• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Stanislav Janiš a pán poslanec Ján Zvonár. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Šimko.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás informovať, že na včerajšom poslaneckom grémiu bolo na žiadosť podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča dohodnuté preloženie prerokovania vládnych návrhov zákona, ktorým je predkladateľom nazajtra, t. j. na štvrtok 6. decembra o 9.00 hodine, z dôvodu jeho zahraničnej pracovnej cesty. Ide o body 21 a 22 už schváleného programu rokovania.

    Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 489. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 493.

    Teraz prosím pána ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007 schváleného uznesením vlády č. 10 z 10. januára 2007, podľa ktorého bola prijatá úloha predložiť v mesiaci október na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom navrhnutých zmien je vytvorenie predpokladov pre ďalší rozvoj systému Štátnej pokladnice ako moderného nástroja pre riadenie verejných financií v Slovenskej republike. V rámci sledovania tohto cieľa sú zmeny zákona navrhnuté v týchto oblastiach:

    - umožniť pružnejšie zapojenie nových klientov do systému Štátnej pokladnice na báze dobrovoľnosti o subjekty zriadené osobitým zákonom,

    - umožniť dobrovoľných klientom využívať produkty a služby Štátnej pokladnice a plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona primerané postaveniu týchto klientov,

    - definovanie postupu realizácie výdavkov mimo rozpočtových zdrojov klienta, ktorým je Fond národného majetku.

    Návrh novely zákona otvára priestor na získanie ďalších potenciálnych finančných zdrojov, ktoré bude možné efektívne a účelne využiť na priebežné krytie schodku štátneho rozpočtu a zníženie štátneho dlhu. Za účelom umožnenia zapojiť niektorých dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice je potrebné legislatívne upraviť aj iné právne normy, na základe ktorých boli tieto subjekty zriadené.

    Vládnym návrhom novely zákona sa zároveň klientovi Štátnej pokladnice, Fondu národného majetku upravuje postup pri realizácii výdavkov z mimorozpočtových zdrojov, ktorý dosiaľ v zákone nebol upravený, čo v praxi spôsobovalo nejednoznačný výklad zákona v tejto oblasti.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov (tlač 489), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy k tomuto bodu neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 398 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 398a.

    Prosím pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Jána Kubiša, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr by som chcel poďakovať za všetky pripomienky, ktoré boli predložené pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Musím povedať, že prispeli k dobrej diskusii a každá takáto diskusia nám pomáha, aby sme si vyjasnili ďalej svoje názory a prípadne skorigovali aj svoje zámery.

    Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z augusta 2006 „vláda Slovenskej republiky vytvorí nevyhnutné finančné, legislatívne a organizačné podmienky pre efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci v súlade s cieľmi zo svojej zahraničnej politiky a pre postupné zvyšovanie objemu cielenej rozvojovej pomoci vybraným krajinám Balkánu, rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám“. Koniec citátu.

    Medzi dôležité prvky pre zefektívnenie poskytovania slovenskej rozvojovej pomoci patria dobré fungovanie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, prijatie zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, kontinuálne zvyšovanie objemu prostriedkov rozvojovej pomoci, osobitne jej bilaterálnej časti, i dobrá spolupráca s partnerskými a donorskými krajinami, pochopiteľne k tomu patrí aj dobrá spolupráca so všetkými tými, ktorí vstupujú do tohto procesu vnútroštátne, vrátane s mimovládnymi organizáciami.

    Návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vytvára dlhodobý právny rámec pre poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, čo nám pomôže aj k väčšej transparentnosti Slovak at.

    Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci znamená základný politický konsenzus zo slovenskej rozvojovej pomoci. Zákon upravuje aj postavenie a úlohy Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky ako koordinátora oficiálnej rozvojovej pomoci iných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci. Týmto zákonom sa navrhuje upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc a spoluprácu, ktorá administratívne zabezpečuje realizáciu bilaterálnej časti slovenskej rozvojovej pomoci, rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci a projektov rozvojového vzdelávania. Zákon tiež dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o kompetencii MZV v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci, tým sa vytvára právny rámec pre pôsobnosť, ktorú ministerstvo fakticky už niekoľko rokov vykonáva.

    Som presvedčený, že tento zákon nám pomôže zefektívniť poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky a vytvoriť podmienky na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti, ktorej dôležitosť neustále narastá.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru pánovi poslancovi Jurajovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, predniesť spoločnú správu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 398) podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2007 č. 561 pridelila vládny návrh týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13, 14 spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Pani predsedajúca, ďakujem a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 413 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 413a.

    Teraz prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon som už uviedla, prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby odôvodnil tento vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu sa stretávame v druhom čítaní. Myslím si, že to odôvodnenie je totožné.

    Hlavným dôvodom na vypracovanie tohto návrhu je vytvorenie legislatívnych predpokladov na vydávanie nových dokladov, ktoré budú obsahovať biometrické údaje v súlade s nariadením Rady Európskej únie. Biometrické údaje majú byť na základe nariadenia Rady Európskej únie obsiahnuté v cestovných dokladoch a pozostávajú z podoby tváre, tzv. digitálnej mapy tváre, a odtlačkov prstov. Prvý biometrický údaj, podobu tváre, budú obsahovať cestovné doklady od účinnosti navrhovaného zákona a druhé, to znamená odtlačky prstov, by bolo potrebné zaviesť do 29. júna 2009 s tým, že sa predpokladá jeho skoršie zavedenie, a to hneď, ako na to budú vytvorené technické podmienky.

    Využil by som tento priestor, aby som vás informoval, že vlastne v týchto chvíľach dochádza na Slovensko prvá dodávka biometrických pasov s tým, že hneď po začiatku roka začneme biometrické pasy s prvým údajom vydávať. Pôvodný zámer bol vydávať obidva biometrické údaje, ale došlo práve k omeškaniu na strane Únie, kde stále nie je presne zadefinovaný ani nie tak samotný biometrický údaj, ako aj technológie, ktoré budú tieto biometrické údaje čítať. Takže budeme musieť ešte chvíľu počkať, než sa Európska únia ujednotí aj na technológiách pre druhý biometrický údaj. Ale už som zaregistroval, že niektorí občania chcú mať len jeden biometrický údaj a nechcú mať odtlačky, niektorí zasa chcú mať dva biometrické údaje, takže vlastne bude celý čas na výber pri vydávaní pasov.

    Ďakujem pekne za podporu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 552 zo dňa 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi a pripomienkami. Tieto máte obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú ste dostali.

    Gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 13 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 114 na jej 27. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Gabura. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok.

    A pán poslanec Gabura má slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja by som mal len jeden malý pozmeňujúci návrh, nakoľko tento zákon o cestovných dokladoch uvádza jeden fakt, ktorý nie je nikde legislatívne definovaný, a to je identifikačné číslo.

    Po konzultácii s odborníkmi, ktorí ma upozornili, že takáto legislatíva sa pripravuje, som sa troška hlbšie pozrel do materiálov, ktoré sa týkajú práve tohto bodu.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ale uviazol som v zápche.

    Prosím vás pekne, v stručnosti. Rodné číslo bol odjakživa veľký problém. V roku 1995 sme evidovali zhruba 60-tisíc duplicitných rodných čísiel, potom sa to troška prefiltrovalo a o 3 roky neskôr pokleslo toto číslo na 30-tisíc. V súčasnosti ale stále evidujeme zhruba 7-tisíc duplicít, takže si myslím, že so samotným identifikátorom aj so samotnou špecifikáciou rodného čísla treba urýchlene popracovať.

    Takisto si myslím, ale napriek tomu, že tento pojem, ktorý uvádza navrhovaný zákon, a to konkrétne v § 5 ods. 1 písm. c) rodné číslo, že „cestovný doklad musí obsahovať tieto údaje o totožnosti jeho držiteľa: rodné číslo alebo identifikačné číslo“.

    Takže môj návrh, veľmi stručný, je, aby sme vyňali slovíčko „identifikačné číslo“, nakoľko zákon o identifikačných číslach neexistuje. Identifikačné číslo nie je nikde pojmované a mám zato, aby naša legislatíva obsahovala len veci, ktoré existujú a sú reálne. Môj pozmeňujúci návrh teda znie nasledovne: navrhujem v § 5 ods. 1 písm. c) a v nasledujúcom texte zákona vypustiť slovo „identifikačné číslo“.

    Odôvodnenie: Náš právny poriadok neobsahuje pojem identifikačné číslo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gaburu sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže pán poslanec Gabura bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Chce k jeho vystúpeniu zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister? Nie. Pán spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhý čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 408 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 408a.

    Prosím znovu pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženej novely zákona o azyle je zabezpečenie transpozície procedurálnej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto cieľom sa upravujú niektoré inštitúty v procese rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu, resp. o udelenie doplnkovej ochrany, najmä dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej, predvolávanie žiadateľa na pohovor a jeho vykonávanie, vykonávanie lekárskych vyšetrení a spolupráce s úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov. To znamená, predovšetkým táto novela upravuje hlavne procedurálne otázky vybavovania azylovej problematiky.

    Ďakujem a dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Takže zastúpi ho pán poslanec Kovačócy, nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 408.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 551 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR. Všetky Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, ktorú ste dostali.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 5 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 113 na jeho 27. schôdzi.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Žitňanská a pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, po vypočutí si úvodného slova a správy spravodajcu sa zdá, že je to vlastne len procesný zákon, nič vážne tam nie je, ale niečo vážne tam predsa len je. Trošku zadnými dverami, trošku nesúvisiace, trošku cez výbor, ale vážne.

    Vlastne je tu návrh zlikvidovať vojenské súdy v tomto návrhu, v spoločnej správe. Je tu návrh zlikvidovať vojenské súdy, ale nie priamo, otvorene. Dáme návrh do parlamentu, prejde pripomienkovým konaním, vyjadrí sa vojenská justícia a slobodne zvolený parlament rozhodne. Nie! Zadnými dverami, najlepšie tak, aby nikto o tom nevedel.

    Ak si pozriete bod 4 spoločnej správy, tak sa navrhuje, aby v Trestnom poriadku, ktorý je zároveň otvorený, aj keď nemusí byť, lebo je veľká novela pripravená – a sudcovia už sem-tam podľa novely návrhu Trestného zákona už aj idú, čo je zvlášť vtipné, pokiaľ by to neohrozovalo bezpečnosť našich ľudí –, tak v tejto novele, v tomto návrhu novely sa vypúšťa spod jurisdikcie vojenskej justície „príslušníci policajných zborov“. Keď, a boli ste tu vtedy aj vy, pán minister ako poslanec, keď sa prerokúvali trestné kódexy, ja som povedal veľmi otvorene, vojenská justícia má zmysel vtedy, keď rozšírime jurisdikciu aj na policajtov. Pretože v situácii, keď máme čisto profesionálnu armádu, nemá zmysel, aby bola vojenská justícia len pre 20-tisícovú armádu. A vtedy pred dvomi rokmi tento návrh prešiel. A skúsenosti sú dobré. Mám tu aj štatistiky, ako vybavuje vojenská justícia obžaloby podané na príslušníkov Policajného zboru. V zásade bez akýchkoľvek prieťahov.

    Možno si spomínate prípady aj v minulosti, teraz budem hovoriť o vojakoch, keď ešte neboli policajti v jurisdikcii vojenskej justície, prípad usmrtenia pani Balážovej. Bol to vlastne útok s rasovým motívom v tom čase a jeden z páchateľov bol v tom čase vojak v činnej službe. Tým pádom on bol obžalovaný na vojenskom súde, ostatní na civilných súdoch. Ten vojak bol odsúdený oveľa skôr, oveľa rýchlejšie a spravodlivo. Ak bude záujem, tak, samozrejme, tie štatistiky rád uvediem.

    Ale chcem povedať závažnú vec. Naozaj o tomto budeme rokovať v nesúvisiacej novele zákona o azyle? Hovorili sme o tom, aká má byť čistá legislatíva, a priznáte asi aj vy, že? Tento návrh spoločnej správy nemá nič spoločné s vaším vládnym návrhom. Nič spoločné! Nič spoločné.

    Po prvé preto navrhujem, aby sa o bode spoločnej správy 4 hlasovalo samostatne.

    Chcem povedať, že prečo sme zvažovali, aby vojenská justícia mala v jurisdikcii aj policajtov. A samozrejme, že aj terajší minister vnútra bol na pochybách, ale potom prevážil princíp, prevážil princíp, že kvôli disciplíne aj v Policajnom zbore je to lepšie. A dôvod je pomerne prostý. Dnes alebo dodnes sme mali, do konca roka máme 45 okresných súdov a okresných prokuratúr. Teraz ich bude trošku viac, v poriadku. A, samozrejme, z povahy svojej činnosti policajti prichádzajú do kontaktu s miestnymi prokurátormi a s miestnymi sudcami, najmä keď je taký malinký okres, ako budú Bánovce alebo niektoré ďalšie. A preto, aby sa tie väzby pretrhli, sme navrhli a parlament schválil, aby policajti boli pod jurisdikciou vojenskej justície. Pretože vojenských prokuratúr a vojenských súdov sú len tri. A musím povedať, ja som mal možnosť pred 10 rokmi slúžiť na Vojenskej prokuratúre v Prešove, a hovorím to, aby ma niekto neobvinil z konfliktu záujmov, ale myslím si, že vojenská justícia funguje dobre a páchateľov, ktorí spadajú pod jej jurisdikciu, stíha vojenská prokuratúra a posudzujú vojenské súdy spravodlivo.

    Ale chcem povedať, že ak vláda má záujem zrušiť vojenské súdy a vojenskú prokuratúru, tak nech príde do parlamentu s návrhom zákona...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem, ale sa k tomu nikto nevyjadril, tak sa vyjadrujem k tomu ja. Tak nech príde do parlamentu s návrhom zákona a diskutujme o tom a zavolajme na ústavnoprávny výbor a branno-bezpečnostný výbor vojenských sudcov, vojenských prokurátorov, prezidenta Policajného zboru, vás, pán minister, ministra spravodlivosti a diskutujme, o tom je parlament. Ale robiť takúto formu „gaťafalšu“, že v spoločnej správe dáme niečo, čo nijako nesúvisí s návrhom zákona, to považujem za neakceptovateľné.

    Zároveň mám pozmeňujúci návrh, aby sa vôbec čl. 4 Trestný poriadok z navrhovaného zákona vypustil. Tento návrh, teda čl. 4 sa vypúšťa. Dávam aj pánovi spravodajcovi.

    V zásade vláda, ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu Trestného poriadku a nie je vhodné, aby sme kódexy, to znamená, to je obsahovo to, čo tam ja nespochybňujem zvlášť, ale nech to je zapracované vo vládnej novele Trestného poriadku, ktorá to inak zapracovala. Pôvodne vládny návrh novely v pripomienkovom konaní to mal. Potom pán poslanec z HZDS Kovarčík predložil pozmeňujúci návrh do Trestného poriadku o vojenskej justícii a zrazu ministerstvo povedalo, že to je chyba, pardon, nech to zostane v tej, čo je v parlamente. Tak nerobme z toho cirkus! Nerobme z toho cirkus.

    Čiže navrhujem, aby sa naozaj kódexy, základné naše kódexy neotvárali, ak to nie je nevyhnutné, v iných novelách zákonov, aj súvisiaca úprava v tomto prípade. Ale pokiaľ v januári príde novela Trestného poriadku do parlamentu – a predpokladám, že príde –, alebo vo februári, tak nech sa táto úprava do nej premietne, ja voči nej obsahovo, opakujem, nenamietam. Ale otvárať Trestný poriadok v inom zákone takýmto spôsobom považujem za neakceptovateľné z hľadiska čistoty legislatívy. Prišiel aj vinník pán poslanec Kovarčík.

    Takže navrhujem, milé kolegyne, vážení kolegovia – dobrý deň –, aby sme vypustili čl. 4 z návrhu zákona a v každom prípade, aby sa osobitne hlasovalo o bode 4.

    Opakujem, ja veľmi rád budem diskutovať aj s pánom poslancom Kovarčíkom, ak príde návrh zrušiť vojenské súdy a vojenskú prokuratúru, ale diskutujme o tom, nech vláda príde do parlamentu a povie, chceme ich zrušiť – to je férový postup. Ale nie taký postup, aký ste, pán poslanec, zvolili vy. To nie je férový postup. Ani odvážny. To je postup proste poza bučky.

    A preto naozaj, ak o takej vážnej téme chceme hovoriť, vojenská justícia má na Slovensku tradíciu, dlhoročnú tradíciu a je neúctivé, neúctivé k veľmi odvážnym, slušným, kompetentným vojenským sudcom a vojenským prokurátorom takýmto spôsobom s nimi v parlamente naložiť. Preto vás chcem poprosiť mimo straníckych mantinelov, že ak chceme túto tému riešiť, riešme ju otvorene, riešme ju vládnym návrhom zákona, ale nie takto pokútne. Nie takto pokútne. Každý má šancu sa vyjadriť. Dajme šancu sa vyjadriť, ak taký návrh príde, aj vojenským sudcom a vojenským prokurátorom. Ich služba našej vlasti, a dlhoročná, si to zaslúži. Minimálne to si zaslúži.

    A preto vás chcem požiadať, aby sme tento návrh v spoločnej správe neschválili.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som vo faktickej poznámke reagovala na pána poslanca Lipšica, nie na obsah, na svoj názor má právo, ale na spôsob, akým to znovu urobil. Hovoriť, že neúctivé je niečo a druhého označiť za navrhovateľa svojho názoru s parlamente, na čo má každý poslanec právo, a označiť ho v tejto súvislosti za vinníka, pán poslanec, toto je neúctivé.

    Ja si myslím, že vy ste už tu viackrát prekročili Rubikon určitých pravidiel, ktoré dlhé roky ako pravidlá za slušnej vzájomnej komunikácie boli vžité, a vy tu, žiaľ, vnášate spôsoby, ktoré nie sú hodné tejto ctenej snemovne. Svojho kolegu za to, že má iný názor ako vy, označiť za vinníka, je úplne nenáležité, pán kolega, pretože vy nie ste ani trestným sudcom, ani prokurátorom, ktorý sa môže vyjadrovať o svojom kolegovi takto. Môžete povedať, že s jeho návrhom nesúhlasíte. Prosím, na to máte právo. Ale označiť ho za vinníka, tak, nehnevajte sa, to je trošku silná káva vzhľadom na váš aj vek a vek toho a dlhoročné pôsobenie, na koho ste takto sa vyjadrili.

  • Ďakujem. Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, pán poslanec Kovarčík je vinený za to, že ten návrh je v spoločnej správe. Ako vidíte, stále tu sedí, nie je vo väzení, čiže ťažko som to mohol v trestnoprávnom zmysle myslieť. Nevedel som, že ste taká útlocitná. Ale chcem povedať, že, chcem povedať, že som prekvapený, že v zásade obhajujete taký postup ako bývalá podpredsedníčka pre legislatívu, ako bývalá ministerka spravodlivosti, postup, aby sa v zákone o azyle upravila nijako nesúvisiaca vec, nijako nesúvisiaca vec v trestnom kódexe, a to nielen vo vládnom návrhu, ale v druhom čítaní v parlamente. To naozaj toto chcete obhajovať a zachovať si (reakcia z pléna) a zachovať si proste minimálne formu? Naozaj, ak diskutujme, diskutujme o vojenskej justícií otvorene aj na našom výbore, aj v pléne. Nemám s tým problém. Ale dajme šancu sa vyjadriť tým, ktorí vo vojenskej justícii, ktorí vojenskej justícii venovali celý svoj život. To nie sú ani sympatizanti HZDS, ani KDH, to sú proste mnohí slušní, poctiví vojenskí sudcovia, vojenskí prokurátori. O to mi ide, o nič viac.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, po nej sa pripraví pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystúpim veľmi krátko, pretože obsahovo sa vlastne chcem stotožniť s tým, čo povedal môj predrečník pán poslanec Lipšic. Cítim potrebu to povedať, aby bol zrejmý môj postoj a postoj SDKÚ – DS k tejto veci.

    Tiež chcem povedať, že k samotnému návrhu novely zákona o azyle nemám žiadne, žiadne zásadné výhrady. Chcem sa vyjadriť k čl. III bodu 4 spoločnej správy, kde sa pripájam k tomu, aby tento bod bol vyňatý na osobitné hlasovanie, a chcem k tomu povedať dve poznámky veľmi krátko.

    Po prvé som presvedčená o tom, že nie je dobré, keď sa kódexy menia cez články dva, tri, štyri, niekedy je to nevyhnutné, v tomto prípade to nevyhnutné nie je. Preto podporujem aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica, aby čl. IV ako taký, to znamená, novela Trestného poriadku bola vypustená z tohto návrhu zákona.

    Zároveň chcem povedať, že nie je dobré a pokiaľ to nie je nevyhnutné, tak by sa nemalo podporovať, aby nesúvisiace otázky boli riešené pozmeňujúcimi návrhmi v rámci druhého čítania.

    A po tretie k meritu veci, pokiaľ ide o návrh zúžiť osobnú pôsobnosť vojenských súdov. Myslím si, že pán poslanec Lipšic vysvetlil dôvod, prečo v minulom období bola zmena urobená, prečo do pôsobnosti vojenských súdov boli dané aj ostatné ozbrojené zbory. Ja som presvedčená, že ten argument, argument pretrhnutia miestnych väzieb pri rozhodovaní o trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov je namieste, a som presvedčená o tom, že toto riešenie je dobré. Chcem ale povedať zároveň, že debata o budúcnosti vojenských súdov je legitímna, ale nedomnievam sa, že takýmto spôsobom, návrhom v rámci druhého čítania, pretože ide o systémovú, organizačnú zmenu. Je to zásah do organizácie justície a domnievam sa, že takýto zásah do organizácie justície ako takej by mal prísť riadne ako návrh vlády prerokovaný v rámci pripomienkového konania a prerokovaný na vláde. Inými slovami, ak pán minister Harabin si myslí, že treba zrušiť vojenské súdy, treba, aby minister spravodlivosti takýto návrh dal do pripomienkového konania, aby sa k tomu každý mal možnosť vyjadriť, nech o tom rozhoduje vláda a potom následne v riadnom legislatívnom procese parlament.

    Svoj názor som povedala, ja si myslím, že to riešenie, ktoré je dnes, je dobré, ale opakujem, debata je legitímna, pokiaľ je legitímnym spôsobom nastolená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa prihlásil pán poslanec Pado. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Pado má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ja som nechcel, aby tu bola inflácia vystúpení na tú istú tému s rovnakým obsahom, a preto len chcem podporiť aj pána poslanca Lipšica, ale predovšetkým moju kolegyňu Žitňanskú, pretože na pána Lipšica reagovať nemôžem.

    Som toho istého názoru, že príslušníci ozbrojených zložiek by mali byť pod jurisdikciou vojenských súdov, pretože ich, teda zrušenie tohto zadelenia by mohlo znamenať dvakrát negatívne posudzovanie, ja nechcem dopredu hovoriť, že by to tak bolo, alebo nie. Ale je tu nebezpečenstvo, že vďaka určitým väzbám na územie, keďže budeme mať 54 obvodných súdov, by mohlo ovplyvňovať negatívne rozhodovanie, raz preto, že by mohla byť snaha zakrývať niečo, a na druhej strane zase opačne kvôli pôsobeniu policajtov by mohla byť snaha im vrátiť ich konanie. Samozrejme, policajti v zmysle zákona majú určité právomoci, ktorými môžu obmedzovať ostatných občanov, a to by mohlo byť niekedy vrátené.

    Takže súhlasím s tým, čo bolo povedané a poslanecký klub SDKÚ určite nepodporí tento pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na pána poslanca Pada? Nie. Takže ako posledná vystúpi v rozprave k tomuto bodu pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, vážené kolegyne, skôr než prejdem k meritu veci, vzhľadom na to, že som pri mikrofóne, nedá mi nereagovať na vystúpenie, reakciu pán poslanca Lipšica.

    Moja faktická poznámka sa začala tým, že k meritu veci sa vo faktickej poznámke nevyjadrujem, pretože som bola prihlásená do rozpravy, a k meritu veci budem mať tu miesto a priestor sa vyjadriť. Jasne som uviedla, že som sa vyjadrila len k spôsobu. Takže opätovne protestujem, nielen v spôsobe, ako ste reagovali a označili pána poslanca Kovarčíka za vinníka, ale aj protestujem proti spôsobu, ako ste napadli moju faktickú poznámku a implementovali ste mi niečo, k čomu som sa nevyjadrila. Pretože na začiatku som uviedla „k obsahu sa nevyjadrujem“. A vaša reakcia bola, že ako ministerka, ako podpredsedníčka vy toto legislatívne podporujete? Vôbec som sa k tejto otázke vo faktickej poznámke nevyjadrila!

    Preto si, vážený pán poslanec, vyprosujem toto vaše konanie a až budete nabudúce takto konať, dám vás pred disciplinárnu komisiu. Pretože opätovne hovorím, že prestupujete Rubikon slušnosti. Ja som hlboko presvedčená, že ani jeden poslanec vo vzťahu k inému poslancovi, keď dá svoj návrh, nemožno označiť za vinníka, pretože je to názor poslanca a ostatní poslanci majú právo pri hlasovaní vyjadriť súhlas alebo nesúhlas, poprípade sa vyjadriť, či s tým návrhom súhlasia, alebo nesúhlasia. Ale nie ho označovať za vinníka. Na tomto si trvám a toto si mienim obhájiť kdekoľvek a kedykoľvek.

    Pokiaľ ide o problematiku, ku ktorej sa tu vystupovalo, prediskutovalo, myslím, že v ústavnoprávnom výbore som jasne povedala názor a je veľmi zrejmý širokej verejnosti, že už dlhé roky presadzujem reorganizáciu, teda myšlienku zmeny systému súdnictva, prerozdelenia kompetencií a vytvorenia špeciálneho správneho súdnictva a aj riešenia týchto otázok v rámci tých zmien, ku ktorým by sme sa už mohli začať vyjadrovať a na ktorých by sme mohli pracovať.

    Ďalej. Dovoľte mi, aby som veľmi stručne uviedla svoj pozmeňujúci návrh, kvôli ktorému by som, teda ktorému by som sa chcela teraz venovať. Všetci vieme, že problematika azylu patrí medzi problémy historicky nemajúce veľkú tradíciu v našej legislatíve. Ďalej vieme, že v minulosti azyl predovšetkým bol realizovaný alebo túto problematiku sme spájali pred rokom 1989 s našimi občanmi, ktorí ilegálne opustili štátne hranice a uchádzali sa o azyl v zahraničí. Dnes sme krajinou, ktorá poskytuje azyl tým, ktorí majú, stručne povedané, horúcu a nebezpečnú pôdu doma, vo svojej vlasti, z politických dôvodov.

    Ja si myslím, že je vysoko humánne takýmto ľuďom poskytnúť pomoc, a preto si skupina poslancov, ktorých je viac ako požadovaný počet pre takýto návrh a ktorí sú hlboko presvedčení o tomto legislatívnom návrhu, že by mohol prispieť k zlepšeniu situácie tých, ktorí skutočne ten azyl potrebujú. Viem sa vžiť do psychiky človeka, ktorý spĺňa podmienky pre azyl a musí neraz dlhšie obdobie ako aj rok čakať pri realizácii opravných prostriedkov a hlavne na súde, súdnom preskúmaní svojej žiadosti, či skutočne mu bude vyhovené, alebo nebude vyhovené.

    Preto dovoľte, aby som uviedla a prečítala svoj pozmeňujúci návrh a to je bod, v bode 1, kde uvádzame, že v čl. I bod 28 znie: § 21 vrátene nadpisu znie:

    „Preskúmanie rozhodnutia

    (1) Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, odňatí azylu okrem rozhodnutia podľa § 15 ods. 1 písm. i) o nepredĺžení doplnkovej ochrany a zrušení doplnkovej ochrany okrem rozhodnutia podľa § 15b ods. 1 písm. d) možno podať opravný prostriedok na súd do 30 dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. To neplatí, ak ide o rozhodnutie o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatie azylu podľa § 15 ods. 3 a 4 a zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny.“ Toto je v podstate súčasná platná právna úprava.

    „(2) Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

    (3) O opravnom prostriedku podľa odsekov 1 a 2 rozhodne krajský súd do 90 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.

    (4) O odvolaní proti rozhodnutiu podľa odseku 3 rozhodne odvolací súd do 60 dní od predloženia vecí odvolaciemu súdu.“

    Bod 2. V čl. I vypustiť bod 29.

    Doterajšie body 30 až 52 označiť ako body 29 až 51.

    K tomuto legislatívnemu návrhu chcem uviesť, že bol prerokovaný na ústavnoprávnom výbore za prítomnosti zástupcu ministerstva vnútra a za prítomnosti riaditeľa pána Priecela, ktorý vlastne má, môžem to stručne povedať, pod palcom tieto problémy. Predmetný legislatívny pozmeňujúci návrh bol prerokovaný s legislatívcami ministerstva vnútra tak, aby príslušné paragrafy všetko boli v systémovej súvislosti s platným právom, do ktorého by mali pôsobiť.

    V podstate by som chcela uviesť, že tento legislatívny návrh skráti konanie o azyle a bude to mať jednak vnútroštátny pozitívny aspekt a hlavne bude mať pozitívny aspekt na žiadateľov, tých žiadateľov, ktorí dôvodne žiadajú o azyl, pretože lehota, keď sú v tzv. neistote, či im bude vyhovené, alebo nie, by sa mohla skrátiť a konanie by sa mohlo urýchliť. V prípade prijatia tohto legislatívneho návrhu by to malo tie dopady, ktoré som pred chvíľou uviedla.

    Ďalej by som požiadala, aby bod 1 zo spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie vzhľadom na predložený tento legislatívny návrh.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na pani poslankyňu Tóthovú sa hlásia pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem povedať najskôr k tomuto návrhu, že vecne je na diskusiu, ale neviem, či je dobré takú pomerne významnú zmenu robiť v druhom čítaní. Aj keď súvisí s návrhom zákona, či by nebolo rozumnejšie o tom minimálne dohodnúť sa na výbore, že to ešte prerokujeme vo výbore raz. Ale prosím. Ale dve poznámky.

    Pani kolegyňa, no tak sa vyjadrite k tomu návrhu pána poslanca Kovarčíka obsahovo. Tak sa k nemu vyjadrite. Mali ste šancu. Nepovedali ste k tomu ani jedno slovo. A ja budem pozorne sledovať vaše hlasovanie. Budem ho pozorne sledovať, čo s tým urobíte. To je po prvé.

    Po druhé. Pani poslankyňa, ak si myslíte, že mám byť disciplinárne stíhaný, dajte podnet. Dajte ten podnet. Nevyhrážajte sa mi. Na mňa vyhrážky neplatia.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani profesorka Tóthová hovorila o tom...

  • Vypnutie mikrofónu.

  • Tak, už som naspäť, dobre. Pani profesorka...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno.

    Pani profesorka Tóthová hovorila o tom, aké má predstavy aj o iných zmenách v právnom systéme Slovenskej republiky. Aj povedala, čo by chcela. Ale ja si osobne myslím, že nemožno zmeny v právnom systéme a v takých zásadných otázkach, ako je jurisdikcia vojenských súdov, robiť spôsobom, ktorý je netradičný a naozaj, je síce zákonný, ale netradičný a v tomto prípade aj škodlivý. Myslím si, že pri takých závažných veciach, ako je tento pozmeňujúci návrh, treba o nich dlhšie rokovať, treba o nich hovoriť, čo to prinesie pre spoločnosť, ktorá je v tejto chvíli podľa mňa rozhodnutá alebo presvedčená o tom, že treba veľmi prísne trestať policajtov, ktorí spáchali trestné činy – a tých trestných činov v poslednej dobe bolo veľmi závažných a veľmi ťažkých veľmi veľa.

    Po druhé.

  • Vypnutie mikrofónu.

  • Ja neviem, zas som bol na chvíľu vypnutý, to čo sa deje? To je technická chyba alebo čo?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale nie úmyselne. No tak ja naozaj budem, poprosím potom dve minúty, lebo chcem k pánovi ministrovi, teraz reagujem na pani poslankyňu Tóthovú, ale chcel by som sa opýtať na jeho názor na ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Kovarčíka, lebo si myslím, že ako minister vnútra má právo a povinnosť sa k nemu vyjadriť. Tak ho pekne poprosím na koniec o jeho vyjadrenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Chcem len povedať, že ďakujem za faktické poznámky.

  • Pani poslankyňa Tóthová bola posledná prihlásená do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu... Pán minister, chcete po rozprave, hej?

  • Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a pán minister bude zaujímať stanovisko k rozprave ako navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, nuž k samotnej rozprave, ktorá bola tak pomenej k samotnému zákonu o azyle, tam si myslím, že s tým návrhom sa dá súhlasiť. Ja v tom nevidím žiadny nejaký zásadnejší problém aj čo do obsahu. V konečnom dôsledku sám, pán poslanec Lipšic, si pamätám, že v druhom čítaní nebolo neobvyklé meniť nejakým väčším spôsobom samotný návrh v súvisiacej podobe.

    Čo sa týka článku, ktorý tu bol viackrát napadnutý, dve veci by som rád asi povedal. Ja nemám pocit, že niekto by mohol uprieť právo poslancovi taký návrh podať? Dokonca ho podal ani nie tak, ako za bývalé štyri roky sa to robilo, že úplne mimo. Podal to do článku, ktorý reálne v tomto zákone kódex otvára. Je tu článok, ktorý naozaj upravuje kódex, a do tohto článku vlastne podal pozmeňujúci návrh, takže to naozaj nie je taká strela odboku, ako boli zákazové značky v zákone o horskej službe. No to si povedzme na rovinu, pán poslanec. To je niečo naozaj iné.

    A pripúšťam, že to nesúvisí. Pripúšťam, že to nesúvisí, ale napríklad je v zákone otvorený kódex a do tejto novely to urobili. Ja si nemyslím, že urobil niečo nemorálne, za niečo, nad čím ste sa tu proste poburovali asi 15 minút. Tiež si myslím, že proste nehovorím, že ste to robiť nemali. Na to právo máte. Ale myslím si, že na to mal právo aj pán poslanec.

    Druhé stanovisko k samotnému obsahu, nie k forme, k samotnému obsahu toho pozmeňujúceho návrhu, toto je signifikantné pre vás. Jediné, koho ste tu spomínali, sú vojenskí prokurátori a vojenskí sudcovia, ktorí sú trikrát, štyrikrát, tu už obmedzene, tu už obmedzene ste spomínali. Nemyslím si, že existujú iné a iné súdy. Máme len jedny súdy. A tie sú nezávislé. Je tak, pán poslanec? Máme len jeden zákon, podľa ktorého sa súdi. Existujú prísnejšie a menej prísne súdy?

  • Reakcia z pléna.

  • Existujú menej prísne a prísne súdy? Neexistujú menej prísne. Ja viem, že ústava hovorí len o jednom súde. O tom spravodlivom a nezávislom. Tak to ja viem. (Reakcia z pléna.) To je podstatné!

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím vás nekomunikovať týmto spôsobom.

  • Čo je veľmi dôležité, je to, že máme, že ste hovorili o vojenských sudcoch. Ale poďme sa baviť o policajtoch. Tých je 21-tisíc. Tí nemajú právo na civilné súdy? Všade v Európe sú civilné súdy. Všade v Európe nás kritizujú za to, že máme – vy ste schopný hovoriť o komunistoch, boľševikoch, o čomkoľvek, keď sa to týka nás. Akonáhle, vy ste schopný, aby celá skupina ozbrojených zložiek len preto, aby sa zachovalo 17 pracovných miest, možno viac, tak budete hýbať celou touto skupinou preto, aby ste vy si urobili dobré „esíčko“, lebo tak ste to urobili v uplynulom volebnom období.

    Jasne nám Európa povedala – neexistuje, ak chceme mať civilné ozbrojené zložky v tejto podobe, v podobe polície, aby boli pod vojenskou jurisdikciou. Hovorili to vtedy, hovoria to dnes.

  • Reakcia z pléna.

  • Hovoria to dnes. V každom prípade, koľko je takých štátov, koľko je takých štátov, ktoré to majú? (Reakcia z pléna.) To ale je pre gendarmerie a pre karabinierov. Tak potom aspoň neklamte, pán poslanec!

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím, pán minister. Pán minister...

  • Ale to sú karabinieri. Pán poslanec, polícia, talianska polícia je pod vojenskými súdmi?

  • Pán minister, ak mám upozorňovať poslancov, poprosím aj vás. Ale aj vás upozorňujem na to, aby sme korektne rozprávali.

  • Ja hovorím korektne. Ja hovorím o tom, že talianska polícia pod vojenskou nie je. Karabinieri áno, ale karabinieri sú vojaci. Ale to isté, aj gendarmerie sú vojaci. Tak si to nepleťme. Nepleťme si dve veci.

    Pre mňa je neprípustné, pre mňa je neprípustné, aby sme nakladali s políciou len preto, lebo chceme zachrániť niekoľko pracovných miest. Treba si uvedomiť, keď sa chceme baviť o vojenských súdoch, veľmi si vážim prácu vojenských sudcov a veľmi si vážim prácu vojenských prokurátorov. Ale jednoducho nemôžeme napĺňať ich prácu len tým, aby sme ich zachránili. Nájdime iný spôsob. Nájdime spôsob, pre ktorý to bude fungovať. Z môjho pohľadu hovorme o policajtoch, lebo tých sa to týka. Hovorme o ostatných príslušníkoch ozbrojených zložiek. O tých totižto ide v tomto prípade.

    A preto si nemyslím, že je vhodné obviňovať jednotlivých poslancov, ktorí dajú návrh do zákona, do otvorenej časti trestného kódexu, návrh, ktorým ho menia. Môj názor je, že ja s tým súhlasím. Môžete o ňom hlasovať, môžete to urobiť spôsobom, pre ktorý sa rozhodnete, že budete osobitne hlasovať a nesúhlasíte s ním. Ja len hovorím, s obsahom principiálne súhlasím. Myslím, že polícia a ostatné nemajú čo byť pod vojenskými súdmi. Je to civilný zbor, ktorý má civilnú kontrolu a má byť pod civilnými súdmi. Čisto z tohto praktického hľadiska.

    A keď sa bavíte o prísnejších a neprísnejších trestoch, pán poslanec Miššík, so všetkým s vami súhlasím v mnohých prípadoch právne. Ústava nepozná prísnejší a menej prísnejší súd, ako nepozná horšie a lepšie porušenie jedného a toho istého zákona. Povedali ste, že chcete prísnejšie tresty pre policajtov.

  • Reakcia z pléna.

  • Prísnejšie. Pustime si záznam. Prísnejšie tresty pre policajtov. Čo najprísnejšie potrestanie. Znamená to, že civilné súdy netrestajú dostatočne prísne? Čiže obviňujeme civilné súdy, že civilné súdy nepoznajú Trestný zákon a že odpúšťajú niečo navyše? Chceme prerušiť väzby? O. K. Dajme principiálne vylúčenie súdu, v ktorom policajt pôsobí. Musí sa sudca vylúčiť, prípadne celý súd, v ktorom policajt v obvode pôsobí. Ja s tým problém nemám, ale pod civilnými súdmi.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, páni poslanci, páni poslanci, poprosím vás, pán minister má záverečné slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som sa ešte snažil vyjsť v ústrety, že poviem, že môžeme nájsť cestu, ktorou sa to dá vyriešiť, a hneď na to začnete útočiť, či som ja dal. Ja hovorím o tom (reakcie z pléna), ja hovorím o tom, že pán poslanec dal návrh, na ktorý má legitímne právo, hovorí o policajtoch, hovorí o tom, že si myslí to, čo hovorí aj Európa, že polícia má byť pod civilnými súdmi. Nato bez akýchkoľvek problémov, a to je vaša pracovná metóda – zaklamete, talianski policajti sú pod vojenskými súdmi. Ale veď to nie je pravda! Francúzski policajti sú pod civilnými – to nie je pravda! Nesmieme si pliesť proste dojmy s pojmami. Jednoducho jedna vec sú gendarmerie a jedna vec sú policajti. Dve rozdielne veci. Takže to je podstatné.

    Čiže ja hovorím, že s obsahom súhlasím. Nemyslím si, že polícia má byť pod vojenskými súdmi. Na druhej strane áno, chceme otvoriť debatu o vojenských súdoch. Otvorme ju! My hovoríme len o policajtoch. Ja hovorím o policajtoch. Som minister vnútra. Priznávam, priznávam, pán poslanec, že sa urobili chyby, ktoré sa stali v poslednom čase a nakopili sa na jednom mieste, ale neviem o tom, že by to boli trestné činy. O tom neviem. A neviem o tom, že by sa stali nejaké v poslednej dobe závažné trestné činy. Viem, že ich spáchali bývalí policajti. Tí by aj tak pod jurisdikciou vojenských súdov neboli.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa, chápem, že sa vám nepáči, že hovorím. Ja tomu rozumiem.

  • Reakcie z pléna.

  • ... chcete mi diktovať, kedy mám hovoriť? Mám...

  • Mám sa vzdať práva na záver hovoriť? Buďte taká láskavá, rešpektujte to.

  • Pani poslankyňa, poprosím o pokoj.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak správajte sa slušne. Čiže poprosím to, poprosím to, že hovorme objektívne o tých veciach, bez toho, že by sme tam chceli dávať emócie. Áno, sú chyby. My si ich priznávame. Máme plnú kontrolu, výbor si ma predvolal, riešili sme všetky veci podrobne. Každý z pánov poslancov vyjadril svoj názor a dá sa povedať, že s mnohými z nich som súhlasil. Čiže, ale toto boli porušenia v tom, by som povedal, v správaní smerom k ľuďom, smerom k tomu, ktoré ešte nebolo trestným činom. Lebo nie každé konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, je trestný čin. Toto sú veci disciplinárne, ktoré si doma musíme vyriešiť, pretože sú ešte veci priestupkové, ktoré riešime v rámci ministerstva. A tam súhlasím aj s kontrolou, aj s tým všetkým, že sme porušili proste určité pravidlá, ktoré sa majú diať.

    Ale v prípade samotných konaní – totižto súdy skončia mnohokrát, ja nehovorím, že sú tam chyby alebo nie sú chyby v rámci toho konania pri vojenských súdoch, ale strašne veľa prípadov mám, kde naozaj po 5-6 rokoch mám uviesť policajta späť do práce, pretože bol nevinný. To sú zásadné problémy. Skončil v práci, skončil všade len preto, pretože neviem, či vždy to bolo posudzované niekým, kto to robí pravidelne a vie presne, o čom hovorím.

    To znamená, že súdy, ktoré sú na Slovensku civilné, sú bezpochyby odborné. Bezpochyby súdia rovnako. Bezpochyby. Nemôžeme žiadny z nich obviniť, že by mal menšie alebo väčšie sklony. Ústava hovorí jasne, nemôže nikto dopredu prejudikovať, že bude nespravodlivý. Z tohto dôvodu sa vyjadrujem k návrhu pána poslanca Kovarčíka, že je dobrý. Že je dobrý a ja s ním súhlasím.

    Nečítal som tam, pán poslanec, že by tam bolo napísané zrušenie vojenských súdov. Nečítal som to tam a nie je to tam. To znamená, že v tomto prípade to tam napísané nie je. Vy proste, tak ako obyčajne, veštíte proste z gule. Ja tam nečítam zrušenie vojenských súdov. Ale nič tam...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to ste tu predsa tu celý čas hovorili, že spoza dverí, povedali ste, že spoza dverí ideme rušiť vojenské súdy. Ja som tam čítal, že nechceme, aby polícia bola pod vojenskou jurisdikciou. To je ale predsa niečo rozličné! Súdy predsa existujú, môžu. Keby bola priama príčinná súvislosť, že odobratím polície zanikajú súdy, potom by ste mali pravdu. (Reakcia z pléna.) Nie. Len sa stane to, že zoberieme policajtov a budeme mať súdy, ktoré budú mať minimálny nápad. To sa stane. To znamená, môžu existovať? Môžu? Len sa budeme baviť o tom, či je naozaj efektívne, aby existovali. To znamená, nie je tam priamy pokyn, že akonáhle opustia policajti, zanikajú. Ani to tam nie je napísané. Poprosím vás, nebuďte demagógovia! Čítajte to, čo je v zákone.

  • Reakcie z pléna.

  • Že sa dostávame spoza dverí.

    To je všetko, čo som chcel v tej veci povedať. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove?

  • Reakcia z pléna.

  • Skôr sa ešte pýtam pána spravodajcu. Chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie. Takže procedurálne návrhy – pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, chcem vás upozorniť na § 32 zákona o rokovacom poriadku odsek 2, kde sa hovorí o povinnosti predsedajúceho urobiť poriadok v miestnosti a ďalej sa hovorí, „ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania“ atď. Pán poslanec, vy ste síce, pán predsedajúci, vy ste síce raz upozornili, ale príslušný poslanec opakoval svoje výkriky proste permanentne, asi 3-krát, 4-krát a tam ste už nereagovali. Dokonca pani poslankyňa Sabolová sa pridala a povedala, no veď máme právo diskutovať. Áno, ale rokovací poriadok dáva pravidlá pre kultúrnu a slušnú diskusiu – a to nebolo!

  • Pani poslankyňa, vypočul som si vás, ale neviem, v čom bolo meritum vášho procedurálneho návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som chcela, pán predsedajúci, sa pripojiť k pani Tóthovej, podľa § 32 aby ste vykázali poslancov pani Sabolovú a pána Lipšica do konca schôdze. Pretože ak tu nie sú ministri, tak vtedy robia „bordel“, že tu nie sú. Ak tu ministri sú, tak robia „bordel“ tým ministrom.

  • Reakcie z pléna.

  • A ja si prajem, aby sa slušne chovali voči našim ministrom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja budem mať konkrétny procedurálny návrh, nie veštenie z kariet. Ja mám procedurálny návrh konkrétny ten, aby parlament odporučil členom vlády v závažných veciach vystúpiť v rámci rozpravy. Pretože považujem, aj keď na to majú právo, po skončení rozpravy za mimoriadne zbabelé, mimoriadne zbabelé vystúpiť po skončení rozpravy so znôškou neprávd, na ktoré sa nemôže reagovať. Čiže by som navrhol návrh, aby plénum odporučilo, nemôžeme zaviazať ministrov, aby z dôvodu ich vlastnej osobnej integrity vystupovali v rámci rozpravy a nie zbabelo až po jej skončení, kde potom naozaj môžu rozprávať, čo len sa im zachce.

  • Ruch v sále.

  • Prosím vás. Poprosím teraz, keby ste mňa na chvíľočku vypočuli. Rozprava bola ukončená. Vystúpil pán minister, pán spravodajca odmietol vystúpiť.

    Pán minister, spôsob, nechcem to komentovať, ale spôsob vystupovania ministrov po rozprave, keď sa dávajú otázky poslancov, evokuje to, že tí poslanci chcú odpovedať. Tak si to láskavo spoločne uvedomme.

    Rozprava k tomuto bodu bola ukončená. Ďakujem pekne pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi. Procedurálne návrhy, ktoré odzneli, neboli procedurálnymi návrhmi, v rámci zachovania korektnosti som ich nechal dohovoriť.

    Pristúpime teraz k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 485 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 481.

    Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, máte slovo ako navrhovateľ k tomuto návrhu zákona.

  • Pán poslanec. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, veď bude teraz rozprava k tomuto bodu, ale ja som chcel povedať, že ja som uplynulé štyri roky bol v opozícii a pozorne som sledoval, ako vaši páni ministri vystupovali, a ja som toto od nich odpozeral. Ja som to od nich odpozeral. Mňa ste to naučili. Ja len robím, čo ste ma naučili, v tomto prípade. No, čiže ja si to veľmi dobre pamätám, že sa vždy vystupovalo po rozprave...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, skúsme sa venovať zákonu, o ktorom rokujeme.

  • Vážené dámy a páni, po uplynulé roky vždy sme hovorili o mnohých prípadoch, keď potrebujeme dobre zaplatiť policajtov, aby sme sa vyhli rôznym pochybnostiam ohľadne korupcie, ohľadne kvalitného výkonu práce, aby sme dokázali výberovým systémom lákať do polície dobre vzdelaných a dobre pripravených ľudí. Problémom však odmeňovania bolo predovšetkým to, že bolo pokrivené. Viacerí ministri predo mnou sa snažili tento systém nastavovať a dá sa povedať, že tento návrh vychádza z ich náčrtov, ktoré v uplynulom období robili, pre ktoré však ďalšie ministerstvá, predovšetkým ministerstvo financií, nie vždy mali úplné pochopenie. Čiže je tu taký, by som povedal, možno návrh, ktorý je zhrnutím možno práce 4-5 ministrov predo mnou, keď sa do definitívnej podoby dostáva ten návrh až dnes, pretože predtým, keďže, samozrejme, takáto reforma stojí svoje peniaze, nikdy nebolo možné tieto peniaze presne zohnať.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sa nám uplynulý rok podarilo urobiť niekoľko opatrení a na budúci rok navrhnúť časť presunu z kapitálových výdavkov, dnes je rezort vnútra pripravený na takúto rozsiahlu zmenu v rámci odmeňovania v Policajnom zbore a včerajšie schválenie rozpočtu vlastne len tieto prostriedky na túto reformu potvrdilo.

    Problém súčasného odmeňovania je v tom, že nemotivuje policajtov na neustále zvyšovanie kvalifikácie, na neustále zvyšovanie vzdelania a postup do ďalších riadiacich štruktúr. Tak sa nám stáva, že najkvalitnejší policajti nám ostatnú stáť na polceste, pretože im je pohodlnejšie pracovať v nižšej triede, pretože zarobia viac, ako keby mali vysokú školu a mali prácu o stupeň vyššie. Nie je nič výnimočné, keď, možno vám to nič nepovie, ale zmenár, keď to tak nazvem, šéf zmien tých policajtov, ktorí sú vonku na ulici, zarába viac ako riaditeľ obvodného oddelenia. Nie je to ničím výnimočným. Potom, samozrejme, nedonútim kvalitného policajta na to, aby si urobil vysokú školu a išiel slúžiť k vyšetrovateľom a ako dobrý, znalý prostredia, v ktorom by vyšetrovateľa robil, mohol by prispieť k zvýšenej objasnenosti.

    Takýchto disproporcií, takýchto pokrivení celého odmenového systému za to obdobie, keď máme viac ako 30 rôznych príspevkov, ktoré sa, a rôznych príplatkov, ktoré sa odvodzujú od rôznych čísiel, vždy dochádza k mimoriadnej demotivácii, keď to poviem najlepšie, k demotivácii ďalších policajtov. Z tohto dôvodu zavádzame naozaj prehľadný systém, ktorý neznamená primárne zvýšenie platov policajtov. To je to, čo poviem, nato, aby sme mohli zásadným spôsobom prispieť k zvýšeniu, tak by sme potrebovali výrazne, výrazne viacej peňazí, ako sme dostali. To, čo tento systém má za úlohu, je, aby niektoré príplatkové časti, ktoré boli zneužívané a neboli oprávnené, sme zrušili, rozdelili sme medzi ostatných a, naopak, mali možnosť niektoré objektívne časti zvýšiť.

    V rámci pripomienok k tomuto zákonu, samozrejme, sa viackrát, viackrát stalo, že niektoré ďalšie služby začali výrazne protestovať, že polícia bude mať svoj vlastný odmenový systém. Tu by som chcel povedať, že polícia má však aj osobitný počet služieb. Žiadny iný ozbrojený zbor sa na políciu, samozrejme, nepodobá. Je jeho nejakou časťou. Keby som pomenoval Železničnú políciu, má veľmi blízko k poriadkovej polícii Policajného zboru, ktorá predstavuje len 6 000 ľudí z 21 000. Ale popritom polícia musí v jednotnej odmenovej škále mať na jednej strane aj učiteľa policajnej školy, aj vysokoškolského učiteľa Policajnej akadémie, aj jednotlivé miesta na cudzineckej polícii, na hraničnej polícii, na psovodoch, na pyrotechnikoch, na vyšetrovateľoch, na kriminalistoch, na operatívcoch, na špeciálnej technike, skrátka, obrovské množstvo služieb, ktoré žiadny iný zbor nemá. A preto musíme mať aj osobitný systém odmeňovania.

    Nemyslím si, že je kopírovateľný, aj keby hneď ostatné služby sa chceli pripojiť k tejto časti, nemusí im to priniesť daný úžitok. Skôr naopak, môžu utrpieť stratu. Aj v našom prípade platí, že ten systém sa skôr zameriava na tie spodné triedy. A tie vrchné triedy majú skôr, naopak, tendenciu poklesnúť. Keby som povedal konkrétne, u prezidenta Policajného zboru to znamená mínus 14 %, u viceprezidentov, tuším, mínus až 16 %.

    Veľmi podstatné je, že vlastne rušíme tzv. 13. a 14. plat, ktorý ide do základného prerozdelenia. Rušíme príplatky za soboty, nedele a sviatky, pretože väčšinou v soboty a nedele slúžievali priatelia šéfa oddelenia a tí ostatní slúžievali v tie horšie dni, pretože za soboty, nedele boli mimoriadne príplatky. Toto sa nahrádza jednotnou sumou, jednotnou zvýšenou sumou za nerovnomerne rozdelený pracovný čas. Rušia sa rizikové príplatky, ktoré boli v mnohých prípadoch dávané aj archivárom, a zavádzajú sa len v prípadoch naozaj tam, kde policajt vždy, keď je v službe, tak je vždy v priamom ohrození. A rôzne ďalšie úpravy, ktoré si bližšie môžeme predstaviť v rámci druhého čítania.

    Nechcem mať dlhé úvodné slovo, a preto iba zakončím tento návrh zákona tým, že pokúšame sa naprávať nespravodlivé odmeňovanie polície tým, aby sme dosiahli kvalitnejšiu políciu, aby sme eliminovali chyby, ktoré sa nám stali aj v uplynulom období. Možno sú pre nás práve výstrahou, že chceme mať príležitosť vyberať si. Polícia nemá robiť nábor. Polícia má robiť výber. A, bohužiaľ, častokrát sme v uplynulých rokoch išli práve náborom. A myslím, že každému z nás záleží na tom, aby keď zavoláme číslo 158, prišiel k nám kvalitný, vyškolený a dobre zaplatený policajt, aby bol vždy ochotný. A od tohto štartujeme. Prijali sme už nový kariérny postup. Toto je druhá neoddeliteľná súčasť toho, aby sme mohli vypestovať kvalitný Policajný zbor, na ktorý všetci budeme hrdí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi. Žiadam, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.

    Pán predsedajúci, prosím otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Poprosím, aby ste tiež zaujali miesto pre spravodajcov.

    A otváram teraz všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona hlási ústne? Konštatujem, že do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa ústne.

    Slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, vyjadrím sa k dvom veciam. Vyjadrím sa jednak k podstate návrhu zákona, ale potom aj k problému, ktorý s tým súvisí, a to je aj potreba disciplíny v Policajnom zbore.

    Najskôr by som povedal, že ako minister som vystupoval aj v rozprave práve preto, aby poslanci mohli reagovať. Pozrite si stenografické záznamy, dobre? Lebo tuná už rozprávame veci, ktoré sa nám skôr zdajú, ako je realita. Ja som aj pri minulom bode nepovedal, že sa navrhujú zrušiť vojenské súdy. Tak si pozrime stenografický záznam. Povedal som, že to je prvý krok k ich zrušeniu.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme, že je. To všetci vieme.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale pozrime si dobre stenografický záznam a potom diskutujme. Vtedy je to korektné a vtedy je to férové.

    Potreba disciplíny podľa mojej mienky v Policajnom zbore dôležitá je. Ja som za to, aby policajti boli lepšie odmenení, lepšie vybavení, ale som aj za to, aby v Policajnom zbore disciplína bola. Vy ste spomínali, že sú prípady, keď je policajt mimo služby 5-6 rokov a potom je rozhodnutie, že bol nevinný, a máte problém, ako ho vrátiť naspäť. Áno? A prečo tie konania trvajú 5-6 rokov?

  • Reakcia ministra.

  • Nie, pán minister, na vojenskom súde sú rok a pol. To asi nie. Pretože boli na civilných súdoch. Vidíte, to je ten problém, že vy niekedy sem-tam, sa mi zdá, nehnevajte sa na mňa, skôr argument poviete, ako si ho premyslíte. Naozaj, však si pozrite štatistiky. Ja ich mám. V akých lehotách konajú vojenské súdy a v akých lehotách konajú civilné súdy? Aj o policajtoch. To znamená staré veci, čo majú policajtov ešte na civilných súdoch. Veď to nie je problém?! Ja vám to prinesiem, mám to na svojej lavici. Takže zamyslite sa nad tým, čo niekedy hovoríte.

    Po druhé. Jediní, ktorí spochybňujú našu právnu úpravu, v tomto zmysle disciplíny Policajného zboru, v tomto prípade trestnoprávnej, sú policajní odborári. A keď bol návrh Trestného poriadku v parlamente, tak aj na mňa tlačili a písali listy aj z Bruselu z odborárskej centrály. A problém, ak chceme korektne diskutovať, korektne diskutovať, malo v minulosti Turecko, ktoré malo osobitné trestné kódexy na justíciu. Ale naše vojenské súdy idú podľa jedného Trestného zákona, rovnakého pre civilné súdy, a takisto idú podľa rovnakého Trestného poriadku. A skutočnosť, že gendarmarie alebo karabinieri formálne patria, formálne, teda služobnoprávne, pod rezort obrany, ale vykonávajú policajné funkcie, vykonávajú policajné funkcie, to je len formálny rozdiel. Oni vykonávajú policajné funkcie a vy to dobre viete.

    Takže hovorme celú pravdu. Korektne ju hovorme. A nikdy s tým nemalo ani Taliansko problém, ani Francúzsko, ani Španielsko. Čiže O. K., diskutujme, pokiaľ možno sa dá, ešte v rámci rozpravy, diskutujme ale o tom, keď sa ten problém otvorí, otvorene a priamo. Vy rád o sebe možno máte predstavu, že ste priamy človek. A toto nie je priama úprava, to je „gaťafalš“...

  • Reakcia ministra.

  • To je „gaťafalš“, treba to tak povedať. A ja oceňujem aj postoj poslancov Slovenskej národnej strany na výbore, lebo ak o tom chceme zodpovedne hovoriť, bez emócie, korektne, tak to urobme, ak taký vládny návrh príde. Ale tento štýl sa mi zdá nepoctivý a naozaj tu nejde o mňa. Ja som vojenskú síce nezriaďoval...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ide o tých poctivých sudcov a prokurátorov, ktorí tam sú a ktorí si zaslúžia minimálne, ak už nič iné, aby boli vypočutí. To si ja myslím – a na tom sa asi zhodneme. A mne nejde o niekoľkých vojenských sudcov a niekoľkých vojenských prokurátorov. Ide o to, aby v prípade, keď je podozrenie z trestnej činnosti policajtov, sa rozhodovalo nestranne, spravodlivo. A, žiaľ, tie prepojenia k lokálnej justícii polície sú a vy hovoríte, že nájdime iný model. Však nájdime iný model, O. K. Nájdime iný model. Navrhnite iný model, ale v tom návrhu nie je ten iný model. Dobre viete. V tom návrhu je, že by tú vec posudzoval ten miestny súd. Nie iný, ako ste vy hovorili vo svojej záverečnej reči, ten miestny. Tak hovorme korektne, hovorme naozaj o tom korektne. To by nemala byť emotívna diskusia.

    Od disciplíny teraz prejdem k samotnému návrhu odmeňovania. Po prvé chcem povedať, že je fajn, že ministerstvo vnútra má jednu zo svojich priorít zlepšovanie sociálneho, finančného zabezpečenia policajtov. Ale som – a to nie je vaša chyba –, ale som znepokojený tým, že nový platový systém odmeňovania sa netýka Zboru väzenskej a justičnej stráže. A to nie je zbor, ktorý môže byť pod políciou. Nehnevajte sa na mňa. Nemôže. Naozaj v každej európskej krajine je vždy pod ministerstvom spravodlivosti, v každej. Čiže by som vás v tomto poprosil, keby ste svoje vyjadrenia korigovali s tým, že však ten zbor vy zoberiete, ostatné zbory, máte také všeobecné vyjadrenie. Áno, ale dobre, tak železničnú políciu, ja za to zahlasujem, keď taký návrh príde, ja si myslím, že nemusí byť osobitná, ale ZVJS nie.

    A teraz chcem povedať, že napriek tomu, že je to zbor, ktorý je zaznávaný a ktorý v hovorovej reči nemajú najkrajšie pomenovanie, také pejoratívne skôr, tak plnia strašne ťažké úlohy a ja... Podľa mňa tí, čo sú v priamom výkone služby, určite plnia úlohy, nechcem povedať, ktoré sú ťažšie, závažnejšie, ale minimálne porovnateľné s tými, ktoré plnia príslušníci Policajného zboru. Celý život pracovať vo väzenskom prostredí medzi osobami odsúdenými pre najzávažnejšie zločiny. Neviem si predstaviť ťažší výkon práce, ale aj zodpovednejší, náročnejší, ktorý by mal byť ocenený zo strany štátu. Pretože ak policajti urobia svoju prácu, ak prokurátor urobí svoju prácu, ak súd urobí svoju prácu a máme už nie osobu nevinenú, ale právoplatne odsúdenú, tak aký by to malo mať zmysel, celé to úsilie, pokiaľ by tá osoba nebola izolovaná a tým nebola spoločnosť od nej chránená? A túto službu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. A preto akékoľvek podceňovanie jeho úlohy vnímam ako niečo, čo nie je fér.

    Ja som ten zbor nezriaďoval, ale myslím si, že je dôležité, aby mal jednak spoločenskú váhu, ale aby mal aj obdobné platové ohodnotenie, ako sa navrhuje pre príslušníkov Policajného zboru. A ja v druhom čítaní budem tento návrh presadzovať a by ma zaujímal váš názor, ale aj názor možno kolegov z vládnej koalície. Lebo to, či budeme ohodnocovať všetky ozbrojené zbory, ktoré vykonávajú mnohé tiež dôležité funkcie rovnako kvalitne, alebo nie, to nie je vec tejto vlády, ani minulej, ani budúcej, na tom predsa musí mať záujem každá vláda, každý minister vnútra, každý minister spravodlivosti. A v tomto som trochu sklamaný.

    Nedávno bolo vyjadrenie, ja som ho čítal pri rozpočte, generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže, nominantky ministra spravodlivosti, ktorá pred pár dňami povedala, že je situácia v zbore krízová. Ste to asi, možno zaregistrovali, že im chýbajú stovky príslušníkov, pretože nevedia, a to je fakt, najmä v oblastiach, kde už je vysoká zamestnanosť, pomerne vysoké priemerné mzdy, prilákať do zboru kvalitných príslušníkov. Predchádzajúci zákon, ktorý ste predložili, počítal s tým, že príspevok na bývanie nebudú mať príslušníci iných zborov, len polície. Sme to v parlamente zmenili naprieč politickým spektrom, aby sa to týkalo aj ZVJS, lebo aj tam je vážny problém.

    A preto chcem jednak avizovať, že sa budem pokúšať získať podporu preto, aby aj Zbor väzenskej a justičnej stráže bol odmeňovaný v novom systéme, pretože tomuto zboru veľa dlžíme. Teda chcem povedať, oni nie sú na očiach ako policajti, našťastie. Strážia väznice, strážia súdy a strážia prokuratúry a slušný človek sa tam moc nepohybuje, našťastie. Ale to neznamená, že ich práca je menej významná, menej dôležitá pre našu spoločnosť, a preto avizujem, že budem navrhovať rozšírenie novej právnej úpravy aj na Zbor väzenskej a justičnej stráže. Zaujímal by ma postoj vlády, postoj ministra vnútra v tomto prípade, keďže ide o váš návrh zákona, a zdá sa mi, že to je to minimum, čo môžeme urobiť preto, pre tých, ktorí nás chránia pred najnebezpečnejšími zločincami.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ale musím dať najskôr priestor na faktické, ak dovolíte. Takže spýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica. Nikto. O slovo do rozpravy sa prihlásil pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som mohol v rozprave vystúpiť, aby mohol pán poslanec na mňa reagovať. Pán poslanec, ja ešte raz sa vrátim k tomu. Ja som o vojenských súdoch nehovoril. Ja som hovoril o tom, že súhlasím s tým, čo navrhol pán poslanec. Nebol to vládny návrh, ešte to bol návrh z dielne poslanca z koaličnej strany. Keby som ja ten návrh sám presadzoval, tak už minimálne, keby som chcel ísť cestou parlamentu, tak mám na to dostatočne veľký poslanecký klub v rámci strany SMER. To si netreba zapletať, že my by sme išli. Poslanec zistil, že je to dobrý nápad a ja ho iba podporujem. Ako mohli sme urobiť aj náš vlastný návrh, ale hovorím, neprejudikoval by som, že niečo sa stalo nejakým presne premysleným, dôsledným konaním.

    Ale všetci máme záujem na vysokej disciplíne v Policajnom zbore. Všetci. To vám môžem naozaj garantovať a myslím si, že o to ide, aby sme aj v rámci inšpekcie ministerstva vnútra mali najkvalitnejších policajtov, ktorí dokážu jednotlivé priestupky disciplinárne veľmi rýchlo odhaliť a potrestať. Myslím, že sa nám to aj veľmi darí v mnohých oblastiach a ktoré nie sú medializované. Ten počet akcií, kde pracujeme, kde pracujeme s disciplínou, je mimoriadne obrovský a nie vždy si médiá naše konanie v tomto smere všimnú.

    Pán poslanec, viete, osem rokov ste boli vo vedení ministerstva spravodlivosti. Osem rokov ste mali možnosť pripraviť osobitný platový systém, osobitný systém odmeňovania, systém, ktorý mal možnosť nepriaznivú situáciu v tomto Zbore väzenskej a justičnej stráže zmeniť. Ja osobne si mimoriadne ich prácu vážim. Veľmi často som s nimi bol v kontakte aj počas školy, aj počas advokátskej praxe, aj dnes sa s nimi rád stretnem, s ktorýmkoľvek vedením. Dnes dokonca, ak ešte to stále platí, tak je na čele žena, ak sa nemýlim. Prvýkrát a čo mi je celkom sympatické. To vlastne ani nie je veľmi tradičné, že na čele takého zvereného zboru je žena.

    Ale ich služba je naozaj od našej odlišná. Nie v kvalite práce, nie že by mali menšie riziko alebo že by tá práca bola menej – častokrát vulgárne hovoríme – špinavá, lebo je naozaj ťažká. Nie v tom je ich práca iná, ale v systéme a v skladbe celého zboru je iná. Preto sme my urobili zmenu toho systému. V systéme služby, v systéme toho, ako vlastne niektoré veci fungujú, je naozaj iná. A ja nemám problém, aby sa urobil osobitný systém pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. Nie som si istý, či táto forma by na nich pasovala. To je ten problém.

    My sme urobili osobitný systém, pretože zbor je veľmi komplikovaný organizmus. A nikdy sme nemali návrh, že by sme chceli ZVJS zlúčiť s Policajným zborom, ak to niekde tak vyznelo, vopred hovorím, že to tak určite myslené nebolo. Veď to by bol v tomto prípade konflikt záujmov a to s vami absolútne súhlasím, pán poslanec, že nie je možné, aby tieto dve zložky boli pod jednou strechou.

    Ale v ostatných prípadoch sa tomu nebránime. V ostatných prípadoch, či už je to Železničná polícia, alebo colníci, ktorí postupne strácajú niektoré priestory pre svoju prácu práve tým, že aj keď Schengen s colníctvom nemá veľa spoločného, v každom prípade vstup do Európskej únie výrazne colnícky priestor na prácu, samozrejme, oslabil.

    Z tohto pohľadu sa nebránim aj tej úprave, ale, bohužiaľ, táto reforma stojí peniaze. Stojí peniaze, neviem to vypočítať, koľko to stojí na ministerstve spravodlivosti. Ale vzhľadom na včera schválený rozpočet nepredpokladám, že by to v rozpočte bolo.

    My sme si pripravovali ten priestor na to, aby ste tú reformu mohli spraviť hlavne tým, hlavne tým, že sme robili veľké a zásadné zmeny v kapitálových výdavkoch. Ja vám môžem povedať, že v priemere 10 až 35 %, v niektorých prípadoch sme vlastne stihli ušetriť v tom, aby sme dokázali presvedčiť ministerstvo spravodlivosti, prečo v budúcom roku môžeme časť kapitálových výdavkov ušetrených v tomto roku presunúť do mzdových prostriedkov, financií, prepáčte. Čiže my sme naozaj robili dlhodobú prípravu. Čiže ja si myslím, že – ja sa tomu nebránim, veď to sú ani nie moje peniaze, ani nič, prečo by som nesúhlasil s tým a prečo by som náhodou nechcel, aby iná ozbrojená zložka nemala aj lepšie možno platové podmienky. Ale nemyslím si, že katastrofálna situácia je len v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Aj v Železničnej polícii v Bratislave majú vážny problém dostať k sebe dostatočný počet policajtov. A to isté platí aj o Bratislave ako Policajnom zbore. Keď som preberal ministerstvo, mali sme približne 950 neobsadených miest, dneska ich nie je oveľa menej, 600, ale je neobsaditeľných, takzvaných, to už je druhá vec, ktorou sa my vysporiadame. Ale faktom zostáva, že naozaj je mimoriadny problém.

    Preto robíme programy, aby sme tú prácu v Bratislave zatraktívnili. To je systém policajných bytov, ktorý nastupuje budúci rok. Ale ja sa preto pýtam, že každý minister, pri všetkej úcte, akokoľvek sa môžeme snažiť byť proste interrezortní, v tomto prípade som egoista a venujem sa svojmu rezortu a snažím sa pripravovať proste všetky projekty, ktoré mám urobiť. A v tomto prípade si myslím osobne, že Zbor väzenskej a justičnej stráže by mohol mať osobitný platový systém, ale tiež svoj, ktorý pasuje presne na jeho službu. Nie som si istý, či tá služba a systém, či zmena zmien, či rozloženie vnútornej štruktúry pasuje presne na ten systém, ktorý my sme nastavili. To som si nie istý. A nemáme problém, aby mali osobitný systém, dokonca nemáme problém, keď si zoženiete viacej peňazí, aby ste mali vyššie platy ako my. Každý si za to zodpovedá. Jednotnosť v tých platoch nezvyšuje kvalitu. Tá konkurencia tam musí byť, bezpochyby, aj v službách.

    Čiže vôbec sa nebránim akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom, akonáhle však by to znamenalo ohrozenie rozpočtu, bohužiaľ, musíme, musel by som s nimi, samozrejme, nesúhlasiť a znamenalo by to to, že by ste zabránili prechodu toho zákona. Lebo zákon, ktorý by rozbíjal rozpočet v čase prijímania eura, si nemôžem dovoliť, samozrejme, podporiť. To znamená, musel by som ten návrh, samozrejme, stiahnuť. A nemal by nikto, viete, ako sa hovorí, že, staré slovenské príslovie, „keď mi zdochla koza, nech susedovi dve“, čiže tam by som sa dostať nechcel.

    Čiže zásadný problém je, že som na všetky návrhy ochotný pristúpiť, nemám problém, naozaj priamo ZVJS veľmi rád doprajem, lebo je to fakt ťažká práca. A ja si myslím, že dokonca tam naozaj platí, že po 15 rokoch vo väzenskom prostredí človek už má vážne problémy podľa mňa niekedy so zaradením, keby chcel prestúpiť do inej práce, lebo je to náročné. Aj osobitný systém sa im dá vymyslieť. Je to len otázka, ktorá musí mať ten dlhodobý vývoj na ministerstve.

    Ja som to v úvode povedal. Tento zákon, to nie je môj nápad. Tento návrh, počiatky tohto návrhu sa rodili ešte za ministra Pittnera cez Ivana Šimka, Vlada Palka a Martina Pada, u každého, každý do toho svojou tehličkou prispel. De facto je to spoločný návrh série piatich ministrov. Možno na záver, ktorý sa nám podaril realizovať, lebo tá situácia sa vyvinula do tejto podoby. Čiže toto vôbec nemá byť nejaký osobný alebo nejaký, nedajbože, populistický návrh. Je to vec, ktorá sa rodí dlho a veľmi ťažko. Preto hovorím, že treba tú periódu prekonať na každom možnom ministerstve, ktoré má ozbrojený zbor, nehovoriac o tom, že na ministerstve spravodlivosti zjavne ostane navždy v rámci toho väzenstva.

    Takže ja sa nebránim, len nemôžeme rozbiť rozpočet.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána ministra, ktorý vystúpil v rozprave, sa hlásia pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ja som vám nevyčítal tento návrh zákona. A dokonca som povedal, že pre políciu ho považujem za dobrý. To nie je problém. Problém ale je, že musíme uvažovať aj o iných ozbrojených zboroch. A keď ste spomínali moje pôsobenie, za môjho pôsobenia práve sa platové pomery príslušníkov zlepšovali. Dôsledkom čoho a dôkazom čoho bolo, že nebola krízová situácia vo väzenstve. Nebola! Ja tu má citáciu od pani generálnej riaditeľky zboru, ktorá tvrdí, že momentálne chýba 300 príslušníkov. „Bojím sa, že sa čaká, kým sa niečo stane, kým príde nejaký príslušník o život. Potom až budú aj politici reagovať, ale to už bude veľmi neskoro.“ A tvrdí ďalej, bojí sa, že situácia sa ešte zhorší, ešte zhorší, keď sa pripravovaným novým zákonom oddelia od policajtov.

    Teraz, samozrejme, vy nie ste zodpovedný za ZVJS a to nie je, takpovediac, váš problém. Súhlasím. Ale vláda a parlament podľa mojej mienky, problém vlády a parlamentu to je. Ja neviem prinútiť a zrejme ani vy ministra spravodlivosti, aby sa aspoň minimálne zaujímal o väzenstvo. Ale chcem vám povedať, že ministri prichádzajú a odchádzajú. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. Čiže to nemôže byť vec nejakého ministra alebo jednotlivca, pretože zbor tu bude. A musí byť naším spoločným záujmom, aj vaším a vášho poslaneckého klubu, aby aj ZVJS bol funkčný zbor. A preto sa to snažme vyriešiť.

    A ak hovoríte, áno, rozpočet väzenstva je hrozný, hrozný na budúci rok. Ja som vás na to upozorňoval, celej justície. Tak dajme, dajme tomu novú úpravu od 1. 1. 2009, proste, ale musíme nájsť, povedať musíme, nemusíme, ale mali by sme mať ambíciu nájsť riešenie, ktoré neohrozí bezpečnosť našich ľudí.

  • Skôr ako dám slovo pani poslankyni Žitňanskej (ruch v sále), poprosím o pokoj v rokovacej sále, ešte stále prebieha rozprava k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Áno, ja myslím, že táto debata má zmysel pri príležitosti alebo v súvislosti s tým, že predkladáte tento návrh zákona preto, pretože naozaj po schválení tohto návrhu zákona sa vytvoria určité nožnice medzi príjmami Policajného zboru a príjmami príslušníkov ZVJS. Ja súhlasím s vami, že možno to nastavenie pre ZVJS môže byť úplne iné. To, prečo má zmysel hovoriť o tom teraz, je to, že ono je to troška vecou vlády ako celku.

    Chápem váš rezortný pohľad, ale vláda ako celok má nejakú zodpovednosť. A evidentne jeden minister tejto vlády pre určitú časť, konkrétne pre Zbor väzenskej a justičnej stráže, nedrží s vami krok a pripúšťa to, aby sa tieto nožnice otvorili. A to je problém, na ktorý môžeme doplatiť všetci. Preto si myslím, že je dôležité o tom hovoriť a že by to mohla byť teda aj téma pre vládu ako celok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister nechce reagovať na faktické? Nie. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Pado. Je súčasne posledným prihláseným do rozpravy k tomuto bodu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prerokovávame tu dnes v prvom čítaní návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a tak ďalej. Hneď v úvode predkladacej správy sa píše, že tento návrh zákona je iniciatívny návrh ministerstva vnútra. Ja si myslím, že tam je niekde aj možno ten problém, o ktorom tu hovorili moji dvaja predrečníci páni poslanci Žitňanská a Lipšic. Ak by to totiž bolo podľa legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky, zrejme tá komunikácia by bola trošku iná, ako je to teraz. Chápem to tak, že naozaj ministerstvo vnútra iniciatívne, vzhľadom na to, že si dohodlo finančné podmienky a urobilo určité opatrenia vo vlastnom rezorte, na to prostriedky má a zvyšok ho nezaujíma. To skôr na úvod.

    Ja nechcem sa nejako vyjadrovať k tomuto zákonu nejakým spôsobom možno, ako ste zvyknutí, že kritizovať, pretože tento zákon má v sebe veľa pozitív, má v sebe z môjho pohľadu aj niektoré negatíva. Takže budem sa snažiť rozprávať vecne a krátko, aby som to stihol do hlasovania.

    Základné pozitíva, ktoré vidím, sú navýšenie platov predovšetkým na základných útvaroch a v nižších platových triedach. To je jedno veľké pozitívum naozaj, pretože z doterajšieho počtu platových tried sa využívali s výnimkou tých prvých dvoch tie ostatné. Tie prvé dve platové triedy vlastne sa nepoužívali, pretože boli také nízke, že boli naozaj demotivujúce a nebolo možné podľa nich nikoho zaplatiť. To je prvé pozitívum a treba povedať, že pre prácu policajtov a pre stabilizáciu Policajného zboru je to veľmi veľké pozitívum.

    Druhé pozitívum je navýšenie príplatkov v určitých oblastiach. Samozrejme, treba policajtov motivovať a myslím si, že to nie je zlý krok.

    Ale z môjho pohľadu hádam najväčšie pozitívum, pán minister, je, že sa vám podarilo rozpustiť 13. a 14. plat do základných platov. Každý jeden minister vnútra mal vždy problém presvedčiť ministra financií, aby uvoľnil prostriedky pre 13. a 14. plat. Preto aj ja tvrdím, že ten objem mzdových prostriedkov sa až tak dramaticky nenavyšuje, ako by to vyzeralo, pretože sú tam prostriedky, ktoré sa vždy postupom času v neskorších obdobiach do toho rozpočtu ministerstva vnútra dostali. A boli to prostriedky na 13. a 14. plat. Toto je veľmi pozitívny krok naozaj a myslím si, že sa vám podarilo urobiť to, čo sa nám nepodarilo. A my sme to každý rok boxovali a nie vždy nám to vyšlo. Vo väčšine prípadov áno.

    Teraz k tým negatívam, čo ja vidím ako negatíva.

    V prvom rade je to to, že sa predložená novela netýka všetkých zložiek, čo už tu bolo povedané. Nielen zložiek podľa názvu zákona, ale netýka sa to úplne ani všetkých policajtov na ministerstve vnútra, v Policajnom zbore. Niektorých sa dotkne tá novela nie pozitívne, ale negatívne. Je to predovšetkým nedostatočné navýšenie aj vo vyšších riadiacich funkciách a vo vyšších triedach, čoho dôsledkom sú aj ustanovenia z návrhu novely zákona o nutnosti doplácať. Pritom, pán minister, viete veľmi dobre, že v prípade, že policajt z daného postavenia odíde, tak dôjde k veľkému prepadu v jeho finančnom ohodnotení.

    A to, čo ste vy naznačili ako pozitívum, t. j. zníženie alebo zrušenie príplatkov za prácu nadčas – soboty, nedele a štátne sviatky, nie vždy musí byť pozitívom. Pretože možno sa to dalo vyriešiť iným spôsobom, čo sa týka riadenia práce Policajného zboru, lebo môže to mať za následok väčší problém práve pri zabezpečovaní služieb v týchto časoch. Takže to vnímam ako isté negatívum.

    No a, pán minister, to, čo tu bolo povedané, je to návrh zákona, ktorý istým spôsobom diskriminuje teda ostatné zložky podľa názvu tohto zákona a môže spôsobiť určitým spôsobom preferovanie Policajného zboru pri rozmýšľaní o nástupe do zamestnania. Ja viem, že vy ako minister vnútra, to je celkom logické, sa staráte o rezort vnútra. V tom je to v poriadku, ale vy ste aj podpredseda vlády, ktorý má aj tie ostatné zložky mať na pamäti. Takže môže byť dôsledkom toho odchod príslušníkov iných zložiek v prospech ministerstva vnútra. Na druhej strane bol by som aj ja konal v rozpore so záujmom ministerstva vnútra a s mojím vlastným, keby som bránil tomu, aby kvalitní ľudia do zboru prichádzali. To nie. Ale som presvedčený, že sa podarí pred druhým čítaním dosiahnuť také úpravy a zmeny tejto novely, aby to bolo ku prospechu nielen Policajnému zboru, ale všetkým špeciálnym zložkám, ktoré v tejto krajine fungujú.

    Takže pokiaľ budú zmysluplné pozmeňujúce návrhy, určite ich podporíme, a pokiaľ nebude proti koalícia, tak aj my sami prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré budeme považovať za zmysluplné a potom sa uvidí teda, aký bude aj váš postoj, pán minister, a vašich koaličných poslancov k pozmeňujúcim návrhom.

    Takže z môjho pohľadu toľko. Myslím si, že ďaleko dôslednejšie sa k tomu návrhu zákona budeme vyjadrovať v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado bol posledný s faktickými poznámkami. Na jeho vystúpenia sa nehlási nikto, preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave pán minister.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, nebudem zdržovať, máte hlasovanie pred sebou. Chcem len povedať, že áno, bezpochyby v druhom čítaní bude obrovské množstvo návrhov, s ktorými súhlasím. Neosobujem si právo teraz tvrdiť, že všetky riešenia, ktoré sme ponúkli v tomto novom zákone, sú naozaj originálne a jediné správne. Mnohé, sme dúfali, že sú naozaj správnym nastavením, ak napadne niekomu rozumné riešenie, veľmi rád k nemu pristúpim, všetkým nám záleží na tom, aby sme mali pred sebou kvalitnú políciu.

    Chcem povedať, že ale to nie prvýkrát, čo je systém oddelený u ozbrojených zložiek. Všetci predsa vieme, že vojaci majú systém úplne iný. Vojaci dokonca, všeobecne sa vie, že zarábajú podstatne viac ako policajti, príslušníci ZVJS alebo Železničnej polície. Napriek tomu majú 2 000 miest voľných. Je to iný typ práce. Toto je podstatné. Niekoho motivuje byť v ZVJS, niekoho motivuje byť policajtom, niekoho motivuje byť colníkom a niekoho vojakom. Nie vždy...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pán Mikloš mal na raňajky vtipnú kašu, ale pravdaže to bolo vtipné.

    Treba povedať, že každý má nejaký ten svoj zámer. Čiže nemyslím si, že len peniaze sú tým, čo rozhodujú o tom, že bude zmena.

    Posledná vec. V rámci zboru a tejto novely my sme vlastne stále v tej istej sume prostriedkov, približne. To mierne navýšenie, ktoré nie je také zásadné, mnohí tu hovorili o veľa percentách, ale treba povedať, že to nie je úplne tak, je naozaj v tých spodných triedach, ktorých je veľa. Ale všeobecne sa hovorí o tom, že tie hlavné prostriedky prerozdelenia sú práve čerpané z 13., 14. platu, zo sobôt, nedieľ, z osobitných príplatkov, z osobného príplatku, ktorý znižujeme na 30 %, predtým bol 100, o 70 % znižujeme osobné príplatky. Čiže my vlastne prerozdeľujeme stále tú sumu a to navýšenie hlavne ide smerom dolu. A priznávam sa, áno, pri tých sobotách, nedeliach, keď príde lepší návrh pri tých sobotách, nedeliach, budem sa mu tešiť. Nám nenapadlo nič lepšie ako to, že tým, že sa zvýhodňovali jednotliví ľudia a niektorí mali na sobotách, nedeliach štyritisíc korún, niektorí päť a niekto päťsto. A tam bol práve ten rozdiel, že sme si povedali, že zavedieme paušálnu sumu a už potom je na riadiacom pracovníkovi okresného riaditeľstva, aby si ustrážil, že všetci musia mať rovnomerne rozložené sviatky, čo tým pádom sa sviatky stanú nepopulárnymi (reakcia z pléna), presne tak, tým pádom sa sviatky stanú nepopulárnymi, ale to je už čisto v manažérskom prístupe. Ak existuje lepšie riešenie, nemám s tým najmenší problém, v tom druhom čítaní môžeme všetko zmeniť.

    Riešenie, ktoré navrhoval napr. pán poslanec Lipšic, je cesta, ktorá asi je. On vlastne hovoril o nejakom časovom oddelení. Je to jeden z krokov, o ktorom môžeme diskutovať, samozrejme, ale hovorím v druhom čítaní. Nechcem vás zdržovať, príjemné hlasovanie želám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Takže záverečné slovo má pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi stručne. Prebehla v podstate rozprava v prvom čítaní. Ja si myslím, že všetko dôležité sa odohrá v tom druhom a treťom čítaní. Chcem však povedať jednu vec, že základný cieľ, ktorý má návrh tejto novely zákona, to znamená riešenie systému odmeňovania, aj v rozprave nikto nespochybnil. Skôr pripomienky, návrhy, ktoré v tej rozprave v prvom čítaní odzneli, smerujú k rozšíreniu, možno k zdokonaleniu toho návrhu zákona. Ja si osobne myslím, že ten motivačný charakter, ktorý je jeden zo základných cieľov tohto zákona, veľmi úzko súvisí aj s novou vecou, ktorá tu celkom nebola pomenovaná, a to je nová úloha, ktorá bude pred Policajným zborom od 21. decembra v súvislosti so vstupom do Schengenského priestoru.

    Preto ja ako spravodajca v závere rozpravy pri prvom čítaní môžem len konštatovať, že nikto z diskutujúcich poslancov nespochybnil základný cieľ návrhu zákona, skôr tá novela smerovala k jeho obohateniu. Uvedomujem si citlivosť, viacerí príslušníci Policajného zboru nás už kontaktovali, viacerých členov branno-bezpečnostného výboru, pretože keď sa jedná o platoch, je to jednoducho veľmi citlivá oblasť. Som presvedčený, že pri druhom a treťom čítaní zapracujeme isté vylepšenia, ktoré vzídu z rokovania výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu. Pretože sa naplnila jedenásta hodina, nasleduje hlasovanie o prerokovaných bodoch. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a prosím všetkých, ktorí sú v Národnej rade, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, o chvíľočku budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu, preto prosím všetkých pánov poslancov, aby prišli do sály a zaujali miesto určené pre poslancov, aby sme mohli pracovať.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, tak ako je to uvedené v tlači 489.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za 76, proti 1, zdržalo sa 60, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 493 z 9. novembra 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 110, zdržalo sa 30.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tak ako to je uvedené v tlači 398.

    Spoločným spravodajcom je člen zahraničného výboru pán poslanec Juraj Horváth. Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave v druhom čítaní nevystúpil žiadny poslanec, a preto mi, prosím, dovoľte požiadať o to, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13 a 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 139, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 8 a 12 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 4, proti 101, zdržalo sa 36.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať teraz o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 138, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu tohto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 142.

    Ďakujem spravodajcovi.

    A konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak ako je to uvedené v tlači 413.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Mariána Kovačócyho, aby hlasovanie uvádzal. Najprv, samozrejme, k návrhom zo spoločnej správy, pokiaľ neboli podané iné návrhy.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Gabura, ktorý zároveň podal jeden pozmeňujúci návrh. Spoločná správa obsahuje 13 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Pán predsedajúci, preto dajte hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy naraz, en bloc, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 95, proti 2, zdržalo sa 45.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Gaburu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 138, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Gaburu sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 89, zdržalo sa 52.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 86, proti 1, zdržalo sa 56.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ďakujem, pán spravodajca, za spoluprácu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako je to uvedené v tlači 408.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Ján Richter. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Vzhľadom na to, že v rozprave zazneli návrhy a konkrétne od pani poslankyne Tóthovej čl. I vyňať na samostatné hlasovanie a od pána poslanca Lipšica čl. IV spoločnej správy vyňať na samostatné hlasovanie, pán predsedajúci, odporúčam, aby sme dali hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3 a 5 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 92, proti 1, zdržali sa 50.

    Konštatujem, že uvedené návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy č. 1 samostatne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 47, zdržalo sa 95, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 4, proti 53, zdržalo sa 84, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Prvý pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Tóthová. Chcem sa spýtať, pani poslankyňa, môžeme spoločne hlasovať o obidvoch bodoch vášho návrhu?

  • Súhlasná reakcia.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 82, zdržalo sa 60, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že návrhy pani poslankyne Tóthovej sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Druhý pozmeňujúci návrh dal pán poslanec Lipšic, ale vzhľadom na to, že sme neschválili bod 4 spoločnej správy, pokladám hlasovať o tomto návrhu za zbytočné.

  • Námietku, pán Lipšic? Zapnite, prosím, pánovi Lipšicovi mikrofón.

  • To nie je zbytočné, ja som navrhol, aby sa to nechalo na veľkú novelu Trestného poriadku, aby sa v tomto zákone trestný kódex neotváral. To nijako s tým nesúvisí, s tým bodom 4, pán spravodajca, nijako nesúvisí.

  • No váš návrh smeruje, „čl. IV sa vypúšťa“.

  • Z vládneho návrhu, nie zo spoločnej správy.

  • Bola podaná námietka a so súhlasom pána spravodajcu budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Lipšica. Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 62, proti 57, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i pripomienkach z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 84, proti 2, zdržalo sa 57.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Pristúpime preto k tretiemu čítaniu tohto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 83, proti 1, zdržalo sa 59.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

    Teraz budeme, vážené kolegyne, kolegovia, pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tak ako to je uvedené v tlači 485.

    Spravodajcom bude opäť poslanec z výboru pre obranu a bezpečnosť, pán poslanec Ján Richter. Má slovo.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 110, proti 1, zdržalo sa 31, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďalej aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 24. januára 2008 a gestorskému výboru do 25. januára 2008. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 130, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali hlasovanie o prerokovaných bodoch programu, ale ešte v súvislosti s neuplatňovaním mandátu poslankyne Zdenky Kramplovej vykonáme ešte

    voľbu poslanca Mariána Haľka za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a jeho vymenovanie za náhradníka Stálej delegácie Národnej rady, tak ako to máte uvedené v tlači 506.

    Chcem sa spýtať, či k tomuto návrhu sa niekto chce vyjadriť. Pokiaľ nie, pristúpime k hlasovaniu. A dávam teda hlasovať o návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru a stálej delegácie, tak ako je to uvedené v tlači 506. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 144 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila poslanca Mariána Haľka za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a vymenovala ho za náhradníka Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení NATO.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že chcem udržať primeraný poriadok v sále, kým budeme pokračovať v rokovaní, vyhlasujem krátku, päťminútovú prestávku, ak dovolíte. Po piatich minútach budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze.

    A ešte procedurálny návrh pán poslanec Novotný aj predseda výboru pre zdravotníctvo.

  • Ďakujem pekne. Chcem pozvať všetkých poslancov Národnej rady do výboru pre zdravotníctvo, kde od 9.00 hodiny od rána prebieha akcia HyperDialóg, v rámci ktorej vám bude zmeraný krvný tlak, ako aj skontrolovaná hladina cukru a cholesterolu v krvi. Táto akcia bude prebiehať až do 16.00 hodiny a je to už druhý ročník. Ako sa pamätáte, začali sme minulý rok v predvianočnom období. Všetkých vás srdečne pozývam na vyšetrenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže prestávka, prosím.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás teda, keby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať v schválenom programe 16. schôdze Národnej rady.

    Takže, ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 437 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 437a.

    Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. Pani ministerka, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o minimálnej mzde vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala preveriť možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v oblasti hospodárskej, rozpočtovej, menovej a sociálnej politiky.

    Za tým účelom bola na základe záverov z plenárneho zasadnutia Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky vytvorená pracovná skupina na prehodnotenie mechanizmu ustanovovania a zvyšovania minimálnej mzdy, upraveného v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde, zložená zo zástupcov príslušných ministerstiev, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Taktiež boli zúčastnení zástupcovia Ekonomického ústavu, Sociologického ústavu, Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a Ekonomickej univerzity.

    Návrh zákona bol 25. júla 2007 predmetom rokovania mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady a následne dňa 30. júla 2007 bol predmetom rokovania plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktorá odporučila predložený návrh zákona na rokovanie vlády a po zapracovaní pripomienok vznesených na tomto rokovaní následne na ďalšie legislatívne pokračovanie.

    Na základe uvedeného možno konštatovať, že predmetný návrh zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi, ministerstvami a ďalšími relevantnými inštitúciami a je výsledkom dohody so sociálnymi partnermi.

    Účelom tohto zákona je ustanoviť najmä

    - právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

    - nový postup pri úprave sumy minimálnej mzdy,

    - kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy,

    - mechanizmus na úpravu sumy minimálnej mzdy vtedy, ak nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy so sociálnymi partnermi.

    Navrhovaný nový spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy dáva väčší priestor sociálnym partnerom a taktiež vláde Slovenskej republiky dospieť k vzájomnej dohode o sume minimálnej mzdy. Vládny návrh zákona súčasne upravuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy, a to v tých prípadoch, ak by sa sociálni partneri nedohodli, a to ani na viacerých rokovaniach.

    Navrhuje sa, aby dohodnutá alebo vypočítaná suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roku. Na dobu od 1. januára 2008 do 31. januára 2008 sa navrhuje ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády Slovenskej republiky účinným od 1. októbra tohto roku vo výške 8 100 Sk.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Milade Belásovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o minimálnej mzde (tlač 437) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde (tlač 437) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 555 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o minimálnej mzde na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 278 zo 14. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 247 z 13. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 227 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 85 z 21. novembra 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Miladu Belásovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, po druhé na predloženie návrhov podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 103 z 26. novembra 2007.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa za spravodajskú správu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Rošková. Takže budeme pokračovať ich vystúpeniami.

    Slovo odovzdávam pani Vaľovej a pripraví sa pani poslankyňa Rošková.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážená kolegyňa spravodajkyňa a vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som len pár slovami zhodnotila tento zákon. Myslím si, že zákon o minimálnej mzde, nie je tu veľa čo povedať, lebo je to veľmi liberálny zákon, kde sa každoročne upraví minimálna mzda a po dohode tripartity, ku ktorej došlo v Hospodárskej rade, je zohľadnená aj v dohovore, vlastne odráža aj makroekonomický vývoj v tomto štáte.

    Ešte raz chcem povedať, že tento návrh vyšiel z dohody tripartitnej skupiny v Hospodárskej rade, ako spomenula pani ministerka, takže nie je mu čo vyčítať.

    Dovoľte mi, pani spravodajkyňa a pani ministerka, aby som dala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde, k tlači 437, a to nasledovne: Vládny návrh zákona o minimálnej mzde sa mení takto: v § 9 ods. 3 sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. februára“. Po druhé, v § 11 sa slová „1. januára“ nahrádzajú slovami „1. februára“". Máte to odôvodnené v správe. A toto zohľadňuje priebeh legislatívneho procesu, kde je potrebné dodržať lehoty stanovené podľa § 87.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Roškovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, chcem povedať, že riešenie otázky adekvátnej úpravy stanovenia minimálnej mzdy sa javí byť prvoradým predpokladom a podmienkou vykonávania závislej práce v sociálne stabilizovanej spoločnosti aspoň za najnižšiu možnú mieru odmeny, čo v konečnom dôsledku tiež prispieva k sociálnoprávnej ochrane obyvateľov a ich sociálneho statusu. Hlavnou podmienkou exaktne, presne nastavenia stabilnej úrovne minimálnej mzdy v podmienkach trhového mechanizmu je nielen vymedzenie hodnoty minimálnej mzdy vo forme peňažných jednotiek, ale aj identifikácie primeraného normatívneho mechanizmu, ktorý zabezpečí valorizáciu hodnoty minimálnej mzdy za vopred známych a zákonom predvídaných podmienok. Tento vládny návrh je vlastne jedným z prostriedkov, ako to môžeme dosiahnuť. A je to o to viac naliehavejšie, že doterajšia právna úprava je diskriminačná voči niektorým osobitným skupinám zamestnancov, a to zamestnancom so zdravotným postihnutím či mladistvým zamestnancom.

    Chcem povedať, že prijatím nového vládneho zákona o minimálnej mzde sa ustanoví nový postup na úpravu sumy minimálnej mzdy, taktiež sa ustanoví mechanizmus výpočtu sumy mesačnej minimálnej mzdy, navrhuje sa ďalej valorizačný mechanizmus minimálnej mzdy, a to tak, aby každoročne nariadenie vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roku, čo nám doteraz chýbalo.

    Ďalej by som chcela zdôrazniť, že sa definujú aj kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy, pričom sa medzi ne explicitne zaraďuje aj úroveň spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve či životného minima. Nechcem vymenovávať ďalšie dôležité podporné návrhy, ktoré táto legislatívna úprava má vo svojom návrhu, ale chcem povedať, že všetky prispievajú k tomu, že sa komplexne dorieši otázka odmeňovania v pracovnoprávnej oblasti a podporuje sociálnu a právnu ochranu zamestnanosti a zamestnancov.

    Preto ja tento vládny návrh chcem podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Brocka, Sárközy Klára, Biró Ágnes, pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo udeľujem pánovi poslancovi Brockovi.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda, dámy a páni, je to návrh, vládny návrh zákona, ktorý nevyvolá, predpokladám, ani v pokračujúcej rozprave nejaké vážne rozpory medzi opozíciou a koalíciou. Je to návrh, o ktorom si myslím, že ho podporí väčšina tejto rokovacej sály, ale nie preto, že by bol výborný, ale preto, že nezhoršuje a nie negatívne zasahuje do ekonomického vývoja a prosperity Slovenskej republiky, že nemá taký negatívny dopad, ako by mohol mať trebárs, keby sa realizovali predstavy niektorých strán v politickej súťaži. Hovorím to preto, že to, že sa tu definuje postup, ako sa má dospieť k ustanoveniu minimálnej mzdy, že to je najmä na rokovaniach tých najkompetentnejších, to znamená zamestnávatelia, zamestnanci, a že vláda do toho a ministerstvo vstupuje len vtedy, keď sa nedohodnú. Je to postup správny a v danej situácii to považujem za dobré riešenie.

    Ale chcem trošku polemizovať v tejto rozprave vôbec o inštitúte minimálnej mzdy. Na jednej strane je to ako možné bagatelizovať tým, v úvodzovkách, že veď sa to týka veľmi úzkej skupiny zamestnancov, to znamená, že z tohto pohľadu by to nebola taká veľká vec. Ale chcem upozorniť, že nie každá krajina, a teraz krajina, s ktorou sa môžeme porovnávať, a to sú krajiny v Európskej únii, nemajú tento inštitút. Väčšina ho má v zákone definovaný, ale paradoxne krajiny v Európskej únii, ktoré ho nemajú, ktoré nemajú v zákone ustanovenú minimálnu mzdu, tak sú to krajiny s najvyšším ekonomickým rastom v daných podmienkach, s prebytkovými rozpočtami a s najmenším verejným dlhom – Dánsko, Švédsko, Fínsko, jednoducho nemajú takýto zákon o minimálnej mzde.

    Samozrejme, že iné krajiny ho majú, je pre nás v tejto chvíli istá výhoda. Ja sa ani nečudujem, že mnohí naši mladí ľudia, ktorí si chcú privyrobiť alebo na začiatok zarobiť, keď začínajú svoju profesionálnu alebo produktívnu kariéru, takže chodia do zamestnania, hľadajú si zamestnanie v cudzine, v zahraničí a končia v Británii, v Írsku, mnoho ráz aj nekvalifikovaní s nízkym vzdelaním končia práve v týchto krajinách z jedného jednoduchého dôvodu: toto sú dve krajiny okrem Luxemburska s najvyššou minimálnou mzdou, takmer 1 400 eur minimálna mzda v týchto krajinách pri prácach, ktoré tam by domáci možno nerobili, pre mnohých, najmä zo Slovenska, znamená výraznú pomoc, ak si tam nejaký čas pobudnú a majú možnosť takýmto spôsobom a pri skromnom spôsobe života si zarobiť a možno sa im ľahšie potom štartuje doma.

    Čiže Slovensko z tohto pohľadu, a tí ľudia tie miliardy nakoniec míňajú tu na Slovensku, čiže je to pozitívny prínos, že v Británii a Írsku minimálnu mzdu majú, pre nás. Ale minimálna mzda u nás skôr situáciu u nás komplikuje a to je aj v dôvodovej správe, aj pani ministerka uvádza, že minimálna mzda, v zásade je preukázané, že je to negatívny dopad na nízkokvalifikovaných zamestnancov alebo na osoby bez pracovných návykov, alebo na mladých ľudí. Áno, kvantifikovať dopad, aký to má napríklad na zvýšenie mzdových nákladov, nie je podstatné, lebo je minimálny u zamestnávateľov. Ale dopad napríklad na platenie poistných odvodov je dosť veľký a najmä u takých drobných, menších zamestnávateľov, tí, ktorí platia odvody, aj zamestnanci, z vymeriavacieho základu, ktorým je minimálna mzda. Aj keď je to rádovo 20, 30 mil. ročne, ale pre niektorých je to výrazný dopad.

    Čiže vplyv na zamestnanosť u nás to má skôr negatívny, lebo sú isté druhy práce, ktoré pre niekoho má význam vytvoriť také miesto len za veľmi nízkych nákladov. Samozrejme, keď takáto možnosť nie je, to znamená, keď minimálna mzda je pre niekoho relatívne vysoká v danej situácii, tak mnoho ráz také miesto ani nevznikne. Čiže ja to považujem v našich podmienkach za jednu „zbytočnú“ reguláciu navyše. Jednu zbytočnú reguláciu navyše, ktorá mnohým bude situáciu skôr komplikovať.

    A ako by to malo byť? Ja si myslím, že tak ako v tých krajinách, a poučiť by sme sa mohli z tých, ktorí sú na tom lepšie, ktorí sú úspešnejší a majú viacej skúseností aj z dopadov takéhoto inštitútu, že minimálna mzda by mohla existovať, ale len v istých rezortoch, v istých oblastiach výroby, priemyslu národného hospodárstva alebo dokonca v niektorých fabrikách. Napr. v ťažkom priemysle, v automobilovom priemysle alebo môžu vám napadnúť aj ďalšie oblasti, v stavebníctve, tam napríklad minimálna mzda, ak by bola výsledkom kolektívneho vyjednávania, nech je, prosím. Tak to majú aj v Rakúsku, aj v Nemecku. Ale univerzálne minimálna mzda definovaná zákonom, si myslím, že nie je veľké víťazstvo.

    Ale prosím, nie je to návrh, naozaj, ako som v úvode povedal, ktorý bude znamenať nejaký veľký zápas medzi opozíciou a koalíciou, a predpokladám, že väčšina tejto snemovne nakoniec tento návrh zákona podporí.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Pani Vaľová, péčko znamená faktickú. Poprosím, zapnite na dve minúty faktickú poznámku pre pani poslankyňu Vaľovú.

  • Pán poslanec Brocka, dovolím si s vami trošku polemizovať v určitých bodoch. Nebagatelizovala by som, ste povedali, že to je bagatelizovanie úzkej skupiny zamestnancov. No na východnom Slovensku nie je to úzka skupina zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu.

    Takisto by som chcela povedať, že povedali ste vlastne, že tie odvody na poistnom robia záťaž pre malých podnikateľov, plne s vami súhlasím. Ja som začala kedysi, keď som podnikala v roku 1999, ak si dobre pamätám, bolo 25 % odvodov celkových, vy ste to zvýšili potom v priebehu roku, myslím, 2000 na 35 %. Čiže tie odvody porástli práve za pôsobenia vlády Mikuláša Dzurindu. Ja by som povedala, že tu by bolo treba hľadať nejaké to východisko práve v tej odvodovej situácii pre podnikateľov.

    Chcela by som povedať, že bola som minule na okrúhlom stole asi v dvoch okresoch, Michalovce a Humenné, kde dokonca zamestnávatelia a riaditelia učňovských škôl, doslova by som povedala, že skočili si do seba v tom zmysle, že vlastne niektorí zamestnanci, ak by mohli, alebo zamestnávatelia, tak by platili tým našim učňom alebo ľuďom, ktorí vyjdú z týchto škôl, platili by menej ako minimálne mzdy. Myslím si, že tá minimálna mzda tam, kde je nízky pracovný trh, kde sa ľudia nemôžu zamestnať, je určitou formou ochrany. A myslím si, že ešte nie sme na to pripravení, aby sme zrušili minimálnu mzdu, aby podnikatelia mohli oceňovať ľudí skutočne za ich prácu, lebo po tom, čo mám skúsenosti zo stretnutia týchto ľudí na úradoch a budem to ešte ďalej iniciovať, aby sme v celkom Prešovskom kraji takéto stretnutie urobili, sú skúsenosti také, že podnikatelia by boli schopní ísť pod minimálnu mzdu. A práve si myslím, pretože ešte mnoho, mnoho skupín zamestnancov v našom štáte využíva tento inštitút minimálnej mzdy, a nemyslím si, ešte raz, že sme na to pripravení ako Dánsko, Švédsko alebo, ako ste spomínali, Fínsko, sú to severské vysokovyspelé štáty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, na rozdiel od vás si myslím, že inštitút minimálnej mzdy je na Slovensku potrebný. Podnikateľské subjekty z krajín Európy, ktoré ste menovali a ktoré nepoznajú tento inštitút, bez problémov ale akceptujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, pričom v týchto mnohých krajinách je to ešte náročnejšie ako u nás, pretože nemajú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa len z odvetvia, majú z regiónov, navzájom sa to križuje, a ony bez problémov tieto zmluvy akceptujú. Myslíte si, že by to bolo aj u nás takto? Ja som o tom presvedčená, že nie. Preto tento inštitút skutočne na Slovensku by mal zostať zachovaný. Ďakujem.

  • Ďakujem za stanovisko. K faktickým poznámkam – pán poslanec Brocka.

  • Áno, začnem najprv od pani Vaľovej. Že minimálna mzda je určitou ochranou zamestnancov a spomínali ste východné Slovensko. Áno, ja s vami súhlasím, že určitá ochrana je potrebná, ale niekedy, keď tá ochrana je veľmi veľká, tak môže viesť k škodám, dokonca keby som to tak úsmevne chcel parafrázovať, tak to môže viesť k zániku civilizácie, ale to možno pri inom bode programu, pani kolegyňa.

    A ak ste hovorili, že boli vysoké odvody, resp. nižšie a za Dzurindu boli vyššie, bolo to inak. Najprv, keď sme prešli na systém z daní na poistné odvody, tak 50 % boli poistné odvody z hrubej mzdy a delili sa rádovo, 1/3 platil zamestnanec a 2/3 zamestnávateľ. Dnes už to nie je ani tých 50, dnes už je to 48,6 %, presne. Je to síce o nejaké to percentíčko menej, ale je to menej, ako to bolo. Ale ak hovoríte, že by zamestnávateľom pomohlo, keby boli odvody nižšie, ja s vami stopercentne súhlasím a hovorím verejne teraz, podporím každý váš návrh, ktorý povedie týmto smerom, že navrhnete znížiť poistné odvody zamestnávateľom.

    Druhá poznámka na pani Nachtmannovú o kolektívnych zmluvách, že či by to aj u nás tak bolo. Ja si myslím, že áno. Veď keď sa dohodnú dvaja na niečom, dokonca aj pri tomto vládnom návrhu zákona sa kladie vážny a ten väčší dôraz na to, že minimálna mzda bude taká, na akej sa dohodnú do 15. júla podľa zákona sociálni partneri bez vlády. Čiže ak...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, čas na odpoveď na faktické poznámky uplynul.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem obednú prestávku. Poobede pokračujeme o 14.00 hodine vystúpeniami pani poslankyne Kláry Sárközy a Ágnes Biró. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V rokovaní pokračujeme druhým čítaní o vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 437 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 437a. Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona odôvodnila. Nech páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Už je rozprava? Ospravedlňujem sa. Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, pretože kolega, ktorý viedol doobeda, mi tu nenechal poznámky.

    Takže budem pokračovať, ako som už ohlásila, v rokovaní o vládnem návrhu zákona o minimálnej mzde. Áno. Takže teraz by mala vystúpiť v rozprave pani poslankyňa Sárközy a po nej pani poslankyňa Biró.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, ctené auditórium, dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti k predloženému návrhu, predloženému vládnemu návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Dovoľte mi krátku citáciu z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z augusta 2006: „Vláda sa zaväzuje postupne zvyšovať minimálnu mzdu, zároveň preverí možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v oblasti hospodárskej, rozpočtovej, menovej a sociálnej politiky. Osobitne sa bude zaoberať využívaním tohto inštitútu ako referenčnej veličiny na účely plnenia podľa iných zákonov.“

    Máme pred sebou novelu zákona o minimálnej mzde. Mohla by som povedať, že s niektorými časťami tohto návrhu zákona môžem súhlasiť. Pani ministerka, viete veľmi dobre, že je 42 zákonov, ktoré sú napojené na inštitút minimálnej mzdy. Vy ste sa vyjadrili v tom zmysle, že ten nový vládny návrh zákona bude počítať aj s touto alternatívou. Citujem vás: „Bude treba odpojiť od minimálnej mzdy niektoré finančné platby, myslíme tým na živnostníkov, ktorí zarábajú veľmi málo. Treba urobiť všetko pre to, aby sme udržali vytvorené pracovné miesto.“ Ale to nejako uvádzate, aj keď nie celkom v takomto rozsahu, aj v dôvodovej správe. Dokonca sa hovorilo, myslím si, že strana SMER to mala vo volebnom programe, že minimálna mzda sa postupne bude zvyšovať na úroveň 60 %.

    Už tu doobeda bolo spomenuté, že sú veľmi vysoké odvody a práve toto odvodové zaťaženie a zmena sadzby minimálnej mzdy práve v nadväznosti na tie zákony, ktoré sú na ne napojené, pre niektorých podnikateľov bude robiť problém. Vtedy, keď Slovensko má takýto enormný hospodársky rast, by sme mohli uvažovať nad tým, že by došlo aj k znižovaniu odvodového zaťaženia, ale pán premiér povedal, že dobrý hospodársky rast by mal smerovať do infraštruktúry a nie do znižovania odvodov a daní. Jednoznačne v súčasnosti odvodové zaťaženie nehodláme meniť, to je už vaše vyjadrenie. No nemôžem súhlasiť ani s vyjadrením pána premiéra, ani s vaším vyjadrením, pani ministerka, pretože odvodové zaťaženie na Slovensku je vysoké. My sme už doobeda počuli, že je to preto, lebo to zvýšila druhá Dzurindova vláda, ale táto vláda je pri moci už vyše roka aj pol. Myslím si, že keby niečo chcela v tejto oblasti spraviť, tak už by k tomu mohlo dôjsť.

    Moja otázka v tejto súvislosti je, pani ministerka, či a keby môžeme čakať, že sa odpoja od minimálnej mzdy tie veličiny, o ktorých som tu pred chvíľou hovorila. Či sa niečo robí v tej veci, aby bol jednotný výber odvodov cez daňové úrady, pretože začali sme o tom hovoriť s veľkou novelou zákona o sociálnom poistení v roku 2006. Teraz, keď v Sociálnej poisťovni sa zvyšuje správny fond, okrem iného aj kvôli informatizácii systému, samozrejme, aj kvôli zavedeniu eura, myslím si, že je vhodná príležitosť na to, aby sme o tomto hovorili aj naďalej, a, samozrejme, aj v súvislosti so zdravotnými poisťovňami. A moja otázka je, že či sa v tejto súvislosti niečo bude diať.

    Dovoľte mi ešte potom, teraz citovať, ako vyzerá minimálna mzda v Európskej únii. Eurostat, Štatistický úrad Európskeho spoločenstva, uvádza rozpätie legislatívne stanovenej úrovne minimálnej mzdy v 20 krajinách. Podľa úrovne minimálnej mzdy v eurách by sa členské krajiny Európskej únie dali rozdeliť na tri skupiny. Hovorím o januári 2007. Minimálna mzda bola nižšia ako 300 eur v krajinách Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Estónsko a Poľsko. Do druhej skupiny sem s minimálnou mzdou od 400 do 700 eur patria Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Grécko. A minimálna mzda vyššia ako 1 200 eur bola vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii, Írsku, Luxembursku. Len na porovnanie, január 2007 bola minimálna mzda v Spojených štátoch amerických 676 a napríklad vo Francúzsku 1 254 eur. Slovensko malo minimálnu mzdu 217 eur.

    Keď zoberiem túto tabuľku, tak z tejto tabuľky vychádza, že minimálna mzda ako priemer, percentuálny priemer mzdy v národnom hospodárstve v Bulharsku je 50 %, v Írsku 52 %, v Luxembursku 51 %, na Malte 51 % a Slovensko podľa najnovších prepočtov je 34 %, ale už sa to odvtedy zmenilo podľa zvýšenia minimálnej mzdy od októbra, ak mám dobré prepočty, tak je to asi 41,5 %.

    V tejto súvislosti by som dala skôr jednu filozofickú otázku, pani ministerka, alebo skôr filozofickú úvahu, či sa nediskutovalo o tom alebo či máte nejaké údaje teda zo zahraničia, že práve diferenciácia sumy minimálnej mzdy podľa priemernej mesačnej mzdy v jednotlivých krajov, aká je? Pretože úplne iná je minimálna mzda v Bratislave, teda keď to porovnáme s kúpnou silou pre Bratislavu a pre Prešovský kraj. Pretože si myslím, že práve na Slovensku sú veľké regionálne rozdiely. Chcela by som vedieť, ako to vo svete vyzerá? Či ste o niečom takomto uvažovali. Pretože keď sa dobre pamätám, vy ste niečo podobné v tlači hovorili hneď po voľbách 2006, že sú možné takéto úvahy. A či by Slovensko mohlo ísť touto cestou? Ja viem, že minimálnu mzdu poberá okolo tých 1,8 % ľudí, ale tie regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku pretrvávajú, či vás doviedli k nejakým takýmto úvahám.

    Ďakujem pekne. To bol môj krátky príspevok.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová a pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, dotkli ste sa vo svojom vystúpení odvodovej záťaže v súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy. Chcela by som poukázať veľmi konkrétne, čo znamená prijatie takéhoto zákona len pre jednu inštitúciu, ktorá poskytuje sociálne služby. Ja som si to prerátavala na základe určitých podkladov.

    K celkovému počtu zamestnancov k úprave, teda týka sa 450 úväzkov, z toho úprava minimálnej mzdy podľa Zákonníka práce sa bude týkať 136 zamestnancov, čo je z celkového počtu 30,22 %. Nárast mesačnej ceny práce podľa stupňov náročnosti pre takúto inštitúciu bude znamenať 76-tisíc Sk mesačne, 910 800 Sk ročne, čo je absolútna hodnota, čo je nárast ceny práce pre takúto inštitúciu 1,36 %, to je relatívna hodnota. Ak keď táto je na prvý pohľad veľmi nízka, ale pri absencii právnej istoty finančných zdrojov, ako stále upozorňujem, z VÚC-ky, je táto absolútna hodnota dosť hrozivá. Pretože ak my sledujeme veľmi dôsledne nárast minimálnej mzdy, potom musíme aj pri takýchto inštitúciách veľmi citlivo sledovať aj nárast finančných prostriedkov, ktoré zaručuje zákon z minima, ktoré sa roky a roky nevalorizovali. Čiže ja sa pozerám na to z tohto uhla pohľadu a túto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Brocka.

  • Ja tiež by som v rámci tejto diskusie chcel spomenúť jeden príklad, ako minimálna mzda alebo vôbec mzda súvisí s nezamestnanosťou a zamestnanosťou. Že navzájom spolu úzko súvisia, je evidentné, je to, takto to funguje aj na Slovensku, takto to funguje aj v Európe. Kde sú mzdy vyššie, aj kde je vyššia minimálna mzda, tak nezamestnanosť skôr rastie, a kde, naopak, minimálna mzda je nižšia alebo kde nie je, tak nezamestnanosť klesá.

    A jeden príklad za všetky. Nedávno Eurostat zverejnil údaj o nezamestnanosti v Európskej únii. Najnižšia nezamestnanosť je v Dánsku 2,9 %. Dánsko minimálnu mzdu nemá. Najvyššia miera nezamestnanosti v Európskej únii je stále na Slovensku, podľa údajov Eurostatu 11,2 %. Slovensko minimálnu mzdu má. Je to zjednodušenie, ale na tomto príklade som chcel len potvrdiť, že to, čo môže pre niekoho byť ochranou, pre niekoho môže byť škodlivým opatrením.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem obidvom kolegom za ich príspevok. Musím s obidvoma kolegami súhlasiť. Myslím si, že aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Gibalová, a o tom vieme všetci, žiaľbohu, nič sa s tým nedeje. A to, čo povedal pán poslanec Brocka, to je asi na dlhšiu diskusiu a myslím si, že ani tento nový zákon o minimálnej mzde, ktorý je trošičku inak postavený ako ten predchádzajúci zákon, ktorý tento zákon bude rušiť, nie je úplne taký, ktorý by sme si predstavovali, ale aj v rámci jednotlivých strán sú na túto otázku odlišné pohľady, pretože sú reprezentanti aj jednotlivých politických strán, teraz myslím hlavne pravicových, ktorí sú za úplné zrušenie minimálnej mzdy práve z toho pohľadu, ako to teraz spomenul pán poslanec Brocka, a sú takí, ktorí majú opačný názor. Myslím si, že teraz to nevyriešime, ale, žiaľbohu, to nebude riešiť ani táto nová novela zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, ja budem mať tiež veľmi krátky príspevok. V tomto príspevku nechcem ani chváliť, ani haniť tento vládny návrh zákona práve z dôvodov, ktoré odzneli od pani poslankyne Sárközy alebo pána poslanca Brocku. Ja si taktiež myslím, že tento zákon na jednej strane, áno, ochraňuje zamestnancov, na druhej strane je práve tým, čo prispeje asi aj k čiernej práci preto, lebo sú veľmi veľké rozdiely u nás od východu na ten západ a čo je na západe úplne možné zabezpečiť, to znamená prijať minimálnu mzdu, to pre zamestnávanie na východe môže byť problémom.

    Na druhej strane chcem ešte raz zdôrazniť to, čo pán Brocka povedal, že pravdepodobne nebude pre nás problém zahlasovať za tento zákon preto, lebo prináša niektoré pozitíva. Ja schvaľujem zmenu mechanizmu, ktorú prináša, schvaľujem aj to, že je, teda jej vypočítateľnosť, ako aj nový postup na úpravu minimálnej mzdy alebo väčší priestor na vyjednávanie. A takisto myslím, že je kladom aj úprava obdobia, že minimálna mzda sa nebude počítať a upravovať od októbra k októbru, ale v rámci kalendárneho roka od januára do decembra. To všetko je prijateľné.

    Ale je tu jeden moment, ďalší moment, na čo poukázala pani kolegyňa Sárközy, a to je to, že na tento zákon sa viaže ďalších, a dokonca ona aj pomenovala alebo povedala číslo, že približne 42 zákonov. A minimálna mzda, či hodinová, alebo mesačná, sa začína deliť, násobiť, používa sa jej percento. Je základom na výpočet od poistného cez odmeny, doplatky, dokonca až pre pokuty. A ja by som v tomto mojom krátkom vystúpení len chcela prispieť k jej forme a jej použiteľnosti v praxi, inými slovami, chcela som a podávam pozmeňujúci návrh, aby pri výpočte základných veličín sa mohlo postupovať v praxi jednotne a nespochybniteľne. Chcem týmto návrhom predísť nedorozumeniam pri následných kontrolách, ktoré môžu postihnúť občanov fyzické osoby, zamestnávateľov, podnikateľov a – proste, aby sa predišlo nejakým ďalším zbytočným a následným problémom.

    Ten môj pozmeňujúci návrh je veľmi krátky a znie nasledovne.

    Po prvé. V § 2 ods. 5 sa za slová „zaokrúhľuje“ vkladajú slová „matematicky“.

    V tomto paragrafe ide o výpočet hodinovej minimálnej mzdy.

    A takisto v § 9 ods. 1 sa za slová „zaokrúhľuje“ vkladajú slová „smerom nahor“.

    Paragraf 9 pojednáva o mesačnej minimálnej mzde.

    Ešte raz zdôrazňujem, že ide len o technické a explicitné spresnenie spôsobu zaokrúhľovania, ktoré je možno nie až také významné, ale veľmi dôležité pre prax.

    Ďakujem. To je všetko. A prosím vás o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Biró sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže pani poslankyňa Biró bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani ministerky ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, mohla by som rozprávať na adresu pani poslankyne Sárközy o účele minimálnej mzdy. Ja som už na túto tému toho veľa odrozprávala, o minimálnej mzde v štátoch Európskej únie, na Slovensku, o histórii, vývoji minimálnej mzdy, vôbec v Československej republike a musela by som sa vrátiť ešte do predvojnovej Československej republiky, keď táto patrila k prvým krajinám, v ktorých sa právne upravila minimálna mzda pre niektoré nízkopríjmové, rizikové skupiny a podobne.

    Pani poslankyňa, dovolím si povedať jednu základnú vec. Nikdy v programovom vyhlásení nebolo ani nie je, že bude 63 % z priemernej mzdy. Nezaviazali sme sa k takému, povedali ste to pred chvíľkou mimo iného, a vrátila by som sa veľmi stručne k odvodovej povinnosti podľa materiálu, ktorého vlastne pod gesciou bývalého ministra financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku bol spracovaný materiál Daňové a odvodové zaťaženie, ktorý konštatuje, že Slovensko patrí ku krajinám s najnižším. Takže nebudem to taktiež ďalej rozoberať, aby som zbytočne nezdržiavala toto auditórium.

    A na druhej strane si dovolím pripomenúť zásadnú vec, že hovorila som o odpojení, možnom odpojení inštitútu minimálnej mzdy od ďalších 44 zákonov, ktoré sú naviazané. Bola to práve vaša predchádzajúca vláda, predchádzajúca za uplynulých osem rokov, ktorá nič takéto neurobila. Bola to vaša vláda, ktorá tiež mohla zabezpečiť a riešiť diskrimináciu ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a odpojiť od minimálnej mzdy, resp. stanoviť tejto skupine ľudí podstatne nižšiu, odstrániť podstatne nižšiu minimálnu mzdu, ako majú zdraví ľudia. Čiže toto všetko ste mohli urobiť, neurobili ste tak.

    Takže bola by som veľmi rada, keby ste nám skutočne nechali štyri roky na to, tak ako ich štyri roky máme, a v súčasnosti je už dávno ustanovená pracovná skupina, ktorá pracuje na tom, aby od inštitútu minimálnej mzdy odpojila aspoň tie právne predpisy, ktoré je možné odpojiť. Čiže ja vám môžem garantovať, že do konca volebného obdobia, tak ako sa vysporadúvame postupne s programovým vyhlásením vlády, na úseku sociálnych vecí sa určite vysporiadame.

    Pán poslanec Brocka, dovolím si pripomenúť, hovorila som o tom už tiež veľakrát, tak ako som hovorila aj o tom, že na Slovensku určite by nebola výhodná regionálna minimálna mzda vzhľadom na to, že ak si vezmete aj v doložke, tak ako je to v zákone, v návrhu zákona predložené a v doložke rozobraté, tak skutočne tie regióny, je to podľa firiem tá veľkosť, veľkostná skupina, ktorá je porovnávaná, skutočne zodpovedá tomu, že regionálna minimálna mzda by vôbec nič nevyriešila.

    Pokiaľ ide o odvodovú povinnosť, ešte sa vrátim k jednej veci, a to som zabudla povedať, ale pripomeniem, že s účinnosťou od 1. 1. 2004, kedy bol zavedený zákon o sociálnom poistení, síce z hľadiska percentuálneho podielu poklesol pre zamestnávateľov percentuálny podiel odvodov, bolo to minimálne o 0,6 %, ale poklesol. Mierne stúpol percentuálny podiel pre platenie odvodov zo strany zamestnancov. Ale pripomenula by som zásadnú vec, že rapídne vzrástli vymeriavacie základy v absolútnom vyjadrení, čo sa, samozrejme, premietlo aj do skutočného platenia odvodov a zasiahlo to tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov.

    Ja len pripomeniem: osoba samostatne zárobkovo činná, dobrovoľne poistená, ktorá platila do 31. 12. 2003 1 120 korún, s účinnosťou od 1. 1. 2004 platila 2 150 korún. Takže je to 100-percentný nárast z hľadiska toho. A musela by som hovoriť o ďalších inštitútoch, ktoré boli zavedené a ktoré tu doteraz ani neboli v platnom právnom stave.

    Pokiaľ ide ešte o jednotný výber, áno, pracujeme na jednotnom výbere a máme eminentný záujem doriešiť túto otázku. Táto otázka, samozrejme, súvisí s vybavením informačnými technológiami a so spracovaním programov tak, aby boli vzájomne kompatibilné. Viete veľmi dobre, zbytočne by sa takáto úloha alebo kompetencia dala daňovému úradu, pokiaľ by nebol informačný systém taký, aby bol kompatibilný a bol prepojiteľný. Ja už neviem odbornejšie sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť, ale je jednoznačné, že toto závisí od informačných technológií. Je možné, že do konca tohto volebného obdobia táto situácia bude vyriešená, pokiaľ ide o Sociálnu poisťovňu. Jedným z dôvodov práve riešenia a navýšenia správneho fondu okrem zvýšených nákladov z titulu prechodu na euro je, samozrejme, aj tento moment relevantný pre navýšenie odvodov do správneho fondu.

    Neodpovedala som ešte na jednu otázku, a teda viacero ich je, ale od pani poslankyne Sárközyovej to zaznelo, síce aj od pána poslanca Brocku, že je minimálne množstvo ľudí, ktorí sú odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy. Treba povedať, že táto evidencia skutočne u nás neexistuje. To 1,8 % sa týka prevažnej miery právnických osôb, ale ďaleko väčšie je práve u živnostníkov, je ďaleko väčší počet ľudí, ktorí sú odmeňovaní na úrovni minimálnej mzdy.

    Pokiaľ ide o pripomienku pani poslankyne Gibalovej, ja si ju veľmi ctím a vážim, ale predpokladám, že nechce, aby ľudia v oblasti sociálnych služieb, ktorí vykonávajú psychicky a fyzicky veľmi náročnú prácu, boli odmeňovaní horšie ako na úrovni minimálnej mzdy. A predpokladám, že o toto vám, pani poslankyňa, nejde. Ale túto minimálnu mzdu je potrebné zagarantovať a potom je potrebné vymôcť právny stav prostredníctvom vyšších územných celkov, ktoré majú poskytovať príspevky fyzickým, právnickým osobám oprávneným poskytovať sociálne služby pri splnení zákonom stanovených podmienok. A je to platná právna úprava, ktorú ste prijali vy s účinnosťou od 1. marca 2004 a následne ste opravovali prílohu č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci od 1. apríla, myslím, 2004, ak sa mýlim, tak ma, poprosím, opravte.

    Pokiaľ ide o minimálnu mzdu, trvám na tom, že tento inštitút je skutočne potrebný a je na Slovensku potrebný predovšetkým pre tých ľudí, ktorí sú, a má ochrániť zamestnancov pred poskytovaním spoločensky netolerovateľne nízkej mzdy, pred poklesom mzdy pod hranicu reprodukčných nákladov, pred pádom do pásma chudoby – a to je vlastne sociálna funkcia. Okrem ekonomickej, teda v každom prípade minimálna mzda má aj svoju sociálnu funkciu.

    Snáď ešte pripomeniem, že hovorila, myslím, pani poslankyňa Sárközy o tom, že minimálna mzda pri jej, náhrada, teda výška minimálnej mzdy v súčasnosti predstavuje viac ako 40 %, myslím, 40,29 %. Keď sme prišli do vlády v júli 2006, koncom júla, myslím, 28. 6. zasadala Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva. Minimálna mzda neustále klesala za uplynulé obdobie a vlastne až minulý rok sme naštartovali zvyšovanie, postupné zvyšovanie a dostali sme sa nad 40 %. Tento rok znamená minimálny pokles. Akceptovali sme dohodu sociálnych partnerov, teda dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, na úrovni 8 100 korún a mechanizmus, ktorý je stanovený v navrhnutom a vám predloženom návrhu zákona o minimálnej mzde garantuje postupné zvyšovanie pomeru. V tejto chvíli môžem povedať jedno, že v programovom vyhlásení sme si nestanovili ambíciu, aby to bolo 60 alebo 63 %, ako povedala pani poslankyňa Sárközy.

    Myslím si, že som všetky tie najzásadnejšie veci, ktoré tu boli spomenuté, povedala. Ešte jedno. Dovoľte mi reagovať na pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ágnes Biró s tým, že nie je možné akceptovať. Ja by som neakceptovala tento návrh vzhľadom na to, že zákon o minimálnej mzde bude uplatnený v praxi prvýkrát prakticky s účinnosťou od 1. 1. 2009. Na budúci rok vlastne bola dohodnutá minimálna mzda na úrovni 8 100 korún. Mala by platiť do 31. decembra. A pokiaľ ide o zaokrúhľovanie, toto bude predmetom iného zákona. S účinnosťou od 1. 1. 2009 prechádzame na euro a v generálnom zákone a v ďalších vykonávacích predpisoch bude presne upravené, a je už v podstate pripravený návrh, ako to bude upravené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 458 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 458a.

    Návrh vlády odôvodní pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viera Tomanová. Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení je druhou právnou úpravou v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou. Priamo nadväzuje na Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení z 5. decembra 2000, ktorá nadobudla platnosť 1. 1. 2002.

    V ostatnom čase sú predmetom neustálych sťažností zo strany Koordinačného výboru Reoptántov v Slovenskej republike niektoré ustanovenia zmluvy. Podľa ich stanoviska sú zmluvou najviac poškodené osoby, ktoré presídlili na územie Slovenskej republiky po černobyľskej tragédii a na ktorej sa v prípade nároku na dôchodok vzťahuje zmluva, aj keď sa presídli ešte za platnosti dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení.

    Z týchto dôvodov a najmä z dôvodu, že občanov spod Černobyľa sme pozývali a pozvali a umožnili im presídlenie na základe návrhu zo strany ešte vtedy Československej republiky, navrhujeme upraviť, aby sa obdobie poistenia získané na území druhého zmluvného štátu do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy, t. j. do 1. 1. 2002, považovali za obdobie poistenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mala osoba trvalý pobyt. Z uvedeného teda vyplýva, že všetky obdobia poistenia preukázané na Ukrajine osobami presídlenými z Černobyľskej oblasti na územie Slovenskej republiky v rokoch od roku 1986 do 31. 12. 2001 by sa považovali za doby poistenia v Slovenskej republike a opačne.

    Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s dohodou vyslovuje súhlas Národná rada. Zároveň odporúčame Národnej rade rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Za Slovenskú republiku podpísala dohodu práce ministerka práce, za Ukrajinu podpísal minister zahraničných vecí Ukrajiny pán Jacenjuk Arsenij.

    Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. októbra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorého zároveň určil ako gestorský výbor. Ten nedostal do 21. novembra 2007 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh dňa 14. novembra 2007, ale neprijal uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru. Z uznesení výborov, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení navrhuje vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Dohoda medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Moniku Gibalovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto do rozpravy? Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasuje preto rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov č. 45 z roku 1935 Slovenskou republikou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 468 a správu výboru pre sociálne veci a bývanie máte ako tlač 468a.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú, aby návrh vlády odôvodnila. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov č. 45 z roku 1935 považujeme za zastaraný, ktorý už neodzrkadľuje požiadavky trhu práce v súčasnom období. Nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v pracovných vzťahoch, a preto prichádzame s návrhom na jeho vypovedanie.

    V spoločnej pozícii Európskej únie a Slovenskej republiky z roku 2001 ku kapitole Sociálna politika a zamestnanosť časť Pracovné právo a oddiel Rovnosť zaobchádzania pre ženy a mužov sa okrem iného uvádza: „Slovenská republika je viazaná Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 45, ktorý by mal byť vypovedaný, pretože nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.“

    Na túto skutočnosť Slovenská republika reagovala zmenou príslušných ustanovení vo vnútroštátnom zákonodarstve, konkrétne v Zákonníku práce v § 161, kde sme uviedli a uviedli sme, že vypovieme Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 45 v období, kedy bude otvorený na vypovedanie, t. j. v období od 30. mája 2007 do 30. mája 2008, a preto tak činíme. Platné znenie textu § 161 Zákonníka práce v súčasnosti nekorešponduje s textom čl. 2 a čl. 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 45. Na druhej strane však toto platné znenie textu § 161 Zákonníka práce je v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 76 z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v znení smernice č. 73/2002 z 23. septembra 2002.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj odborný posudok k vypovedaniu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 45. Zo záverov a z odborného posudku jednoznačne vyplýva, že platné právne predpisy Slovenskej republiky v oblasti zamestnávania žien pod zemou v baniach nie sú v súlade s textom dohovoru, a preto je vhodné a účelné pristúpiť k jeho vypovedaniu v čase, keď je dohovor otvorený na vypovedanie. V prípade, že by Slovenská republika dohovor nevypovedala, hrozili by jej finančné sankcie zo strany Európskej únie. Vypovedanie uvedeného dohovoru nemá negatívne finančné, ekonomické ani environmentálne vplyvy a nemá ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vláda Slovenskej republiky materiál o vypovedaní tohto dohovoru prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 17. októbra 2007 a prijala k nemu uznesenie vlády č. 883/2007. Materiál bol konzultovaný v Hospodárskej a sociálnej rade, ktorá ho vzala na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Prosím znovu poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorému pridelil návrh na prerokovanie predseda Národnej rady.

    Výbor nedostal do 21. novembra žiadne stanovisko poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 21. novembra 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto návrhom. Určil spoločného spravodajcu Moniku Gibalovú informovať Národnú radu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Správa výboru o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie z 21. novembra 2007.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nech sa páči. Do rozpravy sa neprihlásil nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 416 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 416a.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení presadzuje orientáciu zdravotníctva na prevenciu a na včasnú diagnostiku ochorení. Z uvedeného dôvodu je potrebné urobiť zmeny v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    V návrhu zákona sa rozširuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to zaradením ďalších preventívnych prehliadok do § 2 ods. 1 zákona, ktoré budú plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Návrhom zákona sa vytvárajú podmienky, aby kúpeľnú starostlivosť absolvovalo čo najviac poistencov, ktorí ju potrebujú. Predložený návrh novej prílohy č. 6 Indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti rozširuje poskytovanie kúpeľnej starostlivosti tak, že niektoré diagnózy sú preradené z indikačnej skupiny B do indikačnej skupiny A, v ktorej je spoluúčasť pacienta podstatne menšia ako v skupine B. Výrazné zvýšenie dostupnosti kúpeľnej starostlivosti sa umožní aj zrušením indikačnej skupiny C a presunom jej diagnóz do skupiny B.

    V návrhu zákona sa spresňuje prebratie smernice Rady 89/105 EHS z 21. decembra 1988 týkajúcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaradenie do pôsobnosti národných zdravotných poisťovní a zavádza sa možnosť podávať žiadosť o zmeny v kategorizácii liečiv a liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Navrhuje sa ďalej zriadenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre dietetické potraviny ako poradných orgánov ministra zdravotníctva posudzujúcich rozklady k vydaným rozhodnutiam o kategorizácii.

    V čl. II návrhu zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa diferenciácia správnych poplatkov za zaradenie liečiva a lieku do zoznamu liekov, zdravotníckych pomôcok, do zoznamu zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, do zoznamu dietetických potravín a na zmenu zaradenia liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v príslušných zoznamoch.

    V čl. III návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o predpisovaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a v ustanovení o náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu. Zmena je aj v ustanovení o výdaji náhradného generického lieku. Vypúšťa sa povinnosť lekárnika vydať poistencovi potvrdenie o výdaji náhradného generického lieku a povinnosť informovať o výdaji národného generického lieku lekára, ktorý liek predpísal.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Beáte Sániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o predloženom vládnom návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 560 zo 17. októbra 2007 po prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní. Prideľuje návrh zákona podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.).

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 13. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; uznesenie č. 270 z 13. novembra 2007. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 15. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; uznesenie č. 81 z 15. novembra 2007.

    Gestorský výbor, ktorý zasadal 27. 11. 2007, prerokoval spoločnú správu výborov k predloženému vládnemu návrhu zákona. Výbor neschválil spoločnú správu výborov. Z uvedeného dôvodu gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu. Táto informácia obsahuje 32 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča, aby sa o týchto 32 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo, a to o bode 1 až 23 a o bodoch 25 až 32 spoločne s odporúčaním schváliť a bod 24 vybrať na osobitné hlasovanie.

    Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Bastrnák.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, využijem príležitosť, aby som v rámci prerokovania vládneho návrhu novely zákona č. 577/2004 Z. z. sa vo všeobecnosti na principiálnej úrovni vyjadril nielen k tejto, ale aj ďalším dvom novelám zákonov, a to k zákonu č. 576 a 578 Z. z., zároveň poukázal aj na ich niektoré konkrétne nedostatky.

    Tieto vládne návrhy sú pokračovaním deštruktívnej politiky vlády v oblasti zdravotníctva a znamenajú návrat k takému obdobiu, o ktorom sa už raz dokázalo, že svojimi hodnotami a zásadami je neudržateľné. Na základe analýzy textu zákonov sa mi zdá jasné, že obsah týchto noviel sa záporne dotýkajú niektorých konkrétnych oblastí zdravotníctva. Znovuzavedením lekárskych obvodov bude totiž ohraničený jeden progresívny prvok predchádzajúceho obdobia, a to slobodný výber a slobodné rozhodnutie občanov. Takéto rozhodnutie neznamená žiadny krok vpred. Je to návrat k ideám socialistického zdravotníctva a znamená to aj oslabenie zdravotného konkurenčného prostredia. Povinné zavedenie odvodov bude, bohužiaľ, aj východiskom pre slabších lekárov a poskytovateľov, ktorí v skutočnom konkurenčnom prostredí by menej uspeli. Preto vďaka tejto zmene môže byť priemerná kvalita poskytovania zdravotníckych služieb aj nižšia.

    Ďalšia zmena, na základe ktorej bude možné v budúcnosti návšteva špeciálneho lekára len prostredníctvom odporučenia od obvodného alebo všeobecného lekára, bude mať za následok navýšenie objemu administratívnej časti práce lekárov. Čiže ani tento krok nemôžem považovať za pokrokový a moderný. Toto všetko sme tu už raz mali, pričom sa celý systém neosvedčil. Lekárov znovu čaká zvýšenie administratívnej zaťaženosti, pacientov zase zvýšenie čakacej doby v ordináciách. Všetkých nás čakajú nervózne a zbytočné hodiny v čakárňach.

    Ministerstvo prostredníctvom mäkkých rozpočtových opatrení akoby chcelo zlegalizovať nekontrolovateľný pohyb finančných prostriedkov. Peniaze sa znovu môžu stratiť v čiernych dierach systému. Vďaka plánovaným zmenám ani prípadné navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo nemôže znamenať reálne zlepšenie jeho výstupov. Zase sa ocitneme v období, keď zákony neslúžia záujmu pacientov ani záujmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A vďaka mäkkosti systému budeme môcť očakávať a stále častejšie a častejšie konflikty z dôvodu plytvania s finančnými prostriedkami.

    Z predkladaných noviel ďalej vyplýva aj zostavenie transformácie zdravotníckych zariadení zo strany ministerstva vlády, čo je podľa nás neefektívny a záporný krok. Všetky tieto nedostatky vládnych návrhov znamenajú zmenu princípov reformy zdravotníctva, dôsledkom čoho bude rast zadlženosti, a to hlavne v koncových nemocniciach. Bez transformácie, bez nástrojov na vyvíjanie tlaku na jednotlivých členov reťazca sa vrátime do minulosti a umožňujeme plytvanie s finančnými prostriedkami. V poslednom roku sme už mohli registrovať niektoré varovné signály, keď koncové nemocnice zápasia s narastajúcimi dlhmi. Tieto vládne novely a staronové princípy znovu umožnia nekontrolovateľné pohyby finančných prostriedkov.

    Vysoký počet pozmeňujúcich návrhov k týmto vládnym návrhom noviel zákonov aj z radov vládnej koalície znamená, že ministerstvo zdravotníctva nepripravilo kvalitné materiály. Pamätáme sa všetci, že súčasní vládni poslanci v predchádzajúcom období z podobného dôvodu kritizovali predchádzajúceho ministra pána Zajaca. Som zvedavý na postoj, názory a hodnotenie týchto poslancov teraz.

    Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, z predchádzajúceho vyplýva, že poslanecký klub SMK – Magyar Koalíció Pártja predkladané vládne návrhy zákonov nemôže podporiť, nakoľko tieto návrhy en bloc neriešia problém zdravotníctva. Ďakujem vám za pozornosť.

    A dovoľte mi, aby som predložil k tomuto návrhu jeden pozmeňujúci návrh, a to v čl. III v § 39 sa vypúšťa odsek 7. Doterajšie body 8 až 17 sa označujú ako body 7 až 16.

    Odôvodnenie: Predpísanie lieku sa nemôže vzťahovať len výlučne na zmluvu osoby oprávneného predpisovať lieky na uzatvorenie zmluvy s poisťovňou, lebo to sa viaže aj na poistenca, ktorý si vybral určitú poisťovňu, ako aj poskytovateľa.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bastrnáka sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon. Takže sa prihlásil pán poslanec Zelník. Ešte niekto? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, nemôžem s vami súhlasiť, že tento zákon je proti poskytovateľom alebo proti občanom. Zavedenie rajonizácie si práve naopak vynútila prax, skúsenosť z praxe. Nie je predsa možné, aby pacient chodil a doprosoval sa, kto alebo ku komu má ísť, ku ktorému obvodnému lekárovi. Ale to neznamená, že vytvorením rajonizácie sa odoberá právo občanovi a pacientovi, aby si mohol slobodne vybrať, ktorého lekára chce. Čudujem sa, že napriek vysvetleniu v zdravotnom výbore sa zase vystupuje, akoby tu bol nejaký problém. Je to, znova opakujem, je to v prospech poskytovateľov a je to aj v prospech, samozrejme, našich obyvateľov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bastrnák, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Netvrdil som jednoznačne, hovoril som, že je to ohraničený výber kvôli tomu, lebo, bohužiaľ, vieme dobre, že nie sú ďalšie pravidlá stanovené, to znamená, že na jednej strane sa to zdá byť pozitívny krok, na druhej strane, tak ako som to vysvetlil, až taký pozitívny v koncovom efekte nemusí byť. Len toľko, pán poslanec. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bastrnák bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne. Predtým ako dám možnosť prihlásiť sa ústne, chcem sa opýtať, z tých šiestich, ktorí ste prihlásení, má niekto procedurálny návrh? Nie. Takže kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nech sa páči. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Varga, pán poslanec Haľko, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slabý, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Sániová a pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký. Ešte niekto? Pán poslanec Valocký. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Posledný je pán poslanec Valocký.

    A slovo má pán poslanec Varga. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona predložil pozmeňujúce návrhy.

    K čl. III vládneho návrhu zákona pred bod 1 sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    Bod 1: V § 29 ods. 1 písm. c) bod 2 sa za slová „chémia alebo biológia a“ vkladajú slová „má prax najmenej dva roky vo výrobe liekov alebo“.

    Bod 2 znie: V § 29 ods. 1 písm. d) bod 2 sa za slová „chémia alebo biológia“ vkladajú slová „má prax najmenej dva roky v laboratóriu na kontrolu liekov alebo“.

    Doterajšie body 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 sa označujú ako 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9. Predložený pozmeňujúci návrh sleduje zosúladenie predpisov s Európskou úniou, čo sa týka zodpovednosti osôb za výrobu a kvalitu vo výrobe liečiv. Tam v zmysle zákona č. 140 v znení jeho neskorších doplnení je nutné, aby boli nahlasované na Štátny ústav pre kontrolu liečiv osoby zodpovedné za výrobu a kvalitu. V dnešnej dobe na to potrebujú tieto osoby atestáciu. Zákon č. 140 to rieši. Je tam nedostatok v nariadení vlády, ktoré zužuje pôsobnosť len na odbornosť farmaceut. A týmto pozmeňujúcim návrhom vlastne tie osoby, ktoré to vykonávajú, majú dostatočnú prax a sú dostatočne kvalifikované, tieto zodpovedné osoby môžu túto činnosť vykonávať a môžu byť osobami právne zodpovednými. A je to aj teda v súlade s legislatívou Európskej únie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Vargu sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Haľko a po ňom sa pripraví pán poslanec Slabý. Nech sa páči, pán poslanec Haľko, máte slovo. Stráca poradie. Ja som ho nevidela. Pán poslanec Slabý, po ňom vystúpi pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy, páni, dovoľte mi, aby som navrhol bod č. 32 z predloženej informácie vyňať na osobitné hlasovanie s mojím odporúčaním neschváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Slabého sa neprihlásil nikto. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Po ňom pani poslankyňa Sániová.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja nebudem až taký stručný ako moji predrečníci. Dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti č. 577/2004.

    Na úvod chcem povedať, že predmetná novela vládneho zákona sa dotýka troch závažných oblastí, ktoré sú predmetom zákona o rozsahu. Jednak je to posilnenie prevencie a preventívnych prehliadok. Ďalej sú to nové legislatívne opatrenia v kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok. A do tretice prehodnocujú sa diagnózy v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti. Každej z týchto oblastí sa krátko dotknem a poviem svoj pohľad na riešenie, ktoré ponúka táto vládna novela zákona, a dlhšie by som sa potom pristavil pri samotnej kúpeľnej liečbe a presunutí niektorých diagnóz alebo mnohých diagnóz jednotlivých indikačných skupín. Na záver mi dovoľte, aby som podal jeden pozmeňujúci návrh a vybral niektoré body spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Takže najprv poďme k posilneniu prevencie a preventívnych prehliadok. Tu treba jasne povedať, že táto vládna novela zákona spresňuje a dopĺňa rozsah preventívnych prehliadok, rozširuje sa spektrum vyšetrení v rámci preventívnych prehliadok. V podstate s touto časťou vládneho návrhu zákona možno súhlasiť. Iste, mohli by sme pri každej diagnóze dlhšie diskutovať o tom, či je práve ten typ preventívnej prehliadky a takéto navrhnutie preventívnej prehliadky to vhodné. Ale toto sú už viac medicínske otázky, ktoré zrejme nepatria na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem ale povedať, že posilňovanie prevencie je moderný trend v orientácii zdravotných systémov v celej Európe a na celom svete. Ten moderný trend medicínsky jasne ukazuje, že včasná diagnostika a prevencia sa nám z dlhodobého hľadiska vypláca, pretože aj keď sú iniciálne náklady omnoho vyššie pri rozbehnutí týchto programov, ako sú bežné náklady na prevenciu, z dlhodobej perspektívy je návratnosť ekonomicky veľmi zaujímavá.

    Treba povedať, že tu je vládny návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády. Je to ale stará téma. O tom by som chcel trochu povedať viac. Všetky vlády, ktoré sme na Slovensku mali, deklarovali posilnenie prevencie. V jej prospech hovoria, ako som už spomínal, aj medicínske štúdie a skúsenosti z celého sveta. Moderná medicína naozaj preferuje prevenciu, pretože ak včas zachytíme diagnózu, máme lepšie výsledky liečby. Takže ten benefit, outsourcing, pre pacienta je omnoho lepší.

    Zaujímavé sú vždy úvodné náklady, a teda vôľa dať peniaze na prevenciu, na rozbehnutie preventívnych programov aj preto, lebo ten efekt je pomaly návratný. To znamená, efekt nie je vidieť ihneď v systéme. Krátkodobo je teda orientácia na prevenciu drahšia ako orientácia na ponechanie tej liečby, ktorú poskytujeme. Šetrenie sa naozaj vracia až v perspektíve mnohých rokov a, ako som už spomínal, je to nepomerne lacnejšie a hlavne spoločensky výhodnejšie.

    Znovu sa ale musím vrátiť k tej otázke, koľko to vlastne bude stáť? Tu musím povedať, že doložka finančných vplyvov o tom nehovorí nič. Už pri vystúpení v prvom čítaní som kritizoval doložku finančných vplyvov – a naozaj znovu chcem upozorniť pána ministra na to, aby sme si hovorili pravdu v tej novele zákona. Ono nie je problém povedať, že rozbehnutie preventívnych programov nás bude stáť 1 mld. korún, 2 mld., 800 mil., 130 mil., ale napíšme to do tej doložky finančných vplyvov, lebo keď povieme, že to budú rádovo zanedbateľné položky, tak klameme samých seba.

    Druhou oblasťou, ktorou sa zaoberá táto novela zákona, je presadzovanie nových legislatívnych opatrení v kategorizácii liekov a zdravotníckych pomôcok. Podávam jeden pozmeňujúci návrh, čo sa týka zjednodušenia kategorizácie špeciálnych zdravotných pomôcok. Samozrejme, tých podnetov z odbornej verejnosti bolo veľmi veľa k tejto oblasti. Osobne som sa snažil nezasahovať do toho, pretože je výlučnou kompetenciou ministerstva zdravotníctva kategorizovať lieky a špeciálny zdravotný materiál. Ak si minister zdravotníctva myslí, že tieto opatrenia, ktoré navrhol v zákone, pomôžu k tomu, aby sme zastavili historický možno jeden z najväčších medziročných nárastov nákladov na lieky, ktorý sa pohybuje okolo 15 až 17 %, tak mu v tom držím palce. Osobne sa obávam, že tento efekt nebude taký jednoduchý. Ale je naším spoločným záujmom, aby sme efekt v tomto smere mali.

    No a teraz už začnem byť veľmi kritický. Už v prvom čítaní som hovoril o tom, že prehodnotenie mnohých diagnóz v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti, presunutie diagnóz zo skupiny C, teda tých, pri ktorých si pobyt v kúpeľoch plne hradí pacient, do skupiny B, kde je čiastočná spoluúčasť pacienta, a presun diagnóz zo skupiny B do skupiny A, teda z čiastočne hradených pacientom do plne hradených zdravotnou poisťovňou, je vážny krok vo vzťahu ku kúpeľnej starostlivosti.

    Vláda naozaj sľúbila v programovom vyhlásení vlády, že prijme také opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú a nemôžu si ju dovoliť. V tomto treba povedať, že ide o politické rozhodnutie, či si dnešné zdravotníctvo, dnešný zdravotný systém môže dovoliť dať na kúpeľnú starostlivosť viacej, či na to zdravotné poisťovne majú finančné prostriedky a či teda vláda má záujem smerovať výrazný objem finančných prostriedkov do kúpeľnej starostlivosti a nepreferovať povedzme jednodňovú chirurgiu alebo zdravotnú starostlivosť v nemocniciach.

    Znovu ale ostáva, čiže tu rešpektujem rozhodnutie vlády, rozhodla sa takto, je to jej vôľa, ostáva znovu, vyvstáva znovu tá istá otázka, o ktorej som hovoril pri prevencii: Koľko to bude stáť? Doložka finančných vplyvov hovorí o tom, že výdavky na kúpeľnú starostlivosť sa odhadujú na sumu 28,6 až 34,4 mil. Sk pre všetky zdravotné poisťovne spolu. Už vtedy v prvom čítaní, keď sme sa zoznámili s týmto zákonom, som povedal, že toto číslo je zlé, že to budú rádovo stá milióny a možno ešte viacej, že nás doložka finančných vplyvov, a teda ministerstvo zdravotníctva zavádza.

    Dámy a páni, nemusel som dlho hľadať, aby som našiel podporu pre moje tvrdenia. Dnes môžeme kľudne povedať, že zdravotné poisťovne budú musieť nájsť stovky miliónov korún navyše na vykrytie týchto zmien v indikačnom zozname kúpeľov. Významná časť peňazí, ktoré dodatočne získa rezort zdravotníctva z budúcoročného rozpočtu, tak namiesto povedzme zvýšenia miezd zdravotníkov – veľmi aktuálna téma, o ktorej vládna koalícia ešte v časoch, keď bola v opozícii, veľmi rada rečnila – pôjdu miesto zvýšenia týchto miezd možno na kúpeľnú starostlivosť. Poisťovne dnes nevedia presne vyčísliť, koľko peňazí pôjde od budúceho roka na kúpeľnú liečbu. Odhadnúť môžu iba náklady na presun pacientov z kategórie B do kategórie A. Pretože o týchto dvoch kategóriách vedia, už dneska hradia tieto kategórie, nevedia odhadnúť, aký bude nárast záujmu o kúpele, lebo určite bude. Keď nebude žiadna spoluúčasť, tak do tých kúpeľov budú pacienti chodiť radšej a viac sa do týchto kúpeľov budú snažiť dostať, nevedia odhadnúť zdravotné poisťovne, koľko ich bude stáť presun diagnóz z indikačnej skupiny C do indikačnej skupiny P, čiže z plne hradených pacientom do čiastočne hradených pacientom, a teda do tých, kde čiastočne hradí spoluúčasť zdravotná poisťovňa.

    To ale už vieme, že presun diagnóz zo skupiny B do skupiny A bude len Všeobecnú zdravotnú poisťovňu stáť 162 mil. korún. Zopakujem, Všeobecná zdravotná poisťovňa odhadla, že náklady na presun diagnóz v indikačnom zozname zo skupiny B do skupiny A bude 162 mil. korún v budúcom roku. A to ešte nevie odhadnúť, koľko bude nárast záujmu o kúpele.

    Takže, pán minister, nie 28,6, ani 34,4 pre všetky poisťovne, ale 162 mil. pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Oproti minulému roku, len tak na porovnanie, je to nárast o 39 % vo výdavkoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Spoločná zdravotná poisťovňa odhadla tento nárast až o 50 %.

    Ďalšie milióny navyše, ako som už spomínal, si iste vyžiada kúpeľná liečba pre pacientov, ktorí pôvodne patrili do zrušenej kategórie C. Keďže títo pacienti si liečenie doteraz platili sami, poisťovne naozaj nemajú reálny prehľad o ich počte ani o cene. Na jednej strane sa síce zrušením kategórie C, čo je teda ďalší dopad alebo výsledok tejto novely, keď bude schválená, vytvára predpoklad dostupnosti kúpeľnej liečby – a tu sa môžeme dohodnúť, že je to politický zámer vlády, chcú väčšiu dostupnosť kúpeľnej liečby, no prosím – pre mnohých finančne znevýhodnených poistencov. Na druhej strane však prijatie týchto zmien spôsobí nápor na finančné zdroje verejného zdravotného poistenia a ich vzájomné prerozdelenie. Čo sa bezpochyby odrazí na financovaní iných druhov zdravotnej starostlivosti.

    Viete, čo to bolo, čo som teraz prečítal? To boli pripomienky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v pripomienkovom konaní k tomuto návrhu zákona. Čiže nevymyslel som si to, čo čítam.

    Návrh zrušiť kategóriu C zaťaží aj samotné kúpele. A to je teda pri takto zle spočítaných finančných nákladoch, ako sú v doložke finančných vplyvov, môžem teda predpokladať, že rovnako to nebolo odkomunikované s kúpeľnými zariadeniami. Zdravotné poisťovne totiž platia za poistencov menej, ako si za rovnaké služby platia samoplatcovia. To znamená, kúpele budú mať síce viacej pacientov, ale menšie príjmy. Dnes majú kúpele 35 % hostí, ktorým platia liečenie poisťovne, a 65 % samoplatcov. Dopad toho, že príde týchto 65 % samoplatcov prostredníctvom poisťovne do kúpeľov čiastočne hradených, dneska nevie nikto vyčísliť. Ani poisťovne, ani kúpele.

    Pointou novely v tejto časti bolo teda zvýšiť dostupnosť kúpeľnej liečby pre širší okruh poistencov tým, že sa zruší skupina samoplatcov a viac-menej závažných diagnóz budú plne alebo čiastočne hradiť zdravotné poisťovne. Tu musím povedať, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vláda vyvoláva u občanov falošné očakávania. V skutočnosti totiž novela spôsobí presný opak. Na kúpele budú ľudia čakať dlhšie, pritom aj v súčasnosti sa už na nich čaká dosť. Dôvodom nie je nedostatok financií zdravotných poisťovní, ale obmedzená kapacita kúpeľov. Kúpele nebudú vedieť kapacitne pokryť vyvolaný dopyt po ich službách.

    Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a vláda tak hazardujú s pacientmi, ktorí kúpele skutočne potrebujú. Už teraz nejdem znovu filozofovať o tom ako v prvom čítaní, že ministerstvo zdravotníctva v správach, ktoré pripravovalo v priebehu jari tohto kalendárneho roku, opakovane špekulovalo o tom, že treba niektoré kúpele, predovšetkým klimatické vo Vysokých Tatrách, vyradiť z verejnej minimálnej siete. Teda netreba ich zazmluvniť, ony sa do verejnej minimálnej siete ani podľa nariadenia vlády nakoniec nedostali. Ministerstvo zdravotníctva argumentovalo tým, že ich máme veľa a že boli kapacitne pripravené pre 15 mil. obyvateľov Československa a vlastne ani nie je potreba zo strany 5 mil. obyvateľov Slovenska. Dneska môžem pokojne povedať, že tieto kúpele nám budú málo po zmene v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti.

    Ešte raz chcem povedať, že v dôsledku prijatia tejto novely sa zvýši dopyt po kúpeľoch, ktoré majú limitované kapacity a už v súčasnosti sa v niektorých prípadoch čaká aj pol roka na to, aby ste do kúpeľov mohli vôbec ísť.

    Paradoxne snaha vlády zvýšiť dostupnosť sa môže prejaviť naopak. Tým, že dostupnosť kúpeľov špeciálne pre občanov, ktorí sú vážne chorí a kúpeľnú starostlivosť skutočne potrebujú, sa vzdiali, pretože v kúpeľoch pribudnú pacienti s menej závažnými diagnózami. Tieto menej závažné diagnózy, a o tom som presvedčený, pritom možno v rovnakej kvalite, mnohokrát, a oveľa efektívnejšie liečiť inak než v kúpeľoch. Ide teda o neefektívne a nezodpovedné vynakladanie vzácnych zdrojov v zdravotníctve.

    Skutočnosťou tejto novely je aj fakt, že sa navrhuje výrazné zmäkčenie podmienok na indikáciu pacienta do kúpeľov, ktoré spôsobí využívanie kúpeľov v neodôvodnených, resp. nedostatočne medicínsky zdokumentovaných prípadoch. Napr. sa vypúšťa povinnosť absolvovať vyšetrenie spirometrom v prípade bronchiálnej astmy a presun tejto diagnózy do indikačnej skupiny A. To znamená, poviete, že astmu máte, praktický lekár napíše, že astmu máte, pošle vás do klimatických kúpeľov do Vysokých Tatier a poisťovňa vám to celé zaplatí. Problém sa naozaj môže stať, že ten, ktorý tú astmu má a nutne potrebuje ísť do klimatických kúpeľov, nebude čakať pol roka, ale rok a pol, pretože kúpele budú zaplnené tými, ktorí tú astmu až tak celkom nemajú. Toto je dopad tejto novely.

    Čiže ešte raz. Zámer môže byť správny, je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ja nekritizujem skutočnosť, že chce vláda zvýšiť návštevnosť kúpeľov pre poistencov a chce im ekonomicky pomôcť. Paradoxne chcel som upozorniť na to, že dopad môže byť opačný, ako predpokladá ministerstvo zdravotníctva.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som k predmetnému vládnemu návrhu zákona podal jeden pozmeňujúci návrh. Máte ho rozdaný písomne v laviciach.

    Po prvé. K čl. I:

    1. Bod 19 sa vypúšťa.

    2. V bode 25 v § 25 ods. 4 písmeno c) sa vypúšťa.

    3. V bode 27 v § 26 ods. 4 písmeno d) sa vypúšťa.

    Odôvodnenie: § 20 zákona č. 577/2004 Z. z. stanovuje, podľa akých kritérií je príslušná zdravotnícka pomôcka hodnotená vrátane jej liečebného prínosu, nákladovosti a bezpečnosti v rámci stanovenia terapeutickej hodnoty. Navrhujem vypustiť možnosť nezaradiť alebo vyradiť zdravotnícku pomôcku zo zoznamu zdravotníckych pomôcok z dôvodu, ktorý je uvedený vo vyššie citovanom ustanovení, pretože takýto prístup je diskriminačný a je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Ak je zdravotnícka pomôcka porovnateľná, tak ako je to zadefinované v spomínaných ustanoveniach, podľa systému úhrad, ktorý u nás platí, má byť takáto zdravotnícka pomôcka úhradu na úrovni základného funkčného typu danej triedy či podskupiny zdravotníckych pomôcok, a preto nie je dôvod vyradiť ju zo zoznamu zdravotníckych pomôcok. Výrobca môže sám zvážiť, či pri danom pomere úhrada/doplatok pacienta má zmysel zdravotnícku pomôcku uvádzať na trh a nie byť vyradený zo zoznamu zdravotníckych pomôcok ex offo. Prijatím tejto úpravy by sa pacientom zamedzilo slobodne sa rozhodnúť pre zdravotnícku pomôcku, ktorá im môže pomôcť k zlepšeniu ich zdravotného stavu alebo kvality života. Ponechanie návrhu zákona v pôvodnom znení, teda umožnenie nezaradenia alebo vyradenia zdravotníckej pomôcky z uvedených dôvodov by bolo možné považovať za úmyselné vytváranie prístupovej blokády alebo bariéry pri vstupe výrobku na trh, čo je v rozpore s platnou legislatívou Európskej únie.

    Ľudskou rečou to poviem len tak, že vládny návrh zákona uvažuje s tým, aby zdravotnícka pomôcka, ktorá je omnoho drahšia, ako je úhrada, ktorú Kategorizačná komisia k danej zdravotníckej pomôcke je ochotná zaplatiť z verejných zdrojov, bola vyradená zo zoznamu zdravotníckych pomôcok. Môj pozmeňovák rieši len to, aby bola napísaná a bolo povedané, aký je podiel úhrady pacienta. To znamená, ak sa rozhodne Kategorizačná komisia, že na pomôcku ix zaplatí 5-tisíc korún, tak keď výrobca vie túto pomôcku vyrobiť za 5-tisíc korún, tak nebude doplatok pacienta žiadny, keď za 6-tisíc korún, bude tisíc korún, a keď za 15-tisíc korún, bude doplatok 10-tisíc korún. Ale nech je takáto pomôcka, keď spĺňa všetky parametre, zaradená v tomto zozname, aby sa pacient mohol sám rozhodnúť a nie, aby ju niekto vyradil len preto, lebo doplatok pacienta by mal byť veľmi vysoký. Tým pádom sa veľmi zužuje spektrum výberu zdravotníckych pomôcok.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh je nóvum, za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:

    Čl. IV: zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    1. V § 30 ods. 1 písm. b) sa slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 2“ a v písmene c) sa slová „odsekov 4 a 5“ nahrádzajú slovami „odsekov 3 a 4“.

    2. V § 30 sa vypúšťa odsek 2.

    3. V § 30 ods. 5 a 6 sa slová „odseku 4“ nahrádzajú slovami „odseku 3“ a slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 7“.

    4. V § 30 ods. 10 sa slová „odseku 9“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.

    V § 57 ods. 23 písm. f) sa slová „§ 30 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 30 ods. 6“.

    Dámy a páni, chcem vás naozaj poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, prečítam jeho odôvodnenie. Viem, že rezonuje v tejto sále celý tento týždeň, viem, že boli oslovení aj koaliční, aj opoziční poslanci, boli oslovení slovenskými živnostníkmi, preto vás chcem poprosiť, aby sme naozaj opravili to, čo sa, žiaľ, vo vládnom návrhu zákona o ochrane verejného zdravia akosi nevydarilo.

    O čo ide? Novela zákona č. 355/2007 Z. z. v § 30 ukladá uzatvoriť zamestnávateľovi zmluvu s vybranými firmami, pracovnou zdravotnou službou na svoje náklady. Takúto povinnosť ukladá v odseku 2 i fyzickým osobám podnikateľom, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby, teda naozaj remeselník, samostatne zárobkovo činná osoba, prípadne vykonávajú prácu pomocou svojho manžela a detí. SZČO však v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý v § 11 ods. 6 uvádza, že každý má slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, majú ako občania Slovenskej republiky uzatvorený právny vzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle § 12 tohto zákona. Taký istý právny vzťah majú uzatvorený zamestnanci, ktorí sa zúčastňujú prostredníctvom zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pravidelných preventívnych lekárskych prehliadok, výsledkom ktorých sú odborné stanoviská o zdravotnej spôsobilosti pre výkon príslušnej činnosti. Na základe toho považujeme uzatvorenie zmlúv s vybranými firmami, pracovnou zdravotnou službou za ďalšie neodôvodnené náklady pre malých živnostníkov. Ostatné body sú len legislatívnotechnické úpravy nadväzujúce na vypustenie odseku 2 v § 30 v zákone o ochrane verejného zdravia.

    Dámy a páni, uvedomujem si, že tento môj pozmeňujúci návrh ide nad rámec vládnej novely zákona. Poprosím pána ministra zdravotníctva ako navrhovateľa o zhovievavosť. Nie sme schopní k tejto predloženej legislatíve, ktorú dnes máme, lepšie vyriešiť tento problém. Uvedomujem si, že nie je to optimálne riešenie, pretože vyriešili sme len samoživnostníkov. Ten problém je omnoho komplikovanejší a začína v zákone č. 124 o bezpečnosti pri práci. Čiže zrejme by si celá táto problematika vyžadovala komplexnejšiu novelu. Chcem vás ale poprosiť o to, aby sme vyriešili aspoň to, čo vieme dneska vyriešiť a vieme vyriešiť samoživnostníkov, ľudí, ktorí zamestnávajú samých seba, aby okrem toho, že pôjdu na preventívnu prehliadku k svojmu praktickému lekárovi, nechodili ešte na preventívnu prehliadku k nejakej zdravotnej službe, pretože si myslím, že je to úplne zbytočné.

    Ďalej mi ešte dovoľte, aby som z informácie k predmetnému vládnemu návrhu zákona vyňal na osobitné hlasovanie body 8 a 27. Bod 8 súvisí s tým, že sa do určitej miery zvýhodňuje príchod generík na trh. A bod 27 súvisí s pozmeňujúcim návrhom, ktorý podal pán poslanec Bastrnák. Čiže žiadam body 8 a 27 vyňať na osobitné hlasovanie.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, že predmetný vládny návrh zákona z dôvodov, o ktorých som hovoril, aj z dôvodov nie celkom kvalitnej pripravenosti nepodporím ani ja, ani poslanecký klub SDKÚ – DS.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásili pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Valocký. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Na vystúpenie pána predsedu zdravotníckeho výboru by som chcel povedať toľko, že s mnohými postrehmi, názormi, ale aj závermi dalo by sa súhlasiť, hlavne v oblasti preventívnej medicíny. Chcem len pripomenúť, že doteraz prevencia je deklarovaná iba ako téza, v realizácii, v praxi je málo urobené. Len podľa môjho takého skromného prieskumu, čo som mohol sledovať poslancov, ktorí sa dnes podrobili vyšetreniu srdcovo-cievneho aparátu, odhadom by som hovoril, že skoro tretina má narušený metabolizmus tukov, narušený metabolizmus cukru v krvi a skoro polovica, ako som zistil z tých údajov, ktorí majú zvýšený alebo hraničný krvný tlak. Bolo by dobré, pokiaľ by nás aj predseda zdravotníckeho výboru poinformoval, aké má závery.

    Môj bol iba postreh, takže my, ktorí máme byť vzorom, máme sa postarať hlavne o svoje zdravie, lebo keď sa nevieme postarať o svoje zdravie, ako sa postaráme o zdravie tých ostatných, nielen v legislatívnej činnosti, ale aj v činnosti tej konkrétnej? Vidíme, že máme dosť značné rezervy. A prevencia, pokiaľ by mala byť účinná, je vtedy účinná, keď je v čo najširšom meradle, postihuje tie najrizikovejšie skupiny obyvateľstva, lebo preventívne vyšetrovať všetkých sa nedá, je to drahé a nemáme na to dostatok personálnych kapacít. Takže stanoviť vzorne priority hlavne tých chorôb, ktoré najviac usmrcujú a invalidizujú ľudí, teda srdcovo-cievne choroby, cukrovka, ale aj závažné choroby dýchacieho aparátu, je dôležité, aby práve v tej prevencii – a bez peňazí žiadna prevencia nejde – sme urobili konkrétne kroky. Myslím si, že aj ten zákon príspevkom k tomu je. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť pozmeňujúce návrhy pána poslanca Novotného, vítam tento návrh a pevne verím, že pán minister sa vyjadrí v tom zmysle, že dovolí hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu a nepovie, že je to nad rámec. Ja som za prevenciu. Myslím si, že s tým nemá ani pán poslanec Novotný, a pevne verím, že ani ostatní lekári v tejto sále problém, ale problém je v tom, že vyžadujeme u samozamestnávateľov, aby išli na preventívne prehliadky len u vytipovaných ľudí, teda u tých ľudí, ktorí prevádzkujú pracovné zdravotné služby. Ja sa na to číslo presne nepamätám, ale ak mám dobré informácie, tých je okolo 46, takže ani technicky sa to momentálne nedá zvládnuť. A to, že ten samozamestnávateľ pôjde na preventívnu prehliadku k svojmu praktickému lekárovi, ktorého pozná 20, 30 alebo hoci len 10 rokov, tak myslím si, že dosiahneme to, čo by sme chceli dosiahnuť. Prvoradé je, aby sa tá preventívna prehliadka vykonala. A ja osobne nie som za to, aby to robili len privilegovaní a vytipovaní ľudia. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Valocký.

  • Ja by som chcel oceniť príspevok pána poslanca Novotného, chcel by som k tomu len toľko povedať, áno, je to problém, do čoho dať peniaze, či ich dať do kúpeľnej starostlivosti, alebo do liečebnej. Samozrejme, keby sme nedali do kúpeľnej, tak by bola kritika z opozície, že sme nedali do kúpeľnej. Takže teší ma len to, že v zdravotníctve je viacej peňazí ako dosiaľ.

    Čo sa týka tej pracovnej zdravotnej služby, áno, v posledných dňoch vystúpil tento, by som povedal, akútny problém, ale treba povedať, pán poslanec, že tento problém nebol nastolený za našej vlády. Tieto zákony o pracovnej zdravotnej službe prijala predchádzajúca vláda, čiže Dzurindova vláda, a skutočne je to problém. Diskutovali sme o tom v kuloároch poslancov aj s opozičnými, že sú v tom obrovské čiastky peňazí. Nemôžeme limitovať prakticky ani tie výkony, ktoré by sme limitovali nejakou výškou sadzby a podobne. Keď by sme dali zase samozamestnávateľa, že by sme vyňali z tejto problematiky, mohli by nás napadnúť, samozrejme, že nie sme korektní voči iným.

    Ja by som navrhoval, aby sme sa k tejto pracovnej zdravotnej službe vrátili, my robíme na tom aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva. Viete veľmi dobre, že sú to prepletené zákony asi v dvoch alebo v troch rezortoch, takže z toho dôvodu navrhujem, aby sme sa k tomu vrátili, lebo už teraz to nezvrátime v týchto zákonoch, ktoré predkladáme, ale určite budeme o tom rokovať a myslím si, že tuto máme zhodu, pán poslanec.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Začnem od konca, ak sa neurazia reagujúci vo faktických poznámkach.

    Súhlasím s pánom poslancom Valockým, naozaj to vyžaduje komplexné riešenie. Tie základy pracovnej zdravotnej služby sú postavené v zákone o bezpečnosti pri práci, tam sú odvolávky, preto sa to nedá dnes ani komplexne urobiť, lebo museli by sme ďalší zákon dokonca mimo nášho rezortu dotvoriť, z rezortu sociálnych vecí. Ja som sa snažil ponúknuť len riešenie, ktoré v tejto chvíli vieme urobiť, a týka sa zákona o ochrane verejného zdravia 355-ky. Nejdem to teraz zvaľovať, že kto má aký podiel viny na tom, že sa to stalo. Zámer bol určite správny, zámer je chrániť aj zamestnávateľa, aj zamestnancov, aby mali tieto preventívne prehliadky, o tom sa nesporíme. Ide o to, aby sme to dobre nastavili. A ten jeden odsek 2 v príslušnom paragrafe zákona o ochrane verejného zdravia je podľa mňa zbytočným šikanovaním a zaťažením, čiže to som chcel len vyriešiť v tomto mojom návrhu.

    Čo sa týka pána poslanca Haleckého, naozaj dnešné podujatie, odpoviem trošku nadnesene, sa stretlo s veľkým záujmom poslancov a ja zatiaľ nemám nejaké relevantné závery, ale toľko môžem povedať, že mnohí z nás sme tak na hranici s tými všetkými ukazovateľmi, ktoré sme merali, s cholesterolom, s glykovaným hemoglobínom, s krvným tlakom, takže pozor na zdravie, dámy a páni. Aj preto si myslím, že v tejto snemovni musíme schvaľovať dobré zdravotnícke zákony, aby naše zdravotníctvo dobre fungovalo, ale treba poznamenať aj to, že kľúčom ku všetkému je naša životospráva.

    Ešte jednu poznámku možno, keď mám trochu času, naozaj najväčším umením zdravotnej politiky je z obmedzených zdrojov vykryť neobmedzené množstvo zdravotnej starostlivosti, s tým súhlasím s pánom poslancom Valockým, že je to veľmi ťažké nastaviť.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo ďalšej prihlásenej do rozpravy pani poslankyni Sániovej, chcem poprosiť technikov, aby stiahli pána poslanca Haľka zo zoznamu prihlásených do rozpravy, to, že sa tam objavil, bola nejaká technická chyba zariadenia. Ďakujem.

    A teraz má slovo pani poslankyňa Sániová, po nej sa pripraví pán poslanec Markovič.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladáme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Navrhuje sa v § 16 ods. 3 písm. c) vypustiť slovo „troch“ a nahradiť ho slovom „šiestich“.

    V § 16 ods. 3 písm. d) vypustiť slovo „troch“ a nahradiť ho slovom „šiestich“.

    Obdobne aj v § 17 ods. 4 písm. d) vypustiť slovo„troch“ a nahradiť ho slovom „šiestich“.

    Nové znenie bude mať teda podobu:

    § 16 ods. 3 písm. c) – ide o predloženie údajov o cene lieku od výrobcov alebo dovozcu z menej ako šiestich členských štátov v zahraničí.

    § 16 ods. 3 písm. d) – ide o návrh maximálnej ceny od výrobcu, ktorý presahuje aritmetický priemer šiestich najnižších cien spomedzi cien v referenčných krajinách (§ 13 ods. 2 písm. g)).

    § 17 ods. 4 písmeno. d) bude znieť: „d) ide o návrh maximálnej ceny od výrobcu, ktorý presahuje aritmetický priemer šiestich najnižších cien spomedzi cien v referenčných krajinách (§ 13 ods. 2 písm. g)),“.

    Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: Výkonnosť slovenskej ekonomiky spadá do priemeru 12 krajín Európskej únie v spodnej tretine výkonnosti. Taktiež použitie priemeru troch najnižších cien v rámci celej Európskej únie by mohlo spôsobiť, že stanovená cena lieku by bola druhá najnižšia cena v Európskej únii. To by mohlo vážne ohroziť dostupnosť nových liekov pre slovenských pacientov.

    Použitie priemeru troch najnižších cien v rámci celej Európskej únie by mohlo s ohľadom na pôsobnosť ministerstva retroaktívne zasahovať voči už zaradeným liekom tak, že aj lieky, ktoré sú už na Slovensku zavedené v liečbe, sa môžu stať nedostupnými, pretože podmienky na ich marketovanie by sa významne zmenili v porovnaní s podmienkami, za ktorých lieky vstupovali na trh.

    Keďže Slovensko je čo do počtu obyvateľov malá krajina (5,4 mil. obyvateľov), náklady na výrobu a uvedenie lieku na trh sú vyššie než v referenčných krajinách s podstatne vyšším počtom obyvateľov. V Čechách je to 10,2 mil., v Španielsku 43 mil., v Rumunsku 21,7 mil., v Taliansku 58,5 mil., v Poľsku 38,2 mil. a v Grécku 11 mil. Sú to zdroje z Eurostatu z roku 2005.

    Výdavky na lieky na jedného obyvateľa sú v Slovenskej republike štvrté najnižšie v Európskej únii. Doteraz sa darilo, aj keď limitovane pomocou reskripčných a indikačných obmedzení, aby nové lieky boli dostupné pre pacientov, ktorí ich potrebujú. To by sa však prijatím zákona v nezmenenej podobe mohlo zmeniť. Podľa posledných výsledkov európskeho rebríčka kvality zdravotníctva lieky, ktoré môžu zachrániť život vrátane onkologických, dostávajú slovenskí pacienti neskoro.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto predloženého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne Sániovej sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič a po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som veľmi v krátkosti, keďže mnohé tu už bolo povedané z úst pána predsedu výboru pre zdravotníctvo, podal len jeden pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý znie:

    Čl. I v bode 1 sa § 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie: „n) jedna preventívna prehliadka poistenca od 18 – 46 rokov veku s vykonaním diagnostického testu na Helicobacter pylori u lekára so špecializáciou v špecializovanom odbore gastroenterológa alebo u lekára so špecializáciou v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo“.“

    Tento pozmeňujúci návrh rozširuje možnosti preventívnej prehliadky a včasnej diagnostiky Helicobacter pylori, ktorý už je tento pozmeňujúci návrh predložený. Dôležitosť preventívnej prehliadky je nám všetkým známa nielen vzhľadom na to, že šetrí finančné prostriedky, ale v každom prípade v prvom rade ochraňuje život a zdravie našich občanov. Preventívna prehliadka v tejto forme má v prvom rade zabrániť vzniku chronických a dlhodobých ochorení, či už je to vredová choroba žalúdka, chronická gastritída alebo rakovina žalúdka, ktorá najmä v prípade rakoviny má dokonca nezvrátiteľné následky pre pacienta.

    Návrh, ako je koncipovaný, je predložený tak, aby navrhované rozpätie, ktoré je od 18 do 46 rokov populácie, zachytilo najrizikovejšiu skupinu, u ktorej sa prejavujú aj hlavné rizikové faktory, ako je stres, fajčenie alebo nevhodná strava. Čiže toto sú hlavné dôvody, prečo navrhujeme rozšíriť tento test, a preto podávam už zmienený pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa neprihlásil nikto. Pani poslankyňa Laššáková, platí to prihlásenie, či nie? Čiže pani poslankyňa Laššáková. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Neviem, či som dobre počula, ale, pán poslanec, vy ste dávali pozmeňujúci návrh k návrhu zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a my rokujeme o návrhu zákona č. 577. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno? Dobre. Tak nič potom. Ďakujem pekne.

  • Asi došlo k nejakej chybe, máte asi v lavici môj predložený návrh, ktorý podám aj k 578-ičke, ale toto je k 577-ičke, tak ako som ho prečítal a ako je predložený.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský vzal späť svoju prihlášku do rozpravy. Takže ďalší, ktorý nasleduje v rozprave, je pán poslanec Halecký, po ňom pán poslanec Valocký.

    Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, môj názor je taký, že predložená novela zákona rieši práve tie problémy, ktoré v priebehu času vyvstali a sú dokonca akútne v našom zdravotnom systéme, aby boli riešené. Myslím hlavne na preventívnu starostlivosť, pretože o tejto zložke liečebno-preventívnej starostlivosti sa už hovorí dlho. Ako viete, o zdravotnej činnosti odbornejším termínom sa hovorí o liečebno-preventívnej, čiže už v názve je zdôraznené, že prevencia má dosť zásadný a rozhodujúci význam popri liečbe. Takže pokiaľ sa poskytnú prostriedky, pokiaľ sa zistia nové ochorenia a pokiaľ sa zavedú systémy, ktoré sa vyskúšajú v praxi, či sú účinné, či nie, ale čo je hlavné, pokiaľ sa prejavia zníženou chorobnosťou, ale aj zníženou úmrtnosťou, je to vždycky víťazstvo nielen zdravotníctva, ministerstva zdravotníctva, ale hlavne aj spoločnosti, pretože neubúda ľudí, ktorí sú mnohí ešte v produktívnom veku a vedia byť prínosní pre spoločnosť, ale takisto aj pre svoju rodinu. Viete veľmi dobre, parafrázujúc niektoré závery zo staroveku, že lekári v dobe čínskej neboli liečení podľa počtu výkonov, ako my sa snažíme teraz honorovať lekárov, ale opačne, podľa toho, že čím menej chorých mali a čím menej medicínskej práce museli vykonať. To znamená, aby k tomu stavu sme dospeli, musela tam byť účinná aj prevencia a lekár, ktorý bol sťatý, pokiaľ sa vyskytlo nejaké závažnejšie ochorenie, znamená, že musel prijímať účinné preventívne lekárske zákroky.

    V prevencii, myslím, že je zdravé a chcel by som podporiť aj preventívny program v gastroenterológii pri Helicobacter pylori, pretože myslím si, že každý nosný odbor v medicíne by mal mať svoj jeden bod, ktorý by mobilizoval lekárov, ale aj zdravotníckych pracovníkov, teda sestry, ale aj tú pacienturu v danom odbore na tej ambulancii alebo klinike, ktorý by ich mobilizoval k tomu, aby v danom odbore robili aj preventívny charakter. Pretože popri prevencii jednej choroby obyčajne sa robí prevencia aj iných chorôb v danom odbore, ale aj iná prevencia v ďalších odboroch.

    Chcem len pripomenúť, že odporúča sa, aby pri každej preventívnej prehliadke bol zmeraný taký jednoduchý úkon, ako je krvný tlak. Sú štúdie, hlavne z Anglicka, ktoré ukazujú, že tento úkon, ktorý bol nariadený, aby u pacientov, ktorí prídu na očnú ambulanciu, aby sa zmeral krvný tlak, sa dosiahla vysoká záchytnosť vysokého krvného tlaku, a to je prvá etapa k tomu, aby pacient vôbec vedel, že má vysoký krvný tlak, a vôbec prvý krok k tomu, aby vedel sa liečiť, sledovať a aby bol hlavne dispenzarizovaný, teda podchytený lekárom, ktorý by mal zodpovedať za jeho zdravotný stav a ktorý by ho predvolával na opakované prehliadky.

    Druhá oblasť z tej preventívnej medicíny a myslím si, že je veľmi správne nasmerovaná aj v súčinnosti s kúpeľnou starostlivosťou na tie choroby, ktoré sú spoločensky najzávažnejšie čo do chorobnosti, úmrtnosti, ale aj pracovnej neschopnosti a invalidizácie, hlavne na choroby srdcovo-cievne a choroby typu porúch metabolizmu, ktoré súvisia s výživou a so životným štýlom, predovšetkým s cukrovkou, diabetes melitus, ale aj poruchy tukového metabolizmu, ktoré zvýšenou hladinou tukových látok v krvi zapríčiňujú mnohé aterosklerotické choroby a komplikácie aterosklerózy s následkami infarktu alebo mozgovej cievnej príhody. Preto predpokladám, že tieto preventívne zámery tejto novely zákona nájdu pozitívnu odozvu v praxi, ale hlavne sa odzrkadlia aj na dobrom zdravotnom stave pacientov.

    K liekovej zóne tejto novely zákona chcem len pripomenúť, že bude to oblasť, ktorá nebude vyriešená touto novelou, pretože stereotyp zvýšeného predpisovania liekov v medicínskej praxi je taký, že spôsobuje, že naša spotreba liekov je dokonca dvojnásobne vyššia ako v porovnávanej a porovnateľnej krajine v Českej republike, čo zase v iných parametroch, hlavne čo sa týka nákladov, počtu lôžok, počtu ambulancií a podobne, máme opačný ukazovateľ, teda počet týchto zariadení, ktoré poskytujú liečebno-preventívnu starostlivosť, je dvojnásobne nižšia. Takže vidíme, že spotreba liekov je ťažko regulovateľná a všetky opatrenia, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva, sú len čiastočné a sú len čiastočne účinné a účinné len na určitú prechodnú dobu.

    Chcel by som sa zastaviť a pripomenúť aj pri tej hlavnej zóne, ktorá rezonuje v tejto novele zákone č. 577/2004 Z. z., a to je kúpeľná starostlivosť, pretože po prvé musíme si uvedomiť, či kúpeľnú starostlivosť považujeme za rekreačnú činnosť, alebo za liečebno-preventívnu činnosť, a tak k nej máme pristupovať, buď z prvého, alebo aj z druhého pohľadu. Podľa doterajších zákonov je stanovené, že kúpeľná starostlivosť je ústavná liečebno-preventívna starostlivosť, teda činnosť ako každá iná. To znamená, že považovať to za nejakú rekreačnú alebo zbytočnú, alebo nadbytočnú činnosť je nemiestne podľa zákona, ale aj podľa efektu, ktorú táto kúpeľná starostlivosť vie zabezpečiť. Chcem zdôrazniť, že v kúpeľoch, pokiaľ sa liečia pacienti, sú to tí najťažší, to znamená pacienti po operácii srdca, po operácii bypassov, po náhrade chlopní pacemakerami, po operácii nádorov, častokrát aj s metastázami, a práve títo pacienti potrebujú určitý čas na zotavenie po týchto náročných zákrokoch, z ktorých sú mnohé chirurgické, a potrebujú čas, aby získali návyky nie dietologické, ale aj návyky, čo sa týka záťaže organizmu. A v neposlednom rade je to stresovo-relaxačný pobyt, pretože každý, kto je po operácii srdca, spomínam tie najzávažnejšie choroby, alebo po operácii zhubného nádoru, potrebuje určitý čas na to, aby nielen psychicky, ale aj telesne sa zotavil a aby získal aj nad touto chorobou trošku nadhľad.

    V mnohých prípadoch je to potrebný aj pobyt mimo domova, pretože domov častokrát, hlavne u tých pacientov so závažnými chorobami, je často aj tým miestom, kde ten stres sa produkuje alebo znásobuje. Preto aj presuny v indikačnej skupine II, hlavne u srdcovo-cievnych chorôb, považujem za veľmi dôležité, pretože dáva sa príležitosť pacientom aj so strednou závažnosťou ochorenia, ale aj v tých počínajúcich štádiách, a ako hovoríme, prevencia je o počínajúcich štádiách, dokázali sa rehabilitovať aj zo stránky fyzickej, záťažovej, pohybovej, dietologickej, psychologickej a edukačnej v týchto skupinách chorôb. Dôležité je, že sa podchytia aj choroby skupiny diabetes melitus ako syndrómu a ako syndrómu, ktorý v priebehu 21 dní bude sledovaný, čo sa týka glykémií, pravidelne dennodenne, ale hlavne čo sa týka aj stavov určovania, znižovania alebo zvyšovania príslušnej liečby, buď injekčnej, alebo tabletkovej.

    Chcem len pripomenúť toto, čo aj hovoril predseda zdravotného výboru, že nie je to tak, aby kúpele, ktoré liečia tieto vnútorné choroby, teda nie pohybový aparát, ale vnútorné choroby, boli nadšené, že takéto zmeny v zákone sú. Po prvé z tohto dôvodu, že kúpeľná diagnóza, ktorá je indikovaná lekárom a ktorá ide z titulu zákona do kúpeľnej starostlivosti, poskytuje finančné prostriedky iba vo výške 80 % bežných prevádzkových a ostatných nákladov, ktoré si pobyt vyžaduje. Čo sa týka tej druhej skupiny, teda skupiny zahraničných klientov a domácich klientov samoplatcov, tam sa to práve opačne vykrýva, to znamená, že ten deficit tých 20 % sa vykrýva z tohto zdroja a z tohto konglomerátu pacientov. Viete veľmi dobre, že teraz sa rozširuje hlavne skupina chorôb z vnútorného lekárstva a tam práve aj potreby pre diagnostiku, sledovanie, či už biochemické, alebo rehabilitačné, ale takisto aj prístrojové, aby mohli byť tieto choroby liečené, je zvýšené a náročné. Takže toto, čo bolo hovorené, že bude zvýšený tlak na kúpeľnú starostlivosť a bude možné uspokojiť menej týchto pacientov, vylúčiť to nemožno, ale myslím si, že už len táto skutočnosť urobí tento fakt, že bude väčšia selekcia práve tých akútnych pacientov, tých, čo chcú ísť do kúpeľov, teda majú vlastný, osobný záujem, hlavne zo zdravotných dôvodov, aby absolvovali kúpeľnú starostlivosť. A nakoniec aj lekár, pokiaľ bude musieť vybrať a takisto aj posudková komisia zdravotných poisťovní pre určenie indikácie kúpeľnej starostlivosti, budú musieť vybrať tých pacientov skutočne, ktorí sú indikovaní a ktorí si to v prvom rade zaslúžia.

    Chcem zdôrazniť, že tento zákrok v zákone mal aj sociálny aspekt, pretože umožňuje tak, ako je táto vláda sociálne orientovaná, toto je najlepším dôkazom toho, že dokáže poskytnúť túto kúpeľnú, teda ústavnú zdravotnú starostlivosť práve tým skupinám obyvateľstva, ktoré majú znížené finančné príjmy a ktoré túto formu liečby absolvovať nemohli.

    Chcem ešte podotknúť, že táto novela zákona prispieva aj k vyrovnaniu, čo sa týka samofinancovania, kapitoly samofinancovania, pretože v kúpeľnej starostlivosti prvok samofinancovania pacientov bol dvojnásobne vyšší ako v ústavnej inej a v ambulantnej starostlivosti. Takže táto deformácia napr. len ústavnej zdravotnej starostlivosti sa týmto pádom vyrovnáva, čo je správne a dôležité.

    Čo sa týka odhadu finančných nárokov, myslím si, že ministerstvo zdravotníctva spolu so zdravotnými poisťovňami urobili správny odhad. Ja len chcem pripomenúť, že za predchádzajúce obdobie kúpeľná starostlivosť v Českej republike, teda v porovnateľnej krajine, a s Čechmi sa porovnávame vo všetkých oblastiach, bola dvojnásobne až trojnásobne viacej saturovaná. To znamená, že české zdravotníctvo na túto formu ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytovalo nie že o 20 %, 40 %, ale niekoľkonásobne viac finančných prostriedkov. Takže aj tento aspekt novely je potrebné podporiť.

    A nakoniec nie je zanedbateľný aj prvok zamestnanosti a regionálneho vplyvu. Hovoríme, že chceme vyrovnávať regionálne rozdiely, že chceme zvyšovať hlavne vidiecke oblasti, a kúpeľné zariadenia, ktorých väčšina z nich je mimo väčších miest Slovenskej republiky, práve boli zdrojom toho, že títo ľudia, vysokovzdelaní, erudovaní mohli mať prácu a nemuseli odchádzať do Rakúska alebo do Nemecka, aby tam masírovali starších občanov, ktorí si to vedia zaplatiť. V dôsledku týchto úkonov pred 3 rokmi odišlo dokonca 1 200 vysokokvalifikovaných odborníkov, hlavne stredného kalibru, ktorí museli mať dve alebo tri doškolenia alebo dokonca aj klasifikačné kurzy, aby mohli túto, hlavne masérsku a ostatnú fyziatrickú činnosť vykonávať. Preto túto novelu považujem za dobrú a pri hlasovaní ju podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Haleckého sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Valocký.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 416).

    V čl. I vládneho návrhu zákona sa vypúšťajú body 43 až 52. Ďalšie body návrhu zákona sa primerane označia.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že protiepidemické opatrenia a povinné očkovanie nariadené a určené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia majú byť plne uhrádzané z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je nevyhnutné, aby ustanovenia o povinnom očkovaní boli naďalej uvedené v prílohe č. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Valockého sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže pán poslanec Valocký bol posledný z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, pán minister ako navrhovateľ, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za diskusiu k vládnemu návrhu novely zákona č. 577, myslím si, že pozmeňováky, ktoré tu boli prednesené, do značnej miery vylepšujú tento zákon a som rád, že poslanci konštruktívne pomáhajú vylepšiť zákon.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Novotného ohľadom pracovnej zdravotnej služby, myslím si, že túto problematiku je potrebné riešiť koncepčne a, by som povedal, širokospektrálne. Tie problémy sú založené v zákone č. 124, takže ministerstvo zdravotníctva už v tejto chvíli vyvíja aktivity na príslušný rezort, ktorý má v kompetencii novelu tohto zákona, a pevne verím, že vzhľadom na to, že je široký konsenzus na potrebe upraviť pracovnú zdravotnú službu tak, aby nezaťažovala občanov, že nájdeme spoločnú reč a veľmi skoro pristúpime k urýchlenej novele príslušných právnych predpisov, ktoré túto problematiku budú upravovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som aj ja vystúpila k predloženému vládnemu návrhu zákona.

    Táto novela zákona upravuje problematiku, ktorá sa týka kategorizácie liekov a problematiku kúpeľnej starostlivosti. Jednotlivé ustanovenia navrhujú vytvorenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, ale aj pre dietetické potraviny, a to ako poradné orgány ministra zdravotníctva. Taktiež sa v tejto predloženej novele zákona spresňuje požiadavka na uvedenie údajov o cene lieku od výrobcu v štáte, v ktorom má sídlo držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku, a vo všetkých členských štátoch Európskej únie, v ktorých je liek registrovaný. Nanovo sa vydáva indikačný zoznam pre kúpeľnú liečbu, kde sa rozširuje oblasť kúpeľnej starostlivosti. Osobne som privítala indikačnú skupinu A, kde pribudli mnohé ochorenia gastroenterologického traktu. Ruší sa indikačná skupina C.

    Súčasťou tejto novely je aj čl. II novela zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v čl. III sa novelizuje zákon č. 140/1998 Z. z. o lieku a zdravotníckych pomôckach.

    Táto novela tohto predloženého vládneho zákona bude určite prínosom a bude pre prospech našich pacientov, a preto podporím tento vládny návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 417 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 417a.

    Vládny návrh zákona opäť odôvodní pán minister zdravotníctva Valentovič. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona oproti predchádzajúcim novelám, ktoré boli zamerané najmä na transpozíciu smerníc Európskeho spoločenstva, reaguje na požiadavky praxe a súčasne vytvára zákonný rámec na zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti.

    V návrhu zákona sa definuje v rámci verejnej minimálnej siete pevná sieť s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia kvalitnej, neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade osoby prevzatej od záchrannej zdravotnej služby a definuje sa aj pojem koncová sieť, ktorá v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť v príslušnom spádovom území.

    Návrh zákona zohľadňuje špecifiká jednotlivých zdravotníckych povolaní, čo sa odráža v rozčlenení Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr. V oblasti zdravotníckych povolaní sa dopĺňa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky.

    Návrh zákona vzhľadom na požiadavky praxe precizuje aj niektoré ustanovenia zákona vo vzťahu k výkonu pôsobnosti komôr. Ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho povolania, zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, ako aj akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.

    Úprava v čl. II, V a VI súvisí, resp. nadväzuje na navrhovanú akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci. V čl. III sa navrhuje daňovo zvýhodniť zdravotníckeho pracovníka, lekára, zubného lekára, sestry aj pôrodnej asistentky tak, že sa dopĺňa nezdaniteľná časť základu dane o úhrady za špecializačné štúdium. V tejto súvislosti treba mať na zreteli zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré úzko súvisia aj s ďalším vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov. Úpravou v navrhovanom čl. IV sa zabezpečí, aby zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky mohli použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu správe štátnej príspevkovej organizácie nielen na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

    Súčasne sa v súvislosti s navrhovaným zrušením transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti navrhuje predĺžiť termín na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť, podľa osobitného predpisu s príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Pán minister, už sme sa medzitým vystriedali.

  • Reakcia ministra: Pardon!

  • Nevadí. Takže ďakujem pekne za úvodné slovo, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa.

    A dávam teraz slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, bola som poverená Výborom pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky, aby som vás informovala, aby som vás oboznámila s informáciou nášho výboru o predkladanej novele zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417), predložený návrh zákona bol prisúdený na rokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, ktorý je gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokovali vládny návrh zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami podľa uznesenia č. 82 z 15. 11. 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprerokoval vládny návrh zákona.

    Spoločná správa, resp. spoločná informácia obsahuje 50 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, z ktorých 2 sú z dôvodu toho, že kolidujú s navrhovanými, teda už s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré už obsahovala spoločná správa, kolidujú, tak potom by som ich potrebovala v rámci rozpravy vyňať na osobitné hlasovanie.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tlač 417) dňa 27. novembra 2007, výbor neschválil spoločnú správu výborov. Z uvedeného dôvodu gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú informáciu.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil len pán poslanec, a to pán poslanec Ján Pataky, ktorému týmto dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    1. K čl. I bod 3:

    § 5 odsek 4 znie: „(4) Koncová sieť špecializovaných pracovísk je usporiadanie najmenšieho možného počtu pracovísk jednotlivých špecializácií, ktoré poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť pre príslušné územie.“

    Odôvodnenie: Každý poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, fakultné nemocnice nevynímajúc, nemá všetky pracoviská takej úrovne, že môžu poskytovať špecializované koncové služby, preto je vhodnejšie tvoriť koncovú sieť na jednotlivé špecializované pracoviská a nie na poskytovateľov. Rôzne kliniky majú rôznu kvalitatívnu úroveň poskytovania špecializovaných služieb a nie všetky dosahujú špičkovú kvalitu.

    2. Za bod 9 návrhu sa vkladajú body 10 a 11, ktoré znejú:

    10. § 10 odsek 3 znie: „(3) Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je vykonávanie ambulantnej pohotovostnej služby.“

    11. § 10 odsek 4 znie: „(4) Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je vykonávanie ústavnej pohotovostnej služby.“

    Ďalšie body sa následne prečíslujú. Ide o úpravu výkonu samostatnej zdravotnej praxe.

    3. Bod 12 z návrhov vypustiť. A to odôvodňujem: Pôvodné znenie § 13 ods. 5 písm. d) je správne. Ústav nevydáva rozhodnutie, ale posudok, pretože rozhodnutie vydáva samosprávny kraj alebo ministerstvo.

    4. Za bod 12 návrhu sa vkladá bod 13, ktorý znie:

    Bod 13. § 16 ods. 1 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie: „c) zmenu sídla stanice záchrannej zdravotnej služby.“.

    Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ak požadovaná zmena predstavuje efektívnejšie zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby, skracuje čas postupnosti, a teda čas dopravenia pacienta na definitívne ošetrenie, je vydanie nového povolenia zbytočné.

    5. Za bod 12 návrhu sa vkladajú body 13 a 14, ktoré znejú:

    Bod 13. V § 17b ods. 1 sa vypúšťajú slová „s odchýlkou najviac 15 kilometrov od takého sídla“.

    Bod 14. V § 17b odsek 3 vypustiť.

    Odôvodnenie: Všetky pripomienky čiastočne zjednodušujú vykonanie zmeny v povolení. Sú skôr technického charakteru, ak prijmeme vecnú časť, ktorá spočíva v lepšej dostupnosti, a teda sekundárne zlepšenie poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem. Poprosil by som, aby o každom bode bolo samostatné hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Varga, to je faktická? Aha, takže s faktickou poznámkou sa nehlási na vystúpenie pána poslanca Patakyho nikto, a preto otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Ivan Varga, pán poslanec Štefan Zelník, pani poslankyňa Beata Sániová, pán poslanec Viliam Novotný, ďalej pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Jozef Valocký, pán poslanec Jozef Halecký, pán poslanec Peter Markovič, pán poslanec Alexander Slafkovský. Ešte sa hlási, nie, pán poslanec? Takže pán poslanec Alexander Slafkovský bol posledný prihlásený do rozpravy.

    A dávam teraz slovo pánovi poslancovi, uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Ivan Varga v rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh k zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (k tlači 417), navrhujem:

    Za čl. VI vládneho návrhu zákona vložiť nový čl. VII, ktorý znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:“.

    V § 9 sa dopĺňajú nové odseky 2, 3, 4, 5, ktoré znejú:

    „(2) Zakladatelia neziskových organizácií, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sú do 31. decembra 2008 oprávnení prijať zmeny štatútov týchto organizácií. Návrh na zmeny štatútu neziskovej organizácie môže podať zakladateľ, ktorý vložil majetok do neziskovej organizácie, ktorá vznikla podľa doterajších predpisov.

    (3) O návrhu zakladateľa na zmenu štatútu zakladatelia rozhodnú mimo spoločného zasadnutia v lehote pätnástich dní od doručenia návrhu podľa odseku 2 ostatným zakladateľom. Rozhodnutím mimo spoločného zasadnutia sa pre účely tohto zákona rozumie rozhodnutie o písomnom návrhu zakladateľa. Návrh na zmeny štatútu neziskovej organizácie predloží predkladajúci zakladateľ ostatným zakladateľom na vyjadrenie spolu s oznámením lehoty na písomné stanovisko a vyjadrenie k tomuto návrhu, ktoré bude zasielané na adresu predkladajúceho zakladateľa. Predkladajúci zakladateľ potom bezodkladne písomne oznámi všetkým zakladateľom konečné stanovisko k odsúhlaseniu predloženého návrhu všetkými zakladateľmi.

    (4) Rozhodnutie o zmene štatútu neziskovej organizácie je prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov zakladateľov neziskovej organizácie počítanou podľa aktuálnej účtovnej hodnoty majetkových vkladov k 31. 12. 2007.

    (5) Návrh na zápis zmien štatútu neziskovej organizácie prijatých podľa odseku 4 v registri podá zakladateľ, ktorý navrhol zmeny štatútu.“

    Doterajšie články VII a VIII návrhu zákona sa označujú ako články VIII a IX.

    Dôvodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je úprava spravovania majetku neziskových organizácií podľa podielu na majetkovej podstate príslušnej organizácie. Zohľadňuje súčasný stav k 31. 12. 2007 a umožňuje podieľať sa na správe týchto organizácií aj súkromným právnickým a fyzických osobám, ktoré do týchto organizácií vstúpili majetkovým podielom.

    To je všetko k predloženému návrhu a prosím, aby sa vyjadril navrhovateľ v zmysle § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady k tomuto môjmu návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenia pána poslanca Vargu sa prihlásili pán poslanec Lipšic, pán poslanec Novotný, pán poslanec Pataky a pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predkladateľ už je v družnom rozhovore s pánom poslancom, takže predpokladám, že sa vyjadrí pozitívne k tomuto návrhu.

    Chcem len upozorniť ctenú snemovňu, že znovu do zákona vkladáme priamu novelu úplne iného zákona.

  • Ruch v sále.

  • Navrhuje sa zaviesť nový článok pod rímskou sedmičkou, kde sa otvára nesúvisiaci zákon z pôsobnosti nie rezortu zdravotníctva, musím povedať, a preto minimálne z pohľadu toho, o čom sme v snemovni už hovorili dlhšie, ako klesá kvalita legislatívy v tomto parlamente, keď sa sústavne v druhom čítaní v pléne otvárajú nesúvisiace právne predpisy. Toto je ďalší dôkaz toho, ako bol otvorený iný zákon v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. A preto bez ohľadu na vyjadrenie pána ministra, ktoré zrejme bude pozitívne, by som odporúčal tento zákon neschváliť. Minimálne z dôvodu, ak naozaj berieme náš záväzok, zlepšovať legislatívu a nie ju zhoršovať, vážne.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Viliam Novotný, nech a páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem pokračovať tam, kde skončil pán poslanec Lipšic. Najprv by som poprosil pána poslanca Vargu, aby mi vysvetlil odsek 4 predloženého pozmeňujúceho návrhu, ako mu rozumie on, lebo musím povedať, že právne porozumieť tomuto, čo je tu napísané, je pomerne komplikované.

    Ďalej chcem povedať, že je jednoznačne nad rámec tohto zákona, otvárame úplne iný zákon, otvára ho poslanec nie z výboru pre zdravotníctvo, meníme zákon o neziskových organizáciách, chcem to podčiarknuť. Podľa môjho názoru ani nemôžeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, pretože odôvodnenie nesúvisí s tým, čo je napísané v pozmeňujúcom návrhu. Buď ste to nečítali, pán poslanec Varga, alebo tomu nerozumiete, pretože to, čo píšete v odôvodnení, nie je to, čo je v pozmeňujúcom návrhu. V pozmeňujúcom návrhu je to, a teraz to poviem veľmi otvorene a chcel som byť veľmi vecný v tejto zdravotníckej diskusii, ale, žiaľ, to nejde, že sa strana SMER rozhodla ovládnuť neziskové organizácie, ktoré pôsobia na Slovensku veľmi úspešne už niekoľko rokov. A dokonca ich chcete ovládnuť tak, že neotvoríte zákon č. 13/2002, aby sme to podrobili normálnemu pripomienkovému konaniu, aby sa mohli vyjadriť všetky neziskové organizácie k tomu, aby sa mohol hlavný zriaďovateľ týchto štátnych neziskových organizácií ministerstvo zdravotníctva vyjadriť, aby prerokovala Legislatívna rada vlády. Vy proste vstanete a do zákona o poskytovateľoch položíte závažnú novelu zákona o neziskových organizáciách. Ako človek z pharma biznisu sa ešte nad tým usmievate. Nehnevajte sa! Toto, čo tu prebieha, je absolútna arogancia moci!

    Žiadam pána ministra zdravotníctva, aby vstal a zastavil tento proces, nech pripraví novelu zákona č. 13, aj tak...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Pataky, nech sa páči.

  • Už obidvaja predrečníci sa vyjadrili ku kolegovi poslancovi Vargovi, ja takisto by som sa chcel vyjadriť k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Je to nad rámec prijímaného zákona. Mali sme tu už počas dvoch volebných období, ktoré som tu v tejto Národnej rade, raz to bol zákon o Horskej službe, ktorý predkladali kolegovia poslanci z KDH, a po druhýkrát to bola bývalá poslankyňa pani Angyalová, ktorá predkladala takisto zákon, pozmeňujúci návrh o slobodnom prístupe k informáciám. Oba sme zamietli. Ja verím, pán minister, na zdravý rozum, že tu zvíťazí v tejto Národnej rade a stiahnete tento návrh kolegu Vargu, odmietnete ho.

    A ešte by som ku kolegovi chcel pripomenúť, či vôbec vie, alebo čítal vôbec tento zákon č. 13 o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií. Prakticky jedná sa o transformačný zákon.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou na predrečníka vystúpi pán poslanec Peter Markovič, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť všetkých svojich predrečníkov v tom, nie je mi celkom jasné za základe toho textu, ktorý som si prečítal, ktorý absolútne nekorešponduje s odôvodnením, pretože text hovorí o niečom úplne inom a odôvodnenie hovorí o nejakom spravovaní majetku neziskových organizácií, čo absolútne nekorešponduje.

    Okrem toho, tak ako tu už bolo povedané, opäť sa tu ide nejakým spôsobom popod prah novelizovať zákon spôsobom, ktorý je absolútne nevhodný, ktorý ste tu vy veľakrát kritizovali, škoda, že tu nie je pani profesorka Tóthová, jej názor by ma veľmi v tomto zaujímal. Je tu?

  • Reakcie z pléna.

  • Že aký ona má na toto názor. Jednoznačne ide o snahu ovládnuť neziskové organizácie. Je veľmi zaujímavé, že je to najmä v zákone, ktorý zastavuje transformáciu zdravotníckych zariadení, ktorý poškodí zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú transformované. A neviem, mne z neznámych dôvodov, keďže vy ste to vo svojom vystúpení, pán poslanec, neodôvodnili, pretože ste len prečítali pozmeňujúci návrh a nevysvetlili ste, čo vlastne je cieľom tohto návrhu a čo vlastne tým chcete dosiahnuť.

  • Ruch v sále.

  • Ako povedzte nám to, vysvetlite nám, o čo tu naozaj ide. Možno, že sa mýlime, ale zatiaľ to vyzerá ako snaha prepašovaním jedného pozmeňujúceho návrhu do nesúvisiaceho zákona, chce strana SMER ovládnuť neziskové organizácie, a teda zdravotnícke zariadenia, ktoré sú neziskovými organizáciami.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete reagovať? Prosím vás, zapnite mikrofón pánovi Vargovi.

  • No, takže ja som si vypočul vašu kritiku, kolegovia, ja možnože pre krátkosť času, ako tomu nerozumiete a sú vám nezrozumiteľné niektoré časti toho môjho návrhu. Je pravda, že teda je to nad rámec tohto zákona, preto som požiadal navrhovateľa, či sa stotožní s týmto mojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Samozrejme, že to zdôvodnenie je namieste, pretože neziskové organizácie, ktoré vznikli po ich transformácii, teda príspevkových a rozpočtových organizácií, tak vznikali s väčšou časťou ako majetku štátu, to je pravda. V tomto ako môže vás zviesť to k tomu, že ako, ale neviem, prečo hovoríte o strane SMER, hej. Ja síce som poslancom za stranu SMER, ale štát je len jeden, ktorý platí aj pre opozičných poslancov, aj pre koaličných. To znamená, že tu ide len o usporiadanie riadenia týchto spoločností podľa majetkových podielov jednotlivých vkladateľov a majetkových podielov jednotlivých organizácií.

    Ja som preto dal to zdôvodnenie také, pretože je jasné, že ak štát vkladá majetok do nejakej organizácie, tak, samozrejme, mal by ho spravovať. Je jasné, že spravuje ho prostredníctvom ako nejakej správnej rady a jej štatútu a má právo tento štatút ako meniť alebo dopĺňať podľa podmienok, ako sa situácia vyvíja. A tuná vlastne sa dáva možnosť aj ostatným subjektom, ktoré sú účastníkmi a sú, majú majetkové podiely v týchto organizáciách, aby sa rovnomerne k svojmu vloženému majetku a stavu k účtovnému...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417).

    Pozmeňujúci návrh znie:

    K 22. bodu návrhu v čl. I § 38 ods. 1 písmeno c) znie: „c), úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania“.

    Pôvodný návrh obsahoval text bez toho „úmyselný“, teda len „trestný čin“. Odôvodňujem to tým, že z navrhovanej úpravy teraz jednoznačne vyplýva, že sa jedná o úmyselný trestný čin a nie o trestný čin z nedbanlivosti.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Zelníka sa nehlási nikto, a preto má ďalej priestor v rozprave pani poslankyňa Beata Sániová.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhujem v čl. I návrhu novely v bode č. 57, v § 68 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7 a pôvodné odseky 7 a 8 v novele zákona prečíslovať na 8 a 9.

    Nový odsek 7 znie: „(7) Slovenská komora ortopedických technikov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní ortopedický technik.

    (8) Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní logopéd, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, genetik a chemik.

    (9) Slovenská komora psychológov v zdravotníctve vydáva licenciu zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní psychológ.“

    Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 10.

    V nadväznosti na navrhovanú zmenu sa vykoná legislatívnotechnická úprava vnútorného odkazu v bode 64 návrhu zákona a v bode 33 informácie.

    Odôvodnenie: Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je doplniť do návrhu novely kompetenciu novozriadenej Slovenskej komory ortopedických technikov na vydávanie licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní ortopedický technik, ktorá v znení citačného bodu 57 novely chýba.

    V navrhovanom znení § 68 sa totiž počíta len s novými odsekmi, ktoré upravujú túto kompetenciu u novovzniknutej komory iných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komory psychológov v zdravotníctve. Vzhľadom na to, že postavenia, kompetencie všetkých komôr združujúcich jednotlivé zdravotnícke povolania majú byť rovnaké, je nelogické, aby v navrhovanom znení § 68 o poskytovateľoch táto kompetencia u novej komory Slovenských ortopedických technikov absentovala.

    Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani Sániovej sa neprihlásil nikto. A preto dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy ústne a to je predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Viliam Novotný.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť k zákonu č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Chcel by som sa dotknúť troch oblastí, najprv pevnej a koncovej siete, potom rozčlenenia, rozdelenia Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov a zastavenia transformácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Ďalej si dovolím podať pozmeňujúce návrhy najprv týkajúce sa zastavenia transformácie a niektorých zmien v zákone o poskytovateľoch a potom pozmeňujúci návrh týkajúci sa kompletného vypustenia zamýšľaného založenia komory ortopedických technikov, ktorú považujem za zjavný nezmysel. Následne sa vyjadrím aj k spoločnej správe.

    Takže, dámy a páni, pristúpim teda k prvému okruhu, ktorý som naznačil na začiatku svojho vystúpenia, k pevnej a koncovej sieti. Vládny návrh zákona zavádza nové pojmy do organizácie siete zdravotníckych zariadení, a to pojmy pevná sieť a koncová sieť – § 5 ods. 3 a 4. „Pevná sieť je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí zabezpečujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Koncová sieť je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú špecializovanú ústavnú starostlivosť.“ Myslím si, že tieto definície sú nepotrebné. Sú nepotrebné, a keď ich vypustíme zo zákona, nič svetoborné sa neudeje, ničím sa nezhorší kvalita zdravotnej starostlivosti, trošku sa len zjednoduší chápanie siete zdravotníckych zariadení.

    Dneska už máme zadefinované v zákone o poskytovateľoch dva pojmy, ktorými sú verejná sieť a verejná minimálna sieť. Verejná minimálna sieť sú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v danom území, ktorí sú nevyhnutne dôležití pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti a musia byť zazmluvnení zdravotnými poisťovňami. Minimálna verejná sieť, toto je verejná minimálna sieť. Verejná sieť sú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v danom území, s ktorými môže zdravotná poisťovňa uzavrieť zmluvu, musia mať ale zmluvu minimálne s jednou zdravotnou poisťovňou.

    Ja si myslím, že zavedením ďalších sietí, pevnej a koncovej, sa systém stáva značne neprehľadný a orientácia v tomto systéme je zbytočne komplikovaná. Koniec koncov aj nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti, ktoré v uplynulých týždňoch uzrelo svetlo sveta, nepotrebovalo tieto pojmy verejná sieť, teda pevná sieť a koncová sieť. Iste, minister zdravotníctva to odôvodnil na výbore pre zdravotníctvo, že nemohol predsa tento termín byť použitý v nariadení vlády, keď ešte nie je v zákone. To je úplná pravda. Len najprv musí byť zákon, až tak môže byť nariadenie alebo vyhláška nižšej právnej sily. Presne tak. Ale minister zdravotníctva zorganizoval verejnú minimálnu sieť nariadením vlády bez toho, aby k tomu pojmy pevná a koncová sieť použil a potreboval, preto si myslím, že tieto ustanovenia týkajúce sa zriadenia ďalších dvoch sietí v rámci verejnej minimálnej siete môžeme pokojne zo zákona vypustiť.

    Ďalej mi dovoľte, aby som sa zastavil pri Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov, ktorá je podľa vládneho návrhu zákona pripravená zaniknúť a rozčleniť sa na päť samostatných komôr. Treba povedať, že táto komora nie je nejaký, bohvieaký legislatívny výtvor a vznikla v predchádzajúcom období. Cieľom bolo jednak všetky zdravotnícke povolania, alebo teda skoro všetky zdravotnícke povolania, ktoré nie sú v tých tradičných štyroch komorách, teda sestier, lekárov, zubných lekárov a farmaceutov, lekárnikov, zoskupené, akýmsi spôsobom tieto zdravotnícke povolania zachovať v licencovanom a regulovanom stave. Treba povedať, že pôvodná predstava bola taká, že by to mali byť voľné povolania, to znamená, že by mali fungovať na živnosť zo živnostenského úradu. Táto tzv. piata zberná komora je výtvorom predchádzajúceho funkčného obdobia. Bolo to trochu moje dielo, že táto komora vznikla, pretože som naďalej presvedčený o tom, že tieto povolania majú zostať licencované a regulované.

    Principiálne som za to, aby stavovských organizácií, združení, asociácií bolo v rezorte zdravotníctva čo najmenej. Je to niekedy veľký problém vysvetliť aj mojim kolegom, že nadmerný korporativizmus v rezorte zdravotníctva je jeden z najväčších problémov, prečo sa zdravotníci nikdy nevedia dohodnúť na závažných zmenách a prečo sú málo akční vo vyjednávaní s vládnou exekutívou, prípadne aj s legislatívou. Čo komora, to iný názor, väčšinou aj v rámci komory viacej, čo združenie, to iný názor ako komora, čo asociácia, to znovu iný názor ako združenie. Toto je veľký problém zdravotníctva. V tomto za príklad môžeme my zdravotníci zobrať notárov, právnikov alebo advokátov, ako sa dokážu krásne spojiť v jednej komore a ako dokážu veľmi efektívne presadiť svoje záujmy.

    Čiže principiálne som osobne za menej stavovských organizácií. Ale keď ich má byť už viac, lebo sa už ministerstvo zdravotníctva tak rozhodlo, tiež sa nič svetoborné nestane. Akurát treba povedať, že tieto nové komory budú ekonomicky slabšie, neduživejšie a budú mať menší vplyv. To treba vedieť. Všetci budú mať svoju striešku, akurát vplyv týchto komôr bude veľmi slabý.

    Trošku ma prekvapilo to, že vzniká nová komora ortopedických technikov ako úplne nóvum, pretože predtým sa do tejto komory združili štyri historické predchádzajúce komory. Tak dobre, rozdeľme túto komoru slovenských, inú komoru zdravotníckych pracovníkov na štyri pôvodné komory a nechajme to tak. Nie, má ich byť päť. Ale pritom sa ešte pozastavím.

    Prekvapil ma aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Zvonára na výbore pre zdravotníctvo, ktorý má predstavu zriadiť šiestu komoru po rozčlenení existujúcej, a to Slovenskú komoru fyzioterapeutov. Osobne nič nemám proti fyzioterapeutom. Už dlhé roky sa snažia legislatívnou iniciatívou dosiahnuť vytvorenie vlastnej komory. No ale nebude tých komôr už trošku veľa? Nepúšťame trošku voluntarizmus do toho celého systému? Nevieme sa dohodnúť na tom, že dobre, nech ich je už osem, keď to bolo tak skvelé v predchádzajúcej legislatíve. Lebo teraz už ich má byť desať s vytvorením Slovenskej komory fyzioterapeutov.

    A vrátim sa ale predsa len k tej komore, ktorá je vo vládnom návrhu zákona, nejdem komentovať informáciu, a to Slovenskú komoru ortopedických technikov. Podám pozmeňujúce návrhy na jej vypustenie. Musím povedať, že bola neobyčajným prekvapením preto, lebo táto Slovenská komora ortopedických technikov sa dotýka jednej úzko špecializovanej profesijnej skupiny ľudí, ktorých je na Slovensku tak málo ako šafranu.

    Proti vzniku samostatnej komory ortopedických technikov, a toto už je veľké prekvapenie, sa vyjadrujú aj samotní ortopedickí technici. A preto som sa ujal ich problematiky, pretože toto je už naozaj nepochopiteľné. Ortopedickí technici Slovenskú komoru ortopedických technikov nechcú. A viete prečo? Najviac sa obávajú o stratu suverenity. Naozaj. Môžem aj fúkať, lebo teraz to je taký hit, že navzájom si hovoríme, že kto má fúkať v parlamente, takže môžem kľudne fúkať, nič som dneska nevypil. Áno, ortopedickí technici nechcú vlastnú komoru, lebo sa boja straty suverenity. Pokúsim sa to vysvetliť.

    Práve paradoxne osamostatnením totižto môžu prísť o svoju suverenitu, a to tým, že v prípade vzniku samostatnej komory všetky rozhodnutia budú podľa počtu hlasov. Logicky. Ale nakoľko máme málo registrovaných ortopedických technikov Slovenskej republiky, dámy a páni, je ich 85. Osemdesiatpäť ortopedických technikov má mať vlastnú komoru. Dobre počujete. Najväčší počet hlasov v tejto 85-člennej komore automaticky a veľmi ľahko získajú spoločnosti, ktoré disponujú najväčším počtom zamestnancov ortopedických technikov. Od tohto momentu ďalej sa už o osude ortopedickej protetiky nebudú rozhodovať ortopedickí technici, ale najväčšie spoločnosti. Tento mechanizmus, tzv. prehlasovanie, samozrejme, aj dnes je možné využiť, ale na pôde sekčnej komory medicínsko-technických pracovníkov Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov je zabezpečený aj ďalší kontrolný mechanizmus, a to zo strany Rady komory pozostávajúcej zo zdravotníckych pracovníkov z viacerých profesií a tá posudzuje pracovnú činnosť len a len z pohľadu zdravotníckeho pracovníka a na iné záujmy, teda aj na záujmy dodávateľov zdravotníckych pomôcok a ich výrobcov, neprihliada. A toto je už pre mnohých vážnou prekážkou, dámy a páni.

    Záver: Cieľom založenia tejto komory nie je snaha ortopedických technikov o osamostatnenie. To znovu podčiarkujem. Novú komoru chcú založiť niektoré skupiny blízke výrobcom a distribútorom ortopedických pomôcok preto, aby sa zbavili kontroly ich pracovnej činnosti v rámci dnešnej komory.

    Na záver ešte doplním ešte jeden dôležitý argument proti odčleneniu ortopedických technikov, ktorým je vznik precedensu. Ak sa najmenšiemu zoskupeniu zdravotníckych pracovníkov, opakujem, je ich 85 na Slovensku, dovolí, aby mohli vytvoriť alebo aby im bola vytvorená proti ich vôli komora, bude to spúšťacím mechanizmom pre ostatné profesie na odčlenenie. Pričom komora dnes spĺňa prenesené výkony štátnej moci, register, zbiera, spracúva a vydáva štatistické dáta, spĺňa aj úlohu koordinátora a spojenie medzi organizáciami a jedincom – zdravotníckym pracovníkom. Takýto proces by viedol k vytvoreniu nefunkčnej komory a ohrozuje jej riadne fungovania, na ktoré je dnes personálne, technicky a dispozične vybavená.

    Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, potom ho odôvodním už len krátko, keďže ho máte písomne, je tiež veľmi zaujímavé a pochádza takisto od ortopedických technikov. Navrhuje sa v zákone, aby skutočne došlo k vytvoreniu tých stavovských organizácií, ktoré existovali pred prijatím zákona č. 578/2004. Mojím pozmeňovákom bude navrhovať najmä, aby nedošlo k vzniku samostatnej Slovenskej komory ortopedických technikov, ktorá pred spomínaným zlučovaním stavovských organizácií neexistovala a ktorej vznik nie je potrebný a účelný ani z hľadiska hospodárskeho, ani z hľadiska zabezpečenia vzdelávania a zvyšovania odbornej kvalifikácie ortopedických protetikov.

    Pri súčasnom počte všetkých ortopedických protetikov v počte 100 ľudí, 85 presne, nebude možné pri reálnej výške členských príspevkov zabezpečiť z finančného hľadiska vykonávanie funkcií tejto stavovskej organizácie, a to jednak funkcií samosprávnych, ako aj funkcií zverených zákonom. Členské sa zvyšuje touto novelou z 300 korún ročne na 500. Päťsto krát osemdesiat, dámy a páni, je 40 000. Táto komora má zaplatiť prezidenta, viceprezidentov, tajomníka, viesť register, vydávať licencie zo 40 000 korún ročne. To bude veľmi zaujímavá komora! Je možné, že firmy, ktoré na nej majú záujem, im ekonomicky požičajú. A to je celý problém.

    Dôležitým argumentom je aj skutočnosť, že vzdelávanie ortopedických technikov je v mnohých rysoch podobné so vzdelávaním ostatných členov navrhovanej Slovenskej komory laborantov, asistentov a technikov, ktorá to dokáže zabezpečiť na dostatočnej úrovni. Preto navrhujem, aby ortopedickí technici zostali v Slovenskej komore laborantov, asistentov a technikov, teda aj ortopedických technikov.

    Vládnym návrhom zákona sa má zriadiť stavovská organizácia pre veľmi úzku skupinu zdravotníckych pracovníkov, pričom takáto samostatnosť nebola umožnená podstatne početnejším zdravotníckym povolaniam, ktoré o to roky usilujú, napríklad fyzioterapeutom. No nakoniec bola pozmeňujúcom návrhom, ale nie ministerským návrhom, vládnym návrhom. Vznik takejto stavovskej organizácie, za ktorou je nepochybne záujem ovládnuť slovenský trh s protetickými výrobkami, degraduje skutočný význam a funkciu stavovskej organizácie v zdravotníctve. Toto mi poslali ortopedickí technici.

    Ďalší, asi najdôležitejší moment vládneho návrhu zákona je zastavenie transformácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Navrhované odstránenie ustanovení o transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti je v dôvodovej správe vysvetlené až dvoma veľmi vágnymi a nepodloženými vetami. Zastavenie transformácie nemocníc pritom nie je súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a nebolo ani obsiahnuté v Návrhu koncepcie racionálneho rozvoja zdravotníctva, ku ktorému sa pred voľbami 2006 prihlásila strana SMER – sociálna demokracia, ktorej nominantom je aj pán minister Valentovič.

    Návrhu chýba analýza dopadov takéhoto rozhodnutia. Mäkké rozpočtové obmedzenia príspevkových organizácií pritom budú vytvárať tlak na verejné financie a kompromitovať dodržiavanie Maastrichtských kritérií. Zastavením transformácie stratia zdravotnícke zariadenia motiváciu vyrovnaného a transparentného hospodárenia, čo povedie k zvyšujúcej sa zadlženosti. Zastavenie transformácie a pokračovanie v systéme politických nominácií do štátnych príspevkových organizácií bez jasných pravidiel hospodárenia a vymáhania zodpovednosti bude znamenať i absenciu dlhodobej koncepcie rozvoja zdravotníckych zariadení, stratu vízie, a teda i motivácie zdravotníckych pracovníkov. Zvyšovanie zadlženosti neumožní zlepšenie odmeňovania, čo ďalej zvýši tlak na odchod zdravotníkov. Dôsledkom bude znižovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

    Ďalšou existenciou nemocníc ako príspevkových organizácií bude pretrvávať nerovnocenné postavenie neštátnych poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zmena právnej formy nie je zmenou vlastníckych vzťahov. Transformované nemocnice by podľa dnes platnej legislatívy zostali naďalej vo väčšinovom vlastníctve štátu a štát by v nich mohol realizovať výkon štátnej zdravotnej politiky. Vzhľadom na to, že sa v zákone ponecháva možnosť, aby v zmysle § 100a vstupoval do už transformovaných nemocníc majetkovou účasťou súkromný vlastník, netransformované zariadenia budú mať nerovnaké šance na získanie investičných zdrojov vkladaných súkromným sektorom.

    Dámy a páni, toto začína už pripomínať s nemocnicami na Slovensku tak trochu kocúrkovo. Tak stransformované štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sú 100-percentnými akciovými spoločnosťami a sú v zisku, darí sa im, chce vláda poslať do privatizácie. Dobre počujete. Paragraf 100a ods. 3 a 4 dopísaný do zákona hovorí jasne. Umožňuje privatizáciu 49 % transformovaných nemocníc s tým, že nehovorí o tom, ako hovoril pôvodný návrh zákona z dielne predchádzajúcej vlády, že tých 49 % môže získať len VÚC-ka, mesto alebo Lekárska fakulta, prípadne Zdravotnícka univerzita. Nie, nie. Túto môže kúpiť súkromný kapitál. Takže privatizácia stransformovaných štátnych zdravotníckych zariadení áno. Kto tu robí obchod so zdravím? Prvá poznámka. Druhá. Tie, ktoré neboli transformované ani nestransformujeme, necháme ich ako príspevkové organizácie, čo je apropo veľký problém vo vzťahu k iným zákonom, ale o tom možno bude aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého, takže nechcem predbiehať, a neponúkneme im žiadne riešenie, nech len ďalej robia stámiliónové, miliardové ročné dlhy, nech sa nám to kopí. Nemáme žiadne riešenie. Tu už ich nejdeme transformovať, lebo ako hovorí dôvodová správa, „nechceme privatizovať štátny majetok“. Dobre počujete, prečítajte si dôvodovú správu. Netransformujeme ich na 100-percenté štátne akciové spoločnosti, lebo nechceme privatizovať štátny majetok. Ale stransformované chceme privatizovať!

    A do tretice pozmeňujúci návrh pána poslanca Vargu. Do fungujúcich, už stransformovaných chceme dotlačiť nejakých nových súkromných podnikateľov, zrejme budú blízki niektorej politickej strane, tipujem SMER, môžem sa mýliť, ale mám tip, môžem tipnúť, tipujem SMER. Do nich chceme tie, ktoré už sú stransformované, majú zriaďovateľa štát, ktorý má 51 % v týchto neziskových organizáciách, majoritu, v podstate má 60 %, lebo troch členov správnej rady a dvoch členov má záujemca, ktorý zriadil spolu so štátom neziskovú organizáciu, tak do týchto chcú ďalších ľudí. Chcú to meniť, chcú to ovládnuť. Tie, ktoré fungujú, boli stransformované, chcú ovládnuť. Tie, ktoré nefungujú a neboli stransformované, chcú nechať hniť ďalej. Tomu už naozaj nerozumiem!

    Aká je stratégia so štátnymi zdravotníckymi zariadeniam, aká je stratégia s nemocnicami na Slovensku? Stratégia je taká, že čo sa dá privatizovať, chce strana SMER potichu privatizovať, najlepšie pozmeňujúcim návrhom k inému zákonu v druhom čítaní bez toho, aby to pripravilo ministerstvo zdravotníctva, bez toho, aby prebehol riadny legislatívny proces, vnútro-, medzirezortné pripomienkové konanie, bez toho, aby to prešlo výborom pre zdravotníctvo, aby bolo prvé, druhé, tretie čítanie. Nie. V druhom čítaní proste niekto vstane a niekde niekomu otvorí priestor, aby sa tam mohol strčiť. O tomto je strana SMER. O tomto budeme, bohužiaľ, musieť hovoriť aj na mimoriadnej schôdzi o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Naozaj som chcel slušnú diskusiu k týmto zákonom. Ale tu sa nedá slušne diskutovať. Tu sa nedá, pretože zámery sú tak ľahko čitateľné, že nevidieť ich môže len slepý človek.

    Dámy a páni, vrátim sa k mojim pozmeňujúcim návrhom, pretože som sľúbil, že ich teda podám. Nechcem vás už ďalej zabávať svojím názorom a pohľadom na túto problematiku, pretože vládna koalícia si aj tak schváli, čo chce. Čo je normálne, však dostala moc od ľudí, od občanov Slovenskej republiky.

  • Reakcia z pléna.

  • Presne tak, robili sme to aj my. Problém bol, že sme málokedy zvykli obchádzať normálny legislatívny proces a meniť v nesúvisiacom zákone nesúvisiaci zákon. Pán poslanec Pataky to povedal, že sa to stalo dvakrát a dvakrát to v Národnej rade neprešlo. Dnes to ale prejde, o tom som presvedčený, že to prejde.

    Ešte raz. Môžete schváliť, dámy a páni, z vládneho SMER-u, čo len chcete, schváľte, čo len chcete, ale aspoň zachovajme dekórum tohto procesu. Minister zdravotníctva nech donesie zákon č. 13/2002 o transformácii, na výbore prehlasujú vládni poslanci to, čo potrebujú, príde to do pléna, tu to schválite a môžete neziskové organizácie aj zrušiť, keď chcete. Nech sa majetok vrátiť do štátu. Vytvorte štátne príspevkové organizácie. Urobte to! Ale urobme to tak, ako sa to má.

    Prečo sa tak ponáhľate? Prečo obchádzate legislatívny proces? Čí záujem je to? Prečo to takto prebieha? Aký máte problém? Bojíte sa, že keď otvoríte zákon č. 13/2002, tak vám neprejde v pléne? Však schválite aj zrušenie Archimedovho zákona, keď treba. Čoho sa bojíte? Nerozumiem, čoho sa bojíte? Bojíte sa nás? Bojíte sa odbornej verejnosti. Ja viem, čoho sa bojíte. Bojíte sa pripomienkového konania. Pretože keď ho človek číta, tak ako som vám ho čítal v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti, tak minister hovorí, že bude to stáť 34 mil. a Všeobecná zdravotná, že 162. Toho sa bojíte! To je celý problém.

    Ale vrátim sa k mojim pozmeňujúcim návrhom, lebo zrejme budeme mať dosť priestoru na túto diskusiu. Dovoľte, aby som teda podal pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I body 1 a 70 vypustiť.

    Navrhované odstránenie ustanovení o transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti je v dôvodovej správe vysvetlené dvoma vágnymi a nepodloženými vetami. Zastavenie transformácie nemocníc pritom nie je súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a nebolo ani obsiahnuté v Návrhu koncepcie racionálneho rozvoja zdravotníctva, ku ktorému sa pred voľbami 2006 prihlásila strana SMER – sociálna demokracia. Návrhu chýba analýza dopadov takéhoto rozhodnutia. Mäkké rozpočtové obmedzenia príspevkových organizácií pritom budú vytvárať tlak na verejné financie a kompromitovať dodržiavanie Maastrichtských kritérií. Zastavením transformácie stratia zdravotnícke zariadenia motiváciu vyrovnaného a transparentného hospodárenia, čo povedie k zvyšujúcej sa zadlženosti. Zastavenie transformácie a pokračovanie v systéme do štátnych príspevkových organizácií bez jasných pravidiel hospodárenia a vymáhania zodpovednosti bude znamenať i absenciu stredno- a dlhodobej koncepcie rozvoja zdravotníckych zariadení, stratu vízie, a teda i motivácie zdravotníckych pracovníkov. Zvyšovanie zadlženosti neumožní zlepšenie odmeňovania, čo ďalej zvýši tlak na odchod zdravotníkov. Dôsledkom bude zníženie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I body 3 a 4 vypustiť.

    Odôvodnenie: Ustanovenia sú nadbytočné. Vládou Slovenskej republiky schválené nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti doznalo takých zmien, pri ktorých je navrhovaná úprava nepotrebná. Týka sa to pevnej a koncovej siete.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 38 znie: V § 54 odsek 1 znie: „(1) Dĺžku funkčného obdobia členov komory“, pardon, zopakujem ešte raz. „Dĺžku funkčného obdobia členov orgánov komory určí štatút komory tak, aby nepresiahla 4 roky.“

    Odôvodnenie: Navrhovaným znením sa ruší pevne určené 4-ročné funkčné obdobie členov orgánov komory a táto kompetencia sa plne zveruje štatútu komory. Podľa dôvodovej správy sa tým má dosiahnuť možnosť skrátiť funkčné obdobie pri pasivite vedenia. Navrhujem však znenie doplniť o horný limit trvania funkčného obdobia, inak si komora v štatúte môže stanoviť aj doživotné funkčné obdobie.

    Ďalej pozmeňujúce návrhy 4 a 5, tieto úzko súvisia, čiže navrhujem, aby sme o pozmeňujúcich návrhov 4 a 5 hlasovali spolu.

    V čl. I sa v 15. bode na konci pripájajú slová „a vypúšťajú sa slová verejný zdravotník“.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za bod 15, pardon, zopakujem, v čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:

    Bod 17. V § 27 sa na konci pripája písmeno j), ktoré znie: „j) verejný zdravotník, ak ide o povolanie verejný zdravotník“.

    Odôvodnenie: Doterajšie skúsenosti ukazujú, že ak sú absolventi magisterského štúdia odboru verejné zdravotníctvo zaraďovaní ako asistenti, sú považovaní stále za pracovníkov s nižším vzdelaním ako ostatní pracovníci s vysokoškolským vzdelaním. Na druhej strane, ak sú pri nedostatku lekárov v úradoch verejného zdravotníctva zaraďovaní na miesta vedúcich zamestnancov, je to neprirodzené, aby boli v kategórii asistent. Ide o zriadenie novej skupiny pracovníkov, ktorí dosiaľ neboli v zdravotníctve, preto je potrebné vytvoriť aj novú kategóriu pre týchto pracovníkov.

    Toto je teda môj prvý pozmeňujúci návrh. Navrhujem, aby sme hlasovali o bode 1, 2, 3 samostatne a o bodoch 4 a 5 spoločne.

    Ďalej mi dovoľte podať druhý komplex pozmeňujúcich návrhov. Ešte potrebujem rečniť. Druhú sériu pozmeňujúcich návrhov. Je ich celkom 12, ktoré súvisia s vypustením Slovenskej komory ortopedických technikov zo zákona. Navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne, pretože ak by jeden z nich prešiel alebo neprešiel, nebolo by to vykonateľné.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa v bode 35 v navrhovanom § 47a vypúšťa písmeno c) a doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená c) a d).

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I sa v bode 35 v navrhovanom § 47b v odseku 1 za slová „technikov laboratórnej medicíny“ vkladajú slová „ortopedických technikov,“.

    Tretí. V čl. I sa v bode 35 v navrhovanom § 47b v odseku 2 za slová „technika laboratórnej medicíny“ vkladajú slová „ortopedického technika,“.

    V čl. I sa v bode 35 vypúšťa navrhovaný § 47d. Doterajšie navrhované § 47e a § 47f sa označujú ako § 47d a § 47e.

    Po piate. V čl. I sa v bode 44 v navrhovanom odseku 6 za slová „technika laboratórnej medicíny“ vkladajú slová „ortopedického technika“.

    Šiesty. V čl. I sa v bode 45 vypúšťa navrhovaný odsek 8. Doterajšie odseky 9 a 10 sa označujú ako odseky 8 a 9.

    Siedmy. V čl. I sa v bode 45 text „Doterajší odsek 7 označuje ako odsek 11“ sa nahrádza textom „Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 10“.

    V čl. I sa v bode 76 v navrhovanom § 102e v odseku 1 za slová „technik laboratórnej medicíny“ vkladajú slová „ortopedický technik“.

    V čl. I, to je deviaty bod, v čl. I sa v bode 76 v navrhovanom § 102e vypúšťa odsek 3. Doterajšie navrhované odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.

    Desiaty bod. V čl. I sa v bode 76 v novooznačenom odseku 5 vypúšťajú slová „orgánov Slovenskej komory ortopedických technikov,“.

    Jedenásty pozmeňujúci návrh. V čl. I sa v bode 76 v novooznačenom odseku 6 vypúšťajú slová „Slovenskú komoru ortopedických technikov,“.

    Dvanásty pozmeňujúci návrh. V čl. I sa v bode 76 v novooznačenom odseku 7 vypúšťajú slová „Slovenskú komoru ortopedických technikov,“.

    Odôvodnenie k predmetnému pozmeňujúcemu návrhu som už prečítal, keď som o ňom hovoril vo svojom vystúpení, takže ho nebudem čítať ešte raz, máte ho písomne.

    Ďalej mi dovoľte vyňať zo spoločnej správy k predmetnému vládnemu návrhu zákona tieto body: bod 1, bod 6, bod 7, bod 9, bod 10, bod 11, bod 12, bod 13, bod 14, bod 17, bod 18, bod 19, bod 20, bod 21, bod 22, bod 29, bod 30, bod 33, bod 36, bod 40, bod 41 a bod 42. Hlasovať o nich spoločne. Súvisia s vytvorením Slovenskej komory fyzioterapeutov. Osobne to nepovažujem za optimálne, aby sa tvorila poslaneckým návrhom. Ďalej žiadam vyňať na samostatné hlasovanie bod 38 a hlasovať o ňom samostatne. Týka sa inej formulácie zastavenia transformácie štátnych zdravotníckych zariadení.

    Dámy a páni, skončil som. Ďakujem za pozornosť. Na záver chcem povedať, že poslanecký klub SDKÚ – DS nepodporí vládnu novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Markovič, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána predsedu Novotného, môžem aj tak voľne odpovedať na tú otázku, ktorú položil vo svojom vystúpení, a to, prečo sme tu svedkom toho, že sa dostávajú do zákonov takéto závažné legislatívne zmeny priamo nesúvisiacich zákonov, ktoré vážne zasahujú do fungovania systému, prečo sa navrhuje v zákone alebo respektíve otvorene sa povoľuje privatizácia zdravotníckych zariadení, ktorú presadzuje strana SMER, ktorá tu obviňovala všetkých navôkol z privatizácie zdravia a z toho, že niektoré politické strany urobili zo zdravia tovar. No je to pravdepodobne, pán predseda výboru, preto, že strana SMER má panický strach z toho, že by ju nebodaj verejnosť prekukla, čo a aké zámery v zdravotníctve má, že chce privatizovať nemocnice, že chce získať mocenský vplyv v neziskových organizáciách – a to je odpoveď na otázku, prečo sme tu dnes svedkami toho, čo sa tu deje, prečo máme na stoloch pozmeňujúci návrh a nepriamu novelu zákona č. 13/2002 Z. z. a prečo sa navrhuje a povoľuje otvorenie privatizácie zdravotníckych zariadení.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný nechce reagovať. Prerušujem v tejto chvíli rozpravu o tomto bode, pretože sme dospeli do času, keď máme vyhradený priestor na hlasovanie. Vyhlasujem trojminútovú prestávku a žiadam všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať hlasovaním o štyroch prerokovaných návrhoch zákonov.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Je to tlač pod číslom 437.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Milade Belásovej, aby hlasovanie uvádzala.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Konštatujem, že spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy, takže budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave. Prosím, dajte hlasovať najskôr o návrhu pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý zaznel z rozpravy a podala ho pani poslankyňa Vaľová.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 33 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne Vaľovej sme schválili.

    Ďalej.

  • Teraz dajte, pán predseda, prosím vás, hlasovať o návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 60 proti, 19 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Keďže sme odhlasovali všetky návrhy z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 93 za, 2 proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nik sa neprihlásil. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schváleného návrhu s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 122 za, 17 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o minimálnej mzde.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Gibalovú, aby uviedla návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení. Je to tlač 458.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení, v ktorom Národná rada vyslovuje súhlas s dohodou a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia. Upozorňujem, že je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ešte vás poprosím, pani poslankyňa, aby ste uviedli návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov č. 45 z roku 1935 Slovenskou republikou. Je to tlač 468.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zamestnávaní žien pod zemou v baniach všetkých druhov, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vypovedaním dohovoru.

  • Hlasujeme. Opäť upozorňujem, že na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz pani poslankyňa Beata Sániová bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 416).

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, výbor ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu pre toto hlasovanie. Keďže výbor neschválil spoločnú správu, budeme hlasovať o informácii, ktorá má 32 bodov. Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch z informácie, a to nasledovne: o bode 1 až 7, 9 až 23, 25, 26, 28 až 31.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch z informácie: 1 až 7, 9 až 23, 25, 26, 28 až 31.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, všetci boli za.

    Tieto body sme odsúhlasili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 8 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 53 proti, 9 sa zdržalo.

    Bod 8 sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať samostatne o bode 24 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 2 boli za, 119 proti, 21 sa zdržalo.

    Tento bod sme neprijali.

  • Ďalej budeme, pán predseda, hlasovať o bode 32 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 102 za, 29 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ešte vás chcem upozorniť, pani spravodajkyňa, sme nehlasovali o bode 27.

  • Áno. Dajte, prosím, hlasovať o bode 27 samostatne.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je odporúčanie, ide o informáciu. Nebola prijatá spoločná správa. Hlasujeme o bode 27.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 73 za, 54 proti, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že bod 27 z informácie sme odsúhlasili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch z informácie, pristúpime k hlasovaniu z rozpravy. V rozprave celkovo vystúpilo 8 poslancov, z toho 6 poslancov podalo pozmeňujúce návrhy, a to v poradí pán poslanec Bastrnák, pán poslanec Varga, pán poslanec Novotný, poslankyňa Sániová, pán poslanec Markovič a pán poslanec Valocký. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka. O tomto však nemôžeme hlasovať, pretože sme schválili bod 27 pred chvíľou.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 70 proti, 9 sa zdržalo.

    Námietku sme neprijali.

    Ďalej, pani poslankyňa.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vargu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Vargu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 74 za, 35 proti, 31 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Vargu sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Novotného, a to k časti 1, o tomto budeme hlasovať. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o časti 1.

  • Ešte raz vás poprosím, pani poslankyňa. Nepočul som. Budeme hlasovať...

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného. Tento pozmeňujúci návrh má dve časti. Dajte, prosím, hlasovať o prvej časti.

  • Hlasujeme o prvom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 66 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Prvý návrh pána poslanca Novotného sme neodsúhlasili.

  • O druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného nemôžeme hlasovať, pretože ide nad rámec návrhu zákona a predkladateľ s ním vyslovil nesúhlas podľa § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku. Takže o ňom podľa paragrafu nemôžeme dať hlasovať.

  • Námietka? Zapnite, prosím vás, pána predsedu výboru.

  • Nevznášam námietku, lebo aj tak mi neprejde. Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem za konštruktívny prístup. Budeme ďalej pokračovať v hlasovaní.

  • Ďalej, pán predseda, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Sániovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Sániovej.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 40 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh pani poslankyne Sániovej sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Markoviča.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Markoviča.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 68 proti, 13 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ako posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Valocký. Preto, pán predseda, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Valockého.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 34 proti, 24 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže, pán predseda, sme hlasovali o všetkých bodoch informácie a o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave, prosím podľa § 84 ods. 2, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, pán predseda, o tomto hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. Prosím?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 55 proti, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neevidujem prihlášku, preto vyhlasujem rozpravu v treťom čítaní za uzatvorenú. A budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 60 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Vážené dámy, vážení páni, tým sme vyčerpali prerokovaný program 16. schôdze a budeme pokračovať v prerušenom... Nech sa páči – procedurálny návrh, pán Minárik.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Aby som naplnil to, čo od nás požadujete vo svojom rozhodnutí a dneska zvolal výbor. Zvolávam výbor pre kultúru a médiá do miestnosti č. 32 na ôsmu hodinu.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda Novotný.

  • Ďakujem pekne. V zmysle vášho rozhodnutia, pán predseda, podľa ktorého musím zvolať výbor pre zdravotníctvo k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, zvolávam rokovanie výboru pre zdravotníctvo o 19.00 hodine po skončení rokovania pléna Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam školský výbor, teda výbor pre vzdelanie na 19.00 hodinu do miestnosti č. 33.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Zvolávam výbor pre hospodársku politiku na siedmu hodinu po skončení rokovania Národnej rady na 149-ku v SK.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zvolávam zasadnutie výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na 19.00 hodinu do miestnosti 183.

  • Ďakujem, pán predseda. Zvolávam na 19.00 hodinu výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody do miestnosti 148.

  • Vážený pán predseda, zvolávam výbor pre obranu bezpečnosť na 17.45 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Prepáčte, ešte raz, pán poslanec Pučík.

  • Reakcia poslanca.

  • Poprosím vás, až po skončení rokovania na 19.00 hodinu, samozrejme. Bol to omyl. Ďakujem pekne. Pán poslanec Zala.

  • Pán predseda, zvolávam zasadnutie zahraničného výboru na 19.00 hodinu v miestnosti 76 tu v budove. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte s procedurálnym pán poslanec Mikloško? Nech sa páči.

  • Dávam procedurálny návrh, aby všetky tieto zvolané výbory sa stretli zajtra cez obedňajšiu prestávku.

  • Pán poslanec, pridelil som svojím rozhodnutím prerokovanie vašej žiadosti a určil som termín 5. december. Rešpektujte to, že mám na to právo. Nech sa páči ešte, pán Mikuš – procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vzhľadom na to, že opozičné poslanecké kluby nevedia, z akého dôvodu ste vydali ten rozkaz (smiech v sále), žiadame zvolať v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH grémium okamžite.

  • Mohli by ste mi ešte raz, rozkaz som vydal?

  • Smiech v sále.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pán poslanec, ešte raz. Ja, samozrejme, sa rád stretnem s predstaviteľmi poslaneckých klubov kedykoľvek. Bola mi doručená žiadosť a na základe toho v zmysle rokovacieho poriadku som ju pridelil svojím uznesením na prerokovanie príslušným výborom a určil som tak, ako mi to prikazuje zákon, lehotu na prerokovanie 5. december. A keď dovolíte, je to moja kompetencia zo zákona. Ďakujem.

    Nech sa páči, ale, samozrejme, pokiaľ trváte na zvolaní poslaneckého grémia, rád sa s vami stretnem. Len upozorňujem, že budeme musieť prerušiť rokovanie a nebude môcť pokračovať rozprava. Takže, keď môžeme, navrhujem, aby sme sa stretli po 19.00 hodine.

  • Ruch v sále.

  • Prerušujem, vyhlasujem prestávku a zvolávam poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prestávka sa skončila. Budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze. Poprosím, aby ste postupne zaujali miesto v poslaneckých laviciach. Poprosím aj pána ministra, aby sa dostavil do sály, aj spravodajcu, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Tak poprosím ešte dve minúty na to, aby mohli informovať členovia grémia svoje poslanecké kluby, ale potom poprosím, keby sme zaujali miesta pomaly, aby sme mohli pokračovať. Nech sa páči, je prestávka ešte.

    Nech sa páči, pán Mikloško, ak máte. Zapnite pána Mikloška.

  • Pán predsedajúci, dávam vám procedurálnu otázku, či schôdza Národnej rady, mimoriadna, bude dnes?

  • Takú otázku vám nemôžem odpovedať, pán Mikloško, ale zdá sa, že nie.

  • Smiech v sále.

  • Pretože keby bola mimoriadna schôdza dnes, museli by sme urobiť v tom smere nejaké úkony. Hlasovanie sa skončilo, iste ste zaregistrovali, a predseda jednoznačne oznámil plénu Národnej rady, že pokračujeme ďalej v rokovaní 16. schôdze Národnej rady, čo tak aj činíme, prosím. Dobre?

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máme pod tlačou 417. Pokračujeme ďalej v rozprave, ešte pozerám, s procedurálnym návrhom pán poslanec Abrhan.

    Zapnite, prosím, pána poslanca.

  • Pán predsedajúci, mám aj ja procedurálnu otázku, či tá mimoriadna schôdza, zdá sa, bude zajtra večer? Keby ste mi odpovedali.

  • Musím sa pripraviť, nie je mi celkom známy pojem procedurálnej otázky. Neviem na to zareagovať, ale boli sme, práve skončilo poslanecké grémiu, váš zástupca bol aktívny na grémiu a myslím, že vám poskytne primerané informácie. Neviem vám momentálne ja tieto informácie poskytnúť. Ďakujem pekne.

    V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Jozef Halecký.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, rozdelím moje vystúpenie na dve časti. V prvej časti vás poinformujem o grémiu, lebo keď predseda parlamentu ani podpredseda neinformujú o grémiu, je škoda, lebo toto je ich kompetencia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím len, pani poslankyňa, dodržiavať rokovací poriadok. Nech sa páči.

  • Ako dodržím, dodržím, lebo by som bola očakávala, že taký vážny zákon, ako je zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, kvôli tomu, že keď je taký akútny stav zvolať výbory na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády ešte dnes, že by sme mohli aj prerušiť, myslím si, že pán predseda parlamentu určil ako vážnejší dôvod na rokovanie výborov odvolávanie predsedu vlády, aspoň ja to tak vnímam, keď je taký akútny stav.

    Nič sme sa nedozvedeli, jeho kompetencie sú veľmi veľké a veľmi široké a myslím si, že z toho, že výbory sú večer, nepredpokladám ani ja, že bude rokovanie dnes. Jedine, že by to stihol telegramom večer o ôsmej po rokovaní výboru pre kultúru, ktorý rokuje posledný, aby sme prišli potom na deviatu hodinu do parlamentu a mohli v nočnom rokovaní pokračovať tak nedôstojne, ako sa tu za minulé volebné obdobie to nikdy nestalo, a nočné rokovania v tomto parlamente už neboli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dovoľte, aby som poprosil, ďakujem pekne.

  • A teraz sa vrátim už k téme a veľmi krátko a stručne k téme, ktorú prerokovávame, pretože tento parlament, tak ako sa správa k celému zdravotníckemu stavu, ako sa správa, lebo hovoríme o poskytovateľoch, ako sa správa vládna koalícia aj na čele s pánom premiérom a pánom ministrom k tejto oblasti zdravotníctva, myslím si, že nestojí už dnes ani za reč, pretože tak ako nie je dôstojné rokovanie výboru, tak je nedôstojné rokovanie parlamentu, že ani minister, ani tí poslanci, ktorí mali obhajovať kroky vlády, nevystupujú a neobhajujú to, čo do zákonov dostávame. Prečítam len krátko môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka niekoľkých bodov prerokovaných k návrhu zákona.

    V čl. I v bode 22 v § 38 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa slovo „úmyselný“.

    Ide o zásadnú pripomienku, pretože nie je možné, ak došlo k neúmyselnému pochybeniu, resp. pochybeniu, ktoré spôsobila tretia strana, aby vinník napriek tomu, že si odpykal trest a ten mu bol vyhladený, nemohol už nikdy v živote vykonávať svoje povolanie. Vzhľadom na úbohý a žalostný stav nášho zdravotníctva už nebude mať pomaly kto vykonávať zdravotnícke povolanie, jednak zo strachu pred touto hrozbou a jednak pre stav nášho súdnictva. A preto si myslím, že len za úmyselný trestný čin by malo dôjsť teda k možnosti nevykonávať už svoje povolanie.

    Ďalší môj bod, pozmeňujúci návrh je, v čl. I vypustiť bod 24, ide o § 39 ods. 1.

    Dôvodom na vypustenie je nasledujúce: Ak zdravotnícky laborant, ktorý je po ukončení strednej zdravotníckej školy odborne spôsobilý pre výkon zdravotníckeho povolania, ukončí ešte aj vysokoškolské vzdelanie magisterského, resp. inžinierskeho typu, nevyhnutne potrebuje prípravu pre výkon práce v zdravotníctve na inej úrovni, ako ho získal na strednej zdravotníckej škole. Toto ustanovenie znižuje požiadavku na kvalitu a odbornosť zdravotníckych pracovníkov, iných zdravotníckych pracovníkov, vysokoškolákov, nelekárov, ktorí vykonávajú povolanie laboratórneho diagnostika a ich výkon má často rozhodujúcu výpovednú hodnotu v diagnostike a liečbe pacienta. Ide o to, aby sa vypustila tá druhá veta, ktorá pre stredoškolský alebo zdravotnícky personál s ukončenou strednou zdravotnou školou ako keby nebolo potrebné rozvíjať ďalšiu odbornosť pre výkon svojho povolania.

    Ďalší bod pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 35 v § 47e odsek 2 znie, je tam doplnený tento odsek, ale ja ho dopĺňam o jednu kategóriu vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a prečítam ten odsek 2, ktorý znie: „(2) Členom Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov sa môže stať fyzická osoba,“ a tu je to odlišné, „ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na inej, nie lekárskej fakulte a je odborne spôsobilá na výkon povolania logopéda, liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, biológa, fyzika, genetika alebo chemika a je bezúhonná (§ 38), ak požiada o zápis do zoznamu členov.“

    Odôvodnenie: Výkony iného zdravotníckeho pracovníka, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, majú často rozhodujúcu výpovednú hodnotu v diagnostike a liečbe pacienta. V zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa uvedené povolania uplatňujú, pracujú v týchto povolaniach aj absolventi iných fakúlt, a to napr. farmaceutických, ktorí nevykonávajú povolanie lekárnika, ale laboratórneho diagnostika a získali špecializáciu v odboroch predovšetkým laboratórnej medicíny, klinickej biochémie, imunológie, mikrobiológie, hematológie alebo genetiky.

    Rovnako na týchto pracoviskách pracujú aj absolventi fakúlt laboratórnych vyšetrovacích metód, ktorí si doplnili vzdelanie a získali titul RNDr. V budúcnosti je potrebné uvažovať o tom, že jedine vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa oprávňuje zdravotníckeho pracovníka žiadať o licenciu na výkon zdravotníckeho povolania a hlavne na výkon odborného zástupcu. Jedine takýmto spôsobom sa zabezpečí vyššia úroveň kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Ďalší bod môjho pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 40, teda v § 55 ods. 2 v písm. g) sa za slová „príspevku a“ vkladá slovo „iných“.

    Komora nemôže vydať, ide o komoru, komora nemôže vydávať rôzne potvrdenia a odporúčania bez nároku na finančnú náhradu, pretože všetky poplatky nie sú uvedené v zákone. Pre nedbanlivosť mnohých zdravotníckych pracovníkov sa v praxi objavujú prípady, že si žiadajú držitelia licencie o opakované vydanie licencií, pretože uviedli nesprávne údaje, resp. stratili dokumenty a podobne. Ak komora má v týchto prípadoch plniť úlohy aj voči nečlenom, mala by mať možnosť stanoviť aj iné poplatky spojené s výkonom svojej činnosti, ktoré by neboli na úkor jej členov.

    Ďalší bod pozmeňujúceho návrhu je, v čl. I v bode 45 v § 65 odsek 9 znie: „(9) Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov registruje zdravotníckych pracovníkov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonávajú povolanie logopéda a liečebného pedagóga, špeciálneho pedagóga, biológa, fyzika, genetika a chemika.“

    Odôvodnenie pôvodne, ako som uviedla vyššie v bode 4 môjho pozmeňujúceho návrhu, kde aj vysokoškolské vzdelanie iného druhu je to, ktoré by malo byť uznané v týchto špecializáciách.

    A potom ešte jeden pozmeňujúci návrh je k čl. III. Tam žiadam spravodajkyňu, aby o bode 47 sa hlasovalo samostatne, pretože v informácii bod 47 odporúča ústavnoprávny výbor úplne vypustiť, čo si nemyslím, že je správne, pretože sa umožňuje v dani z príjmov fyzických osôb doplnením nezdaniteľnej časti základu dane si započítať aj úhrady za špecializačné štúdium. A ja tam navrhujem len malú zmenu v tom, čo je v návrhu ministerstva, aby sme do textu doplnili aj toho iného zdravotníckeho pracovníka. Čiže v čl. III v bode 1 v pripojenej vete, ktorá je uvedená, za slová „pôrodnej asistentky“ sa dopĺňajú slová „alebo iného zdravotníckeho pracovníka“.

    Odôvodnenie: Náklady na vzdelanie iného zdravotníckeho pracovníka vzhľadom na výkony, ktoré majú často rozhodujúcu výpovednú hodnotu v diagnostike a liečbe pacienta, sú porovnateľné, resp. rovnaké ako pre iné kategórie zdravotníckych pracovníkov.

    Sú to minimálne a len vecné úpravy, ktoré vyplývajú práve z komory, ktorú sme odčlenili od veľkej komory vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, a preto by som poprosila o podporu. A jeden z bodov je to len úmyselný trestný čin, aby bol dôvodom na úplné zakázanie činnosti vykonávať povolanie v zdravotníckej praxi. A tá poznámka, 47. bod – samostatné hlasovanie zo spoločnej správy.

    Ďakujem za porozumenie.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Nadväzujem, ďakujem za slovo. Nadväzujem na časť, kde pani poslankyňa bola rozhorčená, že publikum jej nevenuje pozornosť, tak zrejme mierila na svojich kolegov z klubu, teda z opozície, pretože ako vidíme, tí nedávajú pozor.

    Ďalej sa rozhorčovala nad tým, že nereagujeme, nediskutujeme. No pokiaľ je o čom diskutovať a je to návrh k diskutovaniu, tak rozhodne diskutujeme. Ale jej stanovisko, že toto je nová metóda, no našťastie existujú stenozáznamy, kde som osobne minulé volebné a predminulé volebné obdobie prosila vtedajšiu vládnu koalíciu, aby reagovali na niektoré moje návrhy, konkrétne pri kompetenčnom zákone, presune kompetencií, som argumentovala, že presunúť vyvlastňovacie konanie na obce, stavebné konanie na obce, miesto 75 stavebných úradov urobiť 2 926 je katastrofa. Nikto nechcel diskutovať a dneska už vieme, že to bola jedna zlá právna úprava. Dokonca pán Nižňanský, projektant tejto vôbec celej zmeny, mi v Primaciálnom paláci na jednom rokovaní verejne priznal, že som mala pravdu, ale poslanci vtedajšej vládnej koalície neboli ochotní diskutovať.

    Tak, pani poslankyňa, o čom to vravíte? Šťastie je, že existujú stenozáznamy a ja vám môžem toto všetko dokumentovať. Takže nemáte pravdu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. So stanoviskom k faktickej poznámke pani poslankyňa Sabolová .

  • Pani poslankyňa Tóthová, nič z toho, čo ste doteraz povedali v tej faktickej poznámke, sa netýkalo môjho vystúpenia, pretože ja som nehovorila o žiadnych rozpravách, ja som hovorila o tom, že sme ustúpili konečne z nočných rokovaní, a verím, že aj tento predseda parlamentu nepripustí nočné rokovania. To ste tu asi ešte možno neboli v sále, keď som o tom hovorila. A ja som nežiadala vás počúvať, ja som veľmi rada, že ma tentoraz počúval pán minister a že ho nevyrušovali poslanci vládnej koalície. A ostatných, no, bohužiaľ, taká je kultúra v parlamente, ak budete veľmi precitlivená, tak budete veľmi asi ťažko potom môcť tu diskutovať na vecnú tému, ktorá tu zaznela. Keby ste sa boli vyjadrili k mojim pozmeňujúcim návrhom, poviem, že chcete vecne diskutovať, ale, bohužiaľ, vaše pripomienky neboli vecné.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Valocký a po ňom sa pripraví pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručný. Chcel by som len reagovať na niektoré poznámky, že nemáme stratégiu. Máme stratégiu jasnú. Pre nás je stratégia lepšia starostlivosť pre občana Slovenskej republiky. Ešte včera sme boli boľševici, dneska už zase privatizéri, čiže pravičiari. Môžeme vám povedať, že žiadny jeden krok nesmeruje k tomu, aby sme privatizovali nemocnice, naopak, predkladám opäť pozmeňujúci návrh, aby sme oddialili transformáciu nemocníc, čiže skrytú privatizáciu. Takže ja neviem už, ako to máme dokladať, najskôr sme boli socialisti, teraz už sme zase pravičiari. Nech si každý urobí svoj názor.

    Dovoľte, aby som, pán predsedajúci a pani spravodajkyňa, predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417).

    V čl. IV sa dopĺňa nový bod 3, ktorý znie:

    Bod 3. § 37 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „(10) Právne pomery príspevkovej organizácie zriadenej obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, ktoré neboli zriaďovateľom zosúladené s týmto zákonom, je zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2009.“

    Tento bod nadobudne účinnosť 1. januára 2008. Ustanovenie o účinnosti sa primerane upraví.

    Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa zjednocuje právna úprava povinnosti zriaďovateľov zdravotníckych zariadení zosúladiť ich právne pomery so zákonom o rozpočtových pravidlách a vysporiadať sa s príspevkovými organizáciami vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vo vzťahu k štátnym zdravotníckym zariadeniam a zdravotníckym zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti územnej správy.

    Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu bodu 2 (vstup do § 37 ods. 6 zákona) a termín na zosúladenie právnych pomerov zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti územnej samosprávy sa ustanovuje rovnako ako u štátnych zdravotníckych zariadení do 31. 12. 2009. Touto úpravou nie je dotknutá zodpovednosť zriaďovateľov zdravotníckych zariadení, ktorými sú obce a vyššie územné celky, za nesplnenie povinnosti zosúladiť právne pomery zdravotníckeho zariadenia so zákonom o rozpočtových pravidlách v pôvodne určenom termíne a nie je dotknutá ani ich zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona vo vzťahu k financovaniu zdravotníckych zariadení v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách do nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia, ktorým sa termín na zosúladenie ich právnych pomerov presúva.

    Druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. I bode 39 v § 54 ods. 8 sa vypúšťajú slová „v orgánoch územnej samosprávy“.

    Odôvodnenie: V danom prípade nejde o nezlučiteľnosť funkcií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Valockého sa prihlásil pán poslanec Novotný. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len chcem upresniť rečnícku otázku, ktorú položil pán poslanec Valocký. Naozaj sa zastavuje transformácia štátnych zdravotníckych zariadení a týmto pozmeňujúcim návrhom sa dokonca posúva možnosť ponechať ich vo forme príspevkovej organizácie až do 31. decembra 2009. Vo svojom vystúpení som ale hovoril o § 100a, ktorý sa dopisuje do zákona o poskytovateľoch. Dávam ho pánovi poslancovi do pozornosti, ktorý hovorí o tom, že v transformovaných štátnych zdravotníckych zariadeniach, teda dnes v 100-percentných štátnych akciových spoločnostiach, je možné odpredať 49 % akcií rozhodnutím vlády.

    A druhá moja poznámka hovorí o pozmeňujúcom návrhu, ktorý dneska v rozprave podal kolega pána poslanca z poslaneckého klubu SMER pán Varga, hneď aj odišiel, lebo úlohu má splnenú, a týka sa možnosti, aby iné súkromné firmy mohli vstúpiť do existujúcich už stransformovaných neziskových organizácií, v ktorých má štát stále majoritu. To znamená, chystá sa tu skrytá privatizácia, ani nie tak skrytá, lebo už o nej vieme, ale taká šikovná podstolová privatizácia už transformovaných štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti a už z transformovaných neziskových organizácií. O tom som ja hovoril.

    Takže, viete, nechceme nálepkovať stranu alebo nechcem nálepkovať teraz stranu SMER prívlastkami boľševici ani prívlastkami pravičiari, v tejto chvíli sú to skrytí privatizéri. V skutočnosti ide o to, že sa SMER snaží dostať k majetku transformovaných zdravotníckych zariadení prostredníctvom všelijakých firiem, nástrčiek privatizácie prísunu kapitálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Valocký, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Takže ďalej vystúpi pán poslanec Halecký. Aha, o slovo sa prihlásila spravodajkyňa, takže má prednosť.

    Nech sa páči.

  • Zatiaľ vyplynulo z rozpravy, že je vyňatý bod 47 na osobitné hlasovanie, ako to navrhla pani poslankyňa Sabolová, a vzhľadom na to, že body 34 a 33, o ktorých v samostatnom hlasovaní hovoril pán poslanec Novotný, sú vyňaté na samostatné hlasovanie, ale sú rovnaké, tak ja by som navrhla, aby sa o bode 34 hlasovalo osobitne, čiže aj o bode 47, tak ako navrhla pani poslankyňa Sabolová, a o bode 34 osobitne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže to bolo vystúpenie pani spravodajkyne v rámci rozpravy. Chce niekto reagovať faktickou poznámkou na jej vystúpenie? Nie. Končím možnosť. A teraz má priestor na vystúpenie pán poslanec Halecký, po ňom sa pripraví pán poslanec Markovič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, chcem iba krátko k tomuto zákonu povedať niekoľko poznámok. Myslím si, že zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti si vyžadoval hlavne v úseku transformácie zdravotníckych zariadení určitú korekciu, ktorá by bola v zmysle činnosti tejto vlády. Pre mňa je rozhodujúce, že spresňuje aj sieť, koncovú sieť zdravotníckych zariadení a zdravotníckej siete, pretože definuje zariadenia, ktoré sú v tej špecializovanej zdravotníckej činnosti na konci poskytovania, a tým vytvára priestor na to, aby aj ich saturácia zdravotníckou technikou alebo tolerancia k personálnej a odbornej činnosti tomuto zodpovedala.

    Čo sa týka pevnej siete, myslím si, že bolo by dobré, aby sme si viacej vysvetlili hlavne obsahovú stránku tohto pojmu, pretože myslím si, že je prijateľný, ale hlavne v rozdiele od minimálnej verejnej zdravotníckej aj ústavnej starostlivosti, určitá takáto diferenciácia by bola vhodná a potrebná.

    Pre mňa je dôležité, že aj v systéme komorovej činnosti v zdravotníckej a lekárskej profesii robí trošičku poriadok, aj keď mám taký názor, čo sa týka zastupovania reprezentácie, ale hlavne kontrole výkonu zdravotníckej činnosti, komora má svoju úlohu z hľadiska nielen u nás, ale aj širšieho, a preto aj veľký počet komorových zariadení, hlavne čo sa týka ich počtu, je dosť vysoký, aj keď z hľadiska vzdelávania, organizácie činnosti zdravotníckych pracovníkov, hlavne stredných a nižších zdravotníckych pracovníkov, je dosť možné, že aj príslušná komora aj s nižším počtom členov môže byť prínosná.

    Z môjho pohľadu táto novela zákona dobre rieši aj samotnú činnosť poskytovateľov zdravotníckej činnosti, pretože bližšie a užšie špecifikuje licenčnú činnosť a odborné predpoklady pre výkon zdravotníckej činnosti. Preto z tohto pohľadu ja túto novelu zákona podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Haleckého sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič a po ňom sa pripraví pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som sa už k tomu návrhu zákona vyjadriť obšírnejšie v prvom čítaní, preto sa dnes nebudem už k tomu až hlboko vyjadrovať, dúfam, že mnohým teda odľahlo, ale dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predkladanému návrhu zákona.

    1. V čl. I za bod 6 sa dopĺňa nový bod 7, ostatné body sa náležite prečíslujú.

    㤠7b

    Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb

    Samosprávny kraj vydá povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zariadeniu sociálnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom.“

    2. V čl. I za bod 7 sa dopĺňa nový bod 8, ostatné body sa náležite prečíslujú.

    㤠8a

    Požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zariadení sociálnych služieb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“

    3. V čl. I za bod 9 sa dopĺňa nový bod 10, ostatné body sa náležite prečíslujú.

    § 11 ods. 2 písm. l) znie: „l) zariadenie sociálnych služieb“.

    4. V čl. I za bod 11 sa dopĺňa nový bod 12, ostatné body sa náležite prečíslujú.

    § 13 ods. 4 písm. d) sa na konci dopĺňa nasledovne: „alebo druh zariadenia sociálnych služieb a jeho odborné zameranie“.

    V krátkosti odôvodním. Ide o zaradenie sociálnych služieb medzi zariadenia oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť, nakoľko poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach prostredníctvom napr. agentúr, domácej ošetrovateľskej starostlivosti nie je vždy postačujúce a nezodpovedá rozsahu potrieb osôb umiestnených v týchto zariadeniach. V uvedených zariadeniach prevažujú klienti gerontopsychiatrickí, imobilní s ťažkými fyzickými a psychickými postihnutiami. Je nespochybniteľná potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti v uvedených zariadeniach, a to nielen zmluvným praktickým lekárom, ale najmä sestrami, ktoré sú povinné vzhľadom na zdravotný stav klientov poskytovať nepretržitú zdravotnú ošetrovateľskú službu v zmysle zákona.

    Ďalej v čl. I § 7 ods. 3 doplniť písmeno h). Písmeno h) znie: „h) zariadenia sociálnych služieb“.

    Odôvodnenie: Zdravotnícka starostlivosť sa poskytuje aj v zariadeniach sociálnych služieb.

    V čl. I v bode 25 v § 40 v celom rozsahu vypustiť slovné spojenie „akreditované študijné programy sústavného vzdelávania“.

    Odôvodnenie: V praxi nikdy nevznikla potreba a požiadavka na vytvorenie a využitie navrhovanej formy sústavného vzdelávania akreditovaných študijných programov sústavného vzdelávania. Aktivity sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov už dlhoročne organizovali a organizujú komory a odborné spoločnosti v spolupráci so zamestnávateľmi, vzdelávacími ustanovizňami a inými právnickými a fyzickými osobami tak, aby bola zaručená odbornosť, kvalita a dostupnosť aktivít sústavného vzdelávania všetkým zdravotníckym pracovníkom.

    Uvedené jednorazové aktivity sústavného vzdelávania sú zabezpečené prevažne z vlastných zdrojov, personálnych, finančných, materiálnych a technických, týchto komôr a odborných spoločností, čo zakladá zvýšené finančné nároky na ich pokrytie zdravotníckym pracovníkom a ich zamestnávateľom tak, ako by to bolo v prípade účasti na akreditovaných študijných programoch sústavného vzdelávania. Navyše v súvislosti s predkladaným stanovovaním ceny vzdelávacej ustanovizne za študijný program, čerpaním pracovného voľna, dlhodobou neprítomnosťou zamestnanca na pracovisku a hradením nákladov spojených so vzdelávaním zamestnávateľom, resp. zamestnancom finančne zaťaží tak zamestnanca, ako aj zamestnávateľa.

    V čl. I v bode 26 v § 41 v celom rozsahu vypustiť slovné spojenie „akreditované študijné programy sústavného vzdelávania“.

    Odôvodnenie: Podobne ako v bode 6 vzhľadom na nevyužiteľnosť akreditovaných študijných programov v praxi.

    V čl. I § 42 ods. 5 vypustiť slovné spojenie „akreditované študijné programy sústavného vzdelávania“.

    Odôvodnenie je rovnaké.

    V čl. I § 51 ods. 2 písmeno d) znie: „d) neuhradí členský príspevok v lehote určenej vnútornými predpismi príslušnej komory“.

    Nie je dôvod, prečo by komora mala zastupovať a obhajovať záujmy tých členov, ktorí si neplnia svoje základné povinnosti vyplývajúce z členstva. Nezaplatením členského príspevku vzniká nerovnováha medzi právami člena vo vzťahu plnenia jeho povinností.

    V čl. I v § 63 odsek 1 znie: „(1) Komora zapíše zdravotníckeho pracovníka do registra do 30 dní od doručenia oznámenia zdravotníckeho pracovníka a vydá mu potvrdenie o registrácii.“

    V súčasnosti 10-dňová lehota na registráciu sa v praxi ukázala ako príliš krátka.

    V čl. I v § 64 sa dopĺňa tento paragraf o odseky 5 a 6:

    „(5) Registrácia zaniká smrťou zdravotníckeho pracovníka alebo jeho vyhlásením za mŕtveho. Zánik registrácie vyznačí príslušný orgán komory v príslušnom registri v lehote 30 dní odo dňa, keď sa tento orgán o smrti zdravotníckeho pracovníka dozvie.“

    (6) Komora vyčiarkne z registra zdravotníckeho pracovníka na základe jeho žiadosti, v ktorej ako dôvod uvedie ukončenie výkonu zdravotníckeho povolania. Komora vyčiarkne zdravotníckeho pracovníka z registra do 30 dní odo dňa, kedy jej bola žiadosť o vyčiarknutie doručená.“

    Nakoľko v súčasnom znení zákona o poskytovateľoch absentuje akákoľvek možnosť vyčiarknutia zdravotníckeho pracovníka z príslušného registra, je potrebné túto možnosť v zákone upraviť vzhľadom na to, že údaje získané z týchto registrov sú potom následne nepresné a skreslené.

    Ďakujem pekne, všetko, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k pár pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, a k celkovému duchu, ktorý z tých pozmeňujúcich návrhov vyplýva.

    Zazneli tu dva pozmeňujúce návrhy, jeden, ktorý prednášal kolega Valocký, a druhý kolega Varga. Obidvaja majú spoločné to, že idú vlastne úplne pozmeňovať ustanovenia zákona, ktorý nie je predmetom tohto konania. Jeden zasahuje do zákona č. 13/2002 Z. z. a druhý do zákona č. 523/2004 Z. z. Nie je mi jasné, aký je cieľ týchto pozmeňujúcich návrhov, pretože v podstate jeden mení systém rokovania správy neziskovej organizácie, to je pozmeňujúci návrh kolegu Vargu, a druhý pozmeňujúci návrh posúva čas, dokedy mali samosprávne kraje a mestá, obce transformovať ich príspevkové organizácie, nemocnice, ktoré podľa zákona č. 523/2004 Z. z. nespĺňajú podmienky potrebné na to, aby mohli zostať príspevkovými organizáciami len preto, že dlhšie ako 2 roky mali menší príspevok od svojho zriaďovateľa, ako bolo 50 % ich finančných potrieb, pretože všetky tieto zariadenia vlastne boli financované zo zmlúv s nemocenskými poisťovňami.

    A nevieme, kam sa majú transformovať alebo ako sa majú transformovať. Boli totižto zvolané v uplynulom mesiaci viaceré stretnutia s pracovníkmi ministerstva zdravotníctva za účasti zástupcov samosprávnych krajov, vedúcich odborov zdravotníctva a okrem pokrčenia ramenami ani jeden, ani druhý nevedeli povedať, teda nevedeli potom odpovedať na otázky zdravotníkov, manažmentu nemocníc, čo majú urobiť, ako sa budú transformovať alebo netransformovať, čo sa bude diať.

    Čiže našla sa tu takáto akási kľučka, že vsunieme novelu iného zákona do zákona č. 578 a týmto vyriešime problém, ktorý vzniká s rešpektovaním alebo nerešpektovaním časového limitu. Ja si myslím, že takto by sme nemali v žiadnom prípade postupovať, navyše keď nevieme, aký je cieľ, aký je zámer vôbec do budúcna ministerstva zdravotníctva s týmito zariadeniami, ako by mali pokračovať a fungovať.

    Ja sa ospravedlním kolegovi Valockému, lebo som chvíľočku nedával pozor a neviem, či tu zaznel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som aj ja pripravil, to je pozmeňujúci návrh k bodu č. 39, kde som navrhol vypustiť, a zahrnul som do toho aj čiarku, v orgánoch územnej samosprávy, t. j. v čl. I v bode 39 vypustiť v § 54 ods. 8 slová „ , v orgánoch územnej samosprávy“.

    Viem, že som o tomto hovoril s kolegom Valockým, neviem, či to ale zaznelo, áno, ale v jeho texte, ktorý on predkladal, v pozmeňujúcom návrhu, nie je zahrnutá táto čiarka, čiže ak by sme schválili text, ktorý predkladám ja, na ktorom sme sa v podstate predtým dohodli, pretože nezmyselne zakazuje členovi niektorej z regionálnych zdravotníckych komôr, či to je Komora zubných technikov alebo fyzioterapeutov, aby mohli byť kandidátmi do orgánov samosprávy. Takže toto sa z toho vypúšťa, aby mohli kandidovať do orgánov územnej samosprávy. Pretože môj návrh by nebol návrhom, ktorý bude potrebovať ešte ďalšie nejaké redakčné úpravy, resp. zmeny, ktoré by boli potom napadnuteľné, že takýto text nebol schválený v pléne a že došlo k úprave, ktorá bola svojím spôsobom aj príčinou mimoriadnej schôdze s cieľom odvolať predsedu parlamentu.

    Takže týmto považujem za prečítané aj môj pozmeňujúci návrh. Aj som okomentoval ďalšie dva, za ktoré, si myslím, že nikto z nás nemôže s čistým svedomím zdvihnúť ruku. A náš poslanecký klub ani ja tak určite neurobíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa prihlásil pán poslanec Halecký. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja k vystúpeniu pána poslanca Slafkovského len by som chcel povedať, že skutočne typ a štrukturalizácia vlastníckych alebo aj funkčných nejakých zmien v zdravotníckych zariadeniach je rôznorodá, taká je prax. Ťažko nejako diferencovať alebo zatracovať niektorú z týchto foriem, či už sa jedná o neziskové organizácie, ktoré, myslím si, sa osvedčili, ale aj akciové spoločnosti, ale nakoniec sú aj viaceré príspevkové organizácie, ktoré hospodária systémom, ktorý je prijateľný. Myslím, že dosť veľa závisí od osobností, ktoré sú na čele týchto organizácií, a od kontrolných mechanizmov, ktoré dokážu manažment vrcholový a výkonný tiež vyburcovať k vyšším výkonom. Takže myslím, že o tejto otázke ešte bude sa diferencovať a hovoriť aj v ďalšom období a zrejme, že až prax a čas ukáže, ktoré formy a štruktúry zdravotníckych zariadení sú efektívne pri poskytovaní, ale aj pri ekonomickom hodnotení zdravotníckych zariadení. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský bol posledný z ústne prihlásených rečníkov v rozprave, vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať pána navrhovateľa...

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Chcete v záverečnom slove či v rámci rozpravy?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ešte v rámci, ale ja som už uzavrela rozpravu, pani spravodajkyňa. Takže máte potom nárok na záverečné slovo. Takže chcem sa opýtať, treba skôr dávať vedieť. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za diskusiu, za pozmeňováky, ktoré boli predložené v rámci rozpravy.

    Chcel by som sa vyjadriť k návrhu pána poslanca Vargu. Reakcie, ktoré tu odzneli, myslím si, že boli také štyri zásadné reakcie, že ide o návrh nad rámec súčasne prerokovaného návrhu zákona. Len chcem upozorniť, že z tých štyroch dvaja páni poslanci sú tí poslanci, ktorí dnes reálne sa nachádzajú v neziskových organizáciách, v ich orgánoch, čiže tie reakcie sú z môjho pohľadu dosť také zvláštne, až mi napadá, či sa náhodou neobávajú, že z týchto zdravotníckych zariadení by mohli byť časom aj vytlačení.

    Je pre mňa nepochopiteľné, že štát, ktorý si chce spraviť poriadok, a vy vždy, páni opoziční poslanci, tvrdíte, že štát nevie a iba súkromníci vedia si spraviť poriadok, tak keď si štát chce spraviť poriadok, keďže dal najväčší vklad do neziskových organizácií, tak zrazu je vážny problém, prečo by si štát mal robiť poriadok a prečo by sa štát mal začať starať o to, ako je spravovaný tento majetok – čo je pre mňa druhý taký zvláštny poznatok.

    Nemyslím si, že celkom ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Varga, nesúvisí s prerokovanou problematikou, pretože on mal na mysli neziskové organizácie ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a my dnes rozprávame o zákone, ktorý rieši poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, takže si nemyslím, že by bol celkom v rozpore.

    Napriek tomu, keďže ide o úplne iný zákon, si dovoľujem požiadať pána poslanca Vargu, aby svoj pozmeňujúci návrh stiahol.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spoločná spravodajkyňa, máte záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som zhodnotila a zhrnula teda práve prebehnutú rozpravu. V rozprave vystúpilo desať poslancov, podaných bolo, myslím, okrem pána poslanca Haleckého, deväť pozmeňujúcich návrhov. V týchto pozmeňujúcich návrhoch už bolo uvedené a ja to budem potom tak riadiť to hlasovanie, ako bude odporúčané podľa pánov poslancov hlasovať o jednotlivých bodoch z ich pozmeňujúcich návrhov alebo z bodov spoločnej správy. V mojom vystúpení, v tomto záverečnom, chcem len poznamenať, že po dohode s pani poslankyňou Sániovou nebude v jej čistopise pozmeňujúceho návrhu meno, teda doslova prepísaný citovaný bod 8 a 9 bude uvedený len číselne.

    Ďakujem pekne za porozumenie.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 415 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 415a.

    Pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Valentovič, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť v roku 2007 obnovenie rajonizácie u pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a zubných lekárov so zachovaním slobodného výberu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Vládny návrh zákona obnovením zdravotného obvodu eliminuje nedostatky platnej právnej úpravy, ktorá sa v období od jej prijatia prejavila v praxi. Obnovenie zdravotných obvodov predstavuje zábezpeku pre každého občana, že má trvalú istotu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Posilnenie úlohy všeobecného lekára, ktorého vláda považuje za základný prvok v zdravotníctve, má vytvoriť užšie väzby medzi pacientom a lekárom. Úloha lekára prvého kontaktu je totiž nielen odborná, ale i komunitná. Všeobecný lekár má byť integrujúcim prvkom pomáhajúcim riešiť problémy nielen zdravotné, ale aj zdravotno-sociálne. Z uvedeného potom vyplýva i stanovenie kompetencie všeobecného lekára v určitom zdravotnom obvode. Lekár sa má stať hlavným partnerom pre pacienta, čiže poradcom a sprievodcom v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Obnovením zdravotných obvodov sa všeobecný lekár stáva garantom komplexnej zdravotnej starostlivosti aj v zmysle kvality genofondu jemu zverenej populácie, pretože všeobecní lekári, gynekológovia a zubní lekári predstavujú v ambulantnej sfére nezastupiteľný základný prvok, a vytvorenie zdravotného obvodu dáva občanom istotu, že majú možnosť obrátiť sa na svojho príslušného lekára, pričom však zostáva zachovaný princíp slobodnej voľby lekára. Manažovaním svojich pacientov všeobecný lekár môže vnášať i prvok správneho algoritmu postupov vyšetrení u pacientov a znižuje sa tak na minimum zneužívanie zdravotnej starostlivosti, hlavne v špecializovaných ambulantných činnostiach.

    Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe vládny návrh zákona precizuje najmä poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, podmienky poskytovania ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára, precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dopĺňa dôvody, kedy poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

    Vo vládnom návrhu zákona sa ďalej zriaďuje národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti a národný register základných zdravotných údajov.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo k prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 415).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 559 zo 17. októbra 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 73 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti dňa 13. novembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky taktiež prerokoval uvedený zákon a odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máte ich v laviciach, je to od 1 po 43.

    Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dňa 27. novembra 2007. Výbor neschválil spoločnú správu výborov. Z uvedeného dôvodu gestorský výbor predkladá Národnej rade Slovenskej republiky uvedenú informáciu. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Jozefa Valockého predniesť v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o výsledku rokovania výborov k predmetnému návrhu zákona a predložiť návrh na ďalší postup.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte rozpravu a ako prvý by som sa prihlásil do rozpravy ja.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Ešte predtým, ako vám dám slovo, len upozorním, že k tomuto bodu programu mám písomne prihláseného pána poslanca Lipšica, ktorý vystúpi, a po jeho vystúpení, samozrejme, dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Ale máte slovo, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Chcel by som upresniť hlasovanie, kde by sme samostatne vyňali bod 17 zo spoločnej informácie.

    Ďalej by som chcel predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I sa vypúšťa bod 24. Ďalšie body návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa, pretože údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z.

    2. V čl. I v bode 34 v § 45 sa ods. 1 dopĺňa písmenom z), ktoré znie: „z) usmerňuje prenesený výkon štátnej správy uskutočňovaný na úseku zdravotníctva samosprávnymi krajmi“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zachovanie pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky podľa súčasnej legislatívy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Takže, pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som predniesť jeden stručný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka novely zákona, ale týka sa zároveň justície. Poviem, v čom sa týka. Pred asi rokom a pol, neviem, z akého dôvodu, zo zákona vypadlo ustanovenie, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súdy si môžu vyžiadať na účely konania trestného alebo civilného časť zdravotnej dokumentácie, najmä na preskúmanie toho, či dôvody, ktoré uvádzajú obvinení a účastníci konania na ospravedlnenie svojej neprítomnosti, sú dôvodné, alebo nie. Toto ustanovenie navrhujem znovu vložiť do zákona, a teda prečítam pozmeňujúci návrh.

    V čl. I sa za novelizačný bod 20 vkladá nový novelizačný bod 21, ktorý znie: Bod 21. V § 24 sa ods. 4 dopĺňa novým písmenom f), ktoré znie: „f) súdu na účely trestného konania alebo občianskeho súdneho konania“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vo vzťahu k súdom, predtým to bolo aj orgánom činným v trestnom konaní, takúto kompetenciu, ktorá bola v pôvodnom znení zákona platnom do 1. júna. Navrhované ustanovenie umožní súdom preskúmať ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov obvinených, resp. účastníkov konania, a tým zamedziť ich obštrukciám v súdnom konaní.

    Je to zúžené na súdy práve preto, že sú to, samozrejme, informácie osobného charakteru. Na druhej strane, na druhej strane, žiaľ, mnohí, najmä v trestnom konaní, obvinení využívajú údajnú práceneschopnosť, chorobu a všeličo možné, aby sa vyhýbali hlavným pojednávaniam, a súd nemá šancu preskúmať dôveryhodnosť takejto informácie, ktorú súd mohol preskúmavať do 1. júna 2006. Opakujem, keďže ide o citlivé osobné údaje, tá kompetencia by mala byť zúžená len na súdy. Ale pokiaľ naozaj chceme, aby nedochádzalo nie k využívaniu práv, ale k zneužívaniu práv a k obštrukciám zo strany obvinených – a mali sme to možnosť sledovať aj v poslednej dobe niekoľkokrát –, tak by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý, opakujem, vracia právny stav len do situácie pred 1. júnom 2006. Svoj návrh zároveň odovzdávam pánovi spravodajcovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je faktická. Nie faktická?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže nie sú faktické poznámky. Dávam možnosť teraz prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť. Ako jediná pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, máte slovo ústne. A ešte, prepáčte, ešte pán predseda výboru Novotný. Takže dvaja vystúpia v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť dva krátke pozmeňujúce návrhy k predloženej novele vládneho návrhu zákona. Moje pozmeňujúce návrhy sa budú týkať čl. I.

    Ten prvý pozmeňujúci návrh. V navrhovanom § 7 ods. 2 na konci vety nahradiť bodku čiarkou a doplniť text „alebo bez určenia zdravotného obvodu podľa § 2 ods. 22“.

    Odôvodnenie: Týmto sa zabezpečí flexibilita systému v prípade vzniku alebo zániku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Lekár bude mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či bude zdravotnú starostlivosť poskytovať ako rajónny alebo nerajónny lekár, a to pri zachovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti a slobodnej voľby lekára. Pacient bude mať možnosť voľby medzi rajónnym a nerajónnym lekárom. Samosprávne kraje budú mať možnosť upraviť rajóny podľa potreby a záujmov lekárov, rajóny tak, aby bola zabezpečená dostupnosť lekárov pre pacientov.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 12 ods. 13, v poslednej vete nahradiť bodku čiarkou a doplniť text „a na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v špecializačných odboroch psychiatrie a kožné lekárstvo“.

    Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou navrhujem doplniť výnimku z povinnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti v špecializačných odboroch psychiatria a kožné lekárstvo na základe odporúčania všeobecného lekára. Navrhovaným znením nie je obmedzené právo všeobecného lekára vystaviť pacientovi odporúčanie na poskytnutie takejto zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na chúlostivosť zdravotného stavu by potreba odporúčania od všeobecného lekára mohla obmedziť alebo oddialiť prístup k predmetnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti.

    O tom mojom druhom pozmeňujúcom návrhu som hovorila aj pri prvom čítaní, keď som vystupovala a upozorňovala som na špecifickosť týchto dvoch odborov, jednak psychiatrie, po druhé dermatovenerológie. Je to v záujme ochrany jednak pacienta, hlavne teraz psychiatrického pacienta, a jeho okolia, pretože myslím si, že všetci vieme, že schizofrenika dostať k psychiatrovi je veľmi ťažké, pretože on sa cíti dobre. A keď vystavíme rodinu pod takým tlakom, že bude sedieť dve alebo tri hodiny u všeobecného lekára preto, aby dostal odporúčanie ísť k psychiatrovi, veľmi ťažko si viem predstaviť, že ešte raz sa podarí tej rodine dostaviť tohto pacienta k psychiatrovi bez toho, aby možnože tento dotyčný pacient poškodil seba a okolie.

    Pri prvom čítaní som mala podporu aj od poslancov koalície, hlavne čo sa týka lekárov, teraz ich pekne prosím, aby tú svoju podporu vyjadrili aj pri tomto mojom návrhu. Žiadam hlasovať o obidvoch návrhoch zvlášť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky. Pán predseda výboru, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, je mi aj ľúto, že moje rečnícke vystúpenie nestihnem za 13 minút, ktoré máme do skončenia riadneho rokovania tejto schôdze, pretože je dlhšie a chcem podať aj mnoho pozmeňujúcich návrhov, pretože si myslím, že tento zákon je veľmi vážnym zákonom. Mnohé jeho ustanovenia zasahujú do samotného systému organizácie zdravotnej starostlivosti predovšetkým na ambulantnej úrovni.

    Na úvod využijem túto príležitosť, chcem sa poďakovať pánovi ministrovi zdravotníctva za to, že sa vyjadril ako navrhovateľ predchádzajúcej právnej úpravy zákona o poskytovateľoch v tom zmysle, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Vargu ide nad rámec tohto zákona. Nemožno o ňom hlasovať. Naozaj z tohto miesta využijem túto príležitosť, aby som povedal, že nemám žiaden problém diskutovať o zákone č. 13/2002, ale v riadnom legislatívnom postupe. Diskutujme o tom, rozprávajme sa o tom, či sú NO dobre vyriešené na Slovensku, či im pomôže, alebo nepomôže vstup kapitálu, či to je dobré riešenie, či sa to dá riešiť lepšie. Minister zdravotníctva má stále vplyv na väčšinu členov správnej rady v každej jednej neziskovej organizácii, ktorá vznikla podľa tohto zákona na území Slovenskej republiky, a som o tom presvedčený, že všetci jeho nominanti musia rešpektovať jeho názor a budú sa správať tak, ako to zástupca štátu, v tomto prípade minister zdravotníctva, od nich bude žiadať. Toľko sa mi žiadalo k tomu povedať.

    Teraz by som prešiel teda k novele zákona č. 576 o zdravotnej starostlivosti. Chcem hneď na úvod povedať, že vládny návrh zákona mal byť naplnením niektorých predstáv z programového vyhlásenia vlády, najmä čo sa týka znovuzavedenia zdravotných obvodov a posilnenia pozície všeobecných lekárov, ktorí by mali byť akýmisi gatekeepearmi, ochrancami brány vstupu pacienta do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Treba povedať, že tieto zámery sa podarilo naplniť predkladateľovi len čiastočne, aj to nie veľmi šťastne.

    Podstatné nové momenty, ktoré prináša táto vládna novela zákona, sa týkajú predovšetkým reinkarnácie zdravotných obvodov, zavedenia odporúčacích lístkov na pohyb pacientov medzi primárnou ambulantnou starostlivosťou a špecializovanou ambulantnou starostlivosťou. Týka sa akéhosi zabetónovania nie veľmi optimálneho riešenia lekárskej služby prvej pomoci. A novinkou je aj ústavná pohotovostná služba, ktorá sa má stať povinnou pre špecialistov.

    Celý tento návrh zákona potom prináša mnohé iné nové ustanovenia, väčšina ktorých je, ako som sa presvedčil aj pri diskusii na výbore pre zdravotníctvo, skôr nadbytočná, chvíľami i protirečivá. V niekoľkých nemnohých prípadoch naozaj cítiť snahu o zlepšenie právneho stavu, to rešpektujem, ide však skôr o formálne drobnosti než o zásadné veci.

    Dôvodová správa, to kritizujem dneska už druhýkrát, vtedy, predtým to bola doložka finančných vplyvov v zákone o rozsahu, dnes je to dôvodová správa, je, nech sa na mňa nikto nehnevá, úradnícky nepodarok, lebo namiesto vysvetľovania príčin navrhovaných zmien sa venuje ich deskriptívnemu popisu.

    Idem teda k jednotlivým podstatným novým momentom, ktoré prináša vládny návrh zákona.

    Zdravotné obvody. Programové vyhlásenie vlády hovorí, že „vláda presadí v roku 2007 obnovenie rajonizácie v primárnej ambulantnej starostlivosti so zachovaním slobodnej voľby lekára“. Osobne, to je môj názor, túto reinkarnáciu – znovuobjavenie sa pojmu a zavedenie nového pojmu, staronového, zdravotné obvody – považujem odborne za zbytočnú a z hľadiska fungovania systému za skôr zlú ako prospešnú. Prečo?

    Reálne v organizácii ambulantnej starostlivosti existujú dva základné princípy jej fungovania. Je to aktívny model založený na slobodnej voľbe lekára, teda taký, aký dnes na Slovensku funguje. A potom pasívny model, v ktorom je lekár ako keby pridelený pacientovi na základe územnej príslušnosti pacienta, teda podľa adresy trvalého bydliska napríklad. Vládny návrh nie je ani ryba, ani rak. Vládny návrh prináša kombináciu aktívneho a pasívneho modelu organizovania zdravotnej starostlivosti na ambulantnej úrovni. Teda pacientovi zostáva, aspoň podľa deklarácie, zachovaná slobodná voľba lekára, ale územne príslušný všeobecný lekár ho aj tak musí ošetriť, keď k nemu príde.

    Celé toto riešenie je podľa môjho názoru nepotrebné. Argument, ktorý som často počul aj na výbore pre zdravotníctvo, ale už dlhšie vo verejnosti, ktorý rezonuje vo verejnosti, v diskusii okolo zavedenia zdravotných obvodov, teda, že v praxi sa stávalo, že lekár odmietol prijať pacienta do liečby a ten teda nevedel, čo má robiť, je skôr ojedinelá a miestami, sa mi zdá, viac vykonštruovaná. Prečo?

    Keď príde pacient za lekárom, všeobecným lekárom v akútnom stave, s akútnym stavom, lekár ho musí ošetriť. Také neexistuje, že ho neošetrí, lebo by to bolo zanedbanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Ak ide o odkladnú starostlivosť, to znamená, že príde zaklopať na dvere a povie, že by rád navštevoval pána doktora a doniesol si k nemu svoju zdravotnú dokumentáciu, lekár má naozaj možnosť podľa dnešnej legislatívy odmietnuť pacienta. Chcem povedať, že sa to deje zriedkavo, lebo nový pacient, ak s ním lekár podpíše zmluvu, znamená istotu peňazí formou kapitačnej platby, čiže lekár má záujem o ďalšieho pacienta, lebo to preňho znamená peniaze. Respektíve v prípade, že so zdravotnou poisťovňou, z ktorej je tento nový pacient, ktorý prichádza za lekárom, nemá podpísanú zmluvu, to, že tohto pacienta prijme na ošetrenie, prijme si ho do svojho stavu, má istotu zmluvy s touto zdravotnou poisťovňou, pretože zákon jasné hovorí, že stačí, aby mal všeobecný lekár čo len jedného poistenca z danej poisťovne, poisťovňa s ním musí uzavrieť zmluvu.

    No a teraz filozoficky, ak má lekár 3 000, 4 000, 5 000 kapitovaných pacientov a nestíha, proste čakáreň má plnú, čakacie doby sa neúmerne predlžujú, nestíha kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť, má plnú čakáreň a pacienta odporučí ku kolegovi, v meste sa do deje, že choďte do vedľajších dverí alebo naproti do susednej ambulancie. Ja viem, že môže sa stať v regióne, že tá ambulancia tak blízko nie je, ale odporučí ho k inému všeobecnému lekárovi, ktorý ma povedzme 1 500 kapitovaných pacientov, a dôvodom je nadmerná pracovná vyťaženosť všeobecného lekára – čo je na tom zlé? To je teda moja otázka, čo je na tom nenormálne, keď jeden už nestíha toľkých pacientov, ktorých má, a druhý sa veľmi rád poteší takémuto pacientovi, pretože potrebuje kapitačnú platbu, ktorá je jeho príjmom.

    Aj v takomto prípade zákon na to pamätal, lebo pacient sa má možnosť sťažovať, ak ho všeobecný lekár odmietne, pacient môže podať sťažnosť lekárovi samosprávneho kraja ako odvolaciemu orgánu a ten rozhodne a väčšinou, možno skoro vždy, rozhodne tak, že pridelí pacientovi toho lekára, ktorého si sám zvolil.

    Preto si myslím, že znovuzavedenie zdravotných obvodov neprináša pre pacienta žiadne pozitívum. Pre pacienta to nie je plus. Nie je to žiaden bonus. Na druhej strane ale prináša určité negatíva, nehovorím, že obrovské, ale negatíva. Dochádza totižto k vytvoreniu numerus clausus (pevného čísla). Slovensko bude rozparcelované na zdravotné obvody. Ako a na základe čoho ich bude príslušný orgán VÚC prideľovať? Ako rozhodne, ktorému praktickému všeobecnému lekárovi pridelí koľko ulíc, koľko popisných čísel? Čo ak príde nový poskytovateľ, hovoríme o tom, že chceme viac mladých všeobecných lekárov. Všetci o tom hovoríme, aké je to dôležité, aké je na to dôležité pripraviť vzdelávacie programy. No teda on príde, chce si založiť ambulanciu, potrebuje zdravotný obvod. To si musí obvod odkúpiť od existujúceho všeobecného lekára alebo musí počkať, kým niektorý zo všeobecných lekárov, s prepáčením, zomrie, aby mohol tento obvod zdediť? Respektíve mu lekár samosprávneho kraja blahosklonne pridelí niekoľko ulíc, popisných čísiel tej-ktorej ulice, takže zmenší obvody ostatným? Na základe čoho rozhodne? Ja tu cítim, nehnevajte sa na mňa, veľmi silný korupčný moment.

    Ďalším nezanedbateľným problémom je ekonomická súvislosť tohto navrhovaného ustanovenia. Ako dostanú praktickí všeobecní lekári zaplatené? Pacient, modelový príklad, pacient má zdravotnú dokumentáciu u všeobecného lekára mimo miesta svojho bydliska, on si ho sám zvolil v rámci slobodnej voľby, ale predsa len sa rozhodne z určitých dôvodov, možno z toho, že prší a nechce sa mu dneska cestovať, navštíviť lekára, do ktorého zdravotného obvodu patrí. Tento lekár ho musí ošetriť. Musí ho ošetriť. Založí sa mu nová zdravotná dokumentácia, to za neho v danom prípade poisťovňa zaplatí kapitačnú platbu dvakrát? Raz tam, kde si slobodne zvolil lekára, a raz vtedy, koľkokrát navštívi svojho lekára v rámci zdravotného obvodu? Alebo jeden z dvoch poskytovateľov nedostane zaplatené za pacienta. Ktorý?

    Hlavná otázka teda znie: Čo má byť cieľom tohto opatrenia, t. j. aký problém sa tým rieši? Aké sú dôkazy o existencii tohto problému a kto ako bude vyhodnocovať, či sa zavedením opatrenia problém vyriešil, resp. zmiernil?

    V návrhu, ešte raz konštatujem, chýbajú akékoľvek pravidlá pre stanovovanie zdravotných obvodov. V pôvodnom návrhu, ktorý išiel do pripomienkového konania, ministerstvo počítalo aspoň s vyhláškou, ktorá by upresnila tieto pravidlá, avšak v predloženom znení sa nič podobné neuvádza. Prideľovanie obvodov tak bude na úplnej ľubovôli vyšších územných celkov, čo predstavuje nezanedbateľný potenciál zneužitia či korupcie. Navyše tak, ak to je dneska napísané v zákone, nie je zaručené, že každá časť územia Slovenskej republiky bude v niektorom zdravotnom obvode. VÚC-ka môže napríklad nezaradiť rómske osady do žiadneho obvodu a nič tým neporuší, nič tým neporuší, čiže nepamätá sa na to, aby boli hranice určené tak, aby bolo celé územie Slovenskej republiky, všetkých 49 503 kilometrov štvorcových vykrytých.

    Tiež nie je garantované, že poskytovateľ bude mať určené geograficky najbližšie územie. Naozaj môže sa stať, že vám pridelia územie, v ktorom ani nesídli vaša ambulancia. Skrátka, navrhované znenie nenapĺňa zámer garantovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti cez rajonizáciu.

    Návrh nerieši ani ďalší aspekt takejto rajonizácie, ako bude možné meniť hranice zdravotných obvodov. Čo bude presne relevantným podnetom na zmenu, bude sa o hraničné územie odohrávať boj na kraji? Podám preto, keď na záver podám pozmeňujúce návrhy, dve riešenia na túto problematiku.

    Môj prvý návrh je úplne vypustiť zriadenie zdravotných obvodov. Viem, že to má vládna koalícia v programovom vyhlásení vlády, takže nepredpokladám, že dostanem podporu pre tento svoj návrh.

    Môj druhý návrh je niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšujú návrh vytvorenia zdravotných obvodov aspoň do tej miery, aby to bolo v praxi realizovateľné.

    Keďže je po 19.00 hodine, vo svojom vystúpení budem rád pokračovať zajtra.

    Pán predseda, je po devätnástej, ja by som pokračoval zajtra.

  • Samozrejme, máte na to nárok, pán predseda výboru, takže prerušujem vystúpenie pána predsedu výboru, ako aj rokovanie, dnešné rokovanie 16. schôdze.

    Chcem vás poprosiť aj informovať o mojom rozhodnutí, že bude pán predseda pokračovať zajtra o 9.00 hod. vo svojom vystúpení. Dokončíme rozpravu k tomuto bodu a budeme, tak ako sme odsúhlasili na poslaneckom grémiu, pokračovať dvoma bodmi, ktoré uvedie pán podpredseda vlády Čaplovič a potom budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu.

    Ďakujem pekne, dobrú noc.

    Samozrejme, poprosím, kolegyne, kolegovia, aby ste, tak ako jednotliví predsedovia, tí, ktorí zvolali rokovania výborov, aby ste sa zúčastnili rokovania výborov. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.