• Pekný deň prajem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Pál Csáky, ďalej, pán Mikuláš Dzurinda, Sergej Chelemendik, Stanislav Kahanec a pani poslankyňa Jana Vaľová.

    V súlade so schváleným programom tejto schôdze budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, Lucie Žitňanskej a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    ktorý ste obdržali ako tlač 448.

    Včera sme si vypočuli stanovisko navrhovateľa aj spravodajkyne, vystúpil pán predseda Národnej rady, a preto teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy, pretože písomne sa do rozpravy doposiaľ neprihlásil nikto. Čiže kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu prihlásiť ústne? Pán poslanec Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. A dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, nechcem povedať, že som sa prihlásil len preto, aby som zachránil situáciu, pretože rokujeme o našom rokovacom poriadku a zdá sa, že o to je výrazný nezáujem. A pritom dobre vieme, že rokovací poriadok má mnoho úskalí, z ktorých predkladaná novela niektoré odstraňuje. Určite žiadna novela si nemôže postaviť ambíciu odstrániť všetko. Ale všetko, čo v tejto novele je, rieši nejaký konkrétny problém. A preto dopredu hovorím, že tento návrh podporím.

    Moje vystúpenie bude k dvom bodom. Prvý je o komisii, ktorú pán predseda Národnej rady ohlásil a ktorú nešťastne spojil s komisiou na novelizáciu ústavy, a druhý je k samotnej predkladanej novele.

    Už v predchádzajúcom volebnom období, a myslím si, že v každom by to tak malo byť, mal byť parlament schopný reagovať na aktuálne požiadavky a najmä také požiadavky, ktoré robia problém v jeho rokovaní. V minulom volebnom období taká komisia bola. Bola úplne bezproblémová, jednoducho preto, lebo sa zameriavala na konkrétne otázky, ktoré rokovací poriadok ako problémy dlho spôsoboval, až sa stalo, že otázka vylepšenia rokovacieho poriadku bola spojená s čisto politickou otázkou. Presne to isté sa podarilo dosiahnuť aj predsedovi súčasného parlamentu, keď sa snažil spojiť komisiu s komisiou na novelizáciu ústavy, problémy, ktoré jednoducho nie sú porovnateľné a z ktorých každý má svoju inú dimenziu. Otázkou vtedy bolo zavedenie nejakých vyšetrovacích komisií. A preto sa takto hrubý balík, ktorý bol prakticky všetkými odsúhlasený, nemohol do rokovacieho poriadku premietnuť. Dneska by sme boli možno pri takomto rokovaní pružnejší a bolo by to oveľa efektívnejšie v tejto sále. Preto ak bude komisia, ktorá to rozdelí, určite v nej budeme sa radi zúčastňovať a určite to bude na prospech veci.

    Teraz k samotnej predkladanej novele. Myslím, že podstatné, čím sa chce táto novela zaoberať alebo to, čo spustilo rozhodnutie predkladateľov túto novelu sem priniesť, je hodina otázok. Aj ja som niekedy v máji avizoval, že budem sa zaoberať prípravou novely, ktorá hodinu otázok vráti tam, kde by mala byť. Prečo som svoje avízo nakoniec nenaplnil, prečo som rezignoval? Treba si najprv povedať, čo tá hodina otázok by mala predstavovať. Hodina otázok je jeden podľa mňa vyslovene opozičný inštitút, ktorý má akousi ritualizovanou formou umožniť dialóg opozície s koalíciou s tým, že opozíciu zastupujú poslanci a koalíciu zastupuje vláda, a s tým, že to má určité formalizované pravidlá, aby sme dosiahli, tak ako to právnici hovoria, rovnosť zbraní. Opoziční poslanci majú výhodu domáceho prostredia, volia otázku, vláda dostáva prakticky 24 hodín na to, aby sa mohla pripraviť. Opozičný poslanec môže dať doplňujúcu otázku, na ktorú minister nemusí byť pripravený. Ale slušnosť káže, aby doplňujúca otázka bola k meritu veci. Takže svojím spôsobom pripravený je. A vyrovnáva sa to tým, že má minister posledné slovo. Takto by to malo fungovať a takto bola určite aj hodina otázok zamýšľaná. Koniec koncov, ja som sledoval hodinu otázok v britskom parlamente, ale to je dvojhodina otázok. Jednu hodinu má premiér a jednu hodinu majú ministri. Môžeme sa sporiť, či je to lepšie alebo horšie. Ale pri takom posune hodiny otázok, ako sme sa ho dočkali v tomto parlamente, by to bolo asi úplne jedno.

    Na čo sa zmenila hodina otázok v tomto parlamente? Na niečo, čo sa volalo pred 20 až 60 rokmi politické školenie mužstva. Pre dámy, ktoré nevedia, čo to je, alebo pre mladších poslancov a dámy, čo sa tohto nezúčastnili, vysvetlím, že aj ja som tým mojim 30 ľuďom v čate vykladal, čo je to dialektická jednota medzi socialistickým vlastenectvom a proletárskym internacionalizmom, aká užitočná bola bratská pomoc sovietskych vojsk s mnohými spojencami z Varšavskej zmluvy. Malo to veľkú výhodu, mnohé som si do života odniesol. A určite aj tí chlapci si dodnes pamätajú, že v nejakom roku 1982 bol minister národnej obrany v Rumunsku nejaký chlapík, ktorý sa volal Olteánu, takže samé užitočné veci. Tak dneska vyzerajú odpovede na hodine otázok. Preto opozícia už úplne prirodzene na túto hodinu otázok rezignovala. Matematika totižto hovorí cez svoju teóriu pravdepodobnosti, že väčší berie. Pokiaľ príde na hodinu otázok nie 6, ako to včera hovoril vicepremiér v zastúpení premiéra, ale 16 otázok v rôznych variáciách na tému maďarské vzťahy a Benešove dekréty a 15 otázok na 2. pilier a ešte nejakých ďalších 5 otázok zo strany koalície z počtu celkového 42 otázok, tak tá pravdepodobnosť hovorí, že premiér bude odpovedať zaskočený zrejme týmito otázkami na to, na čo v tej chvíli koaliční poslanci odpovedať chcú. Bolo to obrovské osvietenie koaličnej časti tejto snemovne, že všetci sa chceli dozvedieť odpoveď práve na tieto dve otázky. A nakoniec sa aj na ne odpovedalo, pretože, hovorím, tá matematika nepustí. Náhoda môže byť, ale veľké čísla všetko prebijú.

    Trošku kriticky musím povedať, že tento problém sem zaviedol opozičný poslanec, ktorý teóriu pravdepodobnosti asi dobre pozná. Ale keď som mu to vyčítal, zhruba po dvoch hodinách otázok od tohto upustil, koalícia sa toho drží zubami-nechtami.

    Pán predkladateľ, ja som povedal, že všetko podporím, lebo všetko je rozumné, ale musím povedať, že na hodinu otázok neexistuje žiadne iné riešenie, žiadna formalizácia, pretože väčší berie, len a len slušnosť. Hodina otázok sa stane opozičným inštitútom vtedy, keď to pochopí a bude akceptovať koalícia, bude sa tak správať a premiér bude musieť odpovedať na opozičné otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Minárikovi.

    S faktickou poznámkou na jeho vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením vo faktickej poznámke. Pán kolega Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazal na kolegu Minárika s hodinou otázok. Naozaj veď už to bolo medializované, že prebieha vlastne organizácia v rámci vládnej koalície. A zrejme posielaním emailov o tom, aké otázky poslanci majú dávať, tým sa úplne stráca zmysel toho celého inštitútu. Stáva sa z neho zase fraška, musím povedať. A preto by som, ak by bola vôľa, navrhol, však dobre, urobme tento inštitút nanovo, tak aby spĺňal svoj účel, a, dajme tomu, posuňme tu účinnosť od roku ja neviem 2009, proste aby sa to týkalo už aj z väčšej časti budúcej vlády, lebo nikto asi nemá záujem reálne, aby z tohto inštitútu bola trvalá fraška, keď niekto taký záujem má, tak je to len počas vlády, ktorej je súčasťou. Ja si nepamätám, pokiaľ som bol vo vláde, žeby som niekedy odpovedal na otázku koaličného poslanca. Bolo to len na otázku opozičného. A to som bral tak, že to je v poriadku, lebo je pre opozíciu sa pýtať a maximálna dĺžka mojej odpovede bola tak 3 – 4 minúty. Prax sa zase tuná zaviedla naozaj robiť z tejto hodiny otázok absolútnu frašku.

    Po ďalšie. Chcem zdôrazniť to, čo povedal pán poslanec Minárik, čo som povedal aj včera, ak predseda parlamentu nieže zvolá stálu komisiu k rokovaciemu poriadku, ale vytvorí osobitnú komisiu k rokovaciemu poriadku, lebo tam všetci cítime rezervy a problémy, tak sa jej opozícia bude zúčastňovať, lebo to má zmysel, vieme, o čom budeme rokovať, na rozdiel od novelizácie ústavy.

    Ale, opakujem ešte raz, skúsme sa dohodnúť na tom, že odložíme na dlhšiu dobu účinnosť tejto novelizácie, aby sa to netýkalo iba tejto vlády, ak má niekto z toho strach, ale aby tento parlamentný inštitút, ktorý je veľmi dôležitý, mal svoj reálny zmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať na faktickú poznámku chce pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega Lipšic, že ste odpovedali na poznámky, ktoré síce neodzneli oficiálne, ale ktoré sa opakovane ozývali zo strany pána poslanca Faiča. On tu v minulom volebnom období nebol, ale nie je problém, aby si vyžiadal všetky otázky, ktoré padali na hodine otázok počas našej vlády. A môže si ich zanalyzovať. Odpoveď tej analýzy bude rovnaká, ako bola odpoveď pána poslanca Lipšica, vtedy člena vlády.

    Pán poslanec Lipšic, ja som povedal, že tu nie je právne riešenie. Jednoducho pri zachovaní ústavnej rovnosti poslancov na hodinu otázok existuje len jedno jediné riešenie, a to politická korektnosť alebo, zjednodušene povedané, slušnosť koaličných poslancov.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Minárik bol jediný, ktorý sa hlásil do rozpravy.

    Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, zrejme treba aj zo strany navrhovateľov zareagovať na niektoré aj podnetné návrhy alebo zareagovať aj na niektoré názory, ktoré odzneli v tej krátke rozprave.

    Budem najmä reagovať na včerajšie vystúpenie pána predsedu parlamentu pána Pavla Pašku. Ak dovolíte, bude to veľmi stručné. Rozdelil som si to v podstate do štyroch bodov a pôjdem chronologicky aj podľa toho, ako vystupoval.

    V úvode uviedol, že si nemyslí, že tento parlament rokuje nedemokraticky, no nemyslíme si to ani my, a tým, že chceme zmeniť niektoré body rokovacieho poriadku, tak chceme len zrýchliť a zlepšiť rokovanie a urobiť tento parlament ešte demokratickejší. Takže snáď nikto nepochybuje v tejto snemovni ani z nás, ani z poslancov vládnej koalície, že tu nerokujeme demokraticky.

    Po druhé. Pán predseda uviedol jeden príklad, že tu fungovala komisia v minulom volebnom období, pričom bol prijatý veľký pozmeňujúci návrh. Tu ho musím trošku poopraviť, lebo si to asi dosť dobre nepamätá. Naozaj tu fungovala akási ad hoc komisia, ktorej som bol členom, ktorá robila zmeny v rokovacom poriadku. A počas až dvoch volebných období, pretože vyplynula ešte z toho predchádzajúceho volebného obdobia, pripravila veľký pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, takú veľkú novelu, ktorá mala až 63 bodov, s tým, že sa dotýkala všetkých oblastí rokovacieho poriadku. Viem to preto tak presne, lebo som bol spravodajcom pri tejto veľkej novele rokovacieho poriadku. A, žiaľbohu, táto nebola prijatá z jednoduchého dôvodu, že až v druhom čítaní v parlamente prišla jedna politická strana, vtedajšia opozičná, s návrhom, aby boli zriadené tzv. vyšetrovacie komisie, s čím väčšina tohto parlamentu nesúhlasila. Práve z tohto dôvodu neprešli aj rozumné návrhy do veľkej novely rokovacieho poriadku.

    Ďalej by som sa chcel dotknúť tej časti, kde pán predseda parlamentu hovoril o tom, že je predsa veľmi dobré, keď existuje takáto stála komisia pre ústavu a rokovací poriadok, a že je veľkou škodou že sa činnosti tejto stálej komisie nezúčastňuje opozícia. Ja skúsim vyjadriť k tomu naše stanovisko, už to odznelo od viacerých predrečníkov, pred chvíľou o tom hovoril pán poslanec Lipšic vo faktickej poznámke. No naozaj pokiaľ by išlo o stálu komisiu pre rokovací poriadok, nemáme najmenší problém v tejto komisii byť, pretože, a ja to vysvetlím ešte o trošku viac, v prípade tejto stálej komisie, ktorá je rozšírená aj o novelizáciu ústavy, sa rokovaní zúčastňujú aj experti, ktorí sú mimo parlamentných kruhov. Sú to síce odborníci, ale ja osobne si myslím, že majú rokovací poriadok posudzovať a rokovať o ňom tí, ktorí sedia v parlamente. A to sú poslanci parlamentu. Takže ak by aj vznikla nejaká komisia stála pre rokovací poriadok, nemyslím si, že by v nej mali byť experti z externého právneho prostredia. Vôbec si to nemyslím. A, samozrejme, budem podľa toho aj konať.

    No a tesne pred koncom chcem spomenúť asi najdôležitejšiu vec, čo by nám nemalo uniknúť a čo je aj vzhľadom na to, čo sa objavilo v tlači z včerajšej našej rozpravy. No tak v tlači sa objavilo to, ako sa my tu bavíme o telefónoch a notebookoch, čo vlastne vôbec nie je pravda, lebo to ustanovenie, ktoré som tam zaviedol, je len o tom, aby ten terajší stav, ktorý pri postupe techniky už je tak ďaleko, že tu môžeme používať aj notebooky, nebol v rozpore s tým, čo existuje v rokovacom poriadku. Žiaľ, médiá si vôbec nevšimli, že v tejto novele rokovacieho poriadku ide najmä o posilnenie kontrolnej právomoci poslancov opozície voči výkonnej moci, teda exekutíve. Zopakujem, toto je zásadná vec, ktorú táto novela chce upraviť, upraviť ju v hodine otázok, tak ako sme to presne napísali. Naozaj si myslím, a môžem súhlasiť s časťou vládnej koalície, že aj my počas nášho vládnutia sme občas tento inštitút využívali spôsobom, ktorý ste mohli namietať. Ale zrejme by to nebolo dobré do budúcnosti, lebo naozaj si všetci myslíme, že je to opozičný nástroj kontroly vlády a je to absolútne demokratický seriózny opozičný nástroj.

    No a posledná myšlienka. Včera sme s pani kolegyňou Luciou Žitňanskou rozmýšľali o tom, či zverejníme alebo povieme, aká by tu bola naša ambícia. Je to jej myšlienka, ale ja to poviem, v tomto parlamente chýba v rokovacom poriadku to, čo má väčšina parlamentov na svete. A to je tzv. všeobecná rozprava. Ak si pozriete celý rokovací poriadok, tak uvidíte, že vždy rokujeme buď podľa nejakého návrhu, ktorý prejde do programu rokovania ohľadom nejakého uznesenia, alebo potom o konkrétnom návrhu zákona, ktorý predložila do parlamentu vláda, poslanci alebo výbory, lebo nikto iný zákonodarnú iniciatívu nemá. Ale ak sa nezaradí do bodu programu nejaká vážna téma, o ktorej chce hovoriť niekoľko poslancov, tento parlament nemá najmenšiu šancu o tejto téme rokovať. Preto sme pripravení spolupracovať so všetkými a pripraviť ďalšiu novelu rokovacieho poriadku, ktorá by tento inštitút, ale po dohode všetkých, do rokovacieho poriadku zaviedla. Poviem príklad. Návrh uznesenia, s ktorým som aj ja súhlasil, ktorý predložil pán poslanec Mikloško, ale nepredložil ho spôsobom, ktorý, si myslím, je v súlade s rokovacím poriadkom, by vo všeobecnej rozprave, ak by existovala, bol zrejme prijatý, pretože ako s návrhom uznesenia som s tým súhlasil.

    Vážené dámy a páni, záverom dúfam, že táto debata, ktorú sme tu videli, nebude viesť k tomu, že sa budeme baviť o tom, akú komisiu treba ešte ustanoviť, aj keby bolo zrejme dobré, keby sme sa na tom dohodli.

    Ja by som vás chcel všetkých veľmi pekne poprosiť odsúhlasiť aj túto čiastkovú novelu rokovacieho poriadku, tak aby sme sa pohli dopredu. A poprosím aj poslancov vládnej koalície o podporu tohto návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi.

    Pýtam sa pani spravodajkyne, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rokovací poriadok je náš vnútorný procesný predpis, ktorým sa riadi rokovanie Národnej rady. Ja si myslím, že nie je správne, keď sa robí takáto čiastková úprava rokovacieho poriadku a rieši sa len konkrétny problém. Považujem to za iniciatívu opozície poukázať na určitý problém. Ale prikláňam sa k tomu, aby sme skutočne pristúpili k celkovej novele rokovacieho poriadku. Tak, ako bola pripravená v minulom volebnom období, myslím si, že riešila malé problémy, ktoré máme aj teraz. Fakt je ten, že neprešla už pre tie spomínané vyšetrovacie výbory. Ale rokovací poriadok, pokiaľ bude predložený, mal by byť poriadkom, s ktorým sa stotožnia všetky poslanecké kluby, aby sme prijali poriadok rokovací taký, s ktorým budeme asi spokojní a ktorý prispeje k riešeniu veci. Preto klub Smeru – sociálnej demokracie, pán predkladateľ, váš návrh nepodporí. Ďakujem.

  • To bolo záverečné slovo spravodajkyne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako o ostatných bodoch, tak aj o tomto budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Pán poslanec Minárik, našiel sa tu mobilný telefón. Pravdepodobnosť rovná sa istote, že patrí vám. Poďakujte pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosím o pokoj, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Návrh ste dostali ako tlač 449 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu parlamentu č. 447.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o stručnú novelizáciu zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorý sme prijali v roku 2005, ktorým bolo zriadené Centrum právnej pomoci, aby osoby, ktoré sú v materiálnej núdzi, mohli mať kvalifikované právne zastúpenie, aby úspech na súde nezávisel od solventnosti procesnej strany, ale naozaj od spravodlivosti.

    Keď sme návrh predložili, a tak bol aj schválený, celým parlamentom aj vtedajšou opozíciou, tak sa týkal a týka veci občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych. A už vtedy sme uvažovali, že pokiaľ sa centrum rozbehne, bude vhodné rozširovať kompetenciu tohto centra.

    Ukazuje sa, že ďalšia oblasť, kde by bolo vhodné rozšíriť kompetenciu centra, sa týka tzv. správneho súdnictva a najmä v rámci neho dôchodkových vecí, keď súdy v rámci správneho súdnictva preskúmavajú rozhodnutia v dôchodkových veciach, pretože tam často prichádza k splneniu kritérií materiálnej núdze zo strany žiadateľov. Aj dnešná vláda má vo svojom programovom vyhlásení vlády cieľ prijať opatrenia na zdokonalenie právnej úpravy o poskytovaní právnej pomoci. Ide, musím povedať, o nepolitický návrh, ktorého cieľom je, aby sa najmä osoby, ktoré sú v dôchodku mohli domáhať bezplatného právneho zastúpenia. Vo svojej správe o činnosti za rok 2006 centrum konštatuje, že je pripravené na možné rozšírenie pôsobnosti centra. Mne je trochu ľúto, že Centrum právnej pomoci nie je finančnou prioritou rezortu spravodlivosti a je tak trošku na okraji záujmu, ale nechcem o tom príliš dlho hovoriť práve kvôli tomu, že mám záujem, aby návrh novely prešiel, pretože ide o návrh novely, ktorá sa netýka konkrétnej strany, konkrétnej skupiny obyvateľov, ktorá volí jednu stranu alebo inú stranu, ale ktorá reálne môže pomôcť domôcť sa spravodlivosti na súde osobám, ktoré sú v materiálnej núdzi, ktoré chcú preskúmavať rozhodnutia o svojich dôchodkoch. A to, si myslím, je záujem, ktorý by nás všetkých mal spájať. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Teraz požiadam spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je ústavnoprávny výbor nášho parlamentu, pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby predniesla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som podala spravodajskú informáciu k prerokovávanému návrhu zákona, ktorý podal pán poslanec Lipšic. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona o živnostenskom podnikaní. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona môže mať vplyv na zvýšenie výdavkov Centra právnej pomoci v súvislosti s potrebou zabezpečiť novú oblasť pôsobností. Kvantifikácia tohto vplyvu nie je v súčasnosti možná, keďže rozšírenie pôsobnosti Centra právnej pomoci nemusí nevyhnutne znamenať zvýšenie výdavkov na jeho činnosť. Návrh zákona nemá finančný dopad na obyvateľov a hospodárenie v podnikateľskej sfére a iných právnických osôb, nemá vplyv na životné prostredie ani zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti, ktoré sú uvedené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a nie je ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť niekto ústne. Je to pán poslanec Peter Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Jediným prihláseným je do rozpravy pán Peter Miššík. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný v tomto mojom vystúpení, aj keď s týmto návrhom novely absolútne súhlasím, pretože si myslím, že práve to je to sociálne v nej, ktoré chceme posilniť.

    By som chcel poukázať na tú časť dôvodovej správy kde podľa môjho názoru teraz nevystihuje situáciu. Centrum právnej pomoci, ako sme ho ešte zaviedli my, fungovalo a pracovalo veľmi dobre. Teraz dobre nepracuje. Takže by som chcel poprosiť, v tej dôvodovej správe je taká drobnejšia chybička, k tomu, aby bolo možné rozšíriť ešte jeho kompetencie, treba vyzvať ministerstvo spravodlivosti, aby sa viac staralo o Centrum právnej pomoci so všetkým, čo k tomu patrí, to znamená od personálnych až po finančné dôsledky.

    Ja, samozrejme, túto novelu podporím, lebo pôvodne som ju chcel aj ja niekedy dať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sa s faktickou poznámkou prihlásili pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Jana Laššáková. Končím možnosť prihlásenia sa s vystúpením vo faktickej poznámke.

    A dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Miššíka, v ktorom sa vlastne nevyjadroval k zákonu, vyjadril len svoju mienku. Ale raison d‘etre celého vystúpenia bolo na to, aby tuto prezentoval, že nepracuje príslušná inštitúcia dobre. Pán poslanec, ja si myslím, že príslušná inštitúcia dnes sa už venuje tomu, čo má, pretože v minulosti sa venovala vylepšovaniu zariadenia, získaniu lukratívnych priestorov v strede mesta za značné financie a podobne. A ja si myslím, že ak takto máte názor, dajte pánu ministrovi pri interpelácii túto otázku, aby mal možnosť odkryť, čo všetko sa dialo a aká je situácia v príslušnej inštitúcii. Osobne si myslím, že táto inštitúcia začala veľmi dobre pracovať. Ale neberiem vám váš názor. Len takto streliť do priestoru bez argumentov takéto obvinenie nepovažujem za celkom náležité, hlavne nie keď predmetom legislatívy nie je posudzovanie. Nemáme tu správu. Vaše vystúpenie by bolo adekvátne, keby sme prerokovávali správu o činnosti príslušného zariadenia, ale my prerokovávame otázku rozšírenia jej kompetencie. A to je trošku o inom. A ku kompetencii ste...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou s faktickou poznámkou prihlásenou je pani poslankyňa Jana Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Možno súhlasiť s tým, že by Centrum právnej pomoci mohlo poskytovať právnu pomoc aj v správnych konaniach a v dôchodkových veciach. Naozaj ide o veľkú skupinu občanov, ktorí tú právnu pomoc by potrebovali.

    Jedno, čo ale mňa vyrušuje na tomto návrhu zákona, je, že nie sú v ňom uvedené nejaké finančné dopady. Vzhľadom na to, že by schválením išlo o dosť veľkú skupinu ľudí, myslím si, že by bolo treba, možno, a to neviem teraz posúdiť, buď zvýšiť počet pracovníkov v centre, alebo potom takisto, keďže pracovníci v centre, pokiaľ mám informácie, ktorí ak nestihnú vybaviť žiadateľov, tak potom cez advokátske kancelárie im poskytujú tieto služby, konkrétne zastupovanie na súde, vyžiada si to finančné prostriedky, tie finančné prostriedky vyčísliť. Tie finančné prostriedky nie sú vyčíslené, takže nevieme, aký by bol finančný dopad pri prijatí takéhoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    K pani kolegyni, pani prof. Tóthovej. No, pani profesorka, ja mám ako poslanec právo vystúpiť v rozprave, a to hlavne keď sa mi niečo nepáči trebárs aj v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou návrhu zákona alebo novely zákona. Ja som aj povedal, čo sa mi tam nepáčilo. A povedal som aj dôvody, prečo sa mi to nepáči. A má to vplyv aj na prijatie tejto novely.

    Tak isto k tomu, čo spomenula moja kolegyňa Janka Laššáková. Áno, má vplyv, aj o tom som hovoril, na prijatie novely, či to centrum pracuje už teraz dobre, či má dostatočné kapacity na to, aby zvládlo aj takéto rozšírenie pôsobnosti. O tomto sme sa bavili. A vy máte právo si myslieť, že počas našej éry sme my nič iného nerobili, len hľadali čím lepšiu budovu. No ale pravdou to nie je, pretože pri jeho zriadení pred dvoma rokmi bolo treba, aby to centrum niekde sedelo, aby malo ľudí, aby začalo pracovať. A ono začalo dobre pracovať. Žiaľ, teraz to centrum nepracuje podľa môjho názoru dobre. Áno, ak si to želáte, tak ja budem interpelovať pána ministra spravodlivosti a budem žiadosť o konkrétne informácie. Môj názor a názor ľudí, ktorí mi dávajú tieto informácie, hovorí o tom, že CPP-čko nepracuje tak, ako by malo pracovať. A dúfam, že sa jeho činnosť zlepší, lebo k tomu smerujeme, tu nejde o to, že sa budeme prekárať, aby mohlo zvládnuť aj úlohy takéhoto návrhu zákona, za ktorý budeme hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Miššík bol jediným prihláseným do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Áno, pán predsedajúci, by som veľmi stručne reagoval. Ja som úmyselne v úvode nehovoril o tom či centrum funguje alebo nefunguje, lebo mám záujem, aby návrh novely prešiel. A ja mám tiež rôzne informácie. Koniec koncov, petície zamestnancov chodili všetkým poslancom, keď tam dochádzalo k výmene, bola výmena politická, si každý urobí názor svoj, samozrejme. Nechcem o tom dlho hovoriť.

    V každom prípade ale k tomu, čo povedala pani poslankyňa Laššáková. Tá kvantifikácia možná nie je, veď to vieme. Ako si dnes vymyslíme, koľko ľudí by asi tak malo nárok na bezplatnú právnu pomoc v dôchodkových veciach? To nie je možné. A dobre viete, pani poslankyňa, o čom tie kvantifikácie sú. Veď sme mali nedávno na ústavnoprávnom výbore novelu zákona o štátnej službe policajtov, kde je návrh na príspevok na bývanie. Čo tam všetko bolo popísané? Pre aký okruh policajtov to chcú mať? Čiže toto nie je dôvod, pani poslankyňa, proti tejto novele. Určite to nie je dôvod proti nej.

    A chcem povedať jednu vec v zásade. Zhodneme sa absolútne všetci v tejto snemovni, že tá novela je dobrá, že je správne, a to najmä keď je vláda, ktorá sa hlási k sociálnej oblasti, aby dôchodcovia, ktorí sú v hmotnej núdzi, mohli mať bezplatnú právnu pomoc, keď sa súdia o svoje dôchodky. To je asi zrejmé. A ak vládna koalícia novelu nepodporí, tak bude to smutné nie pre mňa, ja som ten zákon celý presadil ešte ako minister spravodlivosti, ale pre tých dôchodcov, ktorí nebudú mať prístup k bezplatnej právnej pomoci, a bude to znak, že naozaj tu platí pravidlo, že čokoľvek je navrhnuté z opozície, hlasujeme podľa toho, kto tu navrhuje, nie podľa toho, čo je obsahom návrhu. A to, si myslím, je inak pomerne strašne frustrujúca poznámka, pretože si myslím, že nás platia občania, aby sme hlasovali za zákony podľa toho či sú dobré, či sú zlé, a nie podľa toho, kto ich navrhne. Ak predseda parlamentu navrhne zúženie priestupkovej imunity, ja to podporím, aj keď on bol jeden z poslancov, ktorý hlasoval za jej zavedenie, a aj to v rozprave potom poviem, ale budem hlasovať podľa toho, čo je v tom návrhu, aj keď to nie je dobrý návrh, ide dobrým smerom, smerom – Smerom. A proste to, si myslím, by malo byť dôležité. Sú aj politicky sporné veci, kde sa nikdy nezhodneme. Ale kde sa obsahovo vieme zhodnúť, naozaj nevidím dôvod, aby to bolo posudzované len podľa toho, kto s tým návrhom príde. To od nás občania ktorejkoľvek strany, ktorú volia, naozaj neočakávajú. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    To bolo záverečné slovo navrhovateľa.

    Pýtam sa pani spravodajkyne, či chce vystúpiť v záverečnom slove. Nie.

    To znamená, že prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.

    Taktiež budeme hlasovať o ňom o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 450 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 448.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Richterovi, aby ako navrhovateľ tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky každému zaručuje, že sa môže domáhať svojho práva zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

    V prípade , že došlo k spáchaniu protiprávneho konania, ktoré je podľa zákona kvalifikované ako priestupok, občan sa spravidla o pomoc obráti na Policajný zbor, ktorý oznámenie o priestupku prijme a vykoná príslušné opatrenia. V prípade ak Policajný zbor je oprávnený zistený alebo oznámený priestupok oznámiť, vykoná všetky potrebné úkony na objasnenie a zistenie páchateľa a následne podľa zákona o priestupkoch vec predloží príslušnému správnemu orgánu, ktorým je vo väčšine prípadov obvodný úrad.

    Problém však nastáva v prípade, keď je Policajnému zboru oznámené spáchanie priestupku, ktorý nie je podľa zákona o priestupkoch oprávnený ho objasňovať, pričom vykonanými úkonmi podľa zákona o Policajnom zbore sa nepodarí zistiť páchateľa priestupku. Policajný zbor v takomto prípade postupuje podľa ustanovenie § 56 ods. 1 zákona o priestupkoch. A priestupok oznámi príslušnému správnemu orgánu, t. j. obvodnému úradu. Tento príslušný obvodný úrad však oznámenú vec odmietne prijať, nakoľko podľa § 58 ods. 2 môžu objasniť a prejednať priestupok len vtedy, ak je im okrem protiprávneho konania oznámený súčasne aj jeho páchateľ. Takýmto protichodným znením zákona o priestupkoch vzniká stav, pri ktorom sa občan nemôže domáhať svojho práva na príslušnom orgáne Slovenskej republiky, ktorý je určený na objasňovanie a na prejednávanie priestupkov o zákone o priestupkoch. Preto hlavným cieľom mojej relatívne malej novely návrhu zákona je odstránenie tohto nežiaduceho stavu, aby občan mal naplnené aj prostredníctvom zákona o priestupkoch svoje ústavné právo na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, najmä správnom orgáne, ktorým je vo väčšine prípadov príslušný obvodný úrad.

    Ďalším cieľom je určiť vecnú príslušnosť Policajného zboru pri objasňovaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Je neprípustné, aby si občan na základe nesprávneho znenia zákona nemohol uplatniť Ústavou Slovenskej republiky garantované práva. A preto navrhujem prijať predloženú novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu a postúpenie návrhu zákona do druhého čítania a jeho následné schválenie. Zmena tohto ustanovenia umožní správnym orgánom realizovať objasňovanie priestupkov a prijímať oznámenia o spáchaní priestupku aj v prípadoch, že vo veci nie je známy páchateľ. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi. A prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi.

  • Ruch v sále.

  • Skôr ako mu dám slovo, poprosím vás všetkých, vážené kolegyne a kolegovia, skúsme trošku byť tolerantnejší. A ak si potrebujete niečo povedať, tak si to povedzte v priestoroch na to určených. Žiadam o vyšší stupeň tolerancie voči vystupujúcemu. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o perfektnom návrhu zákona.

    Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a v § 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    A všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet a finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. A preto dávam priestor na to, aby ste sa mohli do rozpravy prihlásiť ústne. Konštatujem, že ani ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    A preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A takisto budeme o ňom hlasovať, tak ako sme sa dohodli, o tomto bode o 11.00 hodine.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 451. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu parlamentu č. 449.

    Dávam teraz slovo poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov tento návrh uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov vám predložil a odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Vývoj trhovej ekonomiky umožnil príchod firiem, ktoré vyrábajú a skladajú také položky materiálov, ktoré boli v minulosti na základe ich nedostupnosti na trhu skladované štátnymi hmotnými rezervami pre použitie v prípade vzniku krízovej situácie. Ide napr. o minerálne vody, toaletný papier, plastové príbory, dámske hygienické potreby. Vzhľadom na ich súčasnú dostupnosť na trhu sa javí za hospodárnejšie s výrobcami alebo predajcami niektorých položiek súčasných zásob štátnych hmotných rezerv uzavrieť zmluvu na dodávky pre štátne hmotné rezervy až v prípade vzniku mimoriadnej situácie alebo vzniku krízovej situácie. Týmto sa dosiahne vyššia hospodárnosť Správy rezerv, pretože právnická alebo fyzická osoba v rámci svojej výrobnej alebo obchodnej činnosti dokáže zabezpečiť kontinuálnu dodávku položky, ktorá je nevyhnutná. V Správe rezerv takto nevzniknú náklady na nákup, skladovanie, resp. likvidáciu zásob.

    Zámerom predloženého návrhu zákona je dosiahnuť úspory finančných prostriedkov štátu pri skladovaní štátnych hmotných rezerv. Len pre ilustráciu uvediem, že pri niektorých materiáloch, ako je napr. sadrovec, technická soľ, výpočtová technika, minerálna voda, plastové taniere, hygienické potreby, spodné prádlo, baterky, monočlánky, chceme vyčísliť ich úsporu na niekoľko desiatok miliónov korún. Tieto prostriedky sa môžu potom použiť na nákup protipovodňových bariér, resp. pre zariadenia na hasenie lesných požiarov.

    Na záver by som chcel podotknúť, že tento zákon a táto novela sa netýka skladovania ropných produktov, zabezpečovania potravinovej bezpečnosti štátu a zaistenia vojenskej bezpečnosti štátu.

    Verím, že v záujme vecí túto novelu podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi.

    A teraz prosím určeného spravodajcu, ktorým je pán Peter Pelegrini, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 451). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 449 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, pán Iván Farkas z poslaneckého klubu SMK. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

    Odovzdávam teraz vedenie podpredsedovi kolegovi Miroslavovi Čížovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, prakticky zavádza jedinú zmenu, a to možnosť spravovania štátnych hmotných rezerv súkromnými spoločnosťami, keď tieto rezervy môžu byť aj vo vlastníctve právnických osôb a fyzických osôb na základe zmluvy.

    Vnímame tu dva okruhy problémov.

    Prvý problém. Ak sa zákon o štátnych hmotných rezervách novelizuje prakticky v jednom bode, ako sa potom zabezpečí záruka, garancia zo strany súkromnej spoločnosti za skladovanie a včasnú dodávku predmetu hmotných rezerv za kritických alebo mimoriadnych okolností, keď to bude akútne a potrebné? V zmysle zákona totiž štátna organizácia, štátne hmotné rezervy, zodpovedá za skladovanie a včasnú dodávku základných potravín a iného materiálu, ak to budú vyžadovať kritické alebo mimoriadne okolnosti. Akým spôsobom sa bude delegovať táto zodpovednosť na súkromnú spoločnosť, právnickú osobu alebo fyzickú osobu, táto okolnosť nie je obsiahnutá v tomto návrhu.

    Druhý problém. Nazdávame sa, že týmto návrhom sa vytvára priestor pre klientelizmus, lebo nie je definované, na základe akých kritérií sa budú vyberať dodávatelia a za akých okolností sa môžu uzatvárať zmluvy s právnickými osobami a fyzickými osobami, lebo zároveň s týmto návrhom sa nenovelizujú iné zákony, ktoré súvisia s touto oblasťou. Ako príklad uvediem zákon o verejnom obstarávaní. Predstavitelia vlády na čele s premiérom veľmi často vyhlasujú, že súčasná vláda neprivatizuje národný majetok, lebo súčasná vláda má inú alternatívu, alternatívu v sofistikovanom spôsobe uzatvárania zmlúv s obchodnými spoločnosťami, v sofistikovanom spôsobe spravovania štátnych podnikov, spoločností a zariadení súkromnými spoločnosťami. To, že sa táto činnosť robí aj v iných oblastiach, ako príklad môžem spomenúť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, ktorý zhodou okolností pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie do Národnej rady asi nie náhodou, alebo návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v ktorom sa centralizuje kontrola originality motorových vozidiel, ale aj iné služby pre motoristov. Spoločným menovateľom uvedených troch návrhov zákonov je skutočnosť, že o nich rokuje Národná rada ako o poslaneckých návrhoch, pričom svojím rozsahom, dosahom a pôsobnosťou by bolo logické, keby ich novelizovala Národná rada na základe vládnej iniciatívy. Obchádza sa tým medzirezortné pripomienkové konanie. Nech sa kompetentní a ctení poslanci zamyslia, prečo sú tieto zákony novelizované formou poslaneckých návrhov.

    Dávam preto procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť uvedený návrh zákona na dopracovanie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže pán poslanec Farkas bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne. Teraz sa preto pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne.

    Pardon, s faktickou ešte pán poslanec Richter má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať na pána poslanca a zaujať stanovisko k dvom veciam, pretože mám taký pocit, že celkom nepochopil zmysel novely, ktorá je tu navrhovaná, a to aj napriek tomu, že v tom úvodnom vystúpení za navrhovateľov pán poslanec Pavlis jasne zadefinoval, čoho sa okruh tejto novely týka.

    A teraz by som chcel možno zareagovať na tú jeho poznámku, ktorá súvisí s tým, prečo túto novelu predkladajú poslanci. Je to z jedného jednoduchého dôvodu. Na výbore pre obranu a bezpečnosť pravidelne polročne hodnotíme aj hospodárenie štátnych hmotných rezerv. Bolo to tak aj na poslednom výbore. V tej správe sa jasne objavujú konkrétne problémy s finančnými prostriedkami, s ktorými hospodária štátne hmotné rezervy. A preto je celkom prirodzené, že aj poslanci ako radoví občania tejto republiky musia mať záujem na tom, ako sa narába s finančnými poplatkami daňových poplatníkov.

    Mám pred sebou návrh rozpočtu kapitoly štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na roky 2008 až 2010. Znova hneď v úvode v komentári sa uvádza, že prostriedky na napĺňanie všetkých úloh, ktoré súvisia so štátnymi hmotnými rezervami, nie sú celkom postačujúce. Preto cieľom tejto novely zákona je hľadať, ako usporiť bez narušenia akejkoľvek filozofie a postavenia štátnych hmotných rezerv otázku vylepšenia hospodárenia. Tento poslanecký návrh rieši niekoľko desiatok miliónov korún, a to len tým, že napr. obchodné reťazce alebo iné spoločnosti budú udržiavať zásoby typu hygienických potrieb, minerálky a podobného druhu, ako...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, čas uplynul.

    Chce reagovať pán poslanec Farkas? Slovo má pán poslanec Farkas s reakciou na faktickú poznámku.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som reagoval na vaše slová. Ja som veľmi pozorne počul úvodné slovo aj predkladateľa, aj spravodajcu a všimol som si, samozrejme, že predmetom tohto návrhu je obmedzený okruh základných potravín a základného materiálu pre obyvateľstvo tejto republiky v prípade nejakého ohrozenia alebo mimoriadneho stavu. Ale myslíte si, pán poslanec, že toaletný papier, základné potraviny pre 5 mil. obyvateľov, to je len taká nízka suma? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Chce sa vyjadriť navrhovateľ k rozprave? Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja len v krátkosti by som chcel reagovať na niektoré veci ešte.

    Tým, že pán Richter je spolupredkladateľ, tak odôvodnil vlastne námietky pána poslanca Farkasa. Ja len chcem doplniť, samozrejme, že čo sa týka tých zmlúv, samozrejme, budú musieť byť urobené na základe výborového konania. Jednoznačne ale ak by ste si fyzicky išli pozrieť napr. skládku sadrovca, neviem, čo by ste na tom videli lukratívne. V jednom pieskovisku je jedna halda, ktorá za pol roka je nefunkčná. To sú veľké straty na likvidácii a zase nákup ďalšieho tovaru. Neviem, čo je na tom lukratívne a čo na tom je zaujímavé. Neviem, či skladovanie monočlánkov je lukratívne a zaujímavé.

    A naozaj ten návrh je poslanecký z toho dôvodu, že pripravuje sa návrh zákona o štátnom rozpočte, takže reagujeme ako poslanci na toto, pretože sme to konzultovali aj so Správou štátnych hmotných rezerv. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako vystúpenie navrhovateľa.

    Chce sa vyjadriť aj spravodajca. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Farkas, vo svojej reči ste spomínali aj niektoré ďalšie novely a citovali ste aj novelu č. 725/2004 Z. z., v ktorej údajne kolega poslanec, zhodou okolností som to ja, ktorý ju predkladá, centralizuje kontrolu originality do nejakých rúk alebo niečoho. Ja chcem len upozorniť, pán kolega, aby si vo svojich vystúpeniach používal pravdu a fakty, ktoré sú, pretože novela, ktorú si menoval, sa absolútne nedotýka originality a ani na nej nič nemení. A zákon je z roku 2004 a pán exminister Prokopovič ti to možno vysvetlí, keby si sa s ním poradil, kedy originalita vznikla a že sa v tej novele, o ktorej budem hovoriť, absolútne nič nemení, čo sa týka originality, a ponecháva sa stav, ktorý je už v zákone posledné dva roky.

  • Dobre. Ďakujem pekne navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz v rokovaní 14. schôdze budeme pokračovať druhými čítaniami.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 359 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 359a.

    Tento návrh by mal odôvodniť podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Harabin. Takže poprosím pána Harabina, pokiaľ sa nachádza niekde v blízkosti rokovacej sály, aby do nej vstúpil. Veľmi pekne ďakujem, pán minister, dobre. Takže ešte raz, vážené kolegyne, pokračujeme vládnym návrhom zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby tento vládny návrh zákona, ak je pripravený, uviedol. Netreba vyhlásiť nejakú prestávku? Môžeme ho uviesť? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to bod 42, len pre upresnenie, áno?

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, dobre.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá síce v určitej miere čerpá z platnej právnej úpravy v súčasnosti, no súčasne zavádza ako reakciu na doterajšie skúsenosti a prax v oblasti úžitkových vzorov množstvo nových inštitútov, ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, a to so zámerom zmodernizovania inštitútu úžitkového vzoru a jeho zatraktívnenia pre odbornú verejnosť, resp. možných prihlasovateľov a majiteľov úžitkových vzorov.

    Z hľadiska legislatívnotechnického si rozsah navrhovaných zmien a úprav vyžiadal formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy. Návrh zahŕňa ucelenú právnu úpravu týkajúcu sa úžitkových vzorov vrátane ucelenej špeciálnej úpravy správneho konania pred Úradom priemyselného vlastníctva týkajúceho sa prihlášok úžitkových vzorov.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať ani iný finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona bol prerokovaný na 13. schôdzi Národnej rady v prvom čítaní a uznesením č. 481 z 3. 9. 2007 Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch. Návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore a výbore pre hospodársku politiku ako gestorskom výbore.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení zákonov schváliť spolu so zmenami a doplnkami k návrhu zákona uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní, ktorá bola schválená uznesením č. 230 zo 16. októbra 2007. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 481 z 11. septembra 2007 pridelila vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 9. októbra 2007 a uznesením č. 226 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 215 z 11. októbra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uvedeného pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy. Vážené panie kolegyne a kolegovia, tieto pozmeňujúce návrhy máte rozdané v poslaneckých laviciach pod tlačou 359a. A ja ich preto nebudem teraz čítať.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 13 hlasovať s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359a) v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 230 zo 16. októbra 2007. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte týmto rozpravu.

  • Áno, ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram preto možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie tohto návrhu aj spravodajcovi za vykonanie spravodajských činností.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máme pod tlačou 371, spoločnú správu výborov máme ako tlač 371a.

    Nech sa páči, opäť pán podpredseda Štefan Harabin uvedie tento vládny návrh. Máte slovo, pán minister a podpredseda vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva spravodlivosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 15. augusta 2007 uznesením č. 701/2007.

    Cieľmi navrhovanej právnej úpravy sú stransparentniť proces dobrovoľných dražieb, zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní a zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci výrazne pod cenu, čo sa v praxi veľmi často využívalo, ďalej, stanoviť jasne pravidlá pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva, zamedziť niektorým nečestným praktikám na finančnom trhu, zefektívniť niektoré inštitúty súkromného práva a, konečne, posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.

    Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby, a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty aj k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa. Návrh zákona sleduje jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívnu stratu majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia. S posilneným prvkom transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia alebo obchádzania zákonom vymedzených povinností dražobníkov. K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci ďalej prispejú limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde. Zjednodušuje sa aj proces naturálnej reštitúcie v prípade neplatnej dražby s posilnením aj práv vydražiteľa.

    V čl. II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s nekalosťami vyskytujúcimi sa v praxi. Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerné úroky a rôzne poplatky sa navrhuje zakotviť do právneho poriadku obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej odplaty za poskytnutie úveru. Predkladateľ trvá na navrhovanej právnej úprave moderačného ustanovenia chrániaceho spotrebiteľov pri poskytovaní peňažných prostriedkov za neprimerane vysokú odplatu z nasledujúcich dôvodov. Prax jednoznačne ukázala, že na ochranu spotrebiteľov pri poskytovaní peňažných prostriedkov je potrebná účinnejšia úprava, ktorú môže zabezpečiť moderácia, teda znižovanie vysokých úrokov, teda odplaty súdom. Inštitút dobrých mravov a rozhodovanie o neplatnosti právneho úkonu sa z hľadiska účinnosti ochrany spotrebiteľov nedá porovnávať s výslovnou právomocou súdov na znižovanie neprimeraných úrokov. Odplata v rozsahu 50 %, 60 %, 70 % per annum je v našich podmienkach bežnou záležitosťou, kým v krajinách Európskej únie ide najčastejšie o rozpätie od 10 % do 15 %. No toto je doslova ožobračovanie jednoducho. Ďalej, znižovanie odplaty nebude predstavovať zásah do akejkoľvek odplaty, ale len do neprimeranej. Ďalej, o neprijateľnú podmienku nejde v prípade, ak sa značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách dotýka ceny plnenia, § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak musí chrániť slabšieho, pretože silný sa dokáže ochrániť aj sám. Toto vyučujeme naše deti na právnických fakultách. Reálne ide v praxi o veľké množstvo prípadov predražených pôžičiek. Ako príklad treba uviesť fakt, že jedna z renomovaných firiem ponúka v masívnej reklame výhodné pôžičky, pričom pri niektorých jej produktoch vychádza ročná percentuálna miera nákladov až na 516 %. No tak to sú nové nebankové inštitúcie. Súdy znižujú úroky aj v iných krajinách, napr. v Grécku na zákonnú úrokovú mieru 9,75 %. Treba vysloviť vážne obavy, že len cez inštitút dobrých mravov by bola ochrana spotrebiteľa nedostačujúca a súdy by ťažko poskytli dostatočnú ochranu spotrebiteľovi určením zmluvy za neplatnú, keď v nej bude uvedená priemerná ročná percentuálna miera nákladov.

    Spotrebitelia však mnohým veciam, konkrétne zložitým právnym a ekonomickým inštitútom, nerozumejú. Napr. v jednom z posledných listov adresovaných ministerstvu spravodlivosti spotrebiteľ poukazuje na revolving, avalistu, devocivačnú doložku, indosáciu zmenky a že vrátil už reálne požičaných 120 000 Sk, avšak žiadaných je ďalších 300 000.

    Ak by problém nebol taký vypuklý, nenavrhovali by sme spomenutý zásah štátu do daných právnych vzťahov. Spotrebiteľ je zjavne slabším článkom, a preto by mu mal zákonodarca poskytnúť v právnej úprave dostatočnú právnu ochranu.

    Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje novelizácia Exekučného poriadku v čl. III a kompetenčného zákona v čl. IV.

    Ďalej sa budem zaoberať stanoviskom k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v IV. časti v bode 12 spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 371), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Predmetný bod 12 koliduje so zmenou obsiahnutou v bode 11 spoločnej správy, v rámci ktorej sa precizuje celá druhá veta čl. II § 53 ods. 1 (Občiansky zákonník) tak, aby bol dosiahnutý súlad so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. S pozmeňujúcimi návrhmi v ostatných bodoch spoločnej správy výborov Národnej rady predkladateľ súhlasí. Úprava v nich uvedená vo vládnom návrhu zákona i v platnom právnom stave chýba a ich zapracovanie prispeje pozitívne zároveň k zvýšeniu prehľadnosti novej právnej úpravy. Pán podpredseda, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila stanovisko a návrh gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajkyňa, za ktorú ma určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. gestorský výbor, podala v tomto ctenom pléne v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 11. septembra 2007 bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a notárskej činnosti, pridelený nasledujúcim výborom na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Uvedené výbory sa zaoberali týmto legislatívnym návrhom.

    Zároveň chcem konštatovať, že poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov, kde sa legislatívny návrh prerokovával, nepodali žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.

    Predmetný návrh legislatívny bol v uvedených výboroch prerokovaný s nasledujúcim výsledkom.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojimi uzneseniami odporučili schváliť tento legislatívny návrh.

    Ústavnoprávny výbor neprijal na svojom zasadnutí platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie tento legislatívny návrh neprerokoval z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný.

    Z prerokovania návrhu v uvedených výboroch vyplynulo 23 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správy (tlač 371a). Tieto návrhy boli všetkým poslancom rozdané.

    Pán predsedajúci, oboznámila som plénum so správou spoločnou. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram teda rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Páni poslanci Záhumenský, Lipšic, nikto iný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A odovzdávam slovo pánovi poslancovi Záhumenskému.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je významný v tom smere, že reaguje na získané poznatky o negatívnych javoch v spoločnosti, výrazne posilní ochranu spotrebiteľov vo viacerých oblastiach, a tak zabráni tomu, aby boli občania vmanipulovaní do ťažkých životných situácií a pripravení napr. o obydlie.

    Medzi mnohými prínosmi tejto novely spomeniem lepšiu ochranu občana pri predaji nehnuteľností v dobrovoľných dražbách, napr. určenie minimálnej vyvolávacej ceny pri prvej nehnuteľnosti alebo v prípade spotrebiteľských úverov zavedenie povinnosti poskytovať spotrebiteľom informačný formulár pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

    Jedným zo zákonov, ktorý sa mení touto novelou, je aj Občiansky zákonník, ktorý o. i. upravuje aj problematiku spotrebiteľských zmlúv a vymenúva nekalé podmienky, ktoré sú v záujme ochrany spotrebiteľa neprijateľné.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, má za cieľ odstrániť niektoré legislatívnotechnické nedostatky v Občianskom zákonníku. Napr. spresňuje ustanovenie týkajúce sa možnosti spotrebiteľa obrátiť sa podľa svojho výberu buď na všeobecný súd, alebo na rozhodcovský súd v prípade sporu s dodávateľom, ktorý má v zmluve dohodnutý rozhodcovský súd. Doterajšie znenie by mohlo spôsobiť pochybnosti, či nedochádza k zneplatneniu všetkých rozhodcovských zložiek. Súčasne spresňuje ustanovenia týkajúce sa započítania zaplatenej sumy dlžníkom, kedy podľa návrhu dôjde k započítaniu najskôr na istinu a až následne na úroky, čím dochádza k ochrane dlžníka.

    Tieto úpravy plne odrážajú vôľu predkladateľa zákona, ktorá nebola explicitne vyjadrená v predloženom návrhu. Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predkladanému vládnemu návrhu zákona.

    V čl. II zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V bode 3 sa § 53 ods. 4 dopĺňa písmenom r), ktoré znie: „r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

    Odôvodnenie. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto uplatnenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak tak sa rozhodne aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

    Po druhé. V bode 13 sa doterajší text § 566 označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“

    Odôvodnenie. Ustanovenie Občianskeho zákonníka v súčasnej podobe výslovne nerieši otázku čiastočného plnenia dlžníka pri peňažnom dlhu. Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník, a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa.

    V čl. V bode 15 za § 8a sa vkladá § 8aa „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008“, ktorý znie:

    Odsek 1: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 4 ods. 2 písm. k)) do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.“

    Odsek 2: „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Vznik týchto právnych aktov, vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“

    Odôvodnenie. Navrhovaným pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňa prechodné ustanovenie k navrhovanej právnej úprave. Z dôvodov právnej istoty považujem za dôležité, aby pri zmene hmotnoprávnej úpravy bola v rámci prechodných ustanovení vyriešená otázka vzťahu doterajšej právnej úpravy a novo navrhovanej právnej úpravy.

    Po ďalšie. Navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy 14 a 22, keďže predkladaný návrh vylepšuje navrhnuté body zo spoločnej správy 14 a 22. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť trochu pokojnejšie a tichšie, v tejto sále je už zlé svetlo, ešte keď budeme mať aj veľký hluk, tak budeme mať dosť zlé podmienky na rokovanie.

    Návrh novelizácie, ktorý bol predložený, sleduje dobrý cieľ. Jeho cieľom je zamedziť, aby prichádzali občania o svoje nehnuteľnosti za pôžičky rádovo desiatok tisíc korún. Po tom, ako sme rokovali v ústavnoprávnom výbore, sa mi ale zdá, že prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý vláda navrhuje, nie je najideálnejší. A skôr sa mi naozaj zdá, že sme mali ísť cestou ustanovenia laesio enormis do nášho právneho poriadku, do Občianskeho zákonníka. Tento inštitút umožňujúci zneplatnenie právneho úkonu v prípade zjavného nepomeru medzi plneniami je tradičným inštitútom občianskeho práva takmer vo všetkých krajinách nám blízkych, či je to v Nemecku či v Rakúsku. Posledný Občiansky zákonník asi najmodernejší v Európe je holandský Občiansky zákonník. Rovnako má ustanovenie; laesio enormis. Výhrady, že sú tam všeobecné ustanovenia, môžu byť rovnaké k dobrým mravom. Keď tento návrh tu bol predložený, bol schválený v prvom čítaní, bol schválený jednohlasne ústavnoprávnym výborom a potom neprešiel kvôli lobingu, áno, tvrdému, tvrdému lobingu ministerstva spravodlivosti. V čase, keď bol návrh predložený v januári minulého roku, ministerstvo vydalo vyhlásenie, podľa ktorého teraz citujem: „Nechceme zasahovať momentálne do Občianskeho zákonníka.“ Ja som rád, že o niekoľko mesiacov následne ministerstvo zistilo, že musí zasiahnuť do Občianskeho zákonníka, pretože najväčšie skrivodlivosti sa dejú vtedy, keď sa pôžičky zabezpečujú zabezpečovacím prevodom práva, teda inštitútom, ktorý je priamo v Občianskom zákonníku.

    Prečo si myslím, že všeobecnejšia úprava je lepšia? Myslím si to preto, že pokiaľ pôjdeme na vec kazuisticky, ako ide návrh vlády, tak to bude ľahké obíditeľné. Poviem konkrétny príklad. Návrh novely zákona o dobrovoľných dražbách ustanovuje, že najnižšie podanie, v prípade ak ide o nehnuteľnosť, v ktorej má povinná osoba trvalý pobyt, môže byť najviac tri štvrtiny z ceny. Že je to tak, pani kolegyňa? Čo sa ale stane, keď tieto podvodné spoločnosti, v tom sa zhodneme, ako podmienku poskytnutia pôžičky zabezpečenej zabezpečovacím prevodom práva primäjú spotrebiteľa, aby si zmenil trvalý pobyt. Tam už nebude nevyhnutné, aby tam boli minimálne tri štvrtiny ceny, minimálne podanie. Čiže tým chcem povedať, že pokiaľ pôjdeme na vec kazuisticky, umožníme pomerne jednoducho osobám, ktoré nemajú dobrý úmysel a ktoré v tomto podnikajú, zákon obísť. To je podľa mojej mienky základný problém.

    Keď sme na výbore o tom rokovali, tak predstavitelia ministerstva povedali, že ministerstvo uvažuje so zavedením laesio enormis do Občianskeho zákonníka v rámci rekodifikácie. No rekodifikácia, samozrejme, nebude v tomto volebnom období. A je to beh na dlhé trate. Keď tu boli spomenuté nebankové subjekty, ja by som bol tomu rád, ak ide o nebankové subjekty, keby boli stíhané. Ale keď tu boli spomenuté, tak by som povedal skúsenosť z nebankových subjektov. Ten problém bol, že boli rôzne prípady, keď sa zužovalo pôsobenie nebankových subjektov. Ony išli najskôr cez zmluvy o tichom spoločenstve, potom cez družstvá, potom cez rôzne zmenky, ale vždy, keďže to bolo vždy kazuisticky riešené, si našli nejaký iný spôsob, ako páchať podvodnú trestnú činnosť. Preto sa mi zdá, že kauzistický prístup je pomerne rizikový. Som rád, že ministerstvo nakoniec ustúpilo z toho, že by zákon reguloval priamo výšku úrokov. Koniec koncov, to bol problém zákonov, ktoré tu boli v minulom volebnom období, že mali ambíciu regulovať a stanovovať maximálnu výšku úrokov. To bol návrh pána poslanca Ondriaša. A minulá vláda od toho ustúpila, čo jej patrí ku cti, si myslím. Myslím, že tam boli dobé argumenty, prečo nakoniec ten pôvodný návrh akceptovaný nebol, pretože sú rôzne formy úverov, aj na niekoľko týždňov krátkodobé úvery, kde úroková sadzba prepočítaná na ročný úrok, samozrejme, percentuálne je vysoká. Ale pokiaľ to je krátkodobá pôžička na niekoľko týždňov, tak to je niečo celkom iné. Čiže sa mi zdá, že to je oveľa rozumnejší prístup, ako boli tie pôvodne avizované prístupy. Napriek tomu si myslím, že pri úprave dobrovoľných dražieb sú mnohé dobré ustanovenia, ktoré robia proces transparentnejším. My sme už išli tou cestou, že v Obchodnom vestníku sa mnohé veci zverejňujú pri konkurzoch, kde sa tiež speňažovalo všelijakým spôsobom. Je dobré, že sa ide touto cestou aj pri dobrovoľných dražbách. A ja to oceňujem.

    A čo by ma zaujímalo, je možno vyjadrenie bližšie ohľadne laesio enormis, pretože, opakujem a tým aj skončím, zdá sa mi, že prístup, ktorý je čisto kazuistický, umožňuje pomerne ľahké obídenie zákona. A povedal som konkrétny príklad, sa mi zdá byť, na ktorý nevedeli minimálne na výbore predstavitelia ministerstva odpovedať, pretože ak je naším spoločným cieľom zamedziť tomu spôsobu, ktorý sa na Slovensku rozmohol, najmä cez zabezpečovací prevod práva, tak by sme mali vytvoriť právnu úpravu, ktorá neumožní ľahké obídenie cieľa, ktorý, verím, všetci sledujeme. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz ešte v rozprave vystúpi v zmysle § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku pani poslankyňa Tóthová, ktorá vykonáva zároveň funkciu spravodajkyne.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, pretože náš balkón sa naplnil, dovoľte, aby som sa niekoľkými slovami vyjadrila k prerokovávanému zákonu. Nebude to dlhý predslov, pretože v prvom čítaní som už dosť podrobne hovorila o tejto problematike. Chcem len znovu zopakovať, že predloženie tohto legislatívneho návrhu a riešenie problému bolo nanajvýš aktuálne, pretože v dobrej viere tento parlament prijal platný zákon o dobrovoľných dražbách. Ešte si pamätám, ako ho exminister dopravy pán Prokopovič predkladal za príslušného ministra, ako sme všetci tu ho prijali ako riešenie, ktoré to urýchli, zreálni a vyplní medzeru v našom platnom práve. Avšak po krátkej praxi sa začali ukazovať jeho nedostatky.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán poslanec Lipšic, boli v minulosti predložené návrhy, ale nieže neprešli touto snemovňou preto, že priamo určovali v zákone výšku a tak ďalej, neprešli aj vašim pričinením, pretože ste ich ako vládna koalícia vtedy zamietli ako opozičný návrh trikrát predložený.

    Taktiež nie je pravda, čo uviedol pán poslanec Lipšic, že neprešiel jeho návrh v tomto parlamente, kde navrhoval úpravu už v tejto otázke ako opozičný, otázku vlastne v podstate, krátko povedané, úžery v našej spoločnosti. Ale nie preto neprešiel, že sa urobil lobing. Váš návrh prešiel, hoci sme vedeli, že je veľmi málo razantný, ale predsa niečo posunoval. A do druhého čítania prešiel preto, a ja som to výslovne v rozprave uviedla, že náš klub ho rozhodne podporí, a budem hovoriť aj s koaličnými partnermi, lebo niečo bolo treba urobiť. A výslovne som uviedla, v prípade, ak ministerstvo zvládne raketovú rýchlosť prípravy komplexnejšieho a lepšieho zákona, v urýchlenom čase ho dá do medzirezortného pripomienkového konania, t. j. dá ho do medzirezortného pripomienkového konania skôr, ako budeme hlasovať o vašom legislatívnom návrhu, počkáme na ten lepší. Čiže nie je to žiaden lobing. Pri prvom čítaní už toto bolo jasne uvedené. A keďže ministerstvo rýchlosť nasadilo a predložený legislatívny návrh pripravilo, tak vtedy sme nepodporili váš návrh. Pán poslanec, pozrite si tesnozáznamy, je to výslovne uvedené, ja to mám v rukopise, a je to aj v tesnozáznamoch, že takýto bol postoj vládnej koalície a neboli tu žiadne lobingy. Preto sa dôrazne, ale veľmi dôrazne ohradzujem, že takto obviňujete bez argumentov, a to v tom prípade, keď jasne bolo povedané, ako budeme postupovať.

    Vrátim sa k vlastnej problematike. Chcem skutočne vyzdvihnúť na tomto legislatívnom návrhu to, čo už uviedol pán minister, že je skutočne veľmi priezračný, že chráni slabšieho v spoločnosti a že inštitút dobrých mravov, za ktorých sa realizoval zákon o dobrovoľných dražbách, bol skutočne veľmi slabou zábezpekou, keďže sme zistili, že v praxi došlo k nehoráznemu, zdôrazňujem, k nehoráznemu zneužívaniu tohto inštitútu na doslova vyrábanie bezdomovcov, na pozbavovanie ľudí ich bytov, na pozbavovanie ľudí ich majetku kvôli nezaplateniu oveľa nižšej sumy. Pokiaľ by mal niekto pocit, že tu fabulujem niečo, čo nie je pravda, odkazujem na články Slova z 13. februára 2007, kde sú konkrétne prípady toto dokazujúce, na denník Sme z 12. februára 2007. A dokonca aj na Plus jeden deň, ktorý je považovaný za bulvár, uviedol veľmi korektný a argumentačný a konkrétny článok 27. 7. 2007, kde poukázal, že v praxi skutočne dochádza k zneužívaniu a inštitút dobrých mravov a súdy nezabrali, že skutočne nastala situácia, ktorá je alarmujúca a potrebuje zákonné riešenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v rámci tohto vystúpenia predložila aj pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k predloženému legislatívnemu návrhu. Pozmeňujúci návrh sa týka čl. V bodu 4 a znie: „§ 3 sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:

    Odsek 9: „Vzor formulára sa o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s ktorými musí byť spotrebiteľ oboznámený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanoví všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).“

    Odsek 10: „Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.“.“

    Dovoľte, aby som v krátkosti uviedla krátke odôvodnenie. V písomnom materiáli je odôvodnenie podrobnejšie. Predovšetkým bude zaujímavý odsek 10, ktorý hovorí, že odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, teda jej výšku ustanoví nariadenie vlády.

    Tento odsek vlastne reguluje odplatu a je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, kde je uvedené, že táto vláda bude vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu a zabezpečí primeranú ochranu účastníkov finančného trhu. Chcem toto zdôrazniť, že toto ustanovenie je realizáciou tohto zámeru, ktorý máme vo vládnom vyhlásení.

    Ďalej, chcem uviesť, že týmto pozmeňujúcim návrhom sa dosiahnu ďalšie pozitívne dôsledky, ktoré bude mať legislatívny návrh, lebo právo ustanoví limit. Prekročenie limitu bude mať za následok neplatnosť zmluvy, čo, samozrejme, takéto stanovenie limitu, zjednoduší rozhodovanie súdov, a teda aj zrýchli konanie súdov. Ďalej, bude znamenať menšie zaťaženie súdov ako ustanovenie, ktoré predložila vláda, a tým zároveň realizujeme ďalšie postuláty vládneho vyhlásenia, ktoré hovoria, že odbremeníme súdy a že zrýchlime rozhodovanie súdov. Ďalej, spotrebiteľ bude mať lepší prehľad o podmienkach zmluvy, keďže si bude môcť pozrieť vo vládnom nariadení, aké sú limity pre tú-ktorú zmluvu.

    Pokiaľ by boli názory, že je tu neprimeraný alebo nezvyklý alebo nie dobrý postup, chcem zdôvodniť, že tento postup, kde vláda nariadením určuje limit, nebude nový v našom platnom práve, pretože už § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka takéto riešenie predpokladá pri určovaní úrokov z omeškania. Dovoľte, aby som ctenú snemovňu s týmto paragrafom oboznámila. Totiž § 517 ods. 2 uvádza: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrokov z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť, aj poplatok z omeškania.“ A teraz, vážená snemovňa, ja viem, že to vyvoláva diskusiu, ale ja argumentujem, že je to úplne už zavedené v našom práve, pretože tento § 517 ods. 2 ďalej hovorí: „Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ A tým vykonávacím predpisom bolo vládne nariadenie č. 87/1995 Z. z., ktorý v § 517 ods. 2 ustanovuje: „Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenskej republiky platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.“ Vážení, takto môžu byť vládnym nariadením stanovené aj odplaty, ktoré vlastne znamenajú úroky a rôzne poplatky. Takéto riešenie dôrazne bude chrániť našich občanov pred negatívnymi javmi, ktoré v spoločnosti našej sa rozmohli.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem v závere sa dovolať § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého ak boli podané pozmeňujúce návrhy v rozprave, a tie boli podané, o predložených návrhoch a o spoločnej správe sa hlasuje na nasledujúcom rokovaní parlamentu, to znamená, že by o tomto legislatívnom návrhu sme vlastne hlasovali v pondelok. Opakujem, dovolávam sa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je 11.02 hodín, je čas určený na hlasovanie. Ja by som len zaregistroval faktické poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Tóthovej. S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Lipšic, Laššáková, Bobrík.

    Pokiaľ neuzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, prerušujem rokovanie o tomto bode.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, zhruba o 1 minútu poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, pristúpime k hlasovaniu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme počuli, ako budú jednotliví spravodajcovia určení výbormi uvádzať hlasovania.

    Poprosím pána poslanca Dušana Jarjabka, pán poslanec Jarjabek, ideme hlasovať. Pán poslanec Dušan Jarjabek uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj, aby sme počuli návrhy spravodajcov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona skupiny poslancov vystúpili piati poslanci, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Senko a ja. Z nich pán poslanec Galbavý vystúpil v rozprave s pozmeňujúcim návrhom podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, aby ste o tomto návrhu pána poslanca Galbavého dali hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Galbavého. A už ide, takže ešte raz poprosím prezentovať sa a hlasovať. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Galbavého.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 47 za, 62 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh neodsúhlasili a nebudeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Laššákovú z ústavnoprávneho výboru, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, Lucie Žitňanskej a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 448.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán predseda Národnej rady a pán poslanec Minárik. Neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 65 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania a nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Teraz pani poslankyňa Cibulková bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Je to tlač 449.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Peter Miššík, ktorý však nepredložil žiaden pozmeňujúci návrh, a tak vás poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 129 za, 1 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu zákona do výborov a o lehotách na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Bačík bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, procedurálny návrh máte počas hlasovania?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, zapnite pána poslanca, určite nám oznámi pán poslanec niečo veľmi vážne.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, som splnomocnený povedať, že pán poslanec Lipšic chápe toto hlasovanie ako svadobný dar a ďakuje.

  • Smiech a potlesk.

  • Dobre, tak, pán poslanec Bačík, poprosím vás, aby ste teraz uvádzali v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 450.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vzhľadom na to, že v rámci rozpravy k tomuto predmetnému návrhu zákona nevystúpil nikto z poslancov ani z poslankýň, dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 4 proti, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra 2007 a gestorskému výboru do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o určení výborov a lehôt na prerokovanie návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz poprosím o slovo pána poslanca Pelegriniho, ktorý uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Richtera, Tibora Glendu a Pavla Pavlisa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 451).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Farkas, ktorý podal návrh, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. a) o rokovacom poriadku vrátila návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu z rozpravy, vrátení návrhu zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Tento procedurálny návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 51 proti, 5 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím vaším prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 99 za, 10 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    A pristúpime teraz k poslednému hlasovaniu a je to hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359).

    Toto hlasovanie bude uvádzať pán spravodajca pán poslanec Miroslav Kotian.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, do rozpravy sa neprihlásil žiadny poslanec Národnej rady, a tým nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktorým odporučím Národnej rade Slovenskej republiky vrátiť predmetný návrh na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 72 proti, 4 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh uznesenia ústavnoprávneho výboru sme neschválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 13 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 13. Odporúčanie výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 127 za, 9 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili všetkých 13 bodov spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 80 za, 32 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Prihlásiť sa do rozpravy nechce nikto. Preto končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

    A budeme v treťom čítaní hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako celku v treťom čítaní, odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 43 proti, 13 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas s určitými zmenami programu, preto vás poprosím o pozornosť. Najprv vás chcem informovať, že budeme pokračovať, po tom ako dnes poobede prerušíme rokovanie 14. schôdze, v utorok o 9.00 hodine. Zároveň sa chcem spýtať, či je všeobecný súhlas na to, aby sme bod 56, to je tlač 363, je to zákon ministra zdravotníctva, vzhľadom na zahraničnú cestu ministra prerokovali v utorok o 14.00 hodine ako prvý bod programu a potom ešte ďalej body 62, 63 a 64 ministra hospodárstva takisto z dôvodu jeho zahraničnej pracovnej cesty, sprevádza pána prezidenta, aby sme prerokovali vo štvrtok 25. 10. po prerokovaní bodov ministra financií, ktoré sú rovnako určené na tento deň. Pýtam sa, či je na to všeobecný súhlas. Nie je.

    Budeme hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol. Prezentujeme sa a hlasujeme. O návrhu, tak ako som ho predniesol, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 29 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili zmeny v programe 14. schôdze, tak ako som ich predniesol. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v prerušenej...

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec Novotný, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som pozvať členov výboru pre zdravotníctvo na 14. schôdzu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo 23. októbra v utorok o 13.00 hodine do našej zasadacej miestnosti s jediným bodom, ktorým je petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ešte sú prihlásení s faktickými poznámkami.

    Ale keď dovolíte, vyhlásim krátku prestávku, aby mohla rozprava prebiehať vo väčšom pokoji v rokovacej sále.

    Vyhlasujem prestávku do 11.30 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím vás, aby sme sa opäť skoncentrovali na priebeh rozpravy, pretože budeme po prestávke pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Prestávka bola dostatočne dlhá na to, aby ste si mohli vyriešiť problémy, ktoré riešite.

    Takže poprosím teraz pána poslanca Lipšica s faktickou poznámkou na vystúpenie pani spravodajkyne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Neustály ruch v sále.

  • Poprosím vás naozaj o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No pani spravodajkyňa spomínala návrh pána Ondriaša. Ja ho tu mám. A v bode 5 znel: „Výška dohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí medzi veriteľom a dlžníkom smie byť najviac vo výške priemernej úrokovej sadzby príslušného druhu úverov stanovenej Národnou bankou.“ Čiže to bol návrh pána Ondriaša, pani poslankyňa. Mám ho tu, dávam ho k dispozícii.

    Po druhé. Nielenže návrh novely Občianskeho zákonníka prešiel prvým čítaním, lebo prešiel jednohlasne, keď ste tam vy neboli, ústavnoprávnym výborom v druhom čítaní, jednohlasne.

    No ale nemá zmysel sa baviť podľa mňa až tak o minulosti. Ja mám tendenciu tento vládny návrh zákona skôr podporiť. Podľa mňa nie je ideálny, ale je krokom vpred. A potom ma nezaujíma, či ho predloží ten alebo onen, od toho tu nie sme, ale či robí nejaký krok vpred, možno nie ideálny, ale ho robí.

    Posledná poznámka moja je. A zdá sa mi že prekárať sa týmto spôsobom, takým trošku sem-tam tupým na veci, kde máme spoločný cieľ, neviem, či to je úplne úloha parlamentu.

    Posledná poznámka. Vy ste dali teraz pozmeňujúci návrh, ktorému som celkom ja neporozumel. Vy chcete, aby vykonávacím predpisom vláda mohla rozhodnúť o výške úrokov z omeškania? Kedysi to bolo ale dispozitívne ustanovenie. To by bola podľa mňa pomerne výrazná zmena. Váš návrh zrejme bol, že sa tým budeme na výbore zaoberať? Totiž to je pomerne vážna koncepčná zmena do návrhu zákona. A asi by sme nemali len tak ľahko, bez možnosti sa už vôbec vyjadriť k tomu okrem faktických poznámok, rokovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani spravodajkyňa potom, vás poprosím, môžete reagovať na faktické. To sú faktické poznámky na vás. Dobre? Poprosím, aby najprv dobehli faktické poznámky.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na vystúpenie pani poslankyne v časti, kde sa dôrazne ohradila proti tvrdeniam o určitom lobingu pri neprijatí poslaneckého návrhu zákona. Myslím si, že jasne aj na výbore, aj v pléne sa deklarovalo, že sa pripravuje komplexný vládny návrh zákona, ktorý bude širšie riešiť všetky veci a všetky súvislosti. Ja som rada, že takýto vládny návrh zákona je tu, že má podporu aj opozície. Ja som presvedčená, že bude krokom vpred, aj keď som si vedomá toho, že sa nám všetky možno postupy v úžere nepodarí vykoreniť, ale pomôžeme ľuďom, ktorí sa naozaj nie vlastným pričinením alebo svojou nevedomosťou dostali do problémov, a tým aj do ťažkej životnej situácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová, naozaj ja chcem podporiť tento návrh. Samozrejme, nemusí byť ideálny, ale je najvyšší čas niečo s tým robiť. Je to celospoločenský problém. Mám tu niekoľko zmlúv, do mojej kancelárie prišli sa sťažovať občania, ktorí jednoznačne na základe nejakých pár tisícok korún, 70 000, prišli o byt práve zabezpečovacím právom. A jednoducho toto treba riešiť. Čiže podporujem tento návrh. Sú tak ošetrené tieto zmluvy, že som ho dal niekoľkým právnym kanceláriám na posúdenie. Jednoducho naozaj tie súdy sú bezmocné pri týchto zmluvách. Sú tak perfektne prepracované. Čiže treba opatrenia zákonné spraviť na to, aby sa tomuto zamedzovalo. To som chcel. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic, keď hovoríte že je to podstatná zmena, tak vám zopakujem, s tými úrokmi z omeškania, čo ste hovorili...

  • Poprosím vás, pani spravodajkyňa, len aby nevznikli...

  • Tak žiadna podstatná zmena nie je, lebo...

  • Môžem na chvíľočku vás prerušiť, aby nevzniklo zase nedorozumenie? Vy ste mohli teraz v dvojminútovom intervale reagovať. Ak vystúpite ako spravodajkyňa, budú opäť na vás môcť reagovať kolegovia.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak poprosím, zapnite čas. Dobre?

  • Ide čas? Buďte tak dobrý, zapnite mi ho znovu.

  • Áno. Pán poslanec, zrejme nepoznáte platný právny stav, hlavne Občiansky zákonník, čo by ste mali poznať, pretože to, čo ste vraveli, že je podstatná zmena, je súčasť dnes platného Občianskeho zákonníka, § 517, kde sa uvádza v odseku 2: „Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“ To je dávno platné. A bol prijatý vykonávací predpis, vládne nariadenie v roku 1995, ktoré v § 517 uvádza teda omeškanie: „Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnenia peňažného dlhu.“ To je súčasné platné právo. Čiže významná zmena bola prijatá ešte za vlád bývalých. A je to súčasť platného poriadku, čo vy by ste mali poznať.

    Ďalej by som chcela poďakovať za podporné, lebo skutočne aj vo výbore, tak ako povedala pani poslankyňa Laššáková, jednomyseľné hlasovanie bolo s tým a s tou logikou, že aj keď váš návrh bol predložený s viacerými nedostatkami a nebol kompletný, bol postojom vpred. A napriek tomu, že to bol poslanecký návrh, išli sme podľa obsahu a sme hlasovali za, lebo keby ministerstvo nebolo dočasu, dokedy príde váš návrh do druhého čítania, dalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh komplexného zákona, ktorý sme hneď dostali aj k dispozícii na preštudovanie, boli by sme podporili váš návrh bez ohľadu na to, či ste opozíciou alebo koalíciou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Uzatváram rozpravu.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán predseda parlamentu. Ja na záver poviem iba toľko, že som maximálne spokojný s tým, že dochádza k určitému posunu, pokiaľ ide o konsenzus vo veciach, ktoré sa týkajú najslabších obyvateľov a občanov našej republiky. S čím som nie spokojný? Poviem to otvorene. Nie som spokojný s morálkou.

    Pán poslanec Lipšic, kde vy beriete právo hovoriť o tuposti na adresu pani profesorky a tuposti postupu z jej strany? Pán poslanec Lipšic, vráťte justičnú skúšku, ktorú máte spôsobom nesúladným so zákonom. Konštatoval to ústavnoprávny výbor ešte v čase, keď ste boli súčasťou vládnej koalície. Kde vy beriete morálku? To je asi taká istá morálka ako vyhodnotiť, kto hovorí pravdu a nehovorí pravdu. To je taká istá morálka asi ako u sudcu Horvátha na Ústavnom súde, ktorý na daniach okradol štát skoro o 300 000. V roku 1991 to bolo 3 mil. korún. Za to mohla byť v Tvarožnej materská škôlka. Hovorí, že chce byť sudcom. K čomu my spejeme, keď mimoriadne autority práva, ako je sudca Ústavného súdu alebo poslanec, nemajú morálku a získajú skúšku spôsobom nesúladným so zákonom. Ako môžem viesť reformu justície, ako môžem vychovávať sudcov alebo viesť sudcov, policajtov, prokurátorov, aby dodržiavali zákon, keď vy ste získali skúšku spôsobom, ktorá je v rozpore so zákonom? Totižto keď niekto chce byť adeptom sudcovského povolania, musí mať skúšku justičnú a musí absolvovať aj prax na súde, čo vtedajší zákon hovoril. Vy ste na súde neboli a vy i napriek tomu, že ste dostali výnimku, nemali ste toľko cti a čestnosti a na túto skúšku ste nešli, nemali ste ísť, pretože morálka hovorí, že musíte konať v súlade so zákonom, lebo vy ste išli na skúšku, ktorá vás oprávňuje v budúcnosti byť sudcom. Vy ste sa deklasovali na samom začiatku, keď ste konali nesúladným spôsobom, pokiaľ ide o zákon získať určitý certifikát na to, aby ste boli sudcom. O to isté ide u sudcu Horvátha, ktorý chce byť sudcom Ústavného súdu a jednoducho štát na daniach okradol o skoro 300 000 korún a ešte tvrdí poslancom, ktorí ho navrhovali, že im to nezamlčal, pričom títo tvrdia, že im to zamlčal. Tak kde je tá morálka, bezúhonnosť? Okrem toho, že spáchal trestný čin, ešte aj asi klame, pokiaľ ten bývalý poslanec Kvarda hovorí, že mu to nepovedal. Tak už jednoducho, keď vrátite túto justičnú skúšku, tak získate u mňa kredit partnera na nejakú diskusiu, odbornú, profesionálnu. Ináč jednoducho nemôžem s vami diskutovať, lebo ja mám justičnú skúšku a 1 200 sudcov ju má čestným spôsobom v súlade so zákonom.

    Pokiaľ ide o legislatívny materiál. Pripravili sme ho v rekordnom čase, za pol roka. Je to špičkový legislatívny materiál. Vítam pozmeňujúce, vylepšujúce návrhy pána poslanca Záhumenského a pani prof. Tóthovej, pretože ešte vylepšujú túto právnu úpravu v smere posilnenia ochrany najslabších.

    A pokiaľ ide o ten lobing, ktorý ste vy vyčítali v minulosti, že tu bol nejaký lobing proti vám. Pokiaľ ten lobing smeroval na ochranu slabších a chudobných, tak sa k tomu hlásim, pretože táto norma skutočne poskytuje taký vysoký štandard úpravy ochrany týchto slabších, že sme na to hrdí na ministerstve spravodlivosti. A hrdí som na týchto ľudí, ktorí toto v tak rekordnom čase krátkom na čele s JUDr. Strakom pripravili. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Lipšic, Janiš, Miššík, je to vystúpenie navrhovateľa po ukončení rozpravy, takže nemôžete reagovať.

  • Hlas v sále.

  • Procedurálny návrh, pán poslanec, nech sa páči.

  • Áno, mám návrh, pán predseda, aby ste upozornili pána ministra spravodlivosti, keď sa odchyľuje od prerokovanej témy, čo robí sústavne, keď sa už nemôže reagovať. Ja nebudem riešiť jeho personálnu obsesiu s mojou osobou na úrovni parlamentu, lebo to je dosť dehonestujúce. Ale pokiaľ čítam rokovací poriadok, pán predseda, a často nás o ňom poučujete, tak môžem povedať, to, čo tu predviedol pán minister spravodlivosti, bolo v rozpore s ním. Bolo by fajn, keby bol na to upozornený. Robí to sústavne. A opakujem, nebudem ja riešiť problém nejakého obsesného nutkania sa stále ku mne vyjadrovať.

  • No je to vždy dilema. Pán minister, požiadam vzhľadom na požiadavku kolegov, aby v budúcnosti naozaj v prípade, že sa vyjadrujete k rozprave, ak je pocit, že vaše vystúpenie nesúviselo, ste sa snažili udržať naozaj vaše vystúpenie v intenciách vyjadrenia sa k rozprave.

    Pán poslanec Janiš, taktiež procedurálny návrh.

  • Ja už nepoviem nič, pán predseda Národnej rady, lebo môj predrečník zadefinoval to, čo som ja chcel urobiť, veľmi slušne a korektne požiadať a poprosiť, aby sme nerobili z pléna Národnej rady vybavovanie si nejakých účtov a neodkláňali sa od prerokúvaného bodu programu, lebo vždy to vedie k takejto zbytočnej prestrelke.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Za vládu odôvodní návrh zákona pán minister Štefan Harabin. Je to tlač 378.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte k tej predchádzajúcej časti. Ja som sa skutočne vyjadroval k meritu veci, pretože pán poslanec tu hovoril o tom, že kto hovorí a kto nehovorí pravdu. To je len na vysvetlenie. Jednoducho nemám sa za čo ospravedlňovať.

  • Ďakujem.

    Nech sa páči, uveďte v druhom čítaní návrh zákona.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Národnej rade predložený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007 a v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie siedmich okresných súdov, ktoré boli v rámci tzv. optimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2005 zrušené.

    Základným cieľom vlády pri plnení jej programového vyhlásenia je vytvoriť všetky predpoklady právnej a aj faktickej povahy pre efektívne fungovanie súdnictva v Slovenskej republike, a to v záujme zabezpečenia realizácie ústavou garantovaných práv, najmä práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na právnu a súdnu ochranu.

    Uvedený cieľ možno dosiahnuť vykonaním rôznorodých opatrení právnej, organizačnej alebo personálnej povahy. Jedným z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov, a to prostredníctvom predkladaného vládneho návrhu zákona. Znovuzriadenie nových okresných súdov je však potrebné vnímať aj v súvislosti s inými opatreniami zákonnej povahy, ktoré ministerstvo súbežne pripravuje a postupne realizuje. Napr. je to plánované navýšenie počtu sudcov, komplexná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, zmeny v organizácii a riadení súdov či zmeny v statusových záležitostiach sudcov. Všetky tieto opatrenia a ich realizácia vytvárajú základné podmienky pre zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike podľa predkladaného vládneho návrhu zákona. Zriaďovanými súdmi teda sú: Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Námestovo. Návrh zákona vychádza zo zásady, že na zriaďované súdy, než začnú vykonávať činnosť, zjednodušene povedané, s čistým stolom, bude prenesený výkon súdnictva z iných súdov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v navrhovaných prechodných ustanoveniach predkladaného vládneho návrhu zákona. Okrem zriadenia nových okresných súdov vládny návrh zákona reaguje na požiadavku aplikačnej praxe zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v konkurznej a reštrukturalizačnej agende, a to úpravou obvodov odvolacích súdov v predmetnej agende.

    Vypracovaniu samotného návrhu zákona predchádzala dôkladná analýza dopadov zmien v súdnej sústave vykonaná k 1. januáru 2005, keď o. i. bolo zrušených 10 okresných súdov.

    Predmetná analýza bola v súlade s Plánom práce vlády prerokovaná Radou vlády pre verejnú správu 11. júla 2007 s pozitívnym odporúčaním k zámeru ministerstva spravodlivosti opätovne obnoviť činnosť 7 okresných súdov. Následne bola táto analýza vzatá na vedomie vládou 1. augusta 2007.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného, ako aj medzirezortného pripomienkového konania, bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády 14. augusta 2007 s odporúčaním jeho schválenia vládou, pričom vláda tento návrh prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2007.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Stanovisko k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona 15. októbra 2007. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a má zato, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu právnej úpravy. Z pohľadu jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uplatnených v druhom čítaní predkladateľ odporúča plénu schváliť pozmeňujúce návrhy v bodoch 3/1, 3/2, 4, 6, 8, 11, 12, 13 a 14 hlasovaním odporúčaných schváliť a neschváliť pozmeňujúce návrhy v bodoch 1, 2/1, 2/2, 5, 7, 9 a 10 hlasovaním odporúčaných neschváliť spoločnej správe.

    Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov odporúča predkladateľ Národnej rade schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Laššáková je určený spravodajca z gestorského, ústavnoprávneho, výboru. Poprosím ju, aby nás informovala o výsledku rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa vás informovala o spoločnej správe výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 378), podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra tohto roku č. 483 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 235 z 9. októbra 2007 a uznesením č. 235a z 15. októbra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 192 z 11. októbra tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 120 z 2. októbra 2007. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré som citovala, vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, preto ich nebudem čítať. Celkove ide o 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s tým, že v tomto bode je ďalej navrhnuté, ako odporúča gestorský výbor hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 15. októbra tohto roku pod č. 253. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy v súlade s rokovacím poriadkom plénu Národnej rady.

    Ďakujem pekne, skončila som. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám, dávam možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Biró, poslanci Lipšic, Žitňanská, Miššík, Tarčák ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Biró, ako prvá ústne prihlásená do rozpravy.

  • Hlasy v sále.

  • Pozmeňujúci návrh môžete dať, pokiaľ spĺňa náležitosti a máte 15 podpisov. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v rozprave podala pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 378). Pozmeňujúci návrh podávam v súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a predkladám teda tento pozmeňujúci návrh.

    V úvode by som ešte chcela povedať, že ak pán minister usúdil a vláda sa rozhodla, že optimalizácia súdov bola zlá a že je tu spoločenská potreba na obnovenie súdov preto, aby sa súdnictvo priblížilo k občanom a aby bola akási „harmonizácia“ alebo súlad v usporiadaní štátnej a verejnej správy a súdnictva, a vlastne v priebehu prerokovania tohto návrhu zákona sa dospelo k tomu, že zostali mimo alebo nebudú obnovené už len 2 súdy, a to v okrese Piešťany a v okrese Šaľa, dovolím si podať v mene nášho okresu nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    K čl. I tohto vládneho návrhu.

    Za bod 3 sa vkladá bod 4, ktorý by znel: „V § 2 ods. 9 sa vypúšťajú slová „územný obvod okresu Šaľa“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Po druhé. Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý bude znieť: „V § 2 za odsek 9 sa vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „Sídlom Okresného súdu Šaľa je mesto Šaľa. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Šaľa.“.“ Nasledujúce odseky zákona sa vzostupne prečíslujú. Nasledujúce body primerane sa prečíslujú.

    Za bod 16 sa vkladá nový bod 17, ktorý znie: „V § 3 sa odsek 4 dopĺňa novým písmenom f), ktoré znie: „f) Okresného súdu Šaľa“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    V bode 19 § 18a písm. a) sa za slová „Okresný súd Pezinok“ vkladajú slová „Okresný súd Šaľa“.

    V bode 19 § 18a písm. b) sa za slová „Okresný súd Senica“ vkladajú slová „Okresný súd Galanta“.

    Na záver dovoľte mi krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Vládny návrh, ako som už uviedla aj v mojom úvode, pôvodne plánoval zriadiť alebo obnoviť 7 okresných súdov. A ako vyplývalo zo spoločnej správy, na základe pozmeňujúceho návrhu s odporúčaním gestorského výboru by sa zriadil aj Okresný súd Revúca. Takže z tých pôvodných zrušených súdov by zostali mimo len dva okresy a dva okresné súdy, Okresný súd Šaľa a Okresný súd Piešťany. Predkladaným pozmeňujúcim návrhom navrhujem zriadiť nanovo Okresný súd Šaľa, nakoľko okresné mesto Šaľa ma vyše 24 000 obyvateľov a patrí podľa územnosprávneho členenia pod kraj Nitra. Návrhom zákona sa obnovili okresné súdy v oveľa menších okresných mestách, a preto nevidím dôvod, aby okres Šaľa sa obišiel a vlastne predlžovalo sa jeho neprirodzené pričlenenie do kraja Trnava. Toto dnešné pričlenenie do iného kraja obyvateľom okresu vlastne veľmi komplikuje život a znevýhodňuje ich pri vybavovaní svojich vecí. Obnovenie súdu nebude spojené s neprimeranými finančnými výdavkami, nakoľko je zachovaná dôstojná funkčná budova pôvodného zrušeného Okresného súdu Šaľa a spraví sa tak len zadosť spravodlivosti tým, že sa priblíži súdnictvo aj pre občanov tohto okresu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Takže budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Lipšica. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som si dovolil najskôr zareagovať na prvé čítanie, ktoré tu odznelo, a na záverečné slovo pána ministra spravodlivosti, ktoré sa týkalo, samozrejme, aj mnohých iných vecí, ako sme tomu boli svedkami aj dnes. Bolo by fajn, keby pán minister mohol reagovať aj v rámci rozpravy, aby boli možné faktické poznámky, nie vtedy, až keď už nemôže reagovať nikto. Ja sa snažím pri mojich návrhoch zákonov vystupovať aj v rozprave, aby poslanci mohli reagovať. Zdá sa mi to byť poctivé a nie zbabelé. Takže budem reagovať na to, čo bolo povedané v prvom čítaní.

    Pôvodný návrh, ktorý pripravilo ministerstvo, počítal so zrušením dvoch krajských súdov, Trnavy a Trenčína, a, myslím si, 16, 17 okresných súdov. Toto bolo, samozrejme, zmenené. A urobil sa menej ideálny krok vpred v prospech väčších súdov. Zrušili sa nakoniec len súdy okresné. A bolo ich desať. Ale myslím, si že vždy je lepšie, a to platí aj o návrhu zákona o dobrovoľných dražbách, urobiť aspoň malý krok dopredu, keď nie je možné urobiť ideálny, ako neurobiť žiaden. Tu je situácia ale otočená. V parlamente budeme rokovať, a už aj pani poslankyňa Biró to naznačila, o rozšírení ďalších malých súdov. To znamená podľa mojej mienky ešte zhoršenie toho vládneho návrhu zákona.

    Spomínali ste, že nie je možná špecializácia kvôli podateľni. No pokiaľ máte okresný súd, kde je 20 sudcov a štyria z nich sú na trestnom úseku, iste nie je možná špecializácia podľa hláv osobitnej časti Trestného zákona, ale špecializácia na trestné právo evidentne možná je a zabezpečená je aj podateľňa. Keď máte súd, kde sú štyria sudcovia a jeden z nich je trestný sudca, tak naozaj tam nemá podateľňa význam, lebo každá obžaloba napadne tomu jednému trestnému sudcovi. To bol dôvod, prečo sme pristúpili k riešeniu, aby boli väčšie okresné súdy. A budem tuná potom citovať.

    Vy ste spomenuli analýzu M. E. S. A. 10 vo svojom vystúpení. A ak by ste ju nespomenuli tak by som ju nespomínal ani ja. Ale veľmi rád ju spomeniem. Je to analýza systému súdnictva z tohto roka, z júna 2007.

    Podľa tejto analýzy k celkovému obratu v počte vybavovaných vecí došlo v roku 2004, keď súdy začali vybavovať agendy rýchlejšie, ako tieto stíhali prichádzať, čím mohlo dôjsť k začatiu postupného znižovania bremena z minulosti. „Dlhé lehoty vo veciach, ktoré boli práve vybavené, sú zapríčinené vyšším pomerom starých vecí medzi ukončovanými prípadmi, ktoré sa pri nezmenených tempách budú postupne znižovať. Dôkazom je postupné znižovanie reštančných vecí pri najproblémovejších agendách. Ak by súdy pokračovali v práci doterajším tempom pri dnešnom počte 93 500 nevybavených agend, by bol problém nahromadených sporov vyriešený v priebehu 7 rokov. Uvedené zistenie zásadným spôsobom znižuje váhu argumentov v prospech zvyšovania počtu sudcov. Tí sú totiž menovaní do funkcie doživotne.“ A tu je priložená tabuľka, ktorá veľmi zjavne ukazuje, že od roku 1989 súdy v zásade vybavovali menej vecí, boli pod tou čiarou, ako ich napadlo, a od roku 2004 sa ten trend zmenil a dochádza k tomu, že súdy vybavujú viac vecí, ako im napadne. Výnimkou bola v troch rokoch trestná agenda kvôli tomu, že zhruba o 40 % narástol počet podaných obžalôb v súvislosti s lepšou prácou polície a prokuratúry. „Od roku 2004,“ znovu citujem analýzu, „sa výkonnosť súdov znovu zvyšuje, čo pripisujeme pozitívnemu vplyvu reforiem z obdobia rokov 1999 až 2005. K zvýšeniu počtov vybavovaných vecí od roku 2004 dochádza pri všetkých druhoch sporov.“

    Analýza sa venuje aj otázkam, či je efektívnejšie mať malé alebo veľké súdy a hovorí: „Došlo len k potvrdeniu známych skutočností, podľa ktorých väčšie súdy sú viac schopné celkovo zvládnuť viac agend ako menšie súdy. Zvlášť sme sa pozreli na výkonnosť tzv. Mečiarových súdov.“ To je termín, ktorý používa analýza. „Po prvé, Mečiarove súdy podľa všetkých kritérií boli jedny z najmenších súdov. Zároveň išlo prevažne o pomalé súdy, kde taktiež v sledovanom období dochádzalo spravidla k zhoršovaniu situácie. Potvrdila sa skutočnosť, podľa ktorej nie je správne negatívnu situáciu riešiť rozdrobovaním súdov, naopak, z hľadiska optimalizácie výkonov je lepšie presadzovať riešenia väčších súdov, ktorých pracovníci by mali viac možností na svoju špecializáciu.“

    V závere analýza hovorí: „Reformy z rokov 1999 až 2005 sprevádzané postupným útlmom negatívnych vplyvov z predchádzajúceho obdobia priniesli svoje ovocie. Kým prakticky počas celého transformačného obdobia súdy neboli schopné pri občianskoprávnych agendách zvládať každoročný nápor agend, počnúc rokom 2004 došlo k významnému obratu. Súdy boli odvtedy schopné znižovať nahromadené nedoriešené spory z minulosti, pričom situácia sa nasledujúce roky čoraz viac zlepšovala. V roku 2006 zvládali súdy nad rámec bežnej agendy vybaviť približne len toľko vecí, ako bol sklz v konaniach počas najhorších rokov. Riešenie problémov slovenského súdnictva prostredníctvom obnovovania zrušených súdov či zvyšovania počtov sudcov nepokladáme na základe našej analýzy za vhodné. Práve naopak, zriadenie nových súdov prináša so sebou dočasné zníženie efektivity a pokles výkonu súdov.“

    V závere je aj tabuľka o reštančných veciach. Tak len námatkovo spomeniem agendu C, podľa ktorej v roku 2002 bol počet reštančných vecí 65 000, v roku 2006 to bolo 53 000, agendu Cb, podľa ktorej bol ten počet 19 000 v roku 2002, 15 000 v roku 2006, agendy P, podľa ktorej to bolo takmer 10 000 v roku 2002, 8 300 v roku 2006. Samozrejme, je veľa reštančných vecí. A podľa mojej mienky ešte nejakú dobu to aj bude, ale ten trend je absolútne na číslach zjavný a evidentný.

    Citoval som z analýzy M. E. S. A. 10, ktorá je považovaná za blízku opozícii, preto, že ste sa jej vy dotkli vo svojom vystúpení v prvom čítaní.

    Druhá oblasť, ktorej ste sa dotkli, ktorá, samozrejme, nijako nesúvisí s návrhom novely zákona, sú detenčné ústavy. Ale keďže to bolo v rámci rozpravy, tak sa k tomu vyjadrím. Predtým ako vstúpili nové trestné kódexy trestné do účinnosti, bol novelizovaný zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorý umožnil zriadiť detenčné zariadenie na základe dohody ministra zdravotníctva s ministrom spravodlivosti. Ja som takú dohodu podpísal vo februári 2006. Následne bola vypovedaná a v tej veci sa vlastne nič nedialo viac ako rok. Pri rozpočte v roku 2006, ktorý som do parlamentu predložil, som zabezpečil funkčné miesta pre príslušníkov ZVJS aj pre detenčný ústav. Tu je toho dôkaz, výdavky, kategórie mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania. Keď som sa pýtal na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ešte keď sa programové vyhlásenie vlády schvaľovalo, aký je zámer zriadiť detenčný ústav, tak ste nevedeli ani, čo detenčný ústav je, doktor Minárik povedal, že sa tým budete zaoberať. Rovnako som sa na to pýtal, keď sa rozpočet tvoril, schvaľoval na ústavnoprávnom výbore v minulom roku. Nehovorili ste pravdu, ak ste tvrdili, že vláda, ktorej som bol členom, v tej veci nič neurobila. Preto som povedal, že klamete. Vaša reakcia bola: „Pokiaľ ide o klamanie, tak keby sa udeľovala Nobelova cena za klamstvo, vy ste určite a bez najmenších pochybností jej prvý nositeľ.“ To je reakcia na úrovni materskej škôlky. To sme my tak hovorili, keď niekto tvrdil, že iný klame, že je ešte väčší klamár. Myslím, že v parlamente sme už trochu ďalej.

    Dotkli ste sa vo svojom vystúpení aj disciplinárnych stíhaní, ktoré viedol rezort spravodlivosti počas môjho funkčného obdobia. Potom ako ste začali viesť disciplinárne konanie proti predsedovi Najvyššieho súdu, a to neúspešne, by som o disciplinárnych konaniach na vašom mieste vôbec nič nehovoril. Nikdy som neviedol disciplinárne konanie kvôli osobnej animozite voči niekomu. Mohli byť rôzne názory na to, ale nikdy tam nebola osobná animozita.

    Takisto ste vo svojom vystúpení povedali, že, a teraz budem citovať, „takisto za vašej éry bolo prenasledovanie sudcu a ľudia nehlásili do justície preto, že ani nedostali trináste platy“. To je klamstvo. Sudcovia dostali trináste platy. Niekoľko rokov ich dostávajú. Dostávali ste ich aj vy. A problém bol so štrnástymi platmi, nie s trinástymi, pri ktorých ministerstvo vždy navrhovalo, aby sa už účinnosť neposúvala. V tom som ja úspešný nebol. Ale vždy sme navrhovali, aby účinnosť posunutá nebola. A koniec koncov, ešte prvá Dzurindova vláda vôbec trináste a štrnáste platy zabezpečila sudcom v zákone. A trináste platy, opakujem ešte raz, boli vyplácané od začiatku. Ak hovoríte, že to tak nebolo, nehovoríte pravdu.

    Takisto ste v závere spomínali, že nebude problém s novými sudcami, pretože teraz sa hlási veľa kandidátov na sudcov, a že tomu tak nebolo len preto, že bola v justícii zlá atmosféra v minulosti. Ale to nie je pravda, na každé miesto aj v minulosti sa hlásili desiatky kandidátov. Kandidát HZDS na generálneho prokurátora pán Bernát prišiel do justície, počas môjho funkčného obdobia sa stal sudcom Okresného súdu v Nitre. Tak nerozprávajme si tu nezmysly. Tam nie je problém v tom, problém je v tom, že sa nezvýši počet sudov. Zatiaľ to tak vyzerá v rozpočte. A poviem konkrétne, dostali sme všetci pripomienky Sudcovskej rady v Dolnom Kubíne. Máte ich zrejme aj vy. Čo bude znamenať, ak sa dolnokubínsky okresný súd rozdelí? Návrh je, keďže v Námestove musí byť 5 sudov, že zostane v Dolnom Kubíne len 7 sudov, lebo toho času pôsobí na Okresnom súde v Kubíne 12 sudcov. Pritom pomer v agendách, trestnej a civilnej, je 70 ku 30 v prospech Dolného Kubína. V agende P je tento pomer 60 ku 40 a v agende Cb je tento pomer 75 ku 25. A teraz takmer polovica sudcov odíde do Námestova. A ja sa pýtam: V akom stave bude dolnokubínsky okresný súd o niekoľko rokov? Bude v oveľa horšom stave, ako je dnes.

    Dovoľte mi úplne na záver sa vrátiť k tomu, čo som povedal v prvom čítaní. Bez zvýšenia počtu sudcov, samozrejme, nepríde k žiadnej zmene, ktorá sa týka zrýchlenia konania, a zvýšenie počtu sudcov – a to napriek tomu, že vláda to predpokladá – v rozpočte, myslím, nie je. Bolo by dobré, keby ste nás informovali, či je alebo nie je. A preto, nie je mi zrejmé, ak 12 sudcov rozdelíme na dva súdy v pomere 7 : 5 alebo po šiestich, aké to prinesie skrátenie súdneho konania, keď bude rovnaký počet sudcov rozhodovať o rovnakom počte vecí. Jediný argument, ktorý by som mohol spomenúť, by mohol spočívať v tom, že na tom väčšom súde nie je dostatok pojednávacích miestností, kde by sudcovia mohli pojednávať. Ale to je prípad v súčasnosti len bratislavskej štvorky a zrejme Trenčína, kde pobočky stále sú. Rád by som sa opýtal na otázku, na ktorú som nedostal odpoveď v prvom čítaní, preto by som vás rád vyzval, keby ste ešte v rámci rozpravy mohli vystúpiť: Aké je očakávanie ministerstva spravodlivosti, koľko trestných konaní začne odznovu preto, že odídu dnešní zákonní sudcovia na nové súdy a vec bude musieť začať znovu na pôvodnom súde? Pritom váš návrh je, že neskončené trestné veci zostanú na pôvodných súdoch. Na to som sa pýtal aj na výbore, nedostal som odpoveď: Máte prehľad o počte vecí, keď máte prehľad už o sudcoch, ktorí by išli na nové súdy, a o počte väzobných vecí, kde uplynie maximálna lehota väzby?

    Podľa môjho presvedčenia jednak tento návrh ak prejde, a myslím, že prejde, bude návrhom, ktorý je výsledkom lobizmu miest a regiónov. Hovorím to veľmi otvorene. Pamätám si, aký lobing tu bol v čase, keď sa súdy zlučovali. A lobing je legitímna vec, len hovorím, že to je základný cieľ tohto návrhu, vyhovieť lobingu, pričom nehovorím teraz o lobingu v čisto negatívnom slova zmysle. Zrejme to nie je ani posledný návrh, pretože zrejme je dosť predstaviteľné, že v budúcnosti príde zase návrh, aby sa súdy zlučovali, boli väčšie. To nijako neprispeje k stabilite justície. Áno, hovorím to veľmi otvorene, budem v budúcnosti presadzovať znovu zlučovanie súdov do väčších funkčnejších celkov. Problém bude len v tom, v akom stave budú súdy, ktoré sa teraz budú deliť, o niekoľko rokov. Ten trend, ktorý sa začal v roku 2004, a nemusíme na to ísť frázami, na to postačia čísla, by bolo fajn, keby pokračoval. Keď sa zvráti, tak tým utrpia občania, ktorí majú svoje konania, a to stále s prieťahmi. A stále sú reštančné veci na súdoch. To mi je jediné ľúto, že toto prijatím tohto návrhu vznikne. Ako som predpokladal, v druhom čítaní vo výboroch aj dnes v pléne sa návrh bude rozširovať. Neviem, či dokonca to nebude aj o tie súdy, ktoré nikdy neexistovali, resp. o tie súdy, ktoré ak existovali, tak to bolo niekedy veľmi, veľmi dávno. Bolo by to veľmi nešťastné, keby sa takýmto spôsobom pristupovalo k riešeniu súdnej sústavy.

    Z uvedeného dôvodu náš poslanecký klub návrh novely zákona nepodporí a bol by som rád, keby sa pán minister ešte mohol v rámci rozpravy vyjadriť tak, aby sme mohli viesť diskusiu, pretože ste neboli ani na ústavnoprávnom výbore, k najzávažnejším návrhom v tomto funkčnom období. A parlament aj výbory sú na to, aby sa diskutovalo. Na to sa teším. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Lipšica majú pani poslankyňa Mazúrová, pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pani poslankyňa Mazúrová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som sa chcela dotknúť tzv. špecializácie súdov, ktorá bola jedným z hlavných argumentov na zrušenie aj okresných súdov ako napr. v Námestove. Dokazujú to aj rozvrhy práce Okresného súdu Dolný Kubín na roky 2005 až 2007, ktoré sú voľne prístupné na internete, na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keď som si ich bližšie preštudovala, zistila som, že aj po zlúčení Okresného súdu Námestovo s Okresným súdom Dolný Kubín sudcom na zlúčenom súde sa prideľujú spory z rôznych oblastí práva. Pritom niektorí sudcovia musia prejednávať spory nielen z rôznych oblastí nielen civilného práva, ale aj trestného práva. Za dôležité považujem pripomenúť aj to, že špecializácia nefunguje nielen na zlúčenom Okresnom súde v Dolnom Kubíne, ale ani napr. na súdoch v Liptovskom Mikuláši alebo v Čadci. Zároveň vám musím pripomenúť, že ani ja, ani právni experti, s ktorými som sa rozprávala, nevedeli jednoznačne povedať, aký skutočný efekt by táto špecializácia v praxi priniesla. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som len naviazal práve na vystúpenie pána poslanca Lipšica v tom zmysle, že súdna sústava v tom zmysle, v akom hovoril, myslím si, jednotlivcovi občanovi prináša vtedy ten účel a zmysel, lepšie uspokojovanie jeho potrieb, keď komplexne bude zabezpečovaná. Tu nejde len o organizáciu súdnictva, súdnej sústavy, ale aj vôbec o celkové personálne obsadenie súdov, o zabezpečenie po materiálno-technickej stránke súdov a o to, ako ostatné súčinné štátne orgány pripravujú podklady pre týchto sudcov. Ako som sa dozvedel z vášho vystúpenia, v tomto sa podstatne zlepšila práca polície, prokuratúry. A ja si myslím, že tu je ten základ, kedy na tých súdoch môžu efektívne, naozaj efektívne pracovať tí sudcovia. A budú mať podstatne menej administratívnej práce, pokiaľ budú mať dobre pripravené podklady od prokuratúry a od polície. A to je vlastne to najdôležitejšie. A tým možno aj tá rozdrobenosť tých súdov bude bližšie prístupná tým občanom, ale budú mať kvalitnejšie sudcovia pripravené podklady a budú môcť rýchlejšie rozhodovať. A tam bude skôr tá otázka urýchlenia súdneho procesu ako tam, či je ten súd malý alebo veľký. To je podľa mňa dôležitejšie. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Lipšic.

  • Ja si vážim faktické poznámky kolegov z Námestova a zo Skalice, teda z regiónov, kde sa navrhujú nové súdy zriadiť, ale chcem vám povedať, pán poslanec Bobrík, že ťažko možno očakávať kvalitnejšiu prácu na prokuratúre, kde budú dvaja prokurátori, na tak malom prokurátorskom útvare, ktorý bude mať mnohé aj logistické problémy. Ja som počul názor na výbore, že veď prokuratúra si nezriadi všade okresnú prokuratúru, ale len pobočky. No zatiaľ to zákon neumožňuje. Zákon veľmi jasne hovorí, že organizácia prokuratúry kopíruje organizáciu súdov. Čiže žiadne pobočky asi na prokuratúre tam, kde bude súd už vytvorený, byť nebudú môcť. Ja osobne si myslím, pán kolega, že občanovi zo Skalice viac záleží na tom, aby jeho vec bola rozhodnutá rýchlo a spravodlivo, aj keby to malo byť v Senici, ktorá je, vy to určite viete, koľko je km od Skalice, možno 30 km od Skalice. Proste tým chcem povedať, že pre efektivitu súdnictva nie je také kriticky dôležité, aby súd bol takpovediac v každom malom mestečku a maximálne 15 km od miesta bydliska, ale aby boli funkčné súdy. A myslím si, že aj tá analýza M. E. S. A. 10 dokazuje, že malé súdy v princípe funkčnými nie sú, nie kvôli tomu, že by tam boli horší sudcovia, ale kvôli tomu, ako som už povedal aj v prvom čítaní, že keď máte súd so štyrmi sudcami, nie je možné nikoho tam dočasne preložiť bez jeho súhlasu, a jedna sudkyňa je na materskej, druhý sudca je dlhodobo PN, ten súd je v kolapsovom personálnom stave, 50 % sudcov je mimo. Preto sú funkčnejšie väčšie súdy bez ohľadu na to, či vzdialenosť od miesta bydliska je 15 alebo 30 km.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, po nej pán poslanec Miššík. Pani poslankyňa Žitňanská tu nie je, takže stráca poradie.

    Slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, kolegyne, kolegovia, ja budem oveľa stručnejší ako môj predrečník z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že som vystúpil pomerne obsažne v prvom čítaní a taktiež som vystupoval v ústavnoprávnom výbore, kde zastupovala pána ministra spravodlivosti pani štátna tajomníčka. Napriek tomu mi dovoľte uviesť možno také tri-štyri body, ktorých som sa chcel dotknúť.

    Ja som naozaj v prvom čítaní vystúpil a podrobil kritike tento návrh z tých dôvodov, ktoré sú tu často pertraktované. A to sú dôvody, že my si myslíme alebo aj ja si myslím, že to zvýšenie počtu sudcov na tých malých súdoch ich zlúčením by malo znamenať to, že by prišlo k bližšej špecifikácii alebo lepšej špecifikácii a špecializácii týchto sudcov s cieľom, aby boli vydávané kvalitnejšie rozhodnutia, lebo si myslím, že to je záujem nás všetkých, aby súdy vydávali kvalitné rozhodnutia, pretože to má za následok menej odvolaní a tým pádom, samozrejme, menej ďalšieho zaťažovania súdov. Za týmto svojím názorom si stojím.

    Čo ma však, samozrejme, neudivilo, je to, že keď raz otvoríte takúto Pandorinu skrinku, tak naozaj tie lokálne záujmy sa rozprúdia pomerne rýchlo. Každý máme niekde nejakého známeho, každý odniekadiaľ pochádzame. A bolo to vidieť aj na niektorých nelogických návrhoch, ktoré, ja som tomu veľmi rád, ústavnoprávny výbor zastavil hneď v úvode. Ale budeme nakoniec o nich hlasovať. A to boli také nelogické veci. Ja poviem kolegyni z Námestova, že tam bol predsa navrhovaný aj Tvrdošín, tak to už teda tomu vôbec nerozumiem, Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo. Ani lokálne sa neviete dohodnúť, kto má aký záujem?

    Po ďalšie. Udivilo ma taktiež, že Partizánske bolo navrhované s tým, aj som sa pani štátnej tajomníčky pýtal, že čo potom, či to budú Bánovce nad Bebravou alebo samostatne aj Partizánske. Možno dodatočne polemizovať nad tým, prečo Partizánske územným obvodom, resp. obvodom súdu patrí tam, kam patrí. Ale toto sú veci, o ktorých sa tu baviť môžeme. Mňa len naozaj úplne prekvapil pred chvíľou prednesený návrh našej kolegyne z opozície, ktorá napriek tomu, že hlasovali sme všetci za reformu súdnictva, tak ako sme ju urobili, navrhuje ešte tento počet 7 navrhovaných súdov rozšíriť o Okresný súd v Šali. Ja som síce z nášho kraja, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, pokiaľ som raz už jeden svoj názor povedal, tak ho nebudem meniť ani z dôvodov, ktoré sú lokálne zaujímavé. Zatiaľ ešte nemáme jednomandátové volebné obvody, aby sme sa takto mohli pričiňovať o svoju popularitu. Ale to hovorím aj do svojich radov, ale hovorím to aj do radov vládnej koalície.

    A ešte jednu otázku chcem dať pánovi ministrovi spravodlivosti. Myslím, že by bolo dobré na ňu odpovedať. Koľko najmenej sudcov budú mať z týchto novozriadených súdov, ktorých ste navrhli sedem? A možnože ešte potom, keď pán poslanec Tarčák vystúpi, možno ešte prejde nejaký návrh. Koľko najmenej sudcov budú mať tieto súdy? Ja by som to rád počul, lebo asi už máte predstavu, bude sa to pohybovať zrejme okolo čísla päť, čo mňa teda dosť vyrušuje. A chcel by som vedieť, koľko z týchto súdov sa vráti na úroveň tých malých súdov, ako boli predtým, čo je podľa mňa veľmi dôležité pre to, ako budeme ďalej hlasovať.

    V závere veľmi stručne. Ja nepodporím tento návrh novely zákona a predpokladám, že ho nepodporí ani náš poslanecký klub, pretože sme o tomto dosť široko debatovali a za chvíľu vystúpi aj moja kolegyňa pani Lucia Žitňanská, ktorá dala jeden veľmi zmysluplný pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka majú pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ja by som k tým súdom a vystúpeniu pána poslanca povedala nasledovný názor. Áno, niekde to budú malé súdy. Ale predsa my musíme rozmýšľať v stratégii niektorých ďalších rokov, päť, desať rokov. Máme v stratégii zvýšiť počet sudcov. Zrejme tam, kde sú traja, možno budú štyria, piati. To je prvý poznatok.

    Ďalší poznatok. Myslím si, že tá tzv. optimalizácia, ktorá bola urobená v minulosti za Dzurindovej vlády, nebola optimalizáciou, pretože výsledky, prieskumy hovoria, že tomu tak nebolo. Ale to, čo sú signály, nemôžem teraz všetko uviesť, zo strany advokátov občanom zdražili sa súdne pojednávanie, niekde boli lokálky zrušené. Museli cestovať deň predtým, hotely platiť, advokáti si účtujú 600 či 400 korún za stratu času, toto bola strata času aj advokátov. Vážení, my musíme rozmýšľať, priblížiť a zlacniť ochranu súdov. Pri takých Malackách nikto mi neodôvodnil, kde sú pojednávačky. Tie aj ostali, sudcovia ostali a naraz sa to stalo súčasťou Bratislavy IV. A z Bratislavy cestovali kvôli vyšpecifikovanej agende v Malackách do Malaciek a Malačania cestovali do Bratislavy na podateľňu a na ďalšie úkony. Veď to sa prieči zdravému rozumu, vážení. Tak netvárte sa, že ste tu urobili krok vpred. Nie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na predrečníka chcem reagovať iba v tom, že ak sa niečo zbabre, tak to je územné členenie. Ak pri územnom členení sa navymýšľalo, a nechali sme síce zachované okresy, ale zobrali sme odtiaľ okresné úrady a navymýšľali sme obvodné úrady, účelovo sa prehádzali hore-dolu tieto štátne správy a potom nikto nepozeral na to, kde tí občania ako žijú. Navytvárali sa rôzne dvojičky, kde súperia medzi sebou. Nech riešite akokoľvek pozíciu Bánoviec a Partizánskeho, ak ktorýkoľvek z týchto okresov by mal zastupovať jeden toho druhého, tak sídlo by muselo byť v Hradišti, ak rozumiete, o čom hovorím, ja som z toho kraja. pretože pri tom územnom členení sa to takýmto spôsobom vytvorilo. A pokiaľ nemal nikto odvahu zrušiť okresy, keď už ste im pobrali okresné úrady a zrušili inštitúcie, tak jednoducho potom rešpektujme, že ak okresy sú vytvorené, tak vytvárajme okresné inštitúcie. A to je aj prípad Partizánskeho, lebo, pripomínam tým, ktorí tu sedeli, a hovorím tým, ktorí tu neboli, keď sa vytvárali obvody, 4 obvody sa vytvorili politické, pretože si to lobovali politické strany vtedajšej koalície. Jeden z tých obvodov boli Bánovce a Partizánske sa dostalo do obvodu Prievidza. To len pripomínam, že ak sa niečo zbabralo, tak potom sa v tom musí pokračovať, pretože rešpektujem, že tak ste zákonom rozhodli, tak podľa toho zákona teraz pokračujeme aj v návrhu ďalších.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Najprv k pani prof. Tóthovej. Pani profesorka, potom zrejme v súkromí sa asi o tom porozprávame, lebo teraz mi nebudete vedieť odpovedať. Vy ste totiž naznačili, že keďže má vládna koalícia záujem rozšíriť počet sudcov o 200, tak že veď v tých malých súdoch by sme mohli pridať počty sudcov, aby sa to mohlo takýmto spôsobom zlepšiť. Tak som vás pochopil. Ak ste to mysleli takto, tak to nemá logiku, pretože tie malé súdy majú a prejednávajú menej vecí, kde určite mi aj pán minister spravodlivosti povie, že keď je menší súd, samozrejme, by bolo prepychom, keby mal dvojnásobný počet sudcov, keď najviac sporov je v Bratislave a v Košiciach. To je úplne, úplne každému jasné. Takže tam s vami v niektorých vašich myšlienkach nesúhlasím, čo je ale absolútne normálne a korektné.

    U pána poslanca Cabaja územné členenie, územnosprávna štruktúra, reforma verejnej správy je ťažký problém. Vie, o čom hovorí, aj my vieme, o čom hovoríme. To je najťažšia vec, ktorú má každá vláda, ktorá je pri vláde, riešiť tak, aby boli občania spokojní. A preto som aj poukázal na tieto animozity alebo na tieto nie celkom normálne veci, keď sa veľmi blízko seba okresy, príp. bývalé okresy snažia získať čo možno najviac nejakých štátnych ustanovizní, v tomto prípade súdov. S tým súhlasím, že tu sú také tlaky. Ale opakujem, otvorili sme Pandorinu skrinku, o tom som hovoril. A teraz určite, ja som aj kritizoval Šaľu, uvidíte, že toto povedie k zhoršeniu situácie. To je všetko.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák a po ňom vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

  • Vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, nedá mi, aby som hneď na úvod nepoďakoval pánovi podpredsedovi, že sa pustil do náročnej roboty a že veci stavia z hlavy na nohy, lebo pri všetkej úcte, pán bývalý minister Lipšic, to, čo sa udialo za vás, to nemá pre mňa, ospravedlňujem sa, ak to nepochopíte, čo hovorím, žiadnu logiku, lebo za vašej doby sa stalo, že vy ste podľa nejakých argumentov previedli súd z Námestova, ktorý tam bol nieže desaťročia, lebo mal svoju históriu už nejakých 100, ba viac rokov. A žiadnu inú nevidím logiku v tom, len politické rozhodnutie. Ste ho šupli do Kubína.

    Keď sa pozriete na mapu, ja som si ju aj doniesol, ak by ste mali problém, a na ten región, ja tam žijem, uvidíte, je veľmi náročný, čo zariadila príroda, lebo tých takmer 60 000 ľudí, ktorých ste vy posunuli na pojednávania a konania a neviem na čo všetko k tým súdnym procesom, musí dochádzať nie nejakých 10 až 15 km, ako je tomu v Ružomberku alebo v jeho okolí, ale 50 až 70 km. A ak ste boli na tej Orave niekedy, tak viete, že to je zložitý terén, nehovoriac o dostupnosti. My tam okrem cesty nemáme ani len tú železničku. Ak by ste si zobrali mapu, ja vám ju môžem požičať, uvidíte, že je tam aj zložitý terén, lebo sa ten okresík nachádza v priestore, ktorý obklopuje Oravská Magura a Oravské Beskydy. A viete, tam nie je jednoduché sa pohybovať predovšetkým teraz, keď príde teraz to obdobie zimy. Tých prípadov a nápadov máme aj my v tom našom regióne. Je to niekoľko nie desiatok, ale stoviek, nehovoriac o tom, a to vám poviem otvorene, sa mi veľmi páčil ten, čo sa prešiel na výbore, myslím, už neviem ktorom, verejnej správy. To sa mi páčilo, lebo skutočne tam žijem. Aj z toho Tvrdošína by ste nemali potom problém s tými 30 %, 70 %. Podľa mňa logické je, ak sa na tú mapu kuknete, uvidíte to, tí Tvrdošínčania majú neporovnateľne bližšie k Námestovu. A tu som vám dal podrobnú mapu, ak by ste ju chceli, nech sa páči, študovať.

    Čiže, áno, podporím a osvojujem si to, lebo má to logiku, nehovoriac o takých detailoch, ak ste tam boli, videli ste to, na tej Orave, tie cesty sú rozkopané. A nerobím si ilúzie, že zas tak rýchlo budú dané. No a pevne verím, že áno, že to zrýchlime. No ale som realista, skôr ako za 5 – 10 rokov to nebude, tak ako by sme si to želali. A ja by som vám doprial raz niekedy ísť tam. To nie je tak, že vy si tu naplánujete, že o 10, 15, 20 minút som tam. Ja keď sem musím plánovať čas cesty, tak je to aj s polhodinkami, lebo niekedy som tu aj do troch hodín, keď to ide, ale niekedy sú to aj 4 hodiny. No a keď sa to upchá medzi Bratislavou, Trnavou, vychádza to na 4,5 hodiny.

    Čiže chcem len povedať, to je jedno. A aj tie súdy, ako aj celá štátna správa, nie sú samy pre seba, majú slúžiť nám občanom. A viete si predstaviť, keď či už mladšia alebo v zrelom veku ženička a nielen ona, ale aj muž má cestovať a ísť na nejaké pojednávanie. Jeho to nestojí minúty, jeho stojí deň ísť do Kubína, lebo ak má ísť z Lesnej, z niektorých tých lokalít jeden deň, musí s tým počítať, odovzdať jeden dopis, žiadosť alebo ja neviem na pojednávanie, na niečo, už čo s tým súvisí, lebo tie akty, to nie je len to, že už ideme rovno pred porotu, veď ten proces predtým je ďaleko zložitejší, náročnejší, veď tých vecí je tu otvorených z minulosti, lebo to nie sú len tie jedny veci, lebo tie veci sa ešte budú otvárať ďalšie. Veď sa pozrite, veď máte aj vy skúsenosť, z európskych fondov všetci čakáme, ako peniažky prídu. A radi by sme ich tu mali. No ale čo je základný problém? Majetkovoprávne vysporiadanie nie je. A páni v Bruseli zase ak nie je v poriadku to vysporiadanie, lepší, krajší, neviem aký skvelý projekt odložia bokom. Ani s tým nemajú problém, lebo ak to nevyčerpáme my, veľmi radi a veľmi rýchlo na to skočia páni z iných krajín Európskej únie. A tam my nemôžeme mať za zlé, či to pôjde do Rumunska, Bulharska alebo niekde inde. Toto je problém. A tých problémov je veľa aj v rodinách, lebo v dedičských konaniach a neviem akých sa roky nerobilo alebo ja neviem no asi sa robilo, ale dopad je katastrofálny. Tu mám ja osobnú skúsenosť. No to by ste tomu neverili, ja som zistil po 70 rokoch, že to, čo tatko krvopotne urobil, zrazu pomaly ani nie je naše, lebo niekde je chyba v katastri, niekde je chyba v pojednávaní, dedičné konania sú ešte neviem koľko dozadu rokov, ba 10 rokov. To je problém obrovský. A ak nevytvoríme priestor pre to, aby to dali do poriadku, ja to do poriadku nedám. Urobia to jedine páni právnici. A niekde, kde je spor, no musí rozhodnúť súd. Čím skôr rozhodne, tým máme väčšiu šancu, to už zase do dnešnej doby dám, že môžeme čerpať z tých prostriedkov, na ktoré tak všetci čakáme. A to sú prostriedky z Európskej únie, lebo bez toho to nepôjde.

    Samozrejme, nie sú hneď ideálne podmienky pre všetkých. Ja by som doprial aj všetkým pánom sudcom, aby mali elegantné podmienky. A keď som mal možnosť, aj ja som sa snažil vytvoriť priestor tak, aby boli adekvátne dobe tie priestory, aby na výkon ich mali. No ale vieme, že nejde toho hodno, všetko tak jednoducho, zo dňa na deň. Mám skúsenosť, keď som bol tým županom či tým predsedom VÚC. No tiež prijal sa tu zákon, čuduj sa svete, a ja som mal problém. No keby som nebol poznal bývalého primátora, no tak by som bol hádam začal úradovať buď na peróne na autobusovej zastávke alebo hocikde inde, lebo nikoho to nezaujímalo, ako to pôjde. No stal som sa veľkým predsedom VÚC. A vy ste boli vtedy vo vláde, vy ste to organizovali. A viac nebolo povedané. Keby som nemal korektné vzťahy s vtedajším bývalým predsedom mesta, no tak môžem si vybrať, či to bude na železničnej alebo autobusovej stanici, lebo nikto sa na to nepýtal. A zrazu tu sme takí útlocitní. No ideálne by bolo, keby bolo všetko tak, ako má byť.

    Čiže tuto by som vás poprosil, s tým pojmom občan, pán kolega Lipšic, treba opatrnejšie narábať. Ak poviem občan, tak niečo musím robiť preňho, aby som mu zjednodušil tú tortúru vybavovačiek po úradoch. Ja to hovorím preto, lebo ja žijem v regióne, kde 85 % alebo 50 % ľudí nežije v meste, ale na dedinkách. A pre nich je tam zložitý život, zložitý pohyb. Zložitá návšteva každého úradu občana oberá o čas, o prostriedky. Nie je to vždy jednoduché, možno tu v meste je to iné, lebo už nastúpi na taký alebo onaký dopravný prostriedok. Ale je to u nás veľmi zložité. Už som raz poďakoval všetkými desiatimi a poprosím, aby to bolo v tom Námestove, lebo mapu mám, kuknite sa na to, príroda to jednoducho tak zariadila, že to tam patrí, tak ako, je logické a podporujem aj ten pozmeňujúci návrh podľa mňa, ale veď o tom rozhodneme tu v pléne, aj ten Tvrdošín logicky tam patrí k Námestovu, lebo tá dolná Orava je naozaj rozbitá, ešte to tak nazvem, čakanom. To viem preto, že sme robili aj analýzu cestnej siete. A viem, že tam treba, a to je len otázka času, kedy to bude treba, vybudovať premostenia. Ale tam treba investovať nie milióny, ale desiatky ba stovky miliónov korún, lebo tam tých 12 či 13 premostení je len otázka času, kedy to začne padať. Veď nechcem nič privádzať, ale je to tam veľmi zložité. Ďalej tam treba urobiť 12 – 13 obchvatov obcí. Ono sa to už začalo robiť. Som rád a je to fajn, fandím tomu a teším sa na to, že to bude, no ale nebude to na rok ani o dva roky, ani o päť rokov. A tí ľudia, ak majú ísť na ten súd, s tým musia rátať, lebo inač sa do toho Kubína nedostanú. No tak ak máme dať do toho prostriedky, tak dajme ich ešte do toho, lebo to sú mizivé percentá. Ale urobíme niečo v ústrety tým občanom, ktorých tak máme často v ústach. Áno, ja hovorím tiež o nich, o nich mi ide, a preto by som vás poprosil, aby ste to podporili. Má to svoju logiku, kto to chce vidieť, nech sa kukne na mapu, kto chce argumenty, ešte ich dáme. Má to svoju históriu. Jednoducho to tam patrí.

    A keď už som tu bol tak trochu naštartovaný tam tými vašimi percentami, lebo ak by sme potom preklopili ten Tvrdošín k Námestovu, si netrúfnem povedať, že sa to neotočí na možno naopak, že 70 % bude tam a 30 % len v Kubíne. Ale ja fandím aj Kubínu. Veď nech sú tam, nech zrýchlia potom robotu, lebo, hovorím, budúcnosť je o tom. A v tejto oblasti čaká všetkých nás alebo Slovensko, už ani neviem, ako to povedať, veľa, veľa roboty, lebo bez toho sa nepohneme ďalej a bez toho, ak to nevyčistíme, nebudeme môcť využiť ten priestor, ktorý sa nám tu ponúka, lebo to nie je len o tom, ako tých 400 mld. či koľko miliardičiek by tu malo prísť z toho Bruselu či z tej Únie, ako to tam rozdeliť. Nie je to také jednoduché. Aj tam som mal tú česť byť, lebo sme tam boli vo Výbore regiónov. Nerobme si ilúzie, že to tam ide nejako na voľno. Tam je iný počet úradníkov. Tam ich bolo vtedy cez 50 000. Dneska ich možno je 60 000 – 70 000. A oni na to prídu. A oni majú aj počty na to, majú aj rozpočty. Čiže oni prídu a skontrolujú každú korunu. Tam páni, ktorí už mali s tým skúsenosť, skontrolujú aj značku vypínača, či je naozaj taká, ako má byť, a či stála 2 alebo 3 doláre alebo eurá.

    Dosiaľ by sme vedeli, o čom hovoríme. A ak tu nevytvoríme priestor, mám obavu, že tá sedemročnica, na ktorú sa tak tešíme, a už maľujeme, kde čo by sme chceli, je to, z čoho môžeme byť potom sklamaní. A k tomu potrebujeme sudcov ako neviem čo a predovšetkým činných, aby robili čo najskôr, lebo bez toho budeme narážať na väčšie problémy.

    Čiže z mojej strany je to asi toľko. Preto vás chcem poprosiť, aby ste naozaj to Námestovo zvažovali, lebo beriem tam ten Tvrdošín. Tak vás poprosím potom o to. A je tu návrh, neviem, či to mám procedurálne vybrať, ale je to v návrhu, na osobitné hlasovanie. Ale ak by bol problém, tak tú II. alternatívu navrhujem na osobitné hlasovanie. Tuto dám si poradiť kamarátom, ktorý je už taký starý harcovník na tie procedúry. Tak ja by som poprosil na osobitné hlasovanie ten bod 3. Je to alternatíva samostatne I. aj II., aby náhodou...

  • Reakcia z pléna.

  • Veď keď je alternatíva, je to logické. Ale aby som si to ujasnil, budeme hlasovať o I. alternatíve a potom aj o II. alternatíve. Áno? (Odpoveď z pléna.) Ďakujem vám za pozornosť, prajem príjemný deň.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tarčáka majú pán poslanec Lipšic, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán kolega, ubezpečujem vás, že rušenie akejkoľvek inštitúcie vrátane súdu je politicky mimoriadne nepopulárne. To predsa viete aj vy. Čiže ak ide o politiku, tak chápem, keď sa zriaďujú nové inštitúcie, lebo tie majú svoj lobing, ich zrušovanie je politicky mimoriadne nepopulárne. To predsa viete. Ak by optimalizácia, ktorá vznikla a nebola ideálna, mala politický motív, tak neviem, aký by bol, prečo by bolo v záujme politickom nejaké regióny si nahnevať, tomu nerozumiem, najmä regióny, keď už hovoríme o politike, kde je KDH najsilnejšie, napr. na hornej Orave. Čiže to je argument, ktorý logicky sa nikam nedostáva.

    Po ďalšie. Hovoríte, že potrebujeme veľa sudcov. Ale tu nerokujeme o zvýšení počtu sudcov, ale o zvýšení počtu súdnych budov, súdov, ktoré nerozhodujú veci, lebo tie rozhodujú ľudia, sudcovia.

    A posledná poznámka. Áno, ide o ľudí. Ja som pani poslankyni Mazúrovej hovoril v prvom čítaní o jednom prípade v Námestove, ktorý má strašne dlhé trvanie, kde bol na jednej diskotéke usmrtený mladý človek. A ten prípad sa ťahal roky rokúce o. i. aj preto, že v Námestove pôsobila len jedna mladá trestná sudkyňa, ktorá s tým prípadom nevedela pohnúť. A povedal som aj, že náš nebohý kolega JUDr. Šándor musel tam vycestovať, aby jej pomohol procesne, čo s tým prípadom ďalej. Čiže keď hovoríme o ľuďoch, o tých pozostalých, no tak určite pre nich by bolo prijateľnejšie, aby ten prípad bol rozhodnutý, aby mali kľud v srdci, v duši, a nie to, či ten súd bol v Námestove alebo v Dolnom Kubíne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som pánovi kolegovi Tarčákovi len veľmi stručne chcel povedať to, čo som vycítil z toho, ako vystúpil. Áno, všetkým nám ide o občanov, špeciálne o občanov, ktorí sú z príslušného mesta, okresu, kraja, kde som a kde možno aj v budúcnosti chcem vyvíjať nejakú politickú aktivitu. Ale nás by malo zaujímať to blaho občana v tomto prípade v tom, či sa súdne konanie zrýchli alebo nie, lebo toto je zásadná otázka. My sme niekoľkokrát hovorili, že ten náš pohľad a váš pohľad na zrýchlenie je iný. A o tomto to je téma. Toto nie je téma o lokálnych záujmoch. Žiaľ, tie lokálne záujmy sú tu.

    A ešte snáď jedna poznámka. Robíme fetiš z cestovania na súdy. Prosím vás, naozaj takúto vážnu tému nemôžeme posudzovať len podľa tzv. dostupnosti súdov. Toto nie je len o dostupnosti súdov, toto je skôr naozaj o špecializácii, rýchlejšom rozhodovaní, na čo máme rozdielne názory. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Tarčák.

  • Ale ja som jasne povedal, že nejde len o dostupnosť, ani mne nejde o to. No ale jedna z tých vecí, ktorá by mala v tom našom rozhodovaní byť, je aj dostupnosť, lebo ide o občana, lebo ten súd neexistuje sám pre seba. Veď aj ten súd či v krajšej alebo najkrajšej budove slúži nám všetkým. Má riešiť problémy, ktoré nevieme nejako ináč vyriešiť v medziľudských vzťahoch a skončia na súde. Veď načo ich máme? No máme ich na to.

    A tu k pánovi kolegovi. No veď aj to je, ja som za, že treba posilniť, aby tam nebol jeden, lebo skutočne ak je jeden súd a potom sa to nemôže posunúť, treba posilniť tú kapacitu. Aj preto to hovorím, že v tej Únii, možno to tak niekedy my nemáme vžité, ale veď chodíte po svete viacerí, viete dobre, tam to právo má inú kvázi hodnotu. My sme si tak v tom bývalom režime zvykli trochu, že všetko je naše a nikoho nič nie je. No ale to je pasé. A kto rozhodne, ak ja mám iný názor, ako ho máte vy? No jedine v konečnom dôsledku to bude ten súd. Potom na tie rozhodnutia sú naviazané ďalšie veci. Veď ide od prípadu k prípadu, nie je to jednoduché. Aj to je alfou a omegou. Veď ja som povedal moju skúsenosť, ako som tú VÚC-ku zakladal. No bolo to na zelenej lúke. To aj tak še dá. Ale to tým sudcom nemôžeme ponúknuť, lebo tí páni sudcovia musia prísť s tým štósom papierov, ktoré potrebujú, musia vás niekde zaarchivovať, musia to niekde uložiť, musia konať. No tak potrebujú...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Teraz by mala vystúpiť pani poslankyňa Žitňanská. Ja sa chcem dohodnúť, teda aký bude váš názor, pani poslankyňa. Máte to viac ako na 5 minút? By sme to dokončili.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, takže slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa vyjadrila k návrhu obšírnejšie v prvom čítaní, nebudem opakovať to, čo som hovorila v rámci prvého čítania. A nebudem hovoriť ani podrobne k jednotlivým súdom, ktoré sa navrhujú znovu zriadiť, pretože o tom sme hovorili na ústavnoprávnom výbore. A myslím si, že to nie je ani rozhodujúce, pretože nemám pocit, že by tieto argumenty momentálne zásadným spôsobom zavážili, pretože, opakujem, tak ako som povedala v prvom čítaní, som presvedčená, že tento návrh zákona je návrhom politickým, a nie návrhom odborným, aj keď pán minister tvrdí niečo iné.

    Opakovane by som chcela povedať, že mi chýba analýza, pretože ja som čítala Analýzu dôsledkov reformy organizačnej štruktúry súdov Slovenskej republiky, uskutočnenej k 1. januáru 2005, ktorá bola prerokovávaná vládou. Ale to nie je analýza uskutočnenej reformy, tá je naozaj len na malom priestore. Je to analýza toho, čo všetko treba urobiť na to, aby bolo možné zriadiť nové súdy. Čiže príprava zriadenia bola kvalitná, ale analýza, ktorá predchádzala tomuto rozhodnutiu, je veľmi, veľmi stručná a nemôžem ju označiť za analýzu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, môžem pokračovať?

    Po druhé by som chcela povedať, a zopakujem to a hovorila som o tom aj v prvom čítaní, že momentálne nerokujeme o návrhu, ktorý zásadným spôsobom zmení situáciu na súdoch, pokiaľ ide o problém s rýchlosťou konania, s reštančnými vecami, pretože, ako som na to poukázala aj v rámci prvého čítania, hovoríme o súdoch, ktoré riešia 5 % prípadov z celej Slovenskej republiky. To si treba povedať. Na súdy príde ročne cirka 1 mil. prípadov, súdy, o ktorých sa teraz rozprávame, ktoré sa idú znovu zriadiť v roku 2004, to je posledná dostupná štatistika týchto súdov, ale mali dokopy 40 % prípadov, čo je menej ako 5 % všetkých vecí.

    Samozrejme, každý jeden prípad každého jedného občana na súde je rovnako dôležitý, a preto si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý vám chcem ponúknuť ako riešenie, ak to myslíte vážne s dostupnosťou súdov pre občanov, či už v Námestove, Tvrdošíne alebo v Stropkove, ako mi to povedal kolega Prokopovič. Tak ponúkam riešenie, ktoré bude lacnejšie, netreba zriaďovať žiadny nový súd, ale v prípadoch, ktoré sú citlivé, či už sú to veci týkajúce sa vlastníckeho práva, či už sú to veci týkajúce sa detí alebo pod. Veď umožnime, aby sa tieto veci pojednávali mimo sídla súdu kdekoľvek na Slovensku, kdekoľvek, kde toto je ten kľúčový problém, kdekoľvek, kde je problém dostupnosť, lebo v obchodnoprávnych veciach veľmi vážne spochybňujem, či toto je ten kľúčový problém.

    Preto navrhujem pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov nasledujúcim spôsobom.

    Po prvé. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 17. Doterajšie body 18 a 19 sa označujú ako body 1 a 2.

    V čl. I bod 2 (19 pôvodný) znie: „Za § 18 sa vkladajú nové paragrafy 18a a 18b, ktoré vrátane nadpisu znejú:

    „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008 § 18a. Konanie vo veciach podľa § 9 až § 11 začaté do 31. decembra 2007 na miestne príslušnom súde podľa predpisov určených do 31. decembra 2007 dokončí tento súd.“

    „Spoločné ustanovenie § 18b. Predseda súdu v rozvrhu práce podľa osobitného predpisu môže určiť, že súdne pojednávanie jednotlivých vecí alebo jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, sa bude konať mimo sídla súdu v rámci obvodu sídla súdu v iných vhodných priestoroch. V tomto prípade predseda súdu v rozvrhu práce určí jednotlivé veci alebo druhy vecí spolu s obvodom.“.“ A to spoločné ustanovenie je moja ponuka.

    Dámy a páni, pokiaľ vám vážne ide len o dostupnosť v určitých lokalitách, a ja som ochotná uznať, že v určitých lokalitách má význam baviť sa aj na túto tému, tak potom podporte tento návrh zákona. Týka sa to celého Slovenska. Podľa potrieb danej lokality predseda súdu rozhodne, či sa to týka vecí týkajúcich sa výživného alebo vecí vysporiadania majetkovoprávnych. Nedoprajme tento komfort len tým, ktorí si to vylobovali, ale doprajme to celému Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej má pán poslanec Bobrík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Žitňanská, naozaj tu, aj kolega Tarčák predtým o tom hovoril, nejde len o dostupnosť toho súdu, tu ide naozaj aj o to, čo tu aj odznelo predtým. To je rozpor medzi územným členením tohto štátu a administratívnym členením tohto štátu. Nezodpovedá to tomu, ľudia to nechápu. Nevedia to pochopiť. A toto je priblíženie toho, aby ľudia pochopili, že keď sú raz v okrese, že v tom okrese vybavia tie veci a že je to potrebné pre nich a že nemusia chodiť niekde úplne inde. Zjednoťme už konečne územné členenie tohto štátu s administratívnym členením tohto štátu. A toto je jeden krok, ktorý zase je spravený. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Žitňanská, chcete reagovať na faktickú poznámku? Máte slovo. Zapnite pani poslankyňu. A zmažte pána poslanca Lipšica. On už nie je prítomný.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Len veľmi krátko. Viete, že týmto návrhom sa, samozrejme, nezlaďuje územnosprávne členenie a súdy. Viete, že tuto máme menší počet súdov, než je počet okresov. A nikdy tuto nejaký súlad nebude existovať. A neexistuje nikde na svete, pretože súdy nie sú štátna správa, súdy sú nezávislé inštitúcie. Naopak, sú vážne štúdie, ktoré tvrdia, že nie je dobré, keď obvody súdov sú totožné s obvodmi územnosprávneho členenia, resp. so štátnou správou kvôli personálnym väzbám a zabezpečeniu nezávislosti justície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať, pán minister ako navrhovateľ, či chcete zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Pani predsedajúca, ja sa skutočne stručne vyjadrím vzhľadom na to, že som to sľúbil aj vo vzťahu k pánom dvom poslancom, ktorí tu ostali, aj vo vzťahu k odchádzajúcemu pánu poslancovi.

    Pre mňa je nepredstaviteľné, aby človek, ktorý nekoná v súlade so zákonom, získal justičnú skúšku, ma vyzýval na to, ako ja mám konať, hoci ja konám vždy v súlade so zákonom. Tak to je trápne. Pokiaľ tento človek nevráti justičnú skúšku, musí si byť vedomý toho, že s ním odborná debata nemôže byť.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Žitňanskú, na to zareagujem v tom smere, že, pani kolegyňa, veď váš pán bývalý premiér Dzurinda pre Hospodárske noviny v júli, neviem, či to bolo na preklopení s mesiacom august 2006, konštatoval, môžete si zobrať tieto noviny, keď ich nemáte, ja ich donesiem, lebo ich mám určite založené niekde, že v justícii sa za posledné štyri roky nerobila žiadna reforma. Čiže aj to, že boli zrušené tie súdy, pán Dzurinda nepovažuje za reformu. Škoda, že tu pán Dzurinda nie je, lebo môžeme, ja, vy, Dzurinda, možnože aj pán Lipšic, keby tam prišiel, zorganizovať spoločné stretnutie. No a spýtame sa ho, ako to myslel. Takže ja už nemám ani síl opakovať to, čo už dávno bolo povedané. Veď keď tie súdy sa rušili, neviedla sa žiadna diskusia. Tu bola politická diktatúra o tom, že to a to sa zruší. Nerešpektovala sa Sudcovská rada, nerešpektovala sa Súdna rada, nerešpektovali sa profesijné organizácie, nerešpektoval sa Najvyšší súd, nerešpektovala sa Generálna prokuratúra, nerešpektovali sa názory právnických fakúlt. A teraz tu niekto ide rozprávať o analýzach a o tom, že je to politické rozhodnutie. Veď sa postavte medzi týchto ľudí do Námestova, veď tam bolo 19 000 podpisov, petícia proti zrušeniu súdu. Veď choďte tam, však vás tí ľudia ukameňujú z toho titulu, že on z Lesnej má ísť dva dni, lebo on si musí nocľah zabezpečiť v Kubíne, aby vybavil a odpojednal vec. Tak my sme tu na čo? A pre koho sme tu? Sme tu iba pre bohatých? Však tí bohatí aj tri dni môžu byť na súde jeden deň, ale tí chudáci, ktorí nemajú ani zamestnanie, nemajú existenčné prostriedky na dostupnosť k súdu, tí nemôžu tam chodiť jednoducho. A to je o tom. K tomu nás zaväzuje aj Haagsky program Európskej únie priblížiť dostupnosť občana k súdu. Tu nedávajte špekulatívne argumenty a jednoducho neuvádzate tu argumenty. Nechcem sa zase vracať k tomu človeku, ktorý nemá justičnú skúšku. A práve na tom kolabujú všetky jeho vyjadrenia, pretože nikdy nebol na súde a to je toto, že nebol na súde, tak nevie, ako to chodí. To je problém, lebo to sa nedá naučiť z amerických kníh. Preto, keď vráti tú skúšku a dostane sa na súd, tak bude úplne iné návrhy dávať, verte mi.

    A k tej otázke, pani poslankyňa, prechodnosti súdnych pojednávaní. Myslím tým teda dočasnosť, určité budovy, lokálne, kde ste dávali tento pozmeňujúci návrh. Myslím na to, že predseda súdu určí to, že určitá agenda bude v Námestove, predseda súdu bude z Kubína, dajme tomu. Asi takýto návrh smeroval?

  • Odpoveď z pléna.

  • Na pojednávania, na to myslím. No veď tak rozumieme sa, o čom bol váš návrh. Ono ten návrh je určitým spôsobom racionálny. Ale na druhej strane, pani kolegyňa, ten návrh by enormne zvýšil nákladovosť súdneho konania. A dostali by sme sa kde? No tí sudcovia by museli tam chodiť, ale to by bola strata času pre tých sudcov. Čiže keď on tam bude chodiť jeden deň, dva dni, on za ten čas môže urobiť viacero vecí, odpojednať viacero vecí. A čo my chceme? Aby sa zrýchlilo konanie, aby sa skrátila dĺžka súdneho konania. Tak v tomto to je iracionálne, pretože keď niekde stabilný súd je, je domicilovaný. Tam sú tí sudcovia. Tí sa môžu koncentrovať na prácu a nemajú časové straty. Takže s tým nemôžem súhlasiť. To by muselo ísť o veci ad hoc, že je nejaká veľká kauza, vražda. Ale to zase tieto súdy nerobia, lebo to robia súdy v sídle krajského súdu. A ani jeden z tých nie je v sídle krajského súdu. Takže aj tá pripomienka pána Lipšica ohľadne väzieb a vrážd a ťažkých vecí je zase úplne neaktuálna, pretože nebol na súde, nevie, čo to je, že o vraždách rozhodujú súdy v sídle okresného súdu. Takže jednoducho súd v určitom mieste, pokiaľ sú materiálne podmienky vytvorené, a my ich vytvoríme, s dostatočným počtom sudcov, je tá najlepšia garancia na rýchlosť súdneho konania. V čom bola chyba a čo vám Dzurinda vytýkal, pán bývalý premiér, že ste nerobili žiadnu reformu? No to je to, že na tie súdy, ktoré ste zrušili, namiesto toho, aby ste navýšili počet sudcov, tak vy ste ich zlikvidovali. Vy ste tam poddimenzovali počet sudcov. Keď aj tam sa uvoľnilo nejaké miesto, nevypísali ste, myslím tým vás konkrétne, nové miesto. Čiže sa znížil počet sudcov. No a potom sa nabaľovali veci. A potom títo sudcovia boli atakovaní, že súd kolabuje, lebo sa nekončia veci. A robili ste ako ministerstvo bývalé všetky likvidačné ataky voči týmto súdom a sudcom, aby neboli funkční. No tak ďakujem pekne. Veď aj ja keď nedám potravu môjmu dieťaťu, tak tri dni vydrží, ale na štvrtý deň skolabuje buď od smädu, alebo od hladu.

    Pán poslanec Miššík, aj na vás teraz zareagujem jednou vetou, lebo vaša poznámka bola aktuálna. Predpokladáme v týchto analýzach pre tie novozriadené súdy minimálne šesť sudcov, práve o tom som teraz rozprával, a viac. Ja vám to teraz nemôžem povedať presne, lebo nechcem hovoriť o tom, čo nemôžem exaktne povedať. Predpokladáme tak to, aby sme sa nedostali do pozície tej, o ktorej som pred chvíľou hovoril.

    A ešte jedna vec, skutočne, lebo toto viackrát odznelo. Ministerstvo spravodlivosti tento krok považuje za jeden z krokov k zrýchleniu súdneho konania. Vy viete dobre, že som zaviedol elektronický systém kontroly sudcov. Vy viete dobre, že som vyzval predsedov súdov všetkých súdov okresných a krajských, aby kontrolovali mesačne počet skončených vecí, lebo skončila doba, a to sme konštatovali aj s ministerkou Francúzska pani Rachida Dati v prítomnosti pána prezidenta Sarkozyho, že sa skončila doba a diskusie o tom, aká je nezávislosť sudcov, inštitucionálne, vecne, materiálne všetko je v poriadku. Nikto do ich rozhodovacieho procesu nezasahuje. Ale diskusia bude prebiehať o tom, kto koľko vecí končí, ako rýchlo ich končí, prečo nekoná v určitých veciach. Čiže bude to diskusia o individuálnej zodpovednosti sudcu za počet skončených vecí. A môžete mať istotu, že na každej porade predsedov súdov toto je kardinálny bod programu. A predsedovia súdov mi to referujú. A môžem vás ubezpečiť, že na poslednej porade predsedov súdov zaznelo, a s radosťou to konštatujem, že sa rozhodli za posledné obdobie od poslednej porady veci v počte 4 000, ktoré sú staršie ako rok, pričom mnohé sú staršie ako päť-šesť rokov. Presne v tých intenciách, ako som povedal, že sudcovia v senátoch budú dávať na termín pojednávania veci staršie ako päť rokov, to nie je zásah do sudcovskej nezávislosti. Ja som tiež sudca a tu máme pozitívne výsledky. Preto hovorím, že toto je len jeden z krokov. Takže ja si uvedomujem aj to, že máme lenivcov v talári, ale s tými skončíme raz-dva. Preto som sa zasadil za to, aby boli štrnáste platy, zasadzujem sa za materiálne podmienky, zasadzujem sa za to, aby sudcovia mali pojednávacie miestnosti, ale nikdy sa nezasadím za sudcu takého, ktorý má skončených desať vecí, pričom iný sudca má 35 vecí skončených. Jasné je, a to mne ako sudcovi určite, že každá vec je iná. Niekedy sudca, ktorý skončí päť vecí, tak mal de facto vyššiu výkonnosť ako ten, čo mal 25 vecí. Ale to už je na predsedovi súdu, že ten predseda súdu musí mať prehľad na súde, ktorá vec je aká. A musí pripomenúť sudcovi, že, počúvaj, ty máš iba pokuty dopravného podniku, 20 vecí skončených. No tak to nie sú ťažké veci, lebo to sú plaťáky. On číslo smerné naplnil, 25, no tak možnože je dobre. Ale aké veci naplnil? Takže to je o tom aj, ako inštitucionálne statusovo posilniť postavenie predsedov súdov, autoritu predsedov súdov, že keď sa predseda súdu prejde po budove, všetci sudcovia vedia, že to nie je preto, aby zasahoval do ich nezávislosti, ale preto, aby sa zaujímal o ich prácu.

    A ja už len na margo. Viete, keď som zvolal prvú poradu predsedov súdov okresných a krajských, tak mi povedali predsedovia súdov, že to je prvá porada po ôsmich rokoch, keď sa ministerstvo začína zaoberať vecami staršími ako rok. No čo vám na to ďalej povedať? Aké potom boli priority. Koho, čoho to boli priority? Boli to mediálne hry, tlačové konferencie, disciplinárne návrhy?

    A ešte k tomu, aby nevyznelo to, že som sa vyhol určitej atakácie zo strany pána poslanca Lipšica. Pokiaľ ide o predsedu Najvyššieho súdu Karabína, disciplinárny návrh som bol povinný dať, pretože obrátili sa na mňa dve pracovníčky, ktoré upozorňovali pána Karabína na to, že mu mizne majetok. Na základe toho on ich vyhodil, tieto pracovníčky sa sťažovali u mňa. Dokonca jedna z nich predložila aj právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý konštatoval, že Karabín porušil zákon. Teda nekonal v súlade so zákonom vo vzťahu k jednej z nich. Druhá vec ešte nie je skončená. Tak som bol povinný podať disciplinárny návrh, pretože u mňa je nepredstaviteľné, že by predseda súdu porušoval zákon. To bola moja povinnosť. Ako chceme robiť v justícii, keď predseda Najvyššieho súdu nekonal v súlade so zákonom? A to je to, o čom som rozprával pred chvíľou. Ako my chceme donútiť sudcov, prokurátorov, policajtov, aby plnili svoje povinnosti, aby konali v súlade so zákonom, keď na Ústavnom súde je sudca, ktorý okradol štát na ukrátení daní o 300 000 korún? Komu my chceme vysvetľovať o čom, o morálke, o povinnosti? Tak je jednoducho aj mojou povinnosťou ako ministra, aby som urobil všetko preto, aby tí chudáčikovia občania nečakali viac ako päť, šesť a sedem, desať, jedenásť rokov na skončenie vecí, pretože oni zaplatili súdny poplatok. Oni úverujú štát a štát päť, šesť rokov nekoná. Veď vy ste tu nechali 22 000 vecí starších ako päť rokov. Veď vy ste šikanovali týchto občanov, lebo ste nerobili kroky na to, aby občan sa dovolal rozhodnutia súdu v primeranej lehote, na ktoré má právo. A ešte teraz tu určitými vstupmi sa snažíte brzdiť to, čo sa aj potvrdilo v Európskej únii, že je to nesprávne z vašej strany. Veď Rada Európy vám dala jasnú odpoveď, že to, čo ste urobili, nepovažujú za dostatočné kroky z hľadiska reformy a krátenia prieťahov v súdnom konaní. Dokonca vám hrozila predbežná rezolúcia, ktorú sme len teraz odvrátili. Ale tá stále hrozí. A tam sa konštatovalo, že toto, čo ste urobili, bolo nekonkrétne a nedostačujúce. Len práve tým, že sme ich ubezpečovali, že navýšime aj počet sudcov okrem iných krokov, tak tým sme odvrátili túto predbežnú rezolúciu. No tak keď ste mali iné smerovanie, v poriadku, iné hodnoty, v poriadku. Keď táto koncepcia, ktorú predkladám, sa ukáže ako nesprávna, budiž, tak budete mať právo, myslím si, opodstatnene to vytýkať. Ale veď nenechávate ani priestor na to, či to bude alebo nebude dobré, správne a či to prinesie nejaké výsledky. Pretože vaša koncepcia ich nepriniesla, no tak musíme s niečím iným prísť, pretože potom sme tu zbytočne prišli. Potom môžeme nechať ten stav taký, aký je, a nám budú zase narastať veci, už nie do 22 000 alebo do 30 000, do 40 000. Tak ďakujem pekne za takúto predstavu riadenia justície. Ja som tu neprišiel na to, aby som sedel a nechal to tak, ako to ide, nech to ide plynutím času. Čiže my sme už aj navýšili počet sudcov o 30 miest. Čiže tu sa robia konkrétne veci. Takže nie je to len táto otázka rekonštrukcie zrušených súdov.

    Pokiaľ ide o ten detenčný ústav, tak zase sa musím k tomu vrátiť len tak, že detenčný ústav mal existovať 1. 1. 2006, keď vstúpili do účinnosti trestné zákony. Kto bol za to zodpovedný? Minister spravodlivosti. Ten nebol zriadený. Čiže už od 1. 1. 2006, teda za ministrovania Lipšica, sa porušoval zákon. Neurobilo sa všetko predtým dopredu, aby bola na to dodržaná litera zákona. Mne to ide niekto teraz vyčítať. Takže to už je skutočne posledná poznámka.

    Bola tu hovorená ešte aj otázka M. E. S. A. 10, viete, tie staré výstupy sedemročné. Ale môžeme urobiť aj vedeckú konferenciu za účasti M. E. S. A. 10, aj za účasti pána Lipšica, ktorý to navrhoval. Ja som ochotný o tom rokovať, ale skutočne na striktnej, exaktnej, vedeckej báze, nie pre potreby mediálnych, tlačových hier, nie pre to, lebo toto nerieši situáciu. Hej, to je len populizmus. A v tom, musím uznať, pán Lipšic je excelentný majster bez konkurencie. Ale to ma nezaujíma, pretože ja nie som politik. Ja som tu prišiel urobiť to, aby som pohol s tými vecami a aby občania cítili zmenu. Ja nezbieram politické body. Mňa ankety nezaujímajú. A preto urobím všetko v tomto smere, aby sme to pohli po štyroch rokoch, už teraz nie po štyroch rokoch, ale po dva a pol roku. Potom si môžeme, pani poslankyňa, sadnúť a predebatujeme veci, kto mal pravdu aj pred televíznymi obrazovkami. Nemám s tým problém. Ďakujem.

  • Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Máte slovo.

  • Áno, je len veľmi krátko, lebo naozaj bolo tu povedané dosť. Ja si myslím, že je to zákon, ktorý rozdeľuje aj koalíciu, aj opozíciu. Opozícia, samozrejme, trvá na tom, že tá reforma, ktorá bola spravená, je dobrá a prináša úspechy. Ja si myslím, ako to pán minister tu uviedol, asi to tak celkom nie je. A vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť v oblasti justície všetky veci súvisiace s tým vrátane dostupnosti súdu, vrátane odstránenia prieťahov súdnych konaní. A toto vidím ako jednu vec, ktorá by mala pomôcť riešiť záležitosti týkajúce sa justície. Takže v každom prípade návrh podporíme.

    A ešte by som ja chcela odporučiť, v bode IV spoločnej správy je odporúčanie gestorského výboru, ako treba hlasovať, ale keďže niektoré veci navzájom spolu súvisia, dovolím si predložiť návrh, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 5 a 9, týka sa to Okresného súdu Partizánske, a spoločne o bodoch 2./1, 2./2, 7 a 10, týka sa to zriadenia Okresného súdu v Tvrdošíne, pretože tie veci navzájom súvisia, takže dávam takýto návrh. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň prerušujem aj rokovanie 14. schôdze Národnej rady do utorka budúceho týždňa, začneme o 9.00 hodine.

    Prajem všetkým šťastnú cestu domov, príjemný zvyšok dňa, príjemný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.26 hodine.