• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vítam na rokovaní pána ministra financií, vítam aj zástupcu spravodajskej skupiny a o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali páni poslanci Peter Dubravay a Štefan Zelník.

    Budeme pokračovať rozpravou o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Ďalšou riadne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, cesta bola zlá, takže som trošku zadychčaná, lebo som chcela stihnúť zasadnutie. No, chvíľočku ešte.

  • Hlasy v sále.

  • No, buďte taký zlatý, dobre mi to padne. Takže, nie... (hlas v sále), ja viem, že, už som v pohode.

    Prostredníctvom výdavkov zo štátneho rozpočtu vláda realizuje svoje programové vyhlásenie pri dodržiavaní zásad efektívnosti a hospodárnosti. V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa predpokladajú výdavky vo výške 55,5 mld. Sk. Je to o 4 mld. viac ako v roku 2007, rast je teda o 8 %.

    Rozhodujúcu časť kapitoly ministerstva školstva predstavujú výdavky na regionálne školstvo a mládež. Navrhované výdavky sú súčasťou programu Národný program výchovy a vzdelávania mládeže. Po odpočítaní finančných prostriedkov v sume 120 mil. Sk (ďakujem) na podporu aktivít mládeže vo voľnom čase zostávajú v rozpočte kapitoly pre regionálne školstvo finančné prostriedky vo výške 36,2 mld. Sk. Medziročne vzrástli o 4,4 %. Výskum a vývoj je financovaný z viacerých zdrojov. Celkovo sa má na tento účel vynaložiť 8,7 mld. Sk. Takmer polovica z týchto prostriedkov je sústredená v kapitole ministerstva školstva, kde sa využíva na vysokoškolskú vedu a techniku, úlohy výskumu a vývoja a ďalšie prostriedky vyčlenené v iných kapitolách.

    Predpokladá sa, že na vysoké školy sa vynaložia prostriedky z celkových verejných zdrojov, teda nie iba z kapitoly ministerstva školstva vo výške 13,9 mld. Sk. V kapitole ministerstva školstva je pre vysoké školy rezervovaných 13,04 mld. Sk. Podiel verejných výdavkov vysokých škôl na HDP predstavuje 0,7 %.

    Na porovnanie. V roku 2007 to bolo 0,67 %. V roku 2006 to síce bolo 0,76 %, ale ak si premietneme včerajšie vystúpenie pani poslankyne Smolkovej, na rok 2006 bol plánovaný deficit verejných financií vo výške 4,2 % z HDP. Ten rok skončil nakoniec deficitom 3,7 %. A to sa pritom do deficitu v tomto roku nezarátaval deficit Sociálnej poisťovne.

    Na rok 2008 kvôli plneniu maastrichtských kritérií je plánovaný deficit verejných financií vo výške 2,3 % z HDP, pričom do tohto deficitu, všetci dobre vieme, sa zarátava 1,3 % deficitu Sociálnej poisťovne a pre úplnú korektnosť uvediem ešte jeden fakt. Vo výdavkoch na rok 2006 boli zahrnuté aj položky, ktoré v rozpočte ministerstva školstva nemali byť zahrnuté. Konkrétne 0,5 mld. Sk tam bolo začlenených na cyklotrón.

    Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 % HDP, klesne do roku 2010 na úroveň 29,7 % HDP.

    Je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií a na tom by malo zodpovednej vláde záležať. Zvýšená pozornosť je teda v rozpočte venovaná aktívnej práci s verejným dlhom.

    Rozpočet v roku 2008 považujem za prelomový, spĺňa maastrichtské kritériá a nie je to jednoduché aj kvôli vysokému deficitu Sociálnej poisťovne. Disponibilné zdroje sú alokované podľa priorít, ktoré korešpondujú s problémami Slovenska a podarilo sa to dosiahnuť v nízkej daňovej zaťaženosti právnických, fyzických osôb. Toto nie je len môj názor, je to názor viacerých slovenských ekonómov. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Rydlo.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, pán minister, pán predkladateľ, slávna snemovňa, druhá Ústava Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 nás poslancov definuje ako zástupcov občanov a k tomu dodáva: „Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“ Myslím, že toto by sme mali mať pred očami vždy a najmä vtedy, keď sloboda, ktorú nám zaručuje ústava, vedie nás k stretom v predkladaní vlastných náhľadov a ešte viac v zdôrazňovaní programových bodov politickej strany alebo hnutia, ktoré nás kandidovalo na túto úlohu zástupcov ľudu. Lebo spoločenstvo občanov Slovenskej republiky tvorí dvakrát toľko ľudí, než je počet tých, ktorí hlasmi sme boli zvolení. Keby sme tu mali brániť každý iba záujmy a programy našich politických subjektov, spreneverili by sme sa tomu, čo je našou hlavnou úlohou, ktorú nám ukladá ústava.

    Už rímski senátori, ktorí predstavovali tiež rozdielne záujmové skupiny, mali aj do mramoru vyryté heslo: Salus patriae suprema lex. Voľne preložené: Najvyšším zákonom musí byť blaho všetkých občanov. Toto je jediný princíp, ktorý môže a mal by vytvoriť spoločnú platformu, ktorá nijako nevylučuje rozdielnosť náhľadov a akcentovanie rozdielnych programových bodov, ale poskytuje možnosť predkladania objektívnych argumentov kultúrnou formou, ktorá môže presvedčiť potrebnú väčšinu na realizovanie toho, čo občania naozaj potrebujú, čo si žiadajú a čo od nás očakávajú.

    Zmeniť vlastný náhľad v nepodstatnej veci pod vplyvom presvedčivého argumentu neznamená žiadnu prehru ani slabošský ústupok, ale poskytuje dôkaz o zodpovednom prístupe k veci, teda o intelektuálnej kvalite a etnickom postoji, ktorý by mal charakterizovať zástupcov ľudu.

    V programovom vyhlásení prvej vlády Roberta Fica sa mi páči mnoho dobrých úmyslov i predsavzatí, pochopiteľne, kde čo mi v ňom aj chýba, nič nie je dokonalé, veď i ono je len dielom ľudských rúk.

    To isté môžem povedať o predkladanom rozpočte na rok 2008. Je vyrovnaný, pretože euroidolatriou je posadnutá nielen opozícia, ale aj koalícia, obsahuje mnoho dobrých úmyslov i očakávaní, pochopiteľne, kde čo mi v ňom aj chýba, aj keď je vari najlepší z možných, nie je dokonalý, veď rozpočet je len dielom ľudských rúk.

    Okrem explicitnej starostlivosti o pestovanie dobrých vzťahov medzi štátom a cirkvami či pozornosť voči Slovákom v zahraničí a zahraničným Slovákom zvlášť oceňujem úsilie tejto vlády v oblasti vzdelanosti, ktorá jediná je skutočnou zárukou dobrobytu všetkých občanov Slovenska, pretože investícia do vzdelanosti je jedinou investíciou zaručujúcou budúcnosť.

    Štátny rozpočet. Dovoľte mi ten exkurz do histórie Slovenskej republiky v rokoch 1940 až 1944. Vyčleňoval pre ministerstvo školstva a národnej osvety, vtedy nebolo osobitné ministerstvo kultúry, 16,55 % celkových výdavkov pre štátnu správu.

    V rokoch 2004 až 2005 štátny rozpočet vyčlenil pre ministerstvo školstva a ministerstvo kultúry spolu 13,69 % celkových výdavkov pre štátnu správu.

    Tento rozdiel 2,86 % v prepočte na dnešnú menu by znamenal približne 9 mld. korún. Ale ak sa berie do ohľadu stav obyvateľstva, necelé tri milióny prvej Slovenskej republiky a takmer päť a pol milióna dnes, tak by tých miliárd, o ktoré je ukrátené dnešné slovenské školstvo, kultúra a veda v pomere k tomu, čo na tento pre národ najdôležitejší sektor verejného života dokázala nájsť prvá Slovenská republika, malo byť približne dvakrát toľko, teda asi 17 až 18 mld. korún. Myslím, že by potom situácia slovenského školstva, kultúry aj vedy vyzerala ináč, ako ju dnes tu vidíme.

    Ak však chceme byť ešte bližšie k objektívnym danostiam, nemali by sme zabúdať, že za prvej Slovenskej republiky na vysokých školách študovalo asi 4 500 študentov, zatiaľ čo dnes je ich okolo 150-tisíc, to znamená približne 30-krát toľko.

    Slávna snemovňa, nedajme sa podmieňovať mienkami niektorých masových komunikatívnych prostriedkov, predovšetkým zahraničných, ktorých redaktori často nevedia, ani kde Slovensko leží. Ak sme sledovali medzinárodnú tlač, podľa niektorých jej komentárov naša vládna koalícia bola predstavovaná vo všetkých možných farbách a nechýbali aj apokalyptické prognózy veľmi podobné tým z roku 1992, keď sa vôľou slovenského národa mala obnoviť historická štátnosť Slovenska.

    Krátkych pätnásť rokov dokázalo, že to neboli Slováci, ktorí sa mýlili, ale že si dokážeme vládnuť celkom podobne, ba v niečom aj lepšie než celý rad iných porovnateľných štátov. Som presvedčený, že súčasná vládna koalícia dokáže zachovať, čo sa doposiaľ vytvorilo pre spoločné dobro občanov Slovenskej republiky, opraviť to, čo si opravu vyžaduje a pokračovať v budovaní a upevňovaní tej štátnosti, ktorá je conditio sine qua non – absolútne nutnou podmienkou zachovania národnej identity a zveľaďovania prosperity všetkých obyvateľov nášho štátu.

    Rozpočet 2008 vychádza z programového vyhlásenia vlády tejto koalície a odráža programy troch rôznorodých politických subjektov, ktorých podstatné zámery sociálnej spravodlivosti pre najširšie vrstvy občanov s osobitným ohľadom na povážlivo rastúce percento tých, ktorých niektoré nedomyslené alebo bezcitné reformy predchádzajúcej vlády uvrhli do životných podmienok chudoby a biedy, ako aj zvýšenej pozornosti pre nezodpovedne zanedbávané sektory vzdelávania, kultúrnej tvorby a pestovania historických hodnôt našej národnej identity, našli tu prepotrebnú spoločnú platformu a bude len vecou poctivej spolupráce, ku ktorej koalícia pozvala, napokon, aj opozičné politické subjekty realizovať to, čo dnes občania Slovenskej republiky potrebujú a nástojčivo vyžadujú.

    Pápež Ján Pavol II. veľmi dobre poznal ľudskú slabosť aj medzi verejnými činiteľmi, ktorí sú vystavení nespočetným príležitostiam vychutnávať moc a držať sa jej až po nerozumnú zotrvačnosť, ktorá škodí nielen ich zoskupeniu, ale neraz i celému národu. Vedel, že moc možno ľahko zneužiť na egoistické presadzovanie nekalých vlastných a straníckych záujmov, na nečestné obohacovanie sa korupčnými aférami až po kolosálne okrádanie celého spoločenstva, na protizákonné ovplyvňovanie súdnictva a jeho orgánov a na mnohé iné netransparentné a nespravodlivé činy.

    V stati, ktorou pápež odpovedá na otázku, aké možnosti a akú zodpovednosť má Taliansko v tejto perspektíve, zdôrazňuje presne to, čo opätovne vyslovil aj v našom Slovensku, ktoré navštívil štyri razy. Opakujem, štyri razy navštívil Slovensko. Že totiž máme veľa toho, čo môžeme ponúknuť Európe. V tomto ohľade však neváha nás upozorniť, že v Európe sa prejavujú aj snahy oslabiť niektoré štáty, čo je nebezpečné aj pre samu Európu. Nesmieme si pritom nevšímať najmä tendenciu ignorovať kresťanstvo, ktorá sa prejavuje stále zrejmejšími spôsobmi.

    Pod zámienkou neutrálneho stanoviska voči hodnotám sa presadzujú postiluministické modely života. Odráža sa to aj v niektorých opatreniach európskych inštitúcií. V evidentnej protive k zámerom zakladateľa Európskej únie Alcidea de Gasperiho, Konrada Adenauera a Roberta Schumanna určité mocenské zoskupenia, ktoré dnes dirigujú smerovanie v EÚ, zdá sa, že sa snažia zredukovať význam jej existencie a jej pôsobnosti na jednoduché ekonomické a sekularistické rozmery.

    Dedičom národných hodnôt – a dedičmi par excellence sú všetci členovia tejto slávnej snemovne – pripadá preto úloha brániť pre celú Európu dejinami zdedené náboženské a kultúrne poklady. Čoskoro po rozpade premoci komunizmu začali sa ozývať hlasy, že už nie je potrebné organizovať politické sily kresťanskej orientácie. Je to veľmi zmýlený pohľad na súčasnú situáciu, lebo ak pôsobenie kresťanských laických zoskupení v spoločenskej aj politickej sústave podstatne prispelo k odporu voči všetkým formám totalitarizmu až po zrútenie komunistických systémov, tak práve teraz je ich pôsobenie prepotrebné, aby dokázali vo formujúcom sa širšom spoločenstve presadzovať kresťanské kultúrne tradície tak v sociálnej, ako aj v politickej rovine.

    Tak ako minuloročný, aj tohtoročný rozpočet odráža programy troch slovenských politických subjektov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana, ktoré sú etablované politické subjekty doma a nechýba im akreditácia ani v zahraničí.

    Z tohto fóra ako poslanec Slovenskej národnej strany chcem zopätovať svoju prosbu tým, čo na adresu najstaršej politickej strany Slovákov používajú neadekvátne kvalifikatívne adjektíva, aby láskavo vzali na vedomie prostú historickú skutočnosť, že z tejto najstaršej politickej strany Slovákov – či sa to už niekomu páči, alebo nie –, sa od jej založenia v roku 1871 odvíjajú korene všetkých slovenských politických strán i slovenského politického myslenia: bez SNS by nebolo ani Česko-Slovenskej republiky, ani prvej, ani druhej Slovenskej republiky. Dnes je Slovenská národná strana pevným článkom vládnej koalície na Slovensku a v zahraničí rešpektovaným politickým subjektom, ktorý ako pridružený člen Únie pre Európu národov, demokraticky zastúpenej v Európskom parlamente má svojich partnerov v členských štátoch Európskej únie a v budúcich eurovoľbách bude mať aj svojich zástupcov v Európskom parlamente, pretože chce, aby Európska únia bola pre ľudí, pre národy a pre štáty, aby sa malé národy a štáty neutopili v európskom superštáte, ale aby Európska únia, a teda jej riadny členský štát Slovenská republika mohol nielen pestovať, ale aj zachovávať tie základné piliere, na ktorých vyrástla aj Európa, aj Slovensko: pilier národov, pilier sociálnej solidarity, pilier kresťanský.

    Autor Jozefa Maka, Martina Hrančoka, Smelého Zajka, Budkáčika a Dubkáčika spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, niekdajší doživotný správca Matice slovenskej, ktorého prízrak komunizmu vyhnal zo slovenskej vlasti, aby zložil kosti ako utečenec, beženec, človek „bez vlasti“ u protinožcov, ani v najťažších chvíľach svojho života nestrácal nádej, keď napísal: „Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu.“

    Z tejto perspektívy ďakujem všetkých doterajším slovenským vládam za všetko to, čo pozitívne urobili pre bonum comune, pre spoločné dobro nášho národa i všetkých obyvateľov Slovenska. Pätnásť rokov nášho obnoveného štátu je nezanedbateľný časový úsek v našich najnovších dejinách – stali sme sa rovnocenným, rešpektovaným aj obdivovaným členom medzinárodného spoločenstva. S pohnutím v duši som sa o tom osobne mohol presvedčiť práve pred niekoľkými dňami v Ríme, keď som viedol delegáciu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky – ja, niekdajší exulant, beženec, ktorý sa v Taliansku učil, čo je to sloboda, čo je to demokracia, čo je to il senso dello Stato, zmysel pre štát, zodpovednosť za veci verejné. Slová uznania na adresu Slovenska, Slovenskej republiky boli jedným z najkrajších okamihov môjho života.

    V demokracii parlamenty, vlády, ministri prichádzajú a odchádzajú, prijímajú sa lepšie i horšie rozpočty. Aj tieto sa každý rok menia, pretože demokraticky zápolíme, kto to vie urobiť lepšie – štát však zostáva, zostáva aj spoločenstvo občanov, ktorým predstavitelia štátnej moci majú slúžiť.

    Vypočul som si mnoho pozitívnych i mnoho negatívnych slov na adresu predkladaného rozpočtu. Tomáš Garrique Masaryk zvykol hovoriť: „Demokrace, tož diskuse.“ Pozývam ku kladnému hlasu o predloženom rozpočte nášho štátu všetky poslankyne a všetkých poslancov tejto slávnej snemovne. Uskutočňujeme to, čo dnes občania Slovenskej republiky potrebujú, nástojčivo vyžadujú a očakávajú: službu spoločnému dobru, solidaritu. A ako to povedal jeden z našich slávnych predchodcov: nič pre seba, všetko pre národ.

    Nech nám v tom Všemohúci Boh pomáha.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Rydla sa prihlásila pani poslankyňa Mária Sabolová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, počúvala som vaše vystúpenie, ale trošku mi chýbal kontext s rozpočtom Slovenskej republiky na rok 2008. Môžem s mnohým s vami súhlasiť, podčiarknuť aj desaťkrát, ale očakávala by som toto vystúpenie, ak by tu bol už návrh na vyslovenie dôvery tejto vláde, že potrebujete vysloviť aj tento svoj občiansko-spoločensko-politický, kultúrny, aj teda z vášho pohľadu, tak ako vás vnímam samotná, osobný názor, ale očakávala som, že za Slovenskú národnú stranu sa vyjadríte k rozpočtu a vyjadríte sa možno aj k tej kapitole, ktorá z toho vášho príspevku by mohla byť zaujímavá, a to je možná kultúra, viac zdrojov pre kultúru, viac zdrojov pre vzdelanie, viac zdrojov na to, aby sme mohli tento kontext, ktorý ste vy teraz predniesli v Slovenskej republike, uplatňovať.

    Ale tak, ako vládne táto vláda, tak, ako sa správa v poslednom období, nenasvedčuje ani máčny mak, žeby jej išlo o spoločné dobro, aby išlo o záujem občana. A toto ma veľmi mrzí, že bolo by dobré, aby sme nemali vystúpenie pre vystúpenie, ale aby sme mali vystúpenie preto, aby sme charakterizovali situáciu v štáte a správali sa ako politici, lebo tu sme v parlamente ako politici.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Rydla. Musíte sa hlásiť. Nech sa páči. Máte priestor.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Sabolová, za vašu pertinentnú poznámku. Nie je mojím zvykom vystupovať v číslach, v percentách a v určitej miere môžem aj s tým, čo ste povedali, súhlasiť.

    Ako som povedal, vlády, ministri, parlamenty, rozpočty prichádzajú, odchádzajú. Táto vláda predložila jeden rozpočet. Ak bude prijatý, bude prijatý. Ak nebude prijatý, nebude prijatý. A ak budúca vláda urobí lepší rozpočet, a ak bude prijatý, tak bude tá vláda vládnuť. Ak nebude prijatý, bude musieť urobiť iný.

    Ja s vami súhlasím, že na kultúru, na školstvo, na vzdelanie, na vedu by sme mali vydávať omnoho viac prostriedkov. Napokon, keď sme boli chudobní a menší, tak sme vedeli vydávať viac peňazí, viac prostriedkov, ako vydávame teraz. Ale myslím si, že je to aj o politickej, aj o štátnej kultúre tej ktorej garnitúry, ktorá vládne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej prihlásený do rozpravy je pán Dušan Jarjabek. Konštatujem, že nie je v sále, čiže stráca poradie. A ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Pado. Martin Pado sa vzdáva. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gyula Bárdos. Nevidím ho v sále, čiže stráca poradie. Ďalším prihláseným je Ivan Mikloš. Tiež ho nevidím v sále. Stráca poradie. Ďalej pani poslankyňa Jana Vaľová. Nie je prítomná. Stráca poradie. Ďalej pán poslanec Tibor Bastrnák. Ten je prítomný a ide vystupovať.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, vážený pán minister, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo na schválenie návrh rozpočtu na rok 2008.

    Dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k predloženému návrhu rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Musím konštatovať, že na prvý pohľad rozpočet v kapitole ministerstva zdravotníctva vyzerá optimisticky, ale len na prvý pohľad.

    Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení pre oblasť zdravotníctva zaviazala, že, citujem: „Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Vláda zabezpečí princíp solidárnosti v zdravotníctve. Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy. Vláda zabezpečí, aby verejné výdavky na zdravotníctvo vyjadrené v percentách z HDP mali rastúcu tendenciu.

    Môžem len konštatovať, že už v roku 2007 vláda nenaplnila svoje programové vyhlásenie, keď zvýšila platby za poistencov štátu len na prvé štyri mesiace. Úhradu vyšších platieb v nasledujúcich mesiacoch podmienila prijatím takých racionalizačných opatrení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré zabezpečia dostatok finančných prostriedkov na úhradu vyššej platby štátu.

    Opatrenia neboli prijaté, a tak vláda najjednoduchším spôsobom problém vyriešila. Ďalej vyššie platby neplatila. Tak sa do zdravotníctva nedostalo zhruba 4,1 mld. Sk. Namiesto peňazí však pán minister zdravotníctva predložil vláde a verejnosti materiál, v ktorom poukázal na zadlženosť zdravotníckych zariadení. Dlh za prvý polrok 2007 vzrástol oproti roku 2006 o 546 mil. Sk. Na výšku dlhu pôsobilo nedofinancovanie rezortu prostredníctvom platby štátu, ako aj neprijatia takých opatrení, ktoré by systémovo riešili otázku zdrojov ich efektívneho využitia v kvalitnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti.

    V tomto roku prichádza vláda s takzvaným ústretovým riešením zvýšiť platbu štátu za poistencov štátu vo výške 4,5 %. Ak vláda naozaj považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít, mala prísť minimálne s návrhom zvýšených platieb poistného za skupinu poistencov štátu na úrovni 5 %, čo by prinieslo už v roku 2008 ďalších 3,3 mld. Sk. Tým by vláda ukázala, že jej programové vyhlásenie je pre ňu záväzné a má snahu, prioritu zdravotníctvo riešiť.

    Musím konštatovať, že ani navýšenie platby za poistencov štátu problémy v zdravotníctve nevyriešia, naopak, zdravotníctvo progresívne bez prijatia systémových opatrení sa bude zadlžovať, čím sa, pochopiteľne, zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti a bezpochyby efektívnosť a kvalitatívna úroveň. Dôsledok takejto progresie je jednoznačný. V prvom rade nespokojnosť pacienta, nespokojnosť poskytovateľov a ich odchod do motivačného prostredia do zahraničia.

    Proklamatívne racionalizačné opatrenia ministerstva zdravotníctva sú iba akýmsi záchvatom riešiť tieto problémy. Tým, že hovorím záchvatom, zdôrazňujem, že ide o nekoncepčné, nesystémové operatívne riešenie čiastkových oblastí bez ich systémovej previazanosti a bez jasnej koncepčnosti. Všetko sa to deje ako v oblasti liekovej politiky, tak v oblasti ekonomizácie zdravotníckych zariadení, sprehľadnenia vzťahov a finančných tokov, ako aj v extenzívnom krytí zdravotníckych činností z nepostačujúcich zdrojov z verejného zdravotného poistenia.

    Vláda sa dostala do protirečenia v proklamácii a v konaní, a to tým, že súc si vedomá nedostatku zdrojov, neprijíma razantne systémové zmeny a necháva sa učičíkať prozaickými opatreniami ministerstva zdravotníctva, ktoré majú viac proklamatívny ako efektívny charakter.

    Vláda svojimi opatreniami deformovala a degradovala efektivitu využívania zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Ministerstvom deklarované úspory v liekovej politiky sú zavádzaním občanov a neserióznym proklamovaním niečoho, čo by malo uspokojiť vládu. Nepreukázalo sa, že zmeny kategorizácie a zníženia DPH na lieky budú znamenať znížené náklady. V skutočnosti sa náklady zvýšili a podľa analýz z údajov zdravotných poisťovní cena ovplyvňovala náklady na lieky výraznejšie ako ich spotreba. Predpokladom znižovania nákladov na lieky je znižovanie ich spotreby reguláciou. Pripravovaná degresívna marža nebude znamenať taký efekt, aký pán minister predkladá verejnosti.

    Postupne sa v zdravotníctve presadzuje prostredníctvom regulačných opatrení centralistické, monopolisticky ladené, štátom dirigované zdravotníctvo so všetkými dôsledkami rovnostárstva, neefektívnej dostupnosti i kvality.

    Vrátim sa k programovému vyhláseniu vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, citujem: „Vláda považuje podporu nepovinného zdravotného poistenia za rozhodujúcu či umožnením prístupu zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného poistenia a k zníženiu bezprostredného finančného dopadu k spoluúčasti. Vláda zváži možnosť daňového zvýhodnenia platby na nepovinné zdravotné poistenie.“ Dá sa predpokladať, že táto časť programového vyhlásenia je v kontradikcii s populistickými postupmi tejto vlády a že teraz možno otvorene povedať, že tento moment programového vyhlásenia ostane hrdzavieť na papieri.

    Ako sa ukázalo v návrhu rozpočtu na rok 2008, štát nemá prostriedky ani na projekty, ktoré ešte nedávno uvádzal ako svoju štátnu stratégiu. V návrhu rozpočtu sa nenachádzajú zdroje na zavedenie e-health na Slovensku. Odhad za vedenie elektronizácie zdravotníctva predpokladá potrebu 1 mld. ročne. Rozpočet obsahuje nedostatočné zdroje potrebné na rekapitalizáciu nemocníc na zabezpečenie prirodzenej reprodukcie aktív nemocníc, kde štát mal investovať minimálne 4 mld. ročne.

    Na záver musím konštatovať, že napriek zvýšeniu platieb štátu to nenapĺňa skutočné požiadavky a potreby občanov a zdravotníkov, vláda populisticky pridáva do systému a nedokázala určiť správnu diagnózu celého zdravotníctva.

    Ďakujem vám za pozornosť a dovoľte mi, aby som ešte predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte úplne iného charakteru.

    Po prvé, v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky výdavky k programu 0530306 modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry zvýšiť o 20 mil. Sk a v rámci tohto programu vytvoriť cieľ 3, ktorý znie: v roku 2008 realizovať stavbu cesty 1/63 Komárno s križovatkou MK Hadovská cesta presun z rezervy vlády SR. Prosím, o tom potom dajte hlasovať, a keby to neprešlo, tak by som dal ďalší návrh, o ktorom tiež, prosím, hlasovať.

    V kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vytvoriť program 0530205 v roku 2008 realizácia a stavby cesty 1/63 Komárno križovatka MK Hadovská cesta v hodnote 20 mil. Sk presunom z rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únie.

    Odôvodnenie: Mesto Komárno je okresným mestom, je hospodárskym centrom regiónu, cez mesto prechádza hlavná dopravná tepna spájajúca región s hlavným mestom SR. Napriek tomu na území mesta doteraz nebola vybudovaná žiadna okružná križovatka. Bratislavská cesta je zberná komunikácia funkčnej triedy B/1 a slúži ako prieťah cesty 1. triedy, privádza viac ako 50 % vozidiel vodičov prichádzajúcich do Komárna, zároveň odvádza vodičov vozidiel smerujúcich do Bratislavy. Ďalšie prístupové cesty sú štátna cesta 1/63 z východnej strany, cesta 2/573 zo severnej strany a cesta 1/64 od hranice s Maďarskom.

    V dôsledku vysokej intenzity premávky počas ktorejkoľvek hodiny v dennej dobe, najmä však v čase rannej a popoludňajšej dopravnej špičky sa vytvárajú kolóny vozidiel, a to nielen osobných, ale aj autobusov a nákladných vozidiel, ktoré sa nedokážu dlhé minúty pripojiť na Bratislavskú cestu. Je to najfrekventovanejšia cesta v Komárne a zároveň aj najnehodovejšia cesta v okrese.

    Uvedené okolnosti potvrdzujú analýzy Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Komárne. Projektová dokumentácia k právoplatnému územnému rozhodnutiu a právoplatné stavebné povolenie boli pre uvedenú stavbu zabezpečené Slovenskou republikou, Slovenskou správou ciest, sú teda zabezpečené všetky technické podklady a právne podmienky na realizáciu stavby v rozpočtovom období. Na základe uvedenej skutočnosti navrhujem z rezervy vlády, z rezervy štátneho rozpočtu vyčleniť 20 mil. Sk na zabezpečenie realizácie stavby cesty 1/63 Komárno križovatka MK Hadovská cesta. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím, aby ste odovzdali pozmeňujúce návrhy spravodajcovi. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Miklós. Nenachádza sa v sále, konštatujem, že stráca poradie. Ďalej je prihláseným pán poslanec Ľuboš Martinák.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení sa chcem zmieniť o kapitole 27 návrh rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2008, a síce o programe udržateľné lesné hospodárstvo. Hlavným zámerom programu je funkčne integrované lesné hospodárstvo, ktoré zabezpečí ekologickú stabilitu krajiny, posilní hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a vidieka. Hlavnou časťou programu sú opatrenia programových dokumentov, a to poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, plán rozvoja vidieka, opatrenia na správu, obnovu a rozvoj lesného hospodárstva, ako aj odborná a výskumná pomoc pre udržateľné lesné hospodárstvo.

    Schválenie programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre roky 2007 až 2013 v Bruseli, a to 20. novembra tohto roku je ďalším pozitívnym signálom pre Slovensko. Výbor pre rozvoj vidieka v Bruseli totiž jednomyseľne a bez pripomienok schválil predmetný program, Európska komisia konštatovala, že program je harmonicky vyvážený a pokrýva rovnomerne celé územia Slovenskej republiky. Okrem iného program kladie dôraz aj na podporu životného prostredia, ako aj na zvyšovanie hospodárskej hodnoty lesov. Strategickým cieľom programu je udržať lesnatosť Slovenskej republiky na úrovni 41 % z celkovej výmery.

    Ale teraz už k samotnému rozpočtu. Na uvedený program je v roku 2008 rozpočtovaná suma takmer 495 mil. Sk, čo predstavuje zvýšenie o 153 mil. oproti roku 2007. Lesné ekosystémy sú dôležité pre ekonomický rozvoj vidieka, zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe a zvyšovaní kvality životného prostredia, ekologickej stability a kultúrneho rázu krajiny. Lesy súčasne predstavujú pri odbornom obhospodarovaní zdroj obnoviteľnej suroviny, čo spätne vytvára vhodnejšie podmienky jednak ekonomické, ale aj sociálne v oblasti možnosti zamestnania.

    Práve preto bolo pre mňa nepochopiteľné, že bývalá vládna garnitúra ku koncu roku 2001 zrušila Štátny fond zveľaďovania lesa, čo malo negatívny vplyv predovšetkým pre stredné a menšie neštátne lesné subjekty. Pri prevládaní nekvalitných porastov, predovšetkým výmlatkového pôvodu, títo vlastníci lesa skutočne nemali žiadnu šancu dať lesu náležitú starostlivosť, čo sa v mnohých prípadoch negatívne prejavilo na stave lesa. Bolesti hlavy mali z toho nielen drobní a strední vlastníci, ale aj odborní lesní hospodári.

    Panie poslankyne a páni poslanci z radov opozície, predovšetkým z radov SDKÚ, kde vtedy bola vaša ekonomika, samozrejme, z makroekonomického aspektu a z dlhodobého hľadiska? Aké hľadisko môže byť dlhodobejšie, ako je pohľad na les a na jeho význam? Práve preto o to viac si cením rozpočet tejto kapitoly. Je to dôkaz, že súčasná vláda vedená pánom Robertom Ficom má záujem na zvyšovaní kvality životného prostredia a lesa ako jeho neoddeliteľnej časti. Dôkazom je aj zasadnutie vlády Slovenskej republiky dňa 21. 11. 2007 v Osrblí. Výstupom je 1,5 mld. Sk vyčlenených súčasnou vládou práve na zabránenie zhoršovaniu stavu lesných ekosystémov a porastov s prevládajúcim zastúpením smreka, a to na obdobie rokov 2008 a 2010. Preto jednoznačne podporím vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na pána poslanca sa neprihlásil nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafael Rafaj. Konštatujem, že nie je prítomný, preto stráca poradie. Ďalším vystupujúcim mal byť pán Ľubomír Petrák. Takisto nie je prítomný, stráca poradie. Ďalej do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Katarína Cibulková. Taktiež neprítomná, stráca poradie. A ďalej je prihlásený do rozpravy pán poslanec Kubánek Stanislav. Tiež neprítomný, stráca poradie. Ďalej pani Viera Mazúrová. Neprítomná, stráca poradie. Ďalej pán poslanec László Szigeti. Neprítomný, stráca poradie. Pán poslanec Stanislav Janiš. Neprítomný, stráca poradie.

    No a teraz pôjdeme už na tých poslancov, ktorí stratili raz poradie, a ak nebudú teraz prítomní v sále, tak sa vzdávajú vystúpenia k rozpočtu. Čiže pani Lucia Žitňanská. Neprítomná. Ďalej pán poslanec Pavol Frešo. Neprítomný. Pán poslanec Ján Slabý. Neprítomný. Pán poslanec Mamojka Mojmír. Neprítomný. Pán poslanec Ján Kvorka. Neprítomný. Pán poslanec Vladimír Faič. Neprítomný. Pán poslanec Jaroslav Paška. Neprítomný. Pán poslanec Tibor Glenda. Neprítomný. Pán poslanec Anton Bobrík. Pán poslanec je prítomný. Idete do rozpravy? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, ešte raz, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení by som sa chcel zamerať na problematiku informatizácie našej spoločnosti a o informatizácii. Rád by som reagoval vlastne a podnet na toto moje vystúpenie mi dal pán bývalý exminister Mikloš, ktorý vo svojom vystúpení uvádzal, alebo kritizoval vlastne prostriedky, ktoré chceme, a teda je navrhnuté vo vyhlásení, alebo teda v predloženom materiáli návrhu rozpočtu Slovenskej republiky, aké obrovské prostriedky chce vláda vynaložiť na zlepšenie stavu informatizácie spoločnosti a vlastne postavenie Slovenska v Európe v efektívnej vedomostnej ekonomike ako takej a na to je jeden z prostriedkov vlastne informatizácia spoločnosti.

    Hovoril tu o nejakej informatizačnej loby, samozrejme, ešte o betónovej loby a o iných lobistických skupinách, ktoré by mali vlastne cez štátny rozpočet ovládať pravdepodobne našu spoločnosť. Ale ja si myslím, že prostriedky, ktoré sa vynaložili v uplynulých rokoch, asi pravdepodobne neboli využité efektívne, pretože tá úbohosť a stav, v akom sa nachádza naša informatizácia a informačná spoločnosť Slovenska, v takom stave za to, čo sa investovalo za posledných osem rokov približne 50 mld. Sk, neboli efektívne vynaložené. A teraz, pokiaľ chceme vynaložiť nejakých 2,3 mld. korún, ktoré má ministerstvo financií, to je teda len cez ministerstvo financií.

    Samozrejme, každé ministerstvo vo svojej rozpočtovej kapitole má určitú sumu, nechcem to tu zratúvať, ale keď si prejdeme návrh výdavkov podľa jednotlivých rozpočtových kapitol, v každom ministerstve sú prostriedky vynaložené a tie sú vynaložené presne na to, aby sme postavenie Slovenska v Európe, čo sa týka inovácie rozvoja vysoko efektívnej vedomostnej ekonomiky, v súčasnosti sme zaradení medzi jedných z najslabších členov Európskej únie.

    Jednou z príčin je stav nedostatku technologickej infraštruktúry digitalizovaného obsahu a nedostatok zručnosti informačno-komunikačných technológií, najmä na úrovni verejnej správy. A práve tu hovoríme o rozpočte verejnej správy.

    Slovensko sa v poznávacej štúdii Európskej komisie v roku 2006 v prieskumoch on line sofistikovanej a plnej on line dostupnosti služieb umiestnilo na konci tabuľky členských štátov Európskej únie. To je predsa donebavolajúca a alarmujúc správa, ktorú je potrebné v štátnom rozpočte jednoducho intenzívne riešiť.

    Jednou z príčin zaostávania Slovenska v informatizácii je nedostatočná infraštruktúra, ktorá bráni rozvoju elektronických služieb v štátnom, ale aj v privátnom sektore. Slovensko so svojou úrovňou penetrácie širokoplazmového pripojenia stále zaostáva za európskym štandardom a do istej miery tým aj brzdí možnosť aplikovania e-služieb, e-govermentu, či aj e-biznisu.

    Úroveň e-govermentu na Slovensku je v porovnaní so všetkými technologickými vyspelými členskými krajinami Európskej únie veľmi nízka. Ponúkané služby sú len základnými službami v porovnaní so službami v ostatných štátoch Európskej únie. Elektronické vzdelávacie služby využíva menej než 4 % zamestnancov, čo je približne trikrát menej, ako je to priemer v Európskej únii.

    Situácia je podobná aj v iných oblastiach elektronických služieb. Následkom nevhodne rozdelených kompetencií, nedostatočnej koordinácie riadenia a kontroly realizovaných krokov a úloh, ktoré vyplývali z predošlých dokumentov, však realizácia e-govermentu na Slovensku nebola úspešná. Neexistuje základná legislatíva, ktorá by umožnila koncepčne budovať e-goverment.

    Zákon o informačných systémoch verejnej správy bol schválený až v roku 2006 a predstavuje iba vlastne prvý krok v budovaní konzistentného právneho rámca. Chýba veľké množstvo ostatných zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré by umožnili zrovnoprávniť elektronickú a papierovú formu komunikácie a efektívne koncepčne budovať informačný systém verejnej správy, čiže takzvaný elektronický podpis. Ten vlastne minimálne je využívaný a vo verejnej správe a v samospráve prakticky úplne nevyužívaný.

    Dôsledkom chýbajúceho efektívneho právneho rámca a faktu, že informačné systémy vo verejnej správe boli skôr rozvíjané evolučne chaoticky ako revolučne. Tento prístup nám priniesol veľké množstvo veľmi drahých informačných systémov, ktoré navzájom nekomunikujú a veľké množstvo nezosúladených služieb verejnej správy, ktoré občana iba zaťažujú.

    Chýba komunikácia a zosúladenie medzi jednotlivými orgánmi ústrednej správy a o chýbajúcej koordinácii medzi štátnou správou a samosprávou ani nehovoriac. Faktom ostáva, že informatizácia nebola reálnou prioritou vlády v predchádzajúcom období v roku 2000 až 2006. V Európskej únie z európskych fondov v priemere investovaných 7,3 % na Slovensku len 0,9 %, čo bolo úplne mizivé percento.

    Čo sa týka samosprávy len taký jednoduchý príklad evidencie obyvateľstva. Od roku 1998 sme neboli schopní, čo vždy sme museli účinnosť zákona, teda ja ešte nie, ale táto Národná rada musela vždy odkladať účinnosť zákona o evidencii obyvateľstva, pretože informatizácia sa nedostala na túto úroveň, čo vo všetkých vyspelých krajinách je dávno za nimi a nebolo možné prepojiť jednotlivé evidencie obyvateľstva na úrovni samosprávy s centrálnou evidenciou obyvateľstva, ktorú vedie Policajný zbor.

    Aké boli výdavky slovenských vlád na informatizáciu štátnej správy. Predchádzajúce výdavky boli zhruba v roku 2004 – 2006 len z tohto údaju, ktorý je približne presný 20 mld. korún, však realizácia investičných rozhodnutí a projektov sa spája s nedostatočnou stratégiou a víziami, čo spôsobilo, že málo z týchto investícií sa zrealizovalo tak, aby boli splnené vlastne plánované ciele.

    Keď si dnes pozrieme návrh štátneho rozpočtu, jednoducho vidieť, tá koordinácia jednotlivých oblastí tak, aby sa naozaj mohol e-goverment spustiť, aby bolo možné ho využívať. Vízia rozvoja informatizačnej spoločnosti vychádza z analýzy súčasného stavu, poučenia z vývoja v predchádzajúcom období a skúseností z okolitých krajín pri rozvoji informatizačnej spoločnosti. Vízia je postavená predovšetkým na realizácii projektov zo štrukturálnych fondov. Vidieť tam objem vo viac ako 1,2 mld. korún, ktoré sa chce zrealizovať do roku 2013. To je ten operačný program informatizácia spoločnosti, je teda základným dokumentom pre roky 2007 až 2013 a určite povedie k zlepšeniu.

    To znamená, v prvom rade vybudovať modernú, na občana orientovanú efektívnu elektronizovanú verejnú správu, vytvoriť kvalitný digitálny obsah a umožniť prístup k širokoplazmovému internetu každému občanovi vrátane starších, hendikepovaných, ale aj sociálne znevýhodnených občanov. Práve tieto tri priority bude na základe operačného programu informačná spoločnosť poskytovaná nenávratná finančná pomoc, a to elektronizácia verejnej správy a samosprávy a rozvoj elektronických služieb s cieľom efektívne poskytovať služby verejnej správy občanom, ktorá zahŕňa budovanie a prepájanie informačných systémov verejnej správy. Na túto prioritnú os sú alokované prostriedky vo výške 879 350-tisíc eur. To je zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.

    Druhou oblasťou je rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry s cieľom skvalitniť systémy získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu modernizovať a dobudovať infraštruktúru pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni.

    Druhá prioritná os bude dotovaná 192 402-tisíc eur. Tu vidieť na každom ministerstve, či je to ministerstvo kultúry, je táto položka koordinovane pripravovaná. Zvýšenie dostupnosti širokopásmového internetu, takisto je cieľ zvýšiť penetráciu širokopásmového internetu a poskytnúť možnosť prístupu širokopásmového internetu pre všetkých občanov a rozvíjať regionálne a lokálne širokopásmové siete v oblastiach neatraktívnych pre komerčných prevádzkovateľov.

    Na tretiu, teda to je tretia prioritná os, je 113 mil. eur zo štrukturálnych fondov, samozrejme, aj zo štátneho rozpočtu.

    Takže, vážené dámy, páni, pokiaľ tu hovoríme o nejakej informačnej loby, je to nevyhnutnosť, aby tieto prostriedky išli do spoločnosti, samozrejme, je otázka ich efektívneho využitia a na to nám slúžia všetky nástroje, ktoré táto spoločnosť má. Ak chceme spochybňovať aj systémy verejného obstarávania a zaručujú to, že transparentne a objektívne sa vynakladajú tieto prostriedky, je to len na tom, aby si štátne orgány, inštitúcie plnili svoje úlohy seriózne, zodpovedne, a tým pádom naozaj prostriedky budú vynaložené skutočne efektívne.

    Z týchto dôvodov plne podporujem prostriedky, ktoré sú vynakladané do informatizácie spoločnosti a odporúčam poslancom kolegom návrh rozpočtu schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Petrák, pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením na predrečníka faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Pavol Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, neviem, kto vám písal toto vystúpenie, ale ak ste si ho písali sám alebo ten, kto ho písal, tak neviete, čo sa v rokoch 2002 až 2006 v rámci informatizácie urobilo. Neviem, či ste vôbec zachytili, že v rokoch 2002 až 2006 vznikol inštitút splnomocnenca vlády pre informatizáciu, že v týchto rokoch prvýkrát začal fungovať odbor informatizácie na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, že prvýkrát v histórii sa vypísala súťaž a rozdalo sa na projekty niekoľko sto miliónov korún.

    Takisto vám uniklo, že v rámci informatizácie v spolupráci ministerstva dopravy a Slovak Telekomu prebehla akcia internetová miestnosť do každej školy, kde každá základná a stredná škola na Slovensku dostala internetovú miestnosť. To vám nejako uniklo pri tej vašej kritike. Unikli vám aj ďalšie veci, ktoré sa v tomto období urobili. Všetko ste kritizovali. Uniklo vám napríklad aj to, že bola schválená vo vláde stratégia informatizácie spoločnosti a cestovná mapa, ktorá určovala konkrétne akcie, ktoré sa robili a mali pokračovať ďalej. Bohužiaľ, rok a pol táto vláda tieto dokumenty zavrhla a podľa nich nepokračuje. Rozdelila sa informatizácia prakticky na tri ministerstvá alebo na tri ústredné orgány štátnej správy, rozdrobilo sa to.

    A čo sa týka rozpočtu, môj kolega pán Mikloš nekritizoval ich prostriedky na informatizáciu ako celku, ale preto, že sú účelovo určené tam, kde už je vopred známe, ktoré firmy to budú robiť. Ak ste taký odborník na informatizáciu, tak vy to určite viete.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Ľubomír Petrák. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Bobrík, ja mám presne opačný názor ako pán poslanec Prokopovič, a nielen preto, že som z iného poslaneckého klubu. Ja osobne si myslím, že ste veľmi presne pomenovali citlivé miesta v informatizácii verejnej správy. Tu vidieť rozdielny pohľad ľudí, ktorí sú v praxi a každý deň sa stretávajú s problémami, a pohľad ľudí, ktorí riešia problémy od zeleného stola z ministerstva alebo z Bratislavy. Toto je presné pomenovanie problému a jednoducho, myslím si, že kolegovia z vládnej opozície by sa mali nad týmto jednoducho zamyslieť.

    Informatizácia verejnej správy, ktorá je, a za tým si pevne stojím, nedostatočná na Slovensku, neznamená, ako povedal kolega v predchádzajúcej poznámke, rozdanie prostriedkov na internetové miestnosti v obciach a mestách. To je zásadný rozdiel. A tak, ako ste pomenovali evidenciu obyvateľov, ako ste pomenovali centrálne registre, dalo by sa hovoriť o chaose, ktorý je v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a ďalších ministerstiev. Jednoducho sú to problémy, ktoré tu zostali po predchádzajúcej vláde a treba ich riešiť. Tu nejde o informačnú loby, tu ide o to, že niekto nezodpovedne a nekompetentne vykonával svoje funkcie v predchádzajúcom období a niekto to musí zaňho doťahovať. Bolo by asi namieste sa opýtať a urobiť dôslednú analýzu, ako účelne, v úvodzovkách „účelne“, boli vynaložené prostriedky na informačné technológie, keď je dneska v informačných technológiách na centrálnej úrovni taký chaos.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Bobríkovi za to, že nám podal informáciu o danej kapitole rozpočtu a hlavne za to, že nazval veci pravými menami. Jednoznačne z toho vyplynulo, že naša informatizácia a vôbec celý informačný systém je v žalostnom stave a hlavne nezodpovedá predtým vynaloženým finančným prostriedkom. Ďakujem.

  • Pýtam sa, či chce pán Bobrík reagovať? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Pán exminister, samozrejme, informatizácia spoločnosti trápi a verím, že trápila aj vás a robili ste, čo ste mohli, ale určite nemôžem súhlasiť s tým, aby niekto kritizoval to, že sa idú vynakladať možno extrémne vyššie prostriedky do informatizácie spoločnosti, pretože naozaj z tých analýz vyplýva, že sme najzaostalejší v rámci Európskej únie. A preto hovoriť o nejakej loby a o tom, že sa dávajú prostriedky tam, kde už dopredu určení. No, asi keď je niečo rozbehnuté, treba to aj dokončiť a nie tak, ako sa to robilo, keď sa zmenil niekde vedúci príslušnej inštitúcie. Povedal, že sa to zamietne, mení sa a bude nová koncepcia, znovu sa zas vrátilo, ale s vyššími sumami. K tomu určite by sme nemali pristúpiť.

    Ja v informatizácie nie som taký špecialita celospoločenský, ale tiež som na úrovni samosprávy zakladal prvé informačné systému v roku 1991 a dodnes sa mi podarilo v dvoch väčších mestách informačný systém komplexný, ktorý zabezpečuje komplexné služby v rámci týchto úradov. Viem, čo to je, viem, čo je to budovať, robil som aj verejné súťaže na to, aby sa vybral objektívne a naozaj dobrý, dobrý dodávateľ, ktorý mi aj dobré služby robí. Záleží na tom, akú zmluvu máme uzavretú. To je dôležité, tam sú veci. A to, čo sa deje u nás, samozrejme, je len na to, aby sa tam zvýšili prostriedky. Ďakujem.

  • Ďalej prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na vaše vystúpenie.

  • Vážený pán podpredseda, pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude krátke a dotkne sa len jednej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Za poslanecký klub KDH vystúpil pán poslanec Brocka, ktorý v celej šírke sa dotkol rozpočtu a oznámil stanovisko klubu, že nepodporí tento návrh rozpočtu.

    Chcem sa dotknúť len veľmi krátko kapitoly ministerstva zdravotníctva. Očakávala som, že aj môj predrečník, ktorý je vo výbore pre zdravotníctvo, pán poslanec Bobrík, bude hovoriť o tejto kapitole. Pretože som tu zo strany koalície nepočula ani podporné, ani nepodporné vystúpenie k tejto časti kapitoly štátneho rozpočtu a výbor pre zdravotníctvo vlastne neschválil kapitolu rozpočtu ministerstva zdravotníctva, pretože hlasovanie bolo päť za, šesť proti, nikto sa nezdržal hlasovania a páni poslanci vládnej koalície zrejme nepovažovali za potrebné a vhodné zúčastniť sa rokovaní výboru tak, aby ich bolo sedem. Čiže aj tu vidím akýsi nezáujem, tak ako vždy pripomínam, nezáujem vládnej koalície hovoriť, komunikovať a vyjadrovať sa k rozpočtu alebo aj k témam zdravotníctva.

    A teraz veľmi krátko k tomu, čo je uvedené v rozpočte kapitoly ministerstva zdravotníctva. Hovorí sa, že rozpočet výdavkov kapitoly pre rok 2008 je rozpočtovaný vo výške 33,9 mld., predstavuje rast objemu prostriedkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom 12,7 %. Vyzerá to veľmi skvele, veľmi fajn, lebo 12 % je už celkom slušný nárast a odvoláva sa na to, že je to vlastne v rámci. Na uvedenom raste sa budú podieľať poistné za odvody za poistencov štátu, ktoré sa navyšujú pre rok 2008 na 4,5 % a plus ďalšie veci, ktoré si môžete prečítať v rozpočte. Tu ale chcem upozorniť na jeden fakt, že už prvá tabuľka hovorí vo verejných financiách v rezorte, že síce v 2008 navýšime prostriedky o 12,7 % na 33,9 miliardy, ale už v roku 2009 to bude už len 32,6 miliardy.

    Čiže tu je úplne evidentné a jasné a je to aj v rozpore s tým, čo sa ďalej píše v kapitole rozpočtu zdravotníctva, že pri kvantifikácii poistného na roky 2008 a 2010 sa vychádzalo zo sadzby poistencov štátu 4,5 %, čo nie je pravda. Pretože pred chvíľočkou v tomto týždni sme schválili odvody za poistencov štátu 4,5 % len na rok 2008, čiže samozrejme, že príjmy do objemu verejných financií v zdravotníctve na to, aby sme mohli vydať viac, budú už v tom roku 2009 oveľa nižšie, pričom si myslím, že tak ako vo všetkom narastajú náklady, výdavky, vzhľadom na celý vývoj ekonomiky by to malo ísť trochu iným smerom. Takže je tu taký nesúlad, ktorý sa veľmi ľahko dá zamiesť pod stôl, pretože prvá veta jasne hovorí, ako to bude skvelé v budúcom roku.

    Chcem sa dotknúť aj celého objemu zdrojov, verejných zdrojov v zdravotníctve, pretože tam je obrovský nárast alebo veľký nárast oproti minulosti vzhľadom na to, že priemerná mzda v národnom hospodárstve je vyššia. Bude aj tým pádom väčší odvod do poistného do rezortu zdravotníctva, a tak narastajú objemy v zdravotníctve oproti tomuto roku 2007 o nejakých 15,7 miliardy, a to je už veľmi slušný, veľmi slušný balík.

    Ale hovorím, vždy musíme pozerať na súvislosti, na výdavky, náklady, ktoré v rezorte zdravotníctva sú a stúpajú. A preto si myslím, že ani takto nastavený rozpočet, ako je, a vyzerá to v percentách veľmi skvele, neumožní, aby boli uhrádzané v plnej výške výkony, ktoré poskytovatelia vykonávajú, a tým pádom nedosiahneme ani prísľuby, ktoré ste dali vo svojom vládnom programe o navýšení aj miezd v zdravotníctve. Je to všetko zakryté len nejakými percentami a prísľubmi, ale nie reálnymi možnosťami, ktoré budú môcť zdravotné poisťovne vyplatiť poskytovateľom nato, aby bolo možné navýšiť platy tak, ako ste sľúbili.

    Nechcem hovoriť o aktivitách, ktoré sa tu pred časom tiež pred parlamentom udiali, ale výrazne, výrazne bude narušený chod zdravotníckych zariadení nielen platbami, ktoré prídu pre poskytovateľov, ale aj novelou Zákonníka práce. Netvrdím, že nie je dobré, aby sme nevyťažovali zdravotnícky personál a mnohé iné profesie pracovnými nadčasmi, ale je veľmi dôležité, aby sme si nemysleli a možno dnes hlavne v nemocniciach, ktoré sú garantované štátom v minimálnej sieti, že prijímaním pracovníkov, a to je mladými lekármi, absolventmi vyriešime problém Zákonník práce. Nevyriešime, pretože takýto mladý absolvent, je fajn, že ho zamestnáme, ale nemôže vykonávať zdravotnú starostlivosť takú, ako ju môže vykonávať ten, ktorý spĺňa všetky špecializované profesijné požiadavky.

    A preto si myslím, že rozpočet, ktorý sme pripravili a nastavili, neumožní poskytovateľom zabezpečiť odbornými pracovníkmi poskytovanie zdravotnej starostlivosti, lebo ich nebudú schopní zaplatiť. Čiže nárast za poistencov štátu, tak ako ste sľúbili pri programovom vyhlásení vlády, by mal by stabilný a stabilizovaný pre celé obdobie nielen vášho vládnutia, ale aj do budúcnosti, aby sme mohli systém zdravotnej starostlivosti aj celého rezortu zdravotníctva nejako nastaviť.

    My raz hovoríme o štvrťroku, pokus nevyšiel tohto roku, lebo sme zistili, že je to málo zdrojov, tak pre budúci rok skúsime na celý rok. Ale pýtam sa, prečo nevieme nastaviť stabilné podmienky, tie, ktoré ste sľúbili, že od roku 2007 bude navýšenie za poistencov štátu 5 %, čo by prinieslo do objemu zdrojov v zdravotníctve snáď toľko peňazí, aby sme mohli zaplatiť výkony a nadväzne od toho odvíjať aj mzdy v zdravotníctve. Čiže je to netransparentný rozpočet, ktorý ale nehovorí čo v budúcnosti, lebo už vidíme, že v budúcom roku disponibilné zdroje na výdavky v rezorte zdravotníctva klesajú, a nie stúpajú. Napriek tomu v roku 2009, že hovoríme, aký tu skvelý nárast v rezorte je.

    Dovolím sa ešte dotknúť jednej témy veľmi krátko, a to je novela, ktorá o chvíľočku príde na stôl, je to zákon o rozsahu, kde rezort, kde pán minister zdravotníctva spolu s poslancami predkladá pozmeňujúci návrh v istom článku nad rámec zákona, kde zdroje za liečebné vody, ktoré išli do environmentálneho fondu, budú presunuté do ministerstva zdravotníctva.

    Pýtali sme sa pána ministra, či je to v poriadku a či je tu aj dohoda vo vládnej koalícii, aby sme zdroje rezortu životného prostredia presunuli do rezortu zdravotníctva. Zatiaľ sa to tu zrejme neprejavilo a bola by som rada, keby aj na túto otázku som dostala odpoveď, či je možné kompetencie, ktoré by mali byť jasne zadefinované len tak rozhodnutím na základe poslaneckého návrhu presúvať z rezortu životného prostredia na rezort zdravotníctva. Aj tak sú to zdroje, ktoré zásadne nepomôžu rezortu zdravotníctva, ale myslím si, že aj tu ide o také politické hrátky v rámci vládnej koalície. A preto sa pýtam, kde sa môžem dopátrať týchto zdrojov, ktoré by mali byť v rozpočte, pretože zákon rozsahu príde na hlasovanie ešte len v priebehu budúceho týždňa.

    A ešte možno jedna poznámočka krátka a dotknem sa tak rámcovo len siete ešte, zdravotnej siete, minimálnej siete, lebo aj tam vidím akési ohrozenie fungovania niektorých zdravotníckych zariadení. Ak sa vláda rozhodla do nariadenia zaradiť len svoje zariadenia, ktoré sú priamo garantované štátom, lebo sú to väčšinou štátne zdravotné zariadenia alebo nemocnice. Obavám sa, že tam vznikne tlak na zdravotné poisťovne, aby v rámci minimálnej siete financovali tieto zdravotnícke zariadenia v limitoch a výkonoch, ktoré budú nadiktované, lebo ich musia z minimálnej siete s nimi uzavrieť zmluvy a uhrádzať im platby v plnej výške, ktoré budú v limitoch alebo v tých zmluvách dohodnuté, a obávam sa, že sa dostanú zdravotné poisťovne do takého štádia, že budú mať problém uhrádzať výkony v iných nemocniciach, ktoré nebudú garantované v systéme minimálnej verejnej siete. A preto chcem upozorniť aj na ten fakt, že ak neupravíme zásadne a rámcovo do budúcnosti rozpočet, ktorý bude mať jasnú víziu v rezorte zdravotníctva, budeme v tomto chaose pokračovať ďalšie tri roky. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tento rozpočet aj s touto kapitolou Kresťanskodemokratické hnutie nemôže podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásil pán poslanec Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, máte pravdu. Zákonník práce vniesol do zamestnávateľského pomeru v zdravotníctve dosť veľa problémov a skutočne treba počítať s navýšením finančných prostriedkov na mzdy lekárov, zdravotníckeho personálu, ktorí budú vykonávať služby počas dní pracovného pokoja.

    Ja som presvedčený, že minister zdravotníctva práve preto požadoval navýšenie rozpočtu na tento rok s tým, že počíta, že do budúcnosti v rámci reformy zdravotníctva dokáže znížiť náklady na činnosť svojho rezortu, a teda v ďalších rokoch to navýšenie finančných prostriedkov zrejme preto nepredpokladá a nekalkuluje v takej výške, ako by ste možno očakávali. Ďakujem.

  • Ďakujem. Nechce reagovať pani kolegyňa na faktickú poznámku. Ďalej by mal vystúpiť pán poslanec Pavol Pavlis. Je neprítomný, čiže definitívne sa vzdáva vystúpenia. Ďalej pán poslanec Vladimír Matejička. Taktiež neprítomný. Definitívne sa vzdáva svojho vystúpenia k rozpočtu. Ďalej pán poslanec Ján Senko. Prepáčte, pán poslanec Bačík mi oznámil pri tomto pulte, že sa vzdáva svojho vystúpenia. Takže pán poslanec sa dobrovoľne vzdal.

    Takže, pán Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V rámci diskusie o zákone roka sme si tu už na parlamentnej pôde vypočuli rôzne názory. Ozaj rôzne. Aj také, ako napríklad pred chvíľou povedala pani poslankyňa Sabolová z KDH. A ozaj išlo, alebo ide o to, či sú tieto názory povedané z úst politikov z SDKÚ, KDH, alebo SMK.

    Osobne si myslím, že diskutujeme a budeme schvaľovať rozpočet, ktorý je v prospech našich občanov. Rieši ich sociálne problémy, reaguje na ich životné potreby, spĺňa potreby tejto spoločnosti pri záväzku tejto vlády vrátiť spoločnosti sociálnu tvár. Áno, sociálnu tvár a dôstojnosť života. O tú dôstojnosť života, ktorá sa nepodarila, alebo vôbec nebola v spoločnosti v predchádzajúcich rokoch.

    Rozpočet je aj technicky dobre pripravený. Vláda sa neodklonila od plánov prijať euro v roku 2009. Rozpočet predstavuje ďalšie pokračovanie fiškálnej konsolidácie a dodržiava maastrichtské kritériá, ktoré sú podmienkou na vstup do eurozóny. Rozpočet má deficit, ktorý je najnižší za posledných desať rokov. Ešte by som rád pripomenul, že ekonomika na Slovensku rastie od roku 2004. Ale deficit v tom období neklesal. Ale rástol. Rozpočet je teda zodpovedný. Zodpovedný voči občanom aj voči podnikateľskej sfére. Vo vzťahu k občanom preto, lebo znižuje deficit, znižuje podiel verejného dlhu na HDP a nezaťažuje budúce generácie. Podnikateľom nezvyšuje dane a necháva veľmi výrazný priestor v ekonomike privátnemu sektoru.

    Teraz prejdem k problému, ktorý sa tu snažil ako problém riešiť pán poslanec Nagy. V jeho diskusnom príspevku tu odzneli názory, ktoré sa dotýkali rozhlasového vysielania. Chápem jeho postoj. Chápem aj to, že má záujem o Rádio Patria. Lenže on iba účelovým spôsobom vysvetľoval problém národnostného vysielania. Pretože garantovať vysielanie programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky ako hlavnej činnosti verejnoprávneho rozhlasu sú podľa zákona povinné dodržiavať, alebo povinný dodržiavať predovšetkým Slovenský rozhlas.

    Snažil sa do tohto problému zatiahnuť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Lenže ministerstvo kultúry nemá právo zasahovať do riadenia nezávislých verejnoprávnych inštitúcií. Uvedené ministerstvo spoločne s manažérmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa však snaží aktívne hľadať systémové opatrenia na riešenie dlhodobých finančných problémov verejnoprávnych vysielateľov. A čo je zaujímavé, ani nezasahuje do riadenia týchto inštitúcií.

    Ministerstvo kultúry vidí tento problém, snaží sa ho riešiť a vidí ho v novej filozofii a v efektívnejšom mechanizme výberu koncesionárskych poplatkov, inštitúte zmluvy medzi štátom a verejnoprávnymi vysielateľmi, ktorí by garantovali primeraný rozsah financovania programových priorít verejnej služby, ako aj vo vybudovaní modernej infraštruktúry verejnoprávneho vysielania. Ministerstvo na tento problém upozorňovalo. Poslanci za stranu SMER tiež vo výbore pre kultúru a médiá. Upozornili sme, že koncentrácia národnostného vysielania do pásma stredných vĺn a následne odhlásený odchod z nich povedie k zníženiu kvality a dosahu vysielania Rádia Patria, čo je v rozpore s poslaním verejnoprávneho rozhlasu. Dokonca sme iniciovali aj mimoriadne zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, poslanecký prieskum. Verejnosť vie, ako sa k tomuto problému postavila pani riaditeľka. A chcel by som zdôrazniť, že nemala pravdu. Len silou svojho mediálneho pôsobenia vykonala to, čo vykonala. Aj s cieľom preklenúť problémy národnostného vysielania spôsobené aj neuváženými rozhodnutiami vedenia Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady ministerstvo kultúry iniciovalo vyčlenenie rozpočtových prostriedkov z rezervy vlády vo výške 45,4 mil. Sk s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na zabezpečenie vysielania programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v roku 2007. Takže záleží len a možno aj na poslancoch zo Strany maďarskej koalície, ako sa aj s týmto návrhom zákona vysporiadajú.

    No a čo sa týka problému rozpočtu Úúradu pre vysielanie a retransmisiu. Tá podpora v rámci výboru pre kultúru a médiá bola všeobecná. Na čele tohto úradu je nominantka SMK. Návrh na navýšenie rozpočtu úradu podal spravodajca výboru pán Rafaj z SNS.

    A ešte jeden problém, ktorý sa týka vysielania v rámci stredných vĺn. V roku 2003 v decembri uznesením vlády č. 1180 ten návrh predkladal pán minister dopravy Prokopovič, ktorý je teraz poslancom, vláda súhlasila so zmenou využitia kmitočtového spektra pre obdobie krízových situácií v pásme VKV2 a krátkych vĺn a nepožaduje vysielanie v pásme stredných vĺn. Len toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Senka sa prihlásili dvaja poslanci. Procedurálny návrh alebo faktická poznámka?

  • Reakcia z pléna.

  • Takže pán poslanec Minárik...

  • ... pán poslanec, momentík ešte. Pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Ivan Mikloš. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Pavol Minárik.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán kolega, dve poznámky. Ak ste zahorlili za verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu a zároveň sa dožadovali opätovne a opätovne možnosti vykonať poslanecký prieskum, mohli by ste si už konečne osvojiť stanovisko ústavných právnikov, ktoré je aj na papieri a proti ktorému nie je žiadne právne protistanovisko, že tak, ako je dneska verejnoprávny rozhlas vo svojom zákone zadefinovaný a také, aké sú naše kompetencie, nie je tam možné vykonať poslanecký prieskum. Tak, keď chceme verejnoprávnosť, tak si ju aj ctime.

    Druhá moja poznámka. Vy ste z môjho výboru a neviem, či ste ma včera počúvali. Hovorili ste o tom, ako je tento rozpočet postavený v prospech občana. Samozrejme, že v prospech občana, ako ináč. Mňa by len veľmi zaujímalo v tej súvislosti, ktorú som popisoval včera o tendroch, ktoré vyhlasovateľ sám nahodnotil na 770 mil. a predražili ho o 418 mil., ako je to v prospech občana? Určite je to v prospech niektorého konkrétneho občana alebo možno malej skupiny a ja by som bol veľmi rád, kebyže to zistíte, kto to je, a kebyže mi ho pomenujete.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš a pripraví sa pani poslankyňa Ágnes Biró.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Senko, hovorili ste o rozhlase, hovorili ste o strednovlnnom vysielaní. Chcem vám len odporučiť, aby ste si vypočuli moje vystúpenie, ktoré bude o chvíľu v rozprave, pretože sa tejto téme budem venovať. Venoval sa jej aj včera pán poslanec Minárik. Myslím, že ponúknem ešte aj niektoré ďalšie pohľady, fakty a argumenty. Je to presne naopak, ako hovoríte, a odporúčam vám vypočuť si moje vystúpenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ak zákon, hovoríme o tom istom zákone, zákon o Slovenskom rozhlase hovorí o povinnostiach rozhlasu v súvislosti s vysielaním v jazykoch národnostných menšín, ten istý zákon v inom paragrafe hovorí o povinnosti ministerstva kultúry poskytnúť transfer na stredné vlny.

    Ak teda hovoríte, že rozhlas sa má držať tohto zákona, tak aj ministerstvo kultúry sa má držať tohto zákona. To znamená, nie je možné uznať jeden paragraf a druhý paragraf prehliadnuť. A koniec koncom sme viackrát hovorili a naozaj si ceníme gesto, ktoré bolo v tomto roku z ministerstva kultúry a od vlády poukázané voči národnostným menšinám, lenže ten náš problém nevyriešil. A ak sa nechcete zahrávať a navyšovať politické napätie, tak treba sa k tomu postaviť úplne ináč. To znamená, treba nájsť riešenie, ktoré nielen v slovách je efektívne, novou filozofiou, ale treba tieto veci premeniť na činy.

    Zákon o úhradách dnes nie je v parlamente a ja neviem, alebo sme už viackrát hovorili o tom, že jeho výsledky možno, že sa dostavia v roku 2009, ale musíme vyriešiť rok 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? No, skúste sa prihlásiť, prosím vás, aby som to skôr vedel, aby sme to nenaťahovali. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Senka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, myslím, že sa stalo asi prvý raz v histórii Slovenskej republiky, že ministerstvo kultúry dotovalo a vyčlenilo finančné prostriedky na národnostné vysielanie v predchádzajúcom roku. Viacej by som o tom nechcel hovoriť. Tá účelovosť presunutia vysielania rozhlasu do toho pásma, v rámci ktorého vysiela Rádio Patria bolo účelové. O tom môžeme diskutovať, ale nakoniec aj sama ste to priznali v poslednom výbore pre kultúru a médiá.

    Čo sa týka pána poslanca Mikloša, určite si veľmi rád vypočujem jeho vystúpenie.

    A pán poslanec Minárik. Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, pretože tam je isté právo poslancov Národnej rady a budeme o tom zrejme diskutovať, ale myslím si, že nemáte v tomto prípade pravdu. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, ctení kolegovia, kolegyne, dámy a páni, zatiaľ tá rozprava o rozpočte, ktorá do tejto chvíle trvá, je rozpravou dvoch nerozumejúcich si, lepšie povedané dvoch strán, dvoch skupín, ktoré hovoria principiálne iným jazykom. Mám taký pocit, že rozprava nevyrieši ani jedného poslanca parlamentu v tom zmysle, že by ho preonačila hlasovať za alebo proti tomuto rozpočtu, čiže z tohto pohľadu sa mi táto rozprava zdá úplne zbytočná, nezdá sa mi zbytočná z pohľadu, že by sme si vyjasnili vlastne v rámci tejto rozpravy isté postoje k rozpočtu, isté možno aj svetonázorové veci, isté priority a isté podstatnosti v rámci rozpočtu, ktoré sú určite iné pre ľavú alebo pre pravú stranu. Myslím si, že jeden jediný poslanec skutočne nezahlasuje inak, ako by zahlasoval bez toho, aby táto rozprava prebiehala.

    Ale k veci. Ja sa budem venovať veľmi stručne rozpočtu v rámci ministerstva kultúry. Samozrejme, všetky tie veci, ktoré boli povedané a určite ešte aj budú povedané, ako o tom hovoril pán poslanec Mikloš ohľadne verejnoprávnych inštitúcií, by si možno vyžiadali zvláštny bod programu tohto parlamentu preto, lebo si myslím, že ani táto téma v rámci rozpočtu, keď bude rezonovať problém verejnoprávnych inštitúcií, to nevyrieši preto, lebo tie pohľady na ne sú diametrálne rozličné.

    Dámy a páni, odkedy som členom tohto úctyhodného poslaneckého zboru, vždy som sa vás pokúšal získať pre myšlienku, o ktorej som úprimne a hlboko presvedčený. Ak dnes dáme viac peňazí z verejných zdrojov na podporu kultúry a kultúrnosti, nebudeme musieť zajtra, o rok, o desať rokov vynakladať z verejných zdrojov toľko peňazí na políciu, súdy a nápravné zariadenia, pretože ako nebolo povedané prvý raz a predpokladám ani posledný raz, na kultúru sa platí a na nekultúrnosť sa dopláca. Ako hovorí už dnes zabudnutý klasik.

    Musím povedať, že ja som rád, že existuje ministerstvo kultúry preto, lebo boli snahy v istom období istými ľuďmi toto ministerstvo zrušiť, respektíve ho spojiť s ministerstvom školstva a takýmto vlastne spôsobom peniaze, ktoré by mali prísť do kultúry, by sa mohli veľmi jednoducho stratiť, respektíve v rámci priorít školských a kultúrnych by sme sa často mohli dostať do istých nevysvetliteľných, možno na jednej strane demagogických úvah, či teda investovať na inscenáciu do Národného divadla, alebo či opraviť zatekajúcu strechu nejakej školy na východnom, na strednom Slovensku, proste tam, kde tie peniaze skutočne treba.

    Našťastie tým, že ministerstvo kultúry existuje, všetkým týmto debatám sa šťastne vyhýbame, no a predpokladám, že aj v budúcnosti sa vyhýbať budeme, lebo si myslím, že by to nebolo dobre. Jediným problémom je, že prínos investícií do kultúry sa ťažko počíta. To je pravda. V tom bol môj dlhodobý spor s viacerými pravicovými liberálmi, ktorí držali v rukách veslo slovenskej ekonomiky. Tým sa zdalo, že verejné peniaze kultúre netreba, veď nech si zarobí na seba sama. To boli argumenty, ktoré sme tu počúvali niekoľko rokov.

    Lenže argument ekonomickej ziskovosti muzikálu v Londýne alebo knižného bestselleru v Spojených štátoch, alebo v Rusku sa nedá použiť na celý pestrý segment rezortu. Pod kultúru a kultúrnosť totižto spadajú aj oblasti, z ktorých ani ten najväčší manažérsky mág neurobí výnosný biznis. Povedzme pamäťové kultúrne inštitúcie typu Národnej galérie, múzeá či knižnice, alebo štátna kultúrna reprezentácia, alebo umelecké ustanovizne, ako je Národné divadlo a Slovenská filharmónia, alebo, naopak, obecné a miestne knižnice, pamätné objekty či ochotnícke divadelné, tanečné, folkloristické a hudobné súbory. Tam sa nijakovsky nedajú zosúladiť, ak zostávame iba v reči čísel, iba v reči čísel to, naopak, zvádza k myšlienke, k takým nekultúrnym, ako sú reči o zbytočnosti a návrhy na rušenie ministerstva kultúry.

    Tento rok som si návrh štátneho rozpočtu študoval, netajím, s pocitom istej satisfakcie. Vlani som žiadal, aby sme uznesením odporúčali vláde z prípadne vytvorenej rezervy dofinancovanie rezortu kultúry, pretože som s návrhom na rok 2007 bol nespokojný, no a s potešením môžem potvrdiť, že z tejto sály sa vtedy našlo dosť hlasov, aby to uznesenie bolo aj prijaté a ministerstvu kultúry sme aspoň trošku pomohli. Vyjadrené ľudovo, keď nepršalo, aspoň kvapkalo.

    Upozorňoval som už vtedy, že pred rezortom kultúry je niekoľko dlhodobo neriešených, hoci vládou už dávno schválených veľkých investičných akcií. Ešte za Milana Kňažka ako podpredsedu SDKÚ minister kultúry získal od prvej vlády kolegu Dzurindu súhlas s rekonštrukciou Slovenskej národnej galérie a Slovenskej filharmónie, teda poldruhamiliardovými akciami, ktoré však ani prvá, ani druhá Dzurindova vláda nijako finančne neriešila, aby som bol teda úplne presný, tých pár miliónov na vymaľovanie Reduty sa azda nedá vyhlasovať za etapu rekonštrukcie. Pomohlo dočasne.

    Je tu havarijný stav hradného paláca, o ktorý sa Národná rada delí so Slovenským národným múzeom, neustále odkladaná generálna rekonštrukcia a dostavba Štátneho divadla v Banskej Bystrici či čoraz aktuálnejšia rekonštrukcia historickej budovy Slovenského národného divadla, to sú všetko investície do infraštruktúry, bez ktorej ale ťažko hovoriť o tvorbe kultúrnych hodnôt. Darmo, povedané rečou klasika, Jonáš Záborský mohol pri sliepňajúcej lampe na fare v Župčanoch snívať o Národnom divadle a písať preň veľké historické drámy, na ktoré si dodnes nikto z našich divadelníkov netrúfol, napísané zostalo.

    Áno, aj maliar si môže zobrať svoj stojan a paletu alebo blok a ceruzu a tvoriť bez ohľadu na nejaké kultúrne inštitúcie, ale ak chceme jeho diela chrániť a sprístupňovať galérii, výdavkom sa nevyhneme. Keď chceme, aby sa Slovensko z raja v podstate len muzikálového opäť premenilo na kultúru, ktorá je tvorivá, nič proti muzikálu, ale ako žáner zostal zjavne osamotený, čo je, samozrejme, pochopiteľné z hľadiska jeho komerčnosti. Treba vytvoriť spoločnosť, ktorá by skutočne bola tvorivá, v ktorej neustále vznikajú nové pôvodné diela a musíme sa postarať aj o to, aby na jej tvorbu a šírenie boli podmienky primerané tretiemu tisícročiu.

    Necelých 850 mil. korún vyčlenených na budúci rok na kapitálové investície iste nerieši všetko, čo by bolo treba urobiť. Rieši však o tretinu viac, než boli ochotní na investície uvoľniť vo svojich predstavách predchodcovia tejto vlády. Táto koalícia je teda už len v segmente starostlivosti o podmienky, ktorých kultúrne ustanovizne pôsobia, o tretinu žičlivejšia.

    Aby som vysvetlil. Povedzme si veľmi presne, že v poslednom rozpočte, ktorý parlamentu predkladal pán kolega Mikloš, v časti výhľadovej rozpočet na rok 2008 sa uvažovalo o kapitálových prostriedkoch vo výške 583,7 mil. korún. Tento rozpočet na budúci rok vyčlenil na tento účel 844 mil. korún. Rečou teda starých čísel plníme plán pána Mikloša na 144 %. Čo nie je zlé, ale mohlo by to byť ešte viac, samozrejme.

    Podobne to vyzerá aj pri rozpočte ako celku. Ivan Mikloš v poslednom rozpočte, ktorý tejto snemovni predkladal, výhľadovo predurčil pre kultúru v roku 2008 presne vyrátanú sumu 3 828 308-tisíc korún. Toto mal byť podľa vtedajšieho ministra financií rozpočet výhľadový na tento rok.

    Návrh, ktorý nám predložil teraz pán minister Počiatek, počíta s tým, že kultúra dostane 1,3 % z výdavkov štátneho rozpočtu, teda 5 114 567-tisíc korún. Sú to dve zaujímavé čísla, ktoré od seba delí tretie číslo 1 286 259-tisíc. To je ten rozdiel, keď chcete medzi modrou šancou pre kultúru a naším programom. Kto si tú sumu vie konkretizovať, prosím, sú to približne také peniaze, aké cez ministerstvo kultúry putujú pre cirkvi, náboženské spoločnosti na podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín a do programu Obnovme si svoj dom dovedna.

    Alebo peniaze, aké ministerstvo vyčlenilo za rok 2006 na podporu audiovízie a filmovej tvorby, literatúry, knižníc, múzeí a galérií, výtvarného umenia, kultúry národnostných menšín a ochrany Pamiatkového fondu dovedna. Môžete nesúhlasiť, je to tak, môžete si vziať kalkulačku, overiť si to, na stránke ministerstva kultúry sú tie údaje dostupné. Nebyť zmeny vo vedení tohto štátu, na toto všetko by ministerstvo jednoducho nemalo ani korunu alebo, aby malo na toto, muselo by šetriť na inom.

    Dámy a páni, za tie roky sme v tomto parlamente počnúc už nebohým Pavlom Števčekom ako istým kultúrnym bardom a končiac hoci vašim alebo našim spoločným Jožom Heribanom nespočetnekrát hovorili o tom, aké je v zjednotenej Európe udržať si jeden z posledných sebaidentifikačných kódov, teda svoju kultúrnu originalitu, tvorivosť a pôvodnosť.

    Som rád, že návrh rozpočtu na rok 2008 konečne otáča trend, že namiesto toho, aby sme pokračovali v premene Slovenska na kultúrny second hand, smerujeme zase k tomu, aby sa v našich kultúrnych ustanovizniach začalo opäť aj pracovať a tvoriť.

    Len by som ešte na záver chcel poprosiť pána ministra Počiatka, chcel by som ho požiadať, aby pri najbližšej príležitosti korigoval aj údaje v prognóze, teda vo výhľadovej časti rozpočtu. Vidí sa mi, že je tam ešte stále veľa čísiel, ktoré naplánoval pán bývalý minister Mikloš. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Jarjabka sa prihlásili pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ak by ste ma boli včera trošku počúvali, asi by ste nehovorili o výhľade rozpočtu, ktorý pripravovalo ministerstvo pod vedením pána poslanca Mikloša vo výhľade na tento rok, ktorý teraz rozpočtujeme. Ale ja sa k tomu priznávam, pretože ja som vtedy bol vo vládnej koalícii.

    Pán poslanec, vy ste to tak jemne pánovi Počiatkovi pripomenuli, ja to tak jemne neurobím. Viete, aké sú výhľady na roky 2009 a 2010 súčasne prerokovávaného rozpočtu verejnej správy? No, 3,67 mld. a 3,76. To je menšie číslo, ako ste vy spomínali pri takom raste, ako máme dnes a pri takých perspektívach a takých bojovníkoch za kultúru, ako ste vy.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len by som chcel kolegovi Jarjabkovi pre objektivitu pripomenúť jednu vec, ktorá v jeho vystúpení nezaznela. A, samozrejme, ako koaličný poslanec nám tu predviedol vystúpenie, ktoré zvádza k tomu, že rozpočet na kultúru sa javí podľa toho, čo povedal ako prioritu tejto vlády. Ale chcem vám pripomenúť, pán poslanec, že navýšenie o 1,61 stotín mld. na tento rok je trošku falošné, pretože v roku 2007 poklesli výdavky na kultúru v štátnom rozpočte práve o nejakých nula, pol miliardy. Teda rozdiel medzi rokom 2006 a 2007, teda rozpočet, ktorý ste pripravovali tiež vy, bol pokles, a teraz tam máte nárast o 1 mld. Realita je taká, že to ide len o pol miliardy.

    A druhá vec, ktorá je v rozpočet skrytá, je tá, že peniaze, ktoré sa síce tvária, že sú na kultúru, v skutočnosti na kultúru nie sú. Tie peniaze sú na developerské projekty a na to, že ministerstvo kultúry sa tiež zmení na realitnú kanceláriu, pretože tam je 0,8 mld. na budovu STV, a to nie je živá kultúra, pán kolega. Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánovi kolegovi Jarjabkovi, ktorý sám uznal, vďaka čomu a komu je viac peňazí na kultúru. No, vďaka čomu? Vďaka našim reformám. A vďaka komu? Ich tvorcovi Ivanovi Miklošovi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Minárik, ja nespochybňujem to, čo hovoríte vy, ja len hovorím o reálnych číslach. A tie reálne čísla sú také, aké som pomenoval. Sú Miklošove čísla a Počiatkove čísla. Ja hovorím o istom výhľade, ktorý tuná bol, mala ho vaša vláda. Ak dovolíte, ak dovolíte, nevykrikujte na mňa, nemôžem na vás aj tak reagovať, čiže...

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • ... hovoril som o reálnych číslach, ktoré existujú. A tie reálne čísla hovoria o istom raste. Keby, chvalabohu, keby sa stalo, že takýto rast reálnych čísel aj v tých percentách, o ktorých vy hovoríte, bol každý rok pre kultúru, no, tak o tri roky by to bolo fantastické preto, lebo naozaj, a tým zároveň odpovedám aj pánovi poslancovi Ivančovi, opäť sa môžeme sporiť o mnohých veciach, ale jednoducho tvorba, aj pôvodná slovenská tvorba na Slovensku sa rozbehla po dlhom čase. Po dlhom čase vzniká pôvodná literatúra v oveľa väčších percentách, začínajú vznikať divadelné hry, dokonca po dlhom čase za vás bola jedna opera, ktorú napísal už nebohý pán Zelienka Bátoryčka, dnes viem o štyroch rozpísaných operách a tak ďalej a tak ďalej mohli by sme pokračovať, proste vzniká pôvodná tvorba. To znamená, že vznikajú tu podmienky na to, aby mohla existovať. O tom som hovoril. O nejakých demagógiách v tejto chvíli naozaj nemá význam rozprávať preto, lebo vy ste boli tí, ktorí chceli zrušiť ministerstvo kultúry. Keby ste ho boli zrušili, dnes tu sedíme a nemáme sa o čom baviť.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Gyula Bárdos. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor pri rečníckom pulte.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010. Za náš poslanecký klub sa už vyjadril môj kolega Iván Farkas, ktorý tlmočil naše stanovisko a aj to, že ako sa zachováme pri záverečnom hlasovaní a takisto viacerí moji kolegovia sa vyjadrili k jednotlivým kapitolám a k jednotlivým problematickým otázkam štátneho rozpočtu. Ja sa veľmi krátko sústredím na zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý podávam s kolegom Lászloóm Szigetim.

    Mnohí predrečníci vo svojich vystúpeniach už zdôraznili, že aj keď rozpočet formálne síce napĺňa maastrichtské kritériá a pakt rastu stability, jeho najväčšou slabinou však sú zle nastavené priority. Keď porovnáme niektoré priority programového vyhlásenia vlády s prioritami vládneho návrhu a návrhu verejnej správy na roky 2008 až 2010, veľmi ľahko zistíme, že niektoré sú vo vzájomnom rozpore.

    V programovom vyhlásení vlády v časti Vedomostná spoločnosť v úvodnej vete sa píše, citujem: „Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu.“ Tento záväzok by mal znamenať pre vládu toľko, že by sa malo investovať do budúcnosti, najmä do vzdelania, vedy a výskumu a, samozrejme, do celoživotného vzdelávania. Čísla návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva však hovoria o niečom inom. Minimálne desať kapitol štátneho rozpočtu má väčší relatívny medziročný nárast rozpočtu ako kapitola ministerstva školstva.

    Rozpočet ministerstva školstva vyjadrený v absolútnych číslach je sľubný, avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok vzrastú o 9 %, nárast výdavkov pre regionálne školstvo o 4,4 %, pre vysoké školy o 7,4 % určite nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Keď zdanlivo slušný celkový objem výdavkov ministerstva školstva očistíme od prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a od prostriedkov na takzvané spolufinancovanie, ostáva nám suma 52,98 mld. Sk, čo už nevyzerá tak sľubne ako pôvodných 55,5 mld. Sk.

    Dovoľte mi ďalší citát programového vyhlásenia vlády. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.“ Veľmi krátky komentár. Je to utópia, nesplniteľný sľub, populizmus, ba aj demagógia. Predpokladaný rozpočet kapitoly na rok 2009 bol stanovený v sume 63,28 mld. Sk, po očistení od prostriedkov Európskej únie a spolufinancovania je to len 55,58 mld. Sk, teda len o 2,5 mld. Sk viac ako v predchádzajúcom roku a predpokladaný nárast na rok 2010 je len 700 mil. Sk. Je jasné, že takéto tempo rastu nám nikdy nezaručí dosiahnutie cieľa 5 % z HDP. Bude to neustále klesajúca tendencia na úroveň asi okolo 3 % HDP. Taká je realita.

    Z analýzy výdavkov na regionálne školstvo vyplýva skutočnosť, že s navrhovaným rozpočtom nie je možné zabezpečiť reformu vzdelávania na Slovensku. Normatívne výdavky síce vzrástli o 2,1 mld. Sk, teda o 7 %, ale ledva vykryjú výdavky na valorizáciu a na zvýšenie platov. Pravdepodobne na zvýšenie odvodov už nezostane. Na druhej strane nenormatívne výdavky poklesli o 700 mil. Sk, takmer o 30 %, a hlavnou príčinou toho poklesu je zníženie plánovaných prostriedkov na takzvané rozvojové programy z 930 mil. Sk roku 2007 na 100,6 mil. Sk na rok 2008. Bez financovania rozvojových projektov reforma vzdelávania na Slovensku je nepredstaviteľná.

    Podhodnotené sú takisto plánované výdavky na učebnice vo výške 247 mil. Sk, ešte stále menej to je ako v roku 2006. Takisto pre Infovek. Je to výška 172,5 mil. Sk, pokles o viac ako 190 mil. Sk oproti roku 2006. Na pedagogickú tlač mierne stotisícové zvýšenie je, pričom programové vyhlásenie vlády hovorí, citujem: „Vláda finančne podporí učebnicovú literatúru a časopisy.“ Je poľutovaniahodné, že financovanie originálnych kompetencií na základe fiškálnej decentralizácie a očakávaných príjmov z daní právnických a fyzických osôb poklesne o 400 mil. Sk z vlaňajších 17,95 mld. Sk na 17,52 mld. Sk. Takto by sme mohli pokračovať aj v tých ďalších položkách. Ja to skrátim.

    V oblasti vysokého školstva je situácia podobná. Medziročný nárast je 900 mil. Sk, čo je o 7,4 % viac ako vlani v kapitole ministerstva školstva. V sociálnej oblasti je signifikantný nárast o takmer 32 %, kým v časti v oblasti rozvoja vysokých škôl je 50-percentný pokles.

    Cieľom vlády je, môžeme si to prečítať v programovom vyhlásení vlády, aby postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP. Tak sa to píše v programovom vyhlásení vlády. Skutočnosť je taká, že prierezovo na vedu, výskum sú alokované prostriedky vo výške 8,7 mld. Sk, z toho 4,1 mld. Sk v rozpočte ministerstva školstva. Poznamenávam, že podpora takzvaných štátnych programov v oblasti vedy a výskumu je o 30 % menej, ako bolo vlani. To znamená, že je tam takisto pokles.

    Veľmi veľa sa hovorilo aj hovorí o financovaní športu. Financovanie športu je, bohužiaľ, tiež veľmi poddimenzované napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, „štát zabezpečí postupný nárast financovania športu“. Ja sa pýtam kedy, keď ekonomika takýmto spôsobom v úvodzovkách „fakčí“ ako na Slovensku. Kedy, keď nie teraz?

    Takisto, čo sa týka financovania mládežníckeho športu v školách a mohol by som pokračovať ešte ďalšie položky, ale myslím, že aj tieto príklady poukazujú na fakt, že to, čo sa hovorilo v sľuboch jednotlivých strán pred voľbami a hlavne dominantnej strany SMER-u – sociálnej demokracie a čo sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády a skutočnosť, ktorá sa premietla do rozpočtu, je v rozpore. A na to som chcel upozorniť, takisto ako moji kolegovia vo viacerých vystúpeniach na to upozornili a upriamili pozornosť.

    Vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh s kolegom Lászloóm Szigetim k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a k rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010.

    Po prvé. V programe 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike v podprograme 02603 Športovo talentovaná mládež zvýšiť výdavky zo 160 mil. Sk na 200 mil. Sk a zvýšenie vykryť z rezervy vlády Slovenskej republiky. Zdôvodnenie: V záujme zabezpečenia perspektívneho rozvoja a zvyšovania úspešnosti štátnej športovej reprezentácie treba zvýšiť starostlivosť o mládež.

    Po druhé. V programe 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl v podprograme 07713 Rozvoj vysokého školstva zvýšiť výdavky z 310 mil. Sk na 600 mil. Sk. Zvýšenie vykryť zo Všeobecnej pokladničnej správy. Zdôvodnenie: Komplexná implementácia Bolonského procesu a ďalšie výzvy v európskom vysokoškolskom priestore vyžadujú ďalšie zdroje. Nestačí iba o tom hovoriť, ale treba tak aj konať v rozpočte.

    Po tretie. V programe 078 Národný program výchovy a vzdelávania a mládeže rozpísanej v tabuľkovej časti na strane 26 zvýšiť výdavky na učebnice z 247 mil. Sk na 280 mil. Sk, na Infovek zo 174,554 mil. Sk na 200 mil. Sk, na pedagogickú tlač z 9 mil. Sk na 10 mil. Sk a na rozvojové projekty zo 103,583 mil. Sk na 500 mil. Sk. Zvýšenia v programe 078 vykryť z prostriedkov rozpočtovaných pre Slovenskú informačnú službu. Zdôvodnenie: Navrhovaný rozpočet regionálneho školstva je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde sa hovorí o 5-percentnom financovaní školstva z HDP. Návrh rozpočtu pre školstvo je hlboko pod týmto ukazovateľom.

    Ďakujem pekne za pozornosť a dúfam, že všetci, ktorí aj v minulosti, keď boli v opozícii, vystupovali, že ako treba vyčleniť prostriedky na školstvo, na vedomostnú ekonomiku, na vzdelanie, na výskum a tak ďalej, podporia tento návrh, ktorý sme podali s kolegom Szigetim a s ďalšími poslancami Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, odovzdajte pozmeňujúce návrhy. S faktickými poznámkami sa hlási pán kolega Paška Jaroslav. Predpokladám, pani Vášáryová, že máte problém.

  • Paška Jaroslav a Fronc Martin. Tak iba Paška Jaroslav. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán kolega Paška.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, máte pravdu, v školstve je tých finančných prostriedkov síce viac, ale nie toľko, ako by sme si všetci predstavovali a najmä v regionálnom školstve, tam, kde sa vykrývajú iba nárasty mzdových prostriedkov. Myslím, že by bolo namieste do budúcnosti uvažovať o tom, že do tejto oblasti treba investovať viacej finančných prostriedkov.

    Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že finančné prostriedky, ktoré idú z Európskej únie, sú smerované do konkrétnych projektov a tie môžu pomôcť nielen v regionálnom školstve, ale aj inde pri vybavení a zariadení školských zariadení. Takže istý nárast finančných prostriedkov, ktorý vnáša do školstva a do vzdelávania Európska únia, pomáha v súčasnosti rozvoju školstva a zrejme preto štát trocha šetrí so svojimi prostriedkami v tejto oblasti.

    A ďalej si treba uvedomiť, že regionálne školstvo je už viac-menej pod správou regiónov a tam sú ďalšie možnosti dofinancovania vzdelávacích projektov a programov pre regionálne školstvo. Takže, keď budeme prechádzať na viaczdrojové financovanie najmä v regiónoch, treba očakávať, že aj obce, mestá, regióny, kraje sa budú zapájať do financovania, pretože budú podporovať špecializáciu a rozvoj svojich vzdelávacích zariadení. Takže z hľadiska politiky, samozrejme, aj štát by mohol urobiť viacej, ale myslím, že je namieste uvažovať aj o tom, čo urobia pre rozvoj školstva jednotlivé obce, mestá a regióny. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán kolega Fronc? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som doplniť kolegu Bárdosa. Financie, ktoré idú na vzdelanie, to znamená na regionálne vysoké školstvo v kapitole predstavujú dokonca len 2,48 % z odhadovaného hrubého domáceho produktu, t. j. menej ako polovicu tej sumy, o ktorej sa hovorí v programovom vyhlásení vlády a o ktorej tuná tak zanietene a plamenne štyri roky stále rozprával v minulosti pán poslanec Čaplovič a v súčasnosti paradoxne podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku. Ja mám pocit, že to už nebude podpredseda vlády pre vedomostnú ekonomiku, ale na základe tohto rozpočtu pre bezvedomú ekonomiku. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ako reakciu na predrečníkov vo faktických poznámkach pán Gyula Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem kolegom poslancom za poznámky k môjmu vystúpeniu. Dúfam, pán kolega Paška, že aj klub poslancov za Slovenskú národnú stranu podporí tieto návrhy nie iba preto, že máte tam ministra školstva, ale hlavne z toho dôvodu, že hlasovali ste aj vy a aj SMER – sociálna demokracia, aj Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko za programové vyhlásenie vlády a tam ste niečo iné sľubovali, a preto by bolo načase, keď ekonomika je takto naštartovaná vďaka reformám minulej vlády, že teraz by sa malo investovať do vedy a výskumu, do vzdelanostnej ekonomiky a jednoducho do školstva. Kedy, keď nie teraz?

    Preto moje vystúpenie bolo smerované na to, aby som upriamil pozornosť na to, že niečo iné sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, za niečo iné ste hlasovali a niečo úplne iné sa prijíma v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 a pre verejnú správu pre roky 2008 až 2010. To znamená, že keď teraz nemáme na to prostriedky, tak je otázka namieste, že kedy bude mať Slovenská republika a slovenská ekonomika na to, aby mohla tieto financie dať tam, kde jednoducho sú potrebné. Pre budúcnosť, pre ďalšie generácie. Lebo vy robíte ten rozpočet takým spôsobom, aby ste mohli rozdávať, aby tie populistické reči mohli byť, samozrejme, uplatnené a aby jednoducho na to ľudia naleteli. A práve preto sme hovorili o tom, že to, čo vy sľubujete, čo ste napísali, o čom ste hlasovali, je v úplnom rozpore s tým návrhom, ktorý chcete teraz prijať a jednoducho klamete ľudí v tejto oblasti. Na to som chcel upriamiť pozornosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr mi dovoľte okomentovať atmosféru a prostredie, v akej rokujeme o tomto zákone roka. Je, myslím, príznačné, že napriek tomu, že už diskutujeme pomerne dlho, vystúpila v rozprave jediná členka vlády, pokiaľ mám správne informácie, pani ministerka Tomanová. Aj to svedčí o záujme, ktorý venujú štátnemu rozpočtu a zrejme aj o význame, ktorý mu prikladajú.

    Chcem hovoriť prioritne o dvoch veciach a potom na záver aj také stručné celkové zhodnotenie štátneho rozpočtu. Najskôr mi dovoľte vyjadriť sa len k jednej veci, na ktorú som nemal čas reagovať po svojom prvom vystúpení, a to boli otázky týkajúce sa podpory bývania. To najmä pán poslanec Rafaj, pán poslanec Ďuračka poukazovali na to, že tých prostriedkov je viac, pretože sú aj tie obrátkové. A to uznávam a priznávam, áno, je to tak, ale zmysel porovnávať, ak chceme porovnávať, má porovnateľné, a preto porovnávame to, čo tam práve dáva štát, a po druhé, tých prostriedkov je viac aj z tých obrátkových prostriedkov, pretože sme tam dali viac peňazí my počas vlády Mikuláša Dzurindu.

    Ale teraz k tým dvom veciam, konkrétnym veciam, o ktorých chcem hovoriť. Tou prvou vecou je strednovlnné vysielanie Slovenského rozhlasu a tou druhou vecou je poľnohospodárstvo, keďže poľnohospodárstvo tu bolo tiež veľmi často spomínané.

    Čo sa týka strednovlnného vysielania. Prečo o tom hovorím a prečo o tom hovorím pri rozpočte? Hovorím o tom preto, že som presvedčený, že vláda a vládna koalícia chystá a podniká kroky, vedome chystá a podniká kroky tak, aby Slovenský rozhlas stratil licenciu na strednovlnné vysielanie a že to robia zámerne preto, aby súkromní investori sa mohli na tomto nabaliť, aby jednoducho prebehol bomba kšeft inými slovami.

    Vysvetlím veľmi jasne, veľmi konkrétne a veľmi podrobne. Na stredných vlnách Slovenský rozhlas vysiela nielen na stanici Patria, ktoré vysiela pre národnostné menšiny, všetky národnostné menšiny, zdôrazňujem. To vysielanie je v šiestich jazykoch, je v maďarčine, rusínčine, ukrajinčine, v češtine, nemčine, v poľštine a rómčine, ale je to, samozrejme, aj Rádio Regina, ktoré tiež vysiela na stredných vlnách. Teda počúvajú ho nielen národnostné menšiny, ale aj občania slovenskej národnosti a chcem zdôrazniť, že ho počúvajú najmä starší ľudia, najmä starší ľudia a často na prijímačoch, kde nemôžu prijímať tieto stanice na iných frekvenciách. To je veľmi dôležité konštatovanie. Odhad je, že 200-tisíc ľudí, a to sú najmä starí ľudia, dôchodcovia a nízkopríjmoví ľudia, má dnes len také prijímače, že môžu tieto stanice aj pre národnostné menšiny, ale aj v slovenčine vysielajúce Rádio Regina počúvať len na stredných vlnách.

    Dnes v dôsledku rozpočtu a zákona o rozhlase, ktorý zase vládna koalícia už schválila v parlamente, hrozí reálne, že Slovensko stratí licencie na strednovlnné vysielače, a hrozí, že ich stratí preto, že v rozpočte nie sú na to vyčlenené peniaze a zároveň vláda v novele zákona o rozhlase ruší povinnosť vlády toto platiť. Pretože faktom je, pán poslanec Senko, to by ste mohli vedieť, pripomenula vám to aj pani poslankyňa Biró, faktom je, že dnes, podľa dnes platného zákona, konkrétne podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o rozhlase vláda je povinná tieto veci financovať. A vláda tieto veci, teda platby za licencie pre strednovlnné vysielanie aj v minulosti financovala. Je pravda, že niekedy to financovala dodatočne, ale je pravda, že ich vždy financovala.

    Naposledy sme ešte vo vláde Mikuláša Dzurindu na jar 2006 rozhlasu vyčlenili 270 mil. korún na staré dlhy a aj na tieto poplatky za licencie za rok 2005, ale vláda Roberta Fica za rok 2006 dodnes prostriedky neuhradila, a teda rozhlas dodnes neuhradil licenčné poplatky bývalým Rádiokomunikáciám za rok 2006 a nemá vyčlenené prostriedky ani na rok 2008.

    Po medzinárodnom tlaku, ktorý sa vytvoril v priebehu tohto roka, uvoľnila vláda platbu za licenčné poplatky pre strednovlnné vysielanie pre tento rok, pre rok 2007. Ale celkové záväzky rozhlasu voči firme sú 180 mil. korún, a ak nebudú uhradené do konca tohto roka, tak prestane vysielanie na stredných vlnách.

    V čom je kšeft a v čom je teda bomba kšeft? Po prvé, po nástupe vlády Roberta Fica došlo k privatizácii Rádiokomunikácií. Rádiokomunikácie sú tým podnikom, ktorý vlastne obhospodaruje vysielače, okrem iného vysielače pre strednovlnné vysielanie, ktorých je jedenásť. Chcel by som zdôrazniť, že k tomuto predaju došlo napriek tomu, že vláda Roberta Fica a najmä on mali a majú neustále plné ústa toho, že vláda nebude privatizovať. Je pravda, že Rádiokomunikácie boli predané Slovenskými telekomunikáciami, akciovou spoločnosťou, ktoré ich vlastnili, ale tiež je pravda, že štát, a teda vláda má 49-percentný podiel v Slovenských telekomunikáciách, a ak by slovenská vláda, teda 49-percentný akcionár odmietol tento predaj, tak by k nemu nedošlo. Čiže k predaju Rádiokomunikácií po nástupe Ficovej vlády došlo s aktívnou účasťou a plným vedomím Ficovej vlády.

    No a v čom je bomba kšeft? Bomba kšeft je v tom, že strednovlnné vysielače, je ich jedenásť, mimochodom, a nachádzajú sa vo veľmi lukratívnom území, napríklad v Bratislave je to na Vajnorskej, v Nitre je to lokalita Nitra Jarok. Strednovlnné vysielače sú špecifické tým, že nemusia byť na kopci a okolo nich je veľké územie, ochranné územie, ktoré musí ostať nezastavané. Teda tento podnik, dnes sa ten podnik volá TBDS, bývalé Rádiokomunikácie a kúpila ho jedna veľká slovenská finančná skupina. Tento podnik disponuje už dnes týmto veľmi lukratívnym územím na developerské účely, ale dnes, kým sa vysiela na stredných vlnách, ho nemôžu použiť.

    Len čo by Slovenská republika prestala vysielať na stredných vlnách, a prestane vysielať, ak vláda zo zákona povinne musí dať, ale nechce dať, ak vláda nedá prostriedky, potom vysielače zaniknú, nebude sa z nich vysielať a toto územie je možné použiť na lukratívne komerčné účely. Mimochodom, odhad trhovej ceny týchto pozemkov, ktoré sa nachádzajú v okolí vysielačov, je taký, že by to bola väčšia suma ako suma, ktorú firma zaplatila, keď kupovala Rádiokomunikácie.

    Ďalšou súvislosťou, ktorú treba vidieť, je tá, že licencie na strednovlnné vysielanie sú obmedzené. Už dnes sú viacerí čakatelia na tieto licencie, a ak polroka nebudeme vysielať na stredných vlnách, tak nielenže ľudia, ktorí to počúvajú, nebudú môcť toto vysielanie počúvať, bude sa dať počúvať, ale bude sa dať počúvať len cez satelit, internet alebo kábel. Problém je, že veľká časť ľudí, najmä starých ľudí dôchodcov nemá tieto možnosti a počúva a môže počúvať toto vysielanie len na stredných vlnách. A ak teda polroka toto vysielanie nebude, tieto licencie Slovensko stratí a o tieto licencie sa už dnes uchádzajú iné krajiny, najmä Čína a Turecko. Uchádzajú sa o ne aj preto, že jedno z tých pásiem, na ktorom vysiela vysielač v Nitre, to je lokalita Nitra Jarok, je také silné, že dnes je využívané len na 15 %, ale ak by sa využilo plne, tak by z tohto vysielača bolo možné strednovlnným vysielaním pokryť celú Európu. Celú Európu až po Grónsko. Aj preto má najmä Čína a Turecko záujem o tieto frekvencie a tieto frekvencie sú dôležité aj preto, že by sme pri lepšom využití týchto frekvencií mohli napríklad vysielať aj pre zahraničných Slovákov aj v Srbsku, aj v Rumunsku, aj inde, ak by sa lepšie využila táto frekvencia, na čo by bolo potrebné, samozrejme, vyčleniť aj nejaké tie peniaze navyše.

    Navyše dochádza k tomu, že žiadna krajina sa dobrovoľne sama od seba takýchto licencií nevzdáva, dokonca aj vtedy, keď na nich nevysiela. Napríklad Rakúsko takéto frekvencie má a čisto formálne pol hodiny na nich vysiela len preto, aby o tieto licencie neprišli. Navyše Slovenský rozhlas získal licenciu na digitalizáciu stredných vĺn, a ak by došlo k tej digitalizácii vysielania na stredných vlnách, tak by sa výrazne zvýšila kvalita toho vysielaného signálu a aj možnosti vysielať v širšom okruhu. Samozrejme, že ak sa vysielať prestane, tak aj toto všetko vyjde navnivoč a nazmar.

    Ide teda o to, že dnes vládna koalícia podľa môjho názoru účelovo nevyčlenila prostriedky, odmieta uhradiť tieto náklady ešte za rok 2006, nemá v rozpočte rozpočtované prostriedky na rok 2008 napriek tomu, že je to povinnosť zo zákona, citoval som vám paragraf, vládna koalícia navrhla zmenu zákona o Slovenskom rozhlasu tak, aby táto povinnosť zo zákona vypadla a celá táto hra je nasmerovaná na to, aby Slovenský rozhlas nebol schopný tieto licencie udržať, aby bývalé Rádiokomunikácie, dnešná firma TBDS, aby túto zmluvu vypovedala, aby sa prestalo vysielať a aby sa tieto pozemky v miliardovej hodnote dali využiť na komerčné účely. A aby sa dalo ešte obviniť riaditeľku rozhlasu alebo vedenie rozhlasu, že oni sú zodpovední za to, že Slovensko stratilo možnosť vysielať na strednovlnných vysielačoch.

    Takže chcem veľmi jasne a veľmi nahlas povedať, že ak k tomu dôjde, tak zodpovednosť za to, že Slovensko stratí licencie na vysielanie na stredných vlnách, že státisíce ľudí stratia možnosť počúvať vysielanie nielen v jazyku národnostných menšín, ale aj v slovenskom jazyku, bude niesť vláda Slovenskej republiky, predseda vlády, minister financií a minister kultúry.

    Celkom jasne a jednoznačne túto zodpovednosť ponesú a nevyhnú sa podozreniu z toho, že je to účelové preto, aby bolo možné urobiť tento bomba kšeft, pričom zdôrazňujem, že viackrát to tu odznelo, že nedostatok prostriedkov určite nie je dôvodom. Určite nie je dôvodom, pretože pri 10-percentnom raste ekonomiky, pri takom enormnom raste daňových a iných príjmov to problém nie je a navyše treba vidieť, že aj samotná kapitola ministerstva kultúry enormne rastie. Len kapitálové výdavky rastú z 271 mil. v tomto roku na 844 mil. v roku budúcom, teda o 211 %. A teda, keďže sa veci majú, tak ako sa majú, bol predložený aj vo výbore pozmeňujúci návrh, ktorý je bodom C4 spoločnej správy gestorského výboru, ktorý navrhuje, aby z rezervy vlády bolo vyčlenených 45,4 mil. korún práve na tento účel a okrem toho poslankyňa SDKÚ – DS pani Magda Vášáryová podala ďalší pozmeňujúci návrh, aby tento presun bol urobený v rámci kapitoly.

    Takže chcem povedať, že každý, kto nezahlasuje za jeden z týchto návrhov tak, aby bolo možné riešiť tento problém, ponesie politickú zodpovednosť, ak dôjde k tomu, že Slovensko stratí možnosť vysielať na stredných vlnách a že sa umožní, aby tieto nehnuteľnosti boli využité komerčne a inak.

    Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, sa volá poľnohospodárstvo. Škoda, že tu nevidím pána poslanca Záhumenského ani pána poslanca Jureňu, pretože najmä pán poslanec Záhumenský sa tejto téme veľmi podrobne venoval. Ja som síce v sále nebol, ale sledoval som to vo svojej kancelárii, keď som sa pripravoval práve na dnešné vystúpenie. Takže chcem pripomenúť, že pán poslanec Záhumenský hovoril také slová ako krvavé oči, že má SDKÚ a že Dzurindove vlády môžu za všetko, že zlikvidovali poľnohospodárstvo, že demagogicky útočíme na prácu poľnohospodárov, že cieľom SDKÚ je likvidácia poľnohospodárstva, že SDKÚ si myslí, že Slovensko je len Bratislava a Košice, že dokonca vidiek nemáme radi a že nám prekáža, že môžeme za vyľudňovanie dokonca vidieka, že môžeme jednoducho za všetko.

    Aká je ale realita. Realita je, samozrejme, úplne iná a všetci, ktorí takúto demagógiu používajú, ktorí namiesto argumentov útočia na názorových oponentov a obviňujú ich z toho, že chcú niečo likvidovať, len zakrývajú. Zakrývajú to, že v poľnohospodárstve sa dejú nevídané veci. Nevídané veci, ktoré nie sú v prospech ľudí, ktorí v poľnohospodárstve pracujú, ktorí nie sú dokonca ani v prospech, ktoré nie sú ani v prospech vlastníkov pôdy, ale ktoré sú v prospech úzkej skupiny ľudí, úzkej skupiny, ktorá manažuje najväčšie poľnohospodárske podniky. A ja vám to dokážem na číslach.

    Efekt toho, že sme v Európskej únii, je okrem iného aj ten, že máme porovnateľné údaje v rámci Európskej únie, že Eurostat sleduje pomerne veľa ukazovateľov a pri analyzovaní týchto ukazovateľov prichádzame k veľmi, veľmi zaujímavým záverom.

    Najskôr jeden argument a jeden fakt o tom, ako pán poslanec Záhumenský včera povedal, že môžeme za vyľudňovanie vidieka, že keby nie nás a našej politiky, že by v poľnohospodárstve pracovalo omnoho viac ľudí. Tak najskôr chcem reagovať na túto demagógiu.

    V poľnohospodárstve na Slovensku pracovalo od roku 1994 10,2 % ľudí zamestnaných v národnom hospodárstve a v roku 2006 je to 3,6 %. Čiže áno, došlo k výraznému zníženiu podielu zamestnanosti v poľnohospodárstve, čo je ale prirodzený a žiaduci proces, a ak už pán Záhumenský chce hovoriť o nejakej zodpovednosti politickej, tak mu chcem pripomenúť, že v rokoch 1994 až 1999, kedy na Slovensku vládla vláda Vladimíra Mečiara, bol ten pokles dokonca rýchlejší ako v rokoch 1999 až 2006, kedy vládli vlády Mikuláša Dzurindu. Ale ja za to neobviňujem HZDS, vôbec nie. To bol prirodzený proces reštrukturalizácie, zvyšovania efektívnosti poľnohospodárstva, len chcem ilustrovať nezmyselnosť argumentácie, ktorú predviedol pán poslanec Záhumenský.

    Okrem toho chcem použiť ďalší argument. Ak je to teda tak, že vy robíte všetko pre poľnohospodárov, a teda pre ľudí nakoniec, ako je možné, že v rokoch 2005, 2006 ceny potravín vôbec nevzrástli. Vôbec nevzrástli. V roku 2005 ceny potravín klesli o 1,4 % a v roku 2006 stúpli o 1,4 %. Čiže za dva roky nulový rast cien potravín. A vtedy Robert Fico vykrikoval, že keď vstúpime do Európskej únie, že razantne porastú ceny potravín a za každý pohyb cien či už benzínu, alebo plynu bola zodpovedná vláda. No, ak je to tak, tak mi vysvetlite, ako je možné, že kým v rokoch 2005, 2006 žiaden nárast cien potravín, v roku 2007 3,3-percentný rast, v septembri 2007 dokonca 3,9 a v októbri minulý mesiac 6,6-percentný rast cien potravín. Za všetko môže vláda, vy robíte dobrú politiku. Ako potom, ako je to možné, že ceny potravín sa vyvíjajú takto?

    Iný ukazovateľ zase na číslach. Pán poslanec Záhumenský, ale aj pán poslanec Jureňa argumentovali tým, ako je nevyhnutné, aby sme v poľnohospodárstve tie dotácie mali najvyššie možné a že to je pre tých ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia. Ja sa vás ale pýtam, ako je potom možné, keď v roku 2004 sme vstúpili do Európskej únie. Rádovo sa zvýšil objem peňazí, ktoré v poľnohospodárstve máme vďaka európskej dotačnej politike a napriek tomu podiel priemerného platu v poľnohospodárstve na priemernom plate v národnom hospodárstve sa znižuje po vstupe do Európskej únie. Tak kde idú tie peniaze? Kde idú tie miliardy korún? Určite nie do platov ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia, pretože tam konkrétne číslo, v roku 1998 podiel priemerného platu v poľnohospodárstve na priemernom plate v národnom hospodárstve bol takmer 78 %, v roku 2006 bol len 76 %. Od roku 2004 sme v Európskej únii a prichádzajú obrovské miliardové dotácie. Čiže zjavne tie dotácie v platoch nie sú. Zjavne sa neprejavujú pozitívne v cenách, v tom, že by ceny klesali a že by ľudia mohli nakupovať lacnejšie potraviny.

    No a teraz by som vám chcel povedať, kde teda sú. Kde teda sú. Najskôr pár slov o spoločnej poľnohospodárskej politike. To, že spoločná poľnohospodárska politika je nezmyselná, na tom sa zhodnú všetci ekonómovia a pán poslanec Záhumenský nás okrem iného obvinil a pýtal sa ma, pýtal sa pána poslanca Dzurindu, čo sme urobili a či sme niečo urobili, aby sme na toto poukazovali, aby sme sa pričinili o to, aby sa zmenila. Tak chcem pánovi poslancovi odkázať, že takmer na každom mojom vystúpení v Ekofine z porady ministrov financií Európskej únie, a zúčastňoval som sa ich pravidelne a bol som tam aktívny, takmer v každom vystúpení som na toto poukazoval a žiadal som, aby sa priority zmenili. Samozrejme, faktom je, pokiaľ viem, aj vtedajší predseda vlády to robil. Čiže neboli sme ticho, poukazovali sme na nezmyselnosť.

    Spoločná poľnohospodárska politika totiž bola, mala svoj zmysel vtedy, keď vznikala po vojne, keď bol trh nedostatkový, keď vojnou bolo zlikvidované poľnohospodárstvo. Lenže potom došlo k tomu, že poľnohospodárstvo prešlo do prebytku, do obrovského prebytku a spoločná poľnohospodárska politika sa veľmi nemenila, čiže vznikol obrovský problém, museli sa robiť rôzne modifikácie, ale v zásade poľnohospodárska politika svoju podstatu nezmenila, aj keď tá reálna situácia sa zmenila výrazne.

    Nechcem tu robiť odbornú prednášku na túto tému, chcem len povedať tú podstatnú vec. Tá zásadná zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky bola v tom, že kým predtým sa dotovala produkcia, potom, keď mali nadprodukciu, tak dotovali dokonca neprodukciu, bola dotácia za neobrábanú pôdu, boli kvantitatívne kvóty, lebo nevedeli, čo s tými potraviny, tak od roku 2003, kedy bola urobená posledná zásadná zmena poľnohospodárskej politiky, je tá zásada taká, že najviac dotácií ide priamo na pôdu. Že sa priamo dotuje hektár poľnohospodárskej pôdy, poviem vám o chvíľu aj akými zhruba peniazmi, a potom sú tam aj špeciálne dotácie na niektoré plodiny, keď sa pestujú niektoré plodiny. Ale gro a podstata problému pre pochopenie toho, o čom budem hovoriť, je, že väčšina peňazí ide na priame platby a väčšina z peňazí na priame platby ide priamo na pôdu. Na pôdu, a to je dôležité, nie pre vlastníkov pôdy, ale pre tých, ktorí na pôde hospodária.

    No a teraz poďme k tomu podstatnému. Poďme k tomu, v čom a prečo je problém, v čom a prečo sa Slovensko vymyká, výrazne vymyká nielen z priemeru Európskej únie, ale má úplne jednoznačne výnimočné postavenie a toto výnimočné postavenie je dôkazom, že na dotáciách profitujú úzke skupiny ľudí a vôbec nie vlastníkov, vôbec nie štát, ale k tomu sa dostanem o chvíľočku.

    Mimochodom, ešte predsa len dve poznámky také všeobecnejšie, aby sme si uvedomili, prečo je dotovanie poľnohospodárstva zlé pre občanov, pre ľudí. Rôzne štúdie na to existujú a všetky sa na tom zhodujú. Všetky sa zhodujú na tom, že pri dotovaní poľnohospodárstva občania doplácajú dvakrát. Doplácajú ako spotrebitelia tým, že dotovanie vedie k vyšším cenám, aké by boli, keby dotovanie nebolo, a doplácajú ako daňoví poplatníci tým, že na tie dotácie sa musí vyzbierať na daniach od ľudí.

    Ak krútite hlavou, pán poslanec Petrák, môžete, ale odporúčam prečítať si nejakú literatúru. Ja vám odcitujem, ak chcete, pár záverov štúdií napríklad britského ministerstva financií. To odhaduje, že celková hodnota transferov od spotrebiteľov a daňových poplatníkov k producentom je zhruba 100 mld. eur ročne. Zhruba 100 mld. eur ročne v rámci Európskej únie platia viac, ročne 100 mld. eur platia viac spotrebitelia a daňoví poplatníci, ako by platili, keby taký nezmyselný systém dotovania nebol.

    Iná štúdia hovorí o tom, že to má, samozrejme, dopad aj na ceny. Podľa tejto štúdie je spoločná poľnohospodárska politika ekvivalentom k 15-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty na potraviny. Podľa inej štúdie reforma celej spoločnej poľnohospodárskej politiky by priniesla pokles cien poľnohospodárskych produktov o 14 až 17 %. To sa znovu zhoduje s tou predchádzajúcou štúdiou. Ďalší odhad hovorí o tom, že zníženie cenovej podpory na nulu by prispelo k poklesu inflácie o takmer 1 % pre celú európsku pätnástku.

    Samozrejme, spoločná poľnohospodárska politika okrem toho má veľmi negatívne dopady aj na chudobné rozvojové krajiny, ktoré produkujú v poľnohospodárstve až 50, až 70 % ich hrubého domáceho produktu a práve tento protekcionizmus, ktorý sa uplatňuje prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky, im znemožňuje prístup na trhy, čo spôsobuje drahšie potraviny pre Európanov, vyššie dane pre Európanov a zároveň nemožnosť rýchlejšieho ekonomického rastu a rozvoja pre chudobné krajiny.

    Samozrejme, že jedna vec sú kvalitatívne hygienické štandardy, ktoré by mali byť zachované, a toto by malo byť kritérium, ktoré by malo byť prísne vyžadované, ale nie administratívne bariéry. Najlepšie popisuje dôsledky spoločnej poľnohospodárskej politiky z africkej perspektívy komisia pre Afriku, ktorá vydala vyhlásenie, že protekcionizmus bohatých štátov práve v súvislosti so spoločnou poľnohospodárskou politikou je, citujem, „absolútne neakceptovateľný, politicky zastaraný, ekonomicky negramotný, environmentálne deštruktívny a eticky neobhájiteľný“.

    Samozrejme, že som realista a, samozrejme, že viem, že sme v Európskej únii a že nemôžeme my tu dnes povedať, že dotácie žiadne nebudú. To, mimochodom, nikdy nikto nepovedal a nikdy nikto, aj keď nás z toho obviňujete, nerobil. My sme boli osem rokov vo vláde a dotácie boli. Boli aj dotácie z Európskej únie. To, čo tvrdíme a budeme tvrdiť, je, že ak využívame v maximálnej miere limit, ktorý máme pre dotovanie poľnohospodárstva, tak je to zlé politické rozhodnutie, je to zlé určenie priority, pretože, ak by tieto peniaze boli použité inde, bolo by to oveľa, oveľa lepšie pre budúcnosť Slovenska. To tvrdíme. My, samozrejme, vieme, že v budúcom roku 50 % úrovne priemeru európskej pätnástky nám platí Európska únia a že naše domáce financovanie môže byť do 30 %, čiže spolu je to 80 %.

    My, samozrejme, netvrdíme a vieme, že európske peniaze treba čerpať, ale hovoríme, že doplatok tých 30 % nie je dobrým rozhodnutím, pretože, ak by sme tam dali menej, tak by sme tie peniaze, ktoré by sme tým ušetrili, pre budúcnosť Slovenska použili omnoho, omnoho rozumnejšie, ak by to bolo inde. A ja vám dokážem, že to tak je, že by to bolo rozumnejšie, pretože tie peniaze nie sú ani pre občanov ako spotrebiteľov ako tých, ktorí kupujú potraviny, dokonca nie sú ani pre vlastníkov pôdy, sú pre úzke skupiny ľudí, ktorí na tej pôde v tých najväčších farmách hospodária, pritom tam vôbec nehospodária efektívne, ako dokazujú zase čísla. Nehovorím, že všetci, ale, samozrejme, v priemere, tak ako štatistika jasne ukazuje a dokazuje.

    Takže, dovoľte mi prejsť k tomu podstatnému, a to podstatné je veľkosť fariem a efektívnosť hospodárenia na pôde a podiel, na akom sa na priamych platbách podieľajú tí, ktorí hospodária na pôde, a tí, ktorí pôdu vlastnia.

    Po prvé, a to je zásadná vec, Slovenská republika má výrazne, výrazne najvyššiu priemernú veľkosť fariem, najväčšiu koncentráciu hospodárenia, nie vlastníctva, hospodárenia na pôde, čo, mimochodom, potvrdil aj pán poslanec Záhumenský, keď povedal vo svojom vystúpení, že to nové opatrenie, o ktorom ste možno počuli, že Európska komisia uvažuje o tom, že by znížila degresívne dotácie pre veľké farmy a pán kolega Záhumenský povedal vec, ktorú som nevedel, ale ktorá to veľmi jasne potvrdzuje, že ak by to urobili tak, ako zamýšľajú, tak by sa to týkalo 3-tisíc fariem v celej Európskej únii, z toho 1 500 by bolo na Slovensku. Z toho môžete vidieť, aká obrovská je tá koncentrácia, tá priemerná veľkosť fariem na Slovensku, ak z 3-tisíc najväčších fariem v celej Európskej únii je 1 500 na Slovensku. Potvrdzujú to aj čísla, ktoré hovoria o priemere, koľko pripadá hektárov na jednu farmu.

    Na Slovensku, k tomu sa dostaneme, či pozitívne, na Slovensku v priemere na jednu farmu pripadá 550,83, takmer 551 hektárov v priemere na jednu farmu. Druhú najvyššiu výmeru má Česká republika, kde je to 266. Všimnite si menej ako 50 %, a to je druhá najvyššia koncentrácia. Potom je Veľká Británia 148, Estónsko 107. To sú jediné krajiny, ktoré majú priemernú výmeru pôdy v jednej farme nad 100 hektárov, Slovensko má 550 a priemer v Európskej únii je 34 hektárov.

    Takže priemer, hovorím o európskej dvadsaťštvorke pre detailistov, lebo v tých analýzach, o ktorých hovorím, nie je ešte Rumunsko a Bulharsko a nie je tam ani Malta. Čiže v európskej dvadsaťštvorke priemerná výmera farmy je 34,3 hektára, na Slovensku je to 551 hektárov. To svedčí aj o tom, že to gro poľnohospodárskej pôdy je sústredené v nie veľkom počte fariem alebo poľnohospodárskych podnikov, ak chcete. O tom jasne svedčia tiež čísla, ktoré porovnávajú európsku dvadsaťštvorku a Slovensko. Kým v európskej dvadsaťštvorke farmy, ktoré hospodária na viac ako 50 hektároch, obhospodarujú 62,5 % celkovej poľnohospodárskej pôdy, na Slovensku je to 95,4 %. Farmy väčšie ako 50 hektárov, pričom opakujem, priemer v EÚ je 34,3 hektára, farmy väčšie ako 50 hektárov na Slovensku hospodária na 95,1 % pôde, čiže takmer všetku pôdu obhospodarujú veľké firmy, ktoré sú väčšie ako priemer v Európskej únii.

    V absolútnom vyjadrení to napríklad znamená počty firiem, vám poviem. Nad 50 hektárov v roku 2003 sme mali 2 374 fariem, nad tisíc hektárov 685 fariem, pričom celkový počet fariem na Slovensku bol takmer 70-tisíc. Čiže takmer 70-tisíc fariem, pričom 2 300 z nich obhospodarovalo 95 % pôdy.

    Môžete povedať a zazlievať ten argument pomerne často, že no veď super, veď to je fajn, pretože, keď máme väčšiu koncentráciu hospodárenia na pôde, tak je to potom aj omnoho efektívnejšie. No, akurát, že čísla hovoria niečo iné, aj čísla zo slovenskej štatistiky, hneď to nájdem, aby som vám to povedal presne, hovoria, že kým farmy do 20 zamestnancov, to sú tie malé zrejme, ktoré nepôsobia nad tých tisíc hektárov, dosahujú od roku 2004 pozitívne hospodárske výsledky, v roku 2004 takmer 700 mil., v roku 2005 takmer 600 mil., veľké, väčšie farmy nad 20 zamestnancov sú v strate, 2005 mínus 300 mil., 2006 mínus 200 mil. korún.

    No, poďme ďalej z hľadiska práve tej veľkosti, pretože to je jeden z kľúčov, ktorý tam je. Druhý veľmi zaujímavý ukazovateľ a kľúčový z hľadiska veľkosti je, koľko je pomer pôdy, vlastnej pôdy, na ktorej hospodária farmári, a pôdy, ktorú majú prenajatú. A tu je Slovensko zase bezkonkurenčne na prvom mieste ako krajina s najväčším, jednoznačne najväčším podielom prenajatej pôdy, ktorú tie veľké podniky nevlastnia, ale majú ju prenajatú. Na Slovensku je to až 93,5 % pôdy. Čiže skoro všetka pôda, na ktorej hospodária tieto podniky, nie je v ich vlastníctve. Druhé miesto má Česká republika, kde je to 91 %, tretie Francúzsko, ale vo všetkých krajinách potom je to výrazne, výrazne menej.

    Európsky priemer, priemer tej európskej dvadsaťštvorky je 52,4 %. Čiže v priemere v Európe farmári vlastnia polovičku pôdy a polovičku si prenajímajú od iných vlastníkov. Na Slovensku 93,5 si prenajímajú, veľmi málo vlastnia.

    Mimochodom, prenajímajú si ju nie od pár nejakých veľkovlastníkov, aj od tých zrejme, ale tí, ktorí sú veľkými vlastníkmi, tí zvyčajne aj hospodária na tej pôde, alebo majú priamy dosah na tých, ktorí na ich pôde hospodária. Ale väčšinu tých vlastníkov, ktorí na to doplácajú, lebo tí veľkí vlastníci, ktorí sami hospodária na pôde, alebo majú dosah na tých, ktorí na ich pôde hospodária, tí majú dosah na využitie dotácií. Ale tí, ktorí nemajú dosah na využitie dotácií, sú malí vlastníci, ktorí zdedili, reštituovali rôzne pozemky a štát vlastní pomerne veľa pôdy, ktorá je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, na ktorom hospodária títo veľkí hospodári. Dozviete sa, dozviete sa. Čiže výsledok áno. Otázka je, aký je výsledok. K tomu kľúčovému ukazovateľu sa o chvíľu dostanem.

    Ďalším dôležitým ukazovateľom je, aké sú priemerné celkové náklady vstupov do pôdohospodárstva. Robí sa to zase podľa európskej štatistiky, čím vás nechcem zaťažovať. V niektorých veciach slovenskí poľnohospodári majú vyššiu nákladovosť, ako je priemer Európskej únie, čiže na niektoré veci dávajú viac, ale celkovo treba povedať, že nákladovosť slovenského poľnohospodárstva je nižšia asi o 12 %.

    Tie najvýraznejšie položky, vďaka ktorým je nákladovosť slovenského poľnohospodárstva nižšia, spočívajú v nákladoch na úvery, na úvery na kúpu pôdy, budov, strojov, zariadení, obežného majetku, kde náklady slovenských fariem sú až o 276 % nižšie, ako je priemer Európskej únie, čo, mimochodom, jednoznačne popiera to, čo tu pán Záhumenský včera hovoril, že my sme likvidovali slovenské poľnohospodárstvo. Tak likvidovali sme slovenské poľnohospodárstvo a zároveň jeho úverová zaťaženosť je o 276 % nižšia, ako je úverová zaťaženosť priemeru za Európsku úniu.

    A druhou položkou, kde je rádovo nižšia nákladovosť poľnohospodárskej výroby, je práve nájomné platené za pôdu, ktorú nevlastnia, ale ktorú majú prenajatú od iných. No a o tomto jasne hovoria nasledovné čísla.

    Kým z hľadiska európskeho priemeru, európskej dvadsaťštvorky je podiel nájomného na celkových nákladoch farmy v percentách 5,23 %, na Slovensku je to len 2,74 %. A úrokov priemer za Európsku úniu 3,39 %, na Slovensku 1,01 %, z čoho vyplýva, že tie náklady za nájomné sú o viac ako 100 % nižšie, konkrétne o 113 % nižšie na Slovensku ako v priemere za Európsku úniu. Teda, pričom máme vyššie zaťaženie, vyšší podiel nákladov na stavby, ale to často vyplýva aj z extenzívneho stále zlého spôsobu chovu, kedy napríklad sa príliš veľa chová v maštaliach, a nie vo voľnom výbehu.

    No, ale teraz to úplne podstatné, čo k tomu chcem povedať. A to úplne podstatné sa volá index spokojnosti nájomcov. A ako s tým súvisia priame platby, respektíve dotácie do poľnohospodárstva. V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa používajú tri hlavné nástroje, tri hlavné platby. Priame platby, platby na rozvoj vidieka a trhovo orientované výdavky. Kľúčové a najdôležitejšie aj z hľadiska kvantitatívneho sú priame platby. A teda o nich budem, ak dovolíte, hovoriť.

    Čo sa týka priamych platieb, to je pre budúci rok 50 % úrovne priemeru európskej pätnástky a 30 % možný národný doplatok. Tých 50 % zo zdrojov EÚ, 30 % možný národný doplatok zo zdrojov štátneho rozpočtu.

    Ministerstvo pôdohospodárstva cez pôdohospodársku platobnú agentúru každý rok vydáva sadzby toho, koľko sa na hektár platí. Tá sadzba, o ktorej budem teraz hovoriť, to je tá najdôležitejšia, ale len jedna, je viac tých platieb, sa volá jednotná platba za plochu. Tá jednotná platba za plochu bola v roku 2006 zhruba 2 500 korún, 2 460 a v roku 2007 je 2 553 korún na hektár. To je platba, ktorú dostanete len na základe toho, že vykazujete, že hospodárite na nejakej pôde. Na každý hektár dostanú takto farmári peniaze.

    Možno je aj zaujímavé pozrieť sa ako, koľko peňazí a akým spôsobom takto boli rozdelené. Čo sa týka roku 2006, poľnohospodárska platobná agentúra vykazuje, že použila 4 245 mil. aj nejaké drobné a zase platí, že menšia časť žiadateľov, tie veľké podniky, 8,6 % žiadateľov získalo 83 % tejto sumy. Pre tisíc najväčších poľnohospodárskych podnikov to bolo v priemere tri a pol milióna korún.

    No a teraz prichádzam k tej podstatnej veci, k tej asymetrii, ktorá je zase najvýraznejšia v celej Európskej únii. O čo ide. Meria sa to tak, volá sa to index spokojnosti vlastníkov pôdy. Ten index spokojnosti vlastníkov pôdy, veľmi to zjednoduším, je vtedy vyrovnaný, keď zhruba taký istý podiel na dotáciách, ktoré do poľnohospodárstva idú, dostanú vlastníci pôdy, ako je podiel nimi vlastnenej pôdy, na ktorej hospodária iní. Čiže, poviem to zjednodušene, index je jeden vtedy, keď je to vyrovnané. Tento index jeden je napríklad v Španielsku alebo v Dánsku, kde zhruba 32, 33 % pôdy je takej, že je pôda prenajatá a zároveň vlastníci, ktorí dali do prenájmu túto pôdu, inkasujú zhruba 33 % z priamych dotácií. Vtedy je ten vzťah vyrovnaný.

    Aký je vzťah u nás. U nás je vzťah taký, že vlastníci pôdy napriek tomu, že vlastnia 95 %, 93,5 % pôdy a prenajímajú ju, dostávajú na nájomnom 11,5 % z priamych platieb na pôdu. Čiže absolútny nepomer, 0,12 je ten index spokojnosti vlastníkov oproti tomu zhruba vyrovnanému stavu 1,0. Inými slovami to teda znamená, že vlastníci inkasujú 11,5 %, dotácie na priame platby dostávajú vlastníci pôdy, ktorí túto pôdu dávajú, prenajímajú do výrobného procesu, a pritom prenajímajú 96,5 % pôdy a dostávajú za to teda len 11,5 % dotácií, ktoré na tento vstup do poľnohospodárstva, ktorý oni vlastnia, dáva Európska únia. Neviem to nazvať inak ako nehoráznosť. Ako nehoráznosť, ak tento vzťah je taký nevyrovnaný a funguje to tak, a mám také informácie, mám také zmluvy, ktoré mi niektorí ľudia poslali, že družstvo alebo farma, alebo akciová spoločnosť vám ako vlastníkovi, ktorý ste zdedili nejaké pozemky, pošle návrh zmluvy pätnásť rokov nevypovedateľnej, v ktorej vám ponúka odrobinky. Doslova odrobinky. Pár sto korún ročne za to, že vašu pôdu ani nemusí obhospodarovať. Stačí, že ju má v evidencii, že ju proste vykazuje.

    A to ešte nehovorím o tom, že toto sú len dotácie na priame platby na pôdu, ktoré sa dávajú na výmeru pôdy. Potom sú tam ďalšie dotácie, ktoré sa dávajú na pestovanie niektorých plodín. Čiže, keď sa na tej pôde ešte pestujú nejaké plodiny, tak ďalšie dotácie do toho plynú, ktoré v tom čísle 0,12, v tom nepomere nie sú vôbec zahrnuté, lebo aj v tom pestovaní či už obilia, alebo iných plodín je ako vstup pôda, teda vlastníci, nájomcovia by mali inkasovať časť aj nielen tej dotácie, ktorá ide na pôdu, ale aj tej dotácie, ktorá ide na pestovanie plodín, pretože ich pôda, ich kapitálový vstup sa podieľa na tom pestovaní, na ktoré dostávajú z Európskej únie tí, ktorí na pôde hospodária peniaze.

    Takže, dovoľte mi uzavrieť. Toto som si nevymýšľal, dámy a páni. Toto bolo z oficiálnych čísel Eurostatu z analýz, ktoré sú na túto tému spracované, ktoré svedčia o tom, že enormný, neodôvodnený rast dotácií do poľnohospodárstva nie je v prospech ľudí, ktorí v poľnohospodárstve robia. Podiel ich mzdy na priemernej mzde, kde sa, naopak, znižuje, nie je v prospech spotrebiteľov, ktorí nakupujú potraviny, pretože jasne vidieť, že ceny aj v dôsledku dotácie, ale aj v dôsledku iných faktorov rastú, nie je v prospech tých vlastníkov, ktorí sami nehospodária, nie je ani v prospech štátu, pretože, ak by ten pomer bol vyrovnanejší, ak by bol zhruba niekde okolo jednotky, tak potom stá milióny až miliardy by inkasovali podľa spravodlivosti a spravodlivejšie vlastníci pôdy, pretože to je vstup do pôdohospodárstva, na základe ktorého tieto dotácie prichádzajú. A inkasoval by viac aj štát, pretože Slovenský pozemkový fond, tak neslávne známy Slovenský pozemkový fond je správca štátnej pôdy. Aj Slovenský pozemkový fond za túto pôdu, ktorú spravuje pre štát, dostáva vďaka tomuto nepomeru omnoho, omnoho menej.

    Chcem vás teda ubezpečiť, že Slovenská demokratická kresťanská únia – Demokratická strana nebola, nie je a nebude proti poľnohospodárom, ale budeme jasne poukazovať na nehospodárne vyhadzovanie peňazí, na to, že týmto spôsobom robíte legálny kanál, ktorým sa obrovské peniaze prelievajú do rúk malého, relatívne malého počtu ľudí, ktorí ovládajú najväčšie farmy, ktoré na Slovensku fungujú.

    A zároveň vám chcem povedať, že neostaneme len pri takejto deklarovanej kritike, ale prídeme aj s návrhmi. Prídeme s návrhmi, pretože vy si celkom zjavne rozpočet schválite, tak ako ste si ho navrhli. Celkom zjavne nepodporíte rozumné návrhy, ktoré napríklad navrhujú aby sa 1,4 mld. korún z tých národných doplatkov na priame platby, ktoré pôjdu, ukázal som vám kde, aby sa týchto 1,4 mld. korún použilo na školstvo, na základné školstvo, stredné školstvo, vysoké školy, na vedu a výskum.

    Toto zjavne a asi šancu prejsť nemá, takže my prídeme aj s konkrétnymi legislatívnymi návrhmi tak, aby sme túto deformáciu, túto disproporciu napravili a aby sme chránili záujmy aj štátu, ktorý je veľkým vlastníkom pôdy, ale aj záujmy státisícov, a zrejme pôjde o viac ako milión ľudí, ktorí vlastnia pôdu, na ktorej hospodária poľnohospodárske podniky, na ktorú pôdu inkasujú vysokú dotáciu a vlastníkom pôdy z toho hádžu doslova nedôstojné omrvinky.

    No a dovoľte mi na záver zhodnotiť teda celkovo návrh štátneho rozpočtu. Po prvé, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu nezabezpečuje zdravý vývoj ekonomiky ani zo strednodobého, ani z dlhodobého hľadiska. Rozobral som to na číslach, na grafoch som vám to ukázal pri svojom prvom vystúpení. Chcem to len pripomenúť, že konsolidačné úsilie, podľa ktorého sa hodnotí plnenie alebo neplnenie paktu rastu a stability na budúci rok je len 0,1 %, pričom predpísaná hranica pri nadmernom deficite je 0,5 %. Nevymyslel som si to. Je to napísané v Konvergenčnom programe, ktorý schválila vláda. Ak neveríte, v časti 3.1. 3.3 si to môžete na internete pozrieť. Celkom určite toto bude aj predmetom kritiky Európskej únie a aj istým spochybnením toho, či sme pripravení dlhodobo plniť maastrichtské kritériá.

    Z hľadiska dlhodobejšieho je rozpočet zlý v tom, že veľmi zle stanovuje priority, že prioritou je míňanie, prioritou nie je investovanie do budúcnosti, prioritou nie je vzdelanie. Prioritou dokonca nie sú ani sociálne výdavky. Prioritou je rezerva vlády, ktorej používanie sa nedá dostatočne kontrolovať transparentnosť. Prioritou sú výdavky do poľnohospodárstva, ako sme videli. Prioritou sú ďalšie kapitálové výdavky, ktoré rastú enormným spôsobom.

    A po ďalšie, enormným spôsobom narastá elán a chuť rozpredávať štátny majetok. Vy ste nás hlava-nehlava kritizovali, keď sme privatizovali, pričom my sme privatizáciou hľadali strategických investorov, ktorí zlepšia riadenie podnikov, ktoré boli dovtedy zle riadené a ktorí prinesú kapitál do týchto podnikov. Ale vy rozpredávate majetok, vy robíte zo Slovenskej republiky realitnú kanceláriu. Svedčí o tom veľmi jasne aj váš rozpočet a čísla, ktoré máte v rozpočte z hľadiska príjmov za predaj majetku. Chcem vás ubezpečiť, že to budeme veľmi pozorne sledovať a budeme vás v tomto zmysle kontrolovať. A budeme na to poukazovať.

    Neplníte štátnym rozpočtom ani ciele, ktoré ste si dali sami a ktoré ste deklarovali v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády ste si napísali, že budete zvyšovať mieru náhrady, teda pomer priemerného starobného dôchodku na priemernom plate. Za dva roky od kroku 2006 do roku 2008 sa to ale zníži o 1 % zo 43,8 na 42,8 %. Dali ste si do programového vyhlásenia, že zvýšite podiel výdavkov na vzdelanie, vedu a výskum na 5 %. V skutočnosti ho znižujete zo 4,1 % na 3,6 % v roku 2010. Dali ste si programového vyhlásenie, že bude rásť podiel výdavkov na vysoké školy. Klesá z 0,8 v roku 2006 na 0,7 v roku 2008 a dokonca 0,65 v roku 2010.

    Tak čo je teda priorita? Je priorita vysoké školstvo, keď je tam nárast o 500 mil. korún? Alebo poľnohospodárstvo, keď je tam nárast o 6,5 mld. korún. Alebo je prioritou základné školstvo a stredné školstvo, ktoré rastie o 1,5 mld. korún zo štátneho rozpočtu, ale zároveň vláda predpokladá, že samosprávy dajú menej a že celkový nárast štátny rozpočet plus samosprávy bude len 900 mil. korún, a teda 1,8 %?

    Myslím si, že rozpočet nastavuje zrkadlo. Rozpočet vždy nastavuje zrkadlo. Rozpočet dáva veľmi dobrú príležitosť porovnať reči, ktoré sa hovoria, napríklad reči o budovaní silného sociálneho štátu, a zároveň porovnať fakty. Na jednej strane reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane pokles podielu výdavkov, celkových výdavkov na HDP.

    Zase, na jednej strane reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane 2-percentný nárast sociálnych výdavkov pri 2-percentnej inflácii. Na jednej strane silné reči o budovaní silného sociálneho štátu, na druhej strane už dva roky nevalorizované detské prídavky. Na jednej strane reči o silnom sociálnom štáte, na druhej strane pokles prostriedkov na pomoc v hmotnej núdzi. A takto by som mohol pokračovať.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že tá šanca, ktorá tu vďaka reformám je, že máme takmer 10-percentný rast ekonomiky, zo strany vlády nebola v štátnom rozpočte využitá. Naopak, štátny rozpočet slúži na uspokojovanie úzkych partikulárnych záujmov a má veľmi zle stanovené priority. Preto sme dali viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré aspoň čiastočne to môžu riešiť tým, že urobia korekciu aspoň v tých najväčších disproporciách.

    Keďže ale miera ústretovosti koalície je taká, že vlani, ak sa dobre pamätám, neprišiel ani jeden pozmeňujúci návrh opozície, a chcem vám pripomenúť, že sa to stalo prvýkrát po najmenej piatich, šiestich rokoch, ak neveríte, choďte do záznamov, takže v tomto zmysle optimista síce nie som, ale napriek tomu na vás apelujem, aj na poslancov vládnej koalície, aby ste si teda uvedomili, že reči sú jedna vec, ale rozpočet, to sú fakty a čísla. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci... Pán Paška, procedurálny návrh? Faktická poznámka? Dobre. Čiže s faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Frešo, poslankyňa Biró, Štefanec, Tkáčová, Ďuračka, Paška, Nachtmannová, Dzurinda, Berényi József. Je to všetko? Ešte Brocka Július. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou... Ešte pán poslanec, áno, takže s pánom poslancom dvanásť. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Senkovi.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vám sľúbil, že si vás vypočujem a vypočul som si vás pozorne. Musím skonštatovať, že v tej prvej časti svojho vystúpenia ste zavádzali aj parlament, aj slovenskú verejnosť, čo sa týka Slovenského rozhlasu. Mrzí ma to, ale musím to konštatovať. Nechcem to ďalej rozvádzať, ale predsa len pripomeniem, že v decembri 2003 ste vo vláde, ktorej ste boli členom, prijali isté uznesenie, kde ste konštatovali, že rozhlasové vysielanie v pásme stredných vĺn z dôvodov kvalitatívnych, ako i ekonomických je obmedzované a perspektívnym zámerom Slovenského rozhlasu je úplné zrušenie rozhlasového vysielania v pásme stredných vĺn. A ešte raz chcem zdôrazniť, že my sme na to vo výbore pre kultúru a médiá upozorňovali aj pani riaditeľku, že jednoducho vniesla problém národnostný tým spôsobom, že presunula vysielanie z VKV na stredné vlny. Áno, Rádio Regina vysielalo na stredných vlnách. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na tú časť vystúpenia predrečníka pána poslanca Mikloša, kde hovoril práve o tom strednovlnnom vysielaní. Ja som si vyhľadal k tej digitalizácii strednovlnného vysielania materiály a prišiel mi jeden zaujímavý paradox. Keďže tri rezorty dostávajú mnoho, mnoho miliárd viacej na informatizáciu, ako bolo v minulom roku, príde mi, že informatizácia by mohla byť prioritou aspoň časti vlády.

    Z tohto hľadiska by som rád apeloval na ministra financií, že tá strednovlnná frekvencia, ktorá je hlavne v tom nitrianskom vysielači, ale aj v tých ostatných je skutočne národným bohatstvom. A keď už je to tak, že táto vláda nepriamo sprivatizovala Rádiokomunikácie, tak z tých miliárd, ktoré sa prenesú aj do pravdepodobne dividend Telekomunikácií, by tých zhruba 50 mil. korún len na zachovanie strednovlnného vysielania bolo vhodných.

    Chcem upozorniť na to, že tá norma, ktorá sa teraz vyvíja a v USA sa už aplikuje a pravdepodobne príde aj do Európy, naozaj umožní na stredných vlnách digitálne vysielať v CD kvalite. Ale možno nejde len o to, keď raz máme frekvenciu, ktorá je dostupná a voľná v rámci celej Európy, my nevieme, kam telekomunikačné technológie ako ďaleko zájdu. Podľa mňa by bola veľká škoda o takúto frekvenciu prísť.

    Je to národné bohatstvo, ktoré nesúvisí s majetkom Rádiokomunikácií. Je to náš majetok ako štátu a myslím si, že naozaj teda, keď je už táto vláda ochotná privatizovať, tak to niečo málo, čo do zachovania národného bohatstva môže dať, by urobiť mala, aj keď trebárs v tom nevidí v tejto chvíli nejaké možno ideologické, možno ekonomické dôvody. Je to pre naše deti a pre ich deti. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Biró.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi aj Minárikovi, ktorí poukázali a objasnili skutočnú podstatu problému financovania stredných vĺn. Financovanie na stredných vlnách nebol pre predchádzajúcu vládu problémom a pán Mikloš aj vysvetlil, ako k tomu pristupovali. A nebolo to problémom ani vtedy, keď bolo prijaté uznesenie vlády, ktoré sa týkalo najmä toho, že nebudú potrebné v prípade krízových alebo nebudú využívané v prípade krízových situácií. A, samozrejme, nesúviselo to ani s tým, že či bol pán Rezník lepším lobistom v tom čase, ako o tom sa písalo, a horšou lobistkou je dnes pani Zemková.

    Národnostné menšiny sa stali naozaj rukojemníkmi, ale to, že prečo sme boli zatiahnutí a prečo vyhovuje zvyšovanie napätia, je po tejto rozprave, myslím, že aj pre nás oveľa jasnejšie. Ja si osobne myslím, že preto, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme podali, nepodporila Slovenská národná strana preto, aby sa národnostné menšiny aktivizovali a obrátili sa voči manažmentu Slovenského rozhlasu. Je to naozaj vysoká politická hra v záujme získania moci a nadvlády nad verejnoprávnou inštitúciou a v záujme uvoľnenia cesty pre dobrý biznis a pre určité záujmové skupiny blízke vláde.

    Ja ešte raz ďakujem tým, ktorí k tomuto tak jasne vysvetlili niektoré veci a je mi ľúto, že sa obetujú záujmy krajiny, občanov či už menšín, alebo občanov slovenskej národnosti aj záujmy krajanov žijúcich v Európe. Ja tiež apelujem na vašu zodpovednosť pri hlasovaní.

  • Faktická poznámka pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Mikloš hovoril aj o podpore bývania zo štátneho rozpočtu. Ja by som rád dokumentoval a podporil tieto názory aj zopár údajmi. Kým v roku 2006 išlo do Štátneho fondu rozvoja bývania 2,8 mld., tento rok to už bolo len 2,3 a na budúci rok je to 2,2 mld. korún. Čiže tie údaje jasne svedčia aj napriek tomu, že zaznamenávame skvelý hospodársky rast napriek tomu, že na výdavkovej stránke je tam nárast 9,6 %, napriek tomu pokles v absolútnych číslach na podporu bývania. Nemôžeme preto hovoriť v žiadnom prípade, že by táto vláda podporovala bývanie. Dokonca aj z príjmov v Štátnom fonde rozvoja bývania, aj s príjmami celkové zdroje na budúci rok budú menšie, ako tomu bolo v roku 2006.

    Čo sa týka situácie v poľnohospodárstve, myslím si, že na základe faktov, ktoré boli uvedené, je viac než zrejmé, že dodatočné miliardy skončia v rukách veľmi úzkej skupiny ľudí a určite nie vlastníkov, a preto je to pre mňa najlepší dôkaz, že tento rozpočet nie je pre ľudí, ale len pre privilegovaných. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som svojho kolegu Mikloša chcela doplniť v časti, keď hovoril o indexe spokojnosti vlastníkov pôdy. Kolega hovoril, že vlastníci inkasujú odrobinky, ale musím otvorene povedať, že mám sťažnosti hlavne občanov zo Žilinského kraja, že dlhodobo nedostávajú od družstiev vôbec nájomné. Čiže nedostávajú vôbec žiadne nájomné, čo už považujem za skutočnosť hraničiacu s trestným konaním.

    Ďalej, pán kolega, ani sa nečudujte, že tu pán Záhumenský alebo pani Košútová nesedia, lebo pani poslankyňa Košútová včera povedala, že ju nezaujímajú naše názory a myslím si, že ich naše názory nezaujímajú preto, aby mohli šíriť demagógiu o tom, ako vláda Mikuláša Dzurindu likvidovala poľnohospodárstvo, pritom si nechcú priznať, že poľnohospodárstvo ako také likviduje protekcionistická politika, ktorá napríklad uspáva v ekonomických subjektoch v poľnohospodárstve snahu reštrukturalizovať sa a hľadať vnútorné rezervy.

    Z ich vystúpení aj vyplynulo, že tie prostriedky do poľnohospodárstva majú slúžiť aj tvorbe pracovných miest a ja sa obávam, že sa im to aj podarí, pretože, ak budú náklady rásť do poľnohospodárstva tempom ako na rok 2008, t. j. 33-percentnou rýchlosťou, ale náklady a výdavky na vysoké školstvo alebo regionálne školstvo len v priemere o 2 – 3 %, tak ďalšie slovenské generácie nebudú generáciami znalostnej ekonomiky, ale generáciami poľnohospodárskych robotníkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Ďuračka.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vy ste zoširoka hlavne zobrali poľnohospodárstvo a v jednom vám verím, že máte obrovskú pravdu. To sú tie dotácie, čo sú priamo dané. Bohužiaľ, ale sám vravíte, že nie je to žiadna novota, preto sú neúčelovo dané, nie sú dané na objem produkcie, nie sú dané na kvalitu produkcie. Máte veľkú pravdu, ale na druhej strane, bohužiaľ, je to v tom, že boli dávané aj v minulosti a ten štáb silných ekonómov, ktorých vidím, že tu sedia a boli aj v minulej vláde, že túto dotačnú politiku vôbec poľnohospodárstva už vtedy neprerobili. Samému sa mi to nepáči, poviem vám otvorene.

    Ďalej, keď si zoberiem nájomné zmluvy. Nájomná zmluva, je to právny akt dvoch právnych subjektov, čiže je na tom, ako sa dohodne ten vlastník pod istým nájomcom, je to na ňom, či spraví zmluvu na rok, na päť rokov, na desať, samozrejme, dá sa tam, Jozef, nekývaj, dajú sa tam ceny dohodnúť atď.

    Ďalej si zoberiem po tretie historický vývoj Slovenska. Keď si zoberieme, ja viem, že Európska únia poukazuje na to, že je tu okolo tých 1 800 fariem nad 500 ha. Keď si zoberieme počet dedín na Slovensku, tak zhruba v tom komunistickom vývoji bolo na každej dedine poľnohospodárske družstvo alebo bol štátny majetok. Keď prišlo, a bola to kolektivizácia, ktorá od toho roku 1948 až päťdesiatych rokov sa najviac uskutočnila. Veľa tých vlastníkov nemá záujem o to, aby sa mu tá pôda vrátila, aby na nej obhospodaroval. Je vlastník, ale nemá záujem na nej pracovať, preto ju dal radšej do nájmu. Čiže tých obhospodarovateľov tejto pôdy je minimum na veľkých hektároch. Čiže potom aj tie peniaze v niektorých fázach na ten hektár, keď sa dávajú neúčelovo, sú dávané fakticky tým silným skupinám. Niekde je to poľnohospodárske družstvo alebo spolok vlastníkov pôdy a podobne, niekde sú to priamo nájomcovia, čiže je to na štáte v bývalých štátnych majetkoch alebo na štátnej pôde. Čiže je to dané fakticky tým vývojom, ako to poľnohospodárstvo u nás pokračovalo.

    Po ďalšie. Ja viem, že tie dotácie treba, pretože na druhej strane je to zamestnanosť, ktorá sa rieši v tých dedinách, pretože poznám veľa dedín, kde nie je nič iné iba...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka pán poslanec Paška.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ja si myslím, že frekvencie sú majetkom štátu a nemyslím si, že by sa Slovenská republika dopustila takej chyby, že by sa frekvencie, ktorá sa ťažko získava a ktorú v súčasnosti vlastní a má v držbe vzdala a prenechala ju nejakej inej krajine. Som presvedčený, že ak by došlo k tomu, že sa zastaví vysielanie na tejto frekvencii z nejakých dôvodov technických alebo ekonomických, tak Slovenská republika urobí všetko preto, aby ju aj v budúcnosti mohla naďalej využívať.

    Z vášho vystúpenia mi nebolo jasné, ktorá finančná skupina sa zmocnila Rádiokomunikácií. Rád by som to vedel, ale v tejto chvíli to zrejme nie je podstatné.

    Vrátil by som sa aj k poľnohospodárom, teda k rozdeleniu finančných prostriedkov poľnohospodári verzus výstavba bytov, školstvo, vzdelanie atď. Myslím si, že sa v tomto naše názory veľmi blížia, ale na druhej strane si myslím, viete, že štátny rozpočet je dobrý vtedy, keď je prijatý.

    A pokiaľ nevieme prijať štátny rozpočet v inej konštrukcii a v inej podobe, tak je lepšie, keď Slovenská republika má aspoň aký taký štátny rozpočet, ktorý ako taký rozvoj umožňuje, ako nemať žiadny štátny rozpočet. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, spomenuli ste, že na rok 2008 je z rozpočtu počítané na vysoké školy 0,7 % z HDP a že na rok 2006 to bolo 0,8 % z HDP. Nebolo to 0,8, bolo to 0,76 % z HDP. Ale treba tu spomenúť závažný fakt. Na rok 2006 bol plánovaný deficit verejných financií vo výške 4,2 % z HDP, pričom do tohto deficitu sa nezarátaval dlh Sociálnej poisťovne.

    Na rok 2008 počítame s deficitom verejných financií vo výške 2,3 % z HDP, pričom do tohto dlhu vstupuje dlh Sociálnej poisťovne vo výške 1,3 % z HDP. Dajme si do pomeru rok 2006 – 4,2 % a fakticky, keď to očistíme od dlhu Sociálnej poisťovne 1 % z HDP. Myslím si, že pre súdnych občanov je zrejmé, že vzdelávanie je prioritou vlády Slovenskej republiky.

  • Faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem uviesť dva momenty, ktoré boli pre mňa vo vystúpení pána kolegu Mikloša nové. Po prvé, pochopil som, že vládna koalícia organizuje pozemkovú rabovačku nielen cez Slovenský pozemkový fond, ale aj cez Slovenský rozhlas a Slovenské rádiokomunikácie tak, že znemožní Slovenskému rozhlasu plniť si zmluvné povinnosti, aby potom namiesto vykrývačov vyrástli nové Beverly Hills, ale, samozrejme, pre chudobu.

    No a druhý moment som pochopil, že vlastne tá dotačná politika a financovanie pôdohospodárstva je také, aké je aj preto, aby, povedzme, ten majiteľ pôdy dostával veľmi nízky nájom, aby tak narastal tlak na to, aby sa títo vlastníci a majitelia pôdy jej radšej zbavovali aj za veľmi lacné peniaze, aby k takýmto pozemkom prichádzali potom takí lupiči, ako sa napríklad objavili pod Vysokými Tatrami. Takí lupiči, ktorí sa zmocnili lukratívnych pozemkov pod Vysokými Tatrami, ale aj na Donovaloch a v iných lukratívnych miestach.

  • Faktická poznámka pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som taktiež poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi, že akýmsi investigatívnym spôsobom poukázal na to, že v akej vládnej gestorovanej privatizácii sa ocitla teraz Rádiokomunikácia a aj vďaka tejto privatizácii je vysielanie na strednej vlne Slovenského rozhlasu ohrozené.

    Pán poslanec presne povedal taktiež aj to, že strednú vlnu sledujú najmä starší ľudia slovenskej národnosti, ale aj starší ľudia – občania z národnostných menšín, a preto internetové a satelitné vysielanie nie je riešením.

    Kolegyne a kolegovia z vládnych strán, bude to škandál, ja vám to dopredu môžem oznámiť, že bude to škandál, či už doma, alebo v zahraničí, a bez toho, aby sme boli aktívni my politici zo Strany maďarskej koalície, bude to škandál preto, lebo je to narušenie status quo postavenia národnostných menšín, a to monitorujú či už v Európskej únii, či už v Rade Európy, v OBS a v ďalších medzinárodných organizáciách. A padne to zase na vašu hlavu, kolegyne a kolegovia z vládnych strán, takže robte niečo, konajte, my to chceme riešiť teraz doma, a nie v zahraničí. Tak ako ste nás vyzvali viackrát, chceme riešiť teraz doma, preto sme predložili viaceré pozmeňujúce návrhy. Máme šancu v rámci toho štátneho rozpočtu riešiť túto problematiku na budúci rok.

    Podporte preto, prosím vás, či už návrh gestorského výboru, či už návrh pani Vášáryovej, či už návrh pána poslanca Nagya, alebo návrh pani poslankyni Biró, aby sme predošli takémuto veľmi vážnemu problému na Slovensku. Zároveň však súhlasím s tým, že nemôžeme byť vydierateľní s vedením Slovenského rozhlasu v budúcnosti, takže v roku 2008 treba riešiť iným spôsobom legislatívne pozadie národnostného vysielania. Teraz na to nie je čas, teraz viete, nie je vhodná chvíľa, treba to riešiť iným spôsobom, ako som už povedal – s podporou pozmeňujúcich návrhov. Prosím vás, urobte to.

  • Faktická poznámka pán poslanec Brocka.

  • Áno, už povedali aj moji predrečníci veľa z toho, čo som chcel povedať, ale aj tu vidieť, ako všetko so všetkým súvisí. Aj tu ide zasa o biznis a o drahé pozemky. Fakt je, že tie, ktoré spomínal pán poslanec Mikloš, na tých bude zarábať iná záujmová skupina, teda blízka nie v tomto prípade HZDS, ale tej najsilnejšie koaličnej strane.

    Dámy a páni, prioritou tejto vlády nie sú ani školstvo, ani zdravotníctvo, ani sociálne veci, ani občania pracujúci v týchto sektoroch. Jednoducho cez štátny rozpočet na budúci rok toto nebudú ľudia úspešní.

    Úspešné, naopak, budú lobistické bratislavské skupiny, ale v tomto prípade aj z celého Slovenska cez pôdu. Nebudú určite nimi rodiny s deťmi. Nebudú nimi opatrovatelia ťažko zdravotne postihnutých ani zamestnanci ústavov sociálnej starostlivosti či rezortu zdravotníctva vôbec. Preto tento rozpočet darmo bude pán premiér stokrát opakovať, tento rozpočet nie je sociálny, tento rozpočet je v prvom rade propagandistický, ešte aj cez jeho rezervu, o ktorej bude len on rozhodovať 150 mil., no, to neviem, či naposledy mal vôbec predseda Mečiar, keď bol svojho času, a to boli divoké časy, takú rezervu má predseda vlády.

    Tento rozpočet, dámy a páni, je rozpočtom stagnačným. Hovoria to tí, ktorí tomu rozumejú, a hovoria to vaši sociálni partneri. Tento rozpočet práve v tom stave, ako sa ekonomika nachádza, je rozpočtom nevyužitej príležitosti.

  • Ďakujem. Pán poslanec, opäť som si musel vypočuť kritiku a istú sofistiku zamlčanú smerom k stredným vlnám. Tak chcem vám odpovedať, že plačete, po prvé, na nesprávnom hrobe.

    Po druhé, rozhlas hospodári už dlhšie so stratou a generuje dlhy. Sumárny dlh Slovenského rozhlasu je toho času viac ako 200 mil., z toho za šírenie signálu 189 mil., a to nielen za stredné, ale aj za krátke vlny. Už v prvom polroku 2007 rozhlas takto vygeneroval 28 mil. ďalšieho dlhu a otázka teda znie, prečo mu hrozí vypnutie signálu. Dobre viete, že Rádiokomunikácie pôvodne ovládal štát. Vinou privatizácie za vašej éry sa dostal pod iný štátny gigant Deutsche Telekom aj súčasť Rádiotelekomunikácií ako tohto podniku, a hoci vláda neskôr chcela získať tento podnik späť pod kontrolu štátu, práve kvôli nastavenej privatizácii štát nemal väčšinu, a tak sa Rádiotelekomunikácie predali firme TRIR, teraz už TRBDS, ktorá tlačí na Slovenský rozhlas, aby z pôvodného splátkového kalendára na päť rokov uhradil to v priebehu pol roka. Takže niekto iný má záujem o likvidáciu, a nie táto vláda.

    Po druhé. Člen vedenia Slovenského rozhlasu sa vyhovára, že dlh bol spôsobený schváleným štátnym rozpočtom na rok 2006. Pýtam sa, kto tento rozpočet schvaľoval? Môžem vám aj povedať, o koho ide. Ide o pána Machaja. A dokonca, že počítal so stratou, do ktorej boli zarátané aj dlžoby voči prevádzkovateľovi šírenia signálov.

    No a nakoniec perlička. Riaditeľka Slovenského rozhlasu, dobre vieme, že bola zvolená po polročnej agónii práve vďaka projektu, ktorý predpokladal alebo garantoval vyrovnaný rozpočet Slovenského rozhlasu. Takže vinníkov hľadajme inde a plačme na iných hroboch, ale nie u tejto vlády.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Najskôr na pána poslanca Rafaja. Pán poslanec Rafaj, veď keby ste neboli chceli, aby sa Rádiokomunikácie predali, tak ste tomu ako 49-percentný akcionár mohli zabrániť. Prečo ste tomu nezabránili? Veď Rádiokomunikácie sa predali tej firme, ktorá dnes vymáha okamžité splatenie za vašej vlády. Tak o čom tu rozprávate.

    Po druhé. Čo sa týka... Hovoríme o predaji Rádiokomunikácií. Čo sa týka pani poslankyne Nachtmannovej. Pani poslankyňa, ja som tu včera dosť dlho rozprával o štrukturálnom deficite a konsolidačnom úsilí. To má, pani docentka, svoje definície v učebniciach. Podľa týchto ukazovateľov môžeme posudzovať, či vláda naozaj koná v znižovaní alebo nie. A na číslach som vám ukázal z vášho Konvergenčného programu, že priemerné konsolidačné úsilie bolo 1 % ročne za našej vlády a je jedna desatina percenta pre budúci rok.

    Pán poslanec Senko, priznám sa, že neviem, na čo mám z vašej faktickej poznámky reagovať.

    Pán poslanec Ďuračka. Áno, my súhlasíme, nie je tu. Pardon. My nezmeníme dotačnú politiku, ale my sme nedávali v plnej miere všetko, čo sme mohli dávať, pretože sme boli presvedčení, že inde sú to efektívnejšie vynaložené peniaze. A hovoríte, že zmluvný vzťah je slobodný. No hej, taký slobodný ako tí, čo predávali pozemky pod Tatrami za 13 mil. korún a ich skutočná hodnota je 1,5 mld. korún. Presne taký istý slobodný vzťah je to.

    A čo sa týka pána poslanca Pašku. Ja ďakujem za takú nepriamu podporu aspoň niektorých názorov pánovi poslancovi Ďuračkovi aj pánovi poslancovi Paškovi. No, neviem, či sa to dá tak vziať, že je lepšie mať zlý ako žiadny, no, veď majme lepší, zahlasujte, stačí vaša strana, keď zahlasuje za naše pozmeňujúce návrhy a bude lepší. Alebo ideme v línii vášho predsedu, ktorý povedal, že presvedčenie je menej ako koalícia?

  • Ďalej o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, súc byť povzbudený vystúpením pána Mikloša, budeme chvíľu hovoriť ešte v pravdivom tóne. Napriek tomu, že už tu včera vystúpil môj kolega Micheľ, chcel by som sa predsa len ešte na chvíľu zamyslieť nad rozpočtom športu, pardon, aj pán Bárdos sa toho dotkol.

    No, asi sa zhodneme všetci na tom, že každý z nás v tejto sále voľakedy nejaký šport robil, možno niektorí ho ešte robíme aj teraz. Asi sa zhodneme na tom, že šport patrí do ingerencie ministerstva školstva no a asi väčšina z nás nebude súhlasiť s výrokom pána Churchilla, že vysokého veku sa dožil preto, lebo „no sport“.

    Takže, ak sme tu naozaj všetci športovci a súčasne väčšina Slovákov na Slovensku, ale nielen Slovákov, ale aj členov národnostných menšín politike a športu rozumie nadovšetko, tak to, čo je dnes výsledkom rozpočtu na rok 2008 vo vzťahu k športu, okrem toho, že to tu už spomínal včera pán Micheľ rétorikou tenisovou: „šport schytal kanára.“ Bolo tu tiež povedané, že to je gól do vlastnej brány, tak ja len dopĺňam, že to je väčšia národná potupa ako naše výsledky v kvalifikácii na Majstrovstvách Európy pre rok 2008 vo futbale.

    Vážení priatelia, a teraz škoda, že tu nie je pani kolegyňa Nachtmannová, lebo rozprávala o tom, koľko sa dáva do vedy, vzdelania a športu aj to, že do ministerstva školstva ide o 4 mld. viac ako v minulosti, že to je o 8 % viac ako v minulosti. No, určite na všetky tieto čísla sa dá pozerať z rôznych pohľadov, ale myslím, že najpoctivejšie je, keď sa to či ono číslo porovná s podielom na HDP. A ak dnes vieme konštatovať, že v roku 2007 tento podiel bol 4,2 %, tak v roku 2008 je iba 3,9 %, pritom, že rast HDP zaznamenávame dnes, ktorý sa blíži 10 %.

    Čiže, priatelia, ak v športe sa vôbec nemusíme rozprávať ani v objemoch, ani v percentách, ani vo vzťahu k HDP a iba si povieme, že pri tomto raste HDP šport ako taký dostáva cez kapitolu ministerstva školstva o 1 % menej v objemovom vyjadrení ako v minulom roku, tak ja sa naozaj pýtam, že kam sme sa to dostali? Nielen ja, ale mnohí sme tu konštatovali, že dávajme radšej peniaze do športu, do športovania predovšetkým mládeže, aby sme nemuseli dávať do protidrogových fondov. Dnes realita je taká, že pri tomto raste HDP je tu o 10 mil. menej do športu ako v roku 2007. Je to presne v roku 2007 – 1 021 miliónov a v roku 2008 – 1 011 miliónov.

    Priatelia, my sme tu svojho času predostreli návrh, bol to návrh zákona o športe. Tento návrh mal ambíciu, aby sa spriehľadnili finančné toky predovšetkým do mládežníckeho športu, aby bolo jasné, že tie peniaze, ktoré pôjdu do mládežníckeho športu, nepôjdu ani na funkcionárov, nepôjdu ani na zväzy, nepôjdu do toho, prepytujem, do bahna, ktoré tam dnes existuje, lebo však, kým sa tá koruna dostane z hora dole, tak viete, kde všade sa rozdrobí a zastaví, ale aby to bolo jednými transparentnými výberovými súťažami pre konkrétne projekty, ktoré mali šport pozdvihnúť, predovšetkým mládežnícky.

    Základom toho bol ten už známy projekt Viktória, ktorý sa potom transformoval do nášho návrhu zákona o športe a tento počítal pre rok 2008 s 300 mil. len na mládežnícky šport. Len na mládežnícky šport. Dnes sa vieme dočítať v jednotlivých podkapitolách ministerstva školstva, že na mládežnícky šport je tam vyčlenených 60 mil. korún.

    Priatelia, ak toto je záujem o mladú generáciu, o zlepšenie kvality života, o to, aby nám nedrogovali, ale športovali, tak to už nepotrebuje asi žiaden ďalší komentár.

    Chcel by som sa pozastaviť pri roku 2008 ešte z iného pohľadu. Vieme okrem iného, že rok 2008 bude aj rokom olympijským. Bude olympiáda v Pekingu. Odhliadnuc od toho, že do dnešného dňa sa vláda touto problematikou nezaoberala, že bola niekoľkokrát vyzývaná verejnosťou, predovšetkým športovou, aby sa prijalo uznesenie, ktoré bude hovoriť o tom, akým spôsobom vlastne do toho Pekingu pôjdeme, tak ja začínam mať veľmi silný pocit, že my v nadväznosti na stav ľudských práv v Číne ideme olympijské hry v Pekingu odignorovať.

    Páni kolegovia, ani koruna tam nie je, a ak toto nie je pravda, tak potom tam asi budeme mať, čo sa týka športovcov, menšiu výpravu ako Maldivy alebo nejaký ostrov Maurícius.

    Priatelia, to, čo sa dnes deje vo vzťahu k športu po tých všetkých proklamáciách, je naozaj národná potupa.

    No, chcel by som sa ešte pozastaviť pri jednej veci, keď už hovoríme o športe. Okrem rozdrobenosti, ktorá tam je, viete, že na tom participujú dnes tri ministerstvá. Okrem toho, že si pán premiér údajne navýšil svoj fond takým závažným spôsobom, alebo takým až nekultúrnym, keď on sa bude hrať na toho dobrého, spravodlivého, ktorý bude dávať almužny aj na ihriská, tak mňa naozaj zaráža, že sa nevie proti tomuto postaviť pán minister školstva, ktorý je zodpovedný za šport a patrí mu to do jeho kapitoly. Že sa na toto môže pozerať a nevadí mu, že šport ťahá za takýto krátky povraz.

    Chcel by som sa ešte pozastaviť pri tom návrhu zákona o športe. Spomínam si vtedy, a nevidím tu pána Kubánka, ale sedí tú pán predseda poslaneckého klubu SNS pán Rafaj, vtedy sme boli dosť nechutne napádaní z akéhosi populizmu a z toho, že prichádzame s niečím, čo aj tak dobre vieme, že nebude podporené, lebo však vtedy som to celkom ešte tak nevnímal, že taká je tá nová politická kultúra v tomto parlamente. Ale bolo vtedy povedané, že v septembri príde sem do tohto parlamentu nový návrh zákona o športe. Bolo to povedané vašimi ústami, pán kolega Rafaj, bolo to povedané aj ústami pána Kubánka. Dnes je december, áno, má pravdu pán kolega Bárdos, nepovedali, v ktorom roku. Dnes je december, žiadny zákon na stole nie je a paradoxne, keď sme mnohokrát zatláčaní až do zeme za reformy, ktoré sme porobili, tak tam sme vtedy boli vyzývaní, že prečo sme neurobili reformu v športe. A keď sme s pokusom, a ja nehovorím, že bol ideálny a že nebol vylepšiteľný, keď sme s akýmsi pokusom prišli, tak v zmysle novej politickej kultúry to bolo, samozrejme, odsunuté, znehodnotené, ale bol prísľub, že príde nový zákon.

    Ja sa verejne pýtam pánov kolegov, ja by som sa chcel spýtať aj splnomocnenca pre šport, aký je jeho podiel, a možno veľký, na tom, v akom stave to dnes aj v tomto rozpočte je namaľované. Lebo okrem toho, že chodí odovzdávať ihriská pre nominantov SMER-u, myslím pre starostov, tak som sa dozvedel akurát to, že za to obdobie, čo je splnomocnencom SMER-u si akurát stihol zrušiť webovú stránku, ktorú mal zavedenú ako splnomocnenec pre šport. Žiadnu inú činnosť nevidieť. Aj to je symptomatické, že tu dnes ani včera nie je, keď sa takýto zákon zákonov preberá, a keď tam šport takýmto spôsobom kríva na obe nohy.

    Takže, priatelia, aby som dlho nezdržiaval, viete, hovoriť heslá, hovoriť populisticky, čo všetko robíte pre ľudí, ako je vaša politika sociálna, ako je úžasným spôsobom podporovaná veda, mládež, šport, vzdelanie. Tak to sa jednoducho bije s tým, čo je skutočná pravda. Nedá sa v jednom rozpočte takým vážnym spôsobom podporovať jadrová loby, betónová loby, hardvérová loby, veľkostatkári a ešte aj sa tváriť, že ste sociálni. No, to sa nedá, aj keby sme vám boli zanechali rast HDP 100 %. To sa jednoducho nedá. Takže poprosím hovoriť pravdu, a ak máte všetci, ktorí nesúhlasíte s Churchillovým „no sport“, aký taký záujem, aby sa táto hanba napravila, tak skúste zahlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predložil pán poslanec Micheľ, ktoré túto hanbu aspoň čiastočne zmierňujú. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Horta sa prihlásil pán poslanec Micheľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Micheľ má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na potvrdenie toho, čo hovoril pán podpredseda Hort považujem genézu pridelenia viacúčelovej ihriska mestu Bardejov. Je to taký klasický a pekný príklad, ako to dnes funguje v športe. Existovali tu paralelne dva programy výstavby miniihrísk. Jeden riadil Slovenský futbalový zväz a druhý Úrad vlády. Východoslovenský futbalový zväz pridelil miniihrisko zo svojho programu základnej škole v Bardejove, pri ktorej existuje útvar talentovanej mládeže, takzvané športový triedy, čiže chlapci hrajú futbal a dievčatá sa venujú volejbalu.

    Existencia útvaru talentovanej mládeže bola absolútne nadradenou prioritou pri pridelení miniihriska v projekte riadenom SFZ. Následne došlo k spojeniu týchto dvoch projektov v snahe koordinovať činnosť. Tak sme to pochopili vo futbalovom zväze. Bohužiaľ, pre futbal nesprávne. Po vzájomnej dohode Bardejov bol vyčlenený z projektu SFZ s tým, že mu bude pridelené ihrisko z Úradu vlády. Predseda Východoslovenského futbalového zväzu na to pristúpil, ale pod podmienkou, že ihrisko bude presne vybudované v tej istej škole, čiže tam, kde existuje útvar talentovanej mládeže.

    Len čo Bardejovu bolo pridelené miniihrisko z Úradu vlády, odbornosť okamžite išla stranou a nastúpili politické kritériá. Svedčí o tom realita, ktorá je dnes. Zhruba 180 talentovaných mladých futbalistov a podobný počet volejbalistiek sa ihriska nedočká. Budú sa tešiť v inej škole, možno v škole, kde riaditeľ je sympatizant, možno volič, možno člen SMER-u. Podľa mňa toto je absolútny škandál a jasný príklad toho, ako SMER pristúpil k športu.

    Pomôžem si ešte jedným faktom. Prešovskému kraju bolo pridelených sedem miniihrísk z Úradu vlády. Štyri mestá alebo obce, je tam primátor alebo starosta za stranu SMER, tri mestá alebo obce kandidát s podporou strany SMER. Opozícia...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán podpredseda bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ja chcem iba poďakovať Ľubošovi Micheľovi za to, že tá vec, ktorá je verejne známa, tu bola vydokladovaná aj na konkrétnych príkladoch. A, bohužiaľ, musím to povedať, že to spadá do celkovej politiky tejto vlády a vládnej koalície, ale predovšetkým strany SMER, keď sa kupujú cieľové skupiny. Kupujú sa za almužnu, kupujú sa cielene vo vzťahu k tým, ktorí sú nám blízki, čím chcú zrejme naznačiť aj pre budúce komunálne voľby, ako sa majú správať slobodní občania v pluralitnej demokracii. Je to vážny krok späť, je to niečo, čo s dosiahnutým stupňom demokracie, som si myslel, že už nikdy v našej spoločnosti nebude mať miesto. Bohužiaľ, mýlil som sa. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová a pripraví sa po nej pán poslanec Miklós László.

    Nech a páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila, keďže som z výboru sociálnych vecí a bývania k rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a bývania na rok 2008, ktorý zohľadňuje zámery vlády Slovenskej republiky v sociálnej oblasti, vytvára priestor na realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie.

    Tento rozpočet reaguje na priority vlády v sociálnej oblasti, dáva zelenú novým sociálnym projektom, podpore ľudských zdrojov. Rozhodujúce rozpočtové rámce rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny pre budúci rok 48,3 mld. korún, t. j. 90 % vychádzajú zo základného cieľa zadefinovaného v programovom vyhlásení vlády. Jednoznačne prispieva k vytváraniu podmienok na fungovanie moderného sociálneho rámca. Zdôrazniť a poukázať chcem na medziročný vyšší rast 6 %, t. j. 3 mld. Sk výdavkov bez prostriedkov z Európskej únie. Spolufinancovania, ktoré sú v rozhodujúcej miere 90 % určené pre širokú skupinu obyvateľstva v rámci posilnenia prierezovej sociálnej dimenzie politiky tejto vlády.

    V rozpočte kapitoly na sociálnu inklúziu sú premietnuté priority vlády, a to zdrojové zabezpečenie zvýšenia príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa tak, aby príplatok spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa dosiahol výšku 25-tisíc korún. Zavedenie nového príplatku v sume 300 Sk k prídavku na dieťa rodičom, ktorí si nemôžu uplatniť daňový bonus, poskytnutie vianočného príspevku je tam na zmiernenie sociálnej situácie a poberateľov invalidného sociálneho dôchodku, kde je vyčlenených 1,7 mld. Sk. Okrem toho je v rozpočte kapitoly pri všetkých dávkach a príspevkoch na pomoc v hmotnej núdzi na podporu rodiny a kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia zahrnutá plošne valorizácia podľa právneho platného stavu, a to, či ide o povinnú valorizáciu, alebo môžu na základe rozhodnutia vlády.

    Na objem rozpočtových nákladov pre sociálnu oblasť a zo strany opozície znáša najviac kritiky, ktorá sa však neopiera o vývoj poberateľov jednotlivých dávok. Napriek tomu, že ich vývoj je rozdielny, odzrkadľuje vysoké tempo rastu slovenskej ekonomiky. Počet poberateľov dávok a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi v súčasnosti je 185-tisíc. Na legislatívnej úprave v roku 2006, týkajúcej sa zavedenia príspevku na bývanie u občanov v hmotnej núdzi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku v tomto roku klesá a bude o 20-tisíc poberateľov nižší, ako sa predpokladalo. Podčiarknuť chcem v tejto súvislosti pozitívny dopad rastu zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti na Slovensku.

    V prípade detí, na ktoré sa poskytuje prídavok na dieťa priemerne mesačne, je to 1 235-tisíc detí, ich počet medziročne klesá, čo spôsobuje ich väčší úbytok ako prírastok pri splnení taxatívne vymedzených zákonných podmienok, teda dôsledok demografického vývoja najmä v predchádzajúcich rokoch. Naopak, počet poberateľov rodičovského príspevku mierne rastie a tomu zodpovedá aj medziročný rast výdavkov o 6,3 %, čo činí 461 mld. korún.

    Týmto som chcela poukázať na skutočnosť, že výdavky kapitoly ministerstva na sociálnu inklúziu, i keď som poukázala na všetky oblasti, napríklad starostlivosť o ohrozené deti, s medziročným rastom výdavkov o 11 % budú plne pokrývať všetky nástroje sociálneho systému.

    Ministerstvo práce kladie dôraz na realizáciu nástrojov trhu práce, štruktúru ktorých oproti doterajšiemu stavu novelou zákona o službách zamestnanosti rozširuje. Tomu zodpovedá aj objem výdavkov v návrhu rozpočtu na rok 2008 v sume 4,5 mld. Sk, z toho 3,3 mld. Sk je na projekty nového operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Čo nie je v rozpočte uvedené, ale realitou je fakt, že do roku 2008 sa prenášajú 3 mld. Sk nevyčerpaných v tomto roku, čo je najvyšší objem prostriedkov určených na politiku zamestnanosti, akú kedy rezort mal k dispozícii.

    V rámci pripraveného zákona o službách zamestnanosti sú vytvorené nové nástroje pomoci, pričom táto novela bola prerokovaná s Európskou komisiou, ktorá ju s výnimkou úpravy dvoch bodov podporila aj v záujme efektívneho boja proti dlhodobej nezamestnanosti Slovenskej republiky.

    Za zmienku k rozpočtu kapitoly na budúci rok stojí aj skutočnosť, že rezort výdavky na réžiu rozpočtuje úsporne ako v mzdách, tak aj v tovaroch a službách so znížením nákladov o 113 mil. korún, čo je 2,4 % oproti predchádzajúcemu roku. Tu chcem povedať, že možno iné ministerstvá mali rôzne iné možno úlohy, ktoré nebolo možno splniť pri nariadení vlády na zníženie počtu zamestnancov, ale ministerstvo práce sa najbližšie teda priblížilo k 20 %, a teda má najvyššie úspory, čo sa týka tohto nariadenia vlády.

    Za zmienku k rozpočtu, to som vravela, na záver mi dovoľte vysloviť názor, že rozpočet kapitoly je dobre postavený pre naplnenie politík, ktorých rezort je nositeľom a gestorom, a to ako sociálnej politiky, tak i politiky zamestnanosti.

    A trošku by som takto ešte nakoniec teda poďakovala, pretože predvčerom pán minister povedal, že sa asi nikdy nedočkáme nejakej pochvaly, ale dneska sme sa vlastne dočkali pochvaly z úst bývalého ministra financií pána Mikloša na adresu pani ministerky Tomanovej, čo ja si veľmi oceňujem, že má záujem o rozpočet, teda, že si obhájila tento rozpočet, čo sa týka kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí.

    Takže jasne vidieť, že o sociálnu politiku je záujem a že teda aj my takisto k tomu pristupujeme. Takže mu ďakujem za pochvalu, čo nebýva teda zvykom, ale predsa sa stáva. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vaľovej sa prihlásila pani poslankyňa Belásová a pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Belásová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela vystúpiť práve na podporu pani poslankyne Vaľovej, ktorá v rozprave uviedla skutočne položky, ktoré sú z oblasti sociálnej politiky veľmi zaujímavé, samozrejme, aj pre občanov a, samozrejme, aj to navýšenie štátneho rozpočtu v oblasti sociálnej politiky je veľmi potrebné.

    Podľa môjho názoru by sme sa však mali v rámci tejto problematiky dotknúť aj bytovej výstavby, pretože sociálna politika, bytová výstavba, je to súčasť jedného výboru, v ktorom som aj ja členkou a rada by som poukázala v tejto súvislosti aj na to, že v posledných dvoch rokoch žneme výsledky poddimenzovaných dotácií od predošlej vlády, pretože cyklus dokončovania bytov je približne dvojročný, a keďže v rokoch 2005 a 2006 bývalá vláda vyčlenila prostriedky len na približne 2 500 bytov, ich postupné dokončovanie v tomto roku a v nasledujúcom bude dosť biedne. Preto sme v rozpočte pre rok 2008 navrhli zvýšenie podpory a dostali sme navýšenie o pol miliardy korún na výstavbu nových bytov. Takže na toto by som tiež chcela poukázať, čo je veľké pozitívum. Ďakujem

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poukázať na dva momenty, ktoré tu odzneli v predchádzajúcom príspevku. Po prvé, počuli sme tu veľa čísel. Po druhé, by som chcela poukázať na falošnú solidaritu, ktorú počujeme v každom vystúpení vládnych poslancov. A vysvetlím prečo.

    Hovoríte o tom, koľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaloží na sociálne veci, koľko vynaloží na rodinnú politiku, ale nehovoríte o tom, že už druhý rok nevalorizujete rodinné prídavky.

    Hovoríte o tom, koľko ušetrilo ministerstvo, ale nehovoríte o tom, že v budúcoročnom rozpočte na aktívnu politiku trhu práce je o 1 mld. korún menej.

    Hovoríte o tom, že dávate vianočné príspevky dôchodcom, ale nehovoríte o tom, že tieto vianočné príspevky nedostávajú tí, ktorí to najviac potrebujú, a to sú tí, ktorí poberajú pozostalostné dôchodky, vdovy, vdovci a siroty, pretože podľa vyjadrenia vlády títo neparticipujú na systéme.

    Hovoríte o tom, že prvé dieťa dostáva príspevok 25-tisíc korún, ale pre vás už nie je dôležité druhé, tretie alebo štvrté dieťa. Takže s rodinnou politikou nerobíte takmer nič.

    Hovoríte o tom, že všetko robíte len pre dobro ľudí, ale práve aj tieto fakty, ktoré som uviedla, hovoria o tom, že skutek utek. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vaľová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo. Zapnite mikrofón pani poslankyni.

  • Už, už. Ďakujem kolegyni Belásovej, pani poslankyni za podporné stanovisko. A na pani Sárközy poviem iba toľko, že hovoríme veľa čísel. No, veď rozpočet je len o číslach, takže nemôžeme rozprávať rozprávky, ale musíme sa dodržiavať čísel. A čo sa týka tých ostatných vecí, sme už ikskrát ich zdôvodnili, takže si myslím, že tento rozpočet je dobrý a vyvážený v kapitole ministerstva sociálnych vecí a nebudem reagovať, lebo niet na čo. Ďakujem pekne.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec László Miklós a po ňom sa pripraví pán poslanec Rafaj.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je to už príznačné, že keď prichádza na rad životné prostredie, tak už je tu len pár ľudí, tých skalných.

    Oceňujem veľmi pána predsedu parlamentu Pašku, ktorý mi ponúkol v utorok ráno vystúpiť, ale ja som si už vybral naozaj tento termín. No, v každom prípade sa budem dotýkať tých kapitol, ktoré ma najviac zaujímajú, pretože som podpredseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Takže najprv kapitola ministerstva životného prostredia, ktorá zažila mimoriadne vysoký nárast oproti vlaňajšku. Nie celkove, pretože už také číslo v dejinách malo, ale teraz tento rezort naozaj dosiahol vysoký nárast.

    Mnohí z nás to kritizovali. Ja to budem tiež kritizovať, ale v opačnom smere, že ja si stále myslím, že ten nárast nie je dostatočný vzhľadom na to, čo vyžaduje súčasná doba od životného prostredia. Zdôvodním to.

    Predovšetkým ten nárast, ktorý sa kritizuje, je predovšetkým potrebný, ale aj pochopiteľný, keď sa pozrieme na štruktúru tohto nárastu. Predovšetkým ten nárast je spôsobený eurofondmi. Ja odmietam, aby sme o eurofondoch a o náraste cez eurofondy v prípade životného prostredia, kde tie fondy, tie peniaze idú na investičnú výstavbu, ktoré trvajú niekoľko rokov a tie projekty sa prijímajú nie v pravidelnom cykle, ale jednoducho tak, ako prichádzajú. O eurofondoch treba hovoriť predovšetkým za celé doby. Za dobu 2004, 2006 a teraz 2007 až 2013.

    Takže, keď hovoríme, že za roky 2007 až 2013 životné prostredie dostane asi 70 mld. korún, no, tak tento nárast na tento rok je nejaký adekvátny, ktorý sa vypočítal práve na potrebu tohto roka. Ale nie je možné, aby sme sa teraz nadchýnali, že práve z eurofondov dostalo životné prostredie na tento rok takýto a takýto nárast.

    Druhý výraznejší nárast, ktorý ja ale veľmi oceňujem, to je nárast na protipovodňovú ochranu približne 1,5 mld. korún. Toto naozaj oceňujem a myslím si, že po rokoch už naozaj bolo treba, aby takýto nárast nastal. Takže, keď porovnám tieto dve položky, tak ten nárast kapitoly až taký veľký nie je. Je približne 8 %, čo je vlastne približne nárastom aj celkového štátneho rozpočtu oproti vlaňajšiemu roku.

    Napriek tomuto nárastu sú stále veľké riziká v rozpočte ministerstva životného prostredia. Je to veľký deficit v rôznych sférach. Vidíme to len z toho, že ministerstvo požadovalo 12,68 mld. korún a ten návrh, ktorý hovoríme, že aký je pekný, je 7,82 mld. korún. Samozrejme, ja sa priznávam, že toto nie je absolútna kritika na súčasnú vládu, pretože ja som ministroval osem rokov, tiež sa mi nepodarilo naplniť moje želania, respektíve potreby životného prostredia.

    Chcel by som poukázať aj na neviditeľné riziká, ktoré veľmi ťažko, tu je pán minister financií, ale akýkoľvek minister financií alebo iní členovia vlády, ktorí chcú odhryznúť z toho istého koláča čo najväčší kus ocenia. A to je, že v kapitole životného prostredia, respektíve právo životného prostredia v Európskej únii je snáď najdynamickejšie rozvíjajúce sa právo, neustále prichádzajú nové normy, nové požiadavky a Európa, vyspelé štáty Európy to aj sledujú. A keď sa pozrieme na to, že koľko vydáva Slovensko na jedného obyvateľa na životné prostredie, čo je podľa Eurostatu okolo 8 dolárov, povedzme, oproti Dánsku, čo je nad 100 dolárov, ale aj Česko, čo je nad 16 dolárov, tak musíme povedať, že tie neviditeľné potreby, ktoré spočívajú predovšetkým v normálnom fungovaní rezortu, v skvalitnení štátnej správy sa nenavyšujú. To navýšenie je naozaj minimálne, len také, ktoré viac-menej zodpovedá navýšeniu celkového štátneho rozpočtu a inflácii.

    Takže toto by som chcel v každom prípade podčiarknuť napriek tomu, že znova opakujem, že na tieto účely ani za minulej vlády nebolo možné získavať prostriedky, pretože toto je neviditeľné.

    Ešte by som podčiarkol aj to, že podielovo sa znižujú výdavky na také, by som povedal, intelektuálne činnosti v rámci životného prostredia, ako zvyšovanie ekologického vedomia, čo spočíva v tvorbe filmov, publikácií, brožúr atď., ktoré naozaj nechcem teraz rozoberať, ale ten podiel sa nezvyšuje.

    Chcel by som ale niektoré konkrétne problémy, ktoré už možno aj číselne vyjadriť. Zase je to viac-menej na ochranu nárastu kapitoly, respektíve tú pozitívnu kritiku, že by potrebovala tá kapitola ešte viac. Predovšetkým je to ochrana prírody, ktorá trpí dlhodobo a je tam uznesenie vlády z roku 2002, ktoré bolo namierené, teda nasmerované na navýšenie počtu strážcov prírody v teréne, čiže nie na úradníkov, ale strážcov prírody v teréne o 139 osôb, aby sme dosiahli približne 80 % toho, čo je v Čechách alebo v ostatných okolitých štátoch. No, to sa postupne napĺňalo, ale stále zostal deficit 58 osôb.

    Rozpočet štátnej ochrany prírody je 163 mil. korún. Podľa mňa je stále nízky, len keď porovnávame, že tento rozpočet je pre dvadsaťštyri subjektov, v rámci toho deväť národných parkov a štrnásť chránených krajinných oblastí. Len štátne lesy TANAP-u majú 38 mil. korún na jediný národný park, a to je na TANAP. Čiže asi teda štvrtina podielu celej štátnej ochrany prírody má v inom rezorte len jediný národný park.

    No a z ochrany prírody je najpálčivejší problém náhrada majetkovej ujmy, ktorú aj ministerstvo životného prostredia považovalo za prioritu, spotreboval asi 150 mil. korún, rozpočtovaných je len 50 mil. Je to podľa mňa veľké riziko, pretože to sa týka priamo občanov, vlastníkov pôdy a lesa.

    Druhá taká oblasť, ktorú by som chcel pripomenúť, je ochrana a racionálne využívanie vôd, kde ešte raz podčiarkujem, že kvitujem 1,59 mld. na protipovodňovú ochranu, ktorú ja ale považujem nie za dostatok, aj keď si myslím, že nejaký väčší skok sme nemohli očakávať. Totižto na celkovú protipovodňovú ochranu Slovenska treba 26 mld. korún do roku 2015. To je štatisticky 2,21 mld. ročne, ale v skutočnosti by tieto peniaze boli potrebné ihneď, pretože my nikdy nevieme, že kedy a kde sa vyskytnú povodne, a keď prídu povodňové škody, tak táto základná potreba sa neustále navyšuje.

    Dojem trošku kazia aj určené príjmy do štátneho rozpočtu z vodného hospodárstva, a to od vodohospodárskej výstavby 350 mil. a ešte viacej ma bolí, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik bude musieť odviesť 150 mil. korún ako osobitný odvod zo zisku po zdanení. Pritom Slovenský vodohospodársky podnik má dlhoročné problémy práve s tým, že sa nepodarilo získať dotácie do protipovodňovej ochrany a okrem toho stále nemá zabezpečené rôzne úhrady ekonomicky oprávnených nákladov, napríklad oprávnené náklady na udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy, čo stojí vodohospodársky podnik asi 50 alebo až 60 mil. korún a zisk z toho má alebo teda ekonomický benefit niekto úplne iný a Slovenský vodohospodársky podnik za to platí.

    No, samozrejme, vyskytujú sa aj ďalšie otázky ohľadom protipovodňovej ochrany, ako budú riešené následky povodní, komáre, či každoročne stačí 62 mil. rozpočtovaných na ukončenie programu protipovodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS a ďalšie otázky. No, takže ja považujem 1,59 mld. po rokoch suchoty za dobrý krok, ale na druhej strane si nemyslím, že je to nejako veľa.

    Ďalšou oblasťou je odvádzanie a čistenie odpadových vôd, kde sú rozpočtované 2 mld. korún, ale zostáva stále obrovský deficit, pretože by sme potrebovali do roku 2015 93 mld., nepokrytých z toho je stále 48,3 mld. korún vrátane eurofondov. Takže ročne by bolo potrebných len na túto oblasť asi 10 mld. korún, čo si myslím, že niekoľkonásobne prevyšuje možnosti a zvyklosti nazerania na rozpočty kapitoly životného prostredia, takže do toho ani nejdem. Samozrejme, môžeme očakávať, že keď nesplníme tie požiadavky a svoje povinnosti voči EÚ, tak môžeme očakávať sankcie.

    No, návrhy k vodám nemám, pretože ten rozpočet, si myslím, že je maximum, čo kapitola mohla dosiahnuť, ale v každom prípade by som bol proti, keby sa ubralo z protipovodňovej ochrany, ktoré je tu určené. Navrhujem však, nie je tu nikto z rezortu, aby pouvažovali o tom, čo sme už stále hovorili, už aj za môjho ministrovania, že treba novú koncepciu protipovodňovej ochrany, ktorá zreálni peniaze, pretože dlhodobo hovoriť o tom, že sa neplní koncepcia, nie je správne.

    Teraz trošku ku kapitole ministerstva pôdohospodárstva. No, tu odznelo množstvo kritiky, dotácií zo strany opozície, úporná obrana zo strany koalície, už neviem, ani komu je to možné adresovať. Snáď pánovi ministrovi, ktorý to ešte hádam stále registruje. No, najviac boli kritizované priame platby. Ja som sa k tomu už ani nechcel vyjadriť, ale tie posledné tri, štyri vystúpenia a respektíve faktické poznámky na ne ma trošku tak predsa len primali k tomu, že proste tá kritika ide na to. Bude lepšie poľnohospodárom tým, ktorí pracujú na pôde? Budú lacnejšie potraviny? Budú vyššie nájmy atď. Proste konkrétne čísla a obrana sa týmto smerom neuberala.

    A teraz dávam možno takú básnickú otázku. Bola by možná taká obrana týchto platieb, že sa zvýši o 30 %, pretože o 30 % sa navyšujú dotácie, o 30 % sa zvýši plat pracujúcim na poliach a v maštaliach, o 30 % sa zvýši počet pracovných miest v agrosektore, o 30 % sa znížia ceny, o 30 % sa zvýši nájom atď. atď. Isteže to je demagógia takto postaviť, že o 30 %, ale v tomto smere ani jedna obrana, možno, keď som chvíľu tu nebol, tak ale podľa mňa ani jedna obrana takýmto smerom neodznievala.

    No, ale ja sa toho ani nejdem dotýkať, pretože už o tomto tu bolo povedané mnoho iných vecí. Ale chcem sa zaoberať inými štrukturálnymi časťami tých dotácií do poľnohospodárskeho sektora, a to je predovšetkým, čo je tiež veľký balík, to je program rozvoja vidieka. Jednak je to tých 0,68 mld. na dofinancovanie, s tým sa už asi nebude treba zaoberať, ale program rozvoja vidieka na 2007 až 2013 je 11,2 mld. a sektorový program poľnohospodárstva a rozvoj vidieka 2,3 mld., čiže dokopy ešte tu stále je asi 14 mld. korún na program obnovy vidieka, kde je neustále v týchto programoch zdôrazňovaná potreba celospoločenských funkcií lesa a poľnohospodárstva, multifunkčné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, trvalo udržateľný rozvoj vidieka, trvalo udržateľný rozvoj lesa. Toto sú všetko také položky, ktoré ja absolútne podporujem a myslím si, že naozaj z tohto balíka by na tieto účely mal ísť čo najväčší objem peňazí.

    Musím povedať aj po tých kritikách, ktoré tu odzneli, že keby to tak bolo, tak aj kritika sa môže trošku oslabiť, pretože by sme mohli povedať, že celospoločenské funkcie sa týkajú všetkých ľudí na Slovensku, teda aj tých, ktorí sa skladajú z daní a z najrôznejších iných zdrojov, povedzme aj do cien poľnohospodárskych projektov na tento balík aj pre tých, ktorí tento balík získavajú, teda poľnohospodári a lesníci, ktorých, ako sme počuli, je omnoho menej.

    Takže tieto celospoločenské funkcie som nevymyslel ja. Samozrejme o tom hovorí aj štátny rozpočet jednak v podprograme 091, to sú priamo platby, udržateľné lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka, ale hovorí o tom aj Zelená správa. Napríklad by som zopakoval, že posledná Zelená správa hovorí o tom, že hospodársky význam a celospoločenský význam lesného hospodárstva je asi jedna ku šiestim. Čiže šesťkrát väčší je celospoločenský význam alebo celospoločenské funkcie lesa ako hospodárske funkcie lesa. Tak pomôžme tomu aj cez štátny rozpočet. No, problém je v tom, že aj keď štátny rozpočet pripúšťa tieto činnosti, respektíve tieto programy, ale už ďalšie rozdelenie podprogramov nehovorí presne, koľko do čoho má ísť. Preto ja by som navrhoval, keby sme mohli jednoznačne určiť, že tento smer využitia, celospoločenského využitia tých dotácií by bolo najvhodnejšie tak, aby sme prispeli masívnejšie na odkúpenie, dlhodobý prenájom chránených území, na majetkovú ujmu a iné finančné nástroje, ktoré smerujú na odstránenie rozporov medzi ochranou prírody a manažmentom krajiny, na ekologické opatrenia krajiny, na územný systém ekologickej stability.

    Chcel by som teraz podčiarknuť, aj keď je nás tu teraz málo, nejde tu len o to, aby sme sa nemohli dotknúť chránených území, najmä chránených prírodných rezervácií, ale by som podčiarkol, o čom by som mal asi držať nejakú prednášku, na územný systém ekologickej stability, čo sa týka celej krajiny. V každom prípade tu ide o určité obmedzenie intenzívneho obhospodarovania lesov a pôdy a na to by tieto dotácie sedeli, ako poznáme také plagáty, ktoré hovorili, ako viete, čo na čo.

    No, takže celkom iste toto by som podporoval. No, po tomto úvode, a preto, že je nás len celkom málo sa až hanbím, že dávam minimálny pozmeňujúci návrh, a to v znení: V kapitole ministerstva pôdohospodárstva znížiť výdavky na program 092 Program rozvoja vidieka o 100 mil. korún a túto sumu presunúť do kapitoly ministerstva životného prostredia na navýšenie výdavkov o 100 mil. korún v skupine 05.4 na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania (nárok majetkovej ujmy), čo bola priorita č. 5 ministerstva životného prostredia.

    Preto dávam len takýto minimalistický návrh, pretože ani ministerstvo životného prostredia vo svojej priorite väčšiu sumu nenavrhlo, takže ja sa necítim kompetentný, aby som tam dával väčšiu. Ja by som tam určite ako minister dal väčšiu požiadavku.

    No, vážené kolegyne, kolegovia, určite uznáte, že je to len odrobinka z viac ako 14 mld. dotácií do agrosektora, respektíve, keď tam dáme aj priame platby, tak to je 25 mld., z toho som tak narýchlo vypočítal, je to asi 0,4 % z tých dotácií. Ja si myslím, že toto by vôbec agrosektor ani nezbadal, že 100 mil. ide takisto tam, pretože by to išlo pre majiteľov poľnohospodárskej pôdy a majiteľov lesa len tým, že by sme už vylúčili problémy s jednotlivými skupinami aj ochranárov, aj majiteľov, možno, že by sme vedeli napočítať ešte väčšie percento celospoločenských funkcií lesa a krajiny. Celkom iste by sme trošku zabránili protipovodňovým účinkom dažďov a ďalšie nepriaznivé dopady veľmi intenzívneho využívania krajiny.

    Takže ja by som si myslel, že takýmto presunom takéhoto minimálneho množstva peňazí v rámci vlastne toho istého sektora, len v iných kapitolách by sme k veci len prispeli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktické poznámky na vaše... A predsa len pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V úcte k poslednému rečníkovi obetujeme tie dve minúty na maličkú poznámočku v rámci životného prostredia v tom, že treba si pripomenúť, že už v roku 2005, pán poslanec, zaostávalo plnenie programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 v sume rozpočtovanej 20,99 mld. v deficite 7,8 mld.

    Takže súčasné vedenie ministerstva životného prostredia v podstate navýšenými zdrojmi musí najskôr sanovať dlhy a záťaže z minulosti, preto aj SNS považuje rezort životného prostredia za jednu zo svojich, respektíve aj vládnych priorít, a preto v štátnom rozpočte na rok 2008 sa navrhuje vyčleniť 1,6 mld. práve na protipovodňové opatrenia. No a okrem toho v rámci programu životné prostredie operačného programu 2007 až 2013 je vyčlenených 120 mil. eur, čo sú ďalšie 4 mld. a napríklad cez Kohézny fond projekt Bratislava miliarda korún a ďalšie protipovodňové opatrenia veľkých sídiel v Banskej Bystrici a Prešove približne v sume ďalšie 3 mld. korún. Takže myslím, keď si to spočítate, tak je to podstatne viac, než bolo za minulej éry. Ďakujem za pozornosť. Príjemný víkend.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Miklós, vaša reakcia.

  • Áno, pán poslanec Rafaj, ja som nezatajil tieto skutočnosti, ako ste počúvali, ale predsa len by som povedal, že Bratislava, Prešov a Banská Bystrica bola rozhodnutá už vtedy, keď som bol ja ministrom, ale takisto som bojoval za tieto peniaze a nedarilo sa mi, musím aj to povedať. Len to som chcel povedať, že stále to nestačí na to, čo je potreba 26 mld. Čiže ja som len viac-menej bránil tú kapitolu, že ten nárast nie je bohvieaký veľký. A koľko sa podarilo, toľko sa podarilo.

    A druhá vec, čo som navrhol, ale to je skôr nie návrh do rozpočtu, ale návrh pre kapitolu, respektíve pre ministerstvo, aby prepracovalo koncepciu protipovodňovej ochrany Slovenska, čo som už aj ja navrhoval, pretože je zbytočné ťahať toto, že budeme každý rok hovoriť o tom, že máme deficit, deficit, deficit. No, skončíme a teraz, keby sa vypracovala nová koncepcia, nejaká reálnejšia možno, že nový minister financií bude viacej naklonený protipovodňovej ochrane. Takže toto som povedal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu do utorka rána 9.00 hodiny, kedy budeme pokračovať v rozprave. Len pre vašu informáciu, aby ste si mohli zariadiť svoj pracovný program. Predpokladám vzhľadom na rozsah prihlásených, ako aj na niektoré procedurálne nevyhnutnosti, že by sme mohli o samotnom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovať v utorok o 17.00 hodine.

    Želám vám pekný víkend a teším sa v utorok ráno o 9.00 hodine, kedy budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode programu. Ďakujem. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.09 hodine.