• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadal poslanec Národnej rady pán Ľuboš Micheľ.

    Teraz budeme podľa schváleného programu rokovať o

    správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2007.

    Správu ste dostali ako tlač 473.

    Dávam slovo poverenému členovi tohto výboru Jánovi Richterovi a prosím ho, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poprial príjemný deň. Predpokladám, že v poslednom rokovacom dni tejto schôdze Národnej rady v tomto roku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 32 zo 4. augusta 2006 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä zákona o ochrane pred odpočúvaním správu výboru o stave používania informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2007.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ďalej ministerstvo vnútra za Policajný zbor, ministerstvo obrany za Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť za Vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť za Vojenskú spravodajskú službu, ďalej ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií za Železničnú políciu, ďalej ministerstvo spravodlivosti za Zbor väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo financií za Colnú správu v mesiaci október tohto roku o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za prvý polrok 2007.

    Správu o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2007 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti.

    Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 13. novembra tohto roku a zobral ju na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh na uznesenie tvorí súčasť predloženej správy.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov a prosím, aby ste zároveň plnili aj funkciu spravodajcu. Otváram rozpravu. Nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam vás, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu

    petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia.

    Petíciu ste dostali ako tlač č. 477 a správa o výsledku prerokovania petície vo výbore vám bola rozdaná ako tlač č. 477a.

    Budem hovoriť pomalšie, aby pán spravodajca Madej sa mohol chytiť slova. Dávam slovo poverenému členovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia.

    Dňa 23. októbra 2007 bola Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky zástupcami petičného výboru odovzdaná petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia (tlač 477).

    Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky petíciu zaevidovala a preverila, či spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve. Preverovaním sa zistilo, že petícia, ktorú podpísalo 126 277 občanov Slovenskej republiky, spĺňa predpísané náležitosti.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 133 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov svojím rozhodnutím č. 495 z 19. novembra 2007 postúpil petíciu na prerokovanie a zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval petíciu postúpenú predsedom Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 133 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za účasti Ivety Radičovej, oprávnenej zastupovať členov petičného výboru dňa 26. novembra 2007.

    Výbor po prerokovaní vzal na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia. Uznesením výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu vziať na vedomie.

    Správa výboru o výsledku prerokovania petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia (tlač 477) bola schválená uznesením č.107 z 26. novembra 2007.

    Týmto uznesením výbor poveril poslanca Róberta Madeja informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí súčasne aj prílohu správy.

    Návrh na uznesenie znie: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia v súlade s § 133 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia.“

    Pán predsedajúci, toľko spravodajská informácia. Prosím, otvorte, rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Otváram rozpravu. Písomne som dostal do rozpravy prihlášky za poslanecké kluby SDKÚ poslankyňa Iveta Radičová, za poslanecký klub SMK pani poslankyňa Klára Sárközy. Potom mám ešte ďalšieho písomne prihláseného a potom dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Tak teraz ako prvá v rozprave k tomuto bodu programu vystúpi pani poslankyňa Radičová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, petičné právo sa vníma ako jedno zo základných ľudských práv. Patrí do práv takzvanej prvej generácie. Je to možnosť spätnej väzby prejavenia názoru občanov základných postojov. Je to žiadosť, ktorú demokratické zriadenia akceptujú, prerokúvajú, seriózne sa ňou zaoberajú. Je to možnosť vyjadriť svoj názor a postoj v medzivolebnom období.

    Len za ostatný čas Európska únia prijala 6-tisíc petícií. Seriózne sa nimi zaoberala a mnohé mali nielen dopad na konkrétne národné štáty, ale menili sa s nimi a vďaka nim i regulatívy, ktoré neskôr ovplyvnili povahu a podobou sociálneho štátu aj v ostatných krajinách. Preto apelujem znova a opäť, aby sme toto základné právo občanov rešpektovali, brali do úvahy a ich žiadosťami sa seriózne zaoberali. Predložili sme do Národnej rady petíciu občanov k dôchodkovému zabezpečeniu.

    Dovoľte mi krátke zhodnotenie súčasného stavu. Slovensko ako väčšina Európskych krajín malo priebežne financovaný dôchodkový systém, v ktorom príjmy vysoko záviseli od troch faktorov – od počtu pracujúcich, úrovne miezd a výšky odvodov. Logicky výdavky zo systému záviseli od počtu dôchodcov a miery náhrady, inými slovami výšky dôchodku.

    U nás na rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, teda medzi tými, ktorí dnes pracujú a prispievajú a dôchodcami, ktorí poberajú dôchodky, potrebujeme pomer l : 2,4, t. j. 2,4 pracujúcich na jedného dôchodcu, aby bol systém finančne udržateľný. Aj pri plnej zamestnanosti by však v priebehu desiatich rokov pracujúca populácia túto požiadavku nenaplnila.

    Samotný priebežne financovaný systém pritom ponúka len tri možnosti, ako zlepšiť jeho finančnú stabilitu. Len tri, a to meniť jeho parametre.

    Po prvé, zvýšiť percento odvodov alebo výšku vymeriavacieho základu; po druhé, znížiť výšku dôchodkov buď znížením základu na vymeriavanie dôchodku, alebo zmenou valorizácie; po tretie, zvýšiť dôchodkový vek alebo sprísniť podmienky nároku na dôchodok.

    Dôchodky do konca roku 2003 boli na Slovensku všeobecne veľmi nízke. Existovalo tvrdé obmedzenie výšky dôchodkov, ktoré vytváralo silnú motiváciu na obchádzanie platenia odvodov z plného príjmu. Spôsob výpočtu dôchodkov podporoval krátke pracovné kariéry a motivoval ľudí krátiť odvody po odpracovaní dvadsiatich piatich rokov. Toto všetko malo vážny dopad na finančné problémy celého systému.

    Po roku 2004 sa preto rozbehla reforma a urobili sa prvé zmeny v priebežnom systéme. Zvýšili sa odvody z 28 % na 28,75 %, zvýšili sa niektoré vymeriavacie základy. Z 28,75 % 18 % je určených na starobné dôchodky, 6 % na invalidné a 4,75 % do známeho rezervného fondu, inými slovami na dokrývanie strát predovšetkým v starobných dôchodkoch.

    Zmenili sa všetky parametre okrem zvýšenia odvodov, i keď mierneho, a vymeriavacích základov. Zvýšil sa i vek odchodu do dôchodku u žien postupne aj z hľadiska počtu detí na 62 rokov a zároveň sa zmenila i výška dôchodkov s pevnou mierou náhrady 1,19 % za odpracovaný rok.

    Výsledkom týchto parametrických zmien bol naozaj pokles deficitu. Okamžite sa znížil implicitný dlh dôchodkového systému zo 477 % hrubého domáceho produktu na 329 % hrubého domáceho produktu. Dôchodkové odvody vďaka týmto parametrickým zmenám v budúcnosti by už tak nemuseli byť 50 % namiesto pred reformou nutných 75 % na odvody a okamžité zvýšenie dôchodkových odvodov by bolo nutné zvýšiť na 40 %, ale pred reformou by toto muselo byť vo výške 60 %, aby bol systém ufinancovateľný v tej podobe, ako bol nastavený.

    Prijaté zmeny čiastočne zvyšovali dôchodky hlavne vďaka nastavenej valorizácii a zároveň znížili budúce deficity. Napriek tomu parametrické zmeny však neodstránili celkový deficit a finančnú udržateľnosť systému. Preto bolo potrebné hľadať ďalšie reformné opatrenia. Zámerom bolo zlepšiť udržateľnosť systému a udržanie či postupné zvyšovanie dôchodkov. Ďalšie parametrické zmeny samy osebe by totiž znamenali buď zvýšenie odvodov, prípadne vymeriavacích základov, alebo zníženie dôchodkov či sprísnenie podmienok nárokov na dôchodok. Preto bol prijatý druhý pilier.

    Znamenalo to rozdelenie súčasných 14 % platených zamestnávateľom na dôchodkové poistenie. Päť percent zostáva vo verejnom systéme a 9 % sa presúva na účty sporiteľov. Štyri percentá zamestnanca naďalej plynú do verejného systému. Osemnásť percent je teda rozdelených, zatiaľ čo ďalších 6 % zostáva na invaliditu a 4,75 % v spomínanom rezervnom fonde a ponecháva si tieto percentá Sociálna poisťovňa.

    Dôchodky účastníkov dvojpilierového systému majú byť vypočítané z priebežného s tým, že sa plne zarátajú roky, počas ktorých platili odvody účastníci systému len do prvého piliera a roky, v ktorých už platili do prvého i druhého piliera sa im zarátajú len polovične.

    Z krátkodobého hľadiska znamená zavedenie druhého piliera zvýšené výdavky štátu a neprináša okamžité zníženie verejných výdavkov na dôchodky, keďže všetci súčasní dôchodcovia sa nachádzajú v prvom pilieri.

    Z dlhodobého hľadiska však dôjde k zníženiu výdavkov na dôchodky a zníženiu deficitu. Kombináciou zmien v priebežnom systéme, teda v parametroch a zavedením druhého piliera bol dlhodobý deficit systému zredukovaný o viac ako 80 %. Ďalšie kroky by mohli zabezpečiť a mali zabezpečiť jeho finančnú rovnováhu.

    Chcem zdôrazniť a podčiarknuť, že celkový vývoj a možnosť dosiahnutia finančnej rovnováhy pritom závisí od množstva občanov, ktorí vstúpia do druhého piliera. Menej občanov v druhom pilieri znamená nižšie momentálne krátkodobé náklady, viac občanov znamená vyššie súčasné náklady, ale kratšiu prechodnú dobu.

    To, čo sme prijali v tomto parlamente novelou o sociálnom poistení prináša dve zásadné zmeny. Jednak sú to zmeny v spomínaných parametroch. Áno, opäť sa siahlo po týchto možnostiach a zvýšili sa vymeriavacie základy, pre niektoré skupiny občanov sa pridali ďalšie platby odvodov, sprísnili sa podmienky nároku na dôchodok. Okrem týchto parametrických zmien táto snemovňa schválila, prijala zmeny v druhom pilieri, jeho otvorenie na pol roka a pre budúce generácie dobrovoľnosť vstupu do systému. To sú vážne, zásadné zmeny.

    Faktory, podľa ktorých sa dá usúdiť, či sa občania správne rozhodnú vstúpiť do druhého piliera, je len veľmi ťažké posúdiť a odhadnúť. Správnosť ich rozhodnutia totiž bude závisieť od vývoja administratívnych poplatkov v systéme, a to tak verejnom, ako aj v sporivom. Máme možnosť zmien. Ďalej bude závisieť od ceny anuity. Bude závisieť od rastu miezd. Bude závisieť od počtu poistencov verzus počtu sporiteľov a bude závisieť aj od postupných zmien v priebežnom prvom pilieri. Ani jeden z týchto faktorov po zmenách, ktoré nastali, nie je možné vopred odhadnúť.

    Neistota či zneistenie, nepredvídateľnosť dopadov, veľký otáznik je výsledkom rozbehnutých zmien. Aký bude mať dopad existencia dvoch paralelných dôchodkových systémov? Aký bude mať dopad na výšku náhrady? Aký bude mať dopad na tlak na zmeny v priebežnom systéme? Aký tlak sa vytvorí na prvý pilier pri zmene predpokladu postupného znižovania počtu poistencov alebo, ak chcete naopak, aké náhrady v budúcnosti umožní prvý pilier pri zvýšení počtu poistencov v prvom pilieri.

    Nenaplní sa predpoklad vytvorenia dvoch kategórií dôchodcov – nízkoprijmových skoncentrovaných v priebežnom systéme a dôchodcov z vyšších príjmových skupín sústredných v dvojpilierovom systéme?

    Ja sa len pýtam. Aký dopad z hľadiska finančnej udržateľnosti budú mať prijaté zmeny? Jedno je isté. V najbližšom období istý vyšších finančný príjem budeme mať v priebežnom systéme, teda v Sociálnej poisťovni. Následne v strednodobom a dlhodobom horizonte budeme mať zvýšené výdavky z tohto systému.

    Opäť otázka. Aké ďalšie parametrické zmeny budú z takéhoto posunu nevyhnutne nutné? Zvýšenie veku odchodu do dôchodku? Vieme predsa, že platí norma, že medzi priemernou dĺžkou života a stanovenou hranicou odchodu do dôchodku musí byť minimálne pätnásť rokov. To presne spĺňa dnešná hranica. Preto nemáme šancu okamžite uvažovať a spúšťať zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Bolo by to nezodpovedné a neľudské. Budeme meniť spôsob valorizácie? Áno, tu možnosti sú. Určite nie na úroveň inflácie, ale sú tu možnosti vrátiť sa k návrhu z dielne KDH o pevnej stabilnej sume, ktorá sa bude dávať jednotlivým skupinám dôchodcov, aby tí s nižšími príjmami nedoplácali na systém valorizácie. Áno, máme túto možnosť. Ale tá sa významne neprejaví vo finančných benefitoch z takýchto zmien. Budeme uvažovať o znížení miery náhrady z prvého piliera? A keď, akým spôsobom? Obávam sa, dámy a páni, že sme otvorili príliš veľa neznámych. Obávam sa, že nemáme na tieto otázky dnes tu a teraz odpoveď. Obávam sa, že sme vytvorili efekt kolotoča. Že sme zamenili systém, ktorý predpokladal istú stabilizáciu, za systém, kde niet konštanty.

    Z tohto dôvodu by som vás s vážnou tvárou poprosila, aby ste zvážili predovšetkým zásahy do parametrických zmien systému, aby ste zvážili zásahy do druhého piliera a aby ste uvažovali nielen tu a teraz, ale predovšetkým v strednodobom a dlhodobom horizonte, pretože je to naša zodpovednosť voči našim deťom a našim vnúčatám.

    Dovolím si z tohto dôvodu doplniť uznesenie, ktoré tu pán spravodajca predložil Národnej rade Slovenskej republiky. Za text, ktorý ste predniesli, sa dopĺňa písmeno b), ktoré znie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada v súlade s § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vládu Slovenskej republiky predložiť do 11. januára 2008 správu o spôsobe vysporiadania sa s požiadavkami obsiahnutými v petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia (tlač 477) v rámci prípravy ďalšej novely zákona o sociálnom poistení tzv. veľkej novely. Pôvodný text začínajúci slovami berie na vedomie sa označuje ako písmeno a).“

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a na záver mi dovoľte z tohto miesta poďakovať všetkým občanom, ktorí dali svoj podpis pod petíciu a všetkým tým, ktorí sa veľmi aktívne podieľali na jej naplnení a zozbieraní podpisov. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Madej, Petrák, Pado. Pán Brocka, procedurálny návrh? Do rozpravy? Potom dám šancu sa prihlásiť. Ešte sme nevyčerpali písomne prihlásených, dobre? Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Úvodom nadväzujem na vystúpenie pani poslankyne a úvodom chcem povedať, že vždy som si vážila aj si vážim názor občanov vyjadrených v petícii. Osobne som už viackrát poukázala aj na ďalší prejav občanov, ako je referendum, že nie je doriešená otázka záväznosti, poprípade vplyvu referenda na hlasovanie poslancov v parlamente. Takže tieto otázky, myslím, sú prejavom priamej demokracie a treba ich brať veľmi vážne.

    Lenže tak, ako poslankyňa poďakovala občanom, tým 100-tisíc občanom, ktorí podpísali petíciu, ja sa chcem ospravedlniť všetkým občanom, že pred rozbehnutím petície neboli im dané informácie o právnych úpravách v zahraničí sociálneho zabezpečenia a aj o negatívach variantu, ktorý bývalá vláda proste prijala. Myslím, že ak sa aktivizujú občania, treba im dať široký diapazón informácií, aby sa na ich základe mohli rozhodnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel vlastne začať podobným ako predrečníčka pani poslankyňa profesorka Tóthová. Určite si vážime petičné právo občanov a chcem tým aj potvrdiť, že aj táto petícia je prerokovaná aj v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a petičnom práve. Bola zaradená tak na program schôdze. A tú paralelu k referendu by som chcel pripomenúť minulosť, že neboli sme to my na tejto strane súčasnosti koalície, ktorí vyzývali za to, aby sa občania nezúčastnili referenda ako jedného zo základných práv aj politických, aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

    Ono s druhým pilierom je množstvo otáznikov a taký najzákladnejší otáznik je, že nikto nevie možno ani v súčasnosti povedať, aká bude miera náhrady z druhého piliera o dvadsať, tridsať rokov. Toto je tiež jedna obrovská neznáma, a keď hovoríme o tých neznámych, musíme si povedať, že aj ten systém, ktorý zaviedla minulá vláda, je taký, ktorý nedáva občanovi, pre množstvo neznámych nedáva istotu, aký bude jeho budúci dôchodok.

    Druhá vec je, že keď sa tu hovorilo o zvýšení veku odchodu do dôchodku, chcem pripomenúť, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky nepripúšťa zvýšenie veku odchodu do dôchodku, to znamená, v žiadnom prípade takáto možnosť nie je na stole. Nesúhlasil by som ani so zmenou valorizácie tak, aby sa celkový balík medziročne na valorizácie znížil, aby na to doplatili občana. To by určite nebolo správne. Toľko asi. Zatiaľ ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Radičová, k petičnému právu nebudem rozprávať. Hovorili o tom moji kolegovia z koalície. Ja sa pripájam k tým myšlienkam.

    Ja by v podstate chcel položiť v mojom vystúpení jednu jedinú otázku smerom k vám. Z toho vášho vystúpenia mi tak nejako vyplynulo a vy ste to dokumentovali na tvrdení, že dôchodkový systém je systémom o veľa neznámych bez jedinej konštanty. To znamená, že nevieme úplne jasne predpovedať, ako sa ten systém bude správať, aké budú jeho výstupy o desať, dvadsať, tridsať rokov, lebo to závisí od veľkého množstvo premenných, ktoré sa nedajú spoľahlivo odhadnúť.

    Z tohto mi logicky vyplýva, že v podstate všetko je to určitá miera zovšeobecnenia a úzkeho pohľadu tej ktorej osoby na konkrétny systém alebo môžem to troška rozšíriť tej ktorej skupiny odborníkov, ktorí navrhujú konštanty toho systému. Ja sa potom pýtam, ak je ten systém jednou veľkou neznámou, kde beriete vy istotu, že ten systém v roku 2004 bol správne nastavený a kde beriete istotu, že ten systém nepotrebuje zmeny, proti ktorým sa vyslovujete aj vo svojej petícii.

  • Bude pokračovať s faktickou poznámkou pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel najprv poďakovať pani poslankyni Radičovej za krátke zhrnutie celej problematiky petičného práva, ale predovšetkým za to, že opätovne dala relevantné informácie o druhom pilieri dôchodkového sporenia.

    A ak, dámy a páni z koalície, nedôverujete tomu, čo hovorí opozícia, čo dennodenne vidno, tak prečítajte si aj v dnešnom denníku SME článok s názvom Otvoriť druhý pilier bolo chybou pre dlh. Je to článok, ktorý vychádza z analýza Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a iste uznáte, že toto nie je inštitúcia, ktorá by bola opozičná. A to, čo tu bolo povedané pred chvíľkou jedno tvrdenie zo záveru tohto článku, pretože nemám dôvod to čítať celé a nemám záujem, zmeny treba robiť najmä v priebežnom systéme, povedal zástupca Slovenskej akadémie vied. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, obávate sa. A neobávali ste sa vtedy, keď ste tvorili tento systém? Obávate sa. Je to systém neznámy. Nevieme, čo nás čaká a čo nás jednoducho neminie. Niekedy pred časom pred voľbami v roku 2006 vyšla takáto kniha reforiem. Takáto modrá kniha reforiem. Jej autorom je Ivan Mikloš. Ivan Mikloš hovorí o tom, že po uzatvorení systému, ktorý sa očakával koncom júna 2006, sa tento systém bude musieť prehodnotiť a uvidíme, čo a ako z neho vyplynie.

    Píše sa tu ešte na jednej strane, že pozitívne efekty zavedenia druhého piliera sa dostavia až v dlhodobom horizonte. Čo v nasledujúcich rokoch po tých desiatich rokoch? Ako vidieť z nasledujúcich grafov, zásluhou implementácie druhého piliera budú celkové náklady na dôchodky v budúcnosti klesať, v päťdesiatych rokoch tohto storočia sa navyše začnú znižovať vysoké deficity atď. atď. a v sedemdesiatych rokoch by sa mala dostať Sociálna poisťovňa do pozitívnych hodnôt. Táto vláda už v budúcom roku vykrýva deficit zo zavedenia druhého piliera vo výške tuším 28 mld. korún. Ďakujem.

  • Teraz dostane slovo pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Prepáčte, že musím reagovať stručne.

    Pani poslankyňa Tóthová, ja som sa aj na pôde tohto parlamentu snažila zhrnúť informácie o poznatkoch v zahraničí z dôchodkového systému a takýchto štúdií, analýz je k dispozícii viacero a na informovanie občanov sme tu zúčastnení viacerí, takže priestor je tu otvorený.

    K poznámke pána poslanca Madeja. Máte pravdu, tak ako je s otáznikom a ja som to sama skonštatovala, miera náhrady z druhého piliera s rovnakým otáznikom je však aj miera náhrady z prvého piliera hlavne v tých rokoch, o ktorých ste hovorili. Potvrdzujete však to, že sú to spojené nádoby. Istota, že systém nepotrebuje zmeny, tú som nikdy nemala, ani som o nej nehovorila. Naopak, som si plne vedomá potrebných zmien. Tá reforma nie je ukončená, ani vyriešenie dôchodkov a dostatočnej výšky dôchodkov zďaleka nie je uzavreté. Ja len ponúkam isté návrhy a vôbec nie s plnou istotou do diskusie, do diskusie vrátane otázok.

    A na záver len jedna veta. Kombinácia dvoch pilierov znamená, že dôchodky pracujúcich už nie sú závislé výlučne od politického vývoja a zároveň ani plne závislé od vývoja na finančných trhoch. Jednoducho z tohto hľadiska sú stabilnejšie. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Za klub SMK vystúpi teraz pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako členka petičného výboru za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia vystúpila v rozprave pri prerokovaní tejto petície a na začiatok mi dovoľte pripojiť sa k tomu, čo tu odznelo z úst mojej predrečníčky. Ja by som sa podobne ako členka petičného výboru chcela poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili tejto petície, či už aktívne, myslím na tých, ktorí túto petíciu organizovali, ktorí chodili po celom Slovensku, a takisto poďakovať sa občanom, ktorí túto petíciu podpísali. Ja si myslím, že naši občania sú dosť múdri na to, chvalabohu, aby si boli vedomí, čo podpisujú. Takže všetky podpisy, ktoré sú na petičných hárkoch, sa tam dostali preto, lebo občania sú zodpovední a pre nich nie je dôležitá len súčasnosť, ale aj budúcnosť.

    Na úvod by som chcela vyjadriť svoje veľké poľutovanie a nepochopenie toho, že prerokovanie tejto petície podpísanej vyše 120-tisíc občanmi, presne 126 277 podpisov bolo na petičných hárkov z celého Slovenska, dochádza až na úplný záver tejto schôdze. My sme tieto petičné hárky predsedovi Národnej rady odovzdali 23. októbra. Novela zákona o sociálnom poistení bola prerokovaná v tejto snemovni 30. októbra. Na začiatku schôdze a potom aj počas schôdze sme žiadali snemovňu, a tým pádom aj predsedu Národnej rady, aby táto petícia bola prerokovaná ešte predtým, ako príde bod programu novela zákona o sociálnom poistení. Žiaľ, neboli sme vypočutí a neboli vypočutí nielen poslanci opozície, ale nebolo vypočutých tých vyše 126-tisíc občanov, ktorí sa pod túto petíciu podpísali.

    Opozícia tu niekoho zastupuje. Nesedí tu preto, lebo sa jej to tak chce, ale preto, že získala dôveru občanov. Ale vyzerá to tak, ako keby sa názory občanov rešpektovali len tak, by som povedala, na oko a do počtu, teda bajočko, aby sa nepovedalo. Takto vyzerá vláda väčšiny, takto sa správa tzv. sociálnodemokratický valec a sociálne, dovoľte mi za ten výraz, dezorientovaná vláda, pokiaľ ide o ozajstné sociálne práva a budúcnosť zodpovedne zmýšľajúcich občanov Slovenska.

    Vo všetkých prejavoch, hlavne pána premiéra, ministrov a poslancov za stranu SMER v každej druhej vete počujeme, ako je táto vláda sociálne orientovaná, vytvára sociálny štát a čo všetko robí pre sociálne blaho občanov. Myslím si, že by bolo treba viac skutkov a nielen slová. Pretože my sme už viackrát žiadali v tejto snemovni, či už na hodine otázok, alebo pri prerokovaní jednotlivých zákonov, aby sme dostali odpočet zákonov, ktoré táto vláda prijala pre zlepšenie sociálnej situácie ľudí, pre ľud tejto krajiny, ako to počúvame, ale, žiaľbohu, nebolo nám doteraz vyhovené. Nemohlo byť vyhovené, pretože tých zákonov v tejto snemovni bolo prijatých málo. A nebolo nám vyhovené ani vtedy, keď sme žiadali analýzu dopadov práve k tej problematike, o ktorej hovoríme.

    Pri pohľade na petíciu môžeme konštatovať, že ide o osem opatrení, respektíve odporúčaní, ktorých spoločným menovateľom je jedno – zabezpečenie dôstojnej staroby pre súčasných prispievateľov do systému, a to za udržateľných podmienok.

    V petičnom výbore som sa rozhodla angažovať hlavne z dôvodu, lebo cítim veľkú zodpovednosť voči vyše 1,5 mil. sporiteľom, ktorí sa za určitých, zdôrazňujem určitých, vopred daných podmienok rozhodli sporiť si na svoj dôchodok. Takisto cítim veľkú zodpovednosť aj voči tým, ktorí zostali len v prvom pilieri dúfajúc, že sa štát o nich postará, keď na to príde čas. Mnohí zostali v tom prvom pilieri preto, lebo nemali možnosť zapojiť sa do druhého piliera či už kvôli veku, alebo iným veciam.

    Treba si však uvedomiť, že pokiaľ ide o prvý a druhý pilier, už to tu bolo spomenuté, sú to vlastne spojené nádoby. Čím lepšie bude fungovať druhý pilier, čiže starobné dôchodkové sporenie, čím viac ľudí sa rozhodne pre rovnomerné rozloženie rizika, tým bude menší tlak na prvý pilier a hospodárenie Sociálnej poisťovne, respektíve verejný rozpočet, o to viac zdrojov zostane štátu aj na aktívne nástroje sociálnej politiky.

    Novela dôchodkových zákonov prijatá len nedávno pritom v niektorých bodoch ide úplne proti duchu petície, a to konkrétne spomeniem len zopár bodov, predlžením doby sporenia z desať na pätnásť rokov. Tu sa menili podmienky počas hry. Vylúčenie invalidov z druhého piliera, pričom počúvame, čo predchádzajúca vláda, aké negatíva spravila voči invalidom, za čo sme sa v tejto snemovni viackrát ospravedlnili a ospravedlníme sa aj teraz. Zrušenie statusu zamestnanca interným doktorandom, zavádzanie povinnosti platiť invalidné poistenie pre pracujúcich plných invalidov, hoci sa to na prípadnom zvýšení ich dôchodku neprejaví, čo zníži ich čisté príjmy, čo považujem za úplný nezmysel. Takže my sme uškodili invalidom, čo sme veľkou novelou v apríli 2006 upravili. Táto novela je v platnosti od 1. augusta 2006, zrejme to neprijala už vaša vláda, lebo programové vyhlásenie vlády bolo prijaté 4. augusta, takže asi to nie je ani technicky možné, hoci si to prisvojujete. Ale tie zmeny, ktoré idete vykonať, čo sa budú týkať invalidov, to asi tí invalidi, ktorí tu boli na galérii, alebo ktorí vyšli do ulíc vtedy, keď sa prijímal tento zákon, o tom nevedia, ale oni na to prídu, nebudú na to potrebovať dlhý čas.

    A my sme tú analýzu okrem iného chceli aj kvôli tomu, lebo my máme na tieto veci iný názor. Iný názor má koalícia, chceli sme to porovnať. Prijímal sa zákon bez toho, aby sme mali k dispozícii analýzy, a keď spomeniem rozhovor, ktorý dal pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, bol to rozsiahly rozhovor, keď povedal, že no, však keby mal k dispozícii analýzy, tak by sa mohol vyjadriť. Tak nemajú k dispozícii analýzu poslanci, či opoziční, nás to zaujíma, koaličných asi nie, ale nemá tie analýzy ani riaditeľ Sociálnej poisťovne. Ale hlavná vec, že sa prijal zákon.

    Myslím si, že táto petícia bola úspešná, pretože pôvodne obsahom tejto, mohla by som tak povedať že ministerskej alebo vládnej novely pod tlakom verejnosti a odbornej kritiky, nakoniec niektoré ustanovenia z toho zákona, ktoré tam boli prvotne, vypadli.

    Poviem len dve z toho. Jedna, keď je to zachovanie práva dôchodcov, či už tí, ktorí poberajú starobný alebo predčasný dôchodok pracovať popri poberaní dôchodku. Ešte niekoľko týždňov predtým, ako sa táto novela dostala na rokovanie parlamentu, pani ministerka ubezpečovala, že predsa nie je mysliteľné, aby dôchodcovia, hlavne tí, ktorí idú do predčasného dôchodku, ale aj starobní dôchodcovia mohli popri poberaní dôchodku aj pracovať. Nakoniec som rada, že tento svoj názor zmenila. A zostala možnosť matkám a opatrovateľom vybrať si, či zostanú v druhom pilieri, alebo sa vrátia do prvého piliera. Táto možnosť nebola daná invalidom.

    Keď sme upozorňovali na tieto zmeny, a bolo tam veľa nejasností, čo sa týka tejto novely, tak sme hovorili, aby sme si počkali, pretože podľa toho, čo tu bolo povedané, toto je len kratučká novela. No, k tej kratučkej novele bolo len 122 pozmeňujúcich návrhov, ale na budúci rok niekedy v marci sa pripravuje veľká novela.

    Našou snahou bolo počkať si na ten marec alebo na budúci rok, sadnúť si spolu opozícia a koalícia a spraviť nejakú novelu, kde by boli zohľadnené tie veci, ktoré chceme, alebo chcela koalícia vyriešiť. No, naše slová ani tu neboli vypočuté.

    Ja sa pamätám v tejto sále, žiaľbohu, hlavne, čo sa týka koalície, je veľmi málo poslancov, ktorí sa aktívne zapojili do prerokovania novely zákona o sociálnom poistení a o dôchodkovom sporení v roku 2003 a neuznajú si to, pretože si to nemôžu uznať, ale vtedy opozícia, koalícia rokovali spolu a veľká novela, ktorá prišla na rokovanie parlamentu v apríli 2006, bola prijatá konsenzom všetkých parlamentných strán, ktoré boli v Národnej rade. Môžete sa na to pozrieť. To vám nemôžem dokázať, že sa toho zúčastnila aj opozícia, ale hlasovanie máte k dispozícii všetci. Uvidíme, čo nás čaká v tej veľkej novele, a uvidíme, či hlas ľudu je pre súčasnú koalíciu dôležitý, pretože podľa toho, že táto petícia občanov sa dostala na rokovanie Národnej rady ako posledný bod programu, myslím si, že hlas ľudu nie je dôležitý.

    Na záver by som chcela poukázať na to, aké dôležité je myslieť v horizonte viac ako jedno volebné obdobie. Hlavne, ak ide o takú háklivú a komplikovanú vec, ako je dôchodková reforma. Všetky zmeny, ktoré sú navrhované v týchto novelách a hlavne, ktoré boli navrhované na začiatku hneď po nastúpení tejto vlády išli do horizontu roku 2010. Dlhšie ste už nerozmýšľali. Išlo to do horizontu tejto vlády, hoci zodpovedná vláda nemyslí len na súčasnosť, ale aj na budúcnosť.

    Keď sme my prijímali dôchodkovú novelu, teda dôchodkovú reformu, ale nielen dôchodkovú, ale aj daňovú, tak sme tieto reformné zákony prijímali preto, lebo sme mysleli aj na budúce generácie. Minulý týždeň zhodou okolností tu bola delegácia francúzskych poslancov, prijímali sme ich, ja som sa zúčastnila ich prijatia v slovensko-francúzskej skupine.

    Poslanci, ktorí tu boli, boli to jednak poslanci, a jednak senátori sa nám poďakovali, opozície tam bolo menej ako koalície, za tie reformy, ktoré Slovenská republika urobila v minulom volebnom období. Poďakovali sa nám za tie hospodárske výsledky, ktoré Slovenská republika dosiahla, a keď som ja niekedy na sklonku minulého roka alebo na jar hovorila o tom, čo tieto reformné zákony, hlavne dôchodkový zákon priniesol a prinesie do budúcnosti, ja som poukazovala aj na tie nepokoje, ktoré sú v západnej Európe, vtedy konkrétne Nemecko, Rakúsko a Francúzsko a okrem iného som spomenula, že vtedy bol novozvolený pán prezident Sarkozy, aké reformy chce spraviť a akými volebnými sľubmi vyhral a tie sľuby chce splniť. Viem, lebo ja sa na to pamätám, aký tu bol smiech z radov koalície. Pozrite sa na to, aké reformy je nútené prijímať Francúzsko.

    My sme tieto zákony už prijali, mali sme dostatok času alebo pevne sme verili, že budeme mať dostatok času na to, aby sme tieto zákony vylepšili, počkali si rok, dva a chceli sme zistiť, kde nás tá v úvodzovkách „topánka tlačí“. Ale vy ste tieto reformné zákony zmenili bez toho, aby pre niekoho priniesli úžitok.

    Možno, že priniesli úžitok pre hŕstku súčasných dôchodcov, pre hŕstku tých, ktorí dostali vianočný dôchodok. Nemáme nič proti vianočným dôchodkom, hlasovali sme za to aj my. Nazdávame sa, že to bol nesystémový krok a musím to zdôrazniť aj tu a myslím si, že pri všetkých vystúpeniach treba povedať, že ale vianočný dôchodok nedostali vdovy, vdovci a siroty a podľa vyjadrenia vlády preto, lebo neparticipovali na tomto systéme, a nielen vdovy, vdovci a siroty, ale ani tí, ktorí majú najnižšie dôchodky, tzv. sociálne dôchodky, ktoré sú jediným zdrojom príjmu.

    Winston Churchill povedal, že politika od štátnika odlišuje to, že kým politik myslí na jedno volebné obdobie, štátnik aj na budúcu generáciu. Tí, ktorí prijímali reformné zákony v minulom období sa zachovali ako štátnici. Vy sa pokúšate správať ako politici, ale nejako vám to nejde.

    Skúsme preto, koalícia aj opozícia, v tomto duchu v otvorených bodov petície nájsť spoločný konsenzus, hlavne pokiaľ ide o zachovanie v súčasnosti platnej výšky odvodov a o nepresadzovanie takých zmien v podmienkach dôchodkového sporenia, ktoré by boli v neprospech sporiteľov, v záujme budúcich dôchodcov, čiže nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, Miššík, pán poslanec Dzurinda, Slafkovský, Belásová, Madej, posledný pán poslanec Fronc. Končím možnosť ďalších prihlášok. Ešte pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela povedať, že pani Klára Sárközy tu zhrnula všetko, podľa mňa nielen čo sa týka petície a druhého piliera.

    Chcela by som v prvom rade ale povedať, že aj my si vážime a určite aj ministerstvo práce, sociálnych vecí aj tých občanov, ktorí sa podpísali pod túto petíciu. Aj z toho dôvodu chcem povedať, že pani ministerka by sa určite zúčastnila na prerokovaní tejto petície, je však na služobnej ceste, ale má zástupcov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorí sú na balkóne.

    Dúfam, že som všetkému dobre rozumela, lebo pani Klára Sárközy má trošku takú lámavú slovenčinu, tak mám niekedy problém rozumieť tomu, čo hovorí.

  • Reakcie v pléne.

  • Ale chcela by som povedať, že za osem rokov, ale viete, aj mňa upozorňujú, keď niečo poviem ináč, nespisovnejšie, no, chcela by som povedať, že za osem rokov ste mali možnosť všetky tieto veci, o ktorých rozprávate, mohli ste ich uviesť do praxe, ale, bohužiaľ, ani jednu z týchto vecí a ešte viac-menej oveľa viac problémov nastalo po vašej vláde a skončili až na Ústavnom súde.

    A ďalej by som chcela povedať, že pán predseda Paška má povinnosť petíciu preskúmať, potom ju prideliť výborom na prerokovanie. Nie je to taký jednoduchý proces.

    A takisto ešte opäť spomeniem, že tie dámy, ktoré tu tak obhajujú petíciu, všetky nie sú v tom druhom pilieri, to som aj povedala, takže je to od nich prinajmenšom farizejské, aby ľuďom toľko tej dobroty dopriali a aby tvrdili to, že netreba meniť pravidlá, ktoré sú.

    A takúto poznámku by som si dovolila. Povedali ste, že vláda je sociálne dezorientovaná, naša vláda. No, myslím si, že bývalá vláda bola dobre orientovaná na určité záujmy nejakých finančných skupín a práve preto obhajuje, aby tieto zmeny neprišli do toho druhého piliera. Toľko. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpustite mi, že poruším rokovací poriadok. Ja vás poprosím, pani poslankyňa Vaľová, som na vašej koaličnej strane, ale ak stále bojujeme každý deň o to, aby sme vytvárali dobrú atmosféru v spolupráci medzi poslancami, ide o rozum, nejde o to, kto koho zatlačí do zeme. To každý má na to svoj čas. Ja vás poprosím, aby sme také veci, ako je, kto má akú slovenčinu alebo aký jazyk, aby sme nepoužívali. To strašne dráždi. Poprosím vás do budúcnosti, keby sme sa pokúsili naladiť takú atmosféru, aby rozhodovali argumenty, fakty, múdrosť a schopnosť. A nech to už povie pre mňa niekto aj hebrejčinou, keď to pochopíme, že to bude múdre, tak to bude táto Národná rada robiť. Ďakujem vám za porozumenie.

  • Budeme pokračovať. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja chcem povedať a poďakovať sa pani poslankyni Sárközy, ktorej som úplne presne porozumel, hlavne za to, že nám pripomenula dva príbehy. Tie príbehy sú úplne totožné a sú to príbehy o dvoch petíciách, ktoré boli podané tomuto parlamentu za posledný mesiac. Tie príbehy sú podobné hlavne preto, ako s nimi vedenie Národnej rady a vládna koalícia nakladala. Tieto príbehy sú o tom, že takmer 290-tisíc občanov podpísalo petície, ktoré sú prerokúvané po funuse, teda po prijatí zákonov, o ktorých tieto petície hovorili. Je mi to veľmi ľúto a musím povedať aj to, že síce podľa rokovacieho poriadku pán predseda parlamentu postupoval, ale nerešpektoval jedno z uznesení Národnej rady Slovenskej republiky aj ústavnoprávneho výboru, ktorý žiadal pána predsedu, aby bolo toto rokovanie o petíciách predradené bodu rokovania o zákone o zdravotnej starostlivosti. To si myslím, že je dosť vážna vec, pretože dovtedy pán predseda parlamentu rešpektoval všetky uznesenia ústavnoprávneho výboru.

    Zároveň sa chcem poďakovať aj jednej z poslankýň vládnej vládnej koalície, ktorá toto uznesenie podporila v ústavnoprávnom výbore, a bola to pani profesorka Tóthová. Takže ja verím tomu, že v budúcnosti to bude naopak a ináč a budeme sa snažiť tie názory občanov, ktoré vyjadrili v petícii, pretaviť do zákonov, ale to sa dosť dobre nedá až po funuse. Takže takto si váži vládna koalícia občanov, takmer 300-tisíc ich názorov, ktoré nám podali prostredníctvom petície. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa tiež chcel pani kolegyni poďakovať a krátko hovoriť alebo doplniť tú časť jej vystúpenia, ktorá sa týkala vlastne vzťahu k občanom a tomu, za akých okolností rokujeme k ich petícii.

    Myslím si, že aj účasť predstaviteľov vládnej koalície svedčí o tom, že prejavujú neúctu voči voličom, voči občanom a voči petičnému právu. Nesedí tu predseda Národnej rady, nesedí tu ani jediný minister, lavice vládnych poslancov sú poloprázdne. Snaží sa držať apelu vás, pán podpredseda Národnej rady, a hovoriť o faktoch. A toto sú fakty, ktoré som povedal.

    Rovnako faktom je to, že z logiky veci vyplýva, že rokovať o tejto veci sme mali pred samotným zákonom. Vy poviete v súlade so zákonom. Aj nočné rokovanie malo byť v súlade so zákonom. Ale pýtam sa. Kde je duch týchto zákonov? Pýtam sa. Kde sú demokratické pravidlá, ktoré sa nedajú zapísať? Aj britská panovníčka môže nesúhlasiť so štátnym rozpočtom, ale nikdy to neurobila, vždy ho príde do tej snemovne predstaviť. Teda máme pravidlá zapísané, ale máme aj pravidlá normálne, nepísané. O tejto petícii bolo našou, prepytujem, psou povinnosťou rokovať pred samotným zákonom a mali sme na to dostatok času. V tomto by som chcel pani kolegyňu doplniť a vyjadriť ľútosť, že vládna koalícia je taká vnútorne slabá, že si tieto súvislosti doteraz neuvedomuje, neuvedomila, no a že rokujeme za takýchto súvislostí. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel doplniť v niečom pani kolegyňu Sárközy, a to je v tejto súvislosti, čo mi napadá, keď som si otvoril počítač a prečítal som si, čo povedal pán predseda parlamentu včera v hospodárskom klube Hospodárskych novín, kde podľa jeho názoru dôveryhodnosť parlamentu s príchodom novej koalície vzrástla o 50 až 60 %. To je veľmi zarážajúce číslo, keď si uvedomím, že petíciu sme posunuli do diskusie až po schválení zákona.

    Včera ste odložili diskusiu o imunite ako tieto základné veci, ktoré sú veľmi pozorne vnímané obyvateľstvom a občanmi tejto krajiny. Chceme potom pred občanmi aj odprezentovať a zvyšovať dôveru parlamentu. Takýmto spôsobom parlament nikdy nezíska svoju úroveň, teda tú dôveru, ktorú by mal mať, a toto sú veci, ktoré by sa nemali v demokratickej krajine opakovať, pretože moja osobná skúsenosť je aj taká, keď som zbieral podpisy pod túto petíciu, viac ako 80 % ľudí ochotne a veľmi milo a bezprostredne sa pustili aj do diskusie, aj sa podpísali pod hárok. Bolo aj niekoľko negatívnych reakcií. Ale absolútna väčšina bola veľmi pozitívna. A to bol teda ten duch krajiny, ktorý som vnímal, akože chce, aby sa o tom hovorilo, pretože dôchodky sú niečo mimoriadne závažné, kde naozaj je potrebná väčšia a širšia dohoda a konsenzus partnerov v parlamente, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú štátnické, nie účelové, krátkodobé, ktoré sa budú musieť v blízkom...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Sárközy, ja súhlasím s vami, že občania Slovenska sú múdri. Ale múdrosť však spočíva aj v zodpovednosti a zodpovednosť je aj v tom, že kľúčové rozhodnutia robím len na základe dostatočného množstva serióznych informácií a pochopenia celého systému. Fungovania tohto systému. Osobne si myslím, že tieto dostatočne seriózne informácie zo strany iniciátorov petície poskytnuté občanom neboli, čo považujem za nezodpovedné aj voči tým, ktorí túto petíciu podpísali. Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa Sárközy, ja si pamätám, myslím v roku 2004, keď v tom čase v súčasnosti poslanec Dzurinda, v tom čase ako najvyšší ústavný činiteľ vyzýval občanov na to, aby sa nezúčastnili referenda, čo je jedno zo základných ústavných práv občanov a pri tej príležitosti a súvislosti chcem poukázať, že táto petícia ohľadne zákona je prerokovávaná v Národnej rade, že si toto ústavné právo občanov ctíme a že demokratickou väčšinou, samozrejme, možno niekomu nevyhovuje, ako dopadli voľby v roku 2006, ale demokratickou väčšinou sa aj hlasovalo o procedurálnych návrhoch na zmenu programu, ktoré demokratickou väčšinou pravdepodobne neboli schválené. Takže obviňovať z toho predsedu Národnej rady v tých ostatných vyhláseniach by, si myslím, bolo zbytočné.

    Chcem ale povedať, že samotná podstata druhého piliera, ktorú zaviedla minulá pravicová koalícia, je typická pre pravicové strany. Kapitalizáciu riešiť súkromnými správcovskými spoločnosťami. Tých možností v tom čase bolo viacej. Kapitalizačná rezerva v Sociálnej poisťovni, verejnoprávnej inštitúcii atď. To znamená, že prišli ste so svojím riešením v tom čase asi typickým pre pravicové strany a my sa s tým musíme v súčasnosti vysporiadať. Určité percento ľudí v tom druhom pilieri aj vďaka tým obrovským províziám, ktoré boli osemtisícové, sa tam dostalo do druhého piliera, ktorí tam nemajú čo hľadať. Je preto podľa mňa dôležité im dať možnosť vystúpiť, ak by zotrvanie v druhom pilieri bolo pre nich nevýhodné.

    Čo sa týka sociálne dezorientovanej vlády. Nehnevajte sa, ale mi to pripomína ministerstvo práce za čias bývalej pravicovej vlády a ministra Kaníka, ktorého ste podporovali.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vox populi, vox Dei. Hlas ľudu, hlas boží. Tak to funguje v normálnej demokratickej krajine, že hlas ľudu sa berie vážne. Tak ako vy pristupujete k hlasu ľudu, k podpisom občanov, keď prerokúvame teraz na záver schôdze túto petíciu a nie pred prerokovaním zákona, svedčí o tom, že necítite tento hlas ľudu a skôr sa mu vysmievate. Ja chcem povedať, že to je dôsledok toho, čo som tu už viackrát povedal. Jednoducho cítite sa, že všetko môžete, všetko odhlasujete, ste opití mocou. Len rád by som povedal, že po opití prichádza obyčajne aj vytriezvenie a bolenie hlavy. Každý, kto sa opije, si zaslúži, aby ho tá hlava bolela, len, žiaľ, na základe tohto vášho opitia mocou bude bolieť hlava všetkých nás občanov. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, myslím si, že cieľom úprav, ktoré ministerstvo v zákone o sociálnom poistení navrhlo, nie je s určitosťou zhoršenie postavenia dôchodcov, ale práve naopak. Zreformovaný dôchodkový systém predchádzajúca vláda sama vystavila vysokému riziku. Veď sami ste od roku 2004 tento zákon sedemnásťkrát novelizovali. Mimoriadne vážnym ohrozením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému však bol fakt, že bývalé vedenie rezortu sociálnych vecí a bývalá vláda nemali vyriešenú kardinálnu otázku, ktorou je krytie obrovských finančných nákladov spojených s touto reformou. Vyčlenenie minimálneho objemu finančných zdrojov bez jasnej koncepcie ďalšieho krytia transformačných nákladov, práve toto bolo priamym ohrozením finančnej udržateľnosti dôchodkového systému a následného zhoršovania postavenia dôchodcov. Hovoríte, treba počkať rok, dva, ale veď už teraz sme videli, ako stúpa deficit Sociálnej poisťovne práve kvôli tak „dokonale“ urobenej dôchodkovej reforme predchádzajúcou vládou. Ďakujem.

  • Odpovede na faktické poznámky pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. V prvom rade dovoľte mi, pán podpredseda, poďakovať sa vám za ten apel, ktorý ste adresovali, myslím si, všetkým poslancom a všetkým kolegom, ktorí sa vo faktickej poznámke dotkli merita veci o tom, čo rokujeme. Nebudem odpovedať na invektívy, ktoré tu odzneli.

    Asi jedna všeobecná poznámka. Ja som už viackrát vyzvala, bolo by dobré, keby poslanci prečítali celý zákon, aby mali vôbec šajn o tom, o čom hovorí prvý a druhý pilier, pretože niekedy mám dojem z ich faktických poznámok, že to ešte nestihli.

    A na tú poznámku, že poslanci sa správajú farizejsky, pretože sami nie sú v druhom pilieri. Myslím si, že na to je potrebné odpovedať, ale pevne verím, že aspoň môžem hovoriť za poslancov opozície, ktorí sú v tejto sále a ktorí sa zúčastnili prijatia tohto zákona, ale aj ostatných reformných zákonov, že v tejto sále je snáď ešte dostatok poslancov, ktorí neprijímajú zákony pre seba, ale pre dobro ľudí.

    Už len jednu poznámku. Myslím si, že už som to asi spomenula, ale poviem to ešte raz. Ženský lekár, ktorý je muž, predsa nemusí rodiť preto, aby vedel asistovať alebo mohol previesť jeden pôrod. To len jedna poznámka. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, nebudem vo svojom vystúpení rozprávať o zákone o sociálnom poistení, myslím, že na to sú tu lepší odborníci z radov opozície, ktorí jasne dokumentovali, čo sa v tejto oblasti v našej spoločnosti tu cez Národnú radu vlastne deje.

    Ja by som sa chcel na chvíľu zamyslieť nad niečím a na faktoch zdokladovať niečo, čomu sa v tomto parlamente od istého času hovorí nová politická kultúra a chcel by som to porovnať s novou politickou kultúrou, ktorá tu funguje vo vzťahu k vypočutiu si hlasu občana cez petičný zákon, ktorý, ako je známe, platí od roku 1990 v tejto krajine.

    Ja by som najskôr začal tým, akým spôsobom ste naložili s petíciou alebo s petíciami za vašej vlády, vážení kolegovia z koalície a hlavne kolegovia zo SMER-u, ako sa k týmto hlasom občanov postavili výbory.

    Pamätáme si, a bolo to len nedávno, keď pán predseda Národnej rady dostal návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, myslím, že to bolo okolo jedenástej. Skôr než bol rozmnožený materiál, ktorý sa mal dostať poslancom do rúk, bolo rozhodnuté o tom, že treba do konca toho istého pracovného dňa zvolať výbory. Ja len poviem taký drobný dôvetok. Nebolo nikdy zvykom v tomto parlamente, aby sa výbory zvolávali skôr, ako by bolo známe, kedy bude mimoriadna schôdza, na ktorú z ústavy majú poslanci nárok, zvolaná. No a, samozrejme, potom nasledovalo už to spomínané alebo malo nasledovať nočné rokovanie okamžite na druhý deň, lebo, samozrejme, o tomto sa za dňa v tejto Národnej rade rokovať nedá.

    Chcel by som upozorniť na druhú vec, čo sa týka výborov. V prvom prípade myslím dva týždne a v druhom prípade minimálne desať dní petícia ležala v kancelárii predsedu Národnej rady preto, aby sa nedostala načas na prerokovanie výborom. K tejto, o ktorej rozprávame teraz, máme informácie, že 23. 10. bola petícia doručená, 19. novembra bola postúpená výboru, desať dní po tom, čo bola preskúmaná, a rokujeme o nej dnes 12. decembra. Pritom zákon, ktorého sa týka, sme prijali ešte na minulej schôdzi. Keď ho prezident vrátil kvôli zjavnému znehodnoteniu tými, ktorí ten zákon ošetrovali až do jeho konečného znenia, tak už sa nedalo predradiť petíciu predtým, ako tento prezidentom vrátený zákon sme opäť prerokovávali.

    Upozorňujem na slovo nová politická kultúra. K preskúmavaniu tých hárkov ešte, mnohí to viete, mnohí neviete. V minulosti tu bola taká obyčaj, aby sa zákon splnil, tak bolo treba preskúmať stotisíc podpisov. Keď sa dostala komisia, ktorá to preskúmava, nad číslo stotisíc, tak sa preskúmavanie skončilo, pretože bol splnený zákon. Dnes, div sa svete, vo vzťahu k petícii o zdravotných poisťovniach a vo vzťahu k petícii o sociálnej reforme sa musia preskúmať všetky podpisy a až potom je možné tento hárok alebo tieto hárky posunúť ako petíciu občanov. Opäť je to účelovo preto, aby sa ten čas natiahol, aby sa problematika, ktorá sa má riešiť v konkrétnom zákone nemohla riešiť v súčinnosti s petíciou a s tým, aký je pohľad občanov na tú či ktorú problematiku.

    Čiže, keď sa to potom nakoniec dostane z výboru do pléna, tak tu je taký nový fenomén. Tu sa odročujú zákony na neskoršie schôdze. To, keď odročíte zákon, ktorý je o vašich kšeftoch, keď sa neviete dohodnúť, či bude jedno ministerstvo, alebo druhé rozhodovať o peniazoch, to si vydiskutujte spolu, a to nás až tak ďaleko nezaujíma. Ale keď sa odročí prerokovávanie zákona, ktorý žiadajú občania, aby ich hlas bol vyslyšaný, no, tak potom musíme o tom rozprávať, vážené kolegyne a kolegovia.

    Dozvedel som sa tu veľa zaujímavých vecí počas diskusie k petícii o tom, akí sú naši občania hlúpi, akí boli zavádzaní, akí boli nedostatočne informovaní.

    Pani Belásová, ja si myslím, že ľudia, ktorí podpisujú petíciu, už dnes nie sú tí, o ktorých sa rozprávalo za komunizmu. Poznáte tú historku. Najskôr rozmýšľaj, potom napíš. A potom dobre rozmýšľaj, čo podpíšeš. Žijeme v demokracii. Ak niekto niečo podpísal, tak vyjadril svoj názor. Oni nie sú hlúpi ani zavedení, a tu by som sa chcel veľmi vážne voči tomu ohradiť, že ste to odročili preto, lebo tí, ktorí to podpísali, boli nesvojprávni.

    Ja by som vám ešte chcel dať do pozornosti dve veci. Prečítam vám uznesenie Národnej rady, ktoré ste prijali vy, kolegovia, k petícii o zdravotných poisťovniach.

    Po a petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia zdravotníctva prerokovala Národná rada. A po b berie ju na vedomie. Nič viac a nič menej.

    Ja vám dám do pozornosti petície, ktoré sa prerokovávali za našej vlády. Napríklad rok 1999. Petícia občanov na zmenu § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat. Bola to tlač vtedy č. 306. Národná rada svojím uznesením č. 477 z 1. októbra 1999 prerokovala petíciu, zobrala na vedomie a po c odporučila vláde Slovenskej republiky, aby zvážila návrh na novelizáciu § 5 zákona Národnej rady č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat a prípadný návrh zaradila do plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000. Bola to petícia, ktorá hovorila niečo ku konkrétnemu zákonu.

    Národná rada má odporúčajúci charakter vo vzťahu k vláde. Národná rada odporučila, povedala stanovisko, ktoré je tam, treba zobrať vážne a odporúčame vláde toto a toto. Pritom pripomínam, že sme boli vtedy vládna koalícia, ktorí sme si toto schválili vo vzťahu k vláde.

    Ďalej rok 2000. Petícia občanov za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami na podporu otvoreného listu Konferencie biskupov Slovenska ministrovi školstva Slovenskej republiky z 22. novembra 1999. Vtedy to bola tlač č. 640.

    Po a prerokovala, uznesením číslo to a to zobrala na vedomie a odporučila vláde Slovenskej republiky, aby pri príprave návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení zvážila požiadavku na financovanie cirkevných škôl obsiahnutú v predmetnej petícii občanov.

    Pokiaľ vám nie je dostatočne známe, to z tej petície bolo nakoniec do zákona aj premietnuté. Takýmto spôsobom Národná rada odporučila vláde a vláda to rešpektovala. Potom sú tam ešte petície poľnohospodárov, potravinárov a tak ďalej a taktiež ju tam zobrala na vedomie a požiadala vládu, a teraz to nebudem všetko čítať, lebo je tam šesť bodov, ktorým Národná rada odporučila vláde. Keď som sa dozvedel, k tomu teda prikladám petíciu, ktorú ste vy, teda uznesenie, ktoré ste vy schválili, keď som sa dozvedel, ako mohutnie v našej spoločnosti pohľad na kvalitu parlamentu oproti tým minulým obdobiam, tak sa pýtam. To je tá nová politická kultúra, keď parlament urobí iba to, čo mu vláda dovolí? To je tá vyššia kultúra a vyšší stav parlamentnej demokracie? Priatelia, neklamte sa, je to úplne niekde inde a je to veľmi smutné.

    A ešte mi dovoľte dve poznámky na záver. Pán kolega Madej, hovorili ste tu niečo o referende a o petícii. Naozaj vám dávam do pozornosti a nebudem vám čítať príslušné paragrafy, je to zákon o petičnom práve z 27. marca 1990, podľa ktorého rokujeme. Tam je napísané, ako sa má správať Národná rada a čo je tam napísané aj medzi riadkami. To je to, čomu sa hovorí duch zákona, a to je tá nová politická kultúra. To si len treba doštudovať a uvidíte, akým spôsobom s tým nakladáte. Aj cez výbory, aj cez termíny, aj cez uznesenia, ktoré sa tu prijímajú.

    Ale keď hovoríte referendum. Preštudujte si aj zákon o referende. Ak sa niekto rozhodne pre referendum, a vy ste sa svojho času rozhodli zorganizovať referendum o tom, že padne naša vláda, lebo tu sa vraj už nedalo žiť, lebo sme boli najposlednejšia diera Európy a sveta, no, ale v referende občania aj vtedy boli hlúpi? A boli neinformovaní a boli zavádzaní? Keď iba 34 % ľudí prišlo k referendu a iba nejakých 30 % povedalo, že nesúhlasí s našou vládou? Ale v súlade so zákonom o referende, prepáčte, ak to nebolo 50 %, tak viete, kde to skončilo. Tak poprosím len o drobné doštudovanie tých rozdielov, ktoré sú medzi petíciami a referendom.

    A pokiaľ ide o pani poslankyňu Vaľovú. Pani kolegyňa, ak ste už neporozumeli tomu, čo hovorila pani poslankyňa Sárközy, a nemyslím si, že to bolo kvôli jazyku, tak chcem vyjadriť veľkú nádej, že ste porozumeli aspoň tomu, čo hovoril pán poslanec Veteška. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, ako prvá pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda Národnej rady, ja vás poprosím, nevsúvajte mi vaše názory alebo váš výklad do mojich úst. Poprosím vás ešte raz. Ja som nepovedala, že občania Slovenska sú nesvojprávni. Ja som povedala, že ich považujem za múdrych. Takže, poprosím vás, nezavádzajte tu. Ale ja veľmi dobre viem, prečo som to povedala. Mám informácie od mnohých, ktorí podpísali petíciu, že ju mnohí podpísali len na základe toho, že dali na názor iniciátorov tejto petície, respektíve tých, ktorí boli pri tých dáždnikoch, pri tých stolíkoch a ktorí im hovorili jednostranný názor a oni bez toho, mnohí bez toho, aby tomuto systému rozumeli, aby rozumeli tejto problematike, to podpísali. Takže preto som to povedala. A ešte raz vás prosím, keď už sa tu apeluje na tú serióznosť, buďte taký dobrý a nevkladajte mi do úst vaše vysvetlenia. Ďakujem.

  • Chcem nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Hort a doplniť ešte, pokiaľ ide o pani poslankyňu Vaľovú. Pani poslankyňa Vaľová, ja som takúto nekultúrnu poznámku smerom k pani poslankyni Sárközy tu ešte nepočul. Je to...

  • Pán poslanec, prosím vás, reagujte na predrečníka.

  • Dopĺňam presne, pán poslanec Hort to spomínal. Je to nekultúrna poznámka, ste príliš málo v parlamente na to, aby ste si mohli dovoliť takéto poznámky. Stačilo, že sme sledovali váš prejav, vaše spravodajstvo a kvôli ktorému sa potom...

  • Ešte raz vás prosím, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prepáčte, ale rovnako ste mali potom prerušiť pani poslankyňu Vaľovú pri tej úplne trápnej poznámke. Príliš málo ste tu, pani Vaľová, príliš málo, aby ste si mohli dovoliť takéto arogantnosti.

  • Ďakujem pekne. Nevráťme to niekde dozadu, to, čo bolo pred desiatimi minútami. Pokračujme. Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.

  • Áno, ďakujem. Tiež by som sa chcela ohradiť a požiadať pána podpredsedu Národnej rady, aby mne nevsúval to, čo som nepovedala. Pri svojej faktickej poznámke som nehovorila o nesvojprávnosti našich občanov, ale som uvádzala, že nemali dostatočné informácie. Dostali jednostranné informácie. To je prvá otázka.

    Potom, keď ste sa dotkli, pán podpredseda, otázky politickej kultúry, ja som jednoznačne za takúto kultúru. Veľmi sa snažím svojím správaním a vystupovaním mať určitú kultúrnu úroveň, ale ťažko sa mi počúvajú niektoré kritiky, ako napríklad nekultúrnosť nočného rokovania, keď za Dzurindovej vlády 1998 – 2002 bolo devätnásť nočných rokovaní, z čoho tri môžem konkretizovať aj dátumy, ale mám málo času, začali sa večer, večer o 18.00 hodine. Takže (potlesk) kritizovať je možné, ale urážať a z tej strany, kde v minulosti boli takéto postupy, a to ešte som nedala preskúmať druhé volebné obdobie, kde tiež boli nočné rokovania. Takže nebolo to žiadne dehonestovanie, bolo to z ekonomiky času a ako ste sa dozvedeli aj z programu predsedu vlády, ktorý nasledujúce dni bol v zahraničí... (Prerušenie vystúpenia časomierou).

  • Ja som chcela len povedať, čo sa týka zákona, o ktorom ste, pán Hort, rozprávali...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som bola prihlásená predtým, bola som prihlásená..

    V. Veteška: Ešte raz, prosím vás. Dovoľte, pani Vaľová, na to som tu ja, dobre? Bola prihlásená, ja ju vidím, ja sa tomu venujem, ja sa venujem len tomuto, čo tu robím, ničomu inému. Bola, vypadla, myslel som si, že sa vzdala a potom naskočila znova do počítača. Ďakujem vám za porozumenie. Teraz pani Vaľová a potom záverečné slovo pán podpredseda Hort.

  • Ďakujem. Ja som len chcela povedať, že prezident zákon vrátil, ale jeho podstata bola zachovaná pre legislatívnotechnickú chybu. Zákon mal jednu hlavnú myšlienku. Dobrovoľnosť. Aby každý občan sa mohol dobrovoľne rozhodnúť a zvážiť si, práve preto, že si občanov vážime, že sa vedia rozhodnúť, ako si chcú sporiť na starobný dôchodok. Takže práve týmto zákonom my občanom hovoríme, ako si vážime to, že sú schopní sa sami rozhodnúť a sú schopní sami rozoznať, čo je pre občana dobré.

    Chcela by som ešte povedať jednu vec, aj keď už nechcem s tým začínať, ale poviem to. Rokovací jazyk je slovenský. A keďže sa stále z pána Číža vysmievate, že rozpráva rýchlo atď., nie som arogantná, len jednoducho som chcela povedať, že rokovacím jazykom je slovenčina. To je všetko.

  • Reakcie z pléna.

  • Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán Hort a prosím pokoj v rokovacej sále.

  • Pani kolegyňa Vaľová, prezident vrátil zákon iba kvôli vašej chybe pri spravodajcovaní. Kvôli ničomu inému. To si nenahovárajte niečo iné.

  • Pani poslankyni Tóthovej. V druhom volebnom období my sme sa tiež vyvíjali. Viete, tak trochu k tej demokracii a k tej politickej kultúre. A v druhom volebnom období sme ani raz nezačínali večerné rokovanie po 19.00 hodine. Ak sme niekedy museli rokovať, tak to preto, že to bola situácia, keď sa nedorokovalo niečo a rokovalo sa po 19.00 hodine. Ale v druhom volebnom období sme nezačínali ani raz.

    A pokiaľ ide o pani poslankyňu Belásovú. Pani poslankyňa, ono sa to dá povedať rôznymi jazykmi, ale myslieť si, že iba vy máte patent na pravdu a že už ho opozícia dávno nemá, to sme sa tu dozvedeli veľakrát. Ale vo vzťahu k tým petíciám, že ani len občania nemôžu si povedať svoj názor, tak to je cesta späť a na to musíme reagovať. To tu už voľakedy bolo a vieme, kam nás to doviedlo. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz vystúpi jediný písomne prihlásený pán poslanec Kondrót a potom dáme možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno netradičný úvod mi umožní ľahšie objasniť podstatné črty zákona o sociálnom poistení a zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    Pani Marka z Hornej Dolnej ráno o tretej ide podojiť kravy a obriadiť statok. O deviatej si umytá sadá k počítaču. Na internete si vyhľadá investičné stránky, posúdi posledný vývoj na svetových burzách a skontroluje stav svojho dôchodkového účtu v druhom pilieri. Po chvíli uvažovania vydá pokyn pre svoju DSS-ku, aby časť z jej prostriedkov presunuli z konzervatívneho fondu do rastového fondu v súlade so zákonom o dôchodkovom starobnom sporení. Po poobedňajšom dojení a potom, čo deťom dáva večeru a skontrolovala ich úlohy do školy, si večer znovu sadne k počítaču. Keďže sa skončilo dvojročné obdobie viazanosti na DSS, analyzuje už niekoľko týždňov, ktorá DSS-ka bude lepšie zhodnocovať jej peniaze odložené na dôchodok. Dnes sa rozhoduje, pretože už zajtra sa vyberie do najbližšej pobočky Sociálnej poisťovne vybaviť prechod ku konkurenčnej DSS-ke v súlade s § 64b zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    Takto konkrétne vyzerá podľa môjho názoru absurdné riešenie povinného systému druhého piliera v zákone o starobnom dôchodkovom sporení. Je zrejmé, že zamestnávateľ tety Marky v súlade so zákonom bude odvádzať v jej mene povinné odvody do Sociálnej poisťovne a teta Marka bude očakávať od štátu, ktorý tieto odvody nariadil a mocenskými nástrojmi ich vynucuje plniť, službu. Tou službou je poistenie individuálnych sociálnych rizík, ktoré ju môžu v živote stretnúť. Sociálne zabezpečenie teda môžeme definovať ako súhrnný systém verejných opatrení, ktoré spoločnosť môže uplatniť s cieľom ochrániť svojich občanov pred ekonomickými a sociálnymi ťažkosťami, ktoré by ináč mohli byť spôsobené značnou stratou príjmov ako výsledok staroby, invalidity, choroby, nezamestnanosti, pracovného úrazu, smrti živiteľa rodiny, materstva, zdravia, zdravotných nákladov a má pomôcť uľahčiť finančnú záťaž na rodinu pri starostlivosti o deti.

    Teta Marka je vďačná životu, že ju riziká zatiaľ obišli a jej a jej rodine sa darí. Ale predsa je spokojná, že tieto riziká sú vyriešené a ona môže pokojne spávať. Dokonca ani nevie, ktoré sú to riziká, pretože, keď k nim dôjde, funkčný systém sociálneho poistenia sa postará o naplnenie svojho poslania. V povinnom systéme tetu Marku vôbec nezaujíma vývoj na finančných trhoch, ako aj to, či má mať svoje aktíva v konzervatívnom, alebo vyváženom fonde. Tetu Marku ale zaujíma, či v prípade úrazu bude ošetrená a tiež, či v prípade straty schopnosti pracovať bude dostávať invalidný dôchodok a v akej výške, či v prípade, že zomrie jej muž, bude ona a jej deti dostávať primerané sirotské a vdovské dôchodky a či jej štátom vynútená, a teda aj štátom garantovaná penzia umožní aspoň mať strechu nad hlavou a dôstojne žiť v starobe.

    Voľakedy trochu špekulovala nerobiť, ale rýchlo zistila, že sa jej to nevyplatí, lebo by si znížila penziu. Má tri deti a dala ich študovať, lebo vedela, že jej štát zvýši penziu, a to z daní, ktoré jej deti vyprodukujú. Štát jej posiela na jej individuálny účet časť daní, ktoré platia jej pracujúce deti. Toto podotýkam, že je zatiaľ hudba budúcnosti a návrh do budúcnosti. Odborne povedané, tete Marke sa zvýši kvalita života, ak bude vedieť, že v situáciách, ktoré ona ako jednotlivec, občan nevie a nemôže ovplyvniť, bude to funkčný systém, z ktorého dostane primerané sociálne zabezpečenie, ktorým sú kryté riziká sociálneho charakteru. To vytvára dôležitý pocit bezpečia a spokojnosti tety Marky. Ona vie, že keď bude mať viac detí a tieto budú lepšie zarábať, bude mať vyššiu penziu, a to je to, čo reálne zaujíma tetu Marku z Hornej Dolnej. Zaujíma ju, hoci to možno nevie vyjadriť slovami, za akých podmienok môže prežívať svoj život v primeranom sociálnom bezpečí a čo musí preto urobiť. To je to, čo vytvára podstatnú časť kvality života tety Marky. Teta Marka má približne takúto víziu funkčného systému sociálneho zabezpečenia.

    To, čo zaujíma podnikateľskú sféru, je, aby v štáte, kde podniká, mala k dispozícii vzdelanú, zdravú pracovnú silu a pokiaľ možno, aby náklady s ňou spojené boli primerané a konkurenčné v porovnaní s inými ekonomikami. Aj podnikateľa zaujíma, či sociálny systém má motivačné stimuly pre občana k vzdelaniu, k práci, či zamestnanec nezneužíva systém zdravotného poistenia a či náklady v podobe odvodov a daní sú primerané. Podnikateľskú sféru tiež zaujíma, či jej systém sociálneho a dôchodkového poistenia poskytuje štátom stimulovaný ekonomický priestor na aktívne vytváranie vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec.

    To, čo zaujíma štát, je, aby mal občan reálne zabezpečené ošetrenie sociálnych rizík a aby náklady spojené so zabezpečovaním týchto rizík boli minimalizované. Zároveň systém nesmie umožňovať jeho zneužívanie bez primeranej sankcie pre občana a, naopak, systém sociálneho zabezpečenia musí v sebe obsahovať rad stimulov, ktoré budú vytvárať pre občana pozitívnu motiváciu v osobnej iniciatíve k práci, priebežnému a trvalému získavaniu si vzdelania a znalostí či zručností a bude motivovať občana k zakladaniu a udržaniu rodiny. Aj preto zákon o sociálnom poistení spolu so zákonom o druhom pilieri a zákone o doplnkovom dôchodkovom poistení predstavujú kľúčové zákony štátu.

    Tak ako kvalitne je skonštruovaný zákon o sociálnom poistení, tak potom efektívne vplýva na vytváranie kvality života občana, čiže spokojnosti, iniciatívy a bezpečnosti na formovanie trhu práce a po tretie na formovanie rodiny.

    Sú to významné zákony, kvalita ktorých ovplyvňuje v podstate individuálnu iniciatívu občana. Kvalita týchto zákonov ovplyvňuje aj súdržnosť spoločnosti. Vedomie, že jednotlivec nie je sám a že o ekonomicky slabších je primerane postarané. Ak je skonštruovaný zle, neplní svoju základnú funkciu, teda pokrytie rizík sociálneho charakteru. Obohacovanie systému o ďalšie funkcie nad rámec krytia sociálnych rizík systém predražuje. Nevhodne skonštruovaný systém však takisto vytvára priestor pre občana na jeho zneužívanie. Dôsledkom je znižovanie motivácie niektorej z príjmových vrstiev spoločnosti, v extrémnom prípade zle skonštruovaný systém zasahuje negatívne celú spoločnosť.

    Riešenie musí byť jednoduché, pretože len vtedy je zrozumiteľné občanom a vykonateľné. Je to ale občan, v prospech ktorého musí byť zákon o sociálnom poistení skonštruovaný. V živote občana systém sociálneho poistenia hrá významnú úlohu, pretože do neho vstupuje ešte pred narodením a je jeho súčasťou dokonca aj po smrti občana.

    V súvislosti s konštrukciou druhého piliera dôchodkového starobného sporenia je namieste položiť otázku nasledovne. Má byť systém sociálneho poistenia založený na spravodlivosti a rovnosti príležitosti tak, ako to stanovuje ústava? Alebo budú občania našej republiky hrať ruletu v Kaníkovom kasíne s vysokými nákladmi na prevádzku?

    Ak dvaja občania s rovnakým platom, a teda aj rovnakými odvodmi začnú sporiť v systéme druhého piliera v jeden a ten istý deň, napríklad 30. septembra 2007, a výnosy vo fondoch zostanú zachované počas celého obdobia, potom, ak jeden občan dá svoj príspevok do fondu s najnižším výnosom a druhý občan do fondu s najvyšším výnosom, tak po štyridsiatich rokoch sporenia účet šťastnejšieho občana bude vyšší o 35 %. A o to bude vyšší aj jeho dôchodok.

    V prípade dobrovoľného systému je možné takúto situáciu akceptovať. V prípade povinného systému je nutné spýtať sa. Mal občan možnosť posúdiť fakty, ktoré mu v rámci marketingu ponúkli DSS-ky tak, aby mu umožnili sa rozhodnúť, ktorá DSS-ka mu lepšie zhodnotí jeho peniaze? Mali občania rovnakú príležitosť pri výbere správcu fondu? Ale DSS informovali občana, že minulé výnosy nie sú zárukou budúcich ziskov. Občania nemali k dispozícii informácie, ktoré by im umožnili rozhodnúť sa, ktorý správca je lepší.

    V povinnom systéme dôchodkového sporenia, kde sa občan nemôže rozhodovať, že odvody platiť nebude, nemá pre svoje rozhodnutie taký súbor informácií, ktorý mu zaručuje rovnakú príležitosť správne sa rozhodnúť, hoci mu to zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

    Ako príde občan k tomu, že pracuje navlas rovnako ako sused, má celý život rovnaký plat a odvádza do druhého piliera rovnako, a predsa v dôchodkovom systéme druhého piliera bude mať v extrémnom prípade o 35 % nižší dôchodok. Isté je len jedno. Vždy bude existovať fond s najvyšším a fond s najnižším výnosom a nikdy nie je možné vylúčiť, že dvaja občania s rovnakým príjmom počas života budú mať v týchto fondoch svoje účty. Potom je ale namieste nasledovná otázka. Je takto skonštruovaný systém druhého piliera skutočne spravodlivý? Alebo je výška dôchodku závislá od šťastia, na ktoré poradové číslo DSS-ky občan staví podobne ako v rulete?

    Je zrejmé, že pokiaľ by občania vedeli, ktorý fond bude mať najvyšší výnos, tak by postupne všetci presunuli svoje účty do jedného jediného fondu a veľmi rýchlo by sme mali len jednu DSS-ku. Existujú zároveň vážne pochybnosti, či takto skonštruovaný systém druhého piliera spĺňa znenie ústavy, v časti ktorej ústava zaručuje rovnosť príležitostí. Ja tvrdím, že nespĺňa.

    Zásluha občana je premietnutá vo výške platu a odvodov z nich. Zásluha občana je premietnutá vo výške platu a odvodov z nich, a nie z výnosov z nich, a predsa 35-percentný rozdiel vo výške účtu po štyridsiatich rokoch hovorí jasne, že je to systém nespravodlivý. Presadzovanie systému druhého piliera, ktorý odstráni nespravodlivosť rulety v Kaníkovom kasíne, je stanovisko SMER-u – sociálna demokracia ako odpoveď na druhý bod petície.

    Dobre skonštruovaný sociálny systém cez systém sociálneho poistenia je určený na riešenie životných situácií vymedzených zákonom, ktoré sú sociálnymi rizikami. Ešte raz, sociálnymi rizikami. Systém druhého piliera s 9-percentnými odvodmi bol pôvodne skonštruovaný ako systém s individuálnymi účtami s kapitalizáciou odvodov na nich s cieľom poistiť vo výške 50 % starobné dôchodky, pozostalostné poistenie a invalidné poistenie. Ale v systéme druhého piliera starobného dôchodkového sporenia je priamo v názve zákona zakomponované sporenie a do systému druhého piliera bola vnesená funkcia dedenia. Ale dedenie nie je sociálne riziko, ale dobrovoľné rozhodnutie občana zanechať po sebe svojim dedičom majetok. Dedenie je inštitút majetkového charakteru. Vloženie dedenia do systému druhého piliera vnieslo zároveň novú funkciu. Funkciu, ktorá za normálnych okolností nemá poistný charakter, ale charakter sporivý.

    Zákon ale nezvýšil odvody, ktoré by ekonomicky kryli túto funkciu druhého piliera. Keďže nikto z občanov na začiatku vstupu do druhého piliera nevie povedať, či ho nepostihne udalosť v situácii, keď už nebude mať nikto z pozostalých nárok na pozostalostné dávky, ale budú mať nárok na dedičstvo, potom v povinnom systéme každý občan si bude musieť sporiť na dedičstvo, a to vo výške ďalších 9 %.

    Je logické, ak nemáme zvýšiť cenu práce pre podnikateľa, potom táto časť sporenia musí byť zo mzdy občana. Pokiaľ by táto funkcia systému mala byť v druhom pilieri, znížila by sa povinne občanovi čistá mzda. Logika riešenia je v tom, že je nutné túto časť odvodov, ako aj jej výšku ponechať na dobrovoľnom rozhodnutí občana a túto funkciu majetkového práva dedenia presunúť do štátom stimulovaného tretieho piliera. Tam je to v poriadku, kde v súčasnosti nakoniec aj je. V opačnom prípade druhý pilier by skryte vyčerpával zdroje prvého piliera pri krytí takých poistných rizík sociálneho charakteru ako invalidita a pozostalostné dávky.

    Pokiaľ by táto funkcia bola riešená na poistnom princípe, potom by sa každý občan skladal určitou sumou na dedičstvo pre tých občanov, ktorých by sa táto funkcia dedenia týkala. Ale dedenie nie je sociálnym rizikom, a preto nemá byť riešené v systéme prvého a druhého piliera. Jeho presun do tretieho dobrovoľného, štátom stimulovaného piliera znižuje nároky na výšku odvodov a zároveň dáva do súladu poslanie systému s jeho ekonomikou. Tu je aj jedna z odpovedí na štvrtý bod petície o nezvyšovaní odvodov na dôchodkové poistenie.

    Predstavme si, vážení kolegovia, že občan ide do banky a požičia si peniaze. Banka mu peniaze požičia za predpokladu, že tieto peniaze sú kryté majetkom, napríklad nehnuteľnosťou alebo projektom, alebo banka požičia peniaze občanovi na osobnú spotrebu a vtedy sú peniaze kryté jeho mzdou. Zároveň si zvyčajne banka vyžiada od občana poplatok za spracovanie úveru, ako aj úrok, ktorým pokrýva cenu peňazí a zisk banky. Banka tiež ohodnotí bonitu občana a stanoví jeho riziko a výšku tohto rizika premietne do výšky úroku. Čím je riziko nižšie, tým je aj nižšia riziková prirážka, a teda úrok. V takomto ponímaní riziko predstavuje náklad a náklad musí v podobe úroku zaplatiť občan. Ak sa menia pomery na peňažnom trhu, banka má dostatok nástrojov, aby zvýšené náklady zaplatil občan buď okamžite, alebo v primeranom čase cez zvýšený úrok. Banku obrazne povedané nezaujíma, čo s tými peniazmi občan urobí, či mu prinesú zisk, alebo ich občan použije tak, že nakoniec má stratu. Banku zaujíma, či jej občan peniaze vráti aj s úrokmi, alebo nie a akú garanciu poskytne občan banke.

    Exekúcie bytov občanov sú extrémnym vyjadrením povinnosti občana vrátiť peniaze, ako aj dohodnutý úrok a občania to garantujú banke svojou strechou nad hlavou. Keďže účty občanov slúžia správcovi, to je DSS-kám ako bankám, z ktorej si požičiavajú peniaze na svoje podnikanie, tak pokiaľ DSS-ka vráti peniaze na účet občana zhodnotené na úrovni inflácie, tak mu len vracia jeho majetok v pôvodnej hodnote, ale v novej cene.

    Bežné povinnosti, ktoré má občan voči banke, však nie sú adekvátne zakotvené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení ako povinnosti DSS, to znamená, že DSS-ka nie je povinná vrátiť peniaze zhodnotené na úrovni inflácie a nie je vyriešený systém, v ktorom by sa DSS spolu s majiteľom kapitálu, t. j. občanom korektne podelila o dosiahnutý zisk tak, aby boli pokryté oprávnené náklady DSS-ky. Navyše ešte občan v súlade so zákonom zaplatí za to, že DSS si požičala peniaze od neho, približne o 800 až 900 % vyšší poplatok, ako je tomu v systémoch USA alebo Islandu. Neproduktívne náklady vo výške 0,7 až 0,9 % z čistých aktív ročne znamenajú, že systém Kaníkovho kasína odčerpá budúcim dôchodcom cca 500 mld. Sk v podobe poplatkov a ušlých výnosov z nich počas štyridsiatich rokov navyše oproti riešeniam systémov USA, Kanady alebo Islandu.

    Nedá mi nepripomenúť, že nebankové spoločnosti odčerpali občanom približne 24 mld. korún. To je ani nie jednu dvadsatinu toho, ako je to naplánované v prípade systému druhého piliera, pokiaľ bude pokračovať v súčasnom stave. Päťsto miliárd, vážení priatelia. Zdôrazňujem, ide o neproduktívne poplatky nad rámec bežných poplatkov v povinných, dobre skonštruovaných systémoch.

    Významné zníženie nákladov na poplatky cieľovo na úroveň 0,1 až 0,2 % z aktív ročne oproti súčasnému stavu, ktorý predstavuje približne 1 % z aktív ročne znamená zároveň zvýšenie výšky účtu, a teda aj penzie pre občana v konečnom dôsledku o 10 až 15 %. Kaníkove kasíno vytvára z DSS-iek proste zemepána, ktorému slovenský občan povinne odvádza desiatok, presne tak ako za čias nevoľníctva.

    Správne oddelenie prechodového obdobia transformácie systému sociálneho poistenia zo systému pay as you go na dvojpilierový systém zároveň vyrieši niekoľko nastolených otázok v petícii.

    Jednoduchá analýza poukazuje na fakt, že občan sa musí v novom systéme cez svoje príspevky zúčastniť minimálne 35 rokov na krytí sociálnych rizík a potom po splnení tejto povinnosti je možné ponechať na jeho uvážení, či a kedy odíde do dôchodku, či bude zároveň pracovať a ako intenzívne. A je jedno, či je to muž, alebo žena.

    V prechodovom období transformácie systému na dvojpilierové riešenie, čo je tridsať rokov, je potrebné zaistiť primerané kritériá tak, aby oprávnené nároky občana boli systémom zaistené a zároveň aby boli správne nastavené ekonomické parametre. Desaťročné prispievanie do druhého piliera ešte nikomu primeraný dôchodok nezaručí. Je možné len súhlasiť s tým, že po desiatich rokoch vznikne občanovi právo, obsahom ktorého bude nárok na starobný a predčasný starobný dôchodok a vyplácaný z prvého piliera, poprípade zo štátneho rozpočtu.

    Zákon o starobnom dôchodkovom sporení potláča trhovú súťaž medzi DSS-kami pri zhodnocovaní spravovaných aktív. Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje v § 91 ustanovenia, ktoré predstavujú praktický nástroj na kontrolu dodržiavania kartelovej dohody v oblasti výnosov a stanovuje príslušnú sankciu pri porušení dohody. Táto konštrukcia efektívne zabezpečuje monopolistické správanie všetkých účastníkov na trhu. Jej cieľom je maximalizovať zisk DSS-iek cestou nadštandardných poplatkov stiahnutých z účtov občana. Nie je to maximalizácia výnosu v súťaži DSS na trhu pri správe aktív, čo by bol žiaduci systém. Výsledkom tohto stavu je zníženie výnosov zo spravovaných aktív. Rozdielnym zhodnotením najvyšším a najnižším v jednotlivých DSS-kách, napríklad pri rastových fondoch je menej ako 1,5 % ročne, čo len dokresľuje funkčnosť kartelovej dohody.

    Zároveň ustanovenie § 64b zákona monopolizuje konkrétnu DSS-ku spravovať aktíva občana minimálne na dva roky, obmedzuje možnosť jeho rozhodovania a potláča trhovú súťaž. Podobne zákon neurčuje povinnosť informovať občana o reálnom zhodnotení jeho účtu ani o reálnom zhodnotení jeho príspevkov. Sú to zložité výpočty, ktoré občan musí absolvovať, aby sa vôbec dozvedel, či náhodou jeho účet nepodlieha erózii inflácie, voči ktorej nie je v druhom pilieri chránený, hoci prvý pilier mu túto ochranu v zákone zaručuje.

    Zákon o starobnom dôchodkovom sporení ustanovuje jednu a tú istú DSS-ku za správcu účtu, ako aj za správcu aktív. Tým zavádza pre konkrétnu DSS-ku konflikt záujmu medzi správou účtov a správou aktív so všetkými jeho dôsledkami, ktoré nakoniec vedú vždy k nižším výnosom.

    Ak definujeme materstvo ako sociálne riziko spôsobujúce zníženie príjmov, potom takýto občan čerpá prostriedky z prvého piliera. Podľa princípu rozprávky o Troch grošoch by to potom malo byť dieťa, ktoré, keď vyrastie, vráti rodičovi to, čo dostalo požičané. Dobre nastavený systém individuálnych účtov druhého piliera a dane z príjmu fyzickej osoby dokážu túto skutočnosť riešiť. Tým sa vytvorí medzigeneračná väzba priamo v rodine a výsledkom je, že sa vytvárajú predpoklady na pozitívne formovanie rodiny a demografické situácie v spoločnosti. Pochopenie vnútorných súvislostí systému umožňuje s oveľa vyššou kvalitou a nižšími nákladmi riešiť problém petície uvedený v bode 5.

    V posledných rokoch veda transparentne preukázala, že presun medzigeneračnej redistribúcie len vo forme finančnej na úrovni štátom organizovaného systému sociálneho poistenia v starobe viedol k potlačeniu vnímania ekonomickej funkcie dieťaťa a jeho úlohy v rodine pri zabezpečení staroby vlastného rodiča.

    V priebehu necelých osemdesiatich rokov poklesol ukazovateľ počtu narodených detí jednej rodičke v Európe z priemeru 3 na 1,25, v Slovenskej republike až 1,5, čo vytvára vážny demografický problém. Vyriešenie medzigeneračných redistribučných procesov na úrovni rodiny do systému sociálneho poistenia umožňuje znova rozšíriť vnímanie dieťaťa len z citovej roviny aj o rovinu ekonomickú.

    Doplnenie riešenia o ďalšie krátkodobé a strednodobé opatrenia dáva šancu nájsť recept na aktívne formovanie rodiny práve cez vytvorenie nových ekonomických väzieb. Opäť je možné aktívne využiť potenciálne možnosti individuálneho účtu a vytvoriť želaný mix motivácií a stimulov.

    Kaníkova reforma zákona o sociálnom poistení bola od roku 2003 dvadsaťsedemkrát novelizovaná, zákon o starobnom dôchodkovom sporení bol deväťkrát novelizovaný. To svedčí o zložitosti problematiky. Fakty spomenuté vyššie poukazujú zároveň aj na odborné nezvládnutie problematiky. Ich neriešenie môže znamenať vážne problémy spoločnosti do budúcnosti. V konečnom dôsledku dopadnú na občana v podobe nižšej životnej úrovne. Jednou novelou sústavy zákonov asi nebude možné vyriešiť všetky problémy, ktoré zákon v sebe obsahuje. Množstvo noviel za posledné tri roky signalizuje, že bude potrebná systematická práca na zákone. Nik nemôže čakať, že v takom zložitom zákone v jednej novele zákona o sociálnom poistení je možné vyriešiť všetky problémy, ktoré tu predchádzajúca vláda zanechala.

    Riešenie, ktoré je nutné prijať, možno zhrnúť do nasledovných bodov. Po prvé, vyriešiť vyvážený systém solidarity, ktorý bude stimulovať iniciatívu jednotlivca a vytvorí mu predpoklady pre kvalitu života. Po druhé, bude súčasne zabezpečovať krytie zákonom definovaných sociálnych rizík. Po tretie, bude mať primerané náklady na prevádzku systému sociálneho zabezpečenia. Po štvrté, bude efektívne sankcionovať snahy o jeho použitie. Po piate, bude stimulovať k tvorbe a reprodukcii rodiny, a po šieste, bude tvoriť štátom garantovaný finančný základ života každého občana s nadstavbou tretieho dobrovoľného, štátom stimulovaného systému DDP a ostatných finančných inštitúcií, ako sú banky, poisťovne, investičné spoločnosti a podobne.

    Ako posledné by som spomenul fakt, ktorý je možno abstraktný, ale veľmi dôležitý pri riešení systému sociálneho poistenia. To je správne ekonomické nastavenie úrovne solidarity. Kaníkove novely zákona o sociálnom poistení posunuli vo výdavkovej časti úroveň výšky solidarity smerom na posilnenie v zásluhovosti nad štandardný rámec cieľa sociálneho systému. Tento posun ale nebol premietnutý v príjmovej časti systému. Vytvorená nerovnováha solidarity nad odporúčané hodnoty parametrov smerom k zásluhovosti zvyšujú okamžité výdavky, a tým aj náklady v podobe nutnosti zvýšenia príjmov do systému. Dôsledkom takéhoto riešenia je zdraženie pracovnej sily a demotivácia časti pracujúcich s vyššími príjmami.

    Zabezpečenie príjmov Sociálnej poisťovne je podstata motivácie poslednej schválenej novely zákona. To je to, čo predložila pani ministerka ako okamžité riešenie s cieľom zodpovedne zabezpečiť príjmy a likviditu systému v krátkodobom a strednodobom horizonte. Podstatu tejto prvej novely je možné vnímať aj ako vytvorenie dostatočného časového priestoru na systematické prepracovanie sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Posun smerom k posilneniu zásluhovosti zároveň posunul výšku starobného dôchodku nad ciele, ktoré má štandardný povinný systém sociálneho zabezpečenia a ktoré sú v dobre nastavených systémoch dôchodkového zabezpečenia riešené tretím, štátom stimulovaným dobrovoľným pilierom.

    Je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska je účelnejšie namiesto zvyšovania odvodov, a teda zdražovania pracovnej sily vrátiť sa k vyváženému zabezpečeniu cieľa základného systému sociálneho zabezpečenia cez odporučené parametre sociálneho poistenia.

    Podstatný problém riešenia likvidity sociálneho systému a okruhu verejných financií je privatizácia účtov druhého piliera. Skutočne neexistuje jediný rozumný dôvod, prečo by účty nemohla spravovať jedna verejnoprávna inštitúcia v tom istom režime kontroly a dohľadu ako súkromný správca účtov. Tým by aktíva ostali na účtoch v okruhu verejných financií, aj keď by ich správu zaisťoval súkromný sektor.

    Zároveň je možné vyriešiť likviditu systému sociálneho zabezpečenia pri majetkovom krytí účtov druhého piliera vedených v okruhu verejných financií fondom medzigeneračnej solidarity ako nástroja na medzigeneračnú redistribúciu národného majetku medzi generáciami cez systém dôchodkového poistenia v druhom pilieri pri dôslednom uplatnení zásluhovosti jednotlivca.

    Vyriešenie vyššie uvedených problémov umožňuje znížiť náklady na sociálny systém, a tým aj znížiť náklady na pracovnú silu, o čo žiada podnikateľský sektor. Je vhodné docieliť štandardné zabezpečenie požadovanej kvality krytia sociálnych rizík, vyriešiť individuálnu motiváciu na zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, čo opäť žiada podnikateľský sektor. Riešenie umožňuje na výstupe poistiť účet druhého piliera vedený v okruhu verejných financií štátom na úrovni inflácie merané spotrebiteľskými cenami a zrovnoprávniť prvý a druhý pilier. Zabezpečíme tým pre občana, a teda aj pre tetu Marku z Hornej Dolnej, že občania nadobudnú pocit bezpečia, a tým sa výrazne zvýši ich kvalita života.

    Sociálny systém bude nútiť mladého človeka rozmýšľať o zakladaní rodiny a pripravovať vzdelanú novú generáciu. Je evidentné, že systém sociálneho poistenia je schopný riešiť zásluhovosť. Tak zásluhovosť ekonomickú, ako aj zásluhovosť ekonomického kapitálu, je schopný riešiť zásluhovosť každého jednotlivca pri štandardných pomeroch solidárneho prispievania na krytie sociálnych rizík. Tým je možné vytvoriť predpoklady pre spoločnosť, v ktorej každý jednotlivec bude mať svoju vlastnú motiváciu na zabezpečenie svojej kvality života.

    Kvalita života bude výsledkom jeho osobného úsilia a nik mu na takto vytvorené sociálne zabezpečenie nebude môcť siahnuť. Zvýši sa súdržnosť rodiny. Bude mať k dispozícii individuálny účet ako meradlo jeho vlastnej iniciatívy. A tak z nevoľníka odvádzajúceho povinný desiatok kartelov DSS-iek v Kaníkovom kasíne je možné vytvoriť priestor pre vznik hrdého, sebavedomého občana Slovenskej republiky, občana, ktorý sa bude môcť spoľahnúť na to, že je to štát, ktorý mu cez efektívny regulačný rámec systému sociálneho poistenia vytvára základné istoty života a oceňuje primerane jeho individuálnu iniciatívu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kondróta sa prihlásili pán poslanec Brocka, pán poslanec Miššík, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Pán kolega, bolo to zaujímavé. Ja som vás počúval, s mnohými vecami sa s vami dá súhlasiť. Všimli ste si, že tento systém dnes, ktorý platí, že je už nielen poistenie, ale aj sporenie, a to sporenie s dedením ste istým spôsobom svojimi otázkami chceli spochybniť, lebo ho považujete za nesystémové v dôchodkovom systéme. Len vám chcem pripomenúť, že to súvisí s problémom, ktorý každý priebežný systém musí do budúcnosti riešiť, to je zmena demografického správania v spoločnosti. To je tá kardinálna zásadná zmena, kvôli ktorej bolo potrebné prejsť na trojpilierový systém.

    A začali ste takým zaujímavým príkladom tej tety Marky, ktorá denné dojí aj dvakrát a že prečo by mala ona povinne sporiť, že ju štát k tomu núti. No, ja použijem také jedno prirovnanie. Určite zákonné poistenie motorového vozidla máte. Musíte ho mať, vozíte sa v aute pre prípad, že môžete spôsobiť aj veľkú škodu pri nehode, ale môže sa aj stať, že celý život budete poistený, žiadnu nehodu nespôsobíte, a to znamená, že ste platili, povinne ste platili a nič ste z toho nemali. No, proste sú isté poistné udalosti, pri ktorých, keďže je veľké riziko, že nastanú, je správne, že spoločnosť a štát takto občanov k tomu núti.

    Niečo podobné je aj dôchodkový systém. To, že sa dožijeme dôchodku väčšina z nás, je veľmi pravdepodobné. A preto je to povinné aj sporenie, aj poistenie, že sa takto každý musí zabezpečiť istým spôsobom na dôchodok. Ale to, či už spravuje vaše úspory taká alebo taká spoločnosť, je tak trošku obdobné aj pri tom zmluvnom poistení motorových vozidiel, ale vy o tom slobodne rozhodujete.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán kolega, ja budem veľmi stručný a musím povedať, že v jednom ste mali pravdu, a to je v tom, že áno, my sme za zásluhovosť, ktorá berie do úvahy aj výšku odvedených prostriedkov toho ktorého občana. Žiaľ, vy ste za zásadu vsjo ravno. To znamená, všetkým rovnako. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jaroslav Ivančo. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, bolo to dlhé vystúpenie plné teoretických vstupov a poučiek, ktoré celkom slušne popísalo fungovanie priebežného dôchodkového systému. Dovolím si ale nesúhlasiť s tým, že len priebežný dôchodkový pilier vyrieši alebo bude garantom toho, že občan bude mať pri minimálnych rizikách slušný dôchodok, ktorý si, ako ste sám povedali, sám aj zaslúži. Myslím si, že to vôbec nie je pravda a práve preto vznikli a vôbec ukazujú sa vo svete riešenia, ako sa vysporiadať s problémom prvého piliera, hlavne s demografickým problémom, a je len prekvapujúce, že vy dokážete takto suverénne hovoriť o tom, že prvý pilier má tu byť nejakým záchrancom dôchodkov.

    Osobitne ma ale zaujali pasáže vášho vystúpenia, keď ste hovorili alebo porovnávali druhý dôchodkový pilier s kasínami. A tu si neodpustím poznámočku, že pravdepodobne ste nečítali jedno z posledných čísiel týždenníka Plus 7 dní, pretože vám musím povedať, že skúsenosť s kasínami majú, zdá sa, vaši členovia vlády, nie pán Kaník, a nie naši. A o tom, zdá sa, ešte budeme aj veľa počuť počas vášho vládnutia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Tak ja začnem tam, kde skončil môj kolega, že tiež som si uvedomil, keď som počúval pána poslanca, že nie je celkom logické hovoriť o nejakom Kaníkovom kasíne. Ja som tiež čítal, že minister Počiatek bol v Las Vegas, tak najbližšie porozprávajte o jeho kasíne, ako sa mu darilo. Ale to, s čím prišiel minister Kaník, bol jednoducho systém. Bola odpoveď na dilemu, ktorú rieši dnes celý svet.

    Pozrite sa do Čiech, pozrite sa do Maďarska, do okolitých krajín. Ale aj do krajín starej Európy. Dilemu medzi starnúcou populáciou a zlým demografickým vývojom. Každá krajina hľadá celkom legitímne odpoveď na túto dilemu. Podotýkam, že odpovedi, ktorú ponúkol Kaník, keď už chcete personifikovať, uverilo 1,5 mil. Slovákov.

    Naozaj je nezmysel prirovnávať to ku kasíne, lebo viete dobre, že dôchodkové fondy sú dobre garantované, že majú najvyššiu možnú ochranu, mám pocit, že lepšiu ako banky, o čom neraz hovoril aj guvernér Národnej banky Slovenska. Takže ten prímer nesedí a nestrašme občanov.

    Pán poslanec, je normálne, je normálne, že máte iný názor. Je normálne, že vás bolí deficit Sociálnej poisťovne. Ale je nenormálne, že hovoríte iba o deficite a nehovoríte o veľkých miliardách a tisícoch korún, ktoré majú občania osobne na svojich účtoch.

    Rovnako je nenormálne a podľa mňa ešte nenormálnejšie to, že len kritizujete Kaníka, ale nemáte vlastné riešenie. Až v samom závere ste povedali šesť bodov. Pozorne som počúval. Ale to boli také zbožné želania. Vaša pani ministerka si objednala štúdiu za poldruha milióna korún, ale dodnes nevieme, akú alternatívu ponúka vaša vládna koalícia. A to je podľa môjho názoru nenormálne aj vzhľadom na to, že už poldruha roka vládnete.

  • Ďakujem. S reakciou predpokladám. Treba stlačiť trojku, pán kolega. S reakciou pán poslanec Kondrót. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka, k tomu dedeniu, ktorým ste vy začali. Áno, je to nesystémové v druhom pilieri, ja som o tom hovoril. V treťom pilieri nemám problém, dokonca som za to, aby štát podporoval tretí pilier, ale dedenie nie je vec, ktorá by mala byť v druhom pilieri a je to čiastočná odpoveď aj na otázky alebo pripomienky vašich kolegov neskôr. Ten druhý pilier, tam sme posunuli. V úlohe druhého piliera bola vyššie, ako je úloha druhého piliera, ak je rozumne skonštruovaný, čiže krytie základných sociálnych rizík.

    A s tetou Markou na začiatku, tam sme sa asi nerozumeli, pretože ja som nekritizoval to, že štát ju núti platiť, to je v poriadku, povinný systém musí byť, aj druhý pilier, ak je dobre urobený, je dobrá vec. Ja som skôr hovoril o tom, že ak už ju teda núti platiť a ona má určité právomoci, nemôže po nej chcieť, aby sa orientovala v druhom pilieri tak, ako sa orientujú špičkoví ľudia, ani to v podstate nepotrebuje, ani nemusí vedieť. Jej stačí, že je spokojná s tým, aké záruky jej druhý pilier dáva.

    Hovoril som o zrovnoprávnení prvého a druhého piliera. To je opäť odpoveď na pripomienky kolegov, ktoré zazneli aj neskôr.

    Pán kolega Ivančo, vam možno určité veci ušli. Mám pocit, že ste nepočúvali pozorne a hovorím, opakujem sa, druhý pilier je dobrý, ak je rozumne skonštruovaný, v poriadku. Treba ich zrovnoprávniť. Tretí pilier, takisto.

    A čo hovorí pán kolega Dzurinda. Nemyslím si, že je to takto bezpečné. Hovoril som o tom, čo DSS-ky negarantujú a garantovať by mali. Kaníkove kasíno znamená, akú DSS-ku si tipnem, tak budem mať rozdiel až 35 % dôchodku, a to takisto nie je správne. Ústava nám zaručuje právo na...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Kondrót bol posledným prihláseným do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto z poslancov sa chce prihlásiť k tejto problematike do rozpravy ústne? Pán poslanec Július Brocka, pán poslanec Marian Záhumenský, pán poslanec Jaroslav Ivančo, pán poslanec Ľubomír Petrák, pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Ján Kvorka. Ešte niekto? Nie. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo dávam pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dnes rokujeme o petícií takmer 130-tisíc občanov za rešpektovanie ich názoru na smerovanie dôchodkového zabezpečenia. To, že rokujeme o tom teraz na konci novembrovej, decembrovej schôdze, tak to je tak trošku po funuse a už to spomenuli aj niektorí moji kolegovia vo faktických poznámkach alebo teda moji predrečníci vo svojom vystúpení. Áno, je to tak trošku po funuse, lebo signatári tejto petície sa vyjadrovali k zmenám, ktoré ste vy už v tejto Národnej rade schválili pri novele zákona o sociálnom poistení. V prvom, druhom, treťom čítaní aj pri opätovnom rokovaní o tom, keď to vrátil prezident na opätovné prerokovanie.

    Jednoducho spôsob, akým Národná rada vaším pričinením rokuje o zmenách v dôchodkovom systéme je skôr výrazom hrubej arogancie a výsmechom nie opozície, ale tých občanov, ktorí sa pod túto petíciu podpísali.

    Dámy a páni, parlament je od slova parlare – rozprávať. Ja mám taký pocit, že pod vašou taktovkou sa z parlamentu stáva iná inštitúcia a jej názov by sme mali skôr odvodiť od latinského destruere, čiže asi nie parlament, ale deštrument, tak ako vládna koalícia pristupuje k niektorým zmenám, napríklad aj k zmenám v dôchodkovom systéme.

    Pán Kondrót vo svojom vystúpení diskutoval, myslím si, že príliš hlboko v tom zmysle, že sa vracal niekde na začiatok, kde sa asi ťažko môžeme už vrátiť, lebo my už dnes nestaviame základy dôchodkového systému, my už máme postavenú možno hrubú stavbu a je možné ju v istých ohľadoch vylepšovať, napríklad tam, kde sú veľké tepelné straty možno zatepľovať, ale nie zbúrať celý dôchodkový systém a teraz sa zamýšľať nad tým, že ako by to bolo lepšie urobiť, keby napríklad bol znovu len priebežný dôchodkový systém.

    Pán Kondrót, veď to je ten problém, ktorý je už desať rokov a možno aj viac u nás známy, že dôchodkový systém je najviac zraniteľný práve na nepriaznivom demografickom vývoji. Proste, systém „pay as you go“, ak by sa v najbližších rokoch demografická situácia nezmenila, tak by viedol k tomu, že budú stále nižšie dôchodky, teda pomer dôchodkov ku mzdám, alebo bude potrebné zvyšovať dane a odvody tých, ktorí pracujú. V diskusii, keď sme rokovali o zákone o sociálnom poistení, sa tu často opakoval jeden mýtus, a myslím, že aj pán Senko to spomenul vo svojej faktickej poznámke, že zanechali ste nám deficit v prvom pilieri. Akoby bývalá vládna koalícia zanechala vďaka vytvoreniu druhého piliera tejto vládnej koalícii deficit v prvom pilieri.

    Dámy a páni, to je omyl. Nie prvý pilier je zadlžený. Dôchodkový systém na Slovensku už dve desaťročia sa postupne zadlžoval až na dnešnú úroveň. Ak sme niečo zanechali súčasnej vládnej koalícii po reforme dôchodkového systému, tak to je veľmi priaznivé prostredie pre vysoký ekonomický rast s klesajúcou nezamestnanosťou a s vyššími daňovými aj odvodovými výnosmi na prefinancovanie tohto spoločného deficitu. Tohto spoločného deficitu. Táto vládna koalícia hrubo porušila práva sporiteľov. Napríklad zmenou pravidiel, predlžením doby sporenia z desať na pätnásť rokov. Keď vyháňa zo systému – a rozumne nastaveného – desaťtisíce sporiteľov, pretože to bude práve z titulu tejto zmeny pre nich nevýhodné. Nie preto, že by sa im tam peniaze nezhodnocovali, ale že sa k nim nedostanú a už budú dôchodcovia z prvého piliera. Jednoducho, je to chaos, je to v hrubom rozpore so základnými právami týchto sporiteľov.

    Mňa, priznám sa, že vyrušuje alebo vyrušilo to, keď ste týmto zmenám, ktoré ste presadili, otvorenie systému druhého piliera, že ste to nazvali malou novelou a že ministerka Tomanová hovorí, že na budúci rok príde veľká novela. Prosím vás, no tak keď malou novelou vyháňate desaťtisíce, tak tou veľkou novelou máme čakať, že to budú stotisíce.

    Dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie bude brániť práva občanov sporiteľov zdravých či invalidov, všetkých, čo zodpovedne pristupujú ku svojej budúcnosti a chcú sa v prvom rade sami postarať o svoje dôchodky sporením. A budeme ich brániť aj na Ústavnom súde.

    Na Slovensku sa hovorí porekadlo, že Pýcha predchádza pád. Vaše správanie aj v tomto prípade a v tomto parlamente často je výrazom pýchy a ja verím, že príde aj to druhé. Vás to v tejto chvíli pravdepodobne netrápi, ja vám na záver chcem povedať preto, že ani váš pád nebude trápiť ani mňa a verím, že ani signatárov tejto petície. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pani poslankyňa Jana Vaľová, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem. Pán kolega, vy ste povedali, že sme teda hrubo porušili práva sporiteľov. Nesúhlasím s tým a nesúhlasí s tým vlastne ani, tak ako ho vy nazývate alebo médiá, pán Kaník, otec reformy, ktorý jasne povedal, že ak sa otvorí systém druhého piliera, tak vôbec to nenaruší dôchodkové sporenie. Ja som to osobne počula, pretože to bolo v rádiu v debate, kedy sme mali pána Kaníka a reagoval telefonicky. Takže myslím si, že ak toto rozpráva pán Kaník, otec reformy, tak skutočne potom neviem, o čom rozprávate, o nejakom hrubom porušení práv.

    Pred chvíľou som povedala, že dobrovoľnosť je jedna základná vec, kedy občania majú právo sa dobrovoľne rozhodnúť a rozmyslieť si, akú formu dôchodkového sporenia chcú.

    Ďalej by som chcela povedať, že vy ste sám predtým v parlamente povedali, keď sme prerokovali novelu zákona o sociálnom poistení, sám ste povedali, že sporiteľom by možno stačilo sporiť aj päť rokov. No, nie je to pravda, pretože pán Dzurinda pre SITU uviedol, že priemerný nasporený za tri roky je 28-tisíc korún. Keď si to narátate, je to 93-tisíc za desať rokov. My sme to zvýšili na 15 rokov, to znamená, že nestačí sporiť päť rokov. Za tieto peniaze si myslíte, že si občania tejto republiky dokážu kúpiť rentu? Tí, ktorí dobre zarábajú a slušne zarábajú, si myslím, že na tú rentu budú mať, a preto si myslím, že nechajme na tých občanov a verím tomu, že nikomu sme nenarušili ani neporušili hrubo práva sporiteľom, ale dali sme im možnosť, možnosť podľa svojho uváženia a podľa toho, kam chcú sporiť, aby sa mohli slobodne rozhodnúť. Neviem, prečo týmto občanom by sme mali popierať slobodu slobodného rozhodnutia.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja budem veľmi stručná. Pán kolega poslanec, predsa nikto nikoho odnikiaľ nevyháňa. Veď ide o dobrovoľné vystúpenie zo systému. Buď ide o hlboké nedorozumenie, alebo zámernú manipuláciu faktami. Veď predsa pre tých, pre ktorých je systém výhodný a považujú ho za bezpečný z neho nevystúpia. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky aj svojich dvoch kolegýň chce pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Pani Vaľová, prepáčte trošku zlomyseľnosti na začiatok. Začali ste tak, že ste doslovne povedali, pán Brocka, sám ste povedal, myslím, že ste mali povedať, pán Brocka, sám ste povedali. Áno.

    A teraz k veci. Hovoril som, že cesta zmeny podmienok, aby sa to vyplatilo tým, ktorí sporia v druhom pilieri, by bola skôr znižovať počet rokov sporenia pre tých starších. Napríklad, ktorí sú tam tesne pred dôchodkom a na tom teda trvám, lebo to neznamená, že oni si za tých päť rokov sporenia v druhom pilieri nasporia na veľký dôchodok. Veď o to viac by dostali z prvého piliera. A, samozrejme, okrem renty, pani Vaľová, vy viete, že je možnosť, ten, kto si sporí v druhom pilieri, že nemusí mať rentu, môže si jednoducho teda vybrať tie prostriedky, ktoré si tam nasporil a, samozrejme, predpokladám, že jeho väčšia časť bude práve z prvého piliera, teda alikvotná časť jeho dôchodku.

    A to je vlastne poznámka aj na adresu pani Nachtmannovej. Ona hovorí, že nikoho nevyháňame. No, milé dámy a páni, ak ľudia vstupovali do druhého piliera za podmienky, že minimálna doba sporenia je desať rokov a vy ju uprostred hry zmeníte na pätnásť rokov, no, tak to je vyháňanie z druhého piliera značnej časti sporiteľov. Predpokladám, že aspoň tých, ktorých sa to osobne dotýka.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Marian Záhumenský. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, tzv. reformy kondície slovenského ekonomického tigra z obdobia rokov 2002 až 2006 a čiastočne štyri roky predtým priniesli občanom Slovenskej republiky nevídanú kombináciu bezprecedentných efektov redistribúcie od chudobnejších k bohatším členom spoločnosti.

  • Smiech v sále.

  • Reforma zdravotníctva. Napriek všetkej chaotickosti zaviedla významnú mieru privatizácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v kombinácii s povestnými fixnými poplatkami a verejno-finančne nezmyselnou diverizifikáciou zdravotného poistenia vedúceho k dlhodobému rastu nákladového systému.

    Daňová reforma neuveriteľne evidentným spôsobom zvýhodnila zdaňovanie korporácií a vyšších príjmových skupín pri takmer úplnom odstránení majetkových daní a prenesením ťažiska príjmov verejných financií na unifikovanú daň z pridanej hodnoty, respektíve harmonizované spotrebné dane.

    Privatizácia kľúčových sieťových odvetví slovenskej ekonomiky úspešne zlikvidovala základ pre eventuálne sanovanie nákladov reformy penzijného systému z výnosov transparentného predaja, respektíve prevádzkovania týchto najdôležitejších prirodzených monopolov. Efekty kombinácie dopadov týchto pseudoreforiem sú vskutku unikátne.

    Medzinárodné autority – Európska komisia, Svetová banka, Medzinárodný menový fond čoraz viac udivuje súčasná štrukturálno-rastová situácia slovenskej ekonomiky, keď pri pretrvávajúcich ambíciách vo fiškálnej konsolidácii a v snahe o splnenie kritérií prijatia eura od roku 2009 v prostredí naďalej výrazného hospodárskeho rastu neexistujú výraznejšie inflačné tlaky, a to napriek podstatne klesajúcej miere nezamestnanosti a praktickému dosiahnutiu úrovne potenciálneho produktu.

    Aký to makroekonomický zázrak? Jeho udržanie však bude čoraz zložitejšie, pričom jeden element tzv. reformy minulej vládnej garnitúry bude mať na ne v skutočnosti vskutku fundamentálny dlhodobý dopad. Veď ide o neuveriteľné diletantské pseudoreformy penzijného systému v Slovenskej republike naštartované v roku 2004, o nevyhnutnú revíziu najnepriaznivejších dopadov, o ktorú sa usiluje ministerka práce a sociálnych vecí pani Vierka Tomanová už v schválenej novele zákona o sociálnom poistení.

    Súčasná vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení v roku 2006 sa jednoznačne zaviazala, že prioritou vlády bude zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného dôchodkového systému tak, aby spolu so systémom starobného dôchodkového sporenia poskytovali primerané hmotné zabezpečenie v starobe, teda k návratu k reálnemu napĺňaniu čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti je fundamentálnou otázkou charakter, rozsah a sociálno-ekonomická povaha manévru, ktorým chce terajšia sociálno-demokratická vláda Slovenskej republiky k tomuto cieľu dospieť.

    Nemenej dôležitá je včasnosť zásahu do narastajúcich ekonomicko-systémových disproporcií a výslovných alokačno-distribučných strát, ktoré by spôsobovali pretrvávanie súčasného právneho stavu v oblasti penzijného systému.

    No jednoznačne najdôležitejším opatrením na vytvorenie podmienok, k realizácii ktorého v zásadnej miere prispeje práve opätovne schválená novela zákona o sociálnom poistení, je vytvoriť stav, keď pri takej podstatnej dlhodobej zmene penzijného systému, akým je nepochybne zavedenie viackritériovosti pri súčasnom ponechaní takmer úplnej miery jeho obligatórnosti budú mať všetky dotknuté subjekty občania Slovenskej republiky v prvom rade k dispozícii čo najväčšie množstvo odborných a nezávislých informácií o rozhodovaní sa o spôsobe svojej dlhodobej účasti v štruktúre penzijného systému, ako i minimálne potrebný časový priestor na uskutočnenie tohto rozhodovania.

    Bez uvádzania detailov veľkého množstva odborných a ekonomických analýz, kvantifikácií a diskusií, ktoré sa v prostredí svetovej ekonomickej vedy, ako i permanentného hospodársko-politického diskurzu o alternatívach reformy starobných dôchodkov a ich dopadov vedú prakticky neustále, no osobitne v posledných pätnástich rokoch, obmedzím sa ďalej len na najzákladnejšie argumenty a dilemy spojené so súčasným modelom reformy penzií v Slovenskej republike.

    Existencia centralizovaných organizovaných systémov penzijného zabezpečenia, ako i potreba neustáleho sledovania a prehodnocovania podoby ich finančnej udržateľnosti a pretrvania adekvátnej miery medzigeneračnej spravodlivosti sú trvalými úlohami každej hospodárskej politiky v demokratických spoločnostiach.

    Zmena štrukturálnych parametrov svetového hospodárstva od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, no najmä systematické dopady postupujúcej globalizácie na jednotlivé faktorové ceny a ich vývoj vo vyspelých trhových ekonomikách v kombinácii s demografickými zmenami viedli jednotlivé vlády, ako i hlavné autority medzinárodnej ekonomickej integrácie k hľadaniu a formulácii systémových súvislostí možných alternatív reformy penzií.

    V tomto smere je určite najznámejším pokusom takmer päťstostranová publikácia Svetovej banky – Odvracanie krízy starnutia z roku 1994, prezentujúca a preferujúca viacpilierový penzijný systém a podstatnú váhu príspevkov definovaného systému individuálnych účtov, tzv. kapitalizačný pilier. Tu treba poznamenať, či tieto odporúčania boli vo veľkej miere smerované a projektované na realitu rozvojových krajín, z ktorých sa mnohé v predmetnom období nachádzali v stave rozvratu priebežného, dávkou definovaného penzijného systému, charakteristického nízkou mierou účasti populácie v ňom a neexistenciou stabilnejšieho finančného prostredia na jeho fungovanie.

    Neprekvapuje preto, že krajiny postupujúce v zmysle vtedajších odporúčaní Svetovej banky začali experimentovať s modelom povinnej komerčnej kapitalizácie dôchodkov tzv. čilského typu, čo v mnohých z nich, osobitne v Argentíne viedlo v pomerne krátkom čase ku katastrofálnym výsledkom a k nutnému prijatiu revízií týchto reforiem.

    Celý rad systémov neopodstatnených a empiricky nepreukázateľných mýtov o lepších výsledkoch komerčnej kapitalizácie penzií v porovnaní s logikou a výsledkami priebežného systému, osobitne predpoklady o príspevkoch kapitalizovaných individuálnych účtov a rastu národných úspor vo výške miery výnosu tohto systému pre sporiteľov v porovnaní s priebežným systémom a o prínose kapitalizačného modelu flexibility trhu práce boli v následnom bezprostrednom období vyvrátené zásadnými analýzami takých autorít svetových ekonómií, akými nesporne sú Joseph Stiglitz, Peter Orszag, Nicolas Bárr, Henry Aaron či Paul Samuelson.

    Bez uvádzania detailov ich kritiky obmedzím sa nateraz len na výpočet nasledovných fundamentálnych dilem a krajných kontroverzií, ktoré zavedenie kapitalizačného piliera do penzijného systému Slovenskej republiky od roku 2005 prináša pre celkovú verejno-finančnú udržateľnosť celého systému starobného dôchodkového zabezpečenia, ako aj pre individuálne postavenie a prognózu príjmov jeho jednotlivých účastníkov.

    Zavádzaniu zmeny penzijného systému v Slovenskej republike od roku 2004 a 2005 nepredchádzala prakticky žiadna odborná diskusia o nákladoch budúceho povinného kapitalizačného systému a oprávnenie jeho plnej mandatórnosti pre prvopoistencov, o jednotlivých rizikách spojených s jeho fungovaním a garanciách minimálne sociálne akceptovateľnej miery náhrady a už vôbec nie o adekvátnom na reálnych číslach a prognózach založenom prepočte porovnania výnosnosti kapitalizačného modelu s výnosnosťou priebežného systému pre jeho jednotlivých účastníkov.

    Po druhé. Úplne bolo zamlčané elementárne pravidlo fungovania penzijných systémov tzv. Aaron Samuelsonovo pravidlo výhodnosti priebežného verzus kapitalizačného systému formulované ešte v päťdesiatych či šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ktoré postuluje a zároveň dokazuje, že na to, aby bol kapitalizačný systém pre jeho účastníkov výnosnejší než systém priebežný, musí byť čistý reálny výnos aktív, do ktorých sa v rámci neho investuje v budúcnosti vyšší, než je rast úhrnu miezd na reálnom HDP, respektíve rast reálnych miezd v kombinácii s demografickým rezíduom. Ak to tak nie je, transparentne nastavený priebežný systém s indexáciou založenou na raste reálnej mzdy, respektíve takzvanou švajčiarskou kombinovanou indexáciou je polovica rastu spotrebiteľských cien a polovica rastu reálnych miezd, čo je prístup momentálne uplatňovaný v Slovenskej republike, bude vždy poskytovať vyššie dôchodky ako systém kapitalizačný.

    V súvislosti s práve uvedeným je známe, že ak úroveň HDP na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v súčasnosti výrazne presahuje 60 % priemeru Európskej únie, pričom reálna úroveň HDP na jedného pracovníka v národnom hospodárstve je ešte vyššia a produktivita práce pri aplikácii zohľadnením množstva odpracovaných hodín je Slovenská republika už momentálne ďaleko za úrovňou 70 % úrovne Európskej únie, úrovne jednotlivých mzdových nákladov, no najmä reálnych miezd nedosahuje stále ani 30 % tohto ukazovateľa.

    Navyše podiel miezd na rozdelení faktúrových príjmov v Slovenskej republike mzdy, zisky a takzvaný zmiešaný dôchodok stále osciluje len na úrovni tesne nad 30 %, čo je dramatické zaostávanie za 55 až 65 % podielu miezd na rozdelení príjmov v krajinách európskej pätnástky.

    To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude napriek všetkým obmedzeniam reálnej a nominálnej konvergencie tempo rastu priemerných reálnych miezd v Slovenskej republike v nasledovnom období výrazne vyššie ako v rokoch 1990 až 2006 a osobitne v období 1998 až 2006.

    Priebežný penzijný systém teda bude s vysokou pravdepodobnosťou poskytovať svojim účastníkom vyšší výnos než takzvaný kapitalizačný pilier. Navyše predikcia úrovne a garancia výnosov v takzvanom kapitalizačnom pilieri poskytuje pri používaní všetkých štandardných finančno-alokačných modelov a pri rešpektovaní súčasnej podoby podmienok starobného a dôchodkového sporenia v Slovenskej republike veľmi neuspokojivé výsledky potvrdené doterajším reálnym vývojom hodnoty vykazovaných dôchodkových jednotiek. Dôvody sú endogénne a prakticky neprekonateľné.

    V prípade investovania do DSS-iek do bezpečnejších nástrojov peňažného a kapitálového trhu je súčasná miera ich výnosnosti limitovaná klesajúcou výnosovou krivkou emitovaného štátneho dlhu v Slovenskej republike, ktorého rozsah a reštrukturalizácia boli, sú a budú významné a v neposlednom rade i s ohľadom na plnenie a udržanie takzvaných maastrichtských kritérií.

    Zabezpečením vyššej výnosnosti pri investícii do akcií bráni nerozvinutosť a prakticky bezvýznamnosť organizovaného akciového trhu v Slovenskej republike, ako i trvalo platný argument významnej variability výnosov pri pohľade na priemernú mieru vývoja vyspelých svetových akciových trhov v akomkoľvek období za posledných 150 rokov.

    Skutočnosť, že miera výnosu, respektíve rastu a udržania hodnoty individuálnych dôchodkových účtov v kapitalizačnom pilieri nebude stačiť na zabezpečenie akceptovateľnej miery náhrady u väčšiny účastníkov takzvaného kapitalizačného piliera s nižšími než mediánovými mzdami, a to pravdepodobne ani po dvadsiatich rokoch sporenia v ňom bola analyzovaná a potvrdená, a to i pri voľbe veľmi optimistických predpokladov výnosnosti jednotlivých nástrojov finančného kapitálového trhu, žiadnych 8 % ročne.

    Už pri odborných projekciách v roku 2004 a 2005 tieto analýzy a kritiky ostali zo strany čiastočne a v tom čase adolescentných tvorcov a inšpirátorov tejto reformy úplne nepovšimnuté a zámerne ignorované.

    Jednou z mála rozumných charakteristík druhého piliera v Slovenskej republike je nateraz centralizovaný výber, distribúcia, celková administrácia poistného do DSS-ky zo strany Sociálnej poisťovne. Tento prvok výrazne znižuje administratívne náklady celého systému. Je však nesporné, že aj pre jeho uchovanie bolo potrebné bezpodmienečne zvýšiť tvorbu použiteľných zdrojov Správneho fondu Sociálnej poisťovne, čo bolo aj predmetom prijatej novely.

    Napriek často zdôrazňovanej nízkej úrovni odplát dôchodkových správnych spoločností odplata za správu dôchodkového fondu a odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu, ich agregátna úroveň a extenzívny charakter ich rastu v súvislosti s postupne narastajúcim objemom prostriedkov odvedených na osobné účty sú dostatočné na zabezpečenie kvalifikovaného chodu manažmentu DSS-ky v prospech sporiteľov, ako i na relatívne rýchlu návratnosť investícií ich materských spoločností do tohto systému.

    Je pritom pozoruhodné, že pravidelná správa Medzinárodného menového fondu o hodnotení stability finančného systému Slovenskej republiky z mája tohto roku upozorňuje na viaceré potreby ešte vyššej miery transparentnosti zo strany DSS-iek pri investovaní z verejných prostriedkov sporiteľov.

    Napokon ambivalencia v postoji DSS-ky v nedávnych diskusiách o možnosti zníženia pomeru odvodu do priebežného kapitalizačného pilieru z 9 ku 9, povedzme, na 12 ku 6 implicitne potvrdzuje, že reálnym indikátorom ich investičnej stratégie je dostatočná výška a stabilita poplatkového cash-flow a nie viac-menej konfúzne argumenty o zlepšení miery výnosnosti po naakumulovaní nejakej kriticky veľkej hodnoty investovateľných prostriedkov sporiteľov.

    Záverom by som rád zdôraznil najpodstatnejšiu pozitívnu zmenu, ktorú prináša prijatá novelizácia v oblasti sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. To je povinnosť každej vlády, ktorá akýmkoľvek spôsobom zavádza či mení akýkoľvek model povinného penzijného sporenia kvalifikovane, nestranne a s možnosťou slobodného výberu informovať všetkých občanov o dopadoch, alternatívach a rizikách akejkoľvek zmeny, a to osobitne v prípade hospodársko-politického manévru s takým dlhodobým, z pohľadu jednotlivca prakticky celoživotným dopadom na rozhodovanie a znášanie dôsledkov zo svojho rozhodnutia.

    Aktuálne prezentované informácie zo strany Sociálnej poisťovne preukazujú, že len necelá polovica, to je 45 % mladých ľudí, ktorí sa prvýkrát zamestnali po 30. júni 2006 a boli teda povinní vstúpiť do druhého piliera, si sama aktívne vybrala dôchodcovskú správcovskú spoločnosť a jej konkrétny fond a uzavrela s ňou zmluvu. Za väčšinu z tejto generačnej skupiny musela rozhodnutie urobiť administratívne Sociálna poisťovňa.

    Kde teda zostala efektívna a objektívna informovanosť o takej zásadnej a dlhodobej zmene v oblasti sociálneho poistenia a ako táto úroveň reálnej neinformovanosti a laxnosti korešponduje s toľko omieľanými argumentmi v prospech druhého piliera z pozície posilnenia osobnej zodpovednosti zo slobody výberu?

    V tomto zmysle navrhované takzvané otvorenie kapitalizačného piliera na obdobie najbližšieho pol roka je jedinou možnosťou, krízovou alternatívnou nápravou nezodpovedného a prakticky nedemokratického prístupu presadzovateľov penzijného systému z obdobia minulej vlády.

    Zároveň je potrebné vytvoriť maximálny priestor pre kvalifikovanú, nestrannú a nezávislú diskusiu domácich i zahraničných inštitúcií a autori ekonomického výskumu o skutočných, reálnych parametrizáciách dopadov nateraz platného stavu v podobe penzijného systému v Slovenskej republike na jeho účastníkov, jeho verejno-finančnú udržateľnosť a adekvátnosť vo vzťahu k minimálnym nárokom na medzigeneračnú spravodlivosť a solidaritu.

    Vážení kolegovia a kolegyne najmä z opozície, nikto nespochybňuje prirodzenú relevanciu petičného práva ako jedného zo základných atribútov štandardnej demokratickej ústavnosti. Zároveň som však presvedčený, že organizovanie petícií za zachovanie či dokonca ústavné garancie zachovania finančných tokov súkromným podnikateľským subjektom povinne uhrádzaných zo strany občanov demokratického štátu je celosvetovým unikátom parlamentnej demokracie a úlohy opozície v nej.

    Svojou nezmyselnosťou a extrémizmom predstavuje vlastne opačný protipól takých excesov, ako sú násilné komunistické revolúcie a všeobecné znárodňovanie zo zákona. Na iniciatívy typu petície za zachovanie povinných platieb súkromne platiacich subjektov v oblasti starobného dôchodkového poistenia či zdravotného poistenia by sme mali, vážené kolegyne, kolegovia, čím skôr potichu zabudnúť, kým sa tento exces nestane objektom a predmetom nejakej zábavnej hospodársko-politickej analýzy zahraničných médií či akademickej, ekonomickej a právnej komunity vo vyspelých ekonomikách.

    Rád by som na záver vyzval vážených poslancov za SMK, aby si v týchto súvislostiach spomenuli na viaceré rozumné argumenty o potrebe sociálnej solidárnosti v textoch i volebných programoch v minulosti.

    Vážených poslancov KDH by som si dovolil požiadať o ich návrat k úvahám o solidarite obsiahnutých v jednotlivých sociálnych encyklikách cirkvi.

    A napokon vyvíjajúce sa liberálno-konzervatívne teleso SDKÚ by som si dovolil upozorniť na elementárne požiadavky vzťahu práva, informovanosti v súlade novej legislatívy s diskriminačnou dogmatikou existujúcich právnych noriem. A napokon konštatovanie, citujem, „hospodárska politika má vždy napomáhať k maximalizácii spoločenského produktu, a nie k maximalizácii individuálnej čistej súčasnej hodnoty“.

    Autorom tohto citátu je jeden z vašich určite najobľúbenejších velikánov Friedrich von Hayek, ktorý toto uviedol na stránkach svojho legendárneho spisu Rechtsordnung und Handelsordnung z roku 1969. Veď práve rozdiel medzi právnym poriadkom a chaosom účelového handlovania na náklady verejnosti je tým rozdielom, o zabezpečenie ktorého nám pri vytváraní podmienok dlhodobo udržateľného a spravodlivého penzijného systému musí predovšetkým bezpodmienečne ísť.

    V tomto zmysle som presvedčený, že schválenie predloženej novely poslancami Národnej rady Slovenskej republiky je prvým krokom k tomu, aby občania Slovenskej republiky tigre či medvede, či iné šelmy vašich reforiem neostávali ďalej len v postavení cirkusových zvierat, ktoré so zabezpečenými mrežami očakávajú konečne aspoň trochu väčší prídel potravín zakúpených za zlomok poplatkov, ktoré od návštevníkov najmä zo zahraničia pravidelne vyberajú konzervatívno-liberálno sa tváriaci už obkukaní a obstarožní odborní krotitelia. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

    J. Halecký: Ďakujem, pán predseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Záhumenského chcel by som iba pripomenúť to, že skutočne je potrebné rešpektovať právo a petíciu k tomuto problému, a to z tohto dôvodu, že minimálne vytvorí priestor pre diskusiu o probléme, ktorý nie je jednoduchý, ktorý postihuje niekoľko generácií a ktorý, zdá sa, že zasiahne do kvality života nielen terajších občanov, ale hlavne občanov budúcich.

    Myslím, že aj z ostatných príspevkov odznelo, že je to progresívny spôsob kapitalizačného sporenia na dôchodok a je to spôsob, ktorý je všeobecne sa rozširujúci vo svete.

    Takže túto oblasť nemožno nejako spochybňovať. Ale na druhej strane je potrebné, aby sa vytvárali ďalšie možnosti nastaviť tento systém tak, aby bol správne a objektívne fungujúci. Odzneli tu aj argumenty, ktoré, myslím si, že bude potrebné brať do úvahy aj v ďalšom období, lebo podľa mňa by bolo najlepšie, pokiaľ by tá diskusia trvala do veľkej novely o sociálnom zabezpečení a potom už, aby sa veľmi niektoré, hlavne tie parametrové skutočnosti nemenili.

    Myslím, že bolo dostatočne zdokumentované, že garancie v druhom systéme sú viacej prenesené na štát ako na súkromné spoločnosti, čo je otázne. Ale nebolo nič hovorené o tých parametrových otázkach prerozdelenia príspevkov do prvého a druhého piliera. A myslím si, že v tejto otázke bolo by dobre, pokiaľ by sme už vedeli sformulovať či pomer 50 % ku 50 odvodov do sporenia a poistenia je adekvátny, lebo toto je rozhodujúca miera. Alebo či je to niečo, čo treba korigovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Záhumenský reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len v krátkosti chcem poďakovať pánovi poslancovi Haleckému, ktorý vlastne tiež potvrdzuje to, že v súčasne nastavenom systéme priebežný pilier zabezpečuje vyššie dôchodky pre občanov ako kapitalizačný pilier, ktorý vlastne negarantuje nič.

    Ja chcem povedať, že pokiaľ by občania boli objektívne informovaní o tom, aké vlastne výnosy im prináša druhý pilier a pokiaľ by nebola taká masívna reklamná kampaň na to, aby občania vstúpili do tohto piliera, tak tých sporiteľov by bolo podstatne, podstatne menej. Lebo ľudia, ktorí majú nižšie ako mediánové mzdy, jednoducho im ani po dvadsiatich rokoch nebude stačiť dosť na to, aby mali primeranú starobu aspoň na úrovni priebežného piliera.

    Myslím si, že vo svojom vystúpení som jasne preukázal, že priebežný pilier najmä ľuďom s nižšími príjmami dokáže zabezpečiť podstatne lepšie podmienky pre svoju starobu ako kapitalizačný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Ivančo. Ešte predtým, ako mu dám slovo, vás chcem, kolegyne, kolegovia, informovať, že sme sa s predsedami poslaneckých klubov dohodli na pokračovaní alebo na spôsobe prerokovania programu 16. schôdze takto. Od 12.00 hodiny do 13.00 hodiny, to znamená len jednu hodinu bude obedňajšia prestávka a dokončíme rokovanie od 13.00 hodiny. Zostáva nám dorokovať tento bod, ktorý práve rokujeme. A posledný bod je deklarácia o hladomore na Ukrajine. Po prerokovaní všetkých bodov by sme potom pristúpili k hlasovaniu a ukončili by sme rokovanie 16. schôdze. Ďakujem pekne.

    Máte slovo, pán Ivančo.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda, za slovo. Ctené dámy, vážení páni, rokovanie posledného dňa poslednej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2007 je venované symbolicky politickej téme, ktorá odráža celoročné dianie slovenskej politiky. Ako v obsahu, tak aj v prístupe. Zaradenie tejto témy na čas po schválení zákona o dôchodkovom zabezpečení je vskutku obrazom reálnej, ale, žiaľ, bezprizornej politiky vládnej koalície voči opozícii počas celého roka 2007.

    Skúsme trochu širšie rozobrať politicky danú tému. Rok 2007 bol rokom, keď najsilnejšia politická a vládna strana ukázala podľa môjho názoru strach z politickej diskusie. Rok určite bude v histórii vnímaný pre politiku a demokraciu ako rok veľmi smutný. Je to rok pochovania demokratických pravidiel i pochovania pravidiel parlamentnej politiky, keď koaličná väčšina valcovala a všetko, čo bolo iné, sa nedalo prijať. Čo bolo dobré, si jednoducho prisvojila. Zdá sa mi, že aj prerokovanie dnešnej témy po tom, čo všetko sa tu udialo, je len volaním zo záhrobia. Takmer celý rok sme boli svedkami vyvolávania duchov a traumatizujúcich aktov voči reforme dôchodkového zabezpečenia. Boli sme svedkami rôznych prístupov, zdôvodnení a rečí ťažkého kalibru silného predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Silné a demagogické reči však boli len o predvádzaní sa v médiách. Žiaľ to, aby názor 126-tisíc ľudí bol témou rokovania parlamentu tejto krajiny, ako hovorí nemenovaný kolega, témou rokovania ctenej Národnej rady pred rokovaním o zákone v čase, ktorý prináleží tomuto rokovaniu, silný predseda vlády so svojou väčšinou presadiť nedokázal. Je to prehra, pán predseda.

    Žiaľ, dámy a páni, cieľ bol iný. Žiaľ, cieľ sa aj naplnil. Realizáciou zámerov a socialistických téz predstavitelia sociálneho štátu siahli ľuďom na dôchodkové úspory. Brutálnym spôsobom sa zo dňa na deň predĺžila doba sporenia z desať na pätnásť rokov, čo pre súčasných päťdesiatnikov nie je nič iné ako facka. Všetko sa udialo až príliš rýchlo, bez dostatočného vysvetlenia.

    Zásah vlády do dôchodkového systému poškodil predčasných dôchodcov, invalidov, mladých doktorandov, mamičky na materskej dovolenke, jednoducho všetkých poctivých a aktívnych ľudí, ktorí zodpovedne pochopili, že budúcnosť dôchodkov, budúcnosť ich ďalšieho života je v ich rukách.

    Ľudský rozmer strany SMER, vládnej koalície je taký silný, že si naduto obišiel právo na názor 130-tisíc ľudí. Pritom všetci tu budeme hovoriť, že petičné právo patrí medzi jedno zo základných ľudských práv. To všetko sa udialo pod rúškom, citujem, „stability Sociálnej poisťovne, stability verejných financií, deficitu“. Aké to ľudské slová boli v dôvodovej správe? Čo bude potom, ako zákon začne platiť? Bude len to, aby v kasíne hrali tí, čo tam chodia aj dnes, ale určite tam nebudú chodiť budúci dôchodcovia. Dôchodkový systém ste tak vrátili späť a tým, ktorí podpisovali petíciu za, podotýkam, nezhoršovanie postavenia dôchodcov ste ukázali, ako vyzerajú nové politické pomery. Zdevastovanie politického prístupu k petícii, žiaľ, nevyrovnali ani finančné náklady, ktoré, a to nehovoríme len my, sú diskutabilné a dlhodobo neakceptovateľné.

    Dovolím si jeden citát. „Tam, kde to je možné a kde došlo k ignorovaniu postoja verejnosti a opozičnej menšiny je vláda pripravená pristúpiť k nápravám.“ Robert Fico 1. augusta 2006 programové vyhlásenie vlády. Stodvadsaťšesťtisíc ľudí je buď malá menšina, alebo je vláda nepripravená pristúpiť k náprave. Aký to čarovný citát predsedu vlády z augusta 2006 v kontexte doby. Kto iný dnes dokázateľne ignoruje postoj verejnosti ako predseda vlády, ktorý nedokázal zabezpečiť prerokovanie petície ľudí o dôchodkovom sporení vtedy, ak bol bodom programu obsah samotnej petície – zákon o dôchodkovom sporení. Kto zviazal ruky poslancom koalície, že nemohli stlačiť gombík áno pri procedurálnom návrhu z opozície?

    Dovolím si ďalší citát alebo opakovať citát. „Kde došlo k ignorovaniu postoja verejnosti, že vláda je pripravená pristúpiť k nápravám?“ Čo sa zmenilo od 1. augusta 2006? Zmenili sa ľudia, verejnosť alebo sám Robert Fico? Prečo sme teda nemohli obhajovať ľudí, ktorí podpísali petíciu predtým, ako sme hovorili vecne o tom, čo sa bude týkať ich dôchodkov. Ignorácia petičnej akcie sa pravdivo môže pomenovať, ako to s obľubou hovorí jeden z podpredsedov Národnej rady zhodou okolností za stranu SMER – sociálna demokracia, ignoráciu petičnej akcie môžeme pomenovať ako, citujem, „porušenie elementárnej slušnosti“.

    Ako odkaz voličom, tým voličom, ktorí podpísali alebo, ak chcete, odkaz národu, že nie sú schopní ľudia, ktorí podpísali petíciu, reálne vidieť veci, slobodne sa rozhodovať. Aj takéto vety zaznievajú dnes v slovenskom parlamente zo strany koaličnej väčšiny. To asi aj znamená, že pre vás nie sú títo ľudia ani schopní voliť.

    Hovoríte však o vašom mandáte, o podpore asi tiež len ľudí. To vaši ľudia sú iní? To vaši ľudia nepodpisovali petíciu? To vaši ľudia nepotrebujú nový systém dôchodkového zabezpečenia? Ľudia sú si istí. Mnohokrát veria politikom. Len, žiaľ, nevidia vždy do zákutí segmentov správy štátu. Vždy, keď treba výsledky volieb, rešpektujete. Vždy, keď treba ľudí, dokážete sa nimi oháňať. Ale to, že pod petíciou je podpísaných 126-tisíc ľudí za veľmi krátky čas a som presvedčený, že aj vašich voličov, ste si nevšimli. Zaslúžili si, aby ste náležite v pravej chvíli hovorili predtým, akom sme im brutálne zmenili pravidlá. Sporitelia, dámy a páni, vás o to žiadali a zaslúžili si toľko elementárnej úcty, aby sme v čase na to potrebnom o tom rokovali.

    Dovolím si ešte jeden citát. „Poďme spolupracovať na tom, aby sme rozširovali predindikácie demokracie, len tá demokracia má viac atribútov. Okrem tej zastupiteľskej, je tu aj forma priamej demokracie.“ Citát pána podpredsedu Číža. Pán podpredseda, ako vnímate petíciu ľudí a čo sa u vás zmenilo od 8. februára 2007, kedy ste uviedli v slovenskom parlamente tento výrok, v ktorom sa oháňate priamou demokraciou. Prečo vám priama demokracia nestála za to, aby sme hovorili včas o petícii. Ľudia sú vo voľbách dobrí. No, aj oni musia rozlíšiť medzi dobrými, zlými, dôveryhodnými aj nedôveryhodnými rozhodnutiami a posúdiť aj skryté agendy strán, skryté zámery. Napriek tomu rešpektujeme ich názor. Podpisy ľudí v petícii sú asi nehodné toho, aby sme ich rešpektovali. Pre stranu SMER sú azda ľudia podpísaní pod petíciou len dav nehodný toho, aby ste sa ich názorom legitímne vyjadreným legitímne zaoberali? Tu neobstoja tvrdenia o správnosti použitia rokovacieho poriadku, keď sme v tomto čase úplne vecne mimo témy. Petícia a petície roku 2007 budú zapísané ako úspešné vyjadrenia názoru ľudí na dianie na Slovensku.

    Ľuďom patrí vďaka za odhodlanie, za prejav záujmu aj vyjadrenie názoru. Uvidíme, ako sa vy vysporiadate s dnešným rokovaním a s dnešným návrhom pani poslankyne Radičovej, aby ste petíciu nezobrali len na vedomie, ale aby ste učinili aj konkrétne kroky k tomu, aby petícia bola pre vládnu koalíciu zmysluplná.

    Ctená koalícia, bola šanca na legitímnu diskusiu, aby ste presviedčali, aby ste ukázali, že dôveru a podpisy ľudí beriete vážne. Petícia a jej zaradenie na koniec rokovania poslednej schôdze v roku 2007, skoro mesiac po prijatí zákona je zlým skutkom. Je symbolickým obrazom politickej nekultúry počas celého roka a premárnením šance, lebo pokrok sa dosahuje aj prevenciou zlých skutkov.

    Petícia bola, ctené poslankyne, vážení poslanci, preventívnou akciou voči zásahom do zmien v dôchodkovom systéme. Žiaľ, preventíva nebola úspešná a opozícia zodpovedne vyhlasuje, že systém je chorý.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenia s faktickou poznámkou páni poslanci Halecký, Mikloš, Madej, Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pán predseda výboru Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Z vystúpenia pána poslanca Ivanča by som chcel len trošku korigovať ten jeho záver, že bolo málo diskusie, alebo že boli nejaké brutálne spôsoby korekcie v novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení a prípadne, že petícia mala preventívny charakter na úpravu niektorých bodov v sociálnom zabezpečení.

    Chcem pripomenúť, že aj terajšia diskusia je svedectvom o tom, že diskutujeme o tom a myslím si, že dobre konštatoval, že to bol najviac diskutovaný problém v posledný rok a pol, že najviac sa hovorilo o sociálnom zabezpečení, o reforme, o druhom pilieri, a tak to bolo vnímané aj v spoločnosti.

    Na druhej strane chcem pripomenúť, že mnohé body, ktoré petícia mala, boli zohľadnené už v novelizácii zákona. Nehovorím, že to ľudová strana zabezpečovala, ale spočiatku to pertraktovala a tlačila, nakoniec to bol výsledok, že taký istý záver si osvojila aj celá koalícia a otázka, ktorá tam aj v petícii vystupuje, predčasní dôchodcovia, mamičky na dôchodku, opatrovatelia zdravotne postihnutých, bola v novelizácii zákona zohľadnená, takže predsa len nejaký efekt, nejaký význam to má a svedčí to o tom, že aj koalícia vie v niektorých bodoch ustúpiť a urobiť zmeny, ktoré sa zdajú byť oprávnené.

    Považujem isteže bod o dôchodcoch ešte za problematický na rokovanie pri tzv. veľkej novele, ale myslím si, že požadovať, aby žiadne zmeny sa nerobili, je dosť ťažké, pretože najskôr treba na začiatku každého závažného multigeneračného systému urobiť zmeny a potom ho stabilizovať v nasledujúcom období. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem oceniť vystúpenie kolegu Ivanča, chcem ho doplniť najmä v jednom bode. Viackrát tu zaznievalo z úst koaličných poslancov, že nikto nikoho z druhého piliera nevyháňa, že to je len zdobrovoľnenie a že zdobrovoľnenie v princípe nie je zlé. Bola by to pravda, vážené dámy, vážení páni, keby sa váš predseda vlády najmä, nielen on, ale najmä on správal inak. Ale váš predseda vlády a predseda vašej strany klame, váš predseda vašej strany a vašej vlády straší občanov. Váš predseda opakovane vyvoláva neistotu v občanoch, keď lživo prirovnáva DSS-ky k nebankovým subjektom a z tohto klamstva, z tejto opakovanej lži ho musel usvedčiť dokonca aj guvernér Národnej banky, ktorý sa ináč snaží byť veľmi zdržanlivý.

    To, že klamete, že zavádzajúcim spôsobom naozaj chcete vyháňať ľudí z druhého piliera, o tom svedčí aj vami schválený štátny rozpočet. Vo vami schválenom štátnom rozpočte predpokladáte navýšené príjmy Sociálnej poisťovne o 2,5 mld. ľudí práve z peňazí tých ľudí, o ktorých predpokladáte, že na základe takejto kampane odídu z druhého piliera a to, čo si nasporili pripadne Sociálnej poisťovni.

    Takže vy sami tým, akým ste štátny rozpočet schválili a že ste v ňom schválili aj túto položku, dokazujete, že to nie je len zdobrovoľnenie druhého piliera, o ktorom by sa naozaj dalo diskutovať a s ktorým by som v princípe ani ja nemal zásadne nič proti, aj keď sú argumenty aj proti, aj za, ale spôsob, akým to robíte a spojenie s touto lživou kampaňou, s touto kampaňou vyvolávajúcou neistotu medzi menej informovanými občanmi, toto vás usvedčuje zo skutočných motívov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Ivančo, zaujal ma z vašich úst jeden výrok, že v roku 2007 sa tu pomaly mala pochovať demokracia. Vychádzam z toho, že keďže ste tu nesedeli, pán poslanec, v minulom volebnom období, pardon, ale pravdepodobne si to vôbec nepamätáte, v mnohých prípadoch to, čo sa tu dialo, takže, keď si to nepamätáte, nemôžete asi ani porovnať, že v súčasnosti sa, pán poslanec, nachádzate v solídnom parlamente, pretože o vládnej koalícii možno konštatovať, že pozostáva z troch stabilných politických strán a poslaneckých klubov.

    Vy si nepamätáte asi obdobie vlády Mikuláša Dzurindu a čas, keď v parlamente vedenom Pavlom Hrušovským si zabezpečoval Mikuláš Dzurinda podporu v parlamente nezávislými poslancami. Mali ste asi 62 vlastných poslancov a tých ostatných ste, pán poslanec, zháňali ako, akými dohodami? Poslancami, ktorí sa spreneverili svojím politickým programom a vrcholom bolo, pán poslanec, keď šnúrku na vládnych nohaviciach držali poslanci, ktorí odišli z politických strán a najväčšia zábava bola, keď Mikuláša Dzurindu podporoval bývalý poslanec Komunistickej strany Slovenska. Hovorilo sa o politickej korupcii, pán poslanec, hovorila to aj bývalá poslankyňa SDKÚ o istých výhodách poslancov. Nechcete mi povedať, že na toto ste, pán poslanec, zabudli, keď ste hovorili o pochovaní demokracie? Minulé volebné obdobie bolo príznačné tými slovami, ktoré ste vy pomenovali. Ďakujem.

  • Pán kolega, chcela by som povedať, že vládna strana nič nevalcuje v tomto parlamente, nepochováva žiadne zákony, pretože si dala za úlohu v sociálnej politike urobiť rázne zmeny v takých nesociálnych krokoch, aké boli prijaté za bývalej vlády. Napríklad známy antisociálny zákon pána Kaníka o sociálnom poistení, a tak je len logické, že názory alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré nám tu posúvate, zrejme občania v bývalých voľbách teda boli s nimi nespokojní, a preto vám dali takú známku, akú vám dali. Takže my nemôžeme prijímať vaše myšlienky a môžeme prijímať iba tie, ktoré v skutočnosti vylepšujú novely zákonov, ktoré my ukladáme alebo ktoré my dávame. To znamená, že tieto sú aj prijaté.

    Ďalej by som ešte chcela povedať, že aj pán predseda parlamentu, čo sa týka petície, musí byť zodpovedný v tom, že petíciu je potrebné preskúmať, potom prerokovať vo výboroch a tak až nasledovne predložiť na rokovanie parlamentu. A ja si myslím, že táto petícia sa dostala na prerokovanie a je dosť času na to, aby sme mohli k nej diskutovať.

    A chcela by som sa ešte spýtať alebo vlastne položiť takú otázku. Myslíte si, že keď hovoríte, že terajší dôchodcovia nebudú môcť chodiť hrať do kasína. Myslíte si, že predošlí dôchodcovia, hlavne tí, ktorým sme my museli vrátiť peniaze v tom antidiskriminačnom zákone od pána Kaníka, ktorí nemali z čoho žiť, si chodili hrať do kasína za to, aké ste im pridelili invalidné dôchodky?

  • Pán poslanec Ivančo, vaša reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Pán kolega Madej, ja si pamätám minimálne dva roky minulého volebného obdobia, lebo som tu už sedel, je mi ľúto, lenže vy si to nepamätáte, a pamätám si také veci, že keď napríklad sa prerokoval štátny rozpočet, tak sa dávali návrhy poslancov koalície aj opozície, bola búrlivá diskusia a prechádzali návrhy aj opozičných poslancov.

    Pamätám si aj na časy, pán kolega, keď návrhy vládnej koalície podporil aj váš kolega, člen poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia. Pamätám si na tie časy. Ale pamätám si aj na časy, keď mnohí z vašich kolegov vykrikovali z lavíc a domáhali sa svojich práv a veľmi vehementne kričali, ako sa im tu škodí.

    A k pani poslankyni Vaľovej. Pani poslankyňa Vaľová, ako môžete na vládu, ktorá zaviedla príspevok na dopravu žiakom v hmotnej núdzi, ktorá zaviedla sociálne štipendiá, ktorá zaviedla korunový obed pre ľudí, pre deti, ktoré sú v hmotnej núdzi, ktorá zaviedla príspevok na dopravu do školy pre deti, ktorých rodiny sú v hmotnej núdzi, ako môžete hovoriť o našej vláde, že sme málo sociálni. Čo iné ste zaviedli vy, aby ste boli sociálnejší? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do 13.00 hodiny, tak ako sme sa dohodli. Budeme pokračovať o 13.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, kolegovia. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia. Do rozpravy je ústne prihlásený pán poslanec Petrák. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, tu nevidím žiadne, takže preto toto oslovenie. Je už taký pokročilý predvianočný čas, tak dovoľte, aby som veľmi v krátkosti povedal pár poznámok k petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia.

    Veľmi pozorne som počúval rozpravu, ktorá tu zaznievala počas dnešného dopoludnia a jednoznačne musím povedať, že zazneli tu aj odborné príspevky, ktoré sa pozerali triezvym pohľadom na dôchodkový systém a jeho problémy, ale myslím si, že podstatná väčšina príspevkov, ktoré tu zazneli, boli politicky orientované. V tejto chvíli mi nedá nepovedať, že myslím si, že pán podpredseda Hort má v strane SDKÚ zdatných nasledovníkov, takže myslím si, že v blízkej dobe sa môže pod ním triasť aj stolička z hľadiska ideologických prejavov.

    Dámy a páni, to, čo je podstatné na dôchodkovej reforme, je odborný pohľad. Ja si vcelku vysoko cením pohľad pani poslankyne Radičovej, ktorá sa snažila v zmierlivom tóne pomenovať alebo načrtnúť problémy, ktoré sú spojené s dôchodkovom reformou.

    Základná téza, ktorá tu odznela, myslím si, že je najsprávnejšia pre vystihnutie problematiky, že dôchodková reforma je systém o veľa premenných, s veľa neznámymi a s takmer žiadnou známou konštantou. Z tohto pohľadu sa musíme pozerať na celú dôchodkovú reformu.

    Ja len veľmi v krátkosti ukážem tým, ktorí ste tu v sále, obrázok, ktorý hovorí o deficite dôchodkového systému v percentách hrubého domáceho produktu a ktorý popisuje jednoznačne jednotlivé vplyvy jednotlivých opatrení na dlh v dôchodkovom systéme.

    Ak by sa nereformovalo, je to tá spodná krivka, a ak sa zavedie reforma a najvýraznejší vplyv na tú reformu má zvýšenie veku odchodu do dôchodku z pôvodného na 62 rokov, ten systém priebežného financovania sa dostane v určitej oblasti do plusových čísiel. Ak zavedieme k tomu druhý pilier, celá krivka sa posunie dole a opätovne sa nachádzame v červených číslach, to znamená, systém opätovne vytvára dlh.

    Veľmi veľa sa tu hovorilo o tom, či systém dôchodkového zabezpečenia priebežný má šancu na život alebo nemá šancu na život. No iste tá téza, ktorá tu zaznievala, a ja s ňou plne súhlasím, že z hľadiska stability systému, z hľadiska rozdelenia rizika je lepšie, ak sú dva piliere, to znamená kapitalizačný aj priebežný, tak tento systém v každom prípade ja osobne podporovať budem, ale druhá vec je, ako sú nastavené parametre.

    Ak by sme sa pozreli opätovne na ten obrázok, ktorý som ukazoval, tak len holým zvýšením veku odchodu do dôchodku sa systém priebežného financovania dostal do plusových čísiel zhruba do roku 2024, neviem to presne odčítať z toho grafu. A ak by sme hľadali odpoveď na otázku, či bolo potrebné zavádzať aj kapitalizačný pilier v pomere 9 ku 9, lebo hovoríme predovšetkým o pomere 9 ku 9, tak dovolím si o tom pochybovať, lebo myslím si, že ten systém nebol jednoznačne dobre navrhnutý a nebol vybilancovaný.

    Ja si dovolím tieto svoje tvrdenia podoprieť autorom týchto výpočtov, a tým autorom bol docent Melicherčík z Fakulty matematiky a informatiky z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý vytváral výpočtový model na popísanie javov v dôchodkovom systéme a z jeho odborných publikácií, na ktoré sa v predchádzajúcich rozpravách odvolávali aj kolegovia z opozície, sa uvádza.

    Z hľadiska fiškálneho deficitu je dvojpilierový systém z dlhodobého hľadiska výhodnejší ako jednopilierový. Zohľadniac riziko výnosnosti aktív sme ukázali, že dôchodky v dvojpilierovom systéme budú pravdepodobne vyššie ako v jednopilierovom. Ja by som tu dal ťažisko pravdepodobne, lebo ten vývoj je, samozrejme, závislý od vývoja finančného trhu a môže a nemusí byť.

    Toto svoje tvrdenie, ktoré možno sa nie každému páči, podopriem skúsenosťami z čilskej reformy. A ja som to tu už z tohto miesta niekoľkokrát spomínal. Čilská reforma priniesla po prvých dvadsiatich rokoch reálne zhodnotenie vložených finančných prostriedkov zhruba na úrovni 1 % a zhruba pätnásť rokov po začiatku reformy došlo k turbulenciám na finančnom trhu a reálna hodnota v určitom období poklesla o viac ako mínus 10 %.

    To znamená, ak niekto by odchádzal v tom období do dôchodku, tak jednoducho tie peniaze, ktoré vytiahne zo sporenia a za ktoré si bude nakupovať anuitu, budú alebo boli znehodnotené o viac ako 10 %, to znamená, nedosiahli ani úroveň inflácie. Skôr treba povedať, že ten sporiteľ mal menej, ako tam vložil v reálnych číslach.

    Druhé tvrdenie, ktoré odopiera to, že ten jednopilierový systém nie je až taký problémový a že by ho bolo treba úplne zavrhnúť, je, a konštatuje takisto pán docent Melicherčík, že môže sa stať aj opak, že jednopilierový systém bude poskytovať vyššie dôchodky ako dvojpilierový. Otázka znie kedy?

    A ja si osobne myslím, že to obdobie po dobu najbližších desiatich až pätnástich rokov je zhruba obdobie, kedy sa to môže stať, nakoľko priemerné platy v Slovenskej republike sú omnoho nižšie ako priemerné platy v Európskej únii. Tým, že bude musieť zákonite dochádzať k vyrovnávaniu, bude môcť nastať situácia aj taká, že dôchodok z prvého piliera bude vyšší ako dôchodok z oboch pilierov súčasne.

    To, čo je však podstatnejšie, a myslím si, že to bola hlavná motivácia, prečo sa zavádzal dôchodkový systém v tom tvare, ako je zavedený dneska, sú tam podľa mňa dva dôležité ukazovatele.

    Prvý ukazovateľ je, aby celkové náklady na dôchodkovú reformu boli čo najmenšie. Ak by som sa pozrel opätovne na ten graf, ktorý som tu už ukazoval, náklady na reformu sú všetky, je plocha, ktorá je ohraničená krivkou a iksovou osou, to znamená, tá plocha zodpovedá celkovým nákladom vynaloženým na reformu. Teraz je otázka, kde postavíme tú hranicu, či budeme za hranicu brať rok 2050, alebo 2080, alebo niekde ďalej. Ak to postavíme takto, tak znovu si dovolím požičať tvrdenie pána docenta Melicherčíka, ktorý hovorí: „Pozitívny vplyv zavedenia sporivého piliera sa prejaví až neskôr. Po roku 2044 je už deficit dvojpilierového systému nižší ako deficit jednopilierového systému.“

    A tu sa mi nedá neopýtať, ak hovoríme o roku 2044. Ak sa reforma zavádzala v roku 2004. Celkový rozdiel je 40 rokov. Vieme my popísať ekonomické javy, vieme my popísať vývoj spoločnosti, vieme my popísať demografický vývoj dostatočne spoľahlivo na to, aby sme tento model jednoznačne vyhodnotili ako model, ktorý je najlepší z dlhodobého hľadiska? Ja osobne si myslím, že tých neznámych premenných je tu tak veľa, že ak chceme mať triezvy pohľad na veci, tak sa musíme zamyslieť nad tým, či nie je náhodou potrebné meniť parametre systému.

    Ak dovolíte, ja by som sa v krátkosti pozastavil ešte pri petícii. Bolo tu niekoľkokrát povedané, že vládna koalícia si nectí petičné právo, že vládna koalícia mala predradiť petíciu pred prerokovaním zákona a podobne. Tvrdenia, na ktoré môže mať každý určite svoj názor, ale ja by som sa oprel vo svojom vystúpení o otázky, ktoré boli vznesené v petícii, alebo ciele, ktoré mala petícia dosiahnuť.

    Ľudia sa podpisovali pod nasledujúce tvrdenia. Je potrebné zabezpečiť ústavným zákonom, aby nemohli byť prijaté zmeny, ktoré zhoršujú postavenie dôchodcov. Nepresadzovať zmeny v podmienkach dôchodkového sporenia, ktoré by boli v neprospech sporiteľov. To sú prvé dva body z tej petície. Ja sa pýtam. Nie sú náhodou tieto dva body v opozícii voči sebe? Ak budeme hovoriť o zabezpečení postavenia dôchodcov, ak budeme hovoriť o deficite celého dôchodkového systému, už som pomenoval mieru neurčitosti, ktorá je pri tých výpočtoch.

    Druhú vec, na ktorú si dovolím upozorniť, je miera náhrady. Miera náhrady bola spomínaná, myslím si, aj pánom poslancom Miklošom pri rokovaní o zákone o štátnom rozpočte. Je pravdou, že miera náhrady dnes niekde osciluje okolo 42, 43 % z priemernej mzdy.

    Čiže cieľom dôchodcov, ktorí prichádzajú z priebežného piliera, a tí dôchodcovia budú prichádzať ešte desať až pätnásť rokov, jednoznačne budú požadovať, aby miera náhrady zostala zachovaná, alebo aby sa zvyšovala, lebo toto bol jeden z cieľov dôchodkovej reformy.

    Na druhej strane je tu bod 2, ktorý hovorí, že opatrenia, ktoré sa vytvoria, nemôžu byť v neprospech sporiteľov. Čo je záujmom sporiteľov? Záujmom sporiteľov je, aby sporivá zložka, ktorú máme dneska vo výške 9 %, bola čím vyššia, aby mali nasporené čím vyššie finančné prostriedky. Takže na jednej strane máme požiadavky priebežného systému a terajších dôchodcov, ktorí hovoria, že potrebujú mať vyššie dôchodky a vyššiu mieru náhrady, na druhej strane máme záujmy sporiteľov, ktorí hovoria, že potrebujú mať vyššie nasporené finančné prostriedky. Môj osobný názor, ak sa na to dobre pozerám, tak je, že tieto dva body si navzájom odporujú a v podstate si myslím, že v tomto duchu je táto petícia čiastočne zmätočná.

    Tretí bod. Zachovať minimálne a neznižovať ani dočasne v súčasnosti platnú výšku odvodov na dôchodkové poistenie. A tu by som sa opätovne chcel spýtať. Akú výšku odvodov na dôchodkové poistenie? Máme pomer delenia 9 ku 9. Okrem toho máme rezervný fond vo výške 4,75 %, ktorý dnes zostáva v prospech Sociálnej poisťovne a aj z tohto rezervného fondu sa sanujú výpadky v prvom pilieri. Otázka, ktorá tu logicky zaznieva, je určený rezervný fond na to, aby sa priebežne sanovali výpadky z prvého piliera alebo bolo zámerom tvorcov dôchodkovej reformy pri zavádzaní rezervného fondu, aby sa vytvorili aj zásoby do budúcnosti, aby v prípade nejakých nepredvídateľných problémov, ktoré môžu nastať aj v druhom pilieri, za ktoré ručí štát, aby boli k dispozícii prostriedky na vykrytie týchto strát.

    Ďalšia otázka, ktorá tu je. Aké odvody ideme zachovať? Okrem týchto odvodov sú tu skryté odvody, z ktorých sa sanuje dôchodkový systém a tie skryté odvody predstavujú zhruba výšku 4,3 % z vybratých miezd alebo z odvodov miezd. Takže, ak zrátam tieto dve veci, tak dohromady každý dôchodkový poistenec okrem 9 a 9 dáva 4,75, ktorí idú do dôchodkového systému, z ktorého sa sanujú terajšie výpadky a ešte sa tam dáva z jeho daňových výnosov 4,3 %, čo zhruba predstavuje ďalších 9 %. Ja osobne si myslím, že snahou tvorcov dôchodkového systému bolo, aby sa oddelilo dôchodkové poistenie od štátneho rozpočtu, to znamená, ten systém by mal byť jednoznačne nezávislý a potom nerozumiem, o čo alebo na čo sa odvolávajú signatári tejto petície.

    Nepresadzovať zvyšovanie odvodov na dôchodkové poistenie ani u pracujúcich dôchodcov. No ale úplne jednoznačne si povedzme, že východisko z danej situácie je v podstate len dotáciou zo štátneho rozpočtu, ktoré znamenajú ďalšie zvyšovanie alebo skryté odvody, alebo potom máme zvyšovanie od veku odchodu do dôchodku, čo v tejto chvíli podľa mňa politicky ani inak neprichádza do úvahy, ak sa niektorá vládna garnitúra bude chcieť zaoberať touto otázkou, tak jedine po roku 2020, 2025, a myslím si, že k tej dobe príde, to znamená, potom je len ďalšia alternatíva, ak nebude dostatok finančných zdrojov v systéme, tak môže klesať miera náhrady. To si myslím, že znova nie je cesta, lebo nie je to záujmom žiadnej vládnej garnitúry a je to na úkor ľudí, ktorí poberajú dôchodok.

    Ďalšiu otázku, ktorú si dovolím veľmi v krátkosti otvoriť, je zachovať právo na prácu občanom poberajúcim dôchodok. No, priatelia, nikto nechce siahať na práva ľudí, aby mohli pracovať popri dôchodku, ale tá otázka stojí trošku inak. Bol zavedený predčasný odchod do dôchodku, ktorý bol, nazvem to, nezmyselne viazaný na výšku poberaného dôchodku a nebol viazaný na sociálnu udalosť, ktorou mala byť podľa môjho názoru strata zamestnania krátko pred odchodom do dôchodku alebo nejaká iná sociálna udalosť, ktorú bolo treba riešiť. Takže ani z tohto pohľadu si myslím, že trebárs bod 6 petície nie je odôvodnený, a preto aj ten postoj k petícii z našej strany je taký veľmi, veľmi váhavý.

    Poslednú vec, aby som zbytočne nepredlžoval dobu diskusie, by som sa spýtal kolegov z opozície a považujem to za vážny problém. Kto má niesť transformačné náklady dôchodkovej reformy? Toto je podľa mňa závažný politický problém, ku ktorému by sme sa mali kvalifikovane vyjadriť.

    Z tohto, čo mi vychádza z podania opozície, je, že súčasní pracujúci by mali niesť náklady dôchodkovej reformy. Nevytvorila sa dostatočná rezerva pri privatizácii národného majetku tak, aby náklady dôchodkovej reformy boli pokryté, to znamená, znovu je to hodené na plecia tých ľudí, ktorí ešte dneska pracujú. A otázka znie: Je to spravodlivé a je to poctivé?

    Títo ľudia pracovali od roku 1989 s vidinou toho, že za desať, pätnásť rokov tu dobehneme Európsku úniu. Zďaleka sme ju nedobehli a ďalších desať alebo pätnásť rokov ju ani nedobehneme. Títo ľudia nereptali pri ekonomických opatreniach Dzurindovej vlády a jednoducho si uvedomovali, že je potrebné vykonať niektoré zmeny, kde je potrebné vykonať niektoré reformy a niesli trpezlivo na svojich bedrách náklady týchto reforiem. A títo ľudia dneska, keď majú ísť do dôchodku, opätovne na ich plecia presúvame transformačné náklady dôchodkovej reformy. Toto považujem za neférové a jednoducho si myslím, že o týchto otázkach treba veľmi otvorene debatovať a ich otvorene pomenovať.

    Posledná vec, ktorej sa chcem dotknúť, je otázka dedenia. Otázka dedenia vôbec nie je taká jednoduchá, ako tu zaznieva, že ľudia vedeli, čo podpisujú a prečo vstupujú do druhého piliera. Ľudia predovšetkým vstupovali do druhého piliera z dôvodu, že budú dediť nasporené finančné prostriedky. Pravda však je taká, že v prípade, ak si kúpia za nasporené finančné prostriedky anuitu a zoberú prvý dôchodok, tak žiadne finančné prostriedky sa nebudú dediť s výnimkou toho, ak by anuita bola nižšia ako nasporené finančné prostriedky. V tom prípade by ten rozdiel boli peniaze, ktoré dostanú do svojho vrecka, ktoré podliehajú dedeniu. Toto považujem za vážny problém, ktorý ľuďom nebol dostatočne vysvetlený a ktorý im treba jednoznačne a stále opakovať a vysvetľovať, aby neboli potom pri odchode do dôchodku prekvapení.

    Ďalší problém, ktorý je s tým spojený, je otázka, komu tieto finančné prostriedky, ktoré po zobratí prvého dôchodku a v prípade úmrtia poberateľa dôchodku zostanú. No, zostanú jednoznačne tej spoločnosti, ktorá im ten dôchodok bude vyplácať, to znamená nejaká životná poisťovňa, čo z hľadiska filozofie celého toho systému znovu ja osobne považujem za minimálne zvláštnu konštrukciu, nad ktorou je potrebné sa zamyslieť.

    Kolegyne, kolegovia, nechcel som viesť svoje vystúpenie konfrontačne a verím, že ani také nebolo. Je predvianočný čas, ale myslím si, že otázky dôchodkovej reformy sú otázky veľmi vážne. Sú to otázky predovšetkým odborné. Ja chápem, že opozícia si vytvára z tejto témy svoju politickú agendu, nakoľko opozícia zavádzala dôchodkovú reformu, ale buďte, prosím vás, korektní a pozrite sa triezvymi očami na problémy, ktoré sú v dôchodkovom systéme a hľadajme spoločné východisko.

    Nemôže byť východiskom jednoznačné alebo presadzovanie niektorých názorov zo strany súčasnej vládnej koalície, tak ako považujem za škodlivé presadzovanie niektorých názorov zo strany bývalej vládnej koalície pri dôchodkovej reforme, lebo nástupom ďalšej vládnej koalície dochádza k zmenám a narušuje to stabilitu systému. Buďme, prosím vás, korektní k obyvateľom Slovenska, a ak hovoríme, a myslím si, že to myslíme väčšinou úprimne, že máme úprimný záujem na tom, aby mohli v pokoji dožiť svoju starobu za dôstojných podmienok, správajme sa tak a hľadajme odborné východiská a nielen politikum v tejto téme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Mikloš a pán poslanec Frešo, pán predseda výboru Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikloš, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, po vypočutí vášho príspevku, ale aj po vypočutí vášho príspevku k štátnemu rozpočtu musím konštatovať, že vy ste schopný odôvodniť čokoľvek. Faktom je, že to hovoríte kultivovane a pokojne, faktom ale tiež je, že neuveriteľne zavádzate. Neuveriteľne zavádzate a neinformovaný človek by z toho, čo hovoríte, naozaj mohol mať pocit, že viete, o čom hovoríte a že máte argumenty. Nemáte. A budem to ilustrovať, keďže nemám veľa času, len niektorými vecami.

    Po prvé, hovoríte, že váš postoj k petícii je váhavý. Nie, treba voliť správne a pravé slová. Váš postoj k petícii je arogantné ignorantstvo. To, že to vy nazývate vzletne, krásne a tak jemne, nič nezmení na tom, že je to tak. Hovoríte o tom, že požiadavky petície sú buď sporné, vo vzájomnom rozpore, alebo nereálne, alebo nerealizovateľné. Nie je to pravda. A ja vám to poviem na konkrétnom príklade peňazí, ktoré vy chcete prostredníctvom zníženia počtu ľudí, ktorí budú v druhom pilieri, získať, ale vy ich nemienite použiť na riešenie prvého piliera. Vy ich nemienite použiť na zvýšenie dôchodkov. Dokázal som vám na číslach, že miera náhrady sa zníži na budúci rok v rozpore s tým, čo ste mali v programovom vyhlásení vlády. Čiže vy odoberáte zo systému bez ohľadu na to, či prvý, alebo druhý pilier 2,5 mld., ktoré míňate. Míňate nie dobrým spôsobom a zároveň tu budete rozprávať o tom, ako vám ide o riešenie deficitu Sociálnej poisťovne alebo prvého piliera na úkor druhého. Jednoducho to nie je pravda.

    A čo sa týka tých nákladov dôchodkovej reformy. A kto iný podľa vás to nakoniec zaplatí? Problém je v tom, že tak, ako to robíte vy, tie budúce generácie budú musieť platiť omnoho, omnoho, omnoho viac. Už na budúci rok váš vlastný odhad je, že 2,5 mld. korún, ale tie kumulované náklady, ktorými zadlžíte budúce generácie, budú obrovské.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, to, čo si hovoril o tom matematickom modeli a o pravdepodobnosti, ja si z toho beriem jeden záver, že bolo by veľmi dobré, keby v tomto parlamente aj pre túto spoločnosť došlo k nejakej dohode naprieč politickým spektrom o dôchodkovom systéme, ktorý by tu mal fungovať. A mohli by sme viesť nejakú veľmi hlbokú debatu aj o číslach, ale môžeme viesť aj o postojoch. A ja poviem veľmi stručne postoj, ktorý je, prečo je to v protiklade s tým, čo ste vy rozprávali. Hlavný problém, ktorý rieši dôchodková reforma a zavedenie dvoch pilierov, je demografická kríza. Tie ostatné sú omnoho menšie a majú omnoho menší vplyv na celkový výsledok. A demografická kríza sa posilňovaním prvého piliera nedá celkom riešiť.

    Po druhé. To, čomu sa dnes tešíme vďaka ekonomickým reformám, je extrémny hospodársky rast. Pravda je však taká, že tento hospodársky rast nebude trvať večne, pokiaľ sa neurobia systémové investície hlavne do oblasti vzdelania a do oblastí, ktoré podporujú technológie s vyššou pridanou hodnotou. Toto vám dokázali aj kolegovia pri rozpočte, to vy jednoducho nerobíte. Táto situácia nie je nepodobná situácii, kedy sa priebežný systém u nás zavádzal.

    To bolo v centrálne plánovanom hospodárstve v päťdesiatych rokoch, kedy rovnako ľudia verili, že vtedajší industriálny rast bude, rastie naveky, zabezpečí blahobyt a už koncom šesťdesiatych rokov nebol v stave tento systém držať krok s technologickým pokrokom, a to bol aj dôvod, pre ktorý koncom osemdesiatych rokov skrachoval vo všetkých krajinách, ktoré ho zaviedli.

    A práve na toto my chceme upozorniť, že vyžaduje to naozaj zodpovednosť, keď sa človek teší obrovskému rastu, tak vtedy treba investovať do systémových zmien, nie vtedy, keď je v kríze a netreba tie peniaze prejedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som pripomenúť, že tú petíciu možno chápať okrem iného ako príspevok do diskusie, to znamená, že do vyjasňovania si názorov nielen odborných, ale možno aj pre informáciu práve tých sporiteľov, ktorí sú v dôchodkovom druhom, ale aj v prvom systéme, takže z tohto hľadiska okrem iných aspektov možno ho hodnotiť pozitívne.

    Chcel by som však poukázať na to, že z vyjadrení mnohých oficiálnych, ale aj ďalších osobností bolo hovorené asi v tej zásade, čo sa týka zmien, ktoré nastali v dôchodkovom zabezpečení, poslednou novelizáciou zákona o dôchodkovom zabezpečení, že je potrebné, aby sa rozhodol každý sám, každý podľa svojho uváženia prepočtov a tak ďalej. Tu len by som chcel upozorniť, že nejaká striktná absencia informácií od oficiálnych osobností nie je namieste, pretože tvrdíme, že mnohí ľudia sú neinformovaní, nevedia, do čoho vstupujú a nevedia zhodnotiť prínos pre ich budúci dôchodok, že bolo by namieste ten polrok, ktorý je tu vyčlenený v budúcom roku, skutočne, aby aj médiá sa zapojili do toho, aby vedeli vysvetliť pozitíva aj negatíva prístupu vládnej zostavy alebo aj opozičných poslancov, aby bolo jasné pre bežných obyvateľov o tých veciach, o ktorých my tu síce hovoríme, ale možno 90 % poistencov a sporiteľov o nich nevie. Takže z tohto dôvodu by som chcel zdôrazniť, že je potrebný aktívny prístup k dôchodkovej reforme a hlavne k dobudovaniu základov v nasledujúcom polroku a potom by bola požiadavka, aby bol stabilný, nemenný systém v ďalšom období. Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Áno, pán Halecký, musí byť aj petícia príspevkom do diskusie o dôchodkovom systéme, lebo myslím si, že stojíme len na počiatku zmien v dôchodkovom systéme a jednoducho budeme musieť najbližšie roky hľadať ten správny model, ktorý zabezpečí stabilitu dôchodkového systému na dlhé obdobie, a musí to byť dohoda, myslím si, aj koalície, aj opozície.

    Pán poslanec Mikloš, ja sa spýtam a myslím si, že škoda, že nemáte možnosť odpovedať, keď hovoríte, že míňame peniaze zo sociálneho systému. Ja sa spýtam: A kde sme ich minuli zo sociálneho systému? Napriek tomu, že klesá počet poberateľov dávok, peniaze v kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí boli navýšené. Neboli navýšené výrazne, ale dokumentovali sme to na číslach. Pokiaľ si dobre pamätám tie čísla, tak boli navýšené zhruba o 2 % a pokles poberateľov dávok bol zhruba o 12 %, pokiaľ si dobre pamätám tie čísla. To znamená, že tie peniaze v tom systéme zostávajú a nikto ich odtiaľ nevyťahuje a nikto ich neprejedá. Pokiaľ považujete prejedanie to, že tí ľudia dostávajú dávky a žijú z toho, no, tak potom asi máme trošku iný pohľad na vec, ale toto, myslím si, že je niekde inde.

    Pán poslanec Frešo, plne súhlasím s vami, že otázkou je demografická kríza. Ja som sa snažil poukázať na tom grafe, ktorý som držal v ruke, že demografická kríza sa dočasne a zdôrazňujem slovo dočasne zhruba do roku 2007 až 2020 aj v priebežnom systéme dala riešiť zvýšením odchodu veku do dôchodku na 62 rokov, čo sa udialo. A v tomto období bolo možno trošku lepšie nastaviť celý dôchodkový systém, aby nedochádzalo k takým deficitom v tom dôchodkovom systéme, ako sú dneska. To je celý problém. Ten problém je odborný, ten problém, si myslím, že nie je politický.

  • Ako ďalší v rozprave pán poslanec Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď je predvianočný čas, dovolím si na začiatok povedať možno pár vecí, ktoré sa niekomu nebudú celkom pozdávať, ale hovorili sme tu veľa dneska o úcte, neúcte voči občanom, voči tým, ktorí podpisovali petíciu. No, ja som si hneď na úvod všimol, že ani jeden poslanec z koalície nevystúpil za poslanecké kluby koaličné. Ani jeden poslanec koalície nevystúpil za poslanecký klub v rámci koalície. Tak sa pýtam, aký je teda postoj, aký je prístup koaličných strán k tejto petícii a k názoru občanov.

    Druhý moment, ktorý som si všimol, a bolo to tu dnes už povedané, je neúčasť pani ministerky. My sme vedeli fakticky od začiatku schôdze, najneskôr na konci prvého týždňa, kedy sa o petícii bude rokovať. Nebol to presný deň, či to bude v stredu od 9.00 hodiny, alebo to bude v utorok poobede, alebo to bude vo štvrtok. Ale ten program sa urobiť dal. Napriek tomu pani ministerka tu dneska nie je. Takže dalo by sa hovoriť o tom, ako tú petíciu ako vlastne názor občanov vnímate.

    Skôr, ako budem rozprávať o dôchodkovom zabezpečení. Pán Petrák, vy ste vo svojom predchádzajúcom vystúpení hovorili, spomínali ste, aký je rozdiel, alebo ako treba brať slovíčko pravdepodobne. Pre vás slovíčko pravdepodobne nič neznamená, aj keď pravdepodobne áno je niečo iné ako pravdepodobne nie. Vo vašej citácii odznel výrok, že pravdepodobne to bude tak. Ale neodznel výrok, že pravdepodobne to tak nebude. Rozdiel medzi pravdepodobne áno a pravdepodobne nie je neskutočne veľký. Na druhej strane pri výroku je možné, že nastane taká situácia, ste sa zatvárili ako, ejha, a toto je moja výhra, lebo bolo povedané, je možné, že nastane takáto situácia. Aký to rozdiel medzi pravdepodobne áno a je možné. Takže viete, len vy ste hovorili veľa o korektnosti, ja tiež by som bol rád, keby tá korektnosť zostala aj na jednej, aj na druhej strane.

    Ale ešte jednu vec ste spomenuli, že dnes nie sme schopní zhodnotiť, aký bude model v roku 2044. To je pravda. To je pravda. Nevieme to urobiť presne, ale úplne presne sa to možno bude dať urobiť v roku 2040. No, neviem, že pokiaľ bude ktokoľvek vo vláde čakať do roku 2040, či to pomôže riešeniu problému, ktorý dnes odhadujeme na rok 2044. Neviem. Ale pokiaľ si myslíte, že je to správne, je to vaše právo, ja o tom presvedčený nie som.

    No a ešte v jednej veci, pán Petrák, ste hovorili, že sa tu aj politizovalo, a predsa by bolo treba rozprávať odborne. No, ja sa vynasnažím nehovoriť nič, čo by nebolo na základe odborného stanoviska. Ja som tu už dneska spomenul, v dnešnej tlači vyšiel článok ako načasovane. Článok vychádza z analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. A ja ten článok prečítam, pretože určite mnohí ľudia, ktorí možno budú sledovať záznam, tento článok neprečítajú.

    Takže nadpis článku znie Otvoriť druhý pilier bolo chybou pre dlh. Zmeny treba robiť najmä v Sociálnej poisťovni. Ostatné alternatívy jej pomôžu len krátko. Analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied hovoria, že najlepším scenárom pre vývoj deficitu dôchodkového poistenia bolo nezasahovať do druhého piliera. Vláda chce riešiť deficit dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne otvorením druhého piliera. Predpokladá, že časť spotrebiteľov z neho vystúpi a ich dôchodkové odvody zostanú v plnej výške v Sociálnej poisťovni. Bude mať teda na niekoľko rokov zvýšené zdroje na výplatu penzií pre terajších dôchodcov.

    Ficova vláda však rieši problém deficitu poisťovne len do roku 2010, teda do konca jej volebného obdobia. Problém dlhu dôchodkového poistenia tak odsúva na budúcu generáciu. Demografický vývoj do roku 2050 totiž ukazuje, že na dôchodcov bude pracovať čoraz menej ľudí v produktívnom veku a spoločnosť tak pred narastajúcimi dlhmi nemôže ujsť.

    Ekonómovia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pre SMER vypracovali scenár, aký dosah bude mať na deficit Sociálnej poisťovne do roku 2050 skutočnosť, že do druhého piliera bude vstupovať len polovica z budúcich platiteľov dôchodkových odvodov, mladých ľudí. Tento scenár nadväzuje na analýzu, ktorú ekonómovia SAV vypracovali pre Asociáciu DSS. Podľa doterajšej praxe len necelá polovica mladých ľudí uzavrela zmluvu s niektorou z dôchodkových správcovských spoločností. Za ostatných to podľa zákona urobila Sociálna poisťovňa. Od januára 2008 už druhý pilier pre študentov povinný nebude.

    Náš scenár zároveň vychádza z predpokladu, že z druhého piliera vystúpi tretina jeho terajších sporiteľov. Odídu z neho najmä sporitelia vyšších vekových skupín, pričom mladšie ročníky sporiteľov budú v súčasnosti druhý pilier naďalej preferovať, odhaduje ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Kvetan. Ak by sa do Sociálnej poisťovne presunuli úspory tretiny sporiteľov z druhého piliera, jej príjmy by sa jednorazovo zvýšili o viac než 15 mld. korún. No, tieto peniaze sa minú už v roku 2010. Upozornil Kvetan. V ďalších rokoch by sa príjmy dôchodkového poistenia zvyšovali o 4 až 6 % ročne. Dlh v dôchodkovom fond poisťovne by bol v roku 2050 asi 562 mld. korún. No za obdobie 2006 až 2050 až 14,9 bilióna korún.

    V pôvodnej analýze pre Asociáciu DSS ekonómovia uvažovali s troma scenármi. Z pohľadu deficitu Sociálnej poisťovne vyšiel najlepšie ten, ktorý počíta s tým, že sa dôchodkový systém nebude meniť a druhý pilier zostane v dnešnej podobe. No aj tak by celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 dosiahol 14,5 bilióna korún. Za rok 2050 by to bolo 656 mld. korún. Najhorší scenár je ten, ak by sa druhý pilier zrušil úplne. Celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 by prevýšil 19,3 bilióna korún. V samotnom roku 2050 by bol deficit Sociálnej poisťovne 1,2 bilióna korún.

    Ak by zo sporivého systému vystúpila tretina sporiteľov, no zároveň by si na dôchodok v druhom pilieri sporilo 75 % mladých ľudí, ktorí vstúpia prvýkrát na trh práce, čo je ďalší scenár, deficit poisťovne by sa v roku 2050 dostal na 858,5 mld. korún. Celkový dlh do roku 2050 by bol asi 16,4 bilióna korún.

    Z hľadiska deficitu poisťovne nazhromaždenom do roku 2050 vychádza ako najlepší scenár ten, že by dôchodkový systém zostal v dnešnej podobe. Aj keď z pohľadu Sociálnej poisťovne tento scenár vychádza najlepšie, neznamená to, že vyšiel dobre, upozorňuje Kvetan. Výsledok totiž nehovorí, že sa tým ušetrí niekoľko 100 mld. korún, ale len, že negatívny dosah na poisťovne by bol o niečo nižší. Zmeny treba robiť najmä v priebežnom systéme, povedal Kvetan.

    Takže nemyslím si, že Slovenskú akadémiu vied a Prognostický ústav budete považovať za inštitúciu, ktorá je nejako príliš naklonená dnešnej opozícii alebo dokonca SDKÚ – DS. A veľa sa tu rozpráva o nedostatku informácií občanov o druhom pilieri, ktoré sú možno pravdivé, možno nepravdivé, možno čiastočne pravdivé, ale o to je dôležitejšie, aby tí, ktorí informácie majú, ich využívali správne, alebo aby tí, čo o systéme rozhodujú, mali dostatok relevantných informácií a aj aby sa na základe týchto relevantných informácií správne rozhodli.

    Páni poslanci z koalície, vy ste tie informácie mali a napriek tomu ste sa správne nerozhodli. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pada pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Petrák, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloš. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážený pán kolega, pred chvíľou som povedala, že na balkóne v tejto rokovacej miestnosti sedia zamestnanci a dokonca aj generálna riaditeľka z ministerstva práce, ktorí pozorne sledujú práve túto rozpravu k petícii. Pani ministerka je na služobnej ceste v Spojených štátoch. Ráno sa má vrátiť a zrejme takisto ako vy, aj my sme predpokladali, že schôdza Národnej rady bude trvať do piatka, takže, ak by táto petícia bola zaradená na zajtrajší program, tak tým pádom by vlastne pani ministerka bola prítomná.

    Nemyslím si, že to, čo ste povedali pred chvíľou, že teda tým, že sa nikto za klub neprihlásil do rozpravy, tak hodnotíte nejakú iniciatívu. Ja si myslím, že to nie je vždy iba o rozprave. Kolegovia, viem, že kričíte, ale ja vám poviem aj meno tejto pani, takže možno si odskočila na obed alebo na toaletu.

  • Smiech v sále.

  • Ja neviem, čo je na tom smiešne. Lebo vy sa vždy smejete zo všetkého. Ale ja o tom viem, že tu má sedieť inžinierka Ľubica Šaler, ktorá pozorne túto petíciu sleduje (hlasy v sále), takže by som chcela povedať.

    Ja viem, že opozícia hodnotí iba to, či sa niekto prihlási do rozpravy, alebo neprihlási. Pretože to je ich aktivita. Ale ja si myslím, že nie je to len o prihlásení do rozpravy, ale je to o tom, že určite tieto poznatky z petície budú na ministerstve pozorne zvažovať.

    A čo sa týka toho, stále opakujete, že je chybou otvorenie druhého piliera. Ale ja vám opakujem, že váš otec reformy pán Kaník povedal, že to nie je chyba a že to reforme prospeje. Tak vy si navzájom oponujete. Oponujete vlastne tvorcovi vynikajúceho dôchodkového poistenia v druhom pilieri.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pado. Áno. Je možné a môže sa stať, asi každý budeme klásť dôraz na niečo iné, lebo vo svojom vystúpení chceme zdôrazniť určité veci. To je po prvé. A po druhé, je to aj citlivosť vnímania tej alebo onej otázky. Vy ako opozícia tvrdíte, že jediné správne riešenie je súčasné nastavenie systému a že v podstate takmer žiadne riziká zo súčasného nastavenia systému nehrozia. To znamená, považujem za úplne prirodzené, keď vystupujem, že dávam dôraz na riziká, ktoré považujem za relevantné a ktoré môžu nastať. Je to opozícia voči tvrdeniam a v podstate to vystupovanie ani nemôže inak vyznieť, ako vyznelo.

    A plne s vami súhlasím, pokiaľ ste dokladovali ten vývoj na číslach. Otázka je, či bude taký katastrofický, ako ste ho predniesli. Ale z tých čísiel, ktoré ste prezentovali, jednoznačne vyplýva, že máme pred sebou len dve alternatívy. Zlú a horšiu. A jednoducho, myslím si, že je našou povinnosťou nás všetkých, ktorí sedíme v tomto parlamente, hľadať lepšiu alternatívu a nielen sa uspokojiť so zlou alebo s horšou.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som k vystúpeniu pána poslanca Pada povedať toľko, že spomínal tam percento tých, čo pravdepodobne podľa Prognostického ústavu vystúpia z druhého piliera na úrovni 30 %. Je to číslo, ktoré, myslím, že je nové a prekvapujúce, pretože doterajšie odhady boli maximálne 10 %, priemerne okolo 5 %, takže je zaujímavé to číslo.

    Osobne neočakávam, aby ľudia v druhom pilieri boli takí aktívni, takí informovaní v priebehu pol roka, aby až tretina ľudí vystúpila z tohto druhého piliera. Myslím si, že to bude podstatne menej. Ale myslím, čo je podstatnejšie, a toto sme konštatovali aj zo strany koalície, aj opozície, že je potrebné dať tým, čo tam nemajú čo robiť vzhľadom na to, že v budúcnosti by dosiahli nižší dôchodok skoro zákonite, aby sa oni vedeli správne rozhodnúť a hlavne, aby vedeli o tom, že vzhľadom na výšku svojho momentálneho, ale aj perspektívneho príjmu na úroveň vzdelania a na úroveň tým pádom aj profesijného zadelenia v budúcnosti minimálne porozmýšľali a správne sa rozhodli. Pretože otvorenie systému, ako bolo konštatované, že bolo nesprávne alebo nepotrebné, myslím, že je demokratická zásada, aby v prvom rade tých, čo v tej takej prvej návalovej vlne cez tých možno povedať presvedčovateľov sa dostali do toho systému, aby sa vedeli rozhodnúť. A osobne neočakávam, že to bude 30 %.

    Myslím, že dosť málo hovoríme o tom, že mali by sme porozmýšľať a pouvažovať, ako bude vyzerať penzijný systém v Európe. Sme v Európskej únii a myslím si, že tam by sme mali základné princípy poznať aj rešpektovať.

  • Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Padovi za jeho vystúpenie, najmä za tie veľmi jasné citácie štúdie Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Chcem zdôrazniť, že nielen táto štúdia, ale všetky skutočné štúdie, ktoré robili odborníci a ktoré sú kvantifikované, dokázali, že tie zásahy, ktoré ste urobili do dôchodkového systému zákonom o sociálnom poistení, sú škodlivé, zväčšujú do budúcnosti dlh, ktorý budú musieť platiť budúce generácie bez ohľadu na to, pán poslanec Halecký, či to bude 5 %, 10 %, alebo 30 %.

    To podstatné, čo hovoril pán poslanec Pado, je to, že zásahy, ktoré ste urobili, sú proti ľuďom a celkom jednoznačne poškodzujú priamo niektorých ľudí, napríklad predĺžením minimálneho povinného obdobia sporenia z desať na pätnásť rokov. Týchto jednoznačne poškodzujú priamo a poškodzujú celý systém a poškodzujú celú krajinu, pretože do budúcnosti vlastne zhoršujú situáciu z hľadiska riešenia problematiky starnutia obyvateľstva. V tom je ten zásadný problém. A myslím si, že to, čo hovoril, čo citoval najmä pán poslanec Pado, bolo aj užitočné z hľadiska toho, že, pán poslanec Petrák, na kopytách rozniesli tieto citáty všetko, čo ste tu hovorili.

  • Pán poslanec Pado, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem sa poďakovať za faktické pripomienky a na pár z nich chcem aj reagovať. Pán poslanec Halecký, áno, sčasti máte pravdu, ale pokiaľ by nebolo došlo k tým zásahom, ktoré nastali, tak mnohé uvažovania o výhodnosti alebo nevýhodnosti by boli irelevantné. Len preto dneska mnohí uvažujú, že došlo k tým zmenám, ku ktorým došlo. Počas hry. Takže to sú dôvody pre mnohých, prečo o tom uvažovať budú.

    Pani poslankyňa Vaľová, no, kolegovia si to všimli a nieže tam hore nikto nesedí a nielen tá jedna pracovníčka, ale podľa vašich slov ich tam mala byť kopa, alebo plno, alebo veľa, alebo viacej, takže, no, nie je to podstatné. A okrem iného, ja som citoval analýzy Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ja som si nič nevymýšľal, nič som nehovoril svoje názory, ja som to citoval. Povedal som, čo sa tu píše a čo hovorí analýza.

    A to isté, pán kolega Petrák, no, v tej analýze sa aj kriticky hodnotí súčasná situácia. Keď ste dobre počúvali, to neboli len pozitívne slová, aj kritické. Ale tá tretia alternatíva, o ktorej vy hovoríte, existuje a tá je tu aj načrtnutá a tá alternatíva hovorí, že je potrebné urobiť zmeny v prvom pilieri. Že nechajte na pokoji to druhé, čo je vymyslené dobre a robte zmeny v tom, čo dneska dobré nie je. A to je priamo načrtnuté. Ja som to citoval, takže riešenie existuje. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu veľa povedaného, myslím si, že aj z odbornej stránky. Bolo tu veľa povedaného, myslím si, že aj z takého, by som povedal skôr politického uštipačného podtónu hlavne z radov pravicovej strany, krajnej pravice, neukazujem rukou priamo na teba Tomáš, ale myslím na tvojich kolegov, kde by som sa trošička pozastavil pri vystúpeniach pána Dzurindu, pri vystúpeniach pána podpredsedu Horta, pri vystúpeniach pána poslanca Brocku a možno, že skončím s pánom poslancom Miklošom.

    No, pán Dzurinda, pán poslanec Dzurinda, škoda, že tu nie je. On sám začal hovoriť o nočnom rokovaní, len zabudol hovoriť aj o zlodejoch. Ja by som sa ho opýtal, keby tu sedel, že kedy sa podľa neho začína nočné rokovanie? Pretože bolo sedem hodín a ja o siedmej hodine absolútne nepovažujem tento čas za noc. Čiže chcem povedať, že ak on nazýva všetkých tých, ktorí v noci pracujú poctivo, hlavne robotníci, ktorí si musia zarábať tvrdo na svoje živobytie, a on ich nazýva zlodejom? No, tak potom asi je to tvrdé café a mal by to týmto ľuďom vysvetliť.

  • Čo sa týka pána podpredsedu Horta. Pán podpredseda Hort hovorí, že zavádzame do parlamentu voľajakú novodobú politickú kultúru. No, čím zavádzame novodobú kultúru politickú? Tým, že my sme nekričali tak ako vy, keď sme robili referendum, aby ste vy prestali vládnuť, pretože to bol najvyšší čas k tomu, že my sme nevyzývali občanov, aby nešli podpisovať. Tie vaše podpisy, ktorých ste horko-ťažko, keď sa to dá dokopy, nazbierali stodvadsať, neviem koľko, ani nie stotridsaťtisíc, čo vychádza, keď zoberieme osemdesiatku okresov, dvetisíc podpisov na okres? Nuž, veď by som to musel zvládnuť za týždeň, vy ste to robili tri mesiace, aj s tým ste ešte horko-ťažko sem prišli. Páni, taká je pravda, ja viem, že sa vám to nepáči, ale jednoducho od toho sa nedá uhnúť.

    Čo sa týka pána poslanca Brocku. Ja si na to musím nasadiť okuliare, lebo to ani neviem vysloviť. Pán poslanec Brocka povedal a nazval tento parlament, že je deštrment. Že je deštrment. Vraj vyháňame malou novelizáciou desaťtisíc ľudí a veľkou novelizáciou, ktorá príde v budúcom roku, vyženieme stotisíc občanov z druhého piliera.

    Vážení, my nikoho nikde nevyháňame, skôr by som povedal, že vy vyháňate ľudí a hlavne od seba. Tým, čo robíte, pretože si neuvedomujete, že ten postoj, ktorý zaužívate tu v parlamente a používate, odpudzuje týchto ľudí od vás a nieže my ich vyháňame od nás.

    A čo sa týka vyjadrenia pána poslanca Mikloša. Nuž, pán poslanec Mikloš povedal, že, a to je už také príznačné, pán poslanec, pre vás aj pre vášho kolegu, ktorý tu nie je prítomný, predseda klame, váš predseda zavádza, a to je všetko, čo viete povedať. No, tak ja vám z tohto miesta môžem povedať toľko. Zato ručím a ručím aj za všetkých svojich kolegov, za SMER – sociálna demokracia, že náš predseda neklame, nikdy neklamal a veľmi dobre vie, o čom rozpráva.

  • Pretože vás vo väčšine, ktorí tu sedíte, veľmi dobre pozná za tie dlhé roky, kedy mal možnosť s vami sa spolupodieľať v tejto plenárnej miestnosti a zúčastňovať sa na rokovaniach spoločne s vami.

    A teraz ja by som trošička pristúpil, nebudem veľa naťahovať čas, aj k tej petícii občanov, čo sa týka dôchodkového zabezpečenia, kde občania využili základné svoje právo a svojím podpisom vyjadrili, možno, že v mnohých prípadoch ani nevedeli čo. Pretože som stretol veľa ľudí, u nás v Martine som stretol veľa ľudí, keď som sa ich spýtal, čo robili, čo podpisovali, niektorí ani nevedeli, čo podpisovali. Jednoducho podpísali tam čosi, lebo si možno mysleli, že im tam dáte voľajaký cukrík do vrecka, alebo ja neviem čo, a preto vám to podpisovali. Vy ste im totižto nevysvetlili riadne, o čo ide, tak ako ste ľudí vohnali do druhého piliera tým, že ste im neozrejmili, čo ich čaká v druhom pilieri, hlavne, čo sa týka, ako to tu poslanec Petrák povedal, dedenia peňazí v druhom pilieri, tak títo ľudia na základe tohto omylu do toho vstúpili. Rozprávate tuná o tom, že tam vstúpilo milión a pol občanov. No, a horko-ťažko ste nazbierali 130-tisíc podpisov. Kde máte ten ostatok? Kde máte ten ostatok, ktorý by bol na to potrebný? Čo toto všetko ale znamená.

    Sociálne zabezpečenie v prvom rade má vychádzať zo solidárneho princípu a má vytvárať spravodlivý dôchodkový systém, čiže treba nastaviť systém valorizácie tak, aby sa vytvorila hodnota dôchodkov na úroveň rokov 1989, pretože reálny rast miezd je vyšší ako reálny rast dôchodkov. Všetko toto spôsobuje veľký pokles životnej úrovne hlavne medzi občanmi, ktorých som tu spomínal, robotníci, roľníci, občania, ktorí sú slabšie situovaní, ktorí sa nachádzajú, by som povedal, v sfére alebo v oblasti, kde im ide o prežitie a živobytie od výplaty k výplate.

    Toto sa tu vôbec nezobralo do úvahy, a preto bolo potrebné vstúpiť do druhého piliera, preto bolo potrebné v druhom pilieri urobiť nápravy, ktoré si myslím, že sa spravili nie celkom stopercentne, pretože na to sa bude čakať v novelizácii veľkej novely dôchodkového systému, ktorá sa bude konať v roku 2008.

    Je potrebné tuná povedať aj to, že kvôli tomu sa urobilo aj to polročné otvorenie občanom. Občanom, tak ako som tu už spomínal, ktorí vstúpili do tohto systému nie celkom na pravdivej informácii a mnohí ľudia vstúpili do dôchodkového systému pod pojmom čohosi nového a neuvedomili si, hlavne tí, ktorí sú vyššej vekovej kategórie, čo to môže obnášať, preto sa tu otvára ten polročný cyklus, aby sa tí ľudia rozhodli. A keď sa dakto sám rozhodne nad tým, čo urobí, tak nemôže nikto hovoriť tu, tak ako vy tvrdíte, o voľákom desaťtisícovom a stotisícovom vyháňaní. Však to nie je pravda. Toto totižto ľuďom nikto nikdy nepovedal.

    Veľa ľudí nerozumie tomu, čo je to druhý pilier, čo je DSS-ka atď. atď. Oni nevedia, že tí ľudia nižšie situovaní, robotníci, roľníci, výrobní technici, ktorí si vkladajú do dôchodkového systému menšie zdroje ako tí, ktorí sú lepšie situovaní, že aký majú z toho zisk a podiel v prípade tých rokov, ktoré si nasporia a čo z toho získajú. Ja sa nebudem, lebo by som sa opakoval, tuná to už bolo v diskusných príspevkoch predtým a v rozpravách povedané. Toto treba, aby si občania uvedomili a na základe toho je potrebné, aby sa rozhodli, či budú v druhom pilieri, alebo sa rozhodnú pre prvý pilier. To je podstata veci, a to treba ľuďom jednoznačne vysvetliť.

    Najväčší problém však vidím v tom, že celé toto, čo sa tu deje, vytvára v spoločnosti veľké rozdiely a tie rozdiely sa týkajú, tak ako som spomenul, už tej skupiny obyvateľov, ktorí tu v tejto spoločnosti sú.

    Na záver by som chcel povedať, aby som to nenaťahoval, že nastavenie druhého piliera bolo zlé, náprava bola potrebná a myslím si, že v budúcnosti pri veľkej novele sa nám podarí odstrániť aj tie ostatné nedostatky, ktoré tuná pri tomto vznikali. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, páni poslanci Novotný, Markovič, Frešo, Galbavý a Senko a ešte pán poslanec Mikloš. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja som pôvodne ani nechcel vystúpiť a reagovať v tejto diskusii, pretože sa naozaj opakuje scenár, ktorý sme prežili pri zdravotníckej petícii, ale vystúpenie pána poslanca Kvorku ma inšpirovalo. Takže veľmi krátko.

    Pán poslanec Kvorka, neviem, či vy ste už niekedy pracovali v trojzmennej prevádzke alebo pracovali v noci. Ale, ak by ste pracovali, vedeli by ste, že nočná práca sa začína o devätnástej hodine, o devätnástej striedame služby, nastupujú sestry na nočnú službu v nemocnici, pred ňou má sestra právo na oddych celý deň a po nej má spolu s lekárom takisto právo na oddych na celý deň podľa Zákonníka práce, ktorý ste vy schválili, pán poslanec, takže nočná práca sa začína o devätnástej.

    Pán predseda Dzurinda povedal, že pod rúškom noci konajú zlodeji a má pravdu. Nehovoril o nepretržitej trojzmennej prevádzke v nemocnici, na železnici, v polícii, v armáde.

    Takže nezamieňajte tu pojmy s dojmami, lebo sa tu hovorilo o tých pracovných metódach, ktoré, žiaľ, zavádza vládna koalícia v tomto parlamente.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa pristavil pri výroku, že teda občania podpisovali, ani nevedeli čo a možno sme im za to dávali cukrík. Naozaj by som nedehonestoval názor občanov tejto republiky, ale vy to vo svojich vystúpeniach robíte opakovane. Podobne ste sa vyjadrili aj pri zdravotníckej petícii, ktorú som spravodajcoval. Pozrite sa, pán poslanec, vy pri niektorých témach tiež často neviete, o čom hovoríte a dal vám niekto za to cukrík? Viete, pán poslanec, klasik povedal, keby ste boli bývali mlčali, zostali by ste filozofom. Toho sa niekedy treba držať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja som myslel, že ešte máme v programe jeden bod rokovania, pretože väčšinou posledný rokovací deň tu mávame rôzne príjemné udalosti. Ale vidím, že predčasne. Trošku chcem teda poďakovať vedeniu parlamentu za umožnenie tejto kultúrnej vložky, ktorej sme tu teraz predčasne boli svedkami. Takže ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som reagovať na predrečníka, ktorého podľa intenzity potlesku považujem od tejto chvíle asi za hlavného rečníka strany SMER k dôchodkovej reforme. Keďže som videl, že tlieskajú ľudia, ktorí v tomto sa prezentovali ako odborníci, beriem to tak, že podpisujú tieto názory.

    Pán poslanec Kvorka, čo sa týka, keď ľudia podpisujú, ani nevedeli čo. No, pán poslanec Kvorka, ja som tie petície bol spolu s ostatnými kolegami zbierať a ja si myslím, že tiež som s tými ľuďmi hovoril a neviem si predstaviť prípad, keď niekto napíše svoje meno aj adresu, aj podpis a nevie, čo podpisuje. Takto hrubo by som občanov našej republiky nepodceňoval. A skutočne by som z nich nerobil ani nenaznačoval to, že sú to nejakí ľudia úplatní, schopní za nejaký cukrík dávať svoj podpis na takú vážnu vec, ako je petícia.

    Čiže podobnými formami by som nebagatelizoval túto petíciu. Je to vysvedčenie o tom, ako vy rozmýšľate o občanoch tejto republiky a ako vy k nim pristupujete. V každom prípade ja by som sa rád od toho dištancoval. Nie, toto nie sú naše metódy, toto sú metódy, ktoré ste spomínali a naznačovali vy. A, naopak, ja si myslím, že treba mať v úcte občanov, ktorí tú petíciu podpísali.

    Keďže som to počul aj z úst viacerých predrečníkov zo strany SMER, ale nezožali taký prudký potlesk ako vy, tak beriem to tak, že toto je hlavný názor v SMER-e. To ostatné bolo akési kultúrne klišé. Toto je to, ako SMER pristupuje k tejto petícii. Tým vám chcem poďakovať, že ste nám to takto jasne objasnili a že ste to objasnili aj občanom tejto republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný, pretože moji kolegovia v podstate povedali to, čo som chcel povedať ja.

    Vážený pán poslanec Kvorka, toto vaše vystúpenie zaraďujem do kategórie zábavných podujatí. Neočakával som nič múdre od vás, pretože, pokiaľ viem, boli ste pravá ruka Jána Ľuptáka, ale to by mi ani tak neprekážalo. Skôr toto bolo pokračovanie vašej úcty k občanom, ktorých máte neustále plné ústa a skloňujete ich vo všetkých pádoch. Naozaj ma to urazilo. Ja som na tých námestiach dva týždne stál a zbieral som tieto podpisy. A keď ty dneska sa tu postavíš za tento kec pult a dovolíš si povedať, že ľudia sú takí hlúpi a nevedia, čo podpisujú, tak to je pokračovanie neúcty voči občanom tejto krajiny. A na toto by si si mal dávať obzvlášť pozor. Že si sa zastával svojho predsedu, že neklame, prosím, na to máš absolútne právo. Ale neodporúčal by som ti, aby si sa za toto zaručoval, pretože dozvieme sa ešte iné informácie, ktoré ho zrejme usvedčia o tom, že pravdu nehovorí. Takže, pán kolega, prosím ťa do budúcnosti, radšej nevystupuj.

  • Ďakujem. Predovšetkým treba povedať, že petíciu si vážime. Aj ľudia, ktorí sa pod ňu podpísali, myslím si, že vyhlásili ako svoj názor pod ňu. No to, čo vy sa snažíte povedať v súvislosti s vystúpením pána Kvorku, nie je pravda. Vôbec to nebola kultúrna vložka. Pán poslanec Kvorka hovoril pravdu. A vy sa tejto pravdy bojíte, to je to podstatné. Stále sa snažíte masírovať verejnosti skutočnosť, že táto vláda, tento parlament chcel zrušiť druhý pilier. Tak ako ste nesprávne vysvetľovali verejnosti výhody a nevýhody vstupu do druhého piliera.

    Mimochodom, na reklamnú kampaň si Dzurindova vláda cez Kaníkov rezort práce a sociálnych vecí zobrala úver zo Svetovej banky v nemalej výške. Úver musia zaplatiť občania tejto republiky. Len tak mimochodom.

    Zavádzali ste verejnosť, že chceme zrušiť druhý pilier. Druhý pilier sa len otvoril. Je možnosť opraviť rozhodnutie ľudí, ktorí do neho vstúpili a na druhej strane tí, ktorí chcú vstúpiť, do neho môžu vstúpiť. No, povedzte mi, čo zlého sa stalo? No, čo zlého sa stalo? Aj toto rozhodnutie bolo v prospech ľudí. A ozaj si myslím, že nám ide o ľudí. Taká je pravda. A taká pravda bola aj vo vystúpení pána Kvorku. Vy sa bojíte jeho pravdy. Pravdy, ktorú hovorí v prospech ľudí. To je pravda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, najskôr sa chcem veľmi jasne ohradiť voči metóde, ktorú používate. Vkladáte nám do úst niečo, čo sme nikdy nepovedali. Vy tvrdíte, že my tým, že sme odmietli vaše nočné rokovanie o vyjadrení nedôvery predsedovi vlády, že sme urážali robotníkov. Klamete a zavádzate. Keď sme hovorili o zlodejoch, tak sme nehovorili o robotníkoch. Hovorili sme o vás. A keď sme hovorili o tom, že už tu bolo veľa odvolávaní. Ja sám som tu čelil piatim. Nikdy sme nedali rokovanie na noc, pretože sme sa nebáli, nebáli sme sa argumentov, nebáli sme sa hovoriť, nechceli sme prerokovať to pod rúškom noci, keď tu nie sú médiá.

    Druhá vec, ktorú vám chcem povedať. Hovorili ste o tom, že aj miera náhrady má rásť. Áno, miera náhrady z hľadiska podielu dôchodkov na platoch. To ste si dali aj do programového vyhlásenia vlády. A viete o tom, pán poslanec Kvorka, že na budúci rok klesne miera náhrady? Teda podiel starobného dôchodku na priemernej mzde o 1 % oproti roku 2006? Robíte presný opak toho, čo tvrdíte, čoho máte plné ústa.

    A na záver chcem povedať. Keď som hovoril, že váš predseda klame, tak som to hovoril na základe konkrétnych faktov a trvám na tom. A opakujem, z klamstva ho usvedčil dokonca aj guvernér Národnej banky.

    Ale jednu vec by som chcel oceniť na vašom vystúpení. Oceniť najmä v tom zmysle, že ma podobne ako kolegu Freša trochu prekvapilo, že na záver ste zožali potlesk od svojich kolegov zo strany SMER. No, pozitívne považujem na tom vašom vystúpení aj na základe toho potlesku to, že vy ste vlastne výstižne, veľmi výstižne demonštrovali intelektuálnu úroveň strany SMER. Ďakujem.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Kvorka.

  • Áno. Ďakujem pekne, pán predseda. No, vidím, že keď sa povie pravda, tak je na to aj veľká reakcia, za čo teda vám veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí ste zareagovali na môj diskusný príspevok, pretože zrejme s vami s dačím pohlo to moje vystúpenie. No, ale tak trošička po jednom skúsim odpovedať na to, čo tu bolo povedané.

    Pán poslanec Novotný. Nuž, ja neviem, možno, že v zdravotníctve sa menia zmeny o siedmej. Hej? Ale sú aj iné odvetvia, kedy sa zmeny menia aj o desiatej, aj inokedy. Čiže ty nemáš pravdu, pán poslanec. Nie, že ja nemám pravdu. Hej? Ty nemáš pravdu. Pretože ja, už ak idem hovoriť o dajakom nočnom pokoji, tak hovorím od desiatej hodiny.

    Čo sa týka pána poslanca Pada. Viete, ono netreba hovoriť, pán poslanec, o tom, že ľudia, že všetci ľudia, ja som povedal mnohí ľudia nevedeli, čo podpisujú. A to je veľký rozdiel. Ono treba počúvať to, čo bolo povedané a nehovoriť to, čo vám pasuje, keď už sa chcete voľáko si vytiahnuť z tej situácie, do ktorej ste sa sami dostali vďaka postoju vášho pána predsedu.

  • Čo sa týka pána Galbavého. Tomáš, kde si? Ušiel si preč, nechceš asi počuť pravdu. Tu si? Dobre. Vieš, ty mi nemusíš hovoriť, čo ja mám robiť. Ja si myslím, že mám dostatok rokov na to, aby som vedel, že kedy, čo mám povedať a čo mám robiť. A ja ťa nikdy ani v tom nebudem počúvať, aby si mi ty rozkazoval, čo mám robiť a aké mám zaujať stanovisko. Len ti chcem povedať, že to, čo robím, a to, čo som povedal vám všetkým, za tým si stojím, pretože o tom som presvedčený, že som povedal pravdu a tá pravda je taká, ako som ju povedal.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ako posledný bod programu 16. schôdze, kolegyne, kolegovia, je

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška a Rudolfa Bauera na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o uznaní hladomoru rokov 1932 – 1933 na Ukrajine za genocídu.

    Je to tlač pod č. 467, spoločná správa výborov je 467a.

    Poprosím teraz pána poslanca Rudolfa Bauera, aby sa ujal slova za navrhovateľov. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Kolegyne, kolegovia, dámy a páni, pred sedemdesiatimi piatimi rokmi v rokoch 1932 až 1933 sa u našich bezprostredných susedov na Ukrajine stala obrovská tragédia, o ktorej sa doteraz stále vie veľmi málo.

    V tom čase sa mnoho miliónov ukrajinských roľníkov stalo obeťami plánovaného hladu umelo vyvolaného totalitným politickým systémom. Cieľom hladomoru bola masová likvidácia ukrajinských roľníkov a v mene sovietizácie krajiny potlačenie akéhokoľvek odporu proti kolektivizácii.

    Aby sa v budúcnosti predišlo podobným zločinom, pokladáme za nevyhnutné uvedomiť si skutočné príčiny tragédie obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu a zvlášť Ukrajiny pred sedemdesiatimi piatimi rokmi a uznať historickú pravdu, ktorú takmer polstoročia utajovali otvorení a tajní prívrženci stalinizmu.

    Prijatie predkladanej Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o hladomore rokov 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze bude naplnením a stotožnením sa s Rezolúciou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481/2006 o nevyhnutnosti medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov.

    Rezolúcia Rady Európy uvádza. Medzinárodné spoločenstvo má morálnu povinnosť vyjadriť bezodkladne jasné stanovisko týkajúce sa zločinov spáchaných totalitnými komunistickými režimami. Tragické udalosti rokov 1932 až 1933 sú národnou tragédiou Ukrajiny, ako to potvrdila aj rezolúcia generálnej konferencie UNESCO v Paríži, ktorá bola prijatá nedávno v druhej polovici októbra tohto roku. A podobné vyhlásenie bolo prijaté aj na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v roku 2003.

    Rád by som teraz priblížil kontext doby hladomoru ani nie tak z pozície historickej argumentácie, pretože, ako je to bežné, stále existujú u historikov určité odlišnosti pri interpretácii historických udalostí, ale z pozície nestranného oboznamovania sa s faktmi, tak ako je to možné dočítať sa v dostupnej literatúre.

    Podľa svedectiev archívov a podľa svedectva Alexandra Solženicyna v knihe Súostrovie gulag bola násilná kolektivizácia vidieka skutočnou vojnou, ktorú viedol Sovietsky zväz proti svojim občanom. „Tak neľútostne do takých nehostinných miest a s takým očividným cieľom vyhubiť, ako posielali do vyhnanstva roľníkov, nepostupovali nikdy predtým ani potom.“ Koniec citátu.

    Dôsledkom tejto kolektivizácie boli milióny vysídlených roľníkov, väčšina v rokoch 1931 až 1932. Ďalšie milióny obetí následného hladu a státisíce tých, ktorí zomreli vo vyhnanstve či na chaotickej ceste doň. Často totiž bolo povedané len to, že isté množstvá ľudí musia ísť, taký je plán. Nik však už nešpecifikoval, že kam presne. A tak sa stávalo, že dobytčie vozne stáli na staniciach i celé týždne, alebo že vysťahovaní museli prejsť stovky kilometrov peši, pričom im zároveň bolo obmedzované právo na veci, ktoré si mohli so sebou zobrať.

    Inak dobytčie vagóny boli u sovietskej vlády mimoriadne populárne. Citujem. „Sú výhodné vtedy, keď niekde rýchlo pracujú súdy, alebo je niekde preplnené distribučné väzenie, a preto možno poslať naraz veľkú masu väzňov. Tak prepravovali milióny roľníkov v rokoch 1929 až 1931. Tak posielali do vyhnanstva z Leningradu Leningrad.“

    „Keďže výber podľa inštrukcií, nariadení a prípadne i zákonov“ v úvodzovkách v súťaži vyhrávali roľníci prvej kategórie, ťažkí nepriatelia socializmu a strední roľníci, potenciálni nepriatelia a výber robil z okresu dosadený komunista spolu s dvoma či troma chudobnými roľníkmi, je možné pri popise situácie použiť aj ekvivalent pojmu arizácia. Iba Hitlera tu zastupuje Stalin, ktorý 27. 9. 1929 oznámil prechod od obmedzovania vykorisťovateľských tendencií roľníkov ku ich likvidácii ako triedy. Režimom bol vydaný dekrét, ktorý určoval, že počet roľníckych hospodárstiev, ktoré treba do štyroch mesiacov zlikvidovať, je 3 až 5 %. Z niektorých okresov, ktoré sa chceli zapáčiť, veľmi rýchlo začali chodiť hlásenia o prekračovaní úloh.

    Ako príklad uvádza Solženicyn prípad Šurku Dmitrieva z dediny Masleno. Keď mu v roku 1925 zomrel otec Fjodor, mal 13 rokov, bol jediným synom, ostatné deti boli dievčatá. Kto sa mal ujať otcovho hospodárstva? Ujal sa ho on. Dievčence i matka sa mu podriadili. Teraz sa ako dospelý zamestnaný človek zdravil s inými dospelými v dedine. Vedel dôstojne nadviazať na otcovu prácu a v roku 1929 mal plné sýpky obilia, čiže bol kulak. Celú rodinu poslali do vyhnanstva.

    Kolektivizácia a habanie majetku miestnymi výbormi nadobúdali obludné rozmery, keď sa už začiatkom februára 1930 nedali podľa existujúcich pravidiel nájsť temer žiadni bohatí roľníci. V priebehu posledného roka totiž vďaka daniam natoľko schudobneli, že sa komisie museli obracať k náhodne zachovaným starým zoznamom daňových poplatníkov, informáciám tajnej služby Červenej armády GPU a udaniam susedov, ktorých, samozrejme, lákala možnosť rabovať cudzí majetok.

    Často namiesto podrobného súpisu zhabaného majetku sa postupovalo metódou berme, jedzme, pime, všetko je naše. Habalo sa i šatstvo, obzvlášť zimné, a obuv. Roľníkov často nechávali len v spodkoch. Zachádzali až tak ďaleko, že zhabali aj kašu na peci a kydali ju na ikony, ktoré najprv porozbíjali. Na možnosť vratnosti procesu, dovolania sa nápravy sa nedalo ani pomyslieť. Inou metódou bolo pripísať vytypovanej obeti nereálne vysoký príjem, akože nepriznaný, vyrubiť naň dane, ktoré sa jej, prirodzene, nemohlo podariť zaplatiť a potom poslať do vyhnanstva.

    Rovnako končil aj roľník, ktorý si nechcel podať prihlášku do kolchozu. Ľud, samozrejme, zareagoval vzburami. V januári 1930 ich bolo asi 400, vo februári 1 048 a v marci 6 528. Časté boli práve na Ukrajine, na severnom Kaukaze a v Kazachstane. Na západnej Ukrajine sa celé oblasti obzvlášť pri hraniciach s Poľskom a Rumunskom úplne vymkli režimu spod kontroly. Sedliaci často vyplienili budovy sovietov, a keď na niekoľko dní prebrali do rúk spravovanie dediny, vypracúvali požiadavky na vrátenie skonfiškovaných nástrojov a dobytka, rozpustenie kolchozu, obnovenie voľného obchodu, otvorenie kostola, návrat vysťahovaných a občas i obnovenie suverenity Ukrajiny.

    Hoci sa sedliakom do apríla darilo hatiť plány zrýchlenej kolektivizácie, nemali vedomosti, ako spravovať moc a nemali vlastne ani zbrane, nuž ich úspechy netrvali dlho a následné represálie boli vlastne nevyhnutné.

    A tu sa dostávame k spomínaným transportom, k normám predpisujúcim tisíce zatknutých, k právu zastreliť v prípade obránenia sa a podobným veciam. Masa postihnutých sedliakov dosahovala koncom roku 1 930 700 osôb, o rok neskôr 1,8 milióna. To už zlyhávali aj pracovné tábory a distribučné väzenia, ktoré sa systém naučil používať, lebo pochopil i ekonomickú výhodnosť. Tieto mesiace sú aj obdobím megalomanských projektov typu Baltsko-bielomorský kanál, ktorý bol stavaný za cenu 120-tisíc obetí ročne za polárnej noci plytko a za mrazu tuhnúcim betónom.

    V známom Magnitogorsku tvorilo 42 462 deportovaných zaregistrovaných v septembri 1932 dve tretiny miestneho obyvateľstva. Ľudia vzatí od pôdy a toho, čo vedeli robiť a hodení do cudzieho prostredia a nekvalifikovaní na požadovanú prácu. Sedliaci sa snažili začleniť, pretože režim prudko trestal každú snahu naznačiť svoju príslušnosť k nivočenej triede.

    Druhým aspektom tejto perzekúcie bol následný hlad, ktorý si podľa Solženicyna vyžiadal vyše 6 mil. obetí. Bol to však odlišný hladomor od tých, ktoré sa v pravidelných intervaloch vyskytovali v cárskom Rusku a na rozdiel od hladomoru v rokoch 1921 a 1922, ktorý sovietske vedenie priznalo a otvorenie žiadalo obmedziť národnú pomoc, v tomto prípade ho vláda popierala a falošne znejúce hlasy sólistov riešila rýchlo a razantne. Dokonca si pozývala do vybraných potemkinovských dedín zahraničných hostí.

    „Precestoval som celú Ukrajinu a môžem vám povedať, že som ju videl ako úrodnú záhradu,“ napísal do novín francúzsky poslanec, člen strany radikálov pán Edouard Herriot. Príčiny hladomoru je zrejmejšie pochopiť, keď uvidíme mechanizmus vzťahu štátu a roľníka, donedávna majiteľa či aspoň nájomcu pôdy a statku. Násilnou kolektivizáciou sa táto jeho väzba pretrhla a on navyše namiesto toho, čo by sa nazvalo daňou v naturáliách, sa musel dívať, ako kolchoz odovzdáva do štátnych sýpok značnú časť úrody a živočíšnej výroby.

    Odvod bol taký veľký, že išlo o prežitie štátu i občana, roľníka. V roku 1930 štát zobral 30 % poľnohospodárskej produkcie na Ukrajine, 38 % z rovín Kubáne a 33 % z Kazachstanu.

    V roku 1931 o rok neskôr tieto percentá napriek omnoho nižšej úrode vyskočili na 41,5 %, 38 a 39,5 %. Nevyhnutným dôsledkom toho bol absolútny rozvrat produkčného cyklu.

    Veď napríklad i v období Leninovej novej ekonomickej politiky roľník odovzdával do predaja len 15 až 20 %, 12 až 15 % si nechával na siatie, 25 až 30 % pre dobytok a zvyšok mal pre vlastnú spotrebu.

    A keď na rok 1932 bol plán odvodov oproti predošlému zasa o 32 % vyšší, nevyhnutne muselo dôjsť ku konfliktu. Ten sa prejavil ukrývaním pôdy, falšovaním výkazov a krádežami. V podstate šlo o tichú dohodu roľníka, predsedu kolchozu i miestneho tajomníka strany. Aby si štátne orgány vynútili dodávku, museli po krajine chodiť špeciálne inkvizičné výbory. Pretože však išlo o hľadanie ihly v poriadnej kope sena, komunisti prišli už len na jediné riešenie, ako poraziť v úvodzovkách „nepriateľa“. Vyhladovať ho.

    Dielo Alexandra Solženicyna nehovorí explicitne, že v prípade hladomoru všeobecných más šlo o príkaz najvyššieho vedenia, ale aj keby nie, objektívne dôvody naň existovali tiež. Namiesto vysídlencov pracovať nemal kto a často ani nevedel ako a krajina, kam boli presunutí zasa nemala kapacity na oživenie množstva nových usadlíkov. Objektívna vina vlády však je zrejmá aj tak, lebo tieto efekty museli byť na makroekonomickej úrovni viditeľné a aj keby boli spozorované neskoro, ešte stále sa dali ošetriť zahraničnou pomocou.

    Prvé hlásenia o tom, že v zime hrozí kritická potravinová situácia došli do Moskvy už v lete roku 1939. V auguste 1932 Vjačeslav Molotov vo svojej správe pre politbyro túto hrozbu uviedol i pre oblasti, kde sa zdala dobrá úroda. Napriek tomu navrhol plán dodávok za každú cenu dodržať. Nezabrali ani argumenty, aby sa v budúcnosti mohla zvýšiť výroba. V súlade s potrebami proletárskeho štátu musíme brať do úvahy minimálne potreby kolchozníkov, lebo inak nebude mať zakrátko kto siať a zabezpečovať výrobu. Michail Hcatajevič, prvý tajomník Komunistickej strany v Dnepropetrovskej oblasti v novembri 1932.

    Molotovova reakcia bola. „Váš postoj je veľmi nesprávny a vôbec nie boľševický. My boľševici nemôžeme odsúvať potreby štátu, potreby presne definované v rezolúciách strany na desiate, ba ani na druhé miesto. O niekoľko dní nato prišiel na svet obežník prikazujúci, aby kolchozom, ktoré ešte nesplnili plán dodávok, odobrali všetko zrno vrátane zásob osiva.“ Tento príkaz a jeho realizáciu niektorí historici pokladajú za predvídateľné príznaky genocídy, ako ich predstavil v roku 1996 prezident organizácie Genocide watch pán Gregory Stanton.

    Udalosti pokračovali ďalej hromadným exodom miliónov ožobráčených a hladných roľníkov z vidieka do miest, kde dúfali v príležitosť aspoň nejakej obživy. Vláda v úsilí zabrániť mu zlikvidovať spoločenský parazitizmus a bojovať proti infiltrácii kulackých živlov do prostredia miest zaviedla 27. decembra 1932 pasy vo vnútrozemí a povinnú evidenciu občanov.

    Ďalší obežník podpísaný Stalinom a Molotovom nariaďoval miestnym orgánom a predovšetkým GPU, aby všetkými možnými prostriedkami zakázala hromadné odchody roľníkov z Ukrajiny a zo severného Kaukazu do miest. Vo všetkých dotknutých oblastiach bol zastavený predaj vlakových lístkov a vybudovali sa zátarasy, ktoré kontrolovala GPU.

    Správa z marca 1933 hovorí, že v priebehu posledného mesiaca zachytili 219 460 osôb, z ktorých 186 588 vrátili do domovskej oblasti a ostatní išli pred súd. Nečakaný a prehliadaný je pri všetkom osud detí.

    Taliansky konzul v Charkove uvádza zriadenie opatrovateľskej služby pre opustené deti, ktoré rodičia priviedli do mesta a sami sa vrátili na dedinu zomrieť. „Rodičom tak ostáva nádej, že v meste sa niekto o ich potomkov postará,“ píše. A systém sa o ne následne v úvodzovkách „staral tak“, že tie, ktoré neboli opuchnuté a majú šancu prežiť, posielal do barakov v Cholodnej Gore, kde v kôlňach na slame dožívali. Opuchnutých ich nasadili do dobytčích vagónov, vyviezli päťdesiat až šesťdesiat kilometrov od mesta, kde mreli tak, aby ich nikto nevidel.

    Celkovo môžeme povedať, že úmrtnosť dosahovala maximum na jar roku 1933. K hladu pribudol týfus a kanibalizmus. Finále bolo také, že v niekoľkotisícových mestách ostalo zopár desiatok ľudí. Vo vidieckych oblastiach Charkova stúpla úmrtnosť medzi januárom a júnom 1933 desaťnásobne. Charkov stratil 120-tisíc, Krasnodar 40-tisíc a Stavropoľ 20-tisíc obyvateľov.

    Kvôli predstave o veľkosti tejto tragédie treba povedať, že autori knihy udávajú, že obetí bolo 6 mil., z toho 4 mil. Ukrajincov, 1 mil. v Kazachstane a ostatný milión na severnom Kaukaze. Iné pramene udávajú 7 až 10 mil. obetí hladomoru. Obeťami veľkého hladomoru v rokoch 1932 až 1933 boli predovšetkým milióny Ukrajincov, ale aj milióny Rusov, Kazachov a predstaviteľov iných národností v Povolžskom regióne na severnom Kaukaze, v Kazachstane a v iných častiach bývalého Sovietskeho zväzu. Tak je to uvedené aj v rezolúcii, ktorú prijala nedávno v druhej polovici októbra tohto roku už spomínaná Generálna konferencia UNESCO na svojom zasadnutí v Paríži.

    Pokiaľ ide o iné parlamenty, musím povedať, že parlamenty už štrnástich krajín vrátane Poľska a Maďarska si pripomenuli hladomor na Ukrajine a vzdali hold pamiatke jeho obetiam.

    Dámy a páni, po prijatí predkladanej deklarácie budeme ďalším zákonodarným zborom, ktorý naplní rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 2006, podľa ktorej, ako som aj v úvode povedal, máme aj my morálnu povinnosť vyjadriť svoje jasné stanovisko k týmto zločinom, k tejto národnej tragédii nášho bezprostredného suseda Ukrajiny. Dovoľujem si vás požiadať o vašu podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Bauerovi, ktorý predniesol za skupinu navrhovateľov návrh. Poprosím teraz spoločného spravodajcu pána predsedu zahraničného výboru pána poslanca Zalu, aby nás informoval o prerokovaní návrhu vo výboroch a predložil návrh uznesenia.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Rudolfa Bauera na prijatie deklarácie Národnej rady.

    Návrh poslancov pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, zahraničnému výboru, pričom za gestorský určil zahraničný výbor.

    Výbor pre európske záležitosti 28. novembra 2007 neprijal uznesenie. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien 19. novembra 2007 odporučil deklaráciu schváliť. Zahraničný výbor 26. novembra 2007 neprijal uznesenie a ako gestorský rokoval zahraničný výbor 4. decembra 2007, kde na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporučil Národnej rade návrh poslancov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením zahraničného výboru zo 4. decembra 2007 č. 76 a uznesením výboru som bol poverený ho podať Národnej rade ako predseda zahraničného výboru.

    Toľko k spoločnej správe. K nej máte ako prílohu návrh uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o uznaní hladomoru v rokoch 1932 až 1933 na Ukrajine za genocídu uvedenú v prílohe tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa do rozpravy hlásim.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Ako prvý vystúpi spravodajca, predseda zahraničného výboru. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v krátkosti informoval o diskusii, ktorá vznikla k návrhu tohto uznesenia, ktoré navrhli traja poslanci k 75. výročiu, ktoré si pripomíname od časov tohto hladomoru.

    Vznikla diskusia predovšetkým o tom, že deklarácia Národnej rady mala uznať tento hladomor z rokov 1932 až 1933 na Ukrajine za genocídu. Po diskusii, ktorú sme mali, sme prišli k záveru, že takéto uznanie za genocídu by predovšetkým malo prislúchať súdu a súd by mal rozhodnúť, či tieto činy, ktoré sa udiali a ktoré boli popísané v správe, ktorá vám bola predložená predkladateľom, či ich možno charakterizovať ako genocídu.

    Druhá veľmi vážna diskusia, ktorá vznikla, bola o problematike toho, či sa tento zločin, o ktorom tu hovoríme, dotýkal iba Ukrajincov a prišli sme k záverom, že sa teda iba Ukrajincov nedotýkal, že mal rovnaké dopady na obrovské množstvo ďalších národov, ako boli Rusi, Kazachovia, rôzne oblasti a regióny, v ktorých žili rôzne národnosti, a preto v tejto diskusii vznikla myšlienka, že nie je možné podať deklaráciu v takej podobe, aby bola zneužiteľná pre nacionalistické ciele voči iným národom, voči iným krajinám, ale aj rovnako voči iným skupinám obyvateľstva.

    Preto vznikla základná predstava a predkladatelia v rámci diskusie v zahraničnom výbore uznali túto argumentáciu aj prvky týchto dvoch bodov, ktoré som teda spomenul, a dohodli sa na tom, že by bolo treba podať pozmenený návrh, a preto mi dovoľte, aby som v rozprave predniesol upravený návrh, ktorý podávam spoločne s pôvodnými predkladateľmi, máte ho pred sebou ako upravený návrh k tlači 467.

    Upravený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Rudolfa Bauera a Borisa Zalu na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k hladomoru v rokoch 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze, zvlášť na Ukrajine.

    „Národná rada Slovenskej republiky vedomá si, že hladomor v bývalom Sovietskom zväze a zvlášť na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933 bol vyvolaný Stalinovým totalitným politickým systémom na likvidáciu ukrajinských roľníkov, roľníkov Ruska, Kazachstanu a iných oblastí uznávajúc, že v mene historickej pravdy demokratického smerovania Európskeho spoločenstva a predchádzania podobným zločinom, aké v minulosti spáchal totalitný režim, pokladá hladomor v bývalom Sovietskom zväze a zvlášť na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933 za akt vyvražďovania, spáchaný Stalinovým totalitným režimom na viacerých národoch a skupinách, ktorého obeťami sa stali milióny nevinných obyvateľov. Vyjadruje úctu pamiatke obetí veľkého hladomoru v rokoch 1932 až 1933 na Ukrajine, v Rusku, Kazachstane, na severnom Kaukaze a na iných územiach bývalého Sovietskeho zväzu.“

    Toľko k návrhu deklarácie a zároveň je k tomu pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tejto deklarácii. „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky k hladomoru v rokoch 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze, zvlášť na Ukrajine, ako je uvedená v prílohe tohto uznesenia.“

    Chcem na záver povedať, myslím si, že toto je riešenie, ktoré nebude poškodzovať ani jednu zo strán tohto sporu, nie je zneužiteľné ani jednou zo strán sporu na čisto svoje nacionalistické alebo iné záujmy, ktoré by jednostranne mohli vykladať históriu a zároveň týmto si myslím, že si spĺňame aj našu morálnu povinnosť voči obetiam, ktoré boli v tomto období nepochybne výsledkom mnohých rôznych násilných aktov, ktoré totalitný režim na vtedajšom obyvateľstve páchal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Palko, Kužma, Podmanický. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Palko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, hladomor alebo holodomor, ako mu hovoria Ukrajinci, bol zločinom porovnateľným, čo sa týka počtu obetí s holokaustom a naším cieľom je iba pripomenúť si túto udalosť tak a preto, aby sa už nikdy nemohlo nič podobné opakovať. Nie je naším cieľom polemizovať, ktoré slovo sa najlepšie hodí na označenie tejto udalosti a tiež nechceme vzdávať úctu iba mŕtvym obetiam na Ukrajine, aj keď je historickou pravdou, že práve najviac obetí bolo na Ukrajine.

    Aby sme sa vyhli polemike, hľadali sme kompromisy s poslancami, ktorí si želali pozmeniť náš text, napríklad s pánom poslancom Zalom, preto sme spolu podali aj pozmenený návrh.

    Pán predseda, týmto vás prosím, aby sme nehlasovali o našom pôvodnom návrhu, ale aby sa hlasovalo o upravenom návrhu, ktorý predkladáme spolu s pánom poslancom Mikloškom, Bauerom a Borisom Zalom.

    A prosím vážených pánov poslancov a vážené panie poslankyne, aby podporili hlasovaním tento upravený návrh.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predseda. Zúžili sme to trošku na totalitný stalinský režim. Už na tomto vyhlásení asi nič nebudeme meniť, ale treba si uvedomiť, že treba povedať pravdu. Išlo o komunistický režim, lebo takéto, i keď trochu v menšom rozsahu, ale nie v oveľa menšom rozsahu sa už diali i za Lenina veci, ešte pred nástupom Stalina boli mohutné vyvražďovania, boli prvé tábory, Čeka robila veci a podobne aj po Stalinovi ešte aj za Chruščova dobiehala, nakoniec aj za Brežneva boli ešte gulagy a boli ľudia prenasledovaní. A že je to typický znak komunistického režimu ako takého nezávisle od Stalina, o tom svedčia desiatky miliónov ľudí zavraždených aj v Číne a v mnohých, v mnohých ďalších krajinách. Nakoniec sa to nevyhlo ani Slovensku. Mali sme tu vyše sto nevine popravených ľudí a desaťtisíce, ak nie státisíce ľudí vo väzeniach a PTP a podobných de facto koncentračných táboroch. Čiže asi by bol správnejší výraz nie stalinský totalitný režim, ale komunistický režim, lebo zločiny boli všeobecné pre skoro všetky komunistické krajiny 20. storočia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím si, že nikto v tejto snemovni nespochybňuje a nechce spochybňovať tie nehanebnosti a nikto neschvaľuje tie nehanebnosti, ktoré sa týkali vyvražďovania nevinných ľudí na Ukrajine, ale v aj ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

    Ja sa však chcem spýtať, či je táto téma predmetom rokovania Národnej rady, pretože, ak by sme mali byť dôslední, tak potom sa poďme vyjadrovať k všetkým nehanebnostiam v svetových dejinách. Lenže potom budeme rokovať niekoľko rokov, pretože tých aktov genocídy bolo v svetových dejinách naozaj veľmi veľa.

    Pýtam sa, ide sa teraz Národná rada Slovenskej republiky vyjadrovať, ja neviem, ku genocíde Indiánov, alebo sa ideme vyjadrovať ku genocíde Červených Kmérov, alebo sa poďme vyjadrovať aj k vyvražďovaniu poľských dôstojníkov v Katinskom lese, alebo sa poďme vyjadrovať aj k vyvražďovaniu polabských Slovanov atď. atď.

    Obávam sa, že otvorením tejto otázky otvárame množstvo ďalších súvisiacich otázok a domnievam sa, že naozaj táto téma, ktorú, samozrejme, nikto z nás neschvaľuje, nie je predmetom rokovania Národnej rady. Netýka sa ani dejín Slovenskej republiky, ani nemá dosah na naše územie, a ak túto otázku otvoríme, tak buďme dôslední a otvorme potom všetky otázky genocíd v svetových dejinách a odsúďme aj tie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanca Zala, chcete reagovať na tieto faktické poznámky? Nech sa páči, zapnite, prosím vás, pána spravodajcu.

  • Ja len dve kratučké poznámky na vystúpenie kolegu Kužmu. Nikto, myslím, žiaden demokrat nemôže odpustiť komunistickému režimu žiadne zločiny, ktoré sa stali, ale rovnako nemožno veci zase vidieť tak jednostranne, pretože tých zločinov sa skutočne stalo na mnohých stranách veľa. Spomeniem len veľmi známe opatrenia viktoriánskej britskej vlády, ktoré viedli k smrti dvoch miliónov írskych roľníkov a k vysťahovaniu okolo troch miliónov Írov do Spojených štátov amerických.

    Čiže to je vec skutočne veľmi zložitá a nebudem hovoriť o zločinoch kolonializmu. Napokon, keď som hovoril s predkladateľmi, tak som spomenul, že bolo by dobré, aby sme si dali vypracovať detailnú správnu, ako vlastné parlamenty napríklad Francúzska, Británie zaujali stanovisko k svojej vlastnej koloniálnej minulosti.

    A nášmu kolegovi Podmanickému len jednu poznámku. Áno, on má absolútne pravdu, ale pravdou je aj to, aby sme na tieto mementá nezabudli. Občas pri istej príležitosti sa dá pripomenúť len konkrétna situácia v konkrétnom momente a chcem znovu povedať, že diskusia sa tu už nevedie o genocíde. Už sme postúpili ďalej, je iný návrh uznesenia a už o probléme genocídy túto chvíľu nediskutujeme. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Senko je posledný, kto vystúpi k uvedenému návrhu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je to veľmi citlivá téma. Je to veľmi závažná téma. Téma, ktorá potrebuje zamyslieť sa, povedať si pravdu a nakoniec podľa všetkého aj prijať rozumné vyriešenie toho všetkého, k čomu sme sa my sem do parlamentu dostali.

    Pán Palko, cením si váš postoj, ktorý ste povedali vo faktickej poznámke.

    Pán Bauer, je to citlivý príbeh, ale nebolo by dobré, keby sme tento príbeh, tak ako ste ho vy povedali a aby ho tento parlament zneužil na divadlo. Majme trošku úcty. Citlivé divadlo, ktoré chce hrať s citmi ľudí. Lebo ten príbeh je ozaj zložitý, ťažký a udial sa v dobe, udial sa v istom čase. Sú to príbehy neskutočného množstva ľudí, ktorí ani nevedeli, ako sa do tohto príbehu dostali. A my ideme o týchto príbehoch týchto ľudí týmto spôsobom rozprávať a ideme ho istým spôsobom, alebo ho chceme istým spôsobom klasifikovať?

    Pán poslanec Zala teraz povedal, že sme sa dostali trošku ďalej, to znamená, že už nebudeme hovoriť o genocíde. To som ozaj veľmi rád. To som ozaj veľmi rád. Ja som sa akože pripravoval na túto tému a myslím si, že na druhej strane by nebolo zlé povedať si, čo to vlastne je genocída je, alebo čo, aby sme sa možno v budúcnosti takýmto témam vyhli, aby sme s takýmito témami možno prišli, možno neprišli na pôdu tohto parlamentu. Možno, aby sme o týchto témach rozprávali, ale so cťou, so všetkou dôstojnosťou. A predovšetkým by som prial tomuto parlamentu, aby sa s touto témou, a ešte raz hovorím, s touto témou vysporiadal dôstojne. Prosím ešte raz. Vysporiadajme sa s ňou dôstojne a nespochybňujme isté veci.

    Slovensko by sa malo pripojiť k štátom, ktoré uznali, ale teraz to beriem, ale budem hovoriť, berte to, že genocída, čo už bolo povedané, pretože ozaj sme sa dostali trošku ďalej, ako povedal pán poslanec Zala, za hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933, za genocídu ukrajinského obyvateľstva.

    Na pôde parlamentu tak máme opäť historickú tému. Ešte raz opakujem. Historickú tému, ktorú máme na základe predloženého návrhu schváliť podľa takto koncipovaných zdôvodnení.

    Teraz by som chcel zdôrazniť, že hladomor, aby sme si hovorili pravdu, ako akt genocídy na Ukrajine uznali Spojené štáty americké, Kanada, z európskych krajín pobaltské republiky bývalého Sovietskeho zväzu, ďalej Taliansko, Belgicko, Španielsko, Poľsko a Maďarsko.

    S podobným návrhom prichádzajú v súčasnom období aj niektorí poslanci za frakciu Európskej ľudovej strany európskych demokratov v Európskom parlamente. Na základe správy uverejnenej na portáli o Európskej únii je pravdepodobnosť prijatia tejto deklarácie otázna. Nebudem hovoriť, na základe čoho a na základe stretnutia s kým vznikla táto iniciatíva. Nechcem byť pichľavý a nechcem jednoducho vťahovať veci do nejakých medzinárodných vzťahov a posúvať ich úplne ďalej a iným spôsobom. Chcem len zdôrazniť jedno.

    Pohľad historikov na hodnotenie hladomoru ako genocídy Ukrajincov nie je vôbec jednoznačný, aj keď pohľad do minulosti je mnohokrát znepokojivý a boľavý takmer v každej krajine, aj na Slovensku, keď sa trošku pozrieme dozadu. Dávajme si na tieto veci pozor.

    Aj Ludwig Feuerbach tento pohľad dozadu vcelku výstižne nazval bodnutím do srdca. Áno, do srdca. Skúsenosti ukazujú, že rôzne pokusy ľudí pri prehodnocovaní niektorých historických udalostí sa vzájomne medzi sebou rozchádzali. Mnohé detaily, fakty, javy sa časom nenávratne stratia, alebo sú nahradené inými faktmi. Chápeme to?

    Historickou pravdou ale je, že hladomor na Ukrajine bol. To je pravda. Že sa stal v období, keď tvrdou až despotickou rukou vládol Stalin. Človek, ktorý vo svojich rukách sústredil takmer neobmedzenú moc. Aj ja súhlasím s tvrdením, že stalinizmus bol totalitným a despotickým režimom, ktorý brutálne postihol mnohé národy Sovietskeho zväzu.

    Je pravda, že od roku 1928 sa zvyšoval tlak na kulakov, na pristúpenie ku kolektivizácii, že ju sprevádzalo zastrašovanie, represálie, donucovanie. Je viac ako isté, tak ako o tom píše v jednej zo svojich prác Dmitrij Volkogonov, ktorý sa dlhé roky zaoberal obdobím stalinizmu a osobou Stalina vôbec a zhromaždil veľké množstvo faktografického materiálu, že práve tu v tomto období začali vznikať problémy s obilím a problémy so zásobovaním s potravinami.

    Že v období rokov 1929 až 1932 zasadil Stalin obyvateľstvu, ale najmä roľníctvu dva údery. Likvidáciu kulaka a násilnú kolektivizáciu. Tento brutálny režim postihol mnohé národy bývalého Sovietskeho zväzu. Ale historici, demografi dnes majú dostatočne zmapovaný obraz hladomoru, ktorý zasiahol obyvateľstvo krajiny Sovietskeho zväzu v rokoch 1932 až 1933. Boli to hlavne obilnice Sovietskeho zväzu, Ukrajina, severný Kaukaz, dolné a stredné Povolžie, značná časť centrálnej čiernozemskej oblasti, Kazachstan, západná Sibír a južný Ural.

    Podľa stabilizovaných údajov ľudské straty na Ukrajine tvorili 3 až 3,5 mil. ľudí. V Kazachstane a Kirgizku asi 2 mil. ľudí, v ruskej oblasti bez Kazachstanu a Kirgizka asi 2 až 2,5 mil. ľudí. Sú to údaje zo zdrojov historikov, ktorí sa venujú tejto problematike.

    V dôsledku hladomoru v rokoch 1932 až 1933 zahynulo v Sovietskom zväze 7 až 8 mil. ľudí. Tieto údaje však nemôžu byť absolútne presné, pretože v tomto období zďaleka nie všetky úmrtia boli evidované, najmä medzi utečencami z oblastí postihnutých hladomorom. A netvrdím a netvrdím, to chcem zdôrazniť, že čísla obetí nemôžu byť aj vyššie. Ale o tom by sme na pôde tohto parlamentu asi nemali diskutovať.

    Hladomorom bolo postihnuté celé mnohonárodnostné obyvateľstvo spomenutých regiónov. Príčinou takých obrovských obetí sa stalo aj uskutočňovanie urýchlenej industrializácie za každú cenu. Snaha potlačiť odpor roľníkov voči kolektivizácii, získať od nich prostriedky na industrializáciu bez ohľadu na životné potreby. Štát vyvážal obilie, aby získal cudziu menu na nákup strojov, zariadenia a techniky v zahraničí. Cena industrializácie bola bolestná a tragická. Industrializácia popri obetavej práci robotníkov získala aj nesčíselné obete roľníkov.

    Hromadný hladomor v Sovietskom zväze na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia bol následkom aj viacročného sucha. Ako som už spomenul, tiež násilnej kolektivizácie a boja proti kulakom. Čiže najsilnejších výrobcov poľnohospodárskej produkcie, ktoré sa uplatňovali voči celej krajine, nielen voči Ukrajine. Všeobecne na celom území zväzu proti roľníctvu.

    Obeťami hladomoru, ktorý nastal v dôsledku týchto akcií a okrem obyvateľstva Ukrajiny, sa stali milióny Rusov, Kazachov, Tatárov, Baškirov a príslušníkov ďalších národností, ktoré obývali regióny stredného a dolného Povolžia a ďalších oblastí, ktoré som už v predchádzajúcej časti hovoril. Trpeli vplyvom týchto udalostí a na základe stalinského režimu. Lenže utrpelo aj obyvateľstvo súčasného Ruska.

    Je pozoruhodné, že sucho v tomto období vyvolalo mimoriadny hladomor aj na západnej Ukrajine, ktorá vtedy patrila do zloženia Poľska. A Poľsko nebolo súčasťou Sovietskeho zväzu. A my toto nešťastie..., a teraz tri bodky, chceme uznať genocídou. Ale preto, že som hovoril, aby sme si už raz uvedomili, o čo ide, takže to poviem.

    Genocída, to je výraz, ktorý bol definovaný podľa medzinárodného práva v článku II Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy v Paríži v decembri 1948 a do platnosti vstúpil v roku 1951 a znie takto: „Genocída znamená akýkoľvek z týchto činov spáchaných s úmyslom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, akým je po a spôsobenie smrti príslušníkov skupiny; po b spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia príslušníkom skupiny; po c cieľavedomé privodenie takých životných podmienok v skupine, ktorých cieľom je spôsobiť jej úplne alebo čiastočné fyzické zničenie; po d prijatie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rodeniu detí v rámci skupiny; po e násilné preloženie detí jednej skupiny do inej skupiny. Máme tu až po e.

    Vážení páni poslanci, panie poslankyne, o spáchaní zločinu genocídy môže rozhodnúť iba príslušný súd, prípadne nadnárodný súd, ak ide o prípad Sovietskeho zväzu.

    Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti z roku 1968. Za pôvodcu slova genocída sa považuje Rafael Lemkin, právnik poľsko-židovského pôvodu. Pri svojich štúdiách vo Ľvove sa zaoberal vyvražďovaním Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915 a sformuloval uvedený pojem v roku 1943.

    No v súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, že na 58. zasadaní Valného zhromaždenia OSN v roku 2003 väčšina členských krajín spoločenstva nezávislých štátov prijala spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrila obetiam hladomoru z tridsiatych rokov hlbokú sústrasť. Miliónom Ukrajincov, Rusov, Kazachov, všetkých, ktorých sa toto nešťastie dotklo. Nedávno aj 34. generálna konferencia UNESCO v Paríži schválila rezolúciu, v ktorej si popri iných obetiach uctila aj pamiatku miliónov hladomoru na Ukrajine, ale aj v oblastiach Ruska, Kazachstanu a iných republikách Sovietskeho zväzu.

    Osobne si myslím, že uvedené skutočnosti, o ktorých som hovoril, ani celková tragédia, ktorá sa stala v uvedenom období, nie je dôvodom na označenie pojmom genocída. Treba ale priznať, že toto obdobie bolo sprevádzané neskutočným násilím. Násilie, ktoré viedlo k likvidácii celej sociálnej skupiny roľníctva. Zastrašovanie, represálie a donucovanie, to všetko znamenalo kritický prelom v osudoch roľníctva a malo ďalekosiahle následky.

    Ako som spomenul, prišlo sucho, boli postihnuté ďalšie oblasti bývalého Sovietskeho zväzu a nielen Ukrajiny. Uvedené udalosti, spôsob ich presadzovania si zasluhujú odsúdenie. Odsúdenie dnes či kedykoľvek v budúcnosti. Zasluhujú si aj preto, alebo si budú zasluhovať takéto činy aj akékoľvek iné činy smerujúce k potlačeniu ľudskej dôstojnosti, násilnosti, ktorých cieľom je nevedomé ubližovanie jednak v individuálnej alebo v kolektívnej podobe, ale posudzovať históriu ponechajme historikom.

    My môžeme o tom všetkom diskutovať, ale rozsudky môžu vydávať len súdy. Aj v tomto prípade po spáchaní zločinu genocídy na území Sovietskeho zväzu nech rozhodne nadnárodný súd. Tak, ako sa to uvádza už v spomínanom Dohovore o zabránení a trestaní zločinu genocídy v roku 1948.

    V tomto duchu by sme mali pristúpiť aj k hladomoru a jeho príčinám na území bývalého Sovietskeho zväzu, a teda aj na území Ukrajiny. No a v tejto chvíli, keď už teda prerokúvame na pôde nášho parlamentu historické udalosti, ktoré sa stali na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933, sa patrí vyjadriť úctu pamiatke obetí veľkého hladomoru v uvedených rokoch, ale nielen na Ukrajine, ale aj v Rusku, na severnom Kaukaze, v Kazachstane, ale aj na iných územiach bývalého Sovietskeho zväzu.

    V súvislosti s takto chápanými udalosťami uvedeného obdobia si dovoľujem dať pozmeňujúci návrh k upravenému návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Rudolfa Bauera a Borisa Zalu k tlači č. 467 na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k hladomoru v rokoch 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze, zvlášť na Ukrajine a síce v odseku treťom, ktorý sa začína slovami, citujem, „pokladá hladomor,“ koniec citácie, kde navrhujem v jeho druhom riadku vypustiť slovo, citujem, „vyvražďovania“, koniec citácie, a nahradiť ho slovom „násilia“. Zdôvodnenie: takto upravený odsek v uvedenej deklarácii lepšie charakterizuje procesy, ktoré sa diali nielen na Ukrajine, ale v celom Sovietskom zväze. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Senko, páni poslanci Mikloško, Belousovová, Kužma, Frešo, Kukan, Lipšic, Kvorka, pán poslanec Palko, ešte pán poslanec Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško. Ešte pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pán predseda, Slovenská národná rada v roku 1991 s dovolením pod mojím vedením prijala ako prvá na svete uznesenie, ktorým žiadala uznanie Chorvátska ako nezávislej krajiny. Do dnešného dňa sa Chorvátska republika pozerá s úctou na tento krok, ktorý bol prvý svojho druhu na svete vtedy, keď vznikalo Chorvátsko.

    V roku 2005 sme prijali uznesenie, nazvime to dobre o vyvražďovaní Arménov Turkami. Do dnešného dňa sa pozerá Arménsko s úctou na slovenský parlament, že presiahol svoje hranice a vedel sa postaviť k iným problémom.

    Teraz je 75. výročie, to je ten dôvod. Hladomor na Ukrajine, našej susednej krajiny, ktorá je, povedal by som, jednou z najbližších ohľadne budúceho otvárania sa Európy. Dotýkame sa tam národov Ruska, dotýkame sa tam národov Kazachstanu v tejto zmienenej podobe, s ktorou súhlasíme, a chcem povedať, že je to, uznávam, s úctou pred vedením parlamentu, takže to dal ako posledný bod programu pred Vianocami. Vianoce sú aj o solidarite, Vianoce sú o tom, že uznáme niečo, čo druhým spôsobuje bolesť a traumu. A z tohto dôvodu by som prosil, aby sme sa povzniesli nad všetky, by som povedal, nejaké také videnia, že teda uznajme aj Indiánov a podobne, ale toto je naša susedná krajina. Má 75. výročie a pred Vianocami im chceme poslať takýmto spôsobom odkaz nakoniec v predvečer toho, čo medzi nami trošku vytvorí aj istý prirodzený múr schengenská hranica.

  • Pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Ja by som sa chcela pozastaviť pri niekoľkých momentoch. V prvom rade všetci vieme, že túto deklaráciu inicioval počas svojej návštevy prezident Ukrajiny Juščenko, ktorý si takým spôsobom robí aj svoju domácu osobnú kampaň. To mi trošku vadí. Určite sa všetci skláňame a súcitíme s tými mnohými miliónmi obetí všetkých národností pri hladomore, nielen Ukrajincov, ale mnohých národov a skláňame sa pred ich pamiatkou. Mne je však cudzie také politické využívanie na vlastnú kampaň, ako to robí pán prezident Juščenko.

    Vyjadrujeme sa v súvislosti s naším susedom, ako bolo povedané, nielen k minulosti, ale aj k súčasnosti. Prečo sa nezaoberáme napríklad tým, že Ukrajina ako štát, ktorý smeruje do Európskej únie, ten istý prezident Juščenko vyznamenáva benderovcov, ktorí sa neslávne preslávili ako kolaboranti a vrahovia aj na území Slovenska.

    Takisto mi teda vadí tento nejaký dvojaký meter, pretože Národná rada sa nevyjadruje napríklad k tomu, čo sa robí v pribaltských krajinách, kde sa likvidujú pamätníky bojovníkom druhej svetovej vojny, kde existujú ľudia, ktorí sú označovaní ako neobčania, ktorí sú vlastne členmi tejto krajiny Európskej únie, ale ľudia sú tam občianski bezdomovci. Možno preto nás to nezaujíma, lebo sú ruskej národnosti a takisto teda nielen Indiáni, ale prečo sa nevyjadrujeme aj k tomu, čo sa dialo vo vojne vo Vietname, keď už chceme hovoriť o ľudských právach ako takých.

    A do pozornosti KDH by som chcela dať ešte spred niekoľkých dní prípad v Turecku, keď siedmi Turci sú súdení za to, že podrezali dvoch kresťanov za šírenie kresťanstva a ich advokát očakáva veľmi mierny trest, lebo Turecku ako krajine, ktorá mieri do Európskej únie, je šírenie kresťanstva zákonom zakázané. Prečo sa aj k tomuto nevyjadrujete?

  • Ďakujem pekne. No, hlavne preto teraz tuná o tom hovoríme, že je výročie, okrúhle výročie týchto udalostí. Ale my si rovnako pripomíname aj holokaust a pripomíname si ho preto, aby sme zabránili recidíve týchto zločinov, ktoré spáchali národní socialisti a vôbec nie je pre nich ospravedlnením, že počas ich zločinov hynuli aj Nemci. Proste aj dodnes veľmi tvrdo bojujeme proti akýmkoľvek prejavom nacizmu aj v našej spoločnosti. A to je presne ten dôvod, pre ktorý si musíme pripomínať aj tieto zločiny komunizmu, aby skutočne niektorí netúžili po recidíve, lebo boli to dva režimy 20. storočia, ktoré sa pretekali v tom, kto viac vyvraždí a umučí nevinných ľudí.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečník hovoril o tom, ja som si pozorne vypočul, kde hovoril k tomu, aby sme sa vysporiadali dôstojne, a hovoril o tom, aby sme to nechali na súdy a sám urobil ale záver, že podľa neho nešlo o genocídu. No, tak potom ja chcem povedať, že podľa mňa táto tragédia bola komunistická genocída. Bola to komunistická genocída a neviem, čo všetko ešte by chýbalo, aby predrečník uznal, že išlo o genocídu, či by to bolo viac miliónov, alebo krvavejší spôsob prevedenia.

    A čo sa týka toho návrhu, že vyvražďovanie zmierniť a hovoriť o násilí. Ja si myslím, že je namieste hovoriť o vyvražďovaní práve z tých preventívnych dôvodov, nakoľko komunizmus aj touto formou sa snažil umlčať, umlčať svoju vlastnú triedu roľníkov a špeciálne týchto ukrajinských. To znamená, že sme v situácii, kedy kvôli ďalším generáciám by sme mali nazvať veci pravými menami. A čím presnejšie ich nazveme, tak tým to bude pre tú generáciu zrozumiteľnejšie. Inými slovami, hovoriť o nejakom abstraktnom Stalinovom režime, ako keby Stalin bol jedna figúra, ktorá za to môže. Nie, za to mohol komunistický režim.

    A na záver by som chcel upozorniť pána kolegu, že práve komunistický režim a Stalinovi pohrobkovia zabránili tomu, aby sa súdne táto genocída komunistická vyšetrila, a to je hanba.

  • Ďakujem pekne. K vystúpeniu pána poslanca Senka by som chcel povedať asi toľko, že, pán poslanec, ja som vás počúval veľmi pozorne, ale bolo nesmierne ťažké udržať krok s vami a sledovať logickú niť vášho vystúpenia a jeho vyústenie do toho pozmeňujúceho návrhu. Neviem, na čo ste tu tak dlho hovorili o genocíde. V tomto texte, ktorý leží pred nami, sa vôbec o tom nehovorí. Váš historický exkurz bol celkom zaujímavý, aj citáty, čo je to genocída, i keď netvrďte to tak suverénne, lebo to je ešte dodnes otázkou, o ktorej sa hádajú mnohí medzinárodnoprávni experti.

    Myslím si, že to, čo robíme teraz, že dôstojné vyrovnanie sa s historickými faktmi, o ktorých nikto nepochybuje. My nevyriekame nejaký ortieľ, pán poslanec, toto je politické vyhlásenie, ktorým pri výročí tejto tragédie chce slovenský parlament zaujať k nemu morálne stanovisko. To nemá nijaký iný účel.

    Neberiem tie veci, ktoré tu odzneli o tom, že prečo nehovoríme o iných otázkach. Toto je demokratická inštitúcia, pokiaľ máte záujem, navrhnite to, navrhnite, to môže každý navrhnúť a parlament sa k tomu jednoducho vyjadrí.

    Takže nesúhlasím s vaším pozmeňujúcim návrhom, pán poslanec, pretože svojím predchádzajúcim vystúpením ste vlastne absolútne vymazali to, čo ste nakoniec navrhli. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, nechcem polemizovať o genocíde, pretože text, ktorý bol zhodne predložený poslancami koalície, opozície o ňom nehovorí, aj keď pán poslanec Senko citoval ustanovenia o genocíde, podľa ktorých by sa takéto konanie na Ukrajine a v iných krajinách Sovietskeho zväzu dalo kvalifikovať práve ako genocída. Rovnako tento parlament kvalifikoval arménske vyvražďovanie ako genocídu. Je to deklarácia parlamentu.

    Vy ste povedali, že by parlament nemal zohrávať úlohu historikov. Ale parlament má morálne právo vyjadrovať, čo v minulosti bolo zlé a čo bolo extrémne zlé. My sme dokonca išli ďalej. Náš trestný zákon vyjadruje určité historické pravdy a ich popretie trestá. A vaši všetci poslanci pri Trestnom zákone hlasovali za. Ja som v tomto trochu opatrnejší dávať do zákonov takéto ustanovenia Trestného zákona kvôli slobode prejavu. Ale tu hovoríme o deklaráciách, ktoré sú podľa mojej mienky absolútne prípustné a správne.

    Vy ste spomínali, že treba nahradiť akt vyvražďovania aktom násilia. Ale násilie je všeličo, pán poslanec. Násilné konanie končiace úmyselnou smrťou je vražda. Žiadne všeobecné násilie. A z úcty k obetiam, k miliónom obetí, ktoré nedostali nádej, ktorú my prežívame v adventnom období, si myslím, že je našou povinnosťou takéto uznesenie, takúto deklaráciu vzhľadom na obete režimu a jeho násilie prijať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja na rozdiel od kolegov by som chcel podporiť vystúpenie pána poslanca Senka. Kto pozorne počúval, tak mu nemohlo ujsť, že tým určitým postojom do minulosti poukázal na veci, ktoré sú pravdivé a na druhej strane chcem vyjadriť za seba presvedčenie, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Senko tuná predniesol a podal, sa mi lepšie pozdáva a myslím si, že bude potrebné tento pozmeňujúci návrh podporiť. Ďakujem.

  • My sme pristali na kompromis. Nemyslíme si, že existuje jediné správne slovo na označenie toho, čo bol hladomor. A preto sme pristali na to, že namiesto slova genocída sa použije slovo vyvražďovanie.

    Ale pán poslanec Senko navrhuje, aby sa aj tento pojem akt vyvražďovania nahradil slovom násilie. Pán poslanec Senko, ako už povedal kolega, úmyselné násilie, ktoré vedie k smrti, je vražda. A dodávam, že ak týchto obetí tohto úmyselného násilia sú milióny, tak potom namieste je presne slovo vyvražďovanie, akt vyvražďovania. A nie je možné tieto slová vypustiť. Snaha vypustiť tieto slová, to už je prejav spochybňovania toho veľkého zločinu, ktorý sa naozaj stal. A to by bolo prejavom oportunizmu a bolo by to skôr zneuctením tých miliónov obetí ako prejavom úcty voči nim. A preto sa už nebojme konečne povedať pravdu. Nebojme sa už konečne povedať pravdu, lebo iba tak môžeme zabrániť tomu, aby sa takéto hrozné veci opakovali.

  • Ďakujem. Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán kolega Senko, dovoľte, aby som nehodnotil váš prejav. Ja sa vyjadrím k návrhu, respektíve upravenému návrhu za náš poslanecký klub a využívam túto možnosť aspoň vo faktickej poznámke povedať náš názor. Áno, boli sme aj vyzvaní k tomu, aby sme sa vyjadrili k tejto udalosti a ako prvým človekom Ukrajiny. Veď tu bol na oficiálnej návšteve pán prezident a som o tom presvedčený, že Národná rada sa má s tým vysporiadať dôstojným spôsobom.

    Preto, aj keď som podporoval ten návrh, ktorý dali traja poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie, privítal som aj kompromis, snahu na kompromis a myslel som si, že keď predseda zahraničného výboru sa pridá k trom poslancom, tak môže byť taký text prijatý v Národnej rade, ktorý podporia nie iba opoziční, ale aj koaliční poslanci. Fakt to nie je otázka opozície alebo koalície.

    Za náš poslanecký klub môžem povedať to, že maximálne môžeme vyjsť v ústrety v tom, že áno, vieme si to predstaviť a budeme hlasovať za kompromisný a upravený návrh poslancov pána Palka, Mikloška a Bauera a Zalu. Ale v žiadnom prípade nemôžeme podporiť návrh pána poslanca Senka, lebo tým pádom by to nebolo dôstojné v Národnej rade prijímať takúto deklaráciu. Súhlasím s tými, ktorí povedali, že treba nazvať veci pravým menom. A keď urobíme túto zmenu, tak nebude to názov pravým menom a jednoducho budeme zastierať niečo a mne sa zdalo, že aj váš prejav smeroval k tomu, aby ste nejakým spôsobom povedali niečo iné, čo je v tomto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Položme si otázku, prečo by sme mali prijať túto deklaráciu? Musíme ju prijať aj kvôli tomu, že celé desaťročia bol tento fakt, tieto obete spochybňované. Skúste nájsť v našich učebniciach z komunistického obdobia niečo o nich. Skúste nájsť v učebniciach zo Sovietskeho zväzu niečo podobného. Tento fakt bol zamlčiavaný celý čas a práve preto si ho musíme pripomínať po tých desaťročiach, aby sa na to nezabudlo a aby sme si uvedomili, že nič, nič z týchto faktov sa do budúcnosti nedá zamlčať. Pravda vždy vyjde najavo. To je jeden bod.

    Druhý bod k historickej exkurzii pána poslanca Senka. Nespomenul, že okolo dedín a okolo celých oblastí stálo vojsko a akýkoľvek človek, ktorý by sa bol býval snažil uniknúť zo zóny hladu, bol zastrelený alebo vracaný späť. To bola represia, štátna represia komunistického režimu vedená komunistickou stranou, nielen Stalinom, ale všetkých tých, ktorí mu slúžili. A komunistickej strany, ktorá celý čas mala plné ústa spravodlivého režimu, ktorý slúžil ľudu. A on slúžil „ľudu“ na hroboch iných ľudí.

    A tretí bod. Musíme si to pripomínať aj preto, že vyvlastňovanie pôdy, zbavovania ľudí súkromného majetku, veď to sme aj my zažili. Nebolo to v takej strašnej forme, ale zažili sme to v päťdesiatych rokoch. A aj preto si to musíme pripomínať, aby sme tieto veci už nikdy nemohli zopakovať.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

  • Ďakujem. Asi sme sa nepochopili. Ja som jednoducho vyzval tento parlament k dôstojnosti. K dôstojnosti k tomu, čo sa v tých rokoch dialo. Samozrejme, že k tým udalostiam môžeme pristúpiť spôsobom, ako chceme. Aj takým spôsobom, ako tu hovorí pán Frešo. Nakoniec od neho už nič ani nemôžeme očakávať, pretože on sa už jasne zadefinoval a on tuším, že už nie je zakrytý červeným plátnom, ale to červené, čo niekedy na ňom bolo, sa stáva už rudým. Pani Vášáryová. Pravda vždy vyjde najavo. Ako vo vašom prípade po roku 1989.

    A čo sa týka týchto ďalších, to len v súvislosti s tým, akým spôsobom ste sa zhostili tej témy, o ktorej som hovoril. Ja som sa snažil iba dať veci do súvislostí a jednoducho dať návrh, ktorým by tento parlament prijal uznesenie, ktoré bude hodné tohto parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Chcete, pán poslanec? Pán navrhovateľ? Nie? Pán spravodajca?

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni poslanci, dovoľte mi len veľmi kratučko povedať, že napriek vážnosti situácie, ktorá tu vznikla, som sa chcel pousmiať, ako tradičná diskusia, ktorá sa viedla celý čas v tomto parlamente, pokračovala ďalej v tom zmysle, že sa tu viedla polemika medzi dvomi skupinami, ktoré podľa môjho názoru na toto vyhlásenie, ktoré sme pripravili, majú úplne rovnaký názor. Čiže prebiehala tu diskusia tradične si vymedzovať rozdielne postoje za situácie, keď sa zdá, že máme postoj rovnaký.

    Ja by som len chcel povedať, že myslím si, že toto vyhlásenie je vyhlásenie, ktoré sa dotýka problematiky ľudských práv, problematiky humanistických vecí a napokon aj pilierov slovenskej zahraničnej politiky a mám taký pocit, že tento parlament vie práve v takej otázke, ktorá má morálny a ľudsko-právny základ nájsť spoločný postoj, a myslím si, že tento spoločný postoj bude dobrým zavŕšením celého rokovania predvianočného parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, kratučká prestávka, po nej pristúpime k hlasovaniu, keď sa vážené panie poslankyne a páni poslanci všetci dostavia do rokovacej sály. Chcem týmto poprosiť všetky kolegyne a kolegov, aby prišli, aby sme mohli ukončiť rokovanie 16. schôdze záverečnými hlasovaniami a programom, ktorý je pripravený.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Janiš, procedurálny návrh? Nech sa páči, pán predseda klubu SDKÚ – DS.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, dovolím si predložiť žiadosť, aby vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade správu o súčasnom stave Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave a postup vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní jeho budúceho rozvoja.

    Ďalej žiadam, aby vláda predložila Národnej rade správu o súčasnom stave nákladného prepravcu železničného Cargo Slovakia a o postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia.

    Pán predseda Národnej rady, dúfam, že tak ako včera všeobecným súhlasom, teda bez hlasovania Národná rada požiadala vládu, aby predložila správu o privatizácii SPP, tak dúfam, že aj dnes Národná rada, teda koalícia všeobecným súhlasom, teda bez hlasovania požiada vládu o predloženie mnou navrhovaných správ. Ďakujem.

  • Keď dovolíte, ja to rozdelím, pán predseda poslaneckého klubu, lebo sú to dva návrhy, dve správy. Takže najprv sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme požiadali vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o stave investícií na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave? Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 60 za, 7 proti, 47 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Teraz sa pýtam, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či je všeobecný súhlas, aby sme požiadali vládu Slovenskej republiky, aby do Národnej rady predložila správu o stave Carga. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 68 za, 7 boli proti, 42 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tejto žiadosti sme vyhoveli. Ďakujem pekne.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu, kolegyne, kolegovia, o prerokovaných bodoch, posledných prerokovaných bodoch 16. schôdze. Chcem poprosiť pána poslanca Richtera, aby nám ako poverený člen výboru pre obranu a bezpečnosť uvádzal hlasovanie k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2007. Je to tlač 473.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok tohto roku (tlač 473).

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok tohto roku.“

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 77 za, 45 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia (tlač 477).

    Pán Róbert Madej bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v správe výboru pre sociálne veci sa nachádza návrh uznesenia. Okrem toho návrh uznesenia predniesla v rozprave pani poslankyňa Radičová. Chcel by som sa pani poslankyni spýtať, či jej návrh uznesenia môžeme považovať za samostatný návrh uznesenia, ktorým by parlament prípadne požiadal vládu o predloženie správy? Ďakujem pekne. V tom prípade, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia zo správy výboru. Návrh uznesenia znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní Petície občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia v súlade s § 133 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie Petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia.“

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 126 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predniesla v rozprave pani poslankyňa Radičová, ktorý by bol v tomto znení:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada podľa § 128 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vládu Slovenskej republiky predložiť do 11. januára 2007 správu o spôsobe vysporiadania sa s požiadavkami obsiahnutými v Petícii občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia v rámci prípravy ďalšej novely zákona o sociálnom poistení, takzvanej veľkej novely.“

  • Do 11. januára 2008, pardon. Bol tam preklep.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 54 za, 14 bolo proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh uznesenia sme neprijali. Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Teraz poprosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Borisa Zalu, aby uviedol hlasovanie k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o uznaní hladomoru v rokoch 1932 a 1933 v bývalom Sovietskom zväz, zvlášť na Ukrajine.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Počas rozpravy k tomuto bodu vznikli dva návrhy. Jeden upravený návrh k tomuto pôvodnému bodu, ktorý predložili poslanci Palko, Mikloško, Bauer a Zala, a pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka, ktorý navrhol, aby v treťom odseku deklarácie, ktorá sa začína slovami „pokladá hladomor“ v druhom riadku vypustiť slovo „vyvražďovania“ a nahradiť ho slovom „násilia“. Najprv budeme teda hlasovať o tomto návrhu.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Senko, chcete sa vyjadriť?

  • Ja by som chcel apelovať na vedomie a svedomie všetkých poslancov.

  • Pán poslanec, návrh, návrh, návrh vás poprosím. Sme v hlasovaní.

  • Reakcie v pléne.

  • Dobre. Takže pán poslanec stiahol návrh. Nebudeme o ňom hlasovať. Ďalej pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. V tom prípade nám ostal upravený návrh k tlači 467, v ktorom je uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky k hladomoru v rokoch 1932 až 1933 v bývalom Sovietskom zväze, zvlášť na Ukrajine, ako je v prílohe tohto uznesenia.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 84 za, 27 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

  • Konštatujem, že Národná rada schválila návrh deklarácie, tak ako bol predložený.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme program 16. schôdze a vyhlasujem ju za skončenú.

    Dovoľte, dámy a páni, keďže sa blíži vianočný čas, povedať niekoľko slov. Keď ste po 13.00 hodine prišli nazad do rokovacej sály, čakal vás vo vašich poslaneckých laviciach drobný darček odo mňa a vedenia Národnej rady.

    Bol by som veľmi rád, keď v tomto vianočnom čase a počas sviatkov, keď vám padne zrak na tento kúsok medovníka, ste si spomenuli aj na tých vzdialených blízkych. Hovorím o kolegyniach a kolegoch, s ktorými sedíme spolu v tejto rokovacej sále v dobrom a v zlom a dúfam, že ešte nejaký ten piatok sedieť budeme.

    Chcem vám aj takto zaželať veľa pokoja, požehnané sviatky, aby ste si užili svojich blízkych, aby ste si užili toho tepla domova, vzťahov ľudskosti, aby sme počas sviatkov, lebo vianočné sviatky sú aj o tom, prešli aj svojím vnútorným očistcom a nabrali energiu, silu na to, aby sme po Novom roku hľadali opäť cestu k sebe a boli schopní hovoriť o veciach v dobrom aj v zlom, ale spôsobom, ktorý najmä vianočné sviatky zosobňujú v hodnotách, ktoré prezentujú. Prijmite odo mňa osobne priatie požehnaných krásnych vianočných sviatkov. Všetko dobré.

  • Pani poslankyňa Sabolová, pani predsedníčka klubu KDH.

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že neporuším rokovací poriadok, že to nie je už procedurálny návrh.

    Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, podpredsedovia, vážení pracovníci Národnej rady, vážení zástupcovia médií a v neposlednom rade aj vážené panie a páni z ochranky Národnej rady, chcem vám v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia popriať pokojné a radostné prežitie Vianoc a pokoj v kruhu najbližších, aby sme v budúcom roku prišli trošku múdrejší. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda klubu Strany maďarskej koalície pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SMK – MKP zaželal všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané a milostiplné vianočné sviatky a šťastlivý, úspešný nový rok.

    Dovoľte, aby som to povedal aj v materinskom jazyku tak, ako je tu tradícia v Národnej rade.

    A Magyar Koalíció Pártjának parlamenti képvíselői nevében minden jóakaratú embernek békés, boldog új esztendőt és kegyelemteljes karácsonyi ünnepeket kívánok! Köszönöm. Ďakujem.

  • Pán poslanec Janiš, predseda poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia poslanci, milí hostia na balkóne, zamestnanci Národnej rady, už viac ako dvadsať storočí si ľudstvo pripomína a oslavuje Vianoce, a predsa každé vianočné sviatky majú vždy svoje čaro. Čaro pokoja, rozmýšľania, čaro byť spolu so svojimi najbližšími. A takéto čaro Vianoc vám v mene poslaneckého klubu SDKÚ prajem aj ja vám.

  • Za klub Ľudovej strany – HZDS pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko zaželal nielen nám, ale hlavne občanom Slovenskej republiky milostiplné, požehnané vianočné sviatky, v novom roku veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody.

  • Za klub Slovenskej národnej strany pán poslanec Šaško.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, taktiež klub Slovenskej národnej strany sa pripája ku všetkým, čo doteraz povedali to najkrajšie a najvrúcnejšie pre všetkých tuná prítomných, ale aj pre občanov Slovenska. Želáme vám všetkým šťastné a veselé, radostiplné a Božie požehnanie na sviatky a do nového roka všetko najlepšie.

  • Ďakujeme pekne. A na záver pán predseda poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene poslaneckého klubu strany SMER vám všetkým zaželal príjemné prežitie vianočných sviatkov, nabratie nových síl a mier a pokoj a väčšie porozumenie do nového roku.

    Dovoľte aj poďakovať všetkým zamestnancom Kancelárie Národnej rady za mnoho obetavé výkony a konkrétnu pomoc pri výkone našej poslaneckej práce. A, samozrejme, všetko dobré, príjemné prežitie vianočných sviatkov aj občanom Slovenskej republiky v mene poslaneckého klubu SMER.

  • Ďakujem pekne a teraz dovoľte, dámy a páni, aby som pozval po dlhej dobe čakania, pretože naozaj naši priatelia z folklórneho súboru DOLINA už od doobedie čakajú na túto chvíľu. Pozval ich, aby tak, ako to býva pred Vianocami vždy v Národnej rade tradíciou, aby nám zaspievali. Folklórny súbor DOLINA z obce Veľká Maňa.

  • Vystúpenie folklórneho súboru DOLINA z Veľkej Mane.

  • Ďakujem folklórnemu súboru DOLINA z Veľkej Mane a teraz, dámy a páni, pozývam na čašu vína v poslaneckom salóne.

  • Rokovanie 16. schôdze NR SR sa skončilo o 16.07 hodine.