za 200-tisíc korún atrapu krbu pre amerického prezidenta len preto, aby som sa ukázal, aký som veľký priateľ v tejto súvislosti.

  • Vraciame hrdosť, vraciame hrdosť ľuďom a z tohto ste vy, vážené dámy a páni, veľmi nervózni. Viete, také maličkosti. Prvýkrát sa robí systematický archeologický výskum. Nachádzajú sa veci, ktoré potvrdzujú napríklad, že kresťanstvo na Slovensku bolo skôr ako pred príchodom Cyrila a Metoda. Toto sú veci podľa mňa, ktoré ľuďom neustále predkladáme, ale to vám ani nenapadlo, čo ste vy kedy dali Slovenskej akadémii vied na archeológiu, na históriu alebo na niečo podobné.

  • Vraciame hrdosť slovenským občanom aj v tom, že začíname organizovať pripomienky významných historických osobností. Pripomíname si významné udalosti, pretože toto je veľmi dôležité pre Slovensko, aby sme pociťovali, že niekto sme, niečo sme a že sme tu nevznikli v 18. alebo 19. storočí, ako niektorí „pisálkovia“, duchovní bezdomovci píšu po novinách. Slovensko má hlbokú históriu a my ju budeme postupne a objektívne odhaľovať pre ľudí, pretože ľudia si takýto prístup zaslúžia.

  • Vážené dámy a páni, toto je iba niekoľko príkladov z toho balíka udalostí a okolností, ktoré znervózňujú dámy a pánov, ktorí predložili návrh, samozrejme, a to všetko aj pri chybách, ktoré celkom objektívne robíme. Samozrejme, že robíme chyby – veď kto nerobí chyby? Pokúšame sa na tieto chyby aj reagovať. Áno, je chyba, ak sa objavili tie nezmysly ohľadne tendrov v rezorte ministerstva obrany, a budú padať hlavy. Pretože nie je možné, ak minister oficiálne schváli, že objem peňazí na nejakú činnosť je 120 mil. korún, a nejaký úradník, a zisťujeme jeho motívy, vyhlási tender na 1,6 mld. korún. Ako to je možné, keď oficiálne je schválený objem 120 alebo 130 mil. a úradník si dovolí ísť na sumu, ktorá prevyšuje 10- alebo 12-násobne takúto sumu? Budeme prijímať rozhodnutia, lebo priznávame, stávajú sa v takejto situácii aj chyby.

    Toto všetko, vážené dámy a páni, opozíciu deklasuje, a preto nemá iné riešenie, ako organizovať deštruktívne kroky. Nemá iné riešenie, ako osobne útočiť na jednotlivých členov vlády. Opozícia dnes nepredstavuje žiadnu alternatívu a ja dnes naozaj nevidím žiadne dôvody, pre ktoré by som sa vám všetkým nemohol priamo pozerať do očí.

    S úplnou statočnosťou a hrdosťou, ako aj moji kolegovia, sa vám budeme pozerať do očí, lebo sme neurobili nič také, za čo by sme sa mali hanbiť, a ak sme urobili chybu, tak sme z nej vyvodzovali zodpovednosť. Určite ešte prídu nejaké chyby, ale veľmi nám záleží na tom, aby sa z takýchto chýb aj zodpovednosť vyvodila.

    Rád by som teraz veľmi stručne reagoval na veci, ktoré sa neustále opakujú v súvislosti s mojou osobou, a môžem zopakovať len fakty, ktoré sú všeobecne známe.

    Byt mojej mamy.

  • Smiech v sále.

  • Dvojizbový byt kúpený v čase, keď som bol v opozícii. Moja mama ho kupovala od spoločnosti IKORES, byt stál 2,9 mil. korún. Mama je vlastníčka tohto bytu a prispel som na tento byt aj s bratom nejakou sumou. Či to bolo 400-, 500- alebo 600-tisíc korún, čo vás je do toho? Mám 400-, 500- alebo 600-tisíc korún alebo nemám legálne? Mám! Lebo mám oficiálny príjem už niekoľko rokov ako poslanec Národnej rady a už mám aj oficiálny príjem ako predseda vlády Slovenskej republiky. Prosím vás, čo je toto za kauzu? Zato, že to kúpila od firmy IKORES? To je kauza? Dobre. Ak sa budeme baviť o firme IKORES, dovoľte mi dve-tri informácie.

    Moja mama kupovala byt v čase, keď ja som bol v opozícii. Nemal som žiadnym spôsobom možnosť ovplyvňovať kohokoľvek a čokoľvek, tak mi teda dovoľte, v čase, keď moja mama kupovala byt od firmy IKORES, bývalá vláda len v rezorte obrany dala firme IKORES zákazku za 1,2 mld. Sk.

  • V čase, keď moja mama kupovala byt od IKORES-u, ja som bol v opozícii, SDKÚ, pretože tá kontrolovala aj rezort dopravy, dala IKORES-u v doprave 1,6 mld. Sk. Čiže dohromady, ak to dobre zrátam, sme niekde na úrovni 2,8 mld. korún zákazky, zákazky pre firmu IKORES. Ale ja som zlý a ja mám byť odvolaný preto, že moja mama si kúpila byt od IKORES-u, a vy ste dali 2,8 mld. zákazky tejto spoločnosti. To snáď nemyslíte vážne, vážené dámy a páni?! To sa mi zdá byť trošku prehnané.

  • A zdá sa mi trošku prehnané aj to, že vôbec príde na pretras, na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky byt rodinného príslušníka. To je úplne smiešne. Máme sa pozrieť na byt pána Miroslava Dzurindu? Aj ten postavila firma IKORES. Luxusný, nádherný byt, nádherný byt. Máme sa pozrieť...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Máme sa pozrieť na ten presklenený výťah, ktorý ide špeciálne hore k tým bytom, kde býval v tom čase, že vraj sociálny program Slovenských železníc, aby ste teda vedeli, tak sa to presne volalo v tom čase.

  • Pokrik v sále a potlesk.

  • To chcete od nás, vážené dámy a páni, aby sme klesli na takúto úroveň? To chcete od nás, aby sme si takýmto spôsobom tu vyrozprávali veci, čo, prosím vás, majú rodinní príslušníci najmä v čase, keď som pôsobil v opozícii? Ale tento byt, o ktorom hovorím, bol v čase, keď pán Miroslav Dzurinda bol vysoký funkcionár na železniciach a jeho brat bol predseda vlády Slovenskej republiky.

  • A dostali 2,8 mld. korún zákazky z konkrétnych firiem.

  • Druhý podobný prípad, ktorý je už naozaj až absurdný, je otázka mojej vinice, 800 metrov štvorcových.

  • Smiech v sále.

  • 40 krát 20 metrov, aby som bol teda presný, 352 koreňov.

  • Smiech v sále.

  • Pokiaľ ide o tento pozemok 800 metrov štvorcových, kúpil som ho ako opozičný poslanec. Samozrejme, hneď bola zorganizovaná tlačová konferencia a na tlačovej konferencii jeden z predkladateľov návrhu na moje odvolanie povedal: „To je presne ten istý prípad ako tí lupiči v Slavkove! To je presne ten istý prípad! Som zvedavý, ako pán Fico pomenuje tento prípad kúpy 800 metrov štvorcových, lebo to je presne to isté, čo tí lupiči urobili vo Veľkom Slavkove.“

    Nuž ale trošku rozdiely. Ja som kúpil 800 metrov štvorcových od panej, ktorá mala tento pozemok šesť rokov na liste vlastníctva a nikdy nebola žiadnym reštituentom, ale v prípade Veľkého Slavkova sa kupovalo priamo od reštituentov a kupovalo sa viac ako milión metrov štvorcových. Tak trošku rátajme, prosím vás, a majme úctu k týmto údajom, pretože je to potom naozaj také smiešne.

    A pokiaľ ide o cenu, vieme predložiť znaleckými posudkami, že hneď vedľa toho obrovského pozemku 40 krát 20 metrov, ktorý mám, sú aj ďalšie pozemky, dokonca väčšie, ktoré boli predávané ešte za nižšie sumy, ako som to kupoval aj ja. Všetkých vás pozývam na víno, pretože naozaj tam budem vyrábať víno po čase a dúfam, že vám bude z tejto vinice aj chutiť.

    Ale zase, vážené dámy a páni, zase sme tu, pokiaľ ide o morálku. Tak mne niekto vyčíta, že si kúpim 800 metrov štvorcových od súkromnej osoby pozemku v Bratislave, ale potom tu máme zrazu jeden taký krásny list, Ing. Mikuláš Dzurinda, žiadosť o poskytnutie náhrady, pýtal si náhradný pozemok, že „z toho dôvodu žiadam náhradný pozemok v blízkosti mesta Spišská Nová Ves alebo mesta Bratislava“. Nuž prečo nie, samozrejme, aj to je nakoniec, aj to je riešenie.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Všetko je doložené, všetko je doložené. V tejto kauze, ako som avizoval, bolo podané trestné oznámenie s konkrétnymi údajmi, dôkazmi o cene, o spôsobe nadobudnutia, jednoducho to je čisté ako ľalia, nehovoriac o tom, že ide o 800 metrov štvorcových vinice, ktorá bola zakúpená v roku 2002.

    Na záver, lebo myslím, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré postavil predkladateľ, sa chcem vyjadriť k závažnému obvineniu, ktoré tu zaznelo z úst predkladateľov, a to, že útočíme proti slobode médií a útočíme proti súkromnému sektoru. Áno, v tom je podstatný rozdiel medzi nami, vážené dámy a páni z pravice, že my rešpektujeme ľudí práce, vy idete a chcete ochraňovať investorov, súkromný kapitál, je to legitímne a nikto vám to neberie.

    Ale ako to je s tou slobodou médií na Slovensku a prečo má vláda Slovenskej republiky takéto výhrady k médiám? Ja sa už ani príliš nebudem opakovať, dovoľte mi, sústredím sa iba na dve veci.

    Prvá vec sa stala dnes – aby sme si teda povedali, o čom sa bavíme. Dnes Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo trestné stíhanie pre prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi v súvislosti s vyjadreniami konkrétnej poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za SMER. Trestné stíhanie vo veci. Titulok? „Začalo sa trestné stíhanie poslankyne SMER-u.“ Gratulujem, páni z denníka SME! Ako obyčajne ste ukázali, v čom je problém slovenských médií. Klamstvá, podvody, falšovanie! Žiadna poslankyňa SMER-u nie je obvinená z trestného činu.

  • A takýchto príkladov, takýchto príkladov sú tu stovky. Sú na každodennom poriadku. Čo s nami dorobili médiá, keď sme povedali, že máme právo používať výraz „starí Slováci“? Ponachádzali všelijakých historikov a popísali na nás, že to sme úplní idioti, keď sme použili výraz „starí Slováci“. Ale potom sa stretlo 33 renomovaných archeológov, historikov, ktorí napísali otvorený list a potvrdili, že používanie výrazu „starí Slováci“ je plne v súlade aj s históriou, aj s potrebami súčasnosti. Ani jedno médium to neuverejnilo! Toto je typický spôsob, pre ktorý atakujeme médiá.

    My nemáme problém s tým, že nás médiá kritizujú. Ak sú pravicové médiá a kritizujú nás sprava, prosím, je to ich právo. Ak by tu boli extrémne ľavicové médiá a by nás kritizovali z pozície extrémnej ľavice, nech sa páči. Nám vadí, že namiesto takejto legitímnej kritiky sú to klamstvá, podvody, falšovanie informácií – a budeme na to reagovať. Sloboda nie je absolútna! A tak, ako majú médiá právo kontrolovať vládu Slovenskej republiky, my máme právo hovoriť o tom, že zneužívajú svoje postavenie a píšu nezmysly na adresu vlády Slovenskej republiky. A to máme byť ticho?

  • To máme trpko trpieť to, že niekto si na našu adresu vymýšľa?

    A budeme stále opakovať dookola, že by mali mať novinári nejaké profesionálne minimum. Mali by ho mať. Ja nehovorím o vzdelaní, ale nech si novinárska obec zorganizuje vnútorný život a nech si nájde spôsob, ako zabezpečí aspoň elementárne vzdelanie ľudí, ktorí chcú robiť novinárov. Keď musí mať kominár odborné skúšky, nech aj novinár na Slovensku má aspoň 5-mesačný kurz, kde ho naučia, čo to je sloboda prejavu, čo to je tlačový zákon, ako sa píšu elementárne veci a čo je rešpektovanie prezumpcie neviny, ako je tento typický príklad.

    Takže, pán poslanec, o tomto je problém a nie o slobode médií. Médiá môžu písať, čo len chcú na našu adresu, my sme si už na to zvykli, len nech neklamú. Kritizovať nás môžu, koľko chcú. Tlačový zákon nebudem komentovať, vyjadrí sa k nemu, predpokladám, v diskusii ešte pán minister kultúry.

    A posledná vec je, že sme si našli nepriateľa v podobe súkromného sektora. Rozdiel tu je, ja som ho predsa naznačil. Veď sa nám štandardizuje slovenská politická scéna. Na jednej strane máme silné stredoľavé hnutia a na druhej strane sa nám formuje stredopravá politická scéna. Ale veď ako sa chceme odlišovať? Odlišovať sa budeme tým, že každý bude obhajovať určité záujmy. Len tak potom môže volič si povedať, čo je pre neho atraktívne a čo pre neho atraktívne nie je. No a naviac, ak narážame na také situácie, ako napríklad sú súkromné zdravotné poisťovne, nečudujte sa, že budeme používať tvrdý slovník.

    Mňa by veľmi zaujímalo, páni z opozície, ako sa Penta dostala k tým podielom v zdravotných poisťovniach? A pozrieme sa na to. Veľmi ma bude zaujímať, za koľko to získali, kto im to predával, ako to zveľaďovali, keď bez problémov dajú na vládu Slovenskej republiky list, že pýtajú len tak z brucha 15 mld. korún? Kde to vyrátali?

  • Ide o peniaze, ktoré si chceli evidentne odtrhnúť z peňazí, ktoré im ľudia povinne musia posielať ako zdravotné poistenie. Toto chcete podporovať? Ľudia posielajú každý mesiac pár korún na zdravotné poistenie a vy chcete, aby súkromná zdravotná poisťovňa si z toho zobrala kus a povedala: „Toto je môj zisk.“ Aký zisk? Majú 3,5 % správny fond. Nech si hospodária z 3,5-percentným správnym fondom. A keď chcú podnikať, nech si zoberú úvery alebo svoje vlastné peniaze, nech si postavia vlastné nemocnice, lekárne, liečebné kúpele, je mi to úplne jedno. Tam nech robia zisk, ale nebudú robiť zisk z verejných zdrojov. Verejné zdroje sa musia vrátiť naspäť do zdravotníctva.

  • Vážené dámy a páni, poďte s nami súperiť, ale nie takto, ako to robíte. Postavte nám alternatívu. My sme za posledný rok a pol vytvorili finančné zdroje na 200 multifunkčných športovísk. Koľko takýchto ihrísk ste postavili vy? Napríklad, aj to je otázka, akým spôsobom ste pristupovali k podpore mládeže? Ak by ste sem prišli a povedali by ste, máme takýto projekt a my by sme to robili takto – môžeme sa o tom baviť.

    Diaľnice. Povedzte, koľko ste odovzdali, ako ste pripravili a čo robíme my? Poďme súťažiť o konkrétne veci. Kto to urobí lepšie. Nech si môže vybrať volič v roku 2010, alebo kedy budú parlamentné voľby, podľa toho, čí projekt, práca, konkrétny výsledok je pre neho dôveryhodnejší alebo nie je dôveryhodnejší. Ak si ale bude volič vyberať medzi tým, čo robí táto vládna koalícia, títo ministri, a tou katastrofou, ktorú predvádzate vy, bude mať v roku 2010 veľmi ľahké riešenie.

    Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem, pán premiér. Na vystúpenie budú reagovať s faktickými poznámkami páni poslanci Janiš, Slafkovský, Štefanec, Mikloš, Frešo, Žitňanská, Palko, Pado, Radičová, Prokopovič, poprosím techniku, Sabolová, Kužma, Tkáčová a Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý pán poslanec Janiš.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, sekundičku, keď koaliční poslanci vyprázdnia lavice, je tu šum a ruch, sekundičku poprosím.

  • Je to v poriadku už? Dajte, poprosím techniku, ešte raz dve minúty pánovi poslancovi.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády, pokúsim sa vás veľmi pokojne a kľudne vrátiť do reality. Neodpovedali ste na žiadnu z otázok, ktorú predložil navrhovateľ alebo predkladá navrhovateľ. Ale ja si vám napriek tomu predložím ešte jednu otázočku.

    Pán predseda vlády, čím ste prispeli k tomu, že máte z čoho rozdávať? Vymenujte jednu jedinú legislatívnu normu, vyhlášku, zákon, ktorú ste prijali vy vo vláde alebo my v Národnej rade, ktorou ste zabezpečili to, že máte o 100 mld. korún viac v rozpočte v roku 2008, ako bolo v roku 2004? Pán predseda vlády, čo ste pre toto urobili?

    Opäť sa vás pokúsim vrátiť do reality, pán predseda vlády. Cena plynu nejde hore. Pán predseda vlády, alebo vás zavádzajú, alebo neviete, o čo ide, ale cena plynu ide hore. Viete, aká je realita, pán predseda vlády? Ja sa spýtam, či je solidárne a sociálne, ak ľudia v činžiakoch sa budú skladať na teplo tým, ktorí bývajú vo vilách? Tak ste totižto nastavili reguláciu na rok 2008. Pre ľudí. Chválite sa tým a medializujete, že ľuďom, ktorí na plyne varia, ste zabránili zvýšeniu cien. Tento mesačný náklad je 150, možno 200 korún. Ale tým, ktorí plynom kúria, tak tým ste neregulovali a to sú 1 500 až 2 500 korún náklady.

    V elektrike, pán predseda vlády, cena ide hore. Rýchlovarná kanvica zostáva, ale kúrenie ide hore o desiatky percent, pán predseda vlády. A opäť realita.

    Vy ste na Slovenskom pozemkovom fonde zašli dnes tak ďaleko, že ste stav na fonde uviedli presne do takého stavu, aký bol v apríli 2007, keď prišlo ku škandalóznym prevodom. Dokonca ste prijali aj presne také isté uznesenie vlády, aké v roku 2001 v januári, že vo fonde odporúčate nerealizovať prevody. Na čelo fondu ste postavili človeka – nominanta SMER-u, ktorý má v prenájme milióny, milióny metrov štvorcových...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec, váš čas uplynul. Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán premiér, hneď s úvodom vašej reči ma zaujalo to, ako ste tvrdili, alebo dovolili si tvrdiť, že vôľa ľudu pracovať rozhoduje o úspechu krajiny. To ma naozaj zarazilo, pretože o tom to asi nie je. Takisto hľadať ako vzor slovenského národa v symbole naivného romantizmu, ktorý je vhodný pre deti a podľa ktorého by sa mali dospelí riadiť, to si tiež myslím, že nám neprislúcha.

    Takisto hovoriť o tom, že za rok a pol vašej činnosti odrazu naša archeológia dospela do takého štádia, že zistila, ako zavčasu tu už boli kresťania. Prepáčte, ale prof. Karol Pieta sa týmito vecami zaoberal už viacej ako 30 rokov. Zaoberal sa už Keltmi, zaoberal sa Slovanmi, takže o tom niečo vie. A absolútne na to nemá žiadny vplyv to, či je pri moci dnes SMER, alebo nie je.

    Takisto ma zarazilo vaše porovnávanie s 200 ihriskami. Áno, dali ste peniaze na 200 ihrísk, ale to, že zdravotnícke zariadenia dlžia viac ako 1 miliardu korún na sociálnom poistení v Sociálnej poisťovni, to vás nemrzí? Chválite sa správnou sociálnou politikou. Správna sociálna politika, bohužiaľ, nie je tá, akú vy robíte, že si kupujete priazeň ľudí jednorazovými krátkodobými darčekmi. Tá sa robí tak, aby bola dlhodobo udržateľná, aby ľudia postupne to, na čo prišli teraz, že naozaj je im lepšie, ako im bolo pred 10 – 15 rokmi. To nie je tým, že dostali raz 1 200 alebo 2 000 korún.

    No a vrchol je kúpeľná liečba. Keď vaša vláda rozdáva peniaze tam, kde to treba najmenej. Nie tam, v tom rade medzi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, čas uplynul. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda vlády, zaujala ma časť vášho vystúpenia, kde ste spomínali zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku a opäť, ako aj pri vašich predchádzajúcich vystúpeniach, aj z tejto časti som mal pocit, že ste bezradný a neviete pripraviť krajinu na zavedenie eura na Slovensku. Je zrejmé, že sa riadite vo vašich rozhodnutiach prieskumami verejnej mienky a, bohužiaľ, neschopnosťou a nečinnosťou vlády sme sa dostali do stavu, keď na Slovensku sa stáva euro nepopulárne.

    Dovolím si vám pripomenúť, že za predchádzajúcej vlády bolo Slovensko hodnotené Európskou komisiu ako krajina najlepšie pripravená na zavedenie eura spomedzi desiatich krajín, ktoré vstupovali do Únie v roku 2004. Lepšie ako Slovinsko, Cyprus a Malta, ktoré už zaviedli spoločnú menu. Bohužiaľ, tým, že sa na túto tému vyjadrujete veľmi rozporuplne a že ste občanov nepripravovali, sme sa dostali do stavu, kedy euro sa stáva nepopulárne. Z vašich výrokov môžem spomenúť len tie, keď hovoríte o zdražovaní ako o trestnom čine, prípadne predseda Národnej rady hovorí doslova: „Euro nie je program sociálnej demokracie, ale v záujme Slovenska to urobíme.“ Toto sú výroky, ktoré najviac zneisťujú občanov. Preto sa rozhodne nepripojíme k vašej proklamovanej deklarácii a neprevezmeme zodpovednosť za vašu neschopnosť.

    Je vašou zodpovednosťou pripraviť ľudí tejto krajiny na zavedenie spoločnej meny a rozptýliť ich obavy. My v tomto komunikuje, my ľudí pripravujeme, bohužiaľ, vy v tomto nekonáte. Vy ťažíte z hospodárskeho rastu, z reforiem a nerobíte nič pre budúcnosť. Bohužiaľ, rozhodnutia, ktoré robíte, v miliardách zaplatia občania tejto krajiny.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Pán predseda vlády, tvrdili ste vo svojom vystúpení – a ja sa vyjadrím k viacerým tvrdeniam, ale teraz len k jednému. Ale pán predseda vlády, pán podpredseda, telefonuje a odchádza zo sály. Sú to faktické vystúpenia k jeho vystúpeniu, takže ja počkám, kým príde.

  • Pán poslanec, neopiera sa vaše stanovisko o žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku. Ak máte ten pocit, prosím, len registrujte, že ja vediem schôdzu a nie vy a nie je vaším právom určovať, či budete, alebo nebudete za akých podmienok vystupovať. Ak registrujete nejaké porušenie rokovacieho poriadku, poprosím paragraf, číslo, zareagujem.

  • Poprosím nový čas, pán predseda vlády sa vrátil.

  • Poprosím nový čas pre pána poslanca Ivana Mikloša.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán podpredseda, aj za ten nový čas.

    Pán predseda vlády, opakovane vo svojom vystúpení ste narozprávali veľmi veľa, ja sa k viacerým tým veciam vyjadrím vo svojom vstúpení, ale teraz k jednej. Vy opakovane zavádzate a dovolím si povedať, že klamete. A dokážem vám to na jednom klamstve, kde z klamstva vás usvedčila vaša vlastná vláda pod vaším vedením. Vy ste opäť teraz opakovali jednu vec, ktorú hovoríte stále, že nie reformy priniesli rýchli rast a že keď priniesli zlepšenie, tak len pre 5 % pracujúcich, teda tých najbohatších, nie pracujúcich. Ale vláda pod vaším vedením, pán predseda vlády, 30. 5. 2007, takmer po roku, keď ste už vládli, schválila materiál, ktorého prvý odsek znie, teraz citujem z materiálu, ktorý bol schválený pod vaším vedením, citujem: „V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva a reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia.“ Koniec citátu, pán predseda vlády. Koniec citátu z materiálu, ktorý schválila po roku vládnutia vaša vláda 30. mája 2007, keď ste túto vládu, rokovanie tejto vlády viedli.

    Takže dovolím si tvrdiť, že vaša vlastná vláda schválením materiálu, ktorý ste schválili, dokazuje, že opakovane klamete. Opakovane klamete, čo sa týka toho, že reformy nepriniesli pozitívne výsledky, že sa neprejavili v raste životnej úrovne obyvateľstva. K tým ďalším vašim zavádzajúcim tvrdeniam sa vyjadrím, samozrejme, v rozprave.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som... Je mi ľúto, že pán predseda vlády tu nie je. Tak...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predsedajúci, možno by bolo zaujímavé, keby ste ho pozvali na rokovanie, ale dúfam teda, že počúva. Vyjadrím sa k dvom veciam.

    Po prvé počul som kvantum lekárskych a takých psychologických termínov, akože kto je z čoho nervózny a koho vedie slepá závisť. Ja by som chcel pána predsedu vlády – a možnože ma bude naozaj počuť, keď to aspoň na pol ucha – ubezpečiť, že to, čo ma vedie k môjmu konaniu aj k mojej ďalšej otázke, ktorá bude nasledovať, je zodpovednosť opozičného poslanca. Tá moja otázka spočíva v tom, že ako vníma ten fakt, že zásluhou jeho vlády deväť mesiacov Slovenský pozemkový fond bol bez Dozornej rady a Správnej rady, a to práve vtedy, keď miliardové lukratívne pozemky z tohto fondu odchádzali?

    A chcel by som zároveň aj pána predsedu vlády varovať a upozorniť, že znova je v tej istej situácii, kedy Slovenský pozemkový fond nemá Dozornú ranu, nemá Správnu radu a neexistuje žiadna právna zábrana, ktorá by znemožnila tomu, aby ďalšie miliardové pozemky z neho odišli.

    Ešte by som sa chcel vyjadriť ku konfliktu záujmov, ktorý spomínal pán predseda vlády. Som rád, že to uznal, ale, bohužiaľ, urobil to ako úplne posledný. Prvý, kto na to upozornil, boli ním nenávidené médiá, druhá bola zasa opozícia, ktorá ho na to upozornila, a až keď všetko prasklo, tak pán predseda vlády nám povie, že však by neboli takí hlúpi, aby ten konflikt záujmov dovolili. Ale ja hovorím, že takí hlúpi možno nie, ale takí chytrí preto, lebo nikto to dovtedy nepriznal, až kým to nebolo čierne na bielom – a takto sa nerobí politika voči korupcii a klientelizmu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Vladimír Palko.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, prepáčte, pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Prepáčte, pán poslanec Palko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán premiér povedal vo svojom vystúpení, na margo riešenia situácie na pozemkovom fonde prijali sme uznesenie, na pozemkovom fonde nemôžu robiť nič, zakazuje to uznesenie vlády. Uznesenie vlády z 28. októbra odporúča pozemkovému fondu nerobiť určité transakcie, čiže nie zakazuje, ale odporúča. Ja viem prečo. Preto, pretože vláda môže pozemkovému fondu odporúčať, ale nemôže mu nič uložiť a nemôže mu nič zakázať, pretože to vláda vo vzťahu k pozemkovému fondu nemá v kompetencii.

    Pán premiér sa asi spolieha na politickú zodpovednosť, ale politická zodpovednosť je o vyvodzovaní personálnej zodpovednosti, ale ani tú nemôže vláda vyvodiť, pretože to môže len prostredníctvom orgánov Slovenského pozemkového fondu. To znamená, pokiaľ pozemkový fond nemá orgány, nemá dozornú radu a nemá riadne konštituovanú správnu radu, keď by pán Šebek zajtra previedol nejaké zmluvy, nemá ho dnes ani kto odvolať. To znamená, on právne aj politicky dnes je bez akejkoľvek kontroly a jeho úkony, ktoré urobí, sú právne záväzné. Preto sa domnievam, že situácia, keď takáto štátna inštitúcia je bez svojho riadiaceho a kontrolného orgánu, je zlyhaním vlády v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže teraz, pán poslanec Palko, máte slovo.

  • Tak ja by som rád reagoval, ale niet na koho. Mladý Fidel zobral samopal, odišiel z rokovacej sály do dažďového pralesa v blízkosti Havany.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, nepostupujete podľa rokovacieho poriadku, poprosím vás, keby ste pokračovali, pokiaľ nie, musím vám odobrať slovo, veľmi nerád. Vzdávate sa slova pokračovať v tejto faktickej poznámke? Zrejme máte pocit, že je politickou cnosťou, keď sa nesprávate dôstojne, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • No, pán poslanec sa vzdáva, ak tomu dobre rozumiem, slova. (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, všetci vieme, že ste pripravení vyvolávať konflikty. Pán poslanec Palko, nájdite nejaký relevantnejší...

  • Ruch v sále.

  • Vypnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Palkovi a slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Reakcie z pléna: Má dve minúty, tak čo? Má dve minúty.

  • Nech sa páči, pán poslanec Pado, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, ale prepáčte, nie som presvedčený o tom, že vy máte právo komentovať využívanie času poslancom vo faktickej poznámke...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, máte právo vystúpiť s faktickou poznámkou na predchádzajúceho rečníka, prosím, keby ste...

  • Pán podpredseda, ale vy ste posledný rečník, pán podpredseda, nikto iný.

  • Ja riadim schôdzu, pán poslanec, to sa...

  • Reakcia poslanca.

  • Nebudeme diskutovať týmto spôsobom. Pán poslanec, chcete vystúpiť s faktickou poznámkou na predchádzajúceho predrečníka?

  • Poprosím o čas dve minúty.

  • Dajte pánovi Padovi ešte raz nový čas.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Nečítam Nový Čas, ale „budiž“.

    Pán predseda vlády, Boh ochraňuj taký národ, ktorý si za svoj symbol zvolí zbojníka, pretože tak tento vami vyzdvihovaný symbol charakterizujú historici a etnológovia. Pán predseda vlády, prestaňte už konečne tárať o Schengene, prestaňte glorifikovať to, čo ste urobili. Bez toho, čo urobila bývalá vláda, by ste sa mohli pokrájať aj na stotisíc kúskov, aj tak by ste nič nedosiahli, tak ako sa márne snažíte dostať späť do náruče eurosocialistov. A keď už ste pri Schengene a chcete o tom hovoriť, radšej sa pozrite na to, čo robil váš minister prvých 5 mesiacov v problematike Schengenu. A nebyť upozornenia pána ministra, že v prípade ďalšieho nekonania slovenská vláda príde o miliardu korún, dneska by sme boli úplne v háji. Tak sa tým nechváľte!

    Pán predseda vlády, chcem sa vás opýtať, či sa budete zaujímať aj o iné súkromné firmy, ktoré majú podiely a akcie v súkromných firmách. A, pán predseda vlády, zavedenie eura na Slovensku bude vaša prvá vážna akcia, ktorú by ste mali nielen započať, ale aj dotiahnuť do konca a nielen dotiahnuť do konca to, čo začala bývalá vláda. Takže sa nesnažte už vopred zvaľovať zodpovednosť za prípadný neúspech na opozíciu. Bývalá vláda dostala Slovenskú republiku do OECD, NATO do Európskej únie, ERM II, mechanizmu výmenných kurzov a naštartovala proces vstupu Slovenska do Schengenu. Tak si nerobte alibi vopred tým, že budete zvaľovať zodpovednosť na opozíciu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Iveta Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda vlády konštatoval, že ten, kto robí politiku, robí i chyby. Pán predseda vlády sa obrátil na opozičných poslancov s otázkou, kto si kedy z nás priznal chybu. Chcem zopakovať za seba, že napriek tomu, že som sa nijako nepodieľala pri rozhodovaní o invalidných dôchodcoch, napriek tomu, že som tu v tejto sále verejne vyhlásila, že budem plne rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu, napriek tomu som sa ospravedlnila verejne aj občanom, aj tým, ktorých sa to hlboko dotklo, a prisľúbila nápravu. Bola by som veľmi rada, keby sa nemenila argumentácia na ohováranie.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pavol Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán premiér je z hľadiska štúdia na vysokej škole právnik, a preto ho trošku ospravedlňuje, že niektorým veciam týkajúcim sa výstavby diaľnic nerozumie, niektoré absolútne nevie, ale má vo vláde odborníkov, ktorí rozumejú výstavbe ciest, pán minister Vážny, ale aj pán minister Mikolaj, ktorý je z tohto fachu, preto by som sa chcel spýtať pána premiéra: Čo ste pripravili vy za ten rok a pol, čo chodíte s hudbou, so všetkým odovzdávať nové úseky diaľnic a rýchlostných komunikácií alebo iných ciest? Čo ste pripravili vy, keď tak kritizujete, že sa za predchádzajúce 4 roky nič neurobilo? Poraďte sa s pánom Vážnym alebo pánom Mikolajom a určite vám povedia, že za rok a pol sa ani nedá nič pripraviť, teda priznajte si, že všetko, čo odovzdávate, odovzdávate to, čo sme pripravili my. Podobne je to aj s elektronickým mýtom.

    A len veľmi okrajovo, firma IKORES, čo ste spomínali, neviem, či ste mysleli to obdobie, keď som ja šéfoval ministerstvu dopravy, ale je to jedno, či to bolo predchádzajúce, či to, v ktorom som bol ja, je v tom jeden veľký rozdiel, pán premiér, my sme všetko robili na základe výberového konania, na základe riadneho tendra, väčšinou medzinárodného, kde mal každý rovnaké podmienky – a v tom je veľký rozdiel, ale vy v tom asi žiadny rozdiel nevidíte.

    Nebudem ďalej naskakovať na vašu hru, aby som hovoril o tom, čo robila predchádzajúca vláda, pretože za predchádzajúce štyri roky 18-krát ste odvolávali členov vlády Mikuláša Dzurindu a bolo dosť času, aby ste všetky tieto veci tam povedali. Vy ste to neurobili, takže nezhadzujte sa teraz, hovorte na to, čo sa vás pýtame a na čo máme legitímne právo.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán neprítomný premiér, neviem, či ste už nadobro odišli, čo by možno bolo aj dobré, ale chcem sa vyjadriť k vášmu vystúpeniu, pretože politikov by sme mali súdiť podľa činov, ale vás asi je možné súdiť len podľa rečí, lebo ste doteraz nič neurobili. Vy síce hovoríte, ale ste dobrý herec-politik, to som vám už pred časom povedala, ale nepoctivý. A krátko k tým témam, ktoré ste otvorili.

    Schengen, ako hovoril kolega aj predo mnou, myslím si, že boli by ste sa zasprávali oveľa dôstojnejšie voči tým, ktorí pripravili veci k Schengenu a nie už len zožali nejaké výsledky.

    K euru, chcem sa spýtať, pán premiér, neviem, či skutočne chcete to euro, lebo hovoríte o svojej priorite, ale pred časom, ešte nedávno ste vešali po bilbordoch, s prepáčením, holé zadky, o svojom koaličnom kolegovi ste pred časom povedali, že najlepší prístup k Mečiarovi je neveriť mu, a podobné slová, čiže aj vaše slová v parlamente zaznievajú asi tak dôveryhodne, ako ste sa vyjadrili aj pred časom.

    Ak tu hovoríte, že vláda, alebo v minulosti sme sa o nič nestarali, myslím si, že vy len hovoríte a nestaráte sa. Ak si myslíte, že darčekom pre dôchodcov ste urobili veľkú vec, len kto bude na tie darčeky robiť, ak nebudete vy niečo ponúkať. My nič nezvyšujeme, samozrejme, vám stačí žiť štyri roky, čerpať z toho, čo sa tu za predchádzajúce obdobie urobilo, vy žijete na úkor budúcnosti, pán premiér. A možno, ak mám ešte chvíľu čas, chcem vám povedať, že ste sa prejavili ako Svätopluk, Jánošík, Brežnev, Chruščov, Novotný, Husák, Mináč, Chávez alebo Castro aj s nádychom kresťanstva, len, bohužiaľ, takto nežijete.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Štefan Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dnes tu sedíme večer preto, lebo to bol jediný čas, kedy vraj pán premiér na nás má čas, ale, žiaľ, to nie je pravda, čiže nevidím ani dôvod, prečo sa to dalo na večer.

    Pán predseda vlády hovoril veľmi rýchlo a veľmi kričal, ale nehovoril pravdu. Nie je pravda, že Česká republika má taký rast ako Slovensko, a keď si pustí Českú televíziu, tak je tam denne o tom, že potrebujú robiť reformy, aké boli urobené na Slovensku, aby nedopadli Čechy ako Maďarsko, kde socialisti vládli presne, ako on vládne. Nehovoril pravdu, že konal vo veci Slovenského pozemkového fondu. Šesť mesiacov nekonal a tie škody sa ešte len prejavia za tých šesť mesiacov. Nehovoril pravdu, že plyn nezdražil. Zdražil fabrikám, ale aj bytovým podnikom.

    Lož sa stala jeho pracovnou metódou, hlavne kričať, hovoriť presvedčivo, na obsahu nezáleží. Bez problémov poprie sám seba. V roku 2004 povie, že keď dražejú potraviny, je to vina vlády, v roku 2007 za to vláda nemôže. V roku 2005 povie, že i laik, nielen odborníci, musí konštatovať, že diaľnice sa do roku 2010 nedajú postaviť. Medzitým prejdú ďalšie dva roky straty, on povie, že sa dajú postaviť. Sám seba poprie. Projekty PPP vyhlási za neschopnosť ministerstva riadiť proces výstavby. Odrazu dva roky nato príde s nadšením, že to je spôsob, ako sa dajú postaviť diaľnice. Čiže jeden deň úplne kľudne takým istým presvedčivým hlasom poprie to, čo povedal pred pár dňami.

  • Váš čas uplynul, pán poslanec. Slovo má teraz pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, aj výrečné mlčanie môže znamenať veľmi veľa, tak ako veľa znamená váš odchod zo sály. Ten pre mňa signalizuje, že nemáte odvahu vypočuť si naše odpovede na váš exhibicionistický prejav.

    Ale dovoľte mi, aby som vám prečítala jedno vaše vyhlásenie, ktoré zaznelo na tlačovej konferencii 6. decembra, o 20.30 hod. odvysielala televízna stanica TA 3, citujem: „Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19.00 hodine.“ Chcem vás, pán premiér, poprosiť, aby ste to láskavo povedali a oznámili vašim poslancom, ktorí tu chodia ako najaté roztlieskavačky.

    Ale ešte chcem povedať k vášmu vystúpeniu, vadí vám, že z verejných zdrojov sa tvorí zisk. A zaujímavé, že vám to vadí iba u súkromných zdravotných poisťovní. Nevadí vám to u lekární, nevadí vám to u distribútorov. Dovoľujem si vám, vážený pán premiér, oznámiť, že zisk z verejných zdrojov, z dotácií tvoria aj poľnohospodári, a preto vás vyzývam, aby ste prišli so zákonom, ktorý bude nútiť poľnohospodárov takto vytvorený zisk použiť na zníženie cien potravín.

  • Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem za slovo. Začnem asi od konca. Pán premiér spomínal, že v rezorte obrany si niečo dovolil úradník. No je úplne najjednoduchšie hádzať špinu na neprítomného a myslím, že tým urazil všetkých slušných úradníkov, ktorí fungujú. Nech dá priestor pre konfrontáciu ich dvoch! Len či to bude vôbec slobodné vyjadrovanie?!

    Ďalej som bol veľmi rád, že vraciame občanom vieru, vraciame občanom hrdosť. Ono podstatné je, že či to, čo tu spomínal, že pri archeologickom výskume sa niečo objavilo o kresťanstve, podstatné je, že či ho aj žijete, či ho aj žijete pri prijímaní zákonov, či sa ešte bude kresťanstvo žiť na Slovensku a či nezostane len v archeologických výskumoch. Keď hovoríte, že nie je pravda, že nám rastú ceny energie, lebo hovoríte, že vraj, no nehovoríte pravdu! Spýtajte sa dôchodcov, ktorí majú elektrické kúrenie, spýtajte sa veľkoodberateľov, ktorí berú energie, a spýtajte sa obyčajných ľudí, či na základe toho im nestúpajú ceny potravín, či nestúpli ceny pohonných hmôt a či nestúpli ceny výrobkov. Veď toto všetko, o čo ste zdvihli iba pre veľkoodberateľov, sa, samozrejme, prejaví aj pre každého človeka, ktorý žije na Slovensku.

    Hovorili ste, že sa nepamätáte na taký výkon pri vyvodzovaní zodpovednosti. No ja sa pamätám. Padlo niekoľko ministrov minulej vlády a pri odchode pána ministra Ruska sa vrátilo 1,5 mld. od agentúry, ktorá ich veľmi rýchlo vzala. Čiže hovoríte, že Pán Boh má ochraňovať národ, keď zabudne na svoje symboly. Ja zasa hovorím, že Pán Boh nech ochraňuje národ, keď zabudne na svoje konanie, keď zabudne na dedičstvo svojich otcov a keď zabudne aj na svoje kresťanské korene. Lebo keď hovoríte o zlodejinách, tak zlodejiny sa musia...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jaroslav Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda vlády sa zmienil o oprávnenosti vykazovania ziskov u zdravotných poisťovní, čo si myslím, že je vážna vec, a zdá sa mi, že v tejto oblasti má pravdu. Nemyslím si totiž, že by išlo o verejné zdroje, ale o zdroje súkromné, zdroje poistencov zdravotných poisťovní, ktoré tieto poisťovne podľa môjho názoru scudzili alebo scudzujú, ak chcú vykázať ako zisk.

    Neviem si predstaviť, žeby napríklad správca bytu alebo správca domu vyberal finančné prostriedky od obyvateľov domu a tie finančné prostriedky, ktoré majú byť použité na obnovu alebo údržbu domu, ak nebudú v danom roku použité, vykázal ako svoj zisk, zobral si ich a prerozdelil pre svojich akcionárov.

    Niečo podobné sa deje aj v zdravotnom poistení, škoda, že tu nie je aj pán minister zdravotníctva, lebo si myslím, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by sa mal pozrieť na to, akým spôsobom sa naložilo s finančnými prostriedkami, ktoré vložili poistenci do zdravotných poisťovni, a či naozaj ten údajný zisk nie sú peniaze súkromných osôb, ktoré si dali do poistného fondu nato, aby si do budúcnosti zabezpečili svoju zdravotnú starostlivosť, a či tieto peniaze neboli scudzené akcionármi zdravotných poisťovní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Týmto sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených poslancov s faktickými poznámkami. Teraz ešte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vás chcem informovať, že o slovo požiadal podpredseda parlamentu Hort a pán navrhovateľ, pán poslanec Dzurinda. Vystúpia v poradí, keďže ich právo je rovnocenné, vystúpia v poradí, ako sa prihlásili, teda najprv pán poslanec Hort, potom pán navrhovateľ Dzurinda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, ctení kolegovia, kolegyne, ctená časť vlády, najskôr mi dovoľte dve poznámky a jednu prosbu.

    Je obdivuhodné, ako majú koaliční poslanci, myslím teda predovšetkým strany SMER a HZDS, spoločne nastavený pitný režim, režim malej a veľkej potreby, lebo predpokladám, že ako celoživotný demokrati ich odchod zo sály aj počas úvodného slova navrhovateľa, ale aj počas vystúpení nás určite nie je prejavom arogancie a neslušnosti – to len ako na margo kolegov poslancov a poslankýň.

    No a pokiaľ ide o neprítomnosť pána premiéra, pán predsedajúci, ja sa nebudem dožadovať rokovacieho poriadku, ja by som si dovolil ešte iný citát: „Priznám sa, že som uťahaný ako pes, ale bol by som býval sedel do samého konca v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho ušli ako malé deti z parlamentu.“ A potom podobný: „Ako predseda vlády Slovenskej republiky chcem povedať, že som bol pripravený od devätnástej hodiny dnešného večera, čo je úplne normálny čas, čeliť všetkým výzvam, ktoré sú spojené s návrhom na odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky, a to až do zajtrajšieho večera. Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden- alebo dvakrát do roka aj po devätnástej hodine.“

    Pán podpredseda, ja sa v zmysle týchto citátov, ktoré sú citátmi pána premiéra Fica, dovolávam, aby jednoducho nebol ako malé dieťa, ktoré ušlo z parlamentu, a nech v zmysle toho, čo tu na margo svojej schopnosti a možnosti vrátane čeleniam výzvam – a chcem ho upozorniť, že mám aj ďalšie, nielen tie, ktorú tu predniesol pán navrhovateľ –, aby ste ho upozornili, lebo viem, že je v Národnej rade, nech sa sem vráti. Nech sa chvíľočku vytrápi v tom zmysle, o ktorom nás informoval len nedávno, čiže nech nie je ako malé dieťa. Poprosím vás, keby ste ho mohli zavolať, ja mám chvíľu čas, lebo mne čas nebeží.

  • ... máme spoločne povinnosť rešpektovať rokovací poriadok, ak pošepnete mi, prosím, podľa ktorého paragrafu rokovacieho poriadku mám pozvať pána predsedu, vykonám tú povinnosť, lebo tú mi ukladá zákon, vaše osobné želanie nemôžem realizovať. Takže poprosím vás, keby ste pokračovali vo svojom vystúpení, svoju výzvu ste povedali ako poslanec, rešpektujem toto vaše právo. Nech sa páči.

  • Ja som tú výzvu adresoval pánovi premiérovi, pretože ma k nej vyzval on svojím vystúpením.

  • Nech sa páči, len my v Národnej rade musíme, pán podpredseda, rešpektovať rokovací poriadok. Ak máte tento pocit, že máte morálne právo, nech sa páči, ja nemám podľa ktorého paragrafu vyzývať pána predsedu vlády, aby sa sem dostavil, viete to takisto dobre ako ja, prosím, pokračujte.

  • Pán Janiš má procedurálny návrh, pán predsedajúci.

  • Počas vystúpenia poslanca nie je to možné, nech sa páči, pán podpredseda, vystupujte.

  • Reakcie z pléna.

  • Zatiaľ sa vzdávam svojho vystúpenia a budem si ho nárokovať hneď po príchode pána premiéra.

  • Nech sa páči, pán podpredseda. Procedurálny návrh – pán poslanec Janiš, poprosím v zmysle ustanovení rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Presne podľa rokovacieho poriadku v mene troch poslaneckých klubov vás žiadam, aby predseda Národnej rady zvolal poslanecké grémium.

  • Veľmi pekne ďakujem za návrh. Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Pán predseda Národnej rady zaujme k vašej žiadosti stanovisko.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie, zvolávam poslanecké grémium ihneď.

  • Prerušenie rokovania na zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Pokračovanie rokovania po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o priebehu nášho stretnutia na poslaneckom grémiu, ktoré som zvolal na základe požiadavky troch opozičných poslaneckých klubov, ktoré namietali neprítomnosť pána premiéra. Chcem vás ubezpečiť, že pán premiér je a bude sa zúčastňovať na tejto schôdzi napriek tomu, že neexistuje žiadny právny predpis ani zákon o rokovacom poriadku, ani ústava, ktorý by určoval povinnosť premiéra alebo člena vlády počas jeho odvolávania byť na pléne úplne nepretržite. Ale chcem vás ubezpečiť, že pán premiér tu bude určite a bude počúvať vaše argumenty.

    Takže, keď dovolíte, budeme pokračovať v prerušenej 18. mimoriadnej schôdzi. Pán podpredseda...

  • Reakcia podpredsedu.

  • Dobre, tak poprosím pána poslanca Freša. Takže pôjdeme podľa poradia. Pýtam sa, pán podpredseda, chcete vystúpiť? Takže, pán podpredseda, nechcete vystúpiť. Takže pán minister kultúry, nech sa páči, požiadal. Nech sa páči, pán minister kultúry. Potom pán poslanec Dzurinda.

  • Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovolím si zareagovať na úvodnú reč pána poslanca Dzurindu, ktorý v nej navŕšil viacero frázovitých, prázdnych alebo nepravdivých dôvodov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky. Zareagujem na jeden z týchto dôvodov, ktorý sa objavil v jeho vystúpení, ktorý sa týka návrhu tlačového zákona, a dovolím si ho vnímať ako „pars pro toto“ dôkaz o rovnako chabej úrovni aj všetkých ostatných argumentov.

    Pán poslanec Dzurinda zmienil právo na odpoveď v návrhu tlačového zákona, že je formulované takým spôsobom, že sa zaň nemusí hanbiť ani komunistická propaganda. Špeciálne ho trápi, že právo na odpoveď môže za určitých okolností vzniknúť aj vtedy, ak je zverejnené skutkové tvrdenie dotýkajúce sa cti, dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby pravdivé.

    Pán poslanec, určite nie sme najmúdrejší na svete a pri príprave tlačového zákona sme sa riadili nielen odporúčaniami relevantných európskych inštitúcií, ale opierali sme sa a inšpirovali sme sa aj platnými a demokratickými európskymi tlačovými zákonmi. Škoda, to len tak na margo, že za tých osem rokov vášho vládnutia ste sa nezmohli na to, aby ste pripravili podľa vášho gusta uspokojivý nový návrh tlačového zákona, ktorý tu zatiaľ platí z toho bývalého režimu, z roku 1966.

    Takže k právu na odpoveď. Dovoľte mi použiť názor nemeckého Spolkového ústavného súdu, nie komunistickej propagandy. Ten názor znie následovne: „Nepodstatná je pravdivosť alebo nesprávnosť skutkového tvrdenia. Právo na odpoveď je možné aj u pravdivých skutkových tvrdení.“ Podľa názoru Spolkového ústavného súdu pri práve na odpoveď ide „len o realizáciu práva dotknutého vyjadriť sa k verejnosti, na ktorú sa obracalo pôvodné tvrdenie, a to nezávisle na objektívnej pravde“. Nuž, skúste teda sa obrátiť na vašu kolegyňu z vašej politickej frakcie pani Merkelovú a posťažovať sa na komunistickú propagandu v tlačových zákonoch Spolkovej republiky Nemecko.

    A ešte citát z českého tlačového zákona: „Jestliže bylo v periodickem tisku uveřejněno sdělení obsahující skutkové tvrzení, které se dotýká cti, důstojnosti nebo soukromí určité fyzické osoby, anebo jména, nebo dobré pověsti určité právnické osoby, má táto osoba právo požadovat na vydavateli uveřejnění odpovědi. Vydavatel je povinen na žádost této osoby odpověď uveřejnit.“ Nič sa tu nehovorí o tom, či to skutkové tvrdenie má alebo musí byť nepravdivé alebo pravdivé. Z čoho vyplýva, že rovnako aj podľa českého tlačového zákona je možné žiadať právo na odpoveď aj pri skutkovom tvrdení, ktoré je pravdivé, ale dotýka sa cti a dobrého mena dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby.

    Ja rozumiem tomu, že možno pre vás a pre niektorých predstaviteľov vašej strany dobré meno nič neznamená. Je smutné ale, že v tomto politickom boji, v tej nenávisti voči súčasnej vláde ste ochotní predať aj práva ľudí a verejnosti na ochranu osobnosti. Ja si myslím, že väčšina fyzických a právnických osôb na Slovensku, aj kvôli ktorým je robený nový tlačový zákon, si ctia svoje dobré meno a privítajú, že budú mať možnosť podľa štandardnému európskeho inštitútu práva na odpoveď reagovať v prípade, že skutkové tvrdenie, či už pravdivé, alebo nepravdivé, sa dotkne ich dobrého mena.

    Takže, keďže som citoval aj ten český tlačový zákon, rovnako vám odporúčam, aby ste obvinili z komunistickej propagandy takisto vášho kolegu z vašej frakcie pána premiéra Topolánka.

    A tak, pán poslanec Dzurinda, ako bolo zavádzajúce toto vaše tvrdenie vzťahujúce sa k tlačovému zákonu, tak „pars pro toto“ bolo zavádzajúce aj celé vaše vystúpenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra Maďariča sa prihlásil pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Vášáryová. Pán poslanec Galbavý a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak pán poslanec Jarjabek. Ešte sa niekto chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Pán poslanec Dzurinda. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý má slovo pán poslanec Galbavý.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister kultúry, prepáčte, ale vaše vystúpenie bolo veľmi krátke, ale naozaj rovnako demagogické, ako bolo vystúpenie pána predsedu vlády. Znovu ste ukázali, ako dokážete manipulovať s vetami, so slovami, keď vám to vyhovuje, tak skrátka sa odvolávate na medzinárodné inštitúcie, na výroky európskych komisárov a odporúčania inštitúcií Európskej únie, odvolávali ste sa na Nemcov a nemecké právne normy, ktoré súvisia s právami a povinnosťami printových médií alebo tlačových agentúr.

    Klamete z jedného dôvodu. Návrh tlačového zákona, o ktorom ste hovorili a konkrétne ste sa dotkli inštitútu práva na odpoveď, je predsa len iný, ako je vo vyspelých európskych a demokratických krajinách. Áno, je pravda, že majú právo reagovať aj na pravdivé skutkové tvrdenia. Po prvé toto právo odpovedajúceho nie je poslednou bodkou v celom tom procese, médiá majú právo v prípade, že odpovedajúci zavádza, a faktami môžu dokázať, že klame, doložiť či už komentárom, alebo faktickými dokladmi, postupovať ďalej v tejto súvislosti. A ešte ďalší podstatný rozdiel, o ktorom ste nehovorili, a predpokladám, že úmyselne, je, že medzinárodné inštitúcie právo na inštitút rozlišujú civilnú osobu od politika, od reprezentantov verejnej moci. Reprezentanti verejnej moci sú braní celkom v inej súvislosti využívania tohto práva na odpoveď, pretože všade vo vyspelých krajinách si uvedomujú, že politik, predsa hranice prípustnej kritiky pre neho sú podstatne širšie ako pre civilnú osobu. Zavádzali ste nás opäť, veľmi ma to mrzí. Poprosím vás...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister Maďarič, ten zákon sledujeme, jeho zrod už niekoľko mesiacov. Na začiatku to bol púhy preložený český zákon. Je zaujímavé, že... – z roku 2000. Je zaujímavé, že všetky vami doložené veci do tohto českého zákona sú považované nami, ale aj veľvyslancami európskych krajín za kontroverzné – a vy to viete veľmi dobre. Vy viete veľmi dobre, že veľvyslanci Európskej únie vás teraz veľmi často navštevujú a navštevujú aj politické strany a upozorňujú vás, dôsledne vás upozorňujú, že tento zákon nezodpovedá nielen normám, nielen zmluvám a organizáciám, kde sme sa zaviazali dodržiavať určité štandardy, ale je to jednoducho zákon, ktorý škodí a obmedzuje slobodu slova na Slovensku.

    Preto by som vám radila, aby ste sa znovu pozreli na ten český zákon, ktorý tu mám, lebo vy z toho čítate len selektívne. A keby ste sa naň pozreli, zistili by ste, že Česi, ktorí od roku 2000 nemajú s týmto zákonom vôbec žiadne problémy, to majú formulované úplne inak.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Jarjabek.

  • To, že sa tu dehonestuje práca ministerstva kultúry v oblasti tlačového zákona, súčasného ministerstva kultúry, tak na to sme si už zvykli a toto budeme zrejme počúvať ďalšie dva roky úplne tendenčne.

    Ja by som chcel nadviazať na tie slová, ktoré hovoril pán minister kultúry, kde hovoril o istej histórii tohto zákona. Totižto tým, že dehonestujete prácu tohto ministerstva, vážení kolegovia, dehonestujete prácu aj ministra Chmela, aj ministra Tótha. Tento zákon, ktorý v súčasnosti existuje, je napríklad, ktorý je predložený do parlamentu, je napríklad ďaleko „mäkší“, ako bol ten zákon povedzme v tom predchádzajúcom vašom tzv. koaličnom období. Z tohto zákona vypadla napríklad rada tlačová alebo rada etická, už ako ju chcete nazvať, to je iný problém, ktorá tvrdo sankcionovala aj finančne médiá, tvrdo sankciový orgán, ktorý vlastne vypadol z tohto zákona. A to bol návrh zákona, prosím pekne, ktorý ste navrhovali vy za vášho obdobia a neprešiel v tomto parlamente len rozdielom dvoch hlasov.

    Čiže vstúpme si trošku aj do poslaneckého svedomia a nielen demagogicky osočujme, ale ráčte si, prosím, prečítať to, čo ste navrhovali v tom tzv. vašom koaličnom období, čo to bol za návrh zákona, a porovnajte ho s tým, čo sa navrhuje teraz.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. No časť už povedala kolegyňa Vášáryová. Pán minister, ja vás len chcem ubezpečiť, že pomerne často sa stýkam s mojimi kolegami z Európskej ľudovej strany, aj s tými, ktorých ste menovali, a znepokojuje ich to. Znepokojuje ich to. Mňa mrzí, že sme za osem rokov nevládali novelizovať, opraviť všetko, ale o jednom vás chcem ubezpečiť, pán minister. Taký paragraf za osem rokov mi ani nenapadlo vyrábať alebo niekomu dávať ako zákazku. A tiež mám pocit, že médiá ma nie veľmi milovali, ako zrejme máloktorého premiéra budú milovať.

    Tretia poznámka. Samozrejme, tieto zákony, takéto zákony je treba hodnotiť aj v kontexte a ten kontext, pán minister, je prapodivný. Predseda vlády uráža novinárov, lustruje ich minulosť, špehuje ich na lyžovačkách, skúma, aké vzdelanie by mal mať, aké by nemal mať, kto môže písať, kto nemôže písať, rád by zriaďoval nejaké novinárske komory alebo teleso, možno najlepšie štátne, možno najlepšie vládne na úrade vlády, ktoré by vydávalo licencie, kto písať môže, kto písať nemôže. Je to smutné počúvať, takéto reči, osemnásť rokov po nežnej revolúcii. A keď hodnotíme takúto legislatívu, tak, samozrejme, ju hodnotíme aj v tom celkovom kontexte. Ten kontext je útok na médiá.

    Opakujem, ani môj vzťah s médiami nebol, možno ani nie je najlepší, ale takto sa správať, že budem selektovať médiá? Jedny budem chváliť, druhým odmietnem dať odpoveď na akúkoľvek otázku? Urážať novinárov? Urážať novinársku obec? Urážať konkrétnych novinárov, ktorí píšu o mne kriticky? Takže hodnoťme, samozrejme, aj ten kontext, pán minister.

  • Pán minister, budete reagovať? Nech sa páči, máte slovo. Zapnite mikrofón pánovi ministrovi Maďaričovi.

  • Pán poslanec, neuhýbajte. Hovorili ste tu o paragrafe v tlačovom zákone, zrazu hovoríte o akomsi kontexte. Takže už to je trošku zrazu iné. A mali ste ma pozorne počúvať. Ten paragraf a jeho podstata je ak nie identická, tak je takmer rovnaká ako aj v iných tlačových zákonoch.

    A ak chcete, pán poslanec Galbavý a pani poslankyňa Vášáryová, mňa tu obviňovať z nejakého zavádzania, klamania a demagógie, tak pán poslanec Galbavý, aspoň tu on-line skúste neklamať a nehovorte, že som citoval európskych komisárov. V tom krátkom vystúpení, ako ste povedali, som žiadneho európskeho komisára necitoval – ak už chcete so mnou polemizovať.

    Pani Vášáryová, žiadny veľvyslanec Európskej únie ministerstvo kultúry nenavštívil v súvislosti s tlačovým zákonom, takže neviem, odkiaľ máte túto informáciu, ale takisto teda skúste polemizovať pravdivými informáciami.

    No ale to najpodstatnejšie k vášmu vystúpeniu. Ten zákon, vy asi čítate proste alebo takto názor si robíte len z toho, čo píšu noviny, takže keď noviny píšu, že tento zákon je pre politikov, tak vy to tu takto pekne odcitujete. V tom zákone, po prvé, nie je o politikoch nič. Vo vzťahu k právu na odpoveď sú fyzické a právnické osoby a, naopak, vôbec tam nie sú zahrnuté orgány verejnej moci, to znamená, že tento inštitút sa nevzťahuje ani na vládu, ani na parlament. No a či už sa vy považujete aj za fyzickú osobu, to ja neviem, ale v tomto zmysle určite aj každý politik, ako aj iný člen verejnosti má právo sa domáhať svojich práv, ale nielen kvôli sebe samému...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz ma informovali, že sa do diskusie, do rozpravy prihlásil pán poslanec Dzurinda. Chcete vystúpiť teraz?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som toto vystúpenie, veľmi krátke, využil na vyjadrenie rozčarovania aj znepokojenia nad spôsobom a nad správaním sa predsedu vlády.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, my sme tu neprišli na míting Roberta Fica, my sme sa prišli s pánom premiérom porozprávať. Mal celé hodiny rôznych vystúpení, keď hovoril, ako si vyhradil tento nočný čas, ako nám bude k dispozícii, vychrlil tu množstvo poloprávd, neodpovedal na otázky. Chceme sa s predsedom vlády rozprávať. Je to obrovská neúcta voči Národnej rade Slovenskej republiky, keď takto nás ignoruje. Nie som tu prvý deň ani prvý týždeň, ani prvý rok. Nepamätám si, kedy si člen vlády dokázal alebo dovolil takto ignorovať Národnú radu Slovenskej republiky.

    Preto aj vás chcem poprosiť ako predsedajúcu, aby ste prispeli k tomu, že Národná rada Slovenskej republiky bude mať vážnosť. My sme nechceli rokovať v noci. Nútite nás k tomu, prosím, tak sa poďme ale rozprávať. Je ľahko predsedovi vlády tu nakričať, urobiť estrádne vystúpenie, chrliť nezmysly, kričať a prekričať opozíciu, to je veľmi jednoduché, keď nemá oponentúru, ale my sme sa prišli dnes s predsedom vlády rozprávať. Neodpovedal na otázky, chceme mu ešte veľa vecí povedať. A preto opakujem ešte raz, bol by som rád a chcem vás poprosiť, aby ste aj vy prispeli k tomu, že jednoducho do sály príde.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dzurindu sa prihlásil pán poslanec Janiš. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Pred chvíľkou sme absolvovali poslanecké grémium. Na tomto poslaneckom grémiu sme požiadali predsedu Národnej rady, ktorý ako dôvod, že rokujeme o 19.00 hodine, v médiách, na tlačovke uvádzal to, že pán predseda vlády nemá čas, a preto páni poslanci a Národná rada zasadne o 19.00 hodine. My sme sa na túto schôdzu pripravili, nám ide o obsah a nie o formu, my sa chceme s pánom predsedom vlády rozprávať, ale pán predseda vlády ignoruje Národnú radu. Pán predseda Národnej rady na grémiu povedal, že pán predseda vlády je prítomný a na rokovanie príde, len nepovedal nám kedy.

    Ja by som vás chcel poprosiť, pani podpredsedníčka, aby ste požiadali predsedu vlády, prerušili rokovanie Národnej rady, aby pán predseda vlády prišiel, aby si vypočul, ešte nevystúpili ani zástupcovia poslaneckých klubov, ani zástupcovia poslaneckých klubov, aby pán predseda vlády prišiel, táto schôdza je o ňom, kvôli nemu je o 19.00 hodine, nie kvôli nám. Tak by som vás chcel požiadať, aby ste prerušili túto schôdzu až do príchodu predsedu vlády.

  • Pán predseda Dzurinda, chcete reagovať na pána poslanca Janiša? Áno? Nie. Keďže ste adresovali niektoré požiadavky na mňa, ja nemôžem komentovať vystúpenie poslancov, takže to ani nebudem robiť. Chcem len zopakovať výsledok rokovania poslaneckého grémia, kde bol citovaný alebo tlmočený teda rokovací poriadok v tom zmysle, že člen vlády vrátane premiéra, ktorý je odvolávaný, má právo, ale nie povinnosť byť na príslušnej schôdzi, ktorá je k tomuto zvolaná. Čiže ja som si vypočula tú požiadavku. Teraz dám slovo ďalšiemu, ktorý je prihlásený do rozpravy, a budem tlmočiť požiadavku, ktorú predniesol aj predseda klubu SDKÚ pán Janiš, že žiadate, aby premiér na rokovaní bol. Toľko urobiť v zmysle rokovacieho poriadku môžem.

    Takže v zmysle rokovacieho poriadku vystúpi pán poslanec Frešo. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani ministerky, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, s istou nádejou som sa pozrel za ten roh, že či sa snáď pán premiér neobjaví, keď mu budú poslanci z opozície, ale aj koalície za klub predkladať svoje stanoviská, či už dôvody za, alebo proti jeho odvolaniu. Zatiaľ ho nevidím a veľmi, veľmi ma to mrzí.

    A keď sme hovorili, alebo respektíve pred chvíľou pán minister kultúry hovoril o tom, aby sme tu nezavádzali, dokonca nezavádzali on-line, ak som to správne pochopil, tak ja som bol pred pár desať minútami v jednom televíznom živom vstupe, kde on-line zavádzal jeden z poslaneckých kolegov za koalíciu, ktorý tvrdil, že pán premiér tu je. Pán premiér tu jednoducho nie je. Dnes máme dobu pluralitnú, máme tu viacero médií, našťastie, dokonca máme internet a máme súkromné médiá, ktoré ho z tejto lži usvedčia, a myslím si, že vystavia vizitku aj pánu premiérovi, ktorý napriek tomu, že zvolal prostredníctvom predsedu parlamentu na túto nočnú hodinu parlament s tým, že je pripravený si vypočuť argumenty, že on bežne o tomto čase pracuje, pardon, tak zdá sa, že, zdá sa, že aj toto bolo nad jeho sily a nie je v stave dôjsť do sály. A myslím si, že budúci raz, až bude mať podobnú príležitosť, možno by mal viacej zvážiť, ako sám pristúpi k tomu a zvolí niektorý pre neho komfortnejší čas, kedy mu jeho pracovné tempo umožní, aby sa zúčastnil.

    Dovoľte teda mne, poviem v mene poslaneckého klubu SDKÚ – DS, zaujať k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko. Na úvod si dovolím len malú spomienku na jednu dôležitú a z hľadiska následného vývoja pre Slovensko tragickú udalosť. Takmer presne pred šesťdesiatimi rokmi, presnejšie 20. februára 1948, podalo 12 z 26 ministrov česko-slovenskej vlády demisiu v snahe o kultúrne riešenie vládnej krízy. Krízy, ktorá sa neskôr ukázala ako dôsledne premyslený komunistický prevrat riadený Sovietskym zväzom. Medzi spomínanými ministrami boli aj ministri za Demokratickú stranu, na ktorej tradície a historické poslanie nadväzuje dnes aj SDKÚ – DS. Už o tri dni, t. j. 23. februára, po podaní demisie začala komunistická nomenklatúra skorším rozhodnutím Gustáva Husáka protizákonne obsadzovať povereníctva spravované ministrom Demokratickej strany. Medzi prvými povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Pri preberaní tohto povereníctva vyhlásil Gustáv Husák, že „pracovníci, ktorí neuposlúchnu príkaz a nebudú spolupracovať, budú okamžite prepustení bez náhrady mzdy“. V popoludňajších hodinách rozvážali už nákladné autá zbrane zo skladov Národnej bezpečnosti pre vyzbrojovanie Ľudových milícií. Začína sa zatýkanie a prenasledovanie demokratických politických špičiek. Toľko v skratke k udalosti, ktorá tak tragicky zmenila osud Slovenska na viac ako 40 rokov.

    Na jednej strane toto bola len krátka spomienka na historickú udalosť spred 60 rokov, ktorá sa spája s bojom za demokraciu a spája sa aj s históriou SDKÚ – DS. Na druhej strane mám pocit, že dnešná schôdza je tiež o vzťahoch Slovenska k demokracii. Nielen okolnosťami, ktoré ju sprevádzajú, ale aj podstatou veci samotnej – a tou sú dôvody na odvolanie Roberta Fica z postu premiéra.

    Najprv by som sa rád povenoval jadru kauzy samotnej, to znamená pozemkovému fondu. Krátka rekapitulácia. Už 25. júna 2007 zverejnili médiá, že boli vydané náhradné pozemky reštituentom z juhu a západu Slovenska a tieto náhradné pozemky boli vydané pod Vysokými Tatrami, resp. v regióne Vysokých Tatier. Navyše išlo o pozemky, ktoré sú vedľa seba, takže vytvárajú súvislú plochu, ktorá môže byť pri predaji ďaleko ziskovejšia, ako keby boli tie pozemky rozdrobené. Vlastne bola popísaná udalosť, ktorá sa udiala okolo 10. alebo tesne pred 10. aprílom 2007, a táto udalosť sa udiala už pod novým nominantom, novým nominantom námestníkom generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu pánom Brízom. To, čo nasledovalo, bola okamžitá reakcia zo strany opozície, to znamená zvolanie tlačovej besedy a výzva premiérovi, aby konal. Keďže zákon hovorí o tom, že fond má predovšetkým prihliadať na trvalé bydlisko reštituenta samotného.

    Hneď v týchto dňoch nasledovali niektoré reakcie politikov, či už z opozície, alebo koalície. A ja by som len rád z nich zacitoval, aby bolo zrejmé, kto na koho strane stojí. Zatiaľ čo koalícia napríklad ústami pani poslankyne Žitňanskej priamo, citujem: „Vyzývam pána premiéra, aby sa k týmto informáciám vyjadril.“ Alebo takisto pán poslanec Dzurinda, citujem: „Na prvý pohľad je to také neetické, že po tom jednoducho pôjdeme.“ Poprosím vás zapamätať si túto vetu, „po tom jednoducho pôjdeme“, nakoľko sa ukáže v kontexte, že bola veľmi dôležitá. Tak pán predseda a premiér Fico kontroval tým, že povedal: „Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení.“ Ja to zopakujem, nakoľko je to vec, ktorú som si nikdy nemyslel, že v roku 2007 za funkčnej demokracie budem počuť z úst premiéra: „Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení.“

    Samozrejme, ďalej reagovali už nominanti SMER-u a vládnej koalície z pozemkového fondu, napríklad pán riaditeľ, generálny riaditeľ pozemkového fondu, ktorý tvrdil: „V tomto prípade išlo o normálne riešenie na základe žiadosti oprávnených osôb. Boli riešené reštitučné nároky z iného katastrálneho územia do iného.“ Inými slovami, hovoril o tom, že všetko je v poriadku. Takisto pán námestník Bríza, citujem: „Všetky reštitúcie boli vybavené štandardným spôsobom v súlade so zákonom. Fond má vypracovaný akčný plán boja proti korupcii, v rámci ktorého sa vykonávajú pravidelné kontroly dodržiavania interných predpisov.“

    Táto kauza vlastne začala tak typicky pre toto vládne obdobie. To znamená, opozícia plnila svoju štandardnú kontrolnú úlohu, upozornila na problém, dokonca médiá rovnako plnili svoju úlohu v demokratickej spoločnosti, to znamená, informovali o probléme, avšak vláda pod vedením pána premiéra Fica a takisto celá koalícia so svojimi nominantmi tento problém bagatelizovali a práve naopak, pán premiér Fico sa postavil k tomu tak, že opozícia by mala v zásade byť rada, pokiaľ nesedí vo väzení.

    Ja osobne som to chápal ako istý druh tlaku z jeho strany na opozičných poslancov. Je mi úplne jedno, ako to videl on, ale pokiaľ na to, že vznikne škandál a na tento škandál opozícia upozorní, premiér zareaguje tým, že hovorí o tom, že opozícia by mala byť vo väzení, tak to považujem za tlak až nátlak na opozíciu samotnú. Považujem to za snahu zavrieť opozícii ústa. A myslím si, že je to absolútne nemiestne, aby sme sa ako demokrati s týmto zmierili, ale, bohužiaľ, nie je to vec, ktorá by bola ojedinelá v chovaní pána premiéra, a táto vec sa opakuje aj takisto na seba nabaľuje ďalšie dôvody, prečo mu vysloviť nedôveru.

    Hneď 28. júna iniciovala opozícia poslanecký prieskum na pozemkovom fonde, ktorý tam nastúpil už 2. júla 2007. Podozrenia opozície sa potvrdili, nakoľko interný predpis generálneho riaditeľa jasne vyžaduje, že pri vydávaní pozemkov mimo katastrálneho územia je potrebná výnimka generálneho riaditeľa a pre túto výnimku je aj potrebné zistiť, že v danom katastrálnom území ani v jeho okolí nie sú už žiadne voľné pozemky. Opozícia znova zvolala tlačovú konferenciu a znovu vyzvala premiéra, aby konal.

    Znova mám citáty, ktoré hovoria o tom, že opozičný poslanec hovorí, nie je pravda alebo nebolo preukázané, že v regionálnej oblasti Trenčín, Nitra, Komárno alebo Topoľčany už nie sú žiadne voľné pozemky a že teda bolo nutné ísť niekde inde, a to napriek tomu, že interný predpis pri podobných medzikatastrálnych výmenách takéto skúmanie vyžaduje. A takisto tam bolo, sa opoziční poslanci obrátili, obrátili na premiéra, kde ho informovali, že ľudia, ktorí riadia, v tej chvíli viedli pozemkový fondu, sú čisto politickí nominanti a vlastne pán premiér Fico a jeho vládna koalícia je za nich zodpovedná a premiér by mal v zmysle týchto politických nominácií konať.

    To bola jedna z vecí, s ktorou sme sa stretli, a nielen na pozemkovom fonde, kde ľudí sme sa pýtali, na základe akého konkurzu sa dostali do svojich funkcií, na základe čoho sa dostali do pozícií vysokých pri správe štátneho majetku. A ich odpoveď bola štandardná, my sme politickí nominanti a pod tým sa, samozrejme, skrývalo, že konkurz žiaden nebol. Vlastne ja som si to vysvetľoval tak, že politický nominant znamená, že ten, kto ho nominuje a kto je mu nadriadený, zaňho preberá politickú zodpovednosť, čo sa však ukázalo v prípade problémov, že jednoducho takto nie je.

    Poslanecký prieskum pokračoval aj po lete a na návrh opozície si výbor vyžiadal ďalšie údaje o zmluvách, ktorých vydanie sa zdržiavalo až do polovice októbra. Faktom však je, že dodnes sme tieto zmluvy všetky nevideli. Jedná sa o zmluvy, ktoré boli podpísané zhruba v trinástich dňoch, v ktorých tento námestník zastupoval generálneho riaditeľa. A takisto sme viackrát žiadali a najmenej dvakrát, si pamätám, aj priamo na výbore ministra, aby sa zúčastnil tohto rokovania, aby si prebral vlastne výsledky, ktoré opozícia zistila a ktoré naozaj nasvedčujú tomu, že nie transparentne, dokonca nie zákonne miliardové majetky zo Slovenského pozemkového fondu odišli, avšak minister napriek svojim prísľubom sa nikdy nezúčastnil.

    Ja tu mám hneď prvú otázku na pána premiéra, to znamená, napriek tomu, že táto kauza je už trištvrte roka, či by mohol zverejniť, ktoré všetky zmluvy boli v inkriminovanom období podpísané. My máme len informáciu, aj to len ústnu, že ich bolo 15, ale na verejnosť sa dostalo iba 7, čiže tie milióny metrov štvorcových, ktoré vlastne akcelerovali tú kauzu samotnú v novembri, v skutočnosti boli len, myslím, jedna alebo dve zmluvy. Sú tam aj ďalšie. Môžu tam byť ďalšie milióny metrov štvorcových. A myslím si, že je v záujme aj tejto vlády, aby dôveryhodným spôsobom vysvetlila, ako s nimi bolo naložené, či sa jedná o podobné problémy, alebo dokonca zlodejiny, to sú vaše slová, vážená koalícia, ktoré sa na pozemkovom fonde diali.

    Medzitým médiá zverejňovali údaje o ďalších pochybných transakciách, to znamená, bolo to vydávanie pozemku vo Vígľaši alebo na Donovaloch. Premiér však znovu nekonal, a to napriek tomu, že od prvého zverejnenia prebehli štyri mesiace a bezpočet opozičných tlačových konferencií, ako aj vyjadrenie predstaviteľov opozície v médiách. Tu treba upozorniť, že premiér naozaj je zodpovedný za chod, vlastne vládnutie celému štátu a špeciálne za pozemkový fond, už to tu viackrát zaznelo, nakoľko jeho vláda pod jeho vedením menuje a odvoláva správnu radu, jeho vláda pod jeho vedením menuje a odvoláva dozornú radu pozemkového fondu.

    Zlom nastal niekde v polovici októbra a začiatkom novembra, keď opozícia oznámila, že podá návrh na odvolanie ministra pôdohospodárstva. Ja si pamätám viacero tlačových konferencií, kde sme začali hovoriť o zodpovednosti ministra pôdohospodárstva, keď nebude konať, tak ho odvoláme. Vtedy premiér Fico prišiel s riešením, ktoré skutočne nebolo hodné situácie, a to tým, že navrhol odvolať spomínaného úradníka – námestníka, ale aby mu to zmäkčil, nechal ho v pozícii predsedu dozornej rady. Nechal ho v pozícii predsedu dozornej rady a toto, samozrejme, považujeme za nenáležité riešenie situácie. A bolo zrejmé, že opozícia znova začína akcelerovať otázku odvolania ministra samotného.

    V tejto atmosfére, kde sa nedokázali dvaja koaliční partneri ani len dohodnúť na tom, aby spomínaný námestník bol odvolaný, veci dostali skutočný spád. A skutočne spád dostali veci, keď vyplávali na povrch podivné spôsoby rozdeľovania vplyvu na fonde. Vyplávali na povrch spôsobom kurióznym, no o to nespochybniteľnejším, a to platenou správou koaličného partnera, ktorú zverejnil na agentúrnych okruhoch. Ja z tej správy zacitujem a budem žiadať aj pána premiéra, dúfam, že mu to niekto pretlmočí, aby sa k tomuto vyjadril, nakoľko je to veľmi závažné zistenie priamo na verejných okruhoch. Citujem: „Nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana – HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER.“ Ja to zopakujem, dobre sme počuli, „aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER“. To je zásadný obrat v celej kauze, ktorý ich v skutočnosti jediný prinútil, premiéra Fica, zapodievať sa tým, že situácia je veľmi vážna. Začali im totižto vyplávavať na povrch obchodné dohody na pozadí pozemkového fondu.

    Vynára sa tu viacero otázok. V prvom rade, v koho prospech bola nominovaná správna rada a dozorná rada pozemkového fondu? V prospech zastupovania práv občanov alebo v prospech obchodných dohôd straníckych centrál? Tu čakám naozaj podrobné vysvetlenie predsedu SMER-u a predsedu vlády Slovenskej republiky. Moje jediné vysvetlenie je však, že premiér začal konať, až keď toto všetko prasklo a až keď nebola iná možnosť. Či jeho nekonanie vyplývalo zo záväzkov voči koaličným partnerom, či záväzkov voči svojim nominantom, alebo jednoducho z neschopnosti, musí vysvetliť on sám. V každom prípade štát prišiel o miliardy a premiér mal možnosť zasiahnuť omnoho skorej a zvýšiť šance na návrat miliárd späť.

    Výsledkom bolo, že minister bol odvolaný a námestník fondu Bríza odišiel z výkonnej pozície, aby si ponechal svoju hlavnú funkciu, funkciu predsedu správnej rady. Správna rada je riadiaci orgán pozemkového fondu menovaný vládou. Správna rada aj dozorná rada bola menovaná 24. januára a ministrovi bolo uložené, aby odovzdal menovacie dekréty. O neplnení si úloh premiérom svedčí aj fakt, že menovacie dekréty boli vydané až koncom apríla, to je tvrdenie z ministerstva, a to napriek tomu, že v médiách sa objavuje dátum 16. mája. Takisto by som poprosil pána premiéra, aby to vysvetlil. Ja som sa na ministerstve informovať bol a mali záznam, myslím, 27. apríl.

    O neplnení úloh, pardon, inými slovami, fond nebol riadený a dozorovaný od 9. augusta 2006, kedy vláda predchádzajúcu správnu radu a dozornú radu odvolala, čím prevzala na seba zodpovednosť za činnosť fondu, a teda aj za inkriminované zmluvy, ktorými odišli miliardové majetky, sama.

    Tu by som sa chcel zastaviť vlastne nad štýlom, akým vláda Roberta Fica konala, čo sa týka pozemkového fondu, už od svojho nástupu do funkcie. Prvou vecou, ktorá bola už 9. augusta, že odvolá správnu, dozornú radu a de facto fond samotný ponechala bez kontroly. Ponechala bez kontroly a práve v tejto atmosfére, kedy fond nebol deväť mesiacov kontrolovaný, boli podpísané sporné zmluvy a naozaj došlo k úniku miliardového majetku a dokonca zdá sa, že okoreneného, okoreneného s podozrením na trestný čin.

    Podobný stav však je aj dnes, keď vláda odvolá správnu a dozornú radu, samozrejme, až po tlaku opozície a médií. A ako vždy bol s tým spojený aj ďalší klientelistický škandál. Zistilo sa, že ľudia z vedenia fondu majú cez svoje firmy prenajaté milióny metrov štvorcových od pozemkového fondu.

    Chcel by som upozorniť vážené kolegyne, vážených kolegov, že nielen riaditeľ má takto prenajaté metre štvorcové, ale aj bývalí členovia dozornej rady, a možno keby sme ešte počkali pár dní, bolo by ďaleko-ďaleko širšie. Tu, samozrejme, premiér Fico ako vždy, ako úplne posledný, keď už sa to nedalo nejako zastaviť, začal konať a narýchlo, bez nejakého predchádzajúceho upozornenia správnu a dozornú radu odvolal, a to napriek tomu, že týždeň predtým ministerka, ktorá za rezort zodpovedá, hovorila, že správna a dozorná rada tam bude ešte niekoľko mesiacov.

    Tu chcem znova položiť premiérovi otázku: Na základe čoho vyberal nominantov do správnej a dozornej rady? Aký má k nim on osobne vzťah a aký má k nim vzťah ako predseda SMER-u? Lebo medzi členmi správnej rady bol aj jediný spoločník brata pána premiéra, rovnako ako sponzor SMER-u. Boli toto dôvody, pre ktoré premiér mesiace nekonal? Summa summarum premiér v prípade Slovenského pozemkového fondu konal vždy až na poslednú chvíľu, keď mu klientelistické škandály nebolo možné ututlať a prerastali mu cez hlavu. Naopak, prvé, čo urobil, bola kritika opozície, ktorá smerovala k jej umlčaniu.

    V konaní na poslednú chvíľu však nie je premiér osamotený. Aj ministerka práce a sociálnych vecí v kauze Privilégium konala až na poslednú chvíľu, konala až vtedy, keď médiá usvedčili túto organizáciu z toho, že má dlžoby voči štátu. Pritom pre pani ministerku to bola otázka jediného telefonátu, aby si to zistila. Miesto okamžitého vyšetrenia ministerka za výdatnej pomoci pána premiéra vytrvalo tvrdili, že problém neexistuje. Dokonca premiér tvrdil, že on sám by dané zmluvy podpísal, na pamätnej tlačovej konferencii. Som rád, keď už sa jedná o pozemkový fond, tak takúto, myslím si, hlúposť neurobil znova, že by to znova podpísal. Avšak výsledok premiérovej ministerky v nečinnosti a ich opatrného konania je, že dotácia nie je dodnes vrátená.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to nie sú omyly dlhoročného opozičného poslanca, ktorý si nevie zvyknúť na vládnu zodpovednosť. To je systém práce premiéra v otázkach klientelizmu a možnosti korupcie. Popretie, zatĺkanie, a až keď je všetko vonku, tak veľmi opatrne koná, a to aj v prípadoch, za ktoré nesie priamu zodpovednosť. Slovensko si zaslúži zodpovednejšieho premiéra, ktorý bude záujmy občanov chrániť na prvom mieste, nie až na poslednom.

    K ďalšej veci, ku ktorej by som sa za klub SDKÚ – DS chcel vyjadriť, je otázka kriminalizovania opozície. SDKÚ – DS považuje za svoju povinnosť ako opozičná strana upozorňovať občanov a voličov na akékoľvek pochybenie vlády, a to vždy, keď sa tak udeje, a bez ohľadu na to, kto je autorom takéhoto pochybenia. Je to legitímne právo opozície, a to aj v prípade predsedu vlády.

    Vážení kolegovia, aj v minulom volebnom období boli na pôde tohto parlamentu vážne spory a vážne odvolávania členov vlády. Náš expremiér vás vždy, vážený kolega, nikdy nekriminalizoval a nikdy nerozprával o svojich pocitoch v opozícii, ktorej členovia by mali sedieť v nejakej base. Kriminalizovanie opozičných partnerov, vyhľadávanie vnútorných nepriateľov, trestanie slobody názoru médií a krytie škandálov sa môžu stať len doménou politika, ktorý si nielenže nevšimol november ´89, ale ktorý si neváži ani svojich kolegov poslancov a myslím, že si neváži ani sám seba.

    Fajčenie cigary na oslavách kubánskej revolúcie je určite príjemnejšie, ako vysvetľovať na pôde parlamentu svoje osobné zlyhania, navyše po tom, ako táto krajina vyhosťuje občanov Slovenska. Koho záujmy vlastne premiér pri pohároch mojita v skutočnosti zastupuje?

    A tu by som chcel znova vyzvať pána premiéra, nech uvedie aspoň jedno meno premiéra Európskej únie, ktorý by sa zúčastňoval na ambasáde krajiny osláv, na ambasáde krajiny, ktorá jeho občanov násilne vyhosťuje. Iba jedno meno by stačilo. Naopak, za vzor vám môže slúžiť, pán premiér, postoj našich susedov Poľska a Česka voči podobným prípadom v Bielorusku.

    Vážení kolegovia a vážené kolegyne, v prípade, že návrhy na odvolávanie predsedu vlády alebo členov vlády budete presúvať na večerné rokovania a dokazovať tak našich občanom, že poslanci vedia a musia tvrdo pracovať a usilovne pracovať aj v noci, tak ako lekári, hasiči, vojaci a mnohé ďalšie profesie, navrhujem, aby sme aj ďalšie zákony, a hlavne zákony z dielne pani ministerky práce, sociálnych vecí, prípadne pána ministra zdravotnícka, schvaľovali v rovnakom čase. Najlepšie v noci, kedy novinári nepracujú a ľudia spia. Občania sa tak aspoň nedozvedia, že legislatíva, ktorá im strpčuje život a za ktorú Slovensku hrozia žaloby a arbitráže, bola schválená týmto parlamentom.

    Vážnejšie však je, že premiér nepriamo hrozí väzením opakovane. O veľmi veľa ľuďoch z opozície, ktorí by mali sedieť vo väzení, nehovoril len za začiatku kauzy Slovenského pozemkového fondu. Hovoril o ňom opakovane aj na sneme vlastnej strany. Nemožno to chápať inak, ako pokus umlčať opozíciu – a to je priamy odkaz na začiatok môjho prejavu. Keď ide o hodnoty demokracie, občania Slovenska a ich volení predstavitelia by mali byť krajne opatrní a podozrievaví voči každému, kto ich čo len v náznakoch spochybňuje. Aj keď je to aktuálny premiér. Veď premiéri prichádzajú, premiéri odchádzajú, všetko podľa vôle občanov. Taký je demokratický kolobeh, ktorý máme povinnosť chrániť.

    V tejto súvislosti chcem spomenúť ďalšie vyjadrenie pána premiéra Fica: „Vládnutie a politika je o moci, veď to všetci dobre vieme, že moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu. To je jednoduchá vec, ktorá vždy fungovala, akurát sa to hanbili niektorí priznať.“ No na toto máme ozaj odlišný názor. Toto je definícia moci, ktorá platí aj v nedemokratických, napríklad komunistických a totalitných diktatúrach. Aj v Líbyi, aj v Bielorusku, dokonca aj v totalitárnej komunistickej Kube, či komunistickej Číne. Ale demokracia sa odlišuje tým, že moc je pod kontrolou a tú pán premiér nespomína. A túto kontrolu demokracie vykonáva opozícia, ale aj médiá. Preto útok na ne chápeme ako útok na demokraciu samotnú. Možno týmto premiér chce odviesť pozornosť od vlastných pochybení a pochybení svojich nominantov, ale to je neprípustné. Aj preto budeme hlasovať za vyslovenie nedôvery autorovi týchto výrokov a ďalších výrokov uvedených v návrhu na odvolanie.

    Pár slov k útokom na médiá. Veľmi som čakal, že po tom, čo aj kauzu Privilégium, aj kauzu pozemkov v Tatrách odštartovali médiá, bude premiér, nájde nejaký spôsob, akým médiám za ich prácu poďakuje. Nerobím si nejakú ilúziu, že by poďakoval opozícii, ale čakal som, že médiá, ktoré mu umožnili prísť na nekalé praktiky priamo v inštitúciách, za ktoré zodpovedá, sa im dostane akejsi satisfakcie. Bohužiaľ, nestalo sa tak, naopak, sme svedkami opaku.

    Ja sa úprimne nečudujem, že tak ako Vladimír Mečiar je dnes aj predseda vlády Robert Fico nervózny z vedenia svojej mocenskej politiky vo vzťahu k médiám. Toľko škandálov ohľadne pozemkového fondu, ale aj škandálov týkajúcich sa ministrov Valentoviča, Tomanovej, Jahnátka, Kašického alebo Kaliňáka, ktoré odhalili a zverejnili médiá v tak krátkom období, by škrelo asi naozaj každého predsedu vlády. Pre objektívnosť však treba povedať, že aj v predchádzajúcom období boli problémy a boli škandály, ktoré odhalili médiá. Zásadný rozdiel je však v tom, že predchádzajúca vláda sa ich nikdy nenavrhla trestať, médiá, napríklad zmenou legislatívy, alebo novinárom prikazovať, aké majú mať vzdelanie na to, aby mohli odhaľovať škandalózne miliardové tendre na rezorte obrany, podvodné predaje pozemkov na pozemkovom fonde, netransparentné prideľovanie dotácií na ministerstve práce či arogantnosť a profesionálne zlyhanie polície v rezorte vnútra.

    Jednoducho povedané, aj toto je dôsledok opojenia mocou a jej arogancia začína dopadať na médiá zvlášť silným spôsobom. Navyše nepamätám si, že v predchádzajúcom období by vláda alebo ktorýkoľvek jej člen prikazoval novinárom, v ktorej komore majú byť organizovaní, aby vôbec mohli písať. V tomto prípade by rovnaké pravidlá mohli platiť aj pre ostatné profesie, na politikov nevynímajúc. V parlamente by sme teda všetci mali sedieť len ako politológovia, žiadni ekonómovia, žiadni právnici, lekári, učitelia či iné, možno niekedy exotické profesie.

    Premiér Robert Fico má zvláštny dar a tým je aj jeho rýchle produkovanie a šírenie vírusov v radoch svojho vládneho kabinetu a v radoch ďalších ústavných činiteľov, ale aj v radoch nižších štátnych úradníkov. Márne čakám, že akékoľvek prehnané alebo prepísknuté premiérovo vyjadrenie môže byť niektorým členom jeho kabinetu korigované, prípadne podrobené racionálnemu kritickému pohľadu. Žiaľ, premiér nemá vo svojej sociálnej demagógii a virtualizácii politiky žiadnych oponentov, iba nasledovateľov. Len tak sa dá vysvetliť konanie iných ústavných činiteľov dožadujúcich sa vládnych médií popularizáciou vykonštruovaných historických termínov či glorifikovanie národných hrdinov s diskutabilnou minulosťou. Ale aj spochybňovanie či zneisťovanie miliónov súčasných a budúcich dôchodcov.

    V klube SDKÚ – DS sme presvedčení, že správnosť či nesprávnosť svetonázorov by sme jednoducho nemali posudzovať na základe toho, či niekto pochádza, alebo nepochádza z nejakej konkrétnej triedy. K tomu by sme sa už nemali vracať v tejto chvíli. A ja verím, že väčšina kolegov z koalície sa vracať ani nechce. Len ich tam vždy ktosi ťahá a často je to nad ľudské sily sa s tým vysporiadať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, SDKÚ – DS rešpektuje vôľu občanov, ktorá dala mandát súčasnej koalícii, ale nikdy nebude rešpektovať svojvôľu, prešľapy a pochybnosti v jej konaní a v konaní jej predstaviteľov, predsedu vlády nevynímajúc. Napriek tomu, že máme rozdielne názory, rovnako by sme mali ctiť pravidlá, ktoré nám tieto názory umožňujú prezentovať. Toto je naša prosba adresovaná vám a dúfame, že bude takto vnímaná. V prípade, že premiér pochybí alebo nekoná, podáme návrh na jeho odvolanie, pretože je to povinnosťou zodpovednej opozície v každej demokratickej krajine. Zostáva len otázkou, či sme aj naďalej štandardná demokratická krajina.

    Tu sa mi na záver ešte žiada dodať. Myslím si, že všetky tie snahy o vytlačenie či už slobody médií, alebo umlčanie opozície možno naozaj slúžia k tomu, že vláda nie je v stave svoje vlastné prešľapy ďalej uniesť a nejakým spôsobom držať pod pokrievkou. Ale to, aby sme chránili systém, ktorý je demokratický a ktorý vlastne umožňuje, aby bola moc pod verejnou kontrolou, by malo byť povinnosťou nielen opozičných poslancov, ale aj koaličných. Ja dúfam, že toto odvolávanie si súčasná vláda zoberie ako vážne napomenutie a tak to bude vnímať a v budúcnosti sa bude aj ďaleko demokratickejšie chovať, či už voči opozícii, či už voči médiám, ale aj jednotlivcom, a začne zodpovednejšie plniť svoje úlohy v prospech celého Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Freša, ktorý vystúpil za klub SDKÚ – DS sa prihlásil pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Slabý a pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Musím povedať, že považujem neprítomnosť predsedu vlády na rokovaní o vyslovení nedôvery jeho osobe počas vystúpenia zástupcu poslaneckého klubu najsilnejšej opozičnej strany za vrchol ignorantstva a arogantnosti. Zároveň to považujem aj za prejav zbabelosti. Predseda vlády už rok a pol, odkedy zastáva túto funkciu, počas tohto obdobia sa nezúčastnil ani jednej diskusie v žiadnom médiu, kde by mu mohol byť oponentom ktorýkoľvek politik alebo poslanec z opozície. Toto je niečo, čo taktiež nemá precedens, a myslím si, že to svedčí rovnako ako jeho neprítomnosť nielen o arogancii, ignorantstve, ale aj o zbabelosti a nekultúrnosti.

    Ja som čelil odvolávaniu 6-krát počas toho, ako som bol členom vlády v troch rôznych vládach. Nie je to jednoduché, ale vo všetkých týchto šiestich prípadoch som celý čas sedel a snažil sa počúvať a aj reagovať a argumentovať. Pán predseda toho zjavne schopný nie je, čo o ňom tiež dosť veľa vypovedá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela doplniť pána poslanca Freša v časti, ktorá sa týka orgánov pozemkového fondu, ich funkčnosti a kontroly činnosti pozemkového fondu.

    Pokiaľ ide o uznesenie vlády z 24. januára, ktorým boli menovaní do funkcií členovia správnej rady a dozornej rady, bez ohľadu na to, kedy dostali dekréty, ten akt menovania vládou je konštitutívny, to znamená, členovia orgánov si neplnili svoje povinnosti a vláda si neplnila svoju povinnosť, pretože trpela, že členovia orgánov si neplnili svoju povinnosť. To znamená, tu je badateľné pri Slovenskom pozemkovom fonde zlyhanie vlády nielen v tomto období, ale aj v predchádzajúcom období, kedy došlo k netransparentným prevodom pôdy zo Slovenského pozemkového fondu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Slabý.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Na začiatku som sa vlastne chcel opýtať pána poslanca Freša, v ktorom výbore Národnej rady Slovenskej republiky pôsobí. Nie je s tým problém, lebo viem, že pôsobí vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. On to nakoniec aj sám povedal niekoľkokrát vo svojom vystúpení, a to som rád preto, lebo keď si prečítate oficiálny návrh na odvolanie predsedu vlády, tak sa dočítate o tom, že tam sa diali veci vo výbore, ktorý v Národnej rade neexistuje. „Dňa 28. 6. 2007 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu krajiny“ – páni, kde je takýto výbor?

  • Ja som v princípe len chcel počkať, že to pán kolega uvedie na pravú mieru.

    Akurát si dovolím povedať, že sa mi zdá zvláštne, že v takom oficiálnom a závažnom dokumente, ktorým chcete odvolať predsedu vlády, si nedáte ani toľko námahy, aby ste uviedli presný názov výboru. Lebo to by som potom mohol z toho akosi odvodzovať ďalej, že keď ste uviedli neexistujúci výbor, aj všetky ostatné údaje, ktoré tam uvádzate, nemajú až takú dôveryhodnosť. Ale v princípe teda som rád, že to pán kolega uviedol na pravú mieru. Čiže ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som zareagovať, keď sa tam spomínalo vo vyjadrení pána kolegu Freša, že vlastne až do prepuknutia klientelistických škandálov pán premiér nekonal. No zrejme to súvisí s problémom pamäti, ktorú spomínal aj vo svojom vystúpení, a súvisí to s tým, ako sa rozchádzajú slová a skutky. Ako úplne čerstvý príklad je dnešná schôdza, keď bolo úplne jasne povedané, že iba dnes si môže pre nás nájsť čas, že iba dnes môže byť táto schôdza o 19.00 hodine. Zaujímavé, že ten čas pre nás nemá.

    A čo sa týka pamäti a týchto škandálov. Podobne sa konalo aj pri kauze už tu spomínanej Privilégium, podobne to bolo pri evidencii čiernych peňazí, podobne to bolo pri kazašskej novinárke, podobne to bolo pri Maline (smiech v sále), pri Hedvige Malinovej, podobne to bolo aj pri úteku Červenku, keď reakcie vznikali až vtedy, keď sa do toho začínali obúvať médiá alebo opozícia. Podobne to bolo aj pri PPP projektoch, keď najprv boli veľmi nepriateľské a zrazu sa stali priateľskými. Takže to je jedna stránka veci.

    Druhá vec, na základe čoho pán premiér vybral nominantov? No ťažko povedať na základe čoho, lebo aj pri bežných obsadzovaniach rozličných pozícií platí, že keď je niekto v konflikte, tak ten konflikt by si mal do nejakej lehoty vysporiadať. A nemôže to pán premiér bagatelizovať, alebo dokonca obhajovať, že veď oni už to mali prenajaté dávno predtým. No tak nech si vysporiadajú svoje konflikty! A keď hovoríme a spomíname zlodejčiny, no tak ako môžeme s tými, čo zapríčiňujú zlodejčiny, pokračovať ďalej v koalícii?

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zareagoval by som k pánu poslancovi Kahancovi. Veľmi správne ste pochopili, že tu sa jedná o vzorec, podľa ktorého správcuje táto vláda, a vzorec, ktorý nesie pán premiér. Ten vzorec vyzerá tak, že až keď je napríklad klientelistický škandál alebo konflikt záujmov priamo v novinách, alebo v prípade pani ministerky, až keď je zjavné tvrdenie, ktoré je v rozpore s tým, čo bolo očakávané v novinách, vtedy táto vláda koná, skorej nie. Inými slovami, je úplne zrejmé, že pokiaľ by sme si v novinách neprečítali o tom, že tam je zároveň aj prenájom pôdy tromi členmi manažmentu Slovenského pozemkového fondu, tak by sme nikdy sa o tom nedozvedeli. A, samozrejme, pán premiér nehovorí pravdu, že by nejako to pripravovali, nejako konali. Až keď je to v novinách, taká je skúsenosť z tohto volebného obdobia.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Slabý, je zrejmé, že tam išlo o preklep, a veľmi ma teší, že som to uviedol na pravú mieru a že teraz je všetko v poriadku a údaje, ktoré sú tam uverejnené, predpokladám, že nadobudli na relevantnosti tým, že som sa prihlásil k výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská. To je veľmi závažná vec, to je veľmi závažná vec, pokiaľ od januára bola konštituovaná správna a dozorná rada a zároveň vláda nedokázala zabezpečiť formálne jej vymenovanie. Inými slovami, tu je jasná zodpovednosť premiéra, z nej sa nijako nevyzuje. Tú otázku sme mu kládli v predchádzajúcich faktických poznámkach, keď ešte bol v stave tu byť, teraz by som ju položil znova. Mal by jasne pomenovať, ako je možné, že fond zostal deväť mesiacov bez správnej rady a dozornej rady, z toho tri mesiace po tom, čo obe tieto inštitúcie boli vymenované.

    A k neprítomnosti pána predsedu vlády, to, čo hovoril pán poslanec Mikloš, ja si tiež myslím, že dáva najavo, čo si o tejto inštitúcii myslí. A zároveň ma veľmi mrzí, že ak som správne pochopil, tak na grémiu sa povedalo, že on príde, ale nikto nevie kedy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej o slovo požiadal predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, napriek tomu, že meritum veci z pohľadu návrhu skupiny poslancov je niekde inde, nedá mi, aby som aj napriek tomu, že rokujeme o návrhu na odvolanie pána premiéra, nereagoval na sumu obvinení a klamstiev a na stratu pamäti, nazvem to najprv takto slušne, ktorú tu prezentujú navrhovatelia nie ako náhodný akt, ale dnes už po 18 mesiacoch fungovania v tejto Národnej rade preukázateľne ako jediný, jediný nástroj, politický nástroj komunikácie v rámci Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dlho som hľadal výraz, ako označiť to, čo je prezentované ako neustála dehonestácia slovenského parlamentu zo strany opozície a prázdne slová, ktoré útočia na podstatu demokracie a fungovania národného parlamentu. Našiel som taký výraz, a možno to bude trošku korešpondovať aj s tými vašimi obavami – alzheimer, politický alzheimer. Častokrát, samozrejme, páni a dámy z opozície, používate „nevracajte sa do minulosti, veď vy už vládnete, dajte nám pokoj, čo my sme robili“. To by som všetko bral, pokiaľ by táto logická metóda bola používaná aj z vašej strany a pokiaľ by ste to neboli práve vy, ktorí akousi komparáciu nafabulovaných mechanizmov, schém, subjektívnych výkladov rokovacieho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky, ste sa nepokúšali neustále vytvárať dojem, ako to za vás bolo všetko demokratické, ako to všetko perfektne fungovalo, ako to bolo priezračné, ako tu každý mal to právo, sväté právo robiť, konať a hovoriť všetko, čo mu len prišlo na um, a ako to teraz tak nie je a ako všetky tie tzv. zvykové mechanizmy, ak už náhodou neviete nájsť oporu v rokováku a ústave, sú porušované a ako sú potláčané elementárne esencie parlamentarizmu.

    A keďže aj v súvislosti so zvolaním tejto schôdze sa objavilo niekoľko klamstiev a útokov nielen na predsedu parlamentu, ktorému kompetencie vyplývajú z ústavy a zo zákona o rokovacom poriadku, ale aj na samotné fungovanie parlamentu, dovoľte predsa len vám trošku toho „alzheimera“ pokúsiť sa vyliečiť niektorými návratmi do minulosti, ktorej súčasťou ste, žiaľ, boli aj vy.

    Častokrát hovoríte o politickej kultúre, máte plné ústa o tom, ako ten konsenzus, ako tá kooperácia za vás fungovala a ako tá politická kultúra bola. Viete, prečo bola tá politická kultúra? Pretože najsilnejšou opozičnou stranou vtedy, v predchádzajúcom období, bol SMER – sociálna demokracia a my sme boli tá opozícia, ktorá nerobila obštrukciu, ale ktorá predkladala alternatívu. A súčasťou fungovania Národnej rady Slovenskej republiky bola snaha o maximálnu kooperatívnosť pri rešpekte väčšiny a menšiny.

    Ja len som zostal v úžase, keď som sa z médií dozvedel ako reakciu predstaviteľov opozičných klubov, keď sme organizovali alebo keď som zvolal túto schôdzu, ako veď sa nikdy nedohadovali schôdze. Vo štvrtok na grémiu nepadla ani len zmienka, dámy a páni, z opozície o tom, aká je vaša predstava a či sme ochotní a schopní hovoriť o tom, či vieme skoordinovať programy vlády, predsedu vlády, vedenia parlamentu, ale aj všetkých kolegýň a kolegov tak, aby sme mohli rokovať a povedať, že sme nenarušili nikomu program.

    Ja len do pozornosti z predchádzajúceho volebného obdobia, dámy a páni, 16 mimoriadnych schôdzí. Škoda, že tu nie je pán predseda Hrušovský, pretože by asi ťažko vyvracal fakt o kooperatívnosti vtedajšej opozície a lídra vtedajšej opozície SMER-u – sociálnej demokracie, že sme vždy mali snahu predložiť návrh skupiny poslancov tak, aby mal predseda Národnej rady možnosť zakomponovať zvolanie schôdze tak, aby nekolidovalo s ostatným programom. Zo 16 schôdzí 14 schôdzí prebehlo buď deň pred riadnou schôdzou, alebo ako súčasť riadnej schôdze, alebo deň po schôdzi – na základe dohody na poslaneckom grémiu a na základe dohody s vedením Národnej rady. Prečo to, dámy a páni z opozície, tak nejde? Lebo nemáte alternatívu?

    A ešte vám dám do pozornosti, o čom boli odvolávania pána ministra sociálnych vecí, zdravotníctva, financií – o alternatíve, o programe. Opozícia prišla a predložila reálnu alternatívu. Hodnotovú, programovú. Ako si predstavuje, aby to na Slovensku vyzeralo. Chvalapánubohu, ľudia to vo voľbách v roku 2006 ocenili, a preto dnes môžeme sebavedome hovoriť, že sa podarilo túto alternatívu naplniť.

    Prečo to neviete robiť aj vy? Prečo musíme neustále obštruovať? Prečo? A klasický príklad sú útoky na pána premiéra. Kde ste to zobrali, že pán premiér tu musí sedieť každú sekundu, každú minútu? Kde na to máte opodstatnenie? Nikde! Ale budete tu pred médiami, pred ľuďmi vytvárať obavy, budete hovoriť o nefunkčnosti parlamentu, budete hovoriť o zlej politickej kultúre, o čomsi, čo tu ešte nebolo – ale bolo to tu.

    A pánovi Dzurindovi na osvieženie jeho „alzheimera“, pretože keď ho človek počúva, tak sa zdá, že takisto ako keby zabudol, že vládol na Slovensku. Druhé volebné obdobie, ja len niekoľko zmienok, neboli ste náhodou predsedom vlády, pán Dzurinda?

    - 12. schôdza: začiatok 11.00 hod., nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 23. schôdza: začiatok 18.00 hod., nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 30. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 33. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa.

    Hovorím o mimoriadnych schôdzach. Nehovorím teraz o riadnych schôdzach.

    - 35. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 47. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 49. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 58. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa,

    - 62. schôdza: nočné rokovanie do ďalšieho dňa.

  • Pán Dzurinda, vy ste tu neboli, vy ste nevedeli, čo sa deje v slovenskom parlamente?!

    Dámy a páni, budem veľmi rád, ak sa dožijem do konca tohto volebného obdobia, to, čo vo svojom vystúpení povedal aj pán premiér, prídite s alternatívou, prídite nás všetkých odvolávať, ale nie za nezmysly. Prídite s konkrétnym návrhom, tak ako sme to robili my, keď ste reformovali verejné financie a dane, prišiel návrh aj počas prešľapov pána Mikloša. Odvolávali sme pána Mikloša, ale s reálnou alternatívou programu, ktorý dnes realizujeme. Keď Zajac rozvracal slovenské zdravotníctvo a privatizoval ho, tak sme prišli s reálnou alternatívou. A jednoducho neprichádzajte neustále s deštrukciou, ale nepoužívajte tieto argumenty na to, aby ste v očiach slovenskej verejnosti dehonestovali slovenský parlament. Lebo na toho „alzheimera“ existujú aj iné lieky.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie predsedu Národnej rady pána Pašku: pán poslanec Mikloš, pán poslanec Fronc, pán poslanec Dzurinda, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Janiš, pardon, pán poslanec Pado, pán poslanec Janiš a pán poslanec a podpredseda Hort. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán podpredseda Hort je posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, chcem sa vás opýtať, keď ste vymenovávali nočné rokovania: Kedy bolo nočné rokovanie o odvolávaní člena vlády za minulej vlády? Ani jedno také nebolo. Ak boli nočné rokovania, tak väčšinou vtedy, keď pokračovali normálne rokovania, ktoré začali v normálnom čase.

    Pýtali ste sa vo svojom vystúpení, kde sme to zobrali, že tu má predseda vlády sedieť. Považujeme to, pán predseda parlamentu, za elementárnu politickú kultúru. Ak vy nie a ak predseda vlády nie, tak je to smutné a svedčí to o tom, akú vy máte predstavu o elementárnej politickej kultúre. A navyše k tomu, že tu má sedieť, sa prihlásil sám predseda vlády. Po rokovaní decembrovom, kedy sme na protest proti zvolaniu nočného rokovania odišli, povedal v rôznych médiách rôzne výroky s jedným spoločným menovateľom, že bol pripravený tu sedieť do rána, že bol pripravený tu sedieť aj viac ako 24 hodín a že my sme teda nerokovali. Povedal, odcitujem: „Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine.“

    Ak tu predseda vlády nesedel, a nesedel tu vyše hodiny a možno aj viac, ja som to presne nemeral, tak jednoducho nepracoval. Nesedel tu počas vystúpenia za poslanecký klub najsilnejšej opozičnej strany, čo je, opakujem, povedal som to, keď tu nebol, zopakujem to aj teraz, prejavom arogancie, ignorantstva, ale aj zbabelosti, zbabelosti a neschopnosti vypočuť si argumenty svojich názorových oponentov. Pán predseda vlády predviedol to, čo predvádza neustále: narozprával, narozprával a ušiel.

    Takže dúfam, že teraz tu vydrží aspoň trošku dlhšie.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda Národnej rady, hovorili ste, že ste odvolávali vždy, keď to bolo vecné. No rád by som vám pripomenul, že ste vyslovovali dôveru, resp. nevyslovovali dôveru v rozpore s ústavou v mojom prípade niekoľkokrát opakovane po sebe. Ústavný súd o tom vydal rozhodnutie, pozastavil príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku. Vedeli ste to dopredu. A chcem povedať, že celý čas, vždy vtedy som tu sedel. Takže aby sme uviedli veci na správnu mieru. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Pán predseda Národnej rady, toto je parlamentná demokracia. Parlamentná demokracia znamená, že parlament kontroluje vládu. Ak nebol iný rozumný termín, tak celkom iste streda je voľná a v stredu sme mohli rokovať tu cez deň a nočné rokovanie si mala urobiť vláda.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda Národnej rady, pýtali ste sa, že kde berieme právo požadovať, aby tu bol medzi nami ústavný činiteľ, ktorého sa návrh na vyslovenie nedôvery týka. No, nachádzame ho v normálnych demokratických zvyklostiach.

    Pán predseda Národnej rady, to vám treba vysvetľovať, že sú pravidlá, ktoré sú zapísané, demokratické, ale aj také, ktoré dosť dobre zapísať nejde, ba v normálnom režime ani netreba? To naozaj tu si musíme vysvetľovať, že je elementárnou povinnosťou predsedu vlády tu sedieť, keď je takýto návrh programu? Toto právo nám vyplýva zo štandardných, normálnych, aj písaných, aj nepísaných, demokratických pravidiel.

    To, čo tu ukazujete a predvádzate, je stále výraznejšia a rastúca arogancia moci. Neuveriteľne silno prítomná arogancia moci. Myslíte, že nakričíte na opozíciu, naobviňujte nás zo všetkého možného a nemožného a budeme čušať, že nám takto zatvoríte ústa? Vy si myslíte, že to nebudú stále viacej vidieť aj ľudia? Že najprv kričíte na zlú opozíciu, potom kričíte na zlé médiá, potom kričíte na zlé poisťovne – kedy začnete kričať aj na ľudí? Kedy vám začne v demokracii prekážať aj občan?

    Tamto smerujete túto krajinu, a preto som svojím spôsobom aj rád, že takto stále jasnejšie a výraznejšie ukazujete svoju pravú tvár. Rastúcu aroganciu moci. Spupnosť, máte preferencie, máte percentá, tak si myslíte, že môžete všetko.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, boli sme poslancami v minulom parlamente obidvaja, ale ja mám skutočne pocit, že vy ste asi boli v inom parlamente ako ja. Pretože nikdy rokovanie nezačalo o devätnástej, to musíte celkom úprimne a otvorene priznať. A ja úprimne a otvorene poviem, že sme občas rokovali do ôsmej alebo do deviatej, keď sme chceli dokončiť niektoré body. Tak vás pekne poprosím celú pravdu.

    Okrem toho ste hovorili vo svojom vystúpení o kooperatívnosti. Pamätám si, keď, bohužiaľ, umrel kolega z SMK a vy ste, opozícia, neumožnili sfunkčniť parlament, aby mohol zložiť poslanecký sľub nový poslanec. Ja skutočne toto nepovažujem za kooperatívnosť. Pre mňa to je arogancia, s ktorou ste sa drali k moci. Zabudli ste na to? Tak potom nám tu nerozprávajte o alzheimerovi.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda, vy aj pán predseda vlády viníte médiá z poloprávd. Ale vy, keď ste vymenovali tieto schôdze, keby ste boli uviedli začiatok týchto schôdzí, boli by ste ukázali, ako veľmi klamete verejnosť, lebo tu nám išlo o začatie schôdze, nie o ukončenie.

    Ja viem, že ste veľmi hrdý na kultúru politickú SMER-u, veď ste ju ukázali holými zadkami na bilbordoch celému Slovensku. Mám dojem, že v Európe žiadna strana sa neuchýlila k niečomu tak nekultúrnemu ako vy. Neverím, že nejaká taká strana tu bola.

    A niečo vám ešte prečítam, jeden citát: „Umením vlády je vyberať si z minulosti len to dobré. Sme asi jediná krajina, ktorá sa neustále hrabe vo svojej minulosti.“ Hádajte, kto to povedal? Pán Fico v roku 2000. A dám vám mnoho-mnoho týchto citátov, keď jeden rok tvrdí to, za dva roky presný opak, úplne bez začervenania. Ešte takých 30-40 citátov vám môžem prečítať.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, počúvala som vás trošku na kameru, trošku na priamo. Nehovoríte pravdu, ja som dosť dlho v parlamente, aby som si aj niečo pamätala z minulosti, a ani jedna schôdza, čo si ja pamätám, nezačala večer a v noci.

    Ešte snáď za vlády Mečiara, keď sme mali nočné rokovania z 3. na 4. 11. 1994, to bola teda schôdza, to bolo o čom. Ale chcem vám povedať, že pred vaším vystúpením vstúpil do sály pán premiér, zrejme ste dostali zadanie – „zadanie Fico: vystúpiť“. Splnili ste úlohu, pán predseda parlamentu, a máte zrejme dobrý bod. Vy ste druhý muž v štáte, až druhý muž, ale v strane ste len druhý muž. To vám chcem zdôrazniť.

    A ak jednu poznámku v zdravotníctvu, ktorú ste povedali na záver. Pýtam sa vás, pán predseda parlamentu, vaše vystúpenia boli veľmi ohnivé, bola veľká kritika na reformu ministra Zajaca, s mnohým s vami môžem aj súhlasiť, ale kde sú doteraz tie vaše reformné pripravené zákony? Nič z toho, čo ste kritizovali, ste dodnes neurobili. Robíte zmeny cez ministra zdravotníctva, ale v úplne, v úplne iných reláciách, ako ste tu vy ako odborník na zdravotníctvo vystupovali. A pýtam sa vás, kde sú doteraz? To zdravotníctvo vediete do záhuby a nie k zlepšeniu.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne. Pán Paška, nechajte opozíciu, aby sama zvážila, čo je nezmysel. A, pán Paška, ak sa vám tak dobre darilo v opozícii, čo ako tvrdíte, že my nevieme byť v opozícii, nie sme dobrá opozícia, a my zase tvrdíme, že vy neviete vládnuť, tak si to vymeňme. Vám sa bude ďalej dobre dariť v opozícii a nám sa bude ďalej dobre dariť vo vláde. Bude to na osoh tejto krajine.

    A, pán Paška, ešte jedna vec, pán predseda vlády dáva návod všetkým občanom tejto krajiny, ako sa správať k oponentom nielen v politike, ale aj v bežnom živote. Je to najlepší dôkaz vulgarizácie tejto spoločnosti: prísť, nakydať, znemožniť a odísť preč, pretože mám v rukách moc.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. „Strata pamäti“ sa nieslo vo vašom príhovore, pán predseda Národnej rady. Ktoré volebné obdobia ste to citovali s tými schôdzami, nočnými? Rozhodne nie minulé volebné obdobie a rozhodne nie mimoriadne schôdze o odvolávaní hociktorého člena vlády. Strata pamäti v reálnosti, ale nie na strane opozície. Vždy pri odvolávaní ste pristúpili s reálnou alternatívou, napr. financie – pán Šulaj, hedžovanie plynu, znižovanie spotrebných daní na benzín. O akej strate pamäti to vravíte, pán predseda Národnej rady? Alebo vaša alternatíva, vaša osobná alternatíva v zdravotníctve, pán predseda Národnej rady, kde je? O akej alternatíve to vravíte?

    A zacitujem ešte jeden citát, výrok predsedu vlády o strate pamäti: „Priznám sa, že som uťahaný ako pes, ale bol by som tu býval sedel do samého konca, v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho ušli ako malé deti z parlamentu.“ Toto povedal po decembrovej schôdzi predseda vlády Robert Fico. Koho má na mysli? Strata pamäti. Koho má na mysli pán predseda vlády, keď lavice SMER-u sú dnes prázdne? Mám si to vysvetliť tak, že poslanci SMER-u sú v krčme, ako to povedal podpredseda vlády pán Čaplovič v sobotu v Slovenskom rozhlase v Sobotných dialógoch, aby poslanci nesedeli v krčme? Ktorí sú to dnes poslanci v krčme, pán podpredseda vlády?

  • Posledná faktická poznámka – pán podpredseda Hort.

  • Pán predseda, začali ste tým, že tu neustále prebieha dehonestácia slovenského parlamentarizmu opozíciou. Viete, my sme tu, v tomto parlamente, už zažili kadečo, ale ja si nepamätám, že by tu niekedy bola vládna koalícia utekala sama pred sebou. Zažili sme to tu dvakrát za tejto vašej éry, vtedy, keď ste neboli dohodnutí na pozíciách, na obchodoch, na kšeftoch, tak ste museli sami pred sebou utiecť, aby ste získali čas. Vtedy to bola dehonestácia slovenského parlamentarizmu, keď koalícia, ktorá má 85 hlasov, uteká z parlamentu.

    Hovoríte o tom, akým spôsobom sa tu diali v minulosti možné a nemožné dohody. Ja si spomínam na to, keď pán Hrušovský bol predseda parlamentu a pán Bugár podpredseda, že existovali pravidelné porady vedenia a existovali častejšie, ako ste ich donedávna robievali vy. Dnes už ich nerobíte vôbec.

    A poslanecké grémium, pán predseda, to ste dehonestovali na orgán, na ktorom sa opozícia iba dozvie rozhodnutie koaličnej väčšiny. Pripomínam teraz to ostatné zaradenie správy, ktorá bývala vždy v poradí až na štvrtom alebo piatom mieste po všetkých ostatných prerokovaných bodoch, myslím tým prezidentom vrátené zákony, prvé čítania, druhé čítania a medzinárodné zmluvy. Dnes jedna správa je tak, ako vám to vyhovuje, a tá druhá tam nemôže byť. Kde sa na tom máme dohodnúť, keď je poslanecké grémium iba prevodový mostík vašich rozhodnutí.

    To, že budeme v 21. storočí svedkami takejto potuchnutej atmosféry v parlamente, to sme naozaj neočakávali. A tak ako sa nám vyhráža pán premiér, že nás bude zatvárať a skončíme vo väzeniach, tak sa nám nevyhrážajte aj vy, že siahnete na iný liek, na nášho alzheimera, ak to nepochopíme podobrotky. Pán predseda, Bielorusko tu už nebude, sme v Európskej únii a v NATO, tak prosím vás, prestaňte s týmito vyhrážkami.

    Ďakujem pekne.

  • Na faktické poznámky bude reagovať predseda Národnej rady pán Paška. Nech sa páči.

  • Ja by som to trošku odľahčil. Pán podpredseda, ešte stále máme široký rozsah relatívne dobre platenej zdravotnej starostlivosti v oblasti liekov, takže neviem, čo ste mali na mysli, ale ja skutočne vrátim sa k tomu parlamentu.

    Ja veľmi rád dám k dispozícii, sú to veci, ktoré sú archivované, a odpovedám pánovi poslancovi Miklošovi. Hovoril som o údajoch z II. a III. volebného obdobia, ktoré je všeobecne známe, ste vládli vy, mali ste vládnu koalíciu, pán poslanec Dzurinda bol premiérom Slovenskej republiky.

    Pán Mikloš, len tak na zmienku, pokiaľ viem, odvolávanie pána Kukana, keď bol minister zahraničných vecí, pani Schmögnerová bola vtedy ministerka financií, pán Čarnogurský bol minister spravodlivosti, keď si pamätám, pán Pittner bol minister vnútra...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale boli ste súčasťou koalície. A ešte sa vrátim k tomu tretiemu...

  • Reakcie z pléna.

  • Skúste počúvať, stačí, dámy a páni, stačí kľudne počúvať, potom mi poviete, ja som vás počúval, váš názor. Tretie volebné obdobie, to je to, čo som sa snažil prezentovať ako prínos v politickej kultúre, či sa to páči niekomu, alebo nie, zo šestnástich schôdzí naozaj, pán Fronc, tá bola stiahnutá jedna, naozaj, takže to bola 53., navrhovateľ vzal späť, to bol ten návrh na vaše odvolanie, jedno bežalo, 43. schôdza.

    Jednoducho chcem povedať, príďte s alternatívou, grémium je poradný orgán, jednoducho som človek konštruktívny, človek, ktorý celý život ľudí sa snaží spájať, hľadať kompromis, ale nato vždy treba viacerých. Budem rád, keď tými viacerými budete aj vy.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz o slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa, pretože pred chvíľou sa vrátil do sály predseda vlády. Dovoľte, aby som teda na úvod vyjadril svoje rozčarovanie, že opäť ušiel. To, čo predvádza on sám a aj vláda, to je naozaj rastúca a veľmi nepríjemná arogancia moci. Je to zároveň ale aj prejav veľkej slabosti a zbabelosti, čo ukazuje predseda vlády. To je umenie mítingovým spôsobom nakričať na opozíciu? Navymýšľať si nezmysly a potom ujsť? Toto je zmysel demokratického parlamentu, chcem sa opýtať?

    Vážený pán predseda vlády, kde sedíte, v ktorej kancelárii? Prečo sa bojíte medzi nás prísť? Prečo my vás vieme pokojne vypočuť a chceme s vami rozprávať a vy ukazujete takú aroganciu moci? Je toto normálne v normálnej demokratickej krajine? Aké praktiky to tu zanášate? Prečo ten krik? Prečo ten krik, prečo tá nenávisť, prečo tá zloba? Prečo nie argumenty?

    Pozrite sa, na úvod pán predseda vlády sľúbil, že nám odpovie na všetky otázky. Položil som otázku, kto nesie zodpovednosť za to, že orgány fondu vrátane toho najvyššieho riadiaceho, lebo správna rada riadi fond, vláda vymenovala 24. januára a oni sa vraj ujali funkcie až 16. mája. Smiem zopakovať otázku? Kto nesie zodpovednosť za to, že ľudia boli vymenovaní 24. januára, a to dekréty nedostali na druhý deň? To pán Šebek neprišiel za pánom premiérom Ficom a nedožadoval sa výkonu svojej funkcie? Veď to bol krok konštitutívny, ako hovorí kolegyňa Žitňanská. Čo sa to odohrávalo v Slovenskom pozemkovom fonde? To sa tam bili házedesáci so smerákmi, kto väčší kus zeme uchmatne? Prečo na toto kľúčové pán predseda vlády neodpovedá?

  • Nech sa vráti, ja to rád ešte raz zopakujem a som veľmi zvedavý na túto odpoveď. Štyri mesiace nečinný orgán, najvyšší orgán Slovenského pozemkového fondu. Čo sa dialo na Slovenskom pozemkovom fonde? A pán Šebek tam môže teraz robiť generálneho riaditeľa, ktorý dostal takisto alebo mal dostať dekrét 24. januára? A dobre, keď tam prišiel 16. mája, tváril sa, nič som nevidel a nič som nepočul? To neinformoval vládu, hoci bol vymenovaný vládou? Prečo si z nás pán predseda vlády robí dobrý deň? Ako vykonávala vláda svoju funkciu, keď podľa zákona členov správnej rady, členov dozornej rady vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky? A to sme robili krik, rozumiete? Keby sme od júna nerobili krik, aké čachre by sa diali na Slovenskom pozemkovom fonde? A to je umenie tu prísť, nakričať na zlú opozíciu a zdrhnúť? Takto sa správa predseda vlády v normálnom demokratickom parlamente? Neobyčajná arogancia moci.

    Po ďalšie, pán predseda vlády spôsobom jemu vlastným vydával to, že znefunkčnil Slovenský pozemkový fond, za prejav nevídane vykonanej konzekvencie a vyvodenia zodpovednosti. To, že znovu Slovenský pozemkový fond je nefunkčný? Schválili ste si novelu, na základe ktorej, ak reštituent má nárok na zámenu pôdy, tak prvú ponuku má dostať do jedného roka. Vy ste uspokojili ľudí blízkych HZDS vo Veľkom Slavkove. Uspokojujete ďalšie klientelistické skupiny, svojich mecenášov. Kto uspokojí bežného človeka, o ktorom smeráci mali také plné ústa rečí? Kedy sa tých 70-tisíc ľudí dočká svojej pravdy? Kedy bude uspokojený reštitučný nárok týchto bežných ľudí, za ktorých pán predseda vlády tak ronil krokodílie slzy?

    K Liptovskej Mare nepovedal ani slovo a o to viac sa venoval zákonu, ktorý priniesla do vlády pani ministerka Kramplová, ale, samozrejme, keď už médiá robili krik, keď robila krik opozícia, že ide o privatizáciu, pán predseda vlády zákon stiahol. On sa tvári, že takýto zákon neexistuje? On sa tvári, že zákon, ktorý hovorí o tom, že tí, ktorí robia nájomcov tejto poľnohospodárskej pôdy a budú najímať pôdu k 1. máju, majú nárok na prednostný odkup tejto pôdy, týchto pozemkov? On sa tvári, že takýto zákon na ministerstve nevznikol?

    Obávam sa, že tá politika je viac ako priehľadná. Tlaky lobistických skupín a mecenášov sú stále silnejšie, a preto treba jednoducho opozícii a médiám zatvoriť ústa. Preto aj dnes dominantným rysom a charakteristikou vystúpenia pána predsedu vlády boli útoky na opozíciu. Z veľkej časti, z podstatnej časti vymyslené, neopodstatnené. Ale už sme povedali, že na takúto hru nepristúpime.

    Zastavím sa iba pri tom, čo súvisí s návrhom na odvolanie a so samotnou podstatou návrhu. Pán predseda vlády nám vytýkal, že sme roky vládli, a pritom ani jedna zo strán vládnej koalície nezostavila vládu. Dámy a páni, smiem sa opýtať? To sme vládli nelegitímne? To sme zostavili vládu podfukom? Ako to začína predseda vlády Slovenskej republiky interpretovať ústavu a zákon? A to sme jediná výnimka v demokracii, kde je povedzme pomerný systém, keď vládu zostavia strany podľa toho, ako sú schopné sa dohodnúť a vytvoriť parlamentnú väčšinu, alebo to nedokážu. Čo tým chcel predseda vlády povedať?

    A rovnako ako kolega pred chvíľou pripomenul, že istú dobu bol aj pán súčasný premiér súčasťou vládnej koalície, vtedy mu bola dobrá tá prvá vláda, keď chodil za mnou a žobronil, aby mohol byť šiestym podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Nie som sám, čo si to pamätáme. Nech sa vráti pán predseda vlády, však nás bolo viacero, chodil za mnou ako psík a veľmi prosil, aby mohol byť šiestym podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Čo mi bolo nepríjemné, pretože SDĽ mala predsedu Národnej rady, však? A bolo nás veľa v tej vládnej koalícii. Vtedy mu nevadilo, že vytvárame vládnu väčšinu, aj keď žiadna z našich strán nebola silnejšia ako Mečiarova strana, vtedy mu to neprekážalo?

    Čo nás tu dnes Robert Fico ako predseda vlády Slovenskej republiky ide učiť? To je jeho interpretácia demokracie, dámy a páni? Nech sa vráti, nech nám to vysvetlí, je to vysokoškolský učiteľ a rozpráva, ako mu záleží na demokracii, veľmi som zvedavý, ako to odôvodní.

    Osobné útoky, úplné nezmysly, ale opakujem, ja sa budem zodpovedať, keď tu bude návrh na vyslovenie mojej nedôvery. Pán Fico ako líder opozície mal veľa možností rozprávať aj o mojich reštitučných nárokoch, aj o mojom bratovi, aj o sestre, aj otcovi, aj o komkoľvek chcel. Teraz vyťahuje veci, keď mu tečie do topánok? Takúto hru by sme hrať nemali.

    Veľmi ma zaujala pasáž, keď pán predseda vlády hovoril, že sme veľmi nervózni v opozícii. Že sme nervózni z toho, že sme v Schengene, že sa blíži šanca na vstup do eurozóny zavedením jednotnej európskej meny aj na Slovensku. Že nás trápi to, že sa ekonomike darí. Nemusí mi veriť, pán predseda vlády, ale to sú veci, ktoré ma skôr tešia. Ale od predsedu vlády by som očakával, že by bol aspoň trošku seriózny. Nebol by ani Schengen, nebolo by ani euro, keby sme Slovensko nevyviedli z izolácie, keby sme nedoháňali dvojročné manko, keby sme neboli schopní dohoniť, dobehnúť aj Českú republiku, aj Maďarskú republiku, aj Poľsko, neboli by sme vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004. A všetci sa pamätáme, ako pán Fico vtedy odrádzal občanov od účasti v referende.

    Takže, pán predseda vlády, ja sa teším, že hranice padli, a rovnako vás chcem vyzvať, aby ste už dnes nezvaľovali zodpovednosť za zavedenie alebo nezavedenie eura na opozíciu. Pán predseda vlády raz mi zatelefonoval, aby sme sa stretli a rokovali. Keď prišiel deň schôdzky, tá schôdzka neplatila. Ak má záujem, aby sme ho podporili napríklad v takej otázke, ako je či euro, alebo Ústavná zmluva, alebo iná, s opozíciou treba rokovať, tak ako sme rokovali my, keď sme sa nerozpakovali stretnúť ani s pánom Mečiarom, ani s pánom Ficom, keď išlo naozaj o zásadné otázky našich národných alebo štátnych priorít.

    Takže, pán predseda vlády, z tohto nervózni nie sme, ale sme nervózni z úplne iných vecí. Ja osobne som nervózny z toho, keď počúvam, ako je socialistická vláda sociálna a pre ľudí. Tak si rozdeľme ľudí na deti, z druhej strany tých starších a napokon hovorme o mladých rodinách a občanoch ako celku. Tak chcem vám pripomenúť, panie poslankyne a páni poslanci, že pokiaľ ide o deti, tak dotácia na dojčiacu kravu v tomto roku bude pomaly taká istá ako prídavok na dieťa. Chcem vás informovať, že oproti roku 2006 dotácia na dojčiacu kravu narastá skoro o 40 %, na dieťa ani o jednu slovenskú korunu. To takto vidíme perspektívu našej vlasti? V takomto našom epicentre je dieťa? V tomto vidíme budúcnosť našej krajiny? Takto sa správa sociálna vláda? Alebo si kupujete koaličného partnera? Tými dotáciami.

    Pozrime sa na to, ako sú na tom dôchodcovia. Pán predseda vlády nám tu vytýkal, že závidíme tú tisícku na Vianoce. No tak mu pripomínam, že rast priemerných platov v ekonomike na tento rok sa očakáva 6,6 %. Viete, koľko porastú dôchodky? 4,7 % percenta. Ale za to v štátnej správe o 9 %. Toto je prístup sociálnej alebo socialistickej vlády ku dôchodcom? Takto im chceme zalepiť oči 1 000-korunáčkou, aby nevideli, že nárast ich príjmov bude omnoho nižší ako priemer v národnom hospodárstve u ľudí, ktorí zarábajú?

    Pozrime sa, ako sú na tom mladé rodiny. Prídavky na dieťa, suma peňazí, ktorá na toto bola určená v roku 2006, bola 9,3 mld. korún. V roku 2008 8,5 mld. korún. Rodičovský príspevok zaznamenáva nulový nárast. Invalidi majú tento rok rovnako ako v roku 2006, 5,8 mld. korún, pri inflácii vlastne reálne menej.

    No a napokon schválili ste štátny rozpočet, vládna väčšina, ktorý hovorí, že rast výdavkov v štátnom rozpočte v tomto roku oproti lanskému roku, vlaňajšiemu roku, bude o 9 %. Viete, ako ste naprojektovali rast sociálnych výdavkov? O 2 %. Toto je sociálna vláda? Toto je základná charakteristika socialistickej vlády?

    Takže, pán neprítomný premiér, ak sme z niečoho nervózni, tak sme z toho, že robíte politiku nie pravicovú, ale politiku pre mecenášov. Že sa zlepšujú vaše osobné hmotné pomery. Neraz netransparentným spôsobom. Robíte naozaj politiku pre veľmi úzky okruh ľudí, čo so sociálnym prístupom nemá nič, ale vôbec nič spoločného.

    Po ďalšie. Predseda vlády vo svojom emotívnom vystúpení sa pýtal, prečo organizujeme schôdzu Národnej rady, mimoriadnu schôdzu? Ja si myslím, že má na to, aby pochopil, že preto, že máme na to právo. Že máme na to normálne ústavné, demokratické právo. A verím, že aj tak bude počuť, keď mu pripomeniem, ako reagoval jeho dobrý priateľ, lebo myslím si, že i pán Paroubek, bývalý premiér a vodca sociálnej demokracie, je jeho osobným priateľom, tak vám poviem, čo povedal 4. decembra na mimoriadnej schôdzi, keď on a opozícia organizovali návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Topolánkovi, citujem: „Často sa nám v tejto súvislosti predhadzuje, či nám stojí za to vyvolávať diskusiu o nedôvere k vláde, keď nemáme zabezpečené hlasy pre prijatie nášho návrhu, že nejde o nič iného ako o „hrátky“.“ To neviem preložiť. „To konečne tiež bude hovoriť na kamery každý druhý člen vlády a ešte iste dodá múdre slová o potrebe pokoja na prácu. Kde len som tie zlaté slová počul?“ pýta sa Jiří Paroubek. A odpovedá: „Myslím, že na začiatku 70. rokov. Na začiatku normalizácie.“

  • Takže, pán neprítomný predseda vlády, ak sme z niečoho nervózni, tak sme nervózni z toho, že klamete ľudí, že robíte asociálnu politiku, že zabúdate na deti, zabúdate na dôchodcov, zabúdate na žiakov, zabúdate na vysokoškolákov, neviete riešiť súčasné problémy a nemáte žiadnu víziu do budúcnosti a zavádzate praktiky 70. rokov. Áno, z toho nervózni sme. A preto sme mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj zvolali.

    Dámy a páni, nebudem opakovať svoje argumenty, ktoré svedčia o tom, že predseda vlády systematicky útočí nielen na opozíciu, ale aj na médiá, útočí na súkromný sektor, pretože hľadá vinníka už vopred za to, že nevie riešiť problémy.

    A celkom na záver by som ešte chcel povedať, že keď mu tak prekáža, že som mal na stole fotografiu prezidenta Spojených štátov, tak mi napadlo, že jednu mu darujem, pretože keď sa takto správa, keď chodieva na recepcie totalitných štátov, keď nevie rozpoznať, kde je sever, kto je spojenec a kde je hrozba pre Slovákov, pre našu vlasť, tak naživo amerického prezidenta tak skoro neuvidí.

  • A celkom na záver skončím toto moje druhé vystúpenie s tým, s čím som začal. Predseda vlády Slovenskej republiky ukazuje neskutočným spôsobom aroganciu moci, ale aj neobyčajne veľkú osobnú zbabelosť. Vie nakričať, na to talent má, ale nevie na základe faktov a argumentov normálne, ľudsky s demokratickou opozíciou komunikovať – a toto je veľmi smutné. Osemnásť rokov po nežnej revolúcii.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu: pán poslanec Mikloš, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Najskôr musím konštatovať, aj vo väzbe na to, čo hovoril pán poslanec Dzurinda, že my máme síce v súčasnosti predsedu vlády, ktorý je pohlavím muž, ale nie chlap. Nie je chlap, lebo keby bol chlap, tak by tu sedel.

    A dve veci chcem doplniť, prvá, ktorá sa týka tej deklarovanej sociálnosti, chcem doplniť, že pán poslanec Dzurinda hovoril o tom, že sa znižuje miera náhrady, keďže priemerný plat rastie rýchlejšie ako priemerný dôchodok, hovoril aj čísla, to je v priamom rozpore s tým, čo ste si zapísali ako vládna koalícia do programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády máte napísané, citujem: „Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie, teda zvýšenie pomeru priemerného dôchodku na priemernej mzde.“ Robíte opak. A pridávate oveľa viac, ako je priemer, viac ako do školstva pridávate štátnej správe a najviac pridávate polícii.

    Druhá vec, ktorú chcem doplniť, je ohľadom tej deklarácie na prijatie eura. Viete, Slovensko bolo naozaj najlepšie pripravenou krajinou ešte koncom roka 2005, vstúpili sme do ERM II, 10-percentný rast ekonomiky vám umožňuje veľmi ľahko plniť Maastrichtské kritériá. A ak sa objavujú problémy, tak sa objavujú v tom, že robíte zlú a chybnú politiku. Pretože sú problémy s udržateľnosťou z dôvodov vašich krokov, ktoré vy ste robili. Zhoršuje sa podpora obyvateľstva, čo súvisí so zlou informovanosťou a s nenapĺňaním národného plánu zavedenia eura. Takže je to priehľadná taktika, pokus zbaviť sa zodpovednosti alebo preniesť spoluzodpovednosť za to, že je to zle pripravené, aj na opozíciu. A takúto hru my jednoducho odmietame.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som nadviazať na svojho predrečníka dvoma citáciami, ktoré si dovolím prečítať: „Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine.“ A druhá: „Zvolávam schôdzu na 19. hodinu kvôli termínu, ktorý je jedine vhodný pre premiéra a členov vlády, aby sa mohli na ňom zúčastniť.“

    Keď sa tak všetci tu pozrieme, tak z členov vlády je tu jeden, premiér sa tu od svojho plamenného prejavu v prvej hodine, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Klement Gottwald, tak odvtedy sa tu neukázal, tak dá sa len na záver konštatovať, že po svojom prejave aj so svojimi ministrami ušli odtiaľto ako malé deti z tohto parlamentu.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Predrečník sa opýtal, čo sa dialo na pozemkovom fonde, či sa bilo HZDS so SMER-om. No ale veď my vieme, čo sa dialo na pozemkovom fonde. Naozaj 13. novembra si dal jeden z koaličných partnerov, ergo HZDS, tú prácu, aby nám to zverejnil. A zverejnil nám to priamo v agentúrnej správe a ja to znova prečítam, je to naozaj veľmi zaujímavé: „Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana – HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER.“ Zopakujem, „aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER“.

    Na to som sa vo svojom prejave aj pýtal pána premiéra, ktorý je, bohužiaľ, neprítomný, a ja čakám, že naozaj pozbiera tú odvahu a príde to sem vysvetliť, čo sa tým myslí? Príde sem vysvetliť, aké obchodné praktiky tam vládli a čo všetko tam za tým bolo schované. A toto nie je nejaká vec, ktorú sme sa niekde dopočuli. Nech sa páči, agentúra SITA, 13. november, môžu mu to jeho šarmantné kolegyne z tlačového priamo hneď vyhľadať.

    Čo sa týka, čo sa týka tých fotografií, kto akú fotografiu kde má, no mňa rovnako vyrušuje, keď pán premiér na tričku nosí fotografiu známeho hrdloreza zvaného Che Guevara, ktorý sa neslávne prejavil tým, že ako riaditeľ väznice na svoje príkazy nechával popravovať väzňov, tiež neviem, ako si to mám vysvetliť. A rozhodne si nemyslím, že je to vec, ktorú by ako premiér mal robiť, dáva to vizitku aj o ňom samom a mal by sa k tomu tiež nejako postaviť, ako sa k tomuto zločincovi on stavia, aký vzťah má on k nemu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Dzurinda bude reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

  • Áno. Tak ja už len celkom stručne chcem povedať, že absencia predsedu vlády na rokovaní Národnej rady je veľmi smutným vysvedčením jeho chápania demokracie.

    Chcem znova pripomenúť, že je normálnou, bežnou parlamentnou zvyklosťou, že ústavný činiteľ, ktorého sa vyslovenie nedôvery týka, je na rokovaní schôdze Národnej rady prítomný. Predseda vlády okázalo, bezostyšne, provokatívne ukazuje, ako pohŕda parlamentom. Je to zlé vysvedčenie aj samotného premiéra, aj vládnej koalície. Trpí mu to vládna väčšina v Národnej rade Slovenskej republiky, ale verím, že je len otázkou času, kedy takúto aroganciu moci, nevídanú v tomto demokratickom parlamente, „ocenia aj občania Slovenskej republiky“.

  • Pán poslanec Janiš, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, v zmysle § 66 ods. 3 vás žiadam, aby ste zvolali v mene troch poslaneckých klubov, požiadali predsedu Národnej rady o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Čiže vyhlasujem päťminútovú prestávku, aby som mohla požiadať pána predsedu o zvolanie poslaneckého grémia. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, zvolávam poslanecké grémium.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po stretnutí grémia, ktoré sa opäť zaoberalo, tradične, požiadavkou, aby pán premiér sedel v sále. Vidím, že pán premiér už je v sále, napriek tomu, že je na jeho uvážení, či bude sledovať rozpravu v sále alebo na klube, alebo v ktorejkoľvek inej miestnosti, kde je umožnené sledovať dianie v rokovacej sále.

    Takže poprosím teraz, aby vystúpil konečne za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán poslanec Csáky.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dámy a páni, predtým, ako prednesiem text svojho vystúpenia, dovoľte mi dve poznámky.

    Prvú poznámku k slovám pána predsedu parlamentu, ktoré povedal k neprítomnosti pána predsedu vlády na rokovaní Národnej rady. Všetci vieme, pán predseda parlamentu, že demokracia všade na svete má svoje písané a nepísané pravidlá. Čo sa týka nepísaných pravidiel, na jednej strane spektra je elementárna slušnosť a úcta k Ústave Slovenskej republiky a úcta aj k tomuto zákonodarnému zboru. Na druhej strane spektra je bezbrehá arogancia, neúcta k Ústave Slovenskej republiky a neúcta k Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda Paška, posúďte sám, ktorá z týchto možností sa realizuje teraz v Národnej rade Slovenskej republiky, a prosím, skonfrontujte si to s vašimi slovami na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady, kedy ste hovorili o vzájomnej úcte a o uplatňovaní autority parlamentu aj smerom k vláde.

    Druhá moja pripomienka je adresovaná pánovi predsedovi vlády. Vážený pán predseda vlády, od januára hovoríte o tom, ako chcete zvýšiť úctu občanov Slovenskej republiky k našej krajine, ako chcete zvýšiť úctu mladej generácie aj k ústavným inštitúciám Slovenskej republiky. Pán premiér, nezbadali ste, že dnešným vaším správaním zadávate ten najhorší príklad v tejto oblasti? To, akým spôsobom opovrhujete naším najvyšším zákonodarným orgánom, už hraničí s dehonestáciou ústavnej inštitúcie Slovenskej republiky. Nezbadali ste, aký obrovský je rozdiel medzi vašimi slovami a činmi aj v tejto oblasti?

    A teraz, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vyjadril výhrady poslaneckého klubu SMK aj ohľadne skutočnosti, že Národná rada Slovenskej republiky rokuje o tak dôležitých témach, ktoré sú spojené s možným vyslovením nedôvery predsedovi vlády v nočných hodinách. Myslím si, že je to dehonestujúce pre krajinu, pretože dáva svedectvo o tom, že politická elita našej krajiny sa nevie správať na adekvátnej úrovni, a som si istý, že to je dehonestujúce aj pre predsedu vlády, ktorého si parlament neváži ani toľko, aby mu venoval čo len niekoľko hodín normálneho rokovacieho času.

    Musím tlmočiť aj výhrady k tomu, čo sa deje v týchto chvíľach v tejto sále, myslím na odchod niektorých poslancov vládnej koalície. Zdá sa, že koalícia si takto predstavuje dialóg. Opozícia by mala súhlasiť so všetkým, čo odznie z vládnych strán, a už nemá pochopenie a nezaujíma ich argument iných. Vlastne nedeje sa nič nové a nič svetoborné, len sa potvrdzuje stará pravda, že ozajstný charakter ľudí sa ukáže v situáciách, keď sa dostanú k moci. Som toho názoru, že občania Slovenskej republiky by si mali všímať tento spôsob správania sa. Ctení kolegovia z vládnej koalície, netreba sa báť. Netreba sa báť ani svetla, ani demokracie, ani hlasovania v Národnej rade.

    Takže, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som predniesol procedurálny návrh, aby sme umožnili poslancom vládnej koalície skutočnú prezentáciu ich solidarity s predsedom vlády Slovenskej republiky, to znamená, aby hlasovanie o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky bolo tajným hlasovaním.

    Dámy a páni, témy, o ktorých tu dnes hovoríme, sú podľa poslaneckého klubu SMK vážne témy. Poslanci SMK sú toho názoru, že poldruharočnom vládnutí súčasnej vládnej koalície sa tu vláda a premiér začínajú zamotávať čím ďalšej tým hlbšie do siete takých javov a rozhodnutí, ktoré nesú v sebe značné riziká ohľadne budúceho vývoja. Strana maďarskej koalície vidí problémy v troch hlavných oblastiach:

    Po prvé je to útok na majetkové práva občanov. Predseda vlády a väčšina členov tejto vlády sú socializovaní tak, že majú a priori výhrady k súkromnému kapitálu a výhrady k osobným úspechom niektorých občanov Slovenskej republiky. Paradoxné je pritom, že aj v samotnej koalícii sú ľudia, ktorí pravdepodobne zapríčinili, že hlavná sila koalície SMER neplní svoje nezodpovedné predvolebné sľuby, a zapríčinili, že v makroekonomickej oblasti nenastali také deformácie, ktoré by boli nebezpečné, prechod ekonomiky a finančných procesov. Títo naši milí socialistickí milionári, ktorí sú aktívnymi tvorcami nového javu na slovenskej politickej scéne tzv. marketingového politizovania, už ale nevedeli a možno ani nechceli zabrániť tomu, aby tu nenastal intenzívny, no z hľadiska výsledkov skôr donkichotský útok na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, útok na súkromné zdravotné poisťovne, v prípade ktorého hrozia Slovensku medzinárodné súdne procesy, útok na súkromné vlastníctvo formou možného neseriózneho vyvlastňovania v určitých prípadoch a ďalšie obdobné kroky vlády. Almužna, ktorú dávate dôchodcom, alebo prázdne sľuby napríklad o odškodnení ľudí, ktorí sa zapojili do pyramídových hier BMG alebo Horizont, nevyvážia tieto prešľapy.

    Opozícia od začiatku vytvorenia tejto koalície tvrdí, že táto vláda nemá víziu budúceho vývoja Slovenskej republiky. Vy hovoríte len o prázdnych frázach a svojím konaním nie že riešite skutočné problémy v jednotlivých oblastiach, ale skôr generujete nové, ďalšie a vážnejšie problémy. Sme toho názoru, že tento proces má byť zastavený a to je podľa nášho názoru prvým dôvodom na ukončenie činnosti tejto vlády.

    Druhým dôvodom podľa nášho názoru je útok na demokratické hodnoty. Je zarážajúce, že 18 rokov po novembrových zmenách sa vo vláde objavili názory, ktoré sú veľmi nebezpečné z hľadiska uplatňovania ľudských a menšinových práv v našej krajine. Priznám sa, že keby mi niekto pred dvoma rokmi povedal, že na Slovensku bude pri moci vláda, ktorá spochybní hodnoty nastolené novembrom 1989, ktorého predseda bude chodiť a oslavovať kubánsku revolúciu a nie našu demokratickú revolúciu, neveril by som tomu. Ako by som neveril ani tomu, že tu bude vláda, ktorá zaútočí na mimovládny sektor, na slobodu slova formou útoku na novinársku obec, že v našej spoločnosti môžu odznieť negatívne výroky na adresu menšín a vláda nekoná v takýchto prípadoch a že tu môže byť aj kauza Hedvigy Malinovej, do ktorej sa zamotá sám predseda vlády, pán minister vnútra neuveriteľným spôsobom, a ktorá kauza sa ťahá už veľmi dlhý čas a vyvoláva pochybnosti o tom, ako funguje Slovenská republika ako právny štát. Neveril by som tomu, že sa tu objavia znovu už raz prekonané a nikam nevedúce machinácie v oblasti menšinového školstva, že tu dôjde k reštrikciám aj v prípade Rady vlády pre menšiny a že predseda vlády nemyslel vážne ani svoj sľub ohľadne dodržania minimálne úrovne status quo v oblasti menšinovej politiky. Nuž to je ďalší balík, ktorý nepridáva na pozitívnom hodnotení vlády.

    Čo je možno najdôležitejšie – chápanie a aplikovanie moci. Výroky pána predsedu vlády na členov opozície sú v demokratickej krajine absolútne neprípustné a z toho by bola kríza a búrka v každej civilizovanej krajine. Pán premiér, ak to chápete ako pokus o zastrašovanie opozície, oznamujem vám, že my sa nenecháme zastrašiť a budeme ďalej dôstojným spôsobom vykonávať kontrolu vlády v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Toto nie je rozvracanie republiky, toto nie je protištátna činnosť, toto je ústavou garantované právo opozície.

    Takže, dámy a páni, tieto deformácie považujeme z hľadiska ochrany demokratických hodnôt našej spoločnosti za tak vážne, že podľa názoru členov klubu SMK tvoria druhú skupinu dôvodov na vyslovenie nedôvery vláde a predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    A tretím dôvodom je klientelizmus. Kolegovia z SDKÚ tu už rozvádzali podrobnosti tohto javu, z ktorého je tak nervózna vládna koalícia. Určite bolo ľahké vykrikovať z opozičného postavenia nepodložené a nepravdivé vety o tom, ako sa tu údajne kradlo v minulosti, počas aj uplynulých osem rokov, pričom nič, nič sa z toho nepotvrdilo a aj teraz vyťahujete úbohé účelové pseudokauzy, ktoré slúžia len na vytvorenie dymovej clony pred vašimi skutočnými prešľapmi. Kauza ukradnutej pôdy pod Tatrami je reálnou kauzou. Fungovanie ekonomického pozadia starých súdružských väzieb v prípade vinice a bytu pána premiéra je skutočným problémom. Smiešny tender ministerstva obrany na upratovanie v armáde je skutočnou fraškou. Dosadzovanie rodinných príslušníkov a priateľov do rôznych správnych a dozorných rád na ministerstve hospodárstva nie sú prešľapy na ľahké zabudnutie. A čo je najnebezpečnejšie, boj, boj o eurofondy a súboj o rozpočtové zdroje skutočným konfliktom medzi šedými zónami vládnych strán. Zastavme to, kým nebude neskoro. Už sme tu raz mali obdobný problém a veľmi ťažko sme sa z toho dostali. To je podľa nášho názoru tretí dôvod na vyslovenie nedôvery vláde a predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, keď k uvedeným dôvodom pripočítam ešte stratu čitateľnosti v zahraničnopolitickej oblasti aj formou rôznych protichodných vyhlásení, hazardovanie s budúcnosťou bratislavského letiska, prešľapy v oblasti spravodlivosti a súdnictva, kauzy ministerstva vnútra, Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj dezorientáciu ministerstva zdravotníctva, vychádza nám, že z dôvodu možného korigovania budúceho vývoja na Slovensku je našou povinnosťou povedať nie týmto podľa nášho názoru zlým a nebezpečným smerom vývoja. Z uvedeného dôvodu všetci poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Za poslanecký klub SMER-u – sociálnej demokracie vystúpi pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, klub strany SMER – sociálna demokracia ma poveril, aby som veľmi krátko odôvodnil stanovisko nášho klubu k predloženému návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.

    Myslím si, že je úplne zrejmé, že už odzneli stanoviská tak predsedu vlády, tak podpredsedu vlády v mene vlády a zásadné stanoviská k predloženej veci odzneli. Poslanecký klub strany SMER vníma predložený návrh zákona ako veľmi nekorektný, nerešpektujúci elementárnu logiku a dôstojnosť parlamentu Slovenskej republiky. Je predsa zrejmé, že vláda akt vyslovenia dôvery či nedôvery absolvovala po celom období viackrát a na poslednom zasadnutí bola vláde jednoznačne vyslovená dôvera. Logicky preto vážení kolegovia z opozície pravdepodobne, vzhľadom na to, že predkladajú tú istú tému, ktorú sme už rokovali v Národnej rade, takže vážny dôvod nemajú a má byť zrejme tento pokus obštrukčným a má nejakým spôsobom spochybniť rozhodnutia, ktoré súviseli s prerokovaním tohto návrhu zákona a podobne. Náš klub jednoznačne vníma tento návrh ako obštrukčný, ako návrh, ktorý nemá vecné opodstatnenie a s ktorým vlastne nie je možné viesť rozumný dialóg.

    Chcem v mene klubu pripomenúť, že argumenty, ktoré opäť odzneli vo vystúpení navrhovateľov, teda konkrétne pána Dzurindu, ktorý hovoril v mene skupiny navrhovateľov, že tento návrh bol predmetom pozornosti tak verejnosti, médií, ako aj Národnej rady už na predchádzajúcich dvoch schôdzach Národnej rady a na túto tému odznelo už veľké množstvo diskusií. Stanoviská, ktoré boli predložené k tomuto, jednoznačne vedú k záveru, že okolnosti, ktoré sú uvedené v návrhu, ani z vecného hľadiska a už vôbec nie z politického hľadiska nespĺňajú elementárne kritériá logiky a logickej aj politickej korektnosti.

    Vedeli sme o tom, že spôsob vedenia tejto schôdze, avizovali to vážení kolegovia z opozície, má byť tiež vlastne iba obštrukčný. Malo sa diskutovať pre prípad, že už nebude vecne o čom hovoriť, malo sa diskutovať, mala sa čítať ústava, mala sa viackrát čítať dôvodová správa, pokiaľ odzneli, teda citujem z agentúrnych správ, takže bolo jasné, že ide o obštrukciu.

    Dokonca ten priebeh, ktorý doteraz sa uskutočnil, myslím, že toto stanovisko klubu jednoznačne potvrdzuje. Pán Dzurinda, po tých všetkých vašich vystúpeniach, keby sme rešpektovali elementárnu slušnosť, teda tzv. nepísané pravidlá, tak určite by ste rešpektovali to, že po vašom vystúpení navrhovateľa vystúpi zástupca vlády, ktorý informuje o stanovisku vlády, vystúpi ten, komu sa vyslovuje nedôvera, a vystúpia zástupcovia jednotlivých klubov. Ale nič také sme neregistrovali.

    Je viac ako piata hodina, päť a štvrť hodiny rokujeme, zatiaľ to bolo „one man show“, pán Dzurinda, pritom v rámci toho ste sa odvolávali na korektnosť, ohrozenie demokracie, všetkého možného, odznelo jedno stanovisko klubu SMK a stanovisko klubu KDH sme nepočuli vôbec, ak za také nemáme považovať vystúpenie pána Fronca a veľmi podnetné a hlboké vystúpenie pána bývalého ministra vnútra.

    Takže chcem vám teda oznámiť, že, pán Dzurinda, náš klub si principiálne váži demokraciu, rešpektujeme úlohu opozície, diskusiu, rešpektujeme slobodu prejavu. Boli sme v opozícii štyri roky a registrovali sme na vlastnej koži onú veľkorysosť, o ktorej teraz hovoríte, aj mechanizmus spravovania vecí, ale na rozdiel od vás sme vnímali aspoň elementárnu logiku. Opozícia musí rešpektovať výsledky volieb, musí rešpektovať zloženie parlamentu a musí rešpektovať elementárne parlamentné pravidlá. Pokiaľ sa tak nedarí, potom je možnosť nastúpiť iba na cestu bezuzdnej konfrontácie, obštrukcií a znevažovania.

    Pán Dzurinda, viacej, myslím, ani netreba povedať v mene klubu, ale dovoľte mi ešte niekoľko osobných poznámok. Politika je podľa môjho názoru vždy o dôveryhodnosti a o zodpovednosti voličom. O vašej dôveryhodnosti svedčia veľmi zaujímavé prieskumy verejnej mienky, kde po ôsmich rokoch vládnutia máte veľmi pozoruhodné percentá vašej obľúbenosti, to znamená, že skutočne hovoríte v mene veľkej väčšiny občanov tejto krajiny. Nerešpektujete ani vôľu voličov, pretože ju jednoznačne vyjadrujú, a nesprávate sa podľa toho.

    Po tretie, pán Dzurinda, naši voliči vás vnímajú ako mimoriadne kompromitovaného človek. Človek, ktorý podľa nich mnohých naozaj patrí za mreže. Ak o tom hovoríme niekedy, hovoríme o tom preto, lebo niektoré veci vnímame aj my tak, ale ani zďaleka to neznamená, že nerešpektujeme trojdelenie moci, nerešpektujeme to, že úlohu strážiť zákonnosť majú na to stanovené orgány. SMER sa nikdy neznížil k tomu, aby zneužíval svoje postavenie vo výkonných orgánoch, aby akýmkoľvek spôsobom zasahoval do ich práce. Dejiny sú totiž, pán Dzurinda, plné príkladov agresorov, ktorí vyrevovali, že sú obeťami, ktorí potrebovali vytvoriť atmosféru vlastného ohrozenia na to, aby mohli potom hlava-nehlava realizovať svoje záujmy.

    Etika vyzerá inak, pán Dzurinda, aj politická etika vyzerá inak. To, čo prezentuje vy v mene SDKÚ, je, samozrejme, v konečnom dôsledku, musí byť predmetom posúdenia občanov, ale môžem vám zodpovedne povedať, že viacerí naši ľudia majú problém s vami rozprávať, nevedia totiž, na základe akých pravidiel majú s vami hovoriť. Rozhodne nemôžu čakať elementárnu ľudskú slušnosť, nemôžu čakať vecnosť svojej diskusie a musia registrovať iba situáciu, v ktorej ste sa ocitli, pán Dzurinda, lebo vo vašej situácii po tom, čo sa stalo v našej krajine za vášho vládnutia, máte jedinú šancu, ako sa udržať v politike, a to pošpiniť protivníkov. Povedať, že oni sú takí istí ako vy, dokonca horší. Tomu celému venujete celú energiu a zneužívate na to slová o demokracii, vzletné, o slobode, o korektnosti a podobne.

    Takže na jednej stane Slovensko absolútne potrebuje korektnú, vecnú a podnetnú diskusiu o spravovaní štátu. Naozaj vládnutie spôsobuje vždy problémy, vždy existujú alternatívy, vždy existujú ľudské pokušenia zneužívať moc, vždycky môžu existovať rôzne typy bolestí. Parlament má byť korektným miestom, kde zodpovedne a dôstojne reprezentujeme svojich voličov, reprezentujeme idey, ku ktorým sa hlásime, a tomu musia zodpovedať aj prostriedky politického boja. Ja som presvedčený, že tak nízko prostriedky politického boja, ako ich využívate vy, v parlamente už neboli veľmi dávno. Totiž z toho dôvodu sa diskutuje veľmi ťažko, ale chcem vám v mene klubu povedať, že pokiaľ sa vytvorí čo len minimálny priestor na zmysluplnú diskusiu, sme pripravení, lebo sme presvedčení o jej prospešnosti.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, keďže až po piatich hodinách sa mi podarilo prezentovať stanovisko klubu, chcem oznámiť, že na tomto type vašej politickej aktivity, pán Dzurinda, sa zúčastňovať nebudeme, ale plnohodnotne rešpektujeme vaše práva, ktoré sú stanovené v rokovacom poriadku. A aby ste nás nemuseli osočovať, že vám zapchávame „huby“ a neviem čo všetko, tak vám chceme dať ten rovný priestor, aby ste mohli verejnosti oznámiť vaše stanoviská, ktoré tam sú, a my sa pokúsime využiť iné prostriedky, aby sme verejnosti oznámili to, ako my vidíme túto situáciu.

    Napriek tomu však chcem povedať, že som presvedčený, že ak prestaneme devalvovať slovenský parlament a slovenský parlamentarizmus týmito spôsobmi, že to bude pre Slovensko lepšie a že treba teda obojstrannú vôľu a chuť a treba hľadať nejakú cestu. Pokiaľ to bude bezuzdná forma konfrontácie, pán Dzurinda, a spôsob, ktorý prezentujete, obávam sa, že slovenský parlamentarizmus na tom nebude dobre.

    A v tom smere predsa len vám chcem pripomenúť, že máme všetci zodpovednosť za to, aby sme občanom dali aspoň, aspoň, aspoň minimálnu predstavu o tom, že si zvolili reprezentantov, ktorí sú ich schopní reprezentovať dôstojne.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka – poslanci Pado, Frešo, Palko, Štefanec... Pado, Frešo, Štefanec, Tkáčová...

  • Reakcie z pléna.

  • Á, pardon. Takže len Pado, pán Frešo. Končím možnosť.

    Pán Pado.

  • Pán predseda, poprosím, aby tam boli dve minúty a nie minúta. Ďakujem.

    Pán podpredseda Číž, opozícia nepredložila návrh zákona o vyslovení nedôvery predsedovi vlády, pretože návrh na vyslovenie nedôvery sa nedáva formou zákona. Spomínali ste rešpektovanie elementárnej logiky, spomínali ste, že Slovensko potrebuje korektnú a vecnú diskusiu o spravovaní štátu. Dobre, pán podpredseda, ja budem stavať na vašich slovách. Pán podpredseda, pán predseda Národnej rady pred niekoľkými minútami povedal, ako často sa rokovalo do večerných hodín, a ja musím povedať, že to bolo veľmi nekorektné, pretože my sme nekritizovali, dokedy sa rokovalo, a nekritizujeme, ale kritizujeme, kedy sa začalo rokovať. A ja som si pozrel výpisy a za posledné volebné obdobie ani jedno rokovanie parlamentu nezačalo neskôr ako o trinástej hodine. Ani jedno. Takže bolo by veľmi dobré, pán podpredseda, keby ste na korektnosť začali upozorňovať najprv pána, ktorý sedí po vašej pravici, a potom sa obrátili na opozíciu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Frešo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel zareagovať na to, keď predrečník hovoril o tom, že mu chýba vecné opodstatnenie návrhu, a volal viackrát po vecnej diskusii. Takže ja budeme veľmi vecný a stručný. Pýtal som sa to aj vo svojom prejave za klub SDKÚ – DS, opýtam sa to aj teraz. Tá otázka smeruje teda k predrečníkovi, ale bola smerovaná aj k premiérovi, ako vysvetlí, ako vysvetlí pomery na Slovenskom pozemkovom fonde, ktoré to zorganizovali jeho nominanti, o ktorých som sa dočítal v platenej tlačovej správe zo dňa 13. novembra, z ktorej vám zacitujem: „Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana – HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER.“

    Tu by som znova poprosil o vysvetlenie zo strany SMER-u, či je toto skutočne klientelistické prostredie, ako vysvetlia tento výrok. Nech si to vyhľadajú v tej tlačovej agentúre a nech zaujmú k tomuto korektné stanovisko a nech odpovedia na to, čo za nominantov nominovali do Slovenského pozemkového fondu, do Správnej a Dozornej rady a ako si to máme my opoziční poslanci vo vzťahu k tým praktikám a k tým miliardám, ktoré ušli, vysvetliť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, budete reagovať?

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Pado, ja som bol členom poslaneckého grémia v predchádzajúcom období, vy ste boli ministrom, pokiaľ si pamätám, aj keď ste boli istý čas v Národnej rade, ale v grémiu som vás nevidel. My sme mali vo zvyku, keď sme prišli s návrhom na mimoriadnu schôdzu, zájsť za predsedom parlamentu a rokovať s ním na tú tému a spravidla sme sa dohli. Spravidla sme sa dohodli, vždy to boli termíny, ktoré museli vyhovovať aj vládnucej koalícii, ale boli také, že vedeli sme nájsť nejaký zmysluplný priestor. Nikdy sme nedávali návrh na hlasovanie o nedôvere, o vyslovení nedôvery vláde dva dni po tom, ako jej bola vyslovená dôvera transparentným spôsobom. Ide o čistú obštrukciu.

    V danom prípade bol to vážny politický boj, kde sme za každým návrhom na odvolanie uvádzali veľmi vážne politické dôvody, nie nezmysly typu dvakrát štyridsať metrov štvorcových alebo byt mamy. A nikdy sa nám nestalo, že by náš líder, ktorý vypráva tieto veci, sa dostal do pozície ako pán Dzurinda, ktorému nezávidím. Keď mu niekto rozpráva o sklenených výťahoch, o jeho vlastných listoch, kde si žiadal prideliť pôdu v Bratislave a podobne, kde išlo o flagrantné zneužitie funkcie politickej, ale už nemáme chuť o tom rozprávať, lebo verejnosť to vie. Chceme len nájsť vecnosť a zmysluplnosť do budúcnosti. To je dôležité, pán poslanec.

    Pán Frešo, moja faktická poznámka, čas nevystačuje mi na to, aby som zaujal stanovisko k vášmu vystúpeniu, ale ak mi kývnete, tak s veľkou chuťou vystúpim v rozprave a vysvetlím vám to, dobre, naše stanovisko.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Štefanec... Pán podpredseda Národnej rady Hort požiadal o slovo.

  • Takže, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, milé dámy a páni, chcel by som sa na úvod vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré nás viedli k zvolaniu tejto schôdze. Pretože už od toho, čo tu navrhovateľ pán poslanec Dzurinda uviedol všetky vážne skutočnosti, uplynul nejaký čas, tak mi dovoľte ku niektorým sa predsa znovu ešte raz vrátiť.

    Určite mi dá za pravdu aj pán premiér, že právom, ba priam povinnosťou opozície je nielen kontrola činnosti vlády a pozorné sledovanie jednotlivých krokov pri spravovaní krajiny, ale zároveň byť jej dôsledným a kompetentným oponentom. Súčasne s tým by opozícia mala aktívne využívať aj ďalšie možnosti, ktoré má k dispozícii, a to najmä legislatívnu iniciatívnu pri predkladaní poslaneckých návrhov zákonov. S týmto cieľom sme nastupovali do opozičných lavíc, a keď sa obhliadneme dozadu, fakty o počte predložených opozičných zákonov v rámci jednotlivých schôdzí či naše vystúpenia pri prerokovávaní konkrétnych návrhov zákonov dokazujú, že súčasná opozícia na svoju legislatívnu iniciatívu nerezignovala, a to aj napriek tomu, že prakticky žiaden opozičný návrh zákona doteraz nebol v tomto parlamente schválený. Jeden síce táto Národná rada schválila, ale po tom, čo ho prezident po dohode s koalíciou vrátil na opätovné prerokovanie, pre tých poslancov z koalície, ktorí ho predtým podporili, odrazu už prijateľný nebol. Ja si naozaj nepamätám, že by za predchádzajúceho obdobia, keď sme boli vo vládnej koalícii, nemal šancu prejsť žiaden opozičný poslanecký návrh. Toto je asi ale tá nová parlamentná kultúra, áno, je to veru riadny posun.

    Prečo o tom hovorím? Pravda je taká, že poslanci vládnej koalície si nechali vziať slobodu pri hlasovaniach a znakom tejto novej parlamentnej kultúry je direktíva predsedu vlády pána Roberta Fica – nekompromisne zmiesť zo stola všetky legislatívne návrhy opozície.

    Rád by som ešte na úvod pripomenul pánovi premiérovi, čo nie je tak dávno, keď mal možnosť, príležitosť dokázať svoje principiálne výroky o tom, že nebude čakať ani chvíľu a bude konať, pokiaľ nejaký jeho minister urobí vážny prešľap, ktorý by poškodil vládu. Len tak mimochodom, pán premiér, vrátila už organizácia Privilégium finančné prostriedky, ktoré jej boli pridelené práve vašou ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovou v rozpore so zákonom? Alebo sa spoliehate, že sa časom na túto kauzu zabudne? Keď neváhate presviedčať svojich voličov o vašej úspešnej vojne s mocnými monopolmi či obchodnými reťazcami, prečo tolerujete svojej ministerke a Privilégiu konanie, ktoré je v rozpore so zákonom?

    Pán predseda vlády má rád silne slová. S obľubou ich pri každej možnej príležitosti používa. No tak ako je užitočné si tieto slová pamätať, je veľmi žiaduce ich zároveň aj porovnávať s tým, ako koná, resp. ako sa správa. A tu narážame na dosť výrazné rozpory. Prvým príkladom toho je tzv. vinica, no najmä za akých podmienok sa k nej dostal. Viem, že sa chce v tejto Národnej rade dehonestovať, znižovať vážnosť tejto kauzy, ale pretože toto je jediný priestor, kde sa vieme s pánom premiérom rozprávať, bude si to musieť vypočuť.

    Pán premiér, nikto nespochybňuje vaše právo vlastniť pozemok s rozlohou osem árov, osem hektárov, alebo aj väčší. Takýto pozemok môžete kúpiť, zdediť, môže vám byť vrátený v reštitúcii, môžete v reštitúcii, ak vám štát nevie vrátiť pôvodný, získať iný pozemok zámenou. Pán premiér, nebudem vysvetľovať celú históriu, ako ste sa k pozemku dostali, a odhliadnem od skutočností a nechám na fantáziu všetkých, ktorí rozmýšľajú, prečo pozemok, ku ktorému ste sa vy dostali za 37-tisíc korún, majú dnes možnosť v tejto lokalite získať iní pozemky iba za cenu, teraz už najnovšie, od 6 mil. hore. Nás zaujíma, prečo ste sa báli povedať, že váš pozemok vznikol pozemkovými úpravami v súčinnosti Pozemkového úradu Bratislava III a vašou susedou so súhlasom reštituentky, známej to babičky z Nového Mesta nad Váhom?

    Ďalšia otázka je: Prečo ste tvrdili, že ide o vinicu v súlade so zákonom č. 182 zo 17. marca 2005 o vinohradníctve a vinárstve vo vinohradníckom hone Koziarka, keď musíte veľmi dobre vedieť, že z mapových dokumentov je jasné, že váš pozemok je síce na Koziarke, ale mimo viníc, ktoré ako vinice definuje uvedený zákon? Prečo pri novele zákona, toho istého, ktorá vyšla pod č. 283 zo 17. mája, bol aj váš, vtedy už zjavne stavebný pozemok ošetrený pozmeňujúcim návrhom práve poslancov SMER-u tak, že mu nehrozí stať sa vinicou? Myslíte si, že na tieto odpovede nemá verejnosť nárok? Prečo ste klamali v takejto podľa vás triviálnej záležitosti, pán predseda vlády, takpovediac v priamom prenose? Ja na to neviem odpoveď, a preto sa to pokojne pýtam znova. Táto otázka nebola dodnes zodpovedaná. A, pán premiér, ak to chcete znehodnocovať, tak náš pohľad na to, ako sa má chovať ústavný činiteľ, čo sa týka transparentnosti, je pohľad, ktorý je pohľadom z trošku inej spoločnosti, než v akej ste vy vyrastali.

    Druhou, dosiaľ pre verejnosť nezodpovedanou zostáva kauza byt. Keď sme sa vás na základe informácií z médií pýtali, koľko stál a akou formou ste ho nadobudli, tak najskôr to boli hlúposti, o ktorých sa odmietate baviť. Potom pod tlakom médií sme sa dozvedeli, že ste ho od firmy IKORES zakúpili s bratom, na základe ďalšieho tlaku už sa na jeho kúpu použili aj úspory vašej mamičky a posledná informácia zaznela, že byt stál približne 3 mil. korún. Len tá forma nadobudnutia, pán premiér, dosiaľ zodpovedaná nebola. A keď vy mlčíte, vznikajú vážne pochybnosti, že to bolo za niečo iné ako za úhradu ceny z kúpno-predajnej zmluvy.

    Máme právo, ba priam povinnosť sa vás na tieto otázky pýtať, pretože z ostatných vašich výpadov voči opozícii a médiám vyplýva, že my na rozdiel od vás nemáme morálne právo. Nuž ak sa vy, pán premiér, štylizujete do polohy morálneho etalónu, tak je vašou povinnosťou neklamať a byť príkladom v konaní, ktorému sa hovorí transparentné.

  • Takže prečo neodpoviete? Brat Dzurindu na rozdiel od vás nadobudnutie toho vami spomínaného bytu vie zdokladovať. Napriek tomu, že nie je ústavný činiteľ.

    Predseda vlády hrá na občanov pózu politika, ktorý koná rázne a principiálne. Dokonca až tak, že vraj ešte za žiadnej vlády na Slovensku tak rázne a principiálne konané nebolo. Nuž tak si rozmeňme na drobné aj kauzu pozemkov pri Veľkom Slavkove. Pán predseda, kedy sa na verejnosti objavili prvé informácie o podozrivých prevodoch pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond? Vari až v novembri minulého roka, keď ste sa konečne vyjadrili k tomuto podľa vás škandálu? Viete, kedy sa to dostalo von? Ja vám pomôžem. Bolo to koncom júna 2007, presnejšie 25. 6. Vtedy sme aj my na tento vážny problém upozornili. A aká bola vaša reakcia? Posielali ste nás do väzenia. Takže je zaujímavé, že pokiaľ predsedu vlády v júni 2007 vážne podozrenia o týchto čudných prevodoch absolútne nezaujímali, v novembri, o 5 mesiacov neskôr, ich už považoval za škandalózne a neakceptovateľné. Dokonca za také, ktoré mohli viesť k ukončeniu vládnej koalície. Ja sa pýtam, prečo ho táto kauza v júni ani v náznakoch nevyrušovala a v novembri kvôli tomu istému problému už odrazu chcel povaliť koalíciu?

    Opäť pripomínam slová pána Roberta Fica pri nástupe do funkcie predsedu vlády, keď občanov prostredníctvom svojej tlačovej konferencie ubezpečoval, že ak sa objavia nejaké podozrenia, bude ihneď konať. Pán premiér, prečo ste nechali túto kauzu ležať ladom niekoľko mesiacov? Koľko zástupcov mala strana SMER v Správnej rade Slovenského pozemkového fondu? Z jedenástich až sedem. Prečo sa informáciami o zvláštnych prevodoch nezaoberala samotná vláda, ktorá členov do vrcholových orgánov Slovenského pozemkového fondu menuje? Až zrazu po tom, ako sa v médiách podrobne popísal jeden vcelku ucelený príbeh pozemkov vo Veľkom Slavkove, obsahujúci aj konkrétnych ľudí, ktorí stáli za týmto prevodom, nastal neuveriteľný obrat. Zrejme aj vďaka nášmu tlaku a záujmu médií to, čo v júni problémom nebolo, čuduj sa svete, v novembri už bolo škandálom. Predseda vlády zrazu musel konať. Otázka „prečo až v novembri“ zostala doteraz nezodpovedaná. Ani na to ste nám doteraz nedali odpoveď.

    Takisto aj otázka, prečo sa po tomto precitnutí predseda vlády nedožadoval vyvodenia zodpovednosti aj vo vrcholových orgánoch Slovenského pozemkového fondu? Urobil tak až minulý týždeň z úplne účelových dôvodov, keďže potreboval podľa možnosti čo najviac argumentačne oslabiť túto debatu, ktorú sme naniesli na pôde parlamentu. Nebyť tejto schôdze, celá Správna rada spolu s Dozornou radou by v pohode vegetovala minimálne až do leta. Čiže ešte raz, keď sa v novembri premiér Robert Fico konečne zobudil, prečo svojím spravodlivým hnevom nezasiahol aj orgány Slovenského pozemkového fondu, ktoré v tejto kauze jednoznačne zlyhali? No preto, lebo išlo o pána Šebeka. Povráva sa, že sú nielen dlhoroční priatelia, ale je to aj jeho osobný, premiérov osobný nominant do orgánov Slovenského pozemkového fondu.

    A nebolo to náhodou, pán premiér, aj preto, že sponzori SMER-u sú vo vzťahu k pôde v Slovenskom pozemkovom fonde ďaleko väčší dravci ako tí, čo stoja za pozemkami vo Veľkom Slavkove? Celkom otvorene to totiž povedal bývalý námestník Slovenského pozemkového fondu, keď uviedol, že pán Šebek ako šéf fondu je obklopený vplyvnými skupinami, kde záujem štátu je až na druhom mieste. Pred chvíľou tu bolo hovorené niečo o platenej tlačovej správe, dvakrát to tu spomínal pán poslanec Frešo, a to boli, prosím pekne, slová bývalého ministra Jureňu, toho času poslanca z vládnej koalície.

    Toto by zrejme mohlo vysvetliť aj premiérovu dôslednosť pri vyvodzovaní zodpovednosti. A ak by tak urobil, musel by tým nepriamo priznať aj zlyhanie svojich ľudí, ale aj prekaziť plány SMER-u v Slovenskom pozemkovom fonde. Argumenty, že v čase, keď sa predmetné zmluvy podpisovali, a teda nemôže byť o nejakej zodpovednosti z vedenia nominantov SMER-u ani reči, keďže dostali menovacie dekréty až neskôr, považujem za komické.

    Pán premiér, ozaj, prečo Správna rada a Dozorná rada Slovenského pozemkového fondu bola ustanovená fyzicky až v máji 2007? To, použijúc vašu rétoriku, vám ju mali ustanoviť KDH, SMK alebo nebodaj SDKÚ? Čiže v novembri robiť nejakú očistu so svojimi zástupcami v Slovenskom pozemkovom fonde nepovažoval pán premiér za veľmi rozumnú, keďže taktika, ktorú použil, bola jednoznačná. Celý škandál za dianie okolo Slovenského pozemkového fondu omotať okolo HZDS, hrať pozíciu čistého, principiálneho a spravodlivo nahnevaného koaličného partnera, ktorý nestrpí takéto praktiky, a keď sa inak nebude dať, tak aj za cenu ukončenia tejto vládnej zostavy. Potreba čo najviac sa vymedziť voči svojmu koaličnému partnerovi viedla až k tomu, že predseda vlády si v daných chvíľach neváhal spomenúť ani na tzv. Mečiarove amnestie, ktorých eventuálne zrušenie ešte pred rokom kategoricky odmietal a odporúčal ich zástancom vrátiť právnický diplom. Nuž veru zaujímavé akrobatické piruety je schopný robiť pán predseda vlády. Hoci sa odvolaním ministra pôdohospodárstva a odchodom námestníka Slovenského pozemkového fondu snažil pán premiér Fico prezentovať ako dôsledné vyvodenie politickej zodpovednosti, je zjavné, že táto téma spolu s jeho osobným nadobudnutím vinice mu bola veľmi nepríjemná a podľa všetkého je aj teraz. Preto ten strach z riadneho termínu mimoriadnej schôdze, preto tie smiešne pokusy na odvedenie pozornosti od tejto témy. Čiže kedy vysvetlíte, pán premiér, skutočne a pravdivo svoju nečinnosť v tomto podľa vás pozemkovom škandále?

    Je na druhej strane obdivuhodné, ako sa pán premiér chcel tohto neodškriepiteľného podielu na zodpovednosti zbaviť a celý škandál navyše aj využiť. Čo je vari najzarážajúcejšie, sú jeho metódy a prostriedky, ktoré začal používať. Spŕška demagógie, potreba neustálej konfrontácie, ale hlavne účelové prekrucovanie jasných faktov vytvárajú podstatu štýlu politiky, ktorú pán premiér, bohužiaľ, zosobňuje. Moc spojená s vedomím náklonnosti verejnej mienky je neodolateľná a vždy veľmi vábivá. Je isto vcelku príjemná, ale prináša so sebou jedno veľké riziko. Tým rizikom je pokušenie túto moc účelovo zneužívať vo svoj prospech. Je to predovšetkým obrovská zodpovednosť narábať s mocou tak, aby sa nevymkla základným pravidlám slušného správania v politike a uctievaní si demokratických zásad, ktoré by mali byť nosnými piliermi každej štandardnej politickej moci.

    Máme aj v našej novodobej histórii samostatného Slovenska osobnú skúsenosť, čo sa stane s politikom, ktorého moc spojená s popularitou úplne opantá. Netreba to všetko pripomínať, máme to ešte v živej pamäti. Škody a plody takéhoto štýlu vládnutia sme niesli všetci. Už je to za nami, ale nemali by sme na to zabúdať. Hovorím to aj preto, lebo pri niektorých terajších situáciách mi ako prvé napadne podobnosť práve s týmto obdobím. Keď počas smutne známej noci dlhých nožov v roku 1994 zostal počas schôdze sedieť ako jediný opozičný poslanec v sále terajší premiér Robert Fico, mnohí nechápali dôvody jeho zotrvania. On to vtedy vysvetľoval, že chcel vidieť, ako ďaleko dokáže pri ovládnutí všetkého, čo sa len ovládnuť dá, zájsť vtedajšia vládna moc. Teraz, keď vidíme, ako dokáže on sám s mocou narábať, musím konštatovať, že sa toho počas onej noci veľa naučil.

    Pán premiér sa rád aj štylizuje do pozície sociálneho demokrata. V skutočnosti mi to však pripadá, že je to skôr sociálna demagógia, ktorá mu slúži ako plášť, ktorý má zakryť jeho skutočný pohľad na svet. Demokrat si predsa ctí základné demokratické práva, ktoré demokracia ako systém uznáva, a kladie na ne určujúci dôraz. Pán Robert Fico demokraciu ako systém iba rafinovane využíva, pomáha mu pri napĺňaní jeho ambícií. Napokon, čo iné sa dá čakať od politika, ktorý novembrové spoločenské zmeny v roku 1989 ani nepostrehol?

    Čo všetko sa skrýva za takýmto štýlom, ktorý používa pri spravovaní krajiny? V prvom rade je to obrovská túžba mať moc a prostredníctvom nej kontrolovať rozhodujúce nástroje, ktorými môže túto moc koncentrovať a zväčšovať. Štát je len prostriedok, ktorý má slúžiť pri napĺňaní jeho mocenských ambícií. Proces posilňovania úlohy štátu v mnohých oblastiach nášho hospodárstva svedčí o jasnej koncentrácii politickej moci, ktorej sme tu svedkami od nástupu vlády. Je tu jasná tendencia mať možnosť prostredníctvom tejto moci zasahovať do oblastí, do ktorých by štát zasahovať priamo nemal.

    Pán premiér, ale teraz úplne vážne. My na rozdiel od vás sme rok 1989 vnímali predovšetkým ako úžasný dar slobody, že sa budeme môcť slobodne vyjadrovať a hovoriť svoje názory, a nie že nám v 21. storočí v opozícii bude niekto hroziť, že nám zatvorí ústa, a vyhrážať sa nám väzením. Čiže nezávislé a súkromné bude základom a nie ohrozením systému. Že si budeme môcť slobodne rozhodnúť, akým spôsobom si chceme našetriť na dôchodok, že nám už nikto nebude strpčovať slobodnú voľbu lekára, že nás už nikto nebude obmedzovať, ak budeme chcieť časťou svojich daní podporiť dobročinné inštitúcie, ktoré zabezpečujú to, čo nestíha štát. Že tu už nikdy nezažijeme cenzúru a akékoľvek snahy o obmedzenie slobody tlače. Áno, také sú naše rozdiely vo vnímaní roku 1989 a zmien, na ktoré sme sa tešili.

    Pán premiér, vo včerajšej diskusii na TA 3 ste občanom vnucovali svoj postoj, že vy síce chcete viesť diskusiu na báze hodnotových prístupov, ale tu vraj štandardný koalično-opozičný súboj nie je možný, a to vraj preto, že my len odvolávame a chceme iniciovať pouličné nepokoje a demonštrácie, pričom vy máte záujem o konkrétne projekty, ako je znižovanie napríklad štátnych úradníkov či rýchlejšie dobudovanie diaľnic. Odhliadnuc od toho, že som ja tu z tohto miesta na ostatnej schôdzi hovoril o verejných zhromaždeniach s občanmi, kde ich chceme informovať, a žiadne pouličné nepokoje ani demonštrácie, takže to ste mi vsunuli a je to veľmi nekorektné, dovoľte, aby som zareagoval aj na toto klamstvo a demagógiu, ktorá, bohužiaľ, v týchto vystúpeniach nezaznela prvýkrát.

    Pán premiér, nespomíname si od roku 1992 nikdy na povolebnú parlamentnú diskusiu o vládnom programe, ku ktorej by nevystúpil okrem premiéra žiaden z členov vlády. Podobný obraz sa naskytá z balkóna aj pri schvaľovaní zákona roka, rozpočtu na príslušný rok, kedy vystúpení ministrov obhajujúcich svoju kapitolu je ako šafranu, alebo nevystupujú vôbec. V oboch prípadoch to bola zásadná diskusia o smerovaní krajiny. Bohužiaľ, z 80 či 90 % diskusia opozičná.

    Pán premiér, stalo sa už pravidlom, že pri diskusii o konkrétnych zákonoch konkrétni ministri vašej vlády urobia úvodné formálne predstavenie navrhovaného zákona a na diskusiu, argumenty, výhrady či iné názory opozičných poslancov nereagujú vôbec, alebo až v záverečnom slove, keď už zo zákona o rokovacom poriadku žiadna debata nie je možná.

    Pán premiér, hodina otázok sa stala vo vašom podaní pokračovaním predvolebnej rétoriky, kde zásadne neodpovedáte na otázku a spravidla vyčerpáte svoj čas na „politické školenie mužstva“ v súlade s vašimi skúsenosťami zo základnej vojenskej služby.

    Vážený pán premiér, zo zákona o rokovacom poriadku máte vy byť príkladom svojim členom vlády, aby ste sa v rámci interpelácií zúčastňovali diskusie s poslancami Národnej rady. Kedy ste naposledy boli na bode interpelácie? Boli ste vôbec za vášho premiérskeho pôsobenia niekedy účastník tohto demokratického parlamentného inštitútu? Prečo si, pán premiér, takýmto spôsobom robíte z parlamentu vazala vlády? Kedy sa bude dať, pán premiér, s vami diskutovať aj v médiách? To všetko, na čo sa pýtam a o čom hovorím, sú fakty.

    Čo to je za váš pohľad na seba samého, ktorý o sebe predostierate verejnosti a popritom sústavne hanobíte opozíciu v médiách, všetkých, čo majú iný názor ako vy? To, pán premiér, nie je nová, ale staronová politická kultúra. A to som si myslel, že už sme to na Slovensku mali prežité, že to už nikdy nezažijeme.

    Pán premiér, ešte pár poznámok jednak k zahraničnej politike. Ešte ani jedna vláda od vzniku samostatného Slovenska nedostala krajinu do rúk v takej kondícii ako vaša. Očakávať od vás, že aspoň raz sa zmôžete na normálne ľudské poďakovanie za to, že žnete to, čo ste nezasiali, a to aspoň v tých oblastiach, kde nemáme ale vôbec žiadny ideologický spor, to chce naozaj nadštandardnú dávku „ješitnosti“ a tiež neúcty k politickému oponentovi.

    Keď som svojho času videl vo vestibule parlamentu panely zobrazujúce míľniky našich dejín a zastavil som sa pri paneli zobrazujúcom historické chvíle začlenenia Slovenska do Európskej únie a NATO, len som sa pousmial, akú to má úžasnú vypovedaciu hodnotu o autoroch tohto seriálu. Takéto prekrúcania a prepisovanie dejín sme tu naposledy zažili za komunistickej éry. Nebol som jediný, ktorý sa nad touto úbohosťou pousmial. Vážne však je, že aj oná neúcta a neschopnosť priznať zásluhy aj oponentovi je veľmi zlým príkladom pre tých, ktorým by správcovia vecí verejných mali byť vzorom.

    Pán premiér, nebudem teraz ako historik hodnotiť váš vzor Juraja Jánošíka, ale jednu paralelu predsa len nachádzam. Niektorí hovoria, že jeho osobu sme si my Slováci glorifikovali, že to bol obyčajný zbojník. Vy zvyknete rozprávať donekonečna o vašom sociálnom cítení, o tom, ako pomáhate chudobným na úkor bohatých. Keď som sa oboznámil bližšie s rozpočtom na rok 2008, tak predovšetkým na príklade rezortu pôdohospodárstva som pochopil, kde je ale skutočná pravda. Najskôr som si myslel, že to enormné navýšenie priamych platieb až na úroveň 29 mld. korún si do svojho rezortu vybojoval predseda HZDS pán Mečiar. Keď však vyjde najavo pravda, že z tých 29 mld. viac ako 82 % minú tí, čo majú vyššiu dotáciu ako 1 mil. korún, a je to približne 1 000 podnikateľov v agrorezorte a z tohto približne stovka je tých, čo berú desiatky a viac miliónov dotácií do úrovne spomenutých už miliárd, a že tých ďalších približne 11-tisíc sú tí, ktorí dostávajú almužnu, tak skutočná pravda o vašej sociálnej politike, o vašom sociálnom cítení je na stole. Preto sa nemohlo dať viac peňazí do školstva, preto sa na šport dalo menej ako v minulom roku, a preto sa nemohlo nič dať na zvýšenie rodinných prídavkov, lebo tieto miliardy spravujú takí ľudia ako pán Záhumenský, pán Šebek, pán Palša alebo pán Maxon, ktorý údajne spravuje majetky pána Šebeka. A môžeme sa spoločne pýtať, komu sú títo ľudia blízki?

    Pán premiér, kde sú roľníci, kde sú jednoduchí malí farmári? Kde sú tí najchudobnejší, čo pracujú na pôde? Prečo, keď dávame z rozpočtu 80 % priamych platieb do poľnohospodárstva, sú mzdy našich občanov v tomto rezorte len 39 % z priemeru Európskej únie? Miesto zatvárania úst opozícii by ste možno aj túto demagógiu vo vašom sociálnom cítení mohli dať na pravú mieru. Spomínam to len preto, aby to spojenie s Jánošíkom bolo zrozumiteľnejšie.

    Po roku 1998, a to, dúfam, nespochybňujete ani vy a boli ste vtedy aspoň zo začiatku súčasťou koalície, sme museli prekonať neskutočný úsek cesty, aby Európa a svet zmenili uhol pohľadu na našu krajinu, aby sme pre nich neboli čiernou dierou. Pán premiér, ak si dnes myslíte, že vás stanovisko eurosocialistov nemusí zaujímať, ak si dnes myslíte, že sa môžete beztrestne vyjadrovať po návrate z európskych samitov negatívne o vašich kolegoch lídroch Európskej únie, tak ste z opozičného lídra nedorástli ešte ani do nohavíc politika, nieto štátnika. V Európe pri jej všetkých nedostatkoch si vedia v najdôležitejších otázkach sadnúť za jeden stôl aj socialisti, aj ľudovci, aj liberáli, či zelení. Chcem tým povedať, že vaše postavenie v Socialistickej internacionále „napomáha“ vnímaniu našej krajiny vonku rovnako ako reči o zbytočnosti samitov, ktorými robíte zo seba hrdinu v krčmách 4. cenovej skupiny. Ak si k tomu pridáme váš vzťah k Lukašenkovmu režimu v Bielorusku a taktiež obdiv v rozpore s názorom celého civilizovaného sveta ku kubánskemu režimu a nie k tým, ktorí tam trpia kvôli ľudským právam, je to niečo, čo Slovensku v medzinárodnopolitickom postavení vôbec, ale vôbec nepomáha, a to bez ohľadu na váš nepopierateľný talent získavať si popularitu. Ale tu je namieste otázka – za akú cenu?

    No a na záver vás chcem ešte o niečo poprosiť. Pán premiér, neurážajte všetkých ľudí, ktorí za komunizmu dokázali aj podpisom Charty ´77 nájsť odvahu postaviť sa proti neslobode, cenzúre, nepravde, klamstvám a komunistickej ideológii. Ak pri útokoch na novinárov dokážete dať paralelu medzi chuderkou vašou vládou a Chartou ´77, je to buď absolútna strata pamäti, alebo arogancia naozaj najhrubšieho zrna. Človek, ktorý sa hrnul do Komunistickej strany a ani si nevšimol nejaký rok 1989, ktorý aktívne podporoval režim, ktorý proti chartistom a myšlienkam Charty bojoval všetkými prostriedkami, takýto človek má posledný právo čo i len spomenúť verejne tých, ktorí práve týmto zvrhlým režimom boli donútení zohnúť chrbát a podpísať v tomto období Antichartu. Svojho času som videl tento satanský systém, takúto degradáciu človeka dotiahnuť na najvyšší piedestál zloby aj u takej osobnosti, obhajcu a presadzovateľa pravdy a slobody, ktorou bez sporu bol Jan Werich.

    Takže, pán premiér, ak budete chcieť ešte niekedy vy nastavovať vo vzťahu k tejto dobe niekomu morálne zrkadlo, tak si spomeňte na svoje vlastné postoje a súčasťou akej mašinérie ste boli vy sám. Bez ohľadu na to, že ste vtedy mali 13 rokov, ale do tej mašinérie ste sa hrnuli vtedy, keď ste to potrebovali, keď ste cítili, že vám to prinesie profit.

  • Reakcia premiéra.

  • Pán premiér, do strany ste nevstupovali ako 13-ročný, to už ste mali, dúfam, rozum.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán Fico, a teraz ešte k vášmu vystúpeniu zopár postrehov. Samozrejme, že ste spomínali v tejto Národnej rade opäť kupovanie poslancov. Ja neviem, aké metódy a kto kedy používal, stále sa o tom rozpráva, nič ste stále nedali na trestné stíhanie, ale aké metódy ste používali vy voči vášmu vlastnému poslancovi Hanzelovi, to som videl na vlastné oči. Keď nemohol hlasovať za reformy, pretože ste mu držali ruky a až na poslednú chvíľu si ich vyšmykol a hlasoval za zákon, za ktorý chcel podľa svojho vedomia a svedomia hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Môžete sa smiať.

    Vláde sa darí a darilo by sa jej aj bez reforiem, to som sa tu dnes dozvedel. Pán premiér, ja som sa z tohto vášho výroku dozvedel, aký ste ekonóm – a dávam ho do pozornosti všetkým, aj študentom prvého ročníka strednej ekonomickej školy alebo obchodnej akadémie. Pretože ak takýmto spôsobom ohodnotíte, čo tu vláda dosiahla a dokázala v minulom volebnom období, tak to svedčí naozaj o nadštandardnom ekonomickom cítení a vzdelaní.

    Aký ste právnik, to ste, pán premiér, dokázali vtedy, keď ste po tom, čo pán Paška urobil naozaj prešľap vo vzťahu k ústave, a nič iné to nechcelo, len aby povedal: „Stala sa chyba.“ Nebola by ani žiadna mimoriadna schôdza. Ale vy ste ako právnik, ako učiteľ práva hovorili, že pán Paška konal v súlade s ústavou a so zákonmi. Myslím to, čo chcel urobiť, nebyť toho, čo sa nakoniec pod tlakom aj ústavných právnikov našťastie neudialo.

    A čo sa týka toho Jánošíka, nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom je vnímaný alebo nie je vnímaný, ale k vašim výrokom, pán premiér, ako k historikovi, chcel by som vás upozorniť, že vierozvestcov nepozval Svätopluk, ale knieža Rastislav a Svätopluk ich vyhnal, myslím tým Metodových žiakov.

  • To len aby som dal na pravú mieru históriu.

    Dnes inak celé to, čo ste tu predviedli, už tu bolo všeličo k tomu povedané, ale vo mne najviac zarezonovalo to, keď ste spomenuli potom prezumpciu neviny. To je niečo podobné, ako keď pán podpredseda Číž volá po politickej etike, elementárnej ľudskej slušnosti a potom povie Dzurindovi, že patrí za mreže. Je to naozaj symptomatické vo vzťahu k etike v politike.

    Spomenuli ste aj multifunkčné športoviská, že my sme také nerobili. No robili sme aj my, len s takým rozdielom, že sme ich robili na základe toho, koľko sme mali na to finančných prostriedkov, ale hlavne sa tieto športoviská financovali z rozpočtu ministerstva školstva. Ja obdivujem, nie je tu pán Slota, nie je tu ani pán minister školstva, že toto trpia. Veď, prepánakráľa, ak sú peniaze na to, aby sa takéto športoviská budovali, chvalapánubohu. Ale prečo sa to musí dávať z rezervy premiéra, prečo sa to nemôže dať normálne z kapitoly ministerstva školstva? To by ste už potom tú slávu vy nemohli žať.

    Pani Radičovej chcel by som povedať, nedivte sa po tom, čo tu pán premiér povedal znova vo vzťahu k tomu, čo sa urobilo zle za vás, ako ste sa za to ospravedlnili, že si takéto veci nevšíma. On tu vo vzťahu k tej mimoriadnej schôdzi na vás povedal aj horšie veci. Horšie veci z toho pohľadu, že ste to cielene znepríjemnili pani poslankyni Vaľovej, ktorá nezvládla vtedy to hlasovanie.

    No a na záver. Na veľa otázok, ktoré tu boli povedané, sme nedostali odpoveď a zrejme ani nedostaneme. To, čo ste tu predviedli, pán predseda vlády, bolo naozaj znova jedno predvolebné vystúpenie. Ale my vám chceme povedať, že môžete sa nám vyhrážať, môžete nás aj strašiť väzením, my budeme upozorňovať na to, že sa tu zavádza niečo, čo tu už bolo. O slobodách som už hovoril.

    Takže, pán premiér, máme skúsenosti s parlamentnou demokraciou a vidíme, akým spôsobom parlamentnú demokraciu vo vzťahu ku všetkým tým hodnotám, ktoré tu boli spomenuté, táto vládna koalícia posúva niekam, kde ich nechceme mať, a aj na základe týchto skutočností budem hlasovať za vaše odvolanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Damborská. Alebo s faktickou? Zapnite, prosím, faktickú poznámku pani poslankyni Damborskej.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán Hort, pán poslanec Hort...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím ešte jednu minútu potom. Nech sa páči, prepáčte.

  • My sme si dnes povedali, alebo ja som si, alebo možnože aj moji kolegovia, sme si povedali, že nebudeme na vás reagovať vôbec akože všeobecne, pretože nemá to jednoducho zmysel a žiadny význam. Lenže to sa počúvať nedá, čo vy ste schopný tu narozprávať. No normálne stojí človeku hlava.

    Vy máte evidentný strach z toho, že táto vláda a pán premiér konečne urobí v štáte poriadok. Vy sa odvolávate na demokraciu, ale to je jednoducho bezbrehá demokracia. Veď je to obyčajná anarchia! V prípade Privilégia sústavne vyrábate voľajaké kauzy a hľadáte, ja neviem, proste hovoríte, že teda, že médiá a tlač poukazujú na problémy v štáte a že kauzu Privilégium takisto proste našli médiá a tlač. Ale vy veľmi dobre musíte vedieť, a viete o tom, že jednoducho v sociálnych zariadeniach je porušovaný zákon, a veľmi dobre viete, že pán Kaník a takisto aj pani Radičová dávali príspevky pre organizácie tiež za vášho vládnutia takým organizáciám, ktoré mali voči štátu dlhy. Pretože pokiaľ zákon bol porušovaný č. 195/1998 a je porušovaný zákon o sociálnej pomoci, vy dobre viete, že samosprávne kraje príspevky nedávajú týmto nie zariadeniam, ale klientom. Jednoducho diskriminácia v neštátnych zariadeniach je páchaná na ľuďoch...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, váš čas uplynul. S faktickými poznámkami sa ešte hlási pán poslanec Frešo, Mikloš, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže doplnil by som predrečníka vo veci konštituovania, resp. odvolania správnej rady a dozornej rady. Správnu a dozornú radu vláda premiéra Fica odvolala hneď po svojom nástupe 9. augusta a vlastne celých 9 mesiacov bol tento orgán bez konštituovania správnej a dozornej rady. Deväť mesiacov hovorím preto, lebo napriek tomu, že 24. januára vymenovala, resp. schválila vláda novú správnu a dozornú radu, tak túto neuviedla do svojich funkcií a neboli im odovzdané vraj tieto dekréty. Jeden termín, ktorý je tu spomínaný, je 16. máj, ja sám som bol na ministerstve, kde hovorili o 27. apríli.

    Ale čo to má spoločné? A spoločného menovateľa to má, že za výkon týchto rozhodnutí vlády je zodpovedný premiér, čiže tých 9 mesiacov, ktoré fond nebol kontrolovaný a riadený, padá na zodpovednosť pána premiéra vrátane inkriminovaného apríla, kedy miliardové majetky pod Tatrami odišli z fondu. A k tomuto by som bol rád, keby sa pán premiér podrobne vyjadril.

    Rovnako ako k druhej veci, ktorú spomínal predrečník, a to je tá platená správa jeho kolegu z koaličnej rady, v ktorej sa hovorí, že 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER, to znamená, bola tam požiadavka, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER. A vysvetlil celé pozadie tohto tvrdenia. Ja znova zopakujem, je to platená správa HZDS zo dňa 13. novembra a žiadal by som od pána predsedu vlády podrobnú reakciu na toto.

    Ku kauze Privilégium jednou vetou. No je zrejmé, že keď tak dlho otáľali s rozhodnutím ohľadne Privilégia, či pani ministerka, či pán premiér, a stále hovoril, že všetko je v poriadku, až kým všetko neprasklo v novinách, no tak je samozrejmé, že tie peniaze tam dodnes nie sú, takže budú to pozdržovať ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie pána podpredsedu parlamentu Horta v dvoch veciach. Tá prvá sa týka toho, ako sa pán predseda vlády hrdil tým, že postavili 200 ihrísk. Zároveň ale treba povedať, že rezerva predsedu vlády bola navýšená z 50 mil. na 150 mil., počas Dzurindových vlád to nikdy nebolo viac ako 50 mil., a rezerva vlády z 200 na 350 mil. Chváliť sa tým, že navyše netransparentne sa rozdávajú peniaze z takto navýšenej rezervy predsedu vlády a vlády považujem za perfídne.

    Druhá vec, kde ho chcem doplniť, sa týka tej Charty. Pán predseda vlády to zľahčil, veď ako on mohol bojovať proti Charte, keď mal 13 rokov v roku 1977? Ale pozor, Komunistická strana bojovala proti Charte, kým vládla, teda v rokoch 1977 až 1989, teda v čase, kedy predseda vlády sa stal členom Komunistickej strany, hrdo sa k tomu hlási, a kedy si dokonca aj po zmene režimu nevšimol, že k niečomu došlo a nikdy to nevedel ani oceniť, ani pozitívne ohodnotiť.

    Takže zľahčovanie toho, čo podpredseda parlamentu Hort veľmi jasne a presne pomenoval, považujem za typický príklad účelového manévrovania a zavádzania. Pretože naozaj si myslím, že ak dnes človek, ktorý bol aktívnou súčasťou tohto režimu, bol členom Komunistickej strany a hrdo sa k tomu hlási a nevšimol si november 1989, ak dnes sa odvoláva na Chartu ´77, tak to považujem opäť za perfídne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Podmanický.

  • Vážený pán podpredseda Hort, ja by som nikdy nepovedal, že viete tak bohorovne klamať. Pán podpredseda, na rozdiel od vlády Mikuláša Dzurindu za vlády Roberta Fica nikto neorganizoval ani nebude organizovať ozbrojený útok s desiatkami kukláčov na sídlo lídra opozície. Za vlády Roberta Fica nikto nezbavuje opozičných poslancov imunity a neuvaľuje na nich kolúznu väzbu. Za vlády Roberta Fica na rozdiel od vlády Mikuláša Dzurindu nikto neinternuje nepohodlných novinárov na 28. poschodie Slovenskej televízie. Pán podpredseda, za vlády Roberta Fica na rozdiel od vašej vlády nikto neodpočúva mienkotvorný denník ako za vlády Mikuláša Dzurindu. Pán podpredseda, za vlády Roberta Fica nikto neorganizuje pravidelné pondelkové tlačové konferencie na ministerstve vnútra, na ktorých sa vyrábali kauzy, na ktorých sa vyrábalo kladivo na opozičných poslancov.

    A, pán poslanec, z poslaneckého klubu SMER-u nie je ani jeden poslanec, ktorý podpísal Antichartu. Vy máte medzi sebou...

  • Vy máte medzi sebou zaslúžilú umelkyňu Slovenskej socialistickej republiky (smiech v sále), ktorá z rúk najvyšších komunistických predstaviteľov vtedajšej socialistickej republiky prevzala ocenenia – pani Vášáryovú, ktorá svoj podpis tu, v Národnej rade, odôvodnila tým, že jej predsa išlo o kariéru a ten „svinský“ režim jej kariéru ohrozoval.

    Takže, pán podpredseda, vy nemáte ani to najmenšie morálne právo vstupovať nám do svedomia.

  • Odpovede na faktické poznámky – pán podpredseda Hort.

  • Pani kolegyňa Damborská, Privilégium, ak dovolíte, nebudem vám teraz detailne vysvetľovať, lebo mám dve minúty, ale keď budete mať záujem, tak vám to presne poviem, ako to bolo aj s tým iným prideľovaním. Vysvetlím vám to. Ak sa niečoho bojím, tak naozaj sa nebojím tejto vládnej koalície, len mám trošku obavu, že ideme dozadu a je to zbytočné, bude sa to musieť všetko znova ponaprávať.

    K tým ihriskám ešte jeden taký drobný dodatok. Ony sa teraz dávajú len verným a vyvoleným, tam nemá šancu žiadny starosta z nejakej inej strany, ako je dnes vládna koalícia, dostať čo i len náznak prísľubu.

    A, pán Podmanický, bohorovné klamstvo, no tak viete, ak vy mne chcete vytýkať, že som v tomto parlamente 12- alebo 13-krát hlasoval za zbavenie imunity pána Lexu, pretože tu bol unesený syn pána prezidenta, že tu bol zavraždený štátnou mafiou človek, skúste sa niekedy zamyslieť nad tým, ako by ste sa týchto ľudí vy ako absolvent teológie spýtali na to, kde je pravda? A viete, kto zmaril a prečo sa to nemohlo došetriť? Tak si to, prosím vás, doštudujte a nerozprávajte tu takéto nezmysly, lebo sa staviate na obranu toho, čo sa tu udialo za Lexu, Mečiara, na základe čoho sme sa dostali mimo civilizovanej Európy a sveta.

    A keď hovoríte o tej Charte, no aj to by som odporučil doštudovať, ako to bolo s tou Chartou, a keď som tu dnes spomenul pána Wericha, tak „zrúdnosť“ toho režimu bola v tom, že na sklonku života vedeli zohnúť chrbát ešte aj tomu Werichovi, ktorý celý život bojoval za pravdu, spravodlivosť, slobodu, a nakoniec tento režim, taký úžasný, ktorého veľa reprezentantov máte vy okolo seba, a ďaleko najviac (potlesk), ďaleko najviac, a tí nepotrebovali naozaj podpisovať Chartu. Tí nútili podpisovať Antichartu. Nemáte hanby trošku, že toto tu poviete ako absolvent teológie?! Je mi z toho dosť smutno, pán kolega.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Štefanec Ivan. Pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová Jarmila.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, pán podpredseda Číž vyslovil vo svojom vystúpení tézu, že údajne opozícia devalvuje slovenský parlament. Nuž dovoľte mi sa opýtať, ktože to demonštratívne demonštruje aroganciu moci nočným rokovaním? Ktože to odignoroval zákon roka? Vtedy to vyzeralo približne tak ako teraz, drvivá väčšina koaličných poslancov chýbala, bol tu jediný člen vlády. Ktože sa to pokúsil zmeniť už schválené zákony? Toto neboli predstavitelia opozície, toto bola koalícia, čiže ak niekto devalvuje slovenský parlament, dámy a páni, som si istý, že predovšetkým predstavitelia súčasnej koalície.

    Súčasná vládna koalícia dnes po pol druha roku predstierania vládnutia sa zmieta vo vnútornom boji o vzájomné kšefty.

  • Ruch v sále.

  • To ešte nie. Po pol druha roku dochádza k odvolávaniu predsedu vlády. Po tom, čo sme boli svedkami procesu odvolávania predsedu Národnej rady, je to ďalší významný krok.

    Prečo teda k nemu prišlo a aké sú dôvody? Myslím si, že sú jasné a je ich stále viac a viac. Primárnym dôvodom pre odvolávanie predsedu vlády je jeho prístup ku škandálu okolo pozemkov spravovaných Slovenským pozemkovým fondom. Tento údajný principiálny postoj trval od 25. júna až do 27. novembra, aj to len naoko, teda žiadne tri minúty ani tri hodiny, ani tri dni, ani tri týždne, ale 205 dní. Pardon, v tomto prípade päť mesiacov, päť mesiacov, kým začal konať, aj to nedôsledne.

    Predseda Fico sa veľmi snaží zhodiť zodpovednosť za tento škandál na koaličného partnera, ale zákon hovorí jednoznačne, je to zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Citujem: „Činnosť pozemkového fondu riadi správna rada, ktorej predsedu, podpredsedu a ostatných členov na návrh ministra vymenúva na päť rokov a z funkcie odvoláva vláda Slovenskej republiky.“ Vláda vymenovala správnu radu, ako sme už veľakrát dnes počuli, 24. januára 2007. Bolo tam sedem nominantov SMER-u a po dvoch z HZDS a SNS. K odvolaniu členov správnej rady a dozornej rady došlo až dňa 16. januára 2008, až v stredu minulý týždeň, teda po viac ako pol roku a pol mesiaci, a to je presne po dvestopiatich dňoch. To je teda určite viac ako tri minúty či tri hodiny, alebo tri dni. A pán predseda vlády podľa môjho názoru preto nekonal razantne a vôbec už nie skoro. Vyčkával, ako situácia sa vyvinie a konal až z donútenia. Naviac stále len naoko. Je to divadielko skôr pre voličov, pretože fond aj naďalej aj v súčasnosti riadi nominant SMER-u pán Šebek, dokonca teraz aj bez správnej rady.

    Za posledné obdobie sme sa dozvedeli veľa zaujímavého o majetkových pomeroch pána predsedu vlády. Najskôr dlho-predlho zatajoval cenu jedného zo svojich bytov, ku ktorému prišiel viac ako podozrivým spôsobom. Totiž ako jediný v celom bytovom dome ináč ako ostatní majitelia. Najväčšie podozrenie vyvoláva fakt, že staviteľom bola firma IKORES, smutne preslávená z miliardovej zákazky bez verejného obstarávania. Cenu bytu sme sa nakoniec dozvedeli z úst predsedu vlády na otázku opozičného poslanca, vtedy povedal 3 mil., dnes vo svojom vystúpení formuloval sumu 2,9 mil.

    Pán predseda vlády, ak sa chcete zbaviť podozrení, máte na to najlepšiu príležitosť, aby ste sa k tomuto prevodu vyjadrili verejne. Z tohto škandálu vyplývajú viaceré otázniky, ak to nie je váš byt, tak máte možnosť verejne to deklarovať a predložiť transparentne všetky dokumenty.

    Tieto výkričníky, ktoré stále nie sú zodpovedané, sú nasledovné:

    1. Kúpa bytu nebola normálna, jednalo sa o prevod majetkových práv.

    2. IKORES, ako vieme, dostal miliónovú zákazku bez verejného obstarávania, viac ako miliardu bez verejného obstarávania. A keď pán predseda vlády sa obhajoval, že IKORES dostával zákazky aj za minulej vlády, to je pravda, ale nikdy to nebolo bez verejného obstarávania.

    3. Žiadny predseda inej politickej strany nemá mamu s bytom od sponzora svojej strany. Ak chce pán predseda rozptýliť pochybnosti, má možnosť zverejniť všetky podrobnosti, doteraz tak neurobil.

    Zaujímavou novinkou boli aj vinohradnícke sklony pána predsedu. Predseda Fico sa nás snaží presvedčiť, ako vždy chcel pestovať len vinič, tak si v roku 2002 kúpil za 46 korún za meter štvorcový pozemok. Pointa ale je, že za 46 korún sa v roku 2002 v Bratislave nedala kúpiť ani vinica, ani záhrada. Táto cena je nereálna, aj ak by daný pozemok bol a mal vždy zostať vinicou. Je zrejmé, že a) buď cena bola podhodnotená zámerne a potom ide o daňový únik, alebo b) išlo o všimné za minulé alebo budúce služby. V obidvoch prípadoch ide o dôležitejšiu vec ako to, či pozemok už je, alebo nie je stavebný. To, že pozemok raz bude stavebný, je vzhľadom na jeho polohu i na ďalšie dôkazy nezvratné.

    Čo povedal Miroslav Jureňa 23. novembra? „Vyzývam Roberta Fica, aby konal a nepokračoval v tomto zlodejstve voči nám všetkým Slovákom.“ To povedal, pán predseda vlády, váš, vtedy ešte člen, dnes poslanec koalície. Morálny profil predsedu vlády sa v tomto prípade ukázal naplno.

    O tom, že pozemok s rozlohou takmer 800 metrov štvorcových je pozemok stavebný, vraj pán predseda nevie a chce na ňom pestovať vinič, o tom nás presviedčal aj dnes, vraj podľa jeho slov až po skončení politickej kariéry. Takéto...

  • Reakcia z pléna.

  • Spoločne, pán poslanec. Takéto vyjadrenia, aké nám predviedol pán predseda vlády, myslím, že ho usvedčujú z toho, že na túto pozíciu nemá a nervozita jeho a jeho podpredsedov, ktorá bola demonštrovaná aj verejne, je usvedčujúca.

    Ďalšie otázky, ktoré vyplývajú z tohto škandálu, sú nasledovné:

    Prečo pán premiér zaplatil za pozemok takú nízku cenu?

    Ďalej. Ako pán premiér mieni naložiť s faktom, že dáma, ktorá predala pozemok, podnikala aktívne kroky, aby sa pozemok stal stavebným?

    Po tretie. Ako je možné, že pán predseda vlády si dokáže v Bratislave kúpiť lukratívny pozemok, na ktorý sa zmestí vilka so záhradou za sumu, ktorá v Bratislave vystačí, ak, tak akurát na dve mesačné splátky hypotéky za obyčajný byt?

    Natíska sa i ďalšia otázka slovami: Predseda vlády má IQ dreveného vláčika, ako sa to sám pýta? Ja si myslím, že nie. Ale prípad smrdí viac než tie, za ktoré odstupovali premiéri v demokratických krajinách. Pán premiér vinohradník, som presvedčený o tom, že keď sa budete vo svojej údajnej záľube na vašom stavebnom pozemku venovať čo najskôr, pomôžete tým najmä občanom Slovenska.

    Dámy a páni, viac rokov, takmer 20 rokov, som pracoval v podnikateľskom prostredí a na vlastnej skúsenosti som sa naučil, že kto chce byť lepší, musí si konkurenciu vážiť – aj od nej sa dá učiť. Za ten čas mi ani len nenapadlo škandalizovať konkurenciu, aj keď sme mali rozdielne názory aj rozdielne postupy. Moja skúsenosť s Národnou radou je omnoho kratšia, len čosi cez jeden aj pol roka a určite diametrálne odlišná.

    Predseda vlády napríklad tu vyjadruje podporu predsedovi Národnej rady, čiže úplne naopak, a zároveň hovorí o akejsi kríze parlamentarizmu. Ministri ignorujú zákon roka, a teda aj poslancov Národnej rady. Predseda vlády škandalizuje poslancov slovami, citujem: „Mnohí z tých ľudí by mali sedieť vo väzení a nie v parlamente.“ Citát z 30. novembra 2007. Som si istý, že takéto výroky sú hanbou najmä pre ich autora, ktorý permanentne bojuje proti inému názoru, všetkému súkromnému, všetkému nezávislému. Naviac sa bojí konfrontácie a zbabelo sa vyhýba diskusiám, nielen s opozíciou. Predseda vlády sa snaží umlčať iné názory a médiá pripravovanou novelou tlačového zákona.

    Pozrime sa, čo z tohto návrhu vyplýva:

    1. Právo na odpoveď sa týka akéhokoľvek faktu. Aj pravdivého.

    2. Ak politik alebo firma, alebo aj súkromná osoba splní formality v zákone, noviny jeho reakciu musia zverejniť. Priamo v odpovedi si môže napísať, čo sa mu zachce, dokonca sa to nemusí týkať pôvodnej témy. Jediné obmedzenie je, že reakcia nesmie byť dlhšia ako pôvodný článok.

    3. Ak noviny odmietnu zverejniť odpoveď, môže ich k tomu donútiť súd. A pozor, súd nebude skúmať opodstatnenosť reakcie, ak splní formálne požiadavky, vec je vybavená a text ide do novín. Je teda úplne jedno, či je v článku napísaná pravda, a je úplne jedno, či novinár dotknutého politika alebo firmu, alebo súkromnú osobu cituje v článku viackrát. Ak si dotyčný zmyslí, že napíše elaborát na voľnú tému a splní formality v zákone, noviny musia jeho reakciu zverejniť na rovnocennom mieste ako pôvodný článok. Ak teda bude hocikto písať článok o vláde a bude tam spomínať predsedu Fica, jediný spôsob, ako sa vyhnúť prípadnej odpovedi predsedu vlády, je dať mu pred tým na schválenie celý článok.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, pán podpredseda, môžete si to preštudovať, takýto návrh zákona nie je rozhodne obvyklý pre krajiny Európskej únie, aj keď tam, samozrejme, platia tlačové zákony, v takejto forme neplatí v žiadnej krajine Európskej únie.

    Na domácej scéne sme už boli svedkami prvenstiev predsedu vlády v chápaní či skôr v nechápaní úlohy vlády pri telefonátoch verejnoprávnym médiám alebo v priamych slovných i legislatívnych útokoch na nezávislé inštitúcie. Aj v tejto Národnej rade sme boli svedkami zmeny zákonov napríklad o jadrovom fonde, Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Tieto prvenstvá sú evidentne výsledkom boľševického chápania moci. Návrh tlačového zákona je ďalším dôkazom takéhoto chápania.

    Takže summa summarum popri mnohých ďalších dôvodoch, ako napríklad permanentné zhoršovanie postavenia Slovenska vo svete, sú hlavné dôvody na odvolanie predsedu vlády nasledovné:

    1. Neskoré konanie pri evidentnom škandále na Slovenskom pozemkovom fonde.

    2. Viac ako podozrivé netransparentné majetkové pomery.

    A do tretice. Šliapanie po základných demokratických pravidlách. „Podľa objektívnej politickej zodpovednosti by Fico nemal byť premiérom.“ To je citát, ktorý povedal pán poslanec Jureňa v deň, keď ešte bol aj ministrom Ficovej vlády. Akosi nám tie slová zosilneli. Nebýva zvykom, aby v takej závažnej veci opozičný poslanec súhlasil s koaličným, ale tento výrok je taký jasný a jednoznačný, že sa s ním stotožňujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. O slovo požiadal pán premiér. Ešte prepáčte, pán premiér, s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja pána kolegu doplním jedným krásnym citátom, aby pochopil, prečo vlastne ten náš pán premiér takto vystupuje. „Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej Komunistickej strany. Mali skúsenosti, vedeli, čo je to riadenie štátu.“ Čo myslíte, kto to povedal? Pán premiér Fico v roku 2000. Čiže tuná vidíte, čo je jeho vzor, aká doba sa mu páčila, doba, keď boli prenasledovaní ľudia, páčilo sa mu vedenie štátu ľuďmi, ktorí mali na svedomí vyše 130 nevinne popravených ľudí, desaťtisíce ľudí umučených a odsúdených na ťažký žalár vyše 10 rokov, PTP a podobné zverstvá.

  • Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, nebudem reagovať, pretože som vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že zodpoviem všetky otázky, ktoré mi boli postavené, a myslím si, že som ich zodpovedal. Chcem však povedať niečo iné po vystúpení pána poslanca Štefanca a po vystúpení pána poslanca Freša. Chcem to povedať preto, lebo nepochybne pán Štefanec a pán Frešo patria medzi absolútnych podporovateľov a obdivovateľov súčasného predsedu SDKÚ pána Dzurindu.

    Prečo som nebol na rokovaní nejaký čas? Nebol som preto, lebo sme si urobili poradu a kládli sme si nasledujúcu otázku: Prečo niekto posúva predsedovi SDKÚ a jeho najvernejším obdivovateľom, ako je pán Frešo alebo pán Štefanec a ďalší, nepravdivé informácie, ktoré neuveriteľným spôsobom diskreditujú obraz predsedu SDKÚ v celej spoločnosti?

    Všimnite si, čo sa stalo, keď bola tlačová konferencia o tej nešťastnej vinici, kde narozprával predseda SDKÚ neuveriteľné veci, ktoré sa absolútne nezakladali na pravde, no musím teda povedať, že pred spoločnosťou vyzeral veľmi zvláštne – a dnes to pokračuje. Zrazu vidím, že majú na papieroch nejaké veci, ktoré sú evidentné polopravdy, pretože kto sa pozrie na výpis z katastra nehnuteľností, musí vidieť, kto je majiteľom bytu, kto sa pozrie na zmluvy, ktoré sú verejne prístupne, vie, ako bol byt nadobudnutý. Napriek tomu sa tieto informácie stále dávajú do popredia, ako keby mal niekto záujem za každú cenu ukázať, že čo je zač predseda SDKÚ.

    Viete, čo je problém? Že táto schôdza, mám taký pocit, zo strany SDKÚ nie je o mne, táto schôdza je o tomto pánovi. O tomto pánovi, ako ho zdiskreditovať.

  • A jednoducho to potvrdím aj iným spôsobom a mal by si to uvedomiť pán predseda, čo sa deje v jeho klube, pretože ak pôjde na chodbu – pán predseda, choď na chodbu a počúvaj, čo hovoria tvoji poslanci, mohol by som prstom ukázať na dvoch, na troch, „ale dostal ten Miki, je čas ho vymeniť“.

    Pán predseda, uvažuj, o kom je táto schôdza.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Mikloš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikloš.

  • Toto vaše vystúpenie, pán predseda vlády, svedčí o jedinom – o absolútnej strate súdnosti.

  • Reakcie z pléna.

  • Absolútnej strate súdnosti.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som reagoval na to, čo hovoril pán premiér, a neviem síce, na ktorú časť môjho vystúpenia on reagoval, ale zopakujem tú, ktorá by ma ako opozičného poslanca veľmi zaujímala.

    Hovoril som o tom, že jeho koaličný partner uverejnil platenú tlačovú správu, v ktorej hovorí, citujem: „Slovenský pozemkový fond sa dostal do problémov po tom, čo do neho nastúpili nominanti SMER-u vrátane generálneho riaditeľa a otvorene odmietli rešpektovať ministra pôdohospodárstva s tým, že majú príkazy len zo SMER-u. Minister i Ľudová strana – HZDS tvrdo odmietli ich požiadavky, aby 70 % pozemkov prideľovala politická strana SMER.“ Toto nie je nejaká falošná informácia, toto je informácia z regulárnej tlačovej agentúry, nikto mi ju nemusí podsúvať, sám som ju tam našiel.

    Očakával by som od vás, pán premiér, že vysvetlíte, čo toto znamená, keď to váš koaličný partner hovorí, že vysvetlite obchodné pozadie, ktoré je na Slovenskom pozemkovom fonde. A žiadal by som od vás, aby ste to vysvetlil, nakoľko sa jedná o štátny majetok, z ktorého v čase, keď ste odvolali Dozornú a Správnu radu, to znamená, že bol bez riadenia a bez kontroly, odtiekli miliardové majetky pod Tatrami – to bol ten váš, vami tiež spomínaný obrovský škandál. Takže toto bola moja otázka aj v mojom vystúpení a poprosil by som vás o odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán premiér? Nie. Pán navrhovateľ sa prihlásil.

  • Ďakujem veľmi pekne a dovoľte, aby som v týchto skorých ranných hodinách vyjadril aj isté potešenie, že pán predseda vlády ožil a prišiel medzi nás a konečne sa môžme rozprávať.

    Pán predseda vlády, nie je pravdou, že ste odpovedali na všetky otázky, vo viacerých vystúpeniach, žiaľ, väčšinou ste tu neboli, sme argumentovali a znovu sme tie otázky pokladali, napríklad: Kto nesie zodpovednosť za to, že riadiaci orgán Slovenského pozemkového fondu bol tak dlho nefunkčný? Neodpovedali ste, pán predseda vlády. Ako je možné, že vláda schválila Správnu radu a Dozornú radu 24. januára a vy s pokojnou tvárou dnes konštatujete, že 16. mája sa ujali svojich funkcií. Toto je manažovanie vlády? Dvadsiateho štvrtého – vyjadrím sa, nebuďte nervózny – 24. januára ste vymenovali Správnu a Dozornú radu, 25. mali dostať dekréty. Kto predsa je zodpovedný za to, že tie dekréty nikto týmto ľuďom nedal? To ste sa tak žrali v tom Slovenskom pozemkovom fonde? Naozaj je pravdivý ten obsah tej platenej správy, že ste tam chceli mať 70 % rozhodovania o tých pozemkoch? Štyri mesiace ste sa žrali a nevedeli ste, kto viacej ukradne? Ako je možné, že predseda vlády sa prizerá, keď vláda je zodpovedná za tých ľudí, ktorí sú nominovaní do Správnej a Dozornej rady, že títo štyri mesiace nevykonávajú svoju funkciu?

    A neodpovedali ste na ďalšie množstvo otázok. Aká je miera politickej zodpovednosti pána Šebeka? Len preto, že je to váš dobrý kamarát, jeho miera zodpovednosti je nižšia ako ostatných? Je možné, že tento človek má jediný vo fonde dnes pečiatku? Budeme svedkami ďalších škandalóznych zmlúv a znovu bude zlá opozícia?

    Tých otázok tu bolo veľmi veľa a na tie kľúčové otázky ste vo svojom vystúpení neodpovedali.

    Čo som si ale veľmi všimol, najmä keď vystupoval kolega Frešo a kolega Štefanec, že ste veľmi živo a nervózne na tieto vystúpenia reagovali – a viete, v ktorých pasážach najviac? No keď išlo o ten byt a o tú vinicu.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda vlády, keď to nie je problém, prečo nám konkrétne nepoviete a podozrenie nevymažete? Vy ste sa tu predsa vyjadrili v Národnej rade na hodine otázok, že ste ten byt dali dohromady so svojím bratom, potom ste ešte aj do toho zatiahli svoju mamičku. Dnes hovoríte, že možno ste zaplatili 300-, možno 400-, možno 500-tisíc. A ja sa pýtam: A možno ste nezaplatili ani nič, pán predseda vlády! Je IKORES sponzor SMER-u? Dostáva lukratívne zákazky? Prečo odmietate povedať konkrétnu sumu a odkiaľ, akým spôsobom ste tú sumu uhradili? Máte problém, pán predseda vlády. Hovorí o tom aj váš minister, bývalý minister a súčasný poslanec vládnej koalície. Máte problém a vy to veľmi dobre viete a o to ťažšie to znášate.

    Je veľmi pre mňa sympatické, že zrazu máte obavy o moju politickú kariéru a politickú budúcnosť. To som od vás nečakal. Ale znova je to len pokus odviesť pozornosť, že máte aj druhý problém, pán predseda vlády. Nielen byt na Pažítkovej. Ja si osobne myslím, že za ten byt na Pažítkovej ste nezaplatili ani korunu, že to máte dar, a budem si to myslieť a hovoriť stále viac, o čo menej budete vy ochotný odpovedať na tieto konkrétne otázky. Nepodarí sa vám túto masku moralistu v tejto krajine udržať dlhodobo, pretože je falošná.

  • Reakcia premiéra.

  • Je absolútne falošná, a preto aj teraz mi skáčete do reči, preto reagujete na tieto témy veľmi nervózne.

    Ak chcete pestovať víno, prečo ste utekali zo stredného Slovenska, že ste – vašimi slovami povedané niekedy na moju adresu – skoro polámali nohy?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda vlády, je normálne, keď predseda vlády v tejto krajine kúpi osem árov najlukratívnejšej časti Bratislavy za 37 000 Sk? Je normálne, keď občanom tejto krajiny rozpráva, ako on bude pestovať víno? Pán predseda vlády, nikto vám neverí túto vec a je našou povinnosťou, aby vám aj naďalej neveril. A o čo to ťažšie znášate, o to viacej vám to budeme pripomínať. Vaše vystúpenie ma o tom absolútne presvedčilo. Môžete hľadať finty, akékoľvek chcete, ale máte problém. Ste nedôveryhodný človek. Ste nedôveryhodný človek, pretože takto sa nehnuteľnosti nenadobúdajú – a to nie je iba byt na Pažítkovej, to nie je iba táto akože vinica. Tých informácií pribúda stále viac a je našou povinnosťou, aby sme o týchto veciach otvorene v Národnej rade Slovenskej republiky hovorili.

    Takže chcem na záver tohto vystúpenia, lebo si myslím, že bolo veľmi zaujímavé, ešte raz vyjadriť potešenie, že máte obavy o moju politickú budúcnosť, ale ja som si stanovil taký krátkodobejší cieľ a myslím si, že vychádza zo zodpovednosti opozičných politikov. Pán predseda vlády hovorí, že zničiť. Je veľmi nervózny.

  • Smiech v sále.

  • Ja hovorím, že kontrolovať, kritizovať a žiadať odpovede na konkrétne otázky, ktoré sú legitímne a na ktoré máme plné právo. A budeme to robiť, pán predseda vlády, bez ohľadu na to, k akým fintám budete siahať a aká vysoká bude miera vašej nervozity.

  • Pán poslanec Madej – faktická poznámka. Pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, ja sa obávam, že vo vašom poslaneckom klube máte možno aj trošku rozpoltené politické osobnosti. Napríklad vy, pán poslanec, kritizujete premiéra Roberta Fica za legálny nákup pozemku, ale vieme dobre, že napríklad vy ste v reštitúcii celkovo s ostatnými získali od 1 600 metrov, myslím, toľko to bolo podľa informácií, pozemku viac. Tvrdili ste, že ste s reštitúciami nič nemali, že ste nechceli žiadne zámeny, a nakoniec z toho vyvstalo, že ste osobne listom žiadali o zámenu pozemkov v Bratislave. Pán Dzurinda, myslím si, že s reštitúciami máte skôr určite do istej miery, aspoň tými snahami, za ušami viacej, alebo určite vy.

    Kritizujete vo vašom poslaneckom klube, pán poslanec Dzurinda, komunistov. Pritom sa napríklad opýtajte pána poslanca Kukana, kto bol v Komunistickej strane Slovenska, alebo pani expertku na boľševickú Antichartu pani poslankyňu Vášáryovú. Obavu mám, pán poslanec Dzurinda, ja o váš rozpoltený poslanecký klub, ktorý sa skladá na jednej strane z poslancov, ktorí nenávidia komunistov, a na druhej strane z časti poslancov, ktorí komunistami boli a s komunizmom spolupracovali.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda dal niekoľko otázok, ale zrejme si neuvedomil pri tých otázkach, že pán premiér veľmi dobre ovláda marketingové umenie a že robí také iluzionistické triky veľmi rýchlo. Nebudem mu dávať ťažké otázky, preto aj takéto otázky netreba dávať pánu premiérovi, že ako vyrobil hospodársky zázrak, keď za svojho vládnutia urobil pre občanov za rok a pol viac ako predchádzajúca vláda za bývalých osem rokov, lebo to sú veľmi ťažké otázky. Takisto netreba dávať otázky, že aké to boli opatrenia minulej vlády, keď sa vysoký hospodársky rast znížením nezamestnanosti, potlačením inflácie robí takmer na počkanie. Ani netreba dávať otázky, že ako sa odvolávajú tí, ktorí porušia elementárne pravidlá výkonom svojej funkcie, že ich odvolá do troch minút, lebo pre nich platí, že ich sa to netýka.

    Ale jednu konkrétne otázku k tým vašim, pán poslanec, pridám na pána premiéra, keď vo volebnom období 2002 – 2006 pred voľbami vyhlásil, že „ak SMER nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená, byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico odíde s politiky“. Toľko jeho citát. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel. Teraz má šancu, môže ju využiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tkáčová – do rozpravy. Á, pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete kedykoľvek. Ale od pultu vás...

  • Reakcia z pléna.

  • Jaj, aha, reakcia, nech sa páči, prepáčte. Môžete, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ja len veľmi stručne, lebo to považujem za vážnu vec, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, majetkové pomery ústavných činiteľov a predsedu vlády musia byť transparentné. Predseda vlády Slovenskej republiky o tom hovoriť nechce. O čo menej o tom chce hovoriť, o to viac rastie podozrenie, že to transparentne nadobudnuté nebolo. A či sa mu to páči, alebo nebude sa mu to páčiť, budeme tieto otázky pripomínať, pretože toto patrí k normálnej, štandardnej výbave a fungovaniu parlamentnej opozície.

    A zopakujem ešte raz toto, čo bolo pre mňa nesmierne užitočné, sediac a počúvať, ako sa ho vždy toto dotýkalo, ako ho toto vždy štípalo, pretože mu je to osobne nepríjemné, a preto prišiel aj k pultu. Je mu to osobne nepríjemné preto, lebo má veľký osobný problém. A vie, že ten tlak naňho bude narastať, pretože ten osobný problém jednoducho je veľký.

  • Takže teraz pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán premiér tu nie je. Chcela som mu povedať, že táto schôdza je o ňom, a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že tu nevydrží sedieť celý čas, že sa mu táto diskusia o ňom nepáči.

    Vážené dámy a páni, dôvody, prečo som sa podpísala pod návrh na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, tie dôvody sú dva. Prvý je paralyzovanie Slovenského pozemkového fondu a ten druhý je neustála snaha premiéra Slovenskej republiky oslabovať občiansku spoločnosť.

    Čo sa týka pozemkového fondu, moji kolegovia už veľmi podrobne rozobrali celú situáciu v Slovenskej pozemkovom fonde, ja ozaj len zhrniem tie najdôležitejšie fakty. 9. augusta 2006 vláda odvolala Dozornú aj Správnu radu Slovenského pozemkového fondu a novú nevymenovala. A pýtam sa prečo? Prečo asi? Aby sa tam mohlo šafáriť? Aby bol Slovenský pozemkový fond nefunkčný? Netrvalo to dva dni, ale takmer celý rok. 24. januára bola uznesením vymenovaná nová Správna rada, nová Dozorná rada, ale pán minister Jureňa tri mesiace ignoroval uznesenie vlády. A vláda ignorovala a predseda vlády ignoroval, že minister ju ignoruje. Komu to asi vyhovovalo? A čo bolo dôsledkom? Tatranský pozemkový škandál. Reštitúcie dnes sú zmrazené a miesto urýchlenia vybavovania reštitúcií sa reštituenti dočkali iba obštrukcií.

    Jedna poznámka ešte na okraj k pozemkovému fondu. Pán premiér, jemne povedané, nemá predstavu o časovom rámci, v ktorom túto situáciu vyrieši. Dovolím si zacitovať zo SME z 28. novembra 2007. Pán Fico povedal: „Nestačí len personálne vyvodenie zodpovednosti, ideme totálne zrekonštruovať pozemkový fond. Návrh by mal byť v parlamente do konca januára.“ Včera, teda v nedeľu, v relácii V politike v TA 3 už povedal, že „pani ministerka predloží návrh zákona“. To znamená, že návrh nepredložila, a keďže dead line pre januárovú schôdzu pre predkladanie návrhov zákonov už uplynul, tak prvý možný termín je až v marci. Prvý možný termín na to, aby sa v prvom čítaní rokovalo o Slovenskom pozemkovom fonde.

    Ak hovoríme o Slovenskom pozemkovom fonde, je to inicializačný dôvod pre zvolanie tejto mimoriadnej schôdze. Ale príčin pre nespokojnosť nielen opozície, ale aj občianskej spoločnosti je podstatne viac. A spoločným menovateľom sú snahy Roberta Fica inštitucionálne oslabovať kontrolu moci občianskou spoločnosťou a v konečnom dôsledku sústrediť moc v jedných rukách, tých svojich. V lepšom prípade sa tomu hovorí monokracia, ale v skutočnosti je to totalita.

    Plne rešpektujem právo vlády realizovať svoj program, pretože bola zvolená v demokratických voľbách, ktoré sú jedným z princípov kontroly vládnej väčšiny. Ale zároveň očakávam a dôrazne žiadam rešpektovanie práva opozície. Opozície ako menšiny, ktorá kontroluje túto vládu. Žiadame si informácie, žiadame si odpovede a žiadame si priestor na diskusiu. Pretože, dámy a páni, demokracia je síce vládou väčšiny, ale väčšiny vymedzenej zákonom, formalizovanej právom a ústavne obmedzenej práve právami menšín, to je právami opozície, právami jednotlivcov. Moc, ktorá tento princíp rešpektuje, sa snaží o konsenzus, sa snaží o dialóg. Ale premiér Slovenskej republiky vedie monológ. A vedie monológ dokonca aj so svojimi ministrami. Však, pán minister Vážny? „Minister mieni, predseda vlády mení.“

    Aby sa demokracia nezvrhla, nestačia iba periodické voľby. Nutná je kontrola aj medzi voľbami, a to kontrola občianskou spoločnosťou. A tu predseda vlády vedie úplný frontálny útok. Ja si dovolím vymenovať niektoré tie fronty, na ktorých premiér vedie boj s občianskou spoločnosťou:

    1. Boj s opozíciou. Chcete nám zavrieť ústa. Na každého z nás hľadáte kompromitujúce informácie. Vyhráža sa nám premiér basou, máme byť radi, že sedíme v parlamente, nie vo väzení. Koalícia si predvoláva poslancov opozície na mandátový a imunitný výbor pre výroky, ktoré odznejú v rozprave. Na hodine otázok nám predseda vlády neodpovedá. On tu predvádza akési monológy a má asistenciu svojho poslaneckého klubu, ktorí síce nemajú svoj vlastný názor, ale fungujú ako celkom slušná klaka.

    2. Front číslo 2 – obmedzovanie prístupu k informáciám. Veľmi stručne. Pripomínam novelu zákona, ktorou sa rokovania vlády stali neverejnými. Pripomínam pani poslankyňu Angyalovú, ktorá sa snažila obmedziť prístup občanov k informáciám. Pripomínam selektívny výber médií, ktoré budú informované. A opäť tu zaradím neodpovedanie na otázky opozície. My sa nepýtame za seba, my sa pýtame za našich voličov. A dovoľte, aby som vám pripomenula, vážení poslanci zo SMER-u, že vám zo 4 mil. voličov dalo hlasy zhruba 800-, 900-tisíc. Tá legitimita nie je až taká absolútna, akoby ste sa tvárili. Ten dialóg, ten konsenzus tu je potrebný.

    3. Boj s médiami. Pripravený tlačový zákon je prípravou pôdy pre paralyzovanie nepohodlných médií, o ich finančné zruinovanie. Viem si predstaviť štáb premiéra, ktorý bude profesionálne a pružne reagovať každú chvíľu uverejňovaním stanovísk a opráv. Nadávky na adresu novinárov, vulgarizmy na adresu novinárov. V nedeľu, keď som pána premiéra počúvala na TA 3, som si uvedomila, že stále podsúva a manipuluje verejnosť, že novinári sú politická opozícia. Ale však to je ozaj manipulácia, to je nezmysel! Médiá sú strážnym psom demokracie a kritizujú nás všetkých, či sa nám to páči, nám alebo vám, ony tú demokraciu strážia. A kádrovanie novinárov, no nehnevajte sa, toto má byť nejaká novinárska komora, ktorá bude potom dávať nejaké pečiatky, že ty môžeš, ty nemôžeš? Kto tú komoru bude tvoriť? Pán premiér? Považujem to za absurditu.

    4. Mimovládne organizácie. Pripomeniem aspoň dva momenty, po prvé zrušenie asignácie dane. Pre pluralitu názorov nestačí, aby bola deklarovaná sloboda prejavu. Tie subjekty, aby mohli napĺňať svoje programy, prezentovať svoje názory, potrebujú aj ekonomickú slobodu, a preto napríklad štát financuje politické strany, a preto bola schválená asignačná daň, aby subjekty z tretieho sektora mali väčšiu slobodu vo svojej činnosti. Ale vy ste asignáciu zrušili. Zákon o spolkoch v januári predložený a kritizovaný, predložený ministerstvom vnútra a kritizovaný tretím sektorom, tak tento návrh zákona, dámy a páni, chcel spolky vrátiť do roku 1868, keď v národnostnom zákone Uhorského snemu v § 26 sa ustanovujú spolky pod dôslednú kontrolu vrchnosti. Toto sú tie návraty k našej minulosti, pre ktoré musíme byť naozaj v strehu.

    5. Boj so súkromným vlastníctvom. Stručne pripomeniem zákon na vyvlastňovanie pozemkov pod diaľnice – na Ústavnom súde. Ďalší krok, nepreukazovanie vlastníctva pod stavby obcí a VÚC z posledných dní. A úplne šialeným nápadom je pokus, aby pôdu nadobúdali tí, ktorí na nej hospodária. No tak to je už myšlienka hodná ozaj Jakeša.

    Dovolím si pripomenúť zásadu z rímskeho práva, že stavby na pozemku patria majiteľovi pozemku a táto zásada platí ešte aj dnes napríklad v rakúskom občianskom práve. Po roku 1989, po revolúcii, sa odborná verejnosť na Slovensku rozprávala o tom, či by sa táto zásada nemala obnoviť, pretože ju zrušili komunisti práve kvôli združstevňovaniu a vytváraniu jednotných roľníckych družstiev.

    Ak hovoríme o pôde, chcem vás upozorniť ešte na jeden veľký problém a to je problém v štátnych lesoch. Chodím medzi lesníkov, mám tam veľa priateľov a služobne už pomerne starí lesníci sú zhrození, čo sa v lesoch deje. Závody riadia vládni poslanci po telefóne bez ohľadu na to, či je to v súlade so zákonom, alebo to nie je v súlade so zákonom. Nanovo sa parcelujú poľovné revíry, hoci zmluvy boli uzatvorené iba minulý rok a zmluvy sú vypovedané bez zákonného dôvodu. A celkom vážne sa chcem pána premiéra opýtať, na základe koho boli Slanské lesy presunuté zo závodu v Košiciach pod správu závodu v Sobranciach. Ekonomické dôvody na to nevidím, pretože tá vzdialenosť na prevážanie dreva sa zvýšila z 8 na 18 kilometrov a dokonca na správu strediska až na 70 kilometrov, čiže skôr to prinesie straty. Tak potom aký záujem, pýtam sa? Ľudia v košickom závode už vedia priveľa o tejto kauze a chránia miliardový majetok štátu. A to sa nepáči skupine, ktorá fakticky Slanské lesy ovláda. A pošepkám pánu premiérovi, že v tom má prsty minimálne jedna koaličná strana. Slanské lesy je už starý príbeh, ktorý má rozlúsknuť Špeciálny súd, ale mám obavy, že všetko smeruje k odovzdaniu majetku za 2,3 mld. Sk súkromnej osobe, ktorej nárok je spochybnený, a táto osoba čelí aj žalobe z podvodu. Preto by som, keďže pán premiér tu nie je, napriek tomu ho požiadala o osobné záruky, že kauza bude doriešená spravodlivo a štát sa svojou benevolentnosťou nenechá obrať o majetok.

    6. A na záver mi dovoľte ešte jedno bojisko a to je bojisko s dobrým menom Slovenska. Ja skutočne považujem za poškodzovanie dobrého mena Slovenska navštevovanie kubánskej ambasády, tak ako za poškodzovanie dobrého mena Slovenska považujem aj odovzdanie najvyššieho štátneho vyznamenania kazašskému prezidentovi, a to vo chvíľach, keď ženu, ktorá protestovala proti režimu v Kazachstane, slovenskí policajti brutálne nakladali do policajného auta. Nie som hrdá, že slovenský premiér navštívil Kaddáfího a chce sa kamarátiť aj s Chávezom, Hugom Chávezom. Veru, pán premiér, nie som na vás hrdá, a preto budem hlasovať za vaše odvolanie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán poslanec Fronc, nech sa páči do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený neprítomný premiér, vážená pani ministerka, vážené kolegyne a kolegovia, chcel by som osobne hovoriť pánovi premiérovi, že, pán premiér, vaša vláda má celkom iste pohodlnú väčšinu 85 poslancov, ktorú aj využíva ako povestne známy „parný valec zo Zlatej Idky“, a tak bez akejkoľvek serióznej diskusie založenej na vecných argumentoch schváli všetko, čo sa jej zapáči. Aj preto si mnohí kladú otázku, celkom legitímnu, že prečo vlastne opozícia predkladá návrh na odvolanie premiéra, keď, citujem, „aj tak neprejde“. Nuž, vážený pán neprítomný premiér, nejde o slohové cvičenie, nejde ani o frašku, ako sa vyjadril, tuším, pán vicepremiér Čaplovič, ani o fašiangovú veselicu. Sme presvedčení, že spôsob vládnutia súčasnej koalície, ktorá je opitá mocou, zdôrazňujem, opitá mocou, vážne poškodzuje túto krajinu. A nebudem opakovať argumenty, ktoré sú v zdôvodnení návrhu opozície na odvolanie premiéra Roberta Fica a pod ktoré sme sa my z KDH takisto podpísali.

    Vymenujem ďalšie a pokladám ich za rovnako vážne na odvolávanie predsedu vlády.

    1. Deštrukcia parlamentnej demokracie. Vaša vláda, pán neprítomný premiér, plazivo, ale o to systematickejšie deštruuje inštitúty demokracie. Rokovanie v Národnej rade v mnohom dnes pripomína heslo: „Hovorte si, čo chcete, my si aj tak urobíme svoje.“ Legislatívne návrhy opozície sú paušálne zamietané, takisto ako aj všetky ďalšie body, o ktorých chceme tu vážne rokovať, jednoducho nezaradíme do rozpravy.

    Aj občanov zosmiešňujete. Rokovanie o petícii občanov. Najskôr vláda a vládna koalícia vlastne presadí zákon, ktorý má dopad na občanov o poisťovniach a až potom ste poslanci vládnej koalície ochotní rokovať o ich petícii, ktorá smeruje k tomu, aby tento zákon nebol prijatý. Musím povedať, že vláda odmieta akúkoľvek kritiku a doslova vulgárnym spôsobom patriacim do čias hlboko pred rokom 1989 útočí na slobodu médií.

    Od svojho nástupu, musím povedať veľmi otvorene, vládni predstavitelia neraz porušili zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám, no najmä ide o také veci, ako sú finančné odmeny, či iné výhody pre rôznych poradcov, spolupracovníkov, funkcionárov pracujúcich pre vládnych činiteľov. A čo pokladám za veľmi zlé, prerozdeľovanie dotácií zo štátnej kasy robí vláda premiéra Fica jednoznačne v prospech miest a obcí, v ktorých vládnu predstavitelia vládnej koalície. Občania iných miest a obcí sa stávajú občanmi druhej kategórie. Zle ste si zvolili, teraz trpte! Toto je váš odkaz, vážení páni a dámy z vládnej koalície, občanom. Teraz trpte, lebo ste nás nevolili. A pokladám za vrchol, keď premiér takýto postup verejne schvaľuje. To vytvára v tejto spoločnosti precedens delenia občanov na dobrých a zlých podľa výsledkov volieb. Jednoducho stáva sa to úzusom, čímsi, čo je morálne správne.

    2. Vláda neplní ani vlastný program a komplikuje a sťažuje život občanom. A zase poviem aspoň pár vecí, pretože ten výpočet by trval naozaj dosť dlho. Podiel výdavkov na vzdelanie – slávnostne vláda sa zaviazala, že bude 5 % z hrubého domáceho produktu, rok čo rok tento podiel klesá. Len príklad znova zo školstva. Vláda prijala, sama sebe uložila v rámci legislatívneho plánu prijať osem zákonov v rezorte školstva. Koľko ich dala? Jeden jediný, jednu chaotickú, zbabranú novelu vysokoškolského zákona, ktorá sa už ocitla pred Ústavným súdom. A keď nijako inak nie, tak musím povedať, že dnes vy, poslanci z vládnej koalície, už sami opravujete, sami opravujete právne nezmysly, čo ste tam narobili.

    Je mi ľúto, že tu nie je pán vicepremiér, pretože vedomostná ekonomika, začalo sa o nej hovoriť v minulom volebnom období a pán podpredseda vlády Čaplovič sa pred voľbami stále doslova týmto slovom začal zaklínať, až tak, pán premiér, že vy a vaša vláda ste vytvorili funkciu vicepremiéra pre vedomostnú ekonomiku. Pozrime sa však, čo sa deje, čo robí pán podpredseda vlády Čaplovič v tejto funkcii. Že ho zaujímajú eurofondy, že ich chce rozdeľovať a že sa kvôli tomu hádate, to všetci vieme. Ale prosím vás, pozrite si webovú stránku podpredsedu vlády pána Čaploviča, oblasť zodpovednosti: vedomostná ekonomika. Dozviete sa, že sa stránka pripravuje, a to takmer po dvoch rokoch vlády, opakujem, takmer po dvoch rokoch vlády. No ostáva dúfať, že pán vicepremiér aspoň do konca volebného obdobia stihne napísať, čo by chcel v tejto oblasti robiť.

    Zdravotníctvo. Pred voľbami, pán premiér, ste parazitovali z problémov transformácie zdravotníctva, no ale dnes sa situácia zhoršuje v zdravotníctve zo dňa na deň. Na liečbu sa čaká, rušíte nemocnice. No a aby toho nebolo málo, aby to občania ešte mali trošku horšie a komplikovanejšie, tak im skomplikujete prístup k lekárom špecialistom, nevadí, že sú chorí, nech behajú od Annáša ku Kajfášovi, od všeobecného lekára k lekárovi špecialistovi a nazad.

    A čo sa týka vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami, to pokladám za neuveriteľný vrchol. Áno, v štyridsiatom ôsmom takisto začali komunisti vyvlastňovať a otočili verejnú mienku ľudí proti tým veľkostatkárom, proti tým veľkokapitalistom, lebo oni sú tí zlí. A potom zobrali všetkým ostatným. Toto vyvlastňovanie má podobný začiatok. Vy, ktorí na to upozorňujete, vy nechcete diaľnice, a predsa diaľnice sú potrebné. No nemám iných slov, že pán premiér Fico je učenlivý žiak Klementa Gottwalda.

    3. Slovenský tiger smeruje k izolácii, alebo inak povedané, naši najlepší priatelia sú Kaddáfí, Castro, Nazarbajev a Hugo Chávez. Pán premiér, vaša vláda od svojho vzniku sa ocitla mimo politických európskych štruktúr, a tým spôsobuje krajine problémy. Namiesto toho, aby ste sa túto politickú izoláciu pokúsili prekonať, svojím konaním ju prehlbujete. Rozvíjate kontakty s krajinami, o ktorých ťažko možno povedať, že sú demokratické, a vyvoláva to presvedčenie aj v medzinárodnom spoločenstve, že Líbya, Kuba, Kazachstan či Venezuela, alebo inak povedané, Kaddáfí, Castro, Nazarbajev či Hugo Chávez sú naši najväčší priatelia. No, veď fotografie pána predsedu vlády s poslancami SMER-u s cigarami z kubánskej ambasády, ktorými, ctení páni verejní činitelia, oslavujete výročie komunistickej Kuby, obleteli celým Slovenskom.

    Pán premiér vo svojom vystúpení tu hovoril o odvahe, o medzinárodnej odvahe, čo dokázal urobiť. Nuž ja by som rád povedal, že to bolo trestuhodné zanedbanie pri rokovaní o schválení a podpísaní Lisabonskej zmluvy. Keď krajiny ako Poľsko, Veľká Británia či Írsko vyrokovali v súlade so svojimi štátnymi záujmami dôležité výnimky, pán premiér dával odkazy, nudil sa a bol pripravený podpísať čokoľvek. A chcem povedať, že smiali sa možno mnohí, ale vďaka Poľsku dnes i my máme aspoň na isté obdobie zabezpečené, že v kľúčových otázkach pri hlasovaní nebude ani Slovensko, ani iné malé krajiny majorizované.

    A na záver, pán premiér, otvorene a pravdivo, ťažíte z politického a ekonomického kapitálu vytvoreného počas dvoch Dzurindových vlád. Áno, ťažíte z toho, ale netransparentným vládnutím, rozkrádaním pozemkového fondu, útokmi na opozíciu, osočovaním médií, vulgarizáciou politiky, zanedbávaním budúcnosti našej mládeže, znižovaním investícií do vzdelania, neschopnosťou budovať vzdelanostnú ekonomiku a zhoršovaním dôveryhodnosti Slovenska v zahraničí zakladá vaša vláda, pán premiér, trendy, ktoré oživujú v pamäti obdobie rokov Mečiarovej vlády, keď zo Slovenska sa stala čierna diera Európy. Pán premiér, toto sú viac ako dostatočné dôvody na to, aby sme vám vyslovili nedôveru.

  • Pán poslanec Ivančo do rozpravy, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, predtým ako v túto skorú rannú hodinu prejdem k tomu, čo chcem povedať k dnešnej mimoriadnej schôdzi, k odvolaniu predsedu vlády Roberta Fica, chcem uviesť jednu poznámočku, ktorú som si všimol vo vystúpení pána predsedu vlády.

    A je to to, že ako opozičný politik, ako opozičný politik, ako opozičný politik celkom slušne zbohatol. A zdá sa, že aj za celkom slušné ceny si nakupoval síce malé, ale parcely, na ktorých sa dá postaviť celkom slušná vilka. Takže možno by stálo za to, aby pán premiér nás poučil o tom, ako sa robia takého výhodné obchody, pretože sa nám vyhráža, že môžme sedieť aj vo väzení, takže možno by sme to potrebovali. Takže vyzývam pána premiéra, aby nám bližšie ozrejmil to, ako sa obchoduje v opozícii. Takže toľko na úvod.

    Teraz by som prešiel k tomu, čo vlastne chcem povedať k činnosti Roberta Fica ako predsedu vlády. Na úvod uvediem niekoľko negatívnych znakov súčasného štýlu vládnutia Roberta Fica. Predovšetkým je to nevídaný klientelizmus, prehnaný populizmus, ignorácia a vyhrážky opozícii, útoky na novinárov, spochybňovanie investorov zakrývaním neschopnosti plniť sľuby je hľadanie nepriateľa a podobne.

    Jeden z typických príznakov nástupu Roberta Fica do priemiérskeho kresla je povyšovanie politických cieľov nad základné, elementárne, demokratické pravidlá a vedomá príprava zákonov zo strany vlády, ktoré pošliapavajú základné princípy ústavnosti a, žiaľ, stále silnejšia absencia zábran pri uplatňovaní moci. A stále častejšie, ako hovorí náš pán premiér, slovíčko „a just“.

    Problémom číslo jeden je v súčasnej vláde klientelizmus. Pán predseda vlády totiž stavil na to, že klientelizmus ľudí až tak netrápi. Skôr ich zaujíma to, aby mali relatívne niečo v peňaženke. Je to také typické: chlieb a hry. Smerovanie spoločnosti ho však veľmi nezaujíma, pretože kde-tu pridá niekomu tisíc korún a očakáva za to veľký potlesk. Bohužiaľ, musíme povedať, že sa mu celkom darí táto politika a ľudia mu skutočne tlieskajú. Bojovať proti korupcii a klientelizmu je však podľa Roberta Fica potrebné „uvážlivým výberom ľudí, ktorí vo verejných funkciách budú schopní obstáť“. Táto veta zaznela na pracovnom sneme strany SMER v októbri 2006 v Trenčíne.

    Pán predseda, je evidentné, že s výberom vhodných ľudí, ktorí by vo verejných funkciách obstáli, máte vážny problém. Siahli ste totiž na persóny z prostredia privatizérov Mečiarovej éry. Štátne spoločnosti ovládli ľudia blízki sponzorom SMER-u, konkrétne je treba spomenúť mená ako Vladimír Poór, ale aj Juraj Široký alebo aj Július Rezeš. Som presvedčený, že mnohí občania Slovenska si spomenú na bačovanie týchto ľudí za čias Vladimíra Mečiara. Bohužiaľ, sa týmto ľuďom podarilo za vlády Roberta Fica rehabilitovať svoje ekonomické záujmy, bohužiaľ, na škodu nás všetkých.

    Horúcou témou posledných týždňov a mesiacov roka 2007 a kľúčovou témou od dnešnej schôdze je Slovenský pozemkový fond. Od nástupu nového vedenia vláda nie je schopná efektívne zakročiť proti škandálom, ktoré sa dejú a stále prichádzajú a podľa mňa aj budú prichádzať ďalšie dôkazy o tom, že prostredie fondu bolo neskutočne silne naklonené klientelizmu. Vláda na čele s vami, pán premiér, aj keď neprítomný, je, žiaľ, tak slabá, že nebola schopná zabezpečiť nástup ľudí do funkcií v Správnej a Dozornej rade, ktorých sama vymenovala. Máme tak slabučkú vládu alebo neschopnú, alebo nezodpovednú? Je ešte niekde na Slovensku normálne, aby niekto nenastúpil do schválenej funkcie v najvyššom orgáne spoločnosti štyri mesiace? Otázka znie aj: Kto vládol na Slovenskom pozemkovom fonde štyri mesiace? Ktorá skupina finančná alebo politická, ak tam nevládli relevantne zvolené a menované orgány?

    Už 25. júna 2007 sa v dennej tlači objavili informácie, že vedenie Slovenského pozemkového fondu podpísalo v apríli 2007 viacero zmlúv, na základe ktorých sa stali reštituenti z južného a západného Slovenska vlastníkmi lukratívnych pozemkov v podtatranskej obci Veľký Slavkov. Na tieto informácie reagovala opozícia už v ten istý deň vyhlásením a tlačovou konferenciou. Pán predseda Fico bol o tejto skutočnosti tiež dobre informovaný. Dokonca jeho podpredseda pán Čaplovič neskôr uviedol, bolo to o dva dni, že má pocit, že „za celým škandálom na Slovenskom pozemkovom fonde je istá skupina ľudí, ktorým ide predovšetkým o obchodné záujmy a kšefty“. To bol citát pána podpredsedu vlády Čaploviča. A pravdepodobne myslel na tú skupinu, ktorá tam štyri mesiace vládla, keď neboli do funkcií ustanovené orgány, ktoré menovala vláda, a ľudia, ktorých menovala vláda.

    Pán premiér sa od 25. júna 2007, keď sa kauza škandalóznych zmlúv prevalila, k tejto kauze nevyjadril a nekonal až do 12. novembra 2007, a to aj napriek tomu, že ho na tento škandál opakovane upozorňovala opozícia, opakovane zasadal výbor pre pôdohospodárstvo, opakovane poslanci na hodine otázok v Národnej rade, a dokonca aj, ako som povedal, jeho vlastný podpredseda vlády ho upozorňoval na problém v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Pýtam sa vás, pán premiér, čo ste robili od júna do novembra, keď všetko bolo jasné a nič nové sa neudialo a na základe tých istých faktov a informácií, ktoré ste mali v júni, ste až v novembri začali konať? Pri Jureňovi, Brízovi aj teraz pri odvolaní rád fondu ste konali, opakujem, len na základe tých istých faktov, ktoré ste vedeli v júni 2007.

    Až po verejnom vyzvaní premiéra opozíciou, aby zo škandálu vyvodil politickú zodpovednosť, začal pán premiér konať. Bol odvolaný minister Jureňa a Branislav Bríza, ktorý má byť zodpovedný za podpísanie škandalóznych zmlúv, síce z funkcie námestníka Slovenského pozemkového fondu odstúpil sám, naďalej však zostal alebo ostal predsedom Správnej rady fondu, teda bol vo výkonnom orgáne pozemkového fondu. Teraz, keď bolo jasné, že opozícia neupustí od zvolania mimoriadnej schôdze, po dvoch mesiacoch sa pod tlakom ďalšej kritiky opozície a médií pán premiér rozhodol odvolať všetkých členov Správnej a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu. Teraz, keď bolo jasné, opakujem, že opozícia neustúpi od toho, aby zvolala mimoriadnu schôdzu k vysloveniu nedôvery pánovi predsedovi.

    Ak by sme neupozorňovali a ustúpili od mimoriadnej schôdze, tak som presvedčený, vážený pán premiér, že vaši nominanti sú tam dodnes. Pritom v novembri 2007 premiér kričal do médií, že ukončí, citujem, „zlodejiny a podvody na Slovenskom pozemkovom fonde“. Jeho sľubované predvolebné tri minúty trvali bezmála dva mesiace. Týmto krokom konečne priznal chybu a uvedomil si zlyhanie svojich nominantov v Slovenskom pozemkovom fonde. Nezabúdajme však, že tieto orgány sú podriadené vláde a títo premiérovi kamaráti, ako to už mnohokrát tu zaznelo, tam bačovali a robili podľa premiéra samotného zlodejiny a podvody skoro jeden celý rok.

    Pán premiér, čo ešte nevieme o Slovenskom pozemkovom fonde? Pritom zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko, zástupcovia vášho koaličného partnera, hovorili, že 70 % pozemkov chcel prideľovať SMER. To nehovoríme my, hovorili to zástupcovia vašej koaličnej strany, nie opozícia.

    Pri členoch rád Slovenského pozemkového fondu je dôležité poukázať však aj na to, že vo funkcii i naďalej zotrváva riaditeľ fondu Miloslav Šebek, nominant strany SMER – SD. V súvislosti s pánom Šebekom sú veľmi zaujímavé fakty. Podľa Slovenského pozemkového fondu majú totiž firmy, v ktorých pôsobil či pôsobí práve generálny riaditeľ, od fondu prenajaté milióny štvorcových metrov pôdy. A je nepodstatné, kedy bola podpisovaná zmluva, ale je podstatné to, že do Slovenského pozemkového fondu nastupoval človek, ktorý bol v priamom vzťahu s organizáciou, s ktorou mal podpísanú zmluvu.

    Slovenské biologické služby prenajímajú jeden meter štvorcový za 10 halierov, Agrospol Hradová prenajíma 4,3 mil. štvorcových metrov za necelý halier na štvorcový meter, AGBM prenajíma jeden štvorcový meter za 4 haliere, Galafruit & Company prenajíma štvorcový meter za 5 halierov. Dámy a páni, štvorcový meter za 1 až 10 halierov v dnešnej ekonomickej dobe je smiešne málo.

    Spýtajte sa, pán premiér, za koľko to ďalej posúva váš nominant, a spýtajte sa ho, či toto nepokladáte za výpalníctvo. Spýtajte sa ho, koľko mu ten nájom vynáša, aby ste boli dobre informovaný. Pričom v tejto súvislosti sú veľmi zaujímavé slová nominantov strany SMER: „Toto nebola naša kauza.“

    Treba pripomenúť, že ak vláda, čo môže, rozhodne, že štátne pozemky si môžu prioritne odkúpiť doterajší nájomcovia, Šebekove firmy budú vo výhode. Som presvedčený, že pán Šebek je len z mnohých nominantov SMER-u, ktorí sa môžu po zmene zákona dostať k zaujímavým pozemkom. Len dodám, že od fondu mali štátnu pôdu prenajatú aj Jozef Guračka a Jozef Stopka, už bývalí členovia Dozornej rady fondu. V Správnej rade fondu sedel aj podnikateľ Peter Kosek, predseda Dozornej rady Spoločnosti Wirgo Trade Center, ktorého len zhodou okolností pravdepodobne je členom predstavenstva aj Juraj Široký. V Dozornej rade fondu figuroval aj podnikateľ Jaroslav Zíšek, v minulosti podpredseda predstavenstva Slovenský hodváb, v rovnakom čase spolu s Vladimírom Poórom, s ďalším z údajných mecenášov SMER-u. Členmi Správnej rady pozemkového fondu bol aj Slavomír Eliáš a Štefan Herman, prvý daroval Ficovej strane v roku 2003 100-tisíc korún, druhý podniká s pánom Ladislavom Ficom, bratom predsedu vlády.

    Pán premiér sa vôbec netají tým, že Správnu a Dozornú radu Slovenského pozemkového fondu chce opäť obsadiť svojimi ľuďmi. Na pracovnom sneme v Trenčíne v októbri zazneli slová, ako som povedal, o uvážlivom výbere ľudí do verejných funkcií, ktorí budú schopní obstáť. Dodávam, že aspoň budeme vedieť, kto je zodpovedný za ďalšiu činnosť fondu, kto je zodpovedný za ďalšie nominácie. Budeme vedieť, čí to budú ľudia, a to pokladám za pozitívne pri tejto kauze. Pritom práve pán premiér prišiel v čase koaličnej krízy v novembri 2007 v STV s tým, že pozemkový fond chce odpolitizovať a nový pozemkový fond by mal byť kreovaný viac apoliticky. Opäť názorová vývrtka pána predsedu vlády. To znamená, že nás pán premiér buď ťahá všetkých za nos, alebo napĺňa svoju vlastnú predstavu o riadení štátu, pretože hovorí, moc je dôležitá na uplatňovanie vlastných predstáv o riadení štátu. Preto treba nahlas povedať, že do SPF prídu ďalší nominanti SMER-u, aby uplatnili, dodávam, tak predstavu Roberta Fica o riadení štátu v Slovenskom pozemkovom fonde. Presne tak, ako to bolo aj doteraz a terajší nominanti tiež uplatnili predstavu Roberta Fica o riadení štátu v Slovenskom pozemkovom fonde.

    Na margo kauzy okolo pozemkov SPF predseda vlády uviedol, že chystá totálnu rekonštrukciu SPF. Tu však nestačí vymeniť iba členov rád, pán predseda, tu ide o spreneverenie obrovského majetku. Vy sám ste hovorili, že nebudete sa prizerať na zlodejinu za 1,5 mld., pritom vám chcem povedať, že pod taktovkou nominantov strany SMER sa to všetko dialo a zodpovedný musí byť predseda vlády. A to nežiadame len my opozícia, ale spomeňte si aj na odchod ministra Jureňu, pretože ten chcel to isté. Kedy sa nie podľa nás, ale podľa vášho koaličného partnera stal problém v Slovenskom pozemkovom fonde? Podľa HZDS vtedy, ak tam nastúpili nominanti SMER-u, myslím, že to citoval kolega Frešo konkrétne.

    Ďalším dôležitým dôvodom odvolania pána premiéra Fica je jeho správanie vo vzťahu k opozícii a médiám, ale aj k dehonestácii postavenia Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu. Konkrétne mám na mysli neštandardné správanie predsedu vlády v súvislosti s účasťou na recepcii krajiny, v ktorej sa nedodržiavajú základné demokratické princípy a ktorá len v nedávnom čase vyhostila dvoch slovenských občanov. Účasť premiéra Fica na recepcii kubánskeho veľvyslanectva pri príležitosti výročia víťazstva diktátorského režimu nielenže vyznieva ako vyjadrenie sympatií k tejto krajine, ktorá potláča akokoľvek ľudské, ale aj občianske práva, ale po tom, čo boli vyhostení slovenskí občania, podotýkam, humanitárni pracovníci, to nemôžeme povedať ináč, ako arogancia voči občanov vlastnej krajiny. Pán premiér, dnes ste tuná na opozíciu nakričali, no pri fajčení cigary s kubánskym veľvyslancom ste boli zarážajúco ticho. Našich ľudí tam vyhostili a vy ste ticho fajčili kubánsku cigaru. Pýtam sa – prečo?

    Vo vzťahu k opozícii je známa precitlivenosť pána premiéra na kritiku vládnej moci a až príliš pripomína zašlé časy. Jeho nedávny výrok na známom už slávnostnom sneme strany SMER 8. decembra v Prešove o tom, že „opozícia môže byť rada, že sedí v parlamente a nie vo väzení“, je pre vysokého ústavného činiteľa, je pre predsedu vlády krajiny, ktorá je súčasťou Európskeho spoločenstva, neakceptovateľný a odsúdeniahodný. A v končenom dôsledku je, žiaľ, pravdivým obrazom vnímania politiky premiéra, predsedu vládnej strany, ktorý evidentne čerpá inšpiráciu v Bielorusku, Kazachstane, ako som povedal, na Kube, kde síce nebol na dovolenke, ako nám veľmi rád pripomína, ale cigary kubánske mu evidentne chutia. A pri tom sa dá asi aj veľa naučiť, pretože takéto výroky, takéto výroky a kriminalizovanie opozície sú pre totalitné režimy bežné a často aj prakticky realizované.

    Ako som povedal, my, pán premiér, žijeme v demokratickej krajne a vďaka bývalej vláde, i keď sa vám to nepáči, v krajine, ktorá je súčasťou Európskeho únie. V krajine, kde opozícia má morálne právo kritizovať a bude vás kritizovať a poukazovať na vaše nedostatky, ale aj na nevhodné správanie a konanie. Vyhrážanie sa opozícii za jej kritiku na adresu vlády zo strany predsedu vlády je autoritatívna až diktátorská praktika, ktorá vynáša len osobu jedinca, likviduje iný názor, ale, ako som povedal, evidentne školenia pri cigare vám prospievajú.

    Pán premiér si naštrbil vzťahy aj s médiami. Tie sú už dlhší čas dosť napäté, problém vidím v tom, že pán premiér vstúpil do vzťahu politici a médiá absolútne nevhodným a, žiaľ, aj nekompetentným spôsobom. V prvom rade jeho zdôvodnenie vlastnej iniciatívy vedie k podozreniu, že ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov nebráni verejný, ale skôr skupinový politický záujem. Vo svojom stanovisku výslovne uviedol, že mu vadia publikované nepravdy na adresu vlády Slovenskej republiky, jej predstaviteľov, ako aj, citujem, „politických strán tvoriacich vládnu koalíciu“. Všimnite si, že tu nie je ani jedno slovo o bežných ľuďoch, ochranou ktorých sa právo na odpoveď obhajuje a v krajinách Európskej únie aj zdôvodňuje, je tu reč iba o politikoch, iba o politikoch strán vládnej koalície.

    Po druhé. Pán premiér, ktorý kritizuje médiá za ich údajnú zaujatosť voči jeho vláde, v poslednom čase odmieta odpovedať na ich otázky, napríklad na otázky denníka SME. Vláda na jednej strane slabo a neprofesionálne komunikuje s médiami, na druhej strane si ide vynucovať korektnosť rezolúciami. Opäť pripomínam, nezabúdajte na školenia od priateľov napríklad z Kazachstanu.

    Po tretie. Premiér absolútne nekompetentne a škandalózne posudzuje činnosť a poslanie tlačovej rady. Tlačová rada je samoregulačný, to znamená etický orgán. Ak chce vláda jej pôsobenie vymedziť a posilniť zákonom, je to prax, ktorá je charakteristická pre totalitárne štáty, lebo v demokracii etické a právne normy musia byť oddelené. Zvlášť, keď sa jedná o tak citlivú tému, ako je téma médií.

    Dovoľte mi, ctené kolegyne, kolegovia, ešte pár poznámok na margo populizmu predsedu vlády. Pán premiér na stretnutí s občanmi Klenovca, kam prišiel otvoriť športové ihrisko s valaškou v ruke, prehlásil Juraja Jánošíka za prvého socialistu. Môžme Jurajovi Jánošíkovi pripisovať akýkoľvek pozitívny vklad do histórie Slovenska, jednu vec má však skutočný, nie zidealizovaný Juraj Jánošík spoločnú s Robertom Ficom, obidvaja sa oháňajú heslom „bohatým brať a chudobným dávať“. Lenže o Jánošíkovi by sme mohli vedieť aj to, že si na skutočne bohatých netrúfol, a to znamená, že si netrúfol na bohatú uhorskú šľachtu. Jánošík prepadával drobných slovenských zemanov, odľahlé gazdovstvá a pocestných remeselníkov. Povedané terajším politickým jazykom, prepadával Jánošík strednú vrstvu.

    Čo sa týka zbojníckych bánd v slovenských lesoch, tak prirovnanie k moderným výpalníkom je viac ako podarené, pretože, pán predseda, vás prosím, aby pri svojej horlivej ceste po slovenských cestách a ováciách vašich sa obzerajte aj okolo seba. Lebo síce kde-tu niečo z toho, čo ste nenagazdovali, aj hodíte ľudu, ale siahnuť na vysokú slovenskú šľachtu, siahnuť na vašich mecenášov si absolútne netrúfate. V tom máte veľa spoločného s Jurajom Jánošíkom.

    Riadite sa heslom: „Všetkým potichu zobrať a bohatým neváhať pridať.“ Veď rabovačke za 1,5 mld. ste sa od júna do novembra ticho prizerali. Rovnako populistickým ťahom sú aj výroky premiéra na margo obchodných reťazcov, kde obchodníci sú podľa pána Fica akýmsi triednym nepriateľom, ktorý rozvracia ekonomiku, a dokonca podľa neho ohrozujú zámer vlády pristúpiť na zavedenie eura, pretože zvyšovanie cien potravín môže mať negatívny vplyv na mieru inflácie. Myslím si, že tento iluzórny výrok nie je hodné ani komentovať, ale nepriateľ je na svete. Premiér je iluzionista, ktorý kúzli, sľubuje, zavádza, dokonca je aj zahľadený do seba. Žiaľ, obecenstvo tlieska, tlieska na pekné zákulisné hry, o ktorých veľmi málo vie.

    Pán predseda, vaše silové reči na adresu zdravotných poisťovní, vaše silové reči na to, ako nepodľahnete arbitráži, sú bohapustým zavádzaním. Dnes aj predavačka v Tescu, ak urobí pri výkone práce chybu, je nútená zaplatiť náhradu. Chcem sa spýtať pána premiéra vlády Slovenskej republiky, ak Slovensko prehrá arbitráž s investormi, kto zaplatí? Či to zaplatíte vy, alebo sa zložíme všetci? A chcem sa vás spýtať už teraz, čo poviete ľudu potom, koľko nás bude stáť tento váš výstrelok so zdravotnými poisťovňami?

    Sociálny štát, politika pre ľudí či vianočný príspevok, to sú heslá, ktorými vytvárate ilúzie a čo to všetko vy ešte len dokážete. Že dokonca poznáte problémy ľudí a že trápia ich vaše problémy. Opak je však, žiaľ, pravdou, pretože ste už zabudli na zníženie cien palív, DPH máte v rukách. Načo potom to zvyšovanie cien? Pristúpte na to a ceny môžu ísť dole. Kde je sľubované zníženie cien potravín? Dnes pán premiér hovoril o cene plynu. Plyn veľkoodberateľom išiel hore, plyn maloodberateľom sa nehýbal, teda myslím cenu, lenže cena tepla išla hore, to pán premiér nepovedal. Kde sú reči o tom, že rovná daň je len pre bohatých? Kde je napĺňanie vety o troch minútach pri zlyhaní vašich nominantov? Pán premiér si myslí, že vládnuť populárne sa dá donekonečna. Ja mu hovorím, že nebojte sa, pán premiér, prídu aj iní, ktorí vám budú zobať z ruky, ale bude ich stále menej.

    Dovoľte mi na záver krátke zhrnutie. Klientelizmus spojený s blízkymi osobami pánovi premiérovi a strane SMER, populizmus a sľuby, ktorými pán premiér zavádza slovenských občanov, a dehonestujúce správanie pána premiéra vo vzťahu k opozícii a médiám, to všetko, si myslím, sú dostatočné dôvody na to, aby pán premiér mohol zobrať na seba politickú zodpovednosť za to, čo sa deje na Slovensku. A keď už nie, pán premiér, aspoň na to, aby ste sa zamysleli, kam vediete túto krajinu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som, keď už, pretože vo svojom vlastnom vystúpení o Jánošíkovi nehovorím, chcela by som len upozorniť pána premiéra, že naši poľskí priatelia považujú Jánošíka za Poliaka. Ale podivnou zhodou okolností oni si nemyslia, že bral bohatým a chudobným rozdával, ale že chodil skúšať študentov latinčinu do Jagelonskej univerzity, a keď mu dobre po latinsky odpovedali, tak im rozdával súkno.

    Ale pravdou je, že proces s Jánošíkom mal dve veľké príčiny, na ktoré sme historicky zabudli, a je to zaujímavé si to pripomenúť. Prvá bola obvinenie Jánošíka, že zneuctil hostiu v chráme. Na to obidva národy, aj poľský, aj slovenský, radšej rýchlo zabudli, pretože to by sa nehodilo na žiadneho hrdinu nejakých katolíckych národov. A druhý proces bol, pretože bol zbehom cisárskej armády, preto ho zavesili za rebro.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš, pripraví sa pán poslanec Martin Pado. Pán poslanec Mikloš má slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, milí hostia, najskôr chcem povedať, že považujem za nedôstojné, že rokujeme o takom vážnom bode, akým nesporne návrh na vyjadrenie nedôvery predsedovi vlády je, o pol tretej a budeme zrejme rokovať do rána. Považujem to za výraz bezhraničnej arogantnosti a ignorantstva zo strany vládnej koalície aj zo strany vedenia parlamentu a považujem to ale aj za výraz slabosti, takisto ako považujem za arogantnosť, ignorantstvo a slabosť skutočnosť, že predseda vlády tu opäť nesedí. Predseda vlády pohŕda parlamentom, pohŕda ním demonštratívne. Chcem pripomenúť, že napriek tomu, že dnešná vládna koalícia je pri moci rok a pol a že predseda vlády, že Robert Fico je predsedom vlády rok a pol, ani raz, ani raz sa nezúčastnil na interpeláciách, pričom § 129 rokovacieho poriadku vo svojom odseku hovorí jasnou rečou, citujem: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády.“

    A takýchto príkladov a dôkazov o ignorantstve, arogancii, ale i slabošstve predsedu vlády vládnej koalície by sa, žiaľbohu, dalo nájsť viac, takže dnes len dokazuje tieto svoje vlastnosti a dokazuje, že slová, ktoré hovorí, sú často prázdne. Tak ako keď interpretoval zvolanie nočného rokovania Národnej rady v decembri, keď tvrdil, že napriek tomu, že je uťahaný ako pes, bol by tu býval sedel do samého konca, keby sa rokovalo v noci, ako boli prázdne slová, keď tvrdil, že ako predseda vlády chce povedať, že bol pripravený rokovať celú noc a že si myslí, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine. Chcem sa opýtať, či sa medzitým znížil plat predsedu vlády a už nemusí pracovať aj v noci a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že naozaj toto je len taký jeden z vonkajších prejavov nebývalého nárastu arogancie moci, ktorý sa prejavuje aj ďalšími vecami, ktoré tu spomínali moji kolegovia.

    Pán predseda vlády vo svojom vystúpení, v takom príznačnom vystúpení, kedy prišiel, nabrýzgal, nakričal a odišiel, tvrdil, že sme nervózni, že opozícia je vraj nervózna, vraj sme nervózni z toho, ako to robia dobre a podobne. No ja sa musím priznať, že som nervózny, ale nie z tých príčin, z tých dôvodov, ktoré tu predseda vlády uvádzal. Áno, priznávam, že som nervózny z toho, akým spôsobom Robert Fico riadi túto krajinu. Som z toho nervózny preto, že Robert Fico ohrozuje svojou odbornou nespôsobilosťou a ideologickou obmedzenosťou úspešnú budúcnosť Slovenska. To je ten základný problém a to je tá základná príčina, z ktorej by mal byť nervózny každý súdny človek, každý súdny občan Slovenskej republiky.

    V odôvodnení návrhu na odvolanie Roberta Fica, či už predkladateľom, alebo potom vo vystúpeniach, zazneli tri skupiny argumentov. Prvá sa týkala pozemkového fondu, ktorý tu bol, myslím, rozvedený veľmi podrobne, druhá nevyjasneného spôsobu nadobudnutia majetku Roberta Fica a tretia skupina spôsobu politiky vyrábania vnútorného nepriateľa, nerešpektovania základných princípov demokratického štátu a parlamentnej demokracie.

    Nebudem sa zaoberať teda týmito troma dôvodmi, aj keď na záver spomeniem tie majetkové pomery, ale dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení spomenul iné, ďalšie dôvody, ktoré ma vedú k tomu, že tento návrh na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi podporím, že budem hlasovať zaň. A dôvody, ktoré ma vedú k tomu tvrdeniu, že podľa môjho názoru Robert Fico ohrozuje svojou odbornou nespôsobilosťou a ideologickou obmedzenosťou úspešnú budúcnosť Slovenka.

    Bolo spomínané viacerými predrečníkmi, že Robert Fico znevažuje meno a medzinárodné postavenie Slovenskej republiky. Myslím, že je to evidentné a preukázateľné, preto sa tomu nebudem ďalej venovať. Keďže mojou sférou pôsobnosti, ktorej sa najviac venujem, je ekonomika, tak dovoľte, aby som sa zastavil pri tejto oblasti.

    Robert Fico a vláda Roberta Fica ohrozujú dlhodobú udržateľnosť vysokého ekonomického rastu a ohrozujú budúcu konkurencieschopnosť Slovenska. Chcel by som pri tejto príležitosti zdôrazniť, že ekonomický rast nie je samoúčelný, že ekonomický rast a konkurencieschopnosť je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu kvality života, dobiehania vyspelých krajín, je nevyhnutým predpokladom toho, o čo, všetci tvrdíme, že nám ide. Tým nevyhnutným predpokladom takéhoto dlhodobého udržateľného, vysokého, ale udržateľného ekonomického rastu je viacero skutočností:

    Po prvé, je to podľa môjho názoru nerušenie reforiem, pokračovanie v nich, prípadne ich vylepšovanie. Tu mi dovoľte, aby som sa zastavil pri jednom opakovanom klamstve a zavádzaní, ktorého sa Robert Fico dopúšťa a ktoré znovu zopakoval aj pri dnešnom svojom vystúpení. Robert Fico v rozpore s tvrdeniami a názormi odborníkov tvrdí, že reformy boli protiľudové, že pomohli len piatim percentám najbohatších, a je veľmi nervózny, keď odborníci, ale nielen odborníci, aj politici, dokonca politici z toho istého tábora socialistov z iných krajín oceňujú slovenské reformy a tvrdia v zhode s odborníkmi, že reformy boli tou najdôležitejšou príčinou, vďaka čomu dnes Slovensko dosahuje rekordné tempá ekonomického rastu. Ako to bolo naposledy pri schôdzke Vyšehradskej štvorky, keď veľmi nervózne reagoval na ocenenie slovenských reforiem zo strany svojho socialistického kolegu predsedu vlády Maďarska Ferenca Gyurcsánya.

    Chcem povedať, že dôkazov, že reformy boli tým hlavným dôvodom, je veľmi veľa. Ale tým najpodstatnejším kľúčovým dôkazom je, že práve krajiny, ktoré uskutočnili podobné štrukturálne reformy, ktoré zlepšili podnikateľské prostredie, znížili dane, znížili prerozdeľovanie, zvýšili mieru ekonomickej slobody, práve takéto krajiny dosahujú najvyššie tempá ekonomického rastu. Nie je náhoda, že dnes Írsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovensko sú práve krajinami, ktoré dosahujú najrýchlejší ekonomický rast.

    No a aby to bolo už úplné, tak Roberta Fica z klamstva v tejto veci odhaľuje a usvedčuje dokonca ním riadená vláda. Ním riadená vláda 30. mája 2007, teda už takmer po roku fungovania Ficovej vlády, schválila materiál s názvom Návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem Slovenskej republiky. Hneď prvý odsek tohto materiálu znie nasledovne, odporúčam do pozornosti, je to veľmi jasné a jednoznačné vyjadrenie, citujem: „V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky.“ A dokonca materiál konkretizuje, ktoré sú to tie zmeny: „Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia.“ Koniec citátu.

    Čiže nielen potvrdenie, že reformy boli tou hlavnou príčinou, ktorá viedla k vysokému ekonomickému rastu, ale jasné potvrdenie aj prepojenia reforiem vysokého rastu a životnej úrovne. A dokonca upozornenie, že za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia, tak ten dopad pozitívny na životnú úroveň môže byť výrazný. Teda Ficova vláda tvrdí – Fico klame. Áno, také je znenie tohto vládneho materiálu a konštatovanie, s ktorým ja sa plne stotožňujem.

    No ale ako to vyzerá v tomto bode, v tomto bode rušenia, resp. nerušenia reforiem. Je príznačné – a všimnite si to prosím –, že oblasti, v ktorých vláda nezasahuje alebo zasahuje minimálne, fungujú, ale čím sú väčšie zásahy vlády, tým väčšia katastrofa. Najväčšie zásahy vlády z hľadiska rušenia reforiem sú celkom určite v oblasti zdravotníctva. To, čo sa deje v zdravotníctve, sa nedá nazvať inak ako bezútešná bezradnosť. Bezútešná bezradnosť, kde boli schopní rušiť to, na čom stála reforma, ktorú robila Dzurindova vláda, ale oni nielenže nie sú schopní niečo robiť zmysluplné, oni to dokonca nie sú schopní ani pomenovať. Výsledkom toho je potom jednoznačne zhoršovanie situácie v zdravotníctve, či už z pohľadu pacientov, alebo z pohľadu poskytovateľov, alebo z pohľadu lekárov, alebo z pohľadu sestier, vrátane rýchlo rastúceho zadlžovania systému. Pričom jediným, keby sme chceli nájsť nejakého spoločného menovateľa toho, čo sa vlastne v zdravotníctve robí, tak je to vlastne centralizácia, je to zvýšenie vplyvu a moci vlády a štátu v systém. To je jediný menovateľ a myslím si, že to vyplýva z inštinktov, ktorými sa táto vládna koalícia, títo politici riadia. Žiaľbohu, výsledkom je horšia situácia a horšie podmienky pre všetkých.

    No a takto by sme mohli pokračovať. Zákonník práce, chvalabohu, sa schválil v nie až takej zlej podobe, ako vyšiel z ministerstva práce, ale jeho schválenie zhoršilo flexibilitu trhu práce, čím zhoršilo vlastne vyhliadky na budúci ekonomický rast a rast zamestnanosti.

    To, čo sa deje v dôchodkovej reforme, je jednoznačným dôkazom toho, že to smeruje k horšiemu. Okliešťovaním druhého piliera sa nielen zvyšuje riziko z hľadiska budúcich dôchodkov budúcich dôchodcov, ale zvyšuje sa výrazne aj riziko udržateľnosti deficitu verejných financií a zvyšuje sa teda aj riziko prenášania záťaže na budúce generácie.

    Takto by sme mohli v reformách pokračovať a v zásade ale platí, a tým by som to možno uzavrel, že čím sú väčšie zásahy, tým je horší výsledok, a tam, kde vláda nezasahuje, tam to v zásade funguje.

    Ďalším veľmi jasným signálom, že vláda svojou činnosťou ohrozuje dlhodobú udržateľnosť ekonomického rastu a konkurencieschopnosť, a tým aj predpoklady na rast životnej úrovne a rast zamestnanosti, je neustále zhoršovanie podnikateľského prostredia. Všetky analýzy, ktoré robia či už domáce, alebo zahraničné inštitúcie, konštatujú jednoznačnú kontinuálnu tendenciu zhoršovania podnikateľského prostredia. Mimochodom, tu by som chcel upozorniť na to, že táto skutočnosť je veľmi dobrým dôkazom toho, aká veľká zotrvačnosť v ekonomike je, a dôkazom toho, že súčasný vysoký ekonomický rast, rekordný, takmer 10-percentný rast, nie je vôbec dôsledkom politiky vlády za posledný rok a pol, ale je výsledkom a dôsledkom reforiem uskutočnených v období predtým. Je to veľmi jasné a jednoznačné. Od nástupu tejto vlády sa zhoršuje podnikateľské prostredie a zároveň od nástupu tejto vlády narastajú tempá ekonomického rastu. To je dané len zotrvačnosťou, pretože inak by znamenalo, tak poďme ho likvidovať úplne a čím viac ho budeme likvidovať, tým budeme mať vyšší ekonomický rast.

    Druhým problémom, ktorý tu je, je neriešenie popri teda rušení reforiem, deformovaní reforiem, je neriešenie problémov a úzkych miest, ktoré dnes Slovenská republika evidentne má a ktoré sú prekážkou práve pre vysoký udržateľný ekonomický rast. Tými najväčšími alebo na ilustráciu spomeniem dva veľké problémy: vymožiteľnosť práva a efektívnosť verejnej správy.

    Vymožiteľnosť práva je všeobecne uznávané alebo všeobecne akceptované, že je možno jedným z najväčších problémov nielen z hľadiska podnikateľského prostredia, ale vôbec z hľadiska fungovania spoločnosti. Namiesto reálneho projektu, reálnej stratégie, ktorá by riešila tieto úzke miesta, sme svedkami len populistických a kontraproduktívnych riešení, napríklad zriaďovanie nových malých súdov, čo, samozrejme, nielenže nepovedie k riešeniu situácie, ale, naopak, situáciu ešte viac skomplikuje.

    Inou oblasťou je otázka efektívnosti verejnej správy. Aj pán predseda vlády, aj pán predseda parlamentu tu opakovane povedali, že oni, konkrétne predseda vlády povedal, „staviame si výzvy a tieto výzvy aj realizujeme“, pán predseda parlamentu povedal, že oni vždy pri odvolávaní predkladali aj alternatívy, spomenul aj dane a verejné financie. No, ak niečo predkladali, tak to väčšinou bola katastrofa a, chvalabohu, nič z toho, čo predkladali, nerealizujú. Ale nebudem sa vracať pred voľby, spomeniem to, k čomu sa zaviazali po voľbách.

    Bol tu vlastne jediný taký projekt, ktorý mal zvýšiť efektívnosť fungovania verejnej správy, a to bola ambícia vlády znížiť prezamestnanosť vo verejnom sektore, konkrétne znížiť počet zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách o 20 %. Toto bolo deklarované, boli dokonca prijaté uznesenia, ktoré by som vám mohol citovať, boli uzneseniami prijaté úlohy pre rezorty 20 % zníženie, boli dokonca uzneseniami schválené akčné plány, aby to teda bolo akčné. A k tomu zníženiu o 20 % malo dôjsť počas roka 2007. Dnes sme v roku 2008, môžme hodnotiť, a to nie je hodnotenie naše, čísla, ktoré vám môžem hovoriť a ktoré vám poviem, sú zo štátneho rozpočtu, čiže sú z dokumentu vlády. Štátny rozpočet, dokument vlády, hovorí, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov vo verejnej správe, viete o koľko? O dve stotiny percenta. Namiesto 20 %, dve stotiny percenta. Konkrétne je to 62 ľudí v celej verejnej správe. Pričom počas vlád Mikuláša Dzurindu, počas druhej vlády to priemerné tempo znižovania zamestnanosti vo verejnej správe boli 3 %. Čiže otázka... Toto bola jediná a ešte som zachytil jednu oblasť, kde boli dokonca i kvantifikované nejaké ciele, kde štát chcel ušetriť desiatky miliárd korún na zefektívnení a zlepšení verejného obstarávania.

    Aké sú výsledky? Výsledky sú také, že nikdy neboli v takej miere používané priame zadania, ako sú teraz. Príkladom čoho je miliardová zákazka pre sponzora SMER-u firme IKORES, ktorá stavala aj byty, ktorého jeden z nich netransparentným spôsobom a zatiaľ teda za neznámych okolností nadobudol aj predseda vlády, resp. jeho mama.

    Čiže ak si vezmete tieto dve oblasti, tak je evidentné, že vláda po prvé teda ruší a deformuje reformy, nezavádza žiadne nové, nerieši tie akútne problémy, ktoré sú predpokladom budúcej konkurencieschopnosti a rastu. A to isté môžme povedať o treťom predpoklade, ktorý je možno ešte najdôležitejší, a to je podpora a rozvoj znalostnej ekonomiky. Hovorili tu už o tom viacerí a ja len preto veľmi stručne zopakujem, že nie deklarácie, ale čísla a fakty v rozpočtoch, už v dvoch rozpočtoch, ktoré pripravila a schválila táto vláda a táto vládna koalícia, svedčia, usvedčujú vládnu koalíciu z toho, že nielenže nenapĺňa tento deklarovaný cieľ, ale, naopak, dochádza k zhoršovaniu situácie. Napriek tomu relatívnemu zhoršovaniu. Napriek tomu, že ekonomika rastie takmer 10-percentným tempom a že by to bolo možné naozaj v skutočnosti zlepšovať a napĺňať omnoho viac.

    Hovoril o tom pán poslanec Fronc, že klesá podiel verejných výdavkov na regionálne školstvo aj vysoké školstvo napriek v programovom vyhlásení deklarovanému cieľu zvyšovania týchto výdavkov. Kým dotácie do pôdohospodárstva rastú o 6,5 mld. korún na budúci rok, peniaze pre regionálne školstvo rastú len o 1,5 mld. korún, peniaze pre vysoké školy rastú len o 0,5 mld. korún. Dochádza k enormnému nárastu napríklad, ako to už bolo konštatované, na dotácie pre zvieratá, pričom už tretí rok nie sú valorizované detské prídavky.

    Takže na konkrétnych faktoch a číslach sa dá dokázať, že podpora vzdelávania, vedy, výskumu, čo je jeden z nevyhnutých predpokladov udržateľného rastu a ten je zase predpokladom rastu životnej úrovne, sa nenapĺňa. Takisto na ilustráciu môže slúžiť aj fakt, že rozdelenie prostriedkov z Európskej únie bolo zmenené oproti tomu, ktoré schválila ešte Dzurindova vláda, práve v neprospech vedy, výskumu, školstva a vzdelania.

    Projekt, o ktorom tu hovoril aj predseda vlády, a jeden z dôležitých projektov, je projekt eura. Tak dovoľte, aby som sa pristavil aj pri ňom. Po prvé. V rozprave tu zaznela nie celkom presná informácia, myslím, že bola od niektorého z opozičných poslancov, že toto je vlastne projekt, ktorý od začiatku je projekt Ficovej vlády. Nie je to, samozrejme, tak. Slovensko vstúpilo do ERM II v novembri 2005, teda do predsiene, do europredsiene ešte za vlády Mikuláša Dzurindu, a v tom čase bolo Slovensko najlepšie pripravenou krajinou z hľadiska všetkých technických predpokladov, ktoré musia byť splnené. To by som rád zdôraznil, pretože my sme vtedy mali už stanovený termín vstupu, ten, ktorý prebrala potom aj Ficova vláda, 1. 1. 2009. Ale dva roky pred nami chceli vstúpiť tri krajiny, Slovinsko a dve baltské krajiny, rok pred nami chceli vstúpiť ďalšie tri krajiny, Malta, Cyprus, ktorým sa to aj podarilo, a ďalšia baltská krajina. A my vlastne sme mali vstupovať podľa tých pôvodných predpokladov až siedmy v poradí. Napriek tomu sme boli hodnotení ako najlepšie pripravená krajina, napriek tomu, že tri krajiny mali vstupovať dva roky pred nami a tri krajiny rok pred nami.

    Zároveň sme práve reformami vytvorili predpoklady na takmer 10-percentný rast, a preto splnenie Maastrichtských kritérií pri takomto raste naozaj nie je žiadne umenie. Ak dnes ale existujú nejaké riziká toho, či budeme akceptovaní, alebo nebudeme, tak tie riziká spočívajú v pochybnostiach o udržateľnosti plnenia týchto kritérií a všetky tieto pochybnosti sú spojené s chybnými krokmi vlády Roberta Fica. Mohol by som ich tu dopodrobna vymenovávať, ale spomeniem len tie kľúčové, najdôležitejšie:

    Či je to diletantsky a megalomansky pripravený projekt súkromno-verejného partnerstva diaľnic, ktorý v konečnom dôsledku nebude znamenať lacnejšie diaľnice, ale drahšie diaľnice, z ktorých len zlomok peňazí sa zaplatí z koncesionárskych poplatkov alebo z mýta a veľká väčšina bude len presunutie verejných výdavkov, ale o to väčších verejných výdavkov, na budúcnosť, a tým pádom ohrozenie udržania deficitu verejných financií.

    Alebo je to už dnes aktuálna, doteraz spochybňovaná, hrozba arbitráží za obmedzenie zisku zdravotných poisťovní, kde hrozia desiatky miliárd korún výdavkov, ktoré sú dôsledkom len diletantskej politiky vlády a ignorantskej politiky vlády.

    Alebo je to zase nielen deklarované, ale s hrdosťou sa vláda hlási k tomu, že vytvára politický tlak na nižšie ceny. Ale politický tlak na nižšie ceny teraz znamená vyššie ceny, ako by boli, keby tento tlak nebol, v budúcnosti – v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ako inak viete vysvetliť to, že na jednej strane sa predseda vlády hrdo hlási k tomu, že nerastú ceny energií alebo že rastú menej ako inde, ale zároveň enormným spôsobom narastajú dividendy všetkých energetických podnikov? Tak odkiaľ potom ten zisk sa im tak bude zvyšovať? No aj z toho, že ceny rastú, nie nerastú, ako tvrdil predseda vlády, ale najmä preto, že znovu sa zavádzajú krížové dotácie, že tlak na udržanie nízkych cien pre domácnosti znamená vyššie ceny pre podnikateľské subjekty. Vraciame sa, aj keď nie absolútne, ale aspoň relatívne k situácii, aká tu bola v minulosti, aká potom viedla k tomu, že tie ceny museli vzrásť omnoho viac. A to je spojené aj s otáznikmi nad udržateľnosťou plnenia inflačného kritéria, ak dnes k politickým tlakom udržané ceny nižšie znamenajú ceny vyššie v budúcnosti.

    Čo sa týka ďalších vecí súvisiacich s eurom, Slovensko je jedinou krajinou, kde sa znižuje dôvera v euro s tým, ako sa blíži termín jeho prijatia, a kde ľudia konštatujú zhoršujúcu sa mieru informovanosti. Toto sa neudialo ani na Malte, ani na Cypre, ani v Slovinsku, aby rok až dva roky pred prijatím eura sa zhoršovala miera informovanosti a aj v dôsledku toho sa zvyšuje miera nedôvery. Pretože všetky prieskumy, ktoré boli urobené, konštatovali alarmujúci stav v tejto oblasti, a všetky prieskumy zároveň konštatovali, že tí ľudia, ktorí sú informovaní, že tam je tá nedôvera omnoho menšia. Vláda neplní Národný program prijatia eura. Boli sme v roku 2005 lepšie pripravení ako tí, ktorí vstupovali pred nami, a dnes sa situácia zhoršuje. Je to jednoznačná zodpovednosť vlády, jednoznačná zodpovednosť tých, ktorí majú dnes vládnu moc.

    Preto snahy a pokusy Roberta Fica hádzať spoluzodpovednosť na nás, obviňovať nás, že tým, že nechceme prijať túto spoluzodpovednosť, bojkotujeme tento proces, je absurdné. Je to absurdné! Ak vláda robí chyby, a robí ich, a v dôsledku chýb vlády a vládnej politiky sa zhoršuje dôvera, zvyšuje nedôvera ľudí k euru, ak ľudia konštatujú, že nie sú dobre informovaní, dokonca sa zhoršuje pripravenosť, tak je to jednoznačná zodpovednosť vlády a vládnej koalície. O to viac, že situácia v tejto oblasti bola omnoho, omnoho lepšia predtým.

    A ďalší problém, na ktorý chcem upozorniť, ktorý súvisí s eurom, spočíva v tom, že ak do eurozóny budeme prijatí – a ja dúfam a verím, že áno, a my pre to robíme, čo vládzeme. Dnes tu predseda vlády povedal, že my vraj strašíme ľudí a že podsúvame cez médiá ľuďom, že to bude zlé. Veď je to absolútny nezmysel! Naopak, najmä činnosťou Ivana Štefanca, ktorý vydal špeciálne publikácie, ale aj prednáškami a besedami, ktoré máme so študentmi, naopak, snažíme sa tento deficit v informačnej kampani aspoň tými obmedzenými silami a prostriedkami, ktoré máme, riešiť. Ja sám som bol na desiatkach škôl, kde o tom hovorím, kde to vysvetľujem, prečo je to dôležité a prečo je to dobré. Takže ide zase zo strany predsedu vlády len a len o zavádzanie, o snahu zbaviť sa zodpovednosti a o snahu preniesť časť zodpovednosti alebo aj celú na vládu a vládnu koalíciu.

    Čo sa týka ešte toho posledného, čo súvisí s eurom, to je skutočnosť, že aj keď do eura budeme prijatí, a teda my veríme a ja osobne verím, že áno, napriek tým rizikám, ktoré tu sú, tak je veľmi dôležité, akú politiku potom vláda bude robiť, keď v eurozóne budeme. Či, poviem to zjednodušene, využijeme túto šancu členstva v eurozóne na to, aby rast ekonomiky bol ešte väčší, a tým pádom aj rast životnej úrovne, ako sa to podarilo Írsku, alebo či skôr budeme inkasovať riziká a možné negatíva, keď budeme robiť nezodpovednú ekonomickú politiku, ako sa to napríklad stalo Taliansku. Obávam sa, že predpokladom toho využitia potenciálu eura je práve to, čo vláda nerobí – pokračovanie v reformách, zodpovednejšia fiškálna politika, ešte zodpovednejšia ako pred vstupom do eura, ale máme tu prísľuby odškodňovania nebankových subjektov, napĺňania politiky silného sociálneho štátu atď. po vstupe do eurozóny. Niektorí členovia vlády otvorene hovoria, nemôžme napĺňať, lebo musíme teraz plniť kritériá, ale potom, potom to roztočíme.

    Pružnosť trhov. Ekonómovia sa zhodujú na tom, že keď je krajina v eure, potrebuje ešte pružnejšie trhy vrátane trhu práce, čo robí vláda, robí opak a tak ďalej dalo by sa pokračovať, podnikateľské prostredie. Čiže všetky tieto signály svedčia o tom, že ak sa nepodarí po vstupe do eurozóny využiť potenciál členstva v eurozóne pre vyšší ekonomický rast, tak to bude jedine a jednoznačne dôsledok nekompetentnej, nezodpovednej vládnej politiky.

    A tu by som sa chcel ešte zastaviť pri jednej veci. Súvisí to aj s tým zhoršovaním podnikateľského prostredia. Vláda, členovia vlády, ale najmä Robert Fico, veľmi citlivo reagujú na to, keď tvrdíme, že používajú boľševické maniere alebo že za ich konaním je boľševické zmýšľanie alebo, ak chcete, ideologická obmedzenosť. Dnes nám to tu ale predseda vlády predviedol v priamom prenose. Predseda vlády povedal v reakcii na to, že mu vyčítame, že útočí na súkromné spoločnosti, povedal, áno, je to tak, je to legitímne, pretože my sme ľavica a ľavica chráni záujmy ľudí práce a pravica chráni, vraj, záujmy kapitálu, a preto podľa neho je legitímne, že ľavica a vláda útočí na súkromné spoločnosti.

    No toto je typický príklad marxistického chápania antagonistického charakteru medzi kapitálom a prácou a typický príklad boľševického chápania tohto vzťahu, typický príklad nepochopenia toho, že to, čo je v záujme kapitálu, napr. zlepšovanie podnikateľského prostredia, je v skutočnosti v záujme celej spoločnosti a aj ľudí práce. Pretože lepšie podnikateľské prostredie znamená vyšší ekonomický rast, znamená viac lepších pracovných príležitostí, znamená vyššie mzdy a lepšiu kvalitu života. Ak tomu nechce predseda vlády veriť, odporúčam pozrieť sa na príklady z minulosti, napr. Nemecká demokratická republika, Nemecká spolková republika, alebo aj zo súčasnosti, napr. Severná Kórea alebo Južná Kórea.

    Druhá oblasť, o ktorej chcem hovoriť, sú klamstvá Roberta Fica. Myslím si, že ak politik používa lož ako pracovnú metódu, a Robert Fico používa lož ako pracovnú metódu, a mimochodom nielen táto skutočnosť, ale aj ďalšie skutočnosti veľmi pripomínajú obdobie rokov 1992 až 1998, najmä 1994 až 1998, tak si myslím, že to ho tiež diskvalifikuje z pozície predsedu vlády.

    Robert Fico, už to tu dnes bolo spomínané, viackrát opakovane klamal, zavádzal, strašil, napr. čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností, kde ho z klamstva usvedčil ako guvernér Národnej banky, tak aj viceguvernér Národnej banky. Robert Fico opakovane klame aj v ďalších veciach. Klame a snaží sa vsugerovať slovenskej verejnosti, že jeho vláda tu buduje silný sociálny štát. Je to nezmysel a klamstvo a čísla dokazujú, že to tak nie je. Tak ako Robert Fico, ale aj viacerí ďalší predstavitelia SMER-u klamali, čo sa týka reforiem, klamali, čo sa týka napr. daňovej reformy, jej dôsledkov na ľudí, na chudobu, na nerovnosť atď., takisto klamú v tom, že budujú sociálny štát. Aký sociálny štát tu vláda pod vedením Roberta Fica buduje, keď verejné výdavky na budúci rok, na tento rok, pardon, vzrastú o 10 % a sociálne výdavky vzrastú o 2 %, také isté 2 %, ako je predpokladaná miera inflácie. Čiže v reálnom vyjadrení výdavky na sociálne veci nevzrastú vôbec, kým dotácie do pôdohospodárstva vzrastú o 6,5 mld., čiže 32 %, rezerva vlády vzrastie z 200 na 350 mil., rezerva predsedu vlády z 50 mil. na 150 mil., to sú priority, nie sociálne výdavky, nie vzdelanie, nie školstvo. Ale môžem to rozmeniť aj na drobné. Kľúčové sociálne výdavky dokonca klesajú, pomoc v hmotnej núdzi klesá z 9 270 mil. na 9 201 mil. V tomto roku oproti minulému prídavky na deti klesajú z 8 540 mil. na 8 519 mil.

    Robert Fico používa zavádzanie, účelové zavádzanie, ktoré, žiaľbohu, je dosť úspešné, a to je to, že napr. tvrdí, že dôkaz silnej sociálnej politiky je zvýšenie príspevku na prvé dieťa. Je to pritom absurdné a nezmyselné po prvé aj preto, že na tieto účely dajú 130 mil. korún, ale zároveň nedajú 1,5 mld. korún na zvýšenie detských prídavkov. Ale je to absurdné aj preto, že týmto zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa sa neriešia problémy, ktoré naozaj problémami sú. Problém chudoby máme najmä v mnohopočetných, v mnohodetných rodinách. Ohrozené rizikom chudoby nie sú rodiny, do ktorých sa rodí prvé dieťa, ale rodiny, ktoré majú viacero detí, najmä neúplné rodiny, a tým by pomohlo zvýšenie, valorizácia detských prídavkov, to sa ale nedeje. A zároveň sa tu tvrdí, že sa buduje silný sociálny štát.

    Iným príkladom je bonifikácia hypotekárnych úverov pre mladé, nižšie príjmové skupiny. Vláda dá o 500 mil. korún menej na podporu, na štátnu podporu bytovej výstavby, 100 mil. prihodí na túto bonifikáciu a tvári sa, aká je ona sociálna. Naviac mohlo by sa zdať, že keď teda nie sú prioritou deti, že sú prioritou dôchodcovia, nakoniec vláda aj Robert Fico má dôchodcov často v ústach, no ukazuje sa, že ani tu to tak nie a že vláda dokonca nenapĺňa ani zámery svojho programového vyhlásenia. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, citujem: „Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie.“ Náhrada mzdy je podiel priemerného dôchodku na priemernej mzde. Ale aká je realita v roku 2007 aj v roku 2008? Dochádza k opaku. V roku 2008 priemerný starobný dôchodok vzrastie o 4,7 %, ale priemerný plat v národnom hospodárstve bude rásť rýchlejšie, o 6,6 %, čiže logicky miera náhrady sa zníži. A keď sa pozrieme, kto sú víťazi, tak víťazmi nie sú teda dôchodcovia, určite nie, ale ani učitelia napríklad, pretože najrýchlejšie mzdy porastú vo verejnom sektore, napr. v štátnej službe a najviac u polície. Takže aj toto sú, myslím si, veľmi jasné dôkazy toho, že predseda vlády klame.

    Dalo by sa, žiaľbohu, nájsť týchto príkladov viac, ale nebudem vás už unavovať, prejdem k tretej časti môjho vystúpenia. Chcem sa zastaviť pri problémoch, ktoré predseda vlády má s preukazovaním spôsobu nadobudnutia majetku, ktorý nadobudol. Pozerám sa, či tu je, pretože som mu chcel adresovať výzvu, a ja mu ju napriek tomu, že tu nie je, adresujem.

    Predseda vlády má problém aj s bytom a má problém aj s vinicou. Ten problém s bytom je v tom, a ja budem najkonkrétnejší, alebo aspoň si myslím, že najkonkrétnejší, predseda vlády síce povedal, koľko zhruba byt stál, ale nie je ochotný povedať, koľko a akým spôsobom na ten byt prispel. Obidve tieto informácie sú kľúčové, koľko a akým spôsobom, akým spôsobom znamená, či to urobil prevodom z účtu, a ak áno, tak z akého a kedy, alebo či si zobral hypotekárny úver, alebo či si zobral stavebné sporenie – toto považujem za kľúčové. Alebo či nezaplatil nič, alebo či to priniesol v igelitke. To je kľúčová, podstatná vec. Kým toto nebude zodpovedané, tak práve z toho dôvodu a aj z toho dôvodu, že to odmieta povedať, aj z toho dôvodu, že tie byty stavala firma, ktorá dostala priamym zadaním obrovské zákazky v rezortoch, kde sú nominanti SMER-u, aj preto, že podľa medializovaných informácií spôsob, ktorý bol použitý, forma je zvláštna a netransparentná, aj preto budú tieto otázniky.

    Chcel by som pripomenúť, že Robert Fico má s tým bytom väčší problém, myslím si, ako mal svojho času bývalý český premiér Stanislav Gross. Český premiér povedal koľko, český premiér si ten byt kupoval, pokiaľ viem, nie od firmy, ktorá bola sponzorom jeho strany, len nevedel potom presne zdokumentovať, presne odkiaľ naň zobral. Čiže myslím si, že predseda vlády má minimálne taký, možno väčší, keďže odmieta tieto informácie poskytnúť verejnosti a keďže tieto byty stavala firma, ktorá je v takom vzťahu k strane SMER, v akom je.

    Čo sa týka vinice, na tej vinici je najzaujímavejšie naozaj to, že ju predseda vlády nadobudol za zlomok jej skutočnej trhovej ceny, ktorá vtedy existovala pri takýchto pozemkoch, v tom čase, keď to kupoval. A predseda vlády sám sa vyjadril na tlačovej konferencii, keď komentoval to, čo sa dialo, keď kritizoval to, čo sa dialo vo Veľkom Slavkove, ak si spomínate, tak nám vysvetľoval na tlačovej konferencii, že to sa deje tak, že deklarovaná cena je nízka, ale skutočná cena je oveľa vyššia a ide to takto popod stôl. Tak ja sa pýtam a my sa legitímne pýtame: Bolo to tak aj v tomto prípade? Ak nie, aká bola protislužba alebo akým spôsobom bola doplatená tá časť do skutočnej trhovej hodnoty? Ak nie, prečo niekto predáva svoj majetok za nižšiu cenu, ako je skutočná trhová hodnota? A v tom čase nakupovali iní majitelia pozemky v okolí za skutočné trhové ceny.

    No a aby som teda prešiel ku konštruktívnej výzve, ja chcem vyzvať predsedu vlády, ale myslím si, že ak sa dobre pamätám, už ho k tomu vyzval aj predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, aj poslanec Lipšic, myslím, že z tohto miesta, takže ja sa chcem pripojiť k tejto výzve. Ja vyzývam predsedu vlády a predsedu SMER-u Roberta Fica, aby sme obidvaja alebo všetci štyria, alebo, ak chcete, aj viacerí veľmi jasne a presne zdokumentovali všetky nehnuteľnosti, ktoré máme, a spôsob ich nadobudnutia. Veľmi rád to urobím, veľmi rád to urobím, veľmi rád zdokumentujem všetky pozemky, ktorých naozaj mám pomerne veľa, ktoré všetky som zdedil, na čo je veľmi ľahký dôkaz, pretože v listoch vlastníctva sme piati vnuci s podielmi, ktoré tam sú. Veľmi rád zdokumentujem spôsob nadobudnutia nehnuteľností a aj ich rekonštrukciu z dvoch hypotekárnych úverov a jedného stavebného sporenia. Veľmi rád to urobím a vyzývam predsedu vlády k tomu istému, k tomu istému, aby povedal, ten byt, ktorý nadobudol alebo na ktorý prispel, koľko a akým spôsobom, z ktorého účtu alebo z hypotekárneho úveru, alebo zo stavebného sporenia, v akej výške a kedy ho zobral. Ja som ochotný a schopný toto veľmi presne a jasne vydokumentovať a vyzývam k tomu aj predsedu vlády, ktorý má plné ústa rečí o čistote, o morálke, ktorý neváha okiadzať a liať vedrá špiny na dnešných opozičných politikov, bývalých vládnych predstaviteľov, ktorý nedokázal ani na súde obhájiť a dokázať svoje nehorázne obvinenia, tento človek nám dáva lekcie z morálky a etiky. Takže vyzývam ho, nie lekcie, nie deklarácie, nie okiadzanie, fakty, čísla a dokumenty, zdokumentujme to.

    Keďže popri tých dôvodoch, ktoré som spomínal, ktoré sú uvádzané v odôvodnení, a popri tých všetkých dôvodoch, ktoré tu zazneli, som presvedčený, že politika Roberta Fica a jeho vlády z dôvodov najmä, opakujem, nezodpovednej, nekompetentnej politiky, z dôvodov odbornej nespôsobilosti a ideologickej obmedzenosti ohrozuje úspešnú budúcnosť Slovenska, myslím si, že návrh na odvolanie Roberta Fica je v prospech a v záujme Slovenskej republiky.

    Na Slovensku sa hovorí, že „lož má krátke nohy“, Abraham Lincoln kedysi povedal, že „môžte krátko klamať všetkých alebo dlho niektorých, ale nemôžte dlho klamať všetkých“. Ja som presvedčený, je otázka, čo to znamená dlho, ja som presvedčený, že aj v prípade Slovenska a Roberta Fica sa táto múdrosť, tento výrok Abrahama Lincolna naplní. Len nie je jedno, ako dlho to bude trvať, pretože čím dlhšie to bude trvať, tým väčší účet budú musieť zaplatiť všetci občania Slovenskej republiky. Preto návrh, ktorý sme predložili, a preto zaň budem hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov na vaše vystúpenie. Potrebujem teda alebo pociťujem potrebu jednoznačne uviesť, že vždy som vás považoval v rámci SDKÚ – DS za človeka, ktorý keď niečo povie, tak to stojí za to. Vypočul som si vaše vystúpenie teraz a skutočne som prišiel na jednu skutočnosť.

    Všetko, čo tu produkujete páni o pánovi Dzurindovi, nejdem hovoriť a nejdem spomínať niektoré prvé politické skúsenosti s ním ako politického eléva v tejto Národnej rade, ma presvedčili o tom, že je potrebné naozaj povedať tú diagnózu. Tá diagnóza je, ja aspoň osobne si myslím, že tá diagnóza je skutočne „politická schizofrénia“. To, čo tu produkujete, páni, je naozaj veľmi problematické vôbec počúvať.

    A, pán poslanec Mikloš, dovoľte, aby som vám povedal jednu vec. Skutočne som si o vás myslel, že ste naozaj ten, ktorý je pripravený na to, aby v tejto kríze ďalej poviedol najsilnejšiu opozičnú stranu, že ste možno ten, ktorý po Dzurindovi môže nastúpiť. A týmto vystúpením ste ma presvedčili o tom, že to naozaj tak nie je. Prepáčte za takéto otvorené vystúpenie. Pán Dzurinda sa usmieva tak, ako keď sme boli spolu v jednej relácii nemenovanej, takisto sa usmieval, keď som mu povedal, že „myslel som si o vás, pán Dzurinda, že ste inteligentnejší, a to, čo predvádzate, nemá s inteligenciou nič spoločné“.

  • Pán Mikloš – nech sa páči reakcia.

  • No ja vám veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Lebocký, že máte takú starosť o budúcnosť a úspech SDKÚ, skutočne je to dojímavé. Ale ja by som bol nervózny, keby sa vám moje vystúpenie páčilo.

  • Smiech v sále.

  • Pani ministerka práce a sociálnych vecí, pani Tomanová, požiadala o slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi reagovať veľmi stručne a veľmi krátko na vystúpenie pána poslanca Mikloša, bývalého ministra financií a súčasne aj podpredsedu vlády pre túto oblasť.

    Vážený pán poslanec, ak zastávam názor, musím povedať, že klamete a že klamete vedome. Pretože ak by ste tak neurobili, tak potom skutočne ste na mieste ministra financií nemali čo hľadať. Viete veľmi dobre, že keď porovnávate rast HDP, ja sa spýtam, pán minister, ak by bol nulový rast, tak bude nula vyčlenená na výdavky na sociálnu oblasť? A poviem jedno, viete veľmi dobre, že reálne výdavky na rok 2008 vzrástli o 3 mld. korún, v tomto prípade poviem presne 2 981 000 000.

    Dotknem sa hmotnej núdze. Prosím vás pekne, ak klesá počet ľudí v hmotnej núdzi, nie je potrebné vyčleňovať väčší objem. To isté sa týka aj počtu detí, pretože klesá počet detí, ktoré majú nárok na prídavky na deti, tak ako ste ich nadstavili vy. Pripomínam, že ste mohli ďaleko vyššie postaviť rodinné prídavky, keď ste zavádzali paušálne rodinné prídavky. Pretože do doby, kým vaša vláda nastavila skutočne paušálnu výšku prídavkov pre všetky deti, tak boli dve hranice príjmov, ktoré boli zamerané predovšetkým na rodiny, ktoré mali nižšie príjmy.

    V tejto súvislosti znovu by som pripomenula, pán Mikloš, nie je to, myslím, dôstojné a na vašej úrovni bývalého ministra financií, aby ste takto zavádzali toto spoločenstvo, ktoré tu je.

    Ďakujem.

  • Pán Mikloš, faktická, pán Frešo, končím možnosť. Nech sa páči.

  • Pani ministerka, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste nezavádzali. Ja som pri výdavkoch do sociálnej sféry vôbec nehovoril o ich podiele na HDP. Ak by som hovoril o podiele na HDP, tak by som hovoril o výraznom poklese. Pretože ak rastú výdavky na sociálne veci o 2 % a predpokladaný rast HDP je 8 %, tak je evidentné, že by dochádzalo k poklesu. Ja som hovoril o dvojpercentnom náraste takom istom, ako je nárast inflácie, a u týchto dvoch položiek, pomoc v hmotnej núdzi a detské prídavky, som hovoril konkrétne absolútne sumy, ktoré klesajú.

    Vy hovoríte, že klesá počet detí, áno, ale nevalorizujete detské prídavky – veď to som kritizoval. A v dôsledku toho, že ich nevalorizujete, aj klesá v celkovom, absolútnom vyjadrení objem prostriedkov.

    A čo sa týka kompetentnosti, pani ministerka, vy hodnotíte moju kompetentnosť ako bývalého ministra. Vy ste sa už pri prvom svojom vystúpení v tomto parlamente odborne absolútne deklasovali, keď ste vyhlásili po prvé, že miera chudoby v Petržalke je 35-percentná, dokonca 65-percentná, čo je absolútne absurdné. Bol by som rád, keby ste v reakcii vysvetlili, aká teda miera chudoby v Petržalke je.

    A keď ste, po druhé, povedali pri svojom prvom vystúpení v tomto parlamente, že demografický problém vôbec nevyvoláva problém v priebežnom dôchodkovom systéme. Pani ministerka, povedať niečo také, je pre referenta ministerstva deklasujúce, povedať niečo také, je dokonca odborne deklasujúce pre študenta prvého ročníka Ekonomickej univerzity.

    Takže poprosím s tým poučovaním a vyučovaním toho, kto ako odborne sa diskredituje, trošku opatrnejšie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja rovnako očakávam od pani ministerky, že vysvetlí tieto svoje prvotné, prvotné výroky o 65-percentnej miere chudoby v Petržalke a rovnako aj to, že objasní i svoj postoj k demografickému vývoju, nakoľko opakovane sa k tomu hlási a stále nedáva žiadne vysvetlenie. A plus som si myslel, keď išla k rečníckemu pultu, že sa vyjadrí aj k tomu, čo tu bolo viackrát spomínané, a to je kauza Privilégium, v ktorej zohrala jej nečinnosť kľúčovú rolu a jej obhajoba svojich bývalých spolustraníkov tiež kľúčovú rolu, pričom tie peniaze dodnes neboli vrátené ministerstvu. Ja sám som poukazoval na to, že sa jedná o ten istý vzorec chovania, ktorý uplatňuje pán premiér, to znamená, keď vznikne problém, keď naňho narazí opozícia alebo médiá, problém je hneď zametaný pod koberec, je to sprevádzané rôznymi vyhrážkami opozícii, je to popierané. Ale až keď všetko praskne, to znamená, keď čierne na bielom sa ukáže, že dotácia nebola pridelená transparentne, tak vtedy pani ministerka začne konať.

    Pani ministerka, rád by som vás touto cestou vyzval, aby ste sa naozaj vyjadrili k tomu, na prvej tlačovej konferencii pán premiér hovoril médiám, že napíšte, že som to podpísal ja. Ešte stále si myslíte, že ste sa zachovali správne, keď ste dva týždne chránili týchto ľudí, ktorí, ako sa ukázalo, požiadali o dotáciu neprávom?

    Ďakujem.

  • Vaša reakcia, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Pán poslanec Mikloš, znovu poviem a pripomeniem, že vedome zavádzate, pretože tak ako klesá počet ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak klesajú, samozrejme, aj výdavky v absolútnej miere na to, aby sme hmotnú núdzu riešili.

    Vrátim sa k prídavkom na dieťa. Tak ako ste vy nevalorizovali rodinné prídavky v roku 2005 a nebola pripravená valorizácia ani v roku 2006, čiže vlastne ste... A v roku 2005 ste vrátili do rozpočtu 2,9 mld. na úseku sociálnych vecí a v roku 2004 4,9 mld. Čiže buďme veľmi úprimní a hovorme teda o tom tak, ako to v skutočnosti je.

    Pán poslanec Frešo, asi skutočne nemáte objektívne informácie o tom, že dotácia Privilégiu bola pridelená tak, ako boli prideľované podľa výnosu, ktorý schválila vaša vláda, teda vaši predstavitelia na úseku sociálnych vecí. Vtedy to bolo všetko v poriadku, keď ostatným organizáciám taktiež boli pridelené dotácie a taktiež tieto organizácie nemali zaplatené poplatky, čiže vlastne je to ten istý princíp. Dnes je pripravený nový metodický pokyn, a teda tento metodický pokyn je podstatne prísnejší. Prosím vás, pripomínam zásadnú vec, predchádzajúca vláda nastavila systém sociálnych služieb tak, že príspevky, ktoré sú poskytované podľa prílohy č. 14 k zákonu č. 195, ste schválili absolútne nesystémovo k 1. 3. 2004 a následne k 1. 4. 2004.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Pado. Poprosím vás o kľud, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážený páni, členovia Národnej rady, vážená pani ministerka, pán minister, začnem trošku, trošku ináč, pretože dneska sa tu veľa hovorilo o tom, ako premiér alebo pán premiér zdôvodňoval, ako opozičný poslanec prišiel celkom k slušnému majetku, ja keď som bol prvýkrát v opozícii a bolo to v roku 2005 až 2008, teda 1995 až 1998, tak som bol 4 mesiace nezamestnaný a teraz som druhýkrát v opozícii a zdá sa, že o prácu príde moja sestra len preto, že je moja sestra. Takže niekto ako opozičný poslanec príde k peknému majetku a niekto má problémy.

    Dámy a páni, priznávam, že som rozmýšľal, či vystupovať o tomto čase o pol štvrtej hodine ráno a ako vlastne rozprávať, tak som sa pokúsil zredukovať svoje vystúpenie na polovičku a myslím, si že aj tak to bude nakoniec dlhé, dopredu sa vám ospravedlňujem za to všetkým. Dneska rokujeme vlastne na druhý pokus o vyslovení nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi, rokujeme v čase, keď by sa mohlo zdať, že vlastne dnes už ani nie je o čom, nakoľko časť členov Správnej a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu dobrovoľne odišla, zvyšok odvolala vláda. No ale zdanie tohto druhu klame. Toto nie je optika, ktorou by sme sa na celú kauzu, na celý škandál, ktorý sa stal v Slovenskom pozemkovom fonde, mali pozerať.

    Predseda vlády Slovenskej republiky pán Fico tvrdil, že nevie o tom, čo sa deje v Slovenskom pozemkovom fonde, a že hneď ako na to prišiel, konal a vraj urobil také konzekvencie, aké nikdy predtým neboli. Nuž tak teda pozrime sa na to, ako to vlastne bolo. Počnúc uznesením vlády Slovenskej republiky, ktorá v časti A. vymenovala, to nebudem čítať, ale v časti B. poverila ministra pôdohospodárstva odovzdať menovacie dekréty v zmysle časti A. tohto uznesenia a vykoná minister pôdohospodárstva, bez toho, aby bolo uvedené, kedy pán minister túto vec vykoná. No a pán minister pôdohospodárstva Jureňa na adresu novinárky, kedy odovzdá menovacie dekréty, odpovedal, citujem: „Predpokladám, že sa tak stane počas najbližších desiatich dní.“

    No a tu predpokladám, že by to malo fungovať tak, ako to fungovalo kedysi, teda že existujú ľudia, ktorí sledujú plnenie uznesení vlády, aspoň pokiaľ ja viem, tak keď bol predsedom vlády pán Dzurinda, tak to fungovalo a jednotliví ministri veľmi rýchlo boli upovedomení o tom, že neplnia niektoré termíny. Tak si myslím, že aj v tomto momente by to tak malo byť. Ale možno, že to dneska tak nie je.

    No a potom nasledovali všetky tie veci, o ktorých vieme: 30. januára nastúpil pán Bríza, a teda pán minister splnil aspoň v tomto jedinom jednom bode to, čo s sľúbil, pretože ani nie 10 dní trvalo, kedy prevzal menovací dekrét. 10. 4. sa stalo to, čo sa stalo, pán Bríza podpísal škandalózne prevody, no a 16. 5. nastúpili zvyšní členovia Správnej rady a Dozornej rady do svojich funkcií a takisto sa ujal aj pán generálny riaditeľ Šebek svojej funkcie.

    No a teraz nasleduje otázka: Ako môže predseda vlády ignorovať neplnenie uznesenia vlády od jedného z členov jeho vlastnej vlády? Naozaj pán predseda vlády nič o tomto nevedel? Nevedel, že minister jeho vlády ignoruje uznesenie vlády, ktorej on predsedá? Čo je to za manažéra? Veď toto by si nemohol dovoliť ani človek na tej najnižšej funkcii. Čo je to za manažéra, že má takýto „bordel“ vo svojej vlastnej firme, že toleruje neplnenie uznesení vlastnej vláde, ktorej on predsedá?

    No a potom 25. júna sa začali objavovať v novinách prvé informácie, prišla tlačová konferencia opozičnej strany a následne nato predseda vlády povie, že „nech ma pán Dzurinda nepoučuje o korupcii, keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí sedí vo väzení“. A znova Plus jeden deň a vyjadrenie pani Glendovej, že „o celú záležitosť sa bude zaujímať premiér Robert Fico“ – 3. 7. 2007. Dvadsiateho druhého ôsmy ako jeden z mála, a to vždycky ako jediný mohykán v tejto vládnej koalícii, podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadrí: „Námestník Bríza konal veľmi čudne a netransparentne“, pričom podľa neho by sa tým mala zaoberať koaličná rada. Nato pán Čaplovič znova, asi nebol upozornený, že ako sa má vyjadrovať: „Mám pocit, že za tým všetkým je istá skupina ľudí, ktorým ide predovšetkým o obchodné záujmy a kšefty.“ No a potom prišlo k vyhláseniu Dozornej rady a 12. 11. pán predseda vlády Fico pod tlakom médií priznal škandál.

    Takže, dámy a páni, otázka: Odkedy vlastne predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER – sociálna demokracia vedel o situácii v Slovenskom pozemkovom fonde? Naozaj až v novembri 2007? Čo urobil pán predseda vlády vo veci neplnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky ministrom pôdohospodárstva pánom Jureňom pri neodovzdaní poverení?

    Pripusťme, že predseda vlády Slovenskej republiky nemá dostatočne dobré a možnože vôbec organizovaný chod vládnej administratívy, a teda nevedel, že minister vlády, jeho vlády, ignoruje uznesenia vlády, ktorej on sám predsedá. Pripusťme, že budúci generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, nominant strany SMER – sociálna demokracia, neinformoval o nekonaní ministra vo veci odovzdania menovacieho dekrétu a ani o tom, že neprevzal alebo že už prevzal menovací dekrét. Pripusťme tiež, že mediálny odbor kancelárie predsedu vlády ho na jeho vystúpenie v televízii TA 3 25. 6. 2007 a reakciu na tlačovku opozície pripravil bez toho, aby ho informovali, na čo ide reagovať. Čo je zjavný nezmysel. Pripusťme, že tlačový odbor predsedu vlády, hovorkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky s predsedom vlády nekomunikuje, a teda ani slovkom sa nezmienili o hroziacom prepuknutí škandálu a celej tejto kauzy.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Galbavý, nevyrušujte pána poslanca Pada.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za upozornenie.

    Pripusťme tiež, že predseda vlády Slovenskej republiky vzhľadom na nedostatok času nečíta monitoring a rovnako tak, že ho nečítajú ani poradcovia, aj keď podľa mnohých reakcií je takýto predpoklad bohapustý nezmysel. A pripusťme teda, že v kancelárii pána predsedu vlády to vôbec nefunguje tak, ako by malo, aj keď je to absurdná predstava. No a na záver pripusťme, že komunikácia medzi predsedom vlády Slovenskej republiky a jeho podpredsedom funguje len na určitých vlnových dĺžkach a tam informácie o podozreniach netransparentného konania a presadzovania záujmov istej skupiny ľudí, ktorým ide predovšetkým o obchodné záujmy a kšefty, pravdepodobne nepatria a už vôbec nie o hroziacom predmete rokovania koaličnej rady. Samozrejme, to by znamenalo, že predseda vlády je ten najhorší manažér, akého si vieme predstaviť.

    Za tejto kombinácie by konanie predsedu vlády Slovenskej republiky v novembri 2007, teda takmer deväť mesiacov od neplnenia uznesenia vlády, sedem a pol mesiaca po podpise škandalóznych zmlúv a takmer päť mesiacov po prvých informáciách o týchto škandalóznych prevodoch bolo možné považovať za veľmi promptné konanie, aj keď nie do troch minút. Ale naozaj len za tejto, priznajme, šialenej kombinácie.

    Dámy a páni, Slovenská republika má jednu inštitúciu, ktorá sa nazýva Slovenská informačná služba. Zákon o SIS hovorí v § 2 zákona o SIS „Úloha informačnej služby“ v odseku 1 a 4, čo všetko informačná služba robí, za akých okolností a komu poskytuje údaje, „Národnej rade, prezidentovi a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie“. „Informácie o zisteniach poskytuje riaditeľ SIS predsedovi vlády a ministrovi vnútra SR pravidelne.“ 19. 7. 2006 sa v médiách po tom, čo vláda odvolala z funkcie riaditeľa SIS Ladislava Pittnera, objavili správy typu: „Nový riaditeľ SIS, ktorého má prezident vymenovať v najbližších dňoch, je blízkym spolupracovníkom predsedu vlády Roberta Fica.“ Nebudem to celé čítať, aby som skrátil.

    A teraz mi dovoľte, aby som odcitoval slová pána Roberta Fica, vtedy ešte opozičného politika, ktoré povedal na 45. schôdzi Národnej rady 28. 6. 2005 pri návrhu na odvolanie vtedajšieho predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu. Citujem slová pána Fica: „Dovoľte mi najskôr citát zo Správy o činnosti SIS za rok 2003. Informácie spravodajského charakteru, ktoré si získala a vyhodnocovala, indikovali záväzné ohrozenia hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.“ Dámy a páni, pán Fico vtedy citoval zo správy SIS riadenej vtedajším riaditeľom pánom Pittnerom, ktorého pre nedôveryhodnosť okamžite po svojom nástupe do funkcie vláda Roberta Fica odvolala. SIS viedol podľa pána Fica nedôveryhodný človek, táto inštitúcia však podľa pána Fica priniesla veľmi dôveryhodnú informáciu o závažnom ohrození hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico po viac ako siedmich mesiacoch vo veci pozemkového škandálu konal preto, že až vtedy vyšli najavo informácie o prepojení nových majiteľov na HZDS, skôr o tomto škandalóznom konaní, o tomto zlodejstve, ako toto konanie sám predseda vlády nazval, ktoré poškodzovalo záujmy Slovenskej republiky, nemal informácie.

    Pýtam sa teda, dámy a páni, aké je hodnotenie tejto situácie predsedom vlády a aké riaditeľom Slovenskej informačnej služby? Predseda vlády hovorí, že nominanti HZDS – Ľudová strana spôsobili škandalózne prevody pozemkov v Slovenskom pozemkovom fonde. Zmluvy, ktoré podpísal pán Bríza, sú škandalózne. To, čo sa stalo, je nenormálne, absolútne nezlučiteľné s touto vládou a on ako predseda vlády nebude trpieť takéto zlodejstvá. Ak je to tak, potom škandalózne prevody pozemkov v SPF a nenormálne a absolútne nezlučiteľné kroky s touto vládou nemohli uniknúť ani Slovenskej informačnej službe. Alebo SIS a jej riaditeľ nepovažuje prevody pozemkov v SPF za škandalózne a nenormálne a toto konanie za kroky absolútne nezlučiteľné s touto vládou. No a potom zrejme ani nie za také konanie, ktoré napĺňa dôvod na konanie SIS podľa § 2 zákona o SIS.

    Takže, dámy a páni, tu by som sa dostal k prvým záverom.

    1. Predseda vlády nemal informácie o celom dianí v kauze prevodov pozemkov v SPF. V takom prípade, ale

    a) nefunguje kancelária predsedu vlády SR, čo ohrozuje fungovanie predsedu vlády ako tretieho najvyššieho ústavného činiteľa v Slovenskej republike, a tým dáva dôvod na spochybnenie fungovania tejto vlády. No a v takom prípade by predseda vlády mal urobiť na Úrade vlády poriadok tak, ako to urobil vo vládnej koalícii.

    Ozaj, pán predseda vlády, pán predseda vlády, keď dovolíte, chcem sa vás opýtať, čo je pravdy na tom, že bez vás sa v kancelárii u vás na Úrade vlády nepohne ani lístok na strome a pomaly bez vášho súhlasu neodíde ani jeden list? To by ale znamenalo, že ste veľmi zlým manažérom, keď neviete delegovať právomoci a neviete si vybrať ľudí, ktorým dôverujete;

    b) nefunguje komunikácia medzi predsedom vlády a podpredsedom vlády. V takom prípade by sa strana SMER – sociálna demokracia ako nominujúca predsedu a podpredsedu vlády mala veľmi vážne zaoberať nezhodami vo vláde, a tak, ako predseda urobil poriadok vo vládnej koalícii, by mala strana SMER urobiť poriadok medzi vlastnými nominantmi vo vláde;

    c) riaditeľ SIS má rozdielny výklad úloh a povinností SIS v porovnaní s predsedom vlády Slovenskej republiky. V takom prípade by sa vláda pod vedením pána Roberta Fica mala zamýšľať nad pôsobením pána riaditeľa SIS a urobiť poriadok v riadení spravodajskej služby alebo v hodnotovom posudzovaní pána predsedu vlády;

    d) riaditeľ SIS má rovnaký výklad úloh a povinností ako predseda vlády, no nepovažuje predsedu vlády, napriek tomu, že mu to ukladá zákon, za potrebné o týchto veciach informovať. Týždenník Plus 7 dní vo svojom vydaní dňa 23. 11. 2007 uviedol, citujem, „že o vnútorných pomeroch v tajnej službe sa dozvedel práve od predsedu HZDS“. Ten ich totiž musel mať zvnútra služby. Zákon jasne určuje, že o týchto postoch môže mať informáciu výhradne premiér. Identita agentov a dôstojníkov je utajovanou skutočnosťou a nik, ani Vladimír Mečiar, by ju nemal vedieť. Vzťah premiéra a šéfa tajnej služby tým vraj získal ďalšiu trhlinu. Že by toto bolo predzvesťou alebo pokračovaním neinformovanosti predsedu vlády zo strany SIS aj v kauze pozemkov? V takom prípade riaditeľ SIS nemá na svojom mieste čo robiť a predseda vlády by mal okamžite konať. O to zarážajúcejšie by sa teda javilo vyjadrenie pána predsedu vlády z 11. októbra 2007: „Je dobré, že SIS neobchádzajú žiadne kauzy, že ju nevidno, veď tak by to malo byť.“

    A teda za podmienok, že platí ktorýkoľvek z týchto čiastkových záverov, je to dôkaz o tom, že predseda vlády Slovenskej republiky nezvláda ani elementárne manažérske funkcie, že pod jeho vedením dochádza k chaosu, rozvratu a ohrozovaniu bezpečnosti Slovenskej republiky. Zdôrazňujem, za podmienky, že platí ktorýkoľvek z týchto čiastkových záverov, ktoré som pred chvíľou uviedol.

    No a teraz poďme z inej strany. Kancelária predsedu vlády funguje tak, ako má, komunikácia medzi predsedom vlády a podpredsedom vlády funguje tak, ako má, riaditeľ SIS nemá rozdielny výklad úloh a povinností SIS a považuje za potrebné informovať predsedu vlády o zistených veciach. Keďže všetko v kancelárii predsedu vlády, v komunikácii vo vedení vlády a medzi premiérom a šéfom SIS funguje, ako má, a platí tvrdenie predsedu vlády, že je dobré, že SIS neobchádzajú žiadne kauzy a znamená to, že si plní svoje povinnosti voči predsedovi vlády zo zákona SIS, teda všetko funguje tak, ako sa patrí, predseda vlády informácie o šafárení v Slovenskom pozemkovom fonde a nekonaní ministra pôdohospodárstva od 25. 1. 2007 do 16. 5. 2007 má. V takom prípade ale nekoná predseda vlády. Ak to platí, potom sa vynára otázka, prečo predseda vlády takú dlhú dobu nekonal? Prečo, ak mu tak leží na srdci záujem Slovenskej republiky?

    A znova sa vynára viacero odpovedí:

    a) nemal dosť poslancov na zvládnutie prípadnej krízy,

    b) neboli ešte zaknihované najdôležitejšie zmluvy,

    c) možno to bolo preto, že si celú kauzu pán predseda vlády schovával na čas, keď bude treba zaútočiť na koaličných partnerov,

    d) možno to bolo preto, že tento zásadový postoj predsedu vlády sa zásadovým stal vtedy, keď sa ukázalo, že nekonanie v tejto kauze môže mať vplyv na preferencie. A možno to bolo preto, že na týchto zaujímavých postoch mal svojich nominantov a nemal spôsob, ako týchto nominantov ošetriť. Veľmi úsmevne preto vyznievajú vyjadrenia predsedu vlády ohľadom klientelizmu a rodinkárstva, či už zo súčasnosti, alebo minulosti.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k prvej časti. Nebudem hovoriť ostatné veci, ktoré tú mám, len z úcty k vám a času, ktorý momentálne na hodinách je.

    Dovoľte mi ale, aby som v druhej časti odcitoval list, ktorý sa mi dostal do rúk. Bývam v Michalovciach v rodinnom dome a občania nášho mesta a okolia so mnou komunikujú formou, keď niečo potrebujú, chcú mi niečo oznámiť alebo sa opýtať, hodia mi list do schránky. Tak sa stalo aj v tomto prípade. V pondelok, minulý týždeň v pondelok ráno pred odchodom z domu som si pozrel poštovú schránku. Objavil som tam list, ktorý keď som prečítal, nechcel som mu dávať nejakú veľkú váhu a priznávam, že som uvažoval o tom, ako s ním mám naložiť. Až do nedele poobede, do nedele večera, keď som si niektoré informácie overoval na internete, som s tým nechcel naozaj nič v tomto čase robiť. Nakoniec som ale svoje stanovisko zmenil, a tak mi dovoľte, aby som ho prečítal. Pravda, včera som sa pripravoval na vyjadrenie k tomuto listu, k tomu, čo vám tu teraz prednesiem.

    „Vážený pán poslanec Pado, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pri informovaní o krokoch tejto vlády pre firmy v našom regióne. V minulosti som mal zmiešané pocity z konania Vašej vlády, avšak dnes vidím, že to, čo sme kritizovali na konaní vlády, ktorej ste boli aj Vy členom, bolo len smietkou v porovnaní s tým brvnom, možno kopou brvien, čo sa deje dnes za tejto vlády. Neviem, či mojej požiadavke vyhoviete, viem, že ste mali problémy s imunitou po tom, čo ste vystúpili v parlamente a napadli túto vládu. Verím však, že nájdete v sebe dostatok odvahy, aby ste sa postavili proti nespravodlivosti, ktorá je páchaná na podnikateľoch v našom regióne. No nielen v našom regióne. Je to o zlodejstve a úplatkárstve, ktorým sa za tejto, vraj sociálnej, vlády neuveriteľne darí.

    Pán Pado, poznám Vás ako človeka, ktorý sa vždy hrdo hlásil k svojmu zemplínskemu pôvodu. Povedzte teda, ako táto vláda podporuje slovenský východ. Povedzte, akým spôsobom sa rozhoduje o dotáciách prideľovaných vládou. Povedzte, ako sa na štátnych podporách priživujú politické strany a sponzori vládnych strán.

    V roku 2005 bola založená na Zemplíne spoločnosť so zámerom vybudovať firmu na výrobu bioetanolu. V zmysle vládou stanovených pravidiel firma si mohla nárokovať na štátnu podporu 947 mil. Sk. Vzhľadom na výšku finančných prostriedkov bolo istými ľuďmi, ktorí zabezpečovali logistiku investičných stimulov, odporúčané pre zvýšenie pravdepodobnosti úspešnosti snáh znížiť požadovanú podporu na 547 mil. Sk a tak sa aj stalo. Firma podala žiadosť na túto čiastku. Dňa 27. novembra 2007 sa na ministerstve hospodárstva uskutočnilo jednanie za účasti žiadateľov, poradkyne, pracovníkov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a samotného pána ministra Jahnátka, bolo deklarované súhlasné stanovisko všetkých subjektov v žiadosti o investičný stimul. V ten istý deň došlo k stretnutiu zástupcov firmy s človekom, ktorý sa predstavil ako hlavný pokladník najsilnejšej politickej strany, ktorý navrhol, aby firma požadovala stimuly nie vo výške 547 mil. Sk, ale 700 mil. Sk s tým, že vopred bude poukázaná suma 70 mil. Sk na inú firmu, a to tak, že duchovné vlastníctvo bude majetkom inej firmy a takto sa to presunie. Samozrejme, celá transakcia sa mala udiať skôr, ako bolo čokoľvek urobené, nakoľko stimuly sú prevažne vo forme daňových úľav v budúcnosti. Dotyčný pán naspieval hymnu hokejistov Slovenskej republiky. Predpokladám, že ako bývalý minister vnútra nemáte problém s identifikovaním prepojenia dotyčného pána na prezidenta SĽH a jedného zo sponzorov SMER-u. V prípade Vášho záujmu môžem dať k dispozícii meno príslušného pána a aj telefónny kontakt spolu s názvom firmy, ktorú u nás zastupuje, nakoľko síce je Slovák, ale má iné štátne občianstvo.

    Dňa 17. 12. 2007 došlo k stretnutiu pokladníka s poradkyňou a pri telefonickom rozhovore so zástupcami firmy došlo k upozorneniu, vlastne k vyhrážke, že firma neurobila to, čo bolo dohodnuté, a teda že projekt bude zastavený. Neskorší telefonát znamenal zmiernenie podmienok, teda už nie 70 mil. Sk vopred, ale len 15 mil. vopred a po schválení a realizácii akcií ďalších 70 mil. Sk. Vzhľadom na to, že firma nereagovala ani na takto zmenené podmienky, bolo jej oznámené, že investičný stimul nebude schválený.

    Vážený pán poslanec Pado, vláda SR nakoniec, tak ako bolo firme oznámené, investičný stimul pre príslušnú firmu neschválila. Pritom treba povedať, že z desiatich žiadateľov, ktorí boli v tomto spoločnom materiáli, bola požiadavka firmy na stimul z Michaloviec druhá v poradí, čo sa týka efektivity vynaložených prostriedkov štátnej dotácie vo forme stimulu. Dávam Vám k dispozícii návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre firmu spracovanú ministerstvom hospodárstva, ktorý bol predložený na rokovanie vlády SR. Zároveň komuniké zo 73. rokovania vlády SR zo dňa 19. decembra, nakoľko uznesenie vlády sa mne do ruky nedostalo.

    Pán poslanec, v prípade, že prejavíte záujem o uvedenú neprávosť, ktorá bola na tejto firme spáchaná, v prípade, že sa budete zaujímať o zvláštny spôsob, ako sa o vládnych stimuloch rozhoduje, som pripravený dať Vám k dispozícii nielen meno a adresu človeka, ktorý sa predstavil ako hlavný pokladník vládnej strany, ale aj postup rokovaní s časovým harmonogramom a vyjadreniami jednotlivých účastníkov, nakoľko priebežne boli zasielané informácie o priebehu rozhovorov a stanovísk.

    Iste pochopíte, pán poslanec, že sa Vám nepodpíšem, nakoľko majitelia firmy stále dúfajú, že ešte stále by mohlo dôjsť k dohode s ľuďmi, ktorí zjavne majú moc a možnosť ovplyvniť rozhodovanie vlády, a teda že na záver by možno investičný stimul pre firmu schválený mohol byť a moja aktivita by mohla byť pochopená zle a v môj neprospech.

    Vážený pán poslanec, verím, že Vás tieto informácie zaujali natoľko, že napriek perzekúcii Vašej osoby zo strany NR SR za Vaše vyjadrenie na adresu konania niektorých z členov vlády SR neustúpite a budete konať v tejto nespravodlivosti. Pán Pado, nevzdávajte sa, pomôžte aj Vy svojimi činmi zastaviť červený mor, ktorý sa Slovenskom nekontrolovane šíri od nástupu tejto vládnej koalície v čele so stranou SMER – SD. Držím Vám palce, aby ste sa rozhodli správne, nevzdávajte sa. S pozdravom.“

    Pán predseda vlády, dlho som rozmýšľal o tom, prečo ste sa v tomto čase vrátili ku kauze Slovenský plynárenský priemysel. Jeden zo zjavných dôvodov, prečo tak urobiť, mohol byť aj pokus o zakrytie zjavných prehreškov a machinácií a jeden z tých najvypuklejších, ktorý tu dneska je, je to, čo sa prevalilo v novinách, a to je pokus o okradnutie štátu na ministerstve obrany v celkovej sume 2,8 mld. Sk. Odôvodňovať rozdiel z 1,6 alebo z 2 mld. na 4 mld. tým, že úradník sa pomýlil a pripísal tam namiesto miliónov a urobil z toho miliardy, je absolútnym nezmyslom. Som veľmi zvedavý, pán predseda vlády, či politickú zodpovednosť, ako ste vyvodili u pána Jureňu, vyvodíte aj u pána Kašického.

    Ak hovoríte, pán predseda vlády, v súvislosti so Slovenským plynárenským priemyslom o krádeži storočia, pričom nemáte v rukách ani jeden relevantný dôkaz, treba hovoriť o tom, čo ste chystali, čo vaša vláda chystala, vaši nominanti na ministerstve obrany o krádeži tisícročia. Ako každý zlodej, ktorý je prichytený pri čine, kričíte a voláte: chyťte zlodeja! Pán predseda vlády, toto nie je ľavicová politika, toto je obyčajné okrádanie občanov. Ak ste sa pokúsili okradnúť štát o miliardy pri obyčajnom upratovaní, o koľko miliárd prišiel alebo príde štát pri iných nákupoch? Na jednom, druhom, treťom alebo piatom ministerstve? Treba povedať, pán predseda vlády, že len vďaka novinárom a opozícii štát neprišiel o miliardy korún. Pán predseda vlády, naozaj toto nie je ľavicová politika. To je obyčajné, pán predseda vlády, obyčajné okrádanie občanov tejto krajiny.

    Pán predseda vlády, český pesničkár Jarek Nohavica vo svojej jednej pesničke spieva: „Isteže na svete nakoniec zvíťazí pravda, ale až dokáže to, čo dokáže lož. Často je k maniu vodky len pol litra na troch a ani nevieš, s kým dneska prenocuješ. Niekto ťa vyzlečie, povie ti, že ti to patrí, a skôr, ako sa nazdáš, nosí tvoje nohavice lož.“ Pán predseda vlády, toto je presne šité na mieru vám, politickej strane SMER pod vaším vedením, ktorá vo voľbách v roku 2006 zvíťazila a obrazne sa dá povedať, že vyzliekla z vládnych nohavíc bývalú vládnu koalíciu. Vyzliekla preto, že v očiach občanov vyvolávala pocit, že bývalá vláda je predstaviteľkou zla, klamstiev a prípadná vláda pod vedením strany SMER – sociálna demokracia bude predstaviteľkou pravdy, že bývalá vláda konala netransparentne, nepoctivo, klientelisticky a prípadná vláda pod vedením strany SMER – sociálna demokracia bude predstaviteľkou najpriehľadnejšieho, najpoctivejšieho, najnezávislejšieho konania. Dôkazov o presnom opaku dnes, ale nielen dnes, neraz v minulosti odznelo nespočetne veľa. Pán predseda vlády, skôr ako sa verejnosť nazdala, zistila, že vládne nohavice si neobliekla pravda a spravodlivosť, ako ste sľubovali, ale že vládne nohavice nosia výmysly a lož. Aj list, ktorý som vám prečítal, naznačuje, že je to naozaj tak.

    Dámy a páni, odznelo tu dnes počas rokovania niekoľko tvrdení na tému, že táto schôdza je zbytočná, pretože táto vláda má takmer ústavnú väčšinu a dôveru vyjadrenú len prednedávnom. Pán predseda vlády, nielen to, čo som prečítal, nielen tento list, ale celé rokovanie ukázalo, že to malo veľmi veľký zmysel. Ukázalo, že možno bude treba nie jednu, nie dve takéto schôdze, možno štyri, päť ďalších schôdzí, aby sa ľuďom otvorili oči a zistili, kto vlastne ste, pán Fico. Ukázalo sa, že možno bude treba nie jednu, dve takéto schôdze, ale naozaj štyri až päť, aby ľudia zistili, že do šiat pravdy sa oblieklo klamstvo, že sa obliekla lož. A ako spieva Jarek Nohavica: „Isteže na svete nakoniec zvíťazí pravda, ale až dokáže to, čo dokáže lož.“

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, dámy a páni.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kvorka a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán poslanec Pado, ja som nemal ani v úmysle vystupovať ozaj takto v týchto ranných hodinách, ale pozorne som si vás vypočul a jednoducho nedá sa to nechať bez povšimnutia, pretože to, čo ste vy tuná predviedli a s čím ste vystúpili, to je jednoducho úžas. To je úžas, nad ktorým sa treba zamyslieť a na ktorý sa jednoducho nedá zareagovať.

  • Ruch v sále.

  • Ja som myslel, že len pán poslanec Dzurinda má nočnú moru z pána premiéra Slovenskej republiky, ale zistil som, že tú nočnú moru máte všetci, páni z opozície. Jednoducho, trápi vás to, čo vy dobre viete, že nemáte teraz v rukách a na čo ste boli zvyknutí celých osem rokov.

    Pán poslanec Pado, mne keď dakto píše ako poslancovi Národnej rady, tak mne napíše buď na výbor do Národnej rady, alebo to dostanem do schránky a nikto mi nedáva a nehádže akýsi dopis, ako ste vy tuná povedali, že vám dakto hodil dopis do dajakej schránky. No viete, aký dopis vám hodil dakto do schránky? Dopis taký, ktorý ste si vy sám vymysleli. Vy ste si tuná vymysleli doslova detektívny príbeh, ktorý ste nám tuná čítali o čomsi, čím ste tuná spochybňovali a obviňovali vládu a premiéra tejto republiky Roberta Fica.

    Lenže pravda je úplne iná, pán poslanec Pado, jednoducho útočíte na všetko a v podstate neútočíte na nič, pretože vy nemáte tému, nemáte agendu, vymýšľate si rôzne nezmysly, rozprávate tuná v tomto parlamente bludy. Takto zarána o štvrtej hodine hovoriť to, čo ste vy nám tuná predniesli, jednoducho sa nedá, pán poslanec, nehnevajte sa na mňa, to sa nedá počúvať.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o kľud, kolegyne, kolegovia. Skúste počúvať aj iné názory, ako sú vaše. Nech sa páči, pán poslanec Senko.

  • Ďakujem. No, demagógia, totálna demagógia a tuším, že už dochádzajú argumenty, no a nakoniec pán poslanec Pado je tým úplne známy, že sa uchyľuje k takýmto argumentom, pretože argumenty dochádzajú aj opozičným poslancom. Dôkazom toho je aj celá táto diskusia, ktorá nič neodkrýva a hovorí stále iba o veciach, ktoré sú už dávno vysvetlené.

    Ja si myslím, že všetko toto vzniklo kvôli tomu, že na pôde tohto parlamentu vznikla otázka, čo bolo s SPP? A toho všetkého sa tu vlastne obávate a kvôli tomu vlastne aj pán poslanec Pado v tejto chvíli hovoril o týchto problémoch. Lenže verejnosť sa pýta, ako to bolo s SPP? To je veľmi zaujímavá otázka a verím, že sa postupne budeme dostávať k tým základným problémom a v základných otázkach, že o čo tu vlastne išlo, o koľko prišiel štát pri privatizácii, či tu náhodou nešlo o okradnutie ľudí tohto štátu, aká lož sprevádzala privatizáciu SPP, keď ste ju zahalili rúškom tajomstva a neinformovali ste verejnosť o podmienkach zmluvy. Ako je to možné, že ste zahalili tajomstvo predaja SPP možnosťou a neinformovanosťou verejnosti? A vy tu hovoríte o slobode informácií? O slobode o tom, aby sme mohli našim občanom vysvetľovať pravdu, to, čo sa tu má diať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Kvorka, ja som veľmi rád, že som vás prebudil k pozornosti. Som veľmi rád naozaj a verím, že to, čo som hovoril, je neuveriteľné. Mne sa to tiež zdalo tak.

    Pán poslanec Senko, najhoršie na tom SPP je to, že tam sa už nedá kradnúť. To je najhoršie. Že už je to v takom štádiu, že z toho nič nemáte. Už sa tam kradnúť nedá ani koruna.

  • Reakcie z pléna.

  • A keď spochybňujete to, čo som povedal, pán poslanec Senko...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja vám tu ukážem sumárnu doložku finančných a ekonomických vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, ktorú spracovalo ministerstvo hospodárstva, a skúste mi povedať, ako by som sa k tomu dostal ja. Skúste mi to povedať.

    Druhá vec, tu je návrh na poskytnutie štátnej pomoci pre spoločnosť, nebudem citovať názov tejto firmy, kde sa v závere píše, a to je stanovisko, ktoré pripravilo ministerstvo hospodárstva: „Na základe predchádzajúceho posúdenia Ministerstvo hospodárstva SR dospelo k záveru, že navrhovaná štátna pomoc formou úľavy na dani z príjmov právnických osôb vo výške 700 mil. korún, čo predstavuje 24,10 percenta z oprávnených nákladov vo výške“ a tak ďalej „v prospech spoločnosti na podporu investičného zámeru závod na výboru bioetanolu je v súlade so schémou a považuje ju za zlučiteľnú so Zmluvou o Európskom spoločenstve v zmysle čl. 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o Európskom spoločenstve.“

    Takže ak máte pocit, že som si niečo ja vyfabuloval, vymyslel, že nemám nič iné na práci, len sledovať, čo vláda kedy schvaľuje, a vymýšľať si komunikáciu medzi niekým, no, nemajte mi za zlé, pán Senko, naozaj toto nepatrí medzi moje priority a naozaj ma nikdy nezaujímalo, kto naspieval hymnu hokejistov Slovenskej republiky.

    Takže, dámy a páni...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Vášáryová do rozpravy.

  • Dobré ráno, vážení kolegovia, kolegyne, pán premiér, pán podpredseda vlády, pani ministerka, pán minister, pán predseda parlamentu a vôbec všetci, ktorí ste tu s nami. Veľmi si vážim tých poslancov, ktorí tu sedia a počúvajú. Naozaj. Je hodina, keď začínajú pekári piecť, a tak poďme ešte upiecť pár čerstvých rožkov z informácií, ktoré tu boli spomenuté len okrajovo alebo ktoré neboli spomenuté ešte vôbec a ktoré môžu dokresliť obraz, vlastne prečo tu sedíme. Ak si niekto sťažuje, že je ranná hodina, chcela by som upozorniť, že začiatok schôdze bol o siedmej večer, z nepochopiteľných dôvodov, v demokratickej spoločnosti nepochopiteľných. Takže prosím, aby ste sa nečudovali.

    Táto schôdza pre tých, ktorí snáď pochybujú, prečo by sa mala konať, sa koná preto, aby sme tu, kde to v demokratickej krajine aj tak má byť, diskutovali o krokoch a výrokoch predsedu vlády členskej krajiny Európskej únie. O tom, ako vykonáva svoj mandát, aby sme upozornili našich koaličných kolegov a, samozrejme, prostredníctvom médií a nášho priameho prenosu aj našu verejnosť na to, aké môžu byť následky činov pána predsedu a jeho vystúpení. To je povinnosťou opozície a my sme to povinní urobiť aj o štvrtej ráno, keď nás k tomu pán predseda parlamentu donútil.

    Máme totiž problém. Problém smerovania Slovenskej republiky pod vedením vlády Roberta Fica. My všetci, ktorí tu sedíme v parlamente, teda v Národnej rade Slovenskej republiky, totiž nesieme zodpovednosť za to, aby sme tu, ako sa to v normálnej demokratickej krajine robí, pomenovali problém a navrhli riešenia. Sme na palube jednej lode, priatelia, ktorú vedie personál na kapitánskom mostíku a ich kapitán podľa kompasu. A mne sa dnes zdá, že sa dáko v poslednom čase vymenili magnetické póly na tomto kompase, a tak namiesto toho, aby sme išli na západ, ako všetci predpokladáme, že ideme, vydali sme sa očividne trochu viac na východ. A že by sme znovu potrebovali povolať na priam kráľovský stolec dákeho nového Svätopluka, aby zase vyhnal tých na východ orientovaných kňazov a propagátorov tretieho Ríma, aby presadil západnú orientáciu, lebo tak to v histórii bolo.

    Možno je to aj preto, že dnešné vládne strany vlastne nevedia, kam v európskych štruktúrach majú patriť. Slovenská národná strana nemá partnerov, európski poslanci zo Slovenskej národnej strany sedia osamote, HZDS je to isté a strana SMER má pozastavené členstvo medzi európskymi socialistami. Takže kam patria? Naľavo, niekde s pánom Zapaterom alebo Rasmussenom, ktorí sa bránia obnoviť SMER-u členstvo? Alebo napravo? A s kým si tam budú rozumieť? S Le Penom?

    Albert Einstein pred rokmi definoval určitý druh šialenstva, ktorý sa prejavuje vo vede alebo v politike ako robenie tej istej veci stále znovu a znovu s tým, že sa ale očakáva iný výsledok. Ale keď sa robí vec stále tak isto, ten výsledok je ten istý. Má sa teda Slovensko pod vedením pána premiéra Roberta Fica znovu stať „škaredým káčatkom“ Európy, ako bolo v rokoch 1995 až 1998?

    Opäť tu na tejto pôde v Národnej rade budeme prijímať zákony a rozhodnutia, ktoré sa stávajú predmetom znepokojenia v Bruseli, a spojenci, naši spojenci, ich začínajú veľmi podrobne monitorovať? Viete, čo mi povedal ani nie pred týždňom, pred pár dňami poslanec koaličnej strany, vašej koalície? „Znepokojení veľvyslanci Európskej únie si teraz u nás podávajú kľučky.“ A prečo si ich podávajú? Čo sa také deje? Mám taký pocit, že treba povedať, že toto všetko tu už raz bolo. V rokoch 1995 – 1998 sme tu mali predsedu vlády, ktorý mal tiež predsa veľké, vysoké preferencie v telefonických anketkách a myslel si, že mu to dáva patent na to, aby si mohol dovoliť všetko. Boli to roky vytrvalých útokov na slobodu slova, slobodu tlače a médií. Presne podľa postulátu, ktorý v roku 1994 sformuloval pán poslanec a istý minister propagandy pána Mečiara Dušan Slobodník, ktorý povedal v roku 1994, a to citujem: „Dostať do rúk elektronické médiá a všetko na Slovensku bude ináč.“ Koniec citátu. Ukázalo sa však, že takto to nefunguje. A nezafungovalo ani fyzické napádanie a zastrašovanie novinárov a bolo horšie ako dnes.

    Ja by som aj pochopila, že politici za Slovenskú národnú stranu a HZDS, ktorí vtedy veľmi verili v neomylnosť svojho šéfa, majú dodnes problém priznať si omyl a ja nie som moralista, ktorý by to z nich chcel vytlačiť. Prekvapuje ma však jedna vec, že na túto dnes pomýlenú cestu obmedzovania slobody slova sa vydali aj bývalí členovia SDĽ a SDSS, ktorí predsa predtým nikdy nemali problém nazvať to, čo sa tu dialo za pána Mečiara, pravým menom. A patrí im za to nesporná vďaka, za ich podiel na návrate Slovenska do rodiny demokratickej Európy.

    Ja sa pýtam, ako tu dnes môžu s nami sedieť a tváriť sa, že teraz výsledok skoro takých istých krokov bude iný? Teraz, keď naša zodpovednosť za to, aká je vnútropolitická atmosféra v našej krajine, aké sú prešľapy proti demokratickým pravidlám a medzinárodným dohovorom, sú oveľa viditeľnejšie, ako keď sme neboli v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Rovnako predsa zažívame dnes, a stále sa to stupňuje, výpady proti novinárom, jednotlivým titulom. Na stole nachádzame zákony, za ktoré sa pomaly začíname hanbiť, a hovoríme si, či ich snáď nenapísal niekto v Bielorusku?!

    Vladimír Mečiar sa predsa tiež, a ja si to veľmi dobre pamätám, bola som objektom jeho útokov neustále a pamätám si to veľmi dobre, ako sa odmietal stretávať s novinármi, vyhýbal sa možnosti odpovedať na ich otázky. Jeho vláda dokonca zrušila pravidelné informovanie o svojich rokovaniach na tlačových konferenciách. Je pravda, že pán Robert Fico ešte nezrušil tlačovky, ale vyberá si médiá, ktorým bude odpovedať.

    Ja sa obávam vyhlásenia a tu citujem premiéra Fica: „Sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás.“ Alebo: „Verejnosť budú vo verejnoprávnych médiách zastupovať ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory.“ Pre mňa je to, pre mňa človeka, ktorý prežil celé obdobie od roku 1989 až doteraz v službách Slovenskej republiky, pre mňa je to výstrahou, že niekto tu stráca schopnosť vidieť múr na konci cesty, ktorou ideme. Ale my ideme s ním, vážení priatelia!

    História samostatného Slovenska nie je dlhá. Môžeme v nej nájsť obdobia dobré aj zlé. Ale uvedomme si, že sa nám darilo hlavne vtedy, keď sme rešpektovali európske pravidlá. A neexperimentovali sme, kam až možno zájsť beztrestne. A keď sme vbehli do tej slepej uličky, stratili sme veľmi veľa času, kým sme sa vrátili na cestu, ktorá niekam vedie. Preto táto mimoriadna schôdza pre mňa je aj na to, aby sme ako opozícia hlasno povedali: pozor páni, o chvíľu môžeme naraziť.

    Druhý bod. Doba, ktorú žijeme, sa zvykne nazývať prívlastkom informačná. Zvýrazňuje to význam informácií v živote jednotlivca a spoločnosti, ale aj tú pestrú paletu možností, ktoré dnes máme, ako sa k informáciám dostať. Moderná informačná spoločnosť znamená veľký informačný hluk – rádio, televízia, internet, noviny, časopisy z celého sveta. Na nás moderných občanov je, čo si z nich vyberieme a čo bude pre nás mienkotvorné. My nesieme individuálne zodpovednosť za to, ako si vytvoríme názor, čo bude pre nás určujúce a čomu budeme veriť. Ale máme možnosť výberu. Dnes máme možnosť výberu. Máme slobodu. Tu nie je jedna strana, ktorá nám predžuje správu a vypľula nám tu jedinú, ktorá bola podľa nej výhodná.

    Pán Slobodník, vtedajší človek, ktorý sa o tieto veci staral, nebol sám. A dodnes nie je sám, ktorý si myslí, že keď ovládne verejnoprávne médiá, bude určovať verejnú mienku. Spomeňte si, ako Viktor Orbán ovládol maďarskú verejnoprávnu televíziu a čo mu to prinieslo? Nič. Spomeňte si nedávno na Jaroslava Kaczynského, ktorý brutálnym spôsobom vymenil všetky mediálne rady okamžite po tom, ako sa dostal k moci. Čo mu to prinieslo? Prehru vo voľbách.

    Spomínané rozhodnutia koaličnej rady našej vlády, koaličnej vlády vedenej pánom Ficom, že do mediálnych rád našich verejnoprávnych médií už budú zvolení len ľudia s tým správnym názorom, je len potvrdením cesty, ktorú sme už raz prešli. Ľudí so správnym názorom predsa nejdeme posúvať do Rady STV prvýkrát. Už pri predchádzajúcich doplňujúcich voľbách boli do Rady STV zvolení ľudia len s tým jediným správnym názorom. A ani tento správny, takzvane „správny názor“ nás neochránil, ako aj vládu Slovenskej republiky pred obrovským omylom pri výbere generálneho riaditeľa našej verejnoprávnej televízie, za ktorú verejnosť zaplatila a ešte zaplatí niekoľko desiatok miliónov korún.

    Poslušné beznázorové zdvihnutie rúk aj tu v parlamente za politicky určeného kandidáta sa vracia totižto po určitom čase ako bumerang a vo verejnoprávnych médiách sa vracia najrýchlejšie. Pozrite si situáciu v Maďarsku, pozrite si situáciu v Poľsku. Výsledky ročného pôsobenia generálneho riaditeľa Hrehu sú hrozivé. Sekera, ktorú v Mlynskej doline opäť hlboko zaťali, je totiž len menšou časťou škody, ktorú napáchali. To sa dá zaplatiť. Horší je súčasný stav verejnoprávnej televízie, ktorá sa dostala pod jeho vedením do profesionálneho a morálneho rozkladu. V čase, keď komerčná televízia, jedna z komerčných televízií naplno ovládla spravodajský priestor, ktorý je v každej normálnej európskej demokratickej krajine doménou verejnoprávnej televízie, preto si ju tí občania platia, naša verejnoprávna televízia nie je schopná dnes ani reagovať. Viete, koľko má sledovanosť v týchto dňoch spravodajstvo v prime time verejnoprávna televízia Slovenskej republiky? 5,1 %! 5,1 % a kto je za to zodpovedný? Tí, čo určili, že tam bude dominovať v správny radách jeden správny názor. A to ideme na najbližšej schôdzi my všetci, koľkí tu sedíme, prijímať zákon, teda zákona, no, znôšku, ktorým prinútime všetkých ľudí na Slovensku, aby platili za službu takéhoto verejnoprávneho média bez ohľadu na to, že o spravodajstvo tohto média nemá záujem ani každý desiaty Slovák. A podobne je to s ďalšími programovými službami.

    Slovenská televízia s manažmentom, ktorý bol delegovaný za tejto vlády do Mlynskej doliny z rôznych záujmových skupín, prehráva dokonca aj zápas o svoju dlhoročnú pozíciu dvojky na trhu v najsledovanejšom čase. A čo robí Rada STV, v ktorej prevažujú už tí so správnymi názormi? Zasadá a schvaľuje rozpočty s deficitmi, priamymi, ale aj nepriznanými, ale to všetko prvýkrát počas fungovania Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní. Veď ako povedal pán predseda vlády, citujem, „sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás“, tým myslel médiá.

    Takže o použití 2,5 mld. peňazí z verejných zdrojov, z toho 1,7 mld. z koncesionárskych poplatkov, sa rokovalo s vylúčením verejnosti, opakujem, prvýkrát za existencie Slovenskej republiky. A Rada STV poslušne čaká, kedy ju v apríli doplnia piati ďalší poslušní ľudia s výnimočne správnymi názormi.

    Odôvodnením útokov na demokraciu, slobodu slova a médiá je v autokratických pomeroch vždy snaha ochrániť bezbranných občanov pred neobjektívnymi médiami. Veľmi ušľachtilý zámer. Naráža však na jeden zásadný problém. V modernej demokratickej spoločnosti, ďaleko od komunistickej doktríny, ale i romantických predstáv o panovníkoch, ktorí majú jediný správny názor, si nikto na základe preferencií vo voľbách nemôže nárokovať na to, že jeho názor je jediný správny. Médiá sú len prostredníkom na ceste prenosu informácií. To volanie po tom, aby všetky informovali rovnako a pravdivo o všetkých krokoch vlády, pripomína časy, keď tu boli médiá, ako by ich jedna mater mala. Iste, médiá ovplyvňujú pohľady občanov na skutočnosť a svet, ale sloboda, sloboda a diverzifikovanosť médií so sebou prináša možnosť, že sa môžu občania dozvedieť informácie z rôznych zdrojov. Moderná spoločnosť vyriešila problém tvorenia pravdy a správneho názoru jediným možným spôsobom. Každý z nás má pred sebou sieť slobodných médií a každý z nás si môže vybrať, čomu bude veriť.

    Ciest, ako dosiahnuť, aby médiá informovali len o jednej pravde, je viacero. Pozrime sa na východ od nás. Prezident Putin ovládol štátne médiá a zatvoril a zakázal väčšinu súkromných. Novinári, ktorí boli príliš slobodní, zahynuli guľkami neznámych kriminálnikov a ostatní sa dostatočne zľakli. Mne sa však zdá, že Ruská federácia sa vydáva na cestu k autoritárskemu režimu. Pozrime sa na susedné Poľsko. Jaroslav Kaczynski hneď po nástupe nechal zmeniť zákon, ktorý mu umožnil dosadiť výlučne svojich nominantov do správnych rád, do televíznej rady a používal televíziu, verejnoprávnu televíziu ako hlásnu trúbu aj počas volebnej kampane. Nechal pripraviť diskreditačné materiály na priaznivcov Občianskej platformy a snažil sa využiť lustračné materiály na zastrašovanie novinárov. A predsa nezvíťazil. Nezvíťazil. Potvrdilo sa, že ovládnutie verejnoprávnych médií a zastrašovanie novinárov nemusí byť zárukou večného volebného víťazstva. Zaujímavé je aj to, a mne sa zdá to zaujímavé, to povedať dnes o pol piatej ráno, že Kaczynského vláda urobila presne tie isté kroky ako Ficova vláda na Slovensku, a pritom jedna sa deklarovala ako super pravicová a jedna sa deklaruje ako socialistická. Kaczynski zastavil privatizáciu v mene obrany národného bohatstva, obsadil dostupné úrady svojimi ľuďmi so správnymi názormi a rozdelil poľský národ na skutočných a európskych zradcov – všetko v mene pravice. A tu sa to deje všetko v mene ľavice.

    My sme už ale, dúfam, že my sme už za tou etapou hľadania alternatívnych ciest, ktoré vedú aj pri najlepších úmysloch nikam. Nezabúdajme, že občania Slovenskej republiky v referende rozhodli o tom, že sme sa stali členmi Európskej únie. My teda máme európske pravidlá a držme sa ich. Pozrime si, čo hovorí o slobode médií európske právo. Len kúsok. „Sloboda prejavu stanovená v ods. 1, pokrývajúc slobodu názoru a informácií, je jedným zo základov demokratickej spoločnosti. Je vnímaná v širšom zmysle, vzťahujúca sa na všetky informácie a myšlienky vo vzťahu k pluralizmu a demokracie. Interferencia zo strany verejných orgánov je odôvodnená len v prípade ochrany práv a slobôd iných a práva a poriadku, napríklad zásad myšlienok podnecujúcich rasovú nenávisť. Tak ako sloboda rozširovať informácie a myšlienky, sloboda vyjadrovania je nevyhnutným dôslednom slobody myslenia, svedomia a náboženstva.“

    Chce tieto práva náš predseda vlády Robert Fico meniť v rámci celej Únie? Má silu na takúto zmenu, aby prijali, aby Európska únia prijala jeho pravidlá a opustila svoje? A vieme, že nemá. A preto si myslím, že je lepšie nepokúšať osud a spoľahnúť sa na európske štandardy. Ale nielen tak formálne, ako to mnohokrát objavujeme v novom tlačovom zákone, ktorý nám leží na stoloch a ktorý pripravil pán Maďarič. Tvrdenie, že aj iné európske štáty majú právo na odpoveď zakotvené vo svojom zákonodarstve, je síce pravdivé, ale jeho tvrdenie má pre nás tu teraz asi taký význam ako zápas medzi futbalistami v Európe a v Amerike. Jedni budú do lopty prevažne kopať a druhí budú ňou prevažne hádzať. Podstata sa totiž skrýva v pravidlách a tradíciách, a nie v tom, či sa to rovnako nazýva. Právo na odpoveď u našich susedov v Európe znamená niečo aj iné aj preto, a to je myslím najdôležitejšie, lebo ciele európskych zákonodarcov pri prijímaní tých zákonov boli úplne iné, ako sú ciele tejto vlády pri prijímaní tlačového zákona. Naša ústava, ústava demokratického štátu, nám zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie. Naša ústava nehovorí nič o pravde, nič o správnom názore. Nie. Ona nám zaručuje len slobodu. A hodnota demokracie a slobody je viac ako pocit krivdy jedného politika.

    A bod tretí a posledný. V demokracii víťazi slobodných a demokratických volieb bez problémov a protestov – pozrime si, čo sa deje po voľbách v Keni – preberajú moc, ale prebratím moci preberajú zodpovednosť za ďalší vývoj krajiny. Moc je totiž pre demokraticky zmýšľajúcich politikov len prostriedkom pri napĺňaní tejto zodpovednosti. Je to teda úplne inak, ako povedal Robert Fico, že vládnutie a politika je o moci. Lebo ak je moc bez pocitu zodpovednosti pred druhými, je to uplatňovanie moci bez diskusií, bez hľadania reálnych a kompromisných riešení so snahou neustále hádzať zodpovednosť na tých druhých. A toho sme svedkami dnes tu a denne.

    Kto je zodpovedný za to, že do vedúcich pozícií vo verejnoprávnych médiách s možnosťou vplývať na ich budúcnosť, v tomto prípade Slovenskej televízie, sa dostávajú ľudia, ktorých rozhodujúcou kvalifikáciou je stranícka príslušnosť alebo sofistikovaná podoba toho „správneho názoru“. Do úvahy sa dokonca neberie ani to, že mnohí z týchto ľudí pracujú pre konkurenčné médiá tiež. Aj na rokovaní Rady STV o rozpočte, z ktorého vyhnali novinárov, našich asistentov a verejnosť, ostali sedieť ľudia z iných médií. Takže dôvodom utajenia rokovania nebolo to, aby sa konkurencia nedozvedela o úžasných programových koncepciách, ktoré vytrhnú Slovenskú televíziu z problémov, ale aby sa o míňaní peňazí občanov nedozvedela verejnosť. Politická príslušnosť je, skrátka, vo verejnoprávnych médiách to, čo je dnes opäť „in“.

    Ale príslušnosť poslušných, ktorí bez váhania a bez rozmýšľania zdvihnú ruky za všetko, nevyváži prítomnosť ľudí tvorivých, ktorí majú svoj názor. A uvediem znovu dva najčerstvejšie príklady zo Slovenskej televízie. Slovenská televízia vyrobila pod vedením politicky dosadeného riaditeľa Hrehu sekeru štvrť miliardy. Aspoň to teraz tak vyzerá, možno je to ešte viac. Druhá verejnoprávna inštitúcia Slovenský rozhlas sa snaží o vyrovnané hospodárenie a po tom, čo si konečne štát splnil svoju zákonnú povinnosť, má vyrovnané hospodárenie. Samozrejme, okrem starého dlhu voči Rádiokomunikáciám, ale to je iný problém. Aký je teda dôvod neustálych útokov vládnych poslancov, vládnej reprezentácie na vedenie Slovenského rozhlasu, keď tí hospodária vyrovnane? Nie je to len politický útok? Nie je naša a kto nie je s nami, ten je proti nám? Ale, páni, toto heslo som počula ako štvorročná, keď sme museli pochodovať alebo sme sa dívali na pochody v 50. rokoch v Banskej Štiavnici. Spievali ľudia, „kto nie je s nami, ide proti nám“ – ale to nie je demokracia.

    Čomu teda tá obrovská energia, ktorú vládna koalícia venuje médiám, to kazenie práva a podsúvanie nezmyselných a zlých návrhov, ktoré budú ďalej deformovať mediálny priestor, slúži? Je to obmedzenie možností občanov rozhodovať sa zodpovedne na základe širokej palety informácií a snaha aj vyhnúť sa tomu, aby po čase občania povolali k zodpovednosti tých, pre ktorých je politika len o moci. A preto som presvedčená, že čím skôr sa vrátime z tejto slepej, úplne neeurópskej cesty a pre Slovensko škodlivej uličky, tým kratší bude stratený čas, ktorý budeme musieť venovať na návrat. Sloboda ako jedna z najvyšších hodnôt súvisí jasne s cieľom, ktorý si slovenská spoločnosť vytýčila v roku 1989.

    A teraz mi dovoľte celkom netradične trošku súkromné vybavenie si účtov, prepáčte mi, ale myslím si, že už dozrel čas naň. Ja som sa tiež mimoriadne bavila, keď pri príležitosti útokov mladej generácie SMER-u sa najvyšší vládni predstavitelia, ktorí sedeli tu, náramne bavili, dokonca sa bavili ako takí tínedžeri, takí uličníci. A bolo rozkošné sledovať, ako si pán poslanec Podmanický a potom aj pán poslanec Madej za tieto útoky prišli pre cukrík.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Dobre som to povedal, však? A dostali cukrík. Aj poškrabkali ich ako takých verných psíčkov. Veľmi som sa na tom zabávala. A preto mám dve poznámky.

    Pre mladých členov SMER-u, možno ma nepoznajú a nevedia, kto som, v poriadku. Páni, ak si myslíte, že ma vaše milé, rozkošné, tínedžerské útoky vyhodia z miery, no to ste teda na veľkom omyle! Viete, ja som dcéra profesora, ktorý bol neustále kontrolovaný eštebákmi. Ja som človek, ktorého v sedemdesiatom treťom vyhodili z divadla. Ja som manželka človeka, ktorého neustále prenasledovali. Na mňa útočil Biľak a Mečiar, Dušan Slobodník – a to boli nebezpeční ľudia. Vašich útokov, na tom sa môžem tak akurát zasmiať, viete, ja som od 16 rokov slávny človek a takíto malí chlapčekovia s komplexami si na mne zvyšovali svoje sebavedomie, no, to boli mraky takýchto chlapčekov! Môžete to naďalej robiť, ja vám dávam na to povolenie, keď vás to tak baví.

  • Ale ešte jedna vec. A to sa týka pána poslanca Podmanického, lebo to nebola len taká tínedžerská záležitosť zakomplexovaného chlapca. On totižto klamal! A ja si myslím, že v zákonodarnom zbore musíme jednu vec zásadne potierať a to je klamstvo. On ma citoval, že som niečo povedala. Ja som to nikdy nepovedala. Ja som síce Antichartu nepodpísala, ale nie preto, že som hrdina, ale preto, že som bola v Rimavskej Sobote a točila som operu, jednu slovenskú, krásnu, Suchoňovu. A pán Podmanický sa rozohnil a klamal o mne. Tu sa to dá totižto krásne overiť. Tu je zapísané všetko, čo hovoríme do mikrofónu. Takže pán Podmanický si nájde zápis, kde som ja povedala tú vetu, ktorú povedal, my to budeme mať teraz v zápise.

    Ale ja mám jednu dilemu. Takíto nedospelí chlapčekovia, ktorí sa potrebujú odreagovať na žene, lebo na muža by nesiahli, tam sa boja, že by dostali, sa nevedia ospravedlniť. Pomôžete mi, aby sme naučili pána Podmanického sa mi potom ospravedlniť?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Vážená pani zaslúžilá umelkyňa Slovenskej socialistickej republiky, chcem sa vám ospravedlniť za to, že som vás citoval, ako ste pri poslednom rokovaní o tejto otázke, o problematike podpísania Anticharty vašou osobou, ako ste povedali, že bol to ten zlý komunistický režim, ktorý nútil československých umelcov do toho, aby podpisovali takéto dokumenty, pretože bola ohrozená ich kariéra. Pani poslankyňa, takto ste to povedali, ja vás necitujem teraz presne, lebo nemám ten záznam, ale parafrázujem vás, a nech sa páči, ten záznam si môžeme nájsť a môžeme ho ponúknuť aj médiám. Takže ospravedlňujem sa vám, že som to vôbec povedal a že som si dovolil pripomenúť.

    Viete, ešte jedna vec mi teraz napadla. Za bývalého režimu bolo množstvo ľudí, ktorí vykonávali svoju prácu poctivo. Voči týmto ľuďom ja nemám absolútne nič. Ale nemáte absolútne, vy ako osoba nemáte žiadne morálne právo na to, aby ste vy nás hodnotili, čo máme a čo nemáme robiť, pretože vy sama ste vtedy morálne zlyhali.

  • Treba sa prihlásiť, ale vidím, pani poslankyňa, s reakciou na faktickú poznámku. Zapnite mikrofón pani poslankyni Vášáryovej.

  • Áno, už mám, už mám, pán predsedajúci, budem veľmi krátka. Ja by som sa len chcela pána poslanca spýtať, koľko mal rokov v bývalom režime? Veď on vôbec nevie, o čom hovorí, priatelia!

  • Dobre, ďakujem. Ako posledný písomne prihlásený v rozprave vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami prispieť aj mojou troškou do mlyna, ktorá, budem sa snažiť, aby bola čo najkratšia, pretože po pani Magde je ťažko upútať pozornosť rovnakým spôsobom, ako to ona urobila. Ale mňa v posledných dňoch veľmi upútala situácia, všetci to viete, v zdravotníctve, svojím spôsobom je mojím hobby, som lekár a čas mi dovolil troška sa venovať aj naspäť zdravotníctvu v poslednom čase, ale navyše aj byť tento týždeň pacientom a absolvovať jednu menšiu operáciu, ktorá nie je veľmi príjemná a má svoje úskalia, a mal som viacej času rozmýšľať o tom, ako to v dnešnom zdravotníctve u nás beží.

    Ak som sa prihlásil do tejto debaty dnes a tu, tak by to možno stačilo povedať jednou vetou, že naše zdravotníctvo sa riadene rúti do katastrofy a túto katastrofu má na svedomí súčasná vláda na čele s premiérom Ficom a ministrom zdravotníctva. Už sme to tu hovorili niekoľkokrát, ja to tu nebudem znova opakovať. Ale ak sme v takom štádiu, že je absolútny nedostatok lekárov, ktorí sú ochotní sa venovať pacientom, ak máme viac ako 50 nemocníc, ktoré nie sú zazmluvnené, a na druhej strane máme 34 ústavov, z toho je asi 16 nemocníc, ktoré sú pod, ktoré majú, s ktorými majú poisťovne povinnosť podpísať zmluvu, tak máme zdravotníctvo v absolútne rozštiepenom stave. Je tu časť zdravotníctva, ktorá by sa mala riadiť trhovými zásadami, a druhá, na ktorú sa bude vzťahovať svojím spôsobom bývalý spôsob hospodárenia v socialistickej forme. Toto nemôže mať normálne východisko. Tu nemocnice, bývalé okresné nemocnice, ktoré sa nestali vyvolenými fakultnými nemocnicami, sú v absolútnej neistote vrátane všetkého personálu a ich dodávateľov.

    Sťažujeme sa na poisťovne, ale čo urobila vláda smerom k poisťovniam? Namiesto toho, aby riešila to, čo je v každom poistnom systéme normálne, že ten, kto má možnosť poistné vyrubovať, nesie aj zodpovednosť za svojho poistenca, nesie aj svoje riziko, ale tu len jednoducho sa povedalo, že zakazujeme zisk, ale keď boli na 80 % už pripravené v našom systéme zdravotníctva zdravotnícke štandardy, ktoré by umožnili zadefinovať to, čo je naviazané na základné poistenie, a to, čo bude nadštandard, to už je za pripoistenie, tam môže byť voľná súťaž a záležitosť týkajúca sa zisku, o tom sa prestalo hovoriť. Týmto smerom nejdeme, čiže zdravotníctvo je v takej situácii, ktorá je pre našich obyvateľov a našich voličov absolútne neprijateľná a k tomu nemám viacej slov.

    Druhý dôvod, ktorý ma priviedol sem, je z iného koša a je to situácia, ktorá sa dotýka pobrežných porastov Liptovskej Mary, ktoré tvoria zhruba 100 hektárov pozemkov na slnečnej strane, to znamená severný okraj Liptovskej Mary, pozemky, ktoré boli vyvlastnené pôvodným majiteľom pri výstavbe vodného diela a nachádzajú sa nad čiarou maximálneho vzdutia hladiny, je to taký pobrežný pás, ktorý má rôznu šírku od 5 do 50 metrov. A na katastri v Liptovskom Mikuláši dnes leží žiadosť, ktorá nebola zaevidovaná kvôli formálnym nedostatkom, kde 40 hektárov z týchto pozemkov má byť zamenených so štátnymi lesami Banská Bystrica za lesy v Klenovci.

    Túto zámenu, ktorá je nachystaná aj na ten zvyšok do 100 hektárov, považujem za ešte väčšie zlodejstvo, tak ako ste to vy sami popísali, aké sa spáchalo vo Veľkom Slavkove. Pretože ten, kto získa týchto 5 až 50 metrov, zhruba 20 kilometrov pobrežia Liptovskej Mary, bude absolútne ovládať cenu všetkých pozemkov v okolí a všetkých ostatných občanov, majiteľov pôdy, nehnuteľností a tak ďalej, bude vydierať touto možnosťou. Takáto zámena sa udiala so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva, nikto iný to podpísať nemôže.

    Preto žiadam z tohto miesta, aby ministerstvo pôdohospodárstva zasiahlo a zastavilo odvkladovanie týchto pozemkov, pretože tu sa chystá ešte väčšia krivda, ako bola urobená pod Slavkovom, a tento ochranný pás lesa ponechať vo vlastníctve štátnych lesov tak, aby to slúžilo svojmu účelu, nie na to, aby niekto mohol vydierať ostatných majiteľov lesov, pardon, aby mohol vydierať ostatných majiteľov pozemkov.

    Toto sú moje dôvody, kvôli ktorým som presvedčený, že vláda pána premiéra Fica nezvláda situáciu a nemá ďalej v tejto krajine vládnuť.

    Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili všetci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Teraz dávam možnosť a pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nech sa páči, prosím. Ak dobre vidím, do rozpravy sa hlási pán poslanec Lipšic, Mikloš. Ak iný nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A odovzdávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, o chvíľu začne svitať, možno by bol čas prerušiť rokovanie parlamentu, ako sa blížime k denným hodinám, a že by sme znovu začali večer okolo desiatej, jedenástej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie je to procedurálny návrh, pán Lipšic?

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda, myslím, že vy nepotrebujete návrhy, vy konáte z vlastnej iniciatívy a konáte spôsobom, ktorý je prejavom vašej slabosti, vašej malosti a zbabelosti. Pán predseda, často nás poučujete o rokovacom poriadku. Minulá schôdza, ktorá bola o odvolávaní predsedu vlády, ktorá veľmi rýchlo skončila, začala vaším porušovaním rokovacieho poriadku. A to nie je môj výklad. Vaším porušovaním vášho výkladu rokovacieho poriadku. Možno si spomeniete, keď vznikol pred pár mesiacmi problém, či je možné, ak vystúpi predseda alebo podpredseda parlamentu mimo rozpravy, na neho reagovať faktickými poznámkami. Vtedy vládna koalícia aj v našom výbore prelomila odpor opozície a odhlasovala, že nie je možné reagovať faktickými poznámkami.

    Napriek tomu v decembri po tom, ako vystúpil na úvod schôdze pán podpredseda Hort, keď ste upozornili pred jeho vystúpením, že nepripustíte faktické poznámky, a keď ste následne uvideli, že poslanci opozície odchádzajú, tak ste faktické poznámky poslancov vládnej koalície, samozrejme, pripustili. Pán predseda, už nám nehovorte o rokovacom poriadku, to je pomerne veľká hanba.

    Pán predseda, na poslaneckom grémiu rozprávate, keď poslanci opozície žiadali, aby bol prítomný pri odvolávaní, ako sa patrí na chlapa, predseda vlády, že vy nemáte možnosť ho prinútiť tu byť, nemáte sa o čo oprieť a potom ho tu posielate preč, pred nami všetkými, keď náhodou sú zapnuté mikrofóny: „Choď, choď.“ Pán predseda, dehonestujete celý parlament.

  • Reakcie z pléna.

  • Poviem, poviem prečo, buďte ticho.

    Poviem, prečo si myslím, že návrh na odvolanie predsedu vlády je dôvodný, ale poviem, aj prečo si myslím, že v niečom predseda vlády má asi pravdu. Myslím si, že dôvod, pre ktorý jeho v súčasnosti najväčším cieľom sú médiá, je pomerne prostý. Ten dôvod spočíva v tom, že vláda a na jej čele predseda vlády nerobí žiadne vecné kroky, žiadne vecné zmeny, on len ich predstiera. Predstiera, že niečo robí a v tej komunikácii sa mu, musím povedať, darí. Budem konkrétny.

    Pred rokom a pol predstieral, že rieši ceny benzínu. Ceny benzínu sú ale dnes vyššie, ako boli v čase volieb. Pred rokom a pol, pred polrokom predstieral a predstiera dodnes, že rieši ceny potravín, ale ceny potravín sú vyššie, ako boli pred voľbami. V posledných 2-3 rokoch sa ceny potravín nezvyšovali. Za vašej vlády sa ceny potravín začínajú zvyšovať. Pred rokom a pol predstieral pán predseda vlády, že rieši ceny liekov, ale ceny liekov sa zvyšujú. Pán premiér, a v tom je dobrý, naozaj vie predstierať, že rieši problémy, ktoré trápia obyčajných ľudí, ale on ich vôbec nerieši. Práve naopak, svojimi niektorými krokmi tie problémy ešte zhoršuje. Najnovšie predstiera, že rieši problém stavby diaľnic, a dokonca aj prijal zákon tento parlament, ktorý umožňuje stavať aj na cudzích pozemkoch. Ale za rok a pol tejto vlády, a o chvíľku budeme v polovici volebného obdobia, táto vládna koalícia nezačala stavať ani jeden meter diaľnic. Pán premiér len predstiera, že rieši problém diaľnic. Ako právnik musí vedieť, že zákon, ktorý tu bol prijatý, je v úplnom rozpore s tým, čo hovorí naša ústava, v rozpore s vlastníckym právom a spolieha sa na to, jednak že sa to týka pomerne malého počtu ľudí a že väčšina je za diaľnice, a teda možno pošliapať aj práva tej malej skupinky, a spolieha sa možno aj na to, že veď keď to Ústavný súd zruší, tak bude mať aspoň nejakú výhovorku. Bude môcť povedať, snažil som sa, ale nedalo sa. Znovu bude predstierať, že sa snažil o reálne riešenie.

    Prejdem k druhej oblasti. Pred rokom a pol, keď sa schvaľoval vládny program, tak som z tohto miesta povedal, že vládny program v oblasti boja proti zločinu je „mafia-friendly“. Rok a pol to potvrdil. Minulý rok v lete som bol na dovolenke v Smižanoch. Býval som v jednom penzióne, a keď som odchádzal, tak mi majitelia, manželský pár, majitelia tohto penziónu, povedali, že v posledných štyroch rokoch skončili v ich malom mestečku v Smižanoch výpalníci a teraz sa výpalníci začínajú vracať. Organizovaný zločin sa začína vracať. Z našich väzníc sú prepúšťaní nebezpeční zločinci a recidivisti. A vláda pripravuje návrhy zákonov, ktoré zmierňujú postih pre násilný zločin, pre recidivistov, ktoré sťažujú podmienky odhaľovania organizovaného zločinu a korupcie. Ak som pred rokom a pol tvrdil, že vládny program je „mafia-friendly“, tak aj výkon tohto programu je zatiaľ „mafia-friendly“.

    A úplne na záver. S pánom predsedom vlády sme v tejto Národnej rade v minulom období spoločne presadili zákon o preukazovaní pôvodu majetku. A preto zopakujem výzvu, ktorú som povedal pred pár mesiacmi. Transparentnosť majetkových pomerov ústavných činiteľov je dôležitá a bola dôležitá aj pre neho možno ešte pred nejakou dobou, možno pred rokom a pol. Ja som ho vyzval, aj keď je to len výzva poslanca zo zadných radov opozície, aby sme spoločne zdokumentovali konkrétnymi dokumentami, ako sme prišli k nehnuteľnostiam. Konkrétne dokumenty sú zmluvy, zmluvy o hypotekárnej pôžičke, o úvere, proste všetky dokumenty, daňové priznania, ktoré dokumentujú legálnosť príjmov, z ktorých bola nejaká nehnuteľnosť nadobudnutá. Pán premiér na to reaguje, že on to zdokumentovať nemusí,. pretože to nie je jeho nehnuteľnosť, ale je to nehnuteľnosť jeho mamičky. Možno, ale len slušnosť opozície nám zabraňuje, aby sme sa pýtali, aký je skutočný účel tejto nehnuteľnosti.

    Pán predseda vlády, vy ste v tomto parlamente neodpovedali na otázky, ktoré vzbudzujú vážne podozrenie z netransparentnosti, klientelizmu a korupcie. Návrh na vaše odvolanie je preto plne dôvodný.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ako posledný v rozprave – pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prihlásil som sa do rozpravy aj ústne po tom, ako som vystúpil ako písomne prihlásený. Nechcem vás zdržiavať, pretože považujem za hanbu slovenského parlamentu, predovšetkým za hanbu predsedu parlamentu, že rokujeme o piatej hodine ráno, ale prihlásil som sa preto, prihlásil som sa v nádeji, že možno, keď predseda vlády zbabelo odignoroval väčšinu vystúpení, ktoré tu boli prednesené, vrátane môjho vystúpenia, prihlásil som sa v nádeji, že možno tu teraz sedieť bude. Keďže nesedí, tak len krátko zopakujem verejnú výzvu, ktorú som mu dal.

    Tá verejná výzva spočíva v tom, že ho vyzývam, aby povedal, koľko a akým spôsobom zaplatil za nehnuteľnosti a rekonštrukcie nehnuteľností, ktoré má, vrátane bytu. Akým spôsobom, teda či prevodom z účtu, z ktorého účtu, koľko, či tým, že si zobral hypotekárny úver, alebo tým, že si zobral stavebné sporenie, alebo či nezaplatil nič, alebo či priniesol tie peniaze v igelitke.

    Zároveň ho verejne vyzývam, aby zdokumentoval a aby vysvetlil, čím bol daný rozdiel medzi skutočnou trhovou hodnotou vinice, ktorú v tom čase kupoval, a cenou, za ktorú ju kúpil. Akými minulými či budúcimi protihodnotami alebo akými inými neoficiálnymi platbami, ako to on zdokumentoval, že v takýchto prípadoch to chodí.

    A po tretie mu dávam verejnú výzvu, kde sa pripájam k výzve pána poslanca Lipšica, ale aj k predchádzajúcej výzve v minulosti prednesenej pánom poslancom Dzurindom, aby sme zdokumentovali spoločne každý všetky nielen nehnuteľnosti, ale aj náklady na rekonštrukciu týchto nehnuteľností spolu s daňovými priznaniami a spolu so zdrojmi nadobudnutia prostriedkov na tieto účely.

    Som pripravený to urobiť a dopredu hovorím, že tak urobím aj v prípade, ak Robert Fico tak neurobí. Myslím si, že to, ako toporne sa snaží zahrať to do autu, svedčí o tom, že nemá čisté svedomie. Ak má, tak očakávam, že v krátkom čase prijme túto našu spoločnú výzvu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš bol posledný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že rozprava naplno preukázala dve zásadné skutočnosti.

    Po prvé. Dôvody, kvôli ktorým skupina poslancov navrhuje vysloviť predsedovi vlády Robertovi Ficovi nedôveru, sú absolútne opodstatnené. Tá rozprava bola dobrá, pretože nám dala možnosť argumentovať a presvedčiť sa, ako s touto argumentáciou naloží vládna moc, predovšetkým predseda vlády. Dovoľte mi teda krátko zhrnúť, prečo si dovolím tvrdiť, že rozprava ukázala, preukázala nedôveryhodnosť pána Fica ako tretieho najvyššieho ústavného činiteľa.

    Tým prvým dôvodom naozaj tak, ako uvádzame aj v dôvodovej správe, je temné a nevysvetlené počínanie predsedu vlády v súvislosti so škandálnymi zmluvami predovšetkým v súvislosti s Veľkým Slavkovom. Viacerí z nás sme sa ho pýtali – a nie je pravdou, že nám odpovedal, pravdou je, že nám neodpovedal a nevysvetlil –, ako je možné, že keď boli vládou vymenované aj riadiaci, aj kontrolný orgán pozemkového fondu 24. januára, ako je možné, že sa ujali svojej funkcie až 16. mája? Ako je možné, že celých ďalších 5 mesiacov napriek tomu, že už fungovali v plnej zostave, vláda sa škandálmi, na ktoré sme upozorňovali od júna, nijako nezaoberala? Som presvedčený, že rozprava naplno ukázala, že dôvodom boli vnútorné ťahanice medzi politickými stranami vládnej koalície, ktorá koľko, akú časť alebo aký objem, rozsah, rozlohu pozemkov dokáže pre seba uchmatnúť. Rovnako predseda vlády nebol schopný odôvodniť, prečo nekonal voči ministrovi pôdohospodárstva, keď ľudia v správnej rade, kde SMER mal evidentnú väčšinu, nedostali svoje dekréty bezprostredne po tom, čo boli do správnej rady, ale aj dozornej rady vymenovaní? Opakujem, vysvetlenie je jediné. Nemohol si to dovoliť predseda vlády, pretože mal na pozemkoch rovnaké záujmy ako skupiny blízke Hnutiu za demokratické Slovensko. Za rovnaký škandál považujem aj to, že jeden z ľudí, ktorý bol nominovaný za SMER, je dnes vlastne jediným človekom, ktorý má právo zastupovať Slovenský pozemkový fond ako štatutárny zástupca.

    Teda zopakujem a poviem ešte raz, skutočnosti, ktoré boli známe pred naším prvým návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády 5. decembra, ale aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa vlastne dennodenne objavujú na verejnosti, sú tým hlavným dôvodom, pre ktoré predseda vlády podľa nás dôveru stratil.

    Druhým dôvodom – a opäť to, myslím, rozprava ukázala naplno – je netransparentné a nevysvetlené pozadie nadobudnutia niektorých nehnuteľností pre seba alebo neskôr aj pre člena svojej rodiny. Pán predseda vlády viackrát povedal, že zmienený byt nadobudol so svojím bratom. Vieme, že konečný vlastník na papieri nadobudol túto nehnuteľnosť spôsobom nie veľmi obvyklým a transparentným – prevodom práv a povinností. Toto je transparentný spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti? Ja to považujem za výsmech, za výsmech slušnosti a transparentnosti, keď predseda vlády vyhlásil, že sa finančne spolupodieľal na tejto nehnuteľnosti a dodnes namiesto toho, aby vysvetlil, aby povedal konkrétne čísla, aby nám povedal, odkiaľ a akým spôsobom spolufinancoval túto nehnuteľnosť, sa vlastne vyhráža, zahmlieva a žongluje namiesto toho, aby dávno veľmi jasne a transparentne nám celú situáciu vysvetlil. Považujem jeho argumentáciu za výsmech slušnosti a transparentnosti tak v súvislosti s týmto bytom, ako aj s osemárovým pozemkom, ktorý nadobudol rovnako za neprehľadných okolností.

    Je to normálne sa tváriť, že v Bratislave v roku 2002 sa dal takýto pozemok kúpiť za 37-tisíc Sk? Je normálne sa tváriť, že takýto pozemok nadobudol a mohol nadobudnúť a môže nadobudnúť ktorýkoľvek radový občan tejto krajiny? Myslím si, že pomerne bezostyšne sa predseda vlády vysmieva občanom tohto štátu, keď s úsmevom rozpráva, ako bude okopávať korene na tomto pozemku. To by bola naozaj neobyčajne luxusná vinica, najluxusnejšia vinica nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, pretože vieme, samozrejme, že dnes ide o stavebný pozemok.

    Teda tak ako nám nevysvetlil, prečo Slovenský pozemkový fond konal tak, ako konal, a kto nesie zodpovednosť za to, že dnes je nefunkčný, rovnako nám nezodpovedal, ani sa o to nepokúsil, druhú, zásadnú a najvážnejšiu vec, ktorú považujeme za kľúčovú pri posudzovaní jeho dôveryhodnosti.

    No a napokon aj dnes, namiesto vecného, korektného dialógu s opozíciou pokračoval v útokoch aj na poslancov opozície, aj na nezávislé médiá, aj na súkromný sektor, čo považujem za nezlučiteľné, za absolútne nezlučiteľné s výrokmi predsedu vlády v štandardných demokratických pomeroch. Naopak, považujem to za totalitné maniere.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teda to bol prvý výsledok, ktorý, myslím, rozprava dnes názorne preukázala.

    Tým druhým výsledkom je to, že rozprava ukázala aj neobyčajnú aroganciu vládnej moci. Pán predseda Strany maďarskej koalície Csáky hovoril o dehonestácii parlamentu. Účasť predsedu vlády na rozprave sme si museli vynucovať, čelili sme pripomienkam aj predsedu Národnej rady, že o tom nehovorí náš rokovací poriadok, ako keby to nebolo normálne v demokracii, že ten, o kom rokujeme, o koho dôvere rokujeme, v Národnej rade jednoducho sedieť bude.

    Ďalším poznatkom je fakt, že vládna väčšina diskusiu ignorovala. Bol to pomerne smutný odkaz, keď okrem prednesenia stanoviska vlády vystúpili kratučko dvaja ministri, a ak som dával dobrý pozor a bol som tu stále, z poslancov vystúpil za poslanecký klub SMER jeden jediný poslanec, z ďalších klubov nikto.

    Rozprava ukázala aj to, že predseda vlády sa snaží stále jemu blízkou demagógiou vrhať tieň na pôsobenie opozície rečami o tom, akí sme nervózni, že sme vstúpili do Schengenského systému, že zavádzame euro, že máme dobrú ekonomickú úroveň. Chcel by som pánovi predsedovi vlády teda znova povedať, lebo keď som hovoril o tom, tak tu nebol, že z toho naozaj nervózni nie sme aj preto, že je to predovšetkým naša vizitka, že sme 1. mája 2004 do Európskej únie dokázali vstúpiť, to nám dalo predovšetkým šancu, aby sme mohli zrušiť aj hraničné bariéry a smerovať k jednotnej mene. Rovnako ekonomická úroveň. Nebyť reforiem, nebyť ťažkých opatrení, bolestných pre ľudí, by dnes Slovensko nebolo v takej dobrej ekonomickej kondícii. Teda z toho naozaj nervózni nie sme.

    Skôr sme nervózni z toho, že sa rodia, ako povedal pán kolega Csáky a ja to trošku parafrázujem, že sa rodia milí socialistickí multimilionári, ale sociálna situácia mnohých skupín sa zhoršuje. Na konkrétnych číslach som ukázal, a nielen ja, ale aj kolega Mikloš a viacerí ďalší, ako dokážete zvyšovať dotácie farmárom, svojim, najmä veľkým, ako dokážete zvyšovať dotácie na zvieratá, ale tretí rok už nedokážete pridať ani korunu v rámci prídavkov na dieťa. Aká nás čaká budúcnosť, keď takto podceňujeme to najcennejšie, čo každý národ má, a to sú nepochybne deti?

    Rovnako ste sa chválili, ako dokážete každý vianočný sviatok posielať skupine dôchodcov tisíckorunáčku, ale fakty hovoria neúprosnou rečou. V štátnej správe rastú platy tento rok 9 %, v ekonomike 6,6, ale valorizácia dôchodkov je plánovaná iba v objeme 4,7 %. Rovnako sme uvádzali konkrétne čísla, ktoré dokumentujú, že podceňujete a zhoršujete pozíciu a postavenie mladých rodín. No a napokon, myslím, že netreba komentovať ten základný údaj, v roku 2008 porastú výdavky v štátnom rozpočte o 9 %, ale výdavky na sociálnu sféru iba o percentá dve. Teda toto je problém súčasného vládnutia, máte plné ústa sociálnej politiky, ale vaša politika sociálna nie je. Je dobrá predovšetkým pre ľudí, ktorí sú vám blízki, ako im zvykneme hovoriť, pre vašich mecenášov.

    Chcem zvýrazniť ešte jednu skutočnosť na záver našej parlamentnej debaty. Myslím, že ukázala aj to, o čom som hovoril v samom úvode. Vláda nevie riešiť súčasné problémy, a o tom hovorili viacerí, aj v sociálnej oblasti, aj v školstve, aj v zdravotníctve, aj v oblasti čerpania eurofondov, nemá víziu do budúcnosti, a preto sa snaží hľadať vnútorného nepriateľa, predovšetkým v opozícii, v médiách, v súkromnom sektore. Myslím, že jeden z najlepších výsledkov našej diskusie je, že plne ukázala, že opozícia si ústa jednoducho zavrieť nenechá, nepodarí sa to. Keď súčasný premiér bol v opozícii, s obľubou hovorieval, že pôjde vláde po krku, a nemali sme s tým problém. My nehovoríme, že chceme ísť vláde po krku. A naozaj, viem si predstaviť aj lepšie strávený čas, ale nenecháme si právo, ale predovšetkým povinnosť a zodpovednosť vládu kontrolovať, a keď uznáme za vhodné, aj kritizovať.

    Takže, dámy a páni, celkom na záver, pán predseda vlády doposiaľ prideľoval známky, rozhodoval, kto má morálne právo hovoriť, kto nemá, kto má sedieť v opozícii a kto by mal ísť z opozície do väzenia. Dnes ale sám ukázal, že nemá morálku, nemá morálku a nemá ani charakter viesť seriózny, vecný dialóg s opozíciou. A myslím si, že toto ho na výkon jeho funkcie možno diskvalifikuje zo všetkého najviac, a preto chcem na záver povedať, že som úplne presvedčený, že rozprava bola potvrdením návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér, vážení členovia vlády Slovenskej republiky a vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi: „Národná rada po prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov Národnej rady podľa čl. 88 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.“

  • Poprosím, sme v hlasovaní, nie je možné podávať procedurálny návrh v priebehu.

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, prepáčte, pán poslanec, pán spravodajca, bol prednesený návrh pánom navrhovateľom, pánom poslancom Csákym, aby sme hlasovali o tom, že budeme hlasovať tajne. Takže budeme hlasovať teraz o návrhu, o procedurálnom návrhu o tajnom hlasovaní. Odovzdal vám pán poslanec písomne tento návrh, pán spravodajca? Nie, ale budeme hlasovať, dobre?

  • Dobre. Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 57 poslancov.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní. Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán podpredseda ideme hlasovať, takže chcel by som vedieť, na základe čoho chcete vystúpiť, ale, samozrejme, predpokladám, že vy si určite dôvod nájdete, lebo vy si nájdete vždy dôvod na všetko, čo vám vyhovuje. Je zaujímavé, že keď som tak raz učinil na začiatku volebného obdobia a došlo k dohode na grémiu, že ten výklad jednoducho nie je taký, ako ho dnes už asi po štvrtýkrát váš pán podpredseda vykladá a zneužíva, tak ste na mňa útočili. Dokonca pán Lipšic tu pred chvíľou chrlil lávu na mňa, pritom to bolo úplne opačne, pán kolega Lipšic, s tými poznámkami. Ale ja len chcem dať do pozornosti, že sme v hlasovaní prerušili, prerušili sme hlasovanie, v zmysle rokovacieho poriadku nie je možné hlasovanie prerušovať ani procedurálnym návrhom, ani iným spôsobom, ale pravdepodobne pán podpredseda Hort má opäť nejaký svoj iný výklad.

    Znovu opakujem. Dávam do pozornosti uznesenie ústavnoprávneho výboru z rokovania októbrovej schôdze, ktoré rozhodlo uznesením, že hlasovanie nie je možné žiadnym spôsobom prerušiť, nie je možné vstupovať do hlasovania, pán podpredseda, ani ministrom nie je možné otvárať rozpravu.

    Ja len na margo veci, pán podpredseda, to, čo ma rýchlo teraz alebo čo mi prišlo na um z procedúr, ktoré deformujete neustále, a flagrantným spôsobom, pripomínam aj novinárom, pretože určite jediným cieľom vášho vystúpenia, tak ako celú dnešnú noc, bude dokazovať, ako tu niekto manipuluje Národnú radu. Ak tu niekto manipuluje Národnú radu, tak ste to vy. Vykladáte si rokovací poriadok podľa svojho.

    Znovu opakujem, sme v prerušenom hlasovaní, v zmysle § 23 ods. 6 v zmysle zákona o rokovacom poriadku nie je možné hlasovanie prerušiť procedurálnym návrhom ani iným vystúpením. Na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru nie je možné v hlasovaní prerušiť a otvoriť rozpravu, vstúpiť ani predsedom vlády, ani členmi vlády, ani predstaviteľmi vedenia parlamentu.

    Ale, pán podpredseda Hort, v záujme demokratickosti tohto parlamentu a mojej veľkorysosti, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som vás upozornil na dve skutočnosti, skôr než poviem, čo som chcel povedať, a bol by som hovoril ďaleko kratšie ako vy. V § 23 Riadenie schôdzí Národnej rady je odsek 6, ktorý hovorí, že „ak počas schôdze Národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním sa zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, ak sa tak nestane ani do 15 minút po zisťovaní počtu prítomných poslancov, predsedajúci schôdzu Národnej rady preruší a určí termín ďalšieho rokovania“. Tu nebol dostatočný počet poslancov. Ja predtým, ako sme sa mali vrátiť k hlasovaniu, tak som vás slušne požiadal, že v súlade s § 28 rokovacieho poriadku chcem vystúpiť, pretože tu nie je žiadne iné obmedzenie, je tu napísané, „predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky, členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú“.

    Pán predseda, v tomto parlamente za všetky ostatné obdobia sa rešpektoval rokovací poriadok tak, že tento paragraf sa vzťahoval k rozprave. Boli ste to vy, ktorý ste v tomto parlamente prvýkrát porušili tento paragraf, keď pán premiér Fico prišiel a počas hlasovania o jednotlivých bodoch konkrétneho zákona dostal vtedy slovo. Odvtedy sa žiadna dohoda neudiala. Ten výklad, ktorý si vysvetľujete vy, už tu bol odvtedy viackrát porušený. Ja iba rešpektujem to, aký som výklad po tom, čo ste sa ujali moci, aký som výklad dostal.

    Tak mi teraz dovoľte, aby som vás oboznámil s tým, s čím som chcel oboznámiť aj ctených novinárov, aj kolegov.

    Táto schôdza bola zvolaná vami. Bola zvolaná preto, lebo inokedy sa nedá. Aby ste si to potvrdili, tak pani Laššáková vystúpila a povedala, že doslova, bol to procedurálny návrh, ktorý sa bez rozpravy, súhlasom všetkých poslancov akceptoval: „Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS a v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby rokovanie mimoriadnej schôdze trvalo bez prerušenia až do jej skončenia vrátane hlasovania.“ Vrátane hlasovania. Toto ste si odhlasovali v súčinnosti s nami, rešpektujúc váš väčšinový názor, aby sme túto schôdzu dnes tuná skončili.

    Spomeniem si ešte predsa len na jeden citát: „Myslím si, že poslanci Národnej rady a vláda majú dobré platy na to, aby mohli pracovať jeden alebo dvakrát do roka aj po 19. hodine.“ Je to citát tu prítomného premiéra.

    Vážený pán predseda, vážená neprítomná koalícia, ctená časť vlády, ak si myslíte, že tým, že ste si z parlamentu urobili takýchto vazalov, že ste nás pokorili, tak ste na veľkom omyle. Vôbec nie, iba ste vystavili účet vašej úbohosti. A potvrdili ste, že to, čo zdobilo boľševika od čias zrodu boľševizmu, to je bezbrehá arogancia – a zbabelosť zdobí aj vás.

    Ďakujem pekne.

  • V zmysle pánom podpredsedom Hortom veľmi nevtieravým spôsobom zavedenej formy výkladu rokovacieho poriadku požiadal o slovo aj predseda parlamentu pán poslanec Paška. Má slovo.

  • Pán premiér, pán podpredseda vlády, pravdepodobne očakávate teraz plamenné útoky na vystúpenie pána podpredsedu Horta. Ja práve naopak využijem túto pokročilú hodinu vzhľadom na to, že kedysi som študoval aj teóriu vnímania a tá percepcia by už dnes o tejto hodine mohla byť relatívne objektívna a dobrá, aby som sa znovu pokúsil o to, čo sa tu snažím už 18 mesiacov – pokúsiť sa vniesť do rokovania Národnej rady nie nenávisť, zášť, zlobu.

  • Reakcie z pléna.

  • To, čo tu prezentoval pán podpredseda Hort, no, nehnevajte sa, viete, ja niekedy skutočne vám asi, ja som tu o tom alzheimerovi hovoril, kolegovia z organizačného, ja pravdepodobne nechám premietať asi tie vaše vystúpenia z predchádzajúceho obdobia, súc poučený tým, že pre vás neexistujú žiadne dohody, že neexistuje nič, a priznám sa, že vo svojom živote som robil šoféra, lopatoval som, riaditeľa, keď ma ľudia zvolili, keď som sa dohodol s bežným človekom na akomkoľvek postupe, bol som si istý, že to platí. S vami neplatí nič, ani s vami, pán podpredseda Hort.

    Ja pravdepodobne budem musieť robiť grémia za účasti novinárov a so zápismi, lebo takéto nehoráznosti (potlesk), takéto nehoráznosti, ako tu odzneli aj od pána Lipšica, veď to bolo presne naopak s tými faktickými poznámkami.

    Je pravdou, že to moje prvé entrée, ktoré som urobil vtedy s výkladom rokovacieho poriadku, tuším to bolo pri prerokovaní prvého štátneho rozpočtu v roku 2006, bolo tým prvým priestorom na zápas o výklad rokovacieho poriadku. Ale to, čo predvádza pán podpredseda Hort, tak to skutočne nerešpektuje ani uznesenia ústavnoprávneho výboru, nerešpektuje ani rokovací poriadok. S úsmevom tu vykladá o boľševizme, o zneužívaní moci, o čomkoľvek. Ak tu niekto, pán podpredseda, nemá ani len elementárne, ale ani elementárne základy etiky a etikety – etiketa je, mimochodom, súhrn noriem písaných a nepísaných, ktorým sa riadi určité spoločenstvo, určitá societa a komunita –, tak ste to vy predovšetkým. Tak buďte taký láskavý a rešpektujte. Ak nerešpektujete zákon, tak skúste rešpektovať aspoň to, čo je princípom demokracie vlastné, a to je väčšina. A tá väčšina jednoducho rozhodla.

  • Reakcie z pléna.

  • Ak získate vo voľbách mandát a vyhráte, potom môžete skutočne presadzovať svoj záujem. Ale sme v Národnej rade, sme v inštitúcii, ktorá funguje na princípe väčšiny. Tá väčšina má mandát a riadi sa zákonom o rokovacom poriadku.

  • Reakcie z pléna.

  • Dámy a páni, § 23 ods. 6 jasne popisuje procedúru a mechanizmus hlasovania. Takže, pán podpredseda Hort, bol by som rád, keby ste nezneužívali neustále svoje postavenie podpredsedu Národnej rady subjektívnym výkladom rokovacieho poriadku.

    A, dámy a páni, kedykoľvek, ak si dohodneme znovu, a pozývam vás teraz ráno, koľko je, 5.38 hod., na rokovanie komisie o rokovacom poriadku, kde ste mi prisľúbili účasť, veľmi rád sa s vami dohodnem na interpretácii a na popise, taxatívnom popise mechanizmov tak, aby sme nemuseli predvádzať toto trápne divadlo nielen pre občanov, ale pre každého, kto to sleduje. Budem veľmi rád, ak pochopíte, že ten politický zápas o toho voliča má aj inú dimenziu, že obštrukcia a deštrukcia slovenského parlamentu nie je ten pravý nástroj. Skúste prísť s niečím pozitívnym, ponúknite niečo, len, preboha, vás prosím, nenúťte nás do situácie, kedy flagrantným spôsobom porušujete rokovací poriadok, Ústavu Slovenskej republiky, v záujme akýchsi vznešených cieľov obhajoby demokracie interpretujete alebo dezinterpretujete výklady zákonov len podľa svojich predstáv.

    Budem veľmi rád, budem prvý, a tak ako povedal aj pán premiér, ako povedal aj pán podpredseda Národnej rady, veľmi rád si s vami sadnem. Dohodnem mechanizmy exaktne tak, aby nikto nemal ani len zmienku pochybnosti o tom, že tu niečo nefunguje. Len prestaňte, prosím vás, s tými nezmyslami, ktoré tu hodiny a hodiny prednášate, a zbytočne. Mohli sme hovoriť o pozitívnych veciach pre ľudí, mohli sme sa naozaj pripraviť na rokovania výborov.

  • Ruch v sále.

  • Celý týždeň bežia rokovania výborov o významných zákonoch. Prídite.

    Pán Pado, viete čo, mne tiež hádžu ľudia rôzne listy do schránky. Budete prekvapený, aké listy prichádzajú, také zaujímavosti, ja som tiež východniar, čo sa človek dozvie všetko. Budeme tu teraz interpretovať a dezinterpretovať podľa toho, čo sa komu hodí?

    Takže, pán podpredseda Hort, do budúcnosti budem veľmi rád, ak budete rešpektovať uznesenie ústavnoprávneho výboru, ak budete rešpektovať zákon o rokovacom poriadku a Ústavu Slovenskej republiky a takisto aj vy, dámy a páni z opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči, odovzdávam vedenie.

  • Poprosím vás, budeme hlasovať znovu o procedurálnom návrhu pána poslanca Csákyho, ktorý žiadal, aby sme hlasovanie o vyslovení nedôvery pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky uskutočnili nie verejne, ale tajne. Takže hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Csákyho. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že je prítomných 58 poslancov. Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 5.42 hodine.