• Dobré ránko, vážené kolegyne, kolegovia, príjemný deň. Poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení ústne poslanci, ktorých máme na tabuli.

    Takže budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Rafaela Rafaja, pripraví sa pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, mám tú česť či povinnosť otvoriť rozpravu, ako vidíme, posledného dňa k zákonu roka. Vypočuli sme si už množstvo rečníkov a množstvo rôznych názorov, pričom tá primárna otázka vždy bola, aký je rozpočet a o čom je. Keby som povedal na začiatok, že je o troch grošoch, opozícia, nech mi to kolegovia odpustia, by túto paralelu hneď poňala negativisticky či kvantitatívne, hoci ja mám na mysli predovšetkým ten vnútorný systémotvorný pohľad presnej tej v duchu rozprávkovej časopásmovej pointy, ktorá má svoju prirodzenú kontinuitu v presahu minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Tiež by som mohol povedať, že v zdravom rozpočte by mal byť aj zdravý duch. Túto paralelu som si zvolil, aby som vysvetlil a obhájil optimálnosť rozpočtu na rok 2008, zdôrazňujem, optimálnu, nie ideálnu úroveň, ku ktorej sa zrejme len stále blížime. Všetci vieme, že Tyršovo heslo vyzdvihuje telo nad ducha. A rovnako vieme, že práve duch, a dokazujú to mnohé životné príbehu ľudí, je v prevažnej miere nad tým telom, teda nad tým kvantitatívnym a hmotným. Chcem tým povedať, že systém rozpočtu a jeho videnie v trojročnom horizonte a súčasne uvedomovanie si záťaže z minulosti sú určujúce pri jeho hodnotení, a to nielen v absolútnych číslach, ktoré sú tak či tak v komparácii s inými hodnotami vo svojom dosahu a význame v konečnom dôsledku len čísla relatívne. Podstatné je, že ekonomika je zdravá a že toto ekonomické zdravie by sa malo premietnuť primerane do vo väčšine orgánov spoločenského organizmu a v jednotlivých kapitolách rozpočtu. Štátne politiky však nie sú založené len na peniazoch. To by sme inak skĺzli do vulgárneho finančného materializmu indukujúceho neschopnosť spoločnosti generovať vnútorné zdroje cez systémové riešenia.

    Hneď na úvod mi dovoľte preto pripomenúť fakt, že ostatné dve vlády mali výrazné a nadštandardné mimorozpočtové privatizačné a pôžičkové infúzie, ktoré môžem potom zhrnúť neskôr, pokiaľ by bol záujem si pripomenúť niektoré veci.

    Na úvod chcem tiež oceniť, že tento rozpočet počíta s valorizáciou dôchodkov v predpokladanej výške 4,3 % až 4,7 %, pretože v istých častiach spoločnosti a, bohužiaľ, aj v politickom spektre sa na sociodemografickú skupinu dôchodcov pozerá ako na slepé črevo v spoločnosti. Táto vláda teda myslí aj ten prvý groš z minulosti, na rodičov, starých rodičov, ktorým musíme vracať to, čo oni vložili do spoločnosti cez dôchodky.

    Dámy a páni, ak sa na návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 pozrieme ako na hlavný nástroj fiškálnej politiky vlády, potom ho môžeme označiť za strategický kľúčový na prijatie eura. Keďže plnenie týchto prísnych kritérií nám generuje aj presné limity, môžeme tento rozpočet nazvať aj ďalším prívlastkom, že je zodpovedný. Nástroj je v tomto prípade aj cestou, po ktorej sa dá bezpečne prejsť. Je to cesta prísnej rozpočtovej disciplíny, keď je viditeľne nízky deficit, to znamená rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 31,98 mld. korún, čo vo vzťahu k HDP predstavuje len 2,3 %. Týmto Slovensko spĺňa požadované kritériá nášho vstupu do eurozóny. Od vstupu Slovenska do NATO, do Európskej únie je to ďalšia významná integračná méta, na ktorej by sa mali zhodnúť všetky politické strany naprieč celým politickým spektrom. A predpokladám, že by mali aj chápať práve takto nastavené priority.

    Oproti roku 2005 sa však zvýšili príjmy už o viac ako 35 %, výdavky však len o 19 %. Čiže aj na tomto porovnaní spred dvoch rokov vidíme, že rozpočet je zodpovedný, šetriaci, pričom keby nebolo negatívneho vplyvu kapitalizačného piliera na rozpočet, bol by deficit vyjadrený v percentách len 1,1 % hrubého domáceho produktu, čo sa doteraz nepodarilo, pokiaľ viem, nijakej vláde. Rozpočtový schodok teda v kvantitatívnom vyjadrení s týmto rokom klesne o 6,4 mld. korún.

    Napriek pozitívnemu ekonomickému vývoju sa ozývajú z Bruselu isté negatívne hlasy o trvalej udržateľnosti konvergenčných kritérií zavedenia euromeny u nás, pričom sa očakáva pritvrdenie podmienok vstupu ďalších krajín. Aj toto je dôvod na prísnu fiškálnu disciplínu rozpočtu, ktorá sa prejaví o. i. aj v tom, že nebudeme zaťažovať budúce generácie. Aj odhady inflácie, ktoré by sa mohli pohybovať v rozmedzí 1,8 % až 2,4 %, sú pozitívne pre rozpočet na nasledujúci rok 2008.

    Je pravda, že najvýraznejšie, bolo to tu mnohokrát kritizované, si oproti minulému roku prilepšil rezort pôdohospodárstva, ktorý dostane 29 mld., ale to len kvôli zvýšeniu priamych platieb z 50 % na 80 %, ale, a to chcem zdôrazniť, najviac z rozpočtu dostane kapitola školstva, viac ako 55 mld. korún.

    Výrazne viac dostane aj ministerstvo životného prostredia, namiesto tohtoročných 3,5 mld. to bude takmer 8 mld. korún. Jednou z priorít štátnej environmentálnej politiky sa totiž stáva zabezpečenie ochrany života ľudí a majetku občanov pred povodňami. Na rok 2008 by sa malo na tento účel vyčleniť z rozpočtu asi 1,6 mld. korún. Keď si uvedomíme záťaže z minulosti a deficit výdavkov k roku 2005 na protipovodňové opatrenia v sume približne 7,5 mld. korún, tak opäť vidíme zodpovednosť súčasnej vlády a prístupu k rozpočtu v tom, že musíme najskôr naozaj sanovať dlhy z minulosti, či už environmentálne alebo rozpočtové, a jednoducho musíme investovať do environmentálnej politiky a predovšetkým do protipovodňovej ochrany. Práve z kapitoly výdavkov v sume 1,13 mld. korún sa budú realizovať spomenuté protipovodňové opatrenia, ktoré boli rozostavané už v roku 2007. Tým chcem zdôrazniť, že v rámci operačného programu Životné prostredie na roky 2007 až 2013 boli z fondu Európskej únie vyčlenené práve na protipovodňovú ochranu ďalšie 4 mld. korún, pričom finančne najnáročnejšie stavby budú realizované v intravilánoch krajských miest. Keď si porovnáme túto sumu s minulým obdobím programovým, tak z prostriedkov Európskej únie išlo 264 mil., keď zdôrazním tú sumu 4 mld. Z peňazí na ochranu pred vodným živlom, ktoré na rok 2008 vláda vyčlenila, dostane viac ako 40 % východ Slovenska, kde je situácia doslova kritická.

    Dovoľte mi, aby som spomenul aj budovanie eGovernmentu. Európska komisia Slovensku v septembri oficiálne schválila operačný program Informatizácia spoločnosti. Na základe toho nám Únia poskytne prostredníctvom štrukturálnych fondov v nasledujúcom období viac ako 993 mil. eur, čo spolu s príjmami zo štátneho rozpočtu bude tvoriť pre informatizáciu 1,22 mld. eur, to znamená približne 40 mld. Sk. Práve oblasť informatizácie je veľmi dôležitá pre novú úroveň slovenského hospodárstva a vôbec dynamiku spoločnosti, o čom iste nik z nás nepochybuje.

    Príjmy kapitoly ministerstva zdravotníctva v roku 2008 by mali byť 587,3 mil. korún a jej výdavky by mali byť 33,9 mld., pričom disponibilné zdroje v zdravotníctve presiahnu viac než 100 mld. korún, kým v tomto roku v porovnaní to bolo až 86,9 mld. Takže opäť tu vidíme dosť výrazný nárast pre tak citlivý rezort, akým je nepochybne zdravotníctvo.

    Stali sme sa členským štátom NATO. A pri tejto príležitosti som dosť nechápal niektorých predrečníkov, ktorí kritizovali pomer výdavkov pre kapitolu rezortu obrany a pre ozbrojené sily Slovenskej republiky. Je to v prepočte na hrubý domáci produkt len 1,6 %, hoci tie trvalé záväzky a odporúčania centrály hovoria o minimálne 2 % HDP. Avšak v porovnaní s výdavkami na rok 2007 je to pre rezort obrany viac o 2,7 mld. korún, čo, samozrejme, nepokrýva všetky potreby a požiadavky rezortu aj z dôvodu tých optimálnych 2 % HDP, o ktorých som hovoril.

    Slovenská národná strana prevzala aj istú zodpovednosť v rámci rezortu dopravy, predovšetkým, kde sa realizuje program výstavby diaľnic. Chcem len povedať, že tento diaľničný program je primerane ambiciózny. Môžeme preto hovoriť aj o investičnom rozpočte, keďže ministerstvo dopravy predpokladá do roku 2010 odovzdanie 162 kilometrov diaľnic a 76 kilometrov rýchlostných ciest.

    Chcem tiež oceniť, že rezort dopravy si stanovil za cieľ znížiť finančnú náročnosť predkladaného programu pre štátny rozpočet a iné formy financovania zhruba o 20 % z dôvodu súčasných vysokých obstarávacích cien. Čiže aj tu vidíme, že nie je všetko len o peniazoch, ale je dôležitý aj istý systém, akým sa miliardy alebo peniaze daňových poplatníkov prerozdeľujú a súčasne akým spôsobom sa vedia aj šetriť. Práve tu sa ukazujú vnútorné, kvalitatívne a systémové rezervy spoločnosti, ktoré dokazujú, ako som povedal, že nie všetko je len o tých peniazoch.

    Na začiatku som spomenul ten príbeh o troch grošoch. A tak by sme mohli spomenúť aj v skratke minulosť, prítomnosť budúcnosť.

    Minulosť, tá nás zaťažuje predovšetkým environmentálnymi záťažami, nedoriešenými reformami v niektorých rezortoch. Musíme dobiehať optimálny pomer výstavby nájomných alebo, ak chcete, štartovacích bytov, spomenul som nedostavané diaľnice, musíme naďalej uplatňovať verejný záujem v železničnej a cestnej doprave.

    Naozaj len v skratke. Prítomnosť nás zaťažuje ešte stálou politikou vyrovnávania regionálnych rozdielov. Tam som spomenul tých 40 % na protipovodňové opatrenia, na východ ktoré pôjdu. Prítomnosť to je aj udržanie štandardu a status quo v podpore školstva, vedy a výskumu, ale aj súzvuk medzi dotáciami a žiadosťami.

    A budúcnosť podľa programového vyhlásenia sa realizuje zlepšením prístupu k bytovému fondu, najmä mladým rodinám, pričom sa vytvárajú podmienky nielen na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny, ale aj podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu. To je tá druhá pomerne skrývaná záťaž z minulosti, že náš bytový fond má priemerne v panelových domoch viac ako 30 rokov. A začínajú sa nám otvárať časové míny, ktoré práve chce riešiť aj súčasný rozpočet, a to predovšetkým v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a prostredníctvom Štátneho rozvoja fondu rozvoja bývania a nastavenia nových politík práve zvýhodnenia pre mladé rodiny do 35 rokov s nižšími príjmami na sanáciu týchto energetických záťaží alebo opotrebovanosti bytového fondu. Intenzitou bytovej výstavby s hodnotou 2,68 dokončených bytov na tisíc obyvateľov máme takmer rovnaký úväzok ako v susednej Českej republike, kde to je 2,7. Rovnako pozitívny je podiel začatých bytov, myslím tým rok 2006, v obecnom vlastníctve vo výške objemu 16 %, čím sa zvyšuje podiel nájomných bytov o 1,54 %. V segmente podpory bývania je dôležitým nástrojom aj štátna bonifikácia hypotekárnych úverov a štátna prémia v stavebnom sporení, ktorú táto vládna koalícia upravila v zákone. A umožňuje ju čerpať aj fyzickým osobám a vlastníkom bytov práve na riešenie zatepľovania a odstraňovania chýb predovšetkým v panelových typoch domov, čím sa vlastne aj zrovnoprávňujú občania, ktorí žijú v panelových domoch, s občanmi, ktorí žijú v rodinných domoch. Taktiež oceňujem, že táto vláda myslí na budúcnosť aj cez stavebné úvery s využitím cielenej podpory na alternatívne zdroje energií.

    Budúcnosť, samozrejme, myslím tým budúcnosť národa, ovplyvní aj pôrodnosť. A tam sú kľúčom príspevky pri narodení predovšetkým prvého dieťaťa. To tiež bolo v tejto sále dosť kritizované. A preto sa pri tejto problematike zastavím. A pripravil som si aj niektoré grafy na ilustráciu.

    Bohužiaľ, na rozdiel od veku súťažiacich v Superstar, kde sa priemerný vek znižuje, tak vek priemerný prvorodičiek nám dramaticky stúpa. Nemôže nás uspokojovať, že sme v tomto stále najlepší v Európe s priemerom 27 rokov, pretože celková krivka natality pre slovenský národ je veľmi hrozivá. V kvantitatívnych číslach za posledných 15 rokov sme klesli z 90 000 detí ročne len na 55 000. Je to možné aj z toho dôvodu, že sa odkladá vek prvorodičiek, a tým nám vzniká stále viac jednodetných rodín. A tak už by sme zase otvorili celý kolotoč súvisiacich problémov aj napr. v dôchodkovej reforme, postaveniu priebežného a 2. piliera a tak ďalej. Čiže práve táto motivácia ľudí aj cez rozpočet a isté benefity práve na prvorodičky, to znamená, aby sme docielili spätný chod a aby čo najviac žien sa vracalo k tomu najideálnejšiemu reprodukčnému veku po dvadsiatke, práve to je jedným z možných cieľov, ako dosiahnuť aj viacdetné rodiny. A tým nástrojom je zvýšenie príspevku z 11 000 na prvé dieťa na 20 440 korún, čo s celkovým príspevkom na prvonarodené dieťa bude činiť 25 000 korún.

    Urobil som si jednu tabuľku veku prvorodičiek v danej kategórii. Zatiaľ čo v roku 1997 v kategórii 20- až 24-ročných, a tu vám ukážem graf, bolo 53 % prvorodičiek, v roku 2004 to bolo 58 %. Ale v kategórii 25- až 29-ročných, to je tá druhá, zatiaľ čo v roku 1997 bolo 27 %, v roku 2004 bol už tento objem 44 %. To znamená, v tejto vekovej kategórii bolo až 44 % prvorodičiek, teda žien, ktoré prvýkrát rodili v tejto vekovej kategórii. No a v kategórii, o ktorej som už hovoril, kde tykajú biologické hodiny, 30- až 34-ročných, to je tretí stĺpec, to oproti 15 % už tvorilo 27 %. Čiže toto sú alarmujúce čísla. A zodpovedná vláda by mala riešiť tento problém akútne, aj keď on na celkové vyriešenie bude určite dlhodobý.

    Práve z analýzy tohto grafu nám vyplýva, že nám klesá nielen pôrodnosť, ale že sa rodí aj menej detí, keďže sa odďaľuje priemerný vstupný a reprodukčný vek rodičiek. To znamená, že znižuje sa šanca, ale aj sa zvyšuje psychologická bariéra pre to, aby rodiny chceli mať viac detí. Preto oceňujem, že v štátnom rozpočte je systémový prístup tejto vládnej koalície práve na riešenie toho primárneho, ktorým, keď sa vyrieši, a to zníženie priemerného veku prvorodičiek, práve motiváciou cez prvonarodené dieťa môžeme naštartovať potom špirálu ďalej a potom, samozrejme, môžeme aj v budúcnosti uvažovať o ďalších benefitoch rodinnej politiky.

    Ako členovi výboru pre kultúru a médiá mi dovoľte pristaviť sa aj pri tejto citlivej kapitole. A chcem tiež oceniť, že rezort kultúry stúpne v rozpočte oproti minulému roku o 1,1 mld. korún, aj keď je pravda, že tieto zdroje budú prevažne použité na investičné a rekonštrukčné zámery, ale, bohužiaľ, kultúra sa nerobí na uliciach, kultúra si vyžaduje aj kultúrne priestory, čím sa rozpočet zvýši na celkový objem 5,1 mld. Sk v rezorte kultúry. Môžeme hneď oceniť, že od januára sa počíta v rozpočte v objeme 137 mil. Sk s dopadmi zo schválenej zníženej dane z pridanej hodnoty na knihy z 19 % na 10 %. Rovnako sa udržiava tradičné status quo rozpočtové pre cirkvi, kde pôjde 1 mld. korún, hoci prieskum agentúry TNS hovorí, že 42 % občanov je proti tomu, aby štát naďalej prispieval na cirkvi. Chcem oceniť tiež, že sa udržiava status quo pre Maticu slovenskú vo výške 40 mil. korún. Ústav pamäti národa si polepší o 5 mil. korún. No a menšiny dostanú na národnostnú kultúru 87,6 mil. korún.

    V tejto súvislosti by som tiež rád ukázal jeden výrečný graf. Fialový stĺpec predstavuje výdavky na kultúru národnostných menšín za roky 2002, 2003, 2004 a toto je rok 2006. A tu vidíme nárast, pričom ten žltý predstavuje výdavky na Maticu slovenskú. Myslím, že tiež je to veľmi čitateľný graf.

    V piatok sme otvorili aj problematiku financovania médií. Predovšetkým tu rezonovala otázka 45 mil. pre stredné vlny, na ktorých vysiela Slovenský rozhlas v súčasnosti, piaty okruh Rádia Patria. Treba povedať, že opäť sú tu isté záťaže z minulosti. A sú aj pri Slovenskej televízii, kde za ostatné 4 roky boli dávané z vlády dotácie z rôznych dôvodov na činnosť. A týka sa to aj Slovenského rozhlasu, kde došlo k zmene vedenia s tým, že nové vedenie garantovalo vyrovnaný rozpočet pri tých podmienkach, o ktorých vedelo. Bohužiaľ, presunom programovej štruktúry, s ktorou bol veľký problém vôbec v Rade pre rozhlasové vysielanie, ktorá zo zákona schvaľuje takéto programové zmeny, došlo aj k tej situácii, že Rádio Patria vysiela na stredných vlnách. Odmietam preto akúsi vydieračskú politiku vedenia Slovenského rozhlasu, ktoré sa dožaduje zo štátneho rozpočtu ďalších zdrojov bez toho, že by si najskôr urobilo vnútorný poriadok a kooperovalo aj v zmysle rozhodnutí rozhlasovej rady. Tu treba tiež polemizovať, či to bol správny krok. Ale musíme si uvedomiť, že Rádio Patria je podľa vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu počúvanou stanicou cirka pre 0, 5 % obyvateľov Slovenska, ktorí ho stabilne počúvajú v tej najsilnejšej kategórii, to znamená nad 50 rokov. Ale Rádio Patria nie je len o vysielaní v maďarskom jazyku, je o vysielaní v ďalších siedmich jazykoch.

    V tejto súvislosti je tiež dôležité uvedomiť si záťaže súdnej privatizácie v minulosti, keď s privatizáciou Slovenských telekomunikácií pre iného štátneho giganta Deutsche Telekom sa dostali aj Rádiokomunikácie do tohto segmentu. A systém 49 ku 51 asi ťažko umožňuje vláde alebo štátu získať späť, ako to bolo nedávno ešte vo vládnom zámere, Rádiokomunikácie pod kontrolu štátu. Tu nie je podstatné, či k nejakému predaju došlo v marci alebo v máji tohto roku, pretože tento proces sa dlhodobo pripravoval. Podstatné je, ako to bolo v minulosti nastavené. Samozrejme, nový vlastník, TBDS spoločnosť, nástupca Rádiokomunikácií, by sumou, ktorú by sme vyčlenili ako rozpočet pre stredné vlny, teda vo výške 45,4 mil., si len znížil dlh, ktorý si uplatňuje voči Slovenskému rozhlasu, zo 180 mil., tak ako sa vyjadrili, na 135 mil. korún. A že táto problematika nebola vyriešená v minulosti, dokazuje aj odpoveď exministra Fronca z januára 2004 v rámci interpelácie poslanca, ktorý hovoril, že otázka spôsobu a rozsahu vysielania Slovenského rozhlasu je v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. A súčasne danému poslancovi odporučil obrátiť sa so svojou otázkou na bližšie vysvetlenie práve na vedenie Slovenského rozhlasu a na rozhlasovú radu. Takže tento horúci zemiak so strednými vlnami a vôbec s verejnoprávnymi médiami si tu politici pohadzujú už podstatne dlhšie.

    Už v roku 2002 boli plány na predaj Rádiotelekomunikácií. A ich hovorkyňa sa práve v apríli 2002 vyjadrila, že pôjde o odpredaj dvom súkromným spoločnostiam. Čiže bolo to pred piatimi rokmi. Už vtedy sa vedelo, že dve spoločnosti s ručením obmedzeným sa následne predajú investorovi. A čo je na tom zaujímavé a paradoxné, je, že súčasnými vlastníkmi Rádioletekomunikácií, samozrejme tam je istý holding troch spoločností, ale hovorme o tom kľúčovom, ktorý to pripravil a získal, to sú bývalí zamestnanci, bývalí zamestnanci tých Rádiotelekomunikácií, štátneho podniku, ktorý sa dostal v privatizácii pod Deutsche Telekom a potom sa po piatich rokoch zrazu zázračnou krivkou ocitne v manažmente súkromnej spoločnosti, ktorá v súčasnosti strategický podnik Rádiotelekomunikácie vlastní. A čo je najväčší paradox, je, a to bolo vyjadrenie generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva Telekomu, slovenského, ktorý povedal, že tento náš gigant vraj nebude mať dostatok zdrojov na investovanie do Rádiotelekomunikácií. Ale súkromná spoločnosť vytvorená z bývalého manažmentu zrazu tieto zdroje našla.

    Čiže naozaj by bolo dobré niekedy si oprášiť tu minulosť a v prípade keď kritizujeme, aby sme zohľadnili naozaj aj vlastnú mieru zodpovednosti z minulosti za stav, ktorý, samozrejme, nás všetkých trápi. Ale je naozaj potrebné si najskôr vytiahnuť to brvno z vlastného oka a potom poukazovať, povedzme, aj na SNS, že chce likvidovať nejaké stredné vlny alebo vysielanie pre menšiny. Čiže ak to niekto bude chcieť, dá sa to veľmi detailne, lenže to by bolo na podstatne dlhšie objasnenie celej genézy, ktorá viedla k súčasnému stavu, a to možno aj práve preto, že nás čaká digitalizácia a stredné vlhy sú naozaj strategické pre umiestnenie vrstiev v jednotlivých allotmentoch. A, samozrejme, sú strategické aj svojím európskym rozsahom, len tu mi zas nedá nespomenúť bývalého ministra bývalej vlády, od ktorého na priamu otázku bývalého vedenia Slovenského rozhlasu, či štát potrebuje a bude potrebovať stredné vlny, došla odpoveď, nie, štát nebude potrebovať stredné vlny.

    Čiže toto je asi ten naozaj veľmi stručný sumár problémov so strednými vlnami a o tom, či máme znížiť dlh pre súkromnú spoločnosť, dotácie o 45 mil., alebo nie alebo je to povinnosť vedenia rozhlasu v rámci rozsiahlych reforiem, napr. aj čo sa týka hromadného prepúšťania v orchestri, znižovaním úväzkov, platov, prepúšťaním redaktorov, čo sme riešili už na začiatku roka tou vyžiadanou štruktúrou prepúšťaných zamestnancov. Tak sa pýtam, kam idú tie peniaze, keď sa šetrí a stále nie je dosť. Pritom paradoxne vedenie Slovenského rozhlasu odmietlo zverejniť výšku platov a odmien manažmentu, lebo by to bol vraj zásah do integrity ich práv.

    Pokiaľ sa týka financovania menšín, tak opäť som si pozrel výrečnú tabuľku výdavkov na národnostné menšiny. A videl som v rezorte ministerstva kultúry, že zatiaľ čo v roku 2004 tam išlo 80 mil., v roku 2005 to bolo 99 mil., v roku 2006, čiže vo volebnom roku, aj z dôvodu účelovej dotácie 45 mil. pre Slovenský rozhlas to už vyskočilo na 183 mil. Tento rok to činilo 107 mil., ale čo je podstatné, je, na budúci rok je to 188 mil. korún. Opäť mám k tomu graf, ktorý to veľmi transparentne ukazuje, že tu nedochádza k nijakému obmedzovaniu dotácií pre menšiny žijúce v Slovenskej republiky.

    Čo chcem však zdôrazniť, je, že konečne sa aj v rozpočtových kapitolách počíta s druhou najsilnejšou menšinou, ale aj s ďalšími menšinami, tou druhou myslím rómsku menšinu, pričom celkové výdavky, toto som spomenul len kapitolu ministerstva kultúry, pre menšiny narástli, keď to porovnám s rokom 2004, zo 155 mil. na rozpočtovaných na budúci rok 250,36 mil. Je to plus cirka 100 mil. korún za 4 roky. Myslím, že je to celkom slušný nárast a dôkaz toho, že minimálne status quo, keď nie nárast, táto vláda v starostlivosti o všetkých občanov aj dodržiava.

    Hovoril som o financovaní cirkví a takisto môžeme hovoriť, že je tu nielen status quo, ale aj trvalý nárast, trvalý nárast financovania, pričom v roku 2000 ak to bolo 519 mil., v tomto roku je to 928 mil. korún. Čiže oproti roku 1999 tu bol indexový nárast o 98 % v priemere. Pritom ak si pozriete jednotlivé položky jednotlivých 18 cirkví a náboženských spoločností, nenájdete tam nejaké výraznejšie rozdiely. Index má evanjelická cirkev 102, reformovaná 110, rímskokatolícka 95. Takže opäť je tu zodpovedný prístup tak, aby každý dostal primerane toľko, koľko mu aj patrí.

    Chcem sa vyjadriť, keďže reprezentujem poslanecký klub Slovenskej národnej strany, aj k rozpočtu v rezorte školstva a vôbec ku kapitole Veda a výskum.

    Nárast 4,1 mld. korún oproti minulému roku, čo je nárast o 8 % z tohtoročných 51,36 % na 55, 5 % v budúcom roku, je z môjho pohľadu optimálny, pretože musíme počítať aj s rozpočtovaním príjmov z európskych fondov, kde sú rôzne odhady, ale to minimum zdrojov je 1,7 mld. Regionálne školstvo zaznamenalo nárast, v hrubom objeme 1,6 mld., čo je 1,8-percentný medziročný nárast, v samotnej kapitole školstva predstavuje tento nárast 4,4 %. Priemerná mzda pedagógov v regionálnom školstve je odhadovaná alebo rozpočtovaná, plánovaná, alebo ako to chcete, na 20 700 korún. Nárast pre vysoké školy robí plus 900 mil. korún. A je to adresné predovšetkým na nárast platov učiteľov, ktorí sú tým dôležitým kľúčovým medzistupňom k vzdelávaniu, pretože stále ešte platí, ako motivovaný, ako kvalitný a dobrý učiteľ, tak kvalitný žiak, a na doktorandské vzdelávanie, pretože v minulosti sme, bohužiaľ, zanedbali podporu vzdelávania a motivovania doktorandov, čo nám vyčítali viaceré organizácie, keď len spomeniem tak OECD. Saldo hospodárenia verejných vysokých škôl na rok 2008 predpokladá prebytok plus 55,5 mil. korún. A v nasledujúcich rokoch je to už potom neskôr rozpočet ako vyrovnaný, pričom tu opäť ešte nemáme zahrnutú možnosť čerpania z prostriedkov Európskej únie a taktiež možné príjmy, možné príjmy, zdôrazňujem, od externých študentov podľa schválenej novely vysokoškolského zákona.

    Keď sa pozrieme na tabuľku miezd v celkovom objeme v rezorte školstva, tak vidíme, že v roku 2007, teda v tomto roku, to je 6,246 mld., na budúci rok to bude 7,462 mld., v roku 2009 to bude 7,831 mld. a v roku 2010 to bude 8,012 mld. Čiže vidíme jasný nárast. Pritom keď si pozrieme toľko zdôrazňovaný, najmä zo strany opozície, podiel nie v hrubom objeme, ale v percentách na hrubý domáci produkt, sú tu takéto posuny: z 2,98 % na súčasných 2,81 %, no a na budúcoročných 2,79 %. Čiže sú to naozaj minimálne posuny. V tom hrubom objeme, čo pôjde do školstva, je tento graf za roky 2006, 2007, 2008. Myslím, že tiež graf je úplne jasný a zrozumiteľný. A platy pre nepedagogických pracovníkov sa jednoznačne zvyšujú o 7,5 %, pričom u pedagogických sa dostávajú na úroveň 21 397 korún oproti tohtoročným 19 642 korún.

    Treba tiež vyzdvihnúť kapitolu Agentúry pre vedu a výskum, z ktorej pôjdu peniaze predovšetkým na vedu a výskum. Ale súčasne budú sa cez ňu prelievať aj peniaze z európskych fondov, pričom v rozpočte navyše dostáva táto agentúra 150 mil. korún. A dostáva sa tak v podpore na úroveň 1 mld. korún. V minulosti to bolo pritom len 600 mil. Čiže je to nárast približne o 40 %.

    Veda a výskum teda dostali alebo by mali dostať celkovo 8,7 mld. A v samotnej kapitole školstva je to 4,1 mld. na vedu a výskum. V tejto kapitole z citovanej Agentúry pre vedu a výskum by to malo byť 122 mil. korún, ktoré by sa mali predovšetkým použiť na verejných vysokých školách.

    A tiež treba zahrnúť do celkových rozpočtov aj Slovenskú akadémiu vied, ktorá ma na rok 2008 rozpočtovaných 1,8 mld. korún a v ostatných kapitolách ďalej vyčlenených 1,1 mld. korún práve na kapitolu Veda a výskum, pričom podľa odhadov okrem týchto uvedených zdrojov by mal byť prílev zo štrukturálnych fondov na vedu a výskum v objeme ďalších 1,3 mld. korún.

    A teraz mi dovoľte uviesť jeden príklad z minulosti pre súčasnosť o tom, čo sme mohli robiť lepšie a čo sme neurobili. A je to príklad, ktorý je nám bytostne blízky, pretože ide o spôsob privatizácie a spôsob nakladania s peniazmi z privatizácie. Práve včera Francúzsko predalo malý podiel v elektrárenskom koncerne Electricité de France. Z príjmu však, čo je podstatné, chce financovať plán na modernizáciu univerzít. Celková hodnota investícií do univerzít z privatizácie ich energetického giganta by mala dosiahnuť 5 mld. eur, čo je 165 mld. Sk. To je polovička nášho rozpočtu. A je to len z 2,5 % predaja akcií, pričom, čo je kľúčové, Francúzi boli tak múdri, že si schválili zákon, že minimálna výška, ktorú si štát ponecháva v Elektricité de France, je 70 %. Pod túto hranicu podľa zákona sa nesmie ísť. Ale Francúzi to robia rozumne. Ponúkli 2,5 % akcií, majú 5 mld. eur práve na vysoké školy. A dokonca uvažujú, že ak bude záujem, môžu ísť až na úroveň 3,7 % zo svojho podniku. Ešte stále Francúzom zostáva vo vlastníctve 83,6 % akcií v Elektricité de France. Ja sa pýtam: Kam išli peniaze zo 66 % predaja Slovenských elektrární, koľko ich išlo do vysokoškolského vzdelávania, toľko kritizovaného alebo oplakávaného? Ako sme my použili okrem tých 60 mld. odložených približne na tri roky z privatizácie zo Slovenského plynárenského priemyslu? Bohužiaľ, toto už je, áno, plač nad hrobom mŕtveho, pretože táto vláda sa jednak zaviazala neprivatizovať, no a, po druhé, povedzme si, čo by ešte sa vlastne aj dalo privatizovať. A ja verím, že tie peniaze pôjdu podľa vzoru Francúzov tam, kam by mali ísť, a nie na prejedanie a rozplytvanie peňazí z privatizácie.

    Dámy a páni, chcem ešte sa dotknúť kapitoly rezortu výstavby a regionálneho rozvoja, kde Slovenská národná strana má svojho ministra a môže cez tento rezort realizovať nielen svoju, ale aj vládnu politiku z programového vyhlásenia vlády v podpore bytov, resp. lepšieho naštartovania bytov nájomných alebo sociálnych, ako chcete, obecných, pre mladé rodiny, kde existuje, ako som už v predchádzajúcom hovoril, celý rad podporných politík, či už cez jednotlivé zákony alebo ďalšie segmenty, napr. cez Štátny fond rozvoja bývania, alebo v zákone o stavebnom sporení. Kvalitné a dostupné bývanie pre občanov Slovenskej republiky má tri prioritné nástroje. Je to Štátny fond rozvoja bývania, štátna prémia k stavebnému sporeniu a štátny príspevok k hypotekárnym úverom. Na podporu bývania na rok 2008 sa vynaložia verejné výdavky vo výške 7,9 mld., z toho predstavuje Štátny fond rozvoja bývania 1,9 mld. plus transfer ďalších 2,2 mld. korún. Na výstavbu bytového fondu teda pôjdu prostriedky aj v sume 1,7 mld. korún, na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu to bude 1,4 mld. a na bonifikáciu hypoúverov to bude 0,75 mld. korún. Oceňujem, že stavebné sporenie prináša zjednodušenie administratívnej náročnosti poskytovania bankových služieb klientom a tiež spresnenie vybraných ustanovení na základe poznatkov z praxe, pričom táto nová úprava, čerstvá, má dosah na štátny rozpočet v odhadovanej výške 150 mil. korún ročne čiže, opäť hovorím, aj skĺbi adresnosť zdrojov a cielených politík s rozumným prístupom systémových a štrukturálnych zmien. Na regionálny rozvoj pôjde 4,4 mld. korún, pričom SNS sa podarilo navýšiť 0,5 mld. korún na podporu bytovej politiky oproti pôvodnému návrhu vlády. Takže je vidieť, že táto priorita SNS má podporu aj ďalších členov vládnej koalície, pretože hovoril som o minulosti, prítomnosti, budúcnosti, hovoril som o podpore pre rodiny na naštartovanie zvýšenej krivky pôrodnosti. A, samozrejme, musíme vytvoriť aj podmienky, ak sa to A primárne podarí, aby sme boli pripravení aj na B, aby mladé rodiny a ich deti mali aj kde bývať. Práve preto je kľúčová aj podpora bytovej politiky. Keď si pozrieme štruktúru nájomných bytov, tak vidíme, že sú to na našom trhu predovšetkým malé byty a garsónky, ktoré sú výsadou skôr ľudí, ktorí žijú osamote, alebo starších občanov. A preto nedostatočne sú motivované pre rodiny s malými deťmi a prevládajúce sú dvoj- a trojizbové byty. Mala by smerovať k týmto metrážam aj podpora štátnej politiky. Podobné parametre dosahujú v podstate iba byty v Luxembursku a vo Švédsku, keď ich porovnáme so Slovenskom.

    Dámy a páni, na záver ešte mi dovoľte, aby som interpretoval jednu tabuľku, ktorú som si spravil. A je to porovnanie vybraných rozpočtových kapitol štátneho rozpočtu v rokoch 2006, ktoré rozpočtovala minulá vláda, 2007 a 2008. Je to celkový objem financií v miliardách, ktorý ide pre jednotlivé rezorty. A potom tam je aj tá tabuľka, ktorú si viac všíma naša opozícia. A to je podiel na hrubom domácom produkte. Iba v troch rezortoch je nárast v zvýšenom podiele HDP. Je to ministerstvo pôdohospodárstva, je to ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií. Ak sme hovorili, že je tu viac ako 30-miliardový nárast, tak potom vidíme, že operovanie len touto kategóriou informačnou, je relatívne, je relatívne najmä ak si porovnáme, povedzme, toľko kritizovanú kapitolu pôdohospodárstva a jej nárast, Len pre objektívnosť, pretože tomuto rezortu alebo segmentu sa ja osobne príliš nevenujem, uvediem, že v roku 2006 podiel na hrubom domácom produkte 1,3 % klesol v tomto roku na 0,99 %. A znova sa vracia mierne nad úroveň spred roka na 1,46 %.

    Takže aj tu vidno, že môžeme mať rôzne pohľady. A je to aj prirodzené, či pohár povestný je poloprázdny alebo poloplný. To podstatné, čo by nám však nemalo uniknúť, je, že ten pohár tu je, že je v ňom čistá voda, ktorá má slúžiť na zvýšenie životnej úrovne a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. A keďže tento rozpočet to aj napĺňa, dámy a páni, ja osobne a aj poslanci za Slovenskú národnú stranu budú hlasovať za tento rozpočet.

    A keďže vláda požiadala o spojenie hlasovania s vyslovením dôvery, koaličná Slovenská národná strana, ja osobne takisto jednoznačne vyjadríme podporu nielen tomuto rozpočtu, ale aj tejto vláde, pretože aj cez rozpočet, jeho kapitoly, štruktúru je podstatné to, že napráva záťaže alebo nevyrovnanosti či krivdy z minulosti, že udržiava minimálne status quo vo všetkých segmentoch rozpočtu a rezortoch, že robí cielenú politiku podpory vybraných kľúčových politík s jasným zámerom, s podporou legislatívnych opatrení, že tento rozpočet teda má svoju hlavu, má svoje opodstatnenie, má svoju jasnú víziu, a preto má aj našu podporu. Ja vám ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Laššáková, Sárközy, Slabý, Fronc, Belásová, Szigeti László, Biró Ágnes, Senko Ján. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pozorne som počúvala vystúpenie pána poslanca a chcem ho oceniť. Naozaj podrobne sa vyjadril k všetkým podstatným kapitolám štátneho rozpočtu a zdôraznil ich pozitíva. Aj podľa môjho názoru je rozpočet vyvážený, kladie dôraz na priority, ktoré si vláda stanovila vo svojom programovom vyhlásení. Ale čo je najpodstatnejšie, najpodstatnejšie je to, že spĺňa kritériá aj pre zavedenie eura v roku 2009. Ďakujem pekne.

  • Teraz dostane slovo pani poslankyňa Sárközy Klára.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, na začiatku vášho príspevku ste hovorili o tom, ako táto dobrá vláda, ktorá robí všetko len pre blaho ľudu tejto krajiny, myslí aj na valorizáciu dôchodkov. No pevne verím, že ste si vedomý toho, že valorizačný mechanizmus do zákona o sociálnom poistení zaviedla druhá Dzurindova vláda, je to ten tzv. švajčiarsky model, takže s tým sa nič neudialo, neboli tam potrebné žiadne legislatívne zmeny.

    Potom ste sa dotkli aj príspevku pri narodení prvého dieťaťa. Myslím si, že dobrú rodinnú politiku robí vláda vtedy, keď myslí nielen na prvé, ale aj na druhé, tretie a na štvrté dieťa a keď robí všetko preto, aby rodiny sa cítili bezpečne. Myslím si, že je chorá tá spoločnosť, ktorá dáva peniaze len preto prvonarodenému dieťaťu, aby sa rodilo viac detí. Myslím si, že toto je niečo o morálke, ale na to asi 2 minúty sú málo.

    Potom ste sa dotkli aj doktorandov. No ja mám taký dojem, že okrem pána ministra nikto si nemyslí, že tie zmeny, ktoré sa udiali či v zákone o sociálnom poistení alebo aj čo sa týka štipendií pre doktorandov, sú v prospech tých, ktorých sa to týka, pretože sa ozývali jednak doktorandi a napr. všetci poslanci dostali pri prerokúvaní tohto zákona list od podpredsedu Slovenskej akadémie vied, ktorý práve hovoril, že tie zmeny, ktoré prijali poslanci v zákone o sociálnom poistení, budú znamenať odliv mozgov do zahraničia. Ďakujem pekne.

    A ešte jedna poznámka. Keby Slovensko sa nedostalo do Európskej únie a do NATO, kde sa nedostalo vtedy, keď ste boli vo vládnej koalícii, tak asi takýto rozpočet by vláda nemohla pripraviť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovolíte, chcem priblížiť oblasť protipovodňových opatrení a význam 1,6 mld. korún, ktoré vláda v prospech práve týchto opatrení v rozpočte uvoľnila. Je pravda, že povodne sa nám na Slovensku akosi nevyhýbajú. Len za posledných desať rokov nebolo vlastne jediného roka, v ktorom by sme nezaznamenali zvýšenú povodňovú aktivitu na našich tokoch. Na vodohospodárskom majetku štátu vznikli škody za viac než 5 mld. korún a povodne za toto obdobie priniesli aj smrť 51 ľuďom. Ak dovolíte, zopakujem, zomrelo 51 ľudí. Tu sa teda, myslím, nebavíme o ekonomických teóriách, tu je priamy dopad na život ľudí.

    Je síce pravda, že predchádzajúca vláda v roku 2000 prijala Program protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, no ten sa vôbec neplnil najmä pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 2002 sa protipovodňový program aktualizoval, ale vláda ho len vzala na vedomie a naďalej zostával iba na papieri. Deficit v plnení protipovodňového programu ku koncu roka 2006 dosiahol viac, než, ako uvádzal aj pán kolega Rafaj, 7,5 mld. korún.

    Rovnaký osud postihol aj Koncepciu vodohospodárskej politiky SR do roku 2015, ktorú bývalá vláda uznesením č. 117 z 15. februára 2006 neprijala, ale len vzala na vedomie a odporučila predsedom samosprávnych krajov a starostom obcí zabezpečiť jej realizáciu. No a vidíme, ako to v praxi dopadlo. Ďakujem.

  • Teraz, prosím, bude pokračovať s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som povedal, že toto je rozpočet pre školstvo premárnenej šance a že vzdelanie stojí na samom kraji záujmu Ficovej vlády, a preto rodičia, pedagógovia a študenti môžu mať len hlavu v smútku. Je to preto premárnené, že pri takomto raste HDP sa dalo podstatne viac investovať do budúcnosti tejto krajiny a do budúcnosti národa. Vy môžete hovoriť o tom, že je navýšenie také a také. Hrať s číslami sa dá, ale treba hrať s nimi poctivo. Treba porovnávať tie čísla, už som vás minule na to upozornil, ktoré idú zo štátnej kasy, mimo peňazí, ktoré idú z európskych zdrojov. A tam to navýšenie je ani nie polovičné oproti tomu, čo my sme urobili pre rok 2006.

    Keď hovoríte o platoch. Viete, sľuby, platy, zníženie počtu žiakov v triedach ap., to sa ľahko dáva, ale realita je iná. Pozrite si priamo návrh zákona o štátnom rozpočte. Pokiaľ my sme dosiahli v roku 2006 priemerný plat učiteľov na úroveň platov v národnom hospodárstve, to bolo okolo 18 200 korún, teraz vidíte, že už ten plat je o 624 korún nižší u učiteľov, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. A poklesne to.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali, že pôjde 900 mil. na vysoké školy, najmä na platy. No neviem, kto vám to nahovoril. Zákon o vysokých školách je iný. Vysoké školy sú verejné, takýmto spôsobom sa to nedá určovať. To vôbec takto sa neudeje. Treba si pozrieť zákon.

    Ale čo je podstatné. Vy hovoríte a hovorili ste stále o 5 % z HDP pre školstvo. No viete, koľko by ste to museli zvýšiť dnes? No museli by ste viac ako zdvojnásobiť to, čo sa dáva, a museli by ste navýšiť rozpočet o 60 mld. rezortu školstva. Čiže odíďte z ríše Alenky divov a z podobných bájok.

  • Teraz bude pokračovať pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja oceňujem príspevok kolegu Rafaja o. i. aj v problematike financovania národnostných menšín. Jeho vyčerpávajúca analýza podložená grafmi jasne a rukolapne dokazuje, že vyplakávanie hlavne politickej reprezentácie maďarskej menšiny nie je namieste. Čísla nepustia. A ja som rada, že to tu zaznelo, nie populisticky, ale vecne a odborne. Poslanec Rafaj dokázal, že postavenie maďarskej menšiny je na Slovensku nadštandardné. Ďakujem.

  • Teraz bude rozprávať pán poslanec Szigeti László.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Tiež by som chcel zareagovať na slová pána poslanca Rafaja.

    Pán poslanec hovorí o tom, že štátny rozpočet pre ministerstvo školstva je skvelý, 55,5 mld. korún. Je to tak, že tá suma je taká vysoká, ale, pán poslanec, keď ten zdanlivo slušný objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a od prostriedkov na tzv. spolufinancovanie, tak ostáva nám suma necelých 53 mld. korún, čo už, bohužiaľ, nevyzerá tak sľubne ako tých pôvodných 55,5 mld. Sk.

    Hovoríte o tom, že v minulosti sa málo investovalo do rozvojových programov, do podpory kvality vzdelávania a tak ďalej. Ja by som vás chcel upozorniť na to, akým spôsobom vaša vláda financuje rozvojové projekty, že napr. na učebnice dávate ešte stále o niekoľko desiatok miliónov korún menej, ako to bolo v roku 2006, že na Infovek dávate ešte stále o 190 mil. korún menej, ako to bolo v roku 2006. A mohol by som menovať ďalšie položky.

    Hovoríte o tom, síce pán poslanec Fronc to už naznačil, aký skvelý je podiel financovania školstva na HDP, je to menej ako 3 %. Vo vašom programovom vyhlásení je to 5 %. Ostanú to také isté sľuby ako vaše byty, ktoré ste sľubovali počas volebnej kampane.

    A, pán kolega, spomínali ste tu Francúzsko, že z privatizačných prostriedkov dáva na rozvoj vysokého školstva. Ja si myslím, že v súčasnosti na Slovensku ekonomika funguje tak dobre, že teraz je tu možnosť, teraz je tu šanca dávať väčšie prostriedky na rozvoj nielen vysokých škôl, ale celého školstva.

  • Pani poslankyňa Biró Ágnes, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Jednou poznámkou by som sa dotkla Matici slovenskej. Ja som to už počula aj minulý rok. Ja si myslím, že ministerstvo kultúry a my všetci vždy sme uznávali Maticu slovenskú ako významnú inštitúciu, ale takú, ktorá nerealizuje sama slovenskú kultúru. Matica slovenská mala a má k dispozícii okrem transferu účelové dotácie, osobitné granty a môže podnikať. Ja si myslím, že mala a má vždy nadštandardné financovania. A možno by bolo dobré zamyslieť sa nad novelizáciou zákona o Matici slovenskej, aby sme vedeli, ako hospodári s týmito finančnými prostriedkami.

    Menšiny, Slovenský rozhlas. Ja si myslím, že udržanie vysielania v jazykoch národnostných menšín nie je len povinnosťou manažmentu Slovenského rozhlasu, ale je to aj povinnosťou štátu a vlády. Je to ústavné právo menšín. Avšak udržanie napätia do budúceho roka je z vašej strany účelové. Veď budúci rok budú voľby nových členov Rady Slovenského rozhlasu a potom môžete jednou ranou doriešiť odstránenie manažmentu i rozdrvenie vysielania v jazykoch národnostných menšín.

    A k tomu žonglovaniu s tými číslami a tabuľkami mi dovoľte, aby som vám pogratulovala. Porovnať rozpočet Matice slovenskej s kultúrou národnostných menšín je strašne zavádzajúce. Môžeme porovnať rozpočet kapitoly ministerstva kultúry s tou čiastkou, ktorá sa poskytuje národnostným menšinám, ktoré tvoria skoro 14 % populácie slovenského štátu. To znamená, že my dostávame asi 1,9 % na rozvoj kultúry národnostných menšín. To isté platí v oblasti cirkví, kde ste spojili transfer diakonie a transfer na administratívu a platy...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec celkom jasne poukázal na nárastovo realizovaný návrh rozpočtu v kapitole kultúry. Som rád, že poukázal aj na problém národnostného vysielania v pásme stredných vĺn aj na to, že rozhodnutie vysielať v tomto pásme bolo rozhodnutím súčasného vedenia Slovenského rozhlasu a rozhlasovej rady.

    A opäť by som chcel zdôrazniť, že zo zákona o Slovenskom rozhlase vyplýva Slovenskému rozhlasu povinnosť zabezpečovať aj vysielanie v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín. Nikto nenútil Slovenský rozhlas, aby prešiel s vysielaním v pásme VKV do pásma stredných vĺn. Bolo to účelové rozhodnutie, ktoré sa snažilo, a opäť to budem zdôrazňovať, využiť národnostné menšiny na možnosť financovania stredných vĺn. Len zabudli na to, že vláda sama v decembri roku 2003, to bola opozičná vláda alebo pozostávajúca z opozičných strán, vzhľadom na zastarané ustanovenie zákona o poskytnutí stredných vĺn štátu v prípade krízových situácií týmto krokom sa snažila pozastaviť vysielanie v prípade krízového vysielania v oblasti stredných vĺn. Takže nebolo by dobré, keby sme podsúvali tejto vláde to, že nechce zabezpečiť vysielanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Ešte raz, je to...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Chce odpovedať, tak nech odpovie, lebo však nech je to...

  • Áno. Ešte tak chce pán poslanec odpovedať na faktické poznámky? Áno? Tak ešte zapnite mikrofón pánovi poslancovi Rafajovi.

  • Ďakujem za pozornosť úprimne, ktorú vzbudilo moje vystúpenie. A teraz budem hovoriť telegraficky, ak dovolíte.

    Pani poslankyňa Sárközyová, ja som presvedčený, že keby ste si mali vybrať medzi prívlastkami „mŕtva spoločnosť“ a „chorá spoločnosť“, tak by ste si vybrali ten druhý prívlastok, pretože keď bude spoločnosť mŕtva, keď nebudeme motivovať a podporovať vôbec prvorodených, tak potom by sme speli do toho štádia mŕtveho, čo asi nikto nechce. A preto musíme hasiť najskôr požiar. A, samozrejme, to nevylučuje, že podporujeme a táto vláda podporuje v danom status quo aj prídavkami na deti viacdetné rodiny.

    Bohužiaľ, v príspevkoch pána Szigetiho a Fronca mi chýbala odpoveď, kam sa podeli zdroje z privatizácie a prečo nešli na toľko v centre pozornosti vnímaný rezort školstva. Skôr mi to pripomína rozprávku, keďže tento prívlastok tu bol, Červená Karkulka, ktorá neznámemu vlkovi v košíku nosila privatizačné koláče, pričom my dnes nevieme, že kde ten vlk do akej studne padol.

    No a, pani poslankyňa Biró, dobre viete, že pre menšiny rovnako, pokiaľ ste hovorili o Matici Slovenskej, tiež je vyčlenený grantový program, ktorý sa navýši o 24 mil. korún na sumu 104 mil. korún. No ale môžem vás ubezpečiť, že Matica nepodporuje aktivity také, ako sú napr. nomádski strelci na dunajskej hrádzi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dostali sme do lavíc harmonogram zasadnutí výborov. Prosím, aby ste si, predovšetkým členovia výboru pre kultúru a médiá, tam opravili čas z 12.00 hodiny na 12.30 hodinu. Dôvod je veľmi jednoduchý a zároveň smutný. Dneska o 11.00 hodine je v novej budove Slovenského národného divadla rozlúčka so skvelým hercom a dobrým človekom Pavlom Mikulíkom. Tak je to preto, aby sme sa, členovia výboru, mohli toho zúčastniť. Predpokladané trvanie je asi hodinu. Takže by to skončilo zhruba o tej 12.00 hodine a potom by sme mali čas na presun. Týmto to dávam zároveň na známosť aj všetkým ostatným poslancom tejto snemovne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa zapojiť do rozpravy o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2008 a výhľadovo na roky 2009 a 2010.

    Rokujeme tu už dosť dlhú dobu o štátnom rozpočte, tak dovoľte, aby som na začiatok zopakoval základné údaje, celkové príjmy 348 mld., celkové výdavky 380 mld., schodok necelých 32 mld., čo predstavuje zhruba 2,3 % hrubého domáceho produktu. Myslím si, že z hľadiska makroekonomických ukazovateľov sa dá takýto návrh rozpočtu plne akceptovať. A myslím si, že je pripravený zodpovedne.

    Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2008 poskytujú do rozpočtov obcí a do rozpočtov vyšších územných celkov dotácie v celkovej sume 29,124 mld. Sk, z čoho ide obciam 17,875 mld., vyšším územným celkom 11,249 mld. Sk. Osobne ako predstaviteľ miestnej samosprávy musím povedať, že takéto čísla určite každého starostu, primátora, ale aj poslanca vyššieho územného celku potešia, lebo znamená to rast príjmov samospráv. A treba povedať, že tieto prostriedky nie sú prejedené. Tieto prostriedky sú prostriedky, ktoré slúžia na zlepšovanie kvality života v tých miestach, kde máme svoje rodinné príbytky, teda v obciach a mestách. A keď vidím pohľad kolegyne zo Strany maďarskej koalície, myslím si, že slúžia aj na rozvoj menšinovej kultúry na juhu Slovenska.

    Ak dovolíte, pomenoval by som niektoré skutočnosti, ktoré zohľadňuje štátny rozpočet.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte zohľadňuje štátny príspevok poskytovaný mladým poberateľom hypotekárneho úveru, ktorý je určený vo výške 1,5 %. Myslím si, že mohlo by byť toho viac, ale parametre rozpočtu, tak ako sú nastavené, ho určujú v takejto výške.

    Štátny rozpočet zohľadňuje platové tarify zamestnancov v štátnej službe, ktoré sa zvýšia od 1. januára 2008 o 3 %. Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa zvýši od 1. januára o 4 %. Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa zvýšia od 1. januára o 4 %. Súčasne treba povedať, že uvedené zvýšenie funkčných platov pre príslušníkov Policajného zboru platí iba odo dňa účinnosti nového systému odmeňovania. Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa zvýšia od 1. januára o 4 %. Pritom ak zvážime mieru inflácie, s ktorou sa v štátnom rozpočte uvažuje hlboko pod 2 %, treba povedať, že aj v týchto zložkách štátnych zamestnancov dôjde konečne po dlhom období uťahovania opaskov k reálnemu rastu miest, čo považujem takisto za pozitívum tohto štátneho rozpočtu.

    V porovnaní s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 sa v návrhu zákona o štátnom rozpočte stanovujú trom štátnym podnikom osobitné odvody zo zisku po zdanení. A to ide o podniky Lesy Slovenskej republiky, vo výške 200 mil., Pôdohospodárska výstavba, 350 mil., Slovenský vodohospodársky podnik, vo výške 150 mil.

    Tu by som sa chcel pozastaviť a v podstate reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša, ktorý sa pozeral na rast príjmov v oblasti zisku alebo príjmov z dividend ako na niečo, čo je neopodstatnené, ako na niečo, čo bude znamenať zavedenie napr. krížových dotácií. Ja si myslím, že aj tieto čísla, ktoré som tu povedal, dávajú absolútne jasnú odpoveď, že nejde o žiadne zvedenie krížových dotácií, že nejde o žiadne deformovanie trhu, ale, tak ako je to v týchto štátnych podnikoch, ide o dodatočné odvody zo zisku. Myslím si, že aj akcionár, a vďaka, že ešte štát je akcionárom nejakých štátnych podnikov, sa môže rozhodnúť, že zisk sa môže použiť aj tým spôsobom, že sa vyplatia dividendy akcionárom, čo, si myslím, je absolútne legitímny postoj.

    Ak dovolíte, zastavil by som sa ešte na chvíľku pri príjmoch štátneho rozpočtu a predovšetkým by som pomenoval, odkiaľ tie príjmy tečú. V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2007 až 2009 dochádza k zmene legislatívy v oblasti daní z príjmov, DPH, daní z úhrad za dobývací priestor. V rozpočte verejnej správy sa počíta so zavedením nových spotrebných daní z elektriny, uhlia a zemného plynu. Tu by som si dovolil uviesť jeden veľmi krátky osobný komentár. Nie je to daň, ktorú by zavádzala navyše táto vládna garnitúra, pretože si vymyslela, že musia byť spoplatnené energetické nosiče. Ide o daň, ktorá je požadovaná Európskou úniou a je zavedená v celej Európskej únii. To je len na dokreslenie tohto faktu. V prognóze daňových príjmov je podľa návrhu zákona zapracovaný predpokladaný dopad novely zákona o sociálnom poistení. Ak by sme hodnotili, či sú príjmy odhadnuté kvalifikovane alebo nie, treba povedať, že prognóza daňových príjmov ministerstva financií bola podrobená hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy v septembri 2007. A členmi výboru sú ministerstvo financií, Štátna pokladnica, Národná banka, Infostat, ING Bank, Slovenská sporiteľňa, Tatrabanka, ČSOB. A myslím si, že takáto zostava organizácií, ktoré hodnotia príjmy, je zostava absolútne adekvátna, ktorá dáva punc odbornosti. A môžeme konštatovať, že strednodobá prognóza daňových príjmov a sociálnych odvodov bola všetkými členmi výboru hodnotená ako realistická. K tomu na margo toho, že aj pri stanovovaní príjmov nejde zo strany vládnej koalície o žiadny populizmus, poviem, že ide tu o reálne pomenovanie ekonomickej výkonnosti Slovenskej republiky a z toho plynúcich benefitov, ktoré prichádzajú do štátnej kasy.

    Skúsim prejsť na kapitolu výdavkov. Prostredníctvom výdavkov zo štátneho rozpočtu vláda realizuje svoje programové vyhlásenie, a zdôrazňujem, pri dodržiavaní zásad efektívnosti a hospodárnosti. Rozvoj ekonomiky umožňuje vyššiu tvorbu zdrojov, a tým aj každoročný nárast vynakladaných prostriedkov. Celkovo medziročne v porovnaní rokov 2007 a 2008 verejné výdavky rastú o 1,8 %. Zastavím sa pri jednotlivých kapitolách.

    Kapitola ministerstva školstva predpokladá výdavky vo výške 55,5 mld. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je to rast o 8 %. V predchádzajúcich faktických poznámkach som mal možnosť si vypočuť, že toto hodnotenie absolútneho rastu nie je adekvátne, že treba to vzťahovať na rast hrubého domáceho produktu. Áno, môžem sa stotožniť aj s takouto konštatáciou, ale na druhej strane aj pri nepriaznivom ukazovateli, ktorý je vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, treba jednoznačne poukázať na to, že rast výdavkov v kapitole ministerstva školstva rastie o 8 %.

    Rozhodujúca časť kapitoly predstavuje výdavky na regionálne školstvo a mládež. Navrhované výdavky sú súčasťou programu Národný program výchovy a vzdelávania a mládeže. A po odpočítaní finančných prostriedkov v sume 120 mil. korún na podporu aktivít mládeže vo voľnom čase zostávajú v rozpočte kapitoly pre regionálne školstvo finančné prostriedky vo výške 36, 2 mld. korún, pričom treba zase povedať, že tieto prostriedky rastú o 4,4 %, čo je nad úroveň medziročnej inflácie. Ak by som mal mať svoj osobný názor, či rast prostriedkov v regionálnom školstve je dostatočný alebo nie, určite by som privítal trošku vyššie čísla, ale na druhej strane musím povedať, že tieto čísla nijakým spôsobom neznamenajú krach základného a regionálneho školstva.

    Výskum, vývoj je financovaný z viacerých zdrojov. A myslím si, že touto problematikou sa veľmi podrobne zaoberal pán poslanec Rafaj. Mne prináleží len zopakovať, že na tento účel bolo celkovo vynaložených v štátnom rozpočte 8,7 mld. Sk.

    Ak dovolíte, trošku podrobnejšie by som sa pozastavil pri kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí. Ministerstvo práce a sociálnych vecí zabezpečuje širokú oblasť štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci prostredníctvom rôznych dávok, ale aj stimuláciou aktivity občanov na pracovnom trhu. Celkovo sa v kapitole rozpočtuje suma 52,9 mld. Sk, čo je o 2,1 % viac, ako boli schválené výdavky v roku 2007.

    Pri tomto by som sa trošku pozastavil a skúsil by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Mikloša, ktorý podrobil kapitolu ministerstva práce a sociálnych vecí relatívne veľkej kritike, že výdavky rastú iba o 2,1 % a že toto číslo pre sociálne orientovanú vládu je číslo veľmi malé. Skúsme si pripomenúť niektoré iné čísla. Celkový počet poberateľov príspevkov v hmotnej núdzi od začiatku roku 2007 klesá z 210 000 na súčasných 184 000 poberateľov, čo je pokles o 12 %. Evidovaná miera nezamestnanosti v októbri 2007 bola 7,92 % a pred rokom, teda v októbri 2006, bola 9,3 % , čo predstavuje celkový pokles o 1,4 %. Ak zohľadníme tieto dva ukazovatele, ako aj ďalší úbytok poberateľov sociálnych dávok a dáme to do kontextu s rastom výdavkov v sociálnej oblasti, tak jednoducho si musím povedať, že tento nárast je adekvátny a zabezpečuje dostatočnú sociálnu aktivitu vlády Slovenskej republiky. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007 výdavky kapitoly celkove rastú o 2 % a výdavky v oblasti sociálnej podpory a pomoci medziročne rastú o 6 %. Tam sa prejavuje aj to zníženie počtu poberateľov o 12 %. A v absolútnom navýšení toto predstavuje 2,4 mld. Sk. Po zohľadnení očakávanej celkovej úspory v roku 2007 vo výške 1,4 mld. Sk medziročné zvýšenie objemu výdavkov na dávky a príspevky sociálnej pomoci je takmer 6 %, čo je nad úrovňou prognózovanej inflácie. Návrh rozpočtu na rok 2008 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že návrh limitu výdavkov umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa vo výške inflácie, ktorý doteraz nebol valorizovaný od roku 2005. Ďalej, umožňuje zavedenie novej štátnej sociálnej dávky príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov dôchodcov s nezaopatreným dieťaťom vo výške 300 korún. A nie je dôvod na neuskutočnenie celoplošnej valorizácie ostatných dávok a príspevkov sociálnej pomoci a podpory. Tu dávam jasnú odpoveď na to, že aj takto vymedzené finančné prostriedky v štátnom rozpočte dávajú priestor aj na valorizáciu ostatných dávok a v príspevkoch sociálnej štátnej pomoci a podpory.

    Dámy a páni, rozhodujúca časť výdavkov kapitoly je zameraná predovšetkým na štátnu podporu rodín, a to hlavne mladých rodín, a vytváranie podmienok na ich založenie. Na tento účel je v rozpočte vyčlenených 23,7 mld. Sk, čo predstavuje takmer polovicu všetkých výdavkov kapitoly. Podpora rodín je zabezpečená aj inými spôsobmi, ako je daňový bonus. Vrátane všetkých nástrojov by podpora rodín v budúcom roku mala dosiahnuť celkovo 31,5 mld. Sk, čo považujem za čiastku vcelku slušnú. Vzhľadom na nízku životnú úroveň niektorých skupín spoločnosti musí do riešenia ich základných životných potrieb vstúpiť štát prostredníctvom dávok a príspevkov sociálnej pomoci. Celková výška týchto prostriedkov predstavuje 9,2 mld. korún, z čoho najväčšia časť pripadá na dávky v hmotnej núdzi. Takže tu je jasná odpoveď na to, či sa súčasná vláda správa prosociálne alebo či ide siahať na sociálne dávky obyvateľov, ktorí sú na tieto dávky, žiaľ, odkázaní.

    Ešte ak dovolíte, som pozabudol na jednu otázku. V súvislosti s rezortom ministerstva práce, sociálnych vecí sa tu ozývalo tvrdenie, ktoré je koniec koncov je pravdivé, že klesá miera náhrady, teda pomer priemerného starobného dôchodku na priemernom plate, kde v roku 2006 táto miera náhrady bola 43,8 % a do roku 2008 by sa mala znížiť na 42,8 %. Áno, toto tvrdenie je pravdou, ale aj v kontexte obhajoby valorizačného mechanizmu, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda, treba povedať, že tak nastavený valorizačný mechanizmus dôchodkov, ako je nastavený v súčasnosti, to znamená, že valorizácia dôchodkov je zložená z dvoch častí, a to z polovice z rastu priemerných miezd a z polovice z rastu inflácie, že takto nastavený mechanizmus inflácie nemôže nikdy znamenať nič iné ako pokles reálnej miery náhrady. Tu, a ja som to spomenul už vo svojich vystúpeniach predchádzajúcich aj na predchádzajúcich schôdzach, je jedna jediná cesta, a to cesta zmeny spôsobu valorizácie dôchodku. A myslím si, že absolútne najobjektívnejšie z hľadiska dôchodcov by bolo zvýšiť valorizáciu na hodnotu, ktorá je vyššia, to znamená buď vyšší rast platov, alebo vyšší rast inflácie. Tu si ale treba postaviť druhú otázku: Máme finančné prostriedky v Slovenskej republike na to, aby sme takúto valorizáciu mohli zabezpečiť?

    A tú otázku si treba postaviť ale v kontexte aj niečoho iného. A to niečo iné je nastavenie 1. a 2. piliera a súčasné nastavenie dôchodkového systému, tak ako je postavený. No ak by nebolo zadlžovanie v dôsledku zavedenia 2. piliera viac ako 20 mld. Sk ročne, tak by asi sa tie prostriedky našli. Ak chceme dneska hovoriť o tom, že slovenskí dôchodcovia by si zaslúžili väčšie dôchodky, ja budem prvý, ktorý sa pod to podpíše. Ale niečo musíme urobiť s dôchodkovou reformou a musíme zmeniť pomer nastavenia 1. alebo 2. piliera, lebo dlhodobé sanovanie 1. piliera pri výpadku príjmov, ktoré odchádzajú do 2. piliera vo výške 25 mld. korún ročne s tým, že v kritických rokoch je prognózovaný výpadok vo výške 40 mld. Sk ročne, považujem za niečo, čo slovenská ekonomika nie je schopná uniesť. A myslím si, že to je aj výzva pre opozíciu, aby sa prestala správať tak, že niekto chce siahať na jej dieťa, teda dieťa, ktorým je dôchodková reforma. Ale treba si úplne pragmaticky povedať, čo sú reálne schopnosti slovenskej ekonomiky, ako treba nastaviť dôchodkový systém, aby neprinášal také vysoké zadlžovanie, ako ho prináša v súčasnosti.

    Ministerstvo zdravotníctva. Výdavky sa rozpočtujú vo výške 33,9 mld. Sk, čo znamená 12,7-percentný nárast.

    V predchádzajúcich vystúpeniach, predovšetkým pána poslanca Novotného, ktorého tu v tejto chvíli nevidím, zaznelo, no ale z prostriedkov štátneho rozpočtu prichádza navyše do systému 3,3 mld. korún, čo je zanedbateľná čiastka. A hodnotil tento nárast ako neadekvátny a zlý. Ak posudzujete štátny rozpočet z rôznych uhlov pohľadu, ja skúsim priniesť ten uhol pozitívny. Pozitívna správa pre slovenské zdravotníctvo je, že prichádza do slovenského zdravotníctva prostredníctvom zvýšenia disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní plus 12,8 mld. Sk, čo predstavuje 15,3 %, a celkovo sa v rezorte zdravotníctva oproti minulému roku zvýšia výdavky o 13,6 mld. Sk, čo predstavuje rast 15,6 %. Ja sa pýtam, aká katastrofa je pre slovenské zdravotníctvo, keď je reálny rast 13,6 mld. Sk, čo je takmer 16 %. Ja si osobne myslím, že pre slovenské zdravotníctvo je štátny rozpočet Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 jednou peknou odpoveďou, že vláda má záujem riešiť problémy zdravotníctva. A je to súčasne dobrou správou, že tieto problémy zdravotníctva sa aj po finančnej stránke začínajú riešiť.

    Ku kritike, ktorá tu zaznievala veľmi často na prostriedky, ktoré sú v rezorte zdravotníctva určené na kapitálové výdavky, necelá 1 mld. korún, celkom je to 993 mil. korún. A porovnávalo sa to v kontexte investícií, ktoré išli do zdravotníctva za obdobia ministrovania pánov exministrov Šagáta a Kováča v období rokov 1998 až 2002, keď tieto výdavky alebo kapitálové investície predstavovali 2 mld. až 3 mld. Sk. No áno, páni z opozície, toto je pravda. Ale na druhej strane si povedzme, koľko zdravotníckych zariadení bolo v období rokov 1998 až 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a koľko ich je tam dneska. Ak si zoberiem údaje zo stránky ministerstva zdravotníctva, tak vidím, že dnes v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva je 37 zdravotníckych zariadení, 3 štátne podniky, 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a 5 iných organizácií. Na investičné výdavky týchto subjektov plynie 1 mld. Sk, pričom na investičné prostriedky do ostatných zdravotníckych zariadení, teda súkromných zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení, ktoré sú zriaďované vyššími územnými celkami, obcami a mestami, plynie aj prostredníctvom zvyšovania zdrojov zdravotných poisťovní viac ako 12 mld., teda 12,8 mld. Sk. To sa dá použiť aj na investície a to sa dá použiť aj na základnú lekársku starostlivosť aj lieky. Takže tu jednoducho si myslím, že tá odpoveď pre zdravotníctvo v podobe tohto štátneho rozpočtu je úplne jasná a je to dobrá správa.

    Zaznela tu kritika smerom k súčasnej vládnej koalícii, že sa snaží sanovať kapitálové výdavky prostredníctvom fondov Európskej únie. No ale ja sa chcem spýtať: Na čom je založené toto tvrdenie alebo jeho realita? Je založené alebo máme sa správať tak, že tieto finančné prostriedky vrátime Európskej únii? No veď prepáčte mi za výraz, ale asi by sme boli značne hlúpi, keby sme prostriedky určené na sanáciu zdravotníctva vracali Európskej únii a vyťahovali prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ak máme dodatkové zdroje, ktorými sú prostriedky z Európskej únie, tak, samozrejme, sa ich snažíme použiť a snažíme sa tieto prostriedky dať tam, kde považujeme, že v tejto chvíli ich najviac treba.

    Myslím si, že o kapitole zdravotníctva by sa dalo omnoho dlhšie rozprávať, ale skúsim prejsť na kapitolu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde chcem povedať, že sa pomerne vysoko zvyšujú výdavky a medziročný nárast výdavkov predstavuje nadštandardných 13,5 %, pričom celkové výdavky kapitoly dosahujú takmer 31 mld. Sk. Tu treba zdôrazniť, že najväčší objem finančných prostriedkov, takmer 15 mld. Sk, sa vynaloží v súvislosti s cestnou infraštruktúrou. Správu a údržbu cestnej infraštruktúry bude zabezpečovať Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest, vyššie územné celky, mestá a obce. Zo zdrojov štátneho rozpočtu sa predpokladá vynaložiť v roku 2008 na výstavbu cestnej infraštruktúry 12,9 mld. Sk, z toho väčšina na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Znovu, ak sa pozriem na to očami radového používateľa slovenských ciest, poviem: vďaka Bohu za takýto počin. A myslím si, že výdavky do segmentu cestnej infraštruktúry prichádzajú v hodine dvanástej.

    Ja chcem vysoko oceniť snahy pána ministra Vážneho, pokiaľ ide o urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, lebo to, že výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií bola silne zredukovaná nástupom prvej Dzurindovej vlády v roku 2008, považujem za najväčšiu chybu dvoch Dzurindových vlád v uplynulom období. A treba jednoznačne povedať, že ak by bola zodpovedajúca cestná infraštruktúra, tak ani regionálne rozdiely v podobe zaostávania východného Slovenska by neboli také, ako sú dneska.

    Ja vnímam nesúhlasné reakcie pána poslanca Mikloša, ktorý s týmto tvrdením určite nesúhlasí. Ale na druhej strane sa mi žiada povedať, no ak bola schopnosť reštrukturalizovať vládne úvery v období rokov 1998 až 2002, keď sa vtedy prechádzalo z úrokov viac ako 20 % na úroky podstatne nižšie, no ak to išlo v iných oblastiach, tak prečo nešlo urobiť obdobný krok aj pri financovaní diaľnic a rýchlostných komunikácií. A rozvoj Slovenska mohol byť podstatne ďalej.

    Dámy a páni, ďalšia časť je železničná doprava zo štátneho rozpočtu viac ako 11,1 mld. Sk. Myslím si, že nikto nespochybňuje, že tieto prostriedky sú potrebné a že treba vybudovať chrbticový dopravný systém v podobe železničných dopravných ciest. Tu som nezaznamenal ani v rozprave žiadne poznámky, tak ak dovolíte, nebudem sa tomuto viac venovať.

    Podstatne zaujímavejší rezort, ktorý tu vzbudil more vášní, je rezort pôdohospodárstva, nárast výdavkov, ktorý je svojím spôsobom veľký a z ktorého značná časť ide na priame platby poľnohospodárom. Medziročný rast disponibilných zdrojov v rezorte pôdohospodárstva je 24,4 % a je spôsobený prostriedkami z Európskej únie z 2. programovacieho obdobia, ktoré predstavujú 16,4 mld. Sk. Prostriedky štátneho rozpočtu v porovnaní s rokom 2007 klesajú o 96,8 mil. Sk. To znamená, štát Slovenská republika z daňových príjmov tam dáva o 96,8 mil. menej, ako tam dávala v roku 2007. Tu je čiastočná odpoveď na kritiku rezortu pôdohospodárstva, ale v tejto súvislosti zaznelo príliš veľa kritických poznámok a pri tých sa chcem pozastaviť.

    Často sa tu z úst opozičných poslancov objavoval termín ako podstatný termín „index spokojnosti nájomcov a vlastníkov pôdy“. No ja sa spýtam: Ak budeme hovoriť o presune prostriedkov na financovanie poľnohospodárstva, pričom z týchto prostriedkov majú byť predovšetkým sanované nálady a spokojnosť vlastníkov a nájomcov pôdy, považujete to za adekvátne? A ja si myslím, že logika dotovania pôdohospodárstva nie je v tom, aby prostriedky, ktoré idú do dotácií pôdohospodárstva, išli vlastníkom a podporovalo sa rentierstvo v tejto republike, ale podstata tohto je, aby sa zlepšovala technologická vybavenosť pôdohospodárstva a zabezpečovala jeho konkurencieschopnosť, predovšetkým voči krajinám Európskej únie, ale aj voči ostatným krajinám.

    Zaznievala tu veľmi často otázka, že nájomné, ktoré sa vypláca, je nízke a že z hľadiska poskytovania dotácií je problém súčasne aj v tom, že časť poľnohospodárov hospodárenie na niektorých plochách len vykazuje, pričom na nich reálne nehospodári. Ale tu, pokiaľ sú takéto javy, plne súhlasím s tým, že takéto javy treba v slovenskej spoločnosti eliminovať. A ja týmto vyzývam aj súčasnú ministerku pôdohospodárstva pani Zdenku Kramplovú, aby si preverila tieto skutočnosti. A pokiaľ takéto javy sa vyskytujú, tak jednoducho treba nastaviť dotačný mechanizmus tak, aby k nim nemohlo dochádzať, lebo tento jav skutočne považujem za nenormálny a treba ho eliminovať.

    Zaznela tu jedna veľmi zaujímavá konštrukcia, to bolo znovu z úst pána poslanca Mikloša, že ak by sa priame dotácie, ktoré vychádzajú na poľnohospodársku pôdu, prejavovali vo vyššom nájomnom, ktoré je možné aj v vplyvom týchto dotácií dosiahnuť, že cez tento kanál by mal podstatne vyššie príjmy aj Slovenský pozemkový fond, ktorý má značnú časť pozemkov vo svojej správe, a týmto by sa svojím spôsobom sanoval štátny rozpočet. No ja osobne sa nestíham diviť, lebo takéto tvrdenie považujem za hľadanie spôsobu, ako tunelovať prostriedky Európskej únie a sanáciu rozpočtu Slovenskej republiky. Takže tu určite nenájdeme spoločný názor. Ale myslím si, že ten môj je správny.

    Otázka, nad ktorou sa treba trošku pozastaviť, je, či slovenské poľnohospodárstvo potrebuje zvýšené finančné prostriedky alebo ich nepotrebuje. Pokles agrárnej zamestnanosti je o 2,4 % a musím podotknúť, že to nie je preto, že by slovenskí poľnohospodári mali väčší počet strojov, pomocou ktorých obrábajú pôdu, že by boli lepšie technologicky vybavení, ale je to preto, že rezort pôdohospodárstva je aj z hľadiska miest, aj z hľadiska náročnosti práce nezaujímavý a tí ľudia z tohto rezortu odchádzajú.

    Ďalšia skutočnosť, ktorá je, je, že sa využíva pôdny fond na necelých 80 % a orná pôda zhruba na 94 %. No ak by hospodárenie na pôde bolo tak lukratívne, tak by bola asi využívaná na 100 %, a nie na necelých 80 %.

    A tu treba zase povedať aj ďalšiu vec, pokiaľ ide o rezort pôdohospodárstva, že cenové nožnice sa v roku 2006 výrazne roztvorili v neprospech poľnohospodárov, a ide o 5,5-percentné roztvorenie tých nožníc, zatiaľ čo medziročne ceny vstupov do prvovýroby vzrástli o 0,3 %, ceny agrárnych produktov klesli o 0,2 %. No aj tu vidieť, že slovenské pôdohospodárstvo je výrazne poddimenzované a potrebuje jednu finančnú injekciu, ktorá prichádza aj v podobe tohto štátneho rozpočtu. A teraz postavíme otázku možno trošku inak, či tá injekcia je adekvátna alebo je neadekvátna a či by sa dalo uvažovať aj o nejakých iných riešeniach. Ja osobne som zástancom toho, že dotácie do pôdohospodárstva, a to tu zaznelo aj z úst opozície, svojím spôsobom by nemali ísť vôbec. Ale potrebuje to jednu vec. Tá spočíva v tom, že ak nemajú ísť dotácie do pôdohospodárstva na Slovensku, tak nemôžu tam ísť ani v celej Európskej únii, lebo výrazne znižujeme konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov. A tu je niekde tá podstata. A tu sa na to pýtal, myslím, pán poslanec Záhumenský. Aj ja sa chcem spýtať súčasnej opozície: Aké boli vyjednávania pri negociáciách vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie? Prečo sa nevyvíjal väčší tlak na to, že má byť inak usporiadaný systém dotácií v pôdohospodárstve? Prečo za uplynulých osem rokov sa nerobili žiadne tlaky na Európsku úniu v tom, že by sa mala spoločná politika v oblasti poľnohospodárstva nejakým spôsobom výrazne zredukovať? Myslím si, že bolo dostatok podnetov na to, aby došlo k zmene. Ale k tej zmene doteraz nedošlo. A pán poslanec Mikloš to povedal úplne jasne, no nie je v silách Slovenskej republiky, aby sme tento stav výraznejšie zmenili, a preto odpoveď na otázku, či dotácie do pôdohospodárstva majú byť alebo nie, je, že áno, ale v adekvátnej miere a dovtedy, kým bude dotovať pôdohospodárstvo Európska únia, bude ho musieť dotovať aj Slovenská republika, lebo inak slovenské pôdohospodárstvo skrachuje.

    A ja by som chcel upriamiť pozornosť ešte na jednu otázku. Tá otázka spočíva v tom, kde je princíp dotácií do pôdohospodárstva. No nie je to v tom, že by sme chceli pôdohospodárov nejakým spôsobom hladkať. Ale celá podstata, a to je podstata dotácií aj v Európskej únii, je založená na tom, že ide o potravinovú bezpečnosť tohto kontinentu a tiež Slovenskej republiky. Téza, že trh vyrieši všetko, v krízových obdobiach jednoducho neplatí. Keď bude nedostatok úrody a potravín v celej Európe, tak jednoducho ten, kto ich bude mať viac, si ich nechá pre seba a nebude chcieť ich poskytnúť ďalším rovnomerne na základe nejakého trhového princípu. Toto je podstata a myslím si, že aj s ohľadom na potravinovú bezpečnosť Slovenska, treba dotácie do slovenského pôdohospodárstva.

    Dámy a páni, rozprávam už síce dosť dlho, ale pozastavil by som sa ešte pri niektorých otázkach. A jedna z nich je predovšetkým téza, ktorá tu veľmi často zaznievala a bola kritizovaná. Sú to informačné technológie. A súčasná vládna koalícia bola označená za informačnú loby. Ja si dovolím zacitovať z jedného diskusného príspevku, ktorý zaznel na konferencii zhruba niekedy v septembri tohto roku, ktorá bola venovaná informačným technológiám a kde sa hovorilo: „Analýza plnenia úloh Akčného plánu informatizácie verejnej správy poukázala na závažné nedostatky v riadení projektov informačných systémov, ktoré majú zabezpečiť kvalitu vzťahu občan a verejná správa na Slovensku. Zo 47 projektov bolo k 31. 12. 2006 v súlade s časovým harmonogramom zrealizovaných len 6 projektov.“ To je toľko citácia zo správy.

    Ja si dovolím poukázať na základe vlastných poznatkov, a myslím si, že tie fakty sú všeobecne dostupné, informačný systém v Sociálnej poisťovni a jeho schopnosť reagovať na zmeny legislatívy. Po zmenách legislatívy v roku 2004 trvalo viac ako jeden a pol roka, kým sa informačný systém Sociálnej poisťovne prispôsobil a bol schopný zvládnuť zmeny legislatívy. Je ten informačný systém dobrý alebo ten informačný systém nie je dobrý? No ja si myslím, že sú tam značné problémy.

    Asi dve alebo tri schôdze nazad sme prerokovávali a schvaľovali zákon o registri trestov, ktorý zaviedol povinnosť písomne informovať o zmenách v matrike a registre trestov Generálnej prokuratúry. A ten dôvod bol, nakoľko centrálny register obyvateľov nie je prepojený s registrom trestov a mohlo dochádzať k manipulácii, a tým aj k vierohodnosti výpisov z registra trestov Generálnej prokuratúry. No veď toto považujem v období 21. storočia za jednu nehoráznosť, ktorá znamená značný neporiadok v registroch centrálne vedených Slovenskou republikou.

    Ďalšie fakty. Databázy Sociálnej poisťovne, daňových úradov, zdravotných poisťovní nie sú navzájom doteraz prepojené. A dokonca aj jednoznačný identifikátor, ktorým by malo byť rodné číslo, doteraz má niekoľko tisíc ľudí spoločný. A ja sa opätovne pýtam: No nepovažujete toto za značný problém, ktorý treba riešiť aj v prípade informačných technológií?

    Prepojenosť v systémoch štátnej správy a samosprávy, no tu si dovolím tvrdiť, že toto prepojenie považujem za jednu veľkú katastrofu, ktorá svojím spôsobom nefunguje takmer vôbec. Áno, vláda má ambiciózny program. A koncepcia vlády vychádza z vízie prezentovanej programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda zaviazala modernizovať verejnú správu jej ekonomizáciou a informatizáciou s cieľom uľahčiť život občanovi, právnickým osobám. Aplikácia tejto koncepcie prispeje k výrazným prínosom pre občanov, podnikateľov, štátnu správu i samosprávu. Zníži sa neproduktívny čas strávený vybavovaním úradných záležitostí, zníži sa chybovosť, eliminuje sa viacnásobná realizácia rovnakých úkonov, občan i podnikateľ bude môcť vybaviť úradné záležitosti na jednom mieste, príp. priamo zo svojho domu. Elimináciou viacnásobného vybavovania rovnakých podaní sa znížia náklady na úhradu správnych poplatkov, zníži sa dostupnosť informačno-komunikačných technológií a zlepšia sa podmienky pre ich biznis. Verejná správa bude efektívnejšia a transparentnejšia, to podčiarkujem dvojnásobne, a eliminujeme tzv. papierovanie prechodom k plne elektronickej forme spracovania dokumentov a komunikácie. Podstatne sa tým znížia náklady a možnosť korupcie. Ja sa pýtam: Považujete tieto východiská za niečo scestné alebo hodnotíte informačnú tzv. informačnú loby súčasnej vládnej garnitúry cez prizmu svojho pôsobenia v rokoch 1998 až 2002? A teraz to poviem, prečo si dovolím povedať takéto tvrdé konštatovanie. Je to preto, lebo napr. v roku 2005 bolo do informačných systémov vo verejnej správe vložených viac ako 8 mld. Sk zo štátneho rozpočtu a napriek tomu dodnes nemáme plne funkčné základné stavebné kamene eGovernmentu. Ak hovoríme o premárnených príležitostiach, tak treba povedať, že pri informačných technológiách a informatizácii verejnej správy všetky doteraz vynaložené prostriedky, ktoré sa rádovo pohybujú vo výškach miliárd slovenských korún, považujem za premárnenú príležitosť, lebo informačný systém Slovenskej republiky nie je schopný plniť tie úlohy, ktoré sú dneska naň kladené.

    Keďže čas značne pokročil, dotknem sa už iba jednej otázky. A tou otázkou je kapitola životného prostredia a protipovodňová ochrana. Opätovne bola vládna koalícia pomenovaná ako jedna silná betónová loby, ktorá ide zabetónovať celé Slovensko. Ja, ak dovolíte, by som sa oprel o vystúpenie pána exministra Lászlóa Miklósa, ktorý vo svojom vystúpení povedal, výdavky na protipovodňovú ochranu sú dobrý krok, ale stále sú nedostatočné. Tak ja sa chcem spýtať: Máte v opozícii jasno, či je to dobrý krok a tie prostriedky sú stále nedostatočné alebo je vláda betónová loby, ktorá chce zabetónovať celé Slovensko? Ja by som sa oprel o tvrdenia, ktoré sú v liste Združenia miest a obcí Slovenska k rozpočtu Slovenskej republiky, kde sa požaduje na rok 2008 zvýšiť dotáciu z kapitoly ministerstva životného prostredia na výkon ochrany pred povodňami minimálne v rozsahu plánovanej valorizácie platov vo výške 4 % od 1. januára 2008. Takže Združenie miest a obcí Slovenska na tlak starostov, ktorí sa dennodenne stretávajú s problémami zatápania svojich území, žiada ešte navýšenie finančných prostriedkov a opozícia kritizuje slovenskú vládu za to, že ide v koľajach betónovej loby a chce riešiť tieto problémy.

    To, že nejde iba o čísla v tabuľkách a o čísla v rozpočte, si dovolím priblížiť na ďalších konštatovaniach. Tie konštatovania sú, že po katastrofálnych záplavách v roku 1990, teda v deväťdesiatych rokoch , vláda v roku 2000 prijala Program protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2010. Ale to je len časť pravdy, lebo druhá časť pravdy, ktorá je podstatne dôležitejšia, je, že štát doteraz dával na protipovodňové opatrenia menej peňazí, ako schválila vláda. Toto je tá podstata, že bývalá vládna garnitúra nedávala na protipovodňovú ochranu ani tie prostriedky, ktoré sama schválila. A teraz sa pýtam: Prečo, pretože by neboli? Nie je to preto, že by neboli, ale pravdepodobne riešenie otázok obyvateľov zaplavovaných území nebolo pre nich problémom, ktorý by bolo treba riešiť. Ak dovolíte, ja by som zacitoval len z povodní na východnom Slovensku, a to z roku 1998, „extrémne búrky 20. júla spôsobili katastrofálne povodne a zasiahli 82 obcí, v Jarovniciach zahynulo 50 obyvateľov, postihnutých bolo 10 850 ľudí v 75 obciach pri povodňových vlnách na tokoch Malá Svinka, Svinka, Žehrica, Torysa, poškodených bolo 279 domov a 2 059 domov bolo zaplavených, náklady a škody boli 985 mil. Sk“, z roku 1999, „bol náhly vzostup rieky Ondavy, postihnutých 175 obcí“, z roku 2000, „povodne na Tise, Bodrogu, Latorici trvali 3 mesiace, bola poškodená koruna hrádze Zemplínskej šíravy“, z roku 2002, „drobné toky zaplavili niekoľko obcí v máji v okresoch Bardejov, Spišská Nová Ves, Levoča, v auguste v povodí Bodrogu a Hornádu“, z roku 2004, „voda zaliala 3 500 ha, obyvateľov obce Malčiče evakuovali a v obci Svinica zahynul muž pri pokuse prebrodiť rozvodnený potok“, z roku 2005, „lokálne povodne zasiahli 82 obcí v Prešovskom kraji“, z roku 2006, „povodne postihli 134 východoslovenských obcí, v Sečovciach sa utopil deväťročný chlapec“.

    Dámy a páni, ja sa pýtam: Je rozpočet len o číslach v tabuľkách alebo je to aj o ľudských osudoch? Aké boli kroky komerčných poisťovní, keď bývalá vláda tvrdila, že trh všetko vyrieši a aj komerčný prístup na trhu poistenia bude adekvátnou odozvou, lebo konkurencia spôsobí lepšie podmienky pre občanov? No jednoducho postup komerčných poisťovní bol taký, že vytvorili záplavové mapy a ľudia, ktorí majú svoje majetky a ktorí žijú na zaplavovaných územiach, nedostanú sa k poistkám. Poistky boli s nimi zrušené. A za tejto situácie, keď vláda ide riešiť aj tieto záležitosti, vy obviňujete slovenskú vládu, že je betónová loby, ktorá konečne, a hovorím slovo konečne, chce riešiť problémy zaplavovaných území? A toto považujem fakt za jednu veľkú nehoráznosť. A myslím si, že napriek všetkým negatívnym stanoviskám opozície budeme výrazne bojovať za to, aby sa prostriedky na protipovodňovú ochranu nie znížili, ale navýšili.

    Myslím si, že moje vystúpenie trvá relatívne dlho, tak budem smerovať k záveru a už len jedno konštatovanie poviem. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Toto je konštatovanie, ktoré hovorí o zodpovednom prístupe vlády a dlhodobej udržateľnosti finančného vývoja na Slovensku. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roku 2010 na 29,7 %. Je možné konštatovať, že vzhľadom na vývoj verejných financií verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií, a preto tvrdím, že vláda sa správa zodpovedne, rozpočet je postavený dobre. A vyzývam všetkých, aby za takýto rozpočet zahlasovali. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Tkáčová, Martinák, Simon, Záhumenský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja chcem oceniť vo vašom vystúpení tú šírku záberu. Vy ste vystúpili tak, ako sme my očakávali, že vystúpi pán minister financií. A vyjadrili ste sa skutočne na podporu tohto štátneho rozpočtu. Toto je to, čo na vašom vystúpení oceňujem.

    Dovolím si uviesť k vášmu vystúpeniu niekoľko poznámok.

    Vy ako bývalý člen SDĽ, ktorá bola členom prvej Dzurindovej vlády, by ste mohli vedieť, v akom stave ekonomiky táto vláda prevzala krajinu a že skutočne nemohlo sa myslieť na výstavbu diaľnic, lebo v prvom rade sa muselo myslieť na to, aby sa ekonomika zastabilizovala. Však policajti nedostali platy, odpočty DPH štát nevyplácal, ten stav bol pomerne katastrofický.

    A takisto ste sa nezapreli ako člen SDĽ vo vašom názore na súkromné vlastníctvo pôdy. Vy nechcete tu mať bohatých rentierov. To si ozaj myslíte, že poľnohospodári majú gazdovať na prenajatej pôde, na cudzom vlastníctve za misu šošovice alebo za vrece pšenice? My sa zhodneme v jednom, že tie dotácie sú zbytočné, sú škodlivé a mali by byť zrušené nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo, pretože môj názor je, že podstata dotácií je založená na protekcionizme.

    Slová ako sebestačnosť, potravinová bezpečnosť, to sú výrazy z jazyka studenej vojny, z neznášanlivosti a nepriateľstva. Ja si dovolím upriamiť vašu pozornosť na výrok Frédérica Bastiata: „Ak nebudú hranice prekračovať tovary, tak ich budú prekračovať armády.“ A politológovia odhadujú, že najbližším globálnym stretom bude stret chudobného, hladného juhu, južnej pologule a tučného severu, severnej pologule. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z tohto miesta by som chcel vyzdvihnúť vysokokvalifikované vystúpenie pána poslanca Petráka. Vo svojom vystúpení sa jednoznačne opieral nie o žiadne fikcie, ale skutočne o fakty.

    Dotkol by som sa dvoch oblastí jeho vystúpenia, a síce pôdohospodárstva a životného prostredia.

    V pôdohospodárstve jednoznačne poukázal na pretrvávajúce problémy v tejto oblasti, a to zásluhou bývalej vládnej garnitúry, ktoré sa, bohužiaľ, ťahajú až podnes. A zdôraznil pritom skutočnú potrebu primeraných dotácií do pôdohospodárstva, a to predovšetkým ohľadom potravinovej bezpečnosti.

    V oblasti životného prostredia jednoznačne zdôvodnil potrebu protipovodňových opatrení. Totiž v minulosti skutočne bývalá vládna garnitúra nedala ani tie finančné prostriedky do tejto oblasti, ktoré si tu sama naplánovala. Zrejme bývalú vládnu garnitúru nezaujímali problémy ľudí, ktorí žijú v týchto ohrozených oblastiach. Ďakujem za slovo.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán Petrák, bývalý predseda SDĽ, položili ste otázku kto vynegocioval také nízke kvóty pre Slovenskú republiku. No bol to váš predchodca pán Koncoš, ktorý riadil rezort do októbra 2002. A tá Dzurindova druhá vláda mala čas na ukončenie negociácií necelých 1,5 mesiaca. Takže čo tam bolo možné už napraviť? A každý si pamätá, koľko červených bodov v oblasti poľnohospodárstva práve sme zdedili vďaka prístupu SDĽ. A vy máte dnes to morálne právo sa pýtať takýmto spôsobom? Mali ste sa pýtať vtedy svojho straníckeho kolegu. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský ako posledný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len pekne poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za jeho obšírne, ale, myslím si, veľmi konštruktívne vystúpenie. Obzvlášť chcem oceniť postoj v oblasti poľnohospodárstva, kde veľmi korektne a, myslím si, presne definoval dôvod a potreby, prečo je nutné vlastne podporiť poľnohospodárstvo.

    Slovensko do rozpočtu Európskej únie pre rok 2008 odvádza 20,5 mld. Sk, z toho čerpá 39 mld. Sk, to znamená, že sme čistými príjemcami, ale poľnohospodárstvo sa na čerpaní podieľa až 18,7 %. To znamená že ak by sme tých 0,9 % zo štátneho rozpočtu nedali poľnohospodárom, tak by sme neboli schopní ani vyčerpať 18 mld. Sk na investície. A myslím si, že by to bola vážna strata pre Slovensko, pre vidiek ako taký, ale aj pre všetkých obyvateľov Slovenska, lebo je to jedna z posledných možností, kedy vlastne slovenské poľnohospodárstvo a vidiek sa môžu pozviechať a získať vyššiu konkurencieschopnosť.

    Odznievali tu rôzne názory, že ak sa zvyšuje rozpočet o 30 %, či dôjde aj k navýšeniu platov v poľnohospodárstve alebo dôjde o 30 % k navýšeniu nájomného a tak ďalej. Nuž, vážená opozícia, tých 30 % navýšených má ísť do investícií, ktoré majú slúžiť na zvýšenie konkurencieschopnosti, rentability výroby, zvýšenie bezpečnosti potravín. A ak dôjde k zvýšeniu rentability, určite dôjde aj k navýšeniu mzdových prostriedkov pre farmárov, ale aj pre ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a žijú na vidieku. A takisto bude dochádzať aj k zvyšovaniu nájomného, kde je všeobecný tlak, na zvyšovanie nájomného. A je to v rámci konkurenčného prostredia správne.

    Takže chcem znovu oceniť tento postoj. Myslím si že tie argumenty boli úplne presné. A kto tomu nechce rozumieť, tomu rozumieť nebude pri žiadnych argumentoch. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické poznámky.

    Pani kolegyňa Tkáčová, ja skutočne nemám záujem na tom, aby Slovenská republika a Európska únia dotovali rentierov. Mám záujem na tom, aby na Slovensku bolo funkčné vysoko rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré bude produkovať potraviny zdraviu neškodné a ktorých bude dostatok. Toto je to, na čom ja mám záujem. A pritom záujmy, či niekto bude bohatnúť na rentierstve, na nájomnom a na podobných záležitostiach, ma skutočne nezaujímajú a ani netrápia. Takže tu ste presne povedali to, čo si aj ja myslím. A ja vám za to ďakujem, lebo ten príspevok ste pochopili úplne správne. Súčasne ale chcem povedať, že ste nevyvrátili ani argumenty o potravinovej bezpečnosti, keď ste tvrdili, že ďalší pohyb bude pohyb chudobného juhu smerom na bohatý sever aj z dôvodu hladu. Ak nebude Slovensko mať dostatok potravín a nebude mať zabezpečenú potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, tak sa pýtam: Pri nejakých podobných pohyboch odkiaľ budeme zabezpečovať potraviny? Osobne si myslím, že znova sme našli spoločnú reč.

    Pán poslanec Martinák s pánom poslancom Záhumenským skonštatovali to, čo som chcel vyjadriť vo svojom príspevku.

    A k pánovi poslancovi Simonovi. Ja v podstate nemám žiadne problémy s tým, že som bol členom Strany demokratickej ľavice. Ani sa dokonca za to nehanbím. A myslím si, že ak boli urobené nejaké chyby, ak dneska hovoríte, že za všetky kroky, ktoré sa vo vláde robia, je zodpovedný premiér, a o chvíľočku budeme aj rokovať o jeho odvolávaní, tak myslím si, že rovnaký meter by sme mohli používať aj na svojho bývalého premiéra pána Dzurindu.

  • Vážené panie poslankyne, skôr, ako bude pokračovať v rozprave pani poslankyňa Cibulková, o slovo požiadal predseda parlamentu pán Paška.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len krátka informácia. Bola mi doručená žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky, ktorú vláda schválila svojím uznesením z 30. novembra 2007 č. 1018. Na základe tejto žiadosti, ktorá mi bola doručená, som podľa § 108 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku túto žiadosť pridelil na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Na základe môjho rozhodnutia bol spracovaný harmonogram zasadnutí výborov, ktorým som túto žiadosť pridelil na prerokovanie.

    Chcem vás, dámy a páni, informovať že o 12.00 hodine počas obedňajšej prestávka, keď prerušíme rokovanie o tomto bode, chcem požiadať vás aj príslušných predsedov výborov, aby sa výbory zišli a prerokovali túto žiadosť vlády. Potom budeme od 14.00 hodiny ďalej pokračovať v rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.

  • Takže budeme ďalej pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Cibulková a po nej sa pripraví pán poslanec Kubánek. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa na rozdiel teda od mojich dnešných predrečníkov iba krátko zastavila pri jednom okruhu problémov prerokúvaného štátneho rozpočtu, a to pri znižovaní financovania vysokých škôl. Aj napriek medziročnému rastu o takmer pol miliardy korún, resp. 3,5 %, sa podiel výdavkov na vysoké školy v pomere k HDP znižuje, z viac ako 0,8 % v roku 2006 klesol na 0,7 % na rok 2008, v roku 2007 to bolo o 0,75 %. Ani vyhliadka na ďalšie roky nie je pre vysoké školy ružová. Do roku 2010 ich čaká prepad na 0,65 % HDP. Výdavky na vedu tiež nedosahujú v pomere k HDP úroveň roku 2006, keď poklesli z 0,48 % na 0,44 %, v roku 2007 dokonca na 0,4 %. Ich nominálny medziročný rast pritom predstavuje takmer 1,7 mld. Sk, čo je 23,8 %. Ak by sme však porovnanie očistili o 2. programovacie obdobie Európskej únie, rast by predstavoval len 0,4 mld. Sk, čo je 5,7 %, a pomer k HDP by bol dokonca iba 0,38 %.

    Napriek týmto číslam, ako to už spomenuli moji kolegovia Mikloš, Hort a iní vo svojich vystúpeniach, vláda si v rozpočte vytvorila vyššie rezervy pre seba, ako to bolo v minulosti. Rezerva vlády stúpla z minuloročných 200 mil. Sk na 350 mil. Sk, čo je takmer o 75 %. A rezerva predsedu vlády sa oproti minuloročnej, beztak nadštandardnej, úrovni zvýšila o ďalších 25 mil., 20 %, na 150 miliónov. Počas vlád Mikuláša Dzurindu sa pohybovala rezerva vlády na úrovni 200 mil. korún a rezerva premiéra na úrovni 50 mil. korún. Znižuje sa tým transparentnosť a kontrola použitia prostriedkov rozpočtu zo strany parlamentu. Práve tieto dve rezervy sú pomerne flexibilne k dispozícii politikom v priebehu roka a slúžia na výdavky, s ktorými sa nepočíta v rozpočte. Väčšinou sú to tzv. populárne darčeky v území.

    Preto mi dovoľte, aby som navrhla presunúť prostriedky vo výške 250 mil. korún na úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, a to nasledujúcim pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    A teraz znenie toho pozmeňujúceho návrhu.

    V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci „Výdavky celkom“ v rámci bežných výdavkov o 250 mil. korún.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky vo výške 250 mil. korún sa pridajú do medzirezortného programu 06K11 Úlohy výskumu a vývoja podporované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

    V bode 2 v prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Úradu vlády sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a v stĺpci „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 100 mil. korún.

    Zároveň sa v prílohe č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2008“ mení suma v položke „Rezerva predsedu vlády“ zo 150 mil. na 50 mil.

    Zároveň sa v prílohe č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 znižuje o sumu 100 mil. Sk program 06P Tvorba a implementácia politík.

    V bode 3 v prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a v stĺpci „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 150 mil. korún.

    Zároveň sa v prílohe č. 6 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Rezervy štátneho rozpočtu“ mení suma v položke „Rezerva vlády“ z 350 mil. na 200 mil. korún.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kubánek, po ňom sa pripraví pani poslankyňa Mazúrová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem mimoriadny význam a dôležitosť nášho rokovania, na programe ktorého dominuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. V tejto súvislosti už odznelo mnoho rôznych slov, vzácnych návrhov, ale, žiaľ, vypočuli sme si aj ostré a často neoprávnené slová kritiky. Mrzí ma, že niektorí kolegovia si ešte stále nechcú uvedomiť, že aj na parlamentnej pôde sa i najostrejšia kritika jednotlivca alebo problému dá povedať kultúrne bez akéhokoľvek spoločenského vybočenia, len to treba chcieť s cieľom zachovania vzájomnej úcty človeka k človeku i k politickému protivníkovi. Žiaľ, doterajšia diskusia potvrdila pravý opak. V debate dominovali slová kritiky a osočovania. Je to účelová deštrukcia, ktorá škodí republike a jej občanov zbytočne traumatizuje.

    Dovoľte, aby som ako člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, aj ako člen výboru pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva nielen zaujal stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu, ale rád by som sa dotkol aj problematiky politickej kultúry, etiky a slušnosti, o ktorej sa veľa hovorí počas každej schôdze Národnej rady z rôznych uhlov pohľadu.

    Vašu pozornosť, vážení kolegovia a kolegyne, chcem v úvode môjho vystúpenia upriamiť aj na otázku často diskutovanej dôveryhodnosti terajšieho parlamentu a vlády v porovnaní s tými predchádzajúcimi. Očakávam, že z opozičných radov, tak ako je to už pravidelne zvykom, zaznejú slová nesúhlasu aj preto, lebo všetko, o čom hovorí koalícia, sa stretáva s vaším odmietaním a odporom. Napriek tomu považujem za svoju povinnosť práve teraz, keď rokujeme o najdôležitejšom zákone, povedať vám pre oživenie vašej pamäti aj niekoľko faktov, ktoré sa týkajú nášho vládnutia. Veľmi dobre si uvedomujem, že mnohí pravidelne odmietate počúvať argumenty o politickej kultúre v tomto parlamente v rokoch 1998 až 2006. Ale na druhej strane, keď je to pre vás výhodné, veľmi radi používate a zneužívate neraz aj nepravdivé informácie z obdobia, keď ste začali vládnuť. To je ten rozdielny prístup k diskusii, o ktorej sa hovorí v našom parlamente. Najradšej by ste boli, keby vaše vládnutie bolo pre koalíciu doslova tabu, ale minulosť iných otvárate pravidelne a podľa potreby aj každodenne.

    Vážená opozícia, predložený návrh vládneho zákona o štátnom rozpočte je podľa niektorých poslancov zlý, neprijateľný. A jeho tvorcovia aj predkladatelia sú dokonca pre opozičné strany nedôveryhodní. Opozičné strany nedôverujú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. A dokonca pán Lipšic vyhlásil, že pán predseda nie je jeho predsedom. Pán Paška podľa správania opozície ani nemôže byť jeho predsedom, lebo by musel zmeniť stranícke tričko. Pre pána Dzurindu je nedôveryhodný aj predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý má dlhodobo najväčšiu dôveru občanov. A pán Dzurinda je mnoho rokov najnedôveryhodnejším politikom. Je žalostné, že poslanci SDKÚ, KDH a SMK nerešpektujú výsledky volieb ani názory väčšiny občanov, ktoré počas svojho vládnutia napriek mnohým protestom a štrajkom nebrali na vedomie. Príliš často počúvame slová o tom, že našou prvoradou povinnosťou je slúžiť občanom, ktorí vo voľbách vyjadrili dôveru. Je to fakt, ktorý by sme všetci mali mať na zreteli v každodennej poslaneckej práci.

    Dovoľte, vážení páni a milé dámy, aby som vám pripomenul, ako ste slúžili ľuďom a akú dôveru mali občania k vášmu vládnutiu, len niekoľko faktov. Na základe rôznych prieskumov, napr. v apríli roku 2002, si takmer až 80 % ľudí myslelo, že väčšina verejných činiteľov uprednostňovala svoje súkromné záujmy pred verejnými. Tento alarmujúci stav bol najrozšírenejší medzi ministrami vlády a poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Vyše 58 % ľudí videlo hlavnú príčinu tohto stavu v konflikte záujmov, lebo tí, čo boli pri moci, túžili predovšetkým po tom, aby rýchlo zbohatli. A ako vieme, mnohým sa to aj vtedy podarilo. Pre oživenie pamäti by som chcel pánovi Dzurindovi a jeho najbližším, ktorí ostro kritizujú dnešnú koalíciu a jej predstaviteľom vyjadrujú nedôveru, pripomenúť, že v marci roku 2002 bol najnedôveryhodnejším politikom na Slovensku práve pán Dzurinda, ktorému vyslovilo nedôveru vyše 43 % občanov. Túto pozíciu si svojou politikou, častými klamstvami a zavádzaním verejnosti pomerne úspešne obhajuje aj dnes. V spomínanom prieskume, ktoré urobila agentúra MVK, sa občania dozvedeli aj to, že najnedôveryhodnejšou inštitúciou na Slovensku bol parlament, ktorému nedôverovalo takmer 83 % občanov. Hneď na druhej priečke bola vláda Slovenskej republiky, ktorá si za svoje činy a rôzne výčiny vyslúžila nedôveru presahujúcu 76 %. A navyše v tom období veľmi utrpela na prestíži polícia, ktorej nedôverovalo 76 % občanov. Biednu podporu mali v apríli roku 2002 aj vtedajšie vládne a dnes opozičné strany. Prekvapujúco najlepšie dopadla SMK s 10,4 % preferencií, SDKÚ získala 9,3 % a páni z KDH získali iba 5,1 %. Prieskum uskutočnila agentúra FOCUS. Aj napriek týmto veľavravným číslam nikto z vás ani len nepomýšľal na odchod z mocenských pozícií a nikto sa nezaoberal vašou nedôveryhodnosťou, ktorú ste s úplnou samozrejmosťou ignorovali. Dnes, keď Smer má vyše 42-percentnú podporu u občanov a premiér je stále najdôveryhodnejším politikom, žiadate jeho odstúpenie.

  • Hlasy zo sály.

  • Dovoľte, aby som v tejto súvislosti zareagoval na mnohé frázy o politickej kultúre. Nedávno pán Hrušovský, predseda KDH, o. i. povedal, že politická kultúra v Národnej rade sa v tomto volebnom období v porovnaní s tými predchádzajúcimi znížila. Nuž čo už k tomu dodať? Ostáva mi len pripomenúť, aké správanie a slovník poslancov v parlamente dominoval.

    Pán Mikuláš Dzurinda ako predseda vlády sa často správal tak, ako sa správa aj dnes, arogantne a zavádzajúco. Je všeobecne známe, že už dávnejšie sa sám zaradil k politikom, ktorí sa tvária, že všetko vedia, všade boli, všetko videli, všetko počuli a jedine oni dokážu o všetkom najsprávnejšie rozhodnúť. Práve toto svojské videnie sveta spôsobilo a spôsobuje, že súčasný poslanec a predseda SDKÚ, už aj DS, odmieta akúkoľvek oprávnenú kritiku, na ktorú vo väčšine prípadov reaguje nedôstojným, nekultúrnym štýlom, ktorý prezentoval v minulých dňoch v médiách, ale aj počas vystúpenia predsedu vlády Slovenskej republiky minulý týždeň v rámci hodiny otázok a odpovedí. Je žalostné, že po strate moci je pán Dzurinda čoraz ostrejší a najmä arogantnejší voči svojim politickým protivníkom.

  • Neustále hlasy zo sály.

  • Chcem vám, vážení kolegovia a kolegyne, pripomenúť aspoň niečo z rokov jeho vládnutia. Hneď po svojom nástupe do funkcie predsedu vlády sa predstavil o. i. aj známou vetou, keď na adresu vtedajšej opozície stroho bez pravdivých argumentov povedal: „Máte špinavé paprče.“ Ale v druhej svojej vláde prebehlíci z HZDS neraz podporovali jeho protiľudské zákony a špinavé paprče mu neprekážali. Podobným spôsobom reagoval na kritické pripomienky poslancov, keď sa rokovalo v parlamente o vyslovení nedôvery jeho vláde. Jeho vystúpenie sa zapísalo veľmi neslávne do parlamentných dokumentov. Citujem: „Žasnem nad drzosťou pána poslanca Kozlíka. Takúto drzosť som ešte v Národnej rade nepočul. Máte na svojej hlave také hrubé maslo, že sa to nedá ani opísať a slušný človek môže nad vašou drzosťou len žasnúť a žasnúť. Veľmi žasnem nad tým, že sa v človeku môže brať taká drzosť, keď pochoval ekonomiku, keď sa tu rabovalo a dnes rozpráva o klientelizme. Obdivujem, kde v sebe berie takú neskonalú drzosť. Pán poslanec, vy dnes nariekate nad nešťastím občanov, vy dnes žasnete, ale vy, ktorý ste zničili túto ekonomiku, máte toľko drzosti, že vyťahujete slová o klientelizme?“

  • Reakcie z pléna.

  • Vzhľadom na to, že niektorí páni poslanci veľmi radi spochybňujú aj jednoznačné fakty, pridám ešte niekoľko citátov z jeho vystúpení v čase, keď ako predseda vlády menil svoje názory, presvedčenia a tvrdenia podľa potreby. Citujem: „Čo som si všimol u ministra Macejka, je jeho jasné ekonomické videnie. Je to liberálny ekonóm s veľmi jasnými, vyhranenými ekonomickými postojmi. Ako premiér môžem len konštatovať, že tieto svoje jasné ekonomické a zásadné postoje vždy náležitým spôsobom na vláde nielen prejavil, ale aj presadzuje.“ Neskoršie pán Dzurinda povedal: „Macejko a skupina ľudí vo vedení jeho ministerstva nenáležitým spôsobom zasahovali do tendra. Vyhlasujem, že vo výberovom konaní som sa nikdy neangažoval, nezasahoval som doň ani som ho iným spôsobom neovplyvňoval. Šéfom tejto komisie nie je môj brat, ale funkcionár Železníc Slovenskej republiky, ktorý je zhodou okolností mojím bratom.“ Aj ako predseda SDKÚ pokračuje v starom štýle nedôveryhodného politika. Za pomoci rôznych úradníkov na rôznych postoch, ktorí sa vyliahli z jeho hniezda a naďalej mu verne slúžili aj po zmene vlády, vyrába rôzne kauzy, znevažuje výsledky práce vlády a spochybňuje jej rozhodnutia.

  • Ruch v sále.

  • Mrzí ma, že niektorí ste až príliš podľahli manierom pána Dzurindu, ste zahľadení do seba, sústredení na partajné opozičné boje a uniklo vám, čo veľmi potrebuje dnešné Slovensko pred vstupom do eurozóny. Je to pokoj, prosperita a vnútorná istota. Vašim politickým útokom, klamstvám o rabovaní ľudia prestali veriť. Stratili ste ich podporu. Veď preferencie vašich troch strán sú nižšie ako preferencie samotného Smeru. Ukazuje sa, že vy ste sa naučili nie vládnuť, ale panovať nad všetkým a nad každým napriek tomu, že ste voľby nikdy nevyhrali. Preto aj dnešnej koalícii chcete diktovať, chcete presadzovať vašu nezmyselnú protiľudovú politiku. A správate sa tak aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008. Vaše predstavy vnášajú deštrukciu a možno aj úsilie skôr škodiť než pomáhať. Neúspech vo voľbách je pre vás nočnou morou. Neviete sa s tým zmieriť. A vašou zlobou a nenávisťou zahmlené oči nechcete otvoriť. Kričíte, lebo nemáte silu argumentov a zabúdate, že kričí len ten, čo sa bojí. Mnohí často hovoria o všetkom a najmä o ničom, len tak do vetra, aby reč nestála. Aj minulý týždeň ste zbytočne kradli čas i peniaze daňových poplatníkov, ktorí odvolávali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nepotrebnými, neužitočnými diskusiami, ktoré občanom ani vám nič nepriniesli. Pýtam sa: Nebolo by užitočnejšie, keby ste sa konečne sústredili na riešenie problémov a odstraňovanie mnohých chýb a úmyselných omylov, ktorých ste sa vo veľkej miere dopúšťali počas vášho vládnutia v mnohých oblastiach? Viem, že nechcete nič počuť o vašom vládnutí ani o vašej politickej kultúre. Aj počas tejto schôdze prerušujete našich poslancov nekultúrnymi výkrikmi. A vaše správanie pripomína roky 1998 až 2002, na ktoré nechcete spomínať.

  • Neustály ruch v sále.

  • Máte veľmi krátku pamäť, lebo účelovo zabúdate. Počas vášho vládnutia, najmä v tej prvej veľmi žalostnej etape sa v tomto parlamente hrubo porušoval rokovací poriadok, a to nielen z neznalosti vecí a nízkej odbornosti, ale najmä účelovo podľa potreby, napr. pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Viacerí z vás rokovaciu sálu neraz premenili na miesto na protesty, na demonštrácie s rôznymi pútačmi a heslami. Na balkón ste privolali skupiny ľudí s transparentmi, ktorí odsudzovali vtedajšiu opozíciu. Jej poslancom ste vypínali pri prejavoch mikrofón. Na programe dňa bolo zbavovanie imunity poslancov, písanie čiernych kníh niektorými úradníkmi, ktorí aj dnes pôsobia na ministerstvách, a podávanie trestných oznámení. Netrápi vás, že ste vtedy hlasovali a že ste nemali pravdu. Veď doteraz ani v jednom prípade poslanci, ktorých ste zbavili imunity a dali trestne stíhať, ale ani ministri, ktorých ste dali trestne stíhať, neboli ani odsúdení a nikto okrem vás im nedokázal žiadnu vinu ani porušenie zákona. Nemrzí vás, že ste bez znalosti veci, ale na politickú objednávku hlasovali proti svojim kolegom a na dlhé roky im strpčili život? Rád by som veril, že aspoň niektorí, čo sedíte v tomto parlamente, nájdete toľko vnútorných síl, aby ste sa tým, ktorým ste ublížili, ospravedlnili. Pripomínam to preto, že nám vyčítate, že sa vraciame do minulosti, keď hovoríme o vašich chybách. Ale zabúdate, že vašou hlavnou agendou bola minulosť, teda roky 1993 až 1998. A na nej ste chceli získať body.

  • Neustále reakcie z pléna.

  • Nedá mi, aby som nezareagoval ešte na jednu oblasť, ktorá sa v ostatnom čase dostala do centra pozornosti. Ide o novinku. Z vašich úst začali pravidelne zaznievať slová, že vám vždy išlo a ide o princípy, zásady a pravdu. Chcem sa vás opýtať: O aký princíp ide, keď v parlamente znejú na adresu koalície znevažujúce slová, ktoré sú často v ostrom protiklade s pravdou a realitou. Zdá sa, že zásoba niektorých jednotlivcov je pomerne chudobná. Preto si pomáhajú rôznymi výrazmi. Len málo viet vyslovia, aby v nich nedominovali slová „boľševik“, „komunistické maniere“, „rabujete“, „kradnete“, „klientelizmus“. Vaše princípy platia iba vtedy, keď vám to vyhovuje. Neplatia v prípadoch, keď princípy a zásady porušujete. Aj v minulosti ste ich príliš často porušovali. Je priam úsmevné, keď hovoríte o našej vláde ako o vláde bývalých komunistov, a pritom sa ani len nezačervenáte pri fakte, že vo vašej vláde sedelo vedľa kresťanov aj 11 bývalých komunistov a navyše ani v druhej vašej vláde by ste bez bývalých komunistov nevládli ani jediný deň. Aký princíp v boji proti bývalým komunistom uplatňuje napr. SDKÚ, keď sedíte vedľa bývalých komunistov? Pýtam sa, aký princíp platil v čase, keď za prezidenta republiky ste navrhli a s vašou pomocou občania zvolili bývalého komunistu, aké zásady a princípy platili v čase, keď do prezidentského kresla ste opäť navrhli bývalého komunistu, ktorý celkom, samozrejme, neuspel. Vaša ostrá kritika a časté tvrdé slová, žiaľ, aj nenávisť vám nepomáhajú, neprispievajú k politickej kultúre, o ktorej často hovoríte.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán predseda SDKÚ sa často pasuje do pozície zjednocovateľa opozičných strán. Chcem vám, ktorí radi zabúdate, pripomenúť jeho činy v predchádzajúcich rokoch, ktoré pravdivo a najvýraznejšie charakterizoval jeden z bývalých predstaviteľov KDH pán Ivan Čarnogurský, ktorý bol aj podpredsedom bývalej Slovenskej národnej rady. Na adresu pána Dzurindu pred časom v časopise Parlamentný kuriér o. i. povedal: „Ako môže presviedčať Mikuláš Dzurinda občanov, že on a jeho strana budú zjednocovacím činiteľom, keď všade, kde sa nachádza, spôsobuje rozkoly. Spôsobil prvý v KDH, druhý vtedy, keď rozoštval DÚ, tretí, keď proti sebe poštval SDĽ a SOP, štvrtý, keď vnútorne rozoštval SDĽ, ale najväčší spôsobil v SDK.“ Ja dodávam, že pán Dzurinda vytvoril SDKÚ ako svetový unikát, keď zároveň bol predsedom jednej neparlamentnej strany a jednej parlamentnej strany i predsedom vlády. Potom prišla na rad ANO. Výsledkom jeho demokratickej činnosti bol rozchod s KDH a nasledovali predčasné voľby, v ktorých mu občania spočítali politickú prácu.

  • Neustále hlasy v sále.

  • Dovoľte uviesť niekoľko slov k problematike tvorby rozpočtu a financovania nášho školstva. V zmysle prijatého Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na úseku školstva sa očakáva v budúcom kalendárnom roku mnoho obsahových a organizačných zmien. Je všeobecne známe, že ministerstvo školstva v súčasnom období pripravuje dva kľúčové zákony, ktoré majú za cieľ prostredníctvom zákona o výchove a vzdelávaní zmeniť obsah, organizáciu a formy výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve a prostredníctvom zákona o postavení pedagogických zamestnancov riešiť ich kariérny rast a postavenie v spoločnosti. V prípade realizácie zákona o výchove a vzdelávaní sú potrebné finančné zdroje na stanovené zmeny a ciele, ktoré podmieňujú o. i. znižovanie počtu žiakov v triedach materských a základných škôl. Som presvedčený, že riešenie vysokého počtu žiakov v triedach je bezpodmienečne nutné, lebo terajší stav neumožňuje kvalitnú výchovu a vzdelávanie v porovnaní s inými vyspelými štátmi Európskej únie. Žiaľ, naša republika sa nachádza na nelichotivom mieste. Vzhľadom na obsahové zmeny vo výchove a vzdelávaní, bude potrebné vydať nové učebnice, čo si tiež vyžiada značné finančné prostriedky. Realizácia zákona o pedagogických zamestnancoch pre budúci kalendárny rok predpokladá čiastku 700 mil. korún a v ďalších rokoch bude táto suma podstatne narastať. Finančné nároky sú pokryté v navrhovanom štátnom rozpočte pre úsek školstva. Dovoľte, aby som pripomenul, že v októbri roku 2004 mali slovenskí učitelia najnižšie platy zo všetkých krajín OECD. Slovensko dávalo základným a stredným školám menej peňazí na žiaka. Tento fakt vyplynul zo štúdie OECD, organizácie, ktorá združuje 30 najvyspelejších ekonomík, na Slovensku. Slovensko bolo na poslednom mieste, keď na žiaka dávalo iba 1 250 dolárov. Viac ich dávalo Maďarsko, 2 592, a aj Poľsko, 2 322 dolárov. Starostlivosť o naše školstvo sa prejavilo v júni 2005, keď o prácu v rezorte školstva prišlo vyše 7 000 ľudí. Bolo to takmer dva razy toľko, ako sa podľa prepočtu vlády čakalo. Zaujímavosťou je, že prepúšťali sa učitelia v štátnych školách, ale v cirkevných a súkromných sa ich počet zvyšoval. Ani na vysokých školách to nebolo tak, ako to dnes niektorí hovoria.

    V návrhu štátneho rozpočtu je patričná pozornosť venovaná aj rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj ja by som bol rád, keby tento rezort dostal viac. Ale vaša kritika nie je celkom objektívna. Zabúdate na časy vášho vládnutia, keď okrem iných protiľudových opatrení ste rozhodli, aby od januára 2005 bol slobodným a rozvedeným matkám znížený príjem. A neurobili ste nič, aby mali možnosť sa zamestnať a zaplatiť si základné potreby pre seba a dieťa, ktoré nemali, kde umiestniť do starostlivosti. Museli i s dieťaťom vyžiť zo 4 290 korún mesačne. O tom, že z tejto sumy, ktorá bola životným minimom, sa žiť s jedným dieťaťom nedá, presvedčila sa aj poslankyňa pani Anna Záborská. Ale ostali ste hluchí a dnes kričíte. Neprekážalo vám ani to, že v roku 2005 pracovníci pôsobiaci v rezorte sociálnych vecí precestovali na zahraničných cestách vyše 13 mil. korún. Za štátne peniaze sa niektorí dostali na služobné cesty aj na Maurícius, aj do Číny.

    Pri posudzovaní a oprávnení návrhov na zvyšovanie alebo znižovanie ktorejkoľvek rozpočtovej kapitoly je potrebné vyjsť z objektívnych faktov a reálnej skutočnosti, v akej sa ten-ktorý rezort nachádza, aké úlohy plní a ako efektívne využíva stanovené finančné a iné vecné zdroje.

    Aká je teda konkrétna situácia v rezorte obrany dnes. Ako sú vytvorené podmienky na to, aby mohol zodpovedne plniť úlohy v oblasti obrany, ktoré mu vyplývajú zo zákonov, spojeneckých zväzkov a ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika zaviazaná? Je z toho pohľadu finančne predimenzovaný alebo, naopak, chýbajú mu reálne zdroje, zdôvodňujem, reálne zdroje? Pýtam sa na to preto, že nenaplnených sľubov zo strany vlády Slovenskej republiky, ale aj Národnej rady z predchádzajúceho obdobia tento rezort zažil veľa. Zo sľubov sa však žiť nedá. A naviac, je to krajne nezodpovedné v takej oblasti, akou je zaručenie obrany a bezpečnosti nášho štátu vrátane zásadných medzinárodnopolitických aspektov vyplývajúcich z nášho členstva v NATO a v Európskej únii a v ďalších medzinárodných organizáciách. A práve na realistickom dostupnom finančnom základe boli pre rezort obrany postavené úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. O realizmus sa preto budú opierať i stanovené priority rozvoja rezortu v dlhodobých plánovacích, programovacích, rozpočtovacích procesoch vrátane procesu obstarávania. Z tejto zásady vychádzali aj prvé kroky a opatrenia nového vedenia ministerstva obrany. Z toho uhla pohľadu boli analyzované a posudzované všetky kľúčové procesy a hodnotená efektívnosť vynakladania finančných prostriedkov.

    Návrh rozpočtu rezortu obrany na rok 2008 je vypracovaný v súlade s limitmi stanovenými pre rozpočtovú kapitolu v rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 a v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Zabezpečuje rozdelenie zdrojov na programy a podprogramy s cieľom udržiavať spôsobilosť ozbrojených síl na plnenie úloh vyplývajúcich zo zväzkov Slovenskej republiky k NATO, k Európskej únii a k ďalším medzinárodným organizáciám. Plnenie prioritných úloh je zdrojovo zabezpečené. Akceptuje kľúčové požiadavky NATO. Návrh rozpočtu na rok 2008 je pre rezort obrany mimoriadne významný, a to nielen z hľadiska aktuálnych úloh spojených s možným nasadením našich jednotiek do operácií, ale aj z hľadiska toho, že je kľúčom, ktorý otvára postup pre realistické, dlhodobé plánovanie v rezorte obrany a jeho prepojenie na dlhodobé plánovacie procesy v aliancii.

    V uplynulých dňoch, vážení poslanci, pán Dzurinda povedal, že predseda vlády loví v košiari HZDS a že koalíciu spájajú kšefty a klientelizmus. Pri tomto konštatovaní jednoznačne platí, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Rád preto pripomínam slová, ktoré šéfovi SDKÚ adresovala jeho bývalá kolegyňa, bývalá podpredsedníčka Národnej rady za jeho stranu a potom predsedníčka Slobodného fóra, v októbri 2005 pani Zuzana Martináková. Citujem: „Chceme sa verejne spýtať, aké dôvody má premiér Dzurinda na to, že zahmlieva a zľahčuje skutočnosti, ktoré boli uvedené v správe SIS a hovoria o priamej korupcii pri štátnych zákazkách, štátnych podnikoch a štátnych úradníkoch. V parlamente vládne nenormálny stav, s ktorým sme sa nemali zmieriť. SDKÚ sa vybrala cestou získania voľných poslancov a chce takto dovládnuť. SMK a KDH vydali signály, že sa s tým nechcú zmieriť. Dosiahnuť však v koalícii dohodu o predčasných voľbách je nezmysel, a preto SMK a KDH vyvolávajú podozrenie, že im ide len o mediálne hry.“

    Často zdôrazňujete, že vám ide o dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Chcem vám pripomenúť, aké dobré meno o Slovenskej republike ste začali šíriť po nástupe tejto vlády. Hneď na začiatku ste začali útočiť na vládnu koalíciu nielen doma, ale aj v zahraničí. Európski poslanci z SDKÚ, SMK a KDH doslova obťažovali už v júli 2006 Európsku ľudovú stranu s výzvou, aby zriadila monitorovaciu skupinu, ktorá bude dozerať na Ficovu vládu. Podľa všeobecného názoru tento počin bol nedôstojný a trápny. Kritizovať slovenskú vládu, ktorá ešte ani nezačala pracovať, bolo a je odsúdeniahodné. Teda reči o tom, že vám ide o dobré meno Slovenska, sú falošné, lebo skutky sú v ostrom protiklade. Ostali ste rovnakí. Aj v minulých dňoch ste s patričnou dávkou škodoradosti a zavádzania hovorili o problémoch vo vládnej koalícii. Zamlčujete tie vaše, ktoré trvali takmer celé 4 roky. Len si spomeňte na tie dobré vzájomné vzťahy s pánom Ruskom a s pani Martinákovou a niektorými ďalšími. Veď do konca funkčného obdobia ste nedokázali z vašich radov zvoliť dvoch podpredsedov Národnej rady. Opakované návrhy na voľbu pána Lintnera nemali úspech. Nepamätáte sa, že ste vládli okrem prebehlíkov z HZDS aj s prebehlíkmi zo strany ANO? A napriek veľkému úsiliu ste skončili predčasnými voľbami. Spomínam si aj na úprimné slová pána Hrušovského o vierolomnosti pána Dzurindu, je strašný paradox, keď Dzurinda kritizuje predsedu vlády Roberta Fica za jeho vládnutie a za neplnenie sľubov od samého začiatku, keď nastúpil do funkcie, hovorí, že Fico neplní vládny program, nerešpektuje, že vládny program je na štyri roky a ako to bolo s plnením sľubov pána Dzurindu, mnohé, čo dával svojim voličom, boli nereálne a veľmi dobre to vedel už vtedy, lebo mal pripravené zdôvodnenie, prečo sa nedajú splniť, na druhej strane mierou vrchovatou splnil sľuby zahraničným partnerom a rôznym firmám a inštitúciám, ktoré dnes bohatnú v bývalých slovenských bankách a v strategických podnikoch. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kubánka sa prihlásili...

  • Reakcie z pléna.

  • Prečítam, kto má faktické. Sú to pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Markovič, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Pado a pán podpredseda Národnej rady Hort. Ešte niekto sa hlási s faktickou? Nie. Čiže pán podpredseda Hort je posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Mám procedurálny návrh a žiadam vás, aby ste začali rešpektovať a dodržiavať rokovací poriadok najmä v § 32. Odôvodnenie tohto návrhu je: Predchádzajúci pán poslanec vo svojej reči polovičku reči venoval veciam, ktoré sa netýkajú štátneho rozpočtu.

  • Pán poslanec, beriem vašu pripomienku. Ja nie som na to alebo neberiem si nejaké právo, aby som posudzovala či sa to týka alebo netýka rozpočtu, aké súvislosti vidí daný poslanec. Ja som vám pred časom hovorila a hovorím to teraz verejne aj z tohto miesta, že nikomu, ani z opozície, ani z koalície, pokiaľ bude mať slovo a budem viesť schôdzu ja, slovo nezoberiem. To znamená, že môžete si rozprávať veci v takých súvislostiach, v akých ich vy vidíte. Myslím si, že je to dodržanie parlamentarizmu, pretože parlament je pôda, kde si môžete povedať, čo chcete. A zdôrazňujem, že sa to z mojej strany týka aj opozície. Takže pokojne reagujte, ja vám slovo nezoberiem.

    Nech sa páči, začneme s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slafkovský bol prvý. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. To, čo predviedol pán kolega Kubánek, súdruh Kubánek, je naozaj pozoruhodné, pretože tu k rozpočtu nepadlo takmer ani slovo a bol to kompilát jednostranných útokov a pohľadov na predchádzajúcu vládu. Pritom my sme boli svedkami absolútneho porušenia akýchkoľvek zásadných a elementárnych pravidiel slušnosti pri minulej hodine otázok. Ak chceme hovoriť do budúcna o tom, že sme v krajine, kde sa rešpektuje demokracia, tak aspoň tie písané pravidlá treba rešpektovať, keď už nepísané nechceme rešpektovať, že keď niekto dostane otázku a má v zákone umožnené položiť doplňujúcu otázku, tak zo slušnosti nechám aspoň 15 sekúnd alebo 20 sekúnd na to, aby toto mohlo zaznieť. Takže výsledkom vášho vystúpenia je len to, že som nadobudol absolútne presvedčenie, že išlo o objednané vystúpenie alebo svojím spôsobom o nejaké vnútrostranícke šplhúnstvo. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, páni poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako môj kolega pán Slafkovský, podobne tiež som presvedčená, že ste si statočne plnili stranícku úlohu. Myslím si, že ten, kto vám podložil tento materiál, to s vami ale nemyslel celkom dobre. Toto nebolo o kultúre, na ktorú ste toľko apelovali, dokonca ani o pravidlách hry a rokovacom poriadku, ale vydržala som počúvať tu znôžku nezmyslov v prvej časti, aby som konečne počula, čo poviete k rozpočtu ako člen výboru pre mládež, vzdelanie, vedu a šport. Bolo to ešte smutnejšie ako ten zvyšok vášho prejavu, pretože síce ste vymenovali potreby školstva, ktoré pred nami stoja, ale skonštatovali ste úplne nepravdivo, že na ne v rozpočte sú vyhradené prostriedky. Čakala som, že položíte pozmeňujúci návrh, nestalo sa tak.

    K tej prvej časti, ešte by som vám poradila. Na prelome rokov 2005/2006 bola veľmi tuhá zima. Myslím, že by ste to mohli ako jednu z Dzurindových ďalších vín pripísať. A ešte by sa našli aj iné, ako sú povodne a podobne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, svojím vystúpením ste dokázali, že váš pán predseda nie je jediný vo vašej strane, ktorý si nevšimol nejakú zmenu v novembri 1989. Toto totiž nie je zasadnutie 16. zjazdu KSČ, ale 16. schôdze Národnej rady. To, že žijete v inej krajine, ste dokumentovali aj svojím správaním, aj svojimi argumentmi. Keď hovoríte o zničujúcej ekonomike, tak si prečítajte čísla. Slovensko je momentálne treťou najrýchlejšie rastúcou krajinou v Európskej únii, pán poslanec. A keď hovoríte o nejakom zbabelom správaní, tak vám poviem, no veď vy ste ho sám demonštrovali. Takto pred týždňom, keď ste sa báli debatovať o odvolávaní predsedu Národnej rady, báli ste sa ho chrániť a báli ste sa dokonca hlasovať proti jeho odvolaniu, len aby sa neukázalo, kto vo vašej koalícii hlasuje proti a kto hlasuje za, pretože tak ste boli rozhádaní vo svojich vzájomných kšeftoch. Vaše správanie je preto skutočne zbabelé. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, keďže je už 12.00 hodín aj minúta, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme nechali dobehnúť faktické poznámky a potom prerušili rokovanie na obedňajšiu prestávku. Je s tým všeobecný súhlas? Je. Ďakujem čiže budeme pokračovať vo faktických.

    Slovo má pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval iba jednou vecou, § 32 rokovacieho poriadku, ak sa rečník odchýli od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci, ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Pán poslanec, vy ste nás tu zo všeličoho kritizovali, ale vaše vystúpenie bolo jedno veľké porušenie rokovacieho poriadku a nikto z nás ani predsedajúci tu nie je na to, aby vysvetľoval, resp. vykladal rokovací poriadok, ale aby ho dodržiaval. A inak sa k tej znôžke debilín je zbytočné sa vyjadrovať.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Škoda, že faktickou sa nedá reagovať na faktickú, tak ako dakedy to tu bolo umožnené v parlamente, ale jedna vec tu platí. Môže si tu povedať každý, čo chce. Na toto je tuná vytvorený priestor. A z tohto dôvodu musím podporiť vystúpenie pána poslanca Kubánka, pretože si myslím, že úplne a zodpovedne hovoril, čo sa týka štátneho rozpočtu. Prečo si to myslím, skúsim sa vám to objasniť v krátkosti asi nasledovne. Vytváranie nestabilného prostredia v republike, či už na pôde parlamentu alebo aj v celkovej ekonomickej situácii, má veľký dopad na štátny rozpočet. Vážení páni z opozície, ak vám to nezaplo, že o tomto pán poslanec Kubánek hovoril, no tak potom sa zamyslite nad tým, nad čím rozmýšľate. Ekonomická situácia v republike totižto sa vyvíja nie podľa vašich predstáv. Vy ste tuná robili strašiakov a bububu ste robili od začiatku, ako Smer vyhral voľby, ako sa vytvorila táto koalícia. A tešili ste sa z toho, že do pol roka, najviac do roka tuná bude púšť a skončíme tam, kde by ste nás všetci radi videli. Lenže pravda a skutočnosť je opačná. A ak tu vy vytvárate svojimi činmi a postojmi také kroky, ktoré sa nedajú spájať s opozičným pôsobením, ale ktoré sa dajú doslova nazvať nepriateľským pôsobením na vládnutie tejto krajiny, tak je potrebné potom poukázať na to, pretože tuná je na to priestor, tuná je na to miesto, tuná si treba vyštrngať tieto veci dorovna a tuná to treba povedať. Z tohto pohľadu hodnotím vystúpenie pána poslanca Kubánka ako veľmi dobré, prospešné. A nakoniec asi len treba povedať, keď sa pichne do osieho hniezda, tak osy z toho hniezda sa snažia vyletieť.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Szigeti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Kubánek, v tej minimálnej časti vášho vystúpenia venovanej štátnemu rozpočtu ste naznačili, že očakávate mnoho obsahových a organizačných zmien na ministerstve školstva v oblasti výchovy a vzdelávania.

    Hovorili ste o tom, že obsahová reforma súvisí s vydávaním nových učebníc. Ja sa vás pýtam: Z čoho chcete vydať tie nové učebnice, keď nie je schválená ani kurikulárna reforma, keď nemáte prostriedky alokované v štátnom rozpočte, keď v rozpočte máte o 30 mil. korún menej, ako ich bolo v roku 2006, na vydávanie učebníc, nie v roku 2007, ale v roku 2006. Vy ste príliš optimistický, vy očakávate mnohé zmeny. Tie zmeny súvisia s prijatím nového zákona o výchove a vzdelávaní. Váš pán minister, citujem, v tejto súvislosti naznačil: „V prvom polroku 2007 pripravíme základné východiská zákona. Po celonárodnej a odbornej diskusii spracujeme pripomienky a vypracujeme definitívnu podobu zákona. Chceme, aby bol do konca roka v parlamente.“ Prosím vás, je december, ani pracovná verzia nie je hotová, ani vo vláde to nebolo, ako to chce byť v parlamente? Takže nebuďme až takí optimisti.

    A keď už hovoríme o tom, že očakávate zmeny. Áno, budú to zmeny, ale budú, bohužiaľ, znamenať pre školstvo v Slovenskej republike nie krok vpred, ale skôr dva kroky dozadu. Bude to centralizácia riadenia miesto decentralizácie. Bude to extrémne posilnenie právomocí ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, bude to znižovanie kompetencií školských rád, bude to popieranie pluralistického systému nášho školstva hlavne v oblasti financovania cirkevného školstva, bude to likvidácia štátnej starostlivosti na ministerstve školstva, výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, bude to zrušovanie metodicko-pedagogických centier, výpočtových stredísk a možno aj krajských školských úradov. Áno, pán poslanec, je pravda, že sa očakávajú zmeny...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Kahanec, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kubánek, hovorili ste o politickej kultúre. No asi by ste si mohli pozrieť vystúpenia poslancov Smeru či ďalších poslancov koalície z minulého obdobia a potom by ste asi mali trošku iný obraz o vašich vlastných poslancoch, lebo treba sa pozrieť predovšetkým do vlastných radov.

    Takisto ste spomínali sľuby a to, či niekto má veľmi krátku pamäť. No v tomto smere sa, myslím, to najlepšie hodí na aktuálne situácie, ktoré zažívame aj v súčasnom parlamente. Keď hovoríme o tom, že sľuby by nemali byť v protiklade so skutkami, tak je to preto, že je to úplne typické pri sľuboch predovšetkým pána premiéra, keď sľuboval, že bude okamžite konať už pri podozrení, pri problémoch šéfov rezortov, keď v kauze Privilégia na začiatku mal úplne iný postoj ako na konci. Tak kde sú tie principiálne postoje?

    A to už ani nehovorím k poslednej aktivite, keď ide o postoj vo vládnej koalícii. Hovoríte o prebehlíkoch z minulého obdobia. No tí prebehlíci sú zo strán, s ktorými ste teraz vo vládnej koalícii. Ale myslím si, že za zásadnou vecou je, že u šéfov koaličných strán, dalo by sa povedať, sú to také prebehlícke postoje, keď jeden deň povedia, že sa dohodli, alebo na druhý deň zasa sa nedohodnú, skonštatujú, že včerajšok nebol. O čom sú tieto rokovania? Aké zásadné postoje majú šéfovia lídrov? Veď tí poslanci vašej vládnej koalície nemôžu absolútne vedieť, aká je vlastne situácia. Postoje vládnych lídrov v koalícii sa menia zo sekundy na sekundu.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nadviažem na pána poslanca Kubánka. Finančné ohodnotenie učiteľov, tak ako ho dokumentoval vo svojom vystúpení pán poslanec, bolo na poslednom mieste z krajín OECD. Z tohto dôvodu sociálny status učiteľa celé roky upadal. Učiteľský stav z hľadiska tohto statusu bol najdiskriminovanejšou sociálnou skupinou na Slovensku. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 v kapitole ministerstva školstva v časti 610 počíta s valorizáciou platov učiteľov od 1. 1. Je to po prvýkrát. Doteraz sa plat pri prácach vo verejnom záujme valorizoval až od 1. júla príslušného roka. A prvýkrát v novodobej histórii sa priemerný plat učiteľov v regionálnom školstve dostal mierne nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja rozmýšľam nad tým, či mám niečo vôbec povedať, pretože vrátil som sa o nejakých 30 rokov dozadu, možno ešte viac ako o 30 rokov. Spomínam si, raz v jeden deň, neviem presne, ktorý to bol, som počúval doma rozhlas. A v rozhlase som počul aj nasledovné slová: „A nedovolíme kapitalistickým sviniam, aby nám rozrývali našu socialistickú záhradôčku.“ A toto presne mi pripomenulo domov spred 30 rokov. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán podpredseda Hort. Nech sa páči.

  • Takže, vážený súdruh Kubánek, tento váš príhovor mi naozaj tak ako kolegovi Padovi pripomenul prejav na jednom zjazde Komunistickej strany Česko-Slovenska o odsúdení antikomunistických a buržoáznych síl a tiež o rozvracačoch republiky a socializmu. Pán kolega, naozaj ste sa postavili do polohy yetiho, ktorý sa po dvadsiatich rokoch zamrznutia na Kaukaze nejakým divným vplyvom prebral a rozprával tak, ako bol naučený pred tými dvadsiatimi rokmi. Strašne ma to mrzí, lebo som myslel, že budeme možno aj v tejto rozprave diskutovať o tom, čo ste svojho času veľmi napádali. A to bol náš návrh zákona o športe. Myslel som si, že korektne prídete k mikrofónu a poviete a ospravedlníte sa tomuto ctenému publiku, že ste tu svojho času náš zákon roztrhali a povedali ste, že v septembri tu bude na stole nový návrh zákona o športe, ktorý spraví poriadok predovšetkým dofinancovania. Je to farizejstvo, pán kolega, že ste sa ani v jednom slove nezmienili, kedy ten zákon bude na stole.

    No a dovoľte mi povedať ešte, čo ma zaujalo, ale tak až šokovalo. Nepočul som v tomto parlamente ešte nikdy takú obhajobu Ivana Lexu a činov, ktorých sa dopustil, keď sa mu tu, myslím, štrnásťkrát alebo pätnásťkrát odoberala imunita, takým spôsobom, ako ste si ho obhájili za to, že nebol ešte do dnešného dňa odsúdený, keď už aj váš šéf, ktorý voľakedy bol býval povedal, že kto sa bude vracať k amnestiám, tak keby mal vrátiť diplom, tak svojho času, a nebolo to tak dávno, myslím, pred nejakými štyrmi-piatimi dňami, už aj v ňom sa pohlo svedomie a chcel sa vrátiť k tomu, aby sa konečne zrejme tie Lexove veci doriešili, a preto sa aj treba vrátiť k amnestiám. Skúste sa spýtať na to, ako to bolo s Ivanom Lexom, pani Remiášovej, skúste sa spýtať rakúskej polície, ktorá dobre vie, ako to bolo s únosom prezidentovho syna. Iba u nás to nikto nechcel vedieť.

    Stúpili sme vám na otlak s bytom pána premiéra a s vinicami, a preto musíte takto útočiť.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kubánek.

  • Vážení kolegovia z opozície, chápem vaše vystúpenie, ostré prejavy, ale najmä neopodstatnenú kritiku smerujúcu do radov vládnucej koalície, lebo viem, že inú zmyselnú a užitočnú agendu nemáte. Vaša zloba a nepriateľstvo voči politickým protivníkom vychádza z toho, že ste stratili moc, bez ktorej si ešte stále život ani neviete predstaviť. Vaša bývalá moc chýba nielen vám, ale aj vašim blízkym priateľom a taktiež sympatizantom. Potvrdzuje sa, že najviac vás trápia a znepokojujú vysoké preferencie vládnych strán. Neviete sa zmieriť s tým, že celá vaša opozícia má menšiu podporu občanov ako samotná strana Smer. Otvorte zlobou zahmlené oči a prijmite realitu dňa. Väčšina občanov vás nechce, vašim slovám neverí.

  • Reakcie z pléna.

  • Skončili sme faktické poznámky.

    Takže, páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie, je obedňajšia prestávka. Pokračovať budeme o 14.00 hodine vystúpením pani poslankyne Mazúrovej. Ďakujem pekne. Dobrú chuť.

  • Prosím členov výboru pre vzdelanie, aby sa teraz hneď dostavili na rokovanie výboru (dvere č. 33). Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Prosím, panie poslankyne, pánov poslancov, a to aj tých, čo sú možno niekde po kanceláriách, aby sa dostavili do rokovacej sály, nech prídu pracovať k tak vážnemu vládnemu návrhu zákona.

    Teraz mi dovoľte, aby som požiadal spoločného spravodajcu k zákonu o štátnom rozpočte, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Buriana, aby informoval Národnú radu o rokovaní výborov o žiadosti vlády na spojenie hlasovania o tomto zákone s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky. Pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania žiadosti vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. novembra 2007 pridelil žiadosť vlády Slovenskej republiky na spojenie hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania uvedenej žiadosti vo výboroch.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky spojiť hlasovanie Národnej rady Slovenskej republiky o prijatí vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 152 zobral na vedomie informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti vlády Slovenskej republiky, poveril spoločného spravodajcu Jozefa Buriana predniesť uvedenú informáciu výborov Národnej rade Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pripomienky a žiadne návrhy. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte v prílohe tohto uznesenia.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda, za podanie informácie.

    S faktickými poznámkami nikto nehlási.

    Budeme pokračovať v rozprave k návrhu vládneho zákona o štátnom rozpočte a teraz vystúpi pani poslankyňa Mazúrová, pripraví sa pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 je vypracovaný vo väzbe na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť podpory sociálnej inklúzie, štátnej sociálnej podpory a politiky zamestnanosti. Rozpočet kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 2008 zohľadňuje zámery vlády Slovenskej republiky. V sociálnej oblasti vytvára priestor pre realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie a projektov podporujúcich rast zamestnanosti.

    Rozpočet výdavkov kapitoly je navrhovaný v plnej programovej štruktúre a tvoria ho dva programy: sociálna inklúzia a tvorba a implementácia politík. Kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je tiež účastníkom medzirezortného programu Ľudské zdroje. Na rok 2008 sú rozpočtované celkové príjmy kapitoly v sume 3,2 mld. Sk a výdavky v sume 52,9 mld. Sk. V príjmovej a výdavkovej časti návrhu rozpočtu sú zahrnuté zdroje z Európskeho sociálneho fondu v sume 2,5 mld. Sk. Výdavky kapitoly v sume 52,9 mld. Sk sú v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie o 1,1 mld. Sk, čo je medziročný nárast na úrovni predpokladanej miery inflácie.

    Treba zdôrazniť a poukázať na medziročný vyšší rast výdavkov bez prostriedkov z Európskej únie a spolufinancovania o 6 %, čo predstavuje 3 mld. Sk, ktoré sú v rozhodujúcej miere vo výške 90 % určené pre širokú skupinu obyvateľstva v rámci posilnenia prierezovej sociálnej dimenzie politiky tejto vlády.

    V rozpočte kapitoly na sociálnu inklúziu sú premietnuté priority vlády, a to zdrojové zabezpečenie zvýšenia príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa tak, aby príplatok spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa dosiahol výšku 25 000 Sk, zavedenie nového príplatku v sume 300 korún k prídavku na dieťa rodičom, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus, poskytnutie vianočného príspevku na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov invalidného a sociálneho dôchodku v sume 1,7 mld. Sk.

    Podstatnú časť výdavkov tvoria bežné transfery. A v rámci nich sú výdavky na dávky sociálnej pomoci, podporu rodiny a kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v sume 32,3 mld. Sk. V rozpočtovanej sume je premietnutá valorizácia všetkých dávok a príspevkov vo výške predpokladanej miery inflácie. V rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v programe Sociálna inklúzia je v jednotlivých rokoch 2007 až 2010 zahrnutá valorizácia na všetky dávky a príspevky, či už ide o povinnú valorizáciu, ktorá vyplýva z opatrenia ministerstva práce alebo možno na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky nariadením vlády Slovenskej republiky. Povinná každoročná valorizácia je v prípade rodičovského príspevku príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti podľa koeficientu, ktorým sa upravujú sumy životného minima vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Na druhej strane v prípade dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, prídavku na dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa, príspevku na pohreb je valorizácia možná na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky prostredníctvom nariadenia.

    V roku 2008 sa rozpočtuje na sociálnu pomoc celková suma 9,2 mld. Sk, z ktorej podstatná časť, 8,4 mld. Sk, je určená na dávku v hmotnej núdzi. Vývoj počtu poberateľov tejto dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v priebehu rokov 2005 a 2006 si zachoval mierne klesajúci trend až na september 2006, keď sa prvýkrát prejavila legislatívna zmena týkajúca sa úpravy nároku príspevku na bývanie u občana v hmotnej núdzi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku. Následne v priebehu roku 2007 začal opätovne počet poberateľov tejto dávky klesať. K 31. septembru 2007 bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 186 176 poberateľov. Objem rozpočtovaných výdavkov pre sociálnu oblasť musí zákonite vychádzať z vývoja počtu poberateľov jednotlivých dávok, ale i rastu slovenskej ekonomiky, ktorý vytvára priestor pre zvýšenie zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti, a tým aj zníženie odkázanosti na sociálnu pomoc.

    V rámci podpory rodiny sa rozpočtuje prídavok na dieťaťa v sume 8,5 mld. Sk pre približne 1,235 mil. detí, čo je priemerný mesačný počet prognózovaný na rok 2008. V porovnaní s rokom 2007 je suma vyššia o 78,8 mil. Sk. Uvedená suma zodpovedá medziročnej zmene medzi prírastkom a úbytkom detí, ktorým prislúcha prídavok podľa zákonom stanovených podmienok. V prípade detí, na ktoré sa poskytuje prídavok na dieťa, došlo medziročne k poklesu spôsobenému väčším úbytkom týchto detí ako ich prírastkom pri splnení taxatívne vymedzených podmienok. Dôvodom je zánik nároku na prídavok na dieťa u väčšieho počtu detí, nakoľko ide o silnejšie ročníky v demografickom vývoji živonarodených detí. Naopak, v prípade poberateľov rodičovského príspevku bol medziročne zaznamenaný ich nárast, čo je odôvodniteľné miernym rastom živonarodených detí v posledných troch rokoch, v rokoch 2004 až 2006. V prípade poberateľov rodičovského príspevku sa preto rozpočtuje medziročný rast výdavkov o 6,3 %, čo predstavuje 461 mil. Sk.

    Celkové výdavky na dávky a príspevky v rámci programu Sociálna inklúzia predstavoval na základe dosiahnutej skutočnosti v roku 2006 podiel na hrubom domácom produkte 1,8 %. V prípade rokov 2007 až 2010 podiel výdavkov na dávky a príspevky na hrubý domáci produkt klesá, čo nie je spôsobené znížením predpokladaného čerpania, ale rýchlejším rastom hrubého domáceho produktu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky kladie dôraz na realizáciu nástrojov aktívnej politiky trhu práce, ktorých štruktúru oproti doterajšiemu stavu novelou zákona o službách zamestnanosti rozširuje. Tomu zodpovedá aj objem výdavkov v návrhu rozpočtu na rok 2008 v sume 4,5 mld. Sk. Z toho 3,3, mld. korún je na projekty nového operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    K výdavkom na aktívne opatrenia na trhu práce. Všetky nástroje aktívnej politiky trhu práce budú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu, a to v pomere 80 % : 20 %. Okrem toho zo štátneho rozpočtu budú financované aj príspevky poskytované na individuálnu štátnu pomoc, investorom na vytváranie nových pracovných miest a vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnancov prijatých na takto vytvorené pracovné miesta. Navrhnuté výdavky na aktívne opatrenia trhu práce vychádzajú zo skutočnosti, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú podporovať vstup na trh práce, najmä pre najproblémovejšie a niekoľkonásobne znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, a preto ich umiestnenie na trh práce bude nákladnejšie. Rozpočtované výdavky na aktívne opatrenia na trhu práce sú určené na podporu zvyšovania zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie, vstupu a zotrvania na trhu práce znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných, udržania v zamestnaní najmä dlhodobo nezamestnaných občanov, občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nastúpili do zamestnania a najmä z dôvodu ich nízkej kvalifikácie vykonávajú nízko platené zamestnania, adresnejšieho zacielenia navrhnutých nových opatrení aktívnej politiky trhu práce na znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktorým sa v rámci verejných služieb v zamestnanosti bude venovať osobitná pozornosť, aktivácie tvorby partnerstiev na regionálnej a lokálnej úrovni vytváraných na riešenie problémov regionálnej zamestnanosti, najmä na základe projektov alebo programov, zapojenia miest, obcí a združení obcí do aktívneho riešenia zamestnanosti svojich obyvateľov.

    Navrhnutý rozpočet na aktívne opatrenia na trhu práce je tiež určený na podporu zvýšenia pružnosti v umiestňovaní uchádzačov o zamestnanie. Navrhuje zaviesť novú profesiu agend pre pracovné miesta na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na využívanie služieb právnických osôb a fyzických osôb vrátane právnických osôb a fyzických osôb členského štátu Európskej únie, na poskytovanie intenzívnej pomoci pri vstupe na trh práce a pri ich udržaní na trhu práce dodávateľským spôsobom, a to prostredníctvom realizovania lokálnych, regionálnych, národných alebo pilotných projektov. Finančné prostriedky rozpočtu aktívnej politiky trhu práce budú využité aj na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, a to na úhradu oprávnených nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vrátane poskytovania dávky počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie.

    Navrhnuté zavedenie poskytovania dávky počas dlhodobejšieho vzdelávania a prípravy pre trh práce má za cieľ zabezpečiť náhradný príjem na zabezpečenie životných potrieb uchádzačov o zamestnanie, ako aj ich motiváciu zvyšovať si svoju kvalifikačnú flexibilitu účasťou na dlhodobejšom vzdelávaní a na príprave pre trh práce. Národná sústava povolaní sa ako nový účinný nástroj pri zosúlaďovaní odbornej prípravy s potrebami trhu práce bude realizovať v dvoch fázach formou projektu, prvej fáze v rokoch 2008 až 2010, druhej fáze v rokoch 2010 až 2013. Celkový rozpočet projektu pre prvú a druhú fázu za obdobie rokov 2008 až 2013 sa predpokladá vo výške 255 mil. Sk.

    Aj naďalej sa bude podporovať samozamestnávanie uchádzačov o zamestnanie vrátane uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím. V rámci nových aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje poskytovať príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým sa sleduje vzájomné otestovanie sa zamestnávateľa a znevýhodneného uchádzača o zamestnanie formou zapracovania tzv. na skúšku u poskytovateľa zapracovania, teda zamestnávateľa, a otestovanie si pracovných zručností a vhodnosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľom bezprostredne v pracovnom prostredí, príspevok na podporu držania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorým sa sleduje zvýšenie atraktivity nízko platených pracovných miest a zapojenie sa do pracovného procesu, najmä nízko kvalifikovaných nezamestnaných osôb, ktoré boli uchádzačmi o zamestnanie najmenej tri mesiace, prostredníctvom poskytovania vyrovnávacieho príspevku na úhradu poistného do poistných fondov platených zamestnávateľom a zamestnancom, vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov, ktoré riešia tvorbu a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v týchto podnikoch a poskytovanie príspevku na podporu vytvárania a udržania pracovných miest v sociálnom podniku, príspevok na podporu zamestnania účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorým sa navrhuje motivovať zamestnávateľa po dobu najviac 24 kalendárnych mesiacov prijímať do pracovného pomeru účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce, a to absolventov stredných škôl a občanov starších ako 50 rokov veku, a udržať ich v zamestnaní po dobu najmenej 24 mesiacov.

    Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec sa navrhuje poskytovať na taxatívne vymedzené aktivačné činnosti s cieľom udržania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov odkázaných na dávku v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Navrhuje sa vykonať aktivačnú činnosť nepretržite najviac počas 6 mesiacov v rozsahu 10 hodín týždenne a 40 hodín mesačne bez možnosti jej opakovaného vykonávania tým istým občanom, a to z dôvodu, že sa v rámci aktívnych opatrení na trhu práce ponúkajú aj nové nástroje, ktoré podporujú uchádzačov o zamestnanie na získanie riadneho plateného zamestnania.

    Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby sa navrhuje poskytovať na vymedzené druhy činností, dobrovoľnícke služby v rozsahu 20 hodín týždenne. A účasť na jej vykonávaní bude dobrovoľná. Účastníkovi sa počas vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby navrhuje poskytovať paušálny príspevok vo výške sumy životného minima z dôvodu motivácie a zabezpečenia nevyhnutých výdavkov účastníka spojených s vykonávaním dobrovoľníckej služby.

    Príspevok na presťahovanie za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania sú novými nástrojmi aktívnych opatrení na trhu práce, ktorými sa podporuje profesijná a územná mobilita.

    Navrhnutý rozpočet na aktívne opatrenia na trhu práce je tiež určený na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s cieľom odstrániť doterajšie bariéry tvorby nových pracovných miest a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených pracovných miest pre túto skupinu občanov, tiež príspevku na zaškolenie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím.

    Navrhnuté aktívne opatrenia na trhu práce vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prijať rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín na trh práce, najmä absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

    Úpravy v doteraz uplatňovaných aktívnych opatreniach na trhu práce sú v súlade s oznámením Komisie Európskych spoločenstiev vydaného dňa 27. 6. 2007 v Bruseli k spoločným zásadám flexiistoty, flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a k zlepšeniu ich kvality, kde jednou zo zložiek flexiistoty sú aj účinné aktívne politiky trhu práce, ktorými sa podporuje uplatňovanie stratégie rastu zamestnanosti, ako aj podpora tvorby väčšieho počtu pracovných miest.

    Za zmienku k rozpočtu kapitoly na budúci rok stojí aj skutočnosť, že rezort výdavky na réžiu rozpočtuje úsporne ako v mzdách, tak aj v tovaroch a v službách so znížením nákladov o 113 mil. Sk, čo predstavuje 2,4 % oproti roku predchádzajúcemu.

    Návrh rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010 vytvára priestor na úhradu všetkých obligatórnych výdavkov a realizáciu aktivít zameraných na trh práce najmä prostredníctvom zdrojov z Európskej únie a pre napĺňanie záväzkov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v sociálnej oblasti, a preto verím, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že tento rozpočet podporíte. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Halecký. Nikto viac sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Haleckému.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel len zdôrazniť, že skutočne sociálny rozmer, tak ako ste to, pani poslankyňa, povedali, tohto rozpočtu je evidentný, aj keď je dosť značná kritika, že to navýšenie o 3 mld. je nedostatočné a svedčí skôr o nízkej a slabej priorite tohto rozpočtu na rok 2008. Chcem len povedať, že pokiaľ Sociálna poisťovňa vynakladá vyše 150 mld. pre účely a pre potreby, ktoré postačujú pre naše obyvateľstvo, a pre samotnú kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je to vyše 50 mld., už táto suma garantuje, že potreby našich obyvateľov budú dostatočne saturované. A tak ako ste zdôraznili, sú tu niektoré nové momenty a nové spôsoby, ako garantovať starostlivosť o mladých, garantovať starostlivosť o starších, ale hlavne rozvíjať takisto aj trh práce.

    Ja by som chcel len potrhnúť tú skutočnosť, že zníženie deficitu na 2,3 %, ako je to plánované v roku 2008, garantuje aj napr. tá skutočnosť, že odvedené peniaze do inštitúcii 2. piliera tvoria takmer 50 % tohto deficitu. Takže pokiaľ by sme nemuseli presúvať tie financie do 2. piliera, ten rozpočet už teraz v roku 2008 by bol menej ako 2 %, čiže zhruba okolo 1,3 %. Takže toto svedčí o tom, že aj sociálny charakter toho rozpočtu je evidentný.

    A čo je podstatné. Ide 50 % čiže 24 mld. na podporu mladých rodín, či už v prídavku na dieťa alebo na rodičovský príspevok. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mazúrová bude odpovedať na túto faktickú poznámku. Nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Mazúrovej.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Haleckému za pripomienku. A ja iba chcem zdôrazniť, že celý sociálny program je postavený na občanovi a ten je na prvom mieste. Ďakujem.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, už pomaly štvrtý deň rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, o zákone, podľa ktorého budeme hospodáriť v roku 2008. Možno je to posledný návrh štátneho rozpočtu, v ktorom jednotlivé finančné objemy sú uvedené len v slovenských korunách. A práve preto, aby sme vytvorili, čo najlepšie podmienky pre zavedenie eura, musí byť tento rozpočet dobrý, vyvážený, zabezpečujúci dostatočnú dynamiku rastu vo všetkých oblastiach. A či je tomu naozaj tak, práve o tom vedieme, myslím si, veľmi vážnu diskusiu. Áno, diskutujeme o kvalite štátneho rozpočtu na rok 2008, pričom diskutujúci za vládnu koalíciu ho vychvaľujú. Sú spokojní s jeho kvalitou. A sú presvedčení o tom, že štátny rozpočet na rok 2008 dáva dostatočné impulzy na ďalší rozvoj Slovenskej republiky. My, poslanci za opozíciu, však máme od vás diametrálne odlišný názor na kvalitu návrhu štátneho rozpočtu. A sme presvedčení, že návrh je zlý. Finančne extrémne uprednostňuje niektoré rezorty, kým iné hlboko poddimenzuje. A, bohužiaľ, nekladie dôraz na priority vlády. A, žiaľ, najviac poddimenzované sú tie oblasti, ktoré možno z hľadiska dlhodobej perspektívy sú najdôležitejšie. Je to oblasť sociálna a oblasť vzdelávania.

    Pravdepodobne sa nemýlim v tom, že väčšina diskutujúcich vo svojich vystúpeniach poukazovala na skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu pre oblasť vzdelávania nevytvára dostatočné zdroje a impulzy na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku. Okrem zabezpečenia valorizácie miezd pre zamestnancov v školstve nevytvára takmer žiadne výraznejšie impulzy na rozvoj. O tom svedčí aj včerajšie vyjadrenie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, ktorí tiež považujú návrh štátneho rozpočtu pre ministerstvo školstva za nepostačujúci a vyzývajú poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby podporili navýšenie objemu finančných prostriedkov hlavne na tzv. rozvojové projekty pre školstvo. Keď už odborári, ktorí sú veľkí sympatizanti súčasnej vlády, hlavne Smeru, sú toho názoru, že treba navýšiť zdroje pre rezort školstva, tak to už niečo zrejme znamená.

    Mnohí moji predrečníci vo svojich vystúpeniach už zdôraznili, že aj keď rozpočet formálne síce napĺňa maastrichtské kritériá a Pakt rastu a stability, jeho najväčšou slabinou však sú zle nastavené priority. Keď porovnávame niektoré priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky s prioritami návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2008 a na ďalšie obdobie na roky 2009 až 2010, tak ľahko zistíme, že mnohé sú vo vzájomnom rozpore. Dovoľte mi citovať niektoré časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Napr. v časti, kde sa hovorí o vedomostnej spoločnosti, sa píše: „Vláda považuje financovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu.“ Ďalej sa tam píše: „Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % hrubého domáceho produktu.“ Ďalší citát z programového vyhlásenia vlády je: „Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy.“ Ďalej sa tam píše: „Cieľom vlády je, aby postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu. Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách.“

    A mohol by som citovať ďalšie časti programového vyhlásenia, ale, bohužiaľ, tieto záväzky pravdepodobne nebudú naplnené, pretože tieto záväzky by mali znamenať pre vládu Slovenskej republiky toľko, že by sa malo investovať do budúcnosti, najmä do vzdelania, vedy a výskumu a, samozrejme, do celoživotného vzdelávania. Čísla návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva však hovoria o niečom inom. Minimálne desať kapitol štátneho rozpočtu má väčší relatívny medziročný nárast rozpočtu ako ministerstvo školstva. Rozpočet ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je síce sľubný, veď je to viac ako 55 mld. korún, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok vzrastú o 9 %, nárast výdavkov pre regionálne školstvo je len o 4,4 % a pre oblasť vysokých škôl ešte nižší. Keď zdanlivo slušný celkový objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, od prostriedkov na tzv. spolufinancovanie, tak ostáva nám suma, ktorá je necelých 53 mld. Sk, čo už nevyzerá tak sľubne ako pôvodných 55,5 mld. korún. Predpokladaný rozpočet kapitoly na ďalšie obdobie, na rok 2009, bol stanovený v sume 63,3 mld. Sk, po očistení od prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania je to len 55,5 mld., teda len o 2,5 mld. viac ako pre rok 2008. A predpokladaný podobný nárast na rok 2010 je len 700 mil. Sk. Je jasné, že takéto tempo rastu nám nikdy nezaručí dosiahnutie cieľa 5 % výdavkov na školstvo z hrubého domáceho produktu. Bude to, bohužiaľ, neustále klesajúca tendencia na úroveň pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul ciele Národného strategického referenčného rámca alebo operačného programu Vzdelávanie alebo ostatné dokumenty súvisiace s konvergenciou, Lisabonskou stratégiou, kde sú jasne stanovené ciele a na ich dosiahnutie sú potrebné aj zvýšené finančné zdroje.

    Z analýzy výdavkov na regionálne školstvo vyplýva skutočnosť, že navrhovaným rozpočtom nie je možné zabezpečiť reformu vzdelávania na Slovensku. Normatívne výdavky síce vzrástli o 2,1 mld. korún, teda o 7 %, ale ledva vykryjú výdavky na valorizáciu na zvýšenie platov. Pravdepodobne na zvýšenie odvodov už ani nezostane. Na druhej strane nenormatívne výdavky poklesli o 700 mil. korún, teda takmer o 30 %. Hlavnou príčinou tohto poklesu je zníženie plánovaných prostriedkov na tzv. rozvojové projekty z 930 mil. korún z roku 2007 na 100,6 mil. korún na rok 2008. Bez financovania rozvojových projektov reforma vzdelávania na Slovensku je jednoducho nepredstaviteľná. Podhodnotené sú napr. plánované výdavky pre učebnice. Výdavky sú plánované vo výške 247 mil. korún. Ešte stále je to menej približne o 30 mil. korún, ako tomu bolo v roku 2006. Pre Infovek, pre projekt, ktorý má zabezpečiť informatizáciu základných a stredných škôl, pre rok 2008 je naplánovaných 172,5 mil. korún. Pokles oproti roku 2006 je 190 mil. korún. Pre tzv. pedagogickú tlač je síce mierny nárast, ale je to len o 100 000 korún, pričom v programovom vyhlásení vlády sa hovorí: „Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy.“ Tak ako to podporí, keď navýšenie je len o 100 000 Sk? Je poľutovaniahodné, že financovanie originálnych kompetencií na základe fiškálnej decentralizácie a očakávaných príjmov z daní právnických a fyzických osôb poklesne o vyše 400 mil. korún, z vlaňajších 17,95 mld. na 17,52 mld. korún. Financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení pre vyššie územné celky vo výške 219,7 mil. Sk a pre obce vo výške 619 mil. Sk z vyššieho výnosu dane z príjmov fyzických a právnických osôb nie je jednoznačne zagarantované.

    Rozvoj regionálneho školstva, milé kolegyne a vážení kolegovia, to nie je len zvyšovanie platov zamestnancov, ale je to reforma vzdelávania, financovanie rôznych rozvojových projektov súvisiacich hlavne s obsahovou transformáciou, informatizáciou základných a stredných škôl s jazykovým vzdelávaním, rozvojom a posilnením tzv. podporných inštitúcií typu Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Ústav informácií a prognóz školstva, metodicko-pedagogické centrá alebo výpočtové strediská, kde v podstate nedávame ani o korunu viac, ako to bolo v predchádzajúcom roku, a, samozrejme, aj vznik ďalších inštitúcií, ako je napr. Národný ústav certifikovaných meraní a tak ďalej, a nie v poslednom rade aj starostlivosť o školské budovy, ktoré každoročne vyžadujú stámilióny korún na rôzne rekonštrukcie alebo na riešenie havarijných situácií.

    V oblasti vysokých škôl je situácia obdobná. Medziročný nárast je len vo výške 900 mil., z čoho najvyššia suma, najväčšia položka je 412 mil., 32-percentné navýšenie pre sociálnu oblasť, kým v oblasti rozvoja vysokých škôl je 50-percentný pokles. Pri tomto poklese by som rád pripomenul, ako vyzerajú normatívy v oblasti vysokých škôl. Keď si zoberieme, že normatív pre študenta študujúceho pedagogické programy je nižší ako normatív pre žiaka základnej školy, tak si myslím, že je to alarmujúce a skutočne by sme mali prehodnotiť priority tohto návrhu štátneho rozpočtu na budúce obdobie. Spomínaná suma na financovanie vysokých škôl je len 0,7 % hrubého domáceho produktu s perspektívou na rok 2008 na úrovni 0,65 % a na rok 2010 na 0,67 % hrubého domáceho produktu. Pritom krajiny Európskej únie dávajú z hrubého domáceho produktu viac ako 1,3 % a možno ešte vyššiu čiastku pre oblasť vysokých škôl.

    Dovoľte mi teraz hovoriť o financovaní vedy a výskumu. Programové vyhlásenie vlády jednoznačne hovorí o tom, aby postupne v tejto oblasti financovania dosiahli úroveň vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu. Skutočnosť je taká, že prierezovo na vedu a výskum sú alokované prostriedky vo výške 8,7 mld. korún, z toho 4,1 mld. v rozpočte ministerstva školstva. Ale na druhej strane suma 8,7 mld. korún je len 0,44 % z hrubého domáceho produktu, čo je len o niečo viac ako polovica plánovaných výdavkov na vedu a výskum v zmysle programového vyhlásenia vlády. Poznamenávam, že podpora tzv. štátnych programov v oblasti vedy a výskumu je o 30 % nižšia, teda menej, ako to bolo v roku 2007. Žiaľ, perspektívy na roky 2009 a 2010 v tejto oblasti sú tiež alarmujúce.

    Financovanie športu je, bohužiaľ, tiež veľmi poddimenzované napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že štát zabezpečí postupný nárast financovania športu a vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách. Oproti tomu finančné prostriedky na rok 2008 sú o niečo viac ako 9 mil. Sk nižšie, ako boli rozpočtované prostriedky v roku 2007. Nehovoriac o tom, že v roku 2008 sú letné olympijské hry v Pekingu, kde, predpokladám, chceme dosiahnuť pekné úspechy, pre štátnu športovú reprezentáciu dávame len 25 mil. korún, aj to, bohužiaľ, hanba, na úkor tzv. materiálno-technického rozvoja. Ja si myslím, že bez investovania do štátnej reprezentácie na materiálno-technický rozvoj je nepredstaviteľné, aby sme dosiahli dobré výsledky, aby sme zviditeľnili Slovenskú republiku na letných olympijských hrách. Bohužiaľ, situácia je obdobná a podobná aj v oblasti pre šport pre všetkých a športovo talentovanú mládež. Tiež táto oblasť je vysoko poddimenzovaná. A pýtam sa vás, kedy už prídeme na to a kedy si uvedomí vláda a štátny rozpočet, že bez financovania, bez zvýšenia finančných prostriedkov pre športovo talentovanú mládež nikdy nebudeme mať kvalitnú štátnu reprezentáciu a nikdy nedosiahneme výrazné výsledky na rôznych súťažiach.

    Dámy a páni, vzhľadom na uvedené spolu s mojím kolegom pánom poslancom Bárdosom sme podali pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudem opakovať.

    Na záver mi dovoľte ešte jednu citáciu od pána ministra. A je to citácia z jeho rozhovoru z Parlamentného kuriéra, keď pán minister Mikolaj hovorí: „Predovšetkým chceme zlepšiť postavenie učiteľov, skvalitniť vybavenie škôl, podporíme výučbu cudzích jazykov, vydávanie nových učebníc a časopisov.“ Na základe návrhu štátneho rozpočtu pre rezort ministerstva školstva pravdepodobne pán minister z tohto rozpočtu okrem mierneho zlepšenia a postavenie učiteľov, žiaľ, žiadne iné ďalšie svoje priority asi nezabezpečí.

    A na záver, kolegyne, kolegovia. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že výchova a vzdelávanie, budovanie spoločnosti založenej na vedomostiach je prioritou súčasnej vlády Slovenskej republiky. Žiaľ, nevyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a na roky 2009 a 2010.

    Z toho dôvodu a z dôvodu toho, že v štátnom rozpočte sú zle nastavené priority, ani ja, ani Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja nepodporíme predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2008. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Rafaj, procedurálny máte?

  • Odpoveď z pléna.

  • Faktickú máte? Tak stlačte druhé tlačidlo. Už ste tam. Takže s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, Rafaj, Nachtmannová a Goga ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem doplniť a podporiť vystúpenie kolegu Szigetiho v tom, ako hovoril o financovaní regionálneho školstva. Chcem zdôrazniť to, že školy a ich zriaďovatelia zaplatia pravdepodobne predstavy vlády, ktoré sú formulované v prijatých koncepciách a legislatívnych zámeroch, pretože žiadny program, ktorý prezentovalo ministerstvo školstva, v doteraz prijatých koncepciách nemá v rozpočte peniaze. Ministerstvo školstva síce hovorí o znižovaní počtu žiakov v triedach, hovorí o posilňovaní vyučovania cudzích jazykov, ale o tom, že len tieto dva zámery si vyžadujú možno 180 mil., už sa nehovorí ani slovo. Ak vláda myslí vážne to, čo prezentovala, na čele s pánom ministrom, tak predstavy ministra zaplatia školy a ich zriaďovatelia cez normatívne peniaze, ktoré sú v rozpočte navýšené, len skutočne tak, že sa z týchto peňazí dá vykryť, aj to veľmi s veľkým rizikom, zvýšenie platov. Prijatie rozpočtu pre regionálne školstvo bude pre obce, mestá, samosprávne kraje Jóbova zvesť. To chcem povedať, pretože síce vláda prihodila odrobinku na platy, ale žiadne iné peniaze na regionálne školstvo, na rozvoj regionálneho školstva, na realizáciu svojich zámerov vláda školám nedáva. Je teda jasné, že zámery vlády tak peniaze školám vlastne zoberú. A ako to povedal pán exminister, zdá sa, že túto správu a tento rozpočet takto pochopili už aj odbory. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel povedať k vystúpeniu pána poslanca toľko, že na tieto veci sa dá pozerať aj trošku z iného pohľadu, lebo skutočne, keď budeme usudzovať z relatívneho počtu v HDP nárast na rezort ministerstva školstva, môže sa nám zdať, že tých financií je málo. Možnože nárast 4,4 % je nízky. Ale je to vec pohľadu, pretože pokiaľ to zoberieme z hľadiska absolútnych čísiel, myslím si, že nárast o 4 mld. je adekvátny, ktorý zodpovedá potrebám a požiadavkám. Samozrejme, nárast platov, inovácia budov ap. v tomto ohľade musí trošičku tiež byť zohľadnená, že nebude taká, ako by bola možnože potreba. Ale máme tu hlavný cieľ. A to je deficit znížiť pod 3 %, plánovaný je 2,3 %, udržať ho a v nasledujúcich rokoch ho znižovať a dokonca, by som predpokladal, v roku 2010 urobiť až vyrovnaný rozpočet. Tak niektoré rezorty musia byť super prioritné, tak ako tu už boli prezentované. Niektoré sú stredne a niektoré sú nižšie prioritné. Všetko vysoko prioritné aby bolo financované a rozvojové, nie je možné zabezpečiť. Takže ten pohľad relatívneho percenta HDP v absolútnych číslach dáva, myslím si, trošičku skreslený pohľad.

    Pre mňa je rozhodujúce, aby ten rozpočet bol nielen rozvojový, ale aby bol aj sociálny a hlavne aby zabezpečil napr. nárast miezd, nárast valorizácie dôchodkov a takisto aj zvyšoval spotrebu v domácnostiach. A tento rozpočet tieto veci zohľadňuje a zabezpečuje, aby bol rozvoj nielen jednotlivých rezortov, ale aj toho bežného života a bežného obyvateľa. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, mal som pocit, že počúvam nejakú inovovanú rozprávku Varila myšička kašičku, tomu dala na lyžičku, tomu dala na vidličku. Len mi chýbali tie predchádzajúce recepty. Dobre viete, aká je rozpočtová disciplína a čo musíme plniť. A v tejto súvislosti sa vás pýtam na rok 2005 a na schodok, rekordný schodok, 126,89 mld. korún, a štátny dlh 584 mld. korún: Odkiaľ sa splácajú tieto peniaze? Kam išli pôžičky od Svetovej banky vo výške 2,6 mld. korún na reformy v slovenskom zdravotníctve? Pre ministerstvo zdravotníctva, to je ďalšia pôžička, 120 mil. korún, vyhodené peniaze podľa môjho názoru na istú PR agentúru, na propagáciu reforiem. Je to pre tento rezort pod. 70 mil. dokonca eur, ministerstvo práce 26 mil. eur na brožúrky, ktoré ležali v pivnici, ministerstvo práce na ďalšiu PR agentúru, na presviedčanie občanov 40 mil. korún, 11,5 mil. korún ako grant na infokampaň pre vládu, tých 350 000 dolárov. Pýtam sa, kam išlo 66 % akcií z podhodnoteného predaja Slovenských elektrární. Teraz som vám pred chvíľou citoval v rozprave, kam dali Francúzi zdroje z privatizácie. A môžem vám povedať, že ako vicestarosta mestskej časti mám veľmi zlú skúsenosť, keďže naše škôlky všetky, všetky školské zariadenia pýtajú peniaze, pretože za predchádzajúcich osem rokov nedostali v podstate ani korunu a plačú, kde sú peniaze. Tak vám týmto spôsobom odpovedám, áno, musíme sanovať aj dlhy z minulosti, ale súčasne sme ešte vysoko v pluse.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, som veľmi rada, že ste vo svojom vystúpení uznali, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 sa snaží o zlepšenie postavenia učiteľa na Slovensku. Zlepšenie postavenia učiteľov je odrazovým mostíkom pre zlepšenie celkovej situácie v školstve. Učiteľ je a stále bude centrálnym prvkom v systéme výchovy a vzdelávania.

    A ešte pre určitú komplexnosť údajov pre vysoké školy. Pre podprogram Vysokoškolská veda je index rastu 18 %. Ďakujem.

  • Ako posledný je pán poslanec Goga. Potom bude reagovať pán poslanec Szigeti László.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel takisto reagovať na pána Szigetiho, ale z toho pohľadu, ako aj pani Nachtmannová, že aj on trochu uznal, že sa tu nachádza aj zlepšenie postavenia učiteľa. A pod. mám taký istý názor ako pán Halecký v tom, že zdá sa mi takisto tento rozpočet rozvojový a podobne. Aj na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale predsa len zvýšenie z celkového objemu je viditeľné.

    Čo sa týka celkového vystúpenia, ja by som chcel aj poďakovať pánovi Lászlóovi Szigetimu za kultivované vystúpenie, pretože sa mi páčilo, nebolo založené na emóciách, ale práve na odbornej stránke. Ale napriek tomu chcem povedať, že s mnohými jeho názormi nesúhlasím, ktoré povedal, pretože si myslím, že rozpočet je naozaj rozvojovo postavený, je sociálny. Ďakujem.

  • Pán poslanec Szigeti bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne.

    K slovám pána poslanca Ivanča. Áno, je to tak, ako ste to pomenovali. Je tam navýšenie na mzdy, na platy, ale už nehovoríme o inflácii, nehovoríme o tom, že je nám jasné, že cena elektrickej energie bude minimálne o 3 % vyššia. A keď navyšujeme normatívy, tak z tých normatívov treba vykryť aj prevádzkové náklady, nielen platy učiteľov. To je jedna vec.

    Áno, pán poslanec Halecký, súhlasím s vami čiastočne, len by som chcel zdôrazniť, že v rokoch 2005 a 2006, keď ekonomika nebola v takom stave, ako je dneska, dynamika nárastu v oblasti školstva bola oveľa vyššia, ako je v súčasnosti. To sú práve tie relatívne čísla, ktoré som ja citoval a vymenoval.

    No a čo sa týka pána poslanca Rafaja, veľmi šikovne napodobňuje iniciatívu a slová pána poslanca Fronca s tými rôznymi rozprávkami, ale, bohužiaľ, tých 5 %, o čom ste aj vy hovorili vo svojom vystúpení, ostáva pre budúcnosť utópiou, nesplniteľným sľubom, populizmom a demagógiou. A, bohužiaľ, tento sľub ste dali vy a tých 5 % nikdy nedosiahnete.

    A keď ste spomínali znova to Francúzsko, kde sú finančné prostriedky z privatizácie. Dali sme ich do ekonomiky. Dali sme ich do zvýšenia zamestnanosti. Vytvorili sme podmienky, aby ekonomika mohla byť lepšia, aby ste vy potom z týchto zdrojov mohli viac investovať do školstva.

    Kolegyňa Nachtmannová a pán kolega Goga, určite je potrebné, a som za, aby sme zvyšovali platy učiteľov, len si treba uvedomiť, že je to len nutná, ale nie je to postačujúca podmienka na zabezpečenie reformy vzdelávania na Slovensku.

  • V rámci rozpravy o slovo požiadal predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Hneď dopredu avizujem, že súc skúsený rôznymi reakciami, že využívam toto svoje právo ako poslanec Smeru – sociálnej demokracie a zároveň, ako predseda Národnej rady sa pokúsim aj o určitý politologický exkurz a argumenty, ktoré by mohli byť zrozumiteľné pre ľudí, ktorí budú počúvať nielen tu v tejto sále, ale aj neskôr pri televíznych prijímačoch. To hovorím aj preto, lebo minuloročná skúsenosť pri prednesení môjho postoja k návrhu štátneho rozpočtu, vtedy prvého návrhu štátneho rozpočtu, bola minimálne rozporuplná. A predpokladám, že vystúpenie v rozprave umožní aj vám, keďže budem oslovovať vzhľadom na to, že som členom koalície, predovšetkým opozíciu, dať možnosť na to reagovať.

    Dámy a páni, asi by bolo, samozrejme, naivné myslieť si, že kdekoľvek v demokratických krajinách by snáď opozícia počas rozpravy a prerokovávania štátneho rozpočtu bez zbytku podporila návrh štátneho rozpočtu, ktorý prichádza z koalície. Aj keď poznáme v Európe parlamenty, ktoré sú bezpochyby kooperatívnejšie, ako je ten náš, a mám na mysli vzťahy medzi opozíciou a koalíciou, nie je obvyklé, aby, samozrejme, rozpočet, ktorý je akýmsi indikátorom, ale hlavne symbolom moci každej demokratickej koalície, mohol byť zásadným spôsobom nabúraný alebo dokonca rekonštruovaný pod tlakom opozície. Ale je normálne, že je to jeden z najvhodnejších priestorov na komunikáciu so svojimi voličmi a so svojimi elektorátmi.

    Hovorím to zámerne preto, lebo zdá sa mi, že na Slovensku to nemá ani len zamak takúto podobu. O kooperatívnosti ani nehovorme. Ale mám na mysli racionalitu a konštruktívny prístup. Neustále sa vymyslí klišé, vymyslí sa rámec, v ktorom sa potom rinú útoky, ataky, argumenty, ktoré majú všetko, len nie racionálny podklad. Minulý rok takým tým headlinom, tým mottom útokov na návrh štátneho rozpočtu bolo strašenie ľudí o tom, ako tá Ficova ľavicová vláda v priebehu svojho vládnutia rozvráti štátny rozpočet, financie národné, národné hospodárstvo, ako tí ľavičiari bezbreho budú rozdávať peniaze, ktoré tí pravičiari krvopotne za tých osem rokov vládnutia nahonobili, a ako to katastroficky dopadne. Chvála pánubohu, nič sa nedeje, ekonomika rastie ďalej, len okrem toho pravicového zhŕňania na jednu kopu, z ktorej ťažia len úzke skupiny ľudí, sa konečne redistribuje bohatstvo spoločnosti a hospodárstva a väčšina ľudí na Slovensku začína cítiť, že sa dá udržať prosperita, že sa dá udržať ekonomický rast a že sa to dá zosúladiť s určitými princípmi, ktoré Európa pozná a ktorým sa hovorí sociálny štát. A tak aj tohto roku aby pravicová opozícia podľa mňa úplne legitímne predstúpila a povedala, táto konštrukcia nie je v súlade s víziou pravice, ktorá obhajuje záujmy úzkych skupín ľudí, ktorá koncentruje finančné zdroje pre potreby úzkej skupiny ľudí a ktorá vytvára legislatívno-finančno-hospodárske prostredie pre podnikateľskú sféru a pre úzku skupinu ľudí, a preto je proti návrhu rozpočtu, ktorý pripravila ľavica, ktorá myslí na všetkých ľudí na Slovensku, ktorá sa snaží už druhý rok po tom, ako dostala legitímny mandát vo voľbách, budovať to, čomu sa hovorí európsky sociálny štát, a v tomto, ak by sa niesla táto kritika, bolo by to úplne legitímne, bolo by to úplne normálne, miesto toho počúvame niekedy až úsmevné pseudoargumenty.

    A dovoľte mi, aby som minimálne tri také základné headliny spomenul a pokúsil sa ich okomentovať aj preto, že aj môj predrečník Lacko Szigeti nie je tu. A použil taký výraz, že sú zlé nastavené priority. Myslím, že niet lepšieho dôkazu a potvrdenia toho, čo som hovoril, že zvádzame legitímny hodnotový programový zápas medzi pravicou a ľavicou, ako to, čo povedal pán Szigeti. No je to normálne. Tak tá pravica a pravicové strany, ktoré sú dnes v opozícii, majú iné priority. Reprezentuje iné skupiny alebo úzke skupiny. A dnešná sociálna demokracia jednoducho má iné priority. Bez ohľadu na to som presvedčený, že ten rozpočet je naozaj nastavený dobre.

    A dovoľte teraz spomenúť krátko niektoré tie argumenty.

    Premárnená šanca. Zaznieva to tu už hodiny a hodiny vo vystúpeniach predstaviteľov opozície. A všetko je to postavené na tom, ako neuveriteľne dynamicky rastie krajina, ako my neuveriteľne, teda táto vláda neschopne narába s tým obrovským nadpríjmom a s tým obrovským bohatstvom, ktoré sa tu produkuje, a ako sa tým bezbreho mrhá a že jednoducho prejedáme svoju budúcnosť. Nuž, samozrejme, ja uznám, že hlavne niektorí predstavitelia takého utilitárneho ekonomizmu a účtovníci, ktorí vidia čísla a súvahu, takýto prístup môžu mať. Len, prepáčte, my v Smere – sociálnej demokracii nevidíme čísla, ale vidíme za každým tým číslom človeka, a to nielen v Bratislave, ale možno aj na tom poslednom krajnom východe u nás na Slovensku, kde tí ľudia žijú veľmi ťažko. Viete čo, najhoršie, dámy a páni, na tom ani nie je ten účtovnícky komplex, prepáčte, že používam takýto výraz, a hlboko si vážim prácu všetkých ľudí, bez ktorých by pravdepodobne žiadna firma nemohla existovať, ale to, že zavádza sa, klame sa, že prejedáme ekonomický rast. Chcem len upozorniť, že, a možno to uniklo, deficit pre budúci rok je najnižší za posledných 10 rokov, že je o polovicu menší, ako bol deficit Dzurindovej vlády z roku 2005, a že je naplánovaný naozaj pod 2,3 % hrubého domáceho produktu. A to, aj keď myslím, že už to tu zaznelo, treba zdôrazniť, že nebyť zanechaného problému a obrovského deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý musí vláda zahŕňať do celkových nákladov rozpočtu, by bol už budúcoročný deficit len 1,1 % hrubého produktu. Tak sa pýtam: Čo teda vlastne prejedáme? Naozaj máte pocit, páni z opozície, že sú ľudia na Slovensku najedení? Viete, počúvam tie hlasy „šetrite“, „neprejedajte“. Ale naozaj to Slovensko ešte má dlhú cestu, kým dosiahne infraštrukturálnu úroveň, kým dáme ľuďom všetko to, na čo sú ľudia zvyknutí v Európe, a to, čo, mimochodom, nebudovali len, ako to tu vy s obľubou zvyknete ľuďom predstierať, socialisti. Ale o tom budem hovoriť neskôr, keď sa pokúsim tým, ktorí majú záujem trochu, vysvetliť, ako to historicky bolo.

    Domnievam sa, že deficit 2,3 % je deficit, ktorý, samozrejme, zároveň myslí na euro. A napĺňanie tejto priority je ten najväčší prejav zodpovednosti, ten najlepší dôkaz kontinuity a ten najlepší dôkaz schopnosti sociálnodemokratickej vlády alebo koalície na čele so sociálnou demokraciou zachovať kontinuitu, zachovať vysoký hospodársky rast, jeho tempo, ale zároveň implementovať do života ľudí to, čo absentovalo. A to je silný sociálny rozmer a solidarita. A hovoriť dnes, využijem to ako opozitum, ako sa prejedá čiasi budúcnosť, je nie prejavom zodpovednosti, ale možno mizantropie. Nie je to žiadna premárnená šanca, dámy a páni, ale je to využitá šanca. Som presvedčený, že rozpočet je v súlade s filozofiou vlády, ktorá hovorí o vyspelej a rastúcej ekonomike na jednej strane a o modernom sociálnom štáte na strane druhej. A tieto dve veličiny sa vylučujú, samozrejme, hlavne v teóriách alebo v hlavách niektorých pravicových alebo neoliberálnych ideológov. Niet lepšieho dôkazu, že to nie je pravda, ako je sedemnásťmesačná existencia tejto vlády, tejto koalície a progres, ktorý dosiahla.

    Ešte dovoľte poukázať na jednu demagógiu, ako taký headline, ako základný argument, ako sa premárňuje šanca a prejedá. A to je vytvorenie dojmu o tom, ako keby vysoký hospodársky rast na úrovni 9 % nie vnášal takú úroveň nadpríjmov v zdrojoch, ktorá ako keby naozaj umožnila oveľa lepšie vytvoriť konštrukciu v štátnom rozpočte. Dámy a páni, prečítal som si to. Hovoril o tom aj pán štátny tajomník ministerstva financií pán Palko. Tie nadpríjmy sú len 3 mld. Sk, tie nadpríjmy sú len 3 mld. Sk. A tak už tu zaznelo školstvo. Len do školstva ide o 4 mld. Sk viac. Tak ak by sme použili analógiu, dalo by sa povedať, že všetko, čo je v štátnej kase navyše vďaka rastu, teda nadpríjmov, ide do vzdelanostnej ekonomiky. A nás chce niekto obviňovať z toho, že ukracujeme školstvo, že nám ekonomický rast dáva viac. No kiežby nám dával. V celom tom kontexte priorít, o ktorých som aj hovoril, a eura, a ekonomická stabilita, udržanie rastu, to sú tie priority, kiež by nám dali nástroje na to, aby mohlo ísť do toho školstva ďaleko viac peňazí. Žiaľ, nie je to možné.

    Ďalší taký argument, ktorý sa tu niesol a ktorý mal svedčiť o tom, ako sa nakladá s peniazmi bez toho, aby sa využila táto tzv. výnimočná šanca, bola kritika financovania poľnohospodárstva. Ja sa nechcem opakovať. Zaznelo to tu z úst mojich kolegov, či pána poslanca Petráka alebo Záhumenského, niekoľkokrát. Je to nehorázne klamstvo. A myslím, že je absolútnym dôkazom, že ten nárast, sú to európske peniaze, ktoré sú nevyužiteľné inde, a že jednoducho sa ináč ani rozumne nedalo používať. Prečo by sme tieto peniaze nevyužili, pýtam sa, ale zároveň treba povedať, že ja rozumiem politikom, ktorí 8 rokov vládli, a tak Slovensko končilo najprv niekde tuto na kraji Bratislavy, potom v Trnave a v lepšom prípade trošku naznak na Považí. A podľa toho sa aj rozpočtovo správali. A tak mali nastavené svoje priority. Ale Slovensko je aj ďalej na východe. Ale tie obrovské regionálne rozdiely, ktoré takáto politika v nakladaní s verejnými zdrojmi prinášala, jednoducho vidíme každodenne. A táto vláda má veľkú ambíciu, aby sa s tým vyrovnala. Či sa to páči niekomu alebo nie, krajinotvorba ako dôsledok poľnohospodárskej činnosti je jeden z významným nástrojov. Aj preto sú tie peniaze do poľnohospodárstva, a to obzvlášť európske peniaze, ktoré sú predurčené na to, aby pomáhali tam, kde pomáhať majú.

    Ďalšia z výhrad, ktorá tu už bezpočetne razy odznela, to bola tá kritika vzdelanosti alebo málo peňazí na vzdelanie, na poznatkovú spoločnosť. No, viete, keď ľudia, ktorí zaviedli 19-percentnú daň na knihy, alebo keď ľudia, ktorí vo svojich programoch priam predpokladali spoplatnenie denného doktorandského štúdia a tak ďalej, proste v oblasti, kde je semenište vedy a pokroku, idú dnes hovoriť, a roniť krokodílie slzy, o tom, ako táto vláda je v tejto oblasti nedostatočná, ako je nesociálna, tak sa nedá na to povedať nič iné, len to, že je to naozaj hrubá demagógia. Keby aspoň priznali, o čo tu ide. Nech sa povie, čie záujmy sa obhajujú, politický subjekt má svoj program, a nech sa nehľadajú zámienky tohto typu, ktoré majú zavádzať občanov.

    A ešte tá posledná, hádam najvýznamnejšia, z ktorej mi je niekedy tak trochu čudne, niekedy aj smiešne, sociálna oblasť. No je to dojemné počúvať z úst pána Dzurindu, Mikloša, akí sme nesociálni, ako vlastne nebudujeme ten sociálny štát a ako by sme to mali urobiť a ako oni majú tie univerzálne nástroje, ako by to fungovalo, ako oni by tie peniaze do toho sociálneho systému dali, ako by zabezpečili všetkých dôchodcov, každého. Naozaj je to veľmi dojemné, páni. Len škoda že ste to nerobili, keď ste s tými peniazmi narábali vy. Viete, niekedy známy francúzsky filozof Descartes povedal: „Cogito, ergo sum

  • Myslím, teda som.

  • .“ Ja vidím, že ste, ale keď vás niekedy počúvam, nie som si celkom istý, či ten dekan mal pravdu. A chcem vás ubezpečiť, že základnou prioritou tejto vlády je sociálny štát. A dôkazom toho je aj tento štátny rozpočet. Áno, sme sociálna demokracia. Naším cieľom je viac solidarity a sociálnej spravodlivosti. A ak je dnes nárast štátnych výdavkov vyšší o 10 %, ak dnes dávame viac do zdravotníctva, ak dnes dávame viac do sociálnej oblasti, na školstvo, na podporu bývania či na kultúru, ide vždy o to, čo je úplne bežné v Európskej únii, ide o sociálny štát. A či sa vám to páči alebo nie, tento rozpočet je sociálnodemokratický. Dámy a páni, mohol by som tu teraz vymenovať nespočetné množstvo krokov, ktoré slúžia ako dôkaz, opatrenia, ktoré od prvého dňa, ako nastúpila táto koalícia, sa začali realizovať v zmysle programu, zákony, normy, ktoré sme od prvého dňa, od prvej schôdze začali schvaľovať, najprv krátke návrhy noviel, potom celé zákony v oblasti zdravotníctva, v oblasti sociálnych vecí, v oblasti bývania, v oblasti podpory mladých. Naposledy v tom virvare zápasu, ktorý tu predvádzala opozícia, zanikli tak významné veci ako prijatie zákona o zvýšení podpory mladých ľudí a rodiny, zvýšení príspevku pri narodení prvého dieťa na 25 000 Sk a iné opatrenia. O tom jednoducho by sme mali hovoriť, aby ľudia na Slovensku vedeli, ako táto vláda funguje a čo chce, pretože som presvedčený, že len toto je cesta k sociálnej spravodlivosti a že toto je cesta, ako budovať moderný sociálny štát.

    Predsa len keďže pri používaní toho termínu sa neustále vyskytujú otázky, že o čom to hovoríme, aby sme to definovali, čo to je, že nikto to nepozná a nikto o tom nevie. No nechce o tom vedieť len ten, kto o tom naozaj nechce vedieť, lebo mu to nevyhovuje. A dovoľte uviesť taký krátky historicko-politologický exkurz. Možno ani sami nebudete veriť, vážení páni a dámy z opozície pravicovej, použijem nemecký model, že to nie je vôbec výmysel socialistov. Ja viem, že vám pasuje tá skratka na voliča, my, Fico a všetci, ktorí sme tu, sme socialisti, ergo sme boľševici, ergo to, čo robíme, nemôže byť sociálny štát preto, že to, čo je sociálny štát, je socialistické a boľševické. Je to hlboké nedorozumenie. A dovoľte len niekoľko faktov uviesť. Zoberme povojnové Nemecko, model, ktorý snáď nikto nebude spochybňovať. A azda v Európe neexistuje s výnimkou severských krajín čítankovejší príklad sociálneho štátu a identifikovanej histórie. Kto stál pri zrode? Kresťanskí demokrati, veľkí kresťanskí demokrati a lídri kresťanskej demokracie, možno trochu sekulárnejšej, ako je na Slovensku, ale boli to kresťanskí demokrati. A nebol to žiadny socialistický experiment, ale išlo o racionálnu dohodu, ktorá mala vytvoriť prostredie pre hospodársky rast. A tá dohoda stála na rovnováhe, rešpekte a férovosti. Už som spomenul severské modely, Švédsko. Opäť, poviem, sociálny štát bol výsledkom konsenzu podnikateľskej sféry, politických špičiek a ľudí, ktorí predávali svoju prácu. Ten model dodnes, mimochodom, funguje. A funguje veľmi efektívne.

    Viete, čo je dôležité? To je to poznanie, ktoré zatiaľ mi na Slovensku chýba, že vo vyspelých európskych krajinách sa prierezovo politickí lídri, ale aj odborný teoretický deground absolútne zhodli na tom, že trh sa nemôže vnímať ako cieľ, že trh je len nástrojom na to, aby ekonomika rástla, ale hlavne aby sa tento rast odzrkadlil na kvalite života všetkých, a preto všetky európske krajiny, strany, stredoľavé, stredopravé, po vojne od roku 1946 hľadali modely, ktoré boli založené na princípoch konsenzu a solidarity a ktoré viedli k vytvoreniu európskeho sociálneho modelu, ktorý je charakterizovaný tým, že udržiava trvalý rast pri zachovaní rešpektu a solidarity. A to nám na Slovensku chýba. A to mi chýba aj v tejto debate o rozpočte, lebo ak niekto ide spochybniť, že legitímny program cesty k takémuto projektu, ktorý sa nezrodil v našich hlavách, ale sa zrodil v povojnovej Európe, to je čosi, čo treba demagogicky kritizovať, tak je to pre mňa to najväčšie sklamanie, ktoré zažívam počas rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu.

    A mohol by som hovoriť o osobnostiach, teoretikoch, politikoch, ktorí stáli historicky na čele vlád, hnutí, kde tým cieľom sociálny štát bol. Mohol by som menovať, samozrejme, aj teoretikov modernej ekonómie, ktorí pochopili, o čom je trh, o čom je kúpyschopnosť, o čom je sociálna stabilita a tak ďalej a tak ďalej a prečo sa nástroje udržateľnosti musia kreovať pri primeranej rovnováhe tak, aby dochádzalo k objektívnemu naplneniu priorít nielen podnikateľských, ale aj zamestnancov. A boli to ľudia ako John Stuart Mill, Hope Thierry Green a ďalší z moderných teoretikov. Spomeniem len Josepha Stigliza. Ale boli to práve títo ľudia a ich myšlienky, vďaka ktorým sa Európa prihlásila k modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktorý zabezpečuje trvalý rast a stabilitu. Za tento rast vďačí Európa, či sa to páči niekomu alebo nie, sociálnemu štátu alebo premenené na drobné pre tých, ktorí spochybňujú ešte stále aj na Slovensku fungujúce sociálne partnerstvo, vytvoreniu sociálneho partnerstva medzi podnikateľskou a zamestnaneckou sférou. A presne o toto ide aj tejto vláde, a preto je aj návrh rozpočtu v konštrukcii takej, v akej je.

    Chceme výkonnú ekonomiku a nemali by sme na to zabúdať, aj keď rozmýšľame nielen o číslach, ale aj keď rozmýšľame o ľuďoch. Slovenskej vláde, dámy a páni, dnes nejde o nič iné ako o vyváženie záujmov, ktoré bývalá vláda veľmi silne naklonila len výlučne na podnikateľskú stranu. Je aj preto prijatý nový Zákonník práce, ktorý je porovnateľný s vyspelými európskymi krajinami, preto veľmi extenzívna sociálna politika, ktorá ľuďom dáva sociálne istoty a napomáha rovnosti príležitostí, preto sociálny štát. Nič z toho nie je namierené proti podnikateľom. Božechráň, naopak, sociálny štát a záujmová rovnováha vytvárajú tie najlepšie podmienky pre zodpovedné a spravodlivé podnikanie, pre hospodársky rast, pre rast životnej úrovne.

    A dovoľte na záver, dámy a páni, povedať, že ak by som chcel troma slovami vystihnúť predkladaný štátny rozpočet, boli by to tieto tri slová „európsky sociálny štát“, pretože presne o tomto je rozpočet. Je o Európe, pretože nám otvára dvere do eurozóny. Aj vďaka zodpovednej politike vlády, ktorej výsledkom je tento rozpočet, Slovensko spĺňa maastrichtské kritériá a v roku 2009, som presvedčený, vstúpime do eurozóny. Tento rozpočet je zároveň o solidarite, a teda o sociálnom štáte, pretože vďaka prosociálnej politike vlády, ktorej výsledkom je tento rozpočet, ide napriek dodržiavaniu maastrichtských kritérií viac peňazí do zdravotníctva, školstva, sociálnej oblasti, do podpory rodiny, do podpory bývania, do podpory dôchodcom, do podpory mládeže. Tento rozpočet je teda zodpovedný, je prosociálny a je proeurópsky.

    A teraz dovoľte na záver možno také odbočenie. Jedna z výhrad, ktorá tu odznievala z úst pána Dzurindu, bola rezerva predsedu vlády vo výške tuším 150 mil. korún. No Slovensko musí byť šťastná krajina, keď tzv. lídra opozície najviac trápi pri 380-miliardovom rozpočte 150-miliónová rezerva predsedu vlády, sme šťastná krajina. Alebo budeme ešte šťastnejší, keď Národná rada schváli tento rozpočet na rok 2008, pretože je dobrý, je zodpovedný, je európsky a je sociálny. To sú atribúty, ktoré by mal oceniť každý, kto rozmýšľa vlastnou hlavou. A ja budem rozmýšľať nad tým Descartom, ako som povedal. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Pašku sa prihlásili pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Dzurinda, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Brocka, pán poslanec Halecký, pán poslanec Galbavý a pán poslanec Senko. Ešte niekto sa hlási do faktických poznámok? Pán poslanec Mikloš. Čiže pán poslanec Mikloš je posledný s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán predseda, z pohľadu školstva ako som povedal, tento rozpočet je premárnenou šancou, pretože pri takom raste hrubého domáceho produktu to, čo doň dávate, je naozaj smiešny balík peňazí. Porovnajúc to s rokom 2006, aby bola pravda, sme dali viac ako dvakrát toľko, ako vy navrhujete, pretože vaše porovnávanie nie je korektné, ak zahŕňate do toho aj vyše 2 mld. európskych peňazí. To je prvá vec.

    Vy celé volebné obdobie aj do programového vyhlásenia vlády ste si dali, že rozpočet na školstvo bude 5 %. Už som to dnes povedal, museli by ste v súčasných cenách dať 60 mld. navyše do školstva, aby to bolo tých 5 %. To znamená zdvojnásobiť súčasný rozpočet.

    Viacej vecí ste nepovedali, pán predseda, pravdivo, ale predsa len dotkli ste sa všetkých tým vaším výrokom: „Cogito, ergo sum.“ Nuž dovoľte, ja vám tiež zacitujem latinsky: „Vulpes pilum mutat, nun mores

  • Líška mení srsť, nie mravy.

  • .“ Povedzte, ako môžete mať sociálnu dôveryhodnosť. Pán minister financií nie je milionár? Vy nie ste milionár? Dokonca predseda vlády je milionár. To sú sociálni politici? Prepáčte, to je smiešne. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ja vás, pán poslanec, poprosím, keby ste mi dali príležitosť, pán poslanec Jarjabek, prehovoriť. Ďakujem veľmi pekne.

    Nebudem reagovať na niektoré vecné argumenty typu vzniku sociálneho štátu, lebo to by sme museli začať naozaj v druhej polovici 19. storočia, a to ich rozvojom konceptu od Bismarcka cez Mirdala, Beveridgea a podobne. Ale asi to nie je úloha, aby sme sa hrali na prvý semester vysokej školy. Chcem ale zdôrazniť, že koncept solidarity je oveľa, oveľa starší. A nik nepopiera tento princíp ako základ modelu sociálneho štátu súčasnej slovenskej spoločnosti. A uvediem jeden argument za všetky. Aby sme mohli byť členskou krajinou Európskej únie, tak sme museli splniť základné kritériá a regulatívy sociálneho štátu. A európsky model sociálneho štátu dnes znamená predovšetkým dopĺňanie sa základných funkcií a úloh aktérov, ako je trh, štát a občianska spoločnosť. A o tom, o čom môžeme myslieť, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, je, do akej miery tieto kompetencie prerozdelíme, ako ich vieme kontrolovať a ako sú ústretové občanom. A dnešný prerokúvaný rozpočet posudzujeme práve z toho hľadiska, ako je ústretový občanom, aký vaša vláda prináša nový pohľad na odstraňovanie regionálnych rozdielov a reguláciu chudoby. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, zaujalo ma predovšetkým to, čo ste hovorili o regionálnych rozdieloch. Ale regionálne rozdiely sa nedajú v krajine odstrániť tým, že budeme rozdávať do sociálnych programov. Ani Nemecko, ani Francúzsko sa nezmenili tým, že rozdávali do regionálnych programov. V Nemecku ešte donedávna trvalo rozdávanie prostriedkov do územia bývalej NDR. Aký je výsledok? Nič sa nezmenilo. Čiže krajina, regionálne rozdiely sa nezmenia rozdávaním a naháňaním lacnej popularity, ale systémovou zmenou zmýšľania a všeobecných podmienok. To je základný atribút modernej spoločnosti, ktorý môže aj na Slovensku byť úspešný. Ale to by sa musela táto spoločnosť viesť ináč, ako sa vedie. Konkrétne kroky, ktoré robí táto vláda v zdravotníctve, jednoznačne hovoria o tom, že sa rozhodla ísť smerom dozadu, nie smerom dopredu, k riešeniu problémov zdravotníctva a Slovenska, ale k riešeniu a haseniu malých drobných problémov, ktoré štrukturálne Slovensko zavedú na úplne zlú cestu. Čo si súčasná vláda zobrala z európskeho sociálneho modelu a z európskych sociálnych demokratov, je, bohužiaľ, len naháňanie aktuálnych preferencií, nič viac. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, ja som rada, že ste sa dotkli aj otázky názorového videnia štátneho rozpočtu, teda trošku problematiky takej nadhľadovej. Je skutočne realitou, že Národná rada nie je jednofarebná. A, chvalabohu, nie je jednofarebná. A zo 150 poslancov sú rôzne skupiny spoločenského vnímania reality, vnímania prvkov európskeho sociálneho modelu, čo sa potom, samozrejme, integruje do jednotlivých politických strán. A tieto politické strany vidia nielen priority inak, lebo pokiaľ by zostavovali rozpočet, by ho zostavovali inak. Preto ich pripomienky vidím ja ako ich názor, ako by mal ich rozpočet vyzerať. Ale veľmi je neprijateľné, že tieto svoje názory tlmočia ako absolútnu neprijateľnosť rozpočtu, ktorý je predložený do parlamentu. Je realita, že väčšina je sociálne cítiacich poslancov. Ľudová strana – HZDS tiež má pilier sociálny, a preto nám takto stavaný rozpočet vyhovuje.

    A ešte by som chcela k sociálnym požiadavkám opozície povedať, je skutočne pravdou, že som sa tu niekedy vyjadrila, že sa musím pozrieť na poslanca, či je to on, pretože vôbec jeho vyjadrenia nekorešpondujú s jeho postojmi v minulom období. Dvadsať zákonov pred voľbami sociálnych, po voľbách 20 sociálnych zrušených, a to...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som vyrozumel tomu, že vo svojom príhovore sa pán predseda parlamentu chcel prihlásiť nejakým spôsobom k tomuto rozpočtu a k sociálnemu štátu.

    Ja sa vyjadrím k tej časti prvej, kde sa podľa mňa jednoznačne prihlásil k marxistickému pohľadu na ľavicu a pravicu. Pán predseda, to, že ľavica zastupuje pracujúcich, a to, že pravica zastupuje podnikateľov, to je čisto marxistický pohľad. Ja si myslím, že tá debata o tom, kto koho zastupuje, príde o pár bodov neskôr, keď tu budeme mať na stole pozemkový fond a spôsob, akým ho vaša strana riadila. A tam sa začneme pýtať, ako zastupovali vaši nominanti záujmy pracujúcich, ako zastupovali vaši nominanti občanov, keď miliardy uleteli, tam sa budeme veľmi podrobne pýtať. Ale budem konštruktívny, keďže ste k tomu začiatku ešte predtým, ako ste tento svoj pohľad predostreli, na to vyzvali. Ja vám ponúknem iný pohľad na ľavicu a pravicu. Pravica je podľa mňa o tom, že ľudia, ktorí preferujú pravicové hodnoty, chcú viac slobody a rešpektujú viacej zodpovednosti. Ľudia, ktorí preferujú ľavicové hodnoty, sú za väčšiu úlohu štátu a tým s patrične aj zníženou zodpovednosťou. Tá ľavicová politika, kde štát je veľký, vedie k takým absurditám napr., že vy ste sa zaviazali, že o 20 % znížite počet úradníkov v štáte. Kde je ten záväzok dnes? Nikde nie je. Samozrejme, štátna byrokracia, ktorú aj týmto rozpočtom podporujete, pokračuje ďalej.

    A ďalší atribút, o ktorom ste sa vy zmienili, sú štátne dotácie úzkym skupinám. Áno, v poľnohospodárstve je štátna dotácia veľmi úzkej skupine. A odporúčam ísť do Tesca a do potravín pozrieť sa, čo stojí cena chleba vďaka týmto vašim dotáciám, vďaka tejto vašej politike. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda Národnej rady, ste uviedli viacero rozdielov medzi nami, opozíciou, a vami. Myslím, že ste neuviedli ten kľúčový. Vy používate urážky, my používame argumenty. Pán predseda, vy nie ste ani socialisti a nie ste ani ľavica. Nie ste ani socialisti, nie ste ani ľavica. Keby ste boli socialisti, tak by sa za vás nehanbili európski socialisti a neblokovali by vás už druhý rok, pretože sa usilujete stať členom európskych socialistov. No a o tom, že nie ste ani ľavica, ste podali svedectvo v tomto štátnom rozpočte, keďže výdavky na sociálne účely rastú pomalšie ako výdavky štátu alebo vládne výdavky. Takže na papieri, a kolega Mikloš to v rozprave veľmi podrobne rozobral, ste ukázali, že nie ste ani sociálne cítiaci, nie ste ani ľavica a argumenty vás usvedčujú, že nie ste ani socialisti.

    Po ďalšie. Naozaj prejedáte. Ako inak nazvať fakt, keď viacej navyšujete na zvieratá, ako navyšujete na deti? Prejedáte výborne zdedenú ekonomiku. Aj malé dieťa veľmi dobre vie, že vďaka reformám ste zdedili ekonomiku vo vynikajúcom stave. No ale aké sú čerstvé tendencie? Ako kolega Frešo hovorí, no rastú ceny v obchodoch, a to nielen chleba. Všimli ste si, pán predseda parlamentu, že prvýkrát po vyše dvoch rokoch v III. štvrťroku Štatistický úrad Slovenskej republiky vykázal po prvýkrát opäť nárast miery nezamestnanosti? Však za vás začína práce ubúdať, a nie pribúdať. Aká ste vy ľavica?

    No a napokon by som chcel povedať ešte toľko, že neprijali ste jediný program na znižovanie chudoby, neprijali ste jediný program na znižovanie regionálnych rozdielov a ani na exodus mladých ľudí. Takže to vaše vystúpenie bolo nepravdivé.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, vy ste takmer v každej druhej vete hovorili o sociálnom štáte. Nespomínali ste meno zakladateľa spoločnej Európy, ja ho spomeniem, bol to kresťanský demokrat Schuman, ktorý založil základy spoločnej Európy. Myslím si, že pri počúvaní vášho prejavu, dovolím si tvrdiť, sa obracia v hrobe, pretože jeho videnie a solidarita je úplne iná, než o čom ste hovorili teraz. Ako sa môžu na tento váš prejav pozerať tí, a to hlavne na tú vašu solidaritu, ja si dovolím tvrdiť, že je to falošná solidarita, vdovy, vdovci a siroty, čo včera alebo v priebehu decembra nedostanú vianočné dôchodky, pretože podľa vyjadrenia vlády neparticipovali na systéme. To je solidarita? Ako sa môžu pozerať na tieto slová tie rodiny s malými deťmi, ktorým ste nevalorizovali rodinné prídavky?

    Hovorili ste aj o tých zákonoch, ktoré ste prijali v minulých mesiacoch. A hovorili ste, že sa to nejako stratilo pri tomto virvare. No my sme tieto zákony dosť citlivo preberali. Napr. sme upozorňovali pri Zákonníku práce, aké budú problémy v zdravotníctve. Niektoré nemocnice zápasia. Sú to hlavne vidiecke nemocnice, pretože je tam nedostatok lekárov a zdravotníckeho personálu. Takisto sa ozývajú teraz cestári. Už vyslovene povedali, že nebudú môcť zvládnuť zimnú kalamitu práve kvôli Zákonníku práce. A myslím si, aj moji kolegovia to hovoria, ja to len spomeniem, že ani v tomto rozpočte a ani v tých zákonoch, ktoré boli prijaté, ste nič nespravili pre to, aby sa znížili regionálne rozdiely v Slovenskej republike. Takže jedno je hovoriť v každej druhej vete o sociálnom štáte, druhé je hovoriť o solidarite a potom sú zákony, ktoré prijímate.

    Spomenuli ste aj zníženie DPH na...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda Paška, vo svojom vystúpení ste pripomínali, čo vám bývalá vláda zanechala. A spomenuli ste si iba na deficit v 1. dôchodkovom pilieri. Ja vám chcem len pripomenúť, že my sme nezanechali deficit v 1. pilieri, my sme ho len odhalili. Je to ten deficit, ktorý je tu deficitom celej jednej generácie. Ale keď ste hovorili, čo sme zanechali, zabudli ste povedať, že my sme vám zanechali podmienky, v ktorých ekonomika ide aj bez vás. A vy jej to skôr komplikujete. Hovorili ste o tom, že sme vám zanechali veľké regionálne rozdiely. Musím vám povedať, že regionálne rozdiely sa aj za vás len prehlbujú. Ale vy dokonca prehlbujete rozdiely aj medzi ľuďmi a nielen na východe, ale aj na západe, napr. cez vami spomínaný príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Vy tu robíte rozdiely medzi ľuďmi. A pomáhate tým, ktorí to nepotrebujú. A naopak, tým, ktorí to potrebujú, nepomáhate. Preto ak hovoríte o tom, že vaša vláda je sociálna, nie je dôležité, čo hovoríte, ale je dôležité, čo robíte. To nie je len ten príspevok pri narodení prvého dieťaťa, to je aj to, ako sa správate k ťažko zdravotne postihnutým, ako sa správate k opatrovateľom, k tým, ktorí sa o týchto ľudí starajú. Podpora zo strany štátu sa v posledných rokoch dvoch zmenšuje, nie zväčšuje.

    A keď spomínate solidaritu. Áno, v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok je aj solidarita, ale v prvom rade solidarita s privilegovanými pani Tomanovej a s lobistami pána Kaliňáka, Kašického, Jahnátka či ďalších z vašej strany.

    No a k tomu vášmu poslednému politologickému exkurzu chcem povedať, ja som si myslel, že chudobný, a nie milionár je u vás iba Robert Fico. Ale informácie z posledných dní ukazujú, že vás dobieha aj váš pán predseda.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel podporiť to stanovisko, ktoré pán predseda parlamentu povedal, že sociálny charakter tohto rozpočtu je evidentný z toho pohľadu zdravotníctva, pretože sociálnozdravotný charakter a potreby obyvateľstva sú rozhodujúce a veľmi dôležité. Tak si myslím, že pokiaľ by som zobral len kritérium pána Mikloša, ktorý stanovuje vysoko, stredne a nízko prioritné jednotlivé rezorty, tak z jeho pohľadu už vysoko prioritným rezortom zdravotníctvo je, lebo nárast o 13 %, myslím si, zodpovedá tomuto kritériu. Chcem však poukázať na to, že pokiaľ zoberieme samotný nárast v rezorte o 3,5 mld., budí to dojem, že tá priorita to nie je. Ale keď zoberieme nárast príjmov v zdravotných poisťovniach, a tam celková suma už presahuje 100 mld. disponibilných celkových zdrojov, tak vidíme, že skoro štvrtina nákladov rozpočtu ide na zdravotníctvo. A to už, myslím si, je slušný počet. Chcem ešte pripomenúť, že k tomuto výsledku sa dospelo aj tým, že sa šetrilo. To znamená, že správny fond poisťovní sa zredukoval zo 4 % na 3 %, čím sa získalo 500 mil., teda 0,5 mld. A to je takisto aktívny príspevok. Táto vláda mala záujem o tento rezort. A svedčí o tom, že zvýšila zdravotné odvody zo 4 % na 4,5 % s tým plánom, že do konca funkčného obdobia to bude 5 %.

    A ešte jedna pripomienka. Dokonca aj pred zostavovaním rozpočtu napr. príspevkom predsedu Ľudovej strany Vladimíra Mečiara 200 mil. korún sa vyčlenilo z jedného zo silových odborov a včlenilo sa do tohto...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Galbavý.

  • Áno, pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán predseda parlamentu, prepáčte, že budem trošku osobný. Vy ste sa aj dnes diskvalifikovali druhýkrát. Prvýkrát to bolo vtedy, keď ste sa rozhodli do vlastných rúk zobrať spravodlivosť a jednoducho ste rozhodli o zmene zákona. Za to sme dali návrh na vaše odvolanie. Druhýkrát ste sa, pán predseda, diskvalifikovali dnes. Síce ste vystúpili, ale nehovorili ste k štátnemu rozpočtu. Vaše vystúpenie vnímam ako akýsi pokus o politologickú prednášku. Takže chcem povedať, že vy ste nakoniec politológ, vy ste sa naozaj diskvalifikovali ako politológ. Snažili ste sa ctenému publiku a verejnosti vysvetľovať definície a formulácie, aká je úloha pravicovej politiky a aká je úloha ľavicovej politiky, vaša úloha. Povedali ste jednoducho, pravicová politika obhajuje záujmy úzkej skupiny ľudí a ľavicová politika obhajuje záujmy všetkých občanov tejto krajiny. A preto dovoľte, aby som veľmi stručne sa vrátil do minulosti a potvrdil, že vaše slová sú opäť v rozpore s reálnymi skutkami. Vy ste navrhovali 1 500 korún podporu dôchodcom, úzkej skupine, my sme navrhovali valorizáciu dôchodkov pre všetkých. Vy ste navrhovali podporu pre prvonarodené dieťa, my sme navrhovali valorizáciu pre všetky deti a tak ďalej. Pán kolega, odvolávali ste sa na filozofa Descarta a obhajovali ste sa tým, že myslíte, teda ste. Ale to ešte neznamená, že keď myslíte, tak aj rozmýšľate. Myslíte predovšetkým na seba, a to je to smutné, na preferencie svojej strany. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vašej argumentácie sa opoziční poslanci zľakli. Svedčia o tom aj ich reakcie. Áno, pán predseda, myslím si, že treba zdôrazniť, že táto vláda sa snaží spoločnosti vrátiť sociálnu tvár. Nakoniec, veď sa k tomu vo svojom programovom vyhlásení aj zaviazala. Je úplne prirodzené, že opozíciu hnevá, že sa táto vláda vie podeliť s hospodárskym rastom aj s občanmi. Nesiahla ľuďom na invalidné dôchodky, tak ako sa to podarilo prechádzajúcej vláde. Práve naopak, dopláca týmto ľuďom to, čo im predchádzajúca vláda zobrala a nedala. Vláda vracia do spoločnosti aj dôstojnosť života. Snaží sa v možnej miere pomôcť dôchodcom, najslabším dôchodcom, najslabšej sociálnej skupine. A opozícia sa smeje z toho, že im, týmto najslabším príjmovým vrstvám, dôchodcom, vláda schválila vianočný príspevok. Áno, treba ešte raz zdôrazniť, je to rozpočet zodpovedný, sociálny a dodržiava maastrichtské kritériá.

    Treba ale ešte zdôrazniť jedno. Hospodársky rast evidujeme od roku 2004, ale deficit rástol, ľudia ten rast necítili, teraz myslím, že ho budú cítiť. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, vy ste avizovali na začiatku svojej reči, že to bude politologický exkurz. Musím konštatovať, že to nebolo ani politologické, ani to nebol exkurz. Už konštatovali moji kolegovia, Frešo a Galbavý, že to bol možno exkurz do učebníc politickej ekonómie socializmu niekedy zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ak vôbec nejaký politologický exkurz teda bol.

    Zároveň chcem povedať, že vy nie ste ani ľavica a nie ste ani sociálna demokracia. Vy máte len plné ústa ľudí a máte plné ústa budovania sociálneho štátu. Ale práve vami predkladané dokumenty vrátane štátneho rozpočtu na tri roky a Konvergenčného programu, ktorý, mimochodom, včera a dnes obhajoval predseda vlády v Bruseli, tieto vami schválené dokumenty, vašou vládou, vás usvedčujú z toho, že klamete. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, zároveň vami vypracované dokumenty predpokladajú ďalší pokles prerozdeľovania z dnešnej úrovne 36,5 % na 34,7 % HDP. Silné sociálne štáty, napr. Švédsko a Dánsko, majú toho vyše 50 %, pán predseda parlamentu. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, a pri 10-percentnom raste výdavkov na budúci rok štátneho rozpočtu predpokladáte 2-percentný rast sociálnych výdavkov. Vy tvrdíte, že budujete sociálny štát, a už druhý rok nevalorizujete detské prídavky. V roku 2006, keď sme vám odovzdávali vládu, sa na detské prídavky vynaložilo 9,3 mld. korún, na budúci rok vy chcete vynaložiť na ne 8,5 mld. korún. Vy tvrdíte, že chcete podporovať vzdelanie, a klesá podiel verejných výdavkov na HDP. Odovzdávali sme vám to pri vyšších číslach, vy ste sa podujali, že to bude rásť. Takže čísla, tieto čísla, ktoré ste si sami schválili, vám nastavujú zrkadlo. A to zrkadlo jednoznačne dokazuje, že máte krivú tvár, že jednoducho zavádzate, keď hovoríte o tom, že budujete silný sociálny štát a že tu robíte politiku pre ľudí.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán predseda Národnej rady pán Paška.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloš, viete, ja tu politickú ekonómiu socializmu počas 4 semestrov som nejako veľmi nemal rád, pravdu povediac ani som jej veľmi nerozumel na rozdiel od vás, ktorý ste ju učili.

  • Pán Frešo, sila vašej dedukcie ma presvedčila, že ten Descartes mal pravdu.

    A, pán poslanec Fronc a Brocka, inač toto je zaujímavý námet, ktorý sa tiahne už roky ako headline boja spravodlivej pravicovej opozície proti Smeru – sociálnej demokracii. Nuž navrhujem, aby ste zriadili teoretický ústav, ktorý vytvorí nový politický systém, kde budeme determinovať voliča jeho buď príjmovou stránkou, alebo majetkovou podstatou. A mohlo by to byť celkom zaujímavé, keby napr. do takých 100 000 by boli ultraľavičiari, od 100 000 do 250 000 by boli tí dobrí ľavičiari, potom by boli od 250 000, a teraz naozaj netrúfam si odhadnúť, kde by bol ten stred. A potom by boli už do tých miliónov a miliárd tí pravičiari. Možno by bol ten politický systém jednoduchší aj voľby by boli možno jednoduchšie. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďalej v poradí prihlásených rečníkov bol pán poslanec Janiš. Keďže pán poslanec Janiš je dnes riadne ospravedlnený z rokovania Národnej rady, stráca možnosť vystúpenia. Tým sme vlastne vyčerpali vystúpenia všetkých riadne prihlásených rečníkov v rozprave.

    A preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod musím vyhlásiť, že som veľmi spokojný s rozpravou, ktorá sa o rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 odohrala v tejto Národnej rade. Prečo je to tak? Pretože aj opoziční poslanci sú v podstate s alokáciou výdavkov spokojní, a to v princípe na 99 %. To sa tu ešte asi nestalo, pretože jediné, čo by chceli, je zásadne meniť zhruba 1 % výdavkov rozpočtu verejnej správy a realokovať ich. Takže predpokladám, že aj 99 % z nich zahlasuje za. (Potlesk).

    Naprieč celou rozpravou sa nieslo porovnávanie rozpočtu verejnej správy za rok 2008 s rozpočtom verejnej správy za rok 2006 ako posledného rozpočtu zostaveného bývalou vládou. To chápem. Čo ale nechápem, je, ako môžete, dámy a páni, opoziční poslanci, zabúdať na fakt, že deficit rozpočtu verejnej správy na rok 2006 bol vami naplánovaný na úrovni 4,2 % HDP. Tento fakt je veľmi dôležitý, aby sme nekrivili optiku náhľadu na porovnávanie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol, ako aj na financovanie niektorých konkrétnych programov. To, že sa nepozeráte ďalej do histórie, teda pred rok 2006, chápem tiež, pretože by váš systém porovnávania vychádzal ešte horšie, keďže deficity v tých rokoch boli nižšie. Totižto fakt, že ste naplánovali deficit na úrovni 4,2 % HDP, znamená, že výdavkový rámec v danom roku bol o 20 mld. vyšší, ako keby ste zodpovedne naplánovali deficit čo i len na 3 %. Je mi taktiež jasné, keďže rok 2006 bol volebným rokom, bolo treba odhliadnuť od ekonomického ratia minúť čo najviac. Takže konsolidácia sa nekonala, a to ani náhodou. A prečo je Slovenská republika v procedúre nadmerného deficitu? To znamená, že deficit je vyšší ako magické 3 % v danom období. No je to preto, lebo bývalá vláda nedostatočne konsolidovala. A to je holý fakt. Takže kto tu bol nezodpovedný? Kto rozšíril výdavkový rámec rozpočtu na úkor deficitu? Kto zaviedol výdavkové politiky, ktoré teraz treba financovať v podmienkach nižšieho deficitu? Kto je zodpovedný za to, že neplníme a ešte stále neplníme maastrichtské kritérium deficitu? Je to bývalá vláda.

    Pán poslanec Mikloš vyčíta návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, že nedostatočne konsoliduje. Takže pripomeňme si, aké konsolidačné úsilie vyvinula bývalá vláda v roku 2006. Je to masívnych mínus 1,3 % HDP, čiže nie reštrikcia, ale presne naopak, silná expanzia. Naopak, hospodárenie súčasnej vlády ukazuje, že konsolidácia v roku 2007 bude na úrovni plus 0,8 % HDP, čo je rovnako signifikantná, ale nie expanzia, ale reštrikcia, a to pri úplnom započítaní nákladov na financovanie 2. kapitalizačného piliera a bez zdrojov z privatizácie. Takže aj následná ambícia konsolidovať v roku 2008 na úrovni 0,1 % HDP, ktorá, dúfajme, dopadne lepšie, pretože historicky bolo hospodárenie za posledné roky vždy lepšie, ako sa rozpočtovalo, je podstatne lepšia ambícia ako mínus 1,3 % HDP.

    A na záver tejto časti už len upresním, prečo konsolidačné úsilie na prvý pohľad nedosahuje úroveň roku 2007. Je to preto, že základom pre stanovovanie fiškálnych cieľov v novom trojročnom rozpočte je rozpočtovaný deficit na aktuálny rok, a nie skutočný vývoj deficitu v danom roku. Takže súhrnne za dva roky čiže roky 2007 a 2008 je konsolidácia úplne v poriadku a dosiahnutie strednodobého cieľa je realistické.

    Vrátim sa ešte nakrátko k procedúre nadmerného deficitu. Vyzerá to tak, že práve vplyvom krokov súčasnej vlády bude Slovenská republika pri marcovom hodnotení konečne vyradená z tejto procedúry. To taktiež znamená, že Slovenská republika bude prvýkrát plniť maastrichtské kritérium pre deficit. Čiže nie bývalá, ale súčasná vláda konsolidovala dostatočne.

    Bol tu spomenutý aj fiškálny impulz. Čiže načriem aj do tejto oblasti. Bolo to roku 2006 mínus 1,7 % HDP čiže procyklická fiškálna expanzia, roku 2007 plus 0,6 % HDP, čiže fiškálna politika má reštriktívny a stabilizačný charakter. V nasledujúcich rokoch sa však vo väčšej miere prejaví expanzívny charakter prostriedkov z fondov EÚ, keď v dôsledku ich výrazného prírastku sa fiškálny vplyv priblíži k nule so súčasným približovaním sa produkčnej medzery k nule.

    Ďalšou komplikáciou, ktorá nám tu bývalá vláda zanechala, je parametricky nedôsledná a nepremyslená konštrukcia dôchodkového systému ako celku. Ak by sme sa povenovali niektorým „úspešným reformám“, tak poviem, že nastavenie celého systému dopadlo tak, že odchýlka od pôvodných odhadov vygenerovaných pri iniciácii tejto reformy je 75 mld. Opakujem pre istotu, aby každý dobre počul, je to 75 mld. za obdobie rokov 2005 až 2009. Je to naozaj super nastavenie. Mimochodom, ste sa pomýlili len o jedno, SPP, SPP spomínam schválne, pretože bola taká teória, že tie peniaze, ktoré prišli z privatizácie, budú vlastne alokované na vykrývanie schodku tohto celého systému. (Potlesk). Netreba zabúdať na to, že v súčasnosti túto odchýlku musia priebežne deficity absorbovať, čo čiastočne obmedzuje aj iné výdavkové tituly. Aby sme sa náhodou zle nechápali, spomeniem, že súčasná vláda si uvedomuje význam 2. kapitalizačného piliera z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ale to, čo namietame, je nastavenie systému ako celku. Ako celok bol totižto tento systém v kontexte súčasného stavu reálnej konvergencie nastavený tak, že je udržateľný len za cenu reštrikcií v iných dôležitých oblastiach, inými slovami, zle, príliš veľkoryso k súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré, mimochodom, ani nedúfali, že to nastavenie nebude až také, aké je.

    Ďalšou zaujímavou témou je podiel daňových príjmov a odvodov na HDP a miera prerozdelenia čiže podiel výdavkov na HDP. Vcelku ma zaujala argumentácia poslanca Mikloša. Tvrdí totiž, že pri takých parametroch, aké má Slovenská republika, kde podiel celkových príjmov bez jednorazových efektov na HDP predstavuje 33,7 % HDP a podiel celkových výdavkov bez jednorazových efektov a úrokových výdavkov na HDP predstavuje 36, 1 %, nie je možné budovať sociálny štát. Potom sa ho pýtam: Aký vlastne typ štátu ste budovali vy? Budovali ste antisociálny? Jediná možnosť, ako zmeniť spomínané parametre, je zvýšiť príjmy. To znamená zvýšiť daňové zaťaženie. Prednedávnom ste navrhovali zníženie daňovej sadzby, čo by automaticky viedlo k zníženiu daňovej kvóty a pri zachovaní nejakého deficitu aj k zníženiu miery prerozdelenia. Takže podľa vašej teórie by ste konali antisociálne. Pozorne som počúval celú rozpravu. A všetky návrhy z vašej strany mali smerovať k väčšej sociálnosti. Takže paradox je, že vy vlastne chcete byť zrazu veľmi sociálni a ešte znižovať dane, pričom sami tvrdíte, že to nie je možné. Nebolo by nič jednoduchšie, ako zvýšiť daňové zaťaženie. Ale nebolo by to podľa nás seriózne, pokým sa najprv samotná štátna správa nevysporiada s racionalitou a efektívnosťou svojej vlastnej existencie. Ak dospejeme do stavu, keď bude štátna správa fungovať optimálne a za minimálne náklady, bude nutné prehodnotiť, či výška príjmov postačuje na pokrytie všetkých strategických programov, inak potom bude legitímna otázka, či by spoločnosť neakceptovala aj vyššie daňové zaťaženie. Vzhľadom na spomínané je úplne zrejmé, že hodnotiť jednotlivé výdavkové tituly v prizme percenta voči HDP stráca pri klesajúcej miere prerozdelenia význam. Mimochodom, veľakrát tu bolo spomenuté, že máme konsolidovať aj tak ešte viac, čo by automaticky viedlo ešte k nižším percentám voči HDP.

    Čo sa týka konkrétnych rezortov, nebudem komentovať všetko. Na úvod spomeniem, že je fakt, že všetky rezorty okrem ministerstva životného prostredia majú k dispozícií najviac prostriedkov v histórii Slovenskej republiky samostatnej. Čiže tá alokácia je podľa nás dostačujúca. Nesmieme zabúdať taktiež na fakt, že mnohé rezorty neprešli žiadnou reštrukturalizáciou. Čiže nie je ešte úplne zrejmé, aká časť prostriedkov je využívaná neefektívne. Čiže porovnávať efektívnosť alebo vynakladanie prostriedkov v jednotlivých rezortoch voči histórii je relatívne neefektívne, pretože naozaj nie je úplne zrejmé, aké veľké rezervy v týchto rezortoch sú. A myslíme si, že sú veľké. To je len taká úvodná poznámka.

    Teraz konkrétne k poľnohospodárstvu. Asi najviac kritizovanou oblasťou v rámci tej rozpravy bolo poľnohospodárstvo. K tomu mám nasledujúce. Viac ako 70 % obyvateľstva stále žije na vidieku. Poľnohospodárstvo veľmi úzko súvisí s vidiekom. Plní viaceré funkcie. Vypĺňa priestor, kde malý potenciál pre rast priemyslu vytvára zamestnanosť v oblastiach, kde je ťažké vytvoriť inú zamestnanosť, a tým spomaľuje vysídľovanie vidieka a plní tak najmä sociálnu, stabilizačnú funkciu. Určite je to sektor, ktorý má svoj význam. Nemienim to do detailov rozoberať, kde všade sa v minulosti spravili chyby, ako je napr. zlé nastavenie úrokového koeficientu, nerealizácia reštrukturalizácie ap., ale to, čo je podstatné, je však zavádzanie na tému financovania tohto sektora. Nárast disponibilných zdrojov rezortu poľnohospodárstva o 5,7 mld. na celkovú sumu 29,1 mld. je tvorený nárastom európskych peňazí o 6 mld. Čiže celkovo európske peniaze, ktoré, zdôrazňujem, nie je možné použiť na žiadny iný účel, tvoria pre rok 2008 sumu 18,8 mld. oproti 12,8 mld. Čiže prostriedky štátneho rozpočtu vrátane spolufinancovania klesajú z 10,6 mld. na 10,3 mld. čiže o 300 mil. Alebo táto kritika smerovala k tomu, aby sme tieto európske peniaze vôbec nepoužili, pričom na druhej strane kritizujete, že málo čerpáme? Áno, ale tým by ste nevyužili ten zvyšok tých európskych peňazí.

    Štátna podpora bývania. Na podporu rozvoja bývania sa v roku 2008 vynaložia verejné výdavky vo výške takmer 7,9 mld., čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 84 mil. Pokiaľ ide o samotné prostriedky štátneho rozpočtu, tie síce klesajú, o 188 mil., ale vlastné príjmy, podotýkam, Štátneho fondu rozvoja bývania rastú o 272 mil. Zvýšená miera podpory financovania s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu je pri dotáciách na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu a bonifikáciách k hypotekárnym úverom. Dotácie do Štátneho fondu rozvoja bývania plnia vyrovnávaciu funkciu vzhľadom na rast vlastných zdrojov Štátneho fondu. Dochádza teda k napĺňaniu zámeru, na základe ktorého bol vytvorený Štátny fond rozvoja bývania ako obrátkový fond. Navyše množstvo alokovaných prostriedkov plne reflektuje reálny dopyt.

    Životné prostredie, taktiež veľmi kritizované. Spomínaný nárast výdavkov štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia formou transferu tomuto štátnemu podniku vyplýva v prvom rade z časového sklzu vo financovaní Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010, čo je základný programový dokument v tejto oblasti schválený, mimochodom, bývalou vládou. Tieto prostriedky sú určené pre Slovenský vodohospodársky podnik, pretože tento štátny podnik spravuje výraznú väčšinu vodných tokov na území Slovenskej republiky a ako taký zodpovedá za protipovodňovú ochranu na týchto vodných tokoch. Slovenský vodohospodársky podnik tiež v súčasnosti ako jediný subjekt disponuje dostatočnými inžinierskymi kapacitami, technickým zázemím a rozhodujúcimi celonárodnými výkonnými kompetenciami v tejto oblasti. Táto oblasť bola trvalo podfinancovaná. Dôsledkom toho musel štát v rokoch 2002 až 2006 vynaložiť na úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce a na čiastočné krytie škôd spôsobených pri povodniach zhruba 2 mld. Štát preto musí zvýšiť financovanie preventívnych opatrení z úrovne 465 mil. v roku 2006 na 1,7 mld. v roku 2008.

    Sociálne veci. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007 celkové výdavky kapitoly na rok 2008 rastú o 2 %, ale výdavky v oblasti sociálnej podpory a pomoci medziročne rastú o 6 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje zvýšenie o 2,4 mld. Pri porovnávaní vývoja výdavkov, pokiaľ ide o rozpočet 2007 verzus rozpočet 2008, je potrebné zohľadniť skutočný vývoj za január až október 2007 a projekcie čerpania do konca rozpočtového roka (tzv. očakávaná skutočnosť za rok 2007). Táto metodika sa rovnako uplatňovala pri návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. Logicky vyplýva z charakteru rozpočtového procesu verejnej správy, ktorý sa zakladá a skladá z jednotlivých etáp. Po zohľadnení očakávanej celkovej úspory v roku 2007 vo výške 1,4 mld. medziročné zvýšenie objemu výdavkov na dávky a príspevky sociálnej pomoci je takmer 5,5 %, čo je nad úrovňou prognózovanej inflácie. Návrh rozpočtu na rok 2008 vytvára dostatočný priestor na uskutočnenie celoplošnej valorizácie dávok a príspevkov v zmysle súčasne platných legislatívnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že návrh limitu výdavkov umožňuje valorizáciu prídavku na dieťa vo výške inflácie, ktorý nebol valorizovaný v rokoch 2005 až 2007. To je zvýšená podpora štátu pri narodení prvého dieťaťa a zavedenie novej štátnej sociálnej dávky, príplatok k prídavku na dieťa pre rodičov dôchodcov s nezaopatreným dieťaťom vo výške 300 korún. A nie je to tiež dôvodom pre neuskutočnenie celoplošnej valorizácie ostatných dávok a príspevkov sociálnej pomoci a podpory.

    Rezerva vlády, to len okrajovo. Rezerva vlády alebo predsedu vlády je rozpočtovaná na krytie nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v priebehu roka, ako sú napr. povodne, ekologické katastrofy a iné nepredvídateľné udalosti. Nechápem, prečo je tu opäť veľa kriku. Je to pre nič a zatiaľ pre nič. Akceptoval by som kritiku v prípade, že sa preukáže, že tieto prostriedky boli vynaložené na neadekvátne tituly. Nie je problém urobiť na konci roku transparentný odpočet reálneho použitia týchto prostriedkov.

    Výdavky na školstvo. Celkové zdroje na vzdelávanie majú z období posledných rokov trvale rastúcu tendenciu. Zdroje v roku 2008 rastú oproti roku 2007 o 2,9 mld., čo predstavuje štvorpercentný nárast. V normatívnych výdavkoch pre regionálne školstvo sú rozpočtované osobné výdavky, mzdy a poistné pre učiteľov vo výške priemernej mzdy národného hospodárstva a pre nepedagogických pracovníkov príslušná valorizácia v jednotlivých rokoch. Zároveň návrh rozpočtu nepočíta so znižovaním počtu učiteľov a pokles žiakov v triedach vyplýva z demografického vývoja obyvateľstva, čím sa vytvára priestor na zlepšenie pomeru počtu žiakov na jedného učiteľa. Súčasne poznamenávame, že problémom je stagnácia zdrojov samosprávy a súkromných zdrojov, pričom výdavky štátneho rozpočtu majú rastúcu tendenciu s medziročným 7,9-percentným rastom. Rastúci trend celkových zdrojov na vzdelávanie predpokladá návrh rozpočtu na rok 2008, ktorý predstavuje 3,9-percentný nárast, a pre roky 2009 a 2010 je založený ďalší rast na úrovni 9,9 % a resp. 9 % v roku 2010. V tomto raste pritom ešte nie sú zohľadnené zdroje súkromných vysokých škôl, ktoré je potrebné do sledovania tohto ukazovateľa započítať. Výdavky na vzdelávanie jednoducho rastú.

    Výdavky na vedu a techniku. Výdavky na vedu a techniku rastú v roku 2008 oproti roku 2007 v absolútnom vyjadrení o 1,7 mld., t. j. o 23,2 % vrátane 2. programovacieho obdobia. Výdavky z verejných zdrojov na vedu a techniku majú rastúci trend aj v rokoch 2009 a 2010. A podiel celkových výdavkov na vedu a techniku k výdavkom verejnej správy rastie v roku 2008 z úrovne 1,2 % na skoro 2 % v roku 2010. Rovnako rastie podiel celkových výdavkov na vedu a techniku k výdavkom štátneho rozpočtu z úrovne v roku 2008, ktorá predstavovala 2,3 %, na úroveň 3,48 % v roku 2010. Nárast výdavkov na vedu a techniku medzi rokmi 2007 a 2010 predstavuje aj sumu 8 mld. vrátane prostriedkov EÚ.

    Veľmi zaujímavá téma bola informatizácia. A padlo tu slovné spojenie informatická loby. Úplne chápem, pán poslanec, prečo ste to nazvali loby. Je úplne zrejmé, že hovoríte na základe vlastných skúseností. Nakoniec, o čom bola vlastne vaša legendárna skupinka?

  • Od roku 1998 do roku 2006 bolo minutých 50 mld. A to je len dolné ohraničenie, pretože údaje nie sú úplne kompletné a nie je možné tú sumu identifikovať presnejšie. A aký je výsledok? Viac-menej nie je nič, iba zúfalstvo. Tento projekt bol úplne zbabraný a absolútne nezvládnutý. Celá informatizácia prebiehala absolútne nekoordinovane a bez jasnej stratégie či koncepcie. Každý rezort budoval vlastný systém, niekedy dokonca viaceré systémy, ktoré nie sú medzi sebou vôbec kompatibilné. Slovensko je dnes, bohužiaľ, právom na posledných miestach v rámci Európskej únie. Takže je zrejmé, že tu naozaj bol zásadný problém v minulosti a tá vaša „loby“ bola veľmi efektívna a dosiahla svoje. A pritom informatizácia je jednoznačne kľúčový nástroj na zásadné zvýšenie kvality celého systému. Žijeme v treťom tisícročí a celá verejná správa funguje stále na papierovej agende. Slovensko má dnes jedinečnú šancu, aby sa tento stav konečne zmenil. Našou ambíciou je stať sa lídrom v tejto oblasti v rámci celej Európskej únie. Málokto si zjavne uvedomuje, že na zásadné reformovanie systému fungovania verejnej správy je komplexná informatizácia absolútnou nevyhnutnosťou. Neviem si dnes predstaviť žiadnu firmu, ktorá by v dnešnom svete úspešne fungovala bez uceleného informačného systému. Takže ak chceme naozaj zefektívniť celú verejnú správu a skutočne ju reformovať aj po procesnej stránke, musíme ju najprv informatizovať, aby sme konečne videli v čistom a nezašumenom obraze, čo sa tam vlastne presne deje, a na základe toho podnikli tie správne kroky. Zefektívnenie povedie k rozsiahlym úsporám, ktoré môžu byť použité na iné prioritné tituly.

    V čom je tento rozpočet ešte výnimočný. Je to primárne saldo. Primárne saldo je celkový deficit verejnej správy očistený o úrokové platby. Vypovedá to z ekonomického pohľadu o fakte, či vláda generuje nové dlhy alebo ich spláca. V roku 2008 odhadujeme primárne saldo na úrovni mínus 0,7 % HDP. Ale v prípade, že zohľadňujeme aj náklady na 2. pilier dôchodkového systému, tak prvýkrát dosahujeme stav, keď by saldo bolo niekde na úrovni 0 až 0,2 % pozitívne. Čiže sa už nezadlžujeme. Inými slovami, v roku 2008 sa budeme zadlžovať ako štát už len z titulu existencie 2. piliera, čo je akceptovateľné.

    Záver. Na záver by som už len opäť zdôraznil, že tento rozpočet je najlepší rozpočet, ktorý Slovensko malo, a potvrdzuje zdravý stav slovenskej ekonomiky. Vytvára platformu, aby Slovenská republika bola konečne vyradená z procedúry nadmerného deficitu, a tým prvýkrát splnila maastrichtské kritérium deficitu. Vytvára platformu, aby Slovenská republika úspešne zavŕšila proces vstupu do eurozóny. Tento rozpočet vytvára taktiež platformu, na ktorej sa stav verejných financií dostáva do stavu dlhodobej udržateľnosti. Umožňuje plniť záväzky reformovaného Paktu stability a rastu, prináša makrostabilitu a podporuje nízku infláciu. Úplne najdôležitejšie je, že tento rozpočet výrazne prispieva k stabilizácii celého systému a prispieva k zlepšovaniu životnej úrovne obyvateľov, ktoré sa bude uskutočňovať prostredníctvom rastu reálnych miezd. Nie je to žiadna premárnená šanca, práve naopak, je to naplno využitá šanca. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo 57 poslancov. A čo je pre mňa kľúčové a čo je teda odkaz tohto rozpočtu a čo si myslím, že je dôležité. Zo všetkých poslancov, ktorí sú či už za vládnu koalíciu alebo opozíciu, to je dôležité, po prvé, nikto nespochybnil východiská tohto rozpočtu. Nikto nespochybnil makrovýchodiská tohto rozpočtu, či už ide o príjmy rozpočtu alebo o infláciu, rast zamestnanosti, rast hrubého domáceho produktu, ktorý je ten, ktorý je projektovaný v tomto rozpočte a je teda reálny. Druhou kľúčovou vecou je to, že nikto z poslancov nespochybnil to, že tento rozpočet dáva reálny predpoklad vstupu Slovenska do eurozóny, teda plnenia kritérií Paktu stability, resp. maastrichtských kritérií. Čiže tu sú dva odrazové mostíky toho, že Slovensko je a má ambíciu byť krajinou, ktorá prijme euro, ktorá bude do budúcna tou krajinou, ktorá bude napredovať vo svojom ekonomickom raste. Čiže to je pre mňa najdôležitejšie.

    Teraz by som sa vrátil k nejakým základným makroekonomickým údajom, aby teda bolo jasné, čo schvaľujeme v tomto rozpočte. Aj pre koalíciu, aj pre opozíciu vo veľmi zjednodušenej podobe v troch číselných údajoch vysvetlím, čo budeme schvaľovať a aký je ten rozpočet.

    Celý čas sa tu porovnávali výsledky roku 2006 a roku 2008. Vychádzajúc z roku 2006 z plánovaného schodku verejných financií na úrovni 4,2 % ak odpočítame vplyv 2. piliera, čo je 1,2 %, dostaneme schodok verejných financií na úrovni 3 % pri raste viac ako 7-percentnom, teda 7,5-percentnom plánovanom raste v roku 2006. A teraz si to porovnajme s rokom 2008. Je to schodok verejných financií 2,3 %, očistenie o vplyv 2. piliera, mínus 1,2 %, je to 1,1 %. Porovnajme dve hranice, 3 % a 1,1 %. To je takmer trojnásobné zníženie schodku verejných financií oproti roku 2006. Toto je veľmi dôležité. Pritom rast HDP je predpokladaný na úrovni 6,8 %, je nižší, mimochodom, ako v roku 2006. Takže ak sa vyčíta tejto vláde niečo, tak určite to nie je to, že prerozdeľuje alebo to, že nehospodári racionálne. Práve naopak, myslím si, že aj slovenská verejnosť by mala jasne vedieť, že tento schodok je trojnásobne nižší ako schodok v roku 2006 po tom, čo prevzala vládu vláda pod vedením Roberta Fica. To je veľmi dôležité. A od toho sa odvíjajú ďalšie ekonomické alebo makroekonomické parametre.

    Tým ďalším makroekonomickým parametrom je konsolidačné úsilie, už dlho spomínané. Jednoducho, ak sa porovná schodok plánovaný oproti schodku, ktorý teda bol skutočný, je jasné, že vyjde konsolidačné úsilie nižšie, ako tu bolo prezentované. Jednoducho ak sa porovnajú efektívne dáta, teda dáta plánu 2,9 %, a že teda schodok bude na úrovni 2,5 %, myslím, že nikto z nás ani opozícia nemôže protestovať, že sa zníži tento schodok a bude nižší, ako je plánovaný. A tým pádom myslím si, že určite nebude ani z Európskej komisie nikto proti tomu protestovať, že Slovensko bude lepšie v oblasti schodku verejných financií, ako je plán 2,9 %. Mimochodom, nie je jasné, či do tohto schodku, ktorý je predpokladaný na úrovni 2,5 %, sa nebudú započítavať schodky Národnej diaľničnej spoločnosti a tak ďalej.

    Ďalší ukazovateľ makroekonomický je miera prerozdeľovania. Tí, ktorí hrajú bridž alebo ktorí hrali niekedy bridž, myslím, poznajú pojem, ako je skvíz. Skvíz znamená to, že sa dostanem do bezvýchodiskovej situácie. Časť poslancov kritizovalo veľké prerozdeľovanie v rámci tohto rozpočtu. Ďalší zase komentovali to tým, že jednoducho tento rozpočet, práve naopak, je reštrikčný a aj teda znižuje mieru prerozdeľovania voči hrubému domácemu produktu. No je to úloha pre žiaka základnej deväťročnej školy, ak znižujem schodok verejných financií takmer trojnásobne, ak celkový rozdiel medzi príjmami a výdajmi je mínus necelých 32 mld. Sk oproti schodkom, ktoré boli na úrovni 50 mld. až 70 mld., je logické, že tento pomer je nižší a bude niekde na úrovni pod 37 %. Myslím, že práve naopak, by mohla byť terajšia opozícia rada, že táto vláda rieši problém znižovania miery prerozdeľovania nie tým, že by bola menej sociálna, ale tým, že napĺňa a má napĺňať víziu vstupu do eurozóny.

    Ďalšou argumentáciou, ktorá tu bola dosť často, by som povedal, prezentovaná, je zhoršenie podnikateľského prostredia. Ja dávam do popredia jeden ukazovateľ, odvodové a daňové zaťaženie k hrubému domácemu produktu. Daňové a odvodové zaťaženie meranou mierou k hrubému domácemu produktu, teda daňová kvóta č. II, je niekde na úrovni pod 30 %. Slovensko sa radí medzi najlepšie krajiny s týmto parametrom. Dokonca, myslím, už spomínané Rumunsko a poťažne Írsko je niekde blízko tejto úrovne. Čiže nemyslím si, že práve tento argument zhoršovania ekonomickej stability Slovenska alebo zhoršovanie podnikateľského prostredia by bol tým správnym argumentom.

    Pokiaľ sa týka jednotlivých kapitol, tam bola najväčšia kritika a tam smerujú aj pozmeňujúce návrhy hlavne z radov opozície, kde nie je, by som povedal, taký rovnaký názor, ako je predložený vládny návrh. Musím povedať, že aj ja ako osoba tiež by som si vedel predstaviť viac peňazí, povedzme, na investičné stimuly v oblasti kapitoly ministerstva hospodárstva, vedel by som si predstaviť väčšie výdavky, povedzme, v oblasti aj školstva, ale myslím, že práve o tom je koalícia a o tom je teda, by som povedal, ten konsenzus a o tom je aj teda pomer medzi jednotlivými kapitolami, aby zohľadňoval to úsilie tej koalície nájsť ten konsenzus a hľadať riešenie preto, aby jednoducho v jednotlivých kapitolách bola tá konsenzuálna hranica. A jednoducho, by som povedal, nedajú sa naplniť všetky ukazovatele vzhľadom na to, že je ten prerozdeľovací mechanizmus a tá miera možná prerozdeľovania je len obmedzená.

    Ja nechcem sa zvlášť zaoberať jednotlivými kapitolami. Myslím, že už dosť presne a dosť často tu boli prezentované, myslím si, že čo zase zopakujem a čo je pre mňa dôležité a čo je pre mňa kľúčové, je to, a to som na začiatku povedal a to nespochybnil žiaden poslanec či opozície alebo koalície, že tento rozpočet je reálny a, po druhé, dáva jednoznačné záruky ekonomickej stability a vstupu Slovenska do eurozóny, čo je veľkým predpokladom ďalšieho rastu slovenskej ekonomiky.

    A preto vás poprosím, vážené dámy, vážení páni, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, o podporu návrhu tohto štátneho rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz mi dovoľte, aby som v rámci zvyklostí a vzhľadom na to, že predpokladám, že o 17.00 hodine pristúpime k hlasovaniu o štátnom rozpočte ako celku, do 17.00 hodiny vyhlásil poradu na rokovanie klubov s tým, že o 17.00 hodine budeme pokračovať bodom hlasovanie. Ďakujem vám pekne.

  • Prerušenie rokovania o 16.20 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Poprosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu v druhom čítaní o tomto vládnom návrhu?

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a roky 2008 až 2010. V rozprave vystúpilo 57 poslancov, z toho štyria dali procedurálny návrh. A v rozprave odznelo 16 pozmeňujúcich návrhov. Rozprava trvala takmer 4 dni a bolo podaných celkovo 51 návrhov, z toho 36 na schôdzi. Navrhujem hlasovanie nasledovné. Máte pred sebou rozdané dve spoločné správy, a to č. 366a a 366b. V tlači 366a sú dve uznesenia, z toho jeden nový návrh uznesenia vzhľadom na to, že bude hlasovanie aj o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky, ktoré bude spojené s hlasovaním o štátnom rozpočte na rok 2008. A máme druhé uznesenie, ktoré je odporúčajúce. V tlači 366b máte pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, plus procedurálne návrhy.

    Navrhujem, aby sme najprv prešli na spoločnú správu 366a, a budeme hlasovať vzhľadom na to, že bol podaný procedurálny návrh poslanca Jozefa Mikuša, aby sa hlasovalo o každom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy 366a samostatne, o každom bode zvlášť. Čiže, pán predseda, dajte hlasovať...

  • Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh máte? Ale nie je možné to teraz prerušiť, ale, nech sa páči, o procedurálny návrh vás poprosím.

  • Pán predseda, hlasovanie o poslednom znení zákona o rozpočte je zároveň hlasovaním o dôvere vláde. To znamená, že nie sú žiadne dve rozdielne uznesenia. Hlasovanie o konečnom znení zákona je zároveň hlasovaním o dôvere vláde. To je jedno uznesenie, vy ste spomenuli dve.

  • Pán Mikloško, prvé uznesenie bude o dôvere vláde a o rozpočte za rok 2008 a druhé uznesenie bude o rozpočte verejnej správy 2008 až 2010 a o odporúčaní Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré prešlo alebo prejde, predpokladám, v spoločnej správe.

  • Pán spravodajca, poprosím vás, uvádzajte hlasovanie.

    Pán poslanec, je to obvyklý postup. Vždy o doporučujúcich uzneseniach sme hlasovali po odsúhlasení rozpočtu.

    Uvádzajte, pán spravodajca, hlasovanie.

  • Áno. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať v časti IV. A o 1. pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 22 za, 88 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ďalej budeme hlasovať.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 2 v časti IV. A.

  • Znovu len pre vašu informáciu poviem. Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy takto, keďže pán poslanec žiadal vo svojom vystúpení, aby sme o všetkých bodoch hlasovali samostatne. Čiže teraz je druhé hlasovanie o bode zo spoločnej správy v časti IV. A. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 40 za, 81 proti, 23 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. A budeme hlasovať o bode č. 3 v časti IV. A zo spoločnej správy 366a.

  • Hlasujeme o poslednom, 3. bode z časti IV. pod písmenom A zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 15 za, 83 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o časti IV. C a bode č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 57 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neodsúhlasili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 2 v časti IV. C.

  • Odporúčanie gestorského výboru, pán spravodajca, je...

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 62 za, 67 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 3 v časti IV. C s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 61 za, 67 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 4 v časti IV. C s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 65 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Posledný návrh je o bode 5 v časti IV. C s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o poslednom, 5. bode v časti IV. pod písmenom C. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 66 proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 1 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za, 62 proti, 22 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o bode 2 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 73 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 3 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 65 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 4 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 72 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 5 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 71 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu, bode 6 v časti IV. D s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 72 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bode 1 v časti V., ktorý bude súčasťou návrhu uznesenia č. 2, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme za časť V.: bod 1, ktorý je súčasťou návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem. A tým sme schválili spoločnú správu č. 366a. V spoločnej správe 366b na osobitné hlasovanie vyňali body pán poslanec Martin Kuruc, pán László Nagy, pán Pavol Minárik. Keďže sme hlasovali o každom bode zvlášť tieto procedurálne návrhy sú bezpredmetné. Čiže budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v pléne, teda v rozprave.

    Prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Iván Farkas. Teda podal tri pozmeňujúce návrhy a žiada hlasovať o každom samostatne.

    Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Ivána Farkasa.

  • Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 69 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

    Budeme hlasovať o...

  • ... druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ivána Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 35 za, 64 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • A budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ivána Farkasa.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 61 za, 48 proti, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec József Berényi, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy. A budeme hlasovať samostatne o pozmeňujúcich návrhoch.

    Takže budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 56 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme prvý návrh.

    Hlasujeme ďalej.

  • Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca Berényiho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 70 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • A ako tretí v rozprave s pozmeňujúcim návrhom vystúpil pán poslanec Rudolf Bauer. Budeme hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy od pána poslanca Bauera.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 36 za, 55 proti, 54 sa zdržalo.

    Neschválili sme návrh.

  • Ďakujem. Ďalší vystúpil s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom pán poslanec Devínsky. Budeme hlasovať en bloc o všetkých pozmeňujúcich návrhoch vzhľadom na to, že tieto spolu so sebou súvisia. Súhlasíte? Spoločne budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Dobre. Čiže hlasujeme spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 62 za, 54 proti, 30 sa zdržalo.

    Návrhy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Radičovej spoločne o všetkých naraz.

  • Hlasujeme spoločne o všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložila pani poslankyňa Radičová.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 60 za, 50 proti, 36 sa zdržalo.

    Návrhy pani Radičovej sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložila pani poslankyňa Biró.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 61 za, 67 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró. Ona dala návrh na uznesenie...

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 56 za, 65 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu alebo pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Štefanca en bloc o všetkých naraz.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 61 za, 66 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Györgya Juhásza.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Juhásza.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 61 za, 69 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lászlóa Nagya.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 61 za, 66 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 61 za, 62 proti, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Micheľa z prvého pozmeňujúceho návrhu môžeme en bloc.

  • En bloc o prvom pozmeňujúcom návrhu pána Micheľa, súvisí navzájom aj s tým ďalším pozmeňujúcim návrhom. Dáme naraz hlasovať o obidvoch pozmeňujúcich návrhoch, keďže súvisia navzájom, pokiaľ je súhlas. Budeme hlasovať naraz o všetkých pozmeňujúcich návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 bolo za, 36 proti, 37 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Návrhy pána poslanca Micheľa sme neodsúhlasili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Rosovej, predpokladám, spolu o všetkých naraz, keďže navzájom súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 56 za, 58 proti, 32 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bastrnáka, a to o dvoch pozmeňujúcich návrhoch naraz.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 60 za, 68 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lászlóa Szigetiho, predpokladám, naraz o všetkých.

  • Pokračujeme v hlasovaní o návrhu pána Lászlóa Szigetiho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 60 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lászlóa Miklósa.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 60 za, 58 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neprijali.

  • A poslednými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy 366b sú pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Cibulkovej. Budeme hlasovať en bloc o všetkých naraz, keďže navzájom súvisia.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 60 za, 56 proti, 30 sa zdržalo.

    Ani tieto návrhy zo správy 366b sme neschválili.

  • Pán predseda, podľa § 84 rokovacieho poriadku vzhľadom na to, že v druhom čítaní neboli schválené žiadne pozmeňujúce návrhy, môžeme pristúpiť ihneď v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu ako o celku.

  • Pán spravodajca, keďže sme v druhom čítaní neodsúhlasili žiadny pozmeňujúci návrh,

    sme v treťom čítaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Predpokladám, že je to omyl, kolegovia.

  • Smiech v sále.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A keďže ani v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Upozorňujem, dámy a páni, že toto hlasovanie je na žiadosť, ktorá bola prerokovaná výbormi, teda žiadosť vlády Slovenskej republiky spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde.

    Poprosím spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 v druhom a treťom čítaní schvaľuje vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, a tým vyslovuje dôveru vláde Slovenskej republiky.“

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu zákona o vládnom rozpočte a zároveň o vyslovení dôvery vláde Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 146 poslancov, za 85, proti 61, nezdržal sa nikto a hlasovali všetci prítomní.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, a tým Národná rada vyslovila dôveru vláde Slovenskej republiky.

  • Ešte poprosím pána spoločného spravodajcu, pána predsedu výboru pre rozpočet a menu, aby uviedol ďalší návrh hlasovania o návrhu uznesenia.

  • Ďakujem. Uvediem návrh uznesenia č. 2.

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 v druhom a treťom čítaní a prerokovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 A. berie na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, B. žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.“

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte o troch koncentrácie. Hlasujeme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Ide o zobratie na vedomie rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 85 za, 60 bolo proti.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Vážené dámy a páni, prerokovali sme všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave, a schválili sme návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, a tým zároveň sme vyslovili dôveru vláde Slovenskej republiky.

    Vyhlasujem teraz prestávku do 18.00 hodiny a zvolávam grémium na 18.00 hodinu.

    Nech sa páči, o slovo požiadal pán minister financií pán Počiatek.

  • Chcem len poďakovať všetkým veľmi pekne za podporu a zároveň všetkých pozvať na čašu sektu tuto dozadu. Vďaka.

  • Prerušenie rokovania o 17.33 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať o dohode z poslaneckého grémia. Prerušujem rokovanie schôdze a budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine ráno. Prerokujeme posledný z balíka zákonov súvisiacich s rozpočtom, a je to vládny návrh zákona o Štátnej pokladnici, ktorý predloží pán minister financií, a potom, tak ako bolo navrhnuté v programe, bod 23, vládny návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorý predloží na rokovanie pán minister zahraničných vecí, a potom pôjdeme podľa schváleného programu.

    Ďakujem veľmi pekne za spoluprácu, dovidenia zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.07 hodine.