• Dobré ráno, dámy a páni, vážený pán podpredseda vlády, otváram šiesty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti oficiálne písomne požiadali páni poslanci Csáky, Ďuračka, Richter, Slota, Vaľová, pán podpredseda Veteška a na popoludňajšom rokovaní požiadal o ospravedlnenie pán predseda výboru poslanec Ferdinand Devínsky.

    Keďže sme odsúhlasili program 14. schôdze tak, že sme určili na 9.00 hodinu dnešného rána rokovanie o bode

    správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 a návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008, je to tlač 403,

    poprosím teraz pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby sa ujal slova. Poprosím, aby sa pripravila pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, vážené poslankyne, materiál sa na rokovanie vlády predkladal na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a v zmysle tohto zákona sa predkladá aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Predtým bol, samozrejme, prerokovávaný aj v gesčnom výbore a v ďalších výboroch Národnej rady.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti, keď sa ten materiál pripravoval a dával do Národnej rady, lebo termín bol jednoznačne stanovený v zmysle zákona k 1. septembru tohto roku, tam by v budúcnosti malo prísť k istej úprave aspoň k 1. októbru, teda ide o to, že sme nemohli tam presne vyčísliť finančné čiastky na budúci rok 2008, lebo nebola uzavretá ani vo vláde kapitola Úradu vlády Slovenskej republiky, a preto tento materiál neobsahuje finančný rozklad na budúci rok finančných prostriedkov. Dnes po schválení vo vláde, samozrejme, môže tu nastať ešte k zmenám v Národnej rade. Materiál, ktorý je predložený v rámci rozpočtu, je minimálne na úrovni tohoročného financovania Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s tým, že sa zarátava aj to navýšenie, ktoré bolo v priebehu tohto roka, o tých takmer 20 mil. korún s väzbou na aktivity grantového systému a s väzbou na aktivity a medzivládne dohody medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. To sa týka predovšetkým 3 mil. korún, ktorými Slovensko prispieva na činnosť v oblasti vzdelávania a kultúry pre Slovákov žijúcich v Maďarskej republike.

    Materiál je spracovaný v súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti takisto podieľajú na výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s organizáciami slovenských menšín a komunít v zahraničí.

    Tento predkladaný materiál pozostáva z dvoch častí. Prvou je správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2006, doplnená prílohou č. 1 obsahujúcou prehľad o požadovaných a poskytnutých dotáciách v pôsobnosti úradu v roku 2006, schválených medzirezortnou komisiou. Druhú časť tvorí návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008. Prílohou č. 2 je tabuľka odhadov počtu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2007.

    Treba povedať, že my sme sa aj vo vláde dohodli, že pripravíme komplexný materiál na budúci rok na rokovanie vlády a v nadväznosti aj do parlamentu: strednodobú stratégiu v tejto oblasti, pretože tá nám chýba. A na základe tejto strednodobej stratégie v tejto oblasti budeme každoročne robiť isté odpočty tak, aby sme vedeli hodnotiť, čo sme si stanovili v ktorých oblastiach a na konkrétnych krokoch vedeli povedať, čo sme zrealizovali, akým spôsobom sme to realizovali, aká bola efektívnosť využitia daných finančných prostriedkov, aké úlohy nám vyplývajú aj z hľadiska legislatívneho procesu a ďalších aktivít.

    Navyše tu v tomto ctenom pléne, váženom pléne chcem uviesť, že uvažujeme o istej aj novelizácii zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí nielen s tým problémom okolo toho dátumu, toho 1. septembra na 1. október, ale aj s tým, že keď sa pripravoval, resp. realizoval tento zákon a bol schválený v predchádzajúcom volebnom období v Národnej rade, neobsahoval kompetencie v oblasti školstva. A keďže sa zrušil úrad na ministerstve školstva v tejto oblasti a prešiel priamo pod ministerstvo školstva, tak chceme po dohode s ministrom školstva, s podpredsedom vlády, dohodnúť aj istú delimitáciu finančných, nielen finančných prostriedkov, ale aj finančných prostriedkov v oblasti štipendií a v oblasti spolupráce, vzdelávania pre Slovákov žijúcich v zahraničí na tento úrad. Musíme to, samozrejme, kvalitne pripraviť, vykonzultovať, prekonzultovať a potom aj, samozrejme, legislatívne ošetriť. Chceme veľmi úzko spolupracovať so zriadenou komisiou, ktorá pôsobí pri Národnej rade Slovenskej republiky pri zahraničnom výbore, a chceme tieto veci tak dotiahnuť, aby v máji najneskôr bol tento materiál predložený do vlády a potom následne do parlamentu, do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľkoto slovo na úvod. Pevne verím, že ten materiál, ktorý je predložený, obsahuje množstvo podnetov, ktoré treba, samozrejme, ďalej sprecizovať, ďalej vylepšovať. Iste si zaslúži aj ďalšie zmeny a ďalšie doplnky, ale to je, samozrejme, vecou ďalšieho dialógu, ďalších našich aktivít v tejto oblasti.

    Chcel by som ešte jednu poznámku na záver povedať. My sme výrazne zaktivizovali činnosť vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, čiže nielen k tým susedským krajinám, kde je to priorita číslo jeden, ale, samozrejme, aj k iným krajinám. Musím povedať, že predstavitelia vlády Slovenskej republiky, ale chcem sa aj poďakovať predsedovi parlamentu, ktorí pri svojich návštevách v zahraničí pravidelne sa stretajú so žijúcimi Slovákmi v zahraničí, poznávajú ich problémy a snažia sa tieto úlohy, ktoré tam vyplynú z týchto jednotlivých pracovných zahraničných ciest, aj potom prenášať do tej konkrétnej politiky, ktorú štát by mal mať obsiahnutú potom v tom komplexnom materiáli, ktorý by sme mali schváliť v máji budúceho roku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Kramplovú ako spoločnú spravodajkyňu zahraničného výboru, aby nás informovala.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítala správu o výsledku prerokovania správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 a návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2008 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 407 z 27. septembra 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor pre kultúru a médiá uznesením z 11. októbra 2007 č. 93, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 10. októbra 2007 č. 90 a zahraničný výbor uznesením zo 16. októbra 2007 odporučili Národnej rade vziať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní správy o štátnej politike bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady zo 16. októbra 2007 uznesením č. 63.

    Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu. Hlásim sa ako prvá do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ešte predtým, ako vám dám slovo a otváram rozpravu, konštatujem, že mám písomnú prihlášku do rozpravy od pána poslanca Rydla, ktorého tu ale nevidím, takže on bol jediný písomne prihlásený. Takže ešte vás poprosím o strpenie. Dávam možnosť sa teraz ústne prihlásiť. Chce sa ešte do rozpravy prihlásiť okrem pani spravodajkyne niekto ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Takže ako jediná vy, pani poslankyňa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujala stanovisko k prednesenej správe.

    Prednesená správa bola podľa môjho názoru dostatočne diskutovaná na komisii pre zahraničných Slovákov, ktorá je zriadená pri zahraničnom výbore. Následne diskusia bola prenesená aj do zahraničného výboru, keď sme prerokovávali danú správu. Možno si viacerí pamätáte, že aj minulý rok, keď sa táto správa prerokovávala, som vystúpila a pripomenula som skutočnosť, že správa v takej podobe, v akej je predložená, nenapĺňa požiadavku, ktorá je uložená v zákone o zahraničných Slovákoch, čo má byť predložené do vlády a následne do parlamentu. Totiž názov tejto správy nesúvisí s obsahom danej správy, ale dohodli sme sa, tak na komisii, ako aj na zahraničnom výbore, že bude to naposledy a pán podpredseda vlády prisľúbil, že materiál, ktorý bude pripravený v máji do vlády, ktorý sa bude týkať koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, už bude následne predmetom danej správy.

    Som veľmi rada, vážený pán podpredseda, že takýto signál existuje, a som veľmi rada, že konečne úrad začína pracovať na takomto systémovom a koncepčnom materiáli. Pretože si dovolím tvrdiť, že práve v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky je jasne definované, že Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto je to pre nás dôležitá výzva a úloha, pretože som presvedčená o tom, že potenciál zahraničných Slovákov alebo Slovákov žijúcich v zahraničí je skutočne veľký. Práve to, že bol zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ľudová strana – HZDS sa zasadila za to, aby tento úrad fungoval a nefungoval len generálny sekretariát, dáva odpoveď na to, prečo sa skutočne snažíme podnietiť činnosť úradu k tomu, aby vláda prijala koncepciu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Táto koncepcia musí obsahovať politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorá bude riešiť situáciu všetkých Slovákov, a to myslím tých, ktorí sú združení v spolkoch a organizáciách, ale aj tých, ktorí nie sú združení, ktorí sú mladí a ktorí v súčasnosti odchádzajú a budú odchádzať do zahraničia, či už za štúdiom, alebo za prácou. Ale znovu zdôrazňujem, povinnosťou vlády a štátu je, aby podporoval národné povedomie Slovákov v zahraničí, aby podporoval ich kultúrnu identitu.

    Vážený pán podpredseda, som veľmi rada, že nastala aj taká aktívna spolupráca medzi úradom, medzi vami a pracujeme momentálne na spoločnej práci, na spoločnej záležitosti, a verím, že jediným cieľom bude, aby sme finančné prostriedky, ktoré aj v budúcnosti budeme požadovať zo štátneho rozpočtu na prácu a na činnosť úradu, ako aj na systém podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, aby bol efektívne využitý, aby grantový systém, ktorý už v súčasnosti existuje, bol vyhodnocovaný a bol podávaný informatívne komisii pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Obrovský potenciál, ktorý existuje v slovenskej menšine v zahraničí, budeme vedieť využiť v prospech národných záujmov len vtedy, keď jej budeme venovať náležitú pozornosť a starostlivosť. Keď prejavíme o ňu skutočne úprimný záujem a finančné prostriedky budeme využívať podľa priorít pripravovanej koncepcie, ktorá, verím, čoskoro bude tak na stole komisie pre zahraničných Slovákov, ako aj na stole vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pán poslanec Horváth a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som doplnil slová kolegyne poslankyne Kramplovej, ktorá informovala o činnosti komisie. Odznelo na tejto komisii aj to, že bude dobré, a komisia to očakáva, keď v tých ďalších materiáloch, v tej ďalšej činnosti komisie a spolupráci s úradom sa prejaví aj istá reakcia na spoločenský, aktuálny spoločenský fenomén na Slovensku, na fenomén migrácie. Zatiaľ to nenazývam emigráciou, hovorím o migrácii, ale dokumenty, ktoré sa budú pripravovať, bude dobré, keď budú reagovať na tento nový a veľmi rastúci a stupňujúci sa význam fenoménu v spoločnosti na Slovensku.

    Je potrebné pri tomto, samozrejme, sa trošku poohliadnuť po svete, zistiť, ako to robí Čína, ktorá prijíma veľmi zvláštne opatrenia, ako to robia Estónci, Lotyši, ktorí majú výrazné komunity v zahraničí, ako to robí Maďarská republika, ktorá je v tomto veľmi dobrá. Treba sa poučiť, treba tieto poznatky zohľadniť a premietnuť do materiálov, ktoré sa budú pripravovať.

    A chcem aj za komisiu, rovnako ako pani Kramplová, vyzdvihnúť prínos, ktorým je pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý sa do toho vložil celou svojou osobnosťou a ktorý, ako som presvedčený, sa zaslúži o kvalitný materiál. Chcem oceniť túto spoluprácu a rovnako vyjadriť pripravenosť na túto spoluprácu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. K správe by som ani nehovorila, skôr k mojej predrečníčke, pretože správa je tá istá, ako býva celé roky, minimálne 5-6 rokov, ktoré som vždy čítala.

    Musíme si uvedomiť ale tri body. Slovenská republika sa najmenej z pohľadu finančného, organizačného stará o svojich krajanov. Ale ak nerozdelíme, a o tom som hlboko presvedčená, tých, ktorí odišli a emigrovali, od autochtónnych Slovákov a koncepcia sa rovnako bude a rovnakým dielom venovať tým, ktorí odišli do Čile alebo do Južnej Afriky, ako autochtónnym Slovákom, ktorí žijú okolo hraníc Slovenskej republiky, nikam sa ďalej nedostaneme.

    Nakoniec, pozrite sa, grantový systém, keď si ho analyzujete. Slováci, ktorí emigrovali do Kanady alebo do Spojených štátov, dostávajú oveľa viacej peňazí v grantovom systéme ako autochtónni Slováci napríklad na poľských hraniciach.

    Je ale aj dôležité, aby sme si uvedomili, že niektoré emigračné vlny, silné emigračné vlny, ktoré emigrovali do demokratických bohatých štátov, aj pomáhali svojej republike. Nielen chceli, aby im bolo pomáhané, ale pomáhali. A toto naša emigrácia vonku nerobí. V Poľsku postavili a financovali veľké knižnice atď. Obávam sa, že my neustále len chceme im pomáhať a o nič...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Chcete reagovať, pani poslankyňa Kramplová? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, len dve poznámočky. Táto správa sa predkladá na základe zákona č. 474, to je druhýkrát predložená správa, lebo ten úrad začal fungovať od 1. 1. Predtým sa predkladali podobné, áno, viem, viem o nich, akým spôsobom boli predkladané, takže hovoríme o tom istom. A pokiaľ ide o delenie Slovákov, v určitom spôsobe máte pravdu, ale ja by som nerada delila Slovákov na takých a onakých.

    V koncepcii sa budú riešiť tie jednotlivé prístupy. Už viem asi, čo tá koncepcia bude obsahovať, ale myslím si, že Slováci v zahraničí sú dosť rozdelení jeden proti druhému. Sú spolky, ktoré fungujú perfektne. Ja by som tu chcela oceniť skutočne prácu, ktorú vykonávajú mnohé spolky v zahraničí bez finančných prostriedkov, a viem aj to, že nikdy nebude dostatok tých finančných prostriedkov tak, aby sme vedeli zabezpečiť všetky náležitosti, ale máte pravdu, áno, aj očakávame od nich...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, odznelo tu mnoho podnetných návrhov. Treba povedať, že naozaj treba pripraviť strednodobú koncepciu štátnej politiky a od nej sa potom budú odvíjať aj naše každoročné odpočty. Samozrejme, tá strednodobá politika musí byť konkrétna, musí byť s väzbou na jednotlivé rezorty, na jednotlivé úlohy, ktoré by mali aj rezorty plniť, nielen samotný úrad. A táto štátna politika, pevne verím, bude takýmto spôsobom pripravená do vlády a potom následne do parlamentu v máji budúceho roku.

    Musím povedať, že aj to rozhodnutie, ktoré vláda prijala s navýšením finančných prostriedkov v priebehu tohto roku, vyplývalo zo záverov stálej konferencie a tie závery stálej konferencie z apríla tohto roku obsahujú množstvo podnetov od Slovákov, teda zo strednej Európy, to tak by sme mohli nazvať, alebo stredovýchodnej Európy, teda ako hovorila aj pani Vášáryová o tých autochtónnych Slovákoch. A sú tam, samozrejme, podnety aj zo skupiny západnej Európy a zo zámorskej skupiny a všetky tieto podnety sú spracované, podchytiteľné, môžeme s nimi robiť a, samozrejme, chceli by sme na základe týchto názorov tých rôznych skupín, od mladých po staršiu generáciu, aj pripraviť tú koncepciu. A, samozrejme, potom v nadväznosti ešte predtým, kým ten materiál bude definitívny, dať posúdiť aj im samotným, aby sa k tomu mohli vyjadriť.

    Je pravda, že grantový systém sa teraz naplnil výraznejšie. Boli dve kolá, jedno jarné, teraz druhé, toto jesenné. Chýba nám výraznejšie spolupráca so Slovenskou televíziou, so Slovenským rozhlasom, s verejnoprávnymi médiami. Ja by som chcel napríklad upozorniť, to, čo dokazuje Katka Homolová v Kanade, ktorá predtým robila v Markíze, ako ona dokumentuje. Ja som sa teraz odtiaľ vrátil z Kanadskej slovenskej ligy z jej 75. výročia, ako ona dokumentuje život Slovákov, a nielen tých, ktorí tam prišli v tých rôznych vlnách emigrácie, ale aj tých, ktorí tam prišli aj po roku 1990. Je to pozoruhodné. A navrhol som, aby skutočne po rokovaniach aj so Slovenskou televíziou sa niektoré tieto jej materiály objavili aj v našej televízii, aby bola vzájomná informovanosť o Slovensku tam a na Slovensku zase o aktivitách Slovákov, ktorí spojili život povedzme konkrétne s touto krajinou.

    Musím povedať, že aj my máme veľmi dobré kontakty, a znovu opakujem, práve s mladými Slovákmi, pretože sa nám vytvorili organizácie ako huby po daždi. Máme veľmi dobré aktivity v Turíne, v Dubline, v New Yorku, mladých profesionálov, v Londýne, v Mníchove a v Paríži. Tieto skupiny tam pracujú, sú to, samozrejme, trošku generačne iným zmýšľaním ľudia, ale treba s nimi spolupracovať aj v nadväznosti na to, čo sa povedalo, že tento fenomén treba využívať. Prečo? Lebo mnohí z nich sa dostávajú do významných pozícií v zahraničí a môžu veľmi pomáhať Slovensku pri lobingu alebo pri presadzovaní niektorých slovenských záujmov v tých krajinách, s ktorými spojili svoj životný osud a kde chcú pôsobiť. Čiže aj toto má za úlohu, bude mať táto koncepcia, ale aj tieto naše konkrétne kroky, ktoré realizujeme.

    Vo vzťahu k susedným krajinám tie aktivity sú skutočne veľmi veľké a naozaj musím povedať, že riešime v súčasnosti otázku financovania slovenskej školy v spolupráci s ukrajinskou stranou v Užhorode, riešime otázky dobudovania niektorých aktivít v Petrovci, predovšetkým ich slovenského domu, uvažujeme o ďalších aktivitách v oblasti Rumunska s Nadlakom v spolupráci s rumunskou vládou. Keďže som tam nedávno bol, tak sme sa aj o týchto veciach dohodli, o konkrétnej spolupráci. Čo sa týka poľských problémov, bol som tam nedávno na návšteve, rokoval som aj s regionálnymi samosprávami, ktoré veľmi pomáhajú. Práve tam ide o tú malopoľskú oblasť, teda krakovskú oblasť. Ale musím povedať, že niekedy sa mi zdá, a to som aj vytkol Slovákom v zahraničí, konkrétne v Poľsku, že sa sústredili len na spišských Slovákov, ako keby zabudli na oravských Slovákov, a preto tam vznikajú zbytočné pnutia. A myslím si, že aj tam tá politika musí byť orientovaná vyvážene tak ku Slovákom oravským, ako sa nazývajú, ako aj spišským Slovákom, ktorí žijú na území Poľskej republiky.

    Veľmi treba a myslím si, že to je dôležité, že sme sa sústredili aj na podporu kresťanských slovenských misií, osobitne by som, samozrejme, chcel potom urobiť istú zmenu a dohodu aj s ministerstvom kultúry v rámci tých financií, ktoré sú a ktoré sa tu v rezorte nachádzajú, aby aj oni výraznejšie podporili tieto oblasti, lebo naozaj ten duchovný život je veľmi dôležitý v zahraničí. Lebo to sú často jediné kultúrne, obrazne povedané, už domy, kde sa Slováci stretajú a kde môžu komunikovať v slovenskom jazyku a kde môžu rozvíjať svoju konkrétnu činnosť. Aj v tejto oblasti by som skutočne chcel vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby sa táto práca zlepšila.

    Opakujem, koncepcia sa pripraví, koncepcia pôjde aj na stôl do Národnej rady. Budem očakávať z vašej strany vaše podnety, vaše pripomienky a na základe toho potom budeme každý rok odkrajovať z tých úloh, ktoré si dáme do tejto strednodobej koncepcie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Ešte chcete, pani spravodajkyňa? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Milana Urbániho, aby uviedol

    správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007 (tlač 422),

    a upozorňujem ho, že bude zároveň plniť funkciu aj navrhovateľa, aj spravodajcu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 58 ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku predložil správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za II. polrok 2006 a I. polrok 2007. Je to druhá správa, ktorú výbor prekladá od svojho vzniku v roku 2004.

    Predloženie tejto správy považujem za dôležité z dôvodu významného postavenia výboru, ktorý koriguje takzvaný demokratický deficit nielen v rámci Európskej únie, ale aj v Slovenskej republike. Musíme si totiž uvedomiť, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k prenosu výkonu časti suverénnych práv na európske inštitúcie, teda aj časti zákonodarných právomocí Národnej rady. Európsku legislatívu, ktorá je v konečnom dôsledku platná aj na území Slovenskej republiky, tvoria väčšinou zástupcovia exekutívy, t. j. ministri v Rade Európskej únie. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne uplatňovať kontrolný mechanizmus voči vláde a ministrom, ktorý je zakotvený v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a v rokovacom poriadku Národnej rady. Podľa týchto zákonov výbor schválil záväzné stanovisko Slovenskej republiky, takzvaný mandát na rokovanie Rady Európskej únie, ktorý sú členovia vlády povinní dodržiavať.

    Výbor po svojom založení aj na základe skúseností z práce podobných výborov ďalších členských krajín Európskej únie vypracoval štandardizovanú metódu rokovania o návrhoch právne záväzných a iných aktov Európskeho spoločenstva, Európskej únie, ktorá umožňuje prehľadné sledovanie rokovaní príslušných orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie od predloženia návrhu až po ich schválenie vrátane posudzovania návrhov v Európskom parlamente. Výbor sa pritom stále vo významnejšej miere snaží opierať o odborné stanoviská vecných výborov v Národnej rade. Ustálené mechanizmy rokovania výboru plne zodpovedajú zámeru zákonodarcu vyjadrenému v ústavnom zákone č. 397/2004 Z. z. a zabezpečujú potrebnú vnútroštátnu parlamentnú kontrolu vládnej politiky voči Európskym spoločenstvám a Európskej únii.

    Výbor pre európske záležitosti v IV. volebnom období do 30. júna 2007 prerokoval 421 návrhov právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a schválil 591 návrhov stanovísk Slovenskej republiky pri jednotlivých ministroch pred rokovaním príslušnej formácie Rady Európskej únie.

    Rozhodovací proces v Európskej únii je pomerne zložitý a výbor prakticky na každej úrovni doň vstupuje, takisto ako aj jednotlivé ministerstvá, či od prípravy predbežného stanoviska cez inštrukciu až cez samotný návrh stanoviska Slovenskej republiky. Takisto máme právo v Bruseli vstupovať do toho cez zástupcov ministerstiev a cez ministrov, ako i cez veľvyslanca a jeho zástupcu, hlavne na COREPER-i I a II, a potom v samotnej Rade Európskej únie ministri sú dôležití.

    V sledovanom období výbor pre európske záležitostí okrem množstva návrhov európskych, ako aj aktov, iniciatívne prerokoval viacero dôležitých materiálov prierezového charakteru. Zo všetkých dovoľte mi spomenúť tie najhlavnejšie. Hneď po začatí nového parlamentu sme sa začali venovať Národnému strategickému referenčnému rámcu Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. Tu by som chcel spomenúť, že práve to bol tento výbor pre európske záležitosti, ktorý na začiatku tohto volebného obdobia rozprúdil práce na príprave Národného strategického referenčného rámca, keďže sme od jednotlivých ministerstiev požadovali informácie o jeho príprave a pripomienkach k starému, ktorý bol schválený predchádzajúcou vládou. Na základe týchto informácií rokoval výbor o strategickom referenčnom rámci prvýkrát a potom ďalej sledoval prípravné práce na jeho jednotlivých častiach a operačných programoch. Máme za to, že Slovensko potrebuje čo najviac dobre pripravených odborníkov, aby sme mohli naplno využiť celý tento potenciál výhod súvisiacich s členstvom krajín v Európskej únii. V záujme budúcej prosperity sú potrebné dôkladné, premyslené a vzájomne previazané stratégie rozvoja jednotlivých sektorov na dlhšie časové obdobie.

    Takisto sme sa venovali sledovaniu čerpania fondov z Európskej únie z roku 2004, 2006, či cez jednotlivé ministerstvá, alebo cez NKÚ, alebo cez pána podpredsedu vlády Čaploviča, ktorý, som rád, že je tu, lebo mu chcem poďakovať fakt za korektnú spoluprácu s parlamentom a s naším výborom. Celkove musím konštatovať, že za to obdobie 2004 – 2006 Slovenská republika vyčerpala 70,09 finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Priložil som v správe aj detailnejšie materiály, nebudem čítať tu čísla. Najlepšie, musím povedať, v rámci programu SAPARD bolo vyčerpaných 99,29 %. Je to aj také memento pre nadchádzajúce roky. Ak približne 400 mld., ktoré máme možnosť vyčerpať za toto obdobie, nevyčerpáme 10 %, tak to je už jeden slušný balík peňazí, ak nevyčerpáme 20, to už potom začína byť veľmi nebezpečné. Ak 30 % ako teraz, tak to je už taká suma, kde vlastne by sme okradli našich občanov. Preto bude na všetkých nás, aby sme fakt tej príprave venovali takú pozornosť, aby sme mohli realizovať jednotlivé programy a využiť maximálne, čo je potrebné pre našu krajinu.

    Takisto výbor sa ďalej zaoberal na svojich schôdzach Národným programom reforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008, keďže tento podrobne rozpracováva cieľ Lisabonskej stratégie v podmienkach Slovenskej republiky. Dovoľte mi tiež informovať vás, že výbor zvolil svojho spravodajcu k agende Lisabonskej stratégie, čo sa nazýva bežne v Európe Mister Lisabon alebo Missis Lisabon. My máme Mister Lisabon a zvolili sme za Mister Lisabon pána poslanca Berényiho. On má túto agendu sledovať, informovať výbor pravidelne, čo sa deje nové, alebo ako plní Slovenská republika jednotlivé ciele tejto stratégie.

    Ďalej sme sa venovali riešeniu problémov riadenej imigrácie. K tomu poviem len jedno slovo. Keď sme hľadali od jednotlivých ministerstiev cez úrad práce čísla, čo by Slovensko potrebovalo pre plnú zamestnanosť alebo pre dobré fungovanie ekonomiky, tak bolo veľmi ťažké dostať vhodné čísla alebo presné čísla, pretože nemajú ani skade byť, keď sa nepožadujú. Čiže toto je prvá vec, ktorá je veľmi dôležitá, ale dôležitá je v tomto smere aj intersektorálna spolupráca a my to sme riešili na našom výbore, túto otázku, s ministerstvom sociálnych vecí. My sme riešili túto otázku s ministerstvom zahraničných vecí, s ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva. Je potrebné intersektorálne sa touto otázkou zaoberať a skoro každý rezort má do toho čo hovoriť, či je to školstvo, zdravotníctvo a iné rezorty, priamo-nepriamo sa dotýkajú tejto otázky a bez toho, aby prišli na nejaké pracovné sily zo zahraničia napriek nezamestnanosti na Slovensku, kde sme za to, aby sa využili všetky rezervy, ktoré máme, ktoré nevyužívame takisto, ale musíme počítať s tým, že budeme musieť aj doniesť pracovné sily na Slovensko, a preto treba vytvoriť riadne prehľadné pravidlá a takisto potom ale aj dôslednú kontrolu týchto ľudí na Slovensku. Treba do toho zapojiť samotných zamestnávateľov, profesijné organizácie, zamestnávateľské zväzy, obec, rôzne komory, čiže tento problém ako komplex treba pre Slovensko vyriešiť a čo najrýchlejšie.

    Ďalej výbor sa zaoberal priebežne transpozičným deficitom v Slovenskej republike. Musím konštatovať, že na začiatku niektoré resty, ktoré mali jednotlivé ministerstvá, sa odstránili a dnes prakticky sme krajina, patríme medzi tri krajiny s najnižším transpozičným deficitom a nenotifikovaných smerníc máme len 0,9 %. Málokto sa s tým v Európe môže pochváliť. Čiže to je dobrá práca vlády a jednotlivých ministerstiev.

    Ďalej správa, ktorú som predložil, tiež informuje o pôsobení výboru v rámci Konferencie výborov pre európske a komunitárne záležitosti národných parlamentov členských štátov Európskej únie, tzv. známy COSAC, v ktorom náš výbor je veľmi aktívne zapojený. A môžem vás uistiť, keď tu koľkokrát počúvam kolegov hovoriť, že to nie je dobré alebo to ono nie je dobré, že zástupcovia v COSAC-u, ktorí chodia, aktívne upozorňujú na problémy tam, kde treba na to upozorňovať, keď sa to týka Európskej únie. Upozorňovali sme opakovane na nedostatky v administrácii medzi Komisiou a národnými parlamentmi, to sa vylepšilo. A teraz upozorňujeme dosť aktívne a my sme aj iniciovali takú aktivitu v COSAC-u, že by sa zlepšila administratívna práca medzi Radou Európskej únie a národnými parlamentmi.

    V prílohe k správe je Politická stratégia Európskej únie na roky 2008. Obsahuje prioritné témy, ktoré budú aj pre výbor na nasledujúci rok a tie budú: prosperita a solidarita, bezpečnosť a sloboda, Európa ako svetový partner, lepšia regulácia v zlepšovaní komunikácie a komunikačné priority na rok 2008.

    Dámy a páni, dovoľte mi pár slovami vyzdvihnúť význam súčasnej doby, keď stojíme pred schválením Reformnej zmluvy Európskej únie alebo Lisabonskej zmluvy, ako chcete. V týchto dňoch došlo k prijatiu politickej dohody najvyššími predstaviteľmi členských štátov Európskej únie. Touto dohodou sa zavŕšil proces reformovania zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nová Reformná zmluva posilní schopnosť Európskej únie prinášať výsledky svojej práce priamo občanom:

    1. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti justície a vnútra, kde sa mnohé oblasti presunuli do komunitárneho spôsobu rozhodovania. Dôjde tak k vytvoreniu skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

    2. Reformná zmluva prináša nové možnosti a posilnenie právneho základu pre rozhodovanie v oblastiach energetickej politiky a klimatických zmien.

    3. Pohľad do národných parlamentov bude najdôležitejším prínosom Reformnej zmluvy právo žiadať Európsku komisiu, aby prehodnotila svoje návrhy, ak budú mať pochybnosti, že prekračuje svoje právomoci a zasahuje do národných kompetencií. V prípade nesúhlasu Komisie so stanoviskom určeného počtu parlamentov bude legislatívny návrh predmetom preskúmania v Rade a v Európskom parlamente, keď môže dôjsť po splnení stanovených podmienok k zastaveniu konania o takomto návrhu.

    A v neposlednom rade Reformná zmluva posilní kohéziu vo vonkajších záležitostiach Európskej únie.

    Som presvedčený, že iba kombináciou schopnosti a sily členských štátov a spoločných inštitúcií môžeme čeliť novým výzvam 21. storočia.

    Na záver by som chcel osobitne vyzdvihnúť skutočnosť, že sa v plnej miere naplnili moje očakávania, ktoré som mal na začiatku volebného obdobia ohľadom fungovania výboru pre európske záležitosti, a to predovšetkým, že výbor bude zodpovedný, že sa bude stavať k Slovenskej republike seriózne, všetci poslanci, bude racionálny a vecný prístup k všetkým prerokúvaným otázkam, ktoré súvisia so Slovenskou republikou a Európskou úniou, čo, chvalabohu, sa plne odrazilo v doterajších schôdzach.

    Preto by som chcel pri tejto príležitosti poďakovať všetkým mojim kolegom, členom výboru pre európske záležitosti za ich konštruktívny prístup pri rokovaniach nášho výboru a oceniť aj dobrú kooperáciu s ostatnými výbormi Národnej rady. Takisto chcem poďakovať aj vedeniu Národnej rady, ktoré vychádza veľmi ústretovo k nášmu výboru a je spolupráca na veľmi dobrej úrovni, čo to je s pánom predsedom parlamentu, ale takisto aj s kancelárom, s protokolárnym odborom a s ostatnými zamestnancami, ktorí pracujú v administratíve parlamentu.

    Takisto by som chcel poďakovať za dobrú spoluprácu aj vláde Slovenskej republiky a jednotlivým ministerstvám, len ma mrzí, že na niektoré otázky, alebo z niektorých rezortov nechodia ministri, ktorých málokedy vidieť. Ja nepodceňujem ani jedného štátneho tajomníka, sú odborne na dobrej úrovni a spolupráca je veľmi dobrá, ale v niektorých otázkach je potrebné, aby aj minister sám prišiel na výbor vysvetliť veci, lebo sa jedná nielen o vecné problémy, ale možno niekedy aj o politické vzťahy. V tomto musím poďakovať pánovi premiérovi, kedykoľvek je požiadaný o referenciu na našom výbore, tak príde osobne, konzultuje veci. A takisto, ako som na začiatku povedal, ale musím zopakovať, aj s pánom podpredsedom Čaplovičom. Čiže verím, že to bude naďalej takisto pokračovať. A osobitne musím poďakovať aj odboru a zamestnancom odboru pre európske záležitosti, ktorí fakt si vykonávajú svoju prácu veľmi kvalitne a precízne a aj vďaka nim Slovenská republika dodáva do Európskej únie materiály, za ktoré sa Slovensko nemusí hanbiť.

    Dámy a páni, chcem vám všetkým poďakovať, aj tým, ktorí aktívne ste prispeli k nášmu výboru, aj pasívne, ale za dobrú spoluprácu, lebo myslím si, že aj to, že nemáme rovnaký názor, je niekedy povzbudenie a inšpirácia k lepšej spolupráci. A verím, že Reformná zmluva, keď sa dostane do tohto parlamentu, aj keď niektorí ju nepodporia, že v tomto parlamente bude väčšinovo schválená. Ale to už nepatrí k tejto správe, ale ja som si dovolil toto želanie vysloviť nakoniec a poďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre európske záležitosti pánovi poslancovi Urbánimu. S faktickou ešte, no teraz sme, viete, pán Slafkovský, v takej dileme, pretože pán poslanec vystúpil ako navrhovateľ a na to by nemalo byť možné reagovať. Takže otváram teraz rozpravu k tejto správe a ak chcete, môžete sa prihlásiť do rozpravy. Nie. Nikto sa neprihlásil do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Jeden z takých tých procedurálnych rébusov, ktoré by sme mohli takisto doriešiť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte kým budeme pokračovať v rokovaní a v rozprave o prerušenom bode vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach, chcem, dámy a páni, požiadať o všeobecný súhlas, aby sme o týchto dvoch správach, ktoré odzneli a ktoré máme len zobrať na vedomie, nehlasovali o 11.00 hod., ale až potom, ako dobehnú rozpravy a prerokovanie bodov, ktoré sú otvorené, a to je zdravotníctvo a máme ešte otvorený bod pozemkový fond, návrh vládneho zákona. Je na to všeobecný súhlas? Ďakujem pekne.

    To znamená, že dnes o 11.00 hod. nebude hlasovanie, pretože rozsah prihlášok do rozpravy k bodu je ešte značný, uvidíme, kam dospejeme na 17.00 hod. A ešte jednu prosbu. Chcem poprosiť predsedov poslaneckých klubov a navrhovateľov, aby sme sa stretli o 10.00 hod., tak ako sme sa včera dohodli, a pokúsili sa hľadať dohodu na spoločnom vyhlásení k 100. výročiu Černovej. Čiže o 10.00 hod. poprosím predsedov poslaneckých klubov, ako aj zástupcov navrhovateľov jednotlivých uznesení, aby sme sa stretli o 10.00 hod. Ďakujem pekne.

    A teraz poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal svoje miesto. Pán minister tu nie je, aj keď som ho videl pred chvíľočkou. Poprosím pána ministra zdravotníctva, ďakujem pekne. A poprosím pani poslankyňu Gabániovú ako spravodajkyňu, aby zaujala miesto.

    A budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

    Ako ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Pataky. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach prináša do systému zdravotného poistenia viaceré zásadné zmeny. Zdravotné poisťovne sa majú stať správcami verejných prostriedkov a svoju činnosť majú vykonávať vo verejnom záujme.

    Motívy ministerstva, prečo predkladá uvedený návrh zákona, sú verejne známe. Prostredie verejného zdravotného poistenia sa má stať neatraktívne pre súkromných investorov. K tejto myšlienke sa hlási aj samotný premiér, ktorý verejne vyhlásil, že chce vytlačiť súkromné poisťovne z priestoru verejného zdravotného poistenia a dosiahnuť takouto cestou model jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Riešenie, ktoré navrhuje ministerstvo, nemusí byť vôbec také jednoznačné, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad.

    O budúcom fungovaní zdravotného poistenia na Slovensku zatiaľ mi chýba veľa odpovedí na viacero dôležitých otázok. Poznajú tvorcovia zdravotnej politiky skutočné výhody pluralitného systému zdravotného poistenia? Boli tieto výhody dôsledne porovnané s výhodami modelu, ktorý navrhuje ministerstvo? Sú si všetci zodpovední vedomí, čoho všetkého sa vzdávajú pri prechode na nový model fungovania poisťovní? Dokáže systém monopolného nákupcu zdravotnej starostlivosti reagovať rovnako na potreby pacientov ako pluralitný model?

    Snahu ministerstva zabezpečiť čo najväčší objem prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti možno len podporiť. Treba si však položiť otázku, s akým efektom budú tieto zdroje využité a čo zaručuje, že sa dostanú tam, kde ich najviac treba, t. j. k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Kladiem si otázku, vie mi niekto na ministerstve povedať, čo všetko predchádza tomu, že súkromné zdravotné poisťovne dosahujú zisk? Naopak, a prečo by sa mali štátne zdravotné poisťovne snažiť o kladný hospodársky výsledok?

    O tom, že slovenskému zdravotníctvu chýbajú zdroje, nepochybuje azda nikto. Mať viac zdrojov však nevyhnutne neznamená vedieť nakúpiť viac. Ak nebudú zdravotné poisťovne motivované k hospodárskemu a efektívnemu nakladaniu s prostriedkami, ktoré musia za každú cenu minúť, o výslednom efekte možno len pochybovať. Ak dnes dokáže niekto v systéme ušetriť zdroje, sú to súkromné a nie štátne zdravotné poisťovne. Ministerstvo, ale aj mnohí poskytovatelia sa domnievajú, že je to tak najmä na úkor úhrady zdravotnej starostlivosti. Škoda len, že niekto zo zainteresovaných nejde vo svojich analýzach hlbšie. Určite by stálo za porovnanie, ako a či vôbec kontrolujú jednotlivé poisťovne svojich poskytovateľov, aký objem ušetrených zdrojov pochádza z dôslednej revíznej činnosti a aké výsledky zdravotnej starostlivosti sa nakúpili za uplynulé roky pre pacientov.

    Skúsenosť, alebo ešte povedané, každé poistenie vrátane zdravotného má slúžiť jeho beneficientom, prakticky poistencom. Skúsenosť každého segmentu ekonomiky hovorí jasne, najväčší efekt sa dosahuje tam, kde je súťaž a kde sa dosahuje zisk. Aj táto novela, ktorú dnes prerokúvame, je cesta k jednej poisťovni.

    Teraz sa vyjadrím všeobecne k predloženej novele svojimi pripomienkami. Táto novela po prvé narušuje pluralitný model zdravotného poistenia na Slovensku tým, že otvára možnosti násilného vytláčania súkromných poisťovní z trhu a vytvára nevýhodné podmienky na vstup nových zdravotných poisťovní. Negatívne ovplyvní samotné fungovanie zdravotných poisťovní tým, že obmedzuje ich prevádzkové výdavky na úroveň, ktorá nepostačuje na zodpovedné financovanie všetkých činností zdravotnej poisťovne. Zakladá v systéme rozdielne motivácie, lebo zdravotným poisťovniam znemožňuje dosahovať zisk. Nezabezpečí alokáciu zdrojov do tých oblastí, ktoré ministerstvo zdravotníctva považuje za nedofinancované.

    A konkrétne k bodu 1: Novela zákona navrhuje, aby zdravotné poisťovne vykonávali svoju činnosť vo verejnom záujme ako správcovské spoločnosti. S týmto návrhom sa nestotožňujem, a to z dôvodu, že zdravotné poistenie sa uzatvára v prospech konkrétneho poistenca, pričom zdravotná poisťovňa sa zaväzuje kryť náklady na zdravotnú starostlivosť konkrétnemu poistencovi. Zdravotnú poisťovňu nemožno považovať za subjekt verejnej správy.

    K bodu 3: Novela zákona navrhuje, aby výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne v príslušnom kalendárnom roku klesli zo 4 na 3 % z úhrnu poistného pred prerozdelením poistného za príslušný kalendárny rok. Prevádzka zdravotnej poisťovne si vyžaduje určité finančné prostriedky. Ich limitovanie pod určitú kritickú hranicu môže ohroziť bezproblémové fungovanie zdravotnej poisťovne. Úlohou zdravotnej poisťovne nie je len vyberanie a prerozdeľovanie finančných prostriedkov, ale predovšetkým nákup zdravotnej starostlivosti, revízna činnosť, vedenie registrov, evidencií, databáz a iné. Zníženie teda výdavkov na prevádzku na 3 % bude pre všetky zdravotné poisťovne kritické a povedie k zhoršeniu služieb poskytovaných poistencom a činností súvisiacich s nákupom zdravotnej starostlivosti. Už keď porovnávame aj dnešnú úroveň z medzinárodného hľadiska, je naše percento jedno z najnižších v Európe.

    K bodu 4: Novela zákona navrhuje, aby zdravotné poisťovne mohli kladný hospodársky výsledok z verejného zdravotného poistenia použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia, a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril. Zákon tým obmedzuje tvorbu a použitie zisku zdravotných poisťovní, čím v zdravotnom poistení vytvára nemotivačné prostredie a dané obmedzenia nevedú k riešeniu problémov identifikovaných ministerstvom zdravotníctva. Vynútenie minutia zdrojov nebude automaticky znamenať ich alokáciu do tých oblastí, ktoré ministerstvo považuje za nedofinancované.

    Po ďalšie. Zisk je odmenou zdravotných poisťovní za znášanie podnikateľského rizika. Zdravotné poisťovne, najmä štátne, dosahovali stratu, kumulovali dlh a jeho dopad prenášali v plnom rozsahu na verejné financie. Ak zdravotné poisťovne nebudú motivované dosahovať kladný hospodársky výsledok, ale, naopak, budú nútené minúť celý kladný rozdiel hospodárenia, nebudú nijakým spôsobom motivované k efektívnemu nákupu zdravotnej starostlivosti. Podmienky minúť všetky peniaze v systéme bez ohľadu na kvalitu negatívne ovplyvnia ekonomické správanie poskytovateľov a tlak na redukciu siete poskytovateľov bude veľmi nízky. Zákaz použitia zisku spojený so znížením správneho fondu znemožní najmladším zdravotným poisťovniam na trhu, či už je to Union alebo Európska zdravotná poisťovňa, umoriť stratu vyplývajúcu z ich vstupu na trh. V prípade, ak to dnes parlament schváli, toto navrhované ustanovenie, Slovenská republika môže čeliť žalobám za znehodnotenie investícií vlastníkov súkromných poisťovní.

    Moje pripomienky k bodom 5 a 6, čo sa týka novely zákona, navrhujem, aby sa prevod poistného kmeňa medzi zdravotnými poisťovňami uskutočňoval ako bezodplatný. Podľa mňa je to úplne nezmysel. Poistný kmeň je hlavný zdroj výnosov zdravotnej poisťovne a jeho prevod je dnes upravený ako odplatný s výnimkou, ak sa zdravotné poisťovne samy dohodnú, že prevod je bezplatný. Navyše týmto opatrením ministerstvo vytvára Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť násilne a bezodplatne prevádzať poistné kmene zdravotných poisťovní.

    Moja pripomienka k bodu 7: Novela zákona navrhuje, aby zdravotná poisťovňa s majetkovou účasťou štátu mohla postúpiť pohľadávky voči fyzickým alebo právnickým osobám povinným odvádzať poistné atď. Dnešná právna úprava umožňuje takéto pohľadávky zveriť do mandátnej správy. Akceptovaním navrhovanej úpravy sa môže stať, že štát bude môcť cez ním kontrolovaný subjekt odkupovať pohľadávky zdravotnej poisťovne a takýmto spôsobom sanovať zo štátneho rozpočtu hospodárenie štátnych poisťovní bez rizika obmedzenia hospodárskej súťaže.

    A posledná taká pripomienka, to sa týka dôvodovej správy, v doložke finančných a ekonomických, environmentálnych vplyvov, uvádza sa, že novela zákona nemá dopad na verejné financie. Môj názor je trochu iný. Dôjde tam k výpadku výnosu dane z príjmov, podľa mojich zistení cca 500 mil. Sk. Zvýšené nároky budú na výdavkovú stranu rozpočtu z titulu odplatného postupovania pohľadávok štátnych zdravotných poisťovní približne 1 až 2 mld. korún ročne. No a v neposlednom rade, tak ako som hovoril pod bodom 5 a 6, žaloby za znehodnotenie investícií vlastníkov súkromných poisťovní.

    Pán predseda, nepodávam žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh, podporím tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené v pléne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz som mal vystúpiť, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave ja, ale vzdávam sa možnosti vystúpiť v rozprave. Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a pripraví sa pani poslankyňa Darina Gabániová.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte aj mne, aby som prispel do tejto širokej diskusie o financovaní zdravotníckych zariadení, o úlohe zdravotných poisťovní a o základných, možno povedať, postulátoch fungovania zdravotníctva v nasledujúcom období.

    Chcel by som zdôrazniť, že ja vidím cieľ tejto novely zákona v snahe vlády a v snahe ministerstva zlepšiť finančnú situáciu zdravotníckych zariadení a zlepšiť finančnú situáciu aj pracovníkov v zdravotníctve a takisto aj pacientov. To znamená, že snaha je dobrá. Otázka je, či spôsoby navrhované v tejto novele zákona sú perspektívne, sú dostatočne efektívne, aby tento cieľ dosiahnutý bol.

    Celý čas sa hovorí o kladnom hospodárskom výsledku alebo o zisku, ako to nazveme, o jednej zdravotnej poisťovni a o ďalších otázkach, ktoré s tým súvisia. Chcem zdôrazniť, že fungovanie zdravotníctva zaiste ovplyvní každý zákon a každá novela zákona, avšak význam, ktorý prikladáme tejto novele, hlavne ten katastrofický, nie je až taký, akoby sme mohli na prvý pohľad konštatovať.

    Chcem zdôrazniť, že financovanie zdravotníctva je úloha veľmi náročná a nie je riešená a vyriešená v žiadnej krajine na svete a ani v žiadnej krajine tranzitívnej. Je to úloha, ktorá ani do budúcnosti nebude uspokojivo riešená tak, aby boli spokojné všetky zúčastnené strany, čiže pacienti, zdravotnícki pracovníci, ale aj štátny rozpočet alebo aj, v širšom povedané, verejné financie.

    Zdravotníctvo ako jeden z mála segmentov nášho života napreduje v posledných desaťročiach v takých tempách svojej náročnosti na financie ako máloktorý úsek. Predlžuje sa dĺžka života, zvyšuje sa cena vstupov, to znamená technológii, vyšetrovacích metód, pracovných postupov, operačných postupov, ale nakoniec aj náklady na lieky tvoria rozhodujúcu a podstatnú časť rozpočtu na zdravotníctvo. Preto aj financovanie zdravotníctva nikdy nebude dostatočné a vždy bude v každej krajine a v každom rezorte chýbať toľko financií, aby sa pokryli náklady a požiadavky, ktoré na tento rezort sú kladené.

    Chcem len zdôrazniť, že ani na úseku zdravotníctva o zisku veľmi hovoriť nie je asi adekvátne, skôr o kladnom hospodárskom výsledku, a to z toho dôvodu, že my vstupy vieme ovplyvniť dosť málo. To znamená, finančné prostriedky, ktoré väčšinou cez zdravotné odvody vieme dostať do systému, sú limitované a neprispôsobujú sa vždy požiadavkám, ktoré sú, a takisto aj možnosti zdravotných poisťovní, možnosti verejných financií a štátu nie sú také, ako by sa požadovali. Ako som zdôrazňoval, náklady na zdravotníctvo stúpajú už z potrieb dĺžky života, charakteru chorôb, ale hlavne charakteru a náročnosti liečby týchto chorôb.

    Pripomeniem, že dokonca aj v takých vyspelých krajinách ako Spojené štátny americké alebo Nemecko sú dosť vážne rozpory v zdravotníctve a môžeme to sledovať aj v našich médiách, že je nespokojnosť od platov zdravotníckych pracovníkov, lekárov, že dokonca aj z Nemecka unikajú lekári do Anglicka, do Spojených štátov amerických, kde ich práca býva lepšie ohodnotená ako vo svojej materskej krajine. Čiže tento posun lekárov, zdravotníckych pracovníkov od menej vyspelých krajín do vyspelejších krajín, kde to ohodnotenie je lepšie, bude, či to chceme, alebo nechceme. Vstupom do Európskej únie táto cesta je v podstate pre zdravotníckych pracovníkov, pre lekárov, ale aj pre zdravotné sestry otvorená, takže nejako koordinovať, nariaďovať a regulovať sa nedá, preto tento fenomén očakávať možno ako trvalý, aj keď predpokladám, že v nasledujúcich rokoch bude mať klesajúcu tendenciu a klesajúcu úroveň.

    Hovoril som o vstupoch do zdravotníckeho systému. Vieme veľmi dobre, že táto vláda sa chystá navýšiť o 0,5 % pri zdravotníckych odvodoch, vstupoch do zdravotníctva. To znamená, že je to ten najvýznamnejší príspevok, ktorý sa snaží stabilizovať situáciu v zdravotníctve a vylepšiť. Vieme, že v predchádzajúcom období to bolo dosť problematické a táto cesta sa nevolila. Vždycky sa volili skôr tie reštrikčné mechanizmy.

    V konečnom dôsledku aj jadrom dnešného rokovania o zisku a o kladnom hospodárskom výsledku môžeme hovoriť v tom zmysle, že síce je dôležitý motivačný prvok, ale na druhej strane, že je aj dôležitým zdrojom dodatočných zdrojov do zdravotníctva, ale nie tak rozhodujúcim a podstatným, aký význam mu prikladáme.

    V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že aj samotný systém v zdravotníctve nie je nastavený ako v ostatných rezortoch, že je založený na podnikaní, je založený na tom, že to, čo ušetríme, vieme vrátiť do systému, a to, čo ušetríme vo forme zisku alebo kladného hospodárskeho výsledku, je výsledkom nášho dobrého hospodárenia alebo efektívneho hospodárenia v systéme. Zisk je vždycky zdrojom a odrazom efektivity v systéme a hlavne motívom pre ďalšie reinvestovanie a pre posilňovanie v danom rezorte a pre znovunavyšovanie zisku. V zdravotníctve to takto jednosmerne fungovať veľmi nebude možné.

    Chcem poukázať, že ešte väčším zdrojom na to, aby tých financií v zdravotníctve bolo viacej, je zlepšiť fungovanie v samotných zdravotníckych zariadeniach. Takže ja celkove nevidím jedinú cestu v tom, že budeme hovoriť a prijímať opatrenia na prevod zisku alebo kladného hospodárskeho výsledku, či už do zdravotníckeho systému, alebo či ich ponecháme pre jednotlivé zdravotné poisťovne. Nevieme dokonca, či 4 alebo 5 % odvodov je dostatočných na to, aby sme primerane pokryli nároky v zdravotníctve. Vieme veľmi dobre, a štatistiky to hovoria, že na Slovensku výdavky v relácii k hrubému domácemu produktu sú jedny z najnižších nielen v Európe, ale aj v ostatných krajinách. Na druhej strane vieme, že sú krajiny, ktoré majú skoro dvojnásobok v relácii k hrubému hospodárskemu produktu, ako napríklad v Spojených štátoch amerických, a ani tam nestačí tento dvojnásobný, skoro dvojnásobný prívod finančných prostriedkov do verejných financií, aby nároky v zdravotníctve mohli byť pokryté.

    Chcem poukázať aj na to, že dynamika nárastu percenta hrubého domáceho produktu pre potreby zdravotníctva nie je taká, ako by bolo potrebné, ako by bolo žiaduce, a dokonca ani nijaké analýzy alebo zdôvodnenia, alebo tempo rastu percenta HDP do zdravotníctva veľmi nie je analyzované a nie je zdôvodňované ani vládou, ani jednotlivými subjektmi, ktoré sa v tomto systéme pohybujú. Jedine konštatujeme, že týchto prostriedkov je málo. Vieme, že hýbať zdravotníckymi, sociálnymi odvodmi smerom hore je nielen finančne, ale aj politicky dosť riskantný krok, preto aj tento krok nie je jediný.

    Chcem poukázať na to, že v štruktúre zdravotníctva tieto náklady na zdravotníctvo sú enormne veľké. Vieme veľmi dobre, že na Slovensku vieme poskytnúť medicínu, zdravotnícke postupy, či už operačné, alebo konzervatívne medikamentózne, porovnateľné s ostatnými krajinami v Európe a na svete. Odborníci v zdravotníctve na Slovensku sa vyrovnajú jednotlivým odborníkom či už v Nemecku, Anglicku, Spojených štátoch amerických alebo v Japonsku, avšak pre svoju prácu vyžadujú prístrojové vybavenie, vybavenie inštrumentármi, ale aj vybavenie liekmi takými, aké sú aj v týchto jednotlivých krajinách, to znamená v Nemecku, Japonsku alebo Amerike. A dá sa povedať, že tieto komponenty do zdravotníctva nakupujeme za ceny, ktoré sú skoro porovnateľné s cenami na svetových trhoch. Preto aj tieto vstupy, ktoré si v posledných desaťročia medicína u nás vyžiadala, sú enormné, sú žiadané od obyvateľstva a žiaden odborník, žiadna klinika alebo oddelenie si nedovolí povedať, že my vás budeme liečiť lacnejšie prístrojmi, ktoré majú nižšiu technickú úroveň, ale vždy na úrovni doby a na úrovni medicíny. To jednak prikazuje aj medicínska, lekárska prísaha a to si vyžiada aj tlak na medicínske postupy.

    Chcem uviesť, že aj v celej štruktúre organizácie, či už zdravotníctva, alebo aj zdravotných poisťovní, vidím určitú rezervu, kde by mohlo nastať a mohla sa táto situácia zlepšiť, aby sme nemuseli siahať k tomu, že zisky alebo kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní by sme mali snahu prevádzať opäť do zdravotníckeho systému. O tom, že zisk je motivačný, o tom niet pochýb, pre zdravotné poisťovne, o tom niet žiadnych diskusií. Otázka je, či tento zisk je primeraný, či tento zisk je možné ponechať len samotným zdravotným poisťovniam alebo či je potrebné nejakým spôsobom to regulovať.

    Dôležitý prvok v činnosti zdravotných poisťovní vidím v tom, že i kmene jednotlivých zdravotných poisťovní nie sú porovnateľné, nie sú rovnaké a sú značne rozdielne. Sú zdravotné poisťovne, a niekedy možno povedať, že sú to „štátne“ poisťovne a verejnoprávne inštitúcie, ktoré majú ten poistný kmeň tých pacientov najťažších s najväčšou spotrebou zdravotníckej starostlivosti, a preto aj systém prerozdeľovania finančných prostriedkov, ktorý funguje medzi zdravotnými poisťovňami, podľa mňa je ešte viacej dôležitejší a určujúcejší ako samotný fenomén zisku, o ktorom hovoríme. A nastaviť prerozdeľovací systém tak, aby zisk zdravotných poisťovní bol porovnateľný, bol, možno povedať, primeraný, nižší, je úloha ešte viacej dôležitejšia ako faktor, o ktorom hovoríme. A je ešte dôležitejšie, aby došlo k tomu, aby jednotlivé poisťovne, dá sa povedať, poskytovali zdravotnú starostlivosť aj z tohto pohľadu prerozdeľovania na približne porovnateľnej úrovni. Lebo je dosť ťažké predstaviť si zisk poisťovne, ktorá má najťažších pacientov, ktorá má starých pacientov, ktorá má pacientov s viacerými chorobami, s vyšším priemerným vekom, aby v otázke zisku súťažila s poisťovňami, ktoré tento poistný základ majú iný.

    Preto chcem upozorniť, že aj prerozdeľovací mechanizmus je spôsobom, ktorý do určitej miery je analogický, ako narábať so ziskom alebo prerozdeľovať finančné prostriedky v zdravotníctve medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami.

    Je tu však ešte jedna kapitola a to sú zvlášť mimoriadne náročné liečebné postupy, operačné postupy a jednotlivé choroby, ktoré si vyžadujú neprimerane vysoké finančné náklady. Či nebolo by vhodné, aby sa vytvoril nejaký fond alebo nejaký systém, aby títo pacienti boli zgrupovaní do tohto fondu, pretože niektoré choroby dokážu dosť poriadne vychýliť celkovú finančnú bilanciu aj z tohto pohľadu. Stačí niekoľko pacientov s hemofíliou alebo stačí niekoľko pacientov, ktorí si vyžadujú operačné výkony, ktorých náklady sa pohybujú v niekoľkých miliónov, a dokážu úplne skresliť, keď nie ovplyvniť aj činnosť jednotlivých zdravotných poisťovní.

    Chcem poukázať aj na to, že systém zdravotníctva, ktorý sa vytvoril, je dosť nepriaznivý k tomu, aby sme vedeli tento systém regulovať. Do systému zdravotníctva zasahuje jednak ministerstvo zdravotníctva, ale aj jednotlivé zdravotné poisťovne, ale aj vyššie územné celky. Je to systém, ktorý pozostáva z kombinácie súkromného zdravotníctva, súkromných lekárov, ale aj lekárov, ktorí pracujú, dá sa povedať, v štátnych nemocniciach a ich koordinácia činnosti, spôsob praxe, náročnosť práce, ale hlavne odmeňovanie je niekedy ťažko regulovať len z jedného centra, a to z centra ministerstva zdravotníctva. Niekedy ministerstvu zdravotníctva prisudzujeme väčšiu úlohu, ako by malo mať, ako mu prináleží. Pretože za úroveň zdravotníctva skôr zodpovedajú zdravotné poisťovne, ich kontrolné mechanizmy, ich spôsob narábania s finančnými prostriedkami, zmluvy, ktoré uzatvárajú s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a hlavne s ich vysokoodbornou činnosťou, ktorá by v týchto zdravotných poisťovniach mala byť.

    Vieme, že dosť značne sa zredukovali aj riadiace prvky na úrovni kraja alebo v terajšom ponímaní na úrovni vyšších územných celkov, ale úplne sme zlikvidovali riadiace a regulačné prvky v zdravotníctve na úrovni okresov alebo, keď chcete, obvodov. A bez týchto článkov urobiť účinnú efektivitu v zdravotníctve, kontrolu samotnej činnosti či už ambulantných zdravotníckych zariadení, alebo aj iných zdravotníckych zariadení je skoro nemysliteľné a iba teoreticky možné. Vydať nejaký zákon s dvoma alebo s troma paragrafmi nikdy nebude riešiť situáciu v zdravotníctve komplexne.

    Chcem poukázať ešte na jeden faktor, ktorý sťažil situáciu pre zdravotné poisťovne a ktorý sťažil situáciu aj pre zdravotníctvo. Hovoríme o zisku, hovoríme o kladnom výsledku, že máme to vrátiť do zdravotníckej činnosti alebo ponechať pre zdravotné poisťovne. Stálo by za analýzu, že z tohto zisku napríklad koľko drahých prístrojov nakúpili samotné zdravotné poisťovne pre svoje zdravotnícke zariadenia. Koľko sa pričinili o to, aby odmeňovanie v zdravotníctve bolo vyššie, či majú vymyslené mechanizmy pre jednotlivé profesie alebo pre jednotlivé typy nemocníc. Všetko toto zostáva v podstate na ministerstve zdravotníctva. Ale podľa mňa ešte rozhodujúcejšie je, že o týchto otázkach už nerozhoduje ani ministerstvo zdravotníctva, ani jednotlivé poisťovne, ale rozhodujú už samotné zdravotnícke zariadenia. Čiže rozhodujú nemocnice, rozhodujú ústavy o tom, ako budú motivovať svojich zdravotníckych pracovníkov, lekárov a zdravotné sestry.

    Vieme, že náklady na mzdy, čiže na tú reprodukciu kvalitnej zdravotnej odbornej sily v zdravotníctve vynakladáme skoro 70 % prostriedkov. Vieme, že tieto prostriedky sú nedostatočné a sú aj dôvodom toho, že je veľký únik kvalitných zdravotníckych pracovníkov do Českej republiky alebo do Nemecka, najnovšie do Anglicka a do iných krajín, kde lekár dokáže zarobiť päťkrát, šesťkrát viacej ako u nás.

    Z tohto dôvodu za dôležitejší faktor, aby sme sa vysporiadali aj so ziskom, aj s kladným hospodárskym výsledkom, vidím, aby sme pripravili a hlavne realizovali v skutočnosti také štrukturálne zmeny v riadení zdravotníctva, v kontrole spotreby liekov, v kontrole napríklad biochemických vyšetrení, ale aj v kontrole vyšetrení na drahých diagnostických prístrojoch, ako je napríklad komputerová tomografia alebo magnetická nukleárna rezonancia, a v iných diagnostických segmentoch, aby to bolo efektívne, pretože každé vyšetrenie, ktoré je nadbytočné, ktoré neprispieva k diagnóze a ktoré je iba alibistické, to znamená kvôli istote, aby som neurobil chybu, indikujem vyšetrenie, ktoré stojí 20-50-tisíc korún, vyčerpáva tie finančné prostriedky z celkových našich zdrojov.

    Čo sa týka kladného hospodárskeho výsledku a jeho presunu do zdravotníckej činnosti, túto myšlienku nevidím ako zlú, pretože smeruje k tomu, aby posilnila zdravotníctvo finančne a aby navrátila peniaze k pacientom a k tým, čo sa starajú o zdravie pacientov, čiže k zdravotníckym pracovníkom. Stojí však za úvahu, či nie je možné, ako už bolo aj predkladané v predchádzajúcom pozmeňujúcom návrhu, či tento celok kladného hospodárskeho výsledku nerozčleniť na časť, ktorá by sa vracala priamo, a časť, ktorá by bola tým ziskom v tom najužšom zmysle slova, ktorý by zostával pre jednotlivé zdravotné poisťovne a ktorý by vedel motivovať do ich ďalšej činnosti, čiže ktorý by ich vedel podnietiť k tomu, aby sa snažili vykonávať na úseku riadenia v zdravotníctve čím najlepšie a najúčinnejšie kroky.

    Vidím tu však jednu dosť ťažkú úlohu, pretože jedného zdravotníckeho poskytovateľa riadia viaceré alebo skoro všetky zdravotné poisťovne. Čiže prijímať účinné opatrenia iba zo stránky jednej poisťovne, dajme tomu pre danú ambulanciu alebo pre danú nemocnicu, je dosť problematické, aby z tých prostriedkov, ktoré tá zdravotná poisťovňa poskytuje, aby mohla v zásadných veciach ovplyvniť lekára.

    Za dosť dôležité pokladám to, aby pri vypracovaní správnych liečebných postupov, ktoré sú efektívne, ktoré sú podľa možnosti čím menej finančne náročné, ale ktoré zodpovedajú zdravotnému stavu pacienta, spolupracovali lekárske odborné tímy, teda lekári, ktorí tomu rozumejú, ktorí vedia posúdiť efektívnosť vynakladaných zdravotníckych prostriedkov. Preto aj spolupráca s odbornými lekárskymi špecializovanými tímami, či už kardiologickou spoločnosťou, internistickou, oftalmologickou, kardiochirurgickou, je dôležitá, aby sme vedeli vypracovať to, čo bolo aj v predchádzajúcich zákonoch ustanovené – štandardizované liečebné postupy. To znamená postupy, ktoré sú odôvodnené zo stránky odbornej, že pacient dostane všetko, čo má dostať, ale na druhej strane sú odvodené aj z toho, že tieto postupy vychádzajú z našich možností, aby vychádzali z našich možností, finančných, ale aj liečebných, ktoré máme k dispozícii.

    My sme si už zvykli u nás, že v starostlivosti o zdravie chceme pacientovi poskytnúť to najlepšie, čo existuje. To znamená, že poskytnúť mu postupy, ktoré sú v Nemecku, v Anglicku, ale tieto postupy si vyžadujú techniku, lieky tie isté, za tú istú cenu nakupované, čo aj v týchto krajinách. Takže nakoniec sa to odráža na platoch lekárov, na platoch zdravotníckych ostatných pracovníkov, zdravotných sestier, pretože ťažšia finančná situácia nás núti a prinúti, aby sme šetrili práve na tomto úseku platov a odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Zdá sa, a ukazuje to aj prax, že udržateľná cesta do budúcnosti to nebude.

    Keď som pri platoch zdravotníckych pracovníkov, často sa ozývajú, koľko vlastnia alebo aké odmeňovanie by malo byť. Odmeňovanie by malo byť zodpovedajúce vzdelaniu týchto pracovníkov. Vieme, že lekári študujú 6 rokov, robia si minimálne 2 atestácie, čiže krát 5, čiže 10 rokov intenzívneho štúdia na úrovni PhD. alebo CSc. a zodpovedá to aj v tejto dobe výrazným finančným nárokom. Keď sa pozrieme, ako to vyzerá vo svete, vieme napríklad na úseku lekárov, že platy lekárov sa pohybujú, musíme odvodzovať od priemerných platov, aké sú v národnom hospodárstve. Pretože iba streliť čisto, že lekári by mali zarábať 100-tisíc alebo 150-tisíc, alebo nebodaj ako v Nemecku, Anglicku 200- alebo 300-tisíc, na naše pomery je to nereálne. Platy všetkých vysokoškolských pracovníkov musia byť v určitej relácii aj k platom ostatných vysokoškolských pracovníkov. Vieme, že o chvíľu by sa ozvali učitelia, ozvali by sa inžinieri, z ostatných úsekov, že aj ich vzdelanie, ich práca, ich náročnosť časová, vzdelávacia a odborná, tiež zodpovedá tomu, aby platy mali niekoľkonásobne vyššie.

    Chcem podotknúť, že v relácii k priemerným platom v národnom hospodárstve vo svete platy lekárov sa pohybujú na úrovni od 2,0, dvojnásobku, až po 3,5. To znamená, že pokiaľ by sme chceli dosiahnuť túto najnižšiu hranicu, ktorá je snáď primeraná, čiže dvojnásobok platu v národnom hospodárstve, plat lekára bez nočných a nadčasových hodín by som považoval za primeraný na úrovni 40- až 60-tisíc korún. Myslím si, že by to bola úroveň, ktorá by zodpovedala tomu, že by trošku aj pribrzdila ich odchod do zahraničia, odchod od rodín zo svojho pracovného a životného prostredia. Pracovať za dvojnásobne nižšie platy celý život je dosť ťažké, hlavne v tejto dobe.

    Z tohto pohľadu chcem ešte poukázať na ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje tento fenomén, a to je rozsah zdravotníckej činnosti hradenej z verejného poistenia. A takisto aj vyšpecifikovanie nákladovosti jednotlivých chorobných jednotiek. Je to ťažká úloha určiť, koľko stojí možno v relácii ten alebo onen operačný výkon alebo diagnostický výkon, ale nakoniec budeme musieť k tomu pristúpiť, aby sme vedeli hospodáriť, s akými jednotkami, s akými príslušnými financiami hospodárime. A aby sme vedeli si aj priznať, že podfinancovávame zdravotníctvo zhruba o 20 % alebo o 20 % menej, ako si to vyžaduje. Iba vtedy budeme môcť povedať vláde, že je potrebné navýšiť v odvodovom mechanizme financie do zdravotníctva, lebo z tohto systému financií vieme vyfinancovať hlavne štátne zdravotníctvo zhruba na úrovni 80 %.

    Trošku rozpor vidím aj medzi súkromným a štátnym zdravotníctvom. Myslím si, že v súkromnom zdravotníctve, aj keď je situácia tiež náročná, tiež lekári šetria, kde sa dá, dá sa povedať, že lekári v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorí musia vykonáva tie najnáročnejšie liečebné a diagnostické metódy, pracujú za ťažších pomerov. Nie je nám známe, aby zo súkromných ambulancií, súkromných kliník utekali lekári do zahraničia, takže ich ohodnotenie je o niečo lepšie ako v štátnom segmente. Preto ako za prvoradú úlohu aj z pohľadu kladného hospodárskeho výsledku vidím presun financií hlavne do štátnych zdravotníckych zariadení, pretože tam je vyšší deficit ako na úseku súkromného zdravotníctva.

    Hovorilo sa o tom, že kladný hospodársky výsledok alebo zisk je aj kvôli tomu, aby sa odstránila korupcia v zdravotníctve pri poskytovaní, pri distribúcii zdravotníckych pomôcok alebo liekov. Ako vieme z praxe, ale aj z médií, nie vždy je to tak. Zahraničné firmy dokážu „motivovať“ či už štátne, ale aj súkromné zariadenia spôsobom, ktorý potrebujú zo svojich potrieb zisku za najefektívnejší.

    Preto aj snahy, aby som dlho nehovoril, snahy, ktoré prisudzujú tejto vláde a tomuto postupu aj z pohľadu novely tohto zákona, že smeruje k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne, nevidím za opodstatnené a nevidím za dostatočne zdôvodnené, pretože nikto neneguje pluralitný systém zdravotných poisťovní, a vzhľadom na to, že sme členmi Európskej únie a že máme tu zdravotné poisťovne, ktoré majú aj dosah nadslovenský, táto úloha, myslím si, nebude nikdy realizovaná.

    O tom, ako prerozdeliť finančné prostriedky aj spôsobom, ako navrhuje táto novela, dá sa diskutovať a dá sa aj prijať tá téza, že ide správnym smerom a smerom k poskytnutiu väčšieho objemu finančných prostriedkov do zdravotníctva. Iba ide o to, akú časť ponechať pre zdravotné poisťovne a akú časť vracať naspäť do zdravotného systému pre bežné poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Preto, myslím si, že nájde sa cesta a nájde sa taký kompromis, ktorý umožní, aby novela tohto zákona bola prijatá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Takže len pre tých, ktorí ešte sa pýtali, vážené kolegyne, kolegovia, bol dohodnutý na základe všeobecného súhlasu proces, že o 11.00 hod. nehlasujeme a hlasuje sa až po skončení tohto bodu, teda pokiaľ ho skončíme, tak o 17.00 hod., keď nie, tak potom až zajtra.

    Nech sa páči, teraz má slovo pani poslankyňa Gabániová. Pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, finančné prostriedky, ktoré sú podľa zákona ako daň alebo sociálne alebo zdravotné poistenie vyberané od daňového poplatníka, sa stávajú verejnými prostriedkami a ako také majú presne určené použitie tiež stanovené zákonom. Občan má právo vedieť o osude každej koruny z verejných prostriedkov a jej vynaloženie musí byť garantované štátom. Tak je to v Európskom spoločenstve.

    Na Slovensku máme formu výberu sociálneho zdravotného poistenia, ktoré je poskytované poisťovacími spoločnosťami. Tie sú, žiaľ, od istého času podľa zákona akciovými spoločnosťami, i keď 100 % akcií vlastní štát. Ale nemal by byť problém ich takisto zo zákona transformovať na inú formu spoločnosti verejnoprávneho charakteru. Ďalšie spoločnosti, ktoré podľa zákona disponujú verejnými prostriedkami v tomto priestore, sú akciové spoločnosti, kde sú vlastníkmi akcií súkromné osoby, ktoré poskytujú zdravotné poistenie z im zverených verejných prostriedkov a súkromné zdravotné pripoistenie. Finančné prostriedky pochádzajúce z individuálneho dobrovoľného pripoistenia umožňujú vykonávať hospodársku činnosť a tvorbu zisku súkromných zdravotných poisťovní. Musia byť schopné predať produkty, a teda nájsť dostatočné množstvo dobrovoľne pripoistených osôb.

    Dôvodová správa v prílohe uvádza, ako je to v okolitých štátoch. Čiže tak ako na Slovensku je zdravotná starostlivosť poskytovaná formou sociálneho, zdravotného poistenia v Belgicku, Česku, vo Francúzku, v Poľsku, Nemecku, Maďarsku atď., môžete si to pozrieť v tabuľke na strane 12 prílohy dôvodovej správy. Je tam aj kolónka funkčné typy súkromného poistenia ako ďalší zdroj financovania zdravotníckych služieb vyjadrených v percentuálnom podiele týchto služieb na saturovanie finančnými prostriedkami tohto priestoru.

    A môžeme sa dočítať, že zdravotné poistenie môže byť vykonávané aj verejnými, čiže ministerstvá, vládne agentúry, fondy sociálneho zabezpečenia, subjektmi, aj súkromnými subjektmi, vzájomné spoločnosti, súkromné neziskové poisťovne, súkromné ziskové poisťovne, súkromné zdravotné fondy. Ani v jednej z krajín nedošlo k zákonom uloženej zmene neziskových poisťovní, štátnych ani súkromných, na obchodné spoločnosti, ktoré by mali byť podnikateľmi a ich činnosť by mala byť hospodárskou činnosťou vrátane tvorby zisku, ak ide o balík verejných financií.

    Z uvedeného vyplýva, že vyňatie spod pravidiel hospodárskej súťaže je opodstatnené aj pre náš systém povinného zdravotného poistenia. Poistenie je zo zákona povinné, zdravotné poisťovne plnia úlohy vo verejnom záujme, ktoré im určuje zákon, požiadavky na solidárnosť, univerzálnosť, dostupnosť iných služieb nemôžu byť uspokojované spontánne trhom a vyžadujú si štátnu reguláciu. Právo a povinnosť organizovať systém sociálnej ochrany v prípade choroby pre svojich obyvateľov je jednou z kľúčových úloh sociálneho štátu v európskom priestore.

    Koho zodpovednosťou je, že bolo prisľúbené prostredie neštandardné v Európskom spoločenstve, ktoré bolo politicky garantované? Ale teda vlastne dočasného charakteru. Čo bolo skutočnou motiváciou fungovať v takto pripravených podmienkach? Šetrenie verejných prostriedkov a vzápätí ich vyplatenie vo forme dividend? Alebo ich použitie na iné účely? Ale asi nie na liečebno-preventívnu starostlivosť a všetko, čo s tým súvisí. Alebo mohli byť investované na získanie inštitúcií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a na modernizáciu a zlepšenie služieb v nich poskytovaných a to už by bola možno, zdá sa, dobrá motivácia.

    Netreba vymýšľať, treba zistiť, vážení kolegovia, čo motivuje súkromných podnikateľov vo sfére zdravotného poistenia v ostatných štátoch Európskeho spoločenstva. Veď tam fungujú. Prevažne súkromné dobrovoľné zdravotné poistenie je len v Holandsku a vo Švajčiarsku. Ale tam je zrejme aj kúpna sila obyvateľstva iná ako všade inde v štátoch Európskeho spoločenstva. V ostatných štátoch je vždy ešte aj povinné zdravotné poistenie. Ale iste iné finančné zdroje, najmä forma dobrovoľného pripoistenia.

    Ale na Slovensku, vážení priatelia, je kúpna sila obyvateľstva veľmi slabá, preto sa málo občanov dobrovoľne pripoisťuje. Asi teda to nebol ten lákavý dôvod na podnikanie u nás. Ako teda môžeme si klásť otázky. Ako teda nebudem tvoriť deficit, ako budem mať prebytok? Kvalitatívne budem mať poistencov s predpokladanou vyššou chorobnosťou, za ktorých poistenie hradí štát? Alebo sa budem pretekať o priazeň osôb zárobkovo činných s nižšou chorobnosťou? Dosť bolo špekulácií!

    Predložená úprava zákona č. 581/2004 Z. z. je len snahou štátnej inštitúcie, resp. vlády Slovenskej republiky upraviť fungovanie verejného zdravotného poistenia tak, ako je to obvyklé v krajinách Európskeho spoločenstva, a tak, aby mohlo byť účelné použitie verejných prostriedkov garantované štátom.

    Preto, vážení priatelia, zaoberať sa v diskusii tým, ako vyzerajú legislatívne diery, ako dovoľujú hriešnym, krehkým, nenažratým jedincom ich využívať, o tom tu táto diskusia snáď nemá byť. Ako nechcem spomínať niektorých poslancov, ktorí to týmto argumentovali. My sme tu, vážení priatelia, na to, aby sme zabezpečili jasne definované, čitateľné, ľahko uskutočniteľné legislatívne prostredie, aby bol občan ľahko zorientovateľný v právnych normách a aby tam bolo čo najmenej legislatívnych dier.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Novotný, Markovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Novotnému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Gabániovej, kde hovorila o tom, že problém, prečo na Slovensku nefunguje pripoistenie, teda zdravotné pripoistenie, je o tom, že je tu slabá kúpna sila obyvateľstva, a preto je to nezaujímavý produkt pre zdravotné poisťovne.

    Nie je to pravda. Zdravotné pripoistenie tu nefunguje nie preto, že je zle napísaný zákon o zdravotných poisťovniach, ale preto, lebo v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti je síce zadefinovaná inteligentná schéma spoluúčasti pacienta na zdravotnej starostlivosti, ale vláda nezúžila rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia a neurčila, ktoré sú to tie diagnózy a konkrétne terapeutické výkony, ktoré majú byť hradené buď cash, alebo hradené z pripoistenia.

    Dnes, vy ako súkromný stomatológ to iste viete, máme niektoré časti stomatológie, dermatovenerológie, plastickej chirurgie, nejakej nadštandardnej oftalmologickej zdravotnej starostlivosti priamo platené, ale pripoistenie sa nerozbehlo preto, pretože zdravotné poisťovne nie sú schopné pripraviť zaujímavý produkt tak, aby to bolo zaujímavé pre občanov si toto pripoistenie urobiť a aby im vedeli zabezpečiť príslušné služby, príslušnú zdravotnú starostlivosť alebo nadštandard u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

    To je jediný problém, ktorý s týmto máme. Dá sa to riešiť v zákone o rozsahu a dá sa to riešiť nariadeniami vlády, ktoré určia, ktoré sú to tie diagnózy, kde sa pri liečbe bude požadovať čiastočná spoluúčasť pacienta prostredníctvom zdravotného pripoistenia. Je to zadefinované v zákonoch, treba len mať odvahu to urobiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, budem trošku osobný teraz, pretože vy rada, veľmi rada používate expresívne slová, zase niečo o nenažratých ste tu rozprávali. Vy ste privátny stomatológ, teda nezmluvný, predpokladám, opravte ma, ak sa mýlim, a vaša činnosť je orientovaná na zisk. Čisto na zisk. Za cash peniaze, zisk. Ja trošku sa čudujem, že vy nemáte problém a vôbec sa nehanbíte aj sama pred sebou sa postaviť za ten mikrofón a rozprávať o zisku niekoho iného, keď vaša činnosť je čisto zameraná na cash peniaze a na zisk. No prepáčte, ale už toto je trošku zvrátené, pani poslankyňa.

  • S odpoveďou na faktické poznámky pani poslankyňa Gabániová.

  • Áno, ďakujem. Tak, pán poslanec Novotný, sú tu produkty, ktoré by boli zaujímavé, ktoré by mohli poisťovne poskytnúť, konkrétne napr. aj spomínanej stomatologické starostlivosti, nebudem tu hovoriť napriek všetkému, že teda akceptujem vaše pocity a vaše názory. Musím trvať na svojom, že, bohužiaľ, tých občanov, ktorí majú na to, aby si ešte dobrovoľne pripoisťovali zdravotnú starostlivosť, je málo, teda aby si to trvale pravidelnými odvodmi u poisťovne zabezpečovali a okrem toho robia to zrejme tak, ako sú vystavení realite, cashovou formou. Ale je to produkt, ktorý by mohli, a spomenuli ste aj iné oblasti zdravotníctva, kde je možné, aby sa súkromné poisťovne realizovali, ale si myslím, že je to o tej slabej kúpnej sile.

    A, pán poslanec Markovič, moje expresívne expozé občas súvisia jednak možno s mojím temperamentom, ale najmä na to, aby oživili celkove ten príspevok trošku, a ak to niekomu nevyhovuje, no sorry, ľutujem, možnože na budúce nájdem iné, ušľachtilejšie formy, ako zaujať.

    Čo sa týka tých mojich, neviem, či mám dosť času, ale trošičku poviem, ja som zmluvný stomatológ, verte mi, že súkromní lekári, ktorí poskytujú svoje služby cash, tak majú čo robiť, ak sa majú uživiť. A invektívy v tomto ohľade teda sa mňa netýkali. Ja som zamestnancom a prakticky temer celý život vykonávam liečebno-preventívnu starostlivosť ako zamestnanec. A malo by sa vyjasniť, kto vlastne je súkromný poskytovateľ a kto je zmluvný poskytovateľ. A súkromných poskytovateľov je, verte mi, veľmi máličko, lebo nie je toľko milionárov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Uplynul čas, pani poslankyňa. Ďakujem pekne. Teraz pokračujeme v rozprave, vystúpi pán poslanec Slafkovský a pripraví sa pán poslanec Markovič.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť nad návrhom zákona, ktorý máme dnes na prerokovávaní.

    Už som v prvom čítaní o ňom niečo hovoril, ale ja si myslím, že je potrebné si uvedomiť základnú vec, že reforma zdravotníckeho systému síce u nás prebehla v časti, podľa môjho skromného odhadu zostala niekde v troch štvrtinách cesty, pretože ten chumeľ, to klbko tých problémov je také zložité, že niekde bolo proste treba začať, ale bola prerušená asi v troch štvrtinách. A my teraz sme na rázcestí a prišiel sem návrh, ktorý hovorí, otočme sa a pôjdeme smerom nazad k systému, ktorý tu už bol. Ale takto my nevyriešime problém zdravotníctva, dostupnosti služieb a problém toho, odkiaľ zobrať peniaze.

    Totižto v našom systéme na Slovensku, aj keď žijeme v rámci Európskej únie, sme jedna z krajín spolu aj s Českou republikou, kde je opačný tok financií, ako je v normálnej ekonomike. U nás ten, kto službu dostal, sa nestará, ako bežia peniaze, kto zaplatil komu a ako, a ten, kto službu poskytuje, teda poskytovateľ, ten je stavaný do pozície, že máš tu pacienta a zo zákona ho musíš ošetriť, postarať sa o neho, je to tvoja základná povinnosť a či dostaneš zaplatené, alebo nedostaneš zaplatené, to si potom musíš vyriešiť sám. Ak nedostane zaplatené, hrozí mu exekúcia, príde o peniaze. Jemu by ale mali zaplatiť poisťovne. Ale kde sú poisťovne vo svojom platení? Poisťovne, keď prídu za poskytovateľom, povedia mu, tu máte balík 22 mil. korún a za toto poskytujte zdravotnú starostlivosť, my vám viacej nedáme, inú zmluvu s vami nepodpíšeme. Ale čo, keď ten poskytovateľ z titulu toho, aké zdravotníctvo je, na konci poskytne službu namiesto za 22 za 28 mil. korún? Jemu zostane 6 mil. sekera.

    A takto sa nabaľuje problém v zdravotníctve. Pritom poisťovne sú v tomto smere mimo obliga, pretože ony si svoj záväzok splnili, ich nemôže nikto exekvovať. Tam, si myslím, že máme v systéme problém. Ten systém potrebujeme obrátiť. A tu by sa malo ministerstvo a zodpovední pracovníci na to pozerať, ako pokračovať ďalej, nie vracať sa nazad, ale v tom systéme transformácie pokračovať a dosiahnuť to, aby inštitúcia, ktorá je finančná, ktorá má hradiť prostriedky, ktorou je poisťovňa, bola skutočne zatiahnutá do reálneho procesu kontroly poskytovania zdravotníckych služieb a kvality tých služieb. Nech vstupujú riadne do procesu, nech kontrolujú poskytovateľov, nech majú právo povedať, vážený pán kolega, ale toto vám my ako poisťovňa nezaplatíme, toto je nadštandard, na ktorý peniaze nemáme.

    A keď ja ako poskytovateľ budem mať iný názor, teda nech náš spor potom rozhodne Úrad pre dohľad, ale pacient je mimo obliga. Pacient prišiel, v tomto prípade pacienta nemôžeme do tohto procesu zaťahovať. To musí byť debata medzi poisťovateľom a poskytovateľom. Ja ako pacient som sa poistil v istej poisťovni a táto poisťovňa má vybaviť to, ako bude uhradená starostlivosť, ktorú som ja dostal. A ak poisťovni na to prostriedky nestačia, tak nech má právo povedať, že je potrebné zvýšiť poistné a potom sa bude musieť zaplatiť troška viacej. To by bol jeden systém.

    Ale v našom systéme je ešte jeden veľký problém, a to je, že nemáme zadefinované základné štandardy. Nemáme zadefinované to, čo je základná povinnosť, čo musí byť poskytnuté. A keď nemáme zadefinované štandardy, tak potom vlastne ani celý ten náš systém nemôžeme prirovnávať k tomu, o čom hovoril Európsky súdny dvor. Lebo Európsky súdny dvor hovoril, keď v prípade Pistre a Poucet sa sťažovali títo dvaja páni, že by si chceli sociálne poistenie nechať urobiť v ktorejkoľvek poisťovni, nie v poisťovni, ktorá je predpísaná, tak Súdny dvor povedal, že sociálne poistenie je vecou, na ktorú sa nevzťahujú kategórie podnikateľského charakteru a sociálne poistenie musí byť poskytované rovnako všetkým. Dávka musí byť primeraná tomu, čo človek do poistenia vložil, a teda sociálne poistenie, subjekty poskytujúce sociálne poistenie, kde podľa návrhu nášho zákona tam zaraďujeme aj zdravotné poistenie, čo si myslím, že nie je celkom pravda, subjekty poskytujúce sociálne poistenie nie sú subjektmi, ktoré môžeme považovať podľa európskej normy ako podniky. Toto by bola pravda na Slovensku, keby sme mali zadefinované štandardy, ale dnes mi poisťovne majú uhradiť určitý objem zazmluvnenej starostlivosti, a keď im v tomto prípade na konci zostanú prostriedky, proste vytvoria zisk alebo pozitívne hospodárenie, tak si nemyslím, že je to vždycky vytvorené zo spôsobu, že dobre hospodárili. Niekedy je to vytvorené aj tým, že proste neuzatvorili zmluvné vzťahy na takú výšku, ako bola požadovaná alebo potrebná.

    Len fakt je taký, že žiadna krajina nemá dosť prostriedkov na to, aby všetky tieto vzťahy mohla aj reálne zazmluvniť, preto aj na Slovensku sme v tejto dileme ako ďalej. A pokiaľ si nezadefinujeme, koľko je ten základný štandard, koľko bude na to potrebných prostriedkov v rámci zdravotného systému, tak nemôžeme hovoriť, že zdravotné poisťovne nie sú subjektami, ktoré podnikajú. Dneska sú v tom stave, že sú to normálne podnikateľské subjekty, pretože nemajú napísané, čo majú vydať ako zdravotnú dávku za poistenie, ktoré bolo zaplatené. Len vtedy by sa ustanovenie Európskeho súdneho dvora vzťahovalo aj na naše poisťovacie subjekty.

    Takže aby som celý tento proces alebo okruh uzavrel, je potrebné v našom systéme, aby sme pokračovali v reforme tým smerom, v ktorom bola naštartovaná, aby sme sa nevracali nazad a my musíme zadefinovať si to, čo nám chýba. Štandardy, ktoré majú dostať poistenci za zaplatené poistné a všetko to, čo je navyše, už potom pôjde cez pripoistenie.

    Pripoisťovací systém je systém, ktorý umožňuje to, aby nevznikala zadlženosť u poskytovateľov, lebo dnes naši poskytovatelia sú opakovane v stave, že nemajú prostriedky na to, aby uhradili svojich zamestnancov, aby uhradili faktúry za tovary, ktoré dostali, a tento stav my nebudeme vedieť vyriešiť tým, že jednorazovo otočíme alebo prijmeme nejaký zákon, ktorý povie, že nie je možné, aby poisťovne vytvárali pozitívny hospodársky výsledok alebo zisk. To je vec absolútne krátkozraká a jednoročná, ktorá na budúci rok už neprinesie ani korunu do systému, a vracia celý systém smerom nazad.

    Takže ja sa plne prihováram k tomu, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý predložil kolega Novotný, aby sme tie veci v návrhu tohto zákona, ktoré ho obracajú smerom dozadu a vracajú nás na cestu do socializmu, aby sme zastavili a rozmýšľali vo veľkom grémiu spoločne, ako pokračovať ďalej. Pretože bez spoločného konsenzu nebude možné transformáciu uskutočniť, nakoľko všetky zmeny v zdravotnom systéme sú veľmi zložité a politicky veľmi rizikové, preto robiť z toho čisto len politikum, je vec, ktorá pre pacientov neprinesie veľa zisku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Záhumenský, Halecký, ak iný nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Slafkovský, vy nás obviňujete z toho, že sa snažíme zvrátiť vašu reformu zdravotníctva, ale inak sa vaša reforma zdravotníctva nedá nazvať ako privatizáciou zdravotníctva, kde ste vytvorili legislatívne prostredie na to, aby sa významným spôsobom odlievali peniaze poistencov, ktoré do zdravotného systému dávajú. Čiže nedá sa povedať, že ideme späť, ale treba vytvoriť priestor na to, aby sa zamedzilo takémuto neoprávnenému odlievaniu peňazí, ktoré tam vlastne občania ako zdravotní poistenci odvádzajú a ktoré tam takisto odvádza štát.

    Veľmi presne ste povedali, že vzťah je medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poisťovňou a poisťovňa povie, že viacej peňazí jednoducho nemocnici nedá a strata vzniká vlastne u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. A presne o to ide. Takisto ste správne povedali, že zisk nie je tvorený len z efektívneho hospodárenia poisťovne, ale z toho, že vlastne nezazmluvní dostatok zdravotných služieb alebo objednávku neurobí na dostatok úkonov, ktoré majú poskytnúť poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, a tým vlastne si tvorí zisk. A pýtam sa: Nie je to vôbec zvrátené, ak občania, ktorí si odvádzajú povinne zo zákona peniaze do zdravotného poistenia, a títo správcovia týchto peňazí, ktorí majú vlastne len manažovať tieto peniaze, si tvoria zisk tým, že vlastne nezazmluvňujú úkony, ktoré majú poskytnúť občanom, a tým si tvoria svoj vlastný zisk? Veď predsa na správu majú vyčlenené prostriedky.

    Dneska sa to upravuje na 3 %. Veď dva až tri roky mali dostatok času na to, aby si vytvorili svoje technické zázemie, vybudovali si budovy. Predsa vidíme, v akých zariadeniach sedia súkromné zdravotné poisťovne, ako sú vybudované, aké sú tam odmeny, aké majú technické zabezpečenie. Myslím si, že je namieste...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel len akcentovať toto, čo hovoril pán poslanec Slafkovský, že skutočne jedným z dôležitých krokov je aj vypracovanie štandardizovaných diagnostických a terapeutických postupov pre jednotlivé chorobné jednotky, a to z toho dôvodu, že potrebujeme vedieť v ústavnej alebo aj v ambulantnej starostlivosti, koľko nákladov, koľko financií stojí jednotlivý výkon, a plus vedieť k tomu odhadnúť alebo pripočítať aj primeraný zisk a potom by sme mohli brať aj na zodpovednosť jednotlivé nemocnice, jednotlivé ambulantné zariadenia za ich finančné hospodárenie. Pokiaľ finančné ohodnotenie je mínusové, tak potom je dosť ťažko tlačiť na riaditeľov nemocníc, na primárov oddelení, aby vykazovali aj na svojom úseku kladný hospodársky výsledok.

    Chcem sa dotknúť ešte aj toho, čo spomenul aj okrajovo, prerozdeľovací mechanizmus medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami. Je to veľmi dôležitý podľa môjho názoru faktor a z toho dôvodu, že momentálne je dosť staticky, nie je dynamický a nezohľadňuje ani presuny poistencov, ani vekovú a chorobnú štruktúru, a tak to môže byť aj zdrojom finančnej deformácie nielen vzájomného vzťahu medzi poisťovňami, ale aj vo vzťahu k verejným financiám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. So stanoviskom na faktické poznámky pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len doplním v krátkosti to, čo hovoril pán kolega Záhumenský. Áno, svojím spôsobom máte aj vy pravdu, aj ja mám pravdu, ale v tomto bode sa nedá vracať nazad, my môžeme ísť len dopredu, a to dať úlohy poisťovniam pri systéme, pri kontrole objemu zdravotníckej starostlivosti. Nech sa poisťovne potom vadia s Úradom pre dohľad, či to bolo v poriadku, alebo nebolo v poriadku. Ale nenechávajme to na inej úrovni, tam nám to vôbec nič nepomôže.

    Čo sa týka otázky štandardov a otázky prerozdeľovacieho systému, tu si myslím, že jednoznačne tie štandardy sú absolútne potrebné. Pretože aj uznesenie Európskeho súdneho dvora hovorí o krajinách, v ktorých sú štandardy stanovené, v ktorých je zo zákona zadefinované, čo má byť poskytnuté za ten poplatok, ktorý je odvedený. A to je jasné, pokiaľ mám stanovené, čo som dostal a čo musím poskytnúť, že to mám aj odviesť a na tomto podnikať nemôžem. Ale akonáhle, a v zdravotníctve všade je obrovský priestor na to, aby mohla byť poskytovaná služba lepšia, kvalitnejšia a rozsiahlejšia, ak toto chcem dosiahnuť, tak na túto časť už treba uplatniť systém doplnkového pripoistenia, pripoistenia alebo platby v hotovosti. Francúzsky systém, ktorý je veľmi dobre prepracovaný v tomto, dneska hovorí, keď prídete do ambulancie k francúzskemu lekárovi, automaticky zaplatíte 15 eur, 14 vám vráti systém poisťovací, 7 vráti základná poisťovňa a 7 eur vám vráti pripoisťovací systém, 1 euro je niečo podobné, ako bola 20-koruna za ministra Zajaca. Čiže pacient najprv zaplatí a potom dostane zaplatené od poisťovne. A vtedy si poisťovňa dá...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, čas, bohužiaľ, uplynul. Ďakujem. Pokračujeme v rozprave, vystúpi pán poslanec Markovič a pripraví sa pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem trošku tak aktuálne, keďže jedno nemenované vydanie dnešného denníka ma trochu inšpirovalo, a tak som si dal trochu prácu a dopracoval som sa k niečomu, čo by som vám teraz v krátkosti rád prečítal:

    „V poslednom čase sa vedú diskusie o podstate zdravotného poistenia, o potrebe plurality v zdravotnom poistení, o prínose a negatívach poistného systému na Slovensku. Do diskusie sa zapájajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ministerskí úradníci, zamestnanci poisťovní, ale aj platitelia poistného a pacient. V ich vystúpení cítiť pocit sklamania, ale aj nádej a vieru v lepší systém, ktorý dokáže uspokojiť všetkých zainteresovaných. Diskusia sa vedie prostredníctvom masmédií, odborných konferencií, politického lobizmu, ale aj skryto, neférovo a demagogicky. Niektoré názory a návrhy smerujú k zlepšeniu a zefektívneniu systému, iné majú za cieľ len osobný prospech. Pocit všemocnosti a nadradenosti s perspektívou kumulovania desiatok miliárd korún zdravotného poistenia a disponovania s nimi podľa vlastných predstáv je obzvlášť lákavý v období, keď Európska únia od nás očakáva decentralizáciu a regionalizáciu nielen v zdravotníctve a na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy nebude niekoľko stoviek úradníkov. A tak začína platiť, zachráň sa, kto môžeš, monopolizuj, čo sa dá. Vytváraj si prostredie, kde budeš naďalej dôležitý a nenahraditeľný, kde budeš o niečom rozhodovať a ľudia ťa budú potrebovať, prosiť o tvoju priazeň. Využi na to všetky možnosti, veď jediný cieľ je prežiť a mať sa dobre. Oficiálne je už uznaný nedostatok financií a nevyrovnaná bilancia medzi zdrojmi zdravotného poistenia a nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu sa hľadajú riešenia na zlepšenie systému vytvorením monopolnej poisťovne – úradu spoločných činností zdravotných poisťovní, spoločného výberu poistného, spoločných revíznych činností, ktoré nič neriešia, iba spolu s vyhláseniami o likvidácii zdravotných poisťovní a spochybňovaním ich ekonomickej efektívnosti majú za cieľ vyvolať odchod poistencov z rezortných poisťovní a narušiť vzťahy medzi poisťovňami a podvyživenými zdravotnými zariadeniami. Našťastie tento zámer „zachraňujúcich“ nevychádza. Jednou z príčin je aj korektnosť tých zdravotných poisťovní, ktoré nesnívajú o velikášstve a direktívnom riadení.“

    Priatelia, to nie sú moje slová, ale slová, asi aj vie pán minister, že som teraz citoval jeho, z roku 2001, kde sa vyjadroval vo vtedajšej diskusii o existencii a o počte zdravotných poisťovní. Sú to vaše slová o snahe monopolizovať, o snahe manipulovať desiatkami miliárd korún zo zdravotného poistenia, o nejakých zachraňujúcich a o korektnosti zdravotných poisťovní. Je to informačný bulletin jednej zo zdravotných poisťovní z roku 2001, október-december.

    Začal som tým veľmi aktuálne napriek tomu, že som si pripravil vystúpenie trošku iné, ku ktorému sa dostanem, ale toto v princípe len poukazuje na to, čomu sa chcem venovať v ďalšom mojom vystúpení. Je to absurdnosť celej tejto diskusie a návrhu, ktorý ste, pán minister, či už vy osobne, alebo pod tlakom predsedu vlády a strany SMER priniesli do tejto snemovne.

    Je mi jasné, že hlas opozičného poslanca sa dá prirovnať skôr k hlasu smädného na púšti a vecne som v prvom čítaní predložil argumenty k tvorbe a existencii zisku v zdravotnom systéme o tom, že vybrať jedného hráča zo systému a nastaviť mu nerovnocenné postavenie, celý tento systém narúša, že krok, ktorý sa chystáte spraviť, je krokom späť. V prvom čítaní som hovoril, že dnes v druhom čítaní uvediem iné argumenty, právne argumenty, ktoré vážne spochybňujú predkladanú legislatívu. Na to upozornil Protimonopolný úrad, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií atď. Neurobím to však, neurobím to preto, že po skúsenostiach z pléna som už dnes stratil ilúzie, že tu niekto bude vecne diskutovať a argumentovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najmä vládnej koalície, voláte po diskusii v pléne, na výboroch, už so železnou pravidelnosťou voláte po odpolitizovaní diskusie o zdravotníctve. Žiadna sa ale, kolegyne, kolegovia, nekoná. To, čo dnes zažívame, je ďaleko od toho, čo by naše zdravotníctvo potrebovalo. Nebudem zachádzať do konkrétností, ale keď to bude treba, na požiadanie rád tak urobím a inšpiroval ma k tomu najmä včerajší vývoj diskusie a rokovanie a zámery, ktoré majú niektorí koaliční poslanci s petíciou, ktorá dnes v súvislosti so zdravotnými poisťovňami je tu v parlamente. Diskusia, verejnosť, médiá, štandardné procedúry, neurazte sa, sú vám, kolegovia z opozície, vzdialené a to je smutné a narážam práve na včerajší rokovací deň.

    Voláme po diskusii, tak dovoľte mi citát: „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Uznesenie vlády č. 462 z 23. 5. 2007. Čo sa však dozvieme od poslancov vládnej koalície? Že predkladaná legislatíva vôbec nehovorí o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Pripadá vám to trochu ako „Absurdistan“? Ako odpoveď si opäť, dovoľte, pomôžem citátom: „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Opäť to isté uznesenie vlády.

    Dovoľte, aby som si pomohol ešte jedným citátom pre tých poslancov koalície, ktorí by snáď ešte stále mali chuť a energiu nás tu presviedčať, že snahou vládnej koalície nie je vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Dovoľte mi citát: „Cieľom, ku ktorému sa chceme dopracovať postupnými krokmi, je systém jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ To povedal minister zdravotníctva Ivan Valentovič v rádiu Expres 24. mája, nie tak ďaleko, 2007. Občania nech si urobia teda obraz sami.

    Budem pokračovať a budem pokračovať čisto politicky pre tých teda, ktorí by ma chceli obviniť z politikárčenia. Odmietam totižto prezentovaním argumentov podporovať tento koaličný metrix. Keď sa tu snažíte nás presvedčiť o niečom, o čom všetci vieme a je to čierne na bielom v uznesení vlády, vo vyjadreniach predsedu vlády, ministra zdravotníctva jasné už hádam všetkým. Je absurdné, že dnes poslanci opozície tvrdia, že vláda chce napĺňať svoje vlastné uznesenie, teda že svojimi legislatívnymi návrhmi postupne smeruje k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Na druhej strane tejto absurdity je vláda, minister zdravotníctva a vládni poslanci, ktorí nás neustále presviedčajú, že to tak nie je. Rozumie tomuto niekto? Priatelia, hlavným znakom tejto vlády je absurdnosť. Absurdnosť, s ktorou nás o tom presviedča minister zdravotníctva, a absurdnosť, s ktorou nás o tom presviedčajú niektorí vládni poslanci.

    Dnes už hádam každý vidí, kam smeruje táto vláda. Máme tu však nový prvok, hlas občanov priamo na papieri čierne na bielom, reakcie strany SMER zmyje zo stola, zakryť, spláchnuť dole kanálom, prepáčte za trochu expresívny výraz, si aj ja pomôžem, pani kolegyňa. Toto je postoj k hlasu občanov, nie k môjmu alebo niektorému z kolegov opozície, ale občanov, ľudí, ľudí práce, ako ich vy radi voláte. A vaša reakcia – obštrukcie, kolegovia a kolegyne. To, čo sme boli svedkami včera pri snahe zaradiť petíciu na rokovanie tohto pléna, tejto snemovne, ktorá je, kolegovia poslanci, tu pre ľudí, nie na miesto ľudí, ako si to vy trošku mylne vysvetľujete. Dnes to tak vyzerá, dovoľte mi poslednú vetu, že to bude práve rezort zdravotníctva, ktorý najviac doplatí na to, že strana SMER a Robert Fico vyhrali voľby v roku 2006.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Novotný, Záhumenský, Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa rád pristavil pri tej časti vystúpenia pána poslanca Markoviča, keď hovoril o tom, že to, čo sprevádza vládnutie tejto vlády, je absurdita. Niečo iné sa hovorí a niečo iné sa deje. Používajú sa nepriliehavé slová na nepriliehavé činnosti. Nenáležite sa vysvetľujú javy a deje, ktoré všetci vidíme, ale vládni predstavitelia nám tvrdia, že ich vidíme zle, lebo im nerozumieme, lebo oni robia niečo úplne iné.

    Prvá možnosť je, že im treba odpustiť, lebo nevedia, čo činia. A naozaj si myslia, že robia niečo iné a konajú niečo iné, ako hovoria. Na druhej strane si ale myslím, že veľmi typické pre ľavicové vládnutie je snaha meniť význam slova. To je veľmi typické. Spomeňte si, že napríklad Nemecká demokratická republika vôbec nebola demokratická, ale volala sa tak, že Maďarská ľudová republika vôbec nebola republikou celého ľudu, ale len vybranej komunistickej „verchušky“, ale predsa len sa volala ľudovou republikou. Paul Samuelson, jeden z najuznávanejších mysliteľov a ekonómov, povedal, že len tri veci ohrozujú stabilitu dnešného sveta, a s tým by som skončil svoju pripomienku, tá prvá je snaha poprieť Boha, tá druhá je meniť význam slova a tá tretia sú komunisti a ekologickí extrémisti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, absurdné je, ako všetci poslanci opozičnej SDKÚ obhajujú tvorbu zisku z verejných zdrojov. Ja si myslím, že celá absurdita je práve v tomto, a treba povedať jasne občanom, že z čoho sa tvorí zisk. Ako pridanú hodnotu dávajú poisťovne k tým peniazom, ktoré vyberú od občanov? No nedávajú žiadnu. Spravujú tie peniaze, za to dostávajú percento, za to, že ich spravujú, a z toho percenta, ak ich budú efektívne spravovať, si môžu vytvoriť prostriedky, ktoré im zostanú. To je rozumné a logické.

    Ale ak si ešte z týchto peňazí odlejú ďalších 10 % na to, že vytvoria zisk, alebo 15 %, alebo koľko chcú, lebo nie sú ničím limitovaní, tak ako váš kolega povedal, že vlastne neboli vytvorené zadefinované štandardy – no čo ste robili osem rokov? Prečo ste nezadefinovali jasne štandardy, akú zdravotnú starostlivosť majú poskytovať poisťovne? A potom by bolo jasné, že koľko peňazí vlastne musia použiť na pokrývanie zdravotníckych úkonov a koľko musia vlastne preplácať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Keď ste to nevytvorili a vytvorili ste systém na tvorenie zisku, ktorý je akokoľvek možný, ho môžu zneužiť zdravotné poisťovne, tak potom absurdné je to, že tento systém práve obhajujete. A keby ľudia, ktorí podpisovali petíciu, vedeli, že vlastne z čoho sa tvorí ten zisk, že sú to ich zdroje, ktoré mali byť použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak by vašu petíciu asi nikdy nepodpísali.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec, v podstate to, čo som chcela povedať, povedal už pán poslanec Záhumenský, ale predsa len znova to aj ja zopakujem.

    V čom je absurdnosť tohto vládneho návrhu zákona, o ktorej ste vo svojom vystúpení stále hovorili? Naopak, podľa mňa bolo absurdné vytvoriť taký systém verejného zdravotného poistenia vaším ministrom Zajacom, v ktorom podnikateľské subjekty profitujú zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, keďže povinnosť odvádzať príslušné čiastky poistného do systému verejného zdravotného poistenia je v Slovenskej republike uložená zákonom. Tieto podnikateľské subjekty majú de facto zdroj príjmov garantovaný legislatívou. Výsledkom je zisk zdravotných poisťovní, ktorý po zdanení za rok 2006 predstavuje 1,92 mld. Sk, pričom reálne ide o odčerpanie 2,3 mld. Sk z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Tieto finančné prostriedky, ktoré zdravotnícke zariadenia nevyhnutne potrebujú na svoju činnosť, sa bezdôvodne kumulujú na účtoch zdravotných poisťovní bez toho, aby štát mal na ne akýkoľvek dosah. Podľa mňa práve toto bolo absurdné, takto zákon pripraviť z dielne vášho pána ministra Zajaca.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Markovič, nech sa páči, vaša reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Záhumenský, trošku neznalosť z vás hovorí. Možnože niektorí vládni poslanci by vám vysvetlili, že naozaj je rozdiel na vstupoch a výstupoch zdravotných poistení, že nie je to len o spravovaní zdravotného poistenia. O tom tu už diskusia bola, takže to nie celkom hovoríte k veci.

    Čo sa týka toho, čo hovorila pani poslankyňa Nachtmannová, no ja som o tom hovoril už v prvom čítaní a pýtal som sa preto, či podobný návrh môžeme očakávať aj v súvislosti so zmluvným poistení automobilov, či tam niekomu nevadí zisk, keď povinné poistenie sa odvádza, vytvára sa na základe neho zisk a či tento zisk nikomu nevadí? Tento zisk nikomu nevadí? To znamená, pani poslankyňa, ide tu o ťažké nepochopenie veci a vaša argumentácia ide úplne mimo. Je dôležité si povedať, akú povahu má toto poistenie, akým spôsobom sa tvorí, akým spôsobom vystupujú služby na konci. Samozrejme, je pravda, že treba tento systém dopracovať, najmä pripoistenie.

    Ale potom sa pýtam, čo ste robili vy jeden a pol roka? Ak vám toto vadilo, ak ste o tomto od začiatku vedeli, vy po jeden a pol roku prídete s tým, že chcete rušiť zisk zdravotných poistení? Toto je nejaký systém? Toto je tá sľubovaná koncepcia zdravotníckej politiky strany SMER, o ktorej sa tu toľko do volieb 2006 hovorilo? Toto je jej výsledok?

    Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Valocký.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedzme nie. Výzva, ktorú sme počuli nespočetne veľakrát, výzva, ktorou sú presýtené denníky, časopisy, televízne a rozhlasové vysielania. Súkromné poisťovne varujú pred svojím zrušením a zároveň upozorňujú, že sa zníži kvalita zdravotníckych služieb. Inými slovami, katastrofické scenáre, maľovanie čiernej perspektívy. Reklama však toho znesie veľa a všetkým racionálne zmýšľajúcim ľuďom a poslancom je jasné, čo touto kampaňou Združenie zdravotných poisťovní aj ich sponzori sledujú. Jednoznačne im ide o bezpracný zisk z verejného zdravotného poistenia. Zákon totižto siahne na ich pravidelný príjem, na ľubovoľné šafárenie so ziskom. Za každým poistencom sa skrýva pravidelný prísun peňazí, pravidelná platba, ktorá sa môže premeniť na blahobytný hospodársky výsledok. A tak sa pýtam, ide skutočne o blaho poistenca a občana? Ide o kvalitne poskytovanú zdravotnú starostlivosť? Alebo ide o dôkladné a precízne prepočítavanie každej jednej poisteneckej dušičky na finančné prostriedky a na bankové účty?

    Každý z nás by zaiste vedel vymenovať desiatky reklamných kampaní, ale nepochybne si väčšina z nás pamätá na reklamné slogany, ktoré sa viazali na nebankové subjekty Horizont Slovakia a BMG Invest. Zatiaľ čo v prípade tej dnešnej kampane Združenia zdravotných poisťovní, v ktorej nám výstražne, ba až hrozivo bliká svetlo záchranky pri propagácii nebankových subjektov, sa veselo a pútavo krútili ligotavé peniažky. O výsledku je asi zbytočné hovoriť.

    Možno len na pripomenutie. Prvá Dzurindova vláda sa na tento rozkrúcajúci sa kolotoč prizerala, hoci dobre vedela, aká je podstata celej hry. Pokiaľ išlo o propagáciu tejto myšlienky, médiá sa do nej iniciatívne zapojili, rovnako ako v prípade reklamnej kampane Združenia zdravotných poisťovní. Koľko však táto reklamná kampaň stála? Kto ju financoval? Z akých zdrojov? Veď je všeobecne známe, že denníky pýtajú za jednu stranu viac ako 100-tisíc korún. Áno, výkonný riaditeľ Združenia zdravotných poisťovní pán Eduard Kováč nás presviedčal, že kampaň sa financuje výlučne z peňazí akcionárov. A tak mi prichádza na um otázka. Nie je z peňazí pochádzajúcich práve zo zisku, ktorý vytvorili peniaze poistencov zdravotných poisťovní? Petícia, ktorú odštartovala v Bratislave občianska iniciatíva, zámerne skĺbila do svojho obsahu viacero nesúrodých požiadaviek s jasnou ambíciou zmiasť podpisujúcich občanov.

    Pristavme sa pri požiadavke číslo 4 – zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne. Požiadavka je na ujmu samotných občanov, ktorí podpisujú a podpísali túto petíciu, ktorí predchádzajúcimi otázkami pravdepodobne boli uvedení do omylu tým, že osoby podávajúce petíciu sa snažia navodiť dojem, že obmedzenie dosahovania zisku zdravotných poisťovní bude mať priamy vplyv na odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov a príjmy nemocníc.

    Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Na vysvetlenie. Odmena zdravotníckym pracovníkom je hradená z finančných prostriedkov zdravotníckych zariadení, z ktorých podstatná časť sú úhrady zdravotných poisťovní za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Úhrada zo strany zdravotných poisťovní sa realizuje z povinných odvodov na verejné zdravotné poistenie a práve z týchto odvodov chcú zdravotné poisťovne, ktorých akcionárom nie je štát, použiť kladný hospodársky výsledok na výplatu dividend akcionárom. Teda jednoznačne ho využiť na iný účel, ako je úhrada zdravotnej starostlivosti. A to je prinajmenšom nekorektné, nezodpovedné, ba, by som povedal, až trúfalé.

    Ak niekto tvrdí, že navrhovaná legislatíva je nasmerovaná k tomu, aby zdravotné poisťovne hospodárili so stratou, je to mylný výrok. Naopak, je nutné, aby hospodárili efektívne, vyrovnane, a ak vytvoria kladný hospodársky výsledok, určuje sa im, ako s ním naložiť. Základná filozofia však smeruje k tomu, že práve toto určenie je jednoznačne zamerané v prospech poistencov a občanov Slovenskej republiky, inými slovami, na úhradu zdravotnej starostlivosti. Podrobnejší pohľad na doterajšie praktiky naznačuje, že platí pravidlo: čím väčší zisk v zdravotnej poisťovni vytvoria a bez obmedzenia si ho vyplatia akcionári, tým menej finančných prostriedkov bude poukázaných do zdravotníckych zariadení a priamo úmerne tomu menej finančných prostriedkov dostanú zdravotnícki pracovníci, napríklad na svoje platy.

    Všetci dobre vieme, že zdravotné poisťovne sú subjektmi verejnej správy a prostriedky z povinných odvodov na verejné zdravotné poistenie sú verejnými prostriedkami. V zmysle § 40 zákona č. 577 zdravotné poisťovne s nimi hospodária tak, aby postačovali na úhradu zdravotnej starostlivosti a na základe verejného zdravotného poistenia v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách a zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

    Zalistujme si v legislatíve a pripomeňme si, že tam je explicitne vyjadrené, že zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť založená na účely verejného, a to podčiarkujem, verejného zdravotného poistenia, že zdravotné poistenie je verejné a nie súkromné. A navyše vyplýva z Listiny základných ľudských práv a slobôd. S čím novým prichádza navrhovaná novela? Upresňuje a zosúlaďuje doterajšiu legislatívu a určuje, že vytvorený zisk musí byť použitý len v prospech poistencov. To znamená, v prospech pacientov a v prospech občanov Slovenskej republiky, pričom tento fakt neohrozuje príjmy zdravotníckych zariadení a zisky nemocníc. Práve naopak, zaručuje im prísun finančných prostriedkov určených na úhradu zdravotnej starostlivosti. Výber poskytovateľov spadá do kompetencie zdravotných poisťovní, ktoré sa musia riadiť dostupnosťou, efektívnosťou a kvalitou poskytovaných služieb.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, stojíme pred jedným z vážnych rozhodnutí o vývoji nášho zdravotníctva. Rozhodujeme o tom, či súkromné spoločnosti budú môcť aj naďalej ťažiť z verejných zdrojov nášho zdravotníctva. Na svoju záchranu a ochranu sa prikláňajú aj k takejto myšlienke: v záujme zabezpečenia vyváženosti motivácií v celom sektore zdravotníctva pokračovať v krokoch, ktoré zabezpečia právo dosahovať primeranú a spravodlivú maržu pre všetky subjekty zdravotníckeho sektora. Nuž, pravdupovediac, pekne to znie, takéto slová. Ale aj filozof by mal čo robiť, aby vysvetlil pojmy primeranú a spravodlivú. Čo je spravodlivé? A čo je primerané? Čo človek, to názor. Čo skupina, to skupinová primeranosť a spravodlivosť. Každý z nás by vedel rozprávať o svojej spravodlivosti, o svojej predstave a realite. Takže akú spravodlivosť majú asi súkromné zdravotné poisťovne na mysli? Kto zaručí, že osobná motivácia a záujem dosahovať zisk nepreváži všetko ostatné a pacient, poistenec zostane na konci reťazca záujmov a potrieb?

    Legislatívny návrh, o ktorom dnes diskutujeme, nám dáva odpoveď. Treba vychádzať z reality. Táto rokmi overená pravda sa ukázala ako potrebná hneď po nástupe novej vlády. Sľuby ministra Zajaca v rezorte zdravotníctva o tom, že mnohé problémy vyrieši trh, sa nenaplnili. Trh nič nevyriešil. Naopak, spôsobil problémy, chaos, a preto zmena legislatívneho prostredia bola, je a bude nevyhnutná.

    O finančnom zabezpečení systému sa už hovorilo veľmi veľa. Som však presvedčený, že peniaze, ktoré patria poskytovateľom, to znamená nemocniciam, lekárom, či už štátnym, alebo súkromným, sú v zdravotných poisťovniach, presnejšie v ich zisku. Preto nám musí záležať na tom, aby sa vrátili späť do systému. Napokon na tejto požiadavke sa nedávno zhodli aj členovia odvetvovej tripartity, ktorá bola na ministerstve zdravotníctva. V každom prípade podľa novej legislatívy by sa mal zisk hospodárenia vrátiť späť do systému a použiť len na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia musia dostať to, čo im právom patrí. Peniaze z verejného zdravotného poistenia už nebudú na úkor poskytovateľov kumulované na účtoch zdravotných poisťovní v prospech akcionárov. A to je cesta k tomu, ako zreálniť ceny výkonov, po čom všetci dlhodobo kričíme alebo túžime.

    Na Slovensku stále platí, že príspevky na zdravotné poistenie sú povinné. Tak sa pýtam, prečo by mali skončiť v rukách súkromných firiem, prípadne jednotlivcov? Ide predsa o verejné zdroje a tie by mali byť spravované verejnou inštitúciou. Pozor, dovoľte mi pripomenúť, že nikto nehovorí o zániku súkromných poisťovní. To iba súkromné zdravotné poisťovne za tvrdo zaplatený vysielací čas a stránky tlače tvrdia, že sa zníži zdravotná starostlivosť a ony zaniknú. Ja dodávam, priestor pre ne tu zostáva. Pribudne aj oblasť komerčného pripoistenia, prirodzene, financované z dobrovoľných zdrojov. Bude treba poistencov presviedčať, ponúkať im produkty, zodpovedne a kvalitne plniť záväzky v prospech poistencov a poskytovateľov. Tak prečo toľká miera odporu a nevôle? Prečo zastrašovanie a zavádzanie verejnosti?

    Na záver mi dovoľte ešte jedno odporúčanie. Trocha v ňom odbočím a zamierim do Spojených štátov amerických a upriamim vašu pozornosť na osudy niektorých tamojších obyvateľov. Na ľudské príbehy plné sklamania, sĺz, trápenia a bolesti. Sú to príbehy ľudí, ktorí si síce poctivo platili zdravotné poistenie, no napriek tomu ich systém zdravotníctva zradil. Niektorí skončili s trvalými zdravotnými následkami, niektorí dokonca zomreli. Na týchto ľudských tragédiách majú masívny podiel súkromné zdravotné poisťovne v danej krajine. Dokumentárny film Sicko z autorskej dielne režiséra Michaela Moora je svedectvom a odpovedá na mnohé otázky a núti k zamysleniu sa nad motiváciou a prístupom súkromných zdravotných poisťovní k pacientom.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vyjadril presvedčenie, že predkladaný legislatívny návrh bude mať výrazný pozitívny prínos pre našich občanov pacientov a bude aj prínosom pre naše zdravotníctvo, preto vás žiadam, aby ste pri hlasovaní tento návrh podporili. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som dal jeden pozmeňujúci návrh v rámci rozpravy, ktorý znie: k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čl. 4 znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2008 okrem čl. 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2009.“

    Odôvodnenie: Podľa čl. 1 bodu 9 navrhovaného § 86d majú zdravotné poisťovne povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia na úhradu zdravotnej starostlivosti prvýkrát v roku 2009 za hospodársky rok 2008. V súlade s uvedenými termínmi sa navrhuje, aby oslobodenie výnosov z verejného zdravotného poistenia o dani z príjmov (čl. 2) nadobudlo účinnosť 1. januára 2009. Uvedenou úpravou sa zamedzí tomu, aby bol od dane oslobodený kladný výsledok hospodárenia v roku 2008 za hospodársky rok 2007.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka v rozprave sa prihlásili páni poslanci Alexander Slafkovský, Beata Sániová, Viliam Novotný, Jozef Halecký, Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán kolega, uznesenie Súdneho dvora, na ktorý sa odvolávate pri obhajovaní toho, že predkladáte návrh zákona, ktorý hovorí o zákaze zisku poisťovní, jasne hovorí, že sa to týka tej časti, ktorá sa považuje za dávku, to znamená za tú, ktorá je zadefinovaná zákonom, ktorú má poistenec dostať. Všetko, čo sa deje mimo toho, je oblasťou, v ktorej zisk môže byť vytvorený. Takže nehovorte nám, že to je ináč na Slovensku. U nás je chyba v tom, že zatiaľ nemáme zadefinované štandardy, ale odborné skupiny na 80 % ich už pripravené mali. Bolo treba pokračovať v tomto smere alebo prijať štandardy Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Nuž potom, samozrejme, že keď takto nekonáme, tak hovoríte, že trh je ten, ktorý tu všetko kazí. Ale trh kazia predovšetkým tí, ktorí trhu nerozumejú. A my sme zistili to, čo sme na základe predloženého zákona, že je tu snaha otočiť smerovanie systému zdravotnej starostlivosti opačným smerom. A to, že vy nám tu hovoríte, že smerovka neukazuje do Prahy, to ešte neznamená, že cesta do Prahy nevedie. Takže keď hovoríte, že zákon nie je návratom pred rok 1989, to ešte neznamená, že táto cesta tým návratom reálne nie je. Je.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Som rada, že kolega Valocký veľmi explicitne, presne, detailne vyslovil názor a poznanie, o čo v tejto novele zákona ide. Myslím si, že netreba zdravotníkom pripomínať, možno niektorým kolegom tu v snemovni, čo obnáša zdravotnícka starostlivosť. Peniaze, ktoré budú na ňu použité, budú použité na lieky, špeciálny zdravotný materiál a zaplatenie výkonu. Takto je definovaná zdravotná starostlivosť. Myslím si, že dá sa to ľahko pochopiť, aby pacient, možno niekto z nás, dostal dostatočnú liečbu, aby chirurg mal dobrý, správny šicí materiál, pretože, ak nebudú na to peniaze, veľmi ľahko môže dôjsť k poškodeniu pacienta.

    Predložená novela zákona smeruje k pacientovi. Vystúpila som včera aj na zdravotnom výbore s tým, že petíciu, ktorú sme dostali a sme sa jej náležite venovali, v tom 4. bode hovorí o tom, čo tu hovoril kolega Valocký, sa mi zdá nepochopiteľné. Práve peniaze majú smerovať pre zdravotníkov, jednak na platy, zaplatenie výkonov a na všetko to, čo nemocnica potrebuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni. S faktickou poznámkou ďalej je prihlásený pán poslanec, predseda zdravotného výboru Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Valocký, po mojich vystúpeniach zvykneš byť pomerne osobný, tak dovoľ mi, aby som na úvod bol osobný aj ja. Musím povedať, že takúto znôšku ideologickej obmedzenosti, plnú protirečení, som už dávno nepočul. Hovoríš, že nikto tu nehovorí o jednej zdravotnej poisťovni. No tvoj predseda o nej hovorí, predseda SMER-u a predseda vlády. Buď taký láskavý, počúvaj aspoň svojho predsedu, keď už nechceš nikoho iného počúvať. On hovorí neustále už rok o tom, že chce vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu.

    Hovoríš, že tu bude zachovaná pluralita zdravotných poisťovní, a hneď v ďalšej vete ale hovoríš, že verejné prostriedky majú patriť verejnej inštitúcii. To budú verejné súkromné zdravotné poisťovne alebo najprv ich znárodníte a potom ich urobíte súkromnými, alebo ako to bude?

    Aby som nebol len osobný, budem sa snažiť byť trošku aj odborný. No tak hovoríš o tom, že ten zisk je negatívny, pretože ho robia na úkor zdravotnej starostlivosti, teda nezaplatia zdravotnú starostlivosť poskytovateľom. Keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je v zisku, nemocnica, môže si dovoliť neposkytnúť zdravotnú starostlivosť pacientom? Čo urobí s týmto ziskom táto nemocnica? Väčšinou ho použije na nákup nových prístrojov, aby mohla kvalitnejšie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Kedy je zdravotná poisťovňa v zisku? Hovorme o systéme, ako funguje. Vtedy, keď zazmluvnila celú verejnú minimálnu sieť, zaplatila celú akútnu zdravotnú starostlivosť, nikto nečaká na waiting liste s chronickou odkladnou diagnózou, prípadne, ak čaká, sú na to odložené peniaze v technických rezervách. Tieto podmienky sú slabé? Sprísnime ich. O tom diskutujme, aby sme ich sprísnili, aby mali primeranejší zisk. Ale nie o tom, že niekto si vloží zisk do vrecka na úkor zdravotnej starostlivosti. To je lož!

  • Ďakujem pekne, pán Novotný. Ďalej s faktickou poznámkou Jozef Halecký. Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som sa dotknúť dvoch bodov k vystúpeniu pána poslanca Valockého, t. j. tá oblasť, čo sa týka bezprostredne zisku, to znamená rozdielu medzi prostriedkami vloženými do systému v systéme zdravotných odvodov, či už 4 alebo 4,5 %, a nákladov na zdravotnícku činnosť a na prevádzku zdravotných poisťovní a ostatných náležitostí. Pomerne statickou, nie dynamickou zložkou sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pretože dosť ťažko v obmedzenom rozsahu môžu určovať podmienky, za ktorých budú poskytovať zdravotnícku činnosť, čiže nielen čo do obsahu, ale aj čo do finančnej náročnosti. Čiže na tomto úseku by mali mať viacej voľnosti, mohli by viacej si určiť, koľko ich výkony činia a aké sú stúpajúce ich nároky, vzhľadom aj na náročnosť diagnostických prístrojov, postupov a podobne.

    V druhej časti chcem pripomenúť, že dosť málo sa venujeme návrhu, ktorý bol predložený, to znamená ten kladný hospodársky výsledok rozdeliť na časť tzv. zisku, ktorý by zostával zdravotným poisťovniam, a časť, ktorá by sa vracala do zdravotnej činnosti, do zdravotníckych služieb. Myslím si, že zaslúži si vyššiu pozornosť, prípadne aj rozpracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Posledným s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa nechcel k zdravotníctvu vôbec vyjadrovať, pretože nieže by sa ma to netýkalo. Pán kolega Valocký, takto na súkromný sektor, ako ste zaútočili vy, nezaútočil ani Vasiľ Biľak v čase najzúrivejšieho socializmu. To naozaj. Klobúk dole. Klobúk dole, skutočne, po prvé.

    A po druhé, pán kolega, prečo si myslíte, že všetko viete lepšie ako ostatní občania tejto krajiny? Ak chcete zakázať zisk, zakážte ten zisk verejným zdravotným poisťovniam, ktoré dneska máme. Tým druhým nezakážte, a pokiaľ tie prvé budú zisk reinvestovať spätne do zdravotníctva, tak určite budú poskytovať občanom lepšie podmienky ako tí druhí a potom všetci normálni sa úplne veľmi rýchlo prepoistia do tých poisťovní, ktoré nebudú brať peniaze pre seba do vlastných vrecák. Veď ak je toto pravda, čo ste povedali, to je najľahšia cesta, ako ľudí doviesť k tomu, aby sami zrušili súkromné zdravotné poisťovne, ktoré vytvárajú zisk. Prečo to chcete rozhodovať za nich? Dajte im voľnosť, dajte im možnosť výberu a uvidíte. A zrejme narazíte tak ako pri druhom pilieri, keď mnohí občania, ktorí by sa mohli odhlásiť, už dneska vyhlasujú, že tak či tak z toho neodídu preč. Prečo sa tvárite, že viete všetko lepšie ako tí druhí?

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím ctených poslancov, aby reagovali normálne prihlásením sa s faktickou poznámkou alebo do rozpravy. Posledným, kto bude reagovať na predchádzajúce faktické poznámky, je pán poslanec Jozef Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán predseda Novotný, dnes vôbec nebudem osobný. Je to náš názor, ja chcem len vysvetliť, že skutočne ten zisk poisťovní je asi 2 mld. korún. Predstavte si, že potrebujeme do nemocníc peniaze, lekári potrebujú zvýšiť platy, sestričky potrebujú zvýšiť platy, tak nechajme 2 mld. potom podľa vás v súkromných poisťovniach a doktori nech robia zadarmo aj sestry, aj zdravotnícki pracovníci. To je na odpoveď vás.

    Na pána poslanca Pada. Pán poslanec, asi sa s tým súdruhom Vasiľom Biľakom poznáte, keď neustále ho spomínate, tak zrejme bude váš známy, to je asi len toľko.

    My sme si neprivlastnili to, že sme najmúdrejší, ale občania rozhodli, že vo voľbách to dopadlo takto, ako to dopadlo, čiže reprezentuje vláda väčšiu časť voličov ako opozícia. Čiže z toho dôvodu tvoríme našu filozofiu zdravotníckych zákonov.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Iste, no však o piatej uvidíme, ako sa bude hlasovať, ale otázka je v tom, že som chcel pánovi poslancovi Padovi odpovedať, že prečo asi sme najmúdrejší. No pretože tvoríme vlastnú filozofiu zákonov, občania nám dali dôveru a z toho dôvodu tie zákony vyzerajú tak, ako vyzerajú.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Anton Bobrík, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni kolegovia, prítomní, dovoľte, aby som na také odľahčenie, také malé, keď sme boli takí menší, menšie deti, tak sme si kreslili obrázok taký pekný, také kopčeky a nad tým krásne svietilo slniečko a pod tým bolo 1 + 1 = 2. Že čo to je? To bola hádanka, ktorú sme všetci hádali, a myslím si, že všetci to viete. Že nič nového pod slnkom. A nič nového pod slnkom ani v tomto parlamente teraz nie je, keď my legálne a legitímne predostierame svoje názory a svoje návrhy, a kde sa jednoznačne hovorí o nejakých absurditách, o nejakých politizovaniach, ale však toto je pôda asi politiky. Parlament, kde si každý ten politický názor asi musí prejaviť a mal by si ho prejaviť.

    Ja by som chcel len dať do pozornosti teda kolegom, hlavne z opozície, aký bol volebný program strany SMER v tejto oblasti v reforme zdravotníctva. „SMER – sociálna demokracia považuje zdravotnú starostlivosť za službu verejnosti poskytovanú za verejné peniaze pod verejnou kontrolou.“ Nič nového, nič iného nehovoríme tu.

    „SMER – sociálna demokracia je zásadne proti tomu, aby bol princíp solidarity v zdravotníctve nahradený priamymi platbami, aby sa zo zdravia stal tovar a liečenie pacientov bol obchod pre zisk finančných skupín, ako to posledné 4 roky presadzovala pravicová vláda. SMER – sociálna demokracia preto vráti verejnoprávny charakter zdravotným poisťovniam, pretože zásadne nesúhlasí s tým, aby verejné prostriedky od štátu a občanov určené výhradne na zabezpečovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti zhromažďovali sa v zdravotných poisťovniach, akciových spoločnostiach orientovaných na maximálny zisk aj na úkor rozsahu kvality zdravotnej starostlivosti.“ A to isté SMER – sociálna demokracia hovorila, zákonom opätovne určí maximálnu výšku výdavkov na výkon vnútornej správy zdravotných poisťovní. Preto je ten návrh taký, aký je, z dielne ministerstva a to isté je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktorý sme schválili.

    „Za základ financovania zdravotníctva považuje vláda ústavou garantovaný systém solidárneho zdravotného poistenia. Vláda vráti Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni verejnoprávny charakter. Vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu a ktoré bráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami poistencov. Vláda presadí, aby výška nákladov na prevádzku zdravotných poisťovní v roku 2007 bola zákonom obmedzená, najviac do výšky 4 % z výberu poistného poistenia.“

    Takže nevidím tu žiadny rozpor s tým, čo predkladáme, aké návrhy sú tu predkladané, s naším programovým vyhlásením vlády a s volebným programom, s ktorým strana SMER išla do volieb.

    Treba upozorniť na jednu vec, myslím si, ctené dámy, páni, čo je zdravotné poistenie? Stále hovoríme o zdravotnom poistení a zo zákona, ktorý je zákon č. 580, o ktorom síce teraz nehovoríme, ale z neho vyplýva povinné verejné zdravotné poistenie, dobrovoľné verejné zdravotné poistenie. A po b) máme individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálne zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom zmluvne podľa osobitného predpisu. A tam je odkaz na Občiansky zákonník. Čiže tu majú priestor zdravotné poisťovne naozaj na základe súťaže, hospodárskej súťaže ukázať, v čom sú lepšie oproti tej inej zdravotnej poisťovni, a podľa Občianskeho zákonníka uzavrieť poistnú zmluvu na to, aby plnili. Bohužiaľ, toto sa nedeje.

    Prešiel som si Štatistický úrad, výsledky hospodárenia ministerstva zdravotníctva, nikde nenájdete o zdravotných poisťovniach, koľko vlastne uzavreli individuálnych zdravotných poistení. Hovoríme tu o tom, že je nízka finančná kapacita našich občanov a obyvateľov. Ja si myslím, že to až tak nie je. Dôležitejšie je asi to, že by museli toto podporovať zdravotné poisťovne práve z toho zisku, ktorý vytvárajú z povinného zákonného poistenia, ktoré im ide pravidelne mesačne, ktoré vedia presne naplánovať, ale tam by museli ušetriť, aby mohli pridať na toto individuálne poistenie.

    Jednoducho celá filozofia a celá politika a celá ideológia SMER-u je v tom, že naozaj nie je zdravie tovarom a nie je zdravotné poistenie poisťovne na to, aby vytvárali zisk a hospodársku súťaž. To je ten rozdiel, to je filozofický rozdiel. Bohužiaľ, na tom sa nedá nič zmeniť, váš názor je iný, vy ste takto pripravili zákony tak, aby toto podporovali, hospodársku súťaž, teda klasické obchodné spoločnosti, akciové spoločnosti podľa Obchodného zákonníka. V tejto fáze nám neostáva nič iné, len urobiť určité korekcie a opatrenia, ktoré je možné, pretože celú reformu spraviť znovu v tom zdravotníctve by bolo veľmi komplikované.

    Takisto tu odzneli aj vo včerajšom vystúpení snahy o to, aby sa určitým spôsobom pozitívny hospodársky výsledok, či to nazývame pozitívny hospodársky výsledok alebo zisk, je to v podstate to isté, aj keď vo verejnoprávnych inštitúciách by zisk nebol, ale, bohužiaľ, máme akciové spoločnosti podľa Obchodného zákonníka založené, takže môžeme hovoriť o zisku, aby sa dostával naspäť do zdravotných poisťovní, boli tu návrhy. Konkrétne tu bol návrh pána poslanca Urbániho tak, aby sa určitým spôsobom zlepšilo to postavenie a dostavali sa, ale myslím si, že nie je to celkom správne a precízne formulované.

    Ja som si dovolil pripraviť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, a to v tom zmysle, že v čl. I v bode 4 § 15 ods. 2 by znel s tým, že dopĺňam bod c), že „c) výnosy a kladný hospodársky výsledok vo verejnom zdravotnom poistení využívať len v rámci verejného zdravotného poistenia v prospech poistených v tomto druhu poistenia“.

    Samozrejme, tie odseky a), b), c) a d) by zostali, to znamená:

    „a) zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie,

    b) viesť v účtovníctve oddelenú analytickú evidenciu samostatne pre jednotlivé poistné druhy a prevádzkovú činnosť (§ 6a) tak, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poistenie, osobitne pre individuálne zdravotné poistenie a osobitne pre prevádzkové činnosti (§ 6a) a aby bolo možné zistiť hospodársky výsledok za každú činnosť samostatne; položky spoločné pre všetky poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

    d) uviesť v prílohe účtovnej závierky údaje osobitne pre poistné druhy v rozsahu ustanovené všeobecným právnym predpisom vydaným ministerstvom financií.“ To je vlastne to, aby sme zistili, koľko je tých individuálnych poistení.

    Poznámka potom pod čiarou bude znieť: „Opatrenia ministerstva financií z 30. novembra 2005.“

    V čl. II, tak ako navrhoval pán poslanec Urbáni, si dovolím to precizovať a upresniť tak, aby sa naozaj tie prostriedky dostali naspäť do zdravotníctva, a to s odkazom na zákon č. 577 o rozsahu zdravotnej poisťovne uhrádzanej na základe verejného zdravotníctva, a to v tom zmysle, že potom ods. 6 by znel:

    „(6) Ak po splnení povinnosti uvedenej v odseku 1 písm. b)“, to znamená vedení toho účtovníctva analyticky oddelene, „je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok hospodársky, možno ho použiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom“, a to je ten odkaz 25 na zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, to znamená, že sa vlastne bude vracať do zdravotníctva, ale len podľa tohto zákona, „a to najneskôr do konca kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa kladný hospodársky výsledok vytvoril, a spôsobom, ktorý by neohrozil sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona (ods. 1 písm. a)) a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať všetky poskytnuté zdravotné výkony riadne a včas.“

    Ďakujem za pozornosť, to je môj pozmeňujúci poslanecký návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto. Vzhľadom na skutočnosť, že je 11.59 hod., prerušujem rozpravu k tomuto bodu. Budeme pokračovať v rozprave o 14.00 hod. s tým, že prvým prihláseným do rozpravy po obedňajšej prestávke bude pán poslanec Janiš.

    Prajem vám dobrú chuť k obedu.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Dobrý deň. Budeme pokračovať v rozprave. Ďalší, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Janiš. Pán poslanec nie je v sále, stráca poradie. Ďalší je pán poslanec Zvonár.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave k tejto novele odznelo už toľko obáv reálnych aj nereálnych, že je ťažko ich do niečoho zhrnúť. Dokonca sme prebrali aj také problémy, či bola Maďarská republika skutočne ľudová. Chýba mi, že ešte nikto nevyslovil obavu, že obmedzenie zisku zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia bude mať pravdepodobne veľmi negatívny vplyv napríklad na ďalšie rozmnoženie lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline. Určite by sa našli súvislosti, ako priradiť túto obavu k prerokovávanému zákonu.

    Ale nechcem robiť z tejto rozpravy ďalej frašku. A o to by som chcel poprosiť aj ďalších diskutujúcich. Opoziční poslanci majú svoje právo kritiky, právo na vyslovenie svojich obáv i na poukázanie rizík, ktoré novela môže priniesť. Určite im toto právo nechce nikto obmedziť a Národná rada by nemala byť priestorom na vzájomné osočovanie. Ja nechcem nikoho osočovať za jeho vyjadrenia, dokonca nechcem ani kritizovať. Naopak, chcem vyzdvihnúť aj pozitíva, ktoré sa pri financovaní zdravotníctva v minulom období vytvorili.

    Vysoko pozitívne hodnotím ten fakt, že zdravotné poisťovne nehospodária so stratou, že faktúry poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sú uhrádzané načas. Neverili by ste, ako dobre sa robí, keď viem, že za svoju prácu dostanem normálne zaplatené. Keď vymizol ten pocit neistoty pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či dostanú nejaké peniaze a kedy.

    Predloženie tejto novely ale vyvolalo neadekvátne reakcie, až hystériu. Bolo treba vyvolať zdanie, že poisťovne, ak nemôžu tvoriť a vytvárať zisk spôsobom ako doteraz, sú ohrozené vo svojej existencii, je ohrozená pluralita zdravotného poistenia, čo povedie k vzniku jednej poisťovne, k zníženiu kvality poskytovanej starostlivosti, k plytvaniu peňazí a nakoniec na to doplatí pacient. Vznikla petičná aktivita za zachovanie plurality poisťovní. V tejto krátkej novele zákona o zdravotných poisťovniach, ktorej jediným zámerom je efektívnejšie využívanie finančných zdrojov v zdravotníctve, sa pripisuje toľko negatív, ako keby mala spôsobiť rozpad celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Aká je ale skutočnosť? Najprv by som prebral, ako je ohrozená pluralita zdravotných poisťovní. Štyri súkromné zdravotné poisťovne sa tvária, ako keby poskytovali súkromné zdravotné poistenie, veď sú súkromné. Omyl! Poskytujú verejné zdravotné poistenie, nie súkromné, nie individuálne. Presne tak ako dve verejnoprávne poisťovne. Všetky zdravotné poisťovne spravujú iba zdroje verejného zdravotného poistenia. Súkromné zdravotné poisťovne si nevytvorili žiadnu inú činnosť, ktorou by sa líšili od druhých poisťovní. Ich aktivity boli zamerané iba na získanie čo najvyššieho počtu poistencov, čo zvyšuje ich príjem, a potom sa snažiť, mnohokrát diktátom, o uzavretie takých zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, aby nedali do zdravotnej starostlivosti všetko, čo vybrali, a vytvorili zisk. Takže ide iba o formálnu a nie skutočnú pluralitu a konkurenciu. Ak niečo nie je skutočné, nemôže byť ani ohrozené.

    Z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti je úplne jedno, či finančné zdroje poskytuje jedna alebo viac zdravotných poisťovní, ak sa nelíšia vo svojej činnosti. A preto, že je to jedno, nemám problémy s tým, aby ich bolo viac, ako nemám problémy ani s tým, že ak sa nezmení činnosť a analýzy dokážu, že jedna poisťovňa dokáže efektívnejšie využívať zdroje verejného poistenia ako viaceré poisťovne, aby tieto zdroje spravovala jedna poisťovňa. Samozrejme, musel by byť vytvorený systém, ktorý by zabránil možnému zneužitiu monopolného postavenia takejto poisťovne. Som ale presvedčený, že k takejto situácii nedôjde. Vyvolalo by viacej negatív ako možných pozitív a bolo by to v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády. Takže pluralitu táto novela určite neohrozuje. Ohrozujú ju pomery.

    Naopak, táto novela tým, že oddeľuje správu a účtovníctvo osobitne pre verejné zdravotné poistenie a osobitne pre individuálne zdravotné poistenie, osobitne pre prevádzkové činnosti, umožňuje vytváranie zisku, ktorý je nielen legálny, ale aj morálny a ktorý bude výsledkom efektívnej činnosti tej-ktorej poisťovne. Na vzniku tohto stavu, ktorý umožňuje odčerpať finančné prostriedky zo zdrojov verejného poistenia na iný účel ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti, majú svoj podiel ako legislatívne normy, tak určený rozsah povinnej zdravotnej starostlivosti, ako aj samotné zdravotné poisťovne. Veď načo by sa trápili s produktmi individuálneho zdravotného pripoistenia, doplnkového poistenia a efektívnym využívaním prostriedkov na prevádzkovú činnosť, keď dokážu „bezproblémovo“ ušetriť prostriedky z verejného zdravotného poistenia a tieto vykázať ako zisk.

    Táto novela určite nevyrieši problémy zdravotného poistenia a zdravotných poisťovní. Vytvorí ale podmienky na efektívnejšie využívanie finančných zdrojov určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V budúcnosti sa bude treba zaoberať aj prehodnotením rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Znížili by sa náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia a vytvorili lepšie podmienky pre zdravotné poisťovne pri pripoistení doplnkovom, eventuálne individuálnom zdravotnom poistení aj bez dopadu na kvalitu zdravotnej starostlivosti. A verím, že sa dočkáme aj skutočnej, nie iba formálnej plurality zdravotných poisťovní.

    A teraz sa chcem vrátiť k niektorým otázkam zisku v zdravotníctve. Opakovane tu bolo povedané, že ak sa tvorí zisk na všetkých úrovniach zdravotnej starostlivosti a je legitímny, potom je legitímny aj zisk zdravotných poisťovní. Má to svoju logiku, keby tento argument nebol vysvetľovaný jednostranne a povrchne. Tvorba zisku, ktorý vzniká výrobou a distribúciou liekov a zdravotníckych pomôcok, je natoľko odlišná, že porovnávať ju so ziskom zdravotných poisťovní môže iba človek neznalý problematiky, alebo chce iba účelovo využiť fakt, že tento zisk je legitímny, všeobecne akceptovaný a tvorí sa v zdravotníctve.

    A ako je to so ziskom u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti? Nemocnice zisk netvoria. Ak sa nezadlžujú, sú rady, že existujú pri vyrovnanom rozpočte. Neziskové organizácie zisk nemôžu tvoriť priamo svojou podstatou. Súkromní poskytovatelia ambulantnej starostlivosti sú v drvivej väčšine fyzické osoby, lekári poskytujúci zdravotnú starostlivosť na základe licencií a povolenia a nie obchodnej spoločnosti. Kto pozná účtovníctvo týchto ambulancií, vie, že ak si lekár od príjmov odpočíta náklady na ambulancie, plat a odvody sestry, zostáva mu časť peňazí, ktoré ale nemôžeme charakterizovať ako zisk, ale jeho plat, z ktorého platí dane a odvody. Keby vytvoril zisk, nemal by z čoho žiť. Áno, zisk sa vytvára v niekoľkých obchodných spoločnostiach vykonávajúcich atraktívne činnosti, ktoré väčšinou prebrali odštátnením lukratívnych oddelení alebo činností z nemocníc alebo polikliník. Ale to nám nedovoľuje tvrdiť, že zisk je u poskytovateľov úplnou samozrejmosťou.

    Opakovane tu tvrdím, že ja nie som proti tvorbe zisku, aj tvorbe zisku v zdravotníctve. Zisk ako ekonomická kategória má svoje nezastupiteľné miesto. A ja budem iba rád, ak dokážeme vytvoriť také podmienky v zdravotníctve, ktoré zlepšia podmienky poskytovania starostlivosti, vytvoria priestor na spravodlivé ohodnotenie práce lekárov a ostatných pracovníkov i priestor možnosť vytvárať regulovaný zisk pre všetkých poskytovateľov – pre ambulancie, nemocnice, laboratóriá, lekárne i poisťovne, jednoducho pre všetkých. A tak to má byť. Zatiaľ je ale tvorba zisku v zdravotníctve síce legálna, ale umožnená chybami a nedostatkami sprevádzajúcimi transformáciu zdravotníctva a umožnená iba určitej kategórii, zatiaľ čo zdravotníctvo sa zadlžuje a zdravotnícki pracovníci sú hlboko finančne podhodnotení.

    Akú dôveru by som mal u lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov pri tvrdení, že ich platové požiadavky sú opodstatnené, ale v systéme nie je dostatok peňazí, aby sa to zlepšilo, a na druhej strane by som bol za legalizovanie problémových stomiliónových až miliardových ziskov zdravotných poisťovní? Preto podporujem každý krok, ktorý pomôže k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, aj keby to hneď nebol krok systémový. A ja osobne si napriek petícii nemyslím, že väčšina tejto republiky má názor, že bude lepšia zdravotná starostlivosť, ak sa z peňazí určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ukrojí niekoľko miliárd pre zisk zdravotných poisťovní. Zisk zdravotných poisťovní do otázok petície bol veľmi dômyselne „zašmodrchaný“ dakde na koniec, aby neklal oči.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Zvonára sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami. A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, po ňom podpredseda Národnej rady pán Číž.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, poprosím o minútku strpenia, kým si zapojím počítač, ako ho treba správne zapojiť. Podľa všetkého by to už malo byť v poriadku.

    Takže ešte raz, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi ešte raz vystúpiť v druhom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach. Vedie ma k tomu skutočnosť, že tzv. jarné správy ministra zdravotníctva, ktoré postupne prinášal na vládu Slovenskej republiky a ktoré niektoré aj priniesol do parlamentu na výbor pre zdravotníctvo alebo do pléna Národnej rady, ale aj tento zákon majú jednu zaujímavú prílohu. Táto zaujímavá príloha sa volá Analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe z pohľadu konkurencie vstupov a z pohľadu tvorby zisku. Na výbore pre zdravotníctvo o tejto prílohe rozprával pán poslanec Urbáni a povedal vtedy štátnemu tajomníkovi, aby nás neurážal, členov výboru pre zdravotníctvo, aby nám niekto pedagogicky nevykladal, ako funguje zdravotné poistenie, lebo každý, kto sa trošku chce venovať problematike zdravotníctva, by tú základnú informáciu mal mať.

    Rád by som teda vo svojom vystúpení hovoril o systéme zdravotného poistenia v Európe, ale hlavne na Slovensku, ale to z dôvodu takého, že v tejto tzv. analýze fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe je množstvo nepresných informácií, poloprávd a hlavne celá táto analýza je podaná značne tendenčne. Rád by som teda hovoril o systéme zdravotného poistenia v Európe a na Slovensku bez vládnych tendenčných, ideologických nánosov, ktoré sú obsiahnuté v tejto analýze. Rád by som hovoril aj o niektorých, na verejnosti často prezentovaných zavádzajúcich tvrdeniach, ktoré sme počúvali aj tu v pléne Národnej rady v podaní vládnych koaličných poslancov, o charaktere fungovania zdravotných poisťovní na Slovensku. Odpovede na tieto často zavádzajúce tvrdenia som nenašiel ani na internete, ani mi to neporadili poradcovia. Našiel som ich priamo dnes v platnej legislatíve týkajúcej sa zdravotníctva, v dnes platných zdravotníckych zákonoch.

    Takže by som spustil prezentáciu, keď sa to podarí. Môžem? Tak je to dobre.

    V Európe existujú v súčasnosti dva základné modely financovania zdravotníctva. Financovanie z daní a financovanie z odvodov na zdravotné poistenie. Existujú aj ich kombinácie. Oba základné modely mali svoj historický vývoj. Odvodový existuje od konca 19. storočia a daňový od polovice 20. storočia. Za desiatky rokov ich vývoja sa potvrdil trend smerovania od daní k odvodom a následne od jednej poisťovne k pluralite.

    Na ďalšom slide som si dovolil ukázať to, čo je v podstate čiastočne uvedené aj v tejto správe, ale menej prehľadne, tak som to trošku sprehľadnil. V súčasnosti je v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré majú spolu okolo 500 mil. obyvateľov, nasledovné pokrytie jednotlivými modelmi. Hovoril o tom vo svojom vystúpení pán poslanec Janiš. Tak tu to máte aj graficky znázornené, dámy a páni, nech sa páči, pozrite sa na monitor:

    - 191 mil. obyvateľov, teda 38 % obyvateľov, je pokrytých daňovým modelom zdravotného poistenia. Je tam Veľká Británia, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Dánsko, Írsko, Cyprus, Malta, Estónsko a Island.

    - 309 mil. obyvateľov, čiže 62 %, je pokrytých odvodovým modelom a ten sa ešte delí na model jednej zdravotnej poisťovne, 21 % prípadov, teda u 105 mil. obyvateľov, ako je to napríklad v Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Fínsku, Nórsku, Litve, Lotyšsku a Slovinsku.

    - Najväčší podiel 41 %, čiže celkovo 204 mil. obyvateľov Európskej únie, je pokrytých pluralitným odvodovým modelom zdravotného poistenia. Tak je to v Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku, Grécku, Švajčiarsku, Luxembursku, Lichtenštajnsku, Česku a Slovensku.

    Prevažuje teda odvodový model s pluralitou zdravotných poisťovní. Treba poznamenať, že žiadne model, a ja sa ešte vrátim späť, žiaden model nie je optimálny. Preto je istá tendencia ku konvergencii odvodového a daňového modelu v Európskej únii. Vo viacerých krajinách boli pokusy vrátiť sa z pluralitného modelu k modelu jednej zdravotnej poisťovne. Tento pokus práve intenzívne prežívame aj na Slovensku. V žiadnej však neboli úspešní. V marci 2007 takýto pokus odmietli Švajčiari v referende. Na Slovensku zrejme na tejto schôdzi prerokujeme aj petíciu za zachovanie pluralitného modelu, ktorá reaguje na snahu vlády zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu.

    Na tomto slide, stačí, tie hrubé písmená, ak prečítate, som si dovolil znázorniť tzv. pluralitné axiómy. O čom hovorím? Na Slovensku sa po širokých odborných a verejných diskusiách dospelo v roku 1991 k politickému rozhodnutiu, že slovenské zdravotníctvo sa bude uberať cestou demonopolizácie, decentralizácie, deetatizácie, slobodnej voľby a financovať sa bude prostredníctvom zdravotného poistenia. V roku 1993, to bol vtedy ministerským predsedom pán Mečiar, začal na Slovensku fungovať systém jednej zdravotnej poisťovne, tzv. národnej poisťovne alebo správy fondu zdravotného poistenia. V tom čase tam pôsobil aj pán minister, keď mám dobré informácie. Veľmi rýchlo sa však preukázali nedostatky tohto modelu a padlo strategické politické rozhodnutie o potrebe budovania pluralitného modelu. Ten vznikol v roku 1994. V súčasnosti systém povinného zdravotného poistenia realizuje 6 zdravotných poisťovní, 2 štátne a 4 súkromné. Všetky sú akciovými spoločnosťami.

    Ak existuje, a ideme k pluralitným axiómam, ak existuje pluralita v systéme povinného zdravotného poistenia, tak nevyhnutne musí existovať slobodný výber poisťovne aj poskytovateľa, povinnosť poistiť poistenca, všetko máte napísané v dneska platnej legislatíve, nemožnosť odmietnuť poistenca, ktorý si vybral poisťovňu, kompenzácia rizikovej štruktúry poistného kmeňa, tzv. prerozdelenie realizujúce solidaritu v systéme a fungujúce pre zachovanie rovnocenných podmienok na súťaž, a to štvrté je súťaž a motivácia. Súťaž najmä medzi službami, produktmi, zmluvnými a cenovými podmienkami. Tieto skutočnosti sa teda označujú, odborníci ich označujú za pluralitné axiómy. A medzi odborníkmi na zdravotné systémy sa veľmi o tom nediskutuje. Preto je o to zaujímavejšia diskusia v Národnej rade, v ktorej hovoríme o tom, že my nemáme vraj súťaž medzi zdravotnými poisťovňami a nemusíme ich motivovať, ale chceme im ponechať pluralitu. To proste nejde. Buď bude jedna poisťovňa, nebude pluralita, nebude slobodný výber, nebude súťaž a motivácia, alebo musí byť slobodný výber, musí byť povinnosť poistiť, musí byť mechanizmus prerozdelenia a musí byť teda súťaž a motivácia. Jedno s druhým sa kombinovať nedá.

    Teraz by som sa zase vrátil k tomu, čo som naznačil vo svojom vystúpení v prvom čítaní o tom, ktoré rôzne tvrdenia sa vo verejnosti s veľkou obľubou šíria a hovoria o nich aj vládni predstavitelia, ako je to v skutočnosti ošetrené v zákonoch. Všetko, čo budem hovoriť, to „R“, to je realita, je z dnes platnej legislatívy. Žiadna moja konfabulácia.

    Takže poďme k prvému mýtu. Zdravotná poisťovňa v záujme dosiahnutia zisku si vyberá len mladých, zdravých a dobre zarábajúcich poistencov. Dokonca v jednej správe to napísal aj pán minister, že to je jedna z príčin toho, prečo sú súkromné zdravotné poisťovne úspešné a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa až taká úspešná nie je. Aj keď ona je v kladnom hospodárskom výsledku. Tu treba jasne povedať, že takéto konštatovanie je v dnešnom právnom systéme nezmyselné. Existuje totiž princíp solidarity, ktorý máme hlboko zakotvený v našom systéme zdravotného poistenia, kde mladí prispievajú starým, viac zarábajúci menej zarábajúcim, zdraví chorým, ktorý sa v poisťovniach vykonáva cez kompenzáciu rizikovej štruktúry poistencom. Zjednodušene, tá poisťovňa, ktorá má menej nákladný poistný kmeň, musí prispievať podľa zákonom stanoveného mechanizmu poisťovni s nákladnejším poistným kmeňom. O tom je prerozdeľovací mechanizmus. Okrem toho je tu slobodná voľba poisťovne a žiadna poisťovňa nesmie poistenca odmietnuť.

    Na Slovensku, ďalší slide, dámy a páni, na Slovensku sa často používa argument namierený proti zisku vybraných subjektov v zdravotníctve, ktorý hovorí, že verejné zdroje určené na zdravotnú starostlivosť by nemali byť použité na úhradu subjektom, ktoré môžu tvoriť zisk. Čiže z verejných zdrojov sa nemôže tvoriť zisk. Okrem toho, že táto požiadavka preukázateľne neplatí pri ambulantnej starostlivosti, distribútoroch, výrobcoch liekov, zdravotníckych pomôcok či v lekárňach. Túto podmienku nemôže spĺňať ani úhrada nemocnici, ktorá je hoci štátnou príspevkovou stratovou organizáciou, aj tá totiž z verejných zdrojov hradí služby a tovary komerčným subjektom. Čiže z verejného zdravotného poistenia tvoria aj tieto komerčné subjekty prenesene zisk.

    Aj ďalší mýtus, ktorý máte znázornený na tomto slide, veľmi často odznieva na verejnosti a som rád, že mám možnosť na základe dnes platnej legislatívy ukázať, že nie je pravdivý. Je to snaha, aby prípadne vytvorený zisk musí byť použitý len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Čiže je to, čo máme v zákone o zdravotných poisťovniach čierne na bielom. To znamená, že prípadne vytvorený zisk, nech už ho vytvorí v tomto prípade zdravotná poisťovňa, musí byť použitý len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Je to vážny zásah do motivácie poisťovne a takéto opatrenie by vytvorilo nerovnováhu v sektore. Lekári, ambulancie, nemocnice, lekárne, distribútori, výrobcovia, dodávatelia služieb môžu tvoriť zisk presne z tých istých finančných prostriedkov, slobodne s ním nakladať, akurát zdravotná poisťovňa, ktorá má spoluorganizovať zdravotnú starostlivosť, ho tvoriť nemôže.

    Na tomto mieste treba otvorene povedať, a toto je moja konštatácia, že zdravotná poisťovňa tu nie je na to, aby zabezpečovala existenciu zdravotníckych zariadení, ako si to často predstavujú politici a ako o tom často hovoria aj vládni predstavitelia, ani štátnych, ani súkromných, poisťovňa je tu na to, aby svojim poistencom zabezpečila čo najlepšiu hodnotu. Teda zdravotný zisk, benefit za poistné, ktoré si poistenci zaplatili. A na to predovšetkým slúži aj nákupná stratégia, ponuka produktov, služieb a poradenstva poistencom.

    Veľmi častým argumentom, ktorý odznel aj v tejto snemovni včera a dnes v rozprave, je, že zisk nemôžu tvoriť zdravotné poisťovne aj preto, pretože sú akciovými spoločnosťami jednak a jednak nenesú žiadne podnikateľské riziko a neprinášajú svojou činnosťou žiadnu pridanú hodnotu. O tom je tento slide, o pridanej hodnote. V prvom čítaní o tom hovorila pani poslankyňa Tóthová a dnes v niekoľkých faktických poznámkach pán poslanec Záhumenský. Teda zdravotná poisťovňa nedáva žiadnu pridanú hodnotu. Zdravotná poisťovňa len prerozdeľuje peniaze a nezaplatí dostatok zdravotnej starostlivosti a odloží si svoj zisk nabok.

    Takéto konštatovania sú však omylom. Zdravotná poisťovňa nesie viacero podnikateľských rizík a poskytuje pridanú hodnotu. Jednak existuje slobodná voľba poisťovne. Ak sa poistenci odhlásia, tak poisťovňa skrachuje. Je to presne tak, ako keď na ambulanciu prestanú chodiť pacienti. Takáto ambulancia musí zaniknúť. A toto je podnikateľské riziko, ktoré nesie zdravotná poisťovňa. Teda sa musí snažiť poskytnúť svojim poistencom čo najlepšie služby.

    Ďalej výber poistného nie je niečím automatickým, čo ako tu tak vždy hovoríme, že to je niečo automatické, čo im príde na účet. O výber poistného sa treba usilovať a výber nie je nikdy 100-percentný. Dokonca boli obdobia, keď sa neblížil ani k 90 percentám. Chvalabohu, teraz je to omnoho lepšie. Tá disciplína sa zvýšila hlavne zo strany štátu. A nevhodným nákupom zdravotnej starostlivosti pre poistencov môže vzniknúť zdravotnej poisťovni deficit a platobná neschopnosť a v konečnom dôsledku krach. Toto je to podnikateľské riziko, ktoré zdravotná poisťovňa nesie. Dokonca máme vyriešené v zákone, aj čo sa v taký čas stane, keď zdravotná poisťovňa skrachuje a nemôže plniť svoje úlohy.

    Že čo je vlastne tá pridaná hodnota, ktorú zdravotná poisťovňa dáva poistencovi? No je to predovšetkým nákup zdravotnej starostlivosti podľa kvality a ceny. Zdravotná poisťovňa na svojom analytickom oddelení veľmi podrobne analyzuje, kde, ako a koľko zdravotnej starostlivosti a v akej kvalite má nakúpiť.

    Ďalej je to realizovanie služieb pre poistencov nad rámec zákonných povinností. Ponuka produktov a poradenstvo poistencov. Na tomto mieste treba pripomenúť ešte ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 581 o zdravotnom poistení, teda nie toho zákona, ktorý prerokovávame, ale ktorý máme momentálne len v prvom čítaní na tejto schôdzi. „Zdravotná poisťovňa“, citujem tento zákon, „je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť. Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv.“ Možnosť tvorby zisku a jeho použitia je totiž nevyhnutnosťou zabezpečenia platobnej schopnosti. Garanciou plnenia záväzkov voči poistencom a garanciou plnenia záväzku voči poskytovateľom.

    Pred chvíľou pán poslanec Zvonár veľmi správne podotkol, že keď má povedať, čo bolo pozitívne v tom predchádzajúcom období, iste je to jeho politický pohľad, ale povedal, že sa zlepšila finančná disciplína v zdravotníctve. Áno, splatnosť faktúr nie je 600 dní, ale 30. To je veľký rozdiel. Peniaze nájdu svojho adresáta, dôjdu včas na účet nemocnice, tá včas zaplatí. Skutočnosť, že zdravotné poisťovne nemajú 5 mld. straty, ale 1,2 mld. zisku za minulý kalendárny rok, lebo toľko uverejnil ÚZIŠ. Neviem, kde prišiel k záveru 1,9 mld. pán minister. ÚZIŠ píše 1,2, no tak snáď to štatisti majú spočítané. Čiže keď vytvárajú zisk, sú neustále platobne schopní. Teda neustále sú schopní zaplatiť zdravotnú starostlivosť.

    Čo v skutočnosti znamená platobná neschopnosť zdravotnej poisťovne, to myslím si, že naznačil vo svojom vystúpení aj pán poslanec Zvonár a ďakujem mu za to korektné vystúpenie, vedia najlepšie posúdiť práve poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z nedávnych období. Okrem toho existujú presné zákonné ustanovenia, čo musí zdravotná poisťovňa splniť, aby vôbec zisk mohla vytvoriť. Nejdem vám ich menovať, lebo ich všetci viete a hovoríme o nich už 3 mesiace. Brojenie proti zisku je teda z môjho pohľadu nezmyslom a prináša len nevyváženosť motivácie pre subjekty zdravotníckeho sektora, čo poškodzuje systém samotný.

    Na záver si ešte dovolím ukázať niekoľko európskych trendov v zdravotníctve, ale nebudem o nich dlhšie rozprávať, lebo myslím si, že na to budeme mať dostatok priestoru v najbližších rokoch, prípadne pri prerokovaní petície občanov za zachovanie pluralitného zdravotníctva.

    Toľko teda prezentácia. Ďakujem veľmi pekne. Toľko teda spomínaná prezentácia.

    Dámy a páni, cieľom môjho vystúpenia bolo vysvetliť niektoré zavádzajúce tvrdenia vládnych predstaviteľov o fungovaní zdravotných poisťovní. Keď sa mi to podarilo, som rád, že ste si ma vypočuli, keď sa mi to nepodarilo, nevadí. To, čo som mohol urobiť a chcel urobiť, som urobil.

    Chcem vás uistiť, a hovorím to s plnou vážnosťou, že dnes fungujúci systém zdravotného poistenia na Slovensku sa ničím neodlišuje od európskych štandardov, aj z hľadiska efektivity, motivácie a solidarity je dobre nastavený. Iste má množstvo vecných chýb. Iste je v ňom veľa problémov, ktoré je potrebné opraviť. Niektoré z nich si dovolím vymenovať:

    - Mechanizmus prerozdeľovania medzi rizikovými skupinami. Nie je dobre nadstavený, dnes to už vieme, že by sme potrebovali lepší mechanizmus prerozdeľovania.

    - Individuálne zdravotné poistenie, môžu ho robiť, ale nerobia ho, pretože nie je zúžený zákon o rozsahu. Mali by sme na tom popracovať, aby mohli poskytovať túto modalitu.

    - Vzťah medzi nemocenským poistením a zdravotným poistením. Spomenuté v zákone, novela to chce vypustiť. Neviem prečo. Odpoveď som stále nedostal. Pýtam sa na to už niekoľkokrát. Žiaľ, odpoveď nemám. Ale všetci dobre vieme, že keby bolo nemocenské a zdravotné poistenie spojené v jednom subjekte a že pacient by z jednej kasy bral nemocenské aj zdravotné poistenie, došlo by k neobyčajnému šetreniu tlaku na efektivitu poskytovateľov.

    Tam, kde potrebujeme pridať, je nákup zdravotnej starostlivosti podľa kvality. O tom sme tu dnes tiež už rozprávali, aj včera. Naozaj, nakupuje sa podľa kvality, ale tú kvalitu nevieme odmerať. Čiže viacej to zbožné prianie a želanie ako realita. Tam, kde poisťovne potrebujú pridať, a na čo by sme mali tlačiť na zdravotné poisťovne, je revízna činnosť zdravotných poisťovní. Všetci vieme, ktorí pôsobíme v nemocnici, o čom hovorím.

    Táto novela zákona však nerieši problémy zdravotného poisťovníctva na Slovensku. Je zlá, lebo povedie k strate motivácie zdravotných poisťovní, ktoré sú jedným z dôležitých spoluorganizátorov zdravotníckych služieb. Nehovorím jediným organizátorom, na to je tu vláda, parlament, ministerstvo zdravotníctva. Ale dôležitým spoluorganizátorom, lebo v konečnom dôsledku ten, kto má peniaze a nakupuje zdravotnú starostlivosť, rozhoduje o tom, kde a v akom rozsahu sa tá zdravotná starostlivosť bude poskytovať.

    Táto novela je zlá aj preto, lebo všetci na ňu doplatia. Nevidím nikoho, kto by na tom niečo získal. Zdravotné poisťovne na to doplatia preto, lebo stratia motiváciu efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť. Prečo by to robili, keď musia všetky peniaze aj tak nakoniec do tej zdravotnej starostlivosti dať? Prečo by sa snažili kúpiť čo v najlepšej cene? Aj tak to všetko musia minúť. Tak to minú a zisk nebudú mať. Doplatia na to aj poskytovatelia, o ktorých tak veľmi išlo pánovi poslancovi Valockému, a beriem tú časť jeho vystúpenia za úprimnú. Naozaj išlo mu o to, aby mali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti viacej peňazí, a to je pozitívna snaha. Aj mne ide o to, aby bolo čo najviac peňazí.

    Lenže problém je niekde inde. Možno sa im v jednom roku podarí pridať tých 1,2 mld. SK, v ďalšom roku ale, za tým svojím tvrdením si stojím, zdravotné poisťovne už žiaden zisk nebudú mať. Všetko minú v danom roku na zdravotnú starostlivosť. A teraz prichádza otázka, ako budú poskytovatelia súťažiť kvalitou a cenou o dobré zmluvy so zdravotnými poisťovňami? Čo bude motivovať zdravotnú poisťovňu, aby nakupovala viac u lepšieho? Čo bude motivovať poskytovateľov, aby boli kvalitnejší a dostali lepšiu zmluvu od zdravotnej poisťovne? Budú to vybavovať lobizmom. Ale mne to nevyhovuje. Toto nie je súčasťou mojej predstavy o fungovaní zdravotníctva.

    A v konečnom dosahu na to doplatia aj pacienti. Aký záujem bude mať o nich zdravotná poisťovňa? Ktorú nadhodnotu im poskytne, ktoré pridané produkty? Prečo má bojovať o poistenca, aby sa prišiel poistiť do ich poisťovne? Čo bude nútiť poisťovne v konkurenčnom boji – lebo pluralitu vraj chcete ponechať v konkurenčnom boji –, aby medzi sebou súťažili? Pacient nebude mať výber. Príde do nemocnice, ktorá nebude motivovaná na zlepšovanie, pretože keď bude hocijako dobrá, nedostane lepšiu zmluvu od zdravotnej poisťovne. A keď sa mu nebude páčiť, čo mu zabezpečila zdravotná poisťovňa, môže sa ísť prepoistiť do inej zdravotnej poisťovne, ktorá bude rovnako demotivovaná ako tá jeho prvá.

    Už nehovorím o tom, že novela je prvým vážnym krokom na ceste k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. To je tá najhoršia správa o prerokovanej novele. Preto, dámy a páni, tento vládny návrh zákona SDKU – DS nemôže podporiť a bude hlasovať proti tejto vládnej novele zákona.

    Chcem povedať na záver len toľko, že iste podporíme niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú aj v spoločnej správe, aj ktoré vzišli z rozpravy pléna, ktoré vylepšujú predmetný vládny návrh zákona. Podporíme tie pozmeňujúce návrhy, ktoré síce tiež obmedzujú použitie kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní, ale tak, že ponechávajú motiváciu zdravotným poisťovniam. Je to totižto v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu omnoho lepšia formulácia, ktorú predložil pán poslanec Urbáni, ako vládny návrh zákona.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného: pán poslanec Valocký, pán poslanec Frešo, pán poslanec Zvonár a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má poslanec Valocký.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aby som nebol, pán poslanec, veľmi osobný, musím ťa trošku aj pochváliť, že mal si pekne spracovanú správu. Pravdepodobne ju robil ale niekto iný, takže predpokladám, že môj príspevok padne na úrodnú pôdu.

    Pán poslanec, samozrejme, ja neviem, už ako máme povedať, že my neobmedzujeme zisk. Však treba občanom Slovenskej republiky povedať jasne, ak poisťovňa má príjem – teraz budem hypotetický – 1 mil. korún, 100-tisíc dá na prevádzku, 100-tisíc dá do zisku a 800-tisíc vyplatí na úhradu zdravotnej starostlivosti. Prečo nemôže vyplatiť 900-tisíc? Veď nemocnice, ak veľmi dobre vieš, pán poslanec, dostávajú za ukončenú hospitalizáciu zhruba 10 400 korún. Hore-dole sa poisťovne, aj súkromné, pohybujú okolo 200, 300, 400, 500 korún a teraz sa pýtam, prečo poisťovňa nemôže dať peniaze do zdravotného systému? Keby si vysvetlil nám a občanom Slovenskej republiky, prečo tak strašne bojuješ za zisk poisťovní? Však, nech sa páči. Veď poisťovňa, keby bola aj na nule a má svoje správne náklady, môžu si dať platy napríklad 100-, 200-, 300-tisíc korún, aj to je hospodársky výsledok, ktorý udrží poisťovňu na istej platobnej schopnosti.

    Prečo stále hovoríme o zisku? Kam chceš, pán poslanec, aby ten zisk odchádzal? Do Chorvátska na more? Alebo kam? Budeme mať klimatické liečby na lodiach a jachtách? Alebo čo chceme urobiť? Zisk by mal zostať v Slovenskej republike.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel zareagovať na predrečníka, ktorý sa pýtal, čo táto novela rieši. Ja mu dám dve veľmi jednoduché odpovede.

    Tak po prvé rieši nerušený biznis dodávateľov liekov a vôbec spotrebného tovaru a lekárskeho tovaru do sektora zdravotníctva. Nakoľko týmto, samozrejme, veľmi vadia súkromné zdravotné poisťovne, ktoré im pozerajú na prsty a nedovolia si také lapsusy, aké tu boli včera pomenované zo strany verejnej zdravotnej poisťovne.

    A po druhé, samozrejme, táto novela rieši politické zadanie, ktoré dostal pán minister, a to je zrušiť systém viacerých zdravotných poisťovní, previesť to pod štát, aby štát bol ten, kto bude rozdávať, a štát bol ten, ktorý aj cez tieto nitky si pomohol tejto vládnej garnitúre udržať sa aj ďalšie volebné obdobia, nakoľko ľudia budú len a len závislí od štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Zvonár.

  • Vážený pán poslanec, ja by som sa chcel pripojiť k tej časti pána poslanca Valockého za vaše korektné vystúpenie vo vašom príspevku. Možnože obavy, ktoré ste prezentovali vo svojom príspevku, vychádzajú zo skúseností, z možností, ktoré sú. Ja pevne verím, že tieto obavy nebudú vyplnené a že sú neopodstatnené a že záleží na nás všetkých v tejto Národnej rade, aby sme tým možným negatívam a rizikám predišli. A že keď sa budeme baviť o zdravotníctve v budúcnosti, tak budú dané ďalšie dôkazy, ktoré potvrdia, že tieto obavy boli, ale neboli opodstatnené. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pán predseda výboru, gratulujem, vystúpenie bolo perfektné, dobre obsahovo, formálne. Chcem sa pripojiť k tomu, čo si hovoril, že skutočne systém prerozdeľovania je veľmi dôležitý pri fungovaní zdravotných poisťovní a financovaní v zdravotníctve. Ale je to záležitosť samotných poisťovní, aby si to naštelovali tak, aby mechanizmus fungoval ako efektívny. To individuálne zdravotné pripoistenie, máš pravdu, nefunguje tak, ako by sa dalo očakávať.

    Chcem ťa však ubezpečiť, že na novele zákona sa pracuje v priebehu celého dňa, a som presvedčený, že novela zákona bude o 17.00 hodine prijatá. Bude zachovaná pluralita poisťovní. Čo sa týka zisku zdravotných poisťovní, podstatná časť pôjde na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale časť sa ponechá aj ako motivačná pre zdravotné poisťovne. Takže myslím si, že vzájomný kompromis v koalícii vyrieši situáciu tak, že bude predovšetkým v prospech pacientov, v prospech chorých ľudí, ale nebude robiť deštrukciu v motivácii zdravotných poisťovní v ich ďalšej činnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Novotného.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na pána poslanca Valockého chcem povedať len toľko, čo som povedal opakovane aj verejne. Ja nehájim zisk zdravotných poisťovní, ani to, aby si vyplácali dividendy. Ja hájim to, aby ako každý subjekt v zdravotníckom sektore mohla zdravotná poisťovňa rozhodnúť o tom, ako použije svoj kladný hospodársky výsledok. Dá nové počítače na pobočku, zaplatí viacej za zdravotnícky bod, pošle viacej svojich poistencov do kúpeľov, kúpi im kvalitnejšie kĺby alebo si vyplatí dividendy – nech o tom rozhodne zdravotná poisťovňa.

    Viete, keď hovoríme už o tom zisku, chcem sa naozaj opýtať, prečo má potom Všeobecná zdravotná poisťovňa na čakacej listine viacej pacientov, diametrálne viacej, ako súkromné zdravotné poisťovne, keď tie si naozaj len oddelia peniaze na svoj zisk a zaplatia menej zdravotnej starostlivosti? Prečo platia súkromné zdravotné poisťovne za bod v špecializovanej ambulantnej starostlivosti viacej ako štátna zdravotná poisťovňa? Veď predsa ich záujmom podľa vašej optiky je teda len ten zisk, ktorý si chcú z toho zobrať. Napriek tomu majú ale súkromné zdravotné poisťovne vyšší zisk na jedného poistenca ako štátne zdravotné poisťovne. Nebude to náhodou v efektivite narábania s tými zdrojmi, ktoré majú zverené? V tom, že nerobia bez výberového konania veľké plošné nákupy, ktoré sú značne predražené, tak ako o tom hovoril včera vo svojom vystúpení pán poslanec Dzurinda? Hovoríte o tom, že nechcete, aby zisk zo zdravotníctva odišiel do Chorvátska. Aj ja chcem, aby zostal na Slovensku. A odišiel už niekedy do Chorvátska? Vyplatil si tu niekto dividendy?

    Pán poslanec Zvonár, veľmi korektne ste na mňa reagovali, ale, žiaľ, tie obavy stále mám. A dúfam, že sa nenaplnia. Ale asi sa naplnia.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán podpredseda Národnej rady Číž, po ňom vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som naozaj iba v krátkosti zaujal stanovisko ako predseda poslaneckého klubu strany SMER k diskusii, ktorá sa viedla relatívne a vedie skoro teda jeden celý rokovací deň o zákone, ktorý sám osebe má deväť novelizačných bodov a potom ešte jeden ďalší článok, a, samozrejme, sme sa snažili identifikovať, čo je podstatou a základom vo vystúpeniach, prípadne v opozičnej oponentúre tohto návrhu.

    No a ukazuje sa, že naozaj veľmi dlho vystupovať netreba. Prvý základný message, ktorý sme vnímali, že teda SMER rozkráda zdravotníctvo a je priamou príčinou toho, že situácia v zdravotníctve je občas komplikovaná – a exceloval pán Dzurinda. Ak sa pri tom jeho vystúpení pristavím len preto, že vystúpil v mene klubu SDKÚ, no tak veľmi ťažko sa vystupuje na článok, ktorý čítal z časopisu TREND. Môj problém je, aká je dôveryhodnosť pána Dzurindu, pokiaľ hovorí o klientelizme, lebo manželka pána Pašku pracovala vo firme, kde, mimochodom, pracuje už možno 10 a viac rokov, ale povedzme, medzitým sa vystriedali štyria ministri, a pracuje na iste dôležitej, ale nejako významnej manažérskej funkcii. A napriek tomu teda tu bolo niekoľko poznámok a rôznych vecí.

    No ale dôveryhodnosť pána Dzurindu. No tak počas jeho vlády sa stal jeho brat veľmi významným funkcionárom Železničnej spoločnosti, tuším. Čítali sme tri mesiace o tom, ako si neoprávnene byt tam za nejakých málo peňazí získal a zároveň tento brat pána Dzurindu bol jedným z hlavných aktérov v kauze vláčiky, ktorá sa pohybovala v sume niekedy okolo 800 mil. korún, a teraz tento pán Dzurinda teda vysvetľuje, aký je ohyzdný klientelizmus a rodinkárstvo a neviem, čo všetko. No tak to je jedna časť, vážení kolegovia, ktorú ste v tejto diskusii prezentovali.

    Druhá bol pokus hľadať vecné príspevky, ktoré mali smerovať k obsahu zákona. Tie vecné, ktoré smerovali k obsahu zákona, sa dajú spočítať na dvoch rukách. Jedno vystúpenie bolo tu vykrikujúceho pred chvíľou pána predsedu výboru Novotného, ktorého naozaj oceňujem aj ja, pán predseda, že ste hovorili vecne o tom, čo je v obsahu zákona. A že s tým sa teda polemizovať dá. Možno ešte niektorí ďalší, samozrejme, nechcem sa dotknúť, možno pán Slafkovský a podobne. Ten zvyšok to bola taká zase povinná jazda osočovaní a ukážka politickej kultúry a politického dialógu, ktorú nám ponúkajú vážení kolegovia z SDKÚ. Ale, prosím, je to na nich.

    Ja by som sa teda vecne k tomu, čo bolo to hlavné. Napriek tomu, že pán Novotný hovorí teraz, že jeho vystúpenie nesmerovalo k zisku. Nehovoril celý čas, aspoň ja som, odpustite mi, pán predseda, nezacítil nič iné len to, že ste obhajovali, prečo je teda dôležité, aby si mohli súkromné spoločnosti, ktoré spravujú zdravotné peniaze v zdravotnom poistení, nakladať so svojím ziskom absolútne podľa vlastného uváženia. Ja som si predsa len, hoci nechtiac, nechcel som vystúpiť, som požiadal asistenta, aby mi skúsil zohnať kdesi, aspoň či sa nenájdu v odbornej literatúre stanoviská k ziskovosti poisťovní v oblasti zdravotníctva. Ja si dovolím tú odpoveď, čo som dostal, prečítať. Mrzí ma, že už pán Novotný bude mať iba malú možnosť reagovať.

    On mi hovorí: Žiadny významnejší autor sa k téme zisku zdravotných poisťovní veľmi nevyjadruje z jedného jednoduchého dôvodu. Pretože v žiadnej vyspelej krajine, teda okrem neoliberálnych príručiek, o ktorých tu hovoríme, neexistuje systém, kde by bolo na jednej strane povinné zdravotné poistenie, povinné zdravotné poistenie a zároveň pluralizmus ziskových zdravotníckych poisťovní. Poprosím popolemizovať, keď bude nejaký iný názor, veľmi rád si ho vypočujem. A ďalej mi píše. Buď existuje dobrovoľnosť zdravotného poistenia, dobrovoľnosť zdravotného poistenia a tam prirodzene je aj zisk a pluralita zdravotných poisťovní. Napríklad v Spojených štátoch. Ale systém, s ktorým sú teda nesmierne nespokojní, je predmetom každého štvorročného volebného boja, mimochodom, práve pani Clintonová v súčasnosti ako jedna z významných kandidátok má opäť vo svojom programe veľmi zásadné volanie po povinnom zdravotnom systéme. Po druhé zase existuje zdravotné poistenie povinné a existuje aj pluralita zdravotných poisťovní, ale treba jednoznačne povedať, že neziskových zdravotných poisťovní, vážení kolegovia. Napríklad vo Švajčiarsku. A potom ešte existujú systémy platenia zdravotnej starostlivosti z rozpočtu, teda bez poistenia, a systémy, kde je jedna zdravotná poisťovňa. Teda nikde proste neexistuje kombinácia, kde existuje pluralita zdravotných poisťovní, a ak existuje, tak ide vždy o neziskové organizácie.

    Myslím, že tieto fakty, pokiaľ sú preukázateľné a pravdivé, 90 % diskusných príspevkov, aj váš, pán predseda výboru Novotný, odkazujú do miesta, ktoré nechcem komentovať. Ale poprosím, aby sme to zobrali na vedomie, aby sme s tým nejako pracovali. A ak teda naozaj máme také kapacity na Slovensku, že vážení kolegovia z SDKÚ a tvorcovia zdravotnej reformy, pán Zajac má k dispozícii také poznatky a taký mechanizmus, že vymýšľa úplne nový mechanizmus, ktorý ide na Slovensku vyskúšať, v takom prípade bolo treba obhajovať a korektne teda diskutovať s našimi výhradami, ktoré tam boli.

    My sme nezistili ani jeden seriózny pokus pracovať s našimi výhradami, iba sme sledovali celý čas jednostranné obhajovanie práva na to, aby mohli mať zdravotné poisťovne zisk, a argumentovanie úplne nezmyselnými otázkami, ktoré súvisia s trhom a právom dosahovať zisk, ktorý nikto v živote nikdy nespochybnil, o ktorom sme nikdy nehovorili. Hovoríme vždy iba o tom, že právo dosahovať zisk v podmienkach, kedy je povinná zákonom stanovená povinnosť občanov odvádzať peniaze na nejaký systém a tam zveriť tieto peniaze, ktoré sú verejné a majú osobitný mechanizmus spravovania, do súkromných spoločností, kde je jediným legitímnym záujmom dosahovanie zisku, že je nekorektné a nezmyselné.

    Aby som sa ešte pokúsil jeden argument pre vás, pán predseda výboru, prepáčte, nie je to osobné, nechcem, len existuje AIM (Association internationale de la mutualité), poznáte veľmi dobre, je to asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne vo svete. Táto asociácia, ktorej členom je mimochodom Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky, teda Apollo, Dôvera, Európska zdravotná poisťovňa aj Union.

    A napríklad v správe tohto AIM-u na roky 2003 – 2005 sa píše: „Na základe výmeny informácií v rámci medzinárodnej spolupráce AIM“, teda tejto asociácie združujúcej zdravotné a sociálne poisťovne vo svete, „boli v rámci výmeny informácií a v rámci medzinárodnej spolupráce v záležitostiach výhľadových cieľov pri ochrane sociálnych hodnôt a základných princípov prijaté nasledovné základné hodnoty.“ Dovoľte mi ich povedať, sú štyri: prvá – základné právo na zdravie a živobytie, druhá – solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status, tretia – samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na spotrebách občanov.

    Čo ešte viacej treba povedať minimálne na to, že legitimita a požiadavky a aktivity ministerstva zdravotníctva nechcú robiť nič iné, ako doniesť a organizovať situáciu v zdravotníctve v medzinárodných štandardoch.

    Ďalej mi ešte dovoľte na záver len veľmi krátko. Objavil som v Mladej fronte dnes, čo určite vážení kolegovia z SDKÚ neoznačia za nejaký ľavicový plátok, ale teda za noviny, ktoré majú k pravici bližšie ako blízko. Ak teda dovolíte. A tam takí dvaja páni, zhodou okolností sú obidvaja profesori z Fakulty verejného zdravotníctva z Harvardskej univerzity v Bostone, a tí sa zaoberali tak trošku situáciou v Českej republike. Keďže nechcem opakovať ani politické školenie, ani čítať články, ako to urobil pán Dzurinda, skúsim len také základné headliney, ktoré si oni z tejto svojej, v analytickom článku krátkom pripravili.

    Po prvé je výhodné súkromné zdravotníctvo? To je otázka. Hovoria, že môže byť výhodné, pokiaľ môže súkromný sektor zaisťovať služby efektívnejšie a s rovnakou alebo dokonca vyššou aktivitou než štát. Ale hovoria o tom, že tá situácia je veľmi zložitá a veľmi nejednoduchá. A ani zďaleka nemožno pristupovať k urýchleným a ukvapeným záverom.

    A k pánovi predsedovi výboru ešte jedno. Hovoria. V niektorých krajinách sa za podobnej situácie, ako je v Čechách, majú teda súkromní poisťovatelia tendenciu vyberať si iba relatívne zdravých klientov, čo ste vy hovorili, a zároveň teda vítajú, že sa pokúšame vytvárať nejaké mechanizmy, ktoré majú vyrovnávať riziká a zaisťovať, aby sa všetky zdravotné poisťovne, bez ohľadu na to, kto ich teda vlastní, tomuto problému vyhli. Ja tvrdím, že áno, máme taký mechanizmus, pán predseda, ale ten mechanizmus ani zďaleka nie je dokonalý. Je fakt, že zlepšuje situáciu a dá sa na ňom pracovať, že aspoň v tejto časti sa dá tá situácia aspoň trošku zlepšiť.

    Ale ďalej pokračujú: „Ale aj tak sa dá povedať, že skúsenosť s čisto súkromnými zdravotnými poisťovňami v USA, ktoré sa síce líšia od tých, ktoré sú v súčasnosti v Česku, ale sú súkromné, neposkytuje dobrý vzor pre efektívne financovanie zdravotnej starostlivosti.“ Hovoria, veľké sumy z vačkov pacientov sa rozdelia do súkromných pokladní a výhoda je pre niekoho iného a iba pre vlastníkov poisťovní a pre poistencov zostáva veľmi neistá.

    Ešte raz, sú to profesori Harvardskej univerzity, hovoria – treba sa ponáhľať? Hovoria, že veľmi opatrne a vôbec nie. Existujúce systémy vcelku sú kompatibilné s existujúcim stavom? Faktom je, že sú vývojové riziká, ale treba veľmi vážne pracovať nad každou reformou, lebo uvádzajú veľmi dôležitú vec – rozsiahle reformy je spätne len veľmi ťažko možno upravovať.

    A to aj súčasný problém, taký zásadný zásah do existujúceho stavu, tak hlboko neprepracovaný a s takým malým spoločenským súhlasom, ktorý tu je, jednoducho sa naozaj teraz veľmi ťažko reparuje, pretože vzniká celý rad zásadných problémov, ktoré tu sú. Naozaj možné aktivity v oblasti akože ochrany práva na rôzne investície, ktoré tu sú a podobne. To znamená, že ak niekto v predchádzajúcom období si nedal toľkú námahu, aby naozaj veľmi vážne rozmýšľal, dopracoval jednotlivé inštitúty, tak jednoznačne pochybil. Pochybil a vytvára veľmi zlý základ pre súčasnosť a nepochybne veľmi zlý základ aj pre budúcnosť.

    Jednoznačne pripomínajú, že debaty by mali mať za cieľ vytvorenie celospoločenského konsenzu o rozsahu existujúcich a predpokladaných budúcich problémov, o metóde financovania zdravotnej starostlivosti či o zmenách, ktoré môžu zaistiť, aby vložené finančné prostriedky boli vynaložené ozaj efektívne a tak, aby prispievali potrebe a prístupu k zdravotníctvu všetkých občanov, ako aj k dobrej zdravotnej starostlivosti.

    Takisto ostáva otázka, istá otázka dvojcestného zdravotníctva, ktorej sme sa všetci tak veľmi podivne vyhli. Pán predseda mi odpustí, že to pripomeniem. To ako ideme? Ideme mať jedno zdravotníctvo pre všetkých úplne rovnaké alebo ideme na dvojcestné? Kto si priplatí, ten má právo na lepšiu zdravotnú starostlivosť? Ako to vyzerá s etikou z tohto nášho pohľadu, ak sa chceme, tak sa prihlásme jednoznačne k dvojcestnému zdravotníctvu. Povedzte to otvorene, vážení kolegovia, ale povedzte to aj občanom a nezavádzajme to tými rôznymi okľukami a všetkým možným. To je otázka zásadného princípu. Buď – alebo. Ak to má byť zdravotníctvo pre všetkých a pre všetkých rovnaké, nie dvojcestné, ale rovnaké pre každého, tak v takom prípade musí mať celkom inú aj organizačnú, finančnú bázu. To chcem jednoznačne zdôrazniť.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, chcem pripomenúť jednu zásadnú vec úplne na záver, na ktorú hlboko zabúdame. Všetky základné zdravotné úkony vrátane nevyhnutných operácií pre občanov garantuje štát. Garantuje štát, to znamená, že spochybňovať úlohu štátu pri zabezpečovaní, garantovaní tohto práva, jeho práva na priebežnú kontrolu a jeho povinnosti sanovať všetky prípadné zlyhania navrhovaných reforiem, robia zo štátu veľmi dôležitú inštitúciu, ktoré tie typy vnímania, aké ste tu prezentovali, vážení kolegovia, nemajú s realitou a skutočnými potrebami ľudí nič spoločné.

    Takže naozaj je potrebná diskusia a SMER je pripravený na korektnú diskusiu, ale na korektnú, nie na nezmyselné hájenie záujmov iba pár súkromných finančných spoločností a veľkých finančných skupín, ktoré, samozrejme, vidia obrovskú príležitosť na to, aby povedzme, že ako je podľa napríklad v dôchodkovom systéme, ak niekto tvrdí, že v roku 2085 bude veľkosť vo fondoch 70 % hrubého domáceho produktu, každý vie, o aké obrovské peniaze ide. Ako strategicky za týchto okolností štát reálne stráca kontrolu nad takýmito obrovskými peniazmi, ktoré priebežne budú vznikať, pričom on má byť tým garantom a on musí nastupovať do systému pre prípad zlyhania toho systému.

    To sú predsa veci, ktoré korektne musíme zvažovať. My sa nikdy nebránime diskusiám o tom, kde súkromná iniciatíva, ktorá objektívne vie v rôznych situáciách prinášať výraznejšie zisky a podobne, aby vstupovala do systémov, aby to bolo korektné, aby sme si udržali dostatočnú občiansku a štátnu kontrolu nad základnými procesmi, ktoré tam sú, a to v celkovom priebehu spravovania verejných peňazí. Na druhej strane, aby sa nestávalo, že práve hospodárenie zdravotných poisťovní bude smerovať k tomu, že zisk predsa môže byť veľký vtedy, pokiaľ ušetrím peniaze na vloženie do systému. Ako dá ten zisk komu? To je zisk, ktorý by za normálnych okolností mali lekári, pacienti, tí možno distribútori liekov, ja neviem. Ale za týchto okolností ešte ďalší subjekt, ekonomický, ktorý so zdravotníctvom nemá nič spoločné, tým, že akože ušetrí peniaze. Veď ušetriť sa dajú len tým, že sa tie peniaze jednoducho do toho systému nedostanú, ktoré tam patria.

    Čiže o týchto veciach treba diskutovať, kde je možný súkromný fenomén, nech vstupuje súkromný fenomén, kde je ale nevyhnutná občianska, spoločenská a štátna kontrola, musí existovať občianska, spoločenská a štátna kontrola, lebo inak ten systém dobrý nie je. Takže jedine výstupná diskusia, mám pocit, že do najbližšieho roku má zmysel. Tie ostatné veci, vážené kolegyne, vstupovať do nich nebudeme, ak ste registrovali, ale ako náhle budeme vidieť, že niekto chce slušne a korektne diskutovať o veciach, veľmi radi sa do diskusií budeme zapájať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Číža: pán poslanec Lipšic, pán poslanec Novotný, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. No, zase také krátke to nebolo, ako ste v úvode avizovali. Ja som myslel, že sa budete venovať aj tým problémom ústavnoprávnym, kde ste sa tak chystali včera, ste boli taký vyhecovaný. O tom ste nepovedali ani slovo ako právnik, ani jedno jediné slovo. Tri krátke poznámky.

    V úvode ste začali hovoriť o byte pre brata pána poslanca Dzurindu. Pán kolega, ak by ste v tom okamihu viedli schôdzu, museli by ste si samému sebe vypnúť mikrofón. To len ako poznámka.

    Po druhé, hovorili ste, že Mladá fronta dnes nie je ľavicový týždenník, a citovali ste potom z článku dvoch profesorov na Harvarde. Pán kolega, Mladá fronta síce nie je ľavicový týždenník, ale Harvard je pomerne ľavicová univerzita, verte mi. Študoval som tam a je to tak. Tým nechcem povedať, že tam to sú zlí odborníci, len chcem povedať, že to je dôležité uviesť, nie kde bol článok uverejnený.

    Tretia poznámka. Vy ste hovorili, že vy v niektorých sektoroch vítate súkromnú iniciatívu a aj ju budete podporovať. Ale zdá sa mi, že to sú práve sektory, na ktoré sú naviazané vaše lobistické organizácie. Podnikateľské sektory, ktoré podporujú vašu stranu, tam chcete nechať priestor pre súkromný zisk, tam, kde to je inak, tam ho chcete obmedzovať. A to sa mi zdá byť, že je ťažko logicky, logicky udržateľné.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Na pána podpredsedu Číža, keďže ma často spomínal vo svojom vystúpení, musím krátko zareagovať. Budem sa snažiť byť vecný.

    Tá moja prvá reakcia je k tomu, že nikde v Európe takýto systém nefunguje. Myslím si, že na tom svojom druhom slide vo svojom vystúpení som hovoril o tom, že existujú tri modely fungovania a existuje aj pluralitný odvodový model, ktorý funguje vo väčšine európskych štátov, resp. najviac obyvateľov Európskej únie žije v takomto systéme. No a v tomto pluralitnom odvodom modeli sú aj zdravotné poisťovne, ktoré sú verejnoprávne, neziskové, a sú aj, ktoré sú obchodnými spoločnosťami. Obchodnými spoločnosťami sú akciové spoločnosti zdravotné poisťovne na Slovensku, v Holandsku a vo Švajčiarsku.

    Potom druhá poznámka, tá je o Slovensku. Viete, aj u nás boli verejnoprávnymi neziskovými organizáciami, ale neboli to neziskovky, ale stratovky. Robili 5-miliardovú stratu. Rozhodli sme sa ich transformovať na akciové spoločnosti preto, aby sme zaviedli jasné pravidlá hospodárenia. Ukázalo sa, že ako náhle boli zavedené jasné pravidlá hospodárenia, nielenže sa zlepšila platobná disciplína týchto zdravotných poisťovní, nielenže platia do 30 dní svoje faktúry, nielenže zaplatia celú zdravotnú starostlivosť, ktorá je zo zákona od nich vyžadovaná, ešte dokážu aj vytvoriť zisk. Ja sa teraz úprimne opýtam, keď sú obchodnými spoločnosťami a vyrazili sme na túto cestu obchodných spoločností, tak ako Holandsko a Švajčiarsko, môžeme im zakázať zisk? Viete si predstaviť obchodnú spoločnosť, ktorá nemôže mať zisk? Sú to logické otázky, na ktoré nie je odpoveď.

    A posledná poznámka je, že mám taký pocit po dvoch dňoch rokovania, že jedine SMER nechce zisk pre zdravotné...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. K tomu zisku sa vyjadril kolega Novotný, že Holandsko je – a máme to v materiáloch, ktoré tu boli predložené – jednoznačne krajinou, kde sa zisk medzi poisťovne zavádza. Takže odporúčam, aby si to prečítal aj tvoj poradca. V pripoisťovacom sektore tam môžu tvoriť zisk a o to sa jedná. Základný sektor je základný, v ktorom už je systém dávky a poskytnutia. Takže tam to je niečo iné. Ale ak chceme hovoriť o dvojcestnom zdravotníctve, tak to je to, kam dneska smerujeme. Už sme tu také zdravotníctvo mali, kde to fungovalo na základe kamarátšaftu, korupcie a nakoniec bolo tak, že boli štátne zdravotné ústavy len pre vyvolené skupiny obyvateľstva, ktoré sa mohli uchádzať o úplne iný štandard ako bežný smrteľník. A k tomu sa, myslím, nechceme vrátiť.

    Ak my z tohto systému vyhodíme prvok finančný, keď ja ako pacient si kúpim alebo zaplatím poistné v poisťovni a poisťovňa to za mňa potom má vlastne uhradiť tomu, kto to poskytuje, poisťovňa musí strážiť tohto poskytovateľa, aby tam nemal neoprávnené náklady. A ak sa to poisťovni podarí ustrážiť tak, že na konci vykáže aj nejaký zisk, tak potom prečo by sme jej ho brali? Je to jej motív. A ja budem v súťaži, alebo teda poisťovne budú v súťaži medzi sebou predo mnou ako občanom, ktorá odo mňa bude pýtať menej peňazí na poistku za zhruba rovnaký poskytnutý štandard. Nevyhadzujme to, lebo to pokazíme.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel podčiarknuť vo vystúpení pána podpredsedu Číža to, že táto vláda skutočne snaží sa robiť všetky zákonné a ostatné kroky k tomu, aby nenavýšila financovanie zo strany pacientov. Všetky kroky k tomu, aby financovanie sa zabezpečilo cez mechanizmy zákonné, cez poisťovne, a dokonca má tú odvahu, že do konca funkčného obdobia navýši zdroje o 20 % cez odvodový mechanizmus. To sú pre mňa podstatné kroky na zlepšenie financovania zdravotníctva.

    Na druhej strane musíme si priznať, že máme rezervy aj my ako zdravotníci vo svojom sektore v tom, že samotné hospodárenie, samotná sieť nezodpovedá ani európskym požiadavkám, ani našim vlastným potrebám. To znamená, že nemáme odvahu si priznať a urobiť príslušné kroky, aby sme znížili sieť či už lôžkových zariadení, alebo ambulantných zariadení. Zaiste, že nie nejakým zákazom, ale ekonomickým mechanizmom. A čo je veľmi dôležité, v tomto zohrajú podstatnú úlohu aj zdravotné poisťovne. Ministerstvo zdravotníctva môže vytvoriť zákonné rámce a mechanizmy, ale samotnú činnosť, zodpovednosť za výsledky musia na seba zobrať zdravotné poisťovne. Takže vnútorné rezervy, pokiaľ by sme využili, myslím si, že zdroje by sme navýšili minimálne o 30 % oproti tým, ktoré máme teraz k dispozícii.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem veľmi pekne. No tak diskutujeme o Švajčiarsku, ja tvrdím, pán kolega, že vo Švajčiarsku funguje pluralitný systém zdravotných poisťovní na neziskovom základe. Môžeme sa k tomu vrátiť. Ale pokiaľ som počul vaše vystúpenia, tak ste hovorili, že Holandsko zavádza takýto systém, a vy tvrdíte, že vo Švajčiarsku sú obchodné spoločnosti.

    Pán kolega Slafkovský, Saša, viem, že to nebolo úmyselné, ale považujem za veľmi nekorektné spomínať v tejto súvislosti problém pripoistenia. S problémom pripoistenia máme problém, nech si tvoria zisk, ako chcú. Je dobrovoľné, každý nastúpi do toho systému, vyberie si ho sám. Je proste nekorektné toto pripomínať. Ak to niekto pripomína, potom neviem, čím je vedený, lebo veľmi dobre vieš, že v tomto problém nie je.

    Čiže, pán kolega, aj vo Švajčiarsku, pokiaľ fungujú spoločnosti a pokiaľ majú iné produkty v tej časti, ktoré sa dotýkajú napr. segmentov pripoistenia, tam my žiadne výhrady nemáme. Len škoda, že ste nereagovali na základné princípy asociácie, svetovej asociácie združujúcej zdravotné a sociálne poisťovne a ich princíp ako zásadný, štvrtý, samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov. Tam ma mrzí, že ste nezareagovali na túto vec, lebo táto sa mi zdala, že by bolo ľahko pochopiteľné, že toto bolo to hlavné.

    Jednu malú poznámku k pánovi kolegovi Lipšicovi. Pán kolega, vy používate, a to vaše včerajšie správanie sa, používate spôsoby, ktoré obvykle používajú nevychovaní, arogantní a ctibažní muži. Pokiaľ budete týmto spôsobom na mňa reagovať, ja nebudem na vás reagovať ani sa viacej k tomu nevyjadrím. Len jeden z tých ďalších bonmotov, ktorý ste ponúkli snemovni, vystupoval som a hovoril som o vystúpení pána poslanca Dzurindu, ktoré odznelo v rozprave a komentoval som ho a hovoril som o súvislostiach, ktoré majú vzťah k tomu, čo rozprával pán Dzurinda. Toto vyhlasovať za nenáležité a odkláňanie sa od programu, pán kolega, obávam sa, že naše myslenia naozaj sú dramatické a diametrálne odlišné, ale reagovať na vás už nebudem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš nie je prítomný, keďže opätovne stráca poradie, stráca možnosť vystúpiť v rozprave. Keďže vystúpili v zmysle rokovacieho poriadku v rozprave všetci ústne a všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa pána ministra, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskusia k predkladanej novele zákona bola svojím spôsobom nekonečná. Odzneli rôznorodé názory, niektoré prekvapujúce, iné ničím nepresiahli moje očakávania. V každom prípade sa však potvrdil jeden fakt, niektorí diskutujúci naplno odhalili svoju pravú tvár, zjednodušene, demaskovali sa. Všetky ich vyjadrenia o tom, že obhajujú záujmy poistencov občanov, že pluralita zdravotných poisťovní je nevyhnutná pre zachovanie kvality poskytovaných služieb, že zdravotné poisťovne potrebujú motiváciu, aby efektívne hospodárili, všetky tieto výroky sú iba zásterkou, pod ktorou sa ukrýva skutočný záujem – a ten je zisk, nič iné len zisk.

    O tom, že ide skutočne iba o zisk, svedčia aj všetky aktivity, ktoré vlastne v poslednom období sprevádzajú celú diskusiu okolo zdravotníctva a na občanov sa v podstate valili, nielen na laickú, ale aj na tú odbornú časť verejnosti. Niekedy bolo až veľmi náročné sledovať informačné toky, ktoré sa menili na konferencie, mítingy, workshopy, reklamné spoty. Formy sa striedali, obsah však zostával rovnaký. Jednotiacim menovateľom bol zisk, teda peniaze, o ktoré bojujú zo všetkých síl záujmové skupiny, mnohí poslanci, politici a ochotne sa pridali aj niektorí odborníci a umelci. Tí určite svoje hlasy podporujúce záujem súkromných zdravotných poisťovní poskytli bez váhania, iba oni sami však vedia, či aj bez finančnej alebo inej motivácie, keďže len zisk je motivácia.

    Priznám sa, že je pre mňa nepochopiteľné, do akých nedozerných končín boli schopní a ochotní zájsť všetci vrátane diskutujúcich pánov poslancov, keď porovnávali zisk zdravotných poisťovní so ziskom lekární, napr. so ziskom lekární, ziskom distribútorov liekov. Prepáčte, páni poslanci, ale takáto porovnanie je absurdné, nie naše vyjadrenia sú absurdné, tieto porovnania sú absurdné. Ak si veľmi jednoducho v hlave premietnete, z čoho sa tvorí zisk napr. u distribútora, zistíte, že je to marža, ktorú si k cene prihodí, áno. Táto marža je stanovená nejakým právnym predpisom. Z marže, z ktorej vytvoria zisk, si prenajímajú haly, kupujú si informačné systémy, kupujú si autá. Zdravotné poisťovne majú správny fond, z ktorého si kupujú budovy, kupujú si autá, platia ľudí, kupujú si informačné systémy. Aký ďalší zisk? Aké ďalšie porovnania?

    Vážené dámy, vážení páni, priznám sa, že som bol včera veľmi prekvapený vystúpením pána poslanca Dzurindu. Veľmi rád sa pán poslanec Dzurinda v predchádzajúcom období obracal na súdnych ľudí, slovenských súdnych ľudí, a teda aj ja využijem túto príležitosť a mám pre slovenských súdnych ľudí od pána poslanca jednu veľmi zaujímavú a veľmi potešujúcu správu. Pokiaľ si zdravotné poisťovne svoj zisk zoberú, budú si s ním narábať, ako budú chcieť, len nepovedal, či pôjde o miliardu, dve, tri, päť, alebo desať miliárd, v tom prípade bude lepšia zdravotná starostlivosť. Takisto sa obraciam na súdnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keďže takisto pán poslanec Dzurinda včera povedal, že keď si zdravotné poisťovne motivačne vyplatia miliardu, dve, päť, desať, neviem koľko, budú mať lepšie platy títo poskytovatelia. Skutočne je to veľmi, veľmi zaujímavé.

    Včera tu veľa rozprával aj o tom, aká je korupcia a tak ďalej atď. Nedá mi, aby som na to nereagoval pár slovami. V rámci projektu technickej pomoci bolo zo strany ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2006 čerpaných z úveru Svetovej banky celkovo 428,7 mil. Sk, čo predstavuje viac ako 90 % z celkovej sumy zazmluvneného plnenia. Tok financií sa realizoval na základe konkrétnych zmluvných zadaní súvisiacich s odbornými poradenskými službami, konkrétne fyzickým a právnickým osobám, a to ako odmena za poskytnuté konzultačné a poradenské služby. Celkový súčet vyplatených odmien činí 428,7 mil. Sk.

    Súčasťou vyššie uvedených zmluvných zadaní súvisiacich s odbornými poradenskými službami bolo i dodanie viacerých odborných štúdií, pričom za ne spolu s konzultačnými a poradenskými službami, vynímajúc verejnú informačnú kampaň realizovanú spoločnosťou Omni Public, zaplatilo ministerstvo zdravotníctva z prostriedkov úveru Svetovej banky takmer 269 mil. Sk. Minimálne dve zo spomínaných štúdií za viac ako 85 mil. Sk ležia, a ležia tam od môjho predchodcu, v zásuvkách. Zaujímavá bola aj verejná informačná kampaň hradená z prostriedkov. Zmluva o konzultačných službách medzi ministerstvom zdravotníctva a spoločnosťou Omni Public bola uzatvorená dňa 5. 12. 2003 s platnosťou do 31. 7. 2006. Zmluvná cena v domácej mene bola dohodnutá na 167,9 mil. Sk. Na konzultačné služby pre firmu Omni Public Bratislava bolo vyčerpaných celkovo 100,9 mil. Sk a na nákup médií 58,7 mil. Sk. A to, prosím pekne, splácame my všetci, je to úver, na ktorý sa skladajú občania Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mnohí z vás, či už vo vláde, alebo ako členovia parlamentu, schválili legislatívu v roku 2004. S touto legislatívou, s ktorou sa dnes trápime, ste darovali, alebo možno aj predali, poistné odvody občanov Slovenskej republiky nejakej, pre mňa neznámej, holandskej spoločnosti, o ktorej tu včera hovoril pán poslanec Novotný. Týmto zákonom ste vytvorili precedens, ktorý podľa mňa nemá obdobu vo svete. O tom už asi hovorili viacerí predrečníci.

    Zároveň zo včerajšej diskusie, a hlavne to povedal pán poslanec Lipšic, on pochopil, že ste prijali legislatívu, ktorá je v podstate nezmeniteľná, lebo raz je v rozpore v ústavou, raz je retroaktívna, raz je to legislatíva, ktorá hrozí sankciami za porušovanie medzinárodných zmlúv. Vy ste prijali legislatívu, ktorou ste vlastne zo zákonodarného orgánu Slovenskej republiky spravili vlastne jeden bezútešný klub, ktorý nevie nič zmeniť, ktorý nevie nič napraviť. Vy ste takú legislatívu proste schválili pre nejakú mne neznámu holandskú firmu. Pretože je to tá firma, ktorá dnes sa vyhráža arbitrážami a tak ďalej atď. Vy ste štát postavili do vazala nejakej súkromnej firme, vy si to skutočne neuvedomujete? Kladiem si však otázku, či to, že ste to schválili, či to bolo vedomé schválenie, a v tom prípade to bolo tragické schválenie alebo tragické rozhodnutie, alebo či to bolo nevedomé, a aj keď táto možnosť asi je menej pravdepodobná, prichádza do úvahy a v tom prípade je to ešte tragickejšie.

    Ak by som zostal pri divadelnej terminológii, túto rozpravu na parlamentnej pôde musím označiť ako frašku. Stopäťdesiat poslancov celé hodiny – sme tu už dosť hodín, aj keď teda nebolo tu vždy 150 poslancov, to musím priznať, ale keď zoberiem aj prvé čítanie, tak nás tu bolo dosť a veľa hodín – sedelo a vymýšľalo, ako istej nemenovanej holandskej firme zachovať zisk. Pretože skutočne to bolo o tom.

  • To nebolo o ľuďoch, to nebolo o ničom, to bolo o zisku pre nemenovanú holandskú firmu, ktorú pozná zatiaľ asi len pán poslanec Novotný. Takže zákonodarný zbor týmto prijal rolu bezmocného trpiteľa, kde vlastne nevie s ničím nič spraviť, všetko už raz bolo schválené, všetko je vážny problém a odovzdane sa dáva do rúk nemenovanej holandskej firme.

    Vážené dámy, vážení páni, hlavne poslanci teda opozície, myslím, že ste vypustili džina z fľaše. Džina, ktorého nedokážete však ovládať. Nepoznáte totiž zaklínadlo, ktoré by toho džina vrátilo naspäť do tej fľaše. Nezostáva vám teda nič iné, iba si uvedomiť, že nie džin bude slúžiť vám, ale vy budete slúžiť džinovi. Toľko asi také konkrétne, a teda všeobecné hodnotenie.

    Ak dovolíte, ešte budem veľmi stručne reagovať na to, čo tu v rozprave bolo povedané, a dotknem sa, samozrejme, iba niektorých tém, ktoré sa tak dosť často opakujú. Často tu je spomínané zmluvné poistenie motorových vozidiel ako vzor pre verejné zdravotné poistenie. Neviem, či ste sa niekedy zamysleli nad tým, aké rozdiely sú v týchto dvoch poisteniach, keďže nie, tak sa pokúsim ich prečítať alebo vysvetliť.

    - Autá – poistencom je len vlastník motorového vozidlá. Zdravotné poistenie – poistenec je každý od narodenia do smrti.

    - Autá – výšku poistného určuje poisťovňa. Zdravotné poistenie – výšku poistného určuje zákon.

    - Autá – konkurencia pri vstupe. Verejné poistenie – pri vstupe nie je konkurencia.

    - Autá – za nikoho neplatí štát. Zdravotné poistenie – za určité skupiny platí poistné štát.

    - Autá – neodvádzanie poisteného nie je trestným činom. Zdravotné poistenie – neodvádzanie poisteného je trestným činom.

    - Autá – účty nie sú vedené v Štátnej pokladnici. Zdravotné poistenie – účty sú vedené len v Štátnej pokladnici, pretože sú to verejné financie a v Štátnej pokladnici sú chránené pred exekúciami.

    - Autá – poisťovne nie sú subjekty verejnej správy. Zdravotné poistenie – sú subjektmi verejnej správy.

    - Autá – auto je tovar, cez poistenie sa nerealizuje základné ľudské právo. Zdravotné poistenie – zdravie nie je tovar; ústavné právo na zdravie sa realizuje cez zdravotné poistenie.

    Ja len toľko. Dalo by sa ešte o tom veľa rozprávať, mám ešte ďalší materiál, ktorý o tom hovorí, ale keďže už sme sa toľko hodín bavili o ničom, tak budem sa snažiť byť stručný.

    Pán poslanec Novotný nám tu ukázal prednášku o tom, aké je rozdelenie systémov financovania zdravotníctva. Hovoril o tom, že sú zo štátneho rozpočtu, že sú cez jednu poisťovňu, že je pluralitné zdravotné poistenie, povedal tam aj počty, koľko miliónov alebo sto miliónov ľudí je v pluralitnom a koľko je v tomto. Zabudol však povedať, koľko v rámci pluralitného percenta alebo koľko miliónov obyvateľov je v ziskovom zdravotnom poistení a koľko je v neziskovom zdravotnom poistení. A myslím si, že už aj pán podpredseda Číž v tejto veci povedal svoje. Možno to je nie celkom zaujímavé číslo, a preto ho taktne vynechal, toto číslo.

    Často sa tu rozpráva o tom, že jedine profit je motivácia, jedine profit je to, čo ľudí vedie k úspechu a tak ďalej atď. Ak dovolíte, mám tu pár materiálov ohľadom profitných nemocníc v Spojených štátoch a sú to výsledky, ktoré robila jedna skupina z McMasterovej univerzity v Kanade, a keďže tá diskusia o tom, čo s nemocnicami, lebo v Kanade je akoby v zátvorkách socialistické zdravotníctvo, tak čo do budúcnosti s nemocnicami kanadskými, na čo ich transformovať, či na ziskové akciové spoločnosti, alebo neziskové a tak ďalej atď., a keďže nevedeli takú štúdiu spraviť doma, tak ju spravili v Spojených štátoch amerických. A zistili, že na zisk orientované nemocnice majú o 19 % vyššie ceny ako neziskové. Čo by bolo ešte v poriadku a možno by to všetko sedelo k tomu, že tie ziskové sú lepšie, motivujúce a kvalitnejšie. No len zaujímavé bolo druhé zistenie. Zistili, že v priemere v ziskových nemocniciach je o 2 % vyššia úmrtnosť ako v neziskových. To už je zarážajúce. Zistili aj to, že administratívne náklady v neziskových sú cca 24,5 % a v ziskových 34 %. A nakoniec im z toho vyšlo, a oni to aj zverejnili, a záver je asi taký, že mnoho krajín ako Kanada diskutuje o možnostiach výberu medzi súkromným ziskovým a neziskovým poskytovaním zdravotnej starostlivosti, akú dôležitosť ma relatívne zvýšenie v platbe za starostlivosť o 19 %, pretože tie ziskové, ako som povedal, mali o 19 % vyššie. Kanada v súčasnosti míňa ročne, hovorím o roku 2004, Kanada v súčasnosti míňa ročne za zdravotnú starostlivosť 120 mld. dolárov, pričom nemocničná starostlivosť predstavuje asi 32 % celkových výdavkov. A hovoria, keby sme premenili polovicu našich nemocníc na súkromné ziskové zariadenia, naše výsledky ukazujú, že by sme ročne zaplatili o cca 3,6 mld. dolárov viac. To je o ziskovosti a neziskovosti, o kvalite, ktorú nám tuná neustále niekto podsúva.

    O Holandsku a Švajčiarsku, ktoré tu bolo tak často pertraktované, môžem povedať len toľko, že posledné informácie, ktoré mám k dispozícii, a sú to informácie od ľudí, ktorí sa zúčastnili cirka pred dvoma týždňami zasadnutia AIM, teda tej medzinárodnej organizácie, ktorá združuje zdravotné a sociálno-zdravotné poisťovacie organizácie na svete, je asi taká situácia, že vo Švajčiarsku, v Európe sú, ja to prečítam: „V Európe sú len dva štáty so súkromným povinným zdravotným poistením, Švajčiarsko a Holandsko, čo znamená, že na trhu môžu pôsobiť aj klasické komerčné poisťovne. Poisťovne si samé stanovujú výšku poistného, môžu sa tiež líšiť v spôsobe zabezpečovania povinného krytia. Vo Švajčiarsku však musia byť v časti krytia základného balíka zdravotníckych služieb neziskové. Jedine v Holandsku môžu od minulého roka poisťovne dosahovať zisk, ale v praxi sa to nedeje. V Holandsku síce na trh vstúpili komerčné poisťovne, majú cca 20 % trhu, ale v časti základného balíka zdravotníckeho krytia pôsobia aj tieto na neziskovom základe.“ To je len na margo vysvetlenie tým kolegom, ktorí tak vehementne obhajujú, že nie sme jediní v Európe.

    Vyzerá to tak, že na Slovensku sme skutočne vytvorili zdravotnopoisťovací raj. Existujú daňové raje, raje pre turistov, na Slovensku je zdravotnopoisťovací raj. A preto sa vlastne toľko hodín bavíme o zisku, pretože len ten je pre tých, ktorí v tom raji chcú existovať, zaujímavý.

    Čo sa týka podnikateľského rizika, bolo tu spomínané, že znášajú výrazné podnikateľské riziko, ako skrachujú a podobne. Ak sa zamyslíte skutočne nad tým, že zo zákona môžu používať dnes 4 % z výberu poistného na svoju správu, za tie 4 % si kupujú budovy, za tie 4 % si kupujú autá, a tie už nie sú verejné, to sú ich, áno, je to ich majetok, ktorý môžu následne predať, vymeniť, prenajať, ja už neviem, čo s tým môžu spraviť, áno. No o akom bankrote tu rozprávame? O akom bankrote, o akom riziku podnikateľskom? Je to skutočne pre mňa nepochopiteľné.

    Celkom som nepochopil pána poslanca Freša, čo myslel s dodávateľmi liekov a poisťovňami. Nepochopil som skutočne ani to, čo mal na mysli s dodávateľom zdravotníckej techniky, nemocnice, poisťovne, keď nebudú súkromné, neviem, skutočne neviem na to reagovať.

    Čo sa týka neziskoviek, stratoviek. To je taká obľúbená téma pána poslanca Novotného, myslím teraz tým nie zdravotnícke zariadenia, ale zdravotné poisťovne. Pán poslanec, pozrite si takú brožúrku, ktorú vydal pán Dr. Kováč, ktorý je dnes riaditeľom, výkonným riaditeľom Združenia zdravotných poisťovní, myslím, že to bolo v roku 2004, o zdravotnom poistení, kde ešte rozprával o neziskovosti zdravotného poistenia. Dnes, žiaľ, zmenil názor a tak ďalej atď. Je tam jedna veľmi pekná tabuľka o tom, ktorá hovorí, v akom prostredí fungovali zdravotné poisťovne, koľko mali finančných prostriedkov, koľko platil štát za svojich poistencov, a hneď vám musí byť jasné, že nebola to chyba neziskoviek, že boli stratovky, ale bola to chyba nastavenia systému.

    A viete, pri tej príležitosti ma strašne zaráža, že ja som v takých poisťovniach robil – a to chcem aj pánovi poslancovi Markovičovi zároveň odpovedať na ten jeho citát, myslím, že z toho mesačníka Apollo to bolo, som za pluralitu, áno, na neziskovom princípe. Nemám s tým absolútne žiaden problém. A v roku 2001 sme tú pluralitu budovali a vôbec sme nechceli tvoriť zisk. Úplne nám stačili 4 %. Úplne. A môžem vám povedať, že desiatky ľudí chcelo dobre vykonávať svoju prácu. Nie za zisk, to nebola pre nich motivácia, ale to chceli robiť. Chceli robiť zdravotné poistenie.

    Z vašich vystúpení to skutočne vyzerá tak – a to je vlastne to, čo vy stále nám vkladáte do úst, že my nechceme pluralitu, že tým, že sa zníži, teda odstráni možnosť použitia zisku, že to nebude zaujímavé. Prosím vás pekne, no čo sú to za firmy? Potom sú to skutočne firmy iba o zisku. Ak niekto chce robiť dobre svoju robotu, skutočne má byť motivovaný ziskom?

    Pán poslanec, vy máte poslanecký plat. Robíte svoju robotu dobre alebo ju robíte zle? Potrebujete ďalšiu motiváciu k platu, aby ste dobre vykonávali funkciu poslanca? Alebo to kľudne za plat robíte? Preto je pre mňa skutočne nepochopiteľné vyjadrenie, že zdravotná poisťovňa, pokiaľ nebude môcť miliardu, dve, tri, päť, dvanásť, ja neviem koľko, si zobrať ako motivačné, tak sa vykašle na efektívne fungovanie? No ďakujem pekne za také poisťovne!

  • Skutočne vám veľmi pekne ďakujem.

    Majú 4 % správneho fondu. Ak si zoberieme, že je výber poistného 80 mld., 4 krát 8 je 3,2 mld., ktoré si poisťovne rozdelia a to sa stáva ich majetkom, tie peniaze. A vy tu ešte rozprávate o tom, že to ich nemotivuje? No ďakujem veľmi pekne za také podnikanie! Skutočne je to pre mňa nepochopiteľné.

    Hovoríte o Maďarsku a Českej republike. Neviem, či ste si pozreli, a ja vám to aj ukážem a nehovorím to ja, prosím pekne, toto je z internetovej stránky HPI, teda organizácia, ktorá vôbec nie je naklonená ani Valentovičovi, ani súčasnej vláde, áno, je to analytická inštitúcia, ktorá na svojej stránke uverejnila, že v Maďarsku sa síce zavádza pluralita, ale v každej zdravotnej poisťovni bude mať majoritu štát. Ani v Maďarsku nechcú ísť na to, aby niekto spravoval tie peniaze, aby nedostali sa do situácie, že nejaká holandská spoločnosť bude rozhodovať o tom.

    Čo sa týka Českej republiky, zopakujem to, čo som už raz zopakoval. Dovolím si vám prečítať, keďže je tu v obľube čítanie z časopisov, včera sme zažili čítanie, dnes sme zažili čítanie, tak ja prečítam z českých Zdravotníckych novín vyjadrenie Dr. Martina Engela, ktorý je šéfom Lekárskej odborovej komory, ako reakciu na kroky pána ministra Julínka, ktorý takisto ako v Maďarsku, tak aj v Česku sa motivuje slovenskou reformou ako niečím geniálnym. Takže ak dovolíte, nebudem čítať všetko, len niečo z toho: „Každý jeho chybný krok“, hovoríme o českom ministrovi, „v plánovanej reforme zdravotníctva môže mať nedozerné, v niektorých prípadoch aj nezvratné následky. Na základe vyššie uvedeného si naša organizácia nemôže dovoliť nečinne sa dívať na pripravované kroky, o ktorých už vieme, že v susednej zemi (na Slovensku) skončili fiaskom a viedli k predčasným voľbám. Je nám ľúto, že pán minister presadzuje také kroky, o ktorých väčšina zdravotníckej obce vie, že nemôžu byť českému zdravotníctvu prínosom. Zisk a privatizácia nesmie nikdy nahradiť humanitu a solidaritu.“ To je vyjadrenie na margo toho obdivu k slovenskej reforme. Zopakujem ešte raz, lebo niektoré veci sa tu aj dvakrát opakovali. „Zisk a privatizácia nesmú nikdy nahradiť humanitu a solidaritu.“

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko aj spravodajkyňa. Pokiaľ nie, tak ďakujem, pán minister, za vašu nesmierne dlhú, niekoľkohodinovú účasť na tomto návrhu zákona, zato, že ste vydržali v podstate celý čas sedieť na vašej poslaneckej lavici. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 379).

    Poprosím pána ministra Jureňu, ktorý už zaujal svoje miesto v lavici navrhovateľov, aby zaujal svoje miesto, rovnako aj pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pána poslanca Slabého.

    Pokračujeme teda v prerušenej rozprave. Svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy neukončil pán poslanec László Miklós, takže mu teraz odovzdávam slovo. Ešte pripomínam, že do rozpravy sú písomne prihlásení poslanci Zsolt Simon a Lucia Žitňanská. Takže pripraví sa pán poslanec Simon.

    Pán poslanec Miklós, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ktorých veľa tu nezostalo, znovu ako zvyčajne pri zákonoch o životnom prostredí a poľnohospodárstve, no ale tým je to, by som povedal, menej politizované, spolitizované a hádam aj vecnejšie.

    Dovolím si teda pokračovať v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podľa môjho názoru a názoru odborníkov, s ktorými som konzultoval, prinášajú len vylepšenie tejto novely a predovšetkým vyrovnávajú šance vlastníkov a nájomcov a podľa všetkého aj prinášajú, by priniesla novela už po pozmeňujúcich návrhoch aj určitý mier medzi tieto dve strany.

    Takže by som pokračoval teraz návrhmi, ktoré sa týkajú článkov, ktoré zákon o pozemkových úpravách prijíma do svojho vienka a pozmeňuje.

    Najprv teda článok II, k novelizačnému bodu 4. Tento bod hovorí o tom, že oprávnená osoba vyzve na náhradu, ale táto náhrada za určitých okolností, teda nárok na túto náhradu za určitých okolností zaniká. Právny názor na toto ustanovenie je taký, že žiadna okolnosť nemôže ovplyvniť nárok oprávnenej osoby na náhradu. Preto pozmeňujúci návrh je, že novelizačný bod 4 sa vypúšťa.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. V, ktorý sa týka zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva pozemkov atď., a to k novelizačnému bodu 5. Tento bod má dva odseky. Odsek 6 hovorí zase to isté, skoro, ako ten predchádzajúci článok, tiež hovorí o tom, že nárok môže zaniknúť, keď uplynie určitá doba. Zase ten právny názor je ten, že nárok na náhradu nemôže zaniknúť. Preto môj návrh je, že odsek 6 sa vypúšťa.

    V odseku 7, tam sa hovorí o tom, kde je možné požadovať náhradu, kde sa, by som povedal, relatívne logicky hovorí, že by tento pozemok mal byť v tom okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Ja si myslím, že by som s tým aj mohol súhlasiť, lenže toto môže priniesť v reálnom živote najrôznejšie problémy, najmä keď sa týka malých okresov. No zoberme si okres Medzilaborce, okres Kysucké Mesto nad Váhom, čo je pár katastrov, zoberme si také katastre, ktoré sú na hranici okresov. Naozaj môže absolútne objektívne sa vyskytnúť situácia, že takéto náhradné pozemky v danom okrese nebudú. Predstavme si teraz okresy, ktoré majú špecifický tvar. Napríklad okres Nové Zámky, kde tento okres má dve také veľké časti. Jedna časť je novozámocká časť, potom v prostriedku sú Nové Zámky a potom je časť štúrovská. A Nové Zámky sú obkolesené, priamo kataster s katastrami z okolitých okresov. Alebo si zoberme okres Revúca, kde najjužnejší kataster je Tornaľa obkolesený zo všetkých strán katastrami z iných okresov. Tak v takýchto prípadoch celkom iste nie je správne, aby sme striktne dodržiavali takýto postup.

    A ešte k tomu by som chcel povedať, že názor odborníkov je, aby sa predovšetkým prihliadalo k primeranosti náhradného pozemku. Samozrejme, to slovo „primeranosť“ je relatívne, voľne interpretovateľné, preto, ak dovolíte, sme sa snažili dať nové znenie, ktoré možnože trošku vylepšuje to pôvodné znenie, a plus v tomto novom znení bude reč o tom, aby to nemuselo byť v danom okrese.

    Čiže nové znenie odseku 7 je: „Ak oprávnená osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok navrhnúť.“ Toto zostáva. „Návrh oprávnenej osoby musí prihliadať na primeranosť navrhnutého náhradného pozemku podľa výmery, bonity, umiestnenia, tvaru, dostupnosti, svahovitosti, expozície a iných prírodných podmienok.“ A teraz ide zmienka o tom okrese. „Ak je to možné, náhradný pozemok podľa vyššie stanovených kritérií by mal byť v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok“, čiže zostáva, prečo nie, „alebo v katastrálnych územiach okresov susediacich s týmto okresom.“

    A ešte, ak dovolíte, ja som tam jednoducho zabudol vpísať jednu vetu. Keď budete akceptovať, keď nie, aj tak sa nič nestane. K tomu bodu B, v odôvodnení to mám, pán spravodajca, keď to čítaš, že „posledná veta sa vypúšťa“. Čiže posledná veta sa vypúšťa, pretože názor odborníkov je, že tá príloha, ktorá sa požaduje, „príloha k žiadosti je výpis z katastra nehnuteľností obsahujúci údaj o náhradnom pozemku“, načo by sme to žiadali od žiadateľa, keď pozemkový fond má v každom okrese prístup k všetkým týmto listinám. Takže ten návrh, prosím, naozaj som to zabudol napísať do písomného návrhu, ale ak dovolíte, chcel by som tam dodať „posledná veta sa vypúšťa“.

    Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka čl. VI, zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

    Tu ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka novelizačného bodu 1, kde sa v § 1 ods. 2 hovorí, že „pozemkom pre účely tohto zákona je aj pozemok zastavený stavbou“. Sú to pozemky pod bývalými hospodárskymi dvormi, často schátranými, často sú to už len ruiny, ktoré ale môžu vyvolať požiadavku na náhradný pozemok a najrôznejšie kombinácie budú dané týmto zákonom, čo, samozrejme, netreba kritizovať. Len je tu taký problém, že pôvodnému vlastníkovi sa miesto tohto pozemku, ktorý je v tomto momente zastavaný, ponúkne určite len náhrada poľnohospodárskeho pozemku, orná pôda, alebo trvalý trávny porast, už akokoľvek to budeme brať. No a po usporiadaní vlastníctva tento pozemok, tento zastavaný pozemok sa môže preklasifikovať aj na stavebný pozemok. A, samozrejme, stavebný pozemok potom má úplne inakšie parametre aj cenové relácie a si myslíme, že by to malo byť trošku inakšie usporiadané voči vlastníkom. Takže aby ten vlastník nakoniec neprišiel skrátka, však on, keď doteraz neužíval ten pozemok, tak možno ani v budúcnosti nebude užívať a bude prenajímať tú svoju ornú pôdu alebo lúku a ten zastavaný pozemok, z toho bude stavebný pozemok. Myslím, že každý tomu rozumie. Čiže pozmeňujúci návrh je, novelizačný bod 1 vypustiť.

    No najvýznamnejšie návrhy prišli k novelizačnému bodu 6, čo ja logicky chápem, že tu bola snaha nahradiť alebo nejakým spôsobom vyriešiť problém s náhradnými pozemkami, ktoré sa diali podľa § 15 v zákone o pozemkových úpravách, o ktorom sme hovorili, kde sa vkladá nový § 12a, ktorý viac-menej upravuje, a ja nepopieram snahu predkladateľa, že sa snaží vyriešiť situáciu, ktorá vznikne po vypustení § 15 zo zákona o pozemkových úpravách. No názor tých, s ktorými som konzultoval a ktorí sú, jednak je to skupina nájomcov, skupina užívateľov, skupina úradníkov, právnikov, je, že je to viac-menej nevyrovnané, pretože niektoré ustanovenia tohto paragrafu jednoznačne prevažujú, teda sú na strane nájomcu voči prenajímateľovi, ale v niektorých prípadoch to dokonca môže byť aj v neprospech. Keďže je to v neprospech prenajímateľa, v niektorých prípadoch to môže vyvolať aj situáciu, že to bude v neprospech aj nájomcu. Takže môj prvý pozmeňujúci návrh je, že bod vypustiť ako celok a ponechať § 15 v tom prvom zákone, čo som aj predniesol predvčerom, či kedy sme rokovali o tomto zákone.

    Ak sa pamätáte, vážené kolegyne, kolegovia, vtedy som dal alternatívne ten návrh o § 15, že keď by sme zostali v tom, že § 15 zo zákona o pozemkových úpravách sa vypustí, tak tento § 12a v čl. VI by sme novelizovali a tie novelizačné návrhy znejú tak, ako ich teraz poviem.

    Predovšetkým by bolo treba, toto je technická vec, pozmeňujúci návrh odseku 1, kde v texte sa objaví také slovo proste v tých podmienkach prenájmu, resp. vrátenia prevzatia pozemkov, je taká podmienka, ktorá sa charakterizuje ako „nemožno racionálne užívať“. Toto je relatívne gumený paragraf. Ináč ja chápem podstatu toho, len možnože, keď nedôjde k zhode, tak práve toto slovo môže vyvolať veľmi nepriaznivé vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom. A radšej náš návrh je, tie slová „alebo ich nemožno racionálne užívať“ radšej ich vynechajme, lebo do toho sa zmestí omnoho viac ako len nedostupnosť. Ako nedostupnosť, samozrejme, tam zostáva, lebo tá je jedna z takých veľmi významných ustanovení.

    Druhý pozmeňovák, teda pozmeňujúci návrh je k odseku 2, kde sa hovorí o tom, že sa prenajímateľ, nájomca, môže prenajaté pozemky potom aj následne prenajať, prenajímať ako do podnájomnej zmluvy. A tu sa hovorí, že predovšetkým prednostne uzatvorí podnájomné na pozemky, ktoré má prenajaté od Slovenského pozemkového fondu, teda viac-menej tie, ktoré obhospodaruje Slovenský pozemkový fond, ktoré sú predmetom reštitúcie, bude k nim priznané vlastnícke právo a sú vydané oprávneným osobám alebo ide o pozemky vlastníkov s neznámym pobytom, vlastnícke právo sa mení podľa reštitučných zákonov, čiže je to dynamický proces, alebo upresnením pobytu vlastníka, jeho dedičov a podobne.

    Vznikne neprehľadná situácia v Slovenskom pozemkovom fonde s hospodárením na pozemkoch vo vlastníctve práve vtedy, keď sa dokončujú registre obnovy reevidencie pozemkov a keď už konečne bol vytvorený evidenčný systém pre evidenciu majetku štátu a neznámych vlastníkov. Touto novelou sa môže dať možnosť zneužitia pozemkov v správe SPF aj na vlastné obohatenie, čo ja a priori nepredpokladám, ale nedávajme také, by som povedal, bezbrehé možnosti, tak preto ten môj pozmeňujúci návrh znie, že za prvou vetou sa vkladá nová veta v znení: „Na uzavretie podnájomnej zmluvy na tieto pozemky prenajaté od Slovenského pozemkového fondu sa vyžaduje písomný súhlas Slovenského pozemkového fondu.“ To znamená, že predsa je tu len určitá kontrola, aby tá podnájomná zmluva na tie pozemky, ktoré vlastne nie sú v tomto momente priznané nikomu, aby to nemohlo byť bezbrehým spôsobom prenajímané. O nič nejde, len o určitý stupeň kontroly.

    No ďalší návrh je k odseku 4, ktorý sa týka daní. No toto vyvolalo relatívne veľmi významné negatívne reakcie, pretože hovorí, ten novelizačný bod hovorí, že prenajímateľ, keď si vypýta naspäť, teda vyžiada naspäť vlastný pozemok, tak musí zaplatiť daň nájomcovi, ktorý to už raz zaplatil, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľnej doloženej vízie atď., čo viac-menej možno prijať ako logiku, pretože keď už ten nájomca nebude vlastniť, nebude užívať ten pozemok, prečo by on z toho platil daň?

    Lenže ten problém je v tom, že v odseku 3, keď sa pozeráme ďalej na tento paragraf, je uvedené, že doterajší prenajímateľ vstupuje do užívania pozemkov po zbere úrody, čiže po zbere úrody, to znamená, že už ten nájomca zaplatil daň, no ale úrodu si zobral. Čiže v našich zemepisných šírkach je to viac-menej len raz za kalendárny rok, čiže nie viackrát, že by adekvátnu časť, ale raz za kalendárny rok. Čiže napríklad, keď po zbere pšenice nájomcom je odovzdaný pozemok prenajímateľovi povedzme 1. augusta, nájomca zašle výzvu na zaplatenie alikvotnej časti dane od 1. 8. do 31. 12. prenajímateľovi. Ak prenajímateľ neuhradí, nemá právo vlastné pozemky užívať. A napriek tomu, že nájomca zobral úrodu, pretože už od 1. 8. do 31. 12. žiaden úžitok z toho pozemku nebude, až budúci rok, nezaplatí nájomné od 1. 8., pretože túto povinnosť už nemá, no ale ešte môže dostať aj dotáciu na plodinu v plnej výške za celý rok. Teda nie že môže, ale dostane, pretože on tú dotáciu dostal začiatkom roka, alebo resp. koncom predchádzajúceho roka. Takže tu si myslím, že to je naozaj veľmi nesprávne voči tomu vlastníkovi, ktorý dostane späť svoj pozemok, resp. náhradný pozemok. Takže pozmeňujúci návrh znie: odsek 4 vypustiť.

    A posledný pozmeňujúci návrh k tomuto § 12a znie: číslo „90“ zmeniť na číslo „30“. Tu ide o to, že ako má odpovedať, resp. akým spôsobom, aké sú časové relácie na to, aby sa uzavrela podnájomná zmluva. No názor odborníkov je, že stačí 30 dní na to, pretože 90 dní, najmä keď vezmeme do úvahy aj prípadnú ročnú dobu, 90 dní je štvrť roka a môže to byť polovička vegetačného obdobia alebo polovička obdobia, keď je nejaká kultúra na pozemku, tak môže priniesť aj veľmi nepríjemné situácie z hľadiska vlastníka. Takže si myslíme, že 30 dní by malo stačiť na to, aby sa tieto veci doriešili, preto pozmeňujúci, ešte raz prečítam, v odseku 5 znie: číslo „90“ zmeniť na číslo „30“.

    Teraz som si dovolil práve po konzultáciách s odborníkmi navrhnúť jeden nový novelizačný článok k zákonu č. 180/1995 Z. z., teda zákon č. 330 o pozemkových úpravách uvádza ako zmenený, ale, samozrejme, sa priznávam, že predkladateľ neotvoril tento zákon, to by som zbytočne zakrýval, napriek tomu vám poviem, čo ma viedlo k tomu, otvoriť tento novelizačný zákon. No predovšetkým to, aby sa k pozemkom dostali po najrôznejších zmenách podľa hospodárskych, peňažných a finančných podmienok, kapitalizačných záležitostí a schopností našich vlastníkov, aby sa, keď chcú, aby sa dostali predovšetkým k tým pozemkom naši domáci vlastníci a poľnohospodári. Toto je ako logika tých návrhov a teraz konkrétne.

    Navrhujem novelizačný bod 1 v § 18 čl. I, kde by sa druhá a tretia veta nahrádzala textom: „Ak je o prenájom pozemkov viac záujemcov, majú na uzatvorenie nájomnej zmluvy prednosť v prvom rade osoby trvale bývajúce obci, v ktorej katastrálnom území sa pozemky nachádzajú,“ to tu aj bolo, „v druhom rade osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou.“ Čiže tu chceme, aby predovšetkým domáci záujemcovia o nájom mali určitú prednosť. „Ak si doterajší užívateľ neplní povinnosti riadneho hospodára, z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci“ a tak ďalej a tak ďalej, to zostáva tak, ako to bolo, zase je tam pridaný koniec vety, „v druhom rade osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou.“ Čiže tu pridávame k tomu prednostnému nájmu aj osoby trvale bývajúce v obciach susediacich s touto obcou. Myslím si, že to by mal byť záujem všetkých domácich poľnohospodárov, že keď je záujem doma, nech to zostane doma.

    No a ešte jeden bod v rámci § 18 tohto zákona. Zrušiť v § 18 odsek 3, ktorý hovorí o tom, ten odsek, že „fond môže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 prenajímať aj ako súčasť súboru vecí na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva“. No tu toto sa týka práve takých pozemkov, kde sú aj ruiny tých bývalých štátnych majetkov a JRD, a na základe prenájmu, resp. vykúpenia týchto ruín, keď môžem tak povedať, možno požadovať aj okolité pozemky. Preto náš návrh je, aby sa zrušil odsek 3 v § 18. Myslím si, že toto je o tom v zásade, aby sme ponechali, keď je záujem o domácich poľnohospodárov, aby tie pozemky mohli predovšetkým zostať v užívaní domácich poľnohospodárov.

    Tak to sú tie návrhy novelizačných bodov. A teraz, pán spravodajca, ja by som žiadal, aby o každom bode sa hlasovalo osobitne. Pri bode 2 osobitne o 2a aj 2b a pri bode 4, ak neprejde návrh na vypustenie, tak osobitne o každom bode 4a až 4d. Ja ti to dám, dobre, pán spravodajca. Tu ti to dám.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, v prvej časti ja som vtedy, bol tu veľký rozruch, tak ak môžem dodatočne, tak nakoniec sme len prerušili, čiže tak hlasovať o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne. Nie preto, že by som chcel zdržiavať vážené publikum, vážené plénum, ale to sú technické v procese vylepšenia, ony navzájom nesúvisia, ani jeden bod s druhým nesúvisí, tak preto, ak dovolíte, by som o toto požiadal. Ja by som ti to dal potom.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa pani poslankyňa.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, skutočne ma teší osobná prítomnosť pána ministra pôdohospodárstva pri prerokovaní takých závažných zákonov z jeho dielne.

    Vážený pán minister, dámy a páni, každý zákon má dve také zásadné dimenzie, v ktorých sa posudzuje, jednou je bezpochyby politická a tá druhá je vecná. Politický dôsledok zákona úradníci asi ťažko dokážu odhadnúť, preto sa vopred ospravedlňujem, keď budem ctenú snemovňu zaťažovať tým, čo mohlo a malo byť odstránené v gestorskom výbore. Keďže pán minister niekoľko mesiacov nemal čas prísť do výboru, nemali sme možnosť viesť diskusiu v obidvoch rovinách.

    Máme pred sebou veľmi komplikovanú novelu, ktorá sa dotýka šiestich zákonov, a to v čl. I zákona č. 330 o pozemkových úpravách, možnože by sa dalo jednoduchšie nazvať, zákon o realitnej agentúre, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov, č. 225/1994 Z. z. o poľnej stráži, č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva či zákon č. 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

    Pán minister, určite nie je jednoduché predložiť takú obšírnu novelu viacerých zákonov, najmä keď nie je medzi nimi všetkými súvislosť. Som si vedomý toho, že 80 % návrhu zákona vytvoril niekto iný a nie vy, ale tých ostatných 20 % úplne zmenilo pôvodný charakter zákona, ako aj jeho pôvodný cieľ a pôvodné riešenia. Dovoľte mi, aby som úvodom zosumarizoval, ako sa vykonávajú pozemkové úpravy a založenie aktuálnej evidencie pozemkov v rámci katastra.

    Po prvé register obnovenej evidencie pozemkov je potrebný preto, že v období 1951 – 1993 zápis v pozemkovej knihe bol len deklaratórny a nebol povinnosťou. Vlastníctvo prešlo na základe zmluvy, tie aj dnes môžu existovať zmluvy právoplatné z tohto obdobia, ktoré nie sú pokryté zápisom v katastri nehnuteľností, a preto je nesmierne dôležité vykonanie prvotného skúmania skutkového stavu pred jeho scelením. A ešte ostáva asi tisíc katastrov v rámci Slovenskej republiky, kde tento prvotný proces neprebehol a práve v tomto procese sa stanovuje inštitút tzv. neznámeho vlastníka na základe zákona č. 180/1995. Po zistení skutkového stavu sa začne ďalší proces, ktorý je proces sceľovanie pozemkov a ekologicko-funkčné usporiadanie. V tomto procese sa pre jednotlivých vlastníkov, ich pozemky v danom katastri vytvorí stav, keď vlastník nebude mať sto malých parciel, ale možno dve-tri väčšie, ktoré budú ideálne na obhospodárenie. Takýto stav je výhodný aj pre obhospodarovanie s pôdou, ako aj rozvoj obce a regiónu. Podotýkam, všetky tieto procesy a ich vykonanie boli stanovené v rokoch 1991 – 1995.

    Teraz podrobnejšie k niektorým častiam predloženého návrhu zákona. Prečo som v úvode povedal, že čl. I, ktorý sa dotýka zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, by sme skrátene a pracovne mohli nazvať zákon o vytváraní realitnej agentúry, ktorý má názov Slovenský pozemkový fond. V bode 40 predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa § 11 ods. 11, sa de facto dopĺňa veta, citujem: „Ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, Slovenský pozemkový fond alebo správca môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch.“

    Dámy a páni, toto je jednoznačne realitná činnosť. Upozorňujem a chcem upozorniť každého v duchu, že môže sa to diať len na pozemkoch, poľnohospodárskej pôde, ktorá je do výmery 400 metrov štvorcových a v prípade lesnej pôdy 2-tisíc metrov štvorcových. Ale tejto výmery už dnes v katastroch, kde register obnovenej evidencie bol vykonaný, je asi 400-tisíc hektárov a z toho 20 % cca predstavujú parcely, ktoré zodpovedajú týmto kritériám.

    Slovenský pozemkový fond teda podľa tohto oprávnenia v rámci pozemkových úprav môže sám za seba rozhodnúť, že pôda neznámych vlastníkov prejde na štát, resp. bude odpredaná. Sám ich ohodnotí, sám so sebou uzatvorí kúpno-predajnú zmluvu a sám sebe si aj zaplatí. Chcem upozorniť na to, že tento proces zoštátnenia pôdy neznámych vlastníkov alebo prevod pôdy neznámych vlastníkov do majetku štátu nie je asi v súlade ani s ústavou. Po vykonaní uvedených úkonov pôda bude v katastri nehnuteľností ako pôda evidovaná štátna. Preto reálna šanca vlastníka na vysporiadanie takéhoto pozemku a domáhanie sa finančnej náhrady od Slovenského pozemkového fondu bude takmer nemožná.

    Predaj pôdy neznámych vlastníkov podľa mojej mienky nie je v súlade ani s ústavou čl. 20 ods. 1 až 4, ktoré znejú: „(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.“ V tomto prípade si myslím, že dedenie už zaručené asi nie je. „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Pýtam sa, keď tento proces schváli a odobrí Združenie účastníkov pozemkových úprav, ktorý nie je žiadnym štátnym orgánom, ktorý by mohol odsúhlasiť a asistovať pri prechode vlastníckeho práva neznámych vlastníkov na štát, je to správny proces a správny krok, ktorý zavádzame? Nie je to realitná kancelária? Je to dôvod, prečo nepodporím tento návrh zákona.

    Ďalej chcem upozorniť na to, že samotné znenie § 11, tak ako bol pôvodne naplánovaný, je nevykonateľný, nereálny a chaotický. Prečo si dovoľujem vysloviť takýto názor? Jednoducho, keď vlastník v procese pozemkových úprav požiada alebo dá súhlas na to, že súhlasí s finančným vysporiadaním, Slovenský pozemkový fond v tej chvíli dá blokáciu do katastra nehnuteľností na danú parcelu, s ktorou vlastník už v ďalšom procese nemôže nakladať. Ale finančnú čiastku za túto pôdu obdrží vlastník v skutočnosti len vtedy, keď pozemkové úpravy budú schválené a budú zapísané do katastra nehnuteľností, čo je pri najlepšom 5 rokov od súhlasu vlastníka na finančné vyrovnanie. Za toto obdobie v katastri nehnuteľností parcela je uvedená ťarcha, ktorá neumožňuje, zabraňuje vlastníkovi nakladať s týmito pozemkami, ale zároveň nemá ani úhradu. Preto sa pýtam, čo keď vlastník zomrie? Čo keď sa zmení charakter pozemku napríklad na stavebný, zmení sa jeho reálna finančná hodnota? Čo v tomto prípade? Je to ťažko vykonateľné. Takéto riešenie vytvára deformáciu konkurenčného prostredia v oblasti obchodovania s pôdou a vytvára pozemkové úpravy nerealizovateľné. Preto vo svojom pozmeňujúcom návrhu budem navrhovať tento bod vypustiť.

    V bode 42, ktorý sa tiež dotýka § 1 ods. 17, sa doplňuje ďalšia posledná veta, ktorá znie, citujem: „Štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu alebo správcu môže kupovať aj ďalšie pozemky, ak ich vlastníci ponúknu na odpredaj.“ Tento bod taktiež deformuje trh s pôdou. Nie je jasný mechanizmus, ktoré ponúknuté pozemky fond kúpi, a to z dôvodu, že formulácia môže, dáva voľné pole pôsobnosti straníckym nominantom rozhodovať o tom, ktoré pozemky kúpia a ktoré nie. Tento bod je ďalším dôkazom toho, že v rámci tohto návrhu zákona sa vytvára realitná agentúra.

    Ale keby to všetko nestačilo, tak upozorňujem na bod 74 § 34, ktorý sa dopĺňa o odsek 15, ktorý znie, citujem: „Pozemkový fond môže vlastníka poľnohospodárskeho pozemku, ktorý tento pozemok neobhospodaruje a chce ho prenajať, na jeho žiadosť zastupovať v zmluvných vzťahoch súvisiacich s nájmom. Za zastupovanie má právo pozemkový fond požadovať úhradu v sume najviac 20 % nájomného.“ Takáto činnosť je jednoznačným dôkazom o tom, že Slovenský pozemkový fond schválením tohto návrhu zákona sa stane realitnou agentúrou a bude vnútorne rozporuplný.

    Prečo si dovoľujem vysloviť názor, že bude vnútorne rozporuplný a zmätočný? No jednoducho preto, lebo § 34 ods. 2 zostáva v nezmenenej podobe, ktorý znie, citujem: „Pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie.“ Uvedené činnosti a odseky, ktoré som vymenoval, vážené dámy a páni, nie sú jasným dôkazom toho, že Slovenský pozemkový fond sa stáva podnikateľským subjektom?

    Prečo som sa úvodom vyjadril, že rieši neaktuálne veci? Táto problematika je veľmi špecifická, preto dovoľte, aby som pripomenul pôvodný zámer, ktorý bol stanovený ešte v roku 1991 v § 19 zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v ktorom ods. 1 znie: „Pozemkovými úpravami sú zmeny a usporiadanie pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôvodne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a ich súhlasom a podľa spoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životné prostredie a na investičnú výstavbu.“ Teda pod pozemkovými úpravami sa rozumie scelenie, parcelárne usporiadanie, rozmiestnenie druhov pozemkov, arendácia hraníc a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protierozívnych, ekologických a iných opatrení.

    Pozemkové úpravy sú základným organizačným nástrojom usporiadania pozemkového vlastníctva. Prax ukazuje, že riešenie v celej šírke pozemkových úprav je nereálne vzhľadom na projektovanie terénnych a komunikačných úprav, vodohospodárskych, protierozívnych, ekologických a iných opatrení, ktoré sa reálne naplnia od vykonania projektu o 10 až 15 rokov od zahájenia pozemkových úprav. Za toto obdobie sa reálne zmenia podmienky a už prvotné zistenia nemusia zodpovedať aktuálnemu stavu. Nazdávam sa, že by bolo efektívnejšie a účelnejšie, pokiaľ pozemkové úpravy by sa rozdelili na dve na seba nadväzujúce kroky, a to

    1. scelenie parciel, funkčné a priestorové usporiadanie pozemkov, ktoré je vyznačené len v katastri nehnuteľností,

    2. budovanie a vykonanie terénnych úprav, nakoľko vynakladanie prostriedkov na neaktuálne požiadavky je mrhanie peňazí daňových poplatníkov,

    3. zvýšenie regionálnych rozdielov.

    Prečo si dovoľujem vysloviť tento názor? Každému musí byť jasné, že bez jasných vlastníckych vzťahov, vrátane optimálnych, nie scelených pozemkov, nie je možné efektívne rozvíjať vidiek ani jednotlivé obce. Dnes máme obstaraných 309 katastrálnych území z celkového počtu asi 2 900 katastrálnych území, čo poukazuje na to, že tento proces je pomalý vzhľadom na to, že sa začal v roku 1991. Aj z tých 309 katastrálnych území 200 bolo obstaraných v období 2003 – 2005. Jednoznačne je možné konštatovať, že uznesenie vlády č. 869/1993 sa nenaplnilo. V súčasnosti sa týmto návrhom zákona, ctené dámy a páni, rozhoduje o tom, či v období 2008 – 2013 sa obstará a začne realizácia pozemkových úprav v 100 katastrálnych územiach, alebo v 700 katastrálnych územiach. Mám za to, že prijatím tohto návrhu zákona sa zmenia priority a zvýšia sa regionálne rozdiely. Hneď vám to aj vysvetlím.

    Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi vzniknú, ak realizácia pozemkových úprav, teda krok dva, bude prebiehať v usporiadaní a scelení pozemkov, teda krok jeden, na ostatnej časti územia Slovenskej republiky. Toto bude mať za následok, že v tých 309 katastrálnych územiach budú vykonané aj terénne úpravy, budovanie ciest, vetrolamov, protierozívnych opatrení a v zostávajúcich cca 2 600 katastrálnych územiach bude tento proces stáť, čakať, kedy sa začne a kedy sa zrealizuje. No najskôr sa začne pokračovať až v roku 2014 preto, lebo už nebudú na to prostriedky. Len pre úplnosť dodávam, že ministerstvo pôdohospodárstva na uvedenú činnosť má vyčlenené cca 4 mld. Sk Plánu rozvoja vidieka v období 2007 – 2013. Preto som sa vyjadril 2008 – 2013, pretože doteraz tento proces nemohol byť spustený, nakoľko plán rozvoja vidieka nie je schválený. Takže toto rozhodnutie je aj rozhodnutím o použití 4 mld. Sk v rozvoji Slovenskej republiky.

    Neúčelné vynakladanie prostriedkov štátu a Európskej únie? Pýtam sa, aký je význam zvýšenia regionálnych rozdielov? Aký je účel a efektivita takéhoto kroku? Doteraz na proces pozemkových úprav bolo použitých 1,5 mld. Sk, z ktorých minimálne 1/3 sa minie účinku, nakoľko stratí na reálnej časovej hodnote. Preto koncom roku 2007 by sme mali vychádzať z aktuálnej úrovne poznania a nie z úrovne poznania v roku 2005. Pýtam sa, či bol dobre stanovený tento proces pri tvorbe zákona v roku 1991? S odstupom času je jednoznačné, že rozhodnutie nebolo správne, keďže opatrenia v celom súbore usporiadania pozemkového vlastníctva a pozemkového práva sú chaotické a protichodné. Predložená novela tento stav ďalej len komplikuje.

    Vážené dámy a páni, preto si vás dovoľujem požiadať, aby ste podporili môj procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Zároveň odporúčam predkladateľovi, aby vypracoval komplexný návrh zákona o pozemkovom práve a o evidencii pozemkov tak, aby pozemkové právo zabezpečovalo efektívne naplnenie vlastníckych práv.

    Teraz pár slov k náhradnému pozemku. Dovoľte, aby som spojil bod 54 článku I s článkom VI, pretože tieto navzájom bezprostredne súvisia.

    Bod 54. Návrh smeruje k zrušeniu inštitútu náhradného pozemku, teda § 15 zákona č. 330 o pozemkových úpravách, a nahradzuje ho riešením v článku VI, ktorý je zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku, lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. Keď som túto otázku predložil vo výbore, tak som dostal odpoveď zo strany predkladateľa, že systém, citujem, „systém náhradných pozemkov nie je šťastné riešenie, ale iné neexistuje“.

    Dámy a páni, zamyslime sa nad tým, keď aj toto riešenie ideme rušiť. Pritom treba dodať, že tento proces § 15 zabezpečovali štátne inštitúcie, teda pozemkový úrad, ktorý pri vydávaní náhradných pozemkov prekontroloval, či daný žiadateľ vlastní tú pôdu, obstaral vytýčenie pozemkov, zabezpečil všetky zákonom potrebné úkony, teda verejnú vyhlášku, aby vlastníci pôvodných parciel pozemkov knižných vložiek sa mohli vyjadriť a mali možnosť zasiahnuť do procesu, či na ich pozemkoch bude niekto iný hospodáriť ako na náhradných pozemkoch, čo medzi ostatné zaručuje aj zákon č. 420/2002 Z. z., ktorý vznikol na základe nálezu Ústavného súdu, tak tento proces zabrzdíme a nebude vykonateľný. Nahradíme ho riešením, ktoré predkladateľ navrhuje hlavne v článku VI, a to novým § 12a, ktorý citujem:

    „(1) Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde zmluvný nájom skončil alebo má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodáriť na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a dobu, na ktorú má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od Slovenského pozemkového fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže prenajať inej osobe.“

    „(3) Ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak, vstupuje doterajší prenajímateľ do užívania pozemkov podľa odseku 2 po zbere úrody založenej na ich nájomcovi. Náklady spojené s vyčlenením pozemkov znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, mám za to, že mnohí ste poriadne nepochopili zámer predkladateľa citovaný v § 12a ods. 1, 2 a 3. Som toho istého názoru, že dané ustanovenie je nezrozumiteľné. Navyše prijatím článku VI zákona bude vnútorne aj rozporuplný vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 3 platného zákona, ktorý sa touto novelou zásadne nemení. Keď sa zamyslíme nad citovanými ustanoveniami, dospejeme k záveru, že boli obídené aj tie najmenšie možnosti vlastníka pôvodných parciel vyjadriť sa k takejto podnájomnej zmluve a k skutočnosti, že nájomca prevádza práva k pozemkom, ktoré sám nikdy nemal. Vychádzajúc zo zásad Rímskeho práva, nikto nemôže na druhého previesť viac práva, než sám má, nehovoriac o to, že žiadna štátna inštitúcia nebude mať prehľad o podnájomných zmluvách.

    Dovoľte, aby som to trošku bližšie vysvetlil. Som vlastníkom parcely č. 1205, ktorá je pozemkovoknižnou parcelou. Uzatvorím nájomnú zmluvu v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. na prenájom tejto parcely so subjektom X, ktorý bez môjho súhlasu a vedomia uzatvorí podnájomnú zmluvu so subjektom Y na užívanie týchto pozemkov. Ja vôbec nemusím mať vedomosť o tejto podnájomnej zmluve, pretože nikto mi to nepovedal, de facto bude iný subjekt dlhodobo užívať moje pozemky, s čím ako vlastník nesúhlasím. Takéto riešenie by malo vytvoriť možnosť užívania náhradných pozemkov alebo nahradiť inštitút náhradných pozemkov podľa doteraz platného § 15 zákona č. 330/1991 Zb. Predkladateľ vytvára vnútorný rozpor preto, lebo v § 10 ods. 3 ponecháva platné znenie, citujem: „Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomníkovi.“ Pri ponechaní tejto inštitúcie tohto znenia zákona v § 10 ods. 3 jednoznačne vykonateľnosť § 12a je nulitná a jednoducho nenahrádza inštitút § 15 žiadnym iným riešením. Jediné, čo nahrádzame, je, alebo zavádzame, je zavedenie chaosu do užívateľských vzťahov aj tak zložitého procesu, v ktorom dnes sa nachádzame.

    Pretože mám za to, že pôvodné znenie a pôvodný predkladaný návrh zákona v roku 1991 mal za cieľ vyriešiť aktuálny problém vydávania náhradných pozemkov od poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov pre drobných vlastníkov, aby mohli opätovne začať hospodáriť. Ale pýtam sa, dnes píšeme rok 2007, doba postúpila ďalej, prečo nenájdeme riešenie? Nájdeme riešenie, ktoré je nevykonateľné? Keď necháme takéto riešenie a takéto riešenie prejde a Národná rada prijme, tak som za to, že súdnictvo v Slovenskej republike bude mať čo robiť aj na tých znovu rozšírených súdnych miestach, ktoré sme zaviedli, možnože aj v malej miere. Som presvedčený, že slovenské súdnictvo by v týchto prípadoch jednoznačne pristúpilo a chránilo záujem vlastníka pôvodných parciel a podnájomné zmluvy by vyhlásilo za akt v rozpore s vlastníckymi právami, nehovoriac, že vlastník za svoj náhradný pozemok by mal platiť vlastníkovi pôvodných pozemkovoknižných parciel.

    Z uvedeného dôvodu navrhujem ponechať § 15 súčasného znenia zákona č. 330/1991 v platnom pôvodnom znení a vôbec vypustiť z tohto návrhu zákona čl. V novely zákona č. 504/2003 ako bezpredmetný a právne chaotický.

    Dámy a páni, pre prípad, keby môj procedurálny návrh, ktorý smeruje k vráteniu zákona predkladateľovi, neprešiel, predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy, ktoré majú za cieľ nevytvoriť, zopakujem, nevytvoriť realitnú agentúru zo Slovenského pozemkového fondu, nezavádzať chaos do užívateľských vzťahov vo väčšom rozsahu a zachraňuje hydromelioračný majetok tým, že sa prevedú do správy Slovenského pozemkového fondu.

    Predkladám prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa skladá z piatich bodov.

    Bod 1. K bodu 40 predloženého návrhu zákona v § 11 ods. 11 navrhujem vypustiť vetu: „Ak ide o pozemok s nezisteným vlastníkom, Slovenský pozemkový fond alebo správca pozemkov môže súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch.“ Odôvodnil som to pred chvíľkou.

    Ďalej navrhujem bod 42, 47 a 74 vypustiť už zo spomenutých dôvodov, aby sme nevytvorili realitnú agentúru zo Slovenského pozemkového fondu.

    Navrhujem bod 54 vypustiť. Je to § 15, aby zostal v pôvodnom znení. Zároveň navrhujem vypustiť čl. VI, ktorý smeruje k novele zákona č. 504.

    Taktiež navrhujem bod 59 vypustiť. Tak ako som spomenul, čl. VI vypustiť en bloc, čl. VI.

    Teraz k hydromelioračnému majetku. Na území Slovenskej republiky máme 400 000 ha, kde sa využívajú účinky hydromelioračného majetku, teda zavlažovacích a odvodňovacích kanálov. Tento majetok spravuje dnes štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý je v zložitej finančnej situácii a nedokáže tento majetok dobre obhospodarovať, nakoľko nie sú také odbery podzemnej vody. Nazdávam sa, že v prípade, že keby tento štátny podnik vstúpil do likvidácie alebo do konkurzu, tak by štát prišiel o majetok, taký vzácny majetok, že by sa nepredával alebo neprivatizoval by sa majetok, len závlahová sústava alebo odvodňovacia sústava, ale aj pôda, na ktorej sa ich účinok prejavuje.

    Preto navrhujem v ďalšom pozmeňujúcom návrhu v bode 1, a bod 2, ktoré spolu súvisia, a zároveň žiadam o nich spoločne hlasovať, kde sa dopĺňa, v § 34 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Pozemkový fond spravuje závlahové zariadenia v rámci závlahových systémov a odvodňovacie zariadenia v rámci odvodňovacích systémov a s nimi funkčne spätý hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu (ďalej len „hydromelioračný majetok“).“

    § 34a ods. 2 sa dopĺňa o znenie: „Pozemkovému fondu možno poskytnúť na zabezpečenie a výkon správy hydromelioračného majetku dotácie podľa osobitného predpisu.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu znie: „§ 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Dámy a páni, dúfam, že podporíte snahy a zámer, aby sme zo Slovenského pozemkového fondu nevytvorili realitnú agentúru, aby sme nezavádzali väčší chaos do užívateľských vzťahov, než je.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Simon, myslím si, že ak niekto nepochopil obsah návrhu novely zákona, si práve ty a ten chaos, ktorý tu predkladáš alebo sa snažíš povedať, že sa vnáša do pozemkových úprav, treba sa pozrieť, akým spôsobom sa vykonávali pozemkové úpravy počas tvojho pôsobenia vo funkcii ministra pôdohospodárstva, keď zákazky dostali firmy z južného Slovenska a vykonávali ROEP-y po celom území Slovenska a vykonávali ich od stola bez toho, aby robili miestne zisťovania, čiže brali len peniaze za nekvalitne vykonanú prácu. A mnoho ROEP-ov bude treba znovu prerobiť pri konečných komasáciách, to znamená, že to bude stáť podstatne viac peňazí a podstatne viacej času. Takže o chaose v tvojom prípade by som si určite nedovolil hovoriť, lebo máš značnú mieru na tom, že pozemkové úpravy sú dneska v takom stave, ako sú.

    Ja som si dal námahu a konzultoval som s mnohými prednostami pozemkových úradov, čo táto novela zákona im prinesie, a všetci ju vítajú a hovoria, zrýchli to, zjednoduší a zrýchli to pozemkové úpravy, lebo sú pomalé a komplikované vďaka takej legislatíve, ako v súčasnosti platí. Paragraf 15, ktorý hovorí o náhradných pozemkoch, významne skomplikoval pozemkové úpravy a následne komasáciu a konečnú úpravu, ktorú skutočne treba prechodne vyriešiť, a myslím si, že to riešenie, ktoré predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, je správne.

    Jednu poznámku k štátnemu hydromelioračnému podniku. Za tvojho pôsobenia vo funkcii dotácie, ktoré boli vynakladané na štátny hydromelioračný podnik alebo ktorý rozdeľoval prevádzkovateľom závlah, tak sa všetky peniaze minuli pre tých prevádzkovateľov závlah, ktorí nedodali ani jeden kubík vody na závlahy. Všetci tí, ktorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Bohužiaľ, uplynul čas. So stanoviskom k faktickej poznámke – pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Skutočne je veľmi ťažké reagovať na exštátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva, lebo za tie štyri mesiace, ktoré strávil na ministerstve pôdohospodárstva, sa veľa toho prinaučil. Len chcem úplne doplniť, že mám pred sebou jednu mapku, neviem, či je vidno, mnoho tých pozemkov, tie, ktoré sú vyznačené červeným, tak v tých je obstarané, register obnovenej evidencie pozemkov. A tých tisíc katastrov, o ktorých som rozprával, je práve na južnom území Slovenskej republiky a všetky má obstarávať Úrad geodézie, kartografie a nie ministerstvo pôdohospodárstva. Za mojej éry už úrad neobstarával register obnovenej evidencie pozemkov. Takže, pán poslanec, pán kolega, radšej by som sa pridržiaval faktov.

    A čo sa týka štátneho podniku Hydromeliorácie, ja viem, že pre vás je to veľmi ťažké, pretože ste sa zaujali alebo zastávate názor, že nechcete privatizovať, ale to nehovorí o tom, že v rámci likvidácie tento majetok nie je možné odpredať. A tento návrh zákona práve smeruje k tomu, aby tento majetok v hodnote 3 mld. korún zostal štátnym majetkom. A len pre úplnosť dodávam, že toto riešenie bolo v tejto Národnej rade už raz predložené, len práve vďaka politickej strane SMER nebolo prerokované a neprešlo Národnou radou. Takže vrátili sme k takému riešeniu, alebo vraciam sa k takému riešeniu, ktoré už raz bolo naformulované.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave ako posledná pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, krátko si dovolím aj ja vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Prerokúvame zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, o pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Paralelne s legislatívnym procesom, v ktorom bol prerokovávaný tento návrh zákona, či už na úrovni pripomienkového konania na úrovni vlády, alebo teraz v parlamente, paralelne v priebehu týchto niekoľkých mesiacov sa výbor pre pôdohospodárstvo, ochranu prírody a životné prostredie zaoberal poslaneckým prieskumom na Slovenskom pozemkovom fonde kvôli podozrivým zmluvám, na základe ktorých fond bezplatne previedol do vlastníctva reštituentom náhradné pozemky.

    Šesť takýchto prípadov bolo publikovaných v médiách, na základe toho aj výbor robil poslanecký prieskum a z údajov, ktoré boli publikované, a z faktov, ktoré zistil poslanecký prieskum, vyplýva, že je tu dôvodné podozrenie, že na pozemkovom fonde existuje priestor na korupciu a existujú podozrenia, že sa porušujú povinnosti pri správe majetku štátu spravovaného fondom. Koniec koncov aj dozorná rada fondu vo svojom vyhlásení porušenie všeobecne záväzných predpisov konštatovala a navrhla vyvodiť zodpovednosť.

    Ja som presvedčená v tomto prípade, takisto ako v mnohých iných prípadoch, že niet lepšieho prostriedku, niet lepšieho prostriedku, ako eliminovať podozrenia z prípadnej korupcie alebo klientelizmu alebo ako eliminovať podozrenia, že štátne orgány alebo iné štátne inštitúcie nepostupujú v súlade so zákonom, ako je verejná kontrola. Aj tento prípad ukázal, že pokiaľ by neboli v médiách publikované podozrivé zmluvy, tak by sme sa možno nikdy nedozvedeli, že na fonde možno nie je všetko v poriadku a že sa na fonde možno porušujú právne predpisy. Preto som presvedčená, že aj v tomto prípade je potrebné otvoriť priestor na verejnú kontrolu a sprístupniť informácie, ktoré sa týkajú vydávania pôdy reštituentom vo forme náhradných pozemkov.

    Preto navrhujem pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 379), v nasledujúcom znení:

    Bod 1. V čl. I sa za bod 74 dopĺňa bod 75, ktorý znie: § 34 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie: „(17) Zmluvy, na základe ktorých pozemkový fond prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak týmto oprávneným osobám nemožno vydať pôvodné pozemky podľa osobitných predpisov, zverejňuje pozemkový fond na internetovej stránke do piatich dní od ich podpisu. Osobné údaje oprávnenej osoby uvedené v zmluvách sa nezverejňujú.“ Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Bod 2. V čl. I v bode 76 sa dopĺňa § 42o, ktorý znie: „§ 42o

    (1) Pozemkový fond podľa § 34 ods. 17 zverejní do 31. januára 2008 zmluvy, ktoré boli uzavreté od 4. júla 2006 do 31. decembra 2007, na základe ktorých pozemkový fond previedol bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak týmto oprávneným osobám nebolo možné vydať pôvodné pozemky podľa osobitných predpisov.

    (2) Pozemkový fond podľa § 34 ods. 17 zverejní do 30. júna 2008 zmluvy, ktoré boli uzavreté do 3. júla 2006, na základe ktorých pozemkový fond previedol bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak týmto oprávneným osobám nebolo možné vydať pôvodné pozemky podľa osobitných predpisov.“

    Ešte raz chcem povedať, že tento návrh umožní, aby informácie o vydávaní náhradných pozemkov reštituentom boli verejné prístupné, umožní verejnú kontrolu týchto procesov. Sú to informácie, ktoré dnes nie sú verejné dostupné. Dozvedáme sa ich iba z médií na základe toho, keď niektoré takéto zmluvy si niekto nájde na stole. Z katastra tieto údaje nie sú zistiteľné, pretože v katastri vo verejne prístupných zoznamoch sú prístupní vlastníci, ale zmluvy, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníctva, sú v častiach katastra, ktoré nie sú verejne prístupné.

    Domnievam sa, že je tu verejný záujem na tom, aby s pozemkami fondu bolo nakladané transparente, nakoľko ide o majetok štátu. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu v záujme verejnej kontroly štátneho majetku v pozemkovom fonde.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Džurina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Džurina.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som sa opýtať pani poslankyne, prečo s týmto návrhom neprišli už v roku 2005, keď došlo k podpísaniu zmluvy Slovenským pozemkovým fondom, na základe ktorých sa stali reštituenti z Komárna vlastníkmi lukratívnej pôdy v okolí Banskej Bystrice? Došlo k vydaniu pozemkov pre Eleonóru a Andreja Sopóciovcov z obce Nová Stráž v okrese Komárno. Boli im vydané pozemky v Šálkovej a v Radvani, čo je mestská časť Banskej Bystrice. Fond im vyhovel. Celkovo dostali takmer 300-tisíc štvorcových metrov pozemkov. V čase podpisu zmlúv pritom Regionálny odbor Pozemkového fondu v Banskej Bystrici evidoval približne 5 500 nevybavených žiadostí reštituentov z blízkeho okolia. Problematická je aj predovšetkým cena, za ktorú fond previedol pozemky na Sopóciovcov od 6,15 korún do 3 korún za meter štvorcový. V roku 1999, resp. v roku 2003 sa však mesto Banská Bystrica vyjadrilo, že v Šálkovej sa počíta s priemyselným parkom a v Radvani s individuálnou bytovou výstavbou. Fond teda posudzoval tieto pozemky ako stavebné, prideľoval ich reštituentom až do roku 2005 po 117 korún za meter štvorcový. Vyšetrovatelia skonštatovali, že tu došlo ku škode pre štát vo výške 44 mil. korún. Ďakujem pekne.

  • So stanoviskom k faktickej poznámke pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, teraz boli zverejnené zmluvy. Bolo zverejnených 6 zmlúv z asi 15, ktoré boli uzavreté v krátkom čase, ktoré uzatvoril ako splnomocnený zástupca námestník riaditeľa. Z toho, čo bolo zverejnené, mám dôvodné podozrenie, že ide o systémový spôsob práce terajšieho vedenia fondu, a preto navrhujem transparentnosť, navrhujem verejnú kontrolu. Ale ak si dobre prečítate tento pozmeňujúci návrh, pán poslanec, tak my zároveň navrhujeme, aby boli zverejnené všetky zmluvy. Tie, ktoré budú uzatvorené v budúcnosti, ale aj všetky, ktoré boli uzatvorené v minulosti, čiže nemám s tým problém. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili v rozprave všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Köteles, Lebocký. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo odovzdávam pánovi poslancovi Lászlóovi Kötelesovi.

  • Vážená Národná rada, pán minister, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby po konzultáciách s odborníkmi z danej problematiky, aby som predložil nasledujúce pozmeňujúce návrhy. Bol som upozornený, aby som bol čím stručnejší, tak nebudem to dlho zdôvodňovať.

    K bodu 10 pozmeňujúci návrh znie: „Na základe poverenia ministerstva môže uzatvárať zmluvy na práce.“ Zdôvodnenie: Obvodný pozemkový úrad nemá vykonávať práce, tzv. projekčnú činnosť, na ktoré viac-menej sebe vydáva oprávnenie.

    K bodu 13. Odporúčam vypustiť bod 13. Tam je, že okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods. 4. Podľa môjho názoru nie je dôvod vylúčiť ich, najmä ak sa zahrnú pozemky podľa § 4 ods. 4. Sú rovnako vlastníkmi ako ostatní. A keď budú chýbať pozemky okolo nich, majú právo byť účastníkmi zmeny a môžu sa týkať aj nepriaznivo. S tým, že nesúhlasím s tým, či môžu, alebo nemôžu byť účastníkmi, má rozhodovať o nich úrad. Alebo presnejšie miesto nich.

    K bodu 17. Pozmeňujúci návrh znie: na konci vety sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa text „najdlhšie však do troch mesiacov po termíne uskutočnenia prvého zhromaždenia účastníkov“. Zdôvodnenie: Ak sa neobmedzí čas ukončenia činnosti tzv. prípravného výboru, ktorý zriaďuje úrad bez vlastníkov, tento tzv. prípravný výbor môže úradovať, zisťovať a vôbec bude mať snahu predĺžiť svoju činnosť. Môj návrh vychádza z toho, aby sme presvedčili, resp. donútili vlastníkov, čím rýchlejšie zvoliť predsedníctvo.

    K bodu 21. Odporúčame bod 21 vypustiť. Navrhujeme tento nový § 8 ods. 4 vypustiť z návrhu. Schválením takého paragrafu by mohlo dôjsť k obmedzovaniu výkonu vlastníckych vzťahov k pozemkom.

    K bodu 45a. Pozmeňujúci návrh § 11 ods. 23 sa na koniec odseku pripája veta: „Za neopodstatnenú námietku možno považovať námietku, ktorá je zjavne nelogická a nesmeruje k meritu veci.“

    K bodu 48 pozmeňujúci návrh znie, nové znenie odseku 6:

    „(6) Obvodný pozemkový úrad prerokuje návrh nového usporiadania pozemkov dotknutými vlastníkmi pozemkov a z prerokovania vyhotoví zápis, ktorý odsúhlasia dotknutí vlastníci. Ak sa vlastník opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezúčastní, po spoľahlivom zistení, že sa vlastník dozvedel o rokovaní a mal možnosť sa ospravedlniť, považuje sa návrh nového usporiadania pozemkov za prerokovaný.“

    Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10. Podľa mňa treba starostlivo zvážiť aj to, či sa vlastník nechce zúčastniť rokovania, alebo mal najrôznejšie a hlavne objektívne zábrany účasti a možnosť ospravedlnenia. Inak zostáva priestor na zneužitie týchto prípadov.

    K bodu 51

    7a) V ods. 5, na konci odseku sa za slovo „námietku“ vkladá bodka, zvyšok textu sa vypúšťa.

    7b) V ods. 6 sa slová „podľa § 2 ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 2 ods. 2 z dôvodu uvedených v § 2 ods. 1 písm. d), e) a g)“, ďalej pokračuje pôvodný text.

    7c) Vkladá sa nový odsek 7, ktorý znie: „(7) Ak sú pozemkové úpravy nariadené podľa § 2 ods. 2 z dôvodu uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), c) f), obvodný pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom, ak s ním súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú pozemkové úpravy nariadené.“

    K bodu 63. Pozmeňujúci návrh vypustiť slová „s ministerstvom alebo na základe poverenia ministerstva krajským pozemkovým úradom, alebo“ a na koniec odseku doplniť novú vetu, citujem: „Pri rozhodovaní vo výberovom konaní na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou a právnickou osobou sa musí zabezpečiť, aby pozemkový úrad, obec, vlastníci mali zastúpenie zodpovedajúce vlastníckym pomerom.“ Pôvodne navrhovaný text novely znamená výraznú centralizáciu uzatvárania zmlúv, tým aj vzdialenie sa od vlastníkov, možno aj stratu dôvery vo vybraného projektanta. Preto výber projektanta musí byť čím transparentnejší.

    To isté zdôvodnenie je k bodu 64. Tam pozmeňujúci návrh znie, vypustiť slová „s ministerstvom alebo na základe poverenia ministerstva krajským pozemkovým úradom alebo“, na koniec odseku doplniť novú vetu, citujem: „Pri rozhodovaní vo výberovom konaní na uzatvorenie zmluvy s fyzickou osobou a právnickou osobou sa musí zabezpečiť, aby pozemkový úrad, obec a vlastníci mali rovnomerné zastúpenie.“

    K bodu 74. Odporúčam bod 74 vypustiť, lebo odsek 15 znamená zbytočné zaťaženie Slovenského pozemkového fondu. A čím argumentoval aj pán poslanec Simon, je jednoznačné, že Slovenský pozemkový fond by nemal vykonávať realitnú činnosť.

    Odporúčam, žiadam, presnejšie, aby sme o mojich návrhoch, o bodoch 8 a 9 hlasovali spoločne, takisto o bodoch 7b) a 7c) a o ostatných bodoch osobitne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona (tlač 379.)

    V pôvodnom znení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku zákonodarca v § 17 ods. 1 vymedzuje nehnuteľnosti štátu, ktoré nespravuje Slovenský pozemkový fond. Medzi tieto nehnuteľnosti patrili aj pozemky chránené podľa osobitných predpisov, medzi ktorými v odkaze pod čiarou č. 16 bol uvedený aj zákon Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. o Tatranskom národnom parku. Týmto spôsobom bolo vymedzené, že poľnohospodárske pozemky v Tatranskom národnom parku spravuje správca pozemkov vo vlastníctve štátu, ktorým sú Štátne lesy Tatranského národného parku.

    Účinnosťou zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny bol zrušený zákon č. 11/1949 Zb. o Tatranskom národnom parku, čím došlo k tomu, že poľnohospodárske pozemky na území Tatranského národného parku od účinnosti zákona spravuje Slovenský pozemkový fond. Týmto spôsobom však dochádza k zdvojeniu správy majetku. Slovenský pozemkový fond pozemky nemôže obhospodarovať, preto ich v súčasnosti prenajíma pôvodnému správcovi Štátnym lesom TANAP-u.

    Za účelom odstránenia tejto dvojkoľajnosti si dovoľujem navrhnúť doplnok k tlači 379, a to v nasledovnom rozsahu:

    V čl. II zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov doplniť, v bode 5 v poznámke pod čiarou k odkazu 16 sa dopĺňa nariadenie, citujem znenie, alebo teda názov nariadenia: „Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park.“

    Navrhovanou zmenou, teda doplnením o nariadenie vlády, ktoré som pred chvíľou citoval, ktorým sa vyhlasujú hranice Tatranského národného parku k odkazu pod čiarou č. 16 § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, dôjde k opätovnej zmene správy poľnohospodárskych pozemkov na území Tatranského národného parku v prospech Štátnych lesov TANAP-u.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste tento doplnok k tlači 397 podporili.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Lebocký, meritórne viem s vami súhlasiť pri tomto návrhu zákona, len je pre mňa nepochopiteľné, prečo nenavrhujete takéto isté riešenia aj pre všetky ostatné národné parky. Pretože tento problém sa týka nielen Tatranského národného parku, ale všetkých ostatných národných parkov a nazdávam sa, že bolo by to oveľa jednoduchšie riešiť než v tomto návrhu zákona ako v návrhu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, systémovo vyriešiť tento problém a nie takýmto spôsobom. Pretože týka sa to vyhlasovania národných parkov silou nariadenia vlády a v tomto jednom prípade ideme na silu zákona, čo už nie je systémovým riešením, preto by som vám odporučil, keby ste tento návrh zákona stiahli a riešili v inom návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán Lebocký nechce. Ďakujem. Máme veľký problém, je 17.00 hodín, môžeme sa na základe všeobecného súhlasu dohodnúť, že by ešte – chcete mať dlhú, pán minister, záverečnú reč, alebo krátku? Lebo je 17.00 hodín. Krátku?

  • Reakcia ministra.

  • Ukončíme?

    Tak nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v skutočnosti len veľmi nakrátko.

    Súhlasím s konštruktívnymi návrhmi poslancov pána Slabého a pána Lebockého.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Miklósa, tento nebol predložený na rokovanie výboru. Bol odborne analyzovaný. Je to viac ako 17 strán. Táto analýza jednotlivých návrhov, ktoré sa prelínajú a sú čiastočne zapracované, myslím si, že niet k tomu čo ďalej dodať.

    Čo sa týka pána poslanca Simona. Je pochopiteľné, že úradníci na ministerstve sú najmä preto, aby vytvárali legislatívu a spolupracovali na tvorbe zákona. Ja viem, že počas tvojho ministrovania to bolo možno niekedy inak, ale ja som v záujme riešenia takej zložitej problematiky, ako pozemky sú, vytvoril Pozemkovú radu a členmi Pozemkovej rady sú zástupcovia všetkých dotknutých inštitúcií, či je to Slovenský pozemkový fond, či je to Geodézia, kartografia, či je to predseda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a ďalších inštitúcií. A pochopiteľne, že v tejto Pozemkovej rade sú i zástupcovia tých, ktorých sa to priamo týka. Takže tu len chcem povedať, že ak dnes hovoríme o odborníkoch, tak táto norma bola zodpovedne pripravovaná i Pozemkovou radou pri ministerstve.

    Jedna poznámka k Hydromelioráciám. Hydromeliorácie, štátny podnik, považujem za veľkú odvahu od teba, pán poslanec Simon, vôbec otvárať túto otázku tu na tejto pôde. Pretože ak hovoríme o konkurze, po prvé nemáš dostatok informácií, pretože bolo pôvodné rozhodnutie ísť tou cestou prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ale toto rozhodnutie sa dávno zmenilo a hľadajú sa, pochopiteľne, iné konštruktívne riešenia. Boli závlahové systémy prenajaté za jednu slovenskú korunu tým, ktorí ich užívajú, čím sa dosiahlo, resp. zdvojnásobilo využitie závlah a v tomto roku boli podpísané zmluvy na viac ako 220-tisíc hektárov a niekoľkonásobne, môžeme hovoriť, že trojnásobne boli lepšie využité. Takže toľko len poznámka, čo sa týka Hydromeliorácií. Nebola pri Hydromelioráciách zriadená dozorná rada. Je to vážny moment. Hydromeliorácie na základe auditu, môžem zodpovedne povedať, že boli tunelované. A nebudem hovoriť, uvádzať kým. Možno vieš o tom viac.

    Čo sa týka transparentnosti Slovenského pozemkového fondu. Pokiaľ sa vytvorí zmluva, tak nasleduje zavkladovanie. A až po zavkladovaní táto zmluva je vlastne naplnená. Takže pokiaľ by sme zverejnili na internete zmluvu, takže tá zmluva ešte nenadobudla právny úkon, ktorý vlastne tú zmluvu napĺňa. Takže ja si myslím, že po zavkladovaní vlastne tým, že sa dá na list vlastníctva, je potom prostredníctvom Úradu geodézie a kartografie verejná a sprístupnená každému.

    Pán Džurina tu uviedol jeden konkrétny príklad ako transparentne bol funkčný Slovenský pozemkový fond počas predchádzajúcej vlády.

    Ja by som v závere poďakoval všetkým tým, ktorí konštruktívne prispeli k tejto dôležitej legislatívnej norme, pretože je v očakávaní a bude, som presvedčený, že bude slúžiť tým, ktorí, ako hovorím, ju očakávajú a pre ktorých je určená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, poprosím a iba krátko, dobre? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ak dovolíte, dámy a páni, chcem navrhnúť, len jeden viac-menej procedurálny návrh mám, aby sme o prerokovanom vládnom návrhu zákona hlasovali až zajtra o 11.00 hodine vzhľadom na to, že počas rozpravy bolo predložených 46 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých istú časť ani nemáte ešte rozdanú. Tak aby bolo možné niektoré veci a súvislosti správne posúdiť a potom pri hlasovaní správne nastaviť, poprosil by som o túto zmenu.

  • Áno, pán spravodajca, ja beriem na vedomie. Len tam je faktom, že boli podané v rozprave pozmeňujúce návrhy. V takom prípade iba na váš návrh možno túto lehotu odstrániť, hlasovať okamžite. Čiže automaticky sa iba hlasuje, pokiaľ nedáte návrh ako spravodajca, automaticky sa hlasuje zajtra. Ďakujem pekne za vaše vystúpenia. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi a pánovi Slabému.

    No a keďže je 17.06 hodín, pristúpime k rokovaniu o doteraz prerokovaných bodoch programu.

    S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko navrhujem, aby sme o všetkých bodoch, o ktorých sme mali teraz hlasovať, hlasovali zajtra o 11.00 hodine.

  • Dobre. Pýtam sa, prosím, či je všeobecný súhlas s týmto návrhom.

  • Reakcia pléna.

  • Takže prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 134 poslancov, za 73, proti 58, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili návrh pani poslankyne Laššákovej.

    Na základe toho budeme pokračovať ďalej v schválenom programe tejto schôdze Národnej rady. Dám krátku trojminútovú prestávku.

    Procedurálny návrh, dodatočne, má pán poslanec Mikloško. Má slovo, zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Pán predsedajúci, nehlasovali sme o jedenástej, nehlasujeme teraz o piatej. Ak nevládzete vládnuť, hoďte do ringu uterák. Požičiam vám z mojej výbavy froté uterák, fajnový, ešte nepoužitý.

  • Pán poslanec, nie je možné takto zneužívať. Majte úctu všeobecnú, nemôžete takto zneužívať rokovák. Mimochodom, v tých prerokovaných bodoch programu boli podané návrhy, pán poslanec. To znamená, rokovák predpokladá 24-hodinovú lehotu. Poprosím o korektnejšie chápanie vecí. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 14. schôdze. Pristúpime teraz... Ešte predtým je tu pán predseda klubu SNS – návrh procedurálny? Poprosím, kolegyne, kolegovia, počúvajme sa chvíľočku.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, ale môžem tak hovoriť aj za štvrtý, dávam procedurálny návrh, aby sme tlač 396, návrh zákona o zásluhovom zákone o Andrejovi Hlinkovi, prerokovali zajtra po interpeláciách.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne, čiže uvedený bod programu sme presunuli podľa návrhu poslaneckých klubov nazajtra po prerokovaní bodu interpelácie.

    A teraz už budeme pokračovať, tak ako som povedal, druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 380. Spoločná správa výborov je 380a.

    Poprosím pána ministra pôdohospodárstva Jureňu, aby sa ujal slova. Vážený pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1077 z 20. decembra 2006 sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Cieľom návrhu je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv, práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ako aj pohľadávok a záväzkov zo zanikajúcej príspevkovej organizácie na štátny podnik.

    Chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pri prerokúvaní predmetného návrhu zákona v určených výboroch uplatnili pripomienky, ktoré predmetný návrh vylepšujú, a vzhľadom na nutnosť riešenia predmetnej problematiky dovoľujem si požiadať o vyslovenie podpory a súhlasu s predloženým návrhom zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím teraz pána poslanca Džurinu, aby ako určený spravodajca predniesol správu o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu vo výboroch. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 380), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 493 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1990 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s vládnym návrhom zákona súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý odporúča gestorský výbor schváliť. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu.

  • Ruch v sále.

  • Ešte predtým, ako dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, keďže písomne nemám prihlášku, chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, o pokoj v rokovacej sále. Chvíľočku vás poprosím, pán spravodajca.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, poprosím vás, skúsme sa počúvať, pokračujeme v rokovaní. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný je prihlásený do rozpravy pán spravodajca.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podávam doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Navrhovaný zákon: názov Slovenskej plemenárskej služby Bratislava, štátny podnik, odporúčam zmeniť na „Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik“.

    Daný návrh predkladám z dvoch dôvodov.

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, pán poslanec, o chvíľočku strpenia. Dámy a páni, chcem požiadať každého, kto nevenuje pozornosť rozprave, aby opustil sálu, alebo zachovajte, prosím vás, kľud. Ďakujem pekne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Preklad navrhovaného názvu do anglického jazyka je zhodný už s existujúcou organizáciou Slovenské biologické služby, a tým by mohlo najmä v zahraničí dochádzať k zámene týchto organizácií. Druhým dôvodov je Bratislava v názve podniku, čo navádza k tomu, že ide len o bratislavský podnik a nie podnik s celoštátnou pôsobnosťou. Navrhovaným názvom sa vyriešia oba problémy.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Ste jediný prihlásený, uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Teraz vás, pán minister, poprosím, aby ste v druhom čítaní uviedli

    vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Je to tlač 361. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, schválená zásadná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky mení spôsob podporovania sektora poľnohospodárstva v Európskej únii. Hlavným cieľom reformy je udržať konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva pri súčasnom zachovaní príjmov poľnohospodárov, zabezpečenie rozvoja vidieka a posilnenie trhovej orientácie poľnohospodárskej výroby. V tejto súvislosti došlo teda k zásadným zmenám v legislatíve Európskej únie.

    Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky bola zavedená do praxe od 1. januára 2005 nariadením Rady č. 1782/2003 z 29. septembra 2003. Zmluva o pristúpení umožnila novým členským štátom dočasne zaviesť na svojom území zjednodušený systém vyplácania podpôr v poľnohospodárstve, a to tzv. systém jednotnej platby na plochu. Tento systém môže Slovenská republika uplatňovať do konca roka 2006 s možnosťou predĺženia prechodného obdobia o ďalšie dva roky do konca roku 2008. Vzhľadom na vyššie uvedené hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v intenciách spomínaných zmien spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj na základe skúseností a poznatkov z administratívneho zabezpečenia činnosti ministerstva a platobnej agentúry podľa doterajších predpisov. Návrh zákona upravuje pôsobnosť ministerstva a platobnej agentúry a rozširuje možnosti podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pri prerokúvaní predmetného návrhu zákona v určených výboroch uplatnili pripomienky a pochopenie nutnosti zavedenia nového systému spoločnej poľnohospodárskej politiky, prostredníctvom ktorej sa bude realizovať podpora z fondov Európskej únie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si požiadať vás o vyslovenie podpory a súhlasu s predloženým návrhom zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pani Magdu Košútovú, aby ako spravodajkyňa informovala o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené páni poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada pridelila predmetný návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v určenej lehote uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory, ktorým bol pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe, časť IV, s návrhmi gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch 1, 3 až 10 a 12 hlasovať spoločne s návrhom schváliť, o bodoch spoločnej správy 2 a 11 hlasovať spoločne s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani spravodajkyňa ako prvá, nech sa páči, do rozpravy.

  • Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podávam nasledovný pozmeňujúci návrh.

    V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová „z európskych poľnohospodárskych fondov“ vkladajú slová „podľa odseku 1“.

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh predstavuje legislatívnotechnické vylepšenie návrhu zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že legislatívna skratka „európske poľnohospodárske fondy“ nebola v texte návrhu zavedená, je potrebné tento pojem doplniť o vnútorný odkaz na predmetné ustanovenie, kde sú fondy priamo vymenované.

    Zároveň navrhujem zo spoločnej správy k predmetnému zákonu vyňať na osobitné hlasovanie bod 1. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, na úvod by som vás chcel všetkých upozorniť na fakt, že návrh zákona, tlač 361, je odôvodnený presne takisto, ako pred rokom bol odôvodnený ešte stále platný zákon č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý je účinný od 1. januára tohto roku a reaguje na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 a aj nové formy financovania.

    Dovolím si upozorniť predkladateľa na chybu, ktorú uvádza v dôvodovej správe, citujem: „Po roku 2006 musíme uplatňovať systém jednotnej platby na farmu.“ Koniec citátu. Píše sa rok 2007 a tento systém jednotnej platby na plochu sa uplatňuje aj v tomto roku. Predkladateľ asi pozabudol na fakt, že nariadenie Rady č. 1782/2003 umožňuje novým členským štátom, teda aj Slovenskej republike, používať tento režim jednotnej platby na plochu až do konca roku 2010. Odôvodňovať návrh zákona premietnutím predpisov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky nie je opodstatnené, pretože sa tak stalo už prijatím zákona č. 274/2006 Z. z. Odôvodnenie ministerstva pôdohospodárstva, že nový zákon je potrebný aj vzhľadom na to, že zákon č. 575/2001 Z. z. stanovuje kompetencie ministerstvu hospodárstva len všeobecne pre oblasť podpory programu na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov, ktoré nie sú zaradené do prílohy 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, je prinajmenšom zavádzajúce.

    Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky stanovilo v rámci Operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast jednotlivé opatrenia v rámci osi 1. Kedy sa budú podporovať aj podnikatelia v odvetví potravinárskeho priemyslu ako druhotní spracovatelia v potravinárskom priemysle? Výroba čerstvých pekárskych a cukrárenských výrobkov, koláčikov, cukroviniek, cestovín a nápojov a ďalších. Vzhľadom na uvedené nie je podľa môjho názoru potrebné špecifikovať a dopĺňať kompetencie ministerstva hospodárstva v tomto návrhu zákona, keď ministerstvo pôdohospodárstva sa nepodieľa na riadení ani na financovaní opatrení, ktoré budú vykonávané v rámci operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast v rámci ministerstva hospodárstva. Preto navrhujem § 4 zákona vypustiť.

    Keď tento návrh zákona, tak ako je predložený, bude aj schválený, dôjde k upusteniu od pravidla, že ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim a usmerňujúcim orgánom vo vzťahu k podpore v pôdohospodárstve, a to z dôvodu, že ministerstvo pôdohospodárstva nebude rozhodovať o žiadnych procesoch a opatreniach, ktoré by túto činnosť naplňovali. Všetky kompetencie, nielen vykonávať opatrenia, ale aj sám seba usmerňovať, bude Pôdohospodárska platobná agentúra.

    Možno pre úplnosť by bolo oveľa lepším riešením namiesto zákona č. 274/2006 Z. z. novelizovať samotný zákon č. 575/2001 Z. z. o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy. Bolo by jednoduchšie ustanoviť za ústredný orgán štátnej správy Pôdohospodársku platobnú agentúru a v budúcom období by sa nevymenovával minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ale minister pre PPA.

    Prečo vyslovujem takýto názor? Vážené dámy a páni, dovolím si vás upozorniť, že Slovenská republika má pridelené výrobné a produkčné kvóty pre komodity v Zmysle zmluvy o pristúpení Slovenska k Európskej únii. Ide o cukor, laň, chmeľ, hovädzí dobytok, ovce, kozy, rajčiny, zemiakový škrob a ďalšie. Slovenská republika sa zaviazala dodržiavať podmienky spoločnej organizácie trhu pre jednotlivé komodity, ako aj neprekročiť pridelené kvóty. Spoločná organizácia trhu stanovuje, že členský štát pridelenú kvótu, napr. čl. 7 nariadenia Rady č. 318/2006 o spoločnej organizácii trhu, citujem: „Členský štát pridelí každému kvótu, ktorý vyrába cukor, izoglukózu alebo inulínový sirup a je zriadený na jeho území a schválený podľa čl. 17.“ Koniec citátu. Toto nariadenie stanovuje aj podmienky prevodu kvót. Pri porušení týchto pravidiel členský štát alebo daný subjekt je sankcionovateľný do výšky 730 euro za jednu tonu. Za dodržiavanie všetkých podmienok, teda aj za rozdeľovanie kvót zodpovedá členský štát, čiže mám za to, že ministerstvo pôdohospodárstva.

    V zmysle čl. 23 nariadenia Rady č. 1782/2003 poverilo príslušný orgán členského štátu Pôdohospodársku platobnú agentúru administráciou kvót a koordináciou a kontrolou tejto činnosti. Preto nie je pochopiteľný návrh predkladateľa, ktorý touto zmenou prenáša aj rozhodovanie o pridelení kvót na príslušný orgán Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pričom zodpovednosť má ministerstvo pôdohospodárstva bez možnosti riadiť a zasahovať do tohto procesu.

    Pôdohospodárska platobná agentúra má vykonávať administráciu a dané subjekty aj kontrolovať, či dodržujú všetky podmienky? Je to trošku nelogické. Pýtam sa: Kto bude znášať dôsledky za prípadnú chybu Pôdohospodárskej platobnej agentúry? Hneď si aj odpoviem: Ministerstvo pôdohospodárstva, ale zabrániť chybám nemá možnosť.

    Nariadenie Rady č. 1782/2003 stanovuje, že štátnu národnú rezervu použijú členské štáty podľa objektívnych podmienok a takým spôsobom, aby sa zaistilo rovné zaobchádzanie medzi poľnohospodármi a aby sa zabránilo narušeniu trhu a hospodárskej súťaže, čo je výlučne kompetencia, sa nazdávam, ministerstva pôdohospodárstva ako riadiaceho orgánu a nie ako výkonného Pôdohospodárskej platobnej agentúry, aspoň by to tak malo byť.

    Rozdeľovanie národnej rezervy, čo v prípade, ak PPA niektorú národnú rezervu nerozdelí včas alebo nesprávne rozdelí? Z toho vyplývajúce sankcie a dôsledky kto bude znášať? Jednoznačne členský štát, čiže ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré zodpovedá nielen v rámci slovenskej legislatívy, ale aj v rámci povinností vo vzťahu k Európskej únii. Ako napríklad by som uviedol cukor.

    Vážený pán minister, nazdávam sa, že úradníci vykradli kompetencie spod vašej stoličky. Nie som si istý, či o tom máte vedomosť, tak ako som uviedol, v mene Slovenskej republiky budú rozhodovať úradníci na referentskej úrovni, ale politickú zodpovednosť nesiete vy, ale tento proces nebudete vedieť a môcť ovplyvňovať. Preto predkladám pozmeňujúce návrhy, ktoré sa snažia tento stav aspoň čiastočne opraviť a dať do súladu so záväzkami Slovenskej republiky voči Európskej únii a pri naplňovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, ku ktorej sa Slovenská republika zaviazala.

    1. V § 7 ods. 1 písm. e) navrhujem vypustiť, zároveň navrhujem znenie písm. e) doplniť do § 3 ako písm. u), čiže prémiové práva.

    Odôvodnenie: Rozhodovanie o kvótach je kompetencia členského štátu a malo by o ňom rozhodovať ministerstvo pôdohospodárstva. Nebudem ešte raz opakovať celé odôvodnenie, ktoré som pred chvíľkou uviedol.

    2. K § 7 ods. 5 navrhujem vypustiť zálohovú platbu.

    Formou zálohovej platby pre opatrenie plánu rozvoja vidieka môže členský štát vyplatiť až 70 % pomoci až po ukončení administratívneho overenia, pričom berie do úvahy riziko preplatku. Zálohovú platbu pre priame platby môže vyplatiť členský štát poľnohospodárom po súhlase komisie. Pán minister, máte v tomto roku súhlas na vyplatenie zálohovej platby na priame platby? Jednoznačne nie. Pretože na to by ste mali mať oprávnenie Európskej komisie, ktorá neexistuje. A to iba v určitom časovom rozvrhu a v stanovenej výške. Vzhľadom na uvedené plnenie nemôže predbiehať právoplatnosť rozhodovania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní plnenie. Toto riešenie, ktoré navrhujete, mám za to, že by ohrozilo aj dôveru bánk vo vzťahu k poľnohospodárom a ich predfinancovanie vo výške viac ako 10 mld. Sk, čo by totálne ohrozilo existenciu poľnohospodárskych podnikov.

    K auditu. § 1 ods. 1 navrhujem doplniť o písm. c), ktoré znie: „c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) zabezpečuje

    1. audit na účely udelenia alebo odňatia akreditácie platobnej agentúre,

    2. udeľuje a odníma akreditáciu na činnosť platobnej agentúry.“

    Poznámka pod čiarou: „Napr. § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy, zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    V § 3 ods. 2 písm. b) a písm. q) bod 1 vypustiť.

    Odôvodnenie k bodu 1 a 2: § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy stanovuje kompetencie ministerstvu financií vykonávať audit a kontrolu projektov spolufinancovaných aj s Európskou úniou a takéto isté riešenie je aj v ostatných častiach rozhodovacieho procesu v rámci ostatných ministerstiev, ktoré sa podieľajú na čerpaní prostriedkov z Európskej únie.

    Dámy a páni, predkladám tieto pozmeňujúce návrhy a žiadam o nich hlasovať osobitne s výnimkou, ktoré sa týkajú auditu, a o tých žiadam hlasovať spoločne, pretože tie vzájomne na seba nadväzujú a súvisia.

    Vážený pán minister, dúfam, že si uvedomíte to, čo som povedal, a nenecháte, aby v politických veciach a v kompetenciách, za ktoré nesie členský štát zodpovednosť, mám za to, že nesie zodpovednosť šéf rezortu, ktorý riadi a zodpovedá v zmysle zákona o kompetenciách, aby o vašich kompetenciách rozhodoval úradník na referentskej úrovni v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Boli ste jediný prihlásený. Uzatváram rozpravu. Pán minister, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je realitou, že rozhodovanie o kvótach je v kompetencii platobnej agentúry a tak to bolo aj za pána ministra Simona, tak to je teraz v tomto návrhu. Takže nič sa zásadné nemení. A pochopiteľne, že je tu aparát ľudí a bol tam kedysi i riaditeľ sekcie organizácie trhu, ktorý sa volal pán Szolnoky, ak si dobre pamätáš, pán poslanec, a musel odísť veľmi rýchlo nielen preto, že odborne nezvládal tento post, ale najmä z podozrení z korupcie. Najmä z podozrení z korupcie, pán poslanec Simon.

  • Reakcia z pléna.

  • Z vážnych. Aj odišiel, áno. Takže takého si tam mal zodpovedného pracovníka. Ja zastávam viac transparentnosť ako šuplíkové rozhodovanie o kvótach. A ak si dobre pamätáš, sú na to konkrétne mechanizmy, ako sa prepočítava jednotlivé prerozdelenie.

    Čo sa týka samotnej platobnej agentúry, tak áno, platobná agentúra, preberal som ju v absolútne dezolátnom stave. Výsledkom čoho je, že nebola za rok 2006 uzatvorená účtovná uzávierka. Bol tam dodávateľ softvéru, ktorý faktúroval, ale nikto nepreberal vykonanú prácu a naďalej sa ešte do dnešného dňa vykonávajú jednotlivé účtovné práce ručne, napriek tomu, že už sa mali dávno vykonávať inak. Možno je to niekomu úsmevné, ale to je realita.

    Prišlo vážne upozornenie z Bruselu, čo sa týka platobnej agentúry, ktoré jasne dokumentovalo vážne nedostatky platobnej agentúry. Takže v takomto stave sa platobná agentúra nachádzala. S tým súvisí pochopiteľne akreditácia, certifikácia a ďalšie základné pravidlá, ktoré platobná agentúra mala vykonávať, tie neboli dostatočne zabezpečené. Len chcem pripomenúť, že platby boli vyplatené na rozdiel od predchádzajúcich rokov už 28. novembra, keď predtým to bolo 31. decembra. To bol zásadný posun, ku ktorému prišlo.

    Čo sa týka zálohových platieb, tak pochopiteľne, že sa zaoberáme aj zálohovými platbami, touto možnosťou riešenia, ale nehovoríme áno, pokiaľ nemáme veci preverené. Až budú veci preverené, tak určite ich uvedieme do života. A momentálne úverové zaťaženie, ktoré sa v najťažších obdobiach nachádza niekde až na úrovni 16 mld. Sk, by sa prostredníctvom zálohových platieb práve mohlo výrazne znížiť.

    Čo sa týka druhospracovateľov, tak tuná môžem len zodpovedne povedať, že vo vláde, ale i mimo vlády prebehlo viacero rokovaní medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom hospodárstva, výsledkom čoho je, že z programu inovácie, ktorý spolu predstavuje 750 mil. Sk, druhospracovatelia potravinári dostanú 100 mil. Sk, čo sa zmluvne zabezpečuje a čo považujem za veľký úspech rezortu pôdohospodárstva.

    Takže toľko na doplnenie.

    Oceňujem prácu tých, ktorí sa spolupodieľali na tejto zákonnej norme, a vyjadrujem presvedčenie, že bude slúžiť tak, ako má, a žiadne uzurpovanie kompetencií priamo pod ministra nechystám, pretože platobná agentúra bola zriadená preto, aby naplnila tieto funkcie, ktoré táto právna norma jej dáva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Čech bude spravodajcom zákona, ktorý uvedie pán minister životného prostredia Jaroslav Izák a je to

    vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon), tlač 357.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Návrh zákona vychádza zo znenia doteraz platného zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a Štátnej geologickej správe. V návrhu zákona sa navrhujú zmeny, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii, ako aj z požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, odbornej spôsobilosti, sprístupňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác. Zavádza sa ohlasovanie geologických prác. Novým spôsobom sa v časti Prieskumné územie upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

    Návrh ustanovuje postup pri prevode geologického diela a geologického subjektu, okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne, a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. Súčasne sa ustanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela a geologického objektu pri výberovom konaní.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a posuniete do tretieho čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz pán poslanec Čech ako spravodajca uvedie informáciu o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 495 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o geologických prácach (tlač 357) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody súhlasil s návrhom zákona a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 26 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o geologických prácach schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o geologických prácach vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. V citovanom uznesení výboru výbor poveril ma ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil do rozpravy za SMK pán László Miklós. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dostal som sa do takej špeciálnej situácie, že ako opozičný poslanec budem viac-menej brániť tento zákon, pretože ho považujem za potrebný, a toto moje vystúpenie predovšetkým sa zakladá na jednej strane na tých poznámkach, ktoré som posledný týždeň vypočul jednak od kolegov a kolegýň a jednak od geológov zvonku. Okrem toho mám niekoľko technických pozmeňujúcich návrhov, ktoré som prerokoval s odborníkmi aj s predkladateľom.

    Tak predovšetkým na tie reakcie zvonku aj od poslancov. Chcel by som predovšetkým vysvetliť, resp. podčiarknuť, že treba rozlišovať geologický zákon, banský zákon a zákon o banských činnostiach. Na tejto schôdzi Národnej rady máme otvorený aj zákon o banských činnostiach, prednedávnom sme prejednávali banský zákon a teraz máme otvorený, teraz prejednávame geologický zákon. Všetky tri zákony majú, samozrejme, veľmi významné súvislosti, pretože ide o nerastné bohatstvo, ale každý ten zákon je iný. No a tie poznámky, ktoré doteraz, najmä posledný týždeň, som si vypočul, sa týkali predovšetkým toho, že aj v geologickom zákone sú ustanovenia, ktoré sa týkajú vlastníctva vlastníkov k pozemkom. Čo je, samozrejme, pravda, ale predovšetkým by som chcel k tomuto uviesť nasledovné.

    Geologický zákon sa týka dvoch typov prác a to je geologický výskum a geologický prieskum. To je definované jednoznačne v prvých paragrafoch zákona a chcel by som povedať najprv ku geologickému výskumu. Geologický výskum sa týka toho, aby sme vedeli, čo v našej republike máme pod zemou. Ja si myslím, že toto je veľmi dôležitý poznatok, a preto geologický výskum, teda zistenie, čo máme, ako sa to vyvíjalo, akým spôsobom je to distribuované, na čo je to prípadne dobré, patrí do celkovej kultúry národa a išli by sme asi spiatočným spôsobom, keby sme povedali, že o tomto nechceme nič vedieť. No a, samozrejme, keď chceme niečo vedieť, tak potrebujeme na to aj nejaké výskumné práce. Okrem toho treba povedať, že podľa ústavy nerastné bohatstvo, tak ako aj ostatné prírodné zdroje sú majetkom štátu.

    Ďalej geologický prieskum. Geologický prieskum má podľa zákona štyri také hlavné časti, to je ložiskový prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a prieskum geofaktorov životného prostredia. Z tohto len ložiskový prieskum je priamo napojený na banský zákon, teda na banské činnosti a na dobývanie. Čiže tým by som chcel podčiarknuť, že nie každý geologický prieskum vyúsťuje do banskej činnosti, kde už môžeme hovoriť naozaj veľmi významným spôsobom o zásahu do pozemkov, zásahu do vlastníckych vzťahov.

    Čo sa týka metód geologických prác, tak to nie sú len vrty a nie sú len búdy alebo maringotky, ktoré sa postavia na určitý pozemok, keď sa robí geologický prieskum. Ale tie práce, tie metódy sú aj geofyzikálne práce, geochemické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce, monitorovanie a ďalšie, ktoré, samozrejme, treba niekedy pristúpiť aj na pozemok, ale myslím si, že by sme v záujme toho kultúrneho dedičstva alebo spoznania kultúrneho a prírodného dedičstva nášho štátu mali trošku iným spôsobom posudzovať ako už konkrétne technické a iné práce. Napríklad, keď ide geológ, pravda, s ruksakom na chrbte a drží kladivo v ruke, zoberie si „šuter“ a bude rozbíjať, tak hádam to nebudeme považovať za významné narušenie vlastníckych vzťahov. Samozrejme, tým som nechcel povedať, aby sme tie vlastníctve vzťahy obchádzali a ku tomuto smeruje aj jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, vrty, zemné práce, podzemné práce, dočasné objekty a prístupové cesty, ktoré sú potrebné v niektorých prípadoch k hlbinným výskumom, treba takisto brať do úvahy. Takže teraz to je k tomu, aby som rozplynul pochybnosti niektorých mojich kolegov, že geologický zákon ako automaticky znamená narúšanie vlastníckych vzťahov.

    Takže teraz k tým pozmeňujúcim návrhom. Pán spravodajca, tebe som dal ten pozmeňujúci návrh, ale keďže ešte mám právo stále dať pozmeňujúci návrh práve v zmysle toho, čo som teraz predniesol, ja mám hneď k druhému paragrafu jeden ešte pozmeňujúci návrh, ktorý som teraz len písomne napísal, a to je o tom, že dvakrát sa tam opakuje, že čo sú geologické práce. Jednak geologické práce, to, čo som hovoril, geologický výskum, prieskum, ložiskový, hydroinžiniersky, životného prostredia atď., a potom sa hovorí o metódach geologickej práce, ktoré sú takisto označované ako geologické práce, čiže geofyzikálne, geochemické, laboratórne.

    Preto môj pozmeňujúci návrh je, že v § 2 ods. 4 text pred prvou čiarkou znie „za metódy geologických prác“ a ide už ďalej, teraz bolo za geologické práce, lenže geologické práce aj v predchádzajúcom paragrafe sa definovali nejako, takže toto, si myslím, že bude objasnenie.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy sú k § 4 ods. 3. Tam sa hovorí, že keď ide o osobný záujem vlastníka, teda geologické práce v osobnom záujme vlastníka, tak tento zákon sa na to nevzťahuje. Vyjasnili sme si to s predkladateľom, že môže byť ten osobný záujem aj veľmi, veľmi, veľmi široký. Môže sa týkať veľmi veľkého pozemku, tak radšej tento osobný záujem vynechajme, resp. tento § 4 nech sa vypustí, pretože nikto nikoho nenapadne, keď niekto naozaj doma bude synovi ukazovať a rozbíjať „šuter“, že toto je vápenec a toto je žula, sa nebude pýtať, či robí geologickú prácu, alebo nie. A na predídenie nezrovnalostí si myslím, že bude lepšie, keď sa odsek 3 v § 4 vypustí.

    K § 7 ods. 1 písm. e) a f), tieto písmená sa týkajú toho, že geologické oprávnenie by mohlo po troch mesiacoch zaniknúť, keď sa nebude registrovať v obchodnom registri a na obchodnom súde. Podľa názoru právnikov táto povinnosť, proste toto by nemalo byť jednak preto, že by bola škoda, keby čerstvo nadobudnuté geologické oprávnenie stratil subjekt len preto, že povedzme za tri mesiace sa nestačí v obchodnom registri zaregistrovať, a okrem toho Obchodný zákonník hovorí o povinnosti a podmienkach registrácií aj fyzických osôb, aj právnických osôb, takže toto, si myslím, je zbytočné.

    K § 17 ods. 4. Tam je vyslovene jedna technická poznámka, že po slove preskúmanosti, tam sa jedná o preskúmanosť alebo o hydrogeologické a kategorizáciu hydrogeologických poberov a území, takže po slove „preskúmanosti“ by sa vložila čiarka a text „podľa plošného rozsahu“. Čiže sa tam dáva ešte jedna taká upresňujúca podmienka. Ďalej sa vypúšťa spojka „a“ a pokračuje pôvodný text.

    K § 27 ods. 1. Tento paragraf sa týka osobitných prieskumných území. V tom prvom čítaní, ako som čítal ten paragraf, mne sa zdá, teda to čítanie sa môže interpretovať aj tak, že ministerstvo vymedzí, teda určí prieskumné územie na návrh zhotoviteľa geologických prác. No podľa všetkého tu ide o to, že ministerstvo určí, či môže byť prieskumné územie osobitného charakteru, alebo nie, teda či to bude financované zo štátneho rozpočtu, alebo nie. Nie podľa návrhu zhotoviteľa, ale jednoducho podľa toho, že to vie, že toto je pre štát významný prieskum. Takže moje upresňujúce znenie tejto vety, čo nič nemení na podstate, lebo som presvedčený, že takto to aj predkladateľ myslí, bude: „Vymedzenie osobitného prieskumného územia, dobu platnosti a predmet prieskumu určí ministerstvo na návrh zhotoviteľa geologických prác.“ Čiže nie to, neurčí ministerstvo to na návrh zhotoviteľa, či je to osobitné územie, alebo nie, ale len vymedzenie osobitného územia, dobu platnosti a predmet prieskumu. Čiže to, či to bude osobitné prieskumné územie, alebo nie, to určí ministerstvo bez toho, žeby čakalo na nejaký návrh zhotoviteľa podľa svojho uváženia.

    No a posledný pozmeňujúci návrh je k § 29, ktorý sa týka vstupu na cudzie nehnuteľnosti. A to je to, čo som na začiatku hovoril, že to, čo som povedal na obranu tohto zákona, neznamená, že by sme akokoľvek narušili fyzickými činnosťami vlastnícke práva. Tu sa dosť podrobne hovorí, za akých podmienok je možno vstúpiť na pozemky až do úrovne, keď nedôjde k dohode, až do úrovne rozhodnutia súdu. Tak ja tu na koniec odseku 2 dávam návrh, ruší sa bodka a vkladá text v znení, „po dohode s vlastníkom podľa odsekov 3 až 7“, to znamená, až kým nedôjde k tej dohode. Tu je len upresnenie, že až potom. Až potom.

    Takže to je všetko, pán minister.

  • Reakcia z pléna.

  • Chcem, no, hlasovať, hlasovať. No ony nesúvisia tieto body spolu, tak by som požiadal hlasovať osobitne.

    Skončil som, pán predseda, ďakujem, jaj, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán Miklós bol jediný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa ešte opýtať pána navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Pán minister? Nie. Ďakujem. Žiada si spoločný spravodajca záverečné slovo? Tiež nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, body 62, 63 a 64, ktoré predkladá pán minister Jahnátek, prerokujeme vo štvrtok 25. 10. po bodoch pána ministra financií Počiatka.

    V rokovaní preto budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 365 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 365a.

    Teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, ako aj zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, je zosúladenie právnych predpisov o ochrane ovzdušia s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady pod č. 2001/80 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie, ktorá pojednáva o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.

    Predmetná smernica vyžaduje, aby všetky jestvujúce veľké spaľovacie zariadenia plnili od 1. 1. 2008 emisné limity v nej ustanovené. Výnimky umožňujú len pri prevádzke zariadenia na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín. V súčasnosti platná právna úprava ochrany ovzdušia umožňuje týmto zariadeniam uplatňovať výnimky z emisných limitov bez obmedzenia počtu prevádzkových hodín do 31. 12. 2010.

    Súlad so spomenutou smernicou sa dosiahne práve skrátením termínu pre možnosť uplatňovania národnej výnimky a taktiež zrušením národného emisného limitu pre zariadenia, ktoré si budú uplatňovať túto výnimku na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín. To znamená, že schválením tejto novely a následne aj úpravou vykonávacieho predpisu k zákonu o ovzduší, mám na mysli vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 706/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, by sa umožnila veľkým spaľovacím zdrojom prevádzka pri obmedzenom počte hodín bez emisných limitov v období rokov 2008 – 2015, avšak v celkovom počte prevádzkových hodín 20-tisíc.

    V prípade, ak by bol aj naďalej zachovaný súčasný právny stav, došlo by po roku 2010, dokedy sa vlastne umožňuje týmto spaľovacím zdrojom uplatňovať výnimky z emisných limitov bez obmedzenia počtu prevádzkových hodín, k výraznému poklesu produkcie, hlavne v oblasti výroby elektrickej energie, ale taktiež ťažby hnedého energetického uhlia, čo v konečnom dôsledku by malo negatívny dopad jednak na verejné financie, ako aj na stav zamestnanosti v jednotlivých regiónoch.

    Zachovanie doterajšej platnej právnej úpravy by tiež ovplyvnilo vo veľkej miere vývoj cien elektrickej energie v budúcnosti, a to v tom zmysle, že by bol veľký predpoklad na možné zvýšenie cien tejto energie. V súvislosti so skrátením termínu možnosti uplatňovania výnimiek z emisných limitov z roku 2010 na rok 2007 upravenom v zákone o ovzduší je taktiež potrebné vykonať aj úpravu platenia poplatkov po roku 2007 pre zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré si výnimku do konca roku 2010 mohli uplatňovať. Táto úprava sa navrhuje práve novelizáciou zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

    Vážené dámy, vážení páni, záverom chcem ešte dodať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať, aby ste predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ovzduší a zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, prerokovali a schválili ho v navrhovanej podobe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 500 z 13. septembra 2007 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (tlač 365), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 247 z 10. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 201 z 11. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 167 z 10. októbra 2007 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie predmetného zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, písomne sa prihlásil pán poslanec Miklós. Pán poslanec Miklós, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, pani predsedajúca. Nič iné nepoviem ako to, čo som povedal pri prvom čítaní, len skrátene a priznám sa vám, že ten zámer, aby som vystúpil, bol taký, že som predpokladal, že toto vystúpenie bude počuť omnoho viacej poslancov ako v tom prvom čítaní. Myslím, že zámer sa podaril, lebo vtedy sme tu boli okrem tejto časti sály štyria a teraz je tu asi 15 poslancov, takže naozaj vynikajúci... (reakcia z pléna), aha, tak asi 16. No ale už keď som sa prihlásil, tak poviem tie hlavné faktá, ktoré, fakty či faktá, no teraz nie som si istý, ktoré sa týkajú tohto zákona.

    Predovšetkým som absolútne presvedčený, že táto novela je potrebná, pretože naozaj je to tak, nedá sa s tým nič robiť, že musíme dať naše zákonodarstvo do súladu so smernicou Európskeho parlamentu. Druhá vec je, akým spôsobom sa to deje. No deje sa to týmto spôsobom už štvrtýkrát, odkedy som ja v politike. Vždycky je to cez poslanecké návrhy.

    Druhý fakt, ktorý chcem vyzdvihnúť znovu, je, že my tu zachraňujeme vlastne baníkov hornonitrianskych baní, hnedouhoľných baní, čo ja im držím palce, a pritom merito veci sa týka vypúšťania exhalátov zo Zemianskych Kostolian. No a elektrárne sú viac-menej v tomto smere nečinné.

    Ďalší fakt by som chcel znovu objasniť alebo znovu podčiarknuť tie údaje, ktoré sú v doložke, ako sú za sebou uvedené. Doložka hovorí o dopade na verejné financie, že áno, bude mierny dopad. Áno, bude mať mierny dopad, s týmto súhlasím, budú znížené príjmy do fondu, do environmentálneho fondu. Ďalej sa hovorí o vplyve na obyvateľov. No doložka hovorí, že nie, ale ja som si istý, že áno, pretože tých 20-tisíc hodín, pracovných hodín, ktoré ešte dovoľujeme fungovať elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch, bude emitovať tá elektráreň a celkom iste sa bude to znečistenie kumulovať aj v ľudskom tele.

    Ďalší bod je dopad na životné prostredie, kde dôvodová správa hovorí, že nebude dopad, ja hovorím, že áno, už keď pre nič iné, aj keby to nemalo na nič negatívne dopady, ale tie exhaláty vychádzajú z tej fabriky a budú vychádzať ešte 20-tisíc hodín.

    No a nakoniec hovorí dôvodová správa o vplyve na zamestnanosť, že nebude, a ja hovorím, naopak, bude, pretože sa zachránia ešte baníci hornonitrianskych uhoľných baní. Takže to je asi priaznivý vplyv.

    Toto som chcel znovu podčiarknuť. A hádam ten posledný apel, ktorý som mal vtedy, znel nejako tak, že držím palce baníkom a vyzývam elektrárne Jaslovské Bohunice, nie, Zemianske Kostoľany, ale aj Jaslovské Bohunice, aby si vstúpili do svedomia a naozaj po tých rokoch naťahovania sa o emisie dali veci do poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miklósa sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miklós bol jediný z písomne prihlásených. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy, páni, nedá mi, aby som nezareagoval, možno obdobne, ako to bolo v prvom čítaní, na pána poslanca, ktorý vystúpil v rámci rozpravy.

    Pán poslanec, netýka sa to iba elektrárne Nováky, táto problematika sa týka aj ďalších veľkých zdrojov. Týka sa to aj Bukózy Vranov, týka sa to sčasti aj Zvolenskej teplárenskej, ktorá zrejme, neviem, či máte tú informáciu, ale takýto zdroj znečisťovania využíva ako tzv. záložný zdroj. No a v konečnom dôsledku sa to môže týkať, ak prijmeme tento návrh zákona alebo návrhy zákonov, v konečnom dôsledku sa to môže týkať aj elektrárne Vojany a mám na mysli teraz tretieho a štvrtého bloku, ktoré sú momentálne mimo prevádzky.

    Čo sa týka financií, že to bude mať negatívny alebo mierne negatívny dopad na rozpočet alebo na verejné financie, hlavne teda na envirofond, tu sa tiež nedá jednoznačne súhlasiť s týmto tvrdením. Pretože ja sa spýtam alebo položím otázku, čo by bolo alebo aký stav by nastal, ak by bola platná súčasná legislatíva v tomto zmysle, čo by nastalo po roku 2010? To je elementárna otázka, čo sa týka napríklad tvorby Environmentálneho fondu. Pretože po roku...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ja si odpoviem teda. Po roku 2010 by mnohé z týchto zdrojov jednoducho odstavili prevádzku, a tým vlastne aj príspevok do Environmentálneho fondu. Takže s týmto sa nedá jednoznačne súhlasiť. A je tu druhá vec. Ja naopak tvrdím, že nebude pokles do Environmentálneho fondu, ale naopak, Environmentálny fond alebo tvorba Environmentálneho fondu sa naopak zvýši. Prečo? Pretože už dnes sú informácie, ak prijmeme tieto návrhy zákonov, tak je veľký predpoklad, že sa spustí tretí a štvrtý blok v elektrárni Vojany. A tu je práve ten prínos, to je zhruba v priemere okolo 50 mil. Sk ročne, ktoré môžu prúdiť práve do Environmentálneho fondu.

    A posledná pripomienka k oblasti životného prostredia. No, nie celkom som tomu rozumel, pretože touto novelou, ešte raz zdôrazňujem, obmedzujeme počet prevádzkových hodín na 20-tisíc. Na 20-tisíc a plus tieto prevádzkové hodiny, tých 20-tisíc prevádzkových hodín rozložíme do rokov 2008 – 2015, čiže je tu dlhšie obdobie. A tieto zdroje znečisťovania jednoducho sú obmedzené, oni si musia rozdeliť tento počet prevádzkových hodín, ktoré budú mať priamo dané v legislatíve. A z hľadiska imisií, nie emisií, z hľadiska imisií práve tu vidím prínos, že jednoducho rozloženie na dlhšie obdobie je práve prínosom, že tie exhaláty, ktoré priamo dýchajú aj ľudia, alebo ktoré sa môžu dostať do tých vrstiev, ktoré nazývame imisie, práve budú nižšie. Takže s týmto sa tiež jednoznačne súhlasiť nedá.

    To je z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu. Nie, nechcete zaujať stanovisko k rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 373 a správu o jeho prerokovaní vo výbore máte ako tlač 373a.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem za udelenie slova. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Laššákovej uviedla náš spoločný legislatívny návrh. Legislatívny návrh je veľmi stručný, preto aj moje uvedenie bude stručné.

    Keďže v prvom čítaní som zdôvodňovala zmysel a účel tohto legislatívneho návrhu podrobnejšie, dovoľte, aby som dnes len telegraficky pripomenula, že ide o predĺženie lehoty na podanie žiadosti na urobenie odbornej skúšky, ako aj predĺženie lehoty na vykonanie odbornej skúšky. Dôvod je záujem znalcov o vykonanie týchto odborných skúšok, ako aj skutočnosť, že inštitúcie, ktoré vykonávali toto vzdelávanie, neboli pripravené na taký nápor záujmu, aký sa prejavil v praxi.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 78 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade správu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o prerokovaní návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte uvedený pod tlačou 373.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu poslankýň Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej k predmetnému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky nasledovnú správu v zmysle zákona o rokovacom poriadku.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2007 pod č. 501 pridelila návrh poslankýň, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 237 z 9. októbra 2007 odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona pod tlačou 373 schváliť.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v písomnej podobe v predloženej správe pod tlačou 373a, preto ich nebudem ďalej prednášať. Gestorský výbor ďalej odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 až 4 spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor ďalej odporúča predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Správa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výbore v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 15. októbra 2007 pod č. 255. Týmto uznesením ma výbor súčasne poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže rozprava prakticky nebola, zrejme pani navrhovateľka sa vyjadrovať nebude. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 376 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 376a.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý sa predkladá s cieľom reagovať na dve formálne oznámenia, ktoré Európska komisia zaslala Slovenskej republike.

    Tento zákon rieši dva okruhy problému. Precizuje a stanovuje nanovo podmienky pre dovoz nových, ako aj ojazdených vozidiel a ich schvaľovanie a prihlasovanie do evidencie a na druhej strane odstraňuje povinnosť pre tie motorové vozidlá, ktoré sú dovezené a majú v tom čase platnú technickú kontrolu, aby ju pred prihlásením museli absolvovať u nás, zavádza sa len povinnosť administratívnej technickej kontroly. Pri tom dovoze ide o odstránenie už vcelku známeho dokladu COC, dokladu konformity, ktorý sťažoval dovoz vozidiel, ktorý ho sčasti aj predražoval a komplikoval, takže v prípade, že bude návrh zákona schválený tak, ako je predložený, táto povinnosť pre ojazdené vozidlá odpadne. Plus novela rieši pár drobných úprav, ktoré si vyžiadala prax.

    Ja vás, panie kolegyne a kolegovia, žiadam o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážení páni ministri, pani kolegyne, páni kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý sme dostali ako tlač 376 v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 504 z 13. septembra tohto roku pridelila návrh pána poslanca Pelegriniho na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Konštatujem, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 10. októbra tohto roku a uznesením č. 246 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku taktiež prerokoval návrh zákona 11. októbra 2007 a uznesením č. 218 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako som ich pred chvíľou uviedol, vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máme v spoločnej správe pod bodom IV, a to body 1 až 19. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 19 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Ďalej konštatujem, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho (tlač 376) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 231 zo 16. októbra tohto roku. Súčasne ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pani podpredsedníčka, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pavlis. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Pavlis, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil vám pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Ide len o legislatívnotechnickú úpravu použitia jednotného čísla. V § 16 ods. 1 sa slová „členských štátov“ nahrádzajú slovami „členského štátu okrem Slovenskej republiky“ a slová „iných zmluvných štátov“ sa nahrádzajú slovami „iného zmluvného štátu“. Tak ako som spomenul, ide len o legislatívnotechnickú úpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pavlisa sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pavlis bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať v rokovaní

    správou o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2007 (stav za rok 2006).

    Správu vlády ste dostali ako tlač 399 a spoločnú správu výborov ako tlač 399a.

    Túto správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Miroslav Jureňa, ktorého prosím, aby sa teraz ujal slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike analyzuje a hodnotí výsledky lesného hospodárstva za rok 2006. Uvádza tiež predpokladané plnenie zámerov v roku 2007 a naznačuje výhľadové tendencie niektorých ukazovateľov na rok 2008.

    V roku 2006 výmera lesných pozemkov dosiahla 2 007-tisíc hektárov a porastovej pôdy 1 932-tisíc hektárov, táto sa dlhodobo zvyšuje. A lesnatosť ako percentuálny podiel celkovej výmery lesných pozemkov z celkovej výmery Slovenska bola v tom istom roku približne 41 %. Ťažba dreva má zvyšujúcu tendenciu. V roku 2002 na porovnanie dosiahla vyše 6,2 mil. m3, v roku 2003 to bolo 6,6 mil. m3, v roku 2005 10,2 mil. m3, čo je objem ťažby najvyšší, avšak spôsobený kalamitami, a v roku 2006 bola ťažba dreva 8,3 mil. m3. Celkový rozsah obnovy: prirodzená a umelá obnova má klesajúcu tendenciu. V dôsledku uplatňovania pôdohospodárskeho spôsobu však stúpa podiel prirodzenej obnovy, ktorý dosiahol v roku 2006 40,5 %.

    Predaj dreva je najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníckom sektore, ktorým sa zabezpečuje približne 80 % tržieb a výnosov. V roku 2006 sa z uskutočnenej ťažby dreva realizovalo 7 868-tisíc m3, rozdiel je spôsobený zásobami. Na domáci trh bolo dodaných 7 353-tisíc m3, čo je dosiaľ druhý najvyšší objem dodávok dreva na Slovensku. Vysokú dodávku zapríčinilo ukončenie spracovania kalamitného dreva z predchádzajúcich rokov. V roku 2006 sa dosiahla najlepšia štruktúra sortimentu dreva od roku 1990. Podiel ihličnatých píliarskych sortimentov bol 61 % a listnatých 37 %.

    Hospodársky výsledok lesného hospodárstva predstavoval v roku 2006 hodnotu 1 475 mil. Sk vrátane podpory, ktorá bola na úrovni 122 mil. Sk. Hospodársky výsledok v roku 2006 pozitívne ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie priemerného speňaženia dreva, ktoré vzrástlo v roku 2006 celkovo o 14 %, pričom ihličnaté drevo o 18 %. Podiel lesného hospodárstva na makroekonomike v Slovenskej republike dosiahol 0,52 % a zhodnotenie tuzemskej trhovej produkcie dreva v odvetviach rezortu drevospracujúceho priemyslu predstavovalo sumu okolo 21,5 mld. Sk, čo je 1,3 % hrubého domáceho produktu.

    Usporiadanie vlastníctva lesov v zmysle reštitučných zákonov sa dosiaľ neukončilo, zostáva vysporiadať najmä drobné súkromné vlastníctvo, kde je najväčší podiel neodovzdaných lesov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predniesol tlač 399a, teda spoločnú správu o výsledkoch prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007.

    Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 402 zo 14. septembra 2007 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu, teda Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Oba spomínané výbory uvedenú správu prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 169 z 10. októbra 2007 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie a súčasne požiadal ministra pôdohospodárstva

    a) vypracovať analýzu stavu, príčin a dôsledkov čerpania finančných prostriedkov v rámci programového obdobia 2004 – 2006 na podporu lesného hospodárstva,

    b) predložiť komplexný rozbor hospodárenia Strediska biomasy štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky za rok 2006 a priebežné hodnotenie koncepčných zámerov štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky v oblasti produkcie a obchodu s energetickou štiepkou.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 190 z 11. októbra 2007 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 189 z 15. októbra 2007 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Zároveň ma poveril predložiť a predniesť ich na schôdzi Národnej rady. Navrhujem teda prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007 (tlač 399) v nasledovnom znení: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007.“

    Ďakujem za pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Miklós, pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Miklós.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vzhľadom na čas len dve apelácie na pána ministra.

    Prvá apelácia je, aj teraz odznelo, aký je podiel lesného hospodárstva na celkovom národnom hospodárstve, ale vieme, že to 0,53 %, keď porovnáme aj s celospoločenskými úžitkami, ktoré vyplývajú z lesov, je len 1/6 toho, čo celkove les prijíma. Preto by som zdôraznil, čo som povedal v súvislosti s národným lesníckym programom, aby sme plnili tie celospoločenské funkcie lesa, resp. podporovali celým srdcom, a nielen preto, že musíme.

    Druhá apelácia je ohľadom peňazí. Je koniec roka 2007. Ja by som apeloval na pána ministra, aby sme sa vynasnažili, aby ste sa vynasnažili, aby čo najskôr bola výzva na agroekologické aj lesové ekologické programy, ktoré sú umožnené na projekty, ktoré môžu byť hradené z európskych fondov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Miklósa sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, považujem rokovanie o tejto správe za zbytočné. Za zbytočné preto, lebo už tradične sa zelené správy netešia záujmu poslancov, ale za zbytočné aj preto, lebo z tejto správy sa dozvedáme štatistické údaje. Ale nedozvieme sa nič o šafárení v jednotlivých lesných závodoch.

    Náš výbor začiatkom tohto roka inicioval poslanecký prieskum na generálnom riaditeľstve štátnych lesov v Banskej Bystrici, nakoľko sa množili informácie o riaditeľoch prepojených na vlastné drevárske a obchodnícke firmy, ale aj o predajoch firmám napojeným na vysokých predstaviteľov vládnych strán, ktorí sa, tak ľudovo povedané, nabaľujú z obchodovania s drevom. Poslanecký prieskum ukázal, že síce formálne na papieri sa veci dávajú do poriadku, ale pochybnosti zostali plávať vo vzduchu. Potvrdzovali sa ďalej a v dennej tlači sa začali objavovať zaujímavé články.

    Preto som 7. februára položila ministrovi pôdohospodárstva na hodine otázok otázku: „Pán minister, môže štátny podnik Lesy Slovenskej republiky predávať iba drevo iba drevospracujúcim firmám?“ Pán minister mi odpovedal, síce ústami pána ministra životného prostredia, ale predsa odpoveď som dostala v tomto znení: „Drevo je jednou zo základných obchodných komodít Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu postupujú Lesy Slovenskej republiky v súlade s obchodnou politikou podniku, ktorá smeruje k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho zhodnocovania vyťaženého dreva vo všetkých sortimentoch a triedach kvality. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu rešpektovania pravidiel obchodovania na jednom trhu Európskej únie Lesy Slovenskej republiky môžu uzatvárať zmluvné vzťahy so širokým spektrom obchodných partnerov s cieľom dosiahnutia hore uvedeného cieľa obchodnej politiky, teda čo najefektívnejšieho zhodnocovania dreva. Jednoznačne je však cieľom obchodnej politiky štátneho podniku predaj dreva subjektom, ktoré sa zaoberajú spracovaním dreva, jeho zhodnocovaním práve v procese jeho spracovania. Nie je záujmom štátneho podniku podporovať predaj dreva subjektom, ktoré bez akéhokoľvek zhodnocovania toto následne používajú ako tovar a tak do určitej miery doformujú trh s touto komoditou.“ Toľko z vašej odpovede, pán minister, vo februári 2007.

    V máji a júli sa objavili v tlači články, ktoré poukazovali na kšefty štátneho tajomníka Petra Žigu. Ja si dovolím z týchto článkov niekoľko citácií: „Firma štátneho tajomníka Taper odrazu odoberá niekoľkonásobne vyššie dodávky dreva od štátnych lesov, a to aj napriek tomu, že sa zaoberá najmä priekupníctvom. Taper pílu nemá, väčšinu dreva ďalej predáva a len malú časť si dáva spracúvať u súkromníkov. Žigovi stranícki kolegovia o obchodoch vedia, niektorí sa chichocú, ako mu to vychádza.“

    Hovorca lesov pán Peter Gogoľa uviedol k tomuto, citujem: „V obchodných zmluvách máme zakotvenú takú klauzulu, ktorá by mala blokovať, aby niekto od nás odkúpil drevo a v ďalšej fáze by ho predal niekomu inému.“

    Keď bol požiadaný o stanovisko premiér pán Robert Fico, ústami svojej hovorkyne viackrát odkázal: „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať.“ Pán premiér mlčí, hoci občanom sľuboval, že keď tu bude čo len tieň podozrenia, do troch sekúnd bude konať.

    Generálny riaditeľ štátnych lesov Jozef Miňďáš vo svojom rozhovore pre Hospodárske noviny tvrdil, že nevie nič o politických zásahoch. Na otázku o obchodovaní so sprostredkovateľmi tvrdí, že „ak odštepné závody neumiestnia drevo na trhu, môžu ho predať aj iným firmám“.

    Prečo teda tvrdia spracovatelia dreva na východnom Slovensku, že, citujem: „Chceli sme dodávky dreva v tomto roku navýšiť, ale Lesy odôvodnili odmietnutie tým, že je ho nedostatok.“

    Kto klame, pán minister?

    Množia sa aj podozrenia so špekulatívneho ohodnocovania dreva, guľatiny, ktoré priekupníci lacnejšie nakúpia, lebo je podhodnotené, ale oveľa drahšie predajú v jeho skutočnej kvalite. Aj tu generálny riaditeľ štátnych lesov strká hlavu do piesku: „Nie, nie, také informácie nemám.“

    Kto klame, pán minister?

    Vážené dámy a páni, skutočne nemáme záujem o správy, ktoré sú iba štatistikou a ktoré nehovoria nič o skutočnom dianí v lesoch. Vzletné frázy o multifunkčnosti lesov sa stávajú výsmechom v tieni podozrení, klamstiev, podvodov a prospechárstva. Odpustite, pán minister, ale takúto správu, s prepáčením, si môžeme dať zarámovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Dúfam, že na toto moje vystúpenie sa dočkám aj odpovede.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej sa prihlásili pani poslankyňa Smolková, pani poslankyňa Košútová, pán poslanec Slabý, predseda výboru, nefunguje mu technické zariadenie. Ešte niekto? Pán poslanec Kovarčík, takisto máte problém? Dobre. Ešte niekto? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Smolková.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vaše slová „klame“ a neviem, čo všetko ešte hovoríte, chcela by som vás poprosiť, keby ste si druhýkrát overili fakty. A to, že pán premiér mlčí, tak nemá o čom hovoriť. Pretože skutočne to, čo vy ste povedali a čo prečítate v médiách, tak to nie je vierohodné. A keby ste si boli dali tú námahu a overili fakty, tak by ste boli zistili, že firma Taper za vašej vlády mala väčšie dodávky dreva ako teraz. To je všetko.

  • Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Košútová.

  • Vážená pani kolegyňa, dehonestovať správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2007, platnú z roku 2006, na znôšku lží a klebiet a „agentúra povedala“ považujem z vašej strany za minimálne neprístojné. Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Slabý.

  • Ďakujem. Už som si do istej miery zvykol pri vystúpeniach pani poslankyne na jej osobitnú rétoriku, ale teraz je tu niekoľko jednoznačných, keď nič iné, aspoň nepresností. Je zvláštne, že pani poslankyňa hodnotí zrazu činnosť v lesnom hospodárstve v roku 2007. Pritom je jednoznačným faktom, že táto, ako aj ostatné zelené správy sú za rok 2006. Čiže beriem väčšinu vašich podnetov ako kritiku do vlastných radov.

    Pani poslankyňa, zrejme je pre vás vhodnejšie presúvať pozornosť od roku 2006 na rok 2007. Totiž v roku 2006 a v rokoch minulých boli prijaté dlhodobé zmluvy, ktoré boli výrazne nevýhodné pre štátne Lesy SR a pre Slovensko, ako sme sa pri tom prieskume, ktorý ste spomínali, presvedčili. Ale pokiaľ viem, o týchto zmluvách vy viete...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pridajte ešte minútu pánovi poslancovi. Jemu sa omylom zobrazil procedurálny návrh.

  • Môžem? Pokiaľ viem, tak vy o týchto zmluvách, najmä na východom Slovensku, viete viac. Asi len toľko.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kovarčík.

  • Vážená pani kolegyňa, veľmi pozorne som sledoval vašu činnosť ako poslankyne, keď ste boli v koalícii, a z tej strany, tam, kde sedíte vy, som sa na vás pozeral. Dnes môžem konštatovať, že sa držíte hesla: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja.“

  • Ešte na dôvažok vám poviem, že váš príspevok bol načasovaný zhruba so sklzom tri-štyri roky. Keby ste boli takýmto spôsobom vystúpili v tej dobe, keď ste boli v koalícii, tak by som vám bol zatlieskal.

    Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Zároveň ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Som veľmi rada, že si ho vypočuli, že naň reagujú, a myslím si, že vyvolalo otázky, o ktorých by bolo potrebné sa ďalej baviť.

    Pani poslankyňa Smolková, ja keď som si tie články prečítala, dala som si tú námahu, aby som si zistila, ako to je, môžeme sa o tom porozprávať. Ale to, že pán štátny tajomník má obchodné záujmy v košických lesoch, je nespochybniteľný fakt.

    Pani poslankyňa Košútová, nehovorila som o správe. O správe som povedala jednu vetu, že to je štatistická správa, v ktorej sú uvedené štatistické fakty. A celé moje vystúpenie bolo o tom, čo v tejto správe nie je.

    Pán poslanec Slabý, mohli by ste si zvyknúť, že ste vo vláde a že vás za vaše vládnutie kritizujeme, tak ako vy ste kritizovali nás, keď sme boli vo vláde, takže toľko k vám.

    A, pán poslanec Kovarčík, neviem, koho ste mysleli tým zlodejom, pretože keby som chcela byť veľmi osobná, tak sa možno na vás troška nahnevám, ale keďže sa už poznáme dlhšie, viem, že ste to mysleli všeobecnejšie ako taký parlamentný folklór.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tkáčová vlastne bola druhá, ktorá sa prihlásila ústne do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som v skutočnosti chcel oceniť význam tejto správy. Správu spracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene, čiže nie je to štatistický materiál. Pracovalo na nej viacero významných odborníkov a ďakujem i za oponentúru, ktorá prebehla vo výbore a pochopiteľne i pri prerokovávaní vo vláde.

    Výsledkom rokovania vo vláde je, že vláda prijala uznesenie v tom duchu, že jedno zasadnutie vlády sa bude venovať len Lesom Slovenskej republiky. Pôvodne sme plánovali, že sa tak udeje v novembri tohto roku, ale pravdepodobne to bude neskôr. Čiže vláda prikladá tomuto materiálu, ale aj významu lesov, a to, čo i pán Miklós zdôrazňoval, funkcii lesov veľký význam. A touto problematikou sa s plnou vážnosťou zaoberá.

    Ja by som chcel využiť tento priestor v Národnej rade, pretože i keď je nás tu už pomenej, je to zároveň ocenenie pre všetkých tých, ktorí v lesnom hospodárstve pracujú a spolupodieľajú sa na veľmi dobrom, pozitívnom vývoji v slovenských lesoch, aby sme neskĺzli len do prestrelky, ktorá tu momentálne bola. Pochopiteľne, že slová ako šafárenie a podobného charakteru, kšeftovanie, sú určitým spôsobom ukážkou argumentácie, ktorú opozícia používa, čiže nič odborného a nič troška, že by prezentovalo, že by si tento materiál troška dôslednejšie preštudovali.

    Ja by som len pripomenul, že číslo, ktoré som uviedol v úvode, 7 353-tisíc kubíkov predaného dreva na slovenskom trhu z celkového objemu 7 868-tisíc kubíkov má jasne vypovedaciu hodnotu, že obchodná politika smeruje k tomu, aby drevo zostávalo na Slovensku a maximálne sa zúžitkovávalo v drevospracujúcom priemysle u nás, v Slovenskej republike.

    Takže týmto by som vám aj poďakoval, čo sa týka tejto správy. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A keďže je už po 19.00 hodine, chcem sa opýtať, je všeobecný súhlas, keďže sú prítomní ministri, aby sme dokončili ešte dve správy?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Keďže nie je, prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.