• Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram tretí rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Peter Dubravay a pán Štefan Zelník.

    V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom a treťom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008,

    ktorý máte ako tlač 366.

    Vítam ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, ako aj pána spravodajcu Jozefa Buriana.

    V prerušenej rozprave budeme pokračovať vystúpením ďalšieho ústne prihláseného, ktorým je pán poslanec Juraj Liška. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

    Pán kolega, máte slovo v rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k navrhovaným rozpočtovým príjmom a výdavkom rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany.

    Na úvod musím konštatovať, že návrh obranných výdavkov v podobe, ako je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, je taký netransparentný, že napriek môjmu pôsobeniu na poste ministra obrany mi nie sú jasné ani priority rezortu a ani ich rozpočtové krytie. Mnohé údaje sú zavádzajúce alebo tak kumulované, že neposkytujú žiadnu relevantnú informáciu.

    V oblasti príjmov ministerstvo obrany predpokladá dosiahnutie príjmov vo výške 1,17 mld. Sk, z čoho 1 miliarda má byť dosiahnutá z predaja prebytočného hnuteľného majetku. Pôvodne bolo plánovaných len 170 mil. Sk, čo zodpovedá štandardu, okolo ktorého oscilovali príjmy rezortu v posledných rokoch. Treba pritom povedať, že väčšiu časť týchto príjmov tvoril príjem za odpredaj prebytočného majetku, ktorý sa predáva každý rok. Údaj o získaní 1 miliardy za odpredaj prebytočného hnuteľného majetku nemožno označiť len prívlastkom zavádzajúci, pretože ide o klamstvo. Ministerstvo obrany nedisponuje žiadnym prebytočným hnuteľným majetkom, ktorý by bol predaný v uvedenej hodnote. K takejto hodnote sa obrana nepriblížila ani vtedy, keď pridávala veľký počet lietadiel Mig 21, tankov, či techniku stavebného vojska a vojenských stavieb po ich zrušení. Čiže predpokladám, že by tu muselo prísť k predaju nehnuteľného majetku, ale tento zákon ešte, samozrejme, nie je pripravený a som zvedavý, v akej podobe bude predložený Národnej rade Slovenskej republiky. Inak to nie je možné dosiahnuť.

    Čo sa týka výdavkov, je pravda, že v nominálnej výške rastú výdavky rezortu ministerstva obrany o 2,67 mld. Sk v porovnaní s rokom 2007. Napriek tomu sú takmer o 1 miliardu nižšie, než boli programované v strednodobom horizonte. Ak zoberieme do úvahy, že táto vláda znížila programované a pôvodne aj rozpočtované výdavky na rok 2007 o 1,9 mld. Sk, tak reálny nárast je len 0,77 mld. a prepad 2,9 mld. Sk. Ak pritom zoberieme do úvahy, že medzi svoje najväčšie priority zaradila miliardové investície do archívu a Ústavu špeciálneho zdravotníctva, ktoré v pôvodnom pláne vôbec, ale vôbec nefigurovali a príspevky pre profesionálnych vojakov, ktoré neboli pôvodne programované, ide o ďalší prepad vo výške 2,1 mld. Sk, len v roku 2008 926 mil. archív a Lešť, 1,2 mld. profesionálni vojaci.

    Z hľadiska dlhodobého rozvoja ozbrojených síl a vo väzbe na prijaté záväzky vyplývajúce z členstva v Severoatlantickej aliancii došlo k reálnemu poklesu cca o 5 mld. Sk. Z uvedených čísel je zrejmé, že plnenie záväzkov a budovanie ozbrojených síl tak, aby boli v stanovenom časovom horizonte plnohodnotnou súčasťou síl Severoatlantickej aliancie, nie je prioritou tejto vlády.

    Úplne absurdná je však skutočnosť, že vláda deklaruje pripravenosť na vyslanie jednotiek v rámci príspevku Slovenská republiky do NRF (NATO Response Force) v počte 907 osôb na 6 mesiacov, avšak v rozpočte nezabezpečí prostriedky na jej vyslanie a udržanie v operácii. Napriek tomu, že ministerstvo obrany požadovalo rezervovať na uvedený účel 2,2 mld. Sk a upozorňovalo na to zásadnou pripomienkou pred schvaľovaním rozpočtu vo vláde, stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo, aby si to zabezpečilo ministerstvo obrany vo vlastnom rozpočte. Skutočnosť je taká, že peniaze nie sú rozpočtované ani na ministerstve obrany, ktoré by v prípade nenasadenia nevedelo použiť a prepad by sa zväčšil o ďalšie 2,2 mld. Sk, čo by už bolo skoro likvidačné pre rezort ministerstva obrany. Nie sú však rozpočtované ani na ministerstve financií napriek tomu, že to vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi financií svojím uznesením č. 106 zo 7. februára tohto roka a treba podotknúť, že v súlade s programovým vyhlásením vlády. To znamená, že vláda si neplní ani vlastné programové vyhlásenie a jej ministri nerešpektujú uznesenia vlády.

    Medzi zavádzajúce údaje v predloženom materiáli patria aj údaje o podiele prevádzkových a rozvojových výdavkov na výdavky kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky v pomere 82:18, keď podiel výdavkov programu 0,95 rozvoj obrany predstavuje 20,5 % z celkových výdavkov. Absolútne naivný je však návrh riešenia na dosiahnutie zásadnej zmeny v uvedenom pomere, a to prehodnotením účasti ozbrojených síl v mierových misiách. Výraznú zmenu by neprinieslo ani ich úplné zrušenie. Nikde sa ale neuvádza, že by sme mali mať 8 % z počtu ozbrojených síl v udržateľných operáciách Severoatlantickej aliancie, čo predstavuje väčšie náklady než pôsobenie v mierových misiách a bez refundácie OSN.

    Ďalšie riziko predloženého rozpočtu vidím v mzdových nákladoch, kde podľa môjho názoru, keď ministerstvo obrany nezníži počty civilných zamestnancov o viac než 2 000 osôb, bude nám vždy chýbať približne 500 miliónov slovenských korún. Z predloženého rozpočtu však nie je zrejmé, či sú, a v akom rozsahu, plánované výdavky na odchodné a odstupné. Ide o osoby určené na fyzickú ochranu objektov. Oproti limitov počtov schválených vládou má v súčasnosti rezort o viac než 2 000 civilných zamestnancov viac.

    Vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené zásadné nedostatky predložený návrh rozpočtu nepodporím. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    Takže ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec, ktorému týmto dávam slovo. Pripraví sa pán Martin Kuruc.

    Pán Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, tento týždeň zažívame takú zvláštnu situáciu. Najskôr sme dva dni debatovali len za podpory opozície a koaliční poslanci nechali svojho predsedu Národnej rady asi napospas tejto debate, potom tu máme absolútny nezáujem o zákon roka. Je to skutočne mimoriadne – pozerám, pozerám –, ale aby som bol korektný, chcel by som povedať tiež niečo, kde by som chcel oceniť spoluprácu koalície a opozície a myslím tým generálny zákon o eure a som rád, že k tomu došlo a cítim potrebu sa k tomuto vyjadriť, pretože bol to dôležitý zákon a je dobré, že koalícia a opozícia našla spoločnú reč. Vieme, že v tomto volebnom období nie je zvykom, aby prešli opozičné návrhy, o to viac si cením, že včera k tomu došlo a že sme našli spoločnú reč. Myslím si, že to je dobré, že to je dobré hlavne pre občanov Slovenska, pretože hladký prechod na spoločnú európsku menu je naším spoločným záujmom. Takže ďakujem za podporu dodatočne.

    Teraz k štátnemu rozpočtu. Zaznamenávame skutočne dobré ekonomické časy. Ako dôkaz toho je číslo príjmov v navrhovanom štátnom rozpočte na rok 2008 na úrovni 348 mld. Sk. Je to o 106 miliárd viac než v roku, kedy sme vstupovali do Európskej únie. Myslím si, že pri takomto ekonomickom raste nie je až také zložité znižovať deficit a ten rast je logickým dôsledkom nielen nášho vstupu do únie, ale predovšetkým realizovaných ekonomických reforiem, ktoré boli realizované na zlepšenie životnej úrovne našich občanov.

    Rozpočet ale nepovažujem za dobrý z hľadiska jeho štruktúry. Považujem ho za premárnenú príležitosť, pretože podľa môjho názoru prejedá našu budúcnosť. Výdavky rastú oproti tomuto roku až o 9,6 %, čo pri predpokladanej inflácii na úrovni 2 % nie je možné nazvať šetrením. Čo tiež prekvapuje, je neschopnosť vlády vysporiadať sa s úlohou na zníženie počtu zamestnancov štátnej správy o 20 %, čo je dokonca nariadenie vlády. V kapitolách štátneho rozpočtu, na ktoré má vláda priamy dosah, sa uvažuje len s 3-percentným znížením oproti roku 2007. Podotýkam, že tento rok sa stavy znížili o 60 zamestnancov, čo nie je avizovaných 20 %, ale 0,2 %.

    Zdá sa, že je to rozpočet len pre privilegovaných a vláda pridala najviac sama sebe, keď sa pozrieme na rezervy. Rezerva vlády ide o 75 % hore, rezerva predsedu vlády o 20 % hore. Navyše, ako vieme, stúpajú priame platby poľnohospodárom. Poľnohospodári dostávajú viac o 25 %, úrad vlády o 47 %. Čo ale by sme radi viac podporovali a o čom sa veľa diskutuje – bohužiaľ, tie čísla nesvedčia o tom, že tá podpora sa myslí vážne –, to je vzdelanie, výskum, školstvo. Celkovo sa výdavky v oblasti vzdelávania a vedy vzďaľujú cieľom vlády. Tá si stanovila dosiahnuť ich 5-percentný podiel na HDP. Tento podiel však od roku 2006 stabilne klesá a zo 4,1 na 3,9 %; dokonca v ďalších rokoch, ako to naznačuje výhľad štátneho rozpočtu na roky 2009 a 2010, až na úroveň 3,3 a 3,2 % príslušne.

    Včera sme zaznamenali aj určité debaty a výmeny názorov v tejto snemovni na podporu bývania. Rád by som zdôraznil, že podpora bývania je ďalšou položkou, ktorá zaznamenala pokles v roku 2008 oproti roku 2007. Ide tak o položky pri Štátnom fonde rozvoja bývania aj pri programe rozvoja bývania pri ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, dokonca celkové zdroje na podporu bývania sú nielen menšie oproti roku 2006, ale aj oproti roku 2004.

    Veľmi zaujímavou položkou rozpočtu je objem očakávaných dividend, kde sa očakáva od energetických firiem nárast až o 10 miliárd korún. Táto položka vyvoláva skutočne otáznik, aká je politika vlády voči týmto firmám. Na jednej strane sa deklaruje záujem o reguláciu ceny energií, na druhej strane sa očakáva 10-miliardový nárast z energetiky. Rozpočet počíta aj s významnými predajmi štátneho majetku dokonca na úrovni 2,3 mld. korún. Či už to nazveme privatizácia alebo inými termínmi, je zrejmé, že príjmy sa očakávajú vysoké, očakávajú sa vysoké aj kapitálové výdaje. Z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že vláda sa stáva realitnou kanceláriou.

    Rozpočet znamená, bohužiaľ, premárnenú šancu využitia dobrých časov v ekonomike, ktoré by sa mali investovať na podporu infraštruktúry, výskumu, vzdelávania, školstva a informatizácie. Keďže vláda deklaruje podporu informatizácie, dovolil som si pripraviť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, tak ako pozmeňujúce návrhy mojich kolegov z opozície, nezvyšuje deficit verejných financií. Ide o podporu programu Infovek, kde zaznamenávame pokles na menej než polovičnú úroveň oproti roku 2006.

    Pozmeňujúci návrh je tohto znenia.

    1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole ministerstva školstva sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom v rámci bežných výdavkov o 230 miliónov. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte. Výdavky vo výške 230 miliónov sa pridajú na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže; na podprogram 07815 Informatizačné zabezpečenie regionálneho školstva.

    2. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Kancelária Národnej rady sa znižujú v stĺpci kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 200 miliónov korún. Zmeny v prílohe 3 sa premietnu v prílohe číslo 4 na rok 2008 program 06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu.

    3. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole ministerstvo vnútra sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 30 miliónov korún. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Odôvodnenie je nasledovné. Na projekt Infovek vláda vyčlenila v roku 2008 v rozpočte 172,5 mil. korún, pričom v roku 2006 naň išlo 362,4 mil. Výpočtová technika na školách bude pomaly potrebovať obmenu. No problémom sa stáva aj výučba jazykov na školách. Vybavenie jednej školy multimediálnou učebňou jazykov použiteľnou aj na iné predmety by stálo zhruba 250 mil. Navrhuje sa zvýšiť výdavky rezortu školstva účelovo na projekt Infovek vo výške 230 mil., ktoré by slúžili na obnovu výpočtovej techniky a vybavenie škôl multimediálnymi učebňami.

    V rozpočte je v kapitole k Národnej rade vyčlenených 300 mil. na začiatok rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorej celkové investičné náklady sa odhadujú na 1 a 2 mld. Hrad skutočne rekonštrukciu potrebuje, otázka však je, v akom rozsahu a kto ju bude realizovať. Zároveň s ostatnými stavebnými projektmi v Bratislave tak vláda prispieva k stavebnému boomu v hlavnom meste. Preto sa navrhuje použiť tieto prostriedky na účel, ako je uvedené. Z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra sa navrhuje na vyššie uvedený účel presunúť 30 mil. korún, pretože ministerstvo vnútra je jedným z rezortov, pri ktorom sa odhadujú najvyššie príjmy z predaja majetku.

    Dámy a páni, dovolím si požiadať vás aj v rámci uvedených dôvodov, aj v rámci debaty, ktorej sme boli doteraz svedkami, o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    A preto ďalším vystupujúcim v rozprave, prihláseným už ústne, je pán poslanec Martin Kuruc.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, doručený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 by možno na prvý pohľad mohol alebo mal z názvu opozície vzbudzovať spokojnosť. Ale v žiadnom prípade to tak nie je.

    Základy, ktoré postavila, alebo lepšie povedané, založila vláda Mikuláša Dzurindu v posledných dvoch volebných obdobiach vďaka uskutočneným reformám, dovoľujú autorom návrhu rozpočtu konštatovať, že, citujem: „Východiská rozpočtu sú postavené na makroekonomických predpokladoch potvrdzujúcich zdravý stav slovenskej ekonomiky.“ To bola citácia predkladacej správy k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010. Vláda sa teda môže sústrediť na dolaďovanie, prípadne zlepšovanie fungujúceho systému. Napriek všetkej kritike, ktorou nás, opozíciu obdarúva koalícia, je fakt zdravej ekonomiky neodškriepiteľný. Myslím si však, že je na zváženie, ako súčasná vláda nakladá s touto skutočnosťou. Ako stanovuje priority, ako ich verbálne označuje a ako v skutočnosti plánuje ich realizáciu. Podrobne a exaktne o tom hovoril kolega Mikloš. Myslím si, že k tomu niet čo dodať. Číselne preukázaný nadmerný rast výdavkov v položke rezerva vlády o 75 %, dotácií do pôdohospodárstva, ktoré vzrástli o viac ako 32 %, ale aj vysoké výdavky plánované v rezortoch ministerstva obrany, financií a vnútra nepotvrdzujú prioritu vlády, ktorými sú vraj školstvo, veda a výskum alebo zdravotníctvo.

    Nechcem však hovoriť všeobecne. Rád by som niekoľkými slovami okomentoval prostriedky, ktoré vláda vyčlenila pre obce a mestá a do rozpočtov vyšších územných celkov v celkovej sume 29,124 mld. Sk. Pre obce rezervovala 17,875 mld., pre vyššie územné celky 11,249 mld. Sk. Uvediem aspoň niektoré.

    V časti Vyššie územné celky, granty a transfery v nej uvedená dotácia z Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré uznesením vlády č. 60/2007 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 131/2006 prijatého na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v bode B 2 bolo uložené ministrovi dopravy v spolupráci s ministrom financií predložiť na rokovanie vlády návrh postupu doriešenia majetkovoprávneho vyrovnania nehnuteľností pod cestami v termíne do 30. júna 2007.

    V nadväznosti na uvedené uznesenie vlády vypracovalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií postup doriešenia majetkovoprávneho vyrovnania nehnuteľností pod cestami. Na základe predloženého materiálu sa predpokladajú celkové náklady na vysporiadanie pozemkov pod cestami II. a III. triedy vo výške 7,7 mld. Sk. Podľa navrhnutého harmonogramu sa majú v roku 2008 vysporiadať pozemky v hodnote 700 mil. korún, v roku 2009 v hodnote 850 mil. korún a v roku 2009 v hodnote 900 mil. Sk. Celková realizácia a zastrešenie vysporiadania pozemkov má byť podľa tohto návrhu v gescii samosprávnych krajov. Spomenutý materiál počíta taktiež aj s účelovou dotáciou z ministerstva dopravy na tieto účely. V prípade, ak nebude rozpočet verejnej správy s touto dotáciou počítať, nebude môcť byť dodržané uznesenie vlády Slovenskej republiky a samosprávne kraje nebudú môcť tieto činnosti zabezpečovať.

    Prostredníctvom účelovej dotácie z ministerstva dopravy by tiež mala byť riešená aj situácia v oblasti dodatočného prefinancovania strát za výkony vo verejnom záujme. Situácia v tejto oblasti je taká, že nároky dopravcov každoročne neúmerne rastú, čo sa následne premieta do rozpočtu samosprávnych krajov, ktoré vzhľadom na obmedzenosť svojich príjmov nie sú tieto problémy schopné riešiť. Niektoré samosprávne kraje majú v tejto oblasti navrhované straty vo výške desiatok miliónov korún. Na to, aby mohol byť v danej oblasti nastavený systém fungovania, o ktorý sa pokúša nový zákon o cestnej doprave, je potrebné vysporiadať záväzky z minulosti a vytvoriť priestor pre fungovanie nového systému.

    V ďalšej časti Vyššie územné celky – vývoj príjmovej a výdavkovej časti tu chýbajú príjmy z rozpočtov Európskej únie. Nakoľko samosprávne kraje sa aktívnom spôsobom zapájajú do čerpania prostriedkov štrukturálnych fondov, tvoria tieto následne nemalú časť ich rozpočtových príjmov. Táto skutočnosť je o to dôležitejšia, že v nasledujúcom programovom období budú príjmy zo štrukturálnych fondov podstatne vyššie, ako to bolo doteraz. Žiaľ, musím konštatovať existenčný problém všetkých vyšších územných celkov a tým je nedostatočné zapojenie samosprávnych krajov do procesu čerpania prostriedkov z Národného strategického referenčného rámca, kde im podporu deklaroval sám premiér Fico. Absentuje tu dodržiavanie princípu partnerstva zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyššie územné celky nemajú šancu využiť prostriedky Európskej únie pre rozvoj Slovenska, jeho regiónov a pre jeho obyvateľov.

    V ďalšej časti svojho vystúpenia by som sa rád pristavil a komentoval celkom neobvyklý spôsob práce gestorského výboru počas rokovania o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ešte sa nestalo, nepamätajú si na to ani služobne starší poslanci, aby gestorský výbor v spoločnej správe neodporučil takmer žiadne zmeny v návrhu rozpočtu. Hlavne, ak sa navrhnuté zmeny týkajú spresnení rozpočtu jednotlivých kapitol, drobných zmien a presunu medzi kapitolami. Tento rozpočtový výbor dokonca neodporučil schváliť ani jednu zmenu, ani jediný drobný presun, dokonca ani presun prostriedkov v rámci príslušnej kapitoly. Výbor, v ktorom pracujem, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, odporučil niekoľko úprav v rámci príslušných kapitol. Týkali sa jednak zachovania dostatočných prostriedkov pre Úrad na ochranu osobných údajov. Navrhujeme, aby si úrad mohol ponechať 43 pracovníkov práve preto, aby mohol zabezpečiť nové úlohy plynúce zo Schengenského dohovoru. Ide o presun v rámci kapitoly a to vo výške 2,65 mil. Sk. Je to uvedené ako návrh č. 4 v časti B spoločnej správy 366a.

    Druhý návrh sa týka zabezpečenia činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Navrhujeme zvýšiť prostriedky o 505 tisíc Sk, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie a udržanie činnosti 7 regionálnych kancelárií. Kancelárie začali svoju činnosť od mája 2007 a preukázali svoju opodstatnenosť a potrebnosť. Návrh sa týkal zase len presunu nepatrnej čiastky v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Prekvapuje ma, kolegovia z koalície, že nie ste vnímaví a citliví ani len na najmenšie požiadavky opozície, resp. to nie sú ani tak požiadavky opozície, ale reálne potreby vašich fungujúcich a pracujúcich úradov a inštitúcií tejto vlády.

    Musím konštatovať, a to naozaj nerád a neradostne, že vláda Roberta Fica nectí parlamentnú demokraciu, ani práva opozície. Vláda dokonca nepočuje ani na argumentačne predložené návrhy a nepočuje hlas ani vlastných inštitúcií, ktoré zabezpečujú jej činnosť. Nepočujú ani vtedy, keď treba opraviť logické chyby ako v návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe v bode 3 časti D a to presun medzi diakoniou a reformovanou cirkvou. Bol by som rád, keby vláda predsa len veľkoryso rešpektovala opodstatnené potreby obcí a vyšších územných celkov. Je potrebné zvýšiť záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom o 6 miliónov slovenských korún na výkon matričnej činnosti. Ide o dotácie obciam a prenesený výkon štátnej správy na úseku matričnej činnosti, a to z dôvodu zvýšenia nákladov na riešenie dopadu valorizácie miezd o 4 % od 1. januára, k čomu sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, pripomínam, v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Toto tiež gestorský výbor neodporúčal schváliť.

    V závere by som rád konštatoval, že sa, dúfam, vláda a poslanci vládnej koalície predsa len stanú vnímaví a nie priečni a zaťatí, lebo to sa už dnes vo vyspelých demokraciách nerobí.

    Preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie nasledujúce návrhy zo spoločnej správy 366a. Navrhujem osobitne hlasovať o bodoch 2, 3 časti C a o bodoch 3 a 4 časti D spoločnej správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami tiež aj v prípade tohto vystúpenia sa neprihlásil nikto.

    A preto dávam slovo ďalšiemu poslancovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy a ním je pán György Juhász. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo v rozprave. Pripraví sa pán poslanec Eduard Kukan.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som aj ja svojou troškou prispel k prerokovaniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a venoval sa kapitole ministerstva hospodárstva.

    Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k vytvoreniu podmienok pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. 19. apríla 2007 sa konala v Bratislave konferencia Energetická politika pre Európu za účasti komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa, ktorý hovoril o alternatívnych zdrojoch energetickej bezpečnosti i mieste jadrovej energetiky. Komisár pre energetiku žiadal od Slovenska na tejto konferencii väčší rozvoj alternatívnych zdrojov. Slovensko dnes vyrába z obnoviteľných zdrojov mimo vodných elektrární 1 % energie. Podľa ministra Jahnátka sa má tento podiel do roku 2010 zvýšiť na 4 %. Podiel biozložiek na pohonných hmotách má narásť na 10 %.

    25. 4. 2007 prijala slovenská vláda Stratégiu vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike. Medzi konkrétnymi opatreniami je aj plánovaná podpora 100 miliónov korún pre montáž slnečných kolektorov na domy a kotlov na biomasu pre domácnosti. Slovensko sa spolu s ostatnými členskými krajinami únie na jarnom summite v marci 2007 zaviazalo k intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov. Podľa stratégie, tejto stratégie prijatej, umožňujú prijaté plány Slovenska zvýšiť súčasný podiel obnoviteľných zdrojov na 12 % v roku 2020. Ďalej sa v tejto stratégii píše, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie má dosah na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Nadväzne na uvedené fakty v správe bude potrebné, aby vláda pri príprave rozpočtov na rok 2008 a na nasledujúce roky vytvorila finančné rezervy pre podpory opatrení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Po odhade dopadov na verejné financie v tejto stratégii sa píše, že program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie si vyžiada zabezpečiť ročne 100 mil. Sk z kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    10. mája 2007 pán minister odpovedal v rámci hodiny otázok na otázku, či neuvažuje ministerstvo o väčšom rozvoji alternatívnych zdrojov energie na našom území a ich podpore nielen pre právnické osoby, ale i pre fyzické osoby. Pán minister odpovedal, citujem: „Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, to znamená domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Zvýšené využívanie biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštalácie zariadení, a preto ministerstvo navrhlo tri opatrenia. Prvé opatrenie je napríklad dotácie vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu.“

    Vážená Národná rada, vzhľadom na túto prijatú stratégiu, aj na citovanú odpoveď pána ministra som v rozpočte ministerstva hospodárstva hľadal Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie, ale nenašiel som. Preto som si dovolil predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí: V kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky navrhujem v programe 07 L Tvorba a implementácia politík účelovo určiť sumu 100 miliónov slovenských korún na účelové dotácie domácnostiam na financovanie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás poprosil o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán kolega. S faktickými poznámkami sa hlási pani Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Včera sme sedeli vo výbore pre európske záležitosti práve s pánom ministrom Jahnátkom a ja chcem podporiť to, čo povedal náš kolega pán Juhász, pretože pán minister včera veľmi otvorene priznal, že s obnoviteľnými zdrojmi, s finančnými prostriedkami na obnoviteľné zdroje je to v tomto rozpočte zlé a že on je z tohto rozpočtu v tomto zmysle veľmi sklamaný. Povedal, že má prísľub, že ak by pokračoval hospodársky rast a ak by sa našli nejaké peniaze, tak v druhom polroku roku 2008 by snáď dostal nejaké peniaze. Ale vieme, ako končia takéto sľuby. Vláda prijala v tomto roku vo februári uznesenie, ktoré je platné, že dofinancuje rezort kultúry. Dodnes nemáme oficiálne informácie, či vôbec dofinancuje. Lebo už máme koniec novembra a po 500 miliónoch pre rezort kultúry ani vidu ani slychu.

    Takže, ak sa má robiť rozpočet takýmito vágnymi prísľubmi, že ak by bolo lepšie, tak vám niečo prihodíme, tak sa predsa nedá robiť politika, ktorou by sme sa prezentovali na pôde Európskej únie.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán kolega? Nie.

    Takže ďalším prihláseným do rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 je pán Eduard Kukan.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ctený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne a kolegovia, dámy a páni, chcem predniesť zľahka a krátko pár poznámok ku kapitole ministerstva zahraničných vecí. Chcem začať konštatovaním, že ministerstvo zahraničných vecí ako výkladná skriňa a vysunuté čidlo Slovenskej republiky voči zahraničiu vyzerá v tomto rozpočte veľmi zle. Vyzerá ako taká Popoluška alebo chudinka, lebo má jeden smutný primát v tom, že spomedzi všetkých ústredných orgánov štátnej správy má ako jediný rezort, keď si zoberieme tabuľku, ktorá porovnáva, koľko financií dostávajú jednotlivé rezorty v porovnaní s minulým rokom, jediné ministerstvo zahraničných vecí tam má mínus. Je to taký malinký mínusíček, ale predsa len ide o stotiny percenta, ale proste nie je ani opticky dobré, keď nejaký rezort dostáva menej ako minulý rok. Myslím si, že pán minister mal viac zabojovať vo vláde. Veď má na to všetky osobnostné predpoklady a ja považujem pána ministra financií, pána Počiatka za pragmatického a racionálne zmýšľajúceho človeka a určite by bol pánovi ministrovi v tomto vyhovel, aby sa aspoň takáto drobná optická chyba vymazala, lebo naozaj to nie je dobré.

    Samozrejme, že ministerstvo má skúsených ľudí, ktorí si vedia poradiť za každej situácie a poradili si aj za takejto situácie, pretože ten trik, vtip alebo ťah, ktorý uskutočnili, je, že sa s ministerstvom financií dohodli, že 200 miliónov slovenských korún, ktoré ministerstvo získa v zahraničí odpredajom nadbytočného majetku, si ministerstvo ponechá v svojej kapitole, tým si pomôže, tým si prilepší a prežije. No, je to celkom vtipné aj chytré, ale je to také momentálne operatívne riešenie, nesystémové, také látanie, ktoré v budúcnosti skončí, pretože ministerstvo nebude mať donekonečna nadbytočný majetok. Ten sa predá, minie, nejako sa rozumne využije a potom už bude treba prijímať systémové opatrenia. Samozrejme, že práve aj takto získané peniaze by mal rezort ministerstva použiť racionálne, nemal by ich prejesť, ale mal by ich investovať tak, aby v budúcnosti tieto investície prinášali úspory, lebo tých peňazí nebude zrejme nikdy dosť. Kvôli korektnosti chcem povedať, že tento trend, bohužiaľ, znižovania finančných prostriedkov pre ministerstvo zahraničných vecí nie je nový, že je tu už niekoľko rokov a pokračuje sa v tom aj s týmto rozpočtom.

    Chcem pozitívne hodnotiť rozhodnutie ministerstva, urobiť takú reštrukturalizáciu majetku v zahraničí. To znamená, že ministerstvo ide urobiť súpis alebo evidenciu toho, čo v zahraničí máme, prenajímame a rozanalyzovať, či všetky tieto objekty potrebujeme, či ich nemožno nejakým spôsobom predať a získať výhodnejšie a podobne. To je naozaj dobrá vec, len by som chcel zdôrazniť, že by bolo žiaduce, aby tento proces robilo transparentne. Aby bolo úplne jasné, ako využívame ten majetok, koľko peňazí sme za to získali a akým spôsobom ich investujeme. Ak toto nebude, potom tento proces sa minie účinkom. Hovorím, je to veľmi dobrá myšlienka a bolo by dobré, aby sa realizovala tak, aby naozaj bola prínosom.

    No, oficiálna rozvojová pomoc. Znovu aj v tomto rozpočte je vyčlenená na bilaterálnu rozvojovú pomoc veľmi nízka čiastka – 166 mil. slovenských korún. Je to taká kvapka toho, čo by sme potrebovali. Lebo Slovensko ako členský štát Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj od poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci jednoducho neutečie. Je to naša povinnosť a budeme si ju musieť plniť. Je to iba jeden komponent z celkovej tej oficiálnej rozvojovej pomoci, lebo tam sa zaratúvajú aj naše príspevky do rôznych rozvojových fondov Európskej únie, OSN a podobne. Odpúšťali sme dlhy v minulosti, takže ten podiel z HDP bol trošičku, trošičku vyšší, ale aj tieto zdroje sme už vyčerpali a v budúcnosti budeme musieť poskytovať viac financií. Na zasadnutí zahraničného výboru kolega Horváth dal pozmeňujúci návrh, aby sme oficiálnu rozvojovú pomoc navýšili o 5 miliónov slovenských korún. Jednomyseľne sme to všetci schválili. Je to v spoločnej správe. Vyzývam aj vás, aby ste to podporili, lebo viete, no, keď neprší, nech aspoň kvapká.

    Včera popoludní v rozprave kolega Berényi navrhol posilniť tento komponent o vyššiu čiastku. Aj toto podporíme a boli by sme radi, keby aj z tohto obláčku zapršalo. Meteorologická terminológia.

    No, chcel by som ešte povedať to, že ministerstvo zahraničných vecí naozaj bude plniť svoje úlohy v sťažených podmienkach. Nepridávajú sa peniaze, znižujú sa personálne stavy, úlohy, ktoré pred ním stoja, neubúdajú, povedal by som, že skôr pribúdajú, takže bude to obrovský tlak na kvalitu. Na kvalitu vedenia ministerstva, na kvalitu pracovníkov v ústredí, na kvalitu našich diplomatov na zastupiteľských úradoch. A je naozaj už čas, aby slovenská vláda pristúpila k ministerstvu zahraničných vecí adekvátne jeho významu, jeho postaveniu, jeho činnosti, ktorú v zahraničí vykonáva pre Slovenskú republiku. Táto kapitola rozpočtu na budúci rok o tom nesvedčí. Tá svedčí skôr o opaku. A to je chyba.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Magdaléna Vášáryová, pán poslanec Martin Fronc.

    Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pani Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť môjho kolegu pána poslanca Eduarda Kukana v tom, čím skončil svoje vystúpenie. Tento rozpočet, keď sa naň pozrú a budú ho analyzovať diplomati zahraničných misií, ktoré majú sídlo na Slovensku, napíšu do svojich ústredí jednu vec: Tento rozpočet nie je orientovaný do budúcnosti, európsky orientovaný rozpočet. Toto nie je európsky orientovaný rozpočet. Ani symbolicky to nemôžeme povedať. A to nie je len naše navyšovanie, aspoň nejaké symbolické, peňazí, finančných prostriedkov pre rozvojovú pomoc, ale je to aj znižovanie príspevkov na to, aby diplomati mohli byť viacej v spojení so svojím ústredím, aby mohli využívať nejaké školenia, aby mohli častejšie prichádzať do ústredia. To všetko tiež je premietnuté do rozpočtu ministerstva zahraničných vecí. Je pravda, že v budúcom roku už nebudeme sedieť v Bezpečnostnej rade OSN, ale to neznamená, že všetky tie úlohy a všetky tie problémy, ktorými sme sa zaoberali, by sme mali teraz opustiť a prestať sa venovať všetkému, čo sa akurát nedeje priamo na našom dvore. A to je ten nepríjemný signál, ktorý určite diplomati dajú do všetkých krajín, ktorí majú tu zastúpenie, že Slovenská republika sa začína starať len o svoj dvor.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by vo svojej poznámke chcel len podporiť stanovisko kolegu Kukana. Myslím si, že ministerstvo zahraničia je naozaj ministerstvo, ktoré potrebuje na výkon svojej funkcie viac finančných prostriedkov. Ja mám osobné skúsenosti z minulosti a viem, že napríklad na našej misii v Bruseli sú schopní diplomati, ktorí majú naozaj obrovské množstvo práce a to sú dôvody, kde pri tak rastúcom hrubom domácom produkte dá sa pri dobrej vôli a trošku ako aj bojovnosti súčasného ministra zahraničných vecí zlepšiť rozpočet ministerstva zahraničia. Ďakujem.

  • Ďakujem. Predrečník chce reagovať na faktické poznámky? Nie.

    Takže teraz vystúpi v rozprave ďalší prihlásený pán poslanec Tomáš Galbavý. Pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie. Nech sa páči.

  • Prajem dobrý deň, pán predsedajúci. Ďakujem za možnosť.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem niečo k štátnemu rozpočtu, dovolím si obrátiť sa na pána ministra s prosbou. Koľko je hodín, pán minister, prosím vás? Nieže by som nevidel na tie parlamentné hodiny, ale budem úprimný. Môj zámer bol iný. Chcel som vidieť na vlastné oči hodiny s večným dátumom za milión korún.

  • Smiech rečníka.

  • Čiže sú to najdrahšie hodiny ministra vládneho kabinetu Roberta Fica. Ja momentálne nemám žiadne hodiny, poprosím vás, keby ste našli nejaké v šuplíku, promočné.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. V rámci charity, vidíte, oplatilo sa vystúpiť a dostal som dar. Takže ďakujem pekne, nie je to úplatok, ale sú úžasné, naozaj.

    Teraz úplne vážne poviem niečo k štátnemu rozpočtu. Ďakujem pekne, pán minister.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Ale treba trošku tú diskusiu aj nadľahčiť. Chcem povedať taktiež aj na margo koaličných poslancov, mám informáciu, že koaličná kríza je zažehnaná, takže zrejme aj preto je vás tu tak málo. A teraz k štátnemu rozpočtu.

    Vážené dámy a páni, keď sú veci, treba ich jednoducho pochváliť a naozaj, ja musím pochváliť štátny rozpočet, čo sa týka formálnej stránky. Je pravda, že je to rozpočet obozretný, rozpočet je to zodpovedný a najmä hlavne preto, že plní maastrichtské kritériá. Je celkom fajn, keď vláda dodržuje v každom prípade deficit verejných financií pod úrovňou 3 %. Isteže, hovorí sa v rozpočte aj z pohľadu budúcnosti o jeho udržateľnosti. Bol by som veľmi rád, keby to naozaj aj tak bolo.

    Ale, bohužiaľ, čo nemôžem pochváliť, ak budem vychádzať z premisy alebo z pohľadu na jednotlivé rozpočtové kapitoly, je to horšie. Rozpočet z tohto hľadiska predstavuje veľké riziko, tak ako tu už veľakrát bolo podčiarknuté a spomenuté, predstavuje veľké riziko z pohľadu do budúcnosti. Predovšetkým ide o nedostatok peňazí, s ktorými rozpočet ráta pre tie oblasti, ktoré by mali byť zárukou budúceho rozvoja Slovenska. A isteže všetci dobre vieme, o čom hovorím. Ide o vzdelanie, ide o základné a stredné školstvo, vysoké školstvo, regionálne školstvo. V týchto oblastiach, bohužiaľ, je rast výdavkov nižší ako tempo rastu celkových výdavkov štátneho rozpočtu.

    Samozrejme, aj podľa vyjadrení ministra školstva, prípadne aj iných členov vlády by sa mal do financovania vedy a výskumu, ktoré sú naozaj tiež poddimenzované, viac zapojiť súkromný sektor. Ale tu ja vidím jedno obrovské riziko. Podobne ako je, povedzme, v Spojených štátoch amerických, prípadne v západoeurópskych krajinách, súkromný sektor bude financovať maximálne tie výskumy, ktoré sám potrebuje. A pretože naše podniky sú zapojené do medzinárodných koncernov, tak je pravdepodobné, že tento aplikovaný výskum sa bude robiť niekde inde – v USA, v Nemecku, vo Francúzsku a podobne. Podniky ale nebudú financovať základný výskum najmä preto, že na to nie sú stimulované napríklad daňovými nástrojmi. A bez základného výskumu bude celá vedecká sféra na ceste k úpadku. Najhoršie na tom je, že situácia sa nebude zlepšovať, práve naopak, z výhľadu na budúce roky vidno, že podiel výdavkov štátneho rozpočtu na školstvo, vedu a výskum bude klesať a úmerne tomu bude klesať aj potenciál Slovenska.

    Za týchto okolností treba rátať s tým, že prídu investori, ktorí privezú projekty s vyššou pridanou hodnotou, teda predpokladajúce dostatok vysoko vzdelaných pracovníkov, naozaj s týmto predpokladať nebude reálne. Nehovoriac o tom, že takýto vývoj je v príkrom rozpore s tým, že vládny program ráta s rastom zdrojov pre ministerstvo školstva na 5 % hrubého domáceho produktu, pre vysoké školy sa malo vynakladať 1,2 % hrubého domáceho produktu. Aká je skutočnosť? Podiel z HDP na tieto účely v roku 2008 je 0,7 %, v roku 2007 to bolo 0,75 % a v roku 2006 bol 0,81 %. Bohužiaľ, ani v oblasti vedy nedosahuje percento HDP na tieto účely úroveň z roku 2006. Vtedy predstavovali výdavky na výskum a vedu 0,48 % HDP, v roku 2007 to bolo 0,39 % a v budúcom roku to má byť 0,44 % HDP. V programovom vyhlásení vlády sa pritom vláda zaväzuje dosiahnuť úroveň 0,8 % HDP.

    Druhou oblasťou, kde sa síce zaznamená mierny rast výdavkov štátneho rozpočtu, ale nie na úrovni rastu výdavkov štátneho rozpočtu, je výstavba diaľnic. Tu už vláda avizovala, že plánuje alebo počíta s verejno-súkromným partnerstvom, tzv. PPP projektmi.

    Vyslovene sú poddimenzované výdavky na štátnu podporu bývania. V roku 2008 budú tvoriť len 0,4 % HDP a v poslednom roku minulej vlády to bolo 0,5 %, pritom vláda tvrdí, že chce podporovať mladé rodiny napríklad spektakulárnym zvýšením príspevku na prvé dieťa. No, pravdepodobne lepšou formou mladých rodín by ale bola práve podpora nástrojov, ktoré mladým ľuďom pomôžu dostať sa k vlastnému bytu. Nehovoriac o tom, že aj to zvýšenie príspevku na prvé dieťa je zaplatené tým, že na ostatné deti rodičia nebudú mať zvýšené príspevky.

    K tomuto všetkému treba prirátať skutočnosť, že niektoré príjmy, s ktorými zákon ráta, sa dosiahnu tým, že sa zvýšia niektoré dane, ale aj tým, že sa prijmú zákony, ktoré sú pochybné z hľadiska ústavy. Tým myslím napríklad teraz schválený zákon o sociálnom poistení, ale aj zákon, ktorým sa zdravotným poisťovniam zakáže tvorba zisku a viaceré zákony týkajúce sa daní z príjmov, poisťovníctva a podobne. Včera sme o nich rokovali. Ale tieto zákony, ak prejdú cez sito Ústavného súdu, možno prinesú krátkodobý efekt počas nasledujúcich dvoch rokov, ale potom ich efekt pominie a dokonca začnú spôsobovať rozpočtové problémy. Že je to tak, ste si mohli prečítať v dôvodových správach k týmto spomínaným zákonom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, s týmto hazardovaním s budúcnosťou ostro kontrastuje vysoký rast výdavkov v poľnohospodárstve. Už predchodcovia, či už pani poslankyňa Tkáčová, pán podpredseda Ivan Mikloš kritizovali naozaj vyhradené výdavky v štátnom rozpočte pre poľnohospodárstvo. To si prilepší enormne. Je to pravda, dotácie sa tam pohrnú, no pritom sa zvyšujú ceny potravín. A jedným z dôvodov podľa informácie obchodníkov je vývoz, napríklad vývoz masla, sušeného mlieka a podobne. Takže občania zaplatia vlastne dva razy. Najprv v podobe dotácií poľnohospodárom a potom ešte vo vysokých cenách potravín.

    Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vláda zvýšila objem platieb do zdravotníctva. Za svojich poistencov bude odvádzať 4,5 % za celý rok. Odôvodňuje to tým, že minister zdravotníctva začal robiť kroky smerujúce k úsporám napríklad pri stanovení minimálnej siete zdravotníckych zariadení, prípadne sa ráta s tým, že zdravotné poisťovne presunú svoje zisky do zdravotnej starostlivosti. Druhé opatrenie bude účinkovať len v tomto roku, ak vôbec. V budúcom roku sa už poisťovne zariadia.

    Najväčšie riziko je ale v tom, že sa peniaze strácajú v liekovej politike, kde sa ale robí málo na obmedzenie nezmyselného predpisovania liekov. Okrem toho nie je jasné, čo sa stane, ak lekári budú požadovať splnenie predvolebných sľubov a teda razantné zvýšenie miezd. A hlavným problémom v zdravotníctve je fakt, že sa začali rušiť reformy urobené za minulej vlády, zastavila sa transformácia nemocníc, celý sektor sa začal rýchlo zadlžovať a tie dlhy sa raz budú musieť zaplatiť. Z výhľadu na budúce roky sa však zdá, že s takouto alternatívou sa neráta. Toto som chcel povedať k rozpočtu ako-takému.

    A teraz sa budem venovať oblasti kultúry. Kladne možno prijať zvýšenie celkového objemu prostriedkov v rezorte kultúry vo výške 26 % v porovnaní s minulým rokom, lenže to je dané jedným významným faktorom. Výdavky na kultúru boli v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 nižšie o 11 %, celkovo ide asi o pol miliardy. Takže vlastne len sa dofinancúva to, čo sa nedalo financovať v tomto roku. Nič viac a nič menej. Pritom práve kultúra bude oblasťou, ktorá bude významná z hľadiska zachovania identity Slovenska, ale aj z hľadiska turistického ruchu. Spoliehať sa na to, že všetko sa vyrieši peniazmi zo zahraničia a lokálnymi aktivitami, sa naozaj nedá. Dokonca tento nežiaduci stav konštatuje samotné ministerstvo. V rozpočte jeho kapitoly sa konštatuje, že navrhované výdavky sú podhodnotené a nedostatočné na to, aby dokázalo zabezpečiť úlohy, ktoré má plniť. To platí pre tento rok a aj pre roky budúce. V roku 2009 sa výdavky majú dokonca dostať pod úroveň roku 2007. Majú dosahovať len 90,9 % jeho výšky. Opakujem, v porovnaní s aj tak pre kultúru biednym rozpočtom na rok 2007 je to naozaj málo. Keď si spomeniem na tie plamenné reči, ktorými nás v minulom volebnom období častovali poslanci opozície a teraz koalície, vrátane kolegov z výboru pre kultúru a médiá, tak neviem, či sa mám smiať alebo plakať.

    K samotnému rozpočtu ministerstva kultúry. Takmer 20 % z neho, 963 miliónov je určených na financovanie cirkví. Rozpočtové organizácie ministerstva kultúry dostanú skoro 480 miliónov korún, príspevkové organizácie môžu dostať 2,2 miliardy. Ďalších 688 miliónov je určených na grantový systém, na národnú kultúru pôjde 87,6 milióna. Matica slovenská dostane 40 miliónov korún, čo je v poriadku, ale je to, bohužiaľ, len taká čiastka, aká bola v minulom roku. Neráta sa so žiadnymi prostriedkami pre verejnoprávne médiá STV a SRo, no výnimkou je vysielanie možno verejnoprávneho rozhlasu do zahraničia na krátkych vlnách, to ostáva na úrovni tohtoročného financovania. Teda rozhlas dostane 55,4 milióna korún. Po očistení inflácie, to znamená, že SRo dostane vlastne menej. Asi vysielanie pre krajanov nie je vládnou prioritou.

    Pri financovaní verejnoprávnych médií sa zjavne predpokladá, že ich zachráni prijatie nového zákona, tzv. zástrčkový zákon. Lenže už pri jeho príprave pán minister vyslovil názor, že tieto peniaze stačiť nebudú a predpokladal podpísanie tzv. zmlúv medzi STV a SRo, na základe ktorých by štát týmto médiám platil. O tom ale v žiadnej kapitole rozpočtu nie je žiadna zmienka. Takže ako to bude s týmito zmluvami? Kedy sa ráta s vytvorením takéhoto modelu? Kto bude objednávateľ? A ako sa to bude platiť? Pôjdu tie peniaze z kapitoly ministerstva kultúry alebo vlády, či Národnej rady? V Slovenskom rozhlase navyše tiká problém spojený so zmluvou medzi Slovenským rozhlasom a firmou Lawyers Partners. Taká ponuka, ktorá vlastne ponúka zrušenie zmluvy s tým, že chce od SRo vrátenie nákladov spojených s vymáhaním dlhu. Hovorilo sa asi o 100 miliónoch. To bude nad sily SRo. Môže mu v prípade potreby, môže mu, povedzme, ministerstvo v prípade potreby pomôcť, ale štátny rozpočet s tým nepočíta. Preto sa pýtam, akú formu na to zvolí.

    Generálny riaditeľ STV Hreha tiež má problém s financiami. Ba dokonca uvažuje o tom, že si STV bude musieť vziať prevádzkový úver, aby vôbec mohla existovať, aby vôbec mohla fungovať. Pýtam sa preto, aký je postoj ministerstva kultúry k tejto veci. Poprosím, aby mi pán minister podal uspokojivú odpoveď na takto položenú otázku.

    V rozpočte ministerstva sa neuvádza ani koruna na výdavky spojené s rekonštrukciou historickej budovy Slovenského národného divadla a to ani v budúcich rokoch. Prinajmenšom do roku 2010 sa teda s takouto akciou neráta. Prednosť dostali akútnejšie problémy, O.K., vrátane rekonštrukcie budovy Slovenskej národnej galérie, ktorá skutočne je boľavým miestom v kultúrnej sfére. O potrebe rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla sa ale hovorí najmenej od roku 1994 a to v súvislosti s dostavbou novej budovy divadla. V niekoľkých materiáloch ministerstva kultúry sa výstavba novej budovy dokonca odôvodňuje okrem iného tým, že v najbližších rokoch bude nevyhnutné prikročiť k rekonštrukcii historickej budovy a ak dovtedy nebude divadlo v nových priestoroch, tak nebude kde hrať. Takže prosím ministra kultúry, aby nám povedal, kedy predpokladá ministerstvo, že sa prikročí k tej rekonštrukcii, keďže už je nové divadlo postavené, a koľko z prostriedkov ministerstva je určených na prevádzku novej budovy. To sa treba spýtať v súvislosti s tým, že počas výstavby bolo jedným z argumentov proti nej, že prevádzka divadla zhltne neúmerne veľa peňazí. Ja by som rád vedel, či sa potvrdili tieto hlasy.

    Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko a ešte raz ďakujem pánovi ministrovi za ochotu darovať mi hodiny, ale to by som nemohol prijať, bolo by to veľmi podozrivé.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Viliam Novotný a pán Ján Slabý. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán predseda zdravotného výboru, pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Galbavého, keď hovoril o situácii v zdravotníctve. Myslím, že to veľmi dobre popísal. Ja vo svojom vystúpení pôjdem trošku ďalej, ale v podstate to, čo on povedal, platí. Chcem to podčiarknuť. Naozaj tie 3,3 mld. Sk, ktoré ako akýsi bonus vzhľadom vraj k systémovým zmenám v rezorte zdravotníctva pridala vláda Slovenskej republiky, bude pramálo na krytie všetkých problémov, ktoré táto vláda pôsobením v rezorte vytvorila. Budem o tom hovoriť, kde vznikajú dlhy, ako dlhy narastajú, prečo vznikajú, prečo nie je limitovaná nadspotreba zdravotnej starostlivosti, prečo nám rastú náklady na lieky a naozaj chcem povedať, že tých 3,3 miliardy pri takej nedobre robenej politike v rezorte zdravotníctva bude v reáli málo.

    Medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve je síce veľmi pekný, o tom budem hovoriť tiež. Určite aj preto ministerstvo financií aj predseda vlády nedali viacej peňazí do tohto rezortu, lebo sa spoliehajú na to, že vlastne viacej peňazí akosi spontánne ide. Ale na týchto peniazoch má táto vláda naozaj pramalú zásluhu vzhľadom na to, že tieto finančné prostriedky vznikajú tým, že ľudia platia viacej na odvodoch, lebo je vyššia zamestnanosť a lepšie zarábajú ľudia. Naozaj máme medziročne nárast disponibilných zdrojov 12,8 mld. v rezorte, čo je nebývalé číslo. Veľmi sa ale obávam, že pri zlej politike a nedokonalom šetrení, naopak, systémových zmenách, ktoré neprichádzajú, ale prichádzajú len deformácie reformy, ako si na to správne poukázal, dôjde k tomu, že tieto finančné prostriedky sa nijako neprejavia v tomto rezorte. Nikto nepocíti, že má viacej peňazí, čo je iste na škodu a je mi to veľmi ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, je mi jasné, že pre vás dotácie do poľnohospodárstva sú a vždy budú niečo ako červené súkno. Je to podľa môjho názoru totiž v jednoznačnom rozpore vami presadzovanou filozofiou o slovenskom sedliakovi ako o druhu, ktorý je určený na vyhynutie. Ale viete, podľa mňa, pán poslanec, tak ako aj pôda aj sedlák je večný a ak naša vláda v súlade s vládnym programom, v ktorom je poľnohospodárstvo jednou z priorít, podporuje ľudí, čo na pôde pracujú, tak je to vlastne vo veľkej miere iba naprávanie nespravodlivosti, ktoré ste vy na slovenských poľnohospodároch v uplynulých rokoch páchali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galbavý bude reagovať.

  • Ďakujem pekne, ja by som stručne reagoval na faktickú poznámku pána Slabého. V žiadnom prípade nie je pravda, že by som si nevážil kohokoľvek v tejto spoločnosti. Pán kolega, ja si rovnako vážim sedláka – poľnohospodára, ako si vážim učiteľa, lekára. Neviem, prečo sa snažíte túto situáciu využiť na to, aby ste nás obvinili alebo očiernili vo verejnosti z toho, že sme zaujatí proti nejakej skupine v tejto spoločnosti. To vôbec nie je pravda. Skôr poukazujem na to, že je nespravodlivé, keď poľnohospodári sú naozaj štedro dotovaní z našich zdrojov zo slovenského štátneho rozpočtu ešte aj z Európskej únie. A napriek tomu zaznamenávame veľký nárast potravín, napriek tomu máme informácie, že slovenskí prvovýrobcovia namiesto toho, aby potraviny sústreďovali na slovenskom trhu na slušnej úrovni, ich za drahšie peniaze predávajú do zahraničia a toto je to, čo mi na tom naozaj prekáža. A znovu sa vrátim k tomu, rovnako si vážim poľnohospodára – sedláka ako učiteľa, lekára a robotníka, každého v tejto spoločnosti. Poprosím vás, nedávajte nám do úst to, čo nie je pravda.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v rámci predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 – 2010 by mal mať rezort pôdohospodárstva v roku 2008 k dispozícii prostriedky v objeme takmer 30 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast takmer 25 %. Podpora podnikateľských subjektov cez rozpočet rezortu pôdohospodárstva, ktoré nepatria do sektora verejnej správy, sa v porovnaní s rokom 2007 zvyšuje o ďalších takmer 33 %. Celkovo možno konštatovať výrazný nárast výdavkov v roku 2008 na pôdohospodárstvo, čo je v súlade s prioritami vlády podľa programového vyhlásenia vlády.

    Je potrebné ale objektívne konštatovať, že z medziročného prírastku výdavkov celkového vládneho rozpočtu Slovenskej republiky, rezort Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky prostriedky nemal alokované, iba sa zachovala úroveň priamych platieb z národných zdrojov 30 % na úrovni rokov 2007 a to, samozrejme, pri inom kurze a tiež štátna podpora, resp. štátna pomoc zostala na takmer rovnakej úrovni ako v roku 2007. Celý medziročný nárast kapitoly je teda zabezpečený iba zo zdrojov Európskej únie. Pokles národných zdrojov je najmä v kurzových rozdieloch a v štruktúre prvého piliera, resp. aj v novom ocenení, vrátane kurzových zmien spolufinancovania programu rozvoja vidieka.

    Za jednu z možností, ako vylepšiť rezortný rozpočet, považujem nasledovný návrh či odporúčanie. Rezort pôdohospodárstva predložil v októbri 2007 na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z., v ktorom sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska a celospoločensky významnú, nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia. Zavedenie odvodov vychádza z programového vyhlásenia vlády. Účinnosť zákona sa pôvodne predpokladala k termínu 1. január 2008. V súčasnosti sa predpokladá k 1. marcu 2008.

    Odvody za záber poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Návrh zákona bol zatiaľ stiahnutý z rokovania vlády z dôvodu snahy na doriešenie rozporu s ministerstvom financií v systéme odvádzania odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom osobitného účtu. Predpokladaný objem finančných prostriedkov získaných z odvodov predstavuje čiastku cca 750 mil. korún ročne. Podľa konzultácií s ministerstvom pôdohospodárstva uvedený rozpor s ministerstvom financií ohľadne systému odvádzania odvodu bol po vzájomnej dohode odstránený s tým, že systém nebude založený na osobitnom účte, ale bude riešený zvýšenými príjmami a výdavkami v rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva vo výške predpokladaných odvodov. V roku 2008 ide o čiastku 560 miliónov korún vzhľadom na termín účinnosti zákona, v roku 2009 o 750 miliónov a v roku 2010 o ďalších 750 miliónov korún.

    Odporúčam preto, vážený pán minister tu nie je, ani spravodajca...

  • Hneď príde pán minister, hneď príde.

  • ... aby sa v priebehu roka v tomto zmysle upravili rozpočtovými opatreniami príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Navrhované riešenie nebude mať negatívny dopad na verejné financie, nakoľko návrh rieši vyrovnanie príjmovej časti s výdavkovou časťou štátneho rozpočtu. Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Navrhnuté riešenie napomôže aj finančne zabezpečiť výkon zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v prepojení na výkon ustanovení pripravovanej Smernice Európskej únie o pôde a to prostredníctvom orgánov štátnej správy na úseku ochrany pôdy. Ide o obvodné pozemkové úrady ako prvostupňové a krajské pozemkové úrady ako druhostupňové orgány. Týka sa to napríklad usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, spracovanie geometrických plánov napríklad, tvorby informačného systému, zabezpečenie činnosti pôdnej služby. Zároveň sa zdroje môžu použiť na ochranné opatrenia zamerané na zmiernenie odstránenia degradácie poľnohospodárskej pôdy, na sfunkčnenie hydromelioračných kanálov prioritne, samozrejme, v zmysle uznesenia vlády z 30.mája 2007 a iné aktivity v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva.

    Odporúčam teda ešte raz, aby ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva uvedené skutočnosti v rámci rozpočtového roku 2008 zobralo do úvahy.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rada hovorila aj k pánovi predkladateľovi...

  • Nech sa páči, hovorte, pán minister o chvíľočku príde. Viem o tom, že opustil miestnosť, o chvíľočku príde. Spoľahnite sa. Začnite hovoriť, on príde o chvíľočku.

  • Prečo to zavádzame, pán predsedajúci?

  • Viete dobre, že som pripravený všetko zabezpečiť, aj toto zabezpečím. Začnite rozprávať, pretože nie je v mojom úsilí a nie je ani nikde napísané, že jeho účasť tu musí byť v každej stotine sekundy a stopercentne. Príde. Prišiel sa mi ospravedlniť, že potrebuje na 3 minúty opustiť sálu. Ja som mu dal možnosť. Nech sa páči. Ak sa chcete vzdať poradia, vzdajte sa poradia. Viete, že vám umožním všetko, čo treba. Všetko čo treba, len nech beží rokovanie Národnej rady. Príde pán minister. Ak nechcete hovoriť, ja posuniem rokovanie k ďalším pani poslankyniam.

  • No dobre, ale keď mi toto urobí 150 poslancov, tak táto...

  • Spravte prestávku a zavolajte pána ministra.

  • Ale no. Tak ja už rozhodnem, čo urobím. Spoľahnite sa, že ho zavolám. Dobre?

  • Hlas z pléna.

  • Dobre. Čiže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

    Teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem oceniť postoj našej pani poslankyne, našej kolegyne pani Lucie Žitňanskej, lebo som presvedčená, že ak má parlament také nízke notovania medzi obyvateľstvom a my sa stretávame s názormi, že poslanci sú zbytoční a dostávajú svoje vysoké platy zbytočne, my sami takýmto postojom k tomuto pristupujeme. Nebolo by sa to stalo, keby tu sedeli iní členovia vlády, pán predsedajúci, lebo vtedy, keď pán minister si potrebuje odskočiť, čomu, samozrejme, rozumieme, by ho mohol zastúpiť iný minister. Ale vláda Slovenskej republiky nepotrebuje počúvať dialóg parlamentu, teda toho orgánu, ktorý kontroluje vládu, čo si myslí o rozpočte. Tým sami seba, vážení páni kolegovia, ja si veľmi vážim tých, ktorí tu sedíte, my sami seba znižujeme, ubližujeme si a znižujeme svoju vlastnú hodnotu.

    A včera a predvčerom sa tu veľmi veľa hovorilo o kríze parlamentnej demokracie. Mikuláš Dzurinda, myslím si, jasne pomenoval tento problém, že ide o krízu dialógu, teda základnej metódy komunikácie v demokratickej krajine. Ale pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2008 dochádza aj k inej kríze a to k devalvácii slov. Slová totiž strácajú svoj význam. Význam, ktorý majú a na ktorom význame sme dohodnutí kultúrne, historicky dlhé roky. Ako tu budeme vystupovať my poslanci, keď nebudeme používať slová v ich pravých významoch? Napríklad rezort kultúry v tomto rozpočte je označovaný za prioritu. To budeme za prioritu označovať už čokoľvek? A potom, keď naozaj budeme mať prioritu, tak toto slovo už nebude mať žiaden zmysel.

    Európska únia, ktorej súčasťou sme sa stali v polovici roku 2004, to znamená pred dva a pol rokom, sa začala až v roku 2007, teda v tomto roku prvýkrát systematicky zaujímať o kultúru. Eurostat sa pokúsil vyprodukovať prvýkrát štatistiku, ktorá ukázala, že členské krajiny Európskej únie sú vlastníkmi veľkej časti svetového kultúrneho dedičstva. Napríklad máme tristo pamiatok zo sedemsto celosvetových, ktoré sú zapísané do kultúrneho dedičstva UNESCO. Kultúrny sektor Európskej únie zároveň zamestnáva takmer päť miliónov ľudí, teda 2,4 % pracovnej sily Európskej únie. Títo pracovníci v porovnaní so všetkými inými rezortmi majú najvyššie vzdelanie, ale pracujú aj v prostredí oveľa nižšej sociálnej bezpečnosti než všetci ostatní pracujúci v iných sektoroch. Trh s kultúrnymi predmetmi dosiahol v roku 2007 v európskej dvadsaťsedmičke hodnotu 7,3 miliardy eur. Najčastejším spôsobom participácie nás Európanov na kultúrnych podujatiach je ale sledovanie kultúrnych programov v televízii. Toľko najnovšie a historicky prvé čísla Eurostatu o kultúre.

    Naše susedné krajiny, keď sa pozriete na ich plány, začali už dlhodobo pracovať, začali pracovať na dlhodobých plánoch programov činnosti kultúrnych inštitúcií, ochrany kultúrneho dedičstva a reformujú svoje spôsoby financovania s cieľom uvoľniť to najcennejšie, čo má každý národ a síce tvorivú energiu svojich vlastných talentovaných ľudí. Slovenská miestna a regionálna kultúra nepochybne dnes prežíva boom. Kultúrne programy v mestách sú prehliadkou fantázie a úsilia neúnavných kultúrnych organizátorov, ktorí za pomoci sponzorov a čiastočne aj rozpočtov miest a VÚC dokážu z tohto mála udržať fantastické festivaly, prehliadky a koncerty veľmi dobrej kvality. Takže môžem z tohto miesta zodpovedne vyhlásiť, že kultúra na Slovensku nie je v žiadnom prípade v kríze. V ťažkej kríze je nereformovaný systém štátnej podpory kultúrnych inštitúcií a štátnej podpory kultúrnych aktivít. Absentuje zapojenie slovenskej kultúry do európskeho priestoru a absentuje účinná ochrana a využitie nášho kultúrneho dedičstva. Teda všetko to, čo je dnes v kompetencii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Koncom tohto roka 21. decembra zmiznú hranice medzi kultúrne vyspelou Európou, ktorá má aj veľké rozpočty na kultúru, a nami, Slovenskou republikou. Integrácia pokračuje. Možno o chvíľu budeme nosiť aj rovnaké peniaze vo vreckách. Ale ako odpovieme v oblasti kultúry na tieto neuveriteľné výzvy, ktoré pred nami stoja? Ako pokračuje kariéra malého stredoeurópskeho tigra, krajiny, ktorej reformy v oblasti ekonomiky zavádzajú dnes všetky členské štáty Európskej únie? Teda niektoré členské štáty Európskej únie. Ako prispeje slovenská kultúra k posilneniu pozície nášho štátu v dvadsaťsedmičke? Ako nám pomôže v komunikácii s našimi európskymi susedmi a ako posilní povedomie vo vnútri krajiny aj mimo nás o modernom, európsky vyspelom národe a občanoch Slovenskej republiky? Čo umožní slovenskej kultúre stať sa ďalším z dynamizujúcich faktorov v procese modernizácie našej spoločnosti? A už ich nemáme veľa tých dynamizujúcich faktorov. Ale kultúra určite a vzdelanie predstavujú dva najsilnejšie dnešné moderné nástroje na dynamizovanie a modernizovanie našej spoločnosti.

    Aj v Európskej komisii si už uvedomili, že žiaden trvalý pokrok nemôžeme dosiahnuť bez rozvoja kultúry, modernej kultúry, ktorá dnes je neodlučne zviazaná s novou ekonomikou modernej spoločnosti, to znamená, s rýchlym spôsobom komunikácie, s tvorivosťou, inováciou, ľudským kapitálom, teda tým, čo v Nemecku nazývajú Kulturindustrie alebo v Londýne culture industries. Čo budeme mať my ako odpoveď? Čiastočnú odpoveď by nám teda mal poskytnúť rozpočet ministerstva kultúry na rok 2008 a na nasledujúce výhľadové roky 2009, 2010. A mnoho ľudí tu diskutovalo a povedalo, že tento rozpočet a tie nasledujúce dva roky sú rozhodujúce.

    Čo teda môžeme vyčítať z predloženého rozpočtu? Chcem hneď na začiatku povedať, že som si vedomá toho, že žiadna štátna kultúrna politika nespôsobí, že sa na Slovensku zrazu narodia geniálni umelci. Ale ambiciózna politika môže ovplyvniť zásadným spôsobom spoločenskú atmosféru, podporiť povznesenie kultúrnej úrovne spoločnosti a vychovať novú generáciu tých, ktorí si už nepamätajú mizerné básne o Leninovi, ktoré museli naši básnici písať a aj to, ako ukrývali originálne myšlienky o slobode do svojich diel, čo sa im dnes určite...

  • Páni, páni, potrebujete takto hlasno hovoriť?

  • ... čo sa zdá dnes mladej generácii smiešne. Trendom západnej Európy v oblasti kultúry je deinštitucionalizácia, deetatizácia a decentralizácia. Štát u našich partnerov v únii sa prestáva bezprostredne angažovať v kultúre, ale financuje ju cez nezávislé kultúrne inštitúcie pod heslom Viac kultúry v politike a menej politiky v kultúre. Štát zostáva veľkým mecenášom a gestorom, samozrejme, nestráca svoju úlohu v kultúre. A ako na tento trend odpovedáme my v tomto rozpočte?

    1. Nereformujeme sféru inštitucionálnej kultúry. Zostávame tam, kde sme boli. Máme štatisticky extenzívny systém, ktorý si bez zmien neporadí s novými výzvami.

    2. Naše kultúrne dedičstvo nedostatočne chránime a nevyužívame ho pre rozvoj našich regiónov.

    3. Pri takom výnimočne stabilnom a vysokom hospodárskom raste máme dnes jedinečnú šancu prispôsobiť kultúrny sektor tejto novej situácii a my to nerobíme.

    V rozpočte by sme mali vidieť teda, ako rozmýšľa náš minister kultúry o úlohe štátu v kultúre a akú kultúrnu politiku chce presadzovať. A čoho sme svedkami? Podporuje centralizované riadenie kultúry, toto staré zjavenie, ktoré sa tu znovu objavuje, centralizovanie obstarávania, centralizovanie rozhodovania, sprísňovanie predpisov a zákazov, zmenšovanie priestoru pre subsidiaritu, byrokratizácia činností. Napríklad komu a načo boli potrebné nezmyselné tabuľky, ktoré celý jeden týždeň vyplňovali všetci vedúci pracovníci rozpočtových organizácií ministerstva kultúry a ktoré niečo stáli, nejaké finančné prostriedky ministerstvo kultúry aj s tou firmou, ktorá to robila a ktorá prišla na to dohliadať a pracovníci tejto firmy nemali ani potuchy, ako pracujú kultúrne organizácie, hoci tieto organizácie mala auditovať? Ministerstvo kultúry stále ťažšie administruje, ale chce čím ďalej, tým viacej riadiť, čo je proti všetkým trendom a podľa mňa aj proti zdravému rozumu.

    Po druhé sme svedkami neexistencie, a to po poldruha roku nového ministra v kresle, akejkoľvek zmysluplnej a modernej koncepcie rozvoja národných a štátnych inštitúcií v kultúre. Všetko je tak, ako bolo.

    Po tretie sme svedkami posilnenia a zasahovania štátu a osobne priamo ministra do systémov, ktoré potrebujú jednoznačne na to, aby sa rozvíjali, jednoznačne injekciu nezávislosti a tvorivosti.

    Naďalej kvitne kultúra rezortizmu. A tak osud súkromných umeleckých škôl ministra kultúry vôbec nezaujíma, lebo to predsa patrí ministerstvu školstva. Ale kde budeme vyrovnávať šance detí z chudobnejších rodín? Šance detí, ktorých rodičia doma nemajú knižnice? Kde budeme vyrovnávať šance mladej generácie v prístupe k vysokým kultúrnym hodnotám? Ja nevidím ešte príliš veľa možností na vyrovnávanie týchto šancí. Akou prioritou, ako sa hovorí v tomto vysvetlení tohto rozpočtu pánom ministrom, akou prioritou je rezort kultúry pre túto vládu v skutočnosti? O tom hovoril už môj kolega, pán poslanec Mikloš vo svojom vystúpení.

    Chcem doplniť len pár konkrétnych čísel. Medziročný nárast financií sa pýši 26,3 %. Je to dokonca vyšší, ako sme tu hovorili ako na jednu nemú tvár alebo ako sa hovorilo na jednu kravu. Ale je to naozaj tak? Totižto rozpočet tohto roku, roku 2007 nemožno označiť v rezorte kultúry nijako inak ako tým, že bol škandalózny. Bol pokles o 11,5 %, teda o viac ako pol miliardy nižší ako v roku 2006.

    V roku 2008 teda kultúra dostane zhruba len o pol miliardy viac než v roku 2006 pri skoro 10-percentnom hospodárskom raste tohto štátu a pri zvyšovaní výdavkov zo štátneho rozpočtu o 9 %. V prepočte na podiel na štátnom rozpočte sa rezort kultúry vracia na úroveň roku 2006. Vtedy predstavovali výdavky na kultúru 0,86 % štátneho rozpočtu a podľa návrhu, ktorý prerokúvame, na budúci rok by sme mali dosiahnuť 0,87 % štátneho rozpočtu.

    Ak navrhované financie pre kultúru zasadíme do širších súvislostí, než je rámec štátneho rozpočtu, napríklad v porovnaní s číslami hrubého domáceho produktu, tak ružová vízia zmení farbu úplne. Navrhovaných 5,1 mld. je v takomto porovnaní na úrovni roku 2007 a hlboko pod rokmi 2005 a 2006, kedy kultúra dostala 0,23 % hrubého domáceho produktu a je to dokonca aj pod rokom 2004, kedy to bolo 0,22 % hrubého domáceho produktu.

    Ďalším číslom v návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry, ktoré premaľúva realitu na ružovú, je grantový systém. V predloženom materiáli sa niekoľkokrát zdôrazňuje vysoký nárast výdavkov grantového systému indexom 157,2. Inými slovami, na granty by malo byť na budúci rok o 57,2 % viac, ako bolo tento rok. Určite zainteresovaní, ktorí nerozmýšľajú logicky, budú radi, možno dokonca až tak, že zabudnú, čo tento enormný nárast spôsobil. Suma vyčlenená na granty to však nie je. Na granty pôjde na budúci rok zhruba 688,5 mil. korún. To je menej, ako bolo 738 miliónov rozpočtovaných na rok 2006 a ešte menej než 803,4 milióna skutočne v tomto roku 2006 vyčerpaných. Kde sa teda zobral ten rozdiel znovu v tej katastrofe prvého rozpočtu vlády Roberta Fica na rok 2007, s ktorým bol mimochodom terajší minister kultúry celkom spokojný?

    V roku 2007 totiž išlo do grantovej schémy úbohých 438 miliónov korún. Grantový systém zaznamenáva teda nárast späť o 250 miliónov, ale problém je, že 150 miliónov je alokovaných na podporu návštevnosti kultúrnych podujatí, to znamená, že netušíme, ako bude ministerstvo kultúry túto položku realizovať. V minulosti išlo o projekt takzvaných kultúrnych poukazov. Koľko je určených na podporu vydávania pôvodnej slovenskej literatúry, to neviem, lebo po mojej otázke na kultúrnom výbore pokrčila generálna riaditeľka sekcie ekonomiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Hilda Gajdošová ramenami a priznala, že ju otázka veľmi prekvapila a sľúbila, že mi túto sumu na podporu vydávania slovenskej literatúry obratom zašle. Dodnes na to čakám. Na čo je teda určená vraj miliarda navyše do rozpočtu ministerstva kultúry? Nárast nájdeme v kapitálových výdavkoch. Čiže nárast o 600 miliónov oproti roku 2007, čo je spôsobené viacerými dávno plánovanými investičnými projektmi rekonštrukcie budov a tieto rekonštrukcie sa neustále už pol druha roka odkladajú, až kým ministerstvo kultúry nedosiahlo, že výber všetkých dodávateľov na tieto rekonštrukcie bude robiť generálna riaditeľka ekonomickej sekcie ministerstva kultúry, neslávne známa, Hilda Gajdošová. Týmto oneskorením rekonštrukcií prišli naše národné kultúrne inštitúcie o príjmy zo svoje činnosti. Rastú aj kapitálové výdavky ministerstva kultúry na informatizáciu, akvizičnú činnosť a nákup vozidiel a podobne. Každopádne ide o činnosť spojenú s množstvom verejných obstarávaní a ďalších veľkých zákaziek a to všetko pod vedením generálnej riaditeľky Hildy Gajdošovej.

    Ďalších 100 miliónov nárastu rozpočtu je v tzv. projekte informatizácie kultúry. Na prvý pohľad veľmi moderný a zmysluplný projekt, ktorý je v skutočnosti zameraný najmä na ďalšie centralizovanie obstarávania služieb a tovarov v oblasti IT a telekomunikácií. V súčasnosti zavádzané podobné opatrenia Hildy Gajdošovej predražujú položky pre organizácie o 50 až 500 % a z materiálu ministerstva kultúry, ktorý rozoberá túto stratégiu takzvanej informatizácie, je zrejmé, že ministerstvo kultúry hodlá týmto smerom pokračovať naďalej, nakoľko viac ako polovica finančných zdrojov na projekt informatizácie je plánovaná v kapitálových výdavkoch samotného ministerstva kultúry, a nie kultúrnych organizácií.

    Na činnosť príspevkových a rozpočtových organizácií je vyčlenených približne toľko financií ako minulý rok. To znamená, keď započítame infláciu, dostávajú menej. Hoci komentár ministerstva kultúry k rozpočtu na rok 2008 uvádza nárast o 7 %, reálne zase na základe čísel z webstránky ministerstva kultúry je to len 0,7 %. Ide dokonca o preklep alebo dúfajme, že nie o zavádzanie. Keď navyše berieme do úvahy položku vyčlenenú na kultúrne aktivity týchto organizácií, ktorá je výrazne nižšia, celková suma pre kultúrne organizácie, ktoré tvoria kultúrnu infraštruktúru krajiny, je ešte nižšia ako v katastrofálnom roku 2007. Ministerstvo kultúry očividne neplánuje dodržať nariadenie vlády o 20-percentom znižovaní stavu štátnych úradníkov ani v roku 2008, hoci tlačí kultúrne organizácie, aby ony znižovali stav svojich pracovníkov.

    Už sa tu hovorilo o podpore verejnoprávnych médií. Takže len v krátkosti. Opäť chýbajú peniaze na vysielanie na stredných vlnách. Opäť sú tu len peniaze na vysielanie do zahraničia, hoci podľa všetkých prieskumov toto vysielanie počúva najmenší počet poslucháčov. Tento rok situáciu ministerstvo zachraňovalo jednorazovou dotáciou, ale to je len ad hoc riešenie. Minister kultúry zrejme očakáva, že po prvé, buď rozhlas tieto peniaze na budúci rok po prijatí nového zákona o poplatkoch za služby verejnosti nebude potrebovať, inými slovami, povinnosť štátu, zákonnú povinnosť štátu s financovaním stredných vĺn majú prevziať na svoje bedrá odberatelia elektriny, alebo čaká na nové, takzvané svoje vedenie Slovenského rozhlasu, ktorému potom pridelí z rozpočtovej kapitoly vlády dotáciu na rozbeh.

    Súčasné vedenie rozhlasu sa snaží o vyrovnané hospodárenie, čo sa o súčasnom vedení Slovenskej televízie nedá povedať. O tom tu hovoril už môj kolega, pán Tomáš Galbavý. Tam je sekera už dnes 300 miliónov, a pritom generálny riaditeľ Hreha nastupoval do televízie a bolo tam plus 300 miliónov. To znamená, že Slovenská televízia minula od nástupu generálneho riaditeľa Hrehu 600 miliónov korún a pán generálny riaditeľ povedal, že si potrebuje od januára zobrať úver na ďalších 100 miliónov korún. Kto to zaplatí? Pýtam sa, pán minister, kto toto zaplatí.

    Pritom problémom, ktorý terajší manažment rozhlasu rieši, sú staré dlhy, ktoré zdedil z obdobia, kedy Slovenský rozhlas viedli pán Rezník a znovu pani Gajdošová. Súčasný manažment totiž prevzal v máji 2006 rozpočet s naplánovaným deficitom vo výške 203 miliónov korún. Od odchádzajúcej Dzurindovej vlády rozhlas dostal dotáciu na oddlženie v roku 2005. Ale to bolo takmer všetko. Na rok, ktorý sa rozbiehal s naplánovanou sekerou 203 miliónov a tento rozpočet, opakujem, zanechala terajšia generálna riaditeľka ekonomickej sekcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Hilda Gajdošová, dostal Zemkovej manažment od Ficovej vlády transfer, a teraz počúvajte, 8,9 milióna. 8,9 milióna korún. Na rok 2007 dostal SRo transfer 56 miliónov na zahraničné vysielanie a dodatočne aj 45 miliónov na národnostné vysielanie.

    Výsledkom je, že napriek snahe manažmentu dlh, ktorý bol plánovaný na 203 miliónov, je stále vo výške 180 miliónov. A ak nám vo výbore pán štátny tajomník ministerstva kultúry Sečík hovoril, že žiadna vláda doteraz neposkytovala dotáciu na vysielanie na stredných vlnách, nie je to tak celkom pravda. Peniaze síce možno neboli účelovo viazané na stredné vlny, ale na rok 2003 dostal pán generálny riaditeľ Rezník od Dzurindovej vlády 388 miliónov, na rok 2004 217 miliónov, na rok 2005 280 miliónov. A tak to teraz porovnajte s tými 9 miliónmi od tejto vlády na rok 2006. Slovenský rozhlas dokázal tento rok vysielať s príjmami aj výdavkami vo výške 875 miliónov korún. Na porovnanie. Bývalý generálny riaditeľ Rezník a Hilda Gajdošová zhodne tvrdili, že Slovenský rozhlas na svoju činnosť a na svoju zákonom určenú prevádzku potrebuje minimálne 1 miliardu.

    Stručne zhrnuté, v roku 2008 sa budú pomaly a veľmi pomaly opravovať budovy, v ktorých sídlia niektoré kultúrne inštitúcie a už vieme, čo znamená to pomalé stavanie a pomalé opravovanie. Budeme svedkami centralizovaných obstarávaní, ktoré budú predražovať obstarávanie. S tým bude spojené zadávanie štátnych zákaziek, grantový systém bude na úrovni roku 2007 a kultúrne organizácie dostanú menej. Čiže miliardový nárast sa prejaví len v dlhodobo plánovanej obdobe infraštruktúry. Reálne teda viac ako 25 % nárast rozpočtu oproti roku 2007 neprinesie slovenskej kultúre takmer nič. Chýba akýkoľvek názor, akákoľvek koncepcia, kultúrna politika. Rozpočet je očividne tvorený metódou, aby každý dostal trochu a bol ticho, pričom vytvára široké pole možností pre netransparentné ekonomické postupy ministerstva kultúry a plánovanú developerskú činnosť, akou sú aj napríklad úvahy o výstavbe novej budovy pre verejnoprávne médiá.

    Vláda naďalej nedodržuje svoje programové vyhlásenie, nekomunikuje s kultúrnou obcou, akurát zaťažuje tisíce zamestnancov rezortu neprofesionálne vedenými auditmi s obskúrnymi cieľmi. Toto sme si mohli prečítať v rozpočte ministerstva kultúry.

    Ďakujem všetkým tým, ktorí ma počúvali. Ďakujem.

  • Teraz bude pokračovať v rozprave pán poslanec László Nagy. Pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, 80-ročné národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu Rádio Patria k 31. 12. 2007 končí svoje vysielanie. Končí svoje vysielanie na stredných vlnách. Podľa zámeru vedenia Slovenského rozhlasu potom bude vysielať iba na internete a na satelite, lebo je to najlacnejšie riešenie. Síce je pravda, že na internete a satelite je Slovenský rozhlas a vysielanie Slovenského rozhlasu je lacné, avšak pravdou je tiež to, že internetové vysielanie Slovenského rozhlasu sleduje iba 1 až 2 % poslucháčov na Slovensku. Na južnom a východnom území Slovenska to môže byť ešte menej, lebo na tomto území technické podmienky, káblové rozvody, internetové vybavenie je neporovnateľne horšie ako na ostatnom území Slovenska, nehovoriac už o nepriaznivej vekovej, vzdelanostnej a sociálnej štruktúre poslucháčstva národnostného vysielania. Ale vedenie Slovenského rozhlasu v súčasnosti iné riešenie nevidí. Rádio Patria teda končí svoje vysielanie na stredných vlnách, lebo vedenie Slovenského rozhlasu vypovedalo zmluvu s organizáciou TBDS, šíriteľom rádiového signálu na stredných vlnách. Zmluvu vypovedali na jeseň roku 2007, lebo Slovenský rozhlas nezaplatil ešte ani za rok 2007 za poskytnuté služby vo výške 45,3 mil. Sk.

    V tom čase nebol jasný vedeniu Slovenského rozhlasu spôsob vyrovnávania svojich dlhov za už dodané služby, ani to, ako zabezpečia financovanie stredných vĺn na rok 2008. Vedenie Slovenského rozhlasu argumentovalo tým, že financovanie vysielania na stredných vlnách je podľa zákona o Slovenskom rozhlase povinnosťou štátu, nech teda zaplatí štát. Citujem zo zákona o Slovenskom rozhlase: „Príjmy Slovenského rozhlasu okrem iného sú transfer zo štátneho rozpočtu na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn.“ Lenže štátny rozpočet na rok 2007 neobsahuje ani halier na vysielanie v pásme stredných vĺn a vtedy už známy vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 tiež neobsahoval ani halier na tieto účely. Predpokladám teda, že vedenie Slovenského rozhlasu v snahe odvrátiť hroziaci finančný bankrot rozhlasu pristúpilo k vypovedaniu zmluvy s nástupníckou organizáciou Slovenských rádiokomunikácií so spomínaným TBDS, aby aspoň takýmto spôsobom znížilo straty v hospodárení rozhlasu.

    Vedenie rozhlasu si však zrejme neuvedomilo dostatočne dve veci. Po prvé, že národnostné vysielanie verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku má svoju oporu ako v domácom, tak aj v medzinárodnom práve. A po druhé vedenie rozhlasu si tiež neuvedomilo dostatočne a nepočítali s nevôľou a opodstatneným odporom poslucháčov národnostného vysielania.

    Najprv v krátkosti k právnym úpravám. Ústava Slovenskej republiky čl. 34 zabezpečuje príslušníkom národnostných menšín rozvíjať svoju kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie vo vlastnom jazyku. Podľa paragrafu zákona o Slovenskom rozhlase Slovenský rozhlas zabezpečí, citujem: „Vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Slovenský rozhlas samostatné organizačné zložky.“

    Postavenie národnostného rozhlasu upravuje aj medzinárodné právo a medzinárodné dohody. Rámcový Dohovor o ochrane národnostných menšín v roku 1995 v čl. 9 uvádza, citujem: „Strany v rámci svojho právneho poriadku zabezpečia, aby osoby patriace k národnostným menšinám neboli diskriminované v prístupe k médiám.“ Ďalej sa uvádza, že, zase citát: „V rámci svojich právnych poriadkov strany prijmú pre osoby patriace k národnostným menšinám primerané opatrenia na uľahčenie prístupu k médiám.“ Ratifikovaním Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v roku 2001 Slovenská republika sa zaviazala, že prijme vhodné opatrenia, aby rozhlas ponúkal programy v regionálnych alebo menšinových jazykoch. Vo svojom verejnoprávnom rozhlase bude podporovať alebo uľahčí pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch. Dodržiavanie týchto práv je predmetom aj pravidelného hodnotenia monitorovacích odborných skupín Rady Európy a záväzné odporúčania pre členské štáty sa prijímajú na najvyššej úrovni, teda na úrovni Rady ministrov Rady Európy.

    Dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že všetci si uvedomujeme delikátnosť súčasnej situácie, keď práve uplynulý týždeň Slovenská republika prevzala predsedníctvo v Rade Európy. Nikto by z nás určite nebol rád, keby práve teraz Slovenská republika mala byť vystavená kritike z porušovania práv národnostných menšín.

    So vzniknutou vážnou situáciou v národnostnom vysielaní sa zaoberali v nedávnej minulosti aj dva parlamentné výbory, mediálny výbor a výbor pre kultúru, ako aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na predmetnom rokovaní výboru prijal uznesenie, v ktorom odporúča podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi a ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi zabezpečiť finančné krytie vysielania Rádia Patria na stredných vlnách prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu formou účelového viazania prostriedkov a prijal odporúčanie aj pre vedenie Slovenského rozhlasu. Po prvé zachovať vysielanie Rádia Patria na stredných vlnách v súčasnom rozsahu a po druhé zabezpečiť kvalitatívne zlepšenie signálu Rádia Patria na celom území obývanom národnostnými menšinami.

    Vedenie Slovenského rozhlasu, ako som pred chvíľou spomínal, nepočítalo ani s poslucháčskym ohlasom na zneistenie a ohrozenie budúcnosti národnostného vysielania rozhlasu. Vedenie rozhlasu, ale aj vláda v uplynulých týždňoch a mesiacoch bola zaplavená stovkami poslucháčskych listov, v ktorých pisatelia žiadajú zachovanie národnostného vysielania rozhlasu v pôvodnom rozsahu a na pôvodných rozhlasových vlnách. Problém financovania a neistá budúcnosť Rádia Patria sa stala teda predmetom verejnej diskusie a hromadného protestu občanov. Otázka sa dostala aj na stôl verejnej a medzinárodnej politiky. Otázkou osudu Rádia Patria sa museli zaoberať aj najvyšší predstavitelia Slovenskej a Maďarskej republiky na ostatných dvojstranných rokovaniach, či už na úrovni predsedov parlamentov, predsedov vlád alebo ministrov zahraničných vecí.

    V snahe odvrátiť hroziace nebezpečenstvo vnútropolitického a medzinárodného škandálu napokon rozhodujúci krok urobila vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti aj na tomto mieste s uznaním kvitujem nedávne rozhodnutie slovenskej vlády, keď zo svojej rezervy na rok 2007 pod tlakom už spomínaných okolností uvoľnila 45,3 mil. Sk pre financovanie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách, kde vysiela aj Rádio Patria. Len v zátvorke uvádzam, že na týchto istých stredných vlnách vysiela Slovenský rozhlas aj okruh Slovenského rozhlasu Regina. Rádio Patria vysiela iba 42 % z celkového vysielacieho času na stredných vlnách, ostatné vysielanie vypĺňa Rádio Regina.

    Kríza, vážené dámy, vážení páni, však nie je zažehnaná. Štátny rozpočet na rok 2008 neobsahuje žiadnu položku pre vysielanie Slovenského rozhlasu pre národnosti. V Slovenskom rozhlase naďalej pokračujú prípravy na zrušenie Rádia Patria na stredných vlnách a pripravuje sa prechod na internetové vysielanie, ktoré nikto počúvať nebude. Národnostné zväzy, národnostný zväz Rusínov a Ukrajincov a národnostný zväz Maďarov Csemadok informovali podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, vedenie Slovenského rozhlasu, ako aj parlamentný výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o narastajúcom napätí a nespokojnosti svojich príslušníkov. Z občianskej iniciatívy rozbehli petičné akcie na záchranu Rádia Patria. Podľa posledných informácií medzi maďarskými poslucháčmi za krátky čas bolo zozbieraných viac ako 16 tisíc podpisov. Obdobná situácia je aj na území obývanom rusínskou národnosťou.

    Aj preto výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na poslednom svojom zasadnutí vo verejnej diskusii vypočul stanoviská vedenia rozhlasu, predstaviteľov národnostných zväzov a zástupcov vlády a na základe toho prijal jednomyseľný návrh k štátnemu rozpočtu ku kapitole Všeobecná pokladničná správa a ministerstva kultúry. Dovoľte, aj keď to máte v spoločnej správe, aby som odcitoval uznesenie, resp. návrh výboru pre ľudské práva a národnosti. Z kapitoly ide o návrh č. 4 v časti bodu C.

    „Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rezerva vlády Slovenskej republiky presunúť 45,4 mil. Sk do rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na zabezpečenie vysielania programu v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín program 08S03 podpora verejnoprávnych médií, podprogram 08S0301 Slovenský rozhlas.“ Návrh sa zdôvodňuje tým, že sleduje zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádia Patria ohrozené vypovedaním zmluvy o šírení signálu na stredných vlnách.

    Na zasadnutí gestorského výboru však tento návrh nebol podporený. Gestorský výbor tento návrh odporúča neschváliť. Ja následne som viedol konzultácie s pánom ministrom financií a na základe aj jeho pripomienok a podnetu som vypracoval kvôli uľahčeniu situácie a spriechodneniu tohto návrhu iný variant tohto návrhu a tento variant návrhu predkladám aj ako alternatívny poslanecký návrh na tú istú problematiku.

    Pozmeňujúci návrh znie:

    „V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znížiť kapitálové výdavky o 45,3 mil. Sk zo 606 mil. 361 tis. Sk na 561 mil. 61 tis. Sk a zvýšiť objem finančných prostriedkov programu 08S03 Podpora vysielania verejnoprávnych médií z navrhovaných 55,4 mil. Sk na 100 mil. 700 tis. Sk s určením na zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádio Patria na stredných vlnách.“

    Zdôvodnenie je obdobné ako už v spomínanom návrhu zo spoločnej správy. Návrh sleduje zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádio Patria ohrozené vypovedaním zmluvy o šírení signálu na stredných vlnách.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver dovoľte, aby som vás ešte požiadal, resp. spravodajcu, aby vyňal zo spoločnej správy z časti IV C bod 4 a z časti IV D body 3, 4 a 5 na osobitné hlasovanie.

    Dúfam, že aspoň prítomných poslancov som presvedčil o dôvodoch, prečo boli predložené a schválené vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vysielania Rádia Patria i ďalšie a dúfam, že tieto návrhy podporíte pri hlasovaní.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, s faktickými poznámkami – pán poslanec Rafaj, pán poslanec Senko, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pána poslanca Rafaja.

  • Pán poslanec, ja som prekvapený, že predstavitelia SMK pokračujú v tej vydieračskej politike, ktorá sa začala údajne tichou dohodou medzi vedením Slovenského rozhlasu a vami práve tými presunmi a zmenami, ktoré docielili, že v minulom roku musela byť účelová dotácia práve na 5. okruh Slovenského rozhlasu Patria s tým, že ste predpokladali že takýmto spôsobom budete tlačiť a vydierať na štátny rozpočet aj ďalej a že ste skočili na hru vedenia Slovenského rozhlasu, kde generálna riaditeľka podľa zákona predkladá Rozhlasovej rade na schválenie dlhodobé plány a koncepcie rozvoja programovej služby Slovenského rozhlasu.

    Dobre viete, že Rozhlasová rada opakovane a viackrát po sebe kritizovala nedostatočnosť týchto programových dokumentov a viackrát ich aj zmietla zo stola. Takže nie táto sála tohto parlamentu, ale iné zo zákona určené inštitúcie sú adresátmi vašej žiadosti a aj preto mediálny výbor Slovenskej republiky tento alebo túto požiadavku na navýšenie, ďalšie navýšenie na stredné vlny odmietol akceptovať, z nijakého iného dôvodu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Myslím si, že pán poslanec Rafaj presne povedal to, čo som chcel aj ja povedať, ale ja by som ho len doplnil. Pán poslanec, hráte falošnou hrou. Opýtajte sa vašej vlastnej poslankyne, pani bývalej štátnej tajomníčky Ágnes Biró, ktorá takisto priznala, že Slovenský rozhlas zneužil, jednoducho zneužil stredné vlny na vydieranie ohľadom národnostného vysielania. Ďakujem.

  • Rádio Patria, o ktorom hovoril pán poslanec, bolo do príchodu nového vedenia Slovenského rozhlasu vysielané na krátkych vlnách bez problémov a hocijakých výhrad zo strany menšín, ba naopak, bolo lepšie počúvateľné ako dnes. Po príchode nového vedenia, zmeny vysielacej štruktúry a verím, že tak ako tu už bolo povedané, po dohode s maďarskou koalíciou, bolo Rádio Patria presunuté na stredné vlny bez toho, aby sa robili analýzy, koľko ľudí na Slovensku vlastní rádio len so strednými vlnami a tak sa stal Slovenský rozhlas pre mnohých Slovákov nepočúvateľný, pretože nerozumejú, čo sa na rádiu Patria hovorí.

    Keďže o tom viem, mnoho ľudí mi písalo a volalo, veľmi som bola prekvapená, že Slovenský rozhlas nedbá o týchto svojich poslucháčov a úplne pokojne ich hodil do vody. Ja sa tiež divím, že páni poslanci z maďarskej koalície vystupujú teraz týmto spôsobom, pretože je jasné a všeobecne známe, že toto sa udialo len kvôli tomu, aby Slovenský rozhlas získal a vytĺkol peniaze zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že to nie je férové.

  • Ďakujem pekne mojim kolegom, kolegyniam za pripomienky.

    Ľutujem, pán poslanec Rafaj, že ste prišli neskoro a nepočuli ste to, čo som hovoril na začiatku a nemali ste možnosť počuť ani to, čo hovorila pani poslankyňa Vášáryová v tejto súvislosti. Ináč odmietam veľmi dôrazne podozrievanie Strany maďarskej koalície z akejsi tichej dohody. To by bola naozaj šialená politika Strany maďarskej koalície, pokiaľ by bola a chcela obetovať kvôli akýmsi politickým cieľom vysielanie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu a to sú len výmysly. To je po prvé.

    Po druhé, treba si uvedomiť aj to a to ukazovala vo svojom príspevku aj pani poslankyňa Vášáryová, že slovenská vláda od rokov alebo v rokoch 2003, 2004, 2005, tak ako jej káže zákon, ako kážu slovenskej vláde medzinárodné dohody a zmluvy, si plnila svoju povinnosť dotovať, resp. financovať národnostné vysielanie, resp. vysielanie na stredných vlnách. Až príchodom tejto novej vlády v roku 2006 bola prerušená táto dobrá tradícia a táto dobrá povinnosť a preto vznikali a vznikajú takéto problémy.

    Čo sa týka technických problémov vysielania, je pravda, že na VKV je lepší signál, ale momentálne podľa mojich informácií Sloven...

  • Vystúpenie poslanca prerušené časomierou.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Bol ohlásený pán poslanec Frešo. Nie je prítomný. Neviete, kolegovia z SDKÚ, či pán poslanec Frešo bude, nebude? Stratí poradie. Stratí poradie a bude potom na záver vystupovať, tak ako rokovací poriadok umožňuje.

    Teraz vystúpi pán poslanec Kahanec. Pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážená pani ministerka, ktorá zastupuje pána ministra financií, po roku máme opäť pred sebou návrh štátneho rozpočtu, teda zákon roka.

    Situácia v rokovacej sále parlamentu o tom však nenasvedčovala zvlášť včera a nenasvedčuje ani dnes. Od včerajšieho rána do 17.00 hodiny sa o tomto zákone roka nemohla viesť ani diskusia, ani polemika, keďže v rokovacej sále absentovali takmer všetci poslanci vládnej koalície. Zrejme si títo kolegovia až príliš rýchlo zvykli nezúčastňovania sa na rokovaní parlamentu. Pri odvolávaní predsedu Národnej rady to odôvodňovali, že sa nebudú zúčastňovať na fraške. Skôr to však bolo o nedostatku argumentov, či odvahe obhajovať svojho vlastného koaličného predsedu Národnej rady.

    Vráťme sa však k dnešnému dňu rokovania. Predpokladám, že poslanci vládnej koalície nepovažujú rokovanie o zákone roka za frašku. Napriek tomu sú tu i dnes prítomní v minimálnom počte poslanci koalície. Prečo, ak to nepovažujú za frašku? Prečo nechali rozpravu takmer výlučne iba na opozičných poslancov? Predložený návrh štátneho rozpočtu by hádam mal byť návrhom vládnej koalície, predovšetkým. Hádam by mal byť tiež aj pretavením sľubov programového vyhlásenia vlády. To by som očakával nielen ako poslanec, ale aj ako človek, občan, volič. Očakával by som tiež záujem vlády, šéfov jednotlivých rezortov, že budú reagovať v rozprave poslancami opozície široko diskutovaný rozpočet, že ho budú ako navrhovatelia hájiť za svoje kapitoly, aj ako celok, že budú diskutovať či polemizovať s pozmeňujúcimi návrhmi, ale i s diskusnými príspevkami, ktoré zazneli v rozprave. Očakával by som to, lebo by to bolo úplne prirodzené, že po rôznych pohľadoch a pozmeňujúcich návrhoch zo strany opozície, ktorej hlavnou úlohou je aj pri návrhu štátneho rozpočtu upozorňovať na problematické miesta štátneho rozpočtu, či predkladať pozmeňujúce návrhy na jeho vylepšenie, budú tento štátny rozpočet obhajovať predovšetkým šéfovia rezortov vlády, teda ministri, v spolupráci s ktorými sa tento štátny rozpočet na rok 2008 pripravoval.

    Očakával som to aj napriek tomu, že pri minuloročnom rozpočte nebola ochota či odvaha zo strany členov vlády rozpočet obhajovať. Moje očakávanie sa však nenaplnilo ani tento rok. Veď včerajší, ale aj dnešný deň ukazuje, ako to prebieha bez účasti členov vlády. Ešte šťastie, že sa nám zúčastňuje minister financií ako predkladateľ, ktorého niekedy na krátku chvíľu vystriedajú jeho kolegovia, ale to sú len nutné chvíľky.

    Postoj koalície sa teda zatiaľ nezmenil. Stále platí, že na schválenie rozpočtu majú 85 hlasov? Teda dostatok hlasov? Včerajšia 17.00 hodina tento sebavedomý postoj koalície nepotvrdzovala. Rokovacia sála sa totiž na krátky čas zaplnila poslancami koalície. Prečo? Lebo prišli v mimoriadne veľkom počte sa prihlásiť do rozpravy ústne. Už to tu bolo z tohto miesta povedané, že včera koalícia potrebovala čas, aby sa dohodla na zákone roka, možno na sebe samej, na koalícii. Sebavedomý postoj koalície sa teda rýchlo zmenil na ustráchanú skupinu, ktorú kvári neistota, či koaliční partneri sa aj po včerajšom stretnutí lídrov koalície dohodnú a budú schopní dohodnúť. Všetko toto je však v tejto chvíli problém koalície, podobne ako predvčerom, ako keď pri predvčerajšom hlasovaní o návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady koalícia sebaisto vyhlasovala, že odvolanie je problém opozície, ktorá musí získať potrebný počet hlasov. Po včerajšej prudkej búrke lídrov koalície sa dnes táto sebaistota zrazu vracia. Je to už po dnešnej aktuálnej tlačovke a vyjadrení lídrov. Otázka je, ako nadlho.

    A teraz k samotnému rozpočtu. V rozprave už zaznelo mnoho výhrad či návrhov zmeniť predovšetkým výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Zaznelo aj mnoho číselných údajov. Preto mi dovoľte vyjadriť sa predovšetkým k niektorým výdavkom, vybraným výdavkom v oblasti štátneho rozpočtu, ktoré považujem za nesystémovo, nespravodlivo navrhnuté. Výdavky, z ktorých cítiť budúce lobistické záujmy či netransparentnosť pri budúcom čerpaní, ale aj výdavky, ktoré podľa môjho názoru sú nespravodlivo navrhnuté a sociálnosť iba imitujú.

    Medzi nesystémovo navrhované výdavky patria predovšetkým tie, ktoré z hľadiska potrieb sú poddimenzované alebo naopak, predimenzované z hľadiska zdravého vývoja ekonomiky Slovenskej republiky, teda z hľadiska primeraného rozdelenia výdavkov podľa prioritných oblastí, potrieb štátneho rozpočtu.

    Predimenzované výdavky zároveň predstavujú aj rizikový faktor nielen neefektívneho a neúmerného čerpania zo štátneho rozpočtu, ale aj riziko čerpania týchto výdavkov pod lobistickými tlakmi. Patria sem aj výdavky, ktoré neodrážajú programové vyhlásenie vlády. Poddimenzované sú predovšetkým výdavky na školstvo, vedu, výskum, vzdelanie, ktoré nezohľadňujú deklarovanú podporu týmto oblastiam, či podporu toľko vládou proklamovanej znalostnej ekonomike a vedomostnej spoločnosti.

    Väčšiu podporu by si určite zaslúžilo aj regionálne školstvo. Neprimerane málo sa navrhuje aj na výstavbu diaľnic, teda tiež silno, ba niekedy až silácky proklamovanej podpore budovania dopravnej infraštruktúry. Čiastka niečo vyše 10 miliárd dokonca predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu obdobiu. Argumentovanie ďalšími zdrojmi cez PPP projekty, teda verejno-súkromné partnerstvá, stojí po zásadných výhradách premiéra v predošlom období, ale aj po negatívnom postoji ministra financií z hľadiska neúmerného objemu budovania diaľnic cez PPP projekty na hlinených nohách. Hlinených z hľadiska možného predraženia, transparentnosti, ale aj z hľadiska zabezpečenia vývoja ekonomiky Slovenskej republiky napríklad vo vzťahu k plneniu kritérií, tiež tak často sľubovaných predsedom vlády pre prijatie eura.

    A predimenzované? Neúmerný nárast je predovšetkým v oblasti dotácií v poľnohospodárstve, takmer 33 %. Na tieto dotácie, v ktorých sú vynakladané náklady približne necelých 26 mld., môžeme povedať, že môžu byť z hľadiska zabezpečenia vo vzťahu na podmienky v členských štátoch Európskej únie potrebné. Ale otázka je, či sú v primeranej výške. Nepotrebuje však silnejšiu podporu školstvo, vzdelávanie, sociálna oblasť? Nepotečú tieto zvýšené dotácie v podmienkach podnikania poľnohospodárstva v Slovenskej republike predovšetkým do vybraných podnikateľských subjektov, ako to bolo napríklad pri už známej kauze o prideľovaní dotácií pre bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, do pestovania tabaku? Prejavia sa vôbec dotácie v úrovni cien? Alebo v ziskoch v poľnohospodárstve?

    Priestor na šetrenie je však aj v iných oblastiach. Šetriť by sa dalo aj okresaním výrazného zvýšenia kapitálových výdavkov v rezortoch, ak by sa určili podľa skutočných a efektívnych potrieb rezortov.

    Už tu boli predrečníkmi spomenuté vysoké kapitálové výdavky napríklad v rezorte kultúry, v rezorte spravodlivosti napríklad na rekonštrukciu súdov a podobne. Priestor by sa určite našiel aj pri efektívnejšom a transparentnejšom verejnom obstarávaní. To by však vláda musela skutkami potvrdzovať svoje silné sľuby. To by firma IKORES nemohla dostávať zákazky v priamom zadaní. Veď zakrátko uvidíme pozíciu IKORES-u pri budúcich silných štátnych zákazkách po schválení štátneho rozpočtu.

    Ak máme ušetriť pre transparentnejšie rozdelenie zdrojov, to by musela byť aj menšia rezerva predsedu vlády, ktorá stúpla o 75 %, i samotného premiéra Fica, ktorý chce na jednej strane zabrániť zlodejinám, ako to včera deklaroval v médiách, no na druhej strane nemá problém, ak sa zdroje, ktoré môže rozdávať on sám, zvýšia oproti rezerve vlády bývalého premiéra, oproti rezerve bývalého premiéra Dzurindu, trojnásobne. Teda na 150 miliónov. A to v minulom roku táto položka narástla o 150 %, zvýšila sa z 50 mil. na 125, tohto roku sa opäť zvyšuje o ďalších 20 %.

    Nie sú tieto zdroje, ktoré by sa mohli ušetriť či racionálnejšie prerozdeliť, potrebnejšie pre žiakov, študentov, ktorí sú perspektívou nášho budúceho rozvoja? Pre Infovek, pre kvalitnejšie zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, pre vybavenie škôl každého stupňa? Pre regionálne školstvo, ktorého zvýšenie je iba 4,4 % pri celkových výdavkoch, vrátane samospráv dokonca len 1,8 %? To sú iné percentá ako pri prioritných zvýšeniach tejto vlády. Nie sú tieto zdroje potrebnejšie na podporu rodín? Zvlášť tých viacdetných, ktorých rodičia aj napriek tomu, že poctivo pracujú a starajú sa o ne, majú často problém vykryť svoje aj základné potreby? Veď práve tieto deti, deti, ktoré sa rodia a ktorých rodičia poctivo pracujú, majú často problémy so samotným fungovaním. Tieto deti, ktoré sa narodia a poctivo sa pripravujú do života, práve tieto deti sa budú podieľať na tvorbe budúceho hrubého domáceho produktu, z ktorého budeme môcť čerpať zdroje na prerozdeľovanie v štátnom rozpočte pre jednotlivé potreby spoločnosti. Veď práve tieto deti sa budú podieľať aj na tvorbe zdrojov pre naše dôchodky, pre budúce dôchodky. A my im dnes nechceme pomôcť? Nie sú tieto zdroje potrebnejšie na riešenie často veľmi ťažko zvládnuteľných situácií zdravotne či sociálne odkázaných občanov? Veď aj pre tieto skupiny ľudí sa vytvárajú zdroje do štátneho rozpočtu. To však by sme museli v štátnom rozpočte aj spravodlivo ubrať, aj spravodlivo pridať. Nájsť zdroje napríklad na podporu opatrovateľskej služby, ktorú skutočne potrebujú, nájsť zdroje na zvýšenie a valorizáciu rodinných prídavkov, ktoré už 3 roky neboli valorizované. To by však vláda musela plniť svoje slová a sľuby v sociálnej politike.

    Vzhľadom na veci, ktoré som uviedol a vzhľadom na rozdelenie a priority predovšetkým výdavkov v štátnom rozpočte a v jednotlivých kapitolách, myslím si, že nemôžeme ako opozícia, ktorá je určená predovšetkým na to, aby dbala na čo najefektívnejšie rozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, tento štátny rozpočet podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a po vyčerpaní faktických poznámok sa v súlade s rokovacím poriadkom hlási pani ministerka s reakciou.

    Takže, pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kahanec, ja osobne si myslím, že ten váš úvod, ktorý hodnotil počet poslancov vládnej koalície v sále a na začiatku, by mal byť úplne komplexný a mali by ste zhodnotiť, aký je záujem aj opozície pri prerokovaní zákona roku. Ja keď si utvorím obraz pred očami, ako to tu vyzeralo zhruba o 9.10 hodine, tak tu boli 2 poslanci opozície. A tak sa pýtam, ak chcete byť objektívny, tak potom pomenujte, že opozícia má takisto záujem počúvať len samu seba a nemá záujem o prerokovanie zákona o štátnom rozpočte.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, ak chcem byť objektívny, môžem povedať úplne tento stav, ktorý tu bol. Včera tu nebol takmer žiaden poslanec koalície, takmer žiaden. A tieto sedadlá v priestore opozície boli v značnom počte zaplnené. Keby sme tu neboli, nevystupovala by opozícia s diskusnými príspevkami k štátnemu rozpočtu. Vy ste najprv mali búrlivé doobedie, potom ste mali búrlivú poradu o 17.00 hodine. Vtedy ste prišli na krátku chvíľu do tejto sály, keď chcete počuť skutočnosť. V rámci záujmu vlády to vidíte aj dnes, je tu iba náhradník za pána ministra financií. O čom ma chcete presvedčiť, pán poslanec? O tom, že ste tu včera boli, keď ste tu neboli? Dnes je vás tu zopár. Nie je tu celý stredný rad zaplnený. Kde ste? Ďakujem pekne.

  • Teraz sa o slovo prihlásila pani ministerka za navrhovateľa. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, pán poslanec, nie som tu len náhradníčka za pána ministra financií, prišla som vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 za úsek sociálnych vecí ako-taký. A dovoľte mi povedať, že považujem tento návrh zákona za vysoko aktuálnu tému. A ak by sa ma niekto spýtal, za aký považujem tento návrh rozpočtu, musela by som jednoznačne povedať, že je to návrh rozpočtu, ktorý prispieva k budovaniu moderného sociálneho štátu a myslím si, že je mimoriadne ambiciózny a dovolím si povedať zásadnú vec, že za viac ako posledných 10 rokov takto ambiciózne postavený rozpočet na úseku sociálnych vecí a prosociálne postavený nebol. Jednoznačne treba povedať, že tento rozpočet reaguje na priority vlády v sociálnej oblasti. Vytvára priestor na realizáciu nových sociálnych nástrojov na podporu projektov sociálnej inklúzie a ľudských zdrojov. Rozhodujúce rozpočtované výdavky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny na budúci rok vo výške 48,3 mld. korún predstavujú vlastne 90 % rozpočtu. V tejto súvislosti pripomeniem, že celkový návrh rozpočtu kapitoly je vo výške 52,9 mld. a zhruba len 10 % rozpočtov ide na prevádzkové náklady.

    Z hľadiska politickej strany SMER – sociálna demokracia je dôležité a zásadné, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok vyčleňuje zdroje, ktoré budú účelovo použité na posilnenie prierezovej sociálnej dimenzie politiky súčasnej vládnej koalície, pretože sa týkajú širokej skupiny obyvateľstva. Pre sociálnodemokratickú stranu je rozpočtovanie verejných výdavkov a verejných zdrojov na sociálnu politiku otázkou principiálneho rozhodovania a aj z toho dôvodu sa rozpočet výdavkov kapitoly práce v porovnaní s rokom 2007 na rok 2008 zvyšuje o 3 mld. korún, t. j. zhruba o 2 mld. 981 mil. presne, a to bez prostriedkov Európskej únie a bez spolufinancovania.

    Celkový objem verejných zdrojov smerujúcich do rezortu pomôže postupne riešiť bariéry, ktoré zanechala v sociálnom systéme druhá Dzurindova vláda. Hovorím napríklad o pomoci v hmotnej núdzi a podpore najmä rodín s deťmi a viacpočetných rodín, hovorím o jednorodičovských rodinách, hovorím o všetkých sumách dávok štátnej sociálnej podpory. Hovorím o probléme a potrebe riešenia humanizácie a transformácie detských domovov a starostlivosti o ohrozené deti, ale hovorím aj o priam likvidačnom postupe v roku 2004 vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím pri zavádzaní transformácie sociálnej sféry.

    Ministerstvo práce kladie dôraz na realizáciu aktívnych nástrojov politiky trhu práce, na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí v hospodársky a sociálne zaostávajúcich regiónoch Slovenska a na posilňovanie siete sociálneho zabezpečenia tých ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do ťažkej a zložitej sociálnej situácie. Hovorím predovšetkým o ľuďoch dlhodobo nezamestnaných, hovorím o ľuďoch s vážnym zdravotným postihnutím, hovorím o deťoch v detských domovoch. V tejto súvislosti rezort práce rozpočtuje na budúci rok 4,5 mld. korún na financovanie nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti, z toho 3,3 mld. korún sú v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že v súčasnosti je v legislatívnom procese novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá bola podporená aj v rámci Hospodárskej a sociálnej rady a ktorá prináša rad nových nástrojov politiky trhu práce, ktorý pomôže zamestnávať, udržať zamestnateľnosť.

    Dovolím si povedať, že v rámci zostavovania štátneho rozpočtu na budúci rok sme sa sústredili na ministerstve práce na tri hlavné priority. Prvou prioritou je otázka zamestnanosti. Keď hovorím o politike zamestnanosti, treba jednoznačne povedať, že k politike zamestnanosti prispejú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v sume 1,2 mld. korún, čo je v porovnaní s rokom 2007 viac o 646 mil. korún. Sú určené na financovanie štátnej pomoci pre významných investorov, a to na príspevok na vzdelávanie a na novovytvorené pracovné miesta. Do tejto oblasti budú smerovať, samozrejme, aj zdroje z Európskeho sociálneho fondu, najmä z operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Dovolím si pripomenúť, že v porovnaní s vami, teda s predchádzajúcou vládou, súčasnou opozíciou, kde ste navrhovali v rámci Národného strategického referenčného rámca balík peňazí, tento vzrástol skoro o 100 % na účely zamestnanosti a sociálnej inklúzie.

    Druhým pilierom je rodinná politika. V rámci rozpočtovaných programov podporujúcich rodinu mladých ľudí sa rozpočtujú výdavky v sume 23,7 mld. korún, čo je o 600 mil. korún viac, ako to bolo v roku 2007. Z toho napríklad prídavok na dieťa je 8,5 mld. korún, zhruba pre 1 mil. 235 tisíc detí. V tejto súvislosti znovu pripomínam, že vo vzťahu k číslam, a s číslami sa skutočne dá manipulovať, ale ak nám klesá počet detí, na ktoré sa vyplácajú prídavky na dieťa, samozrejme, že nebudeme rozpočtovať vyššiu sumu, ako potrebujeme.

    Ďalej by som si dovolila pripomenúť, že na rodičovský príspevok sa vypláca a bude vyplatených zhruba 7,8 mld. korún pre viac ako 137 tisíc rodín. V tejto súvislosti pripomínam, že aj pri rodičovskom príspevku máme záujem vstúpiť do zákona a riešiť a podporiť rodičov starajúcich sa o deti tak, aby tí rodičia, ktorí sa starajú o dieťa a zostali doma pri starostlivosti a prišli o druhý príjem, aby tento príjem bol nahradený aspoň v minimálnej výške.

    Nedá mi, aby som nepovedala aj o treťom pilieri, ktorý sa dotýka v prvom rade politiky voči ohrozeným skupinám občanov, marginalizovaným skupinám. Významná časť rozpočtu rezortu 17,1 mld. je práve venovaná na túto oblasť. Z nej výdavky na pomoc v hmotnej núdzi pre zhruba 186 tisíc ľudí, pripomínam, že aj tento ukazovateľ klesá, a preto akékoľvek ďalšie porovnávanie vo vzťahu k percentuálnemu rastu hrubého domáceho produktu je absolútne nezmyselné. Tento počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi klesá, od začiatku tohto roku z 210 tisíc na súčasných 184 tisíc. Samozrejme, vrátane dotačných programov to je príspevok na stravu detí v hmotnej núdzi, príspevok na motivačný príspevok, teda za študijné výsledky detí a taktiež aj príspevok na školské potreby. Na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je rozpočtovaných zhruba 5,8 mld. korún a na ohrozené deti 2,1 mld. korún.

    Dovolila by som si pripomenúť, že pri súčasnej miere nezamestnanosti, ktorá neustále klesá a evidovaná miera nezamestnanosti ku koncu októbru bola 7,92 %, to znamená, že sme urobili obrovský kus práce a vo vzťahu k neuveriteľne rastúcemu a veľmi optimisticky rastúcemu rastu HDP o 8,7 % a jednému z najnižšieho percenta inflácie môžeme povedať, že vývoj je skutočne veľmi dobrý aj v sociálnej oblasti a napriek tomu sme prispeli na sociálnu politiku na budúci rok skoro 3 miliardy korún.

    Vážené dámy, páni, toto boli odborné argumenty k podpore návrhu, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. V tejto súvislosti mi však nedá, aby som nepovedala a nepridala jednu poznámku. Ak by opozícia skutočne myslela vážne to, čo hovorí k návrhu rozpočtu, štátneho rozpočtu na rok 2008, tak by nemohla takým farizejským spôsobom a bez akýchkoľvek vecných argumentov súčasne predkladať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili páni poslanci Ivan Štefanec, Ľubomír Petrák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, skutočne oceňujem, že ste vystúpili k štátnemu rozpočtu. Zatiaľ okrem úvodného slova ministra financií ste boli jedinou členkou vlády, lebo ozaj toto rokovanie, ako sme na to viackrát upozorňovali, rokovanie o zákone roka prebieha v nedôstojnej atmosfére tak, ako v nedôstojnej atmosfére prebiehalo aj odvolávanie predsedu Národnej rady, keď ani jeho vlastní poslanci neboli schopní argumentovať a báli sa ho brániť, v takej nedôstojnej atmosfére tento týždeň pokračujeme aj v rokovaní pri štátnom rozpočte hlavne kvôli vine koalície.

    Ale chcem vám dokumentovať na číslach to, že sa mýlite. Vy ste spomínali, že ste spokojná s rozpočtom. To ma dosť prekvapuje, pretože výdavky na sociálne veci rastú o 2 %, pani ministerka, a výdavky štátneho rozpočtu rastú o 9,6 %, takže už z hľadiska tohto porovnania sociálne veci nemôžu byť predsa v žiadnom prípade prioritou tohto rozpočtu a veľmi pochybujem, že sociálna politika je prioritou tejto vlády.

    Spomínali ste, že rozpočet je pre širokú skupinu obyvateľstva. No na základe čísel rozpočet je len pre privilegovaných, pani ministerka. Zrejme vám to niečo hovorí ešte aj v súvislosti s kauzou Privilégium, ktorá bola tiež len pre privilegovaných. Aj tento rozpočet je len pre privilegovaných, lebo rastie rezerva predsedu vlády, rezerva vlády, rozpočet úradu vlády niekoľkonásobne, ale nerastie rozpočet pre sociálne veci, bohužiaľ. Čo ďalej rastie, tak to sú kapitálové výdavky vlády a predaj štátneho majetku. Takže, bohužiaľ, z vlády sa stáva realitná agentúra a vláda myslí viac na seba, ale skutočne nie na občanov v tomto rozpočte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, ja chcem vysoko oceniť váš výklad k návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí. Ja osobne si myslím, že toto vaše vystúpenie by ste mohli v písomnej podobe poslať všetkým opozičným poslancom a odporúčal by som to špeciálne pánovi poslancovi Miklošovi, ktorý tu robil rozsiahlu analýzu výdavkov aj v sociálnej oblasti. Ja chcem kolegov z opozície opätovne, tak ako ste to urobili vy, odkázať na čísla, ktoré ste uviedli. Ak klesá počet poberateľov v hmotnej núdzi od začiatku roku o 12 %, aspoň z tých čísel to vychádzalo, a ak klesá počet nezamestnaných, ak rastie rozpočet kapitoly ministerstva práce a sociálnych vecí o 2 %, tak, vážené dámy a páni z opozície, ja neviem, o čom hovoríte. Tak jeden z nás nevie počítať a myslím si, že vládna koalícia to v tomto prípade nebude.

  • Ešte pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, chcem sa vám ospravedlniť za to, že som vás považoval za zastúpenie pána ministra financií v pozícii predkladateľa, ale po včerajšom a dnešnom dni mi ani nenapadlo, že chcete vystúpiť. Včera tu totiž bol prítomný pán minister hospodárstva, pán minister vnútra, dnes pán minister kultúry a v podstate nereagovali, takže som nerátal, že ste prišli vystúpiť. Takže dovoľte mi, aby som zároveň ocenil to, že ste vystúpili v rozprave a že nám dáte príležitosť aj reagovať na vaše vystúpenie.

    Napriek tomu mi dovoľte, aby som mal iný pohľad na riešenie v sociálnej oblasti, ako je predkladaný cez štátny rozpočet, ale aj cez zákony, ktoré prijímame. A pre mňa má určite vyššiu prioritu než ďalšie oblasti, ktoré je určite tiež potrebné riešiť, napríklad riešenie valorizácie rodinných prídavkov, ktoré vlastne stagnujú už tri roky. Keď chceme robiť skutočnú podporu rodín a rodín predovšetkým s viacerými deťmi, lebo aj príspevok pre prvonarodené deti, kde dávame vysoký príspevok pre prvé dieťa, si myslím, že tiež nerieši spravodlivo problém, problém rodín, lebo problémy nastávajú práve pri rodinách, keď majú viacej detí a pri viacdetných ani nehovorím.

    A keď chceme spravodlivo hovoriť o tom, že chceme niečo podporiť, tak môžeme hovoriť aj o valorizácii dôchodkov, oproti nejakému populistickému vianočnému príspevku, lebo keď dáme valorizáciu, tak tá valorizácia, samozrejme, že zasiahne výraznou mierou štátny rozpočet a štátne zdroje. Ale na druhej strane nie je iba takým populistickým kvapnutím nejakých tisíc alebo 2 tisíc korún, ale pridá tej rodine ročne päť, šesť, možno viac tisíc korún pri solídnom zvýšení alebo valorizácii či už rodinných prídavkov alebo dôchodkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pani ministerka, čiže reakcia na faktické v čase dvoch minút, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, nedá mi, aby som nezareagovala a nepovedala, že nemôže ísť o žiadne privilegovanie, pretože som povedala, že sú tri priority: je to oblasť zamestnanosti, je to oblasť rodinnej politiky a je to oblasť ohrozených skupín, vrátane maloletých detí. Povedala som aj to, že tento rozpočet je za posledných viac ako 10 rokov najprosocialnejší a orientovaný tak ako za uplynulé obdobie, ktoré som tu spomenula, v podstate nebol.

    Pokiaľ ide o čísla, ktoré sa snažíte niektorí páni poslanci akýmsi spôsobom kritizovať, že klesá celkový počet výdavkov k HDP, dovolím si pripomenúť, že pri pohľade na rozpočtovanie jednotlivých kapitol je jasné, že rozpočet rezortu práce sa v porovnaní s inými kapitolami rozpočtu rieši najdynamickejšie zo všetkých ostatných. Rozpočet rezortu práce oproti iným kapitolám znamená navýšenie o 2 mld. 981 tisíc, aby som to povedala absolútne presne, 115 korún. Celkový podiel výdavkov v sociálnej oblasti nie je možné dostať na úroveň rastu HDP, pretože rast je 8,7 %. Je jedným z najvyšších v rámci EÚ, pričom miera inflácie je jedna z najnižších 1,7 %. Pri komplexnom pohľade na tieto ekonomické ukazovatele je budúcoročný rozpočet najviac prosociálne orientovaný, minimálne, ako som povedala, za ostatných 10 rokov. Takže poprosím, aby ste nezavádzali občanov v tejto súvislosti.

    Pokiaľ ide o prídavky na deti, ja som povedala, že v rámci rodinnej politiky sú plánované a zakotvené, je zakotvená valorizácia všetkých štátnych sociálnych dávok, dávok pomoci v hmotnej núdzi a peňažných príspevkov ako pomoc v hmotnej núdzi. Ja sa spytujem, keď stále vytýkate súčasnej vláde, že tento rok nevalorizovala prídavky na dieťa, prečo tak nebolo urobené v roku 2006 zo strany rezortu a v roku 2005, kedy rezort za to zodpovedal, v roku 2004 rezort vrátil do rozpočtu 4,9 mld., mohol zdvojnásobiť výšku rodinných prídavkov. Prečo ste pripravili zákon o prídavkoch na dieťa, ak dovolíte, ja sa dostanem k meritu veci...

  • Len, pani ministerka, v súlade s rokovacím poriadkom v reakcii na faktické poznámky máte aj vy iba dve minúty, ste reagovali na faktické poznámky.

  • Končím, už poviem len to, že prídavky na dieťa ste mohli zvýšiť, pretože ste dvakrát vrátili raz 4,9 miliardy, raz 2,9 miliardy a valorizačný mechanizmus ste nadstavili vy.

  • Pani ministerka, ak sa chcete prihlásiť do rozpravy, tak vtedy vám nikto nebude obmedzovať čas, ale reakcia na faktické poznámky je naozaj dve minúty.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážená pani ministerka, dámy a páni, ja som naozaj rád, že pani ministerka dnes prišla a nie je tu pán minister financií taký opustený, ako tu posedával chudák včera, aj mi ho bolo ľúto. Veľmi sa teším aj na to, že pán poslanec Petrák sleduje vystúpenia opozičných poslancov, verím, že zareaguje aj na mňa, veľmi sa budem tešiť. Pretože naozaj včera, keď som tu sedel a ja som tu sedel v priebehu celého dňa, snáď s výnimkou nejakých psychohygienických krátkych prestávok, tak človek sa aj tak bál v tej sále, viete bolo tu 15 poslancov za SDKÚ, niekoľko za KDH, SMK, pán minister financií a predsedajúci schôdze. To bolo všetko. Včera ste nám veľmi chýbali. Tá rozprava nemala grády, takže teraz sa teším na vaše faktické poznámky. Naozaj, omnoho lepšie sa diskutuje, keď viete, že vás aj niekto počúva.

    Dámy a páni, od predsedu výboru pre zdravotníctvo sa iste očakáva, že bude diskutovať ku kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte, nesklamem vás, budem diskutovať ku kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte. Čo teda prináša táto kapitola? Tí, ktorí ste si ju ešte nepreštudovali, tak si ju môžete nalistovať v štátnom rozpočte a môžeme sa trošku o nej porozprávať.

    Prvý moment, vážny moment, ktorý táto kapitola prináša, je zvýšenie poistného plateného štátom za svojich poistencov, teda za poistencov štátu zo 4 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve na 4,5 % pre celý rok 2008. Pri schvaľovaní v poradí už druhého štátneho rozpočtu tejto vlády musím pokojne konštatovať, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sľubovala poistné za poistencov štátu vo výške 5 %. V minulom roku pridala do rezortu síce 5 %, ale len na 4 mesiace, teda vlastne 4,33 %. Namiesto sľubovaným 6,3 mld. Sk prišlo do rezortu len 2,1 mld. Sk. V roku 2008 to znovu nebude 5 %, tentoraz len 4,5 %, zaplať pánboh, že aspoň čestne povedaných 4,5 % na celý kalendárny rok, a nie 5 % na 6 mesiacov, lebo aj tak sa to dá povedať. Teda namiesto 6,6 mld. Sk príde do rezortu bonus len vo výške 3,3 mld. slovenských korún, to len aby sme boli presní. Tento rok teda vláda na poistnom za svojich poistencov zaplatí len o 3,3 mld. Sk viac ako v minulom roku. Treba však vedieť aj to, že v týchto 3,3 mld. nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale aj skutočnosť rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorej zo zákona určeným percentom táto platba je.

    Keďže štát platí za svojich poistencov ešte do včera, podľa do včera platného zákona o zdravotnom poistení 4 % z priemernej mzdy predminulého roka a v predminulom roku priemerná mzda narástla, štát bez toho, aby niečo navýšil, musí zaplatiť viacej za svojich poistencov v ďalšom kalendárnom roku. To znamená, v tých 3,3 mld. nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale predovšetkým, alebo aj, nechcem teraz hovoriť, čo je predovšetkým, nárast priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006.

    Ako to teda vlastne s tými 5 % z programového vyhlásenia vlády je? Veľmi často totiž počuť v podaní poslancov strany Smer, dnes tu z výboru pre zdravotníctvo nevidím svojich kolegov, ale keby tu boli, iste by to povedali, že vlastne programové vyhlásenie vlády ani nehovorí o tom, kedy tých 5 % do zdravotníctva má prísť a že do konca funkčného obdobia to iste 5 % bude. Verejnosť, odborná aj laická, týchto 5 % právom žiada, lebo im to bolo sľúbené. Ja som predvčerom vo výbore pre zdravotníctvo dostal dokonca list Slovenského odborového zväzu pracovníkov v zdravotníctve, ktorí sa dožadujú 5-percentného navýšenia, isto ho máte k dispozícii aj vy, páni poslanci.

    Takže, ako to bolo napísané v programovom vyhlásení vlády? Citujem: „Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy.“ Koniec citátu. Teda nie do konca funkčného obdobia, nie na štyri mesiace, nie 4,5 %, ale už v roku 2007 5 %. Čítam to zle? Nerozumiem dobre slovám z programového vyhlásenia vlády? Napriek zvýšeniu odvodov, to chcem konštatovať, za poistencov štátu vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády.

    Zvláštny je aj spôsob, ako sa vláda dopracovala k tomu 4,5-percentnému zvýšeniu. Najprv bol na svete zákon o zdravotnom poistení, kde vlastne malo byť zvýšenie poistného z zmysle programového vyhlásenia vlády. Nebola však v tom čase ešte dohoda a tak išiel zákon z vlády do parlamentu bez tohto ustanovenia. Potom sa čakalo, koľkože to minister zdravotníctva vybaví u ministra financií, resp., koľkože to pán premiér blahosklonne pridá do rezortu zdravotníctva v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý (tento rezort) je vraj prioritou tejto vlády. Potom sme už vedeli, ktorí sme si prečítali návrh štátneho rozpočtu a mali sme v rukách kapitolu ministerstva zdravotníctva, potom sme už vedeli, že to bude 3,3 mld. slovenských korún, teda 4,5 %, ale ešte to stále nebolo v zákone o zdravotnom poistení. Len tak na porovnanie týchto 3,3 mld. slovenských korún, ak porovnáme s tým, koľko dostali poľnohospodári, ktorí pridané 7 mld. slovenských korún, aj keď viem, že je to tak rozložené v jednotlivých kapitolách, že je to dosť komplikované vypočítať, môžem sa mýliť určite, dokonca euro peniaze, hovorí pán minister, ale je to 7 mld. slovenských korún.

    Preto teda toľko hovorím o 3,3 mld. v zdravotníctve a 7 mld. v poľnohospodárstve, lebo čo je väčšou prioritou tejto vlády, či prasatá a jačmeň, resp. pacienti a zdravotníci? Na týchto číslach sa to dá veľmi pekne demonštrovať. Zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov zo 4 na 4,5 % priemernej mzdy, teda toto čiastočné plnenie programového vyhlásenia vlády prišlo do parlamentu tak odboku ako poslanecký návrh v informácii k zákonu o zdravotnom poistení bez odporúčania. Včera ste ho schválili. Ten pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Valocký vo výbore pre zdravotníctvo.

    Veľkým paradoxom toho je, o čom teraz rozprávam, že vláda svojím postupným zvyšovaním viac plní volebný program SDKÚ – DS ako svoj, svoje vlastné programové vyhlásenie vlády. To je pre mňa veľké tajomstvo, prečo je to tak. Volebný program mojej materskej strany totižto o zvyšovaní poistného za poistencov štátu hovorí: „Za účelom zvyšovania kvality slovenského zdravotníctva však budeme presadzovať zvýšenie platby štátu za svojich poistencov zo súčasných 4 % o 0,25 % viac ročne z priemernej mzdy predminulého roka. Naším cieľom bude do konca funkčného obdobia tak dosiahnuť odvody štátu za svojich poistencov na úrovni 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.“

    No tak porovnávajme. V roku 2007 táto vláda dala 4,33 %, v roku 2008 navrhuje 4,5 %, v roku 2009 logicky 4,75 a v roku 2010 5 %. To je náš volebný program. Ako teší ma, že ho plníte. Ale ešte raz: Prečo plníte volebný program SDKÚ – DS a nie vlastné ambiciózne programové vyhlásenie vlády?

    Veľmi zaujímavé v tejto kapitole je aj to, o čom som hovoril v minulom roku z tohto miesta pri prerokovaní štátneho rozpočtu, že v roku 2009 je v štátnom rozpočte navrhované dokonca menej na poistené ako v roku v roku 2009. V návrhu štátneho rozpočtu je na nasledujúci rok 2009 naozaj navrhovaných dokonca menej peňazí v riadku poistné za poistencov štátu ako v tomto roku. Prosím, nalistujte si to. Je to spôsobené tým, že v koalícii zrejme nie sú dohodnutí, koľkože to vylicitujú pri schvaľovaní budúcoročného štátneho rozpočtu. Opakuje sa teda znovu situácia zo schvaľovania rozpočtu na rok 2007, o ktorej som už hovoril. Tak isto bolo v roku 2008 plánovaných menej ako v roku 2007 na poistnom za poistencov štátu. Dnes už vieme, že v roku 2008 to bude viac o 3,3 miliardy, zaplať pánboh. Ale v pláne bolo menej, lebo ešte sme nevedeli, ako sa dohodne vládna koalícia.

    Takýto spôsob licitovania o peniaze na zdravotnú starostlivosť vyvoláva značnú neistotu zdravotných poisťovní aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keď to neveríte mne, spýtajte sa ich. Vyvoláva to značnú neistotu. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dosiahne nejakú zmluvu nejakej výšky, kvality so zdravotnou poisťovňou a tento poskytovateľ bude poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, teda zdravotná starostlivosť bude dobrá, poisťovňa s ňou bude spokojná, poistenci s ňou budú spokojní, budú navštevovať túto nemocnicu, napriek tomu tento poskytovateľ nemá istotu ani rovnakej zmluvy v budúcom roku. Nehovoríme o navýšení, o rovnakej zmluve v budúcom roku, pretože je plánovaných dokonca menej peňazí v tejto kapitole. Toľko teda o navýšení poisteného. Idem trošku ďalej, posuniem sa v tejto kapitole.

    Od roku 2008 sú v kapitole ministerstva zdravotníctva započítané finančné prostriedky z operačného programu zdravotníctvo a z operačného programu vzdelanie. Ten riadok sa volá Druhé programovacie obdobie, európske prostriedky a spolufinancovanie. V roku 2008 to má byť 300 miliónov, v roku 2009 1,2 mld. a v roku 2010 bezmála 2 mld. Čítam zo štátneho rozpočtu. To by bolo ešte potešiteľné. Paralelne však klesajú kapitálové výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva. V roku 2008 700 miliónov a v tom je ešte 500 miliónov dočerpanie úveru Svetovej banky, od budúceho roka to bude len 200 miliónov, 200 miliónov na kapitálové výdavky v celom rezorte zdravotníctva. Tento rezort je vraj prioritou, znovu to musím podčiarknuť, ale toto je ďalšia zlá správa pre rezort zdravotníctva. Totižto, ak kapitálové výdavky spočítame s európskymi, zjednoduším to, s peniazmi z operačných programov, tak na investičné a rozvojové aktivity máme v rezorte ministerstva zdravotníctva v roku 2008 necelú 1 mld. slovenských korún – v roku 2008 plánovane, to ešte nie je isté, či ich budeme mať – 1,4 mld. slovenských korún.

    Dámy a páni, operačný program zdravotníctvo je stále v odbornej verejnosti spájaný s veľkými nádejami, že pribudnú vzácne zdroje na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Všetci poskytovatelia sa tešia na peniaze z Európskej únie, všetci, ku ktorým sa budú vedieť, o tom sú presvedčení, dostať na základe kvalitných projektov. Už pri príprave operačného programu a v procese jeho schvaľovania som upozorňoval, opakovane, v médiách, aj vo výbore pre zdravotníctvo na skutočnosť, že celkový objem cca 9 mld. slovenských korún na 7 rokov bude znamenať len asi 1,3 mld. slovenských korún ročne, čo je žalostne málo na kapitálové investície na rozvojové programy. Návrh tohtoročného štátneho rozpočtu mi, žiaľ, dáva za pravdu. 1 mld. v tomto roku, resp. 1,4 mld. ročne na investície a rozvoj v nasledujúcich 2 rokoch je žalostným sklamaním. Vláda nemôže odvolávaním sa na operačný program zdravotníctvo prehodiť kapitálové investície do zdravotníctva na plecia občanov bohatších krajín Európskej únie. Za najťažších čias slovenského zdravotníctva, ktorí si už niečo pamätáme, aj keď som mladý, ale pamäť mám dobrú, za najťažších čias slovenského zdravotníctva v rokoch 1998 – 2002, za čias ministrovania pána Šagáta a Kováča boli kapitálové výdavky 2 až 3 mld. slovenských korún ročne, nie 1 mld.

    V ďalšej časti by som sa veľmi rád venoval verejným zdrojom v zdravotníctve. Treba povedať, že na prvý pohľad sú to veľmi potešiteľné čísla. Disponibilné zdroje v zdravotníctve veľmi pekne rastú. Tento rok, teda v roku 2007 bol 9-percentný medziročný nárast. V roku 2008 je dokonca 15,7-percentný medziročný nárast disponibilných zdrojov v rezorte, úžasná správa. Nepamätám sa, kedy bol taký veľký medziročný nárast. Pamätníci hovoria, že vraj za tretej Mečiarovej vlády bol taký, ale to neviem potvrdiť, to neviem, toto neviem potvrdiť. Takže naozaj je to prekrásny nárast disponibilných zdrojov v rezorte. Disponibilné zdroje v absolútnych číslach v zdravotníctve rastú z 86,9 mld. na viac než 100 mld. slovenských korún.

    Rozhodujúcu časť, teraz sa pokúsim trošku analyzovať tento nárast, rozhodujúcu časť tvorí nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, tie rastú o 12,8 mld. slovenských korún. Tu ale musím podotknúť, to nie je kritika, to je hodnotenie tohto nárastu, že táto vláda má veľmi malý podiel na tomto veľkom raste disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, pretože z týchto 12,8 mld. slovenských korún pridáva vláda len 3,3 mld. Zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlo rastúce mzdy v národnom hospodárstve, platia 14 % zo svojej mzdy, tá rýchlo rastie, preto platia viacej do poistných fondov a vyššiu zamestnanosť. No iste pri 20-percentnej nezamestnanosti bolo omnoho viacej poistencov štátu, za ktorých štát platí vždy menej, ako je priemer, čo odvedú pracujúci zo svojich miezd. Keďže nám rastie zamestnanosť, klesá počet poistencov štátu, tým pádom rastú príjmy zdravotných poisťovní.

    Ale aký podiel má na raste zamestnanosti táto vláda? Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády a vláda ako bonus pridá do rezortu 3 mld. slovenských korún. Tu nepomôže odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 12,8 mld. Lebo rozhodujúcu časť týchto peňazí tvoria, a to znovu chcem podčiarknuť, vyššie odvody poistencov v dôsledku rastúcich miezd, viac platiteľov poistného v dôsledku nárastu zamestnanosti, dokonca aj poistné platené štátom sa, alebo aj v poistnom platenom štátom sa premieta výraznou mierou nárast miezd v národnom hospodárstve v roku 2006 a len čiastočne percento, ktoré zvyšuje štát. Chcem jasne povedať, že viac peňazí bude v budúcom roku v systéme zdravotníctva preto, lebo systém platenia poistného dobre nastavila predchádzajúca vláda, ale najmä preto, lebo ekonomika vďaka reformám rastie, rastú mzdy a zamestnanosť. Len minimálnou mierou má na raste prostriedkov v rezorte podiel dnešná vláda. Jej zásluha je hlavne v tom, že systém platenia poistného nezmenila.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa trochu venoval aj rizikám, ináč veľmi pekných čísel kapitoly ministerstva zdravotníctva. Treba povedať, že ani 15-percentný medziročný nárast finančných prostriedkov v rezorte, ani 12,8-miliardový nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní v budúcom roku nebude znamenať to, čo by sme si všetci priali, aby pacienti a zdravotníci pocítili tento nárast v každodennej praxi. Naozaj do rezortu pôjde viac peňazí, ale na jeho fungovaní sa to výrazne neprejaví. Viete prečo? Pre nešťastné zásahy vlády do systému a pre neschopnosť vlády riešiť pálčivé problémy slovenského zdravotníctva.

  • Pán kolega, musím sa spýtať. Je 12.00 hodín. Koľko ešte asi odhadujete svoje vystúpenie?

  • Môžeme prerušiť s tým, že by ste pokračovali po hodine otázok a odpovedí?

  • Dobre, ďakujem pekne. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Stretneme sa o 14.00 hodine. Jediným zatiaľ prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miroslav Jureňa a tým, že je o 14.00 hodine hodina otázok a odpovedí, tak pokračujeme o 15.00 hodine po jej skončení.

    Prajem vám dobrú chuť k obedu.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 16. schôdze

    hodinou otázok.

    Poslanci položili tak, ako určuje rokovací poriadok, včera do 12.00 hodiny 34 otázok pánovi predsedovi vlády a 42 otázok členom vlády a overovatelia vyžrebovali jednotlivé poradie.

    Chcem upozorniť, že na otázky tých poslancov, ktorí boli vyžrebovaní a nie sú v sále, sa nebude odpovedať.

    Teraz poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nám oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení ustanovenia § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním pri odpovediach na otázky, ktoré ste položili.

    Neprítomný na dnešnej hodine otázok bude minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Už je tu? Takže zrušil cestu, ďakujem pekne. Ďalej požiadal o ospravedlnenie minister životného prostredia pán Izák, ale jemu nie sú položené žiadne otázky a došiel aj pán minister zahraničných vecí, takže máme kompletne celú vládu Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Teraz vás chcem požiadať, aby ste v určenom limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky.

    Prvá je od pána poslanca Slafkovského a znie: „Pán predseda vlády Robert Fico, na hodine otázok a odpovedí dňa 25. októbra 2007 ste uviedli, že byt na Pažitkovej ulici ste nadobudli pre svoju mamičku tak, že ste sa dali dohromady s vaším bratom a vašou mamou. Koľko ten byt stál a akou sumou ste na ten byt prispeli vy?“

    Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku a považujem za osobné vyznamenanie, ak po roku a pol pôsobenia vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky opozícia otvára ako akýsi problém len byt mojej mamy a že jazdím do práce a z práce na mojom súkromnom aute značky Volvo. To si naozaj považujem, že som veľmi dobre obstál.

  • Chápem vaše sklamanie, pán poslanec, že nie som namočený do žiadnych podvodov a machinácií, čo možno vy považujete za prirodzenú súčasť práce predsedu vlády. Tento lov na dvojizbový byt mojej mamy má však asi taký istý význam a hodnotu, ako keď vládna protikorupčná jednotka pod vedením pána Mikloša podala v čase, keď som bol v opozícii, na mňa trestné oznámenie za to, že som priznal podarovanie fľaše koňaku lekárovi pred rokom 1989 za to, že sa dobre postaral o môjho, už nebohého otca.

  • Dokonca ma aj vypočúvala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a chceli o tejto fľaši vedieť úplne všetko, ale úplne všetko.

    Keď som však ja, vážený pán poslanec, podal ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky trestné oznámenie za zjavne zmanipulovanú súťaž pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, vyšetrovateľ napríklad zistil – a teraz dobre počúvajte, je to vo vyšetrovacom spise –, že sa stratili prakticky všetky doklady z privatizácie, najmä také „bezvýznamné drobnosti“ ako notárska zápisnica z otvárania predložených ponúk, zápis zo zasadnutia privatizačnej komisie, na ktorej sa otvárali obálky, záväzná ponuka od konzorcia s pečiatkou doručenia na ministerstvo. Nikto teraz nevie, kedy to došlo, ako to došlo.

  • A potom, aby bol výsmech dokonaný, trestné stíhanie bolo zastavené, lebo vraj v novom Trestnom zákone, ktorý ste schválili, už nie je paragraf, ktorý by tento podvod pokrýval. Vynikajúca, čistá práca, blahoželám.

    Vážený pán poslanec, opätovne odpovedám, hoci to bolo zverejnené asi stokrát a budem to pokojne opakovať stále a odpovedať rovnako, že ja osobne som nenadobudol žiadny byt ani pre seba, ani pre nikoho iného na Pažitkovej ulici v Bratislave. Je to už pravdepodobne inak najslávnejší byt v Bratislave, podobne ako moja chata v Malých Levároch.

    Bývam so svojou rodinou, vážený pán poslanec, na sídlisku Dlhé diely v Bratislave v trojizbovom byte, ktorý som si odkúpil ako pôvodný tzv. družstevný byt. A že tam bývam, vám potvrdia bulvárni novinári a fotografi, ktorí ma pravidelne, ako to bolo aj dnes, vyprevádzajú ráno do práce.

  • Niekedy ich stretávam aj večer, keď prichádzam domov a môj syn o nich rozpráva už dokonca aj rozprávky. Byt, na ktorý sa opakovane pýtate, pán poslanec, si v roku 2004 zakúpila moja mama. Ten rok si dobre zapamätajte, 2004. Ide o štandardný dvojizbový byt v novostavbe – nabudúce, keď sa ma budete pýtať, vám aj fotografie môžem ukázať –, do ktorého sa chce postupne presťahovať, pretože zostala sama v Topoľčanoch a dvaja z troch súrodencov trvale žijeme v Bratislave. Veď to poznáte, ako to chodí s vlastnými rodičmi, ako sa ťažko lúčia so svojím prostredím a zvykmi, ale verím, že ju sem do Bratislavy dostanem.

    Tento dvojizbový byt, ako som už uviedol, si moja mama kúpila v roku 2004, teda nie ja, keď som bol v hlbokej opozícii a vôbec som nemal žiaden vplyv absolútne na nič, na žiadne verejné obstarávania, na žiadny štátny sektor. Bol som v hlbokej opozícii ako opozičný poslanec a byt si kupovala moja mama. Kúpila si ho od stavebnej spoločnosti, ktorá mala v tom čase obrovské zákazky v rezortoch riadených SDKÚ, v rezorte dopravy a rezorte obrany. Stavebná firma v Bratislave stavia byty, okrem iného mala obrovské zákazky na železniciach, to bola vaša vec, obrovské zákazky v oblasti obrany, takisto ste plne kontrolovali ministerstvo obrany. Určite aj preto tie zákazky táto firma mala obrovské za vás, lebo ide o stavebnú spoločnosť špecializujúcu sa okrem iného aj na osobitné stavby, kde je nevyhnutná bezpečnostná previerka. Ja to nespochybňujem.

    Za tento dvojizbový byt zaplatila – a opäť je to smiešne, že rozprávam o byte mojej mamy, ak to chcete počuť, ja vám to všetko porozprávam – za tento dvojizbový byt zaplatila, a takisto to už bolo zverejnené, lenže vy to potrebujete počuť odo mňa ešte asi, ale ja to poviem, zaplatila 2 799 600,- Sk a za dodatočné úpravy okolo 200 tis. korún, boli tam urobené nejaké stavebné úpravy. Znovu opakujem, čo som povedal aj naposledy, keď som túto otázku dostal. Neviem, ako to chodí medzi vami pravičiarmi, ale my ľavičiari zvykneme pomáhať svojim rodičom.

  • Stokrát som už verejne povedal, že som spolu s bratom podnikateľom, ktorý mimochodom, pán Dzurinda, nie je námestníkom riaditeľa na štátnych železniciach...

  • ... mame prispel na kúpu tohto bytu, pričom ona vložila svoje celoživotné úspory. Ak chcete spochybniť moju schopnosť prispieť vlastnej matke, vlastnej mame, máte smolu, pretože v právnej praxi som od roku 1986, teda už 21 rokov, 7 rokov som zastupoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a v politike od roku 1992 dostávam nadštandardný plat.

    Ak ma chcete spojiť, vážené dámy a páni, s nejakou firmou, ktorá predala mojej mame byt, máte opäť smolu, pretože ho kupovala v čase, ako som už uviedol, kedy som bol v hlbokej opozícii a opakujem, kedy táto firma mala obrovské zákazky vo vašich rezortoch – doprava a obrana. Preverte si to, v akých objemoch táto firma dostávala zákazky.

    Postavím preto, keďže tie zákazky boli mnohonásobne vyššie, ako je to teraz, pán poslanec, logickú otázku a skúste ma veľmi pozorne sledovať. Ak pretláčate nezmysel, že moja mama mohla byť pri kúpe svojho bytu nejako zvýhodnená v čase, keď ja som bol v opozícii a stavebná spoločnosť zarábala na verejných zákazkách vo vami riadených rezortoch, tak potom ako ste museli byť zvýhodňovaní vy, ktorí ste priamo rozhodovali o tom, koľko uvedená spoločnosť zarobí?

  • Veď to je úplný, ale úplný nezmysel, čo sa tu snažíte na tomto Slovensku vyrobiť.

    Pán poslanec, pýtate sa ma aj to, koľko som prispel svojej mame na kúpu dvojizbového bytu v Bratislave. Do takýchto súkromných vecí vás, pán poslanec, nič nie je, nehovoriac už o tom, že ani ja, ani môj brat nežijeme zo sociálnych dávok a podľa mňa boli veľmi zaujímavé aj celoživotné úspory mojej mamy, ktorá musela za dom na svoje povolanie šetriť každú jednu korunu. Ja neviem, či vy pomáhate, ja pomáham matke pri každej jednej príležitosti a ja sa vás nepýtam, či dávate svojej matke mesačne 5 tisíc korún alebo 10 tisíc korún, to je súkromná vec. Od roku 1986 zarábam, zarábam od roku 1992 nadštandardne. Chcete naozaj niekoho presvedčiť, že nie som schopný pomôcť pri kúpe bytu svojej vlastnej matky? To je smiešne, čo sa snažíte tu vyprodukovať.

    Som veľmi zvedavý však, vážený pán poslanec, či takto otvorene ste schopný hovoriť o vlastných majetkových pomeroch aj vo vašej vlastnej strane. Pre mňa je zachovanie tváre pri vykonávaní funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky veľmi dôležité. Preto asi ťažko budete niekedy čítať také prepisy telefonátov, ako napríklad boli zverejnené, myslím, v roku 2003 a ktoré sa týkali rozhovoru medzi podnikateľom napojeným na SDKÚ pánom Badžgoňom a pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom. Dovoľte mi, aby som vám tento rozhovor prerozprával. Ja ho prerozprávam veľmi pokojne a kľudne.

    Gabo Palacka sa pýta Badžgoňa, podnikateľa majúceho rôzne zákazky z rezortov riadených SDKÚ, či sa ozval Horák zo Švajčiarska. Badžgoň hovorí, že áno. Andrej potvrdil, že to prešlo účtom do UBS. To UBS to nie je charita. To je osobitná banka vo Švajčiarsku. Potom sa mali stretnúť v Prahe a dokončiť záležitosti. Vážený pán poslanec, vôbec o tom nepochybujem, že sa bavili o nejakej pomoci slabým, chorým a bezvládnym. Určite zriaďovali nejaký dobročinný účet.

  • Nepochybne niečo takéto išli urobiť.

    Pre mňa je zachovanie tváre vo funkcii predsedu vlády dôležité, preto asi ťažko budete citovať, vážený pán poslanec, z podobného listu, aký adresoval pán Kresánek predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Dovoľte mi, aby som vám ten list prečítal. No to je veľká zábava. Dúfam, že ho tu mám.

    „Ahoj.“

  • Ruch v sále.

  • Ak dovolíte, prečítam z listu. Pán Kresánek píše predsedovi vlády Slovenskej republiky: „Ahoj, Mikuláš, prepáč, že volím písomnú formu prejavu, ale vzhľadom na tvoju zaneprázdnenosť, efektívnosť komunikácie sa mi to zdá vhodné. Cítim istú spoluvinu na situácii, kde spolu s Gabom považujete a cítite, že v obchodnej veci železníc koná Kľučka a minister Macejko akosi za chrbátom, neotvorene. Mal som možno viac komunikovať s Gabom, veď aj s tebou som dvakrát hovoril, ale myslel som, že v týchto veciach sa hovorí čo najmenej a po celý čas som bol v tom, že Gabo berie veci alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu absolútne rovnaké.“ Ďakujem pekne. Vynikajúco (Smiech v sále.)

  • Možno, možno hovorili, pán poslanec, o pozadí, o farbe pozadia snemu SDKÚ, ktorý ste pripravovali v tom čase a viedli nejakú diskusiu, že červená, žltá, modrá alebo aká. My dobre všetci vieme, o čom sa asi bavili. Rovnako verím, vážený pán poslanec, že sa vo výkone funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky budem správať tak, aby ste nemuseli čítať v správe Slovenskej informačnej služby, ako sme to čítali aj my, keď ste vládli, že dochádza, citujem: „k tunelovaniu diaľničného tunela pod Braniskom“. To je naozaj rekord. Vytunelovať ešte aj tunel diaľničný, kde to bolo predražené o 700 alebo 800 mil. korún. Blahoželám. Vynikajúca práca.

    Vážený pán poslanec, vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, nezačala svoju prácu čiernymi knihami, hoci by z nich bolo možné zostaviť celú čiernu knižnicu. Zastávame ten názor, že sa treba venovať súčasnosti a budúcnosti a že prípadné prešľapy patria orgánom činným v trestnom konaní. Im treba vytvárať v každom prípade vhodné podmienky personálne, technické, finančné, legislatívne, ale nie také, ako som spomínal v súvislosti so Slovenským plynárenským priemyslom, keď vyšetrovanie jasných podozrení bolo zastavené preto, lebo ste v novom Trestnom zákone vypustili paragraf, ktorý to mohol odstíhať.

    Inak je zaujímavé, že sme na to neprišli. Ani ma v živote nenapadlo, že až tak ďaleko môže niekto zájsť, že vypustí z osobitnej časti Trestného zákona paragraf, kvôli ktorému sme mohli odstihať podvody pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Keďže pravidlo – neťahám čas –, keďže pravidlo má svoje výnimky, každé pravidlo má svoje výnimky, musíme sa povenovať aspoň dvom starým veciam, a to oddlžovaniu zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ a budeme sa venovať už aj spomínanej škandalóznej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.

    Ja si myslím, že pokiaľ ide o toho Veriteľa, sme o tom dostatočne hovorili, stačí, keď len tak pre zaujímavosť vám poviem, vážené dámy a páni, išlo o sumu 20 mld. korún aj 134 mil. korún a napríklad, že tieto peniaze pretekali za necelé tri roky cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Chýbala dokumentácia, základné spisy. A to štátna akciová spoločnosť, ktorá disponuje 20 mld. korún, je nejaká garážová firma? Tak teda na to sa naozaj pozrieme, čo ste urobili s 20 mld. korún, ktoré mali byť použité na oddlženie zdravotníctva.

    Len z týchto dvoch projektov, ktoré som spomínal, vážené dámy a páni, a to je projekt SPP a projekt Veriteľ, niektorí ľudia v SDKÚ mimoriadne zbohatli. Dokonca si myslím, že zbohatli tak, že keby im dnes súkromné lietadlo vozilo každý deň ručne šité obleky od Armaniho, ani si to na svojom účte nevšimnú. A teším sa, samozrejme, aj na zverejnenie všetkých zmlúv, ktoré boli od roku 1993 poprijímané na Slovenskom pozemkovom fonde.

    Vážené dámy a páni, už som o tom hovoril a tým aj končím svoje vystúpenie. Keď vznikne vláda, okolo vlády sa okamžite začne točiť všelijaká špina. A pokiaľ ide o túto špinu, umenie vlády spočíva v tom, či dokáže nastaviť mechanizmy, ktoré ju odtláčajú alebo sa touto špinou nechá jednoducho zožrať. Pani poslankyňa, vy ste podpísali antichartu. Byť vami, radšej som ticho. Takže buďte taká láskavá...

  • Ruch v sále.

  • ... nechajte ma dokončiť. Ja som, ja nepoznám nikoho, pani poslankyňa, v klube, hoci nás nazývate, že sme boľševici a podobne, ja nepoznám nikoho v tomto klube, kto by podpísal antichartu, ako ste to urobili vy.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Áno, jasné. Najlepšie je rozkazovanie. Preto robme všetko pre to, aby tá špina, ktorá sa sústreďuje okolo moci, nikdy nezožrala túto vládnu koalíciu. Len vtedy budeme mať šancu sa postaviť pred ľudí a skladať pre týmito ľuďmi účty.

    Vážené dámy, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán premiér, váš čas 15 minút určených na odpovede na otázky vypršal. Ďakujem vám pekne.

    Budeme pokračovať teraz odpoveďami na otázky členom vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Viery Mazúrovej na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho a znie: „Vážený pán minister, kedy je plánované otvorenie cestného prepojenia medzi severoslovenskými regiónmi Hornej Oravy a Kysucami?“

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vážená pani poslankyňa, ktorá otázku položila, výstavbou vodárenskej nádrže Nová Bystrica v rokoch 1983 až 1989 bola zatopená časť štátnej cesty 2/520, čím sa prerušilo priame cestné spojenie regiónov Kysuce a Orava medzi obcami Nová Bystrica a Oravská Lesná. Preložka cesty 2/520 Nová Bystrica – Oravská Lesná predstavuje výstavbu novej dvojpruhovej komunikácie v dĺžke 9,6 km vo veľmi zložitom geologickom prostredí. Je to zvážlivé flyšové územie s vývermi podzemnej vody s nutnosťou vybudovať 11 nových mostných objektov a 21 oporných múrov.

    Dávam však do pozornosti a chcem upozorniť na iné súvislosti. Toto cestné prepojenie je vhodné a naozaj napomôže primeranému a potrebnému spojeniu regiónov Kysúc a Oravy. Potrebné je však upozorniť na to, že to, čo nám najviac komplikuje a sťažuje ukončenie tejto stavby, to je zase úplne neprofesionálne, neviem, či úmyselne, alebo neúmyselne riadený investičný proces bývalým vedením rezortu, či už v štádiu prípravy, tak aj v štádiu prípravy projektu, tak aj v štádiu tendra a vlastnej realizácie tiež.

    Predmetná stavba bola začatá v zmysle uznesenia vlády č. 189/2002 počas úradovania minulej vlády v roku 2004. V zmysle uzavretého kontraktu medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenskou správou ciest bol verejným obstarávateľom vybratý zhotoviteľ so zmluvou na celkový náklad stavby niečo málo vyše 1 mld. Sk. Počas výstavby bol celkový náklad postupne zvyšovaný až na dnešných 1,7 mld. korún, t. j. o 70 % a to ešte nie je definitíva. To znamená, ten režim toho kontraktu bol nastavený tak, že zrejme tá stavba skončí niečo vyše 2 mld., a to je práve to, čo nám veľmi komplikuje život, pretože Slovenská správa ciest nie je postavená na takéto veľké stavby a keby od začiatku vedela, ako sa tá stavba bude vyvíjať, tak takisto by vedela svoje sily rozložiť do patričných rokov, ale takéto časované míny v kontrakte nám spôsobujú najväčšie problémy, aby sme v potrebnom čase túto stavbu dokončili. A ozaj dôjde k jej nárastu skoro o 100 %. Napriek tomu všetkému sa snažíme túto cestu, ako som už spomenul, že ju považujeme za významné prepojenie oboch regiónov, čo najskôr dokončiť, ale vzhľadom na tak zle zadefinovaný kontrakt a vzhľadom na technickú náročnosť tejto stavby plánujeme jej ukončenie až začiatkom roku 2009.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte chvíľočku. Pani poslankyňa – doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Stačí.

  • Ďakujem. Takže bude nasledovať otázka pána poslanca Juhásza na pána ministra kultúry Marka Maďariča, ktorá znie: „Prečo ministerstvo v garantovanom, v grantovom systéme – prepáčte, je to tu zle napísané – v grantovom systéme Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2008 zrušilo podprogram 1.4. obnova a využitie pamätihodností obce vo verejnom záujme?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Vážený pán poslanec, podprogram 1.4. obnova a využitie pamätihodností obce vo verejnom záujme bol v roku 2006 a 2007 súčasťou grantového programu Obnovme si svoj dom, ktorý je komplexným rozvojovým programom pre oblasť ochrany pamiatkového fondu. Určenie pamätihodností malo viesť k vypracovaniu zoznamov pamätihodností miest a obcí, na základe ktorého mali byť za preukázateľnej historickej a umeleckej hodnoty preklasifikované na národné kultúrne pamiatky. Žiaľ, výsledkom bolo, že mnohé navrhnuté pamätihodnosti po preskúmaní odborníkmi z krajských pamiatkových úradov nespĺňali kritériá na vyhlásenie národná kultúrna pamiatka. Mali len lokálny význam a takisto spĺňali iba kritériá lokálneho významu.

    Okrem toho obnova pamätihodností sa dostala do programu ministerstva životného prostredia Dedina roka, obnova vidieckych sídel, kde záujemcovia môžu na obnovu pamätihodností získať finančnú čiastku. Ide o drobnú sakrálnu architektúru, mosty, mlyny, sýpky, stodoly, atď. Okrem toho v prípade, že pamätihodnosť je v štádiu preklasifikovania na národnú kultúrnu pamiatku a je začatý proces jej vyhlásenia, resp. je odobrená krajským pamiatkovým úradom, je možné získať na jej obnovu finančné prostriedky z grantového programu Obnovme si svoj dom.

    To podstatné však je, že vzhľadom na široké spektrum pamiatok, ktoré sú priamo na súpise, čiže nie pamätihodností a súčasne obmedzených finančných zdrojov, musí ministerstvo kultúry definovať priority. V tejto situácii považujem za spoločenský záujem sústrediť úsilie a prostriedky predovšetkým na obnovu národných kultúrnych pamiatok. Preto sme cielene zamerali podporu v roku 2008 na tri priority, čo sa odrazilo v štruktúre troch podprogramov programu Obnovme si svoj dom, a síce v podprograme 1.1. na obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok evidovaných v Ústrednom zozname Pamiatkového fondu, prioritne na obnovu hradov, kúrií a kaštieľov a na reštaurovanie hnuteľných kultúrnych pamiatok. V podprograme 1.2. na obnovu a reštaurovanie národných pamiatok v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva, prioritne na podporu tradičných technológií a umelecko-remeselných prác, pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok v lokalitách svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a obnovu pamiatok v týchto lokalitách, ktoré sú v kritickom stavebnotechnickom stave. A po tretie v podprograme 1.3. na aktivity kultúrnej politiky a edičnej činnosti v oblasti ochrany pamiatkového fondu, prioritne na dokumentáciu, zamerania a výskumy a organizovanie workshopov zameraných na záchranu torzálnej architektúry, čiže ide o hradné ruiny, ktoré boli doteraz mimo grantových programov a na podporu odborných publikácií zameraných na industriálne kultúrne dedičstvo.

    Rád by som pripomenul, že tak ako je vyhlásenie prakticky čohokoľvek za pamätihodnosť výlučne v kompetencii miestneho zastupiteľstva bez správneho konania, tak by malo aj financovanie obnovy týchto pamätihodností regionálneho a lokálneho významu byť v kompetencii príslušných obcí, miest a žúp, ktoré by mali vytvárať fond na ich záchranu a aktívne participovať na ich záchrane. Platí však vyššie povedané, v prípade, že pamätihodnosť je v štádiu preklasifikovania na národnú kultúrnu pamiatku a je začatý proces jej vyhlásenia, resp. je odobrená krajským pamiatkovým úradom, je možné získať na jej obnovu finančné prostriedky z grantového programu aj v roku 2008.

    Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Juhász, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

    Gy. Juhász, poslanec: Áno. Ďakujem za slovo. Pán minister, naozaj tie finančné prostriedky, ako ste hovorili, chýbajú na ministerstve kultúry, ale ak sa pozrieme na tento grantový podprogram, tak vlani boli podané žiadosti z dotácie v sume 131 mil. 488 tis. korún, pričom boli schválené dotácie za približne 6 mil. korún, čiže tá suma nie až taká veľká, že by to ministerstvo kultúry pocítilo a myslím si, že aj tie kultúrne pamiatky alebo pamätihodnosti, ktoré nie sú klasifikované ako národné kultúrne pamiatky, tvoria súčasť celej kultúry Slovenskej republiky. Ja by som len toľko chcel k tomu dodať.

  • Nech sa páči, pán minister, budete odpovedať?

  • Urobím k tomu jednu poznámku. Máte pravdu, pán poslanec, tie čísla zodpovedajú realite, aká bola. Na druhej strane, naozaj, bez ohľadu na to, že teda na tento podprogram nakoniec bolo použitých tých zhruba 6 miliónov, my musíme nejaké priority určiť, to znamená sústrediť to maximálne úsilie na tie tri programy, ktoré som sa tu pokúsil aj pomenovať a naozaj z pozície štátu nám predovšetkým musí ísť o obnovu národných kultúrnych pamiatok. Nie je vylúčené, že sa môžeme v budúcnosti vrátiť aj k podpore pamätihodností z pozície štátu, ale naozaj tu očakávam predovšetkým aktivitu samosprávy regionálnej, miestnej, pretože tá aj sama v podstate si určuje, čo bude za pamätihodnosť určené a čo nie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďarovičovi. Otázka znie: „Pán minister, za akým účelom prebieha v subjektoch zriaďovateľskej kompetencie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na východe Slovenska audit súkromnou spoločnosťou?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Vážená pani poslankyňa, personálny a procesný audit vo všetkých priamo riadených organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry, ak máte teda tento audit na mysli, je robený za účelom optimalizácie počtu zamestnancov v rezorte kultúry, efektívnejšieho nastavenia procesov riadenia a zhodnotenie využiteľnosti pracovnej náplne zamestnancov v jednotlivých organizáciách. Inými slovami, audit je zameraný na hľadanie možností pre efektívnejšie financovanie štátnej správy, vyplývajúce zo systémových zmien racionálnejšej organizačnej štruktúry a lepšie organizovanej práce. Výsledkom analýzy by mali byť odporúčania, ktoré možno rozdeliť do viacerých úrovní a mali by obsahovať výstupy od systémových cez čiastkové až po konkrétne zmeny v organizáciách a v štruktúrach auditovaných organizácií.

    Vzhľadom na to, pani poslankyňa, že zmeny sa môžu dotýkať 32 priamo riadených organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry s približne 4 600 zamestnancami, považujem za dôležité, aby východiskom pre akékoľvek zmeny bolo nezávislé, objektívne a odborné posúdenie všetkých pracovných procesov a činností.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, aj vám ďakujem za odpoveď. Mám niekoľko doplňujúcich otázok. V prvom rade by ma zaujímalo, či je v poriadku, že väčšinu tohto auditu vlastne vykonávali sami zamestnanci, ktorých sa tento audit týkal. Ďalej sa chcem opýtať, či táto audítorská spoločnosť bola vybraná výberovým konaním alebo bolo to priame zadanie a kto je pod týmto podpísaný. Ďalej by som sa chcela opýtať, koľko stojí tento audit a ktorá firma ho robila, či predtým vôbec táto firma bola na audite v kultúrnej inštitúcii. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne za podotázky.

    Pani poslankyňa, azda si nemyslíte, že je možné taký audit robiť bez súčinnosti so zamestnancami, bez toho, aby sa aktívne na tom podieľali, aby jednoducho poskytovali všetky možné a potrebné podklady, čiže v tejto miere boli a sú do toho pracovníci jednotlivých organizácií zapojení. Ďalej, na daný audit prebehlo riadne verejné obstarávanie v súlade so zákonom a víťazná ponuka bola ponuka spoločnosti Centire a tá zákazka je na 9,5 mil. Sk bez DPH.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jaroslav Ivančo ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister vnútra, myslíte, že ponúknutie víkendového pobytu vo Vysokých Tatrách je dostatočným ospravedlnením sa kazašskej novinárke Balli Marzecovej, ktorú policajti v stredu 21. 11. 2007 násilím odvliekli spred prezidentského paláca aj napriek tomu, že demonštrácia bola povolená?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja som pred dvomi dňami, myslím, resp., áno, v utorok od 11.00 hodiny do 17.00 hodiny bol k dispozícii Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na otázky a odpovede. Škoda, že ste si nenašli čas, pán poslanec. Pýtate sa, či je dostatočný... Prosím?

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, ukážte mi ten zákon, ukážte mi to. Kde je v rokovacom poriadku napísané, že výbor nemôže zasadnúť počas pléna? Tak to nalistuj, Peter, nalistuj to, lebo nesedel som tu štyri roky a nebol som predseda výboru štyri roky, kedy sme zasadali počas pléna. Čiže otázka stojí, ale ostatní páni poslanci tam boli, samozrejme, v tom čase plénum nebolo, takže, to ale nebol útok, to bola len otázka, že ma mrzí, že ste tam mohli byť a mohli sme o tom obšírne debatovať, lebo tu mám k dispozícii len 29 minút, čo je, samozrejme, čas krátky. Ale bola tam pani poslankyňa Tkáčová, tiež nie je členka, aj keď dlho čakala na otázku, to je pravda, že až v závere sa dostala ku svojej otázke, ale sa dohodla a my sme tak mimovoľne komunikovali, sedela hneď vedľa mňa a debatovali sme. Takisto bol pán poslanec, takisto bol pán poslanec Gábor Gál.

    Pýtate sa – 29 minút mám čas. Chcete mi uberať čas na dôslednú odpoveď?

  • Hlasy v sále.

  • Veď ma poznáte, ale veď pokoj. Nebuďte, ja chápem, že ste nervózni v momente, keď ste mimo, ale ja sa k tomu vrátim. Ja len z vás, pán poslanec, ja len z vás.

    Čo sa týka otázky samotnej, či je dostatočným ospravedlnením. Pán poslanec, ja by som sa opýtal, čo by bolo podľa vás dostatočnejšie? Ako by to malo vyzerať? Myslím si, že tak, ako mnohí iní, ani vy ste to zjavne nepochopili. Alebo to skôr pochopiť nechcete a nevidíte rozdiel medzi právnou a ľudskou rovinou celého smutného prípadu. Ako minister vnútra som musel urobiť všetko pre objasnenie postupu polície, čo som aj urobil. Celý incident som dal vyšetriť orgánu na to určenému, nezávislej inšpekcii ministerstva vnútra. Na základe jej záverov som prijal príslušné opatrenia. Toto bola úloha, ktorá mi vyplýva z funkcie.

    Nie som však len minister vnútra, ale v prvom rade som aj človek. A ja mám právo na osobný názor a ja mám právo na vlastné posúdenie celej situácie z čisto ľudského hľadiska.

    Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, ako človeka ma to, samozrejme, nemohlo nechať chladným. Okamžite som navštívil poľskú ambasádu, hneď na druhý deň ráno a hovoril som s konzulkou, ktorá bola pri tomto prípade aj prítomná. Následne som na ministerstve prijal aj pani Balli Marzecovú. V osobnom rozhovore som sa jej ospravedlnil ako minister vnútra. Bezpochyby ste na tom rozhovore, pán poslanec, neboli a vzhľadom na to, že sa bavíte v tejto chvíli so svojím kolegom, tak vás moja odpoveď asi až tak nezaujíma, ja teda skončím.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Ivančo, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja úplne pokojne, pán minister, chcem povedať, že nie som členom výboru pre obranu a bezpečnosť, preto som nebol na tomto výbore a myslím si, že aj úplne pokojne treba povedať to, že sa nepýtam kolegov poslancov k veci, prečo sa stalo to, čo sa stalo, ale pýtam sa ministra vnútra vlády Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku ani nechcem hodnotiť zásah polície, či bol, alebo nebol adekvátny, je to vecou vašou, ale moja otázka smerovala k tomu, že podľa mňa ste, pán minister, protizákonné konanie, a vy ste to koniec koncov aj uznali, ste protizákonné konanie chceli vykúpiť dovolenkou v Tatrách a musím vám povedať aj to, že to pokladám pri tomto medzinárodnom škandále, to pokladám za dosť morálne nízke a myslím si, že pre politika vášho rangu, pre ministra vnútra demokratickej krajiny, ktorá dokonca teraz predsedá Rade Európy, to je skutočne zahanbujúce, aby sme takto ponúkali za protizákonné konanie víkendové pobyty. Bola to podľa mňa diskvalifikácia a lacný populizmus. A v tejto súvislosti mi napadá doplňujúca otázka, že čo asi ponúknete Hedvige Malinovej, keď sa zistí, že vyšetrovania alebo činnosti, ktoré robila polícia, boli protizákonné, pretože myslím si aj to, že tento čin s činom voči Balli Marzecovej je neporovnateľne silnejší.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ja ešte jednu doplňujúcu, aby to stihol pán poslanec, povedzte mi, myslíte si, že nejaký európsky politik by toto považoval za také nízke, ako to vy označujete?

  • Poslanec má právo na jednu otázku, takže odpovedajte, pán minister.

  • Pán poslanec, skúste kývnutím hlavy. Ja vám to poviem takto, pán poslanec. Ako obvykle, aj v tomto prípade ste naozaj úplne vedľa, úplne vedľa, nemáte šajnu o tom, o čom hovoríte, o európskej kultúre ani netušíte, ani o politickej, ani o žiadnej inej podobnej.

    To, čo sa vy tu snažíte naznačiť, že je problémom, sa už váš kolega snažil naznačiť a naznačil to úplatkom, nazval to úplatkom na výbore. To znamená, každé rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy, o tom, keď sa niekomu stane, že niečo sa nahradí, je úplatkom, potom oficiálne rozhodnutia súdov o nemajetkovej ujme označujete za úplatok. To je také úbohé, že pre to nemám ani slov. Ale urobil som to dobrovoľne, ako človek som chcel, mal som ten pocit, že niekomu bolo ublížené a ako človek – na čo by ste vy nikdy nenabrali morálnu odvahu – to tu neriešim a už nikdy by vás nenapadlo z vlastného niečo míňať, to už tiež nechcem riešiť...

  • ... lebo po tom, čo zostalo po vás, len platím pokuty. Keď ste taký veľmi silný, pán poslanec, zaplaťte tú pokutu, čo ministerstvo dostalo, z vlastného, keď ste taký hrdina. Ja to nebudem brať ako úplatok, ja to zoberiem ako zadosťučinenie. Naozaj. Buďte taký odvážny, je to len stotisíc korún v tomto prvom prípade. Ja by som to kľudne zobral, ak by ste zobrali na seba tú vinu, že za to, že ste podpísali zmluvu v deň môjho nástupu, sme dostali stotisíc korún pokutu. Keď ste taký hrdina, zoberte to na seba a zaplaťte to z vlastného, ja s tým problém nemám.

    Dobre, aby som dokončil, aby som dokončil. Ak bude teda pán poslanec počúvať, dôležité je, možno si spomeniete na prípad slovenského občana, ktorý bol v Rakúsku, invalidného občana, ktorý bol v Rakúsku odtiahnutý, jeho auto bolo odtiahnuté spred letiska a musel peši, hoci s tým mal veľké problémy, naháňať po celom schwechatskom letisku auto, myslím si, že to dávala televízia TA3. Vtedy takisto policajti postupovali podľa zákona, ale myslím si, že neľudsky vo vzťahu k rakúskemu. Čo urobil rakúsky minister vnútra, pamätáte si? Také veci vás nezaujímajú, aby ste sledovali politiku. Prišiel na Slovensko a ponúkol víkendový pobyt slovenskému občanovi v rakúskych Alpách. Dopustil sa teda úplatku? Dopustil sa nízkeho konania, hanby v Európe, toho, čo ste tu pred chvíľou nazvali? Teraz sa začínate červenať, pán poslanec, už tomu rozumiete, v čom je ten problém? Ľudský rozmer, to je niečo, čo vám chýba. To je ten problém, ľudský rozmer. Ten ste nemali nikdy, a preto ste nedostali percentá v rámci volieb. To je to, prečo občania vás nechcú.

  • Základný problém, ktorý chýba celej vašej politike, je, že vnímate vôbec, či existuje občan Slovenskej republiky v tejto krajine. Vždy vám to bolo úplne ukradnuté a vždy ste s tým mali zásadný problém. Nikdy vás nezaujímalo to, čo robia. Vždy ste si hájili len svoje osobné záujmy, ktoré tu dnes citoval pán premiér Slovenskej republiky. Myslím, že po tom, čo povedal pán premiér, by som sa ani neodvážil sedieť v tejto sále. Čiže, aby som bol presný, aby som bol presný, urobili sme štandardné, urobili sme štandardné európske gesto, ktoré je normálne pre každého slušného človeka, ktorému príde druhého človeka ľúto, že si prežil traumu, ktorú nemusel prežiť a ktorú možno prežil preto, že niekto neuvážene prekročil svoju možnosť, ktorú v tej chvíli mal. A ja som to bol ako človek ochotný uznať.

    Keď ste vy tak neuveriteľne hájili pani Marzecovú, čo ste ponúkli vy, ako občan Slovenskej republiky, ktorému je ľúto, aby sa náhodou tento človek nepozeral na Slovenskú republiku úkosom? Mne to bolo ľúto, nechcel som, aby vyzerala Slovenská republika, že je krajina, ktorá nemá rada ľudí, ktorí sú susedia, ktorí sú z Poľska, alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Bolo mi to ľúto, aby sa nebála prísť naspäť do Slovenskej republiky a to je jediný dôvod, pre ktorý som to urobil a urobil som to rád a zopakoval by som to vždy, keď ten pocit budem mať. Nebudem to robiť pri ľuďoch, čo klamú. Pri tých ľuďoch to nikdy robiť nebudem. O klamároch sa ja baviť nebudem. Myslím, že tá vec je ale úplne jasná, ak netušíte, o čom hovoríte.

    Vážené dámy a páni, ja by som ešte raz vyslovil naozaj ľútosť nad tým, čo sa odohralo minulý týždeň v stredu. Je to veľmi nepríjemné. V každom prípade súbeh okolností, ktorý sa odohral, naozaj nás všetkých mrzí. Myslím si, že mrzí aj tých, ktorí dostali určité disciplinárne opatrenia. Tých to určite mrzí, s každým z nich som hovoril. Každý z nich vie, že dnes by konal inak. Každý z nich vie, že dnes si do budúcna môžeme pripraviť niekoľko preventívnych opatrení, ktoré by zabránili, aby do budúcna taká situácia vznikla. Ale, samozrejme, vytvorila sa hystéria, pretože som nebol trénovaný a skúmaný len z tohto jedného problému – odpovedám zároveň aj na otázku č. 9, pani poslankyňa, ktorá je hneď za tým –, ale z viacerých, kde v poslednom čase boli vyňaté tri problematické veci. Ja som ich vysvetlil. Jedna vec je veľmi dôležitá. Mať schopnosť uznať si chybu, ospravedlniť sa je veľmi dôležité. Za stiahnutie demonštrantov pri príhovore pána Busha sa nikto z vás nikdy neospravedlnil.

  • Ja som bol vyzývaný, že mne to trvalo 6 dní, než som na výbore oficiálne povedal, aké sú závery vyšetrovania inšpekcie. Vy ste sa kedy ospravedlnili tým ľuďom, ktorí prejavovali slobodne svoj názor na námestí, keď tu bol prezident Bush? Vám to trvá tri roky a doteraz ste si to neuznali. A viete prečo? Lebo nie ste si schopní uznať vinu. V tom je ten váš malý rozdiel.

  • Nikdy ste to neurobili a nikdy to neurobíte.

    A čo sa týka ešte jednej drobnej veci. Nepochybujem o tom, že nikdy by ste nepoložili otázku v tom smere, že by ste chceli niečo pochváliť. Také vám nehrozí. Nikdy by ste nepoložili otázku, kde by ste sa chceli ospravedlniť za to, či...

  • Hlasy v pléne.

  • Veď ja to konštatujem, ja vám nenadávam. To je v pohode. ... za to, že niečo ste možno vy neurobili a my sme to za vás zachránili. V každom prípade aj dnes polícia stála proti veľmi závažnému zločinu, ktorému sa postavila aj pri veľkom riziku a dokázala odhaliť problém, ktorý naozaj zaujíma celý svet, ako slovenská polícia postupovala.

    Dnes sa nám nahlásili naozaj zaujímavé televízie, na ktoré nie sme zvyknutí. Či al-Džazíra alebo Fox News, kedy dokážeme prezentovať aj to, že slovenská polícia naozaj veľmi dobre pracuje a urobila úlovok, ktorý nie je tradičný v týchto zemepisných šírkach. A verím, že aj vám. Nemusíte to hovoriť mne. Pretože ministrovi to povedať nemôžete, pretože ste opozícia. Ja to ani nechcem, úprimne. Aj keď je pravda, že ja som mal ten zvyk, keď som vedel, že ste urobili niečo dobré, tak som povedal, že ste dobrí. Bezpochyby. To sa mi ešte nestalo, ale viete, keď sa toho nedočkám za to obdobie, ktoré budem ministrom, ktoré nemusí byť také dlhé. Uvidíme. V každom prípade chcem povedať, že skúste to niekedy, ako poslanci aj poslanci výboru pre obranu a bezpečnosť povedať tým policajtom, s ktorými sa stretávate, aj tým, ktorí naozaj tú prácu robia dobre. Mnohí z nich sa pomýlia. My skúsime tú chybu odhaliť, skúsime sa ospravedlniť, skúsime nahradiť možno nemajetkový problém, nemajetkovú ujmu, ktorá z toho vznikne. Ale keď to chcete nazývať úplatkom, v čom sme uplácali? V čom sme uplácali? Pán poslanec, ako len poviete. Ja som len chcel, aby ste mi nenadávali, že neodpovedám na otázku. Janko, ako chceš. Ja hneď skončím. Všetko dobré. Dovidenia.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie. „Pán minister, ako podporujete obnoviteľné zdroje energie a v akej výške plánujete prerozdeliť avizovaných 100 mil. Sk?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec, za vašu otázku. Uvedomujem si, že Slovenská republika je úplne závislá na dovoze čierneho uhlia a takmer 99 % na dovoze zemného plynu a ropy. Využívanie obnoviteľných zdrojov založené na vyspelých a environmentálne šetrných technológiách prispieva k zníženiu tejto závislosti a navyše významne obmedzuje emisie skleníkových plynov. Aj z tohto dôvodu sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť podmienky pre väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zámerom je aj vytvorenie motivačných opatrení pre ich využívanie.

    Ministerstvo hospodárstva dôsledne plní úlohy vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády. Vypracovalo Stratégiu vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila dňa 25. apríla 2007. V stratégii ministerstvo hospodárstva navrhuje viaceré legislatívne opatrenia smerujúce k väčšej stabilite podnikateľského prostredia v tejto oblasti. Cieľom stratégie je na základe aktuálneho vývoja vo svete a v európskej únii vykonať inventarizáciu súčasného poznania potenciálov jednotlivých obnoviteľných zdrojov energie, načrtnúť možnosti využitia komerčne zavedených technológií a navrhnúť ciele do roku 2010, resp. do roku 2015, ako aj opatrenia na ich dosiahnutie.

    Medzi finančné opatrenia, ktoré sú určené na financovanie projektov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie, je potrebné zaradiť predovšetkým štrukturálne fondy Európskej únie v programovacom období 2007 až 2013. Je pravdou, že v súčasnosti fyzické osoby, domácnosti, ktoré nie sú oprávnené čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nemajú možnosť čerpať dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie Slovenskej republiky však dáva základný rámec na vytvorenie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach, ktorý umožňuje podporiť aj domácnosti a v rámci ktorého ministerstvo určí transparentné kritériá na prideľovanie dotácii. Ide o podporu využitia biomasy a slnečnej energie na vykurovanie a ohrev vody pre byty a rodinné domy pre fyzické osoby vo forme dotácií na kotly na biomasu a na solárne systémy.

    Celková výška finančných prostriedkov na jeden rok by mala predstavovať cca sumu 100 miliónov korún. Zvýšené využívanie biomasy na výrobu tepla a slnečnej energie je podmienené určitou podporou pre domácnosti na inštaláciu zariadení, a preto ministerstvo v stratégii navrhlo dotáciu vo výške 25 % z obstarávacej ceny na kotol využívajúci biomasu, na slnečné kolektory poskytnúť dotáciu vo výške 3 000 Sk/m2 pôdorysnej plochy slnečného kolektora a v prípade inštalácie viac ako 8 m2 plochy solárneho systému poskytnúť dotáciu vo výške 24 000 Sk jednorazovo a 1 500 Sk za 1 m2 nad 8 m2 plochy. Pri súčasnej cene cca 100 000 korún bez DPH pri dodávke na kľúč najrozšírenejšieho solárneho zariadenia na prípravu tepelnej vody pre rodinné domy s plochou 6 m2 dotácia pokryje približne náklady na DPH a bude to voči štátnemu rozpočtu finančne neutrálne.

    Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach bol schválený poradou vedenia ministerstva hospodárstva. Žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov bude spracúvať Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bude zabezpečovať aj všetky činnosti spojené s administráciou súvisiacou s poskytnutou pomocou. Predmetný program bude aplikovaný podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte. Som presvedčený, vážený pán poslanec, že uvedeným programom sa zabezpečí významný stimul pre inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktoré budú spĺňať podmienku environmentálnej prijateľnosti s cieľom jednak zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov v našej republike, ako aj s cieľom zabezpečiť efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností.

    Stanovenie cieľov na roky 2010 až 2015 dáva Slovenskej republike reálnu možnosť zvýšiť súčasný 4-percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie na 12-percentný podiel v roku 2020. Podklady pre stanovenie záväzného cieľa pre Slovenskú republiku v roku 2020 sú rozpracované v pripravovanom materiáli Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030, ktorú ministerstvo hospodárstva predložilo 27. 11. na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Ministerstvo hospodárstva pripravilo aj legislatívne opatrenia na vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov v návrhu novely zákona o energetike, ktorá je už v Národnej rade a pripravuje nový návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorý bude komplexne riešiť legislatívne postupy vo vzťahu k využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. Uvedený návrh zákona bude predložený na legislatívne konanie v roku 2008.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď, aj za to, že vysvetlil tie princípy použitia podpory na obnoviteľné zdroje. Moja otázka smerovala k tomu, koľko z tých avizovaných 100 milión bolo už použitých, a preto ešte raz sa vás chcem, pán minister, opýtať, či už boli nejaké použitia z tých 100 miliónov tento rok a ako to vyzerá na budúci rok. Lebo viem, že vy sám ste neboli celkom spokojný s podporou obnoviteľných zdrojov na budúci rok. Tak ako to vyzerá do konca tohto roku a ako budeme môcť počítať s podporou obnoviteľných zdrojov na budúci rok?

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Máte pravdu, nie som spokojný s podporou na obnoviteľné zdroje energií vzhľadom na to, že aj v novej koncepcii predpokladáme asi 260 mld., ktoré by sme potrebovali v Slovenskej republike na to, aby sme splnili ciele Európskej únie do roku 2020 na dotiahnutie toho podielu, ktorým by Slovensko malo zafungovať v rámci celoeurópskeho systému pri obnoviteľných zdrojoch energie.

    Čo sa týka konkrétnej otázky, zrejme ideme k tým kolektorom a kotlom. My sme predpokladali, že prvé čerpanie by mohlo ísť od 1. januára 2008, takto by bol aj vo vláde schválený materiál. Vzhľadom na to, že práve prerokúvame štátny rozpočet a jeho finálna podoba nie je zatiaľ jasná, budeme sa vedieť konkrétne k tejto otázke vyjadriť vtedy, keď bude štátny rozpočet schválený. Pokiaľ by štátny rozpočet neumožňoval pri svojom rozpočtovom opatrení čerpať tieto prostriedky od 1. januára 2008, predpokladáme, že štátny rozpočet by mal mať tú príjmovú zložku, možno aj výraznejšiu, ako je predpokladaná vzhľadom na to, ako vyzerá vývoj makroekonomických ukazovateľov a predpokladáme, že v priebehu roku, najneskôr od 1. 7., by sme mohli prvé tieto čiastky aj uvoľňovať. Ale tento termín skutočne záleží od toho, ako sa bude vyvíjať príjmová zložka štátneho rozpočtu.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Pataky ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi: „Pán minister, môžete mi vysvetliť, ako boli prerozdeľované: 1. dotácie na individuálne potreby obcí 2007; 2. príjmy z odvodov z hazardných hier roku 2007. Finančné prostriedky boli prerozdelené len pre vyvolených starostov SMERU. Je to podľa vášho volebného programu?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • By som rád odpovedal, ale nevidím tu pána poslanca. I keď ja veľmi rád odpoviem, aj keď tu nie je.

  • Nie, keď nie je prítomný. Pán poslanec tu nie je? Pán Pataky?

  • Ja môžem aj tak. To sú zaujímavé fakty.

  • Nie, nie, nemôžete, pán minister. Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Köteles, je prítomný? Pardon, ospravedlňujem sa. Ďalšiu otázku položil pán poslanec László Köteles pánovi ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Pán minister, ako prispieva váž rezort na riešení nedostatku krvi v našom zdravotníctve?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážené dámy, vážení páni, úvodom treba konštatovať, že Slovenská republika je v produkcii krvi a krvných prípravkov samostatná a zásobovanie prostredníctvom národnej transfúznej služby je plynulé. Občasný akútny nedostatok krvi je nedostatok relatívny, nie absolútny, pretože sú možné presuny medzi jednotlivými 11 pracoviskami Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky.

    Je potrebné poznamenať, že nedostatok krvi sa ohlasuje už vtedy, keď sa zníži jej produkcia a je potrebné siahnuť na rezervy. V Slovenskej republike je 100 tisíc dobrovoľných darcov krvi. Samotná Národná transfúzna služba Slovenskej republiky vykoná ročne 120 tisíc odberov. Okrem národnej transfúznej služby, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, sa odbery vykonávajú aj v 35 hematologicko-transfuziologických oddeleniach. Tieto nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a vykonávajú ročne asi 30 tisíc odberov. Prevažne pokrývajú potrebu vlastného zdravotníckeho zariadenia.

    Pri nábore darcov krvi spolupracuje Národná transfúzna služba Slovenskej republiky so Slovenským červeným krížom. Zvýšeniu produkcie môže pomôcť ďalšie zvýšenie aktivít Slovenského červeného kríža, ako aj zlepšenie spolupráce medzi NTS, čiže Národnou transfúznou službou a jednotlivými hematologicko- -transfuziologickými oddeleniami.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister.

    Bol by som rád napriek tomu, čo ste konkretizovali, že v akom slova zmysle by ste podporovali darovanie krvi. V tomto svete, kde naozaj sú zneužívané aj všetky tie dobrovoľné akcie, jedine darovanie krvi považujem za takúto akciu, čo aj zo strany vlády, zo strany ministerstva bolo vhodné na podporu. Ja som osobne zaujatý, lebo chodím na darovanie krvi a stále mi vyčítajú, nielen nepacienti, ale tí, ktorí išli darovať, ale aj tie sestričky, resp. personál, že nie sú ocenení ani oni, ani my. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Áno. V tejto chvíli ťažko reagovať na to, či sú správne ocenení, alebo nie sú správne ocenení. Ja si myslím, že morálne ocenenie prostredníctvom Slovenského červeného kríža sa dostáva dobrovoľným darcom. Jánskeho plaketa, myslím si, že je dlhodobo jedno pekné vyznamenanie a skutočne oceňuje tých dobrovoľných darcov krvi. Samozrejme, odbery sa vykonávajú v takých podmienkach, v akých sú. Myslím si, že Národná transfúzna služba dnes je veľmi dobre zásobená, je veľmi dobre materiálno-technicky vybavená, čiže, myslím si, že pracovné podmienky pre ľudí, ktorí pracujú v Národnej transfúznej službe, sú veľmi dobré.

    Čo sa týka odmeňovania, samozrejme, všetko záleží od toho, koľko finančných prostriedkov Národná transfúzna služba za produkciu krvi dostane. Na základe toho, samozrejme, odmeňuje svojich zamestnancov.

    V tejto chvíli je to asi všetko. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pál Csáky ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Jánovi Mikolajovi. Je prítomný pán poslanec Csáky? Nie je.

    Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, ktorá je prítomná. Otázku položila ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Pán minister, udalosti a konanie polície z posledných dní a týždňov naznačujú nárast agresivity v tejto mocenskej zložke. Aké opatrenia prijmete, aby tento trend nepokračoval?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Stopnite zariadenie.

  • Prestávka pre neprítomnosť ministra vnútra SR.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať. Pán minister, je potrebné, aby ste boli prítomný na hodine otázok a odpovedí. Nech sa páči.

  • Veľmi sa ospravedlňujem, vážená pani predsedajúca, a ospravedlňujem sa aj všetkým poslancom. Hygienicky som si odskočil a veľmi ma to mrzí, že som to nestihol.

  • Budete odpovedať na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tkáčová.

  • Pani poslankyňa, veľmi sa ospravedlňujem ešte raz, že som neprišiel na vašu odpoveď načas. Položili ste otázku v súvislosti s aj viacerými zákrokmi, ktoré sa stali v tom uplynulom čase. Ja som trošku sa snažil už na vašu otázku odpovedať. Som rád, že sme o tom debatovali aj na výbore.

    Myslím si, myslím si, že nie. Myslím si, že nestúpa, pretože pravidelne z času na čas pri 100 000 zákrokoch, ktoré polícia robí ročne, z času na čas pri problémoch, ktoré sú pri týchto zákrokoch pri rôznych agresívnych páchateľoch, sme konfrontovaní s veľmi zložitými rozhodovaniami policajtov v každej chvíli a v každej situácii.

    Je veľmi dôležité, a s tým určite bojoval aj môj predchodca, aby sme udržali tú líniu, že na jednej strane chceme vždy, aby polícia zakročila, keď je to nevyhnutné a zároveň veľmi tvrdo trváme na tom, aby zakročila správne, presne podľa zákona. A z času na čas pri týchto 100 000 prípadoch sa vyskytne chyba – ja som to hovoril –, ktorú musíme prešetriť a kde musíme byť schopní povedať sami sebe, áno, tu sme urobili chybu, tu sme ochotní a povinní, povinní je lepšie slovíčko, ospravedlniť sa tým, ktorých sme naším konaním poškodili. Vždy to ospravedlnenie má urobiť určite minister, keďže je na vrchu všetkých.

    Ale musíme sa aj objektívne pozrieť, s čím sa stretajú naši policajti. Na jednej strane stoja často proti ľuďom, ktorí za normálnych okolností nie sú nebezpeční. Na druhej strane, pri takto, inokedy mierumilovne, vyzerajúcich páchateľoch som musel stáť na smutných udalostiach policajtov, na ich pohreboch. U ľudí, ktorí nevyzerali nebezpečne ...

  • Pán minister, prepáčte, čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať nedokončeným vystúpením. Poprosím ešte pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Pána ministra financií tu máme.

  • Hlas z pléna.

  • Aha, pán poslanec Lukša. Dobre, ďakujem.

    Takže budeme pokračovať teraz nedokončeným vystúpením pána poslanca Novotného. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, pokračujem teda ďalej. Pred obedňajšou prestávkou som hovoril o kapitole ministerstva zdravotníctva v štátnom rozpočte Slovenskej republiky a snažil som sa podrobiť jednotlivé čísla analýze a aj kritike, ale priznám sa skôr z pohľadu určitých súvislostí, ktoré v rezorte zdravotníctva všetci prežívame.

    Vo svojom predpoludňajšom vystúpení som hovoril o zvýšení poistného plateného štátom za svojich poistencov zo 4 % na 4,5 % na celý rok 2008 a o tom, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sľubovala poistné za poistencov štátu vo výške 5 % už od roku 2007. Takže, je to druhý štátny rozpočet, v ktorom vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády.

    Vláda na poistnom za svojich poistencov zaplatí len o 3,3 mld. slovenských korún viac ako v minulom roku. Hovoril som o tom, že v týchto 3,3 mld. slovenských korún nie je len zvýšenie zo 4 na 4,5 %, ale aj skutočnosť rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorej zo zákonom určeným percentom táto platba je. A keďže v roku 2008 bude štát platiť poistné za svojich poistencov z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006, teda v predminulom roku, ako je to napísané v zákone, tak v podstate bude platiť viac v dôsledku prudkého rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2006, na čom má táto vláda pramalú, skoro žiadnu zásluhu.

    Hovoril som aj o tom, že zdravotníctvo je vraj prioritou tejto vlády. Do zdravotníctva ale vláda ako bonus pridáva 3,3 mld. slovenských korún. Len tak na porovnanie poľnohospodári dostali pridané viac než 7 mld. korún. A dávam teda na úvahu, čo je väčšou prioritou tejto vlády, či prasatá a jačmeň, alebo pacienti a zdravotníci.

    Paradoxne som hovoril aj o tom, že vláda týmto štátnym rozpočtom, ako aj novelou zákona o zdravotnom poistení, ktorú sme včera schválili, viac plní volebný program SDKÚ – DS ako vlastné programové vyhlásenie vlády, pretože volebný program SDKÚ – DS hovoril o 0,25-percentnom ročnom navyšovaní poistného plateného štátom za svojich poistencov a vláda v minulom roku zvýšila toto poistné o 0,33 %, čiže na 4,33 % a v tomto kalendárnom roku je to 4,5 %, takže v tomto je to bližšie a neviem povedať prečo k nášmu programu, k plneniu nášho programu ako k programovému vyhláseniu vlády.

    Hovoril som aj o tom, že je veľmi nešťastné, ak je na budúci rok plánovaných v kapitole poistné platené štátom dokonca menej peňazí, ako je to tohto roku, pretože to vyvoláva značnú neistotu u zdravotných poisťovní aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí teoreticky nemajú ani istotu rovnakej zmluvy v ďalšom kalendárnom roku pri kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ak nejakú zmluvu dosiahnu v tomto roku. Ja som o tom presvedčený, že nakoniec tých peňazí bude viacej za poistencov štátu budúci rok, ako je to tohto roku. Ja som o tom presvedčený. Ale takto napísať rozpočet jednoducho nie je správne a stáva sa to už druhý rok, pretože aj v roku 2007, teda koncom roku 2006 na rok 2007 bolo plánovaných viacej peňazí ako v roku 2008. A k tej zmene došlo v posledných týždňoch, ako o tom svedčí aj vládny návrh novely zákona o zdravotnom poistení, kde ešte zvýšenie odvodov nebolo napísané.

    V ďalšej svojej časti som sa venoval peniazom z operačného programu zdravotníctvo. Chcel som povedať asi toľko, že operačný program zdravotníctvo je v odbornej verejnosti spájaný s veľkými nádejami, že pribudnú vzácne zdroje na modernizáciu zdravotníckych zariadení. Dovolil som si spočítať kapitálové výdavky, ktoré dáva štát do rezortu zdravotníctva. Nájdete ich v kapitole ministerstva zdravotníctva a spočítal som ich s finančnými prostriedkami, ktoré vláda očakáva, že prídu z operačného programu zdravotníctvo a sčítané a podčiarknuté v roku 2008 by tieto prostriedky na kapitálové investície a na rozvoj, na modernizáciu zdravotníckych zariadení mali dosiahnuť výšku 1 mld. korún a budúci rok 1,4 mld. korún, čo je veľké sklamanie vzhľadom na to, že aj v najťažších časoch slovenského zdravotníctva v rokoch 98 a 2002 za čias pána Šagáta a Kováča, keď boli ministrami zdravotníctva, išlo na kapitálové výdavky 2 až 3 mld. slovenských korún.

    A končil som pri disponibilných zdrojoch v zdravotníctve, kde by som chcel aj pokračovať. Hovoril som o tom, že je veľmi potešiteľný medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve, 15,7 % je naozaj pekné číslo. Disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, ktoré tvoria rozhodujúcu časť v tomto náraste, narastú voči predchádzajúcemu kalendárnemu roku o 12,8 mld. slovenských korún. Treba ale vedieť, že z týchto 12,8 mld. slovenských korún pridáva vláda len 3,3 mld. do rezortu zdravotníctva, zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlorastúce mzdy v národnom hospodárstve a vyššiu zamestnanosť.

    Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády. Vláda ako bonus pridáva do rezortu 3 mld. slovenských korún, len 3 mld. Tu nepomôže odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 12,8 mld., lebo rozhodujúcu časť týchto peňazí, ako som už uviedol, tvoria vyššie odvody poistencov v dôsledku rastúcich miezd, viac platiteľov poistného v dôsledku nárastu zamestnanosti, dokonca aj v poistnom platenom štátom sa premieta výraznou mierou nárast miezd v národnom hospodárstve a len čiastočne zvýšenie percenta štátom.

    Chcem jasne povedať, že viac peňazí bude v budúcom roku v systéme zdravotníctva preto, lebo systém platenia poistného dobre nastavila predchádzajúca vláda, ale najmä preto, lebo ekonomika vďaka reformám rastie, rastú mzdy a zamestnanosť. Len minimálnou mierou má na náraste prostriedkov v rezorte podiel dnešná vláda. Jej zásluha je hlavne v tom, že systém platenia poistného nezmenila. Treba povedať, že ani 15-percentný medziročný nárast finančných prostriedkov v rezorte, ani 12,8-miliardový nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní v budúcom roku nebude znamenať to, čo by sme si všetci priali, aby pacienti a zdravotníci pocítili tento nárast v každodennej praxi. Naozaj, do rezortu pôjde viac peňazí, ale na jeho fungovaní sa to výrazne neprejaví. A viete prečo? Pre nešťastné zásahy vlády do systému a pre neschopnosť vlády riešiť pálčivé problémy slovenského zdravotníctva.

    V ďalšej časti, ak dovolíte, dámy a páni, hneď ako sa mi podarí spustiť laptop, by som chcel viacej hovoriť o negatívnych trendoch v zdravotníctve za jeden a pol roka vládnutia tejto vlády. Hneď ako to spustím, poprosím, aby ste mi prepli, je prepnuté. Ďakujem pekne.

    Tak ktoré sú to teda tie negatívne trendy v zdravotníctve za jeden a pol roka vládnutia tejto vlády? Vláda vzala poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ročne cca 2 miliardy slovenských korún zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tieto peniaze ničím nekompenzovala. V prvom roku boli platonické náznaky toho, že štátne zdravotné poisťovne navýšia zmluvy, ale pozor, nie ceny, ktoré platia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, len zmluvy, čiže objednali si trošku viac zdravotnej starostlivosti. V ďalšom kalendárnom roku 2007 už o tom nebola ani zmienka. Poskytovateľom sme zobrali ročne 2 miliardy korún keš a ničím sme ich nekompenzovali.

    Vláda ničím nelimituje nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Treba vedieť, že poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti neboli zavedené preto, aby sa zhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale naopak, aby sa zlepšila dostupnosť zdravotnej starostlivosti práve tým, aby odpadla zbytočná nadspotreba, aby sa neplytvalo tam, kde nemusíme. Aby sme neposkytovali zdravotnú starostlivosť tam, kde ju nepotrebujeme poskytovať.

    Bude zrejme ešte veľa diskusie o tom, či zrušením týchto poplatkov stúpla, alebo nestúpla nadspotreba zdravotnej starostlivosti. Niektoré ambulancie a asociácie hovoria, že stúpla, niektoré hovoria, že nestúpla. Budeme sa môcť o tom dlho hádať, ale jedno vieme s určitosťou, narástla nám spotreba liekov. A tie lieky niekto predpisuje. Predpisujú ich lekári. A zrejme ich predpisujú aj vtedy, keď to vždy nie je potrebné. Nárast nákladov na lieky – a o tom je prvý slide, ktorý som si dovolil ukázať – je naozaj impozantný. Kým v roku 2003 bol medziročný nárast nákladov na lieky 6 % v systéme, v roku 2004 v čase zavedenia reformy ono to bol trošku aj šok z novej kategorizácie, to bolo mínus 1 %, v roku 2005 to už bolo tak na európskej úrovni, 5-percentný medziročný nárast nákladov na lieky. V roku 2006 sa to vyšplhalo na 13 % a v roku 2007 to dokonca dosiahlo 15 %.

    Dámy a páni, tam sa plytvá prostriedkami v slovenskom zdravotníctve. Tam odchádzajú peniaze. My na jednej strane môžeme pridávať finančné prostriedky kvázi na to, aby bolo lepšie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby mali vyššie platy lekári a zdravotné sestry, aby sme poskytli kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale tie finančné prostriedky nám unikajú v neúčelnej preskripcii týchto liekov a v zlej kategorizácii týchto liekov. Dokonca pán minister minule priznal, že už to nie je ani 15 %, ale 17 %. Dámy a páni, a to je napriek tomu, že vláda urobila dve, povedal by som, veľmi brutálne ekonomické opatrenia. Teraz ich nekritizujem, hovorím, že to boli dve veľmi silné opatrenia v liekovej politike. Prvé bolo zníženie DPH na lieky z 19 na 10 % a druhé bolo plošné zníženie cien liekov o 6,6 %. A napriek tomu je taký nárast. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby neboli tieto dve ekonomické opatrenia použité.

    Ďalší negatívny trend, ktorý sledujeme v rezorte zdravotníctva, je opätovné zavedenie mäkkých rozpočtových kritérií. Často dostávam otázku, nie v Národnej rade, lebo tu mnohokrát sa rozprávam s prázdnymi lavicami, ale na odborných podujatiach dostávam otázku od odborníkov, naposledy v Prahe v Českej akadémii vied, že ktoré to boli tie opatrenia vlády alebo čo urobila vláda, že sa znovu zaviedli mäkké rozpočtové opatrenia. Ktorý konkrétny zákon to bol?

    Dámy a páni, ťažko pomenovať, ktorý konkrétny zákon to bol. Ale skutočnosť, že vláda povedala o tom, že nebude transformovať a dnes už vieme, že zostanú príspevkovými organizáciami, kde sa môže veselo šafáriť, skutočnosť, že sa vláda pokúsila chrániť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami neústavným zákonom, ktorý nakoniec prijal Ústavný súd na konanie, tieto skutočnosti mali veľký... Skutočnosť, že hovorila o tom, že prijme rozsiahle zmeny, ktoré zrušia predchádzajúce systémové reformné zmeny v rezorte zdravotníctva, mali za výsledok, že sa poskytovatelia, predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia začali správať menej zodpovedne.

    Dámy a páni, transformačná etapa je charakterizovaná poklesom záväzkov štátnych zdravotníckych zariadení, to je tá ľavá polovica voči Sociálnej poisťovni. Príchodom tejto vlády v júni 2006 začali záväzky štátnych zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni narastať. Samotný príchod tejto vlády, ktorá deklarovala to, že zastaví transformáciu, že bude chrániť štátnych poskytovateľov, samotný príchod tejto vlády spôsobil, že sa začali správať menej zodpovedne. A tento trend, žiaľ, pokračuje ďalej. Práve zavedenie týchto mäkkých rozpočtových kritérií alebo tolerovanie mäkkých rozpočtových kritérií v rezorte, to by bolo ešte presnejšie, spôsobuje narastajúci dlh štátnych zdravotníckych zariadení. Dámy a páni, toto je vývoj dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Kým na konci roku 2004 bol súhrnný dlh 800 miliónov slovenských korún, to bolo na konci oddlženia s tým preklínaným Veriteľom, o ktorom dnes tak plamenne rozprával aj pán premiér, no tak skrátka, ten zlý Veriteľ spôsobil to, že na konci sme mali nejaký zvyškový dlh vo výške 800 miliónov. Je pravda, že v priebehu kalendárneho roku 2005 vytvorili štátne zdravotnícke zariadenia dlh 1,2 mld. Sk. Pripravovali sa na transformáciu na akciové spoločnosti, niektoré aj boli transformované. V polroku roku 2006 prišla táto vláda a už na konci roka tento dlh bol v porovnaní s rokom 2005 2,4 mld. slovenských korún, čiže dvojnásobok roku 2005. Na konci prvého kvartálu roku 2007 dlh dosiahol 5,2 mld. slovenských korún, teda 800-miliónový nárast dlhu len za prvý kvartál tohto roku, toľko, koľko bol dlh na konci roku 2004, za celý tento rok 2004. Alebo keď chcete, o 50 % dokonca viac ako bol dlh za celý rok 2005. To dosiahla vláda za tri mesiace len tým, len tým, že tolerovala mäkké rozpočtové kritériá. Treba o tom vedieť, že pán minister predložil v septembri do vlády správu o vývoji dlhu v slovenskom zdravotníctve, v ktorom sa chválil tým, že v septembri tohto roka je súhrnný dlh štátnych zdravotníckych zariadení len 5,3 mld., presne toto číslo teraz z hlavy nepoviem, 5,3 miliardy, čiže niečo vyše 800 miliónov je len dlh za tento kalendárny rok.

    Treba ale vedieť, že toto je kamufláž, toto je vylepšovanie týchto čísel a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, lebo jednorazovo sa pozitívne prejavilo v hospodárení štátnych zdravotníckych zariadení to, že sa znížila DPH na lieky z 19 na 10 %. Áno, krátkodobo to efekt vždy prinesie. Tento efekt sa prejavil v tom, že o niečo lacnejšie môžu nakúpiť štátne zdravotnícke zariadenia lieky. Prejavilo sa to, že štát presmeroval prostredníctvom Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne značnú časť finančných prostriedkov do štátnych zdravotníckych zariadení. Dostali lepšie zmluvy, takže sa im zlepšil príjem.

    A tretia, pre mňa ekonomicky skoro nevysvetliteľná skutočnosť, je taký, poviem to po košicky, gaťafalš, ktorý sa stal v tejto veci, a to je skutočnosť, že akosi Sociálna poisťovňa zabúda počítať štátnym zdravotníckym zariadeniam penále. Ak by ho počítala, zrejme by som sa veľmi nemýlil, že na konci roka 2007 by sa dlh vyšplhal až na 7,6 mld. korún. Možno to bude 6 mld. korún na konci roka, čo prizná ministerstvo zdravotníctva, alebo 6,5 mld., počkáme si na čísla v priebehu budúceho roka. Ale každopádne tieto neštandardné ekonomické opatrenia budú účinkovať veľmi krátkodobo, ako som to ukázal pri náraste cien liekov. Veľmi negatívne bude pôsobiť... To je asi aj všetko, čo som chcel odprezentovať, ďakujem, pekne.

    Veľmi negatívne pôsobí v celom systéme aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Budúci týždeň budeme prerokúvať v pléne Národnej rady zákon o poskytovateľoch, kde je už čierne na bielom napísané, že žiadne odsunutie termínu transformácie, ale definitívne zastavenie transformácie. Štátne zdravotnícke zariadenia zostanú príspevkovými organizáciami v najbližších troch rokoch a očakávam, že tieto negatívne trendy, ktoré tolerovanie mäkkých rozpočtových kritérií štátnych zdravotníckych zariadení a zastavenie transformácie ukazuje už v prvom roku 2007, sa budú len prehlbovať.

    Chcem vám povedať, že veľmi negatívne v roku 2008 bude vplývať na fungovanie systému zdravotníctva aj to, že vláda úspešne demotivovala zdravotné poisťovne schválením použitia zisku len na zdravotnú starostlivosť. Podľa dnes schválenej novely zákona o zdravotnom poistení budú musieť zdravotné poisťovne vrátiť zisk do systému prvýkrát za rok 2008, čo znamená, a to vám garantujem, nepretrhnú sa v jeho vytváraní a ani v efektivite nákupu zdravotnej starostlivosti. Tieto peniaze sa tak minú v zdravotnej starostlivosti. Tak odídu do nej a stratia sa niekde v tom systéme večného narastania dlhu a narastania spotreby liekov.

    Ak na jednej strane vláda svojou činnosťou zakladá takéto negatívne trendy, ktoré som si dovolil odprezentovať, v zdravotníctve s mnohomiliardovými dopadmi na rezort zdravotníctva, na druhej strane ich nemôže kompenzovať len troma miliardami slovenských korún, lebo ani spomínaných 12,8 miliárd medziročného nárastu disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní na to nebude stačiť.

    Dámy a páni, toľko môj komentár a môj pohľad na kapitolu ministerstva zdravotníctva v návrhu štátneho rozpočtu. Na záver mi ešte dovoľte, aby som podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý nie je mojím pozmeňujúcim návrhom, ale pani poslankyne Vášáryovej, ktorá ho, žiaľ, nepodala vo svojom rečníckom vystúpení, takže to teraz nahradím ja.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 – Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto: v kapitole Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie) o 140 miliónov Sk. Tieto prostriedky sa navrhuje presunúť nasledovne. V rámci bežných výdavkov sa navrhuje zvýšenie prostriedkov o 100 miliónov Sk. Príloha č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, program 08S Tvorba, šírenie, ochrana a prezentácia kultúrnych hodnôt, podprogram 08S02 grantový systém. Prostriedky vo výške 40 miliónov Sk sa navrhuje zvýšiť v rámci bežných výdavkov na podprogram 08S0301 Slovenský rozhlas, príloha č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Odôvodnenie. Medziročné výdavky na kultúru výrazne rastú 27 %. Avšak v porovnaní s rokom 2006 je to len mierne zvýšenie 12 % za dva roky. Výdavky na grantový systém, ktorého úloha je posilniť konkurenčné prostredie v kultúre, počas súčasnej vlády klesli oproti roku 2006 o 35 miliónov Sk, takže 5 %. Naopak, vzrástli výdavky na štátne kultúrne inštitúcie oproti roku 2006 o 220 miliónov Sk, o 12 %. Taktiež sa rozbieha viacero veľkých stavieb pod dohľadom ministerstva kultúry – Reduta a Slovenská národná galéria v Bratislave, Štátna opera v Banskej Bystrici s celkovým rozpočtom pre rok 2008 na úrovni 500 miliónov Sk. Avizované sťahovanie verejnoprávnych médií do novej budovy tiež svedčí o developerských chúťkach ministerstva. Nové typy výdavkov tiež naznačujú, kto sa k peniazom vyčleneným na kultúru dostane. Informatizácia kultúry za viac ako 200 miliónov Sk, obnova audiovizuálnych zbierok a rozvoj múzeí a galérií spolu 100 miliónov Sk, či dotácia pre rozhlas 55 miliónov Sk. Výraznú finančnú injekciu tiež dostala Matica slovenská. Jej rozpočet vystrelil zo 16 miliónov Sk v roku 2007, 17 miliónov v roku 2006 na 40 miliónov v roku 2008, čo predstavuje nárast o 150 %. Preto sa navrhuje presun prostriedkov v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky posilnenie grantového systému o 100 miliónov Sk. Tiež sa navrhuje presun 40 miliónov Sk na zabezpečenie plnenia zákonných povinností pre Slovenský rozhlas.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Novotného sa prihlásil pán poslanec Jureňa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jureňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec, vážený pán kolega, spomínali ste vo svojom príhovore prasatá, jačmeň a poľnohospodárstvo. Som rád, že o tom hovoríte, ale mám alebo nieže pocit, ale som úplne presvedčený, že v SDKÚ o poľnohospodárstve viacej neviete, len viete, že existujú prasatá. Čo sa týka prasiat, tie nemôžu za to, že sa volajú prasatá a tie nemôžu za to, že majú matku sviňu. Ale veľmi veľa ľudí môže práve za to, že sa chovajú ako prasatá. Takže čo sa týka vás a poľnohospodárstva, tak by bolo veľmi dobré, keby ste sa k tomuto rezortu začali správať primerane zodpovedne, kultivovane, slušne a nie ako prasatá. A bolo by veľmi dobré, keby ste i odborne troška začali pôsobiť a nie takýmto prízemným spôsobom prirovnávali poľnohospodárstvo k zdravotníctvu. Pretože to je tá demagógia, ktorú tu ste 8 rokov robili a poľnohospodárstvo ste doviedli ku krachu. Takže ak teraz niečo o tom hovoríte, bol by som rád, keby ste sa trošku viacej k tejto odbornej téme pripravili.

    A čo sa týka samotného rozpočtu, tak stále zavádzate verejnosť. Pretože čísla sú také, že 29 miliárd je vrátane Všeobecnej pokladničnej správy. Ak si odrátate 11,7 miliárd Všeobecnej pokladničnej správy, tak vám vyjdú úplne iné čísla. Takže nezavádzajte, porovnajte si to s minulým rokom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Novotného.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jureňa, chcem sa vám poďakovať, že ste na mňa reagovali, aj keď som vám trošku nerozumel. Pretože dívam sa okolo seba, dívam a vidím tu samých poslancov Národnej rady a nie žiadne prasatá. Aj keď som sa narodil v Košiciach, som mestský človek, moja manželka pochádza z okresu Trebišov, z poľnohospodárskeho okresu, mám tam chalupu a veľmi veľa priateľov poľnohospodárov a verte mi, že nie všetci sú nadšení z toho, akým spôsobom ministerstvo zdravotníctva má predstavu o dotáciách. Nemyslite si, že všetci farmári chcú takýto systém, že všetci sú o tom presvedčení, že je to dobré riešenie.

    Ale nechcem sa s vami odborne prieť. Myslím si, že pochopíte, pán poslanec, že som predsedom výboru pre zdravotníctvo a mojím záujmom je, aby dobre fungoval rezort zdravotníctva a chcel som poukázať na to, že aj keď rastú disponibilné zdroje v rezorte zdravotníctva, napriek tomu existujú veľké riziká, ktoré spôsobia, že tieto peniaze sa prežerú v tomto rezorte. Odtečú bez toho, aby prišiel efekt, ktorý očakávame.

    Každý bojujeme za svoj rezort. Iste ste aj vy na koaličnej rade bojovali, aby ste mali viacej peňazí v rezorte poľnohospodárstva. Ja som teraz v opozícii. Bojujem za to, aby lepšie fungoval tento rezort. Ak budeme znovu vo vládnej koalícii o dva a pol roka, v čo verím, teda možno aj skôr, keď sa vám to rozsype na ďalší týždeň, budem bojovať v tejto vládnej koalícii o to, aby bolo viacej peňazí v rezorte zdravotníctva a aby lepšie fungoval.

    Ale chcem ešte raz povedať, že nerozumel som celkom tej vašej narážke. Možno ani neodpovedám dobre na vašu faktickú poznámku, lebo vidím tu veľa poslancov Národnej rady, ktorí majú rôzne názory na financovanie poľnohospodárstva, na fungovanie zdravotníctva, ale žiadne prasatá tu nie sú. Chcem vám povedať, že naozaj prasa od človeka dokážem rozlíšiť, aj keď som mestský človek.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slabý. Pán poslanec Slabý nie je prítomný, čiže stráca poradie, pán poslanec Mamojka nie je prítomný, stráca poradie.

    Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči. Slovo má pani poslankyňa Košútová a pripraví sa pán poslanec Čech.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera vo svojej faktickej poznámke k vystúpeniu poslanca Ivana Mikloša som už uviedla, že toľko nezmyslov a zavádzajúcich informácií na adresu poľnohospodárov som už dávno nepočula. Rozhodla som sa preto ozrejmiť situáciu v poľnohospodárstve pre tých, ktorých by to zaujímalo a spôsoby na nápravu tých škôd, ktoré v rezorte pôdohospodárstva napáchal pán poslanec, ktorý sa systematicky 8 rokov snažil naše poľnohospodárstvo zlikvidovať. Našťastie, tak ako aj v iných oblastiach, ani toto sa mu nepodarilo.

    Výsledkom „koncepčnej práce“ Dzurindovej vlády v oblasti poľnohospodárstva je asi takýto stav. Podnikateľské subjekty sa museli pohybovať v zložitom ekonomickom prostredí, keď ich konkurenčnú schopnosť sťažovalo viac závažných skutočností, okrem iného nižší národný doplatok priamych platieb v porovnaní s možnosťami Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. V dôsledku toho mali slovenskí roľníci nižšiu úroveň podpôr na hektár pôdy nielen v porovnaní s tradičnými členmi spoločenstva, ale aj s krajinami Vyšegradskej štvorky.

    Medziročné zlepšenie hospodárskeho výsledku prvovýroby na celkový zisk v roku 2006 vo výške 1,3 mld. korún nespôsobili pozitívne trendy, ale v nemalej miere viaceré, ekonomikou vynútené úsporné opatrenia, vrátane ďalšieho poklesu agrárnej zamestnanosti o 2,4 %. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že existujúci poľnohospodársky pôdny fond sa využíval iba na 79,8 %, z toho orná pôda na 94,1 %. Zatiaľ, čo priemerná agrárna produkcia na hektár poľnohospodárskej pôdy vo všetkých 25 členských štátoch Európskej únie dosiahla 1 803,4 eura, v Slovenskej republike sa dostala iba na 46,4 % tejto úrovne.

    Cenové nožnice sa v roku 2006 roztvorili o 5,5 % v neprospech poľnohospodárov, keď ceny vstupov do prvovýroby medziročne vzrástli o 5,3 % a ceny agrárnych produktov poklesli o 0,2 %. Za priaznivý nemožno považovať ani ukazovateľ priemernej mesačnej mzdy v poľnohospodárstve, ktorej výška 14 294 korún predstavovala len 76,2 % celoštátneho priemeru, čo znamená, že došlo k ďalšiemu zhoršeniu mzdovej disparity v agrárnom sektore. V dôsledku toho pokračuje odliv kvalifikovaných pracovných síl z odvetvia a pretrváva jeho nízka atraktívnosť v očiach mladých ľudí.

    Alarmujúci je vývoj zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami, ktorého saldo tvorilo až 21 % z celkového pasívneho salda slovenského zahraničného obchodu. Považujem za dôležité upozorniť, že negatívny vývoj pokračoval aj v I. polroku 2007. V jeho rámci vykázalo poľnohospodárstvo stratu vo výške približne 4 miliardy korún, zatiaľ čo rozhodujúce odvetvia ekonomiky ako priemysel, doprava, telekomunikácie, obchod a podobne zaznamenali zisky rátajúce sa na desiatky miliárd korún.

    Ceny poľnohospodárskych výrobkov, ktorých súčasný rast sa v poslednom období toľko pertraktuje, v prvých 6 mesiacoch tohto roka klesli v priemere o ďalšie 0,1%. Zvýšená dynamika cien rastlinných výrobkov zaznamenaná najmä v II. polroku 2007 nebude mať až taký výrazný pozitívny vplyv na zlepšenie hospodárenia prvovýroby, ako to očakávajú niektoré, v médiách zverejnené správy. Dôvodom je nižšia produkcia viacerých ťažiskových plodín v porovnaní s okolitými krajinami a teda aj obmedzenejšia možnosť ich realizácie.

    Existuje nemálo poľnohospodárskych podnikov, v ktorých ani aktuálny nárast nákupných cien rastlinných produktov nedokáže vykryť výpadok z poklesu ich výroby. Rovnako v podnikoch, ktoré ešte majú živočíšnu výrobu, zvýšené tržby v rastlinnej výrobe prakticky iba eliminujú výpadok tržieb v živočíšnej produkcii, preto tá balansuje na hranici zisku a straty. Nakoľko ceny v 1. polroku 2007 podľa Štatistického úradu klesli o 3,2 %, malo to za následok ďalšie zníženie počtu hospodárskych zvierat v chovoch hovädzieho dobytka o 2 %, z toho kráv až o 4 %, ošípaných o 1 %, z toho prasníc až o 8 %. Kto pracuje v poľnohospodárstve, veľmi ľahko si spočíta a vie, čo tieto čísla znamenajú.

    Horšie ako vlani sa opäť začal vyvíjať zahraničný obchod s poľnohospodárskym a potravinárskym tovarom, ktorého pasívne saldo v prvých 6 mesiacoch tohto roka sa medziročne zhoršilo až o 20 % na výsledných 12 100,9 mld. slovenských korún, z čoho možno usudzovať, že ak sa bude zahraničná tovarová výmena aj naďalej vyvíjať v platobných intenciách, jej celoročné výsledky môžu byť horšie a najhoršie v novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky. Aj preto považujem za dôležité stabilizovať podnikateľské prostredie v agropotravinárskom komplexe Slovenskej republiky, aby umožnilo realizovať rozvojové programy v rastlinnej, ale i živočíšnej výrobe, ako aj v potravinárskom priemysle. Oceňujem viaceré kroky, ktoré sa už v tomto smere podnikli, resp. kde sú rozpracované a ich pozitívny vplyv by sa mal čoskoro prejaviť. K stabilizácii živočíšnej produkcie by malo prispieť aj novo zavedené poskytovania podpôr formou veľkej dobytčej jednotky, ktoré sa však s ohľadom na európsku legislatívu a pravidlá netýka sektora ošípaných, ktorý patrí momentálne v Slovenskej republike medzi najproblematickejšie.

    Vážim si tiež dosiahnutie rovnakého spoplatnenia vody používanej na napájanie hospodárskych zvierat z vlastných studní chovateľov s vodou, ktorá je používaná na pitné účely. Rovnako aj novelu zákona o liekoch a veterinárnych liečivách, ktoré znova umožnia chovateľom zvierat nakupovať priamo veterinárne liečivá na základe predpisu veterinárneho lekára.

    Vážená Národná rada, rok 2007 je štvrtým rokom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, čo znamená, že plne aplikujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. Charakteristickým pre spoločnú politiku celej Európskej únie bolo a je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Možno konštatovať, že za roky od vstupu do Európskej únie až do konca roku 2006 stále pretrvávala neistota pre podnikateľov, najmä v úrovni angažovanosti národných zdrojov v podporách v tomto sektore. V porovnaní krajín V4 malo Slovensko najnižšiu úroveň podpôr, a to 121,5 eura na hektár v prepočte a pre informáciu v Českej republike to bolo 190 eur a v Maďarskej republike 185 eur na hektár. Je preto potešiteľné, že súčasná vláda zaradila poľnohospodárstvo medzi svoje tri základné priority a k tomu prispôsobila aj návrh rozpočtu na rok 2008.

    Aby som vám bližšie vysvetlila, kam smerujú vyčlenené rozpočtové prostriedky, sústredím sa na výdavkovú časť rozpočtu kapitoly tak, aby bolo jasné, že ich neprežrali veľkí farmári, ktorí okrádajú chudákov vlastníkov pôdy, ako to včera predstavil pán exminister financií.

    Výdavky kapitoly na rok 2008 sú rozpočtované na úrovni 29 miliárd. Zvýšenie výdavkov kapitoly v porovnaní s rokom 2007 súvisí najmä so skutočnosťou, že v roku 2008 sa v rozpočte kapitoly prelínajú 2 programové obdobia. Výdavky v rámci starého programového obdobia na realizáciu opatrení sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka na rok 2004 – 2006 a Plánu rozvoja vidieka 2004 – 2006, ktoré sa v zmysle pravidla M + 2 môžu čerpať do roku 2008 a výdavky na realizáciu opatrení Programu rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 na nové programovacie obdobie v celkovom objeme 11 miliárd korún.

    Významnú výdavkovú oblasť v rozpočte kapitoly pôdohospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a v súlade s prioritami rezortu tvoria výdavky na priame platby, ktoré majú za cieľ najmä toto: stabilizovať príjmy farmárov, zlepšiť konkurenčnú pozíciu farmárov, revitalizovať živočíšnu výrobu, zabezpečiť realizáciu dobrých poľnohospodárskych aj environmentálnych postupov na poľnohospodárskej pôde, zabrániť negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjať odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území Slovenskej republiky.

    V rámci výdavkov kapitoly na rok 2008 sa na priame platby rozpočtuje objem 10 miliónov slovenských korún. V súlade s prístupovou zmluvou je jednou z priorít rezortu na rok 2008 zabezpečiť priame platby pre farmárov na úrovni 80 % priemeru krajín európskej pätnástky ako maximálnu možnú úroveň odsúhlasenú Európskou komisiou. Stanovený limit na priame platby pozostáva zo zdrojov Európskej únie určených na SAPS, pre tých, čo nerozumejú, je to jednotná platba na plochu a na osobitnú platbu na cukor, a zo zdrojov štátneho rozpočtu určených na krytie národnej vyrovnávacej platby 10-percentnej pohľadávky a pohľadávky k osobitnej platbe na cukor.

    V rámci priamych platieb predstavuje národná vyrovnávacia platba tú časť podpory, ktorou sa štátny rozpočet Slovenskej republiky priamo podieľa na financovaní slovenského poľnohospodárstva s cieľom zabezpečiť jeho konkurencieschopnosť, rast a rovnosť podmienok v porovnaní s krajinami Európskej únie.

    Na základe pretrvávajúceho nepriaznivého stavu v živočíšnej výrobe na Slovensku sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaviazala revitalizovať živočíšnu výrobu a zastaviť pokles stavov hospodárskych zvierat. V nadväznosti na uvedené sa rezort rozhodol prehodnotiť celkový systém doplnkových priamych platieb. Cieľom je vyrovnať postavenie rastlinnej a živočíšnej výroby v systéme priamych platieb koncentrovaním prostriedkov do dvoch veľkých schém podpory. Podpory v rastlinnej výrobe realizovať naďalej prostredníctvom platby na plodiny na ornej pôde a podporiť v živočíšnej výrobe prostredníctvom platby na veľké dobytčie jednotky tak, ako sú schémy rozvojových programov v tejto oblasti nastavené už v roku 2007.

    Ďalšiu významnú výdavkovú oblasť v rozpočte kapitoly predstavujú prostriedky na financovanie aktivít Programu rozvoja vidieka na obdobie 2007 – 2013 a na nové programové obdobie v celkovom objeme 11 mld. korún. Ide o súbor opatrení zameraných na podporu životaschopného a ekologicky udržateľného vidieckeho prostredia, stabilizujúceho existenciu populácie na vidieku prostredníctvom tvorby nových pracovných príležitostí a zvyšovania životnej úrovne. Opatrenia Programu rozvoja vidieka 2007 – 2013 sú na základe určených cieľových priorít účelne rozdelené do štyroch osí:

    - prvá os je konkurenciaschopnosť vidieka, v ktorej opatrenia sú zamerané na podporu produktívneho poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a spracovateľského priemyslu vo väzbe na modernizáciu, inováciu a reštrukturalizáciu a odovzdávanie vedomostí v rámci agropotravinárstva a lesného sektora;

    - druhá os, ochrana životného prostredia na vidieku je zameraná na zachovanie biodiverzity, kvality vôd, pôd a zmiernenie klimatických zmien;

    - tretia os, kvalita života na vidieku podporuje vytváranie pracovných príležitostí a podporuje ekonomické aktivity na vidieku;

    - štvrtá os líder je zameraná na zlepšenie správy a riadenia a mobilizáciu rozvojového potenciálu vo vidieckych oblastiach.

    Aktivity realizované v jednotlivých osiach sú globálne zamerané na zlepšenie konkurencieschopnosti agropotravinárskeho a lesného sektora prostredníctvom zvyšovania efektívnosti a kvality výroby so zachovaním princípov udržateľného rozvoja a princípov hospodárenia na vidieku.

    Okrem priamych platieb a Programu rozvoja vidieka na rok 2007 – 2013 zabezpečuje rezort v zmysle platnej národnej a európskej legislatívy a v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky ďalšie rovnako dôležité aktivity, ktoré sú nasmerované do nasledovných oblastí: je to bezpečnosť potravín, ochrana zdravia zvierat a rastlín. Tu ide o súbor aktivít v oblasti potravinového dozoru, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti zabezpečujúcich vysokú ochranu zdravia ľudí a ochranu spotrebiteľa, vysokú úroveň zdravia a ochranu zvierat a rastlín. Ďalšie je zamerané na lesné hospodárstvo, kde opatrenia v tejto oblasti sú zamerané na zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesa. Taktiež je veľmi dôležité usporiadanie pozemkového vlastníctva.

    V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky sa vytvárajú predpoklady na urýchlenie postupu usporiadania pozemkového vlastníctva. Neúmerná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a s tým spojené spomalenie v registrácii pozemkového vlastníctva zabraňujú systematickému rozvoju trhu s pôdou, teda základnému predpokladu rozvoja agropotravinárskeho sektora a kvality vidieckej infraštruktúry. Preto ministerstvo pôdohospodárstva v snahe vytvoriť ideálne prostredie na trh s pôdou venuje sa riešeniu tohto historického problému a venuje mu sústavnú pozornosť.

    Čo sa týka vedy a výskumu, vzhľadom na globalizačné trendy a internalizáciu trhov, teda faktory, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo, sa venuje pozornosť i podpore vedecko-výskumných aktivít prenášajúcich aplikované poznatky na posilnenie konkurencieschopnosti sektora.

    Rezort pôdohospodárstva zabezpečuje v rámci svojich kompetencií široký okruh odborných činností. Rok 2008 bude z hľadiska realizačnej náročnosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím podstatne zložitejší, nakoľko sa v plnej miere rozbieha realizácia aktivít v rámci nového programovacieho obdobia. Zároveň budúci rok je aj posledným rokom čerpania finančných prostriedkov zo starého programovacieho obdobia, ktoré bude nutné ukončiť.

    V roku 2008 sa bude v maximálnej miere rozhodovať o efektívnom využití pridelených finančných prostriedkov v rozpočte za účelom zabezpečenia slovenského poľnohospodárstva a rozvoja slovenského vidieka a to najmä prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, hlavne zlepšiť životné prostredie, zlepšiť kvalitu života, zvýšiť životnú úroveň a vytváranie nových pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, kde iné možnosti nie sú. Tento smer prinesie určite pozitívny efekt najmä v otázke vyrovnávania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, posilnenie ekonomickej stability v odvetví poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárstva, oživí trh práce vo vidieckom priestore a zlepší životné prostredie aj celkovú životnú úroveň a kvalitu života na vidieku.

    Vážená Národná rada, chcem vysloviť presvedčenie, že slovenský agrosektor bude vzhľadom na pridelené finančné zdroje adekvátne pripravený na plnenie úloh v roku 2008. Bude to obdobie, kde budeme pokračovať v nastolenom trende a upevňovať, zvyšovať kvalitu a konkurencieschopnosť slovenského pôdohospodárstva v európskom priestore. Aj napriek náročnosti, ktorá sa očakáva v súvislosti s implementáciou nového programovacieho obdobia 2007 – 2013, som presvedčená, že sa konečne podarí v roku 2008, aby pre slovenský agrosektor bol úspešnejší ako v predchádzajúcich rokoch.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Košútovej sa prihlásila pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená kolegyňa, dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko argumentov na vaše tvrdenie, že táto super priorita vo vládnom návrhu rozpočtu je ozaj absurditou. Len mi je ľúto, že ste včera neboli v parlamente, keď sa diskutovalo o rozpočte, kde ste si toto mohli v mojom vystúpení vypočuť.

    Tak po prvé podiel podpory na produkcie, keď si tento ukazovateľ porovnáme, tak staré európske krajiny dostávajú podpory vo výške 16,7 % svojej produkcie. Slovensko 14,5 % produkcie. Ja skutočne nepovažujem tento rozdiel za taký, aký sa ho snažíte vždy vykresľovať a vzhľadom na to, že napríklad starej európskej pätnástky ceny nájmu za pôvodu alebo platy sú úplne iné ako na Slovensku, myslím si, že to je porovnateľný údaj.

    Keď ste hovorili, že nie je pravda, že pár veľkopodnikateľov si rozoberie dotácie, tak si dovolím vám odcitovať údaje zo Zelenej správy. Štyri percentá subjektov si zoberie dotácie zo 70 % výmery pôdy a medzi takých vašich veľkých veľkopodnikateľov sa zaradil aj pán bývalý štátny tajomník Záhumenský, ktorý si sám pridelil agrodotácie za tabak.

    Ďalej Slovensko je vo výkonnosti na hektár poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii na štvrtom mieste od konca, čiže vyrábame neefektívne. Dotácie rastú, výkonnosť klesá, konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva klesá, ale ceny potravín stúpajú. Poľnohospodárstvu neškodila bývalá vláda. Škodia jej dotácie, škodí jej protekcionistická politika. Dotácie deformujú ceny. Nenútia subjekty myslieť na reštrukturalizáciu, na vnútorné rezervy. Dotácie deformujú aj podnikateľské prostredie, diskriminujú iných podnikateľov a predražujú potraviny. Ten odhad...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Novotný, nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel zastaviť pri tej časti vystúpenia pani poslankyne, keď hovorila o tom, akým dobrým krokom bola skutočnosť, že si farmári môžu nakupovať lieky priamo od distributérov týchto liekov. Bol to poslanecký návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Varga. Chcem teda ukázať svoju vľúdnejšiu tvár a idem s prosbou predovšetkým na pána poslanca Záhumenského, lebo sedí v miestnosti. Keď sa už podarilo tejto vláde dať tak veľa dotácií do poľnohospodárstva, čo keby sme sa skúsili dohodnúť na tom, aby sme to vrátili do pôvodnej podoby? Z jednoduchého dôvodu. Ja si tie prasatá a kravy naozaj vážim a viem, že liek môže pomáhať, ale aj zabíjať. S liekom má narábať ten, kto má na to vzdelanie, odbornosť a licenciu – lekárnik a lekár, v tomto prípade veterinárny lekár. Akonáhle lekára a lekárnika vyradíme z tohto celého postupu, vznikajú vážne riziká. Nechcem tu teraz zabávať snemovňu tým, aké riziká vznikajú, veľmi rád si to poviem s pánom poslancom. Ale ja si myslím, že keď už sme dali viacej dotácií, keď táto vláda sa rozhodla dať viacej dotácií do zdravotníctva, tak skúsme si tie prasatá a kravy trošku viacej vážiť a chráňme ich. Dajme im aspoň tú ochranu, aby lekár stále rozhodol o tom, koľko lieku môže ostať v rukách farmára. Ja viem, že lekár občas dá do rúk farmára lieky a poučí ho o tom, ako ich má aplikovať, ale v okamihu, keď má dať len recept farmárovi do ruky a všetko ostatné si môže urobiť farmár, je to veľké riziko predovšetkým pre tie prasatá a kravy. Je tu aj pán poslanec Jureňa, ja mám tie prasatá a kravy v podstate rád.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Košútová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tkáčová, musím vám úprimne priznať, že mi nie je ľúto, že som vás včera nepočula. Ja som si včera vypočula väčšinu vystúpení v tomto parlamente, ale vás som nemusela, pretože vaše názory na to, ako sa prežierajú dotácie, už poznám. Vysvetlite to aj ostatným slovenským poľnohospodárom.

    A, pán poslanec Novotný, a to sa týka aj pani poslankyne Tkáčovej, keď bude pán poslanec Záhumenský vystupovať, nech sa páči, reagujte na neho. Ďakujem.

  • Ešte pani poslankyňa Košútová. Už nie?

    Pán poslanec Čech, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, rád by som sa veľmi krátko vyjadril k prerokúvanému návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Keďže som členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, chcel by som sa vyjadriť ku kapitolám ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia. Pri tvorbe rozpočtu vychádzal rezort pôdohospodárstva z dvoch priorít vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády. Najdôležitejšou prioritou je dorovnanie úrovne priamych platieb do 80 % priemeru krajín Európskej únie pätnásť ako maximálne možnej úrovne odsúhlasenej Európskou komisiou. Musím konštatovať, že programová štruktúra rozpočtu rezortu pôdohospodárstva zostáva v porovnaní s rokom 2007 v podstate nezmenená. Mám za to, že rezort vyvinie maximálne úsilie na efektívnosť a zabezpečí, že pridelené finančné zdroje na rok 2008 budú použité na zlepšenie konkurecieschopnosti pôdohospodárskeho a lesohospodárskeho odvetvia, zlepšenie životného prostredia, zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach, vytváranie nových pracovných príležitostí, vytvoriť podmienky na zmenšovanie regionálnych rozdielov, oživenie trhu práce a zlepšenie životnej úrovne na vidieku. Musím tiež pripomenúť, že pre rezort bude zabezpečenie všetkých úloh v tejto spomínanej oblasti, samozrejme, v požadovanej kvalite v rozsahu zákonných úprav pri nastavených limitoch výdavkov veľmi zložité.

    Čo sa týka kapitoly životného prostredia, návrh vychádza zo súčasnej štruktúry organizácií, ktoré sú v pôsobnosti tohto rezortu a neobsahuje ešte zmeny, ktoré by mali pravdepodobne nastať v hospodárení vybraných rozpočtových organizácií v budúcom roku. V príjmovej časti pre rok 2008 ministerstvo financií navrhuje sumu 3 mld. 741 mil. 485 tisíc, z toho prostriedky rozpočtu Európskej únie sú 3 mld. 232 mil. 765 tisíc korún.

    Vo výdavkovej časti rozpočet zohľadňuje päť priorít, z ktorých je pre mňa najvýznamnejšia priorita vychádzajúca z priorít štátnej environmentálnej politiky podľa programového vyhlásenia vlády a je to zabezpečenie ochrany životov ľudí a majetku pred povodňami. Mal som možnosť spolu s mojimi kolegami z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vidieť na vlastné oči, v akom katastrofálnom stave sú hrádze a zvlášť na hranici s Ukrajinou, kde naša republika v minulom období neurobila takmer nič na ochranu proti povodniam i napriek tomu, že sme vedeli o zámeroch nášho suseda o budovaní jeho vlastných nových navyšovaných hrádzí, čím vlastne nebezpečenstvo záplav sa presunie na naše územie. Preto prostriedky, s ktorými počíta rozpočet v roku 2008 na ochranu pred povodňami, považujem za veľmi účelné a prepotrebné. K podstatným skutočnostiam tohto rozpočtu v rezorte životného prostredia nepovažujem za potrebné sa vyjadrovať.

    Z toho dôvodu, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na záver vyjadriť názor, že predložený návrh rozpočtu na rok 2008 spĺňa všetky atribúty na splnenie maastrichtských kritérií pre prijatie eura. Dovolím si tiež vysloviť názor, že tento predložený návrh rozpočtu je jeden z najlepších, keď nie najlepší za posledné roky. Preto ja s mojimi kolegami a kolegyňami v klube, a som presvedčený, že i s kolegami a kolegyňami z koaličných klubov budeme hlasovať za schválenie tohto rozpočtu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka – páni poslanci Jureňa, Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v krátkosti, čo sa týka rozpočtu. Opäť oceňujem prístup pána poslanca Janka Čecha. Myslím si, že veľmi dobre pôsobí v tomto smere a zároveň chcem len povedať zopár základných informácií. Dotácie v poľnohospodárstve sa používajú na vykrytie strát. Čiže, ak niekto hovorí, že niekto na tom zarába, tak slovenské poľnohospodárstvo bolo na nule a ukazuje sa, že to môže byť lepšie a že môže získať zdroje na rozšírenú reprodukciu, resp. poľnohospodárstvo stále má najnižšiu priemernú mzdu. Je to len 70-percentná úroveň priemeru Slovenska.

    Ďalej chcem zdôrazniť, že bol vykonaný prieskum verejnej mienky a občania Slovenskej republiky vôbec nevnímajú dotácie zle. Viac ako 80 % slovenských občanov vníma dotácie pozitívne a oceňuje tento prístup. A chcem povedať, že Slovenská republika z pohľadu podpôr v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie má v roku 2007 možnosť len 70-percentnú úroveň. Aj táto 70-percentná úroveň je deformovaná prepočtami, ktoré boli vykonané pri prístupe do Európskej únie. Ďalej chcem zároveň zdôrazniť, že výsledkom sú zdravé a bezpečné potraviny, to očakávajú občania od nás, čiže to treba zdôrazniť, a ďalej je to multifunkčnosť poľnohospodárstva, je to krajinotvorba, je to usporiadaná a dobre vyzerajúca krajina Slovenskej ekonomiky. Čiže nemôžeme to zužovať len do niektorých veľmi úzkych pohľadov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na vystúpenie pána poslanca Čecha, na tú časť, kde hovoril o výstavbe hrádzí. A v súvislosti s tým, čo som tu viackrát počula, ako zle sa vynakladajú peniaze v rezorte poľnohospodárstva a podobne, nuž za posledných osem rokov boli také výdavky, ako napríklad v Čechách mali nižšiu hrádzu ako na slovenskej strane, hrádzu na rieke Morave. Keďže existuje európska smernica, že hrádze na obidvoch stranách hranice majú byť rovnakej výšky, tak príslušní pracovníci, vrátane bývalého ministra pôdohospodárstva namiesto toho, aby pôsobil na svojho českého kolegu, aby smernicu realizoval v tom zmysle, že zvýši hrádzu na českej strane, tak sa pristúpilo na slovenskej strane na zníženie hrádze. Dobre počujete. My sme protipovodňovú hrádzu znižovali, namiesto toho, aby sme partnera v zahraničí dostali k takej disciplíne, k takému rešpektovaniu medzinárodnej smernice, aby on na svojej strane hrádzu zvýšil. Takže pokiaľ hovoríte o kvalifikovanom riadení poľnohospodárstva, takýchto prípadov by som vám mohla povedať viac. Nie je to vymyslený prípad. Ja som tento prípad aj zverejnila v príslušnej tlači. V prípade, kto by neveril, môžem preukázať aj ústrižkom z novín a môžem mu pridať viacero takýchto pikošiek.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Čech – reakcia.

  • Vážený pán poslanec Jureňa, chcem sa ti veľmi poďakovať za tvoj vyslovený názor na našu doterajšiu spoluprácu a neodpustím si vysoko oceniť veľmi dobrú spoluprácu v minulosti, kde sme pri tvorbe zákonov týkajúcich sa, ja neviem, potravín, prípadne vinárstva, kde naša spolupráca bola na veľmi dobrej úrovni a vyústila podľa mňa v kvalitne prijaté zákonné ustanovenia.

    Takisto sa chcem poďakovať pani poslankyni Tóthovej za jej názor. Naozaj tá situácia v oblasti ochrany pred povodňami, hlavne teda v tej oblasti styku s Ukrajinou alebo hranice s Ukrajinou, je na hranici únosnosti a musíme v tejto veci urýchlene konať. Takže považujem tie prostriedky za veľmi racionálne využité. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka nie je v sále, stráca poradie. Pán poslanec Micheľ nie je v sále. Je tu, prepáčte, prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vo svojom príspevku sa chcem venovať hlavne kapitole z rozpočtu, ktorá sa venuje športu, pretože z tohto prostredia pochádzam a tomu sa venujem, dá sa povedať, celý život.

    Samotný názov kapitoly znie Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike. V kontexte toho, čo obsahuje, tak samotný názov kapitoly a realita, ktorá je, vyzerá skôr ako možno dobrý vtip z celej športovej verejnosti, pretože, ak porovnám peniaze, ktoré sú plánované na rok 2008, je to 1 mld. 11 mil., a porovnám to s tým, čo bolo v roku 2006, tak je to 1 mld. 20 mil., čiže aj pri 10-percentnom, dá sa povedať, raste HDP nedochádza k nárastu, prílevu peňazí do športu, ale, bohužiaľ, ešte k úpadku.

    Na základe týchto čísel by som rád poznamenal, že šport zostal absolútne na okraji záujmu tejto vlády. Preto sa ani nemôžeme čudovať výroku jedného z popredných športových odborníkov na Slovensku a úspešnému hokejovému trénerovi, ktorý po zverejnení návrhu štátneho rozpočtu v jednom z denníkov na otázku, či je sklamaný z návrhu rozpočtu na rok 2008, len bezradne skonštatoval: „Toto už nie je ani sklamanie, toto sa už nedá ani pomenovať.“ S týmto vyjadrením plne súhlasím.

    Ak sa spoločne vrátime k programovému vyhláseniu súčasnej vládnej koalície, v kapitole venovanej mládeži a športu nájdeme aj takého vyhlásenie, pomôžem si citátom: „Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu.“ Tento výrok a návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 pre oblasť športu si jednoducho protirečia. A mňa sa zmocňujú podobné pocity ako pred chvíľou citovaného trénera.

    Ďalším bodom programového vyhlásenia súčasnej vlády, ktorá sa venuje športu a týka sa nového zákona o športe, ktorý, znovu si pomôžem citátom: „... bude finančne podporovať mládežnícky šport.“ Vráťme sa opäť do reality. Vláda návrh zákona o športe nevypracovala. Mešká už s druhou verziou legislatívneho zámeru. Opozičný návrh zákona predložený v júni 2007 bol zmietnutý zo stola bez akejkoľvek diskusie. Predložený štátny rozpočet absolútne nereflektuje programové vyhlásenie, pretože mládežnícky šport sa nestáva jeho prioritou.

    Na šport a telesnú aktivitu neorganizovanej mládeže v štátnom rozpočte nie je vyčlenený osobitný podprogram, iba jediný cieľ 2 podprogramu 02601 Otvorená škola. Cieľ 1 Šport pre všetkých podprogramu 02601 sa neviaže výlučne na mládež, ale na kohokoľvek, teda aj na ľudí v aktívnom veku či dôchodcov. Aj to je jeden z dôkazov nepresnej adresnosti financií zo štátneho rozpočtu na podporu športovania a mladej generácie.

    Mládež nám prestáva športovať. Myslím si, že o tom nebude nikto pochybovať, o tomto tvrdení. Neinfekčné chronické ochorenia, známejšie pod názvom civilizačné choroby, sa začínajú rozmáhať až do takých rozmerov, že majú aj výrazný negatívny ekonomický efekt na štát. Je známym faktom, že obézny človek stojí zdravotníctvo až o 70 % viac finančných prostriedkov. Najschodnejšou cestou ako tento problém riešiť je preventíva. To znamená, zabezpečenie pravidelnej pohybovej aktivity detí a mládeže. Podľa môjho názoru práve riešenie tohto problému malo byť nosnou témou v návrhu štátneho rozpočtu. Bohužiaľ, nie je. Zatiaľ je tento problém pomenovaný, ale vláda nevyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov na jeho vyriešenie. Čiže podobne ako aj v iných oblastiach, tak isto aj v športe, vláda síce vie povedať A, čiže pomenovať problém, ale nevie povedať B, čiže problém vyriešiť. A pritom by stačilo tak málo. Stačilo by sa len odosobniť od idey, že šport je politickou agendou.

    Bývalá vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu pripravila Projekt podpory a rozvoja športu, ktorý už v roku 2005 na rok 2008 počítal pri súčasnom objeme financií do športu zo štátneho rozpočtu so sumou 300 miliónov slovenských korún len na podporu športu detí a mládeže. Čiže zopakujem, plánovalo sa okolo 300 miliónov pre deti a mládež. V súčasnom rozpočte je plánovaných 60 miliónov v kapitole Šport všetkých a šport mládeže, čo aj tak nezaručuje, že z tejto sumy 60 miliónov musí ísť väčšina na mládež, ale môže ísť, povedzme, v pomere 70 % na šport pre všetkých, kde sú to peniaze aj pre ľudí v aktívnom veku, aj pre ľudí v dôchodkovom veku.

    Návrh zákona o športe z júna 2007, ktorý, podotýkam, bol koalíciou označený za paškvil, ponúkal dobré a konkrétne riešenia športu detí a mládeže. Používať šport pre súčasnú vládnu garnitúru nie je odbornou, ale politickou témou. A opäť zdôrazním, bohužiaľ pre šport. Verím, že aj koaliční poslanci konečne pochopia, že peniaze investované do telesného a duševného rozvoja mladej generácie sú tou najlepšou investíciou na vybudovanie moderného, úspešného a konkurencieschopného Slovenska.

    Myslím si, že je nutné podrobiť kritike aj rozdrobenosť financovania športu medzi tri ministerstvá: Ministerstvo školstva, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra. Osobne si myslím, že efektívnejšie by bolo, aby šport bol financovaný z jednej centrálnej úrovne a dokonca šport je financovaný aj z úradu vlády. Z kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky kód programu 06P0207 Podpora štátu a mládeže sa má financovať podpora štátnej reprezentácie regionálneho mládežníckeho akademického športu a ďalšie iné činnosti, ktoré sú absolútne financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ide absolútne o duplicitný a nesystémový prvok. Na podporu športu a mládeže je pritom v kapitole úradu vlády vyčlenených 60 mil. slovenských korún.

    Slovenský šport má ďalšie veľké množstvo problémov. Už som spomínal, mešká nám návrh zákona o športe, jeho legislatívny zámer dvakrát tak isto bol omeškaný. Takže bojím sa ešte jednej veci. Rok 2008 je aj rokom konania najväčšieho športového sviatku Olympijských hier a Paraolympijských hier v Pekingu a vláda dosiaľ ešte nezaradila na rokovanie materiál týkajúci sa prípravy našich športovcov. Každý vie, že účasť na takomto veľkom športovom sviatku nie je udalosťou, ktorá sa koná zo dňa na deň, ale treba na to dlhodobú prípravu. Mám osobne obavu, aby sa nestalo, aby do Pekingu nešlo možno päť slovenských športovcov tak, aby sme sa nezaradili medzi výpravy ako Uganda, Kazachstan a podobne, kde bude skutočne po päť športovcov. Bola by to skutočne hanba pre slovenský šport. Ale ja verím, že ešte je síce osem mesiacov alebo sedem mesiacov, tak aj v tomto smere sa vláda trošku zobudí a ohne.

    Včera pán poslanec Ivan Mikloš vecne a veľmi jasne pomenoval víťazov a porazených v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008. Bohužiaľ, šport zostal na strane porazených. Ak by som si pomohol športovým slovníkom, tak musím priamo povedať, vláda uštedrila športu poriadny debakel. Po mojej pravici sedí aj pán spravodajca, ktorý je vášnivý tenista a vie, že najväčšou hanbou v tenise je kanár alebo kanárik, takže ja si myslím, že šport z pohľadu štátneho rozpočtu utrpel priameho kanárika alebo keď to povieme futbalovou terminológiou, tak sme si strelili vlastný gól.

    Aj preto predkladám pozmeňujúce návrhy, ktorý z nich je pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa znižuje v stĺpci kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 100 mil. slovenských korún. Zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu v prílohe č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 program 06M Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu.

    V prílohe č. 3 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 príjmy štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo školstva sa príjmy podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách navyšujú o 100 mil. slovenských korún. Príjmy budú určené na športové aktivity detí a mládeže v popoludňajších hodinách.

    Odôvodnenie tohto návrhu. V rozpočte v kapitole Kancelárie Národnej rady vyčleniť 300 miliónov slovenských korún na začiatok rekonštrukcie Bratislavského hradu, ktorej celkové investičné náklady sa odhadujú na 1 až 2 mld. slovenských korún. Hrad skutočne rekonštrukciu potrebuje, otázka však je, v akom rozsahu a kto ju bude realizovať. Zároveň s ostatnými stavebnými projektmi v Bratislave, Reduta, Slovenská národná galéria tak vláda prispieva k stavebnému boomu v hlavnom meste. Preto sa navrhuje presunúť prostriedky vo výške 100 miliónov slovenských korún z rozpočtovej kapitoly Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky do kapitoly Ministerstvo školstva Slovenskej republiky podprogram 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách o 100 miliónov slovenských korún.

    Ďalší pozmeňujúci návrh.

    V prílohe 1 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo školstva sa navrhuje presun 25 miliónov slovenských korún z kapitálových výdavkov z podprogramu 02604 Materiálno-technický rozvoj športu, investície na bežné výdavky podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách. Výdavky budú určené na športové aktivity detí a mládeže v popoludňajších hodinách.

    V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa navrhuje premenovanie názvu podprogramu 02601 Šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách na názov Šport mládeže a záujmová činnosť na školách.

    Odôvodnenie. Podľa komentára k zámeru 026 Národný program rozvoja športu sa má financovať propagovanie, šírenie a sprístupňovanie športu čo najširšiemu okruhu užívateľov, predovšetkým detí a mládeže. Podľa programového vyhlásenia vlády v časti 5 bod 3 vláda vypracuje nový zákon o podpore športu, ktorý v plnej miere prevezme komunitárnu úpravu športu v rámci EÚ s dôrazom na boj proti dopingu, zabráneniu násilia na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie regionálneho mládežníckeho a akademického športu. Priority nie sú do štruktúry výdavkov na šport premietnuté. Návrh nereflektuje programové vyhlásenie, pretože mládežnícky šport dostatočne nepodporuje. Na šport a telesnú aktivitu neorganizovanej mládeže nie je vyčlenený osobitný podprogram, iba jediný cieľ 2 podprogramu 02601 Otvorená škola. Cieľ 1 podprogramu 02601 sa neviaže výlučne na mládež, ale na celú populáciu. Financovať šport pre všetkých zo štátneho rozpočtu je vecne nesprávne. Ide viac-menej o kompetenciu samospráv.

    V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo školstva SR sa navrhuje premenovanie názvu podprogramu 02602 Štátna športová reprezentácia a rozvoj športových odvetví na názov Štátna športová reprezentácia a podpora domácich a zahraničných športových súťaží a podujatí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka – pán poslanec Fronc, Kubánek. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, finančné prostriedky, ktoré celkom isto idú na podporu športu mládeže, to je ten program Otvorená škola, ktorý som rozbehol, keď som bol vo funkcii ministra, práve preto, ako ste spomínali, že zdravotný a rozumný štýl života je život aj s telesnou aktivitou a so športom a že je to vec, ktorá asi najlepšie vyplní voľný čas mladých ľudí a tým zabráni v používaní drog a podobne.

    Ale čo som tu povedal a nemienil som to ako urážku a znova to tu zopakujem, vnímam vládnu koalíciu, že je opitá mocou a to v tom zmysle, že jednoducho všetko, čo chcú, im prejde a nepotrebujú počúvať opozíciu. V tejto chvíli z tejto rokovacej sály sa stala dutá vŕba, kde môžeme hovoriť, čo chceme a vládnu koalíciu to nezaujíma. Myslím si, že by bolo oveľa lepšie pre nás všetkých, ak by tu sedeli ministri, aby vysvetľovali, prečo sa rozhodli takto, prečo, trebárs, na šport v tejto chvíli nie je dosť peňazí, ako vyriešia ten problém, povedzme, na budúci rok a podobne. Takto v situácii, v ktorej sme, môžeme len rozprávať, ale verím, že to bude zaprotokolované aspoň pre budúcnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kubánek.

  • Pán poslanec, ja si myslím, že terajšia vláda vládny program, ktorý má smerom k športu, že bude naplnený. Ale treba si pravdu do očí povedať, že treba v prvom rade urobiť poriadok v telovýchove, aby neprevládali také praktiky ako v minulom volebnom období, lebo v roku 2005 v pláne ministerstva školstva Národný program rozvoja športu sa objavila položka 10 mil. Sk na lekárske pracovisko. Vo vyúčtovaní týchto prostriedkov už bolo uvedené, že 10 mil. Sk bolo použitých na budovanie antidopingového laboratória. Ja sa pýtam, má Slovensko nejaké antidopingové laboratórium, kde bolo vyčerpaných 10 mil. Sk. Kde pošli tieto peniaze? A tu vláda musí urobiť najsamprv poriadok a potom môžeme hovoriť o financovaní športu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec – vaša reakcia. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Micheľa.

  • Ďakujem za slovo. Určite, k pánovi Froncovi, predmetom môjho vystúpenia nebola kritika programu Otvorená škola. Ja vždy podporujem a budem podporovať každý projekt, ktorý prinesie či už financie, alebo ktorý podporí tú športovú sféru, ktorá svojím spôsobom prináša podľa môjho názoru veľké hodnoty pre rozvoj duchovný a telesný mladej generácie. Ja som to skôr konštatoval v rovine, že tých peňazí je stále nedostatok aj na program Otvorená škola. Stále sú tam rezervy a myslím si, že mládež by mala byť absolútnou prioritou.

    Čo sa týka pána Kubánka, samozrejme, súhlasím alebo ja nepochybujem o tom, že program bude naplnený. Ja som len povedal, že tých financií je málo. Bola tu veľká debata o lotériách, že prídu veľké peniaze do športu z lotérií. Hovorilo sa o tom, že zákon o športe bude prijatý v októbri, povedal to pán Rafaj, verejne, keď som bol za pultom a, bohužiaľ, asi som len nepochopil, v ktorom októbri, pretože nepovedal presne rok, takže môže to byť aj v októbri roku 2009.

    Čo sa týka vašej pripomienky, k tomu neviem presne reagovať, pretože vtedy som ešte nebol v politike, nebol som ani v parlamente, takže určite sa môžem na ten problém pozrieť, ale momentálne na to určite neviem odpovedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, pán poslanec Pelegrini sa vzdal poradia, pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, každý, kto túto našu rozpravu o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sleduje aspoň jedným uchom, určite už zachytil, že oblasť vzdelávania je v tomto návrhu popoluškou. Už sa tu mnoho hovorilo o tom, že prioritou tejto vlády sú skôr kapustné hlavy na úkor múdrych hláv našich detí. Občas sme sa už na tejto pôde v parlamente pasovali s pojmami, jedni hovoria znalostná spoločnosť, iní hovoria vedomostná spoločnosť. Ja hovorím, zabudnime. Ani znalostná, ani vedomostná spoločnosť, ani lisabonská stratégia, ani Minerva, ani len dobrá škola, ani len o trochu lepšie podmienky. Hovorím o tzv. malom alebo regionálnom školstve, keďže o rozpočte na vysoké školy a vedu už hovoril z nášho klubu pán profesor Devínsky.

    Od začiatku tohto školského roka prichádzali z ministerstva školstva samé radostné správy. Na prvých stránkach denníkov sme čítali titulky: Jazyky sa budú učiť od tretej triedy. Alebo: V triedach bude menej detí. A k tomu silácke vyhlásenia pána ministra, že, samozrejme, peňazí na to bude dosť. Takže oznamujem vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, oznamujem vám, vážení rodičia, učitelia, milé deti, figu borovú. Len minulý mesiac schválila vláda Slovenskej republiky legislatívny zámer zákona o výchove a vzdelávaní. Opatrenia navrhnuté v tomto zámere a, opakujem, schválené vládou, vyžadujú na rok 2008 podľa výpočtu ministerstva 635 mil. Pritom celý nárast výdavkov na regionálne školstvo je v návrhu rozpočtu 1,5 mld., 1 mld. z toho je však potrebná na schválenú valorizáciu miezd. Hovorím zaokrúhlené čísla, samozrejme. Už z toho je jasné, že aj keby všetky ostatné zdroje išli len na reformu, chýba 100 miliónov. Lepšie povedané, chýbalo by 100 miliónov, keby. Keby sa napríklad ani o korunu nezvýšili náklady na prevádzku, energie a podobne a keby neboli ešte ďalšie záväzky, ku ktorým sa vláda svojimi rozhodnutiami prihlásila.

    Minister školstva je totižto v tejto vláde naozaj úderníkom, pokiaľ ide o predkladanie koncepcií. S uspokojením odfajkuje jednu po druhej aj s ich finančnými dopadmi. A vláda ich aj jednu po druhej aj s ich finančnými dopadmi schvaľuje. Občas sa táto mašinéria zadrela, ale nikdy nie na tom rozpočtovom dodatku, skôr išlo o kvalitu predkladanej koncepcie.

    Takže tu máme napríklad Koncepciu vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách. Z uvedenej koncepcie pri všetkej skromnosti, keď som to preratúvala, vyplývajú na rok 2008 náklady minimálne vo výške 77 mil. Sk, ktoré v dopade legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní nefigurujú. Takže už nie 100, ale 177 miliónov. Ešte však zďaleka nie sme pri konci vyratúvania nepokrytých záväzkov vlády voči školstvu. Ak v zbierke koncepcií zalistujeme ďalej, tak vidíme napríklad Koncepciu základného umeleckého vzdelávania na zabezpečenie kontinuity systému umeleckého vzdelávania s postupným zavádzaním informačných a komunikačných technológií a multimediálnej techniky do vzdelávacieho procesu týchto škôl. Veľký názov, veľké ciele, alebo, lepšie povedané, veľká bublina.

    Prečítam vám niečo z uznesení vlády k tejto koncepcii. Napríklad: „Vláda ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi školstva zabezpečiť a postupne zavádzať informačné a komunikačné technológie a multimediálnu techniku na požadovanej úrovni do všetkých základných umeleckých škôl v súlade so stratégiou informatizácie regionálneho školstva.“ A čo na to rozpočet? V podprograme 07815 Informačné zabezpečenie regionálneho školstva máme pekný rozdiel, 13 miliónov, čo je oproti predchádzajúcemu roku 45 %. Lenže chybička krásy, nie je to o 13 miliónov viac, ale o 13 miliónov menej, zaokrúhlene teda z 38 na 25 miliónov. Opäť teda pekný cieľ, ale peňazí naň niet. A chýbali by, aj keby tohto cieľa nebolo.

    No a ďalej napríklad: „Vláda podpredsedovi vlády a ministrovi školstva ukladá do decembra 2007 v spolupráci s ministrom kultúry vytvoriť medzirezortný program pre talentovaných žiakov slúžiaci na pokrytie nákladov spojený s ich materiálovým vybavením, dofinancovaním nákladov na štúdium a podobne.“ No, dovolím si vypísať fľašu šampanského ako nálezné pre toho, kto nájde zdroje na takúto položku v rozpočte. Takže pýtam sa, robí si vláda dobrý deň sama zo seba, keď na vlastné uznesenia nedáva peniaze? Čo je to za vládu, keď sama seba neberie vážne? Alebo je to skôr tak, že si robí dobrý deň z nás ostatných? Z rodičov, učiteľov, zo všetkých, komu záleží na vzdelávaní?

    Akokoľvek, peňazí na reformu jednoducho niet. Lenže, ak bude schválený nový školský zákon, bude ho treba dodržiavať a valorizácia platov je taktiež, samozrejme, spečatená a platí. Vyvstáva teda otázka, kde na to vziať a nekradnúť. Žiaľ, ostáva už len jediné, siahnuť na prostriedky, ktoré sú určené na prevádzku a materiálne vybavenie škôl, čiže ubrať tam, kde je aj tak stále málo. Pokazené záchody, staré lavice, nevymaľované triedy, pomôcky z dedičstva po predchádzajúcich generáciách, ľadové telocvične so zlámaným náradím, taká bude cena reformy. Učitelia budú mať možno v triedach menej žiakov, ale budú ľutovať, lebo keby ich tam bolo viac, mohli by si nadýchať a bolo by teplejšie. O toto ide?

    Nemôžeme to dopustiť, preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý si prinesiem. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    1. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo školstva SR sa zvyšujú v stĺpci výdavky celkom v rámci bežných výdavkov o 1 mld. 400 mil. Sk. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky sa pridajú na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže. Z nich 1 mld. 400 mil. Sk na podporu podprogramu 07811 Poskytovanie výchovy a vzdelávania v základných a stredných školách a zabezpečenie ich prevádzky.

    2. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008 sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva SR sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a prostriedky na spolufinancovanie EÚ o 1 mld. 400 mil. Sk. Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 v programe 091 Podpora konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a potravinárstva.

    Odôvodnenie. Nárast výdavkov na regionálne školstvo predstavuje medziročne iba necelú miliardu korún alebo 1,8 %. Výdavky na regionálne školstvo zo štátneho rozpočtu rastú o trochu výraznejšie, no ani 1,5 mld., resp. 4,4 % nie je vzhľadom na rast celkových výdavkov rozpočtu 9,6 % dosť. Priemerný plat v školstve sa má podľa rozpočtu zvýšiť na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. V skutočnosti plat priemerného zamestnanca v regionálnom školstve stúpne z tohtoročných 88,9 % v budúcom roku na 90,5 % priemerného platu v slovenskej ekonomike. Pritom už v roku 2006 to bolo 90 %.

    Navrhuje sa zvýšiť normatívne výdavky do regionálneho školstva o 1,4 mld. korún, čo by znamenalo zvýšenie priemernej mzdy učiteľov na 105 % priemeru v národnom hospodárstve.

    Zdroje rezortu pôdohospodárstva budú v roku 2008 predstavovať viac ako 29 mld. korún, čo je medziročný nárast o takmer 25 %. Veľká väčšina tohto nárastu pôjde na priame platby farmárom, ktorí dosiahnu 80 % priemeru európskej pätnástky. Dotácie do sektora pritom rastú tempom viac ako 30 % a dosiahnu úroveň 25,5 mld. korún. To je o 2 mld. viac, ako ide z rozpočtu dohromady na pomoc v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a dávky pre zdravotne postihnutých. Je totiž 2,5-krát viac ako vláda z rozpočtu vyčlenila na výstavbu diaľnic. Preto sa navrhuje posunúť prostriedky z rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo výške 1,4 mld. na vyššie uvedený cieľ.

    Ak tento pozmeňujúci návrh neprejde, ak sa nepodarí navýšiť prostriedky do rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, vyzývam z tohto miesta ministra školstva, aby, ak je rozumný manažér, nepredložil návrh nového školského zákona. Pretože robiť reformu bez peňazí je omnoho horšie, ako ju nerobiť. Zároveň tak ostane aj priestor na vylepšenie nedomyslených, až niekedy škodlivých návrhov, ktoré predložený legislatívny zámer obsahuje.

    Keď sa v lete zverejnil prvý návrh rozpočtu, mnohí upozorňovali, že so školstvom to vyzerá biedne. Pán minister Mikolaj tvrdil, že to nie je definitíva, nemáme sa obávať, určite to bude viac a ďalej oznamoval do sveta svoje pekné plány. Ale v definitívnom návrhu rozpočtu nielenže nie je na školstvo viac, ako to bolo v pôvodnom letnom návrhu, je to dokonca menej. Kedysi v auguste som si uložila do počítača tabuľku z návrhu rozpočtu pre regionálne školstvo, kde sumárne číslo bolo 36 mld. 569 mil. V tom návrhu, o ktorom dnes rokujeme, je však číslo 36 mld. 257 mil., teda o 312 miliónov menej.

    Už som povedala, čo by mal pri takomto výsledku rokovania o rozpočte urobiť podľa mňa pán minister, ak je dobrý manažér. Čo by mal urobiť, ak je chlap, nechávam na neho. Nie je to veru víťazstvo. Človek by aj mohol zapochybovať o schopnostiach ministra, ktorý nielenže nepresadil viac, ale nedosiahol ani pôvodný plán. Ale zdanie niekedy klame. Stačí sa pozrieť na prílohu, na položku príjmy do štátneho rozpočtu. V nej vidíme nebývalý nárast až na 285 %.V korunách je to nárast 35 miliónov v roku 2007 na vyše 100 miliónov v budúcom roku, a to so zdôvodnením, že ministerstvo školstva plánuje získať 60 miliónov z predaja prebytočného, dočasne prebytočného a neupotrebiteľného nehnuteľného majetku. Neviem, možno je to opatrenie namieste, ale potom čo sme v týchto dňoch svedkami, treba určite zvýšiť ostražitosť, aby sme aj na ministerstve školstva nemali ďalšiu realitnú kanceláriu. Opakujem, zatiaľ neviem, ale upozorňujem, že ako opozícia si aj v tomto prípade budeme dôsledne plniť našu kontrolnú úlohu a že sa budeme dobre pozerať na to, komu, čo a za akých okolností sa predáva.

    Musím upozorniť na tomto mieste na jeden vážny fakt. V školskom rozpočte totiž číha jedna naozaj veľká pasca. Nastražil si ju pán minister približne takto pred rokom, keď tvrdohlavo proti všetkým rozumným argumentom presadzoval novelu zákona 596 a 597 z roku 2003, aby prehodil financovanie z neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení na plecia samospráv. Pán minister rátal, rátal, ale prerátal sa, pretože na takýto obchod treba dvoch. No a keďže samosprávy nesúhlasili, stálo to v roku 2007 vládu spolu 753 miliónov na špeciálnej dotácii. Ako sme sa nedávno len mimochodom dozvedeli v našom výbore, z toho 269 miliónov išlo z kapitoly ministerstva školstva.

    Medzitým sa, samozrejme, horúčkovito vyjednávalo o novelizácii nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004, ktorým by sa štát z financovania týchto neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení definitívne mohol vyvliecť. Včera o tejto novelizácii mala rokovať vláda. Mala, ale nerokovala. Novela bola podľa mojej informácie z rokovania vlády stiahnutá. Je teda opäť veľmi, ozaj veľmi pravdepodobné, že sa naplnia slová z Koncepcie základného umeleckého vzdelávania, ktoré môžem odcitovať: „V prípade, ak v priebehu roka 2007 nebude nariadenie vlády slovenskej republiky č. 668/2004 novelizované, predpokladá sa poskytnutie ďalšej mimoriadnej dotácie v takej výške, aby garantovala financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení.“ No takže, o tri štvrte miliardy menej.

    Vážení, o tom, ako bude vyzerať rozpočet, rozhodnú, samozrejme, najmä hlasy koaličných poslancov. Ale prosím vás v mene nášho školstva, v mene budúcej prosperity Slovenska, v mene učiteľov, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje financovanie vzdelávania a regionálneho školstva.

    Dovolím si pre inšpiráciu prečítať jeden úryvok: „Je nevyhnutné kategoricky odmietnuť prístup ku školstvu ako k jednej zložke spoločenskej spotreby, ktorá len zaťažuje štátny rozpočet. Politicky správne, ale viac len proklamatívne sa zdôrazňoval význam vzdelanosti, avšak v ekonomickom pohľade sa zabezpečenie výchovy a vzdelávania prejavilo skôr ako nevyhnutná zložka spoločenského záujmu. Pritom v záujme zachovania rozpočtovej rovnováhy sa výdavky na školstvo ďalej krátia. Tendencia znižovať výdavky na školstvo vyvoláva reálne nebezpečenstvo, že plnenie úloh 17. zjazdu KSČ bude ohrozené.“ To je zo správy vlády Slovenskej socialistickej republiky pre predsedníctvo Slovenskej národnej rady o analýze československej výchovno-vzdelávacej sústavy z 21. decembra 1988.

    Nuž, pri súčasnom trende bude tento citát znovu aktuálny pri vyhodnotení plnení vášho programového vyhlásenia, obávam sa. Je to ale vo vašich rukách.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Tóthová, Martinák, Nachtamnnová, Fronc, Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte pán poslanec Vestenický ako prvý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Vestenického a dve minúty mu dajte, prosím vás.

  • Nie, ja budem dosť rýchly. Vážená pani poslankyňa, ja mám úctu voči každému mysliacemu mozgu, voči každému človeku, ktorý chce diskutovať, vymieňať si názory. Podotýkam, diskutovať, ale nie obviňovať. Som ochotný prijímať rady od každého, kto dokázal poradiť sám sebe, ale nie som ochotný prijímať rady a neodporúčam ani nikomu inému prijať radu od takého človeka, ktorý za celých 8 rokov vládnutia a pôsobenia pri moci nedokázal sám sebe poradiť a doriešiť problémy do takej podoby, o akej navrhuje, aby sme postupovali dnes my sami. Návrhy, ktoré dávate, nemajú teda rámec konštrukcie. Nemajú rámec, ani cieľ budovať niečo, vylepšiť čosi, ale, bohužiaľ, populisticky ťažiť z utvárajúcich sa situácií, vzťahov a ukazovania holubov na streche.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem poprieť snahu vo vašom vystúpení o humor a určitý esprit, avšak na rozdiel od vás mám jednu výhodu, že som dlho v parlamente a že môžem jasne povedať, že 8 rokov som ako vysokoškolská učiteľka vystupovala k bývalým rozpočtom a mala som ešte viac argumentov, ako ste tu poukázali vy na nedostatočné financovanie jednotlivých položiek, jednotlivých otázok z vládneho programu Dzurindovej vlády, že som mohla definovať, čo nie je dostatočne zafinancované a tak ďalej, a tak ďalej.

    Teda, vy ste preukázali ešte menej nedostatkov v našom rozpočte. Keď ste povedali o nadýchaní v jednotlivých triedach, tak ja vám poviem, že za minulej vlády preukázala som tu, v parlamente výstrižok z novín, kde na východnom Slovensku deti boli vyzvané, aby doniesli polienka do školy, aby nemuseli sedieť v zime. Tak toľko len na vaše príklady.

    A pokiaľ ste hovorili o tých kapustných hlavách a investíciách do nich a investície do poľnohospodárstva, ja som hlboko presvedčená, že my dnes musíme výraznejšie podporiť poľnohospodárstvo už aj preto, že bývalá Čarnogurského vláda priniesla rozdrobenie našich družstiev, priniesla teóriu golfových ihrísk, priniesla teóriu dovozu lacnejších potravín a dnes vidíme, ako vo svete idú potraviny hore a ako sa naši poľnohospodári musia prácne dostávať tam, aby vôbec...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa Rosová, chcem sa len jednej oblasti dotknúť, ktorú ste nám tu predviedli za predchádzajúce minúty. Okrem iného ste rozprávali o rozbitých starých laviciach, triedach, zdemolovaných telocvičniach s malým počtom žiakov. Chcem vám dať len jednu otázku: Kde bola vaša vládna garnitúra za predchádzajúce dve volebné obdobia? Podľa môjho názoru je to výsledok Miklošovej fenomenálnej ekonomiky a to aj v oblasti školstva. A to, samozrejme, z pohľadu makroekonomiky a hlavne z dlhodobého hľadiska. Chcem podčiarknuť to dlhodobé hľadisko, lebo ešte zatiaľ nikto ho nijako neohraničil. Podľa mňa z dlhodobého hľadiska môžeme byť už napríklad aj všetci mŕtvi. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, bol zaujímavý melodramatický prechod vo vašom vystúpení od kapustných hláv, cez figu borovú ku fľaši šampanského. Ľadové telocvične so zlámaným náradím. Je to tak len teraz? Nebolo to tak náhodou počas celého pôsobenia SDKÚ vo vláde? Z vlastnej praxe vám uvediem fakt. Za vášho pôsobenia si učitelia na vysokých školách museli aj základný materiál pre bežnú výuku ako fixky na tabuľu, papier, náplne do tlačiarní atď. kupovať z grantových programov. A keď grantové programy nemali, tak mali smolu. Museli si to kupovať z vlastného platu. Taká je pravda.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tri poznámky. Kládol som si otázku, prečo tak minister financií pokojne sedí a nereaguje na to, že sa tu rokuje o výdavkoch. Ale pochopil som, pretože si myslím, že opozícia sa správa zodpovedne a nenavyšuje výdavky štátneho rozpočtu, len presuny tam, kde cíti, že je to lepšie a spravodlivejšie.

    Druhá poznámka sa týka otázky materských škôl. Vláda schválila legislatívny zámer školského zákona a takisto hlásila, že chce, aby 5-ročné deti, dokonca pán Čaplovič hovoril, že 4-ročné deti, boli povinne zaškolené a pritom to nemá finančne vyriešené. To nemôže dať priamo príkazom, aby to bolo z peňazí, ktoré vlastnia obce. Ak to dá ako povinnosť, tak to musí potom riešiť aj odtiaľ.

    A tretia poznámka. V 1998, áno, po prebraní vlády Vladimíra Mečiara situácia v školstve bola taká, že tieklo v školách, v triedach, že tam boli rozostavané vedierka, ale tá situácia sa zmenila. Ja budem objektívny. Začala sa meniť a už bola snaha aj za prvých krokov pána ministra Ftáčnika. Ale zato, keď som tam bol ja, aby som vám len pripomenul zopár nových škôl, opravených, vybudovaných telocviční Sihelné, Oravská Lesná, Lomná, Brezovica, Záhradné. Množstvo by som mohol pomenovať. Myslím si, že vláda Mikuláša Dzurindu sa snažila riešiť problém práve materiálny, čo sa týka v školstve. Nie všetko vyriešila, ale prestali napríklad existovať suché záchody, začali sa budovať bezbariérové vstupy a podobne. Čiže vaše tvrdenia sú nepravdivé, nemiestne v tomto smere a neobjektívne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená kolegyňa Rosová, niekedy je mlčať zlato a myslím si, že vo vašom prípade by to bolo 18 karátové zlato. Vyjadrujete sa k poľnohospodárstvu, hovoríte o kapustových hlavách, ktorému ani za štipku nerozumiete, opakujete len rétoriku vášho mysliteľa pána Mikloša. Stále máte krvavý pohľad na niečo, čo sa snažíte dlhodobo tu zlikvidovať. Myslím si, že ak sa chcete vyjadrovať k poľnohospodárstvu alebo vôbec k hospodárskej politike, tak bolo by zodpovedné aspoň niečo si o tom naštudovať a aj v rámci štátneho rozpočtu, ktorý momentálne prerokúvame a pozrieť sa na skladbu a výdavky a príjmy. Potom by ste možno pochopili, ale vo vašom prípade asi to mlčať, to by bolo asi lepšie. A čo ma prekvapuje, prekvapuje ma, ako perfektne ovládate závery XVII. zjazdu. Bolo by asi pozoruhodné sledovať, ako ste sa to naučili.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. Začnem vami, pán Záhumenský, lebo tá posledná veta v súvislosti s vaším susedom je naozaj veľmi vtipná a veselá a ozaj by mlčať bolo často zlato. Ale ďakujem každopádne veľmi pekne za faktické pripomienky, mnohé mali spoločného menovateľa, takže naraz. Ja som nikdy nehovorila, ani v minulosti, súc´ teda vo vládnej strane, ani dnes, že školstvo bolo financované dostatočne. Obávam sa ale, že pani poslankyňa, páni poslanci, ktorí na túto tému hovorili, nepoznajú celkom čísla o tom, ako rástlo financovanie školstva v súvislosti s rastom ekonomiky, pretože o to práve ide v tejto diskusii. Ide o to, že jednoducho, keď je ekonomický rast taký, aký je, a keď celkovo štátny rozpočet rastie, narastá o 9,6 %, výdavky na školstvo zďaleka nekopírujú tento rast. Áno, boli rozbité telocvične, bolo ich v roku 1999 o niečo viac ako v roku 2002 a v roku 2006 zasa o niečo menej ako v roku 2003, ale stále sú. A teraz bola jedna veľká príležitosť, práve v čase, keď rastie ekonomika a klesá počet žiakov v regionálnom školstve, vďaka alebo nie celkom vďaka, pretože to nie je pozitívny trend, demografickému vývoju, bola príležitosť zmeniť túto situáciu, bola príležitosť dostať školstvo na rovnocennú štartovaciu čiaru s krajinami, ktorým sa chceme vyrovnať, a potom robiť opatrenia na to, aby sme boli konkurencieschopní aj v oblasti obsahu vyučovania, v oblasti používaných metód. Táto šanca sa v návrhu tohtoročného rozpočtu premeškala.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Faič nie je prítomný v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Jaroslav Paška – takisto ho nevidím v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Tibor Glenda takisto nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Bobrík takisto nie je v sále, stráca poradie. Pani poslankyňa Sabolová nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Záhumenský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, v krátkosti, pred chvíľkou nás pán poslanec Kahanec kritizoval, ako vládnu koalíciu, že nesedíme tu, ale myslím si, že poslanci vládnej koalície si uvedomujú kvalitu rozpočtu, ktorý je predložený a už prislúcha opozícii, aby to kritizovala. Je to asi jej náplň, aby kritizovala, ale ani tá tu nie je, čiže asi uznáva, že rozpočet skutočne je dobrý a nie je vlastne k tomu asi veľmi čo dodať.

    Ja sa zameriam na oblasť poľnohospodárstva, lebo aj ja si myslím, že tento rozpočet skutočne je dobrý, spĺňa všetky maastrichtské kritériá, Slovensko je pripravené s týmto rozpočtom vstúpiť do eurozóny. Ale padlo tu veľa demagógie z opozičných radov, najmä zo strany SDKÚ v oblasti poľnohospodárstva, tak sa pokúsim pár vetami k tomu čosi povedať.

    Ctené kolegyne, kolegovia, boli sme svedkami za posledných 8 rokov predchádzajúcej vlády a už sme si aj zvykli na to, že zo strany súčasnej opozície narastá kritika najmä pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rezort pôdohospodárstva, zneužíva sa práca tisícok poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov, demagogicky sa podsúvajú verejnosti neefektívnosť tohto rezortu a podobne. Programovým cieľom súčasnej opozície, najmä SDKÚ je likvidácia tohto sektoru, preto mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, sa trochu bližšie pozrieť na dopad likvidačnej politiky Dzurindových vlád na tento rezort a východiská aj z pohľadu štátneho rozpočtu.

    Asi vám ušlo, ctení kolegovia z SDKÚ, že Slovensko je agrárna krajina, kde viac ako 70 % obyvateľov podľa kritérií Európskej únie žije na vidieku a neprekvapuje ma, že vás vidiek nezaujíma, lebo si myslíte, že Slovensko je len Bratislava a Košice. Ale väčšina obyvateľov skutočne žije na vidieku a treba sa starať aj o toto väčšinové územie, ktoré tu je. Poľnohospodárstvo je úzko spojené s vidiekom a plní multifunkčné poslanie krajinotvorby, ekológie, ekonomického rozvoja vidieka, produkcie zdravých a bezpečných potravín, produkcie obnoviteľných zdrojov energie.

    Lesné hospodárstvo obhospodaruje takmer polovicu nášho územia a drevo, ctené dámy a páni, je skutočne surovinou 21. storočia. Toto poslanie pomáha rozvoju cestovného ruchu, agroturistiky, športových aktivít a v neposlednom rade pomáha zachovávať kultúru a umenie aj slovenského vidieka.

    Neustále kritizované, najmä zo strany SDKÚ, že v poľnohospodárstve pracuje len 4,4 % práceschopného obyvateľstva, zabúda sa dodať, že k poľnohospodárstvu patrí aj potravinárstvo, ktoré tiež zamestnáva 2,8 % pracovníkov a taktiež služby, ktoré sú úzko naviazané na poľnohospodárstvo, kde pracuje viac ako 2 % práceschopného obyvateľstva. Pre poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov pracujú ďalšie odvetvia, ktoré sú úzko na tento rezort prepojené ako strojársky priemysel, chemický, farmaceutický, drevospracujúci priemysel, papierne, bankovníctvo, poisťovníctvo a ďalej. To znamená, že poľnohospodárstvo sa priamo podieľa na celkovej zamestnanosti viac ako 8 % a nepriamo ďalšími 5 % a 7 %. Z tejto štatistiky jasne vyplýva, že poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesné hospodárstvo je dôležitou súčasťou národného hospodárstva, a preto každá rozumná vláda mu venuje primeranú pozornosť, a to aj pri návrhu štátneho rozpočtu.

    V tomto rezorte by mohlo pracovať podstatne viac ľudí, pokiaľ by za vašich likvidačných 8 rokov, ktoré museli poľnohospodári prežiť, nebolo zlikvidovaných kvantum fariem, poľnohospodárskych podnikov, kde ľudia skončili na ulici a nevedeli si nájsť prácu. Nemenej dôležitá je skutočnosť, že tento rezort je schopný zamestnávať aj ľudí s nižšou kvalifikáciou, ktorí by si len ťažko hľadali uplatnenie na trhu práce napríklad v automobilovom priemysle, elektrotechnickom priemysle alebo v inom modernom priemysle. Dokazuje to aj skutočnosť, že likvidovaním poľnohospodárskeho sektoru vládou pána Dzurindu má za následok, že z tohto rezortu dlhodobo nezamestnaní tvorili až 60 % z počtu nezamestnaných v poľnohospodárstve vrátane lesníctva. Pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, lesníctve, najmä v odľahlých činnostiach slovenského vidieka sú často jediné, ktoré dokážu udržať osídlenie vidieka. Likvidáciou slovenského poľnohospodárstva, najmä počas Dzurindových vlád, prišlo k významnému vyľudňovaniu vidieckeho priestoru, najmä mladých ľudí, ktorí sú nútení odchádzať za prácou do miest a do zahraničia.

    Chcem sa vás spýtať, vážené kolegyne a kolegovia z opozície, či ste boli niekedy pozrieť na odľahlých regiónoch Slovenska, ako je Orava, Spiš, Liptov, povedzme, Zemplín alebo dole na krtíšsku alebo aj na juhu Západoslovenského kraja, kde sú dediny počas týždňa prázdne, kde odchádzajú už nielen otcovia za prácou, ale aj ich matky a deti vychovávajú ich starí rodičia. Kritizujete politiku vo vzťahu k rodine. Pýtam sa, toto je váš pohľad na rodinnú politiku. Toto je cieľ, aby deti boli vychovávané starými rodičmi a ich rodičia museli odchádzať za prácou do miest a do zahraničia?

    Likvidáciou poľnohospodárskeho sektoru dosahujete tento cieľ a vlastne slovenský vidiek sa vyľudňuje. Na zamedzenie takéhoto stavu stačilo veľmi málo. Okrem rozumnej finančnej politiky, to je 1 až 2 %, 1 až 2 % zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k poľnohospodárom a kompetentné riadenie tohto rezortu. Za 8 rokov Dzurindových vlád bolo slovenské poľnohospodárstvo významne podkapitalizované. Príprava na vstup do Európskej únie bola trestuhodne nezvládnutá. Slabá podpora rezortu, neefektívne využívané finančné zdroje a ich zlá alokácia nevytvorili podmienky pre želateľnú reštrukturalizáciu výroby v poľnohospodárskych podnikoch a transformáciu týchto podnikov tak, aby boli poľnohospodári nielen pripravení na vstup do voľného priestoru Európskej únie, ale boli aj primerane konkurencieschopní.

    Ctené dámy a páni, najmä z opozície, vy neustále presviedčate slovenskú verejnosť, že podpora slovenských poľnohospodárov je prežieraním daní daňových poplatníkov. Vy si myslíte, že slovenskí poľnohospodári dokážu prežiť aj bez primeranej podpory na európskom trhu.

    Na porovnanie vám poviem pár čísel, ako to vyzerá v Európskej únii. Za rok 2005, v roku 2005 kým európska dvadsaťpäťka dostávala na hektár podpory 300 eur, európska pätnástka 341 eur, Česká republika 190 eur na hektár, tak slovenskí poľnohospodári dostávali len 121 eur. To znamená, že európska dvadsaťpäťka dostáva 250 % slovenských poľnohospodárov, európska pätnástka až 280 % a Rakúsko až 530 eur na hektár. Pritom rakúskych a slovenských poľnohospodárov delí len Dunaj, to znamená, že produkujú tovar, dávajú do jedného skladu. Kým slovenskí poľnohospodári môžu byť v hlbokej strate, rakúski sa stále usmievajú a sú profitabilní. Keby sme hneď dosiahli 100 % priamych platieb, môže Slovensko dostať zvyšky priamych platieb Českej republiky iba 96 %, Európskej únie iba 89 %, Maďarska 85 % a Rakúska len 79 %. Pri 70 % výšky priamych platieb, ktoré boli schválené v štátnom rozpočte na rok 2007, dosiahne podpora len 179 eur na hektár, čo v porovnaní so štátmi európskej pätnástky predstavuje len 57 %. Pri 54-percentnej výške priamych platieb vyplatených v roku 2006, t. j. 138 eur na hektár, skutočná podpora Slovenskej republiky dosiahla v porovnaní so štátmi európskej pätnástky iba 44 %, ani nie polovicu.

    Prečo je takýto stav rozdielnosti aj pri 100-percentných priamych platbách, ktoré by mali nastať v roku 2013? Je to preto, že nebola zvládnutá príprava na vstup do Európskej únie, že sa nekompetentným riadením rezortu dosiahol nízky úrodový koeficient, z ktorého sa vypočítavajú priame platby a Slovensko by mohlo podstatne viac zdrojov získavať z európskeho rozpočtu a vôbec by neodvádzalo viac, ako odvádza dnes do európskeho rozpočtu.

    Ak sa pozrieme na úrodový koeficient, ktorý má Slovensko, 4,06 tony na hektár, z ktorého sa vypočítavajú dotácie 3 x 63 eur, vlastne takýto je nápočet a z toho percentuálna podpora, Slovensko teraz má v tomto roku 70 %, v budúcom je rozpočtovaných 80 %, tak úrodový koeficient napríklad európskej dvadsaťpäťky je 4,52 tony na hektár, napríklad Slovinska 5,27; Nemecka 5,74 a podobne. Tento úrodový koeficient, ktorý hovorí o výške podpory, ktorú slovenskí farmári mohli dostávať z Bruselu cez priame platby, hovorí o tom, že nekompetentne boli rozdelené regióny, nebola reštrukturalizácia v jednotlivých regiónoch, že rezort bol riadený veľmi zle.

    Pozrime sa, aký má dopad likvidačná politika za 8 rokov vlády Mikuláša Dzurindu na poľnohospodárstvo. Pani poslankyňa Tkáčová tu kritizovala, že klesá výroba, klesá konkurencieschopnosť a stúpajú ceny potravín a vôbec jej ani nepríde na um, že to je spôsobené hlbokou podkapitalizáciou poľnohospodárskeho sektora, že v dôsledku zlej konkurencieschopnosti tohto sektora klesá výroba a samozrejmá vec, že aj podkapitalizovaní farmári nemôžu byť technologicky tak vybavení, aby boli aj primerane efektívni.

    Za posledné 4 roky Dzurindovej vlády napríklad stavy hovädzieho dobytka klesli o 100 tisíc kusov, z toho dojné kravy o 45 tisíc kusov, ošípané klesli o 450 tisíc kusov, hydina o 920 tisíc kusov, dobre, produkcia mlieka o 100 miliónov. To je potenciál, ktorý Slovensko stráca, to nielen potravinovú bezpečnosť, ale je to potenciál krajiny, ktorý mohol efektívne produkovať potraviny a mohol efektívne zamestnávať svojich ľudí na vidieku. Na vidieku, ktorý vy nemáte radi. Na vidieku, ktorý vám zavadzia a o ktorý sa vôbec nechcete starať. Pri zmene podpory poľnohospodárstva touto súčasnou vládou došlo len v porovnaní medzi rokmi k polroku 2006, 2007 k nárastu hovädzieho dobytka o 2 800 kusov, ošípaných o 35 tisíc kusov a hydiny až o 4,8 milióna. Vážení páni, to je dopad obratu len politiky vlády, ktorá trošku vážnejšie berie poľnohospodárstvo a berie ho ako dôležitý sektor národného hospodárstva.

    Ak sa pozrieme na produkciu obilovín, keď v suchom roku, v absolútne suchom neúrodnom roku 2003 sme vyprodukovali 1,9 milióna ton obilia, tak v roku 2004, čo je štandardný rok, 2,9 milióna ton, tak klesaním podpory a zhoršovaním podmienok rok 2005 – 2,5; rok 2006 – len 2 milióny ton a rok 2007 – 2,2 milióny ton. To znamená, že opúšťaním poľnohospodárskej pôdy, zatrávňovaním pôdy, nevyrábaním a zhoršovaním výkonnosti Slovensko stráca svoj potenciál a pri takomto vývoji by mohlo dôjsť až do stavu absolútnej závislosti na dovoze.

    Poviem vám, ako to skončilo v Bulharsku. Nedávno som hovoril s Bulharmi, ktorí rozbili svoje poľnohospodárstvo ako prežitok komunizmu, štátne majetky, poľnohospodárske družstvá, úplne ho atomizovali tak, ako bola snaha aj na Slovensku, na drobné rodinné farmy. Kým v minulosti produkovali 11 miliónov ton obilia, v tomto roku vyprodukovali len 3 milióny ton a sú odkázaní na svoju potravinovú bezpečnosť doviezť viac ako 6 miliónov ton obilia. Ja sa vás pýtam, dovezú ho lacnejšie, ako ho máme na Slovensku, keď na Slovensku mali nakupovať za tie drahé ceny, o ktorých hovoríte, že ceny stúpajú. Áno, ceny stúpajú, stúpajú v celej Európe, ale na Slovensku sú stále tie ceny podstatne nižšie, ako sú v okolitých krajinách, ako je Rakúsko, ako je Česko, ako je Nemecko, či to je obilie, či to je mlieko alebo čokoľvek iné.

    O salde obchodnej bilancie tu bolo hovorené. Kým v roku 2002 – 2003 bolo 14, takmer 15 miliárd, tak ste ho dostali na úroveň vyše 20 miliárd. To je dopad hospodárskej politiky v oblasti poľnohospodárstva predchádzajúcej Dzurindovej vlády.

    Milé dámy a páni, najmä z opozície, slovenskí poľnohospodári nepožadujú viac peňazí a hovorím to zodpovedne. Ja hovorím na vašu kritiku a na to, že mlčať je niekedy zlato. Ak niečomu nerozumiem, som radšej ticho, ak čomusi rozumiem, tak chcem to mať podložené argumentmi. Slovenskí farmári nechcú nič iné, len chcú rovnovážne podmienky s okolitými krajinami. Pán Dzurinda nie je tu, bol osem rokov predsedom vlády, ktorá likvidovala slovenské poľnohospodárstvo a ktorý hovorí, že peniaze poľnohospodárstvu sú prežieraním peňazí. Ja si myslím, že bol iba nevydareným hovorcom pána Mikloša, ale by som sa rád spýtal, za tých osem rokov koľkokrát predložil na Európskej rade návrh na zrušenie poľnohospodárskych dotácií v Európskej únii alebo aspoň na ich zníženie. To by som sa rád opýtal aj pána poslanca Mikloša, ktorý na Rade ministrov koľkokrát predložil tento návrh na zrušenie dotácií v celej Európskej únii alebo aspoň na ich zníženie. Ani jeden, jediný krát. Ale koľkokrát sa vyjadrili všade možne na Slovensku, že slovenskí poľnohospodári dotácie nepotrebujú.

    Ctené dámy a páni, neviem, či to tí páni robili z nevedomosti alebo pre potlesk v Bruseli, ale myslím si, že to bolo práve pre ten potlesk v Bruseli. Ja vám v krátkosti poviem pár dôkazov, ako sa vlastne vyrovnáva konkurencieschopnosť v Európskej únii. V roku 2003 predtým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie, bola krátka Fischlerova reforma spoločne z poľnohospodárskej politiky, ktorá napríklad pred touto reformou bola pevná cena mlieka, ktorá mala významne pomôcť najmä slovenským farmárom. Tá pevná cena mlieka sa zrušila, ale za ministrovania pána Simona došlo aj k zrušeniu príplatku k cene mlieka, ale Európska únia zrušila pevnú cenu mlieka, ale zároveň dala kompenzačnú platbu svojim farmárom, čo malo za následok, že mliekárne v zahraničí alebo v Európskej únii nakupovali lacnejšiu surovinu, aby nemohli konkurovať slovenské mliekárne práve týmto mliekárňam, ale pomohli svojim farmárom vyrovnaním kompenzačnej platby. A slovenskí farmári boli opäť na holičkách a likvidoval sa ďalej sektor mlieka. To isté môžeme hovoriť aj o kukurici. Prečo bola uvoľnená pevná cena kukurice? Lebo kukuricu pestuje najmä Maďarsko, vstupujú nové krajiny Rumunsko a Bulharsko, kde im bolo treba garantovať pevnú cenu 101,31 euro, v európskej pätnástke sa veľa kukurice nepestuje v priemere, tam sa pestujú obiloviny, ale na obiloviny zostala pevná cena obilia, lebo je silným pestovateľom Francúzsko, Španielsko a ďalšie krajiny. To sú dopady.

    Ale na záver by som vám pri vytváraní tej konkurenčnej schopnosti chcel predstaviť nový návrh zdravotnej prehliadky, ktorú asi pred týždňom predstavila pani komisárka Boulová a jej dopady, jej dopady tejto zdravotnej prehliadky na slovenských poľnohospodárov. Jedným zo zdrojov reformy alebo prehliadky má byť zníženie dotácií pre tzv. veľké farmy. Keď vo svojom vystúpení povedala, že sa to dotýka asi 3 000 fariem v rámci celej Európskej únie, tak na Slovensku sa to týka 1 500 fariem. Polovica fariem, ktoré budú postihnuté takouto zdravotnou prehliadkou, sú práve zo Slovenska, ale nehovorí sa nič o tom, že by sa mali znížiť dotácie, že by sa mali zrušiť dotácie, iba prerozdeliť dotácie, kde farmy, ktoré majú viac ako 300 000 eur na rok podporu, tak sa im má znížiť podpora až o 45 %. A farmy, ktoré majú, povedzme, 200 000 eur o 25 %. Bola by to absolútna likvidácia najmä veľkých fariem a veľké farmy, ktoré sú tu, nie sú príjmom tých pár vlastníkov, alebo, ako to vy nazývate, že pár vlastníkov, toto sú družstvá, väčšinou sú to poľnohospodárske družstvá, ktoré sú združeným majetkom. Ak by sa farmári v Európskej únii spojili do družstva a vytvorili 5-tisícový celok, kde by bolo 300 farmárov, tak by to bolo presne obdobné, ako sú slovenské družstvá. Je veľmi nešťastné takto formulovať novú spoločnú politiku a ja verím, že táto vláda bude proti nej určite namietať, lebo si myslím, že Európska únia skôr by mala hľadať cestu ako zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči vyspelým poľnohospodárskym krajinám, ako sú Spojené štáty americké, Argentína, Brazília alebo Nový Zéland a Austrália.

    Krátko prejdem k rozpočtu. Celkové výdavky na kapitolu pôdohospodárstva sú v objeme 29,9 mld. Sk. Aká je štruktúra? Na priame platby na rok 2008 je vyčlenených 10,094 mld., kým v roku 2007 to bolo 10,8 mld., rozdiel je -770 miliónov, ktorý je spôsobený práve kurzovým rozdielom, kým pri rozpočtovaní v roku 2007 bolo euro o 3 koruny drahšie, ako je dnes, tak vlastne podpora na rok 2007 bola z tohto pohľadu vyššia, ako bude na rok 2008, ale z týchto zdrojov až 6,4 mld. sú zdroje Európskej únie a len 3,6 mld. sú zo štátneho rozpočtu. Ctené dámy a páni, je to 0,9 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, 0,9 %. Týchto 0,9 % vytvára priestor, aby slovenskí poľnohospodári sa stali konkurencieschopní a boli schopní sa rozvíjať a boli schopní čerpať ďalšie zdroje, ktoré sú z Európskej únie do štrukturálnych fondov. Tento rok sa prelínajú štrukturálne fondy. Sektorový operačný program, ktorý bol alokovaný na roky 2004 až 2006, je 2,3 mld. korún, z toho 574 ide zo štátneho rozpočtu a zvyšok z Európskej únie. Plán rozvoja vidieka roky 2004 – 2006 je 682 miliónov, zo štátneho rozpočtu 99 miliónov a Plán rozvoja vidieka pre roky 2007 – 2013 je 11,1 mld. a z toho štátny rozpočet je 2,4 mld. Trhovo orientované výdavky sú 1,1 mld., zo štátneho rozpočtu 40 miliónov a štátna pomoc je 368 miliónov oproti vlaňajšiemu roku -12 miliónov.

    Ja sa vás chcem spýtať, ctené dámy a páni, ktorí tu kritizujete a porovnávate dojčiace kravy alebo prasatá s podporou na rodinné prídavky, koľko z tých prostriedkov, ktoré dostávame, t. j. 18,7 mld. z Európskej únie, by sme mohli rozdeliť na podporu na rodinné prídavky alebo rozdeliť na zdravotníctvo alebo na niečo iné. Ja vám odpoviem, ani jednu, jedinú korunu. Sú to alokované zdroje pre poľnohospodárstvo. Ak ich nevyčerpáme do poľnohospodárstva, nevyčerpáme ich vôbec. A na to, aby sme boli schopní čerpať ďalšie zdroje zo štrukturálnych fondov, musí byť slovenské poľnohospodárstvo konkurencieschopné a na to potrebujeme tých 0,9 % z rozpočtu. To je celé. O čom tu tak dlho kričíte? 0,9 % z rozpočtu, to je 3,6 mld. Ostatné zdroje idú do nepodnikateľského sektora.

    Chcel by som vám pripomenúť, že z tých 3,6 mld. poľnohospodári sú prevodníkom pre viac ako 1 mld. korún, kde platia daň z pozemkov, daň z pozemkov ako jediní v rámci celej Európskej únie. To znamená, že hneď si môžeme odrátať 1 miliardu, lebo ak skrachujú poľnohospodári, tá daň jednoducho cez nich nepôjde, lebo nie sú nijako príjmom poľnohospodárov, iba prevodníkom pre rozvoj obcí a miest.

    Ďalej treba povedať, že z rozpočtu poľnohospodárskeho sú financované výskumné ústavy. Sú 4 alebo 5 výskumných ústavov: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany prírody, Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Národné lesnícke centrum, Výskumný ústav potravinársky, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Ide tam viac ako 700 miliónov. Čiže, ak si pozrieme v kontexte rozpočtu a štruktúry, tak skutočne nijakým spôsobom slovenskí poľnohospodári neprejedajú peniaze štátneho rozpočtu, ale iba pomáhajú rozvoju vidieka a osídleniu vidieka, aby nedošlo k jeho vyľudňovaniu tak, ako sme toho boli svedkami za osem rokov vašej vlády.

    Skutočne chcem zdôrazniť a ja som sám ako poľnohospodár za to, aby neboli žiadne dotácie v Európskej únii, aby bola nula. Aby nepodporovala Európska únia slovenské, nie slovenské, aby nepodporovala poľnohospodárstvo, ale ho nesmie podporovať v rámci celej Európskej únie, nesmú ho podporovať ani Spojené štáty americké a musíme zabezpečiť, že na európsky trh môžu prísť potraviny v rámci liberalizácie len z takých krajín, ktoré primerane dávajú aj dôraz na ochranu životného prostredia. Európske farmárstvo vydáva obrovské prostriedky. To sú neefektívne, neefektívne, sú na ochranu životného prostredia, ale z hľadiska ekonomiky sú nákladmi, ktoré nezvyšujú efektívnosť, sú obrovským nákladom a záťažou pre výrobu potravín v rámci Európskej únie. Ak pustíme potraviny z Brazílie alebo Argentíny alebo z Číny, alebo z Indie na európsky trh, kde sa nevenuje žiadna pozornosť životnému prostrediu, žiadne prostriedky sa nevenujú do ochrany životného prostredia, tak samozrejmá vec, že sú odtiaľ potraviny podstatne, podstatne lacnejšie. Otvorme trh za týchto podmienok, ja som za. Ale ak chceme povedať, že slovenskí poľnohospodári prežijú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a nedostanú žiadne peniaze, ctené dámy a páni, odkážte vášmu pánovi kolegovi, super ekonómovi, pánovi Miklošovi, že ak nájde ekonomický model, v ktorom dokáže, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky jedna krajina nemusí podporovať svojich farmárov a táto krajina prežije a dokonca tí farmári budú konkurencieschopní, som o tom presvedčený, že ho navrhnú na Nobelovu cenu. Veľa krajín by jeho model využilo, ale ak to má slúžiť len na likvidáciu tohto sektora, tak prosím vás, nehovorte a nepodsúvajte verejnosti demagógiu.

    Hovoríte tu často o cene potravín, že podpory stúpajú a ceny potravín stúpajú. Áno, stúpajú. Ak sa pozrieme na produkciu obilia, v tomto roku bolo vyprodukovaných viac o 200 tisíc ton pšenice, ako to bolo v minulom roku a napriek tomu cena stúpa. V minulom roku bolo 4 tisíc, v tomto roku je 6 tisíc. Pozrite sa, aká cena je v okolitých krajinách. Ak by slovenskí farmári nevyprodukovali dostatok pre našu potravinovú sebestačnosť, tak by sme boli nútení dovážať z Francúzska, tam je 8 – 9 tisíc, alebo z inej krajiny, Nemecka takisto 9 tisíc. Myslíte si, že ho dovezieme lacnejšie z týchto krajín, ako ho dokážeme vyrobiť a dať do nášho potravinárskeho priemyslu?

    Ale pozrime sa na vaše obchodné reťazce. Aký priestor ste im vytvorili a ktoré vlastne zvyšujú ceny. Áno, na jednej strane znižujú, pomáhajú, pomáhajú a hlavne za vašich osem rokov pomáhali znižovať infláciu – áno, to je pravda – na úkor toho, že zlikvidovali maloobchod v rámci celého vidieka, že zlikvidovali dostatočné množstvo pracovných príležitostí, že zlikvidovali malých výrobcov potravín, malých pestovateľov zeleniny a ovocia, ktorí nevedia realizovať svoje tovary cez obchodné reťazce, ktoré zneužívajú svoje dominantné postavenie a vytláčajú ich z trhu. To je dopad tejto politiky.

    Na záver by som rád zareagoval aj na pána poslanca Novotného. Pán poslanec Novotný, vám nejde o to, aby sa zvyšovala bezpečnosť potravín. To, či farmári si môžu kupovať priamo lieky, to neznamená, že nie sú pod kontrolou veterinárnych lekárov a že sa aplikujú bez dohľadu veterinárneho lekára. Ale prekáža vám to, že sa zamedzilo neoprávneným ziskom veterinárnych lekárov a to vás trápi. Ja by som bol rád, keby vás ešte trápilo ako zvýšiť výkon za bezpečnosť potravín. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: „V nadväznosti na Zmluvu o pristúpení vláda zabezpečí plnenie finančného rámca národných doplatkov.“ Ja som rád, že táto vláda je zodpovedná nielen k mestám, ale najmä k vidieku, a tak pristúpila aj k štátnemu rozpočtu a to 0,9 %, ktoré má pomôcť rozvoju poľnohospodárstva a to do tohto rozpočtu aj zahrnula.

    Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 8 až 10 plne tento záväzok napĺňa a preto sa chcem za všetkých ľudí, ktorí žijú na vidieku – poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov – poďakovať vláde Slovenskej republiky, jej predsedovi a v neposlednom rade aj pánovi ministrovi financií, že takýto návrh pripravili a predložili do Národnej rady a chcem požiadať všetkých zodpovedných pánov poslancov a pani poslankyne, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie.

    S faktickými poznámkami – pán poslanec Mikuš, Vášáryová, Galbavý, Jureňa, Novotný, Frešo Pavol. To je všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, vaše vystúpenie bolo naplnené číslami a povedali ste, že keď chceme diskutovať, tak aby sme povedali pár čísel. Takže mi dovoľte, aby som aj ja povedal pár čísel, možno trošku z iného uhla pohľadu. Takže na Slovensku je 95, vyše 95 % poľnohospodárskej pôdy využívaných veľkými firmami. Tie veľké firmy berú v tomto roku zhruba 70 % dotácií v priamych platbách z hľadiska Európskej únie, tento rok to bude 80. Skúsme porovnať, aké sú ceny nájmu pôdy a cenu pôdy v jednotlivých krajinách Európskej únie. Pár čísel. Cena v eurách za hektár: Slovensko 982, Belgicko 20 800, Grécko 12 600, Španielsko 9 700, Poľsko 2 000, Anglicko 11 000 a tak ďalej. Ale dôležitejšia je cena nájmu, pretože zhruba 93,5 % poľnohospodárskej pôdy je vo vlastníctve subjektov, ktoré túto pôdu nevlastnia. Cena nájmu podľa Eurostatu a Európskej komisie je na Slovensku 14,7 eura za hektár prenajatej pôdy, kým v Poľsku takmer 70, v Rakúsku 285, v Grécku 515. Otázka, ak máme 80 % priamych platieb, to znamená, v konkurencii Európskej únie budú mať naši zamestnanci v agrosektore v budúcom roku 80-percentné platy z Európskej únie? Ak nebudú, tak potom nie sú konkurencieschopní naši poľnohospodári s Európskom úniou. Tak isto vlastníci pôdy. Budú mať 80-percentný nájom aspoň v priemere z hľadiska Európskej únie? Pri dotáciách, podotýkam, 6 až 14 tisíc korún za hektár, toľko boli zhruba dotácie, agrodotácie tento rok. Takže, ak poľnohospodár dostane 6 až 14 tisíc korún za hektár, v jeho nákladoch sa nachádza takmer naša minimálna mzda pre pracovníka a necelých 14,7 alebo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste sa zmienili o tom, že Slovensko je agrárna krajina. A čo je potom Poľsko, v ktorom pracuje 27 % obyvateľov v poľnohospodárstve? U nás, pokiaľ mám dobré štatistiky, je to niečo okolo 4 %. Ak teda štyri percentá vy označujete za agrárnu krajinu, tak potom Poľsko je čo? To by som veľmi rada počula. Viete, a v Poľsku 27 % obyvateľov zatiaľ pracuje na pôde aj preto, že v rokoch 1951 a 52 túto pôdu súkromným vlastníkom neukradli. Oni zostali na svojej dedovizni, ako sa hovorí. A to u nás nebolo možné, pretože u nás pôdu ľuďom ukradla komunistická strana a jej politika.

    Po druhé, vy ste skoro, dalo by sa povedať, obvinili pána premiéra Dzurindu, že ľudia sa presúvajú z dedín do miest. Ja by som vás len chcela upozorniť, že ľudia sa z dedín do miest presúvajú už posledných sto rokov a pozrite si, prosím vás, posledné štatistiky. Ja chápem, že by ste radi zastavili tento svetový trend, ale obávam sa, že by to veľmi aj uškodilo Slovenskej republike. Áno, veľmi veľa ľudí bude bývať okolo veľkých miest v tzv. mestských sídlach, bývalých dedinách a budú dochádzať do mesta do práce, ale obávam sa, že za toto skutočne pán Dzurinda nie je zodpovedný.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, už, bohužiaľ, čas určený pre vašu faktickú poznámku uplynul.

    Teraz má slovo pán poslanec Galbavý.

  • Áno, pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Záhumenského. Pán poslanec Záhumenský, naozaj ste boli veľmi rozčúlený a pritom ste si zrejme neuvedomili, že toto je štátny rozpočet o vás a nie o Mikulášovi Dzurindovi. No viem, že Mikuláša Dzurindu určite nemáte rád, čaká vás súdne pojednávanie, ktoré ste dokázali preložiť do Nových Zámkov, kde zrejme máte väčší vplyv a známosti, čo sa týka súdov a sudcov. Ale chcel som povedať a hovoriť o niečom inom. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste Mikuláša Dzurindu obvinili z toho, že zlikvidoval poľnohospodárstvo. Z toho, že sa dochovalo menej ošípaných a menej kráv, za to, že ľudia odišli z dediny do mesta, skrátka za všetko. Už som len očakával v tejto súvislosti, že poviete, že toho 300-tisícového jeleňa, dvanástoráka ste nezastrelili vy, ale Mikuláš Dzurinda.

  • Ruch v sále.

  • Takže, poprosím vás ešte, aby ste aj povedali ľuďom, keď tak tvrdíte, že sa darí poľnohospodárom teraz lepšie za tejto vlády. Vy máte firmy, sám ste povedali, že ste poľnohospodár, povedzte celkom otvorene v tejto ctenej snemovni, koľko zarábajú vaši zamestnanci. Prezraďte verejnosti priemerný plat vašich zamestnancov, aby sme mohli porovnať, či náhodou tie dotácie skôr nesmerujú do vreciek jednotlivcov, ako tým, ktorí by si mohli dovoliť v tejto súvislosti lepší a dôstojnejší život.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jureňa.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán presedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Záhumenskému. Myslím si, že tu preukázal vysokú profesionalitu, odbornosť, ktorá je kombinovaná s praktickými konkrétnymi skúsenosťami z riadenia poľnohospodárskych podnikov. Na rozdiel od vás, pán Galbavý, ktorý ste tiež preukázali odbornosť, ale na niečo iné, pretože v skutočnosti sa snažíte podsúvať verejnosti touto demagógiou, ktorú ste tu predviedli, niečo úplne iné, o čom je tu momentálne rozprava.

    Čo sa týka, pán Mikuš, hovorili ste o rentiérstve...

  • Ruch v sále.

  • Odpustite, pán poslanec, ale faktom je, že podľa rokovacieho poriadku môžete reagovať na rečníka, ktorým bol pán poslanec. Ďakujem.

  • Áno. Môžem ešte reagovať. Nie? Takže sú to základné veci, ktoré, bohužiaľ, niektorí do dnešného dňa nechápu a nepochopili. A myslím si, že prievan, ktorý v tomto roku prišiel v oblasti poľnohospodárskych komodít a vôbec v oblasti potravín, preukázal, aký význam, akú dôležitosť poľnohospodárstvo, lesníctvo naberá. Takže s plnou vážnosťou treba povedať, že by bolo veľkou chybou, keby tento odborný potenciál a táto materiálna základňa, ktorá na Slovensku je, mala byť podvýživená, tak ako to bolo za predchádzajúcich vlád, pretože príde vo veľmi krátkom čase k úplne iným posunom, ktoré sú spôsobené demografickým vývojom vo svete, zmenami stravovacích návykov i rozvojom obnoviteľných zdrojov. A čo sa týka prasiat, nemyslel som nikoho na tú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Dobre, ďakujem, pán poslanec, váš čas uplynul.

    Teraz má slovo pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Keďže ma pán poslanec menoval, tak sa mu pokúsim trošku odpovedať. No tak, pán poslanec, keď majú veterinárni lekári neoprávnený zisk z lieku, ktorý používajú ako prostriedok na liečbu, pretože ním liečia, aplikujú ho, pomáhajú tej nemej tvári, aby bola na tom lepšie, aký zisk potom budú mať farmári z toho, ak sa k tomuto lieku dostanú priamo od distributéra, tento zisk nebude náhodou ešte viac neoprávnený, keďže nevedia rozlíšiť často ani celaskon od ciprofloxacínu?

    Viete, mali ste tu v minulom funkčnom období predchodcu, pán poslanec Záhumenský, volal sa pán poslanec Ondriaš. Bol z komunistickej strany a ten mal k tomu, čo ste hovorili, aj grafy. Poproste ho o to, mal napríklad, ako nám klesá dojivosť od socializmu, prečo máme menej mlieka na jedného živonarodeného novorodenca, prečo máme menej vajec v tejto krajine. Faktom pre mňa ako spotrebiteľa je len skutočnosť, že za socializmu bol občas problém dostať sa k sviečkovej. Dnes, keď dôjdem do každého obchodu, tak pulty praskajú od potravín. Ale problém je, že sú stále drahšie.

    Vy ste hovorili o tom, že sa vyprázdňujú dediny na východe Slovenska. Ten Spiš nie je práve najlepší príklad, ale ten Zemplín je dobrý príklad. Naozaj v pracovnom čase tam nikoho na dedine nenájdete. No jednak sú v práci, to je normálne, ale na druhej strane chcem sa vás spýtať, ak zvýšime dotácie poľnohospodárom, budú lacnejšie potraviny na pultoch našich obchodov. Lebo ak áno, má to zmysel. Niečo dotujeme a teda je nižšia konečná cena. Budú mať zamestnanci poľnohospodárskych podnikov vyššie platy? Vrátia sa z miest mladí ľudia na dedinu, aby pracovali na farmách veľkovýrobcov? Stane sa to? Obávam sa, že sa to nestane. Jediný, kto bude mať z dotácií zisk, sú práve tí veľkofarmári...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.

  • Ďakujem, pán poslanec, aj váš čas už uplynul. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať k vystúpeniu pána kolegu Záhumenského, že tak dlho tu nebude v tejto snemovni nejaká solídna diskusia o poľnohospodárstve, ako dlho budeme vyberať iba selektívne fakty. To, čo hovoríme o tých 80 % dorovnávania na platby na úroveň dotácií v EÚ a to, čo hovoril pán kolega, že tie dotácie sú v okolitých krajinách oveľa, oveľa vyššie na hektár, samozrejme, v prudkom kontraste s tým, čo sa platí za nájom pôdy a aké veľké platy majú poľnohospodári. Aj mňa zarazil fakt, že naozaj cena na nájom je u nás priemerná 14,7 eura za hektár, ale v okolitých krajinách štyri až desaťkrát, aj viac väčšia. A preto sa chcem opýtať, ale aj vyzvať pána poslanca Záhumenského, buďme seriózni a naozaj pátrajme, kde tie peniaze miznú. To znamená, nedostávajú ich vlastníci pôdy, nedostávajú ich ľudia zamestnaní v agrosektore a potom vzniká ešte aj situácia, ktorá je úplne, úplne neuveriteľná pre mňa. Napriek tomu, že ľudia v agrosektore majú najnižšie platy široko-ďaleko aj z okolitých štátov, napriek tomu, že platíme majiteľom pôdy najnižšie nájomné, páni veľkostatkári platia, tak napriek tomu z okolitých štátov máme najdrahšie potraviny. A to podľa mňa nie je dobrá poľnohospodárska politika.

    A teraz k tomu, čo kto a k akým veciam má čo hovoriť. Ja by som nemal nijaký problém nehovoriť k poľnohospodárstvu, keby sme sa naňho neskladali všetci a keby sa naňho neskladali aj moji voliči a všetci daňoví poplatníci. Z toho dôvodu si myslím, že nie je celkom v poriadku, pokiaľ veľkostatkári naozaj si nabaľujú vrecká a už vôbec to nie je takisto v poriadku, pokiaľ sa to deje aj v iných komoditách, alebo v takých špeciálnych komoditách a zdraviu škodlivých, ako je napríklad tabak. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať cteným kolegyniam a kolegom z opozície, že majú taký záujem o moje vystúpenie. Myslím ši, že ste nakúpili dosť pozemkov, keď vás trápi, že farmári platia málo za nájom. Chcem vám povedať, že tam, kde je poľnohospodárska pôda úrodná a orná, tak ten nájom sa pohybuje okolo 2,5 až 3 tisíc korún na hektár, čiže to, čo hovoríte v priemere, môže byť za pozemky, kde sú len lúky a pasienky. Čiže to, čo hovoríte, nie je celkom korektná pravda. Štatistika je...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím vážených kolegov, aby rešpektovali trošku.

  • ... cena nájmu alebo dotácií za minulý rok bola okolo 6 tisíc korún, žiadnych 14 000. Neviem, kde ste ich nabrali tých 14 000 korún, to by musela byť asi iná podpora. Ale vám ani nenapadne v tej súvislosti, čo hovoríte, že v poľnohospodárstve pracuje málo ľudí, že sú nízke platy a že sa platí málo za hektár, že to je tým, že poľnohospodárstvo je zmrzačené? Že ste ho podkapitalizovali a zmrzačili? Že ste ho úplne zlikvidovali a vlastne, že má problém prežiť a nieto ešte investovať do rozvoja? To vám vôbec ani len nenapadne.

    Pán poslanec Novotný, vy sa pýtate, kam ide ten zisk farmárov. Nie, ceny výstupov, za čo dostávajú farmári, ktoré predávajú spracovateľom, sú najnižšie, najnižšie z okolitých krajín. A už nehovorím o európskej pätnástke. Najnižšie. Overte si, za čo predávajú slovenskí farmári potravinárom a za čo potravinári obchodným reťazcom a potom, čo je na pulte, to je produkt vašich obchodných reťazcov, ktoré ste vyprodukovali. Takže, ak by tu neboli potraviny, ktoré produkujú slovenskí farmári, tak tie ceny potravín by boli skutočne úplne ešte vyššie a dovolím si povedať, že mnoho, mnoho komodít na Slovensku len vďaka tomu, že slovenskí farmári produkujú, sú nižšie aj na pulte. A kde ten zisk zostáva? No, zlepšuje to ekonomiku hospodárenia farmárov a práve tým, že majú nižšie náklady na lieky, tak môžu ako-tak prežiť.

  • Ďakujem pekne. Skončila séria faktických poznámok, aj odznelo stanovisko k nim.

    Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Smolková Monika, pripraví sa pán poslanec Pavol Pavlis.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri vystúpeniach opozičných poslancov mnohí začínajú tým, že rozpočet je dobrý, ale len na prvý pohľad. Ja si osobne myslím, že on je dobrý aj na druhý, aj na tretí pohľad, len je potrebné v ňom vidieť aj rôzne fakty a súvislosti, z ktorých niektoré uvediem.

    Deficit štátneho rozpočtu v roku 2004 predstavoval 4,2 %. Deficit v roku 2008 je naplánovaný na 2,3 % a v tom je 1,3 % aj Sociálna poisťovňa. Deficit v roku 2009 – 1,8 % a deficit v roku 2010 – 0,8 %. Rast HDP v roku 2007 predstavuje 8,8 %, ale treba pripomenúť, že rast HDP sa nerovná rastu daňových príjmov. Rast daňových príjmov je nižší. Určite sa očakáva rast dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z podnikania ovplyvnený predovšetkým očakávaným rastom zamestnanosti.

    Vo výnose dane z príjmov právnických osôb sa v roku 2008 pozitívne prejaví očakávaný nominálny rast HDP súvisiaci s rastom ziskovosti podnikov a s poklesom ich stratovosti, aj keď hrozí riziko zvýšenia cien energetických surovín alebo neprimerané zhodnocovanie výmenného kurzu slovenskej koruny s priamym vplyvom na vývoji ziskovosti podnikov. Ale pri výnose dane z pridanej hodnoty sa v roku 2008 napriek priaznivému vývoju makroekonomických ukazovateľov len mierne zvyšuje jeho výška pri poklese jeho podielu na HDP, čo súvisí predovšetkým s tým, že vysoký ekonomický rast 6,8 % podporený rastom exportnej výkonnosti krajiny spôsobuje nadmerné odpočty DPH.

    Jedným z vysvetlení vývoja tvorby HDP a DPH v rokoch 2005 až 2008, keď mal klesajúcu úroveň, je skutočnosť, že zahraničný kapitál vyrába aj z tovarov a služieb nakúpených v cenách s DPH s cieľom predaja ich produkcie mimo územia Slovenskej republiky v cenách bez DPH, pričom pri jej vyúčtovaní si zvyčajne spätne zinkasuje DPH na zakúpené tovary a služby.

    Na výnos DPH v roku 2008 bude mať negatívny vplyv aj spomalenie rastu cien v súvislosti s očakávanou priemernou mierou inflácie meranou indexom spotrebiteľských cien na úrovni 2 %. V roku 2008 v súvislosti s očakávanou. Pardon. V roku 2008 sa odhaduje zmiernenie dynamiky reálneho rastu HDP na 6,8 % v súvislosti predovšetkým s vyvrcholením nabiehania výrob zahraničných investorov v roku 2007 a prejaví sa v poklese dynamiky rastu väčšiny hlavných komponentov HDP, a to exportu tovarov a služieb, tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácností.

  • Hlasy z pléna.

  • Odovzdám mu to písomne.

    Ďalšie súvislosti...

  • Hlasy z pléna.

  • Keď dovolíte, budem pokračovať.

  • Pán poslanec Minárik, vážne, elementárnu slušnosť, vykrikujete v rokovacej sále, hrubo a vedome porušujete rokovací poriadok. Ak niečo chcete, máte k dispozícii svoje poslanecké práva.

  • Hlasy z pléna.

  • Nevyvreskujte, nevyvreskujte. Prosím, ak niečo chcete, nech sa páči, máte k dispozícii vaše práva ako poslanec. Som pripravený ich rešpektovať. Pokračujte, pani poslankyňa. Vás poprosím, rešpektujte poriadok.

  • Ďalšie súvislosti, ktoré chcem uviesť a sú hodné povšimnutia. Vo výdavkovej štruktúre kapitol štátneho rozpočtu na rok 2008 boli identifikované výdavky súvisiace s verejným obstarávaním a tieto boli plošne racionalizované vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu vo výške 10 %. Zároveň je v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 zohľadnené zníženie počtu zamestnancov a v tejto súvislosti osobné výdavky znížené o 10 %.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, to sú len niektoré fakty, ktoré, keď rozmeníme na drobné pri jednotlivých rozpočtových kapitolách, musíme ich brať do úvahy. Finančných prostriedkov nikdy nebude dostatok a vždy sa nájdu kritici a nespokojenci a to aj napriek tomu, že návrh rozpočtu bežných výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je medziročne navýšený o 9,59 % na 340,4 mld., čo je oproti štátnemu rozpočtu na rok 2007 viac o 29,8 mld.

    Vážení kolegovia, nemusíte byť so všetkými kapitolami štátneho rozpočtu spokojní. Ale pokiaľ sa pozriete na rozpočet aj ten druhý, resp. ešte tretíkrát a nebude vám brániť opozičná slepota, verím, že rozpočet nakoniec podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pavlis, ale pozerám sa, nie je v sále, stráca poradie. S procedurálnym návrhom – pán poslanec Miššík. Zapnite pána Miššíka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V zmysle toho, že ste nás upozornili, že máme svoje práva a ja väčšinou postupujem v súlade s rokovacím poriadkom, vás poprosím, aby ste vyzvali predkladateľa, aby sa zúčastnil na prerokúvaní o tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte alebo prerušili schôdzu, až pokiaľ sa nevráti.

  • Pán poslanec, veľmi rád to urobím, len ma upozornite, podľa ktorého paragrafu rokovacieho poriadku mám postupovať. Zapnite ešte, prosím, pánovi poslancovi.

  • Pán podpredseda, nie je mojou povinnosťou vám určovať, o ktorom paragrafe si čo vy myslíte. Ja som podal procedurálny návrh. Ďakujem.

  • Nie, ja neviem vykonať váš procedurálny návrh, preto nemôžem podľa neho postupovať. V rozprave... S procedurálnym návrhom – pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, je úplne neštandardné, aby pri prerokovaní zákona nebol navrhovateľ v miestnosti. Myslím si, že si treba prečítať rokovací poriadok, tú časť, kde je napísané, ako má byť prerokovaný vládny návrh zákona a štátny rozpočet je návrhom zákona. To je jedna vec.

    A moja druhá poznámka, nemusíte dať hlasovať o mojom procedurálnom návrhu. Po tom, čo tu prebiehalo v pondelok a utorok, rokujte, ako chcete, ale tá moja druhá poznámka je, že niektoré veci, viete, netreba napísať do rokovacieho poriadku, lebo vyplývajú z elementárnej slušnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Pán poslanec, presne o to ide, že ide o elementárnu slušnosť. Pán poslanec tu sedí druhý deň, pán predkladateľ, pán minister poprosil o veľmi krátku hygienickú prestávku počas vystúpenia našich poslancov a nie vašich poslancov, vážení kolegovia, kde tu celý čas sedí. A ak hovoríme teda o slušnosti, pán predseda výboru Novotný, tak poprosím, pozrite sa dobre na seba. Máte nulovú toleranciu k tomu, aby naozaj základné hygienické potreby, aby si ten minister uspokojil a tvárite sa seriózne.

  • Hlasy z pléna.

  • Je to nehorázne, pán predseda, a nekorektné a nie ste vedený dobrým úmyslom. Mrzí ma to. Ďakujem vám, pán minister, že ste sa veľmi rýchlo vrátili, aj vám, vážení kolegovia z opozície, za neuveriteľnú veľkorysosť, noblesu a spôsoby. Veľmi pekne ďakujem.

    Budeme pokračovať v rozprave. Hneď dávam slovo. Pán poslanec Matejička Vladimír vystúpi. Je v sále? Nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Bačík? Nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Kubovič, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • Nemôžem dať slovo pánovi poslancovi. Porušil rokovací poriadok, pretože pravdepodobne chce diskutovať. (Smiech v sále.) Poprosím, pán poslanec Kubovič.

  • Hlasy z pléna.

  • Zapojte, prosím, pána predsedu Novotného.

  • Rešpektujem fyziologické potreby pána ministra financií, len som o tom presvedčený, že vláda Slovenskej republiky...

  • Poprosím procedurálny návrh, pán predseda. Chceli ste reagovať v zmysle rokovacieho poriadku. Prosím procedurálny návrh. Odôvodnite ho následne.

  • Môj procedurálny návrh znie tak, aby ste, pán podpredseda, zabezpečili účasť členov vlády pri prerokovaní vládneho návrhu štátneho rozpočtu. Je nehorázne, aby sme ho prerokovali v prítomnosti jedného ministra, ktorý občas naozaj má fyziologickú potrebu. To by mohli vedieť aj ostatní členovia vlády. Ďakujem pekne.

  • Žiadate, pán predseda výboru, hlasovať o vašom návrhu?

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Poprosím pána Kuboviča a, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán minister vnútra, ktorý ako zrejme rozmnožil rady, aby sa mohli striedať, tak ako bolo povedané, takže je to v poriadku v tejto chvíli.

    Vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako sa začnem venovať tomu, čo mám pripravené, nedá mi, aby som sa nevrátil možno k tomu, čo tu odznelo, aj keď nie som tiež odborník na poľnohospodárstvo, ale z úst pána poslanca Záhumenského.

    Pán poslanec, vy ste vlastne v tej svojej reči, tak ako som si to aj poznačil a jednoducho aj to tak vyznievalo, naozaj aj za vznik veľkých fariem dokonca, ktorý ste označili za veľký nezmysel, označili pomaly aj nášho bývalého predsedu vlády pána Dzurindu. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že v tých 40. a 50. rokoch to boli práve červení komunisti, ktorí robili kolektivizáciu a brali ľuďom pozemky, aby mohli na nich spoločne hospodáriť a čo je najsmutnejšie, že dnes práve tie pozemky a tie družstvá sú práve v rukách takých ľudí, ktorí sa na tomto podieľali. Ak vy s tým súhlasíte a vám sa to páči, tak nemôžem inak povedať ako to, že asi patríte k nim. To je to, čo sa mi žiadalo povedať na túto adresu, pretože v rámci dvoch minút by som asi nemal šancu povedať. A určite je na Slovensku veľa rodín, ktoré by dodnes možno ešte sa venovali tomu farmárstvu, ale takí ľudia, ako ste vy, ich okradli. A zničili ste týmto celé slovenské poľnohospodárstvo, nad ktorým tu toľko plačete.

    Ale teraz mi dovoľte, aby som sa vrátil k tomu, čo som mal v záujme a čo som chcel v týchto pár minútach, ktoré mám, ktoré si chcem vziať a mať k dispozícii, povedal. Rád by som sa vyjadril teda aj ja k návrhu rozpočtu na roky 2008 až 2010. Chcel by som sa krátko venovať niektorým, alebo jednej z častí tohto rozpočtu a to je finančným dotáciám a prostriedkom z Európskej únie.

    Či sa vám to páči, alebo nie, predchádzajúca vláda, tak ako to dnešná koalícia používa, pravicová Dzurindova druhá vláda v roku 2006 vyjednala pre Slovensko v rámci druhého programovacieho obdobia, z ktorého bude mať možnosť Slovenská republika čerpať finančné prostriedky a finančnú pomoc z Európskej únie, finančné prostriedky v hodnote viac ako 400 miliárd korún. Týchto 400 miliárd korún je k dispozícii pre Slovenskú republiku v období rokov 2007 až 2013.

    V predkladacej správe v časti 5 rozpočtu, ktorý je predkladaný dnes do Národnej rady, ktorá má názov Príjmy zo všeobecného rozpočtu Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v rámci programovacieho obdobia 2007 až 2013 na roky 2008 až 2010 sa hovorí, a dá sa vlastne vyčítať o schopnostiach tejto vlády, teda tej vašej, keď to takto chcete, ako dokáže s týmito prostriedkami naložiť počas tohto obdobia.

    Z tabuľky č. 7 je zrejmé a jasné nasledovné: Čerpanie v roku 2008 v hodnote 18,311 408 miliárd korún. V roku 2009 45 miliárd, v roku 2010 zhruba 70, niečo vyše 70 miliárd korún. Sčítané a podčiarknuté za obdobie rokov 2008, teda tri roky tejto vlády, predpokladá čerpať sumu v hodnote 133, zhruba 133,5 miliardy slovenských korún. Čiže, na konci roku 2010, keď budeme mať v rámci plánovacieho obdobia, o ktorom som hovoril, za sebou 4 roky z tohto obdobia, kedy Slovensko má možnosť čerpať viac ako 400 mld. Sk, dnešná vláda v rámci troch rokov, ktoré má dispozícii, počíta s čerpaním k tomuto dátumu vo výške zhruba 133,5 miliárd Sk.

    Dovolím si v tejto chvíli položiť jednu otázku pri týchto číslach. Na konci roka 2010 budeme mať za sebou teda viac ako polovicu obdobia, v rámci ktorého môžeme tieto peniaze čerpať a vlastne finančné prostriedky plánované sú naplánované ani nie 30 % čerpania z tejto finančnej čiastky. Otázka znie, prečo si vláda dáva také nízke ciele v rámci tohto plánovacieho obdobia alebo prečo vlastne také slabé čerpanie má záujem vláda robiť v tomto trojročnom plánovacom období.

    Keď som chcel poznať pravdu, musel som sa pozrieť aj na skutočnosti, ktoré tomuto všetkému predchádzajú a predchádzali. Predchádzajúca vláda schválila Národný strategický a referenčný rámec dňa 17. 5. 2006 ako výsledok dvojročnej práce a konzultácií. Po nástupe novej vlády, samozrejme, jej hlavným heslom bolo, čo bolo za Dzurindu, nič nie je dobré, schválila si aktualizovaný Národný strategický rozvojový rámec dňa 6. 12. 2006. Tento bol dňa 12. 12. 2006 predložený Európskej komisii. Negociácie s Európskou komisiou začali 27. 2. 2007 a dňa 29. 6. 2007 bol zaslaný na Európsku komisiu prepracovaný Národný strategický referenčný rámec na základe pripomienok komisie. V dôsledku týchto ničím neodôvodnených zmien bola Slovenská republika posledná zo štátov V4, ktorej bol Národný strategický referenčný rámec schválený a bolo to dňa 17. 8. 2007.

    Dovolím si poznamenať, že v tomto termíne po Slovensku už v rámci Európskej únie zostali len tri krajiny v rámci Európskej únie, ktoré tento rámec nemali schválený. Bolo to Fínsko, Lotyšsko a Luxembursko. Čo je dôležité, je to, že dôsledkom tejto zmeny sa v roku 2007 nečerpali žiadne prostriedky a spôsobila sa tým strata jedného roka a oneskorené čerpanie štrukturálnych fondov. V dôsledku týchto udalostí, o ktorých hovorím, je možné očakávať, že prvé výzvy budú zverejnené, ak sa podarí, možno v decembri 2007, teda úplne na konci tohto roka, ale skôr sa dá predpokladať začiatkom tohto roka, začiatkom roka 2008, pardon. Vyhodnotenie prvých projektov je možné očakávať koncom prvého polroku 2008, podpis zmlúv v druhom polroku 2008, skôr zrejme ku koncu roku 2008, potom budú následne prebiehať verejné obstarávania, ktoré budú prebiehať v prvej polovici roku 2009. Tak isto môžeme očakávať zahájenie tých projektov, ktoré budú na začiatku prijaté, zahájenie realizácie prvých projektov. Reálne preplácanie faktúr a čerpanie peňazí môžeme očakávať koncom roku 2009 alebo v druhej polovici, ak chcete, roku 2009. Ukončenie prvých projektov je možné očakávať niekde až v roku 2010.

    Pri zachovaní tohto súčasného modelu, ktorý sa dá predpokladať a schvaľovanie žiadostí a projektov môže byť v roku 2010 nakontrahovaných maximálne 30 až 40 % disponibilných prostriedkov a vyčerpaných bude maximálne 20, ale ja osobne predpokladám, že reálne asi 10 % z finančných prostriedkov, ktoré máme k dispozícii.

    Treba povedať, že z tohto jednoznačne hrozí, že Slovenská republika nebude schopná vyčerpať v plnej výške viac ako 400 miliárd Sk. Inak povedané, hrozí, že Slovenská republika neprijme zhruba 200 až 270 miliárd Sk z pomoci Európskej únie, ktorú pre, dá sa povedať, Slovensko zabezpečila pri rokovaniach druhá Dzurindova vláda.

    Kládol som si otázku, prečo si vláda dáva takéto slabé, nazvem to, návrhy na čerpanie a snažil som sa pomôcť si teda tým, čo je asi tak, ako sa píše v úvode tohto predkladaného rozpočtu, že vychádza z programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády v časti Využívanie fondov Európskej únie sa píše v jednotlivých odsekoch a dovolím si citovať v tejto chvíli tri odseky z tohto programového vyhlásenia v danej oblasti. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy vytvorí podmienky na efektívne a transparentné využívanie fondov Európskej únie v súlade so všetkými predpismi Európskej únie a Slovenskej republiky najmä s cieľom vyrovnávania hospodárskych a sociálnych disparít medzi regiónmi Slovenskej republiky pri dosiahnutí maximálneho čerpania týchto fondov.“

    V ďalšom odseku, opäť citujem, sa píše: „Súčasne vytvorí optimálne podmienky a mechanizmy pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci nového programovacieho obdobia 2007 až 2013 prostredníctvom zavedenia vhodného systému finančného riadenia, pritom bude hľadať vhodné formy zapojenia územnej samosprávy do tohto procesu.“

    Predtým, ako prečítam ten tretí odsek, ktorý mám v záujme vám pripomenúť, pretože vy ste boli tí, páni poslanci z koalície, ktorí ste za toto programové vyhlásenie hlasovali. Ak ste si všimli, v obidvoch týchto odsekoch sa veľa hovorí o spolupráci so samosprávou, hovorí sa o tom, že prostriedky majú byť použité na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, že jednoducho samospráva bude tá, s ktorou sa bude pri týchto veciach komunikovať. Myslím si, že všetkým v Slovenskej republike sú známe všetky vaše problémy, ktoré sa s týmto dejú, ktoré hovoria o tom, že samospráva je presne opačne odstavovaná od všetkých týchto informácií. Je to robené v úplne inom rúšku, teda bez samosprávy a bez jej možných vplyvov.

    V tejto súvislosti si dovolím prečítať ten tretí odsek, ktorý dokonca šiel ďalej, ako hovoriť o spolupráci, a hovorí o tom, že dokonca v zámere v programovom vyhlásení vlády bolo, že sa vytvoria pre kraje jednotlivé operačné programy a ten odsek, ak o tom neviete, vážení páni poslanci z koalície, veľmi rád vám ho pripomeniem v znení, ako je uvedený v programovom vyhlásení. Citujem: „Na základe skúseností zo skráteného programového obdobia 2004 až 2006 bude popri práci centrálnych administratívnych štruktúr vytvorený rámec pre postupný prechod plnej zodpovednosti samosprávnych krajov za implementáciu uceleného“, opakujem, „uceleného operačného programu príslušného regiónu. K tomuto bude vytvorený príslušný inštitucionálny rámec.“

    Ja sa pýtam: To už to programové vyhlásenie pri vytváraní rozpočtu nemá pre vás žiadnu hodnotu? Načo ste si ho potom schvaľovali? Vedeli ste sa vzájomne dohodnúť v rámci koalície na časti programového vyhlásenia, pretože papier znesie veľa, ale realita je úplne iná.

    Jednoznačne sa ukazuje, že všetko v tejto oblasti chcete robiť centrálne a ešte sa ani neviete dohodnúť medzi sebou, ktoré ministerstvo, resp. minister ktorej strany bude mať danú oblasť v gescii. Už vás vôbec netrápi, že samospráva v regiónoch je úplne mimo. Najsmutnejšie je, že týmito krokmi ohrozujete, tak ako som povedal, čerpanie viac ako 200 a ž 270 miliárd Sk, ktoré nemusia prísť na Slovensko v rámci rokov 2007 až 2013.

    Dovolím si pripomenúť, že aj v predvolebnom čase, aj v prechádzajúcom volebnom období boli to práve zástupcovia politickej strany Smer, ktorí najviac poukazovali a hovorili o tom, ako sa budú starať o vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Ja som si programové vyhlásenie aj v tejto časti prečítal dostatočne podrobne, kde sa hovorí o tom, ako chcete spracúvať všelijaké vízie, dokumenty, doklady a, bohužiaľ, v tejto snemovni som sa ničoho do dnešných dní z tohto nedožil.

    Dovoľte mi, aby som vám na záver položil možno takú rečnícku otázku. Podľa vás aj za to, že na Slovensko nepríde ďalších 200 až 270 miliárd korún, ak budete pokračovať ďalej tak, ako to vychádza z jednotlivých dokumentov, o ktorých som hovoril, aj za to bude zodpovedná druhá Dzurindova vláda? Bude zodpovedná za to, že vybojovala pre Slovensko viac ako 400 miliárd korún?

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami – poslanci Záhumenský, Belásová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Kubovič, keď vám dochádzajú argumenty, uchyľujete sa k urážaniu. Ja si vyprosím od vás, aby ste mi nadávali, že som ja okradol ľudí o pôdu! Moji obaja starí rodičia boli najväčší gazdovci v obci, v dedine, pomáhali mnohým ľuďom a mnohí ich mali radi. A päťdesiate roky ich obrali o všetko. Celú moju rodinu obrali o celý majetok. Na krivde päťdesiatych rokov vznikli veľké podniky. Musím povedať, na krivde päťdesiatych rokov vznikla tu komparatívna výhoda Slovákov a slovenských farmárov a títo ľudia dnes sa nechcú vrátiť k pozemkom, ale chcú, samozrejmá vec, za svoj majetok slušný nájom a mnohí ho dostávajú. Mnohí ho dostávajú. Možno takí gazdovia ako vy im platia tých 200 korún na hektár, ale ostatní im platia normálne.

    Keď nemáte argumenty, uchyľujete sa k táraniu. Tárate nezmysly a ja chcem povedať, že práve veľké podniky na Slovensku umožňujú prežiť to vaše likvidovanie poľnohospodárstva. Keby sme tu mali malé podniky, ktoré tu boli kedysi pred päťdesiatymi rokmi, tak dnes by už pri vašej podpore neexistovali žiadne podniky. Museli by sme ísť na podporu Rakúska, Švajčiarska a podobných krajín. Ale len z 0,9 % sme schopní vlastne slovenským farmárom pomôcť, z rozpočtu pomôcť na to, aby boli schopní čerpať veľké zdroje, 18 miliárd, viac ako 18 miliárd z európskych zdrojov do investícií, aby sa mohli nadýchnuť, aby mohli tie prostriedky využiť, lebo ak ich nevyužijeme, tak stratíme definitívne schopnosť konkurovať Európskej únii.

    Ja by som sa spýtal možno vás, počúvam, ako ste bačovali v Ružinove ako starosta, ľudia majú vás tam plné zuby a tak to aj dopadlo vlastne s vami vo voľbách, keď ste sa znovu uchádzali o primátorovanie, a jasne povedali, čo si myslia o vašom bačovaní v Ružinove. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega predrečník, vy ste sa dotkli otázky programového vyhlásenia vlády, kde ste citovali, že sa súčasná vláda zaviazala, že bude prenášať tie kompetencie na vyššie územné celky a bude spolupráca so samosprávou. Zrejme vám ušiel jeden fakt, že v súčasnosti sa pripravujú už zmluvy ohľadom prenosu kompetencií s vyššími územnými celkami a budú v oblasti napríklad implementácie rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy a tak isto opatrenia v súvislosti s infraštruktúrou cestovného ruchu a opatrenia v súvislosti s revitalizáciou sídel. Takže, ak ste nemali túto aktuálnu informáciu, tak ja vám ju veľmi rada poskytnem. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky – pán poslanec Kubovič.

  • Pani Belásová, veľmi rád, ak to bude tak, ako hovoríte, si na to počkám. Ale vôbec to tak nevyzerá a tie zmluvy budú zrejme len o konkrétnych projektoch, ktoré boli schvaľované na ministerstve. A nebolo to tak, že pre daný program boli pre daný región vyčlenené finančné prostriedky a rozhodovalo by sa na úrovni kraja. Tak to v tom vašom programe je napísané. Takže to je trocha rozdiel.

    Pán Záhumenský, neviem, možno je to zhoda náhod, moja rodina mala presne ten istý osud, o ktorom hovoríte, tiež boli okradnutí tými komunistami, a preto som to spomínal. Ale nesúhlasím s vami v jednej veci, nesúhlasím s vami v jednej veci, čo ste povedali, že vytváranie veľkých farmárskych celkov je vlastne záchranou pre nás. Pretože poľnohospodárstvo by potom v iných západných krajinách nebolo tam, kde je, ktoré si chcete v tejto chvíli brať za príklad.

    A to posledné, čo ste spomínali, no to vnímam ako trápnosť, ktorú ste si mohli odpustiť, pretože ja som v Ružinove bol 2 volebné obdobia zvolený a tretíkrát som prehral pri 8 000 hlasoch o 200, o 90, pardon, 390 hlasov, aj to, ešte vás upozorňujem, že možno sa dočkáte prekvapení v tejto oblasti, pretože ja mám podanie na Ústavný súd, ktoré má veľkú šancu zvíťaziť, pretože také podvody, aké ste tam v spolupráci s inými ľuďmi narobili, možno vyjdú najavo, ak bude spravodlivosť fungovať na Slovensku tak, ako má. Mne sa nežiada nič viac k tomu povedať. Možno len tú poslednú vetu. Po mne to, čo som tam urobil ja, je vidieť. Som zvedavý, čo bude o 4 roky.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Senko Ján. Nie je v sále, stráca poradie. Takže slovo dostane pán poslanec Pavol Minárik, pripraví sa poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, je mi naozaj úprimne ľúto, že som vás tak vytočil takou elementárnou požiadavkou, aby pri rokovaní o zákone, o takom dôležitom zákone, ako je štátny rozpočet, bol prítomný predkladateľ. Mali ste niekoľko možností, ako ten problém vyriešiť a ja rešpektujem aj fyziologické potreby.

    Vážený pán predkladateľ, otupná robota, verím vám, otupná, keď vás všetci členovia vlády nechali v tom prakticky samého. A keď budete potrebovať, myslím, že táto snemovňa vzhľadom na to, ako sa k vám kolegovia správajú, aj 10 minút počká, pretože naozaj fyziológia človeka nepustí. To nie je pre mňa, to nie je pre mňa, to je pre úctu k tomuto parlamentu a to by si mali uvedomiť hlavne koaliční poslanci, pretože oni musia vyžadovať, aby parlamentarizmus tejto krajiny bol ctený. Ja vás v tejto chvíli naozaj skôr ľutujem, že tu musíte sedieť sám a vám to asi neprekáža, pretože prakticky nečelíte ničomu, pretože odhodlanie nič neprijať je také vysoké, že nemusíte vlastne dávať ani pozor.

    Dámy a páni, nie je nič príjemné, tak ako väčšina vystupujúcich aj ja hovorím vlastne len pre stenozáznam, ale čo má byť povedané, nech je povedané. Vlani som začínal svoje rozpočtové vystúpenie oslovením vlády, ktoré, bohužiaľ, môžem použiť i dnes. Začínal som: „Vážený pán stále neprítomný premiér, vážení neprítomní skoro všetci ministri.“ Vlani sa tu pohybovali aspoň traja, štyria. Tento rok ste tu, pán minister, skoro stále iba vy. Z času na čas vás príde podporiť pán podpredseda vlády Kaliňák. A to nie je len teraz, to je permanentný stav pri prerokúvaní štátneho rozpočtu a už druhý rok po sebe. Pán premiér a páni ministri si nevypočuli ani zásadné vystúpenia za poslanecké kluby. Potom sa nečudujme, že nie sú zvedaví na posudzovanie svojich kapitol a prípadné pozmeňujúce návrhy. Načo aj, keď je dopredu rozhodnuté, že nič nemôže byť prijaté.

    Ja sa chcem ako predseda výboru pre kultúru držať kapitoly tohto ministerstva. A je mi ľúto, že tu nie je pán Maďarič a prakticky sa tu vôbec nezjavil. Rovnako ako sa nezjavil ani vo výbore. Pán Maďarič bol na hodine otázok, nebol na prerokúvaní rozpočtu, tak ako nebol na prerokúvaní rozpočtu vo výbore, na ktorom sa opakovane nezúčastňuje. Áno, bola na výbore námietka, že rokovací poriadok ho k tomu nenúti. Ale to nie je len náš výbor pre kultúru a médiá. To je svojím spôsobom aj jeho výbor pre kultúru a médiá. V ňom by mal hľadať oporu na posilnenie svojej kapitoly. Rovnako ako si nevypočuje mňa, nevypočul si ani výbor, nevypočul si ani kolegyňu Biró, kolegu Galbavého, pani Vášáryovú. Nevypočuje si, ak vystúpi za chvíľu pán Jarjabek a potom pán Bárdos. Jeho to jednoducho nezaujíma. Ale my si to tu povedať zrejme budeme musieť.

    Na začiatku jednu poznámku. Naozaj nepodávam pozmeňujúce návrhy, pretože sa mi to zdá byť v tejto atmosfére absolútne zbytočné. To je pre pána predkladateľa, aby vedel, že už nemusí počúvať, lebo nebude musieť reagovať. Pánovi spravodajcovi oznamujem, že trikrát sa v tomto mojom vystúpení budeme musieť zaoberať tým, čo hovorím, pretože ho požiadam o to, aby vyňal zo spoločnej správy niektoré body na osobitné hlasovanie. V tejto chvíli ako predseda výboru žiadam takéto osobitné hlasovanie o návrhu nášho výboru, ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť, a je to návrh v časti C1 o zmene rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa navýšenie rozpočtu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Podávam ho z dvoch dôvodov, pretože to cítim ako povinnosť ako predseda výboru a po druhé, pretože považujem tento návrh za dobrý. Predkladal ho koniec koncov alebo osvojil si ho pán spravodajca vo výbore, pán poslanec Rafaj a v tejto chvíli, že som to naňho „pichnul“, tak je to len taká malá zlomyseľnosť. Nebolo to nejaké veľké žalovanie. Rovnako, ako že on vymyslel tú protipoložku, z ktorej by sa to malo kompenzovať, aby to nemalo rozpočtový dopad a hovorím to preto, že snáď ako predseda poslaneckého klubu koaličnej strany bude mať aspoň akú-takú šancu na úspech.

    Pred rokom som robil takú menšiu analýzu vývoja kapitoly ministerstva kultúry a videl som veľkú nespokojnosť s trendom a, samozrejme, i s celkovým objemom prostriedkov v rezorte. Zdanlivo dôvod na to, aby som sa vyjadril tento rok spokojnejšie, aspoň čo sa týka smerovania, nevyjadrím sa tak. Prečo? Najprv preto, že aj keď nie úplne záväzne, ale predsa nie úplne na srandu, rozpočtujeme verejné výdavky na 3 roky a rovnako aj štátny rozpočet. Čo nám ponúkate, páni ministri, v tejto perspektíve? Teda v perspektíve, ako sme sa dnes dozvedeli, možno opäť celého zostávajúceho zvyšku tohto volebného obdobia na roky 2008, 2009 a 2010 postupne v miliardách tieto čísla 5,13; 3,67 a 3 mld. 760. Súčasný rok zatiaľ neuvádzam, ale aj k tomu sa dostanem.

    Podľa mňa je namieste otázka, čo sa stane také dramatické, čo sa udeje medzi rokmi 2008 a 2009, aby to odôvodnilo pád výdavkov v takejto kapitole o 1,4 mld. korún. A špeciálne pád kapitálových výdavkov o 0,5 mld., grantových zhruba o rovnakú sumu. Bude nejaký iný model financovania kultúry? Alebo máme už všetko zrekonštruované? Už nie je potom do čoho dávať peniaze? Samozrejme, nie. V takejto stabilite – nestabilite sa prakticky žiť nedá a už vôbec nie nejako rozumne plánovať. Takúto hojdačku môže človek zažiť len v revolučných rokoch alebo v rokoch absolútnej krízy. Takže sú len dve možnosti. Buď ste si urobili z rokov 2009 a 2010 srandu alebo to myslíte vážne a to by bola už iná katastrofa.

    Teraz k porovnaniu súčasného roku k roku rozpočtovanému. Koeficient rastu je uvádzaný na úžasných 1,26. Rast bežných výdavkov nie je síce úplne skromný, ale zase nijako extrémny, iba 1,13. Inými slovami, musí byť enormný rast kapitálových výdavkov. A naozaj zo súčasných 271 miliónov sa posúvame na úctyhodných 844. K problému tých 844 sa ešte neskôr vrátim. Teda zdanlivo potešiteľný rast o 26 %, viacerí ho tu označili, napríklad páni kolegovia Mikloš, Berényi, za dôkaz absolútnej priorizácie tohto rezortu, rezortu kultúry. Ja hovorím, že ide o priorizáciu ministra Maďariča ako persóny. Zrejme ide pre premiéra o mimoriadne dôležitého, možno najdôležitejšieho podpredsedu Smeru – sociálnej demokracie. A ešte raz k tomu koeficientu 1,26. Je počítaný z mimoriadne podhodnoteného schváleného rozpočtu na rok 2007. Ten však bol taký podhodnotený, že ich vláde sa to zdalo byť málo a v apríli pridala 500 miliónov. Len pri schvaľovaní vlaňajšieho rozpočtu sa to zohľadniť nemohlo, lebo sa to nemohlo priznať. Ale chyba lávky. Rozpočet je zákon a prostriedky by museli prísť. Uznesenie vlády zákonom nie je a rozpočtové prostriedky sa potom posúvajú tak, ako to vláde vyhovuje. Zatiaľ prišlo na rezort kultúry 50 miliónov. V odpovedi na moju otázku pred dvomi schôdzami Národnej rady som bol ubezpečený ministrom Maďaričom, že príde i zostávajúcich 450 a budú efektívne využité.

    Dnes sme skoro v decembri. Ak príde v decembri na rezort kultúry 450 miliónov, efektívne ich dokáže využiť snáď len riaditeľka ekonomickej sekcie ministerstva kultúry pani Gajdošová, lebo tá dokáže všeličo. Ja si však skôr myslím, že tieto prostriedky neprídu. Ak by tieto prostriedky prišli a počítal by sa rast kapitoly, tak je to už nie takých úžasných 1,26; ale len nejakých 1,1. To nie je zase také najstrašnejšie, ale ani nič moc. No ja si predsa len myslím, že tých 450 miliónov sa ušetrí a neprídu. Takže rast bude 1,26. Ono mediálne hrdinstvo sa už raz naplnilo v apríli, keď sme vybojovali 500 miliónov pre rezort kultúry. Teraz budeme mať iné mediálne hrdinstvo. Vybojovali sme obrovský rast o 26 %. Dámy a páni, to je geniálny počin mať dvakrát mediálny zásah, dobrý mediálny zásah za peniaze, ktoré nakoniec ani neposkytneme. To je dobrá trefa, gratulujem. Toľko vo všeobecnosti.

    Teraz niekoľko konkrétností. Predtým, ako sa dostanem k dvom zásadným problémom, dva, tri rádovo, myslím teraz objemovo vo finančnom vyjadrení, problémy menšie. Vlani som obšírne hovoril o obnove hmotných a hlavne stavebných kultúrnych pamiatok. Prakticky jediná podpora mimokapitálových výdavkov určených na obnovu objektov štátu je grantová položka Obnovme si svoj dom. Štát prostriedky na svoje objekty strojnásobil. Grantová podpora vzrástla z 90 na 116 miliónov s perspektívou na ďalšie roky 40 a na rok 2010 40 miliónov. Rast absolútne nedostatočný a perspektíva chmúrna. A čo horšie, to je naozaj všetko, to je naozaj všetko, čo na tie pamiatky pôjde. Vlani ešte stále, asi zo zotrvačnosti, existovala asi ako vyjadrenie podpory zo strany štátu pamiatkovo najdôležitejším mestám, to je Bratislava, Bardejov, Levoča, Banská Štiavnica a Kremnica, položka v kapitole Všeobecná štátna správa. Aj keď s nulou, ale existovala. Tá nula tam bola vraj len preto, že nevieme, či si v budúcnosti budeme môcť niečo viacej dovoliť. Zdá sa, že hospodárstvo tejto krajiny je v rozvrate, lebo si dovoliť nemôžeme nič. Dovolili sme si to, že sme radšej tento titul z rozpočtu úplne vymazali, aby sme sa nemuseli pred obyvateľmi týchto miest hanbiť. A nielen pred obyvateľmi týchto miest, ale aj pred celou kultúrne zmýšľajúcou verejnosťou.

  • Podotýkam, že my sme do tej položky pravidelne dávali viac ako 40 miliónov korún. To nie je veľa, ale je to 1,3-násobok toho, o koľko vzrastie medziročne grantová schéma Obnovme si svoj dom.

    Druhá drobnosť je vyjadrená v spoločnej správe pozmeňujúcim návrhom v časti IIID. Budem žiadať osobitné hlasovanie. O čo ide? Už to tu dopodrobna analyzovala pani kolegyňa Biró. Ja preto budem pristupovať k tomu z takého menej technického pohľadu, skôr by som povedal politicky. Povedzme, že ide o odstránenie zjavnej chyby. Nechcem ani v skrytu duše pripustiť zámer motivovaný konfesionálnou príslušnosťou podpredsedu vlády a tým menej úradníka na ministerstve kultúry, prípadne zamestnávaním kohokoľvek, napríklad manželky v niektorej diakonii Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Preto hovorím radšej o zjavnej chybe, ktorú treba odstrániť, pretože nie je nič horšie ako zasiať pocit nespravodlivosti medzi, a zdôrazňujem, najmä menšie cirkvi. Teraz som ako rímsky katolík, chvalabohu, z obliga. Môžem na to spokojne upozorniť bez toho, aby som bol v niečom obviňovaný, lebo problém je v nespravodlivom vnútornom prerozdelení medzi Evanjelickú cirkev augsburského vyznania a Reformovanú cirkev, resp. medzi jej diakonie. Tohtoročné prerozdelenie, ktoré sa ďalej prenáša a násobí do ďalších rokov, je nespravodlivé, lebo nezohľadňuje prakticky nič, len, zdá sa, túžbu niekoho. Nezohľadňuje ani počty veriacich, ani to, koľko štát prispieva na platy duchovných týchto cirkví a už vôbec nie rozsah činností týchto diakonií. Upozorňujem na to, že ak zafixujeme tento stav, pán minister, bude sa to dať odstrániť už len tým, že poškodeným výrazne navýšime v ďalších rokoch, čo by mne vôbec neprekážalo, ale vám ako ministrovi financií by to prekážať mohlo, takže sa nad tým zamyslite radšej teraz.

    Tretia drobnosť. Nevidím tu pani kolegyňu Muškovú, ani kolegu Podmanického, snáď sú tu niektorí kresťania zo SNS. Možnože malý odkaz cirkevnej hierarchii. Pozrite sa, na čo sa dokážu vynakladať štátne prostriedky. Určite to tu mnohým nebude prekážať, ale keď si prejdete program filmového festivalu Bratislava, tak okrem slovenských filmov, ktoré ešte neklesli tak hlboko, by som to skôr nazval gay-lesbický filmový festival. Ale to je len taká malá drobnosť.

    Teraz by som prešiel k tomu podstatnému. Je príznačné, že kapitola rastie hlavne v dvoch smeroch.

    Prvá sú granty. To je položka, ktorá je vo svojej podstate hlboko subjektívna, prioritne subjektívna vo svojom rozdeľovaní. A môžem povedať, keď sa pozriete na komisie, ktoré sa na prerozdelení týchto prostriedkov používajú, teda rozhodujú o nich prakticky predtým, ako to minister podpíše, môžem povedať, že tento subjektivizmus sa ani nijako nesnažia zakryť.

    Druhá sú kapitálové výdavky. Táto položka by mala byť v zásade najmenej subjektívna, pretože verejné obstarávanie by malo z tohto subjektivizmu väčšiu väčšinu vymazať. Čo sa však deje? Minister podpísal pani Gajdošovej – toto meno v tejto snemovni ešte bude veľa ráz znieť, tak ako znelo v súvislosti s rozhlasom a koncesionárskymi poplatkami a treba si ho všímať – rozhodnutie o sústredení verejného obstarávania na ministerstvo a prakticky do jej rúk. Centralizácia je vraj v záujme transparentnosti a šetrenia. Robí to síce množstvo technických problémov, ja viem, že tie sa dajú prakticky vždy nejako prekonať, ale, samozrejme, sú tu aj dopady. Dve najväčšie položky tohto roku – rekonštrukcia Reduty plánovaných 161 miliónov kapitálových výdavkov a rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, taký úplný začiatok a štart 41 miliónov Sk – sú nevysúťažené. To znamená, prostriedky nevyčerpané, akcie nespustené a to len v dvoch položkách ide o 200 miliónov korún kapitálových výdavkov, v ktorých na tento rok mal pán minister Maďarič vo svojej kapitole 271. To znamená, nevyčerpal 200 z 271.

    Okrem toho je tu jedna zmarená sezóna alebo polsezóna pre Slovenskú filharmóniu, ale aspoň mali dobrú možnosť dobre nás reprezentovať v Japonsku, v Kórei, v západnej Európe, fajn, dobre. Ale pre koho je primárne Slovenská filharmónia platená z daní daňových poplatníkov? Aby tu nemala sezónu? No, posúva sa, samozrejme, aj termín dokončenia rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie. Viete, na kedy je naplánovaný ten pôvodný termín dokončenia? Nedohľadne v roku 2013. Neviem, neviem, že keď sa vôbec nevie začať, či sa niekedy Slovenská národná galéria takýmto spôsobom zrekonštruuje a či tu nebude ďalšie národné divadlo. Stratený čas, premárnené príležitosti, finančné problémy si len tak ľahko nikto nepridá. Aké sú aktíva tohto počínania? Aká je príčina? No, veľmi jednoduchá. Nepodarilo sa súťaže uzavrieť, lebo súťaž – nesúťaž nie je možné stavať, čuduj sa svete, lacno. Nedá sa stavať lacno!

    Dva príklady, budem sa snažiť byť stručný až heslovitý, aby ste udržali pozornosť. Už spomínaná Reduta a druhý príklad Štátna opera Banská Bystrica. Začnem tou druhou, je to predsa len trošku menšia položka. Vyhlasovateľ ministerstvo kultúry po tej centralizácii deklaruje predpokladanú cenu stavby 237 miliónov, aby som bol presný 199 827 bez DPH, teda asi 237 miliónov s DPH. Po upresnení na základe uznesenia vlády 298/2007 je to asi 249 miliónov s tým, že stavba by mala byť dokončená o dva roky. Tento rok je v rozpočte 189 miliónov na roky 2009 a 2010 dvakrát nula. Dobre, chýba tam nejakých proti vládou predpokladanej prehodnotenej sume 40 miliónov, asi to budú prostriedky z fondu reprodukcie štátnej opery. Ale to nie je zaujímavé. Otvoria sa obálky, prečítajú sa ceny a teraz bez toho, aby som menoval firmy, ceny, ktoré vypadli z obálok: 391,6; 275,4 a 387,3 milióna. Kritériá sú úplne samozrejme pri takejto zákazke nastavené na najnižšiu cenu alebo 80 % na najnižšiu cenu. Viete, čo sa stane? Normálny človek si myslí, že je vybraný dodávateľ s cenou 275,4. Je to síce o 39 miliónov viacej, ako predpokladala štátna expertíza, ale treba začať, však niekedy to divadlo aj musíme zrekonštruovať, lebo nám padne na hlavu. Predpokladali by ste, že naozaj sa takáto zmluva podpíše a obstarávateľ, teda ministerstvo kultúry, sa bude trošku chvieť, ako vysvetlí to prekročenie ceny. Omyl. Dodávateľ s najnižšou cenou je vyzvaný, aby vysvetlil neobvykle nízku cenu. Cena, ktorá je vyššia ako štátny odhad a on má vysvetľovať, prečo je taká nízka. Dodávateľ vysvetlí, dodá znalecký posudok. To meno je vo svete súdnych znalcov celkom známe, opäť nemám dôvod mu robiť reklamu. A skončí tak, že vysvetlenie je považované za nedostatočné. Tento dodávateľ je vylúčený a vyhráva ďalší – 387,3. Je to síce o 112 miliónov viac, ale podarilo sa. Bežia odvolačky, stavba stojí a nikto neletí. A viete, kto to všetko podpisuje? Predsedníčka výberovej komisie pani Hilda Gajdošová.

    Reduta. Veľmi, veľmi podobné, len čísla sú trošku iné, lebo tá stavba je trošku väčšia. Tentoraz obstarávateľ deklaruje cenu medzi 500 a 550 miliónmi. Konštatovanie z otvárania obálok, ponukové ceny: 875, 535 a 840 miliónov. Ajhľa, konečne sa našiel dodávateľ, ktorý sa trafil do toho, čo by chcel štát. Viete, čo sa stane? Normálni ľudia si myslia, že sa s ním podpíše zmluva, na stavbe sa „fachčí“. Choďte sa pozrieť do Reduty. Nič sa tam nedeje. Samozrejme, že sa tam nič nedeje. Komisia požiada o zdôvodnenie neprimerane nízkej ceny. Dodávateľ podpíše súdnoznalecký posudok, vysvetlí, je vylúčený a vybraný je drahší. To je práca pani Gajdošovej. Ale má to svoje výhody. Viete, pani Gajdošová nemôže letieť, keby to urobil Lapšanský, to je riaditeľ filharmónie, alebo Hromada v Bystrici, tak tí už tam dnes nie sú. Takže má to aj svoje výhody, pretože týchto ľudí by bola škoda.

    Dve akcie transparentného centrálneho obstarávania. Suma summarum 418 miliónov Sk navyše. To je pri štátom odhadnutej hornej hranici 237 a 550, čo je dohromady 787 miliónov, úctyhodný rozdiel. Premiérov odkaz, že nie je možné, aby boli verejné súťaže predražované o 20 %, na ministerstve kultúry, vážení, pochopili, viete ako? Že 20 % je málo, treba predražiť viac ako o 50 % a tak sa tieto súťaže vyhodnotili.

  • A v tejto chvíli sa končí problém Gajdošová. Toto je totiž problém podpredsedu Smeru – sociálnej demokracie Marka Maďariča, ktorý je okrem iného aj minister tejto vlády. A budeme zrejme počuť spojenie strana a vláda od tohto času asi veľmi často. Hoci sme si už na to pomaly odvykli počúvať. Pretože pán premiér, ak nechce zlodejiny HZDS, mal by sa vysporiadať so zlodejinami doma.

  • Pre mňa je totiž jediný možný záver. Enormné navýšenie kapitálových výdavkov v budúcom roku na ministerstve kultúry je potrebné práve preto, aby sa dali pokryť takéto súťaže. Ale aby som nekrivdil pánovi ministrovi. Rezort vie byť aj šetrný a s tým je spojený môj ďalší návrh, aby sa o bode C4 spoločnej správy, to je 45 miliónov na pokrytie nákladov rozhlasového vysielania na stredných vlnách, vyňalo na osobitné hlasovanie. Vieme ušetriť na ministerstve kultúry v rezorte pána Maďariča napríklad na kúpe rádiokumunikácií alebo na plnení si zákonnej povinnosti prispievať na šírenie rozhlasu na stredných vlnách. A keď šetriť, tak poriadne. Šetríme závratných 45 miliónov. To je otázka toho pozmeňujúceho návrhu. A prečo šetríme?

    Človek by si prvoplánovo povedal, že šetríme preto, lebo sme dobrí hospodári. Poznajúc pomery v Slovenskom rozhlase, ukazujú sa iné zaujímavé dôvody. Pani riaditeľka je nepohodlná, nespolupracuje, nefunguje ako Hreha, teda aspoň vtedy Hreha, keď sme ho chválili. Taký nezmysel, chce byť riaditeľkou skutočne verejnoprávneho a nie vládneho rozhlasu a navyše chce vyrovnaný rozpočet. Nevieme ju odvolať. Nevieme ju odvolať, lebo Rozhlasová rada nie je na vládne rádio zvedavá, aspoň nie v potrebnom počte 10 členov. Ako ju teda zložiť? Dobrou cestou je i ekonomická likvidácia. Však chce vyrovnaný rozpočet. A pre koaličných kamošov zo SNS máme ešte jeden bonus. Na stredných vlnách je Patria. Možno práve z tohto dôvodu, ale taktiku pani riaditeľke nechajme. Ak bude Patria vypnutá, naštveme Maďarov a ešte ich aj poštveme proti Zemkovej. Ideálna kombinácia.

    Ale je tu ešte iná rovina, prečo nie 45 miliónov na šírenie rozhlasového vysielania na stredných vlnách a tiež dobrý dôvod. Ak Slovenský rozhlas neuzatvorí zmluvu na vysielanie na stredných vlnách, vysielateľ, to je dnes súkromná firma TBDS a u mňa v tejto chvíli vôbec je nezaujímavé, kto to je. Či naozaj tam je nejaký J&T a Korbačka a neviem kto, však tá privatizácia bola pred rokom a to už sme všetci zabudli. Dobre. Tento prevádzkovateľ nebude mať objednávku, nebude mať dôvod ani len formálne vysielať, tak ako to, povedzme, robia Rakúšania. Za takého stavu, a to nielen oficiálne, i neoficiálne, môžu sa na týchto vlnách objaviť iní vysielatelia. Keď budú vysielať a my sa nebudeme dožadovať vysielania, a takí záujemcovia naozaj sú, postupne prídeme aj o koordináciu týchto frekvencií, čo je inak, dovoľujem si upozorniť pánov zo SNS, naše národné bohatstvo. Tie frekvencie, pokiaľ sú pre nás koordinované, sú vlastníctvom tohto štátu. To je naozaj také, ako kebyže máme ropu. Najmä frekvencia Nitra 05 koordinovaná na výkon 750 kW, ktorá pri prechode na digitálne vysielanie na stredných vlnách, čo sa môže stať štandardom v celej Európe, zabezpečí vo väčšine Európy veľmi vysokú kvalitu počúvateľnosti vysielania nášho rozhlasu z jedného miesta pri Nitre. Ale aj iné frekvencie sú dobré, pretože ich súbor umožňuje pokryť v dvoch programoch prakticky celé Slovensko v digitálnej, teda veľmi vysokej kvalite. To je strata pre Slovenskú republiku. Ale pre niekoho môže znamenať táto strata aj zisk.

    TBDS je totiž vlastníkom pozemkov pod tými vysielačmi. Keď sa nebude vysielať, prídeme o koordináciu, nebude dôvod tie vysielače mať. Môžeme ich odstrániť a pozemky, roztrúsené po celom Slovensku, sú zainvestované. Je tam kanalizácia, elektrická prípojka vysokého výkonu, pri každom je budova. Tie pozemky sú splanírované, ku každému vedie cesta, na tých pozemkoch nie sú ťarchy. Sú vyňaté z lesného fondu, ak sú mimo miest a sú v príjemnom lesnom prostredí. Ak ich uvoľníme, vynikajúca príležitosť na začatie developerskej činnosti. Nie sú to možno veľké pozemky, ale tri hektáre v Bratislave – Novom Meste, to už nie je otázka špekulácie, či oceníme vo Veľkom Slavkove na 1 500, alebo nie. V Bratislave – v Novom Meste už nikto nebude asi pochybovať, ako sa takéto pozemky dajú oceniť. Tie pozemky sú v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrici, v Žiline, v Čadci, v Prešove, pri Košiciach a ďalej. A, čuduj sa svete, vysielač Poprad – Tatry kódové označenie TAT 1 viete, kde vysiela? Veľký Slavkov. Niekto sa stane susedom veľkého Vladimíra, nie 100-hektárovým, iba 3-hektárovým, ale však veľký Vladimír je veľký a Marek iba taký obyčajný, normálny – náš.

    Dámy a páni, rozpočet bez tých 45 miliónov neničí len národnostné vysielanie, verejnoprávnosť Slovenského rozhlasu, zároveň uvoľňuje pozemky na to, aby sa na nich dalo stavať. Naozaj, dôveryhodný dôvod na šetrnosť. Kebyže tu je pán minister, tak by som sa na neho obrátil. Keďže tu nie je, dúfam, že za tých 200 miliónov na informatizáciu mu už niečo predinštalovali a bude mať internet, vypočuje si ma aspoň tak.

    Po takom zbavení sa rodinného striebra, ako sú rádiokomunikácie a koordinované frekvencie, o takom návrhu kapitálového rozpočtu a takých tendroch si myslím, že tento minister nie je schopný spravovať rozpočet žiadnej kapitoly, nieto ešte rozpočet navýšený. Môžem mu odkázať, pán minister, a môžem vám odkázať, že tam, kde funguje pani Gajdošová, vždy je problém. Dokonca by som povedal skoro spúšť alebo katastrofa.

  • Lenže ona okrem krátkeho pôsobenia, keď bola na čele Slovenského rozhlasu, nikdy nenesie plnú zodpovednosť. Vtedy ju niesol hlavne súčasný riaditeľ TASR, dnes ju nesie minister Maďarič. A nezbaví ho tejto zodpovednosti ani Úrad verejného obstarávania, ak mu tie tendre zruší, lebo ani raz sa k nim nevyjadril a jednoznačne smeroval k týmto neuveriteľne nadhodnoteným sumám. To nebol výmysel nejakej úradníčky na ministerstve kultúry.

    Pán minister je podľa mňa nie muž na správnom mieste. Nedal by som mu naozaj spravovať žiadny rozpočet. Tomuto ministrovi by sa oplatilo vyslovovať nedôveru, kebyže nemáme vyslovovanie nedôvery celej vláde v dohľadne. Pánovi ministrovi Maďaričovi navýšiť rozpočet je podľa mňa hriech spolupodielnictva. Preto za takýto rozpočet ja osobne hlasovať nebudem a nemôžem.

  • S faktickými poznámkami – poslankyňa Vášáryová, poslanec Švidroň, Rafael Rafaj, Markovič Peter. Myslím si, že to je všetko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Odovzdávam slovo pani poslankyni Vášáryovej.

  • Ja by som sa chcela poďakovať pánu Minárikovi, že po tom, čo hovorila pani Biró a niektorí z nás z kultúrneho výboru, venoval sa ešte ďalším veciam, ktoré sa dajú vyčítať z rozpočtu ministerstva kultúry na roky 2008, 2009, 2010. Áno, myslím si, že ste veľmi dobre zdôraznili, že rozpočty na rok 2009 a 2010 sú znovu katastrofálne. Absolútne katastrofálne a vôbec nezodpovedajú ani hospodárskemu rastu a ani tomu, ako sa má Slovenská republika pohybovať v európskom priestore. Sme len svedkami, chcem vás citovať „mediálnych hrdinstiev“. A ja si kladiem otázku, dokedy možno pestovať mediálne hrdinstvá.

    A chcela som sa vám poďakovať, pán Minárik, ešte za jednu vec, že ste znovu aj v prítomnosti pána predsedajúceho, pána Číža, ktorý vás ale nepočúval, spomenuli tých 40 miliónov pre historické mestá. Pretože, keď som sa s ním rozprávala, s pánom Čížom pred rokom pri schvaľovaní rozpočtu sväto-sväte sľuboval, že 15 miliónov na také nepredvídateľné výdaje Banská Štiavnica bude mať. Nebude ich mať a nebude ich mať už nikdy. A to je to, čo nám odkazuje tento rozpočet.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec z veľkej časti riešil aj problémy bývalých rozpočtov alebo bývalého rozpočtu. Uviedol zopár príkladov a som rád, aj ja mu ďakujem za to, že otvoril problém verejného obstarávania. Našťastie je tu už vláda, ktorá v minulosti dovládla, ale pamätníci si pamätajú na jedno z najdrahších áut, ktoré istý prednosta krajského úradu na istom nemenovanom krajskom úrade, najdrahšie vo vzťahu k technickým parametrom, kúpil v rámci verejného obstarávania.

    Samozrejme, týchto príkladov a oveľa drastickejších z vášho bývalého vládnutia je veľa. Uvediem príklad zo školstva, aj keď sa hovorí o kapitole kultúry, ale v tom čase školstvo a kultúra ešte na tej regionálnej úrovni boli spolu. Neobvykle nízka cena bola 21 miliónov, tak vyhrala cena 27. Odvolal sa tento záujemca o poskytovanie služieb stavby a vyhral. A predstavte si, toky sa pre túto firmu zastavili a stáli našťastie len dovtedy, kým sa predchádzajúca vláda nevymenila za novú a na plné dohotovenie stavby stačilo 14. Tak toto je jeden z príkladov. Na sklonku vášho vládnutia už po, no tak už vlastne nebudem dávať ďalšie príklady. Stačí aj toto za všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz s faktickou – pán poslanec Rafael Rafaj.

  • Ďakujem. Ja sa ako člen kultúrneho výboru pokúsim naladiť na toľko pertraktované stredné vlny. Chcem vniesť trošku viac informácií do tejto toľko sledovanej problematiky, pretože ešte za bývalého exministra obrany na dožiadanie bývalého vedenia Slovenského rozhlasu, či štát potrebuje prevádzkovať stredné vlny, mu bývalý exminister obrany odpovedal, že nepotrebuje. Od tohto času nastala neistota, čo so strednými vlnami, aj keď obligatórne v zákone je táto povinnosť štátu stále ešte prevádzkovať. Ale za bývalej vlády vyšiel jednoznačný politický signál, že vláda alebo rezort nepotrebuje stredné vlny.

    Ďalej, pýtam sa, čo je to za generálnu riaditeľku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá avizovala prechod zo stredných vĺn na veľmi krátke. Chcem len pripomenúť, že počúvanosť Rádia Patria podľa jej prieskumov je 0,5 % obyvateľov Slovenska v kategórii nad 50 rokov a to hovoríme o tej najsledovanejšej, čiže je to jednoznačne pod 1 %.

    A to podstatné čo je, že Rozhlasová rada v októbri 2006 neschválila tomuto, nebudem citovať akému vedeniu Slovenského rozhlasu, koncepciu rozvoja programovej služby, ktorá je ideovým základom programu jednotlivých okruhov verejnoprávneho rozhlasu do roku 2010, a ako vieme, okruh Patria je piatym okruhom. Takže toto sú relevantné príčiny tejto krízy a nie tie politické. A už vôbec nie SNS.

  • Ďakujem pekne. Ale ešte jedna faktická poznámka, ak je všeobecný súhlas, tak by sme ju dokončili. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlas z pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže s faktickou poznámkou – pán poslanec Markovič Peter.

  • Ďakujem pekne. No mňa zaujímalo najmä viac informácií, ktoré hovoril pán predseda výboru, najmä však tie o verejnom obstarávaní v kultúre a najmä pri tých dvoch rekonštrukciách, o ktorých hovoril. Lietali tu stovky miliónov korún a som trošku prekvapený, že niektorí poslanci vládnej koalície, ktorí sa tu vedia rozohniť, keď ide o kultúru a horlivo tu vedia desiatky minút rozprávať o národnom divadle, teraz sú ticho a nehovoria nič. Ale to, myslím, vážne dokumentuje charakter súčasných vládnych poslancov a to, či im naozaj ide o vec a o kultúru alebo, povedzme si pravdu, o niečo úplne iné.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je 19.00 hodina. Ešte reagovať? Áno. Pán poslanec Minárik, prepáčte, nech sa páči s reakciou na faktické poznámky.

  • Aby sme to neroztrhli a aby to bolo bezprostredné. Pán Markovič, nielen vás, ale aj pána Švidroňa, zdá sa, že zaujali tie čísla o verejnom obstarávaní. Bohužiaľ, vy ste poslanci a nezaujali ste toho, kto je kompetentný konať. Pretože, pán Švidroň, ja si pamätám na problém modrej audiny A8. Ten problém bol vyriešený do tých povestných troch minút. Maďaričov problém bol medializovaný pred tromi dňami. Myslím si, že pánovi premiérovi, ktorý je kompetentný a jediný kompetentný, robia rešerše a toto mu nemohlo uniknúť. A nič. Nie do troch minút, ani do troch dní. A myslím si, že je dôležitejšie konať ako rečniť.

  • Skončili ste, pán poslanec? Áno. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme zajtra o 9.00 hodine. Príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.