• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým príjemné dobré ráno.

    Otváram 7. rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 14. schôdze Národnej rady požiadali poslanci: Devínsky, Vaľová a Viliam Veteška.

    Vážené kolegyne, kolegovia, včera sme nedokončili prerokovanie tzv. zelených správ. Pýtam sa vás, či by bol všeobecný súhlas, aby sme teraz tie dve zelené správy, ktoré tam ešte sú, prerokovali.

    Ide o správu o vodnom hospodárstve a správu o poľnohospodárstve a potravinárstve stav za rok 2006. Ak je všeobecný súhlas, ďakujem veľmi pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu pristúpime, začneme najprv

    správou o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2006.

    Túto správu vlády ste dostali ako tlač 446 a spoločnú správu výborov ako tlač 446a.

    Správu uvedenie minister životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslav Izák. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú analyzované a hodnotené hospodárske výsledky a celkový stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2006.

    Považujem za potrebné zdôrazniť, že požiadavky vodného hospodárstva na štátny rozpočet nie sú akceptované v plnej výške. Pridelený objem finančných prostriedkov je nepostačujúci, najmä na rozvoj zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd, na realizáciu protipovodňových opatrení, ale i ďalších úloh súvisiacich s vodným hospodárstvom. Celkový objem investícií v roku 2006 predstavoval 12 mld. 602 mil.

    V súlade s plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť orientačne do roku 2015 finančné prostriedky vo výške 53 mld. Sk.

    Správa o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2006 prešla medzirezortným pripomienkovaním. Všetky pripomienky boli v materiáli akceptované. A správa bola prerokovaná 3. októbra vo vláde Slovenskej republiky, ktorá ho schválila uznesením 836.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, odporúčam predmetný materiál vziať na vedomie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán minister, za uvedenie správy.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 451 z 3. októbra 2007 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu.

    Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 169 z 10. októbra 2007 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 188 z 11. októbra 2007 vzal správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 187 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006, vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.

    Výbor ma poveril predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ten návrh na uznesenie znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Skončili ste, pán spravodajca? Áno. Ďakujem pekne. Nech sa páči potom zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne.

    Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj spravodajcovi za vystúpenia a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako druhú máme

    správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2007, to znamená, stav za rok 2006.

    Túto správu máme ako tlač 400 a spoločnú správu ako tlač 400a.

    Pán minister, poprosím, uveďte správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rok 2006 je už tretím rokom členom Európskej únie Slovenská republika, čo znamená, že aplikujeme spoločnú poľnohospodársku politiku. Charakteristickým pre spoločnú politiku celej Európskej únie bolo a je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Možno konštatovať, že za roky od vstupu do Európskej únie až do konca roku 2006 stále pretrvávala neistota pre podnikateľov, najmä v úrovni angažovanosti národných zdrojov v podporách v tomto sektore.

    Za rok 2006 angažovanosť národného rozpočtu v priamych platbách dosiahla 19-percentnú úroveň, keď mohla dosiahnuť podľa prístupovej zmluvy 30-percentnú úroveň.

    V porovnaní krajín V4 malo Slovensko najnižšiu úroveň podpôr a síce 121,5 eur na hektár v prepočte. Napríklad Česká republika 190 eur, Maďarská republika 185 eur na hektár.

    Nízke realizačné ceny a nízka úroveň podpôr spôsobili i nízku rentabilitu tohto odvetvia. Zisk bol vytvorený v objeme cca 1,3 mld., keď priame podpory presiahli 10 mld. Sk. To predstavuje rentabilitu 1,9 % a znížila sa tiež zamestnanosť o 4,1 tisíca osôb, keď v roku 2006 sa vykázalo celkom 77,4 tisíca pracovníkov v poľnohospodárstve.

    Výmera celkom celkovej využitej poľnohospodárskej pôdy bola 1 mil. 940 tisíc hektárov, z toho ornej pôdy to bolo 1,3 mil. hektárov. Prenajatá poľnohospodárska pôda tvorí cca 90 % z celkovej výmery pôdy. Výška nájomného sa pohybuje v rozmedzí od 99 korún až po 2 500 korún na jeden hektár.

    V poľnohospodárskej prvovýrobe hospodárilo 8 977 registrovaných komerčných fariem. Momentálne platobná agentúra eviduje viac ako 15 000 žiadateľov o priame podpory.

    V oblasti potravinárstva pri zvyšujúcom sa domácom dopyte klesá medziročná produkcia potravín o 0,5 %. Potravinársky priemysel dosiahol kladný výsledok hospodárenia s úrovňou 1,9 mld. medziročným rastom o 5,3 %.

    Správa, ktorú budeme predkladať o rok, už bude vyjadrovať zámery novej vlády reprezentovanej programovým vyhlásením. Počítame s tým, že súčasťou správy bude aj odpočet plnenia, resp. neplnenia programového vyhlásenia vlády a jej priorít. Očakávame, že v roku 2007 aj pre rozpočtové obdobie 2008 až 2010 sa naďalej udrží stabilizácia a zároveň aj rozvoj tohto rezortu.

    Ja by som sa v závere chcel poďakovať autorom tohto materiálu. A prerokúvanie v Národnej rade považujem za veľmi dôležité. A myslím si, že materiál, ktorý je i upravený do publikácie, je zverejnený širokej verejnosti a má svoju významnú úlohu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločnú správu prednesie predseda výboru pán poslanec Slabý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 402 zo 14. septembra 2007 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu.

    Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote. Obidva výbory ju vzali na vedomie a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 188 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006), vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.

    Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ten návrh znie:

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006).

    Ďakujem, dámy, páni, ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie spravodajskej správy.

    Teraz vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Tkáčová Jarmila. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a odovzdávam slovo pani poslankyni Tkáčovej.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, sú tu dvaja, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, včera večer, keď som vystupovala k správe o lesnom hospodárení, som zožala veľkú kritiku za to, že som povedala, že považujem rokovanie o tejto správe za zbytočné a správu považujem iba za štatistický výpočet faktov. Ale predsa mi len dovoľte, a dúfam, že mi to nebudete mať za zlé, keď poviem aj k tejto správe, že považujem rokovanie o tejto zelenej správe takisto za zbytočné. Je to už piata zelená správa, o ktorej ja mám tú česť a možnosť počas volebného obdobia rokovať a k nej vystupovať a považujem ju za zbytočnú preto, lebo každý rok sa z tejto zelenej správy dozvedáme to isté, ako poľnohospodári ledva prežívajú a koľko je v ňom problémov. Nedozvedáme sa žiadne návrhy v riešení.

    Dámy a páni, poľnohospodárstvo je rezort, ktorý na reformy ešte stále čaká, rezort, ktorého význam v ekonomike sústavne klesá. Kolegyne a kolegovia, ak by som teraz, odhliadnuc od správy, mala krátko charakterizovať vládnu politiku v agrorezorte, ktorý je podľa vládneho programu jednou z jeho najvyšších priorít, tak by na to stačilo pár slov. V lesoch sa kupčí s drevom. Na Slovenskom pozemkovom fonde si vládni nominanti zabezpečujú kšefty a napriek masívnym dotáciám do poľnohospodárskej výroby, ceny potravín utešene rastú. Tak aká priorita? Pre koho priorita? Pri mojom malom súkromnom prieskume na otázku, prečo majú byť dotácie do poľnohospodárstva, mi najčastejšie opýtaní odpovedali, že preto lebo vždy boli, každý ich dáva, potraviny sú preto lacnejšie a my sme boli sebestační v potravinách, aj naďalej by sme chceli byť.

    Dotácie, dámy a páni, sa vypestovali z rôznych ochranárskych opatrení ako jasný protekcionizmus štátu voči malej skupine. Začiatkom 19. storočia platili v Anglicku tzv. obilné zákony, ktoré chránili domácich producentov obilia pred dovozom lacného zámorského obilia. Napriek tomu boli jeho ceny vysoké a chudobnejší ľudia vydávali na obilie a chlieb z obilia takmer polovicu toho, čo zarobili. Po zrušení obilných zákonov v roku 1846 ceny obilia v konkurencii s dovozom prudko klesli, poľnohospodárstvo sa začalo modernizovať a hľadalo cesty rozvoja a konkurencieschopnosti a Anglicko sa stalo rozhodujúcim priemyselným producentom sveta. Bolo to však príliš neskoro pre Írov, pre milióny obyvateľov Írska, ktorí pomreli po neslávne známom hladomore v rokoch 1845 až 1849 po neúrode zemiakov.

    V roku 1815 vydal David Riccardo, známy anglický ekonóm, článok, esej o vplyve nízkej ceny obilia na zisky kapitálu. David Riccardo bol úspešný finančník a traduje sa o ňom, že ekonomiku začal robiť z nudy, z dlhej chvíle, a v tejto eseji, v tomto článku sa vyjadril aj k ochranárskym opatreniam slovami, citujem: „Ochranárstvo je takmer vždy škodlivé pre hospodárstvo ako celok, hoci je možno prospešné pre určitú skupinu.“ A ďalej, citujem, „Požehnanie hospodárskeho rozmachu a pokroku nenavštevuje tých, ktorých vlády uzatvárajú svoje prístavy pred loďami privážajúcimi dary a tovary.“ Koniec citátu.

    Tieto slová zo začiatku 19. storočia sú stále aktuálne a platné aj dnes. Aj dnes je kľúčovou formuláciou poznanie, že ochranárske opatrenia sú prospešné pre určitú skupinu, či už sú to slovenské alebo európske alebo americké agrolobistické skupiny. Keď Európske spoločenstvá pristupovali po II. svetovej vojne k definovaniu svojej spoločnej poľnohospodárskej politiky, vychádzali z cieľa zabezpečiť dostatok lacných potravín pre svojich obyvateľov, pre Európanov. Tento cieľ bol dávno prekonaný, ale prístup Európy k poľnohospodárstvu, k dotačnej politike, k jej zmene, k jej reforme je veľmi, veľmi opatrný. Je to pohodlné, samozrejme, nejde iba o európsky problém. Je to problém napríklad aj v Amerike a teda nielen v Európe, aj v Amerike rovnako platia frázy o ochrane domáceho poľnohospodárstva, o ochrane pracovných miest. Je to pohodlné, pretože čeliť zhnitým paradajkam, zablokovaným diaľnicam alebo kopám hnoja pred úradom vlády je nepopulárne. Naopak, agrolobisti sú veľmi skúsení a úspešní v presadzovaní svojej ochrany.

    V roku 2001 začali rokovania WTO o liberalizácii svetového obchodu. Tieto rokovania mali byť pôvodne skončené v roku 2004, ale ešte v polovici roku 2006 sa uskutočnila ministerská konferencia v Ženeve, ktorá pokračovala v týchto rokovaniach. Zaoberala sa hlavne uvoľnením obchodu s poľnohospodárskymi produktmi a táto konferencia zlyhala. Je to jeden kolotoč. Ministri Európskej únie deklarujú vôľu ustúpiť od ochranárskych opatrení, ak ustúpia Spojené štáty, naopak, Spojené štáty ustúpia, keď povolí únia atď. Je to jeden začarovaný kruh. Ale, dámy a páni, je čas poučiť sa. Poučiť sa z toho, že keď sa raz neurodí, tak dotácie – nedotácie, trh vyženie ceny hore. Naopak, ak sú prebytky, ceny spadnú dole bez ohľadu na náklady.

    Jeden môj známy mi minule povedal, toľko miliárd do kapusty, komu to treba? Zdá sa, že tento obyčajný laický názor trafil veľmi presne. Ak by sme takmer 11 mld. korún určených na priame platby v rozpočte na rok 2008 rozdelili rovnako každému občanovi Slovenska, každý od novonarodenca až po najstaršiu babičku by dostal 2 000 korún. Viac ako vianočný príspevok, ktorý dostane len vybraná skupina občanov. Už počujem, aké drahé by boli potraviny, koľko by sme za ne minuli. Nie, nie je to pravda. Zrušením dotácií a obchodných bariér, zrušením protekcionistickej politiky by potraviny zlacneli. Buďme múdri, neučme sa na vlastných chybách, poučme sa na skúsenostiach iných. Poučme sa napríklad na osude obilných zákonov a buďme my tou silou, ktorá bude v Európskej únii bojovať za úplné zrušenie agrodotácií a ochranárskych opatrení. Pretože tie fungujú iba pre úzku skupinu silných lobistov, nie pre nás, občanov.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Z vašich vystúpení odzneli všetky vystúpenia, ktoré mohli odznieť v zmysle prihlášok do rozpravy.

    Chce zaujať stanovisko pán minister. Má slovo.

  • Ďakujem vám za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, 5 rokov pani poslankyňa sa zoznamuje so správami a, žiaľ, za päť rokov sú dve možnosti, buď nechce alebo nevie, alebo asi nevie pochopiť. Mali sme tu jedného premiéra, ktorý vyhlásil, že ani Hongkong nemá poľnohospodárstvo a má dostatok potravín. Ale na Slovensku žijú ľudia, v každom kúte tejto krajiny a udržujú túto krajinu ako jednu záhradku, ako obrobený kus zeme kultúrneho dedičstva, ako určitú hodnotu. A podsúvať nám tu nejaké také názory – ja som bol 1. júla tohto roku v Anglicku a hovoril som s Asociáciou anglických farmárov a vypočul som si podrobne ich názory a ich stanoviská. Takže je tu veľmi, veľmi také milé hovoriť o agrolobistoch a podsúvať.

    V máji tohto roku som nechal urobiť prieskum verejnej mienky. Opýtali sme sa vybraných respondentov prostredníctvom agentúry, aby odpovedali na základnú otázku, pretože mňa to tiež osobne veľmi zaujímalo, či sú dotácie potrebné. A čuduj sa svete, viac ako 80 % respondentov odpovedalo, áno. Napriek tomu, čo sa nám tu snažia podsúvať nejakí novodobí liberáli, podsúvať nejaké takéto názory, tak čuduj sa svete, že väčšina občanov Slovenskej republiky úplne chápe veci a má svoj zdravý rozum a svoj normálny pohľad na túto situáciu.

    Ak hovoríme o cenách potravín, poľnohospodárstvo a potravinárstvo tu dlhodobo pôsobilo deflačne. Cena pšenice sa tu nemenila 15 rokov a robilo sa pod náklady a že prišiel prievan v tomto roku a urobil určitý posun v cenách, tak to nie je výsledok pohybu na Slovensku, je to globálny výsledok. Je to výsledok, ktorým sa znižujú celosvetové zásoby rastlinných komodít a jednotlivých druhov vybraných potravín. Je to demografický vývoj. Je to otváranie nového, tretieho sveta. Ak toto sme tu dosiaľ nepochopili a stále nechápeme a stále tu podsúvame.

    Slovenské poľnohospodárstvo je v medziobdobí. Prístupovú zmluvu podpísal bývalý premiér Dzurinda a zaviazal sa touto prístupovou zmluvou rešpektovať spoločnú poľnohospodársku politiku za Slovenskú republiku. Je to veľmi smiešne, určite pre niekoho áno, ale pre občanov Slovenskej republiky, pre drvivú väčšinu, určite nie, takže podsunúť túto významnú správu, ktorá má svoj charakter do tejto roviny.

    A čo sa týka zamestnanosti, tak pochopiteľne v Poľsku je zamestnaných ešte niekde okolo 25 % činného obyvateľstva v poľnohospodárstve, na Slovensku, ako som uvádzal, už je to niekde okolo 4 % , 77 000 ľudí. Ja si myslím, že to je veľká prednosť a veľká výhoda. Takže len zopár slov k tomu, čo tu bolo, k tejto demagógii, ktorá tu odznela.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Chce zaujať stanovisko aj spravodajca? Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, je mi jasné, že vy svoj názor nezmeníte. Je mi aj jasné, že ste počas svojho vládnutia považovali všetko, čo sa týka slovenského poľnohospodárstva, za zbytočne vyhodené peniaze. Najradšej by ste zrejme boli, aby slovenský poľnohospodár vyhynul. Veď všetko sa dá doviezť zo zahraničia.

  • Hluk v pléne.

  • Je mi aj jasné... Viete čo? Dohodnime sa, ak môžem, v parlamente existuje rokovací poriadok, dámy a páni. Keď ste vy hovorili, bol som ticho, nevykrikoval som z lavice. Teraz nechajte hovoriť mňa, prosím. Poprosím, pán predsedajúci.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím udržať korektný tok rokovania.

  • Som presvedčený o tom, že pre vás je zrejme dôležitejší zisk nadnárodných monopolov. Ale zabúdate, že tam sú vlastne poľnohospodári dotovaní, odkiaľ to dovážame.

    Ešte na okraj, je mi jasné, že ste zrejme múdrejšia ako všetci v Európskej únii, kde v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky je dotačná politika pre poľnohospodárov istým základom rozvoja vidieka, ale vám je, samozrejme, rozvoj vidieka na Slovensku, zamestnanosť ľudí a potravinová sebestačnosť Slovenska absolútne ľahostajná.

    Len jedna rečnícka otázka, lebo zrejme tu nebudete mať priestor odpovedať. V mene koho tieto nehorázne teórie hlásate a za čo to robíte? U nás sa tomu hovorí judášsky groš.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za vystúpenie spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 358 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 358a.

    Pán minister financií Ján Počiatek, máte slovo, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitých predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018/2006 v bode B1 bola ministrovi financií uložená úloha predložiť návrh legislatívnej zmeny zákona č. 199/2004 Z. z., ktorou sa umožní postupovanie všetkých pohľadávok colných úradov voči dlžníkom v konkurze a likvidácii na právnickú osobu so 100-percentnou účasťou štátu. Návrhom zákona sa táto úloha plní.

    Na základe vládou schváleného materiálu revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcie Európskej únie uznesením vlády Slovenskej republiky č. 24/2007 sa navrhovanou úpravou harmonizuje právna úprava vysielania colníkov, národných expertov do inštitúcie Európskej únie s inými predpismi upravujúcimi túto oblasť, najmä so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru.

    Z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia procesu rozhodovania colných úradov o zničení tovaru sa navrhuje osobitný procesný postup. Zároveň návrh zákona reaguje na aktuálne problémy aplikačnej praxe. Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi.

    Pán Lukša, poprosím odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; ústavnoprávneho výboru; výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne s odporúčaním pre Národnú radu návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výboru. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a o dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 381 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 381a.

    Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa aproximuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok.

    Návrh zákona ustanovuje reguláciu vstupu do audítorskej profesie, zahŕňa povinnosti zákonom stanovených audítorov, ich nezávislosť a etiku, zavádza požiadavku zabezpečovania kvality a požaduje, aby audítori a audítorské firmy dodržiavali profesionálnu etiku a prijali etický kódex.

    Týmto zákonom sa zriaďuje úrad, ktorý bude zabezpečovať systém výkonu dohľadu. Navrhovanou novelou sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2008.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 485 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu v znení a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu; Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.

    Uvedené výbory prerokovali vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene zákona č. 431/2002 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu č. 212 zo 16. októbra 2007.

    Výbor určil poslanca Národnej rady Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Biró. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Biró.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Tento pozmeňujúci návrh podávam v súlade s § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a podávam ho k čl. I. k § 35 písm. b). Navrhujem, aby sa za slovo „účtovníctva“ vložila čiarka a doplnilo slovo „etiky“.

    Odôvodnenie. Ide o dodržiavanie etických princípov, ktorým je venovaná zvýšená pozornosť v novej 8. Smernici Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, preto je potrebné zdôrazniť v zákone posilnenie a dodržiavanie najvyšších etických noriem audítorov.

    Druhým návrhom je pozmeňujúci návrh taktiež k čl. I. Tam navrhujem, aby v § 67 sa pripojil nový ods. 17, ktorý znie: „(17) Audit, ktorý sa začal vykonávať pred 1. januárom 2008, sa dokončí podľa doterajšieho zákona.“ Ide v tomto prípade o prechodné ustanovenie.

    Odôvodnenie. V tomto prípade chcem zdôrazniť jednoznačnosť určenia účtovného obdobia, za ktoré sa audit účtovnej závierky vykonáva. Návrh ustanovenia podčiarkuje, že nie je dôležité, kedy sa audit vykonáva, ale dôležité je obdobie, ktorého sa týka. Veľký význam má toto ustanovenie pri audite účtovných závierok konsolidovaného celku.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Biró nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže pani poslankyňa Biró bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie.

    Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 384 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 384a.

    Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona reaguje na doterajšie poznatky praxe a jeho zámerom je upresnenie tých ustanovení zákona, ktoré v praxi pripúšťali nejednotný výklad. V záujme posilnenia právnej istoty daňovníkov sa pri všetkých miestnych daniach ustanovilo vyrubovanie daní platobným výmerom, čo má vplyv aj na vymáhanie prípadných nedoplatkov na týchto daniach v súlade s procesným právnym predpisom.

    Z vecných zmien ide o doplnenie splnomocnenia pre obce pri určení základu dane z pozemkov najmä v tých katastrálnych územiach, v ktorých sú určené v platnom zákone nulové hodnoty pozemkov, ako aj pri lesných pozemkoch a hospodársky využívaných vodných plochách. Obcou určená hodnota však nesmie byť vyššia ako 50 % priemernej hodnoty pozemkov pre okres určená v prílohe I tohto zákona. Tak ako pri pozemkoch a stavbách, aj pri bytoch sa ustanovila horná hranica sadzby dane z bytov, ktorá má zabrániť neúmernému zvyšovaniu sadzieb dane z bytov.

    V súvislosti s daňou z nehnuteľnosti sa navrhujú prijať pri vyrubovaní tejto dane všeobecne platné pravidlá upravené v procesnom zákone a vyrubovanie dane ponechať v právomoci obcí a lehotu splatnosti viazať na právoplatnosť platobného výmeru. Ponecháva sa obciam možnosť ustanoviť platenie dane z nehnuteľnosti v splátkach. Obce budú mať možnosť vyrubovať daň z nehnuteľnosti v lehotách, ktoré si určia predovšetkým tak, aby mali zabezpečené príjmy z tejto dane podľa vlastných potrieb.

    Navrhuje sa vypustiť z predmetu dane za užívanie verejného priestranstva dočasné parkovanie motorových vozidiel, ktoré ani dosiaľ nebolo možné realizovať v intenciách platného zákona, pretože sama dočasnosť neumožnila ani začatie daňového konania. Pri vyberaní platieb za dočasné parkovanie vozidiel sa zachová súčasný stav, podľa ktorého platby pre obec vyberajú na komerčnom základe fyzické osoby alebo právnické osoby za odplatu.

    Z ďalších navrhovaných vecných zmien je aj zmena vyberania dane z motorových vozidiel, ktorá spočíva v zavedení preddavkového systému platenia tejto dane. Daňovníci v priebehu zdaňovacieho obdobia budú platiť preddavky na daň z motorových vozidiel podľa predpokladanej dane na zdaňovacie obdobie v určenom režime a po ukončení roka zúčtujú zaplatené preddavky. Túto zmenu si vyžiadala prax, keďže často dochádzalo u daňovníkov k zmene používania vozidla na podnikanie, k zmene počtu vozidiel, k zmene miesta evidencie v priebehu roka.

    Návrhom sa sleduje zjednodušenie správy dane z motorových vozidiel pri zachovaní doterajších pravidiel určovania miestnej príslušnosti správcov dane podľa miesta evidencie vozidla a tiež miestnej príslušnosti vyššieho územného celku, ktorého príjmom zostáva naďalej vyberaná daň z motorových vozidiel. Navrhované zmeny a doplnenia zákona neovplyvnia celkové príjmy obcí a vyšších územných celkov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 486 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 384, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu; ústavnoprávnemu výboru; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 582 o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 214 zo dňa 16. októbra 2007 a výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Pásztor, ktorému teraz dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte mi predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Môj pozmeňujúci návrh znie: § 85 ods. 2 sa vypúšťa celý text pod písmenom a) a zároveň sa vypúšťa označenie písmena b).

    Zámerom pozmeňujúceho návrhu je, aby sa povinnosť platenia dane z motorových vozidiel týmto nerozšírila na ďalšie osoby a takto sa nezvyšovala ich daňová zaťaženosť. Ide o prípady, keď vlastné vozidlo použije zamestnanec na služobnú cestu a ktorému zamestnávateľ za použitie jeho vozidla vypláca cestovné náhrady.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pásztora sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Pásztor bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pelegrini, pán poslanec Kuruc. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Pelegrini. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som myslel, že vystúpim, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k uvedenému návrhu zákona, ktorý tu dnes prerokúvame. Máte ho už síce rozdaný aj v laviciach, ale po úvahe som sa rozhodol, že ešte dnes ten pozmeňujúci návrh nepodám, takže ak ho aj máte, nebudeme o ňom rokovať s tým, že možno bude ten materiál slúžiť skôr na začatie nejakej diskusie, pretože pôvodne som zamýšľal, aby sme pre vyššie územné celky ustanovili povinnosť znížiť ročnú sadzbu dane pre vozidlá, ktoré spĺňajú emisné limity 4 a 5, naopak, umožniť ju zvýšiť pre vozidlá, ktoré majú emisné triedy 0, 1 a 2. Pri emisnej triede euro 3 ponechať ich základnú sadzbu.

    Táto úprava sa nemala vôbec dotknúť sadzby. To zostáva naďalej v kompetencii vyššieho územného celku. Ale myslím si, že štát, ktorý, keďže umožňuje samosprávam vyberať určité dane a poplatky, má právo zadefinovať aj rámec, v akých rámcoch sa môžu pohybovať a čo musia plniť. No a úlohou bolo prispieť aj možno k napĺňaniu našej dopravnej politiky do roku 2015 a napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, ktoré hovorí, že vláda prijme také legislatívne a fiškálne opatrenia, ktoré budú motivovať tých, ktorí majú vozidlá s vyššími emisnými triedami a prispievajú tak k znižovaniu oxidu uhličitého a možno tým, že sú to vozidlá novšie, aj k bezpečnosti cestnej premávky.

    Takže dávam vám to skôr len do pozornosti. Diskutujme o tom. Možno, keď prídeme k spoločnému názoru niekedy v budúcnosti, môžeme to pripraviť, ale v tomto momente ten pozmeňujúci návrh nepodávam.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pelegriniho sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kuruc. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť niekoľko pripomienok k predloženému vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach.

    Hneď v úvode chcem predniesť procedurálny návrh a to prosím vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 2, 4 a 7. Ide o pripomienky a návrhy, ktoré schválil výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ale ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť. Som však presvedčený, že by sme mali ponechať pôvodnú úpravu zákona. Ide o pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe ako body:

    Bod 2 spoločnej správy v článku I, bod 34 v § 30 ods. 1 ponechať slová: „a dočasné parkovanie motorového vozidla na vyhradenom priestore verejného priestranstva“. V záujme ponechania možnosti pre obce vyberať miestnu daň za dočasné parkovanie navrhujem ponechať doterajšiu úpravu.

    Bod 4 spoločnej správy v článku I bod 38 v § 34 a) sa vypúšťa odsek: „Obec vyrubí daň platobným výmerom. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. V prípade splátok dane je daň splatná v lehotách určených obcou.“

    A bod 7 spoločnej správy, ktorý znie: V článku I bod 50 v § 64a sa vypúšťa ods. 2. „Obec vyrubí daň platobným výmerom. Vyrubená daň je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru. V prípade splátok dane je daň splatná v lehotách určených obcou.“

    K bodom 4 a 7 spoločnej správy by som rád povedal nasledujúce. V zmysle zákonnej úpravy, platnej v súčasnosti, správca dane môže vo všeobecne záväznom nariadení sám určiť spôsob vyberania dane, t. j. sám rozhoduje o tom, či chce daň vyrubiť platobným výmerom alebo si zvolí inú formu vyberania dane. Takže si myslím, že táto navrhovaná právna úprava je úplne zbytočná.

    Pri dani za užívanie verejného priestranstva ide veľmi často o jednorazové a krátkodobé užívanie verejného priestranstva. Napríklad pri kultúrnych podujatiach, ambulantných predajoch a podobne, pričom daň, ktorú má daňovník zaplatiť, je pomerne nízka, pričom náklady na vystavenie platobného výmeru a na poštovné sú často vyššie ako vyrubená daň. Pri dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta je podobná situácia. Veľmi často ide len o jednorazový vjazd. Napríklad občan s trvalým bydliskom v historickej časti mesta si chce dať doviezť nábytok. Ako občan, fyzická osoba má na vjazd do historickej časti mesta podľa všeobecne záväzného nariadenia napríklad v mestskej časti Bratislava – Staré mesto o miestnych daniach určenú sadzbu 10 Sk na jeden deň. V súčasnosti túto daň zaplatí v pokladni miestneho úradu a na základe potvrdenky pokladne dostane na počkanie povolenie k vjazdu. Podľa novej právnej úpravy v zmysle návrhu novely zákona správca dane na tých 10 Sk, prípadne 150 Sk pre ostatné subjekty, bude musieť vystaviť platobný výmer, doručiť ho daňovníkovi v zmysle zákona o správe daní a poplatkov doporučene do vlastných rúk a čakať 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru, či to daňovník zaplatí.

    Samozrejme, povolenie sa mu musí vydať vopred, pretože daňovú povinnosť stačí oznámiť najneskôr v deň vjazdu do historickej časti mesta. Ak daňovník daň nezaplatí, správca dane mu pošle výzvu na zaplatenie, prípadne to môže začať exekučne vymáhať. Môže vzniknúť situácia, že keď to niekto nezaplatí, tak náklady na súdy a exekúcie budú vyššie ako daňová povinnosť. Od začiatku tohto procesu si však na vystavovanie platobných výmerov, výziev a ďalších rozhodnutí bude musieť zaobstarať príslušný softvér. Som presvedčený, že vo viacerých mestách túto daň vyberá poverená osoba na mieste pred vjazdom do historickej časti mesta, dokonca aj od turistov. Vystavenie platobného výmeru s 15-dňovou splatnosťou odo dňa právoplatnosti platobného výmeru v tomto prípade by zrejme bolo nielen zložité, ale aj neúčelné.

    Na základe uvedeného navrhujem pri týchto miestnych daniach ponechať pôvodnú úpravu zákona, ktorou by si správca dane mohol sám podľa miestnych podmienok upraviť spôsoby vyberania dane vo všeobecne záväznom nariadení. To sa môže dosiahnuť vypustením odsekov 2 v § 34a a v § 64a z predloženého návrhu zákona. Tým by sa odstránila povinnosť vyrubovať dane nielen platobným výmerom. Takže opakujem ešte raz procedurálny návrh. Navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy body 2, 4 a 7 a o každom hlasovať osobitne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel podporiť predrečníka pána kolegu Kuruca, pretože ja si myslím, že ten systém výberu, pokiaľ niekto zaplatí na mieste a vlastne má s celou akciou pokoj pri vjazdoch do miest, ako on uvádzal, je oveľa, oveľa logickejší ako celý administratívny proces, ktorý súvisí s platobným výmerom. Mám za to, že by sme mali prijímať také zákony a také nariadenia, ktoré styk občanovi so štátom zjednodušia a neurobia ho zložitejším a v takto preukázateľne jednoduchých prípadoch tento prístup, ktorý navrhoval kolega, podporujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kuruc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie, ďakujem. Takže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa pána ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nie. Pán spoločný spravodajca? Tak isto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 485 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 485a.

    Prosím opäť pána ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby sa ujal slova a odôvodnil tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 556/2004 Z. z., č. 631/2004 Z. z., č. 533/2005 Z. z. a č. 610/2005 Z. z. sa dosiahla úplná zlučiteľnosť s právom Európskej únie v oblasti tržby, prepravy a kontroly tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a štruktúry predmetu dane a čiastočná zlučiteľnosť v sadzbách dane vzhľadom na poskytnuté prechodné obdobie na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia na cigarety.

    Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona vzhľadom na poznatky z uplatňovania zákona v praxi, a to najmä upresnenie definície cigár, cigariet a tabaku, upresnenie ustanovení týkajúcich sa oprávneného príjemcu, ktorý prijíma tabakové výrobky, pozastavenie dane z iného členského štátu opakovane, ďalej upresnenie niektorých ustanovení zákona za účelom zosúladenia ich znenia s ostatnými zákonmi o spotrebných daniach.

    V súlade s harmonogramom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou stanoveného smernicami Európskej únie sa plánuje zvýšenie sadzieb spotrebných daní z cigariet aj k 1. 1. 2009.

    Návrh zákona bude mať z dôvodu úpravy sadzieb spotrebnej dane z cigariet vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale nebude mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zrušenia evidencie užívateľských podnikov a vedenia evidencie užívateľským podnikom, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2008.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 487 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská a na základe týchto stanovísk gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a výbor zároveň poveril poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu.

    Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, registrujem. Ďalej okrem pána spravodajcu, pána poslanca Buriana sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem. K tomuto vládnemu návrhu zákona chcem podať pozmeňujúci návrh k čl. 1. V doterajšom bode 8 sa slová „1,36 Sk za kus“ nahrádzajú slovami „1,41 Sk za kus“ a slová „25 % z ceny cigariet“ sa nahrádzajú slovami „24 % z ceny cigariet“. Úprava sadzieb je v súlade s harmonogramom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou stanovenou smernicami Európskej únie.

    Navrhuje sa nižšia percentuálna časť sadzby dane, ako je v predloženom návrhu zákona, a to z dôvodu stabilnejšieho príjmu do štátneho rozpočtu vzhľadom na to, že sa zvyšuje špecifická hodnota, ako je to uvedené v tomto pozmeňujúcom návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Keďže sa nikto neprihlásil s faktickou poznámkou, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že už nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca. Takže ďakujem pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    správa o makroekonomickom prostredí a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikcia vývoja do konca roka.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 402 a spoločnú správu výborov ako tlač 402a.

    Opäť má slovo pán minister financií Ján Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Ministerstvo financií predkladá na rokovanie pléna Národnej rady správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikciu do konca roka. Správa vychádza z aktualizovaných prognóz makroekonomického a fiškálneho vývoja, ktoré odrážajú posledný vývoj ekonomiky Slovenskej republiky a vonkajšieho prostredia a očakávania a predikcie domácich a zahraničných prognostikov a autorít.

    Vierohodnosť aktualizovanej predikcie ministerstva financií potvrdzujú výsledky štandardných diskusií a hodnotení v nezávislých výboroch pre makroekonomické prognózovanie a prognózovanie daní. Členovia výborov považujú tieto prognózy ministerstva financií za realistické. Materiál má analytický a prognostický charakter, preto nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, neobsahuje doložku zlučiteľnosti, ani doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Hlavný zámer správy a výsledky analýz – dôraz sa kladie na odhad pozície verejných financií v roku 2007, na urýchlenie konsolidácie verejných financií a identifikáciu možných rizikových faktorov pri plnení rozpočtovaného deficitu, ktorý bol na tento rok rozpočtovaný na úrovni 2,9 % HDP.

    Súčasný makroekonomický vývoj a aktualizácia predikcie na rok 2007 neprináša negatívne riziká pre plnenie rozpočtu, naopak, väčšina indikátorov dôležitých z hľadiska vývoja daňových príjmov a obligatórnych výdavkov sa za súčasných predpokladov môže v roku 2007 vyvíjať ešte lepšie, ako sa uvažovalo pri zostavovaní rozpočtu a tiež lepšie, ako bol ich vývoj v roku 2006. Lepšie proti očakávaniam sa vyvíja a prognózuje najmä HDP v nominálnom aj reálnom vyjadrení, zamestnanosť, priemerná mzda, taktiež nominálne aj reálne a následne celkový domáci dopyt hlavne spotrebného charakteru, tiež investičné aktivity a vývoj spotrebiteľských cien. Výrazne sa zlepšili aj predikcie zahraničného dopytu, exportnej výkonnosti a tovarovej bilancie.

    Napriek lepšiemu odhadu zahraničného obchodu sa oproti predpokladom rozpočte mierne zhoršila predikcia bežného účtu platobnej bilancie. Súvisí to hlavne s horším výsledkom bilancie bežného účtu v roku 2006 oproti predpokladom rozpočte, pod ktorý sa podpísala väčšia dynamika investičných dovozov a horšie výnosy. Akcelerácia produkčnej stránky ekonomiky reflektuje silnejší rozvoj automobilového priemyslu, ale aj vyššiu produkciu v neautomobilovom priemysle. Výsledky konjunkturálnych prieskumov a očakávania ekonomických subjektov taktiež potvrdzujú projekcie akcelerujúceho rastu ekonomiky. Vývoj celkového indikátora ekonomického sentimentu odzrkadľuje pozitívnu náladu u priemyselných výrobcov a zvýšenú spotrebiteľskú dôveru, čo signalizuje možnú expanziu v priemyselnej výrobe a v určitej miere aj zvýšenú spotrebu domácností v ďalšom období.

    Na druhej strane slabým miestom a rizikom pre ďalší vývoj ekonomiky stále zostáva inflácia, ako aj vývoj svetovej ekonomiky a vonkajších podmienok. Zostáva naďalej rast svetových cien ropy a energetických surovín. Inflácia v Slovenskej republike je totiž viac citlivá na rast cien ropy a energií ako inflácia v rozvinutých krajinách. Avšak práve nízka inflácia je jedným z maastrichtských kritérií, ktoré včasným plnením na udržateľnej úrovni je nutnou podmienkou pre úspešný vstup a členstvo Slovenskej republiky v eurozóne.

    Hlavným cieľom vlády v oblasti fiškálnej politiky pre rok 2007 je udržať deficit verejnej správy vrátane nákladov na financovanie II. piliera dôchodkovej reformy na úrovni 2,9 alebo do úrovne 2,9 % HDP a splniť tak jedno z kritérií na prijatie spoločnej európskej meny v roku 2009.

    Predpokladá sa, že štátny rozpočet prispeje k zníženiu deficitu sumou 4,8 mld. najmä z dôvodu úspory výdavkov na obsluhu štátneho dlhu a vyšších daňových príjmov. Okrem toho sa očakáva zlepšenie bilancie Fondu národného majetku o 2,9 mld. najmä z dôvodov vyšších ako rozpočtovaných dividend, lepšie hospodárenie sa čaká aj v Sociálnej poisťovni, v štátnych fondoch.

    Dosiahnuté úspory v celkovej výške 8,9 mld. korún budú kompenzované horším hospodárením ostatných zložiek verejnej správy v celkovej výške 4,9 mld. Zhoršenie hospodárenia o 2,8 mld. sa predpokladá najmä pri mimorozpočtových účtoch a štátnych finančných aktívach, zdravotných poisťovniach a najmä VÚC v sume 1,2 mld.

    Celkový schodok verejnej správy sa tak oproti schválenému rozpočtu pravdepodobne zníži o 4 mld. na úroveň 48,8 mld., čo predstavuje 2,7 % HDP. Aktuálny odhad deficitu už zohľadňuje očakávané kroky vlády do konca roku 2007. Dôsledným monitorovaním hospodárenia všetkých subjektov verejnej správy je potrebné zabezpečiť, aby v tomto roku nedošlo k prekročeniu vládou schváleného deficitu vo výške 2,9 % HDP. Pre adekvátne zníženie rizika spojeného s udržateľným napĺňaním maastrichtského kritéria v oblasti deficitu verejnej správy je preto dôležité využiť ďalší priestor na konsolidáciu verejných rozpočtov v tomto roku.

    Dôvodom je aj skutočnosť, že na rozdiel od predchádzajúcich troch rokov, kedy skutočné daňové príjmy prevýšili rozpočtovanú úroveň vo významnej miere, v roku 2007 daňové príjmy nebudú výraznejšie vplývať na výsledný schodok verejnej správy vzhľadom na to, že aktuálny odhad deficitu verejnej správy je blízko rozpočtovanej úrovne a naďalej pretrvávajú negatívne riziká a v súčasnosti nie je priestor pre navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu o povolené 1 % v zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz opäť prosím spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k správe o makroekonomickom vývoji verejných financií Slovenskej republiky za I. polrok 2007 a predikcia vývoja do konca roka.

    Správu o makroekonomickom vývoji verejných financií za I. polrok a predikcia do konca roka pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 406 z 27. septembra Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a pôdohospodárstvo a životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Výbory v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali správu v stanovenom termíne a zároveň odporučili Národnej rade, aj uvedený gestorský výbor, správu o vývoji verejných financií za I. polrok a predikcia do konca roka vziať na vedomie. Gestorský výbor zároveň určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu. Výbor ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že už nechce zaujať stanovisko ani navrhovateľ, ani spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 354 a spoločnú správu výborov ako tlač 354a.

    Nevidím tu pána ministra. Pán minister Počiatek, vy nebudete uvádzať za pána ministra Jahnátka? Pán minister Jahnátek tu náhle nie je.

    Poprosím, pokiaľ sa nachádza v priestoroch mimo Národnej rady pán minister Jahnátek, pokiaľ nie, vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán minister pokiaľ som dostal informáciu, je na ceste, každú chvíľu by sa tu mal objaviť, takže zatiaľ približne 5-minútová prestávka. Áno.

    Ak je možné, ak je pán minister bližšie, áno. Poprosím, aby sme do dvoch minút zaujali miesta v rokovacej sále, vzhľadom na to, že už pán minister tu je, tak budeme môcť pokračovať. Vyhlásil som, pán minister, krátku prestávku tak, aby sa mohli poslanci včas vrátiť. Tak ešte dve minúty. Nech sa páči, pripraviť sa.

  • Prestávka.

  • Ešte poprosím, zároveň nie je prítomný ani v sále, zatiaľ nevidím. A vidím, je prítomný, ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím postupne zaujať miesta v poslaneckých laviciach, aby sme vytvorili korektné prostredie v sále.

    Pán minister, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

    Touto novelou ministerstvo hospodárstva dokončuje implementáciu Smernice 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov. Dáva do súladu podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., pretože túto oblasť oba uvedené zákony upravujú odlišne a novelou sa uvedená oblasť upravuje jednotne, čím sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Takisto sa odstraňuje existujúci rozpor so stavebným zákonom a dáva sa do súladu zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti so zákonom č. 44/1988 Zb., tzv. banským zákonom.

    Predložený návrh súčasne rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti vydávania osvedčení o vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávania záväzných stanovísk o tom, či pri riešení konfliktu záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využití výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena. Novelou zákona sa taktiež posilňuje postavenie hlavného banského úradu ako národného orgánu štátnej banskej správy vo vzťahu k orgánom Európskej únie, obvodných banských úradov vo vzťahu k ostatným osobitným štátnym orgánom, takisto obvodných banských úradov a hlavného banského úradu v oblasti dozoru a kontroly prepravy a používania výbušnín a pyrotechnických výrobkov a obvodných banských úradov v otázkach posudzovania vyťažených hornín z pohľadu odpadu a zodpovednosti za škody spôsobené odpadom z ťažobného priemyslu.

    Na záver by som chcel uviesť, že tento návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, tlač 354.

    Národná rada svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru; výboru pre financie, rozpočet a menu; výboru pre hospodársku politiku; výboru pre pôdohospodárstvo; výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Vládny návrh zákona predmetné výbory prerokovali s nasledovnými závermi: ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení; výbor pre financie, rozpočet a menu takisto odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia; výbor pre hospodársku politiku odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami; výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v uznesení; výbor pre verejnú správu odporučil návrh zákona schváliť; výbor pre obranu a bezpečnosť odporučil návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú v prílohe uznesenia tohto výboru.

    Z uznesení výborov Národnej rady, zo všetkých výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce pripomienky.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7 až 28, 30, 32 a 33 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 6, 29 a 31 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť.

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť. Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Pani poslankyňa Kramplová sa prihlásila na vystúpenie v mene klubu HZDS, takže jej odovzdávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, uplynulo len pár mesiacov odvtedy, ako sme tu, v tejto snemovni viedli rozpravu ohľadne novely banského zákona. Táto novela začala byť účinná od 1. júna tohto roku a 2 ustanovenia tejto novely len tento mesiac, len od 1. 10. 2007. Dnes v rámci novely zákona 51/1988 Zb. sa opäť vraciame k tzv. banskému zákonu a rada by som pripomenula, že v rozprave, ktorá bola na jar tohto roku k tomuto zákonu, k banskému zákonu, bol pokus legislatívcov ministerstva hospodárstva vlúdiť cez pozmeňujúci návrh § 33a vecné bremeno. Tento pokus, ako vieme všetci, nebol úspešný a bolo to preto, že obsah tohto paragrafu bol podľa môjho názoru, aj podľa názoru väčšiny právnikov, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po schválení danej novely som dostala odpoveď, že aj tak sa to do zákona dostane. Na moje veľké prekvapenie toto ustanovenie, teda § 33a banského zákona sa dostal veľmi rýchlo, veľmi presne a, povedala by som, veľmi kulantne. Rovnaký paragraf som teraz našla práve pri novele zákona č. 51 a súčasne opätovnej novele banského zákona. Legislatívci ministerstva hospodárstva zdôvodňujú tento návrh záujmom štátu ťažiť nerastné bohatstvo a teda aj potrebu vstupovať na pozemky vlastníkov, strpieť umiestňovanie zariadení na nehnuteľnostiach v dobývacom priestore a poskytnúť nehnuteľnosť na dobývanie výhradného ložiska.

    Dovolím si pripomenúť, že súčasná právna úprava však zabezpečuje štátu možnosť ťažiť pri dodržaní presne stanoveného postupu a to, ťažba musí byť vo verejnom záujme, teda skutočne v záujme štátu, a nie v záujme ťažiarenských súkromných spoločností. Musia byť súčasne posúdené vplyvy na životné prostredie, čo je rovnako v záujme štátu a ak dá banský úrad súhlas na ťažbu, môže byť použitý aj inštitút vyvlastnenia.

    Schválením uvedeného paragrafu o vecnom bremene, teda toho zloženého paragrafu 33a, by všetky tieto zákonné kroky, ktoré máme v našich právnych úpravách, bolo možné obísť v priebehu 60 dní. Takto formulované znenie § 33a by postihlo tisícky obyčajných občanov, ktorí žijú v oblastiach, kde bol alebo bude určený dobývací priestor. Súčasne by sa týmto paragrafom otvorili dvere súkromným ťažiarenským spoločnostiam a, dovolím si dodať, za smiešne poplatky, ktoré máme stanovené našimi právnymi normami.

    Len jednu informáciu. V súčasnosti je u nás 403 dobývacích priestorov určených banskými úradmi a možno sa vám to bude zdať málo, je to len 2% územia Slovenskej republiky a ja si dovolím tvrdiť, že aj tie 2% sú vlastníctvom občanov, ktorí majú právo na toto územie. Uznávam, že Slovenská republika je pre zahraničné ťažobné spoločnosti atraktívnejšia ako Afrika alebo iné rozvojové štáty. V súčasnosti vznik vecných bremien zo zákona je viazaný na prevádzkovanie zariadení, vykonávanie činností alebo naplnenie posilnenia vo verejnom záujme a je upravený viacerými zákonmi. Vo všetkých prípadoch boli zákonodarcom rešpektované ústavné princípy ochrany vlastníckych práv zakotvené v čl. 20 ústavy ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vznik vecného bremena zo zákona pri splnení zákonnej lehoty 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru považujem za poškodenie vlastníkov pozemkov bez akejkoľvek možnosti na bránenie ich práv. Vykonávanie banskej činnosti fyzickými osobami, prípadne súkromnými právnickými osobami v rámci podnikateľskej činnosti nemožno v žiadnom prípade považovať za činnosť vo verejnom záujme, ktorá by mala byť dôvodom na uplatnenie inštitútu vyvlastnenia za uvedeným účelom.

    Ak dovolíte, pozrieme sa len veľmi krátko na tento paragraf, ktorý je vložený do danej novely z právneho hľadiska. Navrhovaný § 33 zákona 44/98, ktorým sa vznik vecného bremena ustanovuje, predstavuje nútené obmedzenie zákonom. Nútené obmedzenie zákonom vlastníckeho práva ústava neumožňuje. Prečo v navrhovanej novele chýba v tomto prípade definícia verejného záujmu? Pre mňa je neprijateľné, že navrhovaná právna úprava, podobne ako to bolo na jar pri novele banského zákona, nedefinuje legitímny cieľ ako dôvod obmedzenia zmluvnej slobody vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Zákon 44/88 v znení neskorších predpisov už v platnom znení obsahuje spôsob riešenia konfliktu záujmov. Navrhovaná právna úprava však zasahuje do zmluvnej slobody vlastníka nehnuteľnosti v čase po určení dobývacieho priestoru, v čase, keď spoločnosť, v prospech ktorej sa zmluvná sloboda obmedzí, ešte nežiada povolenie na otvárku, prípravu a dobývanie a ani sa vôbec nesnažila riešiť konflikt záujmov dohodou, ktorá sa uplatňuje v našom právnom systéme.

    Musím na tomto mieste v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – HZDS rázne povedať nie tomu § 33a. Vlastníctvo ako-také je absolútne právo voči všetkým. Je princípom demokracie a jeho ochrana musí byť nadradená nad akýmikoľvek záujmami iných osôb, či už fyzických alebo právnických. Ak tu niekto argumentuje verejným záujmom, tak odmietam skutočnosti, aby bol tento národ donekonečna zavádzaný informáciou, že pomaly každá podnikateľská aktivita, každý podnikateľský zámer je verejným záujmom, ktorý však prináša zisk konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Takýmto smerom by sa nemala uberať Slovenská republika. Nemali by sme obmedzovať vlastnícke právo nielen v rozpore s ústavou, ale aj na úkor vlastných občanov. Preto navrhujem celé ustanovenie o vecnom bremene z novely banského zákona vypustiť.

    Zároveň by som rada ešte v závere pripomenula, že Slovensko je parlamentnou demokraciou. Preto by som bola rada, keby v budúcnosti aj úradníci našich ministerstiev nevsúvali do pripravovaných noviel ustanovenia, ktoré sú vedome v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Zodpovednosť za prijaté zákony nesieme my, poslanci tejto snemovne a nie úradníci ministerstiev.

    Milé kolegyne a kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach, s tým, aby v novele banského zákona bol v článku 2 vypustený bod 8 a 9, teda ide o doplnenie § 33a a zároveň v článku 1 bod 15, ktorý úzko súvisí s týmto návrhom. Súčasne vás prosím, aby na samostatné hlasovanie boli vyňaté body 28 – 32 a súčasne aj body 19 – 21. Verím, že takto formulovaný pozmeňujúci návrh nájde podporu v tejto snemovni z pohľadu ochrany vlastníckych práv občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Žitňanská, poslanci Kahanec, Jánoš, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam poslankyni Žitňanskej.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na pani poslankyňu Kramplovú. Domnievam sa, že tento zákon je na tejto schôdzi druhý v poradí, ktorý prerokúvame, ktorý podľa mojej mienky protiústavným spôsobom rieši konflikt medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom a domnievam sa, že je to v rozpore s ústavou, ale opakujem, aj v rozpore s takou principiálnou slušnosťou, akú by štát mal chovať k individuálnym vlastníkom. Som o tom presvedčená, že právna úprava ako je navrhovaná vo vzťahu k zriaďovaniu vecného bremena, pokiaľ sa vlastník pozemku s investorom alebo s tým, kto chce ťažiť, nedohodne v lehote 60 dní, je navrhovaná protiústavným spôsobom, preto za seba hovorím, že určite podporím pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, a predpokladám, že celý klub SDKÚ – DS.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pred chvíľkou kolegyňa povedala tú základnú myšlienku, že len pred chvíľou bol schvaľovaný zákon, kde sa tak isto hľadalo riešenie ako obísť základné pravidlá a urýchliť výstavbu diaľnic a úplne jasne sa pomenovalo, že je to na hrane ústavnosti, ale či je to na hrane, tak to už je vec právnikov.

    Pani poslankyňa Kramplová v tomto zákone otvorila ten istý problém, problém vlastníctva, problém úcty k vlastníctvu a bez ohľadu na to, či tu ide o 50 občanov alebo či tu ide o 2 000 občanov, myslím si, že tak, ako spomínala, tieto kroky by mali byť riešené tak, aby neboli na ujmu vlastníkov. A keď majú mať vlastníci ujmu, tak musia dostať primeranú náhradu. Tak isto tu bolo spomenuté, že tú primeranú náhradu pri súčasných legislatívnych podmienkach nedostanú. To znamená, že základný problém je, aby sme tieto zákony, kde sa snažíme obchádzať oprávnené nároky, resp. ústavné nároky občanov, tak tieto veci by sme mali riešiť serióznym a korektným prístupom pri týchto problémoch a seriózne kroky už môžu byť riešené, či už skracovaním súdnych konaní alebo zavedením korektných podmienok z hľadiska primeraných náhrad. Ale nesmú byť, tak ako tiež tu bolo spomenuté, v záujme ťažobných spoločností. Mali by byť predovšetkým v záujme štátu alebo v záujme korektných krokov štátu, korektných krokov štátu k oprávneným vlastníkom pozemkov i majetkov.

    Ďakujem pekne.

  • Aj ja ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kramplová, nemôžem súhlasiť s vaším návrhom, s vaším pozmeňujúcim návrhom aj z toho dôvodu, že žijem v regióne, kde je intenzívna ťažba hnedého energetického uhlia, a to, čo ste spomínali, že týmto návrhom zákona budú trpieť tisícky občanov, myslím si, že bolo značne prehnané tvrdenie. Nechápem jednu vec, prečo je neustále spochybňovaný verejný záujem a stále je nejakým spôsobom favorizovaný súkromný záujem aj napriek tomu, že ide o súkromný záujem malého počtu občanov. Pre mňa, na rozdiel od vás, páni poslankyňa, je banský úrad dostatočnou garanciou. Prečo spochybňujeme aj Banský úrad a jeho rozhodnutia?

    Na druhej strane spojím aj verejný záujem Slovenskej republiky pri ťažbe nerastných surovín aj s tým, čo neradi spomíname alebo spomínate, že pri presadzovaní takéhoto verejného záujmu predsa ide aj o vytvorenie pracovných príležitostí aj v regiónoch, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú mieru nezamestnanosti. A toto sa vôbec nespomína.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, sekundu ešte poprosím. Nech sa páči o zaujatie stanoviska.

  • Ďakujem pekne kolegom, ktorí podporia tento môj pozmeňujúci návrh.

    A chcela by som ešte k pánovi poslancovi Jánošovi. Viete, tak ako som povedala, chýba mi definovaný verejný záujem pri tomto návrhu zákona a ak dovolíte, nemôžeme zisky a vlastné aktivity súkromných ťažiarenských spoločností brať ako verejný záujem. A prečítam vám len článok 20 ods. 4. Ústavy Slovenskej republiky: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a na základe zákona a za primeranú náhradu.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz požiadal o slovo spravodajca.

  • Pán kolega Jánoš, asi bude dobré hneď na začiatku si vysvetliť také základné pojmy, že vlastníctvo v Slovenskej republike zatiaľ funguje tak, že je rovnocenné. A je úplne jedno, či vlastní štát milióny hektárov alebo vlastní súkromník 1 m2. A štát sa nemôže správať väčšinovo, že ide o málo, no tak toto málo vyvlastníme alebo zlikvidujeme, alebo toto nebudeme ctiť.

    Čo je to verejný záujem? Týždeň dozadu bol verejný záujem rýchlostné komunikácie a diaľnice. Dnes je verejný záujem banské diela a ťažba. A ja sa spýtam, je verejný záujmom to, čo si ulovujú banské spoločnosti na ministerstvách a úradoch? Toto vy považujete za verejný záujem? To nemyslíte vážne. Inštitút ústavy, aj zákony poznajú legálny spôsob, ako sa k týmto majetkom dostať, ako s nimi postupovať. Neznásilňujte ústavu a nepovyšujte štátne vlastníctvo a štátny dirigizmus nad ostatné vlastníctva v tejto republike.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Jánoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Jánošovi.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Janiš, vyprosujem si akékoľvek poučovanie o tom, čo je súkromné vlastníctvo a čo je verejný záujem, najmä po osemročnom pôsobení vašej vlády. Takže to na úvod.

    Poviem snáď len jednu vec. To neustále spochybňovanie verejného záujmu je už pre mňa nepochopiteľné z vašej strany. Toto nie je len v súvislosti s momentálne predloženým zákonom, ale to je aj s predloženým zákonom na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií. Ja poviem len jednu svoju myšlienku a som o nej presvedčený. Bez verejného záujmu, a nielen v Slovenskej republike, ale aj v iných vyspelých krajinách Európskej únie, myslím si, že by to boli iba obyčajné banánové republiky, ak by sa nepresadzoval aj verejný záujem. Takže, prosím vás pekne, donekonečna tu opakovať súkromný záujem, samozrejme, my vieme a vieme definovať aj v zmysle ústavy, čo je súkromné vlastníctvo. Takže si vyprosím akékoľvek poučovanie v budúcnosti, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ako jediná. Takže má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, predkladám vám v mene skupiny poslancov pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona a to v jeho druhej časti k novelizácii zákona č. 44/1988 známemu ako banský zákon. Naše pozmeňujúce návrhy sa týkajú troch okruhov problémov, ktoré podľa nášho názoru dostávajú tento vládny návrh zákona do polohy balansovania na hrane ústavnosti.

    Po prvé ako problémový vidíme navrhovaný vzťah ústredných orgánov štátnej správy pri odpisovaní zásob výhradných ložísk. Nerastné bohatstvo patrí štátu, štát ho eviduje ako zásoby výhradných ložísk. Zákon hovorí, že tieto zásoby možno odpísať vtedy, ak ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité verejné záujmy, ako sú kultúrne dedičstvo, ochrana životného prostredia a podobne. Vláda chce doplniť vo svojom návrhu, aby záväzné stanovisko pre banský úrad vydávalo iba ministerstvo hospodárstva v nadriadenom postavení voči iným ministerstvám. Mimoriadne zaujímavý je tento návrh vlády, ak si uvedomíme, že tu je zámer ťažiť perlit v katastri vinohradníckej tokajskej oblasti. Mám vyjadrenia ministerstva pôdohospodárstva, ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho aj zástupcu Slovenska v komisii pre vinohradníctvo, ktoré sa všetky zhodujú v tom, že dôrazne protestujú a zásadne nesúhlasia s otváraním ťažby perlitu v Tokaji. Sú na to tri závažné dôvody.

    Po prvé je tu návrh na zápis uvedeného územia a súboru viníc a vínnych pivníc tokajskej oblasti do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

    Druhým dôležitým, vážnym argumentom je uzavretá medzištátna Dohoda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky o vzájomnej spolupráci v odbore vinárstva a vinohradníctva v tokajskej vinohradníckej oblasti, v rámci ktorej zmluvné strany podľa článku I tejto dohody prevzali spoločnú zodpovednosť za zachovanie najvyššej kvality produkcie vína v tejto oblasti.

    No a tretí argument je územný plán vyššieho územného celku v Košickom kraji, ktorý rozhodol o využití územia tohto regiónu na poľnohospodársku činnosť, vinohradníctvo a podporu cestovného ruchu. Ten pozmeňujúci návrh vlastne smeruje k tomu, že aj keď ministerstvo, povedzme, kultúry alebo ministerstvo pôdohospodárstva bude iniciovať odpis zásob perlitu, rozhodujúce slovo bude mať ministerstvo hospodárstva, ak sa schváli návrh tak, ako ho predložila vláda. Ale keď bude mať akési pomyselné posledné slovo ministerstvo hospodárstva, nestratí zmysel ochrana kultúrnych záujmov i ochrana životného prostredia? Veď cap bude strážiť záhradu. Ako rozhodne ministerstvo hospodárstva, ak má rozhodovať najmä z hľadiska surovinovej politiky? V poslednom čase sa na toto ministerstvo sústreďujú mnohé kompetencie aj cez banský zákon, ktoré indikujú skryté záujmy hospodárskych korporácií a to je škodlivé. Pre transparentnosť sú životne dôležité vzájomné kontrolné mechanizmy, a preto nemôžeme zákonom podriaďovať jedno ministerstvo druhému ani v partikulárnych veciach.

    Druhým problémovým okruhom je navrhované vypustenie vety z banského zákona, ktorá dobývanie výhradného ložiska a nakladanie s vydobytým nerastom viaže na získanie povolenia na banskú činnosť.

    A ten tretí problém je problém, o ktorom hovorila moja predrečníčka pani poslankyňa Kramplová, a to je zavedenie vecného bremena, ktoré je predmetom najväčšej kritiky a nesúhlasu odbornej verejnosti, občanov, opozičných, ale i koaličných poslancov. Veľmi ostro proti nemu vystúpila aj obecná samospráva. Potencionálne sa môže toto vecné bremeno dotknúť až 300 000 obyvateľov Slovenska.

    Okrem predloženia pozmeňujúcich návrhov vás chcem, kolegyne a kolegovia, upozorniť ešte na niektoré body spoločnej správy, ktoré gestorský výbor odporúča prijať, ale myslím si, že by nebolo vhodné ich prijať.

    V prvom rade ide o bod zo spoločnej správy č. 24, ktorý žiadam vyňať na osobitné hlasovanie. Budem pomalšia, aby pán spravodajca stíhal. Teda bod 24 zo spoločnej správy. V ňom sa navrhuje zmena banského zákona v časti, ktorá definuje zloženie komisie, ktorú vymenúva obvodný banský úrad a vyhodnocuje návrhy na určenie dobývacieho priestoru. Určenie dobývacieho priestoru je najdôležitejšia časť celej fázy od zistenia výskytu nerastu až po samotné ťaženie. Zákon hovorí, citujem: „Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov obvodného úradu životného prostredia obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Komisia je zložená tak, aby zástupcovia obvodného banského úradu boli v menšine. Komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.“ A tento návrh v bode 24 navrhuje posledné dve vety vypustiť, to znamená: „Komisia je zložená tak, aby zástupcovia obvodného banského úradu boli v menšine. A je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov“.

    Tieto dve ustanovenia sú navrhnuté, aby boli vypustené. Odôvodňuje sa to tým, že priama definícia v zákone, aby zástupcovia obvodného banského úradu boli v menšine, diskriminuje záujmy vlastníka ložiska, ktorým je Slovenská republika. Myslím si, že to takto nie je, pretože záujmy štátu okrem zástupcov banského úradu hája aj zástupcovia úradu životného prostredia a vlastne spolu už môžu hrať presilovku. Toto, si myslím, je na zabezpečenie záujmov štátu dostatočné. Pretože, ak prijmete navrhovanú zmenu, môže banský úrad vymenovať členov komisie tak, že zástupcovia obcí budú iba v role štatistov. Ja chápem zlosť vlády na obce, na mestá, ktoré sa dokážu vzoprieť pripravovanému drancovaniu v ich katastri, ako to bolo napríklad v prípade Kremnice, ale takýto návrh považujem za zlý a prosím vás, kolegovia a kolegyne, keď budeme o bode 24 hlasovať samostatne, aby ste ho odmietli.

    Ďalej sa pripájam k návrhu pani poslankyne Kramplovej, vyňať na osobitné hlasovanie body 28 až 32 a 19 až 21, ktoré sa týkajú vecného bremena. Myslím si, že zvlášť bod 32 je nebezpečný, pretože sa v ňom navrhuje prechodné ustanovenie, aby sa vecné bremeno podľa tohto zákona zriadilo aj na už určené dobývacie priestory, ak u nich ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona nedošlo k vyriešeniu konfliktu záujmov, čiže už k existujúcim konaniam. Tie by sa podľa môjho názoru mali ukončiť podľa platných predpisov pri ich začatí, tak to v tých prechodných ustanoveniach v zákonoch býva navrhované.

    Teraz k samotným pozmeňujúcim návrhom. Ja som predložila a v laviciach máte pozmeňujúce návrhy s menom Jarmila Tkáčová, potom II, pretože ešte bolo potrebné legislatívne dočistiť niektoré veci, tak ten prvý pozmeňujúci návrh pozostáva z piatich bodov.

    Prečítam bod č. 1: V článku 2 v bode 1 sa v prvej vete vypúšťajú slová „prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky“ a vypúšťa sa druhá veta. Vláda navrhuje, ako som už spomínala, aby význam ochrany preukázalo ministerstvo životného prostredia obvodnému banskému úradu prostredníctvom ministerstva hospodárstva. Zavádza sa tým hierarchický vzťah medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom hospodárstva. Čiže dotknuté ministerstvo sa bude vyjadrovať sprostredkovane a myslím si, že to nemá oporu ani v ústave, ani v kompetenčnom zákone. Navrhovaná úprava zároveň tým, že ministerstvu hospodárstva priznáva právomoc preskúmavať a potvrdzovať stanovisko ministerstva životného prostredia z hľadiska surovinovej politiky, zbavuje akéhokoľvek reálneho významu ochranu životného prostredia ako dôvod pre obmedzenie ťažobných aktivít.

    Druhý bod – pozmeňujúci návrh. V článku 2 sa bod 2 vypúšťa.

    Po tretie v článku II. bod 4 znie: V § 24 sa vypúšťa ods. 8 a bod 4. V článku 2 sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie: „Bod 5. V § 24 v ods. 20 sa slová „ods. 14 alebo 15“ nahrádzajú slovami „ods. 13 alebo 14“.“ Doterajšie ods. 9 až 21 sa označujú ako ods. 8 až 20 a ostatné novelizačné body sa prečíslujú.

    Vláda navrhuje, aby sa z paragrafu banského zákona vypustila veta, ktorá dobývanie výhradného ložiska a nakladanie s vydobytým nerastom viaže na získanie povolenia na banskú činnosť. Takýto návrh je v priamom rozpore so zákonom o banskej činnosti a to menovite s § 2 v spojení s § 4 a s § 10 zákona č. 51 o banskej činnosti, v zmysle ktorých je dobývanie výhradného ložiska banskou činnosťou, výkon ktorej nevyhnutne vyžaduje tzv. banské oprávnenie. Podľa názoru predkladateľov ide o nepriamu novelu, čo predstavuje neprípustnú legislatívnu techniku. Prijatím bodu 2 by sa podstatne zasiahlo do systémových prvkov právnej úpravy, spočívajúcich okrem iného v potrebe povolenia špecializovaného orgánu štátnej správy na banskú činnosť. Okrem toho by sa takouto úpravou vo vzťahu k dobývaniu výhradného ložiska prinajmenšom dočasne znemožnila aplikácia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonáva viaceré právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a ktoré uplatňovanie vo vzťahu k banským činnostiam nie je možné obísť. Čiže návrh umožňujúci výkon banskej činnosti bez povolenia je preto neprijateľný aj z vecného, aj z legislatívnotechnického hľadiska a jeho prijatie môže ohroziť plnenie záväzkov Slovenska vyplývajúcich z jeho členstva v Európskej únii.

    Bod 5 tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj bod 1 a 2 pozmeňujúceho návrhu označeným II sa týkajú vecného bremena. Pripájame sa k návrhu pani poslankyne Kramplovej vypustiť bod 8 a 9 z článku II a bod 15 z článku I a naše odôvodnenie v podstate je totožné. Niet pochýb o tom, že zriadenie vecného bremena je bezprostredným obmedzením vlastníckeho práva. Vstup iných osôb na svoju nehnuteľnosť, ale aj umiestňovanie stavieb a zriadenie vykonávaných úprav nehnuteľností, ktoré vlastník musí strpieť, zbavuje oprávnenie vlastníka užívať predmet svojho vlastníctva podľa vlastného uváženia, čiže zbavuje toto oprávnenie reálneho obsahu a toto oprávnenie de facto vlastník stráca prinajmenšom v časti svojho vlastníctva. Na to, aby takéto nútené obmedzenie bolo ústavne konformné, je nevyhnutné, aby spĺňalo imperatívy v článku 20 ods. 4 ústavy. Napríklad, pokiaľ ide o primeranú náhradu, navrhovaná právna úprava síce umožňuje dotknutému vlastníkovi domáhať sa primeranej náhrady, ale nie v rámci konania o obmedzení vlastníckeho práva, ale až ex post. To znamená, čo je dôležité z vlastnej iniciatívy, to je, to znamená, umožňuje obmedziť vlastnícke právo bez súčasného splnenia podmienky primeranej náhrady a zároveň obmedzuje sumu náhrady len na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania nehnuteľností, na ktorých je určený dobývací priestor.

    Ďalej je obsahom vecného bremena zriadenie prednostného práva kúpy pozemkov nachádzajúcich sa v dobývacom priestore. Podľa názoru predkladateľov ide o zásah do zmluvnej slobody vlastníka a teda o zásah do oprávnenia vlastníka disponovať predmetom vlastníctva podľa článku 20 ods. 1 ústavy. Na základe uvedeného zastávame názor, že vznik vecného bremena ex lege pri splnení zákonnej podmienky uplynutia lehoty 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru bez dosiahnutia dohody o vyriešení konfliktu záujmov je v rozpore s čl. 20 ods. 4 ústavy, ako aj s čl. 13 ods. 4 ústavy spojený s čl. 20 ods. 1 ústavy. Preto je potrebné vecné bremeno z celého vládneho návrhu vypustiť.

    Myslím si, dámy a páni, že tento § 33a je pozvánkou na Ústavný súd, ak bude schválený.

    Ešte raz pre pána spravodajcu k procedúre. Navrhujem, aby sa hlasovalo nasledovne o pozmeňujúcich návrhoch. O bode 1 prvého pozmeňujúceho návrhu samostatne, o bodoch 2 až 4 spoločne, o bode 5 a o bode 1 a 2 z druhého pozmeňujúceho návrhu spoločne.

    Verím, vážené kolegyne a kolegovia, že ste načúvali argumentom na podporenie navrhovaných zmien a dokážete prekonať politický diktát i vlastné presvedčenie o nadradenosti verejného záujmu a že budete hlasovať za zmeny vylepšujúce návrh zákona. Ešte raz vás žiadam, vás prosím aj v mene občanov, obecnej samosprávy a tokajskej vinárskej oblasti o podporu našich návrhov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, týmto sme vyčerpali vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. A ešte pardon, s faktickou pán poslanec Kahanec. Len poprosím trošku skôr. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tkáčová, chcel by som vzhľadom na váš príspevok doplniť, aby zasa to nebolo nesprávne pochopené od niektorých kolegov, že pri všetkých týchto bodoch, ktoré súvisia s verejným záujmom či ochranou súkromného vlastníctva, tak chcem povedať, že verejný záujem tu nikto nepopiera a takisto, ako aj vo vašom príspevku ste neboli proti tomu, že je niekde verejný záujem. Ale problém je, že tento verejný záujem musí mať jasne zadefinované podmienky a musia byť pri ňom chránené aj záujmy iných rezortov, napríklad životného prostredia a podobne. To je jedna vec.

    A ochrana súkromného vlastníctva, to, myslím, vyplýva úplne jednoznačne z ústavy, ako ste hovorili, že bude to pozvánkou, schválenie takýchto predložených návrhov, na Ústavný súd. Tak takisto ochrana súkromného vlastníctva musí byť platná pre všetkých. A aby sme rozlišovali, že vhodná ochrana súkromného vlastníctva pre ťažiarenské spoločnosti, to je O.K., a ochrana vlastníkov pozemkov, resp. nehnuteľností, tak to už je nejako v rozpore s verejným záujmom. Tak aj tam musí byť súlad. To, aby kolegovia ten váš príspevok nepochopili zle.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce zaujať stanovisko? Nie, ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, blíži sa jedenásta hodina. Ale ešte sa môžeme opýtať, chce sa do rozpravy... Poprosím ešte, že by sme aj urobili prihlásenia sa do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Vášáryová. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Pán poslanec Kuruc. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vážené kolegyne, je 11.00 hodín, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať po hlasovaní.

    A teraz vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku pred hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali ešte miesta v poslaneckých laviciach. Máme informáciu, že ešte bude prednesený procedurálny návrh v súvislosti s hlasovaním. Poprosím zaujať... Procedurálny návrh – pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov Smer – sociálna demokracia, Ľudová strana – HZDS a Slovenská národná strana – na poradu klubov prosím 15-minútovú prestávku.

  • Hluk a potlesk v sále.

  • Na základe žiadosti klubov vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 14. schôdze. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 14. schôdze.

    O slovo požiadal pán minister zdravotníctva Ivan Valentovič.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som sa ešte vyjadriť k vládnemu návrhu zákona č. 587, teda k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v tej súvislosti, že v pozmeňujúcom návrhu poslanca Bobríka je odkaz na zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Môj názor je, že text uvedeného pozmeňujúceho návrhu, o ktorom môžem predpokladať, že bude schválený, je potrebné z legislatívnotechnického hľadiska upraviť tak, aby korešpondoval s odkazom na zákon č. 577.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Sabolová. Pán minister, budete taký láskavý ešte, lebo vzniklo nedorozumenie. Pán minister požiadal o otvorenie rozpravy, ak som tomu dobre rozumel. V zákone, ktorý prečítal. Je to prerušený bod rokovania.

  • Požiadal som o otvorenie rozpravy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja len upresňujem, kolegyne, kolegovia, lebo som dobre počúval. Pán minister vysvetľoval, že vzhľadom na nesúlad odkazu na zákon 577 otvára rozpravu, aby bolo možné upraviť legislatívnotechnicky text návrhu. Dobre. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa prihlási do rozpravy. Páni poslanci Sabolová, Lipšic, Bobrík, Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

    Procedurálny návrh – pán poslanec Hrušovský? Nech sa páči. Ešte nie ste zapnutý, pán poslanec. Vydržte.

  • Pán predseda, chcem len upozorniť, že nie člen vlády Slovenskej republiky, ale vy ste ten, ktorý určuje program schôdze Národnej rady. My sme teraz mali pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. My sme skončili rokovanie o návrhu zákona, ku ktorému pán minister síce vystúpil a hovorí, že otvára rozpravu, ale my sme o tom bode teraz nerokovali. To znamená, že jeho vystúpenie nemôže otvárať rozpravu k prerokúvanému bodu programu. Ak sa k tomu bodu dostaneme pri hlasovaní, potom pán minister môže, ale teraz nie.

  • Pán poslanec Hrušovský, ja to veľmi nerád robím, takto odkazy, ale keď už teda, znovu upozorňujem na uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré hovorí o tom, že po otvorení hlasovania alebo pristúpení k hlasovaniu nie je možné ho prerušiť a otvoriť rozpravu. Preto na základe tohto uznesenia som vyzval, aby sme pokračovali v rokovaní o prerušenom programe a pán minister alebo ktorýkoľvek iný člen vlády má právo kedykoľvek požiadať o slovo a požiadal. Vrátili sme sa, je to opäť procedúra, kde sa riadim uznesením ústavnoprávneho výboru. Ak by sme pristúpili, pán poslanec, k hlasovaniu, na základe uznesenia ústavnoprávneho výboru už z tohto obdobia by nebolo možné ani dať slovo pánovi ministrovi alebo členovi vlády. Veď vy ste tak aj za vašej účasti v ústavnoprávnom výbore rozhodli.

    Takže poprosím teraz pani poslankyňu Sabolovú do rozpravy. Ešte pán poslanec Abrhan – procedurálny návrh. Ale poprosím procedurálny návrh, o ktorom sa dá naozaj hlasovať.

  • Pán predsedajúci, včera sme sa dohodli, že budeme hlasovať dnes o 11.00 hodine. Dnes je 11.32 hodina a ešte sme k hlasovaniu nepristúpili. Podľa mňa musíme pristúpiť najprv k hlasovaniu. Ale predkladám procedurálny návrh, aby sme o vládnych návrhoch zákonov nehlasovali, najlepšie vôbec.

  • Smiech v sále.

  • A to z toho dôvodu, zdôvodnenie. Je evidentné...

  • Zdôvodním, ak dovolíte, ešte mám čas. Je evidentné, že hlasovanie o vládnych návrhoch zákonov spôsobuje vládnej koalícii problémy a ťažkosti a spôsobuje nestabilitu vlády. Nestabilita vlády môže spôsobovať nestabilitu meny, nestabilita meny môže ohroziť prijatie eura. Z toho dôvodu predkladám takýto procedurálny návrh.

  • Ešte keby ste mi povedali o čom, lebo o procedurálnom návrhu by sa malo dať hlasovať a, samozrejme, mal by mať zmysel.

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Dobre. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že teraz preukázala vládna koalícia najtrápnejšiu situáciu, akú sme za 1,5 roka vlády mali možnosť vidieť. My sa bavíme o zdravotníctve, pán minister, už nejaké dlhé obdobie a vy sa neviete dohodnúť ani za dva mesiace prerokovania zákona, ani za dva týždne Národnej rady, ani za dva dni rokovania, a myslím si, že aj toto otvorenie rozpravy je len formálna záležitosť, pretože nič nerieši. Je to možno legislatívnotechnická chyba, ktorú ste povedali a toto ste si mohli urobiť v treťom čítaní.

    Pán minister, vy vlastne – a potom sa dostaneme k ďalšej veci – vy ste sa vlastne dali vtiahnuť do politického zápasu medzi troma koaličnými stranami a už dnes nevystupuje ako odborník v zdravotníctve a v žiadnom prípade nebudeme súhlasiť s tým, aby sme pokračovali v rokovaní. Budeme žiadať možno aj grémium. Pokiaľ tu nebude aj ten navrhovateľ, ktorý podal dobrý návrh zákona alebo dobrý pozmeňujúci návrh. Vy si myslíte, že urobíte teraz frašku, politickú tým, že tu nebude HZDS. Dohodli ste sa na niečom? Že znížite kvórum a prejdú vaše pozmeňujúce návrhy? Veď je to trápne. Veď sa strápňujete pred občanmi Slovenskej republiky vy, pán minister, celá táto Národná rada.

  • Viete, v kuloároch zaznievajú rôzne diskusie, kto sa tu včera pohyboval. Niektorí vás spájajú s poisťovňami, vy sa od nich dištancujete, je to trápne sledovať, čo sa deje v tejto Národnej rade pri takých vážnych zákonoch, ako je zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon o zdravotných poisťovniach, ako je sociálne poistenie, kedy neviete vládnuť, páni poslanci z vládnej koalície. A ste veľmi vážni, ste veľmi vážni všetci, lebo neviete, ako to dopadne a myslím si, že teraz ste sa aj pred verejnosťou chytili do pasce, pretože konečne snáď ľudia pochopia, že chcete vládnuť, ale neviete.

    Pýtam sa, na čom ste sa dohodli traja predsedovia politických strán vládnej koalície. Je to nejaký obchod na úkor občanov Slovenskej republiky? Prečo neviete vecne diskutovať, pán minister, o návrhoch, ktoré prišli, tak ako som vám to večer povedala v rozprave na TA3? Vecne neviete diskutovať. Vaši poslanci za SMER vo výbore nechcú vôbec diskutovať odborne a vy sa vyhýbate aj tejto diskusii, pán minister. Čiže v žiadnom prípade takýto postup, ktorý zvolil pán predseda a vy, pán minister, v tejto Národnej rade je nehodný úcty voči vám ako osobám a voči ústavným činiteľom Národnej rady. Ako sa rozhodneme po vystúpeniach, vám oznámime ako návrh troch poslaneckých klubov opozície.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie – pani podpredsedníčka Belousovová, pán poslanec Markovič, Jarjabek, Janiš, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH, celé to vaše vystúpenie bolo zrejme také, že ste vychádzali zo skúseností vládnutia Dzurindovej vlády za uplynulých 8 rokov dozadu.

  • Hluk a potlesk v sále.

  • Teraz ste použili, že sa tu kupčilo, dohody a koho teda záujmy sme zastávali. Nikoho, len našich voličov. (Smiech v sále.) Skúsenosti, vážení páni z opozície, nepustia. Veď 8 rokov sa vláda Mikuláša Dzurindu držala na kom? Na tzv. nezávislých poslancoch, ktorým sa vychádzalo všelijakými trafikami v ústrety.

  • No a keď tak prahnete po tom, že vlastne aké dohody, myslím si, že koaličná rada alebo koaliční poslanci nepodliehajú, chvalabohu, klubu KDH, aby sme mali povinnosť vás okamžite informovať o tom, čo sa stalo. O dohodách a o fungovaní tejto koalície sa presvedčíte ešte dnes. Vydržte trošku. Ja si myslím, že vaša radosť sa ukáže ako toľkokrát predčasná.

  • Pán poslanec Markovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel nadviazať na pani poslankyňu Sabolovú v tom, že aj pán minister tu mal včera plamenné reči o tom, ako nie konanie vládnej koalície, ale naše vystúpenia sú absurdné, tak ako som to ja hovoril vo svojom vystúpení v druhom čítaní. Ale stačí, pán minister, pozrieť sa teraz okolo seba a zistíte, koho konanie je naozaj absurdné.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sabolová, položili ste si otázku, či vieme, ako to dopadne. Vieme, ako to dopadne, tak ako to vždy dopadne, ako to vždy dopadalo za posledných 10 rokov, tak ako v parlamentnej demokracii to zvykne dopadnúť dobre. Takže to je jedna vec. O tom ste už hovorili. Vy ste tu hovorili o nejakých, padlo slovo o nejakých tzv. nezávislých poslancoch v minulom období. Mám vám to pripomenúť, pani poslankyňa Sabolová, ako to fungovalo? Veď o tom veľmi všetci dobre vieme. O tých dohovoroch kade-tade po kaviarňach. Možno by o tom vedel hovoriť aj niekto iný, pani poslankyňa. Ako ste sa dohovárali s nezávislými poslancami a som veľmi rád, že ste povedali, že za 1,5 roka je to trápna situácia, pretože vy si to dobre uvedomujete, lebo z tých 8 rokov minimálne tie posledné 3 boli trápne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, od samého začiatku tejto schôdze Národnej rady, kedy som ja predložil procedurálny návrh v mene opozície, aby sme, čo sa týka zdravotných poisťovní, najskôr rokovali o viac ako 150 000 podpisoch občanov, aby sme najskôr rokovali o petícii, aby sme sa najskôr o nej porozprávali. No bojíte sa, bojíte sa rokovať aj o petícii. A prečo sa bojíte rokovať o tom, že ľudia žiadajú zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne? Prečo sa bojíte rokovať o tom, že je tu žiadosť nepresadzovať monopolný systém štátnej zdravotnej poisťovne? Prečo sa bojíte rokovať o petícii, ktorá hovorí, aby bola zachovaná rovnocennosť všetkých štátnych aj neštátnych zdravotníckych pracovníkov? Veď štát je na tom lepšie. Veď je tu diskriminácia neštátnych zdravotných pracovníkov, lekárov, zdravotných sestier. Prečo sa o tomto bojíte rokovať? Prečo sa bojíte rokovať o tom, že ubližujete a poškodzujete pacienta?

    No a dnes je totálne vyvrcholenie vašej neschopnosti a vašej slabosti o týchto veciach otvorene na pléne Národnej rady rokovať. Dnes tu trápne vystúpi pán minister, ani nevie k čomu. Dnes tu otvárate rozpravu v rozpore s rokovacím poriadkom. Neviete sa dohodnúť? Ja sa spýtam, kde je pacient, kde je váš volič. Veď zdravotníctvo bolo vašou doménou pred voľbami. No dnes to ťaháte dozadu. Robíte zdravotnícku sieť len zo svojich štátnych zariadení. Tie, ktoré sa zadlžujú, žiaden princíp, žiadne pravidlá, žiadna otvorenosť, žiadna efektivita, nič, len zdravotné zariadenia. A pán minister povie, tieto zdravotné zariadenia, ktoré sú v sieti, dostanú investičné injekcie, dostanú viac peňazí. Bojíte sa rokovať o tom, že ubližujete neštátnym zdravotníckym zariadeniam, že ubližujete zdravotníckym pracovníkom v neštátnom sektore. A to je hanba!

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel nadviazať tam, kde kolegyňa predrečníčka skončila, keď sa pýtala, o čom je ten obchod. Ja by som tiež chcel vyzvať aj týmto prostredníctvom pána ministra, aby nám povedal, o čom je ten obchod, čo okrem pozemkov v Tatrách tam ešte pribudlo. Radi by sme poinformovali svojich voličov, radi by sme poinformovali tých 150 000 ľudí, ktorí podpísali petíciu, za čo boli ich hlasy predané. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Sabolová – reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Belousovová, keď nemáte argumenty, skončí vaše vystúpenie tak, ako to tu zaznelo.

    Druhá moja poznámka ešte k vášmu vystúpeniu, pretože ste podpredsedníčkou Slovenskej národnej strany, aj vaši poslanci podpísali vcelku rozumný návrh pána poslanca Urbániho. Ja sedím v tom výbore a počúvam tieto názory a myslím si, že práve SNS sa dala vtiahnuť veľmi silne do tejto hry.

    Pán poslanec Jarjabek, dopadne to vždy dobre, lebo nikto to nemôže korigovať, len my, ak to takto vy hovoríte. Ja som o nezávislých poslancoch vôbec vo svojom vystúpení nehovorila, tak ste boli od veci. Ale možno sa ešte opýtam. Prečo ste nepočúvali názory, ktoré zaznievali z poslaneckého klubu HZDS vo výbore, v parlamente? A predtým ste boli v HZDS, pán poslanec Jarjabek, dnes už ste v SMER-e, čiže, vy sa tiež tak posúvate možno názorovo. Možno, keby ste sedeli v klube HZDS, tak by ste hlasovali s nimi, keď sedíte v SMER-e, dnes musíte hlasovať so SMER-om. Samozrejme, politická hra a politická situácia.

    Ale toto, čo tu dnes predviedol, bohužiaľ, pán minister a dal sa nahovoriť na takúto hru, zdá sa mi, že nie je v prospech občanov a nie je v prospech ani stability tejto vládnej koalície. Pretože takéto hry o chvíľu uvidíme v pondelok pri zákone o sociálnom poistení alebo budúci týždeň. Proste nezáleží vám na občanoch, ale začali ste hrať len politické hry.

  • Pán poslanec Lipšic – do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, zdá sa, že dnes nechýba len jedno parkovacie miesto, ale 15 parkovacích miest v tomto okamihu.

    Ale pán minister otvoril rozpravu, aby mohol pán poslanec Bobrík podať nový pozmeňujúci návrh a bol nám rozdaný a je rovnaký ako ten, čo podal včera. Jeden aj druhý návrh sú úplne rovnaké. Akú frašku tu hráte? Ako to viem? Lebo už bol rozdaný aj ten nový a som si ich prečítal. Áno, dobre som si ich prečítal. A otázka je, čo sa vlastne stalo za dva dni. Pred dvomi dňami pán poslanec Urbáni dal návrh, ktorý by umožnil zdravotným poisťovniam používať zisk. Ten návrh, vystúpil pán minister, bol pre SMER neprijateľný. Pán predseda, včera v tomto parlamente boli zástupcovia finančných skupín, ktoré vlastnia zdravotné poisťovne. Možno by bolo fajn zistiť na recepcii, kto tu z finančných skupín bol. A teraz otázka znie: Čo ponúkne Smer svojmu koaličnému partnerovi viac, ako možno ponúkali finančné skupiny? Aký kšeft o polhodinu, o hodinu koaliční partneri uzavrú? To je dnes základná otázka v tejto snemovni.

    Pripomína mi to jeden film, americký film, kde bol zvolený náhodne jeden kongresman do kongresu a vždy hlasoval podľa toho, kto viac ponúkol. A raz mu ponúkla aj jedna lobistická skupina, ktorá bola za zákon, rovnaký balík dolárov, ako tá, čo bola proti. A vtedy povedal: V tomto okamihu môžem hlasovať slobodne.

  • Smiech v sále.

  • Veľmi sa obávam, že časť vládnych poslancov dnes slobodne hlasovať nebude.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky od pani poslankyne Sabolovej, Radičovej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán Jarjabek – faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, máte slovo.

  • Pán poslanec Lipšic, je tu taká drobnôstka, ktorú pri bežnom čítaní ste si nemohli zrejme povšimnúť, pán kolega, lebo v poslednej vete v predposlednom riadku vypadlo „všetky poskytnuté zdravotné výkony riadne a včas“, čiže len „poskytnú zdravotnú starostlivosť riadne a včas“. Čiže už aj tu, ako to je možno ústretový krok, že už nie všetky výkony, už len tie, ktoré zvážime. Čiže, neviem, aký to má podstatný význam. Presne to, čo som povedala na začiatku. Kozmetická úprava, ktorá mohla byť v legislatívnotechnických a nemá to žiadnu väzbu na zákon 577, ako pán predseda na začiatku povedal, ktorý určuje, ktorý by mal určiť rozsah. Ja si myslím, že keby ste chceli robiť zásadné zmeny, pán minister, a upraviť to, bolo by dobré, keby sme v zákone o rozsahu mali jasne zadefinované štandardy. A potom by sme mohli hovoriť, ktorú zdravotnú starostlivosť musia a ktorú zdravotnú starostlivosť môžu. Ale myslím si, že v tejto chvíli nemá význam vecne diskutovať, lebo toto je len, hovorím, o politike, a nie o vecných argumentoch.

  • Pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V podstate budem veľmi stručná, lebo som chcela poukázať na podobný moment ako pani poslankyňa Sabolová. To nie je nový pozmeňujúci návrh, je tam táto malá zmena, kde miesto „všetky poskytnuté zdravotné výkony“ je nahradené „poskytnú zdravotnú starostlivosť“. Je to širšie poňatie, súhlasím. Ale pýtam sa, prečo takáto zmena nebola predložená v riadnom rokovaní o tomto zákone. Lebo kvôli tomuto otvárať rozpravu nie je naozaj na mieste. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Lipšic, vy ste povedali rôzne obvinenia, ma to naozaj veľmi zaujalo. Ale potom, prečo hovoríte všeobecne? Povedzte, aké finančné skupiny tu boli, s kým rokovali, o čom rokovali a s akým výsledkom. A hovorte konkrétne, menovite o týchto finančných skupinách, aby eventuálne ste sa s nimi dostali do konfrontácie, a aby sa tieto skupiny, ak tu boli, ak rokovali, ak niečo vyrokovali, mali možnosť aj brániť. Lebo to, čo ste povedali v tejto chvíli, no, ako na to zareagovať? Konkrétne, kto tu bol, pán poslanec Lipšic?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči reakcia.

  • Po prvé by som, áno, chcel priznať, že v záverečnej vete je zmena, ktorú som si nevšimol, ktorú povedala pani poslankyňa Sabolová. Bolo by fajn, keby nám pán poslanec Bobrík vysvetlil, aká tá zmena je, pretože vy ste pôvodne podporili jeho prvý návrh. Teraz podporujete jeho druhý návrh. Čiže, nevieme, čo sa udialo počas noci.

    A po druhé, pán poslanec Jarjabek, aký bude výsledok rokovania finančných skupín s poslancami vládnej koalície? No uvidíme pri hlasovaní.

  • Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Bobrík, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, páni kolegovia, predkladám návrh, aby sa stiahol môj návrh, ktorý som predložil včera a to aj s pánom Valockým Jozefom tak, aby 16 podpisov, ktoré boli predtým, bolo ich len 14, sa pripája ku mne s tým, že predkladám nový návrh, tak ako to tu už bolo povedané, je vcelku ten istý, akurát v časti 2 čl. 1 v bode 5 § 15 ods. 6 je upravený a to tak, že posledná veta znie: „A nebolo by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas.“

    Aby to bolo jasné, tak to prečítam celé.

    Odsek 6 potom znie takto: „(6) Ak po splnení povinnosti uvedenej v ods. 1 písm. b) je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, možno ho použiť len na úhradu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.“ A to je ten odkaz na 25-ku, ktorá je a je to vlastne odkaz na zákon 577/2004 o poskytovaní, o rozsahu zdravotnej starostlivosti, a to najneskôr do konca kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril a spôsobom, ktorý by neohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona ods. 1 písm. a) a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas.

    Znovu len to, čo som včera povedal, zdôrazňujem presne tak, o čo tu ide. Ide tu o zisk poisťovní. Aj pánovi Lipšicovi, aj pánom ostatným z opozície, naozaj sa tu asi pohybovali. Našťastie neviem, ja som spal dobre, bez problémov, že sa tu pohybovali osoby, ktoré by mohli ovplyvňovať, ale určite asi ovplyvňovali tých, ktorí ten zisk im chceli zachovať, aby ho zachovali. Ja som navrhoval, aby sa vrátil do systému kompletne tak, ako je vytvorený. To je celé aj politické moje zmýšľanie. Čiže, v tomto to je. Myslím si, že sa otvorila rozprava a je tu priestor na to, aby mohla byť diskusia. Takže by som bol nerád, keby ste obviňovali stále v tom, že nechceme a bojíme sa, pán Janiš, diskutovať. Ide o zákon 577 o poskytovaní, o úhradách za zdravotnú starostlivosť poskytovanú a je tu vlastne v tom zmysle tá zmena, aby sme zahrnuli preventívne prehliadky, neodkladnú zdravotnú starostlivosť, lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a kúpeľnú starostlivosť. To je celá zdravotná poskytovaná služba.

    Ďakujem, pán predsedajúci. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky: páni poslanci Minárik, Sabolová, Slafkovský, Dzurinda, Lipšic, Mikloško, Fronc, Gál. Končím. Ešte je tam, ukážte mi, prosím vás, na liste. Končím možnosť prihlásiť sa. Ukážte mi, prosím vás, celý list faktických. Pán poslanec Mikloš, pán poslanec Kahanec je posledný.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Minárik – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vy ste predložili tento návrh nie preto, aby ste ho predložili, ale aby ste umožnili vládnej koalícii obnoviť väčšinu. Okamžite, ako ste začali tento návrh čítať, napochodoval kolega Mečiar a spol., HZDS do tejto sály a väčšina sa obnovila. Samozrejme, že sme vedeli, že to dopadne dobre. V tejto chvíli je už len zaujímavé vedieť, koľko to dobré bude stáť daňových poplatníkov.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Chcem ešte pripomenúť kolegom, že je to nový návrh, lebo má aj nové podpisy. Má aj niektoré iné podpisy, ako mal pôvodný návrh. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka, ale medzitým, kým som sa prihlásila, kým začal kolega hovoriť, chcela som sa ho opýtať, či náhodou nezamkli poslancov HZDS niekde v rokovacej miestnosti, lebo bolo čudné, že odišli na prestávku a nevrátili sa.

    A ďalej chcem ešte pripomenúť, že, pán minister, väčšinou tieto návrhy ja poznám z vládnej koalície, tak to bolo aj v minulosti, sa robia s legislatívou ministerstva. Takže, pán minister, bolo by dobré, keby lepšie pripravovali návrhy ministerskí úradníci a nerozširovali kompetenciu alebo nezužovali kompetenciu v tomto návrhu zákona. Ale pýtam sa, na čo je tento pozmeňujúci návrh? Pán minister tvrdil, že tak ako predložil návrh zákona, je dobrý. Vy svojím pozmeňujúcim návrhom nič nemeníte na platnosti zákona. Je to kozmetická úprava, ktorú ste dali do tohto textu. Ona nič nerieši, nič nedelí, nič nenásobí. Oveľa jasnejší je návrh pána poslanca Urbániho, ktorý vracia do systému peniaze, ale je ústretový a dáva slobodu sa rozhodovať tým, ktorí zo zákona môžu byť kontrolovaní. A Úrad pre dohľad má kompetenciu, aby mohol kontrolovať zdravotné poisťovne. Tento váš návrh nič nedelí, nič nenásobí, je to zakrývací manéver pre poslancov, ktorí možno nie sú zbehlí v zdravotníckej oblasti. A myslíte si, že na občanov urobíte také bu-bu-bu a oni uveria, že tu je dobrý úmysel pre občanov Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ja som sa trošku počudoval, že otvárame rozpravu a papier sme dostali tesne predtým. Návrh bol prečítaný až na záver. My sme sa prihlasovali do rozpravy, ešte sme nevedeli vlastne ani k čomu. A keď som si to troška preštudoval, čo sa stalo, koľko sa dalo za túto chvíľku, pýtam sa, komu to prospeje, alebo, aký je cieľ tejto zmeny. Tak mi z toho vychádza dosť pozoruhodná záležitosť. Vychádza mi z toho, že tento návrh je položený tak, aby poisťovne neboli povinné zaplatiť všetku zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytnutá. Samozrejme, že nie všetko sa platí, ani nie všetko sa bude platiť, ale ide o filozofiu. Ak poisťovne nemajú zaplatiť to, čo sa poskytne ako zdravotnícka starostlivosť, tak kto zaplatí tú zdravotnícku starostlivosť? O tom už potom nehovoríme, kto bude tú zdravotnícku starostlivosť platiť. Teda aký je účel pozmeňujúceho návrhu? Výsledok mi vychádza, že následkom tohto pozmeňujúceho návrhu bude, že budú poškodení zdravotníci ako status. A, pán minister, koho vy máte zastupovať? Nemáte náhodou zastupovať aj zdravotníkov? Kto bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť na tomto území, keď zdravotníci sa postupne a veľmi rýchlo začnú z tohto územia odoberať preč, pretože sa prijímajú zákony, ktoré sú namierené proti nim?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Bobrík, chcem reagovať alebo povedať, čo si myslím, prečo ste predložili tento pozmeňujúci návrh.

    Je úplne evidentné, že pre SNS a pre HZDS dosiaľ bola tvorba zisku, zrušenie možnosti vytvárať zisk v poisťovniach neprijateľné. Preto pán poslanec Urbáni predložil svoj pozmeňujúci návrh, preto ešte zrejme aj včera pán poslanec Slota v televízii Markíza povedal: „Poisťovne by mali vytvárať zisk“. Vy ste sa rozhodli pre fintu, ktorá má budiť zdanie, že pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáte teraz, ide v ústrety aj HZDS, aj Slovenskej národnej strane. Je to úplne priehľadné. Tak ste to narafičili, preto ste nám na poslednú chvíľku tento text predložili. Ale je úplne jasné, že jedinou zmenou je zmena slov „zdravotné výkony“ za „zdravotnú starostlivosť“, ale tá podstata vášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o zákaze zisku, tá podstata tam zostáva. A toto treba nahlas pomenovať. Je to iba finta, ktorá má vytvoriť zdanie pre HZDS a pre SNS, aby popreli svoje doterajšie postoje a aby opäť poslušne zahlasovali za vládny návrh zákona. Aj váš druhý pozmeňujúci návrh je zákazom vytvárať zisk. Obyčajná, praobyčajná finta, ktorá má vytvárať zdanie a uvoľniť ruky pre HZDS a SNS, aby znovu zahlasovali s vami. Toto je podstata vášho pozmeňujúceho návrhu.

  • Pán poslanec Lipšic – faktická poznámka.

  • Pán predseda, ja by som zareagoval na tú časť vystúpenia pána poslanca Bobríka, kde priznal, že tu bola istá finančná skupina včera a že mala rokovať možno s poslancami opozície. Skúste ma, pán poslanec, chvíľku sledovať. Myslíte si, že by racionálne zmýšľajúca finančná skupina išla ovplyvňovať poslancov, ktorí rozhodnutie vo veci nijako neovplyvnia? Zdá sa mi, že asi nie.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 12.00 hodín, chcem sa spýtať a moje odporučenie je, že či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Dám hlasovať o svojom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 69 za, 59 proti, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili, aby sme pokračovali v rokovaní.

    Budeme pokračovať. Pán poslanec Janiš – faktická poznámka, procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, dávam procedurálny návrh, aby ste zvolali poslanecké grémium teraz, hneď v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, KDH a SMK.

  • Samozrejme, zvolám poslanecké grémium, ale dokončime faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Bobrík, áno, váš návrh je pozmeňujúci návrh, v poriadku. Len prečo tento návrh tu je, pokladám za dôležité to pripomenúť. Jednoducho Národná rada v tejto chvíli sa stala rukojemníkom neschopnosti koalície dohodnúť sa a jednoducho viesť rokovania kultivovaným spôsobom. A chcel by som to pripomenúť aj z toho dôvodu, že často, kolegovia z vládnej koalície, keď sa rozprávame, hovoríte, že Národná rada a my ako poslanci nemáme vážnosť medzi občanmi. No, ale ak si niekto takýmto spôsobom píli nohu na stoličke, na ktorej sedí a znevažuje vlastnú vážnosť a vážnosť tejto Národnej rady, tak sa potom nesmie diviť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bobrík, ten návrh, ktorý ste predložili s tou formálnou zmenou, kde sa vlastne len vymenili zdravotné výkony za zdravotnú starostlivosť, ten dôvod, prečo ste to predložili, myslím, veľmi jasne vystihol môj kolega poslanec Dzurinda. Vy chcete navodiť zdanie, že sa ide hlasovať o niečom inom, aby sa dalo to názorové salto, ktoré urobilo HZDS a SNS, zakryť, čiže má to byť akýsi figový list, ktorým sa má zakryť toto názorové salto, za ktorým v skutočnosti je niečo iné.

    Ale chcel by som aj poukázať na to, že celá táto diskusia, ktorú o tomto zákone, o obmedzovaní tvorby a použitia zisku zdravotných poisťovní tu vedieme, je vlastne v zásadnom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Veď vy máte vo vlastnom programovom vyhlásení napísané, že vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnaké podmienky bez ohľadu na ich právnu formu. Čiže, nielen tie vecné argumenty, ktoré hovoria veľmi jasne v prospech toho, že obmedzovanie tvorby zisku, obmedzovanie motivácie a obmedzovanie konkurencie vedie k zhoršeniu podmienok pre pacientov, pre zdravotníkov, ale aj vaše vlastné záväzky v programovom vyhlásení vlády sú tu pošliapavané. A váš návrh, pán poslanec Bobrík, na tom, samozrejme, nič nemení, pretože z hľadiska vecného, z hľadiska rozporu aj s týmto znením programového vyhlásenia vlády je dokonca ešte horší ako pôvodný vládny návrh. Takže všetci, ktorí tvrdili, a najmä poslanci HZDS a SNS, že zisk je potrebný, ešte včera dokonca v televízii Markíza to predseda SNS Slota tvrdil, vlastne ak budú hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, tak, samozrejme, poprú svoje vlastné slová. A myslím si, že potom možno hovoriť o strate tváre s tým, že dôvody, prečo takto vlastné názory zmenili, nechám na...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bobrík, už tu opakovane zazneli argumenty, že tento poslanecký návrh je len kozmetická úprava a zakrývajúci manéver na iné účely a vaše manévre v koalícii. Keď ste spomínali, že ste pokojne spali, ja som takisto pokojne spal a myslím si, že aj celá opozícia pokojne spala. Tí, čo nemohli včera pokojne spať, tak to bola práve skupina z vládnej koalície. A aj nemohli pokojne spať a myslím, že jasne o tom svedčili aj mediálne vstupy z Národnej rady, či mediálne vstupy vašich zástupcov včera v televízii.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Bobrík – reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, ja by som to asi po jednotlivých, niektorí ani nehovorili k tomu, čo som ja predkladal, ale by som to zovšeobecnil. Myslím si, že dôležité je to, že na tom sa nemení nič zatiaľ, že tie zdravotné poisťovne sú zriadené podľa Obchodného zákonníka ako akciové spoločnosti, čiže budú fungovať a konať naďalej tak, na tom sa zatiaľ nič nezmenilo, ak ste si nevšimli. Na tom sa nezmenilo, zmení sa akurát to, že ten zisk sa nepoužije tak, ako v akciovej spoločnosti, podľa Obchodného zákonníka obmedzené zákonom týmto bude ten zisk použitý a vrátený naspäť do zdravotného systému. Na to, a preto bola aj tá zmena moja, aby sa zosúladil zákon 577/2004, v tom je to. A koľko to bude stáť našich poplatníkov, pán Minárik? Určite ušetríme a vrátime približne 2 mld. naspäť do zdravotného systému a bude to vrátené tak ako ľuďom. Evidentné finty určite ste tu robili viac 8 rokov vy a myslím si, že ten experiment, ktorý ste pripravili ako vláda, predchádzajúca na našom zdravotníctve, budeme dlhé roky ešte naprávať.

    Takže to je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem. Zvolávam poslanecké grémium, prerušujem rokovanie. Upozorňujem, že budeme pokračovať v rokovaní po ukončení grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o dohode z poslaneckého grémia. Ako posledný ešte vystúpi v rozprave pán poslanec Novotný, potom prerušíme rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok, interpeláciami a potom schváleným bodom programu, je to návrh zákona o pánovi Hlinkovi a hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch budeme o 17.00 hodine. Poprosím vás, pán predseda výboru pre zdravotníctvo. Poprosím pána ministra, aj pani spravodajkyňu, aby zaujali miesta. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, poprosil by som, aby bolo trochu viac pokoja, aby som sa mohol sústrediť na svoje vystúpenie.

  • Dámy a páni, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Posledný v rozprave je pán predseda výboru, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na úvod, skôr ako prejdem k tomu, čo sa tu dnes deje, by som rád využil túto príležitosť, že pán minister otvoril rozpravu v druhom čítaní, na to, aby som zareagoval na jeho nehorázne vystúpenie v záverečnom slove po druhom čítaní.

    Pán minister tradične vypočul rozpravu, ktorá trvala skoro dva dni a vystúpil v záverečnom slove, keď už naňho nemohli opoziční poslanci, ale ani koaliční, ak by ho chceli podporiť, reagovať. Je to typická prax, je to prax človeka, ktorý sa bojí priamej konfrontácie, lebo nemá dosť argumentov.

    Pán minister, ja som sa vo svojom vystúpení v druhom čítaní pýtal na 7 vecí, položil som vám 7 konkrétnych otázok týkajúcich sa zákona o zdravotných poisťovniach. Pán minister, vo svojom záverečnom slove ste mi na mojich 7 otázok neodpovedali. Neodpovedali ste ani ostatným opozičným alebo koaličným poslancom. Túto prax, ktorá prevláda v Národnej rade Slovenskej republiky, považujem za nehoráznosť, drzosť a aroganciu moci. Toto ste tu včera, pán minister, žiaľ, predviedli.

    Pán minister, obvinili ste nás, v opozícii, že hájime zisky súkromných spoločností, že sme odovzdali istej holandskej spoločnosti peniaze z verejného zdravotného poistenia, peniaze našich občanov. Pán minister, ja sa k týmto k vašim nehoráznostiam priamo vyjadrovať nebudem, lebo každý súdny človek si musel urobiť svoj názor na vaše reči. Ale to, čo už vieme všetci v tejto snemovni, že zjavne nerozumiete celému systému fungovania slovenského zdravotníctva, sa rozšírilo aj o poznanie, že po 15 rokoch, čo pôsobíte v rôznych zdravotných poisťovniach, prevažne súkromných, nerozumiete ani samotnému fungovaniu verejného zdravotného poistenia, tomu, odkiaľ plynú peniaze, kam a ako sa spravujú.

    Pán minister, vo svojom záverečnom vystúpení ste povedali, že sme vypustili džina z fľaše a nevieme ho ovládať. Pán minister, my ho ani nechceme ovládať, to vy chcete ovládať 90 mld. Sk z verejného zdravotného poistenia, ktoré chcete prostredníctvom svojich nominantov v jednej verejnoprávnej štátnej poisťovni rozdávať, ako uznáte za vhodné, najlepšie svojim nemocniciam, svojim podnikateľom, tak ako to už odznelo mnohokrát v rozprave. To vy chcete ovládať všetko v rukách. SDKÚ – DS, ani opozícia nechce ovládať zdravotníctvo, ale kontrolovať ho. A my ho kontrolovať prostredníctvom 6 reformných zákonov dokážeme, ako sme to ukázali aj v predchádzajúcom období, keď sa znižoval celkový dlh a keď začali byť ziskové aj večne stratové už transformované štátne zdravotnícke zariadenia. My to kontrolovať dokážeme. Vy to nedokážete kontrolovať, pretože zákony sa zatiaľ zmenili minimálne a rastie vám dlh, zadlžujú sa vám nemocnice, zastavili ste transformáciu.

    Pán minister, povedali ste, že vypúšťame džina z fľaše. A vy ste tu dva dni čo vypúšťali? Čo tu vypúšťate? Najprv ste vypustili jednu zlú vládnu novelu zákona, katastrofálnu, ktorá likviduje zdravotné poistenie na Slovensku a zdravotné poisťovníctvo na Slovensku. Potom vystúpil pán poslanec Urbáni s veľmi racionálnym pozmeňujúcim návrhom, ktorý síce obmedzoval, naďalej obmedzoval použitie kladného hospodárskeho výsledku, ale v porovnaní s vládnou novelou bol nepomerne lepší.

    Potom vystúpil pán poslanec Bobrík, ktorý podal pozmeňujúci návrh, ktorý bol ešte horší ako vládna novela zákona, a potom nebola dohoda v koalícii. Licitovali ste o tom, či to vymeníte, alebo nevymeníte. Pán Slota sa včera neobyčajne jasne vyjadril, že zisk je potrebný. Pán poslanec Urbáni sa neobyčajne jasne vyjadril, že nestiahne svoj pozmeňujúci návrh, akurát ste museli stále vyjednávať a licitovať, nemali ste dohodu v koalícii. Pán minister, prečo predkladáte do Národnej rady zákony, na ktorých nie je koaličná dohoda? To potrebuje pán premiér stále predvádzať, aký je silný chlap, že on to stále pretlačí, že nakoniec zlomí Slotu aj Mečiara? On to stále potrebuje a vy sa tomu stále zapredáte? Pán minister, jediné racionálne riešenie po tom, čo tu dnes prebieha, je stiahnuť túto novelu zákona. Zoberte si to na ministerstvo a pokúste sa to nejako tak zapísať, aby to prešlo koaličnou radou a príďte s tým znovu do parlamentu.

    Včera tu odzneli aj z úst pána poslanca Valockého, aj z vašich úst, pán minister, že vy nechcete rušiť pluralitu zdravotných poisťovní, že vy ste dokonca vždy boli za pluralitu zdravotných poisťovní. Pán minister, predseda Smeru a predseda vlády hovorí, filozofia je trochu iná, ale cieľ je ten istý, dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. Hovorí to presne v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky: treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

    Dámy a páni zo Smeru, pán minister, ste nominantom Smeru, prečo ignorujete predsedu vlády a predsedu strany Smer? Keď už neveríte mne, neveríte opozícii, aspoň svojmu predsedovi by ste mohli veriť. Kto tu šéfuje v tom zdravotníctve? Naozaj, kto tu tomu šéfuje? Vystupujúci poslanci, ktorí hovoria o svojich dojmoch a pojmoch a vysvetľujú ich, hovoria o svojich pocitoch. Vy tomuto šéfujete, pán predseda Paška, alebo pán premiér Fico? Pán minister, ukazuje sa, že strana Smer zjavne nedokáže riadiť zdravotníctvo. Dávam vám takú kamarátsku radu, skúste to odovzdať menším koaličným partnerom, pretože v ich vystúpeniach sa sem-tam mihne aspoň trochu rácia a znalosti fungovania systému zdravotníctva. Vo vašich vystúpeniach som rácio, ani znalosť systému nepostrehol.

    No a prídem k dnešnému dňu. Pán poslanec Bobrík odišiel, ale bude sa musieť vrátiť nielen na hlasovanie – a prepáč, nevidel som ťa – bude sa musieť vrátiť nielen na hlasovanie, ale na znovu otvorenú druhú rozpravu, teda rozpravu v druhom čítaní. Podstata totiž jeho pozmeňujúceho návrhu je, že vzbudzuje zdanie, že ste našli kompromis tak, aby aj pán Slota bol spokojný, keď tvrdí, že zisk je potrebný, aj pán Urbáni a pán Mečiar boli spokojní, že teda presadili svoje, aj strana Smer nakoniec zakázala použitie zisku. Čiže vyvoláva zdanie, že vznikol kompromis, no je to kamufláž. Prečítajte si veľmi pozorne pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Bobrík v znovu otvorenom druhom čítaní. Je to obyčajná kamufláž, predstieranie toho, že ste ochránili použitie zisku, predstieranie toho, že sa našiel kompromis, je to bohapustý biznis, ktorý bol uzavretý o použití zisku v zdravotných poisťovniach.

    Pán minister, je tu ešte jeden problém. Pán poslanec Bobrík síce podal v znovu otvorenom druhom čítaní tento pozmeňujúci návrh, ktorý máme rozdaný v laviciach, problém je, že v zmysle rokovacieho poriadku musí poslanec, ktorý podáva pozmeňujúci návrh, ho predovšetkým prečítať. Pozmeňujúci návrh je podaný vtedy, keď ho poslanec prečíta. Problém je, že pán poslanec Bobrík prečítal len druhú časť tohto pozmeňujúceho návrhu. To znamená, môžeme hlasovať buď o druhej časti alebo musíte otvoriť znovu rozpravu, aby znovu mohol podať tento pozmeňujúci návrh a tentoraz ho celý prečítal.

    Dámy a páni, ako chcete riadiť zdravotníctvo, ako chcete kontrolovať zdravotníctvo, keď nedokážete podať v znovu otvorenom druhom čítaní ani jeden pozmeňujúci návrh?

  • Pán minister, včera ste vo svojom záverečnom slove povedali, že to, čo tu predvádza opozícia, vám pripomína frašku. Ja chcem povedať, že to, čo predvádza koalícia v zákulisí, je biznis, a to, čo predvádza koalícia v parlamente, v pléne, je Kocúrkovo. A hlavným hrdinom tohto Kocúrkova ste vy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    S faktickými poznámkami – páni poslanci Markovič, Tóthová, Sabolová, podpredseda Číž, pán poslanec Bobrík, Ďuračka a Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa. Ešte pán poslanec Janiš. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Markovič ako prvý.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si nadviazať na pána poslanca Novotného. Absolútne súhlasím so všetkým, čo tu povedal. A konečne sa snažil ukončiť tú urputnú snahu z našej strany o vecné argumenty, ktorá naráža na železobetónovú stenu nepochopenia a arogancie moci vládnej koalície, najmä strany Smer. Dnes si ešte viac myslím to, čo som povedal vo svojom vystúpení v druhom čítaní, že najväčšou katastrofou slovenského zdravotníctva bude to, že strana Smer a Robert Fico vyhrali parlamentné voľby v roku 2006. A, vážení páni zo strany Smer, najmä, ak ste nás obviňovali z toho, že my sme urobili zo zdravia tovar, tak vy ste urobili zo slovenského zdravotníctva dnes kšeft.

  • Ďakujem. Počúvala som vás, pán poslanec, tak ako som počúvala aj pána ministra a jeho vystúpenie, pretože ja zvyknem v sále sedieť a počúvať a prvú polovicu svojho vystúpenia ste postavili na úplnej deformácii, úplnej. Tie ďalšie časti ste tiež tak pozmenili, čo hovoril pán minister, prekrútili, ale prvá časť bola absolútna deformácia. Zodpovedne hovorím, že pán minister nepovedal o vašom vládnutí, že keď ste vypustili džina z fľaše, že ste ho nevedeli využívať, a potom ste to kvetnato rozviedli o využívanie a v našom prístupe na využívanie. Ale pán minister povedal, vypustili ste džina z fľaše a nevedeli ste ho dostať naspäť, čo je úplne, úplne o niečom inom. Pán poslanec, ja si myslím, že to nie je dôstojné. Vy ste predsa odborník v zdravotníctve, čiže máte na to, aby ste odborne argumentovali a myslím, že takéto podfuky a takéto deformácie sú absolútne nedôstojné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení tiež oslovili pána ministra. Ja len chcem dodať, že počas vystúpenia pána ministra na dnešnej schôdzi, tu klub HZDS nesedel, takže nemohla ho ani pani poslankyňa Tóthová dnes počúvať.

    Ale chcem sa dotknúť takejto jednej veci, priamo pána ministra. Včera večer v relácii v Téme dňa na TA3 začal svoj úvod, že: „teda nepreceňujem situáciu, všetko nechávam na poslaneckých kluboch, aby sa dohodli a potom sa uvidí“. Povedala som len toľko, že ma to prekvapuje taká veľmi nadľahčená atmosféra v štúdiu od pána ministra, pretože tá situácia je oveľa vážnejšia v poslaneckých kluboch. A trochu sa čudujem aj mojej predrečníčke, že sa nepostavila zásadne za pomerne dobrý návrh pána poslanca Urbániho, ktorý by bol hodný hlasovania a myslím si, že by vracal veci do systému a vracal peniaze do systému a myslím si, že teraz tá reakcia bola nie veľmi dobrá.

    A ešte možno jedna krátka poznámka, mám chvíľu čas. Pán minister, veľmi smutne sedíte v tej lavici a smutno mi je spolu s vami, pretože si myslím, že vy ako bývalý riaditeľ jednej z poisťovní viete veľmi dobre, že nie je to až také zlé, aký strašný chaos a aký boj proti i za s poisťovňami sa tu začal. Sú problémy, to musíme všetci priznať. Ale myslím si, že ak sa chce, aj vy ste vedeli tú poisťovňu dobre riadiť a myslím, že to bol váš vstup aj na ministerskú stoličku, ale dnes ako keby ste ich vôbec nepočúvali. A keď sa vrátim k obdobiu augusta minulého roku, je mi trošku...

  • Vystúpenie bolo automaticky prerušené časomierou.

  • Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru pre zdravotníctvo, no odpusťte mi, obvykle by asi nemalo zmysel reagovať na vyše vystúpenie, pretože zmyslom rozpravy, ktorá sa otvorila, bolo komentovať pozmeňujúci návrh pána Bobríka, ktorý skutočne mohol ísť cez tretie čítanie a možno cez legislatívnu zmenu. Ale aby sme sa vyhli akýmkoľvek nezmyselným atakom, tak sme išli korektne do druhého čítania, vrátili sme otvorením rozpravy s tým, že sa môžete vyjadriť. Na základe toho ste predviedli opäť spanilú jazdu, ktorá je ťažko pochopiteľná.

    Pán predseda výboru, včera sa úplne jasne dokázalo, že ste opäť zavádzali verejnosť. V európskych krajinách, vyspelých, neexistuje situácia, kde by bolo povinné zdravotné poistenie a kde by bolo možné, aby tam v tom systéme existovali ziskové súkromné zdravotné poisťovne. Preukázateľne, dnes mám overené ďalšie informácie. To, čo ste tu rozprávali, je buď neznalosť alebo úmyselné zavádzanie. Vaše vyjadrenia toho typu, že Smer nevie riadiť zdravotníctvo – a neviem kto – to znamená, logicky z toho vyplýva, že vy ho viete. Vy ste ukazovali, ako viete riadiť zdravotníctvo. Veď tak dopadli aj výsledky volieb.

    Pán predseda, viem, že ste ukazovali aj v Košiciach v rôznych privatizačných aférach, ktoré vás sprevádzali, to, ako vy viete spravovať zdravotníctvo. Poprosím, ja naozaj nevidím zmysel v takýchto diskusiách tohto typu a skúste naozaj využívať odbornosť. Ja rešpektujem aj pravicové videnie. K problému zdravotníctva sme pripravení korektne diskutovať a tieto nezmyselné kortešačky, s ktorými vystupujete a čisté ideologizmy, s tým sa diskutovať nedá. Je to škoda.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Novotný, ja nevidím nič iné v tom vašom vystúpení, len obhajobu zisku, ktoré majú zdravotné poisťovne. To je všetko. To je, samozrejme, ten rozdiel, ktorý je medzi nami a vami, že jednoducho zisk, ktorý sa bude používať na všetko možné, aby sa nepoužíval, aby sa to používalo len naozaj na to, čo je, teda na zdravie ľudí a týchto občanov tejto republiky. Nič iné v tom nie je.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. X-krát tu zaznieva stále slovo zisk. Ja sa chcem spýtať. Ako môže zdravotná poisťovňa a z čoho vlastne vytvárať zisk, keď si to zoberieme? Ona má zákonom štátom dané 4 %. Pokiaľ schválime nový zákon, bude 3,5 %, ktoré môže použiť na svoju nákladovú časť, na svoju potrebu. Ostatných 96 % sú peniaze poistencov, ktorí ich do tohto vložili. Vložili ich s tým úmyslom, aby boli použité na zdravotnú starostlivosť, či je to nákup strojov alebo výkony zdravotných lekárov a podobne. Čiže v žiadnom prípade nemôžeme rozprávať o týchto peniazoch ako o peniazoch, ktoré tvoria zisk. To by bolo troška scestné, pomýlené, pretože zdravotné poisťovne nie sú výrobné fabriky, nie sú obchodné fabriky, nepodnikajú na burze, na kapitálových trhoch, takže neviem, čo tu stále spomíname zisk. Sú to peniaze poistencov, možnože je to zle účtovne ošetrené, aby tieto peniaze mohli prejsť do ďalšieho obdobia, pretože sú stále určené na zdravotné potreby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som, pán kolega, nadviazal na vaše vystúpenie a pripomenul aj to, čo už síce možno zaznelo, ale chcem to zdôrazniť, že to, čo sa dnes pred hlasovaním udialo v slovenskom parlamente, je však len veľmi slabá politická fraška, ktorá však padá úplne na hlavu vás, pán minister, a na váš spôsob riadenia ministerstva zdravotníctva, na váš spôsob práce ako-takej a na vaše veľké ideové a názorové zmeny, ktoré ste prežili za posledné roky. Tá kľúčová správa ale pre ľudí na Slovensku z rokovania dnešného parlamentu je však, žiaľ, o tom, že zdravotníctvo a peniaze z verejného zdravotného poistenia sa, žiaľ, vaším pričinením, pán minister, stali válovom pre politické strany Smer, HZDS a SNS. Toto ste, ako som povedal, dopustili vy a pomerne, podľa môjho názoru slabošsky a, žiaľ, aj ticho a nemo sa prizeráte na to, ako sa Slota, Mečiar a Fico pretláčajú pri tomto válove. Pri válove peňazí z verejného zdravotného poistenia, ktoré v tejto chvíli, pán minister, ani neviete ako a kde skončia.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Na pohľad možno jednoduchá, ale krátka novela, ale za touto novelou sa skrýva strašne veľa. A nejde tu o žiaden zisk alebo nejaký kladný hospodársky výsledok tej alebo onej zdravotnej poisťovne. Ak si pozriete, čo táto novela, k čomu smeruje, tak smeruje k tomu, že 90 mld. korún cez zdravotné poistenie bude mať v moci jedna štátna zdravotná poisťovňa pod taktovkou Smeru. Verejnú minimálnu sieť, štátne nemocnice bude mať pod taktovkou politická strana Smer. A ak tu dnes vedie urputný boj medzi sebou vládna koalícia Smer s HZDS a Smer so SNS, tak je to presne o tomto. 90 mld. zdravotných peňazí Smer, všetky štátne nemocnice, kde pôjdu tieto peniaze, teda väčšina týchto peňazí Smer. Preto medzi sebou bojujete.

  • Reakcia – pán predseda výboru Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani profesorka Tóthová, budem sa snažiť vždy odborne argumentovať a odborne vystupovať. Vystúpil som v druhom čítaní dvakrát a myslím si, že som sa snažil byť maximálne odborný. V tom druhom vystúpení som si dokonca aj pripravil nejakú prezentáciu, pretože naozaj mám záujem, aby sa o takej vážnej téme, ako je smerovanie slovenského zdravotníctva, rozprávalo aj v pléne Národnej rady odborne. Problém je ale, že nemám veľmi s kým odborne diskutovať v tomto pléne. Totižto pán minister do odbornej diskusie nejde. Pán minister vystúpi na konci v záverečnom slove, keď naňho nemožno reagovať a pustí tu nehorázne tvrdenia, plné arogancie moci. Obviňuje tu opozičných poslancov. Viete, pani profesorka, existuje také slovenské porekadlo, že na hrubé vrece, hrubá záplata. Dovoľte mi, aby som teda pri takto vedenej diskusii zo strany vlády, pána ministra, vládnych koaličných poslancov používal náležité prostriedky, ktoré sa k tejto diskusii hodia. A myslím si, že som náležité prostriedky použil. Neprešiel som cez hranice slušnosti, ani som nikoho neobviňoval z nehoráznosti, ako to robil včera pán minister.

    Čo sa týka pána podpredsedu Číža, som rád, že má stále väčší a väčší záujem o zdravotníctvo a veľmi rád s ním budem odborne diskutovať, ale tiež by som bol rád, keby, keď už chceme byť takí exaktní, počúval to, čo som včera povedal, že kde sú obchodné spoločnosti a kde nie sú a moju záverečnú otázku, či si vie predstaviť, aby sme obchodnej spoločnosti zakázali zisk. Pán podpredseda Číž sa ukazuje ako polyhistor, som rád, že aspoň on, keď už nie pán minister zdravotníctva, sa pustil ako-tak do odbornej diskusie na túto tému.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte pán poslanec Hrušovský – procedurálny návrh?

  • Pán predseda, aj keď nerád, ale predsa musím znovu upozorniť na nedodržanie rokovacieho poriadku. Už som upozornil pri tom, keď pán minister vystúpil, že nie v súlade s rokovacím poriadkom mohol otvoriť rozpravu preto, lebo vy ste neuviedli, ktorý bod programu ideme prerokúvať. Dobre. Strpeli sme to, ale ak už ste súhlasili s tým, že ste rozpravu znovu otvorili, tak § 27 jasne v rokovacom poriadku hovorí, ako sa do rozpravy poslanci prihlasujú. Najskôr ste mali umožniť prihlásiť sa do rozpravy poslancom písomne, tak ako sme to robili v minulom volebnom období. Po skončení písomne prihlásených poslancov, ktorí vystúpia v rozprave, umožniť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vlastne ste oklieštili...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, začiatok popoludňajšieho rokovania je vyhradený na

    hodinu otázok,

    ktorú týmto otváram. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ktorých chcem týmto aj súčasne požiadať o účasť na nasledujúcich bodoch rokovania, ktorými sú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 47 otázok predsedovi vlády a členom vlády 58 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Upozorňujem poslancov, že na otázky tých poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

    Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Pán predseda vlády, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný bude podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Ďalej je neprítomný minister zahraničných vecí pán Kubiš, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Neprítomný je minister obrany pán Kašický, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Neprítomný je minister pôdohospodárstva pán Jureňa, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák. Minister výstavby a regionálneho rozvoja pán Janušek, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho zastupuje minister hospodárstva pán Jahnátek.

    Som pripravený, pani podpredsedníčka, odpovedať na otázky.

  • Ďakujem. Prosím vás, pán predseda vlády, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Mariana Záhumenského a otázka znie: „Vážený pán predseda vlády, mohli by ste nás, prosím, oboznámiť s výsledkom preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s.?“

    Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na položenú otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky si po svojom vzniku v júli roku 2006 dala jasný záväzok nepísať žiadne čierne knihy a venovať všetku energiu plneniu vlastného programového vyhlásenia.

    Vláda Slovenskej republiky za posledných 15 mesiacov aktívne nevyhľadávala žiadne kauzy z obdobia rokov 1998 až 2006 a vychádza zo základného predpokladu, že orgány činné v trestnom konaní budú konať ex offo, teda z úradnej povinnosti, ak zistia skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Ak by sa vláda správala opačne vzhľadom na počet škandálov a podozrení typických pre dve predchádzajúce volebné obdobia, nerobila by nič iné, len vykonávala kontroly a ich výsledky predkladala na príslušné miesta.

    Dá sa pripustiť, že prvú výnimku z tohto pravidla urobila vláda Slovenskej republiky včera, keď sa na svojom rokovaní začala zaoberať mimoriadne zaujímavým a rozsiahlym čítaním pod názvom Správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, a. s. za celé obdobie jej existencie, teda roky 2003 – 2006. Nejde však o žiadnu čiernu knihu, ale dôslednú analýzu, čo sa to vlastne dialo v štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ v uvedených rokoch a ako bolo naložené s disponibilnými zdrojmi tejto akciovej spoločnosti v celkovom objeme 20 mld. 134 mil. Sk, v štátnej akciovej spoločnosti zriadenej v júni 2003 a určenej realizovať projekt oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní.

    Vážené dámy a páni, vždy som uznával sväté právo opozície nastavovať vláde zrkadlo a kontrolovať jej činnosť. Realizácia práva opozície bezhlavo kritizovať a pranierovať musí mať však aj svoj morálny základ. Dúfam, že je dostatočne jasné, prečo mnohí súčasní predstavitelia vládnej koalície, vrátane mňa, vôbec nereagujú na kritiku niektorých predstaviteľov súčasnej opozície. Ak si niekto prečíta Správu o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ, nemôže nijako inak, len mlčaním obísť vystúpenia ľudí, ktorí by za to, čo sa dialo vo Veriteľovi, mali sedieť niekde inde, len nie v opozičných laviciach.

    Odpoveď na položenú otázku a svedectvo faktov poukazujú na gazdovanie s peniazmi náš všetkých predchádzajúcou vládou, terajšou opozíciou, a to v nebývalom rozsahu. Je zarážajúce, že 20 mld. disponibilných zdrojov pretieklo za necelé tri roky existencie spoločnosti cez 13 účtov používaných spoločnosťou Veriteľ. Finančné prostriedky boli aj niekoľkokrát denne prevádzané medzi jednotlivými účtami spoločnosti, čím sa peňažné toky stali absolútne neprehľadné. Na takýto systém netransparentnosti pri nakladaní s 13 účtami v bankových operáciách by mohla byť hrdá aj firma z podsvetia alebo iného kriminálneho prostredia.

    Vážené dámy, vážení páni, opakujem 13 účtov za účelom zahmlievania pohybu prostriedkov z verejných zdrojov. Pritom v dochovanej evidencii úplne chýba napríklad výpis z jedného účtu za roky 2004 a 2005, už ani nehovoriac o nezabezpečení základných povinností obchodnej spoločnosti vyžadovaných zákonom v podobe účtovníctva, výkazníctva a ďalších náležitostí. Nie je nehoráznosť, že spoločnosť, ktorá dostane 20 mld. Sk, sa správa horšie ako nejaká garážová firma?

    Spoločnosť Veriteľ, a. s. neposkytovala pravidelne mesačne písomné informácie Ministerstvu financií Slovenskej republiky o poskytnutých finančných prostriedkoch, nebolo preukázané ich použitie, vecné plnenie účelu a realizácia formou finančných výkazov tak, ako bolo zmluvne dohodnuté. Doklady postúpené Veriteľom na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za záväzky Perspektívy voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú neúplné a nie sú potvrdené konkurzným správcom. V procese poskytovania verejných zdrojov formou návratných finančných výpomocí a dotácií dochádzalo k mnohonásobným zmenám ich účelového použitia, čím sa použitie týchto štátnych finančných aktív postupne stalo absolútne neprehľadné.

    Dokonca aj organizácia INEKO, skôr naklonená ako oponujúca vtedajšej vláde, už v roku 2003 uviedla v hodnotení ekonomických a sociálnych opatrení v oblasti oddlžovania zdravotníckych zariadení nasledovný komentár hodnotiacej komisie: „Kritika sa ozvala najmä v súvislosti s nízkou transparentnosťou pri vzniku štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ a chaotickou mediálnou komunikáciou ministerstiev zdravotníctva a financií. Na verejnosť sa dostalo pomerne málo informácií o reálnej činnosti Veriteľa a nákladoch na oddlžovanie. Podľa odborníkov je nevyhnutné, aby tento proces, ak chce byť úspešný, bol pod veľkou a neustálou kontrolou verejnosti, médií a mimovládnych organizácií. Treba zverejniť všetky informácie, aby sa predišlo podozreniam a netransparentnosti.“ Samozrejme, nič takéto sa nestalo.

    Keďže kapitalizácia pohľadávok z návratných finančných výpomocí vo výške 2,2 mld. a 2,88 mld. Sk v čase schválenia vládou Slovenskej republiky nebola v súlade s platnou legislatívou, vy, páni z opozície, ste si pomohli účelovou zmenou zákona a pomenili ste vloženie týchto pohľadávok do základného imania spoločnosti Veriteľ až po nadobudnutí účinnosti zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a novely zákona o správe majetku štátu, v ktorých boli ustanovenia príslušných paragrafov prispôsobené požiadavkám projektu oddlženia.

    V procese oddlžovania dochádzalo k duplicitnému uhrádzaniu faktúr, ktoré boli jednotlivými veriteľmi uplatňované u Veriteľa a následne opakovane uhradené zdravotníckymi zariadeniami. Veriteľ uplatňoval nerovnaké podmienky pri oddlžovaní subjektov tým, že niektorým uhrádzal iba istinu a iným aj príslušenstvo. Mohol by som pokračovať naozaj vo výpočte obrovského množstva prešľapov a porušení platných zákonov a rôznych nezrovnalostí v hospodárení spoločnosti, v rôznych dodávateľských faktúrach, v účtovníctve a v účtovných výkazoch, či pri archivácii dokumentácie spoločnosti. Z celkovej sumy viac ako 20 mld. korún sa však niekto poriadne nabalil. Mnohí. V správe nie je o nich veľa zmienky. Sú tu ale údaje o tých, ktorí mali funkčne toto oddlženie zabezpečiť. Nezabezpečili. Namiesto toho zabezpečili samých seba a to veľmi dobre.

    Posúďte niekoľko údajov o vysoko nadštandardnom odmeňovaní členov napríklad predstavenstva v tejto spoločnosti, ktorá nebola podnikateľským subjektom, to podčiarkujem, ale bola to spoločnosť, ktorá mala oddlžovať zdravotníctvo a mala k dispozícii viac ako 20 mld. korún. V celej spoločnosti pracovalo počas obdobia troch rokov 46 ľudí, len 46. Ich hrubé mzdy za celé obdobie činnosti však dosiahli výšku 56 mil. Sk, z toho odmeny vo výške boli viac ako 30 mil. Sk.

    Predstavenstvo spoločnosti tvorili počas celého obdobia len traja ľudia, traja zamestnanci. A teraz dobre počúvajte. Priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva spoločnosti Veriteľ za necelé tri roky bola 7 mil. 223 760 Sk. Priemerná hrubá mzda krásne stúpla, ako sa blížilo obdobie, keď už išlo k likvidácii tejto spoločnosti. Napríklad v mesiaci v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda na jedného člena predstavenstva 141 000 korún a priemerná hrubá mzda v roku 2006 v mesiaci, keď už Veriteľ skončil, bola 875 370 priemerná mesačná mzda. Priemerná odmena napríklad za jeden mesiac v roku 2006 bola 622 000, čiže okrem hrubej mzdy ešte bola odmena 622.

    Mohol by som pokračovať v ďalších číslach, ale myslím si, že je evidentné, o čom teraz hovorím. Je zbytočné uvádzať, vážené dámy a páni, nič nehovoriace mená takto vynikajúco odmenených členov predstavenstva, ktorí sú nakoniec na webovej stránke Obchodného registra. Týchto členov predstavenstva, ktorí napriek tomu, že ich mená málo, resp. nič nehovoria o ich manažérskych skúsenostiach, však dostali od predchádzajúcej vlády k dispozícii na rozdanie 20 mld. Sk. Dozerať na hospodárenie s týmito peniazmi ale mali ľudia z Dozornej rady Veriteľa. A títo ľudia už boli podstatne známejšie osoby. Tu sú aspoň tí najznámejší, dovoľte, aby som niektoré mená verejne pomenoval. Pán Podstránsky, štátny tajomník ministerstva financií, pani Červenáková, vedúca služobného úradu na ministerstve financií, jedna, môžem povedať, z najbližších spolupracovníkov bývalého ministra financií. Pán Pažitný, blízky ministrovi Zajacovi a v skvelej zostave nechýbal ako obyčajne pán advokát Valko. No kde ten nakoniec nebol? Však prakticky vo všetkých spoločnostiach sa ukázal a keby sme sa dnes pozreli na mnohé veci z minulosti, asi by sme sa veľmi dobre zabávali.

    Záverom spomeniem ešte niekoľko pozoruhodných skutočností, ktoré súvisia s ukončením činnosti spoločnosti Veriteľ likvidáciou. Počúvajte tie dátumy: spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 1. februára 2006, likvidácia ukončená 15. júna 2006, aký zaujímavý dátum, a z Obchodného registra bola vymazaná 8. júla 2006. Medzitým sa postrácala kopa papierov, dokladov, uviedol som, že neexistujú záznamy z vedenia účtov.

    Na základe skutočností uvedených v citovanej správe boli dňa 18. augusta 2007 zaslané na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, poškodzovania Veriteľa a zvýhodňovania Veriteľa a marenia konkurzného konania. Budú podniknuté aj ďalšie kroky, pretože nie je možné, ak sa niekto zaoberá otázkou nakladania so štátnymi prostriedkami, aby sa takto hazardovalo s 20 mld. korún, ktoré sa síce použili, ale nikomu vôbec nepomohli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pán poslanec Záhumenský, chcete položiť doplňujúcu otázku? Môžete v rozsahu 2 minút.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa pekne poďakovať, pán predseda vlády, že ste nám ozrejmili v tejto správe vlastne, ako spoločnosť Veriteľ nakladala s verejnými zdrojmi. Zo správy hospodárenia spoločnosti jasne vidieť, ako súčasná opozícia nakladala s verejnými zdrojmi v zdravotníctve. Myslím si, že by bolo dobré, keby sa verejnosť o šafárení súčasnej opozície dozvedela, aby si mohla vlastne urobiť obraz, o čo aj pri predkladaní zdravotníckych zákonov a presadzovaní aj zisku v zdravotnom poistení opozícii ide.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, odpovedajte, pán predseda vlády.

  • Neviem, či považujem teraz za potrebné pokračovať v tejto diskusii, myslím si, že stanovisko pána poslanca je aj moja odpoveď. Bola dostatočne vyčerpávajúca, iba ak by trval na tom sám pán poslanec, ale myslím si, že podstatné veci boli povedané.

  • Ďakujem. Ďalšiu otázku položil predsedovi vlády pán poslanec Viliam Novotný a otázka znie: „Pán predseda vlády, odmietate zverejniť podrobnosti o nadobudnutí bytu na Pažítkovej ulici v Bratislave, ktorý ste údajne obstarali so svojím bratom. Odmietate povedať tieto podrobnosti preto, lebo ste tento byt získali ako úplatok alebo províziu od firmy IKORES (sponzora SMER-u) za to, že táto firma dostane v budúcnosti lukratívne štátne zákazky tak, ako to bolo napríklad nedávno v prípade vojenského archívu Trnava, kde zákazku za 1 mld. Sk získala táto firma od ministerstva obrany bez verejnej súťaže?“

    Nech sa páči, pán predseda vlády, odpovedajte.

  • Ďakujem. Dúfam, že budem mať dosť času.

    Pán poslanec, vaša otázka obsahuje vážne obvinenia, ale ako odpoveď zopakujem na ňu to, čo som už veľakrát verejne aj povedal.

    Po prvé nie som vlastníkom žiadneho bytu na uvedenej ulici. Od roku 1990 bývam na Dlhých dieloch v Bratislave v 3-izbovom byte so svojou rodinou. Tento byt, pôvodne družstevný, som si odkúpil do vlastníctva. Že tam naozaj bývam každý deň, určite potvrdia bulvárni novinári, ktorí majú pred mojím činžiakom prechodné bydlisko a prakticky každé druhé ráno ma vyprevádzajú, keď veziem na svojom súkromnom aute syna do školy.

    Po druhé byt, na ktorý sa pýtate, je 2-izbový byt, podčiarkujem, 2-izbový byt, a neviem, prečo púta toľko pozornosti, a jeho vlastníčkou je moja vlastná mama. Pozrite sa, ja neviem, ako to chodí medzi vami pravičiarmi, ale my ľavičiari sme tak zvyknutí pomáhať svojim rodičom a vracať im to, čo pre nás urobili, keď sme boli ešte deti.

  • Už som verejne niekoľkokrát povedal, že som spoločne s bratom, opakujem to ešte raz, s bratom a s mojou mamou dali dohromady finančné prostriedky a tento 2-izbový byt sme v Bratislave kúpili, pretože zostala sama v Topoľčanoch. Ak chcete poznať moju genézu, môj brat nie je v Topoľčanoch, ani moja sestra už nie je v Topoľčanoch, býva tam sama v činžiaku. Ale veď nakoniec to dobre poznáme, ako to chodí s našimi rodičmi, veľmi ťažko je presvedčiť ju, aby natrvalo prišla sem, do Bratislavy a bola tu s nami.

    Po tretie, a to je asi najpodstatnejšie, moja mama si kúpila byt pred niekoľkými rokmi, keď som bol v hlbokej opozícii. Prosím vás, aký ja som mohol mať prospech z firmy, ktorá mala zákazky vo vašich rezortoch? Však firma IKORES mala obrovské zákazky v rezorte dopravy a obrovské zákazky mala ešte aj v rezorte obrany. Tak potom vlastne vy ste mi ten byt darovali. Ako keby bol od vás. Trošku logiky, prosím vás, do tých vašich otázok.

    Ďakujem pekne.

  • Prepáčte, pán predseda vlády, ale vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády.

    Preto budeme ďalej pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Kláry Sárközy na ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: „Pán minister, aplikácia nového Zákonníka práce spôsobuje podľa vás problémy v zdravotníctve?“

    Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povinnosťou Slovenskej republiky bolo zosúladiť pracovné právo s platnou európskou súdnou judikatúrou. Išlo o rozsudky ES vo veci Jaeger, Simap – pracovná pohotovosť na pracovisku je považovaná za pracovný čas, rozhodnutie ESD v prípade Vorel – odmeňovanie pracovnej pohotovosti, ako aj s príslušnými európskymi smernicami, Smernica 2003/88 ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, Smernica Rady 93/104 ES o niektorých aspektoch úpravy pracovného času v znení neskorších smerníc.

    Túto úlohu Slovenská republika splnila schválením zákona č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú niektoré zákony, účinnosť od 1. septembra 2007. Povinnosťou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ako aj zdravotníckych zariadení je tento právny stav rešpektovať.

    Na základe uvedenej skutočnosti zdravotnícke zariadenia zavádzajú novelu do praxe najmä tým, že v rámci vlastných možností postupne pristupujú k zmenám a spôsobu organizácie práce. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky neustále komunikuje so zdravotníckymi zariadeniami, zástupcami zamestnávateľov, najmä Asociáciou fakultných nemocníc, Asociáciou nemocníc Slovenska, zástupcami odborov, Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb, Lekárskym odborovým združením, Lekárskou komorou s cieľom spoločne hľadať cesty a možnosti, ako sa v praxi vysporiadať so zmenami, ktoré priniesla novela Zákonníka práce. Keďže novela Zákonníka práce je účinná ešte len jeden ucelený mesiac, je obtiažne za také krátke obdobie kvantifikovať a analyzovať dopady v rezorte. Opatrenia, ktoré boli prijaté v našom rezorte, čas ukáže, či boli dostatočné, alebo nie. Problém totižto nie je len problémom Slovenskej republiky, ale prekračuje hranice Slovenskej republiky. Za možné riešenie považujeme obnovenie rokovaní o úprave a zmene Smernice o pracovnom čase, s ktorej uplatňovaním majú problémy viaceré členské štáty.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, máte možnosť položiť v rozsahu 2 minút doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. My sme pri prerokúvaní tejto novely Zákonníka práce upozorňovali na tieto problémy a hlavne tie problémy, ktoré nastanú v zdravotníctve. Myslím si, že Slovenská republika nemala byť pápežskejšia, ako bolo potrebné, pretože bolo prechodné obdobie, ktoré mali všetky členské štáty k dispozícii. Slovenská republika chcela byť prvá medzi týmito štátmi.

    Viete veľmi dobre, pán minister, vám to nemusím zdôrazňovať a nejako v tomto zmysle ste sa vyjadrili aj včera, zo Slovenska odišlo minimálne 1 200 lekárov do Čiech, nevieme presný počet, koľko ich robí v Írsku, v Anglicku, v Nemecku a v ostatných krajinách západnej Európy. Výučba lekára trvá 6 rokov, atestácia 3 roky, takže takmer 10 rokov je potrebných na to, aby sa tento počet naplnil. My sme už tu mali také „hlášky“, že keď nebudeme mať vlastných lekárov, však prídu sem Rumuni alebo Ukrajinci. Lenže pokiaľ na Slovensku je plat lekárov a zdravotníckych pracovníkov taký, aký je, tak myslím si, že tí Ukrajinci a Rumuni neprídu na Slovensko, ale pôjdu takisto do Írska, do Nórska, do ostatných západných krajín. Takže tento problém tu je.

    Vy ste sa už vyjadrili aj pre médiá, že budete to vedieť analyzovať len niekedy v novembri, ale fakultné nemocnice ani nie, pretože tam prijali teraz veľký počet lekárov – absolventov, ale malé, vidiecke nemocnice zápasia s nedostatkom lekárov. Takže je to situácia, do ktorej sa dostalo Slovensko a slovenské zdravotníctvo vďaka Zákonníku práce, ktorý nebolo treba prijímať 1. septembrom 2007. Myslím si, že v tomto sa zhodneme.

    Ďakujem pekne.

  • Neviem, či bola vlastne položená nejaká otázka, ale, samozrejme, môžem reagovať na to. Osobne si myslím, že to, že Zákonník práce bude prijatý aj s touto zmenou, sme vedeli a vedeli sme to oveľa skôr ako pred vlastným rokovaním o Zákonníku práce. O tom, že príprava kvalitného lekára trvá aj 10 rokov, sme vedeli takisto nie v roku 2007, ani v roku 2006, ale vieme to už podstatne dlhšie. Čiže, nechcem sa, samozrejme, obracať na predchádzajúcu vládu, ale už sa malo s tým počítať, tak by som povedal. To je prvý moment.

    Druhý moment, ja hovorím stále, migrácia lekárov za lepšími pracovnými podmienkami, za lepšími platmi je nielen záležitosťou Slovenska, ale záležitosťou celej Európy. Tak ako odchádzajú lekári zo Slovenska možno do Čiech – a musím poznamenať, že v poslednom čase sa z Čiech vracajú na Slovensko –, takisto odchádzajú lekári z Čiech do Nemecka, z Rakúska do Nemecka, z Nemecka do Švédska a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže, v tomto nie sme vôbec nejako výnimoční. Je pochopiteľné, že pokiaľ je krajina ekonomicky silnejšia, má lepšie možnosti zaplatiť lekárov, vytvorí im lepšie pracovné podmienky, myslím si, že je to úplne normálna vec, že ľudia, ktorí chcú odísť, proste odídu. Áno? Takže ja by som to vôbec ani nepodceňoval, ani nepreceňoval. Spravíme analýzu, spravíme ju v novembri, keď budeme skutočne reálne vedieť posúdiť, čo to prinieslo.

    Na druhej strane musím povedať, že v podstate doteraz sme tu rokovali veľmi dlho o zdravotných poisťovniach, o zisku. Vytvárame predpoklady aj týmto, aby mohli ísť vyššie platy v zdravotníckych zariadeniach, aby nám neodchádzali peniaze mimo systému, ale aby išli tam, kde patria, aby sa vytvárali predpoklady na to, že lekári môžu byť lepšie ohodnocovaní a vôbec nie je pravda to, čo sa tu aj niekoľkokrát spomínalo, že vlastne tie peniaze sa tam nedostanú, že si to nevedia technicky predstaviť a tak ďalej. Ja si to skutočne viem technicky predstaviť, že pokiaľ nejaký prebytok je, tak sa dá spraviť lepšie zmluva so zdravotníckym zariadením, dá sa spraviť veľmi rýchlo a spokojne sa to dá premietnuť do platov zdravotníckych pracovníkov.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bačík a položil ju podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda vlády, aká je v súčasnosti situácia slovenskej menšiny v Maďarsku?“

    Za neprítomného pána podpredsedu vlády Čaploviča bude odpovedať pán minister Maďarič.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi sprostredkovať vám odpoveď pána podpredsedu vlády. V odpovedi na vašu otázku chcem uviesť, že situáciou slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku sa pravidelne na svojich každoročných zasadaniach komplexne zaoberá zmiešaná Slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín, ktorá zasadá striedavo v Bratislave a Budapešti. Detailne mapuje všetky oblasti života slovenskej menšiny na území Maďarska a na jednotlivé problémy komponuje riešenia, a to aj za pomoci zástupcov slovenskej menšiny, členov komisie.

    Ostatné zasadnutie sa uskutočnilo v Budapešti 18. septembra 2007 a výsledné závery obsahujú mnohé úlohy týkajúce sa vykonateľnosti ako oboma stranami, tak aj jednotlivo. Z týchto najnovších úloh, nasmerovaných na maďarskú stranu, môžem napríklad uviesť legislatívne riešenie zastúpenia slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarskej republiky, nájdenie zdrojov na dofinancovanie plánu rozšírenia a rekonštrukcie budovy slovenského gymnázia, základnej školy a internátu v Békešskej Čabe, preskúmanie možnosti vydávania časopisov pre slovenskú menšinu a k tomu potrebné finančné zabezpečenie, ako aj hľadanie systémového riešenia pre pravidelnú podporu slovenského týždenníka Ľudové noviny. Podporenie rozšírenia a zlepšenia obsahovej stránky výučby slovenského jazyka a výučby v slovenskom jazyku vrátane všeobecnovzdelávacích predmetov. Presadzovanie v maďarskej rade pre rozhlasové a televízne vysielanie vhodnejších vysielacích termínov slovenských národnostných relácií a ich repríz vo verejnoprávnej maďarskej televízii, vytváranie náležitých podmienok tvorby a vysielania slovenských národnostných relácií vo verejnoprávnom maďarskom rozhlase, ako aj ich celoplošného príjmu s osobitným zreteľom na územie obývané slovenskou národnostnou menšinou.

    Zo slovenskej strany sa robia patričné podporné kroky finančného charakteru voči slovenskej národnostnej menšine v Maďarsku, a to prostredníctvom grantových projektov podávaných Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak ako to robia aj subjekty slovenských menšín a komunít v ostatnom svete. Okrem toho sa udelila vládna podpora 1 mil. Sk spomínanému slovenskému periodiku Ľudové noviny a 3 mil. Sk Združeniu Slovákov v Maďarsku na podporu vzdelávania.

    Ako podpredseda vlády s gesčnou pôsobnosťou na oblasť príbuzenských menšín tak isto veľmi často navštevujem aj Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe, Sarvaši, v Slovenskom Komlóši a podobne, čo mienim, prirodzene, robiť aj naďalej.

    Situácia podľa vyjadrení predstaviteľov celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku nie je jednoduchá. Mnohé veci sa v uplynulých rokoch zanedbali, ale táto vláda i ja osobne chceme urobiť maximum na zlepšenie podmienok života Slovákov na území Maďarska.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Bačík, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Táto moja otázka, ktorá bola položená v tomto smere, sa týkala len tej časti, či národnostná menšina Slovákov žijúcich v Maďarsku má aspoň taký štandard výhod a slobôd, ktoré má maďarská menšina na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Odpovedajte, pán minister. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja budem aj túto vašu poznámku tlmočiť pánovi podpredsedovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Košútová. Je pani poslankyňa prítomná? Nie je.

    Čiže, budeme odpovedať na ďalšiu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sárközy pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, nezamestnanosť na Slovensku síce klesá, ale naďalej pretrvávajú veľké regionálne rozdiely. Čo vláda za uplynulé obdobie v tejto oblasti urobila?“

    Odpovedajte, pani ministerka, a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že nedávno som vám všetkým odovzdala CD, na ktorom bol k 31. augustu tohto roku vykonaný odpočet plnenia úloh, a to aj za oblasť zamestnanosti. Možno snáď bude lepšie, keď si to dovolím odcitovať ústne, pretože ste sa možno k tomuto CD nedostali, vážená pani poslankyňa. A myslím si, že je veľmi dobré a považujem za veľmi dôležité, že sa sociálnej problematike venuje v poslednom čase toľko pozornosti.

    Musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci svojej pôsobnosti využíva všetky možnosti a nástroje na podporu rastu zamestnanosti a zníženie počtu nezamestnaných. Ministerstvo pripravilo novú stratégiu tvorby pracovných miest. Umiestnenie nezamestnaných na voľné pracovné miesta a udržateľnosť pracovných miest, ktorá je vyjadrená jednak v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti a je zakomponovaná aj v dokumentoch, ako je Národný strategický referenčný rámec na obdobie rokov 2007 – 2013.

    Podpora zamestnanosti bude realizovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v objeme viac ako 22 mld. Sk, teda 667 miliónov euro. V rokoch 2007 – 13 nové programovacie obdobie je nastavené po prvýkrát s možnosťou maximálnych synergických efektov. Uvedené ciele budú dosiahnuté pomocou nástrojov, ako je aktívna politika trhu práce a služby zamestnanosti, ktoré budú zamerané najmä na dlhodobo nezamestnaných. Okrem toho sa bude podporovať aj adaptabilita, teda prispôsobivosť zamestnancov, ako aj podnikov na meniace sa ekonomické podmienky z dôvodu udržania existujúcich pracovných miest a zvýšenia ich kvality.

    Ministerstvo práce prijalo a realizuje opatrenia na zvýšenie úrovne zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti, čo sa prejavilo znížením miery zamestnanosti. Bolo zabezpečené vytváranie partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni na prípravu a realizáciu programov a projektov zameraných na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti, a to najmä znevýhodnených účastníkov trhu práce. Ministerstvo pripravilo v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia nástroje na podporu partnerstiev v rámci prioritnej osi sociálna inklúzia.

    Uvedený operačný program sa v rámci prioritnej osi 2 zaoberá riešením miestnej zamestnanosti prostredníctvom lokálnych partnerstiev aj v spolupráci so splnomocnenkyňou vlády pre rómske otázky.

    Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny priebežne podporuje poskytovateľov služieb zamestnanosti pri realizácii služieb pre zamestnancov ohrozených hromadným prepúšťaním a osoby, ktoré stratili prácu v dôsledku hromadného prepúšťania. Finančne podporuje aj zamestnávateľov, ktorí pri hromadnom prepúšťaní aktívne pomáhajú svojim zamestnancom nájsť si nové zamestnanie. Využívajú sa finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov a finančné prostriedky na financovanie aktívnych opatrení na trhu práce na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti, najmä znevýhodnených účastníkov na trhu práce a príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.

    Ministerstvo zabezpečilo v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny prípravu nástrojov na riešenie aktívnej politiky trhu práce, vrátane prekonávania regionálnych disparít v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    V 2. polroku roku 2006 boli vypracované a postupne realizované komunitné projekty zamerané na vstup a udržanie sa na trhu práce dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie a ich tvrdého jadra. Uplatňované boli špecifické postupy pri príprave na vstup a udržanie sa na trhu práce príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít.

    Ministerstvo spolupracuje s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky na vytvorení národného kvalifikačného rámca a na zabezpečení prepojenia obsahu vzdelávania s potrebami trhu práce. Na základe Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia sa plánuje uplatňovať regionálne projekty na podporu vzniku a fungovania podnikateľských inkubátorov, na prípravu mladých ľudí na začatie podnikania, na poskytovanie poradenstva, na udržanie založenej firmy, na tvorbu a uplatňovanie stratégie jej rozvoja.

    V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ministerstvo práce navrhlo súbor nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré predstavujú rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín do zamestnania. Ide najmä o absolventov škôl, občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti i nezamestnanosti a produktivity práce, najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a to v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o aktívnu politiku podporujúcu predovšetkým pracujúce matky a s poskytovaním príspevku na služby pre rodiny s deťmi najmä počas predškolskej výchovy, a tak prispieť k eliminácii a odstráneniu chudoby kultúrneho strádania detí aj v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti ich rodičov, je prioritnou úlohou v rámci prijatých opatrení aktívnej politiky trhu práce v rámci pripravenej novely zákona o službách zamestnanosti.

    Na podporu zamestnania dlhodobo nezamestnaných sa inovujú existujúce alebo zavádzajú sa nové nasledovné atraktívne opatrenia na trhu práce, a to príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým sa sleduje vzájomné otestovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie u zamestnávateľa formou zapracovania. Ide vlastne o takzvanú prácu na skúšku, ako aj otestovanie si pracovných zručností a vhodnosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľom na vykonanie danej činnosti bezprostredne v pracovnom prostredí a to z dôvodu, že jednou z bariér zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie u zamestnávateľov je práve nedôvera zamestnávateľov v pracovný výkon týchto uchádzačov o zamestnanie, najmä pokiaľ ide o dlhodobo nezamestnaných. Na druhej strane znevýhodnený uchádzač o zamestnanie má možnosť v priebehu zapracovania si ohodnotiť svoje odborné predpoklady a pracovné zručnosti na výkon zamestnania už v konkrétnom pracovnom prostredí.

    Ďalší je príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorými sa sleduje zvýšenie atraktivity nízko platených pracovných miest a zapojenie sa do pracovného procesu najmä nízko kvalifikovaných nezamestnaných osôb, ktorí boli uchádzačmi o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa navrhuje poskytovať zamestnávateľovi a zamestnancovi na úhradu poistného do poistných fondov platených zamestnávateľom aj zamestnancom. Ďalším opatrením je vytvorenie právneho rámca na zakladanie sociálnych podnikov, ktoré riešia tvorbu a udržanie pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v týchto podnikoch a to formou príspevku na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku.

    Tieto sociálne podniky budú orientované na podporu a integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných občanov a zdravotne postihnutých občanov na otvorenom trhu práce a na podporovanie trhu práce a budú novou alternatívou riešenia miestnych rozvojových cieľov a problémov ekonomickej, sociálnej a kultúrnej povahy.

    Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec na taxatívne vymedzené aktivačné práce s cieľom udržania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov odkázaných na dávku v hmotnej núdzi je ďalšou formou pomoci. Ďalším príspevkom je príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Ide o príspevok na vymedzené druhy a činnosti dobrovoľníckej služby a to za účelom získania praktických skúseností pre potreby trhu práce. Prostredníctvom tejto formy aktivačnej činnosti budú môcť uchádzači o zamestnanie získať praktické skúsenosti na vykonávanie kvalifikovaných pracovných činností a poskytovanie kvalifikovanejších služieb, než je to v aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb vykonávaných pre obec.

    Ďalším je príspevok na presťahovanie sa za prácou a príspevok na dopravu do zamestnania, ktorými sa podporuje profesijná a územná mobilita. Zámerom je znovuzavedenie príspevku na presťahovanie za prácou a využiť aj túto formu pracovnej mobility na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a to v nedostatkových regiónoch.

    Súčasne sa na podporu profesijnej a územnej mobility zavádza aj príspevok na dopravu do zamestnania pre zamestnávateľa, ktorý z dôvodu nedostatočného dopravného prepojenia v regióne musí každodenne zabezpečovať dopravu svojich zamestnancov do zamestnania. Uľahčiť využívanie možnosti v rámci aktívnych opatrení na trhu práce sa navrhuje aj poskytovaním administratívnej podpory pri vybavovaní žiadostí o príspevky, a to v záujme spružnenia vybavovania agendy a zníženia administratívnej náročnosti činnosti úradov súvisiacich s poskytovaním príspevkov na aktívne opatrenia na trhu práce podľa ustanovení zákona o službách zamestnanosti a s plnením povinnosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím, pričom okrem ústredia práce a úradov práce sa navrhuje, aby tieto činnosti mohli zabezpečovať aj právnické alebo fyzické osoby, ktoré ústredie alebo úrad práce vyberie formou verejného obstarávania. Nadväzne na navrhnutý legislatívny rámec začíname pripravovať národné projekty na uplatňovanie týchto opatrení tak, aby sa ich prostredníctvom zabezpečilo jednotné uplatňovanie nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce v rámci celej Slovenskej republiky.

    Na využívanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti bol vypracovaný legislatívny rámec v rámci návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý bude predložený na rokovanie vlády. Okrem prispôsobenia platných aktívnych opatrení na trhu práce podmienkam zodpovedajúcim rámcu priorít opatrení a aktivít v novom Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol vypracovaný návrh viacerých nových aktívnych opatrení s podporou systémového riešenia dlhodobej regionálnej a miestnej nezamestnanosti na podporu vstupu a udržania sa na trhu práce starších občanov, mladých občanov so zdravotným postihnutím, nekvalifikovaných osôb pracujúcich v nízko platených zamestnaniach a príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Úplne novým nástrojom je systém podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v už spomenutých sociálnych podnikoch. S uplatňovaním týchto aktívnych opatrení na trhu práce sa počíta so začiatkom roka 2008. Okrem návrhu aktívnych opatrení, ktoré sú súčasťou novely zákona o službách, ministerstvo pripravuje návrhy opatrení a postupov na zvýšenie miery zamestnanosti v súlade s Lisabonskými cieľmi v dokumentoch, ktoré vypracúva nadväzne na úlohy uvedené v kapitole 2 a návrhy projektov a postupov na základe priorít a opatrení Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktoré sú konkretizované v rámci plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a ktoré ste, dámy a páni, dámy poslankyne a páni poslanci, dostali v septembri tohto roku odo mňa.

    Legislatívny rámec na vytváranie partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni na prípravu a realizáciu programov a projektov zameraných na riešenie regionálnej a miestnej nezamestnanosti zase najmä znevýhodnených účastníkov trhu práce, ktorí potrebujú osobitnú pomoc pri získavaní odborných a sociálnych zručností potrebných na získanie zamestnanosti, je navrhnutý a doplnený v rámci novely zákona o službách zamestnanosti.

    Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie a zamestnancov prioritne patriacich do skupín podľa programového vyhlásenia vlády inovatívnym spôsobom zohľadňujúcim zmenu situácie na trhu práce, keď sa začína prejavovať nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, je taktiež obsiahnuté v rámci novely zákona o službách zamestnanosti.

    Osobitne je aj obdobne legislatívny rámec na podporu rozvoja poskytovania služieb zamestnanosti prostredníctvom neštátnych subjektov pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Je navrhnutý v novele zákona a v súčasnom období ministerstvo práce pripravuje návrh Národného projektu na podporu začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce. Zároveň v rámci predmetného návrhu novely zákona o službách sú navrhnuté dva nové nástroje na podporu zamestnávania mladých a na podporu nadobudnutia praktických skúseností výkonom dobrovoľníckej služby aj mladými ľuďmi bez praktických skúseností. Podporovanie zapojenia nízkokvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania sa zabezpečuje v rámci novely návrhu zákona o službách zamestnanosti navrhnutým príspevkom na podporu udržania v zamestnaní uchádzačov o zamestnania, ktorých mzda po prijatí nízko plateného zamestnania dosahuje najviac 50 % z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve.

    Na plnenie úloh v súvislosti s vyžadovaním aktívneho zapojenia sa nezamestnaného do aktivačných prác pri poskytovaní dávok v oblasti pomoci v hmotnej núdzi bol aktualizovaný existujúci aktivačný príspevok na aktivačnú činnosť a vypracované ďalšie dva nástroje podporujúce udržiavanie pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie v rámci návrhu už spomínaného zákona, novely zákona o službách zamestnanosti.

    Legislatívny rámec na vypracovanie a realizáciu národnej sústavy povolaní je navrhnutý v rámci návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Na jej vypracovaní a realizácii sa začína pripravovať už aj národný projekt, ktorý bude financovaný zo zdrojov Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Rast zamestnanosti obyvateľstva v Slovenskej republike je v 1. štvrťroku 2007 podľa medzinárodnej metodiky výberového zisťovania pracovných síl sa piaty štvrťrok po sebe pohyboval nad 3-percentnou úrovňou, pričom v porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa dynamika zmiernila o 0,6 % percentuálneho bodu na 3,1 %. Celkový počet pracujúcich dosiahol v priemere za 1. štvrťrok roku 2007 2 mil. 326 600 osôb. Z nich bolo zamestnaných v zahraničí 175 500 osôb, t. j. 7,5 %, čo v porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 predstavuje nárast počtu pracujúcich zamestnaných v zahraničí takmer o 23,9 %. Nadväzne na rast zamestnanosti sa zvyšovala aj celková miera zamestnanosti osôb vo veku od 15 do 64 rokov, ktorá v 1. štvrťroku roku 2007 dosiahla priemernú úroveň 60,1 %. V porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa zvýšila o 1,8 percentuálneho bodu. Z celkového počtu zamestnaných osôb pracovalo v službách 56 %, v priemysle 29,5 %, v stavebníctve 9,9 %, v pôdohospodárstve a v rybolove 4,2 %. Medziročne sa zvýšil podiel zamestnanosti v priemysle. Ide o 0,6 percentuálneho bodu a v stavebníctve o 0,3 percentuálneho bodu. Klesol v službách o 0,6 % percentuálneho bodu a v poľnohospodárstve a rybolove o 0,2 % percentuálneho bodu.

    Podiel zamestnancov, ktorí vykonávali svoje zamestnanie dočasne, príležitostne a sezónne, sa pohyboval v 1. štvrťroku 2007 na úrovni približne 5 %. Z hľadiska vzdelania išlo predovšetkým o osoby so stredoškolským vzdelaním, z hľadiska dĺžky a trvania práce, dočasnej, príležitostnej a sezónnej, predovšetkým o zamestnania v rozsahu 6 mesiacov až 1 rok. Približne išlo o 38 % z celkového počtu osôb pracujúcich dočasne, príležitostne a sezónne.

    Pokles nezamestnanosti podľa medzinárodnej metodiky výberového zisťovania pracovných síl pokračoval aj v roku 2007 pri prehĺbení jeho tempa. V porovnaní s 1. štvrťrokom roku 2006 sa v 1. štvrťroku roku 2007 počet nezamestnaných znížil o 23,4 % na 303 000 osôb. Miera nezamestnanosti klesla o 3,4 percentuálneho bodu na 11,5 %. Z hľadiska veku najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných tvorili osoby strednej vekovej kategórie. Najvyšší podiel nezamestnaných bol vo veku 35 až 49 rokov, t. j. 34,6 %. Vo vekovej skupine 25 až 34 rokov bolo bez práce 28 % a mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov sa na celkovej nezamestnanosti podieľali 19,4 %.

    Podľa trvania nezamestnanosti prevládala dlhodobá nezamestnanosť, ktorá zahŕňa osoby, ktoré boli bez práce dlhšie ako 1 rok. Podiel dlhodobo nezamestnaných predstavoval 72,5 % z celkovej nezamestnanosti, oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástol o 0,5 percentuálneho bodu. Celkový počet dlhodobo nezamestnaných sa však znížil o 65,4 tisíc osôb na 219 600 osôb. Dlhodobo nezamestnané boli najmä osoby vo vekovej skupine 25 až 34 rokov a osoby s nižším stupňom kvalifikácie.

    Ku koncu 1. štvrťroku roku 2007 Štatistický úrad Slovenskej republiky registroval 365 363 živnostníkov. Ich počet sa medziročne zvýšil o 5 %. Najvyšší počet živnostníkov registrovaných ku koncu 1. štvrťroka 2007 bol v odvetví obchodu, priemyselnej výroby, v stavebníctve, nehnuteľnostiach a v prenájme. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve v Slovenskej republike podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla v 1. štvrťroku 2007 úroveň 18 511 korún. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa zvýšila o 7,1 %. Priemerná mesačná reálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve medziročne vzrástla o 4,2 %. V 1. štvrťroku roku 2006 to bolo o 2,7 %. Jej dynamiku ovplyvnila najmä nižšia úroveň priemernej inflácie.

    Pripomeniem, že všetky tieto čísla vychádzajú zo štatistiky alebo boli použité čísla Štatistického úradu Slovenskej republiky, Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve Slovenskej republiky v 1. štvrťroku 2007, Štatistický úrad Slovenskej republiky výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok roku 2007.

    Pokiaľ ide o oblasť podpory samozamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, je potrebné uviesť, že v rámci implementácie projektov zameraných na podporu vytvárania nových pracovných miest samovzdelávaním, rezort práce, sociálnych vecí a rodiny prispieva na vytváranie nových pracovných miest u mikro a malých zamestnávateľov do 20 zamestnancov formou nenávratných paušálnych príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce zo zdrojov štátneho rozpočtu a Európskeho sociálneho fondu.

    Podpora vytvárania nových pracovných miest u mikro a malých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov, je zabezpečená v Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia prostredníctvom prioritnej osi 1 a prostredníctvom systémového integrovaného projektu s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výzvy prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny formou paušálnych príspevkov v rámci zákona o službách zamestnanosti budú implementované podľa finančných možností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V rámci podpory je sústredená pozornosť na regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti na dlhodobo nezamestnané osoby, najmä znevýhodnené osoby a marginalizované skupiny, s cieľom zvýšenia zamestnanosti a riešenia problémov sociálnej exklúzie a chudoby.

    Okrem priamych príspevkov na mzdy na novovytvorené pracovné miesto a príspevkov na vzdelávanie je podporované poskytovanie poradenstva pri zakladaní vlastnej firmy v príprave a realizácii na úspešné fungovanie firmy. Priaznivejší legislatívny rámec podpory rozvoja samostatnej zárobkovej činnosti je navrhnutý tiež v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá je v legislatívnom procese, a to pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí splnia podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitne pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím.

    Významný v tejto oblasti je združený projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na podporu rozvoja malých a stredných podnikateľov, ktorý bude financovaný v rámci operačného programu v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a operačného programu v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Na zabezpečenie realizácie tohto projektu bola podpísaná medzi obidvomi ministrami, a to teda ministrom hospodárstva a ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny dohoda o spoločnom postupe pri realizácii a financovaní tohto projektu, kde pôjde o súbeh dvoch zdrojov, jednak na podporu investícií prostredníctvom ministerstva hospodárstva a na druhej strane prostredníctvom ministerstva práce práve na vytvorené pracovné miesto, na vzdelávanie zamestnancov a sčasti na mzdy a odvody z miezd. V tejto súvislosti pripomeniem, že zo strany ministerstva hospodárstva podpora na jeden projekt môže byť až vo výške 200 000 eur na nákup investícií, čo určite nie je nezaujímavé.

    Mám pripravenú aj tabuľku, výbor podpory samozamestnania, vytvárania pracovných miest a ďalších aktívnych opatrení na trhu práce, ktorú mám pred sebou, ale myslím si, že to by bolo skutočne veľmi zdĺhavé čítanie, a preto ho radšej odovzdám pani poslankyni osobne.

    Dovolím si ešte spomenúť oblasť pracovných vzťahov, ktorá sa svojím spôsobom nepriamo, ale predsa len sa dotýka zamestnanosti. Myslím si, že zásadným krokom práve v oblasti pracovných vzťahov bola novela Zákonníka práce, ktorú Národná rada schválila v júni 2007. Novela prinavrátila Zákonníku práce jeho pôvodnú filozofiu a významným spôsobom posilnila sociálnu ochranu zamestnancov. Súčasná vláda presadzuje v pracovnom práve vyváženie potreby pružnosti pre zamestnávateľov a zabezpečenie ochrany pre zamestnancov. Rešpektuje požiadavku určitej flexibility pracovnej sily, avšak pri zvýšení ochrany zamestnancov v pracovnom procese s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami zamestnancov a potrebami zamestnávateľov.

  • Hluk v sále.

  • Vláda v roku 2006 podpísala dve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré pre zamestnancov ...

  • Pani poslankyňa, poprosím o vypočutie si odpovede na otázku.

  • Vláda v roku 2006 podpísala dve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme garantujú priaznivejšie pracovné podmienky a podmienky odmeňovania, než to upravujú príslušné zákony. V nadväznosti na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. V súčasnosti sú obidve kolektívne zmluvy vyššieho stupňa na rok 2008 podpísané.

    V záujme posilnenia sociálnych aspektov práce bol v závere roka 2006 a v 1. polroku 2007 prehodnotený aj zákon 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a súvisiacich predpisov, najmä zákon č. 125 o inšpekcii práce. Tieto práce boli vykonané v spolupráci s odbornými zástupcami reprezentatívnych organizácií zamestnávateľov, teda Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenska a Republikovej únie zamestnávateľov i zamestnancov, a to Konfederácie odborových zväzov a Nezávislé kresťanské odbory Slovenska a Nezávislým odborovým združením pôsobiacich v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zákon č. 309/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a tento nadobudol účinnosť od 1. septembra 2007.

    Na zlepšenie výchovy a vzdelávania zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovných podmienok bola pripravená a schválená Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti o projekty výchovy a vzdelávania, o vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti.

    Ministerstvo práce pripravilo aj novelu zákona č. 152/1994 o sociálnom fonde. Vláda súčasne zabezpečila zvýšenie minimálnej mzdy zo 7 600 korún na 8 100 korún, a to s účinnosťou od 1. októbra 2006 a taktiež ministerstvo pripravilo návrh nového zákona o minimálnej mzde, v ktorom sú utvorené podmienky na dojednávanie minimálnej mzdy medzi sociálnymi partnermi v závislosti od ekonomických a sociálnych podmienok. Ak sa sociálni partneri nedohodnú na minimálnej mzde, je navrhnuté, aby sa minimálna mzda zvyšovala na základe indexu rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v predchádzajúcom kalendárnom roku. Návrh nového zákona o minimálnej mzde predpokladá nadobudnutie účinnosti od 1. 1. 2008. Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. októbra, bol už uvedený do života.

    Súčasne pripomínam, že všetky tieto boli dohodnuté so sociálnymi partnermi na obdobie ...

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa, skutočne padlo mi to vhod. Prosím?

  • Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje – a to som vám už predsa prečítala, takže už týmto nebudem pokračovať.

    Ešte by som sa na chvíľu vrátila k číslam a poviem, že tak ako som už hovorila, od začiatku roku pokračoval pokles celkovej nezamestnanosti a tiež klesali regionálne rozdiely v úrovni nezamestnanosti. Za deväť mesiacov roku 2007 je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vyššia ako 10 % v troch krajoch, a to v Banskobystrickom kraji, kde je to 14,8 %, v Košickom kraji 14,1 % a v Prešovskom kraji 12,6 %. Aj keď v niektorých okresoch zaznamenávame ešte vyššiu nezamestnanosť, pretrváva dlhodobejšia tendencia poklesu nezamestnanosti vo všetkých okresoch. Od augusta 2006 každomesačne klesá počet dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Od augusta 2006 do konca septembra 2007 tento pokles predstavuje v absolútnom vyjadrení zníženie dlhodobej nezamestnanosti o 23 400 osôb alebo o 1,6 percentuálneho bodu. Podrobnejšie údaje sú, samozrejme, v priložených tabuľkách, ktoré vám môžem odovzdať, pani poslankyňa.

    Máme záujem v krajoch s vysokou nezamestnanosťou vytvoriť udržateľné pracovné miesta aj za pomoci zahraničných investorov a tomu prispôsobujeme legislatívny rámec a implementačné postupy najmä v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Okrem toho v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v Operačnom programe Zamestnanosť a sociálna inklúzia bol vytvorený systémový a finančný rámec aj na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných uchádzačov v rámci aktívnej politiky. V rámci Operačného programu Zamestnanosť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynegenociovalo s Európskou komisiou aj rámec na realizáciu Národného projektu s celoeurópskou exkluzivitou, ktorý prinesie 5 000 pracovných miest v Nitrianskom kraji. Rámec na realizáciu transnacionálnych projektov na prenos príkladov dobrej praxe v oblasti vytvárania lokálnej zamestnanosti a pracovných miest na lokálnej úrovni v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, najmä pre dlhodobo nezamestnaných, na báze spolupráce s partnermi členských štátov Európskej únie a na podporu rozvoja partnerstiev a na riešenie lokálnej nezamestnanosti.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od začiatku tohto roka pracovalo na vytvorení inovovaného legislatívneho rámca s prioritným zameraním na legislatívny rámec na riešenie dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce. Návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý bude do konca roku predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, obsahuje okrem aktualizovaných existujúcich aktívnych opatrení na trhu práce aj nové príspevkové schémy na podporu zníženia regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a na podporu riešenia dlhodobej nezamestnanosti, najmä nové aktívne opatrenia na trhu práce, na uplatňovanie programového a projektového ...

  • Veľký hluk v sále.

  • Prepáčte, pani ministerka, ale čas určený na hodinu otázok uplynul. Preto končím tento bod programu. Zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

    Chcem upozorniť, že po nej budú nasledovať písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani Sabolová, pani poslankyňa Sabolová, procedurálny návrh.

  • Pani podpredsedníčka, chcela by som vás veľmi poprosiť, už na tejto časti na hodine otázok mali sedieť ministri. Pán predseda vlády ospravedlnil len niekoľkých ministrov. Idú odpovede na interpelácie, interpelácie, bohužiaľ, členovia vlády porušujú rokovací poriadok, lebo by mali sedieť v tejto sále. Žiadam vás, aby ste zabezpečili, aby do tých 5 minút boli v sále.

  • Nebol to síce procedurálny, ale beriem. Áno, upozorníme členov vlády, aby boli prítomní. Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tak vám ďakujem.

    Otváram ďalší bod programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 24. septembra 2007,

    ktoré ste dostali ako tlač 421. Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 421 nachádza.

    Dovoľte otvoriť rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: Monika Gibalová, František Mikloško, Stanislav Kahanec, poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc a poslankyňa Tatiana Rosová

    S procedurálnym návrhom – pani poslankyňa Mária Sabolová, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, tak ako pred chvíľou som žiadala pani podpredsedníčku v zmysle rokovacieho poriadku, žiadam, aby ministri slovenskej vlády, tak ako boli ospravedlnení a ktorí by tu mali sedieť, prišli do rokovacej sály. Je to výsmech rokovania tohto parlamentu a to, čo si už dovoľuje premiér Fico so svojou vládou voči nám, je to povinnosť voči nám.

  • Pani poslankyňa, nie politické stanovisko.

  • Je to povinnosť v zmysle rokovacieho poriadku, tak vás žiadam urobiť nápravu podľa rokovacieho poriadku, pán podpredseda.

  • Dobre, poprosím všetkých členov vlády, ktorí sa tu nachádzajú a ktorí majú byť prítomní na dnešnom rokovaní, aby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach. Zároveň otváram rozpravu a odovzdávam slovo pani Monike Gibalovej.

    Vážení páni poslanci, poprosím o korektnosť. Postupujeme štandardne. V sále sú 5 členovia vlády. Myslím si, že je to korektné. Napriek tomu poprosím všetkých opäť... Nevykrikujeme, páni poslanci. Nedodržiavate rokovací poriadok, tak ako sa dá takto pracovať?

    Takže budeme pokračovať v rozprave. Poprosím pani Moniku Gibalovú.

    Procedurálny návrh – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme rokovali podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a aby bol dodržiavaný aj pri hodine otázok a interpeláciách tak, aby boli všetci ministri v sále a keď nie, aby sme prerušili rokovanie.

  • Žiadate o tomto návrhu hlasovať?

    Vážení páni poslanci, tu je návrh pána poslanca Janiša. Môj návrh nie je, podľa môjho názoru situácia je primeraná, obvyklá pri rokovaní o tomto bode, preto vás žiadam, aby ste tento stav rešpektovali, alebo nech sa páči predkladať procedurálne návrhy tak, ako sme doteraz postupovali, to znamená, sformovať procedurálny návrh a ja dám o ňom hlasovať. Je to úplne štandardný postup, ktorý si uplatňovali pán poslanec Bugár, Hrušovský. Ak chceme zmeniť rokovací poriadok, sme k dispozícii, komisia volá, vážení páni.

    S procedurálnym návrhom páni poslanci Fronc, Bugár, Janiš, Lipšic. Zapnite, prosím, pána poslanca Fronca.

  • Pán predsedajúci, ja vás rovnako žiadam o korektnosť. Jednoducho, keď sa odvolávate na minulosť, tak presne tak sa to dialo...

  • Procedurálny návrh, pán poslanec.

  • Odôvodňujem ho. Odvodňujem, počkajte...

  • Veď najprv ho povedzte, ktorý to je.

  • Ale o tom, akým spôsobom podávam procedurálny návrh, nerozhodujete vy, pán predsedajúci. A moje odôvodnenie je to...

  • Rokovací poriadok o tom rozhoduje...

  • Rokovací poriadok hovorí o tom, že ministri, ktorí sú neospravedlnení, tu musia byť, a preto môj procedurálny návrh je rovnaký, ako bol návrh pána poslanca Janiša.

  • Pán poslanec Fronc, to znamená, žiadate, aby som dal hlasovať o vašom návrhu?

  • Nežiadam, aby sa hlasovalo, ale aby ste zabezpečili účasť tých ministrov, ktorí nie sú, ktorí tu majú byť a neboli ospravedlnení.

  • Pán poslanec, ja som vám veľmi slušne a zrozumiteľne, že ste poslanec ako ja, ja mám iný názor, ako máte vy. Ak máte pocit, že niečo porušujem a máte iný názor, rokovací poriadok vám dá právo sformulovať procedurálny návrh, o ktorom dám hlasovať, pán poslanec. A toto snáď viete, veď ste vysokoškolský profesor, odpusťte mi tú emotívnu poznámku.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Béla Bugár.

  • Pán predsedajúci, procedurálny návrh neznamená podať len návrh, o ktorom treba hlasovať, ale dá sa to podať aj v samotnej procedúre. V rokovacom poriadku jednoznačne je napísané, že ministri počas tohto bodu musia byť prítomní, pokiaľ nie sú ospravedlnení. O tom netreba hlasovať. Rokovací poriadok je jednoznačný. Viete, keď sme tam sedeli aj my, koľkokrát sme dostali takú istú otázku a museli sme zabezpečiť aspoň tých členov vlády, ktorí poprípade na hodine otázok boli, ale potom na interpelácie, ak už nejakým spôsobom sa vyparili.

  • Pán poslanec, ešte raz, nerozumieme si. Procedurálny návrh v zmysle stanoviska ústavnoprávneho výboru, a tak ako ste ho vy uplatňovali, je taký. Váš názor je, máte pocit, že situácia je v rozpore s rokovákom. Ja nemám taký pocit.

  • Pán predsedajúci, musíte prerušiť rokovanie dovtedy, kým nezabezpečíte....

  • Ale nemusím, ja vykladám rokovací poriadok § 146, pán poslanec Bugár. Poprosím prečítať. Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nemôžem nič iné urobiť, len vás poprosiť o pokoj v sále, rešpektovať elementárne princípy rokovacieho poriadku. Predsedajúci ako ja podľa § 146 mám tú česť, že môžem vykladať príslušné ustanovenia rokovacieho poriadku. Podľa môjho názoru situácia je spôsobilá na to, aby sme pokračovali v rokovaní o písomných odpovediach na interpelácie.

    Procedurálne návrhy – opäť je to pokus o obštrukciu. To znamená, idete dávať procedurálne návrhy alebo ako? Lebo sú zjavne nezmyselné za týchto okolností. Ešte dám dvakrát posledné slovo a potom ukončím túto možnosť.

    Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Nepoužíval by som také silné slová, akože nezmyselné procedurálne návrhy, pán podpredseda Národnej rady. To by ste si mohli odpustiť.

  • Procedurálny návrh poprosím, pán Janiš, nie vaše osobné stanovisko.

  • Pán podpredseda Národnej rady, neskáčte mi do reči. Ja mám minútu na procedurálny návrh, tak mi ju dovoľte a doprajte.

  • Poprosím procedurálny návrh, návrh, odôvodnenie.

  • Pán podpredseda Národnej rady, ja nežiadam nič iné, len aby ste zabezpečili rokovanie podľa rokovacieho poriadku a zabezpečili účasť ministrov na interpeláciách. Nič viac a nič menej.

  • Žiadate hlasovať o nejakom návrhu?

  • Žiadam, aby ste zabezpečili to, čo vám ako predsedajúcemu vyplýva z rokovacieho poriadku. Nič viac.

  • Pán predsedajúci, prečítam § 130 ods. 7...

  • Procedurálny návrh, pán poslanec...

  • ... zákona o rokovacom poriadku a dávam hneď návrh. Na interpeláciách musia, zdôrazňujem, musia, o tom sa nehlasuje, byť prítomní všetci členovia vlády. Nemáme o čom hlasovať, pán predsedajúci. Rokovací poriadok znie veľmi jasne. O tom sa nehlasuje, či tu majú byť, alebo nemajú byť. Zákon hovorí, musia byť. A vaša povinnosť predsedajúceho je zabezpečiť ich účasť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Lipšic opäť a opakovane hrubo porušil rokovací poriadok. Takže pre tých, pre ktorých to má zmysel, dovolím si prečítať, čo je procedurálny návrh § 34 zákona o rokovacom poriadku. „Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci z časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej. Vystúpenie poslanca, v ktorom podáva procedurálny návrh, môže trvať najviac 1 minútu.“

    Takže poprosím, ak by ste chceli mať, keby ste rešpektovali toto ustanovenie, pretože ja musím vynucovať dodržiavanie tohto ustanovenia.

    Procedurálny návrh – pán poslanec Mikloško.

  • Pán predsedajúci, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh, aby sme sa poďakovali a vzdali česť tým ministrom, ktorí sú tu prítomní, my sme veľmi radi, vážime si to, poďme ďalej. Títo ministri si zaslúžia našu najvyššiu česť.

  • Dobre. Žiadate hlasovať, pán Mikloško, o tomto vašom návrhu?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Hrušovský.

  • Pán podpredseda, naozaj vy si zamieňate teraz niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku...

  • Poprosím ešte raz, pán poslanec Hrušovský, procedurálny návrh.

  • Ale ja nemám procedurálny návrh. Ja vás len žiadam, aby ste rešpektovali rokovací poriadok. Nič iné. V tom spočíva môj návrh, aby ste v zmysle § 130 ods. 7 zákona o rokovacom poriadku postupovali ďalej na rokovaní tejto schôdze Národnej rady. Nič iné. O tom sa nedá hlasovať. To upravuje zákon. O tom nemôže rozhodovať Národná rada procedurálnym návrhom. To je kompetencia a vaša zodpovednosť. Ja vás len vyzývam k zodpovednosti predsedajúceho dodržiavať rokovací poriadok.

  • Pán expredseda Národnej rady, od vás by som očakával osobitne, osobitne dôsledné dodržiavanie rokovacieho poriadku. Ale nie je vôbec problém vám vysvetliť, že máme rozdielny názor na výklad príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku. Ako viete, nástrojom na riešenie tohto problému je, buď hlasovanie, alebo, pokiaľ sa vám toto rozhodnutie predsedajúceho nepáči, máte znovu v rokovacom poriadku upravený postup. Je to opäť flagrantný a nepochopiteľný pokus torpédovať rokovanie Národnej rady. Rešpektujte, prosím, rokovací poriadok, pán expredseda Hrušovský. § 146 dáva jednoznačné právo predsedajúcemu, aby vykladal rokovací poriadok, a nie poslancom. Poslanci dostávajú slovo, keď o to požiadajú a je im udelené. Je to v rokovacom poriadku. Zatiaľ je to platné znenie.

    Ak dovolíte, ako predsedajúci považujem situáciu momentálne za takú, že je možné rokovať v bode písomné odpovede členov vlády. Ďakujem vám za stanoviská. Pokiaľ, samozrejme, chcete pokračovať s týmito procedurálnymi návrhmi, skúsim ešte opakovane, pokiaľ budú odlišné, pokiaľ nie, pokúsim sa zahájiť rokovanie. Požiadam pani Gibalovú, aby vystúpila, pokiaľ nie, no pravdepodobne vyhlásim prestávku a budeme sa musieť znovu zísť na poslaneckom grémiu. Nijak inak to neviem vyriešiť.

    Slovo má poslanec Janiš.

  • Ja už poslednýkrát, pán podpredseda, a dovolím si vám zacitovať z rokovacieho poriadku, ktorý už netreba ďalej ani vykladať. „§ 130 ods. 7: Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.“ O tomto snáď nechcete dať hlasovať?

  • Pán poslanec Miššík – procedurálny návrh.

  • Ak dovolíte, pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby ste prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do chvíle, kým nebudú prítomní ministri v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Dobre. Konečne návrh, o ktorom sa dá hlasovať. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, keby sme sa prezentovali a hlasovali o návrhu pána poslanca Miššíka.

  • Hlasovanie.

  • 29 poslancov za, 26 proti, 1 poslanec nehlasoval, 2 poslanci...

    Vážený pán poslanec, nie je možné hlasovať o vašom návrhu. Čiže v zmysle príslušného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku budeme pokračovať v rokovaní až do situácie, keď bude možné hlasovať o vašom pozmeňujúcom návrhu.

    Teraz žiadam pani poslankyňu Gibalovú, aby sa ujala slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.

    Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, no veľmi zvláštna situácia. Mám tu dva poháre, ale nebudem tak dlho rozprávať, ale je mi trošku ľúto, že interpeláciu, odpoveď na interpeláciu bude smerovať k pánu premiérovi, ktorý, žiaľ, si tú interpeláciu ani nevypočul a mám obavy, že ju ani nečítal. A druhá moja odpoveď bude na interpeláciu pána ministra zdravotníctva. Ďakujem, že je tu a dúfam, že ma pozorne vypočuje.

    Prvá odpoveď, teda ako som už naznačila, prvá moja reakcia je na odpoveď na interpeláciu premiérovi, ktorá je uvedená v tlači 421 pod bodom 1.

    Vážený pán neprítomný premiér, vo svojej interpelácii som vás upozornila na diskriminačné kritériá, na základe ktorých sú organizácie zriadené cirkvami a náboženskými spoločnosťami vylúčené z možnosti uchádzať sa o prostriedky z Fondu počiatočného kapitálu. Ďakujem za vašu odpoveď, ktorú je možné charakterizovať asi takto. Vy o voze a ja o koze.

    V interpelácii som netvrdila to, čo mi podsúvate v odpovedi, totižto, že by Národný kontaktný bod Úradu vlády svojvoľne zmenil kritériá schválené v medzinárodnej dohode o poskytnutí grantu. Konštatovala som iba to, že kritériá, ako ich Národný kontaktný bod navrhol na schválenie do medzinárodných dohôd uzatvorených s prispievateľskými krajinami, sú prísnejšie ako kritériá pôvodne určené poskytovateľmi prostriedkov. V dôsledku toho prístupu sa okruh subjektov oprávnených uchádzať o granty zúžil. Nuž, vaša odpoveď, vážený pán predseda vlády, vás usvedčuje, že to bola vaša nadpráca a vy ste takto rozhodli. Samozrejme, elegantne ukazujete prstom na vôľu prispievateľských krajín. Ak tento krok odôvodňujete snahou znížiť počet žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, potom schvaľujete diskrimináciu, ktorá je priamym dôsledkom sprísnenia kritérií. Je to to isté, ako keby v atletickej súťaži usporiadatelia rozhodli, že na štart z kapacitných dôvodov nemôžu nastúpiť napríklad športovci tmavej pleti alebo atléti s číslom topánok väčším ako sedem a pol. V športe je hlavným kritériom výberu výkon.

    Vážený pán premiér, očakávam, že sa zasadíte o to, aby sa dostali na štartovaciu čiaru bez diskriminácie všetky subjekty poskytujúce služby, vrátane organizácií zriadených cirkvami a náboženskými spoločnosťami, tak ako hovorí zákon 308. Chápem vás, že prostriedky sú obmedzené, no v tomto kontexte nesúhlasím, že obmedzenia boli nevyhnutné, jedine ak v kontexte vášho vládnutia. Nevidím racionálny dôvod, prečo by všetky subjekty nemali mať rovnakú štartovaciu dráhu a čiaru, aj keď je mi úplne jasné, že nie je možné uspokojiť všetky subjekty. Preto, vážený pán premiér, vyjadrujem nesúhlas a nespokojnosť s vašou odpoveďou na moju interpeláciu a prosím, aby vážená Národná rada pri hlasovaní o tomto bode programu toto zobrala na vedomie.

    Ďalej by som chcela reagovať na odpoveď na moju interpeláciu uvedenú v tlači 421 pod bodom 2, ktorá bola určená pánu ministrovi zdravotníctva. Ďakujem pekne, pán minister. V mojej interpelácii som opätovne žiadala vaše vyjadrenie vo veci nezaradenia mobilných hospicov do verejnej minimálnej siete, resp. čakala som odpoveď, kedy bude konečne definovaná časť minimálneho počtu poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, medzi ktoré zatiaľ patrí aj mobilný hospic.

    Odpovedáte mi, že toto predpokladáte upraviť a predložiť na rokovanie vlády v prvom polroku 2008. Nie som spokojná, pán minister, s vašou odpoveďou, pretože, ak som si spätne pozerala vaše odpovede na moje otázky na hodinách otázok, interpelácie, aj na odpovede na otázky a interpelácie kolegyne Sabolovej alebo pána poslanca Novotného, aj iných kolegov, už rok aj tri mesiace nám odovzdávate rovnakú odpoveď, v ktorej sľubujete v určitom termíne, ktorý sa systematicky posúva, že túto minimálnu sieť upravíte.

    V odpovedi na interpeláciu z januára 2007 – prosím o zhovievavosť –, uvádzate, že v súčasnom období pracovná skupina pracuje na stanovení siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, medzi ktorých sa zaraďujú aj prevádzkovatelia mobilných hospicov. Plánovaný termín ukončenia prác na ambulantnej časti je koniec januára 2007. V úplne najčerstvejšej informácii je to prvý polrok 2008. Rovnako sa vyjadrujete v interpeláciách z decembra 2006, februára 2007, septembra 2007. Je to všetko vždy len v rovine sľubov.

    Hovoríte o optimalizácii siete, o čom sa tiež dá polemizovať vo vzťahu k mobilným hospicom, pretože domnievam sa, že optimalizovať je možné to, čo je do siete zaradené. Ja som sa pýtala na zaradenie mobilných hospicov do siete. Čo ma ale najviac znepokojilo, je, že z vášho predloženého návrhu zákona o poskytovateľoch, ktorý prešiel do druhého čítania, vypadol nielen mobilný hospic, ale aj agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

    Preto vyjadrujem rovnako nesúhlas a veľkú nespokojnosť s vašou odpoveďou na moju interpeláciu a prosím, aby Národná rada pri hlasovaní o tomto bode programu toto zobrala na vedomie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, pripraví sa pán poslanec Kahanec.

  • Vážený pán predsedajúci, moja interpelácia sa týka, resp. moja odpoveď sa týka interpelácie na predsedu vlády, predpokladám, že pán predseda vlády má intenzívne rokovania o zákone o zdravotných poisťovniach, preto chápem, že tu nie je prítomný a budem hovoriť v jeho neprítomnosti. Na minulej... Už je to vyriešené? HZDS je spokojné, tak potom môžeme pokračovať.

    Na minulej interpelácii som interpeloval pána predsedu vlády tromi otázkami. Bolo to jeho vystúpenie na pôde Matice slovenskej, kedy povedal, že v marci 1992 nastúpili tzv. ponovembroví demokrati a strhávali alebo šraubovákmi odšraubovali dokumenty týkajúce sa činnosti Jozefa Markuša v časoch komunizmu. Vtedy som povedal, že sme tam naozaj boli, ale neodmontúvali sme dokumenty pána Markuša, ale svoje na protest proti tomu, že tam viseli dokumenty pána Markuša. Ja som ho prosil, aby dal vec na pravú mieru ako predseda vlády 5,3-miliónovej krajiny. Pán predseda vlády mi odpovedal k tejto veci: „Súčasná vláda Slovenskej republiky si mimoriadne váži aktivity a činnosť Matice slovenskej ako národnej ustanovizne. Ako jej predseda považujem za svoju morálnu povinnosť postaviť sa na stranu Matice slovenskej, ktorá nezištne stojí pri obrane národných záujmov Slovákov a Slovenska.“ Pán predseda mi teda neodpovedal na moju otázku, samozrejme, ja ho povzbudzujem ďalej v jeho láske k Matice slovenskej, len by som ho prosil v budúcnosti, keby odpovedal aj na otázky, ktoré mu obyčajný poslanec položí.

    Druhé tvrdenie sa týkalo toho, že pán predseda vlády bol v Dubnici nad Váhom, hovoril o tom, že Václav Havel stlmil, resp. zlikvidoval zbrojársky priemysel na Slovensku. Predložil som mu fakty o tom, že zbrojársky priemysel utlmila už vláda Ladislava Adamca v septembri 1989, takže tvrdenia o tom, že Václav Havel je likvidátor zbrojárskej výroby na Slovensku, sú mýty. Pán predseda vlády mi na to odpovedal, že vyhlásenia Václava Havla o zrušení zbrojárskej výroby mali veľký vplyv na stratu trhov a stratu dôveryhodného slovenského zbrojárskeho priemyslu. Je to tvrdenie proti tvrdeniu, resp. ťažko sa odpovedá na odpoveď, ktorá sa takisto vyhla akejkoľvek odpovedi alebo faktom.

    A tretie sa týka mojej otázky týkajúcej sa toho, že pán predseda vlády odhaľoval tabuľu Vladimírovi Clementisovi, kde som povedal, že Vladimír Clementis stál doslova pri zrode komunistického puču v roku 1948. Nakoniec tá fotografia, kde stojí vedľa Klementa Gottwalda hovorí o tom, že to bola tá základná úderná jednotka. Pán predseda vlády mi odpovedal, že je to vec svetonázoru a nazerania na svet a že som upadol do svojho pohľadu na svet. Ja len pripomínam, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon o nemorálnosti komunistického obdobia a komunistického režimu, takže nie je to len môj názor nazerania na svet, ale je to názor nazerania platnej legislatívy a tohto parlamentu.

    Z tohto dôvodu, samozrejme, nemôžem byť celkom spokojný s odpoveďami pána predsedu vlády. Ďakujem mu za jeho slušný tón, jeho odpoveď na interpeláciu si odložím, je tam jeho podpis, to môže mať zberateľskú hodnotu, ale prosil by som, keby Národná rada zvážila, či táto jeho odpoveď bola dostatočná, alebo nie. Ja ju za dostatočnú nepovažujem.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za stanovisko k písomnej odpovedi na interpeláciu.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec. Prihlási sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, bohužiaľ, neprítomný premiér, dovoľte mi reagovať na tlač č. 421 bod č. 5, teda na písomnú odpoveď predsedu vlády Roberta Fica na moju interpeláciu podanú dňa 20. 10. 2007.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, v nadväznosti na písomné odpovede členov vlády dovoľte mi reagovať na vašu písomnú odpoveď na moju interpeláciu, ktorá mi bola doručená 22. 10., teda až po uplynutí zákonom určenej 30-dňovej lehoty.

    Zdôvodnenie odpovede na moju interpeláciu je len v známej všeobecnej rovine doterajších odpovedí k združeniu Ekotorysa, konkrétne v rovine konštatovania, že takýto stav vyplynul zo záväzkov prístupovej zmluvy do Európskej únie, no čo konkrétne to predstavuje v číslach pre Slovensko, osobitne pre východné Slovensko, nie je vo vašej odpovedi pomenované.

    Východ Slovenska má vysoké percento obcí, ktoré sú pod hranicou 2 tisíc obyvateľov. Tento fakt nebol v náležitej miere braný do úvahy pri prehodnocovaní a implementácii plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, ako aj pri určovaní jednotlivých aglomerácií, v ktorých sa tento plán mal uskutočňovať. A tento plán ani nenaplňuje programové vyhlásenie vašej vlády. Plán bol tvorený na pôde ministerstva životného prostredia, teda na stoloch ministerských úradníkov v Bratislave. Aj vzhľadom na súčasný stav a možnosti realizácie projektu združenia možno konštatovať, že pripomienky, ktoré uplatňovali zástupcovia obcí, Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, ani opakované pripomienky Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Košice, pri častých rokovaniach na ministerstve životného prostredia, neboli takmer vôbec brané na zreteľ.

    Konkrétna skúsenosť združenia Ekotorysa. Pri prvom avíze o návrhu plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií sa s konkrétnym projektom Ekotorysa počítalo, nakoľko v ňom bol uvedený. Po samotnom schválení sa však v tomto pláne rozvoja už nenachádzal. Zmeny, resp. vyradenie projektu združenia zástupcom obcí však už oficiálne nikto neoznámil, ani nezdôvodnil. Kritériá pre poskytovanie pomoci, ktoré boli odsúhlasené Európskou komisiou, ktoré sú spomínané vo vašej odpovedi, boli zrejme tvorené vybranou úzkou skupinou, avšak neboli známe ani obciam, ani širokej verejnosti. Európska komisia nám zrejme iba odobrila to, čo sme si na Slovensku navrhli. Rovnaké poznatky a skúsenosti majú zástupcovia obcí aj teraz, pri tvorbe Národného strategického referenčného rámca, ako aj pri príprave jednotlivých operačných programov, kedy si sami na Slovensku navrhujeme často komplikované kritériá, ktoré potom, opäť my sami na Slovensku, nedokážeme plniť, a teda nečerpáme európske fondy v plnej miere. Napriek tomuto nedostačujúcemu čerpaniu európskych fondov sú naďalej obmedzované určité skupiny žiadateľov, čo je aj prípad združenia Ekotorysa, či podobných združení obcí východného Slovenska.

    O podobných problémoch svedčia aj novovytvárané kritériá, resp. nové rozdelenie obcí do pólov rastu. Tu sa opätovne prejavilo preferovanie obcí či už Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského, či Žilinského kraja pri čerpaní európskych prostriedkov v nadchádzajúcom programovacom období, kde 42 až 50 % obcí z týchto regiónov je zaradených do pólov rastu, čiže čerpania z prostriedkov z regionálneho operačného programu, pritom v troch ekonomicky najslabších krajoch, Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom je zaradených do tohto čerpania iba 24 až 29 % obcí. Ostatným obciam ostáva iba program rozvoja vidieka, kde však okruh pomoci je oveľa užší, ako v ROP-kách, teda v regionálnych operačných programoch, a jeho výška je iba 250 miliónov eur a obce si v tomto programe budú musieť znášať aj 19 % DPH, ktorú si na rozdiel od ROP-iek nemôžu odpočítať v nákladoch.

    Pán premiér, vysvetlite mi, prosím, no vysvetlite to najmä starostom týchto obcí, ako je možné, že ministerstvo životného prostredia tvorbou takýchto komplikovaných, možno uvažovať, či zmysluplných koncepcií a kritérií si nielen vyhradzuje právo na určovanie legitímnych nárokov na samotný rozvoj regiónov, ale v realite života tak prispieva k zväčšovaniu regionálnych rozdielov. Predpokladám, pán premiér, že to nie je váš úmysel ani cieľ, rozvíjať jednu časť Slovenska na úkor druhej, či odpísať východ Slovenska.

    Vynárajú sa však aj ďalšie otázky. O koľko sa zväčší rozdiel medzi východom a západom Slovenska, ak jeho rozvoj bude pokračovať v zmysle týchto, podľa zástupcov obcí, neuvážene vytváraných koncepcií. Prečo bol teda projekt Ekotorysa podporený sumou 4 milióny slovenských korún z fondov EÚ, keď jeho pokračovanie je v súčasnosti zastavené. Žiadam vašu odpoveď, pán premiér.

    Všetky tieto skúsenosti obcí, ktoré nielen cítia, ale aj prežívajú hrozbu ďalšieho prehlbovania regionálnych rozdielov v našom štáte, je potrebné brať vážne. Mali by ich zohľadniť rezorty vlády či renomované odborné inštitúcie a potrebné zmeny presadzovať aj na úrovni Európskej komisie. Som presvedčený, že súčasný stav v rozvoji regiónov nie je adekvátny v porovnaní s rozvojom Európskej únie a nie je ani v súlade s vládnym programom terajšej vlády Slovenskej republiky. Ak nie ste schopný zmeniť tento problémový stav, je potrebné, aby ste vy, pán predseda vlády, verejne a čestne oznámili všetkým občanom a tým aj vlastným voličom na východe, že v období rokov 2007 až 2013 obce do 2 tisíc obyvateľov, čo je veľká väčšina obcí východného Slovenska, síce majú legitímny nárok na nejaký ten rozvoj, no nie na rozvoj s podporou prostredníctvom fondov EÚ. Zároveň sa však pýtam: Z akých prostriedkov sa má tento rozvoj financovať, ak nie z fondov EÚ? Kedy sa má tento rozvoj financovať, ak nie teraz, keď sme v programovacom období? Druhá šanca nemusí byť. Dokedy ešte majú ľudia z týchto obcí piť zdravotne závadnú vodu, ničiť si vlastné okolie, životné prostredie, lebo sa im nedáva šanca na solídne odpadové hospodárstvo? Toto má byť rozvoj nášho Slovenska a vyrovnávanie regionálnych rozdielov v ňom?

    Žiadam vás, pán premiér, o odpoveď, ako majú konkrétne postupovať obce v združení Ekotorysa, ak nie sú zahrnuté v spomínanom pláne, čo znamená, že ďalšie peniaze na túto aktivitu nemôžu získať z fondov Európskej únie? Kde majú žiadať o potrebné, nie malé prostriedky?

    Na základe uvedeného preto vyjadrujem nespokojnosť s vašou písomnou odpoveďou, podľa môjho názoru nedostačujúcou odpoveďou, a dovoľujem si zároveň požiadať Národnú radu Slovenskej republiky, aby túto moju nespokojnosť s písomnou odpoveďou na moju interpeláciu zobrala na vedomie prijatím uznesenia. Zároveň poznamenávam, že všetky podklady, projektovú dokumentáciu, rozpočty projektu a podobne, sú obce ochotné okamžite poskytnúť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za stanovisko.

    Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

  • Vážený pán podpredseda, páni ministri, kolegyne, kolegovia, mala som 4 interpelácie, veľmi krátko sa vyjadrím. Ale hneď na začiatok poviem, že nežiadam túto Národnú radu, aby hlasovala o mojom názore na odpovede, pretože táto Národná rada vám potvrdí aj to, že nemáte nos medzi očami. Takže myslím si, že je úplne zbytočné pokúšať sa žiadať prijať uznesenie, ktoré sme, pamätám si veľmi dobre z minulosti, veľmi seriózne a solídne prijímali voči ktorémukoľvek poslancovi, keď vyjadril nespokojnosť, aj za vlády pána Mečiara, aj za Dzurindovej vlády.

    A prvá moja otázka v interpeláciách bola na pána ministra Valentoviča. Pýtala som sa, prečo neboli zaradené psychiatrické nemocnice, liečebne do minimálnej siete. Dnes pán minister odpovedá, lebo v tom čase to nebolo v nariadení vlády, že prehodnocuje zoznam poskytovateľov, tak ako stále odpovedá už poldruha roka. Stále len prehodnocujeme, ale nič neriešime. No v nariadení vlády, ktoré vláda včera prijala – a čudujem sa, že ho prijala bez jeho účasti na rokovaní vlády –, sa už časť týchto zariadení nachádza. Ale myslím si, že to celé riešenie nariadenia vlády, pán minister, nemalo byť vo vymenovaní nemocníc a ústavných zariadení, pretože to je veľmi ľahká cesta pre tieto zariadenia nestarať sa o to, ako budú hospodáriť, lebo však máme garantované zmluvy. Myslím si, že tá koncepcia mala ísť iným smerom, aby bolo jasné, aké typy nemocníc majú mať koľko lôžok, čo má byť garantované v minimálnej sieti, ale nie konkrétne zvýhodňovať a neznevýhodňovať nemocnice.

    Druhá otázka, interpelácia bola tiež na pána ministra Valentoviča. Týkala sa záchranných zdravotných služieb. Tu chcem len podotknúť, pretože pán minister odpovedá, že je medzirezortné pripomienkové konanie, ale ono vôbec nebude riešiť počty ambulantných záchranných zdravotných služieb, či ich rozloženie v rámci Slovenska. Pýtam sa, kde sú tie kritické slová z minulého volebného obdobia pána poslanca Pašku, súčasného predsedu Národnej rady, mnohých poslancov Národnej rady, ktorí kritizovali rozloženie a počet, tak ako aj ja v minulom volebnom období, počet záchranných zdravotných služieb, ale myslím, že dnes za poldruha roka opäť nič rezort nerieši. Napriek tomu, že pán minister hovorí, že nemám pravdu, že predsa prehodnotil poskytovanie poskytovateľov a finančné ohodnotenie, ale myslím si, že tu ani v číselných sumách nehovoríte, pretože to zníženie sumy je také nízke, že žiadnym spôsobom neovplyvní odčerpávanie zdrojov pri záchranných zdravotných službách. Skutočne s takou odpoveďou nie som spokojná, ale nežiadam hlasovať nijak výnimočne.

    Pán minister Maďarič mi na moju interpeláciu o koncesionárskych poplatkoch hovoril, že má zatiaľ vedomosť, že spoločnosť Lawyer Partners neuskutočnila ďalšie kroky voči platiteľom koncesionárskych poplatkov. Nebola by som taká veľmi spokojná po novele, ktorú sme prijali a po generálnom pardone, že to všetko zastalo. A bola by som rada, keby to mal v merku aj naďalej, pretože si myslím, že to nie je doriešená vec a bolo by dobré, aby ľudia tie úhrady, na ktoré už bolo vymáhanie, nemuseli zaplatiť. Zároveň hovoríte, veľmi zjednodušene, je tu návrh zákona, už je posunutý o nejaký ten mesiac, že je v parlamente. Je v parlamente zákon o koncesionárskych poplatkoch, ale ja môžem povedať za seba aj za mnohých občanov, ktorí sa na nás obracajú, že táto zjednodušená forma, tak ako by mali byť vymáhané poplatky, sa im nepáči a nie je dobrá. Môžem len konštatovať, veď čože by sme sa trápili, veď jednoduchá forma je zavesiť poplatok na odberateľa.

    Posledná interpelácia bola na pani ministerku Tomanovú. Týkala sa zákona o službách zamestnanosti. Z tejto odpovede zjavne vyplýva, že za odvody, za neplnenie podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa vytvára celkom slušný balík v rozpočte a to je približne okolo 300 mil. korún v roku 2006. Je takáto čiastka podobne aj v tomto roku plánovaná alebo sa očakáva, že bude, mňa by bolo aj trošku zaujímalo to prerozdelenie, na ktoré som sa vás pýtala, pani ministerka, lebo úrady práce určite vedia aspoň percentuálne prehodnotiť, kto sú tí najväčší platitelia, kto nezamestnáva zdravotne postihnutých a kto radšej platí a vy ste tu vyhodnotili len pár inštitúcií. Sú to práve štátne inštitúcie a bolo by dobré do budúcnosti sa zamyslieť, ako budete ďalej postupovať, pretože na tie by ste mohli mať dosah. Tie, kde sú súdne spory za vymáhanie nedoplatkov za odvody, sú napríklad Ústav pre výkon väzby, Poliklinika pri Ústave na výkon väzby, Nemocnica pre obvinených a odsúdených, Ústav na výkon trestu odňatia slobody a podobne. Čiže bolo by veľmi dobré, pani ministerka, pozrieť sa, ako sa tieto úhrady vyplácajú, ale hlavne ani nie tak, aby sme získavali peniaze, ale aby sme dali šancu na tých pracovných miestach, kde sa môžu zamestnať zdravotne postihnutí, aby sa mohli uplatniť, a nie to, aby sme mali nejaké zdroje, ktoré ani veľmi dobre nie je jasné, a možno to bude moja najbližšia otázka, ale určite nie v hodine otázok, lebo tam sa nikdy nedozvieme to, čo chceme. Môže to byť v interpelácii, lebo čo je napísané, to je dané. Akým spôsobom boli využité zdroje, tých 300 miliónov korún, ktoré prídu do štátneho rozpočtu alebo do zdrojov ako do financií úradu práce, ako sa využili v jednotlivých rokoch?

    Čiže toľko. Sú to nedostatočne vyčerpávajúce odpovede, ale asi od týchto pánov ministrov neočakávam nič viacej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz vystúpi so svojím stanoviskom pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Najprv, aby som splnil to, čo ste požadovali, takže moja reakcia je na odpoveď pána ministra spravodlivosti č. 18. Priznám sa, že dlho som váhal vôbec, či vystúpim po tom všetkom, čo sa pred chvíľou tu udialo. A poviem aj prečo. Pretože, kolegovia z vládnej koalície, urobili ste z tohto parlamentu dutú vŕbu. My si môžeme hovoriť, čo chceme, koľko chceme, vás to nezaujíma, jednoducho, povedzte si, a všetko sa deje tak, ako vy chcete, ale to nie je v záujme ľudí.

    A teraz k samotnej interpelácii. Interpeloval som už druhýkrát pána ministra v tej istej veci, je to vo veci Andrašík a spol. Prvýkrát pán minister a podpredseda vlády si nedal ani tú námahu, aby mi v zmysle toho, čo je jeho povinnosť, odpovedal a odpovedala mi nejaká jeho subalterná pracovníčka. Chcem oceniť, že tentokrát mi aspoň odpovedal pán minister spravodlivosti Harabin.

    K tej kauze veľmi krátko. Je to stará vec. Udiala sa v roku 1976 a menovaní spolu s ostatnými v tejto kauze známej ako Cervanová boli odsúdení pre vraždu. V roku 1990 ich pre nedostatok dôkazov vtedajší federálny Najvyšší súd oslobodil a po 16 rokoch v roku 2006 najvyšší slovenský súd im nielenže trest potvrdil, ale ho zvýšil. Takže momentálne sú Andrašík a Kocúr vo výkone trestu.

    Pán minister, píšete mi, že ministrovi spravodlivosti neprináleží komentovať, ani vysvetľovať rozhodnutia súdov, ale s tým ja nemám problém. Ja som vás nežiadal o to, aby ste komentovali alebo vysvetľovali rozhodnutia súdov. Ja som vás žiadal o niečo iné. O istú umiernenosť, ktorá v tomto prípade, myslím si, je nielenže náležitá, ale aj žiaduca. Je všeobecne známe, že trest má plniť nejaké funkcie. Tie funkcie, ktoré v tomto prípade by mal trest splniť, sú prevýchovná alebo preventívna. Ale ak niekto odsedí značnú časť trestu, potom 16 rokov žije podľa všetkého bezúhonným životom a následne je mu v tej istej veci zvýšený trest, tak sa pýtam, či ide o preventívnu alebo prevýchovnú funkciu trestu. A preto je takýto postup pre mňa zarážajúci.

    Ja viem a vieme to všetci, že spravodlivosť má zaviazané oči, ale aj keď má zaviazané oči, nemá byť krutá. A navyše, celý súdny proces z minulosti vyvoláva naozaj mnohé pochybnosti, výpovede, priznania, sú tam procesné chyby a s veľkou pravdepodobnosťou tie výpovede boli vynútené.

    Ale aj moja krátka skúsenosť z interpelácií je pre mňa znepokojujúca. Už prvýkrát, keď som vás interpeloval, pán minister, som vám písal o tom, že v spise pána Andrašíka chýba doklad, ktorého sa oni dožadujú, o udelení amnestie v dĺžke jedného roka, ktorá bola udelená odsúdenému ešte vtedajším prezidentom Havlom. Dnes mi píšete, že ten doklad je tam, že to potvrdil aj advokát podpisom, ale píšete mi súčasne, kedy sa tam ten doklad dostal. Tým ste to potvrdili 2. augusta 2007. Predtým bol dlhý proces dožadovania sa toho, aby sa tam tento doklad nachádzal a jednoducho bol zohľadnený. A pre mňa je šokujúce, keď sa niekto dožaduje podpory a dôkazu, takpovediac, toho, že on nepochybil, neurobil ten čin, že je mu odmietané a súd odmietol pracovať s dôkazovými materiálmi, ktoré sa nachádzajú v Levočských archívoch. To vzbudzuje mnohé pochybnosti.

    Z histórie sú známe fatálne pochybenia justície, asi ten najznámejší prípad je prípad Dreyfus. A ja verím a som presvedčený, že nikto z nás by nechcel, aby sa obdoba čohosi udiala na Slovensku. Ale pri mojej znalosti veci, a vaša je podstatne väčšia, pán minister, by som v tejto chvíli asi nedokázal celkom pokojne spávať. Pán minister mi vo svojej odpovedi povedal tak, ako hovorí právnik, odvolávajúc sa na paragrafy. Lenže nad paragrafmi je ešte čosi iné. Je právo a spravodlivosť. A sú mnohé právne zásady, ktoré sú nad týmito paragrafmi a ja predpokladám, že ich pán minister pozná. Ja nie som ten, ktorý by mu ich mal pripomínať, no neostáva mi nič iné. Jedna z nich je in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obvineného. Ale to sa pri vynášaní rozsudku nestalo. Následne, keď zasadal Najvyšší súd, čo urobil v roku 2006. Aspoň ďalšia zásada je, keď už toto sa nestalo, a tá hovorí, že in dubio mitius, v pochybnostiach aspoň miernejšie, náš súd v tomto prípade postupoval presne naopak.

    Pán minister, chcem, aby to bolo zaprotokolované, že s vašou odpoveďou som nebol spokojný.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, ďakujem za stanovisko.

    Teraz vystúpi ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Rosová. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vystupujem vo veci mojej interpelácie na pána podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja. Je to bod 20 písomných odpovedí na interpelácie poslancov. S ľútosťou chcem povedať, že v odpovedi na moju interpeláciu, ktorá sa týkala zmeny financovania súkromných škôl, sa naplnili moje obavy. A naplnili sa aj obavy desaťtisícov rodičov, žiakov, ktorí chodia na školy, ktorých zriaďovateľom nie je štát alebo samospráva. Sú to obavy, že sa nielen vážne uvažuje, ale že sa priam rozhodlo v legislatívnom zámere návrhu školského zákona, že sa skončí spravodlivé normatívne financovanie týchto škôl a začne sa akýsi pokus obrať vlastne deti, ktoré navštevujú tieto školy, o ich ústavou dané právo na bezplatné vzdelávanie tým, že ministerstvo bude rozhodovať, či takáto škola dostane dotáciu a v akej výške. To je veľmi nebezpečné zahrávanie sa s právami. A, bohužiaľ, odpoveď na moju interpeláciu to potvrdila podivnou argumentáciou.

    Argumentuje sa tým, že ide o kvalitu. O kvalitu, samozrejme, ísť musí, o kvalitu rovnako v súkromných, rovnako v cirkevných, rovnako aj v štátnych školách a ja som ten, kto možno z tohto miesta o kvalite vzdelávania hovoril v tejto Národnej rade dosiaľ najviac. Ale tentokrát musím povedať, že argumentácia kvalitou je len veľmi priesvitná maska a neobstojí, má veľmi veľa logických chýb. Zdôvodňujete vo vašej odpovedi, že sa posilnia právomoci školskej inšpekcie, ktorá bude hodnotiť kvalitu a na základe jej odporúčaní potom ministerstvo bude rozhodovať, ako som už povedala, či a koľko príslušnej škole poskytne dotácie. Lenže ak toto má byť nástroj na podnecovanie, podporovanie kvality, dnes už na to nástroje máte, pán minister. A myslím, že ak nie sú dostatočné, nový školský zákon je ten správny priestor, kde si môžete takéto nástroje uplatniť. Samozrejme ale nielen vo vzťahu k jednému typu škôl na základe ich zriaďovateľa. Ak hovoríte, že dnes je problém vyradiť nekvalitnú školu zo siete škôl, nech sa páči, navrhnite opatrenia, aby táto možnosť bola jednoduchšia. Ale nezaštiťujte sa dobrou vôľou, keď chcete likvidovať súkromné školy, tým, že budete subjektívne rozhodovať o ich financovaní.

    Ďalšia, zásadná nelogickosť v tejto odpovedi: Hovoríte, že nástrojom na meranie kvality na súkromných školách bude hodnotenie štátnej školskej inšpekcie a teda na základe toho budete rozhodovať na ministerstve, ako ďalej s danou školou naložíte a či jej poskytnete financie. Lenže jedna z mála predností vami predloženého legislatívneho návrhu zákona, teda školského zákona, je to, že sa v ňom uzákoňujú štandardy vzdelávania a nástroje na meranie dosahovania týchto štandardov, teda na meranie kvality. Objektívne nástroje na meranie kvality v podobe merania výstupov danej školy. No a načo potom tieto nástroje zavádzame, ktoré sú objektívne a externé, ktoré nie sú ovplyvniteľné svojvôľou, či už inšpektora alebo štátneho úradníka, ak teda chcete financovať na základe práve tých netransparentných a subjektívnych posudzovaní. Ale znova opakujem, nie je predsa možné uplatňovať takéto kritérium len na jeden typ škôl. Ak chceme zaviesť do normatívneho financovania aj prvok kvality, ja som plne za. Myslím si, že práve to je jedna z kompetencií a právomocí štátu ako stimulovať kvalitu. Teda nejaké sankcionovanie, resp. skôr pozitívne sankcionovanie formou financovania. Zaveďme takúto súčasť normatívu na základe objektívnych kritérií, ale pre všetky školy, bez ohľadu na ich zriaďovateľa.

    No a pokiaľ ide o samotnú kvalitu alebo otázku kvality súkromných škôl, ďalšia nezrovnalosť vo vašich tvrdeniach: Aj v odpovedi na moju interpeláciu, aj vo vašich výrokoch v našom výbore ste niekoľkokrát zopakovali, že s kvalitou súkromných škôl nie je všetko v poriadku. Ale na druhej strane ste jedným dychom hovorili, že nie je spravodlivé, keď jedny deti môžu mať kvalitnejšie vzdelávanie na súkromných školách a iné ho mať nemôžu, pretože chodia do škôl, ktoré súkromné nie sú. Tak teda potom čo? Kvalita je, alebo nie je na súkromných školách? Ja, samozrejme, pripúšťam, že je to tak, aj tak. Ale nepripúšťam, aby sa na odlišovanie kvalitných a nekvalitných škôl používali také nástroje, ktoré zároveň aj umožňujú likvidáciu sektora súkromných škôl ako-takého. Chcem upozorniť, že takéto opatrenie, teda zmena alebo, lepšie povedané, zrušenie normatívneho financovania súkromných škôl nič neušetrí. To znamená, nedá sa tu ani hovoriť o nejakej finančnej motivácii.

    Pokiaľ pri vysokoškolskom zákone sme boli svedkami, ako sa snažíte plátať diery v rozpočte, ktorý nie ste schopný pre svoj rezort zabezpečiť, v tomto prípade ani toto nie je pravda. Lebo, ak tie deti, ktoré dnes chodia na súkromné školy, po neúmernom zvýšení školného, ktorým sa bude musieť kompenzovať nedostatočná dotácia zo strany štátu, nebudú môcť do týchto škôl chodiť, neostanú predsa na ulici. Budú chodiť do štátnych škôl a budete musieť platiť normatív v plnej výške. Takže, absolútne žiaden zisk, žiadna takáto motivácia zo strany štátu. Čo je teda motívom? Ja som nebola z tých, ktorí vám pripisovali nejaké ideologické alebo politické motivácie a chcela som sa tomu vyhnúť preto, lebo si myslím, že školstvo si zaslúži odbornú debatu. Ale dnes, žiaľ, musím dať za pravdu tým, ktorí vás kritizovali z takýchto pozícií. Mám obavu, že ste rezignovali na odbornosť a teraz sa snažíte plniť politickú objednávku, pričom to zakrývate za páčivé, ale prázdne prísľuby, ako je napríklad znižovanie počtu žiakov alebo učenie cudzích jazykov od nižšieho veku, ktoré máte kryté len veľmi fiktívnymi, vágnymi a zatiaľ nenaplnenými finančnými očakávaniami.

    Chcem ale upozorniť, že napriek tomu, že moja interpelácia sa týkala iného bodu legislatívneho zámeru, v tomto istom legislatívnom zámere sa tejto istej témy týka aj paragraf, ktorý sa odvoláva na článok 42 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 42 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že občan Slovenskej republiky má právo na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách. Vy však hovoríte: „na základných a stredných školách, ktorých zriaďovateľom je štát alebo samospráva.“ Znamená to, že vo vašom zákone chcete poskytnúť menšie práva občanom Slovenskej republiky, ako im garantuje naša ústava. Pán minister, nezahrávajte sa s tým. Ak chcete zrušiť súkromné školy, máte na to moc, povedzte to rovno. Ale nerobte to tak, že budete ohrozovať ústavné práva občanov Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov teda vyjadrujem nespokojnosť a nesúhlas s vašou odpoveďou na moju interpeláciu preto, lebo nie je možné spochybňovať právo občanov na bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách, a to bez ohľadu na ich zriaďovateľa.

    Prosím, aby tento môj nesúhlas a nespokojnosť vzala Národná rada Slovenskej republiky do úvahy pri svojom hlasovaní.

    Interpelovala som tiež vo veci pokračovania vzdelávania v druhom cykle základných umeleckých škôl, pretože toto riešenie nie je celkom jasne pomenované vo vašom legislatívnom zámere. Dovoľujem si vysloviť spokojnosť s vašou odpoveďou na túto interpeláciu. Pokiaľ sa naplní litera tejto interpelácie aj v litere zákona a skutočne bude druhý cyklus základných umeleckých škôl pokračovať tak, ako to je doteraz, nemám ďalšie námietky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Rosová bola posledná z písomne prihlásených rečníkov.

    Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Sániová. Ešte niekto?

    Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Ja sa vyjadrím k trom interpeláciám, na ktoré sú odpovede uvedené v tlači 421 pod bodmi 7, 8 a 9.

    Prvá interpelácia smerovala na ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a pýtala som sa, ako to je s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Odpoveď pána ministra je pomerne seriózna. Ja mu za túto odpoveď ďakujem, ale chcela by som k nej poznamenať dve veci.

    Pán minister, v odpovedi mi píšete, že doterajší informačný systém absolútne nevyhovuje požiadavkám kladeným na nové programovacie obdobie na roky 2007 a 2013. Ste vo vláde viac ako rok. Pýtam sa, čo ste urobili, aby ste mali vhodný softwér. Pokiaľ viem, zatiaľ neprebehlo ani výberové konanie a výberové konanie ani neplánujete vypísať, ale chcete to urobiť priamym zadaním. A čo sa týka plánovacieho obdobia rokov 2007 a 2013, je október, nevieme nič o programoch ani pre lesníctvo, ani pre poľnohospodárstvo, nespokojní sú už aj vaši koaliční partneri, ktorí sa zaoberajú týmito vecami. Takže, pán minister, čakáme. Toľko k interpelácii č. 7.

    Moja ďalšia interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva Jureňu sa týkala situácie na Slovenskom pozemkovom fonde. Pýtala som sa ho, či dianie na Slovenskom pozemkovom fonde je podľa neho v súlade so zásadami boja proti klientelizmu, korupcii a zneužívaniu funkcií, s ktorým vláda prišla vo svojom programe. Pri odpovedi, pri tejto odpovedi sa o spokojnosti nedá hovoriť. Pán minister, vy ste nepovedali nič, ale vlastne ste tým povedali všetko. Dianie na Slovenskom pozemkovom fonde vám vyhovuje a nám sa to navonok javí tak, že je to kosť, o ktorú sa ruvú dve vládne strany. Prečo napríklad pán podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadril, že námestník Bríza by mal byť odvolaný? Neplní zadania Smeru?

    Ja by som zopakovala ešte raz, anabázu diania na Slovenskom pozemkovom fonde. V auguste 2006 vláda odvolala správnu aj dozornú radu, až v januári 2007 boli vymenované nové. Tieto sa ale svojej funkcie ujali až v máji 2007, takže takmer rok bez kontroly vytvorili na Slovenskom pozemkovom fonde klímu na to, aby sa novovymenovaný riaditeľ hneď zbavil svojich kompetencií, preniesol ich na námestníka, ktorý, samozrejme, nemôže poprieť svoje profesijné prepojenie na developerské firmy a obchodníkov s nehnuteľnosťami. A pán námestník nelenil a doriešil za týždeň konania, ktoré sa ťahali roky. Výbor pre pôdohospodárstvo ešte stále neukončil svoj poslanecký prieskum, pretože tomu bránia poslanci vládnej koalície, ktorí nechcú hlasovať za uznesenie.

    Zatiaľ môžem konštatovať, že prípadov, ktoré pán Bríza riešil, boli to konkrétne štyri prípady, teda miesto iniciatívy, aby riešil problém ako celok, pretože sme si vedomí, že problém dlhého procesu vydávania reštitúcií je problémom. Pán Bríza vyriešil iba štyri problémy. Rozhodnutia neboli urobené na základe analýzy dostupnosti pozemkov v krajoch, v ktorých reštituenti majú trvalý pobyt a boli urobené v nesúlade s vnútornou smernicou, čo konštatovala aj dozorná rada po svojom sfunkčnení. No a vnútorné kontrolné systémy sa ukázali málo efektívne. Na kontrolných listoch napríklad chýbali podpisy zodpovedných zamestnancov z oddelenia reštitúcií a dátumy boli poprepisované. Takže, pán minister, ešte raz to zopakujem, aj keď ste vo svojej odpovedi nepovedali nič, povedali ste vlastne všetko. Preto nebudem ani Národnú radu žiadať o uznesenie, ktorým by som vyjadrila spokojnosť, alebo nespokojnosť s odpoveďou.

    Tretia interpelácia z mojej strany smerovala k pánu ministrovi životného prostredia Jaroslavovi Izákovi. Som veľmi rada, že pán minister je tu. Ďakujem vám, pán minister, za odpoveď, bola rozsiahla, bola na tri strany, ale nedozvedela som sa nič nové, čo by som nebola vedela pred položením tejto interpelácie. Ten odkaz vašej odpovede znie: Keď chceme, spravíme to rovnako a spravíme to zas. Predsa len k poslednej časti interpelácie som odpoveď nedostala. Pýtala som sa vás a žiadala som vás vyhodnotiť efektivitu nakladania prostriedkov Environmentálneho fondu. Túto odpoveď som od vás nedostala, hoci sme sa o tom bavili aj vo výbore, kde sme si povedali, že je skutočne dôležité spraviť analýzu, či niektoré náklady nie sú duplicitné, aby mohlo dôjsť k úspore financií. No, nebolo mi odpovedané a myslím si, že v tomto prípade požiadam Národnú radu, aby hlasovaním vzala na vedomie, že som nespokojná s odpoveďou, resp. neodpoveďou pána ministra Izáka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej sa s interpeláciou, pardon, ďalej sa prihlásila pani poslankyňa Sániová, ale pani poslankyňa Sániová ma informovala, že sa prihlásila omylom.

    Takže sa chcem opýtať členov vlády, či sa niektorý z nich chce vyjadriť k vystúpeniam poslancov. Nie. Vyhlasujem rozpravu preto za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať o uznesení budeme v rámci hlasovaní o piatej.

    Teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem dať poslancom do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do tohto bodu interpelácie poslancov prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Köteles, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Andruskó, pán poslanec Fronc, pán poslanec Pásztor a pán poslanec Slafkovský.

    Takže ako prvá vystúpi pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia je na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, tu neprítomného.

    Vážený pán minister, z údajov dostupných v systéme rýchleho varovania pred nebezpečnými spotrebnými výrobkami Rapex vyplýva, že Slovenská republika a Európska únia z roka na rok, že v Slovenskej republike z roka na rok významne vzrastá počet výrobkov dovážaných najmä z Číny, ktoré sú identifikované ako nebezpečné. V auguste tohto roku stiahol koncern Mattel zo svetového trhu 1,5 milióna a následne ďalších 18,2 milióna hračiek vyrobených v Číne kvôli výskytu olova v náterovej farbe. Ako je známe, olovo môže spôsobiť u detí poškodenie nervového systému, obličiek, krvotvorby v kostnej dreni, aj mentálnu retardáciu.

    Ak vychádzam z predpokladu, že príčinou rastúceho počtu identifikovaných nebezpečných výrobkov je aj zvýšenie efektívnosti vyhľadávania nebezpečných výrobkov, je to potešiteľné zistenie. Avšak zároveň je možné predpokladať, že na trhu Slovenskej republiky a Európskej únie sa stále nachádza, rozpredáva a používa istý, bližšie nezistený objem nebezpečného nepotravinárskeho tovaru, ktorý predstavuje riziko pre spotrebiteľa a ktorý zostáva neodhalený. Osobne sa domnievam, že počet odhalených a stiahnutých nebezpečných výrobkov z trhu je iba špičkou ľadovca. Nie je možné ani spoľahlivo kvantifikovať dôsledky, ktoré tieto výrobky zanechávajú na zdraví obyvateľstva, najmä detí, napríklad hračka z PVC zachytená inšpektormi SOI na trhu Slovenskej republiky a obsahujúca 30 % ftalátov, ktoré majú škodlivý účinok na reprodukciu.

    Pán minister, pred rokom som vás interpelovala vo veci neobyčajne vysokého výskytu nebezpečných textilných výrobkov pre deti, farbených karcinogénnymi zakázanými azofarbivami. V skupine 90 výrobkov, ktoré v roku 2006 odobrala SOI z trhu, bol vtedy každý pätnásty výrobok notifikovaný ako nebezpečný. Domnievam sa, že to je dôvod na to, aby sa tejto skupine výrobkov venovala pozornosť dovtedy, kým počet pozitívnych nálezov podstatne neklesne. Preto vás, pán minister, žiadam o vyjadrenie:

    1. Koľko vzoriek textilných výrobkov určených pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah zakázaných azofarbív?

    Podľa údajov z RAPEX-u v celej EÚ, teda ani v Slovenskej republike nebol zaznamenaný jediný prípad výrobku pozitívneho na rakovinotvorné azofarbivá. S istotou ale môžem povedať, že kvalita tovaru z Číny sa nezmenila a dôvodom nie je nezávadný tovar, ale nedostatočná pozornosť, ktorá sa v krajinách EÚ, a dnes aj v Slovenskej republike, venuje tejto skupine výrobkov.

    2. Koľko vzoriek hračiek pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah ftalátov a v koľkých z nich sa potvrdil obsah ftalátov vyšší, ako je prípustná hodnota?

    3. Koľko vzoriek hračiek pre deti odobrala SOI z trhu za obdobie január až júl 2007 za účelom testovania na obsah zakázaných azofarbív? V systéme Rapex sú za rok 2007 zverejnené štyri prípady textilných hračiek pozitívnych na zakázané azofarbivá.

    4. Aké bolo rozpätie a priemerná výška pokút, ktoré udelila SOI za obdobie 1. polroka 2007 subjektom, ktoré uviedli nebezpečný výrobok na trh?

    5. Aký objem prostriedkov získala SOI na pokutách v roku 2004, 2005, 2006 a za 1. polrok 2007?

    6. Akými konkrétnymi opatreniami chce ministerstvo hospodárstva zvyšovať účinnosť vyhľadávania nebezpečných výrobkov na trhu v Slovenskej republike, aby sa trvalo znižovala pravdepodobnosť výskytu nebezpečných výrobkov na trhu?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Köteles. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená Národná rada, vážený jediný člen vlády Slovenskej republiky, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predložil interpeláciu na JUDr. Roberta Fica, predsedu vlády Slovenskej republiky, na ministra kultúry Marka Maďariča, na ministra pôdohospodárstva Ing. Miroslava Jureňu, na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Doc. Ing. Ľubomíra Jahnátka – ďakujem, že ste prítomný – pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Ing. Jaroslava Izáka vo veci ochrany lokality Tokajskej vinohradníckej oblasti a vo veci odpisu ložiska perlitu v lokalite Malá Bara.

    Vážená Národná rada, začiatkom septembra Obvodný banský úrad v Košiciach vydal rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru na ťažbu perlitu v klasickej tokajskej vinohradníckej oblasti len pár metrov od obce Malá Bara. Stalo sa tak napriek negatívnym stanoviskám obce, Košického samosprávneho kraja, ba aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody z predošlého volebného obdobia. Rovnaký názor na negatívny vplyv dobývania perlitu v navrhovanom dobývacom priestore Malá Bara pre vinohradníctvo v tokajskej oblasti má aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a Ing. Martin Benkovič, zástupca Slovenskej republiky v Medzinárodnej organizácii pre vinič a víno so sídlom v Paríži, ktorí vo svojich stanoviskách vyslovili dôrazný nesúhlas so zámerom banskej činnosti v uvedenom regióne.

    Podľa geologického prieskumu z roku 1984 sa v kopci nad Barou nachádza ložisko perlitu v objeme viac ako 8 miliónov ton, ale nad jeho zásobami je hornina, presnejšie odpar v objeme viac ako 2 mil. m3. Popritom nejde o pôdu, ale o tvrdú vulkanickú horninu. K perlitu sa dá dostať jedine jej odstránením, presnejšie odstrelením. Oponenti ťažby si myslia, že ťažba by ohrozila tokajskú vinohradnícku oblasť.

    Treba mať na zreteli, že 40 rokov bojovala Slovenská republika o uznanie tokajskej značky z územia Slovenska. Celosvetový význam pestovania tokajského vína v slovenskej časti Tokaja bol už vyjadrený podaním návrhu pripraveného odborom ochrany pamiatkového fondu sekciou kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na zápis uvedeného územia a súboru vínnych pivníc v tokajskej oblasti do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

    Medzinárodný význam tokajskej oblasti bol zdôraznený aj v spojitosti s uzavretím Medzinárodnej dohody medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Maďarskej republiky o vzájomnej spolupráci v odbore vinárstva a vinohradníctva v tokajskej vinohradníckej oblasti, v rámci ktorej zmluvné strany podľa čl. I tejto dohody prevzali spoločnú zodpovednosť za zachovanie najvyššej kvality produkcie vína majúceho pôvod z tejto oblasti. Mimoriadny význam tokajskej vinohradníckej oblasti pre slovenské vinohradníctvo bol premietnutý aj do aktuálneho znenia zákona o vinohradníctve a vinárstve samostatnou piatou časťou tohto právneho predpisu Vinohradnícka oblasť Tokaj špecificky upravujúcou podmienku pestovania vína v tomto území, dodal by som, že ani jedna z ďalších 6 vinohradníckych oblastí Slovenska nemá takúto úpravu, a vydaním osobitnej vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v roku 2005 o vinohradníckej oblasti Tokaj. Predmetná vyhláška obsahuje aj 100-bodový hodnotiaci systém založený na špecifických kritériách vytvorených v záujme zachovania kvality svetového unikátneho vína. Je samozrejmé, že pri hodnotení kvality vína sa prihliada aj na vonkajšie vplyvy v okolí vinohradov.

    Vyššie spomínaný návrh na zápis tokajskej oblasti do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, uvádzaná Medzinárodná dohoda Slovenskej republiky a Maďarskej republiky a aktuálna právna úprava v oblasti vinárstva obsiahnutá v slovenskom právnom poriadku vychádza najmä z jedinečných svetovo uznaných unikátnych geografických, geologických, gemorfologických, hydrologických a klimatických podmienok tokajskej vinohradníckej oblasti. Takisto aj Košický samosprávny kraj rovnako hodnotil unikátne podmienky tokajskej vinohradníckej oblasti a národohospodársky význam pestovania tokajského vína, v dôsledku čoho v územnom pláne veľkého územného celku Košického kraja rozhodol o využití územia tohto regiónu na poľnohospodársku činnosť, vinohradníctvo a podporu cestovného ruchu.

    Je evidentné, že tieto jedinečné podmienky sú vysoko citlivé voči vonkajším vplyvom pochádzajúcim aj z povrchovej banskej činnosti. Takáto činnosť by nenávratne poškodila životné prostredie v tejto oblasti. Negatívne vplyvy povrchovej banskej činnosti v lokalite centre slovenskej časti Tokaja, čiastočne s dosahom aj na maďarskú stranu Tokaja, by mohli ohroziť splnenie tohto medzinárodného zväzku Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, bola by aj komplikácia vo vzťahoch zmluvných strán.

    Vzhľadom na opísaný negatívny vplyv banskej činnosti na kvalitu vysoko citlivých unikátnych vinohradníckych kultúr, veď vinohrady sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plánovaného lomu, by slovenská časť tokajskej oblasti veľmi pravdepodobne mohla prísť o právo používať v rámci produkcie vín svetovo uznávanú značku Tokajského vína. Otvorenie lomu by znamenalo vzhľadom na opísané dôsledky veľmi ťažké sociálne dopady na obyvateľstvo. Dodal by som, že v tejto oblasti je približne 30-percentná nezamestnanosť. Obyvateľstvo sa vo výraznom počte venuje predovšetkým vinohradníctvu. V porovnaní s tým by otvorenie lomu vytvorilo predpokladané pracovné príležitosti len do maximálne 20 osôb.

    Ťažbu perlitu z nasledujúcich dôvodov neodporúčajú bezprostredne dotknuté orgány. Obec Bara upozorňuje, že ťažba perlitu spôsobuje zvýšenú prašnosť. Ovplyvní to život obce, prvé domy začínajú len pár metrov od ložiska. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave pripomína, že tokajské hony v tesnej blízkosti ložiska perlitu sú registrované vo Vinohradníckom registri Slovenskej republiky. Keďže oblasť ťažby má zaberať plochu viac ako 20 ha a hĺbka ťažby by mala mať minimálne 35 metrov, ťažba môže negatívne ovplyvniť vinohrady. Vplyv by sa podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu prejavil aj na životnom prostredí, negatívne ovplyvní kvalitu šťavy a muštu, či hladinu spodnej vody.

    Medzinárodná organizácia pre viničoviny v Paríži. Podľa zástupcu Slovenskej republiky v nej Martina Benkoviča prachové častice z ťažby perlitu negatívne pôsobia na rastlinné pletivá, dochádza k obmedzeniu fotosyntézy a následnému zníženiu obsahu cukru v hrozne. Práve vysoká cukornatosť je špecifikom tokajských odrôd. Prach sa podľa jeho mienky zanesie do muštov pri spracovaní a zníži kvalitu suroviny. Pripomína aj blízkosť maďarskej časti Tokaja, kam prach pri zmene prúdenia môže zanášať.

    Košický samosprávny kraj. Územný plán kraja v Tokaji pripúšťa len podnikanie vo vinohradníctve, poľnohospodárstve a v cestovnom ruchu. Postup Obvodného banského úradu je podľa župana Zdenka Trebuľu, citujem, „v hrubom rozpore so zákonom o územnom plánovaní a stavenom poriadku“. Územný plán je podľa neho záväzným podkladom na rozhodovanie o určení dobývacieho priestoru. Jeho nerešpektovanie banským úradom vníma ako vážny zásah do kompetencie samosprávneho kraja.

    Podľa názoru odborníkov jednoznačné východisko z tejto situácie by znamenalo odpis zásob ložiska perlitu Malá Bara z nasledujúcich dôvodov. Hrozbu negatívnych vplyvov dobývania nerastného bohatstva na vinohradníctvo v tejto oblasti je možné definitívne odstrániť návrhom na odpis zásob predmetného ložiska podľa ustanovenia § 14 banského zákona, citujem: „Ak ide o zásoby, ktorých dobývanie by ohrozilo dôležité verejné záujmy, najmä ochranu životného prostredia a význam ochrany prevyšuje záujem na dobytí týchto zásob.“ V tejto spojitosti upozorňujem, že podľa údajov bilancia zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky so stavom 1. januára 2003 je v rámci Slovenskej republiky evidovaných 5 ložísk perlitu v okrese Žiar nad Hronom 3, okres Košice – okolie Byšta 1 a Malá Bara.

    Podľa údajov z uvádzanej ročenky nerastné suroviny v roku 2006 sú evidované celkovo bilančné zásoby perlitu na Slovensku, predstavujú 30 mld. ton. Z uvedených ložísk je dobývané len ložisko Lehôtka pod Brehmi so životnosťou v súčasnosti overených bilančných zásob ložiska približne 140 rokov. Ešte raz zdôrazňujem, 140 rokov, pričom ťažba v tomto ložisku klesá v dôsledku zníženého dopytu po tejto surovine.

    Ďalším, dosiaľ neťaženým a na Slovensku najväčším ložiskom kvalitného perlitu je lokalita Jastrabá. Ložisko Malá Bara patrí k ložiskám s variabilnou kvalitou perlitu, ktorého výskyty sú nepravidelné, neveľké. Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky v oblasti nerastných surovín schválená uznesením vlády z roku 2004 ako strategický dokument štátu v oblasti nakladania s nerastnými surovinami na základe posúdenia výsledkov geologického výskumu, prieskumu vybraných ložísk obsahuje zhodnotenie a zo súčasného pohľadu podmienok trhovej ekonomiky praktické využitie väčšiny výhradných ložísk je problematické. Ukončená bola ťažba s malými a nekvalitnými zásobami, čiže nepredpokladá sa v budúcnosti otvárať ťažbu týchto ložísk a vývoj budúcej ťažby bude závislý od potrieb trhu, ktorý v súčasnosti je zabezpečený ťažbou z otvorených ložísk. Čiže nie je nutné otvárať nové ložiská.

    Redukovať počet výhradných ložísk na základe možnosti ich reálnej využiteľnosti v dlhodobejšej perspektíve to zodpovedá súčasnej možnosti využitia odpisu zásob ložiska. V dôsledku uvedeného otvorenia nového ložiska s nepravidelným, neveľkým výskytom perlitu s variabilnou kvalitou v tomto regióne, najmä pri súčasných možnostiach dopytu, je v porovnaní s uvádzaným národohospodárskym a celosvetovým významom tokajskej vinohradníckej oblasti a nutnosťou zachovania súvisiacej produkcie tokajských vín nesporne oveľa menej dôležité. Na základe toho je predpokladané využitie územia na banskú činnosť, ktorá by však mala aj fatálne dôsledky, naozaj skutočne nevhodné.

    Na druhej strane je pestovanie svetového unikátneho vína impulzom aj pre rozvoj turizmu, čo by prinieslo ďalšie podstatné rozšírenie pracovných príležitostí a plánovaná ťažba je dotknutá aj s Tokajskou vínnou cestou. Na základe vyššie uvedených skutočností poukazujúc na celosvetový význam tokajskej vinohradníckej oblasti, uzavreté medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v záujme udržiavania kvality tokajského vína, výrazne negatívny vplyv dobývania perlitu na jedinečné geografické, geologické, hydrologické a klimatické podmienky v tejto oblasti považujeme použitie ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) banského zákona o odpise zásob výhradného ložiska perlitu v lokalite Malá Bara za plne odôvodnené z dôvodu, že význam ochrany tokajskej vinohradníckej oblasti podstatne prevyšuje záujem na vydobytí týchto zásob.

    Z tohto dôvodu v záujme ochrany tejto unikátnej, z poľnohospodárskeho a turistického hľadiska veľmi významnej oblasti žiadam členov vlády, aby prispeli k tomu, že v tejto oblasti v súlade so záujmami Slovenskej republiky nebudú dovolené umelé zásahy s negatívnym vplyvom na kvalitu vysoko citlivých, unikátnych vinohradníckych kultúr ako napríklad ťažba perlitu. Takisto, aby význam a klasický postup prípravy tokajského vína v slovenskej časti Tokaja bol čím skôr vyjadrený zápisom uvedeného územia a súboru viníc v tokajskej oblasti do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

    Dovoľte mi ešte, aby som interpeloval ministra dopravy, ale odovzdám to radšej písomne vzhľadom na to, že nie je prítomný.

    Pána ministra by som interpeloval ohľadom tzv. južnej trasy. Argumentujeme tým, že potrebujeme tzv. ekonomické impulzy a vybudovanú infraštruktúru pre najzaostalejšie regióny. Citoval by som napríklad aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2006: „Verejné financie a daňová politika budú projektované a používané ako hlavný hospodársky nástroj na vybudovanie moderného sociálneho štátu s cieľom minimalizovať sociálne vylúčenie a postupne odstraňovať stále rastúce regionálne rozdiely a sociálnu nerovnováhu.“ A teraz mi dovoľte, aby som z oficiálnej ročenky prečítal poradie regiónov podľa miery evidovanej nezamestnanosti, a máme ich hneď k dispozícii, južnú trasu Rimavská Sobota 28 %, Revúca 25 %, Veľký Krtíš 20 %, Kežmarok je na východe, Rožňava 20 %, Trebišov 19 %, Lučenec 18 %, Michalovce 16 %, Vranov nad Topľou 15 %. Neviem, z akého dôvodu z tohto poradia vynechali okres Košice – okolie, v júli sme mali ešte 9. miesto s nezamestnanosťou 18 %. Tam žijúci obyvatelia právom očakávajú od vlády Slovenskej republiky, od zákonodarstva, aby nielen na severe sme stavali tunely atď., veď na našom území by sme to nepotrebovali. Bolo by to oveľa lacnejšie a podľa mňa aj efektívnejšie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v tomto bode vystúpi pán poslanec Mikloš s interpeláciou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým ako začnem s prednesením mojej interpelácie, v ktorej chcem interpelovať neprítomného predsedu vlády, chcem povedať, že situáciu, v akej prebieha rokovanie o interpeláciách, považujem nielen za nedôstojnú, ale za takú, ktorá je v zásadnom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady.

    Rokovací poriadok Národnej rady v § 130 ods. 7 hovorí, citujem: „Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám.“

    Konštatujem, že napriek tomuto jednoznačnému ustanoveniu rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o povinnosti členov vlády zúčastniť sa na interpeláciách, na interpeláciách máme jediného prítomného člena vlády. Samozrejme, stávalo sa aj v minulosti a bol som 8 rokov členom vlády, že tu bol prítomný menší počet členov vlády, ako len tí, ktorí boli ospravedlnení, ale práve preto bolo viackrát prerušené rokovanie Národnej rady, kým sa nedostavili členovia vlády. Dnes podpredseda Národnej rady pán Číž odmietol takýto postup a teda postupoval v jednoznačnom rozpore s rokovacím poriadkom.

    Takže konštatujem, že podávam interpeláciu na neprítomného predsedu vlády, ktorý sa neospravedlnil a teda nie je prítomný, čím vlastne koná v rozpore s § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady. Považujem to za aroganciu moci. Považujem to za výraz ignorovania Národnej rady Slovenskej republiky, a nielen Národnej rady, ale prostredníctvom volených zástupcov občanov aj ignorovanie občanov Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi predniesť interpeláciu na predsedu vlády.

    Vážený pán neprítomný predseda vlády, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že „strategickým cieľom mediálnej politiky vlády Slovenskej republiky bude utvárať legislatívne a inštitucionálne predpoklady na rozvoj prostriedkov masovej komunikácie, spravodlivú hospodársku a publicistickú súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralitu mediálneho prostredia v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií“. Toľko citát z programového vyhlásenia vlády. Slobodný prístup občanov k informáciám je jedným zo základných predpokladov fungovania slobodnej demokratickej krajiny. Nezávislosť médií a slobody tlače je nevyhnutnou podmienkou takéhoto slobodného prístupu k informáciám. Musím konštatovať, pán predseda vlády, že vaše činy a činy vašej vlády sa príkro rozchádzajú s tým, čo deklarujete v programovom vyhlásení v úsilí, ktoré má byť, a znovu citujem, „v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií“.

    Dovoľte mi na začiatok stručný prehľad týchto činov. V zákone o tripartite vládna koalícia schválila uznesenie, že rokovanie vlády je neverejné, čo vytvorilo legislatívny základ na úpravu rokovacieho poriadku vlády, podľa ktorej sa nahrávky z rokovaní vlády stali pre verejnosť nedostupnými. Považujem to za spupnosť a aroganciu moci. Vláda má slúžiť občanom. Je tu pre občanov a za ich peniaze. Preto takéto obmedzovanie informácií o rokovaní vlády považujem za neakceptovateľné.

    Vaši poslanci, poslanci vládnej koalície sa opakovane pokúšali novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám tak, že by to výrazne obmedzilo slobodný prístup občanov k informáciám. Bývalá poslankyňa za SMER Edita Angyalová napríklad navrhovala, aby úradník mal možnosť posudzovať rozumnosť žiadosti občana o informáciu. Vaša vláda, pán predseda vlády, zaviedla prax nesprístupňovania správ zo zahraničných ciest predsedu vlády. Napríklad vaša zahraničná pracovná cesta v Líbyi, rokovanie s rakúskym kancelárom Gusenbauerom. Rád by som vám pripomenul, pán predseda vlády, že na tieto cesty nechodíte ako súkromná osoba a neplatíte si ich zo svojich peňazí. Občania majú právo vedieť, s kým a o čom rokujete. Vaša vláda najskôr nezverejnila stanovisko ministerstva financií k diaľničnému PPP projektu s odvolaním sa na obchodné tajomstvo, až po následnej kritike síce správu zverejnila, ale vykuchanú o všetky čísla. Ide pritom nielen o to, kedy budú diaľnice postavené, ale aj o to, koľko to bude občanov stáť, občanov ako daňových poplatníkov. Ide teda o záležitosť verejného významu a vláda nemá právo takéto informácie pred občanmi tajiť.

    Pred niekoľkými dňami došlo k udalosti, ktorá sa síce priamo dotýka len jedného človeka, ale bude mať závažné negatívne dôsledky na slobodný prístup občanov k informáciám. Prepustenie Karola Korintuša, námestníka riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu, ktorý dostal výpoveď za to, že sa vyjadril pre denník SME ohľadom 8-ročných gymnázií, považujem za krok, ktorého účelom je zastrašiť všetkých štátnych zamestnancov. Výsledkom bude celkom určite zásadne zhoršený prístup médií a prostredníctvom nich aj občanov k informáciám. Vyjadrenia niektorých členov vašej vlády, že to nepovažujú za správne, ale nemôžu s tým nič robiť, považujem za alibizmus. Vyhovuje vám to a preto sa to stalo.

    Do vedenia Slovenskej televízie ste presadili človeka, ktorý nie je zárukou ani nezávislosti, ani objektívnosti, ani hospodárneho fungovania tejto inštitúcie. To prvé potvrdili samotní vaši koaliční partneri, keď po zvolení pána Hrehu za riaditeľa vyhlásili, že je to víťazstvo strany SMER. Dianie v spravodajstve Slovenskej televízie, odchod viacerých redaktorov, ktorí odmietli politické zásahy a manipuláciu, ako aj udržiavanie neschopného, ale vláde lojálneho šéfredaktora spravodajstva, sú toho jasným dôkazom. Nehospodárnosť dokazujú čísla o narastajúcom dlhu Slovenskej televízie.

    Dovoľte mi aj jeden konkrétny príklad šafárenia, ktorý taktiež potvrdzuje blízkosť riaditeľa Hrehu k vašej strane. Za predchádzajúceho riaditeľa STV Richrada Rybníčka podpísala Slovenská televízia so Slovenským zväzom ľadového hokeja zmluvu na práva za prenos extraligových zápasov za 1 milión korún za rok. Nový riaditeľ Hreha podpísal takú istú zmluvu s tým istým zväzom za 46 miliónov korún na rok. Prezidentom tohto Slovenského zväzu ľadového hokeja je jeden z mecenášov strany SMER pán Juraj Široký.

    Dvakrát sa vaša vláda dokonca zaoberala situáciou v médiách na rokovaní vlády. V apríli 2007 ste prijali stanovisko vlády, v ktorom ste médiá obvinili zo šírenia, citujem, „nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich informácií uverejňovaných vo viacerých slovenských médiách na adresu vlády, jej predstaviteľov, ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu.“ Koniec citátu. V septembri 2007 ste dokonca zvolali mimoriadne zasadnutie vlády k situácii v médiách, na ktorom vláda Slovenskej republiky obvinila médiá z vlámania sa k ministerke Tomanovej a z prijímania úplatkov od súkromných spoločností. Váš vzťah k médiám a novinárom, pán predseda vlády, najlepšie ilustrujú vaše vlastné prívlastky, ktorými ich častujete. Nie ste ešte vo vláde dlho, ale už ste toho stihli pomerne dosť: novinárske chrapúnstvo, mediálni kibici, duchovní bezdomovci, hyenizmus, slizký had, pisálkovia, špinaví hajzli.

    Všetky vyššie uvedené skutočnosti nielen obmedzujú slobodný prístup občanov k informáciám, ale vytvárajú zároveň vo verejnosti veľmi zlú atmosféru a zlé vnímanie médií a novinárov. Niežeby médiá a novinári boli bez chyby. Isté napätie medzi vládou a médiami je prirodzené a existuje v každej slobodnej a demokratickej krajine. Obávam sa však, pán predseda vlády, že kroky, ktorými vaša vláda obmedzuje slobodný prístup k informáciám, ako aj útoky, ktoré vediete voči médiám, sa vymykajú tomu, čo je akceptovateľné v slobodných demokratických krajinách. Atmosféra, ktorá sa v tejto oblasti vytvorila, veľmi praje aj neštandardným až unikátnym rozhodnutiam, ktoré ohrozujú slobodu tlače a prejavu. Možným dôsledkom toho je konanie orgánov verejnej moci, ktoré obmedzuje a ohrozuje slobodu prejavu tlače, či dokonca existenciu nezávislých médií. Napríklad týždenník Žurnál upozornil vo verejnom záujme na únik tajných dokumentov vojenského obranného spravodajstva. Namiesto toho, aby štátne orgány riešili, ako k takémuto úniku informácií mohlo dôjsť, orgán štátu Národný bezpečnostný úrad zakročil voči tomuto týždenníku najtvrdšou sankciou, akú mu zákon umožnil.

    Druhým príkladom je spor medzi týždenníkom Trend a spoločnosťou Bartolomej Finance. Namiesto toho, aby sa sudkyňa Okresného súdu Bratislava II zaoberala podstatou sporu a objektívne vyhodnotila všetky dôkazy, ktoré jej boli predložené, vydala predbežné opatrenie, ktorým ohrozuje samotnú existenciu uvedeného týždenníka. Potrestala teda týždenník, ktorý upozornil prostredníctvom kritického článku svojich čitateľov na netransparentnú činnosť firmy pôsobiacej na finančnom trhu. Sudkyňa Alena Svetlovská vydaním predbežného opatrenia až príliš vyšla v ústrety tejto firme, ktorá si, mimochodom, dodnes neplní svoje povinnosti ako daňové, tak odvodové, ale aj iné, ktoré jej Obchodný zákonník ukladá, porušuje tým zákon a mala by byť podľa platnej právnej úpravy vymazaná z Obchodného registra.

    Pán predseda vlády, vaša vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, citujem: „Vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu.“ Tiež ste deklarovali, že, a zase citujem: „Vláda zabezpečí primeranú ochranu účastníkov finančného trhu s dôrazom na zodpovedajúcu ochranu neprofesionálnych investorov a vkladateľov pred možným zlyhaním subjektov finančného trhu a posilní prevenciu v tejto oblasti. Vláda preto navrhne opatrenia pre zrovnoprávnenie postavenia týchto klientov a ich lepšiu informovanosť o produktoch ako i poplatkoch s nimi spojených. V tejto súvislosti bude vláda venovať osobitnú pozornosť podpore dlhodobého finančného vzdelávania širokej verejnosti.“ Koniec citátu z programového vyhlásenia.

    Práve tieto deklarované prospešné zámery pomáhajú napĺňať aj médiá a to poskytovaním informácií a upozorňovaním na možnosti, ale aj riziká. Týždenník Trend presne v súlade s potrebou informovať a znižovať riziko, upozornil svojich čitateľov na riziko investovania prostredníctvom spoločnosti Bartolomej Finance. Výsledkom je, že za napĺňanie zámerov, ktoré sú všeobecne prospešné a sú aj v súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády, čelí tento týždenník likvidačnému verdiktu sudkyne.

    Vážený pán premiér, v čase, keď ste boli v opozícii, ste vehementne bojovali za právo verejnosti na informovanosť. Vyzývam vás teda, aby ste sa s rovnakou vehemenciou zasadili za dodržiavanie spravodlivosti a práva verejnosti na objektívne informácie. V nadväznosti na vyššie uvedené sa vás pýtam, ako mienite zabezpečiť slobodu prejavu a tlače v tomto štáte a akým spôsobom vaša vláda bude túto slobodu garantovať. Aké konkrétne kroky chcete podniknúť na to, aby zo strany orgánov verejnej moci nedochádzalo k šikanovaniu médií a aby bola vytvorená spravodlivá hospodárska a publicistická súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralita mediálneho prostredia?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže ešte sú prihlásení štyria poslanci, ktorí boli prihlásení písomne a majú vystúpiť s interpeláciou a blíži sa 17.00 hodina, vyhlasujem prestávku a o 17.00 hodine budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze.

    Pristúpime teraz k hlasovaniam o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby ako určená spravodajkyňa z ústavnoprávneho výboru uvádzala hlasovanie.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa poverená ústavnoprávnym výborom tejto Národnej rady informovala, že v rozprave k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších právnych predpisov, vystúpili dvaja poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi, a to poslanec pán Záhumenský a poslankyňa Tóthová.

    Najprv však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Máte ju rozdanú pod č. 371a.

    Gestorský výbor vo svojom stanovisku odporučil, aby sme spoločne hlasovali o bodoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a to bod 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 23. Odporúčanie gestorského výboru je tieto body zo spoločnej správy schváliť.

    Pán predsedajúci, buďte taký dobrý.

  • Ďakujem pekne. Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 nehlasoval.

    Uvedené body sme odsúhlasili.

  • Na osobitné hlasovanie gestorský výbor odporúča hlasovanie o bode 14, o bode 17, o bode 22 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 57 za, 71 proti, 15 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Keďže uvedené body neboli prijaté, boli k nim pozmeňujúce návrhy, a to k bodu 14 návrh pána poslanca Záhumenského, k bodu 22 návrh pána poslanca Záhumenského, odporúčame schváliť.

  • Pani spravodajkyňa, je to z rozpravy pozmeňujúci návrh, ktorý nebol prerokovaný v gestorskom výbore.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 81 za, 12 proti, 28 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Je tu námietka. Konštatujem, že uvedené návrhy pána poslanca Záhumenského sme schválili.

    Je tu námietka, že sme neodhlasovali bod 20.

  • Bude, bude, 12 bude, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa, pani spravodajkyňa, najprv v zmysle rokovacieho poriadku musíme odhlasovať všetky body zo spoločnej správy a až tak môžeme hlasovať o...

    Takže, vyhlasujem hlasovanie o návrhoch pána Záhumenského za zmätočné a dohlasujeme najprv všetky body zo spoločnej správy.

  • Áno. Keďže bod 12 nebol schválený ...

  • Hluk v sále.

  • Keďže bod 11 bol schválený, o bode 12 nemožno hlasovať.

  • Dobre. Tým sme prerokovali všetky a hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy?

  • Áno, o všetkých bodoch spoločnej správy sme hlasovali.

  • Dobre. Takže budeme teraz opakovane hlasovať o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave. A sú to návrhy pána poslanca Záhumenského.

  • Záhumenského. Je to k bodu 14 bod 22.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 13 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrhy pána Záhumenského sme odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý vlastne je návrhom k bodu 17, ktorý zo spoločnej správy nebol schválený.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Tóthovej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 44 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme váš návrh, pani poslankyňa, schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy a aj o návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy. Mám poverenie gestorského výboru, aby sme posunuli do tretieho čítania predmetný legislatívny návrh.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 49 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy v treťom čítaní. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Pani spravodajkyňa, budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, buďte taký láskavý dať hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 za, proti 42, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Teraz poprosím pani poslankyňu Zdenku Kramplovú, aby ako spravodajkyňa zahraničného výboru uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 a návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008,

    tlač 403.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave neboli prednesené žiadne doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia. Prosím, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov v zahraničí.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 za, 2 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    A teraz poprosím pána predsedu výboru pre európske záležitosti Milana Urbániho, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007.

  • Vážený pán predseda, v rozprave o správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007 nevystúpil žiadny poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007, tlač 422.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia, že berieme na vedomie uvedenú správu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 139 za, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh uznesenia schválili a správu zobrali na vedomie.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 363.

  • Ešte chvíľočku, pani spravodajkyňa. Procedurálny návrh, pán poslanec?

  • Pán predseda, chcem upozorniť na jednu vec, že pán kolega Bobrík dal dva pozmeňujúce návrhy. Jeden v druhom čítaní, a potom ďalší v tom opakovanom druhom čítaní. Chcem upozorniť na to, že ten druhý pozmeňujúci návrh nezaznel na rokovaní Národnej rady, takže o tomto nemôžeme dať hlasovať, môžeme dať hlasovať o tom, čo zaznelo na pôde Národnej rady.

  • Pán poslanec, mám dať hlasovať o vašom procedurálnom návrhu? Pán poslanec, poprosím procedurálny návrh by mal obsahovať návrh na hlasovanie.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, budeme hlasovať.

  • Hluk v sále.

  • Ak dovolíte, pán predseda, podľa §....

  • Pani spravodajkyňa, poprosím vás. Pán predseda výboru, odporúčam skutočne, rokovací poriadok jasne hovorí, že po zahájení hlasovania nie je možné podávať procedurálne návrhy.

  • Pani spravodajkyňa, poprosím vás. Nech sa páči, pán predseda. Pani spravodajkyňa, poprosím vás ešte o strpenie. Nech sa páči, pán predseda Novotný.

  • Pán predseda Národnej rady, skôr ako budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bobríka, je potrebné, aby sa pán poslanec vyjadril, či trvá na tom, aby sa hlasovalo o tom, čo odznelo v Národnej rade, čiže len o bode č. 2. O bode č. 1 hlasovať nemôžeme, keďže neodznel v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh by mal obsahovať trošku niečo iné. Poprosím, na to tu máme spravodajcu a budeme postupovať, ja vás ubezpečujem v zmysle procedúry, ktorú stanovuje rokovací poriadok.

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia, aby ste dobre počuli, ako bude spravodajca uvádzať návrhy hlasovaní. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dobre, budem rešpektovať všetko, čo tu bolo povedané. Podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sa o podaných návrhoch odznených v rozprave hlasovalo ihneď, a teda dovoľte, aby sme pristúpili k hlasovaniu o spoločnej správe.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 6 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 1 a 6. Nie až, čiže hlasujeme o bode 1 a o bode 6.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body 1 a 6 sme odsúhlasili zo spoločnej správy.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 2 a 3 spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 2 a 3. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 62 proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body 2 a 3 zo spoločnej správy sme odsúhlasili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďalej, pán poslanec Novotný vybral na osobitné hlasovanie bod č. 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 za, 62 proti.

    Konštatujem, že bod 4 zo spoločnej správy sme odsúhlasili. Ďalej.

  • Ďakujem. Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy, ktoré vybrali na osobitné hlasovanie pán poslanec Urbáni a pán poslanec Novotný, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Ruch zo sály.

  • Vždy sa dá, dá sa replantovať.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, budete takí láskaví.

  • Dobre, môžeme pokračovať ďalej. Nič sa nestalo, žiadna tragédia. Môžeme ísť ďalej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných bolo 145, za bolo 35, proti bolo 63, zdržalo sa 41 a nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že bod 5 zo spoločnej správy sme neodsúhlasili.

  • Ďakujem. Teraz, prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré vyzneli z rozpravy. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho, a to o bode č. 1.

  • Hlasujeme o bode č. 1 z návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že bod č. 1 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbániho sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode č. 2 pána poslanca Urbániho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 65 za, 40 proti, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 2 z návrhu pána Urbániho sme neschválili. Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Hlasujeme o bode 3 pána poslanca Urbániho.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, všetci boli za.

    Bod 3 z návrhu pána poslanca Urbániho sme schválili.

    Ďalej.

  • Teraz prosím, dajte hlasovať o bode č. 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že bod č. 4 z pozmeňujúceho návrhu sme odsúhlasili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbániho.

  • Pani spravodajkyňa, o bode 5 sme podľa mňa nemali hlasovať, lebo sme neschválili bod 2 pozmeňujúceho návrhu, takže o tomto návrhu nebudeme hlasovať. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné, pretože bod č. 2 z návrhu pána poslanca Urbániho nebol schválený, takže o bode č. 5 nemôžeme hlasovať.

    Takže budeme pokračovať ďalej. Toto hlasovanie je neplatné. Budeme pokračovať ďalej v hlasovaní o návrhoch.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného, a to o 1. bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o 1. bode pána predsedu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 57 proti, 25 sa zdržalo.

    Tento 1. bod sme neschválili.

  • O bode č. 2 nemôžeme hlasovať, lebo je totožný s 3. bodom pána poslanca Urbániho a ten už sme odhlasovali. Tak dajte, prosím, hlasovať o bode č. 3 pána poslanca Novotného.

  • Pán poslanec, námietka? Zapnite pána poslanca Novotného.

  • Ďakujem pekne. Nemôžeme hlasovať ani o mojom 3. bode, keďže prešiel pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho pod č. 4.

  • Áno, týka sa vypustenia bodu 9.

  • Takže je totožný tiež. Ďakujem pekne.

    Takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka, o 1. pozmeňujúcom návrhu, momentík, ale nemožno o ňom hlasovať, lebo sme schválili bod 2 spoločnej správy. O 2. návrhu, pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka nemožno hlasovať. Môžeme hlasovať, áno. Nech sa páči, pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Čiže, hlasujeme o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bastrnáka.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 64 za, 57 proti, 24 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Bastrnáka sme neschválili.

  • No, môžeme pristúpiť k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Valockého. Nech sa páči.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Valockého.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 59 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Valockého sme odsúhlasili.

  • Ako 7. v poradí bol pozmeňujúci návrh pána poslanca Bobríka, ktorý stiahol a predniesol 8. pozmeňujúci návrh, kde nemožno hlasovať o bode 1, ale môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bode 2.

  • Hlasujeme o bode 2 z návrhu pána poslanca Bobríka.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 83 za, 63 proti.

    Konštatujem, že sme bod č. 2 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Bobríka schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi a zmenami do tretieho čítania.

  • Hlasovania.

  • 145 prítomných, 83 za, 61 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie je to tak.

    Pán poslanec Hrušovský – do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, poslanci, už včera som v rámci rokovania o tomto návrhu zákona vystúpil a upozornil na porušenie rokovacieho poriadku, ktoré sa opakuje aj dnes, pretože my sme nemali hlasovať o návrhu, ktorý podal v opakovanej rozprave pán poslanec Valocký, Bobrík, pardon. My sme nehlasovali o tom, že môžeme dnes hlasovať, my sme mali hlasovať až zajtra. Pani spoločná spravodajkyňa si to želala, ale Národná rada o tom nerozhodla, a preto bol porušený rokovací poriadok.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mrzí ma to, ale je to nedôstojné rokovania o takomto vážnom návrhu zákona, a preto by som vás, pán predseda, poprosil, aby sme prerušili hlasovanie a rokovanie o návrhu zákona a v prvom rade sa musíme vysporiadať, ako ďalej postupovať, aby sme neporušovali rokovací poriadok pri prerokúvaní návrhov zákonov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chcem len upozorniť, že tak ako je to obvyklé a ako hovorí rokovací poriadok, spravodajkyňa oznámila, že má splnomocnenie gestorského výboru, aby boli prerokované všetky návrhy ihneď a hlasovali sme.

    Takže budeme, pani spravodajkyňa, nech sa páči, pristúpime k hlasovaniu v treťom čítaní. Pani spravodajkyňa, uvádzajte hlasovanie v treťom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, pristúpme k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 76 za, 6 nehlasovalo.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz poprosím pána poslanca Slabého, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač 379.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému zákonu vystúpili 6 poslanci, ktorí podali 1 procedurálny a 45 pozmeňujúcich návrhov.

    Najskôr by sme mali teda hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Simon. Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona.

  • Ďakujeme pekne. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 1 bol za, 77 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento procedurálny návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 83 prítomných, 82 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ak dovolíte, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Ako prvý som v rozprave vystúpil ja. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána predsedu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 83 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme váš pozmeňujúci návrh, pán spravodajca, prijali.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Miklós, ktorý navrhol 22 pozmeňujúcich návrhov. Vo svojom návrhu požadoval, aby sme hlasovali o bodoch osobitne, okrem bodov 2a a 2b, navyše, musím konštatovať, keďže sme schválili body 1 – 13 spoločnej správy, nemôžeme hlasovať o bode č. 10 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miklósa vzhľadom na 7. bod spoločnej správy. Čiže teraz poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 1 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Miklósa.

  • Hlasujeme a budeme hlasovať o každom z 20 návrhov pána poslanca Miklósa samostatne.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 3 za, 63 proti, 18 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu poslanca Miklósa.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 64 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod č. 2 sme neschválili.

  • Ďalším bodom je bod č. 3.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 67 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 1 za, 68 proti, 13 sa zdržalo.

    Neschváli sme návrh.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 69 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh neprešiel.

  • Hlasovanie.

  • 83 prítomných, 65 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 62 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschváli.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 59 proti, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 83 prítomných, 4 za, 62 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • O bode č. 10, ako som hovoril, nemôžeme hlasovať preto, lebo sme schválili 7. bod spoločnej správy. Poprosím bod č. 11

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 61 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pôjdeme na ďalšiu časť pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Miklósa, čiže bude znova číslovanie od 1 tak, ako to máte v tlači. Poprosím teda hlasovanie o bode č. 1.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 60 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 60 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 57 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 60 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 57 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 2 za, 58 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 60 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 3 za, 59 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 59 proti, 20 zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 60 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Simon, ktorý predniesol sedem pozmeňujúcich návrhov. Vzhľadom na to, že sme schválili body 1 až 13 spoločnej správy, nie je možné dať hlasovať o bode 3 z pozmeňujúceho návrhu poslanca Simona. To potom uvediem pri hlasovaní.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasujeme o bode č. 1 pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 68 proti, 14 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 68 proti, 14 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh bol tak isto predložený v dvoch častiach, teraz pôjde číslovanie od bodu 1 tak, ako máte v tlači II. časť. Čiže, dajte, prosím, hlasovať o bode 1 z druhej časti pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 66 proti, 16 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Prosím, ďalším bodom je bod č. 2.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 68 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Ako som konštatoval na začiatku, o bode 3 nemôžeme hlasovať preto, lebo sme schválili bod 7 spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bode 4.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 67 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neprijali.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 65 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá predniesla 2 pozmeňujúce návrhy. Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 1 pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 21 za, 35 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 17 za, 27 sa proti, 38 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Köteles, ktorý predniesol 12 pozmeňujúcich návrhov. O bode č. 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kötelesa nemôžeme hlasovať preto, lebo sme schválili bod č. 2 spoločnej správy. Dajte teda, prosím, hlasovať o bode č. 1 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kötelesa.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 1 za, 61 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 1 za, 62 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 80 prítomných, 1 za, 62 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • O bode č. 4 nemôžeme dať hlasovať preto, lebo sme schválili bod č. 2 spoločnej správy. Dajte, prosím, teda hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 5.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 61 proti, 14 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Hlasovanie.

  • 81 prítomných, 62 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.