• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Dubravay.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov( tlač 441).

    Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto navrhovateľa a pani Laššákovú ako spravodajkyňu máme. Budeme pokračovať, ako som povedala, v rozprave. Do rozpravy sú ústne prihlásení ešte traja poslanci – pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Lipšic a pán poslanec Janiš. Takže teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dobré ráno prajem, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vystúpila k tomuto návrhu zákona aj v prvom čítaní kriticky a budem sa asi opakovať v tomto, čo poviem, pretože medzi prvým a druhým čítaním sa nič nezmenilo napriek pomerne kritickej a polemickej rozprave aj v ústavnoprávnom výbore. Doposiaľ nie je na stole žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by sa snažil riešiť problémy, o ktorých sa diskutovalo, a to napriek tomu, že tie kritické poznámky z hľadiska ústavnosti predloženého textu nezaznievali len od poslancov opozície, ale aj od poslancov koalície, konkrétne, aby som nezahmlievala, v ústavnoprávnom výbore výhrady vyslovila aj pani poslankyňa Tóthová.

    Ja som už v prvom čítaní hovorila o tom, že zákon o mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady o katastri nehnuteľností vnímam ako vážny predpis. Vážny predpis preto, pretože podľa mojej mienky protiústavným spôsobom rieši konflikt medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom súkromných vlastníkov, ktorých práva sú chránené ústavou.

    Hovorila som a zopakujem to znova a hovorím to stále, nie je naozaj konfliktom, že diaľnice sú prioritou, nie je konfliktom ani to, že sú situácie, keď verejný záujem má prednosť pred záujmom individuálnych vlastníkov, ale tento konflikt a to uprednostnenie verejného záujmu sa musí diať v medziach ústavnosti a hovorím v medziach aj určitej principiálnej slušnosti vzťahu štátu voči jeho občanom a vlastníkom.

    A tento návrh zákona považujem za návrh zákona, ktorý tento konflikt rieši v rozpore s ústavou. Myslím si, že dokonca dosť brutálnym spôsobom, preto ho považujem zároveň za neslušný, keď hovoríme o určitej slušnosti, ktorá by mala byť vo vzťahu štátu a občanovi. Prečo? Pretože tento návrh zákona, a ja to zopakujem znova, tento návrh zákona nerieši problém, ako urýchliť vyvlastňovacie konanie. Tento návrh zákona rezignoval na snahu urýchľovať vyvlastňovacie konanie. Tento návrh zákona už umožňuje stavať na cudzom pozemku bez toho, aby bolo dokončené majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, na ktorých sa má stavať. To znamená bez toho, aby tieto pozemky boli kúpené, bez toho, aby tieto pozemky boli riadne vyvlastnené a svojím spôsobom prejudikuje už aj budúce vyvlastňovacie konanie, lebo keď už tam tá diaľnica bude stáť alebo čokoľvek iné, tak čo už potom, už sa môže, samozrejme, pozemok len vyvlastniť.

    A v tom je problém, pretože sa obchádza legálny systém, ktorý náš právny poriadok pozná, ktorý pozná ústava, ktorá dáva základné rámce, za akých podmienok možno obmedziť vlastnícke právo, alebo vyvlastniť, a to na základe zákona v primeranom rozsahu za primeranú náhradu, ak to, samozrejme, je verejný záujem, ktorý momentálne nespochybňujeme. A tento návrh zákona tieto podmienky nespĺňa. Tu predtým, ako dôjde ku kúpe pozemku, predtým, ako dôjde k vyvlastneniu, dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady. Netušíme na aké dlhé obdobie. Preto považujem tento návrh zákona za zlý a nie na hrane s ústavou, pán minister, ale podľa môjho vnímania v rozpore s ústavou.

    Ja som v prvom čítaní hovorila aj o tom, že tento návrh považujem za zlý aj preto, pretože predstavuje v našom právnom poriadku zároveň aj zlý precedens. Zlý precedens, pretože dnes sú prioritou diaľnice a ja som vo svojom vystúpení použila ako príklad, zajtra sa môžu stať prioritou jadrové elektrárne a budeme mať zákon o mimoriadnych opatreniach vo vzťahu k jadrovým elektrárňam.

    Proces druhého čítania ma prekvapil, pretože mi dal za pravdu skôr, než mi napadlo, že sa niečo také môže stať, pretože v priebehu druhého čítania v rámci výborov bol schválený návrh, aby tento návrh zákona sa rozšíril aj o letiskovú infraštruktúru pri medzinárodných letiskách.

    Gestorský výbor túto časť spoločnej správy neodporúča schváliť, ale faktom je, že už aspoň u časti poslancov skrsla myšlienka, že nielen diaľnice, ale možno aj nejaké iné objekty sú takým verejným záujmom, ktorý je nadradený aj nad ústavou. A to je presne to, čo hovorím. Ak raz toto uznáme, tento mechanizmus za legitímny spôsob pri diaľniciach, tak čo nám bráni použiť ho kedykoľvek v budúcnosti na akýkoľvek iný prípad stavby vo verejnom záujme, ktorý v danom momente považujeme za taký dôležitý, že nám stojí až nad ústavou.

    A tu je príklad. Skupina poslancov už považuje za taký vážny verejný záujem letiskovú infraštruktúru a ja sa naozaj pýtam, a aj keď to dnes neschválime, myslím toto rozšírenie pôsobnosti zákona, či to nepríde o mesiac, o pol roka nejaké iné rozšírenie? Takže považujem to aj za zlý precedens a druhé čítanie ma v tomto mojom stanovisku utvrdzuje.

    Očakávala som, že v priebehu druhého čítania aj na základe diskusie v ústavnoprávnom výbore, že bude predložený pozmeňujúci návrh, ktorý tento problém bude riešiť tak, aby ani nie riziko, ale protiústavnosť návrhu zákona riešil. Žiaľ, nestalo sa tak, preto musím konštatovať, že napriek tomu, že je nespochybniteľné, že diaľnice sú prioritou nielen tejto vlády, ale nás všetkých, tak musím skonštatovať to, čo som povedala aj v prvom čítaní, nie za každú cenu a tento návrh zákona považujem za cenu privysokú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa prihlásil pán poslanec Pado. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Pado má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel kolegyňu Žitňanskú len doplniť v jednom. Možno, že sa to nebude celkom páčiť, ale aby sme neskĺzli do toho, že potom podľa ľubovôle SMER-u – SD budeme stavať aj stranícke centrály tak ako kedysi jej predchodkyňa komunistická strana na cudzích pozemkoch. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže budeme pokračovať ďalej v diskusii. Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic a po ňom pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o pomerne významnom zákone, ktorým naozaj môže vytvoriť pomerne významný precedens. Ale podľa mojej mienky ho pomerne významný nevytvorí, pretože ho zastaví Ústavný súd. A zastaví ho vlastne hneď. Pozastaví jeho účinnosť. Preto mi je aj nie celkom zrejmé, prečo ideme túto vec takýmto spôsobom lámať cez koleno. Pretože toto nie je sporné, či to ústavné je, alebo nie je. A ak to je sporné, tak možno by nám pán minister alebo poslanci SMER-u mohli povedať pár argumentov, pre ktoré si myslia, že možnosť štátu stavať na cudzom pozemku je ústavná. Ale nikto zatiaľ ani z vládnej koalície, ani z ústavných právnikov nepovedal, že tento mechanizmus vyvlastnenia je ústavný. A ani to povedať nemohol.

    Ja to skúsim povedať pomerne laicky. Budete stavať na cudzom pozemku, ktorý bude stále vo vlastníctve občana Slovenskej republiky, dokonca budete môcť aj pred kolaudáciou tú diaľnicu používať. A ešte stále tá diaľnica bude postavená na pozemku niekoho iného. Keby vyvlastňovacie konanie neprebehlo v prospech štátu, je možný návrat späť? Keď už bude diaľnica postavená? Návrat späť možný zjavne nie je. Zbúrame tam potom tú diaľnicu a postavíme ju niekde inde? Asi nie. Tá stavba už nie je zvratná. Proste nie je možné navrátenie do pôvodného stavu a napriek tomu ideme stavať.

    A opakujem ešte raz, § 5 ods. 2 návrhu zákona umožňuje, aj keď ešte nie sú splnené podmienky na skolaudovanie, a jednou z tých podmienok je práve ukončené vyvlastňovacie konanie, je možné predčasné užívanie diaľnice, ak nejde o dôvod, ktorý nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke diaľnice. Toto nebráni bezpečnej skúšobnej prevádzke diaľnice. Čiže diaľnica bude môcť byť prevádzkovaná na súkromných pozemkoch súkromných vlastníkov. No, uvidíme, dnes asi nie, ale v utorok to budeme schvaľovať.

    Už pani kolegyňa Žitňanská povedala, že čo sa stane, ak sa raz takáto právomoc začne. A naozaj toto je príklad toho, že ak sa raz začne, tak sa nikde neskončí. Dnes to budú letiská, dúfam, že stranícke centrály nie, ale zajtra to budú súkromné investície, ktorých vôbec ústavnosť vyvlastňovania na ich účely je podľa mňa veľmi otázna, veľmi otázna. Pripravuje sa úprava, kde vláda bude rozhodovať, čo je verejný záujem a či sú splnené ústavné kritériá, ktoré majú autonómny význam v ústave, ale vláda bude rozhodovať svojím rozhodnutím, či splnené v konkrétnom prípade sú, alebo nie sú. To nie je prípad diaľnic. Tam verejný záujem splnený je.

    Ja by som predsa len ešte, pán minister, my sme diskutovali o vašom predchádzajúcom návrhu veľmi korektne a tam sa podarilo tie ústavné námietky odstrániť. Ale tu sa mi zdá, že ak takúto verziu máte, momentálne nie sú odstránené. A opakujem ešte raz. Tá ústavnoprávna rovina nie je sporná v tomto prípade.

    Vy síce konštatujete v dôvodovej správe, máte tam takú rýchlu vetu, navrhovaný zákon je v súlade s ústavou, ale veľmi to nerozoberáte. Veľmi veľa argumentov ste nám v tomto neponúkli. A ubezpečujem vás, že rozhodnutie Ústavného súdu nebude sedem ku päť, nebude tesné, lebo to je mimo akýchkoľvek pochybností. Mimo akýchkoľvek pochybností, že čl. 20 ústavy reálne chráni vlastnícke právo a umožňuje vyvlastnenie za podmienok tam určených, ale ktoré musia byť splnené v čase, keď je vlastnícke právo obmedzené.

    Inými slovami nemôžeme povedať, že dáme mu primeranú náhradu, ale až o 20 rokov po vyvlastnení. A to je tým pádom v poriadku. Nie. Tam predsa musí byť časová súvislosť a podmienky na vyvlastnenie musia byť dotknuté v okamihu, keď je vlastnícke právo obmedzené. Nemôžeme povedať, že verejný záujem dnes síce nie je alebo možno v čase o päť rokov bude. On musí existovať v čase vyvlastnenia. Preto je celkom evidentné, že návrh zákona nespĺňa kritériá dané v čl. 20 ústavy. A chcem veľmi verejne povedať, že ak by takýto zákon bol schválený, tak okamžite podáme návrh na Ústavný súd s návrhom na pozastavenie účinnosti tohto ustanovenia.

    Chcem ešte povedať jednu dôležitú vec. Nám sa dnes zdá, a je to záujem, ktorý je legitímny, že tie diaľnice treba dostavať čím skôr. Ale ústava je tu práve preto, aby aj cieľ, ktorý sa nám zdá byť v tomto okamihu veľmi dôležitý, aby nás chránila v mene nejakého dlhodobejšieho cieľa. Aby sme neprekročili tento dlhodobejší cieľ z pohľadu nášho veľmi významného okamžitého záujmu, ktorým sú diaľnice. A ten dlhodobý cieľ je sloboda vlastníckeho práva a ústavodarca u nás aj v iných krajinách bol veľmi múdry a vedel, že niekedy budeme mať pokušenie v záujme krátkodobého cieľa obetovať cieľ dlhodobý. A preto tie dlhodobé ciele dal do ústavy a tie sú ťažšie modifikovateľné. A k ťažiskovým patrí ochrana vlastníckeho práva.

    Preto diskutujme a už sme prijali úpravu, ktorá zjednodušuje vyvlastňovacie konanie pri diaľniciach. To je v poriadku. Diskutujme ďalej o tom, ako možno stanoviť lehoty atď., ale nemôžeme prekročiť nejakú bariéru. Tou bariérou dnes je čl. 20 ústavy.

    A navyše, snaha ju prekročiť v situácii, keď je takmer evidentné, že aj tak nebude tá snaha úspešná, inými slovami, že tieto ustanovenia asi dlho účinné nebudú, sa mi nezdá byť správnou cestou. Nezdá sa mi byť správnou cestou ani na dosiahnutie vášho cieľa, takže preto ešte dávam na zváženie, aby ste možno uvažovali o buď posunutí tohto zákona ešte na ďalšiu schôdzu a možnej diskusii.

    S vami, pán minister, vždy bola rozumná diskusia. Ja viem, že vy niečo mienite, pán premiér mení. Ja chápem, že sa to stane niekedy, ale ani premiér by nemal meniť to, čo je v našej ústave, a to by mali byť princípy, ak sa zhodneme, že ony v ústave sú vyjadrené pomerne jednoznačne, ktoré by sme nemali len tak ľahkovážne prekračovať.

    Takže ešte raz by som si vás dovolil požiadať jednak o vyjadrenie v záverečnom slovo, ale aj predsa len o zváženie, či táto forma, ktorej účinnosť zrejme nebude mať dlhé trvanie, je naozaj tou najrozumnejšou a neohrozuje jedno z najpodstatnejších práv v našom ústavnom systéme, a to je právo sloboda vlastniť majetok a možnosť štátu ho vyvlastniť len za presne určených kritérií, ktoré tento návrh zákona celkom zjavne nespĺňa. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, o čo lepšie sa rokuje takto o pol desiatej ráno v pohode, v pokoji, dievčatá premaľované a chlapi vyholení. No, toto je slovenský parlament, a nie ten nočný, aký ste tu včera ordinovali opozícii.

    Vážený pán minister, nie je problém stavať diaľnice. To nie je absolútne problém. Treba na to zopár vecí, alebo poviem tri základné, a to je mať peniaze, mať projekty a pozemky a môžeme stavať vo dne, v noci. Na tom sa zhodneme, že tie diaľnice potrebujeme. Dokonca my sme na ne dávali viac peňazí, ako dávate vy. Ja som presvedčený o tom, že nie je dobré ani správne rozdeľovať na tých, čo diaľnice chcú, a na tých, čo diaľniciam bránia. Takto otázka nestála, nestojí a nikdy nebude stáť. Len na jednom sa nezhodneme, a to je na bezprecedentnom vašom pokuse stavať ich na cudzích, teda súkromných a nie štátnych pozemkoch. V tomto je problém medzi nami a vami. Nie v tom, či diaľnice treba, alebo netreba.

    Dnes nie je možné akúkoľvek stavbu stavať na cudzom pozemku. Na cudzích pozemkoch sa nestavalo ani za bývalého režimu. Tí si to ošetrili tak, že všetko znárodnili, teda ľuďom pobrali a potom stavali akože na svojom. Ale toto nie je tá cesta, ktorou by sme mali vyberať my dnes v 21. storočí a hovoríme si demokratické Slovensko. Principiálne je totiž jedno, či ide o štvorcový meter, alebo o sto štvorcových metrov, alebo či ide o stavbu diaľnice, alebo o stavbu garáže. Ak si na cudzích pozemkoch nemôže dovoliť stavať nikto, na cudzích pozemkoch by si nemal dovoliť stavať ani štát.

    Nadradenosť štátu nad všetkým a všetkými, toto nie je dobrá cesta. Čo je veľmi nebezpečné na tomto návrhu zákona, je prielom, prielom možnosti stavať na cudzom pozemku. Dnes sa síce deklaruje v tomto zákone, že ide len o vybrané diaľničné ťahy a rýchlostné komunikácie, ale na minulej schôdzi Národnej rady pán minister Jahnátek predložil novelu banského zákona, kde navrhoval a tu v parlamente tvrdo presadzoval niečo podobné a tvrdil to isté, že je to len pre vybrané banské diela.

    Všetci sa pamätáme na vecné bremeno možnosti vstupu na pozemok bez rozhodnutia súdu na základe vydania úradného papiera z banského úradu. Tu on tvrdil, že toto je len pre vybrané banské diela. Vy, pán minister, tvrdí dnes, že to je len pre vybrané diaľničné ťahy a rýchlostné komunikácie. Nabudúce príde minister vnútra a povie, že je to len pre vybrané stavby Policajného zboru. Potom príde minister Valentovič a povie, že je to len pre vybrané nemocnice. A kde skončíme? Ja to vnímam a poviem to úplne otvorene ako takú snahu ticho pre blaho ľudu, potichu znárodňovať a pripravovať si pozície pre privatizáciu letiska, pre privatizáciu Carga cez tzv. holdingové spoločnosti.

    Ja vás chápem, pán minister, že chcete stavať. Ale v tom nemáte problém s opozíciou. Problém výstavby je problém technický a technologický, ale ten my technici vieme zvládnuť, aj keď je niekedy veľmi zložitý, aj keď nemôžeme stavať vtedy, keď chceme, ale dnes vieme aj v zime robiť a vieme aj betónovať, aj zvárať. V tomto nie je problém. Je to síce trošku drahšie, ale technicky zvládnuteľné.

    Problém však nastáva vtedy, ak sa dá nesplniteľné politické zadanie. Nesplniteľné politické zadanie znie: za tri roky budú Košice a Bratislava spojené s diaľnicou. Veľká tlačovka predsedu vlády do roku 2010 Bratislava bude diaľnicou spojená s Košicami. Všetci vieme, že je to nereálne technicky a technologicky. Nieže to nechceme, ale že je to nereálne technicky a technologicky. A vie o tom aj pán predseda vlády. Určite o tom vie. Ale dôležitý pre neho je ten prvý odkaz ľuďom, že za tri roky bude spojená Bratislava s Košicami diaľnicou. Potom síce na ďalšej tlačovke oveľa potichšie zaznie, že ak nám bude chýbať päť kilometrov v roku 2010, čo nás zabijete? A potom ešte tichšie na ďalšej tlačovke povie, že nebude to v plnom profile. A potom ešte potichšie povie ďalej, že to bude aj bez tunelov.

    Takže bude to diaľnica alebo nebude diaľnica? Nahlas povedané, že to bude diaľnica, potom to bude len nie v plnom profile, potom to bude len nie s tunelmi, no, takže to potom nebude diaľnica. Ústupový variant, ale to, čo prvé veľmi zaznelo, bolo, že v 2010 bude Bratislava s Košicami spojená diaľnicou. A potom nasledujú kroky, ako to zabezpečiť. A potom nasleduje aj tento zákon, o ktorom tu z úst opozície zaznieva v prvom i druhom čítaní, že ten zákon je v rozpore s ústavou a že v prípade, že bude schválený, tak Ústavný súd pozastaví jeho účinnosť. A prečo je takýto návrh zákona v Národnej rade? Tak, ako sa začalo pomaličky ustupovať, že keď bude chýbať päť kilometrov, keď to nebude v plnom profile, keď to bude, nebude s tunelmi, tak dnes sa hľadá, a ja vnímam tento zákon, hľadám možnosť, ako pred občanmi zdôvodniť, že v roku 2010 diaľnica medzi Bratislavou a Košicami nebude.

    A bude dôvod ten, že vy ste mali snahu, ale opozícia neustále upozorňovala, odvolávala sa na Ústavný súd, a preto, vážení občania, diaľnice v roku 2010 nemáte. Nie z našej viny, ale z viny opozície a pridáte k tomu ešte aj Ústavný súd. Tieto dve zložky zabránili občanom jazdiť na autách z Bratislavy do Košíc. Takto ja vnímam tento zákon, a preto tu je, aby sa našiel vinník, na ktorého sa zvalí vina, že v roku 2010 tá diaľnica nebude.

    Toto riešenie, ktoré vy navrhujete, vôbec nie je v prospech občana a nebezpečné na tom je, že staviate proti sebe občana, vlastníka pozemku a občana, ktorý chce diaľnice. Oni vôbec nestoja proti sebe. Oni sú len v inej polohe. A je nebezpečné a neférové robiť dve kategórie občanov. Jedni, čo chcú diaľnice, a druhí, čo nechcú uvoľniť pozemky. Už sme tu v minulosti mali také kastovanie občanov. Jedni, ktorí chceli ten režim, a druhí, ktorí nechceli ten režim. Ale ja by som sa veľmi nerád vracal do týchto čias.

    Problém váš je dostať sa k pozemkom rýchlo. Teda tento problém dostať sa k pozemkom rýchlo a nie v rozpore s ústavou sme predseda mali aj my. Aj my sme sa borili, aj my sme chceli stavať rýchlejšie a dávali sme viac peňazí do diaľnic. Ale stavať na cudzom, tak to sme si nedovolili.

    Vy znásilníte všetkých ostatných, hlavne vlastníkov pozemkov, len nechajte na pokoji štátnu byrokraciu, vládnu mašinériu. Nechcime od nich, aby si lámali hlavy a hľadali iné, možno náročnejšie, ale rovnako účinné riešenia, ako sa dostať k pozemkom normálnou zákonnou cestou.

    Hovorím to preto, že neverím, že by nebolo iné riešenie, ako riešenie stavať na cudzom. Nech sa vládna legislatíva a štátny aparát popasuje aj s týmto problémom a nech pripraví takú legislatívu, ktorá nebude v rozpore s ústavou a jej aplikácia v praxi umožní rýchlejšie získať štátu pozemky, ktoré potrebuje na výstavbu diaľnic. Ale je pre demokratický štát, a taký sme vám ho odovzdali, je neprijateľné toto bremeno prenášať na občanov a šliapať po ich základných právach, ako je vlastniť majetok. A preto toto nie je problém tých občanov, čo majú pozemky v trase diaľnic, ale je to problém všetkých občanov, lebo nemajú istotu, že pri vás ani jeden občan nikdy nevie, kedy sa ocitne v situácii, keď mu siahnete na jeho práva a na jeho majetok v úplne inej veci, pri úplne inej stavbe, pri úplne inej konštelácii.

    A preto sa to týka všetkých občanov. Lebo pri takomto postupe sa to dnes týka len tých, ktorí majú pozemky v trase diaľnic. Ale zajtra, pozajtra sa to môže týkať aj úplne iných, ktorí dnes ani netušia, ako im môže byť siahnuté a podľa vás zo zákona na majetok. A vždy sa dá nájsť ten takzvaný vyšší záujem, ktorý definuje ten, kto má moc, a toto je veľmi nebezpečné.

    Takže môj návrh je, aby sa tento návrh zákona stiahol z rokovania Národnej rady a hľadali sa iné riešenia, ako dať zadosť výstavbe diaľnic, ako nesiahať ľuďom na majetok, ako sa nevracať do nedávnej a neslávnej minulosti, keď sa stavalo, tak ako sa stavalo, kde ľudia ten svoj nárok na majetok nemali preto, lebo patrilo všetko všetkým, teda nikomu, iba vládnej moci. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásil pán poslanec Martinák, pán poslanec Fronc, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Janiš, ako je už u vás obyčajne zvykom, vopred zastrašujete a úmyselne zavádzate celú slovenskú verejnosť, ak snaha vlády je akokoľvek dobrá pre budúcnosť a pre všetkých občanov. Dodnes som nevedel, že ste až taký technický typ, a preto by som sa vás rád spýtal len na jednu otázku. Z čoho vychádzate, že výstavba diaľnic je nereálna technicky aj technologicky? Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja nespochybňujem potrebu postaviť diaľnice a nespochybňujem ani to, že to robíte s úmyslom bona fide, teda dobrým úmyslom a že je to spoločný záujem, ale predsa otázka stojí tak, či stojí za to porušiť základný princíp ochrany súkromného vlastníctva?

    A chcel by som sa trošku aj odvolať na tradíciu tejto krajiny. Nemyslím tých päťdesiat rokov komunizmu, ale všetci z nás, keď chodíme po cestách, občas chodíme po cestách, ktoré sa úplne nezmyselne kľukatia ako had. Uhýbajú namiesto toho, aby išli rovno a kládol som si kedysi otázku, prečo to je? Jednoduchý dôvod, že sa ctilo súkromné vlastníctvo. Aj ten kúsok, by som povedal, škvarky zeme sa ctilo, ak ten majiteľ ho nechcel pohnúť. Nebol by som rád, aby takéto cesty sme mali, ale myslím si, že nemali by sme ten princíp súkromného vlastníctva porušiť a mali by sme hľadať iné cesty. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. No, v jednom sa zrejme zhodneme koalícia aj opozícia. Podľa rozpravy, ktorá tu prebehla, je značné, že diaľnice, si uvedomujeme, sú potrebné tak pre nás, ako aj pre vás, by som povedal, pre všetkých občanov tejto republiky. V tom sme v úplnej zhode.

    Problém, ktorý ja však vidím, je problém ten, že jednoducho tuná premiér republiky dačo povedal, snaží sa dačo dosiahnuť a, samozrejme, to už opozícii vadí. Opozícia to napáda a hľadá rôzne obštrukcie voči tomuto vyjadreniu, a preto pôsobí, tak ako pôsobí.

    Ja nechcemdlho rozprávať, ale ja by som sa chcel opýtal takisto pána poslanca Janiša. Povedal tuná vo svojom vystúpení, že treba hľadať riešenie. No len jedna otázka. Povedzte konečne to riešenie, aké má byť, ako to treba vyriešiť, pretože podľa toho, čo tuná zaznieva a čo tu počujem, tak zrejme ste na to lepší odborníci ako my a my si radi od vás zoberieme ponaučenie a budeme sa snažiť to vyriešiť tak, ako je to potrebné vyriešiť v rámci toho, aby ste nemuseli už donekonečna tu bombardovať a spochybňovať verejnosť tým, ako jej chceme ublížiť, ako chceme verejnosti siahnuť na jej majetky a tieto ústavné práva a tak ďalej a tak ďalej.

    Pán poslanec, skúste mi povedať a dajte mi to riešenie, ako to treba v tejto republike vyriešiť tak, aby sme my tuná nespôsobovali tie problémy, o ktorých vy tuná donekonečna rozprávate. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, vidím, že som vás zaujal. No, píše sa 7. december. Ak si pozriete, pán kolega, trasu diaľnic smerom na Košice a pozriete sa na množstvo viaduktov, pozriete sa na množstvo tunelov, pozriete si na geologickú náročnosť, pozriete sa na to, ako projektovo je táto diaľnica pripravená, ako ďaleko sú geologické prieskumy. No, tak musíte aj vy možno nie ako technik, ale ja som od fachu, pochopiť, že to, čo som povedal, je pravda. Dám ruku na klát bez problémov, že tá diaľnica v plnom profile do roku 2010 nebude. Technicky a technologicky to je nemožné.

    Čo sa týka, ja som povedal, vy snahu predávate ako produkt. Vy snahu postaviť diaľnice, váš premiér predáva v podstate, akoby tá diaľnica už bola postavená. Toto je váš marketingový ťah a nikto vám ho neberie, len nám treba ako opozícii upozorňovať na to, že predávať snahu nie je voči nim férové. Treba voči nim predávať skutky.

    Čo sa týka toho, aby sme my dali návod, ako treba tie diaľnice do roku 2010. Po prvé, my sme v roku 2007 nepovedali, že do roku 2010 diaľnice postavíme. To ste povedali vy. Za rok a pol vládnutia ste nepripravili ani jeden kilometer diaľnic. Neobstarali ste ani jeden kilometer diaľnic. Za rok a pol dostavujete to, čo sme rozostavali my. Nezačali ste nič. Takže pri tomto tempe rok a pol máte za sebou nula kilometrov začatej diaľnice, nula kilometrov obstaranej diaľnice. Ak budete takto pokračovať, tak rozhodne ten rok 2010 nestihnete.

    No, pochopil som to tak od pána kolegu Kvorku, že najlepšie by bolo, kebyže vám my ešte aj tie diaľnice postavíme, aby ste vy v roku 2010 mohli strihať pásky.

    No, páni, vládnete, hľadajte riešenia, hľadajte riešenia a plňte svoje sľuby.

  • Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, mám pocit, že sa točíme stále okolo toho istého. Napriek tomu v stručnosti chcem vyjadriť svoj názor na ukončenú rozpravu. Najviac tu rezonoval rozpor s ústavou, brutálnosť, slušnosť. Stále konštatujem, že môže byť taký názor opozície, názor môj a pevne verím, že aj tých, ktorí budú chcieť podporiť tento návrh zákona je ten, že je tu súlad s ústavou a že sú naplnené náležitosti ústavy.

    Ja poviem len príklady. Ja neviem, nemecká ústava takisto hovorí, že vlastníctvo sa zaručuje, ale zároveň hovorí, jeho užívanie sa zaväzuje vo všeobecnom záujme, vo verejnom záujme. Obmedzenie vlastníckeho práva, to znamená, že ak účel nie je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré sú miernejšie, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Čiže nemecká ústava to má viacej rozšírené, ako my to máme rozšírené. Myslím, že nemusím opakovať tie štyri podmienky, ktoré naša ústava v čl. 20 v ods. 4 vyžaduje na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, ale môj názor je ten, že splníme všetky štyri tieto podmienky a tento názor, samozrejme, sa snažím presadzovať aj ďalej.

    Stále hovorím, že aj tá slušnosť občana k ústave musí byť rovnocenná, tak ako štát ústavou zaručuje slušnosť voči občanovi, takisto aj občan musí zaručiť slušnosť voči ústave. To znamená, ozaj vlastníctvo zaväzuje a musí tu prísť verejný záujem, keď chceme niektoré veci, ktoré sú významné pre rozvoj štátu, pohnúť ďalej.

    Čiže už len poviem k tej ústave toľko, že tak tu zaznelo, že čo ideme riešiť všetko, ale vlastnícke právo obmedzíme len vtedy, ak nedôjde k dohode. To znamená, to isté urobili Chorváti, Nemci, Francúzi, Portugalci. To nie je nejaké znárodnenie, ako to tu zaznelo. Však to sú úplné nezmysly. Ak chceme niečo stavať, tak jednoducho vždy musí byť nejaký dotyk a nejaký konflikt s niektorými tými, ktorí nechcú stavať, a preto je to, aj ústava zadefinovala, čo je to verejný záujem a čo je to obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme.

    Takisto tu zaznelo, aby sme hľadali iné riešenia. Verte mi, že sme hľadali, verte mi, že mne to nespôsobuje radosť, ak tento zákon prejde a budeme ho pri niektorých týchto občanoch musieť naplniť, ale jednoducho iná cesta nie je. To znamená, lehoty sme skrátili na najnižšiu možnú mieru. Už ďalej sa to prakticky nedá, lebo by to v praxi úplne nefungovalo. Iné skrátenia ja neviem. Ja viem, že poslanci nie sú tvorcovia zákona, ale to isté, čo povedal pán poslanec Kvorka, ja som povedal aj v ústavnoprávnom výbore, aj v iných výboroch, ak niekto ponúkne lepšie riešenie, ja s tým nemám problém. Absolútne ho zohľadníme a zapracujeme. Ale nikto zatiaľ iné riešenie neponúkol.

    Takisto aj zo včerajšej rozpravy, ja mám pocit, pán poslanec Gál tu nie je, ale on to nikdy nerobil v praxi, čo to znamená. Lebo navrhoval tu zase niektoré ďalšie postupy, ale verte mi, že v praxi sa to nedá. Treba si to vyskúšať a treba skúsiť urobiť majetkovoprávne vysporiadanie a nám nejde o nejaký malý rozsah. Len v tom prvom balíku tá D1 ide o 6-tisíc dotknutých pozemkov. Je to cca 40-tisíc kúpnych zmlúv, čo treba urobiť rýchlo. Takže toto nie je jednoduché a môj názor je ten, že z tých 40-tisíc kúpnych zmlúv ostane možno 300 tých, ktorí nebudú chcieť uzatvoriť, ale tých 39 700 dotknutých kúpnymi zmluvami bude chcieť uzatvoriť kúpne zmluvy. Pretože, ako som už minule povedal, väčšina tých ľudí chce, čaká na to, aby sme urobili, pretože, ak tie pozemky, tie lúky nemajú v prenájme v niektorom roľníckom družstve, tak oni za to musia platiť aj daň. Nevyužívajú to. Jednoducho vedia, že tá diaľnica tade dnes alebo zajtra pôjde.

    Čiže, ja si myslím, že naopak, 99 % občanov bude vyjadrovať súhlas s takýmto postupom a takú mám aj odozvu od občanov, s ktorými sa rozprávam o tomto postupe. Samozrejme, že mediálna odozva bude podstatne vyššia, lebo tých 300 nesúhlasiacich, tých 300 špekulantov príde o svoj špekulatívny zisk a jednoducho budú cez médiá tlačiť na protiústavnosť tohto zákona.

    Pár slov len ku krátkodobému a dlhodobému cieľu. Verte mi, ja tu nechcem prednášať žiadne katastrofické scenáre, ale ozaj, keď nenaštartujeme tento proces, ozaj, keď nepôjdeme tou skokovou terapiou, pretože naozaj, a nehovorím to ako výčitku minulým vládam, ale viete veľmi dobre, že bola stlmená výstavba diaľnic a rýchlostných ciest a jednoducho my teraz musíme tou skokovou terapiou naskočiť. To znamená, postupujeme podľa programového vyhlásenia, ale nad rámec programového vyhlásenia, ak neurobíme týchto 150 kilometrov, tak Slovensko bude krajinou stojacich áut v zápchach, kongesciách. Jednoducho hospodársky rozvoj a regionálne disparity naozaj budú veľmi potierané na východ Slovenska čo, myslím, že nechceme ani opozícia, ani koalícia.

    Čiže k tomu len toľko, že nemáme čas. Ak budeme hľadať riešenia, ako vyvlastniť tými miernejšími prostriedkami, ktoré sú definované v súčasne platných zákonoch, tak začneme stavať o tri roky. Ak využijeme tieto ostrejšie prostriedky schválením tejto novely zákona alebo tohto zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach, je tu reálny predpoklad, že začneme stavať na jeseň roku 2008.

    Čo sa týka, posledné, čo poviem, vyjadrení predsedu vlády a na ktorých tlačovkách čo povedal. Ja to nejdem komentovať, ale rád by som dal do pozornosti všetkým, že je potrebné si prečítať uznesenie vlády Slovenskej republiky, myslím, že č. 753/2007, kde je presne definované, ako vlastne chceme postupovať. Tam je presne zadefinované, čo očakávame urobiť v pol profile, čo očakávame urobiť v plnom profile. Nikdy sme nepovedali, že to bude diaľnica z Bratislavy do Košíc v pol profile. V tom uznesení je len povedané, ešte raz opakujem, predpokladaný termín ukončenia 2010 a v pol profile predpokladaný termín ukončenia 2010 tunelových úsekov, tých väčších, sú to tunely najmä Rojkov, Šibenik na východe Slovenska, tri tunely sú tam tie dlhšie. Teraz mi nenapadá ten tretí dlhší, aha, Šútovo – Rojkov a Šibenik na východe Slovenska. Sú tam ešte dva kratšie.

    Takže tie by mohli byť reálne aj do roku 2010. Ale znova zdôrazňujem, ale tým nechcem spochybniť termín 2010, že ak nám technické a technologické procesy, ale to je najmä z hľadiska ponuky toho uchádzača, toho budúceho koncesionára neumožnia naplniť rok 2010, aj to bude obrovský úspech, lebo budú tie úseky v tom roku 2010 rozostavané na 95 %. A nie je žiadny problém, že bude strihať pásku, ako to hovoríte, niekto iný po roku 2010.

    Takže je tu veľmi veľká potreba spoločenská, hospodárska, a ak túto potrebu chceme naplniť, musíme prijať aj odvážne rozhodnutia. A jednoducho musíme túto právnu normu podporiť, o čo vás zdvorilo žiadam. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, ja už by som zhrnula rozpravu. V rozprave vystúpilo celkom päť poslancov. Nebol predložený žiaden pozmeňujúci ani procedurálny návrh. To znamená, že budeme hlasovať len o návrhoch, ktoré máme v spoločnej správe. Som rada, že môžem konštatovať, že nikto v tejto snemovni nespochybňuje dôležitosť výstavby diaľnic pre ďalší rozvoj Slovenska. Pán minister vo svojom záverečnom vystúpení zaujal stanovisko a poslanci svoj postoj k návrhu tohto zákona vyjadria hlasovaním. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 407 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 407a.

    Prosím znovu pána ministra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Vláda pripravila návrh zákona z dôvodu, že na pôde európskych inštitúcií vznikla nová právna úprava dopĺňajúca regulačný rámec sektora elektronických komunikácií. Ide o smernicu obsahujúcu pravidlá uchovávania údajov spracovávaných v elektronických komunikačných sieťach pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.

    Novela zákona obsahuje najmä nové ustanovenia transponujúce uvedenú smernicu. Upravuje sa rozsah, ako aj lehoty uchovávania údajov spolu s vymedzením orgánov štátu, ktoré sú oprávnené uchovávané údaje požadovať. Novela zákona zároveň obsahuje niekoľko bodov, ktoré reagujú na podnety z praxe a upresňujú znenie niektorých ustanovení zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 566 z 18. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. novembra 2007 a uznesením č. 266 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 240 z 13. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 20. novembra 2007 a uznesením č. 121 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh 13. novembra 2007 a neprijal k nemu uznesenie, nakoľko navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 101 z 20. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú v časti IV pozmeňujúce návrhy, spolu 32 bodov.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28, 29, 30 a 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    O bode 12 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    O bodoch 8, 16, 22, 26 a 32 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 407a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 270 z 26. novembra 2007.

    Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako spravodajca zároveň hlásim.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Rafaj. Keďže o slovo požiadal spravodajca, má prednosť. Takže, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predloženému návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

    Jeden, ktorý je čisto legislatívnotechnického charakteru a znie: „V bode 59 návrhu zákona nadpis pod § 76c znie prechodné ustanovenie.“ Odôvodnenie: S ohľadom na zmenu účinnosti navrhovaného zákona je potrebné upraviť aj nadpis prechodného ustanovenia, nakoľko sa navrhuje zmeniť účinnosť zákona z 1. 1. 2008 na dňom vyhlásenia. Preto aj je potrebné vykonať túto zmenu. Pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný, je označený číslicou 1.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť k čl. I znie: „Za bod 22 sa vkladá nový bod 23, ktorý znie: „V § 42 ods. 1 písm. c) prvý bod sa za slovo „služby“ vkladajú slová „podľa § 50 ods. 2 písm. a).“.“ Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Podľa čl. 4 smernice o univerzálnej službe má byť zabezpečené vyhovenie všetkým primeraným požiadavkám na prístup k službám a pripojeniu k sieti. A poskytnuté pripojenie umožňovať koncovým užívateľom príjem telefónnych hovorov, faxov a dátovú komunikáciu, berúc do úvahy prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov a technickú uskutočniteľnosť.

    V súlade s uvedeným článkom smernice vládny návrh zákona dopĺňa aj ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a). V záujme zabránenia možného konfliktu pri výklade zákona navrhujem doplnenie dotknutého ustanovenia § 42 ods. 1 písm. c). Tento návrh je označený číslicou 2.

    No a predložím ešte posledný pozmeňujúci návrh a ten sa týka § 59a ods. 6 písm. d). Na základe smernice, ktorá je predmetom alebo teda jej implementácia je predmetom predloženej novely, ktorú máme pred sebou, hovorí o uchovávaní dát a predmetný paragraf stanovuje lehoty, počas ktorých sa prevádzkové a lokalizačné údaje majú uchovávať. Smernica ako taká stanovuje vo svojom texte len maximálne doby. Pri internetovej komunikácii stanovuje maximálnu dobu šesť mesiacov, pri ostatnej komunikácii dvadsaťštyri mesiacov.

    Ako jedna z mála krajín Európskej únie vládny návrh zákona, teda Slovenská republika podľa tohto návrhu sa rozhodla využiť maximálnu dobu uchovávania údajov. Avšak ak porovnáme situáciu z okolitých krajín, sme naozaj asi jediní, ktorí využívajú takúto maximálnu možnú dobu.

    Preto navrhujem, aby sme v časti tej, ktorá hovorí o dobe uchovávania prevádzkových a lokalizačných údajov zmenili dobu z dvadsaťštyri mesiacov na dvanásť. Obdobne takúto lehotu zavádzajú aj krajiny, ktoré s bojom proti organizovanému zločinu a s bojom proti terorizmu majú určite bohatšie skúsenosti ako Slovenská republika a kratšiu lehotu považujú za dostatočnú. Ako príklad uvediem napríklad Rakúsko, kde je to šesť mesiacov, Nemecko sedem mesiacov, Portugalsko jeden rok, Španielsko jeden rok.

    Preto podávam pozmeňujúci návrh, aby som ho teda zacitoval, je to v čl. I bod 45 a znie: „V § 59a ods. 6 písm. b) sa číslo 24 nahrádza číslom 12.“ Myslím si, že po schválení takéhoto pozmeňujúceho návrhu sa zaradíme medzi štandard v uchovávaní dát v rámci vyspelých štátov Európskej únie a nebudeme opäť, ako niekedy je tu zvykom, pápežskejší od pápeža, ale budeme v súlade s ostatnými krajinami Európskej únie v tejto oblasti. Ďakujem pekne. Poprosím kolegov a kolegyne o podporu týchto návrhov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovávame pomerne citlivú problematiku, ktorá vyžaduje veľmi obozretný a vyvážený prístup, pretože na jednej strane sledujeme legitímny záujem štátu či Európskych spoločenstiev v ochrane bezpečnosti a na druhej strane musíme zohľadniť legitímne práva občanov a integritu zásahov do ich súkromia.

    Keď som bol nedávno v Bruseli, mal som možnosť sa zúčastniť práve na jednej panelovej konferencii k tejto problematike a napriek tomu, že tu máme spomenutú smernicu 2006/24 ES, diskusia bola veľmi búrlivá a minimálne polovica názorov bola proti enormným zásahom orgánov štátu a rôznych silových zložiek do integrity súkromia občanov, hoci dôvody, myslím tým aj v Európe po Madride a Londýne sú nespochybniteľné. Avšak rovnako je povážlivé, či kvôli sledovaniu záujmu ochrany vnútornej bezpečnosti pred organizovaným zločinom či teroristickými hrozbami máme vystaviť občanov možným zneužitiam alebo únikom.

    Preto som si dovolil pripraviť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Chcem upozorniť, že plošný, neobmedzený on line prístup orgánov štátu do databáz operátorov je v priamom rozpore s požiadavkou individuálneho prístupu, primeranosti zásahov do súkromia a absolútne vylučuje možnosť nezávislej kontroly. Z tohto dôvodu možno považovať navrhovanú právnu úpravu za neprijateľnú z dôvodu nesúladu s medzinárodným právom a právom Európskej únie, na čo upozornil už aj úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku.

    Citovaná smernica 2006/24 v čl. 4 ustanovuje, že postup, ktorý treba dodržať, a podmienky, ktoré treba splniť na získanie prístupu k uchovávaným údajom v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, vymedzí každý členský štát vo svojom vnútroštátnom práve.

    Oceňujem, že aj spravodajca predo mnou upozornil na túto možnosť flexibility a primeranosti v inej časti tejto normy. Spôsob sprístupňovania údajov databáz operátorov je upravený vnútroštátnym právom Slovenskej republiky.

    Vládny návrh zákona by však umožnil nekontrolovaný prístup do týchto databáz a zmenil by tak doterajší postup, ktorý v dostatočnej miere zohľadňoval právo na ochranu súkromia občanov v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Táto výhrada je o tom závažnejšia, že v danej oblasti nie je v zmysle navrhovaného vládneho zákona vypracovaný zatiaľ nijaký vykonávací predpis, ktorý by jasne a zrozumiteľne definoval podmienky a spôsob sprístupňovania týchto údajov.

    Za diskutabilné tiež považujem pravidelné poskytovanie databázy účastníkov v elektronickej podobe. Predovšetkým je tu obrovské riziko zneužitia či už zvnútra, alebo zvonku systému. V tomto prípade je takmer nemožné účinne zabrániť takémuto neoprávnenému kopírovaniu databázy, či jej využitiu na iné účely, ako bola v zmysle zákona určená. Pritom všetci vieme, že je to pomerne vo veľkom záujme či už komerčných, alebo rôznych spravodajských skupín získať takéto kontaktné mapy.

    Preto si dovoľujem predniesť pozmeňujúci návrh v danom znení. 34 bod znie. Citujem. „34. bod v § 55 ods. 7 písm. b) znie: „b) bezplatne umožniť osobitnému útvaru Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu prostredníctvom Policajného zboru a poverenému orgánu colnej správy na účely plnenia úloh, odkaz 24c, prístup k údajom účastníka svojej siete v rozsahu údajov – telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania podnikateľa fyzickej osoby, alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, akademický titul a adresa a kategória prístupu k sieti; náklady na zabezpečenie prenosových prostriedkov pre účely zriadenia tohto prístupu až po rozhranie podniku hradí orgán štátu, ktorému sa prístup umožnil.“.“ Koniec citácie.

    Dámy a páni, dovolím si predniesť aj ďalší pozmeňujúci návrh, pretože navrhované ustanovenie § 55 ods. 7 písm. c) je podľa môjho názoru veľmi široko koncipované. Nie je zrejmé, čo sa myslí inou nevyhnutnou súčinnosťou. Pod tento pojem možno subsumovať množstvo úkonov, ktoré vyžadujú osobitný postup podľa Trestného poriadku.

    Navrhovaná právna úprava vytvára rozpor medzi § 55 ods. 4, podľa ktorého telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť, len ak povinnosť sprístupnenia vyplýva z osobitných predpisov a novým znením § 55 ods. 7, ktorý podnikom umožňuje povinnosť súčinnosti spojenej so sprístupňovaním telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na osobitné predpisy.

    Všetky silové zložky by mali mať prístup iba cez jediné rozhranie pre Policajný zbor. Preto si dovolím podať ďalší pozmeňujúci návrh, a to 35. bod znie: „35. V § 55 sa ods. 7 dopĺňa písm. c), ktoré znie: „c) poskytovať inú nevyhnutnú súčinnosť súdu, prokuratúre, ozbrojeným bezpečnostným zborom a bezpečnostným zborom a inému orgánu štátu na účely plnenia úloh, odkaz 24c, a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi podľa odkazu 25.“.“ Koniec citácie.

    A na koniec tretí posledný pozmeňujúci návrh, v ktorom chcem navrhnúť sankčné ustanovenie upraviť vzhľadom na argumenty uvedené v pozmeňujúcom návrhu k § 55 ods. 7 písm. d) a c) tak, aby plošný neobmedzený on line prístup orgánov štátu do databáz operátorov bol podľa tohto v priamom rozpore s požiadavkou zákonnosti, individuálneho prístup, proporcionality a primeranosti zásahu do súkromia občanov a absolútne by vylučoval možnosť nezávislej kontroly. Pravidelné poskytovanie databázy účastníkov v elektronickej podobe preto považujem za neprijateľné vzhľadom na nemožnosť zachovania najvyššieho stupňa bezpečnosti a ochrany údajov účastníkov, nakoľko za súčasnej platnej legislatívy v danej oblasti a problematike nie je možné účinne zabrániť neoprávnenému kopírovaniu tejto databázy a jej nezákonnému využitiu.

    Preto, dámy a páni, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh k čl. I 57. bod. 57. bod teda znie, citujem: „57. V § 71 ods. 5 písm. k) znie: „k) nesprístupnil predmet telekomunikačného tajomstva ( § 55 ods. 4), nespolupracoval s Policajným zborom a s inými orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení výhražných informácií a poplašných správ alebo neposkytol inú nevyhnutnú súčinnosť súdu, prokuratúre a inému orgánu štátu na účely plnenia ich úloh (§ 55 ods. 7), bezodkladne neposkytol orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému orgánu štátu na základe jeho žiadosti (§ 59a ods. 8).“.“ Koniec citátu.

    Dámy a páni, toto je podľa môjho názoru minimum zásahov a opatrení z pohľadu účastníkov elektronických komunikácií, ktorých zákonné práva by mal štát rovnako chrániť a mal by tiež primeraným spôsobom zabrániť možnému komerčnému či nelegálnemu vstupu a úniku týchto informácií a chrániť na druhej strane aj bezpečnosť, integritu a práva občanov štátu, a preto verím, že tieto návrhy z týchto dôvodov, ktoré som predniesol, podporíte. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie pánovi poslancovi Rafajovi. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Myslel som si, že získanie plošného prístupu je neprekonateľný problém, a preto som si ani nerobil násilie s prípravou nejakého pozmeňujúceho návrhu, ale vidím, že ten problém prekonateľný je a chcem pochváliť predkladateľov, že sa s ním takto vysporadúvajú.

    Je tu však ešte jeden malý problém, ktorý sa mi javí v novom znení bodu 34. Ten on line prístup získavajú štyri zložky: Policajný zbor, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo – tieto tri prostredníctvom Policajného zboru a poverený orgán colnej správy.

    Vážení, ja si myslím, že ak niekto plní špecifické úlohy z týchto štyroch, ktoré nie sú porovnateľné s ostatnými, tak je to skôr Slovenská informačná služba, a ak by si niekto zaslúžil osobitné rozhranie, tak by to mohli byť oni. Ale nemyslím si, že by ho mali mať a tým viac, že všetky náklady na technické zriadenie rozhrania prenášame na subjekt, ktorý je mimo verejnej správy. Je to súkromná firma, ktorá to realizuje zatiaľ podľa zákona, ale bez náhrady a v takom prípade by sme nemali zhoršovať ich náklady a úplne by stačilo jedno rozhranie. Dá sa to dosiahnuť pomerne jednoducho, stačí presunúť tri slová v prvej vete „prostredníctvom Policajného zboru“ až za tú poznámku pod čiarou. Tým pádom by sa dostali aj orgány colnej správy do rozhrania.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie pána Minárika vo faktickej poznámke. Pán poslanec Rafaj bol posledným, ktorý vystúpil ako písomne prihlásený do rozpravy a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne hlásia pán poslanec Vestenický, pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne a slovo má teraz pán poslanec Emil Vestenický. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nebudem hodnotiť prerokúvaný zákon ani zďaleka z pohľadu nad mieru komplexného. O jeho potrebe, a myslím, že sa väčšinou zhodneme, diskutovať netreba. Chcem len upriamiť vašu pozornosť na široké technické možnosti prístupu k obsahu zaznamenávaných transportovaných a uchovávaných elektronických údajov, ktoré má k dispozícii elektronické komunikácie prevádzkujúci podnik. Nebolo by príliš v záujme republiky, keby takýto podnik mal podstatne viacej informácií o občanoch našej republiky než všetky tajné služby dohromady.

    Práve v tejto súvislosti predkladám spolu s pánom poslancom Chrbetom pozmeňujúci návrh, ktorý smeruje k zvýšeniu ochrany súkromia našich občanov, a to nad úroveň, ktorú predpokladá prerokúvaný návrh zákona, ale aj nad úroveň, ktorú predložil pred chvíľou pán spravodajca.

    Teraz k samotnému obsahu môjho návrhu. Navrhujem v bode 45 vykonať tieto úpravy. Paragraf 59a ods. 6 preformulovať takto: „Z dôvodu umožnenia dodatočného vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením je podnik povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa ukončenia komunikácie počas šesť mesiacov na rozdiel od pána Pelegriniho, a to výhrade na území Slovenskej republiky.“ Hovorím výhradne na území Slovenskej republiky z toho dôvodu, aby žiadny iný štátny subjekt nebol zodpovedný za ochranu súkromia obyvateľov našej republiky.

    Podnik nie je schopný stanoviť, ani inak vopred rozpoznať, či daná komunikácia je, alebo bude v spojitosti s trestnou činnosťou, ako by bolo dôvodné predpokladať na základe pôvodnej formulácie. Zároveň sa takto vytvárajú vhodnejšie podmienky, aby ozaj uchovávané údaje o občanoch Slovenskej republiky neopustili územie republiky proti vôli orgánov nášho štátu.

    Štát má voči občanovi nielen práva, má aj povinnosti. Z týchto dôvodov teda konštatujem, že niet dôvodu, aby údaje boli uchovávané tiež dlhšie ako šesť mesiacov, ak sa odvolám na argumentáciu pána Pelegriniho pred chvíľou, kde hovoril len o dvoch štátoch, ktoré majú normu uchovávania rok – v Portugalsku a v Španielsku. Ja ale uvediem aj iné. Dánsko minimálne šesť mesiacov, ale maximálne sedem mesiacov. Budem hovoriť o Luxembursku, kde je norma na dobu uchovávania údajov šesť mesiacov a dokonca po šiestich mesiacoch sa musia údaje zmazať alebo anonymizovať.

    Prejdem trošku bližšie k našim nedávnym partnerom v štáte Čechom. Telefónne služby uchovávajú záznamy a údaje šesť mesiacov a internetové komunikácie dokonca len tri mesiace.

    Ďalej prejdem k § 59a ods. 8, ktorý navrhujem preformulovať a doplniť takto: „Údaje uchovávané podľa odsekov 6 a 7 spolu s informáciami, ktoré súvisia s týmito údajmi a sú potrebné na identifikáciu účastníka, sú podniky povinné na základe písomnej žiadosti a bez zbytočného odkladu bezplatne podľa osobitných predpisov poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní, súdu a inému orgánu Slovenskej republiky. Údaje a informácie môže podnik uchovávať len v elektronickej podobe.“

    Mal som vo svojom pôvodnom návrhu ešte jednu vetu, ktorá znela: „Uchovávané údaje podnik nie je oprávnený používať na vlastné ani žiadne iné svojvoľné účely.“ Tejto vety sa po konzultácii s tými, ktorí nás v príprave návrhu podporovali a s právnikmi od pána ministra Vážneho, sťahujem, pretože hrozila možnosťou určitého čiastočného zneužitia na príliš tvrdé podmienky a stanovenie príliš zväzujúcich noriem pre samotný podnik.

    Aj takto postavená nová formulácia, som presvedčený, že znemožní podniku uchovávané údaje nejakým spôsobom zneužívať, poskytnúť ich niekomu cudziemu vrátane cudzích štátnych orgánov a potrebná spolupráca so zahraničím bude tak uskutočňovaná len prostredníctvom orgánov Slovenskej republiky.

    V ďalšej časti v § 59a ods. 9 navrhujem upraviť začiatok prvej vety tohto odseku do podoby: „Podnik vedie ročnú štatistiku o poskytnutí uchovávaných údajov...“ Nová formulácia podstatne presnejšie formuluje povinnosť podniku ukladanú, hovorím povinnosť, pretože z celej koncepcie tohto zákona o povinnosť ide.

    Dámy a páni, aby nevzniklo nedorozumenie pri hlasovaní a aby som tiež minimalizoval pravdepodobnosť možnosti prejavenia sa náhodnej nepozornosti, tak navrhujem o týchto bodoch, teda o bode 3 u pána Pelegriniho a o bode 1 z nášho návrhu s pánom poslancom Chrbetom tieto vybrať na osobitné hlasovanie. Predpokladám a netajím sa, že aj očakávam v záujme ochrany súkromia našich občanov podporu v tomto pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Daniel Lipšic ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo dávam pánovi poslancovi Lipšicovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa rád vyjadril k týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorých cieľom je skrátiť doby uchovávania údajov. Ja som ešte ako minister spravodlivosti bol v Rade, ktorá schvaľovala jednotlivé právne akty, ktoré umožnili až dvojročnú lehotu uchovávania a považujem to za dôležité.

    Ja viem, že v tomto parlamente je tlak zo strany licencovaných subjektov, zo strany lobistických skupín, aby ich povinnosti boli menšie. Je. A zrejme tieto pozmeňujúce návrhy sú výsledkom tohto lobistického tlaku. Ale chcem pred ním varovať. Pretože často sa stáva, že niekedy trestný čin vyjde najavo až neskôr, nie hneď a je potrebné overiť konkrétne skutočnosti, konkrétne dôkazy, a tým pádom je potrebné mať k dispozícii záznam a teraz nehovoríme prepis nejakých telefonických hovorov, lebo tam nie je odpočúvanie, ale záznam, že bol určitý hovor, určitá komunikácia v tom čase a na tom mieste. Ako dobre viete, nie vždy vyjde najavo trestný čin okamžite, ale niekedy až o niekoľko mesiacov, možno o rok. A ak by sme už nemali k dispozícii tieto prostriedky, preverenia týchto informácií, tak by trestné konanie bolo z hľadiska dôkaznej situácie zmarené.

    Preto vás chcem požiadať, aby sme nepodliehali tlaku privátnych lobistických skupín, ale skôr mali na vedomí verejný záujem a ten verejný záujem je, aby sme efektívne vedeli odhaľovať trestné činy, samozrejme, legálnym spôsobom. Čiže by som veľmi rád vystúpil s nesúhlasom s týmito návrhmi.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na reakciu pána Lipšica chce vystúpiť pán poslanec Vestenický. Nech sa páči.

  • Pán predseda, pán poslanec, mám len jednu prosbu na vás, ak nájdete a dovediete sem jedného lobistu ku mne, kúpim vám fľašku Karpatského brandy špeciál. Ja za každým svojím slovom stojím. To sú moje slová. Je to môj podnet. Prosím vás, ak máte nejaké logické konštrukcie vedúce k týmto výrokom, dobre, nemám proti nim nič, ale odpustite si tie súvislosti s lobovaním. Ja nehovorím o tom, či je to pozitívne, alebo negatívne, lobovanie v spojitosti s mojou osobou, prosím vás, vyhoďte. Ďakujem.

  • Ďakujem za tú KBŠ-ku. Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý je legislatívnotechnická úprava. S ohľadom na doplnenie návrhu zákona o nové čl. II a III tridsiaty bod spoločnej správy je potrebné upraviť v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov aj názov zákona, a preto môj pozmeňujúci návrh znie: Názov zákona sa dopĺňa nasledovným textom „a o zmene niektorých zákonov“. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na toto vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy ústne, a to je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Včera sme si vypočuli od pána predsedu vlády, že v noci pracujú rôzne profesie a rôzne povolania a že v noci mohli pracovať aj poslanci. Ja problém však vidím v tom, že pán predseda vlády hovoril o poslaneckom klube SMER preto, lebo SMER nerokuje ani cez deň pri odvolávaní pána poslanca Pašku, tu SMER dva dni nebol, a aj dnes požiadal o rokovanie iba do 12.00 hodiny, aj keď Národná rada má rokovať do 16.00 hodiny, takže opatrne by som posudzoval prácu poslancov Národnej rady a každý nech si urobí poriadok hlavne vo svojom klubu, aj pán predseda vlády vo svojom klube. Včera hovoril totižto o svojom poslaneckom klube, a nie o opozícii.

    Dámy a páni, kde nám zmizol pán minister?

  • Pán poslanec, vypýtal si priestor, ktorý mu treba na hygienu...

  • Zákon, ktorý predkladá pán minister dopravy a debata, ktorá tu vyše pol roka prebieha, lebo toto je už ikstá verzia tohto návrhu zákona alebo novely zákona o elektronických komunikáciách, sa ani tak netočila o tom, o čom tento zákon v pravej podstate je, a to sú elektronické komunikácie od operátorov, telefonátov, prístup k sieťam atď., ale celá polročná debata a rôzne úpravy zákona sa vždy točili okolo snahy silových zložiek štátu prelamovať čím ďalej, tým viac súkromie človeka. Čím ďalej a viac a čím ďalej, tým s nižšou kontrolou nejakej nezávislej tretej strany, či už súdu, alebo parlamentných výborov na to určených.

    Ja si dovolím upozorniť na dve veci v tejto súvislosti, a to je vec súkromia alebo nedotknuteľnosti súkromia a druhá oblasť je, z čoho je to všetko financované, kto sa na to skladá a ako to je efektívne.

    Čo sa týka toho súkromia, na úvod možno zopár takých otázok, ktoré by sme si každý jeden z nás mohli vyhodnotiť, aj predkladateľ, aj keď toto nie je parketa predkladateľa ministra dopravy a spojov, ale o čom budem rozprávať, a ten, ktorý nástojí na tom, aby v tomto zákone toto bolo, nebol minister dopravy, ale silové zložky štátu, polícia, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo.

    Ak si položíme otázku, či niekto vyhodnotil súčasný právny stav a jeho účinnosť na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti, tak nedostaneme na toto odpoveď. A ak by platilo, že niekto toto vyhodnotil, ako súčasný zákon má vplyv na odhaľovanie závažnej trestnej činnosti, tak ak by toto vyhodnotenie preukázalo potrebu ešte väčšieho vstupu do súkromia človeka, ako je v súčasnosti, tak by som takýto postup chápal. A keby toto preukázanie, toto vyhodnotenie malo za potrebu zrušenie kontroly povolenia zo strany súdu na prelamovanie telekomunikačného tajomstva a bolo by to dobre vydokladované, tak by sme o tom mohli začať debatovať. Ale nikto nič nevyhodnotil. Nie je žiadna analýza súčasného právneho stavu. Ani či vyhovuje, ani či nevyhovuje, ani či je dostatočná kontrola nezávislého súdu, alebo či nie je, alebo či súčasný stav bráni polícii, SIS-ke a VOS-ke zabraňovať trestnej činnosti, alebo čo jej zabraňuje. Nič nemáme.

    A preto na základe tohto sa úplne normálne natíska každému občanovi otázka, na základe čoho potom polícia, SIS-ka a Vojenská spravodajská služba, na základe čoho sa domáhajú ešte väčšieho vstupu do súkromia človeka? Prečo ho chcú? Táto novela zákona rozširuje sprístupnenie telekomunikačného tajomstva bezpečnostným zložkám, polícii, SIS-ke, vojenským spravodajcom. Chcú nepretržitý priamy on line prístup k evidencii osobných údajov všetkých účastníkov siete. A dokonca aj na nosičoch, chvalabohu, toto vypadlo v tejto poslednej verzii, na cédečkách, každý mesiac by takéto údaje dostali tieto spravodajské služby. A toto všetko bez akéhokoľvek súhlasu. Bez akéhokoľvek súhlasu, bez akéhokoľvek odobrenia súdnou mocou.

    Rozširuje táto novela zákona uchovávanie prevádzkových lokalizačných údajov a potenciálne tak zo všetkých občanov tohto štátu robí dopredu vinníkov. Dopredu ľudí zodpovedných, dopredu ľudí, ktorí, ja neviem, či kradnú, či podvádzajú, či sa pripravuje na nejaký terorizmus. Všetkých občanov hádže potenciálne do jedného koša.

    Všetci sa zhodneme na tom, že získavanie osobných údajov a prevádzkových údajov je zásahom do súkromia. Ak je to nutné, je zásah do súkromia, samozrejme, prístupný, ale musí byť presne kontrolovaný. Kontrolovaný. Musí byť obmedzený na nevyhnutnú mieru a jeho použitie musí byť efektívne. A nie paušálne všetko a stále a ešte k tomu aj bez kontroly, bez povolenia a bez následnej kontroly.

    Zásah do súkromia je opodstatnený iba vtedy, ak je zrejmý účel použitia získanej informácie. A v prípade získavania celoplošných databáz účelovosť, proporcionalita, primeranosť a individuálny prístup k získavaniu a kontrole nemajú miesto. Toto nie je ani v súlade so smernicou a európskymi pravidlami, prípadne európskymi judikatúrami. Len všeobecné zdôvodnenie a odvolávanie sa na boj proti terorizmu je príliš málo na to, aby sme občanom mohli takto bezdôvodne vstupovať do súkromia a takto ich monitorovať.

    A za úplne neprijateľné som považoval a, chvalabohu, to tu nie je, tie cédečká preto, lebo potom by už nikto nikdy neustriehol kopírovanie a posúvanie a obchodovanie s týmito údajmi ľudí, údajmi občanov, údajmi obchodných firiem atď. Toľko možno k tomuto súkromiu. Veľmi opatrne by som posunoval a nie som zástancom takéhoto paušálneho monitorovania ľudí.

    Čo sa týka financovania týchto služieb, lebo všetko niečo stojí, aj to monitorovanie, aj to uchovanie dát, aj tá technika, aj tí ľudia, ktorí to všetko musia obsluhovať, niečo stoja.

    Ak si položíme otázku, že čo to stojí, a druhú otázku, že kto to platí, tak potom tieto otázky si treba položiť preto, lebo s platením ide ruka v ruke aj efektivita. Ak je niečo zadarmo, ak ma to nič nestojí, tak požiadavky sa budú stupňovať a narastať. Dnes toto všetko od odpočúvania, monitorovania, archivovania a poskytovania všetkých týchto údajov platí každý jeden občan sám. Každý jeden telefonujúci, každý jeden esemeskujúci, faxujúci platí v tejto cene za poskytovanie služieb operátorom, povedzme, stámilióny ročne. Každý jeden si to platíme sám. Čím viac telefonujem, čím viac esemeskujem, čím viac používam internet, čím viac mailujem, tým viac sa podieľam na tom, že tým väčšou časťou peňazí prispievam na svoje monitorovanie, na svoje sledovanie, na svoje odpočúvanie.

    Políciu, SIS-ku ani Vojenské spravodajské služby to nestojí ani korunu z rozpočtu. To značí, že náklady, čo to stojí, ich vôbec nezaujímajú. Ak by mali tieto náklady polícia a spravodajské služby platiť zo svojho rozpočtu, tak minimálne vnútorná kontrola v týchto zložkách, oprávnenosť ich žiadania by sa zefektívnila a tento nástroj by sa nepoužíval tak často a rozhodne by sa nemohol používať paušálne. Pritom platí, že ak niečo neplatím, ak nie som zainteresovaný na tom, čo to stojí, tak predpíšem aj let do kozmu. Však ma to nič nestojí.

    A aj táto novela môže byť a je príkladom zneužívania, nie využívania, ale zneužívania bezplatnosti, a preto pýtajme viac a ešte viac informácií, ešte viac zoznamov, ešte viac archivovania, ešte viac odpočúvania a tak ďalej.

    Ako chceme efektívnosť na Slovensku vyhodnotiť? To nevie nikto. Ako budeme merať, či vynaložené náklady zodpovedajú dosiahnutým výsledkom boja proti kriminalite alebo závažnej kriminalite? Majú tieto silové zložky, ktoré sa domáhajú takéhoto prelamovania súkromia človeka, premyslený aj mechanizmus merania svojej vlastnej pridanej hodnoty pre spoločnosť? Keď dnes vieme regulovať a vypočítavať ceny energií, tak štát by mal vedieť stanoviť aj cenu za jednotlivé úkony aj u operátorov a aj tým smerom by sa mohla potom uberať cesta na odstránenie takzvanej bezplatnosti alebo cesta k efektívnosti vstupovania do súkromia. Tá bezplatnosť je len voči štátu, ale voči občanom nie. Občan to platí dvakrát. Raz zo svojich daní platí políciu, SIS-ku a armádu alebo spravodajské služby armády a druhýkrát to platí, keď telefonuje, esemeskuje a používa služby operátorov. A povedzme si otvorene, sú to stámilióny.

    Štát už dnes v trestnom konaní vykonáva náhrady osobám aj občanom, aj firmám s poskytnutím súčinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Či už je to poštovému úradu, či už sú to štátne hmotné rezervy a tak ďalej, alebo hospodárska mobilizácia. Tam je to na objednávku štátu a štát si tieto služby platí. Zatiaľ sa na svoje odpočúvanie a svoj monitoring skladajú občania iba v tejto fáze, a to platením služieb operátorom.

    Zaujímam veľmi opatrný postoj. Veľmi opatrný postoj k takémuto návrhu zákona v tejto časti a ničím som sa nedotkol časti, kde predkladateľom je minister dopravy, ale hovorím iba o časti, kde predkladateľom sú silové zložky štátu.

    Som veľmi opatrný preto, lebo medializované skúsenosti s narábaním s týmito informáciami, bohužiaľ, na Slovensku nie sú šťastné. Únik informácií, prepisy hovorov, používanie tohto nie je žiadnou novinkou. Aj pán predseda vlády tu minule z tohto miesta čítal prepisy telefonických hovorov, samozrejme, získané nelegálne.

    Preto som veľmi opatrný, aby sme takto bezbreho dávali týmto silovým zložkám ešte väčšie právomoci, ešte väčší monitoring a bez väčšej kontroly. Systém kontroly a preverovania zo strany parlamentu je obmedzený. Či ide o výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, alebo výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva, alebo branno-bezpečnostný výbor, ktorý je gestorom alebo kontrolou ministerstvu vnútra.

    A som presvedčený, že so stúpajúcimi nárokmi polície a spravodajských služieb na vstup do súkromia ľudí by mala nasledovať aj zvýšená možnosť kontroly zo strany parlamentu, zo strany súdov, a nie opačne.

    Nikdy nemôžeme očakávať od tých, ktorí pýtajú viac informácií, od tých, ktorí chcú viac monitorovať, viac sledovať a viac odpočúvať, aby súčasne pripravili aj legislatívne opatrenia na kontrolu týchto ich činností. A práve tu vidím možno nedostatok aj vládnej koalície, čo sa týka zo strany kontroly vlády, že týmto sa nikto nezaoberá. Väčšou kontrolou sa nikto nezaoberá a silové zložky si presadzujú to, čo ony momentálne potrebujú, a to, čo im možno uľahčí činnosť, to, čom im momentálne vyhovuje.

    Nie je dobré a nie je správne alebo je nebezpečné ľuďom siahať do súkromia čím ďalej, tým viac a ponechať kontrolu oprávnenosti tohto vstupu do súkromia na mŕtvom bode.

    Tento návrh zákona hovorí len za jednu stranu. Za stranu, ktoré informácie chcú, ktoré ich používajú, ktoré s nimi narábajú, ale tento návrh zákona nehovorí nič o tom alebo o tých druhých, ktorým sa vstupuje do súkromia a ktorí toto všetko platia. A preto táto časť tejto novely zákona je veľmi zlá a je veľmi nebezpečná. A v tom je veľký, veľký problém. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi Janišovi za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami naňho sa hlási pán poslanec Daniel Lipšic a pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou ako reakciou na predrečníka a slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som ešte doplnil aj to, čo povedal pán poslanec Janiš. Jedna vec je, samozrejme, uchovávanie informácie pre spravodajské služby. Tam si myslím, že musíme byť vždy opatrní. Druhá vec ale je uchovávanie informácií pre orgány činné v trestnom konaní.

    Ako som povedal, tá dvojročný lehota má svoj význam, pretože často prichádza k tomu, že sa trestné stíhanie vedie pre trestný čin, ktorý sa stal v minulosti a ja by som, a to nehovorím teoreticky, keď sme o tej lehote uvažovali, tak mi dali naši prokurátori konkrétne poznatky, prečo tá lehota je potrebná, aby bola dvojročná a ja by som pánovi spravodajcovi, ktorý navrhol skrátenie tej lehoty, v utorok ráno, dúfam, že to nájdem, priniesol tieto poznatky našich prokurátorov, ktoré podľa mojej mienky zjavne dokumentujú, že je potrebné pre účely trestného stíhania, nie pre spravodajské účely, pre účely trestného stíhania tú lehotu mať zachovanú a využiť tú lehotu, ktorú nám Európska únia v tomto dala. Naozaj ten záujem nie je nijako spravodajský, ale je dôkazne zdokumentovať trestnú činnosť, ktorá sa mohla udiať nie včera, ale pred niekoľkými mesiacmi alebo niekedy aj pred viac ako rokom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalším s faktickou poznámku vystúpi pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, keď dovolíš, ja doplním tvoje vyjadrenie k snahám o zásah do súkromia. Tieto snahy sa budú vracať cyklicky vždy. Teraz v tomto, inokedy v inom zákone, potom zase v ďalšom zákone, až kým to neprejde, pretože je to signifikantné pre post alebo kryptokomunistické myslenie a mentalitu, kde inštitúcie štátu nie sú vnímané ako priestor pre služby občanom, ale ako nástroj na ovládanie občanov, bohužiaľ. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať. Vystúpením pána Janiša sme ukončili rozpravu všetkých, ktorí boli prihlásení písomne aj ústne. Čiže vyhlasujem rozpravu v tejto chvíli za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť v záverečnom slove? Nech sa páči, pán minister.

  • Ja len veľmi stručne. Postkomunistické alebo kryptokomunistické názory, chcem zdôrazniť, že potom aj vláda minulá, aj predminulá mala postkomunistické a kryptokomunistické názory, lebo prakticky ten istý režim bol zavedený aj minule tak opatrne s takými názormi. Ale v zásade len, aby som trošku vniesol svetlo veľmi jednoducho, aby sme to aj nedramatizovali, ale ani nebagatelizovali celú situáciu, čiže ide o uplatnenie príslušnej smernice Európskeho spoločenstva do našej legislatívy, do nášho právneho poriadku s tým, že my sme naozaj mali skoro polročnú nejakú konfliktnú diskusiu so silovými rezortmi, kde tie požiadavky boli podstatne vyššie a výsledkom tejto diskusie je ten predkladaný návrh zákona aj korigovaný, upravený cez výbory a cez gestorský výbor a myslím si, že ten kompromis sme dosiahli pomerne dobrý a že takto môže ten zákon uzrieť svetlo sveta, pretože opakujem, tie požiadavky boli podstatne, podstatne väčšie a aj preto, že sme boli a sme stále pod tlakom infrigementu z Európskej komisie, respektíve infrigement už myslím, že je a už je možno podaná žiadosť na Európsky súdny dvor o neimplementovaní tejto príslušnej smernice, tak preto sme potrebovali čo najskôr zrýchliť a myslím, že meškáme už nejakého pol roka v termíne implementácie tejto smernice do nášho právneho poriadku.

    V zásade je to uchovávanie dát. Ide o osobné údaje v tomto zákone alebo v tomto návrhu zákona. To je prakticky dnešný telefónny zoznam doplnený o utajované čísla, takže ja tam absolútne žiadny problém nevidím, a potom sú to ešte prevádzkové a lokalizačné údaje, to znamená, ešte sa vrátim k tým osobným, tie sú bez povolenia súdu a ďalej sú to prevádzkové a lokalizačné údaje. Tie prevádzkové sú kto, kedy, kde a ako dlho. Tieto údaje musia byť s povolením súdu a lokalizačné, to znamená miesto, tieto údaje takisto musia byť s povolením súdu. Takže v tomto takisto momentálne problém nevidím.

    Čo sa týka, kto platí a zefektívnenie. Ja súhlasím s tým, že treba hľadať aj zefektívnenie v rozsahu nutnosti poskytovaných údajov, pretože, keď je niečo zadarmo, tak, samozrejme, sa to neefektívne robí. Ale zase nesúhlasím s tým, že je potrebné, aby sa to platilo inak. Jednoducho sú to podmienky tohto štátu na podnikanie v tomto štáte a iná cesta momentálne nie je, aby to znášali operátori, ktorí za týchto podmienok na slovenskom trhu chcú podnikať.

    Čo sa týka toho zefektívnenia. Je ťažko zadefinovať v zákone režim zefektívnenia, ale myslím si, že aj Národná rada Slovenskej republiky má cez svoje výbory, či už výbor na kontrolu SIS, alebo výbor na kontrolu VOS legitímne nástroje ako poslanecký prieskum a zohľadniť a pozrieť sa na rozsah poskytovaných údajov a nájdenie efektivity v tomto smere.

    Čo sa týka prepisov hovorov, čo tu bolo spomenuté. Tento návrh zákona nerieši, to je odpočúvanie, to je úplne iná kategória. Čiže tento návrh zákona rieši len tie veci, čo som predtým povedal. Takže ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Najprv k pánu poslancovi Lipšicovi, ktorý nás vyzval, aby sme nepodliehali vplyvom nejakých lobistických skupín. Chcel by som mu len povedať, že ten môj návrh, ktorý skracuje pôvodne stanovenú lehotu z dvadsaťštyri na dvanásť mesiacov vychádza naozaj čisto len z prehľadu a banchmarcku ostatných krajín Európskej únie, ktoré túto smernicu implementovali alebo ju ešte len implementovať podľa vlastných návrhov budú.

    Ja sa vôbec nebojím o veľkých operátorov, ktorí dnes pôsobia na našom trhu, pretože podľa mňa je verejným tajomstvom, že takéto údaje uchovávajú už dávno, možno aj päť, šesť rokov a nielen dva, ktoré im chceme zo zákona prikázať, takže tam by som nejaké lobistické vplyvy veľkých operátorov mohol vylúčiť, pretože to robia už dávno a nebudem sa ani teda zamýšľať nad tým, či už vôbec dnes niekto a za akých podmienok k týmto dátam prístup má.

    A čo sa týka k pánu poslancovi Janišovi. No, mne to príde, pán poslanec, ako keby si posledné štyri roky nežil na Slovensku alebo posledných osem, ale niekde inde, pretože teraz hovoríš o financovaní. Dobre vieš, že za posledné štyri roky minimálne každý rok alebo pri každej novele zákona o elektronických komunikáciách vychádzala tá požiadavka na financovanie odpočúvania zo strany štátu od operátorov.

    Ani za tie minulé štyri roky sa vláda, ktorej vaša strana bola členom, neodhodlala urobiť túto zmenu. Dnes tvoj posun je názorovo iný a mne to teda pripomína, tak ako pán poslanec Prokopovič včera pri tých diaľniciach hovoril o nejakých chimérach, ako sa zrazu zmení názor z jedného na druhý, tak teraz mi to príde tiež, že nejaká chiméra tam nastala a, samozrejme, že sa pridávajú nejaké ďalšie povinnosti, ale samotnú podstatu financovania odpočúvania ako takého ste mohli za posledné štyri roky zmeniť. Nestalo sa tak a zatiaľ my zotrvávame na tom istom princípe, aký je v našom štáte už niekoľko iks rokov dozadu. Takže ja len toľko na doplnenie.

    A ešte, keďže rokovací poriadok mi to asi ukladá, tak mal by som splniť to ustanovenie. Chcem len upozorniť pána poslanca Rafaja, že niektoré z jeho pozmeňujúcich návrhoch kolidujú s bodmi zo spoločnej správy.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi za jeho záverečné slovo a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k ďalšiemu bodu v zmysle schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 486. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 482.

    Prosím teraz pána ministra Vážneho, ktorý pravdepodobne bude zastupovať pána ministra Jahnátka, aha, pardon, prepáč, pán minister, takže to je ešte zákon, ktorý patrí pánovi ministrovi Vážnemu, aby sa ujal slova ako navrhovateľ. Nech sa páči. Opravujem, je to zákon č. 57/1998. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 7. novembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 951. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zriaďuje služba mýtnej polície v rámci Železničnej polície a upravujú sa oprávnenia a povinnosti policajtov, ktorí budú zaradení do útvarov novozriadenej služby mýtnej polície.

    Služba mýtnej polície bude vykonávať svoju pôsobnosť na vymedzených úsekoch diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest prvej triedy. Navrhované oprávnenia a povinnosti policajta služby mýtnej polície budú predovšetkým smerovať k zabezpečeniu efektívnej a účelovej kontroly dodržiavania povinností vyplývajúcich z novo zavedeného elektronického výberu mýta za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

    Vládnym návrhom zákona sa zároveň menia a dopĺňajú aj iné zákony súvisiace so zriadením a činnosťou služby mýtnej polície a s výkonom oprávnení a povinností policajtov tejto služby. Zriadenie služby mýtnej polície bude mať dopad na štátny rozpočet a na zamestnanosť tak, ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 267 z 13. novembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 486).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2007 č. 482 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto pre spravodajcov. Skôr ako otvorím všeobecnú rozpravu, pretože prichádzajú poslanci do sály, chcem len informovať, že na základe požiadavky vládnej koalície hlasovanie o 11.00 hodine dnes nebude. Bola to dohoda v politickom grémiu. Teraz otváram všeobecnú rozpravu. Kto sa hlási do rozpravy ústne, pretože som žiadnu písomnú prihlášku nedostal? Kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. A tým pádom aj vyhlasujem rozpravu za ukončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz v zmysle schváleného programu tejto schôdze k ďalšiemu bodu, a tým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 404 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 404a.

    Prosím teraz pána ministra Vážneho o odôvodnenie tohto vládneho návrhu zákona, ktorý má poverenie vlády namiesto pána ministra Jahnátka. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s cieľom dokončiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu vám predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.

    Za nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom sa podľa tejto smernice považuje akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom.

    Keďže na základe uvedeného sa nekalé obchodné praktiky vzťahujú aj na reklamu, je potrebné jednotlivé ustanovenia smernice transponovať do zákona o reklame. Súčasne sú v predloženom návrhu zohľadnené aj zmeny smerníc o klamlivej a porovnávacej reklame.

    Po schválení predloženého návrhu bude spotrebiteľ chránený pred nepovolenou reklamou, ktorá vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Predloženým návrhom zákona ministerstvo hospodárstva novelizuje i zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.

    Zapracovať novely oboch zákonov do jedného návrhu sa ministerstvo rozhodlo preto, lebo novela zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu nebola rozsiahla a pripravovaná zmena zákona súvisela aj s dozornou činnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie proti nekalým obchodným praktikám.

    Novelou ministerstvo hospodárstva rozširuje kompetencie SOI napríklad tak, aby SOI pri výkone dozoru mohla ukladať záväzné pokyny na odstránenie nedostatkov, objasňovať priestupky, zakazovať konanie, ktoré je nekalou obchodnou praktikou atď.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Teraz, prosím, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 404) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor predkladá a podáva k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 542 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom IV tento správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorsky výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov schváliť.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami príslušným paragrafom rokovacieho poriadku.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Do rozpravy sa písomne prihlásil iba jeden pán poslanec, pán Mojmír Mamojka. Takže má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som prezentoval pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V čl. I bod 2 znie: „V § 2 sa ods. 1 dopĺňa písm. f), ktoré znie: „Objednávateľ reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy.“.“

    A po druhé. V čl. I. sa vypúšťa bod 4 s odôvodnením, že vypúšťa sa definícia klamlivej reklamy v návrhu zákona a ponecháva sa v platnosti definícia, ktorú obsahuje Obchodný zákonník, kde je táto reklama dobrá a presná. Všetko z mojej strany.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ešte raz sa pýtam, nehlási sa do rozpravy nikto? Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, je tu? Pán minister, vás sa chcem spýtať, či k pozmeňujúcemu návrhu chcete zaujať stanovisko na záver? Ďakujem. Pán spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 405 a spoločnú správu výborov máte pod číslom 405a.

    Opäť poprosím pána ministra, aby tento návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady č. 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/57/ES a č. 2000/55/ES vám predkladám do druhého čítania návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu.

    Tento návrh vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na environmentálne navrhovanie výrobkov využívajúcich energiu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb týchto výrobkov v rámci vnútorného trhu.

    Pod pojmom ekodizajn sa rozumie začlenenie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobku za účelom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku počas jeho životného cyklu, to znamená, aby výrobky uvádzané na trh spĺňali požiadavky na čo najnižšiu spotrebu energie a zároveň spĺňali požiadavky na vymedzené environmentálne aspekty.

    Návrh zákona najmä vymedzuje povinnosti výrobcu, jeho splnomocnenca a dovozcu pred uvedením výrobku na trh alebo pred uvedením výrobku do prevádzky. Ustanovuje obsah vyhlásenia o zhode a postup pri posudzovaní zhody, zakazuje umiestňovať na výrobok označenie, ktoré by mohlo významom alebo formou zavádzať užívateľov a spôsobiť zámenu s označením CE. Vymedzuje poskytovanie informácie o výrobku priamemu užívateľovi a dohľad nad trhom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Bude z toho aj nejaké slovo, pán minister, či sa vláda zoštíhľuje a bude menší počet ministrov a už budeš aj ministrom hospodárstva.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (tlač 405).

    Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (tlač 405) v druhom čítaní podáva túto spoločnú správu.

    Uznesením Národnej rady zo 16. októbra 2007 táto pridelila návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Vládny návrh zákona prerokovali predložené výbory nasledovne. Ústavnoprávny výbor prerokoval a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; výbor pre financie, rozpočet a menu takisto; výbor pre hospodársku politiku odporučil návrh zákona schváliť; výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť; výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj takisto odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť.

    Z jednotlivých uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča podľa rokovacieho poriadku Národnej rade o bodoch 1, 3, 4, 5, 6 a 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 2 spoločnej správy hlasovať s odporúčaním gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne gestorský výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu o výsledku prerokovania a súčasne ma poveril aj právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec László Miklós. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Miklósovi.

  • Vážený pán predsedajúci, neviem, kde je pán predkladateľ? Môžem ja vôbec mať pripomienku, keď nie je? Dobre. Aj tak si myslím, že pán minister Vážny je z iného rezortu, ako je tento zákon, takže môžem to predniesť aj bez toho.

    Ja tento zákon podporujem, samozrejme, a je to nástroj na trvalo udržateľný rozvoj a nemám ani žiadne nejaké problémy s tým, ale v prílohe k zákonu všeobecné požiadavky na dizajn, teda príloha č. 1 Všeobecné požiadavky na ekodizajn prvý odsek je nezrozumiteľný a podľa môjho názoru práve tento odsek by mal najjasnejším spôsobom povedať, že kedy sa má uplatniť postup podľa tohto zákona na ekodizajn a na uplatnenie značky CE.

    Súčasné znenie je nasledovné. Metóda všeobecných požiadaviek na ekodizajn sa uplatní, ak nie je vhodné stanoviť hraničné hodnoty pre skupinu skúmaných výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku s dôrazom na jeho dôležité environmentálne aspekty bez toho, aby boli určené hraničné hodnoty. No, možnože tomu nerozumiem preto, že som Maďar alebo starnem. Sú dve možnosti. Pripúšťam obidve bez nejakého problému (ruch v sále), ale predsa len, keď vyberiem z toho tú vloženú vetu, ktorá hovorí o tom, prečo celý proces robíme, tak veta znie: Metóda všeobecných požiadaviek na ekodijazn sa uplatní, ak nie je vhodné stanoviť hraničné hodnoty pre výrobok bez toho, aby boli určené hraničné hodnoty. Tak to je do kruhu, do kruhu.

    Takže ja som sa snažil toto analyzovať cez otázky a dospel som, mám to aj presne popísané, ale to vám nebudem, lebo to som sa začal hrať, že či ešte ovládam slovenčinu. Odsek asi chcel povedať, že metóda ekodizajnu podľa predloženého zákona sa uplatní, ak máme problém so stanovením jednoznačnej limitnej najvyššej alebo najnižšej hodnoty konkrétne merateľnej environmentálnej vlastnosti alebo merateľného environmentálneho aspektu výrobku, čo je skoro to isté, alebo takýchto údajov by bolo veľa. Preto sa uspokojíme s takým súhrnným alebo kompozičným spôsobom ohodnotenia alebo stanovenia týchto vlastností, ktorého výsledkom označenia je nakoniec CE.

    Čiže, ak to je inak, neviem, či sú tu z ministerstva hospodárstva legislatívci, ak je to inak, ja pripúšťam, len z tohto čítania nič iné som nevyčítal. Takže môj pozmeňujúci návrh, a teraz prečítam pozmeňujúci návrh k prvému odseku, je: Prvý odsek znie: Metóda všeobecných požiadaviek na ekodizajn sa uplatní, ak nie je vhodné alebo možné stanoviť hraničné hodnoty environmentálnych vlastností alebo environmentálnych aspektov pre skupinu skúmaných výrobkov. Myslím, že toto je trošku jasnejšie ako s tými vloženými vetami predložené znenie, tak dúfam, že v tomto nebudete vidieť žiadnu politiku, ale len vylepšenie daného návrhu.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k vystúpeniu pána poslanca Miklósa zaujať pán minister stanovisko? Nechce. Pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne vám ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi spravodajcovi.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 483 a návrh na pridelenie výborom a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 489.

    Opäť poprosím pána ministra Vážneho, aby v zastúpení pána ministra hospodárstva vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto návrhu zákona je transponovať energetickú legislatívu Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. Ďalej aplikovať poznatky z predchádzajúcej úpravy zákona v praxi predovšetkým vo vzťahu k bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, ako aj k bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústav a sietí.

    Predloženým návrhom zákona ministerstvo hospodárstva napĺňa zámery Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 osobitne vo vzťahu k zabezpečeniu rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu, k možnému zneužívaniu dominantného postavenia monopolných účastníkov na trhu, k precizovaniu úlohy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy pri zabezpečení vyrovnanej elektrickej bilancie, ako i vo vzťahu k pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri uskutočňovaní optimálnej cenovej politiky.

    Podľa návrhu novely Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri vypracovaní opatrení zameraných na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu bude zohľadňovať najmä význam zabezpečenia kontinuity dodávok elektriny, ako aj transparentného a stabilného regulačného rámca a možnosti cezhraničnej spolupráce v súvislosti s bezpečnosťou dodávok elektriny.

    Predloženým návrhom ministerstvo stanovuje oprávnenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na schvaľovanie záväzných pravidiel aukcií na predaj elektriny a dohľad nad ich priebehom.

    V návrhu zákona sú tiež zakotvené povinnosti pre dodávateľa elektriny a plynu, pre dodávateľa poslednej inštancie, ktorý bude určený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, úprava povinností prevádzkovateľa prenosovej a distribučnej sústavy. Predložený návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, ktorým je pán poslanec Glenda. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 267 z 13. novembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 483).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pre schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2007 č. 489 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Posledný zákon uvedú obaja aktéri, ktorých máme k dispozícií. Takže pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 484 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 490.

    Pán minister, opäť máte slovo a prosím uviesť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o komoditnej burze predkladám s cieľom zosúladiť trh komoditných búrz so súčasnými pravidlami a predpismi európskeho trhu, nakoľko doposiaľ platný zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. sa počas svojej pätnásťročnej existencie napriek zmene ekonomických a právnych podmienok, ku ktorým došlo v dôsledku vstupu Slovenska do Európskej únie výrazne nezmenil.

    Predloženým návrhom sa mení právna forma komoditných búrz, ktoré budú môcť pôsobiť ako akciové spoločnosti a ktoré sa nebudú riadiť len zákonom o komoditnej burze, ale aj príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach.

    Návrh zákona upravuje založenie, vznik a zánik komoditnej burzy, orgány komoditnej burzy a ich postavenie, pravidlá obchodovania s komoditami a komoditnými derivátmi a tiež štátny dohľad nad činnosťou komoditnej burzy a návrh sankcií, čo je v súlade s európskym štandardom obchodovania na komoditných, ale aj na finančných burzách.

    Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v prípade vzniku nových komoditných búrz z titulu navrhovaného správneho poplatku.

    Zákon nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie. V prípade vzniku nových komoditných búrz sa dá predpokladať pozitívny vplyv na zamestnanosť.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o podporu predloženého návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz budeme svedkami spravodajskej správy, ktorú opäť predloží pán poslanec Tibor Glenda z výboru pre hospodársku politiku. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 277 z 26. novembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o komoditnej burze a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač č. 484).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právnom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2007 č. 490 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som písomnú prihlášku nedostal. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram rozpravu a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pánovi ministrovi za maratón, ktorý dneska absolvoval v Národnej rade, aj pánovi spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento poslanecký návrh je pod tlačou 445 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 445a.

    Pani poslankyňa Laššáková ako navrhovateľka, máte slovo. Uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, v druhom čítaní predkladám a odôvodním návrh poslaneckej novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predkladanej novely je určiť subjekt, ktorý bude znášať trovy konania súvisiace s odvolaním vrátane trov v súdnom konaní, ktoré súvisia s preskúmavaním niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, kde odvolacím orgánom proti rozhodnutiam je Výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pripomeniem trochu históriu. Zákonom č. 215/2004 Z. z. bola kreovaná odvolacia komisia zložená z 11 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá rozhodovala v sporoch o spôsobe ukončenia bezpečnostnej previerky Národným bezpečnostným úradom. Rozhodnutie odvolacej komisie bolo preskúmateľné Najvyšším súdom. Výdavky spojené s činnosťou komisie hradil podľa tohto zákona Národný bezpečnostný úrad.

    Ústavný súd dňa 19. októbra 2005 rozhodol, že ustanovenia, ktorým bola kreovaná odvolacia komisia, nie sú v súlade s ústavou, čím príslušné ustanovenia stratili účinnosť. Ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z. bol konštituovaný Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 11. mája 2006. Otázka trov konania v ňom nie je riešená.

  • Ruch v sále.

  • V prvom čítaní som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, informovala o počte odvolaní a žalôb na Najvyššom súde. Keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu preskúmava rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu a toto rozhodnutie môže len potvrdiť alebo zrušiť, teda nemôže ho zmeniť, považujem za správe, aby trovy konania znášal úrad tak, ako to bolo v zákone č. 215/2004 Z. z.

    Súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Bol to aj návrh výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a vlastne tieto pozmeňujúce návrhy vyplývajú z poznatkov, ktoré v rozhodovacej činnosti Výbor Národnej rady na preskúmanie rozhodnutí získal, a preto prosím o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Janky Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 575 z 18. októbra 2007 pridelila predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh poslankyne pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Jany Laššákovej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslankyne na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 115 na svojej 27. schôdzi.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Do rozpravy, vás informujem, opäť som nedostal písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Registrujem pána poslanca Madeja Róberta. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom rade ocenil legislatívnu iniciatívu pani predsedníčky výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ najmä z toho dôvodu, že táto legislatívna iniciatíva rieši najpálčivejšie problémy, s ktorými sa súčasné rozhodovanie v zmysle zákona o utajovaných skutočnostiach zaoberá, najmä čo sa týka trov konania a ďalšími.

    V tejto súvislosti by som si dovolil predniesť aj pozmeňujúci návrh. Najprv si ale dovolím požiadať spravodajcu v súvislosti s predkladaným pozmeňujúcim návrhom vyňať body 4 a 5 spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Dovolím si predniesť nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    Po prvé. K čl. I za bod 1 sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „2. V § 45 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie: „6. Úrad bezpečnostnú previerku podnikateľa preruší v prípade, že u podnikateľa dôjde k priebehu výkonu bezpečnostnej previerky k výmene alebo doplneniu štatutárneho orgánu o osobu, ktorej nebolo vydané osvedčenie úradu podľa § 26 zákona, a to na dobu potrebnú na vykonanie bezpečnostnej previerky uvedenej osoby. Úrad bezpečnostnú previerku podnikateľa preruší aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania.“.“ Doterajšie odseky 6 až 11 sa označujú ako odseky 7 až 12.

    Odôvodnenie je nasledovné: Súčasné znenie zákona neuvažuje so zmenou v štatutárnom orgáne podnikateľa počas výkonu bezpečnostnej previerky. Zákonom stanovená lehota na výkon bezpečnostnej previerky člena štatutárneho orgánu môže v takýchto prípadoch presahovať lehotu na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti uvedenú v § 51 ods. 1 zákona.

    Prerušenie bezpečnostnej previerky podnikateľa do vydania osvedčenia alebo rozhodnutia pre člena štatutárneho orgánu podnikateľa uvedie tieto lehoty do časového súladu. Potreba prerušenia bezpečnostnej previerky nastáva aj v prípadoch, ak prebieha konanie, pri ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať vplyv na splnenie podmienok priemyselnej bezpečnosti, napríklad správne konanie, rôzne súdne spory atď.

    Druhý pozmeňujúci návrh k čl. I k druhému bodu. Druhý bod znie: „Bod 2. Za § 84 sa vkladá § 84a, ktorý znie: „§ 84a. Bezpečnostná previerka začatá podľa ustanovení tohto zákona účinných pred 1. februárom 2008 sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. februára 2008.“.“

    Odôvodnenie je nasledovné: V záujme zabezpečenia kontinuity medzi prebiehajúcim procesom bezpečnostných previerok navrhovaných osôb pred účinnosťou tohto zákona a právneho stavu po nadobudnutí účinnosti tohto je potrebné doplniť doterajšie prechodné ustanovenia aj v záujme jednoznačnosti aplikácie predmetnej novely.

    Tretí pozmeňujúci návrh k čl. II. Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2008.“

    Aj vzhľadom na termíny prerokovania návrhu novely zákona je pravdepodobne potrebné a vhodné zmeniť dátum účinnosti k 1. februáru, preto sa navrhuje tento tretí pozmeňujúci návrh. Chcem poprosiť o prijatie pozmeňujúcich návrhov a verím, že bude prijatá aj novela tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu k tomuto zákonu za skončenú. S faktickou poznámkou? Prepáčte, pani poslankyňa, nezaregistroval som. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Madeja. Myslím, že jeho návrh o lehote, kedy nadobudne účinnosť prerokovávaný vládny návrh zákona, je veľmi racionálny a prijateľný. Len som nepochopila jeho legislatívne doplnenie o § 84a, keďže aj v návrhu predkladateľky je § 84a. Čiže žiada zmenu? Má nahradiť? Jeho legislatívny návrh má byť novým znením § 84, lebo to mi nebolo z vystúpenia zrejmé. Ak áno, je to v poriadku. Ak nie, potom by problém. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chce stanovisko zaujať pán poslanec Madej? Má slovo.

  • Áno. Ďakujem veľmi pekne. V zmysle pozmeňujúceho návrhu chcem potvrdiť, že ide aj o nové znenie § 84a, takže je to legislatívny návrh z legislatívneho hľadiska čistý. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka k rozprave? Teraz teda vyhlasujem rozpravu za skončenú, prepáčte. A pýtam sa, pani navrhovateľka, máte slovo.

  • Áno, ja súhlasím s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Madej, pretože pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli vo výbore, naozaj sme na tú priemyselnú bezpečnosť zabudli, a myslím si, že je dôvod na to, aby prerušenie konania bolo aj pri priemyselnej bezpečnosti, pokiaľ štatutárny orgán spoločnosti nemá previerku.

    A čo sa týka toho § 84a, naozaj, ide o nové znenie, pretože to navrhnuté znenie, ktoré bolo v mojom návrhu zákona, mohlo by vyvolávať určité pochybnosti, či nie je retroaktívne, takže preto sme to takto riešili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďakujem za vystúpenie ako navrhovateľky. Pýtam sa pána spravodajcu? Nechce zaujať. Ďakujem veľmi pekne za účasť na rokovaní tohto bodu programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz by sme v rokovaní mali pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 449 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 449a.

    Sledujem ale, že pán poslanec Lipšic v sále nie je prítomný. Takže pýtam sa, či je všeobecný súhlas na to, aby sme ešte pokračovali v ďalších dvoch bodoch programu, ktoré ešte môžeme do 12.00 hodiny?

  • Všeobecný súhlas z pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem. Takže potom spôsob a čas, kedy sa prerokuje pán poslanec Lipšic. V zmysle zavedených štandardov by sa mal prerokovať na konci programu. Takže pokračujeme ďalej.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 450 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 450a.

    Pán poslanec Richter, máte slovo. Zdôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sedemnásť rokov je účinný a platný zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Napriek tomu život a skúsenosti prinášajú potrebu ho neustále vylepšovať.

    Ústava Slovenskej republiky každému zaručuje, že sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

    Cieľom môjho návrhu zákona je predovšetkým odstránenie nežiaduceho stavu pri objasňovaní priestupkov vyplývajúcich z platného uznesenia § 58 ods. 2 citovaného zákona. Citujem: „Objasňovanie priestupkov podľa ods. 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok a jeho páchateľa zistili v rozsahu svojej pôsobnosti, alebo ak im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný orgán podľa § 56 ods. 1, ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.“

    Na základe zistenia tohto ustanovenia správne orgány s účinnosťou po doručení oznámenia o spáchaní priestupku bez uvedenia jeho páchateľa nevykonávajú pri objasňovaní priestupku úkony smerujúce k jeho zisteniu, ale vec odložia, to znamená, nezačnú konať o priestupku. Takéto úkony by však vykonať mali, pretože podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch jedným z cieľom objasňovania priestupkov je najmä rozhodnutie o tom, či bola spáchaná a zaistená podozrivá osoba.

    Vypustenie textu podľa navrhovaného čl. I bodu 1 návrhu zákona bude táto povinnosť ustanovenia § 58 ods. 2 vyplývať jednoznačne. Zmena tohto ustanovenia umožní správnemu orgánu realizovať objasňovanie priestupkov a prijímať oznámenia o spáchaní priestupku aj v prípadoch, že vo veci nie je známy páchateľ.

    Prijatím novely sa presne určí vecná príslušnosť orgánov Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Súhlasím s posunutím účinnosti zákona od 1. februára 2008, tak ako je to uvedené v spoločnej správe.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem všetkým tým, ktorí novelu zákona podporili pri prerokovávaní vo výboroch a vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu pri schvaľovaní tejto relatívne malej, ale pre občana potrebnej novely o priestupkoch tu v Národnej rade. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Gogovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 450) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 579 z 19. októbra 2007 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996.

    Všetky tri výbory Národnej rady, ktorým bol uvedený návrh pridelený, súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, pričom dva s pripomienkou – Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a takisto aj výbor pre obranu a bezpečnosť.

    Gestorský výbor navrhuje hlasovať o bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedenom pod bodom a odporúča ho schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372 bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 137 26. novembra 2007.

    Ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási ústne? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Ešte, vážené kolegyne, vzhľadom na čas mám päťdesiattri, ale je tu žiadosť pána ministra obrany, či by mohol byť všeobecný súhlas, tak to skúšam na to, aby sme prerokovali jeho tri body, ktoré, zdá sa, že by nemuseli byť dlhé – návrh na ďalšie pôsobenie príslušníkov v Afganistane, návrh na zmenu KFOR a návrh na ukončenie Iracká sloboda.

  • Všeobecný súhlas z pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem za všeobecný súhlas. No, nemáme, toto sú práve tie tri body plus teda ešte jeden, ktorý ideme podľa riadneho programu, takže ešte by sme mali štyri body programu s vaším súhlasom. Potom už nemáme navrhovateľov pripravených. Takže ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať teraz

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Máme ho ako tlač 451 a správu výborov máme ako tlač 451a.

    Slovo má pán poslanec Pavlis, ktorý v mene skupiny navrhovateľov tento návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov vám predložil a odôvodnil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.

    Zámerom predloženého pozmeňujúceho návrhu je dosiahnuť úspory finančných prostriedkov štátu pri skladovaní, obstarávaní a pri likvidácii štátnych hmotných rezerv. Tieto ušetrené finančné prostriedky sa dajú využiť pri zabezpečovaní materiálov, ktoré skladuje vo svojich zásobách správa rezerv a sú potrebné pri riešení havarijných situácií, ako sú napríklad pri hasení lesných požiarov alebo pri povodniach.

    Trhová ekonomika umožnila príchod firiem, ktoré vyrábajú a skladajú také položky materiálov, ktoré boli v minulosti na základe ich nedostupnosti na trhu skladované v štátnych hmotných rezervách pre použitie v prípade vzniku krízovej situácie. Ide o minerálne vody, ide o toaletný papier, plastové príbory a ďalšie hygienické potreby. Mnohé z týchto materiálov majú krátku životnosť. Vzhľadom na ich súčasnú dostupnosť na trhu sa javí za hospodárnejšie s výrobcami alebo predajcami niektorých týchto položiek súčasných zásob štátnych hmotných rezerv uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve na dodávky pre štátne hmotné rezervy až v prípade vzniku mimoriadnej situácie alebo vzniku krízovej situácie. Tým sa dosiahne vyššia hospodárnosť správy rezerv, pretože právnická alebo fyzická osoba v rámci svojej výrobnej alebo obchodnej činnosti dokáže zabezpečiť promptne kontinuálnu dodávku tejto položky.

    V správe rezerv tak nevzniknú straty s likvidáciou a uskladnením nepoužívateľných zásob a na základe zmluvy právnická osoba alebo fyzická osoba dodá dohodnutú položku v požadovanom množstve a kvalite na určené miesto.

    Záverom by som chcel len upozorniť na to, že predkladaným návrhom nie je vôbec dotknutá povinnosť štátu, a tým i správy rezerv zabezpečovať v zmysle zákona č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných produktov a riešení stavu ropnej núdze vlastniť a skladovať ropu a ropné produkty.

    Ďalej predkladaným návrhom nie je vôbec dotknutá povinnosť štátu, a tým aj správy rezerv zabezpečovať potravinovú bezpečnosť a netýka sa materiálov, ktorých správa rezerv vlastní a skladuje pre zaistenie vojenskej bezpečnosti štátu. Verím, že v záujme úspory finančných prostriedkov túto novelu podporíte. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku a o stanoviskách a návrhoch gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 580 z 19. októbra 2007 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. novembra 2007 a uznesením č. 276 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 254 z 13. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 13. novembra 2007 a uznesením č. 109 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami v prílohe.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy v počte tri.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 275 z 26. novembra 2007. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku opäť. Tak pýtam sa, či sa hlási niekto ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem spravodajcovi a navrhovateľovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže už je tu pán poslanec Lipšic a urobme tak, že urobíme najprv tri návrhy pána ministra obrany a potom pána Lipšica. Súhlasíme? Dobre. Tak, nech sa páči, pán poslanec Lipšic. Urobíme váš návrh najprv, ak teda je všeobecný súhlas a zisťujem, že je.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Lipšic pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Tento návrh má tlač 449 a spoločná správa tlač 449a.

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, uveďte svoj návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, pán minister, ďakujem za ústretovosť aj za veľkorysosť.

    Ide o novelu zákona, ktorá je veľmi stručná a ktorá sa týka rozšírenia pôsobnosti centra právnej pomoci, ktoré poskytuje právnu pomoc osobám v hmotnej núdzi aj na prípady správneho súdnictva.

    Cieľom bolo, aby najmä dôchodcovia, ktorých dôchodky môžu byť preskúmavané našimi súdmi, dôchodky rozhodnuté Sociálnou poisťovňou v rámci správneho súdnictva mali nárok na poskytnutie kvalifikovanej právnej pomoci zo strany štátu. Je to návrh, ktorý je veľmi solidárny práve s tými, ktorí to najviac potrebujú.

    Ja si uvedomujem, že Centrum pre právnu pomoc nie je prioritou ministerstva spravodlivosti, a preto má rozpočtové problémy. Z toho dôvodu aj na základe podnetu pracovníkov centra, ktoré mne aj kolegom poslalo pripomienky, sme v ústavnoprávnom výbore, v spoločnej správe je to uvedené, zúžili rozsah rozšírenia kompetencií centra na veci preskúmavania rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda naozaj len na prípady, keď ide o dôchodky a o preskúmavanie dôchodkov našimi správnymi súdmi.

    Chcel by som sa poďakovať aj z tohto miesta kolegom z vládnej koalície, pani poslankyni Laššákovej a jej kolegom v ústavnoprávnom výbore, ktorí aj vo výbore podporili návrh zákona. Nejde o politický návrh zákona, ale o návrh, ktorý môže pomôcť dôchodcom domôcť sa naozaj kvalifikovanej právnej pomoci, aby v ich prípadoch rozhodnutie súdu nezáviselo od toho, kto má lepšieho právnika alebo toho, že oni nemajú žiadneho právnika, Sociálna poisťovňa hej, ale aby reálne mali právo prístupu k súdu. Priznám sa, že viac sociálnodemokratický návrh si neviem ani prestaviť.

    Ďakujem, pán predsedajúci. A žiadam kolegov, aby tento návrh podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch a odôvodnila návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, o zmene a doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní.

    Národná rada uznesením z 19. októbra pridelila návrh poslanca Daniela Lipšica dvom výborom, a to výboru ústavnoprávnemu a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor návrh poslanca Daniela Lipšica odporúčal schváliť. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, ktorú máte v písomnej podobe.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh poslanca Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

    Spoločná správa o prerokovaní návrhu poslanca Daniela Lipšica bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 22. novembra 2007 a týmto uznesením ma zároveň výbor poveril predložiť vám túto spoločnú správu.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Pani poslankyňa, ďakujem vám za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ďakujem spravodajcovi aj pani spravodajkyni za účasť na prerokovaní tohto bodu programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz dovoľte, aby sme v zmysle všeobecného súhlasu a dohody preskočili štyri body, ktoré obsahujú rozpočty – Fondu národného majetku, Sociálnej poisťovne, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. A ešte by sme urobili tri body, ktoré nasledujú, a to sú body 46 až 48.

    Začneme prvým bodom z týchto troch bodov, a to je

    návrh na ďalšie pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane.

    Tlač máme ako tlač 463 a správu výboru ako tlač 463a.

    Pán minister Kašický, máte slovo, uveďte, prosím, tento návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky je operácia ISAF v Afganistane jednou z operačných priorít ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Predkladaným materiálom sa navrhuje súhlasiť s ďalším pôsobením multifunkčnej ženijnej jednotky, ktorá je na základni Kandahár a ďalej o rozšírenie našich príslušníkov na veliteľstvách a ISAF v pôsobnosti ďalej vyčlenili do provinčných rekonštrukčných tímov, výcvikových tímov, ako aj vyslanie príslušníkov vojenského zdravotníctva do poľnej nemocnici na leteckej základni Kaia v Kábule a strážnej čaty na základni Tarin Kowt v provincii Uruzgan. Finančné prostriedky sú z rozpočtu ministerstva obrany a sú riadne naplánované.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste vyslovili súhlas s navrhovanými zmenami v pôsobení ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF, tak ako sú uvedené v materiáli. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi generálovi Emilovi Vestenickému, kolegovi poslancovi, aby podal správu o výsledku prerokovania vo výbore.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na ďalšie pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 464 z 22. októbra 2007 pridelil návrh na ďalšie pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na svojej 23. schôdzi 21. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, po prvé, s pôsobením multifunkčnej ženijnej roty ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte 57 príslušníkov v operácii ISAF v Afganistane na leteckej základni Kandahár.

    Po druhé, s vyslaním do počtu piatich príslušníkov ozbrojených síl do provinčných rekonštrukčných tímov operácie ISAF v Afganistane.

    Po tretie, s vyslaním do počtu piatich príslušníkov ozbrojených síl do operačných výcvikových tímov tejto operácie.

    Po štvrté, s vyslaním ôsmich príslušníkov ozbrojených síl do poľnej nemocnice na medzinárodnom letisku Kábul v Afganistane.

    Po piate, s vyslaním do počtu piatich príslušníkov ozbrojených síl do tejto operácie.

    Po šieste, s vyslaním strážnej jednotky v počte do tridsaťpäť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do tejto operácie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 26. schôdzi 13. novembra 2007. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas a prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Takže s procedurálnym návrhom, pán poslanec Mikloško? Ak dovolíte, uzavriem len tú rozpravu, ak sa niekto hlási. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť rozpravy. S procedurálnym návrhom pán poslanec Mikloško.

  • Tu je čatár Mikloško. Aj keď ide nad rámec tohto bodu programu moja poznámka, chcel by som sa spýtať pána ministra obrany, či aspoň po smrti by ste ma nemohli vymenovať za práporčíka alebo podpráporčíka, pretože som zostal ako čatár doživotný. Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Potom sa pán minister vyjadrí v záverečnej reči. Teraz som zaregistroval, že pánovi poslancovi nefungovalo zariadenie na prihlásenie sa do rozpravy.

    Takže do rozpravy sa hlási pán poslanec Ivančo. A teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Ivančo má slovo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som aj v mene poslancov za klub Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany povedal pár slov k predloženému návrhu.

    V súčasnosti predstavuje Afganistan akúsi prvú líniu v boji proti terorizmu. Nie je to len názor Slovenska, ale v zásade celého medzinárodného spoločenstva.

    Severoatlantická aliancia, ktorá operuje v rámci Afganistanu, je predĺženou rukou rozhodnutia Organizácie Spojených národov. Úspech operácií sa považuje v NATO za svoju najvyššiu prioritu potvrdenú členskými štátmi Aliancie aj Slovenskou republikou ako členským štátom. NATO v súčasnosti predstavuje hlavného garanta pre udržiavanie bezpečnosti a stability v Afganistane. Z tohto pohľadu je predložený návrh na ďalšie pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane potrebný a prospešný. Je výrazom podľa nás zodpovedného prístupu Slovenskej republiky ako členskej krajiny NATO k plneniu svojich záväzkov.

    Návrh predstavuje výrazné posilnenie účasti Slovenskej republiky v rámci mierovej operácie NATO v Afganistane. Zvýšená angažovanosť Slovenskej republiky vyplýva aj z hľadiska celkového navýšenia počtov príslušníkov ozbrojených síl aj z hľadiska rozsahu činnosti, ktoré budú naši vojaci v danom objekte vykonávať.

    Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana je vo svojom postoji v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky konzistentná. V zásade preto podporujeme predložený návrh, dovoľte mi však poukázať aj na slabšie miesta predloženého návrhu.

    Samozrejme, ako som povedal, je pozitívnom, že Slovenská republika vysiela do operácie aj iné ako ženijné jednotky. Na druhej strane ale vidíme istú nesystémovosť v podobe rozdrobenosti príslušníkov ozbrojených síl v rámci operácie ISAF, ich nesúlad prerozdeľovania počtov z hľadiska deklarovaných priorít v samotnom návrhu.

    Konkrétne návrh definuje ozbrojené sily Holandského kráľovstva ako hlavného partnera spolupráce ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF. Z tohto hľadiska sa javí navrhovaný počet vyslania do päť, zdôrazňuje do päť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operačných výcvikových tímov, kde sa predpokladá spolupráca s Holandským kontingentom ako nedostačujúci.

    Rovnako tak je možné podľa nás spochybniť efektivitu nášho pôsobenia vo výcvikových tímoch vzhľadom na veľmi úzky a obmedzený mandát. Teda výkon ich činnosti viazaný iba na oblasť leteckej základne Tarin Kowt v provincii Uruzgan. Na rozdiel od zahraničných partnerov, ktorí majú oveľa širší mandát, naše jednotky, zdá sa, nebudú môcť plne byť využiteľné.

    V kontexte deklarovaného partnerstva s Holandskom sa tiež rozporuplne javí navrhované vyslanie ôsmich príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do českej poľnej nemocnice na medzinárodnom letisku Kaia v Kábule, keďže nás o takýto príspevok žiadala aj holandská strana. Tu možno konštatovať nesúlad medzi ambíciami a logikou prerozdelenia jednotiek v rámci operácie ISAF v Afganistane.

    Rozdrobenosť počtov a absencia systémového riešenia prerozdeľovania jednotiek ale sprevádzajú celý návrh. Kompaktnosť jednotiek je skôr riešená na úkor pokrytia čo najviac činností v rámci operácie ISAF.

    V bode č. 3 sa navrhuje vyslanie do piatich príslušníkov do provinčných rekonštrukčných tímov. V tomto prípade v podstate ide o legalizovanie činnosti dvoch príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí v Afganistane už pôsobia, pôsobia v maďarskom tíme, a to bez mandátu Národnej rady. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vedomé si tejto situácie, zdá sa, snaží týmto spôsobom riešiť vzniknutý problém.

    V kontexte diskusie o návrhu nemožno opomenúť vyjadrenia niektorých vládnych predstaviteľov. Ide podľa nás o vytĺkanie politického kapitálu na domácej scéne v súvislosti s participáciou ozbrojených síl v operácii ISAF v Afganistane. Je potrebné si pripomenúť, že posilňujeme vojenskú prítomnosť v južnom Afganistane, vojakov sme presunuli až po opakovaných žiadostiach a výzvach zo strany NATO.

    Predseda vlády Robert Fico ešte pred časom dosť silácky vyhlasoval, že sa nenechá vydierať šéfom Aliancie. Takýto postup možno prispieva osobným preferenciám predsedu vlády doma, nesmierne však podľa nás škodí kreditu Slovenskej republiky v zahraničí.

    Nepríjemným zistením je, že minister obrany v lepšom prípade prechádza tieto vyjadrenia, ktoré stavajú našu krajinu do polohy nečitateľného a zdá sa aj nedôveryhodného partnera mlčaním. V horšom prípade sa stáva, že niekedy, pán minister, plníte úlohu pritakávača predsedu vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, aj napriek prezentovaným výhradám v prospech prijatia návrhu na ďalšie pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci operácie ISAF v Afganistane hovoria jasné a silné argumenty. Jeho podpora bude znamenať poskytnutie aktívneho príspevku zo strany Slovenskej republiky ako členskej krajiny NATO k snahe o rozšírenie zóny bezpečnosti a stability v Afganistane.

    Ako som už avizoval, aj napriek výhradám, ktoré poslanecký klub SDKÚ – DS k návrhu má, predkladaný návrh podporíme. Zostáva nám veriť, že aj v budúcnosti nasadzovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky do zahraničných operácií sa nebude stávať predmetom politikárčenia, niekedy populizmu, ktoré však, ako som už uviedol, spochybňujú v konečnom dôsledku dôveryhodnosť zahraničnej bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. A, pardon, nevidel som, ale dobre. Tak prepáčte, pán minister, sekundu, ešte faktická poznámka pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca. Priznám sa, že trošku ma prekvapilo a nedá mi, aby som nereagoval, pretože v branno-bezpečnostnom výbore sa danou problematikou trošku zaoberáme, veľmi zodpovedne sme sa zaoberali aj týmto návrhom, rozdiskutovali ho. Nevidel som v branno-bezpečnostnom výbore pri prerokovaní tohto materiálu žiadne problémy, žiadne rozdielne postoje poslancov opozície a koalície aj napriek tomu, že si dovolím povedať, že tam sedia fundovaní poslanci opozície, ktorí predtým pôsobili v kreslách ministrov obrany, preto som z toho trošku prekvapený, z tejto reakcie následnej, dodatočnej, pretože tam bol veľmi, by som povedal, vhodný priestor si isté veci, ktoré z toho vyplývajú, prerokovať. Ale, ak dovolíte, vecné dve pripomienky, respektíve tri.

    Po prvé. Navýšenie počtu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii ISAF v Afganistane povedie k väčšej koncentrácii vojakov pôsobiacich v operáciách NATO. Pokladám to za veľmi významný argument.

    Po druhé. Posilnenie vojakov v tejto časti vyššie menovaného regiónu je v súlade so zahraničnou politikou a bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky. Je to v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Tretia poznámka. Oceňujem snahu ministerstva, že bude sústreďovať istú väčšiu časť vojakov ozbrojených síl v jednej provincii pôsobenia v Afganistane, čo pokladám za isté výhody a môžu priniesť aj pozitívne výsledky v zjednodušení logistického zabezpečenia, velenia, riadenia, komunikácie a samozrejmá vec, že aj rotácie kontingentu a z toho vyplývajúcich finančných náležitostí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, ešte pán poslanec Ivančo. Prepáčte, pán minister, musíte ešte chvíľu počkať.

  • Ďakujem pekne, za slovo. Dovolím si len veľmi krátku reakciu, aby som zdôraznil to, čo som už povedal. Nie som členom výboru a možno po vzájomných konzultáciách aj s členmi výboru to stanovisko, ktoré som uviedol, ale chcem upozorniť, že Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana nemá rozdielny postoj voči vyslaniu jednotiek, len zdôrazňujeme to, alebo snažil som sa upozorniť na to, na istú politiku, ktorá aj v minulosti sprevádzala naše pôsobenie v zahraničných vojenských misiách a tam hlavne smerovali moje výhrady.

    A pánovi kolegovi chcem opätovne zdôrazniť, a uviedol som to aj vo svojom vystúpení, že my podporujeme tento návrh, len výhrady, ktoré zazneli, boli politického charakteru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže, pán minister, máte slovo. Uzatváram definitívne rozpravu, prepáčte.

    Pán minister, máte slovo.

  • Dovoľte mi tri krátke poznámky. Práve týmto návrhom a celkovou našou politikou k vysielaniu našich príslušníkov ozbrojených síl do zahraničných misií, kde i na základe rozhodnutia vlády sa v budúcnosti práve budeme podieľať na troch hlavných operáciách, ako je Afganistan, Cyprus a Balkán podľa nášho členstva, či už je to v Severoatlantickej aliancii, v Európskej únii a v Organizácii Spojených národov sa práve stávame dôveryhodným.

    Boli sme jedna z mála krajín, ktorá v Holandsku na rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO deklarovala posilnenie našej účasti v Afganistane.

    Čo sa týka akejsi rozdrobenosti, my reagujeme na požiadavky, ktoré boli definované jednotlivými operačnými veliteľmi, napríklad, ak hovoríte o tých piatich, ktorí sú v operačných tímoch, je to na základe aj ich odporúčania, pretože my nestaviame samostatný tím, či už je to provinčný, rekonštrukčný, alebo výcvikový, ale my tam dávame našich príslušníkov podľa požiadaviek a podľa špecializácií, ktoré sú požadované.

    Práve na základe toho, že sme mali veľmi dobré skúsenosti z pôsobenia našich zdravotníkov v Libanone, boli sme požiadaní, aby sme takéto dva vycvičené chirurgické tímy poskytli i pre nemocnicu, ktorá by mala byť pod českým velením v Kábule. Práve týmto a tieto návrhy boli odkonzultované i v rámci NATO a táto deklarácia, s ktorou sme prišli, bola absolútne privítaná. A tá dôveryhodnosť spočíva v tom, že to, čo deklarujeme, vieme aj reálne splniť. Ďakujem pekne.

    Na túto záležitosť sa reálne pozriem, pripravíme špeciálny návrh. Nie, nie, to už ako, do toho by som nešiel.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, áno, to som nechcel tak povedať otvorene ohľadne dobrovoľného vojenského cvičenia, ale pripravíme vám návrh a predložíme ho, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Poprosím vás teraz, pán minister, aby ste uviedli

    návrh na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v operácii KFOR v Kosove a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie KFOF v Kosove (tlač 464).

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, pán minister, nech sa páči.

  • Ja si vstúpim do svedomia a prijmem opatrenia aj v tejto oblasti. Aj k pánovi predsedovi, aj k pánovi poslancovi.

    Ak dovolíte, predkladaným materiálom sa navrhuje rozšírenie mandátu jednotky, ďalej sa navrhuje vyslanie do počtu piatich príslušníkov ozbrojených síl do veliteľstva operácie KFOR, v ktorej máme dlhodobé pôsobenie, a takisto sa týmto materiálom navrhuje vyslať opätovne tridsaťdeväť príslušníkov ozbrojených síl z leteckej základne z Prešova s dvoma dopravnými vrtuľníkmi, ktoré by mali zabezpečovať prepravu osôb, materiálu a v rámci zdravotnej pomoci pre celú operáciu KFOR.

    Finančné prostriedky, ktoré sú požadované, sú z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Jednotka je pripravená na vyslanie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o vyslovenie súhlasu s navrhovanou zmenou mandátu, ako aj s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl do operácie KFOR, v ktorej máme dlhodobé pôsobenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Vestenický ako spravodajca nás bude informovať o prerokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania tohto návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 465 z 22. októbra pridelil návrh na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v operácii KFOR v Kosove a na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl do operácie KFOR v Kosove na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na svojej 23. schôdzi 21. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, po prvé, so zmenou mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v operácii KFOR v Kosove; po druhé, s vyslaním jednotky dopravných vrtuľníkov a tridsaťdeväť príslušníkov ozbrojených síl do tejto operácie; po tretie, s vyslaním do počtu piatich príslušníkov ozbrojených síl na veliteľstvo operácie KFOR v Kosove.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na svojej 26. schôdzi 13. novembra 2007, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s ním súhlas a prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť ešte? Nie. Ďakujem pekne. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme teraz rokovať o

    návrhu na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda v Iraku (tlač 482).

    Pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vyhodnotiť zapojenie ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie medzinárodného krízového manažmentu vrátane operácie Iracká sloboda.

    Predkladaným materiálom sa navrhuje ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl v operácii Iracká sloboda v Iraku do konca roka 2007. Pre informáciu v tejto operácii, ako aj v operácii NTM-I. od júla 2003 pôsobilo celkom 718 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o vyslovenie súhlasu s navrhovaným ukončením pôsobenia ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda v Iraku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, pán poslanec Vestenický opäť uvedie spravodajskú informáciu.

    E. Vestenický: Pán predseda Národnej rady, dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 478 z 8. novembra 2007 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Iracká sloboda v Iraku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor prerokoval návrh na ukončenie pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl v operácii Iracká sloboda na svojej 26. schôdzi 13. novembra 2007. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s ukončením pôsobenia príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce ústne niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca sa nebudú vyjadrovať a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, ďakujem vám za účasť na dnešnom rokovacom dni. Želám pekný víkend. Stretneme sa v utorok ránok o 9.00 hodine, aby sme pokračovali v rokovaní 16. schôdze podľa schváleného programu. Ešte raz pekný víkend a dúfam, že v utorok ráno začneme trošku v pokojnejšej atmosfére, ako sme prežívali tento týždeň. Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 12.33 hodine.