• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Chcem sa ospravedlniť, ale vzhľadom na to, že 15. mimoriadna schôdza sa predsa len trošku pretiahla, začíname rokovanie 16. schôdze s niekoľkominútovým oneskorením. Ešte raz sa za to ospravedlňujem. Poprosím vás, aby ste všetci zaujali svoje miesta, aby sme mohli otvoriť rokovanie 16. schôdze.

    Poprosím vás, aby sme sa teraz pred otvorením rokovania prezentovali.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 99 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 16. schôdzi, ktorú sme otvorili, budú overovateľmi páni poslanci Tibor Glenda a Imre Andruskó. Náhradníkmi budú pani poslankyňa Ľudmila Mušková a pán poslanec Peter Markovič.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na rokovaní na dnešnom dni požiadali pán poslanec Peter Dubravay, pán poslanec Zsolt Simon a pán poslanec Štefan Zelník.

    Navrhnutý program schôdze ste dostali do lavíc. Ešte skôr, ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, chcem uviesť, že stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte uvedie jeho predseda a návrhy rozpočtov príslušných inštitúcií uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu. Na to, aby mohli tieto materiály uviesť, je potrebný váš súhlas, navrhujem, aby sme schválením programu 16. schôdze umožnili vystúpiť a dali súhlas. Samozrejme, pokiaľ nebude z vašej strany predložený iný návrh.

    Teraz vás požiadam, aby ste tí, ktorí máte návrhy na zmenu alebo doplnenie programu, využili v zmysle rokovacieho poriadku jednu minútu a podali návrh. Nech sa páči. Takže s návrhmi na zmenu a doplnenie programu páni poslanci Brocka, Janiš a Laššáková.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Navrhujem presunúť bod č. 67 – petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru verejnosti na smerovanie dôchodkového zabezpečenia (tlač 477), pred rokovanie o návrhu zákona o sociálnom poistení, ktorý je vrátený prezidentom Slovenskej republiky, to znamená pred bod č. 1. Pán predseda, petičný výbor 23. októbra odovzdal do Národnej rady petičné hárky so 127 419 podpismi občanov, ktorých vyprovokoval vládny návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom mení pravidlá dôchodkového zabezpečenia. Občania vyjadrili svoj postoj k týmto zmenám a majú právo, aby ich hlas bol vypočutý v Národnej rade vtedy, keď to treba a kedy...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Chcete dokončiť ešte, pán poslanec Brocka, alebo už ste skončili? Dobre, ďakujem pekne. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, navrhujem, aby sme bod 17 – vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z., ktorý je ako tlač 438, prerokovali ako bod 4 a bod 4 – vládny návrh zákona o minimálnej mzde, tlač 437, prerokovali ako bod 17.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola posledná. Takže budeme teraz hlasovať o navrhnutých zmenách. Ako prvý predniesol návrh na zmenu programu pán poslanec Brocka, ktorý žiada, aby sa bod č. 67, ktorým je petícia, predradil pred rokovanie o pánom prezidentom vrátenom zákone o sociálnom poistení. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 61 za, 31 proti, 37 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento pozmeňujúci návrh na zmenu programu sme neprijali.

    Ako druhý návrh podala pani poslankyňa Laššáková, aby bod 17 podľa rozdaného programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie? Zákon... Osemnásť. Aha, podľa nového...

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa... Zapnite, lebo pravdepodobne, aby nedošlo k omylu. Pani poslankyňa, navrhovali ste ktorý zákon? Pravdepodobne mám iný.

  • Ja mám starý návrh programu, ospravedlňujem sa, kde bol bod 17 vládny návrh zákona (tlač 438), teraz je to v novom programe ako bod 18, vymenili za vládny návrh zákona o minimálnej mzde, ktorý je ako bod č. 5.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale prečítala som, o ktorý zákon sa rokuje, prosím vás pekne, páni poslanci. Už naozaj buďme trošku tolerantní.

  • Dobre. Takže budeme hlasovať teraz o návrhu pani poslankyne Laššákovej. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 54 proti, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme vládny návrh zákona č. 152/1994 predradili a budeme o ňom rokovať namiesto bodu č. 4 (reakcie z pléna), č. 5, prepáčte.

    Toto boli jediné návrhy na zmenu programu.

    Budeme hlasovať teraz o návrhu programu 16. schôdze ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu programu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 77 za, 20 proti, 18 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili program 16. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, že o vrátenom zákone pánom prezidentom a o návrhu na zmeny v zložení výborov, ktoré nastanú po tom, ako sa do Národnej rady vrátil a uplatňuje si svoj mandát pán poslanec Jureňa, vítam vás medzi nami, pán poslanec, vitajte, teším sa na spoluprácu, budeme hlasovať ihneď po prerokovaní.

  • O ostatných prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy tak, ako sme sa dohodli, o 11. a 17., ak, samozrejme, počas rokovania nebude požiadavka na iné hlasovanie.

    A teraz, dámy a páni, pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (je to tlač pod č. 490).

    Poprosím pani spravodajkyňu Janu Vaľovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 490), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor prerokovanie zákona z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 490 (ďalej len „vrátený zákon“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 8. novembra 2007 č. 476 pridelil zákon z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 490), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

    Po tretie, vrátený zákon odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 21. novembra 2007 č. 99, súhlasil s navrhovanou zmenou prezidenta Slovenskej republiky uvedenou v 3. bode časti jeho rozhodnutia zo 7. novembra 2007 č. 3135-2007-BA a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 490), pri opätovnom prerokovaní schváliť s uvedenou zmenou.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon dňa 14. novembra 2007, ale neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom, lebo predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru.

    Po štvrté, pripomienka prezidenta Slovenskej republiky uvedená v časti 3 jeho rozhodnutia zo 7. novembra 2007, máte ju v písomnej podobe, čítam, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a gestorský výbor Národnej rady odporúča schváliť v bode 5, gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 30. októbra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 490), podľa § 79 ods. 4 a § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po opätovnom prerokovaní s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky schváliť.

    Po šieste, gestorský výbor určil spoločného spravodajcu Janu Vaľovú na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 100 z 26. novembra 2007.

    Bratislava 26. novembra 2007.

    Skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Písomne sa prihlásila za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Radičová, za klub SMK pani poslankyňa Sárközy a za klub KDH pán poslanec Brocka. Písomne sa ešte prihlásil pán poslanec Frešo. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Radičová za klub SDKÚ – DS.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni... Ja vás poprosím, ďakujem. Dostávame na opätovné prerokovanie zákon, novelu zákona o sociálnom poistení. Ja by som vás v tejto súvislosti veľmi rada oslovila a upozornila podľa môjho názoru na tri zásadné problémy, ktoré táto novela v sebe má:

    - Prvý problém je problémom negatívneho zásahu do rozsahu a kvality dôchodkového zabezpečenia invalidov.

    - Druhý problém je problém spojený so starobnými dôchodcami, ktorí dovŕšia dôchodkový vek na budúci rok a nevznikne im nárok na starobný dôchodok.

    - Tretí problém, niektorým starším sporiteľom v budúcnosti nevznikne nárok na dôchodok z druhého piliera po dovŕšení dôchodkového veku.

    Chcem oprieť tieto svoje poznámky a argumenty o problém ústavnosti.

    Invalidov chráni Ústava Slovenskej republiky cez osobitnú ochranu, a to v súvislosti s ich hmotným zabezpečením a v súvislosti s potrebou špecifickej pomoci v pracovnoprávnych vzťahoch. V tejto súvislosti nie je bez významu, že pokiaľ ústavodarca explicitne zakotvuje a žiada zvýšenú ochranu istých skupín občanov, zákonodarca pri ustanovovaní obmedzení a znevýhodnení takých občanov či právnych inštitútov podlieha striktnej kontrole. Inými slovami, čím väčší dôraz kladie ústava na ochranu určitých hodnôt, tým prísnejšie sú ústavné nároky na zabezpečenie tejto ochrany vo vykonávacích zákonoch. Súčasťou tejto ochrany je aj požiadavka dôsledného dodržiavania princípu rovnosti v prístupe k právam a úžitkom, ktoré sa s danými hodnotami spájajú. Podľa môjho názoru týmto požiadavkám zákonodarca vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám v dostatočnom rozsahu v novele nevyhovel.

    V kontexte posudzovaného návrhu sa, naopak, javí ako zrejmé, že zákonodarca tú ochranu, ktorú už predtým hodnotám a právam priznal, naopak, odníma. Úsilie zabezpečiť finančnú stabilitu systému dôchodkového zabezpečenia je nepochybne legitímnym cieľom verejného záujmu. Zákonodarca však nemôže tento cieľ realizovať spôsobom, ktorým ústavný imperatív osobitnej ochrany úplne popiera a zbavuje akéhokoľvek reálneho významu. Je plne v dispozícii zákonodarcu, či sa rozhodne, že za invalidov bude platiť poistné Sociálna poisťovňa a títo budú povinne účastní na prvom a druhom pilieri, alebo nie. Aj tu však platí, že ak zákonodarca takéto rozhodnutie prijme, nemôže následne prijímať právne úpravy, ktoré postavenie týchto osôb zhoršujú a zbavujú ich nárokov, ktoré im už boli priznané.

    Chcem upozorniť, toľkokrát spomínané rozhodnutie Ústavného súdu v súvislosti s invalidnými dôchodcami, Ústavný súd konštatoval, že najmä v prípadoch, keď poberateľ invalidného dôchodku podľa skoršej právnej úpravy reálne nepočítal s odňatím dôchodku z dôvodu zavedenia nových kritérií, je takéto odňatie neprípustným zásahom do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní adresátov práva.

    Aplikácia uvedených východísk na predmetné zmeny, ako je účasť osôb v druhom a prvom pilieri, vedie k záveru, že tieto zmeny majú rovnako potenciál vniesť do už existujúcich právnych vzťahov právnu neistotu. Zmeny týkajúce sa invalidov presahujú vyňatie týchto osôb z povinnej účasti na prvom a druhom pilieri. Tieto zmeny vo svojej vzájomnej súvislosti predstavujú negatívny zásah do rozsahu a kvality dôchodkového zabezpečenia invalidov. Vylúčenie invalidných dôchodcov z účasti na systéme, ktorý je inak prístupný v podstate všetkým ostatným skupinám občanov, by bolo možné opodstatniť iba v prípade, ak by pre takéto znevýhodnenie existoval naliehavý verejný záujem a verejná potreba. Predkladateľ však žiadny takýto záujem ani potrebu nešpecifikuje. Jednoducho pochybnosť, že na jednej strane sú osoby zaradené do systému, kde nie je potreba osobitnej sociálnej a inej ochrany, na druhej strane osoby, ktoré majú mať osobitnú ochranu a tieto sú z ochrany vylúčené.

    Ten druhý problém sa týka predĺženia lehoty z 10 na 15 rokov. Ak totiž zákonodarca ustanovil povinnú dobu poistenia, resp. sporenia na 10 rokov, založil určité legitímne očakávania osôb zúčastnených na prvom aj druhom pilieri. Ak následne túto dobu predlžuje na 15 rokov, a teda sprísňuje podmienky, niet sporu o tom, že sa dostáva do konfliktu s princípom právnej istoty. Štát tu tak zasahuje do legitímnych očakávaní občanov, ktoré sám založil, očakávaní, že tak právne vzťahy, ako aj práva, ktoré z týchto vzťahov vyplývajú, nebudú zákonnou úpravou zbavené ochrany.

    Toto sa ešte nabaľuje, pretože to naráža na ústavné limity o to viac, že očakávaniam súvisiacim s účasťou na prvom pilieri sa ochrana pred spätným pôsobením poskytuje. Niektoré nároky teda nie sú zbavené ochrany a iné áno, pričom jediným kritériom je práve to, o ktorý pilier má ísť. Takéto rozlišovanie však znamená nerovnosť bez naozaj rozumného a legitímneho dôvodu. Takýto zásah do princípu právnej istoty v novele nie je vyvážený ani prechodnými ustanoveniami. Mohlo to tak byť a problém by nenastal. Keďže tieto zachovávajú podmienku 10 rokov poistenia len pre osoby, ktoré v čase účinnosti novej právnej úpravy už splnia druhú podmienku, teda dôchodkový vek. Vo vzťahu k druhému pilieru, ak osobám, ktoré v čase účinnosti nového práva dôchodkový vek nedosiahnu, navrhovaná novela neponúka žiaden spôsob riešenia a v plnom rozsahu prenáša na tieto osoby nevýhody plynúce zo zmeny doby poistenia, resp. sporenia na 15 rokov.

    Z uvedených dôvodov apelujem na poslancov, aby zvážili opätovné schválenie predkladanej novely. V prípade jej schválenia sa poslanci opozície obrátia na Ústavný súd a zároveň požiadajú aj o predbežné pozastavenie účinnosti týchto ustanovení, kým sa o veci nerozhodne. Toto sú dôvody, prečo klub SDKÚ – DS návrh novely o sociálnom poistení ako celku nepodporí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej – pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za pozornosť. Pani poslankyňa, ja som vôbec nerozumela tým konštrukciám, ktoré ste tu uviedli. Uznávam, že je pravicové videnie, ja ho mám trošku iné, ale nerozumela som tomu.

    Pokiaľ ste hovorili o poškodení invalidov, neviem, či ste si povšimli pozmeňujúci návrh, ktorý bol podaný práve poslancami Ľudovej strany – HZDS, kde sa tá situácia vlastne výrazne invalidom vylepšila. A pokiaľ invalidom bolo uškodené, tak mohli ste hovoriť o vašich krokoch Dzurindovej vlády, kde Ústavný súd konštatoval, čiže to nie je moja nejaká zlomyseľná parlamentná poznámka, ale kde Ústavný súd už konštatoval, že skutočne ste protiústavne poškodili invalidov a táto vláda, toto politické zoskupenie to napravilo a nielen napravilo pro futurum, ale úplne spätne, aby tí ľudia vôbec neboli poškodení.

    Takže pokiaľ vy hovoríte o nejakých poškodeniach invalidov, skúste si všimnúť pozmeňujúci návrh Ľudovej strany – HZDS, ktorý je zapracovaný v predloženom návrhu, a potom by ste mohli tie konštrukcie uvádzať. Samozrejme, by som očakávala pridanie ľútosti, že v minulosti to bola práve strana bývalej vlády Dzurindu, ktorá výrazne poškodila invalidov.

    Ďakujem.

  • Na faktickú poznámku bude reagovať pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Tóthová, ja som sa práve opierala o rozhodnutie Ústavného súdu za vážne pochybenie voči invalidným dôchodcom z obdobia minulej vlády a vy viete veľmi dobre, že osobne som sa za toto pochybenie niekoľkokrát verejne ospravedlnila a nielen to, a nielen to. A práve sa odvolávam na toto rozhodnutie, o to to opieram. Ako poučenie pre budúcnosť.

    Po druhé, samozrejme, že som si pozmeňujúci návrh pána Haleckého veľmi dôkladne naštudovala, ktorý rozšíril náhradu na dôchodok aj pre čiastočných invalidných dôchodcov, tzv. čiastočných invalidných dôchodcov, avšak zase v plnom rozsahu ako keby boli plní invalidní dôchodcovia, čo nič však nemení na fakte, že tá náhrada oproti minulému stavu je znížená na 0,3 priemerného osobného bodu, pričom predtým bola 0,4. Takže nerozprávajme o tom, že to postavenie sa v tomto smere vylepšuje. Ja dôkladne poznám obsah pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy, po nej bude vystupovať pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť v rozprave a povedať stanovisko poslancov Strany maďarskej koalície – Magyár Koalíció Pártja, ja som už včera na výbore pre sociálne veci a bývanie povedala, že keď táto novela bude prijatá v takej forme, ako ju máme na stole – a prečo by nebola prijatá, však máte na to dosť hlasov –, tak poslanci opozície sa obrátia na Ústavný súd.

    Moja predrečníčka to precizovala, ja to nebudem opakovať, pokúsim sa byť kratšia. Ja neviem, či právne analýzy, pani poslankyňa Tóthová, sú pravicové alebo ľavicové, ja poznám len jedny právne analýzy aj právne prístupy, no ale človek sa učí, takže asi ma presvedčíte, no zatiaľ sa vám to nepodarilo.

    Ja odcitujem tri vety, nie viac, pretože máte možnosť sa k nim dostať aj ostatní, z právnej analýzy, ktorú dalo vypracovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny niekedy na jar tohto roku Advokátskou kanceláriou Krechňák a partner. Otázka bola Analýza právnych dôsledkov zmien sadzieb príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Teraz je debata trošičku o inom a kvôli čomu my chceme dať tento zákon na Ústavný súd? Tak to sú tie tri body, ktoré tu boli spomenuté. Ja spomeniem len invalidných dôchodcov, ktorí nemajú možnosť vybrať si, či budú sporiť v prvom aj druhom pilieri. Našťastie pozmeňujúcim návrhom sa podarilo vybaviť rodičov na materskej, teda na rodičovskej dovolenke a opatrovateľov. Nepodarilo sa vybaviť aj invalidov. A druhá stránka je zvýšenie doby sporenia z 10 na 15 rokov.

    Odcitujem len záver, ktorý vypracovala táto advokátska kancelária. Pevne verím, že ministerstvo vybralo túto advokátsku kanceláriu preto, lebo nejakým spôsobom jej verilo. Síce už to publikované nebolo. Záver: „Prípustné sú také legislatívne riešenia, zamýšľané zmeny, v zmysle ktorých by i nová právna úprava vôbec nemala retroaktívny charakter alebo nová právna úprava mala charakter nepravej retroaktivity a zároveň by obstála v teste ústavnosti. Pri zmene pravidiel v systéme starobného dôchodkového sporenia je možnosť uskutočniť zamýšľanú zmenu limitovanú najmä zásahmi do právnej istoty sporiteľov a zásahmi do práva na pokojné užívanie majetku.“ To je právna analýza, ktorú dalo vypracovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Práve preto, že tieto dve skupiny, o ktorých hovoríme a kvôli čomu chceme podať tento zákon na Ústavný súd, podľa nás boli poškodené, pretože vznikla tu retroaktivita, pretože sa pravidlá menili počas hry. Takže poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať proti tomuto zákonu a podpíšu sa pod podanie podnetu na Ústavný súd.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tóthová.

    Nech sa páči.

  • Chcem len jednu myšlienku. Je rozdiel meniť pravidlá správania sa, na tom stojí celá legislatíva, že sa jednotlivé zákony vždy menia, v ktorých sa menia pravidlá správania sa, a teda aj pravidlá hry. A iné je niekomu odňať niečo, čo mu bolo právoplatne individuálnym aktom na základe zákona priznané. Čiže pokiaľ by sme, pani poslankyňa, išli len myšlienkou, že zmena pravidiel hry, teda zmena pravidiel správania sa, čo je obsah predpisu, že by bolo protiústavné, tak tento parlament môžeme poslať domov, pretože nič nemôžeme zmeniť. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Sárközy, budete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • No ťažko mi je reagovať, pani poslankyňa, no ale asi musím. Vy vykladáte ten zákon vždy tak, ako sa vám páči, alebo akú máte náladu, alebo ako sa vám hodí, to je asi to dôležitejšie. My sme sa kvôli invalidom viackrát tejto snemovni ospravedlnili. Ale toto je ten istý prípad, čo už tu bol, keď Ústavný súd vyriekol ortieľ, čo sa týka invalidov. Ja už len čakám, nechcem prejudikovať závery Ústavného súdu, to by som si nikdy nedovolila, ale moja otázka je potom, čo sa stane, keď Ústavný súd vynesie taký istý ortieľ, čo sa týka invalidných dôchodcov? Čo tu budete robiť potom ešte to nastávajúce obdobie? Pretože musíte to už vyfajknúť, pani poslankyňa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi za klub KDH pán poslanec Brocka, po ňom vystúpi pán poslanec Frešo.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Pani kolegyňa Laššáková, salto mortale, sa používa tento výraz vtedy, keď niekto urobí nepredvídateľnú alebo náhlu zmenu a urobí ju veľmi rýchlo. A ja som pred chvíľou, ako sme začali rokovať o programe tejto schôdze, navrhol, aby sme predradili takmer posledný bod, predseda Národnej rady zaradil skoro ako posledný bod, 67., petíciu občanov, ktorí sa vyjadrili k smerovaniu dôchodkového systému u nás. Ja som navrhol, aby sme tento bod – petíciu občanov, viac ako 120-tisíc občanov, prerokovali vtedy, keď rokujeme o zákone, ktorého sa to týka, o zákone, ktorý vyprovokoval túto petíciu.

    Vy ste aj vaši kolegovia z vládnej koalície tento môj návrh nepodporili, hoci to bolo logické a normálne, nakoniec, veď vy máte väčšinu, vy ste hlasovali aj pri petícii, aj pri zákone podľa svojho vedomia, ale minútu nato ste nás v opozícii vyzvali, keď sme mali hlasovať o vami navrhovaných presunoch – „buďte tolerantní“. Pani kolegyňa Laššáková, vy ste nás vyzvali, aby sme boli tolerantní, keď ste navrhli to isté. Urobiť zmenu v programe a mali ste obavy, že poslanci z opozície vám to neumožnia.

    Dámy a páni, chaos, pre ktorý musel pán prezident vrátiť tento návrh zákona, má svoju výhodu, že môžeme opäť hovoriť o tom, čo sme schválili v novele zákona o sociálnom poistení v réžii strany SMER. Aký bude mať dopad uvedená novela pre občana, pre sporiteľa, aké dôsledky má jej prijatie pre všetkých, pre celú spoločnosť.

    Zákon o sociálnom poistení nie je kontroverzným iba preto, že prezident vrátil pre chybu, ktorá sa stala tu pri hlasovaní v parlamente. Návrh vlády, novely zákona o sociálnom poistení bol kontroverzný od samého začiatku. Od samého začiatku, keď strana SMER prišla so svojimi predstavami zmeniť dôchodkový systém. Najprv dokonca chceli kupovať sporiteľov v druhom pilieri, že keď vystúpia a prejdú do prvého, tak nasporené peniaze si môžu nechať. Môžu si kúpiť mikrovlnku alebo čokoľvek. Potom ste chceli navrhnúť úplné zdobrovoľnenie dôchodkového systému, teda druhého dôchodkového piliera. Navrhli ste, a to aj prešlo v zákone, zásadná zmena podmienok nároku na dôchodok, ak si niekto sporí. Navrhli ste ďalšie zmeny ohľadom okruhu oprávnených osôb, ktoré majú nárok, že štát platí za nich na dôchodkové poistenie alebo sporenie. Sú to viac-menej veci, ktoré nepomôžu ani tomu, čo ste sledovali, aspoň podľa dôvodovej správy – zastabilizovať dôchodkový systém, zastabilizovať prvý pilier.

    Vrátim sa na začiatok, čo bolo príčinou vôbec úvah, že dôchodkový systém, ktorý u nás platil, ktorý bol založený iba na priebežnom financovaní, prečo ho bolo potrebné zmeniť? Pretože priebežný systém financovania funguje vtedy, keď parametre, na ktorých bol postavený, sa v čase nemenia. To znamená, keď nerastie počet tých, ktorí na dôchodkové dávky budú odkázaní a naopak, keď sa nezmenšuje alebo nemení pomer tých, ktorí na tie dôchodky prispievajú. Lebo v priebežnom systéme financovania dôchodkov vlastne, obrazne povedané, platí systém, že deti prispievajú alebo sa skladajú na dôchodky svojich rodičov, nie na svoje, na ich dôchodky sa budú ich deti skladať v priebežnom systéme.

    Toto súvisí s demografickým vývojom. A že je demografický vývoj iný, ako bol pred, alebo parametre demografického vývoja dnes u nás sú iné, ako boli pred dvadsiatimi, pred tridsiatimi rokmi, je všeobecne známa vec. Pomer závislosti, pomer medzi tými, ktorí na dôchodky prispievajú, a tými, ktorí dôchodky čerpajú, sa z roka na rok zhoršuje. A na druhej strane teda tí, ktorí sa budú skladať na dôchodky terajších alebo budúcich dôchodcov, tých nepribúda v takej miere, ako to bolo kedysi. Dnes sa rodí podstatne menej detí, ako sa na Slovensku kupuje nových áut. Každý rok paradoxne tento demografický vývoj nesúvisí s chudobou alebo s tým, že by sa znižovala životná úroveň na Slovensku, je to práve naopak. Detí menej sa rodí v bohatých krajinách, aj to je znakom, že Slovensko už dávno chudobnou krajinou nie je. To, že je index plodnosti dnes tesne nad úrovňou jedna celá, to je výrazom, že do budúcna Slovensko starne a vymiera, že ani toľko detí sa nerodí, koľko by bez ohľadu vplyvu migrácie zabezpečovalo napríklad udržanie počtu obyvateľstva na Slovensku.

    Toto by nemusel byť problém. Demografický vývoj by nemusel byť problém, keby si každý sporil na svoj dôchodok sám, lebo nakoniec nikde nie je napísané, koľko nás má byť, koľko by nás malo byť, či na Slovensku, či v Európe, či kdekoľvek na svete. Problémom je to iba v kontexte priebežného dôchodkového systému, keď sa deti skladajú na dôchodky svojim rodičom.

    Poviem jednoduchý príklad. Ja som zo šiestich súrodencov. Moja manželka je zo sedem súrodencov. Ak by sme sa my mali postarať o našich rodičov z daní alebo z odvodov, asi by to nebol problém. Ale už generácia mojich detí, ony už nemajú päť-šesť detí, jedno, možno maximálne dve, ale ak by sa ony mali v priebežnom systéme skladať na naše dôchodky, tak je vylúčené, že by to utiahli, aj keby ekonomický rast bol stále 10 %.

    Preto zodpovedné krajiny menia svoje dôchodkové systémy preto, lebo je to jednoduchšie meniť dôchodkový systém, ako meniť správanie ľudí. Dôchodkový systém nezávislý od demografického vývoja musí byť inak konštruovaný ako priebežné financovanie. Preto dva piliere, tri piliere, dobrovoľné schémy, rozkladanie rizika, toto je cesta a tak sme to robili aj v priebehu minulých rokov. Zjednodušene: zodpovednosť by mala byť v prvom rade na každom z nás. Aj v otázke našich budúcich dôchodkov. Počas produktívneho obdobia by sme mali sporiť a myslieť na to, ako sa budeme mať na dôchodku. A musí to byť povinné, na tom sa rovnako zhodneme, lebo inak by to nefungovalo.

    Dobrovoľné poistenie či sporenie je nadstavba. Hovoria to prieskumy, vie to aj Sociálna poisťovňa. Už len z jedného roka skúsenosti s tromi piliermi a so sporením v druhom pilieri je jasné, že mladých ľudí, ktorí dnes nastupujú na trh práce, ich dôchodok veľmi nezaujíma. Preto Sociálna poisťovňa takmer v šesťdesiatich prípadoch sama rozhodovala, kam bude posielať povinné odvody na dôchodkové sporenie tým, ktorí práve prichádzali na trh, na trh práce.

    Pri dôchodkovom systéme založenom na sporení je jedno, koľko nás je, či starých, či mladých. A keď je nás menej a spoločnosť prosperuje, ekonomika rastie, aj dôchodky budú vyššie a vysoké. Môžu byť vysoké. Čo je problém, je problém prechodného obdobia, keď sa prechádza z jedného systému do druhého. To sú tie deficity v prvom pilieri. Ale aj to je dobré, aby si každý uvedomil, že tento deficit sme nevyrobili tento rok, že tu je celé roky. Predtým bol skrytý, teraz je každým viditeľný. Aspoň každým, kto chce vidieť. Správna cesta je váhu prvého piliera zmenšovať a sporivého zväčšovať a nie naopak. A práve touto novelou, novelou pani ministerky Tomanovej to robíte, vraciate veci späť, späť k problémom.

    Ešte aj terajší generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, aj keď ten rozhovor bol dosť, bol to rozhovor nešťastný, ale v jednej vete s ním súhlasím, že ani on nespochybňuje potrebu druhého piliera, aby sa ľudia naučili šetriť. V tomto s ním súhlasím. Samozrejme, pri tomto zákone sa zrážajú dve rozdielne predstavy nás, vás teraz vľavo a nás vpravo, rozdielne predstavy o živote. Tá moja, naša je, že jednotlivec, súkromná osoba, ak je schopný sa o seba postarať, tak to je na prvom mieste a štát by mu to nemal komplikovať. Vaša predstava je, že všetci, štát, to vedia lepšie ako jednotlivec, mýtus, živíte v ľuďoch mýtus, že štát nemôže skrachovať. A ja si teraz znovu spomínam na príklad, už som ho raz použil, že tí, ktorí ešte s nostalgiou spomínajú na bývalý komunistický režim a si myslia, že neskrachoval a že ho mladí študenti na námestiach kľúčmi porazili, tak im pripomeniem dva obrázky, nedávno som ich videl v dennej tlači. Prvý obrázok bol veľká, dlhá rada, dlhý rad pred mäsopredajňou a druhá fotografia bol pohľad do tej mäsopredajne, tam viseli iba prázdne háky. To je obraz, to je naša slovenská skúsenosť, ako sa štát dokáže perspektívne postarať dlhodobo o občanov.

    Ja viem, že aj medzi vami je veľa tých, ktorí sa viac spoliehate na seba, na svoje prachy, na svoj biznis, vy ste tu mnohí úspešní ľudia, vy nepotrebujete štát, a ak ste účastní na správe verejných vecí, tak mnoho ráz aj preto, aby ste rozmnožili svoje statky.

    Toto mňa veľmi mrzí, pretože schválením tohto návrhu zákona určite poškodíme aj svoje deti. My nehovoríme, že sporením sa budúce dôchodky zdvojnásobnia. Možno sa ich úroveň udrží a môže byť vyššia ako cez štátny dôchodkový systém. A zároveň priznávame, že náš dôchodkový systém je veľmi zadlžený a že sa musíme v prvom rade o ten deficit postarať cez prosperujúcu ekonomiku. Môžeme zvyšovať bezpečnosť úspor, prosím, aj keď už dnes je dosť vysoká, ale ak viete, ako ju ešte môžeme zvyšovať, môžeme ísť touto cestou a môžeme využiť peniaze z druhého piliera na stavanie diaľnic a budovanie infraštruktúry u nás, na Slovensku, prečo nie? Ale vracať sa späť k vyriešeným problémom je hrubá chyba.

    Hrubou chybou bude opätovné schválenie tohto vládneho návrhu zákona. KDH zaň hlasovať nebude.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku. Pán poslanec Kvorka, máte faktickú? Pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, poučili ste ma, ale ako to už u vás býva zvykom, naozaj zrejme došlo k nedorozumeniu, pretože naozaj ja som mala starý návrh programu, ale prečítala som parlamentnú tlač a myslím si, že to bolo úplne v poriadku.

    Ale ja teraz chcem vám dať jedno ponaučenie, lebo podľa § 90 rokovacieho poriadku, ak predmetom prerokovania sú, ak teda rokujeme o prezidentom vrátenom návrhu zákona, predmetom prerokúvania majú byť iba pripomienky pána prezidenta. A to, čo vy tu rozprávate, je naozaj nad rámec pripomienok.

    Takže prosím vás pekne, naozaj zvážte niektoré vaše slová, pretože už z klubu poslancov KDH aj pani poslankyňa Sabolová má neustále upozorňuje a hovorí, čo by sme mali robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Laššáková, ja vám chcem poďakovať, že ste si ma pozorne vypočuli, ale chcem pripomenúť tú moju pôvodnú prvú poznámku zo svojho vystúpenia, že ste nás tu vyzvali, aby sme boli tolerantní, a ja som vám to vyčítal, že tolerantnosťou ste sa vy v tejto sále doteraz príliš neprejavovali.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi posledne z písomne prihlásených rečníkov pán poslanec Frešo. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, priamo s týmto bodom, v ktorom naozaj rokujeme o pripomienke pána prezidenta, bude za tým nasledovať aj hlasovanie o zákone ako o celku, takže myslím si, že je namieste hovoriť aj o zákone ako o celku.

    Priamo s tým súvisí teraz už koalíciou odvrhnutá petícia vyše 130-tisíc občanov, ktorá bola spustená práve na základe návrhu tohto zákona. Musím konštatovať, že vládna koalícia odmietla spraviť reparát. Reparát z toho istého, čo odmietla rokovať o petícii o zdravotných poisťovniach predtým, ako sa predmetný zákon bude schvaľovať. Teraz sme mohli predradiť petíciu, ktorá už je vyše 30 dní v parlamente, znova pred tento zákon. Neurobili sme to, a to napriek tomu, že hovoríme o vyššej politickej kultúre a o tom, kto tu zastupuje občanov. Myslím si, že naozaj zastupovať občanov znamená brať do úvahy aj 130-tisíc podpisov pod petíciou v rekordne krátkom čase, zhruba dvoch týždňov.

    K vráteniu novely pánom prezidentom sa mi žiada po predrečníčkach pani poslankyni Radičovej a pani poslankyni Sárközy iba poznamenať, že je smutné, že novelu prezident nevrátil, pretože poškodzuje svojich občanov. Je smutné, že novelu prezident nevrátil, pretože je ústavne závadná, ale vrátil ju iba preto, aby dal šancu koalícii spraviť reparát z toho, čo svojím spôsobom, akým viedla hlasovanie na minulej schôdzi, pokazila.

    Čo sa týka hlasovania samotného o zákone ako takom, ja by som chcel vyzvať poslancov koalície, aby nebrali do úvahy ultimatívny tlak, ktorý vyvíja SMER pri tomto zákone, aby naozaj rozhodovali o tomto zákone bez straníckych tričiek, aby sa opreli o vôľu občanov, ktorá je vyjadrená v petícii, a skutočne sa nedali zastrašiť žiadnymi straníckymi tlakmi ani tým, že by sa mohla rozpadnúť koalícia. Chcem vás požiadať, aby ste dali občanom najavo, že beriete do úvahy ich názory a že ste podľa nich ochotní hlasovať aj v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša nie sú. Pardon, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že to, čo hovoril Paľo Frešo, je veľmi dôležité a stále si to treba pripomínať. My úplne zabúdame na to, že to je druhá petícia, ktorú postihol rovnaký osud. To naozaj nie sú malé počty ľudí. Prvú petíciu 160-tisíc ľudí, druhú petíciu okolo 127-tisíc ľudí a vy zvysoka kašlete na názory týchto ľudí. To naozaj treba dôrazne povedať, keď sa – a ja to zopakujem –, keď aj ústavnoprávny výbor pri tej prvej petícii povedal a odporučil pánovi predsedovi parlamentu, že sa to má prejednať pred bodom rokovania o zdravotných poisťovniach, a pán predseda parlamentu to nebral na vedomie a teraz sme zistili, že to vôbec neberie na vedomie ani celá vládna koalícia, tak to je naozaj niečo veľmi nepríjemné.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Ja ďakujem za príspevok pána poslanca Miššíka a chcem ešte raz poprosiť poslancov vládnej koalície, aby pri tomto zákone radšej vyzliekli svoje stranícke tričká a zobrali si do úvahy to, o čo ich žiadali vlastní voliči. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo bol, ako som povedala, posledný z písomne prihlásených rečníkov, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Halecký, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Horváth. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Halecký.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte aj mne, aby som zaujal stanovisko k problematike, ktorá sa tu prerokováva. Chcem úvodom pripomenúť, že bod, ktorý by sme mali analyzovať a vyjadrovať sa, je skutočne iba tá pripomienka pána prezidenta, čo sa týka otvorenia alebo neotvorenia druhého piliera, to znamená, že iba tá disproporcia, ktorá nastala pri hlasovaní pri prerokovaní tohto zákona, je dôvodom na to, aby sme sa k tomu vyjadrovali. Keďže pán prezident rozhodol spôsobom, ako bolo uvedené, myslím si, že tento zákon tým pádom bude v tejto etape vývoja dôchodkového zabezpečenia u nás kompletný a dobre postavený.

    Pokiaľ sa ostatní moji kolegovia vyjadrovali aj k iným aspektom tohto zákona, dovolím si tiež povedať niekoľko poznámok. Chcem povedať, že nemôžeme považovať dôchodkový systém za niečo fixné, stabilné, čo bude platiť desať alebo dvadsať rokov, ale ako systém, ktorý bude dynamický, ktorý bude sa vyvíjať v závislosti od ekonomického a finančného vývoja v krajine a bude závisieť aj od súvislostí, ktoré sú širšie. To znamená, že aj od súvislostí vývoja trhu, bankovníctva, ale aj rôznych hodnôt, akcií na celosvetovom a inom pohľade.

    Z tohto dôvodu naším cieľom pri koncepcii tejto našej vládnej koalície pri, dá sa povedať, zmene zákona o dôchodkovom zabezpečení bol cieľ, aby sme stabilizovali prvý pilier, aby sme stabilizovali Sociálnu poisťovňu a to nesmieme zabudnúť, pretože našou úlohou bolo zabezpečiť 8 až 10 mld., aby sme z tých 25 až 30 mld., ktoré sú potrebné každý rok na stabilizáciu Sociálnej poisťovne, zobrali úpravami v celom dôchodkovom zabezpečení, presnejšie povedané, v tom druhom pilieri. To je pravda a do tej miery možno si priznať, že cieľom bolo, aby sme stabilizovali a vyrovnali dôchodkový prvý a druhý pilier tak, aby terajší dôchodcovia, čiže tí, čo poberajú teraz dôchodok, a tí, čo budú poberať dôchodky v budúcnosti, to znamená od tých 15 rokov, mali zhruba vyrovnaný v ich dobe, v ktorej žijú, životnú úroveň a ich požiadavky, ktoré chcú vo svojom živote realizovať.

    A práve na túto situáciu sme reagovali aj my v Ľudovej strane – HZDS tým, že sme uznali, že celkový deficit sanovať opatreniami, ktoré boli navrhnuté zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a boli dokonca schválené vládou Slovenskej republiky, nie je možné realizovať, pretože by sme poškodili demokratický charakter dôchodkového zabezpečenia a poškodili niektoré skupiny, ktoré chcú sa samé rozhodnúť, aký systém dôchodkového zabezpečenia zvolia a akým spôsobom sa postarajú o svoju starobu a o život v budúcnosti.

    Preto aj naše opatrenie, čo sa týka predčasných dôchodcov, a je to suma, o ktorú išlo, dosť veľká, teda 1,5 mld. korún, je to cifra, ktorá mala posilniť Sociálnu poisťovňu. My sme zvážili, že predčasní dôchodcovia majú právo sa rozhodnúť, či si vyberú druhý pilier alebo či zostanú v prvom pilieri, a túto sumu sme museli „zaplatiť“, aby sme tento náš zámer vedeli zrealizovať.

    Chcem povedať, že aj matky na materskej dovolenke a takisto aj občania, ktorí sa starajú o svojich zdravotne postihnutých, boli pred tou istou dilemou, a preto my sme túto dilemu vyriešili tým, že sme im demokraticky umožnili vstúpiť do prvého a do druhého piliera podľa ich vlastného rozhodnutia a nie podľa rozhodnutia štátu a Sociálnej poisťovne. Toto vidím ako dôležitý a hlavný prvok, príspevok tejto vládnej koalície pri realizácii dôchodkového systému v našej krajine.

    Viem, že je za povšimnutiahodné, že podobne sme sa zachovali aj k mladým ľuďom, pretože aj títo v prvom polroku majú možnosť si vybrať prvý alebo druhý pilier, čiže hlavne tie skupiny, ktoré málo zarábajú, ktoré majú nižšie vzdelanie a ktoré vedia odhadnúť, že v budúcnosti ich príjem by bol podpriemerný vzhľadom na odhad situácie, ako by sa to vyvíjalo, majú právo aj mladí ľudia zostať v prvom pilieri, ktorý je priebežný, solidárny a vie garantovať, dá sa povedať, tú bazálnu hodnotu dôchodkového zabezpečenia aj do budúcnosti.

    Ale chcem tu zdôrazniť, že nie sme proti tomu, aby perspektívny druhý pilier zosilnel, rástol v budúcnosti a aby tam vlastne prvý pilier postupne v priebehu 15 alebo viacerých rokov „odumieral“ až zanikal. Ale naším cieľom je, aby dôchodcovia v terajšej dobe neboli závislí iba od rozhodnutia vlády, či sa im zvýši o infláciu alebo o nárast cien v spoločnosti i dôchodok, ale aby neboli škrtení z toho dôvodu, že je tam deficit 20 až 30 mld., takže vláda pri rozhodovaní bude opatrnejšia a hlavne vtedy, keď systém ekonomický sa vyvíja nepriaznivo.

    Viem, že terajší hospodársky rast je uspokojivý a vzhľadom na to, že z tých 10 mld. sme ponechali vlastne pre sanáciu prvého piliera, teda Sociálnej poisťovne, iba 2 až 3 mld. odhadom, to znamená, že tých 5 až 7 mld. bude musieť sa dať z tohto tzv. hospodárskeho rozvoja, čo bolo aj deklarované, že vláda, pokiaľ je dobrý hospodársky rozvoj, nech zabezpečí financie aj z terajšej aktuálnej hospodárskej situácie.

    Preto ja dôchodkový systém vidím ako systém vo vývoji, ktorý sa môže v priebehu 5-10 rokov meniť. Je pravda, že niektoré prvky ako vek odchodu do dôchodku alebo aj pomer odvodov 9 : 9 a jeho zmena sú na hranici ústavnosti, a preto aj tieto veci sa odložili a budú sa posudzovať v tej väčšej novele v roku 2008. Preto opatrenie pána prezidenta vítam a tento zákon v takto zmenenej podobe podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Kvorka, pripraví sa pán poslanec Zoltán Horváth.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som zareagoval na príspevok pani poslankyne Radičovej, ktorý, si myslím, že je potrebné tento príspevok predniesť tu, v tejto rokovacej sále, a myslím si, že je to potrebné predniesť aj z toho dôvodu, aby občania tejto republiky, ktorých sa to týka, vedeli, aká je pravda, skutočnosť a čo by sa prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej stalo v tejto spoločnosti.

    Ak nebude novela o sociálnom poistení schválená a nenadobudne účinnosť od 1. 1. 2008, tak Sociálna poisťovňa musí konať vo veci invalidných dôchodkov nasledovne:

    Podľa § 73 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., ktorý nadobúda účinnosť od 1. 1. 2008, zaniká nárok na invalidný dôchodok jeho poberateľovi, a to dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa bude musieť počnúc 1. januárom 2008 rozhodnutím odnímať invalidné dôchodky a ukončiť ich výplatu od najbližšieho výplatného termínu po dosiahnutí dôchodkového veku.

    V priebehu roka 2008 bude potrebné takto odňať invalidný dôchodok približne päťtisíc dôchodcom. Uvedené ustanovenie sa týka celkove 192 490 poberateľov invalidných dôchodkov. Poberateľ invalidného dôchodku bude musieť následne po doručení rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku podať žiadosť o starobný dôchodok. Nemožno vylúčiť, že starobný dôchodok bude nižší, ako bol invalidný dôchodok. To dokonca vyplýva, že návrh na starobný dôchodok v tomto prípade títo ľudia strácajú a v takomto prípade títo ľudia sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi – pani poslankyňa, je to pravda a je to tak. V takomto prípade bude dôchodca poberať nižší starobný dôchodok, čo bude dôvodom ich značnej nespokojnosti. Okrem toho sa títo občania bez varovania dostanú do situácie, že budú niekoľko mesiacov bez finančného príjmu.

    Výkon týchto činností bude pre Sociálnu poisťovňu znamenať značný nárast administratívy okrem štandardných dôvodov najmä preto, lebo v informačnom systéme SP nie je evidovaný dôchodkový vek približne 40-tisíc žien, ktoré poberajú invalidný dôchodok. Na určenie dôchodkového veku týchto žien bude potrebné osobitne písomne zistiť počet vychovaných detí.

    Okrem uvedeného podľa § 76 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. počnúc 1. januárom 2008 zaniká aj nárok na sirotský dôchodok, a to dňom, v ktorom by zomrelý rodič dosiahol dôchodkový vek. Okrem týchto sirotských dôchodkov, ktoré boli vypočítané zo starobného dôchodku zomrelého rodiča.

    Týmto vás chcem požiadať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste uvedené skutočnosti, ktoré som tu predniesol, zobrali na vedomie, zamysleli sa nad tým, čo som tu predniesol, a zaujali stanovisko, ktoré je potrebné voči všetkým občanom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami – pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Kvorka, lebo v podstate veľmi presne ste zopakovali moju analýzu o zabezpečení invalidných dôchodcov v minulej rozprave. Ja som na tento problém a fakt rovnako upozornila, ja mám spätnú väzbu k existujúcim zákonom. A zároveň som navrhovala pozmeňujúcim návrhom, ako tento problém riešiť. To neznamená, že riešenie, ktoré je dnes v novele, je kvalitatívne lepšie ako riešenie, ktoré som ponúkala ja. A tento stav prekvalifikácie invalidných dôchodkov na starobné dôchodky je prechodným obdobím, ak by zostalo v platnosti také riešenie invalidity, ako sa prijalo v novele z januára 2004. Keďže vy ste úplne zmenili systém, môj pozmeňujúci návrh nezapadá do tohto konceptu. Ten bol viazaný na existujúce riešenie. Ale ďakujem, že ste na to opätovne upozornili, len zdôrazňujem, že som dávala pozmeňujúci návrh, ako od januára tento problém riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja chcem z vystúpenia pána poslanca Kvorku povedať toto, že skutočne k invalidným občanom, čo sa týka ich dôchodkového zabezpečenia, tých, čo by mali záujem byť v druhom pilieri, budeme sa musieť asi v nasledujúcom období ešte vrátiť a prehodnotiť túto situáciu, pretože pokiaľ razíme tendenciu a princíp, že každý by sa mal rozhodovať sám, kde vstúpi, do ktorého systému, to je pravda, toto by malo byť aj realizované. Avšak my pri realizácii aj zákonov zdravotníckych, ale aj sociálnych vždycky vychádzame z toho, čo je možné v daných podmienkach a čo si môže dovoliť štát, ako sa hovorí, „pustiť“ do druhého piliera, pretože každý odchod z prvého piliera robí mu deficit. A zdá sa, že tento deficit 25 až 30 mld. je kritický a do ďalšieho obdobia by bolo dosť ťažké Sociálnu poisťovňu ešte nejako znevýhodňovať. Avšak objektívny dôvod, aby invalidný dôchodcovia mohli sa sami rozhodnúť, priznávam. Viem, že toto riešenie by si vyžiadalo vyše 3 mld. korún a je to suma, o ktorej skutočne treba zodpovedne rokovať a rozhodnúť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste hovorili, že z analýz, ktoré máte k dispozícii, vám vychádzajú tieto tvrdenia. No my sme včera na výbore pre sociálne veci a bývanie chceli dosiahnuť, aby nám vláda predložila analýzu, aby sme mohli potvrdiť, či naše stanovisko, vlastne stanovisko opozičných poslancov, je správne alebo vaše stanovisko. Žiaľbohu, k tejto analýze sme sa nevedeli dopátrať, pretože my po tejto analýze voláme od začiatku prerokovania tohto návrhu zákona. Zatiaľ sme to nedostali. Dokonca včera bolo naše stanovisko pozmenené v tom, že nie vláda, ale ministerstvo a vy ste tam chceli dať termín 1. február, no ale tak potom bol citovaný rokovací poriadok, ktorý hovorí o tom, že správy majú byť doručené do 30 dní, takže sa to celé zmenilo. Ale ja by som fakt chcela už raz vidieť na stole analýzu a mohli by sme porovnať, či má pravdu jedna alebo druhá strana. Ale predložiť takýto dôležitý návrh zákona do Národnej rady bez toho, aby sme mali k dispozícii analýzy, myslím si, že to nie je korektné. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som len chcela povedať ohľadom toho výboru, že na výbore sme sa dohodli, že teda takáto analýza príde z ministerstva do 30 dní, čiže Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie bude mať možnosť sa s tou analýzou oboznámiť a takáto analýza existuje. Len to som chcela povedať a dohodli sme sa na tom, že bude predložená vo výbore. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kvorka, chcete reagovať? Zapnite, prosím vás, pána poslanca.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Samozrejme, že v krátkosti len chcem zareagovať na kolegyne aj kolegu pána Haleckého, predsedu výboru pre sociálne veci, rodinu a bývanie, aj pani poslankyňu Radičovú a pani poslankyňu Sárközyovú s tým, že rozdiel je v tom, že ja som, aspoň tak to zaznelo z úst pani poslankyne, že ja som ten termín a dátum ozaj neurčoval na výbore sociálnom, pretože bol som tam prítomný a veľmi dobre si pamätám, kto takýto návrh podával. Tak bol by som ozaj nerád, keby sa mi predsúvalo dačo to, čo som ja neurobil a s čím som nemal nič spoločné.

    Na druhej strane je potrebné povedať, že ozaj ten prístup, systém, spôsob a všetkého aj podľa toho prerokovania na sociálnom výbore, aj podľa vývoja dnešnej rozpravy na dnešnom zasadnutí parlamentu je taký, že záujem je a moje odporučenie je aj presvedčenie je to, že zrejme spoločne ozaj dosiahneme čosi, čo bude prospešné a dobré pre občanov, pretože myslím si, že každému nám o to ide a každý chceme, aby sme toto tu dosiahli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledný v rozprave – pán poslanec Horváth, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani ministerka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, opätovne tu máme na prerokovanie zmätočný, nekoncepčný a občanom ubližujúci prezidentom vrátený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Ide o vládny návrh zákona, ktorý už niekoľko mesiacov na Slovensku rezonuje nielen na politickej scéne, odbornej scéne, ale aj medzi širokou verejnosťou, upozorňujem, minimálne u 126-tisíc občanov. Od prvopočiatku, ako bol návrh zákona ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny spracovaný a daný na prerokovanie vláde Slovenskej republiky, si vyslúžil množstvo kritiky, žiaľ, aj dodnes trvá tá kritika. Problémy boli v tom, že ministerka Tomanová často a ľahko menila názory, ale najmä v tom, že v jej materiáloch, analýzach a návrhoch dosiaľ ani najlepší nedokázali nájsť to, čo by sa dalo považovať za názor koncepčný.

    Ministerka Tomanová prišla s malou 170-bodovou novelou zákona o sociálnom poistení. Odôvodňovala ju tým, že treba okamžite zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne, ktorá je v hlbokej kríze, v hlbokom deficite. Všetko ostatné vraj bude systémovo riešiť veľká jarná novela. Proklamovaný účel pani Tomanovej novely však vykastrovala jedna koaličná strana. Pred jej posunutím do druhého čítania dala také podmienky, že nová novela, ktorá mala priniesť miliardy slovenských korún, neprinesie nič. Čo vezme skupine najlepšie zarábajúcich, dá do Sociálnej poisťovni na správny fond, takže deficit zostane rovnaký.

    Účelu zbavená novela nebola stiahnutá, ale pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi riešila veci, ktoré jej účelom neboli. Zmeny pri vstupe a výstupe do druhého piliera sa urobili bez toho, aby odborníci predložili analýzy, aké dôsledky to bude mať na priebežný systém pre dnešných dôchodcov, aby neboli poškodení občania, ktorí sa zodpovedne rozhodli vstúpiť do druhého piliera a sporiť si na svoj dôchodok. Jednoducho nemeniť pravidlá počas hry. Každá zmena v druhom pilieri v neprospech sporiteľov znamená väčší problém v budúcnosti, ako napríklad tvrdšie podmienky na výpočet výšky dôchodkov v porovnaní so súčasnosťou. Predĺženie povinnej doby poistenia a sporenia z 10 rokov na 15 je retroaktívne predĺženie minimálnej doby poistenia, čo znamená, že tisícom budúcich dôchodcov by každý rok pri dosiahnutí dôchodkového veku nevznikol nárok na dôchodok z prvého piliera. Pre vyše 40-tisíc dôchodcov v druhom pilieri to bude znamenať de facto nútené vystúpenie z druhého piliera, čo predstavuje príliš hlboké zásahy do systému, aby si ich niekto mohol len tak vycucať zo svojho vztýčeného palca.

    Nielen ministerka Tomanová, ale aj pre predseda vlády Robert Fico vo svojom ťažení proti druhému pilieru neponúka argumenty, ale demagógiu a emócie, a to už od leta šíri poplašnú správu, že straty v dôchodkových správcovských spoločnostiach idú na ťarchu úspor. Týmto preukázal úplnú neznalosť pravidiel, na akých funguje dôchodkové sporenie, teda v tom lepšom prípade. V tom horšom a ten je, žiaľ, bližšie k tej pravde, lebo premiér má všetky možnosti overiť si, ako systém funguje, vedome šíri lož. Ale lepší aj horší prípad sú približne rovnako otrasné, lebo od predsedu vlády v demokratickom štáte by sa očakávalo viac, ako sú móresy z politického suterénu. Teraz, keď sa ľudia budú musieť vysomáriť z toho, či majú zostať v druhom pilieri, im premiér odkazuje, že môže predložiť na stôl obrovské množstvo dôvodov, pre ktoré pokladá dôchodkové sporenie za nedôveryhodné. Zatiaľ však dokopy nepredložil nič a to málo boli vyslovené bludy a musela na to reagovať aj Národná banka.

    Za touto Ficovou druhopilierovou absesiou sa skrýva jediný, jediný praktický cieľ – ohovoriť dôchodkové sporenie tak, aby mu dalo zbohom čo najviac ľudí. On totiž potrebuje ich peniaze vo verejnom rozpočte, teda v Sociálnej poisťovni. Keď sú na ich dôchodkových účtoch, myslím tým sporiteľov, akoby neexistovali. Sú preňho prekážkou k volebnému úspechu. Zdá sa, že predseda vlády v tejto emocionálnej a zavádzajúcej kampani nič nezastaví. On si jednoducho bude húsť svoje. Otvorenie druhého piliera na pol roka sa preto zrejme predsedovi vlády ukazuje navyše ako úžasná príležitosť dať K. O. opozícii, ako i médiám, ale najmä podľa môjho názoru 126 tisícom občanom Slovenskej republiky, ktorí petíciu podpísali. Mám zato, že neobstoja výroky niektorých vládnych politikov, ako aj koaličných poslancov, že týchto 126-tisíc podpísaných občanov je len určité percento všetkých dotknutých občanov Slovenskej republiky.

    Aký ste vlastne dali odkaz 126 tisícom občanom? No dali ste v podobe zmätočného zákona, ktorého výsledkom je najväčšia blamáž v novodobom slovenskom parlamentarizme. A to hneď v dvoch rovinách. V prvom prípade poslankyňa, spravodajkyňa Vaľová ako žiačka ministerky Tomanovej prekonala v zmätočnosti svoju učiteľku, vďaka čomu sa ešte viac zviditeľnia skutočnosti, že v dôchodkovom sporení robí koaličná väčšina systémové zmeny systémom zmätočne zdvihnutého palca. A v druhom prípade, nie menej škandalóznom, sa po koalíciou schválnej novely zákona objavili vlastne dve verzie, o čom sme už včera, dnes rokovali.

    Vážení, ale tu sa škandál nekončí, ale pokračuje. Pokračuje v tom, ktorú verziu teda predložiť prezidentovi republiky? Tu schválenú či tu sfalšovanú, alebo dokonca obe, veď nech si hlava štátu vyberie. Toto je podľa môjho názoru škandál a „ostuda“! Ale pani ministerka Tomanová s úsmevom na tvári, ako to mohli občania vidieť, v médiách konštatovala, citujem: „Neočakávam, že zákon bude prezident musieť vetovať. Veď nejde o život sporiteľov.“ Tak toto je naozaj výrok hodný len ministerky práce.

    Pani ministerka, preto vás vyzývam, máte poslednú šancu, možnosť, túto novelu stiahnite z Národnej rady. Verte mi, že sa vám občania aj o dva a pol roka za to poďakujú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky – pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja chcem len vo svojom vystúpení, nadväzujúc na vystúpenie pána poslanca Horvátha, povedať, že riešiť invalidných dôchodcov v plnom rozsahu, ako by bolo asi vhodné a potrebné, bolo dosť problematické, pretože finančné, transakčné možnosti pre Sociálnu poisťovňu, teda pre prvý pilier, by boli zredukované na 90 %.

    V tejto súvislosti chcem poukázať aj na význam a sociálny charakter tejto vlády, pretože urobila všetky ústupky a všetky opatrenia tak, aby občanov nepoškodila. To znamená, že aj v snahe získať nejaké financie pre posilnenie Sociálnej poisťovne, prvého piliera, pokiaľ v koaličnej súhre sa dospelo k záveru, že je potrebné niektorý paragraf upraviť, tak sa upravil, aj keď stál miliardy alebo milióny. Takže občania boli vo svojich istotách aj v druhom pilieri, ale takisto aj v prvom posilnení.

    Chcel by som však poukázať na aspekt, ktorý nezachytili ani médiá a o ktorom sme tu nehovorili, my sme vlastne v predchádzajúcej novele posilnili postavenie vdov a vdovcov o 350 mil. To znamená, že sme nesprísnili podmienky na určenie vdovských a vdoveckých dôchodkov, ale takisto sme 350 mil. prispeli aj na ich zvýšenie finančného a sociálneho statusu. Musím poznamenať, že tento paragraf bol takto upravený aj v súčinnosti s opozičnými poslancami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Horváth, z vašich úst a z úst vašej strany často počujeme slová plné demokracie, slobody rozhodovania, preto nechápem, prečo by ste vy mali práve brániť ľuďom k slobodnému rozhodnutiu. To je jedna vec.

    Druhá vec, v takej vysokoodbornej téme dovolím si tvrdiť, že ste politikárčili tak na 90 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Horváth, nech sa páči, chcete sa vyjadriť? Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo ako pánovi Martikánovi (reakcia z pléna), Martinákovi, nemám, čo povedať, ale k pánovi Haleckému áno.

    Pán predseda, pán kolega, máte plnú pusu sociálnosti, akí ste sociálni. Ja vám to dokážem. O chvíľu ideme prerokovávať zákon o sociálnom fonde. Ja vám dokážem pri tom zákone, akí ste sociálni. Ako beriete od zamestnancov 180 mil. korún.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nebudete sa vyjadrovať k rozprave. Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku. Po nej prikročíme k hlasovaniu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním o prerokovanom zákone vrátenom pánom prezidentom.

    Poprosím pani spravodajkyňu, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, prosím, dajte, hlasovať o pripomienke prezidenta Slovenskej republiky uvedenej v 3. časti jeho rozhodnutia zo 7. septembra 2007 o vrátení zákona s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Chcem len uviesť, dámy a páni, že na prijatie zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, je to čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj jeho pripomienky. Takže hlasujeme o pripomienke.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 47 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme pripomienku pána prezidenta schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu a otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

    Pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať o zákone ako o celku v znení schválenej pripomienky s odporúčaním gestorského výboru zákon schváliť.

  • Hlasujeme o vrátenom návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 76 za, 56 proti.

    Konštatujem, že Národná rada schválila po opätovnom prerokovaní zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie.

    Budeme pokračovať

    návrhom na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh bol rozdaný, kolegyne, kolegovia, pod č. 502, je to tlač pod č. 502. Bol vypracovaný na základe návrhu poslancov členov poslaneckého klubu za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko. Sú to zmeny v zložení výborov pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a zahraničného výboru.

    Pýtam sa, či sa chce niekto k týmto zmenám, ktoré vyplynuli zo zmien pri uplatňovaní mandátov, vyjadriť. Ak nie, pristúpime k hlasovaniu.

    Poprosím vás, aby sme hlasovali o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady tak, ako je to uvedené v tlači pod č. 502. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 proti.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz bude pokračovať program schôdze druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 436, spoločná správa výborov je tlač 436a.

    Poprosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Štefana Harabina, aby odôvodnil vládny návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni, vážená a ctená poslanecká snemovňa, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa po prerokovaní v pridelených výboroch predkladá návrh zákona...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, poprosím vás ešte o chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste vytvorili vhodnejšie podmienky a väčší pokoj a poriadok v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • ...ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona prerokoval a odporučil na schválenie Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a ústavnoprávny výbor v spoločnej správe výborov, ktorá bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 22. novembra 2007 č. 296.

    Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia smerníc Európskeho spoločenstva a zabezpečenie rovnakých práv a ich ochrany všetkým spoločníkom v každej spoločnosti, ktorá sa podieľa tak na vnútroštátnom, ako aj na cezhraničnom splynutí alebo zlúčení, bez ohľadu na to, či ide o spoločníkov spoločnosti v dôsledku zlúčenia zanikajúcej, alebo o spoločníkov spoločnosti, na ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti.

    Pokiaľ ide o čl. 1 Obchodný zákonník, navrhuje sa predkladanie neschválených účtovných závierok na uloženie do zbierky listín obchodného registra. Predkladaným návrhom zákona bola transponovaná aj smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania.

    Hlavným zámerom predkladateľa bolo zjednodušenie procesu vkladania kapitálu spoločnosti do základného imania. Návrhom zákona sa zavádza okrem iného aj výnimka z povinnosti vyhotovovať znalecké posudky na nepeňažné vklady, a to najmä v prípadoch, keď už bol nepeňažný vklad porovnateľne spoľahlivým spôsobom ohodnotený.

    Navrhuje sa umožnenie cezhraničných fúzií obchodných spoločností a družstiev. Uvedená úprava je výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností. Predkladaným návrhom zákona bola transponovaná aj nedávno schválená publikovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady č. 78/855/EHS a č. 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností.

    Na základe zásadných pripomienok Generálnej prokuratúry, ktoré boli uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona a ktoré vytýkali najmä nedokonalosť právnej úpravy splynutia alebo zlúčenia akciových spoločností, bol vypracovaný nový mechanizmus ochrany práv menšinových akcionárov preberajúcej, teda nástupníckej spoločnosti pri zlúčení. Pri tvorbe novonavrhovaného mechanizmu vychádzal predkladateľ najmä z právnej úpravy inštitútu práva výkupu (squeeze out) podľa § 118i zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Návrh zákona sleduje jasné definovanie práv a zrovnoprávnenie postavenia akcionárov preberajúcej, teda nástupníckej spoločnosti pri zlúčení spoločnosti tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce menšinovým akcionárom straty na majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola hodnota stanovená spoločnosťou.

    Dopad zmien sa zároveň prejaví v predchádzaní a minimalizovaní počtu súdnych sporov vyplývajúcich z procesu zlúčenia spoločnosti. Na úpravu uvedených práv nebolo možné použiť vzory zahraničných právnych poriadkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že všetky tieto systémy vychádzajú z údajov o obchodovateľnosti spoločnosti na kapitálovom trhu. Vzhľadom na nefunkčnosť kapitálového trhu v Slovenskej republike nebolo možné vziať tento ukazovateľ za základ pre zhodnotenie postavenia konkrétneho akcionára a spoločnosti, resp. pre zhodnotenie zhoršenia jeho postavenia po uskutočnení zlúčenia spoločnosti.

    Z uvedených dôvodov bolo potrebné hľadať iné riešenie, ktoré by zabezpečilo objektívny a spravodlivý prístup, resp. odhad. Tento sa má dosiahnuť prostredníctvom posudkovej činnosti znalcov z príslušného odboru. K docieleniu uvedeného stavu má prispieť formulovanie novej koncepcie oceňovania, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, a to formou novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čl. 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide najmä o zakomponovanie zmien, ku ktorým dochádza v dôsledku transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností do Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti je riešená najmä otázka zapisovania údajov do obchodného registra, otázka obsahu zbierky listín, otázka registrácie a preverenia určitých skutočností registrovým súdom a otázka stanovenia lehoty pre vykonanie zápisu registrovým súdom.

    Záverom predložím stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v bodoch 1 až 31 štvrtej časti spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (tlač 436). Uvedené návrhy skvalitňujú a precizujú text návrhu zákona.

    Pán predseda, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím pani poslankyňu Žitňanskú, aby ako spoločná spravodajkyňa ústavnoprávneho výboru informovala o výsledku prerokovania.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada pridelila uznesením zo 16. októbra 2007 č. 541 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť oba výbory, ktorý návrh prejednávali, to znamená ústavnoprávny výbor, a to uznesením zo 14. novembra 2007 č. 294, a výbor pre hospodársku politiku uznesením z 13. novembra 2007 č. 249, bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Výbor pre hospodársku politiku bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a sú uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorá bola rozdaná, nebudem ich preto čítať. Gestorský výbor odporúča potom hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne s návrhom tieto schváliť.

    Gestorská správa, spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 22. novembra 2007 pod č. 296.

    Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Mamojku. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister, dovoľte, aby som predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov s tým, že prv než prídem k prvému pozmeňujúcemu návrhu, tak súčasne navrhujem, aby bol vyňatý zo spoločnej správy bod 8 na osobitné hlasovanie, pretože ten návrh, ktorý teraz prednesiem, ho neguje.

    Takže prvý pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov:

    1. V čl. I v bode 66 v § 218i ods. 8 znie: „(8) Ak akcionár nesúhlasí s výškou poskytnutého peňažného doplatku, rozhodujúca bude všeobecná hodnota peňažného doplatku zistená v súdnom konaní začatom podľa odseku 2 v lehote podľa odseku 4 s využitím prípadne aj znaleckého dokazovania. Náklady dokazovania preddavkovo platí nástupnícka spoločnosť na vypracovanie znaleckého posudku. Súd stanoví znalca zo zoznamu uvedeného podľa osobitného predpisu. Hodnota peňažného doplatku zisteného v súdnom konaní bude určená ako rozdiel hodnoty akcií spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a hodnoty akcie nástupníckej spoločnosti. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na preskúmanie návrhu zmluvy podľa odseku 5 a v nej uvedeného ponúkaného peňažného doplatku v súdnom konaní podľa odseku 7.“

    Stručné zdôvodnenie, ak dovolíte. Navrhovanou zmenou ustanovenia § 218i ods. 8 vládneho návrhu zákona sa má zabezpečiť reálnosť výkonu znaleckej činnosti a vyhodnotenia znaleckého posudku v prípadnom súdnom konaní.

    2. V čl. I v bode 66 v § 218i ods. 5 sa slová na konci „konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo zlúčenie alebo splynutie spoločností“ nahrádzajú slovami „zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností do obchodného registra“.

    3. V čl. I v bode 67 v § 218j ods. 2 sa slová na konci „konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo zlúčenie alebo splynutie spoločností“ nahrádzajú slovami „zápisu zlúčenia alebo splynutia spoločností do obchodného registra“.

    Táto zmena sa navrhuje preto, že zmena začiatku plynutia lehoty, v rámci ktorej je nástupnícka spoločnosť povinná oprávnenému akcionárovi zaslať návrh zmluvy určujúci nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom, alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, resp. návrh zmluvy o odkúpení akcií vzhľadom na fakt, že podľa doterajšieho znenia by ľahko mohla nastáť situácia, že nedôjde k súčinnosti zlúčenia alebo splynutia spoločností ešte pred uplynutím 30-dnovej lehoty určenej na zaslanie návrhu zmluvy oprávnenému akcionárovi. Taký akcionár by sa následne nemohol na súde domáhať preskúmania návrhu zmluvy, ktorá mu bola zaslaná, pretože by ešte neexistoval jednoducho pasívne legitimovaný účastník konania, teda príslušný súd by jeho návrh s veľkou pravdepodobnosťou zamietol pre neexistenciu pasívne legitimovaného účastníka konania. A jeho právo by sa stalo reálne nevykonateľným, pričom uplynutím lehoty 14 dní od doručenia návrhu zmluvy oprávnenému akcionárovi by nastala zákonná fikcia akceptácie návrhu.

    4. V čl. I v bode 68 v § 218ja ods. 2 sa na konci dopĺňa čiarka a slová „s výnimkou začiatku plynutia lehoty podľa § 218i ods. 5, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností začína plynúť od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností“.

    5. V čl. I v bode 68 v § 218jb ods. 2 sa na konci dopĺňa čiarka a slová „s výnimkou začiatku plynutia lehoty podľa § 218j ods. 2, ktorá v prípade cezhraničného zlúčenia lebo cezhraničného splynutia spoločností začína plynúť od konania valného zhromaždenia, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie spoločností“.

    Dôvod tejto navrhovanej zmeny je v tom, že sa navrhuje úprava k začiatku plynutia lehoty, v rámci ktorej je slovenská zúčastnená spoločnosť povinná oprávnenému akcionárovi zaslať návrh zmluvy určujúci nový výmenný pomer akcií, prípadne výmenný pomer akcií s primeraným doplatkom, alebo návrh zmluvy určujúci primeraný peňažný doplatok, resp. návrh zmluvy o odkúpení akcií. Pri cezhraničnom zlúčení alebo splynutí spoločností je na rozdiel od vnútroštátnych fúzií želateľné, aby sa začiatok plynutia lehoty určenej na zaslanie návrhu zmluvy viazal na deň, keď sa konalo valné zhromaždenie, ktoré schválilo cezhraničné zlúčenie alebo splynutie spoločností, a to vzhľadom na skutočnosť, že pri cezhraničnom zlúčení alebo splynutí je subjektom povinností slovenská zúčastnená spoločnosť a nie nástupnícka spoločnosť ako v prípade vnútroštátnych fúzií spoločností.

    6. Teda posledné v tomto prípade, v čl. I v bode 87 sa príloha k zákonu č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov dopĺňa novým bodom 15, ktorý znie: „Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/EHS z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vložiť do transpozičnej prílohy Obchodného zákonníka nový bod 15 vzhľadom na publikovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/89/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností v úradnom vestníku Európskej únie.

    Ďalší pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. v obchodnom registri v znení neskorších predpisov, navrhujem takúto zmenu:

    1. V čl. I sa vypúšťa bod 3.

    2. V čl. I bod 4 znie takto: V § 45 ods. 1 sa vypúšťajú slová „súvisiace s podnikaním“.

    Ide o to, že sa zachováva takto definícia klamlivej reklamy v Obchodnom zákonníku, pričom táto zmena nadväzuje aj na novelu zákona o reklame, kde si dovolím upozorniť, ktorý bude prerokúvaný v pléne ako tlač 404 a ako zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame na tejto schôdzi Národnej rady.

    Všetko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie, vy ste boli jediný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť, uzatváram rozpravu.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?

  • Ten pozmeňujúci návrh, čo predniesol pán predseda ústavnoprávneho výboru, je pre nás prijateľný.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa k tomu vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Je to vládny návrh, má tlač pod číslom 414, spoločná správa je pod číslom 414a.

    Je tu pani ministerka práce?

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vierku Tomanovú, aby zaujala svoje miesto. Ľubka, pozri, či tam, prosím ťa, nie je.

    Nech sa páči, pani ministerka, poprosím vás o odôvodnenie.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    V tomto zákone sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa poskytuje matke, ktorá porodila prvé dieťa. Matka bude musieť preukázať, že sa pravidelne zúčastňovala na preventívnych prehliadkach u gynekológa od začiatku 4. mesiaca tehotenstva. Preventívne prehliadky raz za mesiac sú plne uhrádzane z verejného zdravotného poistenia.

    Súčasne sa navrhuje zvýšenie príplatku k príspevku z 11 000 na 20 440 korún a to spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa bude činiť 25-tisíc.

    Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Poprosím pani poslankyňu Roškovú, ktorá je určená spoločná spravodajkyňa, aby nás informovala o priebehu prerokovania vládneho návrhu vo výboroch.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 554 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady. Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 280 zo 14. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 99 z 20. novembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 226 z 21. novembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 86 z 21. novembra 2007. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a po druhé predloženie návrhu podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 104 z 26. novembra 2007.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub Kresťanskodemokratického hnutia od pána poslanca Brocku, ktorý vystúpi ako prvý, a ešte je prihlásený písomne aj pán poslanec Nagy zo Strany maďarskej koalície.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, dámy a páni, príchod dieťaťa do rodiny, to sú zvýšené výdavky, výrazne zvýšené výdavky a výraznejšie to postihuje rodiny, ktoré sú viacdetné, viacdetné rodiny odkázané na príjem iba jedného rodiča. Vláda takýmto rodinám ani v návrhu rozpočtu na budúci rok, ale ani v tomto návrhu zákona žiadnu pomoc vyššiu nenavrhuje. Preto vystupujem v rozprave s pozmeňujúcim návrhom, aby sa poskytovala podpora zo strany štátu pri narodení každého dieťaťa.

    Môj pozmeňujúci návrh. Navrhujem nové znenie:

    „§ 4 Výška príspevku

    (1) Príspevok na jedno dieťa je 10 000 korún.

    (2) Ak sa súčasne narodili dve deti alebo viac detí a dve z nich sa dožili aspoň 28 dní, zvyšuje sa príspevok podľa odseku 1 o jednu polovicu sumy uvedenej v odseku 1 na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.

    (3) Sumy podľa odsekov 1 a 2 môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadením vlády Slovenskej republiky.“

    K zdôvodneniu: Čiže navrhujem, aby sa oproti súčasnosti, keď výška príspevku je na úrovni 4,5-tisíca korún, aby sa zvýšila na 10 000 korún preto, lebo dnes platná úprava alebo suma príspevku ani zďaleka nepokrýva potreby dieťaťa a výdavky rodín spojené s touto udalosťou. Finančný dopad z prijatia tohto návrhu nie je vyšší, ako uvažuje aj vláda rozdeliť z titulu zmeny zákona. A vychádzal som práve z tej sumy, ktorú vláda chce rozdeliť pri narodení prvého dieťaťa, preto tá suma 10 000 korún.

    Vo výbore som opakovane teda predložil tento návrh, pretože ak si spomínate, tak minulý mesiac, keď sme rokovali v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, tak ja som predložil aj s kolegyňou Gibalovou novelu tohto zákona, kde som navrhoval túto zmenu, aby sa zvýšil príspevok, výška príspevku na 10 000 korún. Neuspel som s vlastnou novelou, tak usilujem sa o to, presadiť túto myšlienku cez rokovanie o vládnom návrhu. Vo výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu môj návrh neprešiel, aj keď ho podporil kolega z HZDS, neprešiel po argumentácii pani štátnej tajomníčky, ktorá hovorila, že vládou navrhnutý príspevok pri narodení prvého dieťaťa je vlastne podporou rodine aj pri narodení druhého a tretieho. Tak musím priznať, že má pravdu, že ak si rodina z príspevku, ktorý dostane pri narodení prvého dieťaťa, kúpi kočík alebo vaničku, tak dá sa ten kočík a vanička použiť, aj keď sa narodí druhé a tretie dieťa v tej rodine. Ale čo rodiny, ktoré už majú prvé dieťa a ktorým sa narodí druhé, tretie, prípadne ďalšie dieťa? Tejto rodine sa žiadna podpora od strany štáty nedostane. A to je nespravodlivé. To je nesociálne, preto tento môj pozmeňujúci návrh.

    Tento návrh podporuje aj Únia materských centier Slovenska. Ak si pozorne sledujete a vybavujete svoju mailovú poštu, tak ste dostali otvorený list od Únie materských centier, páni poslanci, v liste zo 14. novembra, v ktorom nás vyzývajú, aby sme urobili takúto zmenu v novele vládneho návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Citujem z ich listu: „Na základe prieskumu, ktorý sme zrealizovali v období mesiacov október-november v sieti našich materských centier medzi 500 návštevníkmi a členkami materských centier, sa na Vás obraciame s touto iniciatívnou. Výsledky prieskumu v tejto otázke ukázali, že 90 % rodičov navštevujúcich materské centrá podporuje princíp rovnosti a podporuje zvýšenie príspevku pre každé narodené dieťa. Aká by mala byť jeho výška, nebolo predmetom nášho prieskumu a určite vyžaduje ďalšiu odbornú diskusiu. Výsledky interného prieskumu podporujú aj výsledky verejnej mienky v hlasovaní na našej webovej stránke, kde väčšina hlasujúcich podporila návrh paušálneho zvýšenia príspevku pre všetky novonarodené deti, nielen prvé. Je vo vašich silách a právomociach zasiahnuť do schvaľovacieho procesu a podať návrh, ktorý by poskytol priestor na prepracovanie novely zákona do podoby, ktorá rovnako podporí všetky rodiny a zohľadní názory tých, ktorých sa príspevok dotýka. Mnohí z Vás sú rovnako rodičmi ako my a dobré vedia, že potreby jednodetnej rodiny a viacdetnej rodiny pri narodení dieťaťa sú v mnohom rovnaké. Preto i zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa by malo túto skutočnosť odzrkadľovať. Obrovský rozdiel medzi výšku príspevku pri narodení prvého dieťaťa a výškou pri narodení ďalších detí nevyjadruje reálny rozdiel medzi potrebami rodín. Preto Vás prosíme o podporu takej podoby novely zákona, ktorá nerozdeľuje rodičov podľa počtu detí, ale podporuje ich bez rozdielu aj zvýšeným príspevkom pri narodení každého dieťaťa. Únia materských centier.“

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vyše vystúpenie nie sú. Preto ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Nagy.

  • Pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, príspevkom pri narodení dieťaťa sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, sa rozumie štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečovaním a zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Oprávnenou osobou je v prvom rade matka, ktorá dieťa porodila, to je § 2 ods. 1 písm. a).

    Z viacerých podmienok tohto zákona uvádzam iba to, že podmienkami nároku na uvedený príspevok podľa § 3 citovaného zákona je narodenie dieťaťa a trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. A druhá, resp. tretia vážna podmienka, nárok na príspevok nevzniká oprávnenej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. a), ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení, je to § 3 ods. 5 citovaného zákona.

    V Slovenskej republike od 1. júla 2004 je účinný zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. Antidiskriminačným zákonom bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná smernica Rady č. 96/97 Európskeho spoločenstva, ktorá mení a dopĺňa smernicu 86/378/EHS o uplatnení zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, ďalej smernica č. 2000/43/EC o zásade rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a do tretice smernica Rady č. 2000/78/EC, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Definíciu nepriamej diskriminácie obsahuje § 2 ods. 6 antidiskriminačného zákona v platnom znení, podľa ktorého ide o navonok neutrálny predpis...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou. Nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané aj nevyhnuté na dosiahnutie takého záujmu. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa podľa § 5 ods. 1 antidiskriminačného zákona v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov, služieb a vzdelávania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.

    Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 235/1998 nárok teda na príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení, ako som tu už citoval. Ja sa domnievam, že ustanovenie zákona § 3 ods. 5 citovaného zákona v platnom znení je navonok neutrálnym predpisom, ktorý však znevýhodňuje rómske matky v porovnaní s inými osobami. Jedná sa teda o nepriamu diskrimináciu, tak ako ju definuje príslušné ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 365/2004.

    Uvádzam, že v prvom rade sa to dotýka rómskych rodičiek, lebo to sú ony, ktoré opúšťajú po pôrode svoje dieťa a potom sa vracajú po zanechané dieťa a odvezú ho domov. O tom, že skoro výlučne ide v tomto prípade o rómske rodičky, svedčí aj prieskum, ktorý uskutočnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v tomto roku v lete vo vybraných zdravotníckych zariadeniach na východnom Slovensku v Humennom, Kežmarku, Michalovciach a Trebišove. Zistilo sa, že v roku 2005 za kalendárny rok počet zanechaných detí takýmto spôsobom, ako som citoval, bolo 44 v prvom polroku, ďalší rok to bolo 28 detí, v Kežmarku to bolo 79 detí alebo novorodencov, v Michalovciach v roku 2005 217 detí, v roku 2006 150 detí a v prvom polroku tohto kalendárneho roka 85 detí. Obdobná je situácia aj v Trebišove, keďže ide o menšie zariadenie, resp. menej rodičiek Rómov prichádza do tohto zariadenia, v prvom prípade je 14 a 8 je v druhom prípade opustených rómskych detí. Čiže podľa tohto prieskumu ide výlučne v podstate v 95 % prípadoch podľa vyjadrenia zdravotníckeho personálu o matky rómskeho pôvodu alebo o Rómky.

    Vrátim sa teda k ustanoveniu už citovaného zákona, k § 3 ods. 5, a dovoľujem si tvrdiť, že toto ustanovenie citovaného zákona na základe už uvedených dôvodov, ale aj iných je v rozpore s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná. Minimálne je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou, teda naším antidiskriminačným zákonom. Je v rozpore s čl. 2 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, tento dohovor podporený vyhláškou ministerstva zahraničných vecí č. 95/1974 Zb. a čl. 1 v spojitosti s čl. 2 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000. Ustanovenie, o ktorom hovorím, je diskriminačné hlavne z nasledujúcich dôvodov:

    1. Aj napriek svojej neutrálnej formulácii sa aplikuje výlučne v prípadoch rómskych matiek, ktoré po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustia nemocnicu a zanechajú svoje deti v nemocnici.

    2. Sankcionovanie matky, ktorá zanechá dieťa po pôrode v nemocnici bez predchádzajúceho súhlasu ošetrujúceho lekára, vo forme zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa úplne míňa účel citovaného zákona, pretože účelom predmetného zákona a predmetného príspevku je pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

    3. Toto ustanovenie citovaného zákona je diskriminačné, lebo prostriedky, ktoré zákonodarca zvolil prijatím tejto právnej úpravy na dosiahnutie podľa legislatívneho cieľa, nie sú primerané. Cieľ je možné dosiahnuť aj inými prostriedkami miernejšieho charakteru, ktoré by v konečnom dôsledku nepriamo nediskriminovali ani narodené dieťa, ani rodičku.

    A teraz vlastne po tomto obsiahlom úvode prichádzam k vládnemu návrhu, ktorý je predmetom nášho dnešného rokovania. Tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 o príspevku pri narodení dieťaťa ect., sprísňuje podmienky nároku na príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a to povinnosť preukázať, že matka dieťaťa sa v tehotenstve od začiatku štvrtého mesiaca zúčastňovala na preventívnych vyšetreniach u gynekológa. V tomto zmysle je potrebné zobrať do úvahy ale aj odporúčania č. 2006/10 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre Rómov a kočovníkov z 12. júla 2006, ktoré vychádzajú zo skutočnosti, že Rómovia v členských štátoch či žijú často marginalizovaní a vystavení diskriminácii vo viacerých oblastiach života a v dôsledku zlých životných podmienok s horším zdravotným stavom. Právny rámec pre prevenciu a potláčanie diskriminácie zdravotnej starostlivosti stanovuje cieľ týchto odporúčaní – zabezpečiť rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti pre Rómov bez diskriminácie a pri rešpektovaní kultúrnych osobitostí v miere neohrozujúcej zdravie osôb.

    V danom prípade by sa mohla prax, ktorá je zaužívaná na Slovensku, viac prispôsobiť špecifickým potrebám tehotných žien a rodičiek z daného prostredia a okrem zvýšeného úsilia na zlepšenie komunikácie zdravotníckeho personálu s pacientkami účinnejšie sprostredkovanie zdravotníckej osvety, v prípade potreby aj v rómskom jazyku v súčinnosti so zdravotnými asistentmi. Tým navyše dodávam, že v prípade tohto príspevku by bolo načim a bolo by veľmi odporúčané, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu príspevku, využiť inštitút osobitného príjemcu.

    Finančné prostriedky ministerstvo práce a sociálnych vecí vďaka dobrým hospodárskym výsledkom, ale vďaka aj prostriedkom, ktoré pochádzajú alebo prichádzajú pre túto oblasť i z Európskej únie, určite by to nerobilo problémy. Tým by bola, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa nášho názoru rešpektovaná jedna zo všeobecných zásad uvedených v odporúčaní – účasť pacienta na jeho alebo na jej vyliečení, sloboda vybrať si postup liečenia, ktorý pacient považuje za najvhodnejší pre svoje potreby vrátane slobody odmietnuť ponúkané liečenie s výnimkou naliehavých prípadov ohrozenia a osôb vyžadujúcich osobitnú ochranu.

    Vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne, toto som ja považoval potrebné uviesť pri prerokovaní tohto zákona. Skutočnosť, že dá sa očakávať, tak ako to bolo pred rokmi v novele tohto spomínaného zákona, došlo a dochádza k nepriamej diskriminácii istej sociálnej, resp. etnickej skupiny, je reálne predpokladať, že pri sprísnení podmienok podľa tejto novely zákona táto nepriama diskriminácia bude stále prítomná, resp. sa prehĺbi ešte jedno veľké prepadlisko, ktoré existuje v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie – pani poslankyňa Vaľová a Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som vysoko ocenila, na rozdiel od pána kolegu, práve tie prehliadky, ktoré sú potrebné preto, aby skutočne boli ženy motivované už aj týmto príspevkom, či sa jedná o rómsku populáciu, ako pán kolega povedal, ale hlavne to, aby sa nám rodila zdravá mladá generácia. Pretože skutočne niektoré matky rodičky toto úplne zanedbávajú a nestarajú sa ani o svoj zdravotný stav, ani o zdravie svojho dieťaťa, čo si myslím, že nie je správne.

    A čo sa týka tých prehliadok. No nikoho nediskriminujeme, pretože aj v celej Európskej únii existujú lekári, ja ako žena matka môžem povedať, že sú tzv. materské knižky, ktoré títo občania môžu mať so sebou a kde im tieto záznamy budú zaznamenané, a nedochádza k nejakej diskriminácii.

    A čo sa týka toho príspevku, ktorý ste povedali, že dávame na prvé dieťa. No myslím si, že vy ste dosiaľ diskriminovali všetkých. Pretože vy ste tieto príspevky ani nedávali. Mali ste možnosť za osem rokov vyjsť s takouto iniciatívou a pomôcť mladým rodinám s deťmi. No teraz momentálne viete mnohé veci iba okritizovať a povedať, ako všetko vy by ste robili lepšie, len za osem rokov ste to nerobili. A myslím si, že práve táto vláda sa posúva ďalej a ďalej v týchto sociálnych zákonoch. A myslím si, že k lepšiemu. A koľko má finančných prostriedkov, toľko sa snaží skutočne preliať do sociálnych a zdravotných zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, odkiaľ máte svoje analýzy, ktoré ste prezentovali? Ja mám úplne iné poznatky. Skúste sa osobne stretnúť a porozprávať s lekármi gynekológmi. Niečo k tomu už povedala aj pani poslankyňa Vaľová vo svojej faktickej poznámke. Zhodneme sa určite na tom, že musí nám v prvom rade ísť o zdravie ženy, zdravie dieťatka.

    A čo sa týka toho, že ženy rómskeho pôvodu budú diskriminované tým, že hneď po pôrode ujdú z nemocnice, ale vrátia sa za tým dieťatkom. Povedzme si alebo spýtajte sa, porozprávajte sa s týmito lekármi a potvrdia to, že tieto legislatívne obmedzenia vedú ženy rómskeho pôvodu k tomu, že po pôrode s detičkami zostávajú. Neutekajú z nemocnice tak, ako to bolo v minulosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem mojim kolegyniam za príspevky. V prípade pani poslankyne Vaľovej zrejme došlo k nedorozumeniu. Ja som ani jedným slovom netvrdil, že by ženy, tobôž rómske ženy, by nemali chodiť na preventívne kontroly počas tehotenstva. A tobôž si nemyslím, že je správne konanie, aby ženy rodičky zanechali svoje dieťa v pôrodniciach po pôrode a potom neskoršie sa vracali po ne. Ja som vychádzal iba z existujúcej skutočnosti, že skutočná realita je taká, že tento stav tu existuje a v dôsledku legislatívnych úprav ženy, resp. dieťa stráca nárok na tú podporu.

    Po druhé. K pani kolegyni Nachtmannovej chcem...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Ešte máte minútu, mali ste zle zapnuté, pán poslanec, lebo ste stlačili tlačidlo procedúry.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Chcem uviesť, že údaje, ktoré som tu uvádzal, štatistické údaje, pochádzajú z údajov Slovenského národného strediska pre ľudské práva a boli získané z prieskumných údajov z uvedených štyroch zdravotníckych zariadení z úst, resp. z prameňov nemocnice, zdravotníckeho zariadenia. Čiže toľko k verifikácii, resp. k legitimite týchto údajov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený. Teraz dávam možnosť ústne sa prihlásiť. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Ako prvá pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženej novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.

    Táto novela zákona v § 3a hovorí, dopĺňa sa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Nárok na príplatok príspevku nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 2 písm. a), ak sa od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia – pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine. Za účasť oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a) na preventívnej prehliadke podľa prvej vety v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti.“

    Na výbore pre sociálne veci a bývanie sme dostali vyjadrenie úseku legislatívy a aproximácie práva, kde okrem iného sa píše: „V tejto súvislosti upozorňujeme na možný problém pri aplikácii ustanovenia § 3a ods. 4. Prvý bod návrhu zákona, kde sa hovorí, že „pri uplatňovaní nároku na príplatok príspevku pri narodení dieťaťa vo vzťahu k preukazovaniu obdobných prehliadok v cudzine a overovaniu príslušného odborníka. V návrh zákona absentuje na účel preukázania splnenia podmienky účasti na preventívnych prehliadkach obdobné ustanovenie, ako je v § 8 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého oprávnená osoba, ak sa dieťa narodilo v cudzine, priloží k písomnej žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa aj úradný preklad rodného listu“, ale čo je dôležité, „alebo obdobného dokladu o narodení dieťaťa“.“

    Na výbore sa o tejto téme diskutovalo, okrem iného bola aj táto problematika prednesená. Pani štátna tajomníčka, ktorá tam bola prítomná, povedala, že no tak nie je úplne vyriešený tento problém, ale však tento zákon sa spustí a uvidíme technicky, aké problémy bude spôsobovať a potom to vyriešime. No myslím si, že to je zlý pohľad na túto celú vec.

    Moja otázka je. Prečo, ja nemám absolútne žiaden problém s povinnou gynekologickou prehliadkou, môj problém je v niečom inom, prečo len pri prvom dieťati sa vyžaduje, prečo nie aj u ostatných? Pretože pre zdravie populácie je to dôležité. Prečo od 4. mesiaca? Ja viem, že podľa zákona č. 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti každá žena má nárok na bezplatnú prehliadku a hradí sa to z verejného zdravotného poistenia, keď podľa mňa tie prvé tri mesiace sú najdôležitejšie, pretože napríklad v 12. mesiaci ultrazvuk môže odhaliť dosť veľa vecí.

    A ako sa to vyrieši v cudzine? Pretože neviem, podľa mňa cudzina nie je len 25 alebo teraz 27 krajín Európskej únie, ale cudzina je napríklad aj Afrika alebo Ázia. Iná záležitosť je vtedy, keď niekto je v cudzine ako zamestnanec, pretože ten sa môže rozhodnúť, či zaňho bude platiť poistenie zamestnávateľ v tej-ktorej krajine, alebo si to bude požadovať doma. A iná situácia nastane vtedy, keď je v cudzine ako rodinný príslušník, buď na veľvyslanectve, u rodiny, alebo robí samostatne zárobkovú činnosť, alebo je tam veľa vecí a možností, ktoré ja tu nevidím vyriešených. Okrem iného, to je len paralela, je to o úplne inom, ale napríklad zákon o náhradnom výživnom preto spôsobuje toľko problémov, pretože tam nie je vyriešená záležitosť tých rodičov, ktorí pôsobia v cudzine.

    Takže tieto veci podľa mňa sú tam nedoriešené a ja vítam možnosť, aby tie ženy sa zúčastňovali, vlastne nielen možnosť, ale podmienku. Súhlasím s mojím predrečníkom pánom poslancom Nagyom, že tu je možnosť využiť inštitút osobitného príjemcu. Podporujem a myslím si, že aj moji kolegovia z klubu podporujú návrh pána poslanca Brocku. A ja som sa v tom zmysle vyjadrila aj v prvom čítaní, keď som hovorila o tom, že vítame každé zvýšenie peňazí, ktoré idú na rodinnú politiku, ale sme za to, aby tieto peniaze nešli len na prvé dieťa, ale aby sa to rozdelilo medzi prvé, druhé, tretie alebo štvrté dieťa. Myslím si, že je najmenší problém, aby sa v rodine narodilo to prvé dieťa, oveľa väčší problém pre demografiu znamená, že sa nenarodí druhé alebo skôr asi tretie, štvrté a ďalšie dieťa.

    Na tie antidiskriminačné veci poukazoval pán poslanec, pán predseda výboru pre ľudské práva a národnosti. Určite práve z toho pohľadu, ktorý ste tu načrtli, sú tam prítomné tieto črty, ale osobitným príjemcom by sa tieto veci mohli vyriešiť.

    A už len jedna poznámka. Určite je pekné, keď dostanú tí, ktorým sa narodí prvé dieťa, toľko peňazí. A na tú kritiku alebo poznámku, že však ste tam boli 8 rokov, mohli ste to spraviť, vďaka tým hospodárskym úspechom a vďaka tomu, že bývalé strany vládnej koalície doviedli Slovenskú republiku do Európskej únie, do NATO a vďaka tým reformným zákonom, ktoré boli prijaté, je možnosť na to, aby tieto príspevky prvé dieťa dostalo.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky – pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Pani kolegyňa, vy ste zrejme veľmi zle pochopili tento výklad na výbore, čo sa týka potvrdenia, pretože my sme práve vôbec nechceli tieto matky šikanovať, byrokratizovať, aby nosili potvrdenia, aby si ich dali prekladať. My sme práve chceli to, aby vlastne to potvrdenie, tá materská knižka nebola konštitutívny doklad, ako je rodný list. A vlastne ak predložia úradu takéto potvrdenie, tak ten úrad, ak bude v cudzom jazyku, dá si to predložiť. My to nechceme od tých matiek, my ich predsa nechceme šikanovať a nechceme ich dokonca nútiť k tomu, aby si to museli dávať niekde overovať alebo potvrdzovať u notára.

    A preto, ak by bol nejaký spor, ak by bola nejaká sporná vec, čo sa môže stať, ale to sú skutočne iba tie mizivé prípady, o ktorých možno hovoríme, ale zákon ako taký riešime pre väčšinu občanov, samozrejme, nezabúdame ani na týchto, ale vravíme, že tam stačí, ak donesie alebo úrad si vyžiada potvrdenie od lekára. Čiže vôbec nebolo úlohou tohto zákona, aby takéto potvrdenia takéhoto obsahu alebo takejto vážnosti, aby boli tie potvrdenia, doklady konštitutívne, ako je rodný list. Čiže tam došlo určite k nepochopeniu z vašej strany, pani poslankyňa.

    No a myslím si, že vláda pána premiéra Roberta Fica, táto vláda sa takisto podieľa na dobrých výsledkoch. Ale viete, ako sa hovorí, jedna vec je mať peniaze a druhá vec je aj rozdeliť ich ľuďom alebo chcieť ich dať na sociálne programy. A my ich chceme dať na tie sociálne programy a chceme pomôcť mladým rodinám. A v tom je medzi nami obrovský a markantný rozdiel.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo. No treba si pri každej novele zákona prečítať aj ten pôvodný návrh zákona. V tom pôvodnom návrhu je to, o čom som ja hovorila. A ja by som privítala, keby to bolo aj v tejto novele, v tom paragrafe, ktorý som citovala, pretože poznám byrokraciu na úradoch. Či je to Sociálna poisťovňa, alebo sociálne úrady. A viem, keď sa jeden zákon môže aplikovať alebo vysvetľovať viacerými spôsobmi a k tomu ešte príde nejaké vnútorné nariadenie, ktoré tieto úrady rady vydávajú, tak myslím si, že bude problém z toho sa nejako, prepáčte za ten výraz, „vysomáriť“. A keby to bolo čisto napísané, tak myslím si, že by s tým nebol absolútny problém.

    Ja už len čakám na to, ako sa to vyrieši, povedzme keď niekto bude požadovať tento príspevok a bude pôsobiť v Južnej Afrike, pretože bude potrebovať nejaké potvrdenie. No a, pani poslankyňa, myslím si, že zákon by mal byť aplikovateľný pre každého rovnako. Keď už hlasujeme za nejaký zákon s tým, že určite tam bude mizivé percento ľudí poškodených, tak už mi to, musím povedať, že prinajmenšom vadí, určite sa prijímajú zákony, ktoré počas pôsobenia, ak zistíme, že sú tam technicko-legislatívne podmienky, ale keď na začiatku vieme, že tam niečo nie je vyriešené, a ideme prijímať ten zákon bez toho, aby sa to vyriešilo, tak ja s tým mám problém, musím sa priznať.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru Halecký vystúpi v rozprave.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte aj mne, aby som pár poznámok, pár slov povedal k tomuto zákonu.

    Chcem v prvom rade podotknúť, že zniesol si trošku viacej kritiky, ako si zaslúži. Považoval sa skôr za taký propagandistický zákon, ktorý by chcel naznačiť, že bude nejako nahrádzať všetky prístupy, ktoré k deťom máme v tomto volebnom období, a jednak sa hovorilo o tom, že bude hlavne u tých marginalizovaných skupín zneužívaný. Chcem podotknúť, že je to dôležitý zákon, ktorý po prvé je signifikantný pre túto vládu, pretože myslím, že sociálny charakter, sociálne dôsledky, pozitívne, nemožno poprieť a v neposlednom rade je potrebné vyzdvihnúť, že bude to stáť naše financie asi vo výške 250 mil. Takže je to suma štvrť miliardy dostatočná na to, aby presvedčila o tom, že to myslíme so sociálnou politikou u detí a u dôchodcov, tak ako je dominanta v tejto vládnej zostave, dosť dôležité.

    Chcem ešte pripomenúť, že sa bude dotýkať nie tak malého počtu detí, hlavne napríklad u prvonarodených detí sa to dotýka vyše 26 000 detí, takže je to skupina, ktorá je to významná. To, čo sa kritizovalo, že sme tam vsunuli, že sa bude dotýkať opakovaných dvojčiat, alebo prípadne trojčiat, je to, myslím, že komplexnejšie riešenie, aj keď veľký počet týchto detí nie je. Ale ako som poukázal, u prvonarodených detí je to dôležité aj z tohto pohľadu, že terajšie rodiny nie sú nejaké viacpočetné. Priemer, čo sa pohybuje zhruba okolo 1,6 dieťaťa na rodinu, myslím si, že svedčí o tom, že dosť veľká časť obyvateľstva, dosť veľká časť žien a rodín má len jedno dieťa, takže hlavne pri štarte v ich rodičovských povinnostiach a nákladoch, ktoré s tým súvisia, im dosť významnou mierou prispeje.

    Spomínané zneužívanie u marginalizovaných skupín, myslím si, že má aj druhý pohľad, pretože hlavne u tých minoritných skupín je na začiatku u dievčat, ktoré sú mladé, častokrát nie sú ani dospelé ešte a ich rodičia sú v pomerne ťažkej životnej situácii, myslím si, že tento komplexný príspevok 25 000 korún môže ich naštartovať k tomu, že budú mať to v živote aspoň z tej ekonomickej a finančnej stránky ľahšie. Aj keď je pravda, že niekedy tie očakávania možno v tých proklamáciách smerujú k tomu, že skôr vidíme ako motív rodenia u tých minoritných skupín práve tento príspevok, čo v žiadnom prípade, myslím, že nie je, tam sú tie motivácie trošku iné.

    Preto aj z tohto pohľadu vidím aj technické problémy, ktoré tu boli avizované, hlavne gynekologické prehliadky, nie za taký veľký problém, pretože myslím, že pacientky a lekári gynekológovia vedia sa dohodnúť od toho 4. mesiaca, aby každý mesiac tá prehliadka bola a hlavne aby bola zdokumentovaná. Nechcem hovoriť, akým spôsobom, ale viem z praxe, že až taký veľký problém zdokumentovať návštevu pacienta u lekára nie je. A tie ojedinelé problémy v zahraničí, myslím, že tiež sa dajú jednoznačne vyriešiť. Dosť dôležité je, že aj pobyt v nemocnici je považovaný za preventívnu prehliadku v zmysle tohto zákona, takže technické zdokumentovanie aplikácie tohto zákona problém väčší by nemal robiť.

    Preto vítam prijatie takéhoto zákona, svedčí o tom, že vládna politika v tomto období a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dbá na túto oblasť života v našej spoločnosti a sumou 250 mil., pokiaľ prispeje, a myslím si, že je to príspevok významný a nie zanedbateľný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru bol posledný ústne prihlásený. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ja som sa už v prvom čítaní vyjadrovala k tomuto návrhu a nebudem vás preto unúvať ďalšími a opakovanými vysvetľovaniami, poviem iba základ.

    Jednoznačne ide o pomoc rodičom, mladým rodinám, začínajúcim rodinám, ktorým sa narodí prvé dieťa. Nemožno súhlasiť, že porušujeme akékoľvek medzinárodné dohovory. Ja by som len upriamila pozornosť pánov poslancov aj na doložku zlučiteľnosti, kde nakoniec je to povedané, že problematika návrhu zákona, tohto predmetného, ktorý prerokúvame, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev. Má skutočne vnútroštátny charakter.

    V tejto súvislosti by som si dovolila upozorniť na jedno, že nejde teda o žiadnu diskrimináciu a nejde ani o diskrimináciu, pokiaľ ide o zúčastňovanie sa preventívnych prehliadok matky, ktorá je tehotná, od 4. mesiaca, ba naopak, práve zastávam názor, že ide o právne posilnenie a zdravotnú starostlivosť tak matky, ako aj dieťaťa.

    V tejto súvislosti by som povedala ešte jednu vec. Ja som to už tu povedala viackrát a znovu to zdôrazním. Bolo vo vašich silách, teda v silách predchádzajúcej vlády, aby za uplynulých osem rokov urobila právny predpis, kde by pri narodení prvého dieťaťa dala sumu, akú uzná za vhodnú, ako to navrhoval aj pán poslanec Brocka. Ja môžem povedať to, že v roku 2004 ste vrátili v sociálnej oblasti do rozpočtu nevyčerpaných 4,9 mld., v roku 2005 2,9 mld. Sú to značné sumy peňazí, ktoré mohli byť použité v prospech štátnych sociálnych dávok alebo v prospech sociálnej pomoci a mohli byť riešené.

    Ja znovu pripomeniem prípad a kde tvrdím, že došlo k porušeniu a k diskriminácii, keď v rámci pomoci v hmotnej núdzi ste matke iba pri prvom tehotenstve na zabezpečenie základných, bazálnych, základných životných podmienok, ktoré teda rieši dávka ako pomoc v hmotnej núdzi, nepriznali príspevok pri tehotenstve druhom, treťom a ďalšom. Priznali ste príspevok 300 korún mesačne iba žene, ktorá bola tehotná prvýkrát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, z Národnej správy o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2006 a 2008, ktoré vypracovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sa môžeme dozvedieť, že za posledné roky bol zaznamenaný len mierny rast prirodzeného prírastku obyvateľstva, čo sa v roku 2005 odrazilo na nepatrnom raste obyvateľstva o 0,08 promile. Domnievam sa teda, že uvedený návrh vládneho zákona je jedným z konkrétnych sociálno-ekonomických nástrojov pomoci mladým rodinám pri založení si rodiny a narodení prvého dieťaťa. Vládny návrh zákona, ako to už bolo spomínané, sprísňuje podmienky nároku na príplatok príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pričom jedna preventívna prehliadka raz za mesiac je plne hradená zo zdravotného poistenia od 4. mesiaca tehotenstva. Príplatok k príspevku má pomôcť rodičom pokryť prvotné zvýšené výdavky spojené už tradične s narodením prvého dieťaťa. Takéto nastavenie príspevku v sebe zahŕňa aj dávku solidarity a posilnenia sociálnych istôt rodičov, keďže uvedená suma sa pri životných nákladoch ako takých môže javiť ako nanajvýš potrebná.

    Chcem vyjadriť presvedčenie, že realizácia navrhovanej zmeny predmetného zákona prispeje k vytvoreniu ďalšej optimalizácie rámcového vyplácania takej dôležitej štátnej dávky, ako navýšený príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa nepochybne je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím ešte raz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú, aby odôvodnila

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 438).

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je najmä

    - vymedziť okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre zamestnancov,

    - spresniť členenie na povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu,

    - umožniť tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu aj u zamestnávateľov, u ktorých osobitný predpis zakazuje pôsobenie odborovej organizácie,

    - zovšeobecniť základ pre tvorbu sociálneho fondu a spresniť základy pre tvorbu sociálneho fondu pre zamestnancov pracujúcich v zahraničí, ktorými sa časť platu poskytuje v iných ako v slovenských korunách,

    - umožniť uhrádzať zo sociálneho fondu výdavky spojené s priebehom kolektívneho vyjednávania, a to na úhradu nákladov na posudky, expertízy a iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania,

    - poskytovať príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť verejnou dopravou.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Horváth. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu prerokovania vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 556 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárku politiku, ako i výbor pre sociálne veci a bývanie. Spoločná správa obsahuje jeden doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ide o odstránenie chyby v citácii zákona. Spoločnú správu teda gestorský výbor odporúča, pán predseda, schváliť.

    Skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku a pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Sárközy, ale pán spravodajca požiadal o slovo v rozprave. Pani poslankyňa, pán spravodajca požiadal.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prerokúvame v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Dovolím si však zdôrazniť zákon o sociálnom fonde, chcem hovoriť o tom sociálnom fonde, ktorý vytvára zamestnávateľ podnikateľ súhrnom hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok mesačne.

    Ďalej mu zamestnávateľovi podnikateľovi zákon ukladá, na aké účely môže sociálny fond zamestnancovi, podotýkam, len zamestnancovi, poskytnúť. Pani ministerka, pýtam sa, či ide o sociálny fond alebo o fond, i keď len čiastočne, z určitej časti pre odborárov. Ja som sa zo zákona dočítal, že rozširujeme teda možnosť využitia tohto fondu pre činnosť odborárov. Takto, prosím vás, takto bezostyšne chcete plniť predvolebné sľuby dané predsedom vlády Robertom Ficom odborárom? A pýtam sa, na úkor zamestnancov? Na úkor tých zamestnancov, ktorých ste označovali a aj označujete za chudákov, zbedačených, ktorí musia hromadne odchádzať za prácou do zahraničia. S určitou dávkou mocenskej arogancie chcete umožniť, aby finančné prostriedky, na získaní ktorých sa podieľajú zamestnávatelia podnikatelia a sú určené na sociálnu pomoc tých chudákov zamestnancov, pohltili odborárski bosovia? Áno, veď to uvádzate zreteľne vo vašej dôvodovej správe k predmetnému návrhu zákona, citujem: „Účelom návrhu zákona je rozšíriť možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na úhradu nákladov na posudky, expertízy a na iné služby spojené s činnosťou odborov.“

    Prosím vás, a to je čo, posudky, expertízy a iné náklady, iné činnosti? Nie všetci zamestnanci sú členmi odborov a tí, čo sú, veď platia členské príspevky odborom. Ak si chcú odbory, ktoré sú už dávno pochybné a najmä politicky sprofanované, nechať robiť nejaké posudky, expertízy a nechať preplácať iné služby, prosím, ale z členských príspevkov.

    Pani ministerka, tento váš geniálny návrh zákona určite je taký geniálny, ako bol Zákonník práce či zákon o sociálnom poistení, bude pôsobiť skutočne na podnikateľskú sféru čo do vytvárania sociálneho fondu ohromne motivačne. Týmto vedome a cielene uberáte pracujúcim aj z toho mála, čo môžu zo sociálneho fondu dostať, na úkor hŕstky pahltných odborárov. Ale my chceme, pani ministerka, povedať, alebo mi chcete, pani ministerka, povedať, že sa jedná len o nejakú malú čiastku? Stačí si pozrieť stanovisko ministerstva financií, kde sa uvádza, že vo vzťahu k požiadavke KOZ by sa jednalo o 180 mil. korún v ročnom vyjadrení.

    Tak toto je vaša a premiérova politika a tak veľahlasne proklamovaná ako vysoko sociálna? Toto je, prosím vás, vaša sociálna politika? Toto je vaša politika smerom k ľuďom, kde od zamestnancov, prosím, beriete 180 mil. korún ročne? Môžeme to prerátať. Možno to je 300, 500 korún od každého jedného zamestnanca. Na jednej strane, áno, pomáhate dôchodcom, 1 000, 1 500 korún rozdávate, ale treba potom verejnosti aj to povedať, že 300 alebo 500 korún zamestnancom uberáte.

    Takže nemôžem súhlasiť s takýmto návrhom zákona, takže mi dovoľte predložiť kratučký pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov, kde v čl. I z § 7, ktorý znie „Použitie fondu“, navrhujem vypustiť odsek 3 v plnom rozsahu.

    Odôvodnenie: Ak zamestnávateľ zo štátneho, verejného a súkromného sektora má v zmysle navrhovaného zákona vytvárať sociálny fond pre svojich zamestnancov, tak nech je určený len pre zamestnancov k zlepšeniu ich sociálneho postavenia. Odčerpávanie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu určitou skupinou odborárov môže pôsobiť na zamestnávateľov demotivačne smerom k vytváraniu sociálneho fondu.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca: pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Pán kolega, neberte to teraz ako urážku, čo poviem, lebo vy ste pred chvíľou povedali, že sa nebudú môcť poslanci, že sa nebudú môcť občania „vysomáriť“ zo zákona o sociálnom poistení. No vidím, že vy sa nemôžete vysomáriť z mnohých vecí, a tak by som vás rada teda aj ja poučila o tom, na čo vlastne tie peniaze budeme používať, aby ste teda mali o tom predstavu. Pretože tieto peniaze budú potrebné skutočne, aby odborári si mohli dať kvantifikované podklady na kolektívne vyjednávanie. Ak hovoríte, že nebudú zlepšovať tieto peniaze sociálne postavenie občanov, tak ja sa vás pýtam, že či kolektívna zmluva, ktorú vyjednajú odborári, neplatí pre všetkých zamestnancov podniku. Ak táto zmluva bude dobre vyjednaná, tak neplatí len pre tých, ktorí platia odborové členské, ale i pre tých, ktorí pracujú v tomto podniku.

    A ďalšia vec je, si myslím, že práve tieto finančné prostriedky pomôžu aj zamestnávateľom, pretože odbory, ja si dovolím povedať, že môžu niekedy klásť také požiadavky, ktoré nevychádzajú zo žiadnych analýz, ktoré sú podľa mňa aj niekedy odtrhnuté možno od finančnej situácie podniku, a práveže aj podnikateľom alebo majiteľom firiem sa bude oveľa lepšie vyjednávať, ak na druhej strane majú partnera a tento partner je, teda má analýzy, má podklady, podľa ktorých môže vyjednávať. Čiže myslím si, že práve týmto prerozdelením finančných prostriedkov nedáme ich do rúk žiadnym bosom odborárom, ako ich zvyknete nazývať, práveže prispejeme k lepšiemu kolektívnemu vyjednávaniu, na ktorom majú záujem aj zamestnanci, k zlepšeniu sociálneho postavenia všetkých, všetkých podotýkam, pracovníkov, ktorí v danej firme pracujú. To len tak na margo, aby ste si teda uvedomili, o čom tu je reč.

    A prosím vás, nestrieľajte od pása, keď sa neviete vysomáriť, či je to 500 korún, 300 korún alebo neviem koľko, lebo vám je to jedno. Strieľate si s ciframi sem-tam, hore-dole. Dobre? To by som vás poprosila, príďte nabudúce vy so serióznymi analýzami a možno vám poskytnú aj práve z tohto sociálneho fondu odborári nejaké solídne analýzy, práve na základe toho, že im tie peniaze pričleníme, aby...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím aj v kontexte toho, čo tu odznelo pred chvíľou, podporiť môjho kolegu, člena sociálneho výboru, pána poslanca Horvátha aj z toho dôvodu, že ak som si prečítal dobre dôvodovú správu, tak samo ministerstvo konštatuje medzi riadkami, že tento zákon ani nemá iný účel ako to, aby sa rozšírila možnosť poberať ďalší a ďalší príspevok zo sociálneho fondu, ale aby táto možnosť išla skutočne len pre odborárov.

    No podľa môjho skromného názoru sa takto ruší základný princíp, na ktorom bol budovaný a postavený sociálny fond, a teda aby bez ohľadu na to, či zamestnanec je, alebo nie je členom odborovej organizácie, slúžil na napĺňanie podnikovej sociálnej politiky. A skutočne dnes kvalitné riadenie ľudského potenciálu nie je len o nábore, o vzdelávaní, a neviem, o čom všetkom, ale je skutočne aj o tom, aby zamestnávateľ mal kvalitnú sociálnu politiku, kvalitný sociálny program. A dokonca aj podľa odborných analýz sa kvalitný sociálny program, ktorý je z veľkej miery tvorený sociálnym fondom, stáva jedným z kľúčových faktorov záujmu o zamestnávateľa a záujmu o zamestnanca. Som presvedčený, že odborári majú svoje miesto v podnikovej sfére, ale zároveň som presvedčený o tom, že majú dostatočné zdroje, či už z členských príspevkov, alebo z vlastného majetku, na to, aby mohli si dať urobiť takéto analýzy a expertízy.

    A posledná moja veta k tomu je tá, že ak je vyjednaná dobrá kolektívna zmluva, tak je to len motivujúci faktor pre vstup ďalších zamestnancov do odborov, a to znamená ďalšie peniaze pre samotné odbory.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel zdôrazniť trošku iné aspekty, ako tu sa spomínali v predchádzajúcom. Chcem poukázať na to, že pokiaľ správne sa rozdeľujú prostriedky v sociálnom fonde, sú značnou pomocou a výpomocou pre zamestnancov u daného zamestnávateľa, a to z toho dôvodu, že minimálne 30 % týchto prostriedkov sa musí používať na stravovanie, čo nie je zanedbateľná vec v tejto dobe a v dobe, keď náklady na stravovanie stúpajú. A čo je dôležité, minimálne týchto 20 % prostriedkov musí sa zabezpečiť na sociálnu výpomoc a tieto prípady v poslednom čase sa rozrastajú tak, že je to dôležitá položka. Čítame to aj v novinách, a myslím, že sa to dosť zdôrazňuje aj v médiách, príspevok možno poskytnúť aj na dopravu pre zamestnancov, hlavne tam, kde zarábajú menej ako 10-tisíc, zhruba, a kde ich náklady sú vyššie ako 200 korún a táto doba, kedy sa musí dochádzať za prácou, tiež poskytuje priestor, aby tieto prostriedky boli správne použité.

    Chcem však poukázať aj v súvislosti s tým, že sme hovorili o dôchodkovom zabezpečení, že z tohto fondu je možné, aby zamestnávateľ použil prostriedky aj pri doplnkovom dôchodkovom poistení, čo je zase oblasť, ktorá zlepšuje postavenie zamestnancov v tejto finančne náročnej dobe.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, žijeme v Európe 21. storočia a odbory v Európe sú nástrojom priamej demokracie. Kolektívne vyjednávanie sa robí za účelom uzavretia kolektívnej zmluvy, ktorá slúži všetkým zamestnancom. Kolektívna zmluva, jej základný cieľ je zlepšovať sociálne postavenie. Takže ten cieľ sociálneho fondu sa týmto plne napĺňa. A už to tu zaznelo a treba to zopakovať, kolektívna zmluva predsa neslúži len tým zamestnancom, ktorí sú členmi odborov. Keď sa dohodne znížený fond pracovného času, napríklad, majú tento fond iba členovia odborov? Majú ho všetci zamestnanci. Keď sa dohodne vyššia mzda pre jednotlivé práce, majú ju len členovia odborov? Túto mzdu majú všetci zamestnanci. Takže myslím si, že ten efekt, ktorý je žiadaný pri sociálnom fonde, je adekvátny.

    A ešte jedna poznámka. Zaznieva tu, ako keby to bola nejaká veľká suma. Veď tá suma je limitovaná. Na účely kolektívneho vyjednávania môže byť použité maximálne päť stotín percenta zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1. A základ odvodov do sociálneho fondu sa nemení.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Horváth, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, ďakujem aj za reakcie. Pán Halecký, áno, máte pravdu, ako ďakujem, že ste to vyslovili, že ten sociálny fond, ktorý dnes funguje a v zákone je nastavený tak, ako je nastavený, je dobrý. Ja som namietal len v tom, načo rozširovať pre odborárov, pre službu odborárom.

    A k pani Vaľovej asi len toľko. Tie sumy, ja som nebúchal na brucho a tak hádzal, ale tie sumy teda závisia, koľko financií je naakumulovaných za jednotlivého zamestnanca. Takže to som nevyčíslil, samozrejme, ale preto som odhadoval od 300 do 500 korún.

    Vážení, ale nie toto je podstatou, podstatou je to, aby ste povedali občanom, že áno, vy všetci, čo ste zamestnaní, vám berieme ročne 180 mil. korún, lebo to je podstata tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pri prvom čítaní pri tomto návrhu zákona som bola v pléne jediná, ktorá som vystúpila. Síce bolo to asi v piatok poobede, keď sa dobre pamätám, som zvedavá, že teraz je tá diskusia trošičku živšia. Na výbore pre sociálne veci a bývanie, keď pani štátna tajomníčka predkladala tento návrh zákona, bolo pre ňu veľmi dôležité, a to sa potvrdilo aj dnes, aby tento návrh zákona bol prerokovaný na začiatku schôdze, preto je to preložené zo sedemnásteho bodu na piaty alebo šiesty bod. Dokonca oveľa dôležitejšie ako zákon o minimálnej mzde. No prečo? Pretože od 1. januára 2008 odbory chcú použiť už tieto peniaze na tie veci, ktoré tu boli povedané.

    Tento návrh zákona umožňuje rozšíriť možnosť použitia sociálneho fondu aj na účely kolektívneho vyjednávania. Sociálny fond ako taký slúži pre všetkých zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere, pričom sa nerozlišuje, či ide o členov, alebo nečlenov odborov. Pevne verím, že to viem dobre, ale asi tomu nerozumiem. Sociálny fond nemá s odbormi nič spoločné okrem možnosti stanoviť v kolektívnej zmluve podmienky jeho použitia pre zamestnancov osobitným či voľnejším spôsobom. Preto je neprístupné, aby sa zo sociálneho fondu čerpali akékoľvek finančné prostriedky slúžiace na úhradu akýchkoľvek nákladov odborovej organizácie. Odborové organizácie majú svoje vlastné finančné zdroje, z ktorých najpodstatnejšou zložkou sú príjmy od členskej základne.

    Pani ministerka, môžete súhlasiť s tým, čo som teraz povedala? Asi nie. Ale ja by som bola rada, keby ste sa trošičku nad tým zamysleli, pretože teraz som to nepovedala, hovorím to len teraz, to bola citácia z medzirezortného pripomienkového konania a toto v medzirezortnom pripomienkovom konaní predložilo ministerstvo hospodárstva. Pevne verím, že ministrom hospodárstva je Ľubomír Jahnátek, nominant SMER-u. Takže nehovoria to len zamestnávatelia, nehovoria to len opoziční poslanci, ktorí tu hádžu slovami a ničomu nerozumejú, ale hovorí to aj váš stranícky kolega minister hospodárstva. Ja sa stotožňuje s tým, čo povedal, preto ja a moji kolegovia budú hlasovať za pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha a nebudeme hlasovať pre tento návrh zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ja sa nebudem opakovať, čo som pred chvíľou povedala, že prečo je potrebné, aby tieto finančné prostriedky ešte raz prúdili práve aj na tie analýzy a práve na to všetko, čo tu bolo povedané.

    Ale k pani Sárközyovej poviem iba toľko. Ako je veľmi dobré, že v tom výbore sú aj poslanci za SMER. Pani Sárközyová, vôbec, pani štátna tajomníčka, nešlo jej o tento zákon, o predradenie, išlo jej o zákon o minimálnej mzde, aby sme tam mohli dodržať platné lehoty. Takže nerozprávajte takéto veci, pretože, viete, ja, ja, sa hovorí, že kto rozpráva, má pravdu, ale v tomto prípade sa veľmi mýlite a vkladáte často do úst veci, ako ste takisto vložili do úst pred chvíľočkou pri inom zákone o tom, čo pani štátna tajomníčka povedala. Viete, ja si myslím, že je veľmi dobré, že pani štátna tajomníčka sa nemôže ozvať, ale keby sa mohla, tak asi by vám povedala, že buď tomu nerozumiete, alebo vedome zavádzate v tejto snemovni.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne. Predpokladám, že nebudem obvinený zo zavádzania, keď teraz potvrdím slová pani kolegyne Sárközy, pretože aj ja som chcel pôvodne vystúpiť v prvom čítaní, len, keďže bol piatok popoludní, som tu už nebol, to sa úprimne priznávam, ale takisto som mal túto citáciu pripravenú vo svojom vystúpení, pretože je to z medzirezortného pripomienkového konania z februára 2007 a je to stanovisko ministerstvo hospodárstva. To potvrdzujem.

    Ale chcem aj trošku z iného súdka. Ak sa nezvyšuje odvod do sociálneho fondu, ale pridávame tam len ďalšiu možnosť na použitie, tak potom treba ľuďom povedať, že im zoberieme zo zabezpečenia stravovania, že im zoberieme z dopravného, že im zoberieme zo sociálnej politiky, zo sociálnej výpomoci. Pretože my ak nezvýšime balík peňazí, ktorý príde do sociálneho fondu, tak niekde tých ľudí musíme ukrátiť. A podľa stanoviska ministerstva financií, alebo myslím, že na základe požiadania KOZ je to nejakých 180 mil. a tých 180 mil. bude chýbať v podnikovej sociálnej politike na rôznych úrovniach v slovenskej ekonomike.

    To je všetko. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, ja by som chcel poukázať na jeden aspekt trošku širší, a to aj z toho pohľadu, že fondové zabezpečenie niektorých úsekov života v spoločnosti je štandardné a bežné, či už ako sme boli svedkami aj teraz v pôdohospodárstve alebo aj v iných oblastiach. Sú to systémy nato, aby popri štandardných potrebách a platbách zaisťovali tie multiformné potreby obyvateľstva.

    Chcem poukázať, že aj z hľadiska Európskej únie v operačnom programe Zamestnanosť a sociálna únia pre našu krajinu, myslím si, že bolo prisľúbených alebo dokonca už schválených a zabezpečených vyše 800 mil. eur. To znamená prostriedky, ktoré by sa mali použiť týmto smerom pri podpore malých, stredných podnikateľov, nezamestnaných, ale takisto aj na podporu sociálnej inklúzie. Čiže forma pomoci aj z Európskej únie bude tiež podporovať tento fond a potreby, ktoré realizuje tento fondový systém.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Sčasti môžem súhlasiť s tým, čo tu odznelo, že niekedy je dobré, keď pani štátna tajomníčka nemôže vystúpiť. To som nepovedala ja. A po druhé sme tu teraz momentálne z tej druhej strany, teda z opozície, traja, ktorí boli na rokovaní toho výboru. Pán poslanec Horváth ešte v záverečnom slove môže potvrdiť to, čo som povedala, že oveľa dôležitejšie bolo predsunúť tento zákon o sociálnej pomoci, vlastne o sociálnom fonde, pred minimálnu mzdu. A keby to tak nebolo, tak myslím si, že ani teraz by nenastalo presunutie tohto bodu, keby som nemala pravdu ja. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka – pani ministerka? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi odcitovať čl. III § 7 navrhovaného zákona, zdôrazňujem: „V kolektívnej zmluve možno dohodnúť príspevok z fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu určeného v § 4 ods. 1.“

    V tejto súvislosti si dovolím povedať, že toto znenie bolo schválené na Hospodárskej, sociálnej rade a je plne v súlade s dohodou so zamestnávateľmi a zamestnancami. Už sa nebudem vyjadrovať, prosím, k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Nachtmannová a pani poslankyňa Vaľová, ktoré sa to snažili vysvetliť.

    Ja si dovolím spýtať sa, aj keď sa nemám spýtať: Pán poslanec, aj tu vedome klamete o tom, čo je a aké prostriedky majú byť vynaložené, tak ako ste klamali pri schvaľovaní zákona č. 461 a vložili ste mi do úst slová, ktoré som v živote nepovedala.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Bol som priamo vyzvaný kolegyňou z SMK. Áno, pani kolegyňa Vaľová, vy klamete. Skutočne klamete, lebo štátna tajomníčka na výbore sa vyjadrila, že je nutnosť predradiť tento zákon pred štátny rozpočet. Upresním kolegyňu Sárközy, nie pred minimálnu mzdu, ale povedala pred štátny rozpočet. Tak neviem, dokedy sa tu budeme obviňovať, kto klame. Ale pani Vaľová tentoraz klamala, lebo štátna tajomníčka toto povedala.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 92/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 425 a informáciu o jeho prerokovaní vo výboroch máte ako tlač 425a. Prosím teraz pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré boli povinné doteraz podať ročné zúčtovanie. Ide napríklad o študentov, starobných dôchodcov, ženy na materskej dovolenke a osoby, ktoré majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Súčasne návrh zákona zamedzuje povinnosti vracať malé sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania do sto korún, pretože náklady na vrátenie často prevyšujú i samotnú sumu preplatku alebo nedoplatku, čím sa ušetria verejné zdroje vo výške viac ako 2 mil. korún. Navrhovaná úprava rovnako zamedzí situácii, keď zamestnávateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti, už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavku, v dôsledku čoho poistenec nemal možnosť urobiť ročné zúčtovanie, a to ani dodatočne, resp. musel požiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených preddavkoch.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spravodajskú informáciu tak, ako bola prerokovaná správa na gestorskom výbore pre zdravotníctvo. Vzhľadom na to, že nebola táto správa prijatá, musím predložiť podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spravodajskú informáciu z výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní vyššie uvedeného zákona alebo zákona, o ktorom sme hovorili, t. j. vládny zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 o zdravotnom poistení, o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 425. Informáciu máte v laviciach pod číslom tlače 425a.

    Národná rada uznesením č. 564 z 18. októbra po prerokovaní vládneho zákona pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z., t. j. rokovací poriadok.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh a prijal, odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Je to uznesenie č. 272 z 13. 11. Takisto Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona a takisto ho schválil, odporučil ho schváliť so zmenami a doplnkami. To bolo uznesenie č. 219 z 21. 11. Takisto Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Je to uznesenie č. 92.

    Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor, tak ako som už v úvode povedal, prerokoval návrh zákona, schválil zmeny a doplnky, ale neschválil správu, preto podávam len informáciu. Tak ako máte v laviciach, v čl. IV, ja som sa stotožnil ako spravodajca s pozmeňujúcimi návrhmi a doplnkami, ktoré sú v informácii, ktorú máte v laviciach, a to sú body 1 až 33. Sú uvedené bez odporučenia, teda schváliť alebo neschváliť, gestorského výboru, pretože nebola prijatá správa. Nebudem čítať, všetky sú, tak ako sú uvedené, som sa s nimi stotožnil, čiže predkladám ich, potom budem ich predkladať.

    Gestorský výbor teda ma poveril ako spravodajcu predniesť podľa § 80 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady túto informáciu o výsledku rokovania výborov k predloženému návrhu zákona. A je v mojej kompetencii stanoviť ďalší postup.

    Preto vás prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Sárközy, ktorej teraz dávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som na výbore pre sociálne veci a bývanie predložila tento pozmeňujúci návrh. Pán štátny tajomník sa s tým aj stotožnil, a pretože nebola prijatá spoločná správa, on síce povedal, že malo by to byť vyriešené v spoločnej správe pozmeňujúcim návrhom, tak si dovolím predložiť tento môj pozmeňujúci návrh. Musím to prečítať, takže chvíľočku strpenia.

    K čl. I:

    1. Za bod 9 sa vkladá nový bod 10, ktorý znie: 10. V § 11 ods. 8 písmeno t) znie: „t) fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem okrem vyňatých príjmov; za vyňaté príjmy sa na účely tohto zákona považujú

    1. príjmy z výkonu činnosti osobného asistenta,

    2. príjmy z prenájmu,

    3. príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, okrem príjmu zo závislej činnosti, pri ktorom sa neuplatňujú nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus podľa osobitného predpisu,

    4. preplatok na poistnom (§ 19 ods. 9).“

    Súčasne sa vykonáva prečíslovanie bodov 10 až 36.

    2. Za bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie: 12. V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom j), ktoré znie: „j) preplatok na poistnom (§ 19 ods. 9).“.

    Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 12 až 36.

    Krátke odôvodnenie: Preplatok na poistnom vypočítaný v ročnom zúčtovaní poistného sa podľa § 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov považuje s účinnosťou od 1. januára 2007 za príjem daňovníka zo závislej činnosti a za príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Pri takejto právnej úprave by od roku 2007 dochádzalo u poistencov k započítaniu preplatku na poistnom do vymeriavacieho základu a poistenec by odvádzal poistné aj z vráteného preplatku. Preto je potrebné medzi vyňaté príjmy, z ktorých sa poistné neplatí, zaradiť preplatok na poistnom z ročného zúčtovania. Z rovnakých dôvodov je potrebné preplatok na poistnom zaradiť medzi príjmy, ktoré sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu zamestnanca.

    Myslím si, že tento návrh je v prospech všetkých poistencov, ktorým sa vráti preplatok, a prosím o vašu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy – pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja len by som chcel v súvislosti s vystúpením pani poslankyne Sárközy zdôrazniť, že skutočne s tým zdravotným ročným zúčtovaním je problém, a to z dôvodu toho, že je tam pomerne veľa papierov, veľa administratívnej náročnosti, ale aj ich vyplňovanie je pomerne zložité. Vzhľadom na sumy, o ktoré ide, myslím si, že je to neadekvátne čo do obsahu, ale aj čo do zaťažovania tých, čo majú preplatky alebo nedoplatky. A bolo by vhodné, aby sa naďalej uvažovalo o zjednodušení, aj keď týmto zákonným opatrením považujem za významný krok k zjednodušeniu tohto postupu.

    A v konečnom dôsledku si myslím, že keďže aj vymeriavací základ pre poistné, zdravotné poistné, ale aj pre ostatné daňové potreby a náležitosti sú tie isté, platiteľom je takisto zamestnávateľ aj pri daniach, aj pri poistných platbách, bolo by vhodné asi do budúcnosti, a myslím, že tadiaľto bude cesta viesť, aby sa zjednotila platba daní a odvodov zdravotných a sociálnych v jednej inštitúcii, kde by boli jednotné alebo v podstate redukované v náročnosti na materiálne, administratívne, ale aj vedomostné schopnosti tých, ktorí s tými pomerne nie tak podstatnými sumami sa musia zaoberať.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Sárközy, budete reagovať na faktickú poznámku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, som to povedala aj na výbore. Môžeme súhlasiť s tým, čo ste povedali. My sme spravili prvé kroky niekedy v apríli 2006, aby bol jednotný výber odvodov cez daňové úrady. Žiaľbohu, aspoň neviem o tom, že by sa v tomto smere pokračovalo. Takže môžem s vami plne súhlasiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže pani poslankyňa Sárközy bola, ako som povedala, jediná prihlásená písomne do rozpravy, pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Novotný, pán poslanec Pataky a pán poslanec Valocký. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení aj v druhom čítaní. Nemám v úmysle predložiť žiadne konkrétne pozmeňujúce návrhy, ale dotknem sa niektorých pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy a čiastočne sa asi budem opakovať, lebo v podobnom duchu som vystúpil aj v prvom čítaní. Je ale podľa mňa potrebné povedať aj v druhom čítaní viac o tejto novele zákona a o tom, čo tento zákon prináša.

    Tento zákon by mal priniesť zjednodušenie ročného zúčtovania poistného. Hovorí sa o tom v dôvodovej správe tohto zákona a to je vlastne aj hlavný zámer tejto novely zákona, prečo ju navrhovateľ ministerstvo zdravotníctva vypracovalo a prináša do pléna Národnej rady. SMER sa zaviazal v programovom vyhlásení vlády, že zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného. Tento zákon mal byť dlho avizovaným riešením kritizovaného ročného zúčtovania poistného, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda. Táto novela, dámy a páni, ani neruší ročné zúčtovanie poistného, tak ako ho zaviedla predchádzajúca vláda, ani neprináša nový systém ročného zúčtovania poistného.

    Čo teda prináša táto novela? Zužuje sa okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného. Nebudú sa platiť ani vracať nedoplatky, resp. preplatky do výšky 100 Sk, a spresňuje sa okruh osôb, za ktorých je platiteľom poistného štát. To je všetko. Mierne povedané, pomerne nevýznamné kozmetické úpravy, ktorých sme svedkami pri každej novelizácii zákona o zdravotnom poistení, a žiadna systémová zmena, tobôž už rušenie ročného zúčtovania poistného.

    Ročné zúčtovanie poistného zaviedla predchádzajúca vláda z dôvodu spresnenia výberu poistného, aby ani poistenec, ak má viac príjmov, nezaplatil viac, teda aby sa mu vrátil prípadný preplatok, ale ani aby poisťovňa nemala nižší výber poistného. Prvýkrát sa podávalo ročné zúčtovanie poistného v roku 2006 a bolo spojené, a to priznávam, so zbytočným zaťažením občanov vyplňovaním zložitých tlačív. Volebný program SDKÚ – DS sa zaoberal aj týmto problémom, aj touto otázkou a ponúkol riešenie. Verejné zdravotné poistenie má charakter zdravotnej dane, a preto budeme presadzovať zjednotenie výpočtov vymeriavacích základov na odvody poistného, zjednotenie minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a termínov zmien na platenie zdravotného a sociálneho poistenia.

    SMER v opozícii ročné zúčtovanie kritizoval a pôvodne ešte pred voľbami ho chcel úplne zrušiť. V programovom vyhlásení vlády strana SMER sľubovala, že zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného, citujem z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“

    Na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. júla 2006 premiér Fico povedal: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“ Minister Valentovič na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. 8. povedal: „Do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy.“ Tomu sa budem venovať v ďalšej časti svojho dnešného vystúpenia. „Definovaná je znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na lieky, vôľa reštrukturalizovať sieť poskytovateľov, zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe.“ Minister zdravotníctva 14. februára v Televíznych novinách v televíznej stanici Markíza povedal: „Tohtoročné zúčtovanie bude po starom. Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania.“ Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva pani Balázsiková k tomu 20. júna takisto v Televíznych novinách na televízii Markíza dodala: „Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného.“

    Ročné zúčtovanie poistného bolo v roku 2007 rovnako komplikované ako v roku 2006, hoci sa ho vláda zaviazala zmeniť. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nová vláda nedokázala za jeden rok svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávam, že sa nám celkom nepodarilo ročné zúčtovanie poistného a treba ho zmeniť, na tom sa určite dohodneme. Ale za prvý rok vládnutia s ním táto vláda tiež neurobila dohromady nič. Kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňajú už pomalšie.

    Vláda Slovenskej republiky potom ale zmenila taktiku. Vďaka ročnému zúčtovaniu poistného za rok 2006 totižto pribudlo do systému verejného zdravotného poistenia takmer 1,5 mld. Sk. Ukázalo sa, že je to jednoznačne správny inštitút, aj preto ho už vláda nechce zrušiť, len zjednodušiť, ako o tom hovorí v dôvodovej správe tohto zákona. Ale, žiaľ, ani toho nie je schopná. Treba ešte raz jasne povedať, že vládna novela nie je dlho avizovaným riešením kritizovaného ročného zúčtovania poistného, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda, táto novela ani neruší ročné zúčtovanie poistného, tak ako ho zaviedla predchádzajúca vláda, ani neprináša nový systém ročného zúčtovania poistného, prináša len kozmetické úpravy, aj to zle legislatívne napísané a nedobre pripravené. Ak mi neveríte, pozrite si, prosím, pozmeňujúce návrhy v informácii, v rámci ktorých pán poslanec vládnej koalície, podpredseda výboru Valocký prepracováva veľkú časť zákona, napríklad aj termíny podávania ročného zúčtovania poistného, ďalšie prepracovanie.

    Druhým výrazným vážnym momentom, ktorý táto novela vlastne prinesie, keď bude schválená v pléne Národnej rady, je zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov zo 4 na 4,5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je to bod 32 informácie, ak sa, dámy a páni, chcete pozrieť. Tento návrh prichádza ako poslanecký návrh v spoločnej správe bez odporúčania, v informácii bez odporúčania. Tento dôležitý moment zákona by sme márne hľadali vo vládnom návrhu zákona. Pri schvaľovaní tohto zákona vo vláde sa totiž ešte len čakalo, koľkože to minister zdravotníctva vybaví u ministra financií, resp. koľko pán premiér blahosklonne pridá rezortu zdravotníctva, ktorý je, mimochodom, vraj prioritou tejto vlády. Preto tento dôležitý návrh, ktorý prerokovávame pred štátnym rozpočtom, nie je obsiahnutý v samotnej vládnej novele zákona, ale prichádza ako poslanecký návrh bez odporúčania z výboru pre zdravotníctvo.

    Ako to teda vlastne s tými 5 % poistného za poistencov štátu, ktoré sa v programovom vyhlásení vlády nová vláda, vláda SMER-u, zaviazala platiť? Ako to vlastne je? Veľmi často počuť, aj dneska som to počul v podaní poslancov vládneho SMER-u, že vlastne programové vyhlásenie vlády ani nehovorí o tom, kedy tých 5 % do zdravotníctva má prísť, a že do konca funkčného obdobia to iste 5 % bude. Verejnosť odborná aj laická o týchto 5 % právom žiada, lebo im to bolo sľúbené.

    Takže ako to vlastne je s programovým vyhlásením vlády? Citujem: „Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy.“ Teda nie do konca funkčného obdobia, nie postupne, nie v niektorom z kalendárnych rokov funkčného obdobia, ale už v roku 2007 mala vláda platiť za svojich poistencov 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Pravdou je, že v programovom vyhlásení vlády sa o roku 2008 už nehovorí nič. Teoreticky vláda mohla dať v roku 2007 5 % a tento vlastne nič, pretože programové vyhlásenie je napísané tak, že by sme ho mohli vykladať aj tak, že sa to vzťahuje od 2007 do konca, aj tak, že len v roku 2007. Aj preto v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 aj 2008 je na nasledujúci rok vždy menej peňazí v riadku poistné za poistencov štátu, čo vyvoláva obrovskú neistotu v radoch odborníkov, obrovskú neistotu v zdravotných poisťovniach aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Naozaj všimnite si, prosím, návrh štátneho rozpočtu, ktorý zrejme zajtra začneme prerokovávať, že v riadku poistné platené štátom je v roku 2009 menšia cifra ako v roku 2008. Tak ako to bolo minulý rok, keď v roku 2008 bola menšia cifra ako v roku 2007. No áno, je, pretože aj keď sa štátny rozpočet pripravuje s určitým výhľadom na najbližšie tri roky, dnes ešte minister zdravotníctva ani minister financií nevie povedať, koľkože to blahosklonne vláda Slovenskej republiky budúci rok akože pridá rezortu, ktorý je jeho prioritou. Dnes to nikto nevie. To znamená, môže sa ľahko stať, že pri nejakých problémoch so zavedením eura pôjde budúci rok do poistných fondov dokonca menej peňazí za poistencov štátu, ako je to tohto roku. Otvorte si rozpočet, keď mi neveríte.

    Paradoxne napriek zvýšeniu odvodov za poistencov štátu vláda v tejto chvíli, vlastne, aby som bol presný, koaličný poslanec, v tejto chvíli neplnia svoje programové vyhlásenie vlády. Paradoxne vláda svojím postupným zvyšovaním viac plní znovu volebný program SDKÚ – DS. Toto je pre mňa veľmi zaujímavé, prečo sa tak SMER vidí v našom volebnom programe, ale naozaj ho plní asi viacej, ako plní vlastné programové vyhlásenie vlády. Totižto v našom volebnom programe sa píše: „Za účelom zvyšovania kvality slovenského zdravotníctva však budeme presadzovať zvýšenie platby štátu za svojich poistencov zo súčasných 4 % o 0,25 % viac ročne z priemernej mzdy predminulého roka. Naším cieľom bude do konca funkčného obdobia tak dosiahnuť odvody štátu za svojich poistencov na úrovni 5 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.“

    No posúďte sami, v roku 2007 vláda zaplatila za svojich poistencov 4,33 %, v roku 2008 4,5 %, na budúci rok 4,75 %, predpokladám, a v poslednom roku pred voľbami 5 %. No tak sme to chceli my, nie programové vyhlásenie vlády. Dámy a páni, neodpisujte od nás!

    Ako to vyzerá v absolútnych číslach, lebo aj to je veľmi zaujímavé. Keďže poznáme návrh štátneho rozpočtu, vieme, že platby za poistencov štátu sa zvýšia z 27,2 mld. Sk na 30,5 mld. Sk, čiže o 3,3 mld. Sk. Dámy a páni, v minulom roku to bolo 2,1 mld. Sk, to bolo tých 0,33 % namiesto sľubovaných 6,3 mld. z programového vyhlásenia vlády. Tento rok je to teda len 3,3 mld. Sk. O tom však treba vedieť, že nie je to len zvýšenie zo 4 na 5 %. To je veľmi dôležité, budem o tom rozprávať aj pri štátnom rozpočte, že teda nemôžeme povedať, že SMER v rozpočte pridáva 3,3 mld. Sk do zdravotníctva. Viete, prečo nemôžeme? Pretože odvody za poistencov štátu sú definované ako pevné percento priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. A priemerná mzda v národnom hospodárstve v predminulom roku výrazne rástla, a nie zásluhou SMER-u. To znamená, že veľká časť týchto 3,3 % vyplýva z toho, alebo časť z týchto 3,3 mld. vyplýva z toho, že 4 % z rastúcej priemernej mzdy sú z roka na rok viac.

    Zdravotníctvo malo byť prioritou tejto vlády. A vláda ako bonus pre svoju prioritu pridáva do rezortu 3 mld. Sk. Pevne verím, že to bude ľahko porovnateľné s inou tiež prioritou tejto vlády, ktorou je poľnohospodárstvo. Aký je rozdiel pri pridávaní do zdravotníctva a aký je rozdiel pri pridávaní do poľnohospodárstva? Tu nepomôže, dámy a páni, odvolávanie sa na to, že je lepší výber poistného a medziročný nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní je 12,8 mld. Sk. Naozaj úctyhodné číslo. Medziročný nárast disponibilných zdrojov je 12,8 mld. Sk. Na tom má však vláda pramalý podiel, pretože z týchto 12,8 mld. Sk pridáva vláda len 3,3 mld., aj to čiastočne súvisí s rastom priemernej mzdy, zvyšných 9,5 mld. je výsledkom vyšších odvodov platiteľov poistného pre rýchlorastúce mzdy v národnom hospodárstve a vyššiu zamestnanosť. To je pravda. Preto je viacej peňazí v rezorte zdravotníctva, lebo lepšie funguje ekonomika, nie preto, že pre túto vládu je to priorita.

    Nechcem o tom už ďalej rozprávať, pretože plynulo prechádzam do štátneho rozpočtu, ale svojským spôsobom to s tým súvisí, pretože, opakujem, túto novelu prerokovávame pred štátnym rozpočtom práve pre navýšenie odvodov za poistencov štátu. Chcem znovu podčiarknuť, že vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády. Ak na jednej strane vláda vzala 2 mld. Sk poskytovateľom zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ničím to nekompenzovala, ak po zrušení poplatkov vláda nevymyslela žiadny mechanizmus na limitovanie nadspotreby zdravotnej starostlivosti a nelimituje dnes nadspotrebu zdravotnej starostlivosti ničím. Ak mi neveríte, tak mi skúste dať odpoveď na to, prečo tak rastie preskripcia liekov a rastú náklady na lieky? Ak máme pätnásťpercentný, dokonca pán minister priznáva sedemnásťpercentný nárast nákladov na lieky napriek zníženiu DPH, napriek plošnému zníženiu cien týchto liekov. Ak nám narastá dlh štátnych zdravotníckych zariadení tempom, ktoré poznáme z čias predreformy. Ak v novele zákona o poskytovateľoch, ktorú prerokujeme budúci rok, sa vláda teda rozhodla zastaviť transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení a necháva ich v právne vágnej forme príspevkových organizácií a ak vláda úspešne svojimi doterajšími krokmi zaviedla klímu mäkkých rozpočtových kritérií, čo spôsobuje napríklad zrýchľujúce sa zadlžovanie a nárast záväzkov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči Sociálnej poisťovni. Na druhej strane vláda nemôže kompenzovať všetky tieto problémy, ktoré svojím počínaním v rezorte spôsobila tým, že pridá 3 mld. Sk, pretože zdravotníctvo je vraj prioritou tejto vlády. Keby vláda rovno pridala 7 mld., ktorými sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády, aj to by bolo málo.

    Vládny návrh zákona preto považujem za nedokonale pripravený. Nie je naplnením sľubov z programového vyhlásenia vlády ani vo vzťahu k ročnému zúčtovaniu poistného, ani vo vzťahu k poistnému za poistencov štátu.

    Preto, dámy a páni, podávam procedurálny návrh v zmysle zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Okrem toho žiadam vyňať na osobitné hlasovanie z informácie tieto body, bod 2, bod 3 a bod 20 a navrhujem, aby sme o nich hlasovali spoločne. Odporúčam ich neschváliť. V týchto bodoch pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré prešli na výbore pre zdravotníctvo, ktoré podávali koaliční poslanci, podľa môjho názoru zbytočne administratívne zaťažujeme poistencov. Snaha vrátenie alebo vybratie kartičky poistenca viazať na preukázateľnosť na dokladovanie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, je 17.00 hodina. Chcem sa najskôr opýtať vás, na koľko máte ešte vystúpenie?

  • Výborne. Takže je všeobecný súhlas, aby pán poslanec dokončil?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Nech sa páči.

    V. Novotný: Ďakujem pekne.

    Vrátenie a vydanie kartičky poistenca viazať na preukázateľnosť môže spôsobiť len to v praxi, že bude musieť poistenec stáť v rade a čakať na nejaký papierik v zdravotnej poisťovni na to, aby mal doklad o tom, že to vrátil alebo prevzal.

    Ďalej navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 11 a 13 z informácie. Hlasovať o nich spoločne a neschváliť tieto body z dôvodu, že tieto ustanovenia znamenajú zbytočné zaťaženie predovšetkým samostatne zárobkovo činných osôb, malých živnostníkov, keď na jednej strane v zákone chce navrhovateľ ustanoviť, aby sa nedoplatky a preplatky vo výške 100 korún z ročného zúčtovania poistného nevyplácali navzájom. Nerozumiem tomu, prečo majú samostatne zárobkovo činné osoby, väčšinou malí živnostníci, platiť preddavky na zdravotné poistenie nižšie ako 100 Sk.

    Dámy a páni, skončil som. Poprosím vás o podporu mojich návrhov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže teraz bude nasledovať hlasovanie, vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby ako spoločná spravodajkyňa ústavnoprávneho výboru uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (tlač 436).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v druhom čítaní boli predložené dva pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mamojku. Keďže neuplynulo 24 hodín od ich predloženia a mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru, prosím podľa § 83 ods. 4, aby ste dali hlasovať o skrátení lehoty. Ďakujem.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Hlasujeme. Poprosím, nemáte asi všetci karty. Hlasujeme za skrátenie lehoty. Spravodajkyňa požiadala o súhlas so skrátením 24-hodinovej lehoty, keďže zaznel pozmeňujúci návrh z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 127 za, 5 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento súhlas sme dali.

    Nech sa páči ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán poslanec Mamojka navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 8 spoločnej správy. Preto navrhujem najskôr hlasovať o bodoch 1 až 7 a bodoch 9 až 31 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Takže hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 a 9 až 31. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že body 1 až 7 a 9 až 31 spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy. K tomuto bodu je odporučenie gestorského výboru schváliť, ale chcem upozorniť na to, že tento bod koliduje s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol poslanec Mamojka, a tento pozmeňujúci návrh poslanca Mamojku je technicky presnejší.

  • Takže hlasujeme o bode 8 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 86 proti, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 8 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mamojku, ktorý má, to je ten dlhší pozmeňujúci návrh so šiestimi bodmi.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Tento návrh pána poslanca sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mamojku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh sme prijali.

  • Ďakujem pekne. Schválili sme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy. Pán predseda, mám splnomocnenie ústavnoprávneho výboru navrhnúť hlasovanie v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 103 za, 1 proti, 34 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Obchodného zákonníka a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.

    Teraz pani poslankyňa Ľubica Rošková bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 414).

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci: pán poslanec Brocka, pán poslanec Nagy, pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Halecký. Spoločná správa neobsahuje žiadne návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku.

  • Keďže neboli body spoločnej správy, hlasujeme priamo o návrhu z rozpravy. Návrh podal pán poslanec Brocka.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 62 za, 50 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Vážený pán predseda, konštatujem, že v druhom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky neboli schválené nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto v súlade s § 84 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, pán predsedajúci, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Sme v treťom čítaní a hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa.

    A teraz poprosím pána poslanca Zoltána Horvátha, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 438).

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať najprv o návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme spoločnú správu schválili.

  • Keďže sme všetky návrhy zo spoločnej správy odhlasovali, prosím, dajte hlasovať o mojom a jedinom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.

  • Ktorý vyplynul z rozpravy, áno?

  • Súhlasná reakcia spravodajcu.

  • Čiže hlasujeme o návrhu, ktorý bol podaný v rozprave a ktorý podal pán poslanec Horváth.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 39 proti, 37 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a aj z rozpravy, takže, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 32 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce v rámci tretieho čítania niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • O návrhu zákona ako o celku. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 76 za, 53 proti, 8 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

    Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme všetky prerokované body programu a budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o vládnom návrhu zákona. Ešte pani predsedníčka Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Oznamujem členom mandátového a imunitného výboru, že rokovanie mandátového a imunitného výboru bude zajtra o 8.45 hodine v zasadačke č. 32. Ďakujem.

  • Pán poslanec Pataky. Nie. Ďakujem. Takže vyhlasujem krátku, 5-minútovú prestávku a budeme po nej pokračovať v prerušenom rokovaní o prerušenom bode programu. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pokračovať v dnešnom rokovaní.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 425).

    Pán minister je už na mieste určenom pre navrhovateľa, ešte poprosím pána Bobríka, aby zaujal miesto pre spravodajcu, budeme pokračovať v rozprave.

    Do rozpravy sú ešte prihlásení páni poslanci Pataky a Valocký. Takže teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Patakymu.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pozmeňujúci návrh podávam k čl. I, a to k bodu 1. Môj návrh je vypustiť bod 1. Takisto pod bodom 2 bod 3 z návrhu vypustiť a v § 6 ods. 6 bod 9 vypustiť.

    Odôvodnenie: Ide o technický nezmysel, ako možno rozlíšiť, v ktorej zdravotnej poisťovni podal občan prihlášku ako v prvej, a to najmä vtedy, ak je doručená poštou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže nie sú faktické poznámky, takže ďalším alebo posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Valocký, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko zareagoval len pár vetami na pána predsedu výboru pre zdravotníctvo, pána Novotného. Áno, samozrejme, že zdravotníctvo má málo peňazí, ale keďže dávame, ako pán predseda spomenul, zhruba o 10 mld. viac ako predchádzajúca vláda, myslím si, že je to pozitívne pre zdravotníctvo, a predpokladám, že každý rok z titulu toho, čo spomínal on, bude aj nárast výberu pre zdravotníctvo.

    Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: 10. V § 11 sa odsek 8 dopĺňa písmenom u), ktoré znie: „u) študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov“.

    Ďalšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie máme všetci v laviciach.

    2. V čl. I v bode 10 v § 11 ods. 9 písm. a), b) a c) sa slová „o) a p)“ nahrádzajú slovami „o), p) a u)“.

    Odôvodnenie taktiež máme všetci v laviciach.

    3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: 12. V § 13 ods. 18 sa slová „c) a n)“ nahrádzajú slovami „c), n) a u)“.

    4. V čl. I sa za bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie: 15. V § 16 ods. 8 sa slová „o) a p)“ nahrádzajú slovami „o), p) a u)“.

    5. V čl. I v bode 31 v § 23 ods. 3 sa slová „r) a s)“ nahrádzajú slovami „r), s) a u)“.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Viliam Novotný. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Valockému len veľmi vecne. Naozaj ide do zdravotníctva viacej, podľa návrhu štátneho rozpočtu dokonca je to viacej ako 10 mld. korún medziročne. Treba ale povedať, že toto nepridáva vláda Slovenskej republiky, nepridáva to ani strana SMER, o to narastú disponibilné zdroje zdravotných poisťovní z dôvodu lepšieho výberu poistného, lebo poistné sa platí ako odvod, pevné percento odvodu zo mzdy, z príjmu. Je vyššia zamestnanosť, na Slovensku sú lepšie platy a to je výsledok ekonomického rozvoja tejto krajiny. To, čo vláda pridáva, je 3,3 mld. korún a aj v týchto 3,3 mld. Sk sa reálne prejavuje, reálne prejavuje nárast priemernej mzdy v predminulom roku, pretože poistné za poistencov štátu je takisto pevné percento, 4 % z priemernej mzdy. Čiže to je len jedna upresňujúca poznámka, viacej o tom budem hovoriť pri štátnom rozpočte.

    A čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Valockého, musím si ho, samozrejme, preštudovať, lebo treba sa pozrieť aj do pôvodného znenia zákona, narýchlo neviem zareagovať. Chcem len povedať, že k tomuto zjednodušujúcemu zákonu, ktorý mal zjednodušiť ročné zúčtovanie poistného, bolo podaných 33 pozmeňujúcich návrhov. Drvivá väčšina z nich sú legislatívnotechnické úpravy zle napísaného zákonu. A teraz, pán poslanec Valocký, ešte musíš podať ďalšie pozmeňujúceho návrhy. Ja ti to nezávidím, toto je nezávideniahodná práca, ktorú robíš. Ale chcem to povedať len preto, lebo tým podčiarkujem svoj návrh, aby sme vrátili predkladateľovi na dopracovanie, pretože táto novela je legislatívne zle pripravená.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca Valockého bolo posledného prihláseného ústne do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Má slovo.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel veľmi stručne upozorniť na niektoré vystúpenia, konkrétne na vystúpenie dvoch poslancov, pani poslankyne Sárközyovej a pán poslanca Novotného.

    Aj tu sa ukazuje v rámci tohto vystúpenia, že nie celkom majú jasno v tom, čo je zdravotné poistenie, pretože ako som správne pochopil, pani poslankyňa Sárközy navrhuje, aby ročné zúčtovanie poistného robili daňové úrady, a pán poslanec Novotný hovorí o poistnom, ktoré má charakter zdravotnej dane. Z toho je úplne jasné, že bývalá vládna koalícia nemá celkom jasno v tom, čo je zdravotné poistenie, čo je zdravotná daň, a preto som veľmi prekvapený minulomesačnou hystériou o ziskoch zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia, ktoré dnes pán poslanec Novotný nazýva zdravotnou daňou.

    Pri tejto príležitosti možno by stála za úvahu otázka, keď sa sprivatizovala zdravotná daň a dala sa do správy akciových spoločností, že či predchádzajúca vláda neuvažovala celý daňový systém odovzdať do akciových spoločností, možnože by bol väčší výber dane a možno by aj štát lepšie hospodáril s daňami. Čiže je evidentné, že všetky tie vstúpenia, aj keď sa zdá, že na prvý pohľad majú logiku, svojím spôsobom nemajú vôbec žiadnu logiku, pretože je jasné, že niektoré základné veci sú niektorým poslancom úplne nejasné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko, alebo potrebuje oznámiť, nech sa páči, máte slovo, pán Bobrík.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som k predloženému návrhu pani poslankyne Kláry Sárközy chcel upozorniť na to, že v jej návrhu čl. I je vlastné totožný, keď spojíme body 9 a 14 vládneho návrhu zákona a takisto jej bod 2, teda druhý navrhujúci bod, zmena, je presne totožný s bodom 7 informácie, ktorú som predkladal. Takže myslím si, že tieto návrhy nie sú iné, ako sú predložené v návrhu. Len na to upozorňujem. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh sme dostali ako tlač 430 a spoločnú správu výborov máme ako tlač 430a.

    Teraz poprosím ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Cieľom návrhu zákona je vytvoriť právne predpoklady na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie meny euro na Slovensku, a to čo najprecíznejším vytvorením generálneho právneho rámca v Slovenskej republike na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí. Tento právny rámec zahŕňa jednak proces prípravy na zavedenie meny euro a tiež samotný prechod z doterajšej slovenskej meny na menu euro.

    Ustanoveniach v čl. I návrhu generálneho zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným a bezhotovostným peňažným obehom pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode na menu euro. Súčasťou čl. I sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v euro podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na menu euro, aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri samotnom prechode.

    Čl. II až XXIX obsahujú sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, Obchodného zákonníka, ďalej zákonov v oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva, ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov.

    Osobitne dôležitá je novela zákona o Národnej banke Slovenska a s ňou súvisiaca novela zákona o NKÚ.

    Zároveň treba zdôrazniť, že návrh generálneho zákona o zavedení meny euro nemá vzťah k ekonomickým aspektom zavedenia eura, keďže záväzok Slovenskej republiky prijať euro po splnení všetkých konvergenčných kritérií obsahuje už aj Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2008, pričom však kľúčové ustanovenia zákona sa budú reálne aplikovať až od určenia konverzného kurzu a zavedenia meny euro v Slovenskej republike, resp. nadobudnú účinnosť až odo dňa priamo zavedenia meny euro v Slovenskej republike, čo je plánované na 1. január 2009.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu k prejednávanému vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike.

    Prejednávaná tlač bola prejednaná vo výboroch pre financie, rozpočet a menu a hospodárskom výbore. V ústavnoprávnom výbore bola prejednaná s tým, že boli prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Za spoločného spravodajcu som bol určený ja, a preto poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Takže otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Do rozpravy sa hlásia poslanci Richter, Štefanec, Lukša, Varga. Ak nikto iný, uzatváram možnosť... Ešte pán poslanec Iván Farkas. Všetko? Uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy ústne. O slovo ale požiadal spravodajca, takže má prednostné právo. Alebo po? Dobre.

    Takže slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jánovi Richterovi a pripraví sa pán poslanec Štefanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k parlamentnej tlači 430.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúce legislatívnotechnické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o zavedení eura v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

    Po prvé. K čl. I k § 18 ods. 10 písm. a) k bodu 1. V čl. I § 18 ods. 10 písm. a) v bode 1 sa slová „v písmenách b) až e)“ nahrádzajú slovami „v bodoch 2 až 6 v písmene b)“.

    Odôvodnenie: V čl. I sa navrhuje legislatívnotechnicky spresniť znenie ustanovenia § 10 ods. 10 písm. a) k bodu 1 vzhľadom na navrhované členenie v § 18 ods. 10 písm. a) a b) a v nadväznosti na bod 2 tohto pozmeňujúceho návrhu.

    K bodu 2. K čl. I k § 18 ods. 10 písm. a) nový bod č. 6 v nasledovnom znení: V § 18 sa dopĺňa nasledovné znenie: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky pre oblasť sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude upravovať metódy, postupy a spôsoby duálneho zobrazovania a ďalšie podobné pravidlá pre duálne zobrazovanie a tiež prepočty a zaokrúhľovanie cien, jednotkových cien platieb a iných hodnôt pri prevode na euro, ďalej rozsah cien jednotkových cien platieb a iných hodnôt podliehajúcich duálnemu zobrazovaniu a zaokrúhľovaniu s osobným počtom desatinných miest a počet týchto desatinných miest, ako aj ceny platby a iné hodnoty výnimočne vyňaté z duálneho zobrazovania. K tomu sa navrhuje osobitný predpis, ktorý vypracuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Zároveň navrhujem vybrať na osobitné hlasovanie bod spoločnej správy č. 23.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec Ivan. Pripraví sa pán poslanec Michal Lukša.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, pán minister, naším spoločným záujmom je, aby prechod na spoločnú európsku menu bol hladký, aby občania nepocítili negatívne dôsledky, a z tohto dôvodu som pripravil so skupinou poslancov dva pozmeňujúce návrhy, ktoré si vám dovolím predložiť.

    Ten prvý sa týka zvýšenia limitu, ktorý môže aplikovať Národná banka Slovenska na počet kusov mincí a počet kusov bankoviek a takisto na čas, odkedy to môžu aplikovať. Podľa súčasne platného alebo súčasného návrhu, tak ako je predložený tento generálny zákon o eure, sa hovorí, že po skončení duálneho obehu, po tom 16. januári 2009, môže Národná banka limitovať počet kusov mincí a bankoviek na 50, ktoré budú potom môcť ľudia meniť bez poplatkov. Ja navrhujem v pozmeňujúcom návrhu meniť až 100 kusov, aby jednoducho pre ľudí to bolo jednoduchšie, a zmeniť tento čas na druhý deň po duálnom obehu.

    Dovolím si vám prečítať celý pozmeňujúci návrh, týka sa čl. I § 3 ods. 7: „Národná banka Slovenska aj banka má právo požadovať, aby výmena slovenských bankoviek a slovenských mincí, ktorých súhrnná nominálna hodnota presahuje 15-tisíc eur, bola vopred písomne oznámená najmenej jeden pracovný deň pred uskutočnením výmeny. Národná banka Slovenska aj banka tiež môže požadovať, aby slovenské bankovky a slovenské mince predložené na výmenu za eurá boli roztriedené podľa ich nominálnych hodnôt. Národná banka Slovenska aj banka má od druhého pracovného dňa po uplynutí obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu právo obmedziť bezodplatnú výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá v závislosti od počtu vymieňaných slovenských bankoviek a slovenských mincí pri jednej výmene, pričom však limit na bezodplatnú výmenu nesmie byť pri jednej výmene nižší ako celkovo 100 ks bankoviek a 100 kusov mincí. Ak Národná banka Slovenska alebo banka využije ktorékoľvek svoje právo podľa tohto odseku, je o tom povinná zreteľne zverejniť informáciu na svojej internetovej stránke aj vo všetkých svojich prevádzkach slúžiacich na vykonávanie pokladničných činností na území Slovenskej republiky.“

    Odôvodnenie je teda nasledovné: Návrh umožňuje občanom a živnostníkom komfortnejšiu výmenu slovenských korún. Množstvo prevádzok má otvorené dlhšie, ako sú otváracie hodiny pobočiek bánk, a táto úprava umožní zmeniť hotovosť z tržby z posledného dňa duálneho obehu. Na zvýšenie komfortu občanov návrh zvyšuje limit na bezodplatnú výmenu bankoviek a mincí na spomínaných 100 kusov.

    Ten druhý návrh skupiny poslancov sa týka zápisov do obchodných registrov. Obávame sa totiž, že obchodné registre môžu byť preťažené, a pokiaľ by mali ony za povinnosť kontrolovať to, čo môže kontrolovať podnikateľ, tak by to mohlo sťažiť plynulosť prechodu na spoločnú menu. Navrhujeme teda, aby sme v pozmeňujúcom návrhu, v druhom, v čl. XX vypustili bod 2 s nasledovným odôvodnením. Navrhuje sa vypustenie povinnosti registrového súdu pred zápisom zmeny menovitej hodnoty základného imania v eurách skúmať dodržanie pravidiel na prechod zo slovenskej meny na euro. Za správnosť zapísaných skutočností v obchodnom registri nesie zodpovednosť podnikateľ. Registrový súd nemá kapacitu preskúmavať skutočnosti, ktoré navrhuje vládny návrh zákona.

    To je teda dôvod, prečo sme predložili tieto dva pozmeňujúce návrhy. Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať týmto o ich podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Lukša, pripraví sa pán poslanec Ivan Varga.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k parlamentnej tlači 430. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce legislatívnotechnické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k parlamentnej tlači 430.

    V čl. VI body 16 a 17 znejú:

    Bod 16. V § 54 odsek 12 znie: „(12) Základné imanie obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d) a nie je oprávnený poskytovať investičnú službu podľa § 6 ods. 1 písm. c) ani upisovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku, je najmenej 125 000 eur.“

    Bod 17. V § 54 odsek 13 znie: „(13) Základné imanie obchodníka s cennými papiermi podľa odseku 12, ktorý nie je pri poskytovaní investičných služieb oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, je najmenej 50 000 eur.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť znenie kapitálových požiadaviek obchodníkov s cennými papiermi tak, aby ich základné imania boli vyjadrené v eurách podľa čl. 5 smernice CRD 2006/49/ES o kapitálových požiadavkách bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Vargovi, pripraví sa pán poslanec Iván Farkas.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k parlamentnej tlači 430.

    K čl. I k § 18 ods. 6. V § 18 ods. 6 v druhej vete sa za slová „vykazované obdobie“ vkladajú slová „a poplatky, odplaty a ostatné ceny uhrádzané finančnej inštitúcii“ a slová „finančná inštitúcia je najneskôr jeden mesiac predo dňom zavedenia eura povinná klientovi“ sa nahrádzajú slovami „finančná inštitúcia je povinná klientovi, ktorý nemá priamy elektronický prístup k svojmu účtu, najneskôr jeden mesiac predo dňom zavedenie eura“.

    Dôvodom je, v čl. I sa ustanovenie § 18 ods. 6 druhej vety spresňuje tak, aby precíznejšie zohľadňoval Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike, podľa ktorého sa majú duálne zobrazovať konečné sumy cien za všetky služby vrátane cien za služby finančných inštitúcií. Zároveň sa z dôvodu nadbytočnosti upravuje ustanovenie § 18 ods. 6 druhej vety tak, aby finančná inštitúcia mala povinnosť oznámiť duálne zobrazený zostatok na stave na účte len takým klientom, ktorí nemajú priamy elektronický prístup k svojmu účtu, keďže pri priamom elektronickom prístupe k svojmu účtu majú klienti zabezpečený prístup k stavu na účte v rovnakom rozsahu, ako sa uvádzajú údaje na výpisoch z účtu. Preto v prípade priameho elektronického prístupu klientov k ich účtu netreba osobitne regulovať povinnosť finančných inštitúcií oznámiť klientom duálne zobrazený zostatok na stave na ich účte.

    Zároveň navrhujem, aby z bodov spoločnej správy bol na osobitné hlasovanie vybratý alebo vyňatý bod 20, pretože predkladaný pozmeňujúci návrh je vecne analogický, ale precíznejšie sformulovaný ako bod 20 spoločnej správy, a navrhujem, aby sa osobitne hlasovalo o bode 20.

    Ďakujem pekne. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán poslanec Iván Farkas. Pripraví sa pán poslanec Burian.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa pozastavil skôr filozoficky pri tomto dôležitom návrhu zákona a zároveň aby som sa nesústredil na technickú stránku zavedenia meny euro.

    Slovenská republika sa spolu s ďalšími deviatimi krajinami strednej a východnej Európy stala v roku 2004 členským štátom Európskej únie. Ešte predtým sa stala súčasťou severoatlantických bezpečnostných štruktúr. Integračné snahy sa zavŕšia vedením eura, spoločnej meny európskych krajín. Bude to finále dlhoročného snaženia Slovenskej republiky od roku 1998 stať sa plnoprávnym členom európskych štruktúr, európskeho trhu práce, výrobkov, služieb, kapitálu, veľkej rodiny demokraticky zmýšľajúcich štátov Európy.

    Za poslanecký klub Strany Maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja môžem vyjadriť plnú podporu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike. Tento akt zavedenie eura totiž vnímame za významný historický medzník Slovenskej republiky. Otázne je, či k tomu dôjde v plánovanom termíne 1. januára 2009. Ak sa to podarí v pôvodne plánovanom termíne, tak to bude veľký úspech Slovenska, keď v hospodárskom priestore strednej Európy zo štátov Vyšehradskej štvorky v poradí ako prvá krajina bude schopná zaviesť spoločnú európsku menu. Bude to skvelé vyznamenanie pre historicky najlepší stav slovenského hospodárstva, uznanie schopností aktérov hospodárskej politiky, ale aj pre občanov republiky.

    Musím zároveň povedať, že snaha vlády zaviesť euro začiatkom roka 2009 je jediný pozitívny, pre Slovensko prospešný konkrétny hmatateľný cieľ vlády v oblasti hospodárstva. Aké sú riziká na cesty k zavedeniu eura? Pýtame sa. Predovšetkým stabilita vlády, lebo vláda pred odvolaním ministra Jureňu bola iná ako po odvolaní ministra Jureňu, a to najmä z hľadiska stability, súdržnosti vlády. Je otázna schopnosť dlhodobo udržať Maastrichtské kritériá, najmä mieru inflácie a schodok rozpočtu verejných financií. Môže zavážiť aj regionálny vplyv. Litva chcela zaviesť euro k 1. 1. 2006, ale nepochodila napriek tomu, že splnila Maastrichtské kritériá. Rada Európskej únie a Európska centrálna banka totiž neschválili zavedenie eura z dôvodu regionálnych väzieb, nakoľko hospodárstvo a trhy troch pobaltských štátov sú previazané. Môže toto platiť aj pre Slovensko.

    Cenné informácie pre ministra financií a guvernéra Národnej banky Slovenska od ministra financií Slovinska o dôvodoch značného nárastu miery inflácie v Slovinsku po zavedení eura začiatkom tohto roka. Zmena hospodárskeho kurzu vlády po voľbách, spomeňme na Zákonník práce, znemožnenie voľného nakladania s kladným hospodárskym výsledkom súkromných zdravotných poisťovní, kroky voči DSS-kám, novela zákona o dani z príjmov, čo môže mať za následok zastavenie zníženia miery nezamestnanosti a nižšie tempo rastu hrubého domáceho produktu.

    Nesmieme zabudnúť na politické riziká zavedenia eura k 1. 1. 2009, lebo niektoré sociálne skupiny nebudú od radosti tlieskať po zavedení eura a v roku 2009 budú tri voľby, v roku 2010 zas voľby parlamentné. Na druhej strane podnikateľská obec, ktorá sa pripravuje na zavedenie eura a ktorá kvôli tomu vynakladá nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie tohto kroku, či už prestavbou informačných systémov, vedenia účtovníctva, by bola nerada, ak po týchto investíciách by sa napokon euro včas nezaviedlo.

    V priebehu zostávajúceho obdobia bude treba veľa, veľa pracovať. Kroky vlády v oblasti osvety, informovanosti občanov značne meškajú. Z dôvodu zmiernenia dôsledkov zavedenia eura bude nevyhnutná osveta občanom, osveta živnostníkom, malým podnikateľom. Tieto kroky vlády meškajú, myslíme si, že naprostá väčšina obyvateľov nie je informovaná o tom, aké kroky ich čakajú a neminú. Treba sa poučiť zo skúseností Slovinska so zavádzaním eura, netreba sa báť prevziať niektoré pozitívne kroky. Napríklad činnosť mimovládnych organizácií, ktoré monitorovali prípadný nárast cien v oblasti obchodu a služieb a ak zistili neodôvodnený nárast cien v konkrétnej spoločnosti, túto skutočnosť zverejnili v médiách. Netreba sa báť konzultovať s politikmi Cypru a Malty o ich skúsenostiach, pretože tieto štáty zavedú euro k 1. 1. 2008.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo spoločný spravodajca na vystúpenie v rozprave, máte slovo, pán predseda výboru, zároveň.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že na prejednávanie danej veci je veľmi výstižné pravidlo, a to Parkinsonovo pravidlo, to znamená, dĺžka prejednávanej veci nie je priamo úmerná významu danej veci. Ak by sme porovnali tento zákon a prejednávanie odvolávania predsedu Národnej rady, si myslím, že je dosť nepomer medzi tým, čím sa zaoberá Národná rada. Tento zákon je jeden z najvýznamnejších zákonov, myslím, že aj predrečník nejakým spôsob sa snažil upriamiť túto pozornosť, a je veľmi dôležité, aby ste práve takémuto zákonu dali väčšiu pozornosť, väčšiu pozornosť tomu, čím sa zaoberajú ľudia, čím sa zaoberá podnikateľská časť Slovenska, a vytvoriť podmienky na to, aby prechod na euro bol čo najplynulejší, najefektívnejší a priniesol očakávané výsledky do budúcna.

    Keďže viac-menej už nebudem vystupovať v záverečnom slove, preto chcem vysloviť maximálnu podporu tomuto zákonu. Som veľmi rád, že aj opozícia reagovala, aspoň teda pokiaľ ide o môjho predrečníka, v prípade o ľudí vo výbore hlasovaním o tom, že má záujem spolupracovať pri takomto zákone, ktorý je jeden z najvýznamnejších zákonov a, by som povedal, jednou z najvýznamnejších udalostí, keď nie významnejšou ako vstup do Európskej únie je vstup do Európskej menovej únie z pohľadu ekonomiky, z pohľadu makroekonomiky.

    Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy a mali záujem sa o tento zákon viac zaujímať a proste jednoducho priložiť ruku k dielu.

    Chcem podať ešte jeden pozmeňujúci návrh a ten znie: K čl. I k § 16 ods. 2, v § 16 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta. Bod 2. K čl. I k § 18 ods. 10 písm. a) bodu 3. V § 18 ods. 10 písm. a) bode 3 sa slová „dávok sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia“ nahrádzajú slovami „sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia“.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustenie splnomocňujúceho ustanovenia v § 16 ods. 2 druhej vete na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o podrobnostiach o pravidlách, rozsahu a postupe pri vykazovaní a prepočtoch peňažných údajov na účely sociálneho poistenia. Myslím, že je to technická záležitosť z pohľadu splnomocňujúceho ustanovenia.

    Takže ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ – pán minister? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem spravodajcovi.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 442 a spoločná správa výborov má číslo 442a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Slovenská republika využila prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnych sadzieb dane na elektrinu a zemný plyn v zmysle smernice Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických produktov a elektriny v znení smernice Rady 2004/74/ES, a to 50 % minimálnej sadzby spotrebnej dane na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januára 2010.

    Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia energetickej smernice upravujúce obligatórne oslobodenie od dane, ako sú duálne použitie, chemická redukcia, metalurgické a elektrolytické procesy, a niektoré fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane, ako sú výroba z obnoviteľných zdrojov, vrátane oslobodenia konečnej spotreby domácností.

    Návrh zákona smeruje ku kladnému vplyvu na životné prostredie aj v prípade použitia elektriny, zemného plynu ako pohonnej látky alebo paliva na vykurovanie namiesto fosílnych palív.

    Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008, kedy nadobúda aj účinnosť ustanovenia pre registráciu daňových subjektov, a systémové ustanovenia týkajúce sa zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu nadobúdajú účinnosť od 1. júla 2008.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, opäť pánovi predsedovi výboru a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov k tomuto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výboru pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona č. 98/2004 o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu.

    Tento návrh zákona bol prejednaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Boli prijaté doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a odporúčanie gestorského výboru je schváliť. Odporúčanie je schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi a navrhnúť postup pri hlasovaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, takže sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem v tejto časti pánovi ministrovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 443 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 443a.

    Pán minister Počiatek, prosím vás, aby ste aj tento vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je na základe poznatkov z praxe odstrániť nejednoznačnosť niektorých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, upresniť ustanovenia, pri ktorých sa ukázalo, že nie sú v úplnom súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, precizovať niektoré ustanovenia zákona na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a tak zabezpečiť ich správnu aplikáciu v praxi, zaviesť niektoré zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktoré umožňuje smernica Rady 2006/112/ES a transponovať ustanovenia článkov citovanej smernice, ktoré sú členské štáty Európskej únie povinné preberať do národnej právnej úpravy k 1. 1. 2008.

    Významnou zmenou je zavedenie nového systému pri zdaňovaní zálohovaných obalov na nápoje, známych ako vratných fliaš. Súčasne sa navrhuje do zoznamu tovarov so zníženou sadzbou dane 10 % doplniť zdravotnícke pomôcky používané na liečbu inkontinencie, ktorá predstavuje značnú finančnú záťaž pre postihnutých pacientov. V záujme zlepšenia dostupnosti literatúry sa navrhuje preradiť knihy zo základnej sadzby dane z 19 % do zníženej sadzby dane 10 %.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 26. septembra a účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008. Predložený návrh zákona odporúčam schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 549 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal ani k tomuto bodu žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, hlási sa do rozpravy niekto ústne? Pán poslanec Jarjabek. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Jarjabkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán minister financií, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    1. Spojku „a“ pred kódom 49030000 vypustiť a nahradiť čiarkou. – Poprosil by som pána poslanca Janiša, aby ma nevyrušoval. Môžem pokračovať? Ďakujem.

    2. Na koniec vety doplniť text „a 49040000 – hudobniny tlačené alebo v rukopise, tiež viazané alebo ilustrované“.

    Odôvodnenie: Notová literatúra je špecifickou súčasťou neperiodickej literatúry v spoločnom colnom sadzobníku, má svoj samostatný kód 4904. Vydávanie notovín sa už roky ocitá v kritickej situácii. Na Slovensku po zániku Vydavateľstva OPUS prakticky neexistuje špecializované vydavateľstvo, ktoré by systematicky a na základe premysleného edičného plánu vydávalo noty. Sčasti túto situáciu supluje Hudobné centrum, štátna príspevková organizácia, ktorá v edícii Jána Levoslava Bellu cielene vydáva hudobné dielo tejto opomínanej zakladateľskej osobnosti slovenskej hudobnej kultúry, najmä však Hudobný fond svojou kontinuálnou edičnou činnosťou a veľmi zriedka súkromní vydavatelia.

    Veľkú časť vydaných titulov tvorí tzv. inštruktívna hudobná literatúra, teda noty určené pre deti navštevujúce základné umelecké školy. Nedostatok notových titulov na trhu má za následok ich šírenie a rozmnožovanie nelegálnou cestou – kopírovaním. Je nutné spresniť, že počet vydávania titulov nie je veľký aj z tohto dôvodu, že notový materiál si veľké hudobné a hudobné scénické telesá na našom trhu spravidla nekupujú. Takýto notový materiál sa prenajíma na ohraničený čas od držiteľov vydavateľských práv.

    Odhadom sa na Slovensku predá notová literatúra v celkovom objeme cca 1,5 až 2 mil. korún ročne, predpokladaný dopad na štátny rozpočet predstavuje sumu okolo 200-tisíc Sk. Čiže zaradenie vydávania nôt prakticky nezmení už odhadovaný dopad na štátny rozpočet. Na strane druhej kultúrna obec verí, že týmto krokom podnieti vydavateľov aj k vydávaniu takýchto titulov. Zaradenie vydávania notovej literatúry do kategórie so zníženou sadzbou je teda obsahovo v súlade so zámerom navrhovaného doplnenia návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Boli ste posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko, chvíľočku počkáme, pán minister, pýtam sa len, či chcete zaujať stanovisko k vystúpeniu pána poslanca Jarjabka. Pokiaľ nie, ďakujem. Pán spravodajca? Chcete? Nie. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 418 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 418a.

    Máte slovo, pán minister, odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2007.

    K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona o dani z príjmov je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečilo legislatívnu istotu.

    Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napríklad zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, resp. niektoré iné zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami Európskej únie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím teraz predsedu výboru pre financie. rozpočet a menu pána Jozefa Buriana, aby nás informoval o priebehu rokovania.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Spoločná správa alebo tento návrh zákona bol prejednaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodársku politiku. Boli prijaté pozmeňujúce návrhy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Výbor určil za spoločného spravodajcu mňa Jozefa Buriana, aby som teda vládny návrh zákona odporučil Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. A po druhé navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predseda, poprosím vás, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Farkasa zo Strany maďarskej koalície. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predchádzajúca vládna koalícia zaviedla hlboké štrukturálne reformy, ktorými ozdravila hospodárstvo krajiny. Spomeňme len najvýznamnejšie z nich: reforma daňového systému, reforma Zákonníka práce, reforma sociálneho systému, reforma dôchodkového systému, reforma verejnej správy, fiškálna decentralizácia a reforma súdnictva a napokon reforma spravodlivosti. Výsledkom týchto krokov je historicky najvyšší hospodársky rast na úrovni vyššej ako 9 %. Investičný boom na Slovensku, a to zo strany zahraničných investorov, ale aj domácich investorov. Miera nezamestnanosti klesla na historické minimum pod 8 % populácie v produktívnom veku. Úprimne treba priznať, že je to výsledkom činnosti predchádzajúcej vlády, vládnej koalície. Treba priznať ale aj to, že z politického hľadiska plody tejto práce zbiera súčasná vládna koalícia.

    Čo sa deje teraz niečo viac ako rok po voľbách? Súčasná vládna koalícia nastavila silný sociálnodemokratický kurz, niekedy v niektorých ohľadoch sa zdá, že spejeme späť k diktatúre proletariátu. Zásadným spôsobom sa zmenil Zákonník práce, zmenil sa zákon o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, štát zasiahol do cenotvorby energonosičov, ďalej štát zasiahol do činnosti súkromných zdravotných poisťovní, zákonom znemožnil voľné nakladanie s kladným hospodárskym výsledkom, v posledných týždňoch vláda vykopala vojnovú sekeru obchodným reťazcom. Na rad možno prídu ďalší. Avizuje sa útok proti ďalším subjektom v zdravotníctve a v iných oblastiach podnikania.

    Kde bude koniec týchto krokov po štyroch rokoch vládnutia tejto koalície? Niektoré kroky vlády totiž nie sú v súlade so samotným programovým vyhlásením vlády, ba dokonca smerujú proti snahám zakotveným v programovom vyhlásení vlády. Návrh zákona o dani z príjmov zapadá do tohto scenára. Štátny tajomník ministerstva financií sa priznal na zasadnutí Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, že v tejto novelizácii zákona o dani z príjmov ide výlučne o rozšírenie daňového základu. Nie je to dobrá správa pre podnikateľov, pre výrobné a obchodné spoločnosti, pre fabriky, pre subjekty hospodárstva vôbec. Nie je to dobrá správa pre tých, ktorí vytvárajú hrubý domáci produkt, ktorí zamestnávajú asi 80 % populácie v produktívnom veku. Je to azda prvý krok k harmonizácii daňových základov v členských krajinách Európskej únie? Pýtame sa.

    Pýtam sa filozoficky. Ak sa rozšíri daňový základ, budú teda podnikatelia a spoločnosti platiť viac na daniach, aká bude pre nich ďalšia motivácia, aby zamestnávali viac pracovníkov, aby zvyšovali mzdu svojich zamestnancov? Bude naďalej klesať miera nezamestnanosti? Nezastaví sa tempo nárastu priemerných zárobkov? Bude to v príkrom rozpore so záujmom zamestnancov, pracujúcich. Je to vôbec v záujem sociálnodemokratickej vlády?

    Pôvodný návrh zákona, ktorý vláda schválila, bol tvrdý, zaviedol drastické zmeny, zásadným spôsobom rozširoval daňový základ. Ministerstvo financií a vláda si to zrejme uvedomila, lebo pri prerokúvaní tohto zákona vo výbore pre financie, rozpočet a menu predložila rad pozmeňujúcich návrhov, ktorými utlmila dôsledky tejto novely. Nič to ale nemení na podstate tejto novely a odkazuje pre podnikateľov, že sa daňový základ rozšíri. Má to ale vypovedaciu schopnosť o tom, že vláda mieni druhotne rozdeliť viac ako doteraz, teda štátna ingerencia v druhotnom prerozdelení statkov sa posilní. Predchádzajúca vláda postupne zúžila okruh financií, ktoré sama rozdeľovala, napríklad môžem spomenúť fiškálnu decentralizáciu, zjednodušenie, sprehľadnenie daňovej politiky. Terajšia vláda, naopak, rozdeľuje okruh financií, na ktoré má dosah, ktoré môže priamo rozdeľovať. Veď moc rozdeľovania financií je silné pokušenie.

    Neviem, či si vláda uvedomila, aký to bude mať vplyv na hospodársky rast. A čo na to tieto snahy hovoria členovia vlády, poslanci za vládnu koalíciu, ktorí sú podnikatelia zároveň? Dovoľte, aby som citoval z dôvodovej správy cieľ novely: „Obmedziť možnosť ovplyvňovania základov dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi, neumožňuje sa do daňových výdavkov zahrnúť tvorba rezerv poisťovní na vzniknuté a nenahlásené poistné udalosti.“ Pozadie dopadov na podnikateľské prostredie sa uvádza, že „návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie“. Tak toto absolútne nie je pravda!

    Návrh je zmätočný, pretože používa nesprávnu terminológiu, v konečnom dôsledku by bol čiastočne nevykonateľný. V mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja musím uviesť, že tento návrh zákona nemôžeme podporiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ústne, nech sa páči, kto chce do rozpravy? Pani poslankyňa Mušková, Biró, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 418).

    V prvom mojom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujem: V § 50 ods. 4 sa doplní o písmeno h, ktoré znie: „h) subjekty výskumu a vývoja1).“.

    Druhý bod. V § 50 ods. 5 sa tento doplní o písmeno h, ktoré znie: „h) veda a výskum“.

    Dôvodom je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2006 a 2010, ktoré hovorí o tom, že v časti, ktorá sa týka vzdelávania a vedy, predpokladá nárast finančných prostriedkov do tejto oblasti zhruba 0,1 % HDP ročne tak, aby sa výdavky na vedu a výskum priblížili objemu finančných prostriedkov investovaných vo vyspelých štátoch Európskej únie. Jedným z cieľov zabezpečenia financovania je posilniť systém viaczdrojového financovania, ktorý sa ukazuje ako efektívnejší a motivačnejší než súčasný systém. Prísľub vlády cez Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že bude legislatívne motivovať podnikateľskú sféru na investície do vzdelania, vedy, výskumu a vývoja, tento návrh, ktorý predkladáme, inicioval a verím, že nájde podporu u všetkých poslancov celej Národnej rady.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Nech sa páči, pani poslankyňa Biró.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, milí kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov okrem spresňujúcich zmien textu zákona obsahuje niekoľko ustanovení, ktorých cieľom nie je zlepšenie podmienok pre podnikateľské subjekty, ale naopak, je to zrejmá snaha zvýšiť príjmy štátu bez ohľadu na zhoršenie podmienok podnikateľského prostredia.

    K týmto ustanoveniam patria navrhované zmeny v § 20, v ktorých ide o obmedzenie zahrnutia zdanených opravných položiek do výdavkov pre daňové subjekty vrátane bánk a poisťovníctva. Ide o tie opravné položky k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že dlžník ich úplne alebo čiastočne nezaplatí. Ďalej nachádzame vo vládnom návrhu zákona znevýhodňovanie fyzických osôb oproti právnickým osobám pri odpočte daňovej straty, ale i protiústavnú retroaktivitu v § 52d zákona. S uvedeným zámerom predkladateľa nie je možné súhlasiť. Preto dovoľte mi, aby som predložila nasledovné pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh v čl. I k bodu 28. Odporúčam tento bod vypustiť.

    Bod 29 taktiež odporúčam vypustiť. Nasledovné body sa primerane prečíslujú.

    V bode 33 odporúčam vypustiť slová „odseky 14a“ a slovo „znejú“ uviesť v jednotnom čísle. Text bodu 33 po úprave znie nasledovne: „V § 20 odsek 15 znie:“.

    Odôvodnenie bodu 1 až 3 pozmeňujúceho návrhu. Znenie ustanovení § 20 ods. 4, 8 a 14, o ktorých som hovorila, je potrebné ponechať v pôvodnom znení, nakoľko vytváranie opravných položiek k rizikovým pohľadávkam nepatrí k obľúbeným činnostiam žiadneho daňového subjektu. Každý daňovník chce, aby jeho pohľadávky boli uhradené ešte v lehote splatnosti. Realita je však taká, že na úhradu svojich pohľadávok treba niekedy dlho čakať, resp. nebudú uhradené vôbec. Vzhľadom na to, že nie je možné zabezpečiť vymožiteľnosť práva a ani to, že by sa situácia v tomto smere v dohľadnom čase zlepšila, zdaňovanie výnosov, ktoré sú len na papieri, môže viesť k horšeniu podnikateľského prostredia, čo by mohlo pôsobiť ako brzda našej ekonomiky.

    Po štvrté. Bod 36 odporúčam taktiež vypustiť a nasledovné body prečíslovať.

    Odôvodnenie: Nie je možné súhlasiť s tým, aby možnosť odpočtu daňovej straty pri zániku daňovníka bola obmedzená len na právnické osoby. Aj v prípade fyzických osôb dochádza k obdobnej situácii, a to v prípade, ak daňovník fyzická osoba zomrie a v jej podnikateľskej činnosti pokračuje napríklad dedič. Ten sa musí vyrovnať so záväzkami zomrelého podnikateľa a nie je dôvod, aby ho zákon znevýhodňoval tým, že mu neumožní odpočet straty vykázanej v podnikaní poručiteľa. Navrhované znenie by zaviedlo odpočet straty len v prípade, ak účelom zániku právnickej osoby nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Daňová správa uvedené by mohla zistiť len pri kontrole, pričom posúdenie účelu zániku a následné dokazovanie v súdnych sporoch bolo by pre správcu dane obťažné a pre daňovníka obyčajným a triviálnym šikanovaním.

    Po piate. Bod 43 v § 52d odsek 10 odporúčam vypustiť. Nasledujúci odsek 11 prečíslovať na odsek 10.

    Odôvodnenie: Retroaktivita právnych predpisov je Ústavou Slovenskej republiky zakázaná. Ustanovenie rieši uplatnenie zmeny v § 20 ods. 14 na minulé roky, čo je jasný prípad spätnej účinnosti zákona.

    Ďakujem. To by boli moje pozmeňujúce návrhy a prosím vás o ich podporu. A ak sa bude hlasovať, tak prosím, aby sa hlasovalo o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne.

    Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Pán spravodajca sa prihlásil. Ešte poprosím, pán poslanec, aby, nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Chcem podať jeden pozmeňujúci návrh.

    V čl. I v doterajšom bode 29 v § 20 ods. 8 písm. a) sa slová „rezerv na neživotné poistenie“ nahrádzajú slovami „rezerv v neživotnom poistení“ a v písm. b) za slová „rezerv na životné poistenie“ nahrádzajú slovami „rezerv v životnom poistení“.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívne spresnenie vo väzbe na zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň prosím, bod č. 26 spoločnej správy chcem vyňať na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Faktické poznámky nie sú. Pán poslanec Mikuš ako posledný v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, prihlásil som sa do rozpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale nechcem hovoriť len o tomto návrhu.

    Na ňom chcem len ukázať, že taktiku používanú vládou Roberta Fica považujem za nebezpečnú pre verejné financie, štát a jeho občanov. Súčasný zákon o dani z príjmov nie je dokonalý a nikdy nebude vyhovovať každému na 100 %. Na jednej strane daňovníkovi občanovi, firme nikdy nebude príjemné platiť daň z príjmu. Na druhej strane vláda sa bude snažiť získať čím viac daňových výnosov, aby mohla plniť svoje funkcie. Je vecou spoločenskej dohody, aké vysoké dane si zvolíme. A je vecou odbornej zdatnosti vlády stanoviť sadzby a podmienky tak, aby bol výnos optimálny, aby pri čo najnižšom daňovom zaťažení bol celkový výnos čo najvyšší, aby stanovené podmienky neznechucovali občanov a firmy zarábať a platiť dane a aby štát dokázal vybrať maximum stanovenej povinnosti. K tomuto smerovala daňová reforma spred štyroch rokov.

    Výsledný zákon o dani z príjmu, ktorý je jedným z hlavných motorov rozbehnutia súčasnej expanzie slovenskej ekonomiky, dostal od vlády Roberta Fica prvý zásah pred rokom. Nahlodal princíp rovnej dane pre nadpriemerne zarábajúcich občanov. Dnes tu máme ďalší návrh, ktorý zasahuje firmy, banky a poisťovne. Návrh zákona obmedzuje opravné položky k pohľadávkam. Inými slovami, tvrdšie postihuje platenie daní z peňazí, ktoré firma vyfakturovala, ale ich skutočne nedostala, lebo obchodný partner jej ich z akýchkoľvek dôvodov neuhradil. Na ilustráciu: Je to podobné, ako keby zamestnanec nedostal výplatu, ale daň z nej odviesť musí. Normálne v korunách, z iných vlastných zdrojov, keď už nedostal výplatu.

    Opravné položky k týmto pohľadávkam podľa predloženého návrhu zákona si síce neskôr možno započítať, ale nie už do jedného roka, ako je to dnes, ale až do troch rokov. Tak aspoň znie posledný návrh zo spoločnej správy, pretože ministerstvo financií v pôvodnom návrhu uvažovalo o postupnom uznaní dokonca iba 50 % pohľadávok. Inými slovami, ak podnikateľ vyfakturované peniaze vôbec nedostal, štát mu vráti bezdôvodne zaplatenú daň postupne v priebehu troch rokov. Teraz je to iba rok.

    Nebudem podrobne hovoriť o ďalších bodoch návrhu zákona, ktorý sa týka obmedzenia tvorby opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov a obmedzenia tvorby daňovo uznaných technických rezerv v poisťovniach. Princíp je jeden a ten istý. Dostať do štátneho rozpočtu viac peňazí. Vláda v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010, o ktorom budeme rokovať snáď zajtra, ráta s tým, že v budúcom roku štát takto získa navyše 2,7 mld. korún a v roku 2009 celkovo 2,6 mld. korún. V roku 2010 však efekt z účelových zmien zákona pominie, ba prinesie daňovým príjmom štátu skôr stratu ako zisk.

    Keď to zhrniem, účelom predloženého zákona nie je mať lepší daňový systém na Slovensku, ale vytiahnuť v najbližších dvoch rokoch viac peňazí z podnikov a bánk, aby mala vláda z čoho rozdávať a popri tom plniť posvätné Maastrichtské kritériá na prijatie eura. Čo už na tom, že sa poškodí krehké podnikateľské prostredie, vďaka ktorému Slovensko ekonomicky expanduje, znižuje sa počet nezamestnaných, dvíhajú sa reálne mzdy občanov, valorizujú sa dôchodky, spevňuje sa mena a rýchlo dobiehame vyspelú západnú Európu. Hlavné je, aby vláda navonok pôsobila ako poslušný žiak, ktorý plní domácu úlohu pri plnení konvergenčných kritérií.

    Veľa ráz som si v duchu povzdychol, našťastie tu máme euro a našťastie ho chce aj súčasná vláda. Tu je dôsledná, musí robiť takú politiku, aby neohrozila jeho prijatie. Zároveň som si kládol otázku, ako sa to vyrovná, pretože povinnosti a sľuby sa trošku bijú. Veď sa nedá robiť aj populistická politika, živiť vízia dojemnej starostlivosti o ľudí z vidieka tučnými poľnohospodárskymi dotáciami či chlácholiť dôchodcov vianočnými darčekmi a zároveň znižovať schodok verejných financií. Vláda nakoniec na prekvapenie to dokázala, že sa to dá, avšak za akú cenu? Napriek tomu, že nevídaný hospodársky rast prináša vláde nové neočakávané zdroje, pri svojom neskrotnom populizme musí siahať na čoraz tvrdšie opatrenia. Sem zaraďujem vlaňajšiu i súčasnú navrhovanú zmenu zákona o dani z príjmu. Sem patrí dvíhanie odvodových stropov, napadnutie druhého piliera dôchodkovej reformy, útok proti súkromným zdravotným poisťovniam. Stále ide o to isté – získať pre vládu nové zdroje aj za cenu vytvorenia oveľa väčších dlhov v budúcnosti.

    Vláda má pred sebou iba dva posvätné termíny. Prvým je polovica budúceho roka, keď bude Európska komisia schvaľovať vstup Slovenska do Európskej menovej únie. Druhým je termín najbližších parlamentných volieb v roku 2010. Potom potopa. Čo je na tom, že po rozbúraní dôchodkovej reformy bude musieť prísť druhá dôchodková reforma, oveľa drahšia, nad akou dnes narieka ministerka práce? Čo na tom, že zhoršenie podnikateľského prostredia oslabí konkurencieschopnosť krajiny, zníži hospodársky rast a spomalí dobiehanie životnej úrovne vyspelejších susedov? Veď to bude najskôr po parlamentných voľbách, to budeme riešiť potom, ak budeme znovu vo vláde, hovoria si prezieravejší súčasní politici. Veď napokon nevidíme napríklad niečo podobné v Maďarsku, kde vládni socialisti túto situáciu ako tak zvládajú?

    Slovensko na nepohybuje dobrým smerom. Na jednej strane začína škrtiť svojich podnikateľov a nepriamo aj občanov a na druhej strane plytvá. Vláda v demagógii rozdeľuje občanov na rovných a rovnejších. Všetkým berie, sama veľa spotrebuje a potom niektorým skupinám dáva. Stačí sa pozrieť, v ktorej skupine občanov sú jej volebnými priaznivcami. Tí sú zároveň aj obľúbencami pri údajne sociálnom, spravodlivom prerozdeľovaní. Tento návrh zákona slúži len vláde na plnenie jej sľubov, a preto ho nemôžem podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikuša nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Pán spravodajca? Nechcete sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem sa spýtať, kolegovia, vzhľadom na to, že by sme mali pokračovať druhým a tretím čítaním o vládnom návrhu o štátnom rozpočte, ale keďže bývalo zvyklosťou, aby uviedol najprv stanovisko pán predseda NKÚ, ktorý tu nie je, by sme vládny návrh neprerokovávali, ale chcem sa spýtať, či vieme využiť čas aspoň rokovaním, keď tu máme pána ministra, o niektorých ďalších zákonoch. Zákon o minimálnej mzde.

  • Reakcie z pléna.

  • A o rozpočte by sme potom. (Reakcia z pléna.) Pardon, nie, nie, o stavebnom sporení, prepáčte. Tak ale dokončíme, neviem, ako skončíme o siedmej. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dúfam, že vám odľahlo, aby ste mohli o rozpočte hovoriť pred kamerami. Dobre.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní programom a to je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 431).

    Pán minister, nech sa páči a potom pán...

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

    Predkladaný návrh reaguje na programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda zaviazala pokračovať v podpore stavebného sporenia s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu najmä mladým rodinám a vytvoriť podmienky nielen na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu, ale aj podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku, znížiť energetickú náročnosť, predĺžiť jeho životnosť a zvýšiť štandard bývania.

    Predkladaná novela zákona umožní významnejší vstup právnických osôb do systému stavebného sporenia, a tým aj zvýšenie ich podielu pri financovaní výstavby bytov a obnovy bytového fondu. Reaguje tiež na meniace sa podmienky rozvíjajúceho sa finančného trhu. Okruh poberateľov štátnej prémie sa navrhuje rozšíriť o spoločenstvá vlastníkov bytov. Rozšírenia okruhu poberateľov štátnej prémie v prípade fyzických osôb vyplývajú zo spomínaného zrušenia ich viazania na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Návrh novely zákona rozširuje stavebné účely, na ktoré môže byť použitý stavebný úver. Navrhované úpravy sledujú tiež rozšírenie možnosti pri poskytovaní bankových služieb klientom a tiež upresnenie vybraných ustanovení na základe poznatkov z praxe.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pána poslanca Vargu, aby ako spravodajca nás informoval.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bol som poverený gestorským výborom pre financie, rozpočet a menu o prednesenie spoločnej správy v pléne Národnej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spravodajskú správu, ktorú máte v laviciach pod č. 431a.

    Národná rada uznesením zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory tento vládny návrh zákona prerokovali a odporučili ho prerokovať v pléne Národnej rady i schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú pod bodmi č. 1 a 2 v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor správu schválil a navrhuje o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s odporučením schváliť.

    To je všetko, pán predsedajúci, myslím, k tej spoločnej správe.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Radičová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúce návrhy k predkladanému zákonu, ktorého zmenu filozofie o rozšírenie možnosti využitia stavebného sporenia veľmi vítam. Zároveň si myslím, že pre sociálnu oblasť a riešenie situácie práve v okruhu bývania sú i iné rezorty a iné zákony opodstatnené a dôvodné na pomoc tým, ktorým i zákon o stavebnom sporení môže byť ústretový a nápomocný.

    Preto som si dovolila predložiť návrhy, ktoré korešpondujú s filozofiou predkladanej novely a umožňujú využiť zdroje pre rodiny spôsobom, ktoré im pomáhajú riešiť ich sociálnu situáciu. Dovoľte mi predložiť dané návrhy.

    K čl. 1. Bod 1. V novelizačnom bode 28 sa v § 11 ods. 1 za písmeno m) dopĺňa nové písmeno n), ktoré znie: „n) úhradu nákladov spojených s ubytovaním v zariadeniach sociálnych služieb,“.

    Odôvodnenie: Stavebné sporenie je jeden z nástrojov podpory financovania nadobudnutia a obnovy bývania občanov Slovenskej republiky. Časť klientov stavebných sporiteľní sa z rôznych dôvodov, najmä z dôvodu pokročilého veku, vážnej choroby, imobility a z toho vyplývajúcej neschopnosti zabezpečiť si nevyhnutné náležitosti životných funkcií, samostatne ocitá v situácii, že musí vyhľadať ubytovanie v zariadeniach sociálnych služieb. Napriek tomu, že takíto klienti stavebných sporiteľní majú nasporené financie, nakoľko ešte neuplynulo šesť rokov od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, nemôžu tieto prostriedky využiť na presťahovanie sa a na úhradu zvýšených nákladov, ktoré sú často s pobytom v takomto zariadení s celodennou starostlivosťou spojené. Keďže sa jedná o dlhodobý pobyt klientov stavebných sporiteľní v takýchto zariadeniach najčastejšie spojený s trvalým opustením svojho vlastného bytu alebo rodinného domu, bolo by vhodné, aby aj títo klienti mali možnosť využiť svoje nasporené prostriedky zo stavebného sporenia vrátane štátnej prémie na financovanie svojho bývania. Zároveň ubytovanie klientov v takomto zariadení zodpovedá nájomnému vzťahu k ubytovaciemu priestoru. V prípade klasického nájmu bytového priestoru umožňuje zákon účelové využitie nasporených finančných prostriedkov vrátane stavebného úveru na obnovu a rekonštrukciu nájomného bytu. Keďže bývanie týchto klientov v danom čase predstavujú zariadenia sociálnych služieb, navrhujeme doplniť možnosť účelového využitia prostriedkov stavebného sporenia aj o účel financovania nákladov spojených s pobytom klientov stavebných sporiteľní v zariadeniach sociálnych služieb. Je to ich doživotné bývanie vo väčšine prípadov.

    Po druhé. V novelizačnom bode 28 sa v § 11 ods. 1 za novo vložené písmeno n) dopĺňa nové písmeno o), ktoré znie: „o) úhradu nákladov spojených s ubytovaním v zariadeniach pre študentov denného štúdia na stupňoch univerzitné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vzdelávanie internátneho charakteru pre študentov a žiakov s obmedzenou pracovnou schopnosťou bez rozdielu stupňa vzdelávania,“.

    Odôvodnenie: Stavebné sporenie je jeden z nástrojov podpory financovania, nadobudnutia a obnovy bývania v Slovenskej republike. Časť klientov stavebných sporiteľní sa z dôvodu štúdia mimo svojho bydliska na obdobie desať mesiacov v roku počas štyroch až desiatich rokov a v prípade hendikepovaných študentov až na obdobie 19 rokov sťahuje do zariadení pre ubytovanie študentov do tzv. internátov. Náklady s ubytovaním v týchto zariadeniach sú často vyššie, ako si môže študent alebo jeho rodina dovoliť. Stavebné sporiteľne umožňujú občanom Slovenska byť ich klientom od narodenia. Počas prípravy dieťaťa na štúdium mu majú možnosť rodičia sporiť prostriedky, ktoré sú účelovo viazané na účely v zmysle zákona o stavebnom sporení. Pri nástupe študenta do internátu nemusí ešte uplynúť lehota šiestich rokov, počas ktorej sú prostriedky stavebného sporenia účelovo viazané. Keďže ubytovanie študenta na internáte zodpovedá analogicky nájmu ubytovacieho priestoru a jedná sa o dlhodobý pobyt klientov stavebných sporiteľní v takýchto zariadeniach, bolo by vhodné, aby aj títo klienti mali možnosť využiť svoje nasporené prostriedky zo stavebného sporenia vrátane štátnej prémie na financovanie svojho bývania. Keďže bývanie týchto klientov v danom čase predstavuje študentský domov, internát, navrhujeme doplniť možnosť účelového využitia prostriedkov stavebného sporenia aj o účel financovania nákladov spojených s dlhodobým pobytom klienta v študentskom domove.

    Tretí bod. V novelizačnom bode 28 sa v § 11 ods. 1 za novovložené písmeno o) dopĺňa nové písmeno p), ktoré znie: „p) nadobudnutie, výstavba, zmena, údržba, obnova, modernizácia tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov vrátane vyvolaných investícií,“.

    Odôvodnenie: Zariadenia sociálnych služieb a študentské domovy nie sú bytovými domami, napriek tomu slúžia na dlhodobý pobyt a bývanie občanov Slovenskej republiky. Nakoľko zákon o stavebnom sporení pozná účelové využitie len pre bytové a rodinné domy, navrhujeme rozšíriť možnosť účelového využitia prostriedkov stavebného sporenia aj na výstavbu, nadobudnutie a obnovu zariadení sociálnych služieb a študentských domovov, ktoré plnia rovnakú funkciu pre vybrané skupiny obyvateľov, ako plnia byty alebo rodinné domy vo všeobecnosti. Z dôvodu prognózy zvyšovania sa priemerného veku občanov Slovenskej republiky a s tým spojeného rastu počtu obyvateľov vo vyššom veku a zároveň s potrebou zvyšovať podiel vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelanej populácie v období nasledujúcich rokov bude zvýšený záujem o ubytovanie ako v zariadeniach sociálnych služieb, tak aj v študentských domovoch. Nakoľko takéto zariadenia vo svojej podstate spĺňajú funkciu nájomného bývania, navrhujem analogicky umožniť využívať prostriedky stavebného sporenia na financovanie výstavby, nadobudnutia a obnovy takýchto ubytovacích zariadení.

    Dávam do pozornosti takéto možnosti, keďže naozaj pre starších občanov zariadenia sociálnych služieb sú na mnohé roky ich trvalým a, musím povedať, definitívnym bydliskom a pre viacerých študentov šanca uhradiť si náklady s bývaním počas štúdia, napriek tomu, že mu rodičia nasporili možno jediné zdroje rezervné cez stavebné sporenie, býva často prekážkou toho, aby mohli v štúdiu v istom meste vôbec začať alebo pokračovať.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. A, pán spravodajca, odovzdávam pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste písomne prihlásená. Pýtam sa teraz kolegov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca. Chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    vládnom návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 409).

    Je to druhé čítanie. Poprosím pána ministra, aby odôvodnil vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS a 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES.

    Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

    Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala, bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného je v návrhu zákona transponovaných 22 smerníc upravujúcich oblasť poisťovníctva.

    Návrh bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2007 a týmto žiadam o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pán poslanec Hradecký, poprosím ho, aby nás informoval o prerokovaní vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, prednášam spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 545 zo 16. októbra 2007 pridelila vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorským výborom bol určený Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    I. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť. To bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    II. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. To boli Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo 32 pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru tieto pozmeňujúce návrhy, hlasovať vcelku o nich a prerokovať ich a schváliť ich.

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Mňa ako Borisa Hradeckého určil za spoločného spravodajcu výborov s tým, že ma súčasne poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladajúc, že ani pán minister, ani pán spravodajca sa nebudú vyjadrovať, lebo nemajú k čomu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie 16. schôdze. Chcem poďakovať všetkým, ktorí tu vydržali až do 19. hodiny, teším sa zajtra na ráno o 9.00, keď otvoríme dlho očakávanú rozpravu k zákonu zákonov – k návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

    Ďakujem, peknú dobrú noc. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.