• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, prajem príjemný deň a otváram piaty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali pán poslanec Pál Csáky, pán poslanec Jozef Ďuračka a pán poslanec Sergej Chelemendik.

    V súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať bodom č. 45, ktorým je druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 Slovenskou republikou.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 372 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 372a.

    Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky pána Františka Kašického, ktorý je poverený vládou, aby zastúpil neprítomného pána ministra Harabina, aby v zastúpení podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti odôvodnil návrh vlády.

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na úvodné slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, 23. novembra 2001 bol v Budapešti otvorený na podpis Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, ďalej len dohovor. Tento dohovor nadobudol platnosť 1. júla 2004. Doposiaľ ho podpísalo 39 členských štátov Rady Európy a ratifikovalo ho 20 členských štátov Rady Európy.

    Keďže dohovor je otvoreným zmluvným nástrojom, jeho zmluvnými stranami sa môžu stať aj nečlenské štáty Rady Európy, z ktorých ho doposiaľ ratifikovali Spojené štáty americké. Predstavuje jediný mnohostranný zmluvný nástroj, obsahujúci úpravu nasledujúcich troch bodov. Je to zosúladenie znakov skutkových podstát trestných činov v oblasti počítačovej kriminality, potom je to posilnenie právomocí procesnoprávnymi normami v tejto oblasti a potom je to úprava účinnej a rýchlej medzinárodnej spolupráce.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s podpisom dohovoru uznesením č. 1172 z 8. decembra 2004, ktorým súčasne uložila predložiť návrh na ratifikáciu dohovoru až po prijatí potrebných legislatívnych úprav zabezpečujúcich jeho vykonávanie.

    Slovenská republika dohovor podpísala 4. februára v roku 2005. Predloženie návrhu na ratifikáciu dohovoru vyžadovalo prijatie potrebných legislatívnych úprav zabezpečujúcich jeho vykonávanie. Počas dvojročného obdobia boli prijaté viaceré právne normy upravujúce otázky súvisiace s predmetom úpravy dohovoru, predovšetkým nové kodifikácie trestných kódexov, novela zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a podobne. Rovnako bol vypracovaný text vyhlásení nevyhnutných na riadne a účinné vykonávanie dohovoru. Navrhuje sa preto, aby Slovenská republika uplatnila k dohovoru výhrady a vyhlásenia uvedené v návrhu uznesenia.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 621 z 1. augusta 2007 vyslovila súhlas s uzatvorením dohovoru Slovenskou republikou. Dohovor o počítačovej kriminalite predstavuje účinný medzinárodný nástroj v boji proti novým formám trestnej činnosti. Je nevyhnutným prostriedkom pre slovenské orgány na to, aby mohli úspešne odhaľovať, ale aj postihovať počítačovú kriminalitu a aby mohli zároveň poskytnúť potrebné formy spolupráce orgánom iných zmluvných strán.

    Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohovorom o počítačovej kriminalite s výhradami a vyhláseniami uvedenými v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz určeného spravodajcu, ktorého určil ústavnoprávny výbor pána poslanca Daniela Lipšica, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spravodajca, je tu priestor pre vás.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor bol učený ústavnoprávny výbor.

    Oba výbory návrh prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s Dohovorom o počítačovej kriminalite s uplatnením nasledujúcich vyhlásení a výhrady Slovenskej republiky.

    Po a. V súlade s čl. 24 ods. 7 písm. a) Slovenská republika vyhlasuje, že orgánom príslušným na zasielanie a prijímanie žiadostí o vydanie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgánom príslušným na prijatie žiadosti o predbežnú väzbu je príslušný prokurátor krajskej prokuratúry a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgánom príslušným na zaslanie žiadosti o predbežnú väzbu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

    Po b. V súlade s čl. 27 ods. 2 písm. a) Slovenská republika vyhlasuje, že ústrednými orgánmi sú Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

    Po c. Slovenská republika oznamuje, že kontaktným miestom na účely čl. 35 dohovoru je Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa Interpol Bratislava.

    Po d. V súlade s čl. 40 Slovenská republika vyhlasuje, že využíva možnosť ustanoviť dodatočný prvok podľa čl. 2 dohovoru a trestnosť nezákonného prístupu podmieňuje tým, že musí byť spáchaný porušením bezpečnostných opatrení s úmyslom získať počítačové údaje alebo s iným nečestným úmyslom, alebo vo vzťahu k počítačovému systému prepojenému s iným počítačovým systémom.

    Po e. Slovenská republika si v súlade s čl. 42 a čl. 29 ods. 4 dohovoru vyhradzuje právo odmietnuť vykonanie žiadosti o uchovanie údajov v prípadoch, v ktorých má dôvody domnievať sa, že v čase sprístupnenia nie je možné splniť podmienku obojstrannej trestnosti.

    Po f. V súlade s čl. 42 a čl. 4 ods. 2 Slovenská republika si vyhradzuje právo vyžadovať pre trestnosť konania uvedeného v čl. 4 ods. 1, aby jeho následkom bola značná škoda.

    Na základe stanovísk výborov gestorský výbor teda odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť súhlas s dohovorom, s uplatnením vyhlásení a výhrady Slovenskej republiky tak, ako sú formulované v odporúčaní oboch príslušných výborov.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa na dve minúty, minútu hlásim.

  • Ďakujem pekne. Takže otváram rozpravu. Pán spravodajca, ale skôr, ako vám dám slovo, predsa len sa musím spýtať, že kto sa hlási do rozpravy okrem pána spravodajcu? Nikto. Takže končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu a slovo má pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ja budem stručný. Tento dohovor sa týka okrem iného aj závažných trestných činov páchaných prostredníctvom počítačov a internetu. Týka sa aj závažných trestných činov spojených s výrobou a prechovávaním detskej pornografie. Je to dohovor, ktorý zakotvuje povinnosť pre Slovenskú republiku zaviesť právnu zodpovednosť právnických osôb.

    Nie je prvý, ale zrejme ani posledný, ale v časti, ktorá sa týka zodpovednosti právnických osôb Slovenská republika svoje záväzky zatiaľ nesplnila. Na Slovensku nie je možné nijakým spôsobom postihnúť právnickú osobu, ktorá napríklad by bola zameraná na výrobu detskej pornografie a jej šírenie po internete.

    Preto by som chcel kolegov upozorniť, že je to inštitút, ktorý nám v právnom poriadku chýba, a nielenže je potrebný vecne, ale už sme sa a znovu sa budeme zaväzovať týmto dohovorom k jeho prijatiu, takže by som vyzval kolegov z vládnej koalície, aby čím skôr prispeli k tomu, aby sme tieto záväzky vedeli naplniť.

    Toľko, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca vystúpil v rozprave. S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa nehlási nikto. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme podľa všeobecného dohovoru o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je bod číslo..., prepáčte chvíľočku, áno, ktorým je bod č. 51. Je to druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 356 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 356a.

    Vládny návrh zákona opäť odôvodní pán minister obrany Slovenskej republiky pán František Kašický. Opäť ho prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je upraviť platný zákon o brannej povinnosti tak, aby upravoval aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie.

    Návrhom zákona sa realizuje čl. I ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Navrhuje sa upraviť výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie profesionálnym vojakom, zálohám a odvedeným registrovaným občanom. Novým spôsobom sa navrhuje vymedziť niektoré pojmy súvisiace s problematikou mimoriadnej služby a tiež upraviť odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, ich nároky po skončení výkonu mimoriadnej služby alebo nároky pozostalých po nich.

    Novela zákona o brannej povinnosti má takisto za cieľ upraviť aj niektoré ďalšie inštitúty platného znenia zákona, napríklad vznik brannej povinnosti dňom prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka a takisto spôsob späť vzatia dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

    Je potrebné upozorniť aj na to, že v nadväznosti na úpravu výkonu mimoriadnej služby bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov súhlasím.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste predložený vládny návrh zákona schválili a týmto vás žiadam aj o jeho podporu. Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorým je pán poslanec Ján Kovarčík, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 497 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o vládnom návrhu zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) vyjadrených v ich ustanoveniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách jednotlivých poslancov v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 90 na svojej 25. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, taktiež zaujmite miesto pre spravodajcov a otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa niekto chce z kolegýň alebo z kolegov poslancov prihlásiť ústne? Áno. Hlási sa pán poslanec Ján Richter. Richter je jediný, ktorý sa hlási do rozpravy, preto uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Richterovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zaujať stručné stanovisko k predloženej novele zákona o brannej povinnosti.

    Tým, že sa zaviedli na Slovensku plne profesionálne ozbrojené sily, zrušila sa základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba, bolo nevyhnutné riešiť komplexnú problematiku rozsahu brannej povinnosti.

    Predložená novela v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného a núdzového stavu upravuje brannú povinnosť ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

    Oceňujem, že máme možnosť zaoberať sa inštitútom mimoriadnej služby, pretože v našom právnom poriadku táto problematika zatiaľ nie je upravená, a preto je nevyhnutná.

    Predložený návrh zákona upravuje výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, to znamená v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, a to nielen profesionálnym vojakom, ale aj vojakom v zálohe a registrovaným občanom.

    Predložená novela zákona reaguje na zrušenie povinnej vojenskej služby a na profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky, napríklad v novo vkladaných paragrafoch upravujúcich vojenské hodnosti, ustanovenia vo funkcii a priznávaní hodnostných platov.

    Navrhovanou zmenou a doplnením zákona o brannej povinnosti sa dosiahne stav, že branná povinnosť, ktorá podľa platnej právnej úpravy zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, bude komplexne upravená v jednom zákone.

    Predkladaná novela zákona o brannej povinnosti okrem úpravy výkonu mimoriadnej služby rieši aj spôsoby vzniku brannej povinnosti občanov, ktorí túto povinnosť prevzali dobrovoľne.

    Podľa platnej právnej úpravy dobrovoľne prevziať brannú povinnosť môžu občania, ktorým nevznikla branná povinnosť zo zákona, ďalej občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinci.

    Inštitút dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti doteraz platná právna úprava obsahuje, avšak inštitút spätného, dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti uvedeného okruhu osôb v terajšej platnej úprave absentuje. Preto aj tento nedostatok sa predmetným návrhom zákona odstráni.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčam vám hlasovať za predmetný návrh zákona, nakoľko systémovo upravuje celý komplex brannej povinnosti, úloh z toho vyplývajúcich. Určujúcou skutočnosťou je komplexná úprava priebehu výkonu mimoriadnej služby vrátane odmeňovania, zdravotnej starostlivosti a naturálneho zabezpečenia vojakov povolaných na výkon mimoriadnej služby aj po skončení a nárokov pozostalých po týchto vojakoch.

    V nadväznosti bolo preto nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. Ak bude uvedená novela prijatá, tak bude celý komplex legislatívneho priestoru brannej povinnosti systémovo uzavretý a právne doriešený. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto. Pretože on boj jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán spravodajca, nechce vystúpiť? Pán minister, takisto nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a takisto budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    A teraz budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

    návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.

    Návrh ste dostali ako tlač 453.

    Návrh uvedie opäť pán minister obrany pán František Kašický. Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, vytvorenie projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov, bol to britsko-holandský kurz pre nižších štábnych dôstojníkov s názvom JSOC, iniciovalo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vo februári v roku 2002.

    Národná rada v súvislosti s prítomnosťou zahraničných inštruktorov a študentov v rámci tohto projektu vyslovila súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov, vyšlo uznesenie č. 2391 z 10. júla 2002.

    Návrh na ukončenie pôsobenia sa predkladá na rokovanie Národnej rady vzhľadom na skutočnosť, že Národná rada rozhodovala o prítomnosti zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky práve z dôvodu vytvorenia projektu JSOC.

    Právnym rámcom tohto projektu bol trojstranný zmluvný dokument na rezortnej úrovni, a to Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie, Severného Írska a ministrom obrany Holandského kráľovstva o vytvorení tohto kurzu, ktoré bolo podpísané 5. septembra 2002 v Bratislave.

    Minister obrany Spojeného kráľovstva vypovedal memorandum 12. júna 2006 s účinnosťou od 1. apríla 2007. Slovenská strana vzhľadom na to vypracovala návrh dohody medzi ministrom obrany Holandského kráľovstva a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky o ukončenie kurzu pre nižších štábnych dôstojníkov pre strednú a východnú Európu.

    Návrh dohody je v súčasnosti v štádiu dojednávania. Projekt, o ktorom hovoríme, počas svojich necelých štyroch rokov fungovania významne prispel k skvalitňovaniu vzdelávania výcviku príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale taktiež krajín Severoatlantickej aliancie a programu Partnerstvo za mier a k ich príprave na pôsobenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu.

    S cieľom využitia skúseností získaných v rámci tohto projektu a jeho materiálneho zabezpečenia sa predpokladá pokračovanie spolupráce, avšak už len s holandskou stranou v rámci projektu medzinárodného kurzu pre štábnych dôstojníkov. Podmienky fungovania tohto projektu sú v súčasnosti predmetom dojednávania medzi slovenskou a holandskou stranou.

    V súvislosti s ukončením projektu JSOC a vzhľadom na skutočnosť, že pôsobenie, respektíve prítomnosť zahraničných ozbrojených síl je v tomto prípade naviazaná na tento projekt, predkladám vám návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, aby ste prerokovali predložený návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz povereného člena z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Emila Vestenického, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som vás informoval o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 453 z 8. októbra 2007 pridelil návrh na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu na prerokovanie iba Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Výbor prerokoval návrh na svojej 24. schôdzi 11. októbra 2007 a v prijatom uznesení č. 97 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci tohto projektu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu. Preto sa pýtam vás, kolegyne, kolegovia, či sa niekto k tomuto bodu hlási do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Rovnako vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 368 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 369a.

    Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona zdôvodnil.

    Pán minister a pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je najmä reagovať na zmeny vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a upraviť niektoré ustanovenia na základe poznatkov z ich aplikácie v praxi, respektíve z činnosti súdov.

    Návrhom zákona sa zosúlaďuje úprava právneho postavenia národných expertov a stážistov vysielaných do inštitúcie Európskej únie. Nanovo sa tiež upravuje vysielanie policajtov do medzinárodných misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu a na ochranu zastupiteľských úradov a ich adekvátne ohodnotenie v závislosti od charakteru činnosti rizika výkonu štátnej služby.

    Návrhom zákona sa zavádza aj nový príspevok na bývanie, od ktorého sa očakáva, že bude mať motivačný charakter a bude veľmi individuálne rozdeľovaný medzi príslušníkov Policajného zboru, teda predovšetkým s ohľadom na stabilizáciu počtov v Policajnom zbore.

    Ďalšia časť novely je venovaná oblasti vzdelávania a v tejto súvislosti sa navrhuje aj zmena ustanovenia o poskytovaní služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, z rokovania výborov vzišlo celkovo 7 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a v prípade pozmeňujúcich návrhov s číslom 2, 3, 4, 5, 6 a 7 odporúčam ich tak schváliť, ako ich navrhuje schváliť gestorsky výbor a v bode 1 vlastne navrhuje zmeniť ustanovenie, ktoré sme do zákona nanovo zaviedli a ktoré umožňuje ministrovi vnútra ponechať v službe policajta, ktorému v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania bola určená zdravotná klasifikácia D, a to na funkcii, ktorej výkon nebude na ujmu jeho zdravia.

    Vypustením tohto bodu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, by sme spôsobili, že by sme neumožnili návrat policajtovi do služby po zranení pri služobnom zákroku predovšetkým. Akiste si pamätáte za posledné obdobie prípady, kedy policajti boli vo výkone zranení. Určite si to neurobili naschvál a určite nemôžu za to, že pri takejto činnosti bolo poškodené ich zdravie. Poškodené zdravie mohlo byť natoľko, že pri prísnej klasifikácii napriek tomu, že nemajú žiadne zásadné poruchy či už hybnosti, alebo v akýchkoľvek častiach svojho zdravia, spĺňali by akurát atribúty klasifikácie D.

    Policajta, ktorý obetuje svoje zdravie práve v prospech občanov a je ochotný po rekonvalescencii sa vrátiť do Policajného zboru a chce opäť pracovať a jeho zdravotný stav mu neprekáža v tom, aby pôsobil na iných funkciách, napríklad, v akej bol doteraz, je našou psou povinnosťou, aby sme prácu takémuto človekovi, ktorý nasadil svoje zdravie na ochranu obyvateľov, umožnili ďalej v Policajnom zbore pracovať, ak je to len trochu možné.

    Nechcem hovoriť konkrétne, aby som sa nedotkol konkrétnych osôb, ktorých sa to napríklad v Policajnom zbore týka, a kde som mal veľké problémy rozhodnúť v poslednom období o ich spätnom zaradení do činnej služby. Ale mali sme policajta, ktorý po zákrokoch bol veľmi ťažko operovaný. Dokonca mal poškodenú obličku tak, že mu musela byť vyoperovaná. Ale policajt bez jednej obličky bez ohľadu na to, že iné subjektívne ťažkosti nemá, by nemohol byť naspäť v službe. A to považujem za nespravodlivé a kruté voči takému policajtovi, ktorý chce opäť slúžiť.

    Týka sa to ďalších policajtov, ktorí boli vo výkone zranení. A hybnosť nemusela byť úplne 100-percentne obnovená. Je rýchla reakčná doba, ktorú potrebuje policajt priamo vo výkone, priamo na ulici, priamo v zásahových jednotkách. Ale bezpochyby a ako odborník na zbrane môže slúžiť ďalej v oddelení správnej služby. V oddelení, kde sa registrujú zbrane, kde je to viac-menej činnosť administratívna.

    Ja som zásadne proti tomu, aby sme neumožnili policajtom, ktorí či už priamo vo výkone nasadili svoj život, alebo dlhodobou prácou v polícii stratili časť svojho zdravotného stavu, aby sme im neumožnili pracovať vo funkciách, ktoré považujeme za jednoduchšie.

    Preto vás prosím, aj keď rozumiem návrhu, ktorý podal pán predseda výboru, ktorý bezpochyby má svoje ratio, ale pravdepodobne som mu nedostatočne vysvetlil dôvody, ktoré ma viedli k zavedeniu tohto ustanovenia. Pre mňa je to ustanovenie veľmi dôležité.

    V druhom ustanovení, ktoré sa dotýka príspevku na bývanie, kde sa uvádza, že by malo byť zavedené pre všetky zložky. To je trochu problém, pretože neviem byť hovorcom ostatných inštitúcií. Viem len toľko, že podobne ako náš rozpočet nevyčleňuje priamo pre túto položku žiadne finančné prostriedky.

    Pre nás je veľký rozdiel medzi príspevkom na bývanie a toto, prosím, aby si všetci dobre uvedomili, lebo už som čítal aj v novinách veľmi skresľujúce informácie. Tento príspevok na bývanie nemá ambíciu byť totožný s príspevkom na bývanie, ktorý funguje v profesionálnej armáde. Po prvé, nemáme na to prostriedky, a po druhé, nepovažujeme ho za systémový, pretože u nás je zásadnejší rozdiel oproti vojakom.

    V našom prípade tento príspevok má fungovať predovšetkým v prípadoch, kde je potrebná stabilizácia príslušníkov v Policajnom zbore v danom regióne, bezpochyby sa to najviac týka regiónu, kde sú najvyššie náklady na bývanie, to je región Bratislavy a Trnavy, a takisto bude slúžiť pravidelne ročne, ak sa podarí ministerstvu vnútra hospodáriť rozumne, tak ako to bolo napríklad minulý rok, a podarí sa ušetriť finančné prostriedky, na konci roku tento príspevok bude tiež cestou tohto ustanovenia použitý na príspevok širokej palete policajtov vo všetkých regiónoch Slovenska. Postupne, ako bude plynúť čas, sa tento príspevok bude rozširovať smerom ku krajským mestám a podobne. Čiže tam, kde nám vznikne problém, reálny problém so službou policajtov.

    Ak o toto má záujem aj Slovenská informačná služba a Zbor väzenskej a justičnej stráže, nech sa páči, ale viem, že na to prostriedky nemajú a problém je, že ani netušíme, akým spôsobom to chcú použiť.

    Bolo tu napísané, že má dôjsť k rovnocennosti medzi jednotlivými zložkami, pretože ten služobný pomer má byť rovnaký. Nuž, ale on rovnaký nie je. Je zásadný rozdiel medzi službou v Policajnom zbore a službou v Slovenskej informačnej službe. Keď máme porovnať Slovenskú informačnú službu s Policajným zborom, je to len malou časťou toho, čo my v Policajnom zbore máme.

    To isté platí o Zbore väzenskej a justičnej stráže alebo o Železničnej polícii. Služieb, ktoré vykonáva Policajný zbor, je naozaj nesmierne množstvo a sú také, ktoré nie sú príbuzné s ostatnými službami v iných ozbrojených zboroch. Takže naša činnosť je rozdielna. My nemáme potrebu byť odlišní. Veď príde o chvíľku aj reforma odmenového systému, ktorý je náš vlastný a ktorý musí byť vlastný, pretože rozdielnosť a komplikovanosť v služobnom pomere v Policajnom zbore je naozaj taká vážna, že potrebuje mať vlastnú úpravu. Vlastnú úpravu, ktorá bude upravovať len ohodnotenie v rámci Policajného zboru a dokonca rozdielneho, keďže je to aj v rámci nášho jediného rezortu, aj rozdielne od hasičov. Pretože spektrum činnosti, ktoré Policajný zbor robí, je také rozsiahle, že súčasné nastavenie odmenového systému je mimoriadne deformujúce a nespravodlivé voči mnohým zložkám, kde je, dajme tomu, tí, korí pracujú menej, majú menej náročnú prácu, zarábajú výrazne viac ako tí, ktorí majú prácu náročnejšiu.

    A to je dôvod, pre ktorý pristupujeme k úprave celého odmenového systému v rámci Policajného zboru a v najbližších mesiacoch sa budete mať možnosť s týmto systémom, samozrejme, oboznámiť.

    Nemáme však problém, aby aj ostatné služby sa prispôsobili nášmu, ale pri všetkej úcte nemôžeme my riešiť problémy ostatných zborov. Ak majú záujem ísť našou cestou, vôbec nám to, samozrejme, nevadí, len musia si vo vnútorných štruktúrach svojich prostriedkov na to nájsť priestor. My to v našich vnútorných štruktúrach hľadáme a máme tento priestor, aby sme to uskutočňovali. Čiže je to v závislosti od ostatných našich kolegov. My sa tomu, samozrejme, nebránime, len máme vážne obavy, že si dajú možnosť, ktorú nebudú mať šancu využiť.

    Takže to je v zásade, vážené dámy a páni, všetko. Ešte raz vás prosím, aby v rámci toho prvého pozmeňujúceho návrhu v bode 1, ktorý sa dotýka skupiny D, ste porozumeli dôvodom, ktoré ministerstvo vnútra viedlo k úprave tohto ustanovenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za úvodné slovo. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorým je pán poslanec Marián Kovačócy, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. zákonu o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 368.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorsky výbor o návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 488 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o vládnom návrhu zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Z celkového počtu 12 členov výboru boli prítomní 3 členovia.

    Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a túto ste dostali.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o všetkých bodoch hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov v prvom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 91 na svojej 25. schôdzi.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za úvodné slovo a otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem..., to je prihlásenie do rozpravy, pán poslanec, áno? Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Ján Richter, pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka príspevku na bývanie. My sme v ústavnoprávnom výbore diskutovali o tomto príspevku a sme sa snažili dopátrať u predstaviteľov ministerstva, aká bude asi finančná kvantifikácia. Je tam mimoriadne asi zle uvedená v tej finančnej doložke, lebo tam sa počíta, že by v nejakom okamihu príspevok dostával každý policajt, čo asi nie je v súlade s predstavou vlády. Ale môj pozmeňujúci návrh smeruje k tomu, aby tento fakultatívny príspevok bolo možné poskytnúť aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Prečo ten návrh dávam? Pretože takisto ako v Policajnom zbore sú regióny, najmä Bratislava, kde prichádza k pomerne značnej fluktuácii príslušníkov zboru, pretože podmienky na bývanie sú pomerne zložité, životné náklady sú pomerne vysoké, mzdy sú pomerne nízke, dokonca Zbor väzenskej a justičnej stráže má v priemere nižšie mzdy o niečo ako Policajný zbor. Pritom príslušníci zboru vykonávajú mimoriadne ťažkú úlohu. Tým, že strážia ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, strážia naše súdy a prokuratúry, vystavujú svoj život nebezpečenstvu, ohrozeniu. A mnohí z nich v nie tak dávnej minulosti aj obetovali svoje životy za to, aby sme my ostatní sa mohli cítiť bezpečnejšie. Tí, čo sú v priamom výkone služby v ústavoch na výkon trestu a výkonu väzby, sú v službe, ktorá je jedna z najnáročnejších, aké v prospech štátu sú vykonávané.

    A preto si myslím, že by bolo správne, aby tento fakultatívny príspevok, nie obligatórny, mohli požívať aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, opakujem, najmä v regiónoch, kde je veľmi ťažké získať nových príslušníkov kvôli nízkej miere nezamestnanosti a kvôli tomu, že ich platy zďaleka nie sú vysoké a postačujúce, adekvátne ich práci.

    Keďže ide o fakultatívnu dávku, samozrejme, bude závisieť od ministerstva spravodlivosti, koľko finančných prostriedkov bude vedieť v tom ktorom kalendárnom rozpočtovom roku zabezpečiť a ja verím, že sa väzenstvo stane prioritou ministerstva spravodlivosti. Bolo by načase.

    Preto navrhujem, aby v bode 143 sa v celom § 141a za slová „príslušníkovi Policajného zboru“ doplnili slová „a príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky“ a zároveň sa v celom § 141a za slová „príslušník Policajného zboru“ dopĺňajú slová „a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže“. Zbor väzenskej a justičnej stráže je druhý najväčší ozbrojený zbor, ktorý má okolo 5-tisíc príslušníkov. Čiže nejde o nejaký malý zbor, ale zbor, ktorý je pomerne rozsiahly a plní mimoriadne závažné úlohy v našom štáte. Preto si myslím, že je úplne adekvátne a spravodlivé, aby aj príslušníci tohto zboru mohli za okolností uvedených v zákone dostávať príspevok na bývanie. Návrh dávam pánovi spravodajcovi.

    Ja by som chcel poprosiť všetkých kolegov, aby tento návrh potom v hlasovaní podporili.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa na vaše vystúpenie nehlási nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Ján Richter.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, môj návrh bude spočívať v tom, že odporúčam na osobitné hlasovanie body spoločnej správy č. 1 a č. 5. Opakujem ešte raz body č. 1 a č. 5. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, prerokovávame novelu zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorá upravuje, ako povedal pán minister, veľa potrebných záležitostí.

    V mnohom môžeme súhlasiť, v mnohom môžeme mať názory iné, ale ako v globále, myslím si, že sú tam veci, ktoré naozaj treba podporiť a ja sa chcem dotknúť toho, čo tu bolo spomenuté aj pánom poslancom Lipšicom, a to je príspevok na bývanie.

    Príspevok na bývanie je špeciálny príspevok, s ktorým som ja od vzniku myšlienky na ministerstve obrany ešte pred nejakými dvomi rokmi zásadne nesúhlasil, ale keď to už prešlo, teším sa, že ministerstvo vnútra pristúpilo ku kroku, že chce zaviesť tento príspevok aj pre príslušníkov Policajného zboru a vďaka pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Pučíka sa to začne dotýkať aj záchranárov, a teda všetkých.

    Z tohto pohľadu musím povedať, že je to veľmi dobré, pretože v minulosti sme sa neraz stretli s tým, že bol problém v odmeňovaní alebo v nastavení odmeňovania, povedal by som, špeciálnych zložiek armády, ozbrojených síl, teda policajtov a iných uniformovaných zložiek v našom štáte.

    Samotný zámer teda kvitujem a som rád, že je to tak, ale napriek tomu, že pán minister to tu zdôvodnil, že zámer ministerstva vnútra je iný, ako bol zámer ministerstva obrany pri tomto príspevku, som toho názoru, že nie je celkom šťastne uvedené v návrhu novely zákona práve, alebo, že nie je celkom šťastný tento zámer. Ťažko povedať prečo. Možno je to ťažké povedať, ale myslím si, že ustanovenie novely alebo teda návrh novely, kde sa hovorí, že policajtovi možno priznať príspevok na bývanie do výšky 7-tisíc korún mesačne, to je v poriadku, ale príspevok na bývanie určuje minister v závislosti od miesta výkonu štátnej služby a charakteru činnosti útvaru. Poviem pravdu, že s týmto ustanovením mám istý problém, pretože vyzerá to tak, ako keby to bolo vyslovene len na vôli ministra vnútra, komu dá a komu nedá.

    Pán minister, pokiaľ by to bolo, no, pokiaľ by to bolo z vlastných peňazí, nemám s tým problém. Ja tiež s vlastnými peniazmi narábam, ako uznám za vhodné, komu chcem dám, komu nechcem nedám. Ale keď ide o 20-tisíc príslušníkov Policajného zboru, mali by platiť určité pravidlá. A ja si myslím, že ani jeden príslušník Policajného zboru by nemal byť vyňatý z tohto príspevku, ale ministerstvo vnútra má právo určiť pravidlá, za ktorých ten príspevok niekomu môže a nemôže patriť. A to je to, čo ja vyčítam, to je to, s čím mám problém ako v prvom rade a v druhom rade ten problém je, že by som bol veľmi rád, keby sa v dôvodovej správe v tabuľke, kde sa píše, aké sú náklady, objavili finančné prostriedky aj na budúci rok, pretože máme tam prostriedky zakomponované do roku 2009, keď sa nemýlim, ale v roku 2008 tam nie je ani koruna.

    Pán minister, na budúci rok sú v návrhu rozpočtu 3 miliardy navýšenia rozpočtu ministerstva vnútra v porovnaní s týmto rokom, keď sa nemýlim.

  • Hlasy v sále.

  • No, no, zhruba, pretože, takže sa mi vidí, že čosi by sa, no, čosi by sa dalo nájsť aj na tento príspevok, a tak predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí: v článku I bod 143 v § 141a ods. 1 a 2 znejú:

    „Odsek 1. Policajtovi v stálej štátnej službe patrí príspevok na bývanie vo výške maximálne do 7-tisíc korún mesačne, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    „Odsek 2. Podmienky a výšku priznania príspevku na bývanie v závislosti od miesta výkonu štátnej služby a charakteru činnosti útvaru ustanovuje ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“

    Odôvodnenie som povedal. V podstate nie je vylúčený ani jeden policajt a vlastne ministerstvo ustanoví pravidlá, aby to nebolo teda tak, ako som povedal pred chvíľou, že je to vyslovene na ľubovôli ministra vnútra, komu dá a komu nedá.

    Ďakujem pekne. Dúfam, že tento pozmeňujúci návrh podporíte.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi za jeho vystúpenie v rozprave. Na neho tiež nechce nikto, ba, pardon, pán poslanec Jasaň sa hlási s faktickou poznámkou. Áno, pán poslanec? Nech sa páči, máte slovo.

    Pán poslanec Jasaň je posledný prihlásený a jediný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán kolega, určite vaša myšlienka alebo váš návrh určite nie je zlý, ale len zdanlivo dobrý. Prečo zdanlivo? Vy už máte nejako vo zvyku viackrát a nielen vy, ale väčšina vkladať niečo buď ministrom, alebo policajtom, čo oni v skutočnosti nebudú robiť. Aj teraz hovoríte, že minister si bude rozdeľovať peniaze podľa toho, ako bude chcieť. No, to určite nie. On príliš dobre vie, že kde ten finančný príspevok je nutný dať a kde nie je nutný dať. A vy tiež určite veľmi dobre viete, že iná situácia tých policajtov je v Bratislave, kde, a povedal to aj pán kolega Lipšic, tie náklady na bývanie a na život sú podstatne vyššie než v hociktorom inom regióne a jednoducho na to, aby boli zastabilizovaní a aby tu aj ostali, nie po dvoch, troch, štyroch rokoch odchádzajú preč do miesta bydliska, aby sa jednoducho ten káder alebo tí policajti v týchto miestach, kde je problém s nimi, zastabilizovali. Toto má za cieľ.

    A ja som presvedčený, že pán minister si prijme vnútorne takú smernicu, ktorá vylúči tú možnosť, aby len tak niekto svojvoľne peniaze rozdeľoval. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku chce vystúpiť pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Jasaň, neviem, prečo vy máte pocit, že za všetkým, čo povie opozícia, treba hľadať akési útoky na ministra a ich obviňovanie a osočovanie.

    Ja som povedal, že mám taký pocit, že z tohto znenia to vyzerá tak. Ja som nepovedal, že to minister bude robiť. A návrh, ktorý som dal, hovorí to isté, čo ste povedali vy, pán poslanec, akurát v zákone bude uvedené, že toto minister spraví.

    Takže, pán poslanec, neútočte za každú cenu na opozíciu, tak ako opozícia neútočí za každú cenu na koalíciu a počúvajte a vnímajte to, čo sa tu hovorí. A možno potom pochopíte, že niekedy sú tie návrhy opozície naozaj celkom normálne a nehľadajte za tým nič nejaké zákulisné a niečo neúprimné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado bol posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa pána spravodajcu. Pán minister a pán spravodajca. Pán spravodajca, chcete vystúpiť v záverečnom slove? Nie.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať pánom poslancom za konštruktívnu diskusiu.

    Vo vzťahu k pánovi poslancovi Lipšicovi chcem povedať, že ak prejde návrh pána poslanca Pučíka, bude sa to týkať všetkých, čiže vlastne aj vaša požiadavka na Zbor väzenskej a justičnej stráže bude zachovaná. Chcem povedať, že zbor áno, súťaží o druhé miesto s colníkmi v zásade o to, kto bude väčší. Zbor je väčší? No, je o niečo, myslím. Tu sú. Colníci sú súčasťou, majú služobný pomer a sú súčasťou zákona. Áno, sociálny máme spoločný. V každom prípade sú ozbrojený zbor, pretože sú ozbrojení. Ale okrem iného chcem povedať, čiže súhlasím s týmto návrhom.

    A takisto návrh pána poslanca Pada. Nuž, či to ustanovím ja ako minister,0 alebo ja podpíšem všeobecne záväzný predpis, je asi jedno a to isté. Rád by som k tomu povedal, že už moji predchodcovia tak pán minister Palko, aj minister Pado ustanovili pre Bratislavu osobitný rizikový príplatok.

    Čiže pokiaľ zvyšok Slovenska mal, a teraz poviem číslo, ktoré iba tipujem, neviem, či je presne také, mal 2 800 korún, Bratislava mala 3 500 napríklad plus mínus. Čiže tento príspevok na bývanie vlastne zohľadňuje túto časť, ktorú odstraňujeme v budúcnosti, a zohľadňuje to, že v určitých lokalitách Slovenska sú zvýšené nároky na bývanie a tam vlastne bude smerovať tá podpora. Žiadny policajt nebude vylúčený. Len pravda je taká, že chceme skôr inou cestou ísť smerom k policajtom, ako práve im platiť len peniaze. Skôr by sme radi to stabilizovať cestou bytov. To je vec, ktorá je smerujúca a pre rozpočet ministerstva vnútra aj lepšia, lebo míňame na sociálne aspekty kapitálové výdavky, a nie mandatórne, čo je problém, samozrejme, do budúcich rokov.

    Čiže, čo sa týka toho vyjadrenia, teraz vám neviem presne povedať to číslo, ale vieme, že pre budúci rok preventívne v úvode počítame s Bratislavou a Trnavou, teda s týmito dvoma krajmi plus s osobitnými ustanoveniami v niektorých častiach krajských miest. Ale nevieme to číslo presne vyrátať, ja ho teraz neviem presne, hoci ten návrh, ktorý bol v samotnom návrhu zákona, nebol presný, to sa ospravedlňujem, a tam sme naozaj urobili chybu.

    Čiže vlastne vo všetkých tých požiadavkách ten zákon vyhovuje a myslím, že práve prijatím toho prvého pozmeňujúceho návrhu pána predsedu výboru Pučíka vlastne bude obstaraná aj otázka Železničnej polície, ktorá bezpochyby môže mať tie isté problémy, len preto sme to nenavrhovali aj za ostatných, lebo nikomu nemôžeme vstupovať do jeho kapitoly. Ja neviem určiť, či Slovenská informačná služba alebo Železničná polícia má takýto príspevok a má naň hlavne vyčlenené finančné zdroje. My máme a budúci rok vlastne s tým začíname v určitých častiach s tým, že vždy na konci roka z ušetrených finančných prostriedkov máme možnosť tento prostriedok vyplatiť.

    Minulý rok to napríklad bolo 62 miliónov rozdelených medzi všetkých policajtov slúžiacich na obvodných oddeleniach s tým, že sme to nevyplácali ako príspevok na bývanie, čo by nám zjednodušilo, ale museli sme ísť cestou odmien, kde boli aj odvody a veľmi komplikovaný mzdový systém, že tým, že vianočné de facto odmeny ako keby dostali niektorí až v máji.

    Čiže tento príspevok na bývanie odstraňuje túto komplikovanosť a zjednodušuje celý ten systém a nahrádza a vlastne aj pravým menom pomenúva tú aktivitu, na ktorú vtedy nemali zákonné podmienky predchádzajúci ministri, kedy už rozdeľovali oni, že Bratislava aj Trnava má diferenciálny prístup v rámci služby. Ďakujem pekne všetkým poslancom.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 369 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 369a.

    Znovu prosím pána podpredsedu vlády, pána ministra vnútra, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tento návrh predovšetkým predkladáme preto, že chceme začleniť do pôsobnosti tohto zákona aj príslušníkov Hasičského záchranného zboru a zamestnancov Horskej záchrannej služby.

    V obidvoch prípadoch ide o veľmi náročné povolanie. Každý občan po tom, čo sa vlastne začala integrácia záchranného systému, vie, že keď zavolá na číslo 112, tak práve príslušníci Hasičského záchranného zboru, vo vysokohorskom prostredí príslušníci Horskej záchrannej služby nasadzujú svoj vlastný život na záchranu života iného a nasadzujú svoj vlastný život aj pri ochrane majetkových hodnôt. Všetci veľmi dobre vieme, že činnosť a práca hasičov je mimoriadne náročná služba, ktorá vyžaduje aj osobitné sociálne zabezpečenie a osobitnú sociálnu starostlivosť, ktorú práve tento systém umožňuje.

    V súčasnej dobe bol systém pomerne komplikovaný a aj tak vlastne bol skladaný zo štandardného sociálneho zabezpečenia, rôznych príplatkov, ktoré nie vždy boli úplne systémové, a preto si myslíme, že transformácia do osobitného jednotného systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov bude ideálnym riešením tejto situácie.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verím, že všetci dokážeme oceniť prácu hasičov a to, že si tento osobitný systém aj zaslúžia. Chcem pre objektivitu povedať, že toto nie je iniciatíva ministerstva vnútra, ktorá by vznikla ako prvá z čisto nášho nápadu. Tento zámer vlastne tu existuje už niekoľko rokov a podobne aj moji predchodcovia, aj pán poslanec Palko, aj pán poslanec Pado, vlastne pôvodne tento návrh vo svojej dielni pripravovali. Čiže my len dokončujeme vec, ktorá podľa mňa prechádza celým politickým spektrom a nemá vo svojej podstate žiadneho odporcu.

    Preto verím, vážené dámy a vážení páni, že aj vy oceníte prácu hasičov a Horskej záchrannej služby a umožníte vstup týmto dvom zložkám ministerstva vnútra do osobitného sociálneho systému, čím im dáme do určitej miery aj poďakovanie za ich mimoriadne náročnú prácu. Veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 489 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o vládnom návrhu zákona nerokoval, lebo nebol uznášaniaschopný. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v časti III spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 30, 32 až 40 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode 31 hlasovať samostatne a tento neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 92 na svojej 25. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Pado, pán poslanec Šimko, pán poslanec Dubravay a pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Pado. Nech sa páči, pán poslanec

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka.

    Dámy a páni, pán minister, novela zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov zabezpečuje to, čo ako povedal pán minister, bola snaha v uplynulom období.

    Ja sa úprimne teším a verím, že sa podarí teda hasičov zahrnúť do tohto systému a naozaj aj v tomto zmysle dosiahnuť zrovnoprávnenie. Z nášho pohľadu je dôležité to, že táto novela nespôsobí nijaké finančné problémy, nezvyšuje finančné prostriedky, práve naopak, dosiahne určitým spôsobom aj úsporu a efektívnejšie míňanie.

    Takže chcem povedať za klub poslancov SDKÚ – DS, že túto novelu zákona podporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Pada nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a slovo má pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán neprítomný minister, panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, pán minister, nezbadal som vás, že ste tu. Tak dobre, budete počúvať, ďakujem.

    V krátkosti by som sa chcel tiež vyjadriť k tomuto vládnemu návrhu zákona a upozorniť na jeden negatívny prvok, ktorý sa týka, predpokladám, že cca asi 250 hasičov. Ide o ľudí, ktorí vstúpili do Hasičského a záchranného zboru po odslúžení služby v niektorej zo silových zložiek a v súčasnej dobe už sú poberateľmi výsluhového dôchodku.

    Mnohí z nich nastúpili pracovať na okresný úrad požiarnej ochrany, ktorý bol v roku 2002 zmenený na Hasičský a záchranný zbor. Po ukončení služby v niektorej silovej zložke išli slúžiť štátu. Absolvovali od základu výcvik a všetky potrebné školenia, získali praktické skúsenosti. Mnohí z nich v Hasičskom a záchrannom zbore zastávajú významné riadiace funkcie.

    Po prijatí tejto novely budú musieť dať u hasičov výpoveď, pretože podľa navrhovaného § 143k nebudú môcť od 1. 1. 2008 naďalej poberať súčasne výsluhový dôchodok, ktorý štát priznal za službu úplne odlišného charakteru, nesúvisiacu s terajším zamestnaním. Preto si myslím, že navrhovaná novela má aj retroaktívny účinok, je diskriminačná alebo v náplni súčasnej práce by sa od 1. 1. 2008 nič nezmenilo, len zdať sa už raz priznaného výsluhového dôchodku alebo opustiť rady Hasičského a záchranného zboru.

    Je teda na zamyslenie, že ak sa iný výsluhový dôchodca zamestnal hocikde v inej štátnej službe, tak sa nič nedeje. Avšak, ak sa takýto človek zamestná v sektore, ktorý my zákonodarcovia ideme ohodnotiť ako spoločensky viac potrebný, a tým aj logicky zasluhujúci si lepšie sociálne zabezpečenie. Tu je ten paradox. Veď dobre vieme, že uplatnenie dnes majú bývalí vojaci alebo policajti napríklad v radoch mestskej polície.

    Pán minister, nejdem dávať žiadny pozmeňujúci návrh, ale zdá sa mi trochu hazard, že asi 10 % príslušníkov, do ktorých štát už v rámci školení a prípravy na povolanie investoval nemalé finančné prostriedky, budú uvažovať o odchode z Hasičského a záchranného zboru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Dubravay.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369).

    Pozmeňujúci návrh znie: „Do § 58 ods. 1 sa doplní nové písm. r) a s).“ Písmeno r) znie: „Do výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare a v závodnom hasičskom útvare do roku 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti.“ Ďalej písmeno s): „Aj práca príslušníkov ozbrojenej ochrany železníc.“

    Zdôvodnenie: Ak sa v zákone neocitne tento návrh, potom hasičom a príslušníkom ozbrojenej ochrany železníc, ktorí pracovali v minulosti v závodných požiarnych útvaroch, v závodných hasičských útvaroch a v útvaroch príslušníkov ozbrojenej ochrany železníc a v súčasnosti pracujú ako príslušníci Zboru požiarnej ochrany a príslušníci ozbrojenej ochrany železníc sa im neuznávajú odpracované roky na vzniku nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok. Uznávajú sa im iba roky, ktoré odpracovali v Zbore požiarnej ochrany a v Zbore príslušníkov ozbrojenej ochrany železníc tak ako ostatným príslušníkom, ktorým sa tieto roky doteraz uznávajú. Návrh bol konzultovaný s ministerstvom vnútra a s odborom legislatívy Národnej rady.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dubravaya nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja mám naozaj len veľmi krátky legislatívnotechnický návrh v nadväznosti na rozšírenie osobného rozsahu v návrhu zákona a dovolím si ho prečítať.

    V čl. II sa za 94. bod vkladá nový 95. bod, ktorý znie: Bod 95 znie: V názve prílohy č. 3 sa za slovo „zbore“ vkladajú slová „a v horskej záchrannej službe“. Doterajší 95. bod sa označuje ako 96. bod. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na rozšírenie osobného rozsahu v návrhu zákona.

    V tejto súvislosti navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie bod 36 zo spoločnej správy, ktorý rieši uvedenú problematiku, avšak legislatívne nesprávne.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať ešte pána ministra ako navrhovateľa. Chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať poslancom Národnej rady za naozaj konštruktívnu diskusiu. Rád by som ale jednu vec vysvetlil predovšetkým pánovi poslancovi Šimkovi.

    Pán poslanec, nespravodlivé by bolo, keby sme mali dva druhy hasičov. Hasiči, ktorí nemajú výsluhu a ktorí majú a rovnako sa im počíta nová výsluha. Tu si treba uvedomiť, že toto malo byť odstránené už pri zaradení hasičov do služobného pomeru, pretože služobný pomer ako taký by nemal umožňovať paralelne fungovať v obidvoch systémoch.

    Pri vstupe hasičov do osobitného sociálneho systému je to už absolútne vylúčené. A to je práve ten systém. Keby sme toto umožnili, to by znamenalo, že si vojak odrobí 15 rokov, dostane výsluhový dôchodok, príde do Policajného zboru, odrobí si, dajme tomu, ďalších 15 rokov. Poberá aj výsluhový dôchodok od vojakov, aj mu nabieha nový výsluhový dôchodok u policajtov, a keby sme mali dlhší odchodový vek do dôchodku, tak ešte pôjde do železničnej polície, potom skočí k colníkom, potom skočí de facto do zboru justičnej stráže.

    Čiže problém je v tom, že musíme zaviesť jednotný systém. Ja viem, že je to veľmi bolestivé predovšetkým pre tú skupinu hasičov, ktorí boli predtým vojaci, ktorí boli predtým predovšetkým členovia záchranných brigád. O tých vlastne ide. Nie je ich 10 %, lebo je ich približne asi 2 % celkového počtu hasičov, ale ide o to, že, samozrejme, je pravda, že oni si to nevymysleli, že odišli od vojakov a prešli do hasičských záchranných brigád ministerstva vnútra. To je pravda. V každom prípade majú na výber.

    Ak oni teraz upustia od poberania výsluhového dôchodku, budú sa im tieto roky započítavať navyše. To znamená, im budúca výsluha bude rásť. To vlastne sa im prerušil ich služobný pomer, prestanú brať dôchodok a nová služobná činnosť v hasičskom zbore bude navyšovať ten ich dôchodok, ktorý majú doteraz. A keď skončia v hasičskom zbore, budú ho mať navýšený o tú službu podľa nového systému v hasičskom zbore. Ale nie je možné, aby mali obidve veci naraz. To, bohužiaľ, nie je spravodlivé voči všetkým ostatným ozbrojeným zložkám, ktoré v štáte existujú, pretože to by potom každý mohol mať.

    Čiže ja viem, že je to bolestivé, ale je to situácia, ktorá nemá riešenie. Môžu sa rozhodnúť ostať v hasičskom zbore, ale musia prestať brať dôchodok. To je celý problém. Ale ten dôchodok im bude rásť. Ten dôchodok im, samozrejme, bude rásť, ak sa rozhodnú týmto spôsobom. Ak nie, samozrejme, môžu ísť do mestskej polície, tak ako ste naznačili, pán poslanec, pretože tá, samozrejme, služobný pomer nepozná a vo všetkých ostatných civilných úsekoch bývalí vojaci a všetci príslušníci ozbrojených zborov, samozrejme, môžu pôsobiť.

    Veľmi vítam, samozrejme, aj návrh pána poslanca Dubravaya, ktorý vlastne upravuje tú časť, ktorá bola do určitej miery opomenutá aj predchádzajúcimi úpravami. V čase, kedy sa zo železničnej polície stal ozbrojený zbor, neboli príslušníkom železničnej polície, ktoré predtým pracovali na ozbrojenej ochrane železníc, započítané ich roky výkonu takej istej policajnej služby v železniciach, ako je dnes.

    To znamená, bezpochyby tá služba, ktorú predtým policajti mali v Zbore národnej bezpečnosti, takisto si myslím, predtým teda, než vznikol Policajný zbor. To isté platí aj o nich, že tieto roky by sme im mali započítať, pretože boli to roky odbornej práce so zbraňou, odbornej práce pri ochrane verejného poriadku v oblasti železníc. Čiže tento návrh vítam.

    To isté platí o hasičoch, ktorí do roku 2002, do konca roku 2002, teda v čase, kedy vznikol nový Hasičský a záchranný zbor, kedy došlo k transformácii jednotlivých požiarnych útvarov do jednotného Hasičského záchranného zboru, do toho v podstate tá služba a aj v závodných hasičských zboroch bola príbuzná. Od roku 2002 sa začala výrazne líšiť jednak preto, že služba v týchto zboroch začala byť o mnoho inak honorovaná ako tá, ktorá je v štátnych službách, samozrejme, lepšie.

    A po druhé, Hasičskému záchrannému zboru pribudla práve tá účasť v integrovanom záchrannom systéme, to znamená predovšetkým tá vec, ktorá sa líši. Je pomoc pri dopravných nehodách a živelných pohromách. To sú veci, kde, samozrejme, závodné hasičské zbory nezasahujú prakticky vôbec. Preto vlastne ten limit do roku 2002. Čiže tento návrh, samozrejme, podporujem a navrhujem ho takisto zaradiť a schváliť.

    Ešte raz sa chcem poďakovať všetkým pánom poslancom za podporu tohto zákona naprieč celou šírkou tejto Národnej rady.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 383 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 383a.

    Vážený pán podpredseda vlády, pán minister, ujmite sa slova a odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, nechceme pôsobiť spôsobom, že nám podáte prst a my chceme hneď celú ruku. Tento zákon je však našou povinnosťou, ktorá nám vyplýva z § 68 odsekov 3 a 4, ktoré jasne hovoria o tom, že jednotlivé dávky výsluhového zabezpečenia sa majú každoročne zvyšovať s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov s tým, že ide predovšetkým o výsluhové dôchodky priznané pred účinnosťou nového zákona o sociálnom zabezpečení, povedané v rokoch, ak sa veľmi nemýlim, pred rokom 1998. Mám ten pocit, že dobre hovorím, Áno? A práve tieto ustanovenia hovorili o tom, aby jednotlivé sociálne dávky priznané pred účinnosťou nového zákona boli dovyšované do priemeru súčasných výsluhových dôchodkov. Čiže vlastne toto je dôvod, pre ktorý predkladáme tento zákon. Samozrejme, týka sa to iba tých, ktorí neprevyšujú priemer rovnakých dôchodkov podľa tohto zákona a navrhujú sa zvýšiť ešte vdovecké a čiastkové dôchodky, ktoré boli priznané. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

    Vážená pani predsedajúca, skočil som.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 490 z 12. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov 2007 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali uvedený vládny návrh zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorú máte uvedenú v spoločnej správe pod bodom I.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007 vyjadrených v ich uznesení uvedeným bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007 v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 93 na svojej 25. schôdzi.

    Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, pán navrhovateľ, že sa nebudete vyjadrovať. Pán spravodajca takisto. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Bod 56, tak ako je uvedený v schválenom programe schôdze, prerokujeme dnes popoludní o 14.00 hodine, a preto teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 345 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 345a.

    Prosím pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 o Komore geodetov a kartografov.

    Tento návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť a kompetenčne doriešiť zápis cudzincov do Komory geodetov a kartografov na základe rozhodnutia o uznanie vzdelania na výkon regulovaného povolania autorizovaného geodeta a kartografa podľa zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Zároveň bolo potrebné v návrhu zákona spresniť niektoré ustanovenia pre lepšie a praktickejšie fungovanie samosprávnej stavovskej komory. Súčasne v záujme zvyšovania odbornosti členov v návrhu zákona sa určuje rozsah a forma vzdelávania členov, ako aj povinnosť členov komory sústavne sa vzdelávať. Ďalej sa sprísňujú postihy v disciplinárnom konaní za porušenie technologických postupov a nedodržania kvality výsledkov prác členov komory.

    Zákonom o Komore geodetov a kartografov bola konštituovaná inštitúcia nezávislých osôb autorizovaných geodetov a kartografov, ktorí nestranne a s profesionálnou odbornou schopnosťou overujú výsledky vybraných geodetických a kartografických činností ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 o geodézii a kartografii, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie.

    Stavovská komora výrazne napomáha zvyšovanie kvality a odbornosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu uvedeného materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 491 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s predmetným vládnym návrhom súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami uvedenými v bode IV tejto správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať spoločne o bodoch 1 až 3 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 183 z 15. októbra 2007.

    V citovanom uznesení výboru ma poverili ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Slabý. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo má pán poslanec Slabý, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/95 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

    K bodu 1. V § 2 sa za písm. e) vkladajú nové písm. f ) a g), ktoré znejú. „V písm. f) určuje rozsah a formu vzdelávania členov komory, v písm. g) uznáva odbornú kvalifikáciu autorizovaného geodeta a kartografa podľa osobitného predpisu. Za odbornú kvalifikáciu sa uznáva i vysokoškolské vzdelanie banskomeračského zamerania hlbinného dobývania.“

    K odôvodneniu snáď len toľko, že v minulosti Vysoká škola technická v Košiciach vychovávala banských meračov, ktorých vzdelanie je vlastne totožné s geodetickým. Títo pracovali prevažne na strednom a východnom Slovensku v baniach v katastri aj v podnikateľskej sfére.

    Zmenou zákona by vlastne došlo k neuznaniu ich kvalifikácie. Nakoniec podľa môjho názoru je to aj v rozpore so zákonmi Európskej únie, kde je banskomeračské vzdelanie totožné s geodetickým.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slabého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Keďže pán poslanec Slabý bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra pôdohospodárstva ako navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Pán spoločný spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 379 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 379a.

    Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 708 z roku 2007 predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/91 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu novely zákona je riešiť možnosti využitia postupov v konaní o pozemkových úpravách v prípadoch živelných pohrôm tak, aby sa eliminovali vzniknuté škody a riešili opatrenia smerujúce k zamedzeniu škôd v prípadoch možného opakovania situácie ohrozenia majetku a životov občanov.

    Vypustiť zjednodušené a zrýchlené postupy podľa § 15 zákona, ktorými sa riešili dočasné bezplatné vyčleňovania pozemkov do užívania a riešiť vydávanie osvedčení na projektovanie pozemkových úprav zákona.

    Navrhované úpravy majú za cieľ lepšie využitie postupov v konaniach o pozemkových úpravách, ukončenie procesu dočasného bezplatného užívania pozemkov v prechodnom období.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh novely zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z., ktorými sú upravované postupy v reštitučných konaniach, a to predovšetkým v prípadoch, ak sa rieši náhrada za nevydané, respektíve nenavrátené pozemky. Výsledkom je urýchlenie celého procesu a jeho ukončenie, čím by sa zabezpečila stabilita vlastníckych vzťahov k pozemkom.

    Súčasťou predkladaného materiálu je taktiež návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkoch, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkoch súvisiaci s úpravami navrhovanými v zákone Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, životné prostredie a nepodnikateľské prostredie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pri prerokovaní predmetného návrhu zákona v určených výboroch uplatnili pripomienky, ktoré predmetný návrh vylepšujú a vzhľadom na potreby zavedenia navrhovanej novely zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie podpory a súhlasu s predloženým návrhom zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Slabému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 492 z 12. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Otvorte, prosím, rozpravu. Ak dovolíte, ako prvý sa hlásim ja.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledovné písomné prihlášky. Za klub SMK sa prihlásil pán poslanec Miklós. Ďalej sa prihlásili páni poslanci – pán Simon a pani poslankyňa Žitňanská. Keďže o slovo požiadal spravodajca, odovzdávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

    K bodu 66 § 25a ods. 3 navrhujem, aby sa za slová životné prostredie a geografiu vložila čiarka a slová banskomeračského zamerania a hlbinného dobývania.

    Zdôvodnenie je to isté ako v predošlom zákone. Vzdelanie, ktoré bolo získané na Vysokej škole technickej v Košiciach pri odbore banskomeračského zamerania hlbinného dobývania je podľa mňa identické s inými geodetickými vzdelaniami. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slabého nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických prihlášok a teraz má slovo pán poslanec Miklós za klub SMK. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov k predkladanému zákonu. Musím sa aj trošku ospravedlniť, že je toho trošku veľa, ale po zasadaní výboru som dostal niekoľko desiatok návrhov aj vo svetle toho, čo sa udialo, alebo aké pozmeňujúce poznámky prešli vo výbore.

    Ja som sa snažil ešte urobiť takú pomôcku, že som poslal aj pánovi ministrovi pôdohospodárstva tieto návrhy, aby sa k tomu mohol vyjadriť, no nebolo na to veľa času. Napriek tomu prednesiem tie návrhy. Tie návrhy som zoskupil do takých troch častí. Dve časti poviem ja, jednu časť povie pán poslanec Köteles.

    Prvá časť pozmeňujúcich návrhov sa týka predovšetkým technických a procesných vylepšení v rámci tohto zákona. Ináč musím povedať, že, samozrejme, chápem celkový proces pozemkových úprav aj vo vzťahu k lesom, aj vo vzťahu k územnému plánu, aj vo vzťahu ku všetkým ostatným procesom a viem, že sú tam problémy, pretože jednotlivci môžu zmariť postupy takýchto logicky plánovacích procesov. Na druhej strane treba povedať, že každý jednotlivec, každý vlastník má svoje práva a nie je možné vynechať tie práva, aj keby boli nepriaznivé vzhľadom na proces a na ciele pozemkových úprav.

    Takže pôjdem za sebou k tým technickým a procesným vylepšeniam podľa toho, ako boli uvádzané novelizačné body.

    Najprv k novelizačnému bodu 2. Tam sa do § 2 do ods. 1 dopĺňa ďalší dôvod na začatie projektu pozemkových úprav, ktorý znie, že je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm. Samozrejme, tomuto rozumiem aj nemám proti tomu nič, lenže problém vzniká v tom, že pozemkovými úpravami, ktoré trvajú relatívne dlhú dobu, keby hneď aj v akomkoľvek pozitívnom alebo optimálnom prípade trvali len pol roka alebo trištvrte roka, s tým my už žiaden dôsledok živelných pohrôm nevyriešime. Tu sa totižto pohroma už udiala, preto tu skôr sa myslí, som presvedčený, na preventívne opatrenia do budúcnosti, aby sa mohli zmierniť dôsledky živelných pohrôm aj procesnými, teda aj plánovacími a projektovacími prácami.

    Preto ja navrhujem pozmeňujúci návrh ako znenie. Je potrebné riešiť preventívne opatrenia voči živelným pohromám. Samozrejme, druhý problém je ani nie v tom, čo je tu napísané, ale, že aké ďalšie ustanovenia sa k tomuto bodu viažu v ďalšom, ale k tomu prídem.

    Druhý môj návrh je zaradiť nový novelizačný bod 2a, kde by sa v § 3 do ods. 2 na konci vety bodka nahrádzala čiarkou a doplnili by sa slová „alebo na hranice čiastkových povodí“. Tu ide o to, že sa dávajú podmienky, akým spôsobom sa má urobiť hranica obvodu pozemkových úprav, a keďže do budúcnosti sa budeme musieť zaoberať aj tzv. vodnými plánmi a zintegrovaným manažmentom povodí, v niektorých prípadoch je lepšie sceľovať pozemky aj s prihliadnutím na hranice čiastkových povodí. Nie je to, by som povedal, povinnosť, ale nevynechajme túto možnosť, aby sme mohli optimálnym spôsobom vyhraničovať jednotlivé obvody pozemkových úprav.

    K novelizačnému bodu 5. Tu sa v pôvodnom paragrafe pozemky v zastavovanom území obce vynechávali z pozemkových úprav. Teraz toto ustanovenie sa má vynechať, proti čomu majú veľmi veľké výhrady predovšetkým obce, takže môj návrh veľmi jednoduchým spôsobom je, že bod 5 vypustiť, teda ponechať tam, aby sa zastavené územia do pozemkových úprav nezahŕňali, však nakoniec vodohospodárske stavby alebo komunikácie, ktoré by sa týmto mohli riešiť, musí riešiť územný plán a stavebný poriadok, resp. vodohospodársky orgán, kde, samozrejme, aj obec má svoje zastúpenie.

    K novelizačnému bodu 16. Je tu ustanovenie nové, ktoré chápem, je povedané, že je tam pojem „z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde“. To si myslím, že chápem, prečo treba otvoriť trošku tie dôvody a na druhej strane iné dôvody, to sú veľmi všeobecné a môžeme tam hocičo prakticky vniesť, aj ktoré sa netýkajú merita, tak navrhujem trošku vylepšenie, ktoré tiež nie je dokonalé, lebo iné dôvody sú mimoriadne široké, že by sme v § 7 ods. 1 slová § 2 za ods. 1 písm. b) a c) nahrádzali slovami z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, najmä pre riešenie usporiadania pozemkov pod odvodňovacími kanálmi a inými vodohospodárskymi dielami pre bytovú výstavbu, pre rekreačné využitie územia. Ja viem, že to nie je celé vymenovanie, preto som tam navrhol slovo najmä. Nič sa na podstate veci nemení, ale predsa len sme to trošku vysvetlili.

    K novelizačnému bodu 18. No, tu je to už vážne s tým riešením dôsledkov živelných pohrôm, lebo tu sa hovorí, že postupy podľa ods. 3 a ods. 4 písm. b) až f) v § 7 sa nepoužijú vtedy, ak ide o pozemkové úpravy, ktoré majú riešiť dôsledky živelných pohrôm.

    Prosím vás, ja by som len tak prečítal, čo sa teda vynecháva, čo sa nepoužije. Nepoužije sa pre rokovanie, čiže neprerokujú sa dôvody a predpoklady pozemkových úprav s obcou. Čiže neprerokujú sa s obcou. Neprerokujú sa s orgánmi štátnej správy. Neurčuje sa záväznosť územnoplánovacích podkladov. Nezabezpečuje sa, aby pred rozhodnutím návrhu na vykonanie pozemkových úprav boli účastníci konania informovaní. Neurčujú sa teda predbežne určené náklady. Nezriaďuje sa prípravný výbor, ktorý spolupracuje atď. atď. Čiže je tu množstvo takýchto ustanovení, ktoré prakticky dáva celý tento proces do rúk pozemkovému úradu. Čo sa môžeme, je, by som povedal pochopiteľné, keď sa musíme ponáhľať, lenže ja som povedal na začiatku, že my nemôžeme po prebehnutej pohrome už nič riešiť. My môžeme nariadiť pozemkové úpravy alebo robiť pozemkové úpravy do budúcnosti, aby sa takéto nestali. A keďže do budúcnosti, no tak nemáme sa prečo ponáhľať. Nemáme prečo neinformovať obec. Nemáme prečo neprerokovať. Nemáme prečo nezabezpečiť informovanie účastníkov a ďalšie takéto veci.

    Takže logika tohto môjho návrhu je, že nemáme sa prečo ponáhľať, lebo pohroma sa už stala. My máme robiť prevenciu pred budúcnosťou, pred budúcimi postupmi, preto navrhujem bod 18 vypustiť.

    Navrhujem nový novelizačný bod 23a. To je veľmi technické. V § 9 ods. 1 písm. d) sa za slová „využívanie územia“ vkladá „odkaz na zákon č. 50/1976 Zb.“ a za slová „v rámci návrhu“ sa vkladajú slová „regionálneho a“. Tu ide o to, že sa odkazuje na miestny územný systém ekologickej stability, ale práve, keď sa robia sceľovania pozemkov a priberajú sa dôvody a podmienky aj susedných katastrov, tak si myslím, že treba prihliadať nielen na regionálny systém územnej stability, teda nielen na miestny územný systém ekologickej stability, ale aj regionálny územný systém ekologickej stability. Takže to je len technický dôvetok.

    K novelizačnému bodu 3. Zase tu ide o odstraňovanie dôsledkov a prevenciu následkov živelných pohrôm, kde si myslím, že takisto nemáme prečo sa ponáhľať. To som vysvetlil tie dôvody, preto takisto si myslím, že bod 33 treba vypustiť. Tu sa nemení nič na tom, že je potrebné riešiť pozemkové úpravy v územiach, kde nastali prírodné katastrofy, ale je po pohrome, takže nemusíme sa s tým ponáhľať, nemusíme vymýšľať nové špecifické postupy, kde by sme mohli naraziť na odpor obcí alebo vlastníkov.

    K novelizačnému bodu 43. Ide tu o to, že sa dáva nové ustanovenie, že keď sú špecifické spoločné zariadenia a opatrenia, obvodný pozemkový úrad môže určiť iného vlastníka na základe jeho súhlasu ako doteraz, keď sa za vlastníka určila obec. Ja si myslím, že rozumiem, čo chcel povedať predkladateľ, čiže tu, aby sme určili vlastníka, povedzme, na vodohospodárske stavby, správcu vodohospodárskej stavby alebo iné, tak preto navrhujem, aby sme tam vložili v tretej vete po čiarke za slovo „opatrenie“ text „najmä vodohospodárske zariadenia“, teda, lebo ide predovšetkým o to, a za slovo „vlastníka“ vložíme „čiarku“ a po nej text „spravidla organizáciu, ktorá je zriadená na správu zariadenia“. Čiže zase tu nejde o vylúčenie tohto odseku, len trošku upresnenie toho znenia.

    K novelizačnému bodu 53. No, toto je veľmi silný oriešok, pretože sa tu hovorí, že pozemkové úpravy nahrádzajú aj rozhodnutie o umiestnení stavby, čo doteraz je kompetencia stavebného úradu, čiže obce. No, voči tomu som naozaj dostal niekoľko veľmi výrazných odporujúcich stanovísk, aby sme toto nepripúšťali, pretože rozhodnutie o umiestnení stavby je naozaj kompetencia stavebného úradu a tu sa viaže rozhodnutie o umiestnení stavby navyše na záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie. Lenže nie každá obec, dokonca väčšina obcí, kde sa budú robiť pozemkové úpravy nemá územnoplánovaciu dokumentáciu, ergo nie záväznú časť.

    Takže ja si myslím, že prežije pozemková úprava aj bez toho, aby pozemkové úpravy nahrádzali aj rozhodnutie o umiestnení stavby. Samozrejme, využívanie územia absolútne schvaľujem, pretože to je skutočne o využití plôch, a nie o stavbách.

    No a nakoniec v tejto technickej časti tí, s ktorými som to konzultoval, tí, ktorí poslali pozmeňujúce návrhy navrhujú vypustiť novelizačný bod 54, teda zachovať § 15, ktorý hovorí o náhradných pozemkoch. Ide o to, že ani § 15 nie je najvhodnejší, ale tie paragrafy, ktoré majú § 15 vylepšovať, to je § 42h a § 42i, resp. nový § 12a v čl. VI nenahrádzajú plne a nie sú príliš lepšie ako doterajší § 15.

    Avšak ja by som mal jeden kompromisný návrh, že keď by sme prijali pozmeňujúce návrhy v § 12a v čl. VI, tak mohli by sme § 15 vypustiť.

    No a ešte jeden posledný technický návrh v čl. VI k novelizačnému bodu 2. Tam v § 5 sa „za slovo okolností“ vkladajú slová „najmä následky prírodných pomerov“. No, ja si myslím, že toto gramatické spojenie následky prírodných pomerov nie je dobré, lebo prírodné pomery nemajú následky, ony sú samy osebe následkom niečoho, preto si myslím, že sa tam mysleli následky pohrôm a iných nepriaznivých prírodných javov, ako je sucho alebo príliš veľa vlahy. Preto navrhujem vymeniť ten text za text „najmä následky nepriaznivých prírodných javov“. Takže toto je tá prvá časť.

    Pani predsedajúca, ja neviem, či by som nemal skončiť teraz, lebo ja mám ešte približne toľko a je tu...

  • Ruch v sále.

  • No asi približne, koľko som mal teraz.

  • Ruch v sále.

  • Tak radšej prerušíme. Čiže, ak dovolíte, prerušíme teraz rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať hlasovanie o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 14. schôdze.

    Pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh?

  • Áno, mám dva procedurálne návrhy. Jeden procedurálny návrh, teda v menej troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana, Slovenská národná strana dávam návrh, aby sme správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako bod č. 75 prerokovali v stredu po bode č. 69, teda v stredu ráno, a druhý môj procedurálny návrh, žiadam, aby sme pred hlasovaním v mene troch poslaneckých klubov mali 15-minútovú prestávku na poradu.

  • Hlasy v sále.

  • Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Porada klubov pred hlasovaním je legitímna z rokovacieho poriadku. 15-minútová prestávka.

    O vašom druhom procedurálnom návrhu budeme hlasovať alebo požiadam o všeobecný súhlas potom.

  • Prerušenie rokovania o 11.11 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.26 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Dámy páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 14. schôdze. Poprosím pani podpredsedníčku, aby zaujala miesto.

    O slovo požiadal pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prepáčte, že ešte vás dve minúty zdržím pred hlasovaním.

    Rád by som vzhľadom na to, že nastala určitá drobná nezhoda medzi prejavom v rámci jedného pozmeňujúceho návrhu a samotnou písomnou formou odsunúť rozpravu na ešte opätovné predloženie a korektné prečítanie pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Dubravay. To je prvé, že by som poprosil o otvorenie rozpravy v bode tlač 369 o sociálnom zabezpečení a jednu vetu iba na okraj.

    V rámci rozpravy som spomínal pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť pána Pučíka. Po vzájomnej dohode sme sa dohodli, že bude všeobecná podpora jeho návrhu a my upravíme túto problematiku v našej vyhláške, tak to bude najjednoduchšie a aj najlepšie pre všeobecný život policajtov. Čiže to je len poznámka k tomuto samotnému návrhu.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, otvorili ste v zmysle rokovacieho poriadku rozpravu opäť k tlači 369, ktorou je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Otváram rozpravu, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Dubravay. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, v podstate sťahujem svoj pôvodný pozmeňujúci návrh, ale je to doplnenie a spresnenie pôvodného. Takže, aby sme dali zadosť rokovaciemu poriadku, používam pojem sťahujem, de facto ale doplňujem.

    To znamená, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369).

    Pozmeňujúci návrh znie: Do § 58 ods. 1 doplniť nové písm. r) a s). Písmeno r) znie: „Do výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare a v závodnom hasičskom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti.“

    Písmeno s) znie: „Pracovného pomeru príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkom Železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.“

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vyhlasujem..., ešte v rámci rozpravy? V rámci rozpravy alebo po? Tak končím rozpravu.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, zaujmite stanovisko.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja len pre upresnenie pre tých, ktorí tu neboli. Ide o to, že bola nespravodlivosť v tom, že sa nezapočítavali roky pri tej istej službe, len v inom názve organizácie do dôchodkového zabezpečenia tým príslušníkom Železničnej polície, ktorí slúžili aj Zboru ozbrojenej ochrany železníc a to isté platilo pri hasičoch, ktorí slúžili ako hasiči v závodných zboroch. Čiže to je len odstránenie nespravodlivosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ja len upozorním procedurálne pána poslanca Dubravaya vzhľadom na to, že jeho pôvodný návrh, ktorý podal v pôvodnej rozprave, podpísali aj ďalší 14 poslanci, nemôže sám stiahnuť, ale jednoducho nebudeme o ňom hlasovať potom. Dobre? Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať v rokovaní 14. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Ako o prvom budeme..., ešte procedurálny návrh. Ešte si vás dovolím požiadať, či je všeobecný súhlas s návrhom, ktorý ešte pred prestávkou predložila pani podpredsedníčka klubu poslancov za SMER – sociálnu demokraciu, to je to preloženie správy na zajtra. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Takže pani poslankyňa Tóthová, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, mám nasledujúci procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o dobrovoľných dražbách uskutočnilo v stredu o 17.00 hodine, pretože je tam určitý problém. Možno sa vrátime do druhého čítania. Máme tam jednu právnu nevyjasnenosť. Takže prosím, aby sme mohli hlasovať v stredu.

  • Dámy a páni, je všeobecný súhlas? Nie. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 72 za, 33 proti, 13 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej schválili a budeme hlasovať, tak ako predniesla v návrhoch o zákone č. 527 neskôr.

    Takže budeme teraz pokračovať v rokovaní 14. schôdze hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, je to tlač 378.

    Pani Jana Laššáková uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k tomu vládnemu návrhu zákona vystúpili piati poslanci a boli podané dva pozmeňujúce návrhy.

    Pani poslankyňa Biró navrhla rozšíriť o ďalší súd v Šali a pani poslankyňa Žitňanská podala pozmeňujúci návrh.

    Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe s tým, že ja som navrhla, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 4, 6, 8, 11, 12, 13, 14 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Potom budeme hlasovať spoločne o bodoch 3.1 a 3.2 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Potom budeme hlasovať spoločne o bode 1, 5 a 7. Je to vytvorenie súdu Partizánske, pretože spolu súvisia s odporúčaním gestorského výboru neschváliť a mali by sme hlasovať aj bodoch 2.1, 2.2, 7 a 10, ale keď schválime bod 2, teda body 3.1 a 3.2, o tomto návrhu by sme nemali hlasovať.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 4, 6, 8, 11, 12, 13, 14 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 91 za, 26 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 3.1 a 3.2 s návrhom gestorského výboru schváliť. Ide o to, aby do obvodu Námestova bol priradený aj okres Tvrdošín.

  • Poprosím vás ešte raz, keby ste zopakovali, pani spravodajkyňa, o čom budeme hlasovať, pretože pravdepodobne to nebolo zrozumiteľné. Ešte raz.

  • Budeme hlasovať spoločne o bodoch 3.1 a 3.2 s návrhom gestorského výboru schváliť. Najprv budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré gestorský výbor odporučil na schválenie a potom na neschválenie.

  • Dobre. Takže hlasujeme o týchto bodoch 3.1. 3.2. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 12 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Dobre. Teraz budeme spoločne hlasovať o bode 1, 5 a 7, je to vytvorenie Okresného súdu Partizánske. Gestorský výbor odporúčal neschváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zo spoločnej správy. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 6 proti, 46 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali a schválili bod 3.1, 3.2, nie je dôvod na to, alebo nemôžeme hlasovať o bodoch 2.1, 2.2, 7 a 10, to je vytvorenie Okresného súdu Tvrdošín, pretože sme ho priradili do Námestova.

    Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Biró, aby sa vytvoril nový súd v Šali.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 33 za, 10 proti, 94 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neodsúhlasili.

  • Keďže sme hlasovali o bodoch spoločnej správy, podľa môjho názoru nemôžeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej, pretože ten by vypúšťal body 1 až 17 a ďalšie, ktoré sme už odsúhlasili. Pani poslankyňa nenamieta.

  • Dobre, takže nebudeme hlasovať o návrhu pani poslankyne.

  • Odhlasovali sme všetky body spoločnej správy aj pozmeňujúce návrhy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Mám splnomocnenie, pán predseda, aby ste dali hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 za, 41 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť?

    Nech sa páči, pani Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja len navrhnem legislatívnotechnickú opravu v súlade s § 85 ods. 2 zákona v súvislosti so schválením bodu 14 spoločnej správy, ktorým sa návrh zákona doplnil o nový článok II. Navrhujem, aby v názve zákona sa doplnilo „a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov“. Ako som zdôvodnila, ide o legislatívnotechnickú opravu názvu zákona.

  • Ďakujem. Končím rozpravu v treťom čítaní. Budeme hlasovať o návrhu na legislatívnotechnickú úpravu, ktorý odznel.

  • To bola len legislatívnotechnická oprava. Nemení, mení len upravuje a ktorým sa dopĺňa opravuje len názov zákona. Tretie čítanie, nie je to zmena, je to len oprava názvu.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predložila pani spravodajkyňa.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale načo 30 podpisov? Legislatívnotechnická zmena nevyžaduje 30 podpisov. Nejdeme ani vracať návrh zákona do druhého čítania, ani zmeniť obsah paragrafového znenia, dopĺňame, robíme legislatívnotechnickú zmenu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 105 prítomných, 79 za, 5 proti, 2 sa zdržali, 19 nehlasovalo.

    Pani spravodajkyňa, konštatujem, že sme túto legislatívnotechnickú opravu odsúhlasili.

  • Teraz prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona...

  • Ešte raz. Počas hlasovania procedurálny návrh, pán poslanec. Dajme dohlasovať a potom, ak budete mať námietky, pokojne dáme na ústavnoprávny... Budeme hlasovať ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Teraz dajte, pán predseda, hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schválenými zmenami a pripomienkami s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 42 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, ako ste si všimli, ja tam mám faktickú poznámku. Pani poslankyňa Laššáková vystúpila v rozprave v treťom čítaní a vy ste mi neumožnili faktickou poznámkou na ňu reagovať.

  • To bolo vystúpenie v rozprave. Prvá poznámka.

    Druhá poznámka, ktorú som chcel povedať, je, návrh, ktorý dala pani kolegyňa Laššáková, nie je legislatívnotechnický. To nie je odstránenie čiarky a bodky, to bol normálne pozmeňujúci návrh, ktorý, ak by bol v druhom čítaní, by sme o ňom museli hlasovať s 15 podpismi ako o pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka návrhu zákona.

    Takže bol by som rád, pán predseda, keby ste rešpektovali rokovací poriadok. Ja som faktickú poznámku na jej vystúpenie v rozprave zahlásil a vy ste mi nedali šancu reagovať.

  • Pán poslanec, na vystúpenie rečníka v rozprave treba reagovať predtým, ako je uzatvorená rozprava. Ja vám dokážem zápisom, že som ukončil po vystúpení pani poslankyne Laššákovej rozpravu a vy ste sa vtedy prihlásili s faktickou poznámkou, a ak máte problém s riešením, o ktorom som rozhodol, budem veľmi rád, ak ústavnoprávny výbor, keďže to je vaše obľúbené riešenie, zaujme stanovisko.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovanom bode programu, a to hlasovaním návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 Slovenskou republikou. Je to tlač 372.

    Poprosím pána poslanca Lipšica z ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dohovoru o počítačovej kriminalite.

    Národná rada poľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohovorom o počítačovej kriminalite s uplatnením nasledujúcich vyhlásení a výhrad, ktoré sú rozdané a ktoré boli prečítané v rámci rozpravy.

    Pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Ďakujem. Hlasujeme o návrhu uznesenia. Pripomínam, že ide podľa čl. 84 ods. 3 ústavy o medzinárodnú zmluvu, na ktorú je potrebná väčšina

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Kovarčíka, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač č. 356.

  • Pán predsedajúci, hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1 až 6 spoločne. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania. Odporúčanie je. Pán spravodajca, máme odporúčanie? Schváliť?

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 93 za, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti.

    Teraz pán poslanec Emil Vestenický uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov (tlač 453).

  • Vážený pán predseda, v rozprave nebol prednesený žiaden pozmeňujúci návrh, preto dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako je uvedené v návrhu tlače 453 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada berie na vedomie ukončenie pôsobenia zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v rámci projektu výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu pre nižších dôstojníkov.

    Pán poslanec Marián Kovačócy bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Je to tlač 368.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, kde z tejto vzišli dva pozmeňujúce návrhy pána Lipšica a pána Pada. Pán poslanec Richter vyňal na osobitné hlasovanie body 1 a 5 spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, preto dajte hlasovať, prosím, o bode č. 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 91 za, 29 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento bod sme odsúhlasili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode č. 5 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 119 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 5 sme odsúhlasili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať teraz o bodoch č. 2, 3, 4, 6, 7 spoločnej správy en bloc s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tieto body sme odsúhlasili.

  • Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Vzhľadom na to, že sme schválili piaty bod spoločnej správy, o pozmeňujúcom návrhu pána Lipšica už je bezpredmetné hlasovať, nakoľko jeho návrh je obsiahnutý v bode č. 5.

    Tak prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Pada.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Pado.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 15 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh pána poslanca sme neodsúhlasili.

  • Pán predsedajúci, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh zákona hneď v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 89 za, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 2 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec Matejička bude teraz uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369).

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci – pán poslanec Pado, pán poslanec Šimko, pán poslanec Dubravay a pani poslankyňa Laššáková. Boli podané dva pozmeňujúce návrhy. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, a to bod 1 až 30 s odporúčaním schváliť, bod 32 až 35 s odporučením schváliť a bod 37 až 40 s odporučením schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 31 s odporúčaním výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 34 za, 55 proti, 45 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • O bode č. 36 spoločnej správy, prosím, hlasovať osobitne, nakoľko bol podaný pozmeňujúci návrh poslankyne Laššákovej, ktorý je lepší. Takže, prosím, o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 64 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najprv vystúpila pani poslankyňa Laššáková, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Laššákovej s odporučením.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy, ktorý podala pani poslankyňa Laššáková.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 49 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh pani poslankyne Laššákovej schválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dubravaya s odporúčaním, ako bolo prečítané.

  • Pán poslanec, pán Dubravay vystúpil dvakrát. Hlasujeme o ktorom?

  • Prvý návrh stiahol, aj keď bolo povedané, pán predseda...

  • Nemohol stiahnuť. Čiže hlasujeme o prvom návrhu.

  • Čiže hlasujeme o prvom návrhu, ktorý máte rozdaný.

  • Pán poslanec, chcete, nebudeme hlasovať o vašom prvom návrhu? Dajte slovo pánovi poslancovi Dubravayovi. Zapnite pána poslanca Dubravaya.

  • Sťahujem prvý návrh a žiadam hlasovanie o druhom návrhu. Áno.

  • Podpis sťahujete, tým pádom nespĺňa náležitosti, nebudeme o ňom hlasovať. Takže budeme hlasovať o návrhu, ktorý ste predniesli v otvorenej rozprave.

  • Reakcie v sále.

  • Dávam hlasovať o druhom návrhu.

  • Pán spravodajca, sú námietky. Máme ten pozmeňujúci návrh?

  • Bol rozdaný návrh? Áno. Organizačný odbor mi hovorí. Budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, spravodajca tvrdí, že návrh, ktorý máte v laviciach, je text, ktorý prečítal navrhovateľ.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 86, 75, ešte vás poprosím, nevidel som.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 86, za 75, zdržali sa 2, nehlasovalo 9.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Dubravay, ktorý máte rozdaný v laviciach a je identický s textom, ktorý predniesol znovu v otvorenej rozprave, môžete porovnať záznam, veľmi radi vám ho poskytneme.

    Pán spravodajca, znovu procedurálny návrh, poprosím, po hlasovaní. Hlasujeme.

  • No tak, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Dubravaya.

  • Už sme hlasovali o návrhu pána poslanca.

  • Ešte bol v rozprave iný návrh?

  • Nie, už nikto nebol. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 118 za, 16 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy?

    Mám, pani poslankyňa a páni poslanci, považovať toto za prihlásenie do rozpravy v treťom čítaní? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy v treťom čítaní.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Týka sa to legislatívnotechnického návrhu. Pán predseda, my sme dostali do lavíc jeden návrh, v ktorom je písm. s), kde je aj práca príslušníkov ozbrojenej ochrany železníc, no, taký ľudový názov.

    Potom vystúpil pán poslanec k tomuto návrhu, že ten návrh neplatí a stiahol podpis, čiže ten návrh má len 14 podpisov. Keby aj opätovne vystúpil pán Dubravay, tak tam potrebujeme zase 15 podpisov na to, aby mohol predložiť nejaký návrh, kde tu je síce hviezdička, opäť písm. s), ale prepáčte, aby sme v Národnej rade prijímali také vážne zákony len takýmito zdrapmi papiera, to sa mi zdá, že je nedôstojné. Bolo dosť času cez prestávku, ktorú ste mali, rozmnožiť ten návrh a prerokovať. Prosím, aby sme normálne vrátili zákon do druhého čítania a normálny pozmeňujúci návrh schválili. Veď takýto zmätok tu nemôže byť, pán predseda. Jeden papier sme dostali, však si ho pozrite.

  • Pani poslankyňa, ďakujem pekne. Dovoľte, aby som znovu vysvetlil a veľmi rád poskytnem záznam z rokovania aj o tom, ako bola otvorená znovu rozprava pánom ministrom a podpredsedom vlády (potlesk) a prečo bola otvorená.

    Pôvodný návrh, ktorý máte a o ktorom sme hlasovali, neodznel. To znamená, nebolo možné o ňom hlasovať a pán poslanec a aj pán podpredseda vlády to zdôraznil. To znamená text, ktorý máte rozdaný riadne v laviciach, je ten, ktorý odznel v znovu otvorenej rozprave. Ja s vami súhlasím v jedinej veci, ale žiadny paragraf rokovacieho poriadku nestanovuje, či má byť pozmeňujúci návrh podaný v rozprave v pléne písaný rukou, alebo vytlačený na počítači, alebo aké náležitosti s výnimkou 15 podpisov poslancov, ktorých ani jeden neprotestoval pri hlasovaní o tomto návrhu pána poslanca Dubravaya. Preto považujem tento pozmeňujúci návrh za riadne schválený a takisto aj návrh zákona za riadne schválený.

    Nech sa páči, ešte do rozpravy v treťom čítaní, vás poprosím? Faktické poznámky, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, aj keď dobre. Budeme teraz, áno, sme v rozprave v treťom čítaní. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, v treťom čítaní, keď je rozprava, tak sú aj faktické poznámky.

  • Jasné, ja som sa len pýtal, že na pani Sabolovú.

  • Ja by som rád na pani kolegyňu Sabolovú nadviazal. Pokiaľ ten návrh, ktorý bol rozmnožený a nám predložený je druhý návrh pána poslanca Dubravaya, potom mi nie je jasné, ako bol predložený prvý a ako ho potom pán Dubravay mohol stiahnuť, keďže vlastne ani nebol predložený. Myslím si, že stiahnuť neexistujúci návrh je logicky nezmysel, čiže bolo by fajn, keby vládna koalícia aspoň základné premisy elementárnej logiky rešpektovala.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na pána poslanca?

  • Chcem reagovať aj na pána poslanca, aj na vás, pán predseda, lebo ste tiež reagovali na mňa v rozprave. Zoberte si ten návrh, pán predseda, a keď máte dve písmená s) a jeden znie: „aj práca príslušníkov ozbrojenej ochrany železníc“, nie je vyškrtnutý a aj hviezdička s) „pracovný pomer príslušníkov zboru ozbrojenej ochrany“, sú to dva rôzne rukopisy. Bolo by dobré, keby sme si ozrejmili, ktorá časť textu z toho platí napriek tomu, že ju pán poslanec prečítal. Mne nezáleží na tom, či je rukou, alebo strojom, ale mne záleží na procedúre, ktorú v tejto Národnej rade zavádzate.

  • Pán poslanec Hrušovský v rozprave v treťom čítaní? Ale do rozpravy, pán poslanec, musíte...

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, poslanci, ja chcem navrhnúť, aby sme prerušili rokovanie a hlasovanie o tomto bode programu preto, lebo ho považujem za zmätočné.

    Nielenže pozmeňujúci návrh, pán predseda, sme nedostali do lavíc rozdaný, ale rokovací poriadok jasne upravuje spôsob hlasovania, keď boli podané pozmeňujúce návrhy na schôdzi Národnej rady počas prerokovávania návrhu zákona, a to spôsobom takým, že sa o návrhu hlasuje na druhý deň, ak spoločný spravodajca nepožiada o skrátenie lehoty.

    Takýto pozmeňujúci návrh počas prerokovávania tohto návrhu zákona a počas hlasovania spoločným spravodajcom ani gestorským výborom, panie poslankyne, páni poslanci, navrhnutý nebol. Preto by som odporučil, aby sme teraz prerušili hlasovanie, dali do súladu to, čo sme už odhlasovali, so zákonom o rokovacom poriadku len preto, aby sme neprijali zmätočné rozhodnutie v záujme schválenia dobrého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Vážený pán poslanec, vaša pripomienka bola logická, túto uznávam, nie vo forme, teda o obsahu, pozmeňujúci návrh, znova zdôrazňujem, spĺňa všetky náležitosti. Áno, spoločný spravodajca nepožiadal o skrátenie 24-hodinovej lehoty, preto rešpektujem tento návrh a prerušujem a vrátime sa.

    Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý predniesol pán poslanec.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Pán predseda, ja by som nadviazal na pána predsedu, pretože naozaj ten návrh je zmätočný. Ak si ho pozriete, tu je hviezdička dole napísané písmeno s, to je časť ešte, ale hviezdička nie je zrejmé, k čomu patrí. To je časť legislatívneho textu alebo to je dôvodová správa?

  • Pán poslanec, skúste na pána poslanca Hrušovského reagovať.

  • Tak by som reagoval, práve dopĺňal tým, že je to zmätočný návrh, pretože mne osobne nie je zrejmé, ktorá časť tohto pozmeňujúceho návrhu sčasti písaná na počítači, sčasti rukou je samotný normatívny text, čo je dôvodová správa, k čomu patrí hviezdička, to je proste absolútne zmätočný návrh a podľa mňa o ňom ani hlasovať nemôžeme.

  • Pán poslanec Mikloško, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hrušovského.

  • Pán predseda, chcem pre úplnosť doplniť pána poslanca Hrušovského, že v tomto hlasovaní pani poslankyňa Laššáková zmenila a doplnila názov a hlasovali sme ako o pozmeňujúcom návrhu a v minulom hlasovaní pri minulom zákone to bola legislatívnotechnická zmena. Je jasné, že niektoré veci máte možnosť úplne spokojne zmeniť s 15 podpismi, ale dajte si tú robotu, prosím vás. Dajte si tú robotu, lebo nás to uráža.

  • Pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou na pána poslanca Hrušovského.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela doplniť pána poslanca len tým, že Kresťanskodemokratické hnutie nemá problém s hlasovaním o tomto návrhu zákona, ale nemôžeme hlasovať za takéto zmätočné pozmeňujúce návrhy, pretože nehovoríme o obsahu, obsah nie je zlý, ale jednoducho procedúra, treba naučiť nových poslancov, ako treba dodržať procedúru a myslím si, že potom nie je problém ani s hlasovaním a pán minister už mohol mať teraz zákon schválený.

  • Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán podpredseda vlády. Nie, ale pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som mal iba jednu poznámku.

    Pani poslankyňa Sabolová, keby ste boli v rokovacej sále, vedeli by ste, ako to bolo predkladané, tak potom nemôžete mať tieto pripomienky, pretože viete, čo sa stalo, a viete, prečo som hovoril, že otvárame ešte raz rozpravu k tomuto bodu. Práve preto, že sa nám líšil podaný návrh od toho, ako bol v písomnej podobe, preto sa to zosumarizovalo v druhom návrhu, ktorý to vlastne odstránil, ale vzhľadom na to, že zjavne je aj celý príspevok, ktorý tu bol zo strany KDH, nebol schopný dať žiadny vecný návrh, ktorý by vylepšoval nejakým spôsobom. O procesoch, o tom ste schopní rozprávať, tak ako vlastne celý ten problém, ktorý máte...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, my sme chceli vyhovieť opozičnému návrhu, preto ten pozmeňujúci návrh sa stal problematický. To bol jediný problém. Vyhoveli sme jednému z opozičných návrhov, aby sme doplnili ten návrh o ďalšiu skupinu ľudí.

    Čiže za dobrý skutok v podstate, že sme chceli vyjsť v ústrety návrhu, tak ešte teraz budeme mať problém. Čiže z môjho pohľadu ten nový návrh, ktorý prišiel, riešil problém, ktorý vznikol v rámci rozpravy. Keby ste boli tu a aj pán poslanec Miššík, vedeli by ste, prečo sa to stalo. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. Môžeme sa skúsiť dohodnúť, aby sme trošku pokročili ďalej napriek tomu, že čiastočne a znovu opakujem, rešpektujem jediný problém z hľadiska procedúry rokovania o pozmeňujúcich návrhoch, a to bola pripomienka pána poslanca Hrušovského v 24-hodinovej lehote. Ale máme tu spravodajcu.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa o predmetnom návrhu hlasovalo ihneď.

  • Pán spravodajca, pravdepodobne žiadate o skrátenie 24-hodinovej lehoty. (Smiech v sále). Budeme hlasovať. Dobre, budeme pokračovať, sme v treťom čítaní. Skončila sa rozprava v treťom čítaní.

    Páni poslanci, boli sme v treťom čítaní. Rozprava sa skončila. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Hrušovského odzneli.

    Pán poslanec Hrušovský, chcete reagovať na faktické poznámky na vás? Nech sa páči.

  • Pán predseda, chcem vás poprosiť, aby ste prerušili naozaj rokovanie, lebo sme v stave, z ktorého sa nedostaneme inak ako rokovaním poprípade aj v ústavnoprávnom výbore, lebo boli tu vznesené vážne námietky proti procesnému spôsobu hlasovania, tak by som vás chcel poprosiť prerušiť schôdzu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní. Chcem len upozorniť tých, ktorí žiadajú o faktické poznámky, že pán podpredseda nevystúpi, lebo musel by otvoriť rozpravu. Uznesenie ústavnoprávneho výboru z podobnej situácie stanovilo, že počas hlasovania nemôže predstaviteľ vlády otvoriť znovu rozpravu. Ale rokovací poriadok mu umožní vystúpiť. To znamená, faktické poznámky v danom prípade naňho nie sú možné.

    Pán spravodajca, uveďte hlasovanie o zákone návrhu ako o celku v treťom čítaní. Nech sa páči, obráťte sa na ústavnoprávny výbor. Poďte, pán spravodajca. Pán spravodajca navrhol skrátenie lehoty. Mali ste ho počúvať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku. (Smiech v sále).

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

    (Hlasovanie). 125 prítomných, 115 za, 2 proti, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pán poslanec Jamrich, ten bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov.

  • Ruch v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Mal som procedurálny návrh k tomu, čo sme teraz odhlasovali.

  • Pán poslanec Lipšic, máte procedurálny návrh? Ale poprosím procedurálny návrh, o ktorom sa dá hlasovať.

  • Ja mám návrh, aby sme hlasovali o skrátení 24-hodinovej lehoty. O tom sme predsa nehlasovali. Hlasovali sme hneď o návrhu zákona ako o celku. Asi ste zabudli, pán predseda, predtým jedno hlasovanie.

  • Pán minister, poprosím vás. Pán podpredseda vlády. Pán poslanec Lipšic. Hlasovanie o návrhu ako o celku vlastne vyjadril súhlas s počtom hlasov. Ale v danom prípade rešpektujem. Áno, zabudol som dať hlasovať, dobre? Takže priznávam svoju chybu, ale návrh zákona prešiel väčšinou hlasov, to znamená, poslankyne a poslanci, dali najavo svoj postoj k návrhu zákona.

    Poprosím teraz pána Richtera, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007. Je to tlač 383.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, môžem konštatovať, že v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Z toho vyplýva, že z rozpravy nevznikli žiadne návrhy.

    Preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 1 spoločnej správy. Pripomínam, že viac ich nie je, s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 89 za, 1 proti, 44 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 89 za, 1 bol proti, 40 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, hlasujeme o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

    (Hlasovanie). 132 prítomných, 84 za, 2 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007.

    Pán Ľuboš Martinák, uveďte, prosím, v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov. Je to tlač 345.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, a preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

    (Hlasovanie). 135 prítomných, 130 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedené body schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. V rozprave vystúpil pán poslanec Ján Slabý.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jána Slabého.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 86 za, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

    (Hlasovanie). 136 prítomných, 84 za, 28 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 137 prítomných, 79 za, 33 proti, 22 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pozývam všetkých členov výboru pre zdravotníctvo o 13.00 hodine do našej zasadačky na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo k petícii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Ruch v sále.

  • Ešte prepáčte, ešte pán predseda Mamojka a potom pán predseda Devínsky a pán poslanec Korba. Nech sa páči. Zapnite pána predsedu ústavnoprávneho výboru.

  • Chcem požiadať členov ústavnoprávneho výboru, že hneď, pripomínam teraz po hlasovaní zasadneme v zasadačke. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Devínsky.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si pozvať všetkých členov školského výboru na rokovanie teraz ihneď.

  • Zasadnutie výboru na kontrolu NBÚ v zasadačke pre obranu a bezpečnosť. Hneď pozývam všetkých členov.

  • Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.29 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť rokovania, ktoré sa začína o 14.00 hodine a trošku neskôr, poprosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály a zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Rovnako poprosím aktérov, vidím, že pán minister aj pani spravodajkyňa sú pripravení. Ešte poprosím chvíľu, minútku, prichádzajú páni poslanci, aby mohli dôjsť a zaujať miesto v laviciach a budeme pokračovať. Zdá sa, že sme kompletní.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Janiš, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam procedurálny návrh, aby sme bod tlač 457, a to je Petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva predrokovali skôr, ako je v programe návrh zákona o zdravotných poisťovniach. Logika veci hovorí, že tieto dva body spolu súvisia a že najskôr by sme si mali vypočuť vyše 150-tisíc občanov, ktorí podpísali túto petíciu, a až potom rokovať o návrhu zákona o zdravotných poisťovniach.

  • Áno, ďakujem za návrh. Rozumiem, pán poslanec. Problém je, že, pýtam sa, či je s týmto návrhom všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Čo len jeden poslanec nesúhlasí, registrujem, že teda je aj nesúhlasný hlas, takže, vážené kolegyne, kolegovia, je potrebné o tom hlasovať.

    Pán poslanec, o 11.00 hodine by to malo šancu prejsť hlasovaním, momentálne je situácia taká, že Národná rada by nebola uznášaniaschopná, takže v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku vás ubezpečujem, že len čo bude Národná rada uznášaniaschopná, tak dám tento váš návrh na hlasovanie.

    Takže opäť sa hlási s procedurálnym návrhom pán poslanec Janiš? Áno? Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán podpredseda, keďže ste nedali o mojom procedurálnom návrhu hlasovať, žiadam vás, aby v mene troch poslaneckých klubov opozičných bolo zvolané poslanecké grémium.

  • Dobre, budem informovať predsedu Národnej rady o vašej žiadosti. Budeme pokračovať, budem informovať predsedu Národnej rady, medzitým budeme pokračovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 363 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 363a.

    Poprosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána...

  • Reakcie v sále.

  • Procedurálne návrhy, pani kolegyne, len čo dokončím svoje vystúpenie, tak sa k nim, samozrejme, postavím. Takže chcem dokončiť, ak dovolíte, vetu.

    Poprosím aj pána podpredsedu Horta, keby bol taký láskavý a rešpektoval to, že vediem schôdzu momentálne ja.

    Takže poprosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana...

  • Reakcie v sále.

  • Poprosím vážených kolegov z opozície, osobitne z SDKÚ o elementárnu slušnosť. Veľmi pekne ďakujem, je tam nesmierne veľa slušných a korektných ľudí, takže poprosím, keby dosiahli nápravu.

    Takže poprosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Poprosím ale o chvíľku strpenia.

    S procedurálnymi návrhmi sa hlásia páni poslanci Janiš, Miššík, Sabolová, Novotný.

    Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja si len dovolím zacitovať z rokovacieho poriadku zákona o rokovacom poriadku.

  • Návrh poprosím, vážený pán poslanec.

  • Predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. V tomto prípade ho zvolá bezodkladne, § 66 ods. 4 ho zvolá bezodkladne a ja som požiadal v mene troch poslaneckých klubov o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Registrujem. Len čo budem môcť tento krok urobiť, veľmi rád to urobím. Možno poprosíte pána Horta a oznámi to predsedovi Národnej rady.

    Vážený pán poslanec, ide vám zjavne o konfrontáciu opäť nezmyselnú a opäť nekorektnú. Napriek tomu si dovolím teda svoje stanovisko.

    Ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím prečítať § 146 zákona o rokovacom poriadku. V zmysle tohto ustanovenia v rokovacom poriadku si vám dovolím teda povedať môj názor, pretože ja vediem schôdzu, a teda mám právo vykladať rokovací poriadok. Len čo sa vytvorí príležitosť, aby som mohol oznámiť vašu žiadosť predsedovi Národnej rady, že chcete zvolať poslanecké grémium, okamžite to urobíme. Nie je tam ustanovenie, ktoré citoval pán poslanec Janiš, ani slovko o tom, že počas zasadnutia politického grémia sa prerušuje zároveň aj schôdza. To pán Janiš pravdepodobne vie. To znamená, že musí to aj rešpektovať, ak to vie. Čiže schôdzu začneme, bude vystupovať pán minister a ja zariadim, len čo sa dostanem k telefónu, oznámim vašu žiadosť predsedovi Národnej rady, aby zvolal poslanecké grémium.

    Vy, páni poslanci, ste tvrdili, že podpredseda je riadiaci, nemôže zvolávať grémium, že to je právomoc predsedu Národnej rady. Chcem ísť podľa vašich výkladov, ale cíťte sa vašimi podaniami a vaším vystupovaním aj trošku viazaní, lebo inak to potom nejde. Potom dochádza k vážnym disproporciám. Čiže okamžite, len čo dokončím túto reč a odovzdám slovo pánovi ministrovi, zatelefonujem predsedovi Národnej rady, oznámim mu vaše stanovisko a určite on zaujme stanovisko, príde do sály a zvolá poslanecké grémium, keďže je to povinnosť, ako tvrdí pán poslanec Janiš, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku. Má to logiku. Ako prosím?

    Procedurálny návrh má pán poslanec Miššík. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja navrhujem, aby sme pred týmto bodom programu tak, ako bol prijatý, prerokovali petíciu. Odôvodňujem to tým, že ústavnoprávny výbor na svojom zasadnutí väčšinou hlasov rozhodol, že o tejto petícii je nutné rokovať ešte pred týmto návrhom zákona.

    Pán podpredseda, toto je naozaj veľmi vážna vec a v tomto výbore hlasovali nielen poslanci opozície.

  • Dobre. Poprosím návrh v zmysle rokovacieho poriadku, pán poslanec.

  • Povedal som. Svoj návrh som povedal. Procedurálny návrh, aby ste do programu rokovania zaradili pred tento bod rokovania prerokovanie petície tak, ako o tom rozhodol ústavnoprávny výbor. Ďakujem.

  • Nemám takéto stanovisko ústavnoprávneho výboru, pán kolega. Ideme v zmysle schváleného programu, ktorý ste schvaľovali. Ústavnoprávny výbor neschvaľoval program.

  • Reakcie z pléna.

  • Na základe toho nemôžem toto urobiť, čo chcete, lebo technicky na to nemám oprávnenie.

    Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, prosím, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Miššíka. Prezentujeme sa. Poprosím váženého poslanca Mikloša osobitne, viete, že sa máte zdržať, prosím, hlasitých prejavov. Máte predsedu klubu, pán poslanec Mikloš, elementárnu slušnosť vás poprosím, elementárnu.

  • Hlasy v sále.

  • Elementárnu, nevykrikujte sem na vedúceho.

    Pán Mikloš, ja vážne vás vykážem z rokovacej sály, no, čo si to dovoľujete! Poprosím, rešpektujte sa!

  • Smiech v sále.

  • Rešpektujte rokovací poriadok! Máte šéfa klubu, prosím. Vy sa tiež, poprosím, pán predseda...

    Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 41 poslancov, za návrh 40 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Pán poslanec Miššík, iste registrujete rovnako ako aj ja, že Národná rada je momentálne neuznášaniaschopná. Iste poznáte príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Len čo bude Národná rada uznášaniaschopná, dám okamžite o vašom návrhu hlasovať. Takže rozumieme si. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.

    Pán minister, máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • A, ďalšie procedurálne návrhy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda, konečne. Keby ste nekomentovali, už sme mohli dávno vyriešiť problém.

  • Poprosím, procedurálny návrh, pani poslankyňa.

  • Vydržte, vydržte. V mene troch poslaneckých klubov žiadam 15-minútovú prestávku. V tom čase budete mať dostatok času informovať pána predsedu o postupe, ktorý táto Národná rada požaduje, o rokovaniach výboru ústavnoprávneho a výboru pre zdravotníctvo a verím, že v grémiu sa s pánom predsedom dohodneme. Čiže okamžite žiadam prestávku a mohli ste to už vyriešiť dávnejšie, pán podpredseda.

  • Poprosím ešte, podľa ktorého ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, aby som v tom mal jasno, pani poslankyňa?

  • Myslím, že vám ako podpredsedovi Národnej rady nemusím hovoriť paragrafy rokovacieho poriadku, lebo ich ovládate lepšie ako ja, tak ako ma vždy poúčate na každej schôdzi. Čiže vy veľmi dobre viete, podľa ktorého paragrafu.

  • Napriek tomu výnimočne by ste to nemohli urobiť, že by ste to zacitovali?

  • Smiech v sále.

  • Nie. Tentoraz (smiech) ani výnimočne, pán podpredseda.

  • Nie. Vážené kolegyne, kolegovia, v rámci nevyhnutnej hygienickej a psychologickej prestávky vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 14.26 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.30 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam na vašu žiadosť poslanecké grémium. Poprosím vás, aby sa členovia stretli ihneď za rokovacou miestnosťou. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 14.34 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.13 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali opäť miesta v rokovacej sále. Uplynul čas určený na prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sú tu aj členovia politického grémia, môžu podať informáciu o výsledkoch rokovania grémia svojim poslaneckým klubom, takže v zmysle záverov grémia rozhodnutia predsedu Národnej rady budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu, teda, ako som už naznačil, pristúpili sme v rámci schváleného programu k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Teda, pán minister Valentovič, už niekoľkokrát teraz, nech sa páči, máte slovo a poprosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

    Prepáčte, pán minister, procedurálny návrh pán poslanec Janiš.

  • Pán podpredseda Národnej rady, pred prestávkou a pred grémiom tu zaznel môj procedurálny návrh. Nazdávam sa, že v sále je 76 poslancov, že Národná rada je uznášaniaschopná, takže skôr, ako dáte slovo pánovi ministrovi, vás poprosím, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu zaradiť na bod rokovania petíciu občanov a tento bod predradiť pred bod rokovania o zdravotných poisťovniach.

  • Dobre, pán predseda klubu, registrujem váš návrh. Nemám ten pocit, ktorý máte vy, ale nech sa páči, keďže dávate tento návrh, ale už potom opakovane nebudem s týmto návrhom súhlasiť, pokiaľ preukázateľne nebude dostatočný počet poslancov v Národnej rade.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, prezentovať sa. Prezentujeme sa, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 44 poslancov.

    Pán poslanec, váš odhad nebol správny. Len čo budeme uznášaniaschopní, tak dám opätovne hlasovať o vašom návrhu zákona. Pokiaľ tomu rozumiem, zatiaľ nevidím žiadny procedurálny návrh svietiť.

    Pán poslanec Novotný, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, nazdávam sa, že sme hlasovali, že sme sa prezentovali a v sále nie je 76 poslancov, Národná rada nie je uznášaniaschopná, nemôžeme ďalej rokovať o predmetnom bode.

    A ďalej vás chcem informovať o tom, že gestorský výbor, ktorý bol k príslušnej petícii určený predsedom Národnej rady ako výbor pre zdravotníctvo, neschválil síce správu výborov, ale prijal informáciu, čiže informácia je na svete pod tlačou 457a. Máme ju všetci v laviciach, to znamená, nič nebráni tomu, aby sme postupovali tak, ako to avizoval pán predseda Národnej rady Paška, že ihneď, len čo bude správa, v tomto prípade informácia o prerokovaní petície na svete zaradí tento bod na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, aby sme dali hlasovať o tom, že zaradíme tento bod na rokovanie ihneď.

  • Pán predseda, hlasovali sme teraz, pán kolega, pán predseda výboru iste ste registrovali, že sme sa prezentovali a v sále bolo 40 poslancov. Predpokladám že, alebo pociťujete potrebu napriek tomu hlasovať, prezentovať sa?

    No, ešte poslednýkrát, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na želanie pána predsedu výboru, ktorý nebol v poslaneckom grémiu a zrejme nedostal informácie, prezentujme sa, prosím.

    Takže, pán poslanec, pán predseda výboru, pravdepodobne ste sa mýlili.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím pána ministra Valentoviča, keby mohol pristúpiť k odôvodneniu vládneho návrhu zákona. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018 zo 6. decembra 2006 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 462 z 23. mája 2007.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhuje zníženie maximálnej výšky výdavkov na prevádzkové činnosti v zdravotnej poisťovne zo 4 % na 3 % z ročného úhrnu poistného.

    Zdravotná poisťovňa je podľa návrhu zákona povinná viesť v účtovníctve oddelenú analytickú evidenciu pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkovú činnosť tak, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poistenie a osobitne pre prevádzkové činnosti a aby bolo možné zistiť hospodársky výsledok za každú činnosť samostatne.

    Ak je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, môže ho podľa navrhovanej právnej úpravy zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa zákona č. 577/2004 Z. z.

    Ďalej sa navrhuje, aby prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na inú zdravotnú poisťovňu bolo možné vykonať iba bezodplatne.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je explicitne vymedziť postavenie zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, ktoré spravujú povinné odvody na verejné zdravotné poistenie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán minister. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), ďalej budeme používať len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 76 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 499 z 13. septembra 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. Všetky výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v určenej lehote a z uznesení výborov vyšlo 6 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Po prvé. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne. O bodoch 1 až 6 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Po druhé. Poveril spoločnú spravodajkyňu výborov Darinu Gabániovú predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, čiže gestorským výborom č. 70 zo 16. októbra 2007. Ďakujem.

    Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomne prihlášky. Písomne sa prihlásil za klub SMK pán poslanec Bastrnák, za klub SDKÚ – DS pán poslanec Dzurinda, za klub HZDS pán poslanec Urbáni a za klub KDH pani poslankyňa Sabolová. Ďalej sa písomne do rozpravy prihlásili nasledujúci rečníci alebo poslanci: pán poslanec Janiš, pán poslanec Novotný a pán poslanec Lipšic.

    Ako prvý vystúpi za klub SMK pán poslanec Bastrnák. Po ňom bude vystupovať pán poslanec Dzurinda za klub SDKÚ. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo a predložilo na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach.

    V návrhu predkladateľ navrhuje obmedziť výšku výdavkov zdravotných poisťovní na prevádzku a ukladá povinnosť vytvorený kladný výsledok hospodárenia zisk použiť v prospech poistených vo verejnom zdravotnom poistení.

    Predložený návrh potvrdzuje niekoľkokrát predpokladané výroky ministra, že konečným cieľom v oblasti verejného zdravotného poistenia je potlačenie plurality a existencia viacerých zdravotných poisťovní, odstránenie súťaže vytvorením monopolu jednej zdravotnej poisťovne riadenej štátom.

    Potvrdzuje to aj uznesenie vlády č. 462 z 23. 5. 2007, ktoré znie, citujem: „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“

    Návrh zodpovedá z názvu súčasného vedenia rezortu. Len to, čo je štátne, je efektívne a správne. Snahou zlikvidovať existujúci systém viacerých poisťovní, aj keď to súčasný minister odmieta, je práve predložený návrh zákona.

    Návrh je jeden z krokov naplnenia uznesenie vlády a predkladaných stanovísk predsedu vlády o pluralite zdravotného poistenia. Citujem vyhlásenie predsedu vlády z 26. 5. 2007 v sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu:

    „Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni, budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre súkromné zdravotné poisťovne. Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru. Ale chceme ich vytlačiť spôsobom, ktorý nie je napadnuteľný ani právne, ani medzinárodnoprávne, ani politicky, ani nijako inak.“ Koniec citátu.

    Potvrdzuje to už navrhovaná zmena ustanovenia § 2 ods. 1, keď sa činnosť zdravotnej poisťovne nanovo definuje ako činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej akciová spoločnosť už nie je vlastníkom finančných prostriedkov, ale ich správcom.

    Návrh smeruje k tomu, aby prostriedky získané zdravotnou poisťovňou z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a z prerozdelenia poistného neboli tak ako doteraz jej majetkom, ale aby tieto prostriedky zdravotná poisťovňa len spravovala. Tým dochádza k zásahu do vlastníckeho práva zdravotnej poisťovne takto získaným prostriedkom, ináč povedané ich privlastneniu.

    Akékoľvek nútené odňatie prostriedkov zdravotnej poisťovni získaných z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a prerozdelenie tohto poistného musí nevyhnutne spĺňať všetky podmienky vyvlastnenia podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, resp. podľa ostatných predpisov. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona za primeranú náhradu. V tomto prípade nejde ani o jednu.

    Hoci čl. 20 ústavy v zásade nechráni právo na nadobudnutie majetku, vzťahuje sa aj na tzv. legitímne očakávania zdravotnej poisťovne vo vzťahu k prostriedkom, ktoré by z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a z prerozdelenia tohto poistného získala v budúcnosti. Tieto legitímne očakávania možno chápať ako súčasť práva vlastniť majetok garantovaný v čl. 20 ods. 1 ústavy. Uvedený záver možno oprieť aj o rozhodovanie Európskeho súdneho dvora a ústavne nálezy v československej právnej oblasti.

    Za ďalšie porušenie ústavy možno považovať aj návrh na obmedzenie použitia zisku len na úhradu zdravotnej starostlivosti. V dôvodovej správe predkladateľ ako argument použil, citujem: „Zákonným vymedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku nejde o zásah do vlastníckych práv. Pretože nedochádza k poňatiu ani k obmedzeniu majetku, ide o zákonom obmedzený spôsob spravovania verejných prostriedkov, nakoľko zdravotné poisťovne si môžu v plnej miere uplatňovať právo, finančné prostriedky z povinného verejného zdravotného poistenia ľubovoľne užívať a disponovať s nimi.“ Týmto konaním navrhovateľ obmedzuje zdravotnú poisťovňu jej akcionárov s nakladaním s kladným hospodárskym výsledkom a zasahuje do legitímneho očakávania zdravotnej poisťovne vzhľadom na budúce obdobia dosahovať zisk.

    Súčasné zdravotné poisťovne a ich akcionári, predovšetkým akcionári, ktorí sú inými osobami ako štát, sa uchádzajú o udelenie povolenia v oblasti verejného zdravotného poistenia. Splnením zákonných podmienok im bolo toto povolenie vydané. Cieľom bolo podnikať v tejto oblasti. Odňatím práva nakladať pôvodne s kladným výsledkom hospodárenia sa im toto právo odníma a uloží sa im povinnosť vykonávať činnosť na neziskovom základe.

    Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie v čl. 1 ods. 1 je presadenie koncepcie materiálneho, nie formálnoprávneho štátu. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu je jedným zo základných princípov materiálnoprávneho štátu aj princíp právnej istoty, podľa ktorého ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere sklamaný.

    V rozpore s takto definovaným princípom nepochybne je, ak domáce alebo zahraničné subjekty v dôvere v platnú právnu úpravu umožňujúcu zdravotným poisťovniam nakladanie s prostriedkami získanými z výberu poistného a na verejné zdravotné poistenie a jeho prerozdelenia, ako aj tvorba a rozdelenie zisku vstúpili na trh verejného zdravotného poistenia, resp. vynakladanie značných prostriedkov pri súťaži v tomto trhu a štát následne týmto subjektom odníma majetok potrebný na ďalšie podnikanie a zakáže im rozdelenie zisku.

    Konaním štátu, ktoré zdravotným poisťovniam odníma prostriedky získané z výberu poistného na verejné zdravotné poistenie a jeho prerozdelenia a zakáže im rozdelenie zisku, bude porušené aj ich legitímne očakávanie, že budú môcť nakladať s týmito prostriedkami, nakupovať za ne pre poistencov zdravotnú starostlivosť a dosahovať aj prípadný zisk. Takýto návrh je zásahom do ústavných práv, ktorý spĺňa zásadu proporcionality.

    Dôvodom, ktorý Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza pre zákaz použitia zisku ináč ako na úhradu zdravotnej starostlivosti, je, aby poslaním zdravotnej poisťovne bola služba, a nie zisk. Aby zhromažďovanie prostriedkov od štátu a občanov nebolo na úkor rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti.

    Je nanajvýš otázne, či navrhovaným opatrením, násilným presmerovaním motivácie súkromných zdravotných poisťovní zo ziskovej na neziskovú zákonodarcovia vôbec spôsobili uvedený cieľ dosiahnuť. Pochybnosti vyplývajú najmä z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré boli založené s cieľom prevádzkovať zdravotné poistenie ako podnikanie, by teraz mali byť motivované k lepšiemu a účelnejšiemu využívaniu zdrojov poistenia, keď ich cieľ, pre ktorý túto činnosť vôbec vykonávajú, je právnou úpravou popretý a je im vnucovaný neziskový účel, pre ktorý túto činnosť nevykonávajú.

    Okrem tohto, ak za navrhovaným opatrením stojí východisko, že ziskový charakter poisťovní sa nezlučuje so solidárnym charakterom zdravotného poistenia, potom sa štát úplne zbavuje akejkoľvek šance prejsť cez test proporcionality. Bol to ten istý štát, ktorý pár rokov predtým, naopak, vytvorenie systému financovania zdravotníctva postaveného na ziskovo motivovaných zdravotných poisťovniach a zlučiteľný aj so solidárnosťou systému, aj s dostupnosťou zdravotníckych služieb všetkým prostredníctvom takto organizovaného systému pokladal.

    Dôkazom tohto je aj ustanovenie § 39 ods. 2 zákona, ktorý je súčasne predloženým návrhom aj pre zdravotné poisťovne ďalším rizikom, s ktorým sa navrhovateľ nevysporiadal. Podľa § 39 ods. 2 písm. b) súčasne platného zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže zrušiť povolenie, ak zdravotná poisťovňa dosiahla stratu prevyšujúcu 50 % vlastného imania v jednom kalendárnom roku alebo 20 % vlastného imania v troch po sebe nasledujúcich rokoch.

    To znamená, že štát už raz aproboval ako legitímny prostriedok dosiahnutia cieľov zdravotnej politiky vytvorenie systému ziskovo orientovaných zdravotných poisťovní a dnes tento systém ich bez akýchkoľvek kompenzácií a ospravedlnenia investorom ruší. Pri tom sa štátu nesporne ponúkajú aj iné možnosti, aby využil existujúci status quo súkromného poistenia vo verejnom rámci a vhodnými opatreniami ťažil zo ziskových motivácií súkromných poisťovní. Má možnosti zmeniť regulačný rámec, upraviť systém prerozdelenia, vytvoriť reálny priestor pre individuálne zdravotné poistenie, kde zrejme bude komparatívnou výhodou, ako budú vykonávať poisťovne podnikajúce v základnom balíku poistenia.

    Navrhovateľ v návrhu zákona, tak ako aj v dôvodovej správe nepreukázal, že práve obmedzenie spôsobu nakladania s kladným výsledkom hospodárenia naozaj prinesie kvalitu a efektívnosť v nákupe zdravotnej starostlivosti pre poistencov.

    Čo ak efekt zavedenia tohto opatrenia bude opačný? Zdravotné poisťovne nebudú nejako motivované na posudzovaní efektívnosti vynakladaných prostriedkov pri nákupe zdravotnej starostlivosti. Ich cieľ sa zúži na zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti bez uplatnenia akýchkoľvek požiadaviek na kvalitu a efektívnosť v nadväznosti na cenu, za ktorú budú zdravotnú starostlivosť nakupovať.

    Navrhovateľ opomenul, že medzi povinnosti zdravotnej poisťovne patrí okrem iného aj využívanie ukazovateľov hodnotenia kvality a výsledky kontroly kvality využívať pri vytváraní poradia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť núti poisťovňu hodnotiť kvalitu a oceniť ju. Uzatvárať zmluvy s efektívnymi poskytovateľmi. Za efektívnosť musia zdravotné poisťovne považovať predovšetkým čo najvyšší nákup za čo najlepších podmienok tak, aby poskytovateľ dostal dostatok prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Jeho výsledkom by mal byť stav, keď poistenec dostane kvalitnú zdravotnú starostlivosť, bude spokojný a ďalšie vynaložené náklady na jeho liečbu budú minimálne. Obmedzenie tvorby zisku a jeho použitie však tento predpoklad neprináša, naopak, poisťovňu demotivuje. Obmedzenie použitia zisku úzko súvisí s ďalším navrhovaným opatrením, ktorým je obmedzenie použitia prostriedkov na správu zdravotnej poisťovne na 3 % z úhrnu vybraného poistného pred prerozdelením.

    Dôvodom je podľa ministra zdravotníctva snaha maximalizovať objem prostriedkov pre nákup zdravotnej starostlivosti. V kontexte posledných dvoch obmedzení činnosti zdravotných poisťovní vzniká otázka, ako tieto obmedzenia zabezpečia naozaj maximalizáciu zdrojov na nákup zdravotnej starostlivosti? Prinesú aj efektívnosť a hospodárnosť?

    Novelou ustanovenia v § 6 zákona č. 581/2004 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 15. januára 2007, bol vložený nový § 6a, ktorým sa obmedzili výdavky na prevádzkovú činnosť najviac do výšky 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením za príslušný kalendárny rok. Následne v jednotlivých ustanoveniach zákonodarca vytvoril niekoľko výnimiek, čo je a nie je prevádzkovým výdavkom, za akých podmienok je možné výdavky prekročiť. Z tohto vyplýva, že nie je pravdou všeobecne deklarovaný princíp výšky použitia prostriedkov na prevádzku zdravotných poisťovní.

    Treba povedať, že navrhovateľ nemá ani jedinú analýzu dopadu tejto zmeny za rok 2007. To už prichádza s tézou zmeniť podiel zo 4 na 3 %. Všeobecne uvádzaný dôvod je teda spochybniteľný. Na to pravdepodobne poukazuje aj na ten fakt, že práve z vládnej koalície prichádza nový návrh vlastne nie znížiť zo 4 na 3, ale na 3,5 % správne náklady poisťovní. Pre úplnosť treba poukázať na niektoré nezmysly, v ktorých majú zdravotné poisťovne svoj podiel a prevádzku vypočítať.

    Po prvé. Zdravotná poisťovňa môže vynaložiť na svoje prevádzkové činnosti najviac do výšky 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením. Takáto formulácia vychádza z formulácie dvoch účtovných princípov. Výdavky predstavujú úhrady v roku, úhrn poistného predstavuje objem založený na aktuálnom princípe vzťahujúci sa na dané obdobie, v tomto prípade na daný rok. Kým aktuálny princíp pozná zdravotná poisťovňa po ukončení obdobia, výdavky predstavujú jej aktuálnu potrebu. Zdravotná poisťovňa v skutočnosti počas roka nepozná objem výdavkov, ktorý môže použiť.

    Po druhé. Zdravotná poisťovňa môže použiť v skutočnosti viac prostriedkov na svoju prevádzku, napríklad predajom nepotrebného majetku. Ministerstvo odôvodňuje zákaz použitia zisku tým, že súkromné osoby nemôžu manipulovať s verejnými prostriedkami svojvoľne. Súčasne ale zdravotná poisťovňa môže vykryť rozdiel medzi potrebou a možnosťami na prevádzku predajom majetku. Z akých prostriedkov bol tento majetok nakúpený? Nie práve z prostriedkov verejných a v období verejnoprávnosti zdravotných poisťovní? Ktoré zdravotné poisťovne vlastnia rozsiahly majetok? Práve tie, ktorých akcionárom je štát, všeobecná a spoločná. Keď nákupy budov a rozsiahle rekonštrukcie odôvodňuje práve verejným záujmom, treba si spomenúť, že poisťovne neplatili zdravotníckym zariadeniam dostatočne a včas, že spôsobovali ich finančné problémy. Všeobecná zdravotná poisťovňa oznámi, že nedostatok prostriedkov na prevádzku vykryje predajom nepotrebného majetku. Už bude tento majetok verejný? Alebo ho nebude potrebovať? Poisťovňa nezaznamenala výrazné zmeny v stave a v štruktúre poistencov? Ukazuje sa, že prostriedky na kúpu a rekonštrukciu budov tým pádom neboli nielenže účelové a efektívne, ale možnože ani potrebné. Zníženie podielu bude znamenať pre zdravotné poisťovne predovšetkým obmedzenie ich činností, teda povinností, ktoré musia z povolenia plniť. Úlohou zdravotnej poisťovne je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť, ale predovšetkým starať sa o svojho poistenca.

    Rozsah činnosti zdravotnej poisťovne vymedzujú ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. a č. 580/2004 Z. z. Zdravotným poisťovniam predovšetkým hrozí riziko, že nebudú mať dostatok prostriedkov na efektívny nákup zdravotnej starostlivosti. Problémom súčasných zdravotných poisťovní totiž nie je neuhrádzanie faktúr za poskytnutú zdravotnú starostlivosť včas. O tom svedčia stanoviská odborných spoločností a poskytovateľov. Všetky stanoviská totiž potvrdzujú, že zdravotné poisťovne uhrádzajú svoje záväzky načas. Zdravotné poisťovne budú vedieť, že nesmú tvoriť zisk, že na úhradu zdravotnej starostlivosti majú 97 % poistného a akákoľvek motivácia na efektívnosti nebude pre ne zaujímavá. Možno ani nebudú mať na čom a s kým vykonávať.

    Zdravotné poisťovne budú musieť obmedziť svoje marketingové aktivity. Marketing, to nie sú len reklamné kampane na získavanie poistencov. Marketing, to sú aj informácie poisťovne o povinnostiach poistenca, o lehotách, ktoré plynú pre poistencov a platiteľov. Marketing, to je aj informácia o správach v oblasti zdravotného poistenia. Kto prevezme túto činnosť? Poisťovne sú povinné poskytovať aj konzultačnú činnosť. Plnenie tejto povinnosti mohli poistenci využiť napríklad pri ročnom zúčtovaní, ktoré, mimochodom, aj napriek dekorovanému sľubu zjednodušiť ho nielenže nebolo zjednodušené, ale aj pre rok 2008 nedôjde k výraznej zmene pri jeho vykonaní.

    Zdravotné poisťovne vyvinuli maximálne úsilie na to, aby poistenci nielen splnili povinnosť vykonať ročné zúčtovanie, ale poskytovali platiteľom služby pre správny výpočet ročného zúčtovania pri vyplnení tlačív, kontrolovali správnosť a podobne.

    Prevezme ministerstvo zdravotníctva tieto činnosti na seba? Zdravotné poisťovne obhospodarujú niekoľko miliárd finančných prostriedkov zdravotníctva. To dobre vieme. To si vyžaduje aj dostatočnú kontrolu tak pri ich získavaní, ako aj pri použití. Zabezpečenie efektívnej kontroly je možné však len pri dobrom informačnom systéme, dostatočných kontrolných mechanizmoch a odborne zdatných zamestnancoch.

    Povedať, že zdravotné poisťovne sú softvérovo vybudované, je nezodpovedné. Neustále zmeny v zavádzaní nových kontrolných metód si vyžaduje vývoj ich informačných systémov. Nehovoriac o tom, že dochádza aj opotrebovanie a zastaranie techniky.

    V roku 2006 len Všeobecná zdravotná poisťovňa použila na kapitálové výdavky 18 % celkových prevádzkových výdavkov. To všetko budú musieť zdravotné poisťovne obmedziť. Výsledkom bude, že o niekoľko rokov skonštatujeme, že zdravotné poisťovne nedokážu plniť ich stanovené povinnosti, pretože svoje povinnosti nezvládali. Napríklad kontrolu ročného zúčtovania, čím sa do systému nedostalo toľko prostriedkov, ako sa očakávalo.

    Poisťovne začnú obmedzovať svoje kapitálové výdavky. Začnú prehodnocovať nutnosť svojich pracovísk, a tak sa poistencom môže stať, že svoje pracovisko v prípade potreby nenájdu, pretože ho poisťovňa musela zrušiť. Môžete povedať, že poistenec môže ísť do inej poisťovne, môže využívať internet, poštu a podobne.

    Ale povedzme si pravdu, poistencovi sa môže stať, že mu nebude dostupné žiadne pracovisko, pretože práve táto oblasť nebude dostatočne efektívna pre žiadnu poisťovňu.

    Ak táto vláda deklaruje priblíženie sa k občanovi v oblasti verejnej správy krokom zníženia výdavkov na prevádzku, občanovi garantuje jeho oddialenie.

    Zdravotné poisťovne budú musieť prehodnotiť aj počty zamestnancov, čím prídu o zručných a odborne zdatných ľudí. Očakávaná úspora všetkých zdravotných poisťovní cca 900 miliónov Sk prinesie predovšetkým vyššiu nezamestnanosť, ktorú bude musieť štát riešiť, zhoršenie kvality a efektivity a v prvom rade nespokojnosť občanov, poistencov.

    Ak sa zameriame len na otázku zníženia výdavkov zdravotných poisťovní, uniká nám ďalší fakt z dielne ministerstva zdravotníctva. Tým je požiadavka ministerstva nezlučovať štátne zdravotné poisťovne. Dôvod? Pri 3 % sa zlúčenie nedá zrealizovať. Ministerstvo dáva návrh na zníženie výdavkov, súčasne potvrdí, že tieto výdavky nie sú postačujúce na zlúčenie, ale len navrhuje, aby sa proces odložil o rok, keď Slovensko prejde na euro.

    Čo sa zmení. Od 1. 1. 2009 nebudú 3 %, alebo už nebude žiaden majetok na predaj a tak či tak bude musieť vláda riešiť prevádzkové problémy štátnych poisťovní? Alebo už tu budú len štátne poisťovne, navyše stratové?

    Ďalším paradoxom je odsúhlasenie zvýšenia výdavkov Sociálnej poisťovne na 3,5 %. Odôvodnením je budovanie informačného systému. Poisťovňa, ktorá je dlhodobo spájaná s kauzou budovania informačného systému, a pritom je ešte aj stratová, priznáva, že tento nie je dobudovaný. Ale iné poisťovne, v tomto prípade zdravotné, sú podľa slov pána ministra dobudované a funkčné.

    Alternatívou 3-percentných výdavkov za predpokladu, že štát chce regulovať výdavky zdravotných poisťovní je napríklad určenie výšky výdavkov v závislosti od počtu poistencov tak, aby sa zohľadnili úspory rozsahu poistného kmeňa. Časť nákladov, fixné náklady nemôže zdravotná poisťovňa ovplyvniť. Napríklad určenie výšky výdavkov podmieniť úspešnosťou výberu poistného. Keď štát určí základnú sadzbu výdavkov percentuálne z výberu, ktoré sa zvyšovaním úspešnosti bude progresívne zvyšovať.

    Výška prevádzkových nákladov zohľadňuje administratívnu náročnosť poistného kmeňa cez prepočítaných poistencov. Stanovenie priemerných výdavkov a určenie stropu výdavkov v dlhšom časovom období napríklad. Zosúladenie výdavkov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Prevádzkové náklady, ich primeranosť sú nevyhnutnou podmienkou kvalitnej, efektívnej, ale aj hospodárnej existencie zdravotnej poisťovne, čo sa ako spojená nádoba zákonite premieta do efektívneho a kvalitatívneho vzťahu k poistencovi, občanovi.

    Skôr, ako zadefinujeme percento krytia prevádzkových nákladov zákonnou normou, určíme precízne pravidlá prevádzkových výdavkov, monitorujeme ich, analyzujeme ich v čase a až potom korektne ich regulujeme tak, aby sme zabránili neefektívnemu a nehospodárnemu nakladaniu so zdrojmi zdravotného poistenia.

    Ďalej v prípade vládneho návrhu zákona ide o svojvoľné tendenčné, účelové regulačné opatrenie, ktorého dôsledky v prvom rade a najviac pocíti občan.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je potrebné proklamovať, že úroveň zdravotnej starostlivosti označujú naši občania za jeden z popredných najviac znepokojujúcich problémov hneď za sociálne ekonomickými faktormi a kriminalitou.

    Za najväčšie problémy zdravotníctva podľa posledných prieskumov verejnej mienky považujú občania liekovú politiku, čakacie doby na vyšetrenia a operácie, technické vybavenie nemocníc a korupciu. Aj v prípade aktuálnej témy o primeranosti alebo neprimeranosti dosahovania zisku zdravotnými poisťovňami až 52 % respondentov priznáva zdravotným poisťovniam oprávnený zisk dosahovať, kým 27 % je opačného názoru.

    Od apríla roku 2006 sa viacero organizácií pôsobiacich v zdravotníctve spoločne usiluje definovať prioritné problémy v zdravotníctve a navrhovať ich riešenia a súčasne vyvíjajú veľké úsilie na dosiahnutie čo najširšieho konsenzu dôležitých aktuálnych, ale aj v strategických otázkach zdravotnej politiky.

    Diskusie na viacerých odborných fórach ukázali, že cestou k výkonnému funkčnému a konkurencieschopnému zdravotníctvu je široký konsenzus odbornej zdravotníckej verejnosti, akceptácie ich odborných riešení. Mám na mysli akceptáciu hlavne politikmi, vládou a parlamentom najmä v legislatívnom procese.

    Aktuálne priority pre racionálny rozvoj základných rámcov zdravotnej politiky slovenského zdravotníctva ako výsledný dokument tejto širokej diskusie a širokého konsenzu zdôrazňuje okrem iného požiadavku pluralitného modelu zdravotníctva, rovnocennosť štátnych a neštátnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štátnych a neštátnych zdravotných poisťovní a tiež kladie dôraz aj na právo dosahovať primeranú a spravodlivú maržu pre všetky subjekty zdravotníckeho sektora v záujme zabezpečenia vyváženosti motivácií v celom sektore zdravotníctva.

    Žiaľ, všetky tieto strategické aktivity a dohody renomovaných a skúsených osobností v zdravotníctve, ako aj dôležitých profesijných a stavovských inštitúcií nie sú politicky rešpektované. Odborné z oblasti zdravotného poistenia organizácia zdravotníctva ekonomiky a financovanie, ale aj práva sú ignorované v záujme mocenského ovládnutia zdrojov v systéme. Určite nie v záujme pacienta, tak ako sa to proklamuje.

    Podľa všetkého vláda v snahe presadiť mocensky novú ideológiu už v zdokonaľujúcom sa systéme zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v systéme zdravotného poistenia robí chybu za chybou. Hovorí sa, že aj ten najväčší mudrc sa môže pošmyknúť, ale nie dvakrát. Aj to len pri chôdzi a nie v sede. A to sa darí vláde aj v sede.

    Všetky návrhy zákonov predkladané cez ministerstvo s vládou sú, dá sa povedať, polovičaté, nedokonalé, ako som povedal, ideologicky tendenčne účelové. Vytvárajú v systéme zdravotného poistenia hybridné prostredie, v ktorom dominuje mocensky a ideologicky uplatňovaná direktívna regulácia, ktorá systému ubližuje.

    Všetky novely zákonov, ktoré by mali zdravotný systém zdokonaľovať, ho, naopak, deformujú. Zdá sa, že takto dosiahneme taký zdravotný systém, ktorý bude neefektívny, s nízkou úrovňou, nekvalitný a ťažko dostupný v dôsledku aj prehlbujúceho sa nedostatku zdrojov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, preto Strana maďarskej koalície tento návrh v tejto podobe nepodporí. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bastrnáka. Faktické poznámky nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má teraz za klub SDKÚ – DS pán poslanec Dzurinda. Po ňom vystúpi za klub HZDS pán poslanec Urbáni.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni poslankyne, poslanci, myslím, že sa zhodneme pomerne v širšom priestore, že zákon, ktorý prerokúvame, je veľmi vážny.

    Ak novela zákona o sociálnom poistení znamená ohrozenie dôchodkovej reformy, tento zákon podľa môjho hlbokého presvedčenia je rozhodujúcou výhybkou, ktorá vracia slovenské zdravotníctvo do bezútešného stavu spred rok 1989. Som si absolútne istý, že rokujeme o zákone, ktorý má veľmi vážny politický obsah, ale aj veľmi vážny politický kontext.

    Vážnosť toho politického obsahu vidím práve v tom, čo som povedal. Vážne zmeny, ktoré nepovedú zdravotníctvo k náprave, k lepšej situácii pre pacienta, lekára, zdravotnú sestru, fyzioterapeuta, zdravotníckeho pracovníka, ale navrátia zdravotníctvo do stavu, kedy bolo nedostatkové, keď chýbali lieky, keď pacienti boli veľmi nespokojní.

    Veľmi dôležitý nie je len samotný zákon, ale aj kontext, politický kontext, ktorý sprevádza tento zákon. A týmto kontextom je nebývalá aktivita občanov Slovenskej republiky, ktorú podnietila petícia za zachovanie plurality zdravotného poistenia.

    Veľmi dobre viete, že vyše 150-tisíc občanov Slovenskej republiky, našich spoluobčanov sa veľmi jasne vyjadrilo v prospech toho, aby sa pluralita zachovala, aby bola aj naďalej udržaná možnosť slobodnej voľby zdravotnej poisťovne a aby v konečnom dôsledku bolo zachované aj právo dosiahnuť pre poisťovne primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a aj poisťovne, primeranú odmenu.

    Veľmi dobre viete aj to, že táto petícia bola doručená do Národnej rady Slovenskej republiky 12. septembra. Deň, keď predseda Národnej rady oznámil, že petícia je právoplatná, že tých podpisov je veľmi veľa, potrebných vyše 100-tisíc, tým dňom bol 12. október. Teda tak, ako hovorí zákon, do 30 dní pán predseda Národnej rady oznámil, ako s petíciou naloží.

    Dovtedy sa mi to videlo všetko v poriadku. Ale chcem upozorniť, že od 12. októbra do 23. októbra, teda počas 10 dní alebo konkrétne počas 6 pracovných dní neboli výbory Národnej rady Slovenskej republiky k tejto vážnej téme podporovanej vyše 150-tisíc občanmi zasadnúť a prerokovať petíciu tak, aby mohla byť prerokovaná v logickej sekvencii, v logickom poradí. Teda bezpochyby pred týmto zákonom.

    Pritom veľmi dobre vieme, že nie je problém pre predsedu Národnej rady, pre predsedov našich výborov zvolávať výbory, keď treba zo dňa na deň, ba, keď treba, aj z hodiny na hodinu.

    Chcem pridať ešte aj ďalším faktom, lebo doposiaľ hovorím iba o faktoch. A tým ďalším faktom je to, že vládna väčšina nie je ochotná predradiť petíciu pred zákon, čo je, myslím, úplne logická a legitímna požiadavka tak organizátorov petície, ako aj opozície. Hlasovaním vládna väčšina rozhodla, že nemá záujem zabezpečiť takúto legitímnu a logickú sekvenciu. A nie je to iba záujem 150-tisíc občanov, nie je to iba legitímne právo opozície, ale za takéto prirodzené poradie sa jasne vyslovil aj ústavnoprávny výbor, ktorý zasadal práve dnes.

    Mám pred sebou návrh jeho uznesenia, ktoré odporúča prerokovať petíciu občanov za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a zaradiť ju, teda petíciu pred 56. bod, teda pred vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotných poisťovniach a tak ďalej. Za toto uznesenie ústavnoprávneho výboru hlasovalo 8 poslancov, iba 3 poslanci sa zdržali. O to viac ma zaráža, že vládna väčšina nebola ochotná rešpektovať ani demokratické právo opozície, ani vyše 150-tisíc občanov, ktorí využili petičné právo, ale ani svoj ústavnoprávny výbor, v ktorom hlasovali aj poslanci vládnej väčšiny.

    Dámy a páni, toľko fakty, ale chcem sa teraz začať pýtať. O čom toto všetko svedčí? Myslím, že odpoveď je veľmi jednoduchá, ale aj veľmi smutná. Svedčí to o nebývalej arogancii moci. Vy neradi počúvate, páni poslanci, najmä zo strany SMER, neradi to počúvate a vidím, že ani teraz to neradi počúvate, keď označujeme vaše počínanie za boľševické. Na to reagujete extrémne citlivo, podráždene.

    Chcem sa vás ale teda opýtať, ako inak nazvať takéto vaše počínanie ako nie boľševickým. Keď nepriznávate elementárne práva opozícii, keď s ňou nekomunikujete, keď pohŕdate vlastným ústavnoprávnym výborom, keď pohŕdate vyše 150-tisíc spoluobčanmi našej vlasti.

    Chcem vám pripomenúť, panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u, že ste voľby vyhrali so sloganom Smerom k ľudom.

    Moja ďalšia otázka teda znie. Tí, čo podpísali tú petíciu, tých vyše 150-tisíc podpisov, to ľudia nie sú? Tak teda povedzte, panie poslankyne, páni poslanci zo SMER-u, že ste občanov tejto krajiny pred voľbami brutálne podviedli. Je čas, aby ste to takto otvorene a pravdivo povedali.

    Povedzte ľuďom tohto štátu, že vy tu síce pre ľudí ste, ale iba pre niektorých. Pre vašich mecenášov, pre vašich súdruhov, pre vašich vyvolených. Konečne povedzte národu pravdu. Povedzte dnes občanom tohto štátu, že petičným právom nekonečne pohŕdate. Že pohŕdate princípmi demokracie, kedy sa berie do úvahy aj hlas menšiny.

    No a povedzte občanom tohto štátu, že ľudia, na ktorých sa tak často odvolávate, sú vám dobrí iba pred voľbami. Že po voľbách vás už ľudia vôbec nezaujímajú. Len a len vaši mecenáši.

    No a povedzte občanom tohto štátu aj to, že chcete zdravotníctvo zruinovať načisto. Že v mene svätej vojny proti ziskom súkromných zdravotných poisťovní idete naháňať zisky súkromných výrobcov liekov, súkromných výrobcov zdravotníckych pomôcok, súkromných výrobcov zdravotníckych zariadení, že idete naháňať zisky súkromných distribučných firiem.

    Povedzte konečne občanom tohto štátu, že vaša svätá vojna proti ziskom súkromných zdravotných poisťovní má jediný cieľ. Monopolizovať zdravotné poistenie do jediných vládnych, teda vašich rúk. Zatiahnuť rolety nad celým systémom financovania zdravotníctva tak, aby sa v ňom dobre kradlo a dobre rabovalo. Tak ako za komunizmu. Tak ako za rok, budete to počúvať, pán poslanec, budete, lebo tieto rabovačky začínate pestovať veľmi, veľmi širokoplošne. Tak ako tomu bolo napríklad v rokoch 1993 až 1998 a tak, ako to ukazujete aj od ostatných parlamentných volieb, odkedy v tejto krajine vládnete.

    Tak ako napríklad som sa dočítal v jednom zo slovenských týždenníkov, ktorý je všeobecne považovaný za týždenník odborný, nie bulvárny, lebo s takými nekomunikujete. A tak teraz celkom konkrétne. Mienite sa správať naďalej tak, ako je to výstižne popísané v článku v časopise Trend, ktorý bol uverejnený 26. apríla 2007. Keďže tento článok považujem za nesmierne vážny, pravdivý a výstižný, dovolím si z neho zacitovať:

    „Tesne pred koncom minulého roka dostali slovenské, najmä fakultné nemocnice prídel peňazí na nákup zariadení. Takmer všetky obchody prebehli bez verejnej súťaže. Len veľké kontrakty, ktoré možno vzhliadnuť vo vestníkoch verejného obstarávania, sa sumárne vyšplhali na štvrť miliardy korún bez dane z pridanej hodnoty. V rokovacom konaní bez zverejnenia sa z toho obstarávali zariadenia za vyše 197 miliónov korún. Teda zo štvrť miliardy 200 miliónov z voľnej ruky.

    Ďalšie desiatky miliónov korún predstavovali obchody v drobnom, ktoré sa do vestníka nedostali. Spoločný menovateľ veľkej časti predvianočných balíčkov pre nemocnice je riadne premrštená cena. Zo 40 veľkých súťaží iba v troch prípadoch sa v nej zúčastnil viac ako jeden záujemca o obchod. Nákupy narýchlo sa týkali najmä oftalmologických zariadení. Nemocnice nakupovali zariadenia na diagnostiku tzv. predného a zadného segmentu oka. Napríklad STRATUS OCT 3 či ďalší diagnostický prístroj VISANTE. Výlučným dodávateľom sa stala nemecká spoločnosť Carl Zeiss, ktorá je ich výrobcom. Zdravotnícke zariadenia, ako by sa dohodli, že z peňazí, ktoré ministerstvo ponúklo, akútne potrebujú v rovnaký čas rovnaký typ zariadenia. Nákupy bez súťaže, rokovacím konaním bez zverejnenia zorganizovali fakultné nemocnice v Košiciach, Nových Zámkoch, Nitra, Martine a Prešove.“

    Prečo špitály obchádzali súťaž? Pýtajú sa novinári. Aj ich zdôvodnenie je ako cez „kopirák“. Žiadne iné zariadenie na svete vraj nespĺňalo požiadavky nemocníc. Niektoré prihodili pár zvučných mien optických firiem, ktoré oslovili. No, neboli medzi nimi napríklad kanadské alebo izraelské firmy, ktoré podobné zariadenia na diagnostiku oka vyrábajú. Jeden prístroj STRATUS nakupovali nemocnice za 3,35 milióna korún bez DPH. Podľa cenovej ponuky, ktorú Trend získal za rovnaký prístroj i s potrebnými databázami, chcela firma Carl Zeiss v januári minulého roka od jednej z nemocníc necelých 2,4 milióna korún. Teda nie 3,35, ale 2,4. Po zohľadnení spevnenia slovenskej koruny by vlani v decembri cena bez vplyvu iných faktorov klesla o takmer 200-tisíc korún. Nemocnice prístroj kúpili takmer o milión korún drahšie.

    Iný príklad. Diagnostický stroj VISANTE. Firme Carl Zeiss sa ho zatiaľ nepodarilo predať napríklad v susednom Česku. Tam si očné kliniky vybrali konkurenčný PENTACAM od nemeckej spoločnosti OCULUS, ktorý prináša porovnateľné výsledky na inom technickom princípe. Jeho cena? Približne 1 200-tisíc. A cena za jeden stroj VISANTE, ktorú zaplatili slovenské fakultné nemocnice? Vyše 2,9 milióna bez DPH. Teda nie 1,2, ale 2,9 milióna.

    V decembrovej nádielke do štátnych fakultných nemocníc možno nájsť ďalšie zaujímavé položky. Napríklad operačné mikroskopy pre oftalmológiu. Dva kusy putovali do bratislavskej nemocnice tiež od firmy Carl Zeiss. Jeden za 3,7 milióna korún bez DPH.

    V tomto prípade Trend požiadal ďalšiu svetovú optickú firmu nemeckú spoločnosť LEICA MICROSYSTEMS o vypracovanie ponuky. Ponuka znela v prepočte na necelých 2,2 milióna korún. Nie 3,7, 2,2. Prečo nebola LEICA v súťaži? Pýta sa novinár. Citát: „Nevedeli sme o ponukách.“ No, obyčajne je súťaž vypísaná tak, aby uspela jedna jediná vopred vybraná firma. Vnáša svetlo do obchodných postupov šéf predajcu LEICY v Česku a na Slovensku Zdeněk Rous. Plošné nákupy sa vrátili, pardon.

    Ďalšími veľkými položkami na zozname decembrových nákupov boli plazmové sterilizátory do bratislavskej, trnavskej a košickej nemocnice. Dohromady za 32 miliónov korún bez DPH. Nemocnice sa aj tu vyšmykli z verejných súťaží. Najmodernejšie sterilizátory dodávala košická firma NEOMAD. Napriek tomu, že ich výrobca Johnson and Johnson má vlastnú silnú obchodnú skupinu, ktorá voľakedy dodávala sterilizátory samostatne. Verejná súťaž v tomto prípade nebola. Lebo Johnson and Johnson má na produkt STERRAD unikátnu licenciu. No, prečo si firma ako obchodníka vybrala košický NEOMAD do uzávierky Trendu neodpovedala. Táto otázka bola namieste, lebo NEOMAD dovtedy nemal žiadny záznam vo vestníku verejného obstarávania, že by niečo zdravotníctvu dodal. To je zaujímavé.

    Faktor, ktorý mohol firmu posunúť do veľkého biznisu, je aj jej majiteľ Dušan Mach. Odporúčam pánom poslancom zo SMER-u do osobitnej pozornosti. Spolupodnikal pán Dušan Mach so súčasným predsedom parlamentu Pavlom Paškom a vládny SMER – SD ho stihol nominovať do Dozornej rady Transpetrolu.

    Keď obchodníci hodnotia situáciu pri kontraktoch so štátnymi nemocnicami tvrdia, že sa komplikuje. Nie preto, lebo sa do nemocníc dostávajú predražené prístroje. Fenomén, že pri hromadných nákupoch prístrojov je spoločná cena podstatne vyššia, ako keď niekto kupuje jedno zariadenie, je takmer slovenský folklór. Nervozita rastie, lebo prístroje si nevyberajú primári podľa potrieb oddelenia a vlastných schopností, ale zariadenia sú odporučené lobistami blízkymi ministerstvu zdravotníctva.

    Šéfovia nemocníc majú dve možnosti. Zobrať ponúknuté alebo nedostať nič. To aj v prípade, ak by peniaze radšej použili na zaplatenie dodávok, ktoré už v minulosti do nemocnice došli a dodávatelia márne čakajú na peniaze. Chýbajú peniaze na servis odstavených prístrojov či drobné inštrumentárium.

    S vedeniami štátnych nemocníc o nákupoch komunikuje poradca ministra zdravotníctva a košický podnikateľ s produktmi pre oftalmológiu Juraj Šutta. Dnes pôsobí aj na ministerskom odbore koordinujúcom eurofondy. Ako k nemu pán minister došiel? Pýta sa novinár. Na otázku, kto mu ho poradil ako poradcu a čo mu radí, Ivan Valentovič odmietol odpovedať. Na doplňujúcu otázku Trendu, či je to tajné, dodal, citujem, „neviem, prečo by vás to malo zaujímať. Na to nebudem odpovedať“. Koniec citátu.

    Aj to je smerom k ľuďom. „Nebudem odpovedať,“ zaznelo z úst ministra aj pri otázke, v čom mu podnikateľ radí. Trend sa s otázkou obrátil na predsedu parlamentu Pavla Pašku. Jeho blízky vzťah k slovenskému zdravotníctvu je známy. Nielen preto, že podnikal ako spolumajiteľ košickej obchodnej firmy Fakom spolu s Dušanom Machom. Či preto, že jeho synovec má na starosti verejné obstarávanie v košickej Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura, kde viac rokov pracuje aj manželka predsedu parlamentu. Pozná Pavol Paška pána Šuttu a odporučil ho na miesto ministerského poradcu? Od hovorcu došla odpoveď hodná štátnika. Odcitujem: „Pavol Paška má ako politik široké portfólio kontaktov z najrôznejších oblastí. Pozná tisícky ľudí. Ako predseda Národnej rady je kedykoľvek ochotný poskytnúť informácie o agende týkajúcej sa najvyššej zákonodarnej inštitúcie. Medzi najvyššie priority predsedu Národnej rady patrí blížiaca sa Konferencia predsedov parlamentov krajín Európskej únie, ktorá sa uskutoční na Slovensku koncom mája.“ Koniec citátu.

    Určite je to ďalšia náhoda. Vzťah možno nájsť aj medzi pánom Šuttom a firmou Carl Zeiss. Košická firma ministerského poradcu DISPOMED bola obchodný zástupca francúzskej spoločnosti IOl TECH, tú približne pred tromi rokmi Carl Zeiss kúpil. V súčasnosti sa končí distribútorská zmluva medzi DISPOMED a IOl TECH a obchody preberá priamo Zeiss.

    Záver článku znie takto. „Minulý rok bol pre nákup zariadení do nemocníc relatívne štedrý. Zo štátnych peňazí dostali obchodníci za prístroje a zariadenia takmer 552 miliónov korún.“

    Panie poslankyne zo SMER-u, páni poslanci zo SMER-u, kvôli vám túto vetu prečítam ešte raz, lebo vy roníte obrovské slzy, ako ľudia platia odvody a peniaze unikajú zo zdravotníctva, tak vám tú vetu prečítam ešte raz. Zo štátnych peňazí dostali vlani obchodníci za prístroje a zariadenia takmer 552 miliónov korún. Firmy, ktoré robia zisk.

    Panie poslankyne, páni poslanci zo SMER-u, firmy, ktoré robia zisk zo štátnych peňazí, z verejných zdrojov. Na porovnanie tento rok ministerstvo na kapitálové výdavky vyčlenilo v rozpočte 198 miliónov korún. Rezortu pritom vlani zostal zaujímavý balík peňazí. Približne 400 miliónov korún po likvidovanej spoločnosti Veriteľ, a. s. Pôvodne sa tieto peniaze mali použiť na oddlženie. Priestor bol. Dlh nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva ku koncu minulého roku dosiahol vyše 4,4 miliardy korún a tieto nemocnice tvorili vyše 65 % dlhov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ako sa s peniazmi po Veriteľovi naložilo? Pýtajú sa novinári. Ako pracuje špeciálna komisia, ktorá delí peniaze z Veriteľa?

    Šéfka sekcie financovania ministerstva zdravotníctva Iveta Klimová ponuku na debatu odmietla. O delení peňazí na predvianočný nákup techniky z balíka Veriteľa odmietlo hovoriť aj komunikačné oddelenie ministerstva. Ministrova hovorkyňa Silvia Balázsiková obmedzila odpoveď na konštatovanie, že na prístroje a zariadenia pre oftalmológiu bola vlani uvoľnená približne pätina celého balíka určeného na nákup prístrojov. A ako sa vyberali nemocnice, ktoré dostali peniaze? „Na základe priorít riešenia daného stavu,“ odpovedala hovorkyňa. Ostáva dodať, že daný stav si vyžiadal investovať z predvianočnej nádielky najviac do bratislavskej nemocnice. No a druhý najväčší balík putoval, áno správne, do košickej Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura.

    Dámy a páni, je tu ešte veľmi zaujímavý komentár k tomuto článku, niečo ako epilóg, v ktorom sa píše, že plošné nákupy sa vrátili s príchodom socialistickej vlády a že ak chce niekto predávať v štátnych zdravotníckych firmách, musí držať ústa. A aj keď chce dačo dostať do oddelení fakultných nemocníc alebo nevyletieť z funkcie v štátnej nemocnici, musí držať ústa za vás, musí držať ústa.

    To je skúsenosť Trendu pri hľadaní informácií, aká je situácia s nákupmi prístrojov. Oficiálne odpovede síce prídu s vôňou normálnosti a nekonfliktnosti, osobné debaty s vedením niektorých nemocníc, vedením oddelení či dodávateľmi hovoria o inom. Hovoria o prístrojoch postavených v kúte pod plachtou, lebo nemá kto zaplatiť servis či lekára, ktorý by s drahým zariadením vedel kvalifikovane pracovať. Hovoria o priekupníkoch, ktorí vedia dostať prístroje do nemocníc. Samotní výrobcovia či firemní obchodníci potom s údivom sledujú, ako v súťaži narastie cena ich prístroja až na dvojnásobok oproti tomu, za čo ho dali priekupníkovi, za dvojnásobok.

    Dodávatelia technológií sa dnes snažia upierať pozornosť na súkromné nemocnice a ambulancie súkromných lekárov. Ich skúsenosti hovoria, že je to podstatne čistejší trh. Súkromníka, toho vami nenávideného súkromníka zaujímajú len parametre, cena a servis. Neraz sa mu na niekoľko stotisíc skladá celá rodina, oslovia niekoľko firiem, dajú si parametre posúdiť odborníkom, súkromné špitály či ambulancie počúvajú na splátkové kalendáre a systémy financovia. Rast zaznamenávajú rôzne jednodňové chirurgické či oftalmologické centrá, ktoré si dávajú záležať na technike. Na cenu už tlačia aj nemocnice organizované ako neziskovky.

    Obchodníčka s prístrojmi pre oftalmológiu hovorí, že dnes už nechodí do veľkých štátnych tendrov. Nemá to zmysel, hovorí. Vždy vieme dopredu, na ktorú firmu je súťaž napísaná, tvrdí. Nemocnice totiž nevypisujú súťaž na to, čo a ako má prístroj urobiť či vyšetriť, ale aj na metódu a spôsob, akým sa prístroj k výsledku dostane. Rôzne firmy pritom používajú rôzne technické riešenia, pochopiteľne.

    Pristupovať k čudným praktikám otvorene odmieta viacero firiem. „Dnes už nevieme urobiť bezpečne dostatok čiernych peňazí, aby sme vedeli zaplatiť primárov či riaditeľov nemocníc,“ anonymne tvrdí ďalší z obchodníkov. Podľa neho situácia pri tvorbe čiernych zdrojov sa skomplikovala vstupom Slovenska do EÚ. Ako dobre. Zahraničné firmy vedia, že faktúry a platby si daňové orgány môžu spárovať aj v širšom regióne Európy. Ďalšie firmy, ktoré si to môžu dovoliť, vyžadujú tvrdé dodržiavanie vlastných etických kódexov, aj keď im to odoberá z tržieb.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som odcitoval významné pasáže z príslušného článku týždenníka Trend, ktorý uverejnil v apríli tohto roku preto, aby som poukázal na základnú absurdnosť a základný švindeľ, ktorý obsahuje prerokúvaná predloha vládneho návrhu zákona. Viete, v čom ten švindeľ spočíva? Chcete zakázať zisk súkromných zdravotných poisťovní, lebo chcete ďalej naháňať zisky súkromných výrobcov zdravotníckych zariadení. A toto je hlboko asociálne, hlboko protiľudové, hlboko poškodzujúce naozaj záujmy daňových poplatníkov.

    Taký obraz, aký sme si mohli prečítať v odbornom týždenníku, takýto obraz slovenského zdravotníctva, ale najmä o sebe ste stihli poskytnúť Slovensku za necelý rok vašej vlády.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zmanipulované súťaže, zákazky z prvej ruky, kšefty kamarátom, rodinným príslušníkom, klientelizmus. O toto vám ide, dámy a páni, vládnej koalície. Ako som už povedal, ide o vašich mecenášov a o vaše kšefty. Pacient, lekár, zdravotná sestra a zdravotný zamestnanec, tí vás nezaujímajú vôbec.

    Preto z princípu, z podstaty samotnej veci sa bojíte rokovať o petícii skôr, ako prerokujeme príslušný zákon. Vy nie ste pre ľudí, vy sa ľudí bojíte (potlesk), preto šliapete po demokratických zásadách a vnášate opäť do slovenského parlamentarizmu prvky valca, ktorý tu už bol známy z rokov 1995 – 1998. Toto je tá vaša politika smerom k ľuďom a toto je aj váš sociálny prístup a sociálne cítenie. Toto je dôkaz podvodu, ktorého ste sa dopustili na ľuďoch v ostatných parlamentných voľbách.

    Z dôvodov, o ktorých tak výstižne písal týždenník Trend, idete aj proti všetkému súkromnému, aj proti zisku. Ten, kto chce zisk, totiž nedovolí kradnúť, dámy a páni. Súkromní vlastníci, tak ako ste si to mohli vypočuť v článku v Trende, nedovolia kradnúť, správajú sa efektívne, preto sú vašimi triednymi nepriateľmi, preto zo všetkých síl sa snažíte zničiť všetko, čo je nezávislé, všetko, čo je slobodné, všetko, čo je súkromné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dzurindu sa prihlásili pán poslanec Petrák, pán poslanec Bobrík, pán poslanec Martinák. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ťažko reagovať na vystúpenie pána Dzurindu. Nie, že by jeho obvinenia padali v správnom tóne a na správne miesto, ale skôr si myslím, že to bolo jedno politické školenie a po tomto politickom školení asi musím konštatovať, že pán Dzurinda sa asi zrazil s červenou hviezdou, keď opakovane vo svojich vystúpeniach má potrebu robiť ideologické školenia bez vecných argumentov.

    Pán poslanec, vidím, že doba sa mení, lebo niekedy médiá citovali vaše vyjadrenia. Dneska vy citujete z médií a myslím si, že to je asi jediná vec, ktorú ste schopný v tejto chvíli robiť. Ja vás chcem ubezpečiť, že poslanecký klub SMER-u je gramotný, a teda vie aj čítať a nepotrebujeme, aby ste nám prečítavali novinové články vo svojich vystúpeniach.

    Pán poslanec, ak teda tak zúfalo obhajujete zisk zdravotných poisťovní, ja vám chcem položiť niekoľko otázok. Chcem sa spýtať. Aký je legitímny záujem obyvateľov Slovenska, aby z okruhu v zdravotníctve ročne odtieklo okolo 2 miliárd korún vo forme zisku zdravotných poisťovní? Aký ja záujem občanov Slovenska, aby režijné výdavky súkromných zdravotných poisťovní boli ďalších 6 až 8 % bez viditeľných benefitov pre poistencov, ak sa táto činnosť dá dosiahnuť za 3,5 až 4 %, ktoré sú navrhované v súčasnej novele vládneho zákona? Skúste mi odpovedať na tieto otázky a skúste sa, prosím vás, vyhnúť ideologickým cvičeniam.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som predsa len zareagoval na tú časť, vlastne je to citácia z Trendu, takže to nie sú vlastne slová alebo sú to len reprodukované slová pána poslanca Dzurindu, reagujúce alebo vyťahujúce argumenty z týždenníka Trend pre ekonomiku.

    Hlavne tá oblasť, ktorá sa týka toho verejného obstarávania. Ja neviem vlastne, na čo máme zákon o verejnom obstarávaní, ktorý už 7 rokov podľa smerníc prakticky Európskej únie zjednotených a v rámci Európskej únie prijatých a aproximovaných v našom zákonnom systéme funguje a je vysoko aktívny, vysoko pozitívne hodnotený, koľko sa ušetrí prostriedkov vo verejných financiách a tu zrazu Trend vôbec spochybňuje to, že nejaký systém tu funguje, všetko je proti tomu, aby takýmto spôsobom sa vyberali dodávky. Pokiaľ sa nejaká firma neprihlási do súťaže a nevie o tom, tak nečíta potom Vestník verejného obstarávania. To je jej jediná chyba.

    A pokiaľ si ja dám ako fyzická osoba niekomu spracovať návrh cenový len preto, aby som ho chcel a nedá ho do súťaže, kde musí súťažiť a utkať sa na tom poli boja o najlepšiu cenu, tak mi tú cenu spraví, akú len chcem. To bol aj prípad firmy LEICA MICROSYSTEMS. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej pán poslanec Ľuboš Martinák. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán poslanec Dzurinda, často aj z vašich úst a z úst opozičných poslancov sa tvrdí o nejakej malej odbornosti zo strany nás koaličných poslancov. Často sa hovorí o politikárčení. Odporučil by som vám, aby ste si pustili zo záznamu vašu dnešnú rozpravu, koľko percent politikárčenia bolo vo vašej rozprave.

    Ja osobne vravím, teda za seba, ďakujem za vaše politické školenie mužstva. Došli ste až tak ďaleko, že ste začali hovoriť o predvolebných sľuboch nás poslancov koalície hlavne zo strany SMER – sociálna demokracia.

    Pán poslanec Dzurinda, ste už pomerne dlho vo vysokej politike. Musím uznať skutočne, že ste skúseným politikom v tejto oblasti. Ja sa už presne nepamätám, ktorý politik na slovenskej scéne sľuboval dvojnásobné platy. Skúste nám to takisto vysvetliť.

    A ešte jednu maličkosť. Veľmi často sa ohrádzate slovom populizmus. Dvojnásobné platy nezaváňajú ani trošku populizmom? Preto sa ani nečudujem, že sa nechcete vracať vôbec do minulosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať, pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Dzurindu. Nech sa páči, máte priestor.

  • Konštatujem, že nikto z poslancov vládnej koalície sa ani nepokúsil vyvrátiť tú bezostyšnú aroganciu moci, to pohŕdanie občanom, ktorého sme dnes svedkami. Ani jeden sa ani v náznaku o to nepokúsil, ako to robíte vždy. Snažíte sa odviesť pozornosť od vlastných prechmatov atakom nás, ktorí sme dnes v opozícii a máme nielen právo, ale elementárnu povinnosť vás kontrolovať a kritizovať, nič iného nerobíme. Ani jeden ste sa nepokúsili s touto brutálnou aroganciou moci vysporiadať a o tom bola moja reč.

    Pán Petrák, aký je legitímny záujem občanov. No taký, aby sa prístroj STRATUS nenakupoval za 3 350-tisíc, keď sa dá kúpiť za 2 400-tisíc. Prečo ste sa na to neopýtali? Legitímny záujem občanov je kúpiť mikroskop za 2 200-tisíc, nie za 3 700-tisíc, tak ako to robíte pod taktovkou vášho ministra. Legitímny záujem občanov je diagnostický prístroj, ktorý sa dá kúpiť za 1 200-tisíc, nie za 2 900-tisíc. Prečo ste sa vyhýbali podstate môjho vystúpenia.

    Áno, ja som politik. O chvíľu kolega Novotný bude hovoriť omnoho viac odborne a už dopredu vám vrelo odporúčam, aby ste jeho vystúpenie počúvali veľmi pozorne. Bude omnoho viac odborné. Ale podstatou môjho vystúpenia je demaskovať asociálnu, neľudskú politiku, ktorú pácha SMER na občanoch tohto štátu.

    Máte plnú pusu toho, ako vám ide o ľudí. Máte plnú kasu peňazí, aby ste mohli ľuďom pomôcť. Aj pacientom, aj lekárom, aj zdravotným sestrám, aj fyzioterapeutom. Namiesto toho kradnete, rabujete, zahmlievate, sťahujete rolety, pestujete rodinkárstvo, klientelizmus. Úplne škaredé veci, o ktorých ste pred voľbami ľuďom nehovorili. Toto bol môj cieľ.

  • Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi za reakciu na faktické poznámky. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Milan Urbáni za poslanecký klub HZDS – Ľudová strana.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, na začiatok dovoľte, aby som objasnil jednu vec, ktorá tu bola spomínaná, že sa nerešpektuje 150-tisíc podpisov. Ja ako demokrat hovorím o sebe stále, nič si tak nevážim ako reakciu občanov a petíciu so 155-tisíc podpismi nemožno ignorovať. Ale ja som v zdravotníckom výbore ako jeho člen povedal, že na základe toho, že téma, ktorá petícia žiada, aby sa prerokovávala, sa prerokováva v programe. V riadnom programe, ktorý bol schválený pre túto schôdzu, čiže je možné o nej diskutovať, a preto ja osobne som navrhoval, že nespájať a nerobiť z toho dve diskusie. Nechám ostatné na rozhodnutie vedenia Národnej rady. Čiže len na vysvetlenie, aby sme si nemysleli, že niekto nerešpektuje. Ak nemajú poslanci rešpektovať občanov, tak koho potom?

    Prešiel by som k tematike, ktorú máme na stole, k zdravotným poisťovniam. Financovanie za poskytované zdravotné služby a financovanie zdravotníctva ako celku je možné niekoľkými rôznymi spôsobmi. Opakujem tu už viackrát, ale asi to treba povedať. Pokojne sa to dá robiť z rozpočtu, pokojne sa to dá robiť nejakým fondom zdravotným atď., ale my sme pristúpili v roku 1993 v dobrej vôli na to, aby sme budovali konkurencieschopnú trhovú ekonomiku na Slovensku. Predvídali sme už vtedy, že je potrebné, aby sa zaviedol poisťovací systém. Nerodil sa ľahko, môžem vám povedať. Bol som vtedy buď ako exekutívny pracovník v zdravotníctve, alebo ako praktizujúci lekár. Pritom aj pri organizačných veciach, keď sa to rodilo, spravila sa jedna chyba. Chcem ju povedať dnes, že, a vytýkal som ju zdravotným poisťovniam, opakovane sme mali argumenty, vtedy bol na mojej strane aj terajší pán minister, že zdravotné poisťovne nerešpektovali dve veci, keď sa zakladali.

    Nerešpektovali názor poskytovateľov a nerešpektovali toho najhlavnejšieho, poberateľa služieb, pacienta alebo občana. Tam sa spravila prvá chyba, ale systém sa vyvíjal a prešiel fakt takými zmenami, že dnes s potešením musím povedať, že zdravotnícky pluralitný systém, ktorý sme si vybudovali, dnes už konečne začína komunikovať s poskytovateľmi a konečne začína komunikovať aj s občanmi a pacientmi, keď ešte tam vidím dosť veľké rezervy, pretože spokojný budem až vtedy, keď poisťovňa ponúkne zmluvu mne ako občanovi, kde mi jasne povie pravidlá hry, čo mi poskytuje v základnom poistení, čo mi poskytuje v pripoistení a v doplnkovom poistení.

    No a teraz sme na takej hranici, čo robiť. Vzhľadom na to, že niektoré zákony neboli prispôsobené tomuto pluralitnému systému, že neboli prispôsobené systému viaczdrojového financovania zdravotníctva, čo je cieľ, aby sme verejné zdroje postupne mohli znížiť a aby sa mohlo aj zaviesť v zdravotných poisťovniach individuálne pripoistenie alebo doplnkové poistenie.

    Absolútne súhlasím s pánom ministrom, že verejné zdroje by mali byť použité z každej koruny čo najviac halierov pre pacienta. Nie je mysliteľné, aby z toho základného poistenia sa používali zdroje na niečo iné. Ale myslím si, že ani sa veľmi nepoužívajú. A keď, tak potom sa spýtajme druhú otázku. Máme dostatočnú kontrolu? Vytvorili sme tu úrad, budem to hovoriť aj pri mojom pozmeňujúcom návrhu a zdôvodnení, ale vytvorili sme úrad, proti ktorému ja som bol, aby vznikol, pretože bolo sľubované, že bude stáť 150 miliónov ročne. Prevádzka. Dnes v rozpočte si pozrite vyše 350 miliónov. Jeho inštalácia bola 400 miliónov. Ale ministerstvo takisto nie je zbavené kontroly ďalej.

    Čiže toľko je kontrolných mechanizmov, aby sme kontrolovali toky peňazí aj v zdravotných poisťovniach. Ale preto, aby sme to ukontrolovali a aby sme mohli realizovať, čo aj pán minister vlastne chce, aby zo základného poistenia ostalo čo najviac peňazí pri pacientovi a aby to bolo vykonateľné.

    Po podrobnom preštudovaní navrhnutého zákona si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vylepší to, aby tie peniaze sa dostali tam, kde sa môžu dostať.

    Preto predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosť a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

    Po prvé. V čl. I vládneho návrhu zákona v bode 4 v § 15 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „a kladný výsledok hospodárenia“. Odôvodňujem to tým, že pôvodné ustanovenie vychádzalo z princípu neziskovosti poskytovania verejného zdravotného poistenia, avšak tento princíp sa prakticky rozširoval aj do sféry individuálneho, teda komerčného zdravotného poistenia, prípadne vykonávaného zdravotnou poisťovňou. Ak by sa totiž kladný výsledok hospodárenia dosiahnutý v rámci individuálneho zdravotného poistenia mal využiť iba v prospech poistených v tom poistnom druhu, nebolo by možné tento kladný hospodársky výsledok rozdeliť medzi akcionárov, čo je v rozpore s komerčným charakterom tohto poistného druhu.

    Preto sa navrhuje vypustiť z ustanovenia povinnosť využiť kladný výsledok hospodárenia dosiahnutý v príslušnom poistnom druhu iba v prospech poistných v tomto poistnom druhu.

    Po druhé. V čl. I vládneho návrhu zákona v bode 5 § 15 ods. 6 znie: „6. Ak po splnení povinnosti uvedenej v ods. 1 písm. b) je pri verejnom zdravotnom poistení výsledok hospodárenia kladný výsledok, nemožno s ním naložiť podľa osobitných predpisov ako napríklad Obchodný zákonník v rozsahu alebo spôsobom, ktorý by ohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti v súlade s týmto zákonom ods. 1 písm. a), alebo by bol v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať všetky poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti riadne a včas.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie: napríklad Obchodný zákonník.

    Odôvodnenie. Vládou navrhované znenie je technicky nerealizovateľné, resp. rozporné s inými právami a povinnosťami zdravotných poisťovní. Zároveň ani neplní účel, ktorému má slúžiť, t. j. venovať nielen viac prostriedkov na zdravotnú starostlivosť, ale zároveň s nimi aj účelne naložiť.

    Povinnosť minúť hospodársky výsledok do konca tohto kalendárneho roku, v ktorom bol zistený z účtovných výkazov poisťovne, je nekompatibilná s existujúcimi pravidlami určujúcimi zásady zmluvnej politiky zdravotných poisťovní a zároveň vytvára riziká technickej a časovej nerealizovateľnosti. Navrhovanú úpravu tak nemožno považovať za systémové opatrenie na prospech celého sektora zdravotníctva.

    Z týchto dôvodov sa navrhuje zmeniť obmedzenie zdravotných poisťovní pri použití kladného výsledku hospodárenia dosiahnutého pri verejnom zdravotnom poistení tak, aby nepredstavovalo zákaz rozdelenia zisku, ale skôr jeho vhodné obmedzenie v súlade so záväzkami zdravotných poistení voči poistencom a voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    Cieľom navrhovanej zmeny je, aby zdravotné poisťovne mohli prikročiť k použitiu kladného hospodárskeho výsledku iným spôsobom než na úhradu zdravotnej starostlivosti len v prípade, že svojim poistencom zabezpečia dostupnosť zdravotnej starostlivosti, v súlade so zákonom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti budú riadne a včas uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    A tu je ten bod, o ktorom som hovoril, tá vyjednávacia schopnosť, ktorá už tu existuje konečne. Že aj poskytovatelia si môžu povedať. Akýkoľvek nedostatok zdravotnej poisťovne, zabezpečovanie jej povinností, urobiť pre poistencov zákonný rozsah zdravotnej starostlivosti fyzicky a efektívne dostatočne dostupný alebo povinnosti uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovateľom, ktorý bude sprevádzať súčasné použitie zisku na iné účely ako úhradu chýbajúcej zdravotnej starostlivosti, bude predstavovať závažné porušenie povinnosti zdravotnej poisťovne sankcionovateľné Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súlade s týmto zákonom.

    Po tretie. V čl. I vládneho návrhu zákona sa vypúšťajú body 6 a 7. Doterajší bod 8 vládneho návrhu zákona sa označuje ako bod 6. Odôvodnenie. Ak si dve zdravotné poisťovne so súhlasom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prevedú poistný kmeň a dohodnú sa, že prevádzajúcej poisťovni patrí úhrada nákladov vynaložených na vybudovanie, správu a udržanie prevádzok daného poistného kmeňa, niet rozumného dôvodu ani verejného záujmu im v tom brániť.

    Po štvrté. V čl. I vládneho návrhu zákona sa vypúšťa bod 9. Súvisí to so zmenou navrhovanou v bode 2. Vzhľadom na zmenu obmedzenia zdravotných poisťovní pri použití kladného hospodárskeho výsledku dosiahnutého pri verejnom poistení nie je prechodná úprava potrebná. Takisto je potrebné vyňať bod 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Spolu to s tým súvisí.

    Po piate. Článok II vládneho návrhu zákona sa vypúšťa. Doterajšie čl. III a IV sa primerane prečíslujú. Názov vládneho návrhu zákona sa upravuje tak, že bude znieť: „Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie súvisí s tou zmenou navrhovanou v bode 2. Vzhľadom na zmenu v obmedzení zdravotných poisťovní pri použití kladného výsledku hospodárenia dosiahnutého pri verejnom zdravotnom poistení nie je vhodné, aby tento výsledok bol oslobodený od dane z príjmu. V tejto súvislosti je z legislatívnotechnických dôvodov potrebné upraviť aj názov vládneho návrhu zákona, keďže okrem novely zákona č. 581/2004 Z. z. čl. I bude novelizovať nie dva ďalšie zákony, ale už len jeden zákon.

    Dámy a páni, sme na hranici, kedy môžeme s naším zdravotníctvom niečo spraviť. V zdravotníctve budú stále problémy. Reforma zdravotníctva sa nedá pripraviť – dnes začnem, zajtra končím a už to všetko ide na kľúčik. Treba sa prispôsobovať, rozvíjať. Treba dynamicky prispôsobovať systém životu, treba prispôsobovať systém k ekonomike, demografii, chorobnosti obyvateľstva, geografii, skrátka zdravotnícky systém a zdravotnícke zákony budeme preberať stále. Preto treba prijať také zákony, ktoré sú veľmi rozumné.

    No a s tým úzko súvisí, keď som hovoril aj o poisťovniach, počet poisťovní a počet, koľko by mala mať jedna poisťovňa kmeň. Pamätáme sa, keď tu bolo 13 alebo 14 poisťovní, ktoré neboli kontrolovateľné a došlo k strašným únikom peňazí, našich peňazí občanov, ktoré sa nikdy nevrátili späť k poskytovateľom a cez poskytovateľov k občanom.

    Preto pôvodne som rozmýšľal, či obmedziť kmeň, pretože vieme dobre, že s veľkým počtom poisťovní je, i keď percentá sú jedny z balíka, aby niekto si nemyslel, že absolútne nerozmýšľam ekonomicky, ale zase vieme dobre, že s veľkým počtom poisťovní potom narastajú aj iné problémy a ten únik je o to možnejší, väčší. Tak sme rozmýšľali, či neobmedziť poistný kmeň na 500-tisíc pre jednu poisťovňu, ale vzhľadom na to, že sa rozvíja tento systém, začali niektoré poisťovne fungovať aj nové.

    Dáme priestor, budeme to sledovať a budeme vidieť, ako sa nám to bude vyvíjať a čo to prinesie pre občanov, čo to prinesie pre poskytovateľov a čo to prinesie pre rozvoj zdravotníctva na Slovensku.

    Takže, dámy a páni, mojím cieľom a naším cieľom podaním tohto pozmeňujúceho návrhu je to, aby fakt sme z každej koruny dostali čo najviac halierov k pacientovi a myslím, že môj pozmeňujúci návrh podporíte a že bude v prospech občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Urbánimu, ktorý vystúpil za poslanecký klub HZDS – Ľudová strana a s faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia pán poslanec Ivan Mikloš a pán poslanec Štefan Zelník. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na predrečníka a slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem povedať dve poznámky k vystúpeniu pána poslanca Urbániho. Tá prvá sa týka toho, že my sa snažíme argumentovať, a nielen my, ale aj viacerí odborníci, aj verejnosť nakoniec, aj zdravotné poisťovne, že vládny návrh je proti záujmom pacientov, proti záujmom zdravotníkov, a to jednoducho preto, že obmedzuje konkurenciu, obmedzuje motiváciu v systéme a obmedzenie motivácie a konkurencie vždy vedie k plytvaniu, k zaostávaniu k horším službám.

    Z tohto pohľadu chcem povedať, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho sa snaží toto riziko zmierniť. Toto riziko obmedzenia motivácie, obmedzenia konkurencie, ktoré dopadne určite negatívne na celý systém, čiže v tomto zmysle ho vnímam pozitívne, aj keď si myslím, že dnešný stav z tohto hľadiska je lepší ako to, čo predkladá pán poslanec, aj keď to je zase lepšie ako to, čo je predložené vo vládnom návrhu.

    Ale zároveň musím povedať, že nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril na začiatku pán poslanec, že veď predsa petícia bude, sme demokrati, síce sme nehlasovali, aby bola teraz, ale však ona bude. No, len to nemá logiku celkom, pretože teraz rozhodujeme o veciach, ktoré sú obsiahnuté v petícii.

    Ja odcitujem bod 4 petície, ktorý sa volá: „Zachovať právo, dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne.“ Takže ak teraz rozhodneme o vládnom návrhu zákona a potom budeme diskutovať o petícii, tak to je vyjadrenie jednoducho aj nedôvery, ale aj opovrhnutie názorom týchto občanov, pretože rozhodneme o niečom, o čom potom budeme diskutovať. Na čo je potom dobré o tom diskutovať.

  • Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka je pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcem povedať, že opakovane rezonuje zdravotníctvo. Mnohokrát sú napádané zdravotné poisťovne, ale aj samotní poskytovatelia, ako keby nevedeli s pridelenými finančnými prostriedkami hospodáriť.

    Treba otvorene povedať, že zdravotníctvo desiatky rokov bolo podfinancované a nikdy nedostalo toľko peňazí, aby pokryli zákonom určený rozsah zdravotnej starostlivosti.

    Rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý určuje zákon, zďaleka nekryjú financie, ktoré sa do zdravotníctva dostávajú. Len na porovnanie napríklad s Českou republikou dostáva Slovensko pri prepočte na počet obyvateľov asi o 40 miliárd korún menej ako Česká republika.

    Keď to porovnáme s krajinami Európskej únie, ktorej sme súčasťou, naše zdravotníctvo dostáva asi o dve tretiny menej finančných zdrojov. Preto by nám všetkým malo záležať na tom, aby aj to málo peňazí, ktoré sa do zdravotníckeho systému dostáva, aby sa čo najlepšie a najefektívnejšie využilo.

    Podľa môjho názoru sa to nedá urobiť iným spôsobom len tak, že každý z tých zainteresovaných, to znamená pacient, poskytovateľ, ale aj zdravotná poisťovňa budú zainteresovaní tým spôsobom, že čím lepšie budú hospodáriť, tým, samozrejme, budú aj lepšie ohodnotení. Ak by bolo pre nás jediným meradlom, že nech hospodári, kto chce a ako chce, ale podstatné pre nás je to, že nebude mať na účte ani korunu, by zrejme asi nebolo správne. A iný spôsob ako motiváciu každého zainteresovaného v tejto zložke poskytovania zdravotnej starostlivosti si neviem predstaviť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi a s reakciou na vystúpenie oboch, ktorí vystúpili s faktickou poznámkou, chce teraz vystúpiť pán poslanec Urbáni. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne obidvom kolegom – pánovi Zelníkovi a pánovi Miklošovi.

    Len k pánovi Miklošovi jedno. Ja som to myslel tak, že vlastne k všetkým tým bodom, ktoré sú v petícii, je možné, aj sa diskutovalo. Dokumentoval to aj pán Dzurinda, čiže z časových dôvodov, aby to bolo spojené. Je možnosť sa vyjadriť, čiže nie je zabránené tomu, aby sa niekto nemohol vyjadriť. V tom zmysle som to myslel.

  • Ďakujem. Poslednou, ktorá je prihlásená za poslanecké kluby, je predsedníčka poslaneckého klubu KDH pani Mária Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie s niekoľkými vecnými pripomienkami a stanoviskom.

    Z dôvodovej správy môžeme čítať, že cieľom navrhovanej novely zákona je explicitne vymedziť účel založenia zdravotnej poisťovne ako subjektu verejnej správy, ktorému štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotného poistenia.

    Tak ako som už v prvom čítaní namietala, že ak to chceme úplne urobiť ako subjekt verejnej správy, musíme zmeniť formu, nemôžu to ostať akciové spoločnosti. A na to zrejme asi odvaha nie je. A tak sme sa pokúsili, alebo tak ste sa pokúsili predložiť návrh zákona, ktorý obmedzuje isté možnosti akciovej spoločnosti zdravotnej poisťovne fungovať tak, ako to mala garantované doteraz zákonom.

    Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, že nepripustí také zmeny v legislatíve, a aj teda v zdravotníckych zákonoch, ktoré by mohli viesť k poškodeniu dobrého mena Slovenskej republiky a že bude zabezpečená primeraná ochrana investícií aj všetkých legislatívnych pravidiel. Ale táto zmena, ktorá je predložená v zákone o zdravotných poisťovniach, je na hrane týchto vyhlásení, je na hrane aj ústavnosti, o ktorej bude určite hovoriť môj kolega v nasledujúcom.

    Chcem sa vyjadriť len k tým dvom alebo trom vecným problémom, ktoré v novele zákona sú. Už v prvom čítaní som hovorila, pán minister, kolegyne, kolegovia, o tom, že je možné diskutovať o zisku alebo o kladnom hospodárskom výsledku poisťovní a jeho akomsi prerozdelení.

    Dnes počúvam od môjho predrečníka pána kolegu Urbániho, že si zrejme aj tieto slová zobral k srdcu či on, či HZDS, či celá vládna koalícia, nie je mi celkom jasné z jeho vystúpenia. Diskusia však k tomu nebola, ešte ani na stole nemáme text, ktorý pán poslanec predniesol, čiže veľmi ťažko hovoriť o tom, či je ten text prípustný a je v súlade so všetkými ostatnými právnymi normami Slovenskej republiky.

    Ale očakávam, že tu zaznie aj vyjadrenie zo strany SMER-u aj Slovenskej národnej strany. Myslím, že pán kolega Zelník vo faktickej poznámke čiastočne reagoval na vystúpenie pána Urbániho, ale očakávam tento text, v ktorom sa pokúsil akýmsi spôsobom, tak ako som si zachytila niekoľko poznámok, že by mohlo dôjsť k tomu, aby poisťovne mohli prikročiť k použitiu zisku v prípade, že by ho použili, poviem, podľa svojho uváženia, ale nie na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a došlo by k pochybeniu, alebo by boli nejaké sťažnosti, bolo by to vážne porušenie povinností, čo by mohlo byť sankcionované. Pokiaľ som to dobre rozumela.

    A preto si myslím, že je to istá forma, ale netvrdím, že tento návrh, tak ako je, podporíme. To, čo sme zatiaľ mali možnosť vo výbore sledovať aj počas rokovaní dnes pri petícii, to, čo zaznieva v médiách, zatiaľ hovorí, že tu dôvera v akýkoľvek ústupok vládnej koalície pri tomto návrhu zákona nie je.

    Preto Kresťanskodemokratické hnutie v zásade podporuje návrh, ktorý sme dostali na stôl a ktorý sme aj podpísali o tom, aby sa úplne vypustili isté odseky zo zákona, ods. 6 a ods. 7 v bode 6, ktorým sa zamedzuje kladný hospodársky výsledok z verejného zdravotného poistenia. Zvážime to poradie a hlasovanie, akú dohru to bude mať vo vládnej koalícii, a očakávame stanovisko jednotlivých politických klubov.

    Druhú moju výhradu počas prvého čítania, ktorú som predniesla k správnemu fondu, tiež sa pokúsili či ministerstvo, alebo predložený návrh kolegu z výboru obmedziť správny fond už len na 3,5 %, pretože v dôvodovej správe hovoria, že je tu euro, treba informatizáciu, čiže obávajú sa, hlavne sa obávajú toho, že štátna alebo zdravotná poisťovňa, ktorej 100-percentným vlastníkom je štát, či všeobecná, či spoločná, by mali pri obmedzení správneho fondu problémy.

    Ale myslím si, že pána ministra a kolegov zo SMER-u veľmi nezaujímajú názory, ktoré tu zaznievajú v Národnej rade, asi ich už veľmi dobre pozná, ale myslím si, že podľa mnohých našich názorov nekoná a hlavne nediskutujeme.

    Čiže ani tento návrh, myslím si, že tak, ako vypustiť body 5 ods. 6 a vypustiť body 6 a 7 z návrhu, tak by bolo veľmi správne, aby vypadol aj bod 4 a aby sme vôbec nediskutovali o správnom fonde. Ak diskutovať, tak diskutovať o tom, že nevytvárať potom ani nejaké pozitívne prostredie pre poisťovne tým, že im povieme, toľko môžete použiť na správny fond a skúsme potom poistiť to, aby boli zdroje lepšie a hospodárnejšie využívané aj v tejto časti, keď budeme mať dôveru k zdravotným poisťovniam.

    Za Kresťanskodemokratické hnutie môžem povedať, že tento vládny návrh zákona, tak ako je predložený, tak ako máme spoločnú správu, tak ako máme zatiaľ predložené pozmeňujúce návrhy alebo počuli sme pozmeňujúce návrhy, nie sú dostatočné na to, aby sme tento vládny návrh zákona podporili a určite v tej podobe, ktorá je ešte pred schválením a pred hlasovaním o spoločnej správe a o pozmeňujúcich návrhoch je pre nás neprijateľný a budeme hlasovať proti takémuto návrhu zákona.

    Pán minister, očakávam do budúcnosti, že nebudete robiť kozmetické úpravy zákonov, tak ako ich máme v štvorici nasledujúcich, ale že v krátkom čase by ste nám mohli predstaviť koncepciu, čo do konca volebného obdobia v rezorte zdravotníctva chcete urobiť a akým smerom sa ďalej vyberieme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Keďže som bol oslovený pani kolegyňou, tak iba na vysvetlenie. Aj ja, aj kolegovia za Slovenskú národnú stranu sme sa pripojili k podpisu pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbániho a ja nechcem diskutovať o tom, či zisk áno, alebo nie, alebo koľko zisku.

    Pre Slovenskú národnú stranu je podstatné, aby bolo fungujúce zdravotníctvo, aby občan bol rýchlo diagnostikovaný, aby bol kvalitne liečený a, samozrejme, ten, kto to dokáže pri porovnaní s iným zdravotníckym zariadením alebo s inou zdravotnou poisťovňou lepšie, musí byť za to adekvátne a primerane odmeňovaný. Nazdávam sa, ak dokáže niekto odliečiť za rovnaké peniaze viacej pacientov, vie hospodárnejšie nakladať s finančnými prostriedkami, tak mal by byť lepšie ohodnotený. To je filozofia, ktorú predstavujeme a budeme sa snažiť, aby cieľ na Slovensku bol dobre fungujúci systém zdravotníctva, samozrejme, s primeranou konkurenciou za regulácie štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Reagovať na pána poslanca Zelníka chce pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • No, tak ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, aspoň vieme, že už dve politické strany koalície podporujú tento návrh, len ešte stále ten text nevieme.

    A druhá moja poznámka. Ako hovoríte dobre, sa mi to celkom páči, ako vám záleží na tom, aby bol pacient odliečený, ale zatiaľ ani jeden návrh, ktorý bol predložený do Národnej rady, negarantuje a nerieši tento problém. Zatiaľ sú to skôr záujmy, nejaké záujmy chcete riešiť, ale nie pacienta, lebo ani tým, či ten zisk pôjde späť celý, či pôjde čiastočný, nemáte istotu, že pacient bude odliečený správne, pretože je to len vaše zbožné prianie a naše zbožné prianie možno všetkých poslancov, aby to malo dosah na pacienta, ale zatiaľ je to pomerne veľké vybíjanie energie, ktoré nemá dosah na občana Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Ďalej budú nasledovať prihlásení do rozpravy písomne, ale už nie za kluby. A prvým je pán poslanec Stanislav Janiš z poslaneckého klubu SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni z koalície, úvodom chcem povedať to, že tým, že ste odbojkotovali prerokovávanie petície viac ako 150-tisíc občanov pred samotným bodom rokovania zákona o zdravotných poisťovniach, ktorého sa petícia dotýka, ste len vyslali jasný signál, ako vám veľmi záleží na hlase občana.

    Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, zásadnou otázkou pri schvaľovaní návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach je to, či podporíme nárast úlohy štátu, a tým aj politického vplyvu v zdravotníctve, alebo nie. A aby nám všetkým bolo jasné, o čom rokujeme, zacitujem z uznesenia vlády č. 462 z 23. mája tohto roku.

    „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Koniec citátu. O tomto je táto novela. O tomto. Vo verejnosti sa síce snažíte všetko točiť okolo zisku, ale váš problém nie je v zisku zdravotných poisťovní. Váš problém je tak ako v druhom dôchodkovom pilieri, že vy nemôžete s týmito peniazmi disponovať, nemôžete ich manažovať, lebo nie sú v poisťovniach, kde máte politický vplyv.

    A táto novela nie je o ničom inom ako o medzikroku k naplneniu uznesenia vlády z mája tohto roku, ako vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne z trhu. Lebo, ak by platila vaša téza, zisk musíš vrátiť, tak to znamená, že ak poisťovne urobia stratu, tak im ju niekto nahradí? No, z logiky zákona by to tak malo byť. Zdá sa vám to ale normálne? Mne nie.

    Položme si ale základnú otázku. Základnú otázku, ktorú si kladie pacient a občan. Je konkurencia a súťaž na trhu poisťovní pre pacienta dobrá alebo zlá? Ja hovorím, konkurencia je dobrá a nutná a kto konkurenciu najviac potrebuje, tak je to práve prebyrokratizovaný a neefektívny štátny aparát a všetky jeho organizácie vrátane jeho nemocníc.

    Sú len dve možnosti, prečo taký veľký tlak na likvidáciu konkurencie. Prvá je neznalosť postavenia a funkcií zdravotných poisťovní. Toto však vylučujem. A tak platí tá druhá, a to je snaha mať všetky peniaze z výberu zdravotného poistenia pod svojou kontrolou, aby s nimi mohol disponovať len štát, teda vy. To isté sa deje aj pri likvidácii druhého sporivého piliera dôchodkovej reformy. A keďže nebude konkurencia, bude len monopol, jedna štátna zdravotná poisťovňa, tak tá bude uzatvárať zmluvy, s kým chce a za podmienok, akých ona chce. Pôjde pritom o poisťovňu, ktorá je pod priamou politickou kontrolou tej moci, ktorá ovláda ministerstvo, v tomto prípade je to strana SMER.

    Ale treba si uvedomiť aj to, že útok na konkurenciu je priamym útokom na transparentnosť v systéme. Jeden a ten istý bude mať v ruke komplet celé zdravotné poistenie a ten istý bude mať súčasne všetky zariadenia verejnej minimálnej siete. Jeden a ten istý bude mať peniaze z poistenia a jeden a ten istý bude mať pod palcom všetky zariadenia verejnej zdravotnej siete. Tej siete, kde poisťovne musia uzatvoriť zmluvu.

    No a čo sa stane. Postupne sa budú z trhu vytláčať nepohodlní, neposlušní, so stavom v zdravotníctve nespokojní poskytovatelia, celé nemocnice, všeobecní lekári, špecialisti, svalzové zložky.

    Skúste sa ozvať a skončíte, lebo štátna poisťovňa pod politickým vplyvom bez zákonných pravidiel neuzatvorí s poskytovateľom zmluvu. A ten to potom môže zabaliť. Jednoducho cez vami riadenú monopolnú štátnu poisťovňu budete držať v šachu všetkých poskytovateľov, hlavne neštátnych, teda tých, čo sú mimo vašej siete. A dôkazy dnes sú už viac ako zrejmé. Sami navrhujete proti vôli celého neštátneho zdravotníckeho sektora aj odbornej verejnosti, že verejnú minimálnu sieť budú tvoriť výhradne štátne zariadenia. Výhradne štátne zariadenia. Nie efektivita zariadenia, nie kvalita poskytovaných služieb, ale zriaďovateľ je jediným kritériom. A čo na to hovorí pacient? Toho ste sa spýtali?

    Štátne zdravotníctvo sa zadlžuje. Robí neefektívne a bude sa zadlžovať čím ďalej, tým viac a bude čím ďalej, tým viac odčerpávať zdroje zo zdravotníctva nie na základe výkonov, nie na základe kvality, ale na základe zlého hospodárenia.

    V celej tejto vašej filozofii tohto návrhu zákona mi chýba jeden základný prvok občan – pacient. Pýtali ste sa ho? Zdôvodnili ste mu, prečo chcete vytvoriť jednu monopolnú štátnu zdravotnú poisťovňu? Je, pán minister, dostatočným dôvodom tých 7 listov z viac ako 1 000, v ktorých vás občania žiadajú o zavedenie jednej poisťovne? V čom je to, čo teraz robíte pre občana lepšie a výhodnejšie ako súčasný stav? Čo dostane navyše oproti súčasnému stavu?

    Tá druhá strana oslovila občanov petíciou, o ktorej nechcete rokovať. Spýtala sa ľudí a oni jasne odpovedali. Je tu tiež celý rad prieskumu verejnej mienky, od januára minimálne päť, v ktorých sa občania vyslovili proti vašim zámerom.

    Veľmi, veľmi vo svojom marketingu využívate to, že vytvárate dojem, že zisk zdravotných poisťovní sa získava na úkor platov lekárov či sestričiek. Ale to je obyčajná hlúposť. Zneužívate, že ľudia nepoznajú funkcie zdravotných poisťovní a nevidia do toho. Spoliehate sa na to, že ľudia nevidia do toho, ako ste neschopní urobiť vo vami spravovaných zdravotníckych zariadeniach poriadok. Vytvárate falošnú ilúziu, že zisk zdravotných poisťovní sa bude používať len na financovanie sektora. Vy si naozaj myslíte, že ak zdravotným poisťovniam zakážete používať zisk, že tu nastane raj v zdravotníctve?

    Veď si len spomeňte, v akom stave tu bol takzvaný neziskový model verejného zdravotného poistenia pred rokom 2002. Model, ktorý vy dnes opäť presadzujete a chcete zaviesť do praxe. No, oživím vám pamäť. Kumulatívny dlh v zdravotníctve je viac ako 20 miliárd, pričom zdravotné poisťovne boli zadlžené viac ako 5 miliardami. Dnes, keď sú zdravotné poisťovne efektívne, vám to kole oči. Preto robíte vo verejnosti zo zdravotných poisťovní len prerozdeľovača peňazí. Vytvárate dojem, že zdravotná poisťovňa akoby odťala z balíka peňazí svoj zisk a len zvyšok pustí do systému. Nie je to pravda. Nie je to pravda. Porovnali ste plusy a mínusy konkurencie a monopolu v poistení napríklad vo vzťahu k pacientovi? Neporovnali. A na základe čoho ste zistili, že súčasná pluralita zdravotných poisťovní je zlá pre pacienta a treba ju zlikvidovať?

    Bagatelizujete robotu a význam zdravotných poisťovní, a keby že len bagatelizujete, ale vy neplnením svojich vlastných sľubov, svojho vlastného vládneho programu zabraňujete ešte väčšej konkurencii medzi poisťovňami. Zabraňujete ľuďom mať lepšiu zdravotnú starostlivosť. A to nie je pekné, pán minister. Jediné, čo robíte, je, že vytvárate jednu dymovú clonu za druhou. Robíte sa, že robíte, a pritom nerobíte nič.

    Analýza za analýzou, štatistiky a opäť analýza. Nič o kvalite, nič o systéme, stále len vypúšťanie balónikov do verejnosti a strnulé očakávania, ako na to zareagujú médiá, ako na to zareaguje opozícia, analytici, zdravotníci, a keď je zle, tak opäť iba analyzujete.

    Zúfalo sa snažíte predložiť do vlády niečo, čo by sa dalo aspoň z diaľky nazvať ako racionalizácia zdravotníctva. Najnovšie už mesiac neviete spočítať dlhy svojich nemocníc a vláda stále odkladá tento materiál. Ale čo určite viete, že treba jednu štátnu zdravotnú poisťovňu.

    Dámy a páni, zdravotné poisťovne plnia dve základné funkcie. Zabezpečujú v zdravotníctve solidaritu, aby zdravotná starostlivosť bola poskytnutá všetkým poistencom, všetkým občanom bez ohľadu na to, koľko do systému platia a ako dlho do systému platia a druhá základná funkcia zdravotnej poisťovne, nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, nakupujú u poskytovateľov, v nemocniciach a u lekárov. A toto je gro činnosti zdravotnej poisťovne. Berú na seba finančné riziko tým, že garantujú, že každý ich poistenec zdravotnú starostlivosť dostane a šetria vzácne zdroje zdravotníctva tým, že kontrolujú, ako efektívne je zdravotná starostlivosť poskytovaná. Poviem to ešte aj inak, aby sme si rozumeli. Dobrá, efektívne hospodáriaca zdravotná poisťovňa za tie isté peniaze zabezpečí tú istú zdravotnú starostlivosť pre viac svojich poistencov ako iná, nie efektívne hospodáriaca poisťovňa. A prečo je to tak? Lebo je tu konkurencia, je tu viac poisťovní, je tu boj o pacienta, o poistenca.

    A v čom je tento konkurenčný systém zlý pre pacienta? V čom je zlý pre zdravotníctvo? V tom, že bude viac pacientov odliečených za tie isté peniaze? V tom, že bude mať občan voľbu? Ale veď to je dobré.

    Voláte, že máte málo peňazí v zdravotníctve a urobíte tu monopol poisťovne, ktorý vám zabezpečí v systéme za tie isté peniaze menej výkonov. Za tie isté peniaze menej odliečených pacientov. Urobíte povinnú sieť zo štátnych zariadení a budete tu mať za tie isté peniaze menej muziky. A kde tu je pacient? Veď jemu vedome pripravujete pascu. Veď práve odborný a efektívny nákup zdravotnej starostlivosti znamená, že poisťovne musia vykonávať zodpovedne revízne činnosti. Musia vedieť posúdiť, aká liečba je pre pacienta zdravotnícky účinná a ekonomicky efektívna. Veď práve na základe tohto môžeme a aj vy môžete hovoriť o solidarite v zdravotníctve.

    Veď tie poisťovne, pán minister, proti ktorým tak brojíte, vám zefektívňujú zdravotníctvo. Poisťovne všetky aj tie vaše, pán minister, sú tie, ktoré vyvíjajú tlak na poskytovateľov, aby sa správali efektívne a aby tým poskytovali pacientovi lepšie služby. Alebo si myslíte, že všetky poisťovne sú rovnako efektívne? Stačí vám úplne málo, dámy a páni z koalície. Porovnajte si hospodárenie jednotlivých zdravotníckych zariadení výkonmi a službami porovnateľnými, posúďte si ich štruktúru nákladov a zistíte, aké sú veľké rozdiely. A stačí, ak budete porovnávať dve položky – lieky a špeciálny zdravotnícky materiál. Nič viac nemusíte porovnávať a zistíte, aké veľké sú rozdiely.

    Ak je v systéme pluralita a občan má právo výberu, v tomto prípade poisťovne, tak sú motivované na hospodárnom nakladaní so zdrojmi v zdravotníctve, aby zabezpečili čím viacej kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.

    Dámy a páni, dnes je úplne jasné, že súčasná vládna moc v zdravotníctve zlyháva tam, kde je funkcia štátu nevyhnutná a nezastupiteľná. V stanovovaní pravidiel. Najmä v cenotvorbe zdravotníckych výkonov na mŕtvom bode a v liekovej politike. Ešte horšie ako na mŕtvom bode.

    A, naopak, vládna moc sa snaží presadzovať tam, kde najviac škodí. Nekompetentne zasahuje do toho, ako sa vykonávajú zdravotnícke služby. Vo vašich štátnych nemocniciach dlhy rastú jedna radosť. Veď aj prečo by nerástli? Však sa zadlžovať môžu. Nič im nehrozí. Sú predsa príspevkové organizácie štátu, účty majú v štátnej pokladnici, napríklad z pána ministra, Sociálnej poisťovni neplatia, však načo by platili, veď tam platia všetci ostatní občania, neštátne nemocnice, súkromné spoločnosti. No, sveta im je žiť. Že iné nemocnice dlh robiť nemôžu, lebo nemajú nad sebou strýčka štát a dane ľudí, to vláde vôbec nevadí. To napriek zníženej sadzbe DPH na lieky, napriek silnejšej korune, napriek tomu, že do zdravotníctva prišlo o miliardy viac, sa štátne nemocnice zadlžujú viac a viac. Toto vám tiež nevadí? A vy k tomuto zadlžujúcemu sa štátnemu bloku vytvárate ďalšieho štátneho sparing partnera – monopolnú štátnu poisťovňu. No zbohom. Vy si naozaj myslíte, že toto štátne verejnoprávne duo zachráni zdravotníctvo? Urobí ho efektívnejším, lepším a pružnejším? Vy si to ozaj myslíte?

    Ja som presvedčený, že si to nemyslíte, a som presvedčený o tom, že vám vôbec nejde o efektívne zdravotníctvo. Vám ide len o to, aby ste mohli byť pri peniazoch a čo najväčších, dokedy ste pri moci. A zopakujem to ešte raz. Vám ide len o to, byť pri peniazoch, a to čo najväčších, dokedy ste pri moci. Že to zadlžite, že necháte po sebe spúšť, to vám nevadí. Nevadí vám, že aj do budúcnosti vytvárate ľuďom pascu, ktorú oni dnes nevidia a necítia. Lebo však ste zdedili plnú kasu peňazí, ešte aj rozbehnutú ekonomiku. Keď prídu v spoločnosti problémy, z vášho dnešného bačovania od buka do buka, tak tu už nebudete. Lebo, ak by to tak nebolo, nelikvidovali by ste to, čo sa rozbieha, nelikvidovali by ste to, čo vytvára tlak na efektivitu a čo v konečnom dôsledku zabezpečuje občanovi pacientovi dlhodobo lepšiu starostlivosť.

    Dámy a páni z koalície, skôr, ako ma odsúdite za moje vystúpenie, vypýtajte si od pána ministra hospodárenie jeho zdravotníckych zariadení. Spýtajte sa pacienta, čo dostal viac oproti minulosti, keď sa dnes v zdravotníctve míňa o miliardy viac. A spýtajte sa ho následne, kde boli použité tie navyše miliardy v systéme. Väčšina tých miliárd je fuč. Rozplynula sa mimo systému bez toho, aby zanechala po sebe stopu na kvalite, efektivite pre pacienta.

    A na záver mi dovoľte ešte maličkú prosbu. Rokujeme o vašom vládnom návrhu zákona, rokujeme o vašom jedenapolročnom vládnutí. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami poslanci Halecký, Hort, Fronc, Zelník, Nachtmannová, Kužma. Ak nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Haleckému.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vystúpiť k vystúpeniu pána Janiša v tom zmysle, že je dosť ťažko obviňovať túto vládu, že je nehospodárna, ba dokonca, že jej legislatívne kroky vedú k tomu, aby rozhadzovala peniaze a rozhadzovala miliardy.

    Myslím si, že pokiaľ si porovnáme jednotlivé ekonomické systémy hlavne v tranzitívnych krajinách, dôjdeme k zaujímavému fenoménu, a to k tomu, že čím sú menej rozvinuté s nižším hrubým domácim produktom, tým je tam výhodnejší nižší počet zdravotníckych poisťovní. Dokonca najefektívnejším systémom je systém, ako sa hovorí, a je to aj v iných rozvinutých vyspelých krajinách, systém jednej zdravotnej inštitúcie, ale tento systém sa musí rozbehnúť na začiatku pri prechode na poistný systém. V rozbehnutom desať alebo pätnásťročnom systéme prechod na jednu zdravotnú poisťovňu je prakticky nemožný, ako je to aj u nás, ale chcem len zdôrazniť, že tam, kde je snaha kladný hospodársky výsledok vrátiť späť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o neefektívnosti alebo o neúprimnej snahe poskytovať finančné prostriedky pre zdravie obyvateľstva je dosť problematické hovoriť.

    Chcem ešte pripomenúť, že pluralita poisťovni u nás ešte sa len rozbieha. Ešte nie je taká, aká by mala byť, a preto aj súťaž, hospodárska súťaž, súťaž v poskytovaní zdravotníckych služieb nie je na tej úrovni, čo by sa požadovalo, a preto aj fenomén zisku je diskutabilný. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec, pán podpredseda Hort.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keď pán kolega Janiš na úvod spomenul petíciu aj po tom, čo som zažil v poslaneckom grémiu, tak mi pripadá váš prístup k petícii ako ten príbeh, keď zomrel starý otec a mama povedala deťom, že otec prejavil záujem, aby ho pochovali do hrobu. A deti povedali. Najskôr ho spopolníme a potom budeme rozhodovať o tom, akým spôsobom ho pochováme.

    Vážení, ak tá petícia súvisí s prerokovávaným návrhom zákona, jej časové posunutie doprava, a podotýkam umelé posunutie, pretože všetky podmienky v zmysle aj petičného zákona, ale aj nášho prístupu k vôli občanom boli splnené, je nič iné ako ignorovanie vôle občanov.

    No a tiež som si naivne myslel, že zákon, ktorý tu prerokovávame, je výsledok akéhosi ideologického vybavenia strany SMER, pána ministra a vás poslancov. Po vystúpení pána poslanca Dzurindu som si uvedomil, že ten pes je zakopaný niekde inde.

    Vážení, ak to, čo tu odznelo, nie je pravdou, prečo sa do dnešného dňa nenašiel niekto, kto by podal trestné oznámenie na to, čo v tom Trende bolo napísané? Veď to boli také vážne a závažné obvinenia, že by bolo dobré, keby si ich všimli nielen poslanci za stranu SMER, ale aj poslanci za SNS a HZDS.

    A na záver. Spomíname si na tie časy, keď konkurencia a motivácia boli priam ťažkým hriechom. Vážení, to naozaj chceme vrátiť Slovensko do tejto doby? Veď si spomeňte, v akom stave sme ho našli v roku 1989 a čo všetko sme museli prejsť, akú dlhú cestu, aby sa to zmenilo.

  • Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Viete, predstava centralizovaného systému, že všetko vyrieši múdry štát, teda v jeho mene múdri vládcovia, múdri úradníci, jedna zdravotná poisťovňa a postupná likvidácia konkurencie.

    No, robíte to rovnako napríklad aj v školstve. Jednotná škola, zákonom postupne likvidujete neštátne školy. Je to legitímne. Je to vaše videnie, vaša ideológia. Len ma to trochu prekvapuje, pretože mnohí z vás sú podnikatelia a práve z voľnej súťaže, z konkurencie máte zisk. A nemôžem si odpustiť, aby som nedal také prirovnanie. Máte tu pred sebou jeden košatý strom, z ktorého zbierate zlaté jablká. Ale zdá sa vám, že vám tieni, a tak mu postupne odpiľujete konáre a budete ich dovtedy odpiľovávať, až jednoducho prídeme, aj vy prídete, rovnako o tie zlaté jablká. A o tom to je.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, nemôžem celkom súhlasiť s tým, čo ste hovorili. Viniť štát alebo vládu za to, že sa zadlžujú len štátne zdravotnícke zariadenia, by bol veľmi zjednodušený a povrchný pohľad.

    Problém zadlžovania zdravotníckych zariadení, a to nielen štátnych práve tkvie v tom, že rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti nie je krytý finančnými zdrojmi. A, samozrejme, štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sú, patria práve k tým veľkým nemocniciam, veľkým celkom, kde je trojzmenná prevádzka a kde sa robia náročné diagnostické, ale aj liečebné postupy a, samozrejme, systém odmeňovania, lebo úhrady za túto zdravotnú starostlivosť nie sú v takom rozsahu, ako by mali byť, a preto tu vzniká deficit.

    Čiže stále hovoríme o tom, že mali by sa vytvoriť rovnaké podmienky, mala by byť cenotvorba tak, aby nielen ľudská práca, ale aj materiálové vstupy do tohto procesu diagnostiky a liečby, aby boli napočítané a aby ceny za liečbu, diagnostiku zohľadňovali všetky vstupy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, viackrát vo svojom vystúpení ste sa kriticky vyjadrili o analytickej činnosti ministerstva zdravotníctva. Podľa môjho názoru analýza je vždy základom racionálneho rozhodovania. Vám chýbala analýza, a preto ste od nemocníc outsorcovali dialýzy, biochemické laboratóriá a rýchlu zdravotnícku pomoc. Pritom to boli jediné pracoviská, ktoré zabezpečovali nemocniciam príjem. A vidíme, aké sú dopady vášho rozhodnutia. Stále hovoríte, a aj teraz vo vašom vystúpení to zaznelo, že nemocnice sa zadlžujú stále viac a viac. A kde je príčina? Veď ste to mohli predpokladať. Keby ste urobili práve serióznu analýzu, situácia v nemocniciach mohla byť iná. Ďakujem.

  • Pardon. Ďakujem pekne, teraz má slovom pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem doplniť môjho kolegu poukázaním na to, že už bezziskové štátne monopoly tvorili predsa kostru socialistického hospodárskeho systému, ktorý skrachoval. Už aj vtedy mnohí poukazovali na to, že tento systém je práve pre nedostatok konkurencie a motivácie neschopný ďalšej súťaže so systémom, ktorý bol na západ od nás. Vtedy si to rovnako, absolútne rovnako mnohí ideológovia nechceli pripustiť a aj násilím nám vtĺkali do hláv niečo iné. Aký bol výsledok, to presne sme videli. Nemyslíme si, že jeden segment zdravotnícke poisťovníctvo sa môže správať ináč, ako sa správal vlastne celý ten segment, ktorý tvorí celé naše hospodárstvo. Jedine možno za obrovského sanovania z verejných prostriedkov.

    Ale má to aj kopu technických problémov. Vezmite si akciovú spoločnosť poisťovňu, ktorá jeden rok silne investuje, dostane sa do straty, aby druhý rok tak ako každý normálny obchodný subjekt, ako by sa mu to v ďalších rokoch vrátilo. A v tých ďalších rokoch ale ten zisk mať nesmie. Tu skutočne odznela správna otázka, čo sa bude robiť so stratou. Máte vy vôbec premyslené, ako to bude ekonomicky fungovať v takýchto prípadoch? Alebo sa to bude riešiť, až keď budú problémy?

    A ja by som ešte takú jednu spomienku z minulosti povedal. Robil som vo firme, kde bol človek veľký predstaviteľ reformy roku 1968 a potom odrazu, keď sa to zmenilo, sa stal šéfom previerkovej komisie. Po rokoch hovoril, že to musel robiť, a keď prišiel rok 1989, stal sa z neho veľký podnikateľ a povedal, že za to nemohol.

    Vy, pán minister, ste boli tiež vysoký predstaviteľ, šéf poisťovne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, čas vám uplynul. Pravdepodobne už to nedokončíte úplne.

    Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pár pripomienok. Ďakujem za faktické poznámky.

    Pán kolega Halecký, my nemusíme ísť do Európskej únie a porovnávať. Ja som vravel, porovnajme hospodárenie štátnych a neštátnych nemocníc s porovnateľnými výkonmi. Nemusíme ísť do Únie. Ale keď chcete ísť do Únie, 41 % občanov Európskej únie je poistených v pluralitnom systéme viacerých zdravotných poisťovní. 21 % občanov Európskej únie je poistených v jednej zdravotnej poisťovni. A ten trend v Európe smeruje k pluralite zdravotných poisťovní. Toto je číslo spred dvoch rokov, dnes to už nebude možno 41, bude to viac percent občanov Európskej únie, ktorí sú poistení v pluralitnom systéme. Ja hovorím jedno. Vylepšujme tento systém. Ale nelikvidujme ho. Vylepšujme ho, nelikvidujme ho.

    Pán kolega Zelník, detto štátne, neštátne. Ja to poznám, ja to viem, že tie štátne nemocnice alebo nazvime ich koncové, alebo fakultné robia výkony, ktoré tie iné nemocnice nerobia. Ale znova apelujem, porovnajme porovnateľné. Porovnajme porovnateľné. Ja nechcem porovnávať nemocnicu v Krompachoch s martinskou fakultnou nemocnicou, ale porovnajme výkony a sú na Slovensku nemocnice, kde sa to dá porovnať. Tak ich porovnajme. A ak som povedal, že štát zlyháva. Áno, zlyháva. A zlyháva to, čo vám zdravotníkom najviac chýba. V stanovovaní pravidiel. Zlyháva v cenotvorbe, v základných pravidlách, zlyháva v cenotvorbe a zlyháva v liekovej politike. A zlyhanie v liekovej politike značí miliardy, miliardy, ktoré opúšťajú zdravotníctvo neefektívne. Takže tam, kde štát môže zasiahnuť nezasahuje a kde mu neprináleží zasahovať, tam sa do toho hrabe.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme teraz v rozprave. Vystúpi pán poslanec Viliam Novotný, pripraví sa poslanec Daniel Lipšic.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne vystúpiť k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach v prvom čítaní.

    Na úvod chcem povedať, že trošku je mi ľúto znovu tej diskusie, ktorá tu v pléne Národnej rady prebieha. Pán minister predložil zákon, zaryto mlčí, opoziční poslanci diskutujú, argumentujú, predstavujú, pýtajú sa, znovu predstavujú svoje predstavy, pohľady, pán minister mlčí. Sem-tam niekto z vládnej koalície dá nejakú faktickú poznámku, aby sa zaprezentoval, že je vôbec v sále, ale lavice sú poloprázdne a v takej komornej atmosfére diskusie opozičných poslancov s tichom vládnej koalície čakáme, kedy konečne dospejeme k hlasovaniu. Či to bude dnes, zajtra, pozajtra, záleží na tom, koľko budú chcieť vládni poslanci rozprávať a trochu je mi toho ľúto.

    Je mi trochu ľúto a začnem tým aj to, že v prvom čítaní som vystúpil politicky a veľmi som sa tešil na to, že príde pán minister do výboru pre zdravotníctvo, keď budeme prerokovávať tento zákon v druhom čítaní, aby sme sa mohli pýtať, aby pán minister mal dostatok priestoru za prítomnosti médií, odbornej verejnosti vysvetliť svoje postoje, ktoré sú legitímne. Vláda má inú predstavu, ako má opozícia a SMER má inú predstavu ako SDKÚ – DS. Žiaľ, do výboru pre zdravotníctvo neprišiel, pretože rokovanie vlády bolo vo štvrtok, mal objektívnu príčinu. Prišiel pán štátny tajomník, ktorý, žiaľ, nevedel odpovedať na tieto otázky, ktoré sme kládli.

    Preto, ak dovolíte, začnem tým, že aj keď všetci vieme, že tento zákon je o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne, že tento zákon je o naplnení uznesenia vlády, je o vykročení smerom k potláčaniu plurality zdravotných poisťovní a ten krok, ktorý má k tomu viesť, je obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom roku.

    Ja by som si aj tak na úvod dovolil taký exkurz po tomto zákone, ktorý má až tri celé strany a zastavil by som sa aj pri iných bodoch, ktoré sú nemenej zaujímavé, akosi o nich nediskutujeme v tomto pléne. Potom by som sa, samozrejme, venoval srdcu tohto zákona, ktorým je obmedzenie použitia zisku, a na záver by som si dovolil dať niekoľko pozmeňujúcich návrhov a návrhov na hlasovanie o spoločnej správe. Takže poďme pekne po poriadku.

    Bod 1 vládneho návrhu zákona je veľmi sympatický, keď si ho prečítate. Je sympatický v tom, že dnes už vieme, že strana SMER stratila veľa zo svojich úvodných predstáv o násilnom prepoistení či vyvlastňovaní, resp. o verejnoprávnom charaktere zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne zostávajú akciovými spoločnosťami. To je dobrá správa na úvod. Milo ma prekvapil hneď tento bod a zvlášť by som vyzdvihol sympatický posun v myslení na strane ministerstva zdravotníctva.

    Chcem ale upozorniť pána ministra na skutočnosť, že v programovom vyhlásení vlády sa píše, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa budú mať verejnoprávny charakter. Tak chcem sa teda opýtať, pevne verím, že zareaguje, nie v záverečnom slove, ako to teda bude? Budú to akciovky s verejnoprávnym charakterom, či toto ešte je len predohra k tomu zákonu, keď dôjde k verejnoprávnemu charakteru? Celkom tomu nerozumiem. Tento zákon nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády hneď v bode 1.

    Bod 2 hovorí o tom, prečítam presne. Bod 2 hovorí o tom, že novela zákona navrhuje, aby zdravotné poisťovne nemohli vykonávať nemocenské poistenie. Jednak ho doteraz nevykonávajú, predchádzajúca legislatíva im to len umožnila, na druhej strane ale nerozumiem tomuto ustanoveniu, čiže poprosil by som pána ministra o vysvetlenie, že aký je problém s tým nemocenským poistením, prečo ho vlastne bez toho, aby sme vôbec naplnili tento pôvodný zámer zákonodarcu, vyhadzujeme z tohto zákona. O to viac, že v programovom vyhlásení vlády je napísané, že dôjde k presunu vykonávania úrazového, invalidného a nemocenského poistenia na zdravotné poistenie. Tak znovu je to teda hneď v bode 2 vládna novela, ktorá ide proti programovému vyhláseniu vlády. Už teraz ja neviem, ktoré programové vyhlásenie vlády mám čítať, či naše, predchádzajúce, alebo toto, ale hneď druhý bod ide znovu proti programovému vyhláseniu vlády.

    Bod č. 3 je zaujímavý. O ňom som hovoril aj v minulosti. Novela zákona navrhuje, aby výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne v príslušnom kalendárnom roku klesli zo 4 % na 3 % z úhrnu poistného pred prerozdelením poistného za príslušný kalendárny rok.

    V prvom čítaní som povedal, že poďme o tom diskutovať, poďme o tom uvažovať. Osobne sa obávam toho, že predovšetkým štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať vážne ekonomické problémy s týmto opatrením, no, ale zrejme si to pán minister dobre spočítal a môže sa odvážiť na takýto krok. O to väčšie bolo potom moje prekvapenie vo výbore pre zdravotníctvo, kde koaliční poslanci, menovite pán poslanec Valocký prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý máte aj v spoločnej správe, aby to bolo 3,5 %.

    Tak, pán minister, moja otázka je. Máme to spočítané, alebo nemáme to spočítané? To takto prehadzujeme po pol miliarde podľa toho, ako nám to aktuálne vychádza alebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, predpokladám, že odtiaľ prišla iniciatíva, môžem sa mýliť, rád si vypočujem váš názor. Bola predsa účastná pripomienkového konania, tak predpokladám, že k takej závažnej veci ako k polovici miliardy slovenských korún by sa mala vyjadriť v pripomienkovom konaní, či to potrebuje, alebo nepotrebuje.

    Treba povedať, že prevádzka zdravotnej poisťovne si vyžaduje určité finančné prostriedky, či sa nám to páči, alebo nie, a ich limitovanie pod určitú kritickú hranicu môže ohroziť bezproblémové fungovanie zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa nie je len o vyberaní a prerozdeľovaní finančných prostriedkov, ako si to v prvom čítaní mysleli mnohí vládni koaliční poslanci, ale je aj o nákupe zdravotnej starostlivosti, revíznej činnosti, vedení registrov, evidencii, databáz, poskytovaní poradenstva, vydávaní preukazov či plánovaní zdravotnej starostlivosti. A ako som už povedal, zníženie na 3 % by mohlo viesť k zhoršeniu služieb, ktoré poskytujú zdravotné poisťovne svojim poistencom. Teraz sú to už 3,5 %, neviem, čo ešte v rozprave odznie, koľko to vlastne bude. Viem ale toľko, že v programovom vyhlásení vlády sa píše, že náklady na prevádzku zdravotných poisťovní budú najviac 4 % z vybraného poistenia. Čiže tu sa uvažovalo so 4 %. Slovíčko najviac ale umožňuje hovoriť aj o 3,5.

    Pokračujem ďalej, ak dovolíte, dámy a páni. Sme pri bode 5, a to je obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku, teda môže byť použitý len na hradenie zdravotnej starostlivosti. K tomu, ak dovolíte, sa vyjadrím až nakoniec, ako prejdem celý tento zákon, lebo o tom by som chcel najviac pohovoriť.

    Body 6 a 7 vládneho návrhu zákona, tak ako ho predložil pán minister, sú takisto neobyčajne zaujímavé, pretože novela zákona navrhuje, aby sa prevod poistného kmeňa medzi zdravotnými poisťovňami uskutočňoval ako bezodplatný. Nazdávam sa, že pri prevode poistného kmeňa je vždy nevyhnutné zohľadniť aj náklady, ktoré mala zdravotná poisťovňa so získaním tohto poistného kmeňa. Náklady poisťovne, ktoré vynaloží na získanie daného prevádzaného kmeňa.

    Úprava, ktorá vopred vylučuje odplatný prevod poistného kmeňa, je priamym ohrozením investícií a ešte stále nehovoríme o zisku, už samo toto je priamym ohrozením investícií a budúcej hodnoty zdravotnej poisťovne, čo môže byť v rozpore s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Už len tieto ustanovenia pod bodom 6 a 7 výrazne menia podnikateľské prostredie a podmienky, za ktorých prišli zdravotné poisťovne na trh zdravotníckych služieb.

    Navyše týmto opatrením, nechcem byť paranoidný, ale navyše týmto opatrením ministerstvo vytvára Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť násilne a bezodplatne prevádzať poistné kmene zdravotných poisťovní. Nikde totižto ochrana proti tomu nie je. Úrad rozhodne, prevedieš 400-tisíc poistencov a zdravotná poisťovňa bezodplatne prevedie, lebo bude musieť počúvnuť úrad.

    Pokračoval by som bodom 8 návrhu z dielne ministerstva zdravotníctva. Novela zákona navrhuje, aby zdravotná poisťovňa s majetkovou účasťou štátu mohla postúpiť pohľadávky voči fyzickým alebo právnickým osobám povinným odvádzať poistné, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, alebo ktoré sú v likvidácii len na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom zdravotníctva po dohode s ministerstvom financií.

    Dnešná právna úprava umožňuje takéto pohľadávky zveriť do mandátnej správy. Akceptovaním navrhovanej, vo vládnej novele vyjadrenej úprave sa môže stať, že štát bude môcť cez ním kontrolovaný subjekt odkupovať pohľadávky štátnej zdravotnej poisťovne a takýmto spôsobom sanovať zo štátneho rozpočtu hospodárenie štátnych poisťovní. To je otázka na to, ako sa bude sanovať strata. No, bude sa tak sanovať, že sa budú odkupovať nedobytné pohľadávky alebo všetky pohľadávky na akúsi štátnu inštitúciu so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Zákon to rieši, je to tam.

    Je to nebezpečné aj preto, alebo je to trošku také fiškulské aj preto, lebo dá sa to urobiť bez rizika obmedzenia hospodárskej súťaže. Navyše, štátne zdravotné poisťovne budú mať zníženú motiváciu efektívne vymáhať svoje pohľadávky. Prečo by sa s tým trápili, prečo by sa snažili čo najefektívnejšie vymôcť svoje pohľadávky, keď majú istotu, že štát ich za cash odkúpi na nejakú svoju 100-percentnú akciovku.

    A posledná moja poznámka je k doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Dámy a páni, dôvodová správa nesprávne uvádza, že novela zákona nemá dopad na verejné financie. Má. Jednak akosi zabudlo ministerstvo financií, resp. ministerstvo zdravotníctva vypočítať, že keď zdravotné poisťovne nebudú mať zisk, tak zo zisku nezaplatia daň z príjmu. Keď nezaplatia daň z príjmu, tak o toľko klesne príjem štátneho rozpočtu. Čiže bude to mať dopad na príjem štátneho rozpočtu. Akosi v dôvodovej správe nie je vyčíslené, aké budú zvýšené nároky na výdavkovú stranu rozpočtu z titulu odplatného postupovania pohľadávok štátnych zdravotných poisťovní. No, štát bude odkupovať od nich pohľadávky. Koľko to bude stáť? Ani približný odhad toho, koľko to bude stáť. A, samozrejme, to uznám, že ministerstvo zdravotníctva nemohlo vyčísliť, ale riziko ekonomické tam iste je. Koľko budú stáť Slovenskú republiku platby za prípadné úspešné žaloby za znehodnotenie investícií vlastníkov súkromných poisťovní.

    Teda toľko ostatné body, o ktorých akosi nediskutujeme, pretože stále sa to točí o obmedzení použitia kladného hospodárskeho výsledku, lebo naozaj, to je srdcom tohto zákona. Je to naplnenie predstavy o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne a o ovládnutí všetkých zdrojov z verejného zdravotného poistenia v rukách štátu, o ktorých sa v podstate rozpráva, ako uzreli svetlo sveta prvé novely o verejnoprávnych zdravotných poisťovniach a o zdravotnom poistení niekedy na jeseň v roku 2006.

    Faktom je, že podstatou tejto novely nie je ani ochrana zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré tečú do rezortu zdravotníctva, nejde tu ani o verejný záujem, nejde ani o to, aby mali poskytovatelia viac peňazí, aj keď sa to dobre počúva vládnym poslancom. Ide tu o legislatívne, inštitucionálne a ekonomické kroky, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne.

    Od novembra 2006 je sektor verejného zdravotného poistenia opakovane atakovaný zo strany vládnej moci s cieľom obmedziť hospodársku súťaž a slobodu výberu zdravotnej poisťovne. Dovolím si niekoľko dôkazov na moje tvrdenie a aby teda to nebolo zas v rovine, že tvrdenie proti tvrdeniu. Takže poďme pekne po poriadku.

    Predloženie tzv. Obrimčákovho poslaneckého návrhu v novembri, decembri 2006 s cieľom povinne prepoistiť poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní a zakotviť povinnosť použiť zisk zdravotných poisťovní len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Pozmeňujúci návrh napokon nebol prijatý v Národnej rade.

    Po druhé. Vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica 19. januára 2007, v ktorom zopakoval cieľ zakázať zdravotným poisťovniam nakladať so ziskom a zabezpečiť, aby tzv. poistenci štátu, viac ako 3 milióny občanov, ktorí nie sú ekonomicky aktívni, boli povinne poistení len v štátnych zdravotných poisťovniach.

    Po tretie. Predloženie legislatívnych návrhov ministrom zdravotníctva vo februári 2007, ktoré navrhovali povinné prepoistenie poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní a zásadné obmedzenie použitia zisku samotnými zdravotnými poisťovňami. Návrhy zákonov zastavila Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky pre vysoké riziko ich konfliktu s ústavou a medzinárodnými zmluvami.

    Po štvrté. Predloženie správy o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva 16. mája 2007, v ktorej minister navrhol vytvorenie modelu jednej zdravotnej poisťovne a vyvlastnenie súkromných zdravotných poisťovní.

    Po piate. Prijatie vládneho uznesenia č. 462 z 23. mája 2007, v ktorom sa konštatuje, že treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

    Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa vyjadril nasledovne. „Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. Budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre súkromné zdravotné poisťovne. Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru, ale chceme ich vytlačiť spôsobom, ktorý nie je napadnuteľný ani právne, ani medzinárodnoprávne, ani politicky, ani nijako inak,“ povedal to v sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase 26. mája.

    Po šieste. A napokon samotné predloženie novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré napĺňa vyššie citované uznesenie vlády a zakazuje zdravotným poisťovniam slobodne nakladať s dosiahnutým ziskom. K tomuto návrhu zákona, aby som to nekritizoval, sa vyjadril aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

    Dovolím si prečítať poznámku Protimonopolného úradu. „Reálnym výsledkom prijatia navrhovanej zmeny by však bolo obmedzenie, resp. úplne vylúčenie existujúcej hospodárskej súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, nakoľko zmenou statusu zdravotných poisťovní a podmienok ich pôsobenia by stratili motiváciu zotrvať na trhu. Rezultátom by teda bola významná redukcia existujúceho počtu hráčov na trhu, resp. až monopolizácia trhu poskytovania verejného zdravotného poistenia.“

    Pán minister, toto som nepovedal ani ja, ani SDKÚ – DS, ani neprajných 160-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu, toto povedal Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

    Pán minister, po týchto dôkazoch, keď niekto povie, že cieľom predloženej vládnej novely zákona nie je naštartovanie procesu vytvorenia jednej verejnoprávnej štátnej zdravotnej poisťovne, tak klame. Nechcem strašiť, ani špekulovať. Jedno ale môžem povedať s určitosťou. Obmedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku zdravotné poisťovne stratia motiváciu efektívne nakladať so zdrojmi z verejného zdravotného poistenia maximálne účelne nakupovať zdravotnú starostlivosť. Skutočne zisk je motivácia. To ešte neznamená, že zisk si akcionári strčia do vrecka, pretože ani raz by ho ešte nevyplatili formou dividend. Ponechanie možnosti zdravotným poisťovniam naložiť so ziskom podľa rozhodnutia akcionárov posilňuje konkurencieschopnosť zdravotných poisťovní, ich súťaž, a teda aj snahu ponúkať poistencom lepšie služby a zabezpečiť im kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. O tom hovorili v podstate všetci moji predrečníci z opozície.

    Problém je, že ak im zakážeme nakladať so ziskom a kladný hospodársky výsledok budú musieť použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom kalendárnom roku, žiadny kladný hospodársky výsledok mať nebudú. No, veď prečo by sa snažili. Pán minister pokrčil plecom. Keď nebude motív, prečo by sa snažili a súťažili o poistenca. Prečo by zazmluvňovali podľa kvality a ceny. Keď nebude motív, nebudú ani zmluvy podľa kvality a ceny. Minú peniaze, aby mali pokoj a aby nemuseli komplikovať svoju situáciu v nasledujúcom kalendárnom roku.

    Súkromné zdravotné poisťovne s veľkou pravdepodobnosťou z trhu odídu. Podľa tejto novely po ceste bezplatne odovzdajú svoje poistné kmene jednej štátnej zdravotnej poisťovni a plán predsedu vlády pána Fica je dokonaný. Sme tam, kde to celé smeruje a čo vládna koalícia veľmi nešikovne tají. Smeruje to k vytvoreniu jednej štátnej nefunkčnej, večne sa zadlžujúcej zdravotnej poisťovne.

    Ak mi vyjde v priebehu rozpravy a ústne prihlásených priestor, rád by som potom odprezentoval niekoľko slidov o známych mýtoch, ktoré sa šíria o verejnom zdravotnom poistení. Teraz vás nejdem s tým zdržiavať. Chcem len povedať toľko, že nemožno budovať systém, kde na jednej strane budú všetci orientovaní na zisk, ešte aj štátne zdravotnícke zariadenia, lebo všetky akciové spoločnosti, ktorých 100-percentným zriaďovateľom je štát a 100-percentným akcionárom ministerstvo zdravotníctva sú v zisku, čiže sú orientované na zisk, jedine zdravotné poisťovne majú fungovať neziskovo, bez orientácie na zisk, s obmedzením použitia kladného hospodárskeho výsledku.

    Systém nebude fungovať práve vtedy, ak budú zdravotné poisťovne neziskovými akciovými, alebo ak chcete verejnoprávnymi akciovými spoločnosťami a všetci ostatní na trhu ziskovými podnikateľskými subjektmi.

    Výnimku iste tvoria príspevkové štátne nemocnice, ktoré sú jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva a bezodnou dierou systému. Zastavenie ich transformácie na akciovú spoločnosť, teda na transparentnú právnu formu je hneď druhou najhoršou správou po plánovanom zrušení plurality v zdravotnom poistení.

    Naozaj, chcem sa rečnícky opýtať a možno mi odpovie aj pán minister. Čo si myslíte, kto bude ťahať za kratší koniec? Podnikateľské subjekty, o ktorých hovoril pán poslanec Dzurinda vo svojom vystúpení, alebo jedna nezisková verejnoprávna štátna akciová spoločnosť ovládaná nominantmi strany SMER. Čo si myslíte, kto bude šikovnejší v tomto zápase v licitovaní o ceny v efektívnosti nákupu? Myslím, že nemusím dať odpoveď na túto otázku.

    Zásadným problémom zdravotníctva na Slovensku je nedostatok finančných prostriedkov a zle manažované, neustále sa zadlžujúce štátne nemocnice. Súčasná vláda však nerieši ani jedno, ani druhé. Súčasná vláda sa tento problém snaží predstierať, že sa snaží riešiť tým, že útočí na prítomnosť súkromného sektora v zdravotníctve, pričom svoj tlak koncentruje najmä na zdravotné poisťovne.

    Vláda útočí na princíp zisku napriek tomu, že s výnimkou štátnych fakultných lôžkových zariadení je súkromný sektor v zdravotníctve prítomný už viac ako 10 rokov. Ide napríklad o ambulantnú starostlivosť, farmaceutické firmy, distributérov, predajcov liekov, lekárne a všetci dosahujú aj voľne nakladajú so ziskom. Právo na dosiahnutie a nakladanie so ziskom je tým najzákladnejším právom a motívom fungovania akéhokoľvek podnikateľského subjektu. Aj preto útok na zdravotné poistenie je útokom na princíp istoty v podnikaní na Slovensku, je súčasťou toho, čo vláda predvádza vo vzťahu k súkromnému dôchodkovému sporeniu a čoho svedkami sme boli aj pri schvaľovaní Zákonníka práce.

    Aké sú dôsledky takejto politiky pre Slovensko a jeho občanov. Najhoršou správou je, že toto smerovanie v žiadnom prípade nepomôže zlepšiť finančnú situáciu v zdravotníctve, ak vláda zakáže zdravotným poisťovniam nakladať so svojím ziskom, ako som už povedal, žiadny zisk nebude, pretože poisťovne nebudú mať dôvod, aby na trhu ďalej pôsobili a tvorili zisk, ktorý im bude zobraný. Vrátime sa do stavu pred rok 2002. Aj o tom už dneska hovorili moji predrečníci, kedy boli spolu s celým zdravotníckym sektorom zadlžené aj zdravotné poisťovne, a to výške viac ako 5 miliárd Sk.

    Dnes poisťovne zadlžené nie sú a platia poskytovateľom načas. Nastane monopolizácia zdravotného poistenia. Občania stratia možnosť výberu, poskytovatelia sa dostanú pod diktát jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Slovenská republika sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane do celého radu medzinárodných právnych sporov o ochrane investícií. Ich výsledkom bude účet vystavený ďalším vládnym garnitúram. Poviem aj dôkaz. Existujú tri nezávislé právne analýzy, jednu z nich mám k dispozícii, ktoré hovoria o protiústavnosti a nezlučiteľnosti návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach s medzinárodnými záväzkami.

    Minister Valentovič, žiaľ, nepredložil žiadnu relevantnú analýzu, ktorou by rozptýlil tieto obavy. V médiách síce povedal, že jedno si ako súkromná osoba nechal urobiť, ale, žiaľ, nemali sme tú česť sa oboznámiť s výsledkom tejto právnej analýzy. Zdravotníctvo sa zrýchľujúcim tempom zadlžuje, pričom po viac ako roku pôsobenia vlády okrem neustáleho chaosu a útoku na zdravotné poisťovne minister zdravotníctva, žiaľ, nepredstavil žiadne skutočné riešenia, ako zadlžovanie zastaviť. Súčasná vláda nie je schopná zabezpečiť fungovanie štátu tam, kde to treba. V tvorbe pravidiel, v odstránení chaotickej cenotvorby, v zabezpečení transparentnosti v hospodárení fakultných nemocníc. Namiesto toho nekompetentne zasahuje do výkonu zdravotníckych služieb.

    Veľmi častou námietkou, ktorú mám možnosť počúvať sem-tam aj v pléne Národnej rady, keď sa prihlási z vládnych poslancov vo faktickej poznámke a veľmi často vo Výbore pre zdravotníctvo Slovenskej republiky, je argument, ktorý rád používa aj pán minister, aj pán predseda vlády, že súčasný návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach neruší pluralitu medzi poisťovňami ani nezakazuje zisk. Jeho cieľom je, aby zisk, ktorý zdravotné poisťovne vyprodukujú, skončil v systéme, a nie v rukách akcionárov týchto poisťovní. To, čo robí opozícia, najmä Združenie zdravotných poisťovní, je opakované strašenie a zavádzanie verejnosti. Dneska som to hodinu tiež počúval pri prerokovaní petície 155-tisíc občanov Slovenskej republiky.

    Viete, keby to nebolo smutné, keby to nebola kamufláž, až by to bolo komické. Pretože, ak niekomu zoberiete právo na nakladanie so ziskom, beriete mu základný motív podnikania, o ktorom hovoríme dneska celé poobedie. To je to isté, ako keby sme lekárovi povedali, že mesačne nemôže pre svoju osobnú potrebu minúť viac ako 10-tisíc korún a bez ohľadu na to, aký zisk dosiahne, musí zvyšné peniaze vrátiť späť do systému. Tak je to aj so zdravotnými poisťovňami. Ak im zoberiete právo nakladať so ziskom, nebudú mať žiadny motív, aby na trhu pôsobili.

    Aj preto pán premiér Fico a pán minister Valentovič v súčasnosti zavádzajú verejnosť o skutočných motívoch návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach. Snažia sa skrývať to, čo vyhlasovali celý rok, citoval som konkrétne vyjadrenia, a síce, že ide o vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Avšak najviac utajeným a podľa môjho názoru skutočným cieľom tejto politiky je dostať pod kontrolu nakladanie so zdrojmi v zdravotníctve cez politické ovládanie jednej štátnej zdravotnej poisťovne.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto návrhu zákona. Nemôžeme za takýto vládny návrh zákona hlasovať, pretože, ako som uviedol vyššie, ide proti záujmom poskytovateľov, proti záujmom zdravotných poisťovní, proti záujmom zdravotníctva, ale hlavne proti záujmom pacientov a proti záujmom zamestnancov zdravotníckych zariadení.

    Dovoľte mi na záver podať pozmeňujúci návrh. Najprv by som chcel vyňať zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie body 2, 3, 4 a 5. Navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 2 a 3 spoločne, pretože spolu úzko súvisia, nemá zmysel hlasovať o nich oddelene, lebo ak by prešiel len jeden, nedávalo by to zmysel s tým, že odporúčam, samozrejme, tieto body neschváliť. A o bodoch 4 a 5 hlasovať spoločne. Takisto navrhujem tieto body neschváliť.

    Teraz avizovaný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach.

    Po prvé. V bode 5 návrhu vypustiť ods. 6. Je to odsek týkajúci sa obmedzenia použitia kladného hospodárskeho výsledku z verejného zdravotného poistenia len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Povedie k vytvoreniu nemotivačného prostredia v súťaži zdravotných poisťovní a nebude viesť k riešeniu problémov identifikovaných ministerstvom zdravotníctva. Vynútené minutie zdrojov nebude automaticky znamenať ich alokáciu do tých oblastí, ktoré ministerstvo považuje za nedofinancované. Zdravotné poisťovne nebudú nijakým spôsobom motivované k efektívnemu nákupu zdravotnej starostlivosti. Minutie všetkých peňazí v systéme bez ohľadu na kvalitu negatívne ovplyvní ekonomické správanie poskytovateľov. Slovenská republika sa vystavuje riziku, že bude čeliť žalobám za znehodnotenie investícií súkromných poisťovní.

    Druhý pozmeňujúci návrh znie: vypustiť bod 6 a 7 návrhu. Bezodplatný prevod poistného kmeňa medzi zdravotnými poisťovňami je takisto vážnym zásahom do podnikateľského prostredia a nezohľadňuje náklady poisťovne, ktoré vynaložila na získanie poistného kmeňa. Navyše týmto opatrením ministerstvo vytvára Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou možnosť bezodplatne prevádzať kmene zdravotných poisťovní.

    Tretí pozmeňujúci návrh: vypustiť bod 9 návrhu, pretože súvisí s bodom 5 ods. 6 návrhu. Navrhujem, aby sme o mojich pozmeňujúcich návrhoch pod bodom 1 a 3 hlasovali spoločne, pretože spolu súvisia, a o bode 2 následne samostatne.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo za jeho vystúpenie v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán predseda sociálneho výboru pán Jozef Halecký. Ďalej nikto. Končím možnosť prihlásenia sa s reakciou vo faktickej poznámke. Slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru chcel by som zaujať stanovisko k jednej veci. Dosť často sa tam opakovalo jedna zdravotná poisťovňa, smeruje to k jednej zdravotnej poisťovni, bude jedna zdravotná poisťovňa.

    Ja si osobne myslím, že to tak nebude, že systém jednej zdravotnej poisťovne nebude môcť sa zaviesť ani za tejto vlády, ani v budúcnosti a myslím, že k tomu ani nesmerujú snahy, pretože, ako som už spomínal, táto eventualita jednej zdravotnej poisťovne bola možná v roku 1993 alebo 1995, kedy sa rozbiehal, aký systém poistenia, platenia financovania v zdravotníctve bude. Teraz, pokiaľ už je zaužívaný tento systém a dosť značná časť je už do nášho systému inkorporovaná aj s počtom zdravotných poisťovní, ktoré majú zázemie v zahraničí a zázemie vo významných svetových inštitúciách formou vyvlastnenia alebo nejakými inými ekonomickými pákami nie je to možné.

    Takže to jednak z tohto dôvodu a z druhého dôvodu, myslím si, že aj táto vláda chápe, že súťaž, porovnávanie ich činnosti a poskytovanie rozdielnych produktov je hnacou silou k tomu, aby aj efektivita v zdravotníctve bola vysoká. Takže proklamovaná téza, že smerujeme k jednej poisťovni, myslím si, že nie je správna a niet na to dostatok podkladov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na pána poslanca chce reagovať predrečník pán Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Halecký, obávam sa, že veríš chimére, ktorú tu šíri pán minister a šíria aj predstavitelia vládnej koalície, že predsa tento vládny návrh zákona nie je naštartovanie cesty k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.

    Ešte raz by som ti rád dal do pozornosti uznesenie vlády č. 462, ktoré hovorí o tom, že treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne aj komentár predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, ktorý povedal: „Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý, dostať sa k jednej verejnoprávnej poisťovni.“

    Čiže existujú tu v podstate z môjho pohľadu logicky dve možnosti. Buď pán minister, ktorý predkladá tento vládny návrh zákona, ignoruje uznesenie vlády Slovenskej republiky, naďalej buduje pluralitný systém napriek tomu, že predseda vlády si myslí, že nastúpil cestu k vytvoreniu jednej verejnoprávnej štátnej zdravotnej poisťovni, alebo druhá možnosť, že vtedy, ak predstavitelia vládnej koalície hovoria o tom, že tu nejde o vytvorenie jednej verejnoprávnej štátnej zdravotnej poisťovne, klamú a zavádzajú verejnosť. Iné vysvetlenie logicky neviem povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. A posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Daniel Lipšic. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa najskôr chcel venovať právnym, a teda ústavnoprávnym aspektom k tomuto návrhu novely, ale ešte predtým by som predsa len mal niekoľko poznámok.

    Opravte ma, ak sa mýlim, ale čím to je, že do roku 2002 boli len dve zdravotnícke zariadenia, ktoré neboli v strate a obidve boli súkromné. Bola to nemocnica Milosrdní bratia a Onkologický ústav svätej Alžbety. Čím to je, že všetky iné zariadenia, ktoré zisk tvoriť nemohli, boli v ťažkej strate. A je to zrejme tým, že tieto zdravotnícke zariadenia fungovali neefektívne. Asi neboli kvalitnejšie ani ako Milosrdní bratia, ani ako svätá Alžbeta, ale keďže nemali žiadne pravidlá, fungovali neefektívne a boli v hlbokej, v hlbokej strate.

    Na argumenty, prečo je zisk v ekonomike dôležitý, už odpoveď hľadali moji kolegovia z opozície. A tiež na to, prečo v zdravotníckom systéme, ak ideme obmedziť zisk poisťovniam, ho neobmedzíme aj iným subjektom. Napríklad farmaceutickým firmám, ktoré sú lobistickým zoskupením blízkym tejto vládnej koalícii.

    Rozdiel, ktorý som ja postrehol v diskusii, bol ten, že rozdiel je v tom, že zdravotné poisťovne vyberajú z odvodov peniaze a potom s nimi hospodária. Preto by sme im mali obmedziť zisk. No, a to robia aj banky. Tiež vyberajú vklady od ľudí, s nimi podnikajú, ale predsa bankám neobmedzujeme zisk. A bol by to podľa mojej mienky veľmi zlý návrh.

    Podľa mňa zlý návrh je obmedziť aj farmaceutickým firmám zisk, ak sa ten návrh uplatnil celosvetovo, obávam sa, že by nebol žiaden výskum. Neboli by žiadne nové lieky, ktoré liečia ťažké choroby, pretože áno, v bežnej činnosti motívom v podnikaní je dosahovanie zisku. Neviem, čo z tohto zákona nakoniec bude po tom, čo predložil pozmeňujúci návrh pán poslanec Urbáni. Možno len možno máličko z tej pôvodne avizovanej veľkej zmeny, čím sa priblížime k tomu, že v zdravotníctve okrem zrušenia poplatkov 20- a 50-korunových sa neurobilo nič.

    A teraz by som prešiel k tej právnej analýze. V návrhu zákona je ustanovenie, podľa ktorého, ak sa dosiahne pri verejnom zdravotnom poistení kladný hospodársky výsledok, môže ho zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Teda v zdravotnej poisťovni spĺňajúcej určité kritériá sa obmedzí dispozícia, resp. sa striktne určí spôsob dispozície s tou časťou jej majetku, ktorú zákonodarca v zákone označí ako kladný výsledok hospodárenia.

    Tento návrh má dva problémy, právne problémy. Prvý je problém ústavnoprávny a druhý je problém medzinárodnoprávny. Ústavnoprávny problém koniec koncov konštatovala aj legislatívna rada vlády. Tejto vlády. A nakoniec povedala, veď nech rozhodne Ústavný súd. No, musím povedať, že takú legislatívnu radu vlády nepotrebujeme. To všetci vieme, kto rozhoduje o súlade zákona s ústavou, že to je Ústavný súd. Ak nám to má povedať váš poradný orgán, vládny poradný orgán, tak to je pomerne slabé.

    Budem sa venovať ústavným aspektom preto, že tento parlament už schválil zákon z vašej dielne, pán minister, ktorý má pozastavenú účinnosť. Vtedy ho predkladal pán poslanec Chovanec a týkal sa exekúcií v zdravotníckych zariadeniach. Je to dôležité aj preto, že nemá význam robiť zmeny, o ktorých sa právnická verejnosť zhodne, že sú protiústavné, pretože je veľké riziko, že Ústavný súd im pozastaví účinnosť, resp. potom rozhodne o ich nesúlade s ústavou.

    Prečo si myslím, že navrhovaná zmena je protiústavná. V zmysle judikatúry tak Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k otázke podmienok a rozsahu ochrany vlastníckeho práva táto sa vzťahuje nielen na majetok existujúci, ale aj na majetkové hodnoty a pohľadávky, ak existuje legitímna nádej na ich zhmotnenie.

    Odcitujem z nálezu Ústavného súdu pod spisovou značkou III.UÚ60/04. „Ústavný súd vykladá a aplikuje čl. 20 ústavy tak, aby jeho výklad a aplikácie boli v súlade s čl. I protokolu č. 1 a s jeho výkladom a aplikáciou Štrasburským súdom. Z judikatúry Štrasburského súdu vyplýva, že majetky môžu byť buď majetky existujúce, alebo majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na ich zhmotnenie.“ A sú tu potom citované rozsudky vo veci Pine Valley Developments a iný proti Írsku z roku 1991 a Pressos Compania Naviera proti Belgicku z roku 1995.

    Javí sa ako nepochybné, že po prvé, kladný výsledok hospodárenia je majetkovou hodnotou podliehajúcou ochrane podľa čl. 20 ústavy. A po druhé, že dispozičné právo ako právo nakladať s touto majetkovou hodnotou je integrálnou súčasťou vlastníckeho práva. Z toho dôvodu v predloženej podobe navrhovaná zmena § 15 predstavuje neprípustný zásah do legitímnych vlastníckych očakávaní, teda zakladá nesúlad s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy.

    Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu, citujem, „k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka, princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného, retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, respektíve ich ustanovením“. To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS16/95.

    V ďalšom náleze Ústavný súd povedal, že každý, kto koná podľa práva, musí mať objektívnu možnosť posúdiť to, do akej miery spĺňa predpoklady na nadobudnutie určitého postavenia práv a povinností s tým spojených. Táto objektívna možnosť poznania zásadne nemôže byť v budúcnosti negovaná tak, že ak by táto negácia bola subjektu práva známa, neuchádzal by sa o nadobudnutie postavenia alebo práv, resp. ani by ich nadobudnúť nemohol. To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS1/04.

    To znamená, je celkom dôvodné sa domnievať, že ak by sme zakázali zisk zdravotným poisťovniam, zrejme by sem neprišli. Na to nemusíme mať Nobelovu cenu z ekonómie, aby sme vedeli, že asi by sem neprišli. To znamená, ak im spätne chceme zmeniť pravidlá hry spôsobom, ktorý im de facto znemožní nadobudnutie zisku, tak to nespĺňa predpoklady, ktoré Ústavný súd označuje za súladné s čl. 20 ods. 1 ústavy.

    Okrem citovaných záverov Ústavného súdu má v danej súvislosti osobitný význam aj ďalšia téza, ktorú vyslovil, citujem, „že subjekty právnych vzťahov by mali mať istotu, že tie právne úkony, ktoré boli uzavreté v súlade s právnou úpravou platnou v čase ich uzavretia, nebudú neskoršou právnou úpravou kvalifikované spôsobom, ktorý môže viesť až k strate ich právnej účinnosti“. To je nález Ústavného súdu pod spisovou značkou PL.ÚS38/99.

    Návrh novely, o ktorej dnes rokujeme, neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia riešiace konflikt skoršieho, neskoršieho práva, a teda rozsah a spôsob ochrany práv nadobudnutých v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase ich nadobudnutia.

    V tomto prípade teda nepriama retroaktivita predmetných ustanovení neprípustným spôsobom narušuje odôvodnenú dôveru adresátov práv v jeho stabilitu a zachovanie legálne nadobudnutých práv a majetkových hodnôt, resp. legitímnych očakávaní na ich zhmotnenie.

    Posudzujúc uvedené je teda zrejmé, že očakávania zdravotnej poisťovne na prírastok jej majetku chránené súčasnou právnou úpravou, teda očakávaná legitímne, navrhovaná právna úprava ruší, čím sa dostáva do rozporu s požiadavkou nezhoršovať, resp. nerušiť už nadobudnuté práva a nesklamať dôveru adresátov práv v ochranu ich legálne nadobudnutých práv.

    Toľko k posúdeniu ústavnosti vášho návrhu. K posúdeniu, s ktorým sa zrejme stotožnila aj legislatívna rada vlády, ktorá ale všeobecne deklarovala, že veď rozhodne v budúcnosti Ústavný súd.

    Tento návrh okrem ústavných problémov má aj medzinárodnoprávne aspekty. A to kvôli dohodám o ochrane investícií uzatvoreným medzi Slovenskou republikou, ktorá sukcedovala do postavenia bývalej Československej republiky, a inými štátmi, konkrétne Holandskom a Rakúskom, ktoré subjekty súkromného práva z týchto štátov sú vo vlastníckej štruktúre našich poisťovní.

    Nechcem plénum unavovať citáciou jednotlivých zmlúv, ale odcitujem len čl. 5 dohody, ktorú máme, o ochrane investícií s Holandskom. A tento znie: „Žiadna zo zmluvných strán neprijme opatrenia zbavujúce priamo alebo nepriamo investorov druhej zmluvnej strany ich investícií, ak nebudú splnené nasledujúce podmienky.

    Po a. Opatrenia sa prijímajú vo verejnom záujme a sú vykonané podľa zákona. Po b, „opatrenia nie sú diskriminačné“ a teraz to „c je dôležité, opatrenia sprevádza ustanovenie o vyplatení spravodlivej náhrady“. Táto náhrada predstavuje skutočnú hodnotu dotknutých investícií.

    Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak bude investor priamo či nepriamo zbavený investície z dôvodov verejného záujmu a na základe zákona, je druhá zmluvná strana, v tomto prípade Slovenská republika povinná priznať mu skutočnú hodnotu jeho investície, resp. tej časti, k zbaveniu ktorej príde.

    Čiže okrem toho, že sa vydávame do pomerne veľkého rizika protiústavnosti, a nehovorím o ústavnosti a protiústavnosti z tohto miesta ľahko alebo ľahkovážne, keď tu bol školský zákon, povedal som, že si myslím, že síce ho považujem za nesprávny a zlý, ale protiústavný nie je. Ale keď tu bol zákon o zákaze exekúcií v zdravotníctve, povedal som, že to protiústavné je a Ústavný súd zatiaľ nášmu návrhu vyhovel.

    Preto by bolo fajn, keby vláda ľahkovážne kvalifikované námietky o ústavnosti nebrala na ľahkú váhu len tým, že povie, veď nech rozhodne Ústavný súd. To všetci vieme. To všetci vieme. Ale schvaľovať zjavne protiústavný zákon, zjavne protiústavný zákon podľa mojej mienky by toto plénum nemalo.

    Posledná poznámka. Dnes nám doručili pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho, ktorý tu teraz nie je a ktorého cieľom v zásade je do veľkej miery negovať základný cieľ tejto novely, to znamená umožniť, aby bol kladný hospodársky výsledok použitý aj na iný účel ako len investovaný naspäť do zdravotníctva.

    Jeho pozmeňujúci návrh v bode 2, kde sa formuluje nové znenie § 15 ods. 6, je však podľa mojej mienky veľmi vágny. On uvádza, že v prípade, že bude dosiahnutý kladný výsledok, nemožno s ním naložiť podľa osobitných predpisov podľa Obchodného zákonníka v rozsahu alebo spôsobom, ktorý by, a teraz, „ohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti v súlade s týmto zákonom, alebo by bol v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať všetky poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti riadne a včas“. To môže znamenať dve veci.

    Prvá vec, že sa vlastne nič nemení. Že sa vlastne nič nezmení. To znamená, že poisťovne naďalej budú schopné svoj zisk investovať podľa svojej úvahy v rámci mantinelov, ktoré stanovuje zákon.

    Druhá možnosť je, keďže zrejme kontrolu vykonávaní tohto ustanovenia bude vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že investície zo zisku zdravotných poisťovní budú na pomerne svojvoľnom zvážení jednotlivých úradníkov čo, samozrejme, že bude motivovať aj k možnému korupčnému správaniu.

    Bol by som rád, keby potom aj pán poslanec Urbáni nám vysvetlil alebo špecifikoval, akým spôsobom bude plnenie týchto kritérií v návrhu zákona, ak jeho pozmeňujúci návrh prejde, realizovať.

    Z uvedených dôvodov, vážený pán predsedajúci, pán minister, ale najmä z dôvodu kvalifikovaných námietok ústavnosti náš klub v takomto znení váš návrh zákona nepodporí.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Lipšicovi za jeho vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlásia: pán poslanec Viliam Novotný, ďalej pani poslankyňa Katarína Tóthová, Alexander Slafkovský, Darina Gabániová, Miroslav Číž, Jozef Halecký, Martin Pado. Celkom sedem poslancov. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica a dávam slovo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja síce nie som právnik, ale chcel by som sa poďakovať za dobrú právnu analýzu pána poslanca Lipšica. Ako predseda výboru pre zdravotníctvo som však dostal jeden list od jediného akcionára nemenovanej zdravotnej poisťovne, ktorý považuje predložený návrh zákona za porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu k jeho retroaktivite a porušeniu princípu právnej istoty.

    Schválením návrhu zákona dôjde k porušeniu Európskej smernice o slobode poskytovania služieb, slobode zriaďovania podnikateľských subjektov, Európskej smernice o verejnom podnikaní a v prípade spomínanej zdravotnej poisťovne aj Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií medzi Holandským kráľovstvom a Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou.

    Na základe záverov právnych analýz vyššie uvedeným predpisom si ma dovoľujú upozorniť na to, že ich investície budú podstatne znehodnotené, pričom nepôjde len o akcie samotné, ale aj o ich hodnoty odobrané štátom.

    Príslušná zdravotná poisťovňa je pripravená urobiť všetky právne kroky za účelom ochrany svojich investícií a v prípadnom spore mieni okrem porušenia princípov ochrany hospodárskej súťaže namietať aj porušenie dohody štátom vyvlastnených zákonných a obchodných aktív a práv. Predpokladá, že rozhodcovský súd dospeje k záveru, že došlo k úmyselnému zásahu štátu ohľadne činnosti zahraničnej poisťovacej spoločnosti za účelom zbaviť spoločnosť práva užívať a využívať svoju investíciu na vlastný prospech. Okrem uvedeného očakávajú, že Európska komisia sa zaangažuje, ak návrh zákona bude schválený, čo môže mať za následok aj určitú neistotu v udržateľnosti vývoja slovenskej ekonomiky po vstupe do Európskej menovej únie. Toto som prečítal len preto, že zdravotné poisťovne to myslia nesmierne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani kolegyňa.

  • Ďakujem. Dovoľte, aby som nadviazala na pána poslanca Lipšica.

    Najskôr k otázke zákona o zákaze exekúcie, ktorým išiel na Ústavný súd. Nuž, žiaľ, legislatívne bol zle spravený návrh dotyčného pána poslanca, ktorý to predložil, pretože stačilo len predĺžiť účinnosť zákona a vlastne by ste išli proti vášmu pôvodnému zákonu na Ústavný súd. Pretože podstata bola len predĺženie lehoty toho, čo platilo za vašej vlády a čo ste prijali. Čiže v tomto bola chyba. To mňa mrzí, lebo inak meritom veci, a to raz rozanalyzujem vo vystúpení, nie vo faktickej poznámke, vlastne napádate na Ústavnom súde svoj vlastný zákon ako neústavný. K tomu vám gratulujem.

    Po ďalšie. Všetko, čo ste hovorili o ústavnosti majetku, platí na investície príslušných zariadení. Ale peniaze, poistenie, ktoré tam ľudia dávajú, to nie je majetok poisťovní. Tieto financie ony len spravujú. A to, čo ste citovali z ústavy, to vôbec na to neplatí.

    A pokiaľ ste hovorili príklad bánk, pán poslanec, ste úplne vedľa, pretože do bánk dávajú ľudia dobrovoľne peniaze, ale do nemocenských poisťovní dávajú povinne. Teda na základe zákona. A to je sakramentský rozdiel. Takže to, čo ste tam uvádzali, nebolo kvalitné.

  • Ďakujem pani poslankyni. Teraz dostane slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne. Ja len pár slovami doplním kolegu Lipšica v tom, že som nedávno počul vyjadrenie pána Mečiara v rozhlase, nášho kolegu, neviem, na ktorej stanici to bolo vysielané. Ale jednoznačne tam zaznelo, kde kritizoval tento predložený návrh zákona v tom zmysle, že zobrať niekomu možnosť tvoriť zisk zo zákona v trhovej spoločnosti znamená, že sa to podarí len raz. Nepodarí sa to dva razy a na budúci rok už žiadnych 1,9 miliardy nebude a len si vytvoríme ďalšie a ďalšie problémy.

    Čiže, ak niekto nemôže tvoriť zisk,a teraz to hovorím ako môj vlastný názor, ak niekomu zisk zakážeme tvoriť, tak ho nútime kradnúť, pretože zisk je normálny spôsob po zdanení, ako získať peniaze. Ak niekomu nedovolíme mať zisk, tak ho navádzame na krádež. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa... Poprosím všetkých aj pani poslankyňu, aby ste diskutovali mimo sály, pokiaľ nie ste prihlásení s faktickou poznámkou. Ďakujem za porozumenie.

    Ďalej pani poslankyňa Darina Gabániová, nech sa páči.

  • Ja by som, ak dovolíte, mala poznámku k vystúpeniu pána Lipšica. Tak po prvé, nikto súkromným poisťovacím spoločnostiam nesiaha na investície, prosím vás pekne. Organizácie, ktorým je zverené poskytovanie zdravotného poistenia, nevykonávajú hospodársku činnosť a nie sú podnikmi v zmysle čl. 86 zmluvy o pristúpení k Európskemu spoločenstvu.

    A po druhé, štát má právo dozerať na osud týchto verejných prostriedkov a povinnosť dozrieť, aby boli použité na to, za akým účelom boli vybrané. Súkromné poisťovacie spoločnosti majú dostatočný priestor na svoje podnikanie. Hospodársku činnosť a tvorbu zisku, o ktorom môžu potom rozhodovať akokoľvek, prosím pekne v súkromnom pripoistení.

    Vážení páni, mali by ste si už uvedomiť, o čom to tu je. O čom to tu je a prestať politikárčiť.

    Chceme vrátiť len organizovanie poisťovacieho systému na úroveň, resp. subjektov, ktoré v tomto priestore pôsobia, na úroveň okolitých štátov, resp. aj 15 starých krajín Európskej únie. Kto spravil chybu a prečo je tu teraz taká diskusia, bol pán minister Zajac, ktorému jeho kvázi odborníci poradili tú zrudu, ktorými sú akciové spoločnosti fungujúce v tomto priestore, prosím vás. Keď sme mali k tomu výhrady a povedali sme mu, prečo to nie sú neziskové spoločnosti, lebo by lepšie vyhovovali pojmu týchto organizácií, ktoré disponujú verejnými prostriedkami, tak povedal, že ten zákon nie je dobrý. Lepší je zákon pre akciové spoločnosti. Prosím vás, čo to mal za ekonómov, za idiotov, ktorí ho obklopovali.

  • Pán poslanec Číž. Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Lipšic, no, predviedli ste ďalšiu spanilú jazdu vašich štandardných vystúpení k všetkému a obvyklým slovníkom, argumentáciou, hodnotami.

    Ja časť z toho, čo som vám chcel povedať, povedala pani Gabániová. Dúfam, že ste ju dobre počúvali, ale niektoré veci ma ako právnika privádzajú naozaj do situácie, keď, odpustite, páni kolegovia, že nedodržujem zásadu, že reagovať na čisto účelové a čisto politické vystúpenia nebudeme.

    Ale, pán kolega, to vám ušlo, že dokonca aj súčasťou ústavných princípov je zákaz exekuovania verejného majetku. To váš vzťah k verejnému majetku je taký, aký je. Veď za vás aj za vášho fungovania boli pokusy exekuovať dokonca budovu ministerstva financií a toho celého. To je známe. Čiže na to reagovať netreba. Tam vieme, čoho ste schopný, ako vnímate verejný majetok, naozaj máme dramaticky odlišný pohľad na tieto veci.

    Po ďalšie. Ja s úžasom sledujem neschopnosť odlíšiť elementárnu a zásadnú vec, veď predsa hovoríme o kategórii privatizácie verejných peňazí a osobitosti ich spravovania. Toto, čo tu tárame a čo má súvisieť akože s trhom a právom na zisk a podobnými nezmyslami, to je nepochopiteľné, že úroveň parlamentu musí znášať opakovane už po niekoľkýkrát desiatky hodín podobné dookola sa točiace podľa mňa nezmysly a že myslím, ale v tomto smere už verejnosť pozná naše stanoviská a nejako ich zodpovedne vyhodnotí. Takže potom darmo nás vyzývate, aby sme s týmto diskutovali. To nemá význam. Jednoznačne a zásadne sme sa k tomu vyjadrili. Ja už neviem, čo viacej k tomu povedať.

    Otázka Ústavného súdu, pán kolega, veď je obrovský problém s prejudizizáciou rozhodnutí Ústavného súdu. Nikto nevie, ako Ústavný súd rozhodne. Je to veľmi zložité a nemáme možnosť predbežne riešiť túto otázku. Jednoducho vzniká ten stav, ktorý je. O tom sa treba baviť a hľadať možné riešenia, lebo naozaj nevieme, čo je a bude, alebo nebude protiústavné a, bohužiaľ, je taký mechanizmus, aký je.

  • Ďalej pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som sa chcel vyjadriť k problému, ktorý tu otvoril pán poslanec Lipšic, a to je stratovosť nemocníc a iba nízke percento ziskových súkromných nemocníc.

    Chcem poukázať na to, že v podstate celý systém zdravotníctva možno, že od začiatku až doteraz sa reguluje dlhom, to znamená, že ambulancie, diagnostické ústavy sú v pozitívnom možno hospodárskom výsledku, avšak nemocnice skoro všetky balansujú na úrovni dlhov alebo možnože vyrovnaného rozpočtu. Vidím chybu v tom, že to je možnože nesprávna politika všetkých vlád a možno celého štátu, pretože už len výkony, ktoré robia zdravotnícke nemocničné ústavné lôžkové zariadenia sú podfinancované zjavne a evidentne, vykrývajú sa do výšky 80 % a za takýchto podmienok dosahovať zisk alebo, aby nemocnice mohli dobre hospodáriť, je nemožné.

    Platy zdravotníkov sú polovičné, ako by bolo žiaduce. Technika je zastaraná, je zhruba na úrovni 10 rokov jej životnosti a dokonca nemáme ešte ani vyčíslenú úroveň zdravotníckych výkonov. To znamená, že my nemáme ani odvahu povedať, že operácia toho stojí toľko a my ako zdravotné poisťovne, eventuálne ako štát vykrývame v 100 %, v 90 % alebo, aby tieto nemocnice fungovali v 110 %. To znamená, že už celý systém financovania lôžkových zariadení je chybný a obávam sa, že úmyselne je dlh považovaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pýtam sa, pán poslanec Lipšic, chcete reagovať? Prosím vás, zapnite pána poslanca Lipšica.

  • Ďakujem veľmi pekne. K pani poslankyni Tóthovej. Pani poslankyňa si nevšimla, že jej kolega z klubu dal návrh, aby mohli dosahovať zdravotné poisťovne zisk. Už mi to pripadá, že keď ja poviem „a“, tak vy vždy musíte povedať „non a“ za každých okolností.

    Pani poslankyňa, aj poistenie motorových vozidiel je povinné a napriek tomu poisťovne môžu dosahovať zisk, pokiaľ ste si nevšimli. Ale vaše ústavnoprávne analýzy, nenahnevajte sa na mňa, ma nezaujímajú. Vždy ste s nimi na Ústavnom súde prehrali. Ak prvýkrát vyhráte, tak potom vás budem počúvať.

    Po druhé, k pani poslankyni Gabániovej. Pani poslankyňa, ja sa to pokúsim vám jednoduchšie vysvetliť. Predstavte si, že by prišiel niekto, založil si pekáreň a bolo by také právne prostredie, že môže dosahovať zisk aj z chleba, aj z rožkov a investoval by desaťtisíc korún do pekárne a potom by sme mu povedali, že môže len z rožkov dosahovať zisk a z chleba už nie. Takže by bola, samozrejme, jeho investícia ohrozená, pretože by tá návratnosť bola oveľa dlhšia, nebola by v čase, ktorú predpokladal, bola by to zmena pravidiel počas hry. Je to pomerne evidentné, že by jeho investícia bola výrazne ukrátená. Rovnako to je v tomto prípade.

    K pánovi poslancovi Čížovi. Pán poslanec, ja som argumentoval judikatúrou Ústavného súdu. Asi neviete, čo to je, ale ja som pomerne dlho citoval nálezy Ústavného súdu. Vy ste len bľabotali.

    Budova ministerstva financií. My sme trestne stíhali osobu, ktorá exekuovala ministerstvo financií. My sme disciplinárne stíhali sudcu, ktorý škandalózne rozhodol. Ak o tom budete nabudúce hovoriť, tak vás požiadam, aby ste si preštudovali danú kauzu a potom sa k nej vôbec vyjadrovali.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený do rozpravy, a preto by som chcel, ak pani Tóthová dovolí, požiadať ctených poslancov a poslankyne, aby sa teraz hlásili tí, ktorí majú záujem do rozpravy ústne.

    Takže konštatujem, že do rozpravy sú zatiaľ prihlásení k tejto problematike nasledovní poslanci: pán poslanec Rudolf Bauer, pani poslankyňa Viera Mazúrová, pán poslanec Tibor Bastrnák, pán poslanec Ján Pataky, pán poslanec Miroslav Číž, pán poslanec Jozef Halecký, ďalej pani Darina Gabániová, Alexander Slafkovský. Poprosím, keby ste mi posunuli, pán poslanec Peter Markovič, Jozef Valocký, Anton Bobrík, Stanislav Janiš, Ján Zvonár a posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viliam Novotný. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Rudolfovi Bauerovi. Nech sa páči.

    Prepáčte, v súlade s príslušným paragrafom rokovacieho poriadku chce teraz vystúpiť v rozprave, hej, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný. Len počas tej rozpravy som zachytil, že zásadným problémom sa stáva pozmeňujúci návrh pána poslanca Urbániho.

    Takže aj do budúcnosti pre tých, čo budú vystupovať v rozprave, chcem povedať len toľko, že osobne nesúhlasím s týmto pozmeňujúcim návrhom v celom rozsahu, tak ako bol prednesený, aby ste teda vedeli môj názor, aký mám. Osobne som toho názoru, že by nemal byť ani predmetom hlasovania tento návrh. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou, musím dať teraz priestor na faktické poznámky, vo vzťahu k vystúpeniu pána ministra. Poprosím o toleranciu, pán poslanec Novotný si zastrčí kartu ešte predtým. Takže pán poslanec Novotný, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Cabaj bol posledný s faktickou poznámkou na pána ministra. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na pána ministra zdravotníctva a slovo má pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Trošku ma prekvapilo, že pán minister hovoril tak krátko, takže som nebol pripravený tak rýchlo sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Ďakujem pekne za možnosť teda zareagovať. Budem tiež veľmi stručný.

    Myslím si, že pán minister ako navrhovateľ v zmysle rokovacieho poriadku teraz nemá právo navrhovať, aby sa nehlasovalo o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Urbániho, pretože nejde nad rámec predkladanej novely zákona. Týka sa presne tých ustanovení, ktoré sú explicitne vyjadrené vo vládnej novele zákona o zdravotných poisťovniach. Pretože, ak by sme to pripustili, potom by pán minister takisto mohol vystúpiť a povedať, že nesúhlasí s mojím pozmeňujúcim návrhom a chce, aby sa o ňom nehlasovalo. To sa nedá. Nič nové neprináša.

    Paradoxne, keď pán poslanec Valocký predložil vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúce návrhy, ktoré išli nad rámec novely, pýtal som sa zástupcu navrhovateľa pána štátneho tajomníka, či s tým navrhovateľ súhlasí a s tým navrhovateľ súhlasil.

    Čiže pozmeňujúce návrhy, ktoré idú nad rámec vládnej novely zákona, o nich hlasovať budeme a tie, ktoré sú v súlade, navrhuje navrhovateľ, aby sme o nich nehlasovali. Podľa mňa to nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Čiže tento návrh pána ministra nie je možné rešpektovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja sa vrátim k dôvodovej správe. Celá vaša argumentácia postavená na tom, že spoločnosti pôsobiace v oblasti zdravotného poistenia nemôžu dosahovať zisk, je postavená na uznesení Európskeho súdu v prípade POUSTRE a POUCET. Ale tam sa hovorí o niečom úplne inom, ako je zdravotné poistenie. Zajtra budem o tom hovoriť viacej.

  • Ďakujem pekne. Ďalej posledný s faktickou poznámkou na pána ministra pán kolega Tibor Cabaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Trochu uľahčil robotu už predseda výboru pre zdravotníctvo, ale som medzi tými 22 poslancami, ktorí sa pod návrh podpísali.

    Pán minister, rešpektujem, že máte svoj názor, ale rokovací poriadok hovorí, že o každom návrhu, ktorý je predložený v rozprave, sa hlasuje a poslanci sú tí, ktorí o tom rozhodnú. Bez ohľadu na to, či minister súhlasí, alebo nesúhlasí, sme momentálne v parlamente. Budete to musieť rešpektovať. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Takže teraz už má slovo pán poslanec Bauer, ktorý je prvý prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k trom bodom tejto novely návrhu zákona, ktoré sú podľa mňa kľúčové pre kvalitu celého prostredia aj pre kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Prvá sa týka výdavkov poisťovní na prevádzkové činnosti, kde návrh znížiť túto hranicu zo 4 % na 3 %, i keď výbor, ktorý garantuje, zdravotný výbor, navrhol kompromis 3,5 %. Myslím si, že ten návrh nie je dobrý, že bolo by lepšie celé toto vypustiť a uvediem prečo.

    Najdrahšia činnosť poisťovní je práve kontrola kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a kontrola účelnosti vynaložených prostriedkov. Predovšetkým na lieky, laboratórne a pomocné vyšetrenia a tá je financovaná z týchto v súčasnosti 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením. Z týchto prostriedkov sa financuje aj kontrolná činnosť poisťovní. Pokiaľ poisťovne nebudú mať dostatok prostriedkov na vykonávanie kontrolnej činnosti v oblasti kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a v oblasti účelnosti poskytovania finančných prostriedkov, tak to bude mať v konečnom dôsledku dopad na zdravie ľudí a dopad na efektívne využívanie prostriedkov v zdravotníctve. Z tohto dôvodu je to veľmi vážny zásah a veľmi zlý návrh. Preto tento návrh nie je zlepšením súčasného stavu, ale jeho výrazným zhoršením.

    Pozrime sa, ako zákon definuje základné povinnosti zdravotnej poisťovne pri zabezpečovaní a kontrole dobrej, kvalitnej a včasnej zdravotnej starostlivosti o poistenca. Poisťovňa musí predovšetkým dobre poznať situáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zákon § 7 ods. 4 jej ukladá stanoviť a uverejňovať kritériá na uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto kritériá sa zverejňujú na webovej stránke zdravotnej poisťovne, na úradnej tabuli na verejne prístupnom mieste.

    Zdravotná poisťovňa na základe zákona § 4 ods. 6 musí spolupracovať na vypracovávaní indikátorov kvality. Rozhodujúcim prínosom je pravidelné vyhodnocovanie indikátorov kvality spolu s ďalšími povinnosťami napríklad v § 15 ods. 1 bod c, a to je publikovanie týchto výsledkov, poskytovanie týchto údajov, vykonávanie kontroly kvality, využíva indikátory kvality a výsledky kontroly pri vytváraní poradia jednotlivých poskytovateľov a podobne.

    Pri priamej starostlivosti o poistenca je to vedenie dispenzarizačných zoznamov podľa § 16 ods. 1 bod h a § 16 ods. 6, čiže o pacientov s chronickými ochoreniami, ktorí vyžadujú dlhodobú opakovanú zdravotnú starostlivosť.

    Poisťovňa sleduje i poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, čakacie listiny podľa § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre týchto poistencov vytvára technické rezervy na úhrady. Zaoberá sa ďalej podnetmi, sťažnosťami poistencov podľa § 11 ods. 7. Zásadný význam pre kvalitu, efektívnosť a ekonomickú účelnosť zdravotnej starostlivosti má analýza predpisovania liekov a mnoho iných povinností.

    Navrhované zníženie výdavkov na prevádzku bude mať za následok obmedzenie a likvidáciu aktivít zdravotných poisťovní smerujúcich k nadštandardným službám pre poistencov, dostupnosť klientskych pracovísk, elektronická komunikácia, podpora a propagácia preventívnych programov zdravého životného štýlu a podobne. Mnohé poisťovne ponúkajú dnes pre svojich klientov výhody, ktoré jednoznačne so zdravím súvisia, napríklad zdravotné poisťovne ponúkajú vstup do krytej plavárne za polovičný lístok, zľavy v obchodoch, na športoviskách, príspevky na očkovanie a podobne. Takéto opatrenia majú, samozrejme, dopad na kvalitu zdravia a znižujú potrebu finančných prostriedkov na liečenie chorôb.

    Úlohy stanovené zákonom nemožno splniť bez trvalej a účinnej komunikácie s poistencom. Poisťovňa, aby bola užitočným pomocníkom každého občana, musí hľadať spôsob, ako komunikovať s poistencom, aby si zdravie predovšetkým chránil, aby si zlepšoval svoje zdravie, aby využíval možnosti primárnej i sekundárnej prevencie, aby poznal možnosti najvhodnejšieho využitia zdravotnej starostlivosti a racionálnej liečby.

    Preto je samozrejmé, že komunikačné cesty k poistencom, internetová komunikácia, chránená internetová komunikácia, listové zásielky, reklamné kampane sú nevyhnutnou a integrálnou súčasťou starostlivosti o zdravie občana. Len zvýšené prostriedky na budovanie kvalitného e-Health programu umožnia splnenie jeho hlavného cieľa – individualizovanie zdravotnej starostlivosti, efektívne manažovanie pacienta, dostupná, rýchla, nenáročná a zrozumiteľná komunikácia pre poistenca – občana. Preto si myslím, že súčasný stav je dobrý a nie je potrebné dávať tento návrh a podporujem návrh, ktorý bude o chvíľu prezentovaný, aby tento bod bol vypustený.

    Druhý bod týka sa čl. I bodu 5, kde pán poslanec Novotný dal pozmeňujúci návrh na jeho vypustenie. Pán poslanec Urbáni dal návrh na zlepšenie ods. 6. Ja si myslím, že najlepšie riešenie je vypustiť celý tento odsek preto, že v dôvodovej správe predkladateľ argumentuje, že vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisťovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy atď. je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

    Zdravotná poisťovňa má svoju činnosť vymedzenú v § 6 platného zákona, kde okrem iných pôsobností jej zákon určuje aj vykonávať kontrolnú činnosť, vykonávať poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného, vykonávať analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka.

    Na to, aby zdravotné poisťovne mohli tieto činnosti kvalitne vykonávať, je z podstaty veci lepšie, ak sú motivované ziskom. Mnohé subjekty pôsobiace v oblasti zdravotníctva tvoria zisk, už to tu bolo spomínané. Farmaceutické firmy každoročne patria medzi najziskovejšie spoločnosti v celosvetovom meradle. Distribučné spoločnosti a lekárne majú zákonom stanovené maximálne marže a pravidelne vykazujú zisk. Rovnako akciové spoločnosti, ktoré prevádzkujú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, biochemické a hematologické laboratóriá a podobne, zväčša dosahujú na Slovensku primeraný zisk.

    Ak majú byť poisťovne motivované, aby v prospech svojich klientov, všetkých občanov Slovenskej republiky posudzovali odôvodnenosť a finančnú náročnosť odporúčaných vyšetrení liekov, je dôležité, aby boli dostatočne stimulované. Zisk v tomto prípade je odmenou za nám adekvátnu námahu, ktorú vynakladajú v prospech zdravia svojich klientov. Na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti je potrebné vykonávať výskum v oblasti liekovej politiky, čo môžu robiť farmaceutické firmy práve preto, že majú zisk, ale aj v oblasti hľadania nových spôsobov zvyšovania kvality zdravia predchádzaním chorôb, čo môžu robiť zdravotné poisťovne a aj im to zo zákona prislúcha, ale len keď budú môcť mať primeraný zisk podobne ako farmaceutické firmy.

    To je argumentácia, ktorú poradcovia pánovi ministrovi Zajacovi dávali a myslím si, že nie je nad také posúdenie, pani poslankyňa, ako ste to povedali.

    Hlavný dôvod, prečo je činnosť zameraná na podporu životných aktivít predchádzajúcich chorobám a zvyšujúcim zdravie, potrebná je v tom, že všetka činnosť zdravotníctva ovplyvňuje dĺžku života a kvalitu zdravia len späť až 15 % podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie.

    Genetické faktory, makroprostredie predstavujú ďalších 30 až 40 % podielu vplyvov na úroveň zdravia a strava, pohyb a ďalšie ovplyvniteľné faktory predstavujú viac ako 50-percentný podiel. Preto je dôležité hľadať iné spôsoby, ako predchádzať chorobám, ako ovplyvniť dĺžku života a kvalitu zdravia, a preto musia mať tie firmy, čo to robia, motiváciu, a tou motiváciou je zisk, nič lepšie zatiaľ ekonómovia nevymysleli. A na to, aby poisťovne mohli hľadať iné spôsoby na zvýšenie kvality zdravia a zabezpečovať kvalitnú poradenskú činnosť pre svojich poistencov, klientov a aby boli motivovaní to kvalitne vykonávať, je potrebné zabezpečiť časť zdrojov z príspevkov poistencov.

    Ten istý paragraf, ktorý navrhuje regulovať použitie kladného hospodárskeho výsledku navrhuje aj pravidlo použitia tohto kladného výsledku ešte v tom istom roku. To je prakticky nemožné, pretože po účtovnej uzávierke schválenej valným zhromaždením zostáva len 6 mesiacov, čo je krátka doba na realizáciu rozumných investícií.

    K tretiemu bodu, a to je čl. I bod 7. Takisto pán poslanec Novotný už dal pozmeňujúci návrh na jeho vypustenie, aj pán poslanec Urbáni súhlasil s oboma. Zdravotné poisťovne museli pri svojom vzniku podľa zákona preukázať minimálne 110 miliónov korún vlastného imania ako podmienku na získanie licencie. Tieto prostriedky využili na budovanie a udržanie poistného kmeňa na administratívne úkony pre poistencov. Preto je proti dobrým mravom a proti ekonomickej logike, ak pri postúpení časti kmeňa medzi dvoma poisťovňami by nebolo možné si tieto vynaložené prostriedky nárokovať. Takáto zmena by určite nezostala ani bez právnych dôsledkov pre štát, ako tu pred chvíľou hovoril aj pán poslanec Lipšic. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa nehlási nikto.

    Pýtam sa, pani poslankyňa Mazúrová, stihnete ešte svoje vystúpenie do 19.00 hodiny? Áno. Takže, nech sa páči, ďalšia v poradí do rozpravy je pani poslankyňa Viera Mazúrová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán Dzurinda nám tu dnes citoval Trend, ja vám zacitujem pár slov teraz už nebohého monsignora Paola Maria Hnilicu, ktoré adresoval k reforme zdravotníctva v roku 2004. Citujem.

    „Blaho občanov bude najvyšším zákonom. Táto zásada ma núti zaujať stanovisko k navrhovanej reforme zdravotníctva, predkladanej ministrom Zajacom, pretože v ňom ide nielen o politické a hospodárske záujmy, ale aj o morálne princípy.

    Z vážnych analýz vyplýva, že premena zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti neprináša zvýšenie kvality starostlivosti o zdravie ľudí, ale skôr určité zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo.

    Táto skutočnosť ma núti, aby som sa k nej vyjadril z morálnych, v zmysle zásady vyslovenej v evanjeliu. Ľúto mi je zástupu. Nikde na svete zákonné poistenie nie je organizované for profit, pre zisk organizáciami, akými akciové spoločnosti zo zákona sú, ale neziskovými organizáciami. Je to tak aj v najliberálnejšej krajine, čo sa týka zdravotného poistenia, v Spojených štátoch amerických.

    Nikde na svete akciové spoločnosti nedostávajú prostriedky z povinného odvodu občanov. Jestvujú síce zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, ale tie predstavujú iba dobrovoľné poistenie pre nadštandardnú starostlivosť.

    Pokladám za morálnu povinnosť poukázať na tieto skutočnosti, a preto sa obraciam s prosbou na našich zákonodarcov a apelujem na ich svedomie, aby dobre uvážili dôsledky, ktoré by z tohto zákona vyplývali. Prijatím tohto zákona by vznikli nenávratne zmeny, na ktoré by doplatili občania Slovenskej republiky.

    Končím stredovekou múdrosťou. Čo robíš, rob uvážene a mysli na konečný výsledok.“ Koniec citátu.

    Páni z opozície, pamätáte sa ešte na tieto slová? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Stanislav Janiš je jediný prihlásený s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán kolega.

  • Pani kolegyňa, položím základnú otázku. Čo je lepšie pre pacienta? Mať poisťovňu alebo zdravotníctvo orientované tak, že efektívne, že manažment či poisťovňa, alebo nemocnice bude aj pod trestnoprávnou zodpovednosťou za nakladanie so zverenými prostriedkami, alebo chceme mať zdravotníctvo tzv. neziskové verejnoprávne, kde zodpovedajú všetci, teda nezodpovedá nikto. A keď porovnáte hospodárenie týchto obchodných spoločností a porovnáte hospodárenie, ako som ja vravel, zdravotníckych zariadení, ktoré sú v gescii ministerstva príspevkových organizácií, tak zistíte, len si porovnajte náklady na lieky, náklady na špeciálny zdravotnícky materiál, nič viac nemusíte porovnávať pri tých istých službách a zistíte, že práve v tých vašich verejnoprávnych neziskových, kde všetci sú zodpovední a nikto nie je zodpovední, sa plytvá peniazmi. A ja sa pýtam. Čo je lepšie pre pacienta? Mať efektívne alebo neefektívne zdravotníctvo?

  • Ďakujem pekne. Páni kolegovia a pani kolegyne, ešte sa, pardon, pani Mazúrová sa hlási s reakciou. Prepáčte, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som iba krátko zareagovala na pána poslanca Janiša. Pán poslanec, kto chcel pochopiť, pochopil. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosil ma ešte pán poslanec Tibor Bastrnák, že má dva krátke pozmeňujúce návrhy, že to do 19.00 hodiny stihneme. Skôr, než príde k mikrofónu, tak mi dovoľte, aby som vás ešte informoval o jednej skutočnosti. Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze podľa schváleného programu prerokovaním správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraniční, je to tlač 403, a potom bude nasledovať správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, tlač 422. To sú zmeny v programe, ktoré sme si odsúhlasili, a až po týchto dvoch bodoch budeme pokračovať v tomto bode a viete, že máme ešte rozrokovaný aj bod, ktorý sa týka pána ministra Jureňu.

    Takže teraz pán poslanec Bastrnák, nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame. V čl. I vládneho návrhu zákona sa vypúšťa bod č. 3. Odôvodnenie: Obmedzenie prevádzkových nákladov zo 4 na 3 % by mohlo ohroziť činnosť zdravotných poisťovní a plnenie ich zákonných povinností. Úlohou zdravotnej poisťovne je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť, ale predovšetkým starať sa o svojho pacienta. Zdravotným poisťovniam predovšetkým hrozí riziko, že nebudú mať dostatok prostriedkov na efektívny nákup zdravotnej starostlivosti, budú musieť obmedziť svoje marketingové aktivity, pričom marketing nie sú len reklamné kampane na získanie poistencov, ale aj informácie poisťovní a povinnostiach poistencoch, lehotách, ktoré plynú pre poistencov a platiteľov informácií o právach v oblasti zdravotného poistenia, konzultačná činnosť atď.

    Zároveň je potrebné upozorniť na základnú povinnosť zdravotnej poisťovne pri obhospodarovaní niekoľkých miliárd finančných prostriedkov zdravotníctva, ktorého efektívna kontrola tohto obhospodárenia je vykonaná len pri dobrom informačnom systéme, dostatočných kontrolných mechanizmoch a odborne zdatných zamestnancoch. Zavádzanie nových kontrolných metód si vyžaduje vývoj informačných systémov zdravotných poisťovní. Ďalšie body vládneho návrhu zákona sa prečíslujú.

    Druhý bod. V čl. I vládneho návrhu zákona v bode 5 § 15 ods. 6 znie: „Ak po splnení povinností uvedených v ods. 1 písm. b) , kde pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia je kladný výsledok, môže ho zdravotná poisťovňa použiť len zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.“

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona v stanovenom ustanovení § 15 ods. 6 novelizovaného bodu 5 spája dva rôzne prístupy. Kým úhrada predstavuje výdavok, úbytok finančných prostriedkov z účtu, kladný výsledok hospodárenia je účtovným vyjadrením rozdielu medzi zaúčtovanými výnosmi a dosiahnutými nákladmi. Vypočítaný kladný výsledok hospodárenia nemusí mať formu finančných prostriedkov na účte, ale aj inú formu, napríklad pohľadávok majetku a podobne.

    Vládny návrh zákona predpokladá, že zdravotná poisťovňa použije prostriedky získané na úhradu záväzkov v danom roku, čo je veľmi ťažko realizovateľné. Predložený pozmeňujúci návrh odstraňuje nedostatky vládneho návrhu tým, že určuje, že prostriedky zdravotná poisťovňa použije na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti tak, ako ich ukladá zákon. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie nehlási nikto. Informoval som o vás o tom, čím budeme pokračovať zajtra. Zostáva nám potom v tomto bode ešte 11 prihlásených do rozpravy ústne. Prerušujem rozpravu k tomuto bodu.

    Prajem vám príjemný večer a dobrú noc. Zajtra pokračujeme ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.