• Dobré ráno, dámy a páni, otváram 7. rokovací deň 16. schôdze. O ospravedlnenie písomne nepožiadal nikto.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Nech sa páči, v prerušenom vystúpení v rozprave bude pokračovať pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Včera o 19.00 hodine som práve ukončil problematiku zdravotných obvodov, takže budem vo svojom vystúpení pokračovať ďalej. A v ďalšej časti by som sa chcel venovať odporúčacím lístkom ako ďalšej novinke, ktorá sa vracia do zdravotníckej legislatívy, lebo ju poznáme ešte z čias minulých.

    Ďalším zámerom predloženej novely je zaviesť poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti na základe odporúčania všeobecného lekára s výnimkou akútneho stavu alebo úrazu do 24 hodín. Chcem povedať, že doteraz nebol predložený jasný zámer odôvodnený faktami, ktorým sa takéto ustanovenie zavádza do praxe. Podľa môjho názoru navrhované opatrenie povedie jednak k zbytočnému šikanovaniu pacientov, jednak k preťaženiu ambulancií všeobecných lekárov a môže viesť aj k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a k zhoršeniu prístupu k špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

    Odporúčacie lístky sú podľa môjho názoru zbytočným šikanovaním pacienta, ktorý napríklad potrebuje ísť na kožné, očné alebo gynekologické vyšetrenie, presne vie, za akým špecialistom má ísť, presne vie, aký má problém, presne vie, ktorý lekár mu vie s týmto problémom pomôcť, napriek tomu si bude musieť pred návštevou špecialistu najprv vysedieť niekoľko hodín v čakárni praktického, všeobecného lekára, aby dostal papierik na toto vyšetrenie. V najlepšom prípade tým stratí jeden celý deň, v tom horšom prípade na odborné vyšetrenie nepôjde. Je to aj zbytočné zaťažovanie všeobecných lekárov, ktorí okrem bežnej agendy a plnej čakárne hlavne v určitých obdobiach roku, keď je chrípková epidémia alebo zvýšený výskyt niektorého ochorenia, budú musieť vybavovať aj vypisovanie výmenných lístkov, prípadne ho delegujú na zdravotnú sestru. Ale v tej chvíli to stráca úplne zmysel, ktorý predkladateľ od odporúčacích lístkov očakáva. Paradoxne toto opatrenie môže zhoršiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre tých pacientov, ktorí ju naozaj potrebujú, len nemajú akurát čas a trpezlivosť vysedávať v čakárni všeobecného lekára.

    Vláda ako jedno z prvých opatrení po jej nástupe zrušila poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že sa údajne zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Pravdou však je, že poplatky limitovali nadspotrebu v primárnej ambulantnej starostlivosti, asi o 10 % klesla spotreba, teda návšteva všeobecného lekára, limitovali aj nadspotrebu liekov, o čom hovorí medziročný nárast v tom období okolo 5 % a dnes 15 %. Kleslo teda do určitej miery zbytočné predpisovanie, aj keď úplne eliminovať sa to nepodarilo. Návštevy v špecializovanej ambulantnej starostlivosti však neklesli. Pretože kto naozaj potreboval ísť k lekárovi a potreboval špecialistu a mal nejaký problém, ten išiel, toho neodradilo ani 20 korún.

    Ale aký je cieľ tohto opatrenia, teda zavedenia odporúčacích lístkov? Aby všeobecný lekár mal prehľad v pohybe pacienta po špecializovaných vyšetreniach. Nie zlý zámer. Je naozaj dobré, aby niekto manažoval pacienta. Je otázne, či tak, ako je dnes nastavená ambulancia všeobecného lekára, je tento všeobecný lekár schopný, časovo, kapacitne a už aj nastavením mechanizmu svojej práce, zvládnuť a či by lepším riešením na sledovanie pohybu pacienta a na šetrenie nadspotreby zdravotnej starostlivosti, zbytočných návštev špecialistov nefungoval napríklad moderný e-health alebo elektronická zdravotná karta, ako trošku už prežité odporúčacie lístočky.

    Ďalším paradoxom navrhovanej novely je, že na jednej strane sa dostupnosť môže zhoršiť, ale na druhej strane môže vzniknúť zjavná nadspotreba zbytočnej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Čiže paradoxne, mnohí, ktorí potrebujú ísť k tomu špecialistovi, budú odradení tým, že budú musieť čakať na výmenný lístoček, tak radšej nepôjdu a naopak, na druhej strane u tých, ktorí radi navštevujú ambulancie všeobecných lekárov, môže stúpnuť spotreba špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Pretože skúsenosti zo zahraničia nie sú presvedčivé.

    V Nemecku sa platí za návštevu ambulancie praktického lekára 10 eur za kvartál. Vstup k špecialistovi je možný buď cez odporúčací lístok od praktického lekára, vtedy je návšteva u špecialistu zdarma, alebo bez lístka, čiže teraz si odmyslime 10 eur, teraz poďme len k tomu, že buď si vysedíte rad a dostanete lístok alebo môžete ísť bez lístka, ale vtedy musíte zaplatiť u špecialistu. Dôsledkom zavedenia tohto režimu je to, že počet návštev u špecialistov stúpol. Predpokladaný dôvod, keď už niekto zaplatí 10 eur praktickému lekárovi, hodlá to využiť naplno a nechá sa poslať na všetky možné vyšetrenia.

    Čiže paradoxom zavedenia výmenných odporúčacích lístkov môže byť to, že naozaj stúpne zdravotná starostlivosť, ktorá nie je taká potrebná, resp., keď už si niekto vysedí rad u všeobecného lekára a konečne sa dostane po niekoľkých hodinách na rad, tak povie, že, pán doktor, tak vypíšte mi už ten lístok okrem ortopédie aj na očné, gynekologické a zubné, lebo tak postupne tam pôjdem, aby som nemusel toľko čakať. To bude reálna prax. A keď som už u vás, pán doktor, napíšte mi ešte aj tie žlté, aj tie červené tabletky, lebo zase kedy tu vysedím ten obrovský rad. Čiže, znovu vznikne zbytočná preskripcia a niekedy aj zbytočné návštevy špecialistu u tých chronických navštevovateľov. Všetci, ktorí sme tu lekári a ambulujeme, poznáme tých, ktorí k nám prídu viac prinútene, lebo ich zdravotný stav ich k nám priviedol, a tých, ktorí k nám prídu s veľkou láskou a ochotou prípadne aj viackrát za týždeň.

    Podám teda pozmeňujúci návrh na vypustenie tohto ustanovenia. Uvedomujem si, že zrejme nezískam podporu vládnej koalície, preto podám tiež alternatívny pozmeňujúci návrh a na podporu tohto by som chcel poprosiť, ide trošku ďalej ako pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sárközy, ktorý, samozrejme, podporím, ktorý je ako keby pokračovaním, doplnením bodu 9 informácie. Ak už majú zostať odporúčacie lístky, aspoň zmiernime ich negatívny dopad. Čiže týka sa rozšírenia okruhu osôb, ktoré nebudú potrebovať odporúčanie od všeobecného lekára.

    V informácii v bode 10 sme dopísali, že „takéto odporúčanie nebudú potrebovať ani dispenzarizovaní pacienti“. Za to budem hlasovať a pokračujem ďalej v tej vete: „nebudú potrebovať ani v prípade psychiatrického vyšetrenia a ďalej u kontrolných vyšetrení osôb, ktoré mali odporúčanie, ale ich stav jedným vyšetrením nemohol byť uzavretý, u osôb privezených a odporučených na vyšetrenie záchrannou zdravotnou službou a u osôb nad 50 rokov, ktorým je poskytovaná preventívna prehliadka v odbore urológia a gastroenterológia.“

    Prečo? Ak má niekto cukrovku a táto má byť správne liečená, pacient by mal chodiť na pravidelné kontroly k diabetológovi. Podľa nového tam môže ísť len vtedy, ak ho zakaždým odošle všeobecný lekár, dá mu odporúčanie. Ak mal niekto rakovinu močového mechúra, má mať pravidelné kontroly močového mechúra urológom špeciálnou technikou cystoskopiou. Podľa nového, len ak mu dá odporúčanie všeobecný lekár. Ak má niekto predrakovinový stav v hrubom čreve sledovaný gastroenterológom, musí mu zakaždým dať odporúčanie všeobecný lekár. Nie je výnimka pre dispenzarizované osoby.

    Pozmeňujúcim návrhom č. 9 k informácii túto výnimku urobíme. Pokračujem ďalej. Ak niekto dosiahol vek 50 rokov, má nárok na preventívne gastroenterologické vyšetrenie. Ale len vtedy, ak mu dá odporúčanie všeobecný lekár. Ak má muž viac ako 50 rokov, má nárok na preventívne urologické vyšetrenie ale zas len vtedy, keď mu dá odporúčanie všeobecný lekár. Teda nie je výnimka pri preventívnych vyšetrenia v dvoch špecializovaných odboroch, čo je podľa mňa úplne zbytočné, aby tam muselo byť odporúčanie.

    Ak si niekto zlomí nohu, absolvuje ošetrenie u chirurga, naloží sa mu sadrová dlaha. Aby mu chirurg po 3 dňoch vykonal kontrolu a dosadrovanie, musí predtým zájsť ku všeobecnému lekárovi a pýtať odporúčanie, potom pred zložením sadry s odborným zhodnotením, či naozaj je zlomenina zhojená a sadra môže ísť dole, zasa bude čakať u všeobecného lekára a žiadať odporúčanie. Má to význam len u tých, čo potrebujú práceneschopnosť, ale pre dôchodcov je to napríklad zbytočná záťaž. Čiže znovu nie je výnimka pre kontrolné vyšetrenie u špecialistu, ak si doriešenie stavu vyžadovalo kontrolu u neho. Podľa znenia zákona je tiež otázne, či špecialista môže ošetriť osobu privezenú záchrannou službou napríklad s obličkovým záchvatom. Ak tento obličkový záchvat sa opakuje už tretí deň, osoba nesplňuje vznik náhlej zmeny zdravotného stavu do 24 hodín. Takže osoba musí ísť najprv k všeobecnému lekárovi, až po jeho rozhodnutí ide na eventuálne špeciálne ošetrenie. Nemôže o tom rozhodnúť lekár záchrannej zdravotnej služby. Iným príkladom môže byť bolesť na srdci vyše 24 hodín, aj ošetrenie u internistu či prekonaný úraz pred viac ako 24 hodinami. Dámy a páni, chcem vás poprosiť naozaj o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ide len o to, aby sme nešikanovali pacientov, ktorí sú naozaj chorí, prípadne majú nárok na preventívnu prehliadku.

    Ďalší okruh, ktorému sa chcem venovať, je lekárska služba prvej pomoci a ústavná pohotovostná služba, pri ktorých prichádzajú nové riešenia a niektoré riešenia sa len posúvajú do absurdity v dôsledku ďalších a ďalších vylepšení.

    § 7 ods. 6 hovorí o tom, že lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubnú lekársku ambulantnú starostlivosť v zariadení na to určenom, ktoré má na túto činnosť vydané povolenie z VÚC. Na základe rozpisu VÚC o tom hovorí zákon o poskytovateľoch.

    Rozhodne nepovažujem toto riešenie lekárskej služby prvej pomoci za dobré. Treba povedať, že lekárska služba prvej pomoci nebola riešená reformnými zákonmi a je len výsledkom poslaneckých iniciatív. V minulom funkčnom období to bol môj kolega Tibor Bastrnák, v tomto funkčnom období pán poslanec Zvonár.

    Dnes je ale týmto návrhom v zákone o zdravotnej starostlivosti dotiahnutá do absurdity. Všeobecný lekár a stomatológ sú povinní zabezpečiť 24-hodinovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, čo sa mnohokrát naozaj dalo dosiahnuť len teoreticky. Po pracovnej dobe preto dostupnosť zdravotnej starostlivosti zabezpečuje lekárska služba prvej pomoci, čo sú ale poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s na to vydanou licenciou a povolením. Určiť však všeobecným lekárom a stomatológom povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci v zariadení iného poskytovateľa, dokonca pod hrozbou sankcie bez toho, aby bol tento prevádzkovateľ povinný za ich prácu dôstojne zaplatiť, pripomína miestami otrokársky vzťah.

    Lekár primárnej zdravotnej starostlivosti sa stal lacnou pracovnou silou pre iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane viem, na druhej strane je odpoveď, že títo všeobecní lekári majú kapitačnú platbu na svojej ambulancii na 24-hodinovú nepretržitú starostlivosť. Poskytujú však v zariadení lekárskej služby prvej pomoci starostlivosť svojim kapitovaným pacientom? Nie. Väčšinou nie. Som o tom presvedčený, že toto riešenie je zlé. Je potrebné zmeniť to nielen v tomto zákone, ale aj v zákone o poskytovateľoch, ktoré riešia túto problematiku.

    Nepodávam preto žiadne pozmeňujúce návrhy, ale chcem poprosiť pána ministra, upozorniť ho na to, aj keď, myslím si, že o probléme dobre vie, aby sa touto vecou naozaj zaoberal a pripravil komplexné riešenie, dobré pre všetkých hráčov na zdravotníckom trhu. Mohli by sme si dať ako domácu úlohu, aby sme našli také riešenie, ktoré bude vyhovovať do určitej miery všeobecným lekárom, lekárskym službám prvej pomoci, ale predovšetkým pacientom, aby bola dostupnosť zdravotnej starostlivosti ambulantnej 24-hodinová.

    Podľa môjho skromného názoru zabezpečenie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti by buď malo byť úlohou zdravotných poisťovní, a to vrátane motivácie poskytovateľov, a preto lekársku službu prvej pomoci ako inštitút by sme mohli zrušiť, resp. nech zostane lekárska služba druhá, alternatíva prvej pomoci v zákone, a potom sú znova možné dva prístupy. Pokračovať v tomto, to znamená, že poskytovateľ ambulantnej starostlivosti je povinný zúčastňovať sa na lekárskej službe prvej pomoci z titulu svojho zmluvného vzťahu s poisťovňou, ale potom treba vyriešiť spôsob jeho odmeňovania aj vo vzťahu k Zákonníku práce, predsa na druhý deň ide do svojej ambulancie, kde musí písať okrem iného výmenné lístky, alebo to necháme ako problém poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci, ktorý vyberá poskytovateľov na dobrovoľnom zmluvnom vzťahu. Má licenciu, má povolenie, chce to zabezpečovať, nech si teda zabezpečí lekárov, nech sa s nimi dohodne na nejakom pracovnoprávnom vzťahu alebo na zmluve o vykonaní práce.

    Druhé, úplné nóvum, ktoré tento zákon prináša, je ods. 7 vyššie menovaného § 7, a to je ústavná pohotovostná služba. Tento ods. 7 voľne prerozprávaný hovorí o tom, že ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú gynekológovia a ambulantní špecialisti v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený vykonávať ústavnú pohotovostnú službu. Čiže, ambulantný špecialista s vlastnou licenciou a povolením chodí slúžiť do nemocnice, preložené do slovenského jazyka. Na jednej strane rozumiem a tiež som bol oslovený aj Asociáciou nemocníc Slovenska, aj rôznymi malými nemocnicami, ktorí na zabezpečenie prevádzky 24-hodinovej nepretržitej zdravotnej starostlivosti by radi prijali zabezpečenie ústavnej pohotovostnej služby pomocou externistov z terénu, lekárov špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ale tak ako je to navrhnuté vo vládnom návrhu zákona, to znovu zakladá, žiaľ, jednostranný vzťah lekár – špecialista musí vykonávať. Moja otázka je, v ktorej nemocnici. Ako ju určíme? Nie je to vždy také jednoduché, že v tej najbližšej. Keď tam nie je také oddelenie, v ktorej nemocnici? Akú časť ústavnej pohotovostnej služby má vykonávať? Je na to medicínsky dostatočne erudovaný?

    A teraz pri všetkej úcte k svojim kolegom, ktorí majú ambulancie ŠAS-ky, čiže špecialistom, sú erudovaní, odborne veľmi, ale keď po desiatich rokoch chirurga, ktorý je v ambulancii, postavíte do operačnej pohotovosti na chirurgickom oddelení a má urobiť pravostrannú hemikolektómiu, no tu už by som teda bol plný obáv, či sa vôbec odváži tento výkon urobiť. Určite nie, určite nie, lebo má spätnú väzbu. Čo bude so Zákonníkom práce? No, v noci odslúži. Kolega, ktorý je v zamestnaneckom vzťahu, na druhý deň má voľno po službe. On ide do svojej ambulancie, predsa tam musí poskytnúť špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Má zazmluvnených pacientov, má zmluvu s poisťovňou. Ako u neho vyriešime Zákonník práce?

    Vo výbore pre zdravotníctvo, chvalabohu, prešiel pozmeňujúci návrh k informácii, ho máte pod bodom 5, poprosím vás o jeho podporu. Ja tiež podporím tento pozmeňujúci návrh, kde sa podarilo doplniť po vzájomnej dohode, čiže je to výrazný posun dopredu, to znamená, že vykonáva na základe pracovného vzťahu po vzájomnej dohode, to znamená, musí existovať dohoda medzi špecialistom a poskytovateľom, čo mu trošku otvára priestor, aby sa nedostal do otrokárskeho vzťahu. Ja podávam ešte jeden pozmeňujúci návrh k tomuto bodu, ktorý je znovu pokračovaním, čiže nič nechcem vyňať zo správy, je ako keby voľným pokračovaním a hovorí o tom, že môžu vykonávať, čiže po vzájomnej dohode môžu vykonávať.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k jednotlivým okruhom a problémom, ktoré prináša novela tohto zákona. Dovoľte mi, aby som teda podal pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576 o zdravotnej starostlivosti.

    Prvý pozmeňujúci návrh: „V čl. I body 3, 6, 10 a 33 sa vypúšťajú.“

    Odôvodnenie. Navrhuje sa úplné vypustenie ustanovení upravujúcich vytvorenie zdravotných obvodov. Rajonizáciu má vláda vo svojom programovom vyhlásení. Predmetné ustanovenia majú byť tak naplnením tohto zámeru. V návrhu zákona chýbajú akékoľvek pravidlá na stanovovanie zdravotných obvodov. Prideľovanie obvodov tak bude na úplnej ľubovôli vyšších územných celkov, čo predstavuje nezanedbateľný potenciál zneužitia či korupcie. Navyše nie je zaručené, že každá časť územia Slovenskej republiky bude v niektorom zdravotnom obvode. VÚC-ka môže napríklad nezaradiť niektorú časť územia, povedzme, rómske osady do žiadneho obvodu a nič tým neporuší. Tiež nie je garantované, že poskytovateľ bude mať určené geograficky najbližšie územie. Skrátka, navrhované znenie nenapĺňa zámer garantovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti cez rajonizáciu. Návrh nerieši ani ďalší aspekt takejto rajonizácie, ako bude možné meniť hranice zdravotných obvodov, čo bude procesne relevantným podnetom na zmenu. Bude sa o hraničné územia odohrávať boj na kraji? Na aké dlhé obdobie má rajonizácia platiť? Toto je teda môj prvý pozmeňujúci návrh.

    Následne v prípade, ak prejde, ďalšie 4 sú bezpredmetné. V prípade, ak neprejde tento pozmeňujúci návrh, navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 2, 3, 4, 5 spoločne, bude ich viacej. Bude ich veľmi veľa. Čiže prvý, ak neprejde, potom navrhujem hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 2, 3, 4, 5 spoločne. Tieto sa totižto, to je tá druhá alternatíva, ktorú som spomínal, týkajú vylepšenia existujúcich zdravotných obvodov. Vnútorne s nimi nesúhlasím, ale ak už majú byť zdravotné obvody, tak ich aspoň napíšme dobre v tomto zákone.

    Druhý pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 3 v § 2 sa na koniec navrhovaného ods. 23 pripája veta: „Podrobnosti o spôsobe administratívneho určovania rozsahu územného zdravotného obvodu poskytovateľom určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.“.“

    Odôvodnenie. V návrhu zákona chýbajú jasné a transparentné pravidlá určovania zdravotných obvodov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa zároveň nesmie zbaviť zodpovednosti za dôsledky zavedenia inštitútu zdravotných obvodov presunom celej agendy na samosprávne kraje bez aspoň rámcovej regulácie.

    Tretí pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 3 v § 2 ods. 24 a 25 vypustiť.“

    Odôvodnenie. Ods. 24 uvádza logicky zmätočnú vetu, ktorá hovorí, že zdravotná starostlivosť sa poskytuje komukoľvek. Predložený návrh zavedenia obvodov, právo na výber poskytovateľa neobmedzene. Uvedená veta je preto nadbytočná. Podstata legislatívnej úpravy zdravotných obvodov je v bode 10 § 12 nový ods. 4 a pri takomto znení je navrhovaný ods. 24 nadbytočný. Ods. 25 zase duplicitne upravuje pojem upravený v § 8 ods. 4 platného zákona.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 6 v § 7 ods. 1 a 2 vypustiť.“

    Odôvodnenie. Zmena v § 7 nie je pre zavedenie zdravotných obvodov potrebná. Špecializácie, v ktorých má byť zavedená rajonizácia, sú už uvedené v bode 3 § 2 ods. 22. Neurčitá definícia v ods. 2 je zmätočná. Všeobecná ambulantná starostlivosť sa vykoná v určenom zdravotnom obvode, čo znamená, vykonáva sa, lekár má za miesto poskytovania zdravotnej starostlivosti definované v povolení. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti v domácnosti pacienta je predsa irelevantné, kde pacient býva a teda či je za hranicou zdravotného obvodu, alebo nie. Zákonodarca nechce stanoviť, že mimo svojho rajónu lekár nemôže ošetriť pacienta.

    Piaty pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 bod 10 znie: V § 12 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: „(4) Dôvody ustanovené v ods. 2 písm. a) sa nevzťahujú na osobu, ktorá má trvalé alebo prechodné bydlisko v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa všeobecnej ambulantnej starostlivosti, špecializovanej ambulantnej starostlivosti, v špecializovanom odbore gynekológia a špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializovanom odbore stomatológia. Doterajšie ods. 4 až 10 sa označujú ako ods. 5 až 11.“ .“

    Odôvodnenie. Sprehľadnenie navrhovanej úpravy.

    Pozmeňujúci návrh, prichádza teda pozmeňujúci návrh č. 6: „V čl. 1 v bode 6 v § 7 ods. 7 sa slovo „vykonávajú“ nahrádza slovným spojením „môžu vykonávať“.“. Ide o upresnenie ustanovenia v súvislosti s vykonávaním ústavnej pohotovostnej služby špecialistami. O tom už som hovoril. O tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujem hlasovať samostatne.

    Pozmeňujúci návrh č. 7. Je to prvá alternatíva riešenia odporúčacích lístkov, teda ich vypustenie: „V čl. 1 v bode 12 v § 12 ods. 13 vypustiť.“

    Odôvodnenie. Nebol predložený jasný zámer odôvodnený faktami, ktorým sa takéto ustanovenie zavádza do praxe. Navrhované opatrenie povedie k zbytočnému šikanovaniu pacientov a k zhoršeniu prístupu k špeciálnej ambulantnej starostlivosti.

    Ak tento pozmeňujúci návrh neprejde, navrhujem hlasovať samostatne o pozmeňujúcom návrhu 8, čiže 7 samostatne, 8 samostatne.

    Pozmeňujúci návrh 8: „V čl. 1 v bode 12 v § 12 ods. 13 sa na konci pripájajú slová: „v prípade psychiatrického vyšetrenia a ďalej u kontrolných vyšetrení osôb, ktoré mali odporúčanie, ale ich stav jedným vyšetrením nemohol byť uzavretý, u osôb privezených a odporučených na vyšetrenie záchrannou zdravotnou službou a u osôb nad 50 rokov, ktorým je poskytovaná preventívna prehliadka v odbore urológia a gastroenterológia.“.“

    Odôvodnenie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré nebudú potrebovať odporúčanie od všeobecného lekára.

    V ďalšej časti budem hneď pokračovať.

    Pozmeňujúci návrh č. 9. Potom poviem, ako budeme o týchto ostatných hlasovať. Teda od deviatky ďalej. Dobre?

    Pozmeňujúci návrh č. 9: „V bode 5 v § 6 odsek 5 vypustiť posledné písmeno c).“

    Vysvetlenie. Najprv vysvetlím, o čo ide. Podľa tohto ustanovenia by sa písomná forma informovaného súhlasu vyžadovala pri každej zmene diagnózy a liečebného postupu, čiže pri každej zmene diagnostického a liečebného postupu. Toto odôvodnenie, toto ustanovenie považujem za nadbytočné, keďže môže viesť len k byrokratickému zacykleniu.

    Zdravotnú starostlivosť možno poskytovať len s informovaným súhlasom. Zmena diagnostického alebo liečebného postupu je teda dnes možná len s informovaným súhlasom. Čo by sa stalo, ak by musel byť písomný? Zmena v postupe diagnostiky a liečby sa v zdravotníctve deje neustále. Keďže zdravotnícki pracovníci sa rozhodujú na základe priebežne dopĺňaných informácií, ktoré sa navyše priebežne menia, ak by každá takáto zmena mala byť sprevádzaná písomnou formou informovaného súhlasu, zdravotníkom zostane podstatne obmedzený čas na samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Budeme niekoľkokrát denne na oddelení podpisovať papierik s pacientom, či súhlasí, aby išiel na CT. Že na CT má nejaký výsledok, či súhlasí, aby sme mu zajtra dali infúziu. Čiže, neustále sa mení zdravotná starostlivosť v priebehu dňa.

    Desiaty pozmeňujúci návrh: „Body 7 a 8 vypustiť.“

    O čom hovoria body 7 a 8? Majú za cieľ umožniť prijať pacienta do nemocnice aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára na základe jeho vlastnej žiadosti, ak si vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Čiže pacient príde na centrálny príjem v nemocnici a povie, pán doktor, ja by som chcel byť prijatý do vašej nemocnice. Lekár posúdi, či jeho zdravotný stav si vyžaduje zdravotnú starostlivosť dlhšiu ako 24 hodín a prijme príslušného pacienta, ak si vyžaduje, do nemocnice.

    Toto ustanovenie je ale nadbytočné. Pretože posúdenie, či zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, robí lekár, niekto to posúdiť musí, pacient to nevie posúdiť, či už na centrálnom príjme alebo na oddelení pred plánovanou operáciou. Z definície v § 2 ods. 4 je takýto lekár ošetrujúcim lekárom a jeho odporúčanie je upravené v existujúcom § 9 ods. 1 písm. a) platného zákona. Čiže toto ustanovenie je úplne zbytočné, lebo nerozumiem zámeru, aby mohol byť pacient prijatý do nemocnice na základe vlastnej žiadosti, a nie na základe odporúčania. Nejaký lekár ho stretne. A keď rozhodne o tom, že má byť prijatý do nemocnice, tak je to v podstate odporúčanie tohto lekára.

    „Bod 11 vypustiť“ – jedenásty pozmeňujúci návrh.

    Toto ustanovenie sa týka toho, že od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti môže pacient odstúpiť len na základe písomného odstúpenia a až prvý deň nasledujúceho mesiaca po doručení písomného odstúpenia sa mu tento zmluvný vzťah s lekárom skončí.

    Odôvodnenie, prečo to chcem vypustiť. Dnes platné znenie upravuje zánik dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Návrh upravuje akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, pričom táto nebýva poskytovaná na základe písomnej dohody. Prečo však ukončenie tejto dohody má byť písomné? Navrhované znenie spôsobí, že aj ukončenie každej návštevy lekára – špecialistu by malo byť sprevádzané písomnou výpoveďou s mesačnou výpovednou lehotou. Zákonné stanovenie výpovednej lehoty narušuje právo na zmluvnú voľnosť. Okamžitému odchodu od lekára, s ktorým je pacient nespokojný, je takto postavená bariéra. Pacienta núti ešte aspoň mesiac využívať služby poskytovateľa, ktorého nechce. To znamená, chodíte so svojím dieťaťom k pediatrovi, má už tretí týždeň angínu a nie ste spokojný s liečbou. Poviete, pani doktorka, ja odchádzam. Ide k inému lekárovi. Vy mi neviete pomôcť. Ona povie, áno, ale najprv musíte doručiť písomnú žiadosť na rozviazanie našej zmluvy. Vy napíšete písomnú žiadosť, podáte ju dnes 6. decembra a môžete odísť k 1. januáru. Medzitým bude ďalšie tri týždne liečiť vášho pacienta. To znamená, nemôžete slobodne vymeniť svojho lekára. Je to zbytočné administratívne obmedzovanie slobodnej voľby lekára.

    Bod 12. V bode 12 v § 12 vypustiť odsek 12. Pozmeňujúci návrh 12: „V bode 12 v § 12 vypustiť ods. 12.“ Je to trošku groteskné.

    Vysvetlenie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak bol určený osobe. Navrhované znenie neprípustným spôsobom zasahuje do kompetencie stanovovania práv a povinností poskytovateľa. Povinnosť poskytovateľa zdržať sa odmietnutia pacienta určeného služobným orgánom, úradom znamená jeho faktické podriadenie sa okruhu subjektov silových rezortov. Navrhované znenie presúvača z právomoci zdravotnej politiky na silové rezorty. Silový rezort vám určí, že týchto 100 pacientov musíte ošetriť a vy nemáte ani z dôvodu časovej obmedzenosti, preťaženosti, toho, že máte 4 000 kapitovaných pacientov, možnosť to odmietnuť. Proste musíte to vykonať. Tým pádom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dávame do sféry velenia silových rezortov, čo je teda podľa môjho názoru neprípustné. Polícia, armáda či železnice môžu teda donúť akéhokoľvek poskytovateľa k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.

    Pozmeňujúci návrh 13: „Bod 24 vypustiť.“ Bod 24 hovorí o tom, že údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú aj ministerstvu zdravotníctva.

    Odôvodnenie vypustenia. Návrh rozširuje právomoc ministerstva zdravotníctva a podľa môjho názoru zbytočne manipulovať so zdravotnou dokumentáciou občanov bez ich súhlasu a otvára možnosť potenciálneho zneužitia údajov v nej uvedených.

    Bod 14 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Tento by som chcel zvlášť vyzdvihnúť, pretože ide podľa môjho názoru naozaj o legislatívnu formálnu úpravu problému, ktorý vznikol v predchádzajúcom období v zákone o zdravotnej starostlivosti. Musím povedať, že vládna novela zákona ho chce opraviť, ale podľa mňa sa to dá opraviť ešte lepšie.

    Týka sa tento 14. pozmeňujúci návrh bodu 29, ktorý znie: „V § 40 ods. 2 znie: „(2) Sterilizáciu možno vykonať len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom poučení osoby plne spôsobilej na právne úkony alebo zákonného zástupcu osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas doplnenej o rozhodnutie súdu na základe žiadosti zákonného zástupcu.“.“

    Odôvodnenie. Predložený bod 29 rieši logickú chybu vo vládnom návrhu v § 40 ods. 2 dnes platného zákona, ale s drobnou nedôslednosťou. Ak stačí súhlas zákonného zástupcu na to, aby bola neplnoletá sterilizovaná, prečo by sa mal zákonný zástupca obracať na súd a žiadať o súdny súhlas? Vecný záver, na ktorom sa v roku 2004 zhodla Etická komisia ministerstva zdravotníctva, sprísňoval podmienku sterilizácie zraniteľných skupín tak, že okrem súhlasu zákonného zástupcu vyžadoval aj súhlas súdu ako ochranu pred teoretickým zneužitím ireverzibilnosti zákona.

    Pozmeňujúci návrh 15. Ten je môj posledný: „V bode 30 v § 44 ods. 10 písm. f) vypustiť.“

    Vysvetlenie. Ustanovenie navrhuje alebo upravuje poskytovanie informácie o preventívnych prehliadkach Národnému centru informácií na základe vyhlášky. Navrhovaná legislatívna technika nie je prípustná. Rozsah poskytovania a sprístupňovania osobných údajov musí stanovovať zákon. Nie je možné túto kompetenciu presunúť na právny predpis nižšej sily. Alternatívnym riešením je doplnenie prílohy 2 o špecifikáciu predmetných údajov.

    V mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte rozdaný písomne, je ešte napísaný aj pozmeňujúci návrh č. 16. Je ale totožný s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil pán poslanec Valocký ako č. 2, čiže nepodávam, neprečítam svoj šestnásty pozmeňujúci návrh a nežiadam, aby o ňom bolo hlasované. Chcem ale džentlmensky poprosiť pána poslanca Valockého, keby mohol o svojich dvoch pozmeňujúcich návrhoch dať hlasovať najprv o prvom, a potom o druhom, aby som za ten druhý mohol zahlasovať.

    Toľko teda k mojim pozmeňujúcim návrhom. Navrhujem, aby sa o nich hlasovalo nasledovne, zopakujem, aby pán spravodajca mal prehľad. Najprv o pozmeňujúcom návrhu 1, potom spoločne o pozmeňujúcich návrhoch 2. 3, 4, 5, potom samostatne o pozmeňujúcom návrhu 6, potom samostatne o pozmeňujúcom návrhu 7, samostatne o pozmeňujúcom návrhu 8, potom o pozmeňujúcich návrhoch 9, 10, 11, 12, 13 a 15 spoločne a o bode 14, týkajúcom sa sterilizácie, samostatne. Bod 16 som nepodal.

    Dovoľte mi ešte, aby som podal krátky pozmeňujúci návrh, ktorý máte pod hlavičkou Peter Markovič, pán poslanec sa nestihol, žiaľ, prihlásiť do rozpravy.

    Prvý pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 6 v § 7 ods. 1 znie: „(1) Zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako: a) ambulantná starostlivosť: 1. všeobecná 1.1 pre dospelých, 1.2 pre deti a dorast; 2. špecializovaná 2.1. gynekologická, 2.2. zubno-lekárska; 3. domáca ošetrovateľská starostlivosť; 4. špecializovaná iná; 5. záchranná zdravotná služba; b) ústavná starostlivosť, c) lekárenská starostlivosť.“ .“

    Odôvodnenie. V navrhovanom znení § 7 ods. 1 návrhu zákona chýba úprava domácej ošetrovateľskej starostlivosti ako ambulantnej starostlivosti. Z týchto dôvodov návrh dopĺňa do ambulantnej starostlivosti poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti, aby každý možný príjemca zdravotnej starostlivosti mal právo na dostupnosť tejto formy ambulantnej starostlivosti tzv. ADOS-u.

    Druhý pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 6 v § 7 ods. 2 znie: „(2) Všeobecná ambulantná starostlivosť podľa ods. 1 písm. a) bodu 1.1.1.2. špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa ods. 1 písm. a) bodu 2.1.a 2.2. a domáca ošetrovateľská starostlivosť podľa ods. 1 písm. a) bodu 3 sa vykonáva v určenom zdravotnom obvode podľa § 2 ods. 22.“.“

    Odôvodnenie. S ohľadom na zásadnú pripomienku uvedenú v predchádzajúcom bode sa navrhuje, aby sa domáca ošetrovateľská starostlivosť tiež vykonávala v určenom zdravotnom obvode, keď už má byť.

    Tretí pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 v bode 36 príloha č. 4 k zákonu č. 576/2007 nahradiť „podpis a otlačok pečiatky lekára“ textom „podpis ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka“.“

    Odôvodnenie. Povinnosť informovať sa vzťahuje na ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, teda nielen ošetrujúceho lekára, ale aj na sestru s príslušnou licenciou, sestru v agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pôrodnú asistentku s príslušnou licenciou. Avšak príloha č. 4 k návrhu zákona Vzor náležitosti písomného informovaného súhlasu už hovorí iba o lekárovi, t. j. nie o zdravotníckom pracovníkovi, čim fakticky zužuje okruh osôb, ktoré posudzujú potrebu zabezpečenia informovaného súhlasu a to iba na ošetrujúceho lekára.

    Dámy a páni, o týchto troch pozmeňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať spoločne.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. Skončil som. Sľúbil som síce predsedovi Národnej rady, že to stihnem za 30 minút, ale ospravedlňujem sa za dlhšie rokovanie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie – pán poslanec Zvonár a pán poslanec Zelník. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Pán poslanec Novotný spomínal iba samé negatíva. Novela zákona má množstvo pozitív, ktoré tu neboli spomenuté. Ja by som sa chcel dotknúť tej časti pridelenia a vytvorenia zdravotníckych obvodov a povedať, že toto opatrenie má nesporne svoje pozitíva a bude účinným nástrojom. Nepochybne sú zdravotnícke obvody efektívnym nástrojom na riadenie zdravotníctva ako pre pacientov, tak aj pre poskytovateľov a zdravotné poisťovne.

    Obnovou rajonizácie a určení zdravotného obvodu sa zabezpečuje právo každého občana a dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Názory, že aj teraz je zdravotná starostlivosť dostupná, vždy neplatia. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je veľmi podstatné vedenie dokumentácie pacienta a sumarizácia nálezov od ostatných lekárov. To môže robiť jedine praktický lekár, s ktorým má poistenec zmluvu. To, že spravuje všeobecný lekár dokumentáciu, vyplýva z filozofie všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Všeobecný lekár je ten, ktorý manažuje pacienta a má zosumarizovať v centrálnej dokumentácii všetky nálezy.

    Cieľom zavedenia obvodov je aj zavedenie zodpovednosti konkrétneho lekára na konkrétnom území. Zlepší sa realizácia opatrení na zvládanie epidemických situácií nielen mimoriadnych, ale aj bežných, ako je napríklad chrípka. V súčasnej situácii, keď narastá počet pacientov, ktorí nemajú alebo nenavštevujú svojho praktického lekára, keď treba vyriešiť nedostatok praktických lekárov, problém presluhujúcich praktických lekárov, keď treba riešiť manažovanie zdravotnej starostlivosti i vedenie komplexnej zdravotnej dokumentácie, zavedenie zdravotných obvodov je účinný prostriedok, ktorý pomôže ich riešeniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega sa k tomu postavil ako typický opozičný poslanec a všetko to, čo je dobré, tak povedal, že je zlé. Nemôžem súhlasiť, aby si robil z praktických lekárov, všeobecných lekárov len akýchsi distributérov alebo pisateľov výmenných lístkov a dával to do polohy, že dokonca by to mohla robiť zdravotná sestra. Praktický lekár alebo všeobecný lekár – ambíciou bolo už dlhé roky, aby tento lekár bol tzv. rodinným lekárom, aby poznal pacienta takmer od narodenia až po jeho starobu a aby monitoroval jeho ochorenia, aby robil prevenciu a teda je veľmi potrebné, aby prvý kontakt a prvý filter niekto urobil. Samozrejme, špecialista musí mať voľné ruky a musí mať dostatok času na to, aby vyšetroval zložité a komplikované diagnostiky, aby robil konziliárne služby a teda, aby nebol zahlcovaný množstvom drobných ochorení, ktoré sa dajú vyriešiť naozaj v rámci praktického lekára. Treba povedať, že úroveň a erudícia všeobecného lekárstva alebo praktického lekára sa zásadným spôsobom zvýšila. Nechcem hovoriť o niektorých, samozrejme, kazoistikách, ale väčšina týchto lekárov sa zhosťuje tejto úlohy veľmi dobre, a preto ich treba naozaj podporiť. A chcem ešte povedať, stav, ktorý sa navodzuje týmto zákonom, nie je nič neobvyklé, ale takýto systém je úplne bežný aj v zahraničí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Reakcia – pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Teším sa tejto odbornej diskusii, pán poslanec Zvonár. Máš v mnohom pravdu. Máš v mnohom pravdu, ale treba otvorene povedať, že viac si hovoril vo svojej faktickej poznámke o výmenných lístkoch ako o zdravotných obvodoch.

    Zámer zavedenia zdravotných obvodov je to, aby sa niekomu nestalo, že chce ísť k lekárovi v blízkosti jeho bydliska a ten ho odmietne. To je jediný argument, ktorý som zatiaľ počul. A hovorím, že tento argument je viac vykonštruovaný, lebo to máme dobre ošetrené.

    Druhá poznámka. To, aby mal prehľad o pohybe pacienta, na to majú byť odporúčacie lístky, aby vedel, kde ide pacient. Tomu už rozumiem. Pozor! Ale on to aj tak nebude sumarizovať, pretože v zákone máme to, že musí mať odporúčací lístok, aby išiel ku kožnému. Ale v zákone nie je napísané, že potom pacient výsledok od kožného musí doniesť praktickému lekárovi. Keď tri roky nepríde? Najbližšie tri roky nepríde? Ja tiež tak zriedkavo chodím k svojmu praktickému lekárovi. No nepríde. Po troch rokoch už ani všeobecný lekár nevie, že ho poslal na kožné.

    Ja nechcem z nich robiť naozaj vypisovateľov výmenných lístkov, tak ako povedal pán poslanec Zelník. Ale tento zákon to z nich robí. Tento zákon to z nich robí, aby vypisovali výmenné lístky a keďže nebudú stíhať zdravotnú starostlivosť, tak to delegujú na svoju sestru. To som ochotný sa staviť, aby to vypisovala zdravotná sestra. Lebo neviem, či by sa ti chcelo v ambulancii celý deň písať, že prosím o urologické vyšetrenie, prosím o chirurgické vyšetrenie, prosím o očné vyšetrenie, prosím o urologické vyšetrenie, prosím o kožné vyšetrenie. Lebo o tom je odporúčací lístok, však? Takto vyzerá tento odporúčací lístok v súčasnosti.

    Ak hovoríme o tom, že chceme zo všeobecných lekárov rodinných lekárov, áno, poďme hovoriť o tejto téme, aby sme posilnili primárnu ambulantnú starostlivosť. Problém je, že slovenské zdravotníctvo sa desaťročia vyvíja smerom k špecializovanej ambulantnej aj ústavnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný. Chcel by som sa poďakovať za všetky „pozmeňováky“, ktoré tu odzneli. Niektoré boli skutočne veľmi kvalitné, niektoré boli menej kvalitné, ale je to, samozrejme, na posúdení toho-ktorého poslanca, ktorý podáva pozmeňujúce návrhy.

    Na margo pána doktora Novotného chcem poznamenať iba toľko, že na jeho strašenie o tom, ako naše novely budú šikanovať občanov, sme si už zvykli. Myslím si, že ľudia sú už dostatočne vystrašení reformou, ktorú prijala predchádzajúca vláda, takže už sa, myslím si, že nemusia ničoho obávať a z tohto miesta ich chcem ubezpečiť, že k žiadnemu šikanovaniu nepríde. Chceme zaviesť do systému poriadok a myslím si, že sa nám to podarí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete v rozprave? Nech sa páči.

  • Už sa moji kolegovia vyjadrili k odbornosti. Aj pán minister povedal občanom, že sa absolútne nemusia obávať. Je to zákon pre nich. Treba povedať, že asi v 45-minútovom vystúpení pána poslanca, samozrejme, len asi tri alebo štyrikrát zaznel občan, stále obhajoval lekárov. Samozrejme, aj lekári sú preťažení, atď., to všetci vieme. Ale chcel by som povedať len jednu vec. Tak ako pred mesiacom tu bolo strašenie o zdravotných poisťovniach, všetci sa na to veľmi dobre pamätáme, keď teraz bola oficiálna delegácia zdravotníckeho výboru v Taliansku, viete, čo tam zistili? Nie je tam ani jedna poisťovňa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ešte poprosím pána ministra, aby nám uviedol

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 426.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že od 1. januára 2008, keď nadobúda účinnosť zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebude možné vydať odpis registra trestov žiadateľovi fyzickej osobe, ale len taxatívne ustanoveným orgánom. Vypúšťa sa požiadavka predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi odpis registra trestov žiadateľovi fyzickej osobe.

    Súčasne sa v čl. 2 v § 14 ods. 3 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozširuje okruh oprávnených orgánov na vydanie odpisu registra trestov o Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici z dôvodu, aby bol oprávneným subjektom, ktorý môže požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o vydanie odpisu registra trestov na prípravu podkladov na vydanie, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o povolenie na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

    Novým spôsobom sa definuje aj bezúhonnosť tak, aby nezahŕňala trestné činy spáchané z nedbanlivosti. Pri trestných činoch proti životu a zdraviu ide napríklad o následky dopravných nehôd s motorovými vozidlami. Taký druh trestných činov nie je rozhodujúci na posúdenie spôsobilosti vykonávať funkcie uvedené v § 12 ods. 2 zákona.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Zvonár, poprosím vás, aby ste ako spravodajca predniesli informáciu. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 426, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 565 z 18. októbra 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Z uznesení výborov vyplývajú tri pozmeňujúce návrhy uvedené v informácii pod bodom IV, o ktorých nechám hlasovať naraz.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 27. novembra 2007. Výbor neschválil spoločnú správu výborov. Z uvedeného výboru gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať odsúhlasenou zmenou rokovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva,

    je to tlač 428. Pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič odôvodní návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, predkladaným návrhom zákona sa upravujú otázky súvisiace s pomocou poskytovanou z fondov Európskeho spoločenstva.

    Cieľom návrhu zákona je právna úprava otázok v oblasti zabezpečenia systému riadenia a kontroly, pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu a transparentnú koordináciu, samozrejme, aj pre riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva.

    Impulzom na vypracovanie predmetného právneho predpisu boli pretrvávajúce problémy pri čerpaní finančných prostriedkov v prelomovom období 2004 – 2006, resp. niekedy zbytočná zložitosť, ťažkopádnosť a nedostatočná transparentnosť vzťahov medzi subjektmi zapojenými do čerpania pomoci, či už vo väzbe na procesy, do ktorých je zapojený poskytovateľ pomoci alebo vo väzbe na procesy na strane prijímateľa pomoci, ktoré viedli k tomu, že Slovenská republika bude musieť každoročne ešte v tom starom období časť prostriedkov vrátiť do rozpočtu Európskej únie. Stalo sa to aj minulého roku.

    Návrh zákona je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na právny a inštitucionálny systém Slovenskej republiky, berúc do úvahy ich špecifiká. Určuje predovšetkým postavenia, právomoci a práva i povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa na procese využívania prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie v rámci kohéznej politiky spoločenstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva.

    Za hlavný orgán riadenia a koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje postavenia centrálneho koordinačného orgánu, ktoré naďalej má veľmi významnú metodickú úlohu riadiacich orgánov, certifikačného orgánu, orgánu auditu, sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek. Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy koordinácie riadenia, finančného riadenia, implementácie a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev.

    Veľmi dôležitou oblasťou obsiahnutou v zákone je aj oblasť ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje vo vzťahu k Európskej komisii obzvlášť kľúčový moment. Pri včerajšom rokovaní na DG Regio, kde som sa zúčastnil, práve tieto otázky boli veľmi významne vyzdvihnuté zástupcami Európskej komisie, zástupcami jednotlivých orgánov, pretože naozaj Slovensko začína príkladne v tejto veci plniť isté úlohy, isté rámce, ktoré treba vytvoriť, aby sme sa na jednej strane zbavili prílišnej byrokracie, ktorú máme doma, administratívy a aby sme v podstate boli v súvislosti aj s týmito procesmi oveľa úspešnejší.

    Návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva bol prerokovaný príslušným výborom, o čom bude hovoriť iste spravodajca. Nebudem sa ďalej o tomto viacej zmieňovať.

    Vážený pán predseda, vážený predsedajúci Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, pevne verím, že predkladaný návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva naozaj vytvorí všetky podmienky na to, aby sme boli úspešní v čerpaní prostriedkov v nastávajúcom, najmä v nastávajúcom období finančných rokov 2007 – 2013 a aby skutočne Slovenská republika maximálne racionálne, efektívne a transparentne tieto finančné prostriedky aj čerpala. Niekoľkokrát som povedal vo výboroch, že som otvorený a sme aj otvorení k tomu, aby tie pozmeňujúce návrhy, ktoré už prišli, alebo tie, ktoré by prišli a by vylepšovali, sprecizovali a kontrolnými mechanizmami jasne povedali, čo treba urobiť, aby sme boli ešte lepší, sme ochotní podporiť a, samozrejme, aj v rámci zákona zakomponovať, aby tento zákon bol taký, aký by mal byť, aby vytváral to, po čom túžime všetci, aby sme čím skôr dostali finančné zdroje v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi za úvodné slovo.

    A dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Pavlovi Gogovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 428, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky vo svojej správe § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 553 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti svojimi uzneseniami súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprerokoval vládny návrh zákona, lebo nevyslovil súhlas, aby vládny návrh zákona odôvodnil poradca predsedu vlády pre regionálny rozvoj Ing. Štefan Adamec, ako iná poverená osoba podľa § 76 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 14, 16 až 18, 20, 21, 23, 25 až 34, 37 až 43, 45, 47 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy 15, 19, 22, 24, 35, 36, 44, 46 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 428, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením gestorského výboru č. 136 z 26. novembra 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    V tejto chvíli otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že písomne som do rozpravy dostal dve prihlášky: pani Lucia Žitňanská z poslaneckého klubu SDKÚ – DS a pán Ivan Šaško z poslaneckého klubu SNS.

    Slovo dávam teraz pani Lucii Žitňanskej v rozprave. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem reagovať aj na, myslím, veľmi vecnú diskusiu v ústavnoprávnom výbore, ktorú sme mali pri prerokovaní tohto návrhu zákona, a otvorenosť, ktorú prejavil pán podpredseda vlády na prípadné zmeny a doplnky návrhu zákona aj v smere dopracovania právnej úpravy riešenia konfliktu záujmov v tej právnej úprave a zverejňovania informácií poskytovanej podpore, čo je téma, ktorá podľa mojej mienky je témou transparentnosti otvorenia priestoru pre verejnú kontrolu, o čom ja som presvedčená, že je veľmi významný prvok v systéme kontroly ako-takej. Preto máte v laviciach a dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý si teraz dovolím prečítať a potom ešte uvediem pár slov k odôvodneniu.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 428, bod 1 v § 29 ods. 2 až 5 znejú:

    „(2) Osoba, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom podieľa na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov a ochranou finančných záujmov, nesmie byť v konflikte záujmov.

    (3) Ak sa osoba akýmkoľvek spôsobom podieľa na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov a ochranou finančných záujmov, dozvie o tom, že je v konflikte záujmov, je povinná ihneď túto skutočnosť písomne oznámiť poskytovateľovi pomoci alebo podpory, v súvislosti s ktorou sa podieľa na výkone funkcie a nesmie sa ďalej na výkone týchto funkcií zúčastňovať.

    (4) Ak sa žiadateľ o poskytnutie pomoci alebo podpory alebo iná osoba dozvie o okolnostiach, ktoré sú konfliktom záujmov, je povinná tieto okolnosti bezodkladne písomne oznámiť poskytovateľovi pomoci alebo podpory. Poskytovateľ pomoci je povinný ihneď po obdržaní oznámenia zabezpečiť, aby sa osoba vystupujúca na strane poskytovateľa pomoci alebo podpory, ktorá je v konflikte záujmov, ďalej nezúčastňovala na výkone funkcií, ktoré súvisia s prípravou a implementáciou výziev na predkladanie projektov, ďalej s hodnotením, schvaľovaním a výberom z predkladaných projektov, ako aj ich monitorovaním a priebežným hodnotením v procese implementácie projektov.

    (5) V prípade porušenia povinností podľa ods. 3 a 4 poskytovateľ pomoci alebo podpory, ktorého sa konflikt záujmov týka, nesmie žiadateľovi o poskytnutie pomoci alebo podpory požadovanú pomoc alebo podporu poskytnúť. Ak pomoc alebo podpora už bola poskytnutá, je žiadateľ o poskytnutie pomoci alebo podpory, ktorý bol alebo je v konflikte záujmov, vrátiť.“.

    Bod 2, za § 29 sa vkladá nový § 30, ktorý vrátane nadpisu znie: „Zverejňovanie § 30

    (1) Poskytovateľ pomoci je povinný na svojej internetovej stránke zverejniť najneskôr do 15 dní od rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí pomoci

    a) názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby žiadateľa o poskytnutie pomoci,

    b) výšku požadovanej pomoci,

    c) účel, na ktorý bola pomoc požadovaná,

    d) vyhodnotenie projektu z hľadiska kritérií, ktoré boli ustanovené na poskytnutie pomoci s uvedením bodov alebo percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k jednotlivým kritériám,

    e) výšku poskytnutej pomoci, ak bola pomoc poskytnutá,

    f) zoznam osôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie pomoci,

    g) osobu, ktorá rozhodla o poskytnutí pomoci v prípade, ak o poskytnutí pomoci nerozhodoval priamo štatutárny orgán,

    h) štatutár rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala projekt, ak bol vydaný.

    (2) Ak podpora žiadateľovi poskytnutá nebola, zverejňujú sa údaje podľa odseku 1“, ospravedlňujem sa, tam je chyba, preklep, „v odseku 1 písm. a) až d) a f) až h).“.“

    Prosím, tam je zjavný preklep, lebo v odseku 2 odkazujeme na údaje podľa odseku 1. Prosím toto opraviť v mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Zjednodušene prerozprávam tento môj pozmeňujúci návrh, pretože reč tohto zákona nie je príliš čitateľsky priateľská. Ide o to, aby v prípade konfliktu záujmov, ktorý je zakázaný, ten, kto sa v konflikte záujmov nachádza, bol povinný bezodkladne o tom informovať svojich nadriadených a od toho momentu sa nemohol zúčastňovať na procedúrach, v ktorých sa rozhoduje o poskytnutí podpory. Pokiaľ by tieto ustanovenia boli porušené, predpokladá sa sankcia, že vo vzťahu k tomu uchádzačovi, vo vzťahu ku ktorému existoval konflikt záujmov, tomuto podpora nemôže byť poskytnutá, resp. ak bola, tak ako sankcia táto podpora bude musieť byť vrátená.

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu hovorí o tom, aké informácie majú byť zverejňované o procese poskytovania podpory, ako aj o sume, ktorá bola žiadateľovi poskytnutá.

    Možno dve poznámky, pretože som sa rozprávala s pracovníčkami odboru legislatívy, vo vzťahu k použitým pojmom v mojom pozmeňujúcom návrhu. Od začiatku som si vedomá toho, že používam pojem poskytovateľ podpory a nie celkom presne terminológiu návrhu zákona, to znamená riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán, pretože cieľom bolo nájsť takú formuláciu, ktorá pokryje situáciu, aby tieto povinnosti doľahli na ten subjekt, ktorý fakticky v tom-ktorom prípade rozhoduje a má všetky údaje k dispozícii. Pretože ak to správne chápem, tak riadiaci orgán zodpovedá za konkrétny operačný program, ale deleguje určité funkcie a nechceme, mojím cieľom nebolo teraz byrokratizovať ten proces, aby niekto musel stále posúvať nejaké informácie riadiacemu orgánu, ale ten, kto proste fyzicky o tom rozhoduje, pracuje, aby mal povinnosť rovno to dávať na web a riešiť tieto situácie. Preto tento zvolený pojem.

    Nenárokujem si na dokonalosť toho návrhu, samozrejme, ale toto bola moja snaha a cieľ pri tom, ako som tento pozmeňujúci návrh formulovala. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa nehlási nikto, a preto dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy a to je pán poslanec Ivan Šaško.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, fondy Európskeho spoločenstva predstavujú na roky 2007 až 2013 kľúčový nástroj podpory rastu konkurencieschopnosti a zmenšovania regionálnych rozdielov. Pre Slovenskú republiku je na toto obdobie určených okolo 400 miliárd slovenských korún a to je suma, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť vo vzťahu k spôsobu, akým budú tieto prostriedky aj využité. Dôležitosť správneho nastavenia systému implementácie fondov je preto základom ich efektívneho čerpania a práve z toho dôvodu považujem zákon o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva za jeden z najdôležitejších právnych predpisov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky v tomto období prijíma.

    Proces implementácie fondov Európskeho spoločenstva je legislatívne upravený v balíku Nariadení Európskeho spoločenstva, ktoré definuje predovšetkým povinnosti a procesy úrovní celej Európskej únie. Tieto právne predpisy upravujú najmä vzťahy medzi inštitúciami Európskej únie a členskými štátmi, ako aj základné povinnosti orgánov zodpovedných za implementáciu. Ich úprava je dosť podrobná a priamo vykonateľná na území členských štátov, avšak zároveň je aj všeobecná pre celú Európsku úniu a neupravuje všetky procesy, povinnosti a špecifiká toho-ktorého členského štátu. Práve z toho dôvodu je potrebné prijať právny predpis na úrovni Slovenskej republiky, ktorý definuje zodpovedné subjekty v rámci Slovenskej republiky, stanoví tie úlohy, ktoré nevyplývajú priamo z legislatívy Európskeho spoločenstva a zároveň kompetenciám orgánov zodpovedných za implementáciu fondov vyplývajúcich z nariadení priradí povinnosti ostatných subjektov zapojených do tohto procesu.

    Návrh zákona o pomoci z fondov Európskeho spoločenstva je v súlade so znením uvedených nariadení a nejde nad ich rámec, ale naopak, konkretizuje všeobecné ustanovenia pre podmienky Slovenskej republiky. Implementácia fondov je administratívne mimoriadne náročný a komplikovaný proces a to ako pre prijímateľov, tak aj pre orgány zapojené do riadenia fondov. Proces administrovania žiadosti, uzatvárania zmlúv a realizácia platieb sa často neúmerne predlžuje. Pričom prieťahy vznikajú ako na strane subjektov zodpovedných za implementáciu fondov, tak aj na strane samotných prijímateľov. Z toho dôvodu vítam tento návrh, ktorý by mal vytvoriť prehľadný systém inštitúcií, presne definovať ich kompetencie a vzájomné vzťahy, ako aj stanoviť povinnosti pre prijímateľov tak, aby sa implementácia fondov zefektívnila a aby všetky činnosti orgánov, ako aj prijímateľov boli vykonávané v súlade so zákonom a mali v ňom oporu, pričom práve na potrebu takejto právnej úpravy opakovane upozorňuje aj Európska komisia, ako aj Európsky dvor audítorov.

    Máme za nami programované obdobie rokov 2004 až 2006 a predložený návrh zákona by mal predovšetkým odrážať skúsenosti, ktoré Slovenská republika nadobudla v týchto rokoch. Vieme, ako systém implementácie funguje. Vieme, ktoré z inštitúcií sa zapojili do tohto systému, pracovali spoľahlivo a ktoré menej. Aj na základe týchto skutočností považujem za nevyhnutné, pričom rovnaký názor je obsiahnutý aj v spoločnej správe gestorského výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby sa legislatívny text v tomto smere upravil a vyčistil. Predovšetkým sa to dotýka ministerstva financií, ktoré bolo ako jeden z mála orgánov zapojených do riadenia fondov zo strany Európskej komisie a bol permanentne aj vyzdvihovaný. V tejto súvislosti považujem za vhodné, aby návrh jednoznačne určil ministerstvo financií ako certifikačný orgán a orgán auditu, čím sa zabezpečí nezávislosť a nevyhnutná stabilita týchto subjektov, čo je opäť jedna z kľúčových požiadaviek Európskej komisie na programované obdobie 2007 až 2013.

    V správe gestorského výboru sa vyprecizovali aj niektoré legislatívne ustanovenia a doplnili sa povinnosti, ktoré právne predpisy Európskeho spoločenstva upravujú len na úrovni vzťahu medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou, avšak pre ich aplikáciu je potrebná aj vnútroštátna úprava. V tejto súvislosti je nevyhnuté vytvoriť podmienky na splnenie kompetencií, ktoré sú príslušné orgány zodpovedné za implementáciu fondov povinné plniť teda, samozrejme, podľa nariadenia Európskeho spoločenstva.

    Dovolím si tiež upozorniť na problematiku určenia zodpovednosti za usmerňovanie jednotlivých oblastí implementácie, nakoľko práve metodické usmerňovanie je na základe na skúseností z programového obdobia 2004 až 2006 jedným z kľúčových faktorov pri efektívnosti čerpania fondov. Pričom po správnej metodike permanentne volajú aj samotní prijímatelia, ale aj Európska komisia, ako aj orgány zodpovedné za riadenie fondov.

    Záverom je potrebné zdôrazniť, že zákon nie je kódexom obsahujúcim všetky ustanovenia týkajúce sa implementácie fondov. Naopak, je akýmsi zjednocovateľom množstva osobitných predpisov, ktoré upravujú čiastkové otázky systému implementácie. Ako príklad je možné uviesť zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo zákon 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

    Návrh zákona v znení správy schválenej gestorským výborom, výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj vytvorí vhodný legislatívny rámec na rozbehnutie čerpania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre hospodárstvo a poľnohospodárskych fondov v Slovenskej republike v tomto programovom období 2007 až 2013.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa na vaše vystúpenie neprihlásil nikto. Týmto sme vyčerpali v rozprave tých, ktorí boli prihlásení písomne.

    A teraz dávam možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Čiže otváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Rafael Rafaj. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v rozprave vystúpil k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva aj vzhľadom k závažnosti dosahov k agende, ktorá môže výrazne ovplyvniť a zlepšiť situáciu na Slovensku. Tento zákon nepochybne je potrebný, žiaduci a verím, že bude mať aj plnú podporu v pléne naprieč celým politickým spektrom, že sa budeme pozerať naň nie z uhla pohľadov záujmov, ale potrieb štátu. Práve preto budem vo svojom vystúpení aj sčasti kritický, resp. chcem prispieť k tomu, čo ste, pán podpredseda, vo svojom úvodnom slove avizovali, že vítate alebo budete vítať všetky návrhy, ktoré môžu danú normu vylepšiť. Z tohto pohľadu zákon zavádza nepriamu novelizáciu iných zákonov, čo by sme si mali tiež uvedomiť, napríklad kompetenčného zákona, to znemená zákona 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, či zákona o účtovníctve.

    Návrh zákona o pomoci z fondov Európskych spoločenstiev preto podľa môjho názoru nie je v súlade s kompetenčným zákonom. V tejto súvislosti by bolo dobré zvážiť postavenie úradu vlády, ktorý má podľa návrhu zákona iné postavenie ako podľa kompetenčného zákona. Viackrát bola pripomienkovaná v rámci pripomienkového konania práve táto možná diskrepancia. Uvedené pripomienky týkajúce sa nepriamej novelizácie návrhu zákona o pomoci z fondov Európskych spoločenstiev by som preto odporúčal zvážiť pri všetkých ustanoveniach, pri ktorých bola táto pripomienka vznesená v rámci pripomienkového konania. Čo by sa totiž mohlo stať? Takáto nepriama novelizácia by podľa niektorých právnych názorov mohla byť v rozpore s čl. 7 ods. 1 druhej vety Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

    Návrh zákona nie je plne v súlade so systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 až 2013 vydaných ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja a systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na najbližšie programové obdobie, to znamená 2007 až 2013, vydaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Preto by som tiež odporučil zvážiť zosúladenie znenia návrhu zákona o pomoci z fondu Európskych spoločenstiev s uvedenými námietkami. Ja si uvedomujem, že táto problematika je veľmi zložitá a aj ťažko štruktúrovaná, ale práve preto aj vzhľadom na to, že bolo vznesených pomerne dosť pozmeňujúcich návrhov, tak očakávam, že ten výsledný schválený efekt bude naozaj na pomoc a na precizovanie dobrého zákona, ktorý bude naozaj dobrým nástrojom na riešenie danej problematiky.

    V návrhu zákona o pomoci z fondu Európskych spoločenstiev by som tiež uvítal, keby bola viac uspokojivo riešená koncepcia ITMS a návrh zákona nezohľadňuje ani aktuálny stav príprav. Ďalej z návrhu zákona by bola možnosť finančnej opravy bez bližšej špecifikácie. Tieto malé, verím, že kozmetické úpravy potom prednesiem na záver v pozmeňujúcom návrhu. Teraz len uvádzam niektoré rámcové pripomienky k tomu, čo bolo a ako bolo navrhnuté.

    Chcem tiež poukázať na skutočnosť, že výsledky medzirezortného pripomienkového konania sa odlišujú od verzie návrhu zákona o pomoci z fondov Európskych spoločenstiev tak, ako som si to pozrel na stránke Národnej rady Slovenskej republiky v časti návrhy zákonov predložených do Národnej rady a výsledné znenie teda, neviem, prečo neobsahuje zapracované pripomienky, ktoré boli v pripomienkovom konaní nadnesené a odsúhlasené.

    No je to možno aj preto, že návrh zákona prešiel alebo prechádzal skráteným pripomienkovým konaním a možno práve z tohto dôvodu na opakovane vznesené námietky v celkovej koncepcii návrhu zákona sa nedostali alebo boli len čiastkovo uspokojivo riešené, či nie dostatočne vysvetlené.

    Dovoľte mi, aby som trošku hlbšie rozviedol konkrétne pripomienky k návrhu zákona a potom vás oboznámil aj s pozmeňujúcim návrhom.

    Pripomienka č. 1 by smerovala k predloženému návrhu zákona v tom, že opakuje ustanovenia iných právnych predpisov a nariadení Európskych spoločenstiev, prípadne na ne odkazuje a nerieši oblasti, ktoré nie sú predmetom konkrétnej právnej úpravy národnej legislatívy alebo legislatívy Európskych spoločenstiev.

    Ďalej v nadväznosti na pripomienku 1 ide o nezvyčajne široký rozsah odkazov v počte až 65 na právne predpisy Slovenskej republiky a nariadenia Európskych spoločenstiev. Vzhľadom na rozsah paragrafového znenia zákona 30 paragrafov je to naozaj pomerne veľa. Chcem tiež poukázať na skutočnosť, že v dôsledku skráteného pripomienkového konania jednotlivé subjekty zapojené do procesu, ako som už spomenul, vzniesli viaceré či už odborné alebo statusové pripomienky, ktoré podľa mňa nie celkom relevantným spôsobom boli prerokované a zapracované do návrhu zákona.

    Za kľúčové považujem ustanovenie alebo riešenie centrálneho koordinačného orgánu, pretože centrálna koordinačná jednotka alebo orgán je pomerne všeobecne formulovaný. A z tohto dôvodu by mohol pripúšťať aj široký výklad a následne by sme sa v praxi mohli stretnúť s neadresnosťou. Opäť poukážem na pripomienku, ktorá už bola v pripomienkovom konaní vznesená zo strany ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja tým, že centrálny koordinačný orgán v súvislosti s realizáciou Národného referenčného a strategického rámca príslušných operačných programov by mal koordinovať a metodicky usmerňovať riadiace orgány vypracovaním systému riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskych spoločenstiev a plní aj ďalšie úlohy. Popis úloh centrálneho koordinačného orgánu preto musí vychádzať zo systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 13 odsúhlasených uznesením vlády č. 833/2006.

    Z pohľadu pregnantnosti alebo vykonateľnosti sa mi javí, že v § 12 sa nie dostatočne odkazuje na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretú medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom a prijímateľom, pričom obsah zmluvy nie je upravený zatiaľ relevantnou legislatívou Slovenskej republiky a nariadeniami Európskych spoločenstiev. Preto dám aj pozmeňujúci návrh tak, aby sa precizovali lepšie tieto pripomienky.

    Dámy a páni, chcel by som sa ešte vyjadriť k § 19, ktorý charakterizuje aj ten monitorovací systém ako uzavretý systém bez možnosti priameho vstupu prijímateľov. Navrhujem preto zapracovať do predmetného paragrafu aj zodpovednosť žiadateľov o NFT, resp. prijímateľov, nakoľko aj tí tu budú zadávať údaje do IT monotorovacieho systému a tak budú môcť vstupovať do tohto systému.

    Vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondu Európskeho spoločenstva podpísaného 16 poslancami.

    1. V § 4 písm. b) sa vypúšťa bod 1. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Centrálny koordinačný orgán je určený v Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. V ďalších bodoch návrhu zákona je centrálnym koordinačným orgánom definované konkrétne ministerstvo v súlade s NSRR, t. j. uvedená kompetencia je nadbytočná či zmätočná.

    2. V § 6 ods. 1 znie, citujem: „Centrálny koordinačný orgán je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.“.

    Odôvodnenie. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 832 z 8. októbra 2006 k Návrhu aktualizácie Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky na roky 2007 až 13 schválila ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako centrálny koordinačný orgán pre operačné programy v Národnom strategickom a referenčnom rámci Slovenskej republiky na roky 2007 až 13. Jednoznačným určením ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja ako centrálneho koordinačného orgánu bez možnosti vlády, prípadne poveriť vykonávaním jeho úloh iné subjekty, sa zabezpečí nevyhnutná stabilita systému a zároveň dôjde k vyčisteniu a sprehľadneniu legislatívneho textu. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja je ako centrálny koordinačný orgán zároveň určené v Národnom strategickom a referenčnom rámci schválenom vládou Slovenskej republiky a Európskou komisiou.

    Zabezpečenie stability a efektívneho fungovania týchto orgánov je navyše jednou z kľúčových úloh, ktoré musí každý členský štát Európskej únie bezpodmienečne vykonať, nakoľko inak môže dôjsť k závažnému ohrozeniu plynulej implementácie fondov Európskeho spoločenstva. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja plnilo úlohy centrálneho koordinačného systému už v programovom období 2004 až 2006. Z tohto dôvodu disponuje dostatočnými a skúsenými administratívnymi kapacitami, zabehanými systémami a postupmi, ako aj všetkými ostatnými pripomienkami na plnenie úloh týchto orgánov, pričom práve kontinuita v oblasti finančného riadenia auditu a kontroly prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu je pri budovaní systému implementácie na roky 2007 až 13 a zároveň dobiehanie poskytovania pomoci na roky 2004 až 2006 mimoriadne dôležitá.

    3. V § 6 ods. 2 sa za písm. a) vkladá nové písm. b), ktoré znie: „b) koordinuje a metodicky usmerňuje riadiace orgány v oblasti riadenia využívania pomoci z fondov Európskych spoločenstiev.“.

    Odôvodnenie. Centrálny koordinačný orgán musí mať priamo vymedzenú kompetenciu koordinovať a metodicky usmerňovať riadiace orgány. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 až 2013. Bez centrálneho riadenia systému čerpania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu nie je možné zabezpečiť plnenie povinností Slovenskej republiky voči Európskemu spoločenstvu v tejto oblasti. Na zabezpečenie uvedeného musí mať centrálny koordinačný orgán aj dostatočné kompetencie.

    Ďalej doterajšie písm. b) sa označuje ako písm. c), doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. d) a doterajšie písm. d) sa označuje ako písm. e).

    4. V § 6 ods. 2 nové písm. e) znie: „e) monitoruje a hodnotí výsledky pri dosahovaní cieľov v referenčnom rámci.“.

    Odôvodnenie. Monitoring je obligatórnou súčasťou povinnosti centrálneho koordinačného orgánu. Z monitoringu je možné identifikovať problematické oblasti systému a následne tieto včas a dostatočne riešiť.

    5. V § 6 ods. 2 sa za písm. e) vkladá nové písm. f), ktoré znie: „f) vydáva záväzný vzor zmluvy o poskytnutí príspevku o uzatváraní medzi riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom a prijímateľom (ďalej len zmluva).“.

    Odôvodnenie. Nakoľko tento návrh zákona alebo iný zákon neobsahuje definíciu, resp. stanovenie podstatných náležitostí takejto zmluvy o poskytnutí príspevku (NFP), je v návrhu zákona odkaz na zmluvu v § 12 bez toho splnomocňujúceho ustanovenia pre centrálny koordinačný orgán bezobsažný a zmätočný. Navrhovanou zmenou sa odstránia pochybnosti o obsahu zmluvy a osobe, ktorá jej vzor vypracúva. Keďže návrh zákona viackrát obsahuje odkaz na úpravu zmluvy, je navrhovaná zmena nevyhnutne potrebná.

    6. V § 8 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová, citujem: „sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za výkon týchto kompetencií,“ koniec citácie.

    Odôvodnenie. Riadiaci orgán zodpovedá za výkon jemu udelených kompetencií. Presunom kompetencií, či ich častí sprostredkovateľský orgán preberá zodpovednosť tiež za výkon týchto činností sprostredkovateľským orgánom, a to bez väčšej možnosti ovplyvniť činnosť sprostredkovateľského orgánu. Je preto nevyhnutné, aby riadiaci orgán mal možnosť regresom uplatniť voči sprostredkovateľskému orgánu najmä akúkoľvek škodu, za ktorú zodpovedá voči tretím osobám, ktorá vznikla pochybením sprostredkovateľského orgánu.

    7. V § 12 ods. 2 znie, citujem: „Prijímateľ je povinný použiť pomoc v súlade so zmluvou uzatvorenou s riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom“, koniec citácie.

    Odôvodnenie. Zmluva je definovaná v zmene pod položkou č. 5.

    8. V § 12 ods. 3 znie, citujem: „Zmluva upraví podmienky, za ktorých prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť.“.

    Odôvodnenie. Určuje sa náležitosť zmluvy.

    9. V § 12 ods. 4 znie, citujem: „Zmluva upraví podmienky, za ktorých je prijímateľ povinný, ak bol počas realizácie a v období piatich rokov od ukončenia projektu vytvorený z projektu zisk, vrátiť príspevok vo výške zisku z projektu“, koniec citácie.

    Odôvodnenie. Určuje sa náležitosť zmluvy.

    10. V § 15 ods. 1 znie, citujem: „Zmluva upraví podmienky, za ktorých môže vykonať riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán finančnú opravu. Finančnú opravu je možné vykonať pred ukončením operačného programu“, koniec citácie.

    Odôvodnenie. Taktiež sa určuje náležitosť zmluvy.

    Posledný navrhovaný bod 11 zmeny znie: V § 16 prvá veta v ods. 2 znie, citujem: „Ak riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán zistí nesplnenie povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Vo výzve tiež riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán určí, aká časť z požadovaného príspevku je prostriedkom Európskej únie a aká časť prostriedkom štátneho rozpočtu.“.

    Odôvodnenie. Prijímateľ nie je sám schopný posúdiť, o aké prostriedky ide. Z toho dôvodu, ak nemôže správne uhradiť vrátenú časť príspevku, riadiaci orgán, resp. sprostredkovateľský orgán budú disponovať manuálom na zistenie uvedeného. Vzhľadom na špecifickosť tohto bodu programu prosím, aby sa vyňal bod 11 na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem, dámy a páni, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Rafaj bol jediný prihlásený do rozpravy ústne. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie chce vystúpiť pán poslanec Berényi, pani poslankyňa Žitňanská.

    Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo dávam pánovi poslancovi Józsefovi Berényimu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dve poznámky k tomu, čo povedal pán kolega Rafaj a vôbec k tomuto návrhu. Zdá sa mi, že aj podľa tohto vystúpenia neboli všetky rozpory odstránené počas medzirezortného pripomienkového konania, rozpory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy mám na mysli, a ani medzi koaličnými stranami, vyzerá to tak, že neboli rozpory odstránené ani na rokovaní vlády.

    Tento návrh podľa mňa nebol adekvátnym spôsobom pripravený, nakoľko je až 37 rôznych návrhov aj v spoločnej správe, čo jednotlivé výbory schválili. Ďalej, čo sa týka samotných návrhov pána kolegu Rafaja, tak dovoľte mi poznamenať, že odzrkadľujú fakt, že pokračuje kompetenčný spor medzi vládnymi stranami, čo sa týka riadenia a manažovania európskych fondov a vyzerá to tak, že existuje aj značná nedôvera medzi vládnymi stranami, nakoľko takto Slovenská národná strana chce zafixovať kompetencie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a nenechá to v kompetencii vlády a chce to zákonom zafixovať, čo je určité riešenie. Len podotýkam, že vyzerá to tak, že v tejto veci existuje dosť značná nedôvera medzi vládnymi stranami potom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len nie k meritu veci, len chcem poukázať na to, že k tomuto návrhu zákona už máme dosť veľký počet pozmeňujúcich návrhov, pomaly viac, ako je paragrafov v návrhu zákona, som si vedomá toho, že aj dvomi bodmi k tomu prispievam. V každom prípade je ale veľmi veľa technických pozmeňujúcich návrhov aj v spoločnej správe, teraz k tomu prichádza pozmeňujúci návrh pána poslanca Rafaja, čo nie je dobré. Keď je viacej pozmeňujúcich návrhov ako samotný text zákona, o niečom to svedčí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za faktické poznámky. Nechce reagovať pán poslanec Rafaj. Chcete? No, skúste sa ale prihlásiť, pán kolega. Ja som veľmi ústretový, ale treba sa prihlásiť s faktickou. Nech sa páči.

  • Nefunguje to. Pán poslanec Berényi, nemusíte komentovať moje myšlienkové pochody a ďalších 15 poslancov, ktorí sa podpísali pod tento návrh. Môžete. Ale ak dovolíte, chcem vyvrátiť, že by išlo o nejaké politické hľadisko. Je to čisto odborné hľadisko aj z toho dôvodu, že na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja je už množstvo zaškolených, fundovaných odborníkov, ktorí vedia, o čom táto problematika je a pravdepodobne by vám mohlo len prekážať, že by plnenie jednotlivých programových rámcov bolo väčšie ako v minulosti a k tomuto efektívnejšiemu plneniu smeruje aj tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán poslanec Rafaj bol posledný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, pána podpredsedu vlády, či chce zaujať k rozprave stanovisko v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predovšetkým chcem povedať, že tento zákon o pomoci poskytovanej z fondu Európskeho spoločenstva nie je o ministerstvách, ale je o fondoch, o Európskom spoločenstve a vzťahu vlády ako kompetentného orgánu vo vzťahu k Európskej komisii, odtiaľ tie finančné zdroje aj Európskej únii prichádzajú. Čiže akékoľvek zafixovanie v takomto zákone jednotlivých rezortov brzdí celý tento proces a je tam jasne zadefinované, v ktorých oblastiach budeme a robíme a riešime tieto problémy.

    Keď som o tom informoval v Európskej komisii a včera znovu pána Andersa a znovu sme o týchto veciach hovorili, považuje to za veľmi dobré východisko na riešenie mnohých problémov a na skvalitnenie celého procesu, čo sa týka čerpania európskych fondov s tým, že logicky vždy bude niesť plnú zodpovednosť za čerpanie týchto fondov nie jednotlivý rezort, ale vláda Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky na svojich rokovaniach môže mnohé veci a operatívne, veľmi operatívne aj riešiť. Znovu opakujem, tento zákon nie je v rozpore s kompetenčným zákonom, nie je v rozpore. Nie je, samozrejme, ani o tom, čo sa tu hovorilo, že tento zákon v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní – áno, zúčastnilo sa na tom aj ministerstve výstavby, boli prijaté ich pripomienky, ale niektoré pripomienky niektorých rezortov išli nad rámec zákona. Išli na posilňovanie postavení jednotlivých rezortov, a to je jedno, ktorý rezort kto riadi. Žiaľ, na Slovensku funguje situácia, môj rezort – môj hrad prepevný a nikto iný. A my keď nedosiahneme zmenenú situáciu, že skutočne tie kompetencie budú vzájomne previazané a že riadiacu činnosť, v podstate organizačnú, má predovšetkým v kompetencii vláda, ktorá rozhoduje za účasti všetkých ministrov o jednotlivých úlohách, pôjdeme skutočne do autu.

    Znovu opakujem, je to profesionálny pohľad na tento problém. Je to odborný problém, o ktorom sa dá ďalej diskutovať. Ale myslím si, že tie kroky, ktoré tam boli uskutočnené a sú obsiahnuté v návrhu zákona, aj v rámci mnohých pripomienok, ktoré prešli v jednotlivých výboroch a ktoré boli aj vďaka mojej ústretovosti prijaté, pretože ich považujem za odborné pripomienky, aby sa realizovali.

    Z toho dôvodu napríklad návrh pani poslankyne Žitňanskej akceptujem, pretože skvalitňuje celý proces. Zvýrazňuje celý proces, kontrolu procesu, transparentnosť procesu. Ja skutočne pre budúcnosť nechcem dostať Slovenskú republiku do situácie, aby sa stalo to, čo mi hovorili teraz nedávno aj v Európskej komisii, že kontroly, ktoré prichádzajú po skončení všetkých procesov finančných rokov, teraz zisťujú, že dokonca aj také Írsko musí vracať finančné zdroje za veľké chyby, Španielsko atď. A často sa tie peniaze použili nie na školy a na inštitúcie, ktoré boli, ale dokonca zistili kontrolóri, že sa použili na vily pri Stredozemnom mori. Čiže naozaj o toto predovšetkým ide, aby tie peniaze, ktoré pôjdu z Európskej komisie, išli komplet všetky na konkrétne projekty, na ktoré budú schválené v rámci monitorovacieho výboru a v rámci, samozrejme, aj implementácie ďalších orgánov.

    Čiže, chcel by som znovu zopakovať, že tento zákon nemá žiadne iné záujmy ako skutočne vytvoriť podmienky pre Slovenskú republiku, aby sme v budúcnosti boli úspešnejší. Teda znovu opakujem, návrhy pani Žitňanskej skvalitňujú celý tento kontrolný proces a treba ich, samozrejme, akceptovať.

    Čo sa týka návrhov pána Rafaja, tie idú nad rámec celého zákona. To treba otvorene povedať. Pretože tieto návrhy mohli byť dávno predložené aj vo výboroch. Vo výboroch vôbec neboli predložené a ani sa o nich nehovorilo a idú nad rámec tohto zákona, lebo definujú nejaké ministerstvá.

    My chceme, znovu opakujem, vláda Slovenskej republiky, tá rozhoduje o tom, ako budeme postupovať a, samozrejme, pri zachovaní všetkého, čo sa týka centrálneho koordinačného orgánu z hľadiska metodiky a z hľadiska činnosti pri ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, tu sa nič nemení, tu sa zachovávajú všetky tieto záležitosti. Čiže netreba sa obávať a treba týmito krokmi ísť. Návrhy pána Rafaja idú nad rámec, a preto neodporúčam za ne hlasovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem za záverečné slovo pánovi navrhovateľovi.

    Pýtam sa, pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ja by som len dvomi vetami chcel zhodnotiť diskusiu, resp. rozpravu, v ktorej vystúpili traja poslanci Národnej rady, poďakovať sa za diskusné príspevky, ktoré mali určite aj odbornú stránku veci, ale zároveň som chcel požiadať vzhľadom na to, že je veľa pozmeňujúcich návrhov, aby sme o tomto návrhu teraz o 11.00 hodine nehlasovali.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, a pretože sa priblížila 11.00 hodina, ďalší bod nebudeme otvárať.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku pred hlasovaním. Poprosím všetkých, ktorí sú v priestoroch okolo rokovacej sály, aby sa dostavili do sály kvôli tomu, že sa bude o 11.00 hodine hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keďže uplynul čas určený na prestávku, aby sme postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Pristúpime k ďalším bodom programu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia z opozície, ak by ste potrebovali čas, ešte môžeme dať krátku prestávku na rokovanie, pokiaľ nie, tak ukončite diskusie a zaujmite miesta v poslaneckých laviciach.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máme to ako tlač 417. Poprosím teraz spoločnú spravodajkyňu z výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby hlasovanie uvádzala. Najskôr v zmysle rokovacieho poriadku pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z informácie výborov a potom o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, pokiaľ odzneli v rozprave.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Takže, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch z informácie, o bodoch 2 až 5, 8, 15, 16, 23 až 28, 31, 32, 35, 37, 39, 43 až 46, 48 až 50. Odporúčanie gestorského výboru nie je, len hlasujeme o informácii.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrhy 124 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Novotný vyňal na samostatné hlasovanie body 1, 6, 7, 9 až 14, 17 až 22, 29, 30, 33, 36, 40 až 42.

  • Hlasujeme o týchto návrhoch spolu, áno?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 80 poslancov, proti 39, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že aj tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďalej vybral pán poslanec Novotný na samostatné hlasovanie bod 38 informácie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 54 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme schválili.

  • Ďalej, prosím hlasovať o bode 47, ktorý vyňala pani poslankyňa Sabolová na samostatné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 6 poslancov, proti 109 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O bode 34 z informácie nemožno hlasovať, keďže je schválený bod 33 a tie body sú totožné.

    Takže pristúpime k hlasovaniu, ktoré vyplynuli z rozpravy. O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Patakyho prosím hlasovať o každom bode spoločne, ale nasledovne. O bode 1 nemožno hlasovať, pretože sme schválili bod 1 informácie a teda budeme hlasovať samostatne o bodoch 2 až 5. Takže, nech sa páči, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Ani bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. A o bode 5 pána poslanca Patakyho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, prosím, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Vargu, ale musím upozorniť, že o návrhu pána poslanca Vargu by sme nemali hlasovať, keďže navrhovateľ nevyslovil súhlas a tento návrh ide nad rámec zákona. Tak neviem.

  • Námietka je? Nie je, pán poslanec.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Pán poslanec návrh sťahuje, takže o tomto návrhu nehlasujeme.

  • Ďakujem. Pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Zelníka. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 135 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Zelníka sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalší návrh podala pani poslankyňa Sániová. Tu musím upozorniť, ako som uviedla po skončení rozpravy, budeme hlasovať len o novom znení odseku 7, keďže znenie odsekov 8 a 9 zostáva totožné s návrhom zákona. Takže, nech sa páči, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sániovej.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 92 poslancov, proti 29 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Sániovej sme schválili.

  • Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného. Najprv o prvom pozmeňujúcom návrhu. O bode 1 z tohto pozmeňujúceho návrhu nemožno hlasovať, ak sa schválil bod 37 informácie, o bode 2 z tohto pozmeňujúceho návrhu nemožno hlasovať, ak sa schválil bod 1 z informácie, ako sa stalo.

    Takže pristúpime k hlasovaniu o bode z tohto pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Novotného.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O bodoch 3 a 5 z tohto pozmeňujúceho návrhu budeme hlasovať spoločne.

  • Nie, pardon 4 a 5, prepáčte, pán predseda. Pardon o bodoch 4 a 5 spoločne.

  • Tak, prosím, hlasujeme o bodoch 4 a 5. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. V druhom pozmeňujúcom návrhu je obsiahnutých 12 bodov, keďže spolu súvisia, pán poslanec Novotný o nich žiadal hlasovať spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. Pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Sabolovej. O druhom bode tohto návrhu nebudeme hlasovať, pretože je totožný už so schváleným bodom pána poslanca Zelníka, s návrhom pána poslanca Zelníka. O ďalších bodoch budeme hlasovať nasledujúco. O bodoch 3, 5 a 9 samostatne o každom a o bode 4 a 7 spoločne.

    Takže, nech sa páči, hlasujeme o bode 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O bodoch 4 a 7 spoločne.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 53 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O bode 5 nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pristúpime k pozmeňujúcemu návrhu poslanca Valockého, k prvému pozmeňujúcemu návrhu, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Prvý, rímska jedna. Tak ako bol podaný. Potom chvíľočku počkať. Moment.

  • Poprosím pokoj, vážené kolegyne, kolegovia, no tak.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Valockého, ktorý sa týka bodu čl. 1, v bode 39 v § 54 ods. 8 sa vypúšťajú slová „v orgánoch územnej samosprávy“. Áno.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, iste máte pozmeňujúce návrhy pánov poslancov podané v rozprave písomne rozdané v laviciach, takže je dôležité, pani spravodajkyňa, len uviesť, o ktorom návrhu hlasujeme.

    Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Nech sa páči, uveďte ďalší návrh.

  • Hlasovanie.

  • Tak prítomných 138 poslancov, za návrh 137 poslancov, proti 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. V poradí druhý uviedol pán poslanec Valocký pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zmeny v § 37 čl. 4 predloženého návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 59 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Markoviča, ktorý obsahuje 11 bodov. Pán poslanec žiadal o každom bode hlasovať samostatne, ale ak dovolíte o bode č. 6 tohto návrhu nemožno hlasovať, ak sa schválil bod 8 informácie, čo sa stalo.

    O bode 7 tohto návrhu nemožno hlasovať, lebo je zmätočný a nemožno ho vykonať.

    Možno hlasovať o bodoch 1 až 5 a 8 až 11. Takže pristúpime k hlasovaniu, pán predsedajúci, o bode č. 1.

  • Pardon, už som zmätená, sa vám podarilo zmiasť ma.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 72 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 72 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 72 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme tiež neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa 66 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 15 poslancov, zdržalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského nie je potrebné hlasovať, keďže je totožný s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Valockého, o ktorom sme hlasovali v poradí o druhom a ten bol schválený.

    Takže, pán predsedajúci, prosím, odhlasovali sme všetky návrhy z informácie a všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme posunuli návrh zákona do tretieho čítania.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 60 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh sme schválili.

    Pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Takže, pani spravodajkyňa.

  • Áno, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 60 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, za prácu.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač, o ktorej hovorím, má číslo 415.

    Teraz má slovo pán spravodajca z výboru pre zdravotníctvo Jozef Valocký, ktorý bude uvádzať hlasovanie. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, k predmetnému návrhu zákona vystúpilo 5 poslancov. Nebol podaný ani jeden procedurálny návrh, prosím, aby sme pristúpili k hlasovaniu z informácie. Prosím, dajte hlasovať o bodoch z informácie 1 až 16, 18 až 43.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 42 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy z informácie sme schválili.

  • Prosím, dajte ďalej hlasovať o bode č. 17 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 0 poslancov, proti 129 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh z informácie sme neschválili.

  • Ďalej dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 58 poslancov.

    Tento návrh, pán spravodajca, sme schválili.

  • Ďalej prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 71 poslancov, proti 47 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sárközy samostatne o bode 1.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, ďalej dajte hlasovať samostatne o bode č. 2.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného. O bode 1 nemožno hlasovať, lebo sme schválili body 1, 4, 5 a 7 z informácie. Takisto hlasovať o bodoch 2 až 5 nemožno, pretože sme schválili z informácie bod 1, 4 a 7. Môžeme hlasovať o bode 6 tohto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto bode.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Takisto nemožno hlasovať o bode č. 7, pretože sme schválili bod č. 9 z informácie. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode č. 8 návrhu pána poslanca Novotného.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec ďalej žiadal spoločne hlasovať o bodoch 9 až 13 a 15. Ďalej ale o bode 11 jeho návrhu nemožno hlasovať, lebo sme schválili bod č. 8 z informácie. Bod 13 jeho návrhu je totožný s mojím pozmeňujúcim návrhom a už sa o ňom hlasovalo. O bode 15 nemožno hlasovať, pretože sme schválili bod č. 23 z informácie. Takže budeme hlasovať o bodoch 9, 10 a 12. Pán poslanec, budeme spoločne, alebo?

  • Hlas z pléna: Áno.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďalej poprosím hlasovať o bode č. 14 návrhu pána poslanca Novotného.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej boli predložené návrhy pána poslanca Markoviča. Boli to 3 pozmeňujúce návrhy, o ktorých žiadal hlasovať spoločne 1, 2, 3. Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Markoviča.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 72 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Vážený pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali všetky návrhy z informácie, aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme postúpili predmetný návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 84 poslancov, proti 56 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pán Köteles, omyl, lebo hlasujeme. Teraz s procedurálnymi návrhmi nie je možné vystúpiť.

    Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Keď nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 59 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem spravodajcovi pánovi kolegovi Valockému.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máme to v tlači 426. Spoločným spravodajcom, ako už vidíme, je pán poslanec Zvonár z výboru pre zdravotníctvo. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, z rokovania výborov vyplynuli 3 pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v informácii pod bodom č. IV. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie spoločne, tak ako sú uvedené v tlači 426a.

  • Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 140 poslancov, proti 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh z informácie sme schválili.

  • Pán predseda, prerokovali sme všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Navrhujem prerokovať zákon v treťom čítaní ihneď. Dajte hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

  • Prezentujme sa, prosím a hlasujme.

    (Hlasovanie). Prítomných 141 poslancov, za návrh 141 poslancov.

    Konštatujem, že pristupujeme k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona a otváram zároveň rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či niekto chce predložiť návrh v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujme sa, prosím a hlasujme.

    (Hlasovanie). Prítomných 141 poslancov, za návrh 141 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, teraz malo nasledovať ešte hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva tak, ako to máme v tlači 428. Ale spravodajca mi oznámil, že vzhľadom na to, že bol podaný rozsiahly pozmeňujúci návrh, neuplatní právo na postúpenie do tretieho čítania, preto hlasovať budeme pri najbližšom hlasovaní.

    S procedurálnym návrhom, pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS navrhujem, aby sme o bode č. 36 – vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z., ktorý je ako tlač č. 444, neprerokovali na tejto schôdzi, ale aby sme o ňom rokovali na nasledujúcej schôdzi.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Hlasy z pléna: Áno, nie.

  • Takže poprosím, budeme hlasovať o návrhu troch poslaneckých klubov. Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej, ktorý predložila v mene troch poslaneckých klubov.

    (Hlasovanie). Prítomných 139 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 53 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujem, že bod 36 schváleného programu prerokujeme na budúcej schôdzi Národnej rady tak, ako ho zaradí do programu predseda Národnej rady.

    Ešte sa hlásia s procedurálnym návrhom pani poslanci Urbáni, Kondrót a Rafaj. Slovo má pán Urbáni.

  • Ďakujem. Chcem poprosiť panie poslankyne a pánov poslancov, ktorí sú členmi výboru pre európske záležitosti, že o 12.15 hodine máme výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo prosím udeliť pánovi Rafajovi.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja by som navrhol upresniť presun hlasovania k bodu 21, tlač 428, nie na najbližšie, ale na utorok na 11.00 hodinu, pretože tam je predsa len veľa pozmeňujúcich návrhov.

  • Súhlasíme s takýmto upresnením?

  • Hlasy z pléna.

  • Nie? Poprosím, aby sme znovu zasunuli karty a budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujme sa, prosím a hlasujme.

    (Hlasovanie). Prítomných 138 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 58 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že v zmysle tohto schváleného rozhodnutia Národnej rady budeme hlasovať o návrhu v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, je 3-minútová prestávka na to, aby sme sa mohli pripraviť na ďalšie rokovanie, pokračovanie v rokovaní. Takže 3-minútová prestávka.

    (Prestávka).

    (Po prestávke).

  • Vážené kolegyne, kolegovia, takže poprosím zaujať miesta v poslaneckých laviciach. Máme síce už iba 7 minút do prestávky, ale musíme pokračovať, lebo musíme využiť efektívne čas. Vážené kolegyne, kolegovia, takže budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. Z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pod tlačou 474 a návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 486.

    Slovo má pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, aby vládny návrh zákona uviedol. Poprosím všetkých, aby ste zaujali ešte na tú chvíľu miesta v poslaneckých laviciach a vytvorili pánovi podpredsedovi vlády dôstojné prostredie.

    Máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Viete veľmi dobre, že reagujeme na pripomienky Európskej komisie a snažíme sa tento zákon v rámci novely realizovať tak, aby bol vo vyváženom stave a aby sme skutočne napĺňali aj mnohé ďalšie požiadavky aj mnohých mimovládnych organizácií v tejto oblasti, aby sme mali taký zákon, ktorý bude hodný európskeho rozmeru.

    Dovoľte mi, aby som vám na dnešnom rokovaní niektoré veci ešte v stručnosti objasnil. Uvedený vládny návrh zákona sa predkladá z viacerých dôvodov. Spomínal som povinnosti vyplývajúce z článku 17 Smernice Rady 2004/113 Európskeho spoločenstva z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a ich poskytovaniu, v zmysle ktorej musia členské štáty transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov do 21. decembra, resp. majú začať legislatívne konanie, čo my týmto pádom na našej schôdzi aj realizujeme.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je reagovať na jej ďalšie formálne oznámenia, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev zaslala Slovenskej republike a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy, ktorého nesplnenie by mohlo viesť k podaniu žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva, následne aj možné uloženie finančnej sankcie vo výške okolo 600 tisíc eur.

    Hlavným cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou, preto navrhujeme viacero zmien okrem obsahovej úpravy viacerých jeho ustanovení aj v samotnej systematike zákona. Navrhované zmeny by tak mali prispieť k zvýšeniu právnej istoty občanov Slovenskej republiky. V rámci tejto novely antidiskriminačného zákona bola pozornosť zameraná predovšetkým na úpravu definície sexuálneho obťažovania, po ďalšie rozšírenie ochrany pred diskrimináciou so zákonom stanovených dôvodov na všetky oblasti určené zákonom a smernicami, po ďalšie na úpravu dočasných vyrovnávacích opatrení na sociálnom, samozrejme, statuse a na spresnenie niektorých aspektov procesnej stránky ochrany pred diskrimináciou v zastupovaní v konaní.

    Na novelizácii zákona sa podieľala expertná medzirezortná komisia zložená zo zástupcov jednotlivých rezortov: Ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva školstva, ministerstva zahraničných vecí, ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva kultúry a úradu vlády, zástupcov Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Národnej banky Slovenska, Slovenskej asociácie poisťovní a členky reprezentujúcej verejnosť, zástupkyne mimovládnej organizácie.

    Táto komisia v priebehu takmer piatich mesiacov dôkladne sa zaoberala transpozíciou ustanovení smernice, ktorú som spomínal z 2004/113 Európskeho spoločenstva a všetkými pripomienkami Európskej komisie vyplývajúcimi z formálneho oznámenia. Počas svojho pôsobenia intenzívne spolupracovala so širokou odbornou verejnosťou, s jednotlivými fakultami, hlavne právnického zamerania, mnohé veci sa konzultovali, jednotlivé pripomienky boli neformálne prediskutované aj so zástupcami Európskej komisie.

    Opakujem, zámerom predloženého vládneho návrhu novely zákona je úplná transpozícia spomínanej smernice 2004/113 Európskeho spoločenstva a tým rozšírenie existujúcej ochrany pred diskrimináciou. Predložený návrh je výsledkom širokého konsenzu rezortov, výskumných a vzdelávacích inštitúcií, ako aj odbornej verejnosti a zástupcov mimovládnych organizácií.

    V zmysle uvedeného si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu a jeho posunutie do druhého a tretieho čítania na ďalšej schôdzi Národnej rady.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi. Ešte máme krátku chvíľku. Pýtam sa, pán poslanec Lipšic, vy budete mať dlhšie vystúpenie? Dobre, ďakujem.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 16. schôdze.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Problematika návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zámerom navrhovateľa je práve dať do úplného súladu znenie antidiskriminačného zákona s európskou legislatívou.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 486 z 9. novembra tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti, tento výbor ako gestorský výbor v lehote, teda ostatné výbory do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ako prvý sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.02 hodín. Je zrejmé, že nie je možné ukončiť teraz tento bod programu. Takže musím prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hodine otázok a odpovediach na interpelácie a interpeláciách ďalej v tomto bode programu s tým, že chcem oznámiť, že písomne sa prihlásil v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Lipšic, potom otvoríme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Príjemný obed.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie, dámy a páni.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 16. schôdze Národnej rady pravidelným bodom hodina otázok, ktorý otvorím.

    Ale ešte predtým, kým ho otvorím, mi dovoľte, aby som vás informoval, že včera ráno mi bola doručená žiadosť skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí žiadajú o zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej žiadajú prerokovať návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je to podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 a § 109 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady č. 350. Na základe tejto žiadosti som v zmysle rokovacieho poriadku a § 17 ods. 2 zvolal na štvrtok 6. decembra, to znamená, dnes po prerušení rokovania 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 19.00 hodine rokovanie mimoriadnej 17. schôdze.

    A teraz prikročíme k pravidelnému bodu

    hodina otázok,

    ktorý teraz otváram a chcem požiadať členov vlády, aby zotrvali na rokovaní Národnej rady a podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku boli prítomní aj na nasledujúcich bodoch rokovania, ktorými sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

    Pre vašu informáciu, tak ako určuje rokovací poriadok, včera do 12.00 hodiny písomne poslanci predložili 79 otázok na pána premiéra a 88 otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Chcem len upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz poprosím, pán predseda vlády, keby ste nám oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodov ich zahraničných pracovných ciest a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.

    Neprítomný na dnešnom rokovaní bude podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste v Belgicku, zastupuje ho minister obrany František Kašický. V Českej republike je minister zahraničných vecí pán Kubiš, zastupuje ho minister obrany pán Kašický. Na zahraničnej pracovnej ceste na Kube je minister hospodárstva pán Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Žiadne otázky neboli vznesené na ministra výstavby a regionálneho rozvoja pána Januška. To isté na podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Čaploviča a z osobných dôvodov ešte stále nie je prítomná ministerka pôdohospodárstva pani Kramplová, zastupuje ju minister životného prostredia pán Izák. Žiadne otázky neboli vznesené ani na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi položili poslanci Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. Poprosím vás, aby ste v pätnásťminútovom limite, ktorý máte určený, odpovedali na otázky, poprípade na doplňujúce otázky príslušnej pani poslankyne alebo poslanca.

    Ako prvá bola vyžrebovaná na vás otázka pani poslankyne Laššákovej a znie: „Vážený pán premiér, nezískal výhodne M. Dzurinda v rámci reštitúcie pozemky v Spišskej Novej Vsi?“

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, chcem vám poďakovať za položenú otázku. Podlosť a zákernosť, s akou na mňa v piatok v priamom prenose zaútočili predstavitelia SDKÚ, vyvolala okrem iného aj vlnu informácií o rôznych majetkových pomeroch predstaviteľov SDKÚ, ktoré verejnosť posúva vládnym orgánom.

    Jednou z takýchto informácií je aj reštitúcia pozemkov v katastrálnom území Spišská Nová Ves, na ktorej sa v roku 2001 zúčastnil súčasný predseda SDKÚ a na ktorú sa ma pýtate. O celej reštitúcii viem len toľko, že v nej dostali tri osoby, vrátane osoby predsedu SDKÚ, asi 3,5 tisíc ornej pôdy, že to bolo o 1 300 m2 ornej pôdy viac, ako ich rodine bolo v minulosti odňaté. Ďalej viem len to, že bývalému predsedovi vlády ním riadené štátne orgány expresne rýchlo vyšli v ústrety v porovnaní s inými žiadateľmi a že dnes sú pozemky určené na zastavanie individuálnou výstavbou, čím sa ich hodnota zvýšila z pôvodných 2,20 Sk/m2 na 800, až približne 1 000 Sk/m2.

    Vážená pani poslankyňa, dúfam, že odo mňa neočakávate, že sa znížim na úroveň SDKÚ a začnem sa v reštitúciách predstaviteľov tejto politickej strany hrabať. Na takúto úroveň sa ja nikdy neznížim. Ja som ani nereštituoval, ani nekupoval od reštituenta a najmä nezveľaďujem svoj majetok v čase, keď som predseda vlády Slovenskej republiky. Preto by som celú vašu otázku postavil, ak dovolíte, do úplne iného svetla. Prečo dnes SDKÚ svojimi klamstvami a podlosťami tlačí politickú scénu do takejto vrcholne smiešnej konfrontácie? Ak sa pozriete do tváre predstaviteľov SDKÚ, a najmä jej predsedu, odpoveď je veľmi jednoduchá. Súčasné podlosti a zákernosti, ktoré sa šíria z ich úst, sú prejavom zúfalstva z nemohúcnosti a neschopnosti prežiť skutočnosť, že slovenskí voliči ich poslali tam, kde patria a že súčasnej vláde sa darí na rozdiel od želaní súčasnej opozície.

  • Nie je žiadna náhoda, vážené dámy a páni, že médiá, o ktorých sme už povedali svoje, urobili na podnet SDKÚ centrálnou témou posledných dní 490 koreňov viniča vo vinici 40 x 20 m, ktorú som legálne v roku 2002 ako opozičný poslanec kúpil od súkromnej osoby majúcej ju vo vlastníctve 5 rokov, toho malého vinohradu, ktorý sa stal centrálnym bodom slovenskej politiky, hoci ho pravidelne už niekoľko rokov priznávam v majetkovom priznaní a už o ňom informovali aj médiá. Tak prečo až teraz na konci roku 2007?

    Hrá sa, vážené dámy a páni, veľmi jednoduchá, veľmi prehľadná hra. Vláde sa darí. Vláda neprivatizuje a hľadá cestu k ľuďom. Opozícia je nemohúca, sknokautovaná v kúte a ani mediálnej opozícii sa nedarí posledných 16 mesiacov, lebo podceňuje ľudí. Ľudia na Slovensku majú totiž viac rozumu ako všelijakí pisálkovia alebo mediálni experti.

    Spýtam sa vo svetle vašej otázky, vážená pani poslankyňa, prečo v piatok minulý týždeň SDKÚ, hoci vedela, že klame a uráža, vyšla pred verejnosť so svojimi bohapustými lžami? Prečo sa predseda SDKÚ vystavil svojím konaním vážnemu nebezpečenstvu, že bude podozrivý zo spáchania trestného činu? Prečo bez zaváhania povedal, že moja kúpa vinohradu 40 x 20 m v roku 2002 od súkromnej osoby je to isté, čo sa udialo s 1 mil. m2 pôdy vo Vysokých Tatrách, kde reštitúcia bola zjavne zneužitá na obrovské zištné ciele? Je to jednoduché. Ide o zúfalú snahu tzv. opozície zastaviť za každú cenu vládu v jej úspešnom ťažení.

    Dovoľte mi, aby som to ilustroval na niektorých príkladoch. Nie je lepšie, vážené dámy a páni, baviť sa o Ficovom vinohrade 40 x 20 m ako o tom, že vláda zvládla obrovské ťažkosti, ktoré nám zanechala predchádzajúca vláda v súvislosti so Schengenom? V júli 2006, aby som trošku oživil pamäť, vážené dámy a páni, sme zostavili vládu a v septembri 2006, to znamená, o dva mesiace na to sme dostali hodnotiacu správu, v ktorej sa konštatovalo, že Slovenská republika v žiadnej z hodnotiacich oblastí nespĺňa náležitosti vyžadované Schengenským kódexom a nie je pripravená na vstup do Schengenu. Dokonca nám odporúčali v septembri 2006, že vykašlite sa na Schengen a choďte cyperskou cestou. Toto bol darček od týchto pánov v roku 2006.

  • Takýto darček sme od nich v septembri v roku 2006 dostali. Aká je dnes situácia? Situácia je taká, že vláda zabrala od septembra 2006, zabrala tak, že dnes je Slovensko hodnotené ako jedna z najlepšie pripravených krajín na Schengen. Páni, toto je naša politika a nie špinavé ohováranie, klamstvá a podvody. My budeme robiť takúto politiku a vy klamete a zavádzate preto, aby ste tento obrovský úspech vlády a vládnej koalície zakryli. O tomto je celá podstata vašich sporov.

  • Ako druhý príklad by som uviedol, nie je lepšie opozícii hovoriť o mojich 490 koreňoch 19-ročného viniča na pôde 40 x 20 m ako o tom, že vláda v oblasti energii robí všetko pre ľudí? Páni z SDKÚ, vy ste všetko predali, všetko. Zbavili ste Slovensko energetickej bezpečnosti aj suverenity. Ale my máme výsledky, pretože už druhýkrát sme teraz oznamovali, že sa nebude zvyšovať cena plynu pre domácnosti. Za vás sa len zvyšovalo a predávalo. Náš výsledok na konci tohto roka je...

  • ..., že už druhýkrát po sebe oznamujeme cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, že sa nebudú zdvíhať ceny plynu. Samozrejme, o tomto nechcete diskutovať, toto nie je vaša politika, pretože my sa na vašu úroveň neznížime a dávame vám takéto výzvy a nie výzvy typu 490 koreňov viniča.

    Ako tretí príklad by som uviedol – nie je pre opozíciu výhodnejšie hovoriť, že či je mojich 40 x 20 m vinohradu pod horou alebo na slnku, ako priznať, že vláda je úspešná a je na ceste k euru? Veď dosahujeme fantastické výsledky. Zdá sa, že využívame jedinečnú šancu. Táto vláda zabrala a s vysokou pravdepodobnosťou budeme môcť v roku 2009 začať platiť spoločnou európskou menou. Toto sú výsledky tejto vlády. Že rozširujeme možnosť kúpeľnej liečby pre ľudí. Však vy ste im tú kúpeľnú liečbu, vážení páni, brali, my im opäť vraciame kúpeľnú liečbu.

  • Ďalej, že vraciame invalidom to, čo ste vy im protiústavne zobrali. Vy ste nám nechali sekeru skoro 2 mld. korún, lebo ste zobrali invalidným dôchodcom palice, zobrali ste im invalidné dôchodky a my to teraz všetko musíme zaplatiť, pretože vám bolo úplne jedno, či nejaký invalid dostane, alebo nedostane invalidný dôchodok.

    Ďalej, naša politika je v tom, že znižujeme DPH. Vyplácame vianočné dôchodky, podporujeme hypotéky a staviame aj športoviská. Toto je, páni z opozície, politika, a nie tie vaše podlosti, ktorými otravujete slovenskú politickú scénu od rána do večera.

  • A to ste nám, vážené dámy a páni, páni z opozície, ešte zanechali vianočný darček v podobne obrovských nákladov penzijnej reformy.

    Sme sociálna vláda a ja som veľmi hrdý, že to môžem o vláde, ktorej som predsedom, povedať, a to pri najnižšom historickom deficite na rok 2008 vo výške 2,3 %, pričom polovicu z tohto deficitu predstavuje práve náklad penzijnej reformy. Kedy ste vy pracovali, páni z opozície, s deficitom na úrovni približne 1,2 %? S takýmto deficitom ide vláda Slovenskej republiky do roku 2008. Na takúto politiku, vážené dámy a páni, nemáte žiadnu odpoveď. My sme odpovedali veľmi jasne. Robíme politiku, ktorá na jednej strane podporuje hospodársky rast a garantuje prísnu finančnú disciplínu a na druhej strane zabezpečuje, že ľudia majú z hospodárskeho rastu aj nejaký prospech. Na túto výzvu odpovedajte a prestaňte šíriť zlo, ktoré vám priamo srší z vašich oči.

    A ešte posledný príklad, vážené dámy a páni, nie je pre opozíciu lepšie vnucovať verejnosti diskusiu na tému, či budem vo vinohrade 40 x 20 m robiť biele alebo červené víno, ako nemohúcne pozerať na schopnosť koalície vyriešiť aj háklivé veci, ako napríklad boli prevody pozemkov v SPF? Viem si predstaviť, ako ste sa vytešovali, keď koalícia prechádzala touto ťažkou skúškou. Ukážte mi však jeden, jediný príklad z vášho 8-ročného pôsobenia, kedy konkrétna kauza viedla k takým ďalekosiahlym dôsledkom a zodpovednosti. Taký príklad vo vašej praxi jednoducho neexistuje. Tak ďaleko, ako sme my zašli, ste vy ani raz nezašli pri vyvodzovaní zodpovednosti za zlodejiny, ktoré ste napáchli a tých zlodejín tam bolo naozaj veľmi veľa.

  • Vážená pani poslankyňa, ak sa na mňa nenahneváte, nepoužijem vašu otázku, aby som sa hrabal niekomu v majetkoch. Dôvody by na to určite boli. Určite. Jednoducho provokuje nás opozícia v jednom kuse, ale my sa na takýto štýl politiky vyprovokovať nedáme. Pamätám sa napríklad, keď už o tomto hovoríme, ako som v júni 2006, tesne pred voľbami, citoval v diskusnej televíznej relácii, čo priznal predchádzajúci predseda vlády do novín ako svoj majetok. Počúvajte. Vraj mal byt zaťažený hypotékou, 11-ročného Golfa a pár korún úspor a pritom za 8 rokov ako predseda vlády zarobil okolo 8 mil. korún v čistom, legálne. Tak asi ostatné peniaze prepil, keď nie je schopný priznať ani legálne uvádzané peniaze, ktoré zarobil.

  • Odmietam, vážené dámy a páni, odmietam hrať hru na postihnutých a úbohých. Ja takúto hru odmietam hrať. Ústavní činitelia majú nadštandardné legálne príjmy, ktoré im umožňujú postaviť si rodinný dom, kúpiť si kvalitné auto a mať životný štandard vyšší ako priemerne zarábajúci človek. Taká je realita a netvárme sa, že to tak jednoducho nie je. Budem preto pokojne reagovať na dôsledky špinavej hry opozície, ktorej jediným cieľom je destabilizovať, očierňovať a zahmlievať. A verte mi, že budeme mať všetci vo vládnej koalícii dostatok síl, aby sme pokračovali v politike, pre ktorú má vláda podporu verejnosti. Nedovolíme destabilizovať situáciu, pretože opozícii v danej situácii o nič iné ani nejde. Najpríznačnejší je v tomto postoj opozície, kedy chce zvrhnúť vládu, ale odmieta predčasné parlamentné voľby. To je len cesta chaosu a neporiadku a touto cestou my nechceme ísť.

    Na záver chcem povedať, že správanie sa opozície a mediálnych prisluhovačov je úplne priehľadné. Mrzí ma však jedno. Na tomto správaní ma mrzí to, že napĺňa pravdivosť odpovede na jednu vtipnú otázku. Prečo sa v laboratóriách začínajú používať namiesto bielych potkanov politici? Sú na to tri dôvody. Prvý dôvod je, že už je pomaly viac politikov ako bielych potkanov. Druhý dôvod je, že biele potkany sú niekedy užitočnejšie ako niektorí politici. A ten najpodstatnejší dôvod, vážené dámy a páni, je, že ani potkan by niekedy neurobil to, čo urobí niektorý politik.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Doplňujúcu otázku nemám. Ja, pán premiér, chcem sa vám poďakovať za vyčerpávajúcu a objektívnu odpoveď.

  • Ďakujem. Pán premiér, ešte máme dve minúty.

    Takže druhú otázku vám položil pán poslanec Krajkovič, ktorá znie: „Vážený pán predseda vlády, nezískal náhodou výhodne aj expremiér M. Dzurinda náhradné pozemky od pozemkového fondu v roku 2001?“

    Nech sa páči.

  • Ja sa nebudem hrabať v majetkových pomeroch pána Dzurindu. Už som to raz povedal, pretože mal nadštandardné príjmy, zarobil 8 mil. korún a ešte aj tie sa hanbil priznať. Takže ja nemám k tomu čo povedať ďalej.

  • Pán poslanec, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem pekne. Myslím, že bolo zodpovedané všetko.

  • Takže tretia otázka je od pána poslanca Bobríka: „Vážený pán premiér, aký je váš názor na pridelenie náhradných pozemkov zo strany SPF M. Dzurindovi v roku 2001?“

    Nech sa páči.

  • Na túto otázku som už odpovedal. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bobrík, doplňujúca otázka? Nie.

    Pani Monika Smolková sa pýta, pán premiér: „Vážený pán predseda vlády, aké opatrenia prijme vláda, aby prostriedky z eurofondov sa vyčerpali viac ako za vlády Mikuláša Dzurindu?“

  • Dovoľte mi, pán predseda, aby som aspoň tú poslednú minútu, ktorú mám, veľmi rýchlo využil.

    Za predchádzajúcej vlády sa začala implementácia štrukturálnych fondov v roku 2004. Išlo o prvé programové obdobie, v ktorom bolo treba čerpať finančné prostriedky z eurofondov. V tomto období sa začali implementovať štyri veľké operačné programy, a to je Sektorový operačný program Priemysel a služby, Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, operačný program Ľudské zdroje a základná infraštruktúra. Tieto sa aplikovali na území 7 krajov mimo Bratislavského kraja. Celkovo za štrukturálne fondy spolu so spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu ide o sumu približne 63,5 mld. Sk. Celkovo možno konštatovať, že podiel čerpania záväzku na 2005 k 30. 11. 2007 bol 96,64 %. Asi toľko, čo môžem v tomto okamihu povedať.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predseda vlády. Váš čas sa naplnil a odpovedali ste na otázky v limite 15 minút, ktoré sú určené pre vaše odpovede.

    A budeme teraz pokračovať odpoveďami na vyžrebované otázky na jednotlivých členov vlády.

    Ako prvá odpovie pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vierka Tomanová na otázku pani poslankyne Vaľovej: „Ako sa vyvíja nezamestnanosť po uplatnení Zákonníka práce?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, miera evidovanej nezamestnanosti od začiatku roka 2007 postupne kontinuálne klesala a dosahovala najnižšie hodnoty a to od roku 1997, keď sa miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie začala sledovať. V septembri v roku 2007 bol zaznamenaný mierny výkyv, keď miera evidovanej nezamestnanosti oproti augustu 2007 vzrástla z 8,19 o 0,11 % na 8,3. Na tento nárast mal hlavný vplyv prítok absolventov najmä stredných škôl, ktorý v septembri 2007 vzrástol oproti augustu 2007 takmer o 11 000 osôb. Prítok absolventov august 2007 – 2 243 osôb, v septembri – 13 211. Tento prítok sa cyklicky prejavoval aj v predchádzajúcich obdobiach.

    Na vývoj nezamestnanosti vplývajú ako negatívne, tak aj pozitívne faktory. Medzi negatívne možno radiť predovšetkým nezosúladenosť štruktúry voľných pracovných miest so štruktúrou uchádzačov o zamestnanie, pretrvávajúci nedostatok voľných pracovných miest, prepúšťanie z organizačných dôvodov, hromadné prepúšťanie, opätovný návrat do evidencie po troch mesiacoch vyradených pre nespoluprácu, resp. na vlastnú žiadosť. V pozitívnom smere pôsobili najmä aktívne opatrenia na trhu práce, aktivizácia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri vyhľadávaní voľných pracovných miest, pracovná mobilita, vrátane zahraničnej, vyradenie pre nespoluprácu, ponuka prác v rámci EURES, aktivizácia poradenských služieb, tvorba nových pracovných miest.

    Ovplyvňovanie vývoja nezamestnanosti sezónnymi prácami sa riadi v priebehu roka, samozrejme, poveternostnými podmienkami, na základe čoho sa v rôznych obdobiach javia raz ako faktor negatívny, inokedy ako pozitívny. Novela Zákonníka práce na tento faktor v uvedených dôvodoch jednoznačne nevplýva. Na vývoj nezamestnanosti novela Zákonníka práce nemala zásadný vplyv. Jej vplyv možno hodnotiť v súčasnosti ako neutrálny, prípadné dopady súvisiace so zmenami Zákonníka práce napríklad v zmysle opakovaného uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú, či obmedzenie nadčasovej práce a s tým súvisiaca možná zvýšená, resp. znížená tvorba pracovných miest sa môže premietnuť až v dlhšom časovom horizonte. Negatívne vplyvy novely Zákonníka práce avizované zo strany niektorých subjektov pri jej príprave a v súvislosti s vývojom nezamestnanosti v Slovenskej republike sa od jej uvedenia do platnosti do súčasného obdobia jednoznačne neprejavili.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani poslankyňa Vaľová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď, pani ministerka. Chcela by som sa ešte spýtať. Znamená to, že tak ako predtým opozícia nám tu rozprávala katastrofické scenáre, že po zavedení Zákonníka práce nastane obrovské prepúšťanie, aj keď sme počuli, že Vagónka Poprad bude priberať a že jej nezáleží na tom, či novela zákonníka bude platiť, alebo nie, pretože nemá súvis, znamená to, že tento katastrofický scenár sa nepotvrdil? A Zákonník práce teda vôbec nemal nič spoločné s tým a naďalej boli obsadzované voľné pracovné miesta? A nedošlo ku katastrofickému prepúšťaniu, ako opozícia nám tu avizovala, keď sme prijímali Zákonník práce?

  • Ruch v sále.

  • Pani ministerka, poprosím vás, chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť odpovediam členov vlády. Ak potrebujete niečo súrne vybaviť a telefonovať, nech sa páči mimo sály. Ďakujem.

  • ... katastrofické scenáre sa skutočne nenaplnili. Novela zákonníka tak, ako v podstate tvrdia niektorí ekonómovia, renomovaní ekonómia, skutočne Zákonník práce má určitý vplyv, ale nemá zásadný vplyv a nemá taký dopad, ako opozícia avizovala, nielen opozícia, ale aj niektorí zamestnávatelia. Samozrejme, ten vývoj na trhu je aj z hľadiska podnikateľov taký, ak robia organizačné zmeny, ak reštrukturalizujú svoje podniky, tak určité pohyby tam sú, ale treba jednoznačne povedať, je neustály nárast pracovných miest. V súčasnosti môžeme povedať, že z celkového počtu približne 200 000 nezamestnaných, 105 000 sú ľudia, sú nezamestnaní, ktorí nikdy nepracovali, čiže je to skupina ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a s týmito sú pripravené osobitné programy a vlastne aj osobitné nástroje v rámci novely zákona o službách zamestnanosti. Dá sa povedať, že pripravenú novelu sme mali auditovanú aj v rámci Európskej komisie a bola veľmi pozitívne hodnotená a musím povedať, že tieto nástroje by mali prispieť k tomu, aby sme aj túto skupinu ľudí zapojili do práce.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Teraz poprosím pána ministra školstva Slovenskej republiky a zároveň podpredsedu vlády pána Jána Mikolaja, aby odpovedal na otázku pána poslanca Fronca, ktorá znie: „Meranie vedomostí a schopnosti ich využiť pre slovenských žiakov nedopadlo dobre. Aké konkrétne kroky urobíte k zlepšeniu tohto stavu?“

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán poslanec, vážený pán predseda, štúdia OECD PISA 2006 sa na Slovensku uskutočnila 13. až 24. marca 2006 a v podstate monitoruje alebo hodnotí obdobie od marca roku 2003, čiže hodnotí trojročné obdobie od roku 2003 do roku 2006. Čiže, nastavuje aj zrkadlo za toto obdobie.

    Zúčastnilo sa na nich 4 731 žiakov zo 189 škôl, z toho 13 s vyučovacím jazykom maďarským. Slovenský školský systém dosiahol v štúdii PISA 2006 výsledky porovnateľné s rokom 2003, tá zmena, ktorá je o niečo nižšia, nie je štatisticky významná, ale hodnotenie výsledkov v medzinárodnom kontexte sa výrazne zhoršilo. Výsledky slovenského školského systému sú pod priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach, a to je čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť. Konkrétne v čitateľskej gramotnosti Slovensko dosiahlo úroveň 466 bodov, čo ho radí na 23. až 26. miesto spomedzi 30 krajín OECD. Matematická gramotnosť dosiahla úroveň 492 bodov, priemer krajín OECD je 498 bodov a sme na 17. až 23. mieste spomedzi 30 krajín OECD. Posledná, prírodovedná gramotnosť dosiahla úroveň 488 bodov, priemer OECD je 500 bodov a radí nás to na 20. až 25. miesto.

    Treba povedať otvorene, že štúdia OECD PISA nemeria, ako dobre učitelia učili a žiaci zvládli učivo vymedzené osnovami v rámci jednotlivých predmetov. Na základe dosiahnutých výsledkov preto nemožno robiť závery o kvalite práce našich škôl alebo potenciáli žiakov. PISA však hodnotí mieru, v akej žiaci disponujú istými zručnosťami považovanými za dôležité na uplatnenie sa v spoločnosti a zbiera informáciu o faktoroch, ktoré môžu mať na ich rozvoj veľký vplyv. PISA v medzinárodnom kontexte najvyspelejších krajín teda hodnotí efektívnosť, kvalitu a rovnosť vo vzdelávaní dosiahnutú jednotlivými zúčastnenými vzdelávacími systémami. Výsledky však v každom prípade treba analyzovať a podrobiť rozprave.

    Ministerstvo školstva v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom pripraví vedeckú analýzu týchto výsledkov s tým, že chceme aj na úrovni vedy a výskumu, aby sme dostali závery, ktoré budeme môcť implantovať do všetkých zmien, ktoré ministerstvo školstva chystá. Ďalej chceme zmeniť celý systém testovania. Doteraz uskutočňovaný tzv. Monitor 9 aj z hľadiska dnešných výsledkov má nízku hodnotu z hľadiska zistenia predpokladov žiaka na ďalšie štúdium a z toho dôvodu neinformoval o tom, či žiak, ktorý úspešne odpovedal na kladené otázky, im aj rozumie a vie ich aplikovať vo svojom ďalšom štúdiu. Z tohto dôvodu meníme celý systém testovania žiakov 9. ročníkov s tým, že zmeníme ho aspoň na úrovni 50 % na meranie čitateľskej, jazykovej a matematickej gramotnosti, takže testy sa budú skladať z dvoch kvalitatívne odlišne zameraných častí, prvá polovička bude na gramotnosť a druhá polovica bude na rozsah vedomostí žiakov 9. ročníka. To isté chystáme pre žiakov 4. ročníka, pretože pred 2 týždňami sme dostali aj výsledky testovania žiakov 4. ročníka, ktoré sú lepšie, dosť podstatne lepšie, ako sú výsledky žiakov v 9. ročníku.

    V novom zákone o výchove a vzdelávaní, ktorý v súčasnosti finišuje na ministerstve školstva, predpokladáme, že do konca tohto roka, približne do 18., 19. bude paragrafové znenie nového zákona o výchove a vzdelávaní definitívne ukončené a pošleme ho na oponentské rokovania, či už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ale takisto ponúkneme všetkým stavovským organizáciám, ktoré pracujú v školstve, aby sa nám približne do 15., 20. januára budúceho roka k nemu vyjadrili. Nechávame si asi dva týždne na to, aby sme zákon dokončili tak, aby mohol byť predložený na samotné rokovanie vlády a najneskoršie okolo 15., 20. februára na rokovanie pléna Národnej rady.

    V novom zákone o výchove a vzdelávaní chceme stanoviť podmienky monitorovania a hodnotenia výchovy a vzdelávania. Navrhujeme zriadiť tzv. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, čím vytvoríme predpoklady na kvalitné metodické a organizačné riadenie externého testovania žiakov. Podmienky pre nový prístup v oblasti vzdelávania v základných a stredných školách sú súčasťou obsahovej reformy nášho školstva, ktorá prebieha súčasne s legislatívnou reformou a s prípravou nového zákona. V rámci nej stanovujeme nové vzdelávacie programy, štátne vzdelávacie programy, určujeme ich obsahové jadrá a časové dotácie pre jednotlivé skupiny predmetov.

    Štátny vzdelávací program stanoví základné ciele, obsah a prostriedky potrebné na dosiahnutie základného vzdelania v jednotlivých ročníkoch, vymedzí kľúčové kompetencie žiaka, ktoré si má každý žiak osvojiť. Štátny vzdelávací program vytvorí aj predpoklad pre učiteľov na uplatnenie moderných metód a foriem práce vo výchovno-vzdelávacom procese s cieľom odbúrať memorovanie, čo sa ukazuje ako najväčší problém nášho školstva.

    Naším záujmom je pripraviť žiakov na riešenie konkrétnych úloh, aplikáciu teoretických, ale aj praktických poznatkov a vedomostí v praxi. Vytvoríme priestor na akceptovanie záujmov žiakov, ich zákonných zástupcov a regiónu, v ktorom sa vzdelávajú. Prostredníctvom výkonových štandardov chceme stanoviť obsah učiva, ktorý si musí žiak osvojiť a vie ho v praxi aj v plnej miere využiť. Stanovené kompetencie žiakov a kompetencie učiteľov budú spracované v nadväznosti na požiadavky OECD. Lepšie výsledky sa budú musieť dosiahnuť iba za podmienky lepšej prípravy učiteľov, a to nielen počas ich vysokoškolského štúdia, ale aj počas ich ďalšieho vzdelávania. Učitelia by si mali osvojiť aplikácie moderných metód a foriem práce a ich uskutočňovanie v praxi, inovačné prístupy orientované na osobnostný rozvoj žiaka, rozvoj jeho tvorivých schopností a schopností tvorivo riešiť nastolené problémy. Posilní sa schopnosť učiteľov uplatňovať v pedagogickom procese aj rôzne organizačné formy a postupy, ktoré budú rešpektovať individuálne potreby a možnosti žiakov.

    Zo záverov hodnotenia výsledkov PISA 2006 taktiež vyplýva, že žiaci s priaznivejším sociálno-ekonomickým zázemím vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky ako ich spolužiaci zo znevýhodneného prostredia. Tento postreh je jeden z mnohých dôvodov riešiť prostredníctvom pripravovaného zákona aj zníženie počtu žiakov v triedach, od materských škôl až po stredné školy, čím chceme riešiť aj problém nových metód a ich uplatňovania v rámci individuálneho prístupu k žiakovi.

    Záverom by som chcel povedať, že systém vzdelávania nášho školstva je založený na encyklopedickom osvojovaní si učiva, čo vedie žiakov k memorovaniu učiva a nie k rozvíjaniu tvorivejšieho myslenia a jeho aplikácii v praxi. Preto je cieľom uskutočniť obsahovú reformu výchovy a vzdelávania, ktorá bude plne akceptovať požiadavky na získanie kľúčových kompetencií žiakov, ktoré sa v súčasnosti definujú. Dúfam, že sa nám to spoločne podarí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc položí doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja som vám túto otázku položil zámerne, pretože tento problém je naozaj vážny, nechcem tu robiť to, čo robil pri ostatnom meraní PISA vtedy opozičný poslanec pán Čaplovič, pretože vytĺkať z toho vlastne politický kapitál, nepokladám za dobré. Toto meranie svedčí naozaj o čomsi inom, že naše deti nie sú dobre pripravované použiť tie vedomosti, a to, čo vás aj budem interpelovať, a čo mňa naozaj zaujíma, je, aké konkrétne kroky pripravíte, urobíte a časový harmonogram.

    Ale predsa chcem len položiť doplňujúcu otázku a to aj z toho dôvodu, že tu už prakticky nič nefunguje. Na začiatku schôdze som sa dvakrát hlásil s procedurálnym návrhom, bol som zhodený z tabule a nedostal som priestor. Nemám priestor položiť ináč otázku, takže chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste tlmočili moju otázku pánovi premiérovi, lebo viac občanov sa naňho obrátilo, že má záujem o vinohradníctvo a pýtajú sa, keby bol taký láskavý a poradil im, kde sa dá kúpiť v Bratislave 8-árový pozemok, vinohrad za 37 tisíc korún.

    Ďakujem.

  • Veď pán poslanec, sám ste povedali, že nechcete, aby do vzdelávania zasahovala politika a teraz v rámci otázky ohľadne výsledkov monitorovania sa politicky do toho zamiešate a vtiahnete tu celkom nejakú inú, nekorektnú otázku. Škoda, to, čo ste povedali na začiatku, bolo dobré, ale opäť ste to pokazili načisto a ten pán Čaplovič mal asi pravdu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Senka a odpovedať bude pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viera Tomanová: „Ako hodnotíte vyplácanie vianočného príspevku pre dôchodcov?“

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vyplácanie vianočného príspevku vyplynulo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala poskytnúť vianočný príspevok niektorým poberateľom dôchodkov v závislosti od sumy vyplácaného dôchodku.

    Vianočný príspevok patrí poberateľom starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorí počas svojej ekonomickej aktivity tvorili hodnoty pre spoločnosť a poberateľom invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku, ktorí pre zdravotný hendikep nemohli pokračovať vo svojej ekonomickej aktivite. Vianočný príspevok nepatrí poberateľom pozostalostných dôchodkov a dôchodku manželky, ktorí v období ekonomickej aktivity neparticipovali na tvorbe zdrojov systému sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia, t. j. na tvorbe verejnoprávnych fondov Sociálnej poisťovne alebo v minulosti neprispievali do štátneho rozpočtu. Prevažná časť poberateľov pozostalostných dôchodkov je v súčasnosti v ekonomicky produktívnom veku, t. j. nedovŕšili ešte dôchodkový vek, nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a je predpoklad, že sú zárobkovo činní.

    Nariadením vlády Slovenskej republiky sa v roku 2007 určili sumy vianočného príspevku a pásmové rozpätia na poskytnutie vianočného príspevku, ktoré sú určené percentom z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Môžem vás ubezpečiť, že vzhľadom aj na úsporné opatrenia bolo možné vyplatiť vianočný príspevok a je možné vyplatiť vianočný príspevok v roku 2007. S vyplácaním vianočného dôchodku ako súčasti k poberaniu riadneho dôchodku sa započalo tento týždeň v pondelok od 2. decembra. Suma vianočného príspevku v roku 2007 je 2 000 korún, ak suma dôchodku alebo úhrn dôchodkov je do výšky 3 753 korún, 1 750 korún, ak suma dôchodku alebo úhrnu dôchodkov je od 3 754 korún do 7 505 korún a napokon je to 1 500 korún, ak suma dôchodku alebo úhrnu dôchodkov je od 7 506 korún do 11 257 korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Senko, doplňujúca otázka?

  • Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď.

    Teraz by som chcel len informovať, prečo som vám túto otázku položil. Aj tu, v parlamente, predovšetkým zo strany opozície sa ozývajú spochybňujúce argumenty zo strany poslancov, ktorí tento vianočný príspevok spochybňujú, príspevok jednej z najslabších sociálnych skupín obyvateľstva. Ja si myslím, že to svedčí o ich nedostatočnej vedomosti o stave spoločnosti, ako aj o tom, v akej spoločenskej situácii sa táto skupina obyvateľstva nachádza. Práve preto smerovala táto otázka a význam tohto príspevku práve k vám. A ja vám veľmi pekne ďakujem za tú odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len pripomenula, môžem reagovať?

  • Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ja by som len pripomenula, že priemerná výška dôchodku je 8 834 korún a viac ako 50 % poberateľov dôchodcov má túto sumu a nižšiu sumu dôchodku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    A teraz minister kultúry Slovenskej republiky pán Marek Maďarič bude odpovedať na otázku pani poslankyne Biró, ktorá znie: „Koncom novembra zasadala zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre otázky kultúry a tlače, na ktorú maďarská strana prizvala aj predstaviteľov slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. Prečo MK SR neprizvalo predstaviteľov maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku?“

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre otázky kultúry a tlače, ktorá zasadala nedávno 28. novembra v Bratislave, bola pripravovaná v súlade s diplomatickým protokolom. Slovenská strana zaslala maďarskej strane program rokovania, okruh nových odporúčaní, ako aj zloženie svojej delegácie. Keďže maďarská strana vo svojej odpovedi neuplatnila námietky alebo iné požiadavky, bolo to v súlade s diplomatickou praxou považované za súhlas, aj čo sa týka zloženia delegácií. Zloženie komisie za slovenskú stranu plne zodpovedalo témam zasadnutia z oblasti umenia, kultúrneho dedičstva, verejných zbierok, osvety, audiovízie, cirkví a aj menšinovej a regionálnej kultúry.

    Zasadnutie komisie bolo úspešné a zmysluplné. Svedčia o tom závery, v ktorých obe strany konštatovali, že činnosť komisie významne pomáha zlepšovaniu kultúrnych vzťahov našich štátov, že odporúčania z predchádzajúcich zasadnutí sú splnené alebo sa plnia a prijal sa rad ďalších odporúčaní v oblastiach, ktoré som už menoval.

    Nebol by som teda rád, pani poslankyňa, keby ste vnášali problémy tam, kde neexistujú a kde sa, naopak, darí napĺňať Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Podstatné je, že členovia komisie, ktorá nerieši primárne otázky menšín, na to je zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, boli dostatočne kompetentní preberať aj otázky menšinovej kultúry a v tejto oblasti prijali tri odporúčania pre obe strany, dve odporúčania pre slovenskú stranu a jedno odporúčanie pre maďarskú stranu.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

  • Nechcem dať doplňujúcu otázku, ale chcem povedať to, že naozaj nechcem vnášať problémy tam, kde nie sú, ale bolo by dobré, keby ste videli problémy tam, kde sú. Ja si myslím, že táto komisia, ktorá má hovoriť o slovensko-maďarských vzťahoch, ja vám uverím, že je to podľa diplomatického protokolu, ale maďarská strana spravila to gesto, že si prizve príslušníka menšiny. A ak dobre viem, slovenská menšina tvorí približne 0,1 % obyvateľstva Maďarskej republiky, kým maďarská tu približne 10 %. A ako ste hovorili, týka sa to aj menšinovej kultúry maďarskej národnostnej menšiny. A ak vy naozaj chcete budovať úprimné vzťahy a hľadať riešenia pre život jednotlivých menšín na jednej, aj na druhej strane, ja si myslím, že by tieto komisie mali byť vyvažované a vyvážené. A keď maďarská strana avizuje, že prináša člena celoslovenskej, celoštátnej slovenskej samosprávy, tak by aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky mohlo spraviť voči maďarskej menšine také gesto, že prizve člena maďarskej menšiny. A pre mňa tieto rokovania bez takéhoto gesta alebo bez možnosti, aby sme boli prítomní, je také rokovanie o nás bez nás. Takže, ja si myslím, že protokol je jedna vec a druhá vec je vyváženie účastníkov tejto komisie.

    To je všetko, ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, budete reagovať?

  • Ďakujem pekne. Budem reagovať. Jednak som rád, že už v tejto vašej poznámke hovoríte o jednom zástupcovi, pretože v otázke ste hovorili o zástupcoch slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku. To je jeden moment.

    Druhá vec, ja si nemyslím, že tieto zmiešané komisie sú o gestách, ale sú o veľmi konkrétnych veciach a naozaj som sa dal podrobne o tom informovať aj v minulosti, aj teraz rad zmysluplných odporúčaní a konkrétnych vecí sa na podklade týchto komisií koná a napĺňa.

    Ďalšia vec je, čo sa týka špeciálne menšín, lebo to viete, tak existuje aj zmiešaná komisia, ktorá je pre záležitosti menšín a tá zasadala dva mesiace dozadu 18. septembra 2007. Čiže, naozaj nevidím tu nejaký zásadný problém. Okrem toho nakoniec ani maďarská strana nevzniesla žiadnu sťažnosť, že by sa cítila nejakým spôsobom týmto poškodená. A ja vám garantujem, že za ministerstvo kultúry sa v tejto oblasti zúčastňovala generálna riaditeľka sekcie menšinových a regionálnych kultúr, naozaj dostatočne kompetentná, fundovaná, ktorá, povedal by som, možno na báze denného styku rokuje aj so zástupcami maďarskej menšiny. A to potom by sme ku každej oblasti, ktorá sa prerokovala – umenie, múzeá, galérie – okrem pracovníkov ministerstva kultúry ešte prizývali zástupcov dotknutých oblastí, inštitúcií a tak ďalej. Naozaj si myslím, že to zasadnutie bolo úspešné, čo je to najpodstatnejšie a doložím, keďže sa bude konať 8. zasadnutie tejto zmiešanej komisie pre otázky kultúry a tlače, bude to v Budapešti a pokiaľ bude potreba prizvať na rokovanie aj zástupcu maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, tak ministerstvo kultúry s tým nemá žiadny problém.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister kultúry.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juhász a je na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho a znie: „V akom štádiu sú prípravné práce na výstavbu rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy cez Nové Zámky po Lučenec? Aké kroky sa plánujú na budúci rok v tejto investícii?“

    Nech sa páči, pán minister dopravy, máte slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pánovi poslancovi chcem odpovedať, že rezort dopravy pod mojím vedením kontinuálne pokračuje v zabezpečovaní úloh v oblasti cestnej infraštruktúry. To platí aj pre program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

    V materiáli pod názvom Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1051/2004, bol ťah rýchlostnej cesty Bratislava – Dunajská Streda – Lučenec v dĺžke 213,35 km s pracovným označením R7 navrhnutý na študovanie. Technická štúdia pre celý ťah R7 bola vypracovaná v roku 2006. Celkový náklad je cca 65 mld. slovenských korún v cenovej úrovni 2006. V súčasnosti je rozpracovaný zámer EIA, t. j. posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre prvý úsek Bratislava – Dunajská Lužná s ukončením tohto procesu EIA v roku 2008, spracovaním správy o hodnotení vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Následne po vydaní záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude možné pokračovať v ďalšej projektovej a územnej príprave. Zároveň Národná diaľničná spoločnosť, a. s., bude v roku 2008 zabezpečovať rozpracovanie zámerov EIA na ďalšie úseky na trase Dunajská Lužná – Dunajská Streda. Rezort dopravy pripravuje na rokovanie vlády v roku 2007 nový aktuálny program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na ďalšie obdobie, v ktorom budú zhodnotené reálne možnosti financovania programu, priority a reálne dopravy potrebnej cestnej infraštruktúry.

    Toľko k vašej otázke.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, pýtam sa, či chcete doplniť. Áno. Zapnite pána poslanca, prosím.

    Gy. Juhász, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister. Chcel by som sa ešte opýtať, že podľa vašich odhadov, čo je dôležité aj pre obyvateľov týchto regiónov, kedy sa asi začne s výstavbou, s konkrétnou výstavbou v ktorom roku, podľa vašich odhadov. Ak by ste mohli.

  • Ten prvý úsek Bratislava – Dunajská Lužná zrejme skončí, tak to je naplánované, ten proces EIA v roku 2008 a záleží od toho, ako rýchlo nám ministerstvo životného prostredia vydá záverečné stanovisko k procesu EIA. Ale ja predpokladám, že by to ešte mohlo byť začiatkom roku 2009. Tým pádom treba v roku 2009 urýchlene zabezpečiť projekty pre stavebné povolenie tak, aby sa mohlo ku koncu roku 2009, resp. v priebehu roku 2010 začať s tým prvým úsekom reálne. Dovtedy sa snažíme urobiť bezpečnostné opatrenia na tomto úseku. Ja si plne uvedomujem, že tá cesta je kapacitne v prvom úseku veľmi vyťažená. A dochádza tam už aj k problémom z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, nielen ku zápcham a stratám času, ale jednoducho ten proces je taký, že sa prakticky nedá zrýchliť. Čiže, moja odpoveď je koniec roku 2009, resp. v priebehu roku 2010 by sa malo začať reálne s prácami na tom prvom úseku.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Budeme pokračovať v odpovediach členov vlády.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka pod č. 6, je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Ágnes Biró a to ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády SR Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: „Prepúšťaním odborných pracovníkov zo štátnych archívov MV SR sa poruší čl. 43 a 44 Ústavy SR, nakoľko sa obmedzí prístup a ohrozí sa ochrana národného kultúrneho dedičstva, čo tieto pamäťové inštitúcie spravujú. V koncepcii rozvoja štátnych archívov zriadených MV SR s výhľadom do roku 2015 ste plánovali, naopak, zvýšenie počtu funkčných miest archivárov, prosím, vysvetlite toto nelogické, zmätočné a riskantné počínanie rezortu.“

    Odpovedať bude v zastúpení neprítomného ministra Kaliňáka pán minister František Kašický, má slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

    Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, ctené dámy, vážení páni, minister vnútra Slovenskej republiky rovnako ako všetci členovia vlády dostal úlohu uznesením vlády Slovenskej republiky č. 856 z 11. októbra 2006, ktoré ho zaviazalo znížiť plánovaný počet zamestnancov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 20 %. So znížením počtu zamestnancov sa, samozrejme, uložilo znížiť i rozpočet prostriedkov určený na platy zamestnancov.

    Vážená pani poslankyňa, iste i vám je známa skutočnosť, že Slovenská republika sa zaviazala pred prechodom slovenskej meny na euro splniť Maachstritské kritériá, ktoré majú nepriaznivý dopad na výdavky vo verejnej správe. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam sa minister vnútra vážne zaoberal situáciou slovenských archívov. Ministerstvo vnútra v žiadnom prípade nepodceňuje situáciu, ktorá je v archívoch a rozhodlo o diferencovanom plnení uznesenia vlády pri zachovaní celkového objemu zníženia. Vedenie ministerstva preto rozhodlo, že znižovanie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych archívoch bude výrazne nižšie, ako je limit určený pre celý rezort. Pritom nevylučuje, že v budúcnosti pri priaznivom vývoji štátneho rozpočtu Slovenskej republiky ministerstvo vnútra využije disponibilné zdroje na podporu a rozvoj archívov v duchu vami spomínanej koncepcie.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, či chce... Áno, chce. Poprosím doplňujúcu otázku. Zapnite mikrofón pani poslankyni Ágnes Biró.

  • Áno, keďže tu nie je pán minister, tak môžeme ďalej len uvažovať. Ja si myslím, že schvaľujem zníženie počtu zamestnancov v štátnej sfére, ale keď niekde niet koho prepúšťať, tak ja si myslím, že to diferencované malo byť diferencované tak, že by sa to nemalo dotýkať archívov. Neviem, či si, pán minister, pamätáte, ale pán minister vnútra predkladal začiatkom roka zákon o archívoch a registratúrach, ktorý práve odôvodňoval tým, znižovala sa tam, zmierňovali sa kvalifikačné požiadavky pre archivárov. Preto to znižovali v zákone, aby mohli prijať ďalších ľudí, lebo je nedostatok vysoko kvalifikovaných archivárov pre archívy.

    A teraz sa tam prepúšťa. Archivári avizovali a, myslím, že tento krok alebo upustenie od tohto prepúšťania je práve už kvôli tomu, že sa oni aktivizovali. Predsa je nieže riskantné, ale priam až dych vyrážajúce to, že niekoľko miliónov listín spravujúci ľudia, ktorých počet je okolo podľa výkazu – ja to mám pred sebou – 440, sa ešte bude čo aj len o 10 % znižovať. Ja si myslím, že ak máme napĺňať to, čo tiež pán minister vypracoval a to je tá koncepcia rozvoja štátnych archívov, tak by sa mali skôr posilňovať archívy, jednak aj technicky, jednak personálne. A to by bolo naplnenie tých plánov, ktoré pán minister už raz dal na papier.

  • Chcete, pán minister, zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, budem vaše stanovisko tlmočiť pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Takže, pokračujeme.

    Otázku č. 7 položil pán poslanec Viliam Jasaň a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, čo si myslíte o názore opozície, že vianočný príspevok je „kupovanie si voličov“?“

    Pani ministerka, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už v...

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem kolegom z opozície za upozornenie. Prepáčte, pani ministerka, neuvedomil som si, že nie je v sále prítomný pán poslanec, ktorý položil otázku a rokovací poriadok predpokladá povinnú prítomnosť poslanca, ktorý položil otázku. Takže, veľmi pekne ďakujem, veľmi ma mrzí, nemôžete odpovedať.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák a to ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Valentovičovi, otázka znie: „Kto je zodpovedný, že vláda neplní svoj vládny program a nezvýši platby poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 na 5 % priemernej mzdy?“

    Odpovedať bude pán minister zdravotníctva. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, chcel by som citovať z programového vyhlásenia vlády: „Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy.“

    V roku 2006 schválila vláda navýšenie odvodov poistného za poistencov štátu zo 4 % na 5 % s účinnosťou od 1. januára 2007 do 30. 4. 2007. Vo finančnom vyjadrení to oproti predchádzajúcemu roku, t. j. oproti roku 2006, predstavuje navýšenie odvodov poistného plateného štátom pre zákonom vymedzenej kategórie osôb o 2,1 mld. slovenských korún. Za rok 2007 predstavujú odvody štátu na poistnom za poistencov štátu viac ako 27 mld. korún.

    Na rok 2008 bolo schválené zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 % na 4,5 % s účinnosťou od 1. januára 2008 do 31. 12. 2008. Pri predpokladanom počte poistencov 3 011 927 štát uhradí poistné za týchto poistencov v celkovej výške 30,5 mld. slovenských korún.

    Ako som už v úvode citoval, programové vyhlásenie vlády hovorí o zvýšení odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 % v roku 2007, čo sa aj uskutočnilo. Konštatovanie, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie, tu teda nie je na mieste. Vláda, naopak, plní svoje programové vyhlásenie, o čom svedčí aj dnes schválená legislatíva.

    Samozrejme, môžeme polemizovať o tom, či je dostatok zdrojov v zdravotných poisťovniach. Ak však hodnotíme zverejnené kladné hospodárske výsledky za rok 2006 a rovnaký predpoklad možno očakávať aj za rok 2007, zdá sa, že v zdravotných poisťovniach je prebytok finančných prostriedkov. Vláda Slovenskej republiky svoju úlohu v tomto smere naplnila. Zabezpečila navýšenie zdrojov v rezorte. V roku 2008 je predpoklad zvýšených disponibilných zdrojov v zdravotných poisťovniach o 13 mld. korún viac oproti roku 2007. Súčasne vláda predložila na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sú zdravotné poisťovne povinné tieto zdroje použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. To znamená, premietnuť ich do plnenia na základe konkrétnych zmluvných vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tento zákon, ako iste viete, Národná rada schválila na svojej októbrovej schôdzi.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť?

    Nech sa páči, zapnite pánovi Bastrnákovi mikrofón, prosím.

  • Vážený pán minister, bohužiaľ, nedostal som odpoveď na moju otázku. To je prvá vec.

    Druhá vec, že keď minulý rok vláda štyri mesiace plnila svoj sľub, to neznamená, že splnila svoj sľub. Nesplnila ani na rok 2007 a, samozrejme, ani na ďalšie roky, veď ani tento rok, 4,5 nie je 5. A moja otázka znela, kto je za to zodpovedný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, máte slovo.

  • Budem odpovedať. Vážený pán poslanec, ja som na úvod citoval konkrétne, ako znie programové vyhlásenie vlády. Vláda zabezpečila v roku 2007 zvýšenie, zabezpečila. Čiže, tým som odpovedal aj na vašu otázku, že si vláda plní programové vyhlásenie vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte máme dve minúty.

    Takže otázku č. 9 položil pán poslanec Martin Fronc a položil ju ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Pán minister, neštátne školy a školské zariadenia majú existenčné problémy v dôsledku vašej novely zákona o financovaní regionálneho školstva. Chcete, aby neštátne školstvo bolo zlikvidované?“

    Nech sa páči, pán minister, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pardon, exminister, takže, vážený pán poslanec, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2007 nefinancuje neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia. Zmena spôsobu financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení sa upravila zákonom č. 689/2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia sú v roku 2007 financované na základe § 3 výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky formou mimoriadnych dotácií. Formou mimoriadnych dotácií bolo v roku 2007 poskytnutých spolu 754,9 mil. Sk, čo je oproti roku 2006 viac o 190 mil. Sk.

    Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v roku 2008 určí novela nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov v územnej samospráve v znení nariadenia vlády č. 519/2006, ktorej gestorom je ministerstvo financií.

    Predpokladá, lebo návrh, ktorý...

  • Pán minister, čas uplynul.

    Takže skúste ešte, ak potrebujete, ale veľmi krátko, lebo nemôžeme...

  • ... ktorý sa pripravuje, hovorí o sume približne 800 mil. Sk, čím by mali byť pokryté tie záujmy, ktoré sú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, bohužiaľ, čas určený na hodinu otázok uplynul. Ako vieme, je teraz potrebná krátka technická prestávka na prestavbu technického zariadenia.

    Takže, krátka 3-minútová prestávka a potom pokračujeme v rokovaní 16. schôdze ďalším bodom programu, ktorým sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 15.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.15 hodine.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi NR SR do 31.októbra 2007,

    ktoré ste dostali ako tlač 472.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 472 nachádza.

    Otváram rozpravu a chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden pán poslanec. Pani poslankyňa Gibalová pokiaľ viem, je vyškrtnutá, ani tu nie je. Ďakujem.

    Takže písomne prihlásený je pán poslanec Imre Andruskó. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda, moja reakcia na ministrovu odpoveď pod č. 10 je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, vašu odpoveď na moju interpeláciu vo veci zákazu používania názvov obcí v jazykoch národnostných menšín v učebniciach neprijímam, nakoľko na konkrétne otázky ste odpovedali všeobecne a nekonkrétne. Aj táto odpoveď dokazuje, že vaša činnosť na ministerstve nesmeruje k riešeniu odborných problémov a hľadaniu východísk, ale k neustálemu zvyšovaniu napätia. Táto skutočnosť je poľutovaniahodná najmä v súčasnom období, keď slovensko-maďarské vzťahy sú zaťažené aj niektorými inými problémami. Škoda, že vo vašej činnosti, podobne ako aj vo vašej odpovedi na moju interpeláciu absentujú prvky pochopenia a tolerancie. Z uvedených dôvodov je obsah vašej odpovede pre mňa neprijateľný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže máme za sebou vystúpenie poslanca, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

    Teraz sa prosím, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Martin Fronc. Ešte niekto prosím?

    Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Froncovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem reagovať na odpoveď pána ministra Mikolaja na moju interpeláciu, ktorá je uvedená v odpovediach, pán predsedajúci, pod č. 12.

  • Moja interpelácia sa týkala financovania neštátnych školských zariadení. Neštátne školské zariadenia sa ocitli v takej situácii na základe zmeny zákona o financovaní škôl a školských zariadení, urobených touto vládou na návrh pána ministra, že majú mnohé existenčné problémy. Pán minister mi odpovedal, že podľa návrhu na rok 2008 dostanú vraj tieto neštátne školské zariadenia normatívne väčší objem finančných prostriedkov. No bolo by zlé, keby nedostali aspoň o čosi viacej aspoň na papieri, ako dostávali v minulosti, aby sa vykryla aspoň inflácia.

    Problém je v tom, že jednoducho tie čísla, ktoré som uviedol a pán minister na to nereagoval, ukazujú, že dostanú približne v skutočnosti polovicu z toho, čo iné neštátne školské zariadenia patriace priamo obci alebo vyššiemu územnému celku. Mnohé sa vyskytujú na pokraji existencie a mnohé dokonca v zmysle zákona, ktoré boli zriadené k 1. septembru v súlade so zákonom, nedostávajú žiadne prostriedky, a preto odpoveď na riešenie tohto problému, ktorý som pánovi ministrovi nastolil, som nedostal a chcem, aby bolo zaprotokolované, že s odpoveďou nie som spokojný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pýtam sa ešte, sú tu traja členovia vlády, či sa chce niektorý z členov vlády vyjadriť k otázkam, ktoré odzneli v rozprave. Ak nie, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Teraz mi dovoľte, aby som otvoril bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesená interpelácia nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady, ale je to možné urobiť aj sem alebo k našim technikom. A to by malo byť všetko.

    Takže, písomne sa do rozpravy o bode interpelácie prihlásili títo poslanci: Gibalová Monika, František Mikloško, Andruskó Imre, Fronc Martin, Mikloš Ivan, Szigeti László, Mikuláš Dzurinda, Ivan Štefanec, Miroslav Číž, Mária Sabolová, Katarína Tóthová. To sú písomne prihlásení do rozpravy.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k vystúpeniam jednotlivých poslancov v bode interpelácie.

    Slovo odovzdávam pani poslankyni Monike Gibalovej a pripraví sa pán poslanec František Mikloško.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže sa vo svojich interpeláciách idem obrátiť na pána ministra hospodárstva, na pani ministerku Tomanovú a pána premiéra, prosím vás, aby ste boli taký láskavý a zariadili, aby boli na interpeláciách prítomní.

  • Vážení páni ministri, tí, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, poprosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na bod interpelácie. Ale sú tu zatiaľ traja členovia vlády, myslím si, že vláda dostatočne bude s vašou informáciou alebo s vaším stanoviskom, pani poslankyňa, oboznámená.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V dobrej viere, že sú už na ceste, ja začnem svoju interpeláciu...

  • ... na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka vo veci opatrení na obmedzenie výskytu hračiek s nadlimitným obsahom ftalátov na trhu Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister hospodárstva, zhodujeme sa v názore na výsledky práce SOI, ktorými sa zaraďuje na popredné miesto v rámci krajín Európskej únie. Na základe údajov prevzatých zo systému Rapex som si porovnala úspešnosť jednotlivých krajín únie pri odhaľovaní nebezpečných výrobkov na trhu za obdobie prvých deväť mesiacov tohto roka. Efektívnosť nachádzania nebezpečných výrobkov na trhu je na tomto grafe vyjadrená koeficientom, ktorý predstavuje počet notifikovaných nebezpečných výrobkov, pripadajúcich na 100 tisíc obyvateľov a umožňuje tak objektívne porovnávať dosiahnuté výsledky krajín únie bez ohľadu na veľkosť ich trhu. Slovensko je pri tomto spôsobe hodnotenia na treťom mieste. Pred nami je iba Cyprus a Estónsko. Za nami sú všetky členské štáty, pričom väčšina z nich za nami ďaleko zaostáva, čo svedčí o okrajovej pozornosti venovanej praktickej ochrane spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami v týchto krajinách.

    Napriek pozitívnemu hodnoteniu práce SOI alebo práve vďaka tomu vaša odpoveď na moju interpeláciu z 23. novembra 2007, v ktorej okrem iného uvádzate výsledky kontroly hračiek na obsah ftalátov, je v tejto časti veľmi znepokojujúca. Všeobecne panuje presvedčenie, že ftaláty sú nebezpečné pre ľudské zdravie a zvlášť zdravie detí tým, že poškodzujú reprodukčný systém a zvyšujú riziko alergií, astmy a rakoviny.

    V odpovedi konštatujete, že v prvom polroku odobrala SOI-ka z trhu Slovenskej republiky spolu 46 druhov hračiek a z nich v 31 vzorkách sa potvrdil nadlimitný obsah ftalátov. Inými slovami, približne dve tretiny hračiek náhodne odobratých z trhu boli nebezpečné výrobky. Žiadam vás preto o odpoveď, aké opatrenia prijme ministerstvo hospodárstva v nasledujúcom období, aby sa na trhu Slovenskej republiky dosiahlo výrazné obmedzenie výskytu hračiek s nadlimitným obsahom ftalátov v hračkách. Domnievam sa, keďže ide o problém, ktorý prekračuje hranice Slovenskej republiky, že je vhodné uvažovať aj o krokoch orientovaných na Komisiu Európskej únie.

    Ďalej by som chcela predniesť svoju interpeláciu na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú.

    Vážená pani ministerka Tomanová, organizácie, resp. subjekty poskytujúce sociálne služby v súlade so zákonom 195 o sociálnej pomoci pri napĺňaní svojho poslania a služby využívajú okrem zamestnaneckých vzťahov v rôznych tzv. profesionálnych projektoch prácu dobrovoľníkov, ktorí pracujú ad hoc príležitostne alebo dlhodobo.

    Služba dobrovoľníkov motivovaných humanizmom je pre organizácie tohto charakteru, ale aj iné projekty napríklad zdravotnícke zariadenia, ako je Hospic, nenahraditeľná a v princípoch solidarity je naplnením subsidiarity. Prosím, aby ste mi odpovedali, či je práca dobrovoľníkov v týchto organizáciách v rôznych typoch práce z hľadiska rozsahu služby podľa zákona 82 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní posudzovaná za nelegálnu prácu. Je takýto nepodnikateľský subjekt s poslaním verejnoprospešných činností pri zapojení dobrovoľníkov nelegálnym zamestnávateľom? Ďakujem. pekne.

    A posledná moja interpelácia je určená pánu premiérovi vo veci prideľovania prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády, v júni tohto roka som vás v rámci interpelácie požiadala o poskytnutie podkladov o spôsobe rozdelenia prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky za I. polrok 2007. Keďže vyhodnotenie podkladov, ktoré ste mi poskytli, jasne ukázalo, že Ficove hrable k strane Smer hrabú, dovoľujem si vás požiadať o poskytnutie prehľadu o schválených aj zamietnutých žiadostiach o poskytnutie dotácie a o výške finančných prostriedkov pridelených z rezervy predsedu vlády jednotlivým uchádzačom v II. polroku 2007. Žiadam vás, aby súčasťou vašej odpovede na moju interpeláciu bol aj prehľad zamietnutých žiadostí o poskytnutie dotácií.

    Ďakujem pekne za vypočutie, aj za vaše budúce odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za prednesenie vašej interpelácie.

    Teraz má slovo pán poslanec František Mikloško. Pripraví sa pán poslanec Imre Andruskó.

  • Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že vláda je uznášaniaschopná, dovoľte mi predniesť svoju interpeláciu, ktorú podávam na ministra školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou a zároveň s prosbou o riešenie problému, ktorý vznikol na Inštitúte judaistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Inštitút judaistiky vznikol na základe rozhodnutia rektora Univerzity Komenského prof. MUDr. Juraja Šveca, DrSc. č. ORR-2153/1996-AI/1 dňa 30. mája 1996 v súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách a so súhlasom Akademického senátu s účinnosťou od 1. júna 1996 ako účelové zariadenie vedecko-pedagogicko-informačného typu bez právnej subjektivity. Na jeho vznik dala podnet aj dvojstranná medzinárodná dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou štátu Izrael o spolupráci v oblasti kultúry, školstva, vedy zo dňa 2. 4. 1991 čl. 17 vykonávacieho protokolu. Slovenská republika sukcedovala do tohto zmluvného vzťahu výmenou nót 27. 10. 1998 a 2. 11. 1998 medzi SR a štátom Izrael Z. z. č. 410/1995 čiastka 171 str. 4 056.

    Od vzniku až do roku 2002 bol Inštitút judaistiky celouniverzitným pracoviskom, od roku 2002 je súčasťou Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, pôvodne ako súčasť Ústavu kultúrnych štúdií. Od roku 2007 má samostatné postavenie v rámci Ústavu kultúrnych štúdií. Inštitút judaistiky poskytuje študentom všetkým fakúlt Univerzity Komenského, ale aj ostatným záujemcom vrátane verejnosti jedinečnú možnosť študovať a spoznávať sociálno-historický a duchovný život židovskej komunity v Európe aj na Slovensku. Židovská komunita tvorí jeden z pilierov súčasnej európskej civilizácie. V neposlednom rade práve poznanie židovskej kultúry čo najširšou verejnosťou vytvára predpoklad pre odbúravanie predsudkov či extrémizmu voči židovskej komunite.

    Od roku 2004 je Inštitút judaistiky značne personálne poddimenzovaný. Po odchode niektorých zamestnancov do dôchodku či zmenou pracoviska v rámci postdoktorandského štúdia neboli pracovné miesta v Inštitúte judaistiky obsadené z dôvodu zníženia špecifických výdavkov na špeciálne pracoviská vysokej školy, z ktorých je inštitút financovaný. Problémom bolo nejasné postavenie inštitútu v rámci organizačnej štruktúry fakulty, v ktorej nefiguroval. Vtedajšie vedenie fakulty pod vedením rektora UK doc. Františka Gahéra, PhD. sa dohodlo nepodporiť požiadavku na špecifické výdavky pre Inštitút judaistiky v požadovanej výške na obsadenie uvoľnených miest až do momentu vyriešenia postavenia inštitúcie v rámci Univerzity Komenského.

    Dňa 20. 3. 2007 bol Akademickým senátom Univerzity Komenského schválený nový organizačný poriadok, ktorý vyšiel do platnosti 1. 4. 2007. V čl. 5 ods. 1 je už Inštitút judaistiky zadefinovaný ako súčasť Fakulty ekonomiky Univerzity Komenského. Požiadavka o pridelenie špecifických výdavkov pre Inštitút judaistiky na obsadenie minimálne troch miest docenta a dvoch odborných asistentov bolo vedenie fakulty pod vedením rektora doc. Gahéra odsúhlasená. Personálne posilnenie Inštitútu judaistiky podporuje aj súčasné vedenie fakulty pod vedením dekana prof. Teodora Kollárika.

    V súčasnosti má Inštitút judaistiky jedného interného pracovníka v pozícii odborného asistenta a jedného externého zamestnanca.

    Vzhľadom na ambíciu pripraviť akreditáciu študijného programu preto žiadame o mzdové prostriedky na miesto docenta a dvoch odborných asistentov. Stručne povedané, inštitút sa zredukoval z počtu 4 – 5 plnohodnotných pracovníkov učiteľov na jedného plnohodnotného plus jedného externistu, s ktorým je uzavretá časovo obmedzená zmluva na tretinový úväzok počas jedného semestra. Financovanie spomenutých pracovných miest sa nepodarilo vyriešiť v rámci školy Univerzity Komenského. Ak sú informácie správne, peniaze na špecifiká môže uvoľniť len ministerstvo školstva.

    Vážený pán minister, iste vás nemusím presviedčať, že Inštitút judaistiky Univerzity Komenského je významným kultúrnym prínosom v rámci celého spektra hodnôt, ktoré prináša Univerzita Komenského. Prosím vás preto, aby ste sa osobne zaangažovali za doriešenie problémov, ktoré okolo neho vznikli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave s interpeláciou vystúpi pán poslanec Andruskó Imre a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán podpredseda, nasledujúca interpelácia je adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, v nedávnej interpelácii som sa na vás obrátil s otázkou týkajúcou sa činnosti, resp. budúcnosti odboru národnostného školstva na vašom ministerstve. Uplynulé týždne, bohužiaľ, ukázali, že moje obavy boli opodstatnené. Nedávno dostali výpoveď poslední dvaja zamestnanci, ktorí mali na starosti školy s vyučovacím jazykom maďarským. V súčasnosti sa na ministerstve školstva nenachádza žiadny pracovník, ktorý ovláda ich problematiku a má pochopenie pre ich špecifické požiadavky. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

    1. Kto sa na ministerstve školstva v súčasnosti zaoberá špecifickými problémami škôl s vyučovacím jazykom maďarským? Prosím vás, uveďte ich počet, pracovné zaradenie a ich kvalifikáciu.

    2. Zrušenie odboru národnostného školstva, zákaz používania názvov obcí v jazyku národnostných menšín, zákaz používania neschválených pomocných učebníc na národnostných školách – sú tieto prvky vašej práce v súlade so zachovaním status quo pre národnostné menšiny, resp. s princípmi tolerancie podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky?

    Druhá interpelácia. Vážený pán podpredseda, druhá interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, nová Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín, ktorú vypracovalo vaše ministerstvo, obsahuje niektoré nové a moderné prvky. V skutočnosti však celkový dojem pokazia rozporuplné časti, ktoré určujú niektoré podmienky vyučovania na národnostných školách. Mám na mysli napríklad časť, v ktorej sa de facto zakazuje používanie ministerstvom neschválených učebníc na národnostných školách tým, že sa povoľuje používanie len takých učebníc, ktoré sú schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

    1. Na základe čoho si myslíte, že v podmienkach Európskej únie je možné zakázať používanie alternatív učebníc v národnostných školách?

    2. Akým spôsobom chcete dosiahnuť, aby učitelia a žiaci nepoužívali vami neodsúhlasené, neschválené učebnice napríklad ako pomocné učebnice k oficiálnym učebniciam?

    3. Ako korešponduje zákaz používania iných učebníc s princípom slobody myslenia a voľného pohybu tovaru a kapitálu v Európskej únii?

    Vážený pán podpredseda, moja tretia a posledná interpelácia je tiež adresovaná ministrovi školstva Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi.

    Vážený pán minister, nová koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín obsahuje aj základné princípy kontroly a hodnotenie škôl. V tejto súvislosti vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

    1. Prečo by mala byť úroveň vyučovania na národnostných školách hodnotená hlavne podľa úrovne vyučovania slovenského jazyka?

    2. Prípadná dobrá úroveň vyučovania slovenského jazyka podľa vás indikuje aj dobrú úroveň vyučovania ostatných predmetov?

    3. Prípadná nevyhovujúca úroveň vyučovania slovenského jazyka podľa vás indikuje aj nevyhovujúcu úroveň vyučovania ostatných predmetov?

    4. Viete, koľkokrát reprezentoval Slovenskú republiku na medzinárodných predmetových olympiádach žiak z národnostného gymnázia v predmetoch napríklad matematika, fyzika, chémia alebo biológia za posledných 15 rokov? Ste ochotný toto číslo prezradiť aj vašim straníckym kolegom?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tuším, dlhodobo najviac interpelácií dostáva pán minister školstva a bolo by naozaj, pán predsedajúci, dobré, ak by ste pre budúcnosť zaistili, aby tu bol pri týchto interpeláciách pán minister školstva alebo keď to môže vyriešiť, tak potom priamo pán predseda vlády, lebo ten môže priamo veci riešiť pokynom.

    Takže moja prvá interpelácia sa takisto týka ministra školstva Jána Mikolaja a vraciam sa k tomu, o čom tu už bola reč. Uskutočnilo sa medzinárodné meranie vedomostí našich žiakov a schopností tieto vedomosti použiť. Slovensko v tomto meraní nedopadlo dobre a ja som si vedomý toho, že zlepšenie tohto stavu je možné len ako výsledok naozaj dlhodobého procesu a nechcem tu robiť to, čo robil po meraní v roku 2003 vtedajší opozičný poslanec a teraz podpredseda vlády pán Čaplovič. Chcem ale jedno. Chcem, aby pán minister nás ako Národnú radu informoval, aké kroky hodlá urobiť, konkrétne kroky, aby sa táto situácia v budúcnosti za ďalšieho ministra už zlepšila a konkrétny časový rámec týchto krokov. Rád by som pritom zdôraznil, že priestor, ktorý dnes má vláda v rukách na robenie krokov, reformných krokov, je oveľa väčší ako v minulosti, pretože ekonomika šľape veľmi dobre a prichádzajú práve zdroje z európskych fondov, ktoré sú určené zvlášť na rozvojové programy. Nakoniec pán minister školstva navštívil Fínsko a mal možnosť vidieť, že táto krajina, ktorá sa v týchto meraniach dlhodobejšie umiestňuje naozaj na prvých miestach, má školský systém, ktorý je vytvorený na konkurencii a na tvorivom prostredí.

    Preto moja otázka ešte raz znie, aké rozvojové programy v regionálnom školstve plánuje na zlepšenie nášho vzdelávania urobiť pán minister a ako má tieto rozvojové programy finančne pokryté v rámci schváleného štátneho rozpočtu na rok 2008.

    Moja druhá interpelácia smeruje na ministra zahraničných vecí Jána Kubiša.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v otázke postoja Slovenska, čo sa týka podpory schválenia Kazachstanu ako predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v roku 2010. Táto organizácia je, alebo dosiaľ bola, a myslím si, že by aj mala zostať ochrankyňou ľudských práv a slobôd. OBSE je vlastne nástupníckou organizáciou Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorá v roku 1975, rád by som to tu pripomenul, zaviazala štáty vtedajšieho východného bloku, aby si ctili základné ľudské práva a slobody. A aj vďaka tejto iniciatíve dnes my na Slovensku žijeme v demokratickom a slobodnom štáte a helsinský proces celkom iste výrazne prispel k pádu komunistických režimov strednej aj východnej Európy.

    Preto predsedníctvo Kazachstanu vnímam ako čosi, čo ohrozuje prodemokratické pôsobenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Kazachstan nie je krajina, ktorá rešpektuje základné ľudské práva a slobody a zásady právneho a demokratického štátu, a preto si myslím, že tento post mu nepatrí, práve naopak. Predsedníctvo OBSE je prejavom skôr uznania pre štáty, ktoré plnia toto základné poslanie a teda šíria a prehlbujú ochranu ľudských práv a slobôd. Takže tento krok dnes po 30 rokoch hrozí, že presadením Kazachstanu sa OBSE vzdiali od svojich hodnôt.

    Preto moja interpelácia znie: Aký a prečo takýto postoj mala Slovenská republika, že takisto podporila to, že Kazachstan v roku 2010 bude predsedníckou krajinou OBSE?

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší do rozpravy – pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, chcem interpelovať predsedu vlády dvomi interpeláciami a jednou podpredsedu vlády pána Čaploviča.

    Ešte kým začnem, odcitujem z rokovacieho poriadku Národnej rady § 129 ods. 7, ktorý znie: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.“ Takže na základe tohto paragrafu sa vás, pán predseda Národnej rady, pýtam, ešte kým začnem, aké sú dôvody neúčasti predsedu vlády a tých ministrov, ktorí tu nie sú.

  • Chcete pokračovať v interpelácii?

  • Čakám na vašu odpoveď, pán predseda.

  • Dôvodom je pracovná zaneprázdnenosť. Nech sa páči, pokračujte vo svojej interpelácii.

  • Považujete toto za dostatočný dôvod, pán predseda?

  • Základnou povinnosťou podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ktorý je schválený ako zákon, základnou povinnosťou členov vlády je, aby boli prítomní na interpeláciách. Sme v parlamentnej demokracii, i keď podľa pomerov, ktoré na Slovensku vládnu, sa to nezdá, ale parlament vykonáva kontrolnú funkciu a vláda je jemu podriadená, preto ak vláda takýmto spôsobom demonštruje svoj prístup k parlamentu, tak je to nehoráznosť. A považujem neprítomnosť a ešte som tu nezažil predsedu vlády na jediných interpeláciách. Vláda je funkcii rok a pol. Považujem toto za neúctu k parlamentu a za dehonestáciu parlamentarizmu a za demonštráciu pohŕdania parlamentom.

    Takže interpelácie.

    Prvá interpelácia na predsedu vlády.

    Pán predseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci správy o výsledkoch preverovania činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. Dôvodom mojej interpelácie je skutočnosť, že ste niekoľkokrát spochybnili jej pôsobenie a obvinili ste spoločnosť a jej predstaviteľov z nezákonnosti, šafárenia, z toho, že, citujem: „Hazardovala s 20 miliardami, ktoré sa síce použili, ale nikomu nepomohli“, koniec citátu. Takéto konštatovanie, či už je vaše osobné alebo prevzaté zo správy, svedčí len o tom, že ani vy, ani kontrolný orgán, ktorý túto správu na objednávku z vášho úradu napísal, vôbec nepochopil proces oddlžovania zdravotníctva. Kontrolná skupina ministerstva financií pre nepochopenie jednotlivých odborných otázok a uplatnených postupov považuje proces oddlženia za neprehľadný a netransparentný, pričom toto tvrdenie je účelové a nie je podložené žiadnymi relevantnými argumentmi. Neznalosť a nekvalifikovanosť v problematike nie je dostatočným dôvodom na spochybnenie projektu.

    Na ilustráciu uvediem niekoľko vašich vyjadrení, pán predseda vlády, a ich konfrontáciu so skutočnosťou a to v poradí, v akom ste tieto použili pri vystúpení v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 25. 10. 2007.

    Citujem slová predsedu vlády, ktoré zazneli z tohto miesta: „Je zarážajúce, že 20 miliárd disponibilných zdrojov pretieklo za necelé tri roky existencie spoločnosti cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli aj niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Na takýto systém netransparentnosti pri nakladaní s 13 účtami v bankových operáciách by mohla byť hrdá aj firma z podsvetia alebo iného kriminálneho prostredia. Vážené dámy, vážení páni, opakujem, 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov.“ Koniec citátu predsedu vlády.

    Správa teda spochybňuje potrebnosť takéhoto počtu účtov v rôznych bankách a súčasne v rozpore s tým konštatuje tá istá správa, že spoločnosť bola povinná viesť každú návratnú finančnú výpomoc na osobitnom účte. Zmätočným popisom situácie a nekvalifikovanými závermi potom následne umožňuje rôznorodú interpretáciu záverov správy a verejné spochybňovanie činnosti akciovej spoločnosti Veriteľ. Spoločnosť Veriteľ, a. s. bola štátnou akciovou spoločnosťou so 100-percentným vlastníctvom štátu. Základné imanie spoločnosti vzhľadom na jeho výšku bolo uložené na účtoch spoločnosti vedených vo viacerých komerčných bankách v súlade s pravidlami obozretného podnikania a aby sa predišlo podozreniam z preferovania jednej banky. Takže práve viaceré účty, opakujem, sú v súlade s pravidlami obozretného podnikania a robilo sa to aj preto, aby sa nepreferovala jedna banka. Súčasne boli tieto finančné prostriedky dočasne ukladané ako voľné finančné zdroje na termínované účty, pričom z výnosových úrokov boli hradené prevádzkové náklady spoločnosti. Členovia kontrolnej skupiny zjavne nemajú žiadne skúsenosti a poznatky z toho, ako fungujú banky a ako pracujú s voľnými finančnými zdrojmi. Táto nevedomosť potom viedla k chybným záverom a úplne nesprávnej interpretácii tejto skutočnosti. Teda nie netransparentnosť a zahmlievanie, ale naopak, obozretné podnikanie a efektívne využitie zdrojov.

    Ďalší citát predsedu vlády, ktorý odznel z tohto miesta, citujem: „Vážené dámy, vážení páni, opakujem 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov. Pritom v dochovanej evidencii úplne chýba výpis napríklad z jedného účtu za roky 2004 a 2005. Nuž, ani nehovoriac o nezabezpečení základných povinností obchodnej spoločnosti vyžadovaných zákonom v podobe účtovníctva, výkazníctva a ďalších náležitostí. Nie je nehoráznosť, že spoločnosť, ktorá dostane 20 miliárd korún, sa správa horšie ako nejaká garážová firma?“ Koniec citátu predsedu vlády.

    Správa zabúda na skutočnosť, že činnosť spoločnosti Veriteľ, a. s. bola počas celého obdobia existencie opakovane kontrolovaná Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, daňovým úradom, kontrolnými orgánmi ministerstva financií a nezávislým audítorom, pričom výrok audítora k činnosti a. s. Veriteľ bol vždy bez výhrad. Počas svojej činnosti spoločnosť Veriteľ dvakrát ročne predkladala správu o svojej činnosti do Národnej rady Slovenskej republiky v čase, keď Smer bol najsilnejšou opozičnou stranou, kde ste teda mali možnosť s činnosťou akciovej spoločnosti Veriteľ sa podrobne oboznámiť. Úplne zvláštne pôsobí informácia, že údajne chýbajú výpisy jedného z účtov. Navodzuje to dojem, že spoločnosť niečo skrýva. Nebolo by jednoduchšie a lepšie, keby si kontrola obstarala kópie výpisov priamo v banke, namiesto vyvolávania falošných obrazov?

    Tretí citát predsedu vlády, citujem: „Spoločnosť Veriteľ, a. s. neposkytovala pravidelné mesačné písomné informácie Ministerstvu financií Slovenskej republiky o poskytnutých finančných prostriedkoch, nebolo preukázané ich použitie, vecné plnenie účelu a realizácie formou finančných výkazov tak, ako bolo zmluvne dohodnuté.“ Koniec citátu predsedu vlády.

    Odporúčam vám, pán neprítomný predseda vlády, zoznámiť sa podrobne so správou o výsledku následnej finančnej kontroly, číslo je tu konkrétne uvedené, v organizácii Veriteľ z februára 2006. Už táto správa konštatuje, že dohodnuté informácie boli zaslané v troch prípadoch oneskorene o jeden deň, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako zásadné porušovanie podmienok zmluvy. Na základe tejto správy by bolo korektné generálne zovšeobecnenie nahradiť explicitnou citáciou z tohto protokolu, aby bolo zrejmé, o aké porušenie zmluvných podmienok išlo. Opakujem, v troch prípadoch oneskorené zaslanie informácie o jeden deň.

    Ďalší citát predsedu vlády, citujem: „Nakoľko kapitalizácia pohľadávok z návratných finančných výpomocí vo výške 2,2 mld. korún a 2,88 mld. korún v čase schválenia vládou Slovenskej republiky nebola v súlade s platnou legislatívou, vy páni z opozície“, tvrdí predseda vlády, „ste si pomohli účelovou zmenou zákona a pomenili ste vloženie týchto pohľadávok do základného imania spoločnosti Veriteľ až po nadobudnutí účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, v ktorých boli ustanovenia príslušných paragrafov prispôsobené požiadavkám projektu oddlženia.“ Koniec citátu.

    Toto tvrdenie je zavádzajúce a nesprávne. Uznesenie vlády nie je právnym, ale politickým aktom, teda nie aktom aplikácie práva. Uvedené tvrdenie o nutnosti rešpektovať časové súvislosti platnosti a účinnosti právnych predpisov je preto bezpredmetné. Vláda naopak, postupovala správne a odložila realizáciu svojho uznesenia až dovtedy, keď to právna úprava bude dovoľovať. Z toho vyplýva, že predmetné uznesenie vlády nemalo byť a ani nebolo realizované inak ako v súlade s platnou právnou úpravou. Podotýkam, že rovnaký postup uplatňuje aj súčasná vláda a nikto jej postup nepovažuje v tomto zmysle za rozpor s platnými právnymi predpismi. Navyše, z týchto uznesení vlády nie je možné vyvodiť žiadnu právnu zodpovednosť voči bývalým štatutárnym orgánom spoločnosti.

    Ďalší citát predsedu vlády, ktorý povedal, citujem: „Veriteľ uplatňoval nerovnaké podmienky pre oddlžovanie subjektov tým, že niektorým uhrádzal iba istinu a iným aj príslušenstvo.“ Koniec citátu.

    Úlohou spoločnosti Veriteľ, a. s. bolo vynaložiť čo najmenší objem finančných prostriedkov na oddlženie všetkých dotknutých subjektov. Práve preto bola zvolená forma individuálneho vyjednávania podmienok vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, a preto boli napríklad odplaty za postúpenie pohľadávok rôzne, pričom priemerná výška úspor pri odkupovaní bola stanovená na 3 % istiny a súčasne sa do maximálne možnej miery využívala forma zápočtov jednotlivých účastníkov systému. Jednotliví veritelia z vlastnej vôle, slobodne postupovali svoje pohľadávky na akciovú spoločnosť Veriteľ a výška dohodnutého skonta súvisela s ich individuálnym postojom a rozhodnutím. Medzi veriteľov, ktorí získali svoje peniaze za postúpené pohľadávky vo výške desiatok až stoviek miliónov, patrili napríklad aj SPP, a. s.; Slovak Telecom, sieťoví dodávatelia, energetické spoločnosti, vodárne a v mnohých prípadoch boli dlhy vysporiadané v stave, ktorý existenčne ohrozoval nemocnice.

    Pre vašu informáciu zamestnanci akciovej spoločnosti Veriteľ nahrávali telefonické rozhovory a jednania s veriteľmi nemocníc, aby nebolo možné dôjsť k spochybneniu ich postupu. Z rokovaní sa vyhotovoval zápis a konečné rozhodnutie bolo podmienené niekoľko stupňovou kontrolou.

    Ďalší citát predsedu vlády, citujem: „Z celkovej sumy viac ako 20 miliárd korún sa však niekto poriadne nabalil, mnohí. V správe nie je o nich veľa zmienky. Sú tu ale údaje o tých, ktorí mali funkčne toto oddlženie zabezpečiť. Nezabezpečili. Namiesto toho zabezpečili sami seba a to veľmi dobre. Posúďte niekoľko údajov o vysoko nadštandardnom odmeňovaní členov napríklad predstavenstva v tejto spoločnosti, ktorá nebola podnikateľským subjektom, to podčiarkujem, ale bola to spoločnosť, ktorá mala oddlžovať zdravotníctvo a mala k dispozícii viac ako 20 miliárd korún.

    V celej spoločnosti pracovalo počas obdobia troch rokov 46 ľudí, len 46. Ich hrubé mzdy za celé obdobie činnosti však dosiahli výšku 56 miliónov korún, z toho odmeny boli vo výške viac ako 30 miliónov korún. Predstavenstvo spoločnosti tvorili počas celého obdobia len 3 ľudia, 3 zamestnanci a teraz dobre počúvajte. Priemerná hrubá mzda na jedného člena Predstavenstva spoločnosti Veriteľ za necelé 3 roky bola 7 mil. 223 tisíc 760 slovenských korún. Priemerná hrubá mzda krásne stúpla, ako sa blížilo obdobie, keď už išlo k likvidácii tejto spoločnosti. Napríklad v mesiaci v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva 141 000 korún a priemerná hrubá mzda v roku 2006 v mesiaci, keď už Veriteľ skončil, bola 875 370 priemerná mesačná mzda.

    Priemerná odmena napríklad za jeden mesiac v roku 2006 bola 662 000, čiže okrem hrubej mzdy ešte bola odmena 622. Mohol by som pokračovať v ďalších číslach, ale myslím si, že je evidentné, o čom teraz hovorím. Je zbytočné uvádzať, vážené dámy, vážení páni, nič nehovoriace mená takto vynikajúce odmenených členov predstavenstva, ktorí sú nakoniec na webovej stránke Obchodného registra.“ Koniec dlhšieho citátu predsedu vlády, v ktorom obviňoval zamestnancov a konateľov spoločnosti z toho, že sú nehorázne preodmeňovaní.

    Teraz stanovisko k tomuto tvrdeniu predsedu vlády. Kontrolná skupina v časti mzdy účelovo interpretuje, aký objem mzdových nákladov vykázal Veriteľ, a. s. počas svojej existencie a aká bola priemerná mzda. Neuviedla však správa, že tieto mzdy obsahujú odstupné súvisiace s ukončením činnosti spoločnosti a súčasne mala korektne uviesť, že členovia predstavenstva dostávali mzdy za riadny výkon exekutívnej funkcie, pričom neuviedla ani to, že členovia štatutárnych orgánov spoločnosti vykonávali svoju funkciu bezplatne. Použité prostriedky nepochádzali z rozpočtových prostriedkov, ale z vlastných príjmov spoločnosti. Navyše, výška vyplácaných miezd sa žiadnym spôsobom neodlišuje od miezd vyplácaných v iných akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a je podstatne nižšia ako mzdy iných topmanažérov v súkromnom sektore.

    Ďalší citát predsedu vlády: „V procese oddlžovania dochádzalo k duplicitnému uhrádzaniu faktúr, ktoré boli jednotlivými veriteľmi uplatňované u Veriteľa a následne opakovane uhrádzané zdravotníckymi zariadeniami.“ Koniec citátu.

    Áno, je možné, že zo 616 540, opakujem, 616 540 pohľadávok sa mohol vyskytnúť prípad opakovaného uhradenia faktúr. Odsúhlasenie zoznamu pohľadávok alebo záväzkov zabralo určitý čas. Medzitým mohla poisťovňa alebo zdravotnícke zariadenie zaplatiť nejaký zo svojich záväzkov alebo zinkasovať nejakú pohľadávku. V zmluvách bola táto možnosť riešená. Ak došlo k duplicitnej platbe, ten, kto bol príjemca a dostal finančné prostriedky dvakrát, bol povinný ich vrátiť ako neoprávnený majetkový prospech. Za správnosť poskytnutých informácií podľa zmlúv zodpovedal postupca, teda poisťovňa alebo zdravotnícke zariadenie.

    Pán predseda vlády, uviedol som len niekoľko neprávd a mystifikácií, ktoré správa obsahuje a vy ich s radosťou opakujete. Z takýchto omylov a nepochopení je poskladaná celá správa a to s jediným cieľom, spochybniť oddlženie zdravotníctva minulou vládou a pripraviť si alibi na čas, keď dlhy zdravotníctva dosiahnu takú výšku, že sa už nebudú dať zakrývať.

    Okrem toho, čo správa obsahuje, je veľmi zaujímavé aj to, čo v nej chýba. Chýbajú v nej zistenia kontroly ministerstva financií o tom, ako bol likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ použitý. V časti VI bod 3 správa uvádza: „Likvidačný zostatok spoločnosť Veriteľ, a. s. previedla v súlade s uznesením vlády č. 575/2006 v sume 650 mil. 850 357 korún a 89 halierov na účet Iné nedaňové príjmy Ministerstva zdravotníctva SR a urobila to po voľbách po nástupe novej vlády koncom júna a začiatkom júla roku 2006.“

    Likvidačný zostatok na základe citovaného uznesenia vlády nebol vyplatený obom správcom majetkovej účasti Slovenskej republiky v pomere 50 : 50, ale celý bol odovzdaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Pri odovzdaní likvidačného zostatku ministerstvu zdravotníctva ako správcovi majetkovej účasti štátu spoločnosti bolo rozhodnuté, že tento využije po odsúhlasení ministerstvom financií na nasledovné účely:

    1. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré neboli riešené prostredníctvom spoločnosti Veriteľ, a. s. v zmysle zásad prijatých uzneseniami vlády SR.

    2. Vyrovnanie nevysporiadaných záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení voči svojim dodávateľom, ktoré sú predmetom súdnych sporov.

    3. Vyrovnanie záväzkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na základe súdnych rozhodnutí vo veci zdravotnej poisťovne Perspektíva v konkurze.

    Podľa medializovaných informácií bolo použitie úplne iné, teda iné, ako ukladalo uznesenie vlády. Ministerstvo zdravotníctva zaplatilo 148 miliónov korún spoločnosti Technopol, 236 miliónov korún poslalo nezákonne na účet Spoločnej zdravotnej poisťovne a 700 tisíc korún zaplatilo firme IMPAX Trading za údajné kurzové straty.

    Preto sa vás, pán predseda vlády, pýtam:

    1. Bola správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. prerokovaná na zasadnutí vlády, schválila vláda k tejto správe nejaké uznesenie? Ak nie, tak prečo?

    Pretože informácie, ktoré máme, ktoré sú dostupné z verejných zdrojov, sú také, že vláda túto správu, z ktorej tu opakovane predseda vlády zavádzajúco a lživo interpretuje údaje, táto správa dokonca ani nebola prerokovaná vo vláde, bolo prerušené rokovanie o nej.

    Takže, pýtam sa, či bola táto správa prerokovaná. Ak nebola a neexistuje k nej uznesenie, prečo?

    2. Pýtam sa, prečo boli zo správy predloženej na rokovanie vlády vynechané zistenia kontroly o skutočnom použití likvidačného zostatku. Ako bol zostatok použitý? Bolo použitie zostatku v súlade so zákonmi a uzneseniami vlády?

    3. Pýtam sa, ako chce vláda vyriešiť problém narastajúceho dlhu v zdravotníckych zariadeniach.

    Toľko prvá interpelácia k problematike oddlžovania zdravotníctva akciovou spoločnosťou Veriteľ.

    Druhá interpelácia znovu na stále neprítomného predsedu vlády sa týka vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách.

    Pán predseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách. Dôvodom mojej interpelácie je, že vláda a vládna koalícia koná tak, že výsledkom môže byť, že Slovenská republika stratí medzinárodné licencie na strednovlnné vysielanie. Mám informácie, že sa tak deje zámerne a motívom konania sú pozemky, ktoré sa majú stať predmetom veľmi lukratívnych obchodov. Na stredných vlnách Slovenský rozhlas vysiela predovšetkým na stanici Patria. Stanica Patria vysiela pre národnostné menšiny v šiestich jazykoch: v maďarčine, rusínčine, ukrajinčine, češtine, nemčine, poľštine a rómčine. Stredné vlny používa aj slovenská stanica Rádio Regina. Teda stredné vlny počúvajú nielen národnostné menšiny, ale aj občania slovenskej národnosti a dôležité je povedať, že ich počúvajú najmä starší ľudia a často na prijímačoch, ktoré neumožňujú príjem na iných frekvenciách, ako sú stredné vlny. Ide približne o 200 tisíc občanov a sú to najmä dôchodcovia a ľudia s nízkymi príjmami.

    Zákon o Slovenskom rozhlase v § 21 ods. 1 písm. b) doteraz zaväzoval vládu uhrádzať výdavky Slovenského rozhlasu na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn. Bývalá vláda tieto výdavky aj uhrádzala. Je pravda, že niekedy ich preplácala dodatočne, ale faktom je, že to vždy urobila. Naposledy na jar roku 2006 vláda Mikuláša Dzurindu Rozhlasu vyčlenila 270 miliónov korún na staré dlhy vrátane úhrady za toto vysielanie za rok 2005.

    Vaša vláda, pán predseda, dodnes neuhradila Slovenskému rozhlasu výdavky za vysielanie na stredných vlnách za rok 2006 a v rozpočte na rok 2008 žiadne prostriedky na úhradu vysielania nie sú vyčlenené. Po medzinárodnom tlaku, ktorý sa vytvoril v priebehu tohto roka, uvoľnila vláda platbu pre strednovlnné vysielanie, za licenciu na strednovlnnom vysielaní pre tento rok, rok 2007.

    Dlh Slovenského rozhlasu voči šíriteľovi signálu však stále zostáva značný. Ak nebudú záväzky uhradené do konca tohto roka, prestane vysielanie na stredných vlnách. Po polroku nevysielania na stredných vlnách Slovenská republika stratí licenciu na využívanie týchto vĺn. Snahu o likvidáciu vysielania na stredných vlnách vláda a celá vládna koalícia dovŕšila novelou zákona o Slovenskom rozhlase, v ktorej ruší povinnosť uhrádzať výdavky na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn zo štátneho rozpočtu.

    Po vašom nástupe do vlády, pán predseda vlády, došlo k privatizácii Rádiokomunikácií. Rádiokomunikácie sú tým podnikom, ktorý obhospodaruje vysielače, okrem iného aj vysielače pre strednovlnné vysielanie, ktorých je jedenásť. Chcel by som zdôrazniť, že k tomuto predaju došlo napriek tomu, že vaša vláda a najmä vy osobne ste opakovane tvrdili, že vláda nebude privatizovať. Je pravda, že Rádiokomunikácie boli predané Slovenskými telekomunikáciami a akciovou spoločnosťou, ktoré ich vlastnili, ale faktom tiež je, že štát vlastní a teda vláda disponuje 49-percentným podielom v Slovenských telekomunikáciách a teda, ak by vláda ako 49-percentný akcionár odmietol tento predaj, ak by nesúhlasil s týmto predajom, tak by k nemu nedošlo. Čiže k predaju Rádiokomunikácií došlo s aktívnou účasťou a plným vedomím vašej vlády.

    No a v čom je ten lukratívny obchod? V tom, že strednovlnné vysielače, mimochodom je ich jedenásť, sa nachádzajú vo veľmi lukratívnom území napríklad v Bratislave na Vajnorskej ulici, v Nitre v lokalite Jarok, ale aj v iných ďalších veľkých mestách. Strednovlnné vysielače sú špecifické tým, že nemusia byť a ani nie sú na kopcoch a okolo nich je vyčlenené relatívne veľké územie, ktorého využitie je zo zákona obmedzené v dôsledku silného žiarenia z vysielačov. Samozrejme, susedstvo vysielača znižuje aj hodnotu ostatných priľahlých nehnuteľností. Akonáhle by Slovenská republika prestala vysielať na stredných vlnách, vysielače zaniknú a toto územie bude možné využiť na lukratívne komerčné účely. Odhad trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okolí vysielačov, je vyšší ako cena, za ktorú boli Rádiokomunikácie predané. Takisto je dôležité, že licencie na strednovlnné vysielanie sú obmedzené. Žiadna krajina sa ich dobrovoľne nevzdáva, dokonca ani vtedy, keď na nich nevysiela. Napríklad Rakúsko na týchto frekvenciách vysiela formálne polhodinu preto, aby o tieto licencie neprišlo. Už dnes sú známi viacerí čakatelia na licencie, napríklad Turecko alebo Čína, ktoré sa uvoľnia, ak na nich nebudeme polroka vysielať.

    Pán predseda vlády, v súvislosti s vyššie popísanou situáciou vám kladiem nasledovné otázky:

    1. Ako chcete zabezpečiť, aby Slovenská republika nestratila licenciu na vysielanie na stredných vlnách?

    2. Ako je možné, že štát ako akcionár Slovenských telekomunikácií, a. s. súhlasil s privatizáciou Rádiokomunikácií? Keď v programovom vyhlásení vlády máte napísané, citujem: „Vláda nebude pokračovať v privatizácii a do privatizácie majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národnoštátnych záujmov strategické.“

    3. Treťou otázkou je, na akú sumu boli ohodnotené pozemky pri stanovení ceny, za ktorú sa Rádiokomunikácie predali?

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že ak Slovensko stratí licencie na vysielanie na stredných vlnách a vláda svojím konaním umožní zrealizovať výhodné kšefty s pozemkami, ak státisíce ľudí stratia možnosť počúvať vysielanie v jazyku národnostných menšín, ale aj v slovenčine, zodpovednosť za toto bude niesť vaša vláda, vy ako jej predseda a konkrétne aj ministri financií a kultúry. Nevyhnete sa podozreniam, že ste zlikvidovali vysielanie Slovenského rozhlasu na stredných vlnách vedome a plánovane.

    Výhovorka na nedostatok prostriedkov v štátnom rozpočte nemôže obstáť v situácii, keď výdavky štátneho rozpočtu rastú medziročne o takmer 10 %. Vaša rezerva, pán predseda vlády, oproti rezerve bývalého predsedu vlády o 200 % a rezerva vlády oproti minulému roku o 75 %.

    Tretiu interpeláciu predkladám a interpelujem ňou podpredsedu vlády Čaploviča, taktiež neprítomného.

    Pán podpredseda vlády, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci vašich výrokov, ktoré ste uviedli vo vysielaní Televízie JOJ dňa 2. 12. 2007. Okrem iného ste povedali, že, citujem: „Tie stá hektárov, ktoré má pán Mikloš, či sa niekedy nezmení to, čo on má, nezmení na golfové ihriská.“ Koniec citátu.

    Keď sa vás redaktorka opýtala, odkiaľ máte takéto informácie, odpovedali ste, zase citujem: „Ja som presvedčený, ja z Myjavska veľmi dobre viem, chodím tam veľmi často, ako to nadobudol pán Mikloš a, samozrejme, budem aj v tejto veci konať.“ Koniec citátu.

    Na otázku, ako budete konať, ste odpovedali, citujem: „Budem konať, počúvajte, viete, keď zoberieme tie stá hektárov, viete čo? Keby to bola reštitúcia, tak za bývalého režimu pred rokom 38 je to latifundista na Slovensku. To boli poľnohospodári, však mne nikto nedokáže, že jeho rodina mala takéto obrovské polia v takomto prostredí, ako je Myjavsko, hoci pochádza z východného Slovenska od Svidníka.“ Koniec citátu.

    Ďalej ste v súvislosti s tvrdením Roberta Fica, že som sa mal obohatiť pri privatizácii SPP, kvôli čomu som, mimochodom, na neho podal žalobu, uviedli, zase citujem: „Ja si takisto myslím, že pán Mikloš patrí k tým, ktorí patria k tomu TOP, čo sa týka a bol veľmi dlho, veľmi dlho bol v politike.“ Koniec citátu.

    Na opätovnú otázku redaktorky, na čom staviate tieto obvinenia, ste povedali, citujem: „Pozrite sa, však sa pozrite do tých jeho registrov. To je latifundista na Slovensku a bol veľmi dlho v politike a kedy to získal.“ Koniec citátu. V súvislosti s týmito vašimi tvrdeniami, pán podpredseda vlády Čaplovič, sa vás pýtam:

    1. Na akých dôkazoch staviate vaše tvrdenie o tom, že vlastním stovky hektárov pôdy a som latifundista?

    2. Na čom zakladáte vaše tvrdenie o tom, že na Myjavsku vlastním veľké pozemky?

    3. Ako a kedy budete konať v súvislosti s mojimi pozemkami?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ešte predtým, kým vystúpi pán poslanec Szigeti, dovoľte predsa len širšie reagovať na vašu otázku, ktorú ste adresovali na mňa najprv písomne. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec, ja som tu sedel štyri roky v opozičnej lavici, tak ako sedíte teraz vy a zažil tie interpelácie. Skutočne neprítomnosť členov vlády nie je prejavom žiadnej arogancie voči parlamentu, ale skutočne pracovnej zaneprázdnenosti. Veď neraz ste vy ako člen bývalej vlády takisto na interpeláciách chýbali.

    A keď ste citovali predmetný paragraf z rokovacieho poriadku, dovoľte mi ako dôkaz toho, že práve na pracovnú zaneprázdnenosť členov vlády myslí aj zákon, odcitovať z § 129 ods. 3, ktorý hovorí: „Interpelácia sa podáva písomne predsedovi Národnej rady, ktorý ju zašle interpelovanému a predsedovi vlády na vedomie, poslaneckým klubom.“ To znamená, je úplne obvyklé, že členovia vlády vzhľadom na svoj program sa niekedy nemôžu zúčastniť na tomto bode programu. Aj dnes tu sedia iní poverení členovia vlády, takže chcem vás ubezpečiť, že to nie je žiadny prejav arogancie, ale jednoducho dôvodom je pracovná zaneprázdnenosť.

    A teraz poprosím pána poslanca Szigetiho, ktorý...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Mikloš, vy ste ma vyzvali na začiatku, položili ste mi otázku, ja som vám odpovedal. Je to nezvyklé a na nezvyklo položenú otázku som nezvyklo mimo procedúry odpovedal.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Szigeti. Nech sa páči, pán poslanec Szigeti ako ďalší v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je na pána podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky na pána Jána Mikolaja vo veci vydávania učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností v Slovenskej republike.

    Vážený pán minister, dovoľujem si obrátiť sa na vás s požiadavkou o definitívne vyriešenie problematiky vydávania učebníc pre školy s vyučovacím jazykom národností v Slovenskej republike. Na základe vášho stanoviska z januára tohto roku vydavatelia by mali vydávať tieto učebnice tak, že všetky geografické názvy by mali byť uvádzané v štátnom slovenskom jazyku. Pripomínam, že pre oblasť národnostného školstva existuje legislatíva o dvojjazyčnom vedení pedagogickej dokumentácie, samozrejme, aj o vydávaní dvojjazyčných vysvedčení a o iných.

    Myslím si, že je správne, ak pri vydávaní učebníc, konkrétne pri uvádzaní geografických názvov by sa postupovalo analogicky ako pri pedagogickej dokumentácii a vysvedčeniach, teda dvojjazyčne. Súčasná prax je totiž presne taká. Vzorovým príkladom je učebnica geografie, II. časť pre 2. ročník gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským od autorov Lauko, Talmácsi z vydavateľstva Orbis Pictus, na ktorú chcem upriamiť vašu pozornosť. Spôsob, akým sú uvedené geografické názvy v spomínanej učebnici, je v súlade aj so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ale aj so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, dokonca aj so zásadami Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov a s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín.

    Požiadavka, aby pri označovaní geografických názvov na prvom mieste bolo označenie v jazyku národnostnej menšiny, pokiaľ existuje, súvisí s tým, že celá učebnica je písaná v jazyku národnostnej menšiny, text musí byť zrozumiteľný, gramaticky čistý a musí byť v súlade s pravopisom daného jazyka, teda podstatné mená musia byť skloňovateľné. Súhlasím s vami, pán minister, že pokiaľ existujú učebnice pre školy s vyučovacím jazykom národností, kde geografické názvy nie sú uvedené aj v štátnom jazyku, treba ich dať do súladu so súčasne platným stavom. Myslím si, že používanie geografických názvov je skutočne citlivou oblasťou pre každý národ, pre každú národnosť. Dlhými stáročiami vyvinuté a tradične používané názvy by mali byť zachované a neustále používané. Veď aj v našom štátnom slovenskom jazyku používame názvy napríklad Mníchov, pričom je to München, alebo Benátky, pričom je to Venezia, Viedeň je Wien alebo Blatný potok, čo je Sárospatak a mohol by som menovať aj ďalšie názvy. Chcem vás ubezpečiť, vážený pán minister, že záujmom všetkých občanov príslušníkov národnostných menšín na Slovensku je, aby si osvojili geografické názvy aj vo svojom materinskom a, samozrejme, aj v štátnom jazyku.

    Na záver mi dovoľte citovať pána predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, časť jeho prejavu predneseného 1. augusta 2006 v Národnej rade Slovenskej republiky pri schvaľovaní Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, citujem: „Garantujem status quo, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň práv príslušníkov národnostných menšín a nedovolíme, aby táto úroveň bola akýmkoľvek spôsobom ohrozovaná. Ak treba, zopakujem túto vetu ešte raz. Len vláda môže prijať nejaké rozhodnutie, ktoré buď pomôže alebo poškodí. Garantujem každému, že táto vláda nebude prijímať žiadne rozhodnutia, ktoré by niekomu škodili.“ Koniec citátu.

    Dúfam, že moju snahu o riešenie vyššie uvedenej záležitosti pochopíte a budete aktívny pri jej riešení, aby slová pána premiéra neostali len prázdnym gestom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalší v rozprave v interpeláciách vystúpi pán poslanec Dzurinda. Nie je prítomný.

    Pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vyjadril k téme pred mojou interpeláciou, o ktorej sa tu dnes hovorí, a to je účasť, resp. neúčasť členov vlády. Bohužiaľ, máme tu prítomných štyroch členov súčasnej vlády, čo je jedna štvrtina. § 130 rokovacieho poriadku bod 7 hovorí doslovne, dovoľte mi citovať: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády, v odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.“

    Vážený pán predseda, keď ste vy citovali rokovací poriadok, nepovažujem túto citáciu a vaše vysvetlenie za odporujúce tomuto paragrafu, ani tomu, čo hovoril predo mnou pán poslanec Mikloš. Pán predseda vlády sa viackrát tu, na parlamentnej pôde vyjadril, že máme krízu parlamentarizmu, bohužiaľ, svojou neúčasťou na hodine interpelácií, kedy za jeden a pol roka sa ani raz nezúčastnil na interpeláciách, demonštruje svoju neúctu k voličom a neúctu k voleným zástupcom ľudí. Toľko teda na úvod.

    Svojou interpeláciou by som sa chcel obrátiť na tiež, bohužiaľ, neprítomného ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s operačným programom Bratislavský kraj. Oproti pôvodným plánom bol zrušený program Podpora investícií do ochrany životného prostredia. Ako jeden z dôsledkov je napríklad znemožnený nákup nových autobusov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s podporou investícií z operačného programu.

    Ďalej výmena starých autobusov prebehne oveľa pomalšie a oveľa dlhšie budú znečisťovať životné prostredie a ničiť zdravie občanov v Bratislave. To, že je to dôležité, uznávate v ďalších operačných programoch, kde iné kraje majú nárok na čerpanie prostriedkov za obdobným účelom. Chcem sa preto spýtať, aké podporné programy máte pripravené ako náhradu za zrušený program Podpora investícií do ochrany životného prostredia pre Bratislavský kraj.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalší bol písomne prihlásený pán podpredseda Národnej rady Číž, ktorý nie je prítomný, stráca poradie. Ako ďalšia pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pani ministerka, páni ministri, mám tri interpelácie.

    Začnem prítomným pánom ministrom a verím, že aj pán minister financií, ktorý tu doteraz sedel, príde. Pred chvíľočkou ukončil svoje vystúpenie v interpelácii pán kolega Ivan Mikloš. Ja chcem nadviazať na jednu jeho časť interpelácií. Mala som aj v hodine otázok niekoľko otázok a keďže do hodiny otázok som sa s mojimi nedostala, predkladám ich pánu ministrovi zdravotníctva a pánu ministrovi financií ako interpeláciu.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., hlavne so zameraním na jej likvidačný zostatok, ktorý bol uznesením vlády č. 575/2006 v čiastke cca 651 mil. prevedený na účet ministerstva zdravotníctva, na účet Iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva. Chcem vás požiadať, pán minister, o písomnú odpoveď na niekoľko otázok.

    Ako boli využité iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva, ktoré tvorili likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s.? Boli z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. uhradené aj úroky z omeškania? Ak áno, ktorému subjektu, poskytovateľovi alebo inému subjektu boli poskytnuté? Bol použitý likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. aj na úhradu záväzkov voči Spoločnej zdravotnej poisťovni? Ktorým subjektom a koľko finančných prostriedkov týmto subjektom bolo z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s. prevedených v roku 2006, resp. 2007? Boli pri oddlžovaní splnené všetky podmienky, ktoré stanovilo ministerstvo financií pre nakladanie s likvidačným zostatkom spoločnosti Veriteľ, a. s.? Podľa mojich informácií neboli dodržané tieto podmienky. Môžete mi potvrdiť, pán minister, že pohľadávky spoločnosti Veriteľ, a. s. voči zdravotným poisťovniam boli v minulom roku alebo keď ste nastúpili do vlády, na hodnote nula korún?

    A na záver, pán minister, ešte jedna otázka. Je možné získať úplné znenie výsledkov finančnej kontroly, ktorá bola vykonaná so zameraním na hospodárenie s verejnými prostriedkami ministerstva zdravotníctva z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ, a. s.?

    V podobnom znení je aj moja druhá interpelácia na ministra financií.

    Vážený pán minister financií, interpelujem vás vo veci ukončenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s., hlavne so zameraním na likvidačný zostatok, ktorý uznesením vlády č. 575/2006 bol prevedený na účet ministerstva zdravotníctva na Iné nedaňové príjmy ministerstva zdravotníctva. Pri tejto interpelácii vám predkladám niekoľko otázok.

    Na základe uznesenia vlády bol prevedený likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ, a. s. – pán minister tu síce nie je – na účet iné nedaňové príjmy ministerstva – ó, je tu – ministerstva zdravotníctva. Viete, pán minister, ako boli využité tieto finančné prostriedky?

    Ministerstvo financií – moja druhá otázka – povolilo prekročenie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2006 a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky boli schválené rozpočtové opatrenia. Viete, pán minister, ako boli využité prostriedky z účtu iných nedaňových príjmov ministerstva zdravotníctva? Dodržali záväzné ukazovatele? Tak ako som sa pýtala aj v predchádzajúcom, myslím, že nie.

    Moja ďalšia otázka, boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku, určené na oddlžovanie zdravotníckych zariadení? V akom rozsahu a komu? Boli rozpočtové opatrenia ministerstva financií, ktoré súviseli s použitím likvidačného zostatku, určené aj na úhradu úrokov z omeškania, ktoré mali byť zahrnuté do procesu oddlžovania zdravotníckych zariadení? Ak áno, ktorým subjektom boli úhrady vykonané?

    Ďalšia moja otázka, pán minister. Je možné získať úplné znenie výsledkov finančnej kontroly, ktorá bola zameraná na likvidačný zostatok spoločnosti Veriteľ?

    A moja posledná otázka na vás. Bola správa z finančnej kontroly na hospodárenie s verejnými prostriedkami ministerstva zdravotníctva z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ prerokovaná vo vláde? Pokiaľ viem a pozerám rokovania vlády, nie.

    Toto sú veľmi vážne otázky, pretože ide podľa mojich informácií a možno aj podľa verejne odvysielanej správy o nie celkom transparentné alebo o netransparentné použitie týchto prostriedkov.

    A ešte jedna interpelácia na pána ministra Valentoviča. Ide tiež o kontrolu, ktorá bola vykonaná rezortom zdravotníctva.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci hĺbkovej kontroly záchranných zdravotných služieb. Je ukončená kontrola jednotlivých poskytovateľov záchranných služieb? Aký je výsledok? Je možné získať závery kontroly v plnom znení a aké navrhujete riešenia zo získaných nedostatkov, aby sa ušetrili zdroje v tejto časti zdravotnej starostlivosti?

    Ďakujem pekne.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Katarína Tóthová a pripraví sa pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predniesla dve interpelácie.

    Prvá je na pána ministra vnútra, je veľmi krátka. V podstate interpelujem pána ministra v nasledujúcej otázke. Všetkým nám je známe, že na Slovensku počas minuloročných zím umrelo na podchladenie alebo zamrznutie niekoľko desiatok bezdomovcov. V tomto roku nás poriadna zima ešte len čaká. Doteraz sa štatistika úmrtnosti bezdomovcov každým rokom zvyšovala a príslušných sociálnych zariadení skôr ubudlo, ako pribudlo. Aj v minulom volebnom období som kvôli tomuto problému interpelovala ako ministerstvo vnútra, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvo vnútra pripravilo v minulom období pre bezdomovcov núdzové riešenie v podobe vyhrievaných stanov.

    Vážený pán minister, moja otázka znie, či aj tento rok počítame s takýmto núdzovým riešením, t. j. s prípravou vyhrievaných stanov pre bezdomovcov. Vopred ďakujem za odpoveď.

    Moja druhá interpelácia sa týka pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    Vážený pán minister, v rámci výkonu svojho poslaneckého mandátu, ktorého ťažisková práca je legislatívna aktivita, som už narazila na nekvalitné preklady zahraničných textov, ktoré sú podkladom pre prijímanie našich právnych predpisov. Táto nekvalita má, samozrejme, dopad aj na tvorbu našej legislatívy.

    Ak dovolíte, uviedla by som dva príklady. Obstarala som si originál anglického znenia čl. 8 Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy. Bolo to v rámci legislatívneho návrhu, aby právnické osoby aj na Slovensku boli trestnoprávne zahrnuté, čo niektorí poslanci v tejto snemovni práve presadzovali s odvolaním sa na čl. 8 Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy, a zistila som nasledovné. Jednak uvádzam, vážený pán minister, anglický originálny text, nebudem ho tu čítať, ďalej uvádzam oficiálny slovenský preklad, podľa ktorého pojem offences bol preložený ako trestná zodpovednosť, hoci offences podľa príslušných slovníkov, ako aj podľa prerokovania s odborníkmi z Parlamentného inštitútu, ako aj s jazykármi z Právnickej fakulty Univerzity Komenského nie je adekvátny výraz v slovenčine trestné činy, ale protiprávne skutky, čo je z právneho hľadiska veľký rozdiel. Pretože ako protiprávny skutok môžem určité konanie právnickej osoby aj v administratívnom konaní postihovať sankciou ako pokutou. Takže odvolávajúc sa na tento zlý, nepresný preklad tu boli predložené legislatívne návrhy, ku ktorým som potom vzniesla námietku, že takáto požiadavka nevyplýva z príslušného Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy.

    Samozrejme, uvádzaný príklad nie je ojedinelý. K obdobnému interpretačnému rozporu došlo v problematike medzinárodnej úpravy spotrebiteľského práva v Smernici 93/13 ES o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Uvádzam, pán minister, anglický text, ďalej uvádzam oficiálny český preklad a oficiálny slovenský preklad. Oba som konzultovala s odborníkmi a tí potvrdili, že oficiálny slovenský preklad bol scestný, pretože posúva myšlienku a obsah do inej roviny, ako je vlastne pôvodný originál. Pán minister, mám to tu všetko rozpísané, nebudem ctenú snemovňu s tým zaťažovať.

    Na podklade týchto prípadov som dospela k záveru, že preklady oficiálnych znení smerníc, ktoré sú smernice pre implementáciu do slovenského právneho poriadku, že tieto preklady nie sú na patričnej úrovni. Ja viem, že časť týchto prekladov sa realizuje v Bruseli, časť sa realizuje v spolupráci so Slovenskom. Pokiaľ som bola a vykonávala vo vláde funkciu podpredsedníčky vlády pre legislatívu, dali sme návrh a začali sme zriaďovať práve prekladateľské centrum pri úrade vlády, ktoré by sa špeciálne len, len na túto problematiku zameriavalo, aby presnosť prekladu bola zaručená, čiže určitú skupinu prekladateľov s vysokým stupňom odbornosti, samozrejme, aj s príslušným finančným pokrytím. Žiaľ, po nástupe Dzurindovej vlády táto myšlienka a táto skupina nebola uvedená do praxe.

    Vážený pán minister, moja otázka znie, ako vy vidíte zlepšiť situáciu na tomto úseku, pretože ja som narazila na dva takéto prípady zlého, pochybeného prekladu a nevylučujem, že takýchto prekladov môže byť viac, ktoré zavádzajúco potom pôsobia na našu legislatívu. Podľa určitých prekladov budú naši občania, poprípade aj podnikatelia postupovať a pokiaľ napríklad prídu na súdne riešenie na európskej úrovni, môže sa stať, že tam sa bude postupovať podľa originálov a prehrajú spory, čiže to môže mať aj ďalekosiahle finančné a iné dôsledky. Viem, že vaša odpoveď nebude pre vás jednoduchá, ale myslím si, že v tomto smere môžeme vylepšiť alebo aspoň snažiť sa zlepšiť to, čo sa za posledných 8 rokov zanedbalo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za prednesenie interpelácie. Teraz by mal v rozprave vystúpiť druhýkrát pán Mikuláš Dzurinda, nie je prítomný v sále, stráca poradie. Ja sa, bohužiaľ, tiež musím vzdať svojho práva vystúpiť v bode interpelácie vzhľadom na to, že vediem schôdzu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia poslancov v bode interpelácie, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy v bode interpelácie hlási ústne. Ak dobre vidím, hlási pán poslanec Kukan, pani poslankyňa Laššáková. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy v bode interpelácie ústne.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kukanovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne a kolegovia, interpelujem ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky vo veci vzťahov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.

    Pripomínam, že už počas rozpravy k programovému vyhláseniu súčasnej vlády v pléne Národnej rady Slovenskej republiky som sa vo svojom vystúpení kriticky vyjadril k tej vete, ktorá v pasáži o zahraničnej politike hovorí, že, citujem: „Slovenská republika bude aktivizovať vzťahy s Ruskom federáciou“, koniec citátu. Nepovažoval som takýto prístup za správny. Bol som a som presvedčený, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou aj počas predchádzajúcej vlády boli dobré, priaznivé a predovšetkým adekvátne slovenským záujmom.

    SDKÚ – DS vychádza z toho, že Ruská federácia je významný hráč na svetovej scéne a je aj záujmom Slovenskej republiky udržiavať s ňou dobré vzťahy. A tak to aj bolo. Mali sme vybalansované vzťahy v oblasti politickej a vláda povzbudzovala slovenské firmy k čo najväčšej aktivite na ruskom trhu, kde na to aj vtedy existovali dobré podmienky. Viaceré zo slovenských firiem tak aj robili a boli veľmi úspešné. Môžem citovať Matador Púchov alebo Grafobal Skalica. Preto som vetu o potrebe aktivizácie stykov považoval za nadbytočnú. Viac ráz som vyzval, aby predseda vlády alebo vy, pán minister, ste vysvetlili verejnosti, čo táto aktivizácia v skutočnosti znamená.

    Dnes už prešiel rok a pol od nástupu vlády Roberta Fica a stále k takémuto vysvetleniu nedošlo. Vo vzájomných vzťahoch s Ruskou federáciou došlo medzičasom i k viacerým významným politickým návštevám aj na najvyššej úrovni. To by bolo v poriadku, to podporujeme, ak by sa počas rokovaní naši najvyšší predstavitelia angažovali za presadzovanie slovenských záujmov. Ale v prípade návštevy premiéra Fica v Moskve bola evidentná a zrejmá nadpráca pána premiéra v prospech Ruskej federácie a ruského prezidenta, či už ide o jeho vyhlásenia k otázke budovania americkej protiraketovej základne v Čechách a v Poľsku, alebo v návrhu na vybudovanie širokorozchodnej trate v Čiernej nad Tisou do Rakúska. Navyše, vo vyhláseniach k americkému raketovému systému sme zaznamenali protichodné, niekedy až zásadne protichodné vyhlásenia premiéra a vás, pán minister.

    Posledný príklad, ktorý chcem uviesť, sú voľby do Ruskej dumy. Vaše vyhlásenia, pán minister, hodnotiace výsledky volieb boli ukážkou diplomatických piruet, ale až do takej miery, že profesionál to síce môže oceniť, ale pochopiť a súhlasiť s nimi sa už nedá. Chápem politickú citlivosť takéhoto vystupovania, veď Slovenská republika a vy, pán minister, predsedáte Výboru ministrov Rady Európy. Ale práve v takejto pozícii sa od nás čaká aj líderstvo a schopnosť kvalifikovať veci objektívne. Tým skôr, že pozorovateľské misie z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy, ktoré sú k tomu jednoznačne povolané a majú to vo svojom štatúte, vydali veľmi jednoznačné vyhlásenia, v ktorých voľby označili za neslobodné, neférové a nedemokratické. Mňa zaujala práve tá veta, ktorú ste, pán minister, vyslovili v súvislosti s budúcnosťou našich vzťahov s Ruskou federáciou, lebo vy ste, pán minister, povedali, že voľby v Ruskej federácii neovplyvnia naše budúce vzťahy s touto krajinou.

    Tým sa dostávam znovu na začiatok mojej interpelácie. Chápem tú vetu, pán minister, tak, že z pohľadu súčasnej slovenskej vlády sa teda budeme naďalej usilovať o aktivizáciu našich vzťahov s Ruskou federáciou. Prosím vás teda, pán minister, o zrozumiteľné vysvetlenie prístupu tejto vlády k slovensko–ruským vzťahom a hlavne vysvetlenie, čo v praxi bude znamenať aktivizácia. Robím tak v pevnej nádeji, že zmienená aktivizácia našich vzťahov s Ruskou federáciou sa nebude diať na úkor dezaktivizácie záujmov Slovenskej republiky v týchto vzťahoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Kukan, za prednesenie interpelácie.

    Teraz dávam slovo ako poslednej v rozprave ústne prihlásenej pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom dala interpeláciu na ministra životného prostredia pána Izáka.

    V médiách odzneli informácie o presune sídla štátneho podniku Vodohospodárska výstavba z Banskej Štiavnice do Žiliny. Na vybudovanie podniku boli vynaložené nemalé finančné prostriedky. Občania Banskej Štiavnice ma požiadali, aby som vás, vážený pán minister, interpelovala a žiadam vás uviesť v odpovedi dôvody tohto kroku a predpokladané náklady na premiestnenie sídla podniku. Som presvedčená, že ide o veľmi necitlivý krok vo vzťahu k občanom Banskej Štiavnice.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teda vystúpili všetci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy v bode interpelácie.

    Teraz sa ešte pýtam, máme tu štyroch, piatich členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Pokiaľ nie, potom upozorňujem všetkých interpelujúcich na povinnosť odovzdať text vystúpenia alebo presnejšie text interpelácie predsedajúcemu, teda predsedovi Národnej rady, aby som citoval presné znenie zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za prítomnosť členom vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Potrebuje technika pravdepodobne 3-minútovú prestávku po bode interpelácie?

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte sa pýtam pracovníkov kancelárie, ak sú prítomní, je tu pán podpredseda Čaplovič prítomný, navrhovateľ vládneho návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní atď.? Pán poslanec László Nagy je prítomný.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že nie je prítomný pán poslanec Čaplovič, pán podpredseda vlády, pardon, budeme pokračovať bez jeho prítomnosti – je už tu, ďakujem pekne za pochopenie všetkým poslancom.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste zaujali postupne miesto pre navrhovateľa.

    Pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby zaujal miesto pre spravodajcu.

    Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý do rozpravy sa prihlásil práve pán poslanec Nagy, ako spravodajca má prednosť, takže mu odovzdávam slovo. Pripraví sa v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novela, o ktorej rokujeme, je výsledkom niekoľkomesačnej práce medzirezortnej expertnej skupiny. Schválený návrh novely obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých prijatie požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke už v marci roku 2007. Ak parlament navrhovanú novelu prijme, bude to znamenať veľký posun v oblasti ochrany jednotlivcov pred diskrimináciou.

    Predmetný zákon alebo návrh zákona výrazne rozšíri okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Bude to napríklad znamenať, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou už nebudú chránení len v pracovnoprávnych a v niektorých ďalších vzťahoch, ale aj v oblasti prístupu k tovarom a službám či v oblasti vzdelávania. Podobne budú napríklad poskytovatelia tovarov a služieb povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím či k ľuďom, ktorých vek býva častou príčinou znevýhodnenia.

    Návrh zákona počíta aj so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním. Súčasné zákonné ustanovenie dopĺňa aj o výslovný zákaz sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva dosiaľ neobsahovala. Za veľmi dôležité považujem rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad viery a zdravotného postihnutia, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom.

    Novela tiež zjednoduší mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosti zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami, či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Významnou zmenou navrhovanej novely je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich účelom je dočasné odstránenie znevýhodnení, ktorým trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostným menšinám či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia môžu tiež pomôcť ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi. Spočívali by napríklad v podpore príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry či prístupu k službám. To, že v expertnej skupine spolupracovali na texte novely predstavitelia aj predstaviteľky štátu aj verejnosti považujem za zriedkavý príklad toho, ako by mali zákony vznikať.

    Hoci vládny návrh antidiskriminačného zákona má stále potenciál na vylepšenia, napríklad rozšírením subjektov oprávnených prijímať vyrovnávacie opatrenia, ktorými sú v súčasnom návrhu iba orgány štátnej správy, vo všeobecnosti ide o právny predpis, z ktorého schválenia by profitovala celá naša spoločnosť. Tvorba návrhu zákona bola demokratickým, otvoreným a na odbornosti založeným procesom uskutočneným za aktívnej účasti verejnosti. Vyzývam vás preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste kvalitu navrhovanej novely, jej transparentný proces tvorby zohľadnili pri hlasovaní a návrh novely antidiskriminačného zákona podporili aj spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložíme v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru, aj spravodajca tohto vládneho návrhu zákona.

    Teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Lipšic. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh ďalšej novely antidiskriminačného zákona, pričom ostatnú novelu tohto istého zákona sme schválili 20. júna tohto roku, čiže len po pár mesiacoch máme tu opätovne ďalšiu novelu, ktorá je ale v mnohých oblastiach problematická a zameriam sa ťažiskovo na otázku prevrátenej diskriminácie, ktorú opätovne novela zavádza, teda možnosti zvýhodnenia osôb určených len na základe rasového alebo etnického pôvodu. Ale najskôr sa vyjadrím aj k niekoľkým zmenám, ktoré možno by bolo vhodné objasniť už možno v prvom čítaní a, samozrejme, potom aj vo výboroch.

    Návrh zavádza, už to spomenul aj pán podpredseda vlády, aj pán spravodajca, novú definíciu sexuálneho obťažovania. Ja ju prečítam, totiž zdá sa mi trošku vágna. „Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.“ Čiže môže to byť v zásade pomerne veľká škála vecí. Verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie, ktoré dokonca nemusí byť úmyselné, len jeho následok môže byť určitý, môže a dokonca len potenciálne spôsobiť nejaký následok, napríklad v podobe urážlivého prostredia.

    To sa priznám, že je definícia, ktorá, ak raz začne, nikde neskončí. Čiže je to definícia vágna podľa mojej mienky. Rovnako je otázne, prečo sa v pracovnoprávnych vzťahoch navrhuje rozšíriť platnosť zákona nad rámec ustanovený smernicami, konkrétne v navrhovanom § 6 ods. 2 sa vsúva slovo „najmä“.

    Ďalší otáznik sa týka nového návrhu § 8 ods. 1. Inými slovami, v čom sa tento paragraf, pán vicepremiér, mení? Mení sa v tom, že sa nahrádza, mení sa celé ustanovenie, namiesto v súčasnosti platného ustanovenia, kde je napísané, „cieľ je oprávnený“, tu je, „cieľ je legitímny“. To je celá zmena ustanovenia. Ale oprávnený je legitímny, čiže neviem, či dôvodom zmeny je z čisto slovenského slova „oprávnený“ uviesť tam slovo „legitímny“, nedáva to zmysel, inými slovami zmena § 8 ods. 1, lebo žiadna reálna zmena sa tam nevykonáva.

    Tak isto sa navrhuje vypustiť druhá veta § 8 ods. 2 a podľa dôvodovej správy preto, že táto veta je zmätočná a nadbytočná. Ja skúsim dnešné znenie § 8 ods. 2 druhej vety prečítať: „Registrované cirkvi, náboženské spoločnosti a iné právnické osoby, ktorých činnosť súvisí s náboženstvom alebo s vierou, môžu vyžadovať, aby osoby, ktoré sú u nich zamestnané alebo pre nich vykonávajú určité činnosti, konali v súlade s ich náboženstvom alebo vierou a v súlade so zásadami a princípmi ich náboženstva alebo viery.“ Čiže pripúšťa sa v tomto prípade diskriminácia na základe viery, pretože by asi nebolo ani ústavné, podľa mojej mienky, nútiť cirkev, aby zamestnávala zamestnancov iného vierovyznania, toto by nemalo zmysel. Podľa dôvodovej správy táto veta je nadbytočná. Podľa mojej mienky nie je nadbytočná, podľa mojej mienky má svoj význam a dokonca snaha, aby prax bola odlišná, môže viesť k protiústavnosti v tom zmysle slova, že cirkvi a náboženské spoločnosti sú u nás autonómne.

    Ale najväčší problém tejto novely, návrhu novely je návrh znovu zaviesť pozitívnu diskrimináciu a to vidím ako vážny problém, najmä po rozhodnutí Ústavného súdu. Už nám Ústavný súd povedal, že to ústavné nie je a inak je to pomerne podľa mojej mienky jasná vec, pretože budem čítať aj z ústavy a v tomto je ústava krištáľovo čistá, krištáľovo čistá.

    Návrh § 8a, pán vicepremiér, znie: „Diskrimináciou nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi štátnej správy smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť odstránenie diskriminácie v praxi.“ Napriek tomu, že návrh tohto ustanovenia je presnejšie formulovaný ako Ústavným súdom zrušené ustanovenie § 8 ods. 8 zákona, naďalej zostáva podľa mojej mienky v priamom rozpore s ústavou. Navrhované ustanovenie § 8 ods. 1 písm. c) uvádza iba demonštratívne nástroje pozitívnej diskriminácie, čím nevylučuje z ich rozsahu aj prostriedky, ktoré by boli evidentne protiústavné, napríklad zavádzanie kvót pre prijatie na školu alebo do zamestnania pre menšiny.

    Zmysel vyrovnávacích opatrení, ústavne konformný je len pri zdravotne postihnutých. Pretože každý jednotlivý muž alebo žena je znevýhodnený, každý jednotlivec, ktorý je zdravotne postihnutý, je znevýhodnený. Povaha handicapu každého jednotlivca z tejto skupiny má priamu súvislosť s jeho možným preferenčným zaobchádzaním. Navyše, priamo naša ústava v čl. 38 ods. 1 znie: „Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“ Ale čl. 12 ods. 2 ústavy je jednoznačný a ten znie: „Základné práva a slobody sa zaručujú bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politicky činné zmýšľanie, národný sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.“ Zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Naša ústava priamo v texte zakazuje aj negatívnu, aj takzvanú pozitívnu diskrimináciu.

    Podľa dôvodovej správy k dočasným vyrovnávacím opatreniam je možné, citujem: „Priradiť zavádzanie rómskych asistentov učiteľa nultých ročníkov, ale aj opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl.“ Toľko dôvodová správa. Často sa pri prevrátenej diskriminácii argumentuje tým, že náš právny poriadok už aplikuje niektoré inštitúty aj v súčasnosti, napríklad rómskeho asistenta učiteľa. Tento argument ale poukazuje na neznalosť týchto právnych inštitútov. Náš právny poriadok pozná inštitút asistenta učiteľa, ktorý je ustanovený v § 50b školského zákona, z ktorého budem citovať: „Asistent učiteľa je pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach a podieľa sa na utváraní podmienok nevyhnutných na prekonávanie najmä jazykových, zdravotných a sociálnych bariér dieťaťa pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu.“ Teda nejde o rómskeho asistenta učiteľa, ale o pedagogického zamestnanca, ktorý poskytuje pomoc všetkým deťom bez ohľadu na ich rasu či etnicitu, ak je to vzhľadom na ich objektívne znevýhodnenie potrebné.

    Rovnako § 6 ods. 2 školského zákona, ktorý zavádza nultý ročník, citujem: „Nultý ročník je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli vek 6 rokov, nedosahujú školskú zrelosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne a jazykové prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia učiva prvého ročníka základnej školy za jeden školský rok.“ Teda opäť ide o inštitút, ktorý má pomáhať všetkým deťom bez ohľadu na ich rasu, či etnicitu, ktoré z objektívnych príčin v zákone ustanovených nie sú pravdepodobne schopné zvládnuť učivo 1. ročníka za jeden rok. Dôvodová správa síce argumentuje, že citujem: „Je dôležité, aby etnicita bola len jedným z faktorov“. Ale táto zmena nie je nijako rozhodujúca. Neexistuje totiž principiálny rozdiel medzi kvótami a pridaním osobitných bodov za rasový alebo etnický pôvod, čo má za následok prijatie vopred určeného počtu menšinových uchádzačov.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, som presvedčený, že každá diskriminácia je zlom, negatívna aj pozitívna. Pozitívna diskriminácia nemôže byť dobrá len preto, že osoby, ktoré sú postihnuté, nepatria k rasovej alebo etnickej menšine, ale patria k väčšine. Ak je v právnom predpise zakotvené odlišné zaobchádzanie s odlišnými jedincami, musí existovať legitímny dôvod pre takúto diferenciáciu. Odlišnosť spočívajúca v rasovom alebo etnickom pôvode, však nie je legitímnym dôvodom na preferenčné zaobchádzanie. Je totiž dôvodom, ktorý ústava výslovne zakazuje. Navyše, tzv. prevrátená diskriminácia posilňuje bežné stereotypy, že určité skupiny nie sú schopné dosiahnuť úspech bez osobitnej ochrany založenej na charakteristike, ktorá nemá žiadnu súvislosť s osobnou hodnotou každej ľudskej bytosti. Prevrátená diskriminácia tak nevyhnutne vysiela signál o podradenosti určitej skupiny, ktorá by sa za rovnakých šancí nevedela presadiť. Návrh novely zákona v tejto podobe umožňuje zavedenie kvót pre rasové a národnostné menšiny, napríklad pri prijímaní do zamestnania alebo na vysoké školy. Jeden pokus s národnostnými kvótami sme tu už pritom mali – novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, schválenú v roku 1998. Systém národnostných kvót však vzápätí zrušil Ústavný súd v rozhodnutí pod spisovou značkou PL.ÚS 19/98, kde v zdôvodnení svojho rozhodnutia prišiel k záveru, citujem, že „ústava neobsahuje ustanovenie, výkladom ktorého by bolo možné odôvodniť postup umožňujúci obmedziť alebo modifikovať základné práva občana za účelom zlepšenia postavenia príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín.“

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, kvóty ponižujú ľudskú dôstojnosť a jedinečnosť všetkých, na ktorých sa vzťahuje. Sú nespravodlivé v princípe aj v praxi. Rozdeľujú spoločnosť a vytvárajú kasty. Priznávanie výhod a privilégií na základe farby pleti alebo etnického pôvodu so sebou prináša pocit nespravodlivosti a krivdy. Jednotlivci, ktorým môže byť kvótami odňaté právo rovnakej šance na prístup k zamestnaniu alebo k vzdelaniu, len ťažko pochopia, že je to cena, ktorú musia zaplatiť len preto, že patria k národnostnej alebo rasovej väčšine. Je nespravodlivé požadovať od nevinných ľudí znášať bremeno nápravy domnelých krívd, ktoré, aj keď boli reálne, títo ľudia rozhodne nespôsobili.

    Problém nápravy diskriminácie, ktorá nastala v minulosti, je zanedbateľný v porovnaní s problémom eliminácie zdroja tohto následku, našej náchylnosti klasifikovať a posudzovať ľudí na základe farby pleti alebo etnického pôvodu. Riešenie prvého problému minulej diskriminácie, ktoré spočíva v zhoršení druhého problému, nie je žiadnym riešením. Prijatie zvýhodnení pre rasové a etnické menšiny v sebe navyše zahŕňa potrebu vytvorenia mechanizmu pre zisťovanie rasy a etnicity. Ministerstvo spravodlivosti nemôže robiť kriminálne štatistiky, v ktorých by vykazovalo rasový pôvod páchateľov trestných činov. Teraz sa bude rasový pôvod preukazovať. Ak aj budeme súhlasiť, že v minulosti prichádzalo k diskriminácii, neboli diskriminovaní Rómovia alebo Maďari alebo Rusíni, ale boli to jednotliví muži a ženy podľa našej ústavy, slobodní a rovní v dôstojnosti a právach, ktorí boli objektom diskriminácie a riešením je, že už sa to nikdy nemôže stať. Preferenčné zaobchádzanie má za cieľ vyrovnať skóre. Jednotlivci, ktorí boli diskrimináciou poškodení, majú právo na nápravu, ale neexistuje nič ako veriteľská, či dlžnícka rasa alebo etnická skupina.

    Cieľ, ktorý chce navrhovateľ dosiahnuť zavedením diskriminácie a preferenčného zaobchádzania, je odstránenie znevýhodnenia marginalizovaných skupín, resp. osôb žijúcich v sociálnej exklúzii. Návrh novely zákona však použil na identifikáciu týchto osôb nelegitímne, ústavou priamo zakázané kritérium, ktoré samo osebe nemá priamu súvislosť so znevýhodnením týchto osôb. Ak chce vláda pomôcť marginalizovaným komunitám, mala by ako kritérium na pomoc týmto osobám ustanoviť zlú sociálnu situáciu, ale nie rasový či etnický pôvod.

    A tak sa môžeme na záver opýtať, čo nám zostáva, ak chceme skutočne prekonať rasové a etnické predsudky. Čo nám zostáva, ak nechceme, aby sa nám čoraz viac vzďaľoval ideál, aby bol každý posudzovaný ako jednotlivec, a nie ako člen skupiny, ku ktorej je pričlenený niekoho predstavou vo verejnej politike? Podľa mojej mienky nám zostáva iba jediné. V súlade s textom našej ústavy prestať používať rasové etnikum ako rozlišovacie kritérium.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Lipšic bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

    Preto sa pýtam, kto sa teraz chce do rozpravy prihlásiť ústne. Kuruc Martin, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam poslancovi Kurucovi.

    Ešte kým sa pán poslanec pripraví, odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady Pavlovi Paškovi.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovoľte napriek tomu, že sa program dnes vyvíja trošku inak, ako sme predpokladali, o 17.00 hodine sme mali hlasovať, ale keďže beží ďalej rozprava, nemáme prerokovaný žiaden bod. Dostal som sa do situácie, kedy chcem týmto spôsobom vás všetkých veľmi pekne pozvať na rozsvietenie vianočného stromčeka pred Národnou radou. Už minulý rok sme po prvýkrát spolu s prskavkami v ruke začali cítiť to čaro Vianoc. Chcem vás požiadať, všetkých tých, všetkých ľudí dobrej vôle sediacich v tejto sále, kolegyne, kolegovia, aby sme, ak chceme, aspoň na chvíľku zabudli na to napätie, ktoré tu tak poletuje a pokúsili sa začať cítiť atmosféru čohosi, čo je výnimočné každý rok. Preto vás čo najsrdečnejšie pozývam pred Národnú radu, kde bude krátky program. Viem, že beží naďalej rozprava, viem, že nemám mandát na to, aby som bez vášho súhlasu prerušil teraz rokovanie, ale aspoň touto cestou, ak tí, ktorí máte záujem sa zúčastniť na rozsvietení stromčeka a prijmete moje pozvanie, budem veľmi rád.

    Ďakujem pekne.

  • Ešte vážené kolegyne, kolegovia, predsa len využijem príležitosť a spýtam sa, či by nebol všeobecný súhlas na 15-minútové prerušenie schôdze.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno? Nie. Tak pokiaľ je všeobecný súhlas, nie je súhlas, dobre. Pokračujeme. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pani kolegyne, páni poslanci, príprava novely... (Ruch v rokovacej sále)

  • Áno, pán poslanec, poprosím. Vážené kolegyne, kolegovia, no nevyšiel tento pokus, môžeme ešte dať hlasovať, ale nebudeme to zbytočne komplikovať, pokiaľ nie je všeobecný súhlas, budeme pokračovať v rozprave. Posaďte sa, prosím, do poslaneckých lavíc, ukončíme diskusie. Tí, ktorí chcú zostať, zostanú, ktorí chcú ísť, tak odídu. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie. Pán poslanec Kuruc si zaslúži korektné prostredie na svoje vystúpenie. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Príprava antidiskriminačného zákona bola otvoreným procesom uskutočneným za veľmi aktívnej účasti zástupcov verejnosti, čo sa odrazilo aj na konečnom výsledku predloženej novely. Predložený návrh obsahuje aj ustanovenia, prijatie ktorých požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke z marca tohto roku. Signatári sa snažili hromadnou pripomienkou o dosiahnutie zmien a doplnení antidiskriminačného zákona. Túto hromadnú pripomienku poslali na vedomie aj Európskej komisii. Európska komisia nám vyčítala, že máme v zákone nepresné pojmy a výrazy, ktoré eurosmernice nepoznajú, alebo také, ktoré zužujú možnosti uplatnenia zásad rovnakého zaobchádzania. Viaceré už boli medzičasom novelizované zákonom č. 326/2007, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra tohto roku.

    V apríli sa konalo rozporové konanie k hromadnej pripomienke, ktorú k novele antidiskriminačného zákona podala mimovládna organizácia Občan a demokracia. Vtedy podpredseda vlády čiastočne prijal dve zásadné pripomienky verejnosti. Prvá sa týkala zmien definície obťažovania a tá druhá uplatňovania výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania pri zamestnávaní v cirkvách a náboženských spoločnostiach. Neakceptované pripomienky sa týkali napríklad zaradenia definície sexuálneho obťažovania do zákona, zakotvenie zákazu diskriminácie vo vzájomných vzťahoch zamestnancov, zlepšenie antidiskriminačnej ochrany v službách a ďalších. Návrh zákona rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Napríklad poskytovatelia tovarov a služieb budú povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím či k ľuďom, ktorých vek býva často príčinou ich znevýhodnenia.

    Návrh zákona počíta aj so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním a obsahuje aj rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad viery a zdravotného postihnutia, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom.

    Novela zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosti zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Významnou zmenou v predloženej novele je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich cieľom je dočasné odstránenie znevýhodnených, ktorými trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine, či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia pomôžu tiež ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitosti v praxi.

    Hoci vládny návrh antidiskriminačného zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktorých prijatie požadovali mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke, stále má potenciál na vylepšovanie, napríklad rozšírením subjektov oprávnených prijímať vyrovnávacie opatrenia, ktorými sú v súčasnom stave iba orgány štátnej správy. Dennodenne sme totiž svedkami rôznych foriem diskriminácie.

    Rád by som tu uviedol výsledky posledného prieskumu občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu, ktorý dokázal diskrimináciu podľa veku, pohlavia a národnosti. Diskriminácia je nelegálna, to je názov a zároveň aj cieľ kampane, ktorú v týchto dňoch spustilo toto občianske združenie a poukazuje na výsledky prieskumu s unikátnou testovacou metódou dvojíc. Typickým príkladom bola dvojica 35-ročných vysokoškolsky vzdelaných mužov, z ktorých jeden bol Róm a druhý nie. Spolu vytvorili 18 dvojíc s cieľom odhaliť diskrimináciu pri prijímaní do práce a tiež v prístupe k službám a poskytovaniu tovarov. Výsledky z 360 testovacích prípadov, kedy sa o tú istú službu, tovar alebo pracovné miesto uchádzali postupne obaja z dvojice, dokázali, že menšiny, starší alebo veľmi mladí, zdravotne postihnutí a ženy sú diskriminovaní. Prieskum sa konal vo všetkých krajoch Slovenska. Zaujímavým výsledkom prieskumu je porovnanie miery diskriminácie v Bratislave a jej okolí s ostatnými krajmi Slovenska. Dopadol výrazne v prospech hlavného mesta a jeho okolia, kde je najmenej prejavov diskriminácie. Diskriminácia menšín je častejšie vídaná v menších mestách a obciach, než vo veľkých.

    Čo je však zarážajúce, čoraz viac ľudí považuje diskrimináciu za bežný jav a za niečo úplne normálne. Znamená to, že nestačí len prijatie zákona, ale musíme zakomponovať do vzdelávacieho a výchovného procesu komplex opatrení zameraných na antidiskriminačnú výchovu už od najnižšieho stupňa školskej výchovy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca Kuruca sme vyčerpali rozpravu, resp. vystúpenia poslancov v nej.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán podpredseda. Aj pán spravodajca bude.

    Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keď sme pristúpili k tejto ďalšej novele, tak sme pristúpili aj preto, že prišlo ďalšie upozornenie z Európskej komisie a už tu máme na stole ďalšie upozornenie z Európskej komisie, takže v tejto oblasti je jednak Európsky parlament aktívny a v nadväznosti aj Európska komisia veľmi aktívna a my budeme musieť reagovať na mnohé odporúčania zo strany Európskej únie a Európskej komisie a v tomto súboji so zlom v tom najširšom zmysle slova treba zvádzať, samozrejme, ten súboj nielen prostredníctvom zákonov a ďalších nižších noriem, ale aj, ako tu hovoril môj predrečník, pán poslanec Kuruc, aj istými vzdelávacími a ďalšími výchovnými aktivitami, počnúc od čo najmladšieho veku, aby sme vytvorili všetky podmienky na to, že tí, čo raz budú stáť na jednej strane a budú prijímať tých druhých, aby sa k nim stavali ako rovní a vytvárali rovnosť šancí pre každého, aby pochopili, že napriek tomu, že každý z nás je iný, všetci sme predovšetkým ľudia.

    Ak pán poslanec Lipšic hovoril o tom, že 20. júna sme schválili novelu tzv. antidiskriminačného zákona, áno, je to pravda, to bola reakcia na prvú pripomienku. A ja som, samozrejme, do tejto pripomienky zobral aj niektoré pripomienky širokej verejnosti z mimovládnych organizácií a sľúbil som im, a to som aj dodržal, že ďalšie pripomienky budú implementované aj do tejto novely zákona, ktorá bola už vtedy na stole. Len príprava sa nerobí tak, že za mesiac, ale polroka tvrdého rokovania, diskusií – a teda nielen v tej komisii, ktorá pracovala pri úrade vlády zo zástupcov jednotlivých ministerstiev – sporenia, hľadania ciest, ale aj s osobnosťami vedy a výskumu a právnych organizácií sme konzultovali so všetkými právnickými fakultami a navyše, sme si niektoré veci overovali aj s pánom veľvyslancom Kuchárom, ktorý teraz už pôsobí v Rade Európy, predtým tam bola Lampertová, a o tých veciach sme diskutovali. Lebo viete veľmi dobre, že aj Rada Európy pripravuje isté zadefinovanie dočasných vyrovnávacích opatrení a myslím si, že my sme v duchu a v zhode tohto zadefinovania.

    Ale prosím, v minulosti sa stali chyby, a keď môj predchodca podpredseda vlády pán Csáky nemohol presadiť kvalitný antidiskriminačný zákon najmä kvôli tomu koaličnému partnerovi, ktorý teraz voči nemu vystupuje, a spôsobilo to obrovské, by som povedal, problémy vo vzťahu do budúcnosti, ktoré sú tu na stole a to sú tie pripomienky, ktoré nám prichádzajú z Európskej komisie, lebo sme nedokázali v tom predchádzajúcom období napriek tomu, že môj predchodca to chcel zrealizovať, a poznám ten pôvodný návrh jeho antidiskriminačného zákona, ho nemohol, lebo bol v takom koaličnom zoskupení a zovretí. Myslím si, že sa môžeme pozerať rôzne na tie pohľady a myslím si, že pohľad pána poslanca, exministra spravodlivosti je jeho pohľadom. Ja poznám desiatky pohľadov skvelých právnikov a my sme sa na nich takisto obracali a obrátili a tí nám v podstate odobrili tieto návrhy, ktoré sa objavujú v tomto návrhu novely antidiskriminačného zákona. Znovu opakujem, že tie tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia nie sú tentoraz, ako aj správne postrehol pán exminister, zachytené len na etnickom alebo na rasovom princípe, ale sú tam aj ďalšie veci uvedené.

    A napriek tomu viete, že de facto tie dočasné vyrovnávacie opatrenia na Slovensku fungujú a už sa tu netvárme, že nefungujú v mnohých oblastiach, na rôznych úsekoch, prečo by sme ich nemali mať zavedené aj v zmysle litery zákona do našej legislatívnej normy. A myslím si, že tak, ako je to zadefinované a mám to konzultované s mnohými odborníkmi z oblasti práva a jednotlivých právnických fakúlt na slovenských univerzitách, je to možné takýmto spôsobom postaviť. Navyše sme si to prekonzultovali ešte aj v Európskej komisii, lebo ja nerobím tak, že idem do nejakého súboja bez toho, že by som si niektoré veci nevydiskutoval aj z hľadiska tých noriem, ktoré odporúča Európska komisia alebo pripravuje Európska komisia, lebo nerád by som bol, aby sme každý rok tu schvaľovali novú a novú novelu a radšej týmto mnohým veciam z hľadiska vývoja v súčasnosti v Európe aj pristupovali a, samozrejme, aj tie jednotlivé odporúčania realizovali.

    Znovu navrhované ustanovenie § 8a prináša úpravu tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení. Znova opakujem, dočasných. A znova opakujem, je to pre tých, ktorí nie z vlastnej viny sa nemôžu dostať na rovnakú štartovaniu čiaru do života. A im treba pomôcť, aby sa dostali na rovnakú štartovaciu čiaru do života, dať im šancu, a potom už je na nich, ako sa tejto šance v budúcnosti uchytia, ako ju budú konkrétne realizovať.

    A možno treba urobiť isté opatrenia a robilo to aj americké právo a vy, pán Lipšic, o ňom veľmi dobre viete, aké boli vzťahy vo vzťahu k černochom a k iným rasám, ktoré tam pôsobili, najmä v tom období 50., 60. rokoch a v legislatíve 70. a 80. rokoch a snažili sa vytvárať aj tú šancu. Aj tú šancu, o ktorej tu hovoríme v rámci, nazveme to u nás, dočasnými vyrovnávacími opatreniami. Opakujem, ich koncepcia bola pripravená v súlade s medzinárodnou právnou úpravou ako významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, kde sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia používané s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd. A hovorím znovu, je to aj v súlade s ústavou, ale nebudem teda prejudikovať, nech rozhodne potom Ústavný súd, ak by boli problémy. A neviem, prečo sa stále niektorí právnici oháňajú dopredu Ústavným súdom ako s bičom a hovoria, že je to protiústavné.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale takto to nebolo v predchádzajúcom návrhu zákona.

    Podľa zásad obsiahnutých v medzinárodnom práve tieto vyrovnávacie opatrenia sú v súlade s princípom rovnosti a právom nebyť diskriminovaným, ak sú špeciálne opatrenia prijaté. A teraz hovorím: a) so súhlasom členov skupín, na ktorých sa vzťahujú; b) na základe jediného cieľa, ktorým je dosiahnutie rovnosti; c) dočasné; d) pozastavené, ak je dosiahnutý vytýčený cieľ. Tak je to dokumentované. A ešte nakoniec, nie sú dôsledkom neustáleho udržiavania nerovnakých alebo odlišných štandardov. Čiže sú dočasné.

    A vychádzame aj z odporúčaní Rady Európy v tejto oblasti a tých konzultácií, ktoré sme mali. V súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami je nevyhnuté zdôrazniť, že pokiaľ tieto opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitostí spĺňajú vyššie uvedené podmienky, nejde o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení totiž nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny ľudí, ale o vyrovnávanie ich príležitostí s cieľom dosiahnuť de facto skutočnú rovnosť, ktorá musí existovať pri realizácii ľudských práv a slobôd. Budeme o tom hovoriť aj na zasadnutí Rady Európy, keďže máme teraz predsedníctvo a budeme sa snažiť aj o týchto veciach veľmi otvorene diskutovať.

    Myslím si, a znovu opakujem, príprava bola dlhá. Pán spravodajca sám o tom hovoril, že boli takmer polroka diskusie na rôznych úrovniach využitím ako pracovníkov jednotlivých ministerstiev, tak externých organizácií, tak mimovládnych neziskových organizácií, ktorých hlas sme veľmi citlivo počúvali a snažili sme sa maximálne byť ústretoví a využiť aj tieto poznatky, ktoré majú z terénu a ktoré by bolo potrebné do návrhu novely zákona zakomponovať.

    Z toho dôvodu chcem znovu zopakovať a znovu vás poprosiť, ctené dámy, vážení páni, aby sme posunuli tento návrh novely zákona do druhého čítania, aby sme vytvorili priestor na ďalšiu diskusiu v rámci jednotlivých výborov, aj gestorského výboru a, samozrejme, aj v rámci druhého čítania v pléne Národnej rady na januárovom zasadnutí v budúcom roku.

    Myslím si, že tu je šanca mnohé veci vylepšiť. Ja sa nebránim tomu, aby sa skvalitňovali veci, aby sa precizovali veci, ale myslím si, že takýto zákon alebo novelu zákona Slovensko potrebuje.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za záverečné stanovisko.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi. Nech sa páči.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ak by nevystupoval kolega Lipšic, tak by som necítil potrebu reagovať a povedať to, čo chcem odcitovať z dôvodovej správy. Mohol to urobiť aj môj kolega, ctený pán poslanec Lipšic, ale on odcitoval, resp. hovoril o druhej strane mince.

    Dovoľte mi, aby som na dôvažok toho, čo hovoril, či už podpredseda vlády, alebo to, čo a o čo sa presadzovali predstavitelia mimovládnych organizácií, odcitoval niektoré známe, aj vám možno známe fakty o dočasných vyrovnávacích opatreniach z medzinárodnej praxe. Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení slúži na dosiahnutie rovnosti a dôstojných životných podmienok, čo dokazuje rozšírená prax v množstve vyspelých demokratických štátov, čiže nie je to žiadny výmysel Slovenskej republiky. V medzinárodnom práve, ktoré je významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia zamerané na dosiahnutie de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny.

    Podľa Výboru pre ľudské práva Organizácie spojených národov princíp rovnosti niekedy vyžaduje, aby zmluvné štáty prijali vyrovnávacie opatrenia s cieľom znižovať alebo odstrániť podmienky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú k udržiavaniu diskriminácie, ktoré okrem iného Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje a pakt, ktorého sme členmi i my.

    Podobne aj čl. 2. ods. Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie nabáda zmluvné štáty na prijatie dočasných osobitných opatrení s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd.

    Podľa čl. 4 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zmluvné strany sa zaväzujú, že tam, kde je to potrebné, prijmú primerané opatrenia s cieľom podporovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života úplnú a efektívnu rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšine.

    Smernica Rady Európskej únie 2000/43 ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, v pôvodnom duchu vyžaduje pozitívnu činnosť štátu pre zabezpečenie úplnej rovnosti v praxi.

    Podľa čl. 6 Smernice Rady z roku 2004/113 ES z 13. decembra 2004, ktorá sa transponuje s cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v praxi v zásade rovnakého zaobchádzania, nebráni žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať špecifické opatrenia na predchádzanie nevýhod súvisiacich s pohlavím alebo na ich vyrovnávanie.

    Mohol by som pokračovať. Prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, unúvajte sa pokračovať v mojom čítaní dôvodovej správy a prosím, aby ste sa nepozerali iba na jednu stranu mince. Ak pán poslanec Lipšic alebo ktokoľvek si myslí, že Ústava Slovenskej republiky nám nedovoľuje, ja si to nemyslím, že nedovoľuje prijímať takéto opatrenia, tak, prosím, dajte potom návrh na zmenu ústavy, aby sme mohli byť rovní i nielen v práve, ale aj v príležitostiach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem ako navrhovateľovi – pánovi podpredsedovi vlády, tak aj spravodajcovi pánovi Nagyovi.

    Ďalšími bodmi programu sú vládne návrhy zákonov, ktorých predkladateľom je minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, ktorý v zastúpení ministra hospodárstva Jahnátka predloží aj ďalšie vládne návrhy zákonov.

    Prikročíme teraz k prvému z týchto bodov programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 440 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 440a.

    Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatím uznesenia vlády č. 753 zo dňa 5. septembra 2007 schválila vláda Slovenskej republiky postup výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP a Public Private Partnership.

    Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vykonanie niektorých legislatívnych zmien, ktorých podstatou je vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu, prevádzkovanie a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len koncesné cesty.

    Je potrebné zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. Ide najmä o rozpracovanú dokumentáciu pripravovaných stavieb, rozostavané stavby, prieskumnú štôlňu, atď. Čiže, je potrebné upraviť ten prechod vlastníckych práv na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy.

    Návrh zákona ďalej umožňuje poveriť Národnú diaľničnú spoločnosť plnením úloh pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára, pri správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, prípadne plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP ako akvizícia pozemkov, zabezpečenie vybraných povolení a prípravy dokumentácie.

    Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 a schválila ho uznesením č. 823/2007. Dovoľujem si požiadať vás, pani poslankyňa, páni poslanci, o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán minister.

    Spoločným spravodajcom, ktorého navrhol gestorský výbor pre hospodárstvo, je pán poslanec Pelegrini. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 567 z 18. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. novembra 2007 a uznesením č. 267 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 224 z 21. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 239 z 13. novembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 20. novembra 2007 a uznesením č. 123 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú z časti IV pozmeňujúce návrhy v počte bodov štyri. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440a, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 268 z 26. novembra 2007.

    Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim.

  • Áno, ďakujem pekne spravodajcovi pánovi Pelegrinimu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto. Pán Prokopovič, vy s procedurálnym návrhom? Áno.

    Takže, zatiaľ len oznamujem, že sa nikto neprihlásil písomne, preto dávam možnosť a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Kahanec. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz vzhľadom na to, že v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie spravodajca, udeľujem mu slovo.

    Po ňom vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi predložiť krátky pozmeňujúci návrh k čl. 1 uvedeného návrhu zákona, to znamená, k zákonu cestnému. Vychádza zo situácie, kedy sa nám na Slovensku začínajú množiť automobilové preteky, ktoré nie sú organizované v zmysle všetkých medzinárodných predpisov, ktoré sú predpísané Medzinárodnou federáciou automobilového športu. Dochádza často k nedostatočnej ochrane nielen samotných pretekárov, ale aj divákov, nie sú dodržané základné predpisy, čo sa týka záchrannej služby, hasičského požiarneho zboru, poistenia preteku proti poškodeniu cestnej infraštruktúry.

    Preto mi dovoľte, aby som navrhol, aby sa v čl. 1 pripojil nový bod 9, ktorý znie: „V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom Medzinárodnej federácie automobilového športu FIA Paríž.“.“

    Doteraz správny cestný orgán vydal povolenie na špeciálne užívanie cesty na požiadanie akéhokoľvek usporiadateľa športového podujatia bez toho, aby skúmal, či sú splnené všetky bezpečnostné predpisy. Tým, že organizácia, ktorá na Slovensku je napojená na túto medzinárodnú organizáciu, vydá kladné stanovisko, bude to potvrdením toho, že pretek sa bude konať v súlade so všetkými medzinárodnými normami týkajúcimi sa automobilových pretekov. Keďže však tento môj pozmeňujúci návrh ide mierne nad rámec novely, vládnej novely, chcem potom požiadať pána ministra, aby vyjadril svoj súhlas, resp. nesúhlas, aby sme o ňom mohli potom hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Pripraví sa pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, zvažoval som, či mám vystúpiť k tomuto bodu programu, pretože účasť je taká, že pomaly neviem, kam sa pozriem, či pozerám niekomu do očí, tak je nás tu málo. Nebudem ani hovoriť o tom, že som zvažoval aj z tohto dôvodu, že obyčajne je zvykom, keď vystúpi opozičný poslanec k vládnemu návrhu zákona, tak ide o jeho znenie kritizovať a podávať nejaký pozmeňujúci návrh, ani v tomto nebudem presný. Ale dovolil by som si skôr niekoľko takých myšlienok k celej príprave a okolnostiam, ktoré predchádzali a ktoré boli aj pri vzniku toho zákona a jeho príchode do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dnes rokujeme o zákone, ktorý by mal zabezpečiť praktickú realizáciu tzv. chiméry. Úmyselne zdôrazňujem slovo chiméry, pretože tak si označoval, pán minister, moje slová o reálnosti termínu výstavby diaľnic do Košíc do roku 2010 za našej vlády, čo bolo nakoniec obsiahnuté aj v dokumente Aktualizácia výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2006 s výhľadom do roku 2010, ktorý bol vtedy schválený vo vláde Mikuláša Dzurindu.

    Áno, dámy a páni, je to pre mňa trošku šok a myslím si, že mal by byť pre každého, kto len trošku rozumne uvažuje, pretože je to prinajmenšom turbulencia o 180°, keď ten istý pán minister, ktorý pred niečo viac ako rokom, zhruba rokom a pol, počas rokovania o vládnom programe tu, v parlamente tvrdil a môžem ho citovať, že je to spomínaná chiméra. Dnes už po vyjadrení pána premiéra pripúšťa, že sa to dá. Ja si myslím, že je to možno aj podľa legendárnej vety, už okrídlenej „minister mieni, premiér mení“.

    A tak aj na tejto schôdzi prijímame zákon, ktorým chceme upraviť legislatívu tak, aby sme mohli rýchlejšie stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie prostredníctvom PPP projektov. Ale zároveň upozorňujem, že budeme aj na tejto schôdzi, myslím, že hneď v ďalšom bode rokovať aj o zákone, ktorý v rozpore s ústavou umožňuje siahnuť na majetok ľudí v záujme tohto tzv. „vyššieho cieľa“. Mimochodom aj pán minister, aj pán premiér po voľbách hovorili, že máme dosť peňazí a súkromných investorov nepotrebujeme, aby som citoval aj dôvod, pre ktorý to vtedy pán minister hovoril, citujem: „Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu.“ Koniec citátu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepopieram, ba dokonca zdôrazňujem, že aj naša vláda vážne uvažovala a pripravovala výstavbu zhruba 100 km diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Otvorene potvrdzujem, netajím sa tým nikdy, že aj ja osobne som vždy presadzoval a aj dnes súhlasím so spoluúčasťou súkromného kapitálu na výstavbe diaľnic. Ide totiž nielen o čas, ako sa často prezentuje, ktorý získame rýchlejšou výstavbou, ak by sme stavali iba z prostriedkov štátu. Každý ekonóm síce vie, že čas sú peniaze, ale súkromný kapitál a videl som to pri výstavbe cez PPP projekty v zahraničí v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, kde som mal možnosť byť, však prináša aj iné priame úspory pri výstavbe. Tlak súkromného investora na efektívnosť totiž často vedie aj k prehodnocovaniu technických riešení, a to je podľa mňa minimálne také dôležité, ako aj samotná priama finančná úspora. Menší počet mostov, náhrada tunelov výškovými estakádami tam, kde je to rentabilnejšie, ale aj možné, ako aj, povedzme, prehodnotenie množstva vjazdov a výjazdov na diaľnicu a rýchlostnú komunikáciu a výstavby privádzačov k nim. U nás máme, a štatistiky to dokazujú, na mnohých úsekoch privádzače prakticky ku každej obci, okolo ktorej diaľnica ide. Takže z tohto pohľadu by som mal byť s iniciatívou spokojný. Lenže aj tu platí to staré známe, keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté.

    Zhruba v polovičke júla zrazu pre mňa ako blesk z jasného neba zaznelo vyhlásenie pána premiéra Roberta Fica o zámere vlády postaviť diaľnicu do Košíc do roku 2010. Dovtedy to bola iba utópia, alebo, ako som pred chvíľou spomenul, bola to chiméra. Približne však už o tri a pol mesiaca, myslím, že to bolo niekedy koncom októbra, už bolo zverejnené aj predbežné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na výstavbu určitých úsekov diaľnic prostredníctvom PPP projektov. Áno, počujete dobre. Celá predpríprava projektu za viac ako 100 mld. za niečo viac ako štvrťroka. A medzitým lietali čísla a dátumy. Najprv informácia, že cez PPP sa má stavať 95 km. Potom vláda schválila 150 km. Následne ministerstvo financií opäť sa vytasilo s návrhom stavať len 95 km. Diaľnica raz mala byť do roku 2010, potom sa pripúšťala do roku 2012. Napokon to ostalo v podobe, pri ktorej tomu oficiálne budeme hovoriť diaľnica, ale plnohodnotná autostráda to ešte nebude. Podľa môjho názoru tu sa vláda pustila do akéhosi dobrodružstva, lebo ináč sa to ani nedá nazvať a to dokonca bez kladného stanoviska a teda priamej podpory ministerstva financií PPP projektov. Navyše, donedávna chýbala a myslím, že ešte dnes nie je jasná aj presná, jasná analýza dosahov a dopadov na verejné financie, vrátane vzťahu vstupu do eurozóny.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nespomenúť na tomto mieste aj niektoré zlé skúsenosti s výstavbou diaľnic s PPP projektmi u susedov, aby som bol férový aj voči oponentom, ktorí podobne ako terajšia vláda podcenili prípravnú fázu a tam projekty skrachovali. Aj keď pripúšťam, aby to bolo skutočne férové, boli to odlišné systémy PPP projektov, značne odlišné od toho, ktoré sme pripravovali my a predpokladám, že odlišné aj od tých vo svojej koncovke, ktoré pripravuje súčasná vláda. Predsa ale istá paralela tu je. Vo vyspelej západnej Európe totiž venujú príprave podobných projektov tri až päť rokov. Súčasná slovenská vláda, tak ako som uviedol v číslach, tri až päť mesiacov, ak však nenadväzuje na to, čo pripravila predchádzajúca Dzurindova vláda. Ale tomu sa súčasná exekutíva už z princípu bráni ako čert krížu.

    Dovoľte jeden citát, ospravedlňujem sa, že bude obsiahlejší, ale považujem za potrebné ho v tejto chvíli povedať, citujem: „Diaľničná výstavba, strategicky dôležitá pre rozvoj Slovenska, najmä jeho regiónov je v súčasnosti charakterizovaná nekoncepčnosťou, populistickými sľubmi, ktoré sa nedajú splniť a predraženosťou o miliardy korún. Svoju nemohúcnosť jasne a transparentne riadiť investičný proces pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií chce vláda a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií zakryť projektom PPP. Nerealistické sľuby reprezentuje predovšetkým sľub spojiť Bratislavu a Košice diaľnicou do roku 2010. Dnes už aj laik, nieto ešte odborná verejnosť vedia, že prepojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou nebude do roku 2010 hotové, a to ani v polovičnom profile, o celých profiloch ani nehovoriac. Vláda, ktorá s obľubou nazýva svojich kritikov populistami, by mala občanom seriózne priznať, že stanovený termín nedodrží a radšej vynaložiť všetko úsilie na to, aby prostriedky na výstavbu boli vynakladané transparentne a čo najefektívnejšie.“ Toľko citát.

    Uhádli by ste, kto takto presne pomenoval súčasný stav? Nebudem vás napínať, panie poslankyne, páni poslanci, čítal som, citoval som z tlačovej konferencie strany Smer zo dňa 22. marca 2005. Smer vtedy vyzýval vládu, aby vypracovala a následne schválila solídnu analýzu financovania výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií v našich podmienkach spolu so solídnym harmonogramom, a to ako časovým, tak aj vecným. Následne v prípade pozitívnych výsledkov analýzy Smer odporúča zaoberať sa aj možnosťou financovania menších úsekov formou PPP v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t. j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem si odpustiť otázku, čo spôsobilo tento obrat. Je to len snaha pána premiéra vytvoriť dojem, že mu osud prepojenia západu Slovenska s východom leží na srdci? Alebo chce zakryť to, že tak málo prostriedkov ako v rozpočte schválila vláda na tento rok v prepočte na vonkajšie vplyvy, samozrejme, nedala v prepočte na ceny a ďalšie vplyvy ani prvá Dzurindova vláda v čase, keď ju obviňovali, že zastavila výstavbu diaľnic? Alebo sponzori Smeru zacítili balík peňazí? Nech si každý na to odpovie sám.

    Dámy a páni, som, a to zdôrazňujem, vždy som bol a budem zástancom zapojenia PPP projektov do výstavby infraštruktúry, ale zodpovedného zapojenia, s dôkladnou prípravou a so zodpovedným posúdením dopadu každého projektu na štát. Rozhodovanie o PPP projektoch a ich príprava a realizácia je totiž behom na dlhé trate, nakoľko vytvárajú záväzky v dlhom období pred nami, ktoré štát bude musieť zaplatiť. Pri zle pripravených projektoch totiž hrozí, že budú skutočne započítavané do verejných výdavkov. Len tak na okraj aj vo Veľkej Británii a v Írsku, v krajinách, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s takýmito projektmi, sa nakoniec viac ako polovica PPP projektov započítala do verejných výdavkov.

    Čo teda na záver? Myslím si, že mi nikto nebude oponovať, keď poviem, že diaľnice a rýchlostné cesty stavať treba. Bez diskusie. Treba a rýchlo. Ale nie tak napríklad, že za pochodu v tichosti zmeníme napríklad prioritu z D1 na R1, nie tak, že kvôli preferenciám a sympatiám voličov sľúbime hocičo, akýkoľvek, aj nereálny termín, ale tak, že pravdivo a reálne povieme, čo sa dá a čo sa nedá. Opakujem, pravdivo a reálne. Ak tá príprava nebola tri a pol mesiaca, ale bola ďaleko predtým, tak to priznajme. Začnime, trebárs, aj tým, že priznáme, že sme viac ako rok v niečom stáli, že sme jeden rok premrhali. Ale aj to priznajme, že nadväzujeme na niečo, čo pripravila predchádzajúca vláda. Aj keď je nám to niekedy veľmi ťažké priznať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v podstate predrečník tu uviedol mnohé veci, takže môžem teraz už len nadviazať na niektoré myšlienky, ktoré povedal.

    V úvode by som chcel nadviazať na dôvodovú správu, ktorá hovorí o tom, čo je vlastne zámerom celého tohto zákona, celej tejto myšlienky, ktorá je potrebná pre urýchlené dobudovanie. Zámerom je teda vytvoriť podmienky na urýchlenie výstavby nedobudovaných vybraných úsekov diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1 medzi Žilinou - Košicami Nitrou - Tekovskými Nemcami s využitím PPP projektov. Samozrejme, tam sú určené aj vyčlenené spomínané úseky a tieto úseky v celkovej dĺžke na rýchlostnej komunikácii R1 sú uvádzané v celkovej dĺžke 151 km. Kladne sa k tomu, samozrejme, vyjadrila vláda a schválila tento postup vybudovania cestnej infraštruktúry cez PPP projekty. Vytvorenie týchto podmienok je určite dobrým zámerom, teda urýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií.

    Z hľadiska žiaducej potreby dobudovať túto cestnú infraštruktúru sa požiadavka urgentne prejavuje zvlášť na východe Slovenska, kde realizácia dobudovania cestnej siete je často podmieňujúcou prekážkou pri budovaní priemyselných parkov, prekážkou pri potencionálnom záujme investorov, ale aj pre intenzívnejší rozmach cestovného ruchu, v záujmoch turistickej destinácie, či pri rozvoji obchodu a najmä služieb v špeciálnej sfére. Preto by bolo pre východ žiaduce čo najskoršie dobudovanie nielen spomínaných úsekov, teda spomínaných úsekov, či už je to Hričovské Podhradie, Ivanchova, Jánovce, Jablonov, Fričovce, Svinia, ale najmä napríklad ďalších diaľničných úsekov súvisiacich s budovaním diaľničnej siete, ale aj obchvatových komunikácií, rýchlostných komunikácií napríklad mesta Prešov alebo dobudovania prepojenia spojenie cez sever – juh, ktoré by vlastne dali lepšiu perspektívu pre Prešov, Košice a prepojenie na Poľsko a Maďarsko.

    Je na škodu, že v pohľade na koncesné cesty, teda cesty s využitím PPP projektov, sa rozchádzajú postoje dvoch zásadných rezortov, teda ministerstva dopravy a ministerstva financií vo vzťahu k únosnému objemu výstavby na tieto projekty. Možno už dospeli k dohode, zatiaľ som registroval len tie rozdielne názory na celkový objem týchto ciest. No a, samozrejme, je na škodu aj tá „príprava“ realizácie PPP projektov cez mediálne výstupy rôznych predstaviteľov. Už tu boli spomínané niektoré výroky, ale myslím si, že zmena postoja predovšetkým pána premiéra v tejto oblasti budovania PPP projektov bola úplne zrejmá, a tak ako predtým to bola tvrdá kritika na využitie súkromných zdrojov dobudovania ciest, tak teraz je to zrazu možné.

    Nie je to najlepší spôsob pre budovanie takých podmienok istoty a podmienok korektných vzťahov medzi dodávateľmi, medzi investormi, medzi tými, ktorí sú zainteresovaní pri celom tomto hľadaní riešenia. A nie je to určite riešenie jednoduché. Takže, ak by bol seriózny záujem pre dobudovanie tejto cestnej infraštruktúry, tak sa musí aj otvorene povedať, že PPP projekty sú na jednej strane aj rizikom, ale dávajú šancu na rýchlejšie dobudovanie.

    Keď sa pozrieme ďalej v rámci toho, čo uvádza dôvodová správa, spomína poplatky. Pozrel som si v osobitnej časti komentár k článku 2 k bodu 3, 4 a k článku 3 bodu 1. Spomína sa tam, že sa má zabezpečiť výber poplatkov podľa zákona 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta a, že tieto poplatky budú vybrané diaľničnou spoločnosťou za koncesné cesty a budú príjmom štátneho rozpočtu a že teda by mali slúžiť na čiastočnú úhradu platieb koncesionárovi v zmysle koncesných zmlúv uzavretých medzi štátom a koncesionárom, ktorý príslušný úsek koncesných ciest vybuduje.

    A potom je tam uvedené, že cieľom zohľadnenia nevyhnutných, chcem zdôrazniť, nevyhnutných výdavkov, ktoré má diaľničná spoločnosť v súvislosti s výberom mýta na koncesných cestách, je dosiahnutie neutrálneho stavu, kedy diaľničná spoločnosť nedosahuje ani zisk, ani stratu. No takéto formulácie mi celkom nesedeli, lebo mi to pripomína problémy na vyšších územných celkoch, keď sa vykrývajú výkony vo verejnom záujme. Tie výkony vo verejnom záujme pre obslužnosť dopravy sú analogickým problémom, keď je potrebné vykryť tieto prostriedky zo zdrojov vyššieho územného celku a tiež by mali byť primeraným výdajom.

    Problém je však už s ich kontrolou. Či sú tieto výdaje oprávnené alebo neoprávnené, keď sa tieto výdaje realizujú cez ďalšie eseročky, nie priamo cez dopravné podniky a podobne, potom už dochádza k tomu, že jedna vec je dobrá zmluva o zabezpečení týchto dopravných výkonov a druhé vec, ako tie ďalšie veci sú realizované. A to už nie je celkom také jednoduché, ako sa uvedie a navrhne. Preto ten pojem „nevyhnutný“, „neutrálneho stavu“ a „nedosahovať ani zisk, ani stratu“, mne sa zdá taký vágny a nejasne zadefinovaný. Aj preto by som si dovolil popýtať sa pána ministra, keby som mohol dostať odpoveď, či vlastne tá špecifikácia nevyhnutných výdavkov bude niekde presnejšie zadefinovaná, aby sa potom v budúcnosti nemohli tieto veci prekrúcať, že ktoré výdavky budú v podstate tie opodstatnené.

    No a ešte sa vrátim k PPP projektom naspäť. Tieto projekty, samozrejme, to nie sú projekty, ktoré teraz akože všetko zachránia a všetko vyriešia. Tak ako všetko v živote, dajú sa tieto PPP projekty využiť užitočne, že budú obe strany primerane a vzájomne spokojné, ale tiež môžu byť tieto projekty pripravené nedostatočne a nezodpovedne, a tiež to tu už bolo uvedené, že sa pripravujú vo veľmi hektickej atmosfére a vo veľmi krátkom čase a to môže spôsobiť ďalšie problémy do budúcnosti. A keď chceme povedať takisto zodpovedne a korektne, tak aj sám život nám dáva za pravdu, že boli realizované dobré PPP projekty a myslím, že to je celkom dobrý zámer nielen v oblasti dopravy, ale aj pri iných projektoch v rámci našich zdrojov, ale aj pri zdrojoch z Európskej únie. Ale život takisto dáva za pravdu aj iné a dáva za pravdu, že treba brať pri týchto projektoch aj vážnu výstrahu. Jednak riziko možného oveľa drahšieho preplatenia, tak ako už dokonca to bolo pred rokmi vyčítané, že tieto projekty sú oveľa, oveľa drahšie. Tak tu by som sa chcel spýtať ako druhú otázku. Aké predpokladajú pri tejto realizácii väčšie, teda aké väčšie náklady predpokladajú pri tejto realizácii na rezorte dopravy v rámci tých 151 kilometrov?

    Takže na záver už len môžem povedať, že by sme si určite všetci priali, aby tieto cesty boli dobudované čím skôr a čím rýchlejšie a zvlášť by sme si to priali my, ktorí sme z východu, lebo človek, keď cestuje, tak registruje, ako sa cestuje po Považskú Bystricu a registruje, ako sa cestuje ďalej. A nie je to len o tom, či cestujeme po dobrej ceste, ale je to aj o tom, že po dobrej ceste k nám môžu prísť aj ďalšie zdroje pre rozvoj, môžu k nám prísť aj tí, ktorí budú mať záujem navštíviť naše Slovensko a po dobrých cestách môžeme nakoniec dospieť aj k dobrým vzťahom navzájom.

    Takže poprosím, pán minister, keby ste mohli upresniť tieto odpovede.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kahancovi.

    Bol posledným, ktorý bol prihlásený do diskusie k tomuto bodu. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa nehlási nikto, preto uzatváram rozpravu o tomto bode.

    Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať v záverečnej reči stanovisko. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne zareagovať na výsledky z rozpravy.

    Pán poslanec Pelegrini, je pravda, že ten jeho pozmeňujúci návrh je mimo účelu tejto predkladanej novely, ale vidím v ňom akcent na bezpečnosť a zmysluplnosť a zavedenie určitých pravidiel do automobilových pretekov, takže nemám problém s podporou tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Čo k ostatným dvom kolegom? Ja sa to pokúsim zostručniť. Povedal som chiméra, pán poslanec Prokopovič, povedal som chiméra do roku 2006 a myslím, že všetkým to bolo jasné a stále si za tým stojím, že sprejazdnenie Bratislavy a Žiliny do roku 2006, ktoré vyšlo z úst reprezentantov minulej vlády ešte v máji 2006, to ozaj bola chiméra. Myslím si, že nikto z vás nás nemôže obviniť, že po nastúpení našej vlády sme umelo vytvárali nejaké brzdy, aby to nebolo do konca roku 2006. Naopak, snažili sme sa zdynamizovať postup tejto výstavby a fakticky dodnes nie je skončená a bude skončená, dúfam, do roku 2010. Pretože úsek Považskej Bystrice by sa mal začať stavať – prvá etapa v decembri 2007 a druhá etapa nejaký január, február 2008.

    Takže nejdem to znova vysvetľovať, že ukončenie diaľničného spojenia medzi Bratislavou a Žilinou do roku 2006 myslím a stojím si za tým, bola chiméra. Takisto bola chiméra spojenie Bratislavy a Košíc do roku 2010 pri tom scenári, ktorý minulá vláda mala pripravený. Pretože jednoducho cez PPP projekty bolo vtedy v pilotnom projekte navrhnutých 29 km a tie ostatné sa fyzicky nedajú tak urobiť a neboli ani tak pripravené, aby to mohlo ísť, s tým, že my sme zadefinovali predpokladaný termín ukončenia 2010 v určitej časti tejto trasy a predpokladaný termín ukončenia 2012 v tej ďalšej časti. Tým nechcem spochybniť to, že do roku 2010 by sme v našom scenári nevedeli alebo nemohli ukončiť toto prepojenie.

    Chcem len povedať to, že mne osobne absolútne neprekáža, keby to bol aj rok 2011 v tej prvej časti. Pretože musíme začať, lebo čím neskôr začneme, tým väčšia, dovolím si vysloviť slovo, katastrofa na slovenských cestách nastane. Takže, keď to bude 2011, môže ma vláda odvolať, už vtedy, samozrejme, nebudem ministrom, ale vôbec mi to neprekáža, lebo veľmi dôležité je, že minimálne 90 – 95 % to bude rozostavané. V tom scenári sú otázniky, sú otázniky verejného tendra na výber koncesionárov, sú otázniky postavenia súťažných podkladov a tie otázniky postupne eliminujeme. Už dnes si dovolím tvrdiť, že máme pomerne veľa vecí vyjasnených.

    V podstate základnou neznámou ostáva pre mňa to, či Národná rada schváli tieto dva zákony, tieto dva návrhy zákonov, ktoré tu dnes predkladám – tento a za ním druhý – a, samozrejme, či nadobudnú účinnosť podpisom prezidenta Slovenskej republiky. Pevne verím, že to tak Národná rada urobí a bude hľadať logiku a rozum v tomto konaní.

    Ja som takisto vyhlásil, že máme dosť peňazí na výstavbu diaľnic, ale takisto som vyhlásil, že máme dosť peňazí na výstavbu diaľnic tak, aby sme naplnili Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Lenže tento zámer je nad rámec Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Tento zámer vyplýva zo skutočnej potreby a spoločenskej potreby, hospodárskej potreby Slovenska, a preto sme si vytýčili ten ambiciózny plán.

    Ja osobne sa priznám, že som ozaj tri štvrte roka analyzoval systém PPP projektov, formu PPP projektov, kým som sa rozhodol, že sa vieme v týchto projektoch nájsť, ak spustíme tento systém taký masívny, ako je teraz zadefinovaný, to znamená, niečo vyše 150 km. Stále sa podsúva to, že ja som bol proti a predseda vlády mi rozkázal. Minule som to už komentoval, že je to absolútny nezmysel. Ja som pripravil návrh uznesenia vlády, ja som ho pozitívne odkonzultoval s predsedom vlády Slovenskej republiky. Predseda vlády Slovenskej republiky do toho veľmi pozitívne vstúpil s tým, že sme si jednotlivé čiastkové kroky zadefinovali vhodne odborne, ale aj politicky v tom uznesení vlády, ktoré je platné a som rád, že tento proces má podporu predsedu vlády Slovenskej republiky. Ale v žiadnom prípade to nebolo tak, že on rozkázal a ja musím teraz konať. Osobne som presvedčený o tom, že tento zámer, ak doriešime tie neznáme, tak vieme naplniť, a ani to takto nefunguje a nepoznám také niečo, že by fungovalo, že aj keď som presvedčený o tom, že je to zlý scenár, že na základe rozkazu budem tak konať. Neviem, o čom sa tu hovorí a čo sa to tu spája.

    To, čo predtým znelo, že boli rôzne názory na to, koľko kilometrov, aký rozsah, k tomu poviem len to, že treba si ozaj pozrieť to schválené uznesenie vlády, ktoré presne definuje a to aj teraz držíme aj rozsah, aj spôsob. Takže to, čo bolo predtým, čo vyšlo na povrch, je bežné pri každej práci, ktorá sa uzatvára, tvorí, sú rôzne názory a dospeli sme do tohto záveru.

    Čo sa týka dosahu na menovú eurozónu, ja nehovorím, že je to nosný pozitívny argument na formu PPP, ale z významných argumentov na formu PPP, pretože eurozónu to určite neovplyvní. Momentálne Európska centrálna banka spracúva posúdenie Slovenska, ktoré, myslím si, že od marca 2007 do marca 2008 hodnotí toto ročné obdobie. A v prípade, že projekty PPP vyjdú, prvé platby nás čakajú v roku 2011 a neskôr. A to je tiež práve to čaro, že sú tie čiastkové platby rozložené do 30 rokov za celý balík. Čiže, tie platby už nebudú tak významne vstupovať do záťaže na štátny rozpočet o to viac, že keď sme si urobili graf, ako sa bude vyvíjať hrubý domáci produkt a zadefinovali sme si ešte taký realistický nárast HDP, tak nám vyšlo, myslím, že za sedemnásť rokov pri raste HDP a fixnej platbe cez PPP projekty bude tá suma už ozaj zanedbateľná. Čiže návratnosť je pomerne vysoká.

    Samozrejme, že môžu byť tieto projekty PPP aj neúspešné. Ale ja to zatiaľ nepripúšťam. Snažíme sa poučiť z tých chýb, ktoré boli v Maďarsku, v Česku, ale aj v iných krajinách. Myslím, že týchto chýb sa už vôbec nedopustíme, pretože ich vieme analyzovať. Problém sú tie chyby, ktoré určite urobíme a nevieme o nich. Takže, ak voľakto má konštruktívny návrh, že ideme zlou cestou, ja každý konštruktívny návrh prijmem, ale neprijmem takú kritiku, že zastaňte, lebo urobíte chyby.

    Pán poslanec Prokopovič, vôbec sa nebránim tomu, že Mott Mac Donald, ktorého vybral rezort pod tvojím vedením, nám poskytol feasibility study, to absolútne vôbec nedehonestujem. Samozrejme, to, že Mott Mac Donald robil ako poradca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v minulom volebnom období a to, že mal spracovanú feasibility study, to bol základný štart, lebo inak by sme nevedeli skrátiť tie lehoty, ktoré sú síce krkolomné, ale o feasibility study sme sa museli oprieť, lebo tá ozaj trvá minimálne pol roka a je to hromada údajov technických, legislatívnych, ekonomických, efektívnosti, vyhodnotenia a ekonomickej uskutočniteľnosti. Čiže my, samozrejme, že sme čerpali z feasibility study, resp. po slovensky zo štúdie uskutočniteľnosti, ktorá vyznela pozitívne pre tento projekt, a to bol nejaký základný kameň ako postupovať. Fakt je ten, že teraz máme strašne, strašne veľa roboty, lebo robíme to ďalšie kolo a to je príprava súťažných podkladov, čo je ešte väčší kus práce aj zodpovednosti ako feasibility study.

    O tom, či sa to započíta do výdavkov, už som sa stručne vyjadril. Pán poslanec Kahanec, rozchádzajú sa názory medzi mnou a ministrom Počiatkom. Čo k tomu povedať? Nevnímam to tak, že sa rozchádzajú názory. Ministerstvo financií dalo vo svojej správe stanovisko, že sa nebráni a súhlasí s aplikovaním formy PPP. Samozrejme, odporučilo iný rozsah, aký som definoval ja a aký sme definovali aj v uznesení vlády. Lenže to odporučenie sa opieralo o navrhnutie iných trás a v zásade realizáciu niektorých tých ciest, ktoré sú najľahšie a odloženie tých ťažších úsekov na výstavbu z verejných zdrojov.

    A to je podľa mňa, filozofický problém, pretože naozaj PPP projekty sú vplyvom súkromného investora, vstupu súkromného investora a vplyvom toho, že on dostane prvé peniaze až vtedy, keď prejde prvé auto po ceste, tak ten tlak je enormný a on sa ozaj snaží zrýchliť a zefektívniť výstavbu. Čiže práve preto sú PPP projekty najvhodnejšie na najťažšie úseky, pretože ozaj ten súkromný sektor si vie zdatnejšie poradiť so zložitejšími úsekmi. A preto je problém ten návrh ministerstva financií čo do vecnosti, nie čo do stanoviska k tomu, či PPP projekty áno, alebo nie. Čiže je to problém ministerstva financií, kde sme mali spor alebo výmenu názorov, že oni nie sú oprávnení určovať, čo sa má stavať skôr a ktorá trasa sa má stavať. Na to je tu rezort dopravy, ktorý musí posúdiť, čo je pre Slovensko potrebnejšie a čo je pre Slovensko zmysluplnejšie. Ten ich návrh nerobil kontinuálnu výstavbu diaľničnej siete a jednoducho s tým ich návrhom by sme dospeli k tomu, že síce rozostaviame Slovensko, ale nedôjde k plynulosti premávky na cestách v tom čase, ako sme si predstavovali.

    K tomu ešte podotknem to, že Česi majú zákon o PPP a v tom zákone o PPP, čo je dobré, čo mne chýba, pretože ozaj tvoríme tie procesy na stole a veľmi rýchlo, ale zatiaľ si myslím, že postupujeme správne, hoci je to ozaj sizyfovská robota a nadľudská robota veľakrát celý tento proces zvládnuť, či už zo strany mojich kolegov, zo strany poradcu, takisto aj z mojej strany. Ale v Českej republike majú jednoznačne v zákone zadefinované, že ministerstvo financií sa vyjadruje k tomu, či PPP použiť, alebo nie a vyjadruje sa k cene. Výslovne je tam napísané, že v žiadnom prípade sa ministerstvo nevyjadruje k vecnosti, k technickým charakteristikám a myslím si, že tak je to aj správne, ako je. Pretože naozaj nemôže teraz ministerstvo financií povedať, že toto je technicky a z hľadiska plynulosti premávky lepšie riešenie, keď máme na to iné odborné rezorty.

    Nerozumel som tomu, čo povedal pán poslanec Kahanec. Ale môžem to tu spokojne zopakovať. Ja vyhlasujem, že je to seriózny záujem vlády Slovenskej republiky, seriózny záujem predsedu vlády Slovenskej republiky a seriózny záujem mňa ako ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Takisto pokojne môžem zopakovať, že PPP projekty sú rizikom, ale dávajú šancu, presne vás citujem, na rýchle dobudovanie. To ja vôbec nespochybňujem.

    Čo sa týka neutrálneho stavu, myslí sa tým najmä to, že Národná diaľničná spoločnosť vyberie poplatky za koncesionárov za postavené a prevádzkované úseky ciest. Odovzdá ich do štátneho rozpočtu a my ich zaplatíme potom koncesionárovi s tým, že doplatíme aj tú deltu, pretože ten rozdiel, pretože skutočná potreba koncesionára, ktorú vynaložil a vynakladá na naprojektovanie, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu týchto ciest, je vyššia ako výber z mýta. Ak by to tak nebolo, tak nemáme problém. Vo svete fungujú aj vyvážené systémy. Ale pokiaľ viem, tak to funguje len niekde v Hongkongu, kde je intenzita 100 tisíc vozidiel za 24 hodín. A tam to mýto zaplatí budovanie cesty. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie to ešte tak skoro nebude. Čiže, každý štát dopláca na to, čo si cesta na seba zarobí z mýta a na to, čo v skutočnosti stála. Zároveň je tam ale neutrálny stav zadefinovaný tak, že Národná diaľničná spoločnosť si môže z toho, čo vyberie za koncesionára, nechať len tie náklady, ktoré použije, s tým, že spravuje celý mýtny systém, nič viac, aby bol ten neutrálny stav, a všetko ostatné za koncesionárske cesty musí odviesť do štátneho rozpočtu a ten to potom dá s tou deltou koncesionárovi.

    Aké väčšie náklady? Tie väčšie náklady nám prakticky vygeneruje len súťaž. Musíme si uvedomiť, že miešame hrušky s jablkami, keď povieme, že koľko by tá – áno, my aj vieme, koľko je nadobúdacia cena v cenovej úrovni 2007 jednotlivých úsekov, ale v tej cene, ktorú ideme vysúťažiť, sú nielen nadobúdacie náklady, ale sú aj náklady na prevádzku, údržbu, generálne opravy po celú etapu a, samozrejme, aj náklady s tým, keď po 30 rokoch bude musieť v uspokojivom stave koncesionár cestu vrátiť štátu.

    Takisto hovoríte, že by sme si priali – ja dúfam, že to vaše prianie, o ktorom hovoríte, že by sme si priali spojenie východu Slovenska, že ho podporíte aj v hlasovaní, ale je to, samozrejme, na vás. Ale nemôžeme jednými ústami hovoriť, že prajeme si výstavbu a zároveň jej klásť bariéry. Takže, to je môj osobný názor, ale, samozrejme, každý z vás je slobodný poslanec a má slobodný názor a dúfam, že ho prejaví aj v hlasovaní slobodne.

    Posledné ešte chcem povedať na záver. Mám tu mapku, aby nám bolo všetkým jasné, že to nie je ani môj výmysel, ani výmysel predsedu vlády, ani výmysel minulých dvoch vlád, ani tých predchádzajúcich vlád. Ja tu mám mapku, už som ju ukazoval v ústavnoprávnom výbore, Československa z roku 1937, keď ešte do Československa patrila aj Zakarpatská Rus, kde mapka Československa vtedy vyzerala asi takto, a už v 1937 naprojektovali tú cestu na Slovensku. To znamená, cesta zo Žiliny cez Prešov do Košíc, ktorú chceme teraz dobudovať my. Čiže, nič nové na tom nie je. Malo by byť našou ambíciou pohnúť od roku 1937 túto záležitosť dopredu. Ja môžem aj citovať, volá sa to Mapa silniční magistrály Československé republiky z roku 1937, kde sa hovorí: „Silniční magistrála nás spojí z Jasiny,“ to je na východe Zakarpatskej Rusi, „cestou na západ a východ republiky skráti vzdálenost z Chebu do Jasiny z 25 hodín na 11 hodín a umožní překlenouti historické i geografické rozdíly našeho státu. Silniční magistrála vytvoří z Československé republiky jednotní hospodářsky celek.“ Toto zadefinovali a tá trasa tu je presne definovaná v roku 1937 a, myslím, že je dosť, že sa s tým už 70 rokov trápime a nevieme to pohnúť dopredu. A pevne verím, že pohneme ten stav dopredu.

    Na záver poviem len to, že nevnímajte to, opozícia, ako výčitku minulých dvoch vlád, ale naozaj za posledných 9 rokov sa výrazne stlmila výstavba diaľnic a rýchlostných ciest a ak tento stav necháme ísť svojím životom, negatíva budeme cítiť zajtra, ale najmä o dva až tri roky, kedy budeme mať z hľadiska dopravnej infraštruktúry choré Slovensko a ak ho chceme vyliečiť, musíme postupovať skokovou metódou. Skokovou terapiou, dynamicky a využitie formy PPP je takouto terapiou, ktorá dostane Slovensko z polohy, kde prakticky dnes, ale najmä o dva až tri roky bude situácia prejazdnosti zúfalá, do polohy Slovenska modernej stredoeurópskej krajiny s vyhovujúcou dopravnou infraštruktúrou. Čiže, keď ten stav nezačneme riešiť teraz, tak o tri roky bude Slovensko krajinou, kde na všetkých tranzitných ťahoch budú autá viacej stáť, ako sa pohybovať. A toto je vážny problém, s ktorým sa musíme teraz popasovať.

    Dovolím si ešte raz požiadať vás o podporu a naštartovanie celého tohto procesu a, samozrejme, o podporu predkladaného návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    To bolo záverečné slovo. Pán spravodajca nechce vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším bodom schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v prípade niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 441 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 441a.

    Je to opäť návrh zákona z dielne pána ministra dopravy, a preto, pán minister, žiadam vás o úvodné slovo, aby ste tento vládny návrh zákona odôvodnili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona predkladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 704 z 15. augusta 2007 k urýchleniu postupu výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

    Účelom navrhovaného zákona je umožniť jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby tak, aby po 1. marci 2008 mohli byť uzavreté zmluvy s dodávateľmi a mohli sa začať stavebné práce. Tieto opatrenia rátajú aj s existujúcimi opatreniami v stavebnom zákone vzťahujúcimi sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona 275/2007 Z. z.

    Navrhovaný zákon vylučuje najmä štátnu expertízu v tých prípadoch, keď sa bude rozhodovať o investícii na základe ekonomického posúdenia tzv. feasibility study v rámci prípravy zmlúv s dodávateľmi v rámci verejno-súkromného partnerstva, pretože stupeň poznania s koncesionárom bude podstatne hlbší ako štátna expertíza, ktorá je založená na oceňovaní zo stavebného zámeru, kde ten stupeň poznania je ozaj veľmi nízky.

    Ďalej zavádza inštitúciu predbežného geometrického plánu na účely spojené s územným a stavebným konaním a na účely vypracovania znaleckých posudkov, na účely výkupu a vyvlastnenia pozemkov. Ďalej umožňuje, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu z dôvodu, aby miliardové investície nestáli pre licitovanie o výške náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami. Zdôrazňujem, že sa to netýka stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť už v stavebnom konaní.

    Ďalej umožňuje s doterajším vlastníkom stavby na bývanie dohodnúť náhradu nielen v peniazoch, ako je to dosiaľ, ale aj obstaraním nového bývania kúpou alebo výstavbou bytu alebo rodinného domu, čím získava ten dotknutý človek, občan podstatne väčší komfort a priestor, aby sme sa s ním mohli rozumne dohodnúť. Ďalej skracuje lehoty v konaniach. V ďalšom novelizuje katastrálny zákon, aby bolo možné evidovať v katastri geometrické plány na žiadosť stavebníka.

    Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 a schválila ho uznesením č. 824/2007. Je to návrh zákona, ktorý je takisto bezpodmienečne nutný, aby sme vedeli spustiť výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP, pretože v opačnom prípade sa dostaneme do veľmi vzdialených lehôt na možnosť začatia takéhoto procesu, a preto vás, vážené pani poslankyne a páni poslanci, žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo navrhnutej spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Jane Laššákovej, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač č. 441, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra tohto roku č. 568 pridelila vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody; Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona tak, ako to stanovuje § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 265 z 13. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu uznesením č. 225 z 21. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 241 z 13. novembra 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 198 z 20. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 122 z 20. novembra 2007.

    Poznamenávam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 202 z 20. novembra tohto roku odporučil návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú odporúčania a pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Spolu ide o 9 pozmeňujúcich návrhov a 1 procedurálny návrh.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne. O procedurálnom návrhu gestorský výbor neprijal odporučenie. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch navrhuje spoločne hlasovať o bodoch 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť, osobitne o bode 9 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 1, 2, 5, 6, 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť a osobitne o bode 7 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktoré máme ako tlač č. 441, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré máme ako tlač č. 441, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, tlač 441, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, ktorú máme ako tlač 441a, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. novembra 2007 č. 295. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 rokovacieho poriadku, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, informovala som pánov poslancov o spoločnej správe výborov Národnej rady pri prerokovaní uvedeného návrhu zákona. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomné prihlášky dvoch poslancov. Je to pán poslanec Peter Miššík z SDKÚ – DS a pán poslanec Gábor Gál z poslaneckého klubu SMK.

    Slovo má teraz v rozprave pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som naozaj krátko vystúpil k tomuto návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení katastrálneho zákona.

    V prvom rade by som asi mal povedať to, čo cítime všetci, a to je aj náš záujem, záujem strany SDKÚ – DS na dostavbe diaľnic, o tom nemožno pochybovať. O to viac ma to zaujíma, pretože v tomto prípade ide aj o zákon, ktorý sa dotýka aj dostavby rýchlostnej komunikácie R1 Nitra západ – Hronský Beňadik, ktorá sa volá, a právom, cesta smrti. O tom by sa dalo veľa rozprávať, a preto by sme zrejme mali všetci prispieť k tomu, aby sme urýchlili výstavbu diaľnic. Žiaľ, ja osobne aj ako právnik, ako podpredseda ústavnoprávneho výboru nemôžem súhlasiť s tým, ako tento vládny návrh zákona tento problém urýchlenia chce riešiť.

    V žiadnom prípade nemožno totiž tak vážne zasiahnuť do vlastníckeho práva, ktoré je chránené, absolútne chránené ako základné ľudské právo v druhej hlave ústavy. V čl. 12 ods. 1 je uvedené, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

    Ďalej v druhom oddieli v čl. 20 sa uvádza, že každý má právo vlastniť majetok. Znova, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

    A nakoniec ústava uvádza v ods. 4 v tomto čl. 20, za akých podmienok možno vyvlastniť majetok, to sú tie štyri známe podmienky, že to možno urobiť iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu.

    Toľko krátky exkurz do Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je základným zákonom tohto štátu a mali by sme ju všetci rešpektovať.

    Z ústavy totiž vyplýva, že navrhovaný vládny návrh zákona nie je na hrane, ale je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky. Ja sa to stručne pokúsim zdokumentovať. Ako som povedal, vlastnícke právo je naozaj základným právom. A čo sa stane v prípade, že by začal tento návrh zákona platiť v praxi a ja ho chápem, že aj ten názov zákona evokuje voľačo, že ide o niečo urýchlené z dôvodov a zásahov jednorazových mimoriadnych opatrení. U mňa vždy evokujú nejaké mimoriadne opatrenia niečo, čo sa vymyká z normálneho rámca, aj keď je ten cieľ bohumilý, to znamená, urýchlene dostavať diaľnice.

    Čo mňa najviac vyrušuje na tomto návrhu zákona, je to, že stavebník pri výstavbe diaľnic nemusí preukazovať v stavebnom konaní vlastníctvo k pozemkom, na ktorých chce stavať. Stačí preukázať úkon, ktorým sa pokúsil získať vlastnícke právo. Teda môže stavať na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Existuje väčší zásah do vlastníckeho práva ako toto ustanovenie?

    Ďalej, vlastnícke právo preukazuje až v kolaudačnom konaní, pričom v § 5 ods. 2 tohto zákona sa uvádza, že stavebný úrad môže rozhodnúť o predčasnom užívaní diaľnice a určiť podmienky jej užívania a prevádzky na nej. Ja teraz pre tých občanov, ktorí to pozerajú, uvediem jednoduchý príklad. Stavebník postaví na cudzom pozemku diaľnicu. Nedôjde k vyvlastneniu v zmysle ústavy a na pozemku vlastníka budú premávať autá. To je skutočný príklad, ktorý môže nastať. A ja sa preto opýtam pána ministra, o ktorom som teda počul aj z jeho predchádzajúceho vystúpenia, že má záujem riešiť veci tak, aby boli aj v súlade s ústavou, aby došlo k urýchleniu výstavby a ja mu dám otázku, lebo viem, že pri prerokúvaní tohto návrhu zákona aj z niektorých jeho vyjadrení bola snaha urobiť opatrenia takého charakteru, kde by nedochádzalo k porušeniu týchto článkov ústavy, o ktorých som hovoril, a to je hlavne vec, keď ide o vyvlastnenie. To trvá určitý čas, ale dá sa aj na niečom dohodnúť v prípade, ak by boli umožnené zvýhodnené podmienky pri cene pre tých, ktorí sa na predaji týchto pozemkov dohodnú.

    Pokiaľ ma pamäť neklame, padol tam aj taký koeficient, rovno pri vyvlastnení je to za primeranú náhradu, to je znalecký posudok a pri tomto sa uvažovalo so zvýhodnením tých, čo sa dohodnú na 1,2-násobku tohto znaleckého posudku. Chcem sa ho spýtať, prečo sa od takýchto opatrení upustilo, akým spôsobom. Pretože si nemyslím, že by išlo o také výnimočne veľké prostriedky v súvislosti aj s tým, koľko bude vynaložené na dostavbu diaľnic. Myslím, že je to zlomok sumy. Pokiaľ ma pamäť neklame, dôvodová správa uvádza aj nejaké počty stavieb a pozemkov, ktoré sú niekoľko desiatok, nie stoviek, pokiaľ ma pamäť neklame, tam bolo, myslím, číslo 45 v jednom prípade.

    Takže resumé tohto môjho krátkeho vystúpenia je, že naozaj máme záujem na výstavbe diaľnic aj na urýchlenej výstavbe diaľnic. Myslím si, že je možné uvažovať v niektorých prípadoch nad skrátením lehôt, aj to je pomerne dramatické opatrenie, veľmi dramatické opatrenie, tu by som už znovu hovoril, možno na hrane ústavnosti. Ale v každom prípade by sme mali ísť tým smerom, aby sme mali čo najmenší počet problémov v budúcnosti a radšej s tými, o ktorých sa hovorí, že sú to vydierači, ktorí si na tomto chcú postaviť nejaké zbohatnutie, že nebudú chcieť vyvlastnenie za žiadnu cenu a podobne, aby sme im ponúkli také podmienky, ktoré sú prijateľné aj pre ostatných a, samozrejme, pokračovali spôsobom, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne a pri presadzovaní toho urýchlenia pánovi ministrovi držím palce a zároveň budem dúfať, že urobíte všetko pre to, aby tento zákon bol v súlade s ústavou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Miššíka sa prihlásil pán Peter Pelegrini. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Miššík, spomínal si, ako strašne ťa vyrušuje, že hrozí, že sa bude stavať na cudzích pozemkoch. Ja verím, že ťa to tak strašne vyrušovalo aj v minulom volebnom období, keď sa staval závod KIA Slovakia na nevysporiadaných pozemkoch. Tu je aspoň snaha, tu je aspoň nejaká snaha o to, aby sa upravil právny rámec aspoň do nejakej miery, aby sme sa takýmto problémom vyhli. Vy ste tú snahu v minulosti vôbec nemali. Samozrejme, že vždy bude prvoradá dohoda, vždy bude najprv ponuka dohodnúť sa, štátu a majiteľa pozemku, žiaľ, ja nie som síce právnik a ústavný už vôbec nie, ale myslím si, že keď si pozriem úmrtnosť na cestách prvej triedy, druhej a tretej a pozriem si úmrtnosť pri nehodách na diaľniciach, tak si myslím, že vôbec mi nebude prekážať, ak kvôli nejakým pár špekulantom, pár vydieračom, ako si ich nazval, kedykoľvek zahlasujem za zákon, ktorý je podľa názoru predkladateľa na hrane ústavy a nebudem mať s tým vôbec žiadny problém. Ďakujem pekne.

  • Reagovať na pána Pelegriniho chce pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Peter, chcem ti povedať niekoľko informácií, ktoré ti asi ušli. Ten príklad, ktorý hovoríš, teda je absolútne presný, ale treba sa zamyslieť, kto bol šéfom stavebného úradu v období, keď sa robilo vyvlastňovacie konanie, váš koaličný partner predseda SNS Ján Slota.

  • Smiech a potlesk.

  • Kto robil podklady k vyvlastňovaciemu konaniu? To bola Žilina Invest, kde malo mesto Žilina svoje podiely a kto aj zodpovedal za toto vyvlastňovacie konanie. Takže keď niekedy zaútočíš, tak treba si aj pozrieť nejaké podrobnosti, lebo sa to potom môže proti tebe veľmi pekne obrátiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Gábor Gál, ktorý bol ako druhý a posledný prihlásený do rozpravy písomne.

    Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, už dávno som nevystúpil z tohto miesta. Vidím, že sa tu nič nezmenilo, lebo, dámy a páni z vládnej koalície, príčinou ste vy, lebo keď máme hocijaké dobré nápady, máme dobré pozmeňujúce návrhy, vládna koalícia ich nevypočuje, zamietne ich. Proste v minulosti som si myslel, že nemá, alebo aj teraz si myslím, že nemá význam vystupovať. Ale tento zákon vo mne potlačil obavy, lebo ide o priveľký prešľap. Dúfam, že v tomto prípade nás počúvnete.

    Hneď na úvod chcem deklarovať, že som jednoznačne zástancom rýchlej výstavby diaľnic na celom Slovensku, čiže po celej krajine, čiže aj po juhu Slovenskej republiky. Dúfam, že táto oprávnená požiadavka daňových poplatníkov Slovenskej republiky nájde v tejto sociálne cítiacej vláde svojich podporovateľov, lebo práve chýbajúca infraštruktúra je príčinou toho, že v týchto regiónoch východného Slovenska v okresoch Gemeru je vysoká nezamestnanosť, čiže aj zlá sociálna situácia, lebo investor nevkročí do týchto regiónov bez toho, aby nebola zabezpečená infraštruktúra a to sa za tejto vlády diať nebude. Južná trasa je odsunutá nieže na vedľajšiu koľaj, ale asi na ďalšie storočie.

    Ako som povedal, som zástancom urýchlenej výstavby diaľnic, ale za podmienok, že budú dodržané všetky právne normy platné v Slovenskej republike, všetky, a nielen tie, ktoré chce vláda dodržať, aj tie, ktoré garantujú vlastníkom tie práva, ktoré tento návrh zákona potláča. Cieľ nemôže svätiť prostriedky. Už sme tu mali v tejto sále zákony, to bolo nedávno, ktoré neakceptovali procesné postavenia vlastníkov pozemkov, či to bol banský zákon, či to bol geologický zákon a ešte neviem, koľko zákonov to bolo, kde v rozpore s platným právnym poriadkom dotknutým sa nepriznalo účastníctvo v konaniach. No tento návrh zákona ide ďalej, nielenže nepriznáva vlastníkom nehnuteľností procesné postavenie, ale popiera im aj základné atribúty vlastníckeho práva. Pán poslanec Miššík vám tu už citoval druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky, hádam, túto právnu normu, na ktorú dávame aj prísahu pri skladaní sľubu, dodržíme.

    Ale ja idem ďalej, čo sa týka Občianskeho zákonníka, ktorý rozvádza, čo je to vlastnícke právo. Sú tam rozvedené aj atribúty v § 123, a to vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Koľko z týchto atribútov by sa porušilo schválením a uplatnením tohto zákona?

    Prvý, držať vlastníctvo. Ako môžem držať vlastníctvo, keď už tam budú behať buldozéry? Užívať? Tiež ho nemôžem užívať, lebo už tam bude nejaká výstavba, lebo bude vydané stavebné povolenie bez toho, aby odo mňa niekto ten pozemok kúpil alebo vyvlastnil. Požívať jeho plody a úžitky, samozrejme, nebude možné. A nakladať s predmetom vlastníctva? Keď nechcem predať pozemok za nejakú ich cenu a ani nedôjde k vyvlastneniu, proste nakladať s týmto pozemkom, s touto nehnuteľnosťou bude bez právneho titulu tretia osoba a toto je marazmus.

    § 124 Občianskeho zákonníka ide ďalej, to je už aj v ústave – čo povedal pán poslanec Miššík – je ustanovené, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. V čom napĺňa tento návrh zákona uvedenú normu rovnakú ochranu súkromnému vlastníctvu ako vlastníctvu štátnemu? To už tu bolo, nechcime, aby sa vrátili tieto časy.

    Pani poslankyňa Žitňanská, dúfam, že to aj spomenie, keď vystúpi, nám porozprávala, ako sa robila výstavba vodného diela, je to hodné poučenia.

    Pán minister, vy ste hovorili o tom, že návrh zákona je na hrane ústavnosti. No ja pri všetkej vážnosti, pán minister Vážny, vám hovorím, že je to návrh, ktorý absolútne nie je v súlade s ústavou. Žiadať o vydanie stavebného povolenia a vlastne dôjsť aj k stavebnému povoleniu na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka, ani k nim nemá vysporiadaný právny vzťah, to je neprijateľné a, hádam, nechceme k tomu pristúpiť.

    Doklad o tom, že bol urobený úkon na jeho získanie, ktorý má nahrádzať vlastníctvo, je priveľmi hlúpym žartom. Výnimočnosť ústneho pojednávania alebo miestneho zisťovania, čo je v iných prípadoch samozrejmosťou a veľmi častým inštitútom a tiež prikrátke lehoty na vyjadrenie sa, len prezentujú silu, silu štátu voči slabému občanovi a pritom štát má všetky možnosti, aby sa dopracoval k vlastníckemu právu. Silu spoločnosti, demokraciu ako právny štát prezentujú práve práva jednotlivcov, individuálne práva, ktoré nemôžu byť pošliapané vyšším cieľom. Sú mechanizmy, sú inštitúty, ktorými sa vieme vysporiadať s tými vlastníkmi, ktorí napriek ponúknutej trhovej cene sa nechcú vzdať svojho vlastníctva, a je to vyvlastnenie.

    Preto navrhujem, aby Národná rada vrátila návrh zákona na dopracovanie. Nič nestratíme. Pán minister na ústavnoprávnom výbore hovoril, že, ježiš, koľko času tým stratíme. No ale, páni, uvedomte si, že 30 podpisov na podanie na Ústavný súd kvôli tomuto zákonu sa určite nájde a tam hádam, už výsledok, o dopade nehovorím, že bude jasný, ale dá sa nejako vyčítať. Čiže, neviem, či máte pripravený nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý by možno v tomto stave nejakým čarovným prútikom túto neústavnosť napravil, lebo v nejakom inom prípade pán minister hovorí, že nie je na hrane, ale za hranou. To je absolútne neústavný zákon. Taký sme tu, odkedy som v parlamente, nemali.

    Ale ešte raz hovorím, som zástancom urýchlenej výstavby diaľnic. Krása je pozerať sa, ako sa cestuje na Jadran, ako Chorváti rýchlo postavili diaľnice, no ale treba dodržať individuálne práva našich občanov. Spoločnosť sa skladá z jednotlivcov, z tých občanov, ktorých sa tento zákon môže dotknúť. Vieme, kde chceme stavať diaľnice, ten úsek už je určený dávno. Môžu už teraz rýchlo prebiehať jednania, kto chce predať, komu ponúknuť trhovú cenu, kto je nespratný vlastník, ktorý nebude chcieť predať ani za trhovú cenu a tam začať urýchlené vyvlastňovanie, a nie ísť cestou, ktorá, keď to pôjde na Ústavný súd a, nedajbože, už Ústavný súd pozastaví účinnosť zákona, ešte sa dostaneme do väčšieho časového sklzu.

    Dámy a páni vládnej koalície, dúfam, že v tomto prípade nás počúvnete.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol posledný, čiže druhý, kto sa prihlásil do rozpravy písomne.

    Nikto nechce na neho reagovať s faktickou poznámkou.

    Pýtam sa, kto sa chce v tejto rozprave prihlásiť ústne. Pani Lucia Žitňanská, pán Daniel Lipšic, pán Stanislav Janiš.

    Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode aj rozpravu, vzhľadom na to, že naplnila 19.00 hodina a máme na stole pozvánky od pána predsedu na rokovanie mimoriadnej schôdze.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.

  • Po prerušení rokovania 16. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 17. schôdze NR SR.