• Dobré popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia. Poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále a vo svojich poslaneckých laviciach, aby sme mohli pristúpiť k otvoreniu schôdze.

    Tak, pokiaľ sú tu všetci páni poslanci, ktorí sa chcú zúčastniť na rokovaní, tak mi dovoľte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otvoriť rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 121 poslancov. Zisťujem, že je prítomný dostatočný počet poslancov a Národná rada je schopná uznášať sa.

    Na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Tibor Glenda a Imre Andruskó. Náhradníci budú pani poslankyňa Ľudmila Mušková a pán poslanec Peter Markovič.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Jozef Tarčák a pán poslanec Štefan Zelník.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 15. schôdzu zvolal predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 44 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Túto žiadosť poslancov o zvolanie schôdze, ako aj návrh programu ste dostali spolu s pozvánkou. Návrh, ktorý sa má na tejto schôdzi prerokovať, je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, o tomto návrhu programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky dávam hlasovať.

    Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 65 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh programu 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Máte to rozdané v poslaneckých laviciach ako tlač 500.

    Teraz poprosím pána poslanca Daniela Lipšica, aby ako poverený člen skupiny poslancov návrh uviedol a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa na úvod schôdze k dnešnému programu a k hlasovaniu o ňom. Som presvedčený o tom, že v prípade, ak poslanci využijú svoje ústavné právo podľa čl. 83 ods. 2, ktoré im dáva ústava a 30 poslancov môže zvolať parlamentnú schôdzu, tak toto ústavné právo neznamená v praxi, že môže byť znegované neschválením programu. Toto ústavné právo neznamená reálne ústavné právo 30 poslancov prísť do parlamentu, dať si kávu a odísť. Toto ústavné právo poslancov znamená, milé kolegyne, vážení kolegovia, že parlament musí prerokovať program, ktorý je navrhnutý. Je to pravda. V prípade, raz sa to udialo aj v minulosti, to je pravda, inokedy sa ale aj nehlasovalo.

    Posledná schôdza 20. januára 2006, ktorú ste navrhovali, páni poslanci za SMER, a ktorá sa týkala privatizácie letiska, čiže nie odvolania ministra prešla bez schvaľovania programu. Myslím, že navrhovateľom bol práve prichádzajúci pán dnešný minister dopravy. Okrem ústavnoprávneho aspektu by som považoval neschválenie tohto programu a jeho bodu odvolania predsedu parlamentu za prejav zbabelosti.

    Dovoľte mi teraz prejsť k návrhu na odvolanie predsedu Národnej rady Pavla Pašku. Dňa 30. októbra 2007 Národná rada rozhodovala v druhom čítaní o vládnom návrhu novely zákona o sociálnom poistení.

    V zmysle § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku pristúpila Národná rada najskôr k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov. V rámci hlasovania o návrhoch do spoločnej správy bol schválený návrh pod bodom 34, ktorý menil a dopĺňal v deväťdesiatom druhom bode čl. 4 vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení ustanovenie § 123e.

    Po hlasovaní o spoločnej správe pristúpil parlament k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Pozmeňujúci návrh 9.1 poslankyne Ivety Radičovej, ktorého obsahom bolo vypustenie § 123e, bol riadne schválený. Z prítomných 131 poslancov hlasovalo za 129 poslancov. Pri tomto hlasovaní sa neuplatnil postup predvídaný v § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého, ak prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh vylučuje ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce aktivity a návrhy, už sa o nich nehlasuje.

    Po tom, ako spravodajkyňa poslankyňa Vaľová uviedla hlasovanie o tomto návrhu poslankyne Radičovej, dal predsedajúci schôdze Pavol Paška o tomto návrhu hlasovať a návrh bol riadne schválený. Národná rada následne pristúpila k hlasovaniu o tom, že vládny návrh zákona prerokuje v treťom čítaní ihneď. Napriek tomu, že pri § 123e prišlo k schváleniu dvoch kontradiktórnych návrhov, Národná rada nevyužila možnosť danú § 85 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku a nevrátila návrh zákona do druhého čítaniu, kde by uvedená chyba mohla byť odstránená. V záverečnom hlasovaní v treťom čítaní bol vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení riadne schválený.

    Dňa 2. novembra 2007 bol na internetovej stránke Národnej rady publikovaný čistopis novely zákona o sociálnom poistení, ktorý neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne Radičovej.

    Dňa 5. novembra predseda Národnej rady Pavol Paška na tlačovej konferencii priznal, že čistopis zákona bol takto pripravený na jeho pokyn. V tejto súvislosti uviedol. Citujem. „Áno, rozhodol som, lebo som tu na to.“ Svoje rozhodnutie potvrdil aj v televíznej relácii Na telo 11. novembra, kde vyhlásil, citujem: „Bolo to moje rozhodnutie.“

    Pod tlakom opozičných politických strán a odborných vyjadrení sa predseda Národnej rady rozhodol zaslať prezidentovi na podpis zákon v takej verzii, ako ho Národná rada schválila. Ani vtedy však nepriznal svoju chybu a vyhlásil, že takéto riešenie snáď upokojí, citujem, „túto búrku v pohári vody“.

    Podľa čl. 72 ústavy je Národná rada jediným zákonodarným orgánom. Ústava ani žiadne zákony nepriznávajú osobitnú zákonodarnú právomoc predsedovi Národnej rady. Predseda Národnej rady nemôže svojvoľne meniť zákony, ktoré boli riadne schválené zákonodarným orgánom. Takýto postup predsedu Národnej rady vyjadruje elementárnu neúctu k ústave a k princípom parlamentnej demokracie, ktoré naša ústava vyjadruje.

    Skutočnosť, že po návrhu poslankyne Radičovej sa nemalo dať hlasovať, poukazuje na zlyhanie spravodajkyne a predsedajúceho pri vedení schôdze. Táto procesná chyba nebola do záverečného hlasovania napravená. Ústavný a zákonný rámec však neumožňuje túto procesnú chybu napraviť po schválení návrhu zákona v treťom čítaní. Tento záver potvrdzuje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky veľmi jasne.

    Podľa rozhodnutia Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS 48/03, citujem, „poslednou možnosťou na nápravu procedurálnych pochybení Národnej rady a jej orgánov pri prerokovaní návrhu zákona je podľa názoru Ústavného súdu hlasovanie poslancov o návrhu zákona. Záverečným hlasovaním poslancov podľa názoru Ústavného súdu môže dôjsť ku konvalidácii takýchto procesných chýb“.

    Rozhodnutie Ústavného súdu už nemohlo byť jasnejšie. Následné vyjadrenia všetkých ústavných právnikov, ktorí sa k veci vyjadrovali o neústavnosti postupu predsedu Národnej rady Pavla Pašku, len dokumentujú odborný konsenzus v tejto otázke.

    Snaha predsedu Národnej rady Pavla Pašku zmeniť znenie riadne schváleného zákona je precedens, ktorý v 18-ročnej histórii slobodného parlamentu nemá obdobu. Tolerancia tohto postu by bola neúctou k princípom parlamentnej demokracie. Skupina poslancov poukazuje na ďalšie dôvody na odvolanie predsedu Národnej rady Pavla Pašku, ktoré dokumentuje jeho neúctu k pravidlám parlamentarizmu, ako aj k našim občanom.

    V návrhu sú spomenuté prípady nerešpektovania petícií vyjadrené našimi občanmi, ktoré boli zaradené vždy až po tom, ako bol predmetný návrh zákona v parlamente prerokovaný. Predseda Národnej rady je vrcholným reprezentantom zákonodarnej moci. Napriek tomu, že je tradične nominantom parlamentnej strany z vládnej koalície, pri výkone svojej funkcie by mal vystupovať nestranne tak, aby bolo zrejmé, že zastupuje všetkých poslancov. Pri výkone svojej funkcie sa, samozrejme, môže dopustiť aj nesprávneho rozhodnutia. Ak by svoje rozhodnutie zo dňa 2. novembra predložiť čistopis v podobe, ktorá nebola parlamentom schválená, označil Pavol Paška za chybu, za ktorú by sa ospravedlnil poslancom a občanom Slovenska, návrh na jeho odvolanie z funkcie by zrejme nebol dôvodný.

    Predseda parlamentu Pavol Paška však naďalej trval na správnosti svojho rozhodnutia a vyhlásil, že, citujem, „si stále myslí, že aj jeho výklad je možný a správny“. Čistopis zákona predložil v schválenej podobe len vzhľadom na, citujem, „kritiku opozície a médií“. Kroky a vyjadrenia Pavla Pašku sú urážkou všetkých poslancov a občanov, ktorých zastupujú. Keďže predseda parlamentu naďalej považuje svoj postup za správny, vzniká riziko jeho recidívy aj v budúcnosti.

    Poslanci Národnej rady nemôžu mať istotu, že sa rovnaký postup pri inom zákone nezopakuje znovu. Potvrdzujú to aj jeho slová v televíznej relácii 11. novembra. Citujem: „A keby som to mal robiť zajtra, tak urobím opäť tak.“

    Pán predseda Národnej rady, keď ste do funkcie nastupovali, hovorili ste o tom, že vašou ambíciou je parlament spájať, nie rozdeľovať. Svojím konaním však parlament rozdeľujete. Vytvorili ste stálu komisiu pre ústavu a rokovací poriadok bez účasti opozície. Dnes tam zostala strana SMER sama. Je neprijateľné, aby jeden človek, aj keď je prvý z rovných, ktorý ale bol zvolený rovnako ako 149 ostatných poslancov, rozhodoval o tom, ktorý pozmeňujúci návrh prešiel a ktorý neprešiel.

    Pán predseda, napriek tomu, že ste z inej politickej strany, predseda parlamentu okrem toho, že by mal spájať, tak každý z nás poslancov by mal mať schopnosť povedať: Toto je môj predseda parlamentu.

    Pán predseda, vy nie ste môj predseda parlamentu. Myslím, že dôvody, ktoré tu boli spomenuté a najmä snaha sfalšovať znenie zákona sú viac ako dostatočné preto, aby ste boli z funkcie odvolaný. Demokracia na Slovensku si nemôže dovoliť ďalšiu recidívu v podobe sfalšovania zákona. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo poverenej členke ústavnoprávneho výboru poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, ministri, predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač č. 500.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 19. novembra tohto roku č. 496 na prerokovanie a zaujatie stanoviska Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhu 26. novembra 2007 na svojej 33. schôdzi. V rozprave odzneli dva návrhy uznesenia.

    Na návrh spravodajkyne poslankyne Jany Laššákovej ústavnoprávny výbor hlasoval o návrhu uznesenia, ktoré navrhla skupina poslancov. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky odvolať Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Prítomní boli všetci 12 poslanci ústavnoprávneho výboru. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 5 poslanci, 7 poslanci hlasovali proti návrhu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

    Následne hlasoval ústavnoprávny výbor o návrhu druhého uznesenia. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky neodvolať Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie tohto znenia bolo schválené. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali 7 poslanci, 5 poslanci hlasovali proti návrhu, t. j. návrh získal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru.

    Predniesla som informáciu, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa, že až teraz chcem dať námietku voči môjmu hlasovaniu o programe schôdze. Ja som presvedčená, že som hlasovala za. Ukazuje mi, ako ma kolegovia upozornili, ukazuje mi vo výpise, že som sa zdržala. Som presvedčená, že som hlasovala za. Podávam preto námietku. Ďakujem pekne.

  • Ale nežiadate opakovanie hlasovania?

  • Nežiadam opakovanie hlasovania, ale prosím hlasovať o námietke.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. V zmysle zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý chce oboznámiť Národnú radu Slovenskej republiky so stanoviskom vlády Slovenskej republiky. Máte slovo, pán predseda.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, chcem vás ubezpečiť, že vy ste môj predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Dovoľte mi, aby som vás informoval o stanovisku vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Tento návrh bol na vyjadrenie a na stanovisko predložený vláde Slovenskej republiky. Tá sa návrhom zaoberala na ostatnom rokovaní vlády Slovenskej republiky a prijala nasledujúce stanovisko, plné znenie ktorého si dovolím teraz na rokovaní Národnej rady predniesť.

    „Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška pôsobením v tejto významnej ústavnej funkcii od svojho zvolenia až doposiaľ sa vždy snažil naplniť záväzky a predsavzatia, ktoré prezentoval vo svojom prejave na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Niet pochýb o tom, že ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky napĺňa svoje sľuby a činmi sa snaží o dosiahnutie konsenzu a spolupráce medzi všetkými politickými stranami a hnutiami zastúpenými v Národnej rade, ako aj o rešpekt Národnej rady Slovenskej republiky v povedomí občanov Slovenskej republiky.

    Možno s tým nesúhlasíte, pretože ste príliš zainteresovaní, ale kto vníma zvonku činnosť Národnej rady, musí uznať, že snaha o dosiahnutie konsenzu je jednou z najcharakteristickejších čŕt súčasného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku.

    Je veľmi podstatné zdôrazniť, že váhou svojej osobnosti dokázal dosiahnuť novú dynamiku medziparlamentných kontaktov a širšej spolupráce s Európskym parlamentom, čo potvrdili viaceré významné medzinárodné podujatia, ktoré sa nikdy predtým na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nekonali.

    Dôvody, ktoré sú uvedené v návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jeho odvolanie, považuje vláda Slovenskej republiky za absolútne neopodstatnené. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojimi doterajšími skutkami dokázal, že parlamentarizmus a pravidlá parlamentarizmu sú mu vlastné, že si ich ctí a dodržiava v riadení Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, oceňuje doterajšiu spoluprácu s Národnou radou Slovenskej republiky pod vedením súčasného predsedu Národnej rady Pavla Pašku.

  • Úplne na záver mi dovoľte povedať, že vláda Slovenskej republiky preto nemôže súhlasiť, nesúhlasí s názorom skupiny poslancov Národnej rady na odvolanie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady, a to z dôvodu, že sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.“ Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy sa prihlásili v mene poslaneckých klubov poslanci: Stanislav Janiš za SDKÚ, pani poslankyňa Sabolová za KDH, pán poslanec Gyula Bárdos za SMK a Dušan Jarjabek za SMER. Takže pristúpime k vystúpeniu poslancov za poslanecké kluby.

    Slovo odovzdám pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová. Ešte predtým procedurálny návrh pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, poslanecký klub SMER-u – sociálna demokracia odchádza z rokovacej sály a nebude sa zúčastňovať na tejto opozičnej fraške, pretože nevidí žiaden dôvod na odvolávanie predsedu parlamentu Pavla Pašku.

  • Ruch a reakcie v sále a odchod poslancov zo sály.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Janiš, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

    Pán poslanec Janiš, máte slovo.

  • Pán predseda Národnej rady, zostali ste osamotený. Nejaké veľké hrdinstvo vášho poslaneckého klubu teraz vyprchalo.

    Kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda Národnej rady, páni ministri, nestáva sa často, aby sme sa zaoberali odvolávaním predsedu Národnej rady.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím aj vážených kolegov z opozície, aj vážených kolegov z koalície, prepáčte, páni, majú veľký problém vážení kolegovia z opozície, poprosím naozaj o štandardné prostredie v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážení kolegovia z opozície, nepodarí sa vám vyvolať nezmyselný konflikt opäť. Poprosím všetkých dodržiavať rokovací poriadok, nevykrikovať z poslaneckých lavíc. Pevne verím, že to dokážeme všetci.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Janiš.

  • Ruch v sále.

  • Pán podpredseda Národnej rady, budem pokračovať, keď zabezpečíte v rokovacej sále poriadok, ako hovorí rokovací poriadok.

    Nestáva sa často, aby sme sa zaoberali odvolávaním predsedu Národnej rady. Prvý a zatiaľ jedinýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky sa tento bod prerokovával po bezprecedentnej kauze Františka Gauliedera, ktorého proti jeho vôli parlament zbavil mandátu. Vtedy odvolávaniu čelil súčasný prezident Ivan Gašparovič. V tom čase prežívalo Slovensko jednu z najväčších medzinárodných blamáží. A aj odškodnenia a uznanie nárokov Františka Gauliedera súdmi dalo za pravdu vtedajšej opozícii, že bol preukázateľný dôvod na odvolanie vtedajšieho predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

    Čo sa stáva v Národnej rade, alebo čo sa také stalo, alebo čo sa vôbec deje v slovenskom parlamente, že opozícia pristúpila aj dnes k takémuto vážnemu kroku. Ku kroku dať návrh na odvolanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. V týchto dňoch sme boli svedkami alebo sme svedkami takzvanej vládnej krízy. V minulých dňoch sme boli svedkami, alebo stále sme svedkami takzvanej vládnej krízy, takzvanej krízy, vládnej krízy, kde ide o peniaze, pozemky o chamtivosť, a nie o demokraciu a princípy.

    Je jasné, že tento problém je viditeľnejší a musí sa riešiť. Avšak Slovensko prežíva aj vážnu krízu parlamentnej demokracie. Preto sme tu, aby sme na tento vážny problém poukázali. Pripomeňme si, s čím predseda Národnej rady vstupoval do svojej funkcie. „Dovoľte mne,“ hovorí predseda Národnej rady v inauguračnom príhovore nám poslancom a celej slovenskej verejnosti, „dovoľte mne ako človeku s pozitívnym myslením pozrieť nie do minulosti, ale pomenovať a označiť budúcnosť. Nič výstižnejšie mi nenapadlo ako konsenzus, spolupráca a rešpekt. Takú si predstavujem Národnú radu pod mojím vedením a som naozaj pre to pripravený urobiť všetko.“ Koniec citátu.

    Čo je výsledkom pôsobenia pána Pašku vo funkcii predsedu Národnej rady? Ani konsenzus, ani spolupráca, ani rešpekt. Hlasovacia mašinéria osemdesiatpäťky na čele so SMER-om ide od hlasovania k hlasovaniu, opozíciu ani nápady, pripomienky nepotrebujú, riadite sa heslom Vládneme si sami. A kde je spolupráca a konsenzus, tak ako spomínal pán predseda Národnej rady vo svojom inauguračnom príhovore?

    A ak SMER-u prekáža pri rokovaní rokovací poriadok, ak ho brzdí v jeho mašinérii, tak si ho väčšinou hlasov a silou mikrofónu vyloží sám, tak ako mu to momentálne vyhovuje. Je toto ústretové konsenzuálne riešenie? Myslel som si, že prvý prielom nastal pri dobrom, životy občanov, vodičov zachraňujúcom návrhu zákona z dielne poslanca Martina Pada – celoročné svietenie. Zákon prešiel, ale, bohužiaľ, nie ako výsledok dohody a rozumu, ale ako chvíľkové nedohody vládnej koalície. Preto hneď nasledovala záchranná brzda SMER-u.

    Neviditeľný, o to však jasnejší štvrtý hráč koalície sediaci v Grasalkovičovom paláci pán prezident Gašparovič. Zákon obratom vrátil, aby umožnil toto chvíľkové zaváhanie napraviť. A aký bol opakovaný postup Národnej rady v zmysle avizovaného konsenzu spolupráce a rešpektu? Národná rada zákon neschválila.

    Použijem ďalší citát z príhovoru pána predsedu Národnej rady. „Národná rada Slovenskej republiky pod mojím vedením bude veľmi dôsledne sledovať, ako je reálne zaistená sloboda slova, informácie, myslenia.“ Koniec citátu.

    Pri zvolávaní mandátového a imunitného výboru a pani kolegyňou Zmajkovičovou, úplne náhodou kolegyňa zo SMER-u, a návrhu na disciplinárne stíhanie voči poslancom Martinovi Padovi a Štefanovi Kužmovi za výroky v Národnej rade som sa utvrdil, čo pod zaistením slobody slova rozumiete. Ako si tento pojem vysvetľujete v praxi. Ako ste ho odhodlaní chrániť, v úvodzovkách „chrániť slobodu slova na pôde Národnej rady“.

    A ako si predstavujete chrániť slobodu slova v bežnom živote, predstavuje váš vzťah médiám. Aj tu tiež posilňujete v úvodzovkách, „posilňujete“ slobodu slova, informácie, myslenia“. Na stole je nový tlačový zákon z dielne ministra Maďariča. Opäť úplne náhodou zo SMER-u. Nehovoriac o tom, čo ste predviedli minulý týždeň priamo pred prezidentským palácom. Brutálny zákrok policajtov pána ministra Kaliňáka opäť náhodou zo SMER-u. Škandál, stal sa škandál, medzinárodný škandál a hanba pre Slovensko.

    Dámy a páni, nevidíte ten obrovský rozdiel medzi slovami a skutkami? Ďalší citát. „Aká je kvalita štátnej činnosti? Pýta sa predseda Národnej rady v inauguračnom príhovore. Či je daný politický a ústavný systém schopný kvalitne uspokojovať záujmy a potreby občanov a do akej miery je ústretový k iniciatívam, požiadavkám či posolstvám občanov.“ Koniec citátu.

    Ako si pri týchto slovách máme predstaviť boj opozície, aby pán predseda Národnej rady zaradil na rokovanie Národnej rady Petíciu o zachovaní plurality v zdravotníctve. Zaradiť petíciu s viac ako 150-tisícmi podpisov občanov pred rokovaním o zákone, ktorého sa priamo dotýka, s ktorým priamo súvisí. Bol by to ústretový prejav k občanom, k občanom, ktorých máte plné ústa. Prečo hovorí pán predseda o ústretovosti k občanom, a keď ju má prejaviť, tak sa k nim obráti chrbtom.

    Druhá petícia s viac ako stotisíc podpismi občanov za zachovanie dôchodkového systému skončila podobne. Opäť prázdne, ale páčivé a veľmi dobre sa počúvajúce reči. Ale len reči. Riadite sa silou. My máme 85 hlasov, my rozhodujeme ľudia, čo je pre vás dobré a čo zlé. Len my. Kde je tu ústretovosť iniciatívam, požiadavkám či posolstvám občanov. Ani len vypočuť si ich v danom čase nechcete, a pritom sa tvárite, ako veľký ľudomilovia. Vás ľudia zaujímajú len pred voľbami? Klamete ich, zavádzate ich, časť z nich sa snažíte kúpiť 50 korunami na plyn. Škaredé, neúprimné, falošné.

    Opäť pripomeniem citát z inauguračného príhovoru. „Pre zdôveryhodnenie transparentnosti politiky je preto absolútne nevyhnutné odtajniť rokovania parlamentu a sprostredkovať priamo jeho obsah obyvateľom krajiny, pričom osobitnú úlohu musí zohrať verejnoprávna televízia platená z príspevkov občanov. Len tak sa dá zabrániť istým manipuláciám pri sprostredkovávaní obsahu rokovania.“

    Dámy a páni, spomínate si na prvé rokovanie vlády Roberta Fica v noci po vymenovaní? Už sa nemohol dočkať, aby začal robiť čistky. Dodnes neviem presne, ako to bolo. Už vtedy začal podľa pána predsedu Národnej rady dobrý spôsob vládnutia. Prečo to rokovanie bolo utajené? Lebo rokovanie bolo v rozpore so zákonom? Lebo tam zazneli slová a vety ako socialistu maďarského premiéra po voľbách, ako klamali ľudí pred voľbami?

    A podľa vzoru vlády Národná rada pristupuje k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. A novela úplne náhodne opäť pochádza z dielne SMER-u. A nie taká novela, ako by si občan mohol po vypočutí predsedu Národnej rady predstavovať, že bude mať viac informácií, že sa k nim ľahšie dostane. Pravý opak. Utajiť, neposkytnúť, skomplikovať, bagatelizovať. Všetci sa pamätáme, kto túto novelu predložil. Opäť to bola náhodou poslankyňa zo SMER-u.

    A ako je to s podaním priameho obsahu z rokovania Národnej rady? Návrh zákona, ktorý smeroval k prenosom zasadnutí z Národnej rady, prenosy verejnoprávnej televízie zablokoval a opäť úplnou náhodou SMER. Prečo? Ak si pomôžem inauguračným prejavom pána predsedu Národnej rady, tak preto, aby občan nevidel a nepočul, čo všetko sa deje pod vaším vedením v Národnej rade Slovenskej republiky. Od vypínania mikrofónov opozičným poslancom, silového vykladania rokovacieho poriadku. Nikdy za štyri roky dozadu sa nepoužívali vulgárnosti v slovenskom parlamente. Teraz áno a bez povšimnutia.

    Dámy a páni, opäť citát. „Ďalšou významnou funkciou parlamentu je účasť na tvorbe politiky. Tvorba základných rozhodnutí politickej povahy, hlavne tvorba zákonov a personálny výber do rôznych ústavných inštitúcií a obsadzovanie štátnych funkcií. Chceme, a to chcem zdôrazniť, spolupracovať so všetkými politickými stranami zastúpenými v parlamente a absolútne rešpektovať pomerný systém a preferovať konsenzuálne rozhodnutia tohto parlamentu.“ Toto hovorí pán predseda Národnej rady v júli minulého roku v inauguračnom príhovore.

    Skutočnosť, ktorú realizuje SMER a aj predseda Národnej rady, je však úplný výsmech týmto slovám. Úplný výsmech týmto slovám. Pozrime sa, ako narábate s mocou po voľbách. Ako ďaleko sú vaše páčivé, falošné slová od skutkov. Prispôsobujete si zákony tak, aby ste si všade presadili svoj politický a ideologický vplyv.

    Bolo to pri voľbe členov Rady verejnoprávnej televízie, verejnoprávneho rozhlasu. Chcete ovládnuť a postupne ovládate verejnoprávne médiá. Estévečku už máte. Koľko to odišlo novinárov z estévečky? Desať? Pätnásť? Bývalo zvykom a dobrým demokratickým zvykom, a my sme ho zaviedli, že v radách verejnoprávnych médií boli pomerne zastúpení kandidáti jednej aj druhej strany. Presne tak, ako to tvrdil pán predseda v príhovore. Ale v tejto časti príhovoru pán predseda Národnej rady hovoril o minulosti, lebo Národná rada pod jeho vedením, bohužiaľ, toto zmenila a navolila si len svojich vládnych kandidátov.

    Voľba sudcov Ústavného súdu v tejto Národnej rade dopadla takisto. Voľba verejného ochrancu práv ombudsmana takisto. A rozdelenie výborov Národnej rady? Ani jeden kľúčový výbor ste nedali opozícii. Sami si vládnete a sami sa aj kontrolujete. Čo toto má spoločné s demokraciou? Čo toto má spoločné s inauguračným príhovorom pána predsedu Národnej rady?

  • Toto je tá časť na tvorbe politiky so všetkými politickými stranami zastúpenými v parlamente? Ako spomínal pán predseda Národnej rady po svojom zvolení? Toto je tvorba politiky v spojení konsenzu ako operácie? Čo tu máme dnes? Dnes tu máme ovládnutie všetkých štruktúr štátu a Národnej rady cez optiku SMER-u a cez legitimáciu SMER-u. Ako ďaleko sú od seba slová a skutky? Ako falošné a nepravdivé sú slová v inauguračnom príhovore konfrontované so skutočnosťou?

    Našou úlohou a úlohou každej opozície je kontrolovať vládu. Základným nástrojom tejto kontroly, kontroly opozície v parlamente je rozprava, hodina otázok a interpelácií. Hodina otázok však nie je v tejto SMER-om ovládanej Národnej rade pre opozíciu, lebo desiatky otázok podávajú poslanci samotného SMER-u.

    Pán premiér potom zbabelo na svoj monológ využije celý svoj čas. Bojí sa dialógu a koaličné vedenie Národnej rady mu v tom zbabelo pomáha. Nielen spôsobom vedenia schôdze, ale aj odmietnutím novely rokovacieho poriadku, ktorá dáva do paragrafového znenia zvyk a duch rokovacieho poriadku a ten hovorí, „že hodina otázok je vyčlenená predovšetkým opozícii“.

    V rozprave sme svedkami vypínania mikrofónu opozičníkom, prerušovania rozpravy predsedajúcim, komentovanie vystúpení poslancov zo strany vedenia schôdze, hlavne zo strany SMER-u bez toho, aby sa prihlásili do rozpravy. Arogancia predsedajúcich zo SMER-u nemá hraníc, lebo majú gombík na ovládanie mikrofónu, tak si myslia, že majú gombík aj na ovládanie poslancov. Na ovládanie verejnosti, na ovládanie Slovenska.

    Páni zo SMER-u, nemáte a nebudete mať gombík na ovládanie poslancov SDKÚ – DS. A nedáme sa zastrašiť, vyviesť z miery ani zvolávaním mandátového a imunitného výboru, ani hrozbou disciplinárnych konaní, ani hrozbou pokút. A ak sa domáhame elementárnej slušnosti po vláde, zakotvená je v rokovacom poriadku, a to účasti ministrov na interpeláciách, dostaneme od vedenia parlamentu a opäť náhodou zo SMER-u taký výklad rokovacieho poriadku, ktorý nemá obdobu. Je hanbou vládnej väčšiny, ak na interpeláciách nesedia ministri a predseda Národnej rady to toleruje a obhajuje. Aká je potom kontrola vlády, základného nástroja parlamentnej moci, ako hovorí pán predseda Národnej rady.

    Vláda, hlavne ministri za SMER predkladajú zákony cez poslancov, lebo sa boja kontroly verejnosti odbornej aj občianskej. Týmto postupom sa vyhýba pripomienkovému konaniu, vyhýba sa kritike opozície, analytikom médií s jediným cieľom – skryť pred verejnosťou, čo v skutočnosti Národná rada prijíma. Obísť pripomienkové konanie. Obísť legislatívny proces. Predkladať veľké pozmeňujúce návrhy o 15.00 h a o 17.00 h o nich hlasovať. Toto je kontrola vlády parlamentom? Takto poslanci kontrolujú vládu Slovenskej republiky?

    Dámy a páni, poukázal som pokojne a pravdivo len na niekoľko deformácií v Národnej rade. Len na niekoľko rozporov medzi tým, čo sa marketingovo tlmočí občanom a čo sa v skutočnosti deje v Národnej rade. Považujem toto konkrétne pomenovanie za veľmi dôležité preto, že toto dianie v Národnej rade má stupňujúcu tendenciu, ktorá priamo ohrozuje parlamentnú demokraciu. Lebo v týchto dňom dostala parlamentná demokracia a parlamentná kultúra na Slovensku ďalšiu veľkú ranu.

    Na pokyn predsedu Národnej rady legislatívny odbor upravil schválené znenie zákona, zákona schváleného slobodným slovenským parlamentom. To, že sme upozornili predsedu parlamentu i verejnosť na toto hrubé porušenie ústavy, to, že sme upozornili na toto uzurpovanie si moci jednotlivcom v slobodnom slovenskom parlamente okamžite po uverejnení zákona na webovej stránke parlamentu a nečakali sme až na doručenie tohto svojvoľne upraveného zákona do prezidentskej kancelárie, uchránili sme Slovensko od podobnej medzinárodnej blamáže ako pri kauze Gaulieder.

    Pán predseda, za tento náš krok by ste sa nám mali poďakovať a za svoje konanie sa Národnej rade ospravedlniť. Poďakovať sa za to, že sa môžete doma a hlavne v demokratických krajinách v zahraničí ešte stále hrať na demokrata. Lebo takýto svojvoľný zásah do schváleného zákona iniciatívou jedného poslanca parlamentu, aj keď je jeho predseda, je bezprecedentný v celom demokratickom svete. Deje sa toto aj v iných zákonoch? Vydal pán predseda takéto pokyny aj v minulosti? To máme porovnávať každý zákon, čo prejde Národnou radou, či pán prezident dostane na podpis ten istý zákon, čo Národná rada schválila?

    Pán predseda Národnej rady prejavil neobyčajnú aroganciu. Príkazom dal zmanipulovať text zákona, ale aj svojím ďalším vystupovaním po tom, čo mu opozícia zabránila zákon zmanipulovať. Parlamentná demokracia je totiž založená na deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

    Predseda Národnej rady pán Pavol Paška sa pasoval do úlohy jediného zákonodarcu, ktorý mení zákony. To, že parlamentní legislatívci postupovali presne podľa jeho pokynov, priznal aj sám predseda Národnej rady. Citujem: „Áno, rozhodol som sa takto, pretože som tu na rozhodovanie.“ Ako a podľa čoho je riadená Národná rada? Podľa zákona o rokovacom poriadku? Nie. Podľa inauguračného príhovoru pána predsedu? Nie. Tak podľa čoho je potom riadená? Je riadená podľa väčšiny a tá väčšina, tak ako v minulosti pred rokom 1989 je presvedčená, že len ona má pravdu.

    Pán predseda Národnej rady sa pokúsil zneužiť svoju právomoc a postavil svoj poslanecký mandát, i keď je to mandát predsedu Národnej rady, nad mandát všetkých ostatných 149 poslancov Národnej rady. Zlyhal politicky, odborne i morálne. A ak som spomenul v úvode, dámy a páni, kauzu Gaulieder, musím sa dnes spýtať, kam smeruje pod vaším vedením táto krajina? Vraciame sa do rokov 1994 – 1998, alebo sa vraciame ešte ďalej pred rok 1989? Pýtam sa, ako skončí táto krajina, keď už dnes bijete novinárku ženu na námestí? Kam smeruje táto krajina, kam smeruje tento parlament, keď chcete stíhať poslancov za výroky v parlamente? Pýtam sa, ako je možné, aby predseda parlamentu pochyboval o legitímnom práve opozície zvolať schôdzu a nazvať ju, že je to zbytočné míňanie peňazí daňových poplatníkov.

    Predseda Národnej rady pri takomto riadení a stave Národnej rady si ešte v júli tohto roku dovolil povedať, citujem: „Úroveň politickej kultúry terajšieho parlamentu je z politologického pohľadu oveľa vyššia, ako to bolo v minulom volebnom období za vlády Mikuláša Dzurindu.“ Je možné tieto kroky predsedu Národnej rady, kroky v rozpore s ústavou, v rozpore s rokovacím poriadkom, v rozpore so základnými princípmi parlamentnej demokracie, v rozpore s jeho vlastnými slovami považovať za vyššiu politickú kultúru? To si pán predseda Národnej rady myslí, že má v parlamente len svojich poslancov? Alebo len tým môže rozprávať tieto rozprávky? Za rokom a pol cesty riadenia tohto parlamentu zostala iba brázda ignorácie, arogancie a zneužívania moci, porušovania základných demokratických pravidiel.

    Za osem rokov Mikuláša Dzurindu sme Slovensko etablovali do ekonomicky vyspelého a demokratického sveta. A ak sa tak veľmi radi hrabete v minulosti, aby ste prekryli svoje kšefty a klamstvá v prítomnosti, tak sa rozpamätajte, v akom stave bolo Slovensko na konci roka 1998. Bolo na pokraji krachu. Štát si požičiaval za 28-percentný úrok. Slovensko bolo v ekonomickej, politickej a diplomatickej medzinárodnej izolácii.

    Vy ste od nás prevzali Slovensko na ekonomickou vzostupe, s nevídaným rastom HDP. Prevzali ste Slovensko s nezamestnanosťou pod 10 %, s nebývalými daňovými príjmami. Prevzali ste Slovensko stabilné, dôveryhodné a Slovensko bezpečné. Prevzali ste Slovensko etablované v NATO a v Európskej únii. A ak dnes my niečo chceme, tak to, aby ste toto Slovensko demokraticky riadili, zveľaďovali a posúvali dopredu. A čo nechceme, aby ste Slovensko odovzdávali v takom stave, ako sme ho my na sklonku roka 1998 preberali. Lebo toto si občan Slovenska ozaj nezaslúži. Ďakujem vám.

  • S procedurálnymi návrhmi pán poslanec Brocka, pani poslankyňa Sabolová. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi Brockovi.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, chcem vás upozorniť na dve nehoráznosti, ktoré sa teraz dejú v Národnej rade. Tá prvá je, že nie je na schôdzi prítomný predseda Národnej rady, na schôdzi, ktorá je o ňom. A chcem vás požiadať, aby ste zariadili, aby ste zavolali pána predsedu Národnej rady, aby sa zúčastnil na rokovaní Národnej rady. Pán predseda musí strpieť túto rozpravu, tak ako to musela nedávno strpieť napríklad pani ministerka Tomanová. Je to to minimum, čo sa od neho v tejto chvíli ako od predsedu Národnej rady žiada.

    A tá druhá nehoráznosť je, že v tejto chvíli predseda výboru pre financie, rozpočet a menu zvoláva rokovanie výboru, aby rokoval a hlasoval o štátnom rozpočte.

    Pán podpredseda, žiadam vás, aby ste zariadili, aby predseda rozpočtového výboru nesabotoval rokovanie pléna Národnej rady.

  • Ak tomu dobre rozumiem, váš procedurálny návrh prvý spočíva v tom, aby ja som zariadil, aby bol prítomný pán predseda Národnej rady Pavol Paška. Chcel by som len, pán poslanec, o čo opierate túto svoju žiadosť, o ktoré ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, alebo je to morálny apel? Poprosím, len sa chcem opýtať. Morálny apel. Chcem ubezpečiť, že pán predseda Národnej rady sa bude zúčastňovať na rokovaní, má dve krátke neodkladné záležitosti. Len čo ich vybaví, bude sedieť celý čas v rokovacej sále. Takú mám informáciu.

    Čo sa týka informácie o zasadnutí klubu, v tejto chvíli neviem vám vyjsť v ústrety. Musíte informovať o tejto situácii predsedu Národnej rady, už je tu, zrejme zaujať k tomu stanovisko. Hlasovať nežiadate o ničom, pán poslanec. Ďakujem.

    Takže teraz má slovo s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

  • Tým, že vstúpil do rokovacej sály pán predseda parlamentu, môj návrh mal znieť, ako vy vyžadujete, chcela som zvolať poslanecké grémium v mene troch poslaneckých klubov. Ale odôvodním aj ten návrh. Ešte som sa teda chcela opýtať, ak ste odišli, páni poslanci zo SMER-u, z SNS, bolo by dobré, keby odišla aj spravodajkyňa a keby ste aj vy, pán predsedajúci, odišli, lebo ak teda všetci, tak všetci, a ak chcete robiť frašku v tomto parlamente, tak potom tú frašku dokonajte. Ale verím, že pán predseda parlamentu už teraz zotrvá na rokovaní a vypočuje si naše argumenty a bolo by veľmi vhodné, aby mali silu a odvahu aj jeho kolegovia poslanci parlamentu počúvať, ako by mali napĺňať aj oni rokovací poriadok. Veď ich chybou došlo k tomu, že pán predseda parlamentu sa dostal do takej situácie.

  • Pani poslankyňa, nedokážem rozlíšiť, v čom je procedurálny návrh z jeho zmyslu podľa rokovacieho poriadku a politické stanovisko, ktorá ste tu predniesli, je to nekorektné. Poprosím vás, pani poslankyňa, dodržiavajte pre budúcnosť rokovací poriadok, lebo keď vám nezasiahnem do reči, ja porušujem rokovací poriadok, skúsme sa nejako dohodnúť. Pekne vám ďakujem za porozumenie.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil na vystúpenie pán poslanca Janiša pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo odovzdávam na faktickú poznámku pánovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem využiť túto faktickú poznámku na to, aby som v nadväznosti na to, že predseda poslaneckého klubu najsilnejšej opozičnej strany odôvodňoval posledných asi 20 minút z tohto miesta návrh na odvolanie predsedu parlamentu Pavla Pašku, veľmi jasne, preukázateľne na základe faktov, na základe rozporu medzi slovami a činmi predsedu parlamentu zdôvodňoval, prečo najsilnejší opozičný poslanecký klub bude hlasovať za odvolanie Pavla Pašku, pričom predseda parlamentu tu nesedel. Považujem to za aroganciu moci, a preto chcem požiadať pána poslanca Janiša, aby svoje vystúpenie znovu opakoval, aby sa znovu prihlásil ústne do rozpravy a zároveň chcem požiadať pána predsedu parlamentu, aby, keď bude Stanislav Janiš kvôli nemu opakovať svoje vystúpenie, bol prítomný, pretože to je základná elementárna slušnosť, ktorú by prejaviť, myslím si, mal. Ďakujem pekne.

  • Beriem to na vedomie. Nechcem, pán poslanec, nech sa páči, poraďte pánovi poslancovi, čo máte, čo považujete za potrebné. Len poprosím vás o poslaneckú etiku a o korektné vzťahy medzi poslancami v zmysle rokovacieho poriadku. Nič viac, nič menej. Chce sa vyjadriť k faktickej poznámke pán poslanec Janiš? Nie.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic.

  • Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby ako predsedajúci ste nekomentovali procedurálne návrhy. Teraz ste to urobili pri pani poslankyni Sabolovej.

    Pani poslankyňa Zmajkovičová mala tiež návrh, ktorý nebol nijako procedurálny, keď ohlasovala hromadný odchod koaličných poslancov, vtedy ste boli ticho. Znovu aj na tomto dokumentujete, aký máte absolútne iný meter na poslancov koalície a opozície. Ale vás odvolávať asi nemá zmysel.

  • Smiech a potlesk.

  • Opäť osobne, pán poslanec. Ja na vás osobne reagovať nebudem. Opäť ste hrubo porušili rokovací poriadok. Dovoľte mi to len pripomenúť, nechápem ako navrhovateľ. Medzi nami, pán poslanec, je jediný drobný rozdiel. Ja mám tú česť, že riadim schôdzu a mojou povinnosť je dodržiavať rokovací poriadok a vy sa ním máte spravovať, pán poslanec. Škoda, že toto nepochopí právnik. Myslím, že na pochopenie tohto faktu netreba ani právnické vzdelanie, ale poprosím naozaj, nevznášajte osobný tón, venujme sa procedúram a otázkam, ktoré sú predmetom nášho rokovania. Buďte taký láskavý.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, ale žiadam vás, ak naozaj je pravda, že v tejto chvíli zasadá finančný výbor o zákone roka o štátnom rozpočte, tak je to absolútny škandál. Absolútny škandál, pretože je jasné, že opozícia sedí tu pri tomto bode programu a čo si to vlastne už potom naozaj dovoľujete. Prosím vás, buďte taký láskavý, ale túto vec nemôžete povedať, nič o tom neviem, zistite ju, ak je pravda, tak ten výbor nemôže zasadať. To je škandál.

  • Neduším, ako tento váš návrh, pán poslanec, súvisí s rokovaním tohto bodu programu.

  • Smiech v sále.

  • Faktor, ktorý ste uviedli, už sa preveruje, a len čo zistíme, či sú okolnosti také ako vy, tak v zmysle rokovacieho poriadku budeme hľadať riešenie. Ak chcete moje vyjadrenie, podľa môjho názoru, ak sa uskutočňuje rokovanie výboru tu a teraz, nie je to v súlade s rokovacím poriadku. Stačí zatiaľ? Ďakujem vám veľmi pekne.

    S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, žiadam o pätnásťminútovú prestávku v menej troch poslaneckých klubov, aby ste nás jasne informovali, či rokuje výbor, ktorý žiaden predseda výboru nesmie zvolať počas rokovania parlamentu výbor. A bolo by veľmi zlé, ak to urobí predseda výboru najsilnejšej koaličnej strany. Pätnásťminútovú prestávku a zásadnú informáciu o tom, aby poslanci vedeli, že výbor bude rokovať.

  • V mene ktorých klubov, pani poslankyňa, žiadate túto prestávku?

  • Vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 14.59 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.15 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím pánov poslancov, ktorí sa chcú zúčastňovať na rokovaní tohto bodu programu, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová za poslanecký klub KDH, pripraví sa pán poslanec Gyula Bárdos za poslanecký klub SMK.

    Pani poslankyňa, máte slovo. Poprosím navrhovateľa a spravodajcu, aby zaujali miesta na to určené.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, na začiatok po prestávke by som sa rada opýtala pána predsedajúceho, či výbor pre financie, rozpočet a menu už nerokuje. Mňa veľmi zaskočila poznámka pána predsedu, ktorý dobehol na rokovanie Národnej rady a povedal, že on predpokladal, že zvolám grémium, a preto zvolal výbor. No tak, myslím, že predpoklady mu nevyšli a prepočítal sa, ale aj tak to tak nemôže byť, aj keby bolo grémium, tak nemôžeme zvolávať výbor. Tak dúfam, že už je po všetkom.

    Pán predsedajúci, ešte verím, že keď neodpovedá, kto mlčí, ten svedčí, tak verím, že výbor nebeží a pán predseda to zrušil a náš pán poslanec Brocka verím, že vo výbore nie je.

    Ešte pred 14.00 hodinou nikto z nás netušil, aký bude začiatok tejto schôdze. Predsa sa len niečo vo vládnej koalícii deje, ak hlasy z vládnej koalície prispeli k uskutočneniu tejto schôdze, lebo 75 hlasov opozícia nemá a je to celkom slušný počet už len 1 hlas a je tu šanca aj opozícii vládnuť v tejto krajine. Ale to, čo sa udialo potom, ten nie celkom slušný a chutný odchod celej vládnej koalície z rokovania parlamentu svedčí len o tom, že buď nevedia obhájiť svojho predsedu parlamentu, a keby tu sedeli a mlčali, bolo by to horšie, ako keď sú preč a môžu povedať, že nevedia, čo sa v tejto Národnej rade hovorí na účet predsedu parlamentu.

    Takže je to nemysliteľné, aby tí, ktorí by mali obhajovať svojho vrcholného predstaviteľa, druhého muža v štáte, aby takto benevolentne pristúpili k rokovaniu v Národnej rade. Ale teda rokujeme, tak niekoľko myšlienok za poslanecký klub KDH.

    Podstatnú a zásadnú časť aj z ústavnoprávneho pohľadu, aj z rokovacieho pohľadu predniesol predkladateľ za skupinu poslancov, ale myslím, že zjavné z toho, čo tu zaznelo v jeho úvode aj z predchádzajúceho vystúpenia, je, že zodpovednosť predsedu parlamentu je v tejto kauze neodmysliteľná. Lebo chyby môže urobiť, môže sa ich dopustiť, aj nesprávneho rozhodnutia, pretože, kto robí a koná, môže sa rozhodnúť aj zle, ale jeho sebavedomá argumentácia, ktorou obhajoval svoje konanie, neobstojí a je dokonca nebezpečná.

    Národná rada schválila zákon ako možno aj v minulosti nie dobrý, chybný, možno aj nekvalitný, ale treba si uvedomiť, že vzhľadom na postup spravodajkyne a spravodajcovania tohto zákona pani poslankyňou Vaľovou, ktorá už v treťom čítaní, keď sme upozorňovali na chyby, ktoré nevedela odargumentovať, predsa len pán predseda dal hlasovať a vlastne vďaka nej, myslím, lebo ten, kto spravodajcuje zákon, mal by byť kompetentný ustrážiť aj jednotlivé body zo spoločnej správy, aj predložené pozmeňujúce návrhy, sú chybou poslankyne vládnej koalície, ktorá nezvládla svoju úlohu spravodajkyne. Tu jasne treba upozorniť na to, že rokovací poriadok dáva 24-hodinovú lehotu na postúpenie do tretieho čítania a, bohužiaľ, ani v takom vážnom prípade, ako bolo rokovanie o zákone o sociálnom poistení túto lehotu ani pán predseda nežiadal, ani spravodajkyňa. Zbagatelizovali celé rokovanie parlamentu a naše výhrady.

    Po druhé. Pán predseda, veľmi dobre ste vedeli, že spravodajkyňa nie je celkom kompetentná pri prerokovaní už v druhom čítaní, keď dala schváliť pozmeňujúci návrh, s ktorým vy ako vládni poslanci ste nesúhlasili a pani ministerka zjavne bola nespokojná. Ak prešiel tento návrh, už ste mali vy sám strážiť, aby zákon, ktorý vyjde z tejto Národnej rady, bol kvalitný. To je vaša ďalšia zodpovednosť.

    A po tretie, pán predseda, vaše konanie, a to už samotná možnosť pripustiť, že ste dali napísať iné znenie zákona, pán predseda, ako aj vyjadrenie pána podpredsedu Číža v médiách, bolo zjavne v rozpore s rokovacím poriadkom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky, a tak ako je v odôvodnení aj s nálezom Ústavného súdu. A len tlak médií poslancov a nakoniec aj samotné zvolanie tejto mimoriadnej schôdze vám neumožnilo podpísať upravený zákon alebo aj tak, ako ste upozorňovali, variantné riešenie, čo už by bolo bezprecedentné, ak by ste poslali prezidentovi nejakú vašu alternatívu „a“ alebo „b“ a odoslali ste zákon, ktorý ste poslali v tom chybnom schválení.

    Vy veľmi dobre viete, pán predseda, že máte možnosť upozorniť prezidenta republiky, aby chyby, ktoré Národná rada nedopatrením urobí, aby ich mohol vrátiť a mohol posunúť vec na správne prerokovanie zákona. To teraz nechcem hovoriť o tom, že zákon o sociálnom poistení vytvorí totálny chaos v dôchodkovom systéme.

    Z toho všetkého je zjavné, že ste sa dali ovplyvniť politicky, aby pani ministerka Tomanová mala čo najskôr platný zákon a aby sme v Národnej rade o tejto téme už viacej nerokovali. Obávali ste sa opätovného rokovania v parlamente k tejto téme? Aj tak by ste sa jej neboli vyhli, pán predseda, pretože máme tu petíciu. Aj v grémiu sme vás žiadali, aby ste použili logiku myslenia a aby ste petíciu spojili s vráteným prezidentovým zákonom. Dodnes v tom návrhu nevidíme a zajtra na schôdzi Národnej rady uvidíme, či vôbec nejaká logika v myslení tohto parlamentu vládnou koalíciou funguje.

    Nechceli ste, aby už verejnosť opätovne počula na upozornenia chýb, ktoré sú v tomto zákone, čo ich očakáva, pretože jedine rozprava pre opozíciu vytvára priestor na to, aby sme mohli hovoriť, aký dôchodkový systém pripravujete občanom Slovenskej republiky.

    Pán predseda, umožnili ste po 18 rokoch spochybniť demokratické princípy a dodržiavanie zákonov ústavy a za posledného 1 a pol roka, odkedy vládnete, ste občanom Slovenskej republiky zasadili chrobáka do hlavy, dali ste závdavok na to, že vám nemôžu dôverovať, či vládna koalícia, ak schváli nejaký návrh zákona, či tento návrh zákona bude uplatnený aj v praxi. Našťastie, je tu ešte tlak verejnej mienky, našťastie, je tu ešte tlak opozície, ktorá sa v takýchto vážnych chvíľach vie zomknúť a vie predniesť návrh.

    A snáď ešte niekoľko dôvodov na to, aby sme vám vyslovili nedôveru za vaše konanie, pozri posledná schôdza, petícia občanov, ktorá mala náležitosti na prerokovanie v Národnej rade, k zdravotnému poisteniu a k sociálnemu poisteniu. Odignorovali ste ju a pomaličky ste sa ju báli vôbec zaradiť na rokovanie Národnej rady. Tu chcem povedať aj to, lebo tak, ako sa bojíte rokovať o veciach, ktoré chcú občania, ktoré chcú počuť, kde sa chcú možno vyjadriť aj cez takúto pôdu, ako sú petície, chcem upozorniť možno aj na jedno konanie, za ktoré čiastočne ako vy predseda parlamentu za vládnu koalíciu nesiete zodpovednosť, aby aj vaši poslanci vo výboroch poznali dostatočne a dobre rokovací poriadok a aby, ak sa chce verejnosť zúčastniť na rokovaniach výborov, aby tú možnosť mala, aby mala na to dôstojné podmienky a aby nie tak, ako vo výbore pre zdravotníctvo vládna koalícia, práve zdravotníci, lekári vo výbore sú zásadne proti tomu, aby im čo len jedným slovom alebo len dychom niekto dýchal na chrbát a chcel počuť vlastne, o čom rokujú a akým spôsobom rokujú. A toto je váš celkový prístup, vašej vládnej koalície a v tomto parlamente, pán predseda, vy ako hlava tohto parlamentu za to nesiete vždy zodpovednosť.

    Potom chcem pripomenúť aj nezaraďovanie riadnych poslaneckých tlačí na rokovanie parlamentu, pozri posledná, nebudem sa vracať ďalej do minulosti, v grémiu, v ktorom som vás upozornila, keď ste tlač, ktorá bola predložená do Národnej rady poslancami KDH ku genocíde na Ukrajine, nezaradili vôbec do programu ani predbežného, ani súčasnej pozvánky, ale odôvodnenie, že nebolo prerokované vo výbore neobstojí, pán predseda, pretože mnohé veci nie sú prerokované vo výbore a sú na schôdzu Národnej rady zaradené, lebo spĺňajú všetky náležitosti rokovania Národnej rady.

    A ešte možno snáď jedna poznámka, ktorá sa aj teraz preukázala pri procedurálnych návrhoch ako nekonečné a nekompetentné svojvoľné správanie sa podpredsedov Národnej rady. Či je to pán podpredseda Číž, alebo pani podpredsedníčka Belousovová. Tentoraz to opäť predviedol aj pán podpredseda Číž, že sa snaží komentovať všetko, môže mať názor akýkoľvek, nech odovzdá vedenie schôdze a nech sa vyjadrí. Ako poslanec Národnej rady má právo vyjadriť sa k čomukoľvek, ale nie ako predsedajúci schôdze vstupovať a komentovať vystúpenia poslancov.

    Vážený pán predseda, ešte možno jedna poznámka a úplne na úvod nášho rokovania, pretože sa mi zdala, že predseda vlády Robert Fico by mal kompetenciu vystúpiť v tejto Národnej rade ako predseda strany, ktorý vás nominoval do tejto funkcie, ale vy nie ste minister vlády, aby vláda Slovenskej republiky mala dať zásadné stanovisko predsedovi parlamentu.

    Očakávala by som to od predsedníčky poslaneckého klubu pani poslankyne Laššákovej, prípadne od nejakého poslanca, že dá odobrenie svojho kandidáta, ktorý je na čele Národnej rady, alebo pripustím, aj váš predseda strany Robert Fico ako predseda strany, ale nie ako premiér. Je mi jasné, že len ako premiér tejto vlády môže vystúpiť kedykoľvek, ale očakávala som od vás pani poslankyňa, predsedníčka klubu alebo členka grémia, pána predsedu klubu Číža, alebo od vás páni poslanci vládnej koalície, že obhájite svojho nominanta na túto pozíciu.

    Obávate sa a urobili ste vlastne z pána predsedu len akúsi persónu, ktorá podľahla všetkým politickým vplyvom a niekedy sa stáva, že je v závoze rozhodovania politických predsedov, politických strán a nestáva sa persónou, druhou osobou v tejto krajine, ktorá by si mala ctiť najviac ústavu, ktorú tento parlament schvaľoval, rokovací poriadok, ktorý parlament schvaľoval, a mal by byť akýmsi jasným dokladom toho, že je tu vláda práva, demokracie, spravodlivosti, ale to tak nie je.

    A preto poslanecký klub KDH podporí návrh na odvolanie pána predsedu parlamentu a budeme očakávať, ako sa zasprávajú tí, ktorí majú svoje výhrady, ktorí ich aj cez médiá cez víkend prezentovali a že sa jasne ukáže, že takto ďalej na Slovensku vládnuť nemôžeme. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej pán poslanec Slafkovský, pán predseda Paška, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť moju kolegyňu predrečníčku len v tom smere, že my rokujeme dnes o porušovaní zákona o dobrých mravoch, a pritom hneď na svojom začiatku tohto zasadania sme porušili rokovací poriadok. Veď o tom, či budeme rokovať a o čom budeme rokovať, bolo absolútne bezpredmetné dať hlasovať.

    Podľa § 17 ods. 2 schôdza, keď je zvolaná, tak v rokovacom poriadku je jasne povedané, že už nie je o čom. V § 24 ods. 3 je jasne povedané, že nie je o čom hlasovať. V ods. 3 je napísané presne. „Program schôdze Národnej rady zvolanej podľa § 17 ods. 2,“ čo je dnešný prípad, „nemožno doplniť ani meniť.“ Ak ho nemožno doplniť ani meniť, tak nie je o čom hlasovať. Takýto bod programu proste je na stole a treba začať rokovanie. Nejaké hlasovanie o tom, či chceme, alebo nechceme rokovať, je absolútne bezpredmetné. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán predseda Paška.

  • Ďakujem pekne. Ja som si najprv myslel, že odolám mentálne, že sa pokúsim zachovať si svoju sviežosť, ale keďže ste ma vyzvali, aby som počúval tieto veci, tak sa pokúsim na ne reagovať.

    Pani predsedníčka klubu KDH, to u vášho kolegu spravodajcu pána poslanca Lipšica som zvyknutý na rôzne interpretácie rokovacieho poriadku, pred chvíľou zaznela ďalšia, ale chcem zareagovať na vás. Nuž, ak niekto ide spochybňovať, aby premiér vlády, ktorý z rokovacieho poriadku môže vystúpiť kedykoľvek a akokoľvek a k čomukoľvek príde do tejto Národnej rady, aby zaujal stanovisko na základe požiadavky Národnej rady, pretože návrh na vyslovenie nedôvery je taký istý materiál, ako na druhej strane ste spochybňovali návrh textu deklarácie, o ktorom ste horlivo hovorili, ako ten najväčší nedemokrat som zase nezaradil. Nič nechcem, len normálny zdravý rozum, ktorý ja v živote používam, budem ho používať bez ohľadu na tie nezmysly, ktorými ma tu budete zasypávať dneska a možno aj zajtra a možno ešte dva dni, ale nič, chcem požiadať všetkých slušných ľudí aj v opozícii, keby naozaj tam, kde je ratio a odhodlanie preukázať spochybnenie, som ochotný počúvať, ale naozaj takéto subjektívne výklady a nezmysly, ktoré majú navodiť atmosféru o tom, ako vy ste tí jediní vykladači práva, ako vy ste tí jediní spravodliví, to odmietam, a preto budem veľmi pozorne počúvať a rozhodol som sa aj reagovať.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

  • Chcel by som nadviazať na tú istú pasáž, o ktorej hovoril teraz, alebo ktorej sa dotkol predseda parlamentu, a som rád, že sa k tomu vyjadril. Ja som sa potešil, že prišiel predseda vlády a ešte by som bol radšej, keby chodil vtedy, keď ide o vládne návrhy zákonov. Ešte by som bol radšej, keby nám častejšie dával šancu na hodine otázok. Veľmi by som bol rád, keby tu sedel na interpeláciách, keby sa nevyhýbal verejným televíznym diskusiám. Všade tam by som ho naozaj veľmi, veľmi rád videl. Ale myslím si, že pani poslankyňa Sabolová mala záujem poukázať na niečo podstatné, a síce, že za vlády SMER-u staviate veci z nôh na hlavu.

    Pán predseda parlamentu, nie parlament sa zodpovedá vláde, ale v každej slušnej demokratickej krajine sa vláda zodpovedá parlamentu. Vystúpenie predsedu vlády bolo o tom, akú máte dôveru vlády Slovenskej republiky, veď to je postavené na hlavu. To je postavené úplne na hlavu a je to dôkazom slabnúcej autority Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej ste predsedom. Nie parlament sa zodpovedá vláde. Nie parlament sa uchádza o dôveru vlády, ale vláda sa zodpovedá parlamentu, vláda sa uchádza o dôveru Národnej rady Slovenskej republiky, preto vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky bolo absolútne mimo. Opäť len populistické, opäť len symbolické, ale z podstaty politickej povahy veci bolo absolútne nenáležité, absolútne mimo a bolo dôkazom slabnúceho politického postavenia aj vašej osoby.

  • Faktická poznámka pán poslanec Mikloško.

  • Budem sa trošku opakovať, ale už sa nevzdám faktickej poznámky. Vystúpenie, samozrejme, predseda vlády môže kedykoľvek vystúpiť v parlamente a vystúpenie pána predsedu vlády, nazvem vláda, ktorá je odvodená od parlamentu, nemá absolútne žiadnu ústavnú logiku. Chápem to vystúpenie ako politické, chápem, že prišiel zdôrazniť postoj vlády, najmä možno dnes poslaneckému klubu HZDS, to je v poriadku, ale hovoriť o tom, že to má nejaké ústavné opodstatnenie, možno naozaj je trošku komické.

    No a chcem ešte upozorniť aj poslancov vládnej koalície, teda s výnimkou v tomto prípade HZDS, ktorí nechceli, aby sa táto schôdza začala, totiž ten paragraf o tom, že keď tri mesiace nejaká schôdza, teda parlament nezasadá a nie je schopný sa uznášať, možno vyhlásiť predčasné voľby, ten je taký všelijaký, čiže znefunkčňovanie, povedzme, na takomto politickom zápase parlamentu, že nebude schopný sa uznášať, môže byť trošku aj koketovanie s predčasnými voľbami, na to len upozorňujem. Čiže v tomto smere som sa vyjadril. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Teší ma, pán predseda, že ste zareagovali, lebo očakávala by som, aby ste s nami komunikovali počas tejto rozpravy, ale chcem vám povedať, že asi ste zle počúvali, čo som hovorila, ale ja som nespochybnila možnosť vystúpenia premiéra vlády na schôdzi Národnej rady kedykoľvek, ale nie, aby dával stanovisko za vládu. To tu odznelo od pána poslanca Dzurindu a od pána poslanca Mikloška, ale pýtam sa, prečo pán predseda vlády tu nesedí? Prečo pán predseda vlády nepočúva, o čom je táto rozprava, ak tak stojí za vami? A pýtam sa, prečo nevystúpil v rozprave, aby bolo možné naňho zareagovať, ale hneď po vystúpení odišiel? Mal tu sedieť, áno, zdúchol, ako hovorí kolega, a preto chcem povedať, že žiadne nejaké ústavné zákonné veci som neporušila a nespochybnila a horlivosť v bodoch, pán predseda, ruku na srdce, koľkokrát sme žiadali doplniť body rokovania, lebo ste ich nezaradili. Áno, máte kompetenciu z rokovacieho poriadku veľkú a nesmiernu, ale prečo ju práve chcete preukazovať len na opozícii a prečo platia iné pravidlá pre koalíciu a iné pravidlá mnohokrát pre opozíciu. Toto je veľká otázka.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bárdos za klub SMK, po ňom bude vystupovať pán poslanec Jarjabek za poslanecký klub SMER-u.

    Nech sa páči, pán poslanec Bárdos, máte slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda, pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia hlavne z opozície, ak sú tu, myslím, štyria aj z vládnej koalície. Dnes na Slovensku takto vyzerá parlamentná demokracia a nová parlamentná kultúra. Myslím, že mali by to snímať aj kamery, veď (potlesk)...

    Treba si položiť otázku, o čom je parlament, o čom je parlamentná demokracia? A keď si túto otázku položíme, je úplne jasné, že to, čo sa robí dnes, tak je to nezmysel a jednoducho nemá to nič spoločné s parlamentnou demokraciou. Hádam nespochybňujete, páni a dámy z vládnej koalície, že opozícia má právo, legitímne právo na zvolanie rokovania a takisto aj dať návrh na odvolanie predsedu Národnej rady. Je to legitímne právo. Samozrejme, je legitímne aj to, že máte na to iný názor, ale na to je parlament, aby sa o týchto otázkach rokovalo tu v pléne Národnej rady, aby boli otázky, odpovede a potom, samozrejme, každý môže slobodne vyjadriť svoj názor hlasovaním, to znamená v tajnej voľbe.

    Ale dnes väčšina a dominantný SMER sa rozhodol, že dnes sa nebude rokovať, a to, že sa rokuje, vlastne je iba kvôli tomu, že je rozpor medzi stranami vládnej koalície, lebo vieme, čo sa udialo v posledných dňoch. A keby poslanci z vládnej koalície nezahlasovali za program, tak ani tieto vety nemôžeme povedať tu v pléne Národnej rady, a pritom sa pýtam, kde smeruje Národná rada? Kde smeruje SMER? Dominantná strana vládnej koalície. Prečo takýmto spôsobom musíme rokovať a povedať svoj názor, keď nie je tu oponentúra, keď nepočujete naše názory, keď nepoviete, ako to myslíte vy a akým spôsobom by sme sa mali k tomu vyjadriť.

    Myslím, že to, čo povedal pán predkladateľ v mene skupiny poslancov, bolo úplne jasne povedané, že aké sú tie dôvody, prečo sme ako poslanci Národnej rady aj za Stranu maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja podpísali tento návrh na odvolanie pána predsedu Pašku.

    Samozrejme, aj v minulosti sa stávali, alebo stali sa chyby. Aj v budúcnosti predseda Národnej rady bude robiť chyby, ale treba rozlišovať medzi chybou a vážnou chybou. To, čo sa stalo v Národnej rade, že sa dostalo do čistopisu to, jednoducho nedostalo sa to, čo bolo prijaté v Národnej rade, to je jednoducho popretie parlamentnej demokracie, a to je už vážna chyba, pán predseda Národnej rady, a preto sme sa rozhodli podpísať tento návrh na odvolanie, lebo to nie je obyčajná chyba.

    Veď aj tie ďalšie dôvody, ktoré sú tu spomenuté, takisto sú veľmi vážnymi chybami, ale podľa nášho názoru poslancov zo Strany maďarskej koalície to, že ten čistopis bol taký, aký bol a potom, že keď ste poslali text tak, ako ste mali poslať pánovi prezidentovi, a potom ste povedali ešte, že keby som to mal urobiť, urobil by som to ešte raz. No, myslím si, že keď urobím chybu, keď urobí každý z nás chybu a keď povie, že áno, urobil som chybu, prepáčte, tak som o tom presvedčený, že súčasná opozícia by nedala návrh na odvolanie pána predsedu, lebo hovorím, chyby sa stávali a chyby sa budú stávať aj v nasledujúcom období.

    Ale takisto, pán predseda, nikto ešte o tom nehovoril, lebo nechcem hovoriť to, čo tu už odznelo v Národnej rade, ale dovoľte mi povedať alebo zareagovať na jeden článok. Myslím, že to bol rozhovor pána predsedu z 10. novembra, áno, 10. novembra v jednom denníku, keď na otázku redaktorky, že ako to bude v prípade niektorého hlasovania, konkrétneho hlasovania v Národnej rade, pán predseda Národnej rady povedal: „Tu určite žiadne voľné hlasovanie nebude.“

    Prosím vás pekne, predseda Národnej rady nemôže povedať, že tu žiadne, určite žiadne voľné hlasovanie nebude. O čom je ústava? O čom je slobodný mandát? Veď po roku 1989 je to najväčší výdobytok súčasnej doby slobodný mandát poslanca, a to spochybňovať, a spochybnil to pán predseda Národnej rady, je to ďalšia chyba, ktorá tu ešte nebola spomenutá, a preto o nej hovorím. A predseda Národnej rady si to nemôže dovoliť, a keď niečo povie, a keď to takto uverejní, alebo keď to takto nepovedal, alebo keď to tak nemyslel, mal by na to reagovať. Predseda Národnej rady si to nemôže dovoliť.

    Takisto aj včera v niektorých reláciách pán premiér Fico povedal, že aké budú hlasovania. Prosím vás pekne, kde sme sa to dostali? Veď stranícky orgán alebo predseda strany, alebo poslanecký klub, alebo predseda klubu môže dať návrh, môže dať odporúčanie, ale jednoducho slobodný mandát poslanca spochybniť a dnes by sme o tejto otázke ani nerokovali, keby poslanci za HZDS nezahlasovali za program. Veď jednoducho treba sa zamyslieť, pán predseda, nad tým, že akým smerom ideme a čo chceme v Národnej rade. Nechceme Národnú radu?

    Takisto tie názory, že načo dáva opozícia návrh na odvolanie, načo dáva opozícia rôzne návrhy, veď nemajú na to dostatok poslancov. No tak, samozrejme, opozícia je preto opozícia, koalícia je preto koalícia, lebo vás je viac. Ale to neznamená, že nemáme právo dať návrhy, alebo povedať si svoj názor v Národnej rade.

    Takisto ja nespochybňujem vaše stanovisko a vaše právo povedať tu, ale jednoducho to, čo predviedol aj pán premiér, samozrejme, súhlasím s mojimi kolegami, že pán premiér by tu mal vystupovať ako predseda strany, ale my sme Národná rada. My máme kontrolnú funkciu, my máme kontrolovať vládu, a nie vláda nám má odkazovať, čo má robiť Národná rada.

    A predseda Národnej rady môže byť z hociktorej strany, jednoducho musí dbať o to, aby Národná rada kontrolovala vládu. Veď o tom je parlamentná demokracia a o tom je parlament, aby sme tu diskutovali, aby sme tu mali aj viedli aj politické boje, samozrejme, ale keď mám iný názor na určité otázky, to neznamená, že ten ktorý, alebo ktoré prisudzujem, že je môj nepriateľ, o to nejde, ale jednoducho povedať svoj názor by som mal v Národnej rade a teraz za poslanecký klub Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja poviem, ale hovorím to, že preto z týchto dôvodov a z tých dôvodov, o ktorých hovoril pán Daniel Lipšic v mene poslancov sme podpísali tento návrh, a preto všetci poslanci, ktorí sa vyjadrili na stretnutí a na rokovaní poslaneckého klubu, každý povedal sám, že áno, tieto chyby a táto chyba je vážnou chybou a bude hlasovať a budeme hlasovať za odvolanie predsedu Národnej rady.

    Ale neznížime sa na úroveň, že budeme kontrolovať to, kto ako bude hlasovať, lebo ja ako predseda klubu verím poslancom Strany maďarskej koalície, ktorí povedali slobodne svoj názor a slobodne budú hlasovať v tajných voľbách.

    Som zvedavý, akým spôsobom sa zachovajú ďalší poslanci Národnej rady a aj z vládnej koalície, lebo silné reči, to je jedna stránka veci, ale keď príde k lámaniu chleba, však niektorí poslanci, ktorí mávajú vynikajúce návrhy, keď príde k lámaniu chleba, skutek utek a zostanú sami. Som zvedavý, ako sa zachová Národná rada a som zvedavý, že akým spôsobom zareaguje Národná rada na túto výzvu, že ako sa zachovajú poslanci v tajných voľbách na odvolanie predsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie na pána poslanca Bárdosa pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Chcem doplniť pána poslanca Bárdosa. Poslanci opúšťajú teda ako demonštratívne rokovaciu sálu, keď chcú dať úplne jasne najavo, že spôsob rokovania alebo jednoducho téma, alebo niečo je pod ich úroveň, aby boli vôbec zúčastnení na tom hlasovaní.

    To, že dnes tá téma je veľmi vážna, pretože môžete súhlasiť, nemusíte, ale to, čo sa udialo, je precedens, na ktorý keby opozícia nereagovala, tak by sa raz možno aj politická história opýtala, že vlastne, čo sa to tam dialo.

    To, že dnes poslanci SMER-u demonštratívne aj po oznámení a poslanci SNS teda hneď bez toho, aby to ohlásili ignorujú túto schôdzu, považujem za úplnú aroganciu moci. A ja hovorím otvorene, že mne to, pokiaľ ide o ten pocit, pripomína presne tú aroganciu moci, ktorú použili tri kluby HZDS, SNS a ZRS, keď vylúčili Gauliedera z parlamentu. To bola taká istá arogancia, také pohŕdanie všetkým, my sme tu páni a my si budeme robiť, čo chceme. Dneska nám to dali najavo poslanci vládnej koalície, teda klubu SMER a SNS, že proste, rozprávajte si, čo chcete, jednoducho my sa ani na vás pozerať nebudeme. Nech sa páči, ale nejakým spôsobom sa tu buduje aj politická pamäť, aj politická história a ten návrh pani Zmajkovičovej už zostane nejakým spôsobom zapísaný aj na tej magnetofónovej páske, aj na tej kamere na tom videozázname. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jarjabek za klub SMER-u. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dámy a páni, príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vystupujem okrem iného z dvoch dôvodov. V prvom rade za tých desať rokov už si pamätám množstvo situácií v tomto parlamente, na ktoré by sa dalo reagovať aj inak, ako sa reagovalo. A, našťastie, pamäť mám dobrú. Preto ja len v tejto chvíli počúvam, čo sa tuná hovorí a na všetko by sa dalo reagovať, čo tu odznieva, aj na poslednú vetu pána poslanca Mikloška by sa dalo reagovať veľmi presne tým, že poviem to za seba, mňa urazil tento návrh na odvolanie predsedu parlamentu.

    Urazil ma z toho dôvodu, ako by ma urazil akýkoľvek iný návrh na odvolanie akéhokoľvek predsedu parlamentu – pána Hrušovského, pána Migaša, môžem vymenovať ďalších, ktorí tomuto parlamentu predsedali, a keby sme sa v tejto chvíli správali tak, ako sa správate vy, určite by tie návrhy padali. Ale beriem to ako politicko-spoločenské urazenie stavu. Tak sa ma to dotklo. Z týchto dôvodov.

    Ale teda, aby som trošku reagoval aj na to, o čom hovoríte vy. Dovoľte, aby som tiež tuná predniesol niekoľko viet za klub SMER – sociálnu demokraciu, ktorého mi je cťou v tomto prípade a rád zastupovať, lebo si naozaj isté veci pamätám možno inak ako tí, ktorí síce o týchto veciach hovoria, ale možno v tomto parlamente neboli preto, lebo boli možno v exekutíve, možno niekde inde.

    Teda, dámy a páni, v rámci tých spomienok. Začnem citátom. „Čas určený na rozpravu je ku každému bodu programu medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislých poslancov rozdelený takto: HZDS 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd; SDK 3 hodiny 21 minút 36 sekúnd; SDĽ 1 hodina 45 minút 36 sekúnd; SMK 1 hodina 12 minút 0 sekúnd; SNS 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd; SOP 57 minút 36 sekúnd. Čas pre jedného nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.“

    Dámy a páni, toto bolo jedno z prvých uznesení Národnej rady Slovenskej republiky na 30. schôdzi, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2000. Neriešili sme na nej nejakú ledačinu, ale fakt, že na vtedajšieho lídra opozícia – vládna moc poslala komando kukláčov. Nebol to vari naozaj pádny dôvod žiadať výmenu šéfa parlamentu? Veď premiéra a ministra vnútra muselo na pôde parlamentu 31 poslancov vtedy žiadať, aby túto svoju predstavu o politickom zápase vysvetlili. Nemali totiž toľko cti, zmyslu pre spravodlivosť a ako sa ukázalo ani argumentov, aby prišli medzi nás sami. Mali sme vtedy bežať do Bruselu? Mali sme vypisovať listy europoslancom? Áno, využili sme tie hodiny, minúty a sekundy, ktoré ste dovolili debatovať o čine ako vystrihnutom z čias totality. Apelovali sme na zmysel pre korektnosť, ale 68 poslancov vtedajšej vládnej koalície vám v „hlasovaní“ v úvodzovkách podržalo chrbát a v záujme udržania koaličnej jednoty zažmúrili oči aj nad takým flagrantným útokom na opozíciu.

    Netrvalo dlho a v tomto parlamente sa začalo používať spojenie nová politická kultúra. Pán Bárdos a som veľmi rád, že pán Bárdos o tom hovoril dnes znovu. Môžem k tomu určite čosi povedať, dámy a páni, aj ja. Prišli s ním ako prví kresťanskí demokrati a pôvodne asi chceli dať takto zreteľne najavo, že po totalite a po zmätkoch celospoločenskej transformácie by už mohlo prichádzať obdobie rekonštrukcie a s ňou i slušných vzťahov medzi ľuďmi, dokonca aj medzi politikmi.

    Zámer to bol podistým ušľachtilý a pekný. Ale ako to už býva, medzi myšlienkou a činom aj tentoraz vznikla priepasť. Ušľachtilý slogan sa síce používa dodnes, ale je na ňom nános podstatne menej ušľachtilých významov. Nová politická kultúra, to dnes už je aj synonymum pre éru menšinového vládnutia s podporou tzv. zazmluvnených poslancov, tzv. zazmluvnených nezávislých poslancov. Však, pán kolega Dzurinda?

    Second handové trhové praktiky v politike by mali vyvolávať odpor a pohŕdanie. Ukázalo sa však, že ak kráča ruka v ruke s ekonomickým avanturizmom a bazárovými cenami za perly slovenskej ekonomiky, aj priamo či nepriamo zainteresované morálne euroautority si dokážu zakryť oči.

    Nová politická kultúra, to dnes už je aj synonymum pre službičkovanie. Nová politická kultúra, to je dnes už aj synonymum prehliadania činov z nedávnej minulosti. Nuž naozaj pán Csáky má koho učiť elegancii a slušnosti. Ešteže im ich voliči vytvorili časový priestor, aby sa mohli venovať vzájomnej kultivácii svojho nielen politického správania. Aj keď sme si museli zvyknúť, že po Csákyho rečiach o tzv. elegantnej politike prichádzajú spravidla iba žalovačky do zahraničia.

    Nová politická kultúra, to však zjavne je aj slovník pána Dzurindu a jeho blízkych. Tá ich urputná snaha za každú cenu protivníka uraziť, ponížiť či vysmiať, všetci tí bačovia, boľševici, klamári, ktorých pán predseda SDKÚ – DS tlčie okolo seba. Nuž, zvykli sme si. Dnes sa však situácia vyvinula tak, že niektorým politikom, ktorí dnes sedia v opozícii, už nestačí robiť z komára somára. Manipulovať verejnosť. Neustále mať z čohosi preventívne obavy a znepokojenia a zásobovať nimi spriatelené mediálne podniky. Už je im málo prieť sa politickými prostriedkami, preto sa rozhodli rovno, transparente a veľmi natvrdo demonštrovať, že vôľa občanov prejavená vo voľbách je pre nich nezaujímavá, pretože patent na rozum majú iba a výlučne oni. Veľmi radi by sa naštylizovali do nejakých politických elít alebo aspoň spoločenských elít.

    Predseda tohto parlamentu, dámy a páni, to nie je akási figúrka, aj keď ste vo svojich stranách asi zvyknutí dosadzovať a posielať preč podľa toho, čo vám momentálne novo politicko-kultúrne vyhovuje.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky je funkcia, ktorú obsadzujú politické subjekty, nesúce z vôle občanov zodpovednosť za tento štát. Predseda parlamentu ako druhý muž po prezidentovi našej republiky nie je na svojom poste preto, lebo si to praje, alebo to toleruje opozícia, ale preto, že mu túto dôveru dala koalícia. Ak sa pridá aj opozícia, vtedy môžeme hovoriť o politickej kultúre. Túto búrku v pohári vody ste rozpútali preto, lebo jeho a váš výklad kompetencií predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je rozdielny.

    Ak ste takými presvedčenými priaznivcami novej politickej kultúry, prečo ste nepožiadali Ústavný súd, aby vydal právne záväznú interpretáciu sporného výkladu ústavy? Prečo celý ten rákoš rozkohútených samozvaných ústavných právnikov, a je ich stále viac a viac, medzi vami nevyužili svoje právo a povinnosť upozorniť pri onom hlasovaní a pozmeňujúcom návrhu kolegyne Radičovej, že hlasovať už nemožno.

    Podľa vás poslanec za opozíciu nemá povinnosť bdieť nad právnou čistotou legislatívneho procesu v tomto pléne? Alebo je azda vašou ambíciou podsúvať parlamentu takéto legislatívne perličky, z ktorých potom urobíte obrovské kauzy? To je vaša predstava o službe občanom? Nie je to tak, že v spore s poslaneckým sľubom niektorí opoziční poslanci de facto sabotujú legislatívny proces? Keď sa vám to podarí, obviníte nás z nekompetentného vedenia schôdze. Keď vám na to včas prídeme, kričíte o obmedzovaní svojich poslaneckých práv.

    Opozícia má, samozrejme, právo vyjadriť svoju nespokojnosť či pochybnosti, ak sa jej vidí, že ústavný činiteľ urobil čosi, čo nemalo oporu v zákone, alebo čo sa prieči parlamentným zvyklostiam a dobrým mravom. Keď sa napríklad vláda Slovenskej republiky, pre tých, čo majú kratšiu pamäť, dodajme, že jej predseda a kolega Dzurinda potajomky cez zákon o štátnom rozpočte sa pokúsila pripraviť predaj novostavby Národného divadla, nezostalo nám vtedy nič iné, ako vynútiť si zvolenie mimoriadnej schôdze, aby sme tomu zabránili. Našťastie sa vtedy aj medzi provládnymi poslancami našli niektorí, ktorí sa dnes nemusia morálne pýriť, keď vstupujú do sál, ktoré páni Dzurinda, Mikloš a ich mušketierska eskorta alebo možno to boli skôr novodobí gardisti kardinála Richelieuho plánovali prerobiť na butikové pasáže a fitnescentrá. A nebol to jediný podobný prípad.

    Rešpekt voči parlamentnej demokracii, to je to, na čom by sme sa hádam mohli dohovoriť, vážení opoziční kolegovia. Či už tomu hovoríme nová politická kultúra, alebo inak, proste je to takto. Myslíte si, že nebolo v minulosti dosť dôvodov, aby sme robili autogramiádu a zvolávali mimoriadne schôdze na odvolávanie predsedu parlamentu čo i každý týždeň? Isteže nám nebolo jedno, keď vláda robila nezvratné kroky k hospodárskemu zruinovaniu štátu a jeho premene na banánovú republiku, nebolo nám jedno, keď ste uplatňovaním generačného rasizmu rozdelili spoločnosť, vytvárali koncentračný tábor pre nepohodlných novinárov na 28. poschodí, uplatňovali zákaz výkonu povolania pre tých, ktorí sa netajili iným názorom, než ste chceli počuť.

    Keď ste deratizovali štátnu správu, špikovali svojimi straníckymi kádrami slovenskú alebo možno presnejšie len Slovenskom platenú diplomaciu. Keď ste horšie než tatárske kobylky plienili to, čo nám zanechali generácie našich otcov a dedov, pretože podľa vás štát je najhorší vlastník. Tak prečo to nevyužiť? A prečo ho neošklbať? Dnes mimoriadna schôdza zvolaná je. Rokujeme na prianie opozície, ale pritom okrem vašej zlosti, že už nesedíte na svojich vyárendovaných postoch v exekutíve, niet na naše snemovanie dôvodu.

    Všetko, o čom tu rečňujete, rečňujete, sú vaše katastrofické romány či poviedky. Tak si ich vydajte, nech sa páči, a môžeme pána ministra kultúry požiadať, aby k vám ako začínajúcim autorom bol zhovievavý a podporil to grantom. Ale s prepáčením, a teraz to myslím vážne, zasmrádzať takto pred adventom, to by ste si už aj vzhľadom na to, že v názoroch svojich strán máte to kresťanské „k“ mali odpustiť.

    Dámy a páni, od chvíle, keď slovenskí voliči vyjadrili svoju vôľu a vznikla súčasná koalícia a vláda, trpí naša ctená opozícia na istý druh posttraumatického šoku. Volebný výsledok však neviedol v opozičných politických subjektoch k logickej sebareflexii hľadaniu odpovede na otázku, čo urobili tak zle, tak necitlivo a tak nedbalo, že im voliči odmietli dať dôveru. Namiesto toho vaše konanie diktuje nenávisť, nenávisť. Nenávisť voči tým, ktorí boli vo voľbách úspešnejší, ale aj nenávisť voči občanom, ktorí sa rozhodli pri volebných urnách.

    Vy, vzácni kolegovia, to máte dnes naozaj ťažké. Veď s nenávisťou v srdci vstávať i líhať, s pohŕdaním a odporom k ľuďom chodiť pomedzi nich a žiť s nimi, so zlobou začínať i končiť každý deň, to je naozaj vyčerpávajúce. Ak zavše zájdete na internetové debaty vašich prívržencov, asi aj sami uvidíte ten zhubný vplyv vašej stratégie. Hrubosť, neokrôchanosť, vulgarizmy, snaha nie diskutovať, ale zničiť iné názory, to je výsledok vášho pedagogického vplyvu na priaznivcov pravice.

    Ctení kolegovia, Vianoce sú predo dvermi. Začína sa adventné obdobie a vidí sa mi, že táto schôdza je tým najsmutnejším posolstvom, aké len môžete svojim voličom vyslať. Skúste sa zamyslieť, vzácni opoziční kolegovia, či naozaj chcete občanom tohto štátu pred Vianocami 2007 podarovať kus z tej politickej nenávisti, vôle neustále deštruovať, kaziť a rozbíjať. To je ten darček, ktorý pre nich máte? Nestačí, že ste dve tretiny populácie sotili do biedy? Ešte im chcete vziať aj normálnu radosť z tých normálnych úprimných ľudských vzťahov? Vy tomu hovoríte nová politická kultúra a elegancia. My slušnosť a kultivovanosť.

    V parlamente, dámy a páni, ste zaviedli nenávisť. Normálnu nenávisť. Je to tak. Má to azda znamenať, že po krvavých paprčiach tu máme od nenávisti mať krvavé oči? Krvavé paprče, to bol váš výrok, pán kolega Dzurinda. Váš výrok. Tu za týmto pultom ste ho povedali.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, áno, áno, tým ste sa stali známym. Bohužiaľ, iba tým.

    Je osemnásť rokov po novembri 1989. Osemnásť rokov, počas ktorých vyrástla nová generácia, ktorá už nemá skúsenosť s totalitou a zápasom s ňou, ktorá však už dobre vidí, koho prioritou je niečo vytvoriť a kto vie i chce iba ničiť a rozbíjať. Zamyslite sa nad tým aj vy, pán kolega Dzurinda. Buďte slušný, buďte slušný, aj tam dole v tej reštaurácii buďte slušný. Osvojte si tú omieľanú novú politickú kultúru a ušetrite nás láskavo tohto cirkusu, ktorý sa tak zúfalo snažíte vyvolať. Veď recept je taký jednoduchý. Zoberte si hárok čistého papiera, pokúste sa sformulovať nejaký politický program a choďte medzi ľudí. Získavajte ich priazeň a podporu. Možno budete mať úspech.

    No a prepáčte, ale poslanecký klub za SMER sa naozaj nemieni zúčastňovať na tejto politicko-spoločenskej fraške. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Jarjabka pán poslanec Lipšic, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Miššík, pán poslanec Pado, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Markovič, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Bauer, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Janiš, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Dzurinda. Ten bol ako šestnásty posledný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kubovič. Nie, hoďte mi to naspäť. Pán poslanec Hrušovský, ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, snažil si sa tu veľmi emotívne, niekedy až na tvoj štýl nevkusne pomenovať niektoré vážne problémy, ale spôsobom takým, že ty si ich bagatelizoval a zľahčoval. Áno, my sme sa snažili o kultúru aj v tomto parlamente. A myslím, že sa nám to aj darilo. Ty si spomínal o politickej nenávisti. Nie, to nie je politická nenávisť. To je nemožnosť tu v tomto parlamente vykonávať svoj poslanecký mandát v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. To nie je o parlamentnej demokracii, o čom si ty myslíš, ale to je o parlamentnej totalite. O tomto to je všetkom, o čom tu chceme diskutovať...

  • Pán poslanec Lipšic a ešte minúta pán... ospravedlňujem sa, pán Hrušovský.

  • Ešte, pán podpredseda. Pán poslanec Jarjabek, ty si umelec a chcem sa ťa opýtať, či by si bol ticho, keby v tomto parlamente prešiel návrh v zákone o tom, že nová budova Národného divadla sa má dostavať, ale niekto svojvoľne odmietne toto zapísať, aj keď to poslanci schválili do zákona. Do zákona dať to a predložiť to takto prezidentovi. O tomto diskutujeme, o tomto to je, o základnom porušení základných ústavných a parlamentných pravidiel. O tom to je. O nie o ničom inom.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Pán poslanec, stručne, kde začať. No, nevyjadrili ste sa k meritu veci, to znamená, či naozaj môže predseda parlamentu zmeniť čistopis zákona, ale k tomu sa zrejme z vládnej koalície nevyjadrí dnes nikto. Možno predseda parlamentu v nejakom okamihu.

    Po druhé. Spomínali ste mimoriadne schôdze ku kauze Trenčianskych Teplíc, kde ste povedali, že bol vyčlenený čas, dokopy asi desať hodín pre celý parlament. S tým by sme súhlasili, ale vždy pri mimoriadnej schôdzi ten program prešiel, rokovalo sa o tom, mala opozícia možnosť sa vyjadriť, koalícia neodišla z rokovania, a to je výrazný rozdiel. Áno, koalícia má vždy väčšinu a odhlasuje si, čo považuje za vhodné.

    Spomínali ste aj tvrdé vyjadrenia kolegov, ktorí sú dnes v opozícii. Každý má svoj štýl vyjadrovania, ale problém je, keď sa na rôzne vyjadrovania vzťahuje dvojaký meter. Vy ste mali tiež tvrdé vyjadrovania. Dokonca ste spomínali koncentračný tábor pre novinárov STV.

    Pán poslanec, nedávno, keď z éry koncentračných táborov tu vystúpil a nejaké porovnanie urobil poslanec z opozície, tak bol disciplinárne stíhaný. To je dvojaký meter, ktorý používate. Spomínali ste, že je veľa ústavných právnikov, a keď však je problém, tak poďme na Ústavný súd. Aj by sme išli na Ústavný súd, pokiaľ by táto schôdza nebola. Ale na Ústavný súd je možné ísť len vtedy pri výklade ústavného zákona, pokiaľ existuje relevantný spor, to je čl. 128 ústavy.

    A posledná, musím povedať, perla, ktorú ste povedali, bola, že poslanci opozície sabotujú legislatívny proces. To by som poprosil vysvetliť. Ja sa bojím toho, že nabudúce pri ďalšej schôdzi stráž pred parlamentom povie pamätný výrok „stráž je unavená a schôdza sa nezačne“. Toho by sme sa neradi dožili.

  • Pán poslanec Mikloško František.

  • Pán poslanec Jarjabek, povedal si, vládna moc minulá poslala kukláčov na lídra opozície. Nuž, pán poslanec Jarjabek, poslala kukláčov na lídra opozície, pretože tento líder opozície mesiace odmietal prísť na vypočúvanie na políciu a smial sa celému Slovensku, že na každého v tejto krajine platí Trestný poriadok, ale naňho nie. On bol nad zákonom. A preto tam nakoniec museli ísť tí kukláči, lebo celé mesiace si odmietol plniť svoju normálnu povinnosť, ktorá platí pre každého vrátane nás. Ak dovolíš, ty si bol vtedy člen tejto strany a nevadilo ti to, že tvoj predseda sa mesiace smeje celému Slovensku.

    Po ďalšie. Hovoril si, že tam bol obmedzený čas. Nuž, buď taký láskavý a prečítaj si rokovací poriadok § 29a ods. 1 a § 30. Veď tam to máš presne povedané, že Národná rada sa môže uzniesť na čase, nesmie byť menší ako 12 hodín rozprava, a tak sa to delí. To je podľa rokovacieho poriadku, tak neviem teda, čo ti tam vadí.

    Po ďalšie. Ty si povedal, môžete to zmeniť hneď teraz, zmeňte to. Ty si povedal, že je to politicko-spoločenské urazenie stavu. Odvolanie ministra Jureňu nebolo politické spoločenské urazenie stavu ministra? Samozrejme, ja neporovnávam dôvody u pána ministra Jureňu a dôvody u pána predsedu Pašku, ale každý, kto je volený alebo vymenovaný, môže byť aj odvolaný. To je zatiaľ teda právo demokracie.

    A ty si povedal, že si tu desať rokov, ale, bohužiaľ, si sa nenaučil za tých desať rokov, že každé hlasovanie je platné. Každé hlasovanie je platné a rovnocenné. To nie je moja chyba...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, po tomto vystúpení pána kolegu Jarjabka by som nechcel byť v koži pána predsedu parlamentu. Keď si predstavím, že pán poslanec Jarjabek vystupoval pravdepodobne za SMER – sociálna demokracia ani nie tak, možno, že za HZDS, ale keď ho mal brániť a on namiesto toho útočil, bol nenávistný, presne to, o čom hovoril, predviedol. To, čo tu stále predvádzate, to predviedol pán poslanec Jarjabek. Je mi veľmi ľúto, že musím povedať, Dušan, bol by som rád, keby si si pozrel niekedy ústavu, pretože to, čo si hovoril, bolo niečo strašné.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, vám nevadí, že predseda Národnej rady sa pokúsil falšovať výsledky hlasovania Národnej rady a poslancami schválený zákon? Povedali ste v istej súvislosti, že už sme si zvykli. Ja verím, pán poslanec, že na takéto postupy, o aký sa pokúsil pán predseda Národnej rady, že si nikdy nezvykneme na takéto pokusy. A aj keď ste sa snažili celú tú situáciu bagatelizovať, bol to pokus o podvod. A nie vy, ale opozícia zabránila tomu, aby tento podvod bol úspešný.

    A, pán poslanec, hovorili ste o smutnom posolstve. Myslím, že najsmutnejším posolstvom pre občanov tejto krajiny je to, že druhý najvyšší predstaviteľ štátu sa snaží o podvod, vy mu to tolerujete a podporujete ho v tom a upozornenia opozície na tento stav považujete za frašku. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Jarjabek, musím zareagovať na poznámky, ktoré ste orientovali a venovali pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa stali dôvodom tejto schôdze, ale nie obsahovo. Vás chcem vecne upozorniť, že tie pozmeňujúce návrhy boli vecne a obsahovo úplne v poriadku. A procedurálne, odvolám sa na prítomného pána predsedu, vyňali sme na samostatné hlasovanie pozmeňujúce návrhy tie, ktoré kolidovali s prípadným schválením opačného znenia v spoločnej správe. Vyňali? Vyňali. Prihlásila som sa s procedúrou počas hlasovania v snahe upozorniť, že pozor, toto už bolo odhlasované, ale musím odcitovať, keďže viacerí sme sa prihlásili, citujem: Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky: „a všetkých, ktorí sa hlásia, upozorňujem, že hlasovanie nie je možné prerušiť procedurálnym návrhom.“ Uviedol to tam pán predseda na konci hlasovania v druhom čítaní tesne predtým, ako Národná rada hlasovala o tom, že zákon postupuje do tretieho čítania. Nemám vo zvyku vykrikovať z miesta. Používam všetky formálne možné postupy, aby som upozornila, že procedúra nie je v poriadku.

    Rovnako hneď po hlasovaní sme sa s pani poslankyňou Laššákovou stretli pri stole legislatívcov, kde sme konštatovali, že sa stala fatálna chyba a že nebolo možné počas rokovania, ja som nemala iný nástroj to zastaviť. Ja som nebola spravodajkyňa, ja som neviedla Národnú radu. Urobila som všetky kroky, ktoré mi umožňuje...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz bude faktickou poznámkou pokračovať pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený kolega Jarjabek, nejde tu o žiadnu nenávisť, musím povedať, koľkokrát vás počúvam, vždy viac a viac obdivujem vaše herecké majstrovstvo. Len problém je v tom, že toto nie je divadelná scéna a aby som to tak povedal vaším jazykom, toto nie je Goldoniho komédia, ale to, čo sa udialo, to je skôr Shakespearova tragédia. Tragédia v tom, že došlo k porušeniu ústavy non plus ultra v postupe pána predsedu. Len ľúto mi je, že to asi zbytočne hovorím vám, že to aj tak nepochopíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som doplnil kolegu Fronca ešte v tom, že to, čo tu odznelo ako znôška urážok a výrazov, ktoré sem nepatria, myslím, ani do parlamentu, ani medzi slušných ľudí sa dáva skôr za test zradcom a prebehlíkom, a ak sú schopní niečo také urobiť, tak potom dostanú placet toho, že sú plnoprávnym členom zoskupenia, do ktorého prestúpili. Gratulujem vám, zložili ste skúšku, ste plnoprávny člen SMER-u.

  • Ďakujem za slovo. Asi nadviažem možno v takej postupnosti na mojich predrečníkov v reakcii na pána poslanca Jarjabka. Hovoril tu o nejakej hrubosti a neokrôchanosti, ale myslím si, že by to celkom pristálo, keby to povedal jednému lídrovi svojich koaličných strán, lebo myslím si, že jemu patrí táto hrubosť a neokrôchanosť vo vyjadrovaniach.

    A, pán poslanec, očakávala som od vás skôr vystúpenie, ak budete len jediný rečník, na obhajobu krokov pána predsedu Pašku. Vy ste sa vrátili do svojej politickej minulosti a myslím si, že vám ten návrat veľmi v tom vystúpení neprospel. Bol to dobrý herecký výkon možno na to, ak chcete hovoriť o histórii, ale skôr to bol taký pátos len herecký.

    Pán poslanec, zatiaľ vyzerá tak, že kroky, ktoré pán predseda Paška urobil, schvaľujete, lebo vo vašom vystúpení nebolo počuť ani jedno slovo, ktorým by ste boli povedali áno, chyba sa stala, ale predsa sme ju nedokonali. Čakala som od vás, že to urobíte, lebo myslím si, že od žiadneho koaličného poslanca iné vystúpenie asi v tejto Národnej rade nezaznie. Takže je mi ľúto, že ste sa dali na takúto obhajobu, ktorá obhajovala veci, ktoré majú úplne inú historickú minulosť od Mečiara počnúc, od dvanásťhodinového rokovania a od politickej kultúry, ktorá v Národnej rade bola, ale všetci sme za ňu boli zodpovední.

  • Pán poslanec Kubovič bude pokračovať.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, rád by som sa vyjadril k trom veciam, ktoré ste spomínali. Ako prvá, hovorili ste o tom, že ste veľmi hrdý, že práve vás si z poslaneckého klubu vybrali, ktorý má obhajovať predsedu pána Pašku. No, ja na mieste pána Pašku by som sa v tejto chvíli veľmi červenal, že práve vás, ktorý ste prednedávnom zmenili politické tričko, ešte ste sa možno ani v SMER-e neudomácnili.

    Druhú poznámku si dovolím k tej ďalšej veci, ktorú ste viackrát, alebo o ktorej ste dosť dôrazne hovorili, a to je o kauze Trenčianskych Teplíc, kde ste spomenuli, že či ste mali vypisovať do Európskeho parlamentu, a bolo to v roku 2000, boli ste členom HZDS, a ja by som sa vás veľmi rád opýtal, že komu by ste chceli vypisovať práve vy ako HZDS v tom Európskom parlamente, keď vás tam vôbec nikto nechcel a nikto vás tam nechce ani dodnes a neviete sa tam dodnes zaradiť.

    Takže bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, že keď ste chceli vypisovať, tak komu by ste tak asi vypisovali? A vlastne to platí aj dnes, pretože ani SMER – sociálna demokracia dnes nevie, kam sa má poriadne zaradiť, pretože s tým má veľké problémy v Európe.

    No a tú tretiu poslednú poznámku, tú by som rád povedať už len k tomu, čo tu spomínala aj pani Sabolová, že ste predviedli dobrý herecký výkon ako herec. Ja si dovolím tvrdiť, že zrejme toto bola vaša životná rola v Národnej rade, len chýbal vám potlesk po skončení.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, takúto znôšku nezmyslov som už dávno nepočul. Boli to čisto teatrálne gestá, ktoré ste tu predviedli na základe objednávky a poverenia vás, aby ste vystúpili za poslanecký klub SMER asi takého typu, že však my tu nebudeme a ty si môžeš hovoriť, čo chceš a čím viacej ako do nich, tak tým lepšie.

    Teraz, keď pôjdete naspäť ku svojim kolegom, tak vás budú potľapkávať po pleci, „ale si im dal, ale si povedal dobre“. Nehovorili ste vôbec k meritu veci. Keby ste trošku začali argumentovať, že prečo to bolo správne a prečo to nebola chyba, to by sa dalo uznať, o sabotovaní legislatívneho procesu z pohľadu opozície presne, presne práve to opačné, keby ste si prečítali poriadne ten návrh a odôvodnenie, tak by ste to videli.

    Hovorili ste napríklad, že dve tretiny populácie predchádzajúca vláda uvrhla do biedy. Tak toto každý človek so zdravým úsudkom musí uznať, že aká je to poriadna hlúposť. Taký ekonomický rast, aký má dneska Slovenská republika, snáď nikdy v histórii nemala a mnohé krajiny nám závidia a opakujú reformy po nás, či sú to Maďari, či Česi a vy hovoríte úplne niečo iné.

    Hovorili ste o nenávisti. Aj tu ste úplne trafili vedľa a snáď by bolo dobré, keby ste sa v tomto období, ktoré nasleduje a ktoré bude adventným obdobím budúci mesiac, zamysleli, či to nie je náhodou naopak, a to z vašej strany smerom k opozícii. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bauer. A prepáčte, pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Jarjabek, spomínali ste tam, že vás tento návrh na odvolanie urazil. Dokonca ste to zasa nazvali búrkou v pohári vody a že sú to také legislatívne perličky a robíme z nich kauzy. No, tak sa spýtam, či kroky, ktoré urobil predseda Národnej rady, keď zneužil svoju funkciu a dal pokyn legislatívcom, aby vypracovali taký čistopis zákona, ktorý poslanci neschválili, je tou búrkou v pohári vody? Veď je to precedens, a pritom napriek tomu, že nikto nie je neomylný, a ak sa takéto omyly stanú, tak ráta s tým aj ústava a ďalšie zákony a prezident má právo tento zákon vrátiť a tieto omyly napraviť.

    Pýtam sa, keď ste hovorili o tom, že si isté veci pamätáte, možno inak, dodali ste, tak aj my si isté veci pamätáme a pamätáme si, ako sa prekrúcali vyjadrenia či už o páchateľoch, ktoré povedal pán premiér, či už pána ministra hospodárstva o zaevidovaní v úvodzovkách „provízií“, či vývoj kauzy Privilégium, kde od začiatku do konca bola úplná zmena v postojoch napríklad pána premiéra či rozhodujúcich predstaviteľov. Aj toto si pamätáme.

    Pýtam sa, že keď hovoríte o hrubosti, neokrôchanosti a vulgarizmoch, či nie je práve vašou a vašej strany arogancia a ignorácia, keď obsadzujete verejnoprávne médiá úplne tvrdým politickým obsadzovaním, keď meníte účelovo zákony len preto, aby ste mohli dosadiť svojich ľudí napríklad v ÚRSO, v Úrade pre dohľad či do rezortov energetiky a plynárenstva. No a nakoniec by som...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Abrhan Pavol, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Jarjabek, na tejto schôdzi rokujeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Pavla Pašku. Jedným z hlavným argumentov je manipulácia s riadne schváleným návrhom, ktorý bol schválený tu v pléne Národnej rady a ktorý uskutočnil predseda Národnej rady.

    Vy ste vystúpili za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia. Žiaľ, k tejto téme ste sa vôbec nevyjadrili. Aj po vašom vystúpení pre mňa nie je zrejmé, aké je stanovisko poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia.

    A ešte jednu krátku poznámku. Hovorili ste k opozícii, že voliči vás odmietli. Nuž, my sme sa so svojimi názormi a so svojím presvedčením uchádzali o podporu voličov. Pripúšťam, že boli iné strany, ktoré získali a presvedčili lepšie voličov a získali viac voličov a viac percent. To je možno náš príbeh prvý. Sú možné aj iné príbehy iných politikov, ktorí kandidujú vždy za tie strany, ktoré sú momentálne populárnejšie.

  • No, fúha. SMER nie je na tom veľmi dobre. Povedal by som, že „nem dobre“, keď teba vytiahol ako svojho hovorcu.

    Pán kolega, dnes je 26. november 2007, ak si si to nevšimol, a ak si si to ešte nevšimol, tak si vo vládnej koalícii, a nie v opozícii. Ale ty sám asi nevieš, kde si, lebo ty ako prebehlík medzi politickými stranami a striedač politických tričiek máš s tým problémy. Ty si si zobral do úst nezávislých poslancov. Ty prebehlík medzi politickými stranami si zoberieš do úst nezávislých poslancov. Tí mali aspoň charakter, zostali nezávislí a už sa neuchádzali o mandát na rozdiel od teba charakterného prebehlíka.

    Nezvyknem reagovať na hlúposti a nevkus, ale tieto hlúposti a nevkus, ktoré si použil, hlboko ignorujú, o čom je dnešná schôdza Národnej rady. K meritu veci to, že predseda Národnej rady sa pokúsil zmeniť zákon, ktorý prijala Národná rada, si nepovedal ani slovo. K meritu veci, že druhý najvyšší ústavný činiteľ Slovenskej republiky sa pokúsil o podvod, o zneužitie moci, si necekol ani mäkké „f“ ty charakterný prebehlík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nemôžem sa, pán kolega, aj po tých viacerých faktických poznámkach nezastaviť v prvom rade pri vašom hereckom vystúpení a musím povedať, a viackrát som vám už to povedal vo svojich vstupoch aj v minulosti, že skutočne tragikomédie vám veľmi idú. Sú plné pátosu, rečníckych prestávok, skutočne v tragikomédiách ste dobrý.

    K tomu, čo ste povedali. Zaujalo ma, ako ste veľmi s pátosom, ako som povedal, hovorili o adventnom a vianočnom období, ktoré my tu tak narúšame.

    Chcem sa vás spýtať a bol by som rád, keby som aj dostal odpoveď, ako vnímate celoročnú snahu a pôsobenie vašich nominantov vo vláde, keď rozdávali darčeky IKORES-u? Ako vnímate pôsobenie vašich nominantov v Slovenskom pozemkovom fonde, kde máte veľkú väčšinu? A minulý týždeň sme boli svedkami toho, ako skutočne pripravili skvelé Vianoce niektorým vyvoleným.

    A z vášho vystúpenia, pán kolega, zaznelo aj jedno veľmi smutné posolstvo. Nielen z vášho vystúpenia, ale aj z celého odchodu, odchodu kolegov zo SMER-u z rokovacej sály a z vášho vystúpenia konkrétne v tom, pretože, a už sa asi aj ja opakujem, že vy ste skutočne jedinú vetu vo svojom vystúpení nevenovali vecnému problému, vy ste jedinú vetu nevenovali obhajobe toho, čo je predmetom rokovania a čo bolo príčinou zvolania mimoriadnej schôdze. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Jarjabka vystúpi pán poslanec Dzurinda Mikuláš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Aj ja sa chcem pridať k tým, ktorí dávno prekukli tú ošúchanú fintu poslancov vládnej koalície. Keď má vládna koalícia problém, keď sa dopustí nekalého konania, tak sa snaží, samozrejme, nie venovať tomu konaniu, napraviť toto konanie, ale odvádza pozornosť. Je to stále priehľadnejšia, podľa môjho názoru už aj veľmi trápna finta.

    Pán poslanec Jarjabek, vy veľmi dobre viete, že minulosť politicky vyhodnotili občania v ostatných parlamentných voľbách a bárs ako budete moralizovať, kľúčová otázka je, kto má dnes vládnu zodpovednosť a kto má ústavnú zodpovednosť kontroly. Nič iné nerobíme, len to, čo opozícii v demokratickej krajine prislúcha. Už to povedali viacerí, lebo si všimli to, čo som si všimol aj ja. Hovorili ste dlho, ale ani jednou vetou ste sa nepokúsili obhájiť počínanie predsedu Národnej rady, alebo vyvrátiť nám vecne tie argumenty, ktoré nás k zvolaniu schôdze a k pokusu odvolať predsedu Národnej rady viedli. Ani jednu jedinú vetu ste k tomu nepovedali. Ponúkli ste nám čosi, čo by som nazval osobne ja obrazom vašej duše. Bolo to zaujímavé, ale bol to obraz vašej duše. Domnievam sa, že každý, samozrejme, hovorí tak, ako uzná za vhodné, aj politiku robíme, tak ako vieme, ale to podstatné, kľúčové vo vašom vystúpení bolo to, že ste sa téme vôbec, ale vôbec nevenovali. A pretože viete, že ťaháte za kratší koniec, tak ste sa pokúsili tú pozornosť jednoducho odviesť.

  • Teraz bude reagovať pán poslanec Jarjabek.

  • Veľmi ťažko. To by chcelo hádam jeden ďalší prejav. A na toto nie je času. Tak len veľmi stručne. Ďakujem veľmi pekne všetkým za skutočne tieto faktické poznámky. No, reagujem len veľmi v krátkosti.

    No, pán Slafkovský, Janiš, Bauer, no, tak so skrachovanými primátormi, o vás presne platí to, čo som povedal. Skrachovaní primátori, ktorí sa konečne zviditeľnili. Vy by ste mali poďakovať mne, že som vám dal tú možnosť.

    Pánovi Hrušovskému by som chcel jednu vec povedať. Áno, má pravdu. Keby nebolo KDH, tak by nebolo ani Národného divadla a vy by ste to zrušili a vymenili za butik.

    Pán Lipšic, bolo to takzvané koncentračné stredisko, kde bolo 26 alebo 27 novinárov, ktorí pod zbraňou v ruke, pod ostrou zbraňou chodili ešte aj na toalety. Taká je pravda.

    Pán poslanec Mikloško, no, vy hovoríte mne o nejakom, že ja som spomínal nejakého lídra opozície. A kto ponúkol tomuto lídrovi opozície vládu? Kto? Kto? Ja sa pýtam ešte raz. No, predsa SDKÚ ho rehabilitovalo. Tak čo naňho teraz nadávate.

    Ďalšia vec. No, pán Miššík, tak ako milý Peťo, nechcem ťa uraziť, ale nejakú inú faktickú poznámku. Ja som povedal dosť toho, na čo si mohol reagovať.

    Pani Radičová, áno, formálna chyba sa stala. Formálna chyba sa stala. Nestalo sa ale však to, z čoho vy obviňujete pána Pašku, zo zámerného falšovania. To je predsa trošku silná káva a sami tomu predsa nemôžete veriť, lebo to tak jednoducho nie je.

    Čo tu ešte je. No, pani Sabolová, ja tiež od vás občas očakávam, že poviete niečo iného, ako poviete a tam si asi neporozumieme, ale tak ja plne rešpektujem to, čo ste povedali. Na záver...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak, budeme pokračovať. To boli všetky vystúpenia za poslanecké kluby. Teraz vystúpi, o slovo požiadal predseda parlamentu pán Paška.

  • Ďakujem pekne. Ja viem, lebo určite by prišla reakcia, na ktorú som zvyknutý, prečo nereagujeme, prečo nehovoríme. Ja, samozrejme, budem reagovať. Ja som vám to sľúbil, už aby ste tu zbytočne netrávili čas. Nikdy som v živote nemal problém a nemám ho ani dnes a nebudem ho mať ani v budúcnosti bez ohľadu na to, čo tu dnes padne.

    A teraz vás azda najviac prekvapím tým, o čo vás požiadam, a to je to, čo tu robím sedemnásť mesiacov. Skúsme, prosím vás, aj tí, ktorí, viem, že výrazové prostriedky a mentálna úroveň je trošku iná, aby sme sa pokúsili udržať aj túto pre mňa veľmi nepríjemnú, ja sa tým netajím, situáciu v norme.

    Ja absolútne rešpektujem váš návrh. Absolútne rešpektujem terminológiu typu omyl, chyba, nezvládnutie, dokonca aj tú nekompetentnosť. Ale pardon, vyprosím si podvod. Lebo ja takisto mám aj iné výrazové prostriedky. Skúsme si udržať, ak neviete ináč komunikovať, tak nekomunikujte, ale skúste zostať vo vecnej rovine. Bavíme sa tu o legislatívnotechnickom probléme, ktorý má byť problém na moje odvolanie. Tak zostaňme v tom. Dobre? Skúsme tak rozprávať. Lebo ja nemám problém takisto, je mi to ale veľmi ľúto a ospravedlňujem sa aj ľuďom hore na balkóne, ak by ste ma k tomu prinútili.

    Znovu opakujem, chcem, aby všetci slušní ľudia v tejto Národnej rade naďalej používali všetky demokratické prostriedky a spôsoby na to, aby vyjadrili svoj názor, akokoľvek nám to je nepríjemné. Ja to rešpektujem. Vážne. Smrteľne vážne. Lebo je to moja podstata. Ale nikto ma tu nebude urážať.

  • Najskôr budú faktické poznámky. Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Dzurinda, druhý pán poslanec Janiš, tretí pán poslanec Frešo. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu Pašku.

    Nech sa páči, pán Dzurinda.

  • Pán predseda Národnej rady, bol som veľmi zvedavý, ako vystúpite, pretože my sme uviedli mnoho dôvodov na to, prečo sa domnievame, že by ste naším predsedom už nemali byť. Neurážajte sa. My máme právo používať slová, ktoré uznáme za vhodné. Veľmi pekne vás prosím, pripravte sa na to, lebo aj ja vám chcem povedať, že si myslím, že ste sa dopustili podvodu. Myslím si to, ba dokonca som presvedčený, že ste sa pokúsili o manipuláciu, aby ste vybŕdli z tej nepríjemnej šlamastiky s peknou tváričkou. Namiesto toho sa treba ospravedlniť, pán predseda. Neútočte na mojich kolegov z klubu. Nám ústa nezavriete. Toto tu bolo pred rokom 1989. A keď dospejeme k záveru, že ste urobili podvod, tak budeme hovoriť, že ste urobili podvod. Neútočte na nás. Ak nemáte síl sa ospravedlniť za to, čo ste urobili, tak rešpektujte naše právo sa vyjadrovať slobodne. A ponúknite nám svoje argumenty. Nepredpisujte mojim poslancom, čo majú hovoriť.

  • Ostatní, ktorí boli prihlásení, zmizli z tabule. Takže nikto viac. Teraz o slovo požiadal predkladateľ návrhu pán poslanec Lipšic.

  • Ja len veľmi stručne. Vážený pán predseda, tiež očakávam od vás, že nám ponúknete svoju interpretáciu toho, čo sa udialo. Keď v médiách viete tvrdiť, že ste chybu neurobili, žeby ste urobili to isté ešte raz, keby taká šanca bola, tak nám povedzte, podľa čoho ste postupovali, aké ustanovenie ústavy, aké ustanovenie zákona vám dáva kompetencie meniť schválené návrhy zákonov, ktorí právnici vám hovorili o ničotných právnych úkonoch. To by ma veľmi zaujímalo, ktorý argument ste použili nedávno, pretože vyhlásiť hlasovanie parlamentu za ničotný právny úkon o pozmeňujúcom návrhu, to som ešte nepočul. Ničotný právny úkon bol váš úkon, pán predseda. Váš úkon bol ničotný právny úkon ako osoby bez kompetencie uznášať sa na zákonoch, zmeniť zákon.

    Spomínali ste aj v televízii, že sa hlasovania nebojíte. Že však, keď vás odvolajú, tak vás odvolajú, že ste pokojný a ste s tým vysporiadaný. Dnes ste povedali pred chvíľkou, že rešpektujete náš návrh na vaše odvolanie. Ale ani jedno nie je pravda. Vy ste tiež nehlasovali za program. A poslanci SMER-u hlasovali všetci proti programu. Vy ste nechceli ani rešpektovať náš návrh a ani nie je pravdou, že sa nebojíte odvolania. Inak by ste museli hlasovať celý poslanecký klub SMER-u trochu inak.

    Takže znovu sa ukazuje, že slová a skutky sú rozdielne. Budeme diskutovať o pár dní o vašom návrhu na imunitu. Na zúženie imunity. Tam tiež vaše slová a skutky sú úplne odlišné, pretože vaše hlasovanie doposiaľ o imunite bolo vždy zlé. Vždy ste hlasovali za jej rozšírenie a proti jej zúženiu. A dnes nám dávate lekcie z imunity.

    Pán predseda, nedávajte nám takéto lekcie.

  • Teraz zapnite mikrofón pánovi predsedovi Paškovi, prosím vás.

  • Pán spravodajca, odporúčam, možno psychoanalýza by pomohla niekedy. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať. Ešte chce reagovať na faktickú poznámku pán Lipšic. Nech sa páči.

  • Pán predseda, pred piatimi minútami ste vystúpili s tým, ako by sa nemali poslanci urážať. Vy aj počúvate, čo hovoríte? Alebo vôbec nepočúvate, čo hovoríte.

  • Tak, ako som povedal, panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Teraz vystúpia v rozprave k programu písomne prihlásení poslanci. Ako prvý pán poslanec Tomáš Galbavý, ako druhý pán poslanec Abrhan, potom pán poslanec Frešo, Brocka, Štefanec a Hrušovský.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Galbavý.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, pánovi poslancovi Jarjabkovi by som chcel povedať len toľko, že, vážený pán kolega, po vašom vystúpení už vôbec neľutujem, že vaši kolegovia sa vzdali možnosti diskutovať. Naozaj nie. To bolo všetko.

    Ctené kolegyne, kolegovia, tak ako tu spomenul môj kolega Stano Janiš, návrh na odvolanie predsedu parlamentu tu nemáme každý deň. Ak ma pamäť neklame, parlament sa ocitol pred takouto situáciou naposledy len raz práve zhodou okolností, keď bol odvolávaný pán Gašparovič, súčasný prezident. Pod návrh sa podpísal súčasný ministerský predseda pán Robert Fico. Nuž, časy sa menia a politické pozície tiež.

    Čiže po dvanástich rokoch opäť parlament rokuje o návrhu na odvolanie predsedu parlamentu. Tak ako pán poslanec a súčasný prezident Gašparovič vtedy nebol ochotný priznať prešľapy ohrozujúce parlamentnú demokraciu a ústavnosť, rovnako dnes pán Pavol Paška nepripúšťa zlyhanie. Ba dokonca hovorí, že by konal aj v budúcnosti rovnako.

    Pán predseda parlamentu veľmi často hovorí o tom, ako sa snaží zaviesť od svojho nástupu do rokovania parlamentu slušnosť, kultúrnosť, konsenzuálnosť. Ale zrazu, ako keby to nebola pravda. Hnevá sa na nás opozičných kolegov, že sme si dovolili poukázať na porušovanie pravidiel. Považuje to a vníma ako jasný dôkaz, že opozícia sa nachádza v akejsi politickej bezradnosti. Jasný dôkaz, že opozícia ignoruje záujmy občanov. Dokonca povedal aj to, že si riešime komplexy, frustráciu, ktorá pochádza zo snahy zviditeľniť sa.

    Pán predseda vlády Robert Fico zašiel ešte ďalej. Odkázal opozícii mlčte. Trošku sa musím zamyslieť nad príbehom, ktorý sa stal minulý týždeň v Bratislave, keď kazašská novinárka v cele zadržania sa pýtala, čo vlastne urobila, keď musí byť zatvorená. Bojovala za svoje ľudské práva a skoro vždy dostala rovnakú odpoveď: „Drž hubu a seď.“ Takže toto je vaša politická kultúra, ktorú vnášate aj do iných oblastí spoločenského života.

    Úplne priznávam, tak ako som povedal, odvolanie predsedu parlamentu nemáme na stole každý deň. Táto výnimočnosť a fakt, že predseda parlamentu je druhý najvyšší ústavný činiteľ, ma zodpovedne zvádza k tomu, aby som k otázke odvolania predsedu vlády pristupoval veľmi zodpovedne, teda, aby som zvažoval všetky argumenty, či sú dostatočné dôvody na to, aby bol odvolaný.

    Ale preto, aby som mohol slobodne uvažovať o týchto dôvodoch, aby som slobodne mohol o nich hovoriť, nemôžeme mlčať, tak ako by si to želal pán ministerský predseda. Musím tiež odmietnuť tvrdenia pána predsedu parlamentu, ktorý na adresu opozičných poslancov, čiže aj na mňa hovorí, že nemám morálne právo ukazovať prstom na tých, ktorí toto právo porušujú. Je nielen mojím právom, ale aj mojou povinnosťou poukazovať a kontrolovať vládu. Je mojou povinnosťou brániť základné princípy parlamentnej demokracie, a preto nikomu nedovolím, aby toto moje ústavné právo a poslanie spochybňoval. Ani premiérovi a ani vám, pán predseda parlamentu. Áno, práve dnes rokujeme o tom, či sú dostatočné dôvody na odvolanie predsedu parlamentu. Som o tom presvedčený, že existujú.

    Ctené poslankyne a poslanci, skúste so mnou porovnávať slová a skutky predsedu parlamentu od momentu, kedy nastúpil do tejto funkcie až do dnešného dňa. Začal by som inauguračným prejavom pána Pašku. Prejav bol plný pekných slov o konsenze, spolupráci a rešpekte. Pán predseda v prejave hovoril o tom, že demokracia má byť, citujem, „kontinuálnym procesom zohľadňujúcim vôľu občana“. Tiež hovoril o tom, že naplnenie tejto vízie znamená dobrý spôsob vládnutia, zodpovedný prístup k ochrane demokracie. A o tom, že spätnú väzbu k občanom chápe ako esenciálnu súčasť našej demokracie. Nemohol som vtedy s vami nesúhlasiť.

    Pán predseda, dokonca som vám aj zatlieskal. Vtedy som ale netušil, že vaše slová sa čoskoro budú červenať pred vašimi skutkami.

    Vážené dámy a páni, vari naozaj môžem považovať za prejav konsenzu napríklad skutočnosť, že v minulom volebnom období post šéfa výboru pre európske záležitosti patril automaticky opozícii? Boli sme si plne vedomí toho, že takýto dôležitý post, ktorý plní kontrolnú funkciu pre tých, ktorí spravujú túto spoločnosť, patrí opozícii. Čo ste urobili vy?

    Vážený pán predseda, naozaj si myslíte, že k prehlbovaniu konsenzu, rešpektu a vzájomnej spolupráce prispieva metóda paušálneho odmietania opozičných poslaneckých návrhov? No, raz sme to tu už mali, keď väčšina valcovala menšinu. Celá tá filozofia, celý ten prístup do roku 1998 by som si dovolil ilustrovať na jednej vete ministra, vtedajšieho ministra financií, ktorý povedal: „Už len preto, že to Langoš navrhol, to nemôžem schváliť.“ Nasledovala vulgarita, ktorú nebudem uvádzať. Dnes sme opäť svedkami podobného prístupu a ozaj zvláštna podoba.

    Pán predseda, tentoraz je to pod vašou gesciou.

    Vážený pán predseda, ďalším vaším záväzkom, o ktorom ste hovorili vo vašom inauguračnom prejave, je, že budete rešpektovať vôľu občanov. Poprosím vás, aby ste ma počúvali. Zopakujem, že budete rešpektovať vôľu občanov. Preto sa pýtam, prečo ste ignorovali skoro 300-tisíc podpisov pod petíciami. Dúfam, že aspoň na tom sa zhodneme, že petícia je jednoznačný dôkaz vyjadrenia vôle občanov. Mali ste jedinečnú príležitosť dokázať, že to, čo hovoríte, myslíte aj naozaj vážne. Vy ste sa rozhodli inak. Rozhodli ste sa kamuflovať, formálne a alibisticky síce rokovať o týchto návrhoch v parlamente, ale ľudovo povedané s krížikom po funuse. Vy rozhodujete o umiestnení jednotlivých bodov do programu a vy ste ukázali, ako vám záleží na ľuďoch.

    Vážený pán predseda parlamentu, vaše konanie pri zákone o sociálnom poistení je bezprecedentnou ukážkou, ako si predstavujete rešpekt a vzájomnú úctu. To, čo ste si dovolili vy, si nedovolil nikto v histórii parlamentnej slovenskej demokracie. Vy ste sa rozhodli zobrať do vlastných rúk nielen spravodlivosť, ale i demokraciu a parlamentný systém. Nie je pravdou, že situáciu nezvládla len pani Vaľová. Pani Vaľová je novou poslankyňou. Isteže dostala úlohu spravodajkyne pri ťažkom zákone, kde sa objavovali stále nové pozmeňujúce a stále sa meniace návrhy. Práve o to starostlivejšie, pán predseda, ste mali kontrolovať hlasovanie a celú situáciu ste mohli zastaviť včas.

    Vážený pán Paška, chyby pani Vaľovej sú v porovnaní s vaším pokynom, aby legislatívny odbor ignoroval hlasovanie zákonodarného zboru, chybami, ktoré parlamentná demokracia pripúšťa. Vaše konanie nezobrať do úvahy hlasovanie 130 poslancov je spochybnením základných princípov, základných pravidiel právneho demokratického štátu.

    Tento prešľap, pán kolega Paška, je chybou, ktorú parlamentná demokracia nepripúšťa. Nemôžem uveriť tomu, že nepoznáte, kam siahajú vaše kompetencie a právomoci. To naozaj muselo tak dlho trvať, aby vám vaši experti z komisie pre ústavu, ktorých profesionalitu si nedovolím spochybňovať, pripomenuli a vysvetlili, že nech by už poslanci v tomto parlamente schválili čokoľvek, pripomínam čokoľvek, nemá nikto právo meniť na tomto texte ani bodku. Vy ešte stále neviete, že váš podpis nie je ničím iným len overením, že to, čo posielate – znenie zákona pánovi prezidentovi je také isté, ako ho ctená snemovňa schválila?

    Vážený pán predseda, veľmi ma mrzí, že do dnešného dňa ste v sebe nenašli silu, ktorá chlapa robí chlapom, silu na priznanie, že predseda parlamentu je omylný, silu na ospravedlnenie verejnosti, svojim kolegom. Ale predsa ste sa na niečo zmohli. Všetkým ste odkázali, že to, ako ste sa rozhodli riešiť tento problém, považujete za správny postup.

    Po zvážení všetkých faktov a argumentov môžem konštatovať, použijem slová ministerského predsedu Roberta Fica. Existuje objektívna a subjektívna zodpovednosť predsedu parlamentu za to, že svojím konaním podkopol jeden zo základných pilierov demokracie, totiž rozhodovanie v parlamente.

    Vážené dámy a páni, na čo je potom parlament so 150 členmi, keď jeho predseda nakoniec rozhodne o zmene zákona. Obávam sa, že máme na výber. Alebo stratí stoličku jeho predseda, alebo stratí vážnosť nás ostatných 149. Osobne som presvedčený a budem podporovať tú prvú alternatívu. Ďakujem pekne.

  • V rozprave pokračuje pán... Ospravedlňujem sa, s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec. Prosím, pán poslanec, trošku skoršie sa prihláste, a to potom vyzerá, že sa mýlim, ja sa pritom nemýlim, vy sa mýlite.

  • Vy sa mýlite, skúšate ma stále.

  • Dobre. S faktickou poznámkou ako jediný je prihlásený pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

  • No, robil som to, samozrejme, na poslednú chvíľu. Ďakujem za slovo, ale určite to nebolo úmyselné. Ale myslím si, že ešte nepadli slová, že dávame priestor na rozpravu a predtým som to stlačil, takže to len na úvod.

    Pán poslanec Galbavý tam spomínal prípad kazašskej novinárky a na to, že čo vlastne robila, dostala veľmi hrubú odpoveď. Ale aj v médiách odzneli odpovede napríklad hovorkyne Policajného zboru, ktorá nevedela dať konkrétnu odpoveď na to, čoho sa dopustila. Bohužiaľ, len konštatovanie, že porušila verejný poriadok. Na otázku ako? Tým, že ho porušila. No, dnes máme niečo podobné. Máme tu jasný prípad porušenia kompetencií predsedu parlamentu a my sa tvárime, ako keby sa nič nestalo.

    Tak ako doteraz už viaceré prípady, keď sme nechceli povedať, že tak prepáčte, fakt, v tomto smere som urobil chybný krok alebo som sa zmýlil a každý v živote má právo na chybu a myslím si, že keby takéto gesto bolo doteraz od viacerých predstaviteľov vlády, tak by nemuselo dôjsť práve k takýmto schôdzam a odvolávaniam. Ja len chcem povedať, že tento spôsob, ktorý sa prejavil práve pri tej kazašskej novinárke, bol veľmi nebezpečný a nerád by som bol, aby sa takéto spôsoby dostali aj sem na pôdu slovenského parlamentu a ani na Slovensko. Je poľutovaniahodné, že pri slobode prejavu sa vracajú spôsoby, keď sa ukáže prstom a neadekvátne sa koná. Treba mať aj tú silu na priznanie omylu, ktorú pripomenul pán poslanec Galbavý. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Abrhan. Procedurálny návrh, áno.

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, to, že zbabelo odišiel poslanecký klub SMER-u z rokovania o tomto bode programu, nie je dobré. Je to prejav slabosti a zbabelosti. Ale to, že schôdzu ignoruje aj samotný predseda Národnej rady, o ktorom sa tu dnes popoludní bavíme, nenachádzam slov, ako toto nazvať. Bojím sa použiť to, čo mám na jazyku, a preto si dovolím vyzvať takto cez mikrofóny pána predsedu Národnej rady, aby neignoroval schôdzu Národnej rady, kde sa hovorí o ňom. Ťažko sa mu to asi počúva, ale slušnosť, ak už nie povinnosť, slušnosť káže, aby bol na tomto rokovaní Národnej rady.

  • Pán poslanec, jednoznačne máte pravdu. Pozvem pána predsedu, aby sem prišiel, ale keď to tak sledujete, podchvíľou tu sedí vedľa mňa, podchvíľou tu nesedí. Rešpektujem vaše stanovisko, pán poslanec, a pozvem pána predsedu a teraz budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec Abrhan, a pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nuž, chápem pána predsedu, v sále sedia opoziční poslanci, ktorí priniesli návrh na jeho odvolanie. Poslanci koalície, ktorí by ho mali obhajovať, tak zdupkali a zutekali a ostal sám, musí čeliť odvolávaniu a návrhu na odvolávanie. Čiže z toho dôvodu pravdepodobne čas od času si musí ísť vydýchnuť. Predsa len by som bol rád, keby sa zúčastňoval, lebo je nedôstojné rokovať o niekom, kto nie je prítomný a kto potom nevie zaujať stanovisko a nevie počúvať pohľad alebo názory, s ktorými nesúhlasí, ale ktoré sú predsa len legitímne. Ja by som chcel takýmto svojím názorom vlastne začať.

    Pavol Paška podľa môjho názoru by nemal ďalej vykonávať funkciu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte, aby som teraz rozviedol dôvody, ktoré ma k takémuto názoru viedli. Niektoré sú také, ktorými si zbytočne zhoršoval svoju pozíciu ako predsedu celej Národnej rady. Sem patrí napríklad neodôvodnené a nelogické narábanie s petíciami občanov, ich nezaradenie do rokovania, respektíve zaradenie až po schválení zákonov, ktorých sa petícia týkala. Takýto postup bol zrejmý pri petícii za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva či petícia na ochranu druhého piliera dôchodkového sporenia.

    Týmito rozhodnutiami, pán predseda, ste nepresvedčili občanov o úprimnosti vašich slov po nástupe do funkcie, že chcete ponúknuť vnímanie politiky ako jednoznačnú službu občanovi. Vo svojom úvodnom vystúpení ste tiež povedali, citujem: „Ústredné miesto v ústavnom systéme parlamentnej demokracie v Slovenskej republike zohráva Národná rada Slovenskej republiky ako kľúčová inštitúcia demokratického systému vlády. Národný parlament sa musí stať skutočným miestom komunikácie medzi spoločnosťou a centrálnym systémom politického rozhodovania.“ A potom ste pokračovali: „Toto všetko je nemožné si predstaviť bez využívania základného nástroja parlamentnej moci, a tým je kontrolná funkcia parlamentu, sledujúca najdôležitejšiu podstatu, permanentne počas celého volebného obdobia overovať, do akej miery výkonná moc, čiže vláda realizuje a rešpektuje politickú vôľu, ktorú vyjadrili občania vo voľbách.“ Koniec citátu. Nuž, na túto vašu ambíciu základného nástroja kontroly výkonnej moci parlament pod vaším vedením túto ambíciu stratil, čoho príkladom je neprítomnosť členov vlády na interpeláciách poslancov.

    Ďalším príkladom toho, ako postupne strácate podporu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, je príbeh stálej komisie pre ústavu. Na začiatku bolo vaše odhodlanie svojou prácou a prístupom sa uchádzať o priazeň a spoluprácu so všetkými poslancami v tomto volebnom období. Potom ste neboli ochotný zadefinovať okruhy problémov, ktoré by mala táto komisia riešiť a nepočúvali ste argumenty opozície, že komisia bez konkrétnych zadaní nebude schopná predložiť konkrétne návrhy Národnej rade.

    Ako sa neskôr ukázalo, mali sme pravdu, a tak po tom, čo opozícia nedelegovala svojich členov do tejto komisie, ste ju vytvorili len zo zástupcov vládnej koalície. Nakoniec vás opustili aj vaši koaliční partneri, tak ako tuná, tak aj v tej komisii. A tak sa zo stálej komisie Národnej rady nakoniec stala len Paškova komisia. Všetky uvedené príklady dokumentujú, ako ste zbytočne hazardovali s dôverou poslancov Národnej rady. Veď pri voľbe vám vyjadrilo podporu 98 poslancov. To znamená, že vám museli dôverovať aj niektorí poslanci opozície.

    Vaším jedenapolročným pôsobením vo funkcii predsedu ste nielen úplne stratili podporu opozície napriek vašej deklarovanej snahe zo začiatku, ale ste otriasli aj dôverou koaličných poslancov, ktorí to už neraz prezentovali v tlači. Či budú mať odvahu svoj názor vyjadriť aj hlasovaním, uvidíme.

    Uvedené príklady však pre mňa, priznám sa, sú stále len prostriedkom na kritiku. Hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol hlasovať za vaše odvolanie, spočíva v postupe, ale hlavne v obhajobe postupu, ktorý ste zvolili pri publikovaní čistopisu novely zákona o sociálnom poistení.

    Ak tvrdíte, že sa len zúfalo snažíme zviditeľniť, nuž vedzte, že pri tejto koalícii tých dôvodov je, žiaľ, aj v budúcnosti bude dostatok pre voliča podstatne zrozumiteľnejších a jednoduchších. Vo vašom prípade však musíme brániť základné princípy parlamentnej demokracie. A to v tom, že nikto, a to ani predseda parlamentu nemôže manipulovať s obsahom zákonov, ktoré raz parlament schválil. Nech si už o nich myslí, kto chce, čo chce.

    Boli ste to práve vy pán Paška, ktorý ste vo svojom inauguračnom vystúpení povedali. Citujem: „Nemalý význam prikladám práve ochrane demokracie. Možno práve v záujme tejto ochrany a niekedy aj prílišnej horlivosti sme sa v predchádzajúcom období dopustili viacerých chýb.“ Koniec citátu. To, čo ste urobili, však za chybu nepovažujete. Nepovažujete to ani za prílišnú a prehnanú horlivosť?

    Vážené dámy, páni poslanci, pán poslanec Cabaj v inej súvislosti pánovi predsedovi odkázal, že prichádza s návrhom novely, ktorá je nepripravená a hlasovanie bude svojím spôsobom aj o jeho dôvere. Doslovne povedal, citujem: „Môže si to dovoliť radový poslanec, ale predseda parlamentu trochu hazarduje.“ Koniec citátu. Ak pán poslanec Cabaj hovorí, že predseda parlamentu hazarduje, ak v súlade s ústavou a rokovacím poriadkom predkladá návrh zákona, ku ktorému možno nemá koaličnú podporu, ako nazvať konanie predsedu, ktoré s ústavou a rokovacím poriadkom v súlade nie je. Mnohé dôvody a argumenty už boli zverejnené, a aj tu už mnohé zazneli a nebudem ich opakovať. Chcem však povedať, že mňa o potrebe odvolať pána poslanca Pašku z funkcie predsedu Národnej Slovenskej republiky presvedčila jeho jedna jediná veta, ktorú povedal v televíznej relácii dňa 11. novembra 2007. Tá veta znela: „A keby som to mal robiť zajtra, tak urobím opäť tak.“

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pána predsedu Pašku je potrebné odvolať nie preto, že pri výkone svojej funkcie sa dopustil chýb. Veď, kto robí, urobí aj chyby. Nie preto, že sa snažil pri zverejnení čistopisu manipulovať vaším a naším rozhodnutím, ale preto, že je rozhodnutý tak konať aj v budúcnosti.

  • „A keby som tak mal urobiť zajtra, tak urobím opäť tak.“ Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Frešo, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, nedá mi na začiatok, aby som neokomentoval stav v sále, keď tu vlastne nie je nikto v pléne prítomný z vládnej koalície a nemám ani chuť žartovať na tú tému, že ďakujem pani poslankyni, že si urobila čas a pánu Paškovi detto.

    Na úvod chcem povedať, že prvé vyjadrenie pána predsedu Pašku o tejto schôdzi, kde konštatoval, že je to mrhanie peniazmi daňových poplatníkov, považujem z jeho strany ako z funkcie predsedu parlamentu a druhého muža nášho ústavného systému za drzosť. Považujem to za drzosť, keď hovorí o tom, o čom poslanci chcú rokovať, že je plytvanie peniazmi daňových poplatníkov.

    Tento muž by mal v prvom rade hájiť záujmy demokracie, a to demokracie u nás parlamentnej a v žiadnom prípade by nemal dávať, dokonca ani v súkromí nie, nieto ešte na verejnosti signály, že touto demokraciou pohŕda.

    Hlavný dôvod, pre ktorý tu dnes rokujeme, nie je problém právny, je to problém chápania demokracie. A v tomto kontexte musím poznamenať, že pán Paška neprejavil dostatok demokratického citu počas svojho pôsobenia a vzťahu k demokratickým hodnotám a budem to dokladovať na konkrétnych faktoch a veľmi by som ocenil, pokiaľ by pán Paška nabral dostatok odvahy a odpovedal na tie fakty, ktoré tu uvediem.

    Krátko do histórie. Na 7. schôdzi 1. februára tohto roku prvý raz nastala situácia, čo ja si pamätám, keď odobrali v tomto volebnom období poslancovi slovo. Išlo o pána kolegu Galbavého a prvý raz tu pani podpredsedníčka hovorila a vyhrážala sa poslancovi vyvedením zo sály.

    Pán Paška tu bol prítomný, sedel hneď vedľa nej, čakal som, že ju dôsledne napomenie a že táto situácia sa viac nebude opakovať. Presne opak sa stal, stal sa presne opak a pán podpredseda Číž, zdá sa, že sa rozhodol, že bude viesť ligu týchto, nazval by som to, protidemokratických ťahov a stal sa akousi krikľavou vizitkou názorov pána predsedu Pašku na to, ako má vyzerať demokracia.

    Nespočetnekrát, pán predseda, nespočetnekrát váš pán podpredseda Číž tvrdil, že opozícia porušuje rokovací poriadok, že nehovorí k veci. Ani raz, ani raz som nezaznamenal, že by podobným spôsobom skočil do reči niekomu z koalície a už vôbec nie ministrom a ako samozrejme, že nie, kde by na to odvahu zobral, pánu premiérovi. Ten jeho prívlastok, ktorému hovoril a častuje našu opozíciu neustále tým, že flagrantne porušujeme rokovací poriadok, sa stal už pomaly niečím, na čo sme si zvykli.

    A tu by som chcel apelovať aj na poslancov opozície, lebo budem tie konzekvencie ďalej vyvodzovať, kam to smeruje. Nenechajme si toto zobrať. Nenechajme si právo hovoriť zobrať. Ja verím, že to pán Číž robí s požehnaním pána Pašku preto, aby ľudia oslabili vo svojich prejavoch, aby namiesto toho, aby sa vyjadrili k nejakému problému, tak radšej mlčali, ako budem ďalej dokladovať, je to politika strany SMER.

    Namiesto toho, aby táto schôdza alebo tieto schôdze v parlamente boli korektne vedené a dal sa priestor obom stranám, tak ako je zákon demokracie, tak sme svedkami toho, že pán Číž, a pán Paška mu to nejako nevyhovára, pán Číž neustále komentuje výroky poslancov zo straníckej pozície SMER-u. Je to niečo, čo je skutočne, a teraz použijem jeho výraz, flagrantným porušením princípov demokracie. Nie je možné pracovať v takom prostredí, kde stále za chrbtom vám sedí niekto, kto si zapne mikrofón a neustále sa vyjadruje k tomu, čo hovoríte. Nie je možné v takomto prostredí pracovať a tváriť sa, že je to štandardná demokracia. Podľa mňa je to začiatočný pokus, ako zastrašiť opozíciu.

    Ďalšiu vec, ktorú tu pán Paška ako predseda parlamentu toleruje, a tým pádom dáva najavo, že je to správne a beriem to tak, že sa k tomu prihlasuje, je, že pani ministerka Tomanová neustále komolí meno jednej opozičnej poslankyne. Ja si neviem predstaviť, pán Paška, ako vy by ste reagovali na to, keby čo len raz vás niekto namiesto pán predseda Paška nazval pán predseda Paško. Pani kolegyni Sárközy sa to stáva vždy, keď je tu pani ministerka. Nikdy nezakročíte. Nemáte takú autoritu, aby ste urobili poriadok s týmito ministrami, lebo sú z vašej vládnej koalície. Keby to urobil opozičný poslanec, keď len trochu nerozumiete tomu, čo hovorí, už hovorí od témy. To je proti princípom demokracie.

    Demokracia nie je o tom, že väčšina diktuje menšine. Demokracia je o tom, že sa prejavia slobodné názory a potom, nech sa páči, môžeme hlasovať, hlasovaním sa rozhodne. Tak chápem demokraciu.

    Podľa vášho vzoru napríklad tento víkend páni ministri Maďarič, Čaplovič a pán premiér Fico urobili ďalší krok k tomu, aby zhodili fungovanie parlamentu. A to nasledovne, keď odkazovali na pozmeňujúci návrh pani kolegyne Žitňanskej – zákon o pozemkových úpravách, kde hovorili, že opozícia sa nezúčastňuje na hlasovaniach.

    Pán predseda Paška, ja som nezaznamenal vašu opravu v médiách, kde by ste uviedli túto vec na pravú mieru, že opoziční poslanci sa nezúčastnili na hlasovaní práve pre spôsob, akým ste to vy viedli. Práve pre ten spôsob. A títo spomínaní traja páni z exekutívy úplne drzo toto zamlčali a dávali to za farizejstvo opozície. To považujem sa veľmi neseriózne a je to vizitka vašej práce a ten účet vám vystavím, keď vám budem hádzať hlas pri vašom odvolávaní. Korunu tomu nasadil pán predseda SMER-u Fico, ktorý povedal, citujem. „Ja hovorím, že opozícia by mala mlčať.“ Zopakujem. „Ja hovorím, že opozícia by mala mlčať.“ To hovorí predseda najsilnejšej strany, to hovorí predseda vlády a podľa toho sa pán Paška vy aj vaši kolegovia riadite. A toto považujem za veľmi vážny zásah demokracie. Ja vás ešte raz chcem vyzvať, pokiaľ naozaj ste v ústavnom systéme číslo dva v našej republike, konajte voči takýmto zásahom voči demokracii. Napomeňte vášho predsedu. Zariskujte svoju kariéru a zostaňte lojálny voči nášmu ústavnému systému.

  • Ľudia, ktorí sú vo vrcholných funkciách, a vy v nej ste, formujú názor spoločnosti, dávajú príklad, ako k zákonom pristupovať, ako pristupovať k demokratickým princípom. Práve spomínaného prvého februára som hovoril, že z toho, ako sa správa v parlamente koalícia, si berú príklad úradníci a policajti. Máme tu dva prípady policajnej brutality. Jeden v Trnave, kde sprejera zrazil policajt o stenu, a druhý v Bratislave, kde odvliekli kazašskú novinárku za to, že vyjadrila svoj slobodný názor, pričom jej lámali ruku, odporúčam pozrieť si video.

    V oboch prípadoch prvá reakcia ďaleko podriadených zložiek ergo polície bola, že zákrok obhajovala. A skutočne išla až do takých absurdít, ktoré možno by boli úsmevné, keby nešlo o základné občianske slobody, ako je, že policajt tvrdí, že preskakoval kaluž a omylom zrazil dotyčného a druhé je to, napríklad, čo sa udialo priamo pred prezidentským palácom, že keď tú novinársku odvliekli, tak najprv tvrdili, že nemá povolenie, potom, že vykopla dvere na policajnom aute a dokonca zaútočila táto veľmi drobná žena na verejného činiteľa.

    Ja vás ubezpečujem, že keby toto nebolo natočené na videu, k žiadnemu ospravedlneniu v obidvoch prípadoch nepríde. A títo ľudia si berú príklad z toho, akým spôsobom vy vediete tento parlament. Veď oni sa môžu sem dnes pozrieť a uvidia, akým spôsobom koalícia a SMER pohŕda voličmi a akým spôsobom pohŕda demokratickými princípmi. Oni si môžu prečítať, že toto je tu plytvanie časom a vyhadzovanie peňazí daňových poplatníkov. Tak prečo by sa mali správať podľa zákona?

    Je to naozaj o tom, že pán Paška, za vašej éry ako predsedu parlamentu skutočne niekomu tu lámu ruku za prejavený názor, bohužiaľ, priamo pred dverami pána prezidenta? To je tiež aj jeho zodpovednosť a myslím si, že nájdeme formu, ako mu to dať najavo. Ja vám vrelo odporúčam, aby ste, a to napriek tomu, že socialistická internacionála vám zabuchla dvere pred nosom a neotvorí vám ich v tomto volebnom období, išli na školenie z demokracie. Nechali si vysvetliť, čo to demokracia je, keď si myslíte, že opozícia tomu nie dosť dobre rozumie, že je predpojatá, a ako som počul jediného človeka, ktorý bol ochotný sem prísť a zastať sa vás, tak je to len zloba a iné negatívne veci, ktoré v tejto súvislosti spomína.

    Pán predseda Paška, ja som počúval pozorne váš inauguračný prejav a dokonca som si všimol, že veľa ľudí z opozície vám dalo hlas. Mali ste rok a pol na to, aby ste ho naplnili, aby ste presvedčili svojimi krokmi túto krajinu o tom, že za vašej éry bude demokratické povedomie a demokratický charakter tohto štátu stúpať. Na príkladoch, ktoré som uviedol, by som bol rád, keby ste na ne odpovedali, sa tak nedeje. A práve preto, že nie som ďalej ochotný tolerovať to, že či z tohto vášho nedemokratického prístupu berú príklad aj podriadené zložky, budem hlasovať za vaše odvolanie a pevne verím, že aj ostatní vaši kolegovia si z toho zoberú poučenie a zoberú si naozaj poučenie na to, aby aj v budúcnosti boli viacej demokratmi ako socialistami. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Brocka, pripraví sa pán poslanec Štefanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, dámy a páni, teraz už vystupujeme len tí poslanci, ktorí sú podpísaní pod návrh na odvolanie predsedu Národnej rady a môže sa to niekomu zdať, že už je to nuda a že to je zbytočné. Ja si myslím, že to nie je zbytočné, lebo to, čo sa stalo, je veľmi, veľmi vážna vec. A obávam sa, že si to neuvedomuje ani predseda parlamentu.

    Dôvodov na odvolanie predsedu Národnej rady je veľa. Už ich spomínali predrečníci, ale ten jeden, ktorý stačí, ten najhlavnejší je uvedený aj v návrhu skupiny poslancov, je, že predseda ignoroval hlasovanie pléna Národnej rady o zákone. A že dokonca dal príkaz legislatívnemu odboru pripraviť čistopis inak, ako bol zákon schválený.

    Dámy a páni, toto je ohrozenie parlamentnej demokracie. Čo je tragédia, pán predseda sa tým diskvalifikoval a on si to neuvedomuje, že sa týmto tak veľmi diskvalifikoval. Toto hrubé zlyhanie, zlyhanie v prípade manipulácie so schváleným zákonom, to je dostatočný dôvod na to, aby on odstúpil, nie aby sme ho odvolávali. On tomu hovorí búrka v pohári vody.

    Pán predseda, nevedeli ste, teraz už možno viete, čo bola vaša povinnosť. Vy ako predseda Národnej rady to, čo ste urobili, ten váš postup pri schválení zákona o sociálnom poistení je naozaj precedensom za osemnásť rokov, ktorý sa tu v Národnej rade ešte nestal.

    Ak moji kolegovia viackrát už spomínali prípad tej kazašskej novinárky, ja ho spomeniem ale z iného pohľadu. Nechcem hovoriť o situácii v polícii, že polícia dnes je totálne dezorientovaná, že oni nevedia, ako sa majú správať. Voči komu majú zasahovať a voči komu nemajú zasahovať, ale to je na inú diskusiu. Ale chcem vám ukázať na príklade vášho straníckeho kolegu pána ministra Kaliňáka. Keď videl, že sa stala chyba, jednoducho nezatĺkal, on si to priznal a dokonca sa ospravedlnil, veď to je normálne, veď toto je ľudské. Toto od vás čakali aj poslanci, možno aj verejnosť. Veď to, že sa robia chyby a že robia ľudia chyby, to je normálne. Ale to, ako ste sa vy postavili k problému, tak to nie je normálne. To nie je hodné predsedu Národnej rady.

    Vážený pán predseda, tých príkladov na diskvalifikáciu bolo veľa. Ten posledný, ktorý ste urobili, keď ste nám posielali pozvánku na novembrovú schôdzu, bol ten, že ste zaradili ako prvý bod programu prezidentom vrátený ten kameň úrazu. Ale diskusiu, alebo petíciu občanov o tom istom probléme – o smerovaní dôchodkového systému ste zaradili ako posledný bod programu. Prosím vás, čo si tým dokazujete? Čo? Že ignorujete poslancov, že ignorujete verejnosť, veď vy tým nemôžete nič získať. Absolútne nič naozaj, len ďalší z príkladov totálnej diskvalifikácie na poste predsedu Národnej rady.

    My sme tú petíciu odovzdali na predchádzajúcej schôdzi. Bolo to na začiatku týždňa. Rokovali sme o zákone v piatok. Určite argument pádny, prečo sme nerokovali vtedy, lebo tých podpisov bolo veľa, a určite mohli byť problémy s ich spočítaním. Ale dnes je to jasná vec. Zaradiť to na koniec rokovania novembrovej schôdze je hanba. Pán predseda, to je vaša hanba. Tie veci spolu súvisia. Bežne tu, ak rokujeme o veciach, o zákonoch, dokonca, ak sú v tej istej veci, tak je spoločná rozprava. Vy ste sa zasprávali nielen neúctivo k pravidlám parlamentarizmu, ale v prvom rade k občanom. Je to arogancia moci, ktorá, som presvedčený, že patrí do minulosti. Myslel som si, že patrí do minulosti, ale vo vašom prípade som sa asi mýlil.

    A na záver ešte jeden príklad. Nedávno v Čechách, teda Českou republikou otriasla kauza, ešte sa ona neskončila, zámeny novorodencov v nemocnici. Prišli na to po trištvrte roku. Komu by to napadlo, že niečo také sa môže stať. Až kým sa to nestalo. A paralela s touto kauzou? Predstavte si, že v Zbierke zákonov je zákon alebo zákony, v ktorých je slovo, čiarka, odkaz, text inak, ako bol schválený v Národnej rade. Že sa po ceste do Zbierky zákonov niečo také mohlo stať. Nezdá sa vám to? Mne po tejto kauze, priznávam sa, mňa desí predstava takejto zmeny v zákonoch. Dnes, keď súdy rozhodujú o miliónoch a miliardách na základe čiarky v zákone.

    Pán predseda, musíme byť v tejto veci veľmi, veľmi dôslední. Posvätnosť tohto miesta je v tom, tu Národnej rady, že sa tu schvaľujú zákony. Prvý, kto by to mal vedieť a ctiť, je predseda Národnej rady. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec a pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, teraz som už stihol, pán podpredseda. Chcel som zareagovať predovšetkým na tú pasáž pána poslanca Brocku, v ktorej hovoril o arogancii moci z hľadiska zaraďovania petície. Pri tejto petícii, ktorá vlastne súvisí s prvým bodom programu budúcej schôdze a petícia je zaradená ako šesťdesiaty siedmy, teda posledný bod programu l6. schôdze Národnej rady, tak to je pre mňa nepochopiteľné. Nepochopiteľné je to predovšetkým z dôvodu, že koalícia má 85 hlasov. Alebo si teraz môžem dať otázku. Alebo len mala? Každopádne ich mala minulú schôdzu, keď sme takisto rovnakým spôsobom posunuli a „odpálkovali“ petíciu súvisiacu so smerovaním zdravotníctva na Slovensku.

    No, veď máte úplne bezproblémový legálny priestor na to, aby ste hlasmi koalície odhlasovali svoje rozhodnutie k petícii, k zákonu a je pre mňa nepochopiteľné takého zaraďovanie petícií. Toto, čo tu spomínal pán poslanec Brocka, nemožno nazvať ináč ako arogancia moci bez toho, aby ste využili vaše legálne mandáty, ktoré ste získali vo voľbách. Ja som zvedavý, či tieto mandáty vám dajú občania aj do budúcnosti, keď sa takýmto spôsobom správate a vaše skutky sa na hony líšia od vašich slov a sľubov. Ďakujem pekne.

  • Ešte s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keď kolega Brocka hovoril o čiarke v zákone, napadol mi jeden starý, prastarý príbeh, keď odsúdený na popravu žiadal kráľa o milosť. Kráľ napísal pre pisára pokyn – vyhovieť, nemožno popraviť. A pisár sa pomýlil a napísal – vyhovieť nemožno, popraviť.

  • Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé dámy, vážení páni, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som sa najskôr vyjadril k situácii dnes, čo sa tu deje v Národnej rade. Myslím si, že to, že väčšina vládnej koalície nehlasovala za program tejto mimoriadnej schôdze a že demonštratívne opustila sálu, je prejav nielen neúcty a neslušnosti, ale predovšetkým strachu a zbabelosti z diskusie na aktuálnu tému. Možno, že poslanci vládnej koalície sú inšpirovaní svojím predsedom, ktorý sa permanentne vyhýba debate s opozičným lídrom, ako sme tomu boli svedkami napríklad aj včera a, mimochodom, aj dnes po svojom vystúpení hneď odišiel, pritom to vystúpenie malo ozaj aj vecné chyby, pretože, ako viacerí predo mnou hovorili, vláda sa zodpovedá parlamentu, a nie naopak.

    Dámy a páni, súčasná vládna koalícia dnes, to ešte nie je ani pol druha roku predstierania vládnutia, sa zmieta v kríze a vo vnútornom boji o vzájomné kšefty. Po ešte ani nie pol druha roku dochádza k odvolávaniu samotného predsedu Národnej rady. Prečo teda taký razantný krok? Pretože dôvody sú jasné a je ich stále viac.

    Primárnym dôvodom je, samozrejme, to, čo už tu bolo povedané a je to niečo, čo v žiadnej demokratickej krajine nemá obdobu. Zneužitie svojho postavenia na zmenu zákona schváleného poslancami Národnej rady. Čo už môže byť silnejším prejavom arogancie moci a postavenia sa nad zákon, ak si niekto uzurpuje právo meniť vôľu volených zástupcov ľudí? Je snáď predseda Národnej rady viac ako zákon? A čoho je ešte všetkého schopný, ak si svojvoľne dovoľuje upravovať zákon? Argumenty o potrebnej úprave vyznievajú dosť cynicky zvlášť, keď sám pán predseda riadil predmetné hlasovanie a zlyhal teda predovšetkým on sám nielen ako predsedajúci, ale aj ako ústavný činiteľ a predovšetkým ako človek. K tomuto hlavnému dôvodu sa pridávajú aj dôvody ďalšie. Pozrime sa len na tieto fakty.

    Pri vedení schôdzí pozorujeme stále častejšie porušovanie rokovacieho poriadku a nerovnaký meter pri posudzovaní slov poslancov koalície a poslancov opozície. Mimochodom, svedkami sme boli takisto dnes takýchto praktík. Predsedajúci sa často riadi pravidlom, nebojí sa v parlamente zobrať slovo alebo vypnúť mikrofón opozičnému poslancovi, keď sa ti nepáči, čo hovorí. Veď opozícia nemá čo hovoriť do tvojho vládnutia, že?

    Za škandalózny prejav demonštrácie sily považujem aj predvolávanie si opozičných poslancov a vyhrážanie sa im pokutami za ich názory a výroky. Skutočnosť, že počas súčasného volebného obdobia neprešiel jeden jediný poslanecký návrh z opozície, je hanbou nie opozície a jej návrhov, ale hanbou koalície, ktorá si službu občanom pomýlila s permanentným silovým výkonom moci a arogantným správaním.

    Svedkami prejavov zneužitia moci sme boli už pri kreovaní výborov tohto parlamentu. Nová moc láskavo zverila vedenie len siedmim z devätnástich výborov Národnej rady, čo predstavuje 36,8 %, hoci počet poslancov opozície je 43,3 %. Že matematika nie je silnou stránkou najsilnejšej strany, to demonštrovala i pri rozložení postov vo vláde, ale to už je viac problém samotných koaličných partnerov.

    Za škandalózny prejav ignorácie moci a nerešpektovanie vôle ľudí považujem správanie sa predsedu Národnej rady pri rozhodovaní o petíciách. Či už to bola petícia za rešpektovanie názoru 160-tisíc občanov Slovenskej republiky o zdravotnom poistení a zdravotníctve, alebo petícia za rešpektovanie názoru 130-tisíc občanov o dôchodkovom zabezpečení. Nezaoberanie sa názormi ľudí pred prerokúvaním o príslušných zákonoch je napľutím do tváre tisíckam ľudí, ktorí sa dobrovoľne vyjadrili týmto spôsobom. Ktorá to že strana mala pred voľbami slogan Smerom k ľuďom? Dnes je z toho už len skôr smerom k lupom, ako sa nedávno trefne vyjadril jeden známy slovenský výtvarník.

  • Prejavom despotického chápania moci je aj systematické potláčanie opozičných nominácií do inštitúcií vyžadujúcich si v demokratických systémoch paritné zastúpenie. Zažili sme to pri viacerých voľbách do nezávislých rád, mediálnych rád, regulačných rád. Boli sme toho svedkami pri nomináciách do Ústavného súdu alebo dokonca aj pri voľbe ombudsmana.

    Jasne ste tým dali najavo, pán predseda, aký máte postoj k demokratickej kontrole moci. Vážený pán predseda, vo svojom prvom príhovore v Národnej rade ste zdôrazňovali, ako údajne chcete ľudí spájať. Naozaj si myslíte, že ľudí spojíte demonštratívnymi silovými prejavmi moci a potláčaním neformálnych pravidiel? Ja si myslím, že spôsobom výkonu moci, ktorý demonštrujete, ľudí skôr medzi sebou rozdeľujete. O tom, že sa nedodržujú nielen neformálne pravidlá slušnosti, ale ani tie pravidlá formálne, svedčí permanentná absencia väčšiny členov vládneho kabinetu na hodine otázok alebo interpelácií.

    Pán predseda, viackrát sme na to upozorňovali a nedochádza ani k náznakom zlepšenia. Aj toto je vaša vizitka. Zaznamenal som viaceré výroky pána predsedu na tému Európskej únie v zmysle, že sa cíti Európanom a záleží mu na našom obraze v Európe. Nuž, dovoľte mi pripomenúť, že práve tento obraz sa za vášho vládnutia podstatne zhoršil. O Slovensku sa zrazu píše omnoho horšie ako pred pár rokmi a počet negatívnych článkov len za minulý rok narástol štvornásobne v zahraničnej tlači. Aj u vašich vlastných socialistov ste aj na tretíkrát na trestnej lavici a nielen zhoršujete imidž našej krajiny, ale jej aj reálne škodíte, keďže touto cestou nemôžete presadzovať slovenské záujmy.

    Chcem vám pripomenúť, že Národná rada za vášho vedenia schválila aj takéto zákony, aby rokovania vlády boli neverejné, aby sa zrejme daňoví poplatníci náhodou nedozvedeli, o akých kšeftoch jednáte, veď, čo ich do toho? Nie? Aby sa nezávislé inštitúcie stali oddeleniami ministerstiev, ako tomu bolo pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou alebo pri Regulačnej rade Jadrového fondu.

    Nezávislosť je pre túto koalíciu nebezpečná, pretože ju chápe ako ohrozenie moci a zrejme ďalšie finančné príležitosti pre seba.

    Ďalej sa tu schválili také zákony za vášho pôsobenia, ktoré potláčajú súkromné vlastníctvo. Ľuďom predsa bola zrušená možnosť darovať 2 % ich daní. Veď o tom, o čom môžete rozhodovať vy, predsa nebudú rozhodovať ľudia. Pri stavbe diaľnic je tu hrozba začatia stavby na súkromných pozemkoch bez súhlasu vlastníkov. Zrejme každý pochopí vyšší cieľ a môžu sa ľudia tešiť, že im cez kuchyňu pôjde diaľnica a o tom predsa tiež rozhodujete vy. Zhoršili ste aj podmienky ľudí v dôchodkovom sporení. Úspory ľudí sú pre vás nebezpečné, pretože voliči budú tak na vás menej odkázaní.

    Schválili ste zákon, aby bol zakázaný zisk. Išlo, ako vieme, o zdravotné poisťovne. Aj keď súťažia o zákazníka lepšími službami, nie sú až také populárne. Čo na tom, že tieto rozhodnutia zaplatia v miliardách ľudia v budúcnosti? Vás zaujímajú viac súčasné preferencie. Prečo ste napríklad nezakázali aj zisk firmám, ktoré dodávajú do nemocníc prístroje? To by sa už potom možno nemohli opakovať také škandalózne prípady, keď firma človeka, s ktorým ste podnikali, dodávala nehorázne predražené prístroje za stovky miliónov. To všetko v rezorte vášho nominanta. Toto je vaša spravodlivosť? Vysvetlite, prosím, vašim voličom, ako je to možné. Schválili sa tu aj také zákony, aby sa zvýšilo priame daňové zaťaženie a aby sa zhoršili pracovnoprávne vzťahy, čím sa jednoznačne zhoršili podmienky pre zamestnanie sa ľudí. Kontinuálne sa zhoršuje podnikateľské prostredie, a to sú veľmi, veľmi dôležité faktory pre pokračovanie slovenského rastu do budúcnosti.

    Bohužiaľ, legislatíva, ktorú presadzujete, zhoršuje náš rast, a tým zhoršuje postavenie ľudí v ďalších rokoch. Všetko uvedené vyústilo do dnešnej situácie, keď je druhý najvyšší ústavný činiteľ odvolávaný. Mimochodom, v histórii Slovenska sa tak stáva len po druhý raz. Tejto v úvodzovkách „pocty“ sa v minulosti dostalo len Ivanovi Gašparovičovi, súčasnému prezidentovi. Neviem, či je to náhoda, že takýmito raritami sa dnes môžu popýšiť dvaja naši najvyšší ústavní činitelia.

    Pán predseda, po tom, ako vás po vašom zásahu do legislatívneho procesu opozícia upozornila na zneužívanie vášho postavenia, ste svoje kroky neustále bránili a obhajovali. Apelovali ste na zdravý rozum. Nuž, ja vám chcem povedať, že tento apel som akceptoval a práve preto som sa podpísal pod návrh na vaše odvolanie. Budem zaň hlasovať preto, lebo chcem aj takto vyjadriť svoj postoj voči arogancii, ignorácii a nedodržiavaniu pravidiel. A za podporu slušnosti, tolerancie a dodržiavania pravidiel. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. A je to naozaj nepochopiteľné. Pochopiteľné na tom je to, že nejaký muž sa nechce ospravedlniť, zrejme nie je dobre vychovaný, alebo považuje ospravedlnenie sa za niečo, čo mu ublíži. Tak také veci sme už zažili. Ale spôsob, akým sa správa a akým sa správa aj dnešná koalícia, vlastne škodí samotnému SMER-u.

    SMER sa usiluje o členstvo medzi socialistickými európskymi bratmi a spôsob tohto rokovania a spôsob reakcií pána predsedu parlamentu určite neujde pozornosti veľvyslanectiev, čo sú tu, a ľudí, ktorí sa teraz zaoberajú analýzou správania sa SMER-u. A preto nechápem, prečo sa SMER takýmto spôsobom sám snaží o to, aby vypadol definitívne z rodiny svojich socialistických európskych bratov?

  • Pán kolega, nechcete reagovať? Hej, vo faktickej poznámke? Ďakujem. Posledným písomne prihláseným je pán poslanec Pavol Hrušovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia poslanci, iste ma mnohí poznáte a dáte mi za pravdu, že nebolo pre mňa jednoduché sa rozhodnúť dnes na tejto parlamentnej schôdzi vystúpiť už aj z dôvodu toho, že som v predchádzajúcom volebnom období funkciu predsedu Národnej rady vykonával a v záujme budovania akejsi novej politickej kultúry som mal záujem aj o to, aby odchádzajúci predseda a ten, ktorý do funkcie nastúpi, mali dobré vzťahy, ktoré budú založené viacej na priateľstve ako na oficiálnom vzťahu k politike.

    Aj som sa o to usiloval, žiaľ, ale čím ďalej, tak tým viacej sa mi to menej darilo. Som jeden z mála poslancov, a sme tu štyria alebo piati, ktorí bezprostredne po novembri 1989 mali tú možnosť, či už byť kooptovaní, alebo neskôr zvolení za poslancov do najvyšších zákonodarných orgánov, či už Československej Federatívnej Republiky, alebo vtedy Slovenskej národnej rady, a ktorí sme mali možnosť byť pri tom, ako búrať jeden nedemokratický komunistický parlamentný systém a postupne sa prepracovávať až k tomu, chvalabohu, čo dnes prežívame a čoho sme dnes svedkami.

    Preto ja s Ferom Mikloškom, Bélom Bugárom a Julom Brockom, tak si kladieme otázku, že kto je dlhšie, o koľko dní v najvyšších zákonodarných orgánoch a podľa toho už aj zvažujeme svoju zodpovednosť za to, čo treba urobiť a čo kedy treba povedať preto, lebo už aj ten čas strávený v tom parlamente nás k tomu priam vyzýva a nás priam k tomu núti.

    Bol som naozaj sklamaný s tým, o čom dnes diskutujeme, čoho sme dnes svedkami, že sa vôbec takéto niečo na Slovensku prihodiť mohlo. Až s bôľom som si prečítal jeden odkaz v jednom týždenníku, ktorého šéfredaktor zhodou okolností sedí tu na balkóne, ktorý vyjadril svoj názor, že kým bude Pavol Paška vo funkcii, nikto si už nemôže byť istý, aké zákony tu vlastne platia.

    Priatelia, je to vôbec možné? Je to vôbec možné, aby pomaly po dvadsiatich rokoch, kedy si spomenieme na 20. výročie od pádu komunizmu, sme sa takéhoto niečoho dožili? Poviem vám pravdu, že som sa zamýšľal nad tým, čo možno očakávať od tejto vládnej koalície po tom, ako sa ona ujala svojej moci. Boli tu rôzne strašidelné predstavy o tom, ako pán premiér Fico so svojimi kumpánmi vo vláde zbúra všetko to úspešné, čo sa nám za tých osem rokov, chvalabohu, milí priatelia, podarilo pre Slovensko dosiahnuť.

    Postupne som však dospieval k názoru, že netreba mať strach z tejto vlády, že bude meniť alebo reparovať reformy preto, lebo v tejto vláde, v tejto vládnej koalícii je dosť miliardárov na to, aby zabránili tejto vláde robiť týmto tzv. úspešným podnikateľom ďalej úspešný biznis.

    O čo som sa ale viacej obával, bolo to, že táto vládna koalícia na čele s Robertom Ficom vdýchne tejto krajine opäť ducha komunizmu, priatelia, a toho sme dnes svedkami. O tom je tá dnešná diskusia a toto je ten najvážnejší problém, ktorý ja v tejto chvíli cítim.

    Naozaj, pán predseda parlamentu rozhodol bezprecedentne, a ak si na takéto bezprecedentné spôsoby rozhodovania bez ohľadu na to, či je niekto vo funkcii prezidenta, predsedu Národnej rady, alebo predsedu vlády zvykne a osvojí si ich ako niečo normálne, čo mu parlamentná väčšina zabezpečí istotu aj ďalej takto konať, priatelia, tak je beda. Naozaj nie beda s nami, ale beda so slovenskou demokraciou, so slovenským parlamentarizmom a je beda aj s občanmi Slovenskej republiky.

    Preto by som chcel aj z tohto miesta apelovať na zdravý rozum. Pamätám si aj ja na chvíle, kedy sme boli my pri moci a kedy sme vládli. Áno, aj ja vo funkcii predsedu parlamentu som mal niekoľko ťažkých a vážnych rozhodnutí. Ale nikdy som nepristúpil bez toho, že by som nebol vyčerpal všetky odborné možnosti, keď som sa mal o niečom vážnom rozhodnúť, nehovoriac o tom, či by som si bol vôbec dovolil pomyslieť na to, že odmietnem poslať prezidentovi republiky zákon, ktorý poslanci schválili, nech už to bolo akokoľvek zlé predtým, ako by som sa nebol poradil s odbornosťou verejnou, s viacerými ústavnými právnikmi prijal nejaké rozhodnutie.

    Preto, pán predseda parlamentu, chcem aj vás vyzvať, pravdepodobne vo funkcii predsedu parlamentu zostanete. Ja tvrdím, že nie pravdepodobne, ale takmer s istotou preto, lebo česť je ďaleko menší záujem ako všetko ostatné, čo vám chutí ako moc.

    Vy ste si osvojili, milí priatelia v koalícii, jednu komunistickú poučku. Že vy máte síce pravdu, to znamená, my teraz v opozícii, ale my máme moc. A zapamätajte si, vás tým silným nerobí pravda, ale vás tým silným robí moc. Spamätajte sa, pokiaľ je čas. Naozaj, spamätajme sa preto, lebo demokracia je krehká a neprichádza samozrejme. Demokraciu si musíme zaslúžiť a o demokraciu sa niekedy treba aj pobiť.

    Vážený pán predseda Národnej rady, spomínal som, že som dlho v rôznych parlamentných funkciách a vykonával som niekoľko mandátov po sebe aj vo Federálnom zhromaždení. Zažil som toho veľa, aj sklamaní, aj úspechov, aj neúspechov, ale nemyslel som si nikdy, že sa zopakuje prípad, ktorý už jeden z diskutujúcich tu spomenul. Pre mňa je zarážajúce, že pre vás sa stalo takmer samozrejmé, že sa prestávajú dodržiavať zákony a Ústava Slovenskej republiky.

    Pán predseda, tak ako ste naložili s čistopisom schválenej novely zákona o sociálnom poistení, je pre mňa naozaj skutočne veľkým sklamaním. Také pošliapanie ducha slovenského parlamentarizmu a politickej slušnosti sa v tejto sále udialo len raz a ja som bol vtedy na 100 % presvedčený, že je to naposledy. Bola to situácia s odňatím vtedy mandátu nášho kolegu poslanca Gauliedera. Asi naivne už teraz vidím, ale predsa len som dúfal, že sa takáto situácia nezopakuje. Omyl sa však stal pravdou a to, čo je posvätné, bolo tiež znovu pošliapané.

    Pán predseda, kolegyne, kolegovia, my sme tu z vôle občanov, slobodne diskutujeme a hlasujeme. Výsledky nášho konania nech sú niekedy nezrozumiteľné, nemôžu byť však nikým spochybnené. Ak toto je pravá tvár terajšej parlamentnej demokracie, tak to nemá s demokraciou nič spoločné. Opakujem. To, čo táto sála, tento parlament schváli, je posvätné a nedotknuteľné. Na to nemôže siahnuť ani politik, ani úradník, ani tucet ústavných právnikov či poradcov, dokonca ani nie prezident republiky. A toto sa tu, vážené kolegyne, kolegovia, stalo.

    Pán predseda, mali ste dve možnosti. Tú jednu ste nevyužili, a to je, že ste mali s pokorou a slušne prijať omyl a chybu, ktorá sa tu v tejto sále stala. A je to normálne, je to bežné a ja si myslím, že takýchto chýb a omylov, nie, neželám si, aby takýchto sa v tejto snemovni a v tejto rokovacej sále zopakovalo viacej. Ale ak sa to už stalo, mali ste si chybu priznať, poslancom sa ospravedlniť a hľadať všetky možnosti a spôsoby, ako túto chybu napraviť. Žiaľ, vy ste však toto neurobili, dokonca ešte polemizujete s nami, že náš dôvod je jediný – diskreditovať vás, túto vládnu koalíciu a cez našu kritiku dokonca oslavovať slovenskú parlamentnú demokraciu. Toto snáď nemyslíte vážne! A pokiaľ ja vás poznám, ani to nemôžete hovoriť tak, že si to aj naozaj myslíte, že je to tak najsprávnejšie.

    Ak hovorím o tých dvoch spôsoboch, ktoré ste mohli urobiť pre to, aby ste túto kauzu skončili, ak ste sa už neospravedlnili, nuž, tak potom vám nezostáva nič iné, ako sa vzdať funkcie predsedu parlamentu a nečakať, či sa tu niekto bude pohrávať, ale v súvislosti s inou vecou s vaším zotrvaním vo funkcii predsedu parlamentu, alebo nie.

    Ak chceme obnoviť slušnosť a zodpovednosť tohto parlamentu, a ak mu chceme prinavrátiť to, čo sme mu v tejto chvíli zobrali, nie je iné riešenie, pán predseda, len také, aké som povedal. Máte ešte na to dosť času, zvážte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hrušovského sa prihlásili pán podpredseda Národnej rady Číž, pán poslanec Dzurinda a predseda Paška Pavol. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec, pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský, aj pán predseda strany KDH, aj bývalý predseda parlamentu Hrušovský, úprimne som sa nechcel zapojiť do tejto diskusie, pretože názor k nej sme vyjadrili. Môj problém je, že som mal tendenciu si vás vážiť, pán poslanec Hrušovský, a s úžasom som počúval, čo ste boli schopní povedať. Mal som pocit, že ste človek, ktorý má istú noblesu, politický nadhľad, istú mieru empatie. No, však, Hrušovský, to, čo ste predviedli, to je niečo neuveriteľné. Faloš, farizejstvo, nekorektnosť, pre mňa až podlosť, veľmi nerád používam toto slovo.

    Pán predseda Hrušovský, pamätám si na vaše konanie vo vzťahu, keď pani poslankyňa Tóthová požadovala, aby sa spojilo hlasovanie o dôvere vo veci pána ministra Fronca. Pamätám si na to, čo ste robili, pán Hrušovský, že ani o to sa nesnažíte, aby ste si pozreli, čo ste vtedy navyprávali v parlamente. O tom, ako vy musíte zobrať spravodlivosť do rúk, nadhľad musíte mať, neviem čo atď. Kritizovali sme to, ale primerane, pomerne, snažíme sa pochopiť atmosféru a snažili sme sa správať ako politici, aj korektní politici, pán poslanec Hrušovský, v tom období. Toto bez problémov obviníte predsedu parlamentu Pašku, že robí podvod a podobné nezmysly. Nič nemôžem k tomu povedať, iba pohŕdam takýmito spôsobmi a je to pre mňa nesmierne sklamanie vaše vystúpenie, pán Hrušovský.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Chcel by som oceniť vystúpenie pána poslanca Hrušovského, lebo išlo priamo po podstate problému. Všetci veľmi dobre vieme, že demokracia, to sú pravidlá. A pravidlá zapísané aj nezapísané. Znovu zrekapitulujem dve flagrantné porušenia pravidiel, aj tých, ktoré sú zapísané, aj tie, ktoré dosť dobre zapísať nejde.

    To prvé je podvod alebo je manipulácia so zákonom o sociálnom poistení. To je úplne jasné, úplne nevyvrátiteľne jasné, tak jasné, že ani poslanci vládnej koalície to nedokážu vyvracať, a preto išli preč.

    Po druhé, je to náš rokovací poriadok. Mesiac čo mesiac dostávam pozvánku na schôdze Národnej rady, kde čítam, že interpelácie sa prerokujú vo štvrtok dňa toho a toho za účasti ministrov. Prídu interpelácie, nepríde sem žiaden z ministrov. Keď tu sedí jeden, tak je to veľké víťazstvo. Prosím vás, kde sa máme s ministrami rozprávať? Kde sa máme s premiérom rozprávať? A vy to celé mesiace pol druha roka tolerujete.

    Porušovanie pravidiel nepísaných. Len za komunizmu som sa stretol s takým flagrantným pohŕdaním petičného práva, ako je to práve po túto dobu. Pán predseda Národnej rady desať dní čakal s prvou petíciou o zdravotných poisťovniach, len aby výbory nemohli rokovať skôr, ako sa dostane samotný zákon na rokovanie Národnej rady, len aby nemusel tú petíciu predradiť. Prečo tí ľudia podpisovali tie hárky? Veď sa to týkalo daného samotného zákona. Dnes tu máme ďalší príbeh – zákon o sociálnom poistení. Už to hovorili viacerí. Ak pán prezident vráti zákon, máme petíciu dostatočne dlho v Národnej rade, podpísalo ju opäť veľa občanov a opäť pohŕdame tými, ktorí chcú o svojich problémoch rokovať v rámci petičného práva. Preto bolo vystúpenie kolegu Hrušovského...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalším a posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán predseda Národnej rady Pavol Paška. Nech sa páči.

  • Našťastie už, dámy a páni, neexistuje len historická pamäť, ale žijeme v 21. storočí, existujú záznamy na kamerách, na mikrofónoch.

    Pán Hrušovský to asi nepostrehol, asi žije ďalej v stredoveku. Ja budem veľmi rád, keď si v záverečnej reči, lebo ja veľmi rád zareagujem na to, čo sa dnes a možno zajtra, pretože predpokladám, že to bude pokračovať aj zajtra v tejto sále udeje, dám si tú námahu a vysvetlím všetkým demokratom, najmä pánu bývalému predsedovi Národnej rady, a veľmi ma to mrzí, Paľo, lebo ja som ťa fakt aj za svojho predsedu Národnej rady, keď som bol, sprostredkujem aj občanom všetky tie lapsusy, všetky to tvoje pohŕdanie ústavou, rokovacím poriadkom, keď si v záujme toho, čo vy tu dnes nazývate vzletne vzťahom vlády a parlamentu manipuloval, lebo Dzurinda bez ohľadu na to, či si ho volal vierolomným, čo ti povedal, to sa tu dialo. Bol som v tej opozícii, keď sme nevedeli povedať ani slovo a presadzovalo sa všetko len podľa vašich predstáv a zneužíval sa pod tvojím vedením rokovací poriadok a ústava. Veľmi rád to pri svojej záverečnej reči sprostredkujem aj médiám, aj ľuďom na Slovensku. Nie preto, že by ma to tešilo, pretože som si vždy tento inštitút vážil. A znovu to zopakujem, vážim si kritiku, som ochotný pobiť sa o argumenty, pobiť sa o to, aké to bolo riešenie, ale jednoducho to, čo ty tu prezentuješ, to je nehoráznosť, ktorá má ľudsky, ľudsky veľmi sklamala.

  • Pán Hrušovský chce reagovať? Poprosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ja som si neželal, pán predseda, takýto štýl diskusie, ale ty si ho začal. Preto, lebo ty si ma nazval manipulátorom. Nech sa páči, nech sa páči. Nikdy som nemal tendenciu vulgárnym a neserióznym spôsobom riešiť niektoré konfliktné situácie v parlamente, ak ony vznikli a bolo ich niekoľko.

    Pán poslanec Číž, pán podpredseda, ty si bol vtedy podpredsedom, vlastne predsedom poslaneckého klubu strany SMER. Nikdy som sa nesnažil manipulovať, vždy som sa snažil o dohodu. Vždy som sa snažil a myslím, že sa mi to aj podarilo, rokovanie Národnej rady viesť v súlade s rokovacím poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Áno, pán podpredseda. Odmietol som dať hlasovať preto, lebo som bol presvedčený, že ten návrh bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo Ústavný súd nakoniec aj neskôr potvrdil. A tu sa objavila nová právna terminológia, právna tupina a myslím, že nebolo vtedy... (potlesk) ... už v čase, keď bol tento termín vyslovený ďaleko od pravdy. Ale ja som sa snažil vždy naozaj problém diskutovať odborne, ale vy ste sa ani o to nesnažili. Ani sa nesnažíte.

    A ja som aj povedal, pán predseda, že kto robí, dopúšťa sa aj chýb. Ale chybu si treba vedieť priznať. A ja som niekoľkokrát v tomto parlamente povedal, páni poslanci, prepáčte. Nič viacej som od vás nečakal, nie to, že ma označíte za manipulátora.

  • Ďakujem. Skôr, než dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy písomne, hlási sa o slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne. Neviem, či tu poslanecký klub SMER-u je, jeho predseda sem-tam si sem odskočí, sem-tam nie, tak neviem, či tu ste, či tu nie ste, či len na faktickú poznámku, keď prídete a potom idete do závetria naspäť. Ale ja som vám do reči neskákal, pán predseda, v rámci politickej kultúry.

    K tomu, čo ste hovorili aj vy pán predseda a pán podpredseda Číž, čo hovoril, aké tu boli pomery v minulom parlamente. A stále spomínate jeden prípad, ktorý už označil pán kolega Hrušovský, kedy pani poslankyňa Tóthová dávala návrhy zlúčiť hlasovanie o súhlase s interpeláciou s dôverou vo vzťahu k ministrovi vlády. Vtedy ja som jej hovoril, že ústava nič také neumožňuje poslancovi, ona mi ukázala svoj text ústavy a tam mala dopísané svojím písmom, že aj poslanec taký návrh môže dať. No, len text ústavy je v zásade taký, že si tam nedopisujeme, čo sa nám tam páči a Ústavný súd povedal potom veľmi jasne na návrh vlády, že poslanec takéto právo nemá. A to rozhodnutie bolo dvanásť nula. Dvanásť nula na Ústavnom súde k právnej tupine.

    Pán predseda, vy sa snažíte verbálne niekedy o vyššiu politickú kultúru, ale ste prejavom toho, že sám to nerešpektujete. Teraz ste hovorili kolegovi Hrušovskému, že neviete, či žije v stredoveku. Neviem, ako to pomáha kvalite a kultúre diskusie, pán predseda, ale ja vás vyzývam znovu, aby ste nie v záverečnom prejave, keď už podľa vládnej koalície nemôže nikto reagovať, lebo také je uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré schválila vládna väčšina, ale aby ste v rámci rozpravy vystúpili. Aby vystúpil pán podpredseda Číž, neviem kto vám poradil urobiť zmenu v čistopise, či to bol pán podpredseda Číž, či prišiel pokyn odniekiaľ, či neviem, to je vaša vec. Zodpovednosť máte vy, k tej ste sa priznali, ale príďte nám povedať, akými ustanoveniami ste sa spravovali ústavy, zákona alebo čohosi iného, zákonov gravitácie, podľa ktorých vám umožňujú naše zákony takýto zásah urobiť. Lebo celá diskusia zo strany opozície práve k tomuto flagrantnému porušeniu podľa nášho názoru ústavy a zákona o rokovacom poriadku a zatiaľ sa nikto k tomu nevyjadril, ani pán kolega Jarjabek, a bolo by fajn, keby ste sa pán predseda vy alebo pán podpredseda Číž, on sa rád vyjadruje ku všetkému, keby sa mohol vyjadriť, na základe akého postupu a akého zákonného splnomocnenia ste postupovali najmä v situácii, keď stále tvrdíte, že váš postup bol právne perfektný, odkonzultovaný a urobili by ste ho znovu. To nás zaujíma, to je meritum diskusie.

  • Páni poslanci Fronc a Miššík, hlásite sa s faktickou poznámkou? Áno? Nie. Máte procedurálne návrhy? Nie. Do rozpravy. Takže v tejto chvíli otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne – pán poslanec Fronc, pán poslanec Miššík, pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Janiš, pán poslanec Jozef Mikuš. Končím, pardon, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo dávam pánovi poslancovi Martinovi Froncovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, viete, chcel som začať aj trošku pozitívne a chcel som povedať, že aspoň čosi pozitívne vidím, že tu pán predseda Národnej rady sedí a počúva, i keď mám pocit, že nepočuje a je to asi jediné, čo môžem v tejto chvíli povedať pozitívne. A takisto chcem povedať veľmi otvorene, že čudujem sa (pozeral som aj v televízii jeho vystúpenie), že je schopný sa vracať k tomu, čo vošlo už do histórie vďaka kolegovi Mikloškovi, do slovenskej právnej histórie ako právna tupina a za čo, predsa len by som sa zamyslel, ste aj vy vtedy hlasovali. Ale to bola minulosť.

    K tomu, čo sa teraz udialo. Celkom iste, keď niekto o niečom rozhoduje, občas aj pochybí. Otázka je, aká miera je pochybenia. Som presvedčený, že prepisovanie zákona Národnej rady je chyba non plus ultra. A dokonca aj v tom prípade, aj keby sa to stalo bona fide, teda v dobrej viere.

    Rád by som povedal, pán predseda, že Národná rada má 150 poslancov, ktorí majú rovnaký mandát a rovnakú legislatívnu iniciatívu. Predseda Národnej rady je tuná len primus inter pares, prvý medzi rovnými. Nemôže meniť návrh zákona ani on.

    Druhá moja poznámka je k tomu, že prečo ste sa asi takto zachovali. Ja si myslím, že to vystihol ten váš výrok, ktorý tu už zaznel. „Áno, rozhodol som preto, že som tu na to.“ Ja si myslím, že ten výrok vystihuje skutočnosť, že vládna koalícia, ale najmä vládny SMER je vyslovene opitý mocou, že jednoducho už SMER – sociálna demokracia nevystihuje ani podstatu tejto strany, že by lepší názov tomu svedčil SMER – socialistická demokracia. A my starší poznáme, čo to bola za demokracia. A to opitie mocou, viete, ten váš výrok je prirovnateľný k výroku Ľudovíta XIV., keď povedal: „ l´ Etat c´est moi? Štát som ja!“ Stotožnil sa s celou mocou, so štátom. Akurát je tu malý rozdiel. My tu máme parlamentnú demokraciu, a nie absolutizmus.

    A tretia moja poznámka. Poviete si. Prečo takáto razantná a tvrdá reakcia opozície? Prečo hneď návrh na odvolanie predsedu Národnej rady? Je niekoľko dôvodov.

    Po prvé. Je to naozaj hrubé a bezprecedentné porušenie postupov v Národnej rade. Po druhé. Myslím si, neochota pochopiť a priznať si aspoň pochybenie a dokonca zotrvanie v tomto omyle a v tomto pochybení – „keby sa situácia znova vyskytla, znova by som takto postupoval.“

    Takže chcem povedať ako jeden, ktorý sa podpísal pod tento návrh, že takisto dám svoj hlas, pán predseda, za vaše odvolanie. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Chcem doplniť pána poslanca Fronca. Na Slovensku sa v jednej zbojníckej piesni spieva: „Nebojím sa ja zabitia, len sa bojím, že ma chytia.“ Na Slovensku je hanbou, keď niekoho chytíme pri nejakom malom švindli a to, čo mne vadí, že celá strana SMER, ktorá sa postavila jednoznačne za svojho predsedu pri tomto akte, že sa nehanbí. To je niečo, čo je na slovenské pomery nebývalé, že chytíme, dokážeme a oni sa nehanbia a ešte aj nám povedia, že my sme vlastne tí zbojníci. Nuž, toto je tá nová história, ktorá sa tu začína písať nástupom socialistickej strany. Ďakujem.

  • Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Miššík, po ňom nasleduje pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcel som začať svoj prejav tým, že poviem, vážený pán predseda parlamentu, zatiaľ ešte. Ale pán predseda parlamentu tu nie je. Dúfam, že ma bude počúvať aspoň v kuloároch, pretože sa budem snažiť hovoriť to, čo si veľmi želal. Želal si, aby sme hovorili k veci, želal si, aby sme hovorili kompetentne. Tak sa to pokúsim urobiť. Naozaj to nebýva často, aby sa v ktoromkoľvek parlamente na svete po roku a pol činnosti odvolával jeho predseda. Neviem, kedy sa tak stalo naposledy. O to väčšmi je zaujímavé to, že ide o predsedu parlamentu, ktorého navrhla najväčšia politická strana, ktorá mala veľmi veľa hlasov vo voľbách a ktorý prešiel tým hlasovaním úplne hladko.

    Určite táto politická strana SMER – sociálna demokracia si myslela, že v osobe Pavla Pašku nájde človeka, s ktorým bude mať ďalekosiahle pozitívne predstavy.

    Ale prečo k tomuto aktu odvolávania vlastne prichádza? Začnem pekne po poriadku. Po vytvorení vládnej koalície po voľbách v roku 2006 sa koaliční partneri dohodli, že do funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhnú a zvolia Pavla Pašku. Okamžite po jeho zvolení sám pán Paška v pléne vystúpil s inauguračným prejavom, ktorý naznačil svoje predstavy o fungovaní parlamentu pod jeho vedením. Sľuboval korektnosť, demokraciu, kultúrnosť, akčnosť a verejne vyhlásil, že chce byť predsedom parlamentu všetkých jeho členov, či už sú z vládnej koalície, alebo z opozície. Aj začal presadzovať tie svoje novinky. Prvou z nich bolo iniciovanie vzniku stálej komisie pre zmenu ústavy a rokovacieho poriadku, ktorá mala podľa jeho predstáv byť garantom ústavných zmien a pozitívnych krokov pre zmenu rokovacieho poriadku. Vždy bol v popredí, zjavne sa mu táto rola lídra parlamentu zapáčila.

    Aké sú však skutočné výsledky práce pána predsedu parlamentu, ktoré môžeme hodnotiť s odstupom toho roku a pol. Kultúra rokovania pléna Národnej rady Slovenskej republiky upadla, poklesla. Schôdze vedené predsedom majú úplne iný obraz, ako to namaľoval pán predseda. Opätovne sme svedkami vypínania mikrofónov, opätovne sa bezdôvodne a v rozpore s rokovacím poriadkom poslancom berie slovo, dokonca opätovne dochádza k vážnym porušeniam rokovacieho poriadku pri hlasovaniach, keď sa skracuje čas potrebný na rozhodnutie poslanca, ako hlasovať.

    Neviem si predstaviť, vážené dámy a páni, ako by asi reagoval Robert Fico ešte ako opozičný poslanec, keby sa podobné kroky diali v predchádzajúcom volebnom období voči nemu či niektorému z jeho spolustraníkov. Doba sa však zmenila a podobné kroky zo strany predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa stávajú zrejme charakteristikou novej kultúry súčasného vedenia parlamentu.

    Osobitnou kapitolou počas krátkej doby jeho pôsobenia na poste predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je spomínané vytvorenie Stálej komisie pre zmenu ústavy a rokovacieho poriadku, do ktorej pozval všetky strany pôsobiace v parlamente. Prekvapilo ma to, ale nie z dôvodu, že pozval aj nás. Prekvapilo ma to preto, že to vôbec nedávalo zmysel, že komisia nemala v zmysle ústavy a rokovacieho poriadku žiadnu zákonodarnú iniciatívu a od začiatku sme vedeli, že bude slúžiť len na propagáciu iniciátora a lídra parlamentu. Čas nám dal za pravdu. Dnes médiá nazývajú komisiu Paškovou komisiou, dnes komisii chýba nielen opozícia, ale opustili ju aj koaličné strany, dnes a dodnes komisia dokázala posunúť do parlamentu prostredníctvom poslancov len oklieštený návrh na zmenu ústavy v súvislosti s obmedzením takzvanej priestupkovej imunity.

    Pokiaľ komisia slávnostne zasadala, my sme pracovali a plnili si povinnosti poslancov. Ja sám a spolu s kolegyňou Žitňanskou sme podali do parlamentu počas obdobia trvania komisie dve novely rokovacieho poriadku, ktoré boli zmietnuté zo stola v prvom čítaní, a keď sme sa pýtali na dôvod, naša neúčasť v komisii, nie zlé návrhy. My sme teda pracovali a využívali zákonodarnú iniciatívu, ktorú nám dáva ústava v čl. 87 ods. 1, ktorú má len vláda, výbory a poslanci a komisia zatiaľ len zasadala.

    Toto je ten nový pohľad na fungovanie parlamentu a zákonodarnej iniciatívy, pán predseda? Nebudem tu teraz opakovať známe dôvody, o ktorých hovorili kolegovia, alebo ktoré sú uvedené v dôvodovej správe k tomuto návrhu opozície. Poukážem na jeden signifikantný príklad z minulosti, ktorý ma presvedčil o tom, že predseda parlamentu nie je tým, za ktorého sa vydáva, teda predsedom všetkých poslancov. Ako podpredseda ústavnoprávneho výboru som mal viackrát možnosť sledovať, ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky v prípade nezhôd v pléne parlamentu a možnej kolízie svojich rozhodnutí s rokovacím poriadkom volil cestu obrátiť sa o výklad problému na ústavnoprávny výbor, v ktorom má, samozrejme, väčšinu vládna koalícia, a to o dvoch členov nášho výboru. A tak ústavnoprávny výbor, pochopiteľne, niekoľkokrát rozhodol tak, ako si to vládna koalícia priala, predseda parlamentu si to prial. Tieto uznesenia v pléne rád spomínal, rád sa na ne odvolával. Tak to išlo, až kým nenastala úplne iná a nová situácia.

    Do parlamentu bola doručená petícia viac ako 160-tisíc občanov, ktorí žiadali, aby parlament rokoval o zdravotných poisťovniach a zachovaní súčasného právneho stavu.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky poveril v súlade s rokovacím poriadkom ústavnoprávny výbor a za gestorský výbor určil výbor pre zdravotníctvo, aby túto petíciu prerokoval. Gestorský výbor síce neprijal platné uznesenie, ale stal sa akýsi zázrak. Ústavnoprávny výbor väčšinou hlasov, a teda i hlasov koaličných poslancov prijal platné uznesenie, ktorým odporučil prerokovať petíciu v pléne.

    Na môj návrh dokonca bolo uznesením schválené predradiť prerokovanie petície pred prerokovanie novely zákona o tom istom probléme. Ja to uznesenie č. 257 zacitujem: „Ústavnoprávny výbor prerokoval petíciu občanov Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať petíciu občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ju pred päťdesiaty šiesty bod vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach.“

    Na moje veľké prekvapenie však pán predseda parlamentu toto uznesenie ústavnoprávneho výboru prvýkrát počas svojej funkcie odignoroval. A petícia sa prerokúvala po funuse, teda po prijatí zákona o zdravotných poisťovniach. Teda, ak vládnej koalícii a jej predstaviteľovi rozhodnutie výboru vyhovuje, vyhovovalo, je to fajn, ak nie, ani ho nespomenul. Toto nie je dvojaký meter, pán predseda parlamentu? Toto je tá vaša nová kultúra, ktorú ste chceli zaviesť?

    A naozaj nakoniec to najdôležitejšie. Nikto, opakujem nikto, ani najvyšší a prvý muž parlamentu nemá, opakujem nemá právo dať pokyn zamestnancom parlamentu, aby vyhotovili čistopis textu zákona schváleného v Národnej rade Slovenskej republiky bez niektorého pozmeňujúceho návrhu, nech by bol akýkoľvek. Žiaľ, stalo sa to a priznal to aj sám pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa. Existuje vôbec väčší dôvod na diskvalifikáciu prvého muža parlamentu, ktorý týmto konaním porušil niekoľko článkov ústavy? Z týchto dôvodov budem hlasovať za odvolanie predsedu parlamentu.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tkáčová. Po nej bude vystupovať pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som si pripravila vystúpenie, v ktorom som chcela diskutovať s pánom Paškom, ale, žiaľ, opäť tu nie je. Takže, tak ako sa pán Paška tvári, že je všetko v poriadku, ja sa budem tváriť, že pán Paška sedí za mnou a ten môj prejav odprednášam takto.

    Kolega pán poslanec Jarjabek dnes poznamenal, že je tu akosi veľa ústavných právnikov. Ja si myslím, že možno tu je len viac poslancov, ktorí si prečítali ústavu, na ktorú tu prisahali. Postavenie, vaše postavenie, pán predseda Národnej rady, nie je postavenie súkromnej osoby. Je to postavenie orgánu štátnej moci a ako taký máte právomoci a kompetencie upravené zákonom. Keďže ste nám nedokázali zdôvodniť, prečo ste konali pri zákone o starobnom poistení tak, ako ste konali, jediný, jediný dôvod, ktorý ste uviedli, že ste sa tak rozhodli, pretože to je najlepšie. Toto rozhodnutie takzvaným sedliackym rozumom však jednoducho neobstojí. Nie je namieste. Štátna moc je neustále v pokušení preniesť na seba čo najviac slobody a suverenity svojich občanov, a preto sa sama zaviazala, že bude seba kontrolovať ústavou, zákonmi a že bude postupovať len na základe ústavy a na základe zákonov.

    Vy, pán predseda Národnej rady, ste tento princíp porušili a stratili ste morálne právo zoči-voči občanom, ktorí vám delegovali moc, reprezentovať zákonodarný a ústavodarný orgán. Je rozdiel medzi právom sily a silou práva.

    Vy, pán predseda, ste použili silu na dosiahnutie želaného stavu v zákone. Nie ste však sám. V posledných mesiacoch sme svedkami toho, ako sa radikalizuje policajná zložka.

    Čo si majú občania myslieť o tom, že policajti pokojne a na povolenom zhromaždení demonštrujúcu novinárku odvlečú na policajnú stanicu a ešte jej pritom uštedria nejaké buchnáty v aute.

    Čo si majú občania myslieť o tom, že sprejer, ktorý je natoľko zodpovedný, že si vybaví povolenie, aby mohol tie svoje obrázky maľovať, dostane takú po nose, až ho zaleje krv.

    Čo si majú myslieť ľudia o tom, že flautistovi, ktorý so zavretými očami hrá na flaute, rozbijete ústa. Veď si myslia, že polícia bije naše deti!

    A celkom bezprecedentne pred dvoma mesiacmi pán minister Kaliňák kúpil 150 nových áut policajtom a oni ako malé deti naskákali do tých áut, zapálili svetlá, húkačky a promenádovali sa po Bratislave. No len, čo to malo byť? Demonštrácia sily alebo zastrašovanie, pán minister?

    Ruka v ruke so siláctvom však ide aj zbabelosť. Vládni poslanci sú zbabelí, nedokážu sa pozrieť do očí pravde. Pán predseda Národnej rady neviem, či má povinnosti, alebo je tiež zbabelý počúvať naše argumenty.

    A nie je zbabelosťou, keď pred prezidentským palácom sa promenáduje tridsať fašizoidných typov a naša polícia nekoná. A nie je zbabelosťou, keď oholený svalnatý týpek odhodí ohorok z cigarety a policajt sa pozrie nabok, a keď to isté urobí vychudnutý študent, tak ho policajt donúti aj vyzbierať špaky. To som si dnes prečítala, že si to novinári takto na policajtoch vyskúšali. A mám aj sama zlú skúsenosť, osobnú skúsenosť s policajnou agresiou, keď ma policajný dôstojník v budove polície takmer nechal vyviesť službou, pretože som sa domáhala informácií, a keď ma konečne vyštval, vyhnal, tak pred svedkami povedal: „Čo tu chce tá ministerská k.... a štyri bodky.“

    Čerešničku na parlamentno-predsedníckej torte ale dal pán docent Robert Fico, pretože on konanie predsedu parlamentu po vypuknutí kauzy obhajoval.

    Vážené kolegyne a kolegovia, staré príslovie hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Ten pach moci začína byť neodbytný a otravný.

    Pán predseda Paška, ak máte záujem na očistení, prosím vás, odstúpte, a tak by ste sa stali aj mojím, hoci už bývalým predsedom Národnej rady. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má ďalej pán poslanec Markovič a po ňom bude vystupovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. S veľkou vďakou sa obraciam na pána predsedu parlamentu, že si práve túto chvíľu vybral a vypočuje si môj kúsok do tejto diskusie. Ja som si pripravil taký dlhší prejav a s mnohými citáciami vyjadrení pána predsedu parlamentu, ktoré tu už boli niekoľkokrát dneska citované, a preto si dovolím ich vynechať. Nedá mi však, aby som nepovedal, že pán predseda Paška svojvoľne zasiahol do legálne schváleného textu zákona, schváleného tak, ako to upravuje Ústava Slovenskej republiky, zákony, zákon o rokovacom poriadku.

    Pavol Paška však sám seba postavil nad úroveň právneho systému Slovenskej republiky a svojvoľne urobil úkon, ktorý je v absolútnom rozpore so všetkým, čo má a musí reprezentovať funkcia predsedu parlamentu. V histórii sa, ako to už mnohokrát odznelo, niečo podobné ešte nestalo. Často sa argumentuje nejakým dobrým úmyslom. Snahou zabrániť existencii zmätočného znenia zákona, ktorý bol prijatý chybou spravodajkyne.

    Nič z toho by však nebol relatívne vážny problém. Je pravda, že arogancia, s akou vládna koalícia valcuje túto snemovňu a nie je ochotná počúvať názory opozície ani v prípade, keď ide o procedurálne záležitosti, sa jednoznačne podieľa na podobných chybách. Potiaľ síce myslím, že bola situácia zvládnuteľná v súlade so zákonom. Dnes sme toho svedkami, keďže zákon, pochopiteľne, prezident vrátil do parlamentu. Predseda parlamentu sa však rozhodol konať svojsky. Rozhodol sa, že ústava, zákony, rokovací poriadok sú zdrapy papiera a že on obdarený funkciou môže konať tak, ako si zaumieni. V tomto prípade v súlade s dobrým úmyslom. Samozrejme, že všetci vieme, že to tak nie je a byť ani nemôže v žiadnej slušnej spoločnosti.

    Bol by som ochotný do istej úrovne, pán predseda, aj veriť, že možnože ste ten dobrý úmysel niekde na začiatku mali a že ste počúvali nejakých svojich kompetentných poradcov a rôzne právne hlasy. Bol by som ochotný tomu možno veriť. Dnes však po tom, čo ste sa vyjadrili, že by ste opäť urobili to isté, ak by ste mali tú možnosť, dnes už vám nič také neverím. Vzletné slová o konsenze, spolupráci a rešpekte, ktorými ste sa na úvod uviedli vo svojom inauguračnom prejave, že takú si predstavujete Národnú radu pod svojím vedením.

    Dnes už nikto nepochybuje z nás, že sa tak neudiali a pomôžem si tým, čo si myslím, v čom ste ako predseda parlamentu zlyhali. Nielen v tom, čo ste urobili bezprecedentný akt, ktorý sa nedá nijako vysvetliť ani ospravedlniť, ale tým, čo sa v tejto snemovni deje už rok a pol. Niektorí kolegovia tu už o tom hovorili. Vy ste predseda parlamentu a máte zodpovednosť aj za svojich podpredsedov, či za toho opozičného, alebo za tých koaličných. A to, čo sa tu jeden a pol roka deje, tak musím povedať, že to sa tu snáď ešte ani nedialo. No určite nie posledných osem rokov.

    Bola tu už reč o odnímaní slova, vypínaní mikrofónov, komentovaní faktických poznámok. Dneska sme toho boli opäť svedkami zo strany pána podpredsedu Číža, ktorý sa nezastaviteľne hrnie ako transportér cez pole a nič ho nezastaví od toho, aby ako predsedajúci neustále nekomentoval faktické poznámky, na čo ako predsedajúci nemá právo. Má udeľovať slovo. Nič sa nestalo. Bola tu reč o dvojitom metri, dneska sme toho boli svedkom.

    Pani poslankyňa zo SMER-u, keď oznamovala, že SMER teatrálne odchádza zo sály, pán podpredseda Číž ju neopravil, neupozornil, neodobral jej slovo, neurobil nič napriek tomu, že nedala procedurálny návrh, pán predseda. Nedala ho. A následne o niekoľko chvíľ sme boli svedkami toho, ako neustále pán podpredseda Číž upozorňoval iných poslancov, aby tak konali. Ako treba už rukolapnejší dôkaz toho, že sa tu porušuje rokovací poriadok, že tu existuje dvojitý meter a že zlyhávate vy ako predseda parlamentu? Pretože pod vás spadajú podpredsedovia parlamentu.

    Boli sme tu svedkami aj ďalších iných perličiek, keď pán podpredseda Číž verejne klamal túto snemovňu, keď nám tvrdil, že nevidí na balkóne žiadne transparenty. Naozaj veľmi zvláštne také tie, ja som ten výraz tu už použil, metrixovské situácie. Že nerešpektujete názory opozície, to nie je nič výnimočné, s tým by sa dalo žiť. Čo vám vyčítam ako predsedovi parlamentu v súvislosti s jeho jedenapolročným pôsobením v tomto volebnom období, je to, že sa ani nesnažíte bojovať o pozíciu tohto parlamentu a už to tu niektorí kolegovia spomenuli.

    Poslušne v predklone ste urobili tento parlament vazalom vlády a jej predsedu Roberta Fica, keď tento parlament a podľa vás by mal poslušne a najmä potichu prikyvovať predsedovi vlády na všetko, s čím príde. Zazlievam vám to ako druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi, dokonca postavenému v ústavnom systéme vyššie, ako je predseda vlády. Lebo nie vláda, ale parlament má v našom systéme výraznejšie a významnejšie postavenie. A to vám, pán predseda, zazlievam. Zazlievam vám to, čo tu už tiež niekoľkokrát odznelo, ignoranciu členov vlády na rokovaniach parlamentu, kedy dochádza k neustálemu ignorovaniu či už hodín otázok, alebo interpelácií.

    A budem celkom konkrétny, na 12. schôdzi sa zo šestnástich členov vlády zúčastnili jedenásti. Na trinástej už ich bolo len desať a na poslednej štrnástej iba deväť. Ak pôjdeme týmto systémom, asi sa dožijeme toho, že tu nebude nikto. A keď sa pozerám po mojej ľavici, možno sa tu dožijeme naozaj, že tu bude sedieť len opozícia.

    Viete, pán predseda, napríklad to, že minister Kubiš a podpredseda vlády Dušan Čaplovič sa nezúčastnili interpelácií a hodiny otázok ani na jednej z posledných troch schôdzí? Viete to? Čo ste pre to urobili? To je tá nová politická kultúra?

    Naozaj, aj vo vašom inauguračnom prejave ste o tom veľa hovorili a dokonca o tom veľa hovoril aj predseda vlády, o tom, aké je postavenie Národnej rady. Mohol by som to tu dlho citovať, ale myslím, že to nemá celkom význam.

    Ale prečo poukazujem práve na túto stránku, je to, čo odznelo v posledných dňoch v médiách zo strany ešte zatiaľ ministra tejto vlády pána Jureňu, ktorý absolútne a očividne dokázal, aký je vzťah SMER-u k demokratickým pravidlám, k nášmu právnemu systému, keď povedal, a tentoraz si pomôžem citátom: „Pozrite sa na túto tému parlamentarizmu. Ďakujem za túto otázku. Bolo aj pondelkové koaličné rokovanie.

    Politický subjekt SMER-u má také predstavy, že jednoducho HZDS má dvoch ministrov a materiály, novely zákonov a zákony, ktoré sa predkladajú do vlády, by už v čase predloženia do vlády by mal mať politický subjekt úplne zvládnuté, teda, aby sa už v parlamente vôbec nominanti nevyjadrovali, aby tam len bezducho dvíhali ruky. Kam sa to vraciame? Veď to je ohrozenie parlamentarizmu. Veď to je už degradácia.“ To hovorí váš minister, síce už skoro odvolaný, ale koaličný, pán predseda. Kam sa to dostávame s týmto parlamentom? Kam táto snemovňa smeruje?

    A opäť sa budem možno trošku opakovať, ale opäť použijem tie isté slová ešte zatiaľ pána ministra pôdohospodárstva Jureňu, ktorý o dva či tri dni neskôr v televíznej relácii povedal: „Koaličné rokovanie v pondelok u nás mňa osobne veľmi prekvapilo. Tie návrhy, s ktorými prišli kolegovia zo SMER-u, ale chcem povedať ten rozmer v tom, že im, ako keby vadilo, že my sme mali veľa dobrých návrhov priamo v Národnej rade. Lebo oni prišli do koaličnej rady, aby sme akosi ten parlamentarizmus degradovali len to tej pozície, že tu vo vláde sa končí rozhodovanie o zákonoch a vaši poslanci už budú v Národnej rade len v úvodzovkách držať hubu a krok.“ To sú slová ministra tejto vlády, pán predseda. Kam ste túto snemovňu dotiahli? Čo sa snaží strana SMER a predseda vlády urobiť z tejto snemovne? Má nejaké iné návrhy, iné predstavy? Chce meniť politický systém?

    A v tomto ste, pán predseda, podľa mňa takisto ako predseda parlamentu zlyhali, že ste dovolili, aby si strana SMER a jej predseda uzurpovali všetku moc, aby sa táto snemovňa postupne stávala len nejakým bábkovým divadlom, dokonca bez časti hercov, aby sme tu len ticho sedeli a mlčali, ako sa nedávno vyjadril pán predseda vlády. A aj v tomto ste, pán predseda parlamentu, podľa mňa zlyhali.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Paška aj predseda Národnej rady. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený mladý kolega, oceňujem váš dramatický výkon. Dúfam, že vám váš entuziazmus vydrží. Bude to určite prínos, len odporúčam pri budúcich vystúpeniach obracať sa tam. Tam sedí ten človek, ktorý, keď vládol, urobil z parlamentu nesvojprávnu inštitúciu za pomoci Hrušovského, ktorý jej predsedal, keď sa v tomto parlamente pohybovali poslanci bezprizorní a nikto nevedel, kto je kto. Keď sa kupovali, keď človek, pre ktorého je moc to jediné, čo ho drží pri tom, aby stratil všetky zábrany, robil čokoľvek, aby sa pri nej udržal. Neobracajte sa na mňa, lebo ja som vám povedal, že ja veľmi rád logicky budem s vami argumentovať. Tam sedí váš líder, ktorý osem rokov manipuloval s týmto parlamentom za účinnej pomoci Hrušovského a tých, ktorí tento parlament viedli. Ale každopádne držím palce, nech vám entuziazmus vydrží aj naďalej. Ďakujem.

  • Odpoveď na faktickú poznámku pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem. Pán predseda, na upresnenie, boli to práve pán podpredseda Bugár a pán predseda Hrušovský, ktorí v minulom volebnom období, dovoľte mi to tak povedať, najviac naháňali vládu, aby tu sedela na interpeláciách a hodinách otázok. Nebol to ani opozičný poslanec, ani opozičný podpredseda, ale boli to títo, ktorí podľa vás degradovali bývalý parlament. Nie, nie je to tak. Je to práve naopak. A hovorím zo skúseností, pretože som s tým mal istým spôsobom niečo do činenia.

    A chcem upriamiť vašu pozornosť na to, aby ste sa naozaj vážne zamysleli nad tým, kam toto plénum smeruje, kam ho strana SMER svojím mocenským spôsobom vládnutia tlačí, či je to aj s vaším osobným presvedčením a či to niekam smeruje. Ja si myslím, že je to cesta do pekla, cesta, ktorá nikam nevedie a len náš právny systém poškodzuje.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa zapojiť do tejto diskusie, aj keď je auditórium relatívne preriedené, ale ja som bol pomerne pokojný, než som sem išiel, ale ten vztýčený prst, ktorý ukazoval na môjho kolegu, ten mi trošku nenechal môj adrenalín, moju nadobličku v pokoji, ale dúfam, že to zvládnem, pretože ja som si pôvodne na začiatku, keď som nepoznal pána predsedu Pašku, po jeho úvodných krokoch v parlamente myslel, že to bude celkom normálny, slušný človek, ktorý povedie svoju koalíciu, tak ako si myslí, aby získala čo najviac hlasov, čo najviac bodov, bude sa snažiť dodržiavať parlamentné zásady, princípy demokracie, a tým pádom sa bude dať akosi normálne existovať. Ale to, čo sa udialo v tomto mesiaci, to je niečo ako „non plus utra“, čo je neopakovateľná vec v demokratickej spoločnosti.

    Pre mňa je absolútnym vzorom pri zakladaní štátu a republiky postoj Sokrata. Neviem, či ste sa s tým oboznámili, ale tam sú vzory, ku ktorým sa my máme vracať. Sokrates vyučoval, ako sa treba správať v demokracii. Bohužiaľ, k moci sa dostala luza a oligarchia. Tá ho odsúdila na stratu života vypitím blenu. Zavreli ho do jaskyne, ale luza, oligarchia mala strach z toho, čo sa stane, ak náhodou Sokrates naozaj zahynie, že sa zdvihne odpor občanov voči oligarchii. Preto poslali za ním žalárnika s kľúčom, aby ho pustil a povedali mu: „Nič sa ti nestane, nebudeme ťa ani naháňať.“ Sokrates na to povedal: „Vážení, ja som pomáhal presadzovať zákony tejto krajiny, ja sa podľa zákonov tejto krajiny budem správať.“A vypil blen a zomrel. Náš pán predseda parlamentu nie je ochotný si ani len priznať, že urobil chybu. A presvedčuje nás tu o tom, ako konal spravodlivo a absolútne v súlade s demokraciou a demokratickými princípmi. Kam takéto správanie môže viesť?

    Uvediem praktický príklad zo života. Nedávno v novinách Liptov, bola to možno troška chyba redaktora, ale udiala sa takáto vec. Vyšiel článok, ktorý bol podpísaný mestským kontrolórom. Na najbližšom zastupiteľstve sa poslanec, môj kolega opýtal: „Pán kontrolór, písali ste ten článok?“ Odpoveď bola: „Nie, nepísal, ani som ho nikde neposlal.“ Odpoveď šéfredaktorky bola: „Tento článok k nám prišiel z tlačového oddelenia primátora mesta.“

    Keď si dovolí najvyšší predstaviteľ štátu, teda najvyšší predstaviteľ demokracie beztrestne meniť texty a dokumenty, čo si potom dovolia jednotliví občania v tejto krajine? Ako budú rešpektovať zákon? Veď o tejto hrôze to je. Ak túto hrôzu necháme prejsť len tak, tak nemôžeme hovoriť o tom, že sme demokratická inštitúcia, ale že sme inštitúcia, ktorá založila právny nihilizmus. Preto nemôžem hlasovať za to, aby pán predseda Paška pokračoval vo svojej funkcii, aj keď je mi to veľmi ľúto. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán predseda Národnej rady Paška.

  • Pán poslanec, viete, ja som mal taký zaujímavý život od 18 rokov. Robil som šoféra, zámočníka, robotníka, ľudia si ma zvolili za riaditeľa a dodnes stretávam všetkých a všetci mi podajú ruku. Čiže to, že vy ma urážate, že som neslušný človek, pre mňa neznamená vôbec nič. Ďakujem pekne.

  • Slafkovský zodpovedá na faktickú poznámku.

  • Ak pre vás neznamená nič to, že človek hovorí seriózne o demokracii, o princípoch, o zásadách, tak potom naozaj nemáme o čom diskutovať. Táto inštitúcia je potom inštitúciou zbytočnou a môžeme sa vrátiť pokojne o 20 rokov dozadu. Ale to sme tu boli potom všetci zbytoční celých 20 rokov na čele s Mirom Čížom.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Poprosím, pán poslanec, máte niekoho za seba náhradu ako navrhovateľa? Beriem, ako že nie ste v sále a strácate poradie, a tak tomu budem rozumieť dobre. Už je tu. Vynikajúco, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, som veľmi rád, že som si nevšimol a nemám oči na chrbte, aby som videl, že pán predseda Národnej rady, keď som vystupoval za poslanecký klub, tak tu nebol, a nielen poslanecký klub odignoroval celú schôdzu, ale aj pán predseda Národnej rady.

    Chcel by som sa milimeter vrátiť k tomu, čo som povedal a prečo som sa opäť prihlásil aj ústne do rozpravy. Chcem začať tým, že či sa vám to páči, alebo nie, či to považujete za frašku, alebo nie, ale Slovensko prežíva vážnu krízu parlamentnej demokracie. A som tak, keď som to povedal o pol tretej, tak teraz pred devätnástou som o tom presvedčený niekoľkonásobne viac.

    Ja som použil vo svojom vystúpení paralelu medzi tým, pán predseda Národnej rady, čo vravíte, a medzi tým, čo konáte. Vy ste povedali, že si predstavujete Národnú radu pod vaším vedením ako Národnú radu, kde bude konsenzus, spolupráca, rešpekt. Ja som ilustroval na vašom postupe, na vládnutí, na dianí v Národnej rade, ako ste nehovorili pravdu, ako slová a skutky sú od seba veľmi ďaleko.

    Potom som použil to, že ste vraveli veľmi emotívne, ako budete zaisťovať slobodu slova, informáciu myslenia. Ako paralelu toho, že to nedodržujete a konáte pravý opak, som povedal to, že stíhate dvoch poslancov Národnej rady za výroky v parlamente, že si dovolili povedať to, čo si dovolili povedať. A ešte som použil aj to, že aj v bežnom živote to preukazujete tak vláda a SMER, že pripravujete nový tlačový zákon tiež zo SMER-u, a ešte som povedal aj to, že to, čo sa udialo minulý týždeň pred prezidentským palácom, čo sa týka brutálneho zákroku policajtov pána ministra, je niečo, čo Slovensku urobilo medzinárodnú hanbu a škandál.

    Povedal som, pán predseda Národnej rady, na margo toho, ako tvrdíte, že budete uspokojovať záujmy a potreby občanov, ako budete ústretový k iniciatívam, požiadavkám či posolstvám, že ste sa úplne vykašľali na tristotisíc ľudí, viac ako tristotisíc ľudí, čo podpísali petície či za zachovanie plurality v zdravotníctve, alebo za zachovanie dôchodkového systému. To sú fakty, to sú rozpory medzi tým, čo vravíte, a tým, čo v skutočnosti konáte.

    To isté som použil, ako ste vraveli, že zapojíte Slovenskú televíziu do toho, aby bolo zabránené manipulácii pri sprostredkovaní obsahu z rokovania Národnej rady, aby občan, obyvateľ tejto krajiny mal čo najvierohodnejší obraz rokovania Národnej rady, ale skutočnosť je presne iná, vláda utajila svoje prvé rokovanie, dodnes nepomáhajú ani žaloby na Úrad vlády, nič nepomáha, toto rokovanie je utajené, a Národná rada podľa vzoru vlády pristúpila k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám a akoby úplne náhodou bola to poslankyňa SMER-u, ktorá to tu predložila a účelom tejto novely bolo utajiť, neposkytnúť, skomplikovať a bagatelizovať žiadosti občanov. Opäť rozdiel medzi tým, čo vravíte, a tým, čo hovoríte.

    O tom, že ste zablokovali zákon, koaličný návrh zákona o tom, aby Slovenská televízia vstúpila do vysielania a nejakým spôsobom sprostredkovala v priamom prenose rokovanie Národnej rady, o tom radšej pomlčím.

    V súvislosti s tým som aj povedal to, že nebolo zvykom v posledných rokoch v Národnej rade používať vulgárnosti. Dnes v tejto sieni v slovenskom slobodnom parlamente tieto vulgárnosti znejú a vy mlčíte. Vy mlčíte a potom sa čudujete, čo vystrájajú mladí ľudia po uliciach slovenských miest. To takýmto príkladom a mlčaním nad takýmito výrokmi v parlamente toto považujete za slušné a normálne?

    Ďalej som upozornil na to, že ste sa veľmi dušovali, ako pri tvorbe základných rozhodnutí politickej povahy a tvorbe zákonov a personálny výber rôznych ústavných a iných inštitúcií a štátnych budete spolupracovať so všetkými stranami, absolútne rešpektovať pomerný systém a preferovať konsenzuálne rozhodnutia parlamentu.

    Nič z toho, čo ste, pán predseda Národnej rady, povedali, táto Národná rada nedodržuje. Ovládli ste STV, ovládnete o chvíľku Slovenský rozhlas, presný opak, ako ste vraveli vo svojom príhovore. To isté pri rozdeľovaní výborov Národnej rady, kde ani jeden kľúčový ste nepridelili, a pritom máte osobné skúsenosti z toho, že ako opozičný poslanec ste robili predsedu zahraničného výboru. Takže nič z účasti na tvorbe politiky s opozíciou, nič z toho, čo ste vraveli, neplníte. A ja som takto postupne prešiel k tomu, že to, čo sa deje teraz v Národnej rade, je ozaj parlamentná kríza.

    Vy, pán predseda, ste dali pokyn na upravenie zákona, ktorý schválila táto Národná rada. A to je niečo, čo sa tu nestalo. Prirovnal som to, že takýto krok Národná rada urobila vtedy, keď odvolala proti jeho vôli a zbavila mandátu poslanca Františka Gauliedera. Toto by som prirovnal, použil som paralelu, že dnes ste sa vy pán predseda Národnej rady pokúsili o toto isté, o takú istú medzinárodnú blamáž a ešte som vám povedal, pán predseda, že za to, že sme na to upozornili ešte predtým, ako to dostal na podpis pán prezident, by ste sa nám mali poďakovať, že môžete dnes po Európe chodiť a hrať sa ešte na demokrata a že poslancom Národnej rady by ste sa mali za svoj krok a za svoj pokus o podvod ospravedlniť.

    Vládna koalícia a SMER zvolil veľmi zvláštnu taktiku, presne takú taktiku ako rok a pol, čo tu vládnete, presne opačnú taktiku, ako ste veľmi vzletne rozprávali pri zvolení do funkcie predsedu Národnej rady. SMER opustil rokovaciu sálu, lebo podľa poslancov SMER-u je iba fraška táto schôdza Národnej rady.

    No, nie je to fraška a je mi veľmi ľúto, že pre poslancov SMER-u je to fraška, lebo dnes sme tu počuli z úst predsedu vlády Slovenskej republiky, keď tlmočil Národnej rade Slovenskej republiky, že pán predseda Národnej rady má dôveru vlády Slovenskej republiky. Ešte raz, predseda Národnej rady má dôveru vlády Slovenskej republiky. Národná rada má dôveru vlády? A nie presne opačne? To sme sa kde vrátili? To sa SMER vecne vrátil už pred rok 1989? To, že myslením ste tam, to viem. Ale to, že by sme sa tam vrátili legislatívne, tak o tom ešte neviem. Je toto možné v slovenskom parlamente, že vláda vyslovuje dôveru, dôveru Národnej rade? Neskutočné.

    Ak majú poslanci SMER-u frašku z toho, že predseda Národnej rady kamufluje zákony schválené týmto parlamentom, je to ich problém, ale ja vôbec túto situáciu nezľahčujem. Ste urazení za to, že sme na to upozornili. Mali by ste nám poďakovať, že sme na to upozornili. A viete prečo sme na to upozornili? Upozornili sme na to preto, lebo takýto svojvoľný zásah do schváleného zákona v demokratických krajinách nemá obdobu. Ak sa chceme zaraďovať medzi demokratické krajiny s demokratickým parlamentom, tak toto nemôžeme tolerovať ani trpieť.

    Viete, prečo sme s tým vyrukovali? Preto, lebo nechceme, aby sa toto ešte raz v Národnej rade opakovalo. Nechceme, aby ste dávali aj v budúcnosti takéto pokyny a nie sme si istí, či ste takéto pokyny aj v minulosti nevydávali? To ozaj Národná rada má porovnávať čiarku po čiarke, bodku po bodke každý zákon, ktorý schválime, že či to, čo schválime, ozaj vyjde v Zbierke zákonov? Veď vy dobre viete, pán predseda Národnej rady, že prehodenie slov v zákone, čiarka, bodka, že tu ide, ako tu pán kolega povedal, o miliardy. Veď zákony, tie sú o osude ľudí a vy si dovolíte toto zobrať do svojich rúk, že to tu budete opravovať tak, ako sa vám páči?

    Páni, ak ste myslením pred rokom 1989, tak v poriadku. Ste to vy, ja vám to neberiem, ale vecne sa správajte podľa zákonov tejto republiky. A vy ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, je to vašou psou povinnosťou, pán predseda Národnej rady.

    Vy, pán predseda Národnej rady ste dnes vystúpili veľmi málo a to, čo ma trošku nieže vyviedlo z miery, ale úplne zarazilo, bolo to, že vy sa vyhrážate. Vy sa vyhrážate poslancom Národnej rady systémom počkajte, ja vám ukážem v záverečnom slove. Počkajte, čo ja na vás vytiahnem! Počkajte, ja to médiám poviem!

    Komu sa vyhrážate, pán predseda Národnej rady? Nám poslancom? Mne sa vyhrážate? Zas tu nie je.

  • Reakcie z pléna.

  • Ťažko sa mu to počúva. Ale komu sa ide vyhrážať? Slobodnému slovenskému parlamentu? Však ja vám ukážem, však ja vám ukážem? A prečo? Že sme vás prichytili pri snahe manipulovať zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky? To sme sa vrátili niekde na nejaké ÚV, že týmto spôsobom sa my ideme vyhrážať poslancom?

    Ja viem, že normálnou cestou by bolo povedať. Chcel som napraviť nie dobré rozhodnutie slovenského parlamentu. Ale úplne legálnou cestou bez toho, aby ste niekoho urazili a šliapali po demokracii bolo zobrať zákon, napísať zákon, tak ako sme ho schválili, zobrať ho pod pazuchu, ísť za pánom prezidentom a požiadať ho, aby ten zákon nedržal pätnásť dní, ale aby vám ho za dva dni vrátil, poprípade aby legislatívci Národnej rady vypracovali znenie a návrh, ako to vrátiť späť a čo vrátiť a dali pánovi prezidentovi návrh na to, ako im to má vrátiť? A za päť dní mohol byť zákon späť v Národnej rade a úplne legálne sme sa k nemu mohli vrátiť a napraviť. Ale to, ako schválila Národná rada zákon, je výsledok koalície.

    Páni, my sme za tento návrh zákona nehlasovali. To, že vy ste nezvládli vedenie Národnej rady, vedenie tejto schôdze, to, že pani spravodajkyňa tu mala z toho guláš, že sa nepripravila na hlasovanie, to, že pani ministerka namiesto toho, aby si strážila hlasovanie, tak si tu jedla sušienky. No, ale toto nám chcete hodiť na krk? Však to je váš trapas, ako ten zákon prešiel, nie náš. A nás idete obviňovať z toho, že si dovolíme otvoriť ústa a povedať pozor, deje sa tu niečo nekalé, deje sa tu snaha o podvod, o manipulácie rozhodnutí Národnej rady.

    V prvom rade ste si mali vy vládna koalícia SMER vstúpiť do svedomia, dať hlavy dokopy, ako to napraviť tak, aby neutrpela Národná rada ako celok, teda aj my, ktorí sme za ten zákon nehlasovali a aby ste z toho vyšli aj vy s čistým štítom, lebo omyly sa stávajú. Ale nie tak, že pokútne pod tlakom legislatívy Národnej rady, čo som ja nezažil, upravuje návrh zákona? Preto sme tu, a preto o tomto rozprávame, aby sa toto viac nevrátilo. Jednoducho my si nemôžeme dovoliť skoro 20 rokov po páde komunizmu zavádzať tu praktiky nejakého jarného a jesenného zdvíhania rúk v slovenskom parlamente. My si tu predsa nemôžeme dovoliť, aby vláda Slovenskej republiky vyslovovala dôveru Národnej rade Slovenskej republiky. No, ale takto sa ideme vrátiť späť? Preto sme tu? A preto vecne argumentujeme, prečo je to tak.

    Je smola, že nikto z poslancov SMER-u, nikto z vašich poslancov, pán predseda Národnej rady, sa vás nezastal. Nikto vecne nepovedal jednu jedinú vec, že to, čo ste konali, ste to konali preto, lebo... a mali ste. Nikto. Nikto o tom nerozprával a ani vy vo svojich vstupoch (hlasy v sále), pán predseda vlády, použil som aj váš príklad, ako zbabelo využívate pätnásťminútovku na svoje monológy.

  • Pán poslanec, tieto múdrosti nebudete mať v zázname, keď nebudete hovoriť do mikrofónu. Je to škoda.

  • Reakcie v pléne.

  • Pán predseda vlády ma oslovil, tak mu odpovedám.

  • Že on využíva zbabelo pätnásťminútovku a vy ho v tom podporujete, pán podpredseda Národnej rady. Vy mu zbabelo držíte chrbát a nechcete schváliť novelu rokovacieho poriadku, aby pán predseda vlády odpovedal na viac otázok, aby nezneužíval tú pätnásťminútovku len pre svoj monológ (potlesk), pre svoje okydávanie opozície. Vy využívate hodinu otázok a vklad je 70 otázok z radov SMER-u.

    Toto je kontrola vlády, pán predseda vlády?

  • Hlasy v sále.

  • Pán predseda vlády, vy by ste mali, je to vaše právo, ale pán predseda vlády, vy by ste mali svojim poslancom dať mierne odporúčanie, nechajte tých pätnásť minút pre opozíciu. Aj tak si odpoviete v tej otázke, čo chcete. Od veci, čakáte, pozeráte na hodiny, pätnásť minút, hotovo, koniec, doplňujúca otázka mínus, reakcia mínus. (Potlesk.) Pán predseda vlády, čoho sa bojíte? Čoho sa bojíte, keď ani na otázky opozičných poslancov nechcete odpovedať? (Hlasy v sále.) Pán predseda vlády, vy máte tých minút, koľko chcete. (Hlasy v sále.) Pán predseda, dnes ste mali slovo, ja využijem svoj čas. (Hlasy v sále.) V pohode, nech sa páči.

  • Hlasy a reakcie v pléne.

  • Hlasy a reakcie v pléne.

  • No, pán minister vnútra, pán minister vnútra, ja som zbabelý? Ja sa bojím? Vy ste zbabelý a sa bojíte jednej obyčajnej ženy novinárky pred prezidentským palácom. Kto ju surovo zbil? (Potlesk.) Čí policajti ju surovo zbili? Vy ste zbabelec, pán minister, vy ste zbabelec a potom ste si ju ešte surovo išli kúpiť výletom do Tatier. Fuj, pán predseda. (Hlasy a v sále.) To nebolo? To je pravda. Normálne ste si ju išli kúpiť. Pani novinárka, ja vám zaplatím výlet do Tatier. Mlčte! Toto robia demokrati? Toto nerobia demokrati, takže v pohode.

  • Ale mám odvahu skončiť, v pohode. Som veľmi rád, že prišiel pán predseda vlády.

  • Poprosím nediskutovať pre členov vlády, nediskutovať, pán poslanec chce priamo oslovovať publikum.

  • Ale pán predseda vlády tu otvoril rozpravu, mohol povedať, čo chcel, môže vystúpiť, kedy chce, nech využije svoje právo.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Pán kolega Jarjabek, pán kolega Jarjabek! Vy prelietavý charakterný poslanec.

  • Smiech a potlesk.

  • To, že (ruch v sále), pán predseda vlády, viete čo? Ste síce predsedom vlády, no, ale toto, čo tu stvárate, to je obyčajná úbohosť. Vy odo mňa pýtate 60 sekúnd? Vy ste taký predseda vlády, že od opozičného poslanca si pýtate 60 sekúnd?

  • Smiech v sále.

  • Normálne ste ma teraz povýšili, pán predseda vlády. Pýtate si 60 sekúnd od predsedu poslaneckého klubu najsilnejšej opozičnej strany.

  • Pán poslanec, rešpektujte dôstojnosť Národnej rady! Buďte taký láskavý!

  • Len ja som ovplyvňovaný a kričia na mňa vaši ministri, veď ja iba reagujem. Ja som ich nežiadal o to, aby mi kričali na chrbát.

  • Už to nechám na vás, áno, verejnosť, aby posúdila.

  • Presne tak. Nechajte to na verejnosť, aby posúdila, ako ďaleko sú vaše slová od toho, čo v skutočnosti robíte. Som veľmi rád, že zareagoval pán predseda vlády a myslím si, že sa zajtra vyjadrí v rozprave, aj ako právnik posúdi. A možno, že to bol práve predseda vlády, jeden z tých právnikov, ktorý poradil pánovi predsedovi Národnej rady, aby urobil to, čo urobil, ale či mu poradil dobre, to neviem. A myslím, že ste mu poradili zle, pán predseda vlády.

  • Vážený pán poslanec, nerád vám vstupujem do vašej reči, len uplynula 19.00 hodina, to znamená uplynul čas.

  • Áno, skončilo sa rokovanie, budem pokračovať zajtra.

  • Takže, budete pokračovať zajtra. Želám vám príjemný večer aj ostatným váženým kolegom.

  • Potlesk a reakcie v pléne.

  • Ak dovolíte ešte, o 9.00 hodine, prosím, zajtra pokračujeme ráno o 9.00 hodine. Ešte chcem zadokumentovať, že s faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Mikloš, Jarjabek, Tkáčová, Paška, Mikuš, Kahanec, Číž, Galbavý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Reakcie v pléne.

  • Pardon, ospravedlňujem sa vám, vážení kolegovia, ďakujem za bystrozraký postreh. Takže naozaj po skončení ešte je možné prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady. Želám vám pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.