• Dobré ráno.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Dubravay, pani poslankyňa Sániová a pán poslanec Zelník.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 366, ktorý je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 366a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem pred vás s návrhom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2008. Bez pátosu je to z pohľadu Slovenska kľúčový rozpočet. Mám na mysli zavedenie eura od 1. januára 2009. Táto udalosť je z celoeurópskeho kontextu porovnateľná so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie či Severoatlantickej aliancie. Z rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky ja i moji kolegovia vieme, že väčšina z vás svojím prístupom k budúcoročnému rozpočtu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, si to uvedomuje. Rád by som sa za to úprimne poďakoval.

    Z predchádzajúcich rokovaní vo výboroch viete, že predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vychádza z programového vyhlásenia vlády rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ako aj aktualizovaného Konvergenčného programu Slovenska na roky 2006 až 2010.

    Vláda Slovenskej republiky si vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že základným rámcom pri presadzovaní jej politiky a cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií. Dôsledné dodržiavanie maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu preto nepovažujeme za príťaž, ale za samozrejmosť.

    Schodok verejných financií je naplánovaný na rok 2008 na úrovni 2,3 % HDP, v roku 2009 na úrovni 1,8 % HDP a v roku 2010 na úrovni 0,8 % HDP, a to vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia. Táto skutočnosť len podčiarkuje súlad medzi návrhom rozpočtu na budúci rok a fiškálnym záväzkom definovaným programovým vyhlásením vlády. Navyše navrhovaná výška schodkov rozpočtu verejnej správy je súčasne i reakciou vlády na hodnotenie aktualizovaného Konvergenčného programu Európskou radou, ktorá považuje tempo konsolidácie v schválenom rozpočte na roky 2007 až 2009 pri súčasnom ekonomickom vývoji za málo dynamické. Slovensko týmto krokom deklaruje svoju pripravenosť plniť o. i. i svoje záväzky vyplývajúce z nového znenia Paktu stability a rastu. Predloženým návrhom rozpočtu súčasne rešpektujeme záväzok, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala v Konvergenčnom programe.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, s nástupom súčasnej vlády sa teda nenaplnil žiadny s podsúvaných krízových scenárov týkajúcich sa vývoja verejných financií. Občania Slovenskej republiky sa opäť môžu presvedčiť, že štátny rozpočet sa dá zostaviť najmä v ich prospech. Vláda Slovenskej republiky predpokladá v najbližších troch rokoch dynamický rast hospodárstva, a to na úrovni v priemere 6 % ročne, infláciu v intervale 1,8 až 2,4 % a zároveň aj pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti, a to minimálne na úroveň 9,2 %. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený a udržateľný. Preto sa dynamický rast hospodárstva Slovenskej republiky bude prejavovať na zlepšovaní životnej úrovne všetkých obyvateľov, a to najmä prostredníctvom rastu reálnych miezd. Ich rast by sa mal pohybovať na úrovni približne 4 %. Dôchodky sa budú valorizovať v intervale 4,3 až 4,7 % a spotreba domácností by mala vzrásť o 4,1 až 6 %. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá už bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roku 2010 na úroveň 29,7 %. Vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som úprimne presvedčený o tom, že návrh rozpočtu na rok 2008 otvára našu cestu k euru. Ale rád by som aj zdôraznil, že euro pre nás nie je cieľom, ale prostriedkom, prostriedkom k novým zahraničným investíciám, vyššiemu ekonomického rastu a hlavne vyššej zamestnanosti, a teda lepšej životnej úrovni. Naše vyrovnávanie sa s vyspelými ekonomicky silnejšími krajinami Európskej únie zavedením eura dostane nový kvalitatívny impulz. Životná úroveň, a to by som ešte raz rád zdôraznil, všetkých a nielen niektorých obyvateľov Slovenskej republiky sa rýchlejšie priblíži a neskôr i vyrovná úrovni vyspelejších členov Európskej únie. Je to dlhodobý cieľ a zároveň veľký záväzok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver môjho úvodného slova a pred začatím rozpravy mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Všetci vieme, že rozhodovanie o našom vstupe do eurozóny má nielen kvalitatívny, a teda ekonomický rozmer, ale rozmer aj politický. Skúsme ísť naším partnerom v Európskej únii príkladom a o rozpočte na rok 2008 rozhodnime v prvom rade na základe ekonomických kritérií, vzhľadom na historický krok, pred bránami ktorého dnes Slovensko stojí. A verím, že po jeho schválení, budeme opäť bližšie k tomu, aby sme hladko touto bránou prešli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008

    ste dostali ako tlač 475.

    Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu uviedol. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo do pléna Národnej rady.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008, v ktorom sa hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy, predkladám v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku dospel k záveru, že prognóza makroekonomického vývoja na roky 2008 až 2010 vytvorila spolu s deklarovanými fiškálnymi cieľmi konsolidácie verejných financií komplexný a konzistentný, kvantitatívny, makroekonomický rámec pre odhad daňových a odvodových príjmov, plánovanie maximálneho fiškálneho deficitu a pre rozpočtovanie hornej hranice celkových výdavkov na úrovni verejnej správy. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 zachováva kontinuitu v zásadných otázkach smerovania Slovenska v integračnom procese Hospodárskej a menovej únie. V rokoch 2008 a 2009 bude síce ešte potrebné chýbajúce zdroje na financovanie sektora verejnej správy pokryť pôžičkami, teda zvýšiť dlh verejnej správy, ale tento pri prognózovanom vysokom a zdravom ekonomickom raste bude vo vyjadrení na hrubom domácom produkte zaznamenávať v týchto rokoch pokles.

    V roku 2008 bude dôležité, aby vláda Slovenskej republiky pri svojej reštriktívnej a stabilizačnej fiškálnej politike venovala zvýšenú pozornosť nielen otázkam financovania hotovostného schodku štátneho rozpočtu, dôchodkového systému, zadlženosti územnej samosprávy a prípadným dopadom z preklasifikovania niektorých subjektov Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev do sektora verejnej správy, ale aj efektívnemu využitiu zdrojov z fondov Európskej únie a ich rozdeleniu do prioritných oblastí s cieľom skvalitnenia výdavkovej stránky verejných financií a podpory rastu potencionálneho produktu ekonomiky.

    Návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 je zostavený na realistických predpokladoch s vybilancovaním pozitívnych a negatívnych rizík vyplývajúcich z platného legislatívneho rámca a vládou Slovenskej republiky odsúhlasených budúcich legislatívnych zmien. Odhad hotovostných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2008 odráža daňovú politiku vlády Slovenskej republiky. Rozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 je primerané na zabezpečenie bežných funkcií jednotlivých rozpočtových kapitol a priorít rozpísaných do ich programových štruktúr. Podstatným zdrojom úspor by mali byť opatrenia prijaté v oblasti odsunu štátneho dlhu, znižovania počtu zamestnancov a v oblasti verejného obstarávania, čo vytvorí priaznivý tlak na zvýšenie zodpovednosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu za použitie verejných výdavkov, a to tým najefektívnejším spôsobom.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, páni ministri, Najvyšší kontrolný úrad napriek niektorým pripomienkam, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, nemá zásadné námietky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a odporúča jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Jánovi Burianovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 v Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Všetky výbory, ktorým bol pridelený návrh, odporučili predložený materiál zobrať na vedomie.

    Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o rozpočte na rok 2008.

    1. K vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 (tlač 366) odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:

    Súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie rozpočet a menu, ktorý zároveň zobral na vedomie písomné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež a šport, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti.

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre kultúru a médiá, Zahraničný výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Jednotlivé výbory prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú evidované v odsekoch A, C a D, s tým, že v V. časti tohto štátneho rozpočtu sú iné požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2008, čo prijali všetky výbory.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 schváliť a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 vziať na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 150 z 27. novembra.

    Výbor určil poslancov Jozefa Buriana, Tibora Mikuša, Jozefa Ďuračku, Michala Lukšu za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej, navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Návrh uznesení máte pod č. 1 a pod č. 2.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky a hlásia sa písomne za klub SDKÚ pán poslanec Ivan Mikloš, za klub SMK pán poslanec Iván Farkas, za klub KDH pán poslanec Július Brocka a za klub SNS pán poslanec Jozef Ďuračka. Ďalej sa písomne prihlásili do rozpravy ešte títo poslanci: pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Imre Andruskó, pán poslanec Ferdinand Devínsky, pán poslanec István Pásztor, pán poslanec Jozef Mikuš, pán poslanec József Berényi, pán poslanec Pavol Prokopovič, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pán poslanec Jozef Šimko.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Ivan Mikloš, za klub SDKÚ – DS. Po ňom bude vystupovať pán poslanec Iván Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku strpenia, musím si to tu zapnúť, lebo budem hovoriť trošku dlhšie ako pán minister.

  • Hlasy v sále.

  • Neviem, uvidíte, určite. Už to pôjde?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne za trpezlivosť.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán druhý minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol za poslanecký klub SDKÚ – DS stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu.

    Súhlasím veľmi s tým, čo povedal pán minister Počiatek, že ide o kľúčový rozpočet. Dokonca treba povedať, že každý rozpočet je kľúčový. Rozpočet sa nie nadarmo nazýva zákonom roka. A tento je dôležitý, súhlasím, aj z hľadiska našej ambície, našej ašpirácie vstupu do eurozóny. Len musím, žiaľ, konštatovať, že ani atmosféra, v ktorej rokujeme, ani ďalšie okolnosti nenasvedčujú tomu, že ide o taký dôležitý dokument. Pri jeho uvádzaní nebol prítomný žiadny člen vlády, potom prišiel pán minister Kašický, zrejme len preto, aby si pán minister mohol odskočiť. Neboli tu takmer žiadne médiá, dokonca žiadne, keď ho pán minister uvádzal. A pán minister si vystačil so šesťminútovým príhovorom k tomuto rozpočtu, pričom musím konštatovať, že nie všetky závery, ktoré povedal, považujem za relevantné a považujem za také, ktoré majú oporu v argumentoch a vo faktoch. Práve preto vás poprosím o trpezlivosť. A pokúsim sa, samozrejme, na omnoho väčšom priestore, ako je šesť minút, a na základe poukázania na fakty, čísla a argumenty vás presvedčiť, že náš pohľad je reálny a pravdivý.

    Po prvé. Každý rozpočet vždy hovorí aj o kondícii ekonomiky a hovorí aj o minulosti a hovorí aj o budúcnosti. Možno sa to nezdá, lebo rozpočet je o budúcich príjmoch a výdavkoch. Ale rozpočet, samozrejme, vždy hovorí aj o minulosti, pretože práve z toho, aká bola minulosť a aká je prítomnosť, vyplývajú predpoklady, vyplýva to, v akom stave je ekonomika, ako ekonomika vie a bude vytvárať ďalšie zdroje, čo všetko možno použiť. A faktom je, že slovenská ekonomika je vo výbornej kondícii, faktom je, že slovenská ekonomika dosahuje jedny z najvyšších temp, ak nie najvyššie tempá ekonomického rastu. Tu by som chcel pripomenúť, že tým najdôležitejším dôvodom, tým kľúčovým dôvodom, prečo je to tak, sú uskutočnené reformy, ktoré sa uskutočnili počas Dzurindových vlád, najmä počas i druhej vlády. Je to fakt, ktorý, či sa to niekomu páči alebo nie, faktom je, pretože, samozrejme, sú tu aj iné dôležité faktory, je tu aj vstup do Európskej únie, je tu aj prílev zahraničných investícií. Ale do Európskej únie vstúpilo aj Maďarsko. Má doteraz väčší prílev zahraničných investícií na obyvateľa ako Slovensko, napriek tomu dosahuje 1,5-percentný ekonomický rast, kým Slovensko dosahuje takmer desaťpercentný ekonomický rast. Takže chcem zdôrazniť a pripomenúť, že sú to reformy, práve reformy, proti ktorým bojovala dnešná najsilnejšia vládna strana, ktorá ich chcela rušiť a ktorá ústami svojho predsedu tvrdila, stále tvrdí, že reformy ožobráčili Slovensko, že boli dobré len pre 5 % najbohatších ľudí.

    A ak by náhodou niekto nechcel veriť tomu, že práve reformy priniesli tento efekt, tak by som chcel zacitovať z vládneho materiálu, ktorý to explicitne tvrdí tiež. Konkrétne vláda 30. mája tohto roka, teda vláda pod vedením Roberta Fica, schválila materiál: návrh súboru indikátorov pre sledovanie plnenia opatrení Národného programu reforiem v Slovenskej republike. Hneď prvý odsek materiálu znie nasledovne: „V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. Daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma zdravotníctva, reforma sociálneho systému a trhu práce, reforma školstva, reforma verejnej správy a reforma riadenia verejných financií postupne prinášajú výsledky. Všetky tieto zmeny posilňujú pozíciu Slovenska v globálnej ekonomike, čím zároveň vytvárajú podmienky pre rast životnej úrovne obyvateľstva za predpokladu, že sa pozitívne výsledky reforiem udržia.“ To nehovorím ja, to hovorí materiál, ktorý 30. mája tohto roka schválila Ficova vláda pod jeho vedením. A je to pravda.

    Takže najskôr k tomu, čím sú vytvorené predpoklady na úspešný rast. Je to aj preto, aby sme mohli dnes mať pomerne vysoké výdavky, ktoré možno používať. Mimochodom, ďalším dôkazom toho, že práve uskutočnené reformy sú dôvodom rýchleho rastu, je aj vývoj v iných krajinách, ako je napr. Írsko alebo baltské krajiny, ktoré uskutočnili podobné reformy a tiež rastú rýchlo, práve tieto krajiny rastú dnes v Európe najrýchlejšie.

    Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je to, čo chcem vyzdvihnúť na rozpočte a aj na spôsobe prerokovania rozpočtu. Chcem vyzdvihnúť to, že ministerstvo financií pokračuje v odbornom prístupe k odhadu príjmov. Podarilo sa nám v priebehu posledných rokov, najmä počas druhej Dzurindovej vlády, dosiahnuť konsenzus, v ktorom sa, myslím, pokračuje, že odhad príjmov by mal byť odbornou záležitosťou, že to by nemala byť vec, o ktorej by sme tu mali politicky diskutovať, pretože naozaj ide o odbornú záležitosť, že potom vlastne politické rozhodnutia sú dve. Akonáhle odhadneme odborne príjmy, politické rozhodnutie je odhadnúť, či chceme vyrovnaný rozpočet, prebytkový alebo deficitný a koľko má ten deficit alebo prebytok byť. Z tohto, výsledkov týchto dvoch parametrov, príjmov a odhadu deficitu alebo prebytku, nám vyjde, aké budú výdavky. A to je politikum. Politikum je najmä v tom, ako tieto výdavky použijeme, na čo sa v priebehu budúcich rokov použijú, čo bude priorita a čo priorita nebude. A to chcem oceniť, že tento odborný prístup pokračuje, že ďalej pokračuje práca výboru pre makroekonomické prognózy a daňové prognózy, kde sú odhady ministerstva konfrontované vlastne s tými odbornými pohľadmi. A zároveň chcem predoslať, lebo to som ocenil aj na minulej opozícii počas druhej Dzurindovej vlády, počas prvej to tak nebolo, opozícia počas druhej Dzurindovej vlády vlastne pristúpila na ten princíp, ktorý, si myslím, je veľmi dôležitý, aby sa v zásade návrhmi, ktoré sa tu dávajú, nezvyšoval deficit verejných financií, ak navrhujeme nejaké iné rozdelenie výdavkov, aby to bolo v zásade presunmi, a nie znižovaním príjmov alebo zvyšovaním výdavkov. A chcem predoslať, aj za seba, ale myslím, že to môžem urobiť aj za opozíciu celú, že chceme v tejto dobrej tradícii pokračovať a že budeme predkladať návrhy, ale nie také, ktoré zvýšia deficit či už zvýšením výdavkov alebo znížením príjmov.

    No ale k tej podstatnej veci, k tej záležitosti, ktorá je predmetom politického rozhodovania, a to je otázka na čo výdavky použiť, kde ich dať, tu musím celkom jasne a jednoznačne povedať, že rozpočet je v tomto zmysle pripravený zle, pretože priority nestanovuje dobre. Nestanovuje ich dobre z hľadiska úspešnej budúcnosti Slovenska, z hľadiska udržania konkurencieschopnosti, z hľadiska udržania dnešného vysokého ekonomického rastu. Vysoký ekonomický rast nie je samoúčelom, ale zároveň je nevyhnutným predpokladom rastu životnej úrovne, rastu kvality života a rastu zamestnanosti. A tu práve vidím najväčší problém a najväčšie negatívum pripraveného rozpočtu. A to sú zle stanovené priority, ktoré ohrozujú úspešnú budúcnosť Slovenska.

    Ďalej by som chcel poukázať na to, a teraz budem trošku aj ukazovať obrázky, čo hovorí štátny rozpočet o tom, aký štát tu vlastne budujeme, aký štát tu dnes dnešná vládna koalícia buduje, lebo tá rozhoduje o tom, aké budú najmä výdavky. A najmä rozhodnutím o výdavkoch, o prioritách hovoríme o tom, čo tu budujeme. Vláda najmä ústami predsedu vlády neustále deklaruje a zdôrazňuje, že buduje silný sociálny štát. Pán predseda vlády Fico už skoro ani iné nehovorí, len to, že vláda buduje silný sociálny štát. To chcem veľmi jasne povedať, že tento návrh štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov nielen na rok 2008, ale do roku 2010, ale nielen tento dokument, ale aj aktualizovaný Konvergenčný program svedčia o opaku. A ak by ste tomu neverili, tak čísla, ktoré sú premietnuté a ktoré vám aj teda poviem, o tom svedčia.

    Mimochodom, keď budem hovoriť o číslach, budem hovoriť nielen o štátnom rozpočte, ale aj o Konvergenčnom programe. Obidva tieto dokumenty schválila vláda. A ten Konvergenčný program je zaujímavý aj preto, že niektoré veci v štátnom rozpočte podľa môjho názoru zámerne napísané nie sú, ale v Konvergenčnom programe už napísané sú, lebo Konvergenčný program má predpísanú štruktúru a musí byť v predpísanej štruktúre predkladaný do Bruselu. Teda čo hovoria tieto 2 dokumenty? Čo hovoria o tom, aký štát budujeme? Na tomto grafe môžete vidieť ten najkomplexnejší ukazovateľ, ktorý hovorí, o tom, či je silný sociálny štát alebo nie je, je miera prerozdeľovania. Ten najkomplexnejší ukazovateľ v silných sociálnych štátoch je veľmi vysoká miera prerozdeľovania a veľmi vysoká miera zdanenia. To s tým súvisí. Na tomto grafe môžete vidieť, že priemer za európsku dvadsaťsedmičku v roku 2006, to sú skutočné čísla za rok 2006 podľa Eurostatu, bol 46,8 % voči HDP. To sú verejné výdavky a ich podiel na HDP. V tých najsilnejších sociálnych štátoch, ako je Dánsko, to bolo 51,4 %. A najviac ho má Švédsko, 55,5 %. Na Slovensku v roku 2006 to bolo 37, 3 %. Áno, môžete povedať, to je dôsledok vládnutia krajne pravicovej vlády. No len zaujímavé sú ďalšie čísla. Pozrime sa na to, ako chce vláda, ktorá tu chce budovať silný sociálny štát, meniť mieru prerozdeľovania. Ak by bola pravda, čo hovoríte, čo hovorí váš predseda, tak by ste ju museli výrazne zdvihnúť. Vy ju ale chcete znižovať. Aj rozpočet, aj verejné rozpočty, aj Konvergenčný program hovorí o tom, že v roku 2007, v tomto roku, by to podľa štátneho rozpočtu malo byť 36,6 % a do roku 2010 chcete klesnúť na 34,7 %. Aj tento pokles je mierny len kvôli tomu, že sme členmi Európskej únie a že budeme čerpať obrovské množstvo prostriedkov. Ak by sme od toho odpočítali európske peniaze, tak by ten pokles bol dokonca na 31,2 % hrubého domáceho produktu. Takže toto hovoria fakty a čísla, nie čísla, ktoré som si ja vymyslel, čísla, ktoré vy píšete v dvoch kľúčových dokumentoch, v Konvergenčnom programe a v štátnom rozpočte. A v tomto zrkadle slová predsedu vlády o budovaní silného sociálneho štátu mi vyznievajú, myslím si, veľmi jasne. Ide o zavádzanie a ide o veľmi účelovú nepravdivú argumentáciu a nepravdivú komunikáciu. Čo tu teda budujeme? Čo sú a čo nie priority štátneho rozpočtu? O tom budem hovoriť neskôr.

    Teraz by som chcel povedať pár slov na tému, ktorej sa dotkol aj pán minister financií, keď povedal, že vláda si plní týmto štátnym rozpočtom záväzky vyplývajúce z Paktu rastu a stability a že teda deficit znižujeme. No musím povedať, že my síce deficit znižujeme, ale zároveň platí, že záväzky z Paktu rastu a stability neplníme ani pre rok 2008. A dovoľte mi, aby som to vysvetlil. Na tomto obrázku je to, podľa čoho sa hodnotí, či vláda plní Pakt rastu a stability alebo nie. To nie je obyčajný deficit, ktorým neustále argumentuje predseda vlády, minister financií. To je tzv. štrukturálny deficit. Inak sa tomu hovorí aj konsolidačné úsilie. Konsolidačné úsilie znamená zmenu štrukturálneho deficitu. A tie čísla sú zase z vládou schváleného Konvergenčného programu. Nie je zrejme náhoda, že takéto čísla by ste v štátnom rozpočte nikde nenašli, pretože je to nepríjemné pre vládu, pretože to odhaľuje to, že sa nedostatočne venuje konsolidačnému úsiliu, nedostatočne znižuje deficit verejných financií. V Konvergenčnom programu to už napísané byť musí, lebo to je povinná štruktúra. Ak by to niekto z vás hľadal, nech sa páči, máte to aj v internete, je to v časti 3.1. a 3.3., kde sa hovorí a potvrdzuje to, čo je na tom obrázku. Čo ten obrázok teda hovorí? Hovorí, že konsolidačné úsilie v rokoch 2003 až 2006 bolo v priemere 1 % ročne. To bolo počas bývalej vlády. V tomto roku je predpoklad, že to bude 0,8 % čo je tiež plnenie Paktu rastu a stability, ale v roku 2008, o ktorom teraz diskutujeme, ktorý je kľúčový, predpokladá vláda, nie ja, konsolidačné úsilie len vo výške 0,1 %. Opakujem, záväzok z Paktu rastu a stability je 0,5 %. Štrukturálny deficit, mimochodom, sa líši od toho klasického tým, že sa očisťuje. Očisťuje sa o tri veci. Očisťuje sa o jednorazové vplyvy, očisťuje sa o vplyv ekonomického cyklu a očisťuje sa o náklady dôchodkovej reformy. Takže ak sa budete snažiť tvrdiť, že to je preto, lebo sú náklady dôchodkovej reformy, tak je to presne naopak. Tieto veci sa očisťujú preto, že za ne vláda ani nemôže, ale ani si ich nemôže pripisovať k dobru. Sú to jednorazové vplyvy, ktoré nesvedčia o úsilí. Na ilustráciu poviem, keď sme odpustili Iraku dlhy, ktoré Irak voči nám mal, tak to bol jednorazový vplyv, na základe ktorého ten bežný deficit stúpol. Ale toto bol jednorazový vplyv, takže sa to nezapočítava. Nezapočítavajú sa tam ale ani jednorazové výdavky. A to je najväčší problém budúcoročného rozpočtu, že má obrovské jednorazové výdavky, ktoré sa do konsolidačného úsilia nezapočítavajú.

    Ten problém ďalší je v tom, ako ukážem, prečo tie jednorazové vplyvy sú a prečo sú dôležité, teraz na ďalších obrázkoch. Na tomto obrázku môžete vidieť, aký enormný nárast predpokladá vláda z príjmov z predaja majetku v roku 2008. Kým v roku 2007 to bolo len 674 mil. korún, v roku 2008 to má byť 2,279 mld. korún. Po prvé, je zaujímavé že vláda, ktorá hovorí o tom, že nebude predávať, predpokladá takýto enormný nárast príjmov. Ale, po druhé, je zaujímavé tiež, že, ako ukazujú aj údaje za roky 2009 a 2010, ktoré sú nepatrné, je to zjavne jednorazový príjem. A teda takéto jednorazové príjmy započítavané do štrukturálneho deficitu nie sú alebo sú očisťované.

    Iný zaujímavý príklad sú príjmy štátneho rozpočtu z dividend z Fondu národného majetku v miliardách korún. Ako môžete vidieť na tomto grafe, vláda predpokladá nárast z dividend z akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu o takmer 5 mld. korún v roku 2008 oproti roku 2007. Keď si uvedomíme, že vláda má v takmer všetkých tých energetických a ďalších tých podnikoch 50-percentný podiel, tak z toho vlastne vyplýva, že celkový nárast dividend týchto podnikov bude v budúcom roku takmer 10 mld. korún, čo je dosť zaujímavá informácia vo svetle boja predsedu vlády a vlády proti energetickým monopolom, vo svetle boja za znižovanie cien. Predseda vlády teraz ohlásil nedávno zase, že sa nebudú zvyšovať ceny plynu pre obyvateľstvo. Teda ak nárast ziskovosti bude, a vláda to predpokladá v štátnom rozpočte, ktorý tá istá vláda schválila, v týchto podnikoch takmer 10 mld. korún, a zároveň tvrdí, že nebudú rásť ceny, tak sa pýtam, odkiaľ sa tie dividendy vezmú. Vysvetlenie je jediné, znovu začatie uplatňovania krížových dotácií, a teda rast pre podnikateľskú sféru a veľkoodberateľov a umelé udržiavanie cien pre maloodberateľov. To by znamenalo o. i. aj porušenie záväzkov voči Európskej únii. Ale ako vidieť z tohto obrázku, a teraz hovorím aj vo väzbe na to, ide o jednorazové asi ťažšie opakovateľné príjmy. O tom, že je to tak, svedčí nakoniec aj to, aký je rozdiel odhadu príjmov štátneho rozpočtu na rok 2008 podľa tohto rozpočtu a podľa rozpočtu, ktorý sme tu prerokovávali vlani. Pamätáte, každý rozpočet je na 3 roky. Čiže vlani sa predpokladali príjmy štátneho rozpočtu na rok 2008, takto pred rokom sa predpokladali, že budú 326 mld. korún, teraz už predpokladáme že to bude 348 mld. korún, čiže enormný nárast príjmov. Tento enormný nárast príjmov je daný najmä lepším fungovaním ekonomiky, vyšším ekonomickým rastom, ako sa predpokladalo. Ako vidieť z tohto grafu, je to dané predovšetkým nárastom daňových príjmov, ktoré sú vyššie o zhruba 8 mld. korún, ako sa predpokladalo, a tiež poklesom výdavkov na dlhovú službu, kde sa šetrí asi 7 mld. korún, ako vidieť z tohto grafu. Je pozitívne, že máme teda oveľa väčšie príjmy, len problém je v tom, že do budúcna sa nedá predpokladať, že by takáto dynamika rozdielu, takéto príjmy navyše tu boli v budúcnosti až v takej miere. Nedá sa to predpokladať aj preto, že napr. po vstupe do eurozóny už nebude pôsobiť efekt zhodnocovania koruny, ktorý najdôležitejšie vplýva na to, že máme menšie náklady na dlh.

    No aby som uzavrel túto časť, chcel by som teda ešte povedať jednu vec. A to je odborná záležitosť. Takže ja ju len veľmi jednoducho zhrniem. Popri tomto fiškálnom úsilí, ktoré nie je dostatočné, a teda pri takomto ekonomickom raste by malo byť omnoho vyššie, teda deficit by mal byť nižší, pretože konsolidačné úsilie je len na úrovni 20 % jednej pätiny úrovne požadovanej Paktom rastu a stability. Sú tu ešte ďalšie efekty, ktoré hovoria o tom, že fiškálny impulz, ktorý bude do ekonomiky vpúšťať nielen štát a vláda, ale aj ďalšie faktory, bude znamenať, že vlastne bude dochádzať k ohrozovaniu zdravého ekonomického vývoja. Ten fiškálny impulz veľmi zjednodušene znamená, že ak je ekonomika nad svojím potenciálnym produktom, ak je rast vyšší, ak je na cykle hore, tak by rozpočtová politika mala byť reštriktívna. Ak je v recesii, ak je pod svojím potenciálnym výstupom, vtedy by rozpočtová politika mala byť expanzívna. Problém je v tom, že rozpočtová politika, tak ako je nastavená v tomto rozpočte, je príliš expanzívna, pretože síce na jednej strane máme plánované znižovanie deficitu, z čoho by mohlo sa zdať, že je reštriktívna, ale máme tu niektoré ďalšie faktory, ako sú peniaze z Európskej únie, ako sú peniaze cez PPP projekty, ktoré spolu s nedostatočným konsolidačným úsilím, na ktoré som poukázal, peniaze z európskych fondov a peniaze z PPP projektov, spolu s nedostatočným znižovaním deficitu verejných financií spôsobia, že bude ohrozený zdravý ekonomický vývoj a zdravý ekonomický rast. A ak tomu neveríte, tak počkajte pár týždňov. A obávam sa, že to isté skonštatuje aj Európska komisia vo svojom hodnotení rozpočtu a vo svojom hodnotení vývoja slovenskej ekonomiky, čo, mimochodom, môže ohrozovať alebo môže zvyšovať riziká, riziká toho, či budeme alebo nebudeme akceptovaní ako členovia eurozóny. Čiže chcem veľmi jasne predoslať z tohto pohľadu, že tieto čísla, ktoré, opakujem, uvádzam z dokumentu vlády, ktoré sú na základe medzinárodných štandardov, európskych štatistických štandardov, jasne svedčia o tom, že konsolidačné úsilie vlády nie je dostatočné, že deficit sa neznižuje dostatočným spôsobom a že ďalšie fiškálne impulzy, ktoré sa vláda chystá dať ekonomike, ešte viac zvyšujú riziko toho, že nebude udržaný zdravý ekonomický vývoj. To je ten obrázok, ktorý sme už raz videli o tom, aký je teda podiel verejných výdavkov, aká je miera prerozdeľovania, ktorý jasne svedčí o tom, že vláda žiadny silný sociálny štát nebuduje. Myslím, že z tých celkových čísiel je to zjavné.

    Dovoľte mi teraz pozrieť sa na čísla hlbšie z hľadiska sociálneho štátu, z hľadiska ich štruktúry a objemu.

    Vláda tvrdí teda, že buduje silný sociálny štát. V zásadnom rozpore s tým avšak je, že celkové výdavky na sociálne veci rastú len o 2 %, o také isté 2 %, aké vláda predpokladá, že porastie inflácia. Čiže z nominálneho pohľadu to síce porastie o 2 %, ale z reálneho pohľadu nedôjde vôbec k nárastu prostriedkov na sociálne veci. To o. i. znamená, že, rozmenené na drobné, keď ideme do niektorých najdôležitejších položiek, v nich dochádza dokonca aj k nominálnemu poklesu. Ako môžete vidieť na tomto grafe, pomoc v hmotnej núdzi klesá z 9,27 mld. na 9,201 mld., prostriedky v štátnom rozpočte na prídavky na dieťa klesajú z 8,54 mld. na 8,519 mld. a v tretej, kľúčovej dávke dochádza len k nepatrnému nárastu, to sú kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých, kde dochádza k rastu z 5,825 mld. na 5,83 mld., teda o úbohých 5 mil. korún. Myslím si, že ak si uvedomíme, že rastú verejné výdavky ako také o takmer 9 % a výdavky štátneho rozpočtu dokonca takmer o 10 %, tak potom je evidentné a zjavné, že vlastne toto žiadnou prioritou nie je. Mohlo by sa zdať, že keď teda nie rodiny s deťmi, keď teda nie prídavky na deti, tak dôchodcovia sú prioritou. Ale čuduj sa svete, nie sú ňou, o čom svedčí najlepšie tento graf, kde svedčia údaje z rozpočtu o tom, že vláda neplní, čo sa dôchodkov týka, starobných dôchodkov, zdôrazňujem, ani svoje vlastné programové vyhlásenie.

    Vláda v programovom vyhlásení si predsavzala: „Vláda vynaloží maximálne úsilie na stabilizovanie miery náhrady mzdy a naštartuje jej zvýšenie.“ Vieme, čo je náhrada mzdy. Náhrada mzdy je podiel priemerného starobného dôchodku na priemernom plate. Ako môžete vidieť z týchto čísiel, kým v roku 2006 bola náhrada mzdy 43,8 %, v roku 2007 len 43,5 %, tak podľa predkladaného rozpočtu to bude v roku 2008 len 42,8 %. Je to jasný, zásadný rozpor s programovým vyhlásením vlády, ktorý hovorí, že vláda naštartuje zvýšenie miery náhrady, teda zjavne prioritou nie sú ani starobní dôchodcovia. Kto je potom vlastne prioritou pre vládu, o tom najlepšie svedčia údaje z tohto grafu. Prioritou teda starobné dôchodky nie sú, keďže tieto porastú podľa rozpočtu o 4,7 %, ale priemerný plat za ekonomiku bude 6,6 %. Preto sa znižuje tá miera náhrady, že platy porastú rýchlejšie ako starobné dôchodky. Nad priemerom rastu platov sú platy vojakov, ktoré by mali porásť o 7,5 %, zamestnancov v regionálnom školstve, tie by mali porásť o 8,6 %, pričom najvyšší nárast by mala mať štátna správa, o 8,9 %. A nevídaný nárast platov policajtov by mal byť, a to vo výške 19,9 %. Takže otázka asi legitímna, logická znie: Aký teda štát to má byť, silný sociálny štát alebo policajný štát? Práca policajtov je určite veľmi náročná, ja ju nechcem nijakým spôsobom zhadzovať, ale myslím si, že kupovať si priazeň policajtov za peniaze daňových poplatníkov, to je niečo, čo je neakceptovateľné. Naviac, množstvo káuz, ktoré sa v poslednom čase vyrojili, ukazuje, že v polícii by malo byť prioritou asi niečo iné ako takéto neadekvátne voči iným sociálnym skupinám zvyšovanie platov.

    Mimochodom, keď hovoríme o zamestnanosti vo verejnej správe, rozpočet ponúka aj ďalšie veľmi zaujímavé údaje. Vláda, ako si iste pamätáte, sa zaviazala, že zníži zamestnanosť v ústrednej štátnej správe a vo verejnej správe. Konkrétne vám odcitujem aj z uznesenia. Uznesením č. 856 z roku 2006 úlohou C.15. vláda uložila zabezpečiť 20-percentné zníženie počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách. Toto vláda uložila ešte v októbri minulého roka, teda pred vyše rokom. Potom ešte v decembri prijala vláda ďalšie uznesenie, ktorým to zakčnila celé. Uznesením č. 1058 z roku 2006 uložila všetkým rezortom vypracovať akčné plány plnenia tejto úlohy C.15., teda akčné plány na to, ako to znížia o 20 %. Tieto plány mali byť pripravené do konca januára 2007 a ministerstvo financií malo predložiť odpočet plnenia týchto akčných plánov do 30. 4. 2007. Tým cieľom teda bolo týmito uzneseniami znížiť počet zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách o 20 %. No a štátny rozpočet nám pekne ponúka odpočet plnenia tejto úlohy. Takže aká je realita? Realita je taká, že kým v rozpočtových organizáciách v roku 2006 pracovalo 139 115 ľudí, v roku 2007 už to bolo 139 311, teda nie pokles o 20 %, ale naopak, nárast, o 0,14 %. V príspevkových organizáciách síce došlo k nepatrnému poklesu, pretože ten pokles je naozaj len o 1,2 %. A keďže počet ľudí v príspevkových je omnoho nižší ako v rozpočtových, celkovo to zavážilo ešte menej. Takže celkovo za príspevkové a rozpočtové organizácie nedošlo k poklesu o 20 %, ale k nepatrnému, ale nárastu o 0,02 %. To netvrdím ja, pán minister, to tvrdí váš štátny rozpočet, konkrétne tabuľka, ktorá sa týmto zaoberá a tomu venuje. Pritom treba povedať, že celková zamestnanosť vo verejnom sektore v rokoch 2004 až 2006, teda v posledných 3 rokoch vlády Mikuláša Dzurindu klesala a klesala v priemere o 3 % ročne. V roku 2007 teda, ako sme videli z čísiel, tá zamestnanosť neklesla. Ja som hovoril o príspevkových a rozpočtových, aj celkovo ústredná štátna správa ostala na tých istých číslach, mierne vzrástla dokonca. A na budúci rok ministerstvo financií predpokladá, že poklesne štátna správa o 3 %. Teda zámer bol za rok 20 %, namiesto toho bolo zvýšenie. A teraz za 2 roky, ak sa podarí vôbec naplniť tie 3 %, tak to budú 3 %. V roku 2007 poklesla, ospravedlňujem sa, povedal som, že nepatrne narástla, v roku 2007 celková zamestnanosť v ústrednej verejnej správe poklesla o 0,02 %, čiže poklesla konkrétne o 62 ľudí, 0,02 %, zámer bol 20 %.

    Teraz mi dovoľte povedať, kto sú porazení.

    Celkom určite najhoršou správou tohto štátneho rozpočtu a najväčšou obeťou tohto štátneho rozpočtu je školstvo, veda, výskum a vzdelanie. V tejto oblasti treba veľmi zreteľne povedať, že vláda neplní ani svoje rozpočtové, ani svoje programové vyhlásenie a že tento rozpočet je toho veľmi jasným dôkazom. Vláda si v programovom vyhlásení predsavzala: „Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % hrubého domáceho produktu.“ Aj slepý asi vidí, že tá krivka nerastie, ale klesá. Takže kým v rokoch 2006 a 2007 to je 4,1 %, podľa navrhovaného štátneho rozpočtu v roku 2008 to bude 3,9 % HDP a do roku 2008 to dokonca klesne na 3,6 %. Z toho celkom jasne a jednoznačne vyplýva, že vláda nevyužíva tento rýchly ekonomický rast, ktorý vďaka reformám dosahujeme na to, aby investovala do budúcnosti, aby investovala do rozvoja, aby investovala do vytvorenia predpokladov na to, aby Slovensko dosahovalo dlhodobo ekonomický rast a zabezpečovalo dlhodobo rast životnej úrovne a rast kvality života.

    Ako je na tom štátna podpora bývania? Štátna podpora bývania klesá dokonca aj v absolútnom vyjadrení. Ako môžete na týchto číslach vidieť, kým v roku 2005 to bolo takmer 7 mld. korún, v tomto roku je to 6,14 mld. korún a v budúcom roku to bude dokonca menej ako 6 mld. korún. Ak bude vláda operovať, a predpokladám, že bude, tým, že tie čísla sú vyššie, tak to je kamufláž, kamufláž preto, že k týmto číslam, ktoré sú výdavky štátneho rozpočtu, pripočítava návratné zdroje, ktoré v systéme návratným spôsobom fungujú, ktoré boli poskytnuté na bytovú výstavbu v minulosti ako návratné finančné výpožičky. Tu na tomto grafe by som chcel poukázať aj na kamufláž, ktorú veľmi úspešne používa najmä predseda vlády, ale nielen predseda vlády. S veľkým humbugom bolo ohlasované, že prioritou vlády je, ak sú aj príspevky na bývanie, podpora bývania. A teda ako dôkaz bolo predkladané to, že sa zaviedli a potom zvýšili tie príspevky na bonifikáciu hypotekárnych úverov pre mladých ľudí. Na to sa použilo, ak sa dobre pamätám, v tomto roku 130 mil. korún. Ale zároveň, ako ukazujú tieto čísla, sa o 500 mil. korún znížila štátna podpora rozvoja bývania. Veľmi podobná kamufláž sa podarila pri prídavkoch na deti. Už 2 roky sa nevalorizovali detské prídavky, ale zaviedol sa príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa teraz zvýšil. Čiže dávame príspevok vysoký pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa týka okolo 20 000 detí ročne, ale nevalorizujeme detské prídavky, ktoré sa týkajú 1,3 mil. detí. A zároveň to je asociálne aj v tom zmysle, že nie rodiny, ktorým sa rodí prvé dieťa sú väčšinou sociálne ohrozené a potrebujú podporu štátu, ale naopak, viacdetné rodiny sú sociálne ohrozené a potrebujú podporu štátu. Na týchto príkladoch chcem ukázať, aká falošná je politika vlády a ako falošne argumentuje a darí sa jej, žiaľbohu, vytvárať isté mýty. Ale aj rozpočet na rok 2008 a ďalšie roky je dôkazom toho, že bude klesať štátna podpora bývania a čísla zo štátneho rozpočtu to jasne dokazujú.

    Rozpočet na výstavbu diaľnic zo štátneho rozpočtu taktiež síce v roku 2008 nepatrne vzrastie, z 10,089 mld. na 10,338 mld., ale, ako vidieť na týchto číslach, oproti číslam z rokov 2005 a 2006 je to výrazne, výrazne menej. Samozrejme, minister financií a vláda budú zase tieto čísla spochybňovať tým, že tam nie sú peniaze z Európskej únie, že tam nie sú peniaze z PPP projektov. Kľúčové z hľadiska priority verejných výdavkov, priority verejnej politiky je, koľko na to dávame zo štátneho rozpočtu, pričom peniaze z PPP projektov, ak budú realizované, tak ako sa na to vláda chystá, dokonca v rozpore so stanoviskom ministerstva financií, tak to nespôsobí ani rýchlejšie vybudovanie diaľnic, ani lacnejšie diaľnice. Spôsobí to obrovské zaťaženie do budúcna a spôsobí to aj predraženie výstavby, pretože trh má svoje kapacity aj ekonomika má svoje kapacity. A zároveň pri predpokladanej netransparentnosti tohto procesu sa obávam, že tie náklady, priame aj nepriame, môžu byť enormné.

    Teraz víťazi. Kto sú víťazi tohto štátneho rozpočtu a vôbec politiky vlády.

    Jednoznačne najvyšším víťazom sú rezervy, rezerva predsedu vlády a rezerva vlády. Rezerva predsedu vlády už vlani vzrástla z 50 mil. korún, čo bola stabilná úroveň počas vlády Mikuláša Dzurindu, na 125 mil., to je enormný nárast o 150 %, z 50 mil. na 125 mil. korún. Tohto roku ešte to nebolo dosť, tak na budúci rok vzrastie o 150 mil. korún, kým rezerva štátneho rozpočtu vzrastie z 200 mil. na 350 mil. korún. Tieto rezervy sú charakteristické aj tým, že zvyšujú riziko netransparentného subjektívneho rozdeľovania prostriedkov, že zvyšujú riziko, že tieto peniaze budú jednoducho používané na podplácanie voličov.

    Asi najväčším víťazom z hľadiska nárastu objemu aj celkového objemu zdrojov sú poľnohospodári. Dotácie do poľnohospodárstva rastú z 19,5 mld. korún v roku 2007 na 25,9 mld. korún, teda o 6,4 mld. korún. Považujem to najmä v kontexte toho, koľko peňazí ide do školstva, ale aj na sociálne výdavky, za absurdné a nezdôvodniteľné. Naviac, na globálnom trhu s potravinami a s poľnohospodárskymi produktmi vznikla situácia nedostatkového trhu. Kým predtým bol trh prebytkový, dnes je nedostatkový. Nedostatkový trh znamená, že ceny komodít výrazne rastú. V tejto situácii schváliť takéto zvýšenie dotácií do pôdohospodárstva považujem za absurdné a za absolútne neodôvodniteľné. Ak budete argumentovať tým, ak vláda bude argumentovať tým, že je to stále len 80 % úrovne v západnej Európe, tak sa chcem spýtať: Sú 80-percentné platy v poľnohospodárstve na Slovensku oproti platom v poľnohospodárstve v západnej Európe? Je 80-percentná úroveň nájmu, ktorý platia tí, ktorí hospodária na pôde, vlastníkom pôdy? Je to zlomok. A zároveň platí, že Slovensko má najvyššiu koncentráciu poľnohospodárskych podnikov z celej európskej dvadsaťsedmičky. Inými slovami, vážené dámy, vážení páni, tieto skutočnosti znamenajú, že miliardy natečú úzkej skupine ľudí, ktorá hospodári vo veľkých poľnohospodárskych podnikoch na pôde. Toto považujem, a to je jediné zdôvodnenie, za legálny oficiálny transfer miliárd korún ľuďom, ktorí sú s vami spriaznení, pretože toto sa neprejaví ani na nižších cenách v poľnohospodárstve, toto sa neprejaví ani na vyšších mzdách v poľnohospodárstve, toto sa neprejaví ani tom, že tí, ktorí hospodária, budú platiť viac na nájme. A to sú státisíce ľudí, možno viac ako milión ľudí, ktorí zdedili nejaké časti poľnohospodárskej pôdy, na ktorých títo poľnohospodári, tieto ich farmy, títo veľkí hospodári hospodária. A platia im pár stoviek korún ročne, dámy a páni, pár stoviek korún ročne za nájom. A sami dostávajú takéto obrovské prostriedky. Naviac, vo svetle toho, ako ideme financovať vzdelanie a ako ideme financovať sociálne veci, mi to pripadá naozaj až absurdné a nepochopiteľné.

    Dovoľte mi uviesť pár porovnaní. Tak školstvo, ako sme videli, klesá. Podiel výdavkov na hrubom domácom produkte (HDP) do školstva klesá. Celkovo, čo sa týka výdavkov na regionálne školstvo, rastú výdavky na základné a stredné školy o 1,5 mld. Sk, teda o 4,4 %, a na vysoké školy o 0,5 mld. korún, teda o 3,7 %, ale rastú celkové výdavky štátneho rozpočtu takmer o 10 % a nominálny HDP o 9,3 %. Popri tom dotácie do poľnohospodárstva vzrastú o neuveriteľných 32,8 %, o takmer 6,5 mld. korún. Inými slovami, to znamená, že kým v regionálnom školstve bude nárast výdavkov štátneho rozpočtu na jedného žiaka týchto škôl asi 1 800 korún, na jednu, nazval som to, nemú tvár, teda ošípanú, hovädzí dobytok, ovcu a kozu pripadne nárast takmer dvojnásobný, vo výške 3 300 Sk, a to napriek tomu

  • , a to napriek tomu, že týchto nemých tvárí máme takmer dvakrát toľko, ako máme žiakov v základných a stredných školách. Máme ich dvakrát toľko a ak rozpočítame tie dotácie, tak na jednu nemú tvár vzrastú takmer dvakrát rýchlejšie ako na jedného žiaka na základných a stredných školách.

    Ak chcete iné porovnanie, ktoré, si myslím, tiež svedčí o mnohom, tak to je úroveň dotácie na dojčiacu kravu verzus prídavok na dieťa. V roku 2006 a, žiaľbohu, aj v roku 2008, lebo nevalorizujete detské prídavky, je prídavok na dieťa 540 korún. A je to už tri roky nevalorizované. V roku 2006 bola dotácia na dojčiacu kravu vo výške 358 korún. A ak by sme predpokladali taký nárast, že priamo úmerne, ako rastú dotácie do poľnohospodárstva, sa bude zvyšovať aj dotácia na dojčiacu kravu, tak potom by nám z toho vyšlo, že ešte v roku 2008, chvalabohu, táto dotácia nedobehne prídavok na dieťa, ale budeme veľmi blízko, budeme na úrovni takmer 500 korún, takmer 500 korún pri detskom prídavku 540 korún. Takže myslím si, že aj toto svedčí o mnohom.

    Ďalším víťazom rozpočtu sú developeri, štátni developeri, informatizačná a betónová loby. Toto číslo je tiež veľmi pekné. A tento graf hovorí o tom, aká je predpokladaná výška kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu podľa jednotlivých rokov. Kým v roku 2007, v tomto roku, vláda predpokladala kapitálové výdavky na úrovni 21,2 mld. korún, v roku 2008 je to 39,8 mld. korún, takmer zdvojnásobenie objemu kapitálových výdavkov. V čom najmä sú tieto výdavky? Predpokladá vláda veľmi masívny nákup informačných technológií, ktorý sa zdá byť veľmi dobre koordinovaný. Na ministerstve financií vzrastú výdavky na tento účel v roku 2008 o 2,4 mld. korún, teda o 28 %. Na ministerstve vnútra vzrastú kapitálové výdavky až o 1 mld., teda o 65 %. Na informačné technológie sa má vynaložiť 1 mld. Masívne investície do nákupu informačnej a telekomunikačnej techniky a technológií sa plánujú aj na ministerstve obrany. Je to spolu 2,1 mld. korún na informačné a telekomunikačné techniky a technológie. A celkové investície v rezorte obrany by mali byť až 6,4 mld. korún. Aj iné kapitoly ukazujú, že developerom sa bude dariť. Na tomto grafe sú výdavky ministerstva kultúry. Je pravdou, že v roku 2007 došlo k poklesu, čo sme aj kritizovali pred rokom z tohto miesta viacerí, výdavkov ministerstva kultúry, teraz dochádza síce k rastu, ale zaujímavé je že, enormný nárast je najmä pri investíciách. Ak by ste chceli mechanicky porovnávať rok 2006 a rok 2008, tak tam je to uvedené, len to nevidno, že 400 mil. korún v roku 2006 bola dostavba Národného divadla. Teraz takáto žiadna dostavba plánovaná veľká nie je, napriek tomu je enormný nárast kapitálových výdavkov. Nárast kapitálových výdavkov je aj v ďalších rezortoch, v rezorte zahraničia a ďalších.

    Teraz mi dovoľte ešte zosumarizovať, v čom teda sú a v čom nie sú priority vlády. Ja som tu vlani použil metodológiu, ktorú chcem zopakovať, pretože rozpočet je pomerne zložitý, neprehľadný dokument. Takže chcem rozdeliť jednotlivé oblasti podľa toho, či sú absolútnou prioritou, relatívnou prioritou, stagnáciou až miernym rastom, útlmom alebo úpadkom. Pán predseda vlády napr. tvrdí, že prioritou je dotovanie hypotekárnych úverov, zvýšenie príspevkov pri narodení prvého dieťaťa alebo nižšia sadzba na daň z pridanej hodnoty. Faktom ale je, že na tieto veci, ktoré on nazýva prioritou, ide len o zlomok, 0,075 % verejných výdavkov, 0,075 % verejných výdavkov ide na veci, ktoré predseda vlády nazýva prioritou. Zároveň na kapitálové výdavky idú miliardy, desiatky miliárd, idú na dotácie do pôdohospodárstva desiatky miliárd, rastie to o 6,5 mld. korún, a na rezervu vlády a tak ďalej mohli by sme hovoriť. Takže, čo v skutočnosti sú priority? Po prvé chcem povedať, že teda za absolútnu prioritu považujem tie oblasti, ktoré rastú rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt, lebo pri týchto oblastiach, jedine pri nich rastie ich podiel na HDP. Ak by bolo školstvo naozaj prioritou, ak by sa malo plniť programové vyhlásenie vlády, potom by výdavky museli rásť rýchlejšie ako HDP, aby rástol ich podiel na HDP. Relatívna priorita je vtedy, keď síce rastú výdavky ako HDP pomalšie, ale rýchlejšie ako rast celkových verejných výdavkov, čiže rastie podiel na verejných výdavkoch v týchto oblastiach. Stagnáciu až mierny rast dosahujú tie oblasti, ktoré rastú rýchlejšie ako inflácia, to sú 2 % na budúci rok, ale pomalšie ako celkové verejné výdavky. Čiže v tejto skupine dochádza k reálnemu rastu, lebo rast je rýchlejší, ako je inflácia, ale k menšiemu rastu a k poklesu na celkových výdavkoch. K útlmu dochádza vtedy, ak je v tých oblastiach rast 0 % až 2 %, teda menej ako inflácia, čiže dochádza síce k nominálnemu rastu, ale reálne klesajú výdavky. No a úpadok je vtedy, keď je tam aj nominálny, aj reálny pokles, keď je tam menej peňazí ako v tom roku minulom. Z tohto pohľadu mi dovoľte, zhrnúť, čo sú absolútne priority, čo sú relatívne priority, kde je stagnácia až mierny rast, kde je útlm a kde je úpadok.

    Z absolútnych priorít rozpočtu je najväčšou prioritou rezerva vlády. Tá rastie o 75 %, rastie z 200 mil. korún na 350 mil. korún. Ďalšou absolútnou prioritou sú dotácie do pôdohospodárstva, ktoré rastú o 32,8 %. Absolútnou prioritou je aj kultúra. Ale tam som vysvetlil, že je to dané aj tým, že vlani bol obrovský pokles a teraz je síce nárast, ale ten enormný nárast je najmä do kapitálových výdavkov. Ďalej, absolútnou prioritou sú celkové výdavky v poľnohospodárstve, kde rastú o 24,8 %, dotácie o 32,8 % a celkové výdavky o 24,8 %. Absolútnou prioritou je aj rezerva predsedu vlády, ktorá rastie o 20 % po 150-percentnom raste v minulom roku. A z tohto pohľadu absolútnou prioritou je aj zdravotníctvo, pretože zdroje celkom rastú o 15 % a priamo výdavky zo štátneho rozpočtu rastú o 10,4 %. K zdravotníctvu treba ale dodať, že tie zdroje celkom nerastu ani tak vďaka vláde, ale skôr vďaka rastu ekonomiky, včera tu na to upozornil aj kolega Viliam Novotný, že vlastne tým, že je to poistné definované ako podiel na mzde, rastom miezd k tomu dochádza, ale rastu aj výdavky priamo zo štátneho rozpočtu o 10,4 %. Problémom zdravotníctva ale je, že v dôsledku bezútešného, bezradného prístupu vlády, rušenia krokov, ktoré začali fungovať, aj keď neboli ľahké, napriek naliatiu týchto peňazí do zdravotníctva môžeme, žiaľbohu, s istotou konštatovať, že situácia v zdravotníctve sa nezlepší. Nezlepší sa v dôsledku absencie reálnych krokov, reálnej politiky a v dôsledku rušenia toho, čo fungovalo alebo fungovať začínalo. Toto boli teda absolútne priority, zopakujem, rezerva vlády, dotácie do pôdohospodárstva, kultúra, celkové výdavky do pôdohospodárstva, rezerva predsedu vlády, zdravotníctvo.

    Relatívnymi prioritami sú teda tie, ktoré rastú v intervale od 8,8 do 9,1 %. A tam sú vlastne len výdavky štátneho rozpočtu, ktoré rastú v tomto intervale, čo, mimochodom, takýto rast verejných výdavkov o 9 až 10 %, či meriame štátny rozpočet alebo verejné výdavky ako také, pri 2-percentnej inflácii vôbec nesvedčí o úspornom rozpočte.

    Oblasťami stagnácie až mierneho rastu, teda tými oblasťami, ktoré rastú od 2 % do 8,8 %, sú veda a výskum, ktoré rastú o 5,7 %, regionálne školstvo, ktoré rastie o 4,4 %, ale len pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pri celkových výdavkoch rozpočet predpokladá, že samosprávy poklesnú vo výdavkoch na školstvo a že celkový nárast v regionálnom školstve aj zo štátneho rozpočtu, aj zo samosprávnych rozpočtov bude len 1,8 %, v tom prípade by to bolo menej ako inflácia, ak by sa potvrdili tieto predpoklady štátneho rozpočtu, zdôrazňujem, diaľnice, ktoré rastú o 4,4 %, vysoké školy, ktoré rastú o 3,7 %. Mimochodom, pri vysokých školách ide taktiež o pokles verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Pri vysokých školách je tento pokles úrovne HDP 0,8 % v roku 2006 na 0,7 % v roku 2008 a dokonca 0,65 % v roku 2010. Pri vede a výskume síce v roku 2008 stúpa oproti roku 2007 podiel výdavkov na HDP z 0,4 % na 0,44 %, ale len vďaka započítaniu európskych prostriedkov. A, čo je dôležité, stále to nedosiahne v roku 2008 úroveň z roku 2006. Kým v roku 2006 bol podiel výdavkov na vedu a výskum 0,48 %, v roku 2008 to bude 0,44 %. Takže myslím si, že aj tieto veci, tieto čísla hovoria samé za seba.

    Útlmovými oblasťami, teda oblasťami, kde je ten rast od 0 % do 2 %, sú sociálne výdavky, ktoré rastú celkove o 2 %, čo je toľko ako predpokladaná inflácia. A pri kľúčových položkách, ktoré som už spomínal, dokonca klesajú. No a úpadkovou oblasťou, teda pod nulou s mínusovým rastom, teda s mínusovým vývojom, aj nominálne, aj reálne klesá štátna podpora bývania s poklesom o 3,1 %.

    Takže toľko hovoria čísla, čísla, ktoré som si nevymyslel, ktoré sú uvedené v nielen štátnom rozpočte, návrhu verejných rozpočtov, ale aj v Konvergenčnom programe.

    Aby som to teda zhrnul a zosumarizoval.

    Považujeme tento rozpočet za zlý aj preto, že tento rozpočet nevytvára dostatočné konsolidačné úsilie, len z 20 %, z jednej pätiny, plníme záväzok voči Paktu rastu a stability, ktorý nás zaväzuje znížiť štruktúrny deficit o 0,5 %, znižujeme to len o 0,1 % . Zároveň ďalšie kroky predpokladajú či už používanie PPP projektov alebo prostriedky z Európskej únie. Spolu s týmto nedostatočným konsolidačným úsilím ohrozia zdravý ekonomický vývoj, čím nechcem povedať, že v najbližších dvoch-troch rokoch tu nebudeme mať vysoký ekonomický rast. Ale chcem povedať, že týmto sa ohrozuje dlhodobá úspešnosť Slovenska a dlhodobý zdravý vývoj slovenskej ekonomiky.

    No a za najhoršie považujeme veľmi zle stanovené priority, pretože prioritami v tomto rozpočte sú, po prvé, peniaze, s ktorými bez kontroly môže nakladať vláda a najmä predseda vlády, a po druhé, prostriedky, ktoré uspokoja rôzne loby, poľnohospodársku loby, informatizačnú loby, betónovú loby.

    Nespomenul som veľmi zaujímavú vec a to je nárast prostriedkov v životnom prostredí. Ospravedlňujem sa, ale to doplním, pretože to považujem za dosť dôležité. V životnom prostredí dochádza k neuveriteľnému, enormnému nárastu prostriedkov, pričom ale zaujímavá je štruktúra tohto rastu. Konkrétne to teda vyzerá tak, že rozpočet ministerstva životného prostredia vzrastie o 4,3 mld. korún čiže o 125 %. Bez peňazí EÚ to bude 2,1 mld. resp. 82 %. Nárast do životného prostredia by, samozrejme, nemusel byť predmetom kritiky, ak by ale zo štruktúry nevyplývalo, že najväčší nárast, o 1,5 mld. korún bez zdrojov EÚ, teda nárast, a teraz dobre počúvajte, o 2 444 % bude na protipovodňové opatrenia. Inými slovami sa dá povedať teda, že najväčšia časť nárastu zdrojov v tomto rezorte potečie do betónu. Aj preto hovorím popri otázke diaľnic a PPP projektov o loby betónovej.

    Teda zdá sa, že naozaj prioritami sú rezervy, ktoré sa dajú rozdeľovať netransparentne a na kupovanie si voličov, ďalej, prostriedky, ktoré uspokoja poľnohospodársku, informatizačnú, betónovú loby a štátnych developerov, štátnych developerov z hľadiska obstarávania rôznych kapitálových výdavkov. Najväčšími porazenými v tomto zmysle sú školstvo, veda, výskum, znalostná ekonomika ako taká, ale aj bývanie, aj sociálna politika a sociálne veci.

    Z týchto dôvodov moji kolegovia z opozície dajú viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré nebudú zvyšovať deficit verejných financií, ale ktoré sa zároveň budú snažiť aspoň tie disproporcie zmierniť. Ja len chcem avizovať zhruba, o čo pôjde, prednesú ich moji kolegovia v rozprave.

    Budeme navrhovať zníženie rezerv vlády a rezerv predsedu vlády na úroveň, aká bola obvyklá v minulosti, a tam ušetriť peniaze. Tiež budeme navrhovať zníženie kapitoly Kancelárie Národnej rady, kde tiež sa chystajú pomerne veľké developerské projekty, o 300 mil. korún. O 3 mld. korún navrhneme zníženie investičných prostriedkov v troch rezortoch, teda po 1 mld. v troch rezortoch, ide o ministerstvo obrany, ministerstvo financií a ministerstvo vnútra. Navrhneme zníženie dotácií do pôdohospodárstva o 1,4 mld. korún a o 100 mil. korún na ministerstve zahraničných vecí, zase kapitálové výdavky. Týmto spôsobom chceme navrhnúť iné rozdelenie zdrojov vo výške zhuba 5 mld. korún. Budeme navrhovať zvýšenie výdavkov na regionálne školstvo tak, aby došlo k vyššiemu rastu platov učiteľov na 105 % priemeru v národnom hospodárstve. Budeme navrhovať zvýšenie prostriedkov na Infovek, kde ide menej peňazí, navrhuje sa tam menej peňazí ako vlani a menej peňazí ako predvlani. Tam budeme navrhovať nárast o 230 mil. korún. Budeme navrhovať nárast prostriedkov na vysoké školy a vedu aj riešenie doktorandov, ktorých sa negatívne dotýka zákona o sociálnom poistení. A budeme navrhovať aj navýšenie do Agentúry pre podporu vedy a výskumu na zvýšenie grantového financovania. A ďalší, posledný, dôležitý návrh, ktorý predložia moji kolegovia, bude spočívať vo valorizácii detských prídavkov, ktoré navrhneme zvýšiť o 100 korún na mesiac. A navrhneme použiť na to 1,57 mil. korún. Budeme navrhovať tiež niektoré presuny v rámci kapitol, napr. v kultúre presun z kapitálových výdavkov na grantový systém a na transfer rozhlasu pre vysielanie na stredných vlnách. A tiež v životnom prostredí z už uvedených návrhov na budovanie, na ochranu, na úhradu majetkovej ujmy vlastníkov, ktorí vlastnia pôdu v chránených krajinách územiach, budeme navrhovať presunutie 500 mil. korún.

    Tento rozpočet nie je dobrým rozpočtom. Ekonomika je v takom stave, že umožnila a umožňuje vypracovať omnoho lepší. Naše možnosti, možnosti opozície sú obmedzené. A týmito návrhmi sa budeme snažiť len zmierniť niektoré negatíva, zmierniť veľmi zlé prerozdelenie prostriedkov, zlé určenie priorít, pretože priority, tak ako ich určila vláda, nezabezpečujú rozvoj, nezabezpečujú dobrú budúcnosť Slovenska, sú skôr nástrojom na uspokojovanie partikulárnych záujmov úzkych skupín. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pán poslanca Mikloša sa hlási pán Bauer, pán Záhumenský, pani Košútová, pán Rafaj, pani Nachtmannová, pán Kahanec, pán Petrák, pán Ivančo, pán Kužma, pán Bobrík, pán Dzurinda a pán poslanec Ďuračka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem nadviazať na pána poslanca Mikloša v tej časti, kde hovoril o postihnutých, o tých, ktorí doplatia na tento rozpočet, a upozorniť na to pána ministra financií, že na Rade Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti, že na Rade Ekofinu, ktorá bude mať svoje rokovanie budúci týždeň 4. decembra, je na programe obnovená Lisabonská stratégia, ktorej jednou zo štyroch priorít sú aj vedomosti a inovácie. Stanovisko našej republiky, ktoré už bolo schválené vo výbore pre európske záležitosti na predchádzajúcim rokovaní, je také, že súhlasíme s týmito prioritami, súhlasíme s tým, aby členské štáty sa sústredili na jej osvojenie, implementáciu a riadenie. A podporujeme zdôraznenie kľúčovej úlohy vzdelávania a odbornej prípravy Lisabonskej stratégie. Považujeme predvídanie trendov na trhu práce a tomu prispôsobené vzdelávanie za nutnosť vzhľadom na globálny vývoj vo vede, výskume, technike a priemysle. Navrhnutý štátny rozpočet nezohľadňuje toto naše stanovisko, nie je s ním konzistentný, pretože ak by sme naozaj chceli dodržať alebo naplniť toto naše stanovisko, muselo by byť v návrhu podstatne viacej finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie, na vedu, výskum. Pán minister, politické zadanie, ktoré ste dostali, kde tento rezort nie je prioritou, nie je konzistentné so stanoviskom, ktoré budete zastávať na Rade Ekofinu 4. decembra tohto roku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš, vaše krvavé videnie stále vidí rezort poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako sektor, ktorý treba na Slovensku zlikvidovať. Ste sa pokúšali o likvidáciu tohto sektora, a tým aj o likvidáciu vidieka osem rokov. Takmer sa vám to podarilo. Dostali ste tento sektor do nezávideniahodnej situácie. Predviedli ste vo svojom vystúpení znôžku demagógie k rozpočtu, k poľnohospodárskemu rozpočtu. Ja sa vám pokúsim to vysvetliť vo svojom vystúpení, lebo na to nie sú dve minúty dostačujúce, ako sú vlastne alokované, škoda, že ste sa nevenovali, z akých zdrojov majú navýšené poľnohospodári tie prostriedky, na aké účely sú tieto prostriedky použité a vlastne čo za tieto peniaze poľnohospodári pre spoločnosť vykonávajú. Mne je jasné, že ktokoľvek, kto čosi pozitívne povie o poľnohospodárstve, je vo vašich očiach boľševik, nepriateľ ekonomiky, ktorý uberá školstvu, uberá zdravotníctvu, pričom vlastne prežiera to úzka skupina ľudí, ktorí, keďže na Slovensku sú veľké podniky, sú akože vlastníkmi týchto podnikov. Zabúdate hovoriť o štruktúre slovenského poľnohospodárstva, zabúdate hovoriť o jeho nielen pozitívach a o komparatívnych výhodách, ale aj negatívach. Takže verejnosť, myslím si, urobila si dobrý obraz o vašom pohľade a postoji vo vzťahu k vidieku. Vy sa s tým netajíte, že vaši voliči nie sú na vidieku a že vidiek vám nič nehovorí, ale vo svojom vystúpení pokúsim sa vám to bližšie vysvetliť vlastne, čo poľnohospodárstvo pre Slovensko znamená. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, nech mi je odpustené, ale toľko nezmyslov a zavádzajúcich informácií na adresu poľnohospodárov som už dávno nepočula. Ale z vašej strany ma to už vôbec neprekvapuje. Porovnávať dojčiacu kravu s prídavkami na deti je absurdita najhrubšieho zrna, ktorú snáď môžete vymyslieť iba vy. Podľa vás sú dotácie do poľnohospodárstva len na to, aby ich, s prepáčením, prežrali veľkí farmári, ktorí okrádajú chudákov vlastníkov pôdy. Zrejme nikdy nepochopíte, že sú to peniaze aj na to, ako bude vypadať táto krajina. Ja viem, že podľa vašich predstáv by to mal byť len diaľnica a popri nej nastavané búdy logistických centier, po slovensky povedané, sklady zahraničných obchodných reťazcov, o zisky ktorých sa tak úspešne staráte. Nechcete pochopiť, že je to aj o zamestnanosti ľudí tam, kde nie je žiadna iná možnosť, a že je to hlavne o tom, ako bude vyzerať slovenský vidiek a vlastne celá krajina. Musím povedať, že poľnohospodári majú konečne v tejto vláde aspoň nejaké pochopenie, aby sa mohli nadýchnuť a začať žiť.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Budem reagovať na pána poslanca Mikloša len v dvoch segmentoch vzhľadom na časový rozsah a predovšetkým kritiku bytovej výstavby alebo napĺňania rozpočtu v kapitole Štátneho fondu rozvoja bývania.

    Chcem vám len pripomenúť, pán poslanec, že na roky 2007, 2008, 2009 vy ste to rozpočtovali s tým, že do Štátneho fondu pôjde ročne mínus 500 mil. aj preto, lebo tento fond bude samofinancovateľný z poskytnutých úverov úložiek a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je to pozitívum. A čudujem sa, že je to v rámci aj vašej filozofie, aby sme uvoľňovali zdroje na iné aktivity, a tento fond má veľmi dobrú kondíciu. Ale čo je podstatné? Tu je podstatné, ako bude uspokojené obyvateľstvo, a teda žiadatelia. A podľa aj súčasného stavu všetci žiadatelia o príspevok zo Štátneho fondu rozvoja bývania boli uspokojení, a to aj z toho dôvodu, že kým v roku 2005 na obnovu bytovej budovy bola úroková sadzba 2,7 %, v súčasnosti je to 1 %. Čiže, povedzme, o 270 % sme uľahčili žiadateľom finančnú záťaž. A podpora nie je už len na 8 000 Sk na meter štvorcový, ale je to 12 000. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. A dúfam, že si to vysvetlíme potom pri rozprave.

    A na protipovodňové opatrenia, veď tu takisto táto vláda a ministerstvo sanuje len záťaže z minulosti, ktoré neboli sanované. Takže neviem, či kritizujete bývalé vedenie ministerstva životného...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ako reakciu na vaše vystúpenie si dovolím citovať slová známeho slovenského ekonóma Pavla Kárásza, ekonóma Slovenskej akadémie vied, ktorý povedal pre Hospodárske noviny 12. 10. 2007: „Rozpočet na rok 2008 považujem za prelomový, lebo spĺňa maastrichtské kritériá. Je to rozpočet rozumných kompromisov. Disponibilné financie sú alokované podľa priorít, ktoré značne korešpondujú s problémami Slovenska. Oceňujem, že sa ho takto podarilo vytvoriť v podmienkach nízkej daňovej zaťaženosti právnických a fyzických osôb.“ Opakujem, sú to slová známeho slovenského ekonóma Pavla Kárásza. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som snáď niekoľko aspektov z toho, čo tu bolo široko vysvetľované k štátnemu rozpočtu, ešte raz zdôraznil, lebo vláda a pán premiér veľmi často deklarujú, že je to sociálna vláda, sociálny program, sociálne programové vyhlásenie.

    Tak teda ešte raz k tej sociálnosti. Hovoríme, že chceme budovať znalostnú ekonomiku. Tak často to používate vo svojich vyjadreniach. Pritom školstvo ide dole vodou. Tak aký to je vlastne záujem? Nie je to rozpor medzi slovami a skutkami v štátnom rozpočte? Hovoríte takisto o podpore mladých, o podpore bývania. Pritom bolo jednoznačne jasne dokumentované, že dochádza k absolútnemu poklesu štátnej podpory bývania, a to dokonca ešte pri negarantovanom bonuse úrokovej sadzby, ktorú tí mladí vlastne nemajú ani garantovanú na nejaké výhľadové obdobie, pokým to splatia.

    Hovoríte takisto, že chcete podporovať rodiny. No je podpora rodín, čo tu bolo spomínané a veľmi často sa to už pripomína, keď chceme zvyšovať príspevok iba na prvé dieťa, ktorý sa týka iba 20 tisíc detí, a nedáme valorizáciu rodinných prídavkov na deti, ktoré sú vo viacdetných rodinách a podobne? Toto je tá sociálnosť?

    A pri podpore diaľnic je to podobne. Takisto chceme podporovať cestnú infraštruktúru a na druhej strane bude asi výhodnejšie, keď podporíme PPP projekty, ktoré dávajú oveľa väčšie možnosti netransparentnosti a v ktorých vlastne chcete presadiť tie svoje záujmy cez jednotlivé lobistické skupiny. Ďakujem pekne.

  • Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ľubomír Petrák. Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, bolo by o čom hovoriť, ale dve minúty sú veľmi krátky čas, tak sa dotknem iba niekoľkých tém.

    Vaše tvrdenie, že rast príjmov štátneho rozpočtu z dividend bude v dôsledku krížových dotácií, považujem za absolútnu nehoráznosť a klamstvo, lebo sám dobre viete, že, tak ako ste to aj pomenovali, keďže ide o jednorazový príjem, tak nikto nemôže mať takýto úmysel. A považujem to za cieľavedomé zavádzanie z vašej strany.

    Ďalší okruh, ku ktorému ste sa dostali, je informatizačná loby. Ja sa spýtam: Vy považujete informatizáciu verejnej správy za dostatočnú? Vy považujete prostriedky, ktoré dali aj Dzurindove vlády v predchádzajúcich ôsmich rokoch, za efektívne a účelne vynaložené, keď máme niekoľko registrov obyvateľov, ktoré navzájom nie sú prepojené, keď treba prepojiť registre daňových úradov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní? Proste tých problémov je tam toľko, že ich jednoducho treba riešiť. A vy ste ich osem rokov neriešili. To znamená, tie prostriedky tam treba dávať. Môžeme o tom hovoriť, či budú efektívne vynaložené. A môžete sa k tomu vrátiť o niekoľko rokov. Ale v tejto chvíli hovorím, že tie prostriedky sú tam jednoducho potrebné.

    Ďalšia otázka je otázka betónovej loby v oblasti protipovodňovej ochrany. A ja sa vás chcem spýtať: A čo je toto za nezmysel, ktorý ste tu použili? Keby vám trikrát do roka vytopilo rodinný dom, tak asi by ste sa na problém pozerali trošku inak, ako tvrdíte, že je to otázka betónovej loby. Myslím si, že toto bolo trestuhodné zanedbanie povinností zo strany Dzurindovej vlády v predchádzajúcom období. A jednoducho takto označovať protipovodňovú ochranu za betónovú loby je absolútna nehoráznosť.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán Jaroslav Ivančo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa pozastaviť pri mojom vstupe pri časti vystúpenia, ktoré venoval kolega Mikloš regionálnemu školstvu.

    Verím, pán kolega, že ste otvorili oči kolegom učiteľom z vládnej koalície a že ste aj otvorili oči celej pedagogickej verejnosti, pretože zvýšenie normatívnych výdavkov priemerne o 1 800 korún na žiaka pri medziročnom poklese o 2 000 žiakov je hriešne málo.

    A k číslam, ktoré zazneli, že 1,8 % zvýšenie výdavkov verejnej správy na školstvo je tak málo, že učitelia by mali vyjsť do ulíc. Chcem zdôrazniť, že ste odhalili aj jeden zámer, ktorý vláda slovne deklaruje, pričom nič preň nerobí, a to, že schválila niekoľko koncepcií, ktoré sú súčasťou tzv., zdôrazňujem slovo tzv., reformy regionálneho školstva, a v jednej z koncepcií o postavení pedagogických zamestnancov sama vláda projektuje zvýšenie platov učiteľov na úroveň 106 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, je to uvedené v prílohe č. 7 v tejto schválenej koncepcii, a pritom pri návrhu štátneho rozpočtu sa takéto zvýšenie nepredpokladá, pretože tam je jasne uvedené, že je to len na úroveň 100 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Preto očakávam, kolegovia, že po odhalení tohto klamstva vlády podporíte pozmeňujúci návrh, ktorý príde, aby sa normatívne výdavky na regionálne školstvo zvýšili o 1,4 mld., pretože práve to bude pokrytie zvýšenia platov zamestnancov na...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja chcem sa vyjadriť k tomu prudkému navýšeniu v oblasti poľnohospodárstva. Skutočne nemyslím si, že tieto peniaze pôjdu tým 100 000 ľudí, ktorí nám pracujú v poľnohospodárstve, alebo že z toho niečo budú mať tie milióny ľudí žijúce na vidieku, ktorých pôda sa využíva na poľnohospodárske účely, ale drvivá väčšina z týchto miliárd skončí vo vreckách úzkej skupiny veľkostatkárov.

  • Slovo má teraz pán poslanec Bobrík Anton. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel tiež dotknúť len niektorých oblastí, a to hlavne naozaj, pán poslanec Mikloš, tej informatizačnej loby, o ktorej ste tu tak hovorili. Naozaj za uplynulé obdobie vášho vlastne vládnutia sa, myslím si, tak približne 50 mld. vynaložilo, kolega, keby si mi uhol, aby som videl na pána poslanca, s tým, že naozaj tých 50 mld. bolo veľmi neefektívne vynaložených, tak ako hovoril tu už aj kolega Petrák. Ja som toho istého názoru. Poznám to z verejnej správy, samosprávy. Nie je a nebola nikdy tá koncepcia spravená tak, aby sa budovali principiálne a koncepčne systémy informatizácie spoločnosti. Naozaj za vás bolo, len tým lobistickým skupinám sa prideľovali prostriedky. Ja si myslím. A nie je málo, aj to, čo je málo, naozaj, to, čo bolo možné, treba do toho dať, pretože tam sa posúva celá spoločnosť dopredu, ale treba vynaložiť tie prostriedky efektívne.

    Čo sa týka to isté aj tých protipovodňových opatrení, čo hovoril, presne toho istého názoru som aj ja. Je to veľmi pomýlený názor, pretože to, ako sme bojovali, ako sme zachraňovali na rieke Morave vlastne ohrozené oblasti, naozaj si zaslúži vynaložiť tie prostriedky, pretože sú tam ohrozené životy a majetky ľudí, ktorí sú tam. Čiže tam nie je žiadna loby, ale je to nevyhnutná nutnosť, ktorú treba jednoznačne zabezpečiť. A na to je vždy málo prostriedkov, aj teraz, aj v minulosti ich bolo málo. Ďakujem.

  • Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím, že uplynulá hodina poskytla dva pohľady na slovenský parlament. Ten prvý, to bola vecná, odborná, kvalifikovaná analýza, ktorú poskytol kolega Mikloš na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy. To bol jeden pohľad. Ale druhý bol pohľad veľmi žalostný, žalostný pohľad na vládnu lavicu. Dámy a páni, vyzerá, že vláda rezignovala. Takto sa vláda správa, keď sa rokuje o zákone roka? Je to obrovská hanba pre slovenskú vládu. Je to ale aj dôkaz úpadku slovenského parlamentarizmu. To naozaj ani premiéra, ani ministrov, vedúcich rezortov, o ktorých sa napr. tu rozpráva, nikoho nezaujíma ani názor reprezentantov poslaneckých klubov v slovenskom parlamente? Takto predvádzate dekadenciu slovenského parlamentarizmu, vážená vládna koalícia? Vy sa už nechcete rozprávať? Čo zaujíma slovenských ministrov? To je jedna vec.

    A druhá vec. Myslím si, že by bolo dobré doplniť pána poslanca Mikloša v tom, že, samozrejme, keď triafa do čierneho, vyvoláva to reakciu dotknutých. Napr. chcem sa vyjadriť asi v tom slova zmysle, že, samozrejme, si vážime všetkých poctivých ľudí a nepochybne si vážime všetkých farmárov, ale sme proti tomu, aby sa vyhadzovali peniaze na veľkopanské poľovačky na štátnom alebo napr. na dotovanie vlastných firiem, ako to bolo napr. v oblasti pestovania tabaku, však, pán Záhumenský. Sme za to, aby sa zdroje nerozkrádali, aby sa používali efektívne. A to platí aj pre pôdohospodárstvo, aj pre životné prostredie, pre všetko.

  • Ďakujem.

    Ešte sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Ďuračka ako posledný k vystúpeniu pána poslanca Mikloša. Potom dostane priestor na reakciu aj pán poslanec Mikloš. Pán Ďuračka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v jednom máte pravdu, to sa vám nedá utkvieť, ekonomika dobrá sa nerobí zo dňa na deň ani sa nedá zabezpečiť zo dňa na deň, všetko potrebuje svoj vývoj, vývoj času, vývoj rokov. Chvalabohu, dospeli sme do tohto vývoja štádia, že ten hrubý domáci produkt sa pohybuje v navýšení až v priemere o 10 %, to je veľmi pekné.

    Ale nedá mi, aby som sa nedotkol dvoch vecí. Bohužiaľ, už predchodcovia o tom rozprávali, ale je to fond rozvoja bývania a životné prostredie.

    Pokiaľ si zoberieme fond rozvoja bývania, vieme, že existuje už 12 rokov. Čiže za tých 12 rokov sa tam akumulovalo dostatočné množstvo finančných zdrojov na to, že tie vratky, ktoré, ako som si zistil, v priemere robia ročne až 1,8 mld. korún. Čiže keď si zoberieme vklady, ktoré sú zhruba z rozpočtu 6 mld. korún a zoberieme si 1,8 mld. korún, čiže pomaly do 8 mld. korún sa dostávame, fond rozvoja bývania v tomto prípade pôsobí ako banka, čiže môžeme to tým štýlom brať. A druhá vec, vo fonde je, samozrejme, počet žiadateľov, ktorí o tú dotáciu žiadali. Čiže je to adekvátne prísunu zdrojov.

    A druhá vec, takisto tie povodňové zábrany. Nedá mi sa toho trocha dotknúť, keď to tu bolo veľakrát spomínané. Ako viete, každý rok boli nejaké povodne a škody a obrovské škody spôsobené a stálo to aj ľudské životy. Každý ľudský život stojí za to, aby tie miliardy tam boli dané. Iba toľko. Ďakujem.

  • No a teraz je tu priestor pre pána poslanca Mikloša s reakciou na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Najskôr mi dovoľte tak skôr metodicky ku vám všetkým sa vyjadriť. Ten problém je, že zdroje sú a budú obmedzené. Vy hovoríte, ako keby boli neobmedzené a ako keby my sme nechceli dať, aj keď je. Pri obmedzených zdrojoch musíme hovoriť o prioritách.

    Preto my netvrdíme, že peniaze na protipovodňové opatrenia netreba, my len tvrdíme, že považujeme za neadekvátne, ak je tam nárast 2 444 %, takýto nárast. A zároveň je evidentné, že to má aj iné súvislosti, nielen s budovaním, ale aj tie, ktoré sú evidentné.

    Takisto informatizácia. Samozrejme, nikto nebude pochybovať o tom, že informatizáciu netreba. Vy ste tvrdili, pán poslanec Bobrík, že aj za nás sa investovalo veľa. Ale ja som vám ukazoval grafy, aký je nárast kapitálových výdavkov v roku 2008 nielen oproti roku 2007, ale aj oproti rokom 2003, 2004, 2005.

    Čiže ten zásadný problém, ktorý tu je, je ten, že hovoríme pri vzácnosti zdrojov, nedostatku zdrojov o tom , či je proporcionálne to rozdelenie. Nikto to nechce.

    Vkladáte mi do úst neustále, pán poslanec Záhumenský, najmä vy, že chcem likvidovať slovenské poľnohospodárstvo. Je to absolútny nezmysel. Sú lacnejšie potraviny? Je lacnejší chlieb, keď tak enormne navyšujete dotácie do poľnohospodárstva? Hovorím o tom, že treba peniaze rozdeľovať tak, aby to bolo v prospech ľudí, v prospech budúcnosti, v prospech rastu životnej úrovne a rastu kvality života.

    A ak hovoríte viacerí z vás, že porovnávanie dotácie na dojčiacu kravu a detského prídavku je nezmyslené, prečo by bolo nezmyselné? Je to porovnanie peňazí, ktoré dávame na dva účely. Áno, dotácie na dojčiacu kravu už takmer dosiahnu detské prídavky, ktoré ste dva roky nevalorizovali, za čo vás tu kritizujeme. Čiže aj na tomto budeme poukazovať...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Vďaka.

    Ďalším za poslanecké kluby prihláseným do rozpravy písomne je pán poslanec Iván Farkas, ktorý vystúpi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja charakterizoval predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

    Aby ste nepovedali, že som prísny, dovoľte, aby som na úvod vyzdvihol pozitíva, nie je ich však veľa, predloženého návrhu rozpočtu. Najvýznamnejšie pozitívum je, že sa vláda snaží dodržať maastrichtské kritériá, deficit rozpočtu bude vo výške 2,3 % z hrubého domáceho produktu. Je to potvrdenie záujmu vlády zaviesť euro k 1. 1. 2009. Je ale otázne, či vláda bude schopná garantovať dlhodobú udržateľnosť inflačného kritéria. Pochybujeme o tom. Rozpočet pre menšinovú kultúru sa zvýši o 20,4 mil. korún. Bude ale značne nižší ako v roku 2006. Po dlhšom období protipovodňová ochrana dostane adekvátny finančný rámec 1,6 mld. korún. Rozpočet pre regionálny rozvoj v kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa zvýši v porovnaní s rokom 2007 o 61 % na úroveň 4,36 mld. korún. Rozpočet rozvoja vidieka sa v kapitole ministerstva pôdohospodárstva zvyšuje na 10-násobok, len máme pochybnosti, či budú menšie obce schopné čerpať z tohto fondu, a to kvôli tomu, že nebude pre tieto obce nárokovateľná položka dane z pridanej hodnoty.

    Dámy a páni, ďalej by som rád naznačil, aké zásadné problémy vidíme v predloženom návrhu štátneho rozpočtu.

    Súčasný hospodársky rast s medziročným indexom viac ako 9 % vytvára pre vládu taký priestor na príjmovej strane rozpočtu, že na výdavkovej strane rozpočtu mohla vláda viac šetriť, kľudne mohol byť deficit nižší ako navrhnutých 32 mld. korún. Návrh rozpočtu je rozšafný, trčí z neho snaha vlády rozdávať prostriedky za každú cenu v neobmedzenom množstve.

    Ako príklad uvediem nárast rozpočtu rezervy vlády o 75 % na hodnotu 350 mil. korún. Je to populistické, príznačné pre túto vládu. Pritom rezerva predsedu vlády narastie o 125 %.

    Predchádzajúca vláda pri prvom návrhu Národného strategického referenčného rámca na obdobie rokov 2007 až 2013 stanovila za prioritu znalostnú ekonomiku a zníženie regionálnych disparít budovaním dopravnej infraštruktúry. Súčasná vláda obrátila tieto priority hore nohami, stanovila si v Národnom strategickom referenčnom rámci úplne iné priority. Dôkazom toho je aj návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Školstvo a veda nebude mať žiadne prostriedky na rozvojové aktivity, žiaľ, nevytvoria sa predpoklady na znalostnú ekonomiku, zvýšia sa len platy pedagógov, ale nie v takej miere, aby mali pocit, že si spoločnosť váži ich prácu.

    Na druhej strane sa zvýšia agrodotácie prostriedkami z rozpočtu Európskej únie o 249 % zo súčasných 7,5 mld. korún na 18,7 mld. korún v roku 2008. Pritom nenamietame skutočnosť, že sa agrodotácie zvyšujú, kiežby väčšinu dotácií dostali farmári, namietame ale mieru navýšenia o 249 %. Otázne je, či je to efektívne a celospoločensky akceptovateľné, či časť týchto prostriedkov nemohla byť nasmerovaná na rozvojové aktivity v oblasti napr. školstva alebo zdravotníctva. Namietame ďalej skutočnosť, že väčšina z týchto dotácií sa nedostane obyčajným farmárom, lebo 80 % z priamych dotácií, t. j. zhruba 15 mld. korún, si rozdelí medzi sebou nie veľký počet spoločností, ktoré absolútne ovládli trh produkcie obilnín a iných komodít a obchodovania s týmito komoditami. Ak by nárast dotácií do agrosektora sprevádzal nárast miezd a zárobkov zamestnancov týchto spoločností, t. j. poľnohospodárov, čo by bolo v súlade s cieľmi sociálnodemokratickej vlády, nemali by sme s tým problém. Ten nárast objemu dotácií ale smeruje k jednému cieľu, a to k enormnému nárastu ziskov úzkeho okruhu najväčších subjektov v oblasti agrária. Pochopte, tu nejde o sebestačnosť v oblasti potravinového komplexu, ide o úplne iné priority, ide o zisky.

    Namietame ďalej značný nárast rozpočtu silových rezortov.

    Nedávno Národná rada Slovenskej republiky novelizovala zákon o výsluhových dôchodkoch vojakov a policajtov, v ktorom sa citeľne zvyšujú výsluhové dôchodky vojakov a policajtov. Pýtame sa, či je efektívne a celospoločensky akceptovateľné, ak vojak odchádza do výsluhového dôchodku v priemernom veku 49 rokov s priemerným výsluhovým dôchodkom viac ako 16 000 korún. Čo na to asi povedia ostatní občania, ktorí pracujú do zavŕšenia 62. roku veku a odchádzajú do dôchodku s priemerným dôchodkom mierne nad 8 000 korún.

    V budúcom roku sa zvyšuje zárobok policajtov o viac ako 19 %. Pýtame sa: Je to efektívne a celospoločensky akceptovateľné? Začo sa im natoľko zvyšujú zárobky? Je to za ten výkon, čo odvádzajú napr. v Nitre, kde zakročia vtedy, keď netreba, viď český flautista, a nezakročia vtedy, keď by to bolo potrebné, viď násilné útoky neofašistov, a policajné vyšetrovanie nevedú profesionálne podľa profesionálneho sľubu, viď prípad, ktorý sa stal v Nitre vlani v auguste alebo v Petržalke pred viac ako dvomi rokmi? Mohol by som spomenúť posledný zákrok policajtov v Bratislave pri absolútne zbytočnom zákroku proti novinárke kazašského pôvodu. Je to príliš veľa káuz. Polícia sa intenzívne zviditeľňuje. Zaslúžia si ten nárast miezd? Pýtame sa.

    Viac ako pol roka poukazujeme na to, že Slovenský rozhlas značne redukuje vysielanie na stredných vlnách. Je tým paralyzované vysielanie Rádia Patria pre maďarskú menšinu a iné menšiny na stredných vlnách, a tým príjem tohto signálu pre naprostú väčšinu menšín maďarskej populácie, rusínskych občanov na Slovensku. Vedenie rozhlasu, ale aj minister kultúry sľuboval navýšenie tohto rozpočtu. Rozhlas žiadal ministra kultúry o 45 mil. korún na tento rok, ale aj na rok 2008 na zachovanie vysielania na stredných vlnách. Na rokovaní gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu minister financií sa vyjadril, že vyriešenie tohto problému je vnútorná vec rezortu kultúry, že je tam dostatok financií na tento účel. Pýtame sa: Je to teda neochota ministra kultúry vyriešiť tento problém, ktorý trápi poslucháčov iných národností? Má to evidentne politický podtón a môže to mať medzinárodné konzekvencie. Prečo je problém nájsť tých 45 mil. korún? Pýtame sa. Pritom poslucháči Rádia Patria, občania maďarskej národnosti, občania rusínskej národnosti a iných národností, riadne platia dane do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    V návrhu rozpočtu sa zvyšuje príspevok pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania z 5,85 mil. korún na 6,52 mil. korún na úkor prostriedkov pre Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorej sa rozpočet kráti z 1,38 mil. korún na 700 tisíc korún. Pôvodné hodnoty boli v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry schválenom na ministerstve kultúry a zmenili sa niekde na ceste medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom financií. Pôvodné hodnoty boli navrhnuté tak, že sa dodržal medziročný index nárastu príspevku pre cirkevné spoločnosti a pomer delenia medzi jednotlivými cirkvami, ako tomu bolo do teraz. V roku 2007 však ministerstvo kultúry poukázalo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania namiesto 5,6 mil. korún celkom 6,5 mil. Sk, t. j. o 900 000 korún viac. Na druhej strane Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi obdržalo v roku 2007 namiesto 1,5 mil. korún len 0,6 mil. korún, presne o 900 000 korún menej. Podaktorí si myslia, že ide o jednoduchú administratívnu chybu. Dámy a páni, nie je tomu tak. Bohužiaľ, ide o zámer, o tvrdú reštrikciu prostriedkov pre Reformovanú kresťanskú cirkev zo strany ministerstva kultúry napriek schválenému rozpočtu na rok 2007.

    Malé obce trápi problém ohľadne dotácií z Fondu rozvoja vidieka v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Ak daň z pridanej hodnoty nebude pre malé obce nárokovateľná položka, nebudú mať šancu uchádzať sa o podporu z Fondu rozvoja vidieka. Pritom takto nastavené podmienky neboli direktívou zo strany Európskej únie, je to slovenské špecifikum. Prečo predkladatelia návrhu rozpočtu, ministerstvo financií a správca kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, nemysleli na tento problém? Zhruba polovica obcí sa po vytvorení inovatívnych a kohéznych fondov rastu dostala do tretej, nevýznamnej kategórie. Fond rozvoja vidieka v gescii ministerstva pôdohospodárstva je pre tieto obce prakticky jediná možnosť uchádzať sa o prostriedky a dotácie Európskej únie.

    Sme radi, že predchádzajúca vláda a vládna koalícia uskutočnila fiškálnu decentralizáciu, že finančné toky obciam na financovanie ich originálnych kompetencií sa dejú exaktným, priehľadným, vypočítateľným spôsobom na základe matematického modelu podielom na dani z príjmov fyzických osôb a nie sú odkázané na dobrú vôľu aktuálnej vlády, že vláda nerozdeľuje prostriedky podľa trička starostu, ako sa to deje pri dotáciách a transferoch zo štátneho rozpočtu, aj keď musím poznamenať, že tesne po zostavení vládnej koalície jedným z prvých krokov vlády bola zmena koeficientu nadmorskej výšky pri vyrátaní podielu tej-ktorej obce na výnose dane z príjmov fyzických osôb takým spôsobom, že ste účelovo presunuli ročne viac ako 1 mld. korún z južných oblastí do severne, vyššie položených oblastí republiky. Bolo to nekorektné, účelové a hrubo ste tým zdeformovali dobre nastavený systém.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, prepáčte, na chvíľočku vás preruším. Blíži sa jedenásta hodina, budeme hlasovať vtedy, keď skončí vystúpenie pána poslanca Farkasa a vyčerpáme aj faktické poznámky na neho. A poprosím vás všetkých, ktorí ste v sále, aby sme rešpektovali, že vystupuje poslanec za poslanecký klub. Prosím preto o pokoj v sále. Ďakujem pekne.

  • Okrem troch konkrétne uvedených investičných stimulov, KIA – Hyundai, projektu Samsungu a Kia Motors Slovakia, podpora rozvojových strategických investícií, investičné stimuly, budú rozpočtované vo výške 861 mil. korún, čo je pokles o 62 % v porovnaní so schváleným rozpočtom za rok 2007 na tento účel. V tomto roku rozpočet investičných stimulov bol vo výške 2,3 mld. korún. Napriek tomu, že prednedávnom bola prijatá novela zákona o investičnej pomoci, ktorej sa určili prísnejšie pravidlá na poskytovanie investičných stimulov, najmä z hľadiska teritórií, na území ktorých sa pri realizácii významnejších investícii môžu poskytnúť zo štátneho rozpočtu investičné stimuly. Môže to pomôcť menej rozvinutým regiónom s vyššou mierou nezamestnanosti. Investičné stimuly by mohli pomôcť regiónom východného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska, kde je hospodárska situácia menej priaznivá. Napriek tomu sociálnodemokratická vláda znížila rozpočet na tento účel z 2,3 mld. korún na 861 mil. korún.

    V roku 2008 sa znížil rozpočet pre tri úrady, a to pre Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie a napokon Úrad na ochranu osobných údajov v rámci kapitoly Úradu vlády. Na druhej strane sa zvyšuje rozpočet pre Úrad jadrového dozoru o 85 %. Pýtame sa, či nie je pokles rozpočtu pomstou pre uvedené tri úrady, pre Protimonopolný úrad za stanoviská pri pozastavení privatizácie letiska v Bratislave a ostatné úrady za to, že ich riadi človek maďarskej národnosti.

    Zníži sa oficiálna rozvojová pomoc zo strany Slovenskej republiky o 1,7 %, napriek tomu, že Slovenská republika má medzinárodné záväzky pri napĺňaní Miléniovej deklarácie Organizácie Spojených národov a dosahovaní dohodnutých miléniových rozvojových cieľov.

    Ďalšie záväzky, ktoré pre Slovensko vyplývajú z členstva v Európskej únii, znamenajú, že Slovensko by malo razantne zvyšovať svoj potenciál pri poskytovaní rozvojovej pomoci prijímaným krajinám, ak má dosiahnuť cieľový podiel zahraničnej pomoci 0,17 % z HDP v roku 2010, resp. 0,33 % v roku 2015.

    Dámy a páni, vláda určila pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008 tri priority, a to pôdohospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo. Sústreďme sa na tieto rezorty, či ambícia tejto vlády je premietnutá skutočne v číslach návrhu. Napriek navýšeniu v poslednom okamihu pred schválením vo vláde málo dostanú rozvojové projekty najmä v školstve, v oblasti budovania dopravnej infraštruktúry, v zdravotníctve a v oblasti sociálnych vecí, školstvo, veda a vzdelanie.

    Školstvu sa síce pridáva na platy, ale vzhľadom na hrubý domáci produktu bude menej na vedu a výskum. Na vzdelanie žiadal minister školstva viac o 3 mld., dostal viac o 400 mil. Rozpočet vysokých škôl v roku 2006 je 0,8 % z HDP, v roku 2007 0,75 % z hrubého domáceho produktu a napokon v budúcom roku 0,7 % z HDP. Teda je tu evidentný pokles. Celkove podpora štátu na vzdelanie v pomere k HDP teda klesá. Konkrétne, hospodárstvo rastie tempom viac ako 9 %, pričom sa pridáva na vedu a výskum 5,7 %, vysoké školy 5,7 %, regionálne školstvo 960 mil. korún. Predchádzajúca vláda za prioritu číslo jedna označila v Národnom strategickom referenčnom rámci vybudovanie znalostnej ekonomiky. Prioritou boli ľudské zdroje, prosím. Súčasná vláda neinvestuje do ľudí, do vysokého školstva, do celoživotného vzdelávania, ale ani do dlhodobo nezamestnaných. Jednoznačne žiadame preto viac do oblasti školstva a pre vzdelávanie.

    V oblasti dopravnej infraštruktúry je navýšenie rozpočtu minimálne. Na výstavbu diaľnic sa v roku 2006 zo štátneho rozpočtu minulo 14,7 mld. korún. V roku 2007 je rozpočet vo výške 10,1 mld. korún a na rok 2008 je rozpočet 10,5 mld. korún. Je to málo. Cesta projektov PPP je na podmienky Slovenska v oblasti výstavby diaľnic pole neorané, je to veľmi riskantné. Touto formou výdavky na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odkladajú na budúce obdobia. Nemusí to byť pritom priechodné pri Eurostate. Vieme, že jedným z najvýraznejších problémov Slovenska je značná regionálna nerovnováha, výrazné disparity regionálne. Zastaviť prehĺbenie tohto javu je možné kvalitným regionálnym rozvojom a budovaním dopravnej infraštruktúry. Vzhľadom na hĺbku tohto problému by bolo potrebné v tejto oblasti preinvestovať viac. Vláda pri zastavení privatizácie letiska v Bratislave sľubovala značné štátne investície do letiska. Keď pozorne preštudujeme návrh rozpočtu na rok 2008, vidíme, že nie sú pre letisko tam uvedené žiadne zdroje pre investičné aktivity, ale nie sú ani v rozpočte verejnej správy na roky 2008 až 2010. Privatizácia letiska sa zastavila, rozvoj letiska sa zanedbáva, štát nemieni na letisko investovať, osud letiska je tým spečatený, škoda.

    V oblasti zdravotníctva pán minister nedodržal sľub, že sa navýši podiel odvodov pre poistencov štátu na 5 % z priemernej mzdy. Dokonca vo výhľade do roku 2009 by sa tento podiel mal vrátiť na pôvodnú úroveň 4 %. V pomere k hrubému domácemu produktu sa zdroje zdravotníctva znížia v roku 2008, a to napriek tomu, že z rozpočtu SIS vláda presunula 190 mil. korún v poslednom okamihu. V oblasti zdravotníctva vnímame problém na strane výdavkov, DPH na lieky sa znížili, napriek tomu sa výdavky na lieky zvýšili. Zadlženie zdravotníctva rastie, momentálne je na úrovni 9 mld. korún. Zväčša sú to dlhy štátnych zdravotníckych zariadení, najmä fakultných nemocníc a nemocníc III. typu. Mestské, regionálne a súkromné nemocnice majú vyrovnané hospodárenie. Rozhodne si myslíme teda, že podľa uvedených čísiel zdravotníctvo nemôže byť prioritou, lebo zámer ministerstva je tvrdo reštriktívny, keď sa majú nemocnice zatvárať, nemôžeme hovoriť o rozvojových impulzoch.

    V sociálnej oblasti vnímame viaceré problémy, čo sa týka návrhu rozpočtu. Do návrhu zákona o rozpočte zabudovali šetrenie vo výške 2 mld. korún vyplývajúce z otvorenia 2. kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia. No nie je to riskantné? Aký bude pohyb poistencov? Vie to dnes niekto odhadnúť? Vianočný príspevok dôchodcom vo výške 1,5 mld. je chválitebný, je to aj nesystémový krok a nespravodlivý, pretože určiť hranicu, kde dôchodca dostane príplatok 1 500 korún, kto má o korunu vyšší dôchodok, zas nedostane nič, je to nespravodlivé. Vláda už nechce znižovať nezamestnanosť, uspokojila sa s hranicou 8 %. Zníženie rozpočtu aktívnej politiky trhu práce o 2 mld. z 5,6 mld. na 3,7 mld. je príznačné, nehľadiac na to, že dlhodobá nezamestnanosť je doteraz veľmi vysoká. Je dotácia na prvonarodené dieťa vo výške 25 000 korún. Prečo to nie aj pre 2. a 3. dieťa, sa pýtame. Veď ony zabezpečujú reprodukciu populácie. A prečo sa nezvyšujú rodinné prídavky napriek tomu, že to má vláda v programovom vyhlásení vlády a týka sa to 1,2 mil. detí?

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, sme sa dohodli, hovorím to pre tých, ktorí ste tu vtedy neboli, že budeme hlasovať a aj sľub poslanca bude nasledovať po vystúpení pána poslanca Farkasa. Prosím o elementárnu úctu voči poslancovi, ktorý vystupuje za poslanecký klub. Ďakujem.

  • V kapitole ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja sa objavila suma na podporu rozvoja bývania nižšia ako v roku 2007, a to, prosím, napriek tomu, že Slovenská národná strana mala záujem v tejto oblasti novelizovať dokonca Ústavu Slovenskej republiky. A táto strana, prosím, nominovala ministra výstavby.

    Len pre zaujímavosť dovoľte na záver uviesť krátky prehľad bilancie jednotlivých kapitol v súhrnných číslach v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2007. Tak má Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky plus 44 %, aj keď čiastočne na rekonštrukciu hradu, Úrad vlády plus 24 %. Ústavný súd plus 49 %, Najvyšší súd Slovenskej republiky plus 14 %, Najvyšší kontrolný úrad plus 22 %, ministerstvo zahraničných vecí bez zmeny, je to príznačné pre túto vládu, takúto váhu má, prosím, dnes oblasť zahraničných vecí, ukazuje sa, že vláda nemá záujem o kvalitnú reprezentáciu záujmov Slovenska v zahraničí, ministerstvo obrany plus 11 %, ministerstvo vnútra plus 18 %, pričom verejná správa zaznamenala pokles o 5,3 %, ministerstvo financií plus 29 %, ministerstvo životného prostredia plus 120 %, ministerstvo školstva plus 10 %, ale len zdroje na zvýšenie platov, ministerstvo zdravotníctva plus 13 %, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plus 2 %, napriek značnému poklesu nezamestnanosti, ministerstvo kultúry plus 27 %, ministerstvo hospodárstva plus 8 %, ministerstvo pôdohospodárstva plus 60 %, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja plus 16 %, tu by sa žiadalo viac kvôli riešeniu regionálnych disparít, a napokon ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií plus 13 %. A tu platí to isté, tu by sme želali viac kvôli riešeniu regionálnych disparít. No povedzte, je to šetriaci rozpočet? Nie. Slovensko je podľa návrhu bohatou krajinou, môže si dovoliť zvyšovať rozpočty kapitol o desiatky percent ročným indexom. V niektorých kapitolách je to dôsledkom zdrojov z eurofondov. Treba si ale všimnúť, že aj tieto percentuálne vyjadrenia poukazujú na nevhodné priority stanovené jednak v tomto rozpočte a jednak v Národnom strategickom referenčnom rámci, ktoré sú nevhodné pre podmienky Slovenska. Pritom rozpočtové obdobie Európskej únie, dámy a páni, sa začalo nie rokom 2008, ale rokom 2007, Slovensko premárnilo najmenej jeden rok. Čia je to chyba? Azda opozície? Nie, pani poslankyne, páni poslanci, je to jednoznačne chyba vládnej koalície.

    Preto v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja musím povedať, že takto vypracovaný a predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 napriek niektorým pozitívam nemôžeme podporiť, lebo naprosto v tomto návrhu prevažujú negatíva.

    Zároveň dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh v troch bodoch.

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky navrhujem v programe 074 účelovo určiť sumu 200 mil. korún na transfery pre obce a mestá na účelovú dotáciu obciam a mestám s cieľom vysporiadania pozemkov pod budovami a stavbami, ktoré štátna správa oddelimitovala na obce a mestá nevysporiadané v priebehu reformy verejnej správy a stali sa majetkom obcí a miest.

    Druhý môj návrh. Navrhujem uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa – Rezerva vlády Slovenskej republiky 140 mil. korún do rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s účelovým určením na program 07K0403 – Podpora rozvoja strategických investícií – Investičné stimuly.

    A napokon dovoľte, tretí môj návrh aby som predložil. V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky navrhujem účelovo určiť 50 mil. korún na granty obciam a mestám na účelovú dotáciu obciam a mestám na nákup školských autobusov.

    Ďakujem pekne aj za podporu týchto návrhov a ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Farkasa sa hlási pán poslanec Podmanický, pani poslankyňa Klára Sárközy, pán poslanec Rafael Rafaj. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Podmanický. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie bolo dosť obsiahle, takže nedá sa reagovať na všetky vaše vyjadrenia, ktoré ste použili. Dovoľte mi však zareagovať na minimálne jednu nekorektnú informáciu a nekorektné podanie, ktoré ste podali. Viackrát ste na jednej strane, pán poslanec, žiadali vládu na riešenie regionálnych disparít, na druhej strane, keď vláda urobila kroky, ktoré viedli k riešeniu niektorých regionálnych disparít, tak ste ich kritizovali. Mám na mysli práve tú zmenu koeficientu pri nadmorskej výške. Pán poslanec, ten krok bol absolútne, absolútne správny, ktorý uskutočnila vláda, pretože stačí sa teraz ísť pozrieť na severné Slovensko, je už naozaj zavalené snehom, tá zima tam trvá o niekoľko mesiacov dlhšie než na južnom Slovensku, sú s tým spojené problémy s údržbou ciest, sú s tým spojené problémy s vykurovaním budov a tak ďalej. Ja si myslím, že aj tieto veci by sa mali zohľadňovať v rámci riešenia regionálnych disparít. Tie obce na severnom Slovensku sú často veľmi roztiahnuté vzhľadom na tú geomorfológiu, sú to úzke doliny, kde napr. naša obec má 40 kilometrov miestnych komunikácií, susedná obec má 70 kilometrov miestnych komunikácií a sú to pomerne malé obce. Jeden deň sneženia stojí našu obec 20 000, susednú obec 40 000 korún. Sú to obrovské sumy, ktoré počas tej zimy naozaj rastú do absolútne neskutočných rozmerov, ktoré si vy možno tuná na južnom Slovensku, kde ešte slnko svieti, neuvedomujete. Takže ten krok bol absolútne správny a bol v prvom rade, pán poslanec, spravodlivý.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela dotknúť tej časti, kde pán poslanec Farkas hovoril o výsluhových dôchodkoch vojakov. Hovoril, že tieto dôchodky sú vyše 16 000 korún, priemerný dôchodok je 8 600. Keď sa zavádzal nový dôchodkový systém, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2004, tak všetky strany, ktoré boli vtedy súčasťou vládnej koalície, ale niekedy aj opoziční poslanci si priznali, že nová dôchodková reforma bude mať význam vtedy, keď bude tento systém univerzálny. No nieže by sme sa približovali postupne k tej univerzalite, ale takýmito krokmi tú univerzalitu posúvame. Neviem, dokedy to chceme robiť alebo dokedy to ten systém vydrží.

    A druhá moja pripomienka sa týka tej časti, kde hovoril o tom, že v rozpočte na rok 2008 je nárast platov policajtov o 19,9 %, vo verejnej správe je nárast platov o 8,9 %. Ja už len dávam otázku. Sú nemocnice, ktoré postupne zatvoria svoje brány, pretože tam nebudú lekári a zdravotnícki pracovníci, ktorí budú ochotní robiť za takéto nízke mzdy, či máme toľko peňazí, aby sme zvyšovali platy jednej skupine, privilegovanej skupine, o 20 % a tej druhej o necelých 9 %. A nehovorím ešte o tých, kde sa platy zvyšujú o 4 %. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledným prihláseným s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, chcel by som sa vyjadriť predovšetkým k istej kritike údajne nedostatočného financovania kultúry menšín. A naznačovali ste tam aj svoju vlastnú menšinu. Chcem povedať, že napriek tomu, že došlo počas vášho vládnutia k výrazným anomáliám, ktoré reprezentuje tento graf, kde maďarská menšina tvorila nadštandardný objem a aj skok v rokoch 2005 a 2006, súčasný podiel medzi rokom súčasným 2007 a rokom 2008 je plusový, vyjadrenie percentuálne 53 % pre maďarskú menšinu oproti 51,6 %. Takisto financovanie maďarskej kultúry je v pluse oproti tomuto roku plus 3,7 mil. Mohli by sme si pozrieť aj ďalšie položky, ako je napr. grantový program, kde je skok oproti tomuto roku z 85,9 mil. na 104 mil. čiže takmer 25 mil. Na Ifjú Szívek ide viac o 0,252 mil. a tak ďalej a tak ďalej.

    Pokiaľ sa týka tej vašej poznámky nedostatočnej alebo nulovej dotácie na piaty okruh Slovenského rozhlasu, Rádio Patria, je to nekorektné, pretože dobre viete, že vedenie rozhlasu urobilo z vás jednoducho rukojemníkov v rámci svojej reformy. A v tomto roku išlo 45,4 mil. ako účelový dotačný transfer na toto vysielanie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som reagoval na slová pána poslanca Podmanického. Pán poslanec, čo sa týka zimnej sezóny, aj by som čiastočne s vami súhlasil, ale treba mať na zreteli aj letné mesiace. A totiž za posledných päť-šesť rokov sú také horúčavy, že bolo potrebné inštalovať vo viacerých budovách verejnej správy aj miestnej samosprávy klimatizácie, a to napr. aj v školách. A dneska už to nie je žiadnym zázrakom. Ale treba tieto technické prostriedky prevádzkovať. To je ten problém. Napr. taká údržba parkov, komunikácií, musíte uznať, v horúčavách sú tieto náklady oveľa, oveľa vyššie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o štátnom rozpočte a pred hlasovaním o siedmich prerokovaných zákonoch a pred sľubom poslanca vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním.

    Ešte pred samotným hlasovaním vás chcem informovať, že dnes zasadol mandátový a imunitný výbor a v súvislosti s vymenovaním pani Zdenky Kramplovej za členku vlády poverenú riadením ministerstva pôdohospodárstva v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS podávam návrh, aby sme ešte pred hlasovaním zaradili do programu schôdze tri body. Prvý bod je informácia mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady, potom by nasledoval sľub poslanca Národnej rady a, samozrejme, návrh na voľbu poslanca za člena výboru. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas s takouto zmenou programu. Áno. Ďakujem vám veľmi pekne.

    A teraz pristúpime k samotnej

    informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pani predsedníčku, pani poslankyňu Renátu Zmajkovičovú, aby nám podala informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    Prezident Slovenskej republiky vymenoval z 27. novembra 2007 poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky Zdenku Kramplovú za členku vlády Slovenskej republiky poverenú riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Uvedeným dňom sa jej mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje.

    Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Zdenka Kramplová kandidovala na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine za stranu Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 500 z 27. novembra 2007 vyhlásil v súvislosti s vymenovaním poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej za členku vlády Slovenskej republiky poverenú riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky dňa 27. novembra 2007 podľa čl. 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej nastupuje za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko dňom 28. novembra 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Marián Haľko, narodený 6. júna 1945, bytom Prešov.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 501 z 27. novembra 2007 v súlade s § 57 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníka podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, o podanie informácií o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a z citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony:

    Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 500 a č. 501 z 27. novembra 2007.

    Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že nastupujúci náhradník je uvedený v poradí kandidátnej listiny strany Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko tak, ako ho vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 500 z 27. novembra 2007, a spĺňa podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre nastúpenie náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa údajov uvedených v podkladoch nastupujúceho náhradníka sa Marián Haľko narodil 6. júna 1945 a má trvalé bydlisko v Prešove.

    Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, po prvé, že prezident Slovenskej republiky vymenoval 27. novembra 2007 poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky Zdenku Kramplovú za členku vlády Slovenskej republiky poverenú riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, uvedeným dňom sa jej mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 77 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje, po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 500 z 27. novembra 2007 vyhlásil, že na neuplatňovaný mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej nastupuje za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko dňom 28. novembra 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Marián Haľko, po tretie, informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka výboru.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, vzhľadom na to, že nemám písomnú prihlášku do rozpravy, či sa chcete, kolegyne, kolegovia, prihlásiť do rozpravy. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme teraz hlasovať po tom, ako prednesie pani predsedníčka návrh uznesenia o tomto návrhu.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý som pred chvíľočkou predniesla.

  • Kolegyne, kolegovia, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia o nastúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady.

    A teraz prosím pána Mariána Haľka, aby sa dostavil do rokovacej sály, a pristúpime k samotnému

    sľubu poslanca.

    Pripomínam, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky, povie slovo „sľubujem“, podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec Národnej rady potom svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Prosím teraz pána Haľka, aby pristúpil pred rečnícke miesto a zložil sľub.

    Prosím pána podpredsedu Vetešku, aby prevzal vedenie schôdze.

  • Teraz žiadam pána podpredsedu Horta, aby prečítal sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň prosím aj prítomných, aby počas skladania sľubu stáli.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto v rokovacej sále.

    Teraz vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby mohli zamestnanci kancelárie zapracovať meno nového poslanca do hlasovacieho systému. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme po krátkej technickej prestávke pokračovať.

    Prosím vás, aby sme vzhľadom na zmeny v databázach vytiahli hlasovacie karty zo zariadenia a znovu ich vložili, aby bolo možné reštartovať systém.

    A budeme pokračovať

    návrhom na zmenu v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na základe predloženého návrhu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko je návrh, aby pán poslanec Haľko bol členom Zahraničného výboru Národnej rady. Pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto návrhu vyjadriť. Nie.

    Ak dovolíte, dám hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, aby pán poslanec Haľko pracoval ako člen zahraničného výboru.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pánovi poslancovi Haľkovi odsúhlasili jeho prácu v zahraničnom výbore.

    A teraz budeme pokračovať už v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o prerokovaných bodoch programu, najprv v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Bobrík bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, páni, v rozprave k predkladanému zákonu (tlač 425) vystúpili v druhom čítaní štyria poslanci, pani poslankyňa Sárközyová, pán poslanec Novotný, pán poslanec Pataky a pán poslanec Valocký.

    Pán poslanec Novotný navrhol podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Prosím, pán predsedajúci, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 68 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch predloženej informácie, a to bodoch 1, 4, 5 až 10, 12, 14 až 19, 21 až 33. To je okrem bodov 2, 3, 20, 11, 13, ktoré pán Novotný žiadal vyňať na osobitné hlasovanie. Čiže, prosím, dajte hlasovať.

  • Čiže hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Nie, je to z informácie. Čiže sú to body 1, 4, 5 až 10, 12, 14 až 19, 21 až 33. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 1 proti, 3 sa zdržali.

    Tieto body z informácie sme odsúhlasili.

  • Takže môžeme pristúpiť k osobitnému hlasovaniu o bodoch informácie, tak ako to navrhol pán poslanec Novotný, teda najprv o bodoch 2, 3 a 20 spoločne z predloženej informácie. Prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Čiže hlasujeme spoločne o bodoch 2, 3 a 20.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 54 proti, 8 sa zdržalo.

    Tieto body sme odsúhlasili.

  • Ďakujem. Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať ešte o bodoch 11 a 13 spoločne, tak ako ich navrhol na hlasovanie pán poslanec Novotný.

  • Čiže opäť hlasujeme spoločne o bodoch, a to o bodoch 11 a 13.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 49 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že aj tieto dva body sme odsúhlasili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, pani poslankyňa Sárközy predložila dva pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že jej návrh č. 1 je obsiahnutý v bodoch 9 a 14 vládneho návrhu zákona, preto sa pýtam pani poslankyne, či chce o tomto návrhu dať hlasovať.

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán spravodajca, odsúhlasili sme z informácie body, ktoré sú v rozpore s návrhom, ktorý odznel?

  • Sú obsiahnuté vo vládnom návrhu tieto, ktoré dala pani poslankyňa.

  • Dobre. Dávate námietku, pani poslankyňa. Hlasujeme o námietke.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 68 proti, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Námietku sme neodsúhlasili, nebudeme hlasovať o návrhoch.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Jej návrh č. 2 bol schválený v bode 7 informácie, takže nemôžeme o ňom hlasovať.

    Ďalší, kto vystúpil v rozprave, je pán poslanec Pataky. Predniesol 3 pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa, pán poslanec, či možno hlasovať o nich spoločne. Áno. Takže dávam návrh hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Patakyho 1, 2, 3 spoločne. Prosím, dajte hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasujeme o troch návrhoch pána poslanca Patakyho, ktoré zazneli v rozprave.

  • Hlasujeme.

  • 140 prítomných, 61 za, 59 proti, 20 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán poslanec Valocký predložil päť pozmeňujúcich návrhov. Pretože spolu súvisia, prosím, pán predsedajúci, dajte o týchto návrhoch hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o návrhoch pána poslanca Valockého.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 124 za, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy pána poslanca Valockého sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, pretože sme hlasovali o všetkých bodoch z informácie, ako aj pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy, prosím, dajte hlasovať podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o tom, aby sme návrh zákona prerokovali v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 54 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram v rámci neho rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Takže, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 59 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 430.

    Máte slovo, pán predseda výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uvádzal hlasovanie k zákonu o zavedení eura v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov (tlač 460).

    Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. O bodoch spoločnej správy na osobitné hlasovanie boli vybrané body 20 a 23.

    Takže pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich budeme hlasovať najskôr o nasledovných bodoch: 1 až 3, 6, 8, 9, 11 až 13, 15 až 17, 19, 21, 22, 25 až 27, 29 až 31, 33 až 36, 38 až 73 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Prosím vás, pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť ich, tak ako to uviedol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tieto body spoločnej správy sme odsúhlasili.

  • Na osobitné hlasovanie bol vybraný bod č. 20. Prosím vás, dajte hlasovať o tomto bode.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 66 proti, 11 sa zdržalo.

    Bod 20 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bode 23, ktorý bol tiež vybraný na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 67 proti, 12 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bodoch 4, 5, 7, 10, 14, 18, 24, 28, 32 a 37 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 21 za, 104 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neodsúhlasili.

  • Ďakujem. Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Richter. Pýtam sa: Budeme hlasovať o obidvoch bodoch naraz spoločne? Áno. Môžeme hlasovať o bodoch pozmeňujúceho návrhu spoločne pána Richtera.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 120 za, 21 sa zdržalo.

    Tieto návrhy pána poslanca Richtera sme schválili.

  • Ďakujem. Druhý v rozprave vystúpil pán poslanec Štefanec a tiež podal dva pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa: Budeme spoločne hlasovať o nich? Áno, spoločne budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána Štefanca.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Štefanca, o obidvoch návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme tieto návrhy prijali.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Lukšu, ktorý vystúpil ako ďalší v rozprave. Prosím vás, dajte hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lukšu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 118 za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pána poslanca Lukšu sme odsúhlasili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vargu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 90 za, 8 proti, 40 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme odsúhlasili.

  • Ďakujem. A ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predložil ja v rozprave. Prosím vás, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 4 sa zdržali.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem. Keďže sme odhlasovali všetky body spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave, mám splnomocnenie výboru postúpiť tento zákon do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Postúpili sme návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce v rámci tretieho čítania niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A, pán predseda výboru, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz prosím pána poslanca Tibora Mikuša, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 442.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto. Spoločná správa obsahuje 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 13 spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 94 za, 1 bol proti, 46 sa zdržalo.

    Body 1 až 13 sme odsúhlasili.

  • Bod 14 gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 14 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 3 za, 68 proti, 70 sa zdržalo.

    Bod 14 sme neschválili.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru o postúpení predmetného zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 42 proti, 17 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto v treťom čítaní prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Horváth? To je omyl, nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 58 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Pán poslanec Lukša bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 443.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 10 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 1 bol proti, 59 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. V rozprave vystúpil pán poslanec Jarjabek.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Jarjabka.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 16 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 33 proti, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 50 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    Teraz opäť pán predseda výboru pre rozpočet, financie a menu Jozef Burian bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 418.

    Máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Budeme najprv hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to najprv o bodoch 1 až 37 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 37. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 4 proti, 57 sa zdržalo.

    Body zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

  • Ďakujem. Aha, pardon, musím povedať, že som sa ja pomýlil, pán predseda. Bod č. 26 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Čiže nemohli sme schváliť akože bod 26, bol vyňatý na osobitné hlasovanie.

  • Ešte raz, pán spravodajca, vás poprosím uviesť to.

  • Bod č. 26 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Musíme o ňom zvlášť hlasovať. Čiže môžeme hlasovať o bodoch 1 až 25 a 27 až 37.

  • Dobre. Celé hlasovanie vyhlasujem za zmätočné a ešte raz budeme hlasovať od začiatku o bodoch zo spoločnej správy.

    Takže, pán spravodajca, budeme najprv hlasovať o bodoch 1 až 25 a 27 až 37 spoločne.

  • Odporúčanie gestorského výboru je body schváliť. Ja sa ospravedlňujem.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 58 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme body schválili.

    A teraz budeme hlasovať...

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode 26 zo spoločnej správy.

  • Hlasujeme samostatne o bode 26 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, nikto nebol za, 69 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 26 sme neschválili.

  • Ďakujem. Tým sme prešli všetky body spoločnej správy a budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, a to o návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Mušková.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy od pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ako druhá v rozprave vystúpila pani poslankyňa Biró. Keďže sme schválili body spoločnej správy 25 a 27, nemôžeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, o bodoch 1 a 3. Takže môžeme hlasovať o bodoch 2, 4, 5. A budeme hlasovať o nich spoločne alebo samostatne? Samostatne.

    Takže budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 2.

  • Hlasujeme o bode č. 2 z návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 46 proti, 33 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 4 celkovo z pozmeňujúcich návrhov pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 31 proti, 41 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Budeme hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 30 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Ako o poslednom pozmeňujúcom návrhu budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som podal v rozprave.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal pán predseda výboru v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 104 za, 9 proti, 28 sa zdržalo.

    Tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem. Pán predseda, prešli sme všetky body spoločnej správy a všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 42 proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda Národnej rady, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.

    Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 56 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Budeme teraz pokračovať.

  • Hlas z pléna.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pán predseda, prosím vás, kolegovia ma upozornili že som vedená v štatistike, že som nehlasovala za zákon o eure. Som presvedčená, že som hlasovala za. Prosím, keby ste zaprotokolovali túto moju žiadosť.

  • Ďakujem pekne. Áno, dobre. Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ja len mám krátky návrh. Chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, že výbor zasadá o 12.30 hodine. O 12.15 hodine nás čaká pred schodmi autobus. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem poprosiť o všeobecný súhlas, ešte máme dve posledné hlasovania, aby sme dokončili hlasovania. Ďakujem pekne.

    Takže prosím teraz pána poslanca Ivana Vargu, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 431.

  • Ďakujem. Pán predseda, v spoločnej správe máme na hlasovanie dva body. Gestorský výbor odporúča hlasovať o obidvoch spoločne s odporúčaním schváliť ich. Prosím, dajte hlasovať.

  • Čiže hlasujeme o dvoch bodoch spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Ruch v sále.

  • Ešte vás poprosím, kolegyne, kolegovia, o pokoj chvíľočku, aby sme dokončili hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme tieto body odsúhlasili.

  • V rozprave vystúpila pani poslankyňa Radičová. Podala tri pozmeňujúce návrhy. Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch samostatne.

    Pán predseda, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 63 za, 49 proti, 27 sa zdržalo.

    Prvý návrh sme neprijali.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 51 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 72 za, 29 proti, 34 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento tretí návrh sme prijali.

  • Schválili sme všetky body, ktoré boli aj v spoločnej správe, aj v rozprave. Pán predseda, dajte hlasovať, prosím, v zmysle rokovacieho poriadku, že prerokujeme zákon v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporučením gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 1 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

    A posledným hlasovaním, ktoré bude uvádzať pán poslanec Hradecký, bude hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 409.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave v druhom čítaní nevystúpil žiadny poslanec. Zo spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru vyplynulo 32 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s doporučením gestorského výboru hlasovať o nich spoločne a schváliť ich. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia. Čiže hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Vážený pán predseda, mám poverenie gestorského výboru posunúť návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 76 za, 1 proti, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Pelegrini sa hlási do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A hlasujeme o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 1 proti, 61 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prerušujem rokovanie schôdze. Budeme pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte o 14.00 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.16 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.

  • Takže, vážené pani kolegyne, milí kolegovia a vážený pán minister, pán spravodajca, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, pohľad do sály vôbec nenasvedčuje tomu, že by sme rokovali o zákone roka. Skôr to vyzerá, ako keby bola v parlamente, najmä vo vládnej koalícii, chrípková epidémia. Keď som išiel doobeda do sály, teda rokujeme od rána o rozpočte, tak som zachytil, ako jeden z koaličných poslancov hovorí, že no to si zasa dvadsaťkrát vypočujem to isté, len inými slovami. To je fakt, lebo keď hovoríme k tej istej téme viacerí, tak sa nevyhneme tomu, že hovoríme aj o tom istom. A preto majú nevýhodu tí, čo pristupujú k tomuto pultu rečníckemu neskôr ako tí, čo hovorili prv. No ale našťastie v živote sú aj situácie, keď je výhoda hovoriť alebo vystúpiť neskôr. Neviem, či ste cez obed nepozerali televíziu, na CNN bola dražba Rothschildovho vajca za 16 mil. USD. Síce neviem, či som teda zvolil dobrý príklad toho, keď niekto hovorí posledný, ale určite sú také situácie. A nakoniec, ten kolega z vládnej koalície, ktorý mal tie obavy, že bude dvadsaťkrát počuť to isté, nakoniec to ani nebude počuť.

    Dovoľte ale, aby som prešiel k veci, štátnemu rozpočtu na rok 2008. Ja som mu dal taký podnadpis, že je to rozpočet nevyužitej príležitosti.

    Vláda deklaruje v schválenom rozpočte jednu z hlavných priorít, zavedenie spoločnej meny euro od 1. januára 2009. A návrh štátneho rozpočtu svojimi parametrami záväzok Paktu stability a rastu rešpektuje. Schodok verejných financií je v budúcom roku rozpočtovaný na úrovni 2,34 % HDP vrátane vplyvu 2. dôchodkového piliera. Na deficite verejných financií sa podieľa najmä štátny rozpočet. Hospodárenie väčšiny ostatných subjektov verejnej správy sa očakáva prebytkové, v sume takmer 4,6 mld. korún. To je Štátny fond rozvoja bývania, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa či Národný jadrový fond. Schodok sa očakáva v nasledujúcich rokoch ešte nižší, 1,8 % HDP, a v roku 2010 iba 0,8 % HDP. Príjmy štátneho rozpočtu sú na úrovni 348 mld., čo je oproti tomuto roku nárast o 38 mld. Výdavky na budúci rok sú rozpočtované v sume 380 mld., čo je nárast oproti tomuto roku o 32 mld. A schodok štátneho rozpočtu je rozpočtovaný na úrovni 32 mld. V roku tomto bol na úrovni 38 mld.

    Pri tak výraznom ekonomickom raste, takmer 9 – 10 % a výraznom raste príjmov štátneho rozpočtu o 38 mld. korún, je zníženie schodku štátneho rozpočtu iba o 6 mld. korún, čo je číslo veľmi, veľmi nízke. Vláda málo šetrí. Vláda nevie premietnuť historicky najvyšší ekonomický rast na Slovensku do zníženia verejného dlhu či schodku štátneho rozpočtu. A to je nielen môj názor, to isté si myslí aj Národná banka Slovenska. Kedy splácať dlhy, ak nie teraz? Ministerstvo financií už na budúci rok očakáva spomalenie ekonomického rastu oproti tomuto roku, na druhej strane vyššiu mieru inflácie ako v tomto roku, avšak výdavky štátneho rozpočtu sú vyššie o 9 %. Výdavky schváleného rozpočtu vládou sú dokonca vyššie o 10 mld., ako bol pôvodný návrh ministerstva financií.

    Kde sa dá šetriť. Chceli ste to robiť redukciou štátnej správy. Keby ste šetrili aspoň 10 %, už to je úspora 2,6 mld. korún len na mzdách. Ak by ste zabezpečili centrálne obstarávanie tovarov a služieb, len zníženie výdavkov z tohto titulu o 10 % predstavuje úsporu 4,4 mld. korún. No a jednotný výber odvodov a daní je ďalších takmer 7 mld. korún. Len z prijatia takýchto troch opatrení je možné ušetriť v štátnom rozpočte takmer 15 mld. korún. Z tohto dôvodu je návrh rozpočtu na rok 2008 rozpočtom nevyužitej príležitosti. O kvalite návrhu rozpočtu nerozhoduje iba kritérium deficitu, ale tiež štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu.

    Skutočnosť, že výdavky rastú oveľa rýchlejšie ako je prognózovaný rast inflácie, ovplyvňuje aj to, že jednotlivé rozpočtové kapitoly môžu čerpať prostriedky zo zdrojov Európskej únie. V rámci druhého programovacieho obdobia to predstavuje na nasledujúce roky 2008 až 2010 sumu 133 mld. korún. Nárast prostriedkov pre jednotlivé kapitoly v porovnaní s predchádzajúcim rokom vrátane zdrojov z Európskej únie je nasledovný. Zoradil som kapitoly od tých najštedrejších, resp. od tých, kde ten nárast bol najvyšší, po tie, kde je nižší. Ministerstvo životného prostredia 124,8 %, ministerstvo pôdohospodárstva 60,4 %, ministerstvo financií 28,5 %, ministerstvo kultúry 26,6 %, ministerstvo výstavby 16,3 %, ministerstvo vnútra 13,7 %. Toto je poradie najlepšie dotovaných kapitol štátneho rozpočtu v budúcom roku. Nie sú tam ani školstvo, ani zdravotníctvo, ani kapitola sociálnych vecí a rodiny. Tieto rezorty nepatria podľa tohto medzi priority Ficovej vlády.

    Kratšie o tých troch. To sú školstvo, zdravotníctvo a sociálne veci.

    Školstvo, veda a výskum prioritou určite nie je napriek deklarovanému zámeru vlády vo svojom programovom vyhlásení zvýšiť výdavky pre tento sektor na 5 %. V tomto roku to boli 4 %, v návrhu rozpočtu na budúci rok je to 3,9 % a v tých nasledujúcich je to 3,3 % a 3,2 %. To nie je ani udržiavanie súčasného stavu a nieto ešte rozvoj. To je útlm. Dokonca aj vyjadrenie sociálnych partnerov vlády, školských odborov, že je to stagnačný rozpočet, je úplne namieste a je výstižné. Čiže je to nielen rozpočet nevyužitej príležitosti, ale podľa partnerov vlády je to rozpočet stagnačný.

    Prioritou tejto vlády nie je ani zdravotníctvo. Tu vláda tápe, robí nepremyslené kroky, nemá predstavu, čo robiť so zdravotníctvom. Zúfalé kroky aj ministerstva, i vlády v tejto oblasti sú návratom späť k problémom, ktoré už boli sčasti vyriešené aj predchádzajúcou vládou. Vraciame sa späť k zadlžovaniu nemocníc, k chaosu v súvislosti so schválenou novelou Zákonníka práce. Odsúvajú sa zdravotnícke výkony, najmä drahé zdravotnícke výkony, operácie. A, samozrejme, pokračuje odliv lekárov a zdravotníckeho personálu do zahraničia, a to všetko s negatívnymi rozpočtovými dôsledkami.

    A prioritou vlády nie je ani sociálna oblasť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má síce „nárast“ oproti predchádzajúcemu roku o 2 %, ale pri takom vysokom ekonomickom raste je to skôr výsmech. Kolega predo mnou to nazval kamufláž. Jedným-dvoma gestami v sociálnej oblasti chce vláda robiť dojem sociálne orientovanej vlády. Z opatrení, ktoré v tejto oblasti vláda robí, aj cez návrh štátneho rozpočtu na budúci rok možno konštatovať skôr, že je to vláda nie sociálne orientovaná, ale sociálne dezorientovaná.

    V textovej časti návrhu rozpočtu, a to v časti venovanej podpore rodiny sa doslovne píše. Jednu vetu si dovolím zacitovať: „Rozpočet na rok 2008 zabezpečuje zvýšenú podporu rodinám prostredníctvom príspevku pri narodení prvého dieťaťa pre cca 26 000 detí v sume 245 mil. korún.“ Keby túto sumu vláda rozdelila medzi deti vo všetkých rodinách, tak by to bolo 10 korún na dieťa a mesiac. To by však mohlo vyvolať skôr pohoršenie alebo pobúrenie vo verejnosti. Aj keď 10 korún je suma veľmi nízka, väčšina vyčlenených prostriedkov by sa ale dostala do rodín s deťmi, kde to skutočne potrebujú. Vláda sa však rozhodla „pre zvýšenú podporu“, preto výrazne zredukovala počet, hovorí sa tomu, oprávnených osôb iba na prvorodených. Stalo sa ale to pri takomto zjednodušenom a primitívnom zjednodušovaní, že sa podpora zmení vo väčšine prípadov alebo v mnohých prípadoch na plytvanie. Z prvorodených detí sú u nás pri dnešnom demografickom vývoji často deti jediné. Preto spravodlivejší prístup bol ten, ktorý som prezentoval za Kresťanskodemokratické hnutie. A podporila to aj opozícia, aby sme zvýšili podporu pri narodení každého dieťaťa o 5 500 korún. Aj keď by to bolo zvýšenie o nižšiu sumu, ako navrhujú pre prvorodené deti, bolo by to sociálne spravodlivé, nediskriminovalo by to rodiny s deťmi a bola by to skutočne zvýšená podpora rodinám s deťmi. Vláda v rozpočte nijako nezvyšuje podporu rodiny s deťmi ani cez prídavky na deti ani o tých smutne známych 10 korún. Prídavky na deti sa tak na Slovensku nebudú zvyšovať ani v nasledujúcom roku. Nebolo by to na mieste urobiť aspoň na Vianoce? Problémom je asi to, že deti nie sú voličmi.

    Vláda miesto pomoci tým, čo to potrebujú, ich trestá alebo na nich „zarába“. Exemplárnym príkladom toho je postoj vlády k chorým, k ťažko zdravotne postihnutým osobám a k ich opatrovateľom. Výška príspevku za opatrovanie zdravotne postihnutého človeka sa ani nezvyšuje, ale ani neudržiava na tej istej úrovni, ako to už niekoľko rokov garantuje zákon. Hoci táto suma tohto príspevku za opatrovanie je zo zákona 6 000 korún pri opatrovaní jednej osoby, v skutočnosti je táto výška oveľa nižšia. V minulom roku bola jeho priemerná výška len 4 669 korún. A štát dokonca na tomto príspevku ušetril v štátnom rozpočte, viď kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí, na tejto dávke 45 mil. korún, hoci opatrovateľov poberateľov tohto príspevku bolo o 5 300 viac. Určite aj vy dostávate konkrétne listy od tých, ktorí sa považujú právom postihnutí. Ja som nedávno dostal taký list jedného ťažko zdravotne postihnutého, ktorého opatruje dcéra, má tri deti, a teda opatruje otca, ktorý má vyše 70 rokov. Jemu zvýšili dôchodok o 622 korún a následne jej opatrovateľke príspevok za opatrovanie znížili zo 4 486 na 1 268 korún. Dobre počujete, takéto drastické príklady znižovania na Slovensku sú početné. Ministerstvo o zmenách pravidiel iba hovorí dva roky a návrh na zmenu stále odsúva. Týka sa to zákona o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, a to zasa o ďalší rok. Aj preto som s kolegom Abrhanom navrhol novelu zákona o sociálnej pomoci. A bude na rokovaní tejto schôdze Národnej rady, aby sme túto diskrimináciu a nespravodlivosť zastavili. Aj zduženia zdravotne postihnutých vládu a príslušné ministerstvo za nečinnosť tvrdo kritizujú.

    Aj v rámci Sociálnej poisťovne je dlho diskutovaný problém financovania dôchodkov. Aj na tejto inštitúcii vláda šetrí, a to nie málo. O celú 1 mld. zaplatil štát menej Sociálnej poisťovni za osoby, za ktoré je štát povinný platiť poistné odvody, viď účtovná závierka Sociálnej poisťovne za minulý rok, a bude tak robiť aj v nasledujúcom roku na rozdiel od ostatných platiteľov poistenia. Zamestnanci, zamestnávatelia, živnostníci, títo budú platiť viac. A, samozrejme, na ich dôchodku sa to nepremietne nijako. A v konečnom dôsledku na tom prerobí aj štát, lebo dostane menej peňazí na daniach z príjmov a zo zisku. Svetová banka vo svoje hodnotiacej správe nedávno konštatovala, citujem tú vetu, že Slovensko už druhý rok prešľapuje na mieste, nie sú žiadne pozitívne zmeny, o rok o dva nás predbehnú Bulhari, Rumuni, je to reakcia na deformácie v pracovnej legislatíve, v daňovom systéme a následne v sektore podnikania, podnikateľského prostredia či v zdravotníctve a posledne i v dôchodkovom systéme.

    Negatívnymi dôsledkami nekoncepčnej politiky súčasnej vlády sú rizika obsiahnuté v rozpočte na budúci rok, na budúce roky. Sú nimi skryté dlhy Železníc, zdravotných poisťovní či verejnoprávnych médií. No a výrazom premiérovho populizmu je, že rezerva predsedu vlády, ktorou disponuje podľa vlastného uváženia, je v rozpočte na budúci rok, je to viac ako tento rok, oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch, 150 mil. korún. V tomto roku to bolo 125 mil. A jeho predchodcovi muselo stačiť 50 mil. Z tohto pohľadu rozpočet tento na budúci rok je opäť viac propagandistický, marketingový, ale určite, určite nie sociálny.

    V návrhu rozpočtu na rok 2008 sú, samozrejme, i veci, s ktorými môžeme súhlasiť, resp. súhlasíme. Je to napr. v oblasti podpory bývania, tzv. štartovacie nájomné byty pre mladé rodiny, revitalizácia jestvujúceho bytového fondu s cieľom úspory energií, ale aj zvýšenia štandardu bývania, podpora výstavby zariadení sociálnych služieb pre starších občanov či podpora bonifikácie hypotekárnych úverov pre mladé rodiny.

    Ale záver z celkového hodnotenia návrhu rozpočtu je, že v danej situácii bezprecedentného vysokého ekonomického rastu síce deficit klesá, rozdelenie výdavkov ale zostáva zlé. Lobistické skupiny získavajú prostriedky na úkor školstva, vedy a infraštruktúry, na úkor sociálnej sféry. A preto je podľa nás rozpočet stagnačný, rozpočet nevyužitej príležitosti. Kresťanskodemokratické hnutie návrh takého rozpočtu nepodporí. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pán poslanec Kahanec, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Kolega Brocka začal tým, že nezodpovedá tomu, čo prerokovávame, prerokovávame zákon roka, sála, takmer prázdna sála, na začiatku ani jeden koaličný poslanec v sedadlách. A teraz je to iba o niečo lepšie. Ešte šťastie, že je tu pán minister a spravodajca.

    Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka. Pán poslanec Brocka tam zvýraznil slová, že vláda šetrila. A je to naozaj pravda. Šetrila, ale šetrila asi na nesprávnych miestach, predovšetkým na rezortoch školstva, vedy a výskumu, na rezorte zdravotníctva, v sociálnej oblasti. Čísla uviedol. Kde je teda toľko proklamovaná podpora týmto oblastiam, keď hovoríme, že chceme podporovať vedu, výskum, že chceme robiť znalostnú ekonomiku, že chceme zmeniť pomery v zdravotníctve, že chceme pomáhať sociálnej oblasti? A keď zoberieme konkrétne prípady, ktoré spomenul, tak tam sa dostávame do reality, že nie je schopná vláda zvýšiť rodinné prídavky, ktoré neboli valorizované už od roku 2004, dokonca ani o nejakú menšiu čiastku, lebo to, čo chcela, tak to bolo skôr tragikomické, o 10 Sk. Kde je toľký záujem o zdravotne postihnutých, keď na nich šetríme? Keď znižujeme peniaze za opatrovateľskú službu, nepostihne to aj toho zdravotne postihnutého? Kde je tá ochrana týchto ľudí, no a na financovaní dôchodkov podobne? Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, som rád, že vypočujem si vždycky tvoje pripomienky, ktoré sa týkajú sociálnej oblasti, ale nedáš si a zabŕdaš do tých oblastí, myslím si, kde nie je to celkom také jednoznačné. A ja mám teraz na mysli zasa ten tvoj príklad verejného obstarávania, centrálne verejné obstarávanie ako vyrieši problematiku toho, aby sme mohli ušetriť prostriedky. Ja si myslím, že to nie je také jednoznačné. Keby to bolo také jednoznačné, už dávno to centrálne verejné obstarávanie zavedieme. Má to trošku ale však také zákutia, ktoré sú, dá sa povedať, neprebádanou oblasťou. Aj ďaleko, ďaleko staršie krajiny aj európske alebo aj Spojené štáty americké nemajú celkom dobré skúsenosti, nehovorím, že to tak je vo všetkých oblastiach. Ale to dosť problematická oblasť tohto obstarávania, kde vlastne potom prichádza k veľkým objemom zákaziek, keď sa centrálne nakupuje jednotný tovar. A je tam vysoké riziko korupcie a vysoké riziko miery toho, že môže dochádzať k zneužívaniu vlastne toho. Čiže niekedy je ďaleko výhodnejšie to individuálne obstarávanie, keď sa to rozdrobí, ako keď sa to centrálne obstaráva. Ja by som tak jednoznačne netvrdil, že sa týmto dá ušetriť v tom štátnom rozpočte vysoká čiastka. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • To nebolo to najpodstatnejšie, čo som vo svojom vystúpení hovoril k štátnemu rozpočtu, pán Bobrík, ja som len uviedol niekoľko príkladov, kde sa dá šetriť. A práve z dennej tlače, z každodenného života pôsobenia aj vašich ministrov pozorujeme, ako nemajú záujem vaši ministri v tejto oblasti šetriť. A naopak, z verejných súťaží sa vyhadzujú záujemcovia pre formálne chyby dovtedy, kým nezostane ten jediný, ktorý bol pravdepodobne už dopredu vybratý v súťaži, aby profitoval napr. na štátnom rozpočte.

    Ale to podstatné, čo som hovoril k rozpočtu, je, že to je rozpočet stagnačný. A nemyslím si to ja pri takej vysokej miere ekonomického rastu, myslí si to aj sociálny partner vlády v súvislosti s výdavkami do vzdelania, do infraštruktúry.

    A to, že to je rozpočet nevyužitej príležitosti, tak si myslí aj Národná banka Slovenska, oni to síce takto nenazvali, to bol podnadpis môjho vystúpenia, z jedného jednoduchého dôvodu, šetrenie alebo schodok je iba o 6 mld. nižší, ako bol minulý rok. A pritom sú takmer o 40 mld. vyššie príjmy, ako boli v minulom roku. Proste v tejto danej situácii tie možnosti na šetrenie a úspory sú oveľa väčšie. Ale chápem, že tie lobistické skupiny majú väčšiu silu a väčšiu váhu pri vládnej koalícii ako napr. tie spomínané rodiny s viacerými deťmi. Deti u nás nie sú voliči, a preto rozumiem tomu, že nie sú u vás priorita.

  • Posledným písomne prihláseným do rozpravy za kluby je pán poslanec Ďuračka, ktorý vystúpi za poslanecký klub Slovenskej národnej strany. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dnes rokujeme o tom, ako bude vyzerať fiškálna politika nielen v budúcom roku, ale aj v nasledujúcom trojročnom horizonte. Základným rámcom pri presadzovaní politiky a cieľov vlády Slovenskej republiky obsiahnutým v programovom vyhlásení vlády bude obozretná rozpočtová politika a postupné upevňovanie stability verejných financií pri dôslednom dodržiavaní maastrichtských kritérií a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z reformovaného Paktu stability a rastu. Tento zámer je plne rešpektovaný predloženým vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, pričom tento návrh zároveň rešpektuje záväzky vyplývajúce z aktualizovaného Konvergenčného programu Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010 z novembra 2006, ako aj z tohoročnej vládou schválenej aktualizácie z novembra 2007. Obozretnosť vo fiškálnej politike je nielen o konvergenčných kritériách a pravidlách regionálneho Paktu stability a rastu, ale najmä o zabezpečení makroekonomickej stability a dosiahnutí dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Práve makroekonomická stabilita je základnou podmienkou pre rozvoj ekonomiky a podnikania, teda pre rast zamestnanosti, reálnych príjmov a životnej úrovne obyvateľov Slovenska.

    Dámy a páni, hlavnými fiškálnymi cieľmi v nasledujúcom trojročnom období je zníženie deficitu verejných financií vrátane nákladov dôchodkovej reformy pod 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2007 a splniť tam kritérium pre vstup do eurozóny. A druhým základným cieľom je do roku 2010 znížiť cyklicky upravený deficit verejnej správy, samozrejme, očistený o jednorazové efekty, na úroveň 0,8 % z hrubého domáceho produktu. Návrh rozpočtu verejnej správy so schodkami rozpočtovaný na úrovni 2,3 % vrátane vplyvu zavedenia kapitalizačného piliera starobného dôchodkového poistenia na úrovni zhruba 1,2 % v roku 2008, v roku 2009 na úrovni 1,8 % a v roku 2010 na úrovni 0,8 % hrubého domáceho produktu plní uvedené fiškálne ciele spomenuté v programovom vyhlásení vlády a ciele vyplývajúce z Konvergenčného programu Slovenska. Splnením druhého strednodobého cieľa v oblasti deficitu verejných financií v roku 2010 a prijatím niektorých ďalších opatrení v správnom čase, najmä v dôchodkovom systéme, bude na Slovensku prvýkrát od jeho vzniku zabezpečená dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Očakávaný nepriaznivý demografický vývoj núti zodpovedné vlády myslieť na tých vo fiškálnej politike ďaleko dopredu. Priaznivý vývoj verejných financií dnes nemusí znamenať priaznivý vývoj o 30, 50 rokov, keď budú kulminovať náklady starnutia populácie. Túto skutočnosť si vláda plne uvedomuje, a preto konsolidácia verejných financií je ústredným fiškálnym cieľom vlády v strednodobom horizonte, pričom je nutné zabezpečiť, aby konsolidačné ciele neohrozovali zdravý ekonomický rast, aby podporovali efektívny výkon menovej politiky. Návrh rozpočtu, o ktorom teraz rokujeme, je, samozrejme, o tejto zodpovednosti. Fiškálna politika bude teda smerovať k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti makroekonomickej stability, podpory ekonomického rastu, ako aj efektívnosti vynakladania verejných zdrojov, k rozvoju ekonomiky a zvyšovaniu životnej úrovne občanov. Slovensko je pripravené na zavedenie eura v roku 2009 napriek skutočnosti, že z pohľadu hospodárenia verejných financií bude pre vstup do eurozóny pre Slovensko kľúčový tento rok. Fiškálna politika a navrhovaný rozpočet jasne deklarujú snahu o konsolidáciu verejných financií nielen v hodnotenom období, ale aj v rokoch po prijatí eura. Nie je to teda len o eure, ale hlavne o makroekonomickej stabilite Slovenska.

    Vážené dámy a páni, realizáciou navrhovaného rozpočtu zároveň nedôjde k zadlžovaniu budúcich generácií, o čom svedčí aj fakt, že podiel hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 %, klesne do konca roka 2009 pod úroveň 29,7 %. Je možné konštatovať, že verejné financie znižujú finančné bremeno budúcich generácií. Návrh rozpočtu je postavený na analýzach, prognózach slovenskej ekonomiky, ktoré potvrdzujú, že slovenská ekonomika naďalej zostáva na ceste vysokého, ale udržateľného rastu. V súlade s konsolidačnými zámermi verejných financií zostáva spotreba vlády stále najpomalšie rastúcou zložkou hrubého domáceho produktu. Jej rast by sa mal v nasledujúcich rokoch pohybovať pod úrovňou 3 %. Práve kritikom, ktorí napádajú podiel jednotlivých výdavkových oblastí na hrubom domácom produkte, je nutné pripomenúť, že je nekorektné porovnávať vývoj výdavkov v percentách na hrubom domácom produkte v súčasných makroekonomických podmienkach, keď výrazný rast hrubého domáceho produktu je spôsobený takou štruktúrou zložiek HDP, ktorá negeneruje v rovnakej miere rast príjmov, najmä daňových, čo dokazuje, klesajúci podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte je možné udržať, vysoký rast podielu výdavkov na HDP na jednotlivých oblastiach, pokiaľ chceme pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a dodržať revidovaný Pakt stability a rastu a plniť záväzky vyplývajúce z Konvergenčného programu. Zvyšovanie kvality verejných financií sa darí aj napriek tlaku na fiškálnu konsolidáciu a skutočnosti, že Slovensko v rámci 27 krajín Európskej únie dosiahlo v roku 2006 druhý najnižší podiel daní na odvodoch na hrubom domácom produkte, a to vo výške 29,5 %. Najnižší ho malo len Rumunsko. Slovenská republika v období rokov 1995 až 2006 znížila tento ukazovateľ na 10,3 % hrubého domáceho produktu, čo je suverénne najväčšie zníženie spomedzi štátov Európskej únie.

    Hlavné ciele politiky vlády vychádzajú aj z jej programového vyhlásenia, čo znamená, že kľúčový dôraz sa kladie na sektory zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva. Okrem týchto oblastí sa pozornosť venuje najmä dôchodkovému systému a zvyšovaniu životnej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska s cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov. Popri týchto opatreniach sa uskutočňujú zmeny, ktoré by mali prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu verejnej správy. Zvyšovanie účinnosti a efektívnosti verejnej správy je zamerané na opatrenia v oblasti mzdových výdavkov a výdavkov na verejné obstarávanie. V priebehu rokov 2006 a 2007 sa v rámci orgánov ústrednej štátnej správy uskutočnili analýzy, ktoré posudzovali efektívnosť pracovníkov vo vzťahu k vykonávaným úlohám s cieľom identifikovať priestor na zníženie ich počtu. Výsledkom je zníženie počtu zamestnancov na centrálnej úrovni približne o 10 %, čím by malo popri zvýšenej efektívnosti dôjsť aj k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vo výške cca 2,5 mld. korún ročne v období rokov 2008 až 2010. Druhou oblasťou sú výdavky na verejné obstarávanie. V tomto smere sa uskutočňujú prvé kroky s cieľom zvýšenia tlaku na efektivitu vynakladania verejných prostriedkov.

    Vážené dámy a páni, z hľadiska prioritných oblastí vláda pokračuje v sektore školstva vo zvyšovaní úrovne miezd pedagogických pracovníkov v základnom, v strednom školstve s cieľom dosiahnuť úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo doteraz nebolo.

    Ďalšou z priorít vlády je aj poľnohospodárstvo, čo sa prejavuje na raste predpokladaných dotácií do tohto sektora. Podľa rozpočtu verejnej správy v rokoch 2008 až 2010 dosiahnu priame platby aj v roku 2008 podobne ako v tomto roku maximálnu možnú úroveň, čo znamená 80 % priemeru Európskej únie.

    Významnou oblasťou je vytvorenie podmienok pre rast životnej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska s cieľom znižovania regionálnych rozdielov. Konkrétne opatrenia sú zamerané na zlepšenie existujúcich podmienok pre príchod zahraničných investorov. V tomto smere sa vláda podujala zefektívniť administratívnu stránku procesu schvaľovania investičných projektov prostredníctvom schválenia schémy regionálnej pomoci pre veľké podniky. Zároveň došlo k navýšeniu prostriedkov štátneho rozpočtu na investičné stimuly v roku 2008 približne o 3 mld. korún.

    Nemenej významným faktorom z hľadiska regionálneho rozvoja je dopravná infraštruktúra. Cieľom vlády je urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest so zámerom prepojiť jednotlivé regióny s využitím projektov PPP.

    Podstatnú úlohu v procese rozvoja regiónov budú zohrávať aj prostriedky z fondov Európskej únie, pričom významná časť celkových prostriedkov je na základe schváleného Národného strategického referenčného rámca zameraná hlavne na túto oblasť.

    Vážené dámy a páni, budeme hlasovať nielen o tom, aký bude deficit v nasledujúcom roku alebo výdavkový limit tej-ktorej kapitoly štátneho rozpočtu, ale budeme hlasovať aj o smerovaní fiškálnej politiky, o ekonomickom a podnikateľskom prostredí na Slovensku, ale najmä o životnej úrovni občanov a budúcich generácií. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pán poslanca Ďuračku sa hlási pán poslanec Fronc ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo vo faktickej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, neviem, čo to hovoríte, keď tvrdíte, že v minulosti priemerný plat učiteľov nebol na úrovni priemerného platu hospodárstva. Keď končila vláda Mikuláša Dzurindu, dosiahol tento plat 18 200 korún, čo bol priemerný plat v národnom hospodárstve. Teraz je to práve inak.

    Ale druhú vec chcem povedať. Myslím si, že vy asi nemáte rád svojho straníckeho kolegu ministra školstva, ak tvrdíte, že tento rozpočet, ktorý má, je prioritou a že je to dobrý rozpočet, že je to navýšený rozpočet, že bude môcť plniť úlohy, ktoré má plniť v zmysle programového vyhlásenia vlády. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie.

    Pán poslanec Ďuračka bol posledný, ktorý vystúpil za poslanecké kluby v rozprave. A teraz budeme pokračovať ďalšími poslancami, ktorí sú prihlásení do rozpravy písomne.

    Prvým písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa ospravedlniť zastupujúcemu ministrovi, že budem hovoriť dlhšie, ako hovoril pán minister financií, aj pánovi predsedovi výboru, že budem hovoriť dlhšie, ako hovoril spravodajca, ako konštatoval a všimol si, doniesol som si k tomu aj trošku na občerstvenie džúsu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, keby som charakterizovať rozpočet rezortu školstva jednou vetou, povedal by som, že tento rozpočet, to sú prázdne sľuby a balamutenie občanov alebo aj inak ešte, je to zakríknutý minister školstva a premárnené šance.

    „Vláda Roberta Fica považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore. Vláda Roberta Fica vytvorí podmienky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania na všetkých typoch škôl. Vláda Roberta Fica si uvedomuje, že najmä vzdelávanie má nepopierateľné pozitívne efekty na ekonomiku štátu, na jeho hospodársky rast, na rozvoj sociálnej dimenzie, na kvalitu života. Vláda Roberta Fica si uvedomuje, že podmienkou zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov. Vláda Roberta Fica uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 %, 5 %, z hrubého domáceho produktu. Vytvorí predpoklady na prehĺbenie jazykovej prípravy a rozvoj počítačovej gramotnosti s podstatne rozsiahlejším využitím moderných didaktických pomôcok. Vláda Roberta Fica rozšíri podmienky pre vysokoškolské vzdelávanie, podporí zavedenie nových podporných programov prostredníctvom sústavy štipendií, daňových zvýhodnení a úpravou mzdových podmienok. Zaistí, aby financovanie vedy a techniky postupne dosiahlo výšku 0,8 % z hrubého domáceho produktu. A vláda Roberta Fica bude zvyšovať objem finančných prostriedkov určených na podporu práce s deťmi a mládežou. Čo sa týka športu, prehodnotí zákon o hazardných hrách a zákon o dani z príjmov.“

    Kolegyne a kolegovia, dámy a páni, toto nie sú výmysly a toto nie sú moje slová, to sú vaše slová, páni z koalície. To boli citácie z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica týkajúce sa rezortu školstva.

    Pri schvaľovaní rozpočtu pred rokom ste sa, ctení kolegovia z vládnej koalície, vyhovárali, že ste ešte krátko vo vláde a že na splnenie svojich sľubov máte štyri roky. Preto ste pred rokom dali školstvu vraj menej, než by malo dostať v zmysle tohto vášho programového vyhlásenia vlády. Ale dnes už nie je na čo sa vyhovárať, už rok a pol vládnete. Preto sa poďme pozrieť, ako plníte programové vyhlásenie, a to najmä z pohľadu návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok v oblasti vzdelávania, vedy, techniky, mládeže a športu. Pravdupovediac tie sľuby boli obrovské, ale pri medziročnom raste hrubého domáceho produktu o 9 % pri naozaj vynikajúcej kondícii slovenskej ekonomiky a pri miliardách, naozaj obrovskom množstve finančných prostriedkov z fondov Európskej únie sa vaše sľuby, ktoré som citoval, aj dali plniť.

    A aká je skutočnosť. V rozpočte na rok 2006, v poslednom rozpočte, ktorý pripravovala ešte naša vláda, bol nárast kapitoly školstva 4,2 mld. Sk, medziročný nárast vo vašom návrhu rozpočtu pre budúci rok je 2,1 mld., 4,2 mld. dali sme my, 2,1 mld. dávate vy. Budem rád, keď si tieto čísla všetci dobre zapamätáme, 4,2 mld. navyše dostali školáci, učitelia, školy ešte pred dvoma rokmi za našich čias, 2,1 mld., tak ste to zosekali vy. Hlavne, že ste ľuďom v školstve a rodičom nasľubovali hory-doly o počte žiakov v triedach, o jazykovej príprave a pod. 2,1 mld. je presne polovica zo 4,2 mld. oproti nárastu kapitoly v roku 2006. A keď to vyjadrím podielom z hrubého domáceho produktu, v roku 2006 to bolo 2,75 % HDP, v roku 2007 to je 2,62 %, do roku 2008 to je 2,48 % HDP. Podiel z HDP do školstva klesá, klesá a klesá. Kde je sľúbených 5 % z programového vyhlásenia vlády? Kde je tých 5 %, o ktorých tak plamenne rozprával v minulom volebnom období vtedy opozičný poslanec a dnes podpredseda vlády pre vzdelanostnú ekonomiku pán Čaplovič? Dnes by 5 % znamenalo, že školstvo by nedostávalo okolo 50 mld., ale, podržte sa, 100 mld. korún. No akosi sa vám tých 5 % scvrklo. Boli to len naozaj prázdne sľuby, ktorými ste balamutili pracovníkov v rezorte školstva. Pokles podielu finančných prostriedkov do školstva, to je skutočný význam, ktorý prikladá vláda Roberta Fica vzdelaniu. Scvrkávajúci sa rozpočet pre školstvo, to je význam, ktorý ľavicová vláda prikladá budúcnosti tejto krajiny.

  • Hlasy v sále.

  • Páni, mohli by ste sa ísť baviť inde?

  • Poprosím poslancov, ktorí si chcú niečo povedať dôležitejšie, ako je štátny rozpočet, nech to urobia mimo sály. Ďakujem pekne.

  • A musím aj povedať, že pán minister školstva je zakríknutý a pri zostavovaní rozpočtu o prostriedky pre školstvo nebojuje. Viem, že to nebýva jednoduché, ani s predsedom vlády, ale ani s ministrom financií, ale jednoducho to treba podstúpiť. Akurát keď tak sa na to dívam, tak si kladiem tak trošku nadľahčene otázku, či sa bojí, že by s ním pán premiér zamietol alebo vymietol školský dvor, ako vymietol s pánom ministrom Jureňom maštaľ.

    No ale vážne. Návrh rozpočtu však v prvom rade svedčí o vzťahu vlády a vládnej koalície k našej mládeži a vzdelávaniu. Povedzme si teda holú a neprikrášlenú pravdu. Vzdelávanie našich detí je na absolútnom okraji záujmu vlády Roberta Fica, je na absolútnom okraji záujmu. A chce táto vláda naozaj rozvoj školstva? Na rozvojové programy v oblasti regionálneho školstva je v návrhu rozpočtu vyčlenených 100 mil. korún. V tomto roku tam išlo podľa návrhu rozpočtu aj schváleného rozpočtu na rok 2006 takmer o 1 mld. viac, presne 930 mil. korún. Však, nakoniec, pán minister to má vo svojom návrhu zákona. Je to v tabuľke na strane 26. Tak kde sú sľuby z vládneho programu o podpore výučby jazykov, informatizácii? Kde sú moderné didaktické pomôcky? Kde sú finančné prostriedky na zníženie počtu žiakov v triedach? Preto som povedal, a trvám na tom, že pán minister školstva Ján Mikolaj len chrlí jednu bezcennú koncepciu za druhou ako na bežiacom páse a svojimi sľubmi zavádza verejnosť.

    Všimnite si, že znižujúce sa výdavky na dopravu žiakov sú takisto navrhnuté v návrhu tohto rozpočtu. Toto je údaj, ktorý by si mali zvlášť všimnúť rodičia školopovinných detí. Teda v regiónoch so vzdialenou lokalitou, v chudobnejších rodinách budú musieť pre vzdelanie svojich detí celkom iste hlbšie siahnuť do vrecka.

    A idem ďalej, tak ako som citoval tie sľuby z programového vyhlásenia vlády. Pozrime si teda ďalší sľub, že vláda Roberta Fica zlepší ekonomické a spoločenské postavenie učiteľov. Za štyri roky našej vlády, keď bola ekonomika Slovenska v neľahkej situácii, sa zvýšil priemerný plat učiteľov z 12 500 na 18 200 korún, čo bol na konci vlády priemerný plat v národnom hospodárstve. Dnes podľa tohto materiálu, si nevymýšľam, je to materiál, ktorý uvádza ministerstvo školstva v návrhu štátneho rozpočtu, je pre rok 2007 očakávaný priemerný plat učiteľa 19 642 korún, v národnom hospodárstve 20 266 korún, teda o 624 korún menej, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve. Preto som sa pýtal kolegu Ďuračku, o čom to rozprával, keď hovoril, že priemerný plat chcete v budúcnosti dosiahnuť a dotiahnuť v školstve na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve. Ako ho chcete dosiahnuť, keď ho znižujete? Toto je teda spoločenské a ekonomické zlepšenie postavenia učiteľa?

    A poďme na ďalší sľub, ktorým je podpora vysokoškolského vzdelávania. Aká je skutočnosť? Podiel z hrubého domáceho produktu na vysoké školy klesá. V roku 2006 to bolo 0,71 % z HDP a v roku 2008 to bude už len 0,66 % z hrubého domáceho produktu. A študenti, ako je to s tou podporou cez sústavu štipendií? Kvôli tomu ste vo vysokoškolskom zákone zrušili vyhlášku o motivačných prospechových štipendiách? Ako je to s daňovými úľavami? Tie ostali len na papieri. Naopak, rastú odvody pre externých doktorandov. Dneska ste sa to pokúsili reparovať v zákone.

    Ďalší sľub vlády Roberta Fica je dať 0,8 % z HDP na vedu. V roku 2008 to bude podľa návrhu rozpočtu 0,44 % oproti 0,47 % z hrubého domáceho produktu v roku 2006, teda opäť nie nárast, ale pokles. Ak by vláda naozaj chcela splniť svoj sľub do konca volebného obdobia, musela by v roku 2010 dať na vedu 2,5-násobok, opakujem, 2,5-násobok toho, čo dáva dnes, teda pridať jednorazovo zhruba 12 mld. korún. Pán minister, budete ich mať, tých 12 mld. korún v roku 2010? No vidím, že mi neodpoviete, ale dúfam, že aspoň sa vyjadríte k tomuto. Ja si neviem predstaviť, kde sa tie všetky peniaze zrazu vezmú, aby sa splnili sľuby dané v programovom vyhlásení vlády. Veď to by bolo už niečo, nad čím by musela žasnúť aj rozprávková Alenka v ríši divov.

    A nakoniec mládež a šport. Pán minister asi išiel hľadať tie peniaze. Mládež a šport je naozaj popoluška, ktorá zaznamenáva dokonca pokles aj v absolútnych číslach. Takže keď sa hovorí v programovom vyhlásení, že to je najlepší prostriedok, ako zabezpečiť zdravý životný štýl našej mládeže ako prevenciu proti drogám, tak neostáva mi nič iného, len zaplakať. Nemôžem ináč povedať, len to, že vláda Roberta Fica nemá rada mládež. Mládež vo veku do 18 rokov, to nie sú voliči. A vláda, zdá sa, nechce, aby mládež bola múdra a vzdelaná. Asi by potom veľmi rozmýšľala a nebolo by ju možné manipulovať a zavádzať prázdnymi rečami. Vláda sa rada predvádza, ako pomáha dôchodcom. Ale nech sa teda opýta dôchodcov, nech sa opýta starých rodičov, komu pomáhajú, komu dajú aj to posledné zo svojich úspor. V prvom rade sú to ich vnuci a vnúčence, aby sa mali lepšie, aby sa mohli uplatniť v živote, aby získali lepšie vzdelanie. Len prečo to takto nerobí aj naša súčasná vláda? No papier znesie všetko, a to aj ten papier s programovým vyhlásením a vládnymi sľubmi.

    Táto vláda nediskutuje s opozíciou, ale všetky naše návrhy hádže rovno do koša. Vo výbore som predložil návrhy, ktoré by umožnili rozvoj regionálneho školstva, umožnili by zvýšiť platy učiteľom, zlepšiť podmienky na chod vysokých škôl. No už vo výbore, ste ctení kolegovia z vládnej koalície, tieto návrhy, ako aj návrhy ďalších opozičných poslancov hodili rovno do koša. Páni z vládnej koalície, odpadové koše sú už plné dobrých nápadov. Preto nebudem teraz tieto návrhy opakovať. Počkám si, či sa kolegovia poslanci z vládnej koalície zobudia a pomôžu školstvu. Ak tak urobia, sľubujem, že nezahodím vaše návrhy do odpadového koša, počkám si na každé rozumné zvýšenie rozpočtu pre školstvo z vašej vládnej strany a určite ho podporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Fronca sa hlási pán poslanec Rafael Rafaj ako jediný, pardon, ešte Jaroslav Ivančo. Prosím, aby ste sa hlásili, páni kolegovia včas. Čiže ešte sa hlási s faktickou poznámkou pán Ivančo Jaroslav. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán exminister, pozorne som si vypočul vaše čítanie rozpočtu, ale pravdepodobne dá sa čítať aj medzi riadkami, lebo ja tu mám rozdiel, ktorý ste si prisúdili vy, 4,1 mld. navyše, to znamená z 51,36 mld. na budúcoročných 55,494 mld. v prospech súčasného ministra. Takže keď ste dali kartu, ja vyrovnávam.

    Chcem vás ešte upozorniť, že v roku 2008 ide na vysoké školy 13 mld., čo je 900 mil. nárast, ktorý bude použitý práve na rast platov a na doktorandské vzdelávanie, kde možno aj vďaka minulým rokom výrazne zaostávame. Možno by ste si mohli pozrieť aj štúdie OECD, v prípade doktorandského štúdia a v prípade regionálneho alebo základného školstva, kde sme sa z prvého miesta asi za 12 rokov dostali na predposledné miesto z hodnotiacich štátov. V prípade regionálneho školstva je nárast z 34,8 mld. na 36,4, mld. To znamená 1,6 mld. A ten bude použitý tiež na nárast platov pedagógov. Ďalej je tu rozdiel 1,7 mld., ktorý bude získaný z európskych fondov, pretože Slovenská republika, ako viete, 17 mld. prispieva do fondov a spätne sa nám potom vracajú cez projekty. A z toho ministerstvo plánuje približne 4 mld. až 5 mld. využiť ako dodatočné zdroje.

    Chcem vás ubezpečiť, že finančne sú pokryté všetky kapitoly ministerstva školstva. Takže nijaký krízový ani čierny variant...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem podporiť kolegu poslanca Martina Fronca v tom, že vláda skutočne na rok 2008 pripravila podľa môjho názoru údržbársky rozpočet, ktorý nevstupuje zásadne do toho, aby deklarované princípy či už v programovom vyhlásení vlády alebo slovne, deklarované princípy z ministerstva školstva a od samotného premiéra ako takého sa napĺňali aj v praxi, pretože ak si zoberiete rozpočet školstva a pozriete si prehľad výdavkov, ktorý je napr. na strane 25, tak zistíte, že väčšina riadkov v tejto tabuľke obsahuje len samé mínusy.

    A vláda takisto neplní svoje vlastné vyhlásenie, ktorého sme boli aj svedkom, keď sme predložili návrh reformy školského systému, keď práve koaliční poslanci deklarovali, že na takúto reformu nie sú pripravené peniaze. Tak chcem povedať, že ani na reformu z dielne ministerstva školstva samotné ministerstvo peniaze nemá, pretože už som dnes povedal, že podľa schválenej koncepcie profesijného rastu učiteľov ministerstvo školstva urobili kvalifikovaný odhad porovnania priemernej mzdy pedagogických zamestnancov, navýšenie v roku 2008 o 6 %, pritom navýšenie normatívnych výdavkov je o slabých 4,4 % v návrhu rozpočtu. Chcem ale povedať, že normatívne výdavky, to nie sú len mzdové, ale aj iné výdavky, ktoré sa zvyšujú počas roka 2008. Tak...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne za poznámky. Pán kolega Rafaj, v prvom rade by som chcel oceniť to, že ste počúvali, čo som hovoril k tomu rozpočtu, k tým 55,4 mld. Porovnával som rozpočet bez prostriedkov z európskych fondov, pretože aj tie peniaze, o ktorých som hovoril z minulosti, boli bez prostriedkov z európskych fondov. Čiže to je to, čo priamo vláda dáva.

    Druhá poznámka k tomu, čo ste povedali. Ja som hovoril o platoch učiteľov regionálneho školstva. A tam je ten problém.

    A tretia poznámka, ak dovolíte. Ja som sa vyjadroval celý čas, že hlavnú zodpovednosť nesie vláda. Ministra viním v tom, že málo bojuje, že naozaj je zakríknutý a že to nie je jednoduché. Musí bojovať aj s ostatnými ministrami, aj priamo s premiérom. A v tom mu môžete pomôcť aj vy, pretože pokiaľ avizoval napr. zníženie počtu žiakov v triedach, je to podľa mojich odhadov 1 mld. On o tom vie, ja som mu to hovoril. Jazyková príprava na naštartovanie je ďalšia 1 mld. minimálne, aby to mohol urobiť. A na to prostriedky nemá. Na rozvoj je naozaj v rozpočte navrhnutých 100 mil. navyše. To je úplne trápne. A je to nakoniec aj tá vec, a ja vám to veľmi otvorene poviem, že nakoniec sa to zvezie nielen na ministrovi Mikolajovi, ale aj na celej SNS. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Imre Andruskó, pripraví sa pán poslanec Ferdinand Devínsky. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, mám smolu, po prvé, už pán exminister pán poslanec Fronc už skoro všetko povedal o školstve, po druhé, práve teraz som čítal v Pravde on line, že vláda sa rozpadla, že pán Mečiar odišiel z Koaličnej rady, neviem, pán minister, či na budúci rok máme štátny rozpočet alebo provizórium. Ale dovoľte mi ale napriek tomu, aby som predniesol svoj prejav. Ďakujem pekne.

    Návrh rozpočtu na rok 2008 na moje veľké prekvapenie nekorešponduje s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pokračovať v budovaní vedomostnej spoločnosti. Vidieť to aj na konkrétnych číslach. Veď napr. plánované 5,5-percentné zvýšenie rozpočtovej kapitoly na zabezpečenie prevádzky a činnosti základných a stredných škôl je nižšie, ako plánované približné 8-percenté tempo hospodárskeho rastu v Slovenskej republike. Z týchto čísel je jasné aj pre laickú verejnosť, že vývoj školstva bude zaostávať za vývojom hospodárstva, čo môže mať za následok aj to, že reálna, tzv. kúpna hodnota tohto rozpočtu bude nižšia, ako bola v predchádzajúcom roku. Táto jednoduchá skutočnosť nám prezradí, že vláda Slovenskej republiky napriek programovému vyhláseniu nechce ďalej pokračovať v začatom trende a neuznáva skúsenosti takých hospodárskych veľmocí, ako je napr. Japonsko alebo trebárs Nemecko. Tie totiž po prehratej druhej svetovej vojne svoje úspechy dosiahli nie rozdávaním peňazí, ale vysokými investíciami do vzdelávania mladej generácie. Či to bolo úspešné alebo nie, o tom vás asi nemusím poučovať. Nuž vyzerá to tak, že Slovenská republika vďaka tejto vláde naberá iný smer. Pravdepodobne chceme naveky vekov zostať len provinciou, kde občania predávajú svoju lacnú pracovnú silu zahraničným spoločnostiam. Dobre sa pamätám, že predseda vlády Robert Fico chce efektívnejšie vystupovať práve proti monopolom, ktoré zneužívajú svoje postavenie na trhu. No nerozumiem, prečo to chce tak urobiť, keď týmto spoločnostiam na druhej strane vláda prihráva vo forme zabetónovania zaostalosti vzdelávacieho systému, degradovanie vzdelávania im totiž dodá veľké množstvo málo kvalifikovanej lacnej pracovnej sily.

    Vážení prítomní, bol by som rád, keby ste moje slová nechápali len ako nejakú lacnú agitáciu pre zvýšenie platov učiteľom. Všetci dobre vieme, že úroveň vzdelávania závisí nielen od kvality učiteľov, ale aj od mnohých ďalších faktorov, ako je napr. materiálno-technické vybavenie škôl, kvalita a kvantita učebných pomôcok, využívanie modernej výpočtovej techniky, vhodných audiovizuálnych prostriedkov, množstvo moderných vyučovacích metód alebo napr. možnosti vhodného modelovania niektorých situácií na odborných školách. Spoločnosť je trpezlivá, lebo jej je známe, že očakávaná zmena starého typu školy na modernú kreatívnu školu potrvá niekoľko desaťročí, ale všetci vieme aj to, že v tomto období okrem zmeny legislatívneho prostredia potrebujeme aj neustály vývoj v oblasti materiálno-technického zabezpečenia podmienok výchovno-vzdelávacieho procesu, a to na každej škole alebo školskom zariadení v Slovenskej republike. Preto by bolo potrebné sa držať daného slova vlády o pokračovaní na ceste pri budovaní vedomostnej spoločnosti. Z uvedeného jasne vyplýva, že by sme nemali riešiť len zvýšenie platov pedagogickým pracovníkom, ale by bolo potrebné zabezpečiť aj ostatné podmienky ich kvalitnej práce. K tomu však čísla uvedené v návrhu rozpočtu pre túto oblasť nekonvergujú. Tieto čísla v rozpočte sú pritom veľmi jednoducho viditeľné a porovnateľné, a to nielen pre odborníkov, ekonómov, ale aj pre laickú verejnosť. V záujme zachovávania vážnosti štátnych štruktúr by bolo potrebné predísť takej situácii, v ktorej napr. pri príležitosti Dňa učiteľov, pedagógov po roku 2008 budú minister školstva a ďalší predstavitelia štátnej správy v oblasti školstva hovoriť o zlepšení spoločenského postavenia učiteľov a dôležitosti vzdelávania. Budú to len falošné slová a falošná hra predstaviteľov štátnych orgánov. Ak bude rozpočet schválený v predloženej forme, mali by príslušní predstavitelia vlády brať na seba zodpovednosť a verejne vystúpiť pred občanov republiky s vysvetlením, čo podľa nich znamenajú slová podpora vedomostnej spoločnosti alebo napr. ďalší vývoj výchovno-vzdelávacieho systému.

    Vážení prítomní, každá moderná spoločnosť vie, že jej budúcnosť závisí od podmienok výchovy a vzdelávania mladej generácie. Nehráme sa na to, že práve my to vieme lepšie, práve my to nepotrebujeme, lebo už dávno sme dosiahli všetko, čo chceme. Už nemáme čo dosiahnuť, už nepotrebujeme riešiť nové problémy, už nebudeme mať nové výzvy? Všetci tu prítomní vieme, že to tak nie je. Práve preto vyjadrujem poľutovanie nad plánovaným rozpočtom na zabezpečenie prevádzky a činnosti základných a stredných škôl a vyzývam vás o jeho prehodnotenie. Školstvo, resp. vzdelávanie by mali byť práve apolitickou oblasťou, za ktorú zodpovednosť za vypracovanie a realizovanie dlhodobej vízie by mali mať všetky strany politického spektra. Takúto spoločnú zodpovednosť a jednotný postup pri potrebných činnostiach však nie je možné realizovať, ak niektorá vláda v záujme dostatočného zabezpečovania potrebných finančných prostriedkov na svoje iné sebecké potreby postúpi od linearity vývoja. Zároveň si musíme byť vedomí aj toho, že zaostalosť spôsobenú nevyhovujúcim rozpočtom v roku 2008 budeme doháňať nie jeden rok, ale možno mnoho rokov. Spôsobenú situáciu môžem porovnať k prípadu dvoch telies, ktoré padajú voľným pádom. Ten, ktorý bol spustený o sekundu skôr, v každej ďalšej sekunde sa vzdiali od druhého stále viac a viac. Práve takto bude vďaka tomuto rozpočtu aj zaostalosť školského systému stále väčšia a väčšia a od budúcich vlád bude vyžadovať náprava vzniknutej situácie veľmi veľké úsilie. Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Devínsky, pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni poslanci, je celkom prirodzené, že pri takom závažnom bode, akým je štátny rozpočet a najmä rozpočet školstva, ktorý by pre všetkých z nás mal predstavovať prioritu, sa vždy vrátime k programovému vyhláseniu vlády a k jeho plneniu. Keď sa na tejto parlamentnej pôde 1. augusta 2006 prerokúvalo toto vyhlásenie, často odznievali slová o vedomostnej spoločnosti, o znalostnej ekonomike, vzdelávaní a vzdelaní, vede a výskume. A zdalo sa, že vzdelanie a veda je prioritou aj tejto vlády. Dalo by sa teda očakávať, že hneď ako sa naskytne prvá možnosť naplniť obsah týchto slov, a takou jedinečnou príležitosťou tvorba rozpočtu verejnej správy iste je, dožijeme sa príjemných prekvapení. To sa nestalo, prekvapení sme sa dožili, žiaľ, nie príjemných.

    Ak teda čítame, citujem z programového vyhlásenia vlády, že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu alebo že vláda považuje výchovu a vzdelávanie slovenskej spoločnosti za základný prostriedok jej ďalšieho rozvoja a rozhodujúcu podmienku jej úspešného adaptovania sa v integrujúcom európskom priestore, či to, že vláda bude podporovať vzdelávacie, vedeckovýskumné, informačné a, podčiarkujem, inovačné aktivity škôl a pracovísk Slovenskej akadémie vied, nepochybne môžeme predpokladať, že sa tieto sľuby odrazia najmä pri financovaní takej kľúčovej a rozhodujúcej kapitoly, akou je kapitola ministerstva školstva. Túto príležitosť vláda nevyužila ani v návrhu pri schválení rozpočtu na rok 2007, ani v návrhu rozpočtu na rok 2008. Už sme dnes viackrát počuli, že v tomto návrhu sú práve vzdelávanie a výskum najväčšími porazenými. Naše školstvo a veda napriek tisíckrát opakovanému Lisabonu, opakovanej Bologne a opakovaným nadväzným stratégiám dostáva finančné prostriedky s nižším medziročným tempom rastu, než sú priemerné výdavky štátneho rozpočtu. Roku 2008 majú rásť verejné výdavky štátneho rozpočtu v priemere o 9 %, kým kapitola školstva len o 8 % a po odpočítaní eurofondov len o 4,3 %.

    Osobitne upozorňujem a zdôrazňujem, že spoliehanie sa na eurofondy vo výške 1,9 mld. pre školstvo je iluzórne. Podľa údajov ministerstva financií, ktoré ste podpísali, pán minister, vy, bolo čerpanie ministerstva školstva za obdobie rokov 2004 a 2005 len na úrovni niečo okolo 20 % a za rok 2006 sa opäť podľa údajov ministerstva financií čerpanie fondov ani len nezačalo. Dôvody boli a sú rozličné. Napomáha tomu aj skutočnosť, že výbor pre vzdelanie jednoducho nemôže plniť svoje zákonom zaručené kontrolné funkcie, pretože sa vďaka koaličným poslancom nepodarilo schváliť zriadenie komisie, ktorá by sa zaoberala kontrolou čerpania eurofondov, dokonca sa tak stalo dvakrát. Hádam sa len kolegovia z koalície, z ktorých ani jedného člena výboru tu teraz v tejto chvíli nevidím, neboja kontroly transparencie prideľovania a čerpania týchto miliárd? Nárast rozpočtu pre regionálne školstvo je len 4,4 %, pričom aj vysoké školy majú nárast nižší, ako je priemer výdavkov štátneho rozpočtu. Výskum síce dostáva o niečo viac, ale v minulom roku zaznamenal taký škrt, že dnešný návrh prírastku sotva stačí vyrovnať to, čo sa minulý rok pokazilo. No a šport paradoxne v olympijskom roku dostáva dokonca o 1 % menej, ako dostal vlani, a to napriek tomu, že si ministerstvo školstva stanovilo úlohu získať 230 medailí z európskych a svetových súťaží. To hovorím len na okraj rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, lebo to zrejme bude musieť zabezpečiť z nejakých financií pán minister financií. A ako sa tieto vstupy odrazili v štruktúre jednotlivých programov, vidieť na prvý pohľad v tom, že najväčšie škrty dostali položky v rozvoji, a to vo vysokom aj regionálnom školstve. Pokiaľ ide o verejné vysoké školy, to je mínus 300 mil., základné a stredné školy boli v rozvoji krátené o 829 mil. a výsledok je len necelých 11 % vlaňajšieho prídelu. Mimochodom, aj rozvoj športu to schytal, keď dostal na rozvoj o 10 % menej.

    Je pravdou, že sa v predkladacej správe k štátnemu rozpočtu uvádza, že v roku 2008 sa prideľujú rozpočtové prostriedky pre regionálne školstvo tak, aby úroveň priemerného platu pedagogických pracovníkov dosiahla úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To je veľmi ušľachtilý cieľ, ale jednoduchým prepočtom sa dá zistiť, že ak priemerný plat má stúpnuť o 1 775 korún mesačne, o tom je totižto tento návrh, čo je pri 66 783 pedagogických pracovníkoch zhruba 1,4 mld., k tomu sú ešte 491 mil. odvody, potom je to spolu takmer 1,9 mld. Celkový navrhovaný nárast je však je len o čosi viac ako 1,5 mld. Čiže chýba 400 mil. Navyše, platy sa budú môcť takto zvýšiť len vtedy, ak sa zároveň zníži počet učiteľov o vyše 1 600, presne 1614, ako to predpokladá návrh rozpočtu verejnej správy. Teda táto sociálne orientovaná vláda vyhodí na ulicu 1 614 učiteľov. Spolu s poklesom výdavkov z miest a obcí na školstvo, ktoré činí 400 mil., je zrejmé, že tu žiaden optimizmus nie je namieste, ba naopak, problémy školstva sa napriek dobrej ekonomickej situácii štátu naďalej prehlbujú. Je teda legitímne sa pýtať, kedy sa bude investovať do vzdelania a výskumu, ak nie vtedy, keď ekonomika poskytuje také dobré zázemie ako dnes.

    Z ďalších rán školstvu nemôžem opomenúť výdavky na Infovek, ale aj neriešený fyzický stav našich škôl a ich vybavenie.

    Vysoké školstvo zaznamenáva nárast o 900 mil., ale z toho smeruje 412 mil. na zvýšenie sociálneho zabezpečenia študentov, to znamená internáty a štipendiá, a len zvyšok na zabezpečenie vzdelávania a výskumu na vysokých školách. Výrazne poklesol aj prídel kapitálových výdavkov. Oprávnene prijala teda aj Rada vysokých škôl, vrcholový orgán zastupujúci vysoké školy ako celok, uznesenie, z ktorého citujem: „Predsedníctvo Rady vysokých škôl sa zaoberalo návrhom štátneho rozpočtu na rok 2008. Vyjadruje nesúhlas s navrhovaným rozpočtom pre vysoké školy a vedu. Je v rozpore s Lisabonskou stratégiou a proklamovanými zámermi vlády o budovaní vedomostnej spoločnosti.“

    Ako dodržiava návrh rozpočtu programové vyhlásenie vlády v oblasti vzdelávania, výskumu, je zjavné z vývoja podielu výdavkov na školstvo a výskum na HDP. Predtým než poviem čísla, by som rád citoval pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý ešte ako opozičný poslanec povedal: „Akosi nechceme pochopiť, že veda a výskum, vysokovzdelaná spoločnosť a kvalifikovaná pracovná sila sú najlepším akcelerátorom rozvoja ekonomiky aj celej spoločnosti.“ A tiež jeho výrok uvediem, keďže tu odznel taký veľmi zaujímavý názor, že nie je dôležitý pomer výdavkov k HDP, ale absolútne navýšenie: „Všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu aj do vzdelávania.“ To bolo v čase, keď bolo toto percento 0,47, a nie, ako je to dnes, 0,437 tisícin, čo je stále menej, ako to bolo v roku 2006. Vláda a jej podpredseda mali teraz možnosť túto situáciu riešiť. Ako sa k tomu postavili, hovoria nasledovné čísla. Podiel celkových výdavkov v kapitole ministerstva školstva na HDP bol pre rok 2010 stanovený podľa programového vyhlásenia vlády na 5 %. Ako vyzerá skutočnosť? V roku 2006 bol tento podiel 3,2 %, v roku 2007 klesol na 2,9 % a na rok 2008 sa plánuje vo výške 2,8 %. Podiel výdavkov na regionálne školstvo z kapitoly ministerstva školstva v roku 2006 bol 2,05 %, v roku 2007 klesol na 1,95 % a v roku 2008 sa plánuje len 1,83 %. Podiel dotácie pre verejné vysoké školy v roku 2006 bol 0,71%, v roku 2007 bol 0,68 % a v roku 2008 sa plánuje 0,66 %. Podiel výskumu, ktorý cieľovo bol určený na 0,8 % podielu HDP, v roku 2006 bol 0,56 %, v roku 2007 bol už len 0,4%, na rok 2008 sa síce mierne zvyšuje na 0,44 %, ale nedosahuje ani zďaleka stav v roku 2006. Je zrejmé, že už v roku 2006 za vlády Mikuláša Dzurindu, keď ekonomika nebola ešte taká výkonná, ako je dnes, boli všetky tieto parametre vyššie.

    Je evidentné, že sľuby z programového vyhlásenia vlády sa nebudú dať naplniť. Nenaplnia sa ani v regionálnom školstve, ani vo vysokom školstve, ani vo výskume. Posúďte to sami. Ak by sa v roku 2010 mal dosiahnuť cieľ 5 % v rozpočte určenom na školstvo, tak by rozpočet musel v roku 2010 byť 114,5 mld. korún. Návrh rozpočtu však na rok 2010 uvažuje len so 73,5 mld., to je o 41 mld. menej ako v programovom vyhlásení sľúbených 5 %. Podobné je to aj s výskumom. Cieľ 0,8 % na vedu v roku 2010 znamená 18,3 mld. Dnes veda dostáva 8,7 mld. Dosiahnuť 0,8 % je opäť nesplniteľný sľub. Navrhovaný rozpočet verejnej správy na rok 2008 až 2010 v oblasti vzdelávania a výskumu vytvára teda vážne problémy, ktoré sme už pokladali za prekonané. Vo všetkých oblastiach klesajú výdavky na vzdelanie a výskum v podiele na HDP, čo priamo ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska.

    Tento rozpočet žiadne problémy nerieši, len navodzuje nové. Aj preto každý, komu na vzdelávaní a výskume záleží, by nemal za takýto návrh rozpočtu verejnej správy zdvihnúť ruku. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán István Pásztor, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, rozpočet verejných financií na roky 2008 až 2010 konkretizuje predstavy vlády o jej hospodárení až do konca volebného obdobia. V porovnaní s tým, čo sa od súčasnej vlády čakalo pri jej nástupe do funkcie, ale aj v porovnaní s tým, ako vláda dnes prezentuje svoju vlastnú politiku verejnosti, prináša rozpočet mnohé prekvapenia.

    Základný parameter rozpočtu, jeho deficit, je nastavený v budúcom roku na 2,3 % HDP. Pri mimoriadne rýchlom raste slovenskej ekonomiky by vláda mala byť ambicióznejšia. Nedostatočné znižovanie deficitu bude začiatkom budúceho roku určite kritizovať aj Európska komisia. Navrhovaný deficit nie je dôvodom na oslavy, nemožno ho však považovať ani za zásadný problém.

    Veľa o každej vláde hovorí celkový objem prostriedkov, ktoré plánuje prerozdeľovať prostredníctvom verejných financií. Tento parameter určuje, akú významnú úlohu bude hrať štát v danej ekonomike. Vláda navrhuje postupne znižovať podiel verejných výdavkov z tohtoročných 36,6 % HDP až na 34,7 % HDP v roku 2010. Tento trend sa deje i napriek obrovským príjmom z eurofondov, bez ktorých by verejné výdavky dokonca postupne klesli až na 31,2 % HDP. Za takýto vývoj by sa skutočne nemusela hanbiť nijaká pravicová vláda v Európe. To, že takýto rozpočet predložil do NR SR premiér Robert Fico, ktorý každodenne hovorí o posilňovaní úlohy štátu, je prekvapujúce.

    Napriek tomu, že nastavenie základných parametrov rozpočtu na nasledujúce tri roky považujem v zásade za správne, predložený rozpočet je zlý pre Slovensko, škodlivý v dvoch veľmi dôležitých oblastiach. Prvou je to, že rozpočet je významne závislý od jednorazových príjmov, ktoré nebude možné v budúcnosti opakovať. Druhým problémom je nastavenie výdavkových priorít, ktoré nesmerujú ani k zabezpečeniu dlhodobej prosperity Slovenska, ktoré žiada opozícia, ale ani neprinášajú budovanie sociálneho štátu, ktorý prezentuje vláda. Vláda zvýši rôznymi jednorazovými spôsobmi svoje príjmy o viac ako 12 mld. korún, vďaka čomu bude môcť v roku 2008 relatívne výrazne zvýšiť aj objemy výdavkov štátneho rozpočtu. Tie narastú oproti tomuto roku až o 9,6 %, čo pri predpokladanej inflácii na úrovni 2 % šetrením iste nazvať nemožno. Či však dokáže vláda skutočne šetriť v nasledujúcich rokoch, keď sa tieto príjmy už nebudú opakovať, uvidíme až pri nasledujúcich dvoch rozpočtoch.

    Veľmi zaujímavou položkou rozpočtu je objem očakávaných dividend. Hoci vláda verbálne húževnato bojuje s energetickými monopolmi, v rozpočte očakáva príjem 18,7 mld. korún z dividend, čo je o 5 mld. korún viac, ako to bolo v roku 2006. Keďže štát vlastní tieto firmy približne len z polovice, znamená to, že vláda očakáva nárast ziskov energetických firiem oproti minulosti o 10 mld. korún. Vynára sa otázka, aká je teda skutočná politika vlády voči týmto firmám.

    Rozpočet počíta aj so zvýšenými príjmami z titulu odchodu ľudí z 2. piliera, čo má priniesť dodatočných 3,5 mld. korún. Časť týchto zdrojov sa získa tým, že ľudia nebudú po prestupe platiť mesačne odvody na svoje osobné účty, ale do Sociálnej poisťovne. Ešte horšie je však to, že vláda do budúcoročného rozpočtu zakomponovala aj približne 2,5 mld. korún, ktoré si ľudia usporili už v predchádzajúcich rokoch. Tieto zdroje sa majú v budúcom roku previesť na účty Sociálnej poisťovne, ktorá ich rovno plánuje minúť na výplaty súčasných dôchodcov. Je to skutočne zvláštna sociálna politika.

    Vážené dámy a páni, rozpočet počíta aj s dodatočnými zdrojmi z dane z príjmu na základe zdanenia opravných položiek, čím sa zvýšia príjmy v rokoch 2008 a 2009 vždy o cirka 2,7 mld. korún. Problém je v tom, že táto operácia zvýši príjmy v najbližších dvoch rokoch, ale v nasledujúcich rokoch, naopak, rozpočet o tieto príjmy príde. V najbližších dvoch rokoch sa jednoducho zdania tie položky, ktoré by sa inak zdaňovali až v rokoch nasledujúcich. Každá zodpovedná vláda by takéto jednorazové príjmy mala využiť len na zníženie dlhu, a nie na financovanie bežných výdavkov.

    Rozpočet počíta aj s významnými predajmi štátneho majetku. Bez ohľadu, či sa tie predaje pomenujú ako privatizácia alebo hocijako inak, rozpočet očakáva, že takto získa v budúcom roku 2,3 mld. korún.

    Vďaka uvedeným príjmom bude mať vláda v budúcom roku na rozdeľovanie relatívne slušný balík zdrojov. Víťazmi súboja pri jeho delení sa celkom jednoznačne stali poľnohospodárstvo a životné prostredie. Ministerstvo pôdohospodárstva dostane medziročne navyše takmer 11 mld. korún. Ministerstvo životného prostredia si polepší oproti tomuto roku 4,3 mld. korún. Hoci tento rezort zvýšenie výdavkov potrebuje, obrovský medziročný nárast aj bez eurofondov, je to 82 %, je v porovnaní s inými kapitolami ťažko pochopiteľný. V budúcom roku si výrazne prilepší aj ministerstvo financií, o 2,4 mld. korún, teda o 28 %. Ministerstvo vnútra si prilepší o 3,9 mld. korún, vyše 18 %. Hoci pri Úrade vlády sa nárast meria len v stovkách miliónov, percentuálny rast výdavkov o 47 % oproti roku 2006 svedčí jasne o tom, kde sú priority vlády. Uvádzané kapitoly môžu byť s rozpočtom veľmi spokojné.

    Omnoho horšie je to s inými oblasťami, napr. s podporou rodiny, ktorá je hlavnou témou každého príhovoru predsedu vlády o sociálnom štáte. Na príspevok pri narodení prvého dieťaťa je v rozpočte vyčlenených 245 mil. korún. Na prídavok na dieťa, ktorý je základným nástrojom podpory rodiny, je však vyčlenených v budúcom roku len 8,5 mld. korún, kým v roku 2006 to bolo 9,3 mld. korún. Ďalšou rodinnou položkou v rozpočte je rodičovský príspevok, ktorý by sa mal podľa vládneho programu zvýšiť na úroveň minimálnej mzdy. V rozpočte o tom nie je pre istotu ani zmienka, pričom zvýšenie súčasnej úrovne 4 560 korún na 8 100 korún by si vyžadovalo vyše 4 mld. korún.

    Ďalšou témou môže byť podpora invalidov, teda tých, ktorí sú na pomoc štátu skutočne odkázaní. Výdavky tejto časti rozpočtu zostali presne na úrovni roku 2006, teda na 5,8 mld. korún. Celkové medziročné zvýšenie výdavkov rezortu sociálnych vecí o 2 % hovorí o reálnosti sociálnej politiky omnoho viac ako prázdne reči vládnych politikov.

    V podobnej situácii je aj podpora bývania, kde je hlavnou témou prezentácie vlády bonifikácia hypoték pre mladých. Ročne na ňu ide z rozpočtu pár stoviek miliónov korún. To však nie sú dodatočné peniaze na podporu bývania, ale ide len o presun z iných nástrojov podpory bývania. Celkovo totiž podpora bývania zo štátneho rozpočtu klesla zo 6,6 mld. korún v roku 2006 na 5,9 mld. korún v roku 2010.

    Skutočnou prioritou vlády, žiaľ, nie je ani školstvo. Vládny program, podľa ktorého má financovanie školstva dosiahnuť 5 % HDP, a predložený rozpočet nemajú nič spoločné. Priemerný plat v školstve sa má napr. zvýšiť na úroveň priemerného platu v národnom hospodárstve, v skutočnosti plat priemerného zamestnanca v regionálnom školstve presne z tohtoročných 90,2 % v budúcom roku na 89,9 % priemerného platu v slovenskej ekonomike. V roku 2006 to bolo pritom ešte 90,5 %. Podobne to vyzerá s financovaním vysokého školstva. Kým v roku 2006 išlo z verejných zdrojov do vysokého školstva 14,1 mld. Sk, čo bolo 0,86 % HDP, v budúcom roku to bude 13,9 %, teda len 0,7 % HDP.

    Konkrétnych tém na diskusiu poskytuje rozpočet verejných financií na roky 2008 až 2010 množstvo. Tento dokument je ukážkovým príkladom toho, že znižovanie deficitu je síce veľmi dôležitým faktorom pri hodnotení kvality verejných financií, ale ani zďaleka nemôže byť jediný. Daňoví poplatníci síce môžu byť spokojní so spomaľovaním zadlžovania štátu, pri podrobnejšom štúdiu rozpočtu by však bola zrejme veľká väčšina z nich rozčarovaná z toho, akým spôsobom sa vláda rozhodla rozdeliť ich dane medzi jednotlivé oblasti. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš a pripraví sa pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, začnem tak netradične možno v rozprave k rozpočtu. Včera tu pán premiér hovoril o kríze parlamentarizmu. Neviem, či je toto, čo sa tu deje dnes, traja poslanci vládnej koalície, osamotený pán minister, žiaden člen vlády. Prosím vás, vy, čo ste tu prítomní, odkážte svojim kolegom, že minimálne je to neúcta k zákonu roku, k pánovi ministrovi, k rozpočtu ako takému.

    Teraz k rozpočtu. Rozpočtu verejnej správy na rok 2008 až 2010 možno na prvý pohľad vyčítať takmer presne to isté, čo kritizovala naša strana, ale aj opozícia pred rokom pri schvaľovaní podobného dokumentu. Vláda ťaží z vysokého hospodárskeho rastu, ktorý sama neovplyvnila, čo prináša vyššie príjmy štátneho rozpočtu, ale aj iných subjektov verejnej správy, najmä Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, samospráv. Keďže príjmy rastú a zvyšuje sa základňa na výpočet celkového schodku verejného sektora, deficit verejných financií klesá. Mohol by určite klesať rýchlejšie. Ja som to kritizoval aj v minulých rokoch, aj za našej vlády. Dnes dodatočné príjmy sa doslova a do písmena prejedajú. Rozpočtu chýbajú priority, ak za ne nepovažujeme napr. neobvyklú štedrú podporu jedného druhu podnikateľských činností, podnikania na pôde alebo vianočné príspevky pre dôchodcov. Ak vláda používa argument, že priority sú a je ich dostatok, tak potom v skutočnosti nie sú, lebo veľa priorít, to nie sú žiadne priority. O tom tu už dnes bolo hovorené. Vláda sa nevenuje oblastiam, ktoré sú veľmi dôležité na udržanie vysokého hospodárskeho rastu a zvyšovania životnej úrovne. Myslím tým najmä na školstvo, vedu, inovácie.

    Toľko všeobecný pohľad na vec, avšak pri podrobnejšom skúmaní predložených podkladov a iných vládnych aktivít si nemožno oproti minulému roku nevšimnúť niekoľko významných zmien, zmien k horšiemu. Všimnime si projektované príjmy verejnej správy na budúci rok a zistíme niekoľko skutočností. Chcem podčiarknuť alebo podporiť to, čo hovoril Ivan Mikloš vo svojom príhovore. A ocenil ministerstvo financií tým, že odhad príjmov sa deje na základe odbornosti, čo potvrdzujem, avšak daňové príjmy verejnej správy sú projektované oveľa napätejšie, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Možno sa ministerstvo financií spolieha na lepší vývoj hospodárstva, ako uvádza vo východiskách, aby malo určitú rezervu. Nič to na veci ale nemení, že napätosť je vyššia ako v ostatných rokoch. Kým v roku 2005 boli skutočné príjmy o 29 mld. korún vyššie, ako sa očakávalo, v roku 2007 to bude len o 6 mld. a výsledok v roku 2008 je otázny. Čiastočne to avizujú aj odhady renomovaných inštitúcií v poradnom výbore pre makroekonomické analýzy k prognózam ministerstva financií. V minulosti bývalo bežné, že odhady ministerstva sa označovali za opatrné, konzervatívne, dnes sa prikláňajú skôr k hodnoteniu ako realistické. Prvý raz sa môže stať, že skutočné príjmy budú nižšie ako príjmy projektované. Ministerstvo financií siaha na rezervy.

    Z krátkej analýzy, ktorú som si urobil za predchádzajúce roky, vychádza relatívne nízka úspešnosť odhadu daní z príjmu fyzických osôb. Vyplýva to hlavne z neustávajúcich zmien v tejto oblasti. Je to hlavne najskôr zavedenie progresívnej dane, potom rovná dať, potom znova komplikovaná progresívna daň. Ďalej sú tu dopady zmien v sociálnej oblasti, daňové bonusy, nevypočítateľný objem darovania dvojpercentnej daňovej povinnosti. Systém daní z príjmov fyzických osôb by sa mal naspäť ustáliť, nielen pre lepší odhad príjmov štátu, najmä samospráv, kam väčšina z výťažku z týchto daní putuje, ale pre lepšie rozhodovanie a komfort občanov. Jednoduchý výpočet čistého príjmu motivuje občana usilovať sa viac zarábať, lebo si vie dostatočný čistý príjem ľahšie vypočítať. A vyššia aktivita občanov zas vedie k vyšším daňovým odvodom a zlepšuje príjmy samospráv.

    Veľkou neznámou pre daňové príjmy sú investičné stimuly. Tvorca návrhu rozpočtu verejnej správy túto neurčitosť sám priznáva. Citujem: „Otázna ostáva výška možného čerpania daňových úľav veľkých subjektov pôsobiacich v automobilovom a hutníckom priemysle, ako i prípadné poskytnutie daňových úľav existujúcim daňovým subjektom, pri ktorých by čerpaná úľava predstavovala výpadok na dani z príjmov právnických osôb, nakoľko v minulosti daň platili.“ Tvorca nespomína, či pri zostavovaní rozpočtu bral do úvahy už vlaňajšie odpustenie daní pri podpore 45 projektov za takmer 10 mld. korún, a rovnako neuvádza, ako sa bude správať pri návrhoch nových stimulov, o ktorých reálne uvažuje vláda.

    Na rozdiel od minulosti, keď zohrávalo aktívnu úlohu strážcu kasy ministerstvo financií, dnes sa dostáva do roly posluhovača vlády. V daňových príjmoch sa ráta s položkami, ktoré sú ťažko kvantifikovateľné. Ide najmä o nové príjmy, s ktorými sa počíta po zmene zákona o dani z príjmu ohľadne limitovania tvorby opravných položiek k pohľadávkam vrátane bánk a obmedzenia tvorby daňovo uznaných technických rezerv v poisťovniach. Ten zákon sme schvaľovali včera.

    Ministerstvo financií považuje za najväčšie riziko pre príjmy štátneho rozpočtu ceny energií. Sú dosť ťažko vypočítateľné, lebo súvisia so svetovým nepredvídateľným pohybom cien ropy. Navyše vláda sa ich umelo snaží udržiavať na nízkej úrovni, a to tým spôsobom, že nepriamo preberá funkciu regulačného úradu a napáda dodávateľov energií.

    Granty a transfery tvoria pätinu príjmov štátneho rozpočtu. V budúcom roku majú byť transfery v rámci verejnej správy vo výške 19 mld. korún. Tvorí ich najmä transfer zo štátnych finančných aktív. Ide o príjmy z dividend, z podnikov s majetkovou účasťou, Fondu národného majetku, ktoré sa po posilnení štátnych finančných aktív následne stanú príjmom štátneho rozpočtu.

    Štát čerpá dividendy dominantne z energetických firiem. Preto možno očakávať, že tlak vlády na znižovanie ziskov energetických firiem ohrozí aj podiely štátu na zisku. Podobne negatívne môže pre štát dopadnúť aj znižovanie zisku v dôsledku svetového rastu cien energií.

    Za zdvihnutie obočia stoja aktuálne výsledky vývoja verejných financií. Pri hodnotení troch štvrťrokov ministerstvo financií nehýri optimizmom. V komuniké k posudzovaniu materiálu vláda uvádza, že „by do konca roku 2007 nemalo dôjsť k žiadnym opatreniam nad rámec schváleného rozpočtu, ktoré by mali dodatočný negatívny dopad na saldo verejnej správy“. „Ministerstvo,“ opäť citujem, „nevidí priestor pre navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o povolené 1 % v zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.“ Toto je vážny signál. Hospodárenie štátu sa vláde vymyká z rúk. Ak by nebolo ekonomickej konjunktúry, bolo by asi zle.

    Potvrdzuje sa, že daňové príjmy sú nezvyčajne napäté. Priznáva to samo ministerstvo financií. Hoci ekonomika rastie vysokým tempom, zvyšovanie dane tomu nezodpovedá, najmä čo sa týka dane z pridanej hodnoty. Jej výnos ministerstvo v priebehu roka už druhý raz korigovalo, celkovo takmer o 3 mld. korún.

    Nebezpečné sú aj dane z príjmov právnických osôb, kde je ziskovosť ovplyvnená viacerými, neraz externými vplyvmi. Ministerstvo financií v posudzovanom materiáli priznáva, že „podstatný dopad na výnos dane z príjmov právnických osôb by malo čerpanie daňových úľav podnikmi, ktoré už v minulosti daň platili, preto vôbec netreba podceňovať plánované investičné stimuly vo forme daňových úľav, o ktorých sa hovorí v zákone, ktorý sme nedávno prijali v tejto snemovni“.

    O výdavkoch tu hovorili moji predrečníci, tak sa ich dotknem len kratšie. Tu chcem tiež upozorniť na niektoré Jóbove zvesti. Výdavky síce stúpajú nižším tempom ako príjmy, o 4 percentuálne body, ale mohli by stúpať aj pomalšie, čím by sa vytvoril priestor na rýchlejšie dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia verejných financií, čo by mal byť cieľ. Súčasný vysoký ekonomický rast to totiž umožňuje. Cestou je zefektívňovanie výdavkov a ich rozumnejšie prerozdelenie. Stále sa dostatočne nepoužíva programové rozpočtovanie, keď sa má hodnotiť nie napĺňanie kasičiek jednotlivých rezortov podľa ich politického obsadenia, ale keď sa majú zostaviť programy na rozumné využitie prostriedkov s následnou kontrolou. Jediným ukazovateľom úspešnosti musí byť efektívnosť ich využitia.

    Transparentnosť je pre vládu neznámy pojem. Poskytovanie informácií o nakladaní s prostriedkami je úbohé, informácie sa zámerne utajujú. Svojvôľa pri vynakladaní prostriedkov na ministerstvách je stále vysoká. Výrazne by pomohla povinnosť pravidelne uverejňovať podrobné informácie o nakladaní s prostriedkami na internetových stránkach jednotlivých ministerstiev. Napokon nejde o žiadnu prehnanú požiadavku. Smer vo svojom volebnom programe sľúbil „zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejňovaním jej príjemcov“. Nič takéto nebolo doteraz vytvorené. A by to pomohlo napr. v pôdohospodárstve, kam tečú nehorázne peniaze.

    Kvalitné verejné obstarávanie pri raste prerozdeľovaných peňazí cez eurofondy je kľúčovou podmienkou na zefektívnenie výdavkov. Žiaľ, v systéme verejného obstarania sa nedeje prakticky nič, hoci sa k nám bude hrnúť v najbližších rokoch 400 mld. Sk z Bruselu a vláda bude musieť spolufinancovať veľké projekty.

    Aj pri výdavkoch pripojím jeden bod z aktuálnych výsledkov vývoja verejných financií za posledné tri štvrťroky. Vláde začínajú utekať samosprávy. Župy si tento rok neplánovane požičali vyše 3 mld. korún. Ministerstvo financií potvrdzuje, že župy to s úvermi tento rok prehnali a vláda sa na tento stav iba bezmocne prizerá. Chcem podotknúť, že ako poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja viem, akým spôsobom sa ide zadlžiť župa na budúci rok. A podľa informácií môže narásť minimálne dvakrát zadlženosť roku 2008. A otázne je, ako sa vyvíja hospodárenie obcí, teda miestnych samospráv, kde ide o jednu veľkú neznámu.

    Chcel by som sa vyjadriť k jednej veci, ktorú tu ešte, ak som dobre počúval, nespomenul ani jeden poslanec. A to je regionálny rozvoj.

    Vo vládnom programe je záväzok vlády stierať alebo zotierať regionálne rozdiely na Slovensku. V prachu však ostávajú silné reči o vyrovnávaní týchto rozdielov, pretože v prvom rade ide len o peniaze. To sa napokon potvrdilo už vlani v októbri pri vládnom aktualizovaní Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Rezortný alebo skôr politicko-rezortný boj o kompetencie pri prerozdeľovaní európskych fondov bol tvrdý, ale skončil sa v koaličnej dohode. Tých 400 mld. korún vládnych politikov skôr spojilo ako rozdelilo, o dnešku neviem.

    Málo sa hovorí o tom, že zo spomenutého zasadnutia vlády vyplynula pre ministra výstavby a regionálneho rozvoja úloha aktualizovať návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja a predložiť ho na rokovanie vlády do konca roku 2006. Máme koniec roka 2007 a zatiaľ o novom návrhu zákona nerokovala ani vláda, nieto ešte parlament, a to asi preto, že nie je dôležitý. Reči o proklamovanom znižovaní regionálnych rozdielov ostávajú len rečami. Peniaze v rukách politikov je to najdôležitejšie.

    Jediný vážny krok vládnej koalície v avizovanom znížení regionálnych rozdielov vidím v aktivitách okolo investičných stimulov, ale nie k lepšiemu. Už zakrátko po prerozdelení Národného strategického referenčného rámca vláda aktualizovala platné pravidlá o poskytovaní regionálnej pomoci investorom do konca roka, rýchlo schválila podporu 46 projektov v hodnote takmer 10 mld. Sk. Lenže aká to bola regionálna pomoc? Týchto prostriedkov smerovalo vyše 60 % na západné Slovensko, 25 % na stredné a zvyšných chudobných 15 % na východné Slovensko. Teda išlo to presne opačne, ako by boli požiadavky na zotieranie regionálnych rozdielov. Štátne peniaze podporili bohaté oblasti Slovenska v oveľa väčšej miere ako chudobné.

    Pred mesiacom schválil tento parlament úplne nový zákon o investičnej pomoci. Jeho tvorca, ministerstvo hospodárstva, ho označuje za „prehľadný právny rámec poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike“, pričom podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú upravené „diferencovane podľa odvetvia regiónu pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch“. Ak sa bude podľa nového zákona postupovať v prípade minulého roka, tak nám pánboh pomáhaj.

    Neverím, že uplatňovaním tohto zákona prispejeme k znižovaniu regionálnych rozdielov, lebo pekné slová jeho tvorcu, ktoré som pred chvíľou prečítal, nie sú úprimné, pretože znenie zákona smeruje úplne inam. Zákon je zahmlený. Na rozdiel od minulosti dáva oveľa viac právomocí subjektívneho rozhodovania a rozplýva sa v prioritách. Už nepozná jasnú mapu, ktorá delila Slovensko podľa výšky nezamestnanosti v jednotlivých okresoch na tri zóny. Tam, kde bola nezamestnanosť najvyššia, boli podmienky pre vstupujúce investície najpríťažlivejšie. Mapu nahradí múdre rozhodnutie vlády, ktoré bude stanovovať maximálnu „intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky“. Ktovie, ako často sa bude táto intenzita meniť a aké parametre si vláda vyberie, aby nasmerovala investorov do rozličných kútov krajiny. Môže sa stať, že spriaznený investor tak dobre zapôsobí na vládu, že tá nebude váhať zmeniť intenzitu zo dňa na deň.

    Črtá sa neuvážené mrhanie prostriedkami, a to v čase, keď rast slovenskej ekonomiky láme európske rekordy. Vychádzajúc z nedávnej minulosti vláda bude pravdepodobne štedro rozdávať najmä daňové úľavy, lebo tie nevidno hneď, vyplávajú na povrch až v budúcnosti. Hrozí subjektívne posudzovanie pomoci a s tým spojené deformovanie podnikateľského prostredia. A napokon, obavy z nových investičných stimulov vyjadrilo nedávno v správe o makroekonomickom vývoji za tri štvrťroky a výhľade do konca roku 2007 samo ministerstvo financií, keď varovalo, že „podstatný dopad na výnos dane z príjmov právnických osôb by malo čerpanie daňových úľav podnikmi, ktoré už v minulosti daň platili“. Podobne varuje v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010.

    Zhrnuté. Vláda to so znižovaním regionálnych rozdielov nemyslí vážne. Jej reči sú prázdne. Skutky hovoria o inom. Investičné stimuly v jej chápaní sú náchylné na zneužitie. Môžu ohroziť aj verejné financie. A nakoniec nepomôžu chudobným regiónom, ale spriazneným lobistom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte veľmi krátko. Na záver by som chcel poprosiť pána spravodajcu, navrhujem, aby sa o každom bode spoločnej správy hlasovalo individuálne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec József Berényi, pripraví sa pán poslanec Pavol Prokopovič.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja musím začať trošku nezvyčajne, lebo považujem to, čo sa teraz deje v parlamente, za dehonestáciu štátneho rozpočtu, sú to debaty o štátnom rozpočte, dehonestáciu parlamentu, že z vládnej koalície takmer nikto tu nie je, česť výnimkám, čo tu sú. A stáva sa to druhýkrát počas zasadnutia parlamentu v novembri. Kolegovia odišli z rokovania, keď sme hovorili o vyslovení nedôvery predsedovi parlamentu. A odchádzajú aj vtedy, keď hovoríme o štátnom rozpočte. Neviem, či je to práve tá nová politická kultúra, čo chce zaviesť vládna koalícia, čo nám sľúbili. Neviem, kde sú kolegovia z vládnej koalície. Možnože sedia spolu na Koaličnej rade a riešia veci. Možnože práve teraz jedia to prasiatko, čo predseda Mečiar daroval kedysi predsedovi vlády ako dar v mene priateľstva HZDS k Smeru.

    Ale teraz k veci. Rád by som aj ja hovoril trošku o štátnom rozpočte. A napriek tomu, že skrátim môj príhovor, nakoľko nie sú tu kolegovia, vážený pán minister, vás som zabudol osloviť, ospravedlňujem sa za to, a jednak aj z toho dôvodu, že pán poslanec Fronc veľmi výstižne hovoril o tom, o čom som chcel hovoriť aj ja, a to je podpora vedy a výskumu, predsa by som poukázal aj ja na to, že v programovom vyhlásení vlády figuruje 0,8 % z HDP podpory na vedu a výskum a momentálne sme na úrovni, pán minister, 0,44 % z HDP. Teda otázka je relevantná, že ako chcete dobehnúť vaše programové vyhlásenie, ako chcete splniť vaše programové vyhlásenie do roku 2010. Nemôžem nepoukázať zase na to, aké boli predvolebné sľuby jednotlivých politických strán. Strana Smer vtedy sľubovala 0,8 % z HDP, čo zase je totožné s cieľom v programovom vyhlásení vlády. Hnutie za demokratické Slovensko bolo trošku odvážnejšie, nakoľko navrhovali zvyšovanie stupňa na 1,5 % z HDP. Ale najviac sa mi ľúbi volebný program Slovenskej národnej strany, nakoľko oni navrhovali 3,4 % z HDP na vedu a výskum. Keď som si to pozrel trošku presnejšie, tak som si vypočítal, že znamená to zhruba 65 mld. Sk na podporu vedy a výskumu. Skutočne som zvedavý, ako kolegovia zo Slovenskej národnej strany dospeli k takémuto číslu, nakoľko 65 mld. na vedu a výskum podľa mňa je absolútne nezrealizovateľný cieľ. Keby tu boli, tak by som sa ich spýtal, ako došli na toto číslo, a) možnože je to len preklep, b) sa nevyznajú v makroekonomických číslach a zdalo sa im, že 3,4 % z HDP naznačuje také menšie číslo. A pôvodne som chcel povedať, nie je tu adresát, že možnože poverili nejakého maďarského experta, aby pripravil túto časť volebného programu, a mal taký hnusný maďarský akcent, že došlo k nedorozumeniu pri komunikácii kolegov Slovenskej národnej strany a experta.

    Po druhé, by som rád poukázal aj na to, že niektoré rezorty zaznamenávajú veľmi vysoký nárast vo výdavkovej časti rozpočtu. Štátny rozpočet totiž odzrkadľuje nielen priority vlády, ale výstižne ukazuje, do ktorých oblastí chce investovať a z ktorých chce uberať vláda, ale poukazuje aj na postavenie jednotlivých ministrov v rámci vlády Slovenskej republiky. Na základe prerokúvaného návrhu dnes vieme, že zrejme najsilnejším človekom po predsedovi vlády je v súčasnosti minister kultúry pán Marek Maďarič, nakoľko jeho rezort sa môže tešiť medziročnému prírastku výdavkov v objeme 26,6 %. Možno nie náhodou už dlhšie sa o tom hovorí, že je možným nástupcom na post predsedu vlády v budúcnosti. Môžeme len smutne konštatovať, že pán Maďarič nie je momentálne ministrom školstva alebo zdravotníctva, lebo tieto rezorty by podobný nárast ako kultúra pravdepodobne potrebovali ešte viac. Druhým najsilnejším človekom do jeho odvolania pravdepodobne vďaka silnému tlaku HZDS bol minister pôdohospodárstva pán Miroslav Jureňa. A preto mi vo sfére politických špekulácií dovoľte poznamenať, že v dôvodoch jeho odvolania možno hľadať aj to, že nie je jedno, kto bude pred očami poľnohospodárov stelesňovať takéto obrovské navýšenie, ktorý politik a ktorý politický subjekt bude zúročovať takéto enormné navýšenie prostriedkov v oblasti poľnohospodárstva. Po odvolaní ministra Jureňu a po nástupe menej skúsenej ministerky pani Kramplovej má HZDS oveľa menšie schopnosti tento svoj rozpočtový úspech na verejnosti predať. Značnú silu v rámci vlády podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu má ešte pán minister vnútra Kaliňák, ktorý zaznamenáva 30,6-percentný nárast, minister dopravy pán Vážny, tam je to 13,5 %, a minister obrany pán Kašický. Možno keby sme boli spravili anketu poslancov, aby určili poradie ministrov podľa ich súčasnej váhy vo vláde, to poradie by bolo pravdepodobne veľmi totožné.

    Dovoľte mi preto, aby som k téze pána poslanca Ivana Mikloša, že účelom tohto návrhu štátneho rozpočtu je najmä uspokojenie veľkých ekonomických lobistických skupín, ako sú developeri, informatici a možno poľnohospodári, pridal aj ďalší cieľ v zmysle uspokojenia vplyvných politikov, členov vlády zo strany Smer, a posilnenia ich pozície na slovenskej politickej scéne. Vieme ale všetci, že vnútornú štruktúru poradia priorít štátneho rozpočtu by mali určovať reálne potreby štátu. A dnes je to pravdepodobne školstvo a zdravotníctvo, a reálne potreby obyvateľov ako napr. valorizácie prídavkov na deti, a nie niektoré položky v oblasti poľnohospodárstva.

    Práve moju túto tézu, že prebieha rozpočtové uspokojenie silných straníkov zo strany Smer, potvrdzuje aj fakt, že jedno jediné ministerstvo, jedno jediné ministerstvo, ktoré nezaznamenáva nárast výdavkov v roku 2008, ale naopak, zaznamenáva ich pokles, je práve Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, na čele ktorého je nestraník Ján Kubiš, ktorý sa na predvolebnej kampani strany Smer pravdepodobne nebude aktívne zúčastňovať. V konkrétnych číslach to znamená asi tak, že kým v roku 2006 ministerstvo zahraničných vecí ešte disponovalo výdavkami v objeme 3,717 mld. Sk, v roku 2006 už zaznamenávame pokles výdavkov v objeme 3,555 mld. Sk a na tento rok sú na výdavky tejto kapitoly naplánované už len 3,54 mld. Sk, to je pokles o 175 mil. Sk porovnajúc to s rokom 2006. Treba ďalej poznamenať, že pokles sa týka najmä bežných výdavkov, nakoľko kapitálové výdavky aj v tomto rezorte sú navýšené zhruba o 100 mil. Sk, developeri boli úspešní aj pri tomto rezorte.

    Práve z týchto dôvodov sa obraciam na vládu Slovenskej republiky, prečo znehodnocuje zahraničnú službu Slovenskej republiky. Nepodložená redukcia počtu pracovníkov na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky vďaka podfinancovaniu môže výrazným spôsobom oslabiť zastupovanie Slovenska v medzinárodných organizáciách a v jednotlivých štátoch sveta. Podotýkam, že skôr či neskôr bude musieť Slovensko prevziať aj predsednícku funkciu v Európskej únii, keď veľmi dôležitú koordinačnú úlohu budú musieť vykonávať všetky naše veľvyslanectvá v zahraničí, nakoľko Európska únia nefunguje len v Bruseli a Štrasburgu, lebo koordinácie prebiehajú všade na svete medzi veľvyslancami členských štátov Európskej únie.

    Strana maďarskej koalície je zo strany vládnej koalície často obviňovaná, že uprednostňuje stranícke záujmy pred štátnymi. Tento návrh rozpočtu však dokazuje, že popri plnení maastrichtských kritérií, čo aj my podporujeme a oceňujeme, vďaka účelovej podpore developerov a informatikov a vďaka účelovej podpore vyvolených straníckych ministrov podkopáva táto vláda postavenie Slovenska v zahraničných inštitúciách a v štátoch sveta. A my preto nebudeme hlasovať za tento rozpočet.

    A na záver mi dovoľte predniesť dva pozmeňujúce návrhy.

    Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva zahraničných vecí, konkrétne programu Oficiálna rozvojová pomoc. S podobným návrhom som vyšiel aj v minulom roku, bohužiaľ, neúspešne. Avšak sme svedkami toho, že tento program má naplánovanú podobnú sumu, ako to bolo v minulom roku napriek tomu, že nás zaväzujú medzinárodné záväzky v rámci Európskej únie, aby sme navýšili aj bilaterálnu podporu rozvojovej pomoci. Na druhej strane program je nastavený tak, aby sme mohli podporovať nielen rozvojové štáty, ale aj mimovládny sektor a našich podnikateľov, ktorí tieto programy realizujú v rozvojových krajinách. Takže nie sú to vyhodené peniaze pre rozvojové štáty, ale ide to prostredníctvom našich mimovládnych organizácií aj podnikateľov.

    Preto navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, aby sme navýšili navrhnutých 165 mil. korún na 240 mil. s presunom z Rezervy vlády Slovenskej republiky.

    Podobný návrh predložil aj zahraničný výbor parlamentu, avšak gestorský výbor tento návrh neodsúhlasil.

    Ďalej, môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Navrhujem v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja účelovo určiť sumu 150 mil. korún na riešenie problematiky dobudovania rozostavaných základných škôl a školských zariadení, na nevyhnutné rekonštrukcie základných škôl a riešenie problematiky školských autobusov pre regionálne školstvo presunom z položky Rezerva predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Pôvodnú sumu 300 mil. Sk schválil výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu na svojom zasadnutí na základe odporúčania Združenia miest a obcí Slovenska na podobné účely. Avšak gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť. Preto prichádzame s novým návrhom, so zníženou sumou ohľadom 150-miliónového navýšenia tejto položky, aby sme mohli dosiahnuť určitý konsenzus v rámci Národnej rady Slovenskej republiky. Týka sa to kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a preto predpokladáme, že môžeme získať podporu aj poslancov Slovenskej národnej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Berényimu za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pani Magdaléna Vášáryová, pán Gábor Gál. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením s faktickou poznámkou.

    A dávam slovo pani Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.

  • Súčasná koalícia, a v tom chcem podporiť môjho bývalého kolegu pána Berényiho, podceňuje význam zahraničnej politiky. A preto sa nemožno čudovať, že ministerstvo zahraničných vecí končí v rozpočte tak, ako to vidíme. Diskusia pri odvolávaní predsedu parlamentu pána Pašku ukázala, že dokonca pohŕda prípadným členstvom v Európskej socialistickej strane, pretože inak by inak diskutovali a inak by sa správali poslanci koalície v tomto parlamente pri odvolávaní. Predsa museli počítať s tým, že hore na balkóne sedia aj zástupcovia diplomatických zastúpení európskych štátov a už dnes majú správu, akým spôsobom sa pri tomto flagrantnom porušení ústavy správala vládna koalícia a vládna strana Smer.

    Po druhé, už sme sa dávno presvedčili, a to niekoľkokrát, že so zahraničnopolitickými témami sa nedá veľmi ľahko populisticky argumentovať, pretože reakcia napr. z členských štátov NATO alebo Európskej únie príde okamžite. A dokonca sa môže zachvieť aj koruna pri zlej argumentácii. Takže zahraničná politika nemá byť používaná na populistickú propagandu. Načo by ministerstvo zahraničných vecí pre vládnucu stranu Smer bolo nejakou preferovanou oblasťou?

  • Váš čas vypršal, pani kolegyňa.

    Teraz dostáva slovo posledný prihlásený s faktickou poznámkou k predrečníkovi pán Gábor Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Berényi presne poukázal na anomálie tohto štátneho rozpočtu, ktorý zohľadňuje všetky veci, ako sú kšefty, záujmy, vplyvy, len nie programové vyhlásenie vlády. A vonkoncom, ako on správne poukázal na to, vonkoncom neodzrkadľuje volebné programy koaličných strán. To je vidieť na tých číslach. Keď si prečítame volebné programy koaličných strán či SNS, či HZDS, či Smeru a zbadáme, aké sú tam čísla a aké čísla sa objavujú v štátnom rozpočte, tak niečo tu nesedí.

    A keď už sme pri téme diplomacie. Odsunutie diplomacie v rozpočte na vedľajšiu koľaj je dôkazom tiež toho, že proste tu nastupujú iné záujmy. A ak určite v diplomacii biznis, pochybný biznis, nemá svoje miesto, tak ani v štátnom rozpočte ako diplomacia nemá svoje priority. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Predrečník chce reagovať? Nie. Ale áno, chce reagovať. Pán poslanec Berényi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo a ďakujem za pripomienky. Neviem, či za súčasnej situácie opozičné strany by nemali žiadať prestávku parlamentu a nemali by žiadať zasadnutie grémia, lebo nemyslím si, že takto má zmysel rokovať ďalej o štátnom rozpočte. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v rozprave, viackrát tu bolo spomenuté, že zákon roka sa zákon o štátnom rozpočte často nazýva, vyjadril k tej časti, ktorá sa dotýka rezortu dopravy, a z neho k tej časti, ktorá sa venuje osobitne výstavbe cestnej, železničnej a letiskovej infraštruktúry.

    Musím priznať na úvod, že keď som najprv uvidel čísla, resp. výšku financií pre tieto oblasti na budúci rok, myslel som si, že budem gratulovať ministrovi dopravy k rozpočtu na budúci rok, pretože absolútne čísla sú na prvý pohľad, na prvý pohľad, vyššie, ako boli rozpočtované na tento rok, teda na rok 2007. Bol som vtedy presvedčený alebo mal som dojem, že vláda Slovenskej republiky si skutočne uvedomila, že výstavba infraštruktúry je skutočne jednou z priorít, a to nielen deklaratívne, populisticky, ale aj reálne. Môj počiatočný optimizmus pri podrobnejšom štúdiu predložených materiálov však postupne klesol a teraz ho môžem vyjadriť jediným slovíčkom, slovíčkom sklamanie, slovíčkami veľké sklamanie. Toto totiž nie je skutočný rozpočet, aspoň v oblasti výstavby infraštruktúry určite nie. Rozpočet by mal totiž obsahovať všetky, všetky, príjmy a výdavky, s ktorými sa v príslušnom období počíta, a s týmito aj plánovať, so všetkými.

    Opakujem teda, toto nie je skutočný rozpočet výstavby infraštruktúry. Toto je podľa môjho názoru len nejaké dosadenie čísiel do kolónok podľa vzoru návrhu rozpočtu z minulého roku. Prečo? Tento predložený návrh totiž vôbec neobsahuje plánované zdroje na výstavbu infraštruktúry z európskych fondov na roky 2007 až 2013. A to sú zdroje, ktoré môžu byť svojou výškou podstatnou zložkou financovania výstavby infraštruktúry. Samozrejme, pán minister financií mi môže oponovať, že tieto prostriedky sú v inej časti štátneho rozpočtu, myslím, sú v časti Verejná pokladničná správa zatiaľ spolu a nie sú rozdelené.

    Ja z toho neviním v žiadnom prípade ani pracovníkov na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorí majú v kompetencii prípravu svojej časti štátneho rozpočtu.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, áno, hovorím, je to v inej časti, ja len hovorím o tom rozdelení, pán minister, je rozdiel mať ich všetky nakumulované spolu a rozdiel v jednotlivých projektoch. Štyri roky som tam bol, tak viem, aký je rozdiel v tom, keď ich mám pohromade. A budem aj hovoriť, ako sa čerpajú. To nie sú prostriedky na účte. Takže neviním z toho týchto pracovníkov. Dokonca neviním z toho ani pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Neviním z toho ani pána ministra financií.

    Chyba je podľa môjho názoru niekde celkom inde. Chyba je v neujasnení si jasnej koncepcie vlády Slovenskej republiky, chyba je v tom, že priority sa nestanovujú podľa nejakej koncepcie, podľa potrieb dlhodobého vývoja Slovenskej republiky, ale priority sa tvoria na základe prieskumu verejnej mienky. Budem to dokumentovať napr. na oblasti, práve oblasti rozvoja infraštruktúry. Najprv znosíme pod zem všetko, čo pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií urobila predchádzajúca vláda, termín ukončenia 2010, ktorý vyplýval z Aktualizácie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorý v roku 2005 schválila vláda Mikuláša Dzurindu, vyhlásime za utópiu, tých, ktorí preferovali PPP projekty, a teda rozumné zapojenie súkromného kapitálu do výstavby, vyhlásime div nie za vlastizradcov. Stačí však, aby prieskumy verejnej mienky ukázali, že občania voliči si želajú postaviť diaľnice a rýchlostné komunikácie čím skôr a odrazu je termín 2010 absolútne reálny, veď je to, nakoniec, rok volieb, však, a PPP projekty sú zrazu pre výstavbu absolútnym záchrancom. Čo na tom, že to nie je celkom v súlade s programovým vyhlásením vlády? Ide predsa v prvom rade o preferencie, nie? To je teda trochu silný kotrmelec.

    Ale poďme stručne, veľmi stručne, priamo k niektorým oblastiam štátneho rozpočtu.

    Oblasť železničnej infraštruktúry. Túto oblasť by som z hľadiska navrhovaného štátneho rozpočtu nazval oblasťou stagnácie. Vychádzam pritom z toho, že prostriedky určené v roku 2008 na podporu modernizácie železničných dopravných ciest klesajú v roku 2008 oproti roku 2007 zo 4,35 mld. na 1,99 mld. Sk. Je mi jasné, že to zapríčinil aj fakt, že sme dočerpali niektoré fondy Európskej únie, samozrejme. Ale čo ďalej? Ten rozdiel v tom na výstavbu a na modernizáciu je jednoducho fakt, a nedá sa to iba zahmliť tvrdením, že ešte nie sú rozdelené prostriedky Európskej únie na ďalšie roky. Prostriedky z fondov Európskej únie nie sú totiž hotové finančné prostriedky, ktoré prídu na účet, dajú nám ich, že robte si s nimi, čo chcete. Spôsob ich čerpania je omnoho zložitejší. A obávam sa, že pri takomto prístupe k fondom Európskej únie, aký zvolila táto vláda, je čerpanie týchto fondov v nedohľadne.

    Len pre ilustráciu. Pred chvíľou som aj naznačil pánovi ministrovi, že poviem niekoľkými vetami, ako skutočne sa tie fondy Európskej únie čerpajú, konkrétne ako sa čerpal Kohézny fond, štrukturálne fondy, fondy na cestnú infraštruktúru, pretože mnoho možno aj poslancov, ale aj určite prevažná väčšina občanov si predstavuje, že fondy Európskej únie sú finančné prostriedky, ktoré nám prídu na účet v určitej výške, že berte si ich a čerpajte si ich a dajte si ich, na čo potrebujete a podobne. Absolútne to tak nie je. Poviem to na konkrétnom príklade. Nám sa podarilo zo štrukturálnych fondov za rok a pol v rokoch 2005 a 2006 uhradiť iba niekoľko faktúr z financovania zo štrukturálnych fondov rýchlostnej komunikácie R1 na trase Hronský Beňadik – Žarnovica, a pritom práce boli v pokročilom štádiu, ale systém čerpania európskych fondov je nasledovný. Stavebná firma, napr. Doprastav, vystaví faktúru na základe schválených projektov odsúhlasených v Bruseli dávno predtým, ale po vykonaní prác vystaví faktúru. Tú faktúru pošle na Národnú diaľničnú spoločnosť. Tam v zmysle opatrení, ktoré prijala Európska únia, je potrebné to prekontrolovať. Musí to prejsť rukami mnohých úradníkov a pokračuje to ďalej na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tam to opäť prejde jednotlivými sekciami, zložkami. Všade to potrebuje určité podpisy, určitý čas. A ide to na ministerstvo výstavy a regionálneho rozvoja. Tam opäť ten istý kolobeh niekoľkotýždňový pokračuje ďalej. A až potom ide faktúra smerom do Bruselu. Faktúra príde do Bruselu. Úradníci ktorí ju dostanú, si ju preštudujú. A ak sa im len niečo na nej nevidí, a to sa stalo viackrát, mnohokrát, tu faktúru vrátia naspäť opäť tým istým postupom, ako došla k nim. Čiže sú ďalšie mesiace kým faktúra sa vráti naspäť. Naspäť sa vráti k tej stavebnej firme, ktorá sa na to pozrie a povie, že aj keď si myslíme, že máme pravdu, ale, dobre, keď toto vám tam chýba, tak to vyškrtneme. A opäť tým istým spôsobom sa ta faktúra dostáva do Bruselu a možno potom bude vyfinancovaná. Takže toto je skutočný kolobeh, ako sa to financuje z európskych fondov, ako sa prijímajú finančné prostriedky z európskych fondov. Nie je to z účtu voľne čerpaného.

    Uvediem, aby som sa vrátil naspäť k železničným dopravným cestám, že prostriedky na modernizáciu železničných dopravných ciest na budúci rok sú reálne omnoho nižšie, ako to bolo v tomto roku. A to potrebujeme pokračovať v takých náročných akciách, ako je modernizácia tratí Trnava – Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom – Púchov, Púchov – Žilina, Bratislava Rača – Trnava, Žilina – Teplička, dostavba zriaďovateľských staníc Bratislava filiálka, Petržalka, prepojenie koridorov, Čierna nad Tisou, modernizácia trate Poprad – Tatry, výstavba nástupísk, ich II. etapa, Kysak, modernizácia zabezpečovacieho zariadenia a podobne. Prostriedky z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu ešte v rámci programovacieho obdobia 2004 až 2006, teda tie, ktoré sú tu zahrnuté v týchto 1,99 mld., sa musia ešte použiť aj na projekty peronizácie Železničnej stanice Prešov, dokončenie peronizácie Železničnej stanice Poprad Tatry, úseky Liptovský Mikuláš – Kysak – Košice a, ďalej, na projektové dokumentácie všetky a podobne. Takže podotýkam, že mnoho, mnoho, mnoho projektov ešte je potrebné z toho financovať, a pritom tých finančných prostriedkov je omnoho, omnoho menej, ako ich bolo doteraz. Podotýkam, že mnoho z týchto projektov je aj podmienkou zaradenia našich železničných sieti do medzinárodných koridorov siete TEN.

    Oblasť letiskovej infraštruktúry. Túto oblasť by som dokonca nazval z hľadiska štátneho rozpočtu tzv. banánovou oblasťou. A po nasledujúcich riadkoch bude, myslím, každému, kto bude chcieť, jasné, prečo som to takto nazval. Na rok 2008 sa pre leteckú dopravu a na infraštruktúru uvažuje s bežnými transfermi vo výške 100 mil. korún, z toho na zabezpečenie bezpečnej prevádzky letiskovej infraštruktúry 38 mil., správu, údržbu, zhodnocovanie letiskovej infraštruktúry 15,3 mil. korún, bezpečnostnú ochranu letísk 40 mil. korún, kompenzáciu nákladov spojených s poskytovaním leteckých navigačných služieb oslobodených od odplát 6,6 mil. korún, bežné výdavky 60 mil. korún. Teda, ako som tu teraz uviedol, nie je ani jedna jediná koruna slovenská na investície na letisku. Pán minister dopravy, ak by tu bol, rád by som sa ho spýtal, kde sú tie jeho bombastické vyhlásenia o tom, že štát bude do letiska investovať tak, že budeme konkurovať Viedni, že štát sa vie o letisko lepšie postarať ako strategický investor a podobne. Ešte raz podotýkam, nie je to ani jedna jediná koruna investícií. Nemôžem to nazvať inak ako podvod storočia na slovenských občanoch. Alebo je pravda to, čo sa objavilo v rakúskych, nemeckých médiách aj predvčerom, aj minulý týždeň, že prenájom bratislavského letiska rakúskemu kolegovi, teda rakúskemu letisku vo Schwechate, za ponižujúcich a ekonomicky nevýhodných podmienok je na spadnutie a kalkuluje sa už s tým dokonca aj pri zostavovaní štátneho rozpočtu? Som presvedčený, že už najbližšie dni nám dajú odpoveď na túto otázku.

    Na záver som si nechal oblasť výstavby cestnej infraštruktúry. Túto oblasť by som z hľadiska návrhu budúcoročného rozpočtu nazval oblasťou populizmu a šliapania po vlastných slovách.

    Celkovo sa prostriedky pre Národnú diaľničnú spoločnosť znižujú z 15,046 mld. na 13,048 mld. korún, teda priamo v Národnej diaľničnej spoločnosti je to pokles o 2 mld. korún. To je fakt a ten sa nedá vykompenzovať ani ďalšími úvermi, pretože aj úverová kapacita NDS je momentálne vyčerpaná.

    Najväčším nedostatkom je však to, že výpadok financovania z európskych fondov, ktoré ešte nie sú rozdelené, je momentálne kompenzovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu takým spôsobom, že projekty, ktoré boli určené na financovanie z fondov Európskej únie, ideme financovať z iných zdrojov, hlavne zo štátneho rozpočtu. A to znamená, že akonáhle ich začneme financovať zo štátneho rozpočtu, už nebude možné ich financovať z fondov Európskej únie. Nie je to trošku hazard? Ako je to vôbec možné konštatovať, že, citujem z materiálu, „prostriedky z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu programovacieho obdobie 2007 – 2013 neboli ešte prerozdelené“. Ja sa pýtam, kedy teda budú, keď diaľničné akcie, ktoré majú z nich byť financované, sa majú práve v roku 2008 intenzívne stavať. Aký to môže mať dôsledok? V dôsledku nečerpania fondov EÚ nezostane na akcie, ktoré sú odkázané výlučne na štátny rozpočet a nemôžu sa inak financovať, ak ich začneme financovať teraz zo štátneho rozpočtu, tak ako to predpokladá štátny rozpočet. Je to napr. obchvat Svidníka, Trstenej, privádzač Kežmarok, rozšírenie diaľnice Matejovce – Jánovce na plný profil, Svinia – Prešov, dokončenie Važec – Mengusovce – Oravský Podzámok a tak ďalej. Všetky tieto sa musia financovať iba zo štátneho rozpočtu. Tak boli určené. Avšak ak začneme tie akcie, ktoré boli určené na čerpanie z európskych fondov, a tie nie sú ešte rozdelené, a teda ak ich chceme začať a chceme splniť sľub, budeme musieť ich začať financovať zo štátneho rozpočtu, nezostane na tieto a opäť nám vznikne veľká rozostavanosť. A myslím si, že tú rozostavanosť veľkú sme tu už mali. A práve pán minister dopravy Vážny ma často kritizoval v predchádzajúcom volebnom období za to, že je veľká rozostavanosť napr. úsekov Ladce – Sverepec, Važec – Mengusovce a ďalších. Ale práve takéto opatrenia smerujú k tomu, že tá rozostavanosť bude ešte, ešte ďalej stúpať.

    V programe, čo ma veľmi, veľmi prekvapuje, ak som to nezachytil, sa ospravedlňujem, som nenašiel nikde diaľnicu D3 na Poľsko ani dokončenie 10 rokov rozostavaného úseku Skalité – štátna hranica Poľská republika a Slovenská republika – Zwardoň. Ani sa to nespomína. A pritom viem, že pred niekoľkými mesiacmi pán minister Vážny podpísal s poľským ministrom zmluvu o tom, že to diaľničné prepojenie má byť, myslím, do roku 2012 alebo roku 2013. Nič, nič, nič zatiaľ v tomto rozpočte sa v tomto smere nehovorí.

    Ďalšia dôležitá poznámka, ktorú potrebujem tu prezentovať, je to, že podľa mediálnych vyhlásení vlády Slovenskej republiky mal byť rok 2007 rokom prípravy a v ďalších rokoch mala prebiehať ich mohutná výstavba. Zatiaľ to však takto absolútne nevyzerá. Mám informácie priamo zo zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti, že za rok Národná diaľničná spoločnosť ani nestihla ukončiť výberové konania, ktoré boli ešte predtým pripravené spolu so stavebnými povoleniami. Je to napr. Považská Bystrica, II. etapa, Žarnovica – Šašovské Podhradie. A som si všimol, že pred dvomi dňami bol otvorený obchvat Svidníka. Takže aspoň to jedno sa podarilo za rok a pol spustiť. Naviac, keď sa už konečne začnú v roku 2008 stavať, nezabezpečili sa na ne ani peniaze z Európskej únie. Tu chcem podotknúť, že za rok a pol sa podarilo Národnej diaľničnej spoločnosti zabezpečiť v rámci tej bombastickej prípravy, ktorú avizovala, iba dve územné rozhodnutia, jedno na trase Žilina – Ivachnová a jedno na rýchlostnej komunikácii R1, ale inak, bohužiaľ, žiadne stavebné povolenie, za rok a pol žiadne stavebné povolenie.

    Teraz mi dovoľte trošku citovať z materiálu, pretože to úzko súvisí s PPP projektmi, čím by som chcel toto zakončiť. Poprosím o chvíľku strpenia.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, citujem z materiálu: „V roku 2008 sa na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest uvažuje s použitím zdrojov štátneho rozpočtu, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Okrem uvedených zdrojov vláda schválila uznesením č. 704/2007 zámer vytvoriť podmienky na urýchlenie výstavby vybraných úsekov diaľnic D1 a rýchlostnej cesty R1 medzi Žilinou a Košicami a Nitrou a Tekovskými Nemcami s využitím projektov s privátnym partnerstvom. Na projekty financované formou verejno-súkromného partnerstva, teda Public Private Partnership, boli určené úseky Hričovské Podhradie – Ivachnová, Jánovce – Jablonov a Fričovce – Svinia na diaľnici D1 a úseky Nitra – Selenec, Selenec – Tekovské Nemce na rýchlostnej ceste R1 spolu v celkovej dĺžke cirka 151 km. Postup výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku do roku 2010 formou spomínaných PPP projektov schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 753 zo dňa 5. septembra 2007. Predmetným uznesením vláda Slovenskej republiky schválila predpokladaný harmonogram realizácie projektu PPP, diaľnice D1 v úsekoch Dubná Skala – Turany, Turany – Hubová, Hubová – Ivachnová, Jánovce – Jablonov, Fričovce – Svinia s polovičným profilom v tuneloch s predpokladaným termínom ukončenia v roku 2010, Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka – Višňové, Višňové – Dubná Skala, ako aj ukončenie tunelových úsekov Turany – Hubová, Hubová – Ivachnová a Jánovce – Jablonov s predpokladaným termínom ukončenia v roku 2012 a rýchlostnej cesty R1 úsekov Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce s predpokladaným termínom ukončenia 2010. Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu prevádzkovania a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Cieľom je zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných potrebných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom uvedené poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bude prostredníctvom finančného poradcu plniť úlohy pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára pri správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, príp. plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP. Na úhradu výdavkov súvisiacich s realizáciou výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku do roku 2010 formou PPP je v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozpočtovaná čiastka 1 mld. korún.“

    Čítal som to preto, pretože aj tie ambiciózne zámery v oblasti výstavby formou PPP projektu sú skutočne veľmi ambiciózne. A ja nevidím ich reálne momentálne. A podľa mňa je to dokonca utópia, pretože uvádza sa tu suma, celkove do diaľnic, 30 mld. Sk, z toho 17,06 mld. má byť z PPP projektov. Je to 17 mld. budúceho roku, keď sa ešte prakticky ani nič nerozbehlo. Ja si myslím, že bude veľký úspech, ak sa v priebehu roka 2008 vôbec podarí uzatvoriť zmluvu s koncesionárom o výstavbe niektorého úseku, nieto ešte aby on preinvestoval 17 mld. Sk. Tu zase musím trošku vysvetliť tým, ktorí nie sú odborníci v tejto oblasti a nevedia presne, čo PPP projekty prinášajú. Teda PPP projekty, ľudovo povedané, vstup súkromného kapitálu do výstavby diaľnic, neprinášajú iba ten efekt, že prídu tu súkromné peniaze, ktoré nahradia, povedzme, výdavky zo štátneho rozpočtu alebo úverové peniaze, alebo nejaké iné zdroje. Cieľom PPP projektov je aj tzv. technická optimalizácia výstavby. Tak sme to aspoň plánovali aj my, že už pred tendrom dajú sa podklady príslušným firmám, ktoré o to majú záujem a svojím inžinieringom, svojimi kapacitami, know-how a všetkým, čo k tomu majú, vedia zoptimalizovať jednotlivé úseky tak, aby došlo k časovej aj finančnej úspore. A ja sa pýtam, kedy stihnú napr. rozobrať tieto úseky, zistiť, kde sa dá niektorý menší tunel nahradiť estakádou, kde sa dá znížiť počet privádzačov, keď robí sa to takým rýchlym tempom, teraz odrazu je výberové konania. Rok a pol sa nič nerobilo a teraz odrazu ministerstvo dopravy chce za niekoľko mesiacov ukázať, že v tom roku 2010 sa to dá splniť, tak rýchlo ideme robiť výberové konanie. Ale veď sa nesplní tá základná úloha projektov PPP, teda tá technická optimalizácia. Na to nebude čas. A ak by sa na to išlo, tak ako som hovoril, tak potom rok 2008 bude absolútne iba rokom prípravy. Takže z tohto dôvodu si myslím, že aj tá suma 17,06 mld. na PPP nie je absolútne v tomto smere reálna.

    Ak by som to mal zhrnúť, tak si myslím, že najväčšou slabinou časti štátneho rozpočtu v oblasti výstavby infraštruktúry je práve absencia konkrétneho, detailného rozdelenia financovania z európskych prostriedkov, čo je podľa mňa nepochopiteľné, keďže projekty, ktoré sa budú začínať, už boli v Európskej únii schválené. Zásobník projektov bol jasne schválený. A teda toto pokladám za veľký nedostatok toho, aby som mohol takýto návrh štátneho rozpočtu v tejto oblasti podporiť. Mám trošku taký nepríjemný pocit, keď sa zamýšľam nad tým, prečo nie sú ešte tieto prostriedky rozdelené. Trošku mám taký pocit, že je to tým, že nám možno chýbajú aj prostriedky na kofinancovanie. Myslím si, že každý z nás vie, že čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov je podmienené kofinancovaním, spolufinancovaním, zo štátneho rozpočtu. A to sa pohybuje od 10 – 15 % až po 40 %. Je to individuálne od každej stavby. Tak to bolo aspoň pri kohéznych fondoch aj na samotnom projekte Mengusovce – Jánovce. Na jednotlivých troch etapách je každá etapa financovaná z fondov za rozdielnych podmienok. Teda mám taký nepríjemný pocit, že možno to práve vyhovuje, pretože nikde, nikde v tejto kapitole štátneho rozpočtu o financovaní na výstavbu infraštruktúry som nenašiel rezervu finančných prostriedkov na spolufinancovanie z budúcich európskych fondov, teda z tých, ktoré ešte nie sú rozdelené.

    Takže z tohto dôvodu ja osobne takéto znenie štátneho rozpočtu podporiť nemôžem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ojedinelý potlesk.

  • Ďakujem Pavlovi Prokopovičovi za jeho obsiahly príspevok.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Viliam Novotný a Ivan Štefanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má teraz pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Na úvod chcem povedať, že sme svedkami podobnej situácie, ako to bolo včera a predvčerom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vtedy tu posedával úplne osamotený odvolávaný predseda Národnej rady Pavol Paška, teraz tu podobne opustený, trošku zhrbený posedáva minister financií. Nemá veľmi čo povedať. A aj sa bojí, lebo momentálne tu zo Smeru je jeden poslanec, a to spravodajca. Nie je tu nikto zo Slovenskej národnej strany, jeden poslanec Ľudovej strany – HZDS. Ak som náhodou zle počítal, tak v tej prázdnej miestnosti vás neviem nájsť, koaličných poslancov. Toto je fraška, dámy a páni. Naozaj prerušme to na nejakú hodinu a poďme sa zamyslieť nad tým, či je ešte vládna koalícia alebo nie, či tento štátny rozpočet je vôbec možné schváliť alebo nie, či má kto zaň hlasovať, lebo naozaj mi to pripadá tak, že slovenský parlamentarizmus od pondelka prežíva čierne hodiny a čierne dni. Dostali sme sa do situácie, keď poslanci za SDKÚ – DS podporovaní poslancami opozičných politických strán vystupujú, diskutujú, vládna koalícia tu nie je a z vlády tu sedí jeden jediný minister, ktorý sa bojí, aby niečo nepovedal, lebo vlastne sa ho nemá ani kto zastať.

    Čo sa týka vystúpenia pána poslanca Prokopoviča, chcem povedať len toľko, že vláda sľúbila, že urobí zásadné kroky s najväčšími neduhmi, ktoré údajne spôsobila predchádzajúca vláda, s chudobou, s regionálnymi rozdielmi a s exodom ľudí, predovšetkým z východu Slovenska. Som rád, pán poslanec, že si povedal, že ani v roku 2008 žiadna výrazná výstavba rýchlostných komunikácií a diaľnic smerom na východ nebude.

  • Pán poslanec, napriek zrejmej logike vašich výziev rokovací poriadok nič také neumožňuje, takže budeme pokračovať.

    S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Tiež mi nedá, aby som sa nevyjadril k údajnej kríze parlamentarizmu, ako sa tak vyjadrili vládni predstavitelia aj samotný predseda vlády. Myslím, že to vidíme práve teraz v reálnom prenose, keď opozícia má väčší záujem o diskusiu na tému štátneho rozpočtu 2008 než koalícia. Je to paradoxné, je to neslušné, je to škandalózne.

    Dovoľte mi povedať pár slov na tému, ktorú tak detailne rozobral pán poslanec Prokopovič. Tie čísla boli za posledné roky uvedené. Ja by som rád v kontexte výdavkov zo štátneho rozpočtu na cesty a diaľnice zopakoval, že v roku 2005 minulá vláda vyčlenila 17,6 mld., v roku 2006 to bolo 14,8 mld., tento rok je to už len 10,1 mld., v roku 2008 to má byť 10,5 mld. a v roku 2009 to má byť 11,1 mld. Čiže aj z týchto čísiel vidíme, že vláda tie dobré časy, dobré ekonomické časy, ktoré teraz zažívame, nevyužíva pre investície do budúcnosti, pre investície do vzdelania, infraštruktúry. Ale, bohužiaľ, skôr ich prejedáme na priority, ktoré skôr reprezentujú vládu, reprezentujú samých seba, pretože si zvyšuje svoje rezervy, rezervy vlády, rozpočet Úradu vlády alebo rezervu predsedu vlády. Pokiaľ sa nebudeme sústreďovať na budovanie a podporu infraštruktúrnych projektov, myslím, že nemáme šancu hovoriť o vyrovnávaní regionálnych rozdielov. A paradoxne bola to práve súčasná vláda, ktorá pred voľbami mala plné ústa vyrovnávania regionálnych rozdielov. Žiaľ, z týchto čísiel vidíme, že realita je úplne iná. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Prokopovič, nech sa páči.

  • Ešte predo mnou bol pán poslanec Berényi.

  • Aha, tak pardon. Tak pán poslanec Berényi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som taktiež podporiť slová pána Prokopoviča a jeho myšlienky a názory v oblasti dopravy. Hovoril tak výstižne, presne a vecne, ako keby bol poslancom Strany maďarskej koalície.

  • Smiech v sále.

  • Sme veľmi radi, že sa navzájom môžeme takto doplňovať a že môžeme takto interpretovať názory opozície, len treba si všimnúť, že sme tu len dvaja, SMK – MKP a SDKÚ, a zopár poslancov z KDH. Takže pokračujme síce takto ďalej, ja veľmi dúfam, že pán minister vnútra teraz nezoberie so sebou pána ministra financií a neopustí túto sálu. Ďakujem.

  • A teraz bude reagovať pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili v reakcii na moje vystúpenie, aj za ich podporu. A chcel by som ešte vyjadriť aj na základe toho, čo oni povedali, snáď jednu myšlienku smerom k ministrovi financií, ak ma počúva teraz. Pán minister financií, ak ma počúva teraz, mal som niekedy počas svojho vystúpenia...

  • Hlas z pléna.

  • Bude to veľmi krátke. Mal som počas vystúpenia niekedy dojem, že pán minister to, čo som kritizoval, bral na seba. Ja musím povedať, že ja obdivujem pána ministra financií, že dokázal taký rozpočet urobiť v situácii, keď je skutočne tá nekoncepčnosť, keď sa menia priority vlády z týždňa na týždeň. Je to obdiv, že to dokázal vôbec urobiť. Takže jeho za to nekritizujem. A ja som to aj v úvode povedal, že za to nekritizujem ani ministra dopravy, ani ministra financií. Chyba je niekde úplne inde.

  • Hlas z pléna.

  • Keďže, pán minister vnútra, si podpredseda vlády a takisto súčasťou vlády, jednou šestnástinou vlády, tak aj ty si zodpovedný za to, že ťažké je zostavovať rozpočet, keď chýba alebo absentuje absolútna koncepčnosť, absolútne potvrdzovanie programového vyhlásenia a podobne.

    A k tomu, čo hovoril na záver pán poslanec Berényi. Ďakujem za reakciu, len neviem, či to je pochvala alebo opačne. Ďakujem.

  • Ďalšou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím sa priznať, že som skutočne v rozpakoch v tejto situácii. Vystupujem k návrhu štátneho rozpočtu v tejto snemovni po šiesty raz a ešte sa nestalo, skutočne sa nestalo, že by tu nesedel nikto z vládnej koalície, pardon, jeden tu sedí, výnimka potvrdzuje pravidlo, a že by tu nesedeli aspoň dvaja, traja ministri.

  • Hlasy zo sály.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Okrem toho nie som si istá, či ešte rokujeme o relevantnom dokumente, či bude tento rozpočet mať kto schváliť, či koalícia existuje, či pán minister je ešte ministrom. A som presvedčená, že najväčší smútok by z pádu tejto vlády a z neschválenia rozpočtu mali slovenskí roľníci, ktorí týmto rozpočtom získavajú asi najviac.

    Ale prejdem k svojmu vystúpeniu, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, vážený pán minister. Staré podobenstvo hovorí, že ak chcete nakŕmiť hladného, môžete mu dať rybu, alebo oveľa viac mu pomôžete, keď ho naučíte ryby chytať. V teórii štátu a práva sa prváci študenti na právnickej fakulte učia, že občianska nezrelosť, nevzdelanosť spôsobuje rozhodovanie na základe emócií, čo poskytuje priestor na rozvoj populizmu, a populizmus ako taký predstavuje nebezpečenstvo pre demokraciu. Podľa známeho sociológa Ralfa Dahrendorfa politické práva znamenajú málo, keď ľudia nemajú vzdelanie, aby ich využívali. Ak tieto dve filozofie použijem na predložený návrh rozpočtu, musím konštatovať, že vláda zahodila šancu efektívne využiť rast ekonomiky na investovanie do lepšej a slobodnejšej budúcnosti. A vytvára predpoklady na oslabovanie občianskej spoločnosti a podmienky na rast úlohy štátu. Zahodená šanca znamená, že v čase keď sa slovenskej ekonomike darí, keď je v rozpočte o 100 mld. korún viac, ako bolo napr. pred štyrmi rokmi, jednou z najvyšších priorít je poľnohospodárstvo. Tendencia prejedania na úkor vzdelávania je veľmi očividná, ak porovnáme nárast dotácií do poľnohospodárstva s nárastom výdavkov napr. na vysoké školy, je to 10-násobok, s nárastom do regionálneho školstva, je to takmer 20-násobok.

    Ja som si dovolila priniesť aj jeden graf. Keďže bude len jediný, preto nepoužijem notebook. Ukážem ho aj pánu ministrovi. Tento graf zobrazuje, ako rastú niektoré priority. Táto priorita najväčšia je nárast rezervy predsedu vlády, je to 75 %. Táto menšia, tento čierny stĺpec, to je nárast dotácií do poľnohospodárstva. To je takmer 33 %. A tieto dve malé rezančeky, ten zelený a žltý, to je vysoké školstvo a regionálne školstvo. Urobte si sami obraz. Iste, časť výdavkov je z fondov Európskej únie. Ale z pohľadu toho, že sú to výdavky európskych, a teda aj slovenských daňových poplatníkov, nemôžem v tom robiť rozdiely. Okrem toho a na základe udalostí posledných dní je nárast financií do rezortu poľnohospodárstva podozrivý. V lesoch sa kupčí s drevom, na Slovenskom pozemkovom fonde sa podpisujú nanajvýš podozrivé zmluvy a napriek rastúcim dotáciám rastú ceny potravín. Namieste sú otázky, aká a pre koho je priorita, 4 % žiadateľov o dotácie hospodária na 70 % plochy. Slovensko vypláca jednotnú platbu na hektár, takže v podstate tieto 4 % subjektov zoberú 70 % podpôr. Môžeme konštatovať, že peniaze končia v rukách niekoľkých bohatých lobistov, ako to už povedal pán kolega Mikloš, vašich kamarátov, chcela som povedať, dámy a páni z vládnej koalície, ale nemám sa komu prihovoriť. Kolega Mikloš veľmi trefne porovnal aj nárast nákladov na hospodárske zvieratá a na školákov, ako aj výdavky na dojčiace kravy a prídavky na deti. Pani kolegyňa Košútová sa vyjadrila, že považuje tieto porovnania za absurdné. Ja jej gratulujem k bystrému postrehu, pretože pán Mikloš ich uviedol ako dôkaz absurdity toho, že ide o vládnu super prioritu. Pani kolegyňa, v týchto porovnaniach vždy ťahali za kratší koniec deti, čo ja považujem nielen za absurdné, ale aj za cynické.

    Pozrime sa teraz podrobnejšie na poľnohospodárstvo ako ekonomický subjekt. Môžeme konštatovať, že jeho význam pre ekonomiku v porovnaní so stupňom priemyselnej vyspelosti klesá. Tu je niekoľko údajov na podporu tohto tvrdenia. Kým podiel poľnohospodárskych zamestnancov na celkovej zamestnanosti napr. v Číne je 38 %, v Spojených štátoch amerických je to 0,9 %, v Európskej únii je to 4,9 %, okolo toho údaju sa pohybuje aj zamestnanosť na Slovensku, je to 4,36 %. Najvyššie podpory platia farmárom vo Švajčiarsku, na Islande v Kórei, najnižšie, naopak, sú na Novom Zélande a v Austrálii. V rámci Európskej únie predstavuje poľnohospodárska produkcia cca 292 mld. eur, z toho produkuje 90 % stará európska pätnástka, 10 % nová európska desiatka. Primerane tomu sú rozložené tiež podpory vo výške takmer 50 mld. eur, z ktorých 90 % dostávajú staré európske štáty, európska pätnástka, a takmer 10 % nové členské štáty.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, pán predsedajúci, vyrušujú ma...

  • Poprosím poslancov, ktorí prišli do rokovacej sály, prebieha napriek všetkému rokovanie o rozpočte, o pokoj. Dobre? Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Slovensko produkčnou výkonnosťou na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy je v rámci Európy na štvrtom mieste od konca. Horšie na tom sú už iba Estónsko, Litva a Lotyšsko. Podiel slovenského poľnohospodárstva na ekonomike klesá, ak porovnáme medziročne roky 2005 a 2006, klesá podiel na HDP o 5,2 %, podiel na pridanej hodnote o 7,2 % , podiel na zamestnanosti o 4,8 %. Dotácie do poľnohospodárstva rastú, výkonnosť klesá. A myslím si, že to dostatočne potvrdzuje, že nemajú žiadny vplyv na konkurencieschopnosť výrobcov, tak ako nám to zvyknete tvrdiť. Ak porovnáme podporu ako percento z produkcie, dostaneme celkom zaujímavé čísla. V porovnaní na produkciu dostáva stará európska pätnástka 16,7 %, Slovensko 14,5 % podpôr, čo, si myslím, nie je taký dramatický rozdiel, ako sa to často zvykne tvrdiť. Okrem toho náklady farmárov v európskej pätnástke, napr. ako sú platy a nájomné, sú podstatne vyššie ako na Slovensku. Podľa meraní OECD žiadna z podporných poľnohospodárskych politík nie je schopná dosiahnuť efektívny prenos viac ako 50 % finančných transferov od daňových poplatníkov k poľnohospodárskym domácnostiam. Preto, pán kolega Záhumenský, keď budete hovoriť o účele použitia dotácií, nezabudnite povedať, že z nich pre farmárov zostane reálne v lepšom v prípade iba polovica. Obviňovať vládu, že likvidovala rezort, je nepochopenie skutočnosti, že ho likvidujú práve dotácie, ktoré deformujú ceny, poškodzujú konkurenčné prostredie, diskriminujú ostatných podnikateľov, zvyšujú ceny potravín a pôsobia demotivačne na hľadanie vnútorných rezerv. Okrem toho, že daňoví poplatníci prispievajú svojimi daňami na úzku skupinu výrobcov, platia aj vyššie ceny potravín. A tie odhady sú 20 % oproti cenám, keby neexistovali bariéry. Okrem toho prispievajú vo forme bilaterálnej rozvojovej pomoci na programy znižovania chudoby v zaostalých agrárnych krajinách. Takže daňoví poplatníci platia minimálne trikrát.

    Minule sa ma pýtal rečníckymi otázkami jeden známy: Toľko miliárd do kapusty? Komu to treba? Zdá sa, že tento obyčajný laický názor trafil veľmi presne. Ak by sme napr. takmer 11 mld. priamych platieb navrhovaných na rok 2008 rozdelili rovnako každému človeku na Slovensku od najmenšieho batoľaťa až po najstaršiu babičku, každý z nich by dostal 2 000 korún, čo je viac ako vianočný príspevok, ktorý dostane len vybraná skupina občanov. Už počujem, aké by boli drahé potraviny, koľko by sme za ne minuli. Nie, nie je to pravda, zrušením protekcionistickej politiky by potraviny zlacneli. A toho, kto tomu neverí, odkazujem na osud obilných zákonov v Anglicku o ktorých som hovorila vo svojom vystúpení k zelenej správe na ostatnej schôdzi parlamentu.

    A na záver si dovolím povedať jednu výzvu. Z analýz zelených správ jednoznačne vyplýva, že poľnohospodárstvo tvorí vo veľkej miere zisk z dotácií, teda z verejných zdrojov. Keďže nás kolegovia z vládnej koalície veľmi úporne pri rokovaní o ziskoch zdravotných spoločností presviedčali, že je to neprípustné, že je to nemorálne, dovolím si požiadať vás, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, aby ste prišli s iniciatívou, ktorá prikáže subjektom, ktoré vytvárajú zisk v poľnohospodárstve z verejných zdrojov, aby tento zisk opäť použili v poľnohospodárstve napr. na zníženie cien potravín. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa nehlási nikto, pardon, Július Brocka ako jediný. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Pán Brocka, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ja už som to povedal pri svojom vystúpení, keď som vystupoval za klub, ja mám vážne obavy, že tu v pléne je chrípková epidémia. Proste z vládnej koalície je tu hŕstka poslancov. A proste treba niečo urobiť, lebo takto nemôžeme rokovať o zákone zákonov.

  • Pán poslanec, nie je to prvýkrát, čo koalícia utiekla z tejto sály pred opozíciou. Budeme musieť pokračovať.

    Ďalší a ako posledný písomne prihlásený, po vystúpení ktorého sa bude môcť dať prihlásiť do rozpravy ústne, je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

  • Parametricky je to jeden z najlepších rozpočtov, ktoré vôbec Slovensko malo, a najlepší za posledných desať rokov. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, táto moja veta na úvod nevyjadruje môj postoj, ktorým som otvoril svoj príspevok k štátnemu rozpočtu. Tento citát odznel pred mesiacom v jednej televíznej relácii z iných, nie z mojich úst. Odznel z úst terajšieho pána ministra financií Počiatka. Môj citát k tejto vete je, pán minister, prepáčte, ale nemôžem s vami súhlasiť. A keďže zakaždým „ale“ väčšinou nasleduje „pretože“, tak rád by som vám ponúkol pár dôvodov, prečo s vami súhlasiť skutočne nemôžem, pričom celkom na úvod musím podotknúť, že v troch slovách sa predsa len zhodneme. A to sú slová posledných desať rokov. Tento rozpočet totiž nie je najlepší, ako to vy tvrdíte. A ja si dovolím povedať, že je to skôr stolička na troch nohách, teda taký polovýrobok. Ale vytváral sa možno v najlepších podmienkach za posledných desať rokov. Rozpočet sa totiž vždy tvorí ľahšie, ak ekonomika rastie a nie je potrebné riešiť zdedené problémy a zle fungujúcu ekonomiku.

    A teraz k tým dôvodom, prečo nesúhlasím aj s predchádzajúcimi slovami z vášho citátu. Stoličkou na troch nohách som ho nazval preto, lebo ešte keď len bol pripravovaný a schvaľovaný vo vláde, tak nebolo jasné, aké čísla v ňom majú byť. Myslím aj na stanovisko Eurostatu k bývalým deficitom. Nevedeli ste, aké budú rozpočtové dôsledky zákona vo včera definitívne schválenom zákone o sociálnom poistení a ďalšie. Táto stolička na troch nohách je naozaj v prvom rade premárnenou šancou, aby mala nohy štyri, aby z polovýrobku bol kvalitný výrobok. Neinvestujete totiž do vzdelania, vedy. A dôkazom zlého nastavenia priorít v rozpočte je predovšetkým takmer desaťkrát rýchlejší rast výdavkov do poľnohospodárstva ako výdavkov na vysoké školy. A je takmer dvadsaťkrát rýchlejšie ako celkové výdavky na regionálne školstvo. Poľnohospodárstvo je tak absolútnou prioritou tejto vlády. Škoda len, že si neuvedomujete, že zvyšovanie dotácií neznamená nižšie ceny a že dotácie do poľnohospodárstva nepomôžu ani platom pre ľudí, ktorí v tejto sfére pracujú. Jednoducho v rozpočte ste povedali áno poľnohospodárstvu a nie vzdelaniu.

    Hoci už moji kolegovia sa venovali školstvu, dovoľte, aby som sa aj pár poznámkami venoval vysokému školstvu. Uvediem možno takú perličku. Programové vyhlásenie predpokladá zníženie vládnych úradníkov o 20 %. Keby som si zobral Úrad vlády, v ktorom pracuje 419 úradníkov, tak 20 % z tohto počtu je približne 84 zamestnancov. Ak zoberiem, že jeden zamestnanec má mesačný plat viac ako 20 000 korún, plus k tomu keby som pridal odvody, poistného, tak vychádza suma cez 30 mil. korún. Je to približne toľko, koľko podľa mojich informácií dostane jedna z najväčších slovenských univerzít na financovanie vedeckovýskumnej činnosti na celý rok. A tu by som pokračoval ďalej. Z rozpočtu ministerstva školstva je dotácia pre verejné vysoké školy z kapitoly školstva 13 mld. korún. Z toho sa vyčleňuje na zabezpečenie študijných programov vrátane vysokoškolskej vedy 11,2 mld. a na sociálnu oblasť 1,7 mld. Musím povedať, že je to taká šikovná kamufláž, pretože nie je hneď zvlášť vyčíslená položka vysokoškolská veda. Až v prehľade výdavkov pre vysoké školy sa dozvieme, že z týchto prostriedkov ide v roku 2008 na vysokoškolskú vedu len 1,408 128 mld. A absolútne zarážajúci je fakt, že vláda v ďalších rokoch uvažuje ešte s nižším objemom prostriedkov na túto oblasť, a to v roku 2009 len 1,242 714 mld. A podobne je to v roku 2010. Objem prostriedkov na vysokoškolskú vedu tvorí v roku 2008 len približne 13 % celkových výdavkov na študijné programy a vedu a len približne 10 % z celkovej dotácie na vysoké školy.

    Ešte sa vrátim k tej jednej škole, jednej z najväčších slovenských univerzít, ktorá podľa mojich informácií dostane pri týchto všetkých uvedených argumentoch len približne 35 mil. korún ako dotáciu z kapitoly ministerstva školstva určenej na vysoké školy. Z toho, ako sa píše aj v návrhu štátneho rozpočtu, až jedna pätina celkových mzdových prostriedkov pedagogických pracovníkov smeruje do oblasti vedy a školstva. Čiže na konkrétnom príklade z tých spomínaných 35 mil. korún, teda mínus jedna pätina, zostáva zvyšných 28 mil. A pýtam sa, ako je možné zabezpečiť univerzite organizovanie konferencií či iné prezentácie pre približne 600 vysokoškolských učiteľov.

    Súčasná vláda, ktorá má plné ústa podpory vysokého školstva a hovorí o školstve ako o priorite, si dovolí v štátnom rozpočte navrhnúť len takýto nízky objem peňažných prostriedkov. Ako vyplýva aj z predkladaného návrhu, podiel verejných zdrojov na financovaní verejných vysokých škôl na hrubom domácom produkte je z roka na rok nižší. Tie čísla už boli tu prezentované, tak preto ich nebudem opakovať. Pri takmer 10-percentonom tempe rastu výkonnosti ekonomiky je takto zostavený rozpočet minimálne v rezorte ministerstva školstva, resp. vysokého školstva hriechom a veľkým výkričníkom za vetou o plytvaní a prejedaní verejných zdrojov na nepotrebné alebo podružné ciele v súčasnosti na úkor vzdelanosti a odbornosti mladej generácie.

    Dovoľte mi ešte, aby som sa venoval jednej kapitole rozpočtu, a to je ministerstvo obrany, pretože ako predsedovi kontrolného výboru pre Vojenské spravodajstvo mi tiež záleží na tom, aký rozpočet bude mať ministerstvo obrany. A odtiaľ sa odvíja potom aj rozpočet pre Vojenské spravodajstvo. Môžem za pozitívne ohodnotiť, že rozpočtovanie a programovanie prostriedkov na obranu bolo skvalitnené hlavne v oblasti reálnosti programovania finančných prostriedkov, a to predovšetkým tým, že ministerstvo obrany dostalo presne stanovené finančné prostriedky pre rok 2008 a dohodlo sa aj s ministerstvom financií pre pevne stanovené minimálne limity finančných prostriedkov na roky 2009 a 2010.

    Čo beriem ako negatívum, musím povedať, že nie je zabezpečený dvojpercentný podiel rozpočtových prostriedkov na obranu z HDP. Naviac, plánovaný rozpočet na rok 2008 potvrdzuje trend poklesu podielu rozpočtových prostriedkov na obranu. V uvedenom roku sa tento pokles priblížil k hodnote 1,6 % HDP. A chcem pripomenúť, že to je druhý najnižší rozpočet na obranu vo vzťahu k HDP od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky. Je však paradoxom, že požiadavky na obranu sú z pohľadu nákladov na profesionálne ozbrojené sily, plnenie úloh v NATO, EÚ, OSN, OBSE, budovanie nových spôsobilostí a vybudovanie expedičných ozbrojených síl extrémne vysoké. Ak uvážime výšku nákladov na nové technológie a na plnenie uvedených požiadaviek, potom nám logicky vychádza, že trend potreby finančných zdrojov a trend výšky prideľovaných prostriedkov sú opačné.

    Ďalej mám poznámku k utajenie rozpočtu. Myslím si, že to tiež prispieva k nižšej kvalite parlamentnej aj občianskej kontroly využívania peňazí daňových poplatníkov. V Národnej rade sa dnes len výbor pre obranu a bezpečnosť môže oboznamovať s podrobnejším dokumentom, ktorý uvádza komplexnejší pohľad na programy ministerstva obrany. Pritom je známe, že rozsah utajenia si ministerstvo obrany navrhuje samo.

    Ďalšia poznámka. Mení sa štruktúra programov v dokumente z roka na rok. Tento fakt znižuje tiež kvalitu parlamentnej kontroly. Ako názorný príklad je možné použiť prípad čiastočne medializovaného problému zavádzania systému MOKYS. V roku 2007 bol program MOKYS uvedený pod číslom 09502. Plánované prostriedky na tento program boli rádovo miliardy korún. V roku 2008 sa o programe MOKYS už nič v neutajenom dokumente nedozvieme, a to napriek tomu v roku 2007 mal byť stopercentne zavedený do jednotiek najvyššej pripravenosti. Namiesto neho sú v rozpočte kapitol ministerstva obrany na roky 2008 až 2010 uvedené programy pod číslom 09504 až 09506, čo je ale úplne iná štruktúra, než bola v roku minulom. Tým je znemožnená verejná kontrola, ako sa vlastne takto finančne náročný program, akým je MOKYS, vlastne plní.

    Ďalej niečo obdobné, čo je aj v školstve. V programe 06E0I, čo je program pre výskum a vývoj v oblasti obranného priemyslu a podpory obrany, sú podľa mňa stanovené nereálne ciele. Cieľom je napr. dosiahnuť obranný výskum do roku 2010 prispôsobený národným aj koaličným potrebám a v oblasti koaličnej aj národnej zvýšiť podiel spoločných projektov na 70 %. Na uvedený cieľ je pritom ročne vyčlenených okolo 100 mil. korún, čo je podľa mňa málo, lebo je všeobecne známe, že veda a výskum je v Slovenskej republike nielen na chvoste v rámci krajín EÚ, ale aj NATO.

    Ďalšia poznámka. V tabuľkách, ktoré ukazujú plány plnenia jednotlivých programov, by bolo z hľadiska prehľadu o stave plnenia, a teda aj z hľadiska kontrolnej činnosti parlamentu vhodné vyplňovať aj stav plnenia. Inak to vyzerá tak, že všetky programy ministerstva obrany začínajú v roku 2008. Toto podľa mňa nie je pravda. Pritom existujú rezorty, napr. ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo školstva, Národný bezpečnostný úrad, ktoré tieto údaje vyplnené majú. Je pritom celkom zrejmé, že uvedené údaje by mohli prispieť k zvýšeniu úrovne parlamentnej kontroly rozpočtu.

    Ďalej, nereálne sú podľa mňa naplánované príjmy pre kapitolu ministerstva obrany. Predpokladá sa príjem v hodnote 1,17 mld. korún, pričom sa predpokladá príjem 1 mld. korún z predaja hnuteľného majetku. Je tak namieste otázka, aký kontrakt za 1 mld. korún má ministerstvo obrany pripravený na rok 2008 a aký zbraňový systém ide predať. Ak sa tento príjem predpokladá v roku 2008, už dnes musí byť jasné, čo chceme a možno aj komu to chceme predať. Namieste je tiež otázka, či príjem bude realizovaný v prostredí ministerstva obrany alebo v rámci vlády čiže či pôjde ten príjem na rezort alebo do spoločnej kasy rozpočtu.

    A posledná moja poznámka k tejto kapitole. Je nelogické, že v dokumente návrh rozpočtu verejnej správy je pod číslom 0960201 uvedená úloha zabezpečiť regrutáciu nových profesionálnych vojakov, a pritom v komentári prílohy 1 toho istého dokumentu sa v bode 2.2. Profesionalizácia uvádza, že do prijatia novej koncepcie dlhodobého plánu sa navrhuje obmedzenie regrutácie. Toto konštatovanie je v rozpore s predchádzajúcim.

    Čo k tomu všetkému dodať? Azda len to, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok odzrkadľuje falošnosť sľubov strán vládnej koalície.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, každý gazda sa snaží gazdovať tak, aby jeden groš vracal, z druhého žil a tretí odkladal na budúcnosť. Vy ste to však otočili a keby len otočili, rozhodli ste sa jeden vracať a dva míňať. A preto tento polotovar, stoličku na troch nohách, nepodporím, aj keď nevravím, že tri zvyšné nohy, ako je napr. plnenie maastrichtských kritérií, podpora bývania prostredníctvom nájomných bytov pre mladé rodiny, revitalizácia jestvujúceho bytového fondu s cieľom úspory energií, ale aj zvýšenie štandardu bývania, podpora výstavby zariadení sociálnych služieb pre starších občanov či podpora bonifikácie hypotekárnych úverov pre mladé rodiny, sú pripevnené pevne. Na to, aby stolička však bola stabilná a neprevrátila sa, keď sa na ňu posadíte, sú však potrebné štyri nohy. Tá štvrtá noha poukazujúc na dôvody, ktoré som uviedol, skutočne, bohužiaľ, chýba. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán poslanec? Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, len pre poriadok poviem, uplynula 17.00 hodina, ale keďže sme neprerokovali ucelene žiadny zákon alebo iný materiál, takže hlasovať nebudeme.

    Chcem teda pripomenúť, že vystúpením pána poslanca...

  • Hlasy v sále.

  • Vážená pani poslankyňa Biró a Lipšic, s procedurálnymi návrhmi sa hlásite? Nie. Dobre, takže pán poslanec Šimko bol posledný, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Teraz dovoľte, aby som vás vyzval, a pýtam sa, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Čítam poslancov a sú to: Lipšic, Bauer, Gibalová, Devínsky, Radičová, Biró, Liška, Štefanec. Páni technici, nejako mi umožnite uviesť to, ak to bude možné, počkám chvíľu jasné. Takže postláčajte to, páni poslanci, všetci, ktorí sa chcete prihlásiť do rozpravy. A skúsim prečítať potom vaše mená. Takže, ak dovolíte, ešte raz začnem od začiatku, do rozpravy ústne sa hlásia poslanci Lipšic, Bauer, Gibalová, Devínsky, Radičová, Biró, Liška, Štefanec, Kuruc, Juhász, Kukan, Galbavý, Lebocký, Žitňanská, Vášáryová, ďakujem, Vášáryová 15, pán poslanec Nagy 16, Frešo, Kahanec 18, Novotný 19, Slabý 20, 21 Mamojka Mojmír, 22 Košútová Magdaléna, 23 Čech Ján, 23 sme skončili, Čech Ján, ďakujem, 24 Kvorka Ján, 25 Pado Martin, 26 Micheľ Ľuboš, 27 Pelegrini Peter, 28 Rosová Tatiana, 29 Faič Vladimír, 30 Paška Jaroslav, áno, 30 sme skončili, vážení páni z techniky, Glenda Tibor tridsiaty, ďalej, ak je to možné, 31 Bobrík Anton, 32 Sabolová Mária, 33 Záhumenský, 34 Smolková, 35 Pavlis, 36 Jasaň, 37 Matejička, 38 Bačík, 39 Kubovič, 40 Senko, to je zrejme komplikované, 40, prosím. (Hlasy v sále.) Potrebujete prestávku, vážení páni? Iba 40 sme ich zatiaľ prečítali. Dobre, tak, vážené kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Hlasy z pléna.) Dobre, tak vydržíme. Prosím, nerobme problém, hľadáme riešenie, aby sme ho dobre vyriešili. Hovoria technici, že by to mohli potom vytlačiť a doniesť mi papier, lebo že majú problém mi to ukázať na tabuli. Takže ak je to možné vytlačiť, takže poprosím o to. (Reakcia z pléna.) No tak vidíte. Dobre, pán kolega Minárik, necháme možnosť, ak by tam niekto nebol, tak sa môže dodatočne prihlásiť do rozpravy. Dobre? (Odpovede z pléna.) Dobre. Takže pokračujeme, 39 Kubovič Pavol, 40 Senko Ján, 41 Minárik Pavol, 42 Kubánek Stanislav, 43 Nachtmannová, 44 Jánoš, 45 Rydlo, 46 Jarjabek, 47 Pado, 48 Bárdos Gyula, 49 Ivan Mikloš, 50 Vaľová Jana, 51 Bastrnák Tibor, 52 Miklós László, 53 Martinák Ľuboš. Chce sa, prosím, ešte niekto prihlásiť, kto nie je v tomto zozname, do rozpravy? (Odpoveď z pléna.) Áno, pán kolega. Kto ešte sa chce prihlásiť do rozpravy? Nefunguje to, takže kolegovia Rafaj, Szigeti, Mazúrová poslankyňa, pán kolega Petrák. Ešte niekto sa hlási do rozpravy? Dobre, takže ešte sa hlásia do rozpravy pán poslanec Szigeti, Mazúrová, Petrák, Rafaj a to je všetko. Ďakujem. Čiže definitívne uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prosím príp. vytlačiť ešte ten zoznam a priniesť mi ho sem pre prípadnú kontrolu. Dobre, ak je to možné, poprosím pána Knappa dať vytlačený materiál na nástenku von, aby ho mali poslanci k dispozícii. (Reakcia z pléna.) Postupne. Hej?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Takže to boli ešte tí ďalší štyria poslanci, ktorých som prečítal, ktorí sú prihlásení do rozpravy ústne. Ešte je nejaký problém? A ešte sa hlási pán poslanec Janiš do rozpravy, definitívne ako posledný. Ešte poprosím raz vytlačiť ten zoznam, aby sme nemali problém, že odoberáme slovo. Dobre? Takže ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak môžem potom to drobné prirodzené vzrušenie, ktoré vzniklo, utíšiť, pristúpili by sme k pokračovaniu v rozprave.

    Slovo má pán poslanec Lipšic, pripraví sa pán poslanec Rudolf Bauer. Ďakujem. Poprosím vážených poslancov, ktorí voľne stoja a diskutujú, aby si postupne sadli do poslaneckých lavíc, pán poslanec je citlivý na korektné prostredie v sále.

  • Smiech v sále.

  • Pán predsedajúci, ďakujem.

  • Poprosím o to aj pánov ministrov, aj pánov opozičných aj koaličných poslancov, pravda, ak by to bolo možné, aj pána poslanca Janiša, šéfa klubu, ktorý určite mi rozumie, prečo o to žiadam. Ďakujem.

  • Po toľkých prihlásených dostal pán minister financií asi kolaps.

  • Aj pána ministra Kaliňáka žiadam, áno, aby si sadol.

  • Ale ja to chápem, lebo toľko prihlásených do diskusie ešte asi nebolo. A tak to odhadujem podľa počtu prihlásených, že koaličná kríza bude trvať dva dni.

  • Tak sa mi to na prvý pohľad zdá. Nie? Uvidíme. Vy tam len opozičných vidíte? Treba si pozrieť nástenku tam vedľa.

    Vyjadrím sa najmä k návrhu rozpočtu pre justíciu. A musím povedať, že aj pre budúci rok právo a poriadok nie je prioritou vlády. To sa prejavuje najmä v oblasti ministerstva spravodlivosti.

    Pre justíciu sa rozpočet v reálnych číslach znižuje. V minulých rokoch bola justícia pre vládu prioritou. V roku 1999 bol rozpočet ministerstva spravodlivosti 3,5 mld., v roku 2006 to bolo 7,5 mld. Budem porovnávať rok 2006, teda posledný rok našej vlády, a budúci rok, rok 2008. Za tieto dva roky bola v súhrne inflácia okolo 6,5 %. Rast výdavkov verejnej správy bol za dva roky okolo 17 %. Rozpočet ministerstva spravodlivosti pre budúci rok je oproti roku 2006 nominálne vyšší o 4,7 %, teda rast výdavkov nedosahuje ani úroveň inflácie.

  • Hlasy z pléna.

  • Za dva roky to je 6,7 %, porovnávam dva roky, roky 2006 a 2008, porovnávam posledný rok, keď som bol ja ministrom spravodlivosti, a budúci rok, návrh rozpočtu. Teda nedosahuje ani úroveň inflácie za tieto dva roky. A naviac, nominálny rast je spôsobený výlučne zvyšovaním platov v justícii, najmä zvyšovaním platov sudcov. V civilnej časti kapitoly je rozpočet znížený v kapitálových výdavkoch o 44 % oproti roku 2006. V bežných transferoch to predstavuje19 %. Rovnako sú znížené výdavky pre tovary a služby. Z kapitálových výdavkov má ísť najväčší balík na Krajský súd v Prešove. Je to 100 mil. Pán minister tu reaguje, Špeciálny súd, no to porovnajme. Krajský súd v Prešove má byť zrekonštruovaný za 380 mil. korún. Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry stáli 290 mil. To je len na porovnanie.

  • Hlas z pléna.

  • Ešte raz, ide o rekonštrukciu Krajského súdu v Prešove, nie väznice. Väznica, pán minister, je úplne niekde inde. Je mi to ľúto, ale spravodlivosť nedostala Justičný palác v Prešove, a preto rekonštruuje úplne iný objekt na pešej zóne v Prešove. Treba sa tam ísť pozrieť. Na porovnanie poviem, na výpočtovú techniku v celej justícii je vyčlenených 10 mil. korún na budúci rok. V roku 2006 to bolo 84 mil. korún, viac ako osemnásobne viac pred dvomi rokmi v nominálnych cenách.

    Nie sú zabezpečené adekvátne prostriedky pre Centrum právnej pomoci ani pre Justičnú akadémiu. Dnes vláda, sociálnodemokratická vláda, neschválila návrh alebo neodporučila ho schváliť, aby sa rozšírili kompetencie Centra právnej pomoci aj na rozhodovanie v oblasti správneho súdnictva pre dôchodcov. Vy dávate dôchodcom tisíckorunové príplatky na Vianoce, ale keď ide o to, aby reálne mohli uplatňovať svoje práva a dostali kvalifikovanú právnu pomoc v justícii, ste proti. To je sociálna vláda? Pritom Centrum právnej pomoci je za dva roky funkčnou inštitúciou. A v mnohých prípadoch pomáha reálne ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, či v prípadoch deložovania alebo domáceho násilia.

    Samotné ministerstvo spravodlivosti konštatuje vo svojom materiáli k rozpočtu, a teraz budem citovať, „ministerstvo financií v návrhu rozpočtu nezohľadňuje zákonné nároky civilnej časti rezortu, advokátske služby, výdavky za znalecké posudky, výdavky na exekútorov, ktorými sa zabezpečuje súdne konanie a rozhodovanie, výrazný nárast cien energií, vodného, poštovného“. Len na právnych službách ministerstvo tvrdí, že koncom roku bude dlh 180 mil. korún.

    Na súdoch sa má podľa rozpočtu znížiť stav zamestnancov o 421 súdnych úradníkov, vyšších súdnych úradníkov, probačných a mediačných úradníkov, čo spôsobí kolapsový stav v justícii. To koniec koncov konštatuje aj ministerstvo spravodlivosti. Na záver svojho materiálu tvrdí: „Nadväzne na uvedené nebude možné zabezpečiť snahu ministerstva spravodlivosti o naplnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pripraviť opatrenia na zamedzenie nepriaznivého stavu v slovenskej justícii v záujme odstránenia zbytočných prieťahov v súdnom konaní.“ Čo znamená táto veta? Táto veta znamená, že po roku a pol vládna koalícia svoj vládny program pre justíciu odpískala. Skončil. To konštatuje ministerstvo spravodlivosti vo svojom vlastnom materiáli. Blahoželám.

    Za našej vlády prišlo k postupnému zvyšovaniu efektivity súdov. Prečítam pár čísiel, je to trestná agenda, okresné súdy. Od roku 2001 do roku 2005 počet vybavených vecí vzrástol o takmer 40 % a počet odsúdených vzrástol o 27,1 %. Odvolacie súdy v trestnej agende vybavili vecí o 46,5 % viac, o 40,1 % viac v osobách. V civilnej agende okresné súdy v roku 2005 vybavili takmer o 10 % viac vecí ako v roku 2001. Rovnako sa znižoval aj počet nevybavených vecí v agende C, ktorý klesol za uvedené obdobie o 17 %. Rovnako v obchodnej agende Cb klesol počet nevybavených vecí, a to asi o 12 %.

  • Hlas v sále.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Čo vám dali? V agende P síce neprišlo k poklesu nevybavených vecí, a dnešný stav je asi na úrovni roku 2001, ale prišlo k značnému zvýšeniu efektivity, teda k zvýšeniu vybavenosti až o 22 %. Teda platí, že v každej agende prišlo buď k zvýšeniu efektivity rozhodovania pri zvýšenom nápade vecí, alebo k zníženiu počtu nevybavených vecí.

    Musím povedať, že v laviciach vládnej koalície bolo veselo pred rokom a pol, keď sme diskutovali o. i. aj o časti vládneho programu pre oblasť justície. A veselo bolo kvôli kritike reforiem bývalej vládnej koalície, ktoré sme pred niekoľkými rokmi začali. Ale reformy v justícii prinášajú svoje ovocie. A je to pomerne evidentné v súčasnosti. Bojím sa, že aj tento rozpočet ohrozí reformy, ktoré v justícii začali, a nastane spätný chod. Na rokovaní ústavnoprávneho výboru váš pán štátny tajomník, pán minister, priznal dôvod zníženého rozpočtu pre justíciu, a to, že neexistuje žiadna vízia ministerstva spravodlivosti pre justíciu okrem nekoncepčného zvyšovania počtu súdov a prokuratúr. To je pravda. Je mi to ľúto, že na to prišlo ministerstvo financií, ale je to tak. Ja sa obávam, v akom stave bude justícia po štyroch rokoch tejto vládnej koalície, rovnakom kolapsovom, ako bola v roku 1998.

    Výrazné zníženie je aj v bezpečnostnej časti rezortu v oblasti väzenstva. V kapitálových výdavkoch je pokles o 36 % oproti roku 2006 a v tovaroch a službách je pokles o 5 %. Na bezpečnosť našich väzníc v minulom roku nešlo nič, išlo 0 korún a v budúcom roku má ísť 5 mil. korún, pre celé väzenstvo. Pritom bezpečnosť väzníc musí byť prioritou každej vlády bez ohľadu na to, aké má tá vláda zafarbenie.

    Návrh rozpočtu neobsahuje žiadne finančné prostriedky pre ministerstvo spravodlivosti ani pre ministerstvo zdravotníctva na zriadenie detenčného ústavu. Detencia je nová forma ochranného opatrenia pre ťažkých recidivistov a sexuálnych delikventov. Ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti eviduje 157 potenciálnych pacientov, ktorí by mali byť umiestnení po výkone trestu odňatia slobody do detenčného ústavu. Ešte ako minister spravodlivosti som uzatvoril s vtedajším ministrom zdravotníctva zmluvu o vytvorení detenčného ústavu. Zvýšil sa počet systematizovaných miest príslušníkov ZVJS o 81 miest na zabezpečenie detencie. Zmluva bola po voľbách ministerstvom zdravotníctva vypovedaná. A keď som sa na to pýtal predstaviteľov vlády a ministra spravodlivosti, keď sa rokovalo na ústavnoprávnom výbore k vládnemu programu, keď sa rokovalo o rozpočte na tento rok pred rokom, vláda vtedy nemala absolútne žiadnu predstavu o zabezpečení detencie a problém začala riešiť až v roku 2007 v lete, neskoro, ale predsa. Ale ako ho ide vláda riešiť? Vláda znovu nenašla prostriedky pre to, aby štát chránil našich občanov pred ťažkými recidivistami a sexuálnymi delikventmi. Ak nemá vládna koalícia ani na zabezpečenie elementárnej bezpečnosti, elementárnej bezpečnosti našich ľudí, tak ohrozuje ich, túto bezpečnosť a má absolútne pomýlené priority v oblasti štátneho rozpočtu.

    Ministerstvo spravodlivosti sústavne ignoruje platové požiadavky príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prednedávnom sme diskutovali o návrhu novely zákona o štátnej službe policajtov, kde sa navrhol príspevok na bývanie len pre policajtov. A my sme v parlamente to museli meniť tak, aby aj príslušníci zboru mali možnosť dostať príspevok na bývanie. Nový návrh v odmeňovaní policajtov znovu nerieši príslušníkov väzenskej a justičnej služby. Pritom ide o príslušníkov, ktorí denne riskujú svoje životy, aby sa naši občania mohli cítiť bezpečne. Práve včera vyšla správa od vedenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, podľa ktorej je situácia v slovenskom väzenstve kritická. Momentálne chýba okolo 300 príslušníkov väzenskej a justičnej stráže, strážcovia nemajú záujem pracovať vo väzniciach pre nízke mzdy. Generálna riaditeľka zboru Mária Kreslová sa obáva, že si problémy kompetentní všimnú až vtedy, keď sa stane mimoriadna udalosť. Citujem: „Bojím sa, že sa čaká, kým sa niečo stane, kým príde nejaký príslušník o život. Potom až budú aj politici reagovať, ale to už bude veľmi neskoro.“ To hovorí nominantka tejto vládnej koalície v kresle šéfky väzenskej a justičnej služby. Práve nedávno sme mali ďalšie výročie tragédie v Leopoldove, keď prišli o život piati príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Prišli o život vo výkone služby, v ktorom chránili nás ostatných pred páchateľmi najnebezpečnejších zločinov. Tento zbor, jeho oprávnené požiadavky sú pre vládnu koalíciu, pre ministerstvo spravodlivosti absolútne podružné.

    Dovoľte mi úplne na záver povedať, aká by mala byť priorita štátneho rozpočtu. Nie som odborník na financie, ale ak by sme mali sa zhodnúť na jednej jedinej priorite, ktorú musí mať každý civilizovaný štát, tak je to priorita chrániť bezpečnosť, život, zdravie a majetok svojich občanov. To je priorita, ktorú nemôže nikto nahradiť, a to ani súkromný sektor, ani tretí sektor, ale to musí zabezpečovať len štát. Obávam sa, že tak ako je navrhnutý tento rozpočet, táto priorita nie je zabezpečená. Práve naopak, týmto rozpočtom a jeho prijatím vládna koalícia riskuje bezpečnosť, životy, zdravie a majetok našich občanov. Preto nemôžem za jeho prijatie hlasovať. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ivan Mikloš. Zapnite, prosím, mikrofón pánu Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som najskôr sa vyjadriť k atmosfére, v ktorej rokujeme a v ktorej predniesol kolega poslanec Lipšic svoj príhovor. Myslím si, že je príznačné, že poslanci vládnej koalície sa tu nahrnuli len vtedy, keď sa bolo treba prihlásiť, aby natiahli čas a aby získali čas na zrejme vytvorenie nejakej dohody v rámci vládnej koalície a riešenie krízy, ktorá nastala, ale ktorú sami vyvolali, treba zároveň povedať. Zároveň ale je evidentné, že napriek desiatkam prihlásených koaličných poslancov do rozpravy o rozpočte ich tento štátny rozpočet nezaujíma vôbec. Traja poslanci teraz prišli, vítam vás, pred chvíľou tu neboli takmer žiadni koaliční poslanci. Myslím si, že je to veľmi príznačné a že to svedčí aj o tom, aký vzťah majú k tomuto najdôležitejšiemu zákonu roka, ako aj o tom, aký vzťah má vláda, keď vidíme celý deň prázdne stoličky členov vlády.

    K tomu, o čom hovoril pán poslanec Lipšic, chcem doplniť, že je naozaj zaujímavé počuť, a to bola pre mňa nová informácia, to som nepostrehol, že na ministerstve spravodlivosti sa na informatizáciu dáva len 10 mil. korún. Na ministerstve financií je to 2,4 mld. korún, na ministerstve vnútra je to 1 mld. korún. Na ministerstve obrany na informačnú telekomunikačnú techniku a technológie to predstavuje 2,1 mld. korún. Zdá sa, že minister spravodlivosti nie je v správnej skupinke, 10 mil. korún oproti týmto sumám je naozaj vec smiešna a zarážajúca. Na informatizáciu, samozrejme, peniaze potrebujeme, ale aj tento nepomer, tieto čísla, myslím si, svedčia o mnohom.

  • Skončili ste, pán poslanec? Áno. Ďakujem.

    Ja len teda, ak by to pomohlo, uvediem, prihlásilo sa do rozpravy 59 poslancov, z toho 25 je členov opozície, zvyšok je koalícia. Ďakujem pekne.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa pani poslankyňa Gibalová.

  • Reakcia z pléna.

  • Viem, prepáčte, pán poslanec, nevidel som vás. Nech sa páči, pán poslanec Lipšic chce reagovať na faktickú poznámku.

  • Pán predsedajúci, ja vám garantujem, že všetci poslanci opozície vystúpia. A teraz nebudem sa s vami stavovať, koľko poslancov koalície vystúpi z tých, čo je prihlásených, myslíte, keď sa urovná kríza.

    No ale len reakcia na pána kolegu Mikloša. Áno, nie je minister spravodlivosti v tej správnej skupine. Ale mňa skôr zaujíma ako bude z akéhokoľvek dôvodu vyzerať justícia po štyroch rokoch vládnutia tejto vlády. Bude v kolapsovom, katastrofálnom stave. A to je zodpovednosť celej vládnej koalície, nielen ministra spravodlivosti, pretože poslanci budú rozhodovať svojím hlasovaním o podpore rozpočtu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ja teda som nevystúpil v rozprave, ťažko mi je reagovať teda.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Bauer, pripraví sa pani poslankyňa Monika Gibalová.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 mám konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý hneď na úvod poviem. Týka sa kapitoly ministerstva hospodárstva a navrhujem, aby pre túto kapitolu boli viazané prostriedky vo výške 200 mil. korún na dotácie obnoviteľných zdrojov energie pre domácnosti a vo výške 250 mil. korún na zriadenie fondu energetickej efektívnosti.

    A teraz by som chcel uviesť argumenty, prečo som presvedčený, že je to dobrý návrh a že by určite vylepšil rozpočet s tým, že by nebol ohrozený, samozrejme, náš vstup do eurozóny.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo dokument o stratégii pre lepšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, kde sa rátalo s podporou 100 mil. korún pre vykurovanie a ohrev vody, 75 mil. korún bolo predpokladaných na slnečné kolektory a 25 mil. korún pre podporu kotlov na biomasu. Táto položka v navrhovanom rozpočte chýba. V súlade s európskou energetickou stratégiou má naša krajina ambiciózne ciele vo zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie vo výrobe elektriny, tepla a palív do roku 2020, a preto si myslím, že by bolo veľmi dobré podporiť navýšenie dotácií na obnoviteľné zdroje energie pre domácnosti, k čomu sa o. i. zaviazala aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, kde sa píše, že vytvorí podmienky pre vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Vláda sa ďalej zaviazala, že pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a získanie podpory z fondov Európskej únie v týchto oblastiach. Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je aj jednou zo základných priorít energetickej politiky našej krajiny. Rast cien fosílnych neobnoviteľných palív v posledných rokoch posúva túto energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti. Medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré je možné v súčasnosti technologicky využiť na výrobu elektriny, tepla a dopravných palív, sa zaraďuje biomasa vrátane biopalív a bioplynu, slnečná, vodná, veterná a geotermálna energia. Obnoviteľné zdroje energií prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade aktívnej politiky podpory je možné počiatočnú etapu dovozu zahraničných technológií a know-how skrátiť a otvoriť priestor pre investície do výroby a montáže komponentov, celých systémov až po založenie výskumných kapacít prepojených na univerzity. Obnoviteľné zdroje energie podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého a ekonomického vývoja spoločnosti. Zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energií má dosah aj na zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva.

    Oblasti energetiky a klimatických zmien dominovali aj jarnému zasadnutiu Európskej rady. Predsedovia vlád a hlavy štátov dosiahli politickú dohodu predovšetkým v stanovení záväzných strednodobých cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov, je to 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990, úspor energie, takisto je to 20 % plánovanej spotreby na rok 2020, zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie, takisto je to 20 % do roku 2020, a podielu biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty, je to minimálne 10 % do roku 2020.

    Politicky najcitlivejšou oblasťou jarného summitu bola časť venovaná energetickej efektívnosti a obnoviteľným zdrojom energie, a to najmä otázka záväznosti cieľového podielu 20 % obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie Európskej únie do roku 2020. Závery Európskej rady v tejto citlivej otázke boli také, že záväzný ukazovateľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov je záväzným cieľom pre Európsku úniu ako celok a pri rozdeľovaní záťaže medzi jednotlivé krajiny sa budú zohľadňovať národné špecifiká k východiskovej pozícii jednotlivých členských štátov, súčasná úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energií na domácom trhu a v podstatnej miere existujúca štruktúra výroby energie v krajine, tzv. energetický mix. Cieľ dosiahnuť 10-percentný podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave Európskej únie do roku 2020 bol rovnako stanovený ako záväzný.

    Podľa plánu má Európska komisia do konca roku 2007 pripraviť návrh novej komplexnej smernice o využívaní všetkých obnoviteľných zdrojov energie. Práve počas rokovaní o návrhu tejto smernice bude priestor pre definovanie diferencovaných národných cieľov, ktoré majú byť určené s prihliadnutím na národné podmienky a východiskové pozície tak, aby bol dosiahnutý celkový podiel. Práve tu bude priestor pre národné delegácie, aby obhájili požiadavky vlastných krajín. Okamžite po zverejnení tohto úmyslu alebo zámeru ministerstva hospodárstva ešte pri zostavovaní rozpočtu bol veľmi dobrý a pozitívny ohlas vo verejnosti. A ľudia začali sa informovať, kde je možné sa prihlásiť, aby využili tieto dotácie. A určite takisto ako v susedných krajinách, v Českej republike alebo v ďalších krajinách, by to malo naozaj násobný veľmi pozitívny efekt v tejto oblasti. Preto si myslím, že je to dobrý návrh a žiadam vás o jeho podporu.

    Čo sa týka tejto druhej časti, a to vytvorenia fondu energetickej efektívnosti, argumentácia je taká, že naša energetická náročnosť tvorby hrubého domáceho produktu je vysoko nad priemerom európskej pätnástky. A dali sme si za cieľ dosiahnuť úspory energie do roku 2016 vo výške 9 % konečnej spotreby. Ministerstvo hospodárstva pôvodne navrhovalo 600 mil. korún do roku 2010, pre prvý rok 2008 to predstavuje 250 mil., s tým, že po roku 2010 by sa fond financoval súkromne z príspevkov energetických firiem, na čo sú pripravené aj elektrárne. Vyčlenené prostriedky by sa použili na rozbeh aktivít ako vzdelávanie, informačné kampane, podpora energetických auditov a konkrétnych projektov. Tento plán je založený na tzv. Akčnom pláne energetickej efektívnosti na roky 2008 až 2010, ktorý je strategickým programovým dokumentom s plánovaním opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré sa budú realizovať v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva v týchto najbližších troch rokoch. Úlohou toho akčného plánu je určiť ciele, definovať energeticky úsporné opatrenia a zabezpečiť realizáciu navrhnutých opatrení a ich monitorovanie. Opatrenia uvedené v tomto akčnom pláne vytvoria najmä základné legislatívne prostredie a vhodné podmienky pre zabezpečenie podstatného zlepšenia energetickej efektívnosti a dlhodobého dosahovania úspor energie, najmä motivácie jednotlivých subjektov k uskutočneniu úsporných opatrení a k energeticky efektívnemu správaniu sa, po druhé, jasnej zodpovednosti za požadované ciele a dosahované výsledky a, po tretie, pre potrebné ekonomické a právne prostredie. V širšom význame sa problematika energetickej efektívnosti dá chápať ako nevyhnutnosť a výzva využiť komplex pozitívnych dopadov, ktoré majú nadrezortný charakter.

    Realizácia opatrení zameraných na úspory energie prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti a znižuje závislosť ekonomiky od dovozu primárnych energetických zdrojov, čo je obzvlášť dôležité v tomto období a v tomto prostredí Európskej únie. Pre podniky, služby a domácnosti znamená úspora energie nižšie náklady na zabezpečenie energetických potrieb, a tým aj priamo či nepriamo zvýšenie konkurencieschopnosti, ako aj kvality života občanov. Energeticky úsporné opatrenia prispievajú k znižovaniu emisií, znečisťujúcich látok, ako aj skleníkových plynov. Realizácia opatrení stimuluje rozvoj malého a stredného podnikania, vytvára priestor pre účinné energetické služby, a tak umožňuje aj vznik nových pracovných príležitostí s vysokou kvalifikáciou a rast zamestnanosti.

    Významnou príležitosťou pre rozvoj inovatívnych odvetví je podpora priemyslu pri vývoji a výrobe energeticky efektívnych výrobkov a technológií. Výsledky výskumu a technologického vývoja majú v oblasti energetickej efektívnosti vysoký konkurenčný a exportný potenciál. Jednotlivé opatrenia podporujú inovácie a budú vyžadovať rozvoj informačných technológií a sú jedným z pilierov aj budovania znalostnej ekonomiky.

    Pre podporu energetickej efektívnosti je nevyhnutné mať k dispozícii a poskytovať širokej verejnosti objektívne informácie o spotrebe energie a nákladoch na jej obstaranie, o možnostiach energeticky úsporných opatrení, o štandardoch energetickej účinnosti spotrebičov. Realizáciu jednotlivých opatrení a činností je nevyhnutné stimulovať prostredníctvom podporných programov a iných finančných mechanizmov.

    Dlhodobým cieľom našej krajiny je znížiť energetickú náročnosť tvorby hrubého domáceho produktu na úroveň priemeru ostatných ekonomických rozvinutých krajín Európskej únie pôvodnej európskej pätnástky. Rešpektujúc priority Európskej únie v oblasti energetickej politiky, závery Európskej rady pre oblasť energetickej efektívnosti, Rada zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť Európskej únie, aby sa dosiahol cieľ úspory 20 % spotreby energie EÚ v porovnaní s prognózami na rok 2020, a vyzvala na dôkladné a rýchle konanie, vykonanie piatich ambicióznych hlavných priorít, ktoré sa vyzdvihli v záveroch Európskej rady v novembri minulého roku.

    V súlade s dostupnými hodnotami ukazovateľov energetickej náročnosti našej krajiny v rokoch 2001 až 2005, ako aj v súvislosti s potrebou implementácie smernice 2006/32/ES a po zvážení existujúcich možností monitorovania hodnôt energetických úspor je potrebné, aby sa v Slovenskej republike vykonali všetky opatrenia zamerané na dosiahnutie ročnej úspory konečnej energetickej spotreby v priemere 4 135 terajoulov za rok. Táto hodnota je zhodná s dosiahnutím indikatívneho cieľa vyplývajúceho zo smernice 2006/32/ES o energetických službách v období rokov 2008 až 2017, teda za deväť rokov dosiahnuť úsporu 9 % konečnej energetickej spotreby, pričom táto kvantifikácia sa vykonáva za obdobie posledných päť rokov. Čiže celkový národný indikatívny cieľ úspor energie pre deviaty rok, t. j. rok 2016, podľa čl. 4 ods. 1 smernice je dosiahnuť kumulovanú hodnotu úspor vo výške 9 % konečnej energetickej spotreby.

    Dámy a páni, pokiaľ chceme tieto ciele dosiahnuť, je nevyhnutné rozbehnúť aktivity, opatrenia, ktoré budú podporované z Fondu energetickej efektívnosti. Preto pokladám za nevyhnutné, aby sme podporili finančné zriadenie tohto fondu a naplnili tak záväzky, ktoré má naša krajina aj vo vzťahu k vlastným koncepciám, čo sa týka energetiky, ale aj vo vzťahu k záväzkom, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii. Dúfam, že tieto moje argumenty vás presvedčili, a prosím vás o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Monika Gibalová, pripraví sa pán poslanec Ferdinand Devínsky. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mojom krátkom vystúpení upozornila na jeden špecifický problém. Dotknem sa z rozpočtu rozpočtovania príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy, konkrétne grantov a transferov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí, ktoré sa očakávajú z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy v sume 801,7 mil. korún. Sú tam zahrnuté finančné prostriedky na financovanie individuálnych potrieb obcí, 81 mil. Sk, a na financovanie zariadení sociálnych služieb v sume 720,7 mil. Sk. A tu by som sa chcela trochu zastaviť. Tieto finančné prostriedky, ktoré sú oproti rozpočtu z minulého roku dosť značne navýšené, sú tie finančné prostriedky, ktoré ministerstvo financií poskytuje dotáciou na bežné a kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest, ktoré zákonom č. 416/2001 Z. z. boli oddelimitované z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a miest. Sú to sociálne zariadenia, ktoré štát odovzdal obciam a mestám. A kompetenčný zákon ustanovil v rámci pokračovania decentralizácie v oblasti poskytovania sociálnych služieb prechod zriaďovateľskej funkcie k vybraným druhom doposiaľ štátnych zariadení sociálnych služieb z orgánov štátu na samosprávne kraje a obce. Prechod bol ustanovený zákonom od 1. júla 2002 spolu so súvisiacim prechodom majetku hnuteľného aj nehnuteľného. Domovy, penzióny pre dôchodcov, domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré zriadil príslušný krajský úrad a okresný úrad vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, prešli podľa platných predpisov do 30. júna 2002 do samosprávnej pôsobnosti obce, v ktorej malo príslušné zariadenie sociálnych služieb svoje sídlo.

    Kritérium pre vytvorenie zoznamu obcí som si vyžiadala najprv od pani ministerky Tomanovej v mojej interpelácii, keď som ju na to upozornila. A pýtala som sa, prečo sú tieto finančné prostriedky vyčlenené špeciálne pre niektoré vybrané obce, ktorých je 85 na Slovensku. Odkázala ma v interpelácii na pána ministra financií. Tak som sa obrátila na pána ministra financií, ktorý mi poskytol zoznam obcí. A odôvodnil, prečo priamo teda zo štátneho rozpočtu sa financujú zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú už v originálnej pôsobnosti obcí a miest. Dostala som odpoveď, s ktorou možno čiastočne súhlasiť, pretože vždy musíme pripustiť nejaké prechodné obdobie. A bolo to celkom namieste, hoci v iných oblastiach to prechodné obdobie chýbalo, ak myslíme na neverejných poskytovateľov, ktorí veľmi drasticky na to doplatili. A vieme, čo sa teraz deje, že nie sú dofinancované z VÚC-iek, dokonca ani v takom prípade, keď to zákon VÚC-kam nariaďuje. Ale to je už iný problém.

    Fakt je, že som dostala od pána ministra odpoveď, že dotknuté obce nemali možnosť ovplyvniť proces prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti z orgánov štátu do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. A tým aj teda vznikol záväzok krytia prevádzkových nákladov na tieto zariadenia. Rozpočet príslušnej obce nevytváral možnosť financovania týchto zariadení z vlastných zdrojov. Je to v poriadku, ale si myslím, že tieto dôvody nejakého prechodného obdobia financovania týchto zariadení sociálnych služieb už pominuli.

    A myslím si, že by bolo načase, keby tieto zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú v pôsobnosti obcí a miest, sa dostali naozaj na tú úroveň, akú ju majú ostatné zariadenia sociálnych služieb, lebo tým pádom keď štát priamo dotuje, tak mám trošku obavy, či je to v poriadku aj vo vzťahu ku kompetenčnému zákonu, ale aj sa vytvárajú rôzne podmienky financovania rôznych zariadení sociálnych služieb, najmä vo vzťahu k zriaďovateľskej pôsobnosti alebo k subjektom, teda k VÚC-kam alebo k neverejným poskytovateľom. A niektoré obce, ktoré si dodatočne zriadili zariadenia sociálnych služieb a neboli považované za tie, ktorým treba umožniť akési prechodné obdobie, sa „trápia“ samy a hľadajú z vlastného rozpočtu finančné prostriedky pre vlastných občanov, aby teda mohli tieto zariadenia prevádzkovať, čo, si myslím, je správne.

    A sú aj iné možnosti, ako obciam, mestám alebo neverejným poskytovateľom pomôcť mimo určených miním zo zákona. A v kapitole ministerstva práce sú takéto možnosti, sú granty a sú rôzne už dnes naozaj diverzifikované zdroje, ktoré sa dajú využiť a vykryť, a to, samozrejme, aj veľmi rozumným zostavením rozpočtov obcí a miest. Samozrejme, tie obce, ktoré dostávajú slušnú dotáciu, čoby len na kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb, nebudú kričať, že ich nechcú, ale bude ich to nútiť k tomu, že budú sa spoliehať na tieto dotácie a nebudú pamätať vo svojich rozpočtoch na tieto výdavky. A myslím si, že je načase, že takýto spôsob financovania, „bočný spôsob alebo prilepšenie“, niektorým mne z neznámych dôvodov vybratým obciam, sa poskytuje formou dotácie priamo zo štátneho rozpočtu.

    Samozrejme, nebudem upozorňovať, že šetríte a nedávate a že plytváte. Ja teraz chcem upozorniť na to, ako to môžete použiť alebo kde to môžete použiť podľa vlastnej vôle, pretože akýkoľvek pozmeňujúci návrh je zbytočné podávať, ale tých 720,7 mil. korún sa dá použiť aj ináč. A je tu príležitosť dať veci aj do poriadku.

    Keď včera pán kolega Brocka predkladal celkom zaujímavý pozmeňujúci návrh, ktorý bol odignorovaný a ktorý nieže dával na správnu mieru solidaritu, ale priam ju vylepšil úplne, keď navrhoval príspevok pre narodené dieťa každé, nielen prvé, tak išlo tam o 250 mil. korún, za ktoré vy ste veľmi ťažko zahlasovali alebo nezahlasovali, lepšie povedané. Teraz je tu 720,7 mil. korún, ktoré sa dajú použiť aj v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, možno priamo aj na deficit pre tie zariadenia sociálnych služieb, ktoré dlhodobo sú podfinancované aj veľmi zvláštnou a diskriminujúcou politikou tejto vlády.

    Druhá vec, ktorú mi nedá nespomenúť veľmi krátko pri rozpočte, je rezerva predsedu vlády, ktorá sa mi zdá priveľká už len z toho dôvodu, že keď som požiadala pána premiéra o informáciu v rámci interpelácií, aby mi zaslal subjekty, ktorým poskytol finančné prostriedky z tejto rezervy, tak tam sa veľmi jasne ukázalo, kam tieto prostriedky z rezervy predsedu vlády odišli.

    Ďakujem vám za pozornosť a dávam vám, pán minister financií, na zváženie tých 720,7 mil. Sk. Ďakujem.

  • Ojedinelý potlesk.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ferdinand Devínsky a po ňom bude nasledovať pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vo svojom prvom vystúpení som uviedol nielen čísla, ktoré demonštrujú presahujúci podiel výdavkov v školstve na HDP, čo, samozrejme, vedie k priamemu ohrozeniu nielen kvality vzdelávania, ale aj konkurencieschopnosti Slovenska v európskom priestore i v globálnom svete.

    Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vysokých škôl. Chcem zdôrazniť, že tieto návrhy v žiadnom prípade nezvyšujú deficit z rozpočtu, ale ide len o presuny medzi kapitolami.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky sa zvyšujú v stĺpci „Výdavky celkom“ v rámci bežných výdavkov o 1,4 mld. korún.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 zákona o štátnom rozpočte na rok 2008. Výdavky vo výške 1,4 mld. Sk sa pridajú do programu 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 1 mld. korún.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 400 mil. korún.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Odôvodnenie. Aj napriek medziročnému rastu o takmer 0,5 mld., resp. 3,5 % sa podiel výdavkov na vysoké školy v pomere k HDP znižuje. Z viac ako 0,8 % v roku 2006 klesol na 0,7 % v roku 2008. V roku 2007 to bolo 0,75 %. Ani vyhliadka na ďalšie roky nie je pre vysoké školy dobrá. Do roku 2010 ich čaká prepad na 0,65 % podielu na HDP. Výdavky na vedu tiež nedosahujú v pomere k HDP úroveň roka 2006, keď poklesli z 0,48 % na 0,44 %, v roku 2007 to predstavuje dokonca 0,4 %. Ich nominálny medziročný rast pritom predstavuje takmer 1,7 mld. korún, čo je 23,8 %. Ak by sme však porovnanie očistili o 2. programovacie obdobie Európskej únie, rast by predstavoval len 0,4 mld. korún a pomer k HDP by bol dokonca iba 0,38 %. Podporení by mali byť takisto doktorandi, ktorí sú perspektívou pre slovenskú vedu.

    Preto sa navrhuje presunúť prostriedky do rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva vo výške 1,4 mld. korún.

    Výdavky na obranu si držia rastúci trend, aj keď ich výška v pomere k HDP pre rok 2008 je len 1,6 %. Negatívnym trendom je neustále narastanie prevádzkových výdavkov na úkor investičných. Ten pomer je 82 : 18 v roku 2008. Neustále narastá deficit osobitného účtu rezortu (sociálne zabezpečenie vojakov), ktorý v roku 2008 zhltne 2,3 mld. korún, čo je 8 % rozpočtu ministerstva obrany. Aj v rezorte obrany sa budú masívne nakupovať informačné technológie. Na nákup výpočtovej techniky sa rozpočtuje suma 821 mil., na telekomunikačnú techniku je to 1,3 mld. Budú sa tiež modernizovať letiská Sliač a Kuchyňa a výcvikový priestor Lešť. Celkové investície do týchto projektov vrátane materiálu, techniky a informačných technológií by v roku 2008 mali dosiahnuť 6,4 mld. korún.

    Preto sa navrhuje presunúť z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany prostriedky vo výške 1 mld. na uvedené účely.

    Celkový rozpočet ministerstva vnútra rastie v roku 2008 o 3,9 mld., to predstavuje nadpriemerných 18 %, no kapitálové výdavky rastú až o 65 %, o celú 1 mld. korún. Okrem 955 mil. smerujúcich na rekonštrukciu budov a 325 mil. na nákup vozidiel smeruje zvyšná časť investícií práve do oblasti informačných technológií. Nový komplexný ekonomický informačný systém bude v roku 2008 daňovníkov stáť 100 mil. korún a údržba a servis ostatných rezortných informačných a telekomunikačných systémov ich bude stáť ďalších 353 mil. Ďalších 300 mil. korún je určených na nákup výpočtovej techniky pre vydávanie dokladov. Na nákup výpočtovej techniky pre Schengenský informačný systém sa rozpočtujú prostriedky vo výške 200 mil. Spolu ide na IT takmer 1 mld. Sk.

    Preto sa navrhuje z rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra presunúť prostriedky vo výške 400 mil. na uvedený účel.

    Prosím vás, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby ste tento pozmeňujúci návrh v prospech vysokých škôl podporili. Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Devínskeho sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a po nej sa pripraví pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, k celkovému rozpočtu sa vyjadrovali moji predrečníci. Dovoľte mi sústrediť vašu pozornosť na chvíľu na rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Sústredím sa na priority, ktoré vnímam ako dôležité z hľadiska rozvoja Slovenskej republiky a potenciálneho hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne našich občanov. Musím konštatovať, že v rozpočte rezortu sa neprejavuje a nevyužíva rast ekonomiky. Rozpočet vo svojich kapitolách a rozvrstvení vlastne kopíruje všetky predchádzajúce roky s tromi výraznými zmenami k horšiemu. Tri priority, ktoré sú naďalej pre Slovenskú republiku viac než dôležité, a to sociálna inklúzia, rodinná politika a politika zamestnanosti vrátane aktívnej politiky trhu práce, sú výrazne znížené a z môjho pohľadu poddimenzované v rámci predkladaného rozpočtu. Prekvapivé navyše je, že aj na medzirezortný program aktívnej politiky trhu práce, ktorý vykazoval vysokú efektívnosť, výrazne poklesli finančné prostriedky. Spolu so znížením prostriedkov v rámci kapitoly na aktívnu politiku trhu práce o vyše 700 mil. Sk absenciou a znížením tohto medzirezortného programu znižujeme rozpočet skoro o 1 mld. na aktívnu politiku trhu práce v situácii, keď naďalej patríme medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Európskej únie, a to s vážnym problémom pretrvávajúcej dlhodobej nezamestnanosti, ktorú je dnes už možné riešiť len individuálnymi programami zaradenia sa týchto potenciálnych zamestnancov na trh práce, a teda aj zvýšenými nákladmi na ich aktiváciu, pretože to chce nasmerované, špecifické projekty.

    Sociálna inklúzia, ktorá znamená predovšetkým nástroje regulácie chudoby, znižuje vo svojej kapitole rozpočet skoro o 47 %. Sme sa k tomu dokonca vyjadrovali i mediálne. A reakcia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny mieni tento stav riešiť rozpočtovým opatrením v rámci rezortu. Ale navýšenie kapitoly na komunitnú sociálnu prácu o 35 mil. pokrýva problém len do konca marca a očakávané zdroje z Európskej únie pri nadsadenom tempe schopnosti vypísania výziev, predkladania projektov a posúdenia pri tom najoptimistickejšom variante budú môcť byť k dispozícii pre obce, pre terénnu prácu, pre komunitnú prácu najskôr v druhom polroku 2008. Pýtam sa, ako tú medzeru vykryjeme a hlavne či riskujeme, že rozbehnutá nevyhnutná práca v teréne môže byť vážnym spôsobom ohrozená. Dnes komunitní pracovníci sú jedným z najdôležitejších nástrojov predovšetkým riešenia rómskej problematiky v segregovaných osadách, pretože vykonávajú činnosti a sú na to pripravení a zaškolení až po vodenie detí dennodenne do školy. Sú nenahraditeľní v teréne. Upozorňujem vážne na tento problém.

    Zároveň chcem upozorniť naozaj na problém zníženia prostriedkov na celú politiku zamestnanosti. Dnes sa ocitáme v situácii na jednej strane dlhodobej nezamestnanosti a rezervoáru nekvalifikovanej, predovšetkým nekvalifikovanej, pracovnej sily a na druhej strane dopytu a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, dokonca už i v zaostávajúcich regiónoch. Veľmi dobrý príklad sú Levice. V evidencii je vyše 4 800 nezamestnaných, otvorený priemyselný park s potrebou 2 000 zamestnancov nie je schopný región z vlastnej databázy pokryť z dôvodu kvalifikácie.

    Rovnako k oblasti rodinnej politiky. Tu mi dovoľte sa na sekundu ešte zastaviť. Áno, chcem sa zastaviť pri téme prídavkov na deti. Prídavky na deti máme vyskladané z dvoch zložiek, daňového bonusu a samotnej dávky, 28. októbra 2005 sme prijali zákon, v rámci ktorého sa pravidelne automaticky zo zákona od januára 2007 valorizuje daňový bonus, teda bolo to prijaté minulou vládou. A touto zmenou sme dosiahli v absolútnych číslach stav od januára 2004, keď bonus spolu s prídavkom tvoril 900 Sk, keď sme sa k 1. júlu 2007 dostali na sumu 1 105 Sk. Napriek tomu prídavky na deti pre viacdetné rodiny s nezaopatrenými deťmi sú veľmi dôležitým podporným nástrojom. Rozpočet má pokles v porovnaní s infláciou v oblasti pomoci v hmotnej núdzi. A pokiaľ by sme argumentovali znížením počtu poberateľov, potom je namieste otázka možnosti práce s výškou tejto dávky pre nižší počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi, poklesu sumy na prídavky na dieťa, ale aj poklesu sumy na kompenzácie ťažko zdravotne postihnutých.

    V tejto súvislosti si preto dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, a musím ho prečítať, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Po prvé. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zvyšujú výdavky v stĺpci „Výdavky celkom“ v rámci bežných výdavkov o 1,57 mld. Sk.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do bežných výdavkov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na účely valorizácie prídavkov na dieťa.

    Po druhé. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 1 mld. Sk.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Po tretie. V prílohe č. 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008 „Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2008“ sa záväzné ukazovatele menia takto:

    V kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci „Výdavky celkom“ a „Výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie“ o 570 mil. Sk.

    Vykonané zmeny v prílohe č. 3 sa premietnu do prílohy č. 4 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2008.

    Odôvodnenie. Navrhujeme zvýšiť výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o 1,57 mld. Sk, čo umožní valorizovať prídavky na dieťa z 540 Sk na 640 Sk. Rezort financií, ktorý by mal byť o. i. zodpovedný aj za implementáciu eurofondov v oblasti rozvoja informačných technológií, zaznamenáva v rozpočte na rok nadpriemerne vysoký rast výdavkov, 2,4 mld. Sk alebo 28 %, príp. 1,5 mld. Sk alebo 18 %, bez zdrojov z Európskej únie. Značná časť týchto peňazí smeruje práve na informačné systémy. Toto považujeme za enormný nárast. Preto sa navrhuje z týchto prostriedkov presunúť 1 mld. Sk na uvedený účel. Celkový rozpočet ministerstva vnútra rastie v roku 2008 o 3,9 mld. Sk, je to nadpriemerných 18 %, no kapitálové výdavky rastú až o 65 %, o celú 1 mld. korún. Okrem 955 mil. Sk smerujúcich na rekonštrukciu budov a 325 mil. Sk na nákup vozidiel smeruje zvyšná časť investícií práve do oblasti informačných technológií.

    Z uvedených dôvodov sa navrhuje presunúť 570 mil. Sk na valorizáciu prídavkov na deti. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Biró a po nej sa pripraví pán poslanec Juraj Liška. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nemôžem začať ten môj príhovor tak ako pani Tkáčová, že už som takúto situáciu zažila. Ale sledujúc udalosti celé poobedie mala som nutkanie viackrát prepísať si tento môj úvod, lebo kulminovala situácia veľmi zaujímavo. Úvod môjho vystúpenia začínal takou vetou, že jednoducho je politicky rozhodnuté. Potom som si povedala, škoda to prepisovať, stačí, ak na konci tejto veci namiesto bodky bude otáznik alebo výkričník, a môžeme text predniesť. Takže neviem ešte, čo tam bude, ale je politicky rozhodnuté, a z vašej strany už len pretrpieť reči opozičných politikov. A my z opozície máme asi malú šancu a nádej, že naše slová prednesené od tohto pultu dorazia do cieľa, hoci priznám, že víťazstvom by bolo, ak by sa kolegovia z koalície zamysleli nad okruhmi otázok problémov a obáv, ktoré vidí tá druhá strana. Chvalabohu, prišiel pán minister, lebo druhú vetu som chcela adresovať jemu. A myslím, že to uzná, že je to tak, že krasorečnenie a chválospevy môžu byť viac škodlivé ako prospešné a zákon roka takýto postoj si od nás nezaslúži. Takže trpte ešte trochu.

    Jednoducho je politicky rozhodnuté. Rozhodlo sa už v októbri a vtedy noviny prinášali titulky, vláda má svoj prvý eurorozpočet, vláda schválila, lídri rozdelili tie naše miliardy. A z návrhu rozpočtu na roky 2008 až 2010, ktorý prišiel do parlamentu, naozaj zisťujeme, že pridali najmä rezortu pôdohospodárstva, zdravotníctva, možno i vďaka tomu, že boli ministri, ktorí sa ozvali, ktorí nesúhlasili, boli nespokojní a chceli pre svoj rezort viac, než im pán minister financií doprial, ministri, ktorí sa prejavili ako draví, bojovní a dosiahli svoje svojím apelom, nespokojnosťou dodali síl svojim lídrom. Ale bol medzi nimi jeden hlas, umiernený, solídny, „v zásade spokojný“. Ale aby som mu nekrivdila, na záver aj on pritvrdil a povedal, že: „Kultúra by mala aj v budúcich rokoch zaznamenávať rozpočtový nárast, budem to vyžadovať.“ Určite intonácia tejto vety rozhoduje. Nakoľko sa ozvali zamestnanci niektorých sfér, a to práve tých, ktorým bolo pridané, a niektorí dnes už vyšli aj do ulíc vyzývajúc svojho rezortného ministra k tomu, aby sa neuspokojil s už dosiahnutým výsledkom, musím sa vám priznať, že nevychádzam z údivu a márne načúvam, kultúrna obec mlčí. A dávam si tak otázku: Kde sú tí včerajší oponenti, nespokojenci a kritici, hlas pre kultúru, presnejšie, hlas kultúry? Hlas kultúry mlčí. Čo sa stalo? Čím ich pán minister skrotil, umlčal, umiernil? Rok 2007 s radikálne zníženým rozpočtom sa chýli ku koncu a prešiel bez protestov, bez petícií, bez výziev, bez apelov. Žeby bolo všetko v poriadku? Žeby sa splnili ich očakávania? Čo znamená to váhanie? Upokojujem sa tým, že kultúrna obec vyčkáva. Vyčkáva, lebo verí, že sa naplnia jej očakávania od druhého najsilnejšieho muža prvej najsilnejšej strany vládnej koalície. Keby tomu nebolo tak, bolo by to ticho až mrazivé.

    Chcem sa ale vrátiť k ambíciám, ktoré naformulovala strana Smer pred vstupom a po vstupe do vlády a vo vládnom programe. V marci 2006 fungovala sekcia školstva, vedy, kultúry a športu v strane Smer pod vedením Dušana Čaploviča, ktorý vo svojom dokumente píše a sľúbi vypracovať návrhy opatrení na zlepšenie spoločenského postavenia pracovníkov v oblasti kultúry, ich finančného ocenenia, nevnímať kultúru ako luxus, ale ako existenčnú potrebu pri formovaní humánnych hodnôt v globalizujúcom sa svete. Krásny sľub, po druhé, cieľ, ktorý opakujem alebo citujem druhýkrát, prvýkrát to bolo minulý rok a je v programovom vyhlásení vlády, je „v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie“. A chcela by som ešte pridať pár citácií, pár výrokov bývalej opozície, dnešnej koalície, ktoré odzneli tu v parlamente. Samozrejme, vtedy boli adresované pravicovej vláde vyčítajúc jej to, že, a citujem, „tento štát odmeňuje o polovicu lepšie zamestnancov Fondu národného majetku ako vrcholných umelcov“, alebo, „podiel výdavkov na kultúru na príslušnom verejnom rozpočte veľmi významne vypovedá o prioritách vládnej a lokálnej politiky“, alebo, „ak pripustíme, že percentuálny podiel výdavkov na HDP čosi hovorí o tom, aká je pozícia toho-ktorého rezortu v chápaní exekutívy, potom treba s poľutovaním konštatovať, že máme veľmi nekultúrnu vládu“. A čo sa zmenilo? Možnože si zmenili miesta v tomto parlamente a možnože sú s týmto návrhom rozpočtu spokojní.

    Dámy a páni, nevyslovme úsudok o návrhu rozpočtu ministerstva kultúry dovtedy, kým sa neobzrieme späť, kým neporovnáme rezort kultúry s ostatnými rezortmi v tomto návrhu rozpočtu. Zámerne nebudem porovnávať podporu a hovoriť o podpore kultúry z verejných financií v ostatných krajinách Európskej únie, lebo priepasť je tak veľká, že jednak čísla by nás zahanbili, jednak zvrat je v nedohľadne. Napriek tomu, že pán kolega Jarjabek minulý rok svoje vystúpenie k návrhu rozpočtu na rok 2007 ukončil slovami: „Ctení kolegovia, myslím si, že ak je našou úlohou čosi dnes, pokiaľ ide o rozpočet kultúry, urobiť, musíme to urobiť predovšetkým smerom k budúcnosti aj preto, aby sme vývoj určený pravicovou filozofiou kultúry ako zostatkového rezortu zastavili a zvrátili, aj preto, aby sme sa priblížili ambícii programu tejto vlády. A treba jednoducho začať odstraňovať naše zaostávanie za Európou, aj pokiaľ ide o financovanie kultúry.“

    A ešte raz. Čo sa zmenilo? Nič. S poľutovaním môžem konštatovať, že v tomto návrhu podiel kultúry na HDP sa pohybuje okolo 0,2 %. Oproti roku 2006 poklesol o 0,14 %. Mzdové podhodnotenie pracovníkov kultúry pretrváva. Grantový systém nedosiahol úroveň roka 2006. Dámy a páni, pán minister kultúry s potešením oznamoval, že rozpočet ministerstva kultúry pre rok 2008 limit výdavkov zvýši oproti rozpočtu na rok 2007 indexom 126,9 %. A zdôraznil že ide o 1 mld., ďalej, že ministerstvo kultúry plánuje viacero veľkých investičných akcií a nárast bežných výdavkov sa prejaví aj v náraste výdavkov grantového systému, a to indexom až 157,2 %. Spomeňme si však aj na to, že rok 2007, ktorému tieto čísla prirovnáva pán minister, bol rokom, v ktorom sa výrazne znížil rozpočet výdavkov ministerstva kultúry. A preto je potrebné porovnať návrh rozpočtu na rok 2008 v prvom rade s rozpočtom roku 2006. A v tom prípade návrh rozpočtu výdavkov už nebude mať také bombastické čísla. Návrh rozpočtu výdavkov v porovnaní s rokom 2006 narastá iba indexom 112,3 %. Podiel verejnej podpory kultúry na hrubom domácom produkte v rokoch 2006 až 2008 je tiež trošku bledší. Ak podľa očakávania ekonómov rast HDP bude na úrovni minulého roka, tak podiel verejnej podpory kultúry na hrubom domácom produkte v roku 2008, ešte raz to chcem zopakovať, poklesne. Poklesne o 0,14 % oproti roku 2006. Podiel rozpočtu kapitoly na štátnom rozpočte v roku 2008, aj keď som tu počula také vyjadrenia, že patril medzi priority vlády, sa podieľa iba percentom, 1,34 %. V porovnaní s ministerstvami pôdohospodárstva, obrany, školstva je to naozaj malý podiel.

    O tom, že kultúrny sektor má mimoriadny ekonomický rozmer a prínos pre spoločnosť, taktiež vie pán minister kultúry, ale sa mu ešte nepodarilo presvedčiť o tom svojich kolegov vo vláde. Štúdia o ekonómii kultúry v Európe, ktorú si dala vypracovať Európska komisia, uvádza, že v roku 2003 sa sektor kultúry podieľal s 2,6 % na hrubom domácom produkte Európskej únie, pričom, na porovnanie, sektor s potravinami a s nápojmi sa podieľal na ňom iba s 1,9 %. A zaujímavé sú aj údaje o schopnosti tvoriť pracovné miesta. Kým celková zamestnanosť v rámci Európskej únie v rokoch 2002 až 2004 klesla, zamestnanosť v sektore kultúry vzrástla o 1,85 %. Hospodárske noviny priniesli aj článok, ktorý mal titulok Kultúra má hospodársky potenciál. A bolo to z pera pána ministra kultúry, ktorý v tomto článku priznáva: „Nie, kultúra nie je požieračom peňazí a nie je príťažou pre hospodárstvo štátu. Naopak, kultúra okrem nezmerateľného duchovného a oddychového významu je aj úspešným tovarom, priemyslom, službou, jednoducho oblasťou, ktorá v súhrne prináša aj ekonomický a sociálny zisk,“ a pridáva, „čo zatiaľ ignorujeme.“ Áno, pán minister, zatiaľ tieto veci ignorujete. Je to azda kritika do vlastných radov? Tak fajn, môžeme sa tomu len potešiť.

    Ohlásené investičné akcie rezortu. Všetky ohlásené investičné akcie rezortu sú plánované dlhodobo. A každým rokom sa navrhujú a schvaľujú na realizáciu prestavby, rekonštrukcie, na dostavbu finančné prostriedky v rozpočte kapitoly. Následne sú niekoľkokrát potvrdzované uzneseniami vlády. Bolo to tak aj v roku 2007. A všetky tieto investičné akcie, ktoré sa opätovne objavujú v návrhu rozpočtu pre rok 2008, boli tam, ale v roku 2007 zdieľali rovnaký osud. Na stránkach „Slovensko a reality“ som sa dočítala nasledovné. Začiatkom roka 2007 sa oznamovalo, že Reduta bola zaradená do programu priorít v máji, rekonštrukcia Reduty by sa mala začať koncom leta, vláda schválila zvýšenie obstarávacej ceny. A na jeseň sa oznamovalo, že rekonštrukcia Reduty sa stále nezačala. Bohužiaľ, dámy a páni, je to smutná slovenská realita. Pritom hovoríme o kultúrnej pamiatke celoslovenského významu.

    V krátkosti spomeniem výdavky grantového systému. Ak porovnáme objem finančných prostriedkov určených na výdavky grantového systému v roku 2006 s jeho návrhom na rok 2008, tak zistíme, že nie je možné hovoriť o vysokom náraste, ale že výdavky grantového systému nedosiahnu výšku objemu finančných prostriedkov roka 2006. Napriek tomu je potešujúce, že význam a dôležitosť tohto nástroja podpory neštátnej kultúry bola pochopená. Pozitívne vnímame aj to, že so do systému prinavráti program „Podpora návštevnosti kultúrnych podujatí“ ako dôležitý nástroj formovania kultúrneho povedomia detí a mládeže. A len dúfam, že vláda rehabilitovala grantový systém nastálo.

    Chcela by som sa zmieniť niekoľkými slovami ešte k niektorým stránkam kapitoly ministerstva kultúry. A jedno z toho je podpora vysielania verejnoprávnych médií.

    V návrhu rozpočtu sa nachádza len jedna položka, a to pre Slovenský rozhlas vo výške 55,4 mil. Sk. Je to na financovanie vysielania do zahraničia na krátkych vlnách. V parlamente sme mali mať návrh zákona o úhrade za služby poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v druhom čítaní. Ale nie je tomu tak. Takže zákon, ktorý mal výrazne ovplyvniť príjmy verejnoprávnych médií, bude mať posunutú účinnosť. A jeho vplyv, ak sa naplnia optimistické prognózy jeho predkladateľov, sa prejaví najskôr v roku 2009. No a čo bude dovtedy? No dovtedy ešte padne pár hláv, príp. sa zatlčie posledný klinec do rakvy vysielania v jazykoch národnostných menšín. Slovenský rozhlas je v strate. Nechce sa ďalej zadlžovať a netají sa s tým, že v záujme svojej záchrany obetuje národnostné vysielanie, veď prechod na internet, vsunutie vysielania v jazykoch národnostných menšín, samozrejme, zníženým vysielacím časom je okyptené torzo, neprijateľné pre menšiny, ktoré môže navyše vyvolať zbytočné napätie a nevraživosť aj v ostatných rádiách, ktoré musia nájsť a uvoľniť frekvencie pre národnostné vysielanie.

    Problém financovania a neistá budúcnosť Rádia Patria sa stala predmetom verejnej diskusie a hromadného protestu občanov, ktorá koniec koncov vyústila do petičnej akcie zväzov maďarskej aj rusínskej národnostnej menšiny. Gesto vlády preukázané v roku 2007 vnímame pozitívne, no neprinieslo riešenie a zlomovým rokom bude pre nás rok 2008. Vedenie Slovenského rozhlasu kalkulovalo s transferom zo štátneho rozpočtu na vykrytie nákladov na vysielanie v pásme stredných vĺn, ktoré by podľa platného zákona o Slovenskom rozhlase malo byť dotované zo štátneho rozpočtu. Musím sa priznať, že nekorektnosť ich postupu podľa mojej mienky spočíva v tom, že na stredné vlny sústredili všetko vysielanie v jazykoch národnostných menšín. Na stredných vlnách a len na nich je vysielanie v jazyku ukrajinskom, rómskom, českom, nemeckom, poľskom, rusínskom a maďarskom. Národnostné vysielanie je denne v rozsahu 10 hodín. Ale na týchto frekvenciách vysiela denne 14 hodín aj Rádio Regina pre krajanov susedných štátov. O tomto aspekte hovoril minulý rok aj pán poslanec Minárik, ktorý už vlani zdôraznil, že pri využití vysielača pri Nitre by mohli pokryť celú Európu, ale dobre by bolo pokryť všetky okolité štáty, a to pre Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, a aj krajanov, ktorí žijú v okolitých štátoch okolo Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, menšiny sa ocitli v pasci a stali sa rukojemníkmi. Samozrejme, bránia sa a hľadajú pomoc aj pochopenie. Na výbore pre ľudské práva a menšiny odznel z úst rusínskej menšiny, že už čakajú len na zázrak. Veď ak sa ten zázrak nestane a neposkytne sa pomocná ruka, v tom prípade všetko to, čo sa za 80 rokov postupne vybudovalo, čo prežilo totalitu, dnes, keď sme jedným z členských štátov Európskej únie, dnes, keď ako jeden z členských štátov Európskej únie hlásime a vyznávame vraj hodnoty multikulturalizmu a kultúrnej rozmanitosti, tieto hodnoty zničíme.

    A v súvislosti so strednými vlnami a týmto problémom je tu ešte jeden aspekt, o ktorom som tiež už hovorila pri predkladaní zákona o úhradách. A chcem to zopakovať opäť. A je to aspekt, ktorý naozaj je hodný zamyslenia, veď stredné vlny sú naozaj lukratívne a potrebné pre Slovenskú republiku. O vysielanie v pásme stredných vĺn majú záujem iné krajiny. Ide o vlny stabilné a koordinované, ktoré sú schopné technického rozvoja a môžu byť pripravené na digitalizáciu formou DRM systému.

    Ja vás preto opätovne prosím, zvážte možnosť podporiť a poskytnúť finančné prostriedky pre Slovenský rozhlas na udržanie stredných vĺn a posúďte túto otázku ako strategickú, národnú, národnostnú i technickú. Týmto veľkorysým gestom a súčasne aj uváženým riešením sa zachová aj vysielanie pre národnostné menšiny, bude vysielanie zabezpečené aj pre krajanov v Európe.

    Dovoľte mi preto tu a v tomto prípade k tejto časti môjho vystúpenia predniesť návrh uznesenia, ktorým by sme zaviazali vládu, aby sa k riešeniu tejto situácie a k žiadosti národnostných menšín, občanov Slovenskej republiky, postavila na obranu a zachovanie ich ústavných práv. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť finančné prostriedky pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v objeme 45,4 mil. Sk s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na vysielanie programov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky na rok 2008.“

    A ešte jedna malá časť, ku ktorej by som sa chcela vyjadriť v rozpočte ministerstva kultúry. A je to časť, ktorá sa týka financovania cirkví a náboženských spoločností.

    Dámy a páni, v Programovom vyhlásení vlády Slovenská republika deklarovala dôležitosť udržiavať harmonické vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a rozvíjať partnerský dialóg s ich predstaviteľmi vo všetkých oblastiach. Z návrhu rozpočtu zisťujeme, že cirkvi a náboženské spoločnosti budú musieť veľmi úzkostlivo hospodáriť, nakoľko v roku 2008 sa im znížila čiastka na vykrytie nákladov súvisiacich s cirkevnou administratívou cirka o jednu tretinu. Transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam bol vcelku navýšený indexom 103,6 %. Cirkevná administratíva však poklesne porovnajúc to s minulým rokom na 68 %. Teda v roku 2007 dostali čiastku 112 mil., na rok 2008 môžu očakávať už len 76 mil., čo je o 36 mil. Sk menej. Ak sa s uvedenou zmenou nezmierili alebo neboli včas upovedomené a uzrozumené cirkvi a náboženské spoločnosti, chcem vás upozorniť na to, že tento zásah, ktorý naozaj je drastický, môže spôsobiť zhoršenie vzájomných vzťahov medzi štátom a cirkvami. Ja viem, že v poslednom období sa čoraz hlasnejšie diskutuje o tom, že vláda plánuje zmenu spôsobu financovania cirkví a náboženských spoločností zavedením asignačnej dane. Na tento spôsob financovania však nie sú pripravené všetky cirkvi ani naša spoločnosť.

    Vláda ďalej v programovom vyhlásení sa zaviazala k tomu, že podporí sociálne, kultúrne, vzdelávacie a iné verejnoprospešné aktivity cirkví a náboženských spoločností. Táto podpora sa realizuje prostredníctvom štátneho príspevku formou účelovo určeného transferu prostredníctvom kapitoly ministerstva kultúry na cirkevnú charitu a diakonickú činnosť Slovenskej katolíckej charity, Evanjelickej diakonie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a od roku 2007 aj pre Ústredie diakonie Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Diakonická činnosť cirkví zahŕňa charitatívne aktivity zamerané na ošetrenie a opateru chorých, postihnutých a osamelých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej sociálnej situácii. Diakonická činnosť tvorila integrálnu súčasť poslania aj Reformovanej kresťanskej cirkvi v minulosti, ale je to aj dnes. Ale v roku 1948 bola násilne prerušená. Po jej obnovení cirkev vykonávala túto činnosť do roku 2006 bez štátnej pomoci. V roku 2006 pre rok 2007 sa táto štátna pomoc obnovila na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 460 zo 17. mája 2006. A parlament schválil financovanie ústredia od roku 2007 s tým, že sa predpokladá finančný príspevok ročne cirka 1,5 mil. korún.

    Ja by som tu chcela prečítať jeden krátky text na zamyslenie, možnože ma niekto počúva.

  • Reakcia zo sály.

  • Ďakujem, potešilo ma to. Takže ten text na zamyslenie je z Evanjelického spevníka č. 645 a znie: „Naše srdcia a duše sú naplnené ozajstným olejom, vierou, láskou, nádejou, spravodlivosťou, pokojom. Využijeme v bdelosti čas čakania alebo si zdriemneme a spoľahneme sa na akúsi náhodu, na „pôžičku“ v poslednej chvíli či na peniaze, za ktoré sa dostaneme k tým, čo vojdú s Pánom do slávy,“ či na peniaze, za ktoré sa dostaneme k tým, čo vojdú s Pánom do slávy.

    Dámy a páni, citujem to trošku smutne a z toho ďalšieho môjho príhovoru sa dozviete, prečo to tak je. V návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2007 až 2009 bol uvedený výdavok pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v objeme 5,6 mil. korún. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 za rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry bola táto suma, po schválení, samozrejme, v tomto parlamente, navýšená o objem finančných prostriedkov pre Reformovanú kresťanskú cirkev. A uviedla sa v jednej sume, vo výške 7,163 mil. korún. To znamená, že pre Reformovanú kresťanskú cirkev sa schválilo navýšenie celkovo o 1,536 mil. Sk. Podľa mojich informácií z tejto čiastky Reformovanej kresťanskej cirkvi v roku 2007 ministerstvo kultúry poukázalo len cirka 600 000 Sk a Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania namiesto 5,6 mil. poukázali 6,5 mil. Sk, to jest o 900 000 Sk naviac. Ešte keď sme rokovali o tomto vo výbore, tak som to formulovala tak a domnievala som sa a chcela som tomu aj veriť, že v tomto prípade nastal akýsi omyl, nejaký skrat, nejaké zaváhanie, a nie vedomý zámer, veď stanovenie objemu štátneho rozpočtu bolo presne podľa tých kritérií, ktoré sa uplatnili pri evanjelickej cirkvi v roku 1999, a vychádzalo sa v oboch prípadoch z počtu veriacich.

    Dámy a páni, pomer počtu veriacich evanjelickej cirkvi a Reformovanej kresťanskej cirkvi je 3 : 1. V tomto pomere bol schválený ich rozpočet pre rok 2007. A preto bolo poukázanie realizované ministerstvom kultúry v pomere 10 : 1, teda evanjelickej cirkvi 6,5 mil. a reformovanej 600 000, porušením samotného zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 alebo, ak chcete, nezákonným, protiprávnym krokom, na ktoré nemal mandát ani odbor cirkevný, ani odbor ekonomický ministerstva kultúry. Súvislosti som ale pochopila až vtedy, keď som si pozrela na internete stránky Evanjelickej diakonie a Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Tie mi dali odpoveď na túto záhadu. A dočítala som sa na nich, že manželka pána riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry pána Jána Jurana Ing. Ľubica Juranová je samostatnou odbornou ekonómkou Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Je to vysvetlením, prečo princíp všeobecnej i kresťanskej morálky zlyhal. Konanie cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nie je možné a nechcem bagatelizovať a ani prehliadnuť. To, že sa pán riaditeľ nevedel odosobniť, je jeho profesionálne zlyhanie. A o tom vlastne probléme odosobnenia ja som už počula. Ale vtedy to bolo z úst generálneho prokurátora a týkalo sa to iného rezortu. Teda profesionálne pán riaditeľ zlyhal. To, že zneužil situáciu a že sa rozpočet dvoch protestantských cirkví dal dokopy z administratívnych dôvodov, ho neoprávňuje k tomu, aby túto situáciu využil, zneužil na úkor jednej z nich.

    Ja by som chcela podčiarknuť potrebu a princíp vzájomnej úcty, spravodlivosti a úmernosti k jednotlivým cirkvám, a preto chcem v tejto veci podať pozmeňujúci návrh na nápravu tohto stavu. Súčasne chcem zdôrazniť aj to, že celkový objem finančných prostriedkov ani po tejto náprave rozpočtovaný na rok 2008 ako bežný transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam sa nezmení a navyše bude to i náprava voči Slovenskej katolíckej charite, lebo Evanjelická diakonia by pre rok 2008 mala navýšenie zo sumy, ktorá tohto roku, teda v roku 2007, bola oproti Slovenskej katolíckej charite, samozrejme, neprávom, navýšená nie indexom 3,6 % ako pri katolíckej charite, ale indexom 16 %. Preto dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh v tejto veci.

    A ten pozmeňujúci návrh znie. Navrhujem znížiť objem finančných prostriedkov pre diakoniu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zo 6,522 mil. korún na 5,922 mil. korún a súčasne zvýšiť finančné prostriedky pre Ústredie Reformovanej kresťanskej cirkvi zo 700 000 na 1,3 Sk. Celkový objem finančných prostriedkov rozpočtovaných na rok 2008 ako bežný transfer cirkvám a náboženským spoločnostiam zostáva bez zmeny.

    Dámy a páni, toľko k návrhu rozpočtu pre ministerstvo kultúry na rok 2008. Prosím, podporte moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Biró sa neprihlásil nikto. Končím preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže sa blíži 19.00 hodina, zároveň prerušujem rokovanie 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny doobeda, keď budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Juraja Lišku.

    Ďakujem pekne, prajem všetkým ešte pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.