• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci: pán Csáky, Mamojka, Rydlo a Vaľová.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní prerušenej rozpravy v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 425. Tak vidím, že už pán minister ako navrhovateľ, predkladateľ je na mieste, pán spravodajca je na mieste.

    Čiže do rozpravy je ešte prihlásený poslanec Viliam Novotný, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, dobré ráno prajem. Dovoľte mi, aby som vystúpil k novele zákona o zdravotnom poistení. V podstate som vystúpil ku všetkým štyrom novelám týkajúcim sa zmeny reformných zákonov z roku 2004, ktoré predkladal v utorok, v stredu a teda dnes to dodiskutúvame, pán minister zdravotníctva.

    Na úvod vám chcem povedať, že dôvodová správa k tomuto vládnemu návrhu zákona je veľmi strohá a veľmi krátka. V podstate tento zákon prináša 3 veci. Zjednodušuje ročné zúčtovanie poistného, tak voľnými slovami by som povedal, že spresňuje okruh osôb, za ktorých platí poistné štát a upresňuje aj mechanizmy platenia poistného. To, čo mi v tomto zákone ale chýba a očakával som, že bude to v tejto vládnej novele, je zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %, alebo, keď chcete na 4,5 %. Podľa toho, či ste z opozície, alebo z koalície, predpokladám, že to príde formou pozmeňujúceho návrhu či už do výboru alebo tu, v pléne Národnej rady, keďže štátny rozpočet s týmto kalkuluje. Ale teraz nebudem špekulovať, teraz budem hovoriť o tom, čo je v tomto zákone a chcem sa venovať ročnému zúčtovaniu poistného.

    Predchádzajúca vláda zaviedla ročné zúčtovanie poistného z dôvodu spresnenia výberu poistného nie preto, aby šikanovala poistencov a preťažovala zdravotné poisťovne, ale preto, aby spresnila výber poistného. Aby ani poistenec, ak má viac príjmov, nezaplatil viac, čiže existujú preplatky, ktoré vracia poisťovňa, aj ja som mal tento rok preplatok, ale ani aby poisťovňa nemala nižší výber poistného a to je možno z pohľadu fiškálneho, z pohľadu fungovania zdravotných poisťovní dôležité. Naozaj sa ukázalo, že prvýkrát sa podávalo ročné zúčtovanie poistného v roku 2006 a bolo spojené so zbytočným zaťažením občanov vyplňovaním zložitých tlačív. To treba naozaj kriticky priznať.

    Musím ale povedať, že sme vedeli o tomto probléme a ktorí poznáte trošku, tak ako ja poznám, volebný program strany SMER v časti zdravotníctvo, predpokladám, že tí, ktorí sa tomu venujete, poznáte aj volebný program SDKÚ – DS v časti zdravotníctvo, sme sa snažili navrhnúť riešenie tohto problému. To riešenie znelo asi takto. Verejné zdravotné poistenie má charakter zdravotnej dane, a preto budeme presadzovať zjednotenie výpočtov vymeriavacích základov pre odvody poistného, zjednotenie minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a termínov zmien pre platenie zdravotného a sociálneho poistenia. Skrátka, chceli sme to spojiť do jedného, aby sme nemuseli aj zdravotné, aj sociálne, aj naše dane vykazovať trom inštitúciám oddelene. Dokonca, keď poznáte náš volebný program, naša predstava bola, že vznikne akási spoločná úradovňa, spoločný finančný úrad, ktorý bude všetky tieto 3 typy odvodov a platieb zjednocovať, aby sme to teda robili na jednom tlačive spolu s daňovým priznaním.

    Ako sa k tomuto problému postavila strana SMER? No SMER v opozícii ročné zúčtovanie kritizoval už pred voľbami a pôvodne ho chcel úplne zrušiť. V programovom vyhlásení vlády sa sľubovalo, že sa zruší súčasná podoba ročného zúčtovania poistného. Dovoľte mi niekoľko citátov. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“ Robert Fico, predseda vlády na tlačovej besede po rokovaní vlády 31. júla 2006: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“ Ivan Valentovič, tlačová beseda po rokovaní vlády 31. 8. 2006: „Bude lepšie, do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 % priemernej mzdy.“ Stále na to čakáme. „Definovaná je znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na lieky. Vôľa reštrukturalizovať sieť poskytovateľov.“ Aj na to čakáme. „Zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe.“

    Ivan Valentovič, minister zdravotníctva 14. februára tohto roku v televízii Markíza: „Tohtoročné zúčtovanie bude po starom.“ Prvá zlá správa. „Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania.“

    A posledný citát z 20. júna tohto roku pani Balázsiková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva: „Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného.“

    Ročné zúčtovanie poistného bolo teda v roku 2007 rovnako zložité a komplikované ako to kritizované ročné zúčtovanie poistného v roku 2006, hoci sa vláda zaviazala ho zmeniť. Ročné zúčtovanie poistného nová vláda nedokázala počas jedného roka svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávame aj my, že ani nám sa to celkom nepodarilo a že ho treba zmeniť, v tomto je medzi nami zhoda. Myslím si, že ministerstvo zdravotníctva malo na úpravu dosť času, kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňali už pomalšie.

    Ale faktom je, že vďaka prvému ročnému zúčtovaniu poistného pribudlo do systému verejného zdravotného poistenia takmer 1,5 mld. Sk. Jednoznačne sa teda ukázalo, že tento inštitút, ktorý vymyslela predchádzajúca vláda, je správny. Aj preto ho už terajšia vláda zrazu nechce zrušiť, aj keď to predtým vehementne sľubovala a kritizovala predchádzajúcu vládu. O to viac, vedomý si týchto skutočností, ktoré som vám prečítal, som sa tešil na novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá má byť naplnením, aspoň som si to tak myslel, volebného programu strany SMER v časti zdravotníctvo a programového vyhlásenia vlády a čakal som konečne definitívne riešenie, aj keď s ročným omeškaním ročného zúčtovania poistného.

    Čo je však pravda, dámy a páni, keď si prečítate túto novelu, je skutočnosť, že kvázi zjednodušenie ročného zúčtovania poistného sa týka len toho, že sa zužuje okruh osôb, ktoré sú povinné podať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie a zamedzí sa povinnosť poisťovne vracať malé sumy z preplatku ročného zúčtovania. Čiže do 100 korún sa nebudú preplatky a nedoplatky vymáhať. To je všetko, to je všetko, nič viac v tom zákone nie je. Tento zákon neprináša žiadne zlepšenie, tento zákon ponecháva ročné zúčtovanie poistného rovnako komplikované, je to len kozmetická zmena, ktorá ide, bohužiaľ, na úkor deformácie celého systému, pretože určité sociálne skupiny, taxatívne vymenované v zákone, budú vyňaté spod podávania ročného zúčtovania poistného. A tu zase vzniká problém, že niekto áno, podáva, niekto nie, že je výnimka na výnimku. To, čo sme poznali v starom systéme a proti čomu sme vždy bojovali, lebo to, čo vie najlepšie deformovať akýkoľvek systém, sú výnimky. Niečo o tom vieme aj v zdravotníctve, keď predchádzajúca vláda, žiaľ, veľmi neprezieravo dala mnoho výnimiek na platenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a potom tí, ktorí sme ambulovali, sme nevedeli, či teraz ten platí 20 korún, či neplatí, či má platiť, či má papierik, či nemá papierik.

    Je teda vždy jednoduchšie mať systém bez výnimiek, ale prosím, je to rozhodnutie vlády, ja rešpektujem, vyňala niektoré sociálne skupiny spod platenia ročného zúčtovania poistného, ako som povedal, 100-percentné preplatky a nedoplatky sa nebudú platiť. Naozaj som trochu sklamaný, pretože toto nie je zjednodušenie ročného zúčtovania poistného. Musím konštatovať, že ani po 2 rokoch vláda nedokáže naplniť predvolebné sľuby strany SMER, ani vlastné programové vyhlásenie vlády. Zlá správa o tomto zákone je, že ročné zúčtovanie poistného bude aj v ďalšom roku po starom.

    Dámy a páni, ja si myslím, že tento zákon by sme nemali posunúť do druhého čítania. Tento zákon nepoškodí systém zdravotného poistenia, trošku ho zdeformuje. Ale ja si myslím a dávam vám preto návrh, aby sme vrátili tento návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Nech ho dopracuje, nech zjednoduší ročné zúčtovanie poistného, keď na to treba ešte 3 mesiace, tak 3 mesiace, keď rok, tak rok, ale nech sa vymyslí systémová zmena. Jednu som vám navrhol, je z nášho volebného programu, lepšiu vám neviem navrhnúť v danej chvíli. Určite existuje aj lepšia, určite na to predstavitelia ministerstva zdravotníctva a vlády Slovenskej republiky prídu, keď si trošku potrápia svoje hlavy, aby sme zjednodušili a nešikanovali poistencov chodením na zdravotné poisťovne, vypisovaním často zbytočných tlačív, nosením ďalšieho dokladu o príjmoch, ktorý už raz dávajú aj Sociálnej poisťovni a raz ho už dávajú aj daňovému úradu.

    Ešte raz opakujem, my sa nechceme vyviniť. Tento systém vymyslela predchádzajúca vláda, ja len chcem, aby táto vláda tento systém zjednodušila, lebo to 2 roky sľubuje. Nič viac nechcem, len aby to zjednodušila, lebo to 2 roky sľubuje. A toto je falošný zákon, pretože tento mechanizmus ročného zúčtovania poistného nezjednodušuje.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte predložiť procedurálny návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. a) dávam procedurálny návrh vrátiť predmetný vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Zvonár. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, hovorili ste, že ste sklamaný z tohto zákona, tak ako je predložený. Ja nie som sklamaný z vášho vystúpenia. Znovu som si pripadal ako na predvolebnom mítingu, kde ste nás oboznámili s vaším predvolebným programom, s jeho skutočne pozitívami, ktoré sa týkajú zdravotníctva.

    Ale vrátil by som sa k samotnému zákonu. Vláda nikdy nehovorila, že zruší zúčtovanie zdravotného poistenia. To nám prináša efekt, peniaze do systému zdravotníctva. Hovorili sme, že ho zjednodušíme. A skutočne, aj tie opatrenia v niektorých oblastiach zjednodušujú ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Čiže, ak sa hovorí, že zlepšíme, zjednodušíme tento systém, tak toto je krokom k zjednodušeniu a zlepšeniu tohto systému. Ja netvrdím, že je dokonalým krokom, ktorý všetko rieši, ale určite je pozitívnym.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dovoľujem si trošku ti oponovať, pretože Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky hovorí jasne, vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného. A pred voľbami SMER sľuboval, že ročné zúčtovanie poistného úplne zruší. Ja tu mám citáty aj s dátumami, ale nie je to v danej chvíli také dôležité. Je jasné, že to prvé ročné zúčtovanie poistného prekvapilo aj predstaviteľov ministerstva zdravotníctva a prekvapilo aj predstaviteľov zdravotných poisťovní – 1,5 mld. plus pre zdravotné poisťovne je veľmi pekný výsledok prvého ročného zúčtovania poistného. Myslím si, že ani výsledok druhého nebude veľmi odlišný, nemám ešte k dispozícii tie čísla. Ja nelipnem a netrvám na tom, aby sa zrušilo, to by bola hlúposť a chyba pre náš systém, ale zjednodušme ho. Tento zákon ho nezjednodušuje. To je všetko. Čakal som od tohto zákona viac, nič iné nehovorím. Čo sa týka toho, že to vyzeralo ako na našom predvolebnom mítingu, pán kolega, musím povedať, že dnes o 14.00 hodine sem príde predseda vlády a určite bude odpovedať na jednu otázku 15 minút tak, aby sa už viac nikto nemohol nič opýtať a vtedy si vždy pripadám ako na zjazde Strany Smer. Takže nie je to nič výnimočné v parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 426. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch – tlač č. 427.

    Teraz prosím pána ministra Valentoviča, aby predmetný návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že od 1. januára 2008, kedy nadobúda účinnosť zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebude možné vydať odpis registra trestov žiadateľovi fyzickej osobe, ale len taxatívne ustanoveným orgánom.

    Vypúšťa sa požiadavka predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi odpis registra trestov žiadateľovi, fyzickej osobe. Súčasne sa v článku 2 v § 14 ods. 3 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozširuje okruh oprávnených orgánov na vydanie odpisu registra trestov o Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici z dôvodu, aby bol oprávneným subjektom, ktorý môže požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o vydanie odpisu registra trestov na prípravu podkladov na vydanie, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia o povolení na zaobchádzanie s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

    Novým spôsobom sa definuje aj bezúhonnosť tak, aby nezahŕňala trestné činy spáchané z nedbanlivosti. U trestných činov proti životu a zdraviu ide napríklad o následky dopravných nehôd s motorovými vozidlami. Taký druh trestných činov nie je rozhodujúci na posúdenie spôsobilosti vykonávať funkcie uvedené v § 12 ods. 2 zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Zvonárovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 426. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete nechať otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal žiadne. Pýtam sa vás, páni poslanci, kto sa hlási do rozpravy. Nikto, končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,

    tlač 407. Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 414.

    Vítam pána ministra a zároveň pánovi ministrovi Vážnemu dávam slovo, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Vláda pripravila návrh zákona z dôvodu, že na pôde európskych inštitúcií vznikla nová právna úprava dopĺňajúca regulačný rámec sektora elektronických komunikácií. Ide o Smernicu obsahujúcu pravidlá uchovávania údajov spracúvaných v elektronických komunikačných sieťach pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb.

    Novela zákona preto obsahuje najmä nové ustanovenia transponujúce uvedenú smernicu, upravuje sa rozsah, ako aj lehoty uchovávania údajov spolu s vymedzeným orgánom štátu, ktoré sú oprávnené uchovávané údaje požadovať.

    Novela zákona obsahuje niekoľko bodov, ktoré reagujú na podnety z praxe a taktiež niekoľko bodov, ktoré upresňujú znenie niektorých ustanovení zákona. Návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila vláda Slovenskej republiky dňa 5. septembra 2007 uznesením č. 749/2007.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver mi dovoľte vás požiadať o podporu prijatia a schválenia predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 407. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky nie je problematika návrhov zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 č. 414 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy.

    Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1969 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 440. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch 443.

    Pán minister Vážny, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatím uznesenia vlády č. 753 zo dňa 5. septembra 2007 schválila vláda Slovenskej republiky postup výstavby vyhradenej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry formou PPP, to znamená verejno-súkromného partnerstva. Plánovaná realizácia projektov PPP vyžaduje vykonanie niektorých legislatívnych zmien, ktorých podstatou je vytvorenie osobitného právneho režimu aplikovaného na výstavbu, prevádzkovanie a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest súkromným sektorom na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ďalej len koncesné cesty. Je potrebné zakotviť vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, upraviť správu týchto ciest koncesionárom, zabezpečiť prechod vlastníckych a iných potrebných práv súvisiacich s koncesnými cestami v súčasnosti obstarávanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., najmä rozpracovaná dokumentácia pripravovaných stavieb, rozostavané stavby, prieskumné štôlne a podobne.

    Čiže je potrebné upraviť tento režim vlastníctva na štát a zakotviť povinnosť Národnej diaľničnej spoločnosti vyberať aj poplatky za koncesné cesty, pričom tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu a bude sa z nich čiastočne uhrádzať platba budúcemu koncesionárovi podľa podmienok koncesnej zmluvy. Návrh zákona umožňuje poveriť Národnú diaľničnú spoločnosť plnením úloh pre Slovenskú republiku pri obstarávaní koncesionára v správe zmluvných vzťahov s koncesionárom, prípadne plnením úloh v prípravnej fáze projektov PPP, je to najmä akvizícia pozemkov, zabezpečenie vybraných povolení a prípravy dokumentácie.

    Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky 26. 9. 2007 a schválila uznesením č. 823/2007.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 440.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 443 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú... Pardon. Pán poslanec Kahanec sa hlási čo, s čím? Do rozpravy? Tak poďte.

    Pán poslanec Kahanec ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy a poprosím vás, aby ste si potom pripravili kartu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi len krátko vystúpiť k uvedenému návrhu zákona, ktorý bol pripravený predovšetkým preto, aby sa vytvorili podmienky na urýchlenie výstavby diaľnic a vyplynulo to z prijímaného uznesenia vlády, ako je uvedené v dôvodovej správe. O tom, že je potrebné čím skôr dobudovať infraštruktúru, o tom, myslím, že nikto z nás nepochybuje. A o tom, že je to nevyhnutná podmienka aj preto, aby bol zabezpečený rozvoj regiónov a aj preto, aby sme mohli zabezpečiť podmienky pre potenciálnych investorov, táto infraštruktúra je často tou základnou podmienkou.

    Čiže otvára sa teraz problém PPP projektov. Keby tento vývoj smeroval nejakým jednotným postupom, zrejme by pri tomto prvom čítaní nebol ešte možno dôvod vystúpiť, avšak trošku ma k tomu viedli také rozporuplné vyhlásenia, ktoré prebiehajú zo strany jednotlivých ľudí, ktorí sú v tom zainteresovaní. Jedno hovorí rezort výstavby a dopravy, pardon, jedno hovorí rezort ministerstva dopravy, druhé hovorí rezort ministerstva financií, čiže, myslím, že tu panuje nesúlad medzi pohľadmi na rozsah týchto projektov PPP a myslím si, že pri jednej vláde by sa, hádam, tá reč mala nájsť vnútri, v kuchyni tejto vlády. Trošku som prekvapený, ešte by som sa opýtal pána ministra, keby nám mohol toto upresniť. Určite niektoré vyjadrenia zazneli, že majú rôzne pohľady, aj cez médiá, ale keď ho máme tu, v parlamente, tak by som bol rád, keby k tomu mohol pán minister niečo povedať.

    Druhá vec je, či vytvárame určité, povedal by som, korektné prostredie z hľadiska presadzovania týchto vecí vyhláseniami. Lebo na jednej strane pred nie dlhým časom sme tieto PPP projekty zo strany vlády, predovšetkým premiéra, spochybňovali a teraz zasa majú zelenú aj napriek tomu, že sa celkom nezhodujú pohľady jednotlivých rezortov.

    Takže, každopádne ešte raz hovorím, čo sa týka dobudovania infraštruktúry a čím skoršieho dobudovania infraštruktúry, to myslím, privíta každý na Slovensku. Privítajú to predovšetkým regióny, v ktorých táto infraštruktúra chýba a privíta to aj Prešovský kraj, ktorému tieto cesty chýbajú ako soľ. A chýbajú im hlavne preto, že často usadenie investorov je blokované práve tým, že keď majú napríklad kamiónovú dopravu, tak majú problém so solídnymi cestami pre logistiku.

    Tak isto popri tomto zákone, ako je uvádzané v dôvodovej správe, je potrebné novelizovať ďalšie zákony, či už je to zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a elektronickom výbere mýta. Tak isto by som sa chcel spýtať, v akom štádiu je rozbehnutá ich novelizácia. Pretože pri viacerých zákonoch, ktoré sú predkladané v Národnej rade, kde sa rieši novelizácia zákona, popri tomto zákone je potrebné riešiť ďalšie zákony, už sme to spomínali napríklad v súvislosti s banským zákonom a chystaným stavebným zákonom. Myslím si, že by bolo vhodné, aby tieto zákony boli pripravované koordinovane, aby sa mohli posudzovať komplexne ako súvisiace zákony, a nie tým opačným spôsobom, že sa novelizuje jeden, druhý, tretí, a potom sa po čase zistí, že jednotlivé právne normy majú medzi sebou navzájom konflikty. Takže aj k tomu by som poprosil pána ministra o krátku informáciu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister chce vystúpiť?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za pripomienky. V zásade rozporné stanoviská rezortov, ja mám pocit, že je to normálne, myslím, že nikdy a nikdy nie sú úplne identické názory niektorých rezortov, resp. môžu byť rozdielne názory rezortov. Samozrejme, ministerstvo financií má jeden názor na vec, náš rezort má iný názor na vec.

    Ja zastávam ten názor, že v podstate, keby sme robili to, čo navrhuje ministerstvo financií, to znamená, robiť cez PPP tie najľahšie úseky a robiť ich v nejakom obmedzenom množstve, myslím si, že, úprimne poviem, nemá pre mňa praktický význam, doslova poviem, bojovať s médiami, bojovať aj v parlamente a získať navyše nad programové vyhlásenie vlády nejakých 35 – 40 kilometrov. To pre mňa praktický význam nemá a potom si myslím, že je lepšia cesta robiť tak ako doteraz, naplniť programové vyhlásenie, to je sľub, ktorý sme dali verejnosti, naša vláda, a nepúšťať sa vôbec do týchto náročných procesov, lebo ozaj sú to náročné procesy, príprava PPP a, samozrejme, i úspešná aplikácia. Chceme to zvládnuť na potrebnej úrovni.

    Takže, zatiaľ prebiehajú rokovania, dôvodíme si jedna aj druhá strana, v podstate sme to mali uzatvoriť tento týždeň, len musíme mať, samozrejme, nejakého arbitra, tým arbitrom bude vláda, resp. premiér Slovenskej republiky a skrz zdravotné dôvody a dnešný odchod do Lisabonu nevieme sa stretnúť na úrovni premiéra a myslím, že začiatkom budúceho týždňa ten problém doriešime. Už uvidíme, ako ho doriešime, samozrejme, prerokujeme to aj vo vláde, resp. vo vláde zaznel taký úzus, že sa stretneme my traja, myslím, predseda vlády, minister financií a ja a, samozrejme, všetci ministri, ktorí majú o tento problém záujem a pokúsime sa doriešiť a nájsť a uzatvoriť konečne tú cestu, ktorou sa vydáme. Takže, vnímam to ako normálne, že sú tu rozdielne názory jednotlivých rezortov. Každý má iný stupeň pohľadu. Môj stupeň pohľadu som vysvetlil. Samozrejme, ministerstvo financií takisto prezentovalo svoj stupeň pohľadu alebo uhol pohľadu. Ja si myslím, že aj v tých finančných analýzach, a to si musíme sadnúť a ďalej vysvetliť, ministerstvo financií nezohľadnilo všetky náležitosti pri hodnotení procesu z PSC tzv., to je čisto z verejného sektora zabezpečenia tohto balíka a problémy PPP, kde nezohľadnilo tie ekonomické a účtovné kategórie, ktoré by tam mali byť zohľadnené, to znamená, cena peňazí, diskontné sadzby, ale to je taký problém, ktorý je pomerne hlbší a som ochotný sa na túto tému rozprávať aj s hociktorými poslancami Národnej rady.

    Čo sa týka minulosti, zaznelo tu od pána poslanca, že sme spochybňovali PPP. Ja osobne som nikdy nespochybňoval PPP, len som hovoril, že je to náročný proces a musíme ho analyzovať, či sa do tohto procesu pustiť. V podstate na našom ministerstve sme nespali, ale ozaj to trvalo trištvrte roka, kým sme to celé prežuli, kým sme analyzovali proces, hľadali sme iné formy, ako by sa dala pohnúť dynamickejšie výstavba nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry a iné formy sme nenašli. Stále platí, že na Slovensku sú najlacnejšie zdroje na výstavbu diaľnic eurofondy v kofinancovaní so štátnym rozpočtom. To je jednoznačné. Ale z tohto balíka nevieme pohnúť výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry v takom duchu, ako si predstavujeme.

    Samozrejme, druhý najlacnejší zdroj alebo druhý pomerne rovnaký zdroj, alebo aj najlacnejší, keď to môžem povedať, je čistý štátny rozpočet, to znamená, dotácia štátneho rozpočtu do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý takisto má svoje obmedzené pravidlá.

    No a tretí, najlacnejší zdroj, čo sú prakticky rovnocenné, sú úvery Národnej diaľničnej spoločnosti, ale úverová kapacita Národnej diaľničnej spoločnosti je prakticky vyčerpaná a s tým rovnocenné sú zdroje v tom hodnotenom 30-ročnom období aj zdroje získané cez PPP.

    Takže my sme nikdy, alebo ja osobne, pokiaľ si dobre pamätám, ani predseda vlády Slovenskej republiky, nikdy sme nespochybňovali PPP, len sme povedali, že musíme hlbšie analyzovať ten proces. My sme naozaj trištvrte roka ten proces analyzovali, riešili a naštartovali sme pred tými tromi mesiacmi, myslím, že v máji sme už prvýkrát verejne povedali, že ideme sa do toho pustiť a popasovať sa s týmto problémom.

    Posledné, čo pán poslanec hovoril, je, že skrátka aký legislatívny proces nás bude čakať. Ale z dnešného stupňa poznania si myslím, že z celého procesu PPP musíme vyriešiť dva základné problémy. Jeden problém je zákon o pozemných komunikáciách 135, druhý problém je zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti 639/2004 a tretí problém je zákon o elektronickom mýte, to znamená 25/2007. Nevidím, že by sme vchádzali do kolízie medzi týmito zákonmi. Myslím si, že sme sa snažili čo najviac zjednodušiť tieto zákony.

    Druhý problém je stavebný zákon, ktorý budeme prerokúvať hneď po tomto bode. A tieto zákony, ktoré sme pripravili, sme sa snažili čo najviac zjednodušiť. Vyriešiť tam len to, čo nás naozaj najviac trápi a čo nevieme riešiť nejakými vykonávacími predpismi. Takže, toto je výsledok, kde sme museli riešiť najmä vlastníctvo štátu ku koncesným cestám, lebo proces je taký, že keby zabezpečovala proces PPP Národná diaľničná spoločnosť, musela by dostať nejakú garanciu štátu a už by sme spochybnili potom tých budúcich investorov a bankové konzorciá, pretože, hoci je to stopercentná akciovka štátu, je to už nejaká obchodná spoločnosť a najmä preto, že sme došli k záveru, že v prípade, že tú koncesiu bude udeľovať vláda, to znamená, ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, vtedy bude tento proces čistý a skúsenosti z iných krajín hovoria takisto to, že vždy tento problém riešila vláda.

    Takže, tam sme potrebovali vyriešiť to, aby ostalo vlastníctvo štátu, aby štát zabezpečoval tento proces a nie Národná diaľničná spoločnosť. Takisto sme museli vyriešiť a vstúpiť do zákona o NDS-ke v tom, že tá projektová dokumentácia, ktorú súčasne NDS-ka obstaráva, resp. ktorú v minulosti obstarala, musí prejsť na štát, aby sme ju vedeli poskytnúť koncesionárovi. No, a posledné je elektronické mýto, to znamená, za tie úseky – v prípade, že tento proces celý schválime a pustíme a vyhlásime koncesiu a bude úspešná – za tie úseky, ktoré budú spoplatňované jednotnou sadzbou, čo sa vláda takisto zaviazala a vyberie na nich Národná diaľničná spoločnosť mýto, toto mýto sa vráti koncesionárovi s tým, že NDS-ka bude musieť mýto za tie koncesionárom sprejazdnené úseky dať do štátu a štát ich naspäť vráti koncesionárovi. Čiže, takýto režim sme tu museli zaviesť a upraviť len tieto zákony, ktoré tu sú a nevnímam to tak, že by kolidovali tieto predpisy alebo, že by došlo k nejakému rozporu s nimi.

    Ako som povedal, snažili sme sa legislatívny proces čo najviac zjednodušiť a sú tam niektoré ešte drobnosti, ktoré ale sú v kompetencii rezortu dopravy a vyrieši to vykonávacími predpismi.

  • Pán spravodajca, nech sa páči. Pán poslanec, už neexistuje, už je uzavretá rozprava, už žiadne faktické poznámky.

  • Ja ďakujem. Veľmi krátko. Absolútne súhlasím s pánom poslancom Kahancom, že dopravná infraštruktúra je nesmierne dôležitá pre rozvoj jednotlivých regiónov. Sám poznamenal, čo, samozrejme, opäť súhlasím, že aj pre Prešovský kraj je dôležitá ako soľ, preto očakávam od pána kolegu Kahanca, ako aj možno od jeho poslaneckého klubu, výraznú podporu tomuto návrhu vládneho zákona. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,

    tlač 441. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch – č. 437.

    Opäť žiadam pána ministra Vážneho, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona prekladám na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 704 z 15. augusta 2007 k urýchlenému postupu výstavby vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

    Účelom navrhovaného zákona je umožniť jednorazovými mimoriadnymi opatreniami v stavebnom konaní rýchlejšiu administratívnu prípravu výstavby tak, aby k 1. marcu 2008 mohli byť uzatvorené zmluvy s dodávateľmi a mohli sa začať stavebné práce. Tieto opatrenia rátajú aj s existujúcimi opatreniami v stavebnom zákone, vzťahujúcimi sa vo všeobecnosti na všetky líniové stavby, s opatreniami v cestnom zákone vo vzťahu k pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a s opatreniami v územnom plánovaní a vo vyvlastňovaní prijatými v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. v znení zákona č. 275/2007 Z. z.

    Navrhovaný zákon najmä vylučuje štátnu expertízu v tých prípadoch, keď sa bude rozhodovať o investícii na základe ekonomického posúdenia tzv. fysibility stady v rámci prípravy zmlúv s dodávateľmi, v rámci verejného súkromného partnerstva alebo po anglicky tzv. PPP skratka.

    Zavádza inštitúciu predbežného geometrického plánu na účely spojeného územného a stavebného konania a na účely vypracovania znaleckých posudkov, na účely výkupu a vyvlastnenia stavebných posudkov, pretože už v predbežnom geometrickom pláne je zrejmé, o ktoré pozemky v procese budúcej výstavby ide a postačuje táto identifikácia pozemkov po jednotlivých oddieloch a niekde nemusíme ísť, samozrejme, tam, kde to bude jasné, pôjde sa až do úplnej podrobnosti, to znamená, parcelných čísel, ale niekde to bude postačovať po oddieloch.

    Umožňuje, aby získanie vlastníckych práv a iných práv pozemkov nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. To znamená, aby miliardové investície nestáli z dôvodu licitovania o výšku náhrady za vyvlastnenie s niektorými jednotlivcami, netýka sa to stavieb na týchto pozemkoch, pretože o ich asanácii sa musí rozhodnúť v stavebnom konaní.

    Ďalej umožňuje s doterajším vlastníkom stavby na bývanie dohodnúť komfortnejší spôsob, to znamená, dohodnúť náhradu nielen v peniazoch, ale aj obstaraním nového bývania kúpou alebo výstavbou bytu alebo rodinného domu. Ďalej skracuje lehoty v konaniach a posledné problémy, novelizuje katastrálny zákon, aby bolo možné evidovať v katastri geometrické plány na žiadosť stavebníka.

    Návrh zákona prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 a schválila ho uznesením č. 824/2007.

    Dovoľujem si požiadať vás, panie poslankyne a páni poslanci, o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a následne jeho postúpenie do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač č. 441.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 9. októbra 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, tlač č. 441. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Z Doložky finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie vyplýva, že navrhované jednorazové mimoriadne opatrenia nebudú mať bezprostredný vplyv na verejné rozpočty a nevyvolajú potrebu materiálnych výdavkov financovaných z verejných rozpočtov. Predpokladajú sa administratívne výdavky a výdavky za výkup a vyvlastnenie pozemkov, ako ich uvádza doložka. Urýchlenie výstavby a dokončenie plánovaných diaľnic bude v konečnom dôsledku pozitívne vplývať na ekonomiku a ovplyvní tiež životné prostredie. Navrhované opatrenia nemajú priamy vplyv na zamestnanosť a priamo nezasahujú do podnikateľského prostredia. Následne ho však pozitívne môžu ovplyvniť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani súdu 1. stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra tohto roku č. 437 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27 novembra 2007.

    Skončila som, prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila jedna pani poslankyňa za Klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Žitňanská.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, stretla som minule nedávno svoju priateľku – advokátku a povedala mi trošku cynicky, že kým bude táto vláda, budeme mať čo robiť my advokáti. Musím povedať, že tento zákon nám asi dá robotu, nám advokátom, pán minister. Predpokladám, že to očakávate, predpokladám, že ste aj očakávali, že k tomuto návrhu zákona budú nejaké vystúpenia.

    Je to vážny zákon a vážny je z toho dôvodu, že nie je o diaľniciach podľa mojej mienky, ale tento zákon je podľa mojej mienky o charaktere štátu. Je to téma. Tento zákon je o téme, aký je vzťah vlády, vládnej koalície, ergo štátu k individuálnym právam a k občianskym slobodám a vôbec k občianskej spoločnosti. Ja viem, že je to vážne tvrdenie a dovolím si ho povedať preto, pretože tento zákon zapadá do určitej mozaiky viacerých právnych predpisov, ktoré sa týkajú úplne iných vecí, ale majú podobnú charakteristiku.

    Ja nevymenujem všetky, ale spomeniem na tejto schôdzi prerokúvaný napríklad banský zákon, kde ten istý konflikt medzi individuálnym záujmom a verejným záujmom sa rieši podľa mojej mienky a dúfam, že o tom budeme hovoriť, protiústavným spôsobom, ak nedôjde k dohode do 60 dní, tak zo zákona sa zriaďuje vecné bremeno a to je stále o tom istom. To je o konflikte verejného záujmu a individuálneho záujmu. A táto vláda preferuje verejný záujem, ale spôsobom, ktorý je podľa mojej mienky mnohokrát v rozpore s ústavou, ale určite v rozpore s principiálnou slušnosťou, ako sa má štát k občanom chovať.

    Je to zákon, ktorý je v línii aj spolu s inými zákonmi, ktoré boli prerokúvané v tomto parlamente, so zákonmi, ktoré vylučujú alebo obmedzujú účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch, čím sa eliminuje aj kontrola v týchto procesoch. Spomeniem zákon o ochrane prírody, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a podobne a tam dokonca aj za cenu rozporu s medzinárodnými dohovormi.

    Máme pred sebou návrh zákona, ktorého cieľom je urýchliť výstavbu diaľnic. Musím povedať, už ten názov evokuje mimoriadne opatrenia, ako keby bol nejaký mimoriadny stav a pritom treba povedať, a to je známy fakt, že napriek určitým problémom v určitých lokalitách s majetkovoprávnym vysporiadaním, pokiaľ ide o proces prípravy aj celého stavebného konania, tak sa vie, že majetkovoprávne vysporiadanie nie je tým kľúčovým problémom z hľadiska celého procesu administratívnej prípravy. Je tam množstvo iných miest, kde ten čas uniká.

    Hovorila som, že ide o konflikt medzi verejným záujmom a individuálnymi právami, pričom nespochybňujem, že diaľnice potrebujeme. Ja nespochybňujem, že výstavba diaľnic je verejným záujmom, nespochybňujem, že sú situácie, a to je aj výstavba diaľnic, kedy individuálny záujem, záujem vlastníka musí ustúpiť pred všeobecným alebo verejným záujmom, ale opakujem, takým spôsobom a v rámci takých pravidiel, ktorými sa pohybujeme v ústavných rámcoch a v rámcoch principiálnej slušnosti, opakujem, principiálnej slušnosti.

    A ja si myslím, že v slušnom štáte nemôže byť možné, aby sa mohlo začať stavať, ale aj búrať – a ja vám poviem, prečo podľa tohto zákona aj búrať, pán minister, – začať stavať a v rámci toho aj začať búrať na pozemku, ku ktorému ten, kto stavia, búra, nemá vôbec žiadne právo. Považujem to v rozpore s ústavou, aj v rozpore s principiálnou slušnosťou. A tento zákon presne toto umožňuje. Umožňuje to, pretože tento zákon, máte pravdu v tom, tento zákon nie je o vyvlastňovaní. Vyvlastňovací proces je niekde úplne inde upravený. Tento zákon je o tom, že k žiadosti o stavebné povolenie netreba priložiť doklad o tom, že ten, kto stavia, je vlastníkom, ale stačí priložiť doklad o tom, či bol urobený úkon na získanie vlastníctva. Netreba priložiť doklad o vlastníctve, ale stačí priložiť doklad o nemožnosti získať vlastnícke právo alebo iné právo. A možno začať stavať.

    Súčasne treba upozorniť na to, že súčasťou stavebného povolenia sú všetky súvisiace rozhodnutia stavebného úradu, a to povolenia na odstránenie stavieb v trase diaľnice, ktoré je nevyhnutné asanovať. To znamená, investor bude mať stavebné povolenie a môže ísť podľa stavebného povolenia aj búrať. Aj búrať. Ja chcem vidieť ten konflikt, ak nejaký vlastník si povie, že ale predsa on má platné LV. Ja chcem vidieť ten konflikt, ktorý budú riešiť, povedzme, policajti, keď budú mať pred sebou právoplatné stavebné povolenie a zároveň právoplatný doklad o vlastníctve. Bude to veľmi zaujímavé a som presvedčená, že takýto spor, pán minister, skončí pred Ústavným súdom a dokonca v Štrasburgu.

    A ja si myslím, že to viete a ja si myslím, že s tým počítate a ja si myslím, že s tým kalkulujete a že vám to stojí za to. A ja považujem na tom za zlé, možno najhoršie na tom celom, že som presvedčená, že ste si toho vedomý a stojí vám to za to a to je pre mňa neprijateľné, lebo podľa mojej mienky diaľnice potrebujeme, ale nie za akúkoľvek cenu. Pretože myslím si, že cena, ktorá sa za toto zaplatí, je privysoká, pretože tá cena nebude len o odškodnení ľudí, teda nebude len o odškodnení tých ľudí, tá cena je aj v tom, že v konečnom dôsledku a ja som o tom presvedčená, toto riešenie je v rozpore s verejným záujmom. V rozpore s verejným záujmom preto, pretože to bude znamenať zneistenie investorov, pretože to, ako sa krajina chová k vlastníckemu právu a ako chráni vlastnícke právo, to je indikátor pre investorov, či majú záujem investovať do danej krajiny. Som o tom hlboko presvedčená.

    Dobre, môžete povedať, je to mimoriadny zákon, týka sa len diaľnic. Predpokladám, že tým budete argumentovať. Ale tento zákon je, samozrejme, zároveň precedensom. Je zároveň precedensom, keď je to raz možné, je to možné aj nabudúce. Tak nabudúce premiér povie, že jadrová elektráreň sa stane strategickým cieľom, tak tu budeme mať zákon o mimoriadnych opatreniach na postavenie, zabezpečenie elektrifikácie Slovenska. Ja neviem. Ako to je arbitrárne rozhodnutie vlády a koalície, čo je v danom momente mimoriadnym záujmom, a preto považujem ten zákon za zlý.

    A ja znovu opakujem, diaľnice potrebujeme. Áno, diaľnice sú aj jednou z ciest ako umožniť rozvoj aj vzdialenejším oblastiam Slovenska. Podporujem akékoľvek kroky, ktoré povedú k zrýchleniu konania, ktoré sú v rámci ústavných rámcov. Koniec koncov, prednedávnom tu bol zákon na urýchlenie výstavby diaľnic, nakoniec došlo, myslím, k celkom slušnému konsenzu, aj pokiaľ ide o to vyplácanie náhrady. Pokiaľ sú splnené všetky ostatné podmienky vyvlastnenia, nie je tu dohoda o cene, vyplatí sa cena podľa znaleckého posudku vo zvyšku, to nie je prekážkou vyvlastnenia a ten spor sa necháva na samostatné súdne konanie. Dohodli sme sa, zhodli sme sa, že je to asi v ústavných rámcoch, je to v poriadku, nikto ten zákon nenapadá.

    Tento zákon ale ide za rámce, za rámce, opakujem, ktoré vymedzujú naše medzinárodné záväzky, myslím teraz na Dohovor o ľudských právach, naša ústava, ale ja stále opakujem, ide aj za rámce toho, ako sa slušný štát má chovať k svojim občanom a k ich právam. Preto chcem navrhnúť, aby Národná rada vrátila tento návrh zákona na dopracovanie.

    A na záver si dovolím len zopakovať, hľadajme cestu, ako naozaj urýchliť tieto konania, ale nie za akúkoľvek cenu. Podľa mňa tento návrh zákona v tejto podobe je cena, ktorá je privysoká.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, Kahanec, Frešo, Kotian a posledná je pani poslankyňa Sabolová.

    Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k predchádzajúcemu vystúpeniu.

    Ako prvá bude hovoriť pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, súhlasím s pani poslankyňou, ktorá uviedla, že diaľnice musíme stavať. Navyše, vzhľadom na zanedbanie v predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach musíme ich stavať veľmi rýchlo. Musíme dobehnúť to, čo Dzurindove vlády zameškali. Ale ja mám predstavu, že to musíme riešiť inak. Predsa štát má v rukách rozhodovanie. Štát v zákone môže dať také krátke lehoty a také povinnosti v jednotlivých krokoch procesu, že sa to rýchlo, rýchlo sa to dosiahne. Ja mám obavy, že sa to dostane na Ústavný súd a Ústavný súd pozastaví výkon a sme na tom horšie, akoby sme išli inou cestou.

    Ako právnik musím povedať, že nie je možné až ku kolaudačnému rozhodnutiu dať vlastníctvo. Už všeobecný záujem je dôvodom pre vyvlastnenie, ale nie pre takéto konanie. Vyvlastnenie je výnimka z ochrany vlastníctva a práve tá výnimka sa musí realizovať vyvlastňovacím konaním, v ktorom musí mať ten vlastník práva, ktoré v každom právnom štáte sú akceptované. Preto už aj pre tlač, aj tu znovu opakujem, krátke lehoty, stručné konanie, povinnosti dať pracovníkom lehoty na vybavenie a to je cesta. Toto nie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa poslankyňa tu spomínala, myslím si, ako základnú výhradu zásadnú vec, že sa to ženie až do takého štádia, že dochádza k rozporu s ústavou ako základným zákonom tohto štátu. Teda nie je to o rôznych pohľadoch a nie je to ani o spochybňovaní toho, že diaľnice potrebujeme, lebo tu už, myslím, každý opakuje, ako ich veľmi potrebujeme. Áno, potrebujeme ich a tak ako povedala, nie za každú cenu. A upozornila na to, že môže dôjsť k rozporu so zákonmi a predovšetkým s ústavou, to je aj to, čo som v predchádzajúcom zákone spomínal pri svojom vstupe. To nie je problém ten, aby sme teraz vychytali stopercentne všetky detaily, ktoré môžu byť v budúcnosti nejakou príčinou, ale už máme dosť skúseností na to a stačí si len pozrieť pri súčasnom rokovaní zákon o banskej činnosti, ktorý opäť ide riešiť novelizáciu banského zákona. Čiže, tieto skúsenosti tu máme v reálnom čase a nechceme, aby takéto negatívne skúsenosti s novelizáciou zákonov alebo dokonca s tým, aby boli tieto zákony s výrokmi, ktoré budú v rozpore s ústavou, aby sme takéto zákony tu prijímali. Teda sme za výstavbu diaľnic, ale nie za každú cenu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel nadviazať na tú časť vystúpenia kolegyne predrečníčky, pani poslankyne Žitňanskej, kde hovorila, že je už niekoľko zákonov, kde sú systematicky vytláčaní, či raz občianske združenia z rozhodovacích procesov, inokedy občania vôbec. Hovorila aj o banskom zákone. Ja som bol veľmi príjemne prekvapený, keď sme v banskom zákone dokázali ohľadne kyanidovej metódy nájsť zhodu, o ktorej som presvedčený, že je demokratická a že je v prospech občanov. Presný opak si myslím o tom, čo dnes predkladal pán minister, pretože nie je možné, nie je možné tým, že budeme tak hrubo zasahovať do tradícií, ktoré tu demokraticky boli nastolené, budovať vôbec niečo úspešne. Inými slovami, neverím tomu, že sa dajú vybudovať diaľnice za cenu, že nielenže umlčíme ľudí, ktorí k tomu chcú niečo povedať, ale navyše umlčíme aj vlastníkov a tá paralela s tým, že búrať a zároveň stavať, je niečo, k čomu sa vyjadrím veľmi rád aj v rozprave.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja som zaregistroval vo vašom príspevku v rozprave určitý rozpor. Na jednej strane deklarujete, že treba diaľnice stavať, že treba pokračovať vo výstavbe, na druhej strane zasa argumentujete tým, že príprava legislatívy v tomto smere nie je podľa vašich predstáv. V každom prípade musím pripomenúť, povedala to aj pani poslankyňa Tóthová, že práve SDKÚ v roku 1998 mala vo volebnom programe zastavenie výstavby diaľnic a táto vláda musí doháňať ten handicap, ktorý v tomto smere tu bol a musí riešiť túto otázku aj legislatívnou formou. Ja si osobne myslím, že by ste mali byť nápomocní v tejto oblasti ako pokračovať ďalej, lebo diaľnice sú momentálne v takom stave, že začínajú byť brzdou národného hospodárstva. Diaľnice sú vo vývoji národného hospodárstva niekoľko rokov pozadu a práve tu musíme hľadať také riešenie, aby sa výstavba diaľnic maximálne rozbehla, aby výstavba diaľnic pokračovala omnoho rýchlejším tempom, ako to bolo doteraz. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja by som chcela vlastne len vyzdvihnúť ešte jedno obdobie, na ktoré ste možno vy pozabudli vo svojom vystúpení a to sú roky 1994 – 1998, kedy Mečiarova vláda mala obrovskú šancu prijať výhodné úverové podmienky na výstavbu diaľnic a v tom čase to nevyužila, a preto sa mi zdá, že tie pripomienky dvoch pánov poslancov, ktorí v parlamente už boli, že možno ani nie sú celkom namieste.

    Je veľmi vážna otázka, ktorú ste spomenuli. To je zásah do vlastníckych práv osôb. Ak sme v minulosti pred rokom 1989 takto robili, bolo by veľmi potrebné a vhodné, aby sme dodržiavali najvyšší zákon, a to Ústavu Slovenskej republiky, a preto toto je vážny zásah do ústavných práv občanov Slovenskej republiky tak, ako v tých ďalších zákonoch, ktoré ste spomínali.

    A chcem ešte pripomenúť, že táto vláda mala už viac ako rok na to, aby mohla pripraviť podmienky na výstavbu a pokračovanie vo výstavbe diaľnic, ak dnes tvrdí a je to ústami pánov poslancov, ako strašne chceme stavať. Presne je to o tom, nieže nechceme diaľnice, ale musíme stavať s rozumom a tak, na čo máme. A, bohužiaľ, tu veľa sľubov zaznelo vo voľbách zo strany Smer, ale dnes sami vidíme v tom procese prípravy zákonov a podmienok na výstavbu diaľnic, s ktorými sa pán minister stretáva, že to nie je také jednoduché, ako keď pán premiér vymyslí nápad, ale realizácia je oveľa komplikovanejšia.

  • Pani poslankyňa Žitňanská bude reagovať. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja chcem povedať, že sa veľmi teším na diskusiu v ústavnoprávnom výbore, pretože si myslím, že je to právny problém, o ktorom sa budeme rozprávať. A súhlasím s pani poslankyňou Tóthovou, áno, treba hľadať cesty a to je zároveň aj odpoveď pánovi poslancovi Kotianovi. Áno, treba hľadať cesty, ako procesy aj vyvlastňovacieho konania skrátiť, ale tu ideme za rámec podľa môjho názoru toho, čo umožňuje naša ústava. Zjednoduším to. Keď nevieme ďalej skrátiť proces vyvlastnenia, tak skrátka povieme, no tak budeme stavať ešte predtým, než sa nám to podarilo a snáď do kolaudácie sa nám to vyvlastniť podarí. No tak zaoberajme sa tým procesom a opakujem, teším sa na debatu v ústavnoprávnom výbore. Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Dvaja. Pán poslanec Frešo, pán poslanec Štefanec.

    Končím možnosť ďalších prihlášok ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, vážený pán minister, ja začnem tam, kde pani kolegyňa Žitňanská skončila, keď hovorila, že sa teší na diskusiu v ústavnoprávnom výbore, pretože toto je právny problém. Ja s tým súhlasím a súhlasím s tým, že pani Žitňanská je dobrá právnička a určite tá diskusia bude stáť za to.

    Ale ja právnik nie som a vidím tam politický problém. Ten politický problém spočíva v nastavení, akým spôsobom táto vláda rozmýšľa o spoločnosti a o právach jednotlivcov v tejto spoločnosti. Prvý raz som si to veľmi silno uvedomil, keď začala debata o tom, či by nebolo dobré v rámci zlého hospodárenia Sociálnej poisťovne zoštátniť úspory ľudí v druhom pilieri. Našťastie táto vec sa zatiaľ podarila odvrátiť, aj keď som si veľmi neistý, nakoľko aj premiér, aj ministerka mali výroky, ktoré úplne jasne smerovali k tomuto kroku.

    Druhý raz som si to uvedomil, a to už bolo trochu silnejšie, keď v súvislosti so zdravotnými poisťovňami pán minister Valentovič začal používať výraz ako vyvlastnenie. On to poňal veľmi technokraticky a to tak, že on má politické zadanie, ktoré musí splniť. V zásade mu je jedno, akým spôsobom to urobí. On nemá žiadny problém asi so žiadnou formou a normálne o vyvlastňovaní dokonca niekoľko takých návrhov podal aj do Legislatívnej rady vlády a vážne o tom uvažoval. A istú formu v podobe zákazu zisku tu máme dnes na stole, o ktorej účele znova sa nejakým spôsobom netají. Ide o vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní z trhu.

    Teraz tu máme iný prípad. Iný prípad, kedy práve táto vláda pozýva súkromných investorov do diaľnic a v mene toho navrhuje znova, keď už teda nie vyvlastnenie, tak jednoducho úplné ignorovanie takej veci, že niekto niečo vlastní. Ten výraz zbúrať a zároveň stavať je úplne presný. Inými slovami, dostávame sa do situácie, kedy vláda zákonom pre súkromných investorov hocako potrebných, pán minister, ja tiež jazdím na východ, jazdím po Slovensku a viem, aký je rozdiel mať diaľnice a nemať, a keď si predstavím to množstvo kamiónov a množstvo fabrík, ktoré by to pritiahlo, bezpochyby v tomto sa zhodneme, nemám ako nula percent toho, že by som to nežičil tým regiónom. Napriek tomu, že to je takto dôležitá vec, tak sa dostávame do situácie, že súkromný investor sem príde a my mu urobíme zákon, ktorý umožní obísť, umožní obísť vlastníctvo ako-také.

    A tu dochádzame znova k takému sporu, aký bol v tom druhom pilieri, takisto aký bol v zdravotných poisťovniach, že existuje akási vízia nejakého veľmi silného verejného záujmu a proti tomu existuje akýsi individuálny záujem nejakých pár jednotlivcov, tak to cítim a chápem, ktorí vlastne nepochopili, o čo ide. Tých pár jednotlivcov je napríklad jeden a pol milióna ľudí v druhom pilieri, ktorí si tam sporia svoje peniaze, ale nepochopili, že je lepšie ich dať do Sociálnej poisťovne. Tých pár jednotlivcov je niekoľko sto tisíc zhruba, pokiaľ viem, tretina poistencov v zdravotných poisťovniach, ktorí nepochopili, že lepšie je trčať na čakačke vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tých par jednotlivcov, to je zatiaľ nedefinovaná skupina ľudí, ktorá by mohla robiť pri výstavbe diaľnic problémy.

    A to, čo ma zaráža a k čomu sa chcem v prvom čítaní vyjadriť, je, že o čom je vlastne parlament a o čom je ten pohľad. Ja som veľmi hlboko presvedčený, pán minister, že zodpovednosť nás politikov je zastávať záujmy aj tých najslabších. A asi sa zhodneme v tom, že v tomto reťazci najslabšími nie sú tí, ktorí budú investovať, nie sú tí, ktorí budú, trebárs, vyberať mýto, nie sú tí, ktorí budú stavať a myslím si, že ani nebudú tí investori, ktorí vďaka diaľnicam prídu. Tými najslabšími sú zjavne jednotlivci, ktorí budú postihnutí. A našou povinnosťou by malo byť nie týchto jednotlivcov ignorovať, ale naopak, týmto jednotlivcom umožniť, keď už máme taký silný verejný záujem, za slušnú náhradu a za vysoko zákonných podmienok, alebo teda, keď už ani nie možno v zákone, ale ústavných podmienok umožniť týmto ľuďom u nás žiť. Inými slovami, som presvedčený, že sa dá ísť aj cestou, že budeme vždy nadraďovať verejný záujem a dokonca existuje jedna teória, ku ktorej sa tu veľmi často vraciam, ale, bohužiaľ, bohužiaľ, je to tak, volá sa komunistická, ktorá to nadradila vždy, nadradila vždy a došlo to do stavu, že to krachlo. Trvalo to síce niekoľko generácií a stálo to desiatky miliónov mŕtvych, ale krachlo to. A ja by som chcel veľmi varovať pred tým, aby sme sa uberali znova čo len náznakom touto cestou.

    A kedy sa na túto cestu púšťame? No presne v tom momente, kedy náš ústavný systém, povieme, je fajn, ale pre tento špeciálny a dôležitý prípad neplatí. A ja hovorím nie, za žiadnych okolností. Buď tá ústava platí, alebo neplatí. Vždy bude nejaká dôležitá stavba, vždy bude nejaká dôležitá udalosť. Ale myslím si, že na ústavné princípy by sme mali len v krajných medziach alebo teda v krajných okolnostiach siahať. A to nie je krajná okolnosť, keď chceme aj takú bohumilú vec, ako je výstavba diaľnic, podporiť. Nie, nie je to tá krajná situácia. Očakával by som lepšie riešenie. My nemáme problém o ňom diskutovať. Dokonca si myslím, že by sme nemali problém sa aj na ňom zhodnúť. Je to úplne všeobecný záujem všetkých občanov našej republiky, ale naozaj nechápem, prečo takto krajne provokatívne neústavným spôsobom ste navrhli do toho ísť. A, samozrejme, z tohto dôvodu nebudeme hlasovať za.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Pelegrini, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Jánoš. Končím možnosť prihlášok, prihlasovať sa s ďalšími faktickými poznámkami na toto vystúpenie.

    Prvý bude hovoriť pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja musím oceniť rétorické schopnosti pána kolegu Freša, ktorý je schopný ešte aj pri zákone o diaľnicach zakomponovať do svojho prejavu problematiku zdravotných poisťovní a problematiku druhého piliera, ale chcem mu pripomenúť, že minister jeho strany razil teóriu a používal jednu takú formulku, že netradičné situácie si vyžadujú netradičné riešenia. A ak zaznievalo v rozprave, že môže vzniknúť nejaký vážny precedens a obchádzanie nejakých zákonov, tak jeden tu máme, o ktorom veľmi dobre vie aj pán podpredseda parlamentu, kedy došlo k situácii, že nebolo potrebné privatizovať Slovenské aerolínie, ale sa umožnilo súkromnému investorovi navýšiť základné imanie tak, aby tento získal väčšinu. Takže o nejakých precedensoch, ktoré táto vláda zavádza a obchádza nejaké zákony, myslím si, že nie je namieste v tomto prípade hovoriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ja si myslím, že to podstatné vo vzťahu k tomuto bodu, čo povedal pán poslanec Frešo, je, že tento ústavný systém je dobrý, ale na tento špecifický prípad neplatí. Čiže my si ctíme ústavu, ale keď máme pocit, že v špecifickom konkrétnom prípade momentálna priorita diaľnice sa nám nehodí, tak si spravíme výnimku a dokonca, a ja to chcem zdôrazniť, a dokonca vedome výnimku. A ja to znovu zopakujem a toto považujem za zlý precedens, lebo dnes sú to diaľnice, inokedy môže byť iná priorita a za chvíľu ktokoľvek z nás zistí, že sa stavia na jeho pozemku bez toho, že by o tom vôbec tušil, pretože je tu osobitný zákon, ktorý stanovil ako prioritu výstavbu, neviem čoho. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, položili ste si otázku, že zámer stavať diaľnice na Slovensku alebo rozšíriť ich sieť a pre koho to je smerované. Myslíte, že je to smerované pre vládu, pre investora alebo pre koho? No snáď asi pre občanov Slovenskej republiky.

    Na jednej strane tvrdíte, že viete, ako vyzerajú cesty smerom na východ Slovenska a hneď v tej vete poviete, no ale nie je to dobré. Ja si myslím, že tu ani nie je problém Ústava Slovenskej republiky. Je tu niekde inde problém. Skúsme sa opýtať, koľko kilometrov diaľnic ste postavili vy. Nemyslím vy konkrétne, ale vláda pod vedením SDKÚ. Ako vyzerajú, ako vyzerá slovenská infraštruktúra? Cestujete zrejme po Európe. Skúste sa pozrieť inde. Veď to je jedna katastrofa. Ja si myslím, že konečne nastal čas, že táto vláda zobrala odvahu a odhodlala sa postaviť sa k takému veľkému problému, ako je výstavba diaľnic na Slovensku úplne otvorene a razantne.

    Ja, samozrejme, uznávam taktiež práva občanov Slovenskej republiky, ale myslím si, že je tu vyšší záujem, vyšší cieľ a spoločne, myslím si, aj vašou pomocou by sa dalo predísť tomu, aby došlo, nedajbože, k porušeniu ústavného zákona občanov Slovenskej republiky. Ale ten záujem je tu jednoznačný. Postaviť diaľnice na Slovensku, pretože cestovanie v súčasnosti to je jedna katastrofa. Vy ste tu boli osem rokov, myslím si, že vy ste tiež veľký podiel mali na tom, že diaľnice na Slovensku jednoducho nie sú. Prosím vás pekne, nestavajte sa teraz kriticky a nehľadajte problémy aj tam, kde nie sú. Toto je všeobecný záujem nielen koalície, ale mal by to byť záujem aj opozičných strán na takej dôležitej veci, ako je cestná infraštruktúra.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Najprv ku kolegovi poslancovi pánu Jánošovi. Ja som nehovoril o tom, pre koho sú diaľnice prospešné, hovoril som o tom, že dôležité sú, ale hovoril som, kto v tom systéme je najslabší. Hej? Ale k tomu, čo ste presne povedali, že kto ako diaľnice stavia, tak ja vám poviem veľmi presne. Opýtajte sa pána ministra, koľko kilometrov diaľnic začal stavať počas svojho nástupu do funkcie. Koľko kilometrov diaľnic už začal stavať? Odpoveď je nula, nula, nula. Hej? Opýtajte, pozrite sa do rozpočtu, koľko miliárd korún je vyčlenených na diaľnice oproti našim. Je to 10 miliárd korún oproti našim 17. To znamená, že tam, kam sa máte pozrieť, je oveľa bližšie, sedí tam váš minister. K tomu čo, ja si myslím, že hovorím o roku, hovorím o roku, toto volebné obdobie nula a za rok zhruba polovicu nárokoval peňazí na výstavbu diaľnic, zhruba polovicu. Ja neviem, kedy to chce stavať. Po volebnom období alebo ako?

    K pánu Pelegrinimu. Ja som hovoril o právach občanov a o dopade ...

  • Ja by som vás poprosil, keby ste len na predrečníka reagovali.

  • Prosím? (Hlasy z pléna). Veď sa k faktickým vyjadrujeme.

  • Prepáčte, som si neuvedomil. Ospravedlňujem sa. Vy reagujete na... Nehnevajte sa, pán Frešo.

  • Nie, o nič nejde.

    K pánu Pelegrinimu. Jednak, ja som hovoril o právach, právach občanov, ako sú v jednotlivých rezortoch filozoficky načínané zo strany alebo napádané zo strany vlády. Čiže dával som to do kontextu, ktorý vidím a budem rád, keď aj pán kolega sa nad tým zamyslí a zistí, že to nebolo len rétorické cvičenie, ale bol tam istý vzorec, ktorý som pomenoval, vzorec chovania sa súčasnej vlády. Ďakujem pekne.

  • Ešte raz sa vám ospravedlňujem, pán Frešo. Ďakujem pekne. Dávame teraz šancu, posledné vystúpenie v rozprave – pán Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, milí hostia, sme tu svedkami zaujímavej debaty o tom, aké sú dôležité diaľnice, ale nikto nespochybňuje, samozrejme, ich dôležitosť.

    Dovoľte mi uviesť zopár faktov na túto tému, keďže predchádzajúca výmena názorov ma inšpirovala k pohľadu a k porovnaniu čísel v štátnom rozpočte. Nuž, za uplynulý rok 2006 bolo na diaľnice disponibilných 16,24 mld. Sk; vláda na rok 2007 vyčlenila 8,1 mld.; na rok 2008 9,5 mld. Sk. Takže tu máme jasné čísla, ktoré dokumentujú, kto sa ako stavia k prioritám. Aby som bol korektný, zo štátneho rozpočtu roku 2006 išlo 9,8 mld.; ale aj pri tomto porovnaní v 2007 8,1; v 2008 9,5; čiže ešte raz chcem zdôrazniť, je tu pokles v roku 2008 výdavkov štátnych zo štátneho rozpočtu na diaľnice aj v absolútnych číslach.

    Okrem toho ďalší fakt, ktorý tu už bol spomenutý, za pätnásť mesiacov nevieme o tom, že by bol obstaraný čo len kilometer diaľnice, takže, ak použijem slová kolegu koaličného poslanca, toto je ten otvorený a razantný prístup. No, nemyslím si, že to je tak.

    Naproti tomu si myslím, že skutočne diaľnice treba stavať a treba sa k tejto otázke postaviť jednoznačne. Ale páčil sa mi aj názor pani poslankyne Tóthovej, ktorá vidí cestu v zefektívnení štátnej správy a obmedzeniu lehôt na konanie. Myslím si, že toto je cesta, ktorú vždy budeme podporovať. Rozhodne nie je cesta ale podpory takéhoto návrhu zákona, lebo takýmto návrhom zákona sa podľa môjho názoru siaha na súkromné vlastníctvo. Toto nie je najvyšší cieľ. Ak najvyšší cieľ má byť postavenie diaľnic za cenu siahnutia na súkromné vlastníctvo, tak s takýmto názorom ja hlboko, hlboko nesúhlasím.

    Dámy a páni, dovoľte mi zdôrazniť fakt, že 90 % domáceho produktu na Slovensku je tvorené súkromným sektorom. 90 % všetkého, čo sa vytvorí na Slovensku, netvorí štát, ale súkromný sektor. A podľa môjho názoru to, čo by sme mali robiť v tejto snemovni, je ochraňovať súkromné vlastníctvo, je tvoriť jasnú, zrozumiteľnú legislatívu a obmedzovať reguláciu, aby sme teda občanom vytvorili lepšie podmienky pre fungovanie.

    Žiaľ, takýmto návrhom práve pod § 2, kedy, ako to pekne vysvetlila pani poslankyňa Žitňanská, sa umožňuje začať stavať bez toho, že by vlastník s tým súhlasil. Tak takýmto zásahom veľmi, veľmi negatívne vplývame na súkromné vlastníctvo. Podľa môjho názoru ho obmedzujeme.

    A zrejme to nie je náhoda, lebo tak isto už tu boli spomínané podobné návrhy zákonov. Veď sme svedkami na tejto schôdzi vlastne zákazu tvorenia zisku pre zdravotné poisťovne. Od začiatku roka sme svedkami útoku na úspory občanov v druhom pilieri a v konečnom dôsledku ten spoločný menovateľ je zas len útok na súkromné vlastníctvo.

    Čo môže byť výsledkom takéhoto zákona? Obávam sa, že tiež ako to bolo naznačené, tak len zneistí investorov, ale navyše zahltenie súdov, lebo takýto stav môže viesť ešte k právnej neistote a k väčšiemu počtu súdnych sporov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ešte väčším spoločenským nákladom, lebo celý ten proces sa predraží. Takýmito návrhmi, obávam sa, môžeme tvoriť len stav právnej neistoty, chaos a predovšetkým zneisťovať súkromných vlastníkov. To sú dôvody, na základe ktorých takýto návrh určite nepodporím a pripájam sa k návrhu pani poslankyne Žitňanskej, aby tento vládny návrh zákona bol vrátený na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloš, Žitňanská, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý bude hovoriť pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť a upresniť niektoré veci, ktoré hovoril pán poslanec Štefanec. A je to dôležité aj preto, že neustále zaznieva zo strany dnešnej koalície nie riešenie dnešných problémov, nie vyjadrovanie sa k dnešným problémom k tomuto zákonu, ale neustále vracanie sa k posledným 8 rokom.

    Najskôr chcem predoslať, že ja sám nie som spokojný s tým, koľko diaľnic sa postavilo počas našich vlád. Nie som s tým spokojný ani z hľadiska toho, koľko sa postavilo, ani ako efektívne. Myslím si, že sme mohli urobiť aj viac. Zároveň ale treba jednoznačne povedať, že tento zákon je protiústavný, že v konečnom dôsledku sa obráti proti ľuďom a že vaša vláda vyčleňuje na diaľnice rádovo menej, ako ich vyčleňovala naša vláda. Poviem vám to na konkrétnych číslach v rozpočte. Vždy inak bolo potom čerpanie. Pán kolega Štefanec hovoril o čerpaní, tam to tiež je menej. Ale ja vám poviem, ako je to v rozpočte. Koľko v rozpočte za roky 2005 a 2006 naša vláda vyčleňovala, v rozpočte sme schválili. Bolo to 17,6 mld. v roku 2005 a 14,8 mld. v roku 2006 a vy za dva roky, kedy ste zostavovali rozpočet, nie rok, dva roky, to bolo v roku 2007 10,89 mld. a v budúcom roku navrhujete 10,5 mld. korún. Utešujete sa tým, že bude PPP projekt. Tento projekt je tak diletantsky pripravený, že bol spustený tender bez toho, aby bolo známe stanovisko, bez toho, aby bola známa stratégia a projekt a samo vaše ministerstvo financií poprelo reálnosť a realizovateľnosť takéhoto PPP projektu. Takže toto sú fakty. Toto sú čísla, ktoré hovoria o tom, ktorá vláda ako a koľko, a navyše ešte navrhujete zjavne protiústavný zákon.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ja chcem len doplniť a opakovane zopakovať na tú tému vyššieho záujmu, vyššieho cieľa alebo verejného záujmu, o ktorom tu stále hovoríme v súvislosti s diaľnicami, že verejný záujem na úkor individuálneho záujmu možno vždy uplatňovať len v rámci ústavných rámcov. Tento zákon, tak ako je navrhnutý, je v rozpore s ústavou, v rozpore s Dohovorom o ľudských právach a v konečnom dôsledku potom aj, samozrejme, v rozpore s verejným záujmom, pretože len v systéme, kde ochrana vlastníckeho práva je nespochybniteľná a podlieha ústavnej ochrane, len tam prichádzajú investície a len tam sa môžeme dočkať aj dobrých ekonomických výsledkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na to, čo povedal pán kolega poslanec Štefanec, keď zdôraznil, že sa bude stavať bez súhlasu vlastníka. Z toho vychádza, že to je také, by som povedal, tvrdé ignorovanie a nielen vlastníka občana, ale aj ústavnosti, keďže už tu zaznelo viacero vyjadrení zo strany ústavných odborníkov aj v médiách, že ide to do rozporu so základným zákonom – ústavou.

    Chcel by som povedať, že aj na príklade predchádzajúcich problémov pri týchto činnostiach v rôznych regiónoch, aj u nás v prešovskom regióne, sme registrovali to, že problém stál predovšetkým na veľmi dlhých a v podstate neurčených lehotách pre rozhodnutie súdov.

    Čiže pripájam sa k tomu, čo bolo povedané predrečníkom, že je napríklad cesta skrátenia lehôt, skrátenia konaní v rámci prípravy územia, ale predovšetkým súdnych rozhodnutí, ktoré s tým súvisia, lebo väčšinou na nich stála stavba týchto projektov a na nich stálo vlastne pohnutie sa týchto činností vpred. A v súvislosti s tým, že keď nejaká stavba stojí päť alebo viac rokov, no tak je už úplne samozrejmé to, čo povedal, že sa nielen zahlcujú súdy, ale tak isto aj neúmerne a neúnosne vzrastajú náklady na tieto stavby, ktoré jednak stoja a jednak v priebehu rokov sa navyšujú investičné náklady na ich realizáciu. Takže každopádne tu ponúkol jednu z iných ciest, ktorá bola spomínaná už v rámci tejto rozpravy a ja sa k nej, k tejto ceste z hľadiska tých urýchlení činností a skrátenia lehôt súdov a podobne...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať kolegom za podporu. Som rád, že viacerí zdieľame podobné názory a ešte raz by som chcel apelovať aj na poslancov vládnej koalície, aby nehlasovali za takýto návrh, lebo som hlboko presvedčený o tom, že by sa vniesla neistota do právneho systému a takýto zákon by významne negatívne ovplyvnil ochranu súkromného vlastníctva. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Dámy a páni, som rád, že potrebu diaľnic nespochybňuje nikto, ale problém je stanoviť procesy ako na to. Myslím si, že keď jednými ústami hovoríme, že potrebujeme diaľnice urýchlene a viac, klameme samých seba, ak nevytvoríme priestor na ich urýchlenú výstavbu. To znamená, dochádza tu k určitému významnému rozporu. Ak chceme zrýchliť diaľnice, musíme vytvoriť nejaký priestor na to, ktorý sme sa my snažili týmto návrhom zákona vytvoriť.

    K pani poslankyni Žitňanskej – nie je o diaľniciach, ale o právach k individuálnemu vlastníctvu. Som presvedčený, že je o diaľnicach. Samozrejme, základným kameňom problému je individuálne vlastníctvo a musíme sa ho dotknúť. Je to konflikt verejného a individuálneho záujmu, verejného záujmu a záujmu vlastníka súkromníka a musí byť dodržaná určitá slušnosť. Ja s tým veľmi súhlasím. Lenže tá slušnosť musí byť dodržaná aj na strane toho súkromného vlastníka a toto zatiaľ neevidujem. To znamená, niektorí súkromní vlastníci, zdôrazňujem, niektorí, sa nechovajú slušne, keď to tak môžem nazvať, keď použijem váš výraz slušnosti a jednoducho nevieme sa pohnúť ďalej, a preto sme pripravili takýto návrh zákona, ktorý je na hrane ústavy, ale stále tvrdím, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Čo sa týka búrania, čo tu zaznelo a, samozrejme, v tom zákone, návrhu zákona je zavedený taký režim, že pri búraní bytových stavieb sa musíme dohodnúť. Tam iná cena neexistuje. To znamená, že neexistuje také, že niekto tam bude spať v noci a príde buldozér a bude búrať jeho dom. To sú nezmysly.

    Ja s tým počítam. Samozrejme, počítam s tým, že budú určité procesné problémy, že budú určité sťažnosti, ako ste tu naznačovali a stojí mi to za to, nie pre moju osobu, ale pre Slovensko, pre potrebu Slovenska, lebo myslím si, že všetci to vnímate, že naozaj to treba. Tieto zneistenia investorov – opýtajte sa v Prešove, Banskej Bystrici, čo investori najviac chcú. Opýtajte sa samosprávy, čo im najviac pomôže, aby investorov domov dostali. Opýtajte sa na Orave, hocikde inde. Takže určite to nerobím z dôvodu arogancie k ústave, naopak, ústavu si vážim a cením, ale jednoducho z dôvodu potreby Slovenska, lebo to zadanie, keď ho máme ozaj splniť, tak iný režim neexistuje a musíme nejaký priestor vytvoriť na to, aby sme pohli urýchlenú výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Čiže k tomu hľadajme spolu konsenzus, ja budem veľmi rád a hľadajme spolu solídne riešenia, hľadajme cesty ako postaviť urýchlene cesty a riešme to v druhom čítaní. Ja som ozaj pripravený na všetko, ale musíme povedať, keď chceme povedať A, musíme povedať aj B ako na to.

    Čo sa týka pani poslankyne Tóthovej, samozrejme, určite ja necítim nejakú významnú potrebu pripraviť takýto zákon jednorazový o mimoriadnych opatreniach. Ak by sme sa zmestili do toho režimu, ktorý dnes je zadefinovaný, určite by som neprišiel s nejakými takýmito jednorazovými mimoriadnymi opatreniami na vybrané úseky diaľnic a rýchlostných ciest a ak by sme vedeli využiť skrátenie lehôt, ak by sme vedeli urobiť stručné konania, čo navrhovala pani poslankyňa, ak by sme vedeli urýchliť súdne spory, jednoznačne by som s takýmto niečím neprišiel. Ja nemám za potreby nad rámec toho, čo je tu, niečo vymýšľať, ale jednoducho súčasným stavom už tým urýchlením, ktorý sme urobili novelizáciou zákona č. 129, ktorý nadobudol účinnosť 1.7. 2007, tak už tým urýchlením sme určitý kus práce urobili. Ale ani podľa režimu toho urýchleného konania sa nevieme dostať k majetkovoprávnemu vysporiadaniu aj cez režim vyvlastňovania skôr ako o rok a pol, dva roky, niekde dva a pol roka. A jednoducho, keď zastaneme dva a pol roka, tak ozaj budeme banánová republika bez ciest a ozaj neodstránime regionálne disparity nikdy alebo za dlhé, dlhé obdobie a predbehnú nás iné krajiny v pomerne dobre naštartovanom procese, ktorý teraz na Slovensku existuje.

    Pani poslankyňa Sabolová, mali sme jeden rok na to pripraviť, samozrejme, že to som povedal už predtým k tomu prvému návrhu zákona alebo k predchádzajúcemu návrhu zákona, že sme ozaj skoro trištvrte roka analyzovali, či sa do procesu PPP vôbec pustiť, lebo je to veľmi náročný proces a po tejto analýze sme dospeli k tomu, že sa pustíme do tohto procesu. Chcem zdôrazniť aj to, že programové vyhlásenie vlády ohľadne výstavby ciest naplníme. Tam s tým nemáme problém, ale myslím si, že cítite to, že je potreba Slovenska, či už hospodárska, spoločenská, bezpečnostná oveľa viac a oveľa rýchlejšia. A preto tento scenár sa snažíme naplniť.

    Tak isto nesúhlasím s tým, že je to premiérov nápad a voľačo on vykríkol a teraz ja sa snažím rýchle to plniť. Ubezpečujem vás, že celý tento problém sme konzultovali s predsedom vlády Slovenskej republiky a on to vyhlásil až po našom vzájomnom odsúhlasení, že to takto pôjde a necítim sa, ani sa nepovažujem za diletanta a niet tej sily na svete, aj o tom vás môžem ubezpečiť, čo by ma donútila do toho, do takéhoto scenára, ak by som ja o ňom nebol presvedčený. Takže tu by som tak isto vážil slová a ubezpečujem vás, že to nie je tak. Jednoducho, rozprávali sme sa na tú tému a povedali sme si, ja som pripravil harmonogram, ktorý som potom ďalej dopĺňal a aktualizoval, ale bolo to po dohode s predsedom vlády Slovenskej republiky.

    Čo sa týka pána poslanca Freša, bola tu taká konštatácia, že druhý pilier, Sociálna poisťovňa, že zasiahneme 1,5 milióna súkromných vlastníkov, že zdravotné poisťovne zasiahneme 150 tisíc, len keď úprimne poviem, pri tomto scenári, myslím, že sa to nedá spájať, lebo to je práve problém, že v tomto scenári zasiahneme možno 30, možno 100, nie všetkých špekulantov, ale väčšinu z nich špekulantov, ktorí kúpili pozemky od nejakej babky očakávajúc, že na tom zarobia pomerne veľké peniaze a ktorí sa nechcú dohodnúť a ozaj miliardové investície maríme, strácame a nestaviame, pretože máme tu 30 špekulantov, čiže nie 1,5 milióna, nie 150 tisíc, ale 30. A to je zase iný problém, hoci z pohľadu ústavy musíme dodržať ústavné práva každého občana, aj tých 30, ja to nespochybňujem. Ale na druhej strane stále zdôrazňujem, že máme pripravený scenár v súlade s ústavou, hoci na hrane ústavy. Preto je tam zavedená slušná náhrada, lebo ste povedali za slušnú náhradu. Tá slušná náhrada je v tomto režime zavedená, pretože je to trhová hodnota toho majetku a je tam zavedený aj ten komfort, ktorý nám umožní riešiť stavby na bývanie s tými, samozrejme, s ktorými budeme komunikovať.

    Komunistická nadradenosť tu zaznela. Absolútne s tým nesúhlasím, lebo ja som osobne nebol v tejto veci v Spojených štátoch, ale boli tam naši z Národnej diaľničnej spoločnosti, jednak s Národnou diaľničnou spoločnosťou USA, kde myslím, že nikto nespochybňuje demokraciu v Spojených štátoch amerických, ktorá má, neviem, možno 180-ročnú tradíciu a tam sa ani nebavili s nimi na takú tému. Keď sa má stavať nadradená cestná dopravná infraštruktúra, tam je oveľa ostrejší režim ako u nás. Jednoducho všetko ide nabok, vôbec sa nebavia na túto tému. A je to demokracia, ktorá je na úplne inej úrovni, s úplne inou históriou ako naša.

    Obdobná situácia je napríklad v Nemecku. Takisto nemecký zákon, keď si ho pozriete, ja som mal možnosť si ho pozrieť, hneď prvá preambula nemeckého zákona hovorí, že nadradená cestná dopravná infraštruktúra je výsostným záujmom Spolkovej krajiny Nemecko a musí sa jej podriadiť všetko ostatné. Čiže nejakú komunistickú nadradenosť by som sem vôbec nevsúval. Naopak, pozrite si právne predpisy v iných krajinách, v ktorých majú vybudovanú nadradenú dopravnú infraštruktúru.

    Zaznelo tu, že ktokoľvek zistí, že sa stavia na jeho pozemku, tak to sú absolútne nezmysly. Ten zákon presne zadefinováva to, že v prvom rade je dohoda. My sme pripravení na dohody s tými vlastníkmi, čiže také, že ja budem spať, ako som povedal alebo ja o tom nebudem vedieť a bude mi buldozér chodiť po mojom pozemku, to neexistuje, pretože vždy je dohoda. Ale s tým, kto sa nechce dohodnúť a spravidla ja očakávam, že to bude 30 až 100 ľudí na tomto všetkom, na tomto celom úseku, tam musíme pripraviť nejaký iný režim a nejaké silnejšie ramená, keď to môžem povedať, zo strany verejného záujmu, pretože tá slušnosť, ako som v úvode povedal, musí byť obojstranná. Nemôže byť slušnosť iba zo štátu, musí byť slušnosť aj zo strany súkromného sektora alebo súkromného vlastníka pozemku.

    Zaznelo tu, že koľko som začal. Ja nezačínam, samozrejme, začína vláda a štát diaľnice, ale práve preto, že dobiehame absolútne nereálnu prípravu a zanedbanú prípravu týchto stavieb, preto sme nezačali žiadne stavby. Myslím si, že mi dáte za pravdu, že ja nejako umelo blokujem výstavbu alebo začatie stavieb diaľnic, to je absolútny nezmysel práve preto, že keby som mal v septembri 2006 pripravené stavby, tak verte mi, ešte v septembri 2006 by som vyhlásil tendre a realizoval to. Takže nehrajme sa tu na nejaké zápasy a preteky, kto koľko začal. Ale keď vás to uspokojí, tak koncom tohto roku by mal byť dotiahnutý tender na Sverepec – Vrtižer, to znamená Považská Bystrica, ktorá je veľmi, veľmi silnou Achillovou pätou v dopravnom spojení Bratislava – Žilina a tá je v rozsahu cca 9 km, čiže keď táto vláda začne, tak je to Sverepec – Vrtižer, ktorú sme takisto museli dobiehať, tú prípravu, a verte mi, že nikto z nás nezablokoval, ja alebo niekto, alebo predseda vlády by prikázal, že nezačnime tú stavbu. Ak by bola pripravená, tak ju začneme ozaj druhý týždeň po nastúpení do vlády. A takisto to vyzerá, že koncom tohto roku dobehne tender na rýchlostnú cestu R1 a Žarnovica – Šášovské Podhradie, čo je v rozsahu 25 km. Čiže keď to chcete vedieť v kilometroch, tak 25 + 9. Dúfam, pevne verím, že začneme v roku 2007.

    Pán poslanec Štefanec, museli by sme si sadnúť k tým číslam, ale ja neevidujem také čísla, ako ste vy povedali. To je to isté na pána poslanca Mikloša – v roku 2005 17,6 mld., v roku 2006 14,8 mld. a my len 10 mld. a 10,5 mld. Podľa mňa miešame hrušky s jablkami, ale môžeme si k tomu sadnúť, pretože na rok 2007 ja mám disponibilných 18,7 mld. na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Samozrejme, že sú to všetky prostriedky, ale takisto aj predchádzajúca vláda vykazovala všetky prostriedky. Pokiaľ si dobre pamätám, tak ste nemali čistú dotáciu zo štátneho rozpočtu v hodnote 17 mld., ale bol to celý konglomerát, to znamená, eurofondy, štátna dotácia alebo kofinancovanie k eurofondom, čistá štátna dotácia a ja evidujem u mňa v kapitole, ako som povedal, za rok 2007 18,7 mld. a za rok 2008 19,6 do 20 mld. A nechcem sa vracať tiež, koľko sme začali my a koľko vy, lebo sám som sa to snažil pred chvíľou vysvetliť.

    A posledné, čo mám ešte, 90 % súkromný sektor tvorí HDP na Slovensku. Ja s tým plne súhlasím, ale takisto to platí, opýtajte sa toho súkromného sektora, čo im najviac chýba. Verte mi, že 90 % súkromného sektora vám povie, že im chýba nadradená cestná dopravná infraštruktúra, lebo ozaj dochádza k významným kongresiám na Slovensku, ozaj nám to vybuchne, to bude vážny kolaps dopravnej situácie na Slovensku. Takže toto je to, čo ma k tomu vedie, aby sme rozhýbali výstavbu nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry a úprimne vám hovorím, že to nie je moja politická prezentácia, ale je to ozaj potreba Slovenska, ktorú, myslím si, že nikto z vás nespochybňuje. Ale, samozrejme, musíme nájsť riešenie, aby sme tú potrebu naplnili, s tým súhlasím a sme ochotní v rámci druhého čítania v prípade, že sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, viesť diskusie a snažiť sa vyriešiť tento problém ozaj konsenzom a ja netúžim riešiť súdne spory, riešiť spory s ústavou, verte mi. Len keď chceme naozaj pohnúť tie veci a keď chceme zrýchliť výstavbu nadradenej dopravnej infraštruktúry, musíme hľadať odpoveď, ako áno a nie ako nie.

    Tak ďakujem vám.

  • Pani spravodajkyňa požiadala o slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len pár poznámok k vystúpeniam a k celému zákonu ako-takému. Je naozaj nepochybné, a myslím si, že všetci v tejto sále s tým súhlasíme, že je potrebné v Slovenskej republike diaľnice stavať. Vláda prišla s návrhom jednorazových opatrení na výstavbu diaľnic v konkrétnom úseku a v konkrétnom časovom období. Myslím, že aj v iných štátoch Európskej únie, napríklad aj v Českej republike, aj v Spolkovej republike Nemecko, aj v Rakúskej republike takéto jednorazové opatrenia, resp. také špeciálne zákony existujú. Fakt je ten, že je to veľmi citlivá otázka, pretože je to na hrane ústavnosti a myslím si, že bude čas, aby sme si v druhom čítaní tieto všetky otázky vydiskutovali, riešili, aby skutočne, ja si myslím, že aj naším zámerom je, aby bol prijatý zákon, ktorý nebude spochybnený na Ústavnom súde, ale aby bol prijatý zákon, ktorý naozaj umožní výstavbu diaľnic.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej,

    tlač 397. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 397a.

    Pán minister, nech sa páči, prosím, uveďte to.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využitia transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, ďalej len dohoda, ktorá sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 393/2007 zo dňa 2. mája 2007.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 22. augusta 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 710. Leteckí dopravcovia v rámci Európskej únie, ktorí prelietajú ponad Sibír, musia platiť osobitné poplatky svojmu ruskému konkurentovi spoločnosti Aeroflot, ktoré nesúvisia s bežnými platbami za služby riadenia letovej prevádzky. Tieto poplatky odporujú všeobecnej praxi a považujú sa za nezlučiteľné s medzinárodným právom, vrátane článku 15 Chicagského dohovoru z roku 1944. Predkladaná dohoda má odstrániť nekomerčné prvky súčasného systému platieb za transsibírske prelety uplatňované Ruskom s cieľom nahradiť ich najneskôr do roku 2013 systémom, ktorý je transparentný, nediskriminačný a založený na čistej nákladovosti.

    Predkladaná dohoda pozostáva z diplomatickej nóty Európskeho spoločenstva a jej členských štátov adresovanej Ruskej federácii, diplomatickej nóty Ruskej federácie adresovanej Európskemu spoločenstvu a jeho členským štátom a z dokumentu Dohodnuté princípy modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás, dodatok č. 1 a listu ministra dopravy pána Levitina, ktorý je ako dodatok č. 2.

    Dohoda bola podpísaná na summite Európskej únie a Ruskej federácie, Európskeho spoločenstva a Ruskej federácie dňa 10. mája 2007 v Bruseli. Materiál je legislatívnej povahy, ratifikácia a vykonávanie tejto dohody nemá negatívne finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vážení prítomní, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz žiadam určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Kahanca, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca poverený gestorským výborom oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmenného listu o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, tlač 397.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 405 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 248, zároveň spojím, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval 11. októbra 2007 a uznesením č. 221 obidva tieto výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 234 a súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 497a a návrh uznesenia tvorí prílohu tejto správy.

    Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, pani poslankyne, páni poslanci, kto sa hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní 14. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pani poslankyňu Gabániovú, ktorá bude uvádzať ako určená spravodajkyňa z výboru pre zdravotníctvo hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 417. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave sa nikto písomne neprihlásil, ale po ústnom prihlásení vystúpilo 7 poslancov: pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný, pán poslanec Markovič, pán poslanec Frešo, pán poslanec Urbáni a pán poslanec Pataky.

    Pán poslanec Slafkovský podal návrh, aby Národná rada podľa § 73 ods. 2 písm. a), aby bol návrh zákona vrátený na dopracovanie.

    Prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, aby bol zákon vrátený na ...

  • Prerušil predseda NR SR Pavol Paška.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, ktorý vyplynul z rozpravy, aby bol vrátený zákon na dopracovanie. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Ďalší procedurálny návrh podal pán poslanec Novotný. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu nepokračovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 57 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o pridelení na prerokovanie do výborov a určení lehôt.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 108 za, 15 proti, 10 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pán poslanec Bobrík bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 425.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili páni poslanci: Pataky, Halecký, Novotný.

    Pán poslanec Novotný predložil procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

    Pán predsedajúci, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Budeme hlasovať... Chvíľočku vás poprosím, len aby si pán spravodajca zobral kartu. ... o procedurálnom návrhu, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 72 proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Keďže návrh nebol schválený, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 56 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Keďže návrh prešiel do druhého čítania, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s vaším rozhodnutím 426 z 28. septembra podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady ho prerokuje v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, takisto vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Za gestorský výbor sa navrhuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam aby predmetný návrh prerokovali do 26. novembra výbory a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 13 proti, 9 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Zvonár bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2007 Z. z. o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z.. o registri trestov,

    tlač 426.

  • V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Peter Pelegrini uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 407.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 12 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 121 za, 4 proti, 11 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ešte vás raz poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie teraz v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 440.

  • Ďakujem pekne. Keďže v rozprave nezaznel iný návrh, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 80 za, 14 proti, 42 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 128 za, 1 proti, 5 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Poprosím o väčší pokoj, kolegyne, kolegovia.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a doplnení zákona Národnej rady č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov,

    tlač 441.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili 3 páni poslanci, pričom pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Štefanec navrhli, aby sme vrátili predložený návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, pán predseda, dajte o procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 72 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 55 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona sa prideľuje na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, aby za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra tohto roku.

  • Hlasujeme o výboroch a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 99 za, 25 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Posledné hlasovanie uvedie pán poslanec Kahanec a je to návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej,

    tlač 397.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a teda nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v znení uvedenom v prílohe spoločnej správy, tlač 397a.

  • Hlasujeme o uznesení na vyslovenie súhlasu. Upozorňujem, že ide o medzinárodnú zmluvu, takže je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.

    Tým sme odhlasovali všetky prerokované body.

    Budeme pokračovať po krátkej 5-minútovej prestávke v programe 14. schôdze druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

    Návrh po prestávke uvedie pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Čiže budeme pokračovať o 11.30 hodine, kolegyne, kolegovia.

  • 5-minútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní, chcem poprosiť ešte o chvíľočku zhovievavosti, nemáme tu pána ministra, ktorý má predkladať návrh zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že tu nemáme pána ministra dopravy, vyhlasujem prestávku do 12.00 hodiny, potom obedňajšiu, budeme pokračovať 14.00 hodine hodinou otázok a programom, teda schváleným programom 14. schôdze.

    Ďakujem pekne. Zároveň pozývam členov poslaneckého grémia a predsedov výborov na dohodnuté stretnutie.

  • Prerušenie rokovania o 11.34 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hodine otázok, ako vždy vo štvrtok ukladá tento bod rokovací poriadok. Otváram

    hodinu otázok.

    Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 42 otázok predsedovi vlády a členom vlády 89 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu účasti na zasadnutí Európskej rady v Lisabone, ktorá sa koná v dňoch 18. a 19. októbra 2007. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Ospravedlnenie pána predsedu vlády už bolo zdôvodnené jeho účasťou na rade v Lisabone. Ďalej budú neprítomní: pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin, minister kultúry Marek Maďarič, zastupovať ho bude podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj, minister zahraničných vecí Ján Kubiš, zastupovať ho bude minister obrany František Kašický, minister financií Ján Počiatek zastúpený bude ministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom, minister životného prostredia Jaroslav Izák jeho zastupujúci bude minister výstavby a regionálneho rozvoja, pán Marian Janušek a minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa bude zastúpený takisto ministrom výstavby a regionálneho rozvoja Marianom Januškom.

    To je všetko. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím vás teraz, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Mariána Kovačócyho a znie: „Vážený pán premiér, sú povinné odvody do sporivého piliera charakteru súkromného alebo verejného?“

    Prosím, pán podpredseda, o odpoveď na otázku.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, než si dovolím prečítať vlastne aj určité odborné zhodnotenie rozdielov medzi týmito dvoma druhmi sporivého piliera, chcel by som povedať, že sa vytvára atmosféra, naozaj až hysterická, okolo likvidácie II. piliera, čo, samozrejme, nie je v žiadnom prípade pravda. Rozumiem snahe opozície o vytvorenie určitej témy a aj určité zveličovanie problémov, ktoré potrebujeme riešiť. Chcem však ubezpečiť všetkých, že nám ide iba o bezpečnosť, o bezpečnosť peňazí všetkých občanov, ktorí v tomto systéme sporia. To je základný motív, ktorý sa jednoducho snažíme uskutočniť.

    Je potrebné si uvedomiť, ak neexistuje garancia, ak neexistuje garancia, ktorá je schopná odvrátiť nebezpečenstvo globálneho pohybu, ktorá neexistuje, tak potom systém nemôže byť povinný. To je jednoduchá matematika. Myslím si, že to potvrdili všetci. Chápem, že nechcete tento problém vidieť ako jeho autori a problém je v tom, že si treba prečítať napríklad Hospodárske noviny a to, čo povedal pán guvernér Národnej banky a treba povedať, že možno si treba naštudovať tú problematiku a vidieť rozdiel medzi garanciami obchodovania a garanciami finančných prostriedkov. Ak si vypýtate od DSS, že by ste chceli, aby existovali garancie na všetky vzťahy, povedia, že je to príliš drahé. Prečo je to príliš drahé? No, lebo je veľké riziko. Veď je to jednoduché. Každý, kto sa aspoň chvíľu zúčastnil na obchode v rámci finančných inštitúcií, vie, že každé poistenie finančného rizika je mimoriadne drahé. A práve poistenie úplných garancií pre II. pilier je mimoriadne drahé, preto nie je uskutočnené.

    Je to jednoduchá otázka, ktorú vám zodpovie ktorýkoľvek predstaviteľ DSS. Je pravda, samozrejme, že Národná banka a ďalšie inštitúcie robia dozor a verím, že v rámci svojho trojstupňového dozorovania nedovolia investovať do pochybných akcií, do ktorých je zakázané investovať aj zo zákona, Čiže, z tohto pohľadu bezpochyby zvýšený dohľad nad investovaním je. Veď to nikto nespochybňuje. Ale pri globálnom pohybe trhov nie je žiadna garancia pri znehodnotení peňazí. Voči tomu nedokáže, tomu nedokáže zabrániť ani, samozrejme, Národná banka, a to je ten globálny problém, ktorý si treba uvedomiť, a to je to, s čím my v tejto chvíli zápasíme. Ide o bezpečnosť peňazí, ktoré si ľudia do tohto systému uložili.

    Trošku zrýchlim priamo v odpovedi pánovi poslancovi. V konkrétnych spoločenských a právnych prostrediach existujú buď verejné, alebo súkromné penzijné systémy zamerané na zhodnocovanie platieb. Pre verejné penzijné systémy je typické, že občania často ako zo zákona povinní poistenci alebo sporitelia odvádzajú prostredníctvom zamestnávateľa platby do verejných fondov. Tieto fondy spravujú buď verejné, alebo súkromné inštitúcie. Zdôrazňujem, nie vlastnia, ale spravujú za účelom zhodnocovania príspevkov. Verejné inštitúcie takto garantujú účastníkom verejného dôchodkového sporenia dôchodky podľa presne stanovených právnych pravidiel. Celý proces je založený na verejnom záujme zhodnocovania a garantovania plnení v prospech poberateľov dôchodkov.

    Súkromné penzijné systémy na komerčnej báze ponúkajú občanom svoje produkty na zmluvnom základe. Väčšinou ide o rôzne dobrovoľné druhy poistení, pripoistení, dôchodkových rent a podobne. Naši sociálni reformátori, zaviedli tretí systém, keď boli inšpirovaní niektorými krajinami Latinskej Ameriky, najmä modelom privatizácie penzijného systému zavedeného pinochetovskou diktatúrou v Chile v 80. rokoch a vzorom z Argentíny. Škoda len, že si predchádzajúca vláda pri politickej a ideologickej obhajobe zvolila zlý príklad.

    Mne osobne je známy osud argentínskeho modelu. Poradca senátu tejto krajiny je riaditeľ Asociácie za globálny rozvoj Hermán – prepáčte, že zle prečítam meno – Blejer na margo vzoru slovenskej penzijnej reformy napísal v článku pod názvom Súkromný kapitalizačný sektor zlyhal a pod nadpisom Ako Argentína zreformovala dôchodkovú reformu nasledovný citát: „Začiatkom tohto roka padlo v Argentíne historické rozhodnutie. Takmer všetky politické strany podporili zákon, ktorý znamená koniec nedobrovoľného trhu, koniec mimoriadnej výnosnosti finančných inštitúcii na úkor pracujúcich a dôchodcov.“ My, však často v tej slepej a nepochopiteľnej neschopnosti akceptovať slušné argumenty, zachádzame, samozrejme, na úplne opačnú stranu.

    V čom však spočíva podstata tzv. dôchodkovej reformy, ktorá nevykazuje znaky ani čisto verejného, ani čisto súkromného sektora? Spôsob vymedzenia osôb zúčastnených na starobnom dôchodkovom sporení a podoba výberu príspevkov využíva všetky možnosti verejného penzijného systému: Povinná účasť pre nastupujúcu generáciu – čo ja osobne považujem za jeden z najväčších problémov – povinná účasť, nemožnosť vystúpenia zo systému, výber príspevkov prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie, použitie prostriedkov, výnosy a garancie sa riadia presne opačnými pravidlami, skôr používanými v súkromnom práve a riziko má znášať predovšetkým sporiteľ. Napriek obmedzeným zdrojom prostriedky zo systému budú odčerpávať dve finančné inštitúcie zároveň, dôchodkové správcovské spoločnosti a poisťovne, ktoré sú sporitelia povinní podľa § 11 zákona o starobnom dôchodkovom sporení určiť na vyplácanie starobného dôchodku.

    Aj garancie v II. dôchodkovom pilieri vytvárajú veľa otáznikov vo vzťahu verejný alebo súkromný. Ak vklady v súkromných komerčných bankách sú chránené fondom poistenia vkladov pre prípad krachu týchto bánk, v prípade DSS je to presne naopak. Štát zo zákona ukladá nastupujúcej generácii povinnosť odvádzať časť svojej mzdy na účty súkromných DSS, ktoré pritom neprispievajú na tvorbu ani garančného fondu pre prípady strát z nich, z ich podnikateľských činností, ani fondu solidarity. Naopak, verejné štátne zdroje tvorené v rámci prvého piliera budú v prípade potreby použité na výplatu dôchodkov garantovaných zákonom aj tým sporiteľom, ktorí prídu o svoje dôchodky z titulu škôd, ktoré spôsobila DSS porušením zákona o starobnom dôchodkovom sporení alebo porušením iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

    Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dúfam, že uznáte, že toto je veľmi neobvyklá forma riadenia rizík. V platnej a účinnej právnej úprave starobného dôchodkového sporenia však existujú inštitúty, ktoré nie je možné nazvať ani verejnými, ani súkromnými, ale skôr zmätočnými. Uvediem niektoré. V súvislosti s návrhom noviel právnych predpisov o sociálnom zabezpečení sa opätovne otvorila diskusia o vlastných a majetkových pomeroch v právnej úprave dôchodkového starobného sporenia, čo asi najviac súvisí vami predloženou otázkou, či sú príspevky do starobného dôchodkového sporenia súkromného, alebo verejného charakteru.

    V čase prípravy návrhu právnej úpravy dôchodkového starobného sporenia vtedajšia opozícia márne upozorňovala na nedostatky právnej úpravy, vrátane nedostatočnej úpravy vlastníckych a majetkových pomerov sporiteľov a ostatných subjektov dôchodkového sporenia v rozpore s legislatívnou zásadou. V postupnosti sa prvýkrát uvádza vlastnícky vzťah až vo forme dedenia, čo predtým od samotného zaplatenia príspevku nebolo možné. Zákon nerešpektuje ani prirodzené vlastnícke práva sporiteľov, a to absenciu akejkoľvek, aj minimálnej formy participácie sporiteľov na správe systému. Súkromné vlastníctvo prostriedkov v dôchodkových fondoch pri súčasnej právnej úprave zostalo len fikciou. Občania so svojimi peniazmi nemôžu urobiť vôbec nič, iba ich odvádzať súkromným správcovským spoločnostiam.

    Mohol by som ešte veľmi dlho, samozrejme, o tejto otázke diskutovať, ale viem, že bude táto diskusia otvorená aj v procese samotného rokovania Národnej rady. Rád by som ešte raz zdôraznil, že je potrebné, aby sme reagovali. Ak neexistuje generálna garancia systému, nie je možné, aby systém bol povinný aj pre nastupujúce generácie. Dopúšťame sa znásilňovania, zločinu voči mladej generácii.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Kovačócy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Pristúpime k odpovedi na ďalšiu otázku. Ďalšiu otázku adresoval pánovi premiérovi pán poslanec Čech. Je pán poslanec prítomný?

  • Hlasy z pléna: Nie.

  • Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Rošková, je prítomná. Prečítam otázku: „Vážený pán predseda vlády, ako hodnotíte politickú diskusiu okolo tzv. Benešových dekrétov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte na otázku.

  • Vážená pani poslankyňa, myslím si, že diskusia, ktorá v poslednom období na Slovensku vznikla, sa venovala príliš historicky a príliš veciam, ktoré dnes súčasné vzťahy v rámci Slovenskej republiky, súčasné vzťahy v strednej Európe už nijako nepostihuje alebo sa neodráža na týchto, alebo nemala by sa, faktické výsledky týchto predpisov, ktoré majú naozaj už niekoľko desaťročí za sebou. Z nášho pohľadu je naozaj veľmi nešťastné vracať sa neustále do histórie k veciam, ktoré už toľkokrát boli na tejto pôde, na celospoločenskej pôde rozdiskutovávané. Naozaj, aj z môjho pohľadu je dôležité, aby sme sa začali pozerať iba do budúcnosti a iba dopredu a začali sme sa pozerať aj na budúcnosť našich vzťahov so všetkými našimi susedmi.

    Myslím si, že všetky otázky II. svetovej vojny sú uzavreté. Všetky otázky prešli naozaj historickým vývojom posledných 60 rokov a niečo navyše. Je teda dôležité, aby sme začali znovu stavať mierne poznačené nedôverou, alebo nie najväčšou istotou vzťahy, ktoré, myslím si, že majú a musia byť dobré už len preto, že sme susedia a čo je tiež stopercentne isté, susedia na dlhý čas dopredu budeme. Z môjho pohľadu je teda nevyhnutné, aby sme opäť otvorili priestor na spoločnú diskusiu ohľadne budúcnosti, ohľadne spolupráce, ohľadne otázok, ktoré naozaj trápia nás všetkých.

    Ja som presvedčený, že každý, kto sa opýta ktoréhokoľvek občana, ktorý žije na Slovensku v ktoromkoľvek území, či severnom, južnom, východnom alebo západnom, nepociťuje osobne problémy, že túto otázku chce nevyhnutne riešiť, historicky 60 rokov dozadu začať veci meniť alebo akýmkoľvek iným spôsobom otvárať. Takéto otázky môžu slúžiť iba na to, aby sa naše vzťahy nevyvíjali dobrým spôsobom a nikto z nás nemá chuť na to, aby vzťahy boli rozporné, nevyvážené, aby vzťahy boli, či už poznačené históriou, alebo predovšetkým zmrazené natoľko, že sa nedokážeme na medzinárodnom poli na seba usmievať, čo by ešte nebolo také dôležité, ale nedokážeme spolupracovať.

    Každý z času na čas môže mať určité problémy aj do budúcnosti. Zažili sme ich my pred rokom, budem hovoriť z vlastnej skúsenosti dotýkajúcej sa Schengenu a v tej chvíli neraz naši kolegovia, nielen západní, ale aj južní, prišli a podali pomocnú ruku na to, aby sme dosiahli spoločný cieľ, ktorý budeme pred záverom roka oslavovať.

    Takisto vznikol problém aj u našich ďalších susedov a takisto my sme povinní podať pomocnú ruku, aby sme všetci tento cieľ do konca roka stihli. Pre mňa je teda naozaj mimoriadne dôležité, a to chcem zdôrazniť ako odpoveď aj na otázku, ktorá bola nielen vaša, pani poslankyňa, bolo ich ďalších šesť a aj na otázku pána poslanca Čecha, ktorý nebol prítomný, ktorá sa vlastne dotýka tej istej témy. Pre nás je dôležité, aby sa vzťahy vyvíjali dopredu do budúcnosti, aby sme ich neustále nezaťažovali dávno historicky prekonanými udalosťami, ktoré nemajú priamy vplyv na dnešné časy a skôr nám môžu poškodiť, ako polepšiť a môžu ohroziť vlastne atmosféru dôvery, ktorá sa nevytvárala ľahko. Myslím si, že dnes si ju treba vážiť a treba začať opäť odznova, urobiť hrubú čiaru a postaviť na nej naozaj základy dobrej modernej susedskej politiky.

    Dovoľte, aby som, pani podpredsedníčka, týmto skončil odpoveď.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Takže, ak dovolíte, vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády a ďalej budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gábora Gála na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vieru Tomanovú a znie: „Pani ministerka, za socializmu boli zdravotne postihnutí vytlačení na okraj spoločnosti, prečo chcete v tomto pokračovať?“

    Prosím, pani ministerka, odpovedajte na otázku a oznámte ukončenie odpovede.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni, vážený pán poslanec Gál, z vašej otázky nie je zrejmé, čoho sa týka. Preto vám môžem odpovedať len vo všeobecnej rovine.

    Otázka postavenia občanov so zdravotným postihnutím a rešpektovanie ich prirodzenej dôstojnosti patrí nielen medzi priority ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je aj mojím osobným a profesionálnym záujmom, a to tak v oblasti vytvárania vhodných podmienok pre ich zamestnávanie, pre účely dôchodkového poistenia, ale aj v rámci oblasti sociálnej pomoci a to formou poskytovania rôznych druhov kompenzácií a sociálnych služieb, finančnou podporou subjektov, ktoré zastupujú záujmy tejto skupiny obyvateľstva. Je potrebné mať na zreteli, že sa snažíme vytvárať také podmienky, ktoré zabezpečia sociálnu solidaritu pre všetky cieľové skupiny v spoločnosti a nielen pre osoby so zdravotným postihnutím.

    Postoj Slovenska k riešeniu otázok každodenného života občanov so zdravotným postihnutím sme jednoznačne vyjadrili podpísaním Dohovoru Organizácie spojených národov o právach ľudí so zdravotným postihnutím a jeho Opčného protokolu, v súlade s ktorým budú prijímať jednotlivé zodpovedné rezorty opatrenia legislatívneho, ale aj nelegislatívneho charakteru, vrátane podpory prostredníctvom štrukturálnych fondov.

    Netajím sa tým, že bude potrebné riešiť mnohé otázky a že nepôjde o jednorazový a rýchly proces, ale rovnako ako v iných vyspelých krajinách o postupné a kontinuálne plnenie úloh a spoluprácu rôznych subjektov, a to nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni tak, aby mali ľudia so zdravotným postihnutím vytvorené rovnaké príležitosti ako ľudia bez zdravotného postihnutia. Môžem vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že tak ako doteraz, aj naďalej budem aktívne spolupracovať s touto skupinou ľudí pri hľadaní čo najoptimálnejších riešení.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca.

    Vážená pani ministerka, dobre viete, prečo som položil túto otázku, lebo neplníte plán legislatívnych úloh vlády. Odkladáte prijatie alebo predloženie zákona o sociálnych, proste kompenzáciách zdravotného postihnutia, zákon o sociálnych službách. To už malo byť dávno v parlamente tieto zákony. Ľudia na to čakajú, ktorých sa tento zákon dotýka. Neriešia sa asistenčné služby, ba dokonca, úrady im priťažkávajú na živote tak, že vyžadujú od nich rôzne rozpisy, čo sa týka asistenčných služieb, čo nemá oporu v zákone a všeobecne nie je tu nejaká ucelená koncepcia ako zlepšiť život zdravotne postihnutých, aby vedeli ten život žiť plnohodnotne.

  • Otázka? Áno, riešenie nového zákona o kompenzáciách sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia máme naplánované na budúci rok a je to konkrétne v IV. štvrťroku budúceho roku. V súčasnosti riešime zákon tak, že neboli dostatočne vyriešené motivačné mechanizmy v tomto zákone tak, aby motivovali zdravotne postihnutých skutočne, aby sa zapojili do celospoločenského života a práve preto sme ten zákon rozobrali na jednotlivé príspevky, ktoré sú, aby sme ich doriešili. Je plánovaná jeho účinnosť k 1. 10. 2008.

    A pokiaľ ide o sociálne služby, vzhľadom na to, že nie je doriešený systém financovania, o ktorom na každej schôdzi vlastne hovorím a odpovedám na otázky pani poslankyne Gibalovej, niekedy aj pani poslankyne Sabolovej s tým, že v spolupráci so Združením miest a obcí a zástupcami vyšších územných celkov riešime systém financovania sociálnych služieb. Úprava bude predložená do parlamentu na budúci rok s tým, že účinná by mala byť najneskôr od 1. 1. 2009.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Katarína Tóthová ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Preklad Rámcového dohovoru o útokoch na informačné systémy je v čl. 8 (zodpovednosť právnických osôb) nepresný. V bode 2 uvádza oficiálny preklad „... spáchanie trestného činu ...“. Správny preklad anglického originálu má znieť „... spáchanie protiprávneho skutku ...“. Ide o závažnú nepresnosť. Ako chce ministerstvo v budúcnosti riešiť podobné problémy s prekladom?“

    Nech sa páči, pán minister spravodlivosti, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ďakujem vám za položenú otázku. Je pravdou, že pri implementovaní smerníc, dohovorov dochádza ku skresľovaniu pojmov pri preklade. Nebudem zaťažovať poslancov podrobnosťami. Mám pre vás pripravenú podrobnú správu, kde vám to vysvetľujeme. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že otázka prekladov textov rámcových rozhodnutí do slovenského jazyka predstavuje závažný problém, keďže preklady vypracované prekladateľmi v Európskej únii nie sú dostatočne kvalitné. Za výsledný preklad sú však zodpovedné orgány Európskej únie. Prekladový problém možno riešiť niekoľkými spôsobmi, ktoré vám rovnako predložíme v lehote 30 dní, v procese rokovaní, teda po prvé o texte rámcového rozhodnutia možno preklad pojmov v slovenskom jazyku prerokovať s právnikmi, prekladateľmi v inštitúciách Európskej únie. Výsledok však v tomto prípade nie je zaručený, keďže dohoda s právnikmi – prekladateľmi nie je záväzná.

    Po druhé rovnako možno v procese rokovania o texte rámcového rozhodnutia preklad dôležitého pojmu predložiť ako podmienku súhlasu Slovenskej republiky s určitým rámcovým rozhodnutím.

    A po tretie po prijatí textu rámcového rozhodnutia možno nesprávny preklad upraviť formou tzv. korigenda, ktoré vypracúva príslušný gestor a zasiela sa oficiálnou cestou, najvhodnejšie prostredníctvom stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri Európskej únii. Orgány Európskej únie však nie sú povinné navrhované zmeny akceptovať.

    To je koniec odpovede, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, otázka vám bola položená, pretože okrem uvedeného prípadu mám ďalšie prípady nesprávneho prekladu, napríklad aj v takej závažnej smernici, ako je Smernica o neprijateľných podmienkach pre spotrebiteľské zmluvy, zavádzajúci preklad.

    Ešte za vlády Vladimíra Mečiara pri úrade vlády sme konštituovali oddelenie, ktoré sa malo rozvíjať. Mali to byť špecialisti, ktorí by dohliadali a komunikovali s Európskou úniou v týchto otázkach. Žiaľ, Dzurindova vláda toto oddelenie zrušila. Keď dochádza k takýmto nepresnostiam, dochádza k posunutiu zmyslu celej smernice, a potom Európsky súd, vrátane poprípade Európsky súd v Štrasburgu pre ľudské práva postupuje podľa originálov a nie podľa nášho prekladu. A tu môže dôjsť k vážnemu poškodeniu našich občanov. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste porozmýšľali, a otázka znie v tom, či táto vláda neporozmýšľa o zoskupení odborníkov, ktorí v spolupráci so Štrasburgom a Európskym centrom budú sledovať presnosť a správnosť prekladov tak, aby nedošlo k poškodzovaniu slovenských záujmov. My totiž sme povinní mať presné predpisy, lebo inak nám môžu poškodiť naše štátne záujmy.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Pani profesorka, ja skutočne môžem len súhlasiť s tým a uberajú sa moje úvahy týmto smerom, lebo inej cesty asi niet a aby sme zamedzili týmto negatívnym dopadom, pripravujeme v tomto smere analýzu a konkrétny návrh dám do vlády, lebo tá situácia je akútna a treba ju riešiť. Čiže, v tomto smere aj vás poprosím, že privítam vaše konštruktívne podnety.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Gibalová, položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, prečo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vláda SR uvažuje neratifikovať Európsku sociálnu chartu ako celok?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede. Ešte predtým, ako vám odovzdám slovo, poprosím o dodržanie kľudu alebo pokoja v sále, tichšie.

    Nech sa páči, máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Európska sociálna charta, teda revidovaná, ktorú pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ratifikáciu, je ľudsko-právny dokument Rady Európy, ktorý určuje minimálne pracovné a sociálne štandardy, ktoré má zmluvná strana zaručiť svojim občanom. Dokument zaručuje občanom minimálne príjmy, primeranú výšku životného minima, ochranu pred zbedačovaním, chudobou a ďalšie práva.

    Minulá vláda, v ktorej bola zastúpená aj vaša politická strana, teda KDH, tento dokument, vážená pani poslankyňa, 6 rokov od jeho podpísania v roku 1999 ignorovala a nezabezpečila súlad slovenskej legislatívy so všetkými právami, ktoré Európska sociálna charta zaručuje svojim občanom. Rada by som pri tejto príležitosti pripomenula, že politická strana Smer – sociálna demokracia, tvoriaca väčšinu súčasnej slovenskej vlády, keď bola v opozícii, sa plne prihlásila k vyhláseniu Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 9. novembra 2005 k sociálnej ekonomickej situácii, ktorú katolícka cirkev na Slovensku vnímala ako znepokojujúcu a ako krivdu páchanú na značnej časti obyvateľstva. A poukázala na fakt, že vtedajšia administratíva odmietala zodpovednosť spoločnosti za jednotlivca, čo najčastejšie zdôvodňovala poukazovaním na sociálne skupiny s trvalo stratenými návykmi pracovať.

    Naša súčasná vláda sa tejto zodpovednosti nezbavuje. A pripájam svoj hlas aj k najnovšiemu vyhláseniu Konferencie biskupov Slovenska k Medzinárodnému dňu boja proti chudobe zo dňa 18. októbra, teda tohto mesiaca, v ktorom biskupi uvádzajú, citujem: „Jednou z hlavných príčin chudoby u nás, na Slovensku je rastúca sociálna nespravodlivosť, ktorej príčinou je bezohľadný egoizmus niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov, vrátane zahraničných podnikateľov. Preto si vláda Slovenskej republiky zaradila do svojho programového vyhlásenia aj ratifikáciu Európskej sociálnej charty, revidovanej Európskej sociálnej charty. Chceme sa však správať zodpovedne k občanom a neprijímať potrebné záväzky, ako sú dvojnásobné platy pre manažérov asi, alebo nesplniteľné sľuby o právach, na ktoré by bolo potrebné vyčleniť vysoké miliardy, teda obrovské finančné čiastky v štátnom rozpočte.

    Napríklad len právo na prístup všetkých občanov k dopravným prostriedkom, k bývaniu, kultúrnym činnostiam a zábave by znamenalo komplexnú napríklad rekonštrukciu ciest, železníc, infraštruktúry a podobne. Návrh na ratifikáciu Európskej sociálnej charty, revidovanej Európskej sociálnej charty pripravila pracovná skupina, v ktorej boli zastúpení aj sociálni partneri a je vyvážená pre všetky tri strany v tejto dobe a v tomto čase. Pripomínam, že ďalšie články, ako sú napríklad právo na bývanie, právo pracovníkov na ochranu ich pohľadávok v prípade nesolventnosti ich zamestnávateľa a podobne môže Slovensko kedykoľvek dodatočne ratifikovať.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa Gibalová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Chcem reagovať. Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka. Ja som chcela pôvodne položiť doplňujúcu otázku, ale keďže zo zhluku týchto informácií opäť, myslím si, že trošku zneužívate svoju pozíciu a nehovorili ste k veci, preto nedávam doplňujúcu otázku a nechám radšej priestor pre ostatných kolegov, aby sa dostali na rad v odpovediach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová a položila ju ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Valentovičovi. Otázka znie: „Aký postup chcete zvoliť, pán minister, pri novelizácii nariadenia o minimálnej sieti? Čo znamená niekoľkonásobný odklad z rokovania vlády?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, novelizácia nariadenia vlády o minimálnej sieti je prepracovaná na základe pripomienok a širokej diskusie. V zmysle týchto pripomienok a diskusie v predkladanom materiáli upúšťame od pôvodnej prílohy č. 5. Prílohy č. 6 a 7 budú obsahovať zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré majú z pohľadu štátu strategický význam. Zoznam tvoria poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí zabezpečujú poskytovanie štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti aj s prihliadnutím na kritérium uvedené v § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z., to je bezpečnosť štátu. Zostávajúca časť materiálu, teda najmä príloha č. 4 s určenými normatívami pre Slovenskú republiku a jednotlivé samosprávne kraje zostáva nezmenená. Niekoľkonásobný odklad znamená, že vláda Slovenskej republiky prikladá novele nariadenia vlády č. 751/2004 mimoriadny význam.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, hovorili ste v začiatku svojej odpovede, že podľahla teda širokej diskusii. Chcela by som sa spýtať, kto bol súčasťou tej diskusie, ktoré odborné skupiny. Alebo bola to len koaličná rada, ktorá vlastne odsunula rokovanie o nariadení minimálnej siete, pretože sa ťažko dohodnúť na názvoch nemocníc, pokiaľ nebude tam koncepcia?

    Moja druhá otázka je, čo po roku a pol, odkedy sa vás pýtam na novelizáciu nariadenia, čo s ambulantnou starostlivosťou? Chcem sa opýtať, či čakáte na to, že dôjde k zmene zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľoch, proste všetkej tej štvorici, ktorú ste predložili a až na základe toho budete vytvárať nariadenie? Pretože začiatkom tohto roku ste odpovedali, že na jar, ak bude po optimalizácii, po nejakej kontrole, budete sa touto témou zaoberať, ale aj tak nariadenie, ktoré je dnes na stole a už, myslím si, mesiac, čo mesiac sa odkladá z rokovania vlády, sa týka len ústavnej starostlivosti. Nemyslíte si, že by bolo dobré novelizovať celé nariadenie vlády o minimálnej sieti, aby to bolo jedno komplexné nariadenie?

  • Áno, ďakujem. Čo sa týka diskusie, diskusia prebiehala v dvoch rovinách. Jedna rovina bola diskusia, samozrejme, k materiálu a k činnosti pracovnej skupiny, potom bola diskusia aj v rámci koalície, aj v rámci vlády.

    Čo sa týka ambulantnej siete, na to môžem iba toľko povedať, že zanechali ste tu taký neporiadok a takú dezorganizáciu v ambulantnej starostlivosti, že dnes je veľmi ťažké vôbec získať validné údaje o tom, koľko ambulancií na Slovensku existuje. Preto tie práce skutočne meškajú.

    Čo sa týka zákonov, samozrejme, budem rád, ak všetky tie zákony prejdú. Vytvárajú priestor na to, aby sa ďalej novelizovalo nariadenie vlády. Nariadenie vlády je norma, ktorou je možno novelizovať a, samozrejme, budem rád, ak bude nariadenie vlády o minimálnej sieti komplexné, teda aj ústavná starostlivosť, aj ambulantná starostlivosť. Ja som pred chvíľkou povedal, že najväčší problém je s ambulantnou sieťou, pretože to, čo ste tu zanechali, to skutočne asi nemá obdobu.

    Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sárközy a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, mohli by ste nás informovať, či po prijatí zákona o sociálnom poistení budú môcť poberatelia predčasných dôchodkov naďalej pracovať?“

    Pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení, podmieňuje výplatu predčasného dôchodku, starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku okrem iného zákazom výkonu zárobkovej činnosti. Musím povedať, že v súčasnosti ešte prebiehajú na túto tému odborné diskusie, ale aj politické diskusie, a to na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že ako ministerka práce jednoznačne zastávam názor, že z vecného hľadiska by sa nemalo umožňovať poskytovanie tohto dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti, som pripravená už s vypracovanými variantmi riešenia tejto otázky akceptovať závery týchto odborných a politických diskusií.

    Dovoľte mi však pripomenúť, že predčasné starobné dôchodky boli schválené zákonom 461 s účinnosťou od 1. 1. 2004. Predčasné starobné dôchodky boli, dá sa povedať, a ich vyplácanie bolo súčasťou predpokladu aj pri zohľadňovaní a riešení II. kapitalizačného piliera a určovaní výšky odvodov. Musím povedať, že sa vtedy predpokladalo, že na výplatu predčasných starobných dôchodkov sa bude vyplácať približne 500, maximálne 700 mil. korún zo Sociálnej poisťovne.

    Vypláca sa skoro 5 mld. V súčasnosti máme medzi poberateľmi, teda poberateľov predčasných starobných dôchodkov viac ako 40 tisíc. Keď hovorím o poberateľoch predčasných starobných dôchodkov, hovorím o skupine ľudí, ktorých by sa mala dotýkať nemožnosť súbehu dôchodku a zárobku, hovorím o tých ľuďoch, ktorí bez akejkoľvek sociálnej situácie, to znamená, napríklad bez straty príjmu poberajú popri svojom príjme aj predčasný starobný dôchodok. Umožňuje to platný právny stav. Hovorím o ľuďoch, ktorí majú dnes 43 rokov a viacej a okrem svojho príjmu poberajú predčasný starobný dôchodok. To znamená, že vzhľadom na skutočnosť, že môžu poberať svoj dôchodok 18, ba dokonca viacej ako 18 rokov, dostávame sa do situácie, že po dovŕšení dôchodkového veku budú poberať dôchodok, starobný dôchodok, z ktorého si, poviem taký konkrétny prípad, kde hovorím o človeku tiež do 48 rokov, ktorý popri svojom 51 000 korunovom príjme poberá predčasný starobný dôchodok vo výške 7 298 korún mesačne a bude mu do doby, kým dovŕši dôchodkový vek, zo Sociálnej poisťovne vyplatených viac ako 1 milión 305 tisíc korún.

    Vzhľadom na to, že nie je tu dôvod a nie je tu sociálna situácia, sociálna udalosť, akou je napríklad strata príjmu, navrhli sme v predloženej novele zákona, aby bolo na občanovi, či sa rozhodne zastaviť poberanie predčasného starobného dôchodku popri svojom príjme. V prípade, že stratí príjem, nárok ani výška dávky sa mu nemení, zostáva zachované a v prípade, že stratí príjem, môže opäť poberať predčasný starobný dôchodok. Hovorím vlastne o celospoločenskom záujme tohto riešenia vzhľadom na to, že toto riešenie znamená prínos z hľadiska finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne 1 mld. 865 mil. korún.

    V tejto súvislosti si dovolím podotknúť a pripomenúť aj ďalšiu skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok nemôže poberať každý, hoci je tam doba potrebná, doba poistenia aj 10 rokov. Je skupina ľudí, ktorým nikdy nevznikne nárok na poberanie predčasného starobného dôchodku. Poviem, napríklad je to obuvník, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci živnosti, ktorý taktiež musí odvádzať na svoj príjem, ktorý sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, 18 % odvodov, ale vzhľadom na to, že jeho príjem je veľmi nízky a nedosiahne sumu 1,2-násobku sumy životného minima, jeho predčasný starobný dôchodok to je viac ako 6, teda 6 156 korún, minimálne 6 157 korún, a to aj napriek tomu, že do systému platil viac ako 43 rokov, tento nemá nárok na predčasný starobný dôchodok, ani keby bol jeden alebo dva mesiace pred dôchodkovým vekom. Má naň nárok iba ten človek, ktorý bude mať vyšší príjem. To znamená, že aj v tomto prípade bola právna úprava upravená tak, aby vyšla v ústrety ľuďom s vyššími príjmami. Práve preto, že je to určitým diskriminačným krokom, sme navrhovali tak, ako sme sa zaviazali v programovom vyhlásení, riešiť túto situáciu.

    Dovolím si však záverom pripomenúť, vážená pani poslankyňa, že konečná podoba podmienok poskytovania predčasného starobného dôchodku nebude závisieť odo mňa, ale od všetkých poslancov Národnej rady, jediného orgánu majúceho zákonodarnú právomoc, ktorú ja nemám.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani poslankyňa Sárközy, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. No, v tom máte pravdu, že to nebude závisieť od vás, budúcnosť tohto zákona, ja som to už viackrát povedala, bude závisieť od predsedu Ľudovej strany – HZDS od pána Mečiara a od koaličných poslancov, ktorí budú za tento zákon hlasovať.

    Vy ste povedali, že sa pripravuje pozmeňujúci návrh, ktorý bude túto situáciu riešiť. Rokovanie sociálneho výboru máme za sebou a rokovanie gestorského výboru, tento pozmeňujúci návrh ešte nie je na stole. Na budúci týždeň bude finálna podoba tohto zákona predložená na rokovanie Národnej rady v druhom a treťom čítaní. Vy ste v utorok po rokovaní koaličnej rady dali vyhlásenie, ja vás citujem, pre televíziu TA3 v tom zmysle: „Je úplne nezmyslom, aby 48-ročný človek, ktorý riadne pracuje, poberal predčasný starobný dôchodok.“ Moja otázka je, či sa ten pozmeňujúci návrh, ktorý niekedy poslanci dostanú na stôl, bude týkať aj tých predčasných dôchodcov, ktorí poberajú predčasný dôchodok pred platnosťou tohto zákona, to znamená, od 1. januára 2004 po 1. január 2008, pretože keď to tak bude, tak to bude retroaktivita v tomto zákone.

    A po druhé vy ste tu pred chvíľou citovali, koľko predčasných dôchodcov poberá neprávom podľa vás, diskriminuje ostatných ľudí, ale vy veľmi dobre viete, pani ministerka, že tí, ktorí poberajú predčasný dôchodok, tam sa im mesačne kráti o 0,5 % ten dôchodok, takže keby ste sa k tomuto vyjadrili. Či to bude retroaktívne, kto pripraví pozmeňujúci návrh, keď vy s tým nemáte nič spoločné a aby ste vysvetlili aj to krátenie mesačné o 0,5 %.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani poslankyňa, pokiaľ ide o výhrady, ktoré uplatňujete, že zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti sa navrhuje uplatňovať aj pre poberateľov, ktorým bol tento dôchodok priznaný pred 1. januárom 2008, čím má údajne dôjsť k rektroaktivite, musím uviesť, nejde o pravú retroaktivitu. Pretože účinky zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2008, sa navrhuje uplatňovať len od účinnosti navrhovaného zákona, t. j. od 1. januára 2008, a preto môžeme hovoriť len o nepravej retroaktivite, ktorá vo svojej podstate retroaktivitou nie je a v právnom poriadku je v zásade prípustná, najmä ak jej pôsobenie je odôvodnené celospoločenským záujmom.

    V tomto prípade pripomínam a zdôrazňujem, od začiatku, odkedy sme prezentovali novelu, som upozorňovala na to, že ide o celospoločenský záujem, a to v záujme stabilizácie, udržateľnosti I. piliera a pri udržaní celého systému a v záujme zabezpečenia aj slobodnej voľby. Týmto verejným záujmom je úsporné opatrenie, ktoré má prispieť k finančnej stabilizácii I. piliera. Uplatňovaním právnej úpravy zavedenia výplaty predčasného starobného dôchodku na všetkých poberateľov tohto dôchodku bez ohľadu na dátumy ich priznania sa napĺňa ústavný princíp rovnosti.

    Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti sa dotkne približne 9 800 poberateľov tohto dôchodku a jeho nevyplácanie počas výkonu zárobkovej činnosti bude znamenať úsporu, akú som už uviedla, približne 1 mld. 865 mil. v roku 2008 a približne 2 mld. 620 mil. v roku 2009 a následne.

    V tejto súvislosti musím pripomenúť, že diskriminačný prvok a zavedenie možnosti poberania predčasného dôchodku len pre ľudí s vyšším príjmom, a to napriek tomu, že sú tam ľudia, ktorí nedosiahnu vyšší príjem a zaplatia do systému podstatne viac ako ten, kto je poistený iba 10 rokov a má vysoký príjem a súčasne so svojím príjmom poberá aj predčasný starobný dôchodok, je skutočne diskriminujúce.

    Skončila som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jasaň a položil ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, pánovi Robertovi Kaliňákovi. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda, Schengen je takmer jasný, čo pred rokom a niečo bola len teória. Čo ste museli všetko urobiť pre tento nesporný úspech vášho ministerstva?“

    Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda parlamentu, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, naozaj táto otázka a jej zodpovedanie by vyžadovalo niekoľko hodín, hodín otázok v Národnej rade a odpovedí k vláde.

    Budem teda stručný a podobne, ako som to povedal pri otázke, kedy som zastupoval pána premiéra v otázke k maďarským vzťahom a vzťahom k Maďarskej republike, nemožno čas na to, aby sme za históriou urobili určitú hrubú čiaru a naozaj nikomu z nás sa nechce neustále vracať k situácii, ktorá bola v podstate takto presne pred rokom.

    Naozaj pred rokom, keď som prišiel do Vilniusu na neformálne rokovanie ministrov vnútra a bol som vlastne na jednom z prvých rokovaní, to znamená, bol som nepoznaný a vzhľadom na môj vek ma všetci pokladali skôr za akéhosi možno tajomníka niekoho iného, tak som nebol podozrivý ako cudzí element a mali teda pocit, že Slovenská republika nie je možno prítomná na tomto rokovaní. A zaznievali tam teda jednoznačné témy, že nikto nechce byť rukojemníkom Slovenska. Nikto nechce doplatiť a nevstúpiť do Schengenu len kvôli tomu, že jedna členská krajina nie je pripravená a podobne.

    Všetci veľmi dobre vieme, že správa Európskej komisie, ktorá nie je písaná nami, ale európskymi expertmi, vykazovala 166 nedostatkov, ktoré Slovenská republika vo všetkých oblastiach pripravenosti na Schengen mala. Je teda potrebné povedať, že dnes sa môžeme do určitej miery omnoho viac usmievať a konštatovať, že všetky tieto veci boli splnené.

    Rád by som pripomenul, že prvá opätovná hodnotiaca komisia prišla na Slovensko v marci tohto roku, kedy hodnotila otázku ochrany osobných údajov, kde skonštatovala, že Slovensko naozaj plní všetky kritériá Schengenského kódexu a kedy zmenila vlastne celý systém nastavenia spolupráce medzi inštitúciami, ako aj zákony, ich nastavenia tak, aby vyhovovali Schengenskému kódexu.

    Je potrebné povedať, že v júni nás čakala najťažšia hodnotiaca komisia, ktorá prišla hodnotiť pozemnú hranicu Slovenskej republiky s hranicou Ukrajiny. Asi najväčší kus práce a najväčšia zmena vlastne nastala práve na tejto hranici. De facto všetky zariadenia, ktoré dnes používa hraničná polícia v Sobranciach, všetky budovy, všetky technológie sú de facto nové, skonštruované, zrealizované v priebehu necelého jedného roku. Treba si uvedomiť, že hodnotiaca komisia bola na začiatku júna, mali sme necelých 6 mesiacov na to, aby sme úplne zmenili náhľad Európskej únie na Slovensko.

    Verím, že sa nám to podarilo, o čom svedčia aj posledné návštevy, ktoré nemusím bližšie komentovať. Predpokladám, že ste mali možnosť vidieť výstupy a citáty, ktoré, či už viceprezident Európskej komisie Franco Frattini alebo rakúsky minister Gűnter Platter, ktorý bol jedným z najväčších kritikov Slovenska, po vzhliadnutí našej pripravenosti konštatoval.

    Chcem sa teda na tomto mieste, možno to využiť viac ako samotnú odpoveď na vašu otázku, poďakovať naozaj všetkým, všetkým, ktorí nám pomohli k tomu, aby sme dosiahli tento pozitívny výsledok. Počnúc od spolupráce so všetkými ministerstvami až po naozaj obyčajných rádových občanov prihraničných oblastí, ktorí všetci vedeli, aká náročná úloha nás tento rok čaká a všetci podali pomocnú ruku. Špeciálne kompletná výmena v celej hraničnej oblasti a technológie v pohraničí znamenala často zabratie priestorov, pozemkov ľudí, ktorí na nich pracovali dlhé roky. A treba povedať, že vždy sme sa stretli s pochopením a s ústretovosťou a tu sa chcem naozaj obyvateľom všetkých pohraničných obcí poďakovať za to, že nám aj svojím prístupom umožnili dosiahnuť to, aby sme od 22. decembra mohli bez toho, aby sme potrebovali akýkoľvek cestovný doklad, cestovať po celej Európe.

    Rád by som v tejto súvislosti povedal, že tým, čím Slovenská republika najviac zabodovala, nebolo len samotné nasadenie a nakúpenie drahej technológie, ale aj využitie slovenských patentov a slovenských vynálezov, ktoré dnes na východnej hranici de facto kraľujú niektorým špecifickým činnostiam, ktoré dodnes v inej časti Európy nie sú. Preto môžeme bez väčšieho preháňania povedať, že slovenská hranica dnes patrí k najmodernejším v Európe a často je dávaná za pozitívny príklad, čo nás veľmi teší, samozrejme.

    Moderný systém Ralen, ktorý vlastne dnes so 100-percentnou istotou kontroluje každý jeden kamión vstupujúci na slovenské územie, každý jeden železničný vagón, ktorý cez Čiernu nad Tisou alebo Maťovské Vojkovce vstupuje na slovenské územie, je kontrolovaný na prítomnosť nelegálnych migrantov. Dnes vieme so 100-percentnou istotou garantovať, že cez tieto dva prúdy, či už je to nákladná doprava alebo autobusová, alebo vlaková doprava, vieme garantovať, že k nám nepríde ani jeden nelegálny migrant.

    Snažíme sa vytvoriť systém, ktorý bude fungovať aj v najnáročnejších terénoch hornatej oblasti našej východnej hranice. To pred nami ešte stojí. To je budúcnosť, ktorá napriek tomu, že do Schengenu vstúpime na konci tohto roka, nás ešte čaká. V tejto chvíli, aby som dal možno príležitosť ešte aj mojim ďalším kolegom, by som rád už iba skonštatoval, že Slovenská republika bola pozvaná aj do Bruselu, aby prezentovala ideálny model integrovanej ochrany pozemnej hranice, čo nás zaradilo naozaj medzi vzorové príklady.

    Dnes na východnej hranici slúži 886 policajtov, to je naozaj mimoriadna sila, pretože v ľahkej matematike prakticky na každých 10 metrov máme jedného policajta. A dnešný deň som si dovolil ráno vytiahnuť zvodku za posledné hodiny a môžem konštatovať, že približne 42 ľudí sme zadržali napríklad za posledné ráno a poslednú noc. Zadržali sme skupinu 25 nelegálnych migrantov pochádzajúcich z Číny, zadržali sme 7 Pakistancov, 8 Indov, 8 Moldavcov a 2 Gruzíncov. Sú to všetko veci, kde nové technológie a nový systém, ktorý máme nastavený na východnej hranici, omnoho intenzívnejšie bojuje vlastne s nelegálnou migráciou. Môžeme dnes povedať, že prevádzačské skupiny sa začínajú vyhýbať slovenskému územiu a začínajú sa vyhýbať prechodu cez našu štátnu hranicu. Po úplnom dobudovaní technologického systému na východnej hranici budeme môcť konštatovať, že slovenská hranica je naozaj 100-percentne nepriepustná a garantujeme jej nepriepustnosť v rámci celej Európskej únie.

    Na záver mi dovoľte povedať dve základné poznámky. Prvou je, že táto hranica nie je len pre Slovákov, len pre občanov Slovenskej republiky. Touto hranicou garantujeme bezpečnosť všetkým občanom Európskej únie, a preto veľmi milo pôsobil aj výrok luxemburského ministra vnútra Luca Friedena vo Vyšnom Nemeckom približne pred 3 mesiacmi, kedy stál pred tou ukrajinskou tabuľkou a hovoril, že toto je luxembursko-ukrajinská hranica. Ukazoval luxemburským novinárom, že to je luxembursko-ukrajinská hranica. A je to pravda, pretože ich peniaze a peniaze ich daňových poplatníkov dovolili postaviť nové Vyšné Nemecké za 3 mesiace. Experti hľadali ventil, ktorým sa tá stavba vypúšťa. Lebo to vyzeralo, pretože boli na Slovensku bez nášho vedomia niekedy v januári, vo februári a stála ešte stará budova. Za tri mesiace prišla nová. To znamená, toto je prvý odkaz, že vlastne strážime vlastne nielen slovensko-ukrajinskú hranicu, ale predovšetkým hranicu Európskej únie s Ukrajinou.

    A posledná vec, ktorá robí taký rozdiel medzi vstupom Slovenska do Európskej únie a vstupom Slovenska do Schengenského priestoru. Pokiaľ v roku 2004 sa Európska únia rozširovala o Slovenskú republiku, v tomto prípade je ten postup opačný. V tomto prípade sa Slovensko rozširuje o zvyšok Európy. Pretože od toho dňa, odo dňa pravdepodobne a s najväčšou pravdepodobnosťou 22. decembra ako malý vianočný darček umožníme občanom, aby už bez akýchkoľvek hraničných kontrol, bez toho, aby videli ktoréhokoľvek hraničného policajta, bez toho, aby si všimli, že prešli hranicou, budú môcť cestovať do všetkých okolitých krajín s výnimkou, samozrejme, Ukrajiny, a to predovšetkým pomôže aj v ekonomickom rozvoji práve prihraničných oblastí. Nebude treba už chodiť cez hraničné prechody do mnohých závodov, fabrík, družstiev. Bude omnoho bližšie ísť priamo cez zelené pole na bicykli 200 m do susednej dediny, ktorú predtým bolo treba 15 km obchádzať cez hraničný prechod. Toto je všetko výhoda, ktorá nás čaká. Možno až v januári, vo februári si uvedomíme, čo vlastne pre nás Schengenský priestor znamená.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Jasaň, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Som rád, že ste to povedali, pretože toto je jeden z významných úspechov ako vášho ministerstva, tak aj celej vlády. Ja verím, že aj tu, na pôde Národnej rady si nájdeme čas na to, aby sme to ocenili a určite všetci občania našej republiky, ale aj Európskej únie čakajú na ten vianočný darček a ja vám ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja sa chcem poďakovať vlastne celej Národnej rade, pretože v zásade všetky zákony, ktoré sme v skrátenom legislatívnom konaní prijímali v máji, júni, boli mimoriadne dôležité pre to, aby sme splnili kritériá hodnotiacej komisie, ktorá pristupovala a chcem povedať, že som rád, že vtedy neexistovali rozdiely medzi koalíciou a opozíciou a že vlastne tie zákony podporila celá snemovňa, za to sa vám, páni poslanci, chcem veľmi pekne poďakovať. Všetko dobré, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gál ministrovi spravodlivosti a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Pán minister, viete, koľko je celkovo tých prípadov, v ktorých súdy potvrdili nezákonne potomstvo pre reštitučných špekulantov?“

    Odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Som rád, že ste si nechali zapustiť bradu, v tom, myslím si, že sa približujete vizážou ku mne, len mám tú smolu, že som oveľa starší na rozdiel od vás.

    Ja, pán poslanec, priznám sa, neviem, kam mierite. Ste právnik a viete, že takáto štatistika nemôže existovať a ani neexistuje. Ak máte vy nejakú súkromnú alebo ste sa k nej dostali ako poslanec, ste povinný oznámiť to orgánom činným v trestnom konaní, lebo potvrdiť nezákonné potomstvo je vlastne legalizácia podvodu. A to niekedy môže vzbudzovať a vyvolávať politickú prestrelku, ale myslím si, že jednoducho z vašej strany sa dá očakávať, aby ste navštívili políciu, prípadne prokuratúru, vrátane generálneho prokurátora. Ak máte takéto vedomosti, rád vás privítam na ministerstve aj ja, keď prinesiete konkrétne veci a dôkazy.

    Ak narážate, pán poslanec, na levický prípad, ja osobne, lebo u mňa sa očakáva, či pozastavím výkon funkcie sudcu, čakám na informácie z polície. Dosiaľ mi neprišli, aby som mohol konať. Budem konať po preštudovaní spisu, aby sme už nevyrábali ďalšie stíhania sudcov na politickú objednávku. Možno sa pamätáte v minulosti na prípad Soročinu, čo sa tu urobilo. Zastavila sa mu činnosť sudcu, výkon funkcie sudcu, za právny názor bol stíhaný, bol oslobodený a už sme zaplatili milióny aj z vašich daní, aj z mojich daní. Pamätáme sa na prípad Lipovského, sudcu Najvyššieho súdu. Viete, aký tam je stav? Dnes už ten tzv. údajný svedok tejto veľkej aféry je trestne stíhaný. Ja len čakám, kedy bude stíhaný prokurátor, ktorý dal príkaz na nezákonné vtrhnutie do kancelárie sudcu Najvyššieho súdu bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Preto ja som veľmi citlivý a bez spisu nerozhodnem o ničom.

  • Pán minister, prepáčte, ale čas, pán minister, čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku 5-minútovú technickú prestávku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. A možno, že som zodpovedal, čo ste chceli vedieť. Neviem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tretí deň rokovania

    14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v našom rokovaní.

    Máme prítomného aj pána ministra, takže, ak dovolíte, nasleduje teraz druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 410 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 410a.

    Návrh odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Prosím, aby sa opäť ujal slova.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, úvodom sa vám chcem ospravedlniť za moju neprítomnosť pred obedom. Ja som bol uvedený do omylu, myslel som si, že sa bude rokovať až po hodine otázok a opak sa stal pravdou, ja som išiel za svojimi inými povinnosťami a potom som sa musel vrátiť. Takže ešte raz sa ospravedlňujem.

    Teraz k vlastnému zákonu. Dovoľte mi, aby som uviedol materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej, ďalej len dohoda, ktorý sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 360/2007 zo dňa 18. apríla 2007.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh Dohody prerokovala dňa 5. septembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 736. Európska únia iniciovala rokovanie s vládou Spojených štátov amerických o leteckej doprave na základe nevyvážených vzťahov v tejto oblasti.

    Prvým problémom bola skutočnosť, že podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora uzavreli členské štáty Európskej únie so Spojenými štátmi americkými tzv. open sky dohodu v rozpore s legislatívou Európskej únie.

    Druhým problémom bola skutočnosť, že v konečnom dôsledku mali americkí dopravcovia vo vzťahu k Európe väčšie práva ako európski dopravcovia vo vzťahu k Spojeným štátom americkým.

    Cieľom predkladanej Dohody je vytvorenie otvoreného euroatlantického vzdušného priestoru, odstránenie právnych rozporov existujúcich bilaterálnych dohôd jednotlivých členských štátov a vylúčenie diskriminácie leteckých spoločností, spoločenstva na báze ich štátnej príslušnosti.

    Zároveň sa má vytvoriť jednotných trh leteckej dopravy medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými s voľným tokom investícií a predpoklady preto, aby komunitárne a americké letecké spoločnosti mohli poskytovať letecké dopravné služby bez obmedzenia vrátane obsluhovania vnútroštátneho trhu.

    Dohoda bola podpísaná ministrami dopravy Európskej únie dňa 25. apríla 2007 v Bruseli. Dňa 30. apríla 2007 bola podpísaná predstaviteľmi Európskej únie a Spojených štátov amerických vo Washingtone.

    Materiál je legislatívnej povahy. Ratifikácia a vykonávanie tejto Dohody nemá negatívne finančné, ekonomické vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Z dôvodu zvýšenia objemu výkonov leteckej dopravy môže ovplyvniť kvalitu životného prostredia.

    Vážení prítomní, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu pri prerokovávaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 408 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007.

    Výbory prerokovali pridelenú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 249 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodol o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 11. októbra 2007 a uznesením č. 220 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodol, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 233. Súčasne ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy písomne? Neprihlásil sa nikto, tak sa ešte raz pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem tým pádom aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána ministra poprosím, aby zostal, pretože budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 312 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 312a.

    Pán minister, nech sa páči, odôvodnite stanovisko vlády.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

    Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo právnických osôb.

    Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Účelom dohody je vytvoriť právny rámec na prevádzkovanie, údržbu a rekonštrukciu cestných hraničných mostov a úsekov ciest na spoločnej štátnej hranici. Dohoda stanovuje realizáciu prác poverenými organizáciami určenými podľa dohody, lehotu na vzájomné informovanie sa o začiatku prác, umiestňovanie cestných dopravných značiek príslušného štátu a informačných tabúľ a tak ďalej a podobne.

    Dohoda bola podpísaná 18. júna 2007 v Bratislave na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 433 zo 17. mája 2006. Nadobudnutím jej platnosti sa skončí platnosť dohody medzi Federálnym ministerstvom dopravy Československej socialistickej republiky a Ministerstvom dopravy Maďarskej ľudovej republiky o oprave a spôsobe údržby československo-maďarských spoločných cestných hraničných mostov, podpísanej 24. novembra 1986 v Budapešti, ktorá už nezodpovedá súčasnej situácii na spoločných hraniciach.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaraďuje k dohodám prezidentským a po jej podpise sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou a o rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odôvodnenie návrhu.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Györgya Juhásza, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Pán poslanec, máte slovo.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 409 zo dňa 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač, zaujali k nej nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 250 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 11. októbra 2007 a uznesením č. 219 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 232. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi spravodajcovi. Pána ministra poprosím, aby zostal. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé a tretie čítanie

    o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

    Tento návrh vlády máte ako tlač 419 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 419a.

    Pán minister, nech sa páči, ujmite sa slova, odôvodnite návrh vlády.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ďalej len protokol, ktorý sa prekladá ako iniciatívny materiál.

    Vláda Slovenskej republiky predmetný návrh prerokovala dňa 19. septembra 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 797. Dohovor jednotne upravuje sprievodnú dokumentáciu tovaru, zásady zodpovednosti dopravcu a postup pri uplatňovaní návrhov na náhradu škody, ktorý bol podpísaný v Ženeve dňa 19. mája 1956. K tomuto dohovoru pristúpila Slovenská republika sukcesiou dňa 28. mája 1993.

    Predkladaný protokol k Dohovoru bol dohodnutý dňa 5. júla 1978. Týmto protokolom sa novelizoval čl. 23 Dohovoru, ktorý stanovuje hornú hranicu limitu zodpovednosti za náhradu škody medzinárodného cestného dopravcu vykonávajúceho prepravu podľa Dohovoru.

    Skutočnosť, že Slovenská republika nie je zmluvnou stranou Protokolu k Dohovoru CMR sa prejavuje nutnosťou slovenských dopravcov dohodnúť na všetky prepravy podľa Dohovoru CMR poistné zmluvy s niekoľkokrát vyšším poistným krytím a poisťovne sú povinné v prípade vzniku poistnej udalosti hradiť poistné v tomto vyššom limite.

    Tento stav má nepochybne nepriaznivý vplyv na konkurenčnú schopnosť slovenských dopravcov voči ich kolegom zo zmluvných strán. Vykonávanie protokolu nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, naopak, pristúpenie Slovenskej republiky k protokolu odstráni doterajšiu nutnosť, aby slovenskí dopravcovia uzatvárali poistné zmluvy s niekoľkonásobne vyšším poistným krytím, čo podporí konkurenčnú schopnosť v medzinárodnom prostredí.

    Z vyššie uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Slovenská republika k Protokolu k Dohovoru CMR pristúpila. Materiál je legislatívnej povahy. Prístup Slovenskej republiky k Protokolu k Dohovoru CMR a vykonávanie tejto dohody nemá negatívne finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Text dohody a protokolu je konečný, a preto sa nepredpokladajú žiadne úpravy ani dodatky.

    Vážení prítomní, týmto si dovoľujem požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého materiálu a o vyslovenie súhlasu s predloženým vládnym návrhom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Jána Chrbeta, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 410 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 251 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 1. októbra 2007 a uznesením č. 222 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 235. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som písomne žiadnu žiadosť o účasť v rozprave, preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi.

    Skončili sme celý blok, ktorý predkladal pán minister dopravy a teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v našom programe a pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 432. Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 422.

    Teraz dávam slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, máte slovo.

  • Dámy a páni, prosím o vašu pozornosť a pre pána podpredsedu prosím o citrónový čaj.

  • Reakcie z pléna.

  • Veď asi preto kašle, pán podpredseda.

  • Poprosím technikov, pokiaľ registrujú situáciu, ktorá sa odohráva v sále, panie poslankyne majú pocit, že je tu trošku chladno, takže poprosíme zareagovať nejakou úpravou. Fúka chladný vzduch, pokiaľ je možné, tak vytvoriť nejaké optimálnejšie prostredie, keby na to technika zareagovala. Ďakujem pekne.

    Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Dámy a páni, opäť na tejto schôdzi rokujeme už druhýkrát o novele zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Pred dvomi dňami sme rokovali o vládnej verzii, teraz predkladám s kolegyňou Monikou Gibalovou poslaneckú novelu tohto zákona.

    Návrh zákona, ktorý predložila vláda, vyvolal diskusiu aj vo verejnosti ten návrh, že zvýšiť príspevok pri narodení iba prvého dieťaťa je známy už viac mesiacov a vyjadrujú sa k nemu nielen politické strany, ale vyjadrujú sa k nemu aj tí, ktorých sa najviac dotýka. Vyjadrujú sa k nemu aj rodiny s deťmi.

    Možno ste zaregistrovali, včera tu bolo také milé stretnutie pred parlamentom, že dve občianske združenia, ktoré sa angažujú v oblasti pomoci práve rodinám s deťmi, tak prišli pred parlament vyjadriť svoj názor, že podporujú, aby štát zvyšoval príspevok pri narodení každého dieťaťa.

    Čiže nehovorili o vládnom ani o poslaneckom návrhu, vyjadrili svoj názor k princípu, akým by sa mala upravovať, resp. zvyšovať podpora zo strany štátu rodinám s deťmi. No a dnes som si otvoril dennú tlač a ráno som zaregistroval aj anketu, kde na otázku redakcie, čo si myslíte o snahe vlády podporovať len prvé narodené dieťa a ako by podľa vás mala vyzerať podpora rodín s deťmi, tak som videl, že vlastne všetky tie reakcie sú za to, aby sa zvyšovala podpora rodinám s deťmi, ale inak, ako to je práve v tej vládnej verzii.

    Peter z Námestova si myslí, že ak si myslia, že sa takto zvýši populácia, sú na omyle. Ja by som podporil narodenie druhého dieťaťa, a to najmenej 50-tisícovou sumou. Jaroslav z Bratislavy hovorí, že vláda podporuje prvé narodené dieťa asi podľa princípu solidarity. Rodina s viacerými deťmi je solidárna s rodinou s prvorodeným. Jozef z Bardejova, ten zasa si myslí, že je to len jeden z mnohých populistických ťahov vlády. Rodiny s deťmi treba podporovať rovnakou sumou. A Elena z Hrachovišťa, to je od vlády pekné zvýšiť príspevok na prvé dieťa. Takýmito zákonmi znižujete populáciu mladých ľudí.

    Dámy a páni, cieľom nášho poslaneckého návrhu je zvýšiť podporu štátu rodinám s deťmi zvýšením jednorazovej dávky príspevku pri narodení dieťaťa zo sumy 4 460 korún na 10-tisíc korún. Už som hovoril tento týždeň práve v diskusii o tom vládnom návrhu, že nemusíme sa presviedčať navzájom o tom, aké sú dôsledky príchodu dieťaťa do rodiny okrem iného, že to je radostná udalosť, že ako to komplikuje situáciu mnohým rodinám, pretože je to spojené so zvýšenými výdavkami so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa.

    A dnes platná suma príspevku ani zďaleka nepokrýva potreby dieťaťa a výdavky rodín spojené s touto udalosťou. Aj to, že na Slovensku dlhodobo pretrváva nepriaznivý demografický trend, že sa rodí stále menej detí, dokonca hlboko pod úrovňou, ako je prirodzená miera reprodukcie, je známa skutočnosť.

    Jedným z dôvodov tohto stavu je výrazné zníženie príjmovej a zhoršenie sociálnej situácie v rodine z dôvodu absencie príjmu jedného z rodičov, ktorý sa venuje výchove dieťaťa, a tiež rozšírenie rodiny o ďalšieho člena domácnosti.

    Predkladatelia sme presvedčení, že je v záujme spoločnosti i budúcnosti štátu, aby sa rodilo viac detí, a preto je potrebné priebežne zvyšovať priamu i nepriamu podporu rodinám s deťmi úmerne s rastúcimi životnými nákladmi. To najväčšie bremeno napriek našej zvýšenej snahe podporovať rodiny s deťmi zostane aj tak na rodičoch.

    Tiež navrhujeme možnosť tento príspevok zvýšiť k 1. septembru kalendárneho roka nariadením vlády Slovenskej republiky. Finančný dopad na štátny rozpočet z prijatia tohto návrhu nebude vyšší, ako predpokladá vláda.

    Nechceli sme komplikovať situáciu ani pani ministerke, ani všetkým tým, ktorí sa obávajú, že by sme tým nabúrali parametre, resp. schodok štátneho rozpočtu. Preto uvedenú sumu, ktorú chce vláda rozdeliť medzi prvorodené deti, my sme rozdelili medzi priemerný počet detí, ktoré sa na Slovensku ročne v posledných rokoch rodia, a zhodou okolností je to práve to zvýšenie o 5 a pol tisíca korún na každé narodené dieťa.

    Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest, je v súlade s ústavou a so všetkým, čím je Slovenskej republika viazaná.

    Ďakujem za podporu tohto návrhu, a keby predsa len ste nepodporili tento poslanecký návrh zákona preto, že už je v druhom čítaní vládny návrh, tak chcem upriamiť pozornosť práve na tú malú skupinu lobistov, ktorí včera tu boli pred parlamentom a obrátili sa aj na vás poslancov otvoreným listom – Únia materských centier zo 16. októbra tohto roka, to znamená tohto týždňa, ktorá vo svojom liste píše:

    „Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čaká vás hlasovanie za úpravu, ktorá je v spleti makroekonomických, politických i médiami ostro sledovaných zákonov zdanlivo nedôležitá a nepodstatná – príspevok pri narodení dieťaťa. Budete hlasovať za jeho zvyšovanie. Pre rodičov detí, teda nielen budúcich rodičov je však vaše hlasovanie veľmi významné. Môže potvrdiť deklarované snahy vlády a príslušných ministerstiev o podporu rodín na Slovensku. Každý štát potrebuje, aby sa v ňom rodil dostatok detí a každý rodič potrebuje vedieť, že to tak je.

    Zvýšenie príspevku na každé narodené dieťa bude dôkazom toho, že nielen rodičia, ktorí privádzajú na svet svoje druhé, tretie alebo ďalšie dieťa si uvedomujú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.

    Dieťa dobre vychovať, poskytnúť mu dostatok príležitostí na osobný rozvoj, dať mu vzdelanie podľa jeho schopností, aby sa z neho raz stal samostatný, dobrý a spoločnosti prospešný človek a neskôr dobrý a zodpovedný rodič. Poskytnúť toto všetko jednému dieťaťu je ťažká úloha. Poskytnúť toto všetko viacerým deťom ešte náročnejšia. Preto sa nie všetci rodičia rozhodnú mať viac ako jedno dieťa.

    Žiaden finančný príspevok im v tejto ich úlohe a zodpovednosti nepomôže, iba ak krátkodobo. Morálny význam tohto príspevku má oveľa väčšiu hodnotu a jeho schválenie pre všetkých rodičov bez rozdielu počtu alebo prvenstva detí bude slúžiť ku cti rodinnej politiky štátu i poslancov, ktorí ho takto schvália.

    Preto vás prosíme o podporu takej podoby novely zákona, ktorá nerozdeľuje rodičov podľa počtu detí, ale podporuje ich bez rozdielu aj zvýšeným príspevkom pri narodení každého dieťaťa.

    V Bratislave 16. 10. 2007. Únia materských centier.“

    Dámy a páni, pripájam sa k tomuto krásnemu listu. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za vystúpenie ako navrhovateľa a teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy. Tie faktické poznámky, ktoré sú na tabuli, to sú omylom, potom chcú, áno?

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v prvom čítaní podávam spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovaného zákona je zvýšiť priamu podporu štátu rodinám s deťmi zvýšením jednorazovej dávky príspevku pri narodení dieťaťa zo sumy 4 460 korún na 10-tisíc korún. Zároveň sa zrušuje príplatok príspevku pri narodení dieťaťa, ktorým sa neodôvodnene zvýhodňovalo dieťa, ktoré sa narodilo ako prvé.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do diskusie, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem aj spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána poslanca Brocku poprosím, aby zostal na mieste navrhovateľa, pretože pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona máme ako tlač 433 a návrh na prerokovanie výborom máme ako tlač 423.

    Pán poslanec Brocka, máte slovo a uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz to vyzerá, ako keby som hral na vládu „osobku“. Pred chvíľou som uviedol návrh zákona, ktorý bol názvom ten istý, ako predložila vláda, len navrhujem iný spôsob riešenia pomoci rodinám s deťmi.

    Pri tomto zákone rovnako pristupujem k snahe zlepšiť situáciu našich rodičov, ktorí sú na dôchodku. A ten úvod som zvolil preto taký, že tento týždeň vláda schválila vianočný príspevok aj spôsob jeho rozdelenia alebo teda spôsob, akým sa bude poskytovať.

    Predložená novela zákona o daniach z príjmov rovnako reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády riešiť, resp. zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení, ale cez daňovú legislatívu.

    S kolegom Kahancom navrhujeme rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou 1 750 korún za zdaňovacie obdobie. To znamená, ak niekto má deti, ktoré sú zamestnané, a je na dôchodku, tak každé dieťa, ak platí štátu daň, môže odviesť maximálne takúto sumu svojmu rodičovi raz za rok. Dve deti dvakrát 1 750, tri trikrát 1 750 atď.

    Návrh je výrazom medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok. Pri existencii priebežného dôchodkového piliera sa tak ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.

    Náš návrh je sociálne spravodlivejší k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporuje bohatších. Spomínal som to v prípade toho vianočného príspevku, keď vlastne mnohé rodiny sú viacdetné, kde príjem na osobu je oveľa, oveľa nižší ako napríklad v prípade poskytovania vianočného príspevku.

    Navrhovaná úprava je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi a inými medzinárodnými zmluvami či dokumentmi, ktorými je Slovensko viazané.

    Prijatie novely uvedeného zákona bude mať na rozdiel od toho predchádzajúceho dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Jeho presná výška sa v tejto chvíli nedá špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu bude pre daňovníkov dobrovoľné. V prípade, že by túto možnosť využilo, uvádzam tento príklad aj v dôvodovej správe, 300-tisíc daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov by bol 500 miliónov korún. Pripomínam, že sú to ale príjmy územnej samosprávy obcí a miest. Pri súčasnom výraznom raste daňových príjmov v tomto roku rádovo 20 miliárd korún to štátny rozpočet ani rozpočty obcí nijako neohrozí.

    Ďakujem za podporu aj tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Stanislava Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 14., teda dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa do rozpravy niekto hlási ústne? Zdá sa, že nikto, takže uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač tohto návrhu je 445 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 444.

    Pani poslankyňa, máte slovo a uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi, aby som vám predložený návrh zdôvodnila.

    Ústavným zákonom bol vytvorený Výbor na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Vlastne tento ústavný zákon vychádzal z toho, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bola zrušená komisia, ktorá bola vytvorená v Národnej rade a táto komisia mala preskúmavať rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu.

    V zákone č. 215/2004 Z. z. pred nálezom Ústavného súdu bola úprava ohľadom výdavkov spojených s činnosťou komisie, pričom tieto výdavky hradil Národný bezpečnostný úrad. Keďže v súvislosti s nálezom Ústavného súdu toto ustanovenie stratilo účinnosť, je potrebné podľa môjho názoru prijať primeranú právnu úpravu.

    Cieľom predloženého návrhu je úprava trov konania súvisiacich s preskúmavaním rozhodnutí NBÚ Výborom Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, ako aj úhrada trov konania priznaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky s tým, že trovy týchto konaní by mal uhrádzať Národný bezpečnostný úrad.

    Vychádzame z toho, že výbor v zmysle ústavného zákona preskúmava rozhodnutia NBÚ, pričom toto rozhodnutie môže len potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť NBÚ na nové prerokovanie, nemôže tieto rozhodnutia meniť.

    V návrhu zákona nie je vyčíslený finančný dopad, pretože výška úhrady trov konania bude závisieť od počtu súdnych sporov a počtu zrušených rozhodnutí výboru súdom.

    Toto poznamenalo aj ministerstvo financií, pokiaľ sa vyjadrovalo k návrhu zákona, ale skutočne je veľký problém, ako vyčísliť tieto finančné dopady, ktoré budú ale podľa môjho názoru a vzhľadom na to, koľko prípadov bolo prejednávaných, tá výška by nemala byť nejako neprimerane vysoká, keďže na jedno konanie je zhruba asi 20-tisíc korún a trovy konania tu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov, ktoré si vyčíslia advokáti.

    Chcem vás preto informovať, že od mája roku 2006 bolo podaných celkom 51 žalôb, rozhodnutých bolo 17 prípadov, z čoho boli v 6 prípadoch zamietnuté žaloby, v 5 prípadoch bolo zastavené konanie a v 6 prípadoch boli zrušené rozhodnutia. To znamená, že zatiaľ trovy, ktoré Národná rada uhradila, boli v jednom prípade a pozostávali asi z 20-tisíc korún.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Predložený návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Prosím o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 445).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 444 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z poslancov, respektíve z poslankýň sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    V ďalšom bode pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 447 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 445.

    Dávam teraz slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, ktorý za skupinu poslancov návrh uvedie.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh novely zákona o Slovenskom rozhlase a zákona o Slovenskej televízii, ktorý predkladáme ako iniciatívny návrh skupiny poslancov, konkrétne poslancov Radičovej, Vášáryovej, Žitňanskej, Galbavého a môj návrh.

    Tento návrh novely zákonov je reakciou na vládny návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, teda reakciou na zákon, ktorý sme tu už na tejto schôdzi v prvom čítaní prerokovali. Považujeme tento návrh zákona za zlý, a preto navrhujeme iný spôsob financovania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, a to taký, ktorý zabezpečuje aj nezávislosť týchto verejnoprávnych inštitúcií a zároveň zabezpečuje dostatočné financovanie nielen z hľadiska budúceho roka, ale aj z hľadiska dlhodobejšej perspektívy.

    Najskôr chcem povedať, že ten vládny návrh, ktorý tu bol predložený v tu už spomínanom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované televíziou a rozhlasom považujeme za zlý preto, že vlastne ide o zvyšovanie daňovej záťaže a ide o zavedenie dane, ktorej sa odborne hovorí daň z hlavy.

    Preto je toto riešenie v priamom a zásadnom rozpore s tým, čo je v uvedenom zákone deklarované, kde sa píše v dôvodovej správe, že, citujem, „primárnym princípom je solidárnosť medzi platiteľmi“. Je to jednoducho nezmysel, pretože tých istých 140 korún by platil človek, ktorý má vysoko nadštandardné príjmy, má vo svojej vile viacero televízorov, a rodina, ktorá je tesne nad hranicou sociálneho minima alebo sociálnej odkázanosti s veľkým počtom detí napríklad.

    Takže je to typický príklad zdanenia, pretože nie je to poplatok. Poplatok je vtedy, keď viažeme konkrétnu platbu na konkrétnu službu. V tomto prípade ale táto daň je vlastne paušálnou spotrebnou daňou z elektrickej energie, pretože by ju musel platiť každý, kto elektrickú energiu odoberá a zároveň je to absolútne nesolidárne.

    Navyše problémom tohto predloženého zákona, vládneho návrhu zákona je aj to, že predpokladá ďalšie zdroje financovania, a teda ohrozuje nezávislosť verejnoprávnych médií aj z hľadiska možného tlaku pri licitácii o tom, koľko dá štát a koľko nedá, pričom tento priestor na možný tlak bude neustále narastať.

    Ten dôvod je jednoduchý. Kým vládny zákon hovorí o konkrétnej sume a vždy zvyšovať sumu je politicky problematické, čiže dá sa predpokladať, že sa zvyšovať nebude, kým náklady na činnosť televízie a rozhlasu sa zvyšovať budú, čo znamená, že ten potrebný priestor, ktorý bude potrebné v budúcnosti vykrývať zo štátneho rozpočtu, a teda rokovaniami, ktoré umožňujú vytváranie politického tlaku, bude narastať.

    Preto prichádzame s návrhom novely zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, a to takom, kde by sa určila zo zákona výška príjmov rozhlasu a televízie vo výške zákonom stanoveného podielu na výdavkoch štátneho rozpočtu. To znamená konkrétne 0,6 % pre Slovenskú televíziu a 0,3 % pre Slovenský rozhlas. Tento návrh má, samozrejme, rozpočtové dôsledky. Vyčísľujeme ich pre rok 2008 na výšku 3,3 miliardy korún, ale pri náraste, pri ekonomickom raste, pri raste príjmov, najmä daňových, ale aj iných príjmov by pri rozumnej a zodpovednej politike táto suma nemusela byť problémom a hneď hovorím aj príklady, kde by sa na to dalo získať.

    Napríklad, ak by sa naozaj dosiahla úspora vo verejnej administratíve, v úsporách v administratíve štátu pri verejnom obstarávaní, alebo keby sa nedávalo navyše na správny fond Sociálnej poisťovne, alebo keby sa nezmyselne neznižovala daň z pridanej hodnoty tak, že to nepomáha vôbec chudobným a núdznym, ale pomáha to vlastne len výrobcom a predajcom, prípadne vyšším príjmovým skupinám. Takže rozpočtové dôsledky tu isté sú, ale sme presvedčení, že sú zvládnuteľné pri danom stave ekonomiky, pri danom stave verejných financií.

    Ďalšou výhodou tohto návrhu teda je to, že keďže sa výdavky každoročne zvyšujú a podiel peňazí pre televíziu a rozhlas by bol fixne daný zákonom, tak vlastne v absolútnom vyjadrení by objem peňazí rástol tak rýchlo, ako by rástli celkové výdavky.

    Ďalšou výhodou tohto návrhu je, že nevyžaduje vznik nových inštitúcií a administratívne náklady. Vládny návrh predpokladá, že zhruba 133 miliónov korún bude vynaložených vlastne na náklady inštitúcie, ktorá bude túto novú daň od tých, ktorí elektriku spotrebúvajú, vyberať.

    Takže toto je návrh, ktorý si myslíme, že by bol vysoko solidárny, že by priniesol najmä nízkopríjmovým skupinám omnoho väčšie zníženie ich životných nákladov, že by znížil aj náklady na administratívu a správu, a tým by vlastne vyriešil financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zvýšil by nezávislosť verejnoprávnych médií a riešil by problém aj dlhodobo.

    Ešte poslednú poznámku k možným výhradám alebo otázkam typu, či je vhodné určovať výdavky inštitúcií alebo akejkoľvek výdavkovej kapitoly v zákone nejakým podielom. Chcem vopred predoslať, že v tomto prípade sme presvedčení, že áno, a tento prípad, zámerne hovorím v tomto prípade, pretože je to odôvodnené práve tým, že tým zabezpečujeme nezávislosť verejnoprávnych médií, pretože v iných prípadoch bežných výdavkov, výdavkov na akékoľvek činnosti, služby, verejné tovary, verejné statky, ktoré zabezpečuje štát to, samozrejme, dobré riešenie nie je, pretože to by vlastne znamenalo, že pri všetkých oblastiach by sme potom mohli povedať, tak zadajme, aký podiel z verejných výdavkov tam bude.

    Čiže odôvodnenosť tejto výnimky, ktorú navrhujeme v tomto návrhu zákona, je práve v tom, že takéto financovanie zabezpečuje nezávislosť verejnoprávnych médií, čo považujeme za veľmi dôležité aj z hľadiska ochrany slobody slova, aj z hľadiska ochrany férovosti politickej súťaže, z hľadiska dosiahnutia toho cieľa, ktorý je inak pri inom modeli financovia vrátane takého, aký navrhuje vládny návrh zákona vždy problematický.

    Preto vás žiadam o podporu tohto poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby predniesol svoju spravodajskú informáciu.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vás oboznámil so spravodajskou správou k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov (je to tlač 447) v prvom čítaní.

    Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom a finančnom dopade, o vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Toľko oficiálna časť a teraz mi dovoľte malú skromnú úvahu. Jadro predloženého návrhu na novelizáciu zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii spočíva v iniciovaní zrušenia finančného zabezpečenia týchto dvoch inštitúcií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov.

    Podľa predkladateľov je v úvodzovkách „jednoduchým, transparentným, stabilným, spravodlivým a solidárnym“, koniec citácie, rámcom na financovanie verejnoprávnych médií, ich priame napojenie na štátny rozpočet, a to zadefinovaním ich pevného podielu na 0,6 percenta a 0,3 percenta výdavkov štátneho rozpočtu.

    Je všeobecne známe, že naše verejnoprávne médiá sú dlhodobo nedostatočne ekonomicky zabezpečené. Všetci veľmi dobre vieme, že relatívne malý slovenský trh limitovaný počtom obyvateľov nášho štátu zatiaľ nie je schopný v sociálne prijateľnej výške koncesionárskych poplatkov vygenerovať taký objem zdrojov, ktoré by Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu umožnili teda plniť nielen všetky úlohy, ktoré im stanovujú zákony o týchto verejnoprávnych inštitúciách, ale súčasne aj rozvíjať veľkorysejší program podpory pôvodnej tvorby, a teda pozitívne ovplyvňovať širší kontext slovenskej kultúry a umenia.

    Všetci už roky riešime problém, ako potrebné zdroje pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas zabezpečiť.

    Nie je to až tak dávno, čo táto snemovňa uverila jednému uchádzačovi o post riaditeľa verejnoprávneho média. Vtedy ho ešte volilo plénum parlamentu. Bolo to na prelome zákona, keď sa voľba riaditeľa Slovenskej televízie z pléna dostala pod voľbu Rady Slovenskej televízie s plánom na tzv. reformu, ktorej výsledkom malo byť vyrovnané hospodárenie Slovenskej televízie. Dostal dôveru. Vtedajší minister financií mu dal peniaze na tzv. umorenie starých dlhov a na odstupné pre prepustenú polovicu zamestnancov. A výsledkom tohto projektu je, že dnes je vlastne tento bývalý minister financií podpísaný pod návrhom, ako zase zafinancovať tú vyrovnane hospodáriacu inštitúciu. Tentoraz sa nehovorí už o sebestačnosti, ale hovorí sa o napojení na štátny rozpočet.

    Dámy a páni, inštitút otvorenej spoločnosti vypracoval v roku 2005 rozsiahlu analýzu televízie v Európe – riadenie, politika a nezávislosť. Na strane 56 sa môžeme dočítať: „Dotovanie verejnoprávneho vysielania zo štátneho rozpočtu sa všeobecne považuje za riskantný model financovania, pretože sa automaticky vytvára závislosť televízie na štátnych štruktúrach.“

    A o stránku ďalej čítame. „Príjem z koncesionárskych poplatkov sa považuje za najvhodnejší model financovania verejnoprávneho vysielania. V niektorých krajinách sa nazýva televíznou daňou a je vyberaný spolu s účtami za elektrickú energiu.“ Toľko Inštitút otvorenej spoločnosti.

    Dámy a páni, jeden z predkladateľov návrhu na zrušenie koncesionárskych poplatkov a financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zo štátneho rozpočtu v decembri roku 2002 v tejto sále povedal:

    „Konkrétne Slovenská televízia sa nachádza v stave krízy, a to najmä v ekonomickej, programovej a riadiacej. Myslím, že v trhovom prostredí už nič horšie neexistuje. Diagnóza pravdivá a navyše roky známa. Permanentne každý rok pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sa stretávame s konštatovaním, ktoré je z roka na rok vážnejšie. Doteraz všetci kompetentní, čiže aj my sme sa zmohli jedine na finančné opatrenia – zvýšiť štátnu dotáciu a zaplatiť miliardovú sekeru, ktorú niekto vyrobil svojím nezodpovedným, neprofesionálnym a amorálnym prístupom, pričom ten niekto ju vyrobil s vedomím, že konzekvencie neprídu.“ Toľko Tomáš Galbavý pred piatimi rokmi. Dnes už po konzekvenciách nevolá, ale chce financovanie prehodiť na plecia štátneho rozpočtu.

    Je pravdou, že v Európe existuje popri sebe niekoľko modelov financovania verejnoprávnych médií a ten náš systém, keď ich zdroje vznikajú výberom koncesionárskych poplatkov a príjmami z obmedzeného reklamného vysielania, je iba jednou z možností. Navrhovatelia majú pravdu, že v niektorých štátoch Európskej únie rieši financovanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu priamo štát. Pred pár rokmi nezostalo nič iné našim maďarským kolegom, keď celý koncesionársky systém úplne skolaboval a jediným riešením, ako verejnoprávne inštitúcie zachrániť, bolo ich opätovné zoštátnenie. Poznáme to, napokon, aj my v histórii, veď pred rokom 1989 bol koncesionársky poplatok naozaj iba symbolický a podstatné financie boli uvoľnené zo štátneho rozpočtu.

    Lenže jedným z prvých krokov pri obnovení demokratického zriadenia bolo dosiahnutie celospoločenského konsenzu v tom, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia by mali byť zo zákona inštitúcie nezávislé a slobodné, že by mali slúžiť občanom, nie vládam a stranám vo vládnych koalíciách. A preto sme sa opäť veľmi celospoločensky zhodli aj na tom, že ich financovanie do maximálnej možnej miery oddelíme od štátneho rozpočtu.

    Ak je tu dnes vôľa niektorých opozičných politikov prehodnocovať pozíciu verejnoprávnych médií, a kto vie, možno aj v širšom kontexte otvoriť otázky demokratických inštitútov a inštitúcií, samozrejme, nech sa páči, ale povedzme to, prosím, otvorene a nemaskujte to, prosím, novelizáciou zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Povedzte na rovinu, že nesúhlasíte s definovaním postavenia verejnoprávnych médií, ako sme sa na ňom zhodli celospoločensky po roku 1989.

    Dámy a páni, za tých pár rokov, čo mám tú česť pôsobiť v tomto parlamente, som si už vypočul množstvo návrhov na riešenie finančných potrieb verejnoprávnych médií, a určite myslených veľmi dobre a veľmi úprimne, o tom nepochybujem.

    Návrh, ktorý nám na vyjadrenie predložila skupina poslancov tentoraz, sa spomedzi nich podľa mňa akosi vymyká. Ak totiž, nech už úroveň materiálu bola taká či onaká, vždy iniciátorom legislatívnej zmeny šlo o to, ako do verejnoprávnych médií dostať potrebné finančné zdroje. Teraz na prvý pohľad vidíme, že ide iba výlučne, no, nebojím sa to v tejto chvíli povedať, ale o istý populizmus alebo mieru populizmu predkladateľov.

    V zúfalej snahe skutočne zaujať novinársku verejnosť, čo sa aj podarilo, a aspoň na okamih sa dostať pod svetlá reflektorov, alebo ako to už chcete nazvať jednoducho, či na stránky novín, sa predkladá návrh, o ktorom si predkladatelia myslia, že sa občanom bude páčiť, lebo transparentnú a priamu platbu koncesionárskych poplatkov nahrádza táto skupina poslancov zákulisnou finančnou operáciou v rámci konštruovania štátneho rozpočtu.

    Nemôžem nepripomenúť, že sme tu roky mali napríklad zákon o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia, ktorý sa mal tiež tvoriť odvodom pevne stanoveného percenta zo štátneho rozpočtu, lenže to sa nikdy nestalo. Ani jediný raz. Hoci sa vo vládnej zostave za deväťdesiate roky vystriedali všetky relevantné politické subjekty vrátane SDKÚ, ktorej predstavitelia prekladajú prerokovávanú novelizáciu zákona. Zákon sa pri zostavovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu v tomto bode jednoducho nikdy nerešpektoval. A naostatok ho aj pani vtedajšia ministerka financií Schmögnerová dala zrušiť.

    Viete, kolegovia, podpísaní pod návrhom vysotiť na takúto nebezpečnú dráhu Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, garantovať, že sa takýto príbeh neopakuje? Naozaj viete všetci tí, ktorí by eventuálne zahlasovali za tento návrh zákona, garantovať, že sa vždy, keď sa budú vlády striedať, bude plniť toto percento? Navrhované, pevné zo štátneho rozpočtu? Že o tri roky nejaký iný minister financií jednoducho nepokrčí plecami a médiám tie pevne stanovené percentuálne podiely v rozpočte nevyhradí? Veď ak to prešlo tým vari piatim, šiestim ministrom financií, ktorí ignorovali zákon o fonde Pro Slovakia, prečo by si robili starosti a nemohlo to prejsť aj teraz pri takto formulovanej novele zákona.

    Samotný návrh je navyše zmätočný. Nerieši komplexne financovanie médií, pretože pevným percentom zo štátneho rozpočtu vykalkulované zdroje iba nahradia výpadok koncesionárskych poplatkov, ale neriešia dlhodobé podfinancovanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Je pritom až zarážajúce, že predstavitelia politického subjektu, ktorý dlhodobo presadzoval ako svoju politickú prioritu vstup Slovenska do eurozóny, dnes bez akýchkoľvek rozpakov predkladajú návrh, ktorý principiálne ide proti ambíciám nášho štátu splniť ekonomické podmienky prijatia do spoločného menového priestoru.

    Dámy a páni, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    V prípade, že návrh bude postúpený do druhého čítania v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 445 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 20. novembra 2007. Ďakujem za pozornosť.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Skôr, ako otvorím rozpravu. Pán spravodajca, vy nie ste novic v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že ak okrem úvodnej spravodajskej informácie chcete vystúpiť aj so svojím návrhom, tak sa treba v súlade s rokovacím poriadkom dokonca prioritne prihlásiť do rozpravy tak, aby sa dalo na prednesený návrh v rozprave, resp. osobné postoje vystúpiť.

    V tejto chvíli nemôže, napriek tomu, že ste použili veľa rečníckych otázok, nikto z poslancov vystúpiť, lebo to nebolo vystúpenie v rozprave, ale to bolo úvodné vystúpenie spravodajcu. Dovolím si to poznamenať, keď už dávate rečnícke otázky. V nedávnej aj dávnej minulosti bolo zvykom v tomto parlamente, že keď chcel spravodajca vystúpiť v rozprave, tak má, samozrejme, prioritné právo sa prihlásiť tak, aby sa dalo na neho reagovať. Nehnevajte sa, musel som to povedať, lebo to tu tak fungovalo.

    No, teraz otváram rozpravu a dávam slovo prvému, ktorý je písomne prihlásený, a to je pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov sa tiež vyjadril k nášmu návrhu zákona.

    Vážené dámy a páni, na tejto schôdzi sme otvorili diskusiu o tom, ako budeme financovať verejnoprávne médiá. Existujú dva návrhy. Jeden vládny návrh, ktorý ste už poslali do druhého čítania, a jeden poslanecký alebo skupiny poslancov. Ale myslím si, že i napriek tomu majú spoločného menovateľa. A spoločným menovateľov je fakt, že riešime, ako financovať verejnoprávne médiá, ale vo svojej podstate tieto dva návrhy sú odlišné.

    Skôr, ako sa pokúsim argumentmi získať vašu podporu, budem komparovať. Skôr, ako budem komparovať tieto dva návrhy, skôr, ako budem hovoriť o výhodách a nevýhodách ich filozofie, najprv však považujem za potrebné a za veľmi dôležité povedať, že súčasne alebo v blízkej budúcnosti by sme mali otvoriť celospoločenskú diskusiu na témy, či je opodstatnená existencia verejnoprávnych médií občianskej spoločnosti, čo je to vlastne verejnoprávnosť, či sú občania spokojní s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, teda prečo a za čo by im vlastne mali platiť.

    Ja by som ešte medzitým zareagoval aj na môjho kolegu poslanca Jarjabka. Ja som na to pyšný, že si pripomenul tie moje slová. Vždy som sa postavil na stranu pravdy a spravodlivosti. Nepáčilo sa mi rovnako ako tebe, že verejnoprávne médiá, top manažmenty sa správali bezcharakterne a v rozpore s morálkou a etikou. Ale dobre vieš sám, že naša vládna garnitúra a tento parlament volil riaditeľov. Nemali sme žiadne iné kompetencie a páky na to, aby sme ich kontrolovali my politici. Predovšetkým boli na to určené kompetentné, na to stanovené zákonom inštitúcie, ako bola Rada STV, ako bol Najvyšší kontrolný úrad.

    Dobre vieš sám, že práve ja som bol jeden z iniciátorov ako vládny poslanec, aby sme na takéto hospodárenie poslali inštitúcie, ako bol aj Najvyšší kontrolný úrad. Takže nerozumiem tomu, prečo si to tu spomenul? Prečo sa snažíš navodiť, že je v tom niečo nesprávne? No ale, keď si už spomenul teda to obdobie nášho vládnutia, ja ti poviem, že ja som myslel na zlé hospodárenie a nemorálnosť top manažmentov za celých 14 rokov.

    Ty si bol predsedom Rady STV za čias, kedy Slovenská televízia nieže len zle hospodárila, ale ona bola zneužívaná. Ona bola zneužívaná na politické záujmy jednej politickej strany, a to je najvážnejší precedens, ktorý by sa vo verejnoprávnych médiách nemal stávať. Nebola objektívna. Veď princípy objektivity sa mleli do fašírky. Ponúkali ste ľuďom halušky.

    Čo si robil vtedy, pán kolega? Prizeral si sa. Slovenská televízia za tých čias, keď si bol pri tom, vyrobila 800-miliónový dlh len tým, že Igor Kubiš podpísal nevýhodnú zmluvu. Kto to teraz musí zaplatiť?

    Existencia verejnoprávnych médií je ohrozená, pretože bude musieť vyrovnať a akceptovať rozhodnutie nezávislého súdu. Takže poprosím ťa, aby sme boli objektívni, na každý rok tohto procesu existencie verejnoprávnych médií.

    Vážené dámy a páni, možno sa to niekomu nebude páčiť, ale viaceré príznaky potvrdzujú, že v Európe klesá význam verejnoprávnych médií. Vo väčšine európskych krajín sa už teraz diskutuje o ich význame a poslaní a čoraz viac ľudí odmieta platiť koncesionárske poplatky. Som presvedčený, že význam verejnoprávnych médií klesá aj na Slovensku.

    A kde vidím dôvody? Už som naznačil cestu, kde vidím dôvody. Verejnoprávne médiá neprešli za predchádzajúcich 14 rokov dostatočnou personálnou, štruktúrnou a ekonomickou transformáciou, a to treba úprimne povedať, ktorá by z nich urobila moderné médiá, poskytujúce verejnú službu na špičkovej úrovni. Vyplýva to predovšetkým z toho, že poslanie a úlohy verejnoprávnych médií sú v zákone definované veľmi široko a všeobecne.

    Tiež je pravda, pán kolega, že mediálni analytici vyčítajú politikom, že verejnoprávne médiá vnímame väčšinou zúžene. Predovšetkým cez priestor toho sa môžeme politicky prezentovať. Ďalej nám vyčítajú, že sme do dnešného dňa nedokázali zákonom presne definovať pojem verejnoprávnosti. Kritizujú nás aj za to, že sme zákonom nedostatočne nastavili interné mechanizmy na vytvorenie obrany pred vonkajšími tlakmi na mediálne výstupy.

    Inak povedané, že médiá sú málo odolné voči politickým, prípadne aj iným ekonomickým tlakom. Nie všetko sa nám podarilo. Ale záleží predovšetkým aj na tej druhej strane. Aká politická kultúra vládne práve vtedy, keď vládna garnitúra môže veľmi ľahko a krásne zneužiť svoje právomoci na presadenie sa vo verejnoprávnych médiách. O tomto všetkom by sme mali diskutovať čím skôr.

    Vážené dámy a páni, v hre je totiž dôveryhodnosť médií. Tá nevzniká sama od seba. Verejnoprávne médium si musí svoje meno a opodstatnenosť vybudovať rokmi tvorivej práce. Malo by to fungovať tak, aby ho ľudia vnímali ako národnú ustanovizeň a ako nezastupiteľnú službu. Bohužiaľ, musím povedať, že v súčasných pomeroch u nás je opak pravdou.

    Verejnosť často považuje verejnoprávne médiá za obrovskú čiernu dieru, v ktorej sa strácajú každoročne miliardy korún. Stačí sa pozrieť do minulosti počas 14-ročnej histórie. Každý nový riaditeľ mal vo svojej koncepcii podčiarknuté a napísané, že bude narábať s verejnými zdrojmi hospodárne, že sa pokúsi z nepozerateľnej televízie urobiť pozerateľnú, že teda skvalitní programovú službu. Aká bola realita? Skoro každý, česť výnimkám, keď si spomínal toho Rybníčka, práve ten začal prvý hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. A považujem a pozitívne hodnotím jeho odvážny krok, že prepustil polovicu zamestnancov Slovenskej televízie, ktorí počas predchádzajúcich rokov sa živili v tejto inštitúcii a neboli potrební. Každý jeden riaditeľ zanechal za sebou dlhy, nevýhodne podpísané zmluvy, ktoré ovplyvňujú do dnešného dňa samotnú existenciu verejnoprávnych médií ohrozujú.

    Vážené dámy a páni, teraz sa vrátim k tomu, čo som sľúbil na začiatku, k získavaniu podpory pre nami predložený model financovania verejnoprávnych médií. A aby sa mi to naozaj podarilo, pokúsim sa faktmi dokázať, že vládny návrh je zlým riešením. Skutočnosť, že vládny návrh, ktorý rieši financovanie verejnoprávnych médií, predkladal minister zdravotníctva a vládni poslanci sa dohodli, že rokovanie o tomto návrhu bude pokračovať až o štyri mesiace, vyvoláva vo mne nádej, že budete akceptovať naše pripomienky a zvážite naše návrhy.

    Na úvod musím povedať, že ako vládny návrh, tak aj nami predložený zákon chcú riešiť základný problém. Ako financovať verejnoprávne médiá tak, aby získavali dostatok prostriedkov na svoj rozvoj. Líšia sa však v celkovej filozofii a podľa toho budú odlišné aj ich výsledky.

    Pán minister kultúry Maďarič označil vládny návrh div nie za základný pilier mediálnej politiky. Za normu, ktorá má po 14 rokoch stagnácie vytiahnuť verejnoprávne médiá z biedy.

    Dámy a páni, to je mýtus. V skutočnosti ide o návrh, ktorého základ leží ešte v minulom volebnom období. Je to návrh, ktorý našiel pán minister v šuplíku. Za jeho modifikáciu zaplatilo následne ministerstvo kultúry milión korún súkromnej firme. Firme, ktorá úzko spolupracovala so spoločnosťou, ktorá ešte donedávna terorizovala státisíce občanov. To je morálne? Tento návrh v čase jeho pôvodného vzniku, teda v minulom volebnom období nenašiel podporu. Vláda ho zamietla a neuspel ani v parlamente.

    Mýtus je však aj tvrdenie, že, citujem, „tento návrh zabezpečí skvalitnenie vysielania STV a SRo bez toho, aby ľudia museli platiť viac“. Aká bude skutočnosť? Ľudia budú musieť platiť viac. Nezdvihne sa síce výška poplatkov, aspoň zatiaľ ostáva na úrovni 140 korún. Zvýši sa však počet platiteľov. Budú totiž musieť platiť aj tí, ktorí službu STV a SRo nevyužívajú. Buď preto, že nemajú signál, a teda ju využívať nemôžu, alebo preto, že nechcú. Zo zásady nevlastnia televízor alebo rádio. Takýchto domácností je približne 40-tisíc, pán kolega, 40-tisíc domácností. Som presvedčený, že to stačí na zamyslenie sa nad spravodlivosťou vládneho návrhu zákona.

    Ďalší mýtus. Mýtus je ukrytý za tvrdením, že vládou navrhovaný systém je solidárny. Je to taká pokrivená solidarita, až je to neuveriteľné. Výška poplatkov je rovnaká, či platí rodina s piatimi deťmi, ktorá žije od výplaty k výplate, alebo rodina multimilionára, ktorá trávi letné prázdniny na Islande a zimy na Kanárskych ostrovoch.

    Ja nechápem, že solidárni musíme byť, pán kolega, respektíve ja chápem, že solidárni musíme byť medzigeneračne, teda mladí so starými a starí s mladými. Chápem aj, že musíme byť solidárni sociálne, teda zdraví s chorými, prípadne lepšie zarábajúci s tými, ktorí zarábajú menej alebo dočasne nezarábajú vôbec. Na to slúži prerozdeľovací systém cez dane a odvody.

    Už menej je prijateľná pre mňa predstava solidarity cez elektrické zástrčky. My ponúkame návrh, ktorý naozaj je spravodlivý a solidárny. Jeho podstatou, ako uviedol môj predrečník, je financovanie cez štátny rozpočet. Do neho sa skladajú všetci. Každý podľa výšky svojich príjmov, teda naozaj solidárni, lepšie zarábajúci, s tými menej úspešnými. Nepoznám lepší systém solidarity, ako je tento.

    Za ďalší veľmi zradný mýtus považujem tvrdenie, opäť citujem, že „vlády návrh vyrieši financovanie verejnoprávnych médií a nezaťaží štátny rozpočet“. Tomu nerozumiem, ako ste mohli prísť na takúto vetu. V konečnom dôsledku to totiž nie je pravda. Aj pán minister predsa priznáva, že aj pri spoplatnení všetkých majiteľov elektrických zástrčiek bude treba verejnoprávne médiá dopovať cez rôzne zmluvy so štátom, teda bude sa im musieť platiť zo štátneho rozpočtu.

    My otvorene priznávame, že náš návrh zaťaží štátny rozpočet. Napriek tomu sme presvedčení, že ide o správny krok. Jeho dôsledkom totiž bude jednoduchosť a transparentnosť financovania, jeho ľahká kontrolovateľnosť parlamentom. Nevznikne žiadna eseročka, koncesia, ktorá bude potrebovať nové priestory, nové kancelárie, nové sekretárky, drahé autá, zožerie 130 miliónov odhadom na prevádzku. Opäť tak ako doteraz sa budú vyberať malé sumy. Podľa tohto návrhu zákona sa budú vyberať opäť malé sumy od obrovského počtu platiteľov. Uvedomte si, že vládny návrh bude znamenať správu obrovského objemu dát. Na Slovensku je vyše 1,9 milióna domácností. Každá je pripojená na elektrickú energiu. To je priam generátor omylov a chýb, ktoré môžu viesť k opakovaniu sa dôverne známych situácií s výberom penále a pokutami. Všetky tieto problémy a riziká náš návrh vylučuje.

    Vážené kolegyne, kolegovia, posledným mýtom je tvrdenie ministra kultúry, že nadviazanie verejnoprávnych médií na štátny rozpočet vracia STV a SRo do čias spred ich odštátnenia, teda na začiatok 90. rokov. Toto tvrdenie dokazuje, že pán minister sa ani nepokúsil náš návrh pochopiť. Jeho dôsledkom totiž príde k výraznému posilneniu nezávislosti médií. Pripomínam. Podľa nášho návrhu totiž bude pevne stanovené percento výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktoré budú každoročne médiá dostávať. Teda parlament ani vláda nebudú rozhodovať o tom, či STV, alebo SRo dostanú o pár miliónov viac alebo menej. Jediné číslo, o ktorom rozhodnú, bude celkový objem výdavkov štátneho rozpočtu. Domnieva sa azda niekto, že poslanci navrhnú zvýšenie alebo zníženie výdavkov štátu len preto, aby sa polepšilo alebo priťažilo verejnoprávnym médiám? To asi nikto z nás neberie.

    To, čo zakladá možnosť závislosti médií od vládnej moci, sú práve návrhy pána ministra Maďariča. Ako som povedal, predpokladá, že štát bude s médiami uzatvárať zmluvy za určité služby. Za to im bude platiť miliardy korún. Miliardy korún zo štátneho rozpočtu, čiže peniaze nás všetkých. Vláda sa stane klientom médií, a to dobre platiacim klientom, ktorý bude dávať médiám objednávky. A médiá závislé od týchto objednávok, finančne podkapitalizované budú nútené ich plniť takpovediac na jednotku. To je priama cesta, ktorou sa médiá dostanú do područia vlády.

    Druhá cesta je dlhšia, ale rovnako priama. Ekonomický vývoj a s tým spojená inflácia nepustia. Skôr alebo neskôr nastane nevyhnutnosť alebo zvýšiť poplatky, ktoré teraz zostávajú nezmenené, alebo pomáhať STV a SRo účelovými dotáciami zo štátneho rozpočtu. A to už je politické rozhodovanie so všetkými dôsledkami. Ako pre popularitu vlády a parlamentu, tak aj pre nezávislosť médií.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, môžeme sa stotožniť s tým, že služba, ktorú poskytujú verejnoprávne médiá, je verejnou službou. Teda ide o službu nie jednotlivcom, pretože nie každý ju musí odoberať, ale verejnosti ako celku. V tom prípade ale považujeme za správne, aby verejnosť neplatila ako jednotlivci, ale ako celok. Teda nie za platby koncesionárskych poplatkov alebo cez zástrčky, ale cez štátny rozpočet.

    Na záver si dovolím predniesť pozmeňujúci návrh. Dávam pozmeňujúci návrh podľa § 73 ods. 3 písm. c), aby návrh bol prerokovaný v druhom čítaní. Z mojej strany je to všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem len konštatovať, že pán Galbavý bol jediný, ktorý bol písomne prihlásený. Po faktických poznámkach sa budete môcť potom hlásiť do rozpravy ústne.

    Prvý s faktickou poznámkou sa hlási pán spravodajca Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcel upozorniť, respektíve spýtať sa cteného pána kolegu, či si náhodou nepomýlil tlač, ku ktorému zákonu vlastne hovoril. Mám taký pocit, že je o zákon pozadu, lebo o tomto zákone sme tu hovorili predsa asi predvčerom, ak si dobre spomínam. Tento zákon sme tu vyriešili aj v rámci rozpravy, aj sme o ňom dokonca hlasovali. Teraz sa bavíme o úplne inom návrhu zákona, ktorý predkladá skupina poslancov. No a tiež mám taký pocit, že pán podpredseda parlamentu si túto nepresnosť mohol všimnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť môjho kolegu pána poslanca Galbavého, ktorý, myslím, vysvetlil niektoré mýty, ktoré sa tu neustále opakujú. Ja chápem, že neustále opakovanie nejakej nepravdy má šancu sa zakoreniť v určitých hlavách a ja mu chcem poďakovať, že sa pokúsil aspoň niektoré tieto mýty z hláv vyničiť.

    Jedna je napríklad tá, že presne určené percento zo štátneho rozpočtu znamená veľkú možnosť štátu, lepšie povedané aktuálnej politickej moci, zasahovať do verejnoprávnych médií. Je to práve úplne naopak. Naopak, vládny návrh, ktorý nerieši napríklad navyšovanie poplatkov v budúcnosti ani, ako sám priznáva pán minister, nerieši vyslovene financovanie verejnoprávnych médií, dáva veľkú možnosť ovplyvňovania médií, čoho nakoniec aj teraz sme svedkami.

    Takže ja by som bola veľmi rada, keby tieto mýty, ktoré sa tu neustále opakujú, konečne zmizli z tejto sály, pretože nie sú ani hodné toho, aby sme ich stále vyvracali.

  • Ďakujem. S ďalšou faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Keďže musím reagovať len na to, čo bolo obsahom vystúpenia, tak budem reagovať na legislatívny návrh, ktorý tu už bol. Ale musím reagovať na obsah vystúpenia.

    Pán poslanec, vy ste váš legislatívny návrh dali úplne ako geniálny návrh. Ja len rozmýšľam, keď je ozaj taký geniálny, prečo ste za tých osem rokov, čo bola Dzurindova vláda, túto genialitu nedoniesli do parlamentu? Veď by to bolo úžasné.

    Ďalej ste hovorili, že tento legislatívny návrh absolútne zabezpečí nezávislosť verejnoprávnych médií. Nuž, prečo Dzurindova vláda, keď to mala tak blízko vo svojich vedomostiach, prečo ho nedala do parlamentu, aby sme nezávislosť tých médií tak jednoducho zabezpečili?

    No, ja mám len jednu odpoveď. Prečo nie. Nuž preto, lebo to nie je pravda. To je všetko taká pekná chiméra, ktorú tu pred chvíľou chceli, aby sa nedonášala do parlamentu a vy ste práve svojím vystúpením toto do parlamentu doniesli.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k otázke, ktorú ste nadniesli, či verejnoprávne médiá majú opodstatnenie. Majú. Pozrite Rakúsko. To drží ťažisko na verejnoprávnych médiách. Prečo? Nemám čas vo faktickej poznámke.

    A pokiaľ ste hovorili, že mnohí nemajú signál, tak vás chcem upozorniť, že technika už išla tak ďaleko, že s prídavným zariadením všetci...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Teraz pán Senko s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, je zrejmé, že financovanie médií, verejnoprávnych médií v rámci Európy je rôzne a je v kompetencii členských štátov, akým spôsobom ho zabezpečia v záujme splnenia ich verejnoprávneho poslania. Vy ste tu istým spôsobom spochybnili, že v zákone o Slovenskom rozhlase alebo Slovenskej televízii nie je definovaný verejný záujem. Ja by som rád podotkol, že je. Nakoniec by ho mal sledovať Úrad pre vysielanie a retransmisiu, ktorý práve aj z tohto dôvodu vznikol a má to vo svojej náplni činnosti.

    Problémom, samozrejme, je to, keď chceme porovnávať jednotlivé modely financovania verejnoprávnych médií v jednotlivých krajinách. Ako som spomenul, každá jedna krajina pristupuje k tomuto spôsobu rôzne.

    Ja si myslím, že je veľmi dobré, že v súčasnom období a v tejto chvíli prišla vláda s návrhom na zmenu financovania formou úhrady za verejnoprávne služby Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Tiež si osobne myslím, že vy ste sa viac venovali vládnemu návrhu zákona, a nie vami predkladaného zákona.

    Ale chcem aj to podotknúť, že tento návrh je neúprimný. Táto snaha je neúprimná len z jednoduchého jedného dôvodu. Pretože, keď ste mali schopnosť a možnosť veci meniť, tak ste ich nedokázali v prospech takto zabezpečeného modelu financovania médií v rámci Slovenska. Prečo tomu tak bolo, neviem. Radšej ste dotovali v priebehu dvoch rokov 900 miliónov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána poslanca Galbavého? Nie? Nechce reagovať.

    Chcel by som teraz požiadať ctených pánov poslancov a poslankyne, aby sa tí, ktorí majú záujem, prihlásili do rozpravy ústne. Pán Pavol Minárik, pani Magdaléna Vášáryová, pán Ján Senko, pán Dušan Jarjabek. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Ako prvý v súlade s § 27 ods. 8 chce vystúpiť spravodajca.

    Nech sa páči, pán Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja to nebudem skutočne zdržovať. Len veľmi krátko. Len jednu krátku poznámočku k tomu môjmu vystúpeniu. Tá forma môjho vystúpenia bola konzultovaná s legislatívou. Na začiatku pán predseda hovoril o nejakom zvykovom práve. Zvykové právo je jedna vec, rokovací poriadok je druhá vec. Čiže som presvedčený, že rokovací poriadok v tomto prípade porušený nebol. Ak áno, ospravedlňujem sa.

    K pánovi poslancovi Galbavému len jednu poznámku. A ja už predpokladám, že sa budeme baviť len o tomto novom zákone. Pán poslanec Galbavý spomenul zmluvy riaditeľa Igora Kubiša. No, chcel by som veľmi dôležito v tejto chvíli povedať, že zmluvy už boli podrobené súdnym rozhodnutiam a tieto zmluvy boli súdnymi rozhodnutiami považované za právoplatné, za absolútne čisté, bez akýchkoľvek iných invektív urobené. O výhodnosti a nevýhodnosti sa môžeme baviť. Ale problém toho financovania a toho dlhu vznikol vypovedaním týchto zmlúv. Prosím vás pekne, naštudujte si to, kým mi začnete oponovať. Vypovedaním týchto zmlúv, ktoré nebolo v poriadku. Kubišove zmluvy boli absolútne v poriadku, ktoré vytvoril s externým prostredím preto, lebo to konštatovali nezávislé súdy.

    Vypovedanie týchto zmlúv a tým vzniknuté škody, ktoré nastali pre Slovenskú televíziu, podliehajú ďalším súdnym rozhodnutiam, ktoré nie sú uzavreté. Toľko pre poriadok. Ďakujem za pozornosť a predpokladám, že tento problém je už jasný.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána spravodajcu, ktoré bolo vystúpením v rozprave, chce reagovať pán Tomáš Galbavý.

  • Pán kolega, keď si ma oslovil, vysvetľoval si teda Kubišove zmluvy, že boli absolútne v poriadku. Naozaj by som vážil tieto slová, pretože podčiarkol si teda a zdôraznil, že preto sú absolútne v poriadku, pretože súd ich uznal. No ale úlohou súdu ani kompetenciou súdu nie je posudzovať výhodnosť či nevýhodnosť týchto zmlúv. Ja som práve poukázal na amorálnosť tých top manažmentov a vlastne takú perfídnosť, že dokázali cez tieto zmluvy vyniesť obrovské stá milióny korún. Nechcem povedať kde a komu. Ale mám vážne podozrenie, že išlo o tunelovanie. A naozaj ospravedlňovať to tým, že súdy dali tomu legitimitu, to je veľmi nešťastné a nerozumné z vašej strany, pán kolega. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. V rozprave k tomuto bodu, ku ktorému sa prihlásili pán Minárik, pani Vášáryová, pán Senko a pán Jarjabek, budeme pokračovať po odhlasovaní prerokovaných bodov.

    Teraz bude nasledovať hlasovanie. Žiadam všetkých poslancov, ktorí sa nachádzajú v priestoroch v okolí pléna, aby sa dostavili na hlasovanie. Vyhlasujem 3-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplynula doba troch minút prestávky, ktorú vyhlásil pán predsedajúci, podpredseda Milan Hort.

    Takže budeme hlasovať. Poprosím teraz pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uvádzal hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonaním Dohody o leteckej doprave medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej. Je to tlač pod č. 410.

    Pán poslanec, máte slovo. Poprosím vás o pokoj, dámy a páni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto vás, pán predsedajúci, žiadam, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy 410a, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o leteckej doprave medzi členskými štátmi EÚ a Európskym spoločenstvom na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Ďakujem pekne. Hlasujeme. Ja len upozorňujem, že je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov na odsúhlasenie tohto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 130 za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu.

    Teraz pán poslanec Juhász bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici. Je to tlač pod č. 412.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov. Nepodali sa žiadne pozmeňujúce návrhy, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy č. 412a a ktorá hovorí, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia. Znovu pripomínam, že je potrebná na schválenie nadpolovičná väčšina všetkých poslancov vzhľadom na to, že ide o typ medzinárodnej zmluvy.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Chrbet uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Je to tlač č. 419.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov a nebol podaný ani pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy, a to, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) ústavy vyslovuje súhlas s prístupom k Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a rozhodla, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia. Opäť podotýkam, že ide o medzinárodnú zmluvu. Potrebná je nadpolovičná väčšina.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pani poslankyňa Sárközy bude ako spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci a bývanie uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovanie narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov. Tlač 432.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 60 za, 8 poslancov bolo proti, 65 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neodsúhlasili pokračovanie o prerokovaní zákona v druhom čítaní.

    Pán poslanec Štefanec bude ako spravodajca uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Stanislav a Kahanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 433).

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 62 za, 12 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Matejička uvedie ako spravodajca z výboru pre obranu a bezpečnosť hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Národnej rady Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 445).

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť poslanecký návrh do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 102 prítomných, 77 za, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra 2007 a gestorskému výboru do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení predmetného návrhu výborom a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 105 za, 2 proti, 13 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili sme lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body programu 14. schôdze. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Kým tak urobíme, vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 17.19 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Minárik a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Vášáryová.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Dopredu avizujem, že nedoniesol som si z kancelárie to, ako to mám spísané, takže to nebude taký pekný literárny útvar, ako tu predviedol pán spravodajca. Ale hneď na začiatku si dovolím s ním nesúhlasiť.

    Tento návrh asi nebol podaný preto, aby zaujal novinárov. Dokonca ani ten vládny nezaujal novinárov a bol som veľmi nemilo prekvapený, že v tom čase na balkóne nebol ani jeden, teraz sa objavili novinári až vtedy, keď sa išlo hlasovať zrejme kvôli fototermínu alebo kvôli niečomu inému.

    To nie je dobrý signál, pretože hovorí, že verejnoprávne médiá prakticky nezaujíma, ako budú financované a ostatné médiá nezaujíma, ako budú financované verejnoprávne médiá. Verejnoprávne médiá sú pre tie ostatné nie úplnou konkurenciou, ale predsa len konkurenciou sú. Ale zdá sa, že tie súkromné médiá to už neberú ako úplne vážnu konkurenciu. Nezáujem je veľký.

    Pán spravodajca, veľmi nerád, ale z času na čas budem musieť použiť aj tú istú argumentáciu, ako ste použili vy, pretože sa jej nebude dať vyhnúť. To len na margo toho, že v prvej poznámke som s vami nesúhlasil, takže v niečom inom s vami súhlasiť zase budem.

    Dámy a páni, zišli sa tu na jednej schôdzi dva návrhy o financovaní verejnoprávnych médií. Veľmi dôležitý vedľajší efekt z tohto, že sa zišli, je, že konečne máme vyjadrenú sumu, ktorou sme ochotní tieto médiá financovať. Verím, že vládny návrh podporí minimálne strana, z ktorej vzišiel minister kultúry, ktorý návrh pripravil, a že to má dohodnuté s nejakými svojimi partnermi, minimálne jedným, aj keď odložený termín prerokovania v druhom čítaní svedčí, že tá dohoda ešte nie je úplná, ale hovorí to, že minimálne 60 poslancov z vládnej koalície, aspoň tak to odhadujem, je ochotných za to hlasovať.

    Tento návrh predkladá poslanecký klub, ktorý má 30 ľudí, dohromady 90, ja 31, 91, pardon, pán Mikloš, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, takže 91, ja som 92., takže objem, ktorý chceme dať do verejnoprávnych médií, je približne určený viac ako ústavnou väčšinou. To je dobre. Naozaj tento parlament je odhodlaný do tohto priestoru poslať 3,1; 3,3 niekde medzi tým miliardy korún. To je veľmi dobre, lebo takéto odhodlanie, aj keď sa z času na čas vyjadrovalo, nebolo povedané verejne takou silou, ako je legislatívny návrh, ešte ani raz.

    V podstate aj prerozdelenie medzi televíziu a rozhlas niekde na úrovni 30, 70 je pomerne konsenzuálne. Či je to 33 ku 66 alebo 30 na 70, to je skoro jedno a myslím, že o tom detaile by sa dalo baviť. Takže máme dobrú východiskovú pozíciu. Máme dva zákony, ktoré hovoria o tom, ako sa tento priestor má financovať, a obidva sú podľa mňa v súlade s tým, čo je v Európe zvyklosťou.

    Takže útoky na tie návrhy vo filozofickej rovine sa mi zdajú v tejto chvíli nie úplne primerané. Aj na jeden, aj na druhý prípad nájdeme v Európe nie jeden, ale viacero príkladov, že to tak ide, a preto si myslím, že nebude problém pre tieto návrhy získať súhlas. Čo mi vadí napríklad na vládnom návrhu, že ten súhlas, ktorý sme podľa čl. 86 amsterdamského znenia prístupovej zmluvy povinní získať, ešte nemáme, aspoň to nebolo ministerstvo kultúry schopné doložiť.

    Ináč to je problém, samozrejme, aj tejto predlohy, ak by sme boli takí optimisti, že by mohla prejsť do druhého čítania a potom byť schválená. Možno, že to jej problém nakoniec nebude. Dokonca by som povedal, s veľkou pravdepodobnosťou to jej problém nebude.

    Naozaj sa nájde príklad aj na, zjednodušene povedané, zástrčkové financovanie, aj na financovanie z rozpočtu a nielen v Európskej únii, ale aj v krajinách, ktoré združujú svoje médiá v EBU. Je síce pravda, že financovanie cez rozpočet je skôr výsadou mediteriánskych krajín z tej južnej strany, ale je to aj Holandsko, ktoré je zabehnutá demokracia.

    Zákony však nie je možné posudzovať len podľa ich absolútneho znenia. Z tohto pohľadu sú podľa mňa rovnocenné, aj keď, samozrejme, v každom by sa dali hľadať chyby. V tom vládnom by som ich našiel hneď niekoľko a bude ich treba určiť v druhom čítaní, odstraňovať: prechodné obdobie, valorizácia, dvojité platenie samostatne zárobkovo činnými osobami, platenie v oblastiach, ktoré nie sú pokryté – pretože pani profesorka, naozaj také oblasti sú, ktoré nie sú pokryté signálom a ďalšie. Nemá zmysel teraz o tom hovoriť.

    Zákony treba však posudzovať, ako som povedal, nie absolútne, ale v prostredí, v ktorom budú pôsobiť. Áno, v Holandsku napojenie na štátny rozpočet môže byť funkčné, pretože tam je iné prostredie, citlivosť verejnosti na zneužitie je úplne iná, politická kultúra je iná a opatrnosť všetkých politických strán, ktoré sa zúčastňujú politického zápasu, určite aj voči médiám je preto iná. Keď Holanďania dôverujú svojej vláde, nemám nič proti tomu. Ja ale, čo sa týka vstupu do médií, by som nedôveroval žiadnej vláde, ani tej holandskej.

    Čo vlastne tieto návrhy by mali zabezpečiť voči verejnoprávnym médiám? Dve veci. Ich financovanie, výšku vieme asi, to financovanie ale musí byť aj bezpečné, a nezávislosť. Financovanie cez štátny rozpočet podľa mňa bezpečné nie je. Jednoducho preto, lebo každé prefinancovanie, ktoré štát urobí, bude musieť byť nakoniec schválené v štátnom rozpočte a bude musieť byť schválené v tejto Národnej rade absolútnou sumou. Áno. Zákony by sa mali dodržiavať aj v Národnej rade, ale právnici hovoria, že lex posteriori derogat legi priori. To znamená, že neskôr prijatý zákon ten predchádzajúci anuluje.

    To znamená, že akokoľvek rozhodne Národná rada v zákone o štátnom rozpočte, teda o akejkoľvek sume, ktorú by cez ministerstvo kultúry mal štát poslať do Slovenského rozhlasu alebo Slovenskej televízie, bude konečné.

    Je pravda, že by sa verejnoprávne médiá mohli aj súdiť. Nechcem však vidieť ten politický tlak na riaditeľov, ktorí sa súdia so štátom v zastúpení ministerstva kultúry, najmä keď aj na budúci rok budú závisieť od štátneho rozpočtu. Toho riaditeľa by som teda za úplne slobodného do budúcnosti už nepovažoval. A pochybujem, že by mohol taký spor vyhrať, pani exministerka spravodlivosti, pretože, ak bude nejaký zákon považovaný za specialis ku financovaniu, tak asi to bude zákon o štátnom rozpočte. Áno? Asi áno.

    To znamená, že médiá môžu byť prefinancované, ale odrazí sa to niekde inde. A to je druhý problém, ktorý by sme mali týmto zákonom zároveň riešiť, a to je problém nezávislosti médií. Ja som bol včera na takom stretnutí nášho výboru, výboru pre kultúru a médiá s Rozhlasovou radou. Tam som sa dozvedel, že exriaditeľ rozhlasu nebol možno dobrý manažér alebo nebol taký dobrý manažér ako súčasná riaditeľka, ale bol lepší lobista. Áno. Bol asi lepší lobista, keď vyloboval oddlženia, lebo súčasná riaditeľka to nedokázala. Vyloboval ich u vás, pán exminister financií, alebo u ministra kultúry. Ja neviem. Ale, ak to bolo u vás, určite vám to bolo nepríjemné, keď musel takýto človek, ktorý má zastupovať len a len nezávislé médium, musieť prísť pýtať tie peniaze. A verím, že on ako dobrý manažér tej inštitúcie ich išiel pýtať a ako dobrý riaditeľ verejnoprávneho média tam prišiel, nemajúc na srdci nič iné len nezávislosť toho média. Aj on sa musel cítiť veľmi, veľmi zle.

    Ak necháme, ak pustíme tento návrh do praxe, riaditelia týchto médií každý rok niekde od augusta do októbra budú na dvoch ministerstvách stepovať a potom budú vstupovať do tej kancelárie v predklone. A ja jednoducho – možno vám by som veril, pán minister, ale niektorým ministrom neverím, že by to nechceli zneužiť. Jednoducho taký je príkaz vnútorný, že ak si môžeme pomôcť, no, tak si pomôžme. Keď prijímame tento zákon, mali by sme sa skôr držať toho evanjeliového, že ak vás oko zvádza na hriech, tak si ho vylúpte. Ak vás ruká zvádza na hriech, tak si ju odtnite. Prosím vás pekne, neprijímajme taký zákon, ktorý bude zvádzať na hriech.

    Nezávislosť by bola v ostrom rozpore s tým, či médium bude dofinancované. Preto si myslím, že takýto návrh nie je dobrý a určite nie je dobrý pre túto krajinu, minimálne v tomto štádiu vývoja.

    Pán minister, ja si navyše myslím, že, pán exminister, ja si myslím, že keby, že ste boli minister, tak by ste tento zákon určite ani nepustili. Myslím si, že stanovisko ministerstva financií by bolo pod vaším vedením približne rovnaké, ako je teraz, a hovorilo by o rozpočtových dôsledkoch. Som o tom presvedčený aj preto, že už vy ste hovorili o tom percentuálnom napĺňaní niektorých požiadaviek kvôli nezávislosti.

    K tomu povedal pán spravodajca jeden dobrý príklad. Fond Pro Slovakia. Ja poviem fond Pro Slovakia, ktorý takto mal fungovať na pol percente štátneho rozpočtu od roku 1992 do roku 1997. Prosím pekne, v roku 1992 boli výdavky štátneho rozpočtu 117 540 miliónov, Pro Slovakia dostala 253 miliónov. Menej ako polovicu toho, čo mala dostať, lebo to je menej ako štvrť percenta. V roku 1993 dostala 250, pri výdavkoch 158, 0,17 % namiesto 0,5. V roku 1994 100 miliónov zo 149, samozrejme, tie výdavky rastú, príjmy fondu Pro Slovakia klesajú, v roku 1995 100 miliónov, v roku 1996 100 miliónov, v roku 1997 100 miliónov a tie výdavky rozpočtov boli 149, 167 až nakoniec v roku 1997 207 miliárd. Jednoducho to tak fungovalo a nikto si s tým nevedel poradiť, až to pani ministerka Schmögnerová zrušila.

    Pán minister, vy ste síce naplnili jednu takú požiadavku zo zákona. To bolo tuším o športe, keď ste boli v predchádzajúcej vláde ministrom, tam to bolo tiež percentuálne určené, ale promptne ste toto zrušili. Preto si myslí, že kebyže ste minister, by ste sa k tomu postavili trochu ináč.

    Ja si myslím, že by ste sa k tomu postavili ináč aj preto, lebo tento návrh je jemne populistický a vy ste sa vždy dokázali postaviť proti populizmu, keď to jednoducho situácia vyžadovala. Prečo je populistický. No tak, lebo sú dve skupiny dneska koncesionárov, platiči a neplatiči. S platičmi je jeden problém, že nesú záťaž za nejakých tridsaťdva, tri, štyri percent čiernych pasažierov. A povedať im, že nebudú platiť, je proste dobré. A neplatiči, keď im povieme, že nebudú musieť platiť to, čo neplatia, tak im jednoducho ten biľag zo svedomia škrtneme. Takže ten návrh je z tohto pohľadu dobrý.

    Na druhej strane, ak to teraz zrušíme, tak už sa nikdy nedokážeme vrátiť k plateniu cez akúkoľvek formu platenia za túto službu priamo a vždy to už bude musieť zostať na štátnom rozpočte. Ten proces určite uznáte sami, že bude nevratný.

    Takže ja si myslím, že vy ste ten návrh skôr dali preto, že ten návrh má šancu získať tridsaťjeden, štyridsať, šesťdesiat hlasov, ale nemôže prejsť. Ak by prešiel, tak by verejnoprávne médiá podľa mňa prestali mať, alebo prestávali mať postupne charakter verejnoprávnych a začali by nadobúdať ten charakter, ktorý majú v tých juhomediaterianských oblastiach, ktoré združujú takéto médiá Líbyu.

    Teda medzi štátnych a v takom prípade by som považoval za legitímne, aby sa otvorila diskusia, ktorú niektorí členovia vášho klubu tak kuloárne už otvárajú, prečo takéto médiá vôbec máme mať, pretože dokáže to fungovať aj bez verejnoprávnych médií.

    Ja si myslím, že v Európe už aj vzhľadom na naše záväzky ešte bez týchto verejnoprávnych médií nedokážeme fungovať. Nedokážeme fungovať, a preto si ich musíme udržať aj s ťažkosťami, ktoré nie sú malé, aj s tými rizikami, že tieto médiá budú často pod tlakom zneužitia, kde ich nezávislosť bude neustále ohrozovaná a kde úlohou každého slušného človeka v spoločnosti bude ich nezávislosť ochraňovať.

    Vážené kolegyne kolegovia, pre tieto dôvody ja nemôžem hlasovať za tento návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika pán poslanec Galbavý, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Galbavý.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pána poslanca Minárika.

    Pán poslanec, mohol si si všimnúť, po tvojom vystúpení zaznel potlesk troch poslancov. Pán poslanec Palko zatlieskal, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Bauer, ale isteže, ja to nechcem nadľahčiť, chcem hovoriť hlavne (potlesk) o tom, že si nás podozrieval predkladateľov, že dávame takýto návrh, pretože je sympatický. I napriek tomu ho dávame, že vieme, že získame možno 40, 50 hlasov, a preto si dospel k názoru, že je zrejme aj jemne populistický, si povedal.

    Pán kolega, ak platí tento princíp, že podávame návrhy opozície a vieme s istotou, že neprejdú, tak potom sme naozaj všetci populisti? Ja si pamätám, že ty si prednedávnom podával zákon, ktorý sprísňoval kritériá pre hazardné hry. Mne bol sympatický, ja som ho podporil a bola to moja agenda. Čiže bol aj populistický z tvojej strany? To je základná otázka.

    A ešte by som chcel povedať jednu dôležitú vec. Axiómou sa stáva tvrdenie, že koncesionárske poplatky sú najlepšou ochranou pred zasahovaním do ekonomickej nezávislosti verejnoprávnych médií, čiže aj do politických nezávislostí verejnoprávnych médií.

    Pán kolega, ty si zrejme tento zákon nepreštudoval do podrobnosti alebo nie si ochotný pochopiť jeho základnú myšlienku. Preto ti zopakujem, čo je podstatou tohto zákonu. Chceme financovať verejnoprávne médiá cez štátny rozpočet viazané na pevné číslo. Podiel výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktorý bude zohľadňovať infláciu. Čiže politici už v budúcnosti nebudú rozhodovať o výške koncesionárskych poplatkov, budú rozhodovať len o štátnom rozpočte.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel najskôr pána poslanca Minárika, ale aj pána poslanca Jarjabka poprosiť, aby sa nestavali do pozície vykladačov toho, čo si ja naozaj myslím a aké mám motívy, keď niečo predkladám. Motívy, že predkladám takýto návrh, že sedím tu v tejto lavici predkladateľa, sú tie, že náš návrh považujem za najlepší z hľadiska porovnania existujúceho stavu, vládneho návrhu a nášho návrhu, ktorý predkladáme. Áno, má slabiny aj tento návrh. Jednou zo slabín je, že nevieme garantovať, či to vláda dodrží. Ale sám si povedal, pán poslanec, že keď dnes tu istú sumu zhruba chce dať celá koalícia a tú istú sumu iným mechanizmom v roku 2008 skoro celá opozícia okrem teba a možno pár ďalších, tak toto je záruka politická, že to dodržané bude.

    A čo sa týka toho, že hovoríš, že ak tento zákon schválime, teda ten náš, tak potom bude riaditeľ televízie a rozhlasu každý rok sedieť pred dverami vlády a prosíkať o peniaze a nebude to nezávislé. Ale opakujem, porovnajme si, máme len tri možnosti. Existujúci stav, vládny návrh a náš návrh. Iný návrh tu nie je.

    Náš návrh zabezpečuje najvyššiu mieru nezávislosti, pre rok 2008 možno takú istú z hľadiska objemu peňazí, ale pre každé ďalšie roky podľa nášho návrhu suma príjmov rozhlasu a televízie bude narastať, pretože je to podiel na výdavkoch štátneho rozpočtu, kým suma podľa vládneho návrhu ostane v absolútnom vyjadrení tá istá, teda ten potrebný objem zdrojov, ktoré bude potrebovať rozhlas a televízia a o ktoré bude prosíkať, bude jednoznačne narastať.

    Takže nerozumiem tej argumentácii, a preto som presvedčený naďalej, že náš návrh dáva najväčšiu z hľadiska porovnania tých troch možností, iné tu nemáme, existujúci stav, vládny návrh a náš návrh, najvyššiu mieru nezávislosti verejnoprávnym médiám.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja z princípu rozporujem spojitosť financovania zo štátneho rozpočtu a priori s tým, že tým sa stráca nezávislosť akejkoľvek inštitúcie. Nezávislosť akejkoľvek inštitúcie je daná množstvom faktorov a úpravou jej postavenia ako takého a odpoviem protiotázkou.

    Pán poslanec Minárik, navrhnete zákon o osobitnej dani alebo osobitnom poplatku zo súdov, aby boli súdy nezávislé? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • My spolu s pánom Minárikom nesúhlasíme často, ale ja v tejto chvíli musím naozaj sa poďakovať za to, že pán Minárik hovoril absolútne profesijne a absolútne popísal to prostredie, v ktorom Slovenská televízia a Slovenský rozhlas žije v súčasnosti. Popísal prostredie, do ktorého by sa mohla dostať po prijatí tohto návrhu zákona, hovorím mohla, možnože nie, mohla po prijatí tohto návrhu zákona, o ktorom teraz diskutujeme.

    Ale my sme na trojkrižovatke v tejto chvíli. Máme platný návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý platí, máme zákon, ktorý predkladá ministerstvo kultúry, a máme zákon, ktorý predkladá skupina poslancov. Čiže tu sa treba rozhodnúť. Vieme, že návrh o koncesionárskych poplatkoch nie je dobrý a že robí dlhodobé problémy. No, rozmýšľajme a debatujme tak, ako to naznačil pán poslanec Minárik profesijne a hovorme o tých problémoch, ktoré by mohli nastať po prijatí tohto zákona. Keďže hovoríme o tomto zákone, ten ministerský máme za sebou, ale v druhom čítaní sa dostaneme určite aj k tomu.

    Čiže my sme na križovatke. My nemáme dva zákony, my máme tri zákony, a keď sa všetci dohodneme, že najlepší je ten, ktorý platí teraz, ja to hovorím znovu, no, tak hoďme všetko za hlavu a rozmýšľajme znovu. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka pán poslanec Mikloško.

  • Pokiaľ existovalo Česko-Slovensko do roku 1992, tak problémy s médiami neboli s financovaním. Od 1. januára 1993 sú problémy s financovaním. Pretože trh slovenský je päť miliónov a trh český je desať miliónov. Odvtedy máme problém. 17 rokov alebo 15 rokov od vzniku republiky riešime problém a neviem ho zadefinovať, čo je to verejnoprávna inštitúcia. Už tu používame pojmy, ktoré ani nevieme, čo by mali byť. 17 rokov, alebo 15 rokov riešime problém neplatičov, pretože jednoducho neplatia tí ľudia, a to nie je žiadna urážka nikoho. Proste neplatia, to sú fakty, a riešime zároveň problém nedostatku financií, pretože 5-miliónové Slovensko nevládze proste zaplatiť ani rozhlas, ani rádio.

    Posledných 8 rokov, čo by sme boli pri vláde, boli ministri Kňažko, Chmel, bol som v komisii, ktorá sa snažila hľadať nejaké riešenie. Musím sa priznať, že sme boli bezradní a skoro sme inklinovali k tomu zástrčkovému takzvanému, tam sme videli nejakú možno záruku. A ja súhlasím s tým, že sa nejako treba rozhodnúť. Diskusia neviedla nikam, treba sa rozhodnúť pre médium financované občanmi cez zástrčkový zákon, ale podotýkam, že tam nie je ešte vyriešená voľba riaditeľa, tá je stále politická, pretože parlament volí členov rady a parlament, čiže to nie je vyriešené celkom nezávisle, alebo médiá financované zo štátneho rozpočtu nepriamo občanmi, ale to znamená štátne médiá, alebo či chceme, alebo nechceme, jednoducho to ministerstvo financií má posledné slovo v tom rozpočte. Treba sa už rozhodnúť, prešlo 15 rokov samostatnej republiky. Nenašli sme žiadne riešenie.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne. Tomáš, pardon, pán poslanec Galbavý, trošku si odišiel od témy, keď si spomínal návrh zákona o hracích automatoch. A aj mňa si akoby spätne obvinil z populizmu. Tomáš, ty si taký návrh stiahol, pretože si bol pod tlakom, tak mi nehovor, že je taký návrh príjemné podávať.

    Pán poslanec Mikloš, dve poznámky. Vláda, v ktorej ste sedeli, pripravila zákon iného znenia, iného charakteru, ktorý koniec koncov táto našla v zásuvke a pripravila ho preto, lebo my sme vygenerovali nejakú komisiu, ktorá mala dať odporučenie, ktoré nakoniec pani Mistríková spracovala.

    A ešte k tej nezávislosti a k štátnemu rozpočtu. Pán poslanec Mikloš, štátny rozpočet sa vždy schváli tak, ako chce vládna koalícia. To znamená, že médiá, ich riaditelia budú zaviazaní poslancom vládnej koalície a vláde a budú ju musieť poslúchať.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, po nej bude vystupovať pán poslanec Senko.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, je veľmi ťažké vystúpiť teraz po takej absolútne pesimistickej atmosfére, kde sme sa dozvedeli, že vlastne nie je možné, aby existovali nezávislé útvary, pretože cez štátny rozpočet sa dá ovplyvňovať absolútne všetko.

    To si teraz mám myslieť, že Najvyšší kontrolný úrad platený zo štátneho rozpočtu, NBÚ platený zo štátneho rozpočtu, prokuratúra platená zo štátneho rozpočtu, že o tom budú stále rozhodovať politici, čo tieto úrady budú robiť? Samozrejme, môžeme predpokladať, že budeme mať vlády, ktoré sa budú snažiť obsadzovať všetko. Poslednú upratovačku. Ktoré budú rozhodovať tak, ako sme už boli voľakedy zvyknutí. Ktoré nebudú rešpektovať nezávislosť médií.. Ale to predsa je pesimistický obraz demokratického európskeho Slovenska, ktorý snáď už máme za sebou. Aspoň dúfam.

    Ja som urobila toto expozé práve preto, že sa cítim veľmi nepríjemne pri pesimistickej predstave, že jednoducho percento určené zákonom dá možnosť riadiť verejnoprávne médiá. Áno, máme tu príklad zvole. Minister kultúry pán Marek Maďarič má plniť zákon, podľa ktorého cez ministerstvo kultúry má financovať stredné vlny SRo. On ho neplnil do posledného týždňa, lebo dôvodil, že zákon mu to neukladá jasne a že on môže a nemusí ho plniť. Nakoniec peniaze, určité peniaze do rozhlasu prišli, čo sme si včera vypočuli na stretnutí výboru pre kultúru a médiá a Rozhlasovej rady.

    Návrh, ktorý tu máme, je teda nielen solidárny, sociálny, ako sa hovorilo, ale pre mňa je aj veľmi jednoduchý. A jednoduché veci bývajú vždy tie najlepšie. Tento zákon jasne hovorí, že nebudeme mať viacej koncesie. Žiaden užívateľ televízie predsa nepodpisuje špeciálnu zmluvu, to znamená koncesiu. Tento návrh čistí náš jazyk a spôsob myslenia o financovaní verejnoprávnych médií. Tento návrh jasne priznáva, že koncesie ruší. Nie ako návrh ministerský, ktorý hovorí, že nerušíme koncesie, zavádzame úhradu. To je taký new speak, že nebudeme hovoriť, že sa zvyšujú ceny potravín, ale budeme hovoriť o úprave cien. To už máme snáď tiež za sebou.

    Je to jednoduchý návrh, pretože nevytvárame žiadne dodatočné úrady, ktoré potrebujú ďalších 130 miliónov korún na svoju činnosť, budú potrebovať obsadiť miesto riaditeľa, ktoré bude možno obsadzované podľa straníckeho kľúča.

    Nemusíme sa obávať, že budeme mať eseročku, ktorá bude na nás zbierať informácie. A prípadne sa niekto v tejto eseročke môže pohrávať s myšlienkou ich zneužitia. Nebudeme dávať ľuďom príležitosť na klamstvá. Tiež som o tom hovorila. To znamená, prepisovanie elektriny na starších rodinných príslušníkov, aby nemuseli platiť. Nebude priestor na kombinovanie, na ktoré sú naši ľudia navyknutí ešte spred roku 1989.

    Naviazanie na výdavky štátneho rozpočtu zabezpečí väčšiu istotu pre verejnoprávne médiá aj tým, že suma sa bude každoročne zvyšovať. Ministerský zákon je len o tom, že teraz sa platí 140, to znamená 100 plus štyridsať10, 15 rokov to isté?

    Nebudeme musieť uvažovať o tom, či a ako sa budú zvyšovať poplatky. Automaticky so zvyšovaním sumy štátneho rozpočtu sa zvyšujú peniaze pre verejnoprávne médiá. A nebude žiadna licitácia. Ani politická, ani spoločenská.

    Verejnoprávne médiá zároveň budú navyše vedieť presne sumu, a nielen tento rok, ale aj výhľadovú sumu, pretože robíme rozpočty na tri roky, na tri roky, s ktorou budú môcť počítať. Samozrejme, to ale vyžaduje, aby nerobili dlhy. A dlhy, ktoré robia verejnoprávne médiá, ohrozujú napríklad náš vstup do euro.

    Myslím si, že tento spôsob financovania zaručuje v tej najvyššej možnej miere, že vedenia verejnoprávnych inštitúcií si budú môcť rozpočítať peniaze a hospodáriť naozaj ako dobrí hospodári. To znamená, minimálne s trojročným výhľadom, čo je myslím veľmi dobré.

    A preto si myslím, že vedenie verejnoprávnych médií menej ako kedykoľvek inokedy bude musieť chodiť s prosíkom, ohnutý v páse, prosiť na ministerstvo kultúry, tak ako chodila pani riaditeľka verejnoprávneho rozhlasu, aby konečne pán minister dodržal zákon a financoval stredné vlny.

    Nakoniec vedenia verejnoprávnych médií nebudú musieť chodiť ani za predsedami politických strán, ani za vplyvnými poslancami, alebo za poslancami, ktorí sa hrajú na to, že sú vplyvní, a nebudú nakoniec musieť verejnoprávne médiá ako Slovenská televízia predávať ministerstvám relácie tak, ako sme toho boli nedávno svedkami pri diskusii na tému lykožrúta, do ktorej pre istotu, ako viete, nezavolali nikoho s iným názorom ako pána ministra. A jediné, keď som pozorovala túto reláciu, som pochopila hneď, že nezavolali toho lykožrúta. Takže jeho názor naozaj nepoznáme.

    Tu sa už veľa hovorilo o tom, že návrh má v sebe aj sociálny náboj a ide o výšku 1 680 korún, opakujem 1 680 korún, ktorú domácnosť nebude musieť zaplatiť. Je to taký celoročný, by som povedala, „vianočný príspevok“. A je to úspora. Navyše tým, že sa peniaze dávajú zo štátneho rozpočtu, ako tu už bolo povedané, vidím jasný princíp solidarity, lebo tí, čo neplatia dane, tí nebudú platiť vôbec. Tí, čo platia malé dane, budú zo svojich daní platiť vlastne málo. Tí, čo platia veľké dane, tí budú platiť najviac. To je solidárny princíp.

    Ale ide aj o politickú zmenu. Zásadnú politickú zmenu, pretože v takto odpolitizovaných médiách budú rozhodovať odborníci a budú môcť pracovať. Je to pre nich veľmi dobrá perspektíva, lebo peniaze sú len prostriedkom na vytváranie dobrej a tvorivej atmosféry pre prácu odborníkov vo verejnoprávnych médiách.

    A teraz sa pozrime, ako vyzerá dnes jedno verejnoprávne médium. Dovoľte, aby som zacitovala z analýzy pani Benickej, ktorú si tohto roku objednal terajší riaditeľ Slovenskej televízie pán riaditeľ Hreha. Citujem.

    „STV ako celok nie je dokonca atraktívnym zamestnávateľom na mediálnom trhu. V minulosti napriek tomu dokázalo pritiahnuť ľudí, ktorým je prostredie komerčných televízií mentálne vzdialené, respektíve im nevyhovuje a väčšiu lojalitu dokázali cítiť s verejnoprávnym prostredím. Väčšina tých, ktorí opustili spravodajstvo STV, patrila k tomuto typu. Ale udalosti z leta 2007 poškodili imidž spravodajstva STV v žurnalistickej obci a vo verejnosti a podstatne sťažili v najbližšom období nájdenie odborníkov, ktorí by pracovali vo verejnoprávnom médiu.“ Koniec citátu.

    Takže proces odpolitizovania a vytvorenia normálnej atmosféry napríklad v Slovenskej televízii je mimoriadne potrebný. A určite to nebude jednoduchá cesta. Bude tŕnistá. Myslím si, že sme si ju po roku 1998 v Slovenskej televízii už raz prešli. Ale schválenie nášho návrhu by mohlo byť prvým krôčikom na tejto ceste.

    Samozrejme, treba otvorene povedať, že tento náš návrh nerieši úroveň vysielania verejnoprávnych médií ad hoc. Znovu zdôrazňujem, viac peňazí neznamená lepšie médiá. A na to, aby sme sa mohli baviť o definitívnom vyriešení tejto otázky, musíme presne zadefinovať, tak ako nakoniec povedal pán predseda výboru, v tomto s ním súhlasím, rozsah ich poslania a ich úlohy spolu s finančnou kvantifikáciou. V opačnom prípade môžeme urobiť čokoľvek a peňazí bude vždy málo.

    Ale ide aj o kultúrnu zmenu a o tej by som ešte chcela niečo povedať.

    Verejnoprávne médiá nie sú len na to, aby občanov čo najobjektívnejšie oboznamovali s novými informáciami alebo sprostredkovávali im edukačné programy, ale majú svoju nezastupiteľnú úlohu v slovenskej kultúre. A schválne spomeniem najmä Slovenskú televíziu, pretože Slovenský rozhlas sa túto úlohu snaží plniť, ako sa len dá. Každý deň počúvania Rádia Devín ma o tom presviedča. Ale stretávame sa s naivnou a veľmi insitnou predstavou, že obnovením televíznych inscenácií, prenášaním divadelných predstavení, operetných predstavení alebo natáčaním filmov sa naplní kultúrny rozmer verejnoprávnej televízie.

    A tu by som chcela prispieť k tomu, čo robil aj pán poslanec Galbavý, boriť mýty. Televízne inscenácie boli produktom izolovanej kultúrnej scény, ktorá nemala prístup k modernej literatúre, pretože mnoho kníh bolo zakázaných, nesmeli sme cestovať, nemali sme pasy a cez inscenácie sa mohli dostávať do hláv ľudí myšlienky. Myšlienky Thomasa Manna alebo niektorých iných klasikov, ktorí nemohli byť zakázaní, pretože jednoducho nežili, a tým pádom sa nemuseli vyjadrovať ku vstupu vojsk v roku 1968. Urobila som ich 120 a viem, čo bolo našou úlohou. A viem, ktoré myšlienky sme cez nich mali divákovi prinášať. Našťastie, toto dnes už nemusíme robiť. Našťastie, žijeme v slobodnej demokratickej krajine a potrebujeme pre Slovenskú televíziu nové formy a nové myšlienky, ktoré dnes by mali byť hodné modernej verejnoprávnej inštitúcie. Tieto nové formy vzniknú len v odpolitizovaných médiách.

    A preto si myslím, že tento zákon otvára možnosti zmenou zásadnou, jednoduchou, zmenou politického prostredia a zmenou kultúrnej atmosféry. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci Jarjabek, Mikloško, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja budem reagovať na začiatok toho, čo povedala pani poslankyňa Vášáryová, keď hovorila o rozhlase. Vy ste povedali: včera v Rozhlasovej rade sme si vypočuli. Áno. Sme si vypočuli, pani poslankyňa, ale bez vás preto, lebo, aby som túto vašu opäť pollož, ktorú ste už niekoľkokrát povedali v tomto parlamente, aby som vás uviedol do pravdy, vy ste po 10 minútach, keď ste si tam povedali nejakú svoju ideologickú päťminútovku, jednoducho odišli. Keby ste tam boli zostali, pani poslankyňa Vášáryová, dokonca tie 3 hodiny, tak by ste videli a počuli, že členovia Rozhlasovej rady všetci, podotýkam všetci, lebo rozprávali naozaj všetci, vedenie rozhlasu, ktoré tam bolo, a podotýkam, že úplne hovorili všetci z toho vedenia rozhlasu, hovorili niečo úplne iného, čo ste sa vy snažili podsunúť poslancom Národnej rady, respektíve občanom prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky.

    Čiže pani poslankyňa Vášáryová, druhýkrát, keď budete hovoriť, že sme si vypočuli, bol by som veľmi rád, keby ste tam boli prítomná. V opačnom prípade je to skutočne „sranda“, čo ste povedali. A vôbec sa nevyhýbam tomuto pejoratívnemu významu slova.

    K tomu, čo ste povedali ďalej, na to sa jednoducho nedá reagovať. Vy ste pomiešali hrušky s jablkami a navrch ste ešte možno dali slivky s malinami. Proste jednoducho to, čo ste vy povedali, to je všetko, teda nič. Dokonca ste sa pokúsili ešte na záver o nejaké manažérske nápady, čo sa týka Slovenskej televízie. Nedá sa na to reagovať, pani poslankyňa. Ďakujem za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, ja som už spomenul vo svojom príspevku predchádzajúcom, vo faktickej poznámke, že stále neexistuje zákon o verejnoprávnych inštitúciách, nielen médiách, ale aj TASR a podobne. Čiže používame tento model, veľmi by som povedal, fiktívne, ale doteraz argumentácia, že médiá majú byť verejnoprávne, sa opierala len o to, že sú platené z koncesionárskych poplatkov občanov všetkých možných politických zoskupení, všetkých občanov aj nepolitických.

    Vo chvíli, keď zrušíme koncesionárske poplatky a napojíme to na štátny rozpočet, prosím, to je jeden model, ale už nemôžeme viac hovoriť o verejnoprávnych médiách. Proste verejnoprávne médiá v tej chvíli prestávajú existovať, sú platené, tak ako NBÚ nie je verejnoprávny a iné inštitúcie. Čiže to si láskavo zapamätajme, aby sme aj my nepoužívali newspeak o verejnoprávnosti.

    Verejnoprávnosť médií, samozrejme, tým zástrčkovým zákonom je dotiahnutá do akejsi absolútnosti, ale ja si dovolím povedať, že verejnoprávnosť médií pri tomto zákone o Slovenskej televízii a rozhlase stále nie je zabezpečená ani jedným, ani druhým zákonom.

    Tento zákon rieši financovanie televízie aj rozhlasu, financovanie. Jeden jedným spôsobom, druhý druhým. Ale pokiaľ bude televízna a rozhlasová rada volená v parlamente a títo budú voliť riaditeľa rozhlasu a televízie, ten bude mať také právomoci, že môže robiť, čo chce, tak potom by som povedal, aj v jednom, aj v druhom prípade sa bojím o to, pretože už budú mať dosť financií, ale budú si robiť absolútne, čo chcú, pretože budú politicky nanominovaní. Čiže prosím, aby sme si uvedomili celú tú komplexnosť problematiky a že verejnoprávnosť musíme dotiahnuť ešte aj v zákone o televízii a rozhlase. Ďakujem.

  • Je zaujímavé sledovať vystúpenia opozičných poslancov, ktorí vehementne kritizujú vedenie STV a na druhej strane zasa chvália manažment Slovenského rozhlasu i napriek tomu, že dostávajú presne takisto ako koaliční poslanci obrovské množstvo sťažností na súčasné vedenie Slovenského rozhlasu.

    Dá sa povedať, že pani riaditeľka napriek tomu, že menila štruktúru vysielania, veľmi dobre vedela, čo robí, pretože ak ste, pani poslankyňa, povedali, že chodila prosiť na ministerstvo kultúry peniaze na vysielanie Patrie, ktorú preložila na stredné vlny, musím vám povedať tajomstvo, že toto preloženie Patrie bolo účelové práve kvôli tomu, aby vytĺkla ďalšie peniaze z ministerstva kultúry, lebo vieme, že je to vysielanie pre minšiny. Je to verejné tajomstvo. Takže ja teraz už aj chápem to vystúpenie pána poslanca Minárika, ktorý vyjadril obavy z ovplyvňovania a vlastne v tom kontexte, čo som povedala, je jasné, že zrejme ovplyvňujete len SRo, kým Slovenská televízia je nezávislá.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Vášáryovú.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Jarjabek, raz a navždy. Ja nie som zodpovedná za to, že ma nerozumiete. To je váš problém, že ma nerozumiete. Obávam sa, že iní ľudia ma rozumejú, takže ja sa vynasnažím, aby som bola jednoduchšia, ale je to váš problém, nie môj. Ale nemohla som sa tam zdržať tak dlho preto, lebo vy ste meškali pol hodinu. Takže sme začali kvôli vám oveľa neskôr.

    Verejnoprávnosť. Verejnoprávnosť, nemáte pravdu, pán Mikloško, pretože verejnoprávnosť je definovaná. My sme členmi Rady Európy a tam je jasná definícia verejnoprávnosti, je myslím dobrá a netreba ju prepisovať, len problém je v tom, že je to všeobecná definícia, ktorú treba naplniť činmi. A to je ten problém. Pretože každá európska krajina má svoje vlastné predstavy, má svoju vlastnú kultúru a považuje niečo iné za dôležité ako ďalšia krajina. Takže ja si nemyslím, že toto by bol ten najdôležitejší problém. Problém, o ktorom ste hovorili, je dôležitý, a to, ako sa budú kreovať rady. To je, samozrejme, veľký problém.

    A po tretie, pani poslankyňa Mušková, nuž, teraz už nedostávame tie cyklostylované listy, ktoré sme dostávali, pretože zrejme kampaň sa skončila. Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím si, že v rámci rozpravy tu už odznelo mnoho podnetných návrhov aj myšlienok. Myslím si, že z hľadiska poslania verejnoprávnych médií tu mnohé veci aj financovanie naznačil pán poslanec Minárik a vcelku výstižne. Myslím si, že problém verejnoprávnosti a financovania verejnoprávnych médií, ako aj ich celkovej činnosti naznačil aj pán poslanec Galbavý a takisto aj pani poslankyňa Vášáryová s tým, že z ich vystúpení čiastočne vanul taký vánok otázky, či sú nám možno potrebné verejnoprávne médiá?

    Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú na základe zákona verejnoprávne, národné, nezávislé, informačné, kultúrne, ako aj vzdelávacie inštitúcie. Také nie sú komerčné médiá, ktoré poskytujú služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania.

    Samozrejme, už sa tu dlhšiu dobu aj viedla diskusia o tej verejnoprávnosti, o ich poslaní, o tom všetkom nakoniec v rámci toho, aby systém bol demokraticky nastavený, bola tu vytvorená duálnosť, je tu duálny systém. Na základe toho, ako sa istým spôsobom vyprofilovali aj komerčné médiá, sa začína spochybňovať funkcia verejnoprávnych médií, pretože tieto médiá istým spôsobom vedia pokryť požiadavky a potreby istej spoločnosti takým spôsobom, ako im to vyhovuje.

    Verejnoprávne vysielanie, verejnoprávne médiá čelia neustálej kritike. Nástupom komerčného vysielania sa vytvoril na nich aj enormný tlak. Vstúpilo sa do súťaživosti, kde sa istým kritériom sledovanosti a počúvateľnosti sleduje ich úspešnosť a prostredníctvom toho sa potom aj opomína, alebo istým spôsobom sa snaží niekto podsunúť aj to, či sú vôbec potrebné, alebo nepotrebné.

    Máme pred sebou veľké memento, ktoré sa stalo tuším v roku 1998, keď sme mali komplet v jednom médiu zaplavené jedno poschodie redaktorov a pracovníkov jedného verejnoprávneho média, ktorí nemohli v dostatočnej miere vykonávať svoju činnosť a bolo to podľa všetkého a podľa toho, ako sme sa aj z médií, predovšetkým komerčných, dozvedeli, že to bolo demokratické. Takým spôsobom sa, samozrejme, vystriedala generácia rôznych redaktorov či už v rozhlase, alebo v televízii. Nahradila sa redaktormi či už v rozhlase, alebo v televízii.

    Pani poslankyňa Vášáryová tu spomínala problém spravodajstva v Slovenskej televízii, ktorý v priebehu uhorkovej sezóny v letných mesiacoch sa vyfabrikoval, a tiež nebola vtedy v tom období na zasadnutí Rady STV, kde títo dotyční redaktori, ktorých sa to údajne týkalo, zdôvodňovali, čo sa stalo, akým spôsobom sa stalo, len nikto nepovedal, že každý z nich mal dopredu už pripravené miesto v iných súkromných médiách, ku ktorým odišiel a jednoducho už v nich aj pôsobí a napĺňa si svoje občianske poslanie.

    Predložený poslanecký návrh zákona, tu treba povedať, je v rozpore s vládnym návrhom zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý bol predložený na tejto schôdzi do Národnej rady.

    Cieľom vládneho návrhu je možno, tak ako aj v tomto prípade, zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom.

    Základom poslaneckého návrhu je zásada, že každý občan či podnikateľský subjekt by sa mal na financovaní verejnoprávnych médií podieľať takou mierou, ktorú mu umožňuje jeho príjmová situácia.

    Predložený návrh ruší súčasný systém koncesionárskych poplatkov a nahrádza ich transferom určeného podielu výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktorý by mal tvoriť príjem Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu. Treba zdôrazniť, že poslanecký návrh zákona má negatívny dopad, tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, pán poslanec Mikloš na verejné financie, nakoľko ustanovuje, že príjmom Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu je zákonný transfer vo výške 0,9 % celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu s návrhom zásadne nesúhlasí ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Osobne si tiež myslím, že navrhovaný systém transferu prostriedkov zo štátneho rozpočtu na plnenie úloh verejnej služby poskytovaných Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom nedostatočne garantuje nezávislé postavenia a potreby oboch verejnoprávnych inštitúcií.

    Slovenská televízia a Slovenský rozhlas zabezpečujú špecificky v domácom i medzinárodnom kontexte nezastupiteľný druh programovej služby vykonávanej tak v záujme verejnosti, ako aj v záujme zachovávania a šírenia národného kultúrneho dedičstva. Tieto inštitúcie poskytujú službu verejnosti prostredníctvom svojej tvorby, šírenia rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky.

    Charakteristickým rysom služby poskytovanej verejnoprávnymi vysielateľmi je skutočnosť, že je určená verejnosti a financovaná verejnosťou. Podľa poslaneckého návrhu by mali byť verejnoprávne médiá financované zo štátneho rozpočtu, čo by mohlo ohroziť istým spôsobom ich nezávislosť tvorby a postavenia ako nezávislých verejnoprávnych inštitúcií, čo nakoniec na tieto veci upozorňovala aj pred časom v období vládnutia ešte súčasnej opozície aj štúdia, ktorá bola vytvorená otvorenou spoločnosťou a na nej sa podieľala spoločnosť MEMO 98 zo strany Slovenskej republiky.

    Prepáčte, ale treba podotknúť, že poslanecký návrh zákona vykazuje aj viaceré legislatívnotechnické nedostatky. V súvislosti s navrhovaným zrušením koncesionárskych poplatkov predložený poslanecký návrh zákona nerieši právnu úpravu súvisiacu s koncesionárskymi poplatkami obsiahnutú v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Ide napríklad o zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení zákona č. 283/1997 Z. z. V zmysle § 15 a § 16 tohto zákona odvádza používateľ umeleckým fondom na rozhlasové alebo televízne vysielanie voľných literárnych diel, hudobných diel a diel výtvarných umenný príspevok, ktorý sa vypočítava z presne stanovenej výšky poplatkov. V prípade zrušenia takto nastaveného koncesionárskeho poplatku alebo úhrady by sa tieto ustanovenia zákona stali nevykonateľnými.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti si myslím, že Národná rada by nemala vysloviť súhlas s predloženým návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby tento predmetný návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Pán kolega, samozrejme, môžeme hovoriť o tom, čo bolo v roku 1998 o jednom poschodí, na ktorom boli redaktori, ktorí nemohli pracovať, a buďte taký láskavý, potom spomínajte, čo sa dialo v rokoch 1992 až 1998. Ak už idete do minulosti, tak to uchopte komplexne a pán predseda, vtedajší predseda televíznej rady pán Jarjabek vám môže súkromne o tom tiež niečo porozprávať, aké boli diskusie vo výbore pre kultúre v tom čase, aké tam boli problémy.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Senko? Nie. Takže ako? Áno, nech sa páči. Nie. Takže posledný v rozprave pán poslanec Jarjabek.

  • Ja budem naozaj veľmi krátky. Začal by som tak trošku netradične. Pani poslankyňa Vášáryová, ja by som vás veľmi prosil, neberte mi o vás ilúzie z mladosti, ktoré som o vás mal. Ja som sa naozaj na vás veľmi rád pozeral a ja by som sa aj v tejto chvíli na vás chcel veľmi rád pozerať ako na kolegyňu, ktorá skutočne odborne diskutuje a s ktorou vedieme odborné diskusie.

    Ak by som teda mohol pokračovať k tomuto návrhu, mal by som takisto otázku na pána poslanca Mikloša, ktorý je dnes jedným z predkladateľov. Vy ste za bývalého riaditeľa, pán poslanec, povedzme, že v dobrom úmysle, vy ste to určite nemysleli zle. Vy ste naozaj mali istý plán so Slovenskou televíziou, chceli ste jej pomôcť, verili ste vo vyrovnaný rozpočet a na to konto ste sa tú televíziu snažili oddlžiť. Tá sekera vtedy bola nejaká plus nejaké odstupné za prepustených vtedy 1 200 zamestnancov. Vy ste do tej televízie vtedy dali okolo 900 miliónov korún. Tých 900 miliónov korún zo štátneho rozpočtu spôsobilo, že dnes tá televízia nie je schopná z vlastných zdrojov vyrobiť skutočne nič alebo skoro nič, a keby som to chcel parafrázovať, z tých vlastných zdrojov už pomaly nevie urobiť ani monoskop. Taká je situácia.

    Do všetkého je zamontované externé prostredie a výsledkom tohto celého diania v Slovenskej televízii je, že všetky tie procesy, ktoré sa tam z hľadiska výroby a z hľadiska plnenia vysielacej štruktúry odohrávajú, sú niekoľkonásobne drahšie. To už je proste pravda. Taká pravda je, aj tie výskumy, či už interné, alebo externé, o tom hovoria. Aj tie zmluvy, ktoré tá Slovenská televízia podpisuje, sú často zmluvy, ktoré naozaj hraničia kdesi až proste s nadsadenými sumami, ale jednoducho, keď nemáte konkurenciu, o ktorej vy tak rád hovoríte, a tá konkurencia, ktorá bola vtedy v tom internom prostredí, a mám na mysli interných dramaturgov, mám na mysli kostymérov, celé výtvarné oddelenie, mám na mysli, chvalabohu, ten fundus, ktorý tam ešte ostal. Kde je národné bohatstvo, ktoré tiež boli tendencie, aby sa privatizoval. Dokonca, aby sa privatizoval takým spôsobom, aby sa potom tie kostýmy jednoducho prenajímali od toho, komu sa ten fundus bude privatizovať. No proste úplne nemožnosti. Tieto nemožnosti do dnešného dňa tú výrobu v Slovenskej televízii niekoľkonásobne predražujú.

    A preto sa chcem naozaj celkom úprimne spýtať, či by ste, tá otázka už tu odznela v modifikovanej podobe, či by ste vy ako súčasný minister financií predložili tento návrh zákona, ktorý ste býn tu dnes predstavili ako predkladateľ.

    To je moja otázka na vás, či vy ako minister financií Ivan Mikloš by ste akceptovali predkladateľa Ivana Mikloša. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky páni poslanci Miššík, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ak dovolíte, ja naozaj Dušan chcem k tebe prehoroviť ako človek, ktorý ťa pozná. No, ten úvod nebolo bohviečo, lebo to ja pociťujem a musím brániť moju kolegyňu, lebo to nebolo ani seriózne, ani pekné, čo si v úvode hovoril, takže naozaj v budúcnosti by si sa mohol vyvarovať takých výrazov, ktoré naznačovali niečo, čo dúfam, v tvojom vnútri nie je. Ďakujem.

  • Ja len nadviažem na pána poslanca, čo sa vlastne všetko v televízii urobilo za minulé obdobie. A keď je tak často spomínané to obdobie od 1992 do 1998, všimnite si, pán kolega, aj viacerí, ktorí ste tu vystupovali proti tomuto obdobiu, že v televízii, keď dávajú reprízy, koľko programov bolo natočených práve v tomto období. Chcem sa spýtať, koľko programov dávajú z obdobia, keď ste boli vy, teda keď ste vy tak tú televíziu pomohli doriadiť, keď už tak poviem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • No, ak si v tom, pán kolega, videl niečo pejoratívneho, tak ja sa naozaj veľmi ospravedlňujem, ale ja naozaj neviem, ako teraz odpovedať, lebo ja sa naozaj chcem pozerať na pani poslankyňu Vášáryovú tými očami, ktorými som sa pozeral.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, skončili ste? Áno. Dobre. Takže pán poslanec Jarjabek bol posledný. Uzatváram rozpravu.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo, ak chcete vystúpiť. Poprosím o pokoj. Pán navrhovateľ sa vyjadrí k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr sa chcem poďakovať všetkým, ktorí k nášmu návrhu vystúpili. Tá diskusia bola dlhá, bola bohatá, takže zjavne ten náš návrh je taký, že vyvolal tento záujem, za čo sa chcem poďakovať. Zjavne teda navrhujeme riešenie problému, ktorý problémom je a cítime to všetci.

    Najskôr sa teda pokúsim zodpovedať otázku pána poslanca Jarjabka a tá odpoveď je jasná, pán poslanec. Ja nemám žiaden problém s tým, že by som, ako ste vy naznačovali vo svojich otázkach, ako pán poslanec Minárik naznačoval, kde ste vykladali moje vraj skutočné pohnútky. Moje pohnútky sú také, že som presvedčený, že návrh zákona, ktorý predkladáme, je lepším riešením, ako je súčasný stav, a je lepším riešením, ako je vládny návrh zákona.

    A pokúsim sa teraz zopakovať niektoré argumenty, niektoré som už povedal aj predtým. Čiže, ak sa pýtate, či by som ja taký zákon predkladal, ak by som bol zodpovedný za tento rezort, a ak by som nenašiel iné lepšie riešenie, o ktorom by som bol presvedčený, že je lepšie, tak by som predkladal takéto.

    Čo sa týka vplyvu na štátny rozpočet. Štátny rozpočet má za 4 roky o 104 miliardy korún viac do roku 2008, ako mal koncom roka 2004. O 104 miliardy korún viac vďaka rozbehnutej ekonomike, vďaka reformám, vďaka vstupu do Európskej únie, vďaka tým reformám, ktoré sa urobili. Daňové príjmy rastú omnoho rýchlejšie, ako bol pôvodný predpoklad. Čiže áno, ak by som nenašiel lepšie riešenie, predkladal by som takéto. Nemám ani tú kompetenciu a nemám ani tie kapacity, ktoré minister a ministerstvo má, aby niečo také mohlo predkladať. Aby som niečo teda iné mohol predložiť.

    Chcem sa aj vyjadriť k tomu, čo hovoril pán poslanec Minárik. Škoda, že tu nie je, ale odišiel hneď, ako vystúpil. Musím povedať, že ma mrzí, keď už aj zo strany opozičných kolegov zaznievajú niekedy nie celkom presné a nie celkom korektné informácie, ktoré sú dosť aj politicky citlivé, pretože, ak povedal, a ja citujem, „že my sami sme niečo také pripravili, ako teraz vláda predložila, teda naša vláda vlastne pripravila to, čo teraz predkladá“, tak to jednoducho pravda nie je.

    Na ministerstve, ale ja to upresním, pani poslankyňa, ak ma budete počúvať, tak sa dozviete, aká je skutočná pravda. Skutočná pravda je taká, že áno, existovala komisia a ministerstvo kultúry za našej vlády, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu takýto návrh na tomto princípe pripravil. Ale tiež je pravda, že vláda ho odmietla. My sme takýto návrh neschválili. Odmietli sme ho práve preto, že aj vtedy sme ho považovali za nie dobrý. To, že bol pripravený na ministerstve kultúry a že ministerstvo kultúry nebolo schopné pripraviť iný, lepší je pravda. A to je nielen zodpovednosť ministrov kultúry za našich vlád, ale aj vlády, to priznávam. Áno, je to tak.

    No a teraz k tomu základnému problému, ktorým je otázka nezávislosti. Ale dovoľte mi ešte predtým povedať jednu vec na ilustráciu. Viete, často sa tu spomínali roky z minulosti kde aké, či už to obdobie, alebo iné obdobie. Musím povedať, že nerozumiem tej logike. Vy ste, pán poslanec, tú otázku položili tak, keď ste uvádzali, že oddlženie, to za tých 900 miliónov korún alebo koľko, že oddlženie spôsobilo, že Slovenská televízia nevie z vlastných zdrojov urobiť nič. No, ale ja som to dobre, tak teraz je to upresnené, ale aj tak si myslím, že to nemá logiku.

    To, že ja nevylučujem, lebo som to ani neriadil, ani neskúmal do tej hĺbky, nevylučujem, lebo hovoríme o outsourcingu, hovoríme o tom, či niečo robiť vlastnými zdrojmi, vlastnými zamestnancami, alebo to objednávať inde. Ja nevylučujem, že to bolo urobené zle a že to dnes stojí viac. Ale nemá logiku hovoriť, že outsourcing ako taký musí znamenať plytvanie. Naopak, outsourcing, ak je urobený dobre, a to sú skúsenosti celého sveta, nielen zo súkromných, ale aj z verejných inštitúcií, tak je jedným z nástrojov, ako zvýšiť efektívnosť a znížiť náklady.

    A teraz neposudzujem, či to bolo urobené dobre, alebo zle, ale na ilustráciu vám tiež niečo poviem, čo je evidentné a čo svedčí o faktoch. Fakty sú tie, že zadlženosť Slovenskej televízie za našej vlády a za riaditeľovania Richarda Rybníčka išla dole, to je fakt. A faktom je, že zadlženosť Slovenskej televízie od nástupu novej vlády ide hore. To je fakt. Fakt, ktorý vám viem ilustrovať na jednom čísle, ktoré je také ilustratívne, že nepotrebuje ďalší komentár.

    Na prenosy extraligových hokejových zápasov za Rybníčka Slovenská televízia platila Slovenskému zväzu ľadového hokeja milión korún mesačne, jeden milión korún mesačne, teraz platí 46 miliónov korún mesačne za to isté.

    Áno, pán poslanec naznačil, čo je zrejme pravda, že to môže súvisieť s tým, že prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja je jeden z údajných mecenášov a sponzorov SMER-u. Ale to nie je podstatné. V tejto chvíli je podstatné, že zadlžovanie sa znižovalo za Rybníčka, rastie za Hrehu a za to isté, za čo Rybníček zaplatil milión korún ročne, sa dnes platí 46 miliónov korún ročne. Toto sú fakty, to nie sú dohady o tom, či outsourcing urobil dobre alebo zle v hospodárení. Toto sú fakty, fakty na ilustráciu.

    A navyše, keď hovoríme o nezávislosti. Nie ja, nie opoziční poslanci, dokonca ani nie novinári, ale podpredseda jednej z koaličných strán povedal po zvolení pána Hrehu za riaditeľa, že je to víťazstvo SMER-u. Že zvolenie pána Hrehu za riaditeľa je víťazstvom politickej strany SMER. To povedal podpredseda vašej koaličnej strany. Tak o akej nezávislosti hovoríte? A zároveň nechcem vymenovávať veci, ktoré by som mohol dlho vymenovávať z hľadiska toho, či televízia je, alebo nie je nezávislá.

    Ale poďme k tým koncesionárskym poplatkom verzus k tomu spôsobu platenia. Samozrejme, že tento zákon ani náš, ale ani ten vládny nerieši v princípe nezávislosť verejnoprávnych médií. Ale samozrejme, že to súvisí. Súvisí to tak, že jednoducho, aká je miera ovplyvňovania zo strany vlády toho, koľko peňazí dostane. A, samozrejme, platí priama úmera, čím väčšia je miera subjektívneho rozhodovania vlády, tým menšia je nezávislosť médií.

    Snažil som sa vysvetliť aj viacerí kolegovia, že ten zásadný rozdiel spočíva v tom, že ak ten zákon bude dodržiavaný, na čo zdá sa, že politická vôľa tu je aj v koalícii, aj v opozícii, lebo ako pán poslanec Minárik správne povedal, ten objem peňazí, ktoré chceme dať v tom roku 2008, ten je vlastne totožný.

    Čiže, ak tu tá politická vôľa je, tak potom pre ďalšie budúce roky náš návrh dáva väčšiu zábezpeku, väčšiu pravdepodobnosť, silnejšiu záruku nezávislosti týchto verejnoprávnych médií jednoducho preto, že ten objem peňazí sa valorizuje. Že narastá. Viete, ako je politicky ťažké zvyšovať poplatky, a viete preto, že bude problémom pre každú vládu, aby tieto poplatky z tých 140 korún nezvýšila, a preto logicky a prirodzene ten nepomer medzi potrebami a tým, čo dostane cez tento mechanizmus sa bude zvyšovať, a tým aj priestor na politické zasahovanie vlády.

    Čo sa týka teda tej tézy, že koncesionárske poplatky zabezpečujú nezávislosť. No, po prvé, myslím si, že pani poslankyňa Vášáryová to aj naznačila, že ony ani koncesionárske celkom neboli, ale dobre, ale boli to aspoň poplatky doteraz. Toto už nebudú poplatky. Poplatok je vtedy, keď platíte za nejakú službu, ktorú odoberáte, alebo za nejaký tovar, ktorý odoberáte. Teraz je zjavné, že to poplatky nebudú. A nie pre málo ľudí, pre zhruba, Tomáš Galbavý to odhadol na 40-tisíc ľudí, ktorí vlastne budú platiť napriek tomu, že nepoužívajú tieto služby. Pretože odoberajú elektrinu, ale nemajú televízor alebo rozhlas. Čiže v tomto zmysle, ak má teda platiť téza, že koncesionárske poplatky sú zárukou nezávislosti, toto nebudú koncesionárske poplatky. Už ani koncesionárske a dokonca ani poplatky.

    Čo sa týka toho, či teda tá nezávislosť s tým by bola väčšia alebo menšia. Poviem už len jeden argument, ktorý ale, myslím, že má takú základnú logiku, taký sedliacky rozum. No, ak by to naozaj bolo tak, ako to interpretujú poslanci koalície, ale aj niektorí poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, že náš návrh, teda ten opozičný poslanecký návrh vlastne znižuje mieru nezávislosti verejnoprávnych médií, tak nehnevajte sa, boli by sme hlúpi. Veď ak by to bola pravda, tak my by sme také niečo navrhovali, čo znižuje nezávislosť verejnoprávnych médií, keď vy ste vo vláde a my sme v opozícii? Dúfam, že až za takých naivných a hlúpych nás nepovažujete, pretože naozaj by sme to nerobili.

    No a ešte, čo sa týka tej solidarity, chcem povedať. A ešte dve poznámky alebo tri k pánovi poslancovi Senkovi.

    Pán poslanec Senko, vy ste sa tak jemne snažili vložiť nám do úst, že mali sme vraj naznačovať, či vôbec verejnoprávne médiá treba. Tak chcem veľmi jasne a veľmi jednoznačne povedať, že vôbec sme nič také nenaznačovali, že nemáme problém s tým, aby sme naopak podporili, aby existovali verejnoprávne médiá a boli naozaj nezávislé zo strany vlády a politických vplyvov, a preto tento návrh predkladáme. Chcem vám poďakovať za to, že hovoríte, že tam nie je dotiahnutá väzba na niektoré zákony a my to preveríme, ak je to tak, ďakujem za to upozornenie. Ak je to tak, tak, samozrejme, v tom druhom čítaní to vieme vyriešiť a opraviť.

    No, ale k tej solidarite. Povedali ste, že financovanie tým vládnym zákonom takže vlastne bude takou mierou, akú tomu poplatníkovi umožňuje jeho príjmová situácia. No, musím povedať, lebo to je daň, to je paušálna, spotrebná, zástrčková daň, by sa to dalo nazvať, čo navrhuje vládny návrh. To je ten najmenej solidárny spôsob. Vy nie osobne, ale viacerí predstavitelia vtedajšej opozície, najmä zo SMER-u kritizovali rovnú daň, že je to vraj daň, ktorá je nesolidárna a ktorá je asociálna.

    Ale, pán poslanec, rovná daň je schválená tak, že tí, ktorí majú príjem len zo závislej činnosti a ich plat je menší ako 45 % priemernej mzdy, tí neplatia žiadnu daň. Platia nulovú a potom narastá to efektívne zdanenie z 0 na 19 %. Čiže tí nízkopríjmoví neplatia nič. Kým podľa vášho návrhu bude tých istých 1 680 korún ročne platiť rodina, ktorá je tesne nad hranicou sociálnej odkázanosti, má jeden starý televízor a jeden rozhlasový prijímač a napríklad veľa detí a takisto rodina, ktorá má desať televízorov na troch sídlach, ktoré má a každý jeden za desiatky tisíc korún. Presne takú istú sumu budú platiť. A vy tomu hovoríte, že to je solidárne a že to je podľa príjmových možností týchto rodín? Ja si myslím, že to jednoducho tak nie je a každý, kto jednoducho toto analyzuje, musí dospieť k záveru, že to je ten najmenej solidárny spôsob platieb, ktorý tu vlastne môže existovať.

    Takže ukončím to tým, že ja som presvedčený, že, samozrejme, toto nie je ideálne riešenie, má svoje riziká, ale ja som presvedčený, že z tých troch možností, lebo to je, myslím si, vrátenie tej diskusie do takých racionálnych koľají, že máme tri možnosti. Existujúci stav, ktorý nie je dobrý, a áno, istú mieru zodpovednosti na tom má aj naša vláda, že za dve funkčné obdobia sme to nedotiahli ďalej.

    Zároveň chcem ale povedať, že jednoducho oblasti, v ktorých sme urobili zásadné zmeny fungovania, a verím, že k lepšiemu, je toľko, že neviem, ktorá iná vláda má takýto záznam. Ale áno, tu je to aj naša zodpovednosť, že ten stav nie je dobrý, ktorý je dnes, a máme dve ďalšie možnosti, vládny návrh alebo návrh opozičný. Som presvedčený, že z týchto troch možností, ktoré tu sú, je tento návrh najlepší, aj keď nie je bezchybný a nie je bez problémov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Len jednu vetu. Nebudem sa vyjadrovať. Myslím, že patrí sa, aby posledné slovo mal predkladateľ. Ja som svoj názor nezmenil. Parlament rozhodne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľom aj spravodajcovi, aj všetkým, ktorí vystúpili v rozprave.

    Budeme ešte pokračovať do 19.00 hodiny prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Petra Miššíka a Lucie Žitňanskej a Stanislav Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 448, rozhodnutie o pridelení výborom je pod č. 446.

    Pán poslanec Miššík, nech sa páči, uveďte za navrhovateľov váš návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Po pol roku predkladám spolu s kolegami Luciou Žitňanskou a Stanom Janišom návrh novely rokovacieho poriadku, ktorá má tentoraz trošku viac bodov, aj keď nie je veľmi obsažná, ale dotýka sa problémov, ktoré si myslím, že by sme mali riešiť napriek tomu, že nebudem tu teraz rozvádzať prekáračky o tom, prečo niekto je, alebo nie je v komisii pre ústavu a rokovací poriadok a podobne. Skôr si myslím, že by sme sa mali naozaj zamyslieť nad tým, čo tieto nami navrhované zmeny zákona o rokovacom poriadku môžu znamenať pre prácu parlamentu.

    V prvej časti tejto novely sa nachádzajú moje dve zmeny rokovacieho poriadku, a to v § 28 rokovacieho poriadku je to totižto ustanovenie, ktoré dáva možnosť vystúpiť predsedovi Národnej rady a ostatným vysokým funkcionárom, to znamená podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády, kedykoľvek o to požiadajú. Ale vzhľadom na to, že iné ustanovenie rokovacieho poriadku hovorí o tom, že počas hlasovania nemôže v rozprave vystúpiť nikto, tak z tohto dôvodu navrhujeme úpravu týchto ustanovení.

    Ďalej bývalo zaužívané, že skôr, a nazvem to, už to dnes odznelo, bolo akoby zvykové právo, že predsedajúci buď dal možnosť reagovať, alebo nedal možnosť reagovať na vystúpenie týchto rečníkov, ktorí mali to výsadné postavenie v zmysle rokovacieho poriadku, že mohli vystúpiť kedykoľvek.

    My predkladatelia si myslíme, že by bolo v rámci demokracie, v rámci možností na takéto výsadné právo rečníkov vysokých ústavných činiteľov reagovať faktickými poznámkami podľa všeobecných ustanovení o faktických poznámkach.

    Čo sú ďalšie novinky. Jedna je taká legislatívno-technicko-operatívna vec. A chcem sa spýtať ctených kolegov poslancov a poslankýň, kto má u seba momentálne mobilný telefón, nech zdvihne ruku. Máme. Aj ja. Asi všetci, že? No tak všetci, čo sme tu, porušujeme zákon o rokovacom poriadku.

    Okrem toho je tu veľa otvorených notebookov, pretože rokovací poriadok zakazuje okrem strelných zbraní nosiť do rokovacej sály aj prenosné telekomunikačné zariadenia, za ktoré určite považujem aj mobilný telefón a určite aj notebook, z ktorého sa dajú odosielať správy a prijímať správy.

    Takže myslím si, že by bolo veľmi vhodné, keby sme toto ustanovenie vypustili a budem veľmi zvedavý, ak neprejde táto novela rokovacieho poriadku, vážený pán predseda, akým spôsobom sa zabezpečí vykonanie ustanovení rokovacieho poriadku, ktoré dodnes nerešpektujeme. Či tu bude zberný kôš na mobilné telefóny, či ich budeme odovzdávať niekomu, či sa zakáže nosiť do sály notebook a podobne.

    No ale najväčšou, asi tou najväčšou zmenou, ktorú navrhujeme a ktorá je aj politicky veľmi citlivá, je zmena v tých ustanoveniach rokovacieho poriadku, ktoré hovoria o hodine otázok, kde v prvej časti v prvých pätnástich minútach má v zmysle rokovacieho poriadku premiér vlády Slovenskej republiky možnosť reagovať na otázky položené z radov poslancov, ktoré sú losované.

    Boli sme svedkami, ja nebudem teraz rozoberať, lebo zrejme sa to dialo za všetkých vlád, ale určite nie je v poriadku, ak sa väčšinou odpovedá, ja to poviem, že sme to videli niekoľkokrát aj v tomto volebnom období, len na jednu položenú otázku spôsobom, ktorý nedáva možnosť reagovať ani len doplňujúcou otázkou jednému poslancovi na túto prvú otázku.

    Keďže vieme, že množstvo otázok, samozrejme, aj opozícia, aj vládna koalícia sa predbieha v počte predložených otázok, aby bolo možné ju vylosovať, tak navrhujeme my predkladatelia, že v tom pätnásťminútovom časovom limite by bolo veľmi dobré, keby ktorýkoľvek premiér v budúcnosti mal možnosť odpovedať na položenú otázku, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku má byť položená stručne, jasne a zrozumiteľne, takisto by mal odpovedať na túto otázku a myslím si, že na to by každému premiérovi, aj terajšiemu, aj budúcemu, mali stačiť tri minúty s tým, že v ďalšom ustanovení stanovujeme, že na doplňujúcu otázku, ktorú má právo položiť poslanec, by mohol reagovať predseda vlády znova v rozmedzí dvoch minút. Tým by sme dali šancu v týchto pätnástich minútach rádovo odpovedať vždy na dve, najmenej na dve a možno, že by sa zodpovedalo aj viac otázok.

    Uviedol som niekoľko ustanovení, ale musím zároveň povedať, že pri podrobnom preskúmavaní rokovacieho poriadku prichádzame čoraz viac k záveru, že naozaj by bolo nutné mať ambíciu rokovací poriadok upraviť nielen takou veľkou novelou, ako bola pripravená pred dvoma rokmi, bol som spravodajca, a my máme ambíciu napriek tomu, že nie sme v komisii, že sme dostatočne silní na to, aby sme urobili nielen veľkú novelu, ale celý nový rokovací poriadok, ktorý bude kvalitný, dobrý a prispeje k tomu, že budeme lepšie, rýchlejšie, demokratickejšie a slušnejšie rokovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Spravodajkyňou je pani poslankyňa Laššáková, poprosím ju.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, Lucie Žitňanskej a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorý máte ako tlač č. 448.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 9. októbra 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, Lucie Žitňanskej a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv na verejné financie, nepredpokladá sa žiaden vplyv na obyvateľov, podnikateľské prostredie, na zamestnanosť ani na životné prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovenia navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra tohto roku č. 446 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa ale v zmysle § 28 ako prvý prihlásil predseda Národnej rady pán Paška. Má slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, veľa času nie je, takže veľmi krátko. Pôvodne som možno ani nechcel, len pán navrhovateľ tým vzletným záverom ma trošku vyprovokoval. Nuž pre tých všetkých, ktorí náhodou budú nadránom sledovať záznam z tohto rokovania, chcem oznámiť, že táto Národná rada napriek tomu, čo povedal pán poslanec Miššík v závere, rokuje slušne, rokuje demokraticky a plní vôľu občanov. Tým nechcem poprieť, že neexistuje rozpor vo výklade niektorých ustanovení zákona o rokovacom poriadku a v tom je meritum, nespochybniteľné meritum poslaneckého návrhu.

    Nuž ale opäť dovoľte, aby som reagoval aj na ten dôvod, prečo bol takýto návrh predložený a som rád, že pán poslanec si povedal, že ty ako spravodajca a predchádzajúca koalícia schválila väčšinou návrh tohto zákona, ktorý dnes uplatňujeme v praxi a ktorý nám prináša toľko problémov.

    Hovoril si o veľkej, ale ustanovenia, a to posledné, čo som chcel povedať, samozrejme, že napriek tomu, ako si to uviedol o neúčasti práve vás, ktorí ste navrhovatelia tejto novely v stálej komisii.

    Chcem znovu vyzvať. Poďme si sadnúť za ten stôl. Ja som uzrozumený s tým politickým rozmerom, ktorý súvisí s ústavou a s legitímnym programovým postojom, ale nie celkom rozumiem naozaj tej neúčasti pri návrhoch rokovať, alebo pokúsiť sa pripraviť zmeny v rokovacom poriadku, pretože tam veľmi jednoznačne som deklaroval a budem deklarovať a deklarujem to aj teraz, ide výsostne o poslaneckú iniciatívu bez ohľadu na opozíciu a koalíciu. Lebo plne súhlasím s tým, čo si povedal. Naozaj ten život prináša situácie počas rokovania, kedy dikcia tohto zákona neumožňuje jednoznačný výklad a je to stále o tom, kto tú schôdzu vedie a akú mieru výkladu alebo niekedy potom až pri tých väčších sporoch výklad ústavnoprávneho výboru a ja som ten posledný, ktorý by takýto stav vítal a ktorému by to vyhovovalo, pretože som presvedčený bez toho, a znovu to chcem zdôrazniť, to ovplyvňovalo demokratickosť a slobodu prejavu v tomto parlamente, ale vytvára to niekedy naozaj zbytočné napätie.

    Čiže vítam pomenúvať tie praktické problémy s výkladom rokovacieho poriadku. Nevítam ale spôsob, akým ste to predložili. Je to čosi ako v oblasti imunity, ako v iných problémoch, ktoré sa týkajú nielen tohto volebného obdobia, ale aj existencia fungovania parlamentu a skutočne si myslím, že by bolo vhodnejšie, ak by sme sa pokúsili nájsť prienik a riešenie, ktoré by malo trvalejší charakter a nepodliehalo by určitým politickým turbulenciám pri zmenách vo vedení alebo v budúcich volebných obdobiach.

    Ja absolútne, a chcem to zdôrazniť, nemám problém s pomenovaním tých vecí. Presne tak, ako si povedal, veď si to pamätáme, faktické poznámky kedy, ako. Hlavne vieme, že veľmi citlivé, lebo toto má výrazne politický rozmer, je možnosť vystúpiť politickým funkcionárom. Tá logika pre každého je zrozumiteľná. Kto vládne, kto má tú väčšinu, tak vie presadiť ten svoj názor. To znamená, využíva túto možnosť. Ale naozaj to znenie nie je jednoznačné.

    Ale poslednú vec, ktorú poviem, lebo sa blíži 19.00 hodina, nie celkom rozumiem tej poslednej veci, a to je to obmedzenie odpovede premiéra alebo členov vlády. Lebo to je tak trošku v kontradikcii s celkovou filozofiou prístupu k tomu. Lebo nie raz sme sa stretli počas rokovania Národnej rady s tým, keď je snaha alebo bola snaha, použijem výraz oprávnením z pohľadu vedenia schôdze spôsobom obmedziť čosi či už časovo, alebo obsahovo s výrazným odporom. To znamená, tie tvrdenia, ktoré sa používajú.

    Nič proti tomu nemám, že tá Národná rada, ten parlament je práve priestor, kde sa môže kedykoľvek, akokoľvek a čokoľvek akýmkoľvek spôsobom povedať, čo poznáte môj názor, že teda práve ten zákon by mala byť akási norma, ktorá by to mala nejako zúžiť.

    A v tejto dikcii, ktorú uplatňujete dosť dôsledne, znovu rešpektujem, je to súčasť politického klania alebo zápasu o voliča, zrazu prídete s niečím, čo sa výrazne vymyká z tejto filozofie, pretože bez ohľadu na to odôvodnenie, ktoré je logické opäť dnes, ale len z pohľadu opozície, kedy aj ten premiér má to právo sa vyhnúť alebo hľadať ten spôsob, alebo ten predseda vlády narábať s tým priestorom. Mne vadí tento návrh len z pohľadu filozofie.

    Tak buď sa dohodnime, že vnesieme veľmi striktné pravidlá komunikácie v parlamente, a potom to nebude len o premiérovi, o členoch vlády, ale bude to o poslancoch. To sú tie ustanovenia, ktoré hovoria o dĺžke rozpravy, o dĺžke vystúpenia, o možnosti z dôvodov podobne logických, ako vy dnes argumentujete voči premiérovi alebo voči členovi vlády obmedziť vystúpenie aj poslanca, alebo potom povieme, že teda rešpektujeme, že toto je miesto, kde budeme slobodne prejavovať svoje názory bez ohľadu na to, či sa nám to politicky z pohľadu opozície alebo koalície páči, alebo nepáči a potom povedzme, aké sú tie pravidlá na to, ako to bude fungovať.

    Takže, dámy a páni, na záver napriek tomu, že to nie je populárne a opakujem to ako magnetofón B 400 z nedávnych dôb, ja skutočne aspoň k tomu rokovaciemu poriadku vás prizývam, keď už nie na účasť v komisii, ktorú máme, tak aspoň za akýsi okrúhly stôl a poďme tieto praktické veci sa pokúsiť riešiť bez nejakého politického nádychu výlučne s cieľom odstrániť tie tenzie a tie nedorozumenia, ktoré zbytočne ani tak neznervózňujú nás, pretože my sme za to relatívne dobre platení, ale znervózňujú ľudí, ktorí to sledujú a nie celkom rozumejú, o čo ide, pretože tie výklady nie sú jednoznačné,. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, Žitňanská, ale ešte predtým, pán navrhovateľ, len iba ak faktickú poznámku môžem dať, lebo inak na ostatného rečníka musia byť faktické poznámky. Ak bola faktická poznámka, máte dve minúty, pán navrhovateľ. No veď áno, vo faktických poznámkach áno. Tak preto sa pýtam. Že bola faktická poznámka? Po faktických poznámkach.

    Slovo má s faktickými poznámkami pán poslanec Lipšic, Žitňanská.

  • Pán podpredseda, bolo by ale... No, už neviem, tak môžem hovoriť alebo...

  • Väčšinou býva tak, že vám udelím slovo, ale, nech sa páči, pán poslanec.

  • ... neviem, či mi potom, sem-tam mi aj odoberiete slovo, to už tak býva, ale mne beží čas.

  • Keď porušujete rokovací poriadok, tak vtedy.

  • ... mne beží čas, tak ma nechajte hovoriť, prosím vás.

    Po prvé, pán predseda, bolo by fajn, keby bola osobitná komisia na rokovací poriadok. A ja som presvedčený, že ak by bola osobitná komisia na rokovací poriadok, tak by sa aj opozícia práce zúčastňovala. Neviem, kvôli čomu ste spojili komisiu aj na novelu ústavy, aj rokovací poriadok. To bolo podľa mňa dosť nešťastné rozhodnutie, kde mandát na novelu ústavy nebol žiaden. Nebolo zrejmé, o čom bude komisia rokovať.

    Teraz budeme sa k tomu vyjadrovať, vzišli ste s návrhom zrušenia priestupkovej imunity. Nechcem o tom dlho hovoriť. Vy ste mali oveľa radikálnejší návrh. Veľmi blízky návrh, ktorý sme predložili z opozície, ste nepodporili, teraz dávate úplne iný návrh, ktorý je oveľa miernejší, ale O. K. Ale k tomuto by som povedal, že ak vytvoríte osobitnú komisiu na rokovací poriadok, tak som presvedčený, že opozícia sa jej bude zúčastňovať.

    Čo sa týka obmedzovania času na vystúpenie v hodine otázok. Ja by som v tomto odporúčal, skúste si pozrieť sem-tam, ako vyzerá hodina otázok v britskom parlamente. Lebo, ak tu budeme mať trištvrtehodinové prednášky ministra vnútra, ja som nikdy ako minister neodpovedal trištvrte hodinu, mal som maximálne na pol strany, tak sa to míňa účinkom.

    V rozprave k zákonu nech vystúpi premiér aj tri hodiny, to je O. K., alebo minister. Ale v hodine otázok to by malo byť niečo pružné, rýchle, otázka, odpoveď, lebo, ak sa bude využívať systém jednej otázky pre premiéra, jednej pre ministra, tak sa poprie účel vôbec tohto celého inštitútu.

  • Ak ste skončili, pán poslanec, tak slovo má..., ale je 19.00 hodín. Takže, ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia... Slovo má s faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Dve poznámky, ktoré sa budú týkať okruhov, o ktorých hovoril aj pán poslanec Lipšic.

    Po prvé. Áno, separátna komisia pre rokovací poriadok by bola niečo, o čom sa môžeme rozprávať, i keď aj to je svojím spôsobom zbytočné. Ja si myslím, že tu máme ústavnoprávny výbor, čo je parketa pre to, aby sa zaoberal rokovacím poriadkom. Má aj zákonodarnú iniciatívu, je pomerne zložený, sú tam ľudia, ktorí sa týmito témami zaoberajú. Ústavnoprávny výbor na žiadosť robí výklad rokovacieho poriadku. Ja si myslím, že netreba vymýšľať nič nové. Máme ústavnoprávny výbor. To je môj pohľad na vec.

    A k tomu argumentu, že sa obmedzuje priestor slobody prejavu pre premiéra. Ale premiér má absolútne voľný priestor pre slobodné vyjadrovanie svojich názorov, pretože môže kedykoľvek vystúpiť. Tu ide o niečo úplne iné. Tu ide o uplatňovanie kontrolnej právomoci Národnej rady a ide o to, aby boli vytvorené podmienky tak, aby sa kontrolná právomoc dala efektívne využívať, aby nebol priestor na zneužitie, na prezentáciu vlády, na čo je úplne iný priestor daný v rámci rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán predseda Paška.

  • Trošku vedľa. Áno, už to funguje. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Lipšic, áno, uznávam dnes s odstupom času ten zámer, prečo sa to dalo dokopy. Bol racionálny, život ukázal, že pravdepodobne aj z tých politických dôvodov to nie je možné, ale ak by bola vôľa, tak takúto komisiu len alebo teda tie pracovné stretnutia pre návrhy na zmenu rokovacieho poriadku pokojne oddelím, ak na to bude vôľa, a tým odpovedám aj pani kolegyni Žitňanskej.

    Viete, to postavenie výboru je trošku iné. To, samozrejme, veľmi dobre viete a nechcem to tu vysvetľovať siahodlho, že v tom výbore ten výkon alebo to krytie vládnej moci má svoj rozmer, a predsa len pravdepodobne tie formulácie, lebo to vždy tak je a bude. Ale my chceme naozaj hľadať nejaké riešenia, kde by sme sa oslobodili od tohto, nazvem to, záväzku, ktorý vyplýva z podstaty parlamentarizmu a o tom je práve takýto odborný background alebo vytvorenie tohto priestoru.

    Ale súhlasím, je to vec názoru. Ja osobne si myslím, že by to určite bolo pravdepodobnejšie a tá prax fungovania komisie pre ústavu ukazuje, že sa dajú tie riešenia hľadať. Boli by ešte silnejšie, ak by tá politická reprezentatívnosť bola širšia. Takže znovu opakujem, ak je vôľa, urobme tú komisiu.

    A pán poslanec Lipšic, to je zase len nedorozumenie, lebo ja ten svoj názor prezentujem ďalej. Ja len hovorím, že výsledok práce komisie pre ústavu je minimálne dnes v podobe zrušenia priestupkovej imunity alebo väčšinovej zhody. Môj názor je naďalej taký, ako som ho prezentoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, keďže je 19.03 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že pokračujeme zajtra s možnosťami prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Prerušenie rokovania o 19.04 hodine.