• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, želám príjemný deň.

    Chcem vás poprosiť vzhľadom na to, že ma pán riaditeľ informoval o technických problémoch s nahrávaním záznamu, o chvíľočku strpenia. Akonáhle bude technika k dispozícii, otvoríme rokovanie 14. schôdze Národnej rady. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa informácie, ktorú mám od organizačného odboru, je technika pripravená. Preto mi dovoľte, aby som otvoril rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, ako sa budeme prezentovať, dovoľte mi začať dvoma veľmi príjemnými príhovormi. Najprv by som chcel medzi nami privítať nášho priateľa a kolegu pána podpredsedu Vila Vetešku. Dúfam, že tu už s nami zostane a bude tu s nami sedieť a podieľať sa na vedení schôdze.

  • A zároveň mi dovoľte, keďže som sa dozvedel z tlače, že náš kolega pán poslanec Daniel Lipšic vstúpil do stavu manželského, v mene mojom aj, dúfam, v mene vašom mu zaželať všetko dobré v ďalšom živote. (Potlesk.) No a dúfam, že sa neurazí, keď poviem aj vzhľadom na to, že je to agenda kresťanských demokratov, že očakávame jeho podiel na demografickom vývoji.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz vás poprosím, dámy a páni, aby sme sa prezentovali a zistili, či sme uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Ďakujem pekne. Prítomných je 128 poslankýň a poslancov.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Preto budeme pokračovať v rokovaní.

    Na 14. schôdzi overovateľmi budú páni poslanci Emil Vestenický a Martin Kuruc, náhradníkmi budú páni poslanci Tibor Glenda a Imre Andruskó.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali pán predseda ústavnoprávneho výboru pán Mamojka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste. A ďalej sú to pán poslanec Ivan Štefanec a pán poslanec Urbáni.

    Navrhnutý program, tak ako som ho zostavil pre 14. schôdzu, vám bol rozdaný do lavíc. Chcem opäť na úvod upozorniť, že program obsahuje konkrétne body, stanovený konkrétny čas a snažil som sa vyhovieť jednotlivým požiadavkám rezortov, tak aby na otvorení a rozprave boli prítomní príslušní ministri zodpovední gesciou za vládne návrhy.

    Ešte vás chcem informovať predtým, ako dám, samozrejme, slovo a možnosť, aby ste sa prihlásili s návrhmi na zmenu alebo doplnenie programu, že na návrh gestorského výboru dve správy uvedie ich predkladateľ pán guvernér Národnej banky Slovenska, tak ako je to uvedené v návrhu programu. A na to je potrebný, samozrejme, váš súhlas. Chcem vás požiadať, aby ste hlasovaním za program 14. schôdze vyslovili aj súhlas s vystúpením pána guvernéra Národnej banky.

    Takže pristúpime k samotnému schvaľovaniu programu. Dávam možnosť, aby ste sa prihlásili a predniesli svoje návrhy v intencii jednej minúty. Nech sa páči. Zdá sa, že navrhnutý program je dostatočne bohatý. Len s dvoma návrhmi sa hlásia, a to pán poslanec Janiš a pani poslankyňa Sabolová.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Janiš, predseda poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam návrh, aby bod 76 (tlač 386) bol presunutý na rokovanie novembrovej schôdze Národnej rady z dôvodu, že k dnešnému dňu signatári petície za nezhoršovanie podmienok sporiteľov v 2. pilieri vyzbierali viac ako 100 000 podpisov občanov. Týmto splnili základnú podmienku na prerokovanie tejto petície v Národnej rade. Máme zato, že petícia by mala byť prerokovaná skôr ako vládny návrh zákona o sociálnom poistení. To je prvý návrh.

    A druhý návrh. Pán predseda, žiadam doplniť bod programu rokovania Národnej rady o bod petícia občanov Slovenskej republiky za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva a aby tento bod bol predradený pred bod vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach (tlač 363). V Národnej rade je už petícia s viac ako 100 000 podpisov. A takisto máme zato...

  • Zapnite ešte, prosím vás, pána poslanca Janiša, aby mohol dokončiť ten záver. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Tak ako pri mojom prvom návrhu máme zato, že prerokovanie petície by malo predchádzať vládnemu návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

    Pani predsedníčka klubu Kresťanskodemokratického hnutia, pani Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na začiatku chcem povedať moju otázku, prečo, pán predseda, nemáme zaradené aj tlače, ktoré sa týkajú vyhlásení k 100. výročiu tragédie v Černovej. Žiadam za klub KDH zaradiť tlač 423 do programu schôdze, pretože je tam len bod 78, ktorý hovorí o pripomenutí si výročia. Napriek tomu, že ste hovorili, že budeme rokovať o tom na grémiu, pripomínam, že tieto tlače mali byť zahrnuté, ale ja žiadam zahrnúť tlač 423, ktorú navrhli poslanci za KDH, ako bod 78 na 26. októbra.

  • Ďakujem pekne.

    To boli jediné dva návrhy na doplnenie alebo zmenu programu.

    Budeme teraz hlasovať o...

  • Hlas z pléna.

  • Ešte, pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len reagujem na aktuálny procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej. V tom prípade žiadam, aby tam boli uvedené všetky tlače, ktoré boli predložené.

  • Pán predseda poslaneckého klubu SNS, pri schvaľovaní programu sa nepostupuje v zmysle návrhov procedurálnych. Ale ja to vysvetlím keď budeme hlasovať o tomto bode.

    Takže najprv budeme hlasovať o návrhu pána predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS, aby bod 76, ktorým je druhé čítanie zákona o sociálnom poistení, bol presunutý na november, teda resp. na novembrovo-decembrovú schôdzu z dôvodu, že petícia občanov, o ktorej zatiaľ vieme len z médií, pravdepodobne naplní podmienky petičného zákona. A mala by sa dostať na prerokovanie do Národnej rady. Takže budeme hlasovať o tomto prvom návrhu pána poslanca Janiša.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 50 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh pána poslanca Janiša neschválili.

    Jeho druhým návrhom, o ktorom budeme hlasovať, je, aby sa petícia občanov k slovenskému zdravotníctvu, ktorú som po prepočítaní hlasov pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo, prerokovala v pléne Národnej rady ešte pred prerokovaním samotného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Chcem len upozorniť, že ani petičný zákon, ani zákon o rokovacom poriadku taxatívne neurčuje lehoty, pridelil som v zmysle zákona o petíciách predmetnú petíciu po splnení podmienky o 100 000 platných podpisov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. A tak ako som to avízoval aj na grémiu, som pripravený potom, ako ich prerokujú obidva výbory, samozrejme, posunúť ich aj na rokovanie pléna. Myslím si, že nie je vôbec dôležité, kedy o tom budeme rokovať.

    Ale budeme teraz hlasovať o návrhu pána poslanca Janiša. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 37 proti, 43 sa zdržalo.

    Tento návrh pána poslanca Janiša sme neschválili.

    Ale chcem znovu zdôrazniť, že potom, ako prerokujú výbory, ktoré som určil, petíciu, určite ju zaradím na rokovanie októbrovej schôdze Národnej rady.

    Ako druhá predložila svoj návrh pani predsedníčka klubu KDH, pani poslankyňa Sabolová. Dovoľte mi len na upresnenie povedať. Na grémiu sme hovorili o problematike návrhov uznesení, ktoré sa objavili v podobe tlače a štyrikrát, od Slovenskej národnej strany, od Kresťanskodemokratického hnutia, aj od Strany maďarskej koalície. Vzhľadom na to, že som sa pokúsil a budem sa pokúšať tak, ako sme sa dohodli, o zhodu na spoločnom texte, do programu som tak, ako mi to umožňuje rokovací poriadok, zaradil len samotný bod pripomenutie si. A každý bude mať možnosť predniesť svoj návrh uznesenia, pokiaľ nedospejeme k dohode tak, ako som to prezentoval na poslaneckom grémiu. Napriek tomu dávam hlasovať o...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, veľmi rád vás privítam na rokovaní komisie o rokovacom poriadku. Rokovací poriadok určuje zaradenie legislatívnych zákonov ako povinnosť pre predsedu, ktorý rozhoduje o programe schôdze, nie tlači tohto typu. Takže budeme hlasovať ale o vašom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 37 za, 26 proti, 56 sa zdržalo, 20 nehlasovalo.

    Konštatujem, že váš návrh na zmenu programu sme neschválili.

    K procedurálnemu návrhu pána predsedu poslaneckého klubu SNS chcem znovu len zdôrazniť, že počas bodu bude rozprava, v ktorej môže byť prednesený akýkoľvek návrh na uznesenie, o ktorom budeme potom v závere hlasovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem, pán predseda. Toto mi stačí. Tým pádom ak treba, tak sťahujem to. Dobre?

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz hlasovať, keďže sme hlasovali o návrhoch dvoch poslancov, o návrhu programu 14. schôdze ako o celku. Znovu upozorňujem, že hlasujeme aj o súhlase s vystúpením pána guvernéra Národnej banky Slovenska.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 55 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili program 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi ešte vás informovať, že ako prvý v programe je zákon z 20. septembra 2007, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie v druhom a treťom čítaní. Upozorňujem, že budeme hlasovať o ňom ihneď po prerokovaní tohto zákona. O ostatných bodoch programu 14. schôdze budeme vždy, ak nedôjde k inej dohode či na poslaneckom grémiu alebo v pléne, hlasovať o 11.00 hodine doobeda a o 17.00 hodine poobede, tak ako je to obvyklé. Ďakujem pekne.

    A teraz už pristúpime k samotnému programu. Ešte máme...

  • Hlas z pléna.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. dovoľujem si vás pozvať na prednášku venovanú aktuálnej téme, očkovaniu proti chrípke. Prednáška sa uskutoční 17. októbra v stredu v zasadacej miestnosti č. 30 na prízemí budovy Národnej rady od 12.30 hodiny do 14.00 hodiny. Táto prednáška sa uskutoční z iniciatívy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky. Na podujatí sa zúčastnia renomovaní odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie aj Úradu pre verejné zdravotníctvo. Všetci ste pozvaní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja len ako reakciu poviem, lebo ma upozornil pán predseda výboru pre verejnú správu, pán poslanec Cabaj, že sa tento návrh pána predsedu Novotného prekrýva s organizáciou podujatia, kde chceme uviesť knihu o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi. Takže je to, samozrejme, na vás, dámy a páni, kto z vás prijme účasť na tom-ktorom podujatí.

  • Ruch v sále.

  • Ešte pán poslanec Zelník? Nie. Ďakujem pekne.

    Takže teraz už pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Je to tlač 455.

    Spoločný spravodajca určený z výboru pre hospodársku politiku je pán poslanec Chrbet. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 20. septembra 2007 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon na opätovné prerokovanie a vo svojom rozhodnutí č. 2824-2007-BA zo dňa 9. októbra 2007 uviedol dôvody na vrátenie zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 456 z 10 októbra 2007 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s termínom na prerokovanie vo výbore vrátane gestorského výboru do 15. októbra 2007.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

    Výbory, ktorým bol vrátený zákon pridelený, tento zákon prerokovali s nasledovným zámerom.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 15. októbra 2007 a uznesením č. 256 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, po opätovnom prerokovaní schváliť v znení zmeny uvedenej pod bodom A tohto uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval vrátený zákon 11. októbra 2007 a uznesením č. 236 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky, po opätovnom prerokovaní schváliť v znení zmeny uvedenej pod bodom A tohto uznesenia.

    Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a uznesení výborov v časti III spoločnej správy vyplynul tento pozmeňujúci návrh: V čl. I sa vypúšťa bod 6. Doterajšie body 7 a 8 sa označujú ako body 6 a 7. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vrátenému zákonu vyjadrených v III. časti spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto zákonu v súlade s § 79 ods. 4 a § 90 ods. 5 rokovacieho poriadku...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • ... odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 20. septembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní, schváliť v znení pripomienky uvedenej v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 237 z 15. októbra 2007. Zároveň ma výbor určil ako spoločného spravodajcu výborov na opätovné prerokovanie vráteného zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pravdepodobne sa už nechcete vyjadriť k rozprave, ktorá nebola, takže pristúpime k samotnému hlasovaniu.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pripomienke pána prezidenta s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Chcem len pripomenúť, dámy a páni, že pri zákonoch, ktoré sú vrátené pánom prezidentom, je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov na schválenie, to znamená minimálne 76 hlasov aj pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Takže hlasujeme o pripomienke pána prezidenta. Ešte chvíľočku poprosím, aby poslanci zaujali miesta. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 125 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili pripomienku pána prezidenta.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o pripomienke z rozhodnutia pána prezidenta a môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neprihlásil sa nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem ju za skončenú.

    A budeme, pán spravodajca, hlasovať...

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o prezidentom vrátenom zákone ako celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku so schválenou pripomienkou pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 80 bolo za, 39 proti, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Budeme pokračovať v schválenom programe.

    O ďalších bodoch budeme hlasovať o 17.00 hodine, dámy a páni.

    Druhým bodom programu je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

    Je to vládny návrh zákona v tlači 436. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 435.

    Pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády, pán Štefan Harabin, uvedie vládny návrh zákona. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia smerníc Európskeho spoločenstva a zabezpečenie rovnakých práv a ich ochrany všetkým spoločníkom v každej spoločnosti, ktorá sa podieľa tak na vnútroštátnom, ako aj na cezhraničnom splynutí alebo zlúčení bez ohľadu na to, či ide o spoločníkov spoločnosti v dôsledku zlúčenia zanikajúcej spoločnosti alebo o spoločníkov spoločnosti, na ktorú v rámci zlúčenia prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti.

    Pokiaľ ide o čl. I, Obchodný zákonník, navrhuje sa vypustenie úpravy klamlivej reklamy z Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame. Novela zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov je z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V súčasnosti je predložená Národnej rade. A navrhované úpravy Obchodného zákonníka sú reakciou na obsah jej ustanovení. Navrhuje sa predkladanie neschválených účtovných závierok na uloženie do zbierky listín obchodného registra.

    Predkladaným návrhom zákona bola transponovaná aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania. Hlavným zámerom predkladateľa bolo zjednodušenie procesu hľadania kapitálu spoločnosti do základného imania.

    Návrhom zákona sa zavádza o. i. aj výnimka z povinnosti vyhotovovať znalecké posudky na nepeňažné vklady, a to najmä v prípadoch keď už bol daný nepeňažný vklad porovnateľne spoľahlivým spôsobom ohodnotený. Navrhuje sa umožnenie cezhraničných fúzií obchodných spoločností a družstiev. Uvedená úprava je výsledkom transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutia kapitálových spoločností. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica o cezhraničných fúziách kapitálových spoločností umožňuje, aby sa neuskutočnilo preskúmanie návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí audítorom a vyhotovenie písomnej správy (čl. 8 ods. 4 smernice) za podmienky, že s takýmto návrhom vyslovili súhlas všetci spoločníci, každý zo spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnej fúzii, ale najmä vzhľadom na iniciatívu Európskej komisie, ktorá predložila a vypracovala návrh smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/855/EHS o zlúčení a splynutí akciových spoločností a smernica Rady 82/891/EHS o rozdelení akciových spoločností so zreteľom na požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca (v súvislosti so zlúčením alebo rozdelením) Európskeho parlamentu a Rady, sa predkladateľ rozhodol pristúpiť aj k transpozícii uvedeného návrhu smernice vzhľadom na skutočnosť, že bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou na texte smernice a v súčasnosti je potrebná už iba jazyková revízia textu, formálne schválenie Radou a zverejnenie v Úradnom vestníku EÚ.

  • Predpokladaný termín je 22. október 2007.

  • Na základe zásadných pripomienok Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré boli uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrh zákona, ktoré vytýkali najmä nedokonalosť právnej úpravy splynutia alebo zlúčenia akciových spoločností, bol vypracovaný nový mechanizmus ochrany práv menšinových akcionárov preberajúcej nástupníckej spoločnosti pri ich zlúčení. Pri tvorbe novonavrhovaného mechanizmu vychádzal predkladateľ najmä z právnej úpravy inštitútu práva výkupu (squeeze out) podľa § 118i zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona sleduje jasné definovanie práv a zrovnoprávnenie postavenia akcionárov preberajúcej nástupníckej spoločnosti pri zlúčení spoločností tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce menšinovým akcionárom straty na majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola hodnota stanovená spoločnosťou. Dopad zmien sa zároveň prejaví v predchádzaní a minimalizovaní počtu súdnych sporov vyplývajúcich z procesu zlúčenia spoločností.

    Na úpravu uvedených práv nebolo možné použiť vzory zahraničných právnych poriadkov, a to vzhľadom na skutočnosť, že všetky tieto systémy vychádzajú z údajov o obchodovateľnosti spoločností na kapitálovom trhu. Vzhľadom na nefunkčnosť kapitálového trhu v Slovenskej republike nebolo možné vziať tento ukazovateľ za základ pre zhodnotenie postavenia konkrétneho akcionára spoločnosti, resp. pre zhodnotenie zhoršenia jeho postavenia po uskutočnení zlúčenia spoločností. Z uvedených dôvodov bolo potrebné hľadať iné riešenie, ktoré by zabezpečilo objektívny a spravodlivý prístup, resp. odhad. Tento sa má dosiahnuť prostredníctvom posudkovej činnosti znalcov príslušného odboru. Docielenie uvedeného stavu má prispieť k formulovaniu novej koncepcie oceňovania, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s Národnou bankou Slovenska, a to formou novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

    V súvislosti s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, ktorá je jednou z prioritných oblastí záujmu nielen práva EÚ, ale aj nášho právneho poriadku, nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, voľba režimu Obchodného zákonníka, § 262 ods. 1, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu tzv. spotrebiteľských vzťahov, t. j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Preto predkladateľ do návrhu zákona zakomponoval ustanovenia, ktorých úlohou je odstrániť niektoré výkladové nejasnosti.

    Pokiaľ ide o čl. II zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide najmä o zakomponovanie zmien, ku ktorým dochádza v dôsledku transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností do Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti je riešená najmä otázka zapisovania údajov do obchodného registra, otázka obsahu zbierky listín, otázka registrácií a preverenia určitých skutočností registrovým súdom a otázka stanovenia lehoty pre vykonanie zápisu registrovým súdom.

    Ďalej sa navrhuje uloženie povinnosti fyzickej osobe alebo osobám, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, osobe vedúceho podniku alebo organizačnej zložke podniku, zahraničnej osobe a osobe vedúceho organizačnej zložky podniku pred zápisom zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri preukázať svoju bezúhonnosť, a to predložením výpisu z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace. Zámerom uvedenej úpravy je zosúladenie podmienok pre zápis do osobitnej evidencie, teda zápis v zmysle osobitného zákona, ktorým je zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), so zápisom zmien zapísaných údajov v obchodnom registri. Uvedeným zámerom sa má vylúčiť, aby nastala situácia, že osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako vedúci niektorého zo subjektov, ktorý je uvedený v návrhu, alebo štatutár nespĺňa podmienku bezúhonnosti tak, ako je uvedená v § 6 živnostenského zákona a vyžadovaná pre prevádzkovanie živnosti fyzickými osobami. Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Určeným spravodajcom z gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, je pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Poprosím ju, aby nás informovala.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 9. októbra 2007 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Preto podľa § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona predkladá ministerstvo spravodlivosti v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Návrh obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    V dôvodovej správe sa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Pripojená doložka zlučiteľnosti v návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie a je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z doložky finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že navrhovaná úprava nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá priame nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 435 z 28. septembra 2007 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh prerokovali v druhom čítaní výbory do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási.

    Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A zároveň predpokladám, že už nebudete chcieť hovoriť, pán podpredseda, vy tiež.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Skôr ako budeme pokračovať v rokovaní, dovoľte mi panie poslankyne, páni poslanci jednu krátku osobnú poznámku. Ďakujem pekne za privítanie, ďakujem za povzbudenie a želám si naďalej dobrú spoluprácu. Ďakujem veľmi pekne všetkým.

  • Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 404, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 412.

    Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona predkladám s cieľom dokončiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 205/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

    Za nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom sa podľa uvedenej smernice považuje akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom. Keďže na základe uvedeného sa nekalé obchodné praktiky vzťahujú aj na reklamu, je potrebné jednotlivé ustanovenia smernice transponovať do zákona o reklame. Po prijatí predloženého návrhu bude spotrebiteľ chránený pred nepovolenou reklamou, ktorá vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súčasne sú v predloženom návrhu zohľadnené aj zmeny smerníc o klamlivej a porovnávacej reklame.

    Návrhom, ktorý predkladám, novelizuje ministerstvo hospodárstva i zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Zapracovať obe novely do jedného návrhu sa ministerstvo rozhodlo preto, že nejde o rozsiahlu novelu zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu a že zmeny zákona súvisia aj s dozornou činnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie proti nekalým obchodným praktikám. Novelou sa rozširujú kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie tak, aby pri výkone dozoru mohla ukladať záväzné pokyny na odstránenie nedostatkov, objasňovať priestupky a zakázať konanie, ktoré je nekalou obchodnou praktikou a podobne.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Pavlovi Pavlisovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 404). Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do všeobecnej rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne).

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 405. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 413.

    Teraz opäť žiadam pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne opäť za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s potrebou transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES vám do prvého čítania predkladám návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu.

    Tento návrh vytvára rámec na stanovenie požiadaviek na environmentálne navrhovanie výrobkov využívajúcich energiu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb týchto výrobkov v rámci vnútorného trhu.

    Pod pojmom ekodizajn sa rozumie začlenenie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov za účelom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku počas jeho životného cyklu, to znamená, aby výrobky uvádzané na trh, spĺňali požiadavky na čo najnižšiu spotrebu energie a zároveň spĺňali požiadavky na vymedzené environmentálne aspekty.

    Návrh zákona vymedzuje povinnosti výrobcu, jeho splnomocnenca a dovozcu pred uvedením výrobku na trh alebo pred uvedením výrobku do prevádzky. Ustanovuje obsah vyhlásenia o zhode a postup pri posudzovaní zhody. Zakazuje umiestňovať na výrobok označenie, ktoré by mohlo významom alebo formou zavádzať užívateľov a spôsobiť zámenu s označením CE. Vymedzuje poskytovanie informácií o výrobku priamemu užívateľovi a dohľad nad trhom.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, opäť si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona (tlač 405).

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady. Konštatujem, že zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. A, ďalej, návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Preto vychádzajúc z oprávnení ako spravodajca odporúčam, že po rozprave odporučím uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A, ďalej, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku aj ako gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Uzatváram možnosti prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 429. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 442.

    Prosím, pán minister, uveďte tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zosúladiť legislatívu Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev v oblasti energetiky.

    Návrhom, ktorý predkladám do prvého čítania, sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS. V súlade s touto smernicou návrh zákona obsahuje nové pojmy vzťahujúce sa na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, prednostné právo výrobcov elektriny kombinovanou výrobou na prenos, ďalej, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej v takomto zariadení, ako to umožňujú technické podmienky sústavy, ako aj zabezpečenie záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú vo forme potvrdenia o jej pôvode bude vydávať ministerstvo hospodárstva. Prebratím smernice 2004/8/ES sa upravuje i pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii.

    Cieľom predloženej právnej úpravy je optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou pre oblasť vysoko účinnej kombinovanej výroby a súčasne podporovať výrobcov elektriny a tepla v ich snahe rekonštruovať doterajšie výrobné kapacity, resp. investovať prostriedky do výstavby nových kapacít s tým, že výrobcovia sa budú môcť uchádzať o finančné zdroje z prostriedkov národných, ako i z prostriedkov európskych fondov.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby je prioritou celého Európskeho spoločenstva vrátane Slovenskej republiky, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 223 z 11. októbra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 429). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 442 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej republiky Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, ďakujeme.

    Budeme o malú chvíľočku pokračovať, budeme teraz prerokúvať v prvom čítaní návrhy zákonov, ktoré uvedie minister financií Slovenskej republiky pán Počiatek. Bude to až šesť vládnych návrhov zákonov. Ešte chvíľočku počkaj, pán minister, o malú chvíľu sa ujmeš slova.

    Ešte zároveň ten prvý zákon uvediem. Bude to

    vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 409).

    Návrh na jeho pridelenie je č. 416.

    Tak toto bude prvý zákon, ktorý budeme prerokovávať, pán minister. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES.

    Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia (tzv. europas) udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

    Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala, bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného je v návrhu zákona transponovaných 22 smerníc upravujúcich oblasť poisťovníctva.

    Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu niektorých ďalších právnych predpisov v oblasti finančného trhu, a to zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, pričom ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú ochranou chybne uvedených vnútorných odkazov, chybami gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Borisovi Hradeckému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 409) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku zabezpečenia finančnej stability poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu.

    V návrhu zákona je transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES o zaistení, ako aj ďalších 22 smerníc Rady.

    Na základe oprávnení, ktoré mi prináležia ako spravodajcovi, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 27. septembra 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorý prednesie pán minister Počiatek. Bude to

    vládny návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 430).

    Návrh na pridelenie je č. 432.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom návrhu zákona je vytvoriť základné právne predpoklady na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie meny euro na Slovensku, a to čo najprecíznejším vytvorením generálneho právneho rámca v Slovenskej republike na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí. Tento právny rámec zahŕňa jednak proces prípravy na zavedenie meny euro a tiež samotný prechod z doterajšej slovenskej meny na menu euro.

    V ustanoveniach čl. I návrhu generálneho zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným a bezhotovostným peňažným obehom pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode na menu euro.

    Súčasťou čl. I sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v mene euro podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na menu euro a aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri samotnom prechode na menu euro.

    Ďalej, čl. II až XXIX obsahujú sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, Obchodného zákonníka, ďalej, zákonov v oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva, ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov. Osobitne dôležitá je novela zákona o NBS a s ňou súvisiaca novela zákona o NKÚ.

    Zároveň treba zdôrazniť, že návrh generálneho zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike nemá vzťah k ekonomickým aspektom samotného zavedenia eura, keďže záväzok Slovenskej republiky prijať euro po splnení všetkých konvergenčných kritérií obsahuje už aj Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januára 2008, pričom však kľúčové ustanovenia zákona sa budú reálne aplikovať až od určenia konverzného kurzu a zavedenia meny euro v Slovenskej republike, resp. nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia meny euro v Slovenskej republike, kde cieľom Národného plánu je 1. január 2009, pričom o dátume zavedenia meny euro v Slovenskej republike rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika spĺňa všetky požiadavky a podmienky na tento akt.

    Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, aby predniesol spravodajskú správu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení ďalších niektorých zákonov (tlač 430) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. A podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 14. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 431).

    Rozhodnutie o pridelení je č. 433.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny návrh.

    Predkladaný návrh reaguje na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala pokračovať v podpore stavebného sporenia s cieľom zlepšenia prístupu k bytovému fondu najmä mladým rodinám a vytvoriť taktiež podmienky nielen na výstavbu nájomných bytov pre mladé rodiny vo vzťahu k možnostiam štátneho rozpočtu, ale aj podmienky na zvýšenie obnovy a revitalizácie bytového fondu s cieľom zefektívniť jeho prevádzku, znížiť energetickú náročnosť, predĺžiť jeho životnosť a zvýšiť štandard bývania.

    Predkladaná novela zákona umožní významnejší vstup právnických osôb do systému stavebného sporenia, a tým aj zvýšenie ich podielu pri financovaní výstavby bytov a obnovy bytového fondu.

    Reaguje tiež na meniace sa podmienky rozvíjajúceho sa finančného trhu.

    Návrh novely zákona odstraňuje obmedzenie poskytovania finančných služieb v oblasti financovania bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky len osobám s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Podľa návrhu tak bude môcť byť stavebným sporiteľom každá fyzická, ale aj právnická osoba, ktorá uzatvorí zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. Z prostriedkov stavebného sporenia bude však naďalej možné financovať bytové potreby a potreby súvisiace s bývaním len na území Slovenskej republiky.

    Okruh poberateľov štátnej prémie sa navrhuje rozšíriť o spoločenstvá vlastníkov bytov. Rozšírenie okruhu poberateľov štátnej prémie v prípade fyzických osôb vyplýva aj zo spomínaného zrušenia ich viazania na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

    Návrh novely zákona rozširuje stavebné účely, na ktoré môže byť použitý stavebný úver.

    Navrhované úpravy sledujú tiež rozšírenie možností pri poskytovaní bankových služieb klientom, napr. spotrebiteľského úveru a tiež upresnenie vybraných ustanovení na základe poznatkov z praxe.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 26. 9. 2007 uznesením č. 810/2007 schválila návrh zákona a poverila predsedu vlády predložiť vládny návrh zákona predsedovi Národnej rady na ďalšie ústavné prerokovanie a ministra financií uviesť vládny návrh zákona v Národnej rade. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov (tlač 431). Ako spravodajca som bol poverený výborom pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa jeho prvé prerokovanie uskutoční.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i ostatné a ďalšie náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného tento predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorá sa týka zlepšenia možnosti bývania a ďalšieho podnikania v stavebníctve a v bytových otázkach.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, ústne či sa niekto nehlási do rozpravy. Nie. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať. Ďalším bodom programu bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 442).

    Návrh na pridelenie je č. 438.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu bol vypracovaný nadväzne na smernicu Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických produktov a elektriny v znení smernice Rady 2004/74/ES, v zmysle ktorej je v súlade s poskytnutým prechodným obdobím Slovenská republika povinná najmä dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou na elektrinu a zemný plyn použitý ako palivo na vykurovanie do 1. januára 2010 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto tovary dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane, po ďalšie, dosiahnuť minimálnu sadzbu spotrebnej dane ustanovenú smernicou na pevné palivá, to sú najmä uhlie a koks, od 1. januára 2009 za podmienky, že k 1. januáru 2007 bude sadzba dane na tieto produkty dosahovať 50 % minimálnej sadzby dane. Keďže elektrina, zemný plyn a uhlie sú svojimi vlastnosťami, charakterom výroby, distribúcie diametrálne odlišné od ostatných minerálnych olejov, ktorých zdaňovanie spotrebnou daňou je upravené v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, je aj mechanizmus zdaňovania týchto predmetov dane podľa smernice odlišný a ich zdaňovanie musí byť upravené samostatným zákonom.

    Do návrhu zákona sú premietnuté ustanovenia smernice upravujúce obligatórne daňové zvýhodnenia a niektoré fakultatívne daňové zvýhodnenia, oslobodenia od dane, ako napr. použité v chemických, elektrolytických a metalurgických procesoch, potreba elektriny, uhlia, zemného plynu na výrobu alebo ťažbu, ďalej, elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov, elektrina, uhlie a zemný plyn použité v domácnostiach.

    Návrh zákona nepredpokladá potrebu vytvárania nových pracovných miest ani zvýšenia nárokov na finančné prostriedky.

    Návrh predpokladaného zákona smeruje ku kladnému vplyvu na životné prostredie, pokiaľ pôjde o využitie elektriny a zemného plynu ako pohonnej látky alebo paliva namiesto fosílnych palív.

    V návrhu zákona sú upravené dve účinnosti. Od 1. januára 2008 nadobúdajú účinnosť ustanovenia pre registráciu daňových subjektov. A systémové ustanovenia týkajúce sa zdaňovania elektriny, uhlia a zemného plynu nadobúdajú účinnosť od 1. júla 2008.

    Do návrhu zákona boli v rámci pripomienkového konania premietnuté pripomienky, pokiaľ tieto boli v súlade so zámermi predkladaného návrhu zákona a so smernicami Európskej únie.

    Návrh zákona bol schválený na 61. zasadnutí vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 442) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 443).

    Návrh na pridelenie je č. 439.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte tento vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vám predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je na základe poznatkov z praxe odstrániť nejednoznačnosť niektorých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, upresniť ustanovenia, pri ktorých sa ukázalo, že nie sú v úplnom súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, precizovať niektoré ustanovenia zákona na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, a tak zabezpečiť ich správnu aplikáciu v praxi a zaviesť niektoré zjednodušenia uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktoré umožňuje smernica Rady 2006/112/ES, a taktiež transponovať ustanovenia článkov citovanej smernice, ktoré sú členské štáty Európskej únie povinné prebrať do národnej právnej úpravy k 1. 1. 2008.

    Významnou zmenou je zavedenie nového systému pri zdaňovaní zálohovaných obalov na nápoje a súčasne sa navrhuje do zoznamu tovarov so zníženou sadzbou dane 10 % doplniť zdravotnícke pomôcky používané na liečbu inkontinencie, ktorá predstavuje značnú finančnú záťaž pre postihnutých pacientov. V záujme zlepšenia dostupnosti literatúry sa navrhuje preradiť knihy zo zákonnej sadzby dane 19 % do zníženej sadby 10 %.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

    Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Lukšovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 443), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. A podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem, že písomne sa nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Posledný zo zákonov, ktorý bude predkladať pán minister Počiatek v prvom čítaní, je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 418).

    Návrh na pridelenie je č. 431.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, predkladá ministerstvo financií na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    K vypracovaniu tohto návrhu zákona sa pristúpilo najmä z dôvodu, že pri praktickom využívaní zákona o dani z príjmov je potrebné legislatívne spresniť, resp. doplniť niektoré jeho ustanovenia tak, aby ich využitie v praxi zabezpečovalo legislatívnu istotu.

    Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na správnu aplikáciu smernice Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov.

    Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

    Predložený návrh novely zákona o dani z príjmov obsahuje aj legislatívne zmeny v zdaňovaní príjmov právnických osôb. Ide najmä o nasledujúce zmeny: možnosť obmedziť ovplyvňovanie základu dane pravdepodobnými budúcimi nákladmi a na účely zistenia základu dane uznať iba technické rezervy poisťovní tvorené ku konkrétnym poistným zmluvám a nahláseným poistným udalostiam, obmedziť tvorbu opravných položiek k pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že nebudú zaplatené, a opravných položiek bánk k pohľadávkam z úverov pri ich zahrnovaní do daňových výdavkov, najviac do výšky zákonom ustanoveného limitu, ďalej, zúžiť okruh daňovo uznaných rezerv o rezervy na odmeny a prémie, tento náklad sa zahrnie do daňových výdavkov v čase jeho vzniku, resp. v čase ich vyplatenia, ďalej, obmedziť rozsah daňovo uznaných výdavkov pri odpise pohľadávok, ďalej, uznať hodnotu pohľadávky a jej obstarávaciu cenu pri jej postúpení z daňových výdavkov do výšky príjmu z jej postúpenia, ďalej, zaviesť inštitút tzv. podkapitalizácie len medzi zahraničnými závislými osobami, bežne používaný a využívaný v daňovej legislatíve vyspelých štátov, upravujúci výšku úrokov platených z úverov a pôžičiek v nadväznosti na výšku vlastného imania, také obmedzenie na uznanie úrokov daňových výdavkov zároveň podporuje zahraničné osoby, aby namiesto poskytovania úverov a pôžičiek realizovali vklady do vlastného imania a zvyšovali tak ručenie za prípadné záväzky, ďalej, možnosť v odpočte daňovej straty pri zániku daňovníka zrušením bez likvidácie, len ak účelom transformácie nie je vyhnúť sa daňovej povinnosti. Tento postup vychádza zo smernice Rady č. 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčení, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene aktív týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov.

    Návrh tejto novely zákona o dani z príjmov pozitívne ovplyvní príjmy štátneho rozpočtu.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami Európskej únie.

    Účinnosť zákona sa navrhuje 30. decembra 2007 okrem uvedených bodov, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov (tlač 418).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. A podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 14. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    A poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem zároveň aj ministrovi financií pánovi Počiatkovi za predloženie všetkých šiestich návrhov zákonov.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 408 a rozhodnutie na pridelenie výborom máte pod č. 415.

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženej novely zákona o azyle je zabezpečenie transpozície tzv. procedurálnej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    V súvislosti s týmto cieľom sa upravujú niektoré inštitúty v procese rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu, resp. o udelenie doplnkovej ochrany a najmä dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej, predvolávanie žiadateľa na pohovor a vykonávanie lekárskych vyšetrení a spolupráca s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

    Okrem uvedeného sa predloženým návrhom novelizujú v súlade s procedurálnou smernicou aj niektoré ustanovenia zákona o azyle na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    Návrh zákona v nadväznosti na zmeny právnej úpravy azylu obsahuje aj novelu Občianskeho súdneho poriadku, zákona o pobyte cudzincov, Trestného poriadku a zákona o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Richterovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004...

  • Rokujeme o novele zákona č. 480/2002 Z. z.

  • Idete si zobrať druhú spravodajskú správu? Tak chvíľočku počkáme.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 14.44 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.45 hodine.

  • Budeme pokračovať v rokovaní.

    Slovo má pán spravodajca, pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne. Ešte raz sa ospravedlňujem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 408). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra tohto roku č. 415 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra tohto roku a gestorský výbor do 27. novembra tohto roku.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 413).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod č. 417.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady na vydávanie nových dokladov, ktoré budú obsahovať biometrické údaje.

    Zabezpečenie vydávania cestovných dokladov Slovenskej republiky s biometriou si vyžaduje to, aby sa v zákone upravila povinnosť občana poskytnúť svoje biometrické údaje, a oprávnenia správneho orgánu tieto biometrické údaje pre potreby vydávania cestovného dokladu požadovať. Biometrické údaje, ktoré majú byť na základe nariadenia Rady obsiahnuté v cestovných dokladoch, sú podoba tváre a odtlačky prstov.

    Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky plánovalo začať vydávať biometrické pasy s oboma biometrickými údajmi ešte tento rok, pred koncom roka, avšak procedúra ustanovovania druhého biometrického údaja, jeho presná konfigurácia, ako aj konfigurácia technických zariadení na jeho čítanie nebola do tejto chvíle dokončená. Preto sme sa rozhodli, že nechceme ďalej čakať s už pripraveným materiálom, a rozhodli sme sa, že začneme vydávať biometrické pasy s jedným biometrickým údajom, čo je digitálna mapa tváre, ešte pred koncom tohto roka.

    Tento zákon je nevyhnutnou podmienkou na umožnenie vydávania takýchto nových cestovných dokladov, ktoré bezpochyby sú jednou z podmienok, ktoré sme týmto splnili aj pre uľahčenie cestovania bez víz do krajín Severnej Ameriky.

    Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene doplnení niektorých zákonov (tlač 413). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 č. 417 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne kto sa hlási, prosím, do rozpravy? Nikto. Končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 428).

    Návrh na prerokovanie výborom je č. 441.

    Prosím podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci Národnej rady, predkladaným vládnym návrhom zákona sa upravujú otázky súvisiace s pomocou poskytovanou z fondov Európskeho spoločenstva.

    Tento návrh bol vypracovaný na základe bodu B.30 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832 z 8. októbra 2006, ktorý ukladá podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona o využívaní pomoci Európskeho spoločenstva podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskeho spoločenstva a finančného rámca pre obdobie rokov 2007 – 2013. Vládou Slovenskej republiky bol návrh zákona o pomoci poskytovanej z týchto fondov schválený 26. septembra 2007. Návrh zákona bol pripravený Úradom vlády Slovenskej republiky, najmä sekciou kontroly a boja proti korupcii, sekciou riadenia a implementácie zahraničnej finančnej pomoci a sekciou vládnej legislatívy, v súčinnosti so všetkými zainteresovanými subjektmi, predovšetkým však v spolupráci s ministerstvom financií, ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Cieľom predkladaného zákona je právna úprava otázok v oblasti zabezpečenia systému riadenia a kontroly pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu a najmä transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z týchto fondov.

    Impulzom pre vypracovanie predmetného právneho predpisu boli pretrvávajúce problémy pri čerpaní finančných prostriedkov v programovom období 2004 až 2006, resp. zbytočná zložitosť, ťažkopádnosť a nedostatočná transparentnosť vzťahov medzi subjektmi zapojenými do čerpania pomoci, či už vo väzbe na procesy, do ktorých je zapojený poskytovateľ pomoci alebo vo väzbe na procesy na strane prijímateľa pomoci, ktoré môžu viesť k tomu, že Slovenská republika bude musieť časť prostriedkov vrátiť naspäť do rozpočtu Európskej únie po kontrolách z Európskej únie. Teda ide o dodržiavanie zásady, áno, máš práva, ale máš aj povinnosti na druhej strane, aby skutočne tie zdroje, ktoré pôjdu z Európskej únie, boli transparentne zainvestované, transparentne využité a takisto potom následne Európskou komisiou a ich kontrolnými orgánmi aj zhodnotené.

    Návrh zákona je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na právny a inštitucionálny systém Slovenskej republiky berúc do úvahy aj naše špecifiká. Určuje predovšetkým postavenia a právomoci, práva a povinnosti subjektov zúčastňujúcich sa procesu využívania prostriedkov poskytovaných našej republike z rozpočtu Európskej únie v rámci kohéznej politiky Spoločenstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva. Hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vláda Slovenskej republiky. Súčasne definuje postavenie centrálneho koordinačného orgánu, riadiacich orgánov, certifikačného orgánu, orgánu auditu, sprostredkovateľských orgánov a platobných jednotiek. Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy koordinácie, riadenia, finančného riadenia a implementácie a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev.

    Chcel by som upozorniť na dôležitú oblasť obsiahnutú v zákone. Je aj spôsob ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje vo vzťahu k Európskej komisii obzvlášť kľúčový moment pre bezpečné a bezproblémové čerpanie finančných prostriedkov. Návrh zákona taktiež definuje konflikt záujmov aplikovaný na procesy využívania fondov Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky, so Zmluvou o pristúpení a s Aktom o podmienkach pristúpenia Slovenskej republiky do Európskej únie. Predkladaný návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a má pozitívny ekonomický a environmentálny vplyv a pozitívny vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, som pevne presvedčený, že predkladaný návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vytvorí pre všetky subjekty zainteresované do čerpania prostriedkov poskytovaných Slovenskej republike z týchto fondov stabilný a predovšetkým transparentný rámec a umožní, aby mohli byť projekty vo všetkých oblastiach pomoci a podpory, tiež projekty v rámci Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, veľké infraštruktúrne projekty v rámci Kohézneho fondu alebo projekty týkajúce sa rozvoja vidieka a rybolovu realizované efektívne, najmä bez zbytočnej byrokracie a s čo najväčším úžitkom pre všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Môžem vám povedať, že pri mojej poslednej návšteve pred desiatimi dňami Bruselu, keď som na DG Regio informoval o tomto zákone, tak to zobrali s veľkým pochopením. A povedali, že toto konečne vytvára vzájomné vzťahy a jasnú transparentnosť vo využívaní týchto zdrojov a zabezpečuje aj pre každého, kto bude užívať tieto prostriedky, áno, to, že má isté práva, pričom na druhej strane, pokiaľ by sa urobili chyby, tak bude konkrétna osoba, ktorá nesie za to zodpovednosť, aj tú zodpovednosť niesť v budúcnosti.

    Ďakujem, vážené dámy, vážení páni, za možnosť vystúpiť a predložiť tento návrh zákona. A pevne verím, že predkladaný zákon nájde podporu naprieč celým politickým spektrom a tiež následne v príslušných výboroch Národnej rady. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči. Ospravedlňujem sa, som prekročil jednu stranu, práve sa tu pozeráme s pani kolegyňou na ďalší program.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Gogovi. Ospravedlňujem sa, lebo máme tu trošku...

  • Nič sa nestalo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 428). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve štátu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    A osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rady Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 441 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto do rozpravy neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne.

    Teraz bude pokračovať pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Ďakujem.

    Nasledujúcim bodom bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 414, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 418.

    Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na príplatok príspevku pri narodení prvého dieťaťa, ktorý sa poskytuje matke, ktorá porodila prvé dieťa. Matka bude musieť preukázať, že sa pravidelne zúčastňovala na preventívnych prehliadkach u gynekológa od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva. Preventívne prehliadky raz za mesiac sú plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Súčasne sa navrhuje zvýšenie príplatku k príspevku z 11 000 korún na 20 440 korún a tak spolu s príspevkom bude činiť pri narodení prvého dieťaťa príplatok plus príspevok 25 000 korún. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovaného zákona vzhľadom na základné vybavenie novorodenca, ktorý sa narodí ako prvé dieťa, je zvýšiť príplatok o 9 440 Sk, t. j. na sumu 20 440 Sk, čo spolu s príspevkom pri narodení bude predstavovať sumu 25 000 Sk.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 418 z 27. septembra 2007 prideliť návrh zákona (tlač 414) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 27. novembra 2007.

    Ďakujem. Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia sa prihlásil pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Syn poslal SMS-ku mamičke. A hovorí, že dostal päťku z písomky, aby pripravila na to otca. A mamu mu odpísala, že otec je pripravený, teraz sa priprav ty. Prosím vás, prepáčte tento úvod netradičný, ale je to z takého typicky rodinného prostredia. A tento zákon sa bude určite dotýkať mnohých rodín na Slovensku. Niektoré sa budú usmievať a niektorým bude pri schválení tohto vládneho v tejto podobe, ako ho navrhuje vláda, smutno.

    Dámy a páni, navrhujeme zvýšiť príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa tak, že podpora štátu bude 25 000 korún, ale iba na prvé dieťa. Je to návrh, ktorý má zvýrazniť charakter tejto vlády v sociálnej oblasti, jeden z vážnych, dôležitých zákonov, o ktorých bude predseda vlády aj pani ministerka hovoriť často aj v budúcich mesiacoch.

    Dámy a páni, chcem povedať, že v analýze sociálnej situácie rodín s deťmi, v analýze demografického vývoja myslím si, že opozícia s vládnou koalíciou sa v mnohých veciach zhodne. Zhodneme sa na tom, že príchod dieťaťa do rodiny môže znamenať vážny zásah do rodinného rozpočtu. Je to veľmi jednoduché. Ak by som veľmi povrchne analyzoval situáciu v rodine, kde sa narodí prvé dieťa, tak vidíme, že príjem dvoch rodičov sa podelí tromi. Bude to už menej, ako keď sa delil ten príjem iba medzi rodičov. Situácia bude horšia, keď sa narodí druhé dieťa. A v mnohých rodinách bude ešte horšia, keď sa narodí tretie i ďalšie dieťa. Na tom sa zhodneme, že so zvyšujúcim sa počtom detí v rodine sa všeobecne sociálna, hmotná situácia rodín zhoršuje. Rovnako sa zhodneme aj v konštatovaní, že sa rodí na Slovensku málo detí. Toto je dlhodobá záležitosť, dlhodobý problém. Nie je to len problém Slovenska. Je to problém každej vyspelej krajiny v Európe, ale aj vo svete. Dokonca si myslím, že v prípade Slovenska je to jeden z príkladov, že tak ako sa zlepšuje celková ekonomická situácia spoločnosti, tak sa znižuje počet narodených detí. Samozrejme, to má aj svoje ekonomické konzekvencie. Z toho krátkodobého hľadiska je to celkom výhodné aj pre štátny rozpočet, lebo keď sa rodí menej detí, tak bude menej výdavkov do školstva, do predškolských zariadení. Možno to bude znamenať aj menšie výdavky do zdravotníctva, lebo nebude treba možno toľko zdravotníckych výkonov, lebo keď bude menej detí, tak je to pochopiteľné. No len chcem povedať, že ak by toto malo trvať dlhodobo a stále, tak to bude mať katastrofálne dôsledky. Ak by sa nerodili deti vôbec, to znamená, že nebudeme mať budúcnosť. Ak sa detí bude rodiť menej, tak to bude veľmi komplikované. A už sme veľmi často v posledných mesiacoch diskutovali, ako nepriaznivý demografický vývoj, teda o. i. parameter, že sa rodí stále menej detí, má negatívny vplyv na dôchodkový systém, ktorý je založený na priebežnom financovaní. Čiže jednoducho preto sme museli zmeniť priebežný dôchodkový systém, ak sme predpokladali, že zmeniť správanie obyvateľstva toho demografického asi nie je jednoduché. A aj keby sa zmena uskutočnila, resp. ak by došlo ku zmene, tak pozitívne dôsledky z tej zmeny sa prejavia o generáciu neskôr. Čiže aby dôchodkový systém založený len na priebežnom financovaní v budúcnosti neskolaboval, tak sme ho urobili istým spôsobom nezávislým od demografického vývoja. Kto si koľko nasporí, toľko by mal k dôchodku mať. V mnohom sa potiaľto pri analýze stavu zhodneme, opozícia aj koalícia.

    V čom sa ale nezhodneme, tak to je spôsob, akým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje opatrenia, ktorými chce situáciu zvrátiť, resp. nepriaznivú situáciu zmeniť. Vy navrhujete zvýšiť podporu iba na prvé dieťa. Ale to situáciu vôbec nezmení. Ak si myslíte, že takáto priama podpora zmení správanie ľudí, tak to považujem za omyl. Ak budete podporovať iba narodenie prvého dieťaťa, ja si myslím, že prvé dieťa sa narodí aj bez mimoriadnej podpory spoločnosti či štátu. To je všeobecne známy jav. Ak chceme, aby sa rodilo viac detí, tak treba, naopak, podporovať narodenie druhého, možno tretieho, možno ďalšieho dieťaťa. Niektoré štáty to tak aj robia, že je vyššia podpora narodenia ďalšieho dieťaťa ako podpora narodenia prvého dieťaťa. Inak, to ja považujem istým spôsobom za plytvanie verejných prostriedkov. Registroval som v Slovenskej televízii anketu medzi matkami, ktorej redaktor sa pýtal, čo si o tomto návrhu myslia. Tak väčšinou, predpokladám, že to boli mamičky, ktoré už mali prvé dieťa, a aj podľa veku usudzujem, že ich nezastihlo ani to predchádzajúce zvyšovanie podpory pri narodení prvého dieťaťa, veľmi rozumne hovorili, že majú skôr skúsenosť takú, že to znamená, že si kúpi niekto luxusnejšiu káričku alebo kočík. Okrem toho, že ja tento návrh považujem za plytvanie, považujem ten návrh aj za dosť nespravodlivý voči každej rodine, v ktorej čakajú druhé a ďalšie dieťa. Predstavte si, aké situácie budú vznikať na izbách pôrodníckych oddelení v nemocniciach, kde budú vedľa seba ležať takéto mamičky, jedna mladá dievčina, ktorá príde zo zamestnania s príjmom, a teda aj s náhradami ako nemocenská dávka, materské, a iná mamička, ktorá tam bude čakať možno narodenie, resp. bude tam s druhým, tretím dieťaťom z materskej, keď majú len jeden príjem, pričom tá prvá dostane od štátu 25 000 a tá druhá päťkrát menej. Myslím si, že takýto prístup k rodinám s deťmi nie je spravodlivý.

    Ja polemizujem teraz s návrhom pani ministerky, ale zároveň chcem upozorniť na poslanecký návrh novely tohto zákona, ktorý predkladám s kolegyňou Gibalovou. A bude to prvý poslanecký návrh, o ktorom budeme rokovať možno dnes, možno zajtra, kde navrhujeme, aby štát podporoval narodenie každého dieťaťa. Aby ste ma neobviňovali alebo nás neobviňovali, že chceme nabúrať parametre vládou schváleného rozpočtu, navrhujeme spôsob, ktorý vôbec nezaťaží viac štátny rozpočet ako tento vládny návrh zákona. Jednoducho navrhujeme rozdeliť sumu, ktorú je táto vláda ochotná pridať pri narodení prvého dieťaťa, rodinám všetkým, to znamená rádovo medzi tých 55 000 rodín alebo podporiť tých 50 000 – 55 000 detí. Znamená to zvýšiť podporu pri narodení dieťaťa o 5 500 korún. Ja si myslím, že to bude spravodlivé. Ocenia to najmä rodiny, pre ktoré je dieťa vážny zásah do ich rodinného rozpočtu. Tieto peniaze sa štátu a spoločnosti niekoľkonásobne a určite vrátia.

    Dámy a páni, investícia do rodín s deťmi, to je dobrá investícia. Pokračovať v diskusii na túto tému by som rád príp. pri štátnom rozpočte.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť, zmeňte v druhom čítaní tento vládny návrh zákona alebo podporte poslanecký návrh novely zákona poslancov Brocku a Gibalovej. Ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kahanec, pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A má slovo pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, mne je trošku ľúto, že ste osem rokov boli vo vláde a za celých osem rokov ste podobný návrh nepodporili. Dokonca aj keď sme prišli s poslaneckým návrhom, kde sme chceli práve pre prvé dieťa navrhnúť aspoň o 6 000 zvýšenie tohto príspevku, ste ho nepodporili. Ba práve naopak, ste to kritizovali a presne ste argumentovali tým, že prvé dieťa sa narodí vždy. Lenže prvé dieťa sa narodí ak aj vždy, môže sa narodiť tak neskoro, že to druhé a tretie sa už nenarodí nikdy, pretože dnes matky, keďže skutočne sú na tom sociálne aj vďaka minulej vláde nie dobre, váhajú s otehotnením a čakajú na neskorší vek, keď už proste zostanú pri tom jednom jedinom dieťati a druhé, tretie sa nenarodí. Tak preto je tento príspevok, aby sa skutočne tie deti rodili aj skôr, aby bola šanca ešte narodiť sa aj tým ďalším. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podporiť to, čo hovoril kolega Brocka, s tým, že je vlastne predkladaný poslanecký návrh iný, ktorý podporuje všetky deti, ktoré sa narodia. A stotožňujem sa s tým, že podpora iba prvého dieťaťa je minimálne v kontraste s deklarovanou podporou rodiny, s deklarovaným záujmom riešiť demografický vývoj Slovenska. A myslím si, že tam zaznela jedna vážna veta, že keď nebudeme sa na to pozerať z dlhodobého pohľadu, tak potom nebudeme vidieť, že stratíme budúcnosť. Veľmi často sa hovorí, že deti sú naša budúcnosť. Tu je šanca, aby sme návrhom zákona dali šancu deťom. Nie je to len o tom, koľko má kto peňazí a ako je ekonomicky silný. Sú ekonomicky silné krajiny, kde sa rodí veľmi málo detí. Sú ekonomicky silné rodiny, kde sa deti nerodia. Je to o tom, aby sa podporili deti v zdravých rodinách spoločnosti, ktoré vychovajú deti pre túto spoločnosť. A tie deti sú potom prínosom pre spoločnosť, nielen pre to, čo tu bolo spomenuté, že riešia napr. financovanie dôchodkového systému, lebo vlastne svojím pôsobením v spoločnosti dávajú jej šancu na pokračovanie a na budúcnosť spoločnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, zaujala ma veta, keď ste hovorili o tých mamičkách, ako ležia pri sebe v tej nemocnici, pričom jedna má to prvé dieťa a druhá má to druhé dieťa a navzájom si závidia ten príspevok, ktorý dostane tá mamička toho prvého dieťaťa, keď ho nedostane tá, ktorá má to druhé dieťa. Vy si naozaj myslíte, že tie mamičky tam idú rodiť kvôli tomu, aby dostali tých 25 000? Predpokladám, že naozaj ste to takto nemysleli. Ale, prosím vás pekne, takýto príklad radšej nech nie je. A buďte taký dobrý, vysvetlite to inak.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, veľmi rád.

    Pani poslankyňa Mušková, veď my sme dlhšie obaja v parlamente. Určite si pamätáte aj to, že moje návrhy neboli ani v minulosti, ani teraz populistické. To znamená, ja nenavrhujem niekoľkonásobne viacej vtedy, ak to tečie z vrecka niekomu inému. Ja navrhujem, aby sme peniaze, ktoré ste ochotní rozdeliť alebo pridať rodinám, 280 mil. korún, rozdelili spôsobom, ktorý je spravodlivejší. A myslím si, že aby sa podporilo každé dieťa na budúci rok, ak nechcete testovať príjmy rodín, aby sme to nedávali bohatým, prosím, myslím si, že tento návrh má svoje racionálne jadro a väčšina verejnosti ho takto aj vníma.

    Pán poslanec Kahanec, ďakujem za vašu podporu.

    Ešte pani Muškovej chcem povedať, že vidíte, mením sa. Ak máte pocit, že dávam iné návrhy, jednoducho som prístupný aj argumentom, a učím sa, aj keď už mám svoje roky.

    A teraz k pánu Jarjabkovi. Pán Jarjabek, asi som málo hovoril alebo ešte sa prihlásim, veď pri poslaneckom návrhu to budem možno vysvetľovať zrozumiteľnejšie, ja nemyslím, že tie mamičky kvôli tomu príspevku budú rodiť. Ja len nechcem, aby sme im sťažili situáciu. Jedným budeme pomáhať aj vtedy, keď to nepotrebujú, a tým zvyšujeme rozdiely, a pritom táto vláda chce zmenšovať rozdiely aj medzi ľuďmi, aj medzi regiónmi, ale tak to dostane do situácie veľmi nevýhodnej tých, ktorí sú už aj tak znevýhodnení, a zbytočne bude robiť zlú krv medzi nimi. Veď to poznáte, vám nepíšu dôchodcovia, ktorí majú rozdiel v dôchodkoch možno pár desať korún a celý život spolu robili a nerozumejú tomu, ako to, že jeho sused má viac? No proste sú to veci, ktoré ľuďom znepríjemňujú život. A ja by som rád, keby...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Brocka bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.

    Na rozdiel od niektorých predrečníkov myslím si, že práve preto môže vláda predkladať takýto návrh zákona, kde ide o rapídne zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pretože minulá vláda vďaka svojim reformám dosiahla zvýšený hospodársky rast pre Slovenskú republiku. Keby vláda nemala peniaze, tak asi by nemohla pripraviť takýto návrh zákona. Nemusíte s tým súhlasiť, určite s tým nesúhlasíte, lenže treba povedať, že ste pri moci vyše pätnásť mesiacov, takže konečne by ste už mohli aj vládnuť, nie vyhovárať sa na minulú vládu.

    Čo mi vadí na tomto návrhu zákona. Pripájam sa k tomu, čo tu už povedal môj predrečník, pán poslanec Brocka. Keď vláda má peniaze na to, aby rozdávala, môžeme s tým súhlasiť, ona vládne, berie aj zodpovednosť. Mne takisto vadí to, že tento zvýšený príspevok 25 000 korún dostanú len prvorodičky. Moja otázka je, prečo to nedostanú tie druhé, tretie, štvrté alebo tie ďalšie deti. Voči tým ostatným deťom je to diskriminácia. To prvé dieťa sa v rodine narodí. Síce vo svete je taký trend, že postupne pribúdajú manželstvá bez detí, ale myslím si, že na Slovensku, chvalabohu, tento trend ešte nie je prítomný, aj keď v mizivých percentách určite je. Takže keď má vláda peniaze na to, aby zvyšovala príspevky pri narodení dieťaťa, moja otázka je, prečo to nie je aj pri ostatných deťoch.

    A hlavne ja by som povedala ešte jednu pripomienku. Vy ste tu zdôrazňovali už vtedy, keď sa pripravoval tento návrh zákona, že však pri tom prvom dieťati je najviac výdavkov, treba kupovať kočík, vaničku, a nechcem tu pokračovať. S tým možno sčasti súhlasiť. Ale čo keď napr. sú také rodiny, a pevne verím, že ich je viac, keď to druhé dieťa sa narodí napr. po desiatich rokoch? Tam netreba od začiatku kupovať všetko? Však po tých desiatich rokoch už ten kočík a vanička a podobné záležitosti nespĺňajú svoj účel.

    Teraz by som sa ešte vyjadrila trošičku k tej zdravotnej stránke tohto zákona, kde ste v predkladacej správe hovorili, že tam musí byť splnená podmienka, aby tie mamičky, ktoré chcú dostať tento príspevok, pravidelne navštevovali gynekologické poradne od štvrtého mesiaca tehotenstva. Moja otázka je, prečo to má byť práve od štvrtého mesiaca, keď tie prvé tri mesiace tehotenstva sú najrizikovejšie, a prečo nezaviesť túto podmienku aj pri druhom, treťom, štvrtom alebo piatom dieťati. Tomu nijako nerozumiem.

    Kedy sa bude rodiť viac detí na Slovensku. Sme na Slovensku, takže nás zaujíma aj tento jav, pretože demografická krivka je veľmi zlá. Bude to vtedy, keď tu bude stabilita spoločnosti, keď mladé rodiny nebudú strašené mesiace Zákonníkom práce, fungovaním jednej zdravotnej poisťovne a keď minimálne rok nebudú počúvať, že sa zruší 2. pilier, čo bude s 1. pilierom a podobné záležitosti. Keď na Slovensku bude stabilita, bude sa rodiť určite viac detí.

    Tento krok, ktorý teraz vláda predkladá, považujem za nesystémový jav, taký istý nesystémový jav, ako sú napr. vianočné dôchodky, pretože sú to populistické prvky. Keď sú peniaze, ešte raz zdôrazňujem, tie peniaze, ktoré má vláda k dispozícii na rodinnú politiku, treba rozdeliť medzi druhé, tretie alebo štvrté dieťa, pretože inak je to diskriminácia nielen k narodeniu prvého dieťaťa.

    Napriek týmto výhradám, ktoré som povedala, poslanci Strany maďarskej koalície podporia tento návrh zákon. Neviem si v opačnom garde predstaviť, žeby poslanci strany Smer podporili hocijaký návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci Strany maďarskej koalície. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásila pani poslankyňa Damborská.

  • Hlas v sále.

  • Je to faktická, pani poslankyňa, hej? Dobre. Pani poslankyňa Tóthová sa ešte hlási. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Damborská. Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. A k pani poslankyni Sárközyovej asi toľko, či si nemyslí, že zvýšená finančná podpora pri narodení prvého dieťaťa je vnímaná aj ako podpora mladej rodiny. Mladí ľudia často neuzatvárajú manželstvá, pretože nemajú dobré finančné podmienky pre vznik rodiny. Nemajú byt a nemajú ani financie na založenie si rodiny a počatie prvého dieťaťa. Takže jednoducho ja som presvedčená o tom, že podpora pri narodení prvého dieťaťa pomáha uzatvárať manželstvá mladých ľudí, pretože mnoho razy sa nám deti rodia aj mimo manželstva. A myslím si, že aj toto je určitá motivácia. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, všimla som si, že vy veľmi často hovoríte o diskriminácii. A pritom tento pojem nemáte objasnený, čo vlastne diskriminácia je. Podľa logiky, s ktorou ste tu vystúpili o diskriminácii, by boli druhé a tretie deti diskriminované aj v tom, že prvé dieťa je v novom kočíku a druhé a tretie dieťa je v starom kočíku vodené, áno. Čiže táto vaša filozofia diskriminácie je neprijateľná.

    Ďalej by som chcela uviesť, že asi ste si nevšimli, že sa posúva vek rodenia prvého dieťaťa často až na vek 30 rokov matky. Preto je to určené práve prvému dieťaťu, aby sme akosi motivovali, aby tie mladé rodiny vzhľadom na to, že sa finančne im pomôže, mohli mať skôr dieťa. Keď majú v mladšom veku prvé dieťa, je väčšia pravdepodobnosť, že potom budú aj ďalšie deti, čím sa podporuje zase demografický nárast obyvateľstva.

    Po ďalšie. Hovorili ste o financiách. Pani poslankyňa, asi by sme mali aj ešte na ďalšie, keby táto vláda ťažké milióny nemusela zaplatiť spätne invalidným dôchodcom, ktorým ste vy znížili alebo odňali invalidný dôchodok protiústavne. To boli ťažké milióny.

    A po ďalšie. Ako počujem o vašej láske k deťom, tak veľmi ma prekvapuje, že napr. náhradné výživné, ktoré skutočne bolo na podporu, aby ženy sa nebáli ostať matkami slobodnými alebo aby sa nebáli mať deti...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Pani poslankyňa Damborská, no podľa vašej logiky vtedy sa budú brať mladé páry, keď dostanú 25 000 korún. Tak tá spoločnosť, v ktorej sa razí takýto trend, myslím si, je chorá.

    Pani poslankyňa Tóthová, no veľmi ťažké je vám odpovedať, pretože ja som citovala pani ministerku, ktorá hovorila, že preto pri tom prvom dieťati sa ide zvyšovať tá suma na 25 000 korún, lebo tam treba kúpiť kočík, vaničku a ďalšie veci. Takže to bola len citácia.

    No a prečo sme nepodporili toho času náhradné výživné? Pretože sme to považovali za nesystémový prvok, taký istý nesystémový prvok, ako je tento, alebo taký istý nesystémový prvok, ako sú vianočné dôchodky. To sú populistické veci. Viete veľmi dobre technicky, čo znamená náhradné výživné do dnešného dňa, ešte to stále nie je vyriešené a neprináša to ten osoh, ktorý by mal byť.

    A, pani poslankyňa, bola by som rada, keby ste už o tých invalidných dôchodcoch, ktorým sme zobrali tie peniaze, prestali v takomto kontexte hovoriť, pretože ten návrh novely zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní, o sociálnom poistení napr. invalidným dôchodcom, ktorí pracujú, zvyšuje odvody o 6 %. Tak sa potom spýtajte, kto robí zle pre invalidných dôchodcov. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže sme vyčerpali všetky vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľky: Chcete zaujať, pani ministerka, stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zareagovať na vystúpenia.

    Pokiaľ ide o demografický vývoj, jeden fakt je, že ten demografický vývoj určite nie je taký najmä v oblasti teda detskej zložky populácie, ako aby sme si predstavovali, ale predsa len znamená nárast. V roku 2006 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to viac ako 500 detí, neviem, či to je 540 či 562 detí, ale je to nárast.

    A pokiaľ ide o podporu zo strany súčasnej vlády rodičov a vôbec detí a rodín s deťmi, musím povedať, že napr. viete veľmi dobre, a stretli ste sa s tým i v legislatívnom konaní, pokiaľ ide o príspevok, ktorý nahradí daňový bonus rodičom, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok, a rodičom, ktorí nahrádzajú starostlivosť o deti, musím hovoriť o zabezpečení pravidelnej valorizácie daňového bonusu s účinnosťou od 1. 7. tohto roku. Musím spomenúť to, že pre deti, ktoré sa stali sirotami a ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, je vlastne v legislatívnom konaní návrh zákona, ktorým sa bude riešiť aj náhrada za riešenie náhradného výživného ako takého. Musím hovoriť o tom, že sú zvýšené dávky predovšetkým pre jednorodičovské deti s účinnosťou od 1. septembra tohto roku, ako aj minulého roku, zvýšené príspevky do náhradnej starostlivosti obdobne. Čiže mohla by som poukázať na rast množstva nástrojov, ktorými sa snažíme pomôcť rodinám s deťmi.

    Zvýšený hospodársky výsledok. Myslím si, že je evidentné jeho dosahovanie aj tohto roku, pani poslankyňa Sárközyová. A musím povedať, že určite na ňom nemá teda takú zásluhu táto vláda.

    Keď hovoríte o diskriminácii, ja sa znovu spýtam na to, na čo som sa tu už spytovala poslancov, pani poslankyne Sárközyovej a pána poslanca Brocku. O diskriminácii ste nehovorili vtedy, keď predchádzajúca vláda schválila pomoc v hmotnej núdzi. A išlo o zabezpečenie základných životných podmienok s dávkou zhruba 1 400 korún na mesiac. A zvýšenie tejto dávky bolo odôvodnené iba tej tehotnej žene od štvrtého mesiaca tehotenstva, ktorá bola prvýkrát tehotná. Ide o zabezpečenie základných životných podmienok, bazálnych podmienok. Išlo o zvýšenie o 300 korún, to je jeden jogurt denne. Ja sa spytujem: Prečo ste ho priznali iba, a hovorím o základných životných podmienkach, žene pri prvom tehotenstve? Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chcem sa ešte opýtať pani spravodajkyne: Chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní schôdze budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 437. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 428.

    Prosím opäť pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o minimálnej mzde vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala preveriť možnosť zmeny platného mechanizmu ustanovenia minimálnej mzdy, a to tak, aby odrážal priority vlády najmä v hospodárskej oblasti rozpočtovej, menovej, ale aj sociálnej politiky. Za tým účelom bola na základe záverov z plenárneho zasadnutia Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky vytvorená pracovná skupina na prehodnotenie mechanizmu ustanovovania a zvyšovania minimálnej mzdy upraveného v zákone č. 90/1996 Z. z. do nového návrhu zákona o minimálnej mzde zložená zo zástupcov príslušných ministerstiev, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Ekonomického ústavu, Sociologického ústavu a Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, Ekonomickej univerzity a spoločnosti s ručením obmedzeným TREXIMA. Návrh zákona bol dňa 25. júla 2007 predmetom rokovania mimoriadneho zasadnutia Predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a 30. júla 2007 plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady, ktorá odporučila predložiť návrh zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky po zapracovaní pripomienok, ktoré boli vznesené na tomto rokovaní. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že predmetný návrh zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti so sociálnymi partnermi, ministerstvami a ďalšími relevantnými inštitúciami a je výsledkom dohody so sociálnymi partnermi.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona o minimálnej mzde je ustanoviť najmä právny rámec na poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, nový postup pri úprave sumy minimálnej mzdy, kritériá na úpravu sumy minimálnej mzdy, mechanizmus na úpravu sumy minimálnej mzdy, ak nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy. Navrhovaný nový spôsob vyjednávania o sume minimálnej mzdy dáva väčší priestor sociálnym partnerom a vláde Slovenskej republiky dospieť k vzájomnej dohode o sume minimálnej mzdy.

    Vládny návrh zákona súčasne upravuje mechanizmus výpočtu sumy minimálnej mzdy pre prípad, že aj napriek viacerým rokovaniam sociálnych partnerov a zástupcov vlády Slovenskej republiky na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady nedôjde k dohode o úprave sumy minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby dohodnutá alebo vypočítaná suma minimálnej mzdy bola ustanovovaná každoročne, a to nariadením vlády Slovenskej republiky, na obdobie od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Na dobu od 1. januára do 31. decembra 2008 sa navrhuje ponechať v platnosti sumu minimálnej mzdy, ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky, účinnej od 1. októbra tohto roku, ktorá predstavuje sumu 8 100 korún. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne vecí a bývanie, pani poslankyni Milade Belásovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    V predloženom návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť nový postup na úpravu sumy minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby suma minimálnej mzdy bola ustanovená každoročne nariadením vlády Slovenskej republiky, a to na obdobie od 1. januára. Do zmien sa navrhujú aj ďalšie zmeny vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 428 z 28. septembra 2007 prideliť návrh zákona (tlač 437) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 27. novembra 2007.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 438, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 429.

    Pani ministerka, prosím, ujmite sa slova a uveďte aj tento vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť predložený návrh zákona, ktorý je taktiež vypracovaný v súlade s programovým vyhlásením vlády.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je najmä vymedziť okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre zamestnancov s presným členením a povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu, umožniť vytvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu aj u zamestnávateľov, u ktorých osobitný predpis zakazuje pôsobenie odborovej organizácie, zovšeobecniť základ pre tvorbu sociálneho fondu, spresniť základňu pre tvorbu sociálneho fondu pre zamestnancov pracujúcich v zahraničí, ktorým sa časť platu poskytuje v iných ako slovenských korunách, umožniť uhrádzať zo sociálneho fondu výdavky spojené s priebehom kolektívneho vyjednávania, a to na úhradu nákladov na posudky, expertízy a na iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania, poskytovať príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania a späť verejnou dopravou. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 19. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom návrhu zákona je rozšíriť možnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu aj na úhradu nákladov na posudky, expertízy a iné služby nevyhnutné na realizáciu kolektívneho vyjednávania.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 429 z 28. septembra 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie výboru pre hospodársku politiku, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. a gestorský výbor do 28. novembra 2007.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. A pani poslankyňa Sárközy má slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k zákonu, ktorý predkladala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, novele zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

    Predkladaná novela zákona je ďalšia novela z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to ďalší zákon, ktorý predkladá ministerstvo a tým pádom strana Smer ako poďakovanie odborom za to, že vo volebnej kampani odbory a hlavne odboroví predáci podporovali stranu Smer.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce od začiatku budúceho roka rozšíriť možnosti použitia sociálneho fondu aj na účely kolektívneho vyjednávania. V kolektívnej zmluve by tak bolo možné dohodnúť poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Celková suma prostriedkov sociálneho fondu použitých na účely kolektívneho vyjednávania by podľa navrhovanej novely zákona nesmela prekročiť 0,05 % zo stanoveného základu.

    V medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo viac pripomienok k tejto predkladanej novele, dovoľte mi, aby som ja prečítala stanovisko ministerstva hospodárstva, ak sa nemýlim, minister hospodárstva pán Ľubomír Jahnátek je nominant strany Smer, ktorý mal zásadné pripomienky proti tomuto návrhu. Citujem pripomienky: „Sociálny fond ako taký slúži pre všetkých zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere, pričom sa nerozlišuje, či ide o členov alebo nečlenov odborov. Sociálny fond nemá s odbormi nič spoločné okrem možností stanoviť v kolektívnej zmluve podmienky jeho použitia pre zamestnancov osobitným či voľnejším spôsobom. Preto považuje ministerstvo hospodárstva za neprípustné, aby sa zo sociálneho fondu čerpali akékoľvek finančné prostriedky slúžiace na úhradu akýchkoľvek nákladov odborovej organizácie. Odborové organizácie majú svoje vlastné finančné zdroje, z ktorých najpodstatnejšou zložkou sú príjmy od členskej základne.“ To bola citácia z medzirezortného pripomienkového konania, ktoré predložilo ministerstvo hospodárstva. Plne sa stotožňuje Strana maďarskej koalície s touto pripomienkou. Ja viem, že táto pripomienka nebola braná do úvahy, ale tak my sme si už zvykli na to, že zo 122 zásadných pripomienok, ktoré v pripomienkovom konaní boli predložené k novele zákona o sociálnom poistení, nakoniec boli brané do úvahy asi len 2 pripomienky.

    Práve preto, čo som pred chvíľou povedala, poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže pani poslankyňa Sárközy bola jediná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, pani ministerka, ako navrhovateľka chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Sárközyovej za pripomienku, ktorú tu predniesla, a predovšetkým za to, že upozornila, že ide o materiál, ktorým sa politická strana Smer snažila vyjsť v ústrety odborom.

    Tento materiál bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, kde nebol schválený. A bol predložený s rozporom z toho dôvodu, že s týmto materiálom nesúhlasili zástupcovia zamestnancov, teda Konfederácia odborových zväzov, a nie Asociácia zamestnávateľských zväzov, Republiková únia zamestnávateľov. Títo tento návrh podporili a ide s ich súhlasom. Takže asi odporúčam pani poslankyni Sárközyovej zvážiť slová a nezameriavať sa len neustále na problém odborárov ako takých. Pripomínam, že pán minister Jahnátek, minister hospodárstva, zo svojej zásadnej pripomienky ustúpil. Zdôrazňujem ešte raz, že tento materiál prešiel v Hospodárskej a sociálnej rade podporou práve zástupcov zamestnávateľov.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 439, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 436.

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby v zastúpení ministra kultúry vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na 4. volebné obdobie.

    Nová právna úprava ustanovuje pravidlá financovania verejnoprávnych vysielateľov vychádzajúce zo základných princípov zabezpečenia nezávislosti verejnoprávneho vysielania.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť primeraný zdroj verejných financií mechanizmom výberu ustanovenej úhrady za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, ktorý je ekonomicky nenáročný vo vzťahu k finančnému zaťaženiu obyvateľstva.

    Primárnym princípom navrhovanej úpravy je solidárnosť medzi platiteľmi, ako aj medzi verejnoprávnymi vysielateľmi. Navrhovanou právnou úpravou sa predkladateľ snaží zastaviť negatívny trend, keď obchádzanie súčasne platného zákona o koncesionárskych poplatkoch vytvára tlak na zvyšovanie poplatkov pre tých, ktorí zákon dodržiavajú. Návrh zabezpečí reálny výber úhrady za služby verejnosti, a tým spravodlivé podieľanie sa obyvateľstva na financovaní verejnoprávnych médií, ktoré plnia nezastupiteľnú úlohu v duálnom mediálnom systéme vysielania Slovenskej republiky nevyhnutnom pre realizáciu ústavných práv občanov. Návrh zákona zachováva oslobodenie od úhrady pre domácnosti s ťažko zdravotne postihnutou osobou. Zároveň ponecháva polovičnú sadzbu úhrady pre poberateľov dôchodku a zakladá ju aj pre domácnosti v hmotnej núdzi.

    Prekladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi. V uvedenej problematike nie je Slovenská republiky viazaná medzinárodnými zmluvami.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na obyvateľov vo všeobecnosti, nakoľko návrh predpokladá, že platiteľom úhrady bude väčší počet subjektov ako podľa doterajšej právnej úpravy, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov fyzických osôb. Návrh nebude mať negatívny vplyv na jednotlivých obyvateľov, ktorí platili koncesionárske poplatky podľa doterajšej právnej úpravy, nakoľko ustanovuje, že platiteľ fyzická osoba, ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu za služby verejnosti len za jedno odberné miesto. Navrhovaná právna úprava zachováva súčasnú úroveň úhrady pre fyzické osoby vo výške 140 korún. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb vo všeobecnosti. Navrhovaný systém transparentnejšie a rovnomernejšie zaťaží podnikateľské subjekty, nakoľko podľa predloženého návrhu bude platiteľom úhrady väčší počet subjektov ako doteraz. Vzniká nová skupina platiteľov, z čoho vyplýva predpokladaný vyšší výber úhrady od platiteľov zamestnávateľov. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšené náklady tých zamestnávateľov, ktorí doteraz platili koncesionárske poplatky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, je tu miesto pre vás ako navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou správou. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, jeho § 72 ods. 1, to znamená, že doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a o vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Ďalej, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, ako aj návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2007 č. 436 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Senkovi, ktorý bol určený ako spravodajca pre tento návrh zákona.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Prihlásení sú pani Magda Vášáryová, pani Ágnes Biró, pán Dušan Jarjabek. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A dávam teraz priestor na vystúpenie v rozprave pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, aj keď je zvláštne, že to predkladáte vy ako minister zdravotníctva, ale predpokladám, že pán minister Maďarič je na nejakej dôležitejšej akcii, považujem za svoju povinnosť v prvom čítaní vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože sa treba postaviť proti niektorým dezinformáciám, ktoré stoja za vysvetlením tohto návrhu zákona, aby sme sa potom mohli naozaj vážne zamyslieť, akú zmenu a s akým výhľadom do budúcnosti máme teraz pred sebou.

    Minister Maďarič predkladá návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Je to dlhý názov. Možno je aj preto taký dlhý, aby otupil výhrady. Preto sa nehovorí o platbách, ale o úhrade. Presne tak sa voľakedy hovorilo o upravovaní cien, aby sa nehovorilo o zdražovaní, aby si ľudia nevšimli, o čo ide.

    Tu ide o zrušenie koncesionárskych poplatkov a o zavedenie novej platby. Nie je to teda zmena princípu platby iným spôsobom, ale zavedenie novej dane, povedzme si to tak, ako to je, tej ktorej my na tejto strane parlamentu hovoríme celkom oprávnene zásuvková. Ide teda o klasickú daň od hlavy, pretože každý bez ohľadu na príjmy musí platiť túto daň. Nechápem preto zdôvodnenie, že tento druh dane je solidárny. S kým je solidárny? Rodina na hranici hmotnej núdze platí rovnako ako boháč sediaci na svojom ranči s piatimi plazmovými obrazovkami. Tento zákon je teda zavádzaním nového spôsobu definovania záujmu verejnosti platiť si svoje zdroje informácií a zábavy cez odber elektrického prúdu. Týmto táto nová daň postihne všetky domácnosti plus všetky podniky, ktoré majú viac ako troch zamestnancov. Povedzme to teda takto na rovinu a nezavádzajme verejnosť. V konečnom dôsledku sa teda zavádza nová daň, ktorou sa bude financovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.

    Návrh, o ktorom začíname rokovať v prvom čítaní, vznikol podľa pána ministra preto, lebo treba zabezpečiť viacej finančných prostriedkov pre Slovenskú televíziu a pre Slovenský rozhlas. Ako chceme donútiť k vyšším platbám aj podniky, kde sa zrejme pozerá celý deň televízia bez toho, aby sme zvyšovali poplatky za túto službu? Ale ako súvisí počet zamestnancov s platbou firiem za služby verejnosti poskytované verejnoprávnymi vysielateľmi? Nijako, pretože každý zamestnanec, ktorý pracuje v tom podniku, už raz za túto službu zaplatil doma, cez zásuvkovú daň. Teda nejde len o zavedenie novej dane, ale aj prinútenie pracujúcich, aby svojím spôsobom, cez svojich zamestnávateľov, ktorí si to zahrnú do nákladov, pretože aj istým spôsobom to ich finančne postihuje, platili dvakrát za tú istú službu.

    Objavuje sa aj v nových reakciách pána ministra na verejnosti, že SDKÚ – DS nemá právo vôbec o niečom hovoriť, pretože počas vlády Mikuláša Dzurindu nepripravila nový zákona o koncesionárskych poplatkoch. Život plynie bez ohľadu na striedanie vlád. A každá nová vláda prichádza s novými riešeniami rovnako tak, ako to robí aj opozícia. Nemôže jedna vláda vyriešiť všetky problémy, aby druhá vláda nemusela robiť vôbec nič, len míňať zdroje, ktoré dostala na podnose od Dzurindovej vlády. Ak by jedna vláda mohla všetko vyriešiť, druhá by predsa bola zbytočná. Ale krajina predsa nestojí na mieste a potrebuje ďalšie riešenia a ďalšie dobré perspektívy.

    V návrhu tohto zákona a v jeho zdôvodnení pán minister Maďarič patrí medzi veľkých optimistov. Očakáva, že výber tejto zásuvkovej dane bude ideálny a že občania sa poskladajú na ďalších 3,1 mld. Sk. Ako zodpovední zákonodarcovia ale by sme mali predpokladať nie najvyšší možný, ale najnižší možný výber dane, pretože tak to robia všetci zodpovední hospodári. Výber bude totiž s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa nižší, ako predpokladá pán minister, nielen preto, že treba počítať s tým, že ľudia, ktorí dnes neplatia za elektrinu, a je veľmi ťažké to od nich vymámiť, nebudú platiť tým pádom ani za službu verejnoprávnych médií, ale aj preto, lebo táto nová daň a výnimky, ktoré tento nový zákon bude poskytovať, povzbudia tých, ktorí sú vždy pripravení kombinovať a hľadať cesty, ako platenie tejto novej dane obísť, napr. tým, že napíšu odber elektriny na svojich starších rodinných príslušníkov. S tým by mal tiež dobrý zákonodarca počítať. Kým občania by mali zaplatiť 2,6 mld., od zamestnávateľov počíta vláda len s 500 mil. korún. A čo keby sme začali uvažovať o tom, že niektorí zamestnávatelia, ktorí sú tesne na hranici zamestnávania, znížia jednoducho počet svojich zamestnancov tým, že ich donútia, aby pracovali na zmluvu, aby sa dostali do nižšej kategórie? Aj o tom musíme hovoriť v prvom čítaní tohto zákona, aby sme nestáli odtrhnutí od života a nepozerali sa na všetko len optimisticky.

    A teraz by som si chcela položiť otázku, či tento zákon vyrieši financovanie verejnoprávnych médií. Nevyrieši ho. Podľa ministra Maďariča ho nevyrieši. Verejnoprávne médiá na to, aby v tejto štruktúre naplnili všetky viac-menej hmlisté očakávania, ktoré kladieme na verejnoprávne médiá, potrebujú oveľa viacej peňazí. Minister to chce riešiť ďalším dofinancovaním z daní občanov, teda zo štátneho rozpočtu, cez zmluvy napr. so Slovenskou televíziou tak, ako je to uvedené vo vládnom programe. To znamená, že zásuvková daň nebude znamenať odpolitizovanie verejnoprávnych médií, lebo cez zmluvy, ktorých obsah má vychádzať z programu tejto vlády a ktoré bude mať pod priamou kontrolou minister Maďarič, bude veľmi ľahko a veľmi elegantne určovať, čo má verejnoprávna televízia robiť, pripravovať, vyrábať a vysielať.

    Ako problematické sa mi javí aj zriadenie obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným na výber poplatkov. Spomenúc fakt, že skonzumuje na svoju činnosť 106 mil. (to je ten najnižší odhad, 130 mil., to je náš odhad, pričom 130 mil. by sa dalo použiť minimálne na výrobu dvoch filmov alebo pán generálny riaditeľ Slovenskej televízie Hreha by za to mohol vyrobiť dva predražené detské seriály, alebo by sme mohli mať na dva roky zaplatené poplatky na prenos hokejových zápasov pánu Širokému), dostane táto eseročka do ruky obrovskú moc. A na toto by som chcela slovenský parlament, slovenskú Národnú radu upozorniť. Táto spol. s r. o., spoločnosť bude viesť evidenciu poplatníkov novej dane, dostane právo zhromažďovať o občanoch a zamestnávateľoch obrovské množstvo informácií od nášho mena, adresy, trvalého pobytu, odberného miesta, adresy na doručovanie po zdravotný stav, lebo ten bude treba vedieť, ak niekto má dostať úľavu alebo je oslobodený od platenia, IČO firiem, počet zamestnancov a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Dostane právo žiadať od dodávateľov elektriny databázu ich zákazníkov, od katastrálneho úradu databázu vlastníkov bytov, výpisy z matriky, počty zamestnancov od Sociálnej poisťovne, od Ústredia práce databázu poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Takže táto eseročka, tento veľký brat bude vedieť všetko v koncentrovanej podobe, akou nedisponuje doteraz žiaden štátny úrad. Toto všetko bude v rukách eseročky. A ideme to urobiť v čase, keď sám pán premiér terajšej vlády vystupuje proti niektorým verejnoprávnym inštitúciám, ktoré sú podozrivé z úniku osobných údajov.

    Predkladateľ, teda pán minister, priznáva, že dôvodom navrhovanej zmeny je hlavne problém s ochotou ľudí platiť koncesionárske poplatky, teda to, čomu sa doteraz hovorilo koncesionárske poplatky. Ale čo keď ľudí napr. nezaujíma spravodajstvo verejnoprávnej televízie? Veď po rozšírení pokrytia signálom TV Joj spravodajská relácia verejnoprávnej televízie, teda to, čo by malo byť výkladnou skriňou a je výkladnou skriňou skoro všetkých verejnoprávnych televízií, ktoré poznáme, spravodajstvo kleslo v pozeranosti na tretie miesto ešte za TV Joj. Verejnoprávna televízia, chcem pripomenúť, v spravodajských posledných dňoch odignorovala dokonca aj tak vážny fakt ako spustenie petičnej akcie na ochranu dôchodkovej reformy. Nepovažovala za potrebné vôbec sa o tom ani zmieniť. Chcela by som ešte upozorniť, že pod novým vedením sa rozpadla spravodajská redakcia. Pán šéfredaktor sa priznal, že po telefonáte hovorcu ministra kultúry odvolal redaktora a tak ďalej a tak ďalej. Dnes máme nový obsadený post šéfa regionálneho spravodajstva. Je to človek, ktorý tam pracoval na kampani Smeru. Toto má byť politicky nezávislé spravodajstvo?

    Ak prijmeme tento zákon, nevyriešime situáciu dostatočného financovania verejnoprávnych médií, iba odložíme riešenie na čas, keď bude znova na stole otázka prípadného zvyšovania poplatkov. Navyše, týmto zákonom ani nepredídeme situácii, v ktorej sme boli svedkami pri šikanovaní koncesionárov súkromnou firmou. Ale to asi nebolo zámerom pána ministra Maďariča. On sa síce tváril a trápil nad osudom ľudí, ale nakoniec ľudia, ktorí spôsobili výpalníctvo koncesionárskych poplatkov, sú jeden šéfom, generálnym riaditeľom TASR a jedna generálnou riaditeľkou na jeho ministerstve.

    Ja si myslím, že tieto argumenty, to znamená argumenty nedostatočného orientovania zákona do budúcnosti, nevyriešenia základného problému financovania verejnoprávnych inštitúcií a v podstate ani nedefinovania, čo si vlastne my predstavujeme, že by verejnoprávne inštitúcie mali poskytovať, ma oprávňujú požiadať, aby tento zákon bol odmietnutý Národnou radou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa prihlásili páni poslanci Pavol Frešo, Dušan Jarjabek a Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásenia sa v reakcii s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečníčka, pani kolegyňa poslankyňa Vášáryová, správne pomenovala predkladaný zákon ako zavedenie ďalšej dane. Tento zákon usvedčuje Smer z toho, že nemá riešenia a siaha k tomu, k čomu siahajú vždy ľavicové strany, keď sú vo vláde, a to k zvyšovaniu daní, bez toho, aby bolo zrejmé pre občanov, čo za túto zvýšenú daň dostanú. Z tohto dôvodu musíme tento zákon odmietnuť ako zákon, ktorý je neopodstatnený, ako zákon, ktorý je proti slobode, a ako zákon, za ktorý občan nedostane nič, akurát bude mať na krku ďalšiu povinnosť.

    Plus veľmi správne upozornila, bude tu existovať ďalší subjekt, ktorý bude zhromažďovať veľké množstvo osobných údajov. A ako sme sami v týchto dňoch svedkami, tieto údaje sú často aj politicky zneužité. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem, ale ja musím byť znova nepríjemný, pani poslankyňa Vášáryová. Toto bol predvolebný prejav, všetko a nič. A na toto budete mať čas o dva roky.

    K tomu, čo ste hovorili, o tých odborných veciach. Rád si sadnem s vaším pánom asistentom, ktorý vám to napísal. A skutočne bude mi cťou, keď sa o tom budem môcť s ním baviť, aby sme sa teda navzájom presviedčali, aby druhý raz napísal niečo iné.

    No a keď ste už hovorili tak zainteresovane o tých počtoch redaktorov, ktorí odišli zo Slovenskej televízie. Viete, koľko redaktorov odišlo zo Slovenského rozhlasu? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Senko Ján.

  • Ďakujem za slovo. No mne sa zdá, že pani poslankyňa si zákon nenaštudovala. Ďakujem. Ďalej sa vyjadrím, keď budem mať väčší priestor.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ja by som reagovala, len tu pán minister nie je.

    Ak som si nepreštudovala dostatočne ten zákon, pýtam sa: Nie je agentúra eseročkou? Prosím, keby ste mi odpovedali na túto otázku. Nebude mať k dispozícii presne toľko údajov, ako som povedala? A to hovorím len o jednej veci, o ktorej som hovorila.

    Vyrieši tento zákon financovanie verejnoprávnej televízie s tým, že bude vyrábať programy, ktoré od nej mnoho ľudí očakáva? Bude financovať filmy, inscenácie a podobne? Prečo potom pán minister pripravuje koncept zmlúv so štátom, ak by toto vyriešilo financovanie verejnoprávnej televízie? Tomu naozaj nerozumiem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Ágnes Biró.

    Musím upozorniť všetkých, že pán minister Valentovič zastupuje pána Maďariča na základe uznesenia vlády k tomuto bodu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, zámer predkladateľa tohto návrhu zákona bol, ja som o tom úprimne presvedčená, aby docielil čo najefektívnejší alebo, ako pán minister v správe pri predkladaní tohto materiálu povedal, primeraný výber peňazí na úhradu služieb poskytovaných v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania pri uplatnení princípu solidarity a spravodlivosti.

    Sama som mala veľké očakávania s tým, že tento zákon prinesie konečne riešenie pre každého zainteresovaného, aj pre občana, aj pre verejnoprávne médiá. Týmto zákonom naozaj opúšťame nami už zaužívaný a veľmi známy terminus technicus koncesionárske poplatky. A s obsahom by nekorešpondoval ani poplatok za služby. Veď nepôjde o poplatok za oprávnenie používať televízny a rozhlasový prijímač a ani o poplatok za prijatie služby z oblasti televízneho a rozhlasového vysielania.

    Podľa čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky sú dane a poplatky štátne alebo miestne. A práve preto bolo potrebné nájsť iný pojem namiesto pojmu poplatok. A tak sa prišlo na úhradu. Predložený návrh zákona zavádza teda nový pojem, úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Táto úhrada sa bude vzťahovať na každého bez ohľadu na príjem, spotrebu či majetok a na niektorých „solidárne“ aj viacnásobne. Ani prívlastok zástrčkový, ktorým bol ovenčený, už nesedí. A ani nie je to už daň za elektrinu, ako ho tak niektorí výstižne nazvali, ako to aj odznelo od mojej predrečníčky.

    Podľa predloženého návrhu zákona platiť budú tí, ktorí odoberajú elektrinu, ale aj tí, ktorí elektrinu neodoberajú. Podľa návrhu zákona platí aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov. A nebude sa zisťovať, či odoberá elektrinu, či vlastní televízny či rozhlasový prijímač. Na to nebude to potrebné, aby ho tá naša spravodlivosť „spravodlivo“ stihla alebo, lepšie povedané, postihla.

    Dámy a páni, podľa mojej mienky predložený návrh zákona nezohľadňuje základný princíp legitímnosti právnej úpravy, vyváženosť medzi účelom a cieľom a spôsobom, ako ho chce dosiahnuť, prelínanie verejnoprávnych vzťahov so vzťahmi súkromnoprávnymi. Zákonom uložená povinnosť platiť poplatok alebo úhradu, výber realizuje obchodná spoločnosť a vymáha ho v občianskoprávnom konaní, nie je správna. Úprava platiteľa je nejasná a zmätočná. Zavádza sa viacnásobný duplicitný poplatok. Nezohľadňuje základné zásady ochrany osobnosti a osobných údajov. Diskriminuje podnikateľské prostredie, zaťažuje podnikateľské prostredie, ale zaťažuje aj orgány verejnej správy zavádzaním nových administratívnych povinností a má vplyv aj na štátny rozpočet.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že všetci sme odberateľom elektriny. Navrhujem, aby sme si preto na tento návrh zákona troška posvietili. Pri pripomienkovom konaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poukázalo na negatívny dopad na najslabšie sociálne vrstvy, t. j. na sociálnu neúnosnosť pre niektoré skupiny obyvateľstva. Táto podľa mňa veľmi zásadná pripomienka nebola akceptovaná, bola predkladateľom zákona zamietnutá. Napriek tomu chcem poukázať na jej oprávnenosť prostredníctvom konkrétnych ustanovení v návrhu zákona.

    Podľa § 3 tohto návrhu platiteľom úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je fyzická osoba a zamestnávateľ, t. j. aj fyzická osoba, samostatne zárobkovo činná, a právnická osoba.

    Písmeno a) tohto paragrafu uvádza, že platiteľom je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v byte alebo v rodinnom dome. Avšak návrh zákona už nerieši vzájomné vzťahy vznikajúce v spoločnej domácnosti. Preto platitelia sme fakticky všetci členovia vrátane detí, a to bez ohľadu na to, či tá domácnosť, tá konkrétna rodina vlastní alebo nevlastní rozhlasový alebo televízny prijímač.

    Písmeno b) tohto paragrafu uvádza, že platiteľom je zamestnávateľ, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere. Takáto definícia zamestnávateľa, platiteľa, bez ďalšieho rozlíšenia možnosti oslobodenia jedných zamestnávateľov zvýhodní a druhých duplicitne postihne alebo nespravodlivo diskriminuje. Niekoľko príkladov uvediem. Sú zamestnávatelia fyzické osoby, samostatne zárobkovo činné osoby, alebo právnické osoby, ktoré majú svoje podnikanie v rodinnom dome či v byte. Takýmito sú napr. samostatne hospodáriaci roľníci, ktorých zamestnanci pracujú na roli, na poli, v skleníku, v maštali či v lese. A nakoľko ide o ručnú prácu, poväčšine majú viac ako troch zamestnancov. Ale títo zamestnanci nemajú možnosť služby poskytované televíziou či rozhlasom využiť. Je dosť pravdepodobné, že ani ich zamestnávateľ, SHR, teda samostatne hospodáriaci roľník, televízny či rozhlasový prijímač vo svojom podnikaní vôbec nemá, lebo by ho vo svojom podnikaní nevyužil, len ak by napr. v kravíne počúvaním hudby z rozhlasového prijímača chcel zlepšiť duševnú pohodu kráv, a tým priamo úmerne zvýšiť množstvo produkovaného mlieka. Alebo napr. z právnických osôb môžeme tu spomenúť spoločenstvo vlastníctva bytov, ktoré tiež sídlia poväčšine v byte predsedu spoločenstva.

    Ale zákon je nespravodlivý aj voči zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú podľa § 52 Zákonníka práce a podľa § 58 Zákonníka práce. Nakoľko to bol zákon roka, ja som presvedčená o tom, že veľmi dobre viete, o akých zamestnávateľov ide. Sú to nové prvky v Zákonníku práce. A ide o takých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste. Ide o domácku prácu a teleprácu alebo pracovné pomery uzatvárané agentúrami dočasného zamestnávania, ktoré na základe zmluvy dočasne prideľujú svojich zamestnancov na výkon práce iným právnickým osobám. Aj títo budú platiť. Mohli by sme tu spomenúť napr. chránené dielne, ktoré aj dotujeme a kde sú zamestnaní zdravotne postihnutí ľudia. Ja poznám krajčírsku dielňu v tom mieste, kde bývam, ktorá zamestnáva sluchovo postihnutých ľudí, 15 zamestnancov má táto dielňa. Aj tí budú platiť. A ďalej sú tu podniky, ktorých prevádzka vylučuje využívanie služieb poskytovaných rozhlasom a televíziou. Nebudem ich menovať, každý si ich vie predstaviť od stolárskych cez ja neviem veľké závody, kde vôbec nie je možné vo výrobe počúvať a využívať služby televízie či rozhlasu. Títo zamestnávatelia budú platiť všetci a bez výnimky. Na druhej strane budeme mať zamestnávateľov, ktorí budú platiť minimálne alebo sa vyhnú plateniu a pracujú alebo podnikajú v oblasti hotelierstva, ako prevádzkovatelia rekreačných služieb, a to aj napriek tomu, že majú možnosť služby podľa tohto zákona Slovenskou televíziou a rozhlasom využívať vo svojom podnikaní a vlastnia viacero televíznych a rozhlasových prijímačov. Plateniu sa môžu vyhnúť preto, že zamestnávajú ľudí na dohody, najmä sezónne, t. j. že pracovný pomer týmto zamestnancom vôbec nevznikne alebo nemajú zamestnancov v prípade, ak ide o rodinné penzióny.

    Dôvodová správa na strane 9 uvádza, že zákon nebude mať zvýšené nároky na verejné financie a nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov a obcí. Ani toto tvrdenie predkladateľa nie je pravdivé. Veď podľa návrhu zákona zamestnávateľom, nie je to rozlíšené, bude aj štátna, aj verejná správa.

    V § 6 sa pojednáva o úhradách.

    A v odseku 1 pre fyzické osoby určuje tento paragraf úhradu vo výške 1 410 korún. Znova je to nespravodlivé a skrivodlivé. Veď akáže je to spravodlivosť, ak sa rovnako postihne slobodná mamička, teraz hovoríme o fyzických osobách, zarábajúca minimálnu mzdu, o ktorej sme nedávno hovorili, ktorá vlastne televízor nevlastní a nevlastní ani rozhlasový prijímač, a, povedzme, štátny úradník, ktorý pracoval na tomto zákone, alebo iný úradník, ktorý má slušný príjem.

    Potom sú tam sadzby a pásma určené na úhradu pre zamestnávateľov, podnikateľov a aj teda štátnu a verejnú správu. V nadväznosti na uvedené považujem aj tieto sadzby za neprijateľné. Vyrubíme na nich ročne od 1 680 korún do 168 100 korún. Takže je to dosť vysoká daň, aj sa mi hlava zakrútila z toho. Povedzme, spravodlivá bude asi len na základe toho, že tí podnikatelia, ktorí sa snažia udržať pracovné miesta, mnohokrát chcú nájsť v daňovom zákone nejaké štrbinky, aby mohli ujsť pred takými vysokými sadzbami dane. Ale tu ich chytíme, určite. Podľa mojej mienky v praxi teda bude tento zákon problematický už aj ohľadom na tieto sadzby. A keď sa zavedie ročná platba, ktorá sa určí na základe počtu zamestnancov a prvý deň prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí, domnievam sa, že zamestnávatelia budú zvažovať, či si neprispôsobia počet zamestnancov na začiatku obdobia, za ktoré sa platí najnižšie pásmo. Vtedy ročná platba sa oplatí. Veď návrh zákona nepamätá na riešenie nedoplatku, ak v priebehu roka sa zvýši počet zamestnancov. Možnože to úradníkov za pochodu napadne, pričom občanov potešia ďalšou povinnosťou. A zavedieme ďalšie ročné zúčtovanie na úhradu za služby poskytované STV a SRo. Neviem, či to bude v súlade s Akčným programom znižovania administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku, ktorý nedávno prijala vláda Slovenskej republiky a ktorý bol prijatý na základe Lisabonskej stratégie a Akčného plánu Európskej komisie pre znižovanie administratívneho zaťaženia.

    V § 9 sa zavádza nesystémový, finančne administratívne náročný systém, ktorý neprimerane zaťaží samotné verejnoprávne orgány. Úrad úradu, ale až na základe písomnej žiadosti, za úhradu poskytne údaje, samozrejme, o nás. A úrady budú zasielať naše osobné údaje krížom-krážom. Že je to v rozpore s legislatívou Európskej únie, v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, ba dokonca aj s čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je len bezvýznamnou maličkosťou. Takže čaká nás viac administrovania, na ktorom podľa dôvodovej správy konečne ušetríme.

    Mnohí túto úhradu za služby verejnosti prirovnali k dani, dani za elektrinu a novej dani za zamestnanca. V takom prípade však máme na to daňové úrady a nie je potrebný ďalší úrad ani iná obchodná spoločnosť.

    Dámy a páni, je pravdou, že Slovenský rozhlas a televízia sa topia v dlhoch a situáciu treba riešiť, ale legislatívnou normou, ktorá je spravodlivá, sociálna voči všetkým, slobodným mamičkám, zamestnávateľom, podnikateľským subjektom, hotelierom, veľkým podnikom. Ale dovtedy, kým bude, by pomohlo aj to, ak by štát plnil svoju zákonnú povinnosť podľa súčasne platných zákonov. Vláda 11. 10. 2007 rozhodla o poskytnutí peňazí pre Slovenský rozhlas z rezervy kabinetu vo výške 45,4 mil. Sk. Na budúci rok by sa podľa pána ministra Maďariča takáto dotácia opakovať nemala, keďže dúfa, že bude v platnosti nový zákon o úhrade verejnosti za služby SRo a STV, ktorý, citujem z neho, „spôsobí významný nárast pre tieto inštitúcie a tie nebudú musieť takýmto spôsobom žiadať dotácie na vykrývanie svojich strát“.

    Toto jeho presvedčenie je premietnuté aj do zákona. V čl. II ods. 5 sa uvádza: „V § 21 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase sa vypúšťa písmeno b).“ V preklade to znamená, že sa ruší z troch štátnych transferov jeden transfer na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme, kde dnes rozhlas sústredil národnostné vysielanie. Dámy a páni, do vynútenej straty Slovenský rozhlas dostala niekoľkoročná absencia neplnenia si zákonnej povinnosti štátu, nechcem tu spomínať to, čo moja predrečníčka povedala, že je to nielen týmto neplnením povinnosti, ale aj zamestnanci, ktorí dnes sú zamestnaní na ministerstve kultúry. Ďalej je potrebné, aby sme sa rozhodli v súvislosti s týmto, či opustenie stredných vĺn nebude pre nás znamenať a pre Slovensko nebude znamenať neuváženú škodu, nakoľko stredné vlny sú medzinárodne koordinované pre celú Európu a sú stabilné. V prípade poruchy satelitných systémov, ku ktorej došlo približne pred dvomi týždňami, nezávisle a bez problémov vysielajú ďalej. A sú schopné aj technického rozvoja, môžu byť pripravené pre digitalizáciu formou DRM systému. Ani v prípade prijatia tohto návrhu zákona, veď na to v našom parlamente je dostatok síl, neprinesie tento nový zákon okamžité riešenie. A nakoľko dnes na stredných vlnách je umiestnené vysielanie pre všetky národnostné menšiny, je pre zachovanie ich statusu potrebné na rok 2008, na prechodné obdobie s touto zákonnou povinnosťou v rozpočte Ministerstva kultúry Slovenskej republiky naďalej počítať. Bolo by potrebné poskytnutie transferu účelovo viazať na vysielanie v jazykoch národnostných menšín. Ak sa tak nestane, slučka z krku národnostného vysielania dňa 11. 10. 2007 poskytnutím transferu a priznaním, že je to zákonná povinnosť ministerstva kultúry, bola sňatá, ale Damoklov meč nad nimi naďalej zostal visieť.

    Dámy a páni, svietiť sa už svieti. Či však je dostatok svetla, aby sme veci jasne videli a jasne vedeli rozlišovať, o tom nie som celkom presvedčená. Preto dovoľte mi podať procedurálny návrh. Podávam teda procedurálny návrh podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sa tento zákon vrátil jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni za diskusný príspevok.

    A s faktickou poznámkou sa prihlásila pani Vášáryová Magda. Končím možnosť reagovania s faktickou poznámkou. Aj pán poslanec Jarjabek sa hlási do faktických poznámok? Tak potom zapnite aj pána poslanca Jarjabka po pani Magdaléne Vášáryovej.

    Pani Vášáryová, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Biró, ktorá veľmi precízne znovu vysvetlila, v čom je tento zákon neorientovaný do budúcnosti. Nerieši v podstate nič, žiadne ďalšie kroky, ktoré budeme potrebovať už budúci rok. To je jedna vec.

    Zavádza verejnosť, pretože hovorí o nejakej úhrade, a pritom ide o ďalšiu daň, ktorú budú musieť platiť nielen všetky fyzické osoby, ale aj zamestnávatelia, a to za veľmi nejasných pravidiel, ktoré sú v tomto zákone uvedené.

    A po tretie. Vzniká proste agentúra, ktorá si bude nakladať s našimi osobnými údajmi. A ja si myslím, že každý zákonodarca, ktorému aspoň trochu záleží na tom, aby sa aj o rok mohol ľuďom pozrieť do očí, musí o tomto debatovať a musíme sa týmto zaoberať.

    A po štvrté. Tento zákon nerieši naozajstné financovanie verejnoprávnych médií a hlavne nedefinuje, čo vlastne od nich budeme chcieť. Takže hrozí ešte jedna vec, že síce za ideálnych podmienok pre verejnoprávne médiá budeme mať 3,1 mld. Sk naviac, teda na ich platby, ale tieto médiá budú môcť naďalej robiť dlhy, napr. ani toto nie je touto zákonnou normou vyriešené.

    Takže ešte raz chcem podporiť všetko to, čo povedala pani poslankyňa Biró.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry. Ja by som mal na vás v tomto smere len jednu jedinú otázku: Vedeli by ste mi zhruba povedať, ako vyzerala predstava návrhu o koncesionárskych poplatkoch vášho ministerstva kultúry? A hovorím to vážne, preto že tá predstava bola. Takže, prosím vás pekne, povedzte mi, či poznáte vašu predstavu, teda predstavu vášho pána ministra či vlastne dvoch.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Aká bola predstava. Tá predstava skutočne sa kryštalizovala. A viete dobre, že práve preto odišla pani Mistríková z ministerstva kultúry, že mala úplne inú predstavu, než je tá, o ktorej dnes hovoríme. V tých zásadných veciach má predstavu. A pri tom, čo som povedala, som sa snažila držať konkrétnych paragrafov. A si myslím, že tento zákon bude v praxi spôsobovať nemalé problémy. A asi aj odpor voči nemu vznikne. Takže tá predstava bola. A pretože sa nezhodli v tých zásadných veciach, pani Mistríková odchádzala z ministerstva kultúry.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, niekoľko málo slov uvediem o tomto návrhu zákona, skôr teda o histórii vôbec, ako k takémuto návrhu zákona prišlo.

    Ale najskôr by som chcel poopraviť pani bývalú štátnu tajomníčku, pani poslankyňu Biró, preto, lebo tá predstava bola veľmi totožná s tou predstavou. A dokonca aj k pani Mistríkovej poviem, keď už ste ju spomenuli, boli 4 návrhy za posledných 8 rokov, ktoré sa nedostali, bohužiaľ, do pléna. Ale boli 4 rôzne návrhy zákona o koncesionárskych poplatkoch. A všetky 4 návrhy, keď nehovoríme o zoštátnení, vychádzali práve z odberu elektrickej energie. Dokonca ja by som ich aj možno niekde ešte mal mať doma, takže môžem vám ich ukázať. Ale nie o tomto som chcel hovoriť preto, lebo to naozaj je v tejto chvíli nie až tak podstatné.

    Dámy a páni, skutočne bavme sa o tomto zákone z hľadiska profesijného, a nie z hľadiska ideologického preto, lebo za týmto zákonom pôjde opäť ťažký zákon, to je návrh tlačového zákona, potom pôjde zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorý tiež spôsobí určite veľkú diskusiu.

    Ak by sme sa vrátili veľmi, veľmi do histórie, tak by sme videli, že prvý raz o takomto návrhu zákona v súvislosti so spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie hovoril bývalý štátny tajomník na ministerstve kultúry Roman Zelenay. A tento dokonca vtedy mal aj predlohu a mal návrh zákona o spojení obidvoch inštitúcií. Odvtedy prešlo veľa vody. A myslím, že všetci budete so mnou súhlasiť, keď jednoducho si povieme, že koncesionársky návrh zákona v tomto smere, ako on existuje dnes, je dávno prekonaný. Jednoducho s televízorom už sa nekupuje koncesia, ako to bolo v roku 1953, aj vzhľadom na to, že televízny program a rozhlasový program, resp. vysielanie vy dnes môžete sledovať, počúvať cez mobilný telefón, cez počítače. Čiže hovoriť o nejakej licencii v zmysle koncesionárskeho zákona a s ňou kupovanou tzv. licenciou už je dnes absolútne mylné a nezodpovedá to skutočnosti. To je jedna vec.

    Nasledovali minister Hudec, minister kultúry Kňažko, minister Chmel, minister Tóth, predtým minister Slobodník za Romana Zelenaya. Každý z týchto ministrov sa snažil riešiť návrh zákona o koncesionárskych poplatkoch. Žiadnemu z týchto ministrov sa to nepodarilo. Boli tu rôzne pokusy pri menovaní riaditeľov, kde sa dávali priame dotácie zo štátneho rozpočtu, aby sa teda nejakým spôsobom odčlenili verejnoprávne inštitúcie od súkromných inštitúcií. Nepodarilo sa to.

    Toto je pokus. Toto je pokus dať novú filozofiu nového zákona do tohto parlamentu. Skutočne, ak dospejeme k názoru, že tento návrh je zlý, tak stiahnime ho, rozmýšľajme ďalej, čo sa bude diať, ale nehovorme tuná tieto ideologické predvolebné nezmysly. Jednoducho pri tomto zákone, ani koncesionári si to nezaslúžia, zavádzame verejnosť, skutočne jednak zavádzame verejnosť a odpútavame pozornosť od problémov, ktoré verejnoprávne inštitúcie v súčasnosti majú, a jednak odpútavame verejnosť aj od problematiky tohto nového predkladaného zákona.

    No ako my môžeme v tejto chvíli vedieť, čo nám prinesie 140 korún, týchto 100 plus 40 korún, ktoré vyberáme dnes, keď vlastne vieme, že značná časť týchto peňazí sa stratí, kým sa dostane do Slovenskej televízie a do Slovenského rozhlasu? Čo rieši tento zákon? No snaží sa, aby z týchto dvoch koncesionárskych poplatkov vznikol jeden a tá strata tých finančných prostriedkov, ktoré sa dostanú od koncesionára po verejnoprávne inštitúcie, bola čo najmenšia. Keď budeme vedieť v januári, vo februári, v marci, v apríli, koľko robí strata, resp. o koľko sa presne zvyšuje koncesionársky poplatok, budeme tuná všetci vedieť aj to, koľko nám ešte v rámci verejnoprávnych inštitúcií chýba, a budeme všetci rozmýšľať o tom, ako, ak chceme zachovať verejnoprávne inštitúcie, tie peniaze do týchto inštitúcií môžeme doniesť. Ale jednoducho bez tohto medzi kroku sa to nedá. Samozrejme, je pravda, že tento návrh zákona nevyrieši financovanie verejnoprávnych inštitúcií, však o tom ani nikto nehovorí, že ho vyrieši, len tento návrh tohto zákona, ak prejde, nám dá jasne najavo, koľko sa môže pri tomto výbere z toho reálneho 140-korunového poplatku, tých dvoch, ktoré sa v tejto chvíli dávajú do toho jedného, ušetrí, koľko sa z toho dostane do verejnoprávnych inštitúcií, ktoré si to zo zákona tohto predkladaného budú deliť na základe dohovoru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v pomere 3 : 7 alebo 7 : 3 Slovenská televízia, Slovenský rozhlas. To je jedna vec.

    Ďalšia vec je, že sú tu predpoklady vzhľadom na doterajší výber finančných prostriedkov, ktorý bol konkrétne u právnických osôb 15 až 20 % a u fyzických osôb 75 %, že tým návrhom zákona koncesionárskym, ktorý doteraz tuná bol, jednoducho takýmto spôsobom tie finančné prostriedky boli nevymožiteľné. Ešte raz hovorím, bolo to u právnických osôb 15 až 20 %, u fyzických osôb 80 poťažne %. Hej? Čiže takýmto spôsobom, opäť hovorí o tom nový zákon, ono sa v reáli ani nezmení počet koncesionárov. Zostane zhruba ten istý. Ale pritom ten výber toho koncesionárskeho poplatku rovnakého bude ďaleko efektívnejší.

    Samozrejme, bavme sa o § 10, ktorý hovorí o tzv. tej eseročke, ktorá vznikne po dohode Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie ohľadne výberu peňazí. Bavme sa tam o tých kontrolných mechanizmoch. Skutočne to je vec, ktorá bude každého z nás sa dotýkať. A urobme ten mechanizmus kontroly taký, aby do tej eseročky mohli vstúpiť poslanci. No zo zákona to nemôžu urobiť preto, lebo zákon o tom tak hovorí. Ale pokiaľ v tej eseročke budú, a to znova v tom zákone je napísané, že to tak bude, budú zastúpení v dozornej komisii členovia Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu, znovu výbor, parlament môže týchto ľudí zaviazať k tomu, aby výboru parlamentu títo ľudia podali z tejto eseročky správy. Je to málo. Urobme ešte takú vec, aby eseročka musela robiť finančnú správu každého polroka, každý rok. Urobme ďalší mechanizmus, ktorý bude kontrolovať. Ale na tomto sa dohodli dve verejnoprávne inštitúcie, ktoré majú v zákone napísané, že sú nezávislé. Tak tento zákon takýmto spôsobom len podporuje ich nezávislosť.

    Posledná veta úplne nakoniec. Ak sa tento zákon dostane do druhého čítania, budeme sa určite baviť o pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní. Ten výpočet ministerstva kultúry, ak je pravdivý, že teda takýmto spôsobom by sa mohlo dostať do týchto inštitúcií 900 mil. korún navyše od súčasného pôvodného stavu, tak už toto je moment, keď sa oplatí za tento zákon zahlasovať, lebo tých 900 mil. korún príde bez toho, aby sme museli meniť koncesionársky poplatok. Ten koncesionársky poplatok v tejto chvíli už nie je 100 a 40, ale 140 korún stále zostáva. Ale o tom až v tom druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, kto sa hlási na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou. Pani Gabániová, to je faktická poznámka? Je tu pani Gabániová? Nie. Skúste to tam vypnúť, prosím vás. Pani Vášáryová a pán Pavol Minárik sa hlásia s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani Magda Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa chcela pána vystupujúceho, pána poslanca Jarjabka, spýtať, on povedal, že sa koncesionárske poplatky strácajú, než dôjdu do verejnoprávnych médií, ja by som ho poprosila, keby ma informoval, kde sa strácajú a aké má o tom vedomosti, lebo pokiaľ ide o kriminálne činy, trestné činy, mal by to ohlásiť.

    Ale k jednej veci by som chcela zásadnú poznámku povedať. My nevieme, koľko potrebujú finančných prostriedkov verejnoprávne inštitúcie, pretože to závisí od toho, akými úlohami budú poverené, čo od nich budeme očakávať my, zákonodarcovia, a čo budú od nich očakávať tí, ktorí sa na ne chcú pozerať. Takže bez ohľadu na to, či budú mať o 900 mil. alebo o 2 mld. viacej, to všetko dokážu stroviť, o tom niet pochýb. Nakoniec, Slovenská televízia je znovu v mínusových číslach, takže možno tých 900 mil. budeme potrebovať na vykrytie straty.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega, málokedy s vami môžem vôbec v čomkoľvek súhlasiť, dneska aspoň je toho málo, naozaj. Toto je jedna z ciest, ako to zásadne zmeniť. A bola diskutovaná aj za predchádzajúcej vlády aj je používaná v Európe.

    Len by som vás poprosil, v tom zákone je dosť veľa problémov, ktoré sa budú musieť v druhom čítaní odstraňovať pozmeňujúcimi návrhmi. Nevnášajme doň ešte ďalšie problémy, ktoré by mohli vzniknúť nejakými ingerenciami poslancov pri dohľade nad výberom koncesionárskych poplatkov. Naozaj poslanci majú v tomto štáte, Národná rada má v tomto štáte inú úlohu, ako vstupovať do akéhokoľvek výberu poplatkov. A nezhoršujme tú situáciu, ktorá tam je, pretože niekoľko, niekoľko problémov bude treba odstrániť, teda skôr si ich nepridávajme.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Jarjabek.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých, ktorí prišli do rokovacej sály, aby sa upokojili, ešte rokujeme stále o predchádzajúcom bode programu. Až po reakcii pána Jarjabka bude hlasovanie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Vášáryová, strácajú sa peniaze. A ja som to asi nepovedal dostatočne zrozumiteľne, ale tie peniaze sa strácajú práve tým, že je rozdelený koncesionársky poplatok na 40 a 100 korún, preto, lebo keď ho platíte cez poštu, tak pošta si isté peniaze sťahuje aj z jedného, aj z druhého koncesionárskeho poplatku. Tým pádom, že sa stane z dvoch koncesionárskych poplatkov jeden koncesionársky poplatok a v konečnom dôsledku si to televízia a rozhlas bude deliť v pomere 3 : 7, vlastne sa odbúrava táto strata čiastočne, ktorá vzniká na pošte. Túto stratu som mal na mysli. A nejde o žiadne, samozrejme, kriminálne činy. Je to všetko zo zákona. Takže ako kriminálne činy tuná neobstoja žiadne.

    Pánovi poslancovi Minárikovi ďakujem. A chcem len potvrdiť, že akýkoľvek kontrolný mechanizmus, ktorý, pán poslanec, navrhnete vy alebo ktokoľvek ohľadne § 10, podporím či už na výbore alebo tu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán poslanec Jarjabek bol posledný, kto bol prihlásený ústne do rozpravy.

    Pýtam sa pána ministra, či chce reagovať na rozpravu. Nie. Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete reagovať?

  • Hlasy v sále.

  • Je ešte všeobecný súhlas, aby sme ešte pustili pána spravodajcu so záverečným slovom vzhľadom na to, že už je 17.03 hodín? Pán spravodajca, na koľko máte to vystúpenie asi? Nech sa páči. Pán poslanec povedal, že má na tri minúty vystúpenie, tak ho, prosím vás, pustime, nech to skončíme. Ďakujem pekne za porozumenie. Nech sa páči.

  • Skrátim to. Nebudem rozvádzať tu myšlienky, hoci diskusia, ktorá tu odznela, by si žiadala ešte dodať niektoré záležitosti.

    V súvislosti s tým, ako som podal spravodajskú správu, vo svojom úvodnom vystúpení, by som chcel pozmeniť nové lehoty na prerokovanie uvedeného navrhnutého zákona na základe dohody poslaneckých klubov, a síce s tým, že odporúčam, aby na základe tejto dohody predmetný návrh zákona prerokovali v lehote výbory do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.

    K tomu nepochopeniu iba toľko, že nejde tu o daň na hlavu, pretože zákon hovorí o tom, že platiteľom je koncový odberateľ elektriny. Ak je vo viacerých odberných miestach, teda bytoch, rodinných domoch, chatách, garážach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. To znamená, neplatí uvedenú úhradu každá osoba, ale iba rodina alebo odberateľ v jednom odbernom mieste. To je kvôli nepochopeniu niektorých vecí, ktoré tu odzneli.

    Nezvyšuje sa žiadna daň, úhrada zostáva vo výške 140 korún, tak ako bola doteraz, a efektívnosť je v tom, čo už spomínal aj pán poslanec Jarjabek, že bude oslobodenie od jedného poplatku, pretože vlastne keď sme platili pre rozhlas a pre televíziu osobitné poplatky, teraz budeme platiť iba jeden, a to s tým, že bude percentuálne uvedený poplatok, ktorý bude vybratý a rozdelený medzi Slovenský rozhlas a televíziu.

    Nebudú zaťažené štátne organizácie, ako sa tu snažila naznačiť pani poslankyňa Biró, pretože na základe poplatkov v kategórii ústredného orgánu štátnej správy, v kategórii zamestnancov od 500 do 249, rozdiel činí mínus asi 37 000 v prospech rozpočtu a nákladov, ktoré bude mať organizácia v rámci štátnej správy. Mohol by som to potom ďalej rozoberať.

    Čo sa týka eseročky, len toľko, myslím si, že už tu aj bola a je a existuje istá organizácia, ktorá sa volá Koncesia, spol. s r. o. Čiže isté skúsenosti sú tu, zbierajú sa nejaké údaje, materiály. A na základe toho sú tu aj isté skúsenosti, podľa ktorých v nasledujúcom období bude môcť ísť. V Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii zabezpečujú príslušné organizačné úseky túto službu, koncesiu, kde rozdiel je skoro taký istý alebo ešte v podstate sa dosiahnu úspory vo vzťahu k nákladom na činnosť takejto eseročky, ktorá vznikne na základe zákona medzi Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou.

    Takže iba toľko v krátkosti na dovysvetlenie. Myslím si, že budeme mať aj dostatok priestoru na pozmeňujúce návrhy, tak aby zákon slúžil občanom a predovšetkým aby televízia a rozhlas si plnili svoje poslanie.

    Na záver iba jedno možno nezávislé konštatovanie. Nie je moje, ale pomôžem si ním. Podpredseda Rady Slovenského rozhlasu pán Zeman povedal: „Tento zákon považujeme za dobrý, lebo je to výrazný posun v systémovosti a koncepčnosti. Doterajšie poplatky, spôsob výberu najmä nebol adekvátny situácii. Takže si myslím, že verejnoprávne médiá spoločne vítajú, že sa tu začína vlastne systémové riešenie na to, ako vlastne vyberať poplatky.“ Podobne sa vyjadril aj pán Malec, podpredseda Rady Slovenskej televízie. Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    To bolo záverečné slovo spravodajcu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A skôr ako budeme hlasovať, dávam slovo pánovi Františkovi Mikloškovi, ktorý sa hlási s procedurálnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, len doplňujem, že pán spravodajca povedal, že treba zákon prerokovať do 24. januára vo výboroch a v gestorskom do 25. Čiže pýtam sa, či sa nepomýlil, pretože mi to vychádza skôr na december.

  • Pán spravodajca, prosím vás, tú informáciu, ktorá zaznela vo vzťahu k timingu výborov, opakujte, prosím vás.

  • Ako spravodajcovi tohto zákona mi vyplýva povinnosť na základe dohody, ešte raz, poslaneckých klubov. Navrhujem taký termín, aký som vo svojom vystúpení povedal, to znamená 24. január pre výbory a pre gestorský výbor 25. január 2008.

  • Je to návrh spravodajcu, o ktorom budeme hlasovať.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu definitívne.

    A pristúpime k hlasovaniu.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch z programu 14. schôdze.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla ako spravodajkyňa hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 89 za, 1 bol proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady, s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu výborom a lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 129 za, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili predmetný návrh zákona výborom a určili gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Pavlis ako určený spravodajca gestorského výboru pre hospodársku politiku uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade so zákonom o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 4 proti, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných , 133 za, 9 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov využívajúcich energiu (zákon o ekodizajne).

    Pán poslanec Janiš uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nikto nevystúpil, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 110 za, 1 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej dajte hlasovať o tom, aby za gestorský výbor určila výbor pre hospodársku politiku a aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní určené výbory do 26. novembra a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 135 za, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Tibor Glenda uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 4 proti, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 26. novembra 2007 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 130 za, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Boris Hradecký uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 409.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 3 boli proti, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 416 z 23. septembra 2007 prideľuje v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme o návrhoch na pridelenie návrhu výborom a o lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 bolo za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedený návrh zákona sme pridelili výborom a schválili sme jeho lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian, uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 430.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a to v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 432 z 28. septembra 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Varga bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 431.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku, že tento návrh prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 za, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona posunuli do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku o prerokovaní návrhu vo výboroch do 26. novembra a gestorskom výbore do 27. novembra. Za gestorský výbor je navrhnutý výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďalej by mali prerokovať tento návrh ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci a bývanie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili pridelenie návrhu výborom a lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán Tibor Mikuš, bude uvádzať ako určený spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 442).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nikto nevystúpil. Dajte, prosím, preto hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 48 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím vaším č. 438 z 28. septembra prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 100 bolo za, 24 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Lukša uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 443.

  • Ďakujem. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 3 proti, 58 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 439 z 28. septembra 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 124 za, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz opäť pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán Jozef Burian, uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 418).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 3 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedený návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007. Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o určení výborov a lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 za, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedený návrh zákona sme pridelili výborom na prerokovanie a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Richter, uveďte, prosím, hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 408.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 88 za, 1 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ďalej, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra tohto roku a gestorskému výboru do 27. novembra tohto roku. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 131 za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Marián Kovačócy uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 413.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 sa zdržali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra 2007 a gestorskému výboru do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 428).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 91 za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 26. novembra 2007 a gestorskému výboru do 27. novembra 2007.

  • Hlasujeme.

  • 140 prítomných, 135 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Pani poslankyňa Rošková, uveďte, prosím, hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 414).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 101 za, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Postúpili sme návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďalej prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 za, 6 sa zdržalo.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Belásová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o minimálnej mzde.

    Je to tlač 437.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 132 za, 6 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať o pridelení návrhu zákona (tlač 437) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra 2007 a gestorský výbor v lehote do 27. novembra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Pridelili sme návrh zákona výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Horváth uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 438).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 bolo za, 41 bolo proti, 16 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 26. novembra a gestorský výbor v lehote do 27. novembra. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 bolo za, 4 proti, 8 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili sme lehoty na jeho prerokovanie.

    A posledné hlasovanie, ktoré uvedie pán poslanec Senko, je o

    vládnom návrhu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 439 a je to prvé čítanie o vládnom návrhu.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že v rozprave, v ktorej vystúpili traja poslanci, predložila pani poslankyňa Biró procedurálny návrh, aby bol predmetný návrh zákona vrátený predkladateľovi na dopracovanie, dajte, prosím, v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 69 proti, 8 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 45 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a že návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu výborom a lehôt na jeho prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 101 za, 29 bolo proti, 9 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na jeho prerokovanie.

    Dámy a páni, to bol posledný prerokovaný bod programu, o ktorom sme hlasovali.

  • Hlasy v sále.

  • Odpoveď z pléna.

  • To je pravdepodobne omyl.

    Dobre. Budeme pokračovať prvým čítaním...

  • Ruch v sále.

  • Vyhlasujem krátku prestávku do 18.00 hodiny.

    O 18.00 hodine budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch a Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.

  • Hlasy v pléne.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, aby ste sa upokojili a aby tí, ktorí si chcú niečo ešte vážne povedať, tak urobili mimo tejto sály.

    A budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 444 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 430.

    Aj tento zákon uvedie v zastúpení ministra, a teraz ministra pôdohospodárstva, pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Ivan Valentovič. A prosím ho v tejto chvíli, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 812/2007 z 26. septembra 2007 vám na rokovanie predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako svoj iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám týchto predpisov.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska do Európskej únie upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb.

    Predkladaný vládny návrh zákona reaguje na pristúpenie Bulharska a Rumunska do Európskej únie v oblasti voľného pohybu osôb a vo vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo veterinárnom lekárstve.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo na úvodnú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 177 z 11. októbra 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 28. septembra 2007 č. 430 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. novembra a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa k tomuto prerokovávanému bodu chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A hlasovať o tomto bode budeme zajtra o 11.00 hodine.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 415. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 419.

    Pán minister, teraz je tu priestor naozaj už pre váš zákon. Nech sa páči, máte úvodné slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť v roku 2007 obnovenie rajonizácie u pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a zubných lekárov so zachovaním slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Vládny návrh zákona obnovením zdravotného obvodu eliminuje nedostatky platnej právnej úpravy, ktorá sa v období od prijatia prejavila v praxi. Obnovenie zdravotných obvodov predstavuje zábezpeku pre každého občana, že má trvalú istotu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Posilnenie úlohy všeobecného lekára, ktorého vláda považuje za základný prvok v zdravotníctve, má vytvoriť užšie väzby medzi pacientom a lekárom. Úloha lekára prvého kontaktu je totiž nielen odborná, ale i komunitná. Všeobecný lekár má byť integrujúcim prvkom pomáhajúcim riešiť problémy nielen zdravotné, ale aj sociálnozdravotné. Z uvedeného potom vyplýva i stanovenie kompetencie všeobecného lekára v určitom zdravotnom obvode. Lekár sa má stať hlavným partnerom pre pacienta čiže poradcom a sprievodcom v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obnovením zdravotných obvodov sa všeobecný lekár stáva garantom komplexnej zdravotnej starostlivosti aj v zmysle kvality genofondu jemu zverenej populácie, pretože všeobecní lekári, gynekológovia a zubní lekári predstavujú v ambulantnej sfére nezastupiteľný základný prvok a vytvorenie zdravotného obvodu dáva občanom istotu, že majú možnosť obrátiť sa na svojho príslušného lekára, pričom však zostáva zachovaný princíp slobodnej voľby. Manažovaním svojich pacientov všeobecný lekár môže vnášať i prvok správneho algoritmu postupov vyšetrení u pacientov a znižuje sa tak na minimum zneužívanie zdravotnej starostlivosti.

    Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe vládny návrh zákona precizuje najmä poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, podmienky poskytovania ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára, precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dopĺňa dôvody, kedy poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

    Vo vládnom návrhu zákona sa, ďalej, zriaďujú Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národný register základných zdravotných údajov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem za úvodné slovo ministrovi zdravotníctva. A prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému. Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 415). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 419 z 27. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Rovnako konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlásia pán Viliam Novotný, pán Jozef Halecký, pán Ján Pataky, pán Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A dávam možnosť teraz pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. A keďže na tejto schôdzi dnes podvečer a zrejme v priebehu zajtrajšieho dňa prerokujeme celkovo štyri zákony z dielne ministerstva zdravotníctva v prvom čítaní, teda okrem už spomínaného zákona o zdravotnej starostlivosti aj zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, o poskytovateľoch a zákon o zdravotnom poistení, dovolím si k týmto štyrom zákonom zaujať najprv politické stanovisko teraz na úvod a potom by som hovoril o súvislostiach, ktoré tieto zákony prinášajú do zdravotníckej praxe. Na tejto schôdzi prerokujeme aj piaty zdravotnícky zákona. A je to zákon o zdravotných poisťovniach, ktorý máme v druhom čítaní ako bod 56 schôdze Národnej rady. O ňom, samozrejme, teraz hovoriť nebudem, budeme o ňom hovoriť, keď sa o dostane na schôdzu Národnej rady.

    Chcem na úvod povedať, že som sa veľmi tešil na túto päticu zdravotníckych zákonov, ktoré by sme mali prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady. Bol som plný veľkých očakávaní vzhľadom na to, že z diskusií, ktoré sme viedli a ktoré vediem s predstaviteľmi strany Smer, vyplývalo, že sa teda veľmi chystajú na tieto zákony a že vlastne tieto zákony by mali byť naplnením volebného programu strany Smer a programového vyhlásenia vlády, tak ako to na úvod povedal aj pán minister, ktoré by sa mali konkrétne pretaviť do zdravotnícke legislatívy. Ako som už povedal, len jednou vetou, zákon o zdravotných poisťovniach je čisto ideologickým zákonom, ktorý má splniť len predstavu strany Smer o fungovaní zdravotných poisťovní na Slovensku. Tieto zákony, ktoré ale prerokujeme v prvom čítaní, by mali byť naplnením volebného programu a programového vyhlásenia vlády. Pred voľbami v roku 2006 vtedajší líder opozície, dnes predseda vlády Robert Fico, keď hovoril so zdravotníkmi a vyzýval ich, aby nevstupovali do ostrého štrajku, o. i. povedal: „Túto prosbu im chceme adresovať so záväzkom, že po voľbách v prípade účasti vo vláde sme pripravení okamžite riešiť krízový stav a nasledovať budú systémové zmeny v celom rezorte zdravotníctva.“ Opakovane sme to povedali a po prečítaní týchto štyroch zákonov to môžem povedať znovu, že Smer nielenže pred voľbami nemal pripravenú žiadnu systémovú zmenu fungovania zdravotníctva, lebo nemá ju pripravenú ani teraz. Novely týchto štyroch zákonov, ktoré prerokujeme v prvom čítaní, žiadnou systémovou zmenou fungovania zdravotníctva nie sú.

    Musím opakovať to, čo sme hovorili v roku 2004 tu v tejto snemovni, vtedy som bol ešte vládnym poslancom, že dneska stojí slovenské zdravotníctvo takisto, ako stálo v roku 2004 pred voľbou, buď budeme ďalej pokračovať v transformácii zdravotníctva tak, ako to určili reformné zákony, aj s chybami, ktoré mali, aj s problémami, ktoré priniesol život, aj so skúsenosťou, ktorú by sme možno chceli aplikovať v týchto zákonoch, alebo budeme tápať, budeme tápať, budeme deformovať reformné zákony, budeme predstierať, že meníme systém, budeme vyťahovať prvky známe z predchádzajúceho systému, prvky známe spred roka 2004, spred roka 1998 a niekedy aj spred roka 1989. V tejto dileme dneska stojíme.

    Toto sa mi žiadalo na úvod povedať, pretože tieto štyri zákony, ktoré prerokujeme v prvom čítaní, žiadnou systémovou zmenou nie sú, ukazuje sa, že Smer klamal pred voľbami, keď tvrdil, že systémovú zmenu má, klamal po voľbách, keď tvrdil, že ju pripravuje. Jediné, čo máme v týchto zákonoch, je deformácia, kozmetické úpravy a návrat do minulosti k prekonaným problémom. Paradoxne to je ale aj najlepšia správa o týchto štyroch zákonoch. Najlepšia správa, ktorú vám môžem povedať o týchto štyroch zákonoch, je to, že mohli byť omnoho horšie. To je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, menej dobrá správa je to, že kombinácia starých prvkov, starého systému s reformnými zákonmi v praxi fungovať nebude. A neprejde veľa mesiacov, nebudeme musieť čakať ani roky, a ukáže sa, že všetky neduhy starého systému, ktoré sa tak potajme vkrádajú do dnes platnej legislatívy sa začnú znovu prejavovať.

    Idem ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ku ktorému som vlastne vystúpil.

    Chcem povedať, že keď sa začítate do tohto zákona, a pán minister o tom hovoril aj v úvodnom slove, prvé, čo vás milo prekvapí alebo nemilo prekvapí, na prvej strane je, že inšpiráciu sme našli v starej organizácii systému zdravotníctva v období MÚNZ-ov, KÚNZ-ov a OÚNZ-ov, na ktoré sa iste pamätáte. A vracia sa nám dobre známy pojem zdravotný obvod. Všetci sa ešte pamätáme, ako sme hovorili, že ideme k obvoďákovi, aby nám dal papier, aby sme mohli ísť k očnému lekárovi alebo k ušnému dať sa vyšetriť, lebo bolí nás ucho, ale najprv musíme vystáť radu o obvoďáka, aby sme dostali papierik k ušnému. Tak toto tu máme zase v tomto zákone, veľmi jednoducho ľudovo preložené. V zákone sa píše, že zdravotný obvod je administratívne určenie časti územia Slovenskej republiky poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, pre deti a dorast, gynekologickej ambulantnej starostlivosti a zubnej lekárskej ambulantnej starostlivosti, zdravotný obvod určí poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti orgán príslušný na vydanie povolenia, teda VÚC-ka, zdravotný obvod tvorí zoznam určených obcí, ulíc, príp. popisných čísiel domov, poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe z iného ako určeného zdravotného obvodu sa posudzuje ako poskytnutie ambulantnej starostlivosti osobe z určeného zdravotného obvodu. Toľko presný citát, aby ma náhodou niekto neobvinil, že hovorím o niečom inom, presne o tom chcem teraz hovoriť. V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme zaviedli inštitút, bolo to tuším za ministrovania ministrov z HZDS, koaličného partnera strany Smer, a budem teda veľmi zvedavý, ako budú za to hlasovať poslanci za HZDS, model, ktorý žiaden z ministrov nenapadol. A bol to model slobodnej voľby lekára. Dneska si môžete pokojne vybrať svojho praktického lekára, gynekológa, svojho špecialistu, môžete si vybrať nemocnicu. Na Slovensku máme tzv., a by som sa odborne vyjadril, volá sa to aktívny model organizácie zdravotnej starostlivosti. To znamená, že pacient sám aktívne si vyberie lekára, ku ktorému chce ísť. V čase KÚNZ-ov, MÚNZ-ov a OÚNZ-ov, z doby ktorých pochádza zdravotnícky obvod, bola organizácia pasívna. Niekto, vtedy štát, teraz to má byť VÚC-ka, určil obvody a určil pacientovi, kde má chodiť. Tento model, ktorý teraz prichádza, je kombinácia aktívneho a pasívneho modelu, a to v tom, že slobodná voľba lekára zostáva. Vy si môžete vybrať poskytovateľa. Ale zároveň prichádza rajonizácia. To znamená, že ak si ho neviete vybrať, máte určený zdravotnícky obvod. Chcem povedať, že tento model je úplne zbytočný. Nič totižto nerieši.

    Pán minister aj v úvodnej reči to povedal, že chce riešiť určité problémy, ktoré sa vyskytli v teréne. Ten problém je taký, že vy prídete k praktickému lekárovi, nasťahujete sa do jeho blízkosti a ten vám povie, že on neprijme vašu kartu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, že má plno napr. Takže táto kombinácia je v tom nelogická, že neodstráni tie neduhy, ktoré sú často kritizované. Teda vrátim sa k tomu modelu. Vy prídete k praktickému lekárovi a poviete mu, že by ste chceli, aby vás zobral do opatery, chcete k nemu chodiť. On vám povie, že vás neprijme, že nechce vašu zdravotnú dokumentáciu. Po prvé, keď ide o akútny prípad, každý lekár je vás povinný ošetriť. Neexistuje, aby vám lekár neposkytol zdravotnú starostlivosť. O tom hovoria veľmi jasne zákony, je to s veľmi ťažkými postihmi. A neviem, či sa to niekedy vôbec na Slovensku stalo, lebo je to v podstate za vlasy pritiahnutý príklad. Keď ide o chronickú odkladnú zdravotnú starostlivosť, naozaj sa môže stať, že lekár vám povie, že vás neprijme. Je to jednak úplne výnimka, pretože lekár má predsa záujem o to, aby mal čo najviac pacientov, keďže primárna ambulantná starostlivosť je platená kapitačnou platbou, čím viac zdravotnej dokumentácie, čím viac kariet, tým viacej peňazí od zdravotnej poisťovne. Čiže keď ku mne klope nový pacient, idú s ním peniaze, prečo by som ho neprijal. To je prvý moment.

    Druhý veľmi vážny moment, ktorý tu nastáva, je skutočnosť, že ak sa naozaj stáva, že praktickí lekári majú veľmi plno, že nechcú prijímať kartu nejakého pacienta, no treba zmeniť motivačný systém. Buď im dajme väčšiu kapitačnú platbu, alebo ich motivujme, tak ako sme ich motivovali v dnes platných reformných zákonoch, že stačí, že máte jednu jedinú kartu, zdravotnú dokumentáciu od pacienta tej-ktorej zdravotnej poisťovne, tá s vami musí uzavrieť zmluvu, každý má záujem, aby mal zmluvu s každou zdravotnou poisťovňou. Ale dobre, pripusťme, že naozaj sa môže stať konkrétny prípad, že napriek všetkému lekár túto kartu odmietne. Pacient je bezbranný v tejto chvíli? Pacient je bezbranný? Tak jednak nie je bezbranný, lebo si vie zobrať tú zdravotnú dokumentáciu a odísť k inému lekárovi, lebo je slobodná voľba lekára. A po druhé, ak veľmi chce k tomu lekárovi, ktorý ho nechce, ale on veľmi chce k nemu chodiť, odvolá sa lekárovi samosprávneho kraja, ktorý mu pridelí, určí lekára, ktorý sa má oňho postarať, väčšinou určí toho istého. Preto lekári naozaj sú, na prstoch rúk by sa to dalo počítať, výnimky, keď odmietnu zdravotnú dokumentáciu. Čiže tento problém ja nevidím vôbec vážnym. Motivujme praktických lekárov, všeobecných lekárov, aby mali záujem brať pacientov iným spôsobom, a nie direktívou.

    Ďalší problém je v tom, že, viete, vždy hovoríme o tom, že keď máme nejaký problém v slovenskom zdravotníctve, tak je to PAS-ka. Všeobecní lekári pre dospelých sa pohybujú hlboko vo veku nad 50 rokov, mnohí z nich sa pohybujú vo veku nad 60 rokov. Mladí lekári nemajú kde sa špecializovane pripravovať na funkciu všeobecného lekára alebo na rolu všeobecného lekára. Mladí ľudia o to nemajú záujem. Len problém je, že miesto toho, aby sme vymysleli motivačný mechanizmus, ako pritiahnuť mladých lekárov na ambulancie primárnej ambulantnej starostlivosti, my ich týmto odoženieme. No isteže ich odoženieme, lebo urobíme numerus clausus. My rozdelíme celé územie Slovenskej republiky na desaťtisíce zdravotníckych obvodov. To znamená, keď ja budem chcieť skončiť svoju kariéru poslanca Národnej rady a budem chcieť byť všeobecný lekár, začnem sa na to pripravovať, budem chcieť zdravotnícky obvod, prídem na VÚC-ku teda s nejakým motivačným predmetom a začnem prosiť, že prosím vás, určite mi nejaký zdravotný obvod, lebo ho nemám. A oni povedia, juj to je problém, tak tu zoberieme jednu ulicu, tam zoberieme jednu ulicu. Tak to fungovalo, nič si nevymýšľam, tak to fungovalo. Čiže znovu sa vraciame do tohto modelu. Čiže my ich ešte betónujeme. My urobíme numerus clausus. Urobili sme numerus clausus pre hygienikov, len oni môžu byť šéfmi regionálnych úradov verejného zdravotníctva a nikto iný. Ideme urobiť aj pre praktických lekárov numerus clausus, rozdelíme na políčka Slovensko a počkáme, kým pomaly vymrú, lebo však starnú.

    Ďalší problém je ekonomický. A ten ekonomický problém je taký, že vy ste povinný poskytnúť chronickú odkladnú zdravotnú starostlivosť každému, kto býva vo vašom obvode. On má kartu niekde inde, ale teraz sa mu nechce ísť za svojím lekárom, lebo proste sa mu nechce, tak príde za vami, lebo zákon mu to umožňuje. Kto mu to zaplatí? Založí sa aj tam karta? Budú dve? Kto mu to zaplatí? Pýtam sa na to, pretože zákon jasne hovorí, že zdravotná poisťovňa si s poskytovateľom určí rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú zaplatí. Čiže, zazmluvní mu ten rozsah zdravotnej starostlivosti alebo ten počet kapitovaných pacientov, ktorý má. Ale teraz zrazu začnú chodiť noví pacienti z jeho zdravotníckeho obvodu. Kartu má niekde inde. Tam chodí, keď je slobodná voľba. A keď prší, vtedy nie je slobodná voľba, ide do svojho zdravotníckeho obvodu. Toto ale zákon nerieši. A sme v ekonomickom probléme.

    Idem ďalej od zdravotníckeho obvodu. Myslím si, že o tom ešte budeme dosť diskutovať v tomto pléne aj v druhom čítaní.

    Ďalšie, čo ma tak upútalo v tomto vládnom návrhu zákona, je § 7 Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. A teda ma prekvapilo, že sú tu síce vymenované, ale vypadli nám agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, mobilné hospice, to som si ani ja nevšimol, tak nie som až taký pozorný. Ale že si to nevšimlo ministerstvo, to už ma prekvapilo. Čo s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti? Budeme dopisovať v pléne takéto dosť závažné veci, ktoré teda poskytujú veľmi dôležitú modalitu zdravotnej starostlivosti a veľmi potrebnú modalitu zdravotnej starostlivosti.

    A idem k ďalšiemu zaujímavému problému, riešeniu dopadov Zákonníka práce v praxi. Čítam: „Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia a poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubnú lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci.“ Ďalší odsek hovorí: „Ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú zdravotnícki pracovníci určení poskytovateľom na základe pracovnoprávneho vzťahu a poskytovatelia poskytujúci ambulantnú špecializovanú gynekologickú starostlivosť a ambulantnú špecializovanú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ústavnú pohotovostnú službu.“

    Preložím to do slovenčiny, prečítal som to. Znamená to, že špecialisti, ktorí majú svoje ambulancie, budú vykonávať služby v nemocnici. Nemáme dosť pracovníkov v nemocniciach, keďže Zákonník práce zjavne ukázal v praxi, že s tým počtom lekárov, sestier sa to proste nedá urobiť. Dá sa to urobiť, keď obchádzate zákon. A obchádzajú ho všetci, je niekoľko sofistikovaných modelov a pre riaditeľov nemocníc sa robia školenia, kde im právnici vysvetľujú, ako obísť Zákonník práce, naozaj normálne sofistikované modely, že, povedzme, akože nie je v práci, pričom on spí vedľa a je v práci, keby ho volali, ale len vtedy ukáže, že je v práci, keď ho zavolajú. Čiže takéto modely sú vypracované na obchádzanie Zákonníka práce. Ale vláda prichádza s riešením. A to riešenie je také, že špecialisti, ktorí vykonávajú špecializovanú ambulantnú starostlivosť, budú vykonávať aj ústavnú pohotovostnú službu. V princípe im túto možnosť dajme, lebo naozaj stávalo sa nám v minulosti, že mnoho špecialistov odišlo z nemocnice, pričom títo špecialisti chceli slúžiť, chceli si nechať nejaký úväzok v nemocnici, aby neodišli od operatívy, a proste predtým bola iná taktika, taktika bola taká, že teda keď si odišiel, tak si choď, do nemocnice už nepríď, lebo taký bol vzťah, a teda nemohli vykonávať ústavnú pohotovostnú službu, nemohli vykonávať prax v nemocnici. Teraz im to určíme zákonom. Nastávajú obrovské pracovnoprávne problémy, obrovské regionálne problémy a obrovské ekonomické problémy. Po prvé, to že musia vykonávať, je síce fajn, ako budú za to zaplatení, to neriešime v zákone. To si už dohodnú. Len problém je, že, viete, ťažko sa vám rokuje, keď vy musíte a oni môžu zaplatiť, to je dosť ťažké rokovanie. To je prvý problém. Druhý problém je, kde, v ktorej nemocnici to budú vykonávať, či aj ich rozdelíme do obvodov a tento obvod je spádom v tejto nemocnici, tento obvod je spádom v tejto nemocnici. Vyvstáva obrovské množstvo problémov.

    Nechcem banalizovať tento problém, lebo myslím si, že idem o odsek vyššie, že lekársku službu prvej pomoci sme určili, že majú praktickí lekári, všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre dorast a na pediatrii a zubári vykonávať v inštitúciách, ktoré voláme lekárska služba prvej pomoci. Aj tam nastávali a nastávajú stále vážne problémy. Lekári sa na to sťažujú, pretože, viete, niekde ich zaplatia, niekde ich nezaplatia. Niekde ich platia menej ako 50 korún na hodinu, čo je teda bežná platba pre brigádnika, ktorý umýva na benzínovej pumpe okná. A tam teda máte praktického lekára v noci v službe, ktorý rieši prípady, vážne prípady často. Čiže nastali určité problémy. Na druhej strane tu ale tomu trošku rozumiem, lebo dnes platné zákony určujú, že praktickí lekári, všeobecní lekári, majú poskytovať nepretržitú zdravotnú starostlivosť. Čiže poďme to ďalej riešiť, ešte stále si nemyslím, že je to dobre vyriešené, ako zabezpečíme, aby poskytovali nepretržitú 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť.

    Ale vrátim sa k tým špecialistom, lebo je to naozaj zaujímavé. Hovorím, za to, aby bola možnosť, som. Nech sa dohodne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so špecialistom, poď mi pomôcť, potrebujem ťa, poď slúžiť, lebo nemám dostatok lekárov, dohodneme sa na jasných podmienkach. Ale určiť im to, že poskytujú túto zdravotnú starostlivosť, určiť im to explicitne v zákone je veľký problém už z dôvodov, ktoré som teda uviedol. Nastávajú tu ale ďalšie vážne problémy. No je to preto, lebo tak, viete, on príde do práce vykonať ústavnú pohotovostnú službu. Po jej skončení podľa Zákonníka práce má právo na odpočinok. No on by si aj odpočinul, ale na jeho ambulancii čakajú jeho pacienti, lebo on žije zo svojej ambulancie, kde poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Ako to vyriešiť, aby napr. aj on nemusel porušovať Zákonník práce? A takýchto otázok vyvstáva množstvo.

    No a potom na záver by som sa chcel zastaviť pri skutočne najvážnejšom momente, ktorý ja tak vnímam, aj keď každý je vážny moment tohto zákona. A to je § 12 ods. 13: „Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) 3. bodu uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť.“ Dámy a páni, mňa to neprekvapilo, že som to našiel v tomto zákone, lebo bolo to vo volebnom programe strany Smer. Kto pozná volebný program strany Smer, vie, že hovorila o tom, že budú nejakí gate-keeperi, strážcovia brány, ktorí budú praktickí lekári, všeobecní lekári, ktorí teda budú rozhodovať, koho cez tú bránu pustia alebo nepustia ďalej do systému. Treba povedať, že je to mechanizmus, ktorý naozaj zníži potrebu zdravotnej starostlivosti. Ja by som sa radšej prihováral za dvadsaťkorunáčky. Ale toto je tiež jeden mechanizmus, povedzme to úprimne, ktorý ju zníži. No zníži ju, pretože keď budete potrebovať ísť k ušnému, tentoraz nieže budete mať akútnu príhodu, ani vám nikto nepichne klincom do ucha, ale budete potrebovať ísť k ušnému, lebo horšie počujete, a keď si premyslíte, že máte najprv niekoľko hodín si odsedieť v ambulancii všeobecného lekára medzi chorými, kýchajúcimi ľuďmi s chrípkou, lebo je akurát chrípková epidémia, aby vám konečne unavený všeobecný lekár, ktorý bude preťažený, vydal nejaký papierik, že prosím o odborné vyšetrenie, a dá sa tam pečiatka, príp. si ho už vytlačí, sú také pečiatky, viete, s tým sa to pečiatkuje, sestrička vám to dá po tých štyroch hodinách, a vy pôjdete k ušnému, kde znovu vysedíte ten dlhý šor, ten vám pozrie do ucha a povie vám, že príďte ešte o týždeň, že to treba začať znovu, tak poviete radšej známym, aby silnejšie na vás kričali, lebo na to nemáte čas. To znamená, naozaj to zníži spotrebu zdravotnej starostlivosti. Len za akú cenu sa tak stane?

    Druhá vec je, že máme predsa slobodnú voľbu lekára. Prešli sme na model, že si pacient môže zvoliť svojho špecialistu a svojho praktického lekára sám. Netreba deformovať tento model tým, aby prechádzal cez všeobecného lekára len za účelom, aby dostal papierik. Pokračujem ďalej. Predstava, o ktorej hovoríme v tomto systéme, a to veľmi dlho, je predstava o rodinných lekároch. Určite ste to už počuli. To je vždy taký sen. Každý ho má vo volebnom programe, len potom vždy už ako začne riešiť prehadzovať miliardy medzi poisťovňami a poskytovateľmi, od toho odíde. Praktický lekár by mal byť práve ten všeobecný lekár pre dospelých alebo všeobecný lekár pre deti a dorast, ktorý by neposielal každého s papierikom niekde, ale ktorý by jednoduché zdravotnícke veci vedel vyriešiť. Prvá vec je, že nemáme motiváciu, lebo keď je platený praktický lekár za to, aby držal zdravotnú dokumentáciu, tak preňho vlastne už len dotknutie sa pacienta znamená ekonomickú stratu, lebo si musí umyť ruky mydlom a mydlo teda je ekonomická strata. On je platený za to, že má kartu uloženú u seba. Čiže on nepotrebuje vykonať výkon. No faktom ale je, že keď mu pošleme do jeho čakárne o tretinu viacej ľudí, ktorí tam budú sedieť nervózne a čakať na papierik na odborné vyšetrenie, on nebude mať väčší záujem dívať sa do ucha, robiť, kontrolovať oko, či je v poriadku, urobiť jednoduchú chirurgickú vec, vyšetriť poriadne pacienta pred chirurgickým vyšetrením. Nie, my ho len posilňujeme v tom, aby bol majster troch papierikov. Sú to kladenka, práceneschopnosť, prosenie o odborné vyšetrenie a recept. Toto bude vypisovať, lebo my ho k tomu motivujeme, lebo on otvorí ráno ambulanciu a tá bude nabitá ľuďmi. Všetci chcú nejaký papierik a sú nervózni, tak sestrička vydá papieriky a má to vyriešené.

    Moja posledná, teda dôležitá vec, o ktorej som hovoril, je skutočnosť, že ľudia budú čakať. A toto sa mi zdá naozaj neprimerané, lebo v situácii, keď hovoríme, že máme obrovské kapacity zdravotnej starostlivosti, v situácii, keď sa pán minister borí už s opakovanými pokusmi nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, a to vždy riešime lôžka, to ambulancie sme ešte nezačali riešiť, to ešte len bude zábavné, kde máme veľa špecialistov v sieti, kde máme praktických lekárov v podstate dostatočnom počte, iste, je generačný problém s nimi, my nútime pacienta, aby dlhšie čakal. My ho nútime čakať na zdravotnú starostlivosť z dôvodu šetrenia, obmedzenia, ale nútime ho čakať. A druhá vec je, že šikanujeme toho pacienta. My ho začneme preháňať po ambulanciách, aby chodil vždy s nejakým lístkom. Potom mu povedia na ušnom, že treba röntgen. Tak povedia mu na röntgene, že nemá papier od praktického lekára. Tak sa vráti, potrebuje papier ešte na röntgen, ide na röntgen. My ho začneme preháňať miesto toho, aby sme mu zjednodušovali prístup k tej zdravotnej starostlivosti. Opakujem, je to, k tomu pán minister iste povie, že potrebujeme tu limitovať, potrebujeme mať prehľad o pacientoch. Existujú argumenty, gate-keeper má svoju logiku, má ju, ale ja si myslím, že je lepšie obmedzovať zdravotnú starostlivosť dvadsaťkorunáčkou. Ukazuje sa to efektívnejšie.

    Dámy a páni, dalo by sa o tom ešte veľa hovoriť, ale nechám si aj na druhé čítanie priestor, aby som teda mohol prísť aj s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi z dôvodov, ktoré som uviedol, a s tým, že som o tom presvedčený, že táto novela jednak nie je žiadnou systémovou zmenou, chvála pánubohu, keďže je len aplikáciou už archaických modelov fungovania zdravotnej starostlivosti do reformných zákonov. Ničím neprispeje k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, skôr skomplikuje pacientovi prístup k zdravotnej starostlivosti.

    Dovoľujem si podať procedurálny návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Štefan Zelník, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pani poslankyňa Mária Sabolová, pani poslankyňa Beata Sániová, pán poslanec Peter Markovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Samozrejme, reagovať bude môcť potom pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči, pán poslanec Zelník, je tu priestor pre vašu faktickú poznámku.

  • Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána kolegu. Nemôžem súhlasiť s tým, že sú to archaizmy, ktoré sa zavádzajú touto novelou do zákonov, pretože niečo podobné existuje vo vyspelej Európe, existovalo aj u nás, potom to prešlo rôznymi zmenami, ale do dnešného dňa to funguje v zahraničí, a to veľmi dobre.

    Čo sa týka zavádzania obvodov, núti nás k tomu prax. Predsa ten občan musí mať istotu, že prisťahuje sa, poviem, na nejaké sídlisko z jedného mesta do druhého. A nemôže, keď je chorý, akútne chorý, behať po celom meste, aby vedel, kde vlastne má ísť, kto ho ošetrí, pretože všade mu povedia, „prepáčte, my už máme plný stav“. Ale tým sa nebráni právu pacienta na to, aby v rámci slobodnej voľby, ak nie je spokojný, mohol ísť niekde inde, k inému lekárovi. Teda beriem to ako veľmi praktickú a potrebnú vec z hľadiska toho praktického života každého pacienta.

    Čo sa týka obvodných lekárov, ja by som ich neznevažoval na to, že vydávajú len nejaké papiere. Ale jednoducho sú to erudovaní lekári prvého kontaktu a niekto musí sledovať toho pacienta, aké lieky užíva, koľko ich užíva. Sú úplne bežné životné situácie z praxe, že pacient navštívi najskôr ortopéda, potom navštívi reumatológa, potom navštívi neurológa a dostane podobné lieky, ibaže s inými názvami, a užíva ich. A pritom ten, ktorý by mohol tú liečbu koordinovať, ani o tom nevie. A nakoniec ten pacient nám skončí na gastroenterológii a s ťažkými zápalmi žalúdka a inými vecami. Teda istá kontrola, istý spôsob aj medikácia liečby tu predsa musí byť. Takže ja potom sa, samozrejme, k tomu vyjadrím na zdravotníckom výbore, tam potom bude priestor na odbornú diskusiu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Bolo to veľmi šarmantné vystúpenie, pán predseda výboru. Ja by som to chcela len doplniť. Toto všetko, čo ste povedali, vytvára priestor pre ďalšiu korupciu v systéme. A myslím, že to treba povedať. A treba povedať, že zdravotníctvo je na špici vo vnímaní korupcií preto, pretože systémovo sme ho my ešte nedobehli. A obmedzovať dopyt, ako ste povedali, možno rôznymi spôsobmi. A tie dvadsaťkorunáčky mali aj tú výhodu, že nezvyšovali priestor pre korupciu, zatiaľ čo tento systém obmedzovania dopytu priestor pre korupciu zvyšuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Teraz sa hlási o slovo pani poslankyňa Vášáryová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mám taký pocit, pán predseda zdravotníckeho výboru, že ste boli v roku 2003 v Poľskej republike. Keď v roku 2001 nastúpila poľská postkomunistická ľavica k moci, prvé, čo urobila, bolo, že zrušila v polovici zdravotnícku reformu. A začali zavádzať podobné kroky. Nie som odborník na zdravotníctvo, ale teraz mám normálne pocit déjá vu, pretože toto všetko si Poliaci už prežili. Zase sa zavádzali rajonizácie, zavádzali sa lekári, ku ktorým bolo treba ísť si vypýtať lístok, aby sa mohlo ísť na špeciálne ošetrenie. Vznikol z toho taký chaos, že výsledkom bolo, že ľavicová strana, ktorá toto presadzovala, klesla vo svojich preferenciách na 6 % do troch rokov. Pokiaľ mám správu a pozorujem poľské zdravotníctvo a situáciu v Poľsku, viem, že dodnes sa nepodarilo vlastne naštartovať žiadnu reformu, pretože jedna bola v polovici zastavená a postkomunistická ľavica nepriniesla nič, len nejakú kombináciu starých prvkov s tými, ktoré zostali a ktoré nechceli rušiť. Vznikol z toho taký chaos, ktorý trvá dodnes a na ktorom sa priživujú veľmi radikálne politické sily.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Trošku naviažem na moju predrečníčku, ale chcem zareagovať na úvodné slová pána poslanca Novotného, kde hovoril, že mu chýba akýsi koncept, akási vízia tej zdravotníckej reformy, úpravy, pretože ja si pamätám z minulého volebného obdobia, že pán poslanec Paška, súčasný predseda parlamentu, mal akýsi koncept. Čiže strana Smer ho mala mať. A očakávala som, že aj v zákonoch, ktoré prídu do parlamentu, bude nejaký jasný názor. Ale tak ako máme aj túto štvoricu zákonov a s druhým čítaním aj ten piaty zákon, je to o ničom, lebo my možno robíme kozmetické úpravy a kozmetické zmeny, ale zavádzame zároveň, už keď to hovorím ja, tak to poviem, tam aj chaos, pretože ja som s istými výhradami k reforme nehlasovala za reformu, ale ak sme nabehli na nejaký koncept a začali s ním, mali by sme v tom pokračovať, dať šancu niečomu, ako sa začať realizovať a nezavádzať skutočne nesystémové kroky do reformy. Sú to úplné drobnosti, ktoré neprinášajú nič v tom koncepte. A preto som aj nevystúpila za Kresťanskodemokratické hnutie. My tento návrh zákona nepodporíme ako celok, pretože je v ňom mnoho zrádnikov, ktoré skutočne komplikujú život nielen poskytovateľom čiže zdravotníckym pracovníkom, ale aj občanom, už len viď požiadavky na papieriky, na to, aby sme mohli navštíviť špecialistu. Je veľa aj vážnych otázok, ale to uvediem na výbore a skôr v druhom čítaní. Tento návrh zákona, tak ako je...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Ja by som rada zareagovala na tú pasáž pána MUDr. Novotného, kde hovoril o explicitne uloženej povinnosti odborných lekárov, špecialistov a gynekológov, ktorí by mali slúžiť alebo chodiť pracovať na dohodu alebo na úväzok do zdravotných zariadení. To, čo teraz poviem, som sama prežila. Myslím si, že pre každého lekára, či to bol gynekológ, ktorý prišiel do zdravotníckeho zariadenia, zúčastňoval sa cez deň operatívy a v noci nočných služieb, to bolo len prínosom. Nemyslím si, že práve toto, keby sme sa vrátili k zákonu, ktorý to bude umožňovať týmto lekárom, že bude zle. Práve naopak, má možnosť inú si gynekológ pozrieť svoje pacientky na oddelení? Má možnosť lepšiu ako to, že sa zúčastní operácie, kde bude sledovať pacientov, či to budú chirurgickí alebo interní? Ja práve prešla som týmto. A ja vítam túto časť tohto zákona, že práve toto bude umožnené týmto lekárom.

    A čo sa týka kolegov a vypisovania papierov, je to pod úroveň moju, aby som sa k tomuto vyjadrovala, pretože ja si týchto kolegov veľmi vážim a cením a určite robia ďaleko inú činnosť, ako vypisujú papiere, samozrejme, aj to musí byť v náplni, pretože nemôže pacient bez odporúčania na CT odísť, nemôže mať nevypísaný papier na röntgen a podobne. Takže toľko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa bola posledná s faktickou poznámkou.

    A na faktické poznámky teraz bude reagovať pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, za ich postrehy.

    Pán poslanec Zelník, je to niekde aj v zahraničí tak. Myslím, že aj v Belgicku to takýmto spôsobom funguje. Problém je, že my sme zvolili iný model. Zvolili sme ho začiatkom deväťdesiatych rokov. A všetci ministri, nech boli z akejkoľvek strany, sa držali modelu slobodnej voľby lekára. Teraz zavádzame niečo, už od čoho sme odišli. A snažíme sa nájsť akúsi kombináciu. Kombinácia starého a nového modelu logicky nemôže dobre fungovať. To je to isté, ako keď na jednej strane chceme obmedzovať zdravotné poisťovne, ale na druhej strane všetkých ostatných necháme orientovať sa na zisk.

    Čo sa týka tvojho príkladu, že sa niekto prisťahuje na sídlisko. Ak je akútne chorý, musí mu byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. A každý kolega mu ju poskytne. Zákon na to pamätá. Som o tom presvedčený, že keď príde k všeobecnému lekárovi, ktorého si vyberie, a poprosí ho, určite mu zoberie jeho zdravotnú dokumentáciu, pretože s ňou ide aj platba od zdravotnej poisťovne v najbližšom období. A ak sa tak nestane a on si vybral toho konkrétneho, moja otázka je, prečo si toho vybral, keďže sa prisťahoval, nepozná tých lekárov. Ale keď si ho vybral, má šancu sa odvolať lekárovi samosprávneho kraja. Takže zákon na to pamätá. Zákon toto rieši.

    A čo sa týka sledovania pacienta, ja o tom nie som, a to reagujem aj na pani poslankyňu Sániovú, presvedčený, že toto je najlepší model sledovania. Dobrý model sledovania je eHealth, keď ho raz budeme mať. A keď už tak chceme dobrý model sledovania, tak to sú napr. liekové knižky, aby sme presne vedeli, kto komu koľko čo predpíše. Praktický lekár to neodsleduje. Praktický lekár, keď bude mať zahltenú ambulanciu, nebude mať dostatok času a mnohokrát sa ani k názoru vysokého špecialistu nebude mať čas odborne postaviť.

    Ešte k tým špecialistom poviem len toľko. Ja nič proti tomu nemám, aby slúžili v nemocnici, ale nech je to možnosť, a nie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej by mal vystúpiť v rozprave pán poslanec Jozef Halecký. Ale vzhľadom na to, že jeho vystúpenie má pripravené na 15 až 20 minút, tak po dohode bude vystupovať až zajtra ráno, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Prerušujem rokovanie prvého dňa 14. schôdze Národnej rady a prajem vám všetkým pekný večer a dobrú noc, pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.