• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci pán Csáky, pán Mamojka a pani poslankyňa Vaľová.

    Teraz budeme pokračovať zo včerajšieho programu, prosím preto pána ministra Valentoviča, aby zaujal miesto. Vitajte, dobrý deň, pán minister. Takisto aj pána spravodajcu Valockého. Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení: pán poslanec Halecký, pán poslanec Pataky a pán poslanec Slafkovský. Ako prvý vystúpi pán poslanec Halecký a pripraví sa pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som k tomuto zákonu povedal niekoľko slov a niekoľko informácií, ktoré považujem za potrebné, aby na tejto našej dnešnej schôdzi odzneli. Nadväzujem na vystúpenie predsedu zdravotného výboru pána Novotného zo včerajška, takže chcel by som sa zastaviť pri bode, ktorý zrejme asi bude najviac medializovaný, aj keď nie je ten najpodstatnejší v celom zákone o zdravotnej starostlivosti a o službách, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Bolo trošku pejoratívne alebo možno aj sarkasticky hovorené o zbytočnosti, nadbytočnosti zavádzania termínu zdravotný obvod, ale aj jeho funkčnom obsahu v dnešnej medicínskej praxi. Vytýkalo sa, že je to trošku prežitok z minulosti. Chcem k tomu uviesť toľko, že je to organizačný prvok, ktorý má svoje opodstatnenie, pretože zlepší organizáciu práce, nie opačne, aby zhoršil. Predsa žiaden minister a žiadne ministerstvo nezavádza v zákone paragrafy, ktoré by zhoršovali činnosti, ktoré súvisia pre pacienta a takisto aj pre zdravotníckeho pracovníka.

    Chcem podotknúť, že ten systém je zavedený aj v niektorých krajinách v zahraničí, napríklad v Belgicku, takže svoje opodstatnenie má nielen ona u nás a nie je to iba určitý prežitok z minulosti, ale je to zrejmé potreba, ktorá bola stanovená v tomto zákone na základe predchádzajúcich skúseností.

    Chcem ešte zdôrazniť, že bolo vytýkané, že je to nesystémové opatrenie, že nie je to reformný zákon alebo reformný prvok. Chcem povedať, že nie všetky zákony musia byť revolučné a nie všetky zákony musia byť len reformné, pretože podstatné je, aby boli pragmatické a aby na svojom úseku každý predstaviteľ zlepšoval krok po kroku svoju činnosť. Zdravotný obvod pre všeobecných lekárov a pre niektorých špecialistov, pre gynekológov a pre stomatológov, teda pre časť odborných lekárov, má svoje opodstatnenie v tom, že vymedzuje okruh teritoriálne, za ktorý zodpovedá za všetkých okolností príslušný lekár na základe licencie, povolenia vykonávať svoju prax všeobecného lekára, resp. gynekológa a stomatológa. Bolo to nevyhnutné, dokonca nieže iba náhodne, ale nevyhnutné zaviesť, pretože zmenou spoločnosti a rozvojom, príchodom a určitou mobilitou ľudí dochádza k tomu, že nie všetci, ktorí žijú na danom teritóriu, by mohli mať zabezpečené ústavou stanovenú starostlivosť o svoje zdravie. Myslím hlavne na tých občanov našej republiky, ktorí sú neprispôsobiví, ktorí sú nedisciplinovaní, ktorí menia svoje trvalé bydlisko alebo ktorí strácajú svoje bývanie, ale aj ostatní, títo občania častokrát trpia aj chorobami, ktoré sú nebezpečné nielen pre nich, ale aj pre ich mikroregión alebo aj pre širšiu oblasť. Myslím hlavne na tuberkulózu, alkoholizmus, v tejto dobe aj pohlavne prenosné choroby a týchto ľudí nechať, aby voľne na základe svojho rozhodnutia a chcenia sa starali o svoje zdravie a hlavne o zdravie svojej rodiny, svojich životných partnerov alebo ostatných občanov v dobre organizovanom zdravotníckom systéme, nie je možné.

    Dokonca si myslím, že určitá rajonizácia, takáto neformálna, existuje aj na ostatných úsekoch zdravotníckej činnosti, to znamená na úseku dajme tomu kardiológie, ortopédie, urológie, pretože aj tam na danom organizačnom celku, teda v okrese alebo v kraji, pôsobí určitý počet lekárov a tí si musia, či chcú, alebo nechcú, rozdeliť daný okres na polovicu, keď sú dvaja, alebo na štvrtinu, keď sú štyria, tak, aby určité pravidlá hry medzi nimi stanovené boli.

    Chcem zdôrazniť, že, samozrejme, aj v tomto systéme zdravotného obvodu platí, že je voľná, slobodná voľba lekára, to znamená, že pacient môže si vybrať lekára podľa svojho rozhodnutia. Je tam však jedna klauzula, že pokiaľ by došlo k preťaženiu čo do počtu pacientov alebo náročnosti práce lekára, že by nevedel zvládať daných pacientov, práve tam je to riziko, že niektorí pacienti, hlavne tí, ktorí nedodržiavajú liečebný režim, ktorí sú nedisciplinovaní, ktorí sú psychopatickí alebo ktorí majú iné nepriaznivé dôsledky, by mohli byť vylúčení zo systematickej zdravotnej starostlivosti. Dotýka sa to nielen tej excentrickej skupiny pacientov, ale môže sa to dotknúť aj skupiny, ktorá je pre nás, by som povedal, vážená a dôležitá, a to sú starší občania. Starší občania častokrát si svojho, hlavne praktického, lekára vážia a pokiaľ by sa presťahovali alebo pokiaľ z nejakých iných dôvodov by nemohli byť zaradení do príslušného obvodu, bola by to pre nich nielen určitá trauma, ale aj nedostatok zdravotnej starostlivosti.

    Hovorí sa o zbytočnosti, nadbytočnosti a nepraktickej časti predpisovania rôznych poukazov na odborné ošetrenia, tam chcem len poukázať, že tento bod sa dá ľahko obísť a je ľahko obídený z tých praktických dôvodov, z toho dôvodu, že je tam uvedené, že pacienti, ktorí majú akútne ťažkosti, ktoré ohrozujú zdravie alebo život pacienta, pacienti po úrazoch, hlavne, chcem zdôrazniť, pacienti dispenzarizovaní, teda tí, ktorí sú v systematickej a opakovanej starostlivosti lekára, môžu ísť k odbornému lekárovi priamo, teda bez poukazu na odporúčanie odborného vyšetrenia. Závisí od toho-ktorého odborníka, viacerí alebo priemerne viacej ako 50 % pacientov, dokonca až 70 % pacientov je dispenzarizovaných a títo po prvom ošetrení u pacienta a po stanovení liečebného a diagnostického plánu môžu navštevovať odborného lekára aj priamo bez odporúčania všeobecného lekára. Takže záleží iba na správnej organizácii práce a na tom, aby sme si všímali hlavne pozitíva tohto fenoménu zdravotného obvodu, takže by sme k tomu vedeli pristupovať potom lepšie.

    Chcem len poukázať, že celý zákon nie je iba o zdravotnom obvode, ale si všíma aj ďalšie prvky zdravotníckej činnosti a nebojím sa spomenúť aj to, že v tomto fenoméne vidím trošku aj určité problematické body alebo body, ktoré možno budú v minulosti na to, aby sa sledovali, rozanalyzovali a prijali niektoré účinné opatrenia. Myslím hlavne v tom, že pokiaľ sa fixuje zdravotný obvod, môže sa stať, že bude pomerne menšia flexibilita a mobilita lekárska v danom obvode, pretože lekári tieto obvody mávajú dlhodobo, považujú za svoj vymedzený región, takže vstup napríklad ďalšieho lekára alebo ďalších lekárov, hlavne pri tých väčších regiónoch, môže byť problematický. A vieme veľmi dobre, že, ako už bolo spomínané, máme pomerne vysoký priemer hlavne všeobecných lekárov, takže niekedy je dobré na určité obdobie dvoch, piatich rokov, aby bolo určité zaučenie, symbióza aj mladšieho lekára a práve to vymedzenie tohto obvodu mohlo by trošku tomu zamedziť.

    Chcem poukázať ešte na jednu záležitosť, že obvod, ktorý je vymedzený, a licenciu, ktorú získava už lekár, teda človek, môže trošku tiež narúšať tento princíp flexibility zdravotného obvodu, pretože vieme, že je už takou tou nejakou samozrejmosťou alebo módou, že obvody priamo či nepriamo sa predávajú a licencie sa prideľujú, takže tam môže byť určitá disproporcia. Ale myslím, že pri spolupráci lekára vyššieho územného celku, pri spolupráci mesta dokáže sa zabezpečiť tento systém tak, aby bol praktický a užitočný.

    Chcem upozorniť na dosť významné pozitíva v tomto zákone. Pre mňa je dôležité, že sa zriaďuje aj národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti a národný register základných zdravotných údajov. Technicky, samozrejmá vec, to nemôže všetko byť vyriešené týmto zákonom, ale princípy, ktoré sú stanovené, aby sme pomaličky pristupovali k jednotnej zdravotníckej informačnej sústave, k tomu vo finále, aby až pacient mal u seba nenáročný doklad, teda nejakú čipovú kartu, ktorou by vedel sa prezentovať na hociktorom mieste v republike, prípadne aj v rámci Európskej únie pri poskytovaní zdravotníckych informácií, kde by uložené boli všetky zdravotné informácie v takých jazykoch a informáciách, ktoré by mohli byť veľmi nápomocné k tomu, aby sme nemávali, tak ako doteraz, zdravotnú dokumentáciu a kartu pohadzovanú po chodbách, po skriniach, ku ktorým sa môže dostať, pokiaľ má záujem, či už z legálnych, alebo ilegálnych dôvodov, hocikto.

    Takže vidím aj v tomto zákone pomerne dobre naštartované koncepcie informačnej sústavy v zdravotníctve a elektronickú formu spracovania zdravotníckych informácií. Takže z týchto a z ďalších dôvodov myslím si, že novela je pripravená tak, ako sa žiada, a túto novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a službách, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Haleckého sa prihlásili páni poslanci Urbáni, Slafkovský a Novotný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý dostane slovo pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, treba tu zdôrazniť, že slobodná voľba lekára zostáva. Nikto nejde brať kmeň lekárom, ktorý majú vo svojich ambulanciách, ale tu sa množia prípady, že človek sa nevie dostať k lekárovi, lebo ho odmietajú. Je to realita na Slovensku, preto táto rajonizácia je potrebná, aby bola, a nielen kvôli tomuto. Je potrebná aj z toho dôvodu, že ten lekár v tom obvode má povinnosť robiť aj hygienicko-epidemiologické pozorovania, chorobnosť sledovať, skrátka, je to veľmi dôležité, pretože sú oblasti a obvody, o ktoré sa vlastne dneska nikto nestará. Čiže nie je to proti občanom, je to pre občanov.

    Ďalej jednu poznámku k referencii pacienta na ďalšie vyšetrenia. Nie je to len k špecialistom, môže aj špecialista k druhému špecialistovi poslať. Zaveďme už konečne informačný systém, nech to vláda podporí, aby sa zaviedol, bude čipová karta a všetko sa zjednoduší a nebudú žiadne problémy. Nebudú sa tvoriť rady znovu u lekárov, pretože má to tu trošičku aj riziko s tým, že znovu zvýšime návštevnosť u všeobecných lekárov. Čiže informačný systém toto všetko vyrieši. Nebojujme proti rajonizácii, ešte raz zdôrazňujem, je to rozumný krok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, zaujal ma predovšetkým poznatok, že chceme vytvoriť obvody pre lajdákov a na druhej strane zároveň obvody pre dôchodcov. Tak to bude dobrá kombinácia, len dôchodcovia a lajdáci v čakárni. Asi to celkom takto nebolo myslené. A v tomto smere naozaj si treba asi dať pozor na to, ako sa chceme, ktorým smerom sa chceme uberať. A všetky kroky ministrov alebo ministra ešte neznamenajú, že sú dobré len preto, že sú to ministerské. Pretože ony môžu byť robené v dobrej vôli, ale neznamená, že sú aj s dobrým cieľom alebo že sa neminú cieľa, tak. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, predseda výboru Halecký, trošku si si protirečil, lebo keď si hovoril aj o zdravotnom obvode, aj o výmennom lístku, ktorý bude potrebovať pacient, keď pôjde k špecialistovi, spochybňoval si ten systém, podobne ako ja včera, trošku opatrnejšie, trošku kulantnejšie, ale spochybňoval si ho. Na záver si povedal, že je to vlastne dobré.

    Naozaj by som chcel podčiarknuť z tvojho vystúpenia také dôležité pasáže, ktoré ja cítim, čo sa týka toho zdravotného obvodu. No problém je tam, že vytvárame numerus clausus, že rozparcelujeme Slovensko na maličké obvodíky a každý príslušný všeobecný lekár bude mať ten svoj obvod. Fixujeme starnúcich praktických lekárov. Ako sa bude môcť dostať mladý lekár, ktorý bude chcieť robiť všeobecného lekára, do siete? Kto mu vytvorí zdravotný obvod? Lekár samosprávneho kraja? Začo? Prečo? Prečo by mu mal vytvoriť tento zdravotný obvod? Hovoríme o tom, že potrebujeme mladých všeobecných lekárov, praktických lekárov. Je to jeden z najväčších problémov, ktorý sa pomaličky začína odbaľovať v slovenskom zdravotníctve. Ale týmto krokom ideme proti tejto snahe.

    Čo sa týka toho výmenného lístka, veľmi dobre si poukázal na to, o čom sme včera rozprávali aj s pani poslankyňou Sárközy. Psychiatrický pacient, ako sa on má dostať k špecialistovi? Najprv má medzi angínou a chrípkou vysedieť tri hodiny, aby dostal výmenný lístok? No on sa nedostane k psychiatrovi, on nepôjde po ten výmenný lístok. Ani rodina s ním tam nepôjde. Pretože, žiaľ, na Slovensku existujú ešte niektoré skupiny diagnóz, ktoré liečia špecialisti, ktoré keď poviete pred širokou verejnosťou, považuje sa to za hanbu. No je to tak, povedzme si to. Preto sa všetci snažíme s takýmito diagnózami posielať priamo k špecialistovi pacienta, lebo vieme, že je viazaný lekárskym tajomstvom. A tu vzniká jeden problém, aby o svojej diagnóze rozprával na ambulancii všeobecného lekára, ktorý mu aj tak nepomôže.

  • Pán poslanec Pataky. Ešte, ja sa ospravedlňujem, ja som myslel, že s faktickou poznámkou, asi som to tu preskočil. Takže s reakciou najskôr vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem za pripomienky. Myslím si, že je dobré, že si všímame v každom zákone pozitíva aj negatíva. Žiaden zákon nie je taký, ktorý by prinášal len pozitíva bez nejakých negatívnych dopadov. Myslím si, že aj pán predseda Novotný poukázal na tie negatíva, ktoré prináša tento zákon. Ale myslím si, že podstatná vec je, že chce tento zákon zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre tých občanov, ktorí sami o seba sa nevedia postarať, ktorí sami si túto starostlivosť nevedia zabezpečiť. A vieme, že práve títo občania sú rizikoví čo do epidemiologických chorôb, čo do chorôb, o ktorých sa nikto individuálne nestará a o ktorých sa musí postarať lekár, spoločnosť, mesto alebo vyšší územný celok.

    Správne si poukázal, že jedná sa hlavne o psychiatrické diagnózy, o tuberkulózu, ktorá ešte nie je úplne na ústupe, a hlavne o pohlavné choroby, máme na mysli AIDS. Sú to ľudia, ktorí by k lekárovi sami nikdy nešli a hlavne pokiaľ by tam cítili prekážku, že tento lekár by mal tendenciu a zrejme by bola vysoká tendencia ich odmietnuť pre preťaženosť svojej ambulancie a podobne.

    Myslím si, že aj tie negatívne veci, ktoré prináša tento zákon, hlavne flexibilitu obvodu, možnosť výmeny novým obvodným lekárom, rozčlenenie obvodu na dva, pokiaľ je príliš veľký a náročný, to sa môže riešiť aj praktickými rozhodnutiami lekára vyššieho územného celku.

    A o informačnom systéme v zdravotníctve, o čipovej karte sme hovorili, že je potrebná. Je to však veľmi náročná záležitosť a myslím si, že prispením europeňazí v nasledujúcom období aspoň čiastočne by sa mohla začať.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Pataky, pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, k navrhovanej novele zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, chcel by som v prvom čítaní upozorniť na niektoré nezrovnalosti tejto novely. Čo sa týka filozofie zákona, o tom sa včera vyjadril predseda výboru pán Novotný, tak k tomu sa vyjadrovať nebudem.

    Hneď by som sa chcel vyjadriť k navrhovanej právnej úprave, a to v paragrafovom znení 7a, čo sa týka ambulantnej pohotovostnej služby, tu citujem: „Absolútnu pohotovostnú službu vykonávajú na základe písomnej zmluvy s poskytovateľom, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia organizovať a prevádzkovať ambulantnú pohotovostnú službu, poskytovatelia poskytujúci zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo“, hlavne tu chcem upozorniť na špecializovaný odbor pediatria, „a špecializačnom odbore stomatológia.“

    V tomto predkladanom navrhovanom znení, tu by som chcel upozorniť, že predkladateľom dikcie ustanovenia by vyplývala možnosť neuzavrieť s poskytovateľom ambulantnej pohotovostnej služby zmluvu o výkone služieb na APS a následne by nebol daný poskytovateľ územnej všeobecnej ambulantnej starostlivosti povinný vykonávať služby na APS v zmysle tohto ustanovenia tak, ako bolo predložené. Pri právnej úprave povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je prvoradý hlavne verejný záujem na riadnom zabezpečení poskytovania dostupnej zdravotnej starostlivosti. Nie je prípustné, aby táto zásada bola narušená možnosťou poskytovateľa územnej všeobecnej ambulantnej starostlivosti v zmysle predloženej novely rozhodnúť sa, či uzavrie, alebo neuzavrie zmluvu, na základe ktorej by mal vykonať APS. Navrhované znenie § 7, tak ako som už ho citoval, v zákone č. 576/2004 Z. z. v prípade prijatia by spôsobilo stav právnej neistoty. Je teda zrejmé, že podľa tohto zákona je takýto poskytovateľ povinný poskytovať lekárenskú službu prvej pomoci. Avšak podľa navrhovaného znenia zákona č. 576/2004 Z. z. by mal vykonávať ambulantnú pohotovostnú starostlivosť na základe zmluvy s poskytovateľom ambulantnej pohotovostnej starostlivosti. Nakoľko – tu si musíme jedno uvedomiť, že ide o dva zákony – je tu potenciálne nebezpečenstvo rozporu dvoch právnych noriem rovnakej právnej sily, čo je vážny nedostatok.

    Ďalej by som chcel upozorniť na § 7b Ústavná pohotovostná služba. Tu nebudem citovať celé navrhované znenie, ale by som sa vyjadril k tomuto zneniu § 7b v tomto znení, že bol upravený analogicky takisto ako § 7a, to som už citoval. V právnej úprave povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je takisto prvoradý verejný záujem na riadnom zabezpečení poskytovania a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Tu nie je prípustné, aby táto zásada bola narušená možnosťou poskytovateľa špecializovanej ambulantnej starostlivosti v zmysle už predloženej novely rozhodnúť sa, či uzavrie, alebo neuzavrie zmluvu, na základe ktorej by mal vykonávať ÚPS-ku. Takisto navrhované znenie § 7b zákona č. 576/2004 Z. z. v prípade prijatia bez úpravy spôsobí stav veľkej právnej neistoty.

    Ďalej by som sa chcel ešte vyjadriť k § 38 ods. 5, nebudem to citovať. Navrhované ustanovenie nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko pojem „ambulantná lekárska služba prvej pomoci“ v žiadnom právnom predpise publikovanom v Zbierke zákonov sa nenachádza. To isté § 48, dosť závažný stav, budeme uvažovať v druhom čítaní o zrušení, o návrhu o zrušení, nakoľko navrhovaný úsek nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko pojem „ústavná lekárska služba prvej pomoci“ sa v žiadnom právnom predpise publikovanom v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nenachádza.

    Ďalej v závere by som sa chcel vyjadriť v tom zmysle, že keď nám v druhom čítaní prejdú pozmeňujúce návrhy, takisto či už na výbore, alebo v gesčnom, kde som členom, a po odstránení týchto nedostatkov, ktoré som spomenul, môžu tieto novely, naopak, prispieť k stabilizácii systému pohotovostných služieb v zmysle tejto navrhovanej novely označených ako APS-ky a ÚPS-ky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, aj keď sa zdá, že snemovňa ešte nie je celkom prebudená dnes, včerajšie vystúpenie pána predsedu výboru, si myslím, že poznačilo celkové ovzdušie aj na diskusiu k tomu zákonu, aj keď bolo, by som povedal, prednesené v zľahčenom tóne. Bolo závažné, pretože to, čo tento návrh zákona, ktorý máme predložený v tlači 415, pripravuje, naozaj nebude jednoduchou vecou, pokiaľ to chceme v detailoch riešiť. To, že v predloženom návrhu zákona sú v podstate v jednom paragrafe dva odseky, dokopy osem riadkov, tam sa nedá zhrnúť celá problematika vytvorenia obvodov a zabezpečenia kontinuálnej zdravotnej starostlivosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, to je naozaj strašne málo. Tak som zvedavý, aké ďalšie normy budú k tomu pripravené, aké nariadenia vlády alebo vyhlášky ministerstva sa to budú snažiť upraviť. Pretože toto je vec, ktorá sa upraviť reálne v systéme, ktorý má bežať na základe dopytu a ponuky, nedá urobiť.

    My sa vraciame s týmto návrhom niekde dozadu, ktorý je úplne, úplne pomimo, kde chceme stanovovať čísla domov, ulíc, ktoré budú do jednotlivých obvodov patriť, keď dnes je situácia taká, že nemá kto robiť obvodného lekára, že obvodných lekárov na mnohých územiach našej republiky je málo. Pretože na jednej strane v rámci doškoľovania je potrebné absolvovať veľmi dlhé prípravné štúdium, cirkulovať niekoľko rokov po oddeleniach, čo nemá kto tomuto lekárovi zaplatiť. A on tam proste, ak má takto chodiť dookola, má si to platiť sám, tak nakoniec radšej odíde zo Slovenska, odíde preč. Takže akékoľvek administratívne zriadenie nejakých územných obvodov neprinesie riešenie, čo sa týka dostupnosti.

    Dostupnosť je o tom, že sa k lekárovi dá dostať. Dá sa tam dostať rôzne, dá sa tam dostať po svojich, teda pešo, dá sa tam dostať autom, dá sa tam dostať obecným autom, dá sa tam dostať krajským autobusom, pokiaľ chceme zabezpečiť dostupnosť. Ale pokiaľ urobíme obvod, v ktorom bude 15-tisíc pacientov len preto, že nemáme dosť lekárov, a budeme si myslieť, že tým pádom sme zabezpečili dostupnosť, tak sme ju určite nezabezpečili v reálnom čase, v reálnom priestore. Odhliadnuc od toho, čo to vytvorenie takýchto obvodov so sebou prinesie. Dnes predsa vytvorenie obvodu, to sú nemalé investície. Zariadiť si ambulanciu tak, ako má vyzerať, aby tam boli niektoré diagnostické prístroje, diagnostické postupy a metódy zabezpečené, to nie je päť korún, ktoré niekto do obvodu dá. Zdravotný odbor samosprávneho kraja nariadi niekomu, že toto bude tvoj obvod, pokiaľ chceš začať pracovať, ináč nedostaneš povolenie na prácu. A on povie, kto kúpi stoličku, kto kúpi počítač, kto zakúpi diagnostické prístroje? Za aké peniaze? V zákone je napísané, „neočakáva sa žiadny dopad na financie miest, obcí a štátny rozpočet“. Len v tomto kroku si viem predstaviť, že to nebude bez finančného dopadu na štátny rozpočet, na rozpočet miest a obcí a vôbec bez dopadu na rozpočet jednotlivých lekárov, ktorí by to mali robiť.

    Takže v tomto smere to je nie dobre vymyslená norma a nemyslím si, že zlepší dostupnosť a starostlivosť o pacientov. Vzápätí za tým nám príde otázka postúpenia starostlivosti niekomu ďalšiemu. Tieto obvody, tak ako už bolo aj povedané, sa v podstate dedia, resp. sa predávajú, pretože boli tam investované veci. Boli tam vložené peniaze. Nedá sa to len povedať, že z jedného lekára na druhého sa to bežným spôsobom prevedie, administratívnym spôsobom, administratívnym rozkazom. Takže tento spôsob prístupu k veci je určite nie štandardný. Ja si skôr viem predstaviť, ak teda máme starosť o to, aby sa o neprispôsobivých občanov a lajdákov, aby o nich bolo postarané z epidemiologického hľadiska, tak potom to treba riešiť iným spôsobom s tým, že sa vytvoria v rámci štátneho zdravotníctva lekári a pracovné miesta, ktoré budú štátom hradené, ktoré budú mať na starosti starať sa o takýchto ľudí a zabezpečiť pre nich tú základnú, bazálnu starostlivosť, pretože väčšina z nich si neplatí ani zdravotné poistenie a nemá im to potom ani kto preplatiť. Takíto ľudia prídu na ošetrenie a sú bez zaplateného poistného dlhodobo. Kto to bude znášať? To sú vzťahy, ktoré sú, si myslím, oveľa zložitejšie.

    Ďalší bod v tomto zákone, v tomto návrhu zákona, ktorý ma zaujal, je vytvorenie národných registrov. No, v niektorých oblastiach to je určite užitočná záležitosť, ale tam ich je navrhovaných 12. Do každého toho národného registra je potrebné, 12 ich je tam napísaných, tak to v podstate znamená, že každý jeden z nás, ktorý sa raz v živote ukáže u lekára po tridsiatke alebo po štyridsiatke, sa ocitne v nejakom národnom registri, kde bude, a to som si náhodne otvoril napríklad národný register pacientov s chronickým ochorením pľúc. Čo sa požaduje, aby bolo o takomto pacientovi, ktorý má chronické ochorenie pľúc, evidované: miesto a priezvisko, rodné meno, rodné číslo, kód obce trvalého pobytu, adresa, dátum zistenia diagnózy, výskyt chronických ochorení pľúc v rodine, výskyt iných ochorení v rodine, prekonané ochorenia, klinické príznaky, vybrané biochemické výsledky, liečba, realizované výkony, stav pacienta ku dňu hlásenia, hospitalizácia, miesto hospitalizácie, počet hospitalizácií, počet kontrol, úroveň spolupráce pacienta pri liečebnom režime, dátum smrti, u zomretých patologicko-anatomická diagnóza podľa MKCH. Účel spracovania osobných údajov, v podstate spracované údaje v agregovanom tvare sú podkladom na medzinárodné porovnania a využíva ich Svetová zdravotnícka organizácia a OECD a Eurostat.

    Za peniaze daňových poplatníkov, resp. v zákone sa uvádza, že sa to zaplatí z operačného programu Informatizácia spoločnosti, budeme dávať také obrovské peniaze na to, aby sme sledovali tieto údaje, ktoré som tu spomenul? Veď to je obrovské množstvo údajov, ktoré nebude mať kto napísať, nebude mať kto vložiť do počítača, nebude mať kto odoslať, pretože len kvôli tomu by musel každý jeden obvodný lekár alebo špecialista zamestnať ďalšiu osobu, ktorá mu toto bude vyplňovať. A my máme v priloženom návrhu napísané, že to bude bez ekonomického dopadu na štátny rozpočet. Veď predsa každý jeden, kto toto bude musieť robiť, povie, to stojí grošíky, ako to budeme robiť? To sa nedá zdravotníkom, lekárom dávať za povinnosť ďalšie takéto nové veci bez toho, aby to bolo kryté aj finančnými zdrojmi.

    Ja si viem predstaviť užitočnosť takého registra pri transplantáciách alebo transplantačných ochoreniach a podobne, kde naozaj potrebuje ten register mať a mať ho aj dokonale vybavený, ale nie tak, že musí byť urobený k 1. 1. 2008, ako je platnosť tohto zákona. Kto to, z čoho sa to bude hradiť? Ako sa to bude organizovať?

    No a už len jednou vetou sa vrátim ešte naspäť k tým obvodom. Obvody by mali byť zriadené od 1. apríla 2008. Ja mám takú obavu, že do 1. apríla 2008 nebude ešte ani len mapka nakreslená s okrskami, kde a v akom rozsahu by mali byť zdravotné obvody, nieto, aby to začalo aj fungovať.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Slafkovského.

    Prosím, dajte mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský, ja som vás počúvala a vo vašom vystúpení mi chýbalo niečo, niečo, čo má ľudský rozmer. A aj mám otázku. Veď predsa lekári prvého kontaktu existujú. Majú svoje ordinácie. Možno tu ide o pár lekárov, ktorých bude treba, áno, vzhľadom na obvody inštalovať, uvediem tento pojem. Ale veď vy ste to povedali, ako by na celom území Slovenska bolo treba teraz hľadať ordinácie. To je po prvé.

    Po ďalšie, ste hovorili, že ako to, keď niekto príde, nejaký bezdomovec, nezamestnaný a kto to tomu lekárovi uhradí. Nuž ja žijem v presvedčení, že za nezamestnaných poistenie platí štát. V tom je tá solidarita a sociálnosť. Ja neviem, vy máte predstavu, ako niektoré štáty, Spojené štáty americké nechajú v niektorých štátoch umrieť pacienta, keď nemá poistenie? Tak ja tento problém takto nevidím. A ak by niekde bol, tak ho treba akútne riešiť, pretože aj vládny program, aj vôbec zameranie tejto vlády je hlboko sociálne. Tak povedzte, kde je ten problém, a budeme ho riešiť.

    A povedali ste, že veľmi zložité vzťahy. No samozrejme, každé riešenie vyvolá určité vzťahy a zložitosť, ale keď chceme zlepšiť, zlepšiť zdravotnú starostlivosť v tomto štáte, tak práve sme tu na to, aby sme tieto zložité otázky riešili.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela nadviazať na to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Dr. Slafkovský, a vrátiť sa k tomu, že v tomto zákone sa znova zavádza návšteva u všeobecného lekára vtedy, keď niekto chce navštíviť špecialistu. Ja som včera preto konzultovala s pánom predsedom výboru Novotným, pretože nemám ilúzie, že tento zákon bude nejako zmenený v takej podobe, že by to prospelo tým pacientom. Ale, pán minister, ja chcem znova vyzdvihnúť návštevu u všeobecného lekára kvôli výmennému lístku, aby sa niekto mohol dostať k psychiatrovi. Toto sme tu už mali a toto nefungovalo.

    Viete si predstaviť, že čo tá rodina musí vytrpieť, kým konečne dostane schizofrenika alebo niekoho, kto je v štádiu depresie, aby ho presvedčil, že treba ísť k lekárovi? Teraz tam bude tri hodiny sedieť v ambulancii všeobecného lekára, teda v čakárni, a hlavne v menších obciach, kde každý každého pozná, a vysvetľovať tam každému, že prečo sú tu. To je jedna stránka veci. Ešte raz sa už potom k psychiatrovi nedostane. A ešte by som vyzdvihla napríklad aj dermatovenerologické ochorenia. No viete si predstaviť, že niekto s kvapavkou tam bude sedieť tri alebo štyri hodiny kvôli tomu, aby si tam vyzdvihol výmenný lístok?

    Takže boli tu veci, ktoré nefungovali. Práve kvôli flexibilite a pružnosti sa napríklad návšteva psychiatrických lekárov zvýšila v poslednej dobe a mám za to, že vďaka tomu, že tu nebola potrebná návšteva u všeobecného lekára. Takže keď niečo fungovalo, tak by bolo dobré, keby sme to nechali. Takže ja vás ešte raz prosím, aby ste na tieto veci dávali pozor a pozmeňujúcimi návrhmi tieto záležitosti dali do poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel len zdôrazniť, že regionálny alebo princíp zdravotného obvodu funguje bez toho, aby sme ho legislatívne stanovili. Všetci pacienti navštevujú svojho praktického lekára, ale aj odborného lekára v najbližšej vzdialenosti, ako je, v najbližšej dostupnosti. Tí, čo si vyberajú iného lekára, ako je dajme tomu k nim príslušný, odhadujem, že to je do tých desať, maximálne pätnásť percent. Zdravotný obvod je vyčlenený hlavne z toho dôvodu, aby riešil situácie, ktoré lekár nebude riešiť na základe slobodného princípu, solidárneho princípu a slobodného princípu výberu lekára hlavne v epidemiologických situáciách.

    Napríklad v určitom regióne sa nám vyskytne žltačka. Kto zabezpečí preventívne a liečebné opatrenia hlavne v dosť sporných určitých minoritných lokalizáciách? Dajme tomu uvediem individuálny príklad. Máme v bytovke schizofrenika, ktorý ohrozuje rodinu, celú chodbu a je potrebné, aby niekto tohto pacienta spacifikoval, kontroloval, uviedol na liečbu. Žiaden lekár len sám od seba k tomu nepríde, takže musí to byť lekár, ktorý je na to zákonom určený.

    Chcem zdôrazniť, že k psychiatrom a kožným lekárom s psychiatrickými a kožnými chorobami, aj pohlavnými, môže teraz pacient ísť už podľa tejto legislatívy priamo bez obvodného lekára, bez určitého odporúčania.

    Čo sa týka registra chorôb, je to potrebné, aby sme vedeli porovnávať jednotlivé regióny. Eurostat za chvíľu si to bude vyžadovať, a keď chceme prijímať určité opatrenia v liekovej politike a v ostatných záležitostiach, bez toho to nejde.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Slafkovský bude reagovať na vystúpenia s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. No, k pani kolegyni Tóthovej, naozaj sme si každý sám strojcom svojho šťastia. Je množstvo ľudí, ktorí nemajú zaplatené zdravotné poistenie. Prečo sa robí zúčtovanie zdravotného poistenia? Preto, aby sa zistilo, kto má a kto nemá zaplatené. A príde sa aj na to, koľko ľudí nemá zaplatené zdravotné poistenie. Ale ja nechcem povedať, že takých ľudí, čo nemajú zaplatené zdravotné poistenie, že sa o nich nikto nepostará. Na to má predsa slúžiť štátny lekár. Takýchto ľudí bude si musieť štát zaplatiť a vytvoriť, aby sa aj o to, čo povedal pán kolega Halecký, aby sa vedeli o to postarať.

    Dnes je problém ten, že na veľké územia na Slovensku pripadá len jeden obvodný lekár alebo tam dokonca nikto nie je. Vy vychádzate zo stavu, ktorý je v Bratislave alebo v Košiciach. Len keď zájdete troška mimo Bratislavy, tak zistíte, že na to, aby ste sa dostali k svojmu obvodnému lekárovi, najprv musíte šesť-sedem hodín posedieť na stoličke, aby ste sa tam dostali. K zubárovi sa dostanete až o dva týždne, alebo k neurológovi. Takže ten stav je úplne iný, ako je vidieť z Bratislavy. Je to moja osobná skúsenosť.

    A keď my chceme povedať, že týmto lekárom, ktorí sú aj tak preťažení, ešte im nariadime, že dostane ešte ďalšie dve dediny, ďalšiu dolinu na starosť zdravotnícky, tak proste v jeden pekný moment to zabalí a skončí a nebude nadsluhovať a po ňom tam nikto nenastúpi do takéhoto obvodu a nikto iný tam nebude chcieť začať pracovať, pretože to je nezaplatené a to je zdravotnícke nádenníčenie, v prospech koho?

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v podstate som ani nechcel vystúpiť, chcel som si to nechať na druhé čítanie, ale, bohužiaľ, vyprovokoval ma k tomu pán predseda zdravotného výboru, by som chcel k tomu povedať iba toľko, že bol to slušný herecký výkon, dokonca si mal včera aj, pán predseda, poslucháčov v laviciach SDKÚ, kde pani poslankyne sa smiali asi tak dvadsať minút pri tvojom vystúpení. Téma bola absolútne zľahčená. Povedal si, že tvoj príhovor je v prvej časti politický, v druhej odborný. Ja hovorím, že tvoj príhovor bol len politický, pretože odbornej časti, bohužiaľ, nerozumieš. Ak áno, tak sú asi bohaté tvoje skúsenosti vzhľadom na vek čo len v nejakom strednom manažmente. Ak si si všimol, reagovali na tvoju odbornosť aj kolegovia ako doc. Sániová, pán poslanec Zelník, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v oblasti zdravotníctva a povedali teda, že na odbornosť reagovať nebudú, čiže to zrejme memento a možnože aj budeme musieť už prestávať reagovať na tvoju odbornosť, možno radšej sa budeme obracať na kolegov zo zdravotného výboru, ktorí majú právnické vzdelanie alebo iné.

    Čo sa týka strašenia obvodov, povedal to veľmi pekne pán poslanec Urbáni. Nič sa nedeje. Obvody zostávajú, obvodní lekári zostávajú, slobodná voľba zostáva, iba chceme urobiť jednu vec, ktorá bola asi mínus, ja neviem, šesť alebo sedem rokov ešte u nás zavedená, neviem teraz presne povedať kedy, jednoducho povinnosť obvodného lekára starať sa o niektorý obvod alebo časť územia. Je to z dôvodu toho, aby občan, ktorý žije v tom istom danom obvode, mohol zaklopať na dvere toho lekára, ktorý je tam určený, a povedať, vážený pán lekár, tu som a poprosím si o ošetrenie alebo zavedenie do evidencie. Je to z dôvodu aj ďalšieho, je to z dôvodu veľkej migrácie ľudí, z dôvodu vzniku priemyselných parkov, zón, ubytovní a podobne, kde títo ľudia, ktorí k nám aj prichádzajú, skutočne niekedy sa stáva, že ich lekári nechcú registrovať. Čiže toto je, toto je prvý, prvý apel k tomu, prečo vlastne tieto obvody majú vznikať.

    Po druhé, je nám všetkým jasné, že keď lekári, hovoríme neustále o výmenných lístkoch, tak ako v minulom zákone sme si zobrali slovo „zisk“, teraz sme si zobrali slovo „výmenný lístok“. Áno, pani poslankyňa Sárközyová, máte pravdu, v ojedinelých prípadoch, ktoré sú diagnózy, ako venerologické ochorenia, psychiatrické ochorenia, samozrejme, je nepríjemné tomu pacientovi prísť k obvodnému lekárovi a pýtať ten lístok a tak ďalej, pretože nechce sa etablovať v tom svojom okolí, v ktorom žije. Predpokladám, že toto malé, by som povedal, množstvo týchto ľudí bude eliminované tým, že samotný ten lekár proste zváži, že nenechá ho čakať tam tri hodiny, zaklopú na dvere, dajú mu lístok.

    Výmenný lístok ako taký, keď o ňom hovoríme, to nie je o tom, že ideme dať pacientovi výmenný lístok, to je o tom, aby sme pacientovi pomohli. Má to niekoľko úloh, že chceme zaviesť, aby sa išlo k špecialistom cez obvodného lekára. Po prvé je to to, aby špecialisti neboli preťažení diagnózami, ktoré napríklad k nim nepatria. To je prvý účel tohto opatrenia. Druhý účel je to, aby lekár selektoval, kde má toho pacienta vlastne poslať.

    Včera pani poslankyňa Žitňanská sa tu smiala nad týmto výmenným lístkom a keby sme si položili otázku, že mám krv v moči, ku ktorému špecialistovi mám ísť? K urológovi alebo k nefrológovi? Bolia ma nohy. Ku ktorému špecialistovi pacient nevzdelaný v medicíne má ísť? K neurológovi, k ortopédovi, cievnemu chirurgovi, angiológovi, reumatológovi? No kto mu to povie? Povie mu to obvodný lekár z titulu anamnézy, z titulu príznakov. A to je to odborné, pán predseda zdravotného výboru, o tomto môžeme debatovať, o takýchto veciach. Čiže ten včerajší smiech a tá včerajšia, by som povedal, taká paródia na tento zákon absolútne nie je namieste. Tu je to o tom, aby občan a pacient, aby mu ten obvodný lekár povedal, áno, máte takéto potiaže, pravdepodobne teda idete k tomuto špecialistovi a tam to bude.

    O výmennom lístku hovorme ďalej. Špecialista si môže objednávať toho pacienta ďalej. Špecialista môže si poslať bez výmenného lístka prakticky len so správou k ďalšiemu špecialistovi, tak ako hovoril pán poslanec Urbáni. Takže nerobme hystériu. Už zisk sme prešli, to bude bod 56, a teraz opäť vytvárame pred občanmi a lekármi hystériu, že niečo ideme zaviesť.

    Ak hovoríme, pán poslanec Novotný, o fakultných nemocniciach, to pri každej debate sa s týmto stretneme. Áno, niektoré fakultné nemocnice nespĺňajú atribúty fakultných nemocníc. Ale kto ich zaviedol, tie fakultné nemocnice? My? Alebo bývalé vlády, pán poslanec Novotný?

    Ideme ďalej. Keď sme hovorili, že MÚNZ-y, KÚNZ-y a OÚNZ-y, pán poslanec, keď toto bolo, tak vy ste ešte boli pravdepodobne na ZDŠ-ke. Ale chcem vám povedať jednu vec. Tak ako povedal pán poslanec Slafkovský, že v Bratislave a tak ďalej, áno, skúste na vidieku na Slovensku poslať zo všeobecnej nemocnice do tzv. fakultnej nemocnice. Fakultná nemocnica nemá rajonizáciu, nemá povinnosť nikoho prijať, posielame pacientov zo všeobecných nemocníc do fakultných na základe osobných známostí a tak ďalej. Čiže nielen obvod pre obvoďáka. Mali by sme urobiť rajonizáciu dokonca aj nemocniciam, pretože skutočne zo všeobecných nemocníc, a to je prax, nemáte kam poslať, jedine cez osobné známosti. Kto trpí tým, prosím vás pekne? Pacient. Kto zaviedol tento systém? Nie my, ale vy, páni! Takže toto si treba uvedomiť. Ďakujem veľmi pekne.

    Jaj, pardon, ešte, ak môžem, chcel by som pánovi poslancovi Patakymu poďakovať za niektoré nuansy, ktoré vychytal v tomto zákone, a, samozrejme, budeme o tom debatovať na výbore. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 416).

    Rozhodnutie o pridelení výborom č. 420.

    Opäť prosím, pán minister, aby ste uviedli vládny návrh zákona, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení presadzuje orientáciu zdravotníctva na prevenciu a na včasnú diagnostiku ochorení. Z uvedeného dôvodu je potrebné urobiť zmeny v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    V návrhu zákona sa rozširuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti, a to zaradením ďalších preventívnych prehliadok do § 2 ods. 1 zákona, ktoré budú plne uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Návrhom zákona sa vytvárajú podmienky, aby kúpeľnú starostlivosť absolvovalo čo najviac pacientov, ktorí ju potrebujú.

    Predložený návrh novej prílohy č. 6 Indikačný zoznam kúpeľnej starostlivosti rozširuje poskytovanie kúpeľnej starostlivosti tak, že niektoré diagnózy sú preradené z indikačnej skupiny B do indikačnej skupiny A, v ktorej je spoluúčasť pacienta podstatne menšia ako v skupine B. Výrazné zvýšenie dostupnosti kúpeľnej starostlivosti sa umožní aj zrušením indikačnej skupiny C a presunom jej diagnóz do skupiny B.

    V návrhu zákona sa spresňuje aj prebratie smernice Rady č. 89/105/EHS z 21. decembra 1988 týkajúcej sa transparentnosti opatrení vzťahujúcich sa na určenie cien humánnych liekov a ich zaradenie do pôsobnosti národných zdravotných poisťovní a zavádza sa možnosť podávať žiadosť o zmenu v kategorizácii liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Navrhuje sa ďalej zriadenie Kategorizačnej rady pre liečivá a lieky, Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre dietetické potraviny ako poradných orgánov ministra zdravotníctva posudzujúcich rozklady k vydaným rozhodnutiam o kategorizácii.

    V čl. II návrhu zákona sa novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa diferenciácia správnych poplatkov za zaradenie liečiv a lieku do zoznamu liekov, zdravotníckych pomôcok do zoznamu zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a za zmenu zaradenia liečiv a liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v príslušných zoznamoch.

    V čl. III návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov. Navrhujú sa zmeny v ustanoveniach o predpisovaní liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a v ustanovení o náležitostiach lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu. Zmena je aj v ustanovení o výdaji náhradného generického lieku.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Sániovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bola som určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý sme dostali ako tlač 416. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu tohto zákona.

    Musím konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona v podobe tlače 416 obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily. Predloženým návrhom sa predpokladá zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a to o 4,2 mil. Sk, zvýšenie doterajších správnych poplatkov a navrhovaná právna úprava zakladá zvýšené nároky na verejné financie zdravotných poisťovní. Zákon nebude mať dopad na rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 420 z 20. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto navrhujem, aby návrh zákona prerokovali, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam ďalej, aby predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokoval do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra tohto roku.

    Pán podpredseda Národnej rady, skončila som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Hlásia sa páni poslanci Halecký, Slafkovský, Novotný. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som k tomuto zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, vyzdvihol jeden segment, ktorý považujem za veľmi dôležitý a považujem ho za možno najdôležitejší v celej zdravotníckej reforme, pokiaľ budeme po čase bilancovať. To znamená reformu reformy v kúpeľnej starostlivosti. Pretože toto, čo sa udialo za predchádzajúcich rokov, bola, nerád používam silné slová, katastrofa, pretože absolútne odrovnala obyvateľov Slovenska od kúpeľnej starostlivosti a na kúpeľnú starostlivosť mohli chodiť len pacienti, ktorí majú vysoký príjem a zahraniční pacienti. Čiže klasický občan Slovenska so stredným a nižším príjmom do kúpeľov mohol tak jedine sa prísť pozrieť ráno o ôsmej a odísť najbližším spojom o jedenástej.

    Vyplýva to z tohto dôvodu, že v predchádzajúcom období sa zrušila kúpeľná starostlivosť, ktorú poskytovala Sociálna poisťovňa. A nesprávnym, veľmi arogantným spôsobom sa zmenili pomery v kúpeľnej starostlivosti, ktorú poskytovali zdravotné poisťovne. V dôsledku týchto tzv. reforiem došlo k tomu, že pokiaľ do tohto predchádzajúceho obdobia 80 % pacientov bolo zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, teda občanov Slovenskej republiky, a 20 % občanov bolo zo zahraničia a samoplatcov, v priebehu roka sa to zmenilo tak, že slovenskí občania mali iba v 20 až 30 percentách praktickú možnosť navštíviť kúpele z dôvodu zlepšenia svojho zdravotného stavu. Takže tých zvyšných 70 až 80 %, to boli zahraniční klienti a boli to klienti samoplatcovia a rekondiční. Čiže taká dramatická zmena, ktorá postihla nielen pacientov, ale aj kúpeľné organizácie ako hospodárske jednotky, je prakticky neprijateľná. A reforma sa nerobí preto, aby sme niečo zlikvidovali, a reforma sa nerobí preto, aby sme odrovnali danú zdravotnú starostlivosť pre našich občanov.

    Došlo však ešte v dôsledku reformy predchádzajúcej vlády k tomu, že väčšina kúpeľných zariadení automaticky sa dostala do rúk väčších finančných skupín slovenských a finančných skupín zahraničných. Teda kúpele v podstate sa dostali do zahraničia. Je to zásah, ktorý obmedzuje jednak podnikanie našich slovenských ľudí, a je to zásah, ktorý znemožňuje pacientom. Preto vítam túto snahu a toto rozhodnutie pána ministra, že urobí nápravu v tejto oblasti.

    Chcem ešte dodať, že tretí prvok, ktorý vidím veľmi dôležitý v tomto zákone, je to, že prinavracia kúpeľom rozhodujúcu činnosť, ktorá je pre nich vlastná. To znamená liečbu vnútorných chorôb, chorôb, ktoré podmieňujú dĺžku života a ktoré môžu zmeniť charakter choroby hlavne v tých počiatočných štádiách. Doteraz na kúpeľnú starostlivosť sa vynakladali prostriedky a indikačný zoznam bol stavaný tak, že 70 % pacientov tam išlo na pohybový aparát, teda na liečbu, ktorá je symptomatická, teda taká, ktorá tlmí bolesť a zlepšuje pohyblivosť v pohybovom aparáte. Pritom vieme, že čo zlepšuje kvalitu života, čo predlžuje život a čo bojuje proti civilizačným chorobám, sú to vnútorné choroby. Tento systém, ako som si prepočítaval, urobí to, že tento pomer 70 : 30 % v prospech pohybového aparátu zmení v mojom prepočte 50 : 50 %, čo aj tak nepovažujem za dostatočné, ale myslím si, že už prijateľné, aby sme riešili civilizačné choroby, ako hovoríme kardiovaskulárne choroby a cukrovku a ostatné choroby v praxi, nielen v rečiach a rôznych deklaráciách.

    Vieme, že tieto choroby, keď už niekedy sa dajú liečiť účinne, tak to je v prevencii, to znamená, keď im predchádzame. A ešte druhá etapa je taká, kde môžeme tieto choroby účinne liečiť, je to ich počínajúce štádiá. Doterajšia prax kúpeľnej starostlivosti bola taká, že sme liečili vlastne len následky, tie neskoré, následky po operáciách. Napríklad do kúpeľov v skupine A mohli chodiť pacienti, ktorí sú už po operácii srdca, teda po bypasoch alebo po PTCA, teda po takzvanom, ľudovo povedané, balónkovaní ciev. To sú stavy, ktoré sú už finálne, koncové a týmto stavom predchádzala choroba vo svojom vývoji už 10, 20 a 30 chorôb.

    Pokiaľ chceme zlepšiť zdravotný stav nášho obyvateľstva a nechceme iba hovoriť do vetra a vydávať rôzne vyhlásenia, tu je práve tá kapitola, to obdobie, že môžeme to účinne zlepšiť. Pretože pokiaľ podchytíme napríklad, uvediem, cukrovku v počínajúcom štádiu, pacientovi umožníme tým, že má finančné a organizačné spôsoby, ako sa dostať na kúpeľnú starostlivosť v priebehu 3 týždňov, nielen sa naučí o diéte a o aplikácii inzulínu, ale naučí sa a získa dosť vedomostí aj o rôznych komplikáciách tejto choroby tak, aby ju už vedel on, túto chorobu, včas zachytiť a tým pádom účinne liečiť. Každá liečba choroby, ktorá je neskorá, ktorá je neprimeraná, si žiada niekoľkonásobne vyššie finančné prostriedky a sú to finančné prostriedky opäť z nášho rozpočtu, opäť z našich prostriedkov určených pre zdravotníctvo, či už priamo cez rezort, alebo cez zdravotné poisťovne.

    Z tohto dôvodu vítam, že táto úprava nastala, a vítam to aj z ďalšieho dôvodu, o ktorom sa veľmi nehovorí, a to je zamestnanosť v našej krajine. Pokiaľ tu dôjde nejaká kórejská alebo japonská firma, dokážeme na jedno pracovné miesto pokojne dať milión alebo dva milióny korún podľa zákona a podľa vládnych dotácií. Z kúpeľníctva v dôsledku reformy v predchádzajúcom období odišlo vyše tisíc erudovaných, kvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým rehabilitačných pracovníkov, masérov a ostatných fyziatrických pracovníkov, teda ľudí, ktorí podobne ako lekári museli získavať svoju kvalifikáciu rôznymi školeniami, následnými školeniami, atestáciami, certifikáciou, a títo ľudia teraz masírujú našich rakúskych spoluobčanov, ktorí sa obávajú byť sami doma, pretože ich deti pracujú.

    Takže mám to z praxe a chcem povedať, že pokiaľ si to prepočítate, tých tisíc pracovníkov, ktorí odišli, krát jeden až dva milióny, viete veľmi dobre, že sú to aj slušné peniaze, o ktoré sme pripravili Slovensko a ktoré sme darovali zahraničiu. Nehovorím už o tom, že tieto pracoviská sú slabšie vybavené týmito odborníkmi a že títo ľudia musia opustiť svoju rodinu a musia si svoj život skomplikovať.

    V neposlednom rade chcem zdôrazniť, že naša krajina Slovensko je najbohatšie nielen v strednej Európe, ale v celej Európe na prírodné zdroje, na minerálne zdroje a na počet kúpeľných zariadení. Toľko kúpeľných zariadení nemá ani Poľsko, nemá ani Ukrajina, nemá ani susedné Maďarsko, ani Rakúsko.

    Takže my hľadáme princíp a hľadáme rôzne motívy, ako rozvíjať našu výrobu alebo rozvíjať našu krajinu. Pritom tu máme aj kúpeľnícky priemysel, ktorý len treba podporiť a získame nielen pracovné miesta viacej ako v Renaulte alebo v Kii, alebo neviem kde. Treba len na to myslieť a je potrebné, aby sme si tieto veci aj pripomínali a rekapitulovali.

    Chcem zdôrazniť, že naše kúpeľné organizácie, kúpele, sú obľúbené aj v zahraničí. Rapídne stúpa záujem zahraničia, pretože je to pre nich pomerne relatívne lacné a naše kúpele sú kvalitné.

    Čo sa týka tej následnej starostlivosti typu kúpeľnej starostlivosti, v zahraničí nemá ten charakter čo na Slovensku. Slovenské kúpele oproti kúpeľom v Rakúsku a Nemecku sa líšia tým, že sú to zariadenia, ktoré nepraktizujú wellness princíp, teda aby si klient kúpil masáž, minerálny kúpeľ a ostatné procedúry, ale sú predovšetkým založené na tom, že je tam do tohto systému vložený lekár, ktorý pacienta, klienta vyšetrí, stanoví diagnózu, doplní diagnózu a určí spôsob liečby a konzultuje s klientom spôsob liečby, ktorý je najvhodnejší.

    Takže by som chcel povedať, že je našou povinnosťou, aby lekársky a zdravotnícky charakter kúpeľov sme naďalej udržiavali aj v ďalšom období, lebo je to nielen nadstavbový segment, ale doslova priemyselný segment, ktorý môže udržať regionálnu zamestnanosť, pretože sú tam väčšinou zamestnanci z menších mestečiek a dedín. A je to segment, ktorý sa môže rozvíjať, pretože záujem zo zahraničia je neustále rastúci. A čo je dôležité, umožníme aj našim ľuďom, ktorí po revolúcii v roku 1989 prišli o značnú časť výhod, ktorí utrpeli v tej oblasti zamestnanosti, v oblasti životnej spokojnosti, a väčšina týchto ľudí nemôže chodiť ani do Egypta, ani do Španielska, ani na Kubu, ani do Dominikánskej republiky, ale tie babky v tých širokých sukniach a tí starčekovia v ošúchaných kabátoch vedeli si aspoň raz za rok, raz za tri roky predstaviť, že odídu niekde z domu a budú si upevňovať svoje zdravie.

    Takže, pán minister, vidím to ako významný príspevok pre rozvoj zdravotníctva v Slovenskej republike. Ďakujem vám a myslím, že bude to ocenené aj obyvateľstvom v nasledujúcom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi teraz pán poslanec Slafkovský a pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa vyjadriť k tomuto zákonu, v ktorom ma zarazilo predovšetkým to, že v dôvodovej správe a v prílohách je napísané, že tento zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet.

    Ako nemôže mať dopad na štátny rozpočet, keď rozširujeme indikácie do kúpeľníctva, keď rozširujeme počty preventívnych vyšetrení a keď všetky tieto kroky so sebou prinášajú aj potrebu, aby príslušné vyšetrenie bolo zaplatené? Zaraďujeme medzi preventívne vyšetrenia, ktorých už aj tak, keď som to len zbežne počítal, mi vyšlo, že keby si každý pacient uplatnil nárok na preventívne vyšetrenie, ktoré môže dostať, tak už dnes tam má v zákone napísané, že by sa za život minimálne, priemerná dĺžka života u mužov je dnes 70 rokov, u žien 78, tak by sa dostal najmenej 65-krát na bezplatné preventívne vyšetrenie. My zavádzame ešte jedno ďalšie a to je vyšetrenie značkovaného vodíka vo vydychovaných plynoch, ktorý je jedným z diagnostických testov na diagnózu vredovej choroby žalúdka. To je takisto pomerne náročné vyšetrenie, čo sa týka financií, pretože sa to robí prístrojmi, ktoré nestoja 5 korún. Hovoríme, že to bude bez dopadu. Bez akého? Ťažko povedať.

    Kúpeľníctvo. Tam nad tým stojí troška rozum. Dlh zdravotníctva dnes je viac ako 7,5 mld. korún a my rozširujeme indikácie. Ja mám také informácie, ktoré hovoria o tom, že napríklad aj pán kolega Halecký svojím spôsobom je osobne zainteresovaný na tom, aby sa tieto indikácie rozšírili, nakoľko je údajne spoluvlastníkom Bardejovských kúpeľov. Takže lobistické skupiny niekedy do zákonov dostanú rôzne veci, ktoré tam nemajú čo robiť. Možno aj to vyšetrenie s tým H2 (vodíkom) a ďalšie preventívne vyšetrenia, ktoré nie sú často uhradené ani nemáme na to zdroje.

    Takže prosím, aby sme sa tomu venovali a neprijímali zákony, ktoré sú len cieleným krokom v prospech možno úzkej skupiny pracovníkov.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Slafkovského. Ma prekvapuje jeho postoj, jednak neznalosť a jednak skoro až arogancia, a to z toho dôvodu, že mal by vedieť, že rozpočty zdravotných poisťovní sa nepočítajú do štátneho rozpočtu a že keď sa napíše, že sa tam nezvýši deficit štátneho rozpočtu, je to tak. Rozpočet zdravotných poisťovní sa hodnotí na inej úrovni.

    Čo sa týka rozvoja kúpeľníctva, toto, čo som povedal, nekomentujete, že odíde tisíc ľudí. Na vytvorenie jedného miesta treba 1 mil. korún a vám to je jedno. Podstatné je, že londýnske, španielske a nemecké firmy sa etablujú na našom trhu a naši ľudia prídu o prácu a musia chodiť do Rakúska. Na druhej strane, že v tomto úseku zdravotníckej činnosti môžeme rozvíjať zamestnanosť, môžeme ju zvyšovať a môžeme prijímať a získavať devízy, vám asi je to jedno. Vám postačí jedna kuloárna informácia, kto by vás, ktosi, nejaký sused podpichol, ktorá, mimochodom, ani sa nezakladá na pravde a skutočnosti.

    Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti v prvom čítaní.

    Na úvod si dovolím jednu poznámku k predchádzajúcemu zákonu. Je mi veľmi ľúto, že pán poslanec Valocký ako skutočne odborník na problematiku zdravotníctva vystúpil len v záverečnom slove spravodajcu, a tak som na neho nemohol reagovať. Som rád, že ho upútalo moje vystúpenie. Chcem k tomu povedať len toľko, ktorí ste to počuli, že keď dochádzajú argumenty, začínajú invektívy. Ja žiadne invektívy voči odbornosti ani kvalite pána poslanca Valockého nemám. Je to naozaj človek, ktorý systému rozumie, rozumie aj tomu, že v zdravotníctve je veľmi dôležité, aby sa k nemu vyjadrovali ľudia, ktorí vidia celý ten systém a sú skôr manažérmi v zdravotníctve, lebo nie vždy názor, hoci špičkového odborníka v endokrinológii, oftalmológii alebo v dermatovenerológii, môže pomôcť lepšiemu fungovaniu systému zdravotníctva. Keď nebol spokojný s mojím vystúpením, tak je mi to ľúto. Myslím si, že za tých 5 rokov, čo sa pohybujem v parlamente, trošičku systému zdravotníctva začínam rozumieť. Je mi ale ľúto, že teda vo svojom záverečnom slove nepovedal viac o tom, aké sú jeho predstavy a vízie, veľmi rád by som si to bol vypočul a možno sa niečomu aj priučil, lebo, ako som povedal, je to odborník, je vrcholovým manažérom galantskej nemocnice, žiaľ, na ekonomických výsledkoch tejto nemocnice sa jeho odbornosť zatiaľ neprejavila, ale som o tom pevne presvedčený, že v budúcnosti sa určite prejaví.

    Takže by som rád hovoril o zákone – o rozsahu. Chcem povedať, že v podstate vyvstáva niekoľko otáznikov, na ktoré by som bol rád, keby potom, keď už nijako ináč, aspoň v záverečnom slove pán minister reagoval, lebo ťažko je viesť diskusiu s predstaviteľmi vládnej koalície, ktorí mlčia, prípadne invektívami odpovedajú na naše poznámky. Bol by som rád, keby pán minister vystúpil, najlepšie v rozprave, aby sme mohli reagovať. Sľubujem, že budem slušný a nebudem ironický, lebo ak nepovie nič v záverečnom slove ani k zákonu o zdravotnej starostlivosti, veľmi ťažko je viesť nejakú kvalitnú diskusiu.

    Chcem povedať, že tento zákon o rozsahu posilňuje prevenciu v našom zdravotníctve, dáva dôraz alebo zvyšuje dôraz na preventívne prehliadky, spresňuje a dopĺňa rozsah týchto preventívnych prehliadok, dáva väčší dôraz na včasnú diagnostiku a upresňuje niektoré guide line včasnej diagnostiky pri určitých ochoreniach. Chcem povedať, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, je to trend, ktorý sme začali v predchádzajúcom období, a je to trend, o ktorom hovoríme v slovenskom zdravotníctve od začiatku 90. rokov, že mali by sme klásť väčší dôraz na prevenciu. Pretože aj keď krátkodobo znamená ďalšie výdavky zo strany zdravotných poisťovní a je veľmi nákladná, je drahá, hlavne rozbehnutie preventívnych programov je pomerne drahé, v dlhodobej tendencii, v dlhodobom trende je to zisková vec, pretože ušetríme na drahej a náročnej liečbe pre pacientov. Plus je to, samozrejme, výhodnejšie aj pre pacientov, lebo v prvej chvíli to síce vnímajú ako zbytočné vyšetrovanie, ale keď si uvedomia, že ich vlastne chceme uchrániť pred závažnými, často život ohrozujúcimi ochoreniami, je to pre nich výhodnejšie.

    Trošku ma ale mrzí, že tento pekný cieľ, ktorý je v tomto zákone pretavený do legislatívnej podoby, nenašiel odozvu v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, pretože žiadnu ekonomickú kvantifikáciu dopadov takého širokého spektra preventívnych prehliadok som tam nenašiel. Čiže to by bola moja prvá otázka, koľko to bude stáť? Ja som za, aby sme išli do preventívnych programov, len hovorím, sú veľmi drahé, krátkodobo znamenajú pomerne veľké náklady pre zdravotné poisťovne a tieto finančné prostriedky budú niekde inde chýbať. Som o tom presvedčený, že nebudú chýbať v liekovej politike, ale u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Koľko to bude stáť? Nenašiel som nikde túto informáciu.

    Druhá téma, o ktorej chcem hovoriť, je skutočnosť, že zákon o rozsahu zasahuje do kategorizácie liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, dietetických potravín, čiže je pomerne veľkým zásahom do liekovej politiky. Priznám sa, nie som tak renomovaný odborník v liekovej politike, aby som sa teraz vedel k tomu vyjadriť, či tieto zmeny povedú k tomu, čo si všetci prajeme, aby rast nákladov na lieky nebol taký astronomický, ako je v súčasnosti na Slovensku. Naozaj treba povedať, že je dobré, že ministerstvo sa snaží reagovať na negatívny vývoj v liekovej politike. Vzhľadom na to, že všade vo vyspelej Európe rastú náklady na lieky priemerne asi o 5 % medziročne, po nástupe tejto vlády, žiaľ, tie čísla sa vyšplhali až k 15 %, dokonca podľa niektorých materiálov ministerstva zdravotníctva až k 17 %, čo je teda nebývalý medziročný nárast nákladov na lieky, čo musí riešiť legislatíva a exekutíva. Verím, že tieto opatrenia budú dostačujúce a podarí sa nám to dostať do nejakej rozumnej jednocifernej miery.

    A tretia oblasť, ktorú mení zákon o rozsahu, je prehodnocovanie diagnóz v indikačnom zozname kúpeľnej starostlivosti. Chcem znovu povedať, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, ja osobne proti tomu nič nemám. Presúvajú sa diagnózy z kategórie B do kategórie A, čiže z kategórie, kde je čiastočná spoluúčasť pacienta, do kategórie plne hradenej zdravotnou poisťovňou a v podstate ruší sa kategória C, aspoň podľa tých informácií, ktoré mám, keď sa mýlim, pán minister ma iste opraví, ruší sa kategória C, teda tá časť, kde si celú kúpeľnú starostlivosť platil pacient. Má to svoju logiku, je to v podstate samoplatca, čiže všetko, čo nie je v A a B, si musí zaplatiť samoplatca, teda kúpeľný hosť.

    Chcem povedať, že vyvstávajú s tým ale určité otázky. Určite bude nasledovať väčší záujem o kúpeľnú zdravotnú starostlivosť, čo nie je zlé, je to politika vlády, aby chodilo viacej ľudí do kúpeľov. Trošku ale nerozumiem tomu, prečo potom ministerstvo zdravotníctva v tých úvodných správach o stave a príprave na reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení uvažovalo o tom, že máme nadkapacitu napr. klimatických kúpeľov vo Vysokých Tatrách, ktoré nepotrebujeme zaradiť do siete, ktoré majú byť nejakými hotelmi alebo majú byť orientované na biznis, keď v kroku B chceme, aby chodilo stále viacej pacientov do kúpeľov? A o tom som presvedčený, že práve o klimatické kúpele bude veľký záujem.

    Bude to stáť určité finančné prostriedky. V doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov to ministerstvo vyčíslilo na 28,6 až 34,4 mil. Sk pre všetky zdravotné poisťovne. Pán minister, úprimne pochybujem o tomto čísle, pretože ak rozšírime možnosť preskripcie kúpeľov aj na iných lekárov, ako je to určené teraz v indikačnom zozname, aj na všeobecných lekárov pri niektorých diagnózach, ak presunieme také množstvo diagnóz zo skupiny B do skupiny A, s určitou latenciou niekoľkých mesiacov začne prudký záujem o kúpele, bojím sa o to, či to kapacitne kúpele budú vedieť uniesť, či sú na to momentálne pripravené, či ich nato vôbec pripravuje ministerstvo zdravotníctva. A druhá dôležitá vec je, či sú na to pripravené zdravotné poisťovne, pretože ak máme zaplatiť toľko na kúpeľnú starostlivosť, peňazí viac nebude, to znamená, niekde musíme zobrať. A zas som o tom presvedčený, že zoberieme poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

    Včera som si vypočul v Správach a komentároch vystúpenie prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska, ktorý hovoril, že jeden z veľkých problémov našich poskytovateľov je skutočnosť, že to percento, ktoré ide na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teraz nehovorím o objeme, len o percente, je omnoho nižšie ako vo všetkých krajinách Európskej únie. Teraz sme znovu v probléme, že chceme v podstate viacej dať na kúpeľnú starostlivosť, ale na úkor koho zoberieme tieto finančné prostriedky? Ak ide len o 30 mil. korún, tak potom to nie je to, o čom sme hovorili, že teda chceme čo najširším vrstvám obyvateľstva umožniť kúpeľnú starostlivosť. Ak to bude viac peňazí, a o tom som presvedčený, ukážu to aj reálne čísla, že to budú rádovo stámilióny slovenských korún, potom zas ostáva otázka, z čoho zaplatíme túto kúpeľnú starostlivosť?

    Chcem upozorniť na to, že trošku som pri jednotlivých zákonoch, ktoré prichádzajú z ministerstva zdravotníctva, nespokojný práve s touto doložkou ekonomických, finančných dopadov. Ja si uvedomujem, že nie je to ani tak úloha zdravotníkov ako financov, ekonómov, aby to spočítali, ale opakovane mám pri jednotlivých zákonoch pocit, napr. ako som o tom hovoril aj pri zákone o zdravotných poisťovniach, že sú tam zavádzajúce údaje. Na to chcem upozorniť pána ministra, aby dal na to väčší dôraz, aby sme naozaj mali reálnu kalkuláciu. Opakujem, nemám s tým problém, ak ministerstvo povie, ak vláda povie, že to bude stáť jednu miliardu korún a že oni na to peniaze majú, lebo je to ich program. Podčiarknem, je to ich program, nech ho napĺňajú. Hovorím len o tom, že hovoriť o 30 mil., keď to budú stámilióny, nie je celkom zodpovedné.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Halecký ako posledný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Slafkovskému.

  • Áno, ďakujem. V podstate ja som sa prihlásil do diskusie ešte vtedy, keď kolega Novotný nerozviedol tú teóriu o financovaní, ktorá je ale evidentná. Totižto peniaze sa nevedia rozmnožiť samy od seba, ony sa nemnožia delením ako niektoré bunky, ony sa množia len usilovnou prácou a neusilovnou prácou sa dajú veľmi rýchlo minúť. Zasa na druhej strane sú inštitúcie, ktoré dávajú na to veľký pozor, ako to v danom štáte funguje a či tento štát má peniaze na to, čo hovorí, že bude financovať, a všetko to, čo sľubuje. A sú to evidentne spojené nádoby. Čiže keď my povieme, že zdravotníctvo to nebude stáť nič, však to zaplatia poisťovne, veď to zasa len zaplatíme my a zaplatí to štátny rozpočet, keďže štátny rozpočet viac ako 30 % financuje poisťovne. Takže tvrdenie o tom, že to nebude stáť nič štátny rozpočet, je absolútnym nezmyslom, pretože na konci to ten štátny rozpočet vždy nájde alebo to nájde toho jednotlivého daňového poplatníka alebo pacienta. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Kratučko chcem zareagovať na vystúpenie pána predsedu výboru v tej časti, kde hovoril vlastne o finančných požiadavkách pri kúpeľnej liečbe. Myslím si, že tak široko koncipovaný návrh zákona, ako je, jednak zo strany poskytovateľov, ale aj poisťovní je veľký rozsah, ktorý neunesie systém verejného zdravotného poistenia, a bez, tu chcem pripomenúť, že bez navýšenia zdrojov, ktoré by mali za poistencov štátu a ktoré mohli už byť aj tento rok schválené v rozpočte a mohli byť príjmom zdravotných poisťovní, boli by sme mali aspoň jasný dopad takejto náročnej kúpeľnej starostlivosti na verejné zdroje v zdravotnom poistení. A preto si myslím, že nie je možné vzhľadom na to, že tých zdrojov nie je dnes dosť ani na dofinancovanie platov zdravotníckych pracovníkov, ani na dofinancovanie výkonov, ktoré sú dnes neuhrádzané mnohým poskytovateľom, nie je možné ísť do takého rozšafného systému rozširovania kúpeľnej starostlivosti, napriek mnohým argumentom, ktoré zaznievajú z odbornej verejnosti, že by bolo potrené niektoré diagnózy rozšíriť, ale nie v takom rozsahu, ako sú uvedené v zákone, a preto tento návrh nemôžeme podporiť.

  • Pán poslanec Halecký ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo. Takže opozícia, tak vyzerá, že našim ľuďom, pacientom kúpele absolútne nechce odporúčať, absolútne, pretože po prvé v predchádzajúcom období ste znížili rozpočet pre kúpeľné organizácie zo 4 miliárd na 600 miliónov, to je niekoľkonásobne. Teraz sa navýši zhruba o 10-15 %, ale to navýšenie diagnóz, to je vlastne redistribúcia medzi jednotlivé diagnózy v rámci kúpeľov, to znamená, že zníži sa rozpočet pre pohybový aparát a navýši sa pre vnútorné choroby. Takže treba trošku rozumieť. Keď raz je v doložke finančnej napísané, že sa navýši o toľko, zrejme asi o toľko to je. Takže pokiaľ vy znížite zo 4 miliárd na 600 miliónov a tu sa navýši o 30 alebo 60 miliónov a pritom všetky kúpeľné organizácie, je ich 23, sú neštátne zdravotnícke zariadenia, to znamená, sú v sústave zdravotníckych zariadení. A prečo opozícia spustila takýto hurhaj proti kúpeľom, nechápem, pretože myslím si, že argumenty boli uvedené, je to v programovom vyhlásení vlády. A o tom, že za predchádzajúcej vlády došlo k totálnej deštrukcii kúpeľnej starostlivosti, to už zase nechcem opakovať. Ďakujem.

  • Teraz bude v reakcii na faktické poznámky hovoriť pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za všetkých, ktorí na mňa zareagovali.

    No, pán poslanec Halecký, ako som povedal a myslím, že ani pani poslankyňa Sabolová to nemyslela ináč vo svojej reakcii, nič nemáme voči kúpeľnej zdravotnej starostlivosti, len ide o to, že ani v rezorte zdravotníctva nemôže byť našou prioritou všetko. Lebo keď je našou prioritou všetko, nie je našou prioritou nič.

    Minister diagnostikoval problém zdravotníctva na úrovni poskytovateľov. Borí sa s tým a snaží sa to vyriešiť nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti. To, čo hovoríme, je skutočnosť, že ak chceme posilňovať poskytovateľov, ktorí sa nám zadlžujú stále sa zrýchľujúcim tempom, nemôžeme tieto peniaze posielať niekde inam. Buď vláda pridá veľký balík peňazí, alebo keď pridáva po kvapkách, nemôžeme si dovoliť tieto finančné prostriedky takýmto flagrantným spôsobom posielať niekde inde.

    Prioritou predchádzajúcej vlády bolo stabilizovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, transformovať ich na akciové spoločnosti a zabezpečiť ich vyrovnané hospodárenie. Blížili sme sa k tomu, pretože keď si pozrieme vývoj dlhu, naozaj sme sa blížili k tomuto cieľu, ktorý sme si vytýčili. Táto vláda sa vzďaľuje od toho cieľa a len hovoríme, že znovu uberá poskytovateľom finančné prostriedky.

    Čo sa týka toho, že v doložke je napísaných 30 mil. korún, je to nesprávne číslo, toľkoto stáť nebude, môžeme uzavrieť verejnú stávku.

    Čo sa týka toho, že vlastne to pôjde do kúpeľov, ktoré sú súkromné, a vlastne by sme proti tomu nemali byť, vieš, pán predseda, ja som nikdy sa na to nedíval tak, či to ide súkromnému, alebo štátnemu sektoru, ale dívam sa na to tak, či to bude fungovať, či to bude v prospech pacientov, či to bude ekonomicky rentabilné a či na to máme peniaze. To je zodpovedná politika. Kto vlastní nemocnicu alebo kúpele, pre mňa nie je dôležité. Dôležité je, aby plnili funkciu, pre ktorú sú zriadené.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, ak si želáte, môžete vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Keďže som bol vyzvaný pánom poslancom, budem veľmi stručne k tej ekonomike.

    Pán poslanec Novotný tu hovorí o tom, že vláda uberá poskytovateľom, že predchádzajúca robila zodpovednú politiku voči poskytovateľom, myslím, že 54. alebo 55. bod je zisk zdravotných poisťovní, áno. To je skutočne zodpovedná politika, keď máme poddimenzované zdravotnícke zariadenia a predchádzajúca vláda umožní v zdravotných poisťovniach tvorbu zisku, ktorá teda za minulý rok bola síce len necelé 2 mld. korún, ale umožní proste odviesť tieto peniaze zo systému. Čiže to je na margo tej zodpovednej politiky predchádzajúcej vlády. A o tom je to všetko.

    Neviem, či ste čítali návrh rozpočtu na budúci rok. Do disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní príde cca 13 mld. korún oproti roku 2007. Ja si myslím, že je tam dostatočný priestor na to, aby to navýšenie, ktoré tu je, možno tých 30 je málo tam odhadnutých, to navýšenie bolo bez problémov vyfinancované, a ak k tomu pridáme možné zisky zdravotných poisťovní, ktoré budú musieť slúžiť na úhradu zdravotnej starostlivosti, možno tých peňazí budeme mať ešte viac.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Predložený vládny návrh zákona má niekoľko dôležitých kapitol, tak ako sme počuli, bolo to kúpeľníctvo, týka sa prevencie, samozrejme, aj liekovej politiky. Osobne práve túto kapitolu som si veľmi pozorne prečítala a potešilo ma, že sa upravuje indikačný zoznam, bude možnosť upraviť ho, budú indikačné a preskripčné obmedzenia. Kategorizačná komisia, ktorá týmto bude poverená, umožní nám lekárom v dennej praxi, aby sme do zoznamu dostali lieky, ktoré dneska absentujú.

    Ku kúpeľom bolo tu niekoľko veľmi dobrých poznámok a pripomienok v tom zmysle, že kúpele slúžia našim pacientom, tak ako povedal kolega Halecký, že určite niektorí raz za život čakajú na to, aby mohli absolvovať kúpeľnú liečbu. Keď si pozriete zoznam indikačných diagnóz do kúpeľov, treba si pozrieť gastrointestinálne ochorenia, pozrite si pacientov, ktorí mali komplikované operácie žlčníka, pacientov, ktorí, ak prežili, podotýkam, ktorí, ak prežili pankreatitídu, vieme, o čom hovoríme, alebo majú Krónovu chorobu, môžu ísť do kúpeľov.

    Môže byť niečo lacnejšie ako prevencia, o ktorej sa tu hovorilo? Prevencia, aj keď je náročná na diagnostiku, na financie, o ktorých sa tu hovorí, ale výsledok je ďaleko lacnejší. Veď preventívne vyšetrenia pacienta so žalúdočným vredom pomocou endoskopických vyšetrení a jeho pravidelné kontroly sú lacnejšie ako liečba jedného hemoratického šoku, kolegovia vedia, o čom hovorím. Kvalita života týchto pacientov po oživovaní a po takejto liečbe už nie je taká ako pred touto príhodou.

    Tak, prosím vás, nevkladajme do úst to, čo niekedy nie je pravdou, že je to finančne náročné. Prevencia je náročná, ale výsledok je ďaleko lacnejší a hlavne tá kvalita života je lepšia. Takže s radosťou som privítala tieto, týka sa tam v tom zákone aj očkovanie, samozrejme, že aj to je veľmi dôležité, o tom dneska budeme počuť z úst renomovaných odborníkov, závery a odporúčania.

    Takže ja ako zdravotník som si osvojila tieto predložené časti tohto vládneho zákona a určite ho podporím. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 417).

    Rozhodnutie na pridelenie výborom na prerokovanie je číslo 421.

    Teraz poprosím pána ministra Valentoviča, aby opäť uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona oproti predchádzajúcim novelám, ktoré boli zamerané najmä na transpozíciu smerníc Európskeho spoločenstva, reaguje na požiadavky praxe a súčasne vytvára zákonný rámec na zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení.

    V návrhu zákona sa definuje v rámci verejnej minimálnej siete pevná sieť s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia kvalitnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade osoby prevzatej od záchrannej zdravotnej služby a definuje sa aj pojem koncová sieť, ktorá v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť v príslušnom spádovom území.

    Návrh zákona zohľadňuje špecifiká jednotlivých zdravotníckych povolaní, čo sa odráža v rozčlenení Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov. V oblasti zdravotníckych povolaní sa dopĺňa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky. Návrh zákona vzhľadom na požiadavky praxe precizuje aj niektoré ustanovenia zákona vo vzťahu k výkonu pôsobnosti komôr. Ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho povolania, zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, ako aj akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci.

    Úprava v článkoch II, V a VI súvisí, resp. nadväzuje na navrhovanú akreditáciu kurzov prvej pomoci a kurzov inštruktorov prvej pomoci. V čl. III sa navrhuje daňovo zvýhodniť zdravotníckeho pracovníka tak, že sa dopĺňa nezdaniteľná časť základu dane o úhrady za špecializačné štúdium. V tejto súvislosti treba mať na zreteli zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti, ktoré úzko súvisí aj s ďalším vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov. Úpravou v navrhovanom čl. IV sa zabezpečí, aby zdravotnícke zariadenia v priamej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva mohli použiť finančné prostriedky z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie nielen na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku. Súčasne sa v súvislosti s navrhovaným zrušením transformácie zdravotníckych zariadení navrhuje predĺžiť termín na zosúladenie právnych pomerov štátnej príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, s príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Gabániovej.

  • Vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou v prvom čítaní, dovoľte, aby som vystúpila a podala spravodajcovskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417).

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajcovskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná úprava predstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet a ovplyvní aj rozpočet samosprávnych krajov a obcí, nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

    Z hľadiska obsahu návrh predloženého zákona upresňuje ustanovenia, ktoré v praxi spôsobujú nejasnosti. Definuje sa pevná sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, rozčleňuje sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov na päť samostatných komôr. Dopĺňa sa zdravotnícke povolanie laborant pre zdravotnícke pomôcky, ďalej sa definuje odborná spôsobilosť pri nezačatí výkonu zdravotníckeho pracovníka a určujú sa podmienky akreditácie, osvedčenia o akreditácii a povinnosti vzdelávacej ustanovizne, zavádza sa register vydaných dokladov o ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov – toto najmä vysoko hodnotím, tam má potom zmysel aj rozčlenenie doteraz fungujúcej jednej komory. Taktiež sa zavádzajú akreditované kurzy prvej pomoci a kurzy inštruktorov prvej pomoci. Cieľom návrhu zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 421 z 27. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Novotný, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Urbáni, pán poslanec Halecký, Frešo, Pataky, pán poslanec Markovič. Pán poslanec Markovič je posledný, ktorý sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi len pár slovami sa pozastaviť pri návrhu tohto zákona, ktorý sa dotýka predovšetkým poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Bude tu ešte určite diskusia o viacerých bodoch tohto zákona, ale ja by som chcel pri tomto zákone predovšetkým povedať to, že mi chýba v rámci tohto návrhu zadefinovaný vzťah Lekárskej komory k lekárom, ktorí poskytujú zdravotnícku starostlivosť v nemocniciach, teda v ústavoch lekárskej starostlivosti, na ktorých sa povinnosť v komore nevzťahuje. Vzťahuje sa povinnosť byť v komore len na lekárov, ktorí poskytujú praktický výkon, a tam si myslím, že je svojím spôsobom v našom systéme nejaká chyba, ktorá umožňuje to, že ústavná zdravotná starostlivosť nie je pod vplyvom Lekárskej komory, resp. Lekárska komora neplní si tie ciele, ktoré by v normálnej spoločnosti napĺňať mala. Mala by byť predovšetkým tým garantom morálneho kreditu všetkých pracovníkov, ktorí sú členmi komory a ktorí pracujú v zdravotníctve a pritom, keď dnes len niektorí lekári sú jej členovia, k ostatným sa nevyjadruje, celkový ten dohľad nad kvalitou lekárskej starostlivosti je potom ohrozený.

    Možnože to, čo navrhujete v bode 34, t. j. rozčlenenie spoločnej zdravotnej komory špecializovaných zdravotníckych pracovníkov, kde ich bolo až 26 jednotlivých špecializácií zahrnutých pod jednu komoru, prinesie určité skvalitnenie na úrovni tejto sekcie aj sústavného vzdelávania. Je tam 26 tých sekcií, pravdepodobne to ten pozitívny efekt bude mať, ale čo sa týka lekárov, kde by to malo byť ako prioritné, tohto bodu sa veľmi nedotýkate.

    Čo ma zarazilo, je v bode 40, je nemožnosť byť pre poslanca, pardon, je nemožnosť byť poslancom aj obecného zastupiteľstva, napríklad pre člena regionálneho výboru Lekárskej komory. Neviem si predstaviť, prečo by mal byť, aký je tam konflikt záujmu medzi členom obecného zastupiteľstva v Hornej-Dolnej a členstvom v regionálnej komore.

    V bode 70 zákon ruší ôsmu časť zákona. Ale keď som si pozeral v Aspi zákon, tak ôsma časť tam vôbec nie je. Samozrejme, tento návrh ruší transformáciu všetkých alebo predpokladanú transformáciu tak, ako bola predpokladaná do konca tohto roku, na akciové spoločnosti u všetkých poskytovateľov a vracia ich nazad do náručia štátu. Áno, chcete to urobiť, je to váš cieľ, bude to tak, ale vraciame sa nazad a je to nesystémový krok v rámci celého zdravotníctva, pretože systém, ktorý je postavený na tom, že služba má svoju cenu, službu treba zaplatiť, odrazu sa celá veľká skupina poskytovateľov, ktorí budú v podstate zadefinovaní ako koncová zdravotná sieť, dostanú mimo systému, v ktorom sa uplatňujú trhové vzťahy.

    Takže považujem tento zákon za zákon, ktorý je nesystémový, a navrhujem v súlade s rokovacím poriadkom tento § 173 ods. 2 písm. a), aby bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte, panie poslankyne, páni poslanci, tam audiovizuálna technika nám trošku zlyhala a ja som prečítal tých poslancov a poslankyne, ktorí sa prihlásili do rozpravy k tomuto bodu programu. Prvý aj vystúpil pán poslanec Slafkovský, ale prosím vás, skontrolujte si teraz na tabuli, či ste tam všetci, ktorí ste sa ústne hlásili do rozpravy. Kto tam nie je, môže sa teraz ešte doplniť. Ešte raz zopakujem: pán poslanec Halecký, Novotný, Urbáni, Pataky, Markovič.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Áno, však preto som volal, lebo to zmizlo a ja som si to nestačil zapísať, pán poslanec Frešo ešte, doplňte tam, prosím vás, pána poslanca Freša. A ešte? Nikto viac. Takže pán poslanec Frešo bude posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Halecký. Prosím o vaše stanovisko, tak i spontánne vyjadrenie. Keďže pán Halecký má asi na 20 minút, ja navrhujem, že by som do 11.00 hodiny dal prestávku, aby sme sa dali dohromady, poslanci, a o 11.00 hodine budeme hlasovať. Dobre?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Takže vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny a potom ako prvý po hlasovaní vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu pán poslanec Halecký.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, pretože prikročíme k hlasovaniu o doteraz prerokovaných bodoch programu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Máme to uvedené v tlači 444. Spravodajkyňou je členka výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslankyňa Magda Košútová, prosím ju, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedujúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol podaný žiadny poslanecký návrh, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za 113, proti 2, zdržalo sa 17, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za 134, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 415).

    Slovo má teraz spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pán poslanec Valocký. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, kde pán poslanec Novotný dal procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 59, proti 81.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Keďže procedurálny návrh nebol schválený, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 81, proti 57, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Keďže návrh prešiel do druhého čítania, prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 99, proti 27, zdržalo sa 9, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak, ako je to v tlači 416.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol určený gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Beate Sániovej, aby hlasovanie uviedla. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci v poradí pán poslanec Halecký, pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Novotný. Ani jeden z pánov poslancov nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za 80, proti 56, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor prerokuje do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Ďakujem pekne. Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 105, proti 19, zdržalo sa 11, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme odhlasovali zákony, ktoré sme v doterajšom priebehu v rozprave prerokovali, takže budeme pokračovať v príslušnom bode programu, len požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška. Poprosím, keby ste mu zapli mikrofón.

  • Dámy a páni, dnešný rokovací deň a každý môj krok, ale aj dnešné hlasovanie s nami sleduje 9-ročná Sofia Baďurová z Bratislavy, ktorú vítam na balkóne medzi hosťami, je to víťazka detskej súťaže Parlament očami detí.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní o vládnom návrhu zákona...

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, prepáčte, s procedurálnymi návrhmi poslankyňa Laššáková a pán poslanec Novotný.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem. Ja len veľmi stručne chcem upozorniť členov výboru na preskúmavanie, resp. im pripomenúť, členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme výbor dneska o pol jednej, autobus odchádza spred budovy o štvrť na jednu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len chcel pripomenúť poslancom Národnej rady, že dnes medzi 12.30 až 14.00 sa v miestnosti č. 30 uskutoční avizovaná prednáška na tému Očkovanie proti chrípke za účasti renomovaných odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie a Úradu verejného zdravotníctva. Všetci ste srdečne pozvaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Takže to je všetko.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme teda v rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 417), v prvom čítaní.

    Poprosím, aby zaujal miesto navrhovateľ v mieste pre navrhovateľov, spravodajca. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, pripraví sa pán poslanec Novotný Viliam.

  • Ruch v sále.

  • Inak, vážené kolegyne a kolegovia, poprosím tých, ktorí chcú odísť, aby odišli. Ostatných poprosím, aby zaujali miesto v poslaneckých laviciach, aby sme vytvorili dôstojné miesto pre prácu parlamentu.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, v tomto zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti chcel by som sa zamerať na niekoľko bodov. Jednak na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, teda na tú minimálnu sieť, a na niektoré kvalitatívne ukazovatele, ktoré charakterizujú zdravotnícku činnosť a ktoré, myslím si, boli dobre vkorporované do tohto zákona.

    K sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, myslím si, že je potrebné sa vyjadriť pozitívne, pretože pán minister mal odvahu ísť do problému, o ktorom sa hovorí dlho, a pokúsiť sa túto sieť definovať a podľa možností aj zmeniť. Viem, že je to veľmi problematické, pretože rôzne tlaky regionálne, politické alebo aj odborné budú sa stavať proti každej redukcii sieste poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či už na úrovni ústavnej, alebo ambulantnej. Je to pochopiteľné, pretože okrem iného v starostlivosti o obyvateľov svojho regiónu sú hodnotení aj podľa zachovania napríklad aj ich polikliniky, nemocnice, ambulancie. K tomuto chcem pripomenúť, že správne bola aj stanovená koncová sieť, posthospitalizačná u poskytovateľov, pretože nám vytvára predpoklady na to, aby aj ich charakter, štatút, prípadne aj financovanie bolo to perspektívne v ďalšej budúcnosti z toho posudzované.

    Pri sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti chcem povedať, že k tomu, aby sme dospeli k nejakému záveru, je potrebné, aby sa stanovili presné kritériá, ktoré by schválila buď nejaká komisia, následne ministerstvo alebo vláda, lebo pokiaľ sa to začne opačne, že sa vymedzia niektoré zdravotnícke zariadenia, ktoré sú vymedzené do tej minimálnej siete, vždycky sa vyvinie protiváha a protitlak k tomu, aby boli doplňované, spresňované, až sa dospeje k pôvodnému stavu, z ktorého sa vychádzalo.

    Myslím si, že je potrebné rešpektovať aj zásady, ktoré platia v rámci Európskej únie, hlavne v prepočte na počet obyvateľov, hlavne v prepočte aj na regionálne rozdielnosti, ako hornaté Slovensko má, tak, aby aj dostupnosť, čo je jeden zo základných princípov zdravotnej starostlivosti, bola dodržaná.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda výboru, ja vás poprosím na chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých, ktorí nechcú venovať pozornosť tejto téme, aby radšej odišli zo sály, alebo poprosím o väčší pokoj. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predseda parlamentu.

    Chcem sa pristaviť pri tom, že určité štandardy, určité priemery budú zrejme vyžadované aj perspektívne v nasledujúcej dobe aj v súlade s koncepciou zdravotnej, tak ako predpokladám, aj sociálnej politiky v Európskej únii, takže tento parameter by sa mal aspoň v základných ukazovateľoch približovať jednak dostupnosti vzdialenostnej, ale aj rozsahu zdravotnej starostlivosti a v nadväznosti.

    V predchádzajúcich zákonoch sme hovorili o určitej sieti, o určitom regióne, o určitom obvode, zrejme možno v tejto súvislosti pripomenúť, že aj tu musí byť určitá nadväznosť, aby od tých všeobecných nemocníc na okresnej úrovni alebo subokresnej úrovni sa postupovalo aj ku krajským, takzvaným krajským nemocniciam fakultným a koncovým nemocniciam a k špecializovaným ústavom, ktoré sú vyčlenené na špecializované úkony, či už kardiologickú činnosť, onkologickú, rehabilitačnú a podobne.

    Chcem oceniť v tomto zákone, že sa venujú určité požiadavky aj na materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení a hlavne aj na minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie činností zdravotníckych zariadení. Oceňujem aj to, že sa rozpracováva naďalej certifikačný systém a predovšetkým štandardizované postupy pri jednotlivých zdravotníckych výkonoch a postupoch. Je to dôležité z tohto dôvodu, že zdravotnícka činnosť okrem iného je vysoko odborná a vysoko sledovaná. Je vystavená mnohým aj forenzným dôsledkom, prípadne dokonca ojedinelých chýb. Sme svedkami medializovaných niektorých úmrtí, ktoré možno majú príčinu aj vo vnútornom charaktere choroby, ale vždycky za tým sa hľadá minimálne organizačná chyba pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a myslím, že budú sa o chvíľu hľadať aj chyby v medicínskych, lekárskych postupoch, či už v indikáciách na operačné výkony, aplikáciou rôznych liekov, hlavne v liekoch v parenterálnom podaní. Takže štandardizované postupy sú už, dá sa povedať, v niektorých krajinách, takže musíme požiadať príslušné odborné spoločnosti, aby boli pri jednotlivých gnozeologických jednotkách vypracované aj u nás.

    Môžem so spokojnosťou povedať, že venuje sa v tomto zákone aj primeraný rozsah pre minimálny obsah špecializačného štúdia a pre vzorové študijné programy, hlavne pri snahe, aby došlo k určitej diverzifikácii postgraduálneho vzdelávania v zdravotníckych profesiách. Tieto požiadavky sú potrebné a nutné.

    Takže pokiaľ by som to celkom súhrnne mohol povedať, v tých bodoch, čo som tu začal o nich diskutovať, tento zákon poskytuje moderný pohľad jednak na stabilizáciu a vytvorenie siete zdravotníckych zariadení, ale ja hlavne oceňujem tú snahu o štandardizáciu medicínskych postupov a o certifikáciu a postgraduálne ďalšie vzdelávanie. Z tohto pohľadu pokladám tento zákon za dobrý a podporím ho pri hlasovaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný. Pán poslanec Novotný, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v prvom čítaní, a budem musieť byť, žiaľ, omnoho kritickejší, ako som bol pri vystúpení k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

    Jednak chcem povedať, že tento zákon prináša niektoré nové veci, v niektorých veciach sa len vracia tam, kde bola legislatíva pred rokom 2004. Čo je nové? V tomto zákone prichádzajú na svet ďalšie pojmy a to je „pevná sieť“ a „koncová sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“. Ktorí ste teda ešte nečítali tento zákon, dovolím si zacitovať z tohto zákona v § 5 odsek 3: „Pevná sieť poskytovateľov je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť na príslušnom území v takom počte a zložení, aby sa zabezpečila neodkladná zdravotná starostlivosť. Koncová sieť poskytovateľov je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú špecializovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť na určených špecializovaných pracoviskách na príslušnom území.“

    Myslím si, že zavádzanie týchto pojmov do zákona o poskytovateľoch je úplne zbytočné. Zbytočné preto, lebo dnešná legislatíva rieši problematiku, ktorú chce ministerstvo trošku komplikovane vyjadriť v týchto bodoch, zavádzaním nových pojmov, a to v pojmoch „verejná minimálna sieť“ a „verejná sieť“.

    Zákon jasne hovorí, že verejná minimálna sieť je najmenší možný počet poskytovateľov alebo najmenší možný počet lôžok ambulancií, vyšetrovacích modalít v danom regióne, ktoré musia byť zachované a zazmluvnené zdravotnými poisťovňami, aby sa nevzdialila zdravotná starostlivosť od občanov na neúmernú vzdialenosť, teda aby bola zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Verejná sieť sú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú zmluvu aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou.

    Chcem povedať, že tieto pojmy úzko korešpondujú s pripravovaným nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti, ktoré už niekoľko týždňov čaká vo vláde na schválenie, resp. neschválenie. Vláda raz ani nezačala rokovať pre nedostatok času a odvtedy sa to z týždňa na týždeň odkladá. Ani tento týždeň o tom rokovať nebude, keďže je streda a vláda zasadá teraz a pán minister sedí tu s nami. Samozrejme, že musí, lebo prerokujeme jeho zákony. Chcem povedať, že toto nariadenie vlády, o ktorom som hovoril aj v bode interpelácie na predchádzajúcej schôdzi, je výrazne kvalitatívne lepšou správou pre slovenské zdravotníctvo, ako boli vízie, ktoré prinášali v správe o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení a správe o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, ktoré sme prerokovali aj neprerokovali na jar, ktoré teda písalo ministerstvo zdravotníctva na jar.

    Chcem povedať a hneď sa vrátim k týmto dvom pojmom, ale možno na objasnenie treba trošku širšie začať, že SDKÚ – DS nikdy netvrdila a ani netvrdí, že nemáme nadkapacitu lôžok na Slovensku. Náš návrh novely nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, ktorý iste pán minister našiel na stole, keď prišiel na ministerstvo, koncom jari, začiatkom leta roku 2006 počítal s redukciou bezmála 7-tisíc lôžok. Slovo „redukcia“ nie je správne. Počítal s tým, že vo verejnej minimálnej sieti bude o 7-tisíc lôžok menej uvedených ako nevyhnutne potrebných. Pán minister a ministerstvo najprv uvažovalo so 6 200-lôžkovou redukciou v tomto nariadení vlády, ktoré teda čaká štvrtým týždňom na schválenie vo vláde, uvažuje o 3 000-lôžkovej redukcii.

    Teraz sa nejdem sporiť o počet lôžok, to je jedno. Je to kompetencia ministerstva a vlády, nech minister rozhodne, koľko lôžok nechce mať vo verejnej minimálnej sieti, nech to schváli vláda. Chcem len povedať toľko, že pojmy pevná sieť a koncová sieť sa už pretavili v tomto návrhu nariadenia vlády, aj keď sa ešte tak presne explicitne nevolajú. V prílohe č. 6 tohto nariadenia vlády je zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť, čiže je tam vlastne uvedená koncová sieť v zmysle § 5 ods. 4 dnes prerokovanej novely zákona a v prílohe č. 5 tohto nariadenia vlády je uvedený zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, čiže vlastne pevná sieť uvedená v § 5 ods. 3 novely zákona o poskytovateľoch.

    Chcem povedať, že jedna aj druhá príloha – a kritizoval som to vo svojej interpelácii, teším sa na odpoveď pána ministra, určite sa k tomu na tejto schôdzi ešte dostaneme – sú podľa mňa zbytočné. Sú zbytočné, lebo príloha č. 4 tohto nariadenia vlády rieši problém podľa mňa dostatočne. Nedostatočne preto, lebo mohla byť odvážnejšia, čo sa týka redukcie počtu lôžok, ale dostatočne, čo sa týka filozofie platnej legislatívy. Zadefinujme, koľko lôžok v tej-ktorej špecializácii potrebujeme v tom-ktorom regióne na úrovni vyššieho územného celku, súhlasím, lebo to má svoju logiku, lebo každý vyšší územný celok má jednotkové aj dvojkové, aj trojkové nemocnice podľa starej nomenklatúry, má menšie nemocnice, nemocnice poskytujúce neodkladnú zdravotnú starostlivosť a špecializované nemocnice podľa novšej nomenklatúry, čiže je logické, aby sme v danom regióne určili, koľko lôžok v tej-ktorej špecializácii má byť k dispozícii, toto dajme do verejnej minimálnej siete a nič ďalej nerobme. Ďalej nechajme zdravotné poisťovne, aby nakupovali zdravotnú starostlivosť.

    Ja sa nebojím toho, pán minister, že treba urobiť koncovú sieť a treba poisťovniam napísať, ktoré sú to špecializované nemocnice, resp. ktoré sú to štátne nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, aby ich akože spoznali, aby o nich vedeli, že tieto musia zazmluvniť. Ony ich aj tak zazmluvnia. Keď pre nič iné, tak preto, lebo stopercentným vlastníkom Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne je štát. Takže ja nevidím v tom veľký problém, keď ministerstvo zriaďuje nemocnicu a vlastní najväčšie dve poisťovne, teda 66 % všetkých poistných fondov, aby malo problém zazmluvniť svoju nemocnicu. Netreba to napísať do zákona, treba ale dať priestor zdravotným poisťovniam, aby napríklad mohli uvažovať o tom, že keď potrebujú zazmluvniť ix chirurgických lôžok, či je pre nich výhodné zazmluvniť všetky v štátnom zdravotníckom zariadení, v koncovej nemocnici, kde platia za ukončenú hospitalizáciu často dvakrát toľko ako v niektorej periférnej nemocnici, alebo či nie je pre nich výhodné si trošku rozložiť podľa spektra zdravotnej starostlivosti a poskytovanej zdravotnej starostlivosti tieto finančné zdroje aj na iné lôžka. Ale toto by som už nechal na zdravotné poisťovne.

    Ďalší problém, ktorý s týmto vyvstáva, je súťaž. No keď ja niekoho napíšem do zoznamu, explicitne napíšem názov nemocnice, ty si v koncovej sieti, teraz hovoríme o koncovej sieti, a povieme, ty s tvojím počtom lôžok si už chránený zákonom, nariadením vlády o verejnej minimálnej sieti, ktoré vychádza zo zákona o poskytovateľoch, no tak čo bude ten motív, aby táto nemocnica sa snažila poskytnúť kvalitnejšiu a lacnejšiu zdravotnú starostlivosť svojim pacientom? No však poisťovňa ich musí zazmluvniť, musí im to zaplatiť. Čo ich bude motivovať, aby sa nebáli konkurencie, a teda keďže sa jej boja, aby sa skvalitňovali? Nič iné nechcem, len súťaž. Nič iné nechcem, len súťaž.

    Čo sa týka pevnej siete poskytovateľov, to som kritizoval vo svojej interpelácii najviac a budem to kritizovať aj teraz. Tento pojem je už potom úplne zbytočný. Tento pojem je už potom úplne zbytočný už aj preto, lebo ak sa ministerstvo pokúsilo napísať nejaký zoznam štyridsiatich dvoch zo sedemdesiatich troch, čiže štyridsiatich dvoch nemocníc, ktoré majú poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť a sú na to prispôsobené, a ostatné do čísla sedemdesiat tri sa do toho nezmestili, tak podľa mňa je to chybná filozofia. Aj preto, lebo kritériá, ktoré ministerstvo uviedlo v nariadení vlády, to znamená 30-minútový dojazd RZP-čkou, sanitkou rýchlej zdravotníckej pomoci, resp. desať odborov, teda desať špecializovaných vymenovaných pracovísk, aby som bol exaktný, v mnohých prípadoch pokuľháva. Niektoré nemocnice majú 30-minútový dojazd, a keď nebudú vo verejnej minimálnej sieti a dajme tomu ich poisťovne nezazmluvnia, lebo to môžu urobiť, keď budú len vo verejnej sieti, zdravotná starostlivosť neodkladná sa pacientom vzdiali. Uviedol som minule aj konkrétne príklady, teraz to nejdem rozoberať, nelobujem v prospech žiadnej nemocnice, ale naozaj 30-minútový dojazd pokuľháva. Niekde sa pacientom vzdiali dojazd aj na 40-45 minút. A mnohokrát v uzlových bodoch. Niektoré menšie nemocnice nemajú desať špecializovaných pracovísk, ale sú aj také, ktoré ich dobudovávajú a budú ich mať v krátkej dobe a nie sú uvedené v tomto zozname, ale je ich mnoho takých, ktoré nemajú tieto oddelenia, a ministerstvo hovorí, že do 1. 1. 2010 ich majú vybudovať. Z čoho? Z čoho? Z peňazí z verejného zdravotného poistenia, ktoré ledva stačia na vykrytie samotného chodu tejto nemocnice? Z čoho, kde budú tie investičné stimuly, vďaka ktorým majú tieto nemocnice uvedené v zozname dobudovať oddelenia?

    Pevná sieť poskytovateľov je podľa mňa úplný nezmysel. Vôbec ho nepotrebujeme v tomto zákone. Nehovoriac o tom, že máme už štyri siete, teda verejnú minimálnu, verejnú pevnú a koncovú, mne sa to mýli, ja sa vždy musím pozrieť, aby som sa nesekol pri názve. Verte mi, že v praxi to bude robiť veľké problémy. Je to úplne zbytočné, nepotrebujeme takúto definíciu. Je to znovu návrat aj nóvum. Návrat v tom, že vyťahujeme pojem niečoho pevného, nemenného, vyťahujeme pojem koncových nemocníc, ktoré sme niekedy používali za čias ministrovania Šagáta a Kováča, čiže pojmy, ktoré sme už opustili, znovu sa zjavujú a kombinujeme ich s reformnými pojmami verejná minimálna sieť a verejná sieť.

    Posledná poznámka k pevnej sieti. No a keď teda napíšeme nemocnicu do tejto pevnej siete a okolo nej sú dve menšie nemocnice, ináč usporiadané nemocnice, ktoré v pevnej sieti nebudú, čo bude motívom tejto nemocnice, väčšinou v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC? Nechcem vyťahovať politické súvislosti, ale župani sú blízki vládnej koalícii, všetci ôsmi, čo bude ten motív pre tú nemocnicu, aby súťažila? Ako má súťažiť s tou druhou nemocnicou? Ako, keď v zákone explicitne napíšeme, že nemocnicu XY poisťovňa musí zazmluvniť v takom a v takom počte? Čiže im zazmluvnia všetky lôžka, mohli by teda kúpiť lacnejšie chirurgickú zdravotnú starostlivosť, hovorím o chirurgii, lebo tomu trošku rozumiem, vo vedľajšej nemocnici, kde robia jednodňovku, tam by to bolo pre nich výhodnejšie, kde je lacnejšia hospitalizácia, kde majú možno lepšieho odborníka, no ale keď už musia zazmluvniť tú v pevnej sieti, neostatnú jej finančné prostriedky na tú, ktorá je len vo verejnej sieti.

    Takže podľa mňa pevná sieť a koncová sieť je zlý krok, krok, ktorý nepotrebujeme v tejto legislatíve.

    Krátko sa pristavím aj pri ďalšom návrate do čias predreformných a to je § 47a a nasledovné paragrafy, ale len o ňom chcem hovoriť, v rámci ktorého sa Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov rozdeľuje na päť komôr. Chcem povedať, že v čase pred schválením zákona o poskytovateľoch v predchádzajúcom funkčnom období, tohto reformného zákona, existovalo na Slovensku osem komôr. Vzniklo ich len päť, štyri zostali, teda Slovenská lekárska komora, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora zubných lekárov a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, a z tých všetkých ostatných sa vytvorila piata komora. V praxi sa ukázalo, že je to problematické. Naozaj neviem, či je to problematické z dôvodu zlej legislatívy, alebo je to len problematické, čo sa týka interpersonálnej komunikácie medzi bývalými štyrmi prezidentmi a ich prezídiami, z čoho muselo vzniknúť jedno prezídium. Pre mňa je toto ustanovenie nulitné, či budeme mať päť komôr, osem alebo po novom deväť. Pre mňa, za mňa majme ich aj dvanásť.

    Chcem len povedať, že táto komora iných zdravotníckych pracovníkov bola trošku mojím produktom a chcem sa k tomu prihlásiť aj teraz, aby som sa netváril, že to urobil niekto iný. Pretože pôvodná predstava reformných zákonov bola taká, že určité zdravotnícke povolania posunieme na živnosť. Čiže budú existovať, okrem lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry a pôrodnej asistentky, ktoré budú regulované povolania a licenciu na ich výkon bude vydávať komora, budú existovať iné zdravotnícke povolania, vymenoval som ich, čiže asistenti, laboranti a technici, ktorí budú fungovať na živnosť. Principiálne som vtedy s tým nesúhlasil, som rád, že ma vtedy v tom podporila aj SDKÚ – DS, moja materská strana, a nesúhlasím s tým ani teraz a nebudem s tým súhlasiť, pretože som o tom presvedčený, že všetky zdravotnícke povolania, a máme ich neúrekom, niekedy nám nestačia ani písmená abecedy, keď to potrebujeme vymenovať v zákone o poskytovateľoch, majú byť regulované. O tom som presvedčený, pretože nech je to obyčajný zubný technik, nech je to akýkoľvek asistent alebo laborant, poskytuje zdravotnú starostlivosť. Určitú formu zdravotnej starostlivosti poskytuje. A som o tom presvedčený, že zdravotná starostlivosť a jej poskytovanie má byť do určitej miery regulované. Má byť regulované samosprávne, teda prostredníctvom komôr.

    Zatiaľ sme v súlade s návrhom vlády, zatiaľ nemám žiaden problém. Problém mám len v tom, či je naozaj táto cesta jediná správna, aby sme znovu tieto komory vytvárali. Zvlášť, keď som si prečítal, že vzniká úplné nóvum, čiže nie je to zas celkom návrat, je to aj nový prvok, a to je Slovenská komora ortopedických technikov. Už len nechcem teraz znovu prejsť do irónie, ale dúfam, že nie každé povolanie, ktoré máme vymenované medzi zdravotníckymi povolaniami, bude mať nakoniec svoju komoru, pretože predchádzajúca vláda nie preto pristúpila k tejto redukcii na päť komôr z ôsmich, že nemala rada komorový samosprávny systém, vôbec nie. Pristúpili sme preto, lebo jedným z najväčších problémov slovenského zdravotníctva, dámy a páni, je korporativizmus. My máme toľko asociácií, združení a komôr v rezorte zdravotníctva, že občas, keď mi pošle niektorá list, musím chvíľu rozmýšľať, že teda ku komu ich mám priradiť a čo to je za organizácia. Toto nepoznajú ani právnici, toto nepoznajú ani veterinári, toto nepoznajú, a môžeme vyťahovať, ani učitelia, ďalšie podobné vážne, spoločensky závažné povolania. Zdravotníctvo je typické tým, že korporativizmus v ňom prekvitá. Trošku teda z tohto pohľadu kritizujem tento návrh, lebo myslím si, že dalo sa to stále riešiť v rámci tej jednej komory. Ale prosím, keď ministerstvo chce viacej komôr, bude mať viacej komôr, bude mať bohatšie rokovania na ministerstve o pripravovanej legislatíve a bohatšie pripomienkové konanie.

    A prichádzam k srdcovému alebo kardiálnemu problému tohto zákona a to je, dámy a páni, § 100a. Paragraf 100a je najhoršia správa, ktorú môžem povedať v tomto pléne, dokonca ešte horšia ako výmenné lístky od praktického všeobecného lekára a ešte horšia ako zavedenie zdravotných obvodov. A to je správa, že ministerstvo konečne vyriešilo problém, ktorý nejako tak v dvetisícšiestom spomenulo, že odsúva transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení o jeden rok, z 1. 1. 2007 na 1. 1. 2008. Vtedy som sa z tohto miesta pýtal pána ministra, že a na čo ich chce ministerstvo a vláda transformovať? A odpoveď bola, že ako analyzujeme. Tak teraz už doanalyzovalo ministerstvo zdravotníctva. Teraz už vieme, na čo ich bude transformovať – na nič. Zostanú štátnymi príspevkovými organizáciami.

    Toto je najhoršia správa, ktorú mám. Najhoršia preto, lebo, už som to dnes povedal, diagnostika je správna, liečebné metódy sú nesprávne. Diagnóza ministerstva je taká, že problémom slovenského zdravotníctva sú štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sa zadlžujú stále rastúcim tempom. Len za prvé tri mesiace vytvorili 800-miliónový dlh. Aktuálny dlh teraz ministerstvo tak veľmi šikovne balí do rôznych čísel, ale keď poviem, že sme bohato nad 2 mld., určite nebudem ďaleko, za tento rok 2007. Pán minister ma iste upresní, ten to vie určite najpresnejšie. Do konca roka to budú možno 3 mld. korún. Každopádne dynamika rastu sa zrýchľuje. Ministerstvo povedalo pozitívnu správu minule na vláde, to som prečítal v médiách, že teda sa zastavila dynamika rastu, resp. nezastavila, spomalila sa dynamika rastu. Takže pred chvíľou som to povedal jednej novinárke, keď je dobrá správa, že už sa nezadlžuje 100 korún mesačne, len 90, tak je to dobrá správa, ale zadlžuje sa stále. Zadlžujú sa predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia.

    Ministerstvo teda diagnózu má. Použilo zlé liečebné metódy, lebo bojuje so zdravotnými poisťovňami miesto toho, aby riešilo dlhy v nemocniciach, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti. A znovu použije zlý liek. Použiť zlý liek na dobrú diagnózu svedčí o neodbornosti, nech sa na mňa nikto nehnevá. Zlý liek, pretože zastavuje transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení. Paradoxne tie, ktoré boli transformované na akciové spoločnosti, tri kardioústavy, dva onkologické ústavy, sú v zisku. Tie, ktoré neboli transformované, sú v strate. V čom to je? Aj v jedných je 100-percentným vlastníkom štát, aj v druhých. Prechádzajúca vláda nie preto transformovala štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti a tie menšie na neziskové organizácie, že ich chcela privatizovať, predať. Nič sa zo štátnych zdravotníckych zariadení nepredalo, ani jedna ihlička. To skôr ministerstvo v návrhu riešení uvažuje o tom, že nepotrebný majetok štátnych zdravotníckych zariadení sa bude predávať. K tomu poviem len toľko, že som o tom presvedčený, že ani riaditeľ nemocnice, ani úradníci na ministerstve nie sú dobrí developeri nehnuteľností, ani makléri na predaj nehnuteľností. V Košiciach to skúšal minister Zajac, poviem rovno kritiku, v guľovom blesku bolo určených mnoho objektov, ktoré mali byť predané, všetky stoja a spravujú ich nemocnice. Nemocnica na to nemá aparát, aby predávala. Nemocnica to nevie robiť. To nie je biznis pre nemocnicu. Potom si ale bude musieť ministerstvo zobrať nejakého poradcu a potom vlastne bude SMER tam, čo kritizoval pri predchádzajúcej vláde.

    Ale vrátim sa k zastaveniu transformácie. Naozaj transformácia na akciové spoločnosti a neziskové organizácie, ktoré by vlastnil štát, naďalej vlastnil štát, sa ukazuje v praxi ako ekonomicky výhodná. Sú to ekonomicky rentabilné, efektívne formy fungovania zdravotníckych zariadení. Tým, že ministerstvo nemá žiaden iný scenár, v podstate posúva štátne zdravotnícke zariadenia do beznádeje. Kombinácia s tým, že sú opätovne mäkké rozpočtové kritériá, že rastú záväzky štátnych zdravotníckych zariadení voči napríklad Sociálnej poisťovni, sú ďalšie a ďalšie zlé správy. Dostávame sa znovu do toho circulus vitiosus – začarovaného kruhu, v ktorom sme boli pred reformou. Postupne budú narastať dlhy tak, že bude rásť splatnosť faktúr dodávateľom. Tí prestanú dodávať, keďže prestanú dodávať, začnú vymáhať svoje finančné prostriedky. Dnes už štátne zdravotnícke zariadenia nie sú chránené pred exekúciami, pretože je to zjavne protiústavné, dostávajú sa do beznádejnej situácie. Dostávajú sa do beznádejnej situácie, z ktorej ministerstvo ani vláda nedokáže ponúknuť východisko.

    O to viac ma ale prekvapilo, lebo pamätám sa na reči, ktoré boli vedené aj tu v Národnej rade v predchádzajúcom období, že objavilo sa to aj vo volebnom programe strany SMER, že naša reforma, to bol obchod so zdravím, že my sme vlastne chceli predať slovenské zdravotníctvo. Nič sme nikomu nepredali, ale chceli sme, viete, akože bolo. Tak o to viac ma prekvapuje, že v § 100a je odsek 3, ktorý hovorí:

    „(3) Na prevod akcií transformovaného zdravotníckeho zariadenia podľa predpisov účinných do 29. decembra 2007 vo vlastníctve štátu na iné osoby sa vzťahujú predpisy o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

    (4) Prevod akcií zdravotníckeho zariadenia podľa predpisov účinných do 29. decembra 2007 možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o privatizácii majetkovej účasti štátu na základnom imaní transformovaného zdravotníckeho zariadenia. Majetková účasť štátu nesmie klesnúť pod 51 %.“

    Dámy a páni, neverím vlastným očiam! To nie je Zajacov návrh zákona, ale Valentovičov. Pán minister, ideme privatizovať transformované akciové spoločnosti? To je asi omyl. Zrejme je to preklep, zrejme ste si to nevšimli. Treba to ihneď dať von. Ide to proti programovému vyhláseniu vlády, ide to proti programu strany SMER. No tak nás ste kritizovali, že ideme urobiť obchod so zdravím, nič sme nepredali, vy to tu máte čierne na bielom, že chcete prevádzať akcie. Viem, aj v predchádzajúcej legislatíve bola uvedená táto možnosť. Uvažovali sme s mestami, uvažovali sme s univerzitami a s VÚC-kami. Tu sa ale o univerzitách, mestách a VÚC-kach nič nepíše ako o účastníkovi, majetkovom účastníkovi v akciovej spoločnosti. Tu sa píše o tom, že sa môže predať 49 % ako privatizácia majetkovej účasti štátu rozhodnutím vlády.

    Takže minimálne, pretože tomu nerozumiem a je to v hrubom nesúlade s tým, čo SMER hlásal pred voľbami, čo je v programovom vyhlásení a čo hlása sústavne predseda vlády, v súvislosti aj s tým, že transformácia štátnych zdravotníckych zariadení je asi nenávratne preč, keď prejde tento zákon, a vláda nemá žiadne riešenie, aby vyviedla štátne zdravotnícke zariadenia z večne sa zadlžujúceho tunela, do ktorého ich dostala, na konci ktorého nesvieti svetlo z beznádejnej, večne sa zadlžujúcej situácie, ktorá bude z mesiaca na mesiac a z roka na rok horšia, aj vzhľadom na to, že pevná sieť a koncová sieť sú pojmy, ktoré absolútne nepotrebujeme v tomto systéme, na záver svojho vystúpenia chcem podať procedurálny návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni, ale sledujem, že v sále nie je, takže stráca poradie. Slovo má pán poslanec Pataky. Ako sledujem, ani pán Pataky nie je v sále. Ďalej v poradí je uvedený na tabuli pán poslanec Peter Markovič, má slovo. Pripraví sa pán poslanec Pavol Frešo, ktorý tiež nie je v sále.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja len v krátkosti vyjadril k navrhovanej legislatíve, k novele zákona č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Predseda výboru pre zdravotníctvo už tu v celej šírke hovoril o tom, čo táto legislatíva prináša. Ja sa budem venovať iba jednej veci, ktorú považujem takisto ako kolega Novotný za najzávažnejšiu, a to je zastavenie, resp. ukončenie transformácie zdravotníckych zariadení.

    Zákon hovorí, že jeho cieľom, citujem, „je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou a tých, ktoré plnia osobitné úlohy v mimoriadnych situáciách“. Jeden závažný problém, resp. jeden zaujímavý kotrmelec v tejto novele je a to je problém práve zadefinovania, a veľmi chabého, dokonca chybného a potom veľmi chabého dôvodu, prečo k tomuto kroku prichádzame. Hneď aj vysvetlím.

    Prvým problémom je, že hovoriť, že budeme, zastavíme transformáciu preto, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, je chybná veta. Zmena právnej formy zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti totiž neznamená zmenu vlastníckych vzťahov. To myslím, že by na ministerstve zdravotníctva mohli vedieť. Totižto, ak by sme pristúpili k transformácii zdravotníckych zariadení, stále môže ostať štát majoritným alebo aj 100-percentným vlastníkom. Účelom transformácie teda nemá byť zmena vlastníckych vzťahov, ale zrovnoprávnenie poskytovateľov. Samozrejme, môžeme diskutovať, ak by sme túto tému poňali širšie, aj o vstupe súkromného kapitálu do nemocníc, so zvýšením investícií, o ďalšom rozvoji, resp. zaostávaní nášho zdravotníctva.

    Aké výhody má teda transformácia? Samozrejme, sú to jasné pravidlá hospodárenia, prehľadnosť a kontrola účtovníctva, prehľadnosť majetkových pomerov. Dôležité v tomto, čo treba povedať, je, že akciové spoločnosti musia svoju činnosť vykonávať tak, aby sa vyhli úpadku, t. j. platovej neschopnosti alebo predĺženiu. To znamená, že poskytovatelia ako akciové spoločnosti budú musieť svoju činnosť vykonávať účelne a hospodárne tak, aby hospodárili aspoň s vyrovnaným rozpočtom, aby bola zabezpečená aj platobná schopnosť.

    Akciové spoločnosti sú nútené vyhnúť sa úpadku zo strany akcionára a prípadnými veriteľmi. Veritelia nemajú záujem na úpadku dlžníka z dôvodu, že sa im tým znehodnotí pohľadávka, čo pre nich znamená stratu. Veritelia nemajú možnosť prinútiť štátne rozpočtové a príspevkové organizácie na úhradu ich záväzkov tak, ako to je v prípade akciových spoločností. Žiaľ, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie v súčasnosti nie sú zriaďovateľom nútené mať vyrovnaný rozpočet, hoci im to ukladá zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ak by sme mali pocit, že sa opäť dostávame, možno hlavne pre poslancov vládnej koalície, do slepej uličky v súvislosti s Čiernym Petrom, ktorý je v tomto parlamente zisk, tak treba pripomenúť, že nie je nevyhnutné, aby akciové spoločnosti, tieto akciové spoločnosti tento zisk tvorili. Zákon predsa nevylučuje riadiť akciové spoločnosti tak, že nebudú tvoriť zisk, že budú hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Aj v prípade zisku, ale ak by sme ho pripustili, je predsa možné, aby 100-percentný akcionár, ktorým je štát, naložil s tým ziskom tak, ako chce.

    Účelom transformácie nie je, ako sa mylne mnohí domnievajú, privatizácia. Účelom je zabezpečenie, aby všetci poskytovatelia na trhu mali rovnaké postavenie a podmienky na vykonávanie svojej činnosti. Transformáciou sa vytvorí, ako to už bolo spomínané, alebo malo by sa vytvoriť, možnosť pre vstup samospráv alebo trebárs univerzít do takýchto poskytovateľov ako akciových spoločností.

    Čo je dôležité povedať určite v súvislosti s ukončením transformácie, je vývoj a hlavne štruktúra dlhov v zdravotníckych zariadeniach. Dnes na rokovaní vlády je predložená informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva, vtedy ju ešte vláda neprerokovala, keďže pán minister je tu, z ktorej si použijem pár barličiek. Je tu tabuľka, ktorá hovorí o vývoji dlhu v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva k 30. 6. 2007 5,23 mld. transformované na akciové spoločnosti 0,021. Potom sú tu ešte delimitované na VÚC, transformované na neziskové spoločnosti, ale budem sa držať len témy a hovoriť len o akciových spoločnostiach. Teda v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva 5,23 mld. transformované na akciové spoločnosti 0,021.

    Dôležité určite je všimnúť si aj tabuľku, resp. graf, pardon, ktorý tu je a hovorí o vývoji dlhu v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý má jednoznačne stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ žiadny argument, ktorý by hovoril proti transformácii zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti.

    No a potom je tu posledná vec, ktorú zacitujem z tejto správy, ktorou sa dnes bude zaoberať vláda, predpokladám. A dovoľte mi zacitovať v časti II, ktorá sa volá Dlh v zdravotníckych zariadeniach transformovaných na akciové spoločnosti, je tu veta: „V zásade treba povedať, že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti.“ Na jednej strane je tu teda správa, ktorá síce explicitne nehovorí o transformácii, o akciových spoločnostiach, o ich výhodách a nevýhodách, ale z jeho obsahu sa toto dá veľmi jednoducho vyčítať, kto to prečítať chce. A na druhej strane máme tu dnes predložený zákon, ktorý sa nám snaží nahovoriť absolútny opak.

    Ukončenie transformácie teda podľa mňa znamená definitívnu stratu motivácie o vyrovnané a transparentné hospodárenie. To následne logicky povedie k zvyšovaniu zadlženosti. Zvyšovanie zadlženosti zabráni zlepšovaniu odmeňovania, čo zvýši tlak na už toľkokrát spomínaný odchod zdravotníkov. Výsledkom celého tohto procesu bude, bohužiaľ, podľa môjho názoru znižovanie kvality zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný. Má slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Markovičovi za jeho vystúpenie a za takú didaktickú časť, keď vysvetľoval, aký je rozdiel medzi transformáciou a privatizáciou. A treba to hovoriť asi dookola, lebo naozaj mám taký pocit, že ešte stále si to mnohí predstavitelia vlády aj strany SMER mýlia, lebo stále hovoria o tom, že my sme chceli privatizovať slovenské zdravotníctvo.

    Veľmi pekne je táto logická chyba napísaná aj v dôvodovej správe, na čo si poukázal, že teda preto sa zastavuje transformácia, aby štát nestratil vplyv na tieto zdravotnícke zariadenia. To je, dámy a páni, logicky nezmysel! O čo má dnes menší vplyv štát na akciovú spoločnosť Východoslovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb, Slovenský ústav srdcovo-cievnych chorôb? V čom má menší vplyv? Má väčší! Pretože má 100 % akcií a minister zdravotníctva vykonáva valné zhromaždenie. Minister zdravotníctva nominuje do predstavenstva svojich ľudí. Má priame riadenie, priamy vplyv. Dokonca vplyv štátu v akciovej spoločnosti, ktorá je v 100-percentnom vlastníctve štátu, sa zvyšuje v porovnaní s príspevkovou organizáciou, kde je nejaký menovaný riaditeľ, ktorý sem-tam príde do Bratislavy a ťahá medové motúzy popod nos ministrovi.

    A druhá vec, na ktorú chcem poukázať, je skutočnosť, že určite v rozprave to odznie, keď teda pán minister vystúpi aj v rozprave, že aj za nás sa zadlžovali štátne zdravotnícke zariadenia. Áno, zadlžovali sa aj za nás. Rozdiel medzi nami a vládou SMER-u je to, že my sme mali riešenie. My sme to riešenie začali aplikovať. A to riešenie prináša vo veľmi krátkej dobe efekt. Tie nemocnice, ktoré boli transformované, sú v zisku alebo vo vyrovnanom rozpočte. V krátkej dobe prišiel efekt. Táto vláda žiadne riešenie nemá ani nevie ponúknuť štátnym zdravotníckym zariadeniam.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, je 12.00 hodín. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň upozorňujem, že o 14.00 hodine začneme rokovanie o vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády, ako aj správou o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie atď., tak ako sme si to schválili pri schvaľovaní programu. Takže o 14.00 hodine pokračujeme týmito dvomi bodmi, potom, samozrejme, otvoríme pokračovanie rozpravy k tomuto návrhu zákona. Veľmi pekne ďakujem.

    Želám príjemný obed.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa schváleného programu pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 398. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 440.

    Pána ministra zahraničných vecí tu nemáme. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže pána ministra zahraničných vecí tu máme, budeme pokračovať v rokovaní. Prosím teda po uvedení tohto bodu programu, ktoré sme už urobili, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby uviedol vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Dobrý deň, vážené dámy a páni, vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ja sa ospravedlňujem za to krátke zdržanie a pokúsim sa briskne pokračovať v programe, aby som príliš nezdržiaval.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika sa na začiatku tretieho tisícročia vstupom do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a do Európskej únie zaradila do medzinárodnej komunity darcov. Stala sa tak krajinou, ktorá poskytuje oficiálnu zahraničnú pomoc. Ako nová členská krajina Európskej únie sa zaviazala usilovať sa o navŕšenie objemu svojej oficiálnej rozvojovej pomoci na úroveň 0,17 % HDP do roku 2010 a 0,33 % HDP do roku 2015. V roku 2006 Slovenská republika poskytla celkovú oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 1,64 mld. Sk, čo predstavuje 0,10 % HDP vytvoreného Slovenskou republikou v roku 2006.

    Podľa Programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2006, citujem, „vláda SR vytvorí nevyhnutné finančné, legislatívne a organizačné podmienky pre efektívne poskytovanie rozvojovej pomoci a v súlade s cieľmi svojej zahraničnej politiky a pre postupné zvyšovanie objemu cielenej rozvojovej pomoci vybraným krajinám Balkánu, rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám“.

    Vzhľadom na postupné zvyšovanie objemu oficiálnej rozvojovej pomoci, potrebu skvalitnenia systému jej poskytovania i dynamizujúcu sa medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti je potrebné túto oblasť spoločenských vzťahov komplexne riešiť. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 806/2006 z 28. septembra 2006 odsúhlasila návrh MZV SR na inštitucionalizáciu systému rozvojovej pomoci a uložila ministrovi zahraničných vecí pripraviť a do 30. septembra 2007 predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o rozvojovej pomoci. Vláda schválila návrh zákona dňa 22. augusta 2007.

    Návrh zákona rámcovo upravuje oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky, najmä otázky týkajúce sa bilaterálnej projektovej pomoci, ktorú realizuje Ministerstvo zahraničných vecí SR. V súčasnosti ide o približne 10 % z celkového objemu finančných prostriedkov, ktoré si Slovenská republika voči Výboru OECD pre rozvojovú pomoc vykazuje ako oficiálnu rozvojovú pomoc.

    Návrh zákona definuje základné pojmy rozvojovej pomoci Slovenskej republiky, jej princípy, ciele, nástroje plánovania a formy realizácie. Zákon upravuje postavenie a úlohy Ministerstva zahraničných vecí SR ako koordinátora oficiálnej rozvojovej pomoci, iných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci. Týmto zákonom sa navrhuje upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá administratívne zabezpečuje realizáciu bilaterálnej časti slovenskej rozvojovej pomoci, rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci a projektov rozvojového vzdelávania.

    V čl. II sa navrhuje doplniť tzv. kompetenčný zákon č. 575/2001 Z. z. o kompetenciu ministerstva zahraničných vecí v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci. Tým sa vytvára právny rámec pre pôsobnosť, ktorú ministerstvo fakticky vykonáva. Nadobudnutie účinnosti sa navrhuje dňom 1. januára 2008. Som presvedčený, že tento zákon napomôže zefektívneniu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky a vytvorí podmienky na dôsledné plnenie medzinárodných záväzkov Slovenska v oblasti, ktorej dôležitosť neustále rastie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský zahraničný výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením č. 63 z 12. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 398). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nebude mať zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje, samozrejme, doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vážení kolegovia, dovoľte mi len stručne poznamenať, že predložený návrh zákona je vyvrcholením, doterajším vyvrcholením snaženia pracovníkov ministerstva zahraničných vecí a ľudí, ktorí sa zaoberajú rozvojovou pomocou a ktorí s dobrým úmyslom pristupujú k tejto problematike. Slovensko zaostávalo v tejto oblasti. V poslednom období zdynamizovalo svoju prácu, dostalo sa dosť ďaleko a dostalo sa až do fázy, keď predkladá právnu normu, toto celé snaženie a celý mechanizmus, ktorý chce uplatňovať v praxi v podobe právnej normy, na stôl nám poslancom Národnej rady. Preto mi, prosím, dovoľte podporiť spoza tohto pultu toto snaženie a zároveň vás požiadať o konštruktívny prístup k tomu zákonu, k tomu návrhu zákona, ktorý máme na stole.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2007 č. 440 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 21. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 22. novembra 2007.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Nagy, pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa Vášáryová. Ešte niekto? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a slovo má pán poslanec Nagy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, mám len naozaj krátky príspevok.

    Chcem požiadať Národnú radu, aby hlasovaním potom rozšírila uznesenie pána predsedu č. 440 v tom zmysle, že tento návrh zákona bude pridelený na prerokovanie aj pre výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Tento svoj návrh odôvodňujem jednou vetou. Rozvojová pomoc v minulých rokoch, ale aj v súčasnosti bola smerovaná a je smerovaná i do krajín, kde často dochádzalo alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a v nejednom prípade i táto oficiálna rozvojová pomoc napomáhala riešiť tieto ľudsko-právne problémy v týchto krajinách. V tomto ohľade a v tomto zmysle teda žiadam Národnú radu, aby bol návrh zákona pridelený aj nášmu výboru.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Nagya nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok.

    A slovo má ďalší rečník, pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Moje vystúpenie takisto bude veľmi krátke. Chcem obdobne ako kolega Nagy navrhnúť, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie do výboru pre vzdelanie, pretože pomoc hlavne mladým ľuďom a študentom z rozvojových krajín poskytujeme práve aj cez rezort školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem hovoriť trošičku dlhšie, ale tiež nie veľmi dlho.

    V prvom rade by som chcela privítať, že vôbec máme možnosť o rozvojovej pomoci hovoriť na pôde parlamentu. A chcela by som povedať, že som si po svojom príchode z Varšavy veľmi cenila prácu môjho kolegu pána Berényiho, ktorý venoval veľmi veľa času a energie, aby rozvojová pomoc naštartovala, bol za ňu priamo zodpovedný. A chcem povedať tu na tejto parlamentnej pôde, pán Berényi, že si vašu prácu aj dnes veľmi vážim.

    Správa hovorí v odseku 4 o nutnosti skvalitniť poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskou republikou. Nemá to znamenať, že doteraz bola ODA, teda Official Development Assistance, menej kvalitná? Chcela by som len pre možno nie všetkých informovaných povedať, že som aj osobne na mnohých medzinárodných fórach bola svedkom, že slovenská ODA bola uvádzaná ako učebnicový príklad úspechu najmä v porovnaní s ostatnými novými členskými štátmi Európskej únie. A dokonca v štatistike kanadskej vládnej agentúry bola Slovenská republika hodnotená ako najúspešnejšia krajina.

    Snáď by sa preto patrilo skôr skonštatovať, aspoň tu na parlamentnej pôde, že Slovensko pri poskytovaní ODA, aj keď možno finančne nie v takom veľkom objeme, že Slovensko preukázalo veľmi silný potenciál. A teda zákon by mal predovšetkým zabezpečiť kontinuálny nárast financií. Upozorňujem, že v roku 2010 sme sa zaviazali viac-menej, že percentuálne k hrubému domácemu produktu bude náš podiel 0,17 % a do roku 2015 0,33 %. A upozorňujem, že nespĺňame tieto kritériá a dokonca klesáme aj v budúcom rozpočte.

    Nepochybne vývoj ide ďalej a evoluuje rôzne smernice aj Európskej únie, takže pôvodná smernica ministerstva zahraničných vecí potrebuje inováciu. A len sa pýtam, či potrebujeme zákon na niečo také jednoduché, čo máme na stole. Pretože nejde o vyriešenie zvýšenia financií, nejde o nejakú základnú zmenu pravidiel alebo zvýšenie efektivity a odstránenie byrokratických bariér napríklad pri hodnotení výsledkov a tak ďalej.

    Pre mňa v tomto zmysle zákon rieši v podstate iba vznik agentúry, ktorá ale za absencie presných definícií, aká má byť, aká má byť jej forma a čo vlastne má robiť, zakonzervuje len stav, v ktorom sa ODA dnes nachádza. Napríklad to najdôležitejšie, čo podľa mojich skúseností bráni efektivite projektov, to znamená viacročné financovanie niektorého projektu, vôbec nerieši a takýto posun by veľmi prispel aj k lepšiemu, efektívnejšiemu využitiu prostriedkov. A nielen aj samotná ODA by bola silnejšie viditeľná.

    Zákon ani nerieši, či vlastne vznik tejto agentúry posilní značku Slovak AID smerom navonok. A myslím si, že vzhľadom na to hodnotenie, ktoré sme mali predtým, by sme si to už aj zaslúžili. Teda pýtam sa pána ministra, umožní tento zákon väčšie zviditeľnenie našej pomoci v zahraničí? Ja sa obávam, že toto nie.

    Už som hovorila, že zákon neodstraňuje niektoré problémy, nedostatky, medzery, ktoré sťažovali realizáciu ODA jednotlivými subjektmi. Napríklad všetci, ktorí sme sa toho trochu dotkli alebo sme v tom pracovali, vieme, že postavenie dobrovoľníkov v týchto projektoch je veľmi zložitým problémom. A pokiaľ nevyriešime nejakým spôsobom účasť dobrovoľníkov na projektoch, budeme ich diskriminovať. A na to by stačil v tomto zákone, ak by sme už nechceli mať nejaký špeciálny zákon o dobrovoľníkoch, stačil by jeden paragraf.

    Tento zákon ani nijako nerieši, aspoň ja to nevidím a veľmi by sme to potrebovali, aby slovenské subjekty, ktoré pracujú na poli realizovania projektov ODA, mohli žiadať o participáciu a boli úspešnejšie na veľkých projektoch EDF, to znamená European Development Fond. Z tohto hľadiska pre mňa je to typický úradnícky zákon a nie je dostatočne orientovaný do budúcnosti.

    Vieme, že ohľadne rozvojovej pomoci budeme do 2-3 rokov potrebovať ešte ďalší zákon, tento zákon nemá pre mňa zahraničnopolitickú alebo politickú víziu. Nikto z nás totiž nepozná štatút budúcej agentúry, ktorú týmto zákonom privolávame k životu, lebo ak jej forma právna bude rozpočtová organizácia, myslím si, že máme 10-ročné skúsenosti, niekoľko desiatok rokov skúsenosti s rozpočtovými organizáciami a je to neflexibilná forma, ktorá nie je zárukou, tak nemôže dostatočne flexibilne reagovať na dynamické situácie, ktoré poskytovanie rozvojovej pomoci sprevádzajú. Ale nechcem špekulovať. Možno pán minister nám povie, akú formu právnu by mala mať táto agentúra a prečo. Prax ukáže a nakoniec pán minister bude za to zodpovedný.

    Myslím si ale, že skvalitnenie ODA nestojí na tom, či prijmeme tento zákon, alebo nie. To závisí najmä od toho, či udržíme stimulujúcu atmosféru, lebo úspech našej ODA nie je výsledkom správnej administrácie, hoci aj, ale hlavne slovenských mimovládnych organizácií, ktoré prišli do tohto projektu s originálnymi nápadmi a s veľmi unikátnymi riešeniami, ktoré nadchli všetkých hodnotiteľov aj zo zahraničia. Išlo o mimovládne organizácie, z ktorých väčšina, pokiaľ nezmenia dovtedy, do 1. januára 2008, cieľ svojich aktivít vo svojom štatúte, nesmie dostávať dary platiteľov daní Slovenskej republiky, teda občania im nebudú smieť pri všetkom hodnotení poukázať 2 % z daní, svojich daní. Čiže ako predkladateľ zákona pán poslanec Horváth hovorí, Slovensko dostali do veľkej miery mimovládne organizácie na tú úroveň, v ktorej teraz sme.

    Ak teda sme tieto organizácie rozhodnutím vládnej koaličnej väčšiny dnes v parlamente vylúčili z 2-percentnej asignácie daní, tak sa, myslím, celkom oprávnene pýtam, kto bude motorom tých ďalších projektov? Lebo to je veľmi dôležité. Pretože peniaze, ktoré poskytuje štát na ODA, nemôžu sa použiť ako tzv. seed money v mimovládnych organizáciách, to znamená na prenájom priestorov, na platy a tak ďalej atď., tie musia sa použiť skoro výlučne na projekt samotný. A ak tieto organizácie sú vylúčené z 2-percentnej asignácie dane, nemajú možnosť získať priamo vo svojej domovskej krajine peniaze na svoju existenciu. A ich existencia je ohrozená.

    Snažila som sa rozprávať pred touto debatou s predstaviteľmi niektorých najvýznamnejších mimovládnych organizácií, ktoré pracujú na Balkáne, v Afrike, na Kaukaze, a tí mi povedali, že dokonca majú pocit, že aj výsledky prvej grantovej výzvy dávajú na známosť, že mimovládne organizácie budú diskriminované.

    Ja sa pýtam, pán minister, či je toto založené na pravde, pretože ja vravím len to, čo som nazbierala. A či tvrdenie, že nebudú mať také isté postavenie a že sa bude politicky rozhodovať a nie na základe projektov, či sa zakladá na pravde. Ďakujem pekne za odpoveď.

    A ešte mám jednu otázku na pána ministra. Bol tento návrh zákona výsledkom nejakej odbornej analýzy, to znamená odbornej analýzy, ako skvalitniť ODA do budúcnosti? Pretože pokiaľ ma informácie neklamú, tak práve prebiehajú konzultácie so švédskymi partnermi a odborníkmi, ktorí nám práve majú pomôcť pri optimalizácii legislatívneho rámca slovenskej ODA. A ešte k tomu je to určené. Táto akcia konzultácií je platená financiami z Transition Facility PHARE.

    A chcela by som sa preto, pán minister, spýtať, kedy budú výstupy z týchto konzultácií? Predpokladám, keď prebiehajú teraz, pokiaľ mám dobré správy, ich výsledky budeme mať pomerne v krátkej dobe, a preto sa pýtam, či sme nemohli počkať na výsledky tejto analýzy, aby sme pripravili a poslali do parlamentu zákon, ktorý by ich zohľadnil. Ale možno, že máte nejakú inú nezávislú odbornú analýzu, a tak by som vás poprosila, keby ste nás zoznámili s jej výsledkami.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa prihlásil pán poslanec Brocka, pán poslanec Kukan a pán poslanec Berényi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť kolegyňu Vášáryovú v jej argumentácii, že Slovensko naozaj by malo posilniť ten rozmer donorskej krajiny, pretože je to istý signál, že patríme medzi vyspelé krajiny. Slovensko už niekoľko rokov prispieva zo svojho rozpočtu a veľmi účinne v rámci tejto oficiálnej rozvojovej pomoci viacerým, mnohým krajinám.

    Ale chcem povedať, že ten zámer alebo ten cieľ, alebo záväzok, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo, tak pochybujem, že v najbližších rokoch dosiahneme 0,17 % HDP, pretože ani na budúci rok sa nauvažuje s nárastom, naopak, to číslo je na úrovni tohto roka, 168 mil. korún si myslím, že pre Slovensko je aj medzinárodne alebo zahraničnopoliticky veľmi nízka suma.

    Ale ja chcem povedať aj to B, že kde zobrať, keď niet peňazí? Nakoniec vieme, že ministerstvo zahraničných vecí je medzi jednotlivými kapitolami úplne na chvoste, čo sa týka rozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu na budúci rok. Chcem upozorniť, že práve dnes v tlači médiá upozorňujú, že Fond národného majetku, inštitúcia pre vás úplne zbytočná, ktorá bude hospodáriť na budúci rok s rozpočtom 150 mil. korún, dnes si nakupujú luxusné autá, sú to peniaze vyhodené do vzduchu. Navrhujem, žeby ste sa pozreli na túto inštitúciu a hneď máte 100 mil. korún, ktoré by ste mohli použiť v rámci navýšenia prostriedkov pre oficiálnu rozvojovú pomoc Slovenskej republiky.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. Ja keď som videl Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a videl som v ňom zapísaný za ministerstvo zahraničných vecí zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci, potešil som sa. Takýto zákon potrebujeme, môžeme ho, samozrejme, vylepšovať, prax určite ukáže nejaké nedostatky, ktoré sa môžu postupne vylepšiť, ale ja tento zákon podporujem a som rád, že pán minister ho do parlamentu predložil.

    Osobne sa domnievam, súhlasím s tým, čo hovorila moja predrečníčka, že jednoducho Slovensko ako člen OECD už ako skúsený, zrelý, vyspelý by sa v tejto oblasti poskytovania ODA (oficiálnej rozvojovej pomoci) malo angažovať viac v budúcnosti. Určite by bolo lepšie získať viac finančných prostriedkov z vlády, v tom želám pánovi ministrovi úspech, nie je to ľahké, to vieme z vlastnej skúsenosti. Ale pomohlo by to naozaj Slovensku, nášmu postaveniu.

    A chcem ešte povedať to, že tie ciele, o ktorých sa tu hovorilo, aj kolega Brocka, sú veľmi náročné a môžeme za to ďakovať aj pánovi štátnemu tajomníkovi Berényimu, že tú striktnú, obligatórnu formu, že musia prispievať toľko, sa vlastne jeho úsilím, sám tam veľmi diskutoval o tom, aby to bolo iba ako odporúčanie. Buďme realisti, keď to nebudeme plniť, zasa nikto sa nezblázni. A treba si to obhájiť aj na medzinárodnej pôde, že my sa nemôžeme porovnávať so škandinávskymi a ďalšími krajinami, ktoré sú v tejto oblasti dlhé roky aktívne, a že tie požadované percentá môžeme dosiahnuť postupne.

    Takže ja tento materiál, tento zámer podporujem a myslím si, že to posilní aj také právne zasadenie tejto problematiky do zahraničnopolitických úloh Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, a ďakujem, samozrejme, pochvalným slovám pani poslankyne Vášáryovej a pána poslanca Kukana. V podobnom tóne sa môžem vyjadriť aj o súčasnom vedení ministerstva, lebo ministerstvo je veľmi otvorené, ja som bol viackrát na konzultáciách aj ohľadom tohto návrhu zákona, aj ohľadom vo všeobecnosti rozvojovej pomoci.

    Ja z toho dôvodu taktiež môžem podporiť tento návrh zákona v prvom čítaní s tým, že v prípade v druhom čítaní by sa dalo ešte o niektorých veciach hovoriť. Napríklad sa prikláňam k názoru pani poslankyne Vášáryovej, že či je to najlepšia právna forma, resp. či treba teraz zabetónovať vo forme, teda v zákonnej forme právnu formu rozpočtovej organizácie ministerstva zahraničných vecí, či tam nenechať náhodou voľnú ruku ministerstva, aby ministerstvo vždy mohlo vyberať, akou formou chce agentúru zriadiť. Ale to je otázka už, ktorú môžeme prebrať v druhom čítaní.

    Taktiež som sa chcel pridať k tým, ktorí hovorili o rozpočte a o našich medzinárodných záväzkoch. Ja som počas prerokovania minuloročného štátneho rozpočtu dával návrh na navýšenie rozpočtu rozvojovej pomoci, bohužiaľ, tento návrh nebol akceptovaný. Pravdepodobne ani v tomto roku poslanecké návrhy z opozície nemajú veľkú šancu. Takže ja by som skôr sa obrátil na kolegov z koalície, či nie sú ochotní dať takýto návrh, aby bol rozpočet v rámci slovenskej rozvojovej pomoci trošku vyšší ako teraz. Napríklad pán Horváth by bol vhodným kandidátom na takýto návrh, my by sme boli určite podporili navýšenie rozpočtu rozvojovej pomoci v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vášáryová bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, ja súhlasím aj s tými kolegami, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Potrebujeme o tom ďalej rozprávať, potrebujeme inštitucionalizovať nejaké veci, ale zamyslime sa nad tým, akým spôsobom, po druhé, kto bude tým motorom, ktorý bude realizovať projekty, tak ako som sa pýtala. A celkom cielene som sa vôbec nezmienila o výške financií, pretože, samozrejme, výška financií je dôležitá. Ale pokiaľ budú administratívne prieťahy, pokiaľ agentúru budú viesť ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti, pokiaľ budú mať mimovládne organizácie, ktoré doteraz pracujú pre rozvojovú pomoc, zavreté dvere, potom všetky navýšenia financií vyletia hore komínom, ako sa hovorí. Takže práve preto som chcela v tejto súvislosti na to poukázať.

    A ako vidíte, pán minister, tu v parlamente je pár ľudí, ktorí sledujú všetko to, čo sa na ministerstve deje, a snažíme sa svojimi poznámkami prispieť ku kvalite zákonov, pod ktoré sa podpíšeme, lebo aj ja, samozrejme, budem hlasovať za tento zákon, pretože „keď netečie, aspoň kvapká“.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v prvom rade by som chcel poďakovať za vystúpenia, za pripomienky, za vznesené otázky a aj za jasne prejavený úmysel podporiť návrh zákona. Z môjho pohľadu je to veľmi dôležité.

    Padali rôzne otázky, na niektoré budem reagovať a na niektoré budeme spoločne s kolegami, je pripravený odpovedať aj inou formou a zúčastniť sa prípadne ako svojimi expertnými poznatkami pri prerokúvaní v ďalších kolách a ďalších výboroch tohto návrhu zákona. I keď mi neprislúcha, ale ja registrujem a pozitívne registrujem záujem, aby sa tento návrh zákona prerokúval aj v niektorých ďalších výboroch, pretože tá argumentácia, ktorá tu bola uvedená, je argumentácia, ktorá je presná a odráža tie potreby, o ktorých sa snaží aj tento zákon pokryť. Takže je to záležitosť mimo mojej kompetencie, ale chcem podporiť aj smerovanie týchto pripomienok.

    Môžeme veľa hovoriť, do akej miery sa nám podarilo pokryť v tomto zákone všetko, čo sme chceli, my sa domnievame, že skutočne vytvára ten hlavný a dobrý právny rámec na to, aby sme sa pohybovali v jasne zadefinovanom poli, aby sme nevychádzali len na základe skúseností, ktoré sa môžu meniť, pravidiel, ktoré sa môžu meniť, ktoré nás dostávajú potom niekedy do situácie nejasnosti – a nejasnosť, to znamená častokrát aj hrozbu menšej transparentnosti.

    Ja som veľmi rád, že tento návrh zákona ako určité prínosy, dokonca hlavné prínosy naozaj dáva definíciu pojmu rozvojovej pomoci, úprava princípov, cieľov, nástroja plánovania a foriem realizácie rozvojovej pomoci, úprava postavenia ministerstva zahraničných vecí ako koordinátora rozvojovej pomoci, úprava pôsobnosti agentúry a v § 9 a 10 sú uvedené aj niektoré základné parametre a články, ktoré definujú činnosť tejto agentúry navrhovanou novelizáciou kompetenčného zákona, ktorá to tu vlastne zakotví tieto veci. No a zároveň tým, že prerokúvame tento zákon, a dúfam, bude dobrá diskusia aj o návrhu rozpočtu, bude sa zvyšovať povedomie o tom, ako je dôležité poskytovať rozvojovú pomoc. Z tohto hľadiska si myslím, že tento návrh zákona a zákon ako taký je prínosom a ja som ešte raz veľmi rád, že aj tie príspevky, ktoré tu zazneli, potvrdili prínosnosť tohto návrhu.

    Niekoľko ďalších konkrétnych komentárov k niektorým z bodov alebo otázok, ktoré boli vznesené. V prvom rade, či my sme nejakým spôsobom sa snažili konzultovať naše zámery s partnermi? Áno, iste, môžem povedať, že v priebehu toho obdobia, čo sme vo vláde, sme mnohokrát konzultovali tieto otázky buď s partnerskými organizáciami, alebo s partnerskými ministerstvami a boli to konzultácie veľmi predmetné. Opäť, pokiaľ pani poslankyňa má záujem, ja teraz nemám tento zoznam so sebou, ale môžeme poskytnúť, s kým sme o týchto veciach hovorili.

    A musím povedať, že nielen prax, ktorá tu bola predtým a ktorá, uznávam, bola dobrá a potvrdila a vytvorila dobrý základ pre to, čo robíme, ale aj naša súčasná činnosť je hodnotená našimi partnerskými organizáciami, či už tými, ktoré sa zaoberajú priamo poskytovaním rozvojovej alebo manažovaním rozvojovej pomoci alebo ministerstvami zahraničných vecí a ďalšími orgánmi štátnej správy našich partnerských krajín EÚ a OECD, je hodnotená dobre. Vrátane zámeru pripraviť takýto návrh zákona, vrátane toho zámeru, aby tento návrh zadefinoval tie základné parametre. Dokonca mnohí z našich partnerov z nových krajín Európskej únie sú veľmi radi, že im ukazujeme cestu aj v tomto smere.

    Pokiaľ ide o konkrétne paragrafy vrátane toho, či by to mala byť rozpočtová, príspevková organizácia a podobne, ja sa teším na diskusiu. Môžem potvrdiť, že i v rámci ministerstva zahraničných vecí pri príprave tohto návrhu zákona sme o tomto diskutovali a, samozrejme, že ja budem veľmi rád si vypočuť pripomienky, komentáre a v prípade sa veľmi radi nad nimi zamyslíme.

    My sme si vydefinovali aj po konzultáciách s ministerstvom financií, že možnože súčasne navrhovaný stav pre agentúru je to najvhodnejšie, s čím my môžeme prísť pred vás a predložiť tento návrh zákona. Ale ešte raz, tešíme sa na diskusiu aj o iných formách, pretože z nášho pohľadu my musíme teraz zvážiť, čo do toho zákona chceme dať a čo potrebujeme. My pripomienky, ako vravím, od partnerov zbierame.

    Objem pomoci. No, je tu návrh zákona a je zákonité, že hovoríme aj o objeme. A my môžeme pracovať iba s tými prostriedkami, ktoré sú nám momentálne dostupné. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Kukanovi aj za ten komentár, ktorý je veľmi realistický, ktorý odráža to, čo nakoniec už aj za ostatnej vlády tu bolo a čo je tu aj za dnešnej vlády, že tých priorít je veľa a koľkokrát súťažia jedna s druhou, tým pádom nie vždycky sa podarí ísť dopredu tak, ako by sme chceli. Záväzok určitý tu máme, my sa budeme snažiť ho naplniť. My sme na začiatku cesty. Ešte raz chcem povedať, sme na začiatku cesty. Možno, že tie objemy nie sú veľké, zatiaľ sa držíme na tej úrovni plus-mínus 0,10 % – je to veľa? No, možnože je to to, na čo máme momentálne. My sme si vedomí toho, aká prínosná je rozvojová pomoc nielen z hľadiska naplňovania alebo pomáhania pri naplňovaní strategických zahraničnopolitických a iných cieľov Slovenskej republiky, ale aj preto, že prináša prospech občanom a obyvateľstvu častokrát trpiacim prírodnými a inými katastrofami alebo ktorí majú potreby vybrať sa, dostať sa z kríz, ktoré spôsobili trebárs občianske vojny. A my sústreďujeme pomoc aj na takéto oblasti a budeme ďalej sústreďovať. Čiže je to skôr otázka pri prerokúvaní rozpočtu. Ale ako vravím, ja to považujem i pri tejto, by som povedal, no, minimálnej zatiaľ, by som povedal, stabilnej úrovni za niečo, čo sa určite v budúcnosti bude zlepšovať.

    Otázka kvalifikácie tých, ktorí riadia rozvojovú pomoc. No ja chcem potvrdiť, že my sme mali veľký záujem, aby sa do vedenia agentúry dostávali ľudia so skúsenosťami, a pracuje tam človek, ktorý má skúsenosti, ktorý prešiel práve a prišiel z toho prostredia fondov, ktoré spravovali doteraz rozvojovú pomoc. Čiže dochádza k tomuto prepojeniu. My nezačíname na zelenej lúke a nedávame tam úradníkov, pri všetkej úcte k mojim kolegom z ministerstva zahraničných vecí, je to zmes pracovníkov so skúsenosťami priamo z rozvojovej pomoci, so skúsenosťami z ministerstva, ktorí riadili túto oblasť predtým a riadia ju aj teraz, no a plus nejakí noví ľudia.

    Mimovládne organizácie. Isteže spolupracujeme s mimovládnymi organizáciami. A ako myslím si, že netreba biť na poplach tam, kde netreba biť na poplach. My sme vypísali niekoľko kôl v tomto roku a zúčastňujú sa ich aj predstavitelia mimovládnych organizácií, štatistika o tom jasne hovorí a počty tých organizácií takisto. Súťažia s ostatnými a majú dvere otvorené a vždycky budú mať dvere otvorené. Ja a my si vážime činnosť mimovládnych organizácií. Nie sú jediní, ktorí v tomto pôsobia, samozrejme, že pôsobia aj iné subjekty, podnikateľské subjekty, subjekty systému OSN, ktoré robia veľmi dobre a veľmi tradične v oblasti rozvojovej pomoci ako realizátori, hej, ale sú to aj mimovládne organizácie a my, naopak, potvrdzujeme aj v bežnej praxi našu spoluprácu.

    Ja chcem povedať, že my sme aj tieto základné zámery zákona diskutovali s predstaviteľmi mimovládnych organizácií. My diskutujeme s platformou, ktorá sa zaoberá poskytovaním takejto pomoci aj v zahraničí, je to platforma mimovládnych organizácií. Ja budem mať onedlho moje ďalšie stretnutie s touto platformou, myslím, že na konci októbra. Čiže my máme aj expertný dialóg, máme aj dialóg, ktorý potom hovorí o konkrétnych projektoch, ako sa napĺňajú predstavy týchto organizácií.

    Ja sa nedomnievam, a tu by som chcel len krátko reagovať, pretože ako nedomnievam sa, že táto diskusia by mala byť o niečom inom než o zákone, nedomnievam sa, že je nesprávne to, že mimovládne organizácie financie, ktoré sú im pridelené na poskytovanie rozvojovej pomoci, venujú na poskytovanie rozvojovej pomoci a nie na svoju vlastnú prevádzku. Takže ja z toho aj vychádzam. Ja sa nedotýkam otázky dvoch percent a tie mimovládne organizácie, ktorých sa to týka, vedia veľmi dobre, že si generujú svoje financie vrátane aj na prevádzku z rôznych zdrojov, že tu nie je exkluzívny jeden zdroj, trebárs tie 2-percentné asignácie, hej. Nechcem ešte raz zabiehať do tejto diskusie, ale vyhrotene, čierno-bielo by som otázku určite nestaval, pretože nezodpovedá realite, nezodpovedá praxi. My chceme, aby prostriedky, ktoré prichádzajú, boli venované na ciele rozvojovej pomoci a nie na administratívu kohokoľvek.

    Takže asi toľko mojich niekoľko poznámok. Ešte raz, ja sa veľmi teším už aj z tých vecných poznámok, ktoré tu padli, a budem sa tešiť na prerokúvanie tohto materiálu v Národnej rade a budeme veľmi radi spolupracovať aj pri definovaní toho, čo by sa tam prípadne ešte mohlo vylepšiť, zmeniť a podobne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej bude nasledovať

    správa o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 452 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 452a.

    Prosím ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky pána Jána Kubiša, aby správu uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Správa bola vypracovaná na podnet uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 11. septembra, bola prerokovaná 1. októbra na spoločnom rokovaní členov Ministerskej rady vlády SR pre záležitosti EÚ, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a slovenských poslancov Európskeho parlamentu.

    Vláda správu schválila 3. októbra uznesením č. 846/2007. Výbor Národnej rady SR pre európske záležitosti ako gestorský výbor správu 8. októbra bez výhrad prerokoval, vzal na vedomie a odporučil ju zobrať na vedomie aj Národnej rade. Správu prerokoval a vzal na vedomie 12. októbra 2007 aj Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Cieľom správy je informovať Národnú radu o priebehu a stave rokovaní medzivládnej konferencie. Pracovný návrh pre Zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení ES, o ktorej rokujú členské štáty, je Reformná zmluva. Ide o štandardnú medzinárodnú zmluvu. Má podobnú povahu ako napríklad Amsterdamská zmluva alebo Zmluva z Nice. To chcem zdôrazniť, pretože, samozrejme, toto má svoj veľmi veľký dopad na spôsob, ako bude prebiehať proces ratifikácie. A vychádzajúc aj z tých konštatovaní, že ide o štandardnú medzinárodnú zmluvu a nie zmluvu ústavnú, drvivá väčšina členských štátov Európskej únie predpokladá, že zmluva bude ratifikovaná proste tým, že prejde cez svoje vlastné parlamenty. Zatiaľ jediná krajina, ktorá zo zákona podľa ústavy má právo, má povinnosť referenda v tejto otázke, je Írsko.

    Správa, ktorú ste dostali, bola vypracovaná k 28. septembru, medzivládna konferencia však ešte nie je ukončená. Dovoľte mi preto vás informovať o doterajšom priebehu a aktuálnom stave prípravy Reformnej zmluvy. Rokovania v rámci medzivládnej konferencie mali hlavne formálno-právny charakter. Prebiehali predovšetkým na úrovni pracovnej zmluvy právnych expertov členských štátov EÚ od 29. augusta do 3. októbra. Bolo identifikovaných a zapracovaných viac ako 200 technicko-legislatívnych pripomienok spresňujúcich text návrhu Reformnej zmluvy. Rokovania v skupine právnych expertov prebehli bez signálov o narušení plánovaného harmonogramu konferencie, ktorý predpokladá ukončenie rokovaní počas neformálnej Európskej rady 18. a 19. októbra v Lisabone.

    Presnosť a podrobnosť mandátu na zvolanie medzivládnej konferencie predurčili hladký priebeh rokovaní. Napriek tomu sa objavili aj nové návrhy a individuálne požiadavky niektorých členských štátov, ktoré presahovali rámec dohodnutého mandátu alebo ho spochybňovali. Tieto otázky skupina právnych expertov neriešila z dôvodu ich nesúladu s mandátom. Boli však vznesené aspoň niektoré z nich na politickej úrovni. Ich výpočet tvorí prílohu predloženého materiálu.

    Rokovania na politickej úrovni prebehli počas stretnutia ministrov zahraničných vecí 7. a 8. septembra vo Viana do Castelo v Portugalsku. Tu partneri potvrdili záujem a snahu o ukončenie medzivládnej konferencie podľa dohodnutého harmonogramu a tiež podčiarkli technicko-legislatívne vnímanie jej práce, t. j. transformovanie mandátu do Reformnej zmluvy.

    Ostatné rokovania medzivládnej konferencie prebehli v pondelok 15. októbra na úrovni ministrov zahraničných vecí v rámci rokovania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v Luxemburgu. Rokovania v pondelok nepriniesli zásadný posun v posledných otvorených otázkach, ktoré ostali na stole, ale prebehli v pozitívnej a konštruktívnej atmosfére. Preto očakávame ukončenie rokovaní medzivládnej konferencie na neformálnom rokovaní Európskej rady 18. – 19. októbra v Lisabone.

    Kroky, ktoré nám ostáva uskutočniť v súvislosti s prípravou Reformnej zmluvy, je po ukončení medzivládnej konferencie jej podpis hlavami štátov a vlád členských štátov na rokovaní Európskej rady 13. – 14. decembra v Bruseli. Po podpise bude Reformná zmluva pripravená na ratifikáciu v členských štátoch Európskej únie.

    Pozícia Slovenskej republiky v medzivládnej konferencii je konštruktívna a sme radi, že na stole dnes máme vyvážený kompromis. Reformnú zmluvu vnímame ako výsledok náročných rokovaní. Aj Slovenská republika musela urobiť neľahký krok späť od Ústavnej zmluvy, ktorú ste schválili v parlamente alebo sme schválili v parlamente ústavnou väčšinou, ale inštitucionálnu reformu EÚ zakotvenú v Reformnej zmluve vnímame ako spoločný nástroj na riešenie oveľa viditeľnejších a citeľnejších problémov, ktoré sa dnes týkajú našich občanov a Európskej únie.

    Od ukončenia medzivládnej konferencie a podpisu Reformnej zmluvy nás delí už iba niekoľko krokov. Prípadné zablokovanie rokovaní medzivládnej konferencie by viedlo do situácie, ktoré by stratili všetky členské štáty. Som presvedčený, že túto zodpovednosť si uvedomujú aj naši partneri a budeme na nich v tomto duchu apelovať aj na zajtrajšom rokovaní Európskej rady. Zodpovednosť jednotlivých členských štátov bude následne treba dodržať v tom, že dodržíme spoločne dohodnutý časový harmonogram a po očakávanom podpise Reformnej zmluvy v decembri tohto roku vynaložíme všetko úsilie na ratifikáciu zmluvy ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009.

    Pripravený text Reformnej zmluvy je v súlade s našimi pozíciami a požiadavkami. Otvorenie nových, v mandáte na zvolanie medzivládnej konferencie neuvádzaných otázok sme zajtra pripravení podporiť len na základe konsenzu všetkých členských štátov a za podmienky, že nebude ohrozený dohodnutý časový harmonogram.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ivana Štefanca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážená predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, milí hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti ako gestorský výbor k tomuto bodu predložil spoločnú správu výborov Národnej rady. Ide o správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil uvedenú správu na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady a Výboru pre európske záležitosti Národnej rady, ktorý určil ako gestorský výbor. Tieto výbory sa predloženými materiálmi zaoberali. Osobitne na výbore pre európske záležitosti bola veľmi obsažná diskusia a dňa 8. 10. sme tento materiál zobrali na vedomie. Podobne tak urobil aj zahraničný výbor na svojom rokovaní dňa 12. 10. 2007.

    Na základe uvedeného dovoľte mi preto, aby som za výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby zobrala túto správu na vedomie v zmysle záverov z rokovania týchto výborov a zvlášť gestorského výboru odporučil prijať uznesenie, ktorým Národná rada berie na vedomie správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky. Za klub KDH sa prihlásil pán poslanec Fronc, za klub SDKÚ – DS pán poslanec Kukan, za klub SMK pán poslanec Berényi. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Mikloško a pán poslanec Bauer.

    Pán poslanec Fronc má slovo, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, najprv by som chcel ešte z minulej schôdze oceniť, že tento návrh, ktorý sme podali ako asi prvý z opozície, bol prijatý, pretože pokladám za dôležité, aby sme tu v tejto Národnej rade o našej budúcnosti hovorili, a pokladám to za dôležitejšie, aby sme sa rozprávali skôr tu v Národnej rade o súčasnosti a budúcnosti ako o minulosti, ktorú už ťažko môžeme zmeniť.

    Pravda sa ukáže a niekedy je až prekvapujúce, s akou rýchlosťou čas pravdu odhalí. A práve to je aj prípad textu Ústavnej zmluvy Európskej únie. Nemuseli sme čakať desaťročia, aby sa potvrdilo, že predložená Ústavná zmluva, ktorú niektorí v Európe, ale aj u nás doma na Slovensku silou pretláčali, nebola dobrá. Pre Európu bola zlá. Chvalabohu, že občania niektorých krajín Únie pochopili, že navrhovaná Ústavná zmluva je v istom zmysle pascou, ktorá potlačí slobodu občana Európana na úkor toho, aby sa vytvoril akýsi superštát. Chvalabohu, že zlý návrh vo svojich referendách odmietli.

    Je všeobecne známe, že Kresťanskodemokratické hnutie pri prijímaní Ústavnej zmluvy pre Európsku úniu malo zásadné námietky a jej ratifikáciu nepodporilo. Naše výhrady boli v prvom rade o tom, že navrhovaná Ústavná zmluva pre Európsku úniu by de facto vytvorila superštát na úkor slobody a suverenity členských štátov. Tie malé členské štáty by sa v Únii ocitli v pozícii akýchsi prizerajúcich sa štatistov a kedykoľvek by mohli byť prehlasované. Toto by bol osud Slovenska, ak by Ústavná zmluva, ktorú vtedy ratifikovala aj Národná rada Slovenskej republiky bez referenda, sa stala realitou.

    Nemôžem si nespomenúť obdobie spred 18 rokov a nasledujúce neľahké 90. roky, keď sme zápasili nielen o slobodu a demokraciu, ale najmä o nezávislosť, o slobodný trh a možnosť slobodne sa rozhodovať, do akých štruktúr európskych či transatlantických chceme vstúpiť, a že by sme šmahom ruky takouto Ústavnou zmluvou toto zahodili. Veď viac ako 40 rokov sme sa trápili a zápasili o slobodu, o to, aby sme mohli rozhodovať, o to, aby sme sa vymanili zo šialeného projektu komunistického varšavského paktu.

    Musím povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie nesúhlasilo a nesúhlasí s tým, aby sa v Európe prijímali také zmluvy, ktoré Slovensko možno v jemnejšej, modernejšie, modifikovanej podobe, ale opäť istým spôsobom okliešťujú o slobodu v rozhodovaní sa. KDH nesúhlasí s tým, aby Charta ľudských práv Európskej únie tak zaväzovala, ako je to urobené v tomto návrhu, a vytvárala priestor na vnucovanie právnych aktov, ktoré sú napríklad v rozpore s rodinným právom a v rozpore s kresťanskou kultúrou tejto krajiny.

    Áno, my sme hovorili, že je pre nás neprijateľné, aby v zmluve bola vynechaná zmienka o kresťanských koreňoch. Európske spoločenstvo, Európa sa nemôže zbavovať svojich koreňov, kresťanských koreňov a kultúrnej tradície. Priatelia, kresťanské korene a táto tradícia, to nie je o vnucovaní náboženstva ani o nerešpektovaní slobody svedomia, to je o tom, že judaisticko-kresťanská tradícia je súčasťou dvojtisícročného bytia Európy, že hodnoty tejto tradície si ctíme a rešpektujeme bez ohľadu na to, či sme veriaci, alebo nie.

    Aspoň jeden príklad. Pomsta je v kresťanstve zakázaná. „Pomsta je moja,“ hovorí Pán v Písme. No a tento princíp je súčasťou všetkých našich európskych právnych systémov. Keď vám niekto ublíži, nemôžete sa mu pomstiť sami. Spravodlivosť vymáha nezávislý súd a on aj vymeriava trest. Tento princíp ale nebol a nie je univerzálny a platný na celom svete. To sú kresťansko-judaistické tradície dvetisíc rokov v Európe. A práve preto si myslíme, že takýto dokument, ktorým sa my Európania budeme v nasledujúcich rokoch riadiť, má obsahovať aj zmienku o tejto judaisticko-kresťanskej tradícii Európy.

    Dnes pripravená Reformná zmluva je svedectvom v prvom rade o tom, že videnie Kresťanskodemokratického hnutia bolo správne a predvídavé. Uvedomili si to aj iné členské štáty Európskej únie a projekt Ústavnej zmluvy skolaboval.

    Pokiaľ ide o súčasný návrh Reformnej zmluvy, je to celkom iste posun k lepšiemu. Konečne už mnohí európski politici prestali hovoriť o Ústavnej zmluve, o symboloch. Súčasný spôsob hlasovania, ktorý je výhodný pre malé krajiny, aj pre Slovensko, je aj vďaka možno, mnohí poviete, nie celkom diplomatickému postupu Poľska, ale je zachovaný približne na desať rokov. Rovnako nevznikne funkcia ministra zahraničných vecí Európskej únie, ktorá by podriaďovala neraz zásadne zahraničnú politiku európskych krajín tomuto ministrovi, teda aj vás, pán minister.

    Dnes, keď hovoríme o Reformnej zmluve, ktorej podpísanie sa uskutoční v krátkom čase, v decembri tohto roku, musím povedať, že máme v prvom rade zásadné výhrady aj k pôsobeniu vlády a premiéra na predchádzajúcom samite. Mohli sme sa pridať k Veľkej Británii a získať podstatné obmedzenia v otázkach Charty ľudských práv v Európskej únii.

    Prosím vás, aby nebolo nedorozumenie. Existuje dokument, ktorým sme viazaní rešpektovať ľudské práva. Toto je dosť rozporuplný, zmätočný dokument, táto charta, ktorý bude s veľkou pravdepodobnosťou predmetom mnohých súdnych sporov na Európskom súdnom dvore. Žiaľ, musím povedať, že pán premiér, ako sme to čítali aj v tlači, sa na samite nudil miesto toho, aby bojoval za záujmy Slovenska. V období, keď naša Národná rada rieši predovšetkým otázky minulosti, ako sú napríklad dekréty a podobne, ktoré, žiaľbohu, už nemôžeme zmeniť, môžeme zmeniť nanajvýš ich interpretáciu, a v období, keď sa, mám pocit, viacerí predbiehajú v tom, kto je lepší Slovák, bol práve samit skutočnou príležitosťou presadzovať záujmy a dobro Slovenska a byť dobrým Slovákom. Žiaľ, toto sa nestalo, pán premiér.

    Ale som presvedčený, že ešte aj dnes, pred podpisom Reformnej zmluvy, možno aspoň niečo urobiť v prospech Slovenska a spoločnej európskej kultúrnej tradície. A preto v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia navrhujem, aby Národná rada prijala nasledujúce uznesenie: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pred podpisom Reformnej zmluvy Európskej únie Slovenská republika urobila jednostranné vyhlásenie, že Charta základných práv Európskej únie žiadnym spôsobom neovplyvní zákonodarstvo členských štátov v oblasti verejnej morálky, rodinného práva, rešpektovania ľudskej, fyzickej a morálnej integrity a ochrany ľudskej dôstojnosti.“

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca, ktorý vystúpil za poslanecký klub KDH, sa prihlásil pán poslanec Pavol Kubovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Pán Kubovič, nech sa páči, máte priestor na faktickú poznámku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pozorne som si vypočul pána poslanca Fronca a rád by som sa ho na základe jeho prednesených slov opýtal na jednu časť jeho vystúpenia, kde spomínal, že bola Ústavná zmluva násilne pretláčaná ku schváleniu. Ak si dobre pamätám, sedel som aj ja v predchádzajúcom období v tomto parlamente a za Ústavnú zmluvu zo 150 poslancov hlasovalo, ak sa nemýlim, viac ako 120 alebo okolo 120 poslancov, čo je zjavná ústavná väčšina, a ja som nepostrehol žiadne násilné pretláčanie tejto Ústavnej zmluvy. Tak by som veľmi rád od neho počul, ako na takéto poznanie prišiel.

  • Chcem sa pýtať pána poslanca, či chce reagovať. Áno, nech sa páči.

  • Pán kolega ma asi nie celkom dobre počúval, pretože násilné pretláčanie bolo v širšom kontexte v celej Európskej únii snahou obísť referendá, to sa udialo aj u nás, treba povedať, a o tom bola reč. A vieme, akým spôsobom fungoval hlavný predstaviteľ prípravy Ústavnej zmluvy pán Valéry Giscard d´Estaing. Pán kolega, ako podpredseda pre zahraničie, pokiaľ ním ste, zrejme o tom takisto dostatočné informácie máte a myslím si, že to nebolo o dohode, o konsenze a skôr to bolo o násilnom pretláčaní.

  • Ďalej sa do rozpravy písomne za poslanecký klub SDKÚ – DS prihlásil pán poslanec Eduard Kukan. Nech sa páči, pán poslanec, máte priestor v diskusii.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť s niekoľkými postrehmi k prerokúvanej informácii o stave rokovaní o Reformnej zmluve. Moje postrehy budú vychádzať z odlišnej optiky ako môjho predrečníka. Chcem tie postrehy prezentovať osobitne z toho dôvodu, že dokument, o ktorom rokujeme, je svojím spôsobom vlastne nástupcom neratifikovanej Zmluvy Ústavy pre Európu, ktorú som ako minister zahraničných vecí spolu s vtedajším predsedom vlády Slovenskej republiky podpísal na slávnostnom stretnutí vrcholných predstaviteľov členských štátov Európskej únie v Ríme 29. októbra 2004.

    Základný kameň, ktorý bol položený v Laekene na zasadnutí Európskej Rady v roku 2001, je nepochybne pevný aj dnes. Postupom času jeho štruktúra nebola narušená. Boli len obrúsené jeho hrany. A treba pripomenúť, že aj samotná Únia od rozšírenia v roku 2004 vyzrieva, postupne sa konsoliduje a postupne preberá na svoje plecia globálnu zodpovednosť.

    Musím konštatovať, že východiská definované počas Konventu o budúcnosti Európskej únie a predchádzajúcej medzivládnej konferencii boli správne. Ako politik som rád, že projekt Ústavnej zmluvy nebol zbytočný. Práca odvedená na národnej, vládnej, parlamentnej a európskej úrovni mala zmysel a prostredníctvom právnych expertov sa pretavila do podoby Reformnej zmluvy.

    Každá minca má však dve strany. Zdržanie procesu po negatívnych výsledkoch referend v Holandsku a Francúzsku určitým spôsobom bolo aj pozitívne, hoci nie vedome, keďže občania týchto dvoch zakladajúcich štátov rozhodovali viac o vnútorných záležitostiach ako o európanstve. Následné obdobie reflexie, dostatočne dlhé, však umožnilo hlavám a predstaviteľom členských štátov zamyslieť sa nad víziou Európy a jej ďalším smerovaním. Niektoré ustanovenia Ústavnej zmluvy sú v novom dokumente vymedzené presnejšie a zrozumiteľnejšie.

    Z pohľadu občana som tiež rád, že zmluva reaguje na množstvo udalostí z uplynulých rokov. Situácia v Európe a vo svete sa neustále vyhrocuje. Stačí si spomenúť na teroristické útoky v Madride a v Londýne, závislosť Európskej únie od dodávok energetických surovín z východu a rusko-bieloruský spor alebo situáciu v Libanone. Európski politici by možno, niekedy aj za cenu strát, mali ešte rozhodnejšie vziať váhu rozhodovania o spoločnej európskej budúcnosti na svoje plecia. Mali by vždy vážiť slová a vyhnúť sa populistickým krokom a taktiež neprenášať bezhlavo právo rozhodovať na občanov a zbavovať sa pritom vlastnej zodpovednosti. Kontroverzné vyhlásenia typu „Únia by sa nemala ďalej rozširovať“ alebo „zabráňme vstupu pracovníkov z tretích krajín do štátov Európskej únie“ síce môžu osloviť niektorú časť občanov príslušnej krajiny, ale v konečnom dôsledku idú proti ich záujmom a proti záujmu väčšiny.

    Nádejný politický mandát odsúhlasený 23. júla tohto roku reflektuje aktuálne potreby a anticipuje výzvy nadchádzajúcich desaťročí. Čo si Európa žiada dnes, to je flexibilný právny rámec. Právny rámec, ktorý nebude brzdou hospodárskeho rastu a zamestnanosti, umožní rozvíjať strategické partnerstvá, posilní transatlantické väzby aj vzťahy s ázijskými hráčmi. Taký, ktorý bude šíriť hodnoty demokracie a mieru v krajinách susediacich s Európskou úniou. Pokiaľ ide o rozširovanie Únie, nové primárne právo predstavuje nádej alebo víziu pre Balkán. Veď mnohí z nás by sme si už možno dnes želali Chorvátsko za člena Európskej únie.

    Krajiny Európy dnes čelia negatívne sa vyvíjajúcej demografickej krivke. Ubúda počet kvalifikovaných pracovníkov. Obmedzenie migrácie však tento problém nevyrieši. Pravdaže, chceme sa vyhnúť živelnej migrácii, ale za jasných právnych noriem sa však budeme vedieť dohodnúť na presných pravidlách kontrolovanej imigrácie.

    K samotnému dokumentu možno uviesť, že ide o evolúciu textu Ústavnej zmluvy. Dôležité je, že pri tvorbe Reformnej zmluvy bola zvolená tradičná a overená cesta aktualizácie práva. Myšlienka rozdeliť obsah Ústavnej zmluvy do dvoch častí rezonovala už na júnovom samite v roku 2005. V tej dobe však stále ešte existovala určitá nádej, že proces ratifikácie ešte bude možné napriek hlasovaniam vo Francúzsku a Holandsku dotiahnuť do úspešného konca.

    Rád by som v krátkosti vyzdvihol niektoré z inovácií a paralely s Ústavnou zmluvou, ktoré podľa môjho názoru posilnia akcieschopnosť Únie. Na jednej strane pripravované zmeny umožnia európskym inštitúciám operovať efektívnejšie a transparentnejšie. Na druhej strane ju pripravia čeliť globálnym výzvam. Proti Ústavnej zmluve sa výraznejšie posilní postavenie národných parlamentov, teda aj Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodovanie sa priblíži k občanom, tí získajú nové nástroje, ako napr. právo legislatívnej iniciatívy. Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa v tejto súvislosti zamysleli aj my u nás na pôde Národnej rady, akým spôsobom teda využijeme tie nové možnosti, ktoré nám táto Reformná zmluva bude poskytovať. Určite na zasadnutiach európskeho výboru, zahraničného výboru alebo ústavnoprávneho výboru by sme takýto dokument alebo takúto analýzu mali vypracovať a myslím si, že to podobne platí aj pre vládu Slovenskej republiky.

    Výrazný posun od dnes platných zmlúv vidím v tom, že Zmluva o Európskych spoločenstvách bude zmenená a premenovaná na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Európske spoločenstvo zostane teda minulosťou. Jedinú právnu subjektivitu po vstupe Reformnej zmluvy do platnosti nadobudne Európska únia. Paralelu s Ústavnou zmluvou vidím aj pri zrušení prežitej trojpilierovej štruktúry Európskej únie. Prispeje to k zjednoteniu rozhodovacích procesov a právnych aktov pre všetky oblasti s výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, tá si zachová špecifické postavenie. Nebudem hovoriť o inštitučnom balíčku, ale myslím si, že sú v ňom niektoré veci, ktoré sú progresívne a budú pozitívne.

    Rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi bude precizované, obdobne ako v Ústavnej zmluve však pôjde o kompetencie výlučné, spoločné alebo podporné. Reforma Únie na základe Reformnej zmluvy znamená podľa nášho hodnotenia prínos pre celú Európsku úniu. Je dobré, že si Slovenská republika nestanovila neakceptovateľné ciele a že sa Slovensko v procese negociácií chová konštruktívne a pragmaticky.

    Vážim si aj prácu, ktorú v danej oblasti odviedla Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období. Verím, že aj súčasný parlament zohrá v tomto procese pozitívnu úlohu. SDKÚ – DS chce k tomu konštruktívne prispieť.

    Oceňujem, že zástupcovia politických strán mali možnosť stretnúť sa s vami, pán minister, a vypočuť si informáciu o aktuálnom stave rokovaní medzivládnej konferencie. Aj keď jedna z nich to urobila s určitým oneskorením. Dúfam a verím, že Reformná zmluva dostane na zajtrajšom neformálnom samite EÚ v Lisabone politické požehnanie a už nebude nič stáť v ceste jej schváleniu na konci roka. Je však na predstaviteľoch slovenskej vlády, aby počas rokovaní v Lisabone, pán minister o tom hovoril, pomohli tým, ktorí nebudú chcieť pripustiť diskusiu o požiadavkách niektorých členských štátov, ktoré nekorešpondujú s mandátom prijatým na júnovom zasadnutí Európskej rady. Neotvárajme Pandorinu skrinku, nebolo by to dobré a nič by to ani neprinieslo.

    Na záver chcem vyjadriť nádej, že ratifikačný proces v Slovenskej republike bude úplne zavŕšený v súlade s predpokladaným termínom, teda pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2009, a že si znovu zachováme ráz kredibilného proeurópskeho partnera, že nezostaneme visieť niekde na polceste. Verím aj v to, že charakter Reformnej zmluvy nevyvolá zbytočnú polemiku o zakladaní superštátu alebo o zbavovaní sa národnej suverenity. Myslím si dokonca, že naša Národná rada by mala zavŕšiť proces ratifikácie čo najskôr, netreba čakať ďalej.

    Hodno tiež spomenúť, že návrh Reformnej zmluvy má kladnú odozvu aj na pôde Európskeho parlamentu. Jedna taká kritická poznámka na okraj. Má to súvis s tým, o čom hovoríme, lebo ide o otázku, ktorá je nadčasová a významná pre Slovensko a jeho budúcnosť a jeho postavenie v medzinárodných vzťahoch.

    Nepáči sa mi, keď niekedy vedúci predstavitelia slovenskej vlády dnes majú vyhlásenia, ktoré sú zbytočne protieurópske, aby som bol zrozumiteľný. Mám na mysli niektoré vyhlásenia predsedu vlády Slovenskej republiky, keď hovorí o tom, že EÚ má iný prístup k presadzovaniu záujmov veľkých ekonomických a lobistických skupín ako k záujmom občanov. Alebo citát: „Znepokojuje ma doterajšia prax európskych inštitúcií. Doterajšia hospodárska a súťažná legislatíva vytvára oporu pre naplnenie potrieb prvých, blahobyt občanov už je o inom.“

    Nebojme sa kritizovať, keď to treba, keď to niečo prináša, keď to pomáha Slovenskej republike. Vyhlásenia, ktoré som citoval, nič neriešia, v ničom nepomáhajú a sú podľa mňa absolútne zbytočné!

    Na záver, kolegyne a kolegovia, z toho, čo som povedal, vyplýva, že SDKÚ – DS v súlade so svojou konzistentnou proeurópskou politikou, ktorú v predchádzajúcich rokoch jasne demonštrovala a dosiahla výsledky, na ktorých dnes budujeme, podporuje úsilie o úspešné dokončenie rokovaní o prijatí dokumentu, ktorý podľa nášho názoru bude reflektovať súčasnú situáciu v rozšírenej Európskej únii a umožní jej efektívnejší a racionálnejší rozvoj v budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána Eduarda Kukana sa prihlásil pán poslanec Stanislav Kahanec, ďalej pán poslanec Kubovič. Pani poslankyňa Vášáryová? Máte stlačený procedurálny. A pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pánu poslancovi Kahancovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som privítať vyjadrenia pána poslanca o tom, že aj zdržanie ratifikácie Európskej ústavnej zmluvy bolo pozitívne, a spomenul tam viaceré body, napríklad tie, že môže sa postupne Európska únia konsolidovať či postupne preberať zodpovednosť, ale aj vyzrievať. Lebo myslím si, že je to predovšetkým o tom vyzrievaní a vytvorení si svojej vlastnej identity tohto veľkého a nového celku a smerovaní do budúcnosti. Takže sám konštatoval, že to zdržanie malo aj pozitívne účinky. A to dlhšie obdobie umožnilo štátom vlastne mať dostatočný čas, resp. väčší čas na to, aby vedeli, ako sa ďalej rozhodovať.

    A myslím si, že tým je len potvrdzované to, že Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré malo určité výhrady a ktoré chcelo, aby sme sa nevzdávali svojich jednak národných práv a jednak slobody rozhodovania sa. Takže tým je to len potvrdené, že naše výhrady, Kresťanskodemokratického hnutia, boli oprávnené. A takisto sme v predchádzajúcom príspevku potvrdili, že akceptujeme posun k lepšiemu v rámci vývoja Európskej ústavnej zmluvy až k Reformnej zmluve.

    Takže môžem len popriať, aby tento čas a toto zdržanie smerovalo k tomu, aby sme naplnili myšlienky tých, ktorí vlastne to začínali na začiatku, či už to bol Robert Schuman alebo ďalší, ktorí chceli vytvoriť zjednotené spoločenstvo štátov, ktoré by smerovalo k dobrému spoločenstvu a k dobrému spoločenstvu predovšetkým pre jeho ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalším s faktickou poznámkou je pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na dve veci z vystúpenia pána poslanca Kukana.

    A to prvá vec, v ktorej hovoril, že jedna z politických strán rokovala s pánom ministrom s oneskorením, no bola to SDKÚ – DS, treba to konkrétne pomenovať. Ale na druhej strane musím povedať, že pán minister aj za možno tú administratívnu chybu, ktorá to spôsobila, sa ospravedlnil a my sme toto ospravedlnenie prijali. Bol by som rád, aby to aj takto verejne odznelo, že naozaj dokážeme byť aj tolerantní a vieme spolu aj spôsobom korektným rokovať. A na druhej strane treba aj povedať, že tým, že to stretnutie bolo oddialené, o to mohlo byť aktuálnejšie a možno o to bolo aj zaujímavejšie. Takže všetko zlé asi je aj na niečo dobré, aj tak sa to dá povedať.

    Ale na druhej strane by som ešte mal jednu poznámku, ktorá možno bude troška z iného súdka a bude nadväzovať na to, čo pán poslanec hovoril ohľadne možno tých nepozitívnych alebo nie dobrých vyjadrení, ktoré nerobia dobré signály Slovensku práve z úst nášho predsedu vlády pána Fica. No ale mňa, dovolím si poznamenať v tejto chvíli, ťažká alebo trápi aj iná vec a to je tá, že dneska ani jeden z politických subjektov, ktoré dneska sú vo vláde Slovenskej republiky, nemá jasné ukotvenie v rámci európskych štruktúr, dve nie sú vôbec členmi, jedna má pozastavené členstvo. A, samozrejme, potom tá pozícia Slovenska pri akýchkoľvek vyjednávaniach a možno aj práve pri takýchto dôležitých rokovaniach je stavaná na úplne inú koľaj, ako by mohla byť. Ja neviem s týmto, samozrejme, nič robiť, ale myslím si, že práve všetky tie subjekty, ktoré dnes sú vo vláde, by sa mali nad tým zamyslieť a mali jednoznačne robiť pre dobré meno Slovenska v Európe aj v tomto smere už konečne niečo, čo prinesie pozitívum.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poslednou prihlásenou s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Kukana je pani Magda Vášáryová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja tiež pokladám za veľmi dôležité, aby sme o tom hovorili, a chcem upozorniť, že do diskusie sa vôbec nezapájajú koaliční poslanci. Je to zvláštne. Chcela by som hovoriť veľmi krátko a podporiť vystúpenie pána poslanca Kukana a pripomenúť ešte niekoľko bodov.

    Myslím si, že doviesť novú európsku zmluvu do života je vo vitálnom a zásadnom záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Zároveň potrebujeme posilňovať stále dialóg s občanmi Slovenskej republiky, aby sa necítili odtrhnutí od rýchle idúcich zmien na európskej úrovni a na to máme Národný konvent.

    Pán minister, od výboru, kde som vám položila otázku, ako fungujú diskusie na úrovni Národného konventu, som si zistila niektoré skutočnosti a musím sa priznať, že prenos diskusií na akademickú pôdu, teda diskusia Národného konventu na akademickej pôde zatiaľ nespĺňa účel. Prosím, zistite si to a urobte nápravu, lebo tam sa len naháňajú študenti, aby tam vôbec niekto bol.

    Zvláštna situácia nastala aj v rámci Vyšehradskej štvorky, kde dva štáty, Poľsko a Česká republika, majú svoje vnútorné politické problémy, asi sa netýkajú samotnej zmluvy, ale využívajú to niektoré politické sily, aby si urobili svoju pozíciu. A dúfajme, že sa to čoskoro skončí a budeme mať jasnú situáciu aj vo Vyšehradskej štvorke.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať pána poslanca Kukana, či chce reagovať. Nie. Posledným prihláseným za poslanecké kluby je pán poslanec József Berényi, ktorý vystúpi za poslanecký klub SMK.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na rozpravu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel zdôrazniť, že vo všeobecnosti, ešte raz opakujem, vo všeobecnosti nepatrím medzi kritikov vlády Slovenskej republiky ohľadom jej postupu počas rokovania Európskej rady o inštitucionálnej reforme z júna 2007 a následne na to počas rokovaní v rámci medzivládnej konferencie o tzv. Reformnej zmluve, a to z toho dôvodu, že mandát určený vládou Slovenskej republiky z 13. júna 2007 bol realistický, keďže odzrkadľoval diametrálne odlišný stav ratifikačného procesu Ústavnej zmluvy v členských štátoch. Každý triezvo rozmýšľajúci človek musel totiž vedieť, že jedine inkorporácia niektorých, resp. kľúčových ustanovení Ústavnej zmluvy do súčasne existujúcich zakladajúcich zmlúv Európskeho spoločenstva a Európskej únie môže byť kompromisným riešením naskytnutej krízy po neúspešných referendách vo Francúzsku a Holandsku.

    Chcel by som ale komentovať možno miestami teraz už aj trošku kriticky prerokovanú správu. Najprv musím konštatovať, že táto správa má veľmi, by som povedal, „bruselský nádych“. Popisuje síce veľmi presne a výstižne dosiahnuté výsledky rokovaní, avšak rýdzo z technokraticko-byrokratického pohľadu. Veľmi mi chýba analytická časť, resp. hodnotenie ministerstva zahraničných vecí alebo vlády na vzniknutú situáciu z pohľadu fungovania EÚ, ale aj z pohľadu národnej pozície Slovenska v EÚ. Vyzerá to tak, ako keby v celej vláde prevládal podobný technokratický názor a prístup k inštitucionálnym a funkčným otázkam, ako je to prezentované viackrát bruselským aparátom. Prikláňam sa k tomu, že niekedy pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico má veľmi nešťastné vyjadrenia, čo sa týka fungovania Európskej únie. Po bruselskom samite v júni, keď povedal, že dúfa, že Európska rada sa v budúcnosti bude zaoberať témami podstatne dôležitejšími pre ľudí, ako je Reformná zmluva, som stratil nádej, že predseda vlády vie úplne do podrobností, čo asi presne bolo prerokované v rámci tohto samitu. Preto názor je taký mylný alebo bol taký mylný, ako keby bol bývalý predseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1991 a 1992 hodnotil rokovania o usporiadaní Česko-Slovenska ako nedôležité, ktoré sa vôbec netýkajú priamo občanov Česka alebo Slovenska.

    Ale vrátim sa k podstate veci. Položme si otázku: Čo prináša, čo rieši, respektíve nerieši prijatie Reformnej zmluvy o Európskej únii? V súlade s analytikmi aj ja tvrdím, že príprava pôvodnej Ústavnej zmluvy bola potrebná najmä z troch dôvodov:

    1. Rozšírením Európskej únie sa inštitucionálna reforma stala nevyhnutnou.

    2. Znovupriblíženie a posilnenie akceptácie politiky Európskej únie sa po strate občianskej podpory Európskej únie stalo akútnym problémom.

    3. Posilnenie spolupráce členských štátov v niektorých oblastiach, najmä v otázkach energetiky, životného prostredia, migračnej politiky a tak ďalej, získalo podporu všetkých členov.

    Ako tieto vytýčené ciele text Reformnej zmluvy splní?

    Najprv bod posledný, bod tretí. Reformná zmluva úspešne rieši zahrnutie týchto, ale aj ďalších oblastí do textu, ako som už povedal, životné prostredie, migračná politika alebo v oblasti energetiky.

    Čo sa týka bodu 2 – znovupriblíženie Európskej únie k občanom, môžeme konštatovať, že Reformná zmluva v tejto podobe pravdepodobne nepriblíži občanom Európskej únie o inštitúcie, spôsob práce, ale ani samotnú politiku Európskej únie. A hovorím to hlavne z toho dôvodu, že text vo forme Reformnej zmluvy nebude prehľadnejší ako už existujúce dokumenty o fungovaní Európskej únie. Neodstráni tzv. demokratický deficit alebo legitimačný deficit v procese prijímania rozhodnutí, keďže naďalej hlavným orgánom prijímania európskych zákonov budú ministerské rady, v ktorých sedia ministri priamo nezvolení občanmi členských štátov, ale zástupcovia exekutívy. Neprináša ani ľahšiu orientáciu v tom, kto je kto v európskej politike, a keďže okrem zavedenia funkcie predsedu Európskej rady voleného na obdobie 2,5 roka prijímanie rozhodnutí bude naďalej až v štyroch rôznych inštitúciách. Ľudia dosť ťažko vedia rozoznať, čo presne má na starosti predseda Komisie, predseda Európskeho parlamentu či poslanci, následne na to predseda Rady v súčinnosti s predsedami jednotlivých ministerských rád. Je to proste chaos.

    Z hľadiska objektivity musím ale konštatovať, že ani pôvodný text Ústavnej zmluvy otázku demokratického deficitu neriešil dôkladne. Čo sa týka prvého bodu, to znamená rozšírenie, teda po rozšírení Európskej únie bola potrebná inštitucionálna reforma. Treba povedať jednoznačne, že Slovenská republika bude mať horšie postavenie ako v súčasnosti od roku 2014. Nebudeme mať totiž automaticky komisára v Európskej komisii. Z tohto dôvodu je namieste nezmieriť sa s tým a hľadať v budúcnosti adekvátnu kompenzáciu, napríklad vo forme zavedenia postu zástupcu komisára. Táto inštitúcia by umožňovala stále zastúpenie na politickej úrovni Komisie pre všetky členské štáty a zároveň by uľahčila prácu komisárov, ktorí de facto svojich zástupcov dnes ani nemajú. Viem, že to nie je otázka súčasnosti, že sa to už nedá presadiť teraz, ale hovorím o budúcich možných riešeniach.

    Chýba mi ďalej v predkladacej správe predkladaného materiálu analýza tzv. Joaninského kompromisu, ako hodnotí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky pozície Slovenska v oblasti rozhodovania od roku 2014, resp. 2017, najmä z hľadiska pozbieraných skúseností nášho trojročného členstva v Európskej únii. Podobne dnes už vieme, že Slovenská republika bude mať o jedného europoslanca menej ako dnes. Preto je otázka namieste, či by sme nemohli za to niečo aj žiadať.

    Som veľmi rád, že dnes konečne prebieha rozprava v parlamente o týchto závažných otázkach – fungovanie Európskej únie a postavenie Slovenskej republiky v nej. Treba ale konštatovať aj to, že podobná debata by bola bývala ešte potrebnejšia niekedy v máji alebo v júni tohto roku, kedy jednotlivé otázky boli ešte otvorené a zmeniteľné, možno. Škoda, že vláda Slovenskej republiky neiniciovala parlamentnú diskusiu na túto tému v skoršom termíne, pretože Reformná zmluva vyžaduje schválenie textu aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Život sa prijatím tejto Reformnej zmluvy nezastaví ani v Európskej únii, ani na Slovensku, inštitucionálne zabezpečenie, fungovanie Európskej únie, som presvedčený, bude naďalej živou témou. Bude to téma aj o schválení Reformnej zmluvy. Preto si myslím, že väčšie zapojenie Národnej rady Slovenskej republiky do tejto témy je žiaduce.

    Treba taktiež zvážiť, či presunutie fungovania Národného konventu EÚ z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na Fakultu politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici je najefektívnejším riešením inštitucionálnej komunikácie v otázkach, v ktorých zodpovednosť nesie najmä vláda, resp. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Tým, samozrejme, nechcem spochybňovať odbornú pripravenosť spomenutej univerzity, ale chcem poukázať ešte raz na dôležité politické aspekty fungovania Európskej únie, čo môžu ovplyvniť jedine členovia vlády, europoslanci alebo poslanci Národnej rady. Takže podľa môjho názoru konvent by mal jednoznačne viesť politický nominant alebo ministerstva zahraničných vecí, alebo Úradu vlády.

    Ďalej treba tiež počas tohto volebného obdobia objektívne vyhodnotiť možnosti fungovania Výboru pre európske záležitosti Slovenskej republiky. Po schválení Reformnej zmluvy národné parlamenty získajú väčšiu právomoc v procese prípravy európskej legislatívy. Jednotlivé návrhy v rámci Európskej únie môžu byť napadnuté jednoduchou väčšinou hlasov národných parlamentov, preto je podľa môjho názoru aspoň namieste otázka, či jeden výbor môže plnohodnotne splniť takúto veľmi vážnu výzvu.

    A na záver, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, efektívne fungovanie Európskej únie je v plnom záujme Strany maďarskej koalície. Preto je veľmi pravdepodobné, že napriek našim kritickým poznatkom budeme podporovať prijatie Reformnej zmluvy, aj keď, samozrejme, naše konečné rozhodnutie padne až po predložení textu na schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Je ale tiež v našom záujme, aby európska politika a veľké európske témy neboli na Slovensku bagatelizované neadekvátnymi výrokmi. Tiež nám záleží na tom, aby táto politika nebola presunutá do sféry technokraticko-byrokraticko-univerzitnej, niekedy. Bude to znamenať totiž časom stratu podpory aj slovenských občanov smerom k inštitúciám EÚ, čo nie je ani v záujme, predpokladám, ani súčasnej vlády, ani opozície, ale ani Strany maďarskej koalície.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie pána Berényiho.

    A, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť vystúpenie pána poslanca Berényiho teraz v závere, keď hovoril, aby ste, pán minister, prehodnotili, či naozaj Národný konvent, to znamená dlhoročná diskusia medzi odborníkmi, záujemcami, ľuďmi, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku, sa má presunúť do Banskej Bystrice. A posledný, ja som si to zistila, mám poslaneckú kanceláriu v Bystrici, sa zmenil na to, že dvaja profesori naháňali študentov, aby tam niekto vôbec bol, a potom diskutovali pol hodiny a potom to rozpustili. Toto nie je Národný konvent. A prosím, zvážte to, pretože si myslím, že všetky zmeny, ktoré sa dejú dnes v Európskej únii, sú také dôležité, že udržať dialóg s reprezentantmi občianskej spoločnosti, profesijných zväzov, rôznych záujemcov je mimoriadne dôležité.

    A ešte, čakala som, čo povedia tri poslanecké kluby. Myslím si, že sme ešte o jednej veci nehovorili. Prečo by mal slovenský parlament podporiť znenie novej zmluvy? Ak naozaj vážne myslíme prioritu našej zahraničnej politiky, musíme podporiť európsku a k Európe smerujúcu Ukrajinu. Pokiaľ nevytvoríme nový legislatívny rámec v Európskej únii, môžeme zabudnúť na rozširovanie dialógu s našimi susedmi. A my intenzívny európsky dialóg s Ukrajinou veľmi potrebujeme na obranu našich vlastných záujmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán Berényi sa nehlási s faktickou poznámkou. On bol posledný, kto vystúpil za poslanecké kluby. A teraz ďalším písomne prihláseným je pán poslanec František Mikloško.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dnes rokujeme o budúcej zmluve, ktorá bude doplnením Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Vieme dobre, že Európske spoločenstvo bolo založené v roku 1957, nedávno sme slávili 50 rokov, Európska únia bola konštituovaná Maastrichtskými dohodami z roku 1992. Európske spoločenstvo a Európska únia vznikli ako spoločenstvo hrdých demokratických krajín, ktoré majú vôľu vzájomne si dôverovať a spolupracovať. To je kľúčová, vnútorná, by som povedal, ústava týchto všetkých krajín, ktorá sa prejavuje nakoniec na mierovom spolunažívaní týchto krajín počas celej tej doby.

    Myslím si, že diskusia o tejto zmluve je kľúčová, nenazýval by som ju len celkom obyčajnou zmluvou a myslím si, a teda, pokiaľ sa nemýlim, prvá zmluva o oceli bola v roku 1953, potom Spoločenstvo vzniklo v roku 1957, Maastricht v roku 1992. Myslím si, že keď dnes pozeráme niektoré mechanizmy tejto zmluvy, najmä mechanizmus prijímania a prípadného možného odporovania niektorým rozhodnutiam Európskej únie, tak je to dôležitý medzník, ktorý podľa mojej mienky dosť sa dotýka istých ústavných, by som povedal, rámcov.

    Ak hovorím o tom, že Európska únia je spoločenstvom hrdých a sebavedomých a demokratických krajín, tak si myslím, že toto boli vždy aj podmienky, ktoré sa kládli a ktoré Európska únia k novým pristupujúcim krajinám nejakým spôsobom vysielala. Pamätáme sa na všetky signály, ktoré išli k nám, k Slovensku, pred rokom 2004, pred 1. májom 2004, a nakoniec teda potom došlo k prijatiu 1. mája 2004. Vidíme dnes, akým spôsobom dáva Európska únia akési podmienky Chorvátsku, Srbsku a ďalším krajinám, ktoré môžu byť nastupujúcimi krajinami, členskými krajinami, a zároveň ako ich povzbudzuje. Pretože byť členom Európskej únie znamená byť naozaj pokojnou, sebavedomou krajinou uznanou v okolí.

    Hovorím to preto, lebo dnes sa chcem dotknúť toho, čo tu vlastne vo faktickej poznámke naznačila aj pani poslankyňa Vášáryová, chcem sa dotknúť postavenia Ukrajiny v celom tomto našom Spoločenstve, ktoré je strategickým partnerom Slovenska, ktoré má kľúčový význam pre akúkoľvek našu spoluprácu aj s Európskou úniou v budúcnosti a, dovoľujem si povedať, aj s Ruskom. Nakoniec vidno to na tom, že budujeme medzipohraničný styk, ktorý bude mať ďaleko miernejší, by som povedal, režim, ako sú normálne styky medzi krajinami a nekrajinami Európskej únie, otvárame pracovný trh, čo je veľmi dobré pre Ukrajinu, bol tu nedávno ukrajinský prezident Juščenko. Ukrajinu treba pozývať stále do Európskej únie, ale Ukrajine treba dať aj jej vlastné sebavedomie, ktoré bolo otrasené rokmi, keď žila v rámci Sovietskeho zväzu a keď bola viacnásobne a často, povedal by som, deptaná vo svojom vnútri a sebavedomí.

    Z tohto dôvodu chcem dnes navrhnúť, aby sme ako signál, keď hovoríme o Európskej zmluve, ktorá bude naozaj kľúčovým dokumentom na ďalšie roky, pretože ťažko predpokladať, že do budúcnosti sa to bude nejakým spôsobom meniť, aby sme vydali signál aj k týmto našim susedom, o ktorých dúfame, či už z priateľských a, by som povedal, akýchsi normálne kmeňových dôvodov, alebo strategických, aby sme im dali signál, že s nimi rátame a že chceme, aby boli súčasťou, pokojnou a sebavedomou.

    A preto navrhujem, aby sme prijali v rámci tohto bodu toto uznesenie. Uznesenie, ktoré sa bude týkať ukrajinského hladomoru, ktoré v najbližšom období slávi, najbližší mesiac, 75. výročie. Uznesenie by malo toto znenie: „Národná rada Slovenskej republiky, vedomá si, že hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 a 1933 bol vyvolaný totalitným politickým systémom na likvidáciu ukrajinských roľníkov, uznávajúc, že v mene historickej pravdy, demokratického smerovania Európskeho spoločenstva a budúceho predchádzania zločinom spáchaným v minulosti totalitným režimom, pokladá hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 a 1933 za akt genocídy spáchaný Stalinovým totalitným režimom proti ukrajinskému národu, ktorého nevinnými obeťami sa stalo takmer 10 miliónov jeho príslušníkov.“

    Chcem k tomuto vyhláseniu, k tomuto uzneseniu povedať nasledovné: V rokoch 1932 až 1933 sa stalo od 7 do 10 miliónov ukrajinských roľníkov obeťami plánovaného hladu umelo vyvolaného totalitným politickým systémom. Cieľom hladomoru bola masová likvidácia ukrajinských roľníkov a v mene sovietizácie krajiny potlačenie akéhokoľvek odporu proti kolektivizácii. Tieto činy totalitného sovietskeho režimu majú podľa Konvencie OSN o predchádzaní a potrestaní zločinu genocídy zo dňa 9. decembra 1948 všetky znaky genocídy. Smerovanie Slovenskej republiky v rámci európskeho demokratického spoločenstva vyžaduje celospoločenské odsúdenie všetkých politických prejavov totalitného zmýšľania a činov vrátane tých, ku ktorým došlo pred 75 rokmi v susednej Ukrajine. Aby sa v budúcnosti predišlo podobným zločinom, je nevyhnutné uvedomiť si skutočné príčiny tragédie ukrajinského národa pred 75 rokmi a uznať historickú pravdu, ktorú takmer polstoročie utajovali otvorení aj tajní prívrženci stalinizmu.

    Vzhľadom na úlohu a postavenie Národnej rady Slovenskej republiky pri budovaní modernej demokratickej štátnosti Slovenskej republiky má veľký význam verejné vyjadrenie postoja k jednému z najhrôzostrašnejších zločinov spáchaných stalinským režimom. Deklarácia alebo uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o uznaní hladomoru rokov 1932 a 1933 na Ukrajine za genocídu je prejavom nášho stotožnenia s Rezolúciou č. 1481 z roku 2006 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o nevyhnutnosti medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov, ktorá uvádza, citát: „Medzinárodné spoločenstvo má morálnu povinnosť vyjadriť bezodkladné jasné stanovisko týkajúce sa zločinov spáchaných totalitnými komunistickými režimami.“ Hladomor rokov 1932 až 1933 uznali za genocídu parlamenty desiatich krajín: Austrálie, Argentíny, Gruzínska, Estónska, Talianska, Litvy, Kanady, Poľska, USA, Maďarska. Čiže vyjadrili svoj postoj k tomuto hanebnému činu.

    Kolegyne a kolegovia, vyzývam vás, aby sme urobili tento krok, ktorý bude veľkým krokom k porozumeniu s našimi susedmi a k ďalšiemu otváraniu sa Európskej únie podľa princípu Európskej zmluvy, o ktorej teraz diskutujeme.

    Ďakujem.

  • Dúfam, že ste, pán poslanec, ocenili, že som vás neprerušil pri predkladaní tohto návrhu uznesenia, pretože rokujeme o Reformnej zmluve pre Európu. S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Teraz má slovo pán poslanec Rudolf Bauer, ktorý je posledný písomne prihlásený do rozpravy. Po jeho vystúpení a po prípadných faktických poznámkach sa budú môcť poslanci prihlásiť ústne.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, za slovo. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vo svojom vystúpení zameral iba na jeden problém navrhovanej Reformnej zmluvy, hoci tých problémov spojených s Reformnou zmluvou je, samozrejme, viacej. Napríklad prichádzame o suverenitu. Tento štát, občania, ktorí sú jej vlastníkmi, strácajú moc na úkor Bruselu, a to bez referenda. V tejto veci niet podstatnej zmeny medzi návrhom Európskej ústavy a tzv. Reformnej zmluvy. Všetky zmeny sa sústredili na vonkajšie znaky, hlavne názvy, prípadne ornamenty, ako sú hymna a podobne.

    Ja sa ale pýtam, robí štát štátom názov? Robí ústavu ústavou jej názov? Keby sme náš štát nazvali krajinou, znamenalo by to, že by už nešlo o štát? Samozrejme, že nie. Keby sme našu ústavu nazvali napríklad prvým alebo základným zákonom s rovnakým obsahom, už by to nebola ústava? Samozrejme, že bola. Tak ako je ústavou nemecká ústava bez ohľadu na názov. Tak ako bola podľa môjho názoru ústavou tzv. Európska ústavná zmluva a tak ako je de facto ňou aj dnešná Reformná zmluva.

    Ale k problému, o ktorom chcem hovoriť, je ním charta. Charta základných práv je problém. Vedia to Angličania, vedia to Poliaci, vedia to Íri, mali by sme to vedieť aj my. Na túto tému si dovolím povedať dve poznámky. Prvou je vysvetlenie, prečo považujem chartu za taký vážny problém, a druhou bude zdôvodnenie, prečo by sa mala Slovenská vláda pridať k už vzneseným výhradám a pripojiť na samite svoje výhrady v podobe tzv. protokolu alebo aspoň jednostrannej deklarácie, ako navrhoval pán kolega Fronc.

    Prečo je charta taký problém? Mohol by som hovoriť vlastne o problémoch dvoch, o ľudských právach a sociálnych právach. Viac sa budem venovať tým prvým, ale myslím si, že zástancom slobody a slobodného trhu sú zrejmé aj ohrozenia, ktoré plynú zo sociálnych práv. Charta práv je ich plná, a preto napríklad Angličania, ktorí si ctia svoje tradície, a podotýkam, že v Británii vládne ľavica, prikladajú k charte výhradu. Európa rieši vnútorný problém, pre jedných je príliš liberálna, neoliberálna, pre iných socialistická. Zdá sa, že nájsť odpoveď, kompromis, s ktorým budú súhlasiť všetci, je nemožné. Napokon, vždy to len zvyšuje napätie. Riešenie je iné. Ponechať na štáty, na ich vlády a obyvateľov, akú sociálnu politiku si želajú. Nech rozhodnú sami. To nie je ani obrana trhu, ani obrana socializmu. Je to obrana demokracie.

    A rovnaký princíp, ktorý platí pri sociálnych právach, platí aj pri ľudských právach. Domnievam sa, že kľúčom k pochopeniu je odpoveď na jednoduchú otázku. Prečo vlastne Únia potrebuje kodifikovať vlastné práva? Prečo potrebuje nový dokument? Prečo nestačia doterajšie európske dohovory? Napokon členmi Európskej únie sú len demokratické štáty. Všetci, ktorí sme vo vnútri, sme museli dodržiavať a ctiť ľudské práva na papieri aj v živote. Tak prečo sa Únia chce správať ako ďalší štát a kodifikovať si vlastné práva? Azda sa ľudské práva za posledných 50 rokov zmenili? A to je, domnievam sa, koreň veci. My, ktorí veríme v nemennosť ľudskej prirodzenosti, sme presvedčení, že ľudské práva sa nezmenili a nemenia. Vidíme však, že sa mení ich výklad. Zápasí sa o ich hranice, o definície donedávna samozrejmých vecí.

    Pápež Benedikt XVI. túto mentalitu, túto kultúru nazýva „diktatúrou relativizmu“. Príkladov sú tisíce. Najmä na Západe. Americký mysliteľ a bývalý sudca Robert Bork v tomto kontexte hovorí, že Spojeným štátom americkým vládne v posledných desaťročiach tzv. americká choroba. Je to forma tyranie menšiny, namiesto ľudí, namiesto ich kongresmanov a prezidenta vládne v mnohých otázkach americký Najvyšší súd a vládne zle. Namiesto ochrany práv prirodzené práva porušuje. Preto sa otázka voľby a menovania sudcov amerického Ústavného súdu tak spolitizovala. Mnohí z nich sa totiž začali správať ako politici a rozhodovať o tom, čo im neprináležalo. Tomuto problému sa tiež hovorí „súdny aktivizmus“.

    A ako vidíme z Ameriky, súdny aktivizmus môže byť vážny problém. Vezmime si právo na potrat. Hoci sa o legalizácii potratov v americkom Kongrese nikdy nehlasovalo, „právo na potrat“ je v Amerike chápané a aplikované širšie ako v Európe. Ešte donedávna práve na základe rozhodnutia súdu bolo dokonca možné potrat vykonať aj tesne pred narodením, hoci v deviatom mesiaci. Táto obzvlášť brutálna vražedná technika sa nazývala potrat čiastočným narodením. Americkí politici to nedokázali zmeniť. Pravica musela vymenovať nových sudcov a až oni dokázali toto bezprávie postaviť mimo zákona. Tak vyzerá súdny aktivizmus v praxi. Súdy svojvoľne vykladajú texty ústav a vytvárajú nové a nové „práva“.

    Prečo to spomínam? Pretože Európa sa schválením charty práv hodlá vydať na rovnakú cestu a opakovať americké chyby. Otvoriť dvere súdnemu aktivizmu. Preto a len preto je celá charta potrebná.

    Vrátim sa k otázke vyššie. Zmenili sa ľudské práva za posledných päťdesiat rokov? Zdá sa, že pre autorov ústavy a najmä charty práv sa zmenili. Som presvedčený, že charta práv v navrhovanej podobe predstavuje trójskeho koňa revolučnej ľavice. Náš bývalý kolega, poslanec tejto snemovne, v minulom období komunista Karol Ondriaš raz povedal: „Charta je prepísaný program Komunistickej strany. Chýba mi v nej len jeden článok, ten o vedúcej úlohe strany.“ Myslím si, že sa veľmi nemýlil. Zápas o chartu je zápasom o budúcu podobu Európy, a teda o budúcu podobu Slovenska.

    Pri svojom rozhodovaní môžeme vidieť skúsenosti iných, najmä spomínanej Severnej Ameriky. Napríklad Návrh dodatku k Ústave Spojených štátov amerických chrániaceho definíciu manželstva nechce brániť definíciu manželstva v celej americkej únii, chce len ubrániť päťdesiatim štátom ich právomoc rozhodnúť tak, aby to nebolo protiústavné. Chce brániť, povedané európskym slovníkom, suverenitu členských štátov, nič viac. Podobne je to s ďalšími, najmä kultúrno-etickými otázkami.

    Prečo dnes Európa chce robiť opak? Prečo by sme mali opakovať americké chyby? Európa ani Európska únia chartu práv nepotrebujú. Členmi Únie sú len demokratické štáty, všetky majú svoje ústavy s hlavami o ľudských právach. Ak už Úniu považujeme za štát, rodiaci sa štátny zväzok, tak nech tento superštát pristúpi ako subjekt k už existujúcemu Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nikto tomu brániť nebude.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Skúsim poprosiť všetkých, ktorí sú v rokovacej miestnosti, aby sa upokojili, aby sme sa navzájom tolerovali a hlavne počúvali. Ďakujem pekne.

  • Aj ja ďakujem, pán predsedajúci.

    Po druhé. Prečo je potrebný protokol? Preto, aby sme neopakovali chyby iných, aby sme dobrovoľne neochoreli americkou chorobou, preto potrebujeme priložiť k Reformnej zmluve tzv. protokol alebo aspoň jednostrannú deklaráciu po vzore Poľska. Text je jednoduchý, stačí si osvojiť poľskú výhradu a k zmluve priložiť nasledujúci text, ako čítal pán poslanec Fronc, že „charta nijakým spôsobom neovplyvňuje právo Slovenskej republiky vykonávať zákonodarnú činnosť v oblasti verejnej morálky, rodinného práva, ochrany ľudskej dôstojnosti a rešpektovania ľudskej, fyzickej i morálnej integrity“.

    A teraz k zdôvodneniu. Bolo by to niečo nové? Bolo by to niečo, na čo nemá slovenská vláda mandát? Nie, nebolo. Po prvé. Táto snemovňa – slovenský parlament vo svojom druhom volebnom období dňa 30. januára 2002 schválil Deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach. Vtedy, pred takmer piatimi rokmi, táto snemovňa rozhodla, že považuje za užitočné a potrebné rešpektovať princíp zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach, ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania vo výlučnej právomoci členských štátov. Text tohto vyhlásenia vtedy schválila Národná rada väčšinou hlasov naprieč politickým spektrom. Za deklaráciu hlasovali z dnešných vládnych strán napríklad pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Belousovová, pán poslanec Jarjabek a ďalší vtedajší poslanci. Samozrejme, návrh získal podporu aj vtedajšej časti SDK, dnes SDKÚ, či neskôr podporu poslancov Strany maďarskej koalície. Na základe tohto dokumentu, predloženého pred piatimi rokmi poslancom Vladimírom Palkom a schváleného väčšinou slovenského parlamentu, sa domnievam, že ak snemovňa nemá pošliapať vlastné rozhodnutie, ak si nemá protirečiť, mala by podporiť aj priloženie výhrady textu tzv. Reformnej zmluvy. Problém aj výhrada, aj obrana slovenských záujmov sú tie isté. Nič okrem roku sa nezmenilo.

    Druhým príkladom, ktorým by som rád ilustroval potrebu dodatku a tiež existenciu podobného precedensu, je príklad z novembra 2004. Rada ministrov vtedy prerokovala tzv. Haagsky program, ktorý obsahoval aj plán v najbližších piatich rokoch federalizovať rodinné právo v Európskej únii. Federalizácia by znamenala, že akékoľvek manželstvo uzatvorené v jednej členskej krajine je automaticky platné v celej Únii. Bez ohľadu na to, či ide o manželstvo muža a ženy alebo dvoch mužov, či dvoch žien. Zástupcovia Slovenskej republiky na Rade ministrov, vtedajší ministri páni Vladimír Palko a Daniel Lipšic, vtedy protestovali a holandský návrh vetovali. Napriek tomu, keďže celý text nebol stopercentne prijateľný, Slovenská republika na záver rokovaní ešte k návrhu predložila jednostranné vyhlásenie týkajúce sa ochrany manželstva v duchu schválenej Deklarácie o kultúrno-etickej zvrchovanosti. Za Slovenskú republiku tak 4. novembra v tomto roku urobil vtedajší minister zahraničných vecí pán Kukan. Táto výhrada garantovala Slovensku suverenitu a právo výhrady v priamom či nepriamom uznávaní zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

    Dámy a páni, dnes stojíme pred rovnakou potrebou priložiť výhradu, či už v podobe vyjednaného protokolu, alebo jednostranne priloženej deklarácie chrániacej suverenitu nášho štátu v najcitlivejších otázkach, tak ako to navrhol pán poslanec Fronc. Predseda slovenskej vlády Robert Fico je mužom veľkých slov a odvážnych vyhlásení. Som však presvedčený, že o tom, či si Slovensko dokáže chrániť svoje záujmy v Únii, nerozhodujú slová, ale činy. Robert Fico kedysi rád hovoril o potrebe štátnej doktríny Slovenskej republiky, o témach, v ktorých bude panovať zhoda, a politici ich bez ohľadu na príslušnosť ku koalícii či opozícii budú jednotne presadzovať. Kultúrno-etické otázky sú takouto témou. Ochrana rodinného práva patrí medzi prvoradé záujmy. Ak nie je toto obsahom pomyselnej štátnej doktríny, tak potom nič. Navyše domnievam sa, predseda vlády má záväzok brániť tieto princípy aj z vlastného vnútroštátneho rozhodnutia. Pred vyše rokom, v lete 2006, pán predseda vlády v mene svojej vlády uzavrel s kresťanskými cirkvami dohodu, kde sa zaviazal zachovať status quo v kultúrno-etických otázkach. Teraz má príležitosť dodržať svoje slovo.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Pretože s faktickou poznámkou, pardon. To je do rozpravy alebo s faktickými? Do rozpravy. Takže skončili sme vystúpenia tých, ktorí boli písomne prihlásení. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Hlásia sa pán Daniel Lipšic a pán Milan Urbáni. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme o veľmi závažnej téme, ktorá sa týka aj nás samotných, pretože podľa toho, koľko kompetencií bude v Bruseli, podľa toho o to menej kompetencií bude v tejto sieni, v Slovenskej republike.

    Nedávno mal bývalý nemecký prezident a predseda Ústavného súdu prof. Herzog článok, v ktorom skonštatoval, že Bundestag prijíma približne 70 – 80 % legislatívy, ktorá len aproximuje právny poriadok nemecký k právnemu poriadku komunitárneho práva. Keď sme tu mali Zákonník práce, aký bol jeden z najväčších problémov, ktorý aj dodnes spôsobuje v praxi problémy? Nadčasy v zdravotníctve. A o tom už my nemôžeme rozhodovať. O tom rozhoduje dnes Brusel.

    Ja som predložil návrh na ústavnoprávnom výbore, ktorý bol prijatý, aby ministerstvo spravodlivosti do budúceho roku vypracovalo podrobnú analýzu, koľko percent slovenskej legislatívy je skôr len automaticky prenášaných z pozície komunitárneho práva. Je fajn, že rokujeme o zaujímavých veciach v parlamente, ale absolútna väčšina najzávažnejších rozhodnutí, sa zdá, sa deje už mimo tohto parlamentu. Deje sa na rokovaniach orgánov Európskej únie.

    Návrh Ústavnej zmluvy, návrh Reformnej zmluvy ide ešte ďalej. Prenáša ďalšie kompetencie na úroveň Európskej únie, oslabuje pozíciu národných štátov, pretože mnohé veci posúva z režimu jednohlasného hlasovania do režimu väčšinového hlasovania, oslabuje hlasovacie práva menších štátov. A čo je najparadoxnejšie, je, že návrh Reformnej zmluvy je asi na 95 %, ak sa nemýlim, pán minister ma potom možno opraví, totožný s návrhom Ústavnej zmluvy. Je tam pár formálnych zmien. Vypadli symboly, nebude minister zahraničných vecí, bude vysoký komisár. Pre komisárov má Európska únia slabosť, pre to názvoslovie, takže to nejaká významná zmena nie je, aj keď pôvod tohto názvu tiež nie je zvlášť inšpiratívny.

    A teraz ideme vlastne rokovať o obsahovo rovnakej zmluve. A prečo? Pretože Ústavná zmluva neprešla v referendách dvoch členských štátov. Zmluva, ktorej jedným z cieľov bolo, a zrejme je, odstrániť demokratický deficit Európskej únie. A tak sa bruselská elita rozhodla odstrániť demokratický deficit tým, že teraz nedá občanom nádej a šancu demokraticky o tomto texte hlasovať. To je úplne absurdné divadlo. To je absurdné divadlo!

    Vo Veľkej Británii podľa posledných prieskumov je 86 % občanov za konanie referenda a z týchto 86 % je 60 % proti návrhu Reformnej zmluvy a len 25 % je za. Ale keďže európska elita vymyslela projekt Reformnej zmluvy, tak sa nebude pýtať občanov na ich názor. A týmto my ideme odstraňovať demokratický deficit Európskej únie. Ďakujem pekne, ja za to hlasovať nebudem.

    Poviem, v čom vidím problém tohto návrhu vo viacerých oblastiach.

    Po prvé sa posúvajú ďalšie kompetencie, ktoré dnes majú členské štáty, na úroveň Európskej únie.

    Po druhé sa prechádza na väčšinové hlasovanie v oblastiach, kde sa vyžadovalo dnes jednohlasné rozhodnutie, kde mali členské štáty právo veta, čo súviselo aj s tým, čo hovoril pán kolega Kukan, že sa ruší trojpilierová štruktúra a že aj veci, ktoré sú dnes v treťom pilieri, v pilieri vnútra a spravodlivosti, ktoré vyžadovali jednohlasné rozhodnutie, už budú vyžadovať len rozhodnutie väčšinové. Ale to je strašne dôležité. A aj z mojej skúsenosti vám viem povedať, že ak členský štát má právo veta, samozrejme, má oveľa silnejšiu vyjednávaciu pozíciu na rokovaní Rady ministrov, ako keď sa vyžaduje väčšinové hlasovanie. Dokonca aj v situácii, že máte viac štátov, ktoré majú problémy, ale nikto nechce zostať nakoniec porazený. Nikto nechce zostať v tej menšine, ktorá je prehlasovaná.

    Keď som v zastúpení Slovenskej republiky vetoval v Haagskom programe uznávanie rôznych rodinných zväzkov, potom sa k nám pridali aj iné krajiny, aj Rakúšania, aj Dáni, aj Íri, aj Malta. Ale bolo to možné len preto, že v tejto oblasti Slovenská republika a každý iný členský štát mal právo veta.

    A preto dôležitosť tohto inštitútu na ochranu národných záujmov, národných záujmov je strašne dôležitá. Tu nejde o to, ako niektoré sporné veci vyriešime, napríklad aj otázku registrovaných partnerstiev. Tu ide o to, kde sa budú riešiť. Či tu v slovenskom parlamente, alebo v Bruseli? A pokiaľ časť spoločenských elít nie je spokojná s tým, ako rozhodujú naši občania, a chcú preniesť rozhodovanie na nadštátnu inštitúciu do Bruselu, tak to s demokraciou má len veľmi pramálo spoločné.

    Ďalší problém je charta. Po prvé preto, že všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členmi Rady Európy a teraz sú viazané Európskym dohovorom o ľudských právach, ktorý interpretuje Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Teraz budeme mať sčasti rovnaký katalóg ľudských práv v inom záväznom dokumente, ktorý bude interpretovať iný súdny orgán – Európsky súdny dvor v Luxemburgu. A napriek tomu, že návrh textu už aj Ústavnej zmluvy uvažoval o rôznych horizontálnych klauzulách, ktoré by mali zjednocovať judikatúru obidvoch súdov, je to skôr želaním ako realitou. A poznajúc rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora, ktorá ide v smere čo najväčšej integrácie Európskej únie, som presvedčený, že v prípade, ak bude Európsky súdny dvor záväzne vykladať Chartu ľudských práv, tak to bude v smere posilnenia centralizácie Európskej únie.

    Navyše je tu ďalší problém, ktorý vznikol pri Reformnej zmluve. Veľká Británia, a podľa mňa správne z pohľadu vlastného záujmu, nebude viazaná Chartou ľudských práv. Fajn. Judikatúra nemeckého Ústavného súdu ale vyžaduje, aby v prípade Európskej únie existovala reciprocita, čiže zrejme následne ani Nemecko nebude viazané Chartou ľudských práv v zmysle judikatúry Spolkového ústavného súdu. Jednoducho ten chaos, ktorý v Európskej únii nastane právnou záväznosťou Charty ľudských práv, bude podľa mojej mienky nevídaný.

    Často sa argumentuje, že návrh zmluvy posilňuje úlohu národných parlamentov. Národné parlamenty budú mať stále len a len konzultatívnu úlohu, to znamená, ak kvalifikovaný podiel národných parlamentov vznesie v lehote námietky, bude sa musieť nimi Komisia zaoberať a bude musieť prijať k nim stanovisko. To nebude nejaké záväzné, len sa k nim bude musieť Komisia vyjadriť. To je celá úloha národných parlamentov. Čiže národné parlamenty budú môcť povedať svoje stanovisko, ku ktorému sa Komisia vyjadrí a fajka zhasne. To je celé posilňovanie úlohy národných parlamentov. To sa mi zdá, že je skôr Potemkinova dedina, ako reálna úloha národných parlamentov pri tvorbe a schvaľovaní európskej legislatívy.

    Úplne na záver. Pán minister Kubiš povedal v úvode, ak sa nemýlim, že môžu byť ešte nejaké zmeny a my ich aj podporíme, keď budú všetci za. To znamená, že my nemáme žiadny vlastný postoj. Len podporíme niečom, ak budú všetci za. Slovenská republika nemá žiadne národné záujmy v Európskej únii a podporí len prípady, keď je všeobecný konsenzus na niečom. No to nie je presadzovanie národných záujmov v Európskej únii, to je absolútne kapitulačná politika v Bruseli, spôsobená možno aj slabou pozíciou, ktorú dnešná vláda v Bruseli má.

    Ale ako už bolo v tejto snemovni povedané, dnes, keď sme plnoprávny člen Európskej únie, tak nie je prejavom odvahy v Európskej únii hovoriť na všetko áno, ale na niečo aj nie. A z tohto dôvodu si myslím, že by parlament, ktorý sa hlási verbálne k ochrane národných záujmov, mal povedať jasné nie takýmto koncepciám reformy Európskej únie, ktorá je jednosmerná a ide len v prospech Európskej únie a nie v prospech národných štátov. Národné záujmy, a to by som možno chcel povedať kolegom z SNS, nie je boj proti Maďarom, ale ochrana skutočných národných záujmov v rámci Európskej únie. A ja by som bol veľmi rád, keby sme počuli názor kolegov z SNS na návrh Reformnej zmluvy, ktorá, ak prejde, tak výrazne ovplyvní národnú suverenitu členských štátov vrátane suverenity Slovenskej republiky.

    Z uvedených dôvodov nebudem hlasovať za pozíciu vlády, o ktorej nás pán minister informoval, a následne, samozrejme, ak taký návrh príde, ani za návrh tzv. Reformnej zmluvy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásil pán poslanec Alexander Slafkovský. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Končím možnosť prihlásenia s faktickými poznámkami, pardon.

  • Pán kolega, nepresvedčili ste ma, že je lepšie byť proti, ako za Reformnú zmluvu. Ďakujem.

  • Snažil som sa uviesť argumenty, pán poslanec Slafkovský, očakávam, že ich uvediete aj vy. Ďakujem.

  • Ďalej sa do rozpravy ústne prihlásil pán poslanec Milan Urbáni. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, aby som nečítal pánove Lipšicove, prosím vás, zoberte to.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pred 50 rokmi, ktoré sme oslávili nedávno na jar, z malého hospodárskeho spoločenstva vznikla jedna veľká rodina európskych štátov a táto rodina má záujem sa ďalej rozširovať, má sa záujem rozrastať, prijímať nových členov a ja pevne verím, že jeden deň to bude fakt rodina všetkých európskych štátov. Je prekvapujúce pre mňa, že najpozitívnejšie vyjadrenia prišli v tejto snemovni dnes od nás, ktorí by sme vekovo možno už tak ani nemuseli sa zaujímať, od pána poslanca Kukana a na prekvapenie aj od pána poslanca Mikloška, a od kolegov, ktorým by možno viac malo záležať, lebo sú vekovo mladší, viac budú mať z Európskej únie, prišli vety, ktoré sa ťažko počúvali a hraničili s koherenciou.

    Ja som včera v Lisabone v hlúčiku politikov strašne rád vypočul jednu vetu od významného európskeho politika, keď sa dozvedel, že som z HZDS, tak hovorí: „Je paradoxné, že vy, ktorí ste boli pokladaní v minulosti, že nepodporujete Európsku úniu, dnes vidím, že to nebola pravda a veľmi oceňujeme vašu silnú podporu Európskej únie.“ Dobre sa mi to počúvalo a dobre sa mi počúvalo aj za celé Slovensko, aj za kolegov, ktorí to spravili reálnym, že v tej Európskej únii sme, v predchádzajúcej vláde, musím to objektívne povedať.

    Ale to, čo počúvam dnes tu od kolegov, ktorí hlasovali za to, aby sme boli v Európskej únii, ktorí hovoria o Angličanoch, o Poliakoch, ktorí od začiatku majú výhrady a majú výhody s tým, že rebelujú a hľadajú výhody pre svoje štáty, ale na druhej strane tou rebéliou brzdia európsky proces. A povedal som včera po vystúpení pána Barrosa, alebo predvčerom, v Lisabone, pretože až takto tvrdé reči tam nezazneli od niektorých zástupcov parlamentov európskych štátov, že Európa potrebuje Reformnú zmluvu a že som strašne prekvapený, že niektoré štáty chcú byť v Európskej únii, ale chcú byť aj nezávislé. Mne to pripadá tak, ako keď sa niekto ožení – nenarážam, prosím, na nič, neberte to osobne, vo všeobecnosti – a od manželky bude vyžadovať, aby si plnila manželské záväzky, ale ja ostanem ďalej slobodný, neviazaný ničím. To nejde, dámy a páni. Raz vstúpim do nejakého spoločenstva, tak sú tam pravidlá hry a tie pravidlá hry musím dodržiavať.

    Samozrejme, že niekedy je to aj nevýhodné pre niekoho, ale keď zoberieme vo všeobecnosti, tak všetky štáty z toho Európskeho spoločenstva, Európskej únie, ja si myslím, že budú profitovať. Napriek rozdielnosti názorov a mnohých vecí máme strašne veľa spoločné v základných cieľoch, v základných hodnotách a v základných princípoch. A tu je to všetko zašité.

    Chceme silnú Európu politicky? Chceme silnú Európu ekonomicky, aby bola konkurencieschopná v tomto globalizovanom svete? Tak v Ázii, ako i v Severnej a Južnej Amerike? Potrebujeme to. Potrebujeme silnú politiku v energetike, bolo to tu spomínané pánom Berényim. Takisto potrebujeme, aby politika v Európskej únii bola transparentná, aby politika išla k občanovi, aby fakt tá občianska spoločnosť v Európe bola skutočne taká, ako v tých princípoch si ju predstavujeme, a hlavné ciele, aby boli prosperita, solidarita, bezpečnosť, ktorej sa tak tu niektorí obávali v diskusných príspevkoch, a práva. Musíme byť ako svetový partner. Bez toho, myslím si, že by to pre budúcnosť našej ekonomiky, ako aj politiky samotnej nebolo dobré. Treba zlepšiť reguláciu, zlepšiť komunikáciu a komunikačné priority.

    Spomínalo sa tu, že Reformná zmluva vlastne zachovala princípy z Ústavnej zmluvy pripravovanej. No chvalabohu, že ich zachovala, že nezmenila všetko hore nohami. A je pravda aj to, že vzniká Reformná zmluva preto, že v niektorých štátoch neprešli referendá. To netreba zakrývať a nie je to nič tajné. Ale otázka stojí, či Reformná zmluva má byť a je potrebná. Je potrebná. A táto Reformná zmluva dáva práve národným parlamentom oveľa väčšie práva, čiže zákon proporcionality a subsidiarity alebo aj priameho rozhodovania o niektorých zákonoch a to je práve zlepšenie tej komunikácie.

    Dámy a páni, ja si myslím, že my na Slovensku práve si pripravme také zákony pre Slovensko, aby sme sa v Európskej únii vedeli nájsť, aby sme boli dobrým a spoľahlivým a silným partnerom a k tomu, samozrejme, je potrebné, aby sme mali aj silnú diplomaciu. Pretože čo mňa zaujíma? Nielen to, či bude schválená Reformná zmluva, ale čo Európska únia dá Slovensku. A ponúka veľa. Koľko dá, závisí od našej diplomacie, ktorá, musím povedať, že ešte pokrivkáva na niektorých úrovniach, či to bolo pri schvaľovaní Národného strategického referenčného rámca, či presadzovaní jednotlivých programov v ňom, tam by som očakával oveľa väčšiu aktivitu.

    Takisto opakovane varujem, že prijatie eura, ktoré každý zdravo rozmýšľajúci človek chce, aby sme mali v roku 2009, a závidia nám túto iniciatívu všetky okolité krajiny, tu je potrebné spraviť strašne veľa na každom poli diplomacie aj na politickej úrovni, aj na ekonomickej a finančnej diplomacii. Pretože nielen Maastrichtské kritériá budú rozhodovať, opakujem to tu, ale bude rozhodovať aj dôveryhodnosť krajiny. A tá dôveryhodnosť sa buduje práve naším konaním a našou diplomaciou.

    Takže tu by som vyzýval všetkých na každej úrovni, ktorí majú kontakt s Európou, aby reprezentovali Slovensko, aby ciele, ktoré máme, a záujmy Slovenska sme si dostatočne chránili a aby jednotlivé ministerstvá vyvíjali viac snahy hlavne pri presadzovaní programov, ale takisto aby sme aj v tejto finančnej diplomacii cez ministerstvá ešte spravili trošku viacej.

    Ja si myslím, že tento parlament v jeden deň schváli a podporí Reformnú zmluvu tak, aby sme do volieb v roku 2009 do Európskeho parlamentu už mohli ísť so schválenou zmluvou.

    To, či budeme mať o jedného poslanca menej, to, či budeme mať komisára alebo zástupcu poslanca, ja myslím, že je dôležité, ešte by bolo treba za to zabojovať, ešte je priestor stále, takisto ako je priestor bojovať o Eurostate, ako je priestor bojovať o operačných programoch a potom, samozrejme, aj o ich aplikácii na Slovensku.

    Toto sú vážne otázky pre mňa, že toto pomôže občanom, toto pomôže zlepšiť životnú úroveň. Tu politické frázy a napádania, myslím si, že nepomôžu a nie sú namieste. Sme v Európskej únii. Čo, chceme ísť z nej preč? Tak si myslím, že budeme mať jedinú cestu a zdravý rozum a Reformnú zmluvu podporíme.

    Čo sa týka vyhlásenia a genocídy na Ukrajine, nikto nepochybuje, že tam boli problémy a že ľudia trpeli, ale myslím si, že také závažné politické rozhodnutie po predložení, pán Mikloško, vo všetkej úcte k vášmu dobrému úmyslu, si myslím, že mali by sme prediskutovať najskôr, pretože je to problém nie jednoducho riešiteľný, nevie sa vyriešiť aj inde jednoznačne. Čiže mali by sme o tom debatovať, registrovať, že tam sa niečo vážne stalo a podľa toho potom prijať politický záver, lebo to by nemal byť záver ani KDH, ani HZDS, ani inej politickej strany, fakt mal by byť záujem slovenského parlamentu, aby sa objektívne postavil k niektorým veciam, ale zas tak, aby Slovensku pomohol. A keby sme to teraz takto narýchlo schválili, nesmiete sa hnevať na mňa, neviem, či by sme Slovenskej republike pomohli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi poslancovi, ktorý bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie: pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Daniel Lipšic, ďalej Rudolf Bauer, František Mikloško a Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv by som rád povedal kolegovi Urbánimu, že oceňujem, že jediný z koalície sa k tejto téme vyjadril. Pokladám za trápne, ak v takej vážnej veci, ktorá sa týka budúcnosti tejto krajiny, nikto z koalície nediskutuje. Viete povedať stanoviská na minulosť, ktoré si prečítate v čítankách histórie, ale k budúcnosti a súčasnosti nepoviete nič. Preto si toto vaše vystúpenie, kolega, vážim.

    Na druhej strane spolu s Voltairom musím povedať, že nesúhlasím s vami a musím namietnuť, áno, my sme za to, aby sme boli v Európskej únii a urobili sme všetko preto, aby sme sa tam dostali, to si ešte pamätáte snáď, v akej situácii sme boli, ale nám nie je jedno, aká tá Európska únia bude. Čo bude jej obsahom. A celkom iste chceme, aby sme spolurozhodovali, čo sa v tej Európskej únii bude diať. O tom je náš názor, naše stanovisko k navrhovanej Reformnej zmluve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, my musíme dodržiavať záväzky v Európskej únii. Tie, ktoré sme na seba už prevzali. Ale nie sme povinní hlasovať za ďalšiu centralizáciu Európskej únie. Ak vás za to chvália v Lisabone a chvália HZDS, fajn, ale ja s tým nesúhlasím. Keď vás upozorňujeme v parlamente napríklad, že niektoré zákony ohľadne účasti verejnosti v správnom procese nespĺňajú už dnešné záväzky, ktoré máme, tak tento argument ignorujete. A ja hovorím ale jednu vec, akceptujme to, kde už záväzok máme. To je jasné. Ale my žiaden záväzok ďalej prenášať kompetencie na Európsku úniu nemáme. To už bude len naše slobodné rozhodnutie.

    Po druhé, podľa vás je európska ústavná Reformná zmluva potrebná. Ale prečo sa nespýtame občanov, keď hovoríme o demokratickom deficite Európskej únie? Prečo nebudú mať právo občania členských štátov rozhodnúť, či to chcú, alebo nechcú, a budú rozhodovať len politické elity? S tým ja mám problém, pán poslanec, keď Reformná zmluva je takmer totožná s Ústavnou zmluvou.

    Povedali ste tiež, že sa posilnili úlohy národných parlamentov. No znovu zopakujem, ak väčšina parlamentov znesie pripomienky, tak Komisia len musí zvážiť, či ich prijme, či niečo zmení, alebo či ich zamietne. Nič viac. Zvážiť. To je dosť slabé.

    A naposledy ste spomínali, že máme si čo z Európskej únie získať. Zrejme finančné prostriedky. Pán poslanec, bolo by veľmi smutné, keby tento parlament odsúhlasil, že za finančné prostriedky z Európskej únie sa vzdáme vlastnej suverenity.

    Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

  • Pán kolega Milan Urbáni a predseda výboru pre európske záležitosti, hovorili ste vo vzťahu k príspevkom, ktoré zazneli o koherencii, súdržnosti, beriem to ako ocenenie z toho, že ten náš postoj alebo návrh, ktorý dávame, je príspevkom súdržnosti, lebo podľa mňa súdržnosť nie je to, keď niekto nám nanucuje svoj názor, a vy len ticho seďte, buďte, hlasujte a nerobte problémy. Budovaniu súdržnosti prispieva to, keď každý názor je dôležitý, s každým sa diskutuje, každý je vnímaný empaticky. To je súdržnosť v tom európskom, toto vytvára súdržnosť v európskom dome. A z tohto pohľadu vyjadrenie svojho postoja k takej vážnej téme, ako sú kultúrno-etické otázky, je podľa mňa určite príspevkom k súdržnosti, čiže ku koherencii Európskej únie.

    Na druhej strane je to aj konzistentný postoj, keď si zoberiete a počúvali ste, že v roku 2002 Národná rada schválila Deklaráciu o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie v kultúrno-etických otázkach, tak návrh, ktorý sme predložili, ktorý je jednostranným vyhlásením po vzore Poľskej republiky, je konzistentný, čiže je rovnakého duchu a línie s tou deklaráciou, ktorá bola tu pred piatimi rokmi schválená. Silným partnerom budeme nie vtedy, keď na všetko budeme prikyvovať a za všetko hlasovať alebo vo všetkom budeme ticho, ale práve vtedy, keď otvorene budeme vedieť povedať svoj názor a, samozrejme, konštruktívne hľadať spoločné stanoviská v Európskej únii.

    Ďakujem.

  • Ďalej pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Urbáni, na Ukrajine bol hladomor pre 75 rokmi. Zomrelo pri ňom 10 miliónov ľudí. Historicky je to uzavretý príbeh, o ktorom niet pochybnosti. Vy hovoríte, že čo pomôže Slovensku. Slovensku pomôže pravda. Pravda je dôležitá. A pravda aj o Stalinových čistkách. To nesúvisí s dnešným Ruskom. To je pravda o Stalinových čistkách, ktoré mali takéto následky. Ukrajina je náš strategický sused a môžem znovu vymenovať tie krajiny, Austrália, Argentína, Gruzínsko, Estónsko, Taliansko, Litva, Kanada, Poľsko, USA, Maďarsko, prijali tento dokument a nekládli si otázku, či im to pomôže, alebo nie. Čiže to je k tomuto. Bez akéhokoľvek vyvolávania nejakých vášní voči niekomu inému, v tridsiatom druhom a treťom bol hladomor, ktorý vedome spôsobil Stalin. A ten hladomor treba odsúdiť, ak Ukrajina má vstúpiť do Európskej únie ako sebavedomý člen, ktorý má svoju dôstojnosť.

    No a ešte, ak dovolíte, jednu poznámku, ako vás tam pochválili, že HZDS také proeurópske, nuž, HZDS až príliš proeurópske, že je to až trošku proti nášmu gustu, pán poslanec. Takže nedivím sa, že vás tam chvália.

  • Pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Urbáni, veľakrát ste tam spomínali rodinu. Rodina však musí mať aj svoje základné pravidlá a podmienky fungovania. Aj nezodpovedný postoj pri „rozširovaní“ v úvodzovkách, rozširovaní rodiny by ste asi neschvaľovali. A pritom nemáte problém povedať, že stále sa len treba rozrastať a prijímať nových členov. Treba, ale zodpovedne a v pravej chvíli. Nie všetko naraz. Najprv tá Európska únia musí vedieť, čo sama chce a kam chce smerovať. To je prvá vec. Samozrejme, že my sme tiež za rodinu, ale za rodinu, v ktorej platia tieto pravidlá. A chceme, aby Európska únia fungovala tak, že bude chrániť prirodzenú rodinu. Prirodzenú rodinu, napríklad rodinu muža a ženy, a že bude chrániť dôstojnosť svojich občanov.

    A na záver by som chcel povedať zásadnú vec. Európska únia je určite potrebná a sme aj za integráciu. Ale sme za takú Európsku úniu, ktorá bude spoločenstvom štátov, ktorému dá budúcnosť, ktorému dá perspektívu. Nie rýchly zánik.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Urbáni. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ak sa nenahneváte, vážení páni poslanci z KDH, odpoviem naraz všetkým.

    Pán poslanec Mikloško, som rád, že ste to povedali, ja som stále bol eurooptimista, aj zostanem ním aj napriek tomu, že všetko neuznávam a môžem to dokumentovať tým, že ja nie som tam ticho, keď tam chodím. Ja sa bijem za Slovensko a na každom jednom zasadnutí aj kritizujem. Ale vo všeobecnosti viem, kde je cieľ, o ktorom som hovoril. Keby som bol v Austrálii, aj ja by som hlasoval možno za toto. Takže na rozdiel od vás ako euroskeptici, samozrejme, máte na mňa argumenty, ale myslím si, že Európsku úniu zatiaľ za to nezatvoríme a že bude ďalej pokračovať a že sa aj vy v nej budete dobre cítiť, aj všetky naše rodiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pretože sme vyčerpali všetkých, ktorí chceli vystúpiť v rozprave, alebo všetky vystúpenia v rozprave, vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Áno.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolil by som si reagovať iba na niektoré z tých bodov, ktoré ste tu vzniesli. Ja som veľmi rád, že diskusia bola zaujímavá, bola bohatá. Diskusia potvrdila, aspoň z môjho pohľadu, že sme na najlepšej ceste a že existuje tuná veľmi významný konsenzus, i keď nie úplný konsenzus, k tomu, aby v prípade – a ja to očakávam, že Reformná zmluva bude schválená a bude schválená v dohľadnej dobe – táto Národná rada Reformnú zmluvu, tak ako bude predložená Národnej rade, schválila.

    Ja môžem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky dobre vedela, s čím prichádza nielen na rokovania medzivládnej konferencie a nielen na rokovania o mandáte, ale s čím chce prispieť k tomu, aby konečne Európska únia mala za sebou toto obdobie takzvanej reflexie. A svojím spôsobom to bolo obdobie určitej paralýzy, keď sme stáli na mieste a keď sme robili to, čo bolo možné a nutné, ale robili sme to so škrípom a jednoducho sme neboli schopní ukázať svetu, že sme dynamickým, ambicióznym zoskupením, že chceme niečo robiť. Jednoducho sme stáli na mieste. Konečne toto posunieme dozadu.

    Takže ešte raz, naše základné pripomienky ako vlády Slovenskej republiky na rokovania boli dostať sa za túto etapu, pričom východisko pre naše rokovania bolo to, čo Národná rada Slovenskej republiky viac než ústavnou väčšinou, alebo teda ústavnou väčšinou schválila. Myslím si, že išlo o 127 hlasov, pokiaľ sa nemýlim. To je dostatočný mandát aj pre túto vládu, a preto táto vláda jednoznačne obhajovala pozície, ktoré vychádzali aj z tých pozícií, čo táto Národná rada už odobrila. Zároveň však počúvala veľmi pozorne tým poznámkam vás politických subjektov, ktoré tu ste, v prvom rade musím povedať, áno, koaličných partnerov, ktorí prichádzali s mnohými poznámkami a ktorí trvali na tom, aby sa posilňovali prvky suverenity aj pri tomto rokovaní. A tieto prvky sa posilnili.

    Bola tu vznesená otázka k činnosti národných parlamentov, že majú – to je parafráza, hej, a nie je to presný citát – akúsi len ornamentálnu úlohu, dostanú informáciu, ale vlastne nemôžu nič robiť. No, povedal by som, že to tak nie je úplne. Áno, v prvom rade sa predlžujú možno termíny na to, aby sa parlamenty zoznámili s iniciatívami, zákonodarnými iniciatívami. Národné rady, parlamenty dostanú ako povinne od Komisie, od tých, ktorí predkladajú iniciatívy, texty návrhov. Majú možnosť sa k nim vyjadriť. A už ako efektívne sa k nim budú vyjadrovať, to je už druhá vec. K tomu sa tiež dostanem. Ale majú možnosť sa k nim vyjadriť. A potom skutočne, keď sa nadpolovičná väčšina ozve a povie toto nie, nie je to v našom záujme, Komisia sa musí vyjadriť, dať odôvodnené stanovisko a dostáva sa toto stanovisko na posudzovanie na úroveň Európskej únie. A posudzuje to aj europarlament a posudzuje to Rada. A Rada má mechanizmy, aby zase prijala, pokiaľ je takýto záujem, záver, že jednoducho odmieta túto iniciatívu Komisie, a tým pádom sa záležitosť končí. To znamená, tu sú mechanizmy a posilnené mechanizmy, kde práve národné parlamenty zohrávajú veľmi významnú úlohu. Je tu poistka.

    Je tu poistka aj v tých oblastiach, ktoré sa odovzdávajú do kompetencie Únie. Áno, skutočne prebiehajú tieto procesy tak, ako prebiehali počas celej doby existencie Európskej únie. Pokiaľ sme nepochopili túto dynamiku, tak naozaj potom stojí otázka, prečo sme prijímali rozhodnutie, že chceme ísť do tohto organizmu. Toto, prosím, nie je statická záležitosť. To je dynamicky vyvíjajúci sa organizmus, ktorý chce pokračovať ďalej, ktorý má určité ambície a tieto ambície chce napĺňať aj tým, že si vytvorí nástroje na napĺňanie ambícií. To znamená, filozofia Európskej únie jednoducho nás vynucuje k tomu, aby sme súhlasili s tým, že budú prebiehať takéto procesy. Vrátane, až sa zhodneme, že budeme odovzdávať určité kompetencie, nie suverenitu, kompetencie na vyššiu úroveň. A zároveň sú tam poistky. Je tam zase poistka, úlohy, ktoré zohrávajú trebárs národné parlamenty, tuná máme poistky, ktoré sú zabudované. Navyše je celá hromada oblastí, kde nikto ani neplánuje a nemieni odovzdávať tieto kompetencie ďalej. Sú vymenované. Sú vymenované aj v našom materiáli. A budeme si ich strážiť.

    Či si strážime naše pozície, to je ako komentár k ďalšej poznámke, ktorá tuná odznela. Samozrejme, že si strážime. Tuná mnohokrát bola pertraktovaná otázka daňovej suverenity. Mnohokrát sa vznášala, ako keby sme neboli dosť aktívni. A ja som mnohokrát, aspoň na výbore pre európske záležitosti, jednoznačne potvrdzoval, že nie na základe vyjadrení alebo ponúkaní Národnej rady, ale na základe ochrany štátnych záujmov Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky a ja osobne sme vystupovali proti tomu, aby prechádzali, aby sa dokonca vznášali niektoré námety, ktoré by nás oberali o túto možnosť, nazvime ju daňovou suverenitou. Jednoducho vláda koná tam, kde konať má.

    Boli tu aj iné otázky, zase reagujem teda len na niektoré body, týkali sa napr. toho, do akej miery by sme mali ešte protestovať voči tomu alebo sa ohradiť, že prichádzame o jedno miesto v Európskom parlamente v tom ďalšom období. No, viete, my sa vraciame na východiskovú pozíciu. Táto východisková pozícia bola tou pozíciou, ktorú my sme akceptovali, a to, čo sme mali teraz, to znamená o jedno miesto navyše, to bola svojím spôsobom anomália, pretože nám pripadol jeden hlas z tých rozdelených hlasov, ktorý mali mať Bulharsko a Rumunsko, ale vzhľadom na ten proces ich prístupu atď. to nedostali. My tento hlas iba odovzdávame späť. Nám tento hlas nepatril.

    Takže z tohto dôvodu ako nemáme voči čomu protestovať a napriek tomu som na minulom pondelkovom zasadaní povedal, že ako nemáme z toho nejakú veľkú radosť, že by sme si tento hlas radi ponechali. Bolo to len z toho dôvodu, aby som aspoň ozrejmil partnerom, že ako bolo by lepšie ten jeden hlas mať. Je mi jasné ale, že my iba vraciame späť to, čo nám bolo požičané, a vedeli sme, že je nám to požičané iba na určité časové obdobie.

    Mohol by som sa takto vyjadrovať k iným otázkam – charta. Viete, ono bolo indikatívne, že kolegovia z Veľkej Británie od samého začiatku zaujali určitý postoj a netajili sa tým, a to by sme sa museli vyprávať o dynamike politických a iných procesov vo Veľkej Británii, ktoré priviedli Veľkú Britániu aj politické vedenie k tomu, že zaujíma takéto stanovisko. Nebudem pátrať po pohnútkach našich poľských kolegov, ktorí prišli s tým istým stanoviskom dnes. Môžem vám priviesť stanovisko Írov, ktorí povedali, že vlastne k tomuto opt out, hľadaní výnimky, pristúpili hlavne z toho dôvodu, že chcú zachovať solidaritu s Veľkou Britániou, pretože u nich neplatí kontinentálne právo, ale common law a chcú túto solidaritu držať. To sú slová írskych predstaviteľov z minulého pondelka, takto sa vyjadrovali. A ktorí potvrdili, že pokiaľ ide o vlastné uplatňovanie týchto výnimiek, Írsko urobí maximum, aby ich neuplatňovalo. Že si nevie predstaviť, tie oblasti, samozrejme, že nejaké asi budú, ale nechce si uplatňovať výnimky. To bolo zase veľmi silné posolstvo, ktoré vyslali.

    Takže len aby sme si ozrejmili vlastne tie rámce diskusií, ktoré prebiehajú aj pri takejto dôležitej otázke, pričom Charta základných práv, to bola záležitosť, za ktorú sa veľmi kategoricky postavila väčšina štátov. A nezabúdajme, že všetky krajiny Európskej únie na úrovni vrcholného politického vedenia parafovali Ústavnú zmluvu, kde táto charta bola vlastne už zaradená. To znamená, opäť tam nevznikali otázky, vznikli otázky iné, dobre, riešili sa, ako sa riešili.

    Áno, charta okrem iného má celý komplex otázok sociálnych. Áno, a ja si nemyslím, že to je niečo zlého, naopak, ja sa domnievam, že zvýšená ochrana sociálnych práv je v našom záujme a určite táto vláda proti tomu nejakým spôsobom protestovať nebude. Takže z tohto pohľadu, ešte aj z tohto pohľadu táto vláda sa bude zasadzovať tak, ako sa zasadzovala, tak, aby charta a jej status bol zachovaný tak, ako je zachovaný v revízii zmlúv.

    Mohol by som reagovať zase ešte raz na celý rad pripomienok a poznámok, ale myslím si, že zásadnú odpoveď nám dáva aj text materiálu, ktorý bol predložený. Chcel by som tiež oceniť skutočnosť, že politické strany pozitívne zareagovali na tú ponuku uskutočniť konzultácie vlastne ešte v tomto období, než je zavŕšený celý proces rokovaní medzivládnej konferencie. Tie konzultácie boli veľmi užitočné, pretože nám ozrejmili aj niektoré otázky a problémy, ktoré majú jednotlivé politické strany, pokiaľ ide o revíziu zmlúv, ale zároveň potvrdili, a z môjho pohľadu to je pozitívne zistenie, väčšinovú podporu revízie zmlúv, väčšinovú podporu tých pozícií, ktoré zastáva vláda Slovenskej republiky na rokovaniach.

    Hovorilo sa tu mnoho o vyjadreniach alebo nevyjadreniach, o pozícii alebo nepozícii pána premiéra Fica. No, keby som sa mal spoliehať iba na to, čo si prečítam v novinách, alebo resp. čo si z toho, čo pán Fico povie po rokovaní Európskej rady, vyberú noviny a čo potom dajú ako pozíciu pána premiéra, tak by som možno mohol mať takýto dojem, s ktorým ste operovali vy, páni kolegovia, páni poslanci, panie poslankyne. Môžem vám však garantovať ako človek, ktorý sa zúčastňuje s pánom premiérom rokovaní, že pán premiér je mimoriadne aktívnym pracovníkom, členom tohto kolégia, že vystupuje, že vystupuje na ochranu záujmov Slovenskej republiky, a veľmi aktívne, že v neformálnych rokovania, a to je aj o tom, v neformálnych rokovaniach pracuje s partnermi, snaží sa hľadať východiská a snaží sa podporiť tie východiská, ktoré trebárs navrhujú aj iní. Toto je skutočnosť. A preto ešte raz, ja uznávam, že keby som si zobral akurát médiá a zobral si to, čo ony dávajú, ako to najdôležitejšie, tak by som možno mohol mať tento dojem. Nezodpovedá realite, nie je odrazom skutočnosti, hej, a jednoducho, no, pozície vlády Slovenskej republiky, si myslím, že odrážajú veľmi jasne, čo chceme, a to sú pozície, ktoré presadzuje aj pán premiér Fico.

    Padla tu jedna otázka, resp. jeden námet – Ukrajina. No, Slovenská republika okrem iného podporuje ukončenie tejto etapy a činnosti medzivládnej konferencie aj práve preto, aby sme mohli ďalej ako Únia pôsobiť stabilizačným vplyvom na oblasť západného Balkánu a na oblasť na východ od našich hraníc. Tam, samozrejme, patrí aj Ukrajina. A mohol by som veľa hovoriť o veľmi aktívnej úlohe Slovenskej republiky práve v práci s Ukrajinou. Či už ide o to, že pracujeme ako Kontaktné veľvyslanectvo pre NATO v Kyjeve, či už o to, že máme jeden z najlepších akčných plánov spolupráce s Ukrajinou, pokiaľ ide o pristupovanie k Európskej únii alebo približovanie Ukrajiny k Európskej únii, či už ide o veľmi intenzívny politický dialóg, ktorý tuná existuje a ktorý bol potvrdený nedávnou návštevou pána prezidenta Juščenka, či už ide len o skutočnosť, že som bol, pokiaľ sa nemýlim, 3- alebo 4-krát na návšteve na Ukrajine len za to obdobie, čo sme vo vláde, to je rok aj niečo, hej, a že som mal ešte mnohé aj ďalšie stretnutia, že som aktivizoval alebo sme aktivizovali, aby som nebol len osobný, hej, činnosť Vyšehradskej štvorky nato, aby sme približovali Ukrajinu k Únii, aby sme jej otvárali cestu k lepšej spolupráci aj s alianciou.

    Ja mám však pochybnosti, či takáto deklarácia, ako je navrhovaná, slúži tomuto cieľu. Opäť je to na tomto kolégiu, je to na vás, aby ste prijali rozhodnutie, či je toto niečo, čo približuje Ukrajinu k Európskej únii. Ja osobne sa domnievam, že toto nie je to potrebné. Ja netvrdím, že to je deklarácia zlá, pozor, ale toto nie je určite tým nástrojom, ktorý potrebujeme na približovanie alebo na zlepšovanie spolupráce Ukrajiny s Európskou úniou. Ešte raz, viem si tuná zdokumentovať, že my pracujeme a využívame reálne nástroje, ale takáto deklarácia, to je záležitosťou úplne iného charakteru, tá neadresuje otázku približovania Ukrajiny k Európskej únii, nie som si tým úplne istý. Je to však na tomto kolégiu, aby sa rozhodlo, že či potrebuje ísť touto cestou, alebo nie.

    Ja chcem, samozrejme, potvrdiť, že sa budeme zaoberať aj otázkou činnosti Národného konventu. Pre nás Národný konvent je veľmi dobrým inštrumentom. Áno, je to prenesené čiastočne na akademickú pôdu, ale sú tam zaangažovaní nielen predstavitelia akademickej obce, ale, samozrejme, aj politológovia, politici, študenti a pod. Ministerstvo zahraničných vecí ani predtým nebolo gestorom tejto záležitosti, vykonávala to trošku iná inštitúcia a nie ministerstvo, takže tuná si myslím, aby nedochádzalo k určitému ako prepleteniu pojmov. No a chceme, aby to fungovalo efektívne, pretože my chceme, aby sa v tomto smere vytváral spoločenský a politický konsenzus, ktorý podporí a potvrdí platnosť a užitočnosť reformných zmlúv. A ja chcem veriť, že keď vláda Slovenskej republiky po ukončení rokovaní medzivládnej konferencie príde s návrhom na to, aby Národná rada Slovenskej republiky odobrila tento dokument, tieto výsledky, Reformnú zmluvu, že opäť nájde viac než ústavnú väčšinu tu v Národnej rade. Pretože ona naozaj nielen spĺňa nutnosť toho dynamického rozvoja Európskej únie, nielen nám umožňuje pokračovať ďalej aj v tých otázkach stabilizácie, ale zároveň posilňuje našu suverenitu, dáva nám poistky, vracia niektoré veci aj na tú národnú úroveň alebo nám aspoň umožňuje si ich prevziať na národnú úroveň a z tohto hľadiska tiež odráža tie niektoré pripomienky, ktoré tuná boli vznášané, a to, myslím, zo strany niektorých partnerov politických strán tu v tejto miestnosti.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Upozorňujem všetkých členov poslaneckého grémia, že pred hlasovaním zvoláva pán predseda grémium do zasadačky grémia. Po vystúpení pána poslanca Štefanca bude pred hlasovaním zvolané poslanecké grémium a až potom bude hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte priestor na záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k bodom, ktoré považujem za dôležité v súvislosti s ďalšou existenciou Reformnej zmluvy. Rád by som spomenul tri oblasti, jednak postavenie Európy ako globálneho hráča, po druhé rozhodovacie právomoci a po tretie postavenie národných parlamentov.

    Čo sa týka tej prvej oblasti, je evidentné, že v súčasnom dynamickom svete potrebuje Európa nájsť silnejšiu tvár a potrebuje zlepšiť svoje postavenie vo svete. Takto chápem aj návrh na dva a polročný volebný mandát najvyššieho stáleho predstaviteľa Rady Európskej únie, ktorý je možné neskôr predĺžiť, a takisto aj tie myšlienky týkajúce sa vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. To sú oblasti, kde vidím príležitosť na užšiu spoluprácu.

    Na druhej strane v tej oblasti ohľadom rozhodovacích právomocí je pravda, že v oblastiach spravodlivosti a vnútra prechádza viac vecí do väčšinového rozhodovania, ale, a to považujem za najdôležitejšie, oblasť daní, finančných záležitostí, oblasť sociálnych vecí zostáva v oblasti jednomyseľnosti. Tam zostáva právo veta. Čiže debaty, ktorých svedkom sme boli aj v tejto snemovni za posledný rok, najmä myslím tým debaty o daňovej harmonizácii a o tom, že nechceme, aby bola akákoľvek harmonizácia predovšetkým v oblasti priamych daní, tak tie nie sú ohrozené touto Reformnou zmluvou.

    No a po tretie tá oblasť postavenia národných parlamentov, tu by som rád zdôraznil fakty, ktoré tu boli naznačené. Najskôr, ako vieme, posúva sa tá doba pripomienkovania návrhov zo strany európskych inštitúcií zo 6 na 8 týždňov a ak väčšia polovica národných parlamentov odmietne nejaký návrh, legislatívny, tak nastupuje osobitný režim. A ten osobitný režim znamená, že ak jednoduchá väčšina Európskeho parlamentu takisto sa pridá k tomuto, tak návrh je zamietnutý. To je dôležitý nový akt. Prípadne, ak 55-percentnou väčšinou to odmietne Rada. Takže to sú nové klauzuly, ktoré sú tu zakotvené a ktoré považujem za dôležité. Jednoducho súhlasím s tým, že aj Národná rada Slovenskej republiky bude hrať väčšiu úlohu a bude mať väčšie zodpovednosti týkajúce sa nových právnych aktov v rámci Európskej únie.

    No a na záver si neodpustím poznámku, že nedávno sa pán predseda vlády vyjadril aj na adresu Reformnej zmluvy, že údajne nie je dôležitá, že ho tieto veci až tak nezaujímajú. Ja s ním hlboko nesúhlasím, pretože si myslím, že práve toto sú veci, ktoré budú ovplyvňovať budúcnosť európskeho priestoru, v ktorom žijeme.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. To bolo záverečné vystúpenie spravodajcu. Tak teraz prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že vyhlasujem tento bod za ukončený. A žiadam v mene predsedu, aby všetci členovia grémia teraz sa odobrali na grémium. Po zasadnutí grémia budeme hlasovať o tých dvoch prerokovaných bodoch.

    Vyhlasujem prestávku do skončenia rokovania grémia.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme po skončení rokovania poslaneckého grémia pokračovať v rokovaní programu 14. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, som 17 rokov v parlamente a nestalo sa, že by uznesenie, ktoré padlo riadne počas rozpravy a nebolo namietané, aby nebolo rozdané. Na váš príkaz nebolo rozdané toto uznesenie do lavíc. Až teraz. Pán predseda, to sa nestalo za posledných 17 rokov, to sa nestalo ani za komunizmu. Za komunizmu dovolili, aby takéto uznesenie bolo povedané a vzápätí toho poslanca, samozrejme, zavreli, ale povedať mu to aspoň raz dovolili. Čiže v tomto zmysle vás žiadam, pán predseda, aby sa toto neopakovalo, pretože toto je precedens, ktorý tu nebol nikdy, aby predseda parlamentu zakázal rozdať uznesenie, ktoré bolo riadne odsúhlasené, prednesené a nikto ho nenamietal.

  • Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby ako určený spravodajca zo zahraničného výboru uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších prepisov, je to tlač 398.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec, ešte chvíľočku musíte vydržať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. V diskusii odzneli návrhy, aby bol pridelený tento návrh zákona aj výboru pre ľudské práva a výboru pre vzdelanie a školstvo.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme rozšírili? Áno. Takže budeme hlasovať jedným hlasovaním o pridelení do všetkých výborov. Ešte lehoty.

  • Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 21. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 22. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 133 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, je to tlač 452.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, v diskusii, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, z toho dvaja poslanci, pán poslanec Fronc a pán poslanec Mikloško, predložili návrhy uznesení. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o rokovaní členských štátov Európskej únie v rámci medzivládnej konferencie Európskej únie o Zmluve, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 121 za, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili navrhnuté uznesenie.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Fronc.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý vzišiel z rozpravy od pána poslanca Fronca k uvedenej problematike.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 16 za, 50 proti, 61 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Fronca sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú predložil v rozprave pán poslanec Mikloško.

  • O tomto návrhu nedám hlasovať, informoval som o tom aj poslanecké grémium, pretože ide nad rámec prerokovaného bodu schváleného programu 14. schôdze. Máme ešte návrhy?

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, vznášam námietku, samozrejme, pretože nikto z vás tu nesedel, to je kľúčový dokument, o ktorom sme rokovali, nebol tu nikto, ani predseda, ani podpredsedovia parlamentu, koaliční, nebol tu ani predseda zahraničného výboru, neboli tu ani koaliční predsedovia koaličných klubov, žiadna takáto námietka nebola vznesená, rozprava prebehla. Z toho dôvodu nemáte právo podľa rokovacieho poriadku už v hlasovaní povedať, že nedáte hlasovať. Začínate si osvojovať spôsoby, ktoré tu neboli zvykom.

  • Budeme hlasovať o námietke pána poslanca Mikloška.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 39 za, 62 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme námietku pána poslanca Mikloška neodsúhlasili.

    Pán poslanec, vyčerpali sme hlasovanie k uvedenému prerokovanému bodu? Ešte pán poslanec Lipšic – procedurálny návrh?

  • Mám návrh, aby ste, pán predseda, vysvetlili, že o akej námietke sme hlasovali, keďže námietku môže vzniesť v rozprave ten, kto nesúhlasí s uznesením. Ale námietku nevzniesol ani pán minister zahraničných vecí, ani pán spravodajca, ani ktorýkoľvek iný poslanec. A neviem, ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku vám umožňuje, aby ste až pri hlasovaní vy ako predseda parlamentu dali alebo rozhodli o nehlasovaní o uznesení?

  • Pán poslanec, máte konkrétny procedurálny návrh, o ktorom chcete dať hlasovať? Ak nie, ďakujem. Pán poslanec Palko. Poprosím procedurálny návrh, ktorý spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán predseda, ja si myslím, že ste nemali dávať hlasovať o námietke, ale mali ste jednoducho dať hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec František Mikloško. Pretože o každom návrhu, ktorý padne v rozprave, je jednoducho potrebné hlasovať. Nie je možné nejakým svojvoľným spôsobom určovať, že ktorý návrh uznesenia súvisí s prejednávaným bodom a ktorý nesúvisí. My sa domnievame, že proste súvisia, preto prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Pán poslanec, rokovací poriadok je zákon. Veľmi jasne taxatívnym spôsobom určuje, ako prebieha procedúra hlasovania pri podanom legislatívnom návrhu a čo je informácia, čo je správa. Hlasovali sme o námietke pána Mikloška, parlament veľkou väčšinou rozhodol o tom, že nechce hlasovať o čomsi, čo nenáleží do bodu programu, ktorý sme prerokovali. Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali všetky body a budeme pokračovať, ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec, s procedurálnym návrhom.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby kedykoľvek vy vystúpite, ste mohli čokoľvek urobiť, či to je v rokovacom poriadku, alebo nie, prosím, aby sme o tomto hlasovali. Ja budem hlasovať za.

  • Dobre. Budeme pokračovať v prvom čítaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Máte, skutočne chcete výklad? Poprosím vás, pán poslanec, skúste ten poriadok, ste tu už, ako ste mi povedali, 17 rokov alebo koľko, si prečítať, o čom má byť procedurálny návrh k veci a budeme potom o tom hlasovať. Ak naozaj chcete dehonestovať, zosmiešňovať väčšinovú vôľu svojich kolegýň a kolegov, ktorí veľmi jasným spôsobom, demokratickým spôsobom dali najavo, čo si myslia o vašom návrhu, tak, samozrejme, môžeme tu pokračovať až do 19.00 hodiny takýmto spôsobom. Chcem vás požiadať, aby sme rokovali o schválenom programe, ktorý bol schválený absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Ja vám vôbec nebudem brániť, ak príslušným spôsobom a procedúrou, ktoré určuje zákon o rokovacom poriadku, dostanete do programu schôdze dajme tomu bod, ktorý sa má zaoberať problematikou, ktorou rieši návrh deklarácie. Ale v danom prípade kolegyne, kolegovia hlasovaním väčšinou rozhodli, že nebudeme hlasovať o tomto návrhu.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko, či váš postup bol v súlade s rokovacím poriadkom. Na toto mám právo a dovtedy prosím prerušiť schôdzu.

  • Reakcie z pléna.

  • Samozrejme, procedurálny návrh nepotrebujem, ja sa veľmi rád obrátim na ústavnoprávny výbor, na to máte právo. Dobre. Budeme hlasovať, či chceme prerušiť schôdzu. Dobre? Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 28 za, 77 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Samozrejme, na ústavnoprávny výbor sa s vaším návrhom obrátim, ale v rokovaní schôdze budeme pokračovať, tak ako určuje schválený program, do 19.00 hodiny.

    Poprosím teraz, aby svoje miesto zaujala spravodajkyňa pani poslankyňa Gabániová, aby sme mohli pokračovať v rozprave v prvom čítaní...

  • Do rozpravy... Pán predseda Halecký, máte procedurálny návrh? Dobre. Takže budeme pokračovať vystúpením pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy ústne. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Frešo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pán poslanec Frešo dostal slovo, ale pravdepodobne ruch v sále je taký, že to neumožní dôstojne prezentovať svoje názory k uvedenému vládnemu návrhu. Pán poslanec, môžem chvíľočku prestávku?

    Tak vyhlasujem päťminútovú prestávku. Poprosím všetkých tých, ktorí majú témy, ktoré chcú prebrať, a nesúvisia s vystúpením pána poslanca, aby si radšej našli iný priestor. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, čas určený na prestávku uplynul, poprosím, keby ste zaujali postupne miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli v zmysle schváleného programu pokračovať v rokovaní schôdze. Ale naozaj poprosím vážených pánov, ktorí stoja, aby zaujali miesta v poslaneckých laviciach alebo aby opustili rokovaciu sálu, aby sme mali pripravené štandardné podmienky na rokovanie parlamentu. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať.

    Pán poslanec Frešo, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rád by som vystúpil k zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý vnímam ako v istom kontexte štyroch či piatich zákonov, ktoré tu prejednávame.

    V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k postoju pána ministra k prejednávaným zákonom. Ten postoj je zrejmý už od minulej schôdze, keď sme rokovali o zdravotných poisťovniach a po búrlivej diskusii jeho debata niekoľko pár minút, kde sa k žiadnym argumentom nevyjadril. To sa opakuje aj dnes napriek tomu, že ho predseda zdravotného výboru opakovane vyzýval, argumentoval číslami, čo by mala byť základná ekonomická kategória, na ktorej by sme sa mali zhodnúť. Žiadnej odpovede sme sa nedočkali.

    Tento postoj ja vnímam aj v takej politickej rovine, nakoľko pán minister sa opakovane vyjadril, že on plní isté politické zadanie, ku ktorému bol zaviazaný, a v rámci tohto politického zadania ma veľmi nemilo prekvapil ešte na jar či začiatkom leta tohto roku, keď pri termíne o zdravotných poisťovniach použil výraz vyvlastnenie, z čoho som teda naozaj zostal veľmi emocionálne zarazený, že vôbec niečo takéhoto je v tomto roku 2007 v našej republike možné.

    Ale on to ospravedlňoval tým, že teda plním politické zadanie, a teda keď vyvlastnenie, v tom prípade sa to týkalo zdravotných poisťovní, tak vyvlastnenie. K tomuto pridávam rovnako aj postoj súčasnej koalície vedenej SMER-om k petícii občanov, ktorú doručili, a zdá sa, že aj pozbierali dostatočný počet hlasov za záchranu pluralitného systému zdravotných poisťovní, ktorá je tu v parlamente, už je tu príslušný počet dní, dokonca si myslím, že to bude za chvíľu viac ako 30 dní, a táto petícia napriek tomuto faktu, že to je priame vyjadrenie vôle občanov, je to, pardon...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, vidíte, že pán Frešo, ktorý teda má rád pokoj v sále, trvá na tom, aby ste dodržiavali podmienky, ktoré tu sú. Pán poslanec Frešo, ak dovolíte a chcete upozorniť tým mňa, ale nie je vašou úlohou, neriadite schôdzu. Poprosím vás, keby ste pokračovali v prejave.

  • Pardon, pán predsedajúci, ja som sa tým, že som poodstúpil od mikrofónu, snažil veľmi diplomaticky a veľmi taktne vás upozorniť na to, že tu je veľký hluk. Budem pokračovať.

    Čo sa týka petície, žiadosti, aby tá petícia bola predradená pred bod, ktorého sa priamo týka, tak túto žiadosť vládna koalícia – a teraz to poviem, pretože ja sa naozaj spolieham na to, že máme mandát od ľudí, poviem to natvrdo – drzo ignorovala. Ani vlastne nevieme, kedy bude prerokovávaná, a tvárime sa, že ľudia, ktorí to podpisovali a ktorí majú obavu a ktorí majú vôľu vybrať si zdravotnú poisťovňu, sú v tomto parlamente ignorovaní.

    Ďalšou kategóriou, ktorú obľúbene pán minister používa, z ktorej pohľadu sú vlastne aj tieto predkladané zákony predstavované, je kategória zisku a istých základných ekonomických kritérií a tomu chcem venovať jadro svojho vystúpenia. To, o čo sa pán minister pokúša, je demontáž zdravotnej reformy, je to vlastne otočenie lode smerom niekde, kde sme už boli, k istej spoločnosti, ktorá pracovala nie na báze solídnych ekonomických údajov, nie na báze štandardných postupov, ktoré doviedli vyspelé krajiny na špicu svetového rebríka, ale k spoločnosti, ktorá tu už skrachovala, a tou spoločnosťou bol komunizmus, komunistami nazývaný socializmus.

    Chcem vás, pán minister, upozorniť, nakoľko aj vy ste v záverečnej reči, nakoľko v diskusii štandardne nevystupujete, aby nebolo možné dať žiadne faktické poznámky, v záverečnej reči k jednému z týchto zákonov použili zase výraz, že áno, ale poisťovne majú zisky a treba sa starať o to, aby tieto zisky boli zase naspäť dané do zdravotníctva. No zisk nie je ten hlavný problém, ktorý existuje. Zákazom zisku nie je možné dosiahnuť, aby spoločnosť bola efektívnejšia. Máme s tým skúsenosť a s tým má skúsenosť 5 miliónov ľudí tejto republiky, nakoľko žili 40 rokov v režime, kde bol zakázaný zisk, a to, čoho sa dočkali, bol masívny ekonomický bankrot. Masívny ekonomický bankrot, keď im na tom ako spadla železná opona, pretože ľudia sa tu, samozrejme, necítili dobre a bolo treba na hranici ich držať ostnatými drôtmi, aby odtiaľto neutiekli, tak keď došli do Rakúska alebo do iných západných krajín, tak zistili, že vlastne ďaleko, ďaleko ich tieto krajiny predbehli. To nebol zápas o zisk, to bol zápas o to, mať štandardné podmienky.

    K tomu sa chcem dostať, že prvým bodom tohto zákona je zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Na akciové spoločnosti vo vlastníctve štátu. Pán minister, transformovať niečo na akciovú spoločnosť znamená, že subjekt dostanete vlastne do klasického ekonomického prostredia. Akciové spoločnosti majú veľmi-veľmi prepracovaný systém, ako sa sledujú náklady, majú veľmi prepracovaný systém, ako sa sleduje efektivita alebo, ako máte možno veľmi radi v tej ľavicovej rétorike, produktivita práce a všetky ostatné kategórie majú ďaleko najlepšie prepracované zo všetkých možných typov spoločností, vrátane príspevkových a podobných, čiže vrátane tých, v ktorých sa v dnešnom režime predmetné zariadenia nachádzajú.

    Ako hlavný dôkaz chcem uviesť, že tých päť akciových spoločností, na ktoré sa veľké nemocnice premenili, nemá problém s tvorbou straty, naopak, naopak sú vo vyrovnanom rozpočte. Za to ten zvyšok, za to ten zvyšok produkuje masívnu stratu. Je pre mňa trochu záhadou, ako je možné, keď za prvý štvrťrok tohto roku vyprodukovali tieto nemocnice, ktoré bežia v režime, ktorý vy obhajujete a ktorý aj týmto zákonom chcete vlastne uzákoniť, vyprodukovali 800-miliónovú stratu a za prvý polrok tie isté nemocnice znova hlásia 800-miliónovú stratu. Ja sa osobne domnievam, že v neprehľadných mechanizmoch, v akých pôsobia príspevkové organizácie, tú stratu ministerstvo nejakým spôsobom zakrýva. Inými slovami, vytvára cez nejaké zákazy nákupu skrytý dlh v zdravotníctve.

    Veľmi správne na to upozorňoval kolega Mikloš, ktorý hovoril, že naozaj od nástupu tejto vlády zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu vyrábajú masívny skrytý dlh, ktorý už je taký veľký, že dokonca ohrozuje aj náš prechod na euro. Naopak, chcem upozorniť, že ten, kto uvažoval, my sme hovorili o transformácii na akciové spoločnosti, ktoré sú štandardnou jednotkou, ktorá má svoje pravidlá a ktorej prirodzene dôverujeme, nakoľko vidíme, že všade na svete funguje. To sme nehovorili o privatizácii. Naopak, o privatizácii hovoril váš koaličný partner. A to dokonca o jednej z jej najdivokejších foriem, dovolím si upozorniť, o tzv. zamestnaneckých akciách. Vy ste dokonca na to reagovali, že ak taký návrh príde, tak o tom budete uvažovať. Ja vás chcem upozorniť, že jeden z najkritizovanejších subjektov, ktorý bol privatizovaný na Slovensku za vlády v rokoch 1994 – 1998, ten subjekt sa volá Slovnaft a bol privatizovaný za prakticky pár mesačný zisk, ktorý ako nadobúda v týchto rokoch, tak bol privatizovaný práve formou zamestnaneckých akcií. Čiže to, čo vás chcem upozorniť, pán minister, keď niekde hľadáte úvahu, že niekto chce na štátnych nemocniciach, na ich transformácii, zarobiť, nech sa páči, pozrite sa k svojmu koaličnému partnerovi.

    Chcel by som ďalej ukázať, kam vedú tieto ekonomicky neopodstatnené názory, ktoré zavádzate do zdravotníctva, a pod heslom „Zdravie nie je tovar“ vlastne razíte, a to napríklad v prípade liekov, na ktoré sme opakovane upozorňovali, že pokiaľ znížite DPH za lieky, tak jediný, komu to bude vyhovovať, sú veľkodistribútori liekov a lekárnici. Inými slovami, spotreba liekov stúpla o 13 až 15 %, spotreba zdravotníckych pomôcok, kde ste tiež znížili DPH na 23 %.

    Úplne normálne, laicky povedané, pravdepodobne sa začalo masívne plytvať. Pravdepodobne sa začalo masívne plytvať a dostávame sa do situácie, kde naozaj sa nachádzame v hlbokom, v hlbokom rozpore, to znamená, zatiaľ čo vy hovoríte, že zdravotníctvo je niečo extra, kde vlastne ekonomické zákony treba potláčať, tak ja vás upozorňujem, že všetky subjekty, ktoré v ňom pôsobia, a to sa môžete opýtať aj kolegov, ktorí sú angažovaní v liekovom biznise, všetky subjekty, ktoré tam pôsobia, tam robia len kvôli spomínanému zisku. Inými slovami, vy sa nevyhnete tomu, aby skôr či neskôr, alebo táto republika sa nevyhne tomu, aby skôr či neskôr nenastavila štandardné pravidlá, ktoré platia pre väčšinu občanov aj v zdravotníctve. Tam inej cesty nie je. Toto, čo vy robíte, je len okľuka a tá okľuka má dva faktory negatívne. Po prvé to bude trvať dlhšie a po druhé bezpochyby to bude drahšie.

    Ešte mi dovoľte, aby som sa vyjadril, vážené kolegyne, vážení kolegovia, krátko k minimálnej sieti nemocníc, ktorá je v tomto zákone spomínaná, ktorá bola viackrát, viackrát aj medializovaná zo strany vlády. Problém, keď prikazujete poisťovniam, s ktorými nemocnicami musia, musia uzavrieť zmluvy a s ktorými môžu uzavrieť zmluvy, povedie k tomu, že v tých, v ktorých musia, to znamená, ktoré budú zo zákona povinné uzavrieť zmluvy, nebudú môcť poisťovne svoju silnú kontrolnú a vlastne istým spôsobom riadiacu funkciu uplatňovať. Pretože keď zmluvu uzavrieť musíte, tak podmienky si nemôžete dohodnúť slobodne. Inými slovami, v tých nemocniciach, kde zo zákona budú musieť poisťovne uzavrieť zmluvu, sa bude ďaleko viacej plytvať, ďaleko horšia bude lekárska starostlivosť ako v tých, v ktorých uzavrieť zmluvu môžu, nakoľko o tom rozhodne štandardný a pre vás veľmi ťažko stráviteľný, ale asi jediný funkčný trhový mechanizmus. A to je to, čo je na prospech občana, čo mu naozaj zabezpečí kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša: pán poslanec Miššík, pán poslanec Novotný a pán poslanec Halecký.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Rád by som sa chcel vyjadriť k tej úvodnej časti toho, čo môj pán kolega Frešo hovoril, a tá sa dotýkala petície.

    Musím povedať, že aj mňa veľmi prekvapilo, keď pán predseda parlamentu svojím rozhodnutím túto petíciu pridelil ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo s tým ale, že v tomto rozhodnutí neuviedol lehotu, v ktorých majú tieto výbory túto petíciu prejednať, čo je v rozpore s rokovacím poriadkom. To po prvé.

    Po druhé. Ústavnoprávny výbor doteraz o tejto veci nerokoval napriek tomu, že tieto zákony už dnes prerokúvame, čo sa mi vôbec nepáči, a preto sme spolu s kolegami z opozície dnes podali pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru návrh v zmysle § 49 ods. 2 rokovacieho poriadku na zvolanie, okamžité zvolanie ústavnoprávneho výboru, kde by sme chceli prejednať túto petíciu s tým, aby následne o nej mohol rokovať zdravotnícky výbor. Ja verím, že tento parlament a aj predseda ÚPV bude postupovať spôsobom, ktorý nám to umožní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja mám pred sebou materiál Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva k 30. júnu 2007, o ktorom mala aj dnes rokovať vláda Slovenskej republiky.

    Naozaj aj ja som bol prekvapený tým údajom, že keď za prvý štvrťrok tohto roku bol dlh štátnych zdravotníckych zariadení 800 mil. korún, ako je to možné, že aj v polroku je 800 mil. korún. Odpoveď je asi takáto, trochu sa tejto problematike v súčasnosti alebo v tejto chvíli venujem, jednak to spôsobilo zníženie DPH na lieky, čo sa skutočne prejavilo v pozitívnej hospodárskej bilancii aj štátnych zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na to, že zhruba tie 2 mld. korún, ktoré sa kvázi ušetrili na znížení DPH, sa prejavili aj v nemocniciach, ktoré nakupujú lieky teda o 9 % lacnejšie.

    Druhá skutočnosť je, že vzhľadom na to, že štátne zdravotné poisťovne sú podobne ako štátne nemocnice dirigované ministerstvom zdravotníctva, došlo k výraznému navýšeniu platieb zo strany štátnych zdravotných poisťovní. A tá najkrajšia príčina je tá, že Sociálna poisťovňa akosi zabúda štátnym zdravotníckym zariadeniam počítať penále. To je celá pravda. Nepočíta penále štátnym zdravotníckym zariadeniam, neviem, ako je to možné. Keby všetkým zdravotníckym zariadeniam na Slovensku naraz vykázala penále, ktoré majú po lehote splatnosti na nezaplatenom poistnom, je to 1,6 mld. Sk. To treba k dlhu zdravotníckych zariadení dopočítať.

    Takže tu je tajomstvo toho, prečo sa zrazu tak zastavil rast dlhu. Nie v tom, že by ministerstvo zdravotníctva našlo nejaké systémové riešenie, aj keď, iste, opatrenia, ktoré sú uvedené v materiáli na zlepšenie finančnej disciplíny, môžu prechodne zlepšiť na jeden, dva štvrťroky situáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Posledná faktická – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som sa chcel tiež vyjadriť k otázke liekov, pretože je to, myslím si, jedna z uzlových otázok, čo sa týka zadlžovania zdravotníctva aj hospodárenia v zdravotníctve. Myslím, že lieky a náklady na lieky stúpajú síce na celom svete vo všetkých krajinách, ale u nás neproporcionálne k počtu obyvateľov a neproporcionálne vzhľadom na čas a rýchlosť, akým tempom vzostup nákladov na lieky je. Myslím, že je to aj z toho dôvodu, že všetky zúčastnené strany majú záujem na čím väčšej spotrebe liekov, či už distribútori, ale aj nemocnice, ale takisto aj súkromní lekári, ďalší lekári a samozrejmá vec, že aj pacienti.

    Čiže všetky opatrenia, ako vidíme v tom takom makropohľade, sú len čiastočne úspešné alebo neúspešné, takže je dôležité, aby náklady na lieky, tak ako bolo aj dnes v jednom z predkladaných zákonov povedané, boli regulované cez štandardné terapeutické postupy. To znamená, aby sa vedelo, že daná choroba má liečebný vzorec taký: Nitromag, Trimepranol, Anopyrin. Bodka. Keď už niekto dá navyše, mal by to vedieť zdôvodňovať pred revíznym lekárom. Revízni lekári sú z rôznych profesií v zdravotných poisťovniach a oni nie sú, čo ja viem, internistami, kardiológmi, neurológmi, takže nejaký anesteziológ alebo chirurg ťažko bude kontrolovať spotrebu liekov v jednotlivých ambulanciách. Takže postup vidím konkrétne cez poisťovne a cez tvrdú prácu revíznych lekárov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Najprv zareagujem na pána kolegu poslanca Novotného. Všetky tie metódy, ktoré si pán kolega vymenoval a pravdepodobne ich ministerstvo použilo, majú charakter dočasných, istých prevádzkových, ja to kľudne poviem, ekonomických trikov, to vám povie každý vzdelaný ekonóm, ale nemajú charakter systémových opatrení. Inými slovami, budú ďalej vytvárať skrytý dlh, s ktorým sa skôr či neskôr bude musieť zdravotníctvo porátať. A pri tom tempe, ktoré my odhadujeme, čiže sa tam jedná vysoko cez miliardu korún podľa našich údajov, to znamená, že sa bude oveľa skôr s tým musieť porátať.

    Chcel by som poďakovať pánu poslancovi Haleckému, dal mi za pravdu, že naozaj s tými liekmi to nie je normálne. Ale chcem ho opraviť v tom, že nejedná sa o všetky zúčastnené strany. Jedná sa o tie, ktoré vymenoval, ale nejedná sa o záujem poisťovní. A tam vlastne smeruje moja otázka. Prečo potom, pán poslanec Halecký, podporujete atak voči zdravotným poisťovniam, keď sú jedinou brzdou proti plytvaniu alebo jednou z hlavných bŕzd proti plytvaniu? Sám ste použili termín, že revízni lekári by sa na to mali pozrieť. No akú budú mať motiváciu, keď poisťovne budú atakované nezmyselnými návrhmi zákona, ktoré ich vlastne snažia sa vytlačiť? Ambíciu vytlačiť súkromné poisťovne z trhu ohlásil práve tu sediaci pán minister. Inými slovami, oslabíme súkromné poisťovne, znamená, oslabíme toho, kto kontroluje napríklad tento druh plytvania, ktorý vy ste veľmi správne pomenovali a za ktorý vám ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni a po ňom sa pripraví pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, nedá mi, aby som k tejto téme nevystúpil, pretože už v decembri 1989 s tu prítomným pánom ministrom sme boli dvaja organizátori zdravotníctva, ktorí sedeli so starými riaditeľmi KÚNZ-u a začali sme bojovať za nové slovenské zdravotníctvo. Roky bojujem za jednu vec, aby konečne došlo k transformácii nemocníc.

    Za našej vlády došlo k zmene vlastníckych vzťahov, došlo k zmene štruktúry a transformácii hlavne ambulantnej zdravotnej činnosti, či vo všeobecnej, alebo špecializovanej ambulantnej sfére, došlo k zmene a transformácii lekární a všetky tieto zdravotnícke zariadenia dnes fungujú a nevytvárajú dlhy. Za posledných osem rokov sa nespravilo nič ani vo veľkej reforme ministra Zajaca, opakovane som ho za to tu kritizoval, že sektor, ktorý z rozpočtu zdravotníctva pohlcuje 40 – 45 %, keď dobre fungujú nemocnice, údajne teraz niekto hovorí, že len 20 % z rozpočtu, tak potom je to absolútne poddimenzovaný sektor. Ale tu sme nespravili žiadnu transformáciu. To, že sme delimitovali niektoré zdravotnícke zariadenia do obcí alebo na vyššie územné celky, až toľko sme s nimi nespravili.

    Ďalej. Vo vládnom programe máme, za čo som aj ja bojoval, že uznávame všetky formy vlastníctva. Vďaka tomu, že nebola dotiahnutá za minulé roky reforma v nemocniciach, nemocnice sa ďalej zadlžujú. Zadlžujú sa takým systémom, že platia na penále a na príslušenstve za neplatenie až 10 % zo svojho objemu. Zoberte si nemocnicu, ktorá má rozpočet ročný alebo obrat 1 mld., ona 100 miliónov korún vyhodí pre exekútorov a na penále. Akú to má logiku? A my v rozpočte sa budeme o chvíľu hádať o každý milión, aby sme niekde do niektorej organizácie vedeli dostať.

    Čiže chcem povedať, že transformácia vlastne je potrebná. A keď chceme, aby len štát ostal vlastníkom zdravotníckych zariadení, potom nemusíme zastavovať transformáciu. Transformácia poskytovateľov vo vlastníctve štátu na štátom vlastnené akciové spoločnosti je najjednoduchší spôsob, ako vniesť do hospodárenia nemocníc transparentnosť, štandardné a jednotné výkazníctvo a možnosť účinnej kontroly. Premena na zákonmi jednoznačne definovanú ekonomicko-právnu jednotku zrovnoprávni poskytovaľov vo vzťahoch s poisťovňami, dodávateľmi a prinesie povinnosť každého každoročného auditovania výsledkov a v neposlednom rade umožní ministerstvu zdravotníctva účinne motivovať manažmenty nemocníc na základe merateľných kritérií. Je otázkou, či niektoré koncové nemocnice by nemali byť ozaj nadštandardne vybavené a nadštandardne zásobené prostriedkami, aby poskytli ako posledné to, čo druhé nemocnice pre občana, pre chorého pacienta nemôžu poskytnúť. Špecializované nemocnice, ktoré tu existujú, netvoria dlhy, fungujú dobre a poskytujú veľmi dobre zdravotnú starostlivosť, sú štátne, ale sú akciové spoločnosti.

    Čiže o čo ide? Je tu mnoho vecí, o ktorých by som dlho mohol rozprávať. Ale v každom prípade si myslím, že všetko, každá organizácia, ktorá je dobre riadená, má dobrý manažment, ktorý nekradne, netuneluje, môže byť bez ohľadu na vlastnícky vzťah dobrá. Ale zatiaľ za posledných 17 rokov ma nikto nepresvedčil, že príspevkové organizácie sú tie formy riadenia a spravovania zdravotníckych zariadení, ktoré by poskytovali lepší štandard a ekonomicky by sa vedeli správať.

    Preto hľadám roky spôsob s mojimi kolegami aj v našom profesijnom klube, s kolegami z iných strán, ktorí sa zaoberajú organizáciou zdravotníctva, a v našom profesijnom klube Ľudovej strany – HZDS sme zašli aj, zatiaľ to dávam ako filozofickú otázku, ďalej vo svojom názore na pokračovanie transformácie nemocníc. Chceme do tohto procesu vtiahnuť aj zamestnancov nemocníc. Chceme, aby mali bezprostredný podiel na riadení nemocníc, a chceme lekárov aj sestry bezprostredne motivovať na výsledkoch ich náročnej a ťažkej práce.

    Predložím Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh na vytvorenie zamestnaneckých akciových spoločností, ktoré by mohli byť v štyroch etapách. V prvom rade oddlženie nemocníc, vznik zamestnaneckej akciovej spoločnosti, transformácie nemocnice na akciovú spoločnosť a prevod majetkovej účasti na zamestnaneckú spoločnosť a zamestnancov a podmienky trvalej finančnej udržateľnosti musia byť splnené.

    Zamestnanecká akciová spoločnosť by mohla alebo mala splniť tieto podmienky: nesmie byť založená na podnikanie, nadobúdať akcie bude môcť každý zamestnanec nemocnice a akcie budú prevoditeľné iba medzi zamestnancami.

    Podmienky trvalej finančnej udržateľnosti sú zásadne niektoré. To je po prvé platenie za ceny výkonu, koľko ten výkon skutočne stojí, koľko má tá nemocnica naň náklad; nový platobný mechanizmus rešpektujúci náročnosť a nákladnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zavedenie vykazovania a kódovania, vyššia efektívnosť procesov a vstupov v nemocnici a systémové zefektívnenie siete. Aby toto všetko mohlo fungovať, musí už konečne prísť na svetlo sveta a do života elektronický informačný systém, ktorý v reálnom čase on-line bude spájať všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Je to jeden z návrhov, dámy a páni, ktorý budeme analyzovať. Budem predkladať na výbore aj niektoré konkrétne čísla, nechcem vás tým zdržiavať. Ale v každom prípade povedať, že len príspevkové organizácie sú tie, ktoré štát bude vedieť spravovať, tak si myslím, že nie je správne, a musím protestovať, keby som tu nebol dnes povedal, bol by som proti sebe a proti mojej snahe priniesť aspoň malinké zlepšenie mojou účasťou na zlepšení zdravotníckeho systému na Slovensku a, samozrejme, dostať občanovi lepšie poskytovanie zdravotníckych služieb.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho: pán poslanec Novotný, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa poďakovať pánovi poslancovi Urbánimu za jeho naozaj dobré vystúpenie a predovšetkým za jeho vôľu, ktorú veľmi zrozumiteľne prezentoval, že si praje, aby boli štátne zdravotnícke organizácie, štátne nemocnice, ktoré sú dnes príspevkovými organizáciami, transformované. Myslím si, že toto je hlavný message, ktorý treba podčiarknuť, prajeme si to aj my, ktorí sme v opozícii. Hľadajme riešenia, aby sme transformovali štátne zdravotnícke zariadenia.

    Pán poslanec Urbáni hovoril o zamestnaneckých akciových spoločnostiach. Som trošku opatrný, pretože mám nejaké konkrétne skúsenosti s jednou zamestnaneckou akciovou spoločnosťou, ktorá fungovala vo VSŽ Košice, a dopadla veľmi zle, a preto mám trošku obavy z toho, či je to dobrý model pre slovenské nemocnice. Na druhej strane ale platí, lepšia akákoľvek transformácia ako ponechanie vo forme štátnych príspevkových organizácií, lebo to je cesta do pekla, to je časovaná bomba slovenského zdravotníctva.

    Takže dávam ponuku pánovi poslancovi Urbánimu, transformujme najprv štátne zdravotnícke zariadenia na 100-percentné štátne akciové spoločnosti a zaraďme medzi možnosti prevedenia akcií týchto štátnych zdravotníckych zariadení, 100-percentných akciových spoločností okrem vyšších územných celkov, miest a obcí, lekárskych fakúlt alebo, keď chcete, univerzít, ktoré majú zdravotnícke fakulty, aj zamestnancov. Čiže dajme takúto možnosť, aby sme ich transformovali alebo aby sme previedli akcie aj na zamestnancov s tým, že štát si musí naozaj ponechať 51 %, pretože z hľadiska realizácie štátnej zdravotnej politiky sa to ukazuje ako dôležité.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega Urbáni, máš 100-percentnú pravdu, že príspevkové organizácie štátu sú tie, ktoré nemajú šancu prežiť na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dnes máme už v zdravotníctve rôzne typy obchodných spoločností a verzus voči nim stoja príspevkové organizácie. Ani jeden riaditeľ príspevkovej organizácie si predsa nebude robiť nepriateľov zo svojich zamestnancov, ani jeden riaditeľ sa nebude brániť nákupom, keď môže robiť dlhy. Môže robiť dlhy, zadlžuje nemocnicu, však to niekto zaplatí a ten niekto sme my všetci.

    A aby sa mohli zadlžovať, tak pán minister všetky účty štátnych zdravotníckych zariadení stiahol do Štátnej pokladnice, kde sa jednoducho nedá na tieto peniaze siahnuť exekútorom. To značí, že ešte im zmäkčil pravidlá podnikania alebo pravidlá hospodárenia, takže jednoducho sa môžu zadlžovať a očakávať ďalšie oddlženie, ktoré bude v desiatkach miliárd korún.

    Ja by som ten tvoj návrh a postup trošku prehodil. Najskôr urobme štátne akciové spoločnosti, 100 % štát, tam bude mať minister 100 % a jednoducho dotlačí cez všetky možné mechanizmy, ktoré každá jedna obchodná spoločnosť má, aby tieto nemocnice a štátne zdravotné zariadenia efektívne hospodárili. A potom, keď ich naučíme hospodáriť, bavme sa o tom, akým spôsobom posunieme, presunieme alebo čo s týmito akciami urobíme. Ale som veľmi rád, že si toto nahlas povedal. Som veľmi rád, že v tejto základnej otázke ako ďalej v zdravotníctve, efektívne v zdravotníctve sa zhodneme.

  • A na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. K pánovi predsedovi Novotnému, to, že ste vy nevedeli manažovať zdravotnícke zariadenia, že ste skrachovali, to je váš problém. To je vaša nevedomosť a neschopnosť.

    Ale k obidvom pánom. Nepočúvali ste ma dobre. Ja som najskôr hovoril o tom, že sa musia previesť predtým, než sa to prevedie, ak by sme sa dohodli na zamestnaneckých, všetko previesť na 100-percentnú akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Čiže žiadna privatizácia. A myslím si, keď by 49 % sa dalo zamestnancom, že ich zaangažujem, že ich motivujem k tomu, aby mohli pracovať. Čiže toto je postupnosť. Prvé musí byť prevedená, samozrejme, príspevková organizácia na 100-percentnú štátnu akciovú spoločnosť a potom, ale musí byť predtým založená tá zamestnanecká, lebo na akú by sa to potom previedlo? To by bol partner. Ale to nie je podstatné. Toto nie je krok za týždeň a na jednorazovku. To je proces, ktorý treba pripraviť, zauditovať, vyrátať všetko. Ale myslím si, že povedať, že len jedna forma, to myslím, že nie je správne. Ja nehovorím, že pritom nemôže byť aj niektorá organizácia, ktorú zagarantuje štát, že ju bude saturovať a dotovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, je pomaly pol siedmej, moje vystúpenie nebude dlhé k návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Moje zhrnutie bude tak do siedmich bodov, čo mám k tomuto zákonu výhrady. Filozofiu tohto zákona kolega Novotný, predseda zdravotného výboru, predniesol, takže k tomu sa nebudem vracať.

    Ja hneď by som sa pridŕžal § 5 navrhovanej novely a to je ministerský návrh, ide o koncovú sieť poskytovateľov i usporiadanie najmenšieho možného počtu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť na určených špecializačných pracoviskách na príslušnom území.

    K tomu bodu by som sa vyjadril, že každý poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, či už fakultnej nemocnice nevynímajúc, nemá všetky pracoviská takej úrovne, že môže poskytovať špecializované koncové služby. Preto je vhodnejšie tvoriť koncovú sieť na jednotlivé špecializované pracoviská a nie na poskytovateľov. Rôzne kliniky majú rôznu kvalitatívnu úroveň poskytovania špecializovaných služieb a nie všetky dosahujú špičkovú kvalitu. V druhom čítaní k tomu bodu by som priniesol pozmeňujúci návrh na výbore.

    Druhú pripomienku mám, čo sa týka § 10, a to je vykonávanie ambulantnej pohotovostnej služby. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je vykonávanie ústavnej pohotovostnej služby. Takisto podám v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy.

    V tretej pripomienke, ide o § 13 ods. 5, ministerstvo navrhuje nové písm. d), a to znenie: „rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva, ktorým súhlasí s uvedením priestoru do prevádzky“. Tu by som chcel podotknúť, ide o kolaps, a to pôvodné znenie § 13 ods. 5 písm. d) je nesprávne. Ústav verejného zdravotníctva nevydáva rozhodnutie, ale posudok, pretože rozhodnutie vydáva samosprávny kraj alebo ministerstvo. To takisto by sme pozmeňovákom upravili v druhom čítaní.

    Čo sa týka štvrtej pripomienky, je to novelizácia bodu. V § 16 ide o zmenu sídla stanice záchrannej zdravotnej služby. Ak požadovaná zmena predstavuje efektívnejšie zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby, skracuje čas dostupnosti, a teda čas dopravenia pacienta na definitívne ošetrenie, je vydanie nového povolenia priamo zbytočné. Takisto v druhom čítaní tam by sme chceli dať pozmeňujúce návrhy.

    Čo sa týka piatej pripomienky, je to § 17b, „odchýlkou najviac 3 km od takého sídla“ a tak ďalej, tu chcem odôvodniť, že všetky pripomienky čiastočne zjednodušujú vykonanie zmeny v povolení, sú skôr technického charakteru. Ak prijmeme vecnú časť, ktorá spočíva v lepšej dostupnosti, teda sekundárne zlepšenie poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

    Čo sa týka šiestej pripomienky, tam to je v § 27, za slovom navrhuje ministerstvo vložiť slovo „verejný zdravotník“. Tu by som chcel povedať, že išlo by o duplicitu, nakoľko verejný zdravotník je asistent, pozri § 27 písm. g) tejto novely.

    A posledná moja taká pripomienka, čo som si tak letmo poznačil, je v § 79 zákona písm. w): „za rozpis určený samosprávnym krajom sa považuje aj rozpis vyhotovený poskytovanými ambulantnými pohotovostnými službami na základe kritérií vyhotovenia tohto rozpisu“. Tu by som chcel povedať, že je potrebné zosúladiť toto znenie paragrafu s § 7a zákona č. 576/2004 Z. z. a § 79 písm. w) zákona č. 578/2004 Z. z., ktorý teraz prerokujeme, vzhľadom na to, že poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby poskytuje ambulantnú pohotovostnú službu na základe povolenia na poskytovanie ambulantnej pohotovostnej služby a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore pediatria a v špecializačnom odbore stomatológia vykonáva ambulantnú pohotovostnú službu v zdravotníckom zariadení poskytovateľ ambulantnej pohotovostnej služby. Tu by som chcel takisto v druhom čítaní pozmeňujúcim návrhom upraviť.

    No a čo sa týka takého väčšieho bodu v tejto novele, cieľom tohto zákona je upraviť aj zastavenie transformácie zdravotníckych zariadení, aby štát zostal vlastníkom zdravotníckych zariadení s celonárodnou pôsobnosťou. Tu už pán poslanec, kolega Milan Urbáni, sa pridržiavam tohto jeho návrhu, čo vystúpil v rozprave.

    A čo sa týka tejto novelizácie, mám s tým trochu problémy, tak ako tu už bolo veľakrát hovorené o zisku v zdravotníctve. Ja si myslím, že zisk v zdravotníctve nikdy neznamenal ani neznamená koniec solidarity. Prítomnosť zisku v trhových vzťahoch v zdravotníctve nie je rušením solidarity v tomto systéme, si myslím. Solidarita by však nemala byť dôvodom na zoštátnenie produkcie zdravotnej starostlivosti alebo znehybnenie trhových mechanizmov zákazom dosahovania zisku. Takýto prístup totiž výrazne znižuje efektivitu, a tým aj množstvo a kvalitu vyprodukovanej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov.

    Keď si tak dovolím tvrdiť, tak si myslím, že viaceré štúdie, ktoré ukazujú, že zdravotníctvo nie je dobrým nástrojom na boj proti chudobe, to môžem jednoznačne povedať. Absencia ziskových subjektov znamená koncentráciu moci v rukách štátnych úradníkov. Tí sa tu potom budú stavať do rôznych cieľov záujmových skupín, ktorých privilégiá musí následne uhradiť celá spoločnosť.

    A keď to v závere zhrniem, podľa mňa zisk, i keď som čítal, nie je sprosté slovo, sprosté slovo je len stratová a zadlžená nemocnica.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Patakyho nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pataky bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú. A chcem sa opýtať navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa skutočne poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave. Určite je tam veľa podnetných návrhov, ktoré dneska tu boli prezentované a, samozrejme, budeme diskutovať aj na výbore pre zdravotníctvo, určite aj na ministerstve zdravotníctva o tom, čo tu bolo dnes prednesené.

    Možno na odľahčenie, ale k téme, dovolím si prečítať malú pasáž z reakcie predsedu LOK-SČL, čo je česká organizácia na reformné kroky, ktoré sa pripravujú v Českej republike, a ako ich vníma táto spoločnosť. Je to publikované v Zdravotníckych novinách, ktoré sa dnes dostali na Slovensko. „Každý jeho chybný krok,“ myslí sa tým minister zdravotníctva v Českej republike, „v plánovanej reforme zdravotníctva môže mať nedozerné, v niektorých prípadoch i nezvratné následky. Na základe vyššie uvedeného si naša organizácia nemôže dovoliť nečinne sa pozerať na prípravné kroky, o ktorých už vieme, že v susednej zemi (na Slovensku) skončili fiaskom a viedli k predčasným voľbám.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chce sa ešte vyjadriť k rozprave pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 425, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 426.

    Pán minister, prosím vás, ujmite sa slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie tým, že sa zužuje okruh osôb, ktoré boli povinné doteraz podať ročné zúčtovanie. Ide napríklad o študentov, starobných dôchodcov, ženy na materskej dovolenke a osoby, ktoré majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

    Súčasne návrh zákona zamedzuje povinnosti vracať malé sumy preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania do 100 Sk, pretože náklady na vrátenie často prevýšili samotnú sumu preplatku alebo nedoplatku, čím sa ušetria verejné zdroje vo výške viac 2 mil. Sk. Navrhovaná úprava rovnako zamedzí situácii, keď zamestnávateľ poistencovi, ktorý zmeškal zákonom stanovený termín podania žiadosti, už nemal povinnosť vydať doklad o výške príjmu a preddavku, v dôsledku čoho poistenec nemal možnosť urobiť ročné zúčtovanie, a to ani dodatočne, resp. musel požiadať poisťovňu o spracovanie prehľadu o odvedených dávkach.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Antonovi Bobríkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, áno, sú tu, aj páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo k vládnemu návrhu ako spravodajca zákona č. 580 o zdravotnom poistení, ktorý bol predložený ako tlač 425. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu k tomuto zákonu.

    Môžem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších zmien a predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku jednak zlučiteľnosti s právom Európskej únie a návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Treba povedať, že návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, ale predpokladá však dopad na štátny rozpočet v prípade, že poistenci štátu nebudú platiť poistné z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, to je úprava § 11 ods. 9 zákona, ktorou sa mení podmienka, kedy štát platí za poistenca, ktorý môže dosiahnuť príjem do výšky minimálnej mzdy. To znamená, že nárast tých finančných prostriedkov v roku 2008 môže byť až 65 157-tisíc Sk. Na druhej strane, ako uvádzal aj pán minister, je úspora pri zrušení poplatkov a nedoplatkov do 100 Sk na verejné zdroje, t. j. zdravotným poisťovniam, v predpokladanej výške viac ako 2 mil. Sk.

    Vychádzajúc z oprávnení, môžem povedať, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady je navrhované prerokovanie tohto zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, Výbore Národnej rady pre financie, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. novembra 2007 a gestorský takisto do 27. novembra 2007.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pataky, pán Halecký, pán poslanec Novotný. Ešte niekto má záujem? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, chcem vystúpiť k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 – je trištvrte na sedem, stihneme to – o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Filozofiu tohto zákona, tak ako sme rozprávali s kolegom Novotným, predsedom výboru, on bude k tomu rozprávať. Ja by som k technickým pripomienkam, ktoré som si stačil napísať pri preštudovaní tohto zákona. Svoje pripomienky, tak ako v predchádzajúcom zákone, som rozdelil do 6-7 bodov.

    Hneď by som chcel upozorniť aj pána ministra na 1. pripomienku k novelizačnému bodu. A to je v § 6 ods. 5 druhá veta návrhu, budem to citovať: „Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej.“ Tu by som chcel toto odôvodniť, že to je dosť taký veľký nezmysel, lebo jedná sa o technický nezmysel. Ako možno rozlíšiť, v ktorej zdravotnej poisťovni predkladal občan prihlášku ako v prvej, a najmä vtedy, ak je doručená poštou. Neviem si to predstaviť. Ale mám pripravený pozmeňujúci návrh, takže v druhom čítaní by sme sa k tomu vrátili, ale to je dosť taký závažnejší bod.

    Čo sa týka, pripomienka moja druhá takisto k novelizačnému bodu, a to je § 6 ods. 6. Tu by som chcel povedať, že pôvodné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z. z. je presnejšie ako to, ktoré v § 6 ods. 6 ministerstvo navrhuje.

    Čo sa týka pripomienky tretej, je tiež návrhom novelizačného bodu, a to ide o § 7 ods. 4, ktorý znie, citujem: „Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do 8 dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou.“ Tu by som odôvodnil, tam nastane viac sporov, hlavne sa zamedzí sporom a podozreniam z nekalého lanárenia poistencov, a to pri pozmeňujúcom návrhu, keď spolu s prihláškou sa aj doručí kópia. Vlastne preukaz poistenca spolu s kópiou prihlášky podľa odseku 1, zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou. To znamená, že by sme mohli predísť zamedzeniu sporom, podozreniam z nekalého lanárenia poistencov.

    Čo sa týka štvrtej pripomienky novelizačného bodu, to je § 6 ods. 9, tam ide o technicky nezmysel. Nemožno s určitosťou rozlíšiť, v ktorej zdravotnej poisťovni podal občan prihlášku ako v prvej, najmä vtedy, ak je doručená poštou. To je to isté, čo som mal v prvom bode, hej. Ale to na výbore.

    Ďalšia pripomienka je pripomienka piata, takisto navrhovaného novelizačného bodu, a to je v § 12 ods. 1 nové písm. f), ktoré znie: „štát minimálne 5 % z vymeriavacieho základu, nie však menej ako 14 % z aktuálnej minimálnej mzdy“. Tu by som chcel povedať, že to je jediný spôsob, ako zabezpečiť aspoň minimálnu nádej na ekonomickú vyváženosť systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, je dosiahnutie výšky odvodov z poistenca štátu približne na úrovni 50 % odvodov ekonomicky aktívnych občanov.

    A posledná, šiesta sa týka § 22 ods. 2 písmeno..., citujem z návrhu: „vrátiť preukaz poistenca spolu s kópiou prihlášky podľa odseku 1 zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou“. Je to jediný spôsob, ako predchádzať sporom alebo podozreniam z nekalého lanárenia poistencov.

    To sú tak stručne, ktoré som si prešiel, k navrhovanej novele. A pripomienka, pozmeňujúce návrhy, myslím, že v druhom čítaní a na gesčnom výbore zdravotníctva by sme to prešli.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Patakyho nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ja iba zostručním svoje vystúpenie k niektorým záverom vzhľadom na charakter času. Chcem len pripomenúť, že tento vládny návrh zákona je podľa mňa dobrý z toho dôvodu, že síce nerieši zúčtovanie, ročné zúčtovanie poistenia, to ani sa kvôli veľkým financiám v dnešnej dobe nedá, ale podstatne ho zjednodušuje. Čiže robí prácu, ktorá v minulosti bola ťažko akože predstaviteľná.

    Návrh vládneho zákona zužuje okruh osôb, ktoré doteraz boli povinné podávať ročné zúčtovanie. Týkať by sa mali iba tých, a to je dôležité, ktorí majú príjmy z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z pohľadu svojho, z pohľadu sociálneho odboru, výboru kvitujem, že sa to pozitívne dotýka starobných dôchodcov, žien na materskej dovolenke, osobných asistentov a osôb, ktoré sa starajú, opatrujú ťažko zdravotne postihnutých. Môžem vyzdvihnúť aj to, čo spomínal už pán minister, že tento vládny zákon urobí túto pozitívnu skutočnosť, že zruší povinnosť, aby sa vracali malé sumy preplatkov, ktoré sa vyplácali do 100 korún a boli vlastne administratívne zaťažujúce pre samotný rezort.

    Sú tu ešte zaiste aj ďalšie iné veci, ktoré časové a technické problémy korigujú. Záverom kvôli tomu, aby som to nenaťahoval, chcem povedať, že skutočne zákon odstraňuje problém, ktorý bol v predchádzajúcom období dosť značne medializovaný a diskutovaný, a zdá sa, že pomerne jednoduchým a elegantným spôsobom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A chcem sa opýtať, teraz by mal vystúpiť pán poslanec Novotný, vidím, ale máme už len do 19.00 hodiny 7 minút, že či teda vám to stačí, alebo sa dohodneme, ak je všeobecný súhlas, že prerušíme rokovanie schôdze a budete prvým vystupujúcim zajtra o 9.00 hodine. Je všeobecný súhlas s týmto riešením?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie 14. schôdze. Budeme zajtra pokračovať, zajtra o 9.00 hodine ráno vystúpením pána poslanca Novotného.

    Všetkým prajem príjemný večer. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.