• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Dubravay, pán poslanec Simon a pán poslanec Zelník.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 500).

    Pán poslanec Lipšic už zaujal miesto pre navrhovateľa. Takisto pani Laššáková zaujala miesto pre spravodajcu.

    Budeme pokračovať neukončeným vystúpením pána poslanca Janiša, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec Janiš, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ale má to jeden háčik. Je veľmi neslušné rokovať o bode odvolanie predsedu Národnej rady a rozprávať o ňom, keď tu on nie je. Viete, to sa nepatrí. Ja si myslím, že pán predseda Národnej rady by tu mal byť nielen zo slušnosti, ale aj z povinnosti. Tak tu vás chcem poprosiť, kebyže ste mohli cez svoje linky poprosiť pána predsedu Národnej rady, aby bol účastný na rokovaní bodu programu, ktorý sa týka len a len jeho.

  • Pán predseda už ide do sály, takže, neviem, chcete počkať, kým tu bude, pán poslanec Janiš?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, v poriadku.

    Akurát som sa dozvedela, že sa prišli pozrieť na rokovanie schôdze Národnej rady aj študenti

    Akadémie Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí by mali byť na balkóne. Takže mi dovoľte, aby som ich zatiaľ privítala. Dúfam, že sa tu niečomu dobrému naučia.

  • Takže, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Včera večer sme o 19.00 hodine končili v takej troška nezvyklej podobe, že pán predseda vlády a jeho ministri tu pokrikovali spoza chrbta na mňa. Predseda vlády si pýtal najskôr nejaké 2 minúty, potom 60 sekúnd. Nevenoval som tomu pozornosť, lebo ja som myslel, že pán predseda vlády pokrikuje na podpredsedu Číža, ktorý vtedy viedol parlament. A nemyslel som si, že pán predseda vlády bude na mňa pokrikovať: „Daj mi 2 minúty.“ Myslel som, že to adresoval podpredsedovi Čížovi. Potom však som zistil, že to bol z vašej strany, zo strany pána premiéra taký cielený útok, také pokrikovanie, aby ste prehlušili celý deň témou, o ktorej tu rozprávame. A tá téma je odvolanie pána predsedu Pašku za to, že sa pokúsil zmanipulovať znenie zákona, ktoré schválila Národná rada. Až potom nastal ten dialóg. Pán predseda vlády chcel odo mňa potom už len 60 sekúnd. Ja si však myslím, že posolstvo vlády pán predseda vlády povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Dozvedeli sme sa to, že vláda vyslovila dôveru Národnej rade Slovenskej republiky. No týmto povedal všetko. Predseda vlády môže v tejto Národnej rade vystúpiť vtedy, keď chce. A keď mu to je málo, tak jeho poslanci mu kedykoľvek položia desiatky otázok, desiatky otázok takých, aké chce. Tak nevidím, kde je problém, aby sa pán predseda vlády od opozičného poslanca domáhal slova. Včera som sa však utvrdil v jednom, že predseda vlády sa bojí chodiť do médií. Bojí sa chodiť do duelov tam, kde je politik a politik a moderátor. Bojí sa argumentácie. Bojí sa, že zaznie pravda. Bojí sa, že mu niekto v priamom prenose bude oponovať. Bojí sa, že z toho, čo vraví, tej nepravdy a toho klamstva niekto ho v priamom prenose môže usvedčiť. Toto je pravý dôvod, prečo pán predseda vlády využíva alebo zneužíva médiá a kladie si podmienku, že pôjde vždy len sám bez opozičného politika. A preto bola aj včera tá úpenlivá prosba, „dajte mi 2 minúty na monológ“, na monológ, ktorý bude o všetkom inom, len nie o tom, že jeho predseda Národnej rady, že jeho podpredseda strany sa pokúsil meniť znenie zákona, manipulovať so znením zákona, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky.

    Ja viem, že predseda vlády nemôže odsúdiť takéto konania preto, lebo mentálne je presvedčený o tom, že to tak má byť, že predseda Národnej rady môže meniť znenie zákonov. Veď tak to robili aj súdruhovia pred rokom 1989. Ja viem, že predseda vlády podľa jeho vlastných slov nepostrehol, že tu bol november 1989, keď padol komunistický režim. Ale to ešte neznamená, že ho tu bude po kúsku opäť etablovať späť nám aj tým mladým ľuďom, čo sú hore na balkóne. To neznamená, že my budeme sa mlčky na toto prizerať, pozerať, až sa prepracujeme k jarným a jesenným zasadnutiam Národnej rady, kde nám Smer oznámi, čo všetko na svojom ÚV prijali, a my to tu potom iba odkývame a požehnáme. No, páni a dámy zo Smeru, zabudnite na toto. Na šírenie tohto vám ja osobne nedám ani sekundu, nieto ešte 2 minúty.

    Prečo sme tu v tejto Národnej rade a prečo sme dali tento návrhu, tu zaznievalo včera celý deň. Zo strany koalície však nezaznel jeden jediný argument, jedno jediné slovko, že toto, čo sa udialo, sa neudialo alebo sa to udialo nejakým iným spôsobom, alebo že to bolo niečo, čo sa udiať nemalo, a že treba sa za to minimálne ospravedlniť. Absolútne nič také nezaznelo. Predsedu Národnej rady ste nechali v štichu, jeho koaličná garnitúra, Smer, odišla zo sály a potulovala sa po chodbách Národnej rady. Ja si myslím, že to, čo som povedal tesne popoludní, že pán predseda Národnej rady by sa nám mal poďakovať za to, že sme nedovolili ten jeho pokus o manipuláciu zákona dokonať. Za to, že sme ho zastavili skôr, ako toto odovzdal prezidentovi republiky, by sa nám mal poďakovať. Mal by sa poďakovať za to, že môže po Európe sa ešte hrať na demokrata.

    Na záver poviem ešte jednu vec. Dnes rozprava skončí možno za hodinku. A ak chce niekto z koalície vystúpiť a ak chce vystúpiť pán predseda Národnej rady, poprípade pán predseda vlády, tak ak to myslia vážne, tak by mali vystúpiť tak, aby sa na nich dalo reagovať, tak, aby, ako oni môžu na nás reagovať vo faktických, sme aj my mohli reagovať vo faktických. Pokiaľ tak neurobí ani predseda Národnej rady, ktorý môže vystúpiť, kedy chce, pokiaľ tak neurobí ani predseda vlády, ktorý možnože sa chystá do parlamentu, tak to opäť bude potvrdzovať iba bohapustú zbabelosť, bohapustú zbabelosť pustiť sa do dialógu, otvoreného dialógu o podstate veci, pre ktorú sme sa tu včera a dnes zišli. Ak vystúpite po uzavretí rozpravy, ako to robíte, ako to býva zvykom, tak nás iba utvrdíte v tom, že sme trafili klinec po hlave, v tom, že sme ozaj zasiahli už v tom danom čase č, no a v tom, že sa vám z toho veľmi ťažko vykrúca a znova budete využívať médiá na monológ, tlačové besedy na monológ a monológ budete používať aj tu v Národnej rade. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša majú pán poslanec Mikloš, pán poslanec Jarjabek, pani poslankyňa Tkáčová, pán predseda Národnej rady Paška, pán poslanec Kahanec, pán podpredseda Národnej rady Číž, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Mikloša. Chvíľočku prosím o strpenie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pani podpredsedníčka. A poprosil by som o 2 minúty, mám tam jednu.

  • Ďakujem pekne. Viackrát tu zaznelo, a chcem doplniť vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Janiša, v priebehu včerajška, že vlastne tým hlavným dôvodom, prečo predkladáme tento návrh, nie je to že pán predseda parlamentu urobil chybu. Mýliť sa je ľudské. Každý, kto robí, robí chyby. Hlavným dôvodom je, ako sa k tejto chybe postavil. Postavil sa k nej tak, že demonštroval ignoranciu a aroganciu. Demonštroval dokonca hrdosť na to, že to urobil. A opakovane povedal, že by to urobil znova.

    Teraz sa chcem ale vyjadriť k tomu, čo pán predseda parlamentu demonštroval tu na rokovaní parlamentu v priebehu včerajška. Demonštroval opäť ignoranciu, opäť aroganciu a aj neslušnosť a zbabelosť, neslušnosť v tom, ja som na to upozornil po prvom vystúpení pána poslanca Janiša, keď vystúpil pán poslanec Janiš za klub SDKÚ – DS a pán predseda tu nebol. Pán poslanec Janiš vystúpil včera večer a opakoval niektoré veci zo svojho vystúpenia pre pána predsedu parlamentu. A on tu opäť nebol. Zbabelosť je aj v tom, že pán predseda parlamentu hlasoval za to, aby sme vôbec nerokovali o tomto bode, čo je bezprecedentné. A zbabelosť je aj v tom, že chce vystúpiť až vtedy, keď nebude možné reagovať naňho faktickými poznámkami. Pán predseda parlamentu, ja viem že to nie je jednoduché. Absolvoval som to viackrát. A viem, že vám situáciu neuľahčili ani vaši kolegovia, keď odišli z tejto sály, čím demonštrovali, myslím si, nielen vzťah k demokracii, k právam, k ústave, ale aj k vám, keď vás v tom nechali samého. Ale chcem vás požiadať, aby ste naozaj rešpektovali nielen ústavu a zákony, ale aj základné pravidlá slušnosti, aby ste sa vyjadrili, aby ste sa vyjadrili tak, aby sa na vás dalo reagovať, aby ste sa vyjadrili, lebo doteraz nepadol jediný argument v prospech vášho správania ani od vás, ani od vašich kolegov.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V prvom rade ja som veľmi rád, že dnes ráno som pánovi poslancovi Janišovi skutočne rozumel každú spoluhlásku, lebo včera to tak ku koncu tejto schôdze naozaj nebolo. Dôvod iste pozná on sám. Neviem, z akého dôvodu prestával artikulovať.

    No a ja by som sa vyjadril k tomu hroznému vystúpeniu tej IV. cenovej skupiny, ktoré nám tuná predviedol pán poslanec Janiš. No tak takto to vyzerá, keď je neúspešný primátor zlostný a nenávistný a snaží sa nejakým spôsobom kompenzovať všetko to, čo sa mu nepodarilo v komunálnej politike. Dobre, jeho názor ale len ťažko je pre mňa pochopiteľný. A skutočne si myslím, že takýto labilný politik by nemal mať ambície byť predsedom SDKÚ, ale to nech si už zhodnotí samotná strana. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Keď som sa včera prihlásila na faktickú poznámku, sedel tu pán predseda vlády, aj niekoľkí ministri. A ja som chcela odporučiť pánu poslancovi Janišovi, aby sa pána docenta a doktora práv Roberta Fica opýtal, čo si skutočne myslí o procesnom postupe pána predsedu Národnej rady, pretože tá obhajoba, ktorú sme si z úst pána predsedu vlády Fica vypočuli ráno na adresu predsedu parlamentu, bola veľmi nepresvedčivá, veľmi krátka a pre pána Fica netypická.

    A ešte by som chcela pánovi Janišovi povedať, že ja považujem za IV. cenovú skupinu, ozaj keď poslanec reaguje na faktickú poznámku a podopiera si hlavu ako pán poslanec Jarjabek.

  • Faktická poznámka, predseda Národnej rady pán Paška.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Janiš, sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti. No u vás to, žiaľ, neplatí. Viete, múdrosť stačí povedať raz. A netreba ju opakovať a stane sa súčasťou ľudského poznania. Hlúposti môžete opakovať donekonečna, nikde nezanechajú ani stopu. Našťastie dejiny ľudskej civilizácie poznajú viac múdrostí, ktoré zanechali stopu v progrese, ako tých hlúpostí, ktoré zaznievajú, ale v jedinom prípade to môže byť inak. A o tom nepochybujem, že to je u vás v SDKÚ, u Dzurindu a spol., kde je metódou prax, že stokrát opakovaná lož je pravda. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán poslanec Janiš. Spomínal tam, že včera tam vlastne bolo také pokrikovanie, zo strany či už ministra alebo predsedu vlády, aby prehlušili tému. Ja by som k tomu doplnil, že to nie je len prehlušenie, ale aj zľahčenie a zbagatelizovanie tohto problému, lebo najlepšie je hodiť to do nejakej polohy, že však vlastne sa nič neudialo. Ale udial sa vážny precedens. A tak, ako tu bolo pred chvíľou spomínané, nejde o to, čo sa udialo, že vznikla chyba, ide o to, ako sa konalo po chybe.

    Takisto je otázka, prečo, tam spomínal pán poslanec, prečo sa neargumentuje, je obava, že tu zaznie pravda, prečo odišli poslanci vládnej koalície. No asi je to preto, že nemajú odvahu, asi je to preto, že nemajú argumenty. A ani sa nečudujem, že v takom štýle idú, lebo včera v médiách dal na to jasný návod aj sám predseda vlády, keď sa hovorilo o tom, čo urobí poslanecký klub zajtra, že najlepšie by bolo, aby sa hlasovania nezúčastnili. No o čom to je, keď sa poslanci Smeru, najväčšieho počtu, nezúčastnia hlasovania? Je to asi o tom, že nemajú vieru ani v samých seba. Keď chceme, aby sa hlasovalo vo vládnej koalícii, tak to vyžaduje nielen vieru, ale aj dôveru. Tá dôvera a viera asi sa stráca. A je paradoxné, že sám Smer samému sebe neverí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán podpredseda Národnej rady Číž. Nie je prítomný.

    Takže ďalšia faktická, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som zareagoval trošku na procedúru, pretože keď pán poslanec Janiš sa včera ujal slova, tak vznikol problém, že nemôže sa ujať slova, lebo sedí na stoličke navrhovateľa. To bol výkrik módy od pána podpredsedu Číža. Ja by som sa rád aj jeho opýtal, na základe čoho postupoval. Po prvé, navrhovateľ môže kedykoľvek vystúpiť, samozrejme. A nemusí nikto na jeho stoličke sedieť. A po druhé, nie je žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré by znemožňovalo aj riadne prihlásenému navrhovateľovi v rozprave vystúpiť. Čiže by som ho rád poprosil, keď zavádza nové modely rokovacieho poriadku, žeby nás oboznámil, kde si tieto modely prečítal. Dúfam, že ich nemá dopísané v rokovacom poriadku svojou tužkou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Aj ja by som zareagoval na svojho kolegu Janiša. Ešte včera skritizoval vyhlásenie pani kolegyne Zmajkovičovej, že ide o frašku v parlamente. Tak trošku nadľahčím situáciu. Určite nejde o frašku. A zrejme je to tu zaujímavá diskusia, pretože včera na túto diskusiu prišla takmer polovica vlády. A nastala dosť kuriózna situácia, asi jedinečná v histórii slovenského parlamentarizmu, keď v sále sedeli traja poslanci vládnej koalície vrátane spravodajkyne a sedela tu takmer polovica vlády.

  • Pán poslanec Janiš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, presne tak ako celý včerajší deň, tak aj dnes začínate s tým, že opäť nič nepoviete k meritu veci, ani slovko o tom, o čo ste sa pokúsili, prečo ste sa o to pokúsili a ako z toho vybŕdnuť, ani slovko. Takže pokračujete vo včerajšom nastúpenom tóne.

    Ďakujem pánovi kolegovi Jarjabkovi za to, že upozornil na divokú a nezvyčajnú artikuláciu tak predsedu vlády, ako pána ministra Kaliňáka, ako pána podpredsedu Národnej rady Číža. Ozaj stála za to táto artikulácia, dobrá otázka na nich. Ďakujem ti za ňu.

    A tebe, pán kolega Jarjabek, poradím jednu vec. Idú vianočné trhy, idú rôzne vianočné akcie, pre mňa, za mňa, vieš čo, choď aj do Viedne a zožeň si konečne toľko kozmodiskov, aby si si vyrovnal svoju prelietavú politickú chrbticu. A až keď toto urobíš, tak sa prihlás.

  • Skončili sme faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o ticho v sále, pán poslanec Jarjabek.

    O vystúpenie teraz požiadal predseda vlády Slovenskej republiky. Odovzdávam mu slovo. Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, opäť budem pravdepodobne predmetom kritiky, ale o 10.00 hodine je menovací akt u pána prezidenta, preto je dosť pravdepodobné, že nebudem si môcť vypočuť všetky faktické poznámky, ktoré nepochybne odznejú na moju adresu.

    Dovoľte mi, aby som nadviazal na slová predsedu poslaneckého klubu SDKÚ pána Janiša, ktorý, myslím, včera ešte to urobil, v úvode svojho vystúpenia hovoril o kríze parlamentarizmu. Rád by som sa sústredil na tento pojem a povedal niekoľko postrehov, ako vnímame vo vládnej koalícii súčasný stav slovenského parlamentarizmu. Všetky príklady, ktoré použijem, sú príklady z reálneho života. A verím, že tak ako my neberieme osobne veci, nebudete ich brať osobne ani vy.

    Kríza parlamentarizmu má na Slovensku určité prejavy. Ale určite, vážený pán predseda poslaneckého klubu, nie je spôsobená tým, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky predložil prezidentovi Slovenskej republiky na podpis návrh zákona, ktorý bol zmätočne prijatý v parlamente. Ja si naozaj nemyslím, že toto je dôvod, pre ktorý je potrebné zvolávať mimoriadnu schôdzu Národnej rady a robiť to, čo sa momentálne tu deje. Podstata krízy slovenského parlamentarizmu spočíva podľa môjho názoru v úplne niečom inom.

    Prvá taká hlavná otázka, ktorú si musíme postaviť, je, akí ľudia zastupujú voličov a či vôbec niekoho zastupujú v Národnej rade Slovenskej republiky. Typickým príkladom, pán Janiš, pri všetkej úcte k vašej funkcii poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ste práve vy. O vašej reprezentatívnosti svedčí napr. to, že ste sa pokúšali stať sa primátorom v Martine, kde ste sa, samozrejme, nechali primeraným spôsobom propagovať. Vaše billboardy, plagáty boli takmer všade. Ale po sčítaní hlasov sa zistilo, že vás podľa všetkého nevolili ani vlastní rodinní príslušníci. Jednoducho aj dnes tu vo veľkom štýle, ako keby ste zastupovali státisíce ľudí, poučujete, čo všetko ako treba. Pán poslanec, skúsme sa naozaj spoločne zamyslieť nad tým, ak hovoríme teda o kríze parlamentarizmu, o ktorej ste hovorili vy, že je potrebné zaviesť iný volebný systém. Poďme spoločne uvažovať o tom, že nebude na Slovensku parlamentný systém taký, ktorý takým ľuďom ako vy umožňuje na chrbte politických strán sa dostať do parlamentu, ale jednoducho systém, ktorý bude zmiešaný, kde sa budú môcť dostať do Národnej rady Slovenskej republiky aj regionálne osobnosti, osobnosti na princípe väčšinového systému. To je prvá podstata parlamentnej krízy alebo krízy parlamentarizmu na Slovensku.

    Druhá podstata krízy slovenského parlamentarizmu spočíva v tom, že vlády často zostavujú strany a ich lídri, ktorí nikdy parlamentné voľby nevyhrali. Jednoducho to sa nestáva príliš často v štandardných demokratických parlamentných systémoch. U nás sa to deje. A myslím si, že by takýto štýl mohol byť práve zmenený zmenou volebného systému.

    Tretí dôvod, kedy treba hovoriť o podstate krízy parlamentarizmu na Slovensku, je, že takto ustanovení predsedovia vlád a ich ministri, ktorí nikdy nevyhrali voľby, ale stali sa predsedami vlád a zložili vlády, končia svoje volebné obdobia porážkami, ktoré sú dôsledkom predovšetkým celého radu neakceptovateľných škandálov a neúnosnej politiky. A tá kríza parlamentarizmu je ešte hlbšia potom v tom, že predsedovia vlád a ich najbližší spolupracovníci potom, čo sa predsedami vlád a ministrami stanú bez výhry vo voľbách, potom, čo skončia s hanbou kvôli škandálom, sa vrátia do parlamentu a tvária sa ako morálne opozičné autority. Jednoducho toto je najväčší problém, ktorý dnes nás kvári na slovenskej politickej scéne.

    Chcem vám povedať a ponúknuť dohodu, vážení priatelia z opozície. A tá dohoda by mohla spočívať v tom, že predseda vlády, ktorý prehrá po funkčnom období voľby, by sa nikdy nemal vrátiť naspäť do Národnej rady Slovenskej republiky a tváriť sa ako opozičný líder. A odo mňa máte verejný prísľub, a ja ho tu teraz hovorím, že ak nasledujúce parlamentné voľby strana Smer – sociálna demokracia nevyhrá pod mojím predsedníctvom, nevrátim sa naspäť do parlamentu ako predseda opozičnej strany. Odo mňa to máte. Tento prísľub tu je. Lenže vy to nerobíte, a preto ste spôsobili krízu slovenského parlamentného systému.

    Vážené dámy a páni, milí priatelia, uznávam úlohu opozície a myslím to vážne. Každá rozumná vláda sa pozerá do zrkadla, ktoré opozícia nastavuje vládnej koalícii. Do akého zrkadla sa ale máme pozerať my, ktorí sedíme dnes vo vládnej koalícii? Je to zrkadlo rovné? Je to zrkadlo naozaj také, do ktorého sa musíme pozerať? Je to morálne zrkadlo? Alebo máme na to iný pohľad.

    Ako napr., ja som si vybral len za posledné obdobie niekoľko typických príkladov, máme vážne brať zrkadlo, v ktorom nám niekto kladie otázku alebo požiadavku, aby sme napr. zverejnili všetky zmluvy, ktoré sa týkajú Slovenského pozemkového fondu? Táto požiadavka prišla od vás. A zaujímavé je, že 25. októbra pani poslankyňa Žitňanská, teda vaša pani poslankyňa, takýto návrh dala v parlamente. Ani jeden z poslancov SDKÚ nehlasoval za tento návrh. Ani jeden z poslancov SDKÚ nehlasoval za tento návrh, hlasovali zaň len poslanci vládnej koalície. Čiže aké je to zrkadlo, ktoré nám nastavujete, keď na jednej strane nás žiadate, aby sme niečo konali, a pritom sami to nekonáte, hoci ste si to navrhli prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu?

    Ďalej sa často v tom zrkadle, ktoré nám nastavujete, objavujú výčitky a pripomienky typu, že vraj nie sme demokrati a že máme spätosť s minulosťou a podobné veci. Ako máme vážne brať tieto pripomienky na našu adresu, keď vy ste otvorene kupovali poslancov Národnej rady? Veď ste si udržiavali moc na konci predchádzajúceho volebného obdobia tým, že ste mali netransparentné zmluvy s opozičnými poslancami, ktorí za vás hlasovali. Jednoducho ako je možné tvrdiť v takejto situácii, že vy ste demokrati, ale my demokrati nie sme? V tomto je kríza slovenského parlamentarizmu.

    Idem ďalej. Ako máme vážne pozerať do zrkadla, ktoré nám nastavujete a o ktorom tvrdíte, že je to morálne opozičné zrkadlo, ak napr. ste podali návrh na odvolanie pani ministerky Tomanovej o. i. preto, lebo vraj poslala svoje služobné auto do Portugalska na zabezpečenie služobnej cesty? Páni, ale však sa pozrite do vlastných záznamov. Pán Dzurinda, pán Mikloš, pani Radičová, pozrite sa, ako ste používali služobné autá na súkromné účely vrátane dovoleniek. Ja netvrdím, že to je v rozpore so zákonom, ale pýtam sa, aké máte právo morálne niekoho kritizovať, podávať návrhy na odvolanie za to, že pošle auto na služobnú cestu, keď vy ste tie autá používali aj na súkromné účely, na dovolenky a na iné veci. Áno, však zákon to umožňuje, ale opakujem, v tom je pokrivené to vaše morálne zrkadlo, ktoré nám nastavujete.

    Chcem, samozrejme, ešte jednu poznámku povedať, ak dovolíte. Ako vážne máme pozerať napr. do tohto vášho zrkadla, ktoré nám nastavujete, a najmä na rôzne urážky, že sme boľševici a podobné veci? Vážené dámy a páni, ja neviem o tom, že by niekto z klubu strany Smer – sociálna demokracia podpísal otvorene antichartu, ako to urobila pani poslankyňa Vášáryová. Tak aké máte morálne právo nás kritizovať za spojenie s minulosťou, keď vy máte vo vašich radoch ľudí, ktorí priamo podpísali antichartu? No predstavte si, že by sme my niekoho mali, kto podpíše antichartu. Tak nás tu za to dusíte od rána do večera. Toto je to zrkadlo, ktoré nám pravidelne nastavujete.

    Vážené dámy a páni, morálny aspekt ústavného práva na výkon opozície je naozaj dnes veľmi oslabený. A najväčšia podstata krízy slovenského parlamentarizmu je v tom, a nie v tom, že predseda Národnej rady podal prezidentovi na podpis návrh, ktorý vďaka vašej poslankyni bol tak zmätočne schválený, ako bol schválený. Ďakujem pekne.

  • Smiech v sále.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána premiéra Fica majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Pado, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Markovič, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Brocka. Ešte je niekto prihlásený do faktických poznámok? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, pán poslanec Kahanec, posuňte mi to ešte, a pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš bol posledný prihlásený do faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Miššík. Ešte niekto sa chce prihlásiť s faktickou poznámkou? Pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Vášáryová je posledná prihlásená s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán premiér, hovorili ste zaujímavé veci, ale, musím povedať, nie k veci. My dnes rokujeme o odvolávaní predsedu parlamentu kvôli tomu, že sa pokúsil sfalšovať čistopis zákona. Vy ste doktor práva a docent Policajnej akadémie, ktorej študenti sú dnes na balkóne. A ja som od vás očakával, že nám poviete, na základe akých kompetencií predseda parlamentu postupoval, keď si dovolil sfalšovať čistopis zákona. To ste nám nepovedali.

  • Budem pokračovať napriek tomu, že do prezidentského paláca trvá zrejme cesta menej ako polhodinu odtiaľto. Ale zdá sa mi, že to je meritum veci.

    Len jedna posledná poznámka k tomu, čo povedal pán premiér o tom, že by mali premiéri odchádzať, keď prehrajú voľby. Winston Churchill po vojne prehral voľby. A do funkcie sa nakoniec vrátil. Samozrejme, veľkosť Winstona Churchilla dnešný premiér nikdy nedosiahne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Pado. Nech sa páči

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda vlády, a to je o ňom známe, je veľmi zlý pozorovateľ, pretože si nevšimol v roku 1989 udalosti v novembri. Takže nečudujem sa, že si nevšimol, že táto schôdza je o predsedovi parlamentu, ktorý chcel predložiť na podpis návrh zákona, ktorý sa snažil podvodným spôsobom zmeniť.

    Ja si myslím, že je tu kríza predsedu vlády. Pán predseda vlády od samého začiatku sa podieľa na budovaní vulgárnej spoločnosti na Slovensku. Napáda kdekoho nevyberaným spôsobom, každého jedného občana, ktorý mu nevyhovuje. A napriek tomu, že je tu schôdza o predsedovi parlamentu, ktorý sa pokúsil podvodným spôsobom zmeniť čistopis schváleného zákona, pán predseda hovorí od veci. A zarážajúce na tom je to, že predseda vlády je predsedom, ktorý má podporu 85-členného poslaneckého zboru a napriek tomu v parlamente útočí na opozíciu. Zo všetkého obviňuje opozíciu, ktorá má ďaleko, ďaleko menej hlasov. To je veľmi zarážajúce. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne. Mne je to ľúto, že to musím povedať, ale musím to povedať, predseda vlády opäť raz dokázal, že je klamár a zbabelec. To, že je klamár, dokázal už mnohokrát. Z klamstva ho musel usvedčiť dokonca guvernér Národnej banky verejne, čo sa týka dôchodcovských správcovských spoločností. To, že je zbabelec, dokazuje tým, že za rok a pol sa nezúčastnil jedinej debaty v médiách s ktorýmkoľvek opozičným poslancom. Nevie si sadnúť, nevie argumentovať, nevie ísť do názorovej konfrontácie, vie len pourážať, nabrechať a ujsť tak, ako ušiel teraz.

  • Osobné útoky, ktoré použil na nášho poslanca Stanislava Janiša, ktorý bol normálne zvolený do tejto Národnej rady ako každý zo 150 poslancov, sú nízke a nechutné a nehodné predsedu vlády.

    Tvrdí pán predseda vlády, že vlády vytvárajú strany, ktoré nevyhrali voľby, a že to je kríza parlamentarizmu. Keď bol členom Strany demokratickej ľavice, ktorá takto vstupovala do koaličnej vlády, tak mu to nevadilo. Z SDĽ-ky neodišiel preto, že SDĽ-ka takúto vládu vytvorila, ale preto, že nedostal funkciu ministra a potom funkciu generálneho prokurátora alebo podpredsedu parlamentu. Vtedy to nebola preňho kríza parlamentarizmu.

    Takže musím povedať, že ma veľmi mrzí, že máme takéhoto predsedu vlády, pretože si myslím, že to je dehonestácia nielen jeho osoby, ale aj inštitútu predsedu vlády. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Je už typické, že pán predseda vlády neprekročil svoj tieň. A rozprával nám tu niečo o kríze parlamentarizmu. Avšak jeho slová išli úplne niekde mimo. Ak chceme hovoriť o kríze parlamentarizmu, tak napriek tomu, že už tu nie je medzi nami v sále, ja mu opäť prečítam výrok ešte stále jeho ministra pána Jureňu, ktorý pred štyrmi dňami povedal: „Koaličné rokovanie v pondelok u nás mňa osobne veľmi prekvapilo, tie návrhy, s ktorými prišli kolegovia zo Smeru. A chcem povedať ten rozmer v tom, že im ako keby vadilo, že my sme mali veľa dobrých nápadov priamo v Národnej rade, lebo oni prišli na Koaličnú radu s tým, aby sme akosi ten parlamentarizmus degradovali len do tej pozície, že tu vo vláde sa končí rozhodovanie o zákonoch a vaši poslanci už budú v Národnej rade len „držať hubu a krok“.“ A toto nie je degradácia parlamentarizmu? Robíme tu z toho bábkové divadlo? A potom pán predseda vlády tu príde a spásonosne nás tu všetkých poúča o tom, čo je parlamentná demokracia? A strana Smer z toho robí bábkové divadlo? Asi by sa mal niekto vážne sám nad sebou zamyslieť.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa chcela pána premiéra opýtať, či má skutočne dobré informácie o tom, ako postupoval predseda Národnej rady, pretože keď počujem, ako právnik, docent obhajuje tento postup, nemôžem veriť vlastným ušiam. Kríza parlamentarizmu je, keď predseda parlamentu namiesto postupu, ktorý mu ukladá zákon, zvolí niečo, čo nazve on: „Mne sa to zdalo najlepším riešením.“ A to najlepšie riešenie je vyhodiť z textu čistopisu to, čo poslanci, aj vládni poslanci, riadne schválili. My to považujeme za manipuláciu a za podvod. A mi je len skutočne ľúto, pán predseda, že neviete povedať: „Prepáčte, spravil som chybu.“ A ušetrili by ste si tak celý tento cirkus.

    A za krízu parlamentarizmu považujem aj to, že nedemokratickým vedením schôdze nás opozičných poslancov vyštvete zo sály, keď sa hlasuje, a potom kade chodíte, tade rozprávate, že nehlasujeme za vlastné návrhy. Toto je kríza parlamentarizmu.

    Včera som hovorila aj o tom, vo svojom vystúpení, že je rozdiel medzi právom sily a silou práva. A vy ste si vybrali silu a okrem toho silu zbabelú, ktorá si trúfa na deti, na ženy, na slušných. Ale pred silou pravdy a pred silou kritiky zbabelo utekáte.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda vlády sa snažil odviesť debatu od problému, ktorý tu rozoberáme, ale budiž.

    Hovoril o väčšinovom volebnom systéme. Ja mu rozumiem. On sníva o väčšinovom volebnom systéme takom, aký bol pred rokom 1989, keď mali komunisti 99,9 % hlasov. A taký by zrejme tu chcel zaviesť.

    Ale ten jeho problém. Keď tu dával verejný prísľub o tom, že nebude viesť stranu, nuž asi si nespomenul, ako sa vyjadroval pred voľbami v roku 2002 a ako vo voľbách 2002 uspel. Predpokladám, že keby bol sa tohto držal, už tuná by dnes nevystupoval. Takže to je nemiestne.

    Ale celý problém je úplne kdesi inde. Celý čas sa tu pán predseda vlády tvári ako svätý za dedinou. Ale vôbec nie je problém v tejto chvíli, ktorý on má, to, čo uvádza, ako sa tu robí dobrým a morálnym, pretože ten jeho problém kdesi vedie inde. Celá tá záležitosť, ku ktorej sa ešte zrejme tento parlament vráti, smeruje nie k ministrovi Jureňovi, ale kdesi inde. A pán premiér hovoril o 24 hodinách, do 24 hodín že odvolá všetkých, ktorí pochybia v jeho vláde. Vyše 4 mesiace poznal tento problém, ktorý súvisel s pozemkami. A nič neurobil. Preto si myslím, že nemá morálne oprávnenie sa tu vydávať za svätého za dedinou. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Najprv k tomu osobnému záväzku pána premiéra. Ja, samozrejme, žiaden osobný záväzok pána premiéra neberiem vážne, pokiaľ bude taký stav po tom, čo osobne prebral zodpovednosť za kauzu, ktorá sa stala pani ministerke, kauzu Privilégia, pričom tie peniaze neboli dodnes vrátené. On hovoril: „Napíšte to, ako by som to podpísal ja.“ Tak nech ich vráti, nech sa páči, potom sa môžeme baviť o jeho osobných záväzkoch.

    Druhá vec, ktorá je. Znova tu hovoril polopravdu až klamstvo o tom, ako sa hlasovalo o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej. Pánu predsedovi parlamentu rovnako, ako to bolo včera, pripomínam, odišli sme na protest voči spôsobu, akým ste vy viedli hlasovanie. Buďte tak láskavý, vysvetlite to tu vlastnému premiérovi.

    Tretia vec, ktorá je ku kríze parlamentarizmu. Kríza parlamentarizmu je tu preto, lebo, citujem vášho predsedu vlády, „ja hovorím, že opozícia by mala mlčať“. A vy, pán Paška, to napĺňate konkrétnymi skutkami tým, že nekonáte, keď sa opozícii odoberá slovo, tým, že necháte podpredsedov parlamentu zneužívať rokovací poriadok, tým, že im vypínate mikrofóny.

    A posledná vec, k tomu kupovaniu poslancov. Potom čo som si včera prečítal výpis hlasovania o tejto schôdzi, pochopil som, že pán premiér vo svojom košiari už dve-tri ovečky nové má. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na začiatku určite poznámka. Pán premiér nie je schopný počúvať a vždy uteká.

    A začnem z tej prvej polovice jeho príhovoru o kríze parlamentarizmu, lebo každý z nás sa toho musí dotknúť. Pán premiér, vám by vyhovoval štýl jednej strany. Ale vy aj tak dnes vládnete ako premiér jednej strany. A vaši koaliční partneri sú len príveskom.

    Budem hovoriť na pána premiéra, ako keby tu sedel, verím, že si to vypočuje možno u pána predsedu vzadu v kancelárii. My sme žiadnu krízu nespôsobili, pán predseda vlády, ale vy žijete od zvolenia za predsedu vlády a po vytvorení koalície stále v kríze. Veď tá koalícia riadne nefunguje od začiatku. A to sú kauzy, ktoré vás teraz, myslím, prebrali k životu, posledná kauza s Jureňom.

    A vašimi sľubmi o nejakých dohodách a dokonca „priateľmi“ opozície, by som si nemyslela, že sme nejakí priatelia, lebo pre vás asi je ťažko niekto priateľ, vy len populisticky zavádzate občanov, klamete ľudí. Vy ste skvelý rétor, to musím povedať, ale ste nepoctivý politik. Vy ako právnik a možno aj pán podpredseda Číž ste radili pánu predsedovi parlamentu, ako má konať. A tam už by som zapochybovala aj o vašich odborných kvalitách. A dnes ste ukázali, pán predseda, že ako osoba, presne tak ako vás poznám v každej situácii 13 rokov, ste populista. Len kritizujete, neviete počúvať, diskutovať ako váš celý poslanecký klub, pretože tu okrem pána Jarjabka a pani Laššákovej, ktorá tu musí sedieť, nikto nesedí. Vy neviete viesť dialóg. A vám nehodno veriť, pretože vám nemôžeme veriť my. A verím, že aj občania o chvíľočku precitnú a túto koalíciu nebudú považovať za dobrú vládu pre Slovensko.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán predseda vlády hovoril o kríze parlamentarizmu a svoj vzťah k parlamentu demonštroval svojím odchodom a svojou neschopnosťou počúvať argumenty. Čiže budem sa opakovať v tom, čo hovorili moji kolegovia, ale musím to povedať. Správa sa tak nielen na pôde parlamentu, správa sa tak pri všetkých spoločenských príležitostiach, ktorých som mal možnosť sa zúčastniť. Jednoducho povie svoje vystúpenie, nezoberie ani jednu otázku a odíde. Považujem to za prejav nielen neúcty, ale aj strachu a zbabelosti diskutovať.

    Pán predseda vlády sa ani jediným svojím argumentom nedotkol toho, o čom tu rokujeme, že jednoducho pán predseda Národnej rady svojvoľne porušil schválený text zákona. K tomuto neexistuje žiadny argument. A nebol to schopný vyvrátiť ani predseda vlády.

    Predseda vlády hovorí o kríze parlamentarizmu, ale včera vyjadril podporu predsedovi Národnej rady, aj keď je každému zrejmé, že v demokratickej krajine vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.

    Predseda vlády tu hovorí o svojich traumách po prípadných voľbách. No ja vám chcem povedať, pán predseda vlády, verím, že sa k vám to dostane, že mňa vaše traumy nezaujímajú, mňa zaujíma to, čo robíte pre túto krajinu. A, bohužiaľ, to nie je nič, čo by zaručilo jej rozvoj.

    Ak je tu niekto v kríze, je to sám predseda vlády svojím správaním, svojou neúctou, aroganciou a nedodržiavaním pravidiel. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda vlády, včera vaši poslanci odišli z tejto sály, z tejto schôdze a nechali svojho predsedu Národnej rady samého. Bola to určite od nich hrubá politická chyba. Vy ste sa to dnes snažili napraviť. Prišli ste do sály. Ale ste tu zahrali jedno divadielko, lebo ste si položili otázku, čo je príčina a dôvod na zvolanie tejto schôdze. Hľadali ste také zložité konštrukcie a dôvody, len aby ste odviedli pozornosť. Nakoniec ste nielen utiekli od témy, ale utiekli ste aj zo sály. Ale, pán predseda, ten dôvod je veľmi prostý a jednoduchý. Naozaj ten dôvod je veľmi prostý a jednoduchý, predseda Národnej rady zneužil svoju právomoc, urobil hrubú chybu. On ju verejne obhajuje ešte aj dnes. A počas dvoch dní rozpravy nepovedal ani náznakom, že áno, bola to chyba, urobil som ju, sa ospravedlňujem. A to by bolo normálne a ľudské. On miesto toho odvádza pozornosť od témy, uráža. A to rovnako je len ďalší argument k tomu, že sa diskvalifikoval na post predsedu Národnej rady.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda vlády, i keď neprítomný, spomínali ste zrkadlo, ktoré by malo byť rovné a ktoré by malo byť morálne. No chcem sa spýtať: Kde sú vaše sľuby, že nastúpi nová politická kultúra či kultúra vládnutia? Či snáď tou kultúrou mali byť politické nominácie a nielen politické nominácie, ale aj účelové zmeny zákonov či už pri obsadzovaní STV, rozhlasu, ÚRSO, Úradu pre dohľad a tak ďalej? Či tou novou politickou kultúrou malo byť prekrúcanie výrokov pri ministrovi hospodárstva, pri ďalších šéfoch rezortov. Či to malo byť v skutočnosti v kauzách Privilégia, IKORES? Veď pri kauze IKORES-u dokonca kapituloval aj Úrad pre verejné obstarávania po „správnom“ stanovisku NBÚ. Asi je to ten nový štýl, asi je to tá nová kultúra. Môže by takéto zrkadlo rovné? Môže byť morálne? O čom ste to vlastne hovorili, pán premiér? Prečo sa bojíte, aby vaši poslanci argumentovali a obhajovali svojho vlastného predsedu Národnej rady. Prečo tu nesedia? Prečo sa bojíte, aby vaši poslanci, Smeru, sa zúčastnili tajného hlasovania? Asi im neveríte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády neprekročil svoj tieň, svoj tieň zbabelosti a úbohosti. Nepovedal ani jednu vetu, v ktorej by sa dotkol merita veci. A to meritum veci je, že predseda Národnej rady sa pokúsil o podvod. Predseda Národnej rady sa pokúsil o podvod a predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico tento pokus o podvod obhajuje v Národnej rade. Predseda vlády Robert Fico obhajuje manipuláciu predsedu Národnej rady so schváleným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky. Nevídané, toto je predseda vlády Slovenskej republiky.

    A ak si pán predseda vlády myslí, že mňa jeho eštebácke sledovacie praktiky a útoky vyvedú z miery, tak je na veľkom omyle. Ja som v čase, keď on si hovkal ako mladý, nádejný, oddaný komunista, silný nomenklatúrny káder Komunistickej strany, vtedy bol na opačnej strane barikády. Mňa pán predseda vlády s eštebáckymi praktikami nezaskočí.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som naozaj čakal od premiéra vlády Slovenskej republiky, že sa aspoň jednou jedinou vetou zastane predsedu parlamentu pána Pašku, o ktorom tu dnes už druhý deň rokujeme. No doteraz sa ho nezastal nikto z jeho košiara. A ja sa pýtam, prečo to tak je. Je to jednoducho preto, že nemáte argumenty, ktoré by vyvrátili naše vážne dôvody na odvolanie pána Pašku.

    A ak dovolíte, vyjadrím sa k tomu ešte, čo hovoril pán predseda vlády o kríze parlamentarizmu. Myslím si, že kríza parlamentarizmu dnes bola prednesená v priamom prenose tu pri prejave pána predsedu vlády tak, že nehovoril k veci a napriek tomu, že nehovoril k veci a je rečníkom v zmysle rokovacieho poriadku, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka parlamentu, mu neodobrala slovo a ani ho neupozornila. Prosím píše sa to v § 32 ods. 1 rokovacieho poriadku. Takže kde je kríza parlamentarizmu a kto ju vyvoláva?

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som dala do pozornosti, akým spôsobom sa odvádza pozornosť od toho, o čom tu skutočne rokujeme. Je naozaj neuveriteľné, keď pán premiér, ktorý vstúpil do Komunistickej strany, začne vyťahovať, kto podpísal antichartu. Kto urobil nátlak na česko-slovenských umelcov pod hrozbou straty zamestnania a straty akejkoľvek možnosti účinkovať, akejkoľvek kariéry? Ja som nepodpísala chartu, ale nie preto, že som taký hrdina, ale preto, že som bola v Rimavskej Sobote a točila som tam film. Nechcem robiť zo seba nejakého hrdinu.

    Ale vráťme sa k podstate tejto schôdze. Aká je odpoveď pána predsedu parlamentu na zásadnú otázku, či smie predseda parlamentu falšovať čistopis zákona predtým, ako ho ide podpísať pán prezident. Toto je zásadná otázka. A na tú sme stále nedostali, pán predseda parlamentu, odpoveď. A tú odpoveď nám nedal ani pán predseda vlády. Ale to, čo tu zažívame teraz jeden a pol dňa, to nie je kríza parlamentarizmu, lebo táto diskusia je dôkazom toho, že parlamentarizmus je normálne etablovaný na Slovensku. Toto je kríza dobrých mravov na Slovensku. A za to ste, páni, zodpovední.

  • Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, o vystúpenie teraz požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hort. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda parlamentu, ctené kolegyne, kolegovia, milí študenti Akadémie Policajného zboru a, verím, aj vážení diváci, mal som dobrý pocit dnes, že prvýkrát v histórii parlamentu od predčasných volieb v roku 2006 budem môcť tu osloviť človeka, ktorý pred chvíľou odišiel: „Vážený prítomný pán premiér.“ No nádej opäť odišla, takže musím pokračovať iným spôsobom: „Vážený zbabelý pán premiér.“ Na rozdiel od toho, čo tu pán premiér porozprával, ja sa pokúsim hovoriť k veci.

    Začnem jedným citátom, je to citát od docenta práva, premiéra vlády Slovenskej republiky, pána Fica: „Paška konal v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom.“ Je to citát spred približne dvoch týždňov. Chcel by som pri tejto príležitosti k tomu, o čom tu diskutujeme a v čom je problém, odcitovať pánovi premiérovi, teraz som sa dozvedel, že on je doktor práv, nie docent, tak sa ospravedlňujem, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a ako ustanoví zákon.“ V tomto prípade ide o zákon č. 350/1996 Z. z. čiže rokovací poriadok. A keďže sú tu študenti Policajnej akadémie, tak si dovolím zacitovať ešte z jedného materiálu, ktorí oni veľmi dobre poznajú, je to učebnica Ústavné právo Slovenskej republiky z roku 2006 od pána profesora Jána Sváka, CSc.: „Ústavu, ústavné zákony a zákony podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, predseda vlády Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Podpis predsedu Národnej rady Slovenskej republiky nemá len formálny charakter, ale on osvedčuje dodržanie ústavného postupu pri prerokovávaní a schvaľovaní návrhu zákona,“ a toto by som dával teraz do pozornosti, „a zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky preberá zodpovednosť za totožnosť podpísaného právneho predpisu s tým, ktorý poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v parlamente schválili.“ Dávam to do pozornosti pánovi doktorovi práv, pretože keď som začal citátom, „Paška konal v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom“, tak si myslím, že tento citát má presne takú istú vypovedaciu hodnotu ako to, keď sme sa pred približne dvoma týždňami dozvedeli, že koalícia ešte nebola nikdy taká jednotná, ako je teraz.

    Takže chcel by som sa pri tejto príležitosti ešte, pretože pán premiér zbabelo ušiel, ho spýtať: Prečo sa tak vždy uráža, keď sa povie slovo boľševik, prečo sa tak na to uráža? Ja mu poviem môj príbeh z ostatnej televíznej relácie O päť minút dvanásť. To bolo pred dvomi dňami. Bol som pozvaný do televízie preto, aby som sa tam porozprával údajne s pánom Čaplovičom a s pánom Csákym, lebo vtedy ešte nemali nikoho prisľúbeného zo strany HZDS – Ľudová strana. A tak som bol naštelovaný na to, že budeme diskutovať hodinu. Potom som sa dozvedel, deň predtým, že príde pani Kramplová, takže to bude o polhodine. A div sa svete, prišiel som do relácie a povedali mi, no, budete diskutovať možno 15 alebo 20 minút, lebo na úvod je tu pán premiér. Pán premiér si už podriadil televíziu. Má ju pri nohách. A keď sa hovorilo v minulosti, že ešte rozkážeme aj větru, aj dešti, tak sa pýtam, kedy prídu tieto skvosty novej kultúry demokracie, pretože pán premiér si jednoducho myslí, že si môže dovoliť všetko.

    Pri príležitosti tých jeho mediálnych výstupov, aj parlamentných, naozaj som sa dnes tešil, že konečne tu začne nejaká diskusia, lebo okrem toho politického školenia mužstva, ktoré nám tu vždy robí, keď je hodina otázok, a zbabelo ujde a nevypočuje si nič, porušuje zákon pri interpeláciách, pretože tu má sedieť on prvý a za ním celá vláda a až potom môže odísť, keď sa interpelácie skončia. Ja si nespomínam za rok a pol existencie tohto parlamentu v tomto volebnom období, že by tu niekedy pán premiér na interpeláciách bol. A on tu bude niekomu nastavovať morálne zrkadlo, keď elementárny zákon nevie dodržať?! Tak ho vyzývam, nech sa nespráva ako Martinko Klingáč, to je tá rozprávková postava, ktorá sama chodila a sama so sebou rozprávala, ale nech sem príde niekedy a je normálne schopný buď tu, alebo v médiách korektne diskutovať o názoroch, nie osočovať, hádzať špinu a blato.

    Mimochodom, viete, sme sa tu dozvedeli opäť niečo o kupovaní poslancov z predchádzajúceho volebného obdobia. No ja sa ho konkrétne pýtam, aj keď zase tu nie je, neviem, či tam u pána Pašku sedí znova. Pán Bohuš Hanzel, jeho pravá ruka, ktorú on potom odkopol, keď bolo treba dať priestor Fedorovi Flašíkovi, ten bol tiež kupovaný nami? Nie je to chudobný človek. Mal hlavu na krku a hlasoval za všetky reformné zákony. To bol kúpený poslanec? Alebo u tých poslancov, ktorí tu boli nezávislí, ktorí z rôznych dôvodov odišli zo svojich strán a porozumeli, že Slovensko treba naštelovať niekam inam, a nie do boľševizmu, tak si myslím, že takéto urážanie za to, že používali hlavu na rozmýšľanie, je troška znehodnocovanie funkcie poslanca. Ale vôbec ma to neprekvapuje, lebo to, čo sa tu dnes deje, to, akým spôsobom sa dozvedáme, ako musia hlasovať poslanci HZDS, ako ich vydiera v priamom prenose, možnože je aj naplnenie slov „imperatívny mandát“.

    Čiže pán premiér sa znova zachoval zbabelo. A vôbec ma to neprekvapuje aj kvôli tomu, čo som si za ten víkend vypočul od neho v televíznych reláciách. Viete, ešte na tom svinstve, ktoré sa tu udialo vo vzťahu k tým pozemkom, si ísť robiť popularitu a ešte to využiť na to, aby oddeľoval šéfa jednej strany od voličskej základne a od svojich poslancov, treba mať naozaj poriadnu guráž. A na to treba mať aj to, čomu sa hovorí charakter. A o tom budeme hovoriť ešte na inej schôdzi a budeme hovoriť o jeho inej zodpovednosti, povedal by som, ešte väčšej zodpovednosti, ako to predvádza v médiách, pretože správna rada a tak ďalej, to bude predmetom inej schôdze.

    Dnes som si myslel, že vzhľadom na to, že je už pri moci a vládne, nám niečo povie na margo toho, čo som sa dozvedel aj od pána Jureňu v televízii. Škoda, že to bolo až potom, keď už bol na ceste z vlády preč. Je to o tom, že pán Fico mal darovaný byt od firmy IKORES. To som sa tu nedozvedel. Taktiež som sa nedozvedel, a už to tu bolo dvakrát povedané, že je pravdou, že okrem toho, že bez výberového konania dostala firma IKORES miliardovú zákazku na ministerstve obrany, sa vie, že okolo 1,8 mld. a dokonca všetky zákazky vraj na Železniciach Slovenskej republiky môže dosať iba firma IKORES a nikto iný a že je na tento rok nakontrahovaných, myslím na rok 2008, 800 mil., a to všetko bez výberového konania?! Prečo sa k tomu premiér nevyjadrí? Keď sme ho pred pol rokom atakovali, aby sa vyjadril k pozemkom, tak dal hlavu do piesku a mlčal. A dnes nám dáva školenia z toho, že je to on, ktorý koná, a to principiálne a hodnotovo a zásadovo? No však to je výsmech pravdy a výsmech skutočnosti, ktorá tu existuje.

    No a ešte by som si dovolil predsa aj ja odcitovať slová pána Jureňu, keď sa tu hovorilo z úst pána premiéra o akejsi parlamentnej kríze. „V takej podriadenosti parlament voči vláde ešte nikdy nebol.“ To je prvý citát. Druhý citát je: „Fico si spravil z Národnej rady svoje hlasovacie zariadenie.“ Predpokladám, že si rozumieme, že ide o túto ľavú stranu Národnej rady. No a ten posledný citát je úplne geniálny: „Strana Smer – sociálna demokracia sa mení na stranu Smer – ústredný výbor.“ No tak to ma trošku zamrazilo. Takže keď sa povie slovo boľševik alebo totalita, alebo nová totalita, tak by som prosil všetkých, ktorí by sa náhodou chceli uraziť, nech si spomenú na slová pána Jureňu, ktorý bol alebo už asi dve minúty nie je členom tejto vlády. Ale bol členom tejto vlády, a to právoplatným.

    No a na margo toho, čo sa tu dialo včera, myslím, keď sa pán Janiš pokúšal komunikovať s pánom premiérom prvýkrát za rok a pol v tejto Národnej rade, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku povedať. Včera ste od predsedu poslaneckého klubu, pán premiér, trikrát úpenlivo žiadali 60 sekúnd. Nerozumel som, prečo chcete túto jednu minútu, keď vy sem môžete prísť kedykoľvek v zmysle rokovacieho poriadku a hovoriť koľkokoľvek, ak by ste sa nebáli, samozrejme. Mohli ste tu sedieť celý deň a v súlade s rokovacím poriadkom vystúpiť. Až neskôr som pochopil, že ide o film pod názvom 60 sekúnd. Pán premiér, celú noc som zháňal DVD-čko, ale som ho nezohnal. Ale dávam vám tu verejný prísľub, že vám ho zabezpečím. Je to film v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom o principiálnom a šikovnom zlodejovi, ktorému na poslednú chvíľu na poslednú krádež chýbalo 60 sekúnd. Ja vám garantujem, že vám DVD-čko z tohto filmu zabezpečím, aby vaše úpenlivé prosby boli vyslyšané.

    A, pán kolega Jarjabek, nie prvýkrát tu bola napadnutá pani Vášáryová. Naozaj si myslím, a môžete sa znova na mňa uraziť, že vy ste ten posledný, ktorý má morálne právo, aby ste pani Vášáryovej nastavovali v tomto parlamente zrkadlo. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady Horta majú pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Jarjabek. Ešte niekto sa hlási? Pán poslanec Jarjabek je posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Chcem sa poďakovať kolegovi Hortovi. A len stručne nadviažem na tú pasáž, v ktorej sa venoval vystúpeniu predsedu vlády. Ja by som doplnil kolegu Horta v tom slova zmysle, že za tou aroganciou, ktorú tu predvádza predseda vlády, ja vidím strach a slabosť, strach a slabosť. No a pán Hort vyzval pána predsedu vlády, aby prekonal ten strach a tú slabosť a prišiel si nás vypočuť. Pán Hort to vyjadril ako výzvu. Ja zase chcem vás všetkých ubezpečiť, že sa postaráme o to, že pán predseda vlády nás bude musieť počúvať.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda hovoril o troch veciach. Hovoril o morálnom práve, hovoril o pánovi Janišovi a hovoril o pani Vášáryovej. O morálnom práve alebo nepráve, vôbec o morálke sa s ním, samozrejme, baviť nebudem preto, lebo skutočne on má takú jednu traumu. Zrejme kdesi v detstve si udrel hlavu o nejakú červenú hviezdu alebo ja neviem čo všetko a teraz sa z toho nemôže spamätať. A proste tieto komplexy menejcennosti tuná predvádza v tomto parlamente od začiatku.

    K pánovi Janišovi no tak iba toľko, že pán Janiš dostal 3 600 preferenčných hlasov. A to je strašne málo na nového predsedu SDKÚ. Preto pán Janiš je taký aktívny, aký je.

    No a k pani Vášáryovej. Pred chvíľou sme sa dozvedeli od pani Vášáryovej, že pani Vášáryová preto podpísala antichartu, lebo nemohla podpísať chartu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort. Nech sa páči, máte slovo.

  • Včera sme boli svedkami, pán kolega Jarjabek, ako ste tu pokrikovali po pánovi Janišovi v náznakoch, akože aby menej pil. Pán Janiš včera išiel do TV TA 3. A išiel tam svojím autom. Ale keby bol vyzval tu prítomných, ktorí tu sedeli a o ktorých sa tu včera rozprávalo, tak na férovku si ísť dať nafúkať, to by bola sranda.

  • Prepáčte, ale som smutný, že do tohto suterénu to ťaháte, lebo dnes tu tiež zazneli pokriky od vás. Ale na to sme si zvykli.

    Len by som vám chcel povedať ešte ako doplnenie. Ja si nespomínam na situácie, hoci som desiaty rok v parlamente, ktorých sme boli svedkami teraz, za tejto vašej tzv. novej kultúrnej parlamentnej demokracie. Zažili sme tu situáciu, keď koalícia znefunkčnila parlament. To som si myslel, že to bude taký bradatý rekord. Viete, že trošku robím do atletiky, tak poviem, voľakedy keď Beamon skočil skoro tých 9 metrov, tak si mysleli, že ten rekord prejde do ďalšieho storočia. Teraz je Jonathan Edwards ten, ktorý by to mal vydržať veľmi dlho v trojskoku. No ale toto, čo vy tu dokazujete tým, že koalícia znefunkční parlament tým, že vyťahuje karty, tak to je naozaj zápis možno až do Guinnessovej knihy. Ale to, čoho sme boli svedkami včera a čoho sme svedkami dnes, to je absolútny unikát. Pán Mikloško chcel písať akúsi knihu slovenského parlamentarizmu. Aby koalícia zbabelo utekala pred opozíciou, tak to si zaslúži nejaký iný prejav ocenenia z ocenení, akých sme boli doposiaľ svedkami. Nuž čo, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení alebo boli prihlásení dvaja rečníci, pán poslanec Mikuš a pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Galbavý sa vzdal svojho vystúpenia.

    Takže, ako posledný z rečníkov prihlásených vystúpi pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor na návrh skupiny poslancov na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Niektorí moji predrečníci včera povedali, že len druhýkrát od vzniku samostatného Slovenska alebo Slovenskej republiky sme svedkami odvolávania predsedu parlamentu. Ale len prvýkrát sa stala tak bezprecedentná vec, že na príkaz samotného predsedu parlamentu sa do návrhu zákona nedostal odsúhlasený poslanecký návrh. Vysvetlenie, že to bolo po konzultácii s právnikmi, neobstojí, lebo predseda parlamentu aj po kritike opozície a následnej medializácii si neuznal svoju chybu ani nevysvetlil, podľa akého predpisu alebo akej kompetencie konal. Toto, si myslím, je a priori najdôležitejšie. Koniec koncov ani nepoznáme mená tých právnikov, poradcov. Takže, pán predseda, po tejto skúsenosti, by som už nedal na ich rady. Pýtal som sa sám seba, prečo to predseda Národnej rady urobil, prečo človek, ktorý o sebe hovorí, že je pragmatik a uprednostňuje vecné riešenia, takto fatálne zneužil svoje postavenie. Pán predseda totiž viackrát ukázal, že má dvojitý meter na niektoré situácie a problémy v Národnej rade, keď vecnosť a zdravý rozum idú do úzadia a uprednostnené je politikum. Ale má sa porušiť ústava? Na druhej strane uznávam, že pri niektorých problémoch vo vedení schôdzí Národnej rady pán predseda navrhol vecné riešenie. A aj sme išli podľa neho, napr. vtedy, keď išlo o uznesenie ku Kosovu. Pragmaticky navrhol spojenie rozpravy alebo podobne konal pri návrhu kompromisného vyhlásenia k stému výročiu v Černovej. Ale keď išlo o podobný problém, problém prerokovať petíciu o zdravotných poisťovniach pred rokovaním o návrhu novely zákona, ktorého sa táto petícia bytostne dotýkala, čo bolo nielen logické, vecné, pragmatické, ale aj úctivé k tým vyše 150 000 občanov, ktorí petíciu podpísali, tak pán predseda presadil zo svojej pozície, že sa prerokovala až na konci schôdze, vecne vlastne už zbytočne. Na schôdzi prerokujeme prezidentom vrátený zákon o sociálnom poistení a aj petíciu veľmi úzko súvisiacu s týmto zákonom. A opäť ako výsmech tým, ktorí ju podpísali, napriek opätovnej žiadosti zástupcov opozície je zaradená ako posledný bod programu.

    Dvojaký meter pána predsedu sa prejavuje aj v tom, akým spôsobom rieši, resp. nerieši vedenie schôdzí dvomi podpredsedami, porušovanie rokovacieho poriadku, komentovanie výstupov opozičných poslancov predsedajúcimi, odoberanie slova a tak ďalej. Spomínam si na kritiku nepriamych noviel zákonov zo strany poslancov Smeru v minulom volebnom období. Podotýkam, že dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. Ale teraz sa nepriame novely zákonov podávané poslancami Národnej rady a takisto ďalšie ministerstvami vypracované zákony, ktoré obchádzajú legislatívne pripomienkovanie tým, že si ich osvojujú a že ich predkladajú poslanci Národnej rady, predovšetkým strany Smer, stávajú úplnou samozrejmosťou na rokovaniach Národnej rady. Aká je to zmena od vyhlásenia pána predsedu o skvalitnení legislatívneho procesu? Tých dvojakých metrov nelogických, nevecných príkladov by sa našlo viac. A nebudem zdržiavať, pretože hovorili o nich moji predrečníci.

    Keď sa vrátim teda k otázke, prečo sa pán predseda odhodlal na krok, ktorý najväčšou mierou viedol k zvolaniu tejto mimoriadnej schôdze, tak si myslím, že politikum aj keď sa prejavuje stále viac, teraz sa prejavilo vo veľmi dôležitom bode programu, a to pri hlasovaní k zákonu. Myslím, že vecnosť sa vytratila, rozdiel rečí a skutkov sa prejavil v najnevhodnejšej chvíli, keď zlyhala poslankyňa spravodajkyňa, ministerka, ale aj celý poslanecký klub Smeru. Predseda Národnej rady však nemôže naprávať chybu, ktorá sa, mimochodom, môže stať, takýmto spôsobom, ktorý nemá nič spoločné, teraz parafrázujem slová klasika, s elementárnym prejavom demokracie a práva.

    Pán predseda, ak dnes nedostanete červenú a ostane pri oranžovej, čo je veľký predpoklad, berte to ako výstrahu pre to, aby ste kompetencie svojej funkcie predsedu parlamentu využívali pre a na všetkých poslancov a poslanecké kluby parlamentu rovnakým metrom, aby ste to, čo ste tak pekne povedali vo svojom úvodnom príhovore po zvolení za predsedu parlamentu, ste aj vecne plnili. A na druhej strane berte to ako výstrahu, že sa vždy ozveme adekvátnym spôsobom pri akomkoľvek porušení ústavy alebo zákona. Tentokrát je to návrh na vaše odvolanie, ktoré ja osobne podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa ako jediný pán poslanec Miššík prihlásil. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja sa dotknem tej časti prejavu pána poslanca kolegu Mikuša, kde hovoril o nerovnakom metri. Ja som včera o tom hovoril v mojom prejave, kde som poukázal na nerovnaký meter pri správaní sa pána predsedu parlamentu v súvislosti s petíciami. Hovorím o tej prvej petícii. Hovoril som o tom včera. Totižto až doteraz bývalo zvykom, že pri akejkoľvek krízovej situácii sa pán predseda parlamentu obrátil na ústavnoprávny výbor a žiadal ho o stanovisko k problému v zmysle výkladu rokovacieho poriadku. Vždy, opakujem, vždy, keďže má väčšinu vo výbore vládna koalícia o dvoch poslancov, rešpektovalo takéto rozhodnutie ústavnoprávneho výboru, príp. akési odporúčanie ústavnoprávneho výboru až na jeden jediný prípad, ktorý spomenul aj pán poslanec Mikuš vo svojom prejave. A to bolo odporúčanie ústavnoprávneho výboru o tom, že bod rokovania o petícii k zdravotným poisťovniam má byť predradený pred bod rokovania o samotnom zákone o zdravotných poisťovniach. Tam sa stalo po prvýkrát, pán predseda parlamentu, a ja som aj včera žiadal v mojej reči, aby ste sa potom k tomu vyjadrili, keď vôbec nezobral do úvahy toto uznesenie ústavnoprávneho výboru a zachoval sa tak, že už potom nebolo rokovať o čom. Ja som teraz veľmi zvedavý, pretože som podpredsedom ústavnoprávneho výboru a predpokladám, že aj petícia, ktorú sme doručili do parlamentu, by mala byť pridelená tomuto a gestorskému výboru, ako sa zachová a ako sa zachovajú aj poslanci vládnej koalície pri prerokúvaní tejto druhej petície, či opäť budú hlasovať za to, aby tento bod bol predradený pred bod rokovania o zákone ako takom. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám podal niektoré informácie. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič na návrh predsedu vlády odvolal dnes po 10.00 hodine z funkcie člena vlády Slovenskej republiky Miroslava Jureňu, povereného riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Pán Miroslav Jureňa si dnešným dňom 27. novembra 2007 začal uplatňovať mandát poslanca Národnej rady. Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zanikol mandát poslanca Mariánovi Haľkovi, ktorý nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Miroslava Jureňu. Zároveň pán prezident vymenoval poslankyňu Zdenku Kramplovú do funkcie členky vlády Slovenskej republiky, poverenej riadením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Týmto sa mandát pani poslankyne Kramplovej neuplatňuje. Prosím, aby uvedené skutočnosti vzala Národná rada Slovenskej republiky na vedomie. Ďakujem.

    O slovo požiadal v rámci rozpravy predseda parlamentu pán Paška. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Dúfam, že všetci kritici sú už v sále, aby mohli reagovať. Chcem hneď v úvode povedať, že naozaj som sa chystal vystúpiť tak, ako na to mám právo, na záver po rozprave. Ale keď som počúval tie názory z pléna o tom, aký som zbabelý a ako sa bojím, ako neviem reagovať, tak som si povedal, to snáď nestojí za to. Ja vám chcem povedať, že som sa v živote nebál nikoho a ničoho, len ľudskej hlúposti. A kedykoľvek, keď som s ňou konfrontovaný, a teraz mi odpustia všetci tí slušní ľudia, čo tu sedia, od včera poobedia som si toho teda vypočul dosť, nemám problém sa postaviť a povedať, čo si o tom myslím. Ratio je totiž to, čo z nás robí bytosti, ktoré posúvajú tento svet dopredu. To platí už niekoľko sto rokov dozadu. Ja už som vám to raz, pán Mikloš, povedal, že okrem tých vkladných knižiek a účtov treba niekedy zájsť aj do dejín ľudského myslenia a skúsiť pochopiť, kde je ten progres, o čom je humanizmus, o čom je racionalita. Ale nebudem to viacej rozoberať, ale po tom, ako som sa dozvedel, že som ten najväčší nepriateľ demokracie za 18 rokov, že som ten najväčší podvodník, manipulátor, že nerešpektujem vôľu občanov, že zneužívam právo, zneužívam ústavu, zneužívam rokovací poriadok, a už sa priznám, že napriek tomu, že som si zapísal niekoľko strán textu, už ani neviem, čo všetko tu na moju hlavu padlo, mi dovoľte predsa len reagovať a pokúsiť sa aspoň o aké také, znovu opakujem, racionálne postoje, pretože to je čosi, za čo sa nehanbím a čo mi je vlastné.

    Ja to skúsim najprv tým, čím to celé začalo. Schéma nepriateľov demokracie, boľševikov, komunistov, ľudí túžiacich po návrate pred rok 1989, no kľudne vám poviem, teda nikdy som po tom netúžil a netúžim po tom. A vôbec vás nebudem o tom presviedčať. Našťastie v mojom živote 50-ročnom sú za mnou ľudia a tisíce ľudí, s ktorými som robil či ako obyčajný šofér alebo robotník, alebo keď si ma ľudia zvolili ako riaditeľa, alebo ako podnikateľ, ktorí vedia kým som a čím som vnútri a na základe akých hodnôt žijem. A vôbec ma nezaujíma, čo mi tu vykladá Dzurinda alebo niekto, aký som a či som čestný alebo nečestný. Dôležité je, čo si myslia ľudia. Ale nedá mi, aby táto hrubá manipulácia s faktmi, hrubá manipulácia so zákonmi, hrubá manipulácia s ústavou a hrubá manipulácia s mechanizmom fungovania parlamentarizmu nezostala bez mojej odpovede.

    Začnem u vás, pán predkladateľ. Vy sa rád dostávate do polohy toho skutočne jediného kompetentného, znalého odborníka, analytika práva, vykladača. Dovoľte povedať niekoľko dôkazov o tom, že ste taký istý omylný človek ako každý iný.

  • Reakcia z pléna.

  • Ste. Tak skúste potom omyl nevyužívať na ataky a urážky. A dovoľte, aby som použil niektoré akty.

    Pri otvorení tejto schôdze ste bez hanby, emóciami presviedčali médiá, ľudí, každého, kto tu bol, o tom, ako hrubo manipulujem s rokovaním Národnej rady, ako pri mimoriadnej schôdzi zvolanej podľa § 17 na základe pätiny poslancov jednoducho o programe sa nehlasuje a každá musí byť. Pán poslanec, vždy sa o tom hlasovalo. A dokonca ste použili veľmi zlý príklad. Vy ste si nedali totižto ani tú námahu, aby ste si pozreli aj tretiu stranu. Vy ste presne človek, kto chce psa biť, palicu si nájde, lebo keď vám to vyhovuje, je váš výklad práva taký, aký je, keď vám to nevyhovuje, je iný. Dámy a páni, k tomu, čo povedal včera pán navrhovateľ o tom, že posledná schôdza 20. januára 2006, ktorú ste navrhovali, sa týkala privatizácie letísk, čiže neodvolaním prešla bez schvaľovania programu, vám poviem, vždy sa hlasovalo o schôdzi programu. Neviem, či to mám čítať. Ale ja vám to poskytnem, dobre. Sú tu ľudia z legislatívy, z organizačného odboru. A sú tu ľudia, ktorí našťastie sedia roky v tomto parlamente. Vždy sa o takejto schôdzi hlasovalo. Viete, čo ste použili? Vrátili ste sa ešte do čias pána Hrušovského, vtedy, áno, sa nehlasovalo. Viete prečo to tak bolo? Lebo padlo lietadlo a sme sa dohodli, že by bolo nedôstojné hovoriť o privatizácii letísk, keď nám zahynuli vojaci. Ale to je ten váš farizejský prístup, prísť pred médiá a povedať: „Paška je ten najväčší podvodník, ktorý zneužíva rokovací poriadok.“ Veľmi rád poskytnem aj médiám desiatky záznamov z 2., 3. volebného obdobia, ktoré dokazujú, že o každom programe schôdze, ktorá je zvolaná na základe rokovacieho poriadku, sa hlasuje a vždy sa tak hlasovalo.

    A druhé klamstvo. Ja som nehlasoval proti tejto schôdzi.

  • Hlas z pléna.

  • Povedali ste to. Prezentoval som sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán spravodajca, pán predkladateľ, pardon, kľud. Dobre?

  • Ja som sa prezentoval. Bolo by to naozaj z mojej podstaty nedôstojné, keby som sa bál vyjadriť svoj názor alebo bál počúvať názor. A znovu opakujem všetkým slušným ľuďom, pretože to je moje životné krédo, že kedykoľvek som pripravený počúvať a niesť zodpovednosť, ak ju cítim. Dnes ju necítim. A považujem všetky tieto ataky za hrubú manipuláciu. Ale o tom je demokracia. Pravdepodobne každý, kto ide do politiky, s tým musí počítať.

    A ešte trošku k pánovi Lipšicovi, k tomu geniálnemu vykladačovi ústavy, zákona, práva. Škoda, že tu nie je pán Hrušovský, ktorý včera plamenne rozprával o tom, ako čisto táto Národná rada využívala rokovací poriadok, ako čisto bez akéhokoľvek náznaku pochybenia uplatňovala rokovací poriadok. Pán poslanec, pamätáte si váš návrh z obdobia, ešte keď ste boli minister, na Trestný zákon?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pamätáte si ho. Pamätáte si tie zmätky, ktoré sprevádzali hlasovanie? A to je ten neomylný akt. Dobre? A teraz počúvajte skutočne vážne, keď ja počúvam, ako hrubo manipulujem s rokovacím poriadkom, tak si dovolím prečítať, a dúfam, že to médiá zaregistrujú, čo povedal pán predseda Hrušovský, keď došlo k zmätku a nezmyslu, ktorý, samozrejme, nevyhovoval vtedajšej vládnej koalícii, ktorá je dneska čistá, ktorá hovorí o tom, ako to všetko perfektne fungovalo. Hovorím o tom, ako pri hlasovaní o veľa pozmeňujúcich návrhoch sa manipulovalo zo strany vedenia Národnej rady, ale aj samotného ministra. Najprv vyhlásil pán predseda Hrušovský prestávku, pretože bolo zrejmé, že opäť dochádza k situácii, keď pravdepodobne neprejdú zámery tak, ako ich mal pripravené pán minister. A teraz počúvajte, čo sa stalo po prestávke. Ten veľký predseda, bezúhonný, čistý dodržiavateľ práva a ústavy hovoril: „Vážené pani poslankyne, páni poslanci,“ a teraz to počúvajte, „v záujme vyššieho cieľa a vyššieho princípu, ako neschváliť dobré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, tak ako ich predniesol pán spoločný spravodajca a schválil gestorský výbor, pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády požiadal o vystúpenie.“ Nemal na to nárok. Pán predseda Hrušovský, aký je rozdiel medzi manipuláciou a tým, z čoho mňa obviňujete? Robili ste to bežne v záujme svojej predstavy.

  • Hluk v sále.

  • Pán bývalý minister spravodlivosti, na to vzatie, chcem vás upozorniť, ste nemali právo. Ústavnoprávny výbor rozhodol, a je to v judikáte, že vláda je kolektívny orgán a že jednoducho ste na to nemali právo.

    Ale poďme ďalej pri tej čistote procedúr, pretože o tom je tá podstata, vytvoriť predstavu o mne ako človeku nekompetentnom, človeku, ktorý nie je schopný zvládnuť situáciu, človeku, ktorý manipuluje, ktorý zneužíva. Odmietam to a budem to odmietať.

    A poďme ešte na niekoľko dobrých príkladov.

    Často aj dnes tu padlo odvolanie sa na ústavnoprávny výbor. Áno, § 146 jasne hovorí, ak je pochybnosť o vedení, na návrh poslanca bez rozpravy rozhodne Národná rada o tom, či ústavnoprávny výbor rozhodne. Pri 42. schôdzi 18. mája 2005 došlo pri návrhu pána Ďaďa k problému. A žiadal o to, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko. Ako reagoval pán Hrušovský? „Panie poslankyne, páni poslanci, je vecou ústavnoprávneho výboru, či sa rozhodne prerokovať tento návrh alebo nie. Zatiaľ nikto z členov ústavnoprávneho výboru nežiadal prerokovať v ústavnoprávnom výbore tento návrh. Vy nie ste členkou ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňa,“ reagoval na pani Katarínu Tóthovú. A nedal ani len hlasovať o návrhu, ktorý predložili najprv pani poslankyňa Tóthová a potom pán poslanec Burian.

  • Tak ako je to, pán predseda Hrušovský, s tým výkladom toho zákona o rokovacom poriadku?

    Ale poďme ďalej, pretože tie perly ducha prídu ešte na záver. Rokovalo sa napr. 5. novembra 2003 na 18. schôdzi o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predstavte si, že pán poslanec Cabaj, nie je tu, ktorý je poslancom aj v tomto období, predkladal návrhy. Neprešli. Ale v záujme vyššieho princípu morálneho, právneho vtedajšej pravicovej koalície pán Hrušovský dal kľudne hlasovať a pánovi Malchárkovi tie isté pozmeňujúce návrhy prešli napriek tomu, že je to v rozpore s ústavou a v rozpore s rokovacím poriadkom.

  • A len to prečítam. Pán poslanec Cabaj vtedy, a je to zo záznamu, hovoril: „Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem upozorniť v treťom čítaní na skutočnosť, že pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní sa o niektorých návrhoch hlasovalo dvakrát. Nech je to pre zápis.“ Opäť, samozrejme, čistota rokovacieho poriadku je nadovšetko.

    Ale poďme na naozaj to najhrubšie porušenie ústavy a rokovacieho poriadku, ktoré sa tu v minulom období udialo. A už to tu počas rozpravy odznelo. Bol to ten návrh pani poslankyne Tóthovej spojiť spokojnosť alebo nespokojnosť s interpeláciou s hlasovaním o dôvere. Len pre tých, ktorí si nepamätajú, pripomeniem, vládna koalícia nemala dostatok hlasov na to, aby vedela potvrdiť sedemdesiatšestku, čo je nevyhnutné pre to, aby v každej demokratickej krajine mohla ktorákoľvek vláda legitímne vládnuť. Len na Slovensku mohol Dzurinda vládnuť, nemal väčšinu, ale vždy, keď ju potreboval, si ju vedel kúpiť.

  • A to bola metóda, ktorou pôsobil a ktorou dehonestoval parlament.

    A teraz si predstavte, dámy a páni, ako reagoval po všetkých tých prestrelkách o tom, aká je to alebo aká to nie je právna tupina, pán predseda Hrušovský. A dovolím si citovať: „Ja neberiem žiadnemu poslancovi právo, aby využíval rokovací poriadok a Ústavu Slovenskej republiky na podávanie akýchkoľvek návrhov uznesení v tomto parlamente. Nakoniec je to ústavné a legitímne právo každého jedného z nás,“ a teraz počúvajte, „ale ak cítime, že existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici, ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť týchto právnych predpisov, ktorými sa tu v Národnej rade máme pri našom rokovaní riadiť.“ „Veľmi rád vás privítam na pôde komisie pre rokovací poriadok,“ pán Hrušovský, právnych nezmyslov? A zneužili ste svoje postavenie. A porušili ste rokovací poriadok. A jednoducho vy mne to idete hovoriť, keď ja od začiatku, a na tom trvám, hovorím, že som sa snažil riadiť zdravým rozumom? A ešte raz to prečítam: „Ak existujú právne nezmysly, ktoré naozaj sú tak, by som povedal, transparentné, tak by malo byť na nás, aby sme ako rozumní právnici a ako zodpovední poslanci nevyužívali nedokonalosť.“ Vy mňa idete obviňovať, že som sa len pokúsil hľadať riešenie v situácii, keď neexistoval precedens, keď neexistoval návod, keď existovala len jediná snaha, naozaj dosiahnuť to transparentným spôsobom, transparentným, a nie podvodom.

    Dámy a páni, ten čistopis alebo návrh bol zavesený v zmysle zákona, žiadny podvod to nebol. Myslíte, že som mal podvádzať tým, že tam dáme nejaké opatrenie? Nesúhlasím s vami a budem neustále oponovať.

    Dámy a páni, je pravdou, že je mi táto situácia veľmi ľudsky nepríjemná. Neodporujem, osobne som presvedčený, že, tak ako som to povedal, snažil som sa využiť všetko to, čo mi dáva mandát, čo mi dávajú príslušné právne normy. A nakoniec to riešenie bolo také, aké bolo.

    Keď som išiel do tejto sály, rozmýšľal som, ako reagovať na všetku tú snahu o zneužitie tohto problému, na to, aby niekto, kto evidentne nemá ako inak osloviť voliča, nemá ako inak ponúknuť programovú alternatívu, nemá ako inak zabezpečiť, aby aj v budúcnosti bol schopný spravovať túto krajinu štandardným demokratickým spôsobom, a nie spôsobmi, na aké sme boli 8 rokov zvyknutí, to nemohol urobiť. Všetci tí, čo ma poznajú, vedia, že nie som človek, ktorý nie je schopný sa obhájiť v akýchkoľvek situáciách. A potom som si povedal, viete, že to biblické, že kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, mi pravdepodobne bude bližšie napriek tomu, že sa vôbec netajím, že sú tu ľudia, na ktorých by skôr platilo, že kto do teba kameňom, tak ty doňho kvádrom. Ale v princípe nie som takýto človek, pretože si naozaj vážim všetkých slušných ľudí. A je to spôsob, akým sa snažím existovať.

    Viete, ťažko sa komunikuje s človekom, ako je Dzurinda, viete, výpravca, u ktorého vlak raz ide alebo raz nejde, ak sa dostane do situácie, ktorá má mieru flexibility a zodpovednosti. Ťažko sa mi reaguje na ataky, ktoré majú hrubý, osobný podtón, a potom som si povedal, že to nestojí za to jednoducho u ľudí, ktorí nemajú tejto krajine čo ponúknuť, a vidím to aj na politických postojoch, odvolávaní predsedu, odvolávaní predsedu vlády, ataky na ústavných činiteľov. Čo keby ste tak skúsili tých svojich voličov presvedčiť nejakým alternatívnym, pozitívnym programom, hodnotami? Čo keby ste im tak skúsili zvýšiť kvalitu života? Viete čo vás najviac trápi? Ja som naozaj dlho rozmýšľal nad tým. Vám vadí, že už sa nedá dnes manipulovať. Viete, človek, ktorý nikdy nevyhral voľby, ale 8 rokov vládol a naučil sa, že jediným legitímnym spôsobom je manipulácia, asi ťažko pochopí

  • , že ľudia dnes na Slovensku oceňujú hlavne to, že sa zlepšuje kvalita života, že je tu kľud, že je pokoj, že sa staráme o ľudí, že prichádzame, a preto stúpa aj dôveryhodnosť tohto parlamentu, a o tom svedčia aj štatistické prieskumy, že sa snažíme prijímať také zákony, ktoré zlepšujú kvalitu života, a jednoducho preto je taká vysoká dôvera. A to vám vadí. Vy viete, že vy alternatívu hodnotovú a programovú nemáte. Viete len manipulovať, rozvracať a vnášať do spoločnosti nepokoj.

  • Ja sa naozaj na tomto odmietam podieľať a chcem vyjadriť opäť to krédo, ktoré som tu vyjadril aj pri svojom nástupe. Bez ohľadu na to, či ma odvoláte alebo neodvoláte, chcem povedať všetkým ľuďom, že mojou absolútnou prioritou je ľudí spájať, snažiť sa o to, aby to, čo je pre väčšinu spoločné, to dobro sa podarilo aj presadiť. A bez ohľadu na to, čo budete o mne rozprávať, bez ohľadu na to, čo budete po mne vykrikovať, jednoducho nezmením svoje životné krédo. A skončím myšlienkou. Keď som pred ôsmimi rokmi vstupoval do politiky, bolo to v roku 1999, priateľ, ktorý pôsobí v politike a pôsobil v nej ďaleko dlhšie, mi povedal: „Paľo si si vedomý, do čoho ideš? Zomelie ťa to, zomelie ťa to.“ A ja som povedal nie, budem sa snažiť, aby som ja vniesol niečo nové, aby som hovoril, ako myslím, a presadzoval to, o čom som presvedčený. A napriek tomu, že aj po včerajšku, aj po dnešku mu dávam veľmi za pravdu, som presvedčený, že treba vydržať a treba bojovať s hlúposťou, treba bojovať so spôsobmi, ktoré neposúvajú spoločnosť ďalej, treba bojovať so všetkým tým, čo robí život horším. A treba sa celou váhou osobnosti zasadiť o to, aby aj Slovensko išlo ďalej a aby aj ľudia na Slovensku sa mali lepšie. Ja sľubujem všetkým tým, ktorí mi dali mandát a ktorí mi veria, že urobím všetko pre to, aby to tak bolo. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, čo odchádzate, ešte keby ste zostali na miestach a vytiahli si karty v súvislosti so zmenami, ktoré som prečítal. V poslaneckých radoch potrebujeme dať zase na poriadok hlasovací systém, čiže vytiahnuť karty a po chvíli ich vrátiť naspäť. Poprosím všetky panie poslankyne a pánov poslancov, aby tak urobili. Koľko potrebujete na to, technici?

  • Odpoveď v pléne.

  • Hotovo? Treba to vytiahnuť a vložiť. Už je to vybavené. Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie.

    Teraz dám slovo faktickým poznámkam na vystúpenie pána predsedu Pašku. Do faktických poznámok ako prvý sa prihlásil pán poslanec Dzurinda, potom sú prihlásení pani poslankyňa Sabolová, Fronc, Mikloš, pán poslanec Brocka, Mikloško, Miššík, Abrhan, Kahanec, Frešo, ešte mi to posuňte, Kvorka, Košútová, Jarjabek a ako posledný pán poslanec Štefanec, ešte pán Janiš ako posledný. Dobre? Končím možnosť ďalších prihlášok vo faktických poznámkach.

    Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, viete, o čom bolo vaše vystúpenie? Vaše vystúpenie bolo pokusom odviesť pozornosť od vašich zlyhaní ako predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Môžete dať do toho viacej alebo menej emócií, ale nepodarilo sa to, pán predseda Národnej rady. Je to priehľadná finta, ktorú používate stále. Vy ste zlyhali ako predseda Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, buďte taký láskavý, ja sa zhováram s pánom predsedom Národnej rady. A prosím o čas. Ja počkám. Prosím si nový čas.

  • Ja viem, ja to zariadim všetko, ale vystupovať môžete, nech sa páči, dajte čas pánovi Dzurindovi.

  • Ale, predsa sme tu ústavní činitelia...

  • ..., ktorí sa rozprávame o vážnych veciach. Ja to chcem zopakovať. A prosím, aby som mal dve minúty.

  • Pán poslanec, zopakujete to, dostanete nový čas.

  • Ale aj ja mám svoje vysvetlenie, pretože nebudete diskutovať ako proste za stolom. Vy môžete zareagovať, potom zase môže zareagovať on, pán predseda Paška. Ale urobíme to tak, aby sme vedeli, že toto nie je podstatné. Podstatné je vaše stanovisko, čo poviete, a potom, kto na to ako zareaguje. Nech sa páči, nový čas pánovi Dzurindovi. A môžete s novým časom začať.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Teda znovu zopakujem, vystúpenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo pokusom odviesť pozornosť od jeho zlyhaní ako predsedu Národnej rady. Pán predseda Národnej rady, my predsa neodvolávame ani pána Lipšica, neodvolávame ani predsedu Národnej rady, ktorý by sa volal Pavol Hrušovský. Stratili ste tu veľmi veľa času úplne bezvýznamne, pretože dnes alebo včera padol návrh a dnes budeme hlasovať o vašom odvolaní, o vašom zlyhaní. Pán predseda Národnej rady, koľko času ste zo svojho vystúpenia venovali obhajobe tomu, o čom my hovoríme, vášmu zlyhaniu? Koľko času ste tomu venovali? Vy ste urobili flagrantný podvod so zákonom, o ktorom hovoria mimovládne organizácie, médiá, opozícia, podvod pán predseda Národnej rady. Tomu ste venovali dve vety. Ostatnému ste nevenovali ani jednu jedinú. Pán predseda Národnej rady, prečo pohŕdate občanmi tohto štátu? Ako často chodia do Národnej rady Slovenskej republiky petície občanov? Prečo si z týchto ľudí robíte iba nástroj, keď idú parlamentné voľby, aby ste im nasľubovali hory-doly, pričom keď vyjadria svoj občiansky názor, vy bezbreho týmto názorom pohŕdate? Prečo ste manipulovali rokovania s petíciami tak, aby nemohli prísť na rad Národnej rady skôr ako príslušný zákon, ktorý petíciu vyvolal? Veď sú to flagrantné kroky proti elementárnym zásadám demokracie. Pán predseda, tomu ste nevenovali ani jednu jedinú vetu. A len ste nás presvedčili o tom, že na pozícii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky by ste po dnešku naozaj nemali byť.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda parlamentu, vo svojej reči ste hovorili, že chcete niesť zodpovednosť. Ale ak chcete niesť zodpovednosť, musíte vedieť pri tom, ak nesiete zodpovednosť, priznať aj chybu, ak k nej dôjde, ale nie komentovaním, ktoré ste tu dnes ďalej zavádzali, a manipulovali ste s ním, ale tým, že som očakávala na záver vašej reči, že poviete, prepáčte, možno sa stala chyba, aspoň možno, ak nie určite.

    Použili ste takú frázu, či hrubo manipulujete. Áno, manipulujete pán predseda, lebo aj tými príkladmi, ktoré ste tu uviedli a na ktoré budú určite kolegovia reagovať, prečítavaním zo stenozáznamov, ste účelovo použili argumentáciu, ktorá nesúvisí s týmto pokusom alebo s touto schôdzou, lebo vy ste sa pokúsili o zmenu zákona, ktorý prijala Národná rada, a dali ste pokyn, ktorý ste verejne priznali. A to je manipulácia.

    Pán predseda, hovoríte, že je ľudsky nepríjemná táto situácia. Ale štýl, ktorý ste zvolili, bol na vás, ako som si myslela, dodnes. A tónom irónie, ktorý ste dnes začali používať, pohŕdaním vôbec ako človekom, ktoré ste dnes prejavili, ste jasne ukázali, že toto je vaša podstata a že vo vás je akýsi syndróm, ktorý ste sa naučili od predsedu vlády, akéhosi totalitného spôsobu vládnutia. A zneužívate pozíciu tým, že aj urážate a že dokonca dnes ste aj klamali. To som si nemyslela dodnes, že to robíte. Ale očakávala som od vás, že vy ako druhý muž v štáte, nie ako tretí muž, pán premiér Fico, ale ako druhý muž v štáte budete oveľa, oveľa hrdší a tú zodpovednosť, o ktorej ste hovorili, prenesiete tým, že sa na záver svojho vystúpenia ospravedlníte...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda Národnej rady, pán Paška, hovorili ste o tom, ako ťažko sa vládne, keď vláda potrebuje získať 76 hlasov. Ale keď celý čas o tom uvažujem, zdá sa mi predsa len lepšie uchádzať sa o hlasy a presviedčať poslancov a získať 76 hlasov, ako mať 85 a byť opitý mocou, pretože to, čo sa tu deje, je dôsledok toho, že ste naozaj opitý mocou a neschopný a nie ani ochotný pochopiť, čo ste urobili. Vy plne napĺňate to staré latinské: Honores mutant mores. Jednoducho pocty menia mravy. A zmenili ste sa. Áno, pán predseda, v mravoch ste sa zmenili na tejto pozícii. A aj vaša argumentácia, prepáčte, že to poviem, bola argumentácia, ktorá mi veľmi pripomínala malého Joja, keď malý Jojo rozbije okno a povie: „Viete, Miško držal tiež skaly v rukách.“ A toto bolo vaša argumentácia vracajúc sa k pánovi Hrušovskému. Ja vám poviem, aký je rozdiel v tom, čo sa dialo za pána Hrušovského ako predsedu Národnej rady a za vás. Aj my aj teraz, neraz v niektorých problémoch, keď ste sa obrátili na opozíciu, či je všeobecný súhlas, sme to jednoducho pochopili a postupovali podľa zdravého rozumu. Ale to, čo sa vám udialo, a nechcem hovoriť, že možno v tom nebolo aj bona fide, bolo, že ste prepisovali zákon. A to je kardinálna chyba. Každý z nás by bol očakával, že sa ospravedlníte, a mohli sme ísť ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, vaše vystúpenie dokázalo to, o čom tu hovoríme dva dni. A vy ste to znovu naplno potvrdili, že necítite žiadnu zodpovednosť, že sa k tomu vlastne hrdo hlásite.

    Vaše, dovolím si povedať, trápne pokusy argumentovať tým, čo sa dialo v minulom volebnom období, sú naozaj trápne, pretože, po prvé, podľa môjho názoru sa od doby, keď sa tu odvolával, ste tu neboli ani vy, ani ja, poslanec Gaulieder pod vedením terajšieho prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vtedy viedol parlament, tu nič podobné až dovtedy, kým ste neposlali iný zákon, aký bol schválený, nestalo. Ak aj došlo k pochybeniam, určite k nim došlo aj počas posledných ôsmich rokov, lebo mýliť sa je ľudské a pretože kto robí, robí aj chyby. Ale chyba takéhoto rangu, takéhoto významu, ku ktorej sa hrdo hlásite, sa tu od odvolávania Gauliedera nestala.

    A po ďalšie. Ak sa aj diali v minulosti chyby, prečo ste z toho nevyvodzovali politickú zodpovednosť? Prečo ste vtedy nekonali, nenavrhovali odvolanie tých, ktorí podľa vás takéto niečo robili? Voľby vystavili účet politickej zodpovednosti za všetko, čo sa dialo do roku 2006. A vy sa tu opakovane, tak ako pri odvolávaní ministrov, ktorých sme odvolávali, tak teraz pri tejto dvojdňovej rozprave, neviete brániť inak, len trápnym vyťahovaním toho, čo podľa vás bolo také isté alebo dokonca ešte horšie. Boli voľby, pán predseda parlamentu, boli voľby v júni 2006. Tie položili účet politickej zodpovednosti. Dnes sa tu zodpovedáte za to, čo ste urobili. A musím povedať, že vaše vystúpenie bolo ďalším veľmi sebavedomým prihlásením sa k tomu, že necítite žiadnu zodpovednosť. Preto by ste predsedom parlamentu byť nemali.

  • Vážený pán predseda, po toľkej rozprave si uvedomujem, vy si asi nemôžete priznať chybu. My sa vám už dva dni snažíme vysvetliť, čo je dôvodom na vaše odvolanie. Tých dôvodov bolo veľa, ale ja chcem zdôrazniť jeden. Ten jeden stačí. To je tá hrubá chyba, ktorú ste urobili nakoniec, prepisovaním schváleného zákona. Tak ako u výhybkára, keď zle prehodí výhybku, raz zle prehodí výhybku a zrazia sa vlaky, je to v jeho prípade dôvod, že skončil. A môže darmo hovoriť, že nepije, nefajčí, že nemal žiadnu autonehodu, že nebije manželku, jednoducho skončil. Pán predseda, my vás teraz neodvolávame preto, že ste zle prehodili výhybku, lebo my tu v Národnej rade neprehadzujeme výhybky. Vás berieme na zodpovednosť za jednu hrubú chybu. A vy si to ani dnes po takej dlhej a zrozumiteľnej rozprave stále neuvedomujete.

  • Pán predseda parlamentu, odvolávanie predsedu parlamentu, predsedu vlády, ministrov nie je príjemná vec. To každý, kto to má za sebou, vie, že to je istá, by som povedal, aj skúška človeka, aby obstál.

    Pán predseda parlamentu, zákon naozaj mení tvár krajiny. A tam sú tri podpisy, prezidenta, predsedu parlamentu a predsedu vlády. Vy ako posledná inštancia parlamentu ste svojím podpisom chceli potvrdiť to, že ste urobili chybu. Proste nejakým spôsobom ste to chceli pretĺcť. A nijakým spôsobom ste nevyjadrili, že asi ste to tak nemali urobiť. Opozícia na to reaguje tak, že dáva návrh na odvolanie. Ja sa vás pýtam, čo je na tom politicky nekorektné. Ja môžem rešpektovať to, že vy tú chybu nepriznávate, ale vy musíte rešpektovať to, že my reagujeme na to tak, že vás politicky odvolávame.

    A ja vám chcem povedať dôkaz toho, že to bola chyba. Bez ohľadu na to, ako toto hlasovanie dopadne, ja som presvedčený, že v slovenskom parlamente už nikto nikdy žiadny predseda parlamentu si takúto chybu nedovolí urobiť. To je dôkaz toho, že to bola chyba a že tento krok opozície je politicky odôvodniteľný a korektný.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, rokujeme o vašej manipulácii so schváleným zákonom. Vy ste sa vyjadrovali k minulému volebnému obdobiu. Možnože ste mohli hovoriť ešte o pánovi Migašovi, možno ste mohli hovoriť o pánovi Gašparovičovi. Vo vašom vystúpení ste povedali, už sa nedá manipulovať. A ja som tam trošku cítil možno aj smútok alebo ľútosť. To, čo vám vytýkame, je práve manipulácia so schváleným zákonom. A či sa vám to už páči alebo nepáči, žiaľ, tak ako politický príbeh pána Gašparoviča bude navždy spojený s odnímaním mandátu pána Gauliedera, tak politický príbeh pána Pašku bude, žiaľ, navždy spojený s manipuláciou so schváleným zákonom, nech toto hlasovanie dopadne akokoľvek.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, spomínali ste, že situácia je ľudsky nepríjemná. No to iste každý uzná, ale v takejto situácii boli x-krát aj ministri bývalej vlády, bývalých vlád. A neprejavovali také emotívne vyjadrenia a reakcie a ich poslanci sedeli v tejto sále. Ak by ste nepoužívali v Smere spôsob, že základné pravidlo je nepriznať chybu, tak tieto situácie vôbec nemuseli vzniknúť, lebo priznať si chybu nie je slabosť, lebo sila priznať sa a ospravedlniť sa je sila.

    Takisto ste hovorili, že vám záleží na tom, aby bol dobrý vývoj a že ľudia oceňujú, že je kľud a pokoj. No populizmus, si myslím, nemá dostatočnú trvanlivosť. A je len otázka času, kedy aj populizmus zúčtujú voliči.

    A že chcete presadiť dobro? No poviem pár príkladov. Je skutočné dobro pre občanov populistický vianočný príspevok vo výške 1 500, 2 000 korún alebo valorizácia dôchodkov o nejakú výšku 500 korún mesačne, ktorá by znamenala ročne prínos 6 000 korún? Je naozaj dobro pre občanov populistický a nekoncepčný príspevok na prvé dieťa, zvýšený o 11 000, alebo zvýšenie prídavkov pre všetky deti a podpora rodín? Mne to pripomína taký populizmus zo starých čias, keď na tribúne rečník rečnil: „Súdruhovia,“ dnes môžeme hovoriť o občanoch, „máme sa dobre, mali sme sa dobre a budeme sa mať dobre.“ Avšak spod tribúny znelo: „A my?“ Ďakujem.

  • Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Zareagoval by som na vystúpenie pána predsedu Pašku.

    V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že toto nie je osobná vec, keď odvolávame jeho ako predsedu parlamentu. Nemá to s jeho osobou ako človekom veľa spoločného. Je to o funkcii, pán Paška, o ktorej sa domnievame, že ju nezvládate. A všetky tie naše príhovory smerovali k vám ako k predsedovi parlamentu.

    Druhá vec, ktorá ma vyrušila, bola, keď ste hovorili o tom, ako ste hlasovali o tejto schôdzi samotnej. Ja vás musím technicky upozorniť, že tým, že ste nehlasovali, ste ale zvýšili kvórum, inými slovami, kládli ste väčšiu bariéru tomu, aby sa program schôdze schválil. Je to technicky naozaj tak.

    Tretia vec, ktorá mi príde, je, že spochybňovanie mandátu opozície, aj vy ste sa k tomu, bolo to síce trošku jemnejšie ako u pána premiéra, prihlásili. To je niečo, čo, si myslím, nepatrí do úst predsedu parlamentu, ktorý má ambíciu ľudí spájať. Inými slovami, vidím tam rozpor medzi tým, čo hovoríte, a tým, čo zároveň aj konáte.

    A štvrtá vec, ktorá mi príde. Uvidíme možno už o niekoľko málo hodín, ako veľmi ste si zobrali k srdcu pripomienky opozície, či naozaj ste autoritatívne zakročili voči pani ministerke, ktorá tu komolí meno našej kolegyne, alebo či ste zakročili voči tým svojim podpredsedom, ktorí bezdôvodne zneužívajú rokovací poriadok a odoberajú poslancom slovo, skáču im do reči a iným spôsobom narušujú ich vystúpenia v zmysle vášho hesla vášho predsedu, ktorý hovorí: „Ja hovorím, opozícia by mala mlčať.“ No mlčať nebudeme ani teraz, ani v tých ďalších prípadoch a, samozrejme, vyjadríme tento svoj názor aj v hlasovaní o dôvere ku vám. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kvorka. Nie je prítomný? Tak nebude hovoriť.

    Pani Košútová, nech sa páči. Pani poslankyňa nie je prítomná.

    Pán Jarjabek je prítomný. Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Paška, by som začal tým, čo som tuná už raz povedal, že naozaj, a myslím to úplne vážne, tie prvé štyri roky v opozícii sú najťažšie. Tie prvé štyri roky sú v opozícii najťažšie aj vzhľadom na tých osem rokov v koalícii. V tých ďalších štyroch rokoch, tam už potom má človek taký iný pohľad, vyrovnanejší. Nech by povedal v tejto chvíli pán predseda Národnej rady čokoľvek, tie odpovede z tej ľavej strany by boli tie isté. Čiže je to úplne zbytočné. Som rád, že táto fraška sa pomaly končí. A to, že to bola vymyslená fraška a schôdza, už predostrel aj poslanec Dzurinda, ktorý nepriamo avizuje ďalšiu schôdzu na odvolávanie premiéra tejto vlády. Takže, bohužiaľ, opäť bude takáto fraška. Len dúfam, že tie diskusné príspevky vám páni asistenti aspoň trošku pozmenia tak, že teda aspoň za tie slová „predseda parlamentu“ bude vložené slovo „premiér“. Inak, samozrejme, bude všetko absolútne to isté, s tým rátame, tiež nebudú na tieto veci odpovede, tiež tu bude plný kopec demagógie. Nuž ale máte na to právo a vydržíme, zvykli sme si na to. Takže keby sme sa náhodou nevideli, želám príjemné Vianoce.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán predseda Národnej rady, bol som sklamaný z manipulácie so zákonom z vašej strany. A bol som sklamaný aj z vášho vystúpenia, ktoré sme tu teraz zažili.

    Určite sa všetci zhodneme na tom, že mýliť sa je ľudské. To nikto nespochybňuje. A ja osobne nepoznám neomylného človeka. Ale chyby môžu byť úmyselné a neúmyselné. A v tomto prípade evidentne išlo o úmyselnú chybu, úmyselnú manipuláciu so zákonom. A čakal som, že vo vašom emotívnom prejave nastane chvíľa, keď sa aj ospravedlníte. Bohužiaľ, k tomuto nedošlo a tohto sme sa nedočkali. To ma osobne sklamalo. Namiesto toho sa znižujete k trápnej taktike znevažovať tých, ktorí vyjadrujú iný názor ako vy. Vaše prejavy netolerancie predovšetkým voči opozičnému lídrovi boli podľa môjho názoru trápne. Pán predseda, ja vám chcem pripomenúť, že tento človek doviedol túto krajinu do Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a za vedenia tohto človeka Slovensko zrealizovalo zmeny, ktoré nám závidí celý svet, celá Európa a z ktorých žijú ľudia. Týmito zmenami sa zlepšila životná úroveň ľudí a z nich stále ešte teraz žijete.

    Pán predseda, to, čo ste hovorili, to nebolo k veci, lebo dnes neodvolávame opozíciu, ale odvolávame vás. Vy, bohužiaľ, ľudí nespájate, ale rozdeľujete. A ten chlieb, ktorý ste do nás hodili, bol poriadne natvrdnutý.

  • Ďakujem za slovo. Rozmýšľam nad touto schôdzou a úprimne vám poviem, pán predseda Národnej rady, že som sklamaný. Na jednej strane by som sa mohol tešiť, že konáte pod tlakom opozície. To ste povedali v úvode svojho vystúpenia. Reagovali ste na to, že sme vás v rozprave stlačili k tomu, aby ste vystúpili v rozprave, a nie v záverečnom slove, keď sa nedá reagovať. Priznali ste, že pod tlakom nás ste vystúpili v rozprave. Pod takým istým tlakom nás, opozície, ste neposlali prezidentovi to, čo ste chceli poslať, zmanipulovaný zákon. Toto mňa mohlo tešiť, ale mňa to vôbec neteší.

    Predkladateľov ste obvinili z hrubej manipulácie. Predkladateľov tohto návrhu na vaše odvolanie ste obvinili z hrubej manipulácie. Vo svojom príhovore ste sa ani nedotkli toho, čo sa dialo po schválení zákona o sociálnom poistení, ničoho o vašom pokuse, podvode meniť tento zákon, ničoho o vašej manipulácii so schváleným zákonom, ničoho o vašom pokyne na vykonanie zmeny v čistopise. Bol to len hnev, nenávisť a urážanie. A z toho som veľmi, veľmi smutný.

  • Skončili ste, pán poslanec?

    Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán predseda parlamentu Paška.

  • Ďakujem. Nebudem reagovať na to, ja budem reagovať len na jedinú faktickú poznámku, ktorú považujem za jednak racionálnu aj jednak prednesenú veľmi korektne. A chcem na ňu reagovať, pán poslanec Mikloško, lebo skutočne to vaše vystúpenie bolo pre mňa jediné akceptovateľné. Len ja som nehovoril o nekorektnosti samotného toho spôsobu. Ja rešpektujem návrh, to vaše videnie. Ja už som hovoril o tom, že aj pojmovo, aj obsahovo to klišé má na môj vkus aj ľudsky, nielen politicky veľmi vulgárnu podobu.

    A týmto teraz zároveň odpovedám aj všetkým tým, ktorých sa to týka, a znovu to zopakujem, ak niekto kedykoľvek, samozrejme, ak zostanem a ma neodvoláte, bude mať snahu o vecnú komunikáciu, a to argumentmi a pojmami, ktoré ja považujem za slušné, tak to budem robiť. Ale vy ste ma tu, nehnevajte sa, pán Janiš, Dzurinda, odvčera častovali takými prívlastkami, že nie som človek. Napriek tomu si myslím, že si tí ostatní slušní, ktorí tu sedia, zaslúžia, aby som na to nereagoval. Čiže na ostatné nebudem reagovať.

    Ale znovu opakujem, pán Mikloško, problém nie je to moje odsúdenie nekorektnosti, zvolania schôdze, návrhu na odvolanie. To všetko patrí k tomu. Patrí k tomu aj ten pohľad na to, či to bolo alebo nebolo pochybenie alebo či existuje aj iná alternatíva alebo existovala iná alternatíva. To je všetko v poriadku. Ale ten spôsob interpretácie, to je čosi, čo som považoval za nekorektné. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otvorene hovorím, hodlám ukončiť rozpravu, ale neporušíme rokovací poriadok. Vystúpi navrhovateľ, pán Lipšic.

    A potom chcem informovať o tom, že všetci, čo boli písomne prihlásení za kluby, písomne prihlásení, ústne prihlásení, možnosť už vyčerpali. Takže už budú mať možnosť hovoriť len v súlade s rokovacím poriadkom niektorí poslanci. To znamená...

  • Reakcie z pléna.

  • Odpovede z pléna.

  • On vystupuje ešte v rozprave, lebo ja som neukončil rozpravu. A posledný vystúpi v rozprave pán podpredseda parlamentu a dosť, pretože urobíme si tu precedensy, o ktorých sa potom budeme možnosť baviť zbytočne na iných schôdzach. Dobre? Ďakujem aj vám za spoluprácu.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Áno, pán predsedajúci, ďakujem. Ja vystúpim teraz s reakciou na pána predsedu Pašku a potom na záver ako navrhovateľ.

    Pán predseda, povedali ste vo svojom úvode, že sa nikoho a ničoho nebojíte. Obávam sa, že sa nebojíte ani porušovania ústavy, ani porušovania zákonov. Včera ste mali tuná rôzne průpovídky o tom, kde by bolo treba ísť na psychoanalýzu. Odborníci tvrdia, že sú ľudia, ktorí sa nikoho a ničoho neboja, ale tí sú v starostlivosti odborných inštitúcií. A ja verím, že vy ním nie ste, pretože vy sa bojíte, pán predseda. Vy tým, že ste nepodporili návrh programu, sa bojíte tejto schôdze.

    Ja som, pán predseda, hovoril pravdu. Ja som nepovedal včera, že ste hlasovali proti programu schôdze. Ja som povedal, že ste program nepodporili, čo malo inak za následok úplne rovnaké niečo, ako keby ste hlasovali proti. Úplne to malo rovnaký efekt. Očakával by som od vás, keď ste ma obvinili z klamstva, že by ste si prečítali stenografický záznam a aby ste sa mi verejne ospravedlnili.

    Áno, aj v minulosti sa hlasovalo väčšinou o programe mimoriadnej schôdze. A väčšinou, pán predseda, ako viete, bol schválený. Len ako príklad uvediem schôdzu 5. marca 2003, ktorú zvolával Smer k návrhu k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky. Hlasovalo sa o programe, bolo prítomných 109 poslancov, za 106. Takže myslím si naďalej ale, že hlasovanie o programe mimoriadnej schôdze nie je v súlade s ústavou, pretože ak by čl. 83 ods. 2 ústavy, ktorý umožňuje 30 poslancom zvolať schôdzu, naozaj znamenal jediné, že môžeme sa zísť, odhlasovať to a rozísť sa, tak tento článok by nemal absolútne žiadnu relevanciu, bol by čisto formálny.

    K vašim ďalším tvrdeniam, pán predseda. Spomínali ste tu hlasovanie o Trestnom zákone. Ale ja som návrh Trestného zákona vzal späť. Nikdy nebol publikovaný, ale až následne potom, keď bol nový návrh predložený, bol riadne schválený a publikovaný. Pán predseda, poprosím vás...

  • Na požiadavku predsedníčky klubu KDH musel ísť zariadiť kroky, ktoré sa týkajú činnosti parlamentu v súvislosti s výborom pre obranu a bezpečnosť. Hneď sa vráti, pán predseda. Pokračujte.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, išiel to zariaďovať, hneď sa vráti. Pokračujte.

  • Pán predsedajúci, ale ja reagujem na vystúpenie pána kolegu Pašku. Ja naozaj si myslím, že je úplne...

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať.

    Prosím, keby ste pokračovali...

  • Ruch v sále.

  • Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo. Poprosím rokovaciu sálu, aby pani poslankyne, páni poslanci, zaujali miesto. A prosím, keby ste pokračovali vo svojom vystúpení. Pán navrhovateľ, ja vás poprosím, pokračujte vo svojom vystúpení. Poprosím pani poslankyne, keby zaujali miesto v rokovacej sále, aby tu bol kľud na vystúpenie posledných dvoch rečníkov k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán Lipšic.

  • Pán predsedajúci, budem pokračovať. Pán predseda, spomenuli ste vo svojom vystúpení Trestný zákon. Ja som pôvodný návrh Trestného zákona vzal späť. Nakoniec bol nový predložený. A bol riadne schválený a publikovaný so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi.

    Povedali ste ale aj ďalšiu vec, že minister nemá právo vziať späť návrh zákona. Pán predseda, ja som prvé návrhy zákonov vzal späť v roku 2002. A boli to dva návrhy zákonov, o konflikte záujmov a o preukazovaní pôvodu majetku. Napriek tomu, že nebol o tom konsenzus vo vládnej koalícii, musím povedať, v tom čase môj krok mal podporu vašu – celého klubu strany Smer. A musím povedať, že uznesenie ústavnoprávneho výboru nikdy nebolo plénom aj kvôli tomu schválené. A dobre viete, že nie je platné aj preto, že prednedávnom, keď pán minister Valentovič avizoval, že vezme späť návrh zákona v prípade, že neprejde zákaz zisku zdravotných poisťovní, nebola žiadna polemika o tom, o tom, že vláda má vláda má kompetenciu preniesť právo vziať späť návrh na ministra, ktorý ho predkladá. A to právo vyplýva aj z § 95 zákona o rokovacom poriadku – navrhovateľ zákona môže svoj návrh vziať späť, v treťom čítaní tak môže urobiť však len so súhlasom Národnej rady. To znamená dovtedy, kým je návrh v treťom čítaní, navrhovateľ tým návrhom disponuje. Vy to veľmi dobre viete, pán predseda. Viete veľmi dobre, že plénum nikdy návrh ústavnoprávneho výboru neschválilo, a napriek tomu máte odvahu tým argumentovať.

    Spomínali ste, že aj v minulosti prišlo k porušeniu procesných pravidiel spôsobom, keď sa hlasovalo dvakrát o tej istej veci. Áno, máte pravdu. Porušenie procesných pravidiel koniec koncov bolo aj predmetom konania na Ústavnom súde. A ten nález poznáte. Ten nález je jednoznačný. Podľa názoru Ústavného súdu akékoľvek procedurálne chyby sú konvalidované záverečným hlasovaním. To je ústavný postup a nikdy nebol spochybnený.

    Pán predseda, vystúpim ešte na záver celkovo k nášmu návrhu na vaše odvolanie a k tomu, čo ste urobili.

    Ale dovolím si ešte na záver tohto vystúpenia mať jednu poznámku. V strane Smer aj u predsedu vlády, aj u vás osobne je veľmi obľúbeným slovom v poslednej dobe slovo „farizejstvo“. Pán predseda parlamentu, neviem, kde beriete odvahu iných nazývať farizejmi. Pán predseda parlamentu, jedinou témou, ktorú ste si zobrali za svoju v posledných mesiacoch, bola téma poslaneckej imunity a toho, aký ste vy veľký podporovateľ jej zúženia. Tak poďme sa pozrieť, aký ste boli podporovateľ. Dňa 6. 7. 2004 prišiel vládny návrh na zúženie imunity, Pavol Paška návrh nepodporil. Ďalší návrh prišiel 19. 10. 2006, Pavol Paška návrh nepodporil. Tretí návrh prišiel 20. 6. 2007, Pavol Paška hlasoval za návrh, aby sa v rokovaní nepokračovalo. A boli tu aj dva návrhy na rozšírenie imunity, 4. 3. 2004 návrh na rozšírenie imunity aj na občianskoprávne konanie, Pavol Paška bol za, 16. 3. 2006 návrh na zavedenie priestupkovej imunity, Pavol Paška bol za, návrh, ktorý teraz idete rušiť, pán predseda parlamentu, priestupkovú imunitu, teda inštitút, ktorý ste svojím hlasovaním do právneho poriadku zaviedli. Pán predseda, poprosím vás, aby ste slovo „farizej“ už z úcty k vlastnej osobe nepoužívali.

  • S procedurálnym návrhom, pán Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolega Palko teraz išiel znovu na ten výbor, ktorý beží. Je to výbor pre obranu a bezpečnosť. Pán predsedajúci, je absurdné, aby za to, že koalícia tu na protest nesedí, si ona zvolávala výbory. Je to absurdné. Prosím vás, vysvetlite tomu pánovi predsedovi Pučíkovi, že to sa nepatrí, že my sme v strednej Európe, pokračovatelia rakúsko-uhorskej monarchie. My sme tuná nie nejaké Turkménsko alebo niečo podobné. Vysvetlite to, prosím vás, predsedovi Pučíkovi, že to sa nepatrí.

  • Však máte skúsenosti ako bývalý predseda parlamentu.

    Ďakujem pekne za procedurálny návrh.

    Ale budeme pokračovať v rokovaní. Jediný s faktickou poznámkou na vystúpenie pána navrhovateľa Lipšica sa hlási pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

  • Áno, ďakujem pekne. Bohužiaľ, pán predseda odišiel, ale ja len si dovolím doplniť dvoma vetami kolegu Lipšica v tom, že aj keď pán predseda sa snaží byť veľký človek, nejako mu to asi nepôjde. Nedávno prebehla anketa v slovenských médiách, ktorej výsledkom bolo, že osobnosť storočia je Tomáš Garrique Masaryk. Ak by si prečítal niekedy Hovory Karla Čapka s TGM, tak by mu určite do očí padla historka, ktorú popisuje Karel Čapek a ktorú som si osobne zobral za jedno zo životných kréd. Karel Čapek a Tomáš Garrique Masaryk pravidelne diskutovali. V jeden večer mali dlho do noci ťažkú diskusiu, debatu. V podstate sa pohádali. Na druhý deň ráno sa zišli a Tomáš Garrique Masaryk pri podávaní ruky hovorí Čapkovi: „Dobré ráno, pane kolego, včera jste měl pravdu vy.“ Preto je Tomáš Garrique Masaryk osobnosťou storočia. A nebude minister človek, ktorý si nevie uznať chybu.

  • O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Hort. Nech sa páči. A pán podpredseda Národnej rady Hort je zároveň posledný v rozprave k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som už neplánoval vystúpiť, ale k tomu, že som tu opäť pri tomto pulte, ma primälo vystúpenie pána predsedu Pašku, ktorý obhajoval svoj postoj, svoje pohľady, svoje názory na celú problematiku.

    Keď som vstupoval do parlamentu včera, dozvedel som sa, že som zaradený medzi neslušných ľudí. Nevedel som, prečo to tak je. Spomínal som si na naše vystúpenia v médiách aj s tu prítomným podpredsedom pánom Čížom. Nebolo mi povedané zo žiadnych úst, že by som bol k tejto tematike použil nejaké neslušné slovo. Ale potom som pochopil, že neslušní sú tí, čo vystupujú, a slušní sú tí, čo odišli. No aj takéto pohľady na relevantne a zákonne zvolanú schôdzu a argumentárium sú možné.

    Chcel by som povedať, že to, že ide v tomto prípade o flagrantné porušenie pravidiel fungovania najvyššieho zákonodarného zboru a že sme takéto konanie v tomto parlamente ešte nikdy v živote nezažili, tak to povedali iní ľudia, a nie my, opozícia. To povedali ústavní právnici, to povedali politológovia, to povedali médiá. Zabudol som povedať, že som chcel upozorniť pána Pašku, ktorý tu nie je, že ak by som náhodou teraz povedal niečo neslušné, v rozpore s rokovacím poriadkom môže protestovať. Takže ja som tu už citoval ústavu, ktorá hovorí o tom, že sa tu stal vážny prešľap. A citoval som aj tú jednu čarovnú vetu, že svojím podpisom pod zákon predseda parlamentu preberá zodpovednosť za totožnosť textu právneho predpisu s tým, čo naozaj bolo schválené. Čiže o tom niet žiadnych pochýb, že sa tu stala chyba.

    Pán predsedajúci, teraz nie kvôli tomu, že tu nie je pán predseda Paška, žiadam, aby ste vyhlásili prestávku. Ale ak je pravdou, že teraz beží nejaký výbor, tak nemôžeme týmto spôsobom postupovať.

    Pán podpredseda Číž, vy ste zástanca rokovacieho poriadku, je možné, aby teraz rokoval výbor, keď prebieha schôdza Národnej rady?

  • No, pán podpredseda parlamentu, Milan Hort.

  • Všetko najlepšie k dnešným meninám, Milanovi, dobré zdravie.

  • Smiech rečníka.

  • A prajem aj úspech tebe osobne, aj úspech rokovaniu tohto parlamentu. Pokračuj vo svojom vystúpení, prosím ťa, dokonči svoje vystúpenie a vytvoríme podmienky a uvidíte, čo sa tu stane.

  • No bude tu chaos, to chcem povedať, ja tu nič nepokazím.

  • Pán podpredseda, ale ak teraz prebieha nejaký výbor, tak musíte prerušiť rokovanie a zabezpečiť, aby výbor nebežal.

  • Predseda parlamentu sa tým išiel zaoberať. A ja to tak urobím.

    Dobre. Prerušujem rokovanie Národnej rady znova na päť minút a idem za predsedom túto otázku uzatvoriť, pretože...

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

  • Pán poslanec Palko, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, nie je možné, aby naraz prebiehalo zasadnutie pléna Národnej rady a súčasne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť. Na pléne je odvolávanie predsedu parlamentu, na zasadnutí výboru minister vnútra vysvetľuje niektoré medializované zásahy, zásahy polície proti občanom.

    Teraz som bol pred chvíľkou na Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a dal som procedurálny návrh. Som členom tohto výboru, dal som procedurálny návrh, aby predseda výboru prerušil ešte na pár minút rokovanie výboru. Už výbor toto hlasovaním odmietol. Vážený pán predsedajúci, toto je škandál. Prosím, aby ste zariadili, aby neprebiehala súčasne schôdza pléna a schôdza výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Tak vidíte, ja som povedal, že to je tak citlivá vec. Však to všetci viete, ste tu skúsení. Ja som už po vyhlásení prestávky dal ešte slovo pánovi Palkovi.

    Pán Palko, len jedna informácia. Už prerušili rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť.

  • Hlasy z pléna.

  • Odpovede z pléna.

  • Už ho prerušili.

    Požiadal ma o slovo pán Číž. Nech sa páči.

    Tým pádom nemôže byť, ja som vám povedal, prestávka, lebo...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Zostaneme pri tom, je 5-minútová prestávka a ja zistím, aký je stav. Dobre?

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tak, problémy sú vyriešené, výbor prerušil rokovanie, nezasadá, nerokuje, nebudeme k tomu zaujímať stanovisko.

    Dokončí svoje vystúpenie pán podpredseda Národnej rady Hort. Po faktických poznámkach ukončíme rozpravu, aby sme mohli pokročiť v rokovaní. Ďakujem vám za porozumenie. Pán Milan Hort a všetci Milanovia, všetko dobré. Nech sa páči.

  • Takže keď je tu už aj pán predseda, tak mi to dovoľte len veľmi v rýchlosti zrekapitulovať.

    Keď som prišiel do Národnej rady včera, tak som sa dozvedel, že patrím vraj medzi neslušných, neslušných preto, lebo som sa k tomuto problému vyjadroval, lebo aj tí, ktorí tu vystupovali, sú neslušní, tí, ktorí odišli, sú zrejme tí slušní. Chcem ho požiadať ešte raz, keďže je už tu prítomný, aby, ak by som niečo neslušné hovoril, v pokoji, v rozpore s rokovacím poriadkom, ma na to upozornil.

    Čiže, ak sme sa o týchto problémoch rozprávali aj v médiách, tak to bolo preto, lebo boli to iní, ktorí povedali, že ide o flagrantné porušenie pravidiel rokovania najvyššieho zákonodarného zboru a že ide o príbeh, ktorý sa ešte nikdy v tejto Národnej rade nestal. Hovorili sme tu už aj o príslušných článkoch ústavy, ale aj o tom, aká je jediná kompetencia predsedu parlamentu, keď podpisuje zákon, a to, aby ten zákon, ktorý odchádza k prezidentovi, bol totožný s tým textom, ktorý sa schválil v Národnej rade. Áno, môže sa v tejto Národnej rade urobiť aj chyba, môže sa schváliť aj hlúposť, no ale veď od toho je inštitút prezidenta, ktorý pri posudzovaní zákonov má povinnosť posúdiť ústavnosť a vykonateľnosť. Je teda samozrejmé, a dá sa predpokladať, že aj nevykonateľný zákon bude putovať maximálne do Kancelárie prezidenta a že sa vráti.

    No vzhľadom na to všetko, čo tu odznelo, si myslím, že najväčšia chyba je v tom, že pán predseda parlamentu nevedel do dnešného dňa chlapsky povedať: „Urobili sme chybu.“ Keby toto bolo zaznelo, tak sa vôbec nič v tejto veci nedeje. Už to tu bolo niekoľkokrát opakované, ale spomínať búrku v pohári vody alebo dokonca tvrdiť, že opakovane by konal rovnako a že za to môže zlá opozícia, teraz najnovšie už aj niektorý koaličný partner, médiá, dokonca som sa vtedy dozvedel, že za to môže aj sviatok dušičiek a aj infozákon, no to sú všetko dôvody, kvôli ktorým sme nemohli konať inak.

    Priatelia, ale po tom dnešnom vystúpení, aj po tom, čo tu dokazovali niektorí zástupcovia koalície, už mi to celkom až tak jedno nie je, ako táto schôdza skončí, pretože ústava, to je záväzok všetkých ústavných činiteľov, štátnych úradníkov, pre každého, že budú ten čl. 2 dodržiavať. Všetky detaily legislatívneho procesu upravuje čl. 87 ústavy a § 67 až 86, resp. 97 rokovacieho poriadku. Právomoci predsedu Národnej rady deklaruje čl. 89 Ústavy Slovenskej republiky. A čuduj sa svete, naozaj nikde nie je zmienka o práve predsedu zákon vylepšovať, upravovať alebo inak zasahovať do zákona schváleného poslancami. Tu je namieste úplne legitímna otázka, ako sa bude správať takýto aktívny predseda v čase po voľbách pred ustanovením nových orgánov, je to čl. 89 ods. 3, keď predseda Národnej rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia až do zvolenia nového predsedu, alebo v čase vojnového výnimočného či núdzového stavu, keď podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. povedie činnosť Parlamentnej rady štátu. Aký vzťah majú mať k ústave občania Slovenskej republiky, keď niektorí ústavní činitelia, a teraz tým myslím podpredsedu pána Číža, nazývajú odvolávanie alebo zodpovednosť v takejto elementárnej záležitosti, zodpovednosť predsedu Národnej rady slovami humbug, cirkus alebo mrhanie peňazí?

    My sme mali raz osobný rozhovor s pánom predsedom. A ja som mu vtedy povedal, aj po tých skúsenostiach vás všetkých v parlamente, čo sa týka vedenia schôdzí a dodržiavania rokovacieho poriadku, že ho ten Miro jedenkrát stiahne pod vodu. A myslel som to veľmi úprimne, lebo som presvedčený, že zlú radu vo vzťahu k postupu dostal práve od podpredsedu parlamentu.

    Dnes som sa tu dozvedel, že to, čo tu predvádzame, je koncentrácia nehanebností. No neviem, čoho koncentrácia je to, kvôli čomu tu dnes sedíme. Ale určite to rozhodnutie bolo zlé. A nechcelo to nič iné, len jedno chlapské povedať: „Stala sa chyba.“ A toto sa do dnešného dňa nestalo, a to aj vo vzťahu k tomu, čo by iné sa mohlo stať, keď budú vážne veci, čo by mohlo nasledovať. Ale keď sme sa tu dozvedeli, aký je tento parlament skvelý, ako sa zlepšuje politická kultúra, predsa len mi dovoľte trošku zalistovať v pamäti a povedať si niektoré veci, ktoré sú naozaj dôležité.

    Ja si spomínam na naše volebné obdobie toľkokrát znevažované, zatracované, toľko sa už špiny na to nahádzalo. A v rámci parlamentnej demokracie my sme boli tí, ktorí sme vedeli opozícii dať ombudsmana, šéfa NKÚ. Dokonca, keď vznikol výbor pre európske záležitosti, tak výbor pre európske záležitosti dostala opozícia len preto, lebo sme vedeli, že je to naozaj veľkorysé gesto, ale že je to aj posun dopredu v parlamentnej kultúre, ak vládu bude kontrolovať opozícia vo vzťahu k európskym štruktúram a vo vzťahu k nášmu vstupu do Európskej únie. Aká je dnes pravda? Dnes je pravda taká, že nič z tohto súčasná opozícia nemá.

    A pokiaľ ide už o spomínané výbory, výbor pre európske záležitosti, finančný výbor, zahraničný výbor a výbor pre verejnú správu, čo sú teda 4 hlavné výbory, verejná správa tam je preto, lebo sme sa dozvedeli, čo všetko sa bude na reforme meniť, aká je ona zlá, no, v týchto štyroch výboroch opozícia vo vedení nemá žiadneho zástupcu. Nieže nemáme výbor pre európske záležitosti, ale všetci predsedovia týchto výborov a všetci podpredsedovia, a každý výbor má dvoch, sú zastúpení iba zo strany koaličných poslancov. Tak to je naozaj nová politická kultúra. Pritom delenie výborov 8 ku 4, čo sa týka tých hlavných výborov, 8 v prospech koalície a 4 v prospech opozície, zodpovedá počtu poslancov v Národnej rade 100 ku 50. Viete, ako je to ďaleko od reálnych čísiel. No ale toto je skutočnosť vo vzťahu k tomu, čomu hovoríte nová politická kultúra. Ja som bol na tom rokovaní, ktoré malo byť o tom, ako sa dohodneme po voľbách o rozdelení miest v Národnej rade. A tam sme sa len dozvedeli, keď sme dostali tabuľky, otázky: Beriete? Neberiete? To bol nový postup pri tom, akým spôsobom posunúť parlamentarizmus na Slovensku dopredu.

    O schvaľovaní zákonov už tu bola veľká reč. Naozaj sme sa na vlastnej chybe poučili, akým spôsobom my sme boli ústretoví, čo všetko sa tu poschvaľovalo. Však len už spomenutý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom naozaj neviem, kde sa teraz nachádza, ktorý bol tak veľahlasne schvaľovaný, bol aj nami podporený. A boli to plus ďalšie a ďalšie zákony. A tu, keď bol prijatý jeden opozičný návrh zákona, tak ste sa tu pohádali, skoro bola koaličná kríza, pretože celoročné svietenie na cestách, ktoré malo zachraňovať ľudské životy, podporili aj niektorí z vašich poslancov.

    Boli tu spomínané petície. A tu by som chcel predsa len sa pri tom ešte chvíľu pozastaviť. Páni kolegovia a kolegyne, bola tu v minulosti taká prax, že keď tí, ktorí kontrolujú petičné hárky, sa dostanú nad 100 000, tak sa petícia uzná za právoplatnú a putuje do výborov a parlament do 30 dní v zmysle petičného zákona sa má k tomu vyjadriť. Ak sa z rôznych dôvodov nevyjadrí, tak dostane ten, kto tu petíciu organizoval, to znamená petičný výbor, list o tom, že sa predlžuje o ďalších 30 dní. Čo bránilo aj v jednej, aj v druhej petícii, keď nešlo ani o 300 000, ani o pol milióna, ale v prvom prípade, myslím, o 156 000 podpisov, v druhom, myslím, o okolo 130 000, buď aby sa po tom, čo sa odkontroluje 100 000 podpisov, vtedy keď sa tie zákony, ktorých sa to týkalo, mali preberať, tá petícia predradila alebo aby sa o nej rokovalo súbežne s tým zákonom. No ak vám to niekto povie, pán predseda, že to je manipulácia, tak sa nesmiete na to slovo hnevať, lebo nič nebránilo tomu, aby sme tie petície prerokovávali vtedy, keď ony prerokované byť mali.

    O hodine otázok a o interpeláciách, akú majú novú politickú kultúru, tu už hovorené bolo. Nebudem sa k tomu vracať.

    Ale keď si spomíname dozadu na to, kto tu čo vyviedol. Viete, kedy som ja bol v ostatnom období najviac sklamaný? Bolo to vtedy, keď sa tento parlament, keď sme už nemali väčšinu, za vašej aktívnej účasti nevedel preklenúť ani cez smrť poslanca Zsolta Komlósyho, keď bol zablokovaný na jeden týždeň, čo som ja vtedy považoval za koncentráciu nehanebnosti, aby som rozprával ústami pána podpredsedu Číža. Na to si už nespomíname? To bol aký parlamentarizmus? Mŕtvy poslanec, za ktorého týždeň nemohol nastúpiť náhradník. Ani pred majestátom smrti ste sa nedokázali vtedy pokloniť.

    No a teraz mi dovoľte vyjadriť sa ešte, keďže vy ste začali, pán predseda, biblickým, že nebudete iný, iba biblický, že: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Viete, začali ste to svoje vystúpenie vetou o Miklošových vkladných knižkách. To bolo skutočne kresťanské, ale možnože by bolo treba, pán predseda, niekedy aj zalistovať do svojich vlastných vkladných knižiek a do toho, čo sa dá prečítať na internete. A možno by ste takýmto spôsobom nehádzali kameň do opozičného poslanca. Dzurinda je vo vašich očiach výpravca, okrem toho, že mu neviete povedať pán Dzurinda, ja vám vždy budem hovoriť pán predseda alebo pán Paška, tak Dzurinda je vo vašich očiach výpravca. To sú tie skutočne proklamované hodnoty. To je to: „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Pritom urážlivé slovo, ktoré by sa vymykalo zo slušnosti, ani z jedného vystúpenia týchto poslancov nepadlo.

    No a keď ste si potom na záver zobrali slovo „hodnoty“ a spojili ste to s tým biblickým, tak mi dovoľte povedať predsa len jedno krátke zamyslenie. Skutočnou vypovedacou hodnotou o hodnotách vás aj vášho predsedu je, keď po 30 rokoch manželstva pán Paroubek manželku, ktorá sa o neho vzorne starala, prala mu smradľavé ponožky a žehlila mu spotené košele, pošle preč a potom v zmysle biblického váš predseda ide na svadbu za svedka, keď si berie svoju 35-ročnú milenku. To má vysokú vypovedaciu hodnotu o skutočných hodnotách pána predsedu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Viem o tom, že pán Paška nebude mať faktickú poznámku. Faktickú poznámku majú pán Číž, pán Mikloško. Nikto viac nemá faktickú poznámku. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý pán podpredseda Číž s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Pán kolega, opäť ste nám prezentovali štýl vašej politiky, tú predstieranú serióznosť a vzápätí ale hrubé zneužitie pamiatky poslanca Komlósyho nemilosrdne. Pán poslanec, jediné, čo vám poviem, je, že vaša strana má v názve kresťanské, ale jediné, čo uplatňujete, to je to klasické v mene božom v ruke s nožom. To je jediné, čo sa dá vydedukovať z toho, čo tu rozprávate, pán podpredseda. A mrzí ma, že tento typ komunikácie tu funguje. Minimálne na úrovni vedenia parlamentu si viem predstaviť zmysluplnejšie a normálnejšie rokovanie a správanie sa.

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, rád by som doplnil pána podpredsedu Horta. My tu 2 dni diskutujeme, kto ako kedy porušoval rokovací poriadok a akú mal politickú kultúru. Dva dni argumentuje opozícia, 2 dni argumentuje koalícia tými ľuďmi, ktorí sú tu prítomní. A počas tohto rokovania my dvakrát apelujeme, aby bola prerušená schôdza výboru. Poslanec Palko príde, dá návrh, aby bola prerušená, a on je zamietnutý poslancami koalície, pričom ešte sem príde pán predseda výboru a usmieva sa. Tak potom vlastne, o čom to rozprávame. Veď toto je argument reálny, ktorý sa teraz stal, že koalícia je neprítomná na zasadnutí. My tu musíme byť prítomní. A oni nerešpektujú to, že výbor nemá byť. Tak k tomuto nech sa vyjadria predstavitelia koalície.

  • Reakcie na faktické poznámky, pán podpredseda Národnej rady Hort.

  • Chcel by som len pánovi Čížovi, ktorý je právnik a ktorý, som presvedčený, radil pánovi Paškovi, odcitovať ešte raz čl. 2 ods. 2 ústavy: „Štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a ako ustanoví zákon.“ V tomto prípade je to zákon č. 350/1996 Z. z. rokovací poriadok.

    A druhý citát je od prof. Sváka, ktorý hovorí o tom, a to je učebnica práva v 1. semestri právnikov, ktorí sa učia na Slovensku: „Svojím podpisom pod zákon predseda parlamentu preberá zodpovednosť za totožnosť textu právneho predpisu s tým, čo naozaj aj v parlamente bolo schválené.“ Reakcia pána podpredsedu Číža bola slovami „humbug, cirkus, mrhanie peňazí“. Takúto neúctu k Ústave Slovenskej republiky a zachovávaniu a dodržovaniu práva má jeden podpredseda Národnej rady. To je veľmi smutné, priatelia, veľmi. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    O slovo požiadal navrhovateľ, pán Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť stručný. Pán predsedajúci, vec sa zdá byť jasná, páchateľ sa priznal. Svoj čin neoľutoval a sľúbil nám recidívu.

  • Smiech v sále.

  • Čo s tým? Ale štýl rokovania svedčí skôr o zbabelosti vládnej koalície.

    Som rád, že pán predseda parlamentu vystúpil v rozprave. A priznal, že mal v záujme vystúpiť až po rozprave, ale že tlak opozície ho k tomu primal. To je fajn. To je asi jediný pozitívny bod v komunikácii vládnej koalície.

    Predseda vlády to ale neurobil. Predseda vlády prišiel a nevypočul si ani prvú faktickú poznámku na jeho vystúpenie a odišiel. A pritom nehovoril nič k veci, nemal vypnutý mikrofón. Hovoril k opozícii. Hovoril o rovných a krivých zrkadlách. Tak ja mu niečo navrhnem. Pán predseda vlády má problém vysvetliť, ako sa dostal ku svojmu bytu od firmy IKORES. Tak ja mu v rámci nastavovania zrkadiel navrhnem jednu vec. Predložme aj on, aj ja, ako sme sa dostali k bytu, kúpne zmluvy, hypotekárny úver, daňové priznania, verejne.

  • A potom hovorme o krivých a rovných zrkadlách.

    Ale späť k veci.

    Pán predseda Paška, vy o sebe tvrdíte, že nie ste právnik, ale manažér. Ale ak by manažér v súkromnej firme sa pokúsil sfalšovať rozhodnutie valného zhromaždenia, na druhý deň by už v tej firme manažérom nebol.

    Pán predseda, spomínali ste, že my sme tí jediní správni vykladači práva. To hovorili aj poslanci HZDS, keď vyhodili Gauliedera z parlamentu. Ale ubezpečujem vás, že za predsedu Hrušovského keď bol problém ústavnoprávny, vždy zvolal ústavných právnikov aj z ministerstva spravodlivosti, často za mojej prítomnosti. A radili sme sa ako nejaký ústavný problém vyriešiť. A to predseda Hrušovský bol právnik. Ale snažil sa, aby vo svojom rozhodovaní, aj keď mohol robiť chyby ako každý z nás, ako som ich mohol robiť aj ja, neporušoval ústavu a zákony.

    A naozaj v tomto, čo spomínal pán podpredseda Hort, čl. 2 ods. 2 ústavy, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ten článok je jasný. Vy nemáte žiadnu zákonnú možnosť meniť schválený zákon.

    Sú parlamenty, a určite vám to vaši kolegovia z kancelárie spracujú, ktoré majú ustanovenia o tom, ako sa odstraňuje chyba, ktorá vznikne pri hlasovaní. Pozrite si napr. procedurálne pravidlá Európskeho parlamentu. Ale vždy je to za účasti pléna, kde predseda potom pridelí tú chybu výboru. Následne to ide na plénum. A plénum musí rozhodnúť o tej chybe, ale musí byť ustanovená tá procedúra v zákone, nie mimo zákona, ako je zobrať si kompetenciu, zmeniť riadne schválený text, pretože sa vám zdá byť, že je kontradiktórny. To jednoducho nejde.

    Pán predseda, vyjadrím sa ešte k tomu, akým spôsobom vládne v parlamente atmosféra a politická kultúra od vášho nástupu do funkcie. Už to tu bolo spomínané. Ani minulé parlamenty neboli ideálom politickej kultúry, samozrejme, nie, ale musím povedať aj z mojej skúsenosti, že v tomto parlamente úroveň politickej kultúry aj legislatívy sa výrazne zhoršila. Už tu boli spomínané vládne návrhy, ktoré dávajú poslanci, novely iných zákonov v druhom čítaní, schvaľovanie zjavne protiústavných zákonov. Pán predseda, vy sa venujete zdravotníctvu, vy viete napr., a vedeli ste to aj pred pár rokmi, keď som na to poukazoval ešte ako minister spravodlivosti, že zákaz exekúcií v zdravotníctve je protiústavný. A ste sa odvolávali dokonca na moje názory, verejne. Napriek tomu tento parlament prijal zákon, ktorý pozastavil Ústavný súd, ktorý zakazuje exekúcie zdravotníckych zariadení. Tým chcem povedať, že to nie sú prípady, že však nech rozhodne Ústavný súd, je to sporné. To nie je sporné, to je jasné, to je čisto jasné. Rovnako je to v prípade, o ktorom budeme hlasovať možno o pár hodín, kde sa odoberá možnosť invalidným dôchodcom sporiť si v 2. pilieri. A my sme urobili chybu u invalidných dôchodcov. A povedal to Ústavný súd. A ja som ju aj za seba priznal. Ale prečo tú chybu, keď to už je zjavne protiústavné, chcete robiť vy?

    Vypínanie mikrofónov. Pán predseda, dnes keď tu premiér rečnil, nehovoril nič, čo sa týka predmetu tejto schôdze, nehovoril nič o tom, či je možné alebo nie je možné zmeniť finálnu verziu zákona. A hovoril kľudne ďalej. Keď hovoria poslanci opozície, už tu boli prípady vypínania mikrofónov.

    Boli tu spomínané prípady disciplinárneho postihu poslancov opozície za výroky v parlamente, ale aj kultúry, podľa ktorej nemôže prejsť ani jeden opozičný návrh v parlamente. Keď tu boli spomínané roky Mečiarovej vlády, tak vtedy si to tíško šepkali poslanci a zachytili to ruchové mikrofóny, že nepodporme ten návrh, lebo ho podal poslanec Langoš. Dnes to poslanci vládnej koalície priznajú v rozprave, odtiaľto. Pán Číž povie, že návrh na zrušenie imunity nepodporí, lebo som ho predložil ja. On to verejne aj povie, že on nehlasuje podľa toho, či návrh zákona je dobrý alebo je zlý, ale podľa toho, kto ho predložil. To je skvelé.

    Ale úplne na záver. Pán predseda, nastupovali ste aj s podporou minimálnej časti opozície pred rokom a pol. Dnes ste stratili aj podporu mnohých poslancov vládnej koalície. Pán premiér spomínal, že bývalá vláda bola menšinová. Ja sa teraz opýtam: Koľko poslancov v tajnom hlasovaní bude hlasovať proti vášmu odvolaniu z funkcie? Koľko poslancov z celého parlamentu v tajnom hlasovaní bude hlasovať proti vášmu odvolaniu z funkcie? Teda koľko máte poslancov, ktorí majú absolútnu podporu vo vzťahu k vám, pre ktorých ste ich predsedom parlamentu? Koľko ich bude, pán predseda? Bude ich 15, aby bolo kvórum? Koľko tých poslancov bude, aby ste si zabezpečili, že nebude hlasovať niekto proti, tak mnohí neprídu? To je podpora predsedu parlamentu, že 15 poslancov bude hlasovať proti vášmu odvolaniu?

    Pán predseda, problém aj nízkeho postavenia parlamentu vo vzťahu k vláde je ale iný. Dôvodom je, že ste túto funkciu vlastne nechceli. A to hovorím úprimne. Je to na vás aj vidieť. Hovorím to naozaj úprimne. Keď vás baví nejaká funkcia, robíte aj chyby, ale je to vidieť, máte nejaký drive. Vás táto funkcia absolútne nebaví. Vy ste ju nechceli. A je na vás vidieť, že nevidíte v tejto funkcii svoju odbornú realizáciu. A to myslím úplne úprimne.

    Pán predseda, často spomínate vy aj mnohí ďalší vaši kolegovia, že takéto kroky sú nejakou provokáciou opozície. Akou provokáciou sú? Ja vo vzťahu k vašej osobe nemám žiadnu animozitu, dokonca ju nemám ani k pánovi Čížovi. To nie je vec animozity ani provokácie.

    Ja som bol sklamaný a zhnusený z vášho konania, z toho, že ste sa snažili sfalšovať čistopis zákona. Ale dobre, možno ste urobili chybu, neúmyselnú, v dobrej viere. Ale, pán predseda, prečo ste tú chybu nepriznali a prečo dodnes hovoríte, že by ste ju kedykoľvek zopakovali. To je najzávažnejší problém. A ja som čakal od vášho vystúpenia v parlamente, že sa vyjadríte k tomu možno, kto vám to poradil, a či to naozaj bolo správne alebo nesprávne.

    Tým, pán predseda parlamentu, a tým už úplne končím, že ste urobili protiústavný a protizákonný krok, pokúsili ste sa oň, tým, že ste nepriznali svoju chybu, ste sa diskvalifikovali na druhú najvyššiu ústavnú funkciu v našom štáte. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozprava, ktorá prebiehala včera a dneska, bola naozaj emotívna, tvrdá. V rozprave vystúpilo celkom 17 poslancov. Na hlavu pána predsedu padali také obvinenia, obvinenia z podvodu, z falšovania, s ktorými Trestný zákon spája aj určité právne následky. Pán predseda Národnej rady niekoľkokrát vysvetlil svoj postup. V médiách niekoľkokrát vysvetlil svoj postup a ja verím v jeho úprimnú snahu, že potom, čo sa stalo v Národnej rade pri schvaľovaní zákona o sociálnom poistení, že boli schválené 2 pozmeňujúce návrhy, snažil sa hľadať riešenie, ale pre mňa podstata je tá, že pán prezident dostal taký návrh zákona, aký sme v Národnej rade schválili.

    Páni poslanci z opozície, snažíte sa nás vyzývať k diskusii. Vy ste tak presvedčení o svojej pravde, že jednoducho s vami žiadna diskusia nie je možná. A ja si myslím, že bolo správne rozhodnutie, ktoré prijali poslanci koalície, že sa naozaj na tejto fraške nezúčastňovali, aby sme neznižovali dôveryhodnosť Národnej rady.

    Pán predseda Národnej rady vedie Národnú radu tak, že naozaj jej dôveryhodnosť stúpla. Je mojím predsedom, má moju podporu a ja som presvedčená, že bude Národnú radu viesť aj naďalej. Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Na hlasovacom lístku máte uvedené „hlasujem za odvolanie, proti odvolaniu, zdržiavam sa hlasovania“. Svoju vôľu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete, „za“, „proti“, „zdržiavam sa“. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná len jedna z alternatív. Iné úpravy hlasovacieho lístka sa považujú za neplatné hlasovanie.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh tajného hlasovania. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či ste všetci využili svoje právo hlasovať. Chcem upozorniť na to, že ešte je hlasovacia miestnosť otvorená a o chvíľočku vyhlásim hlasovanie za ukončené.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím všetkých overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o výsledkoch tajného hlasovania.

    A až do výsledkov tajného hlasovania vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa, aby informoval Národnú radu o výsledkoch tajného hlasovania. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda...

  • Zapnite tam mikrofón alebo čo je tam ten hlavný mikrofón, prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 27. 11. 2007.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 111 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 111 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 46 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 65 odovzdaných hlasovacích nebol žiaden neplatný.

    Zo 65 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe hlasovalo za 59 poslancov, proti boli 3 poslanci, zdržali sa 3 poslanci.

    Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že Pavol Paška nebol z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odvolaný. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní neodvolala Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda zároveň požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí mi svojím postojom dnes dali dôveru. Chcem poďakovať všetkým tým, ktorí viedli veľmi korektným spôsobom diskusiu o úplne legitímnom návrhu. Chcem napriek tomu, čo tu zaznelo, povedať, že nie som človek, ktorý nepočúva, že nie som žiaden recidivista, že urobím všetko pre to, aby sa niektoré procedurálne nedostatky v chode Národnej rady neopakovali. Chcem poďakovať aj tým poslancom opozície, ktorí jednoznačne svojím hlasovaním potvrdili, že to nie je tak, ako niektorí diskutujúci, hlavne pán poslanec Lipšic, sa snažili presvedčiť, že nie som ich predsedom Národnej rady. Dúfam, že naďalej to, čo som si predsavzal, a to je schopnosť komunikovať, schopnosť počúvať a vyvarovať sa nedostatkov, bude to, čo nás bude počas obdobia, pokiaľ budem na mieste, na ktoré som dostal ďalej dôveru, spájať. Ďakujem všetkým veľmi pekne.

  • Ďakujem za účasť a vyhlasujem 15. schôdzu za skončenú.

  • Rokovanie 15. schôdze NR SR sa skončilo o 12.23 hodine.