• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v 13. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte zaujať miesta v laviciach pre poslancov.

    Otváram 7. rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle mojich povinností vyplývajúcich z rokovacieho poriadku mi dovoľte, aby som vám oznámil, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: poslanec Dzurinda, Ivančo, Radičová a pán poslanec Vestenický.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku.

    O návrhu rokovali: zahraničný výbor a ústavnoprávny výbor ako gestorský. Výsledok rokovania týchto výborov máte v spoločnej správe, ktorú máte rozdanú ako tlač 394a.

    Teraz poprosím navrhovateľa alebo zástupcu navrhovateľov pána Rafaela Rafaja, aby tento návrh uznesenia uviedol.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda, dámy a kolegovia, dovoľte mi odôvodniť predloženie návrhu na vydanie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku. Nazdávame sa a sme presvedčení, že je a existuje spoločenská opodstatnenosť prijatia takéhoto vyhlásenia, vnútorná aj vonkajšia.

    V ostatnom čase totiž dochádza od niektorých predstaviteľov – občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti na Slovensku, resp. aj od niektorých subjektov zastupujúcich buď menšinu alebo pôsobiacich v Maďarskej republike, k spochybňovaniu denacifikačných noriem upravujúcich povojnové pomery na Slovensku, známych v skratke aj ako Benešove dekréty, ale je to súbor viacerých noriem, ktoré upravovali v špeciálnom čase tesne po II. svetovej vojne usporiadanie pomerov a vyvrcholili viacerými dohodami, vrátane medzinárodných a bilaterálnych.

    Sme presvedčení, že je v záujme Slovenskej republiky, aby po viac ako 60. rokoch od skončenia II. svetovej vojny vzhľadom na tieto udalosti a požiadavky jednoznačne a nespochybniteľne deklarovala odmietnutie otvárania otázok súvisiacich s koncom a výsledkami II. svetovej vojny a prostredníctvom Národnej rady vyhlásila nespochybniteľnosť, nedotknuteľnosť a nemennosť právnych a majetkových pomerov vyplynuvších z týchto dokumentov, teda prezidenta Eduarda Beneša a Slovenskej národnej rady, ale aj ďalších.

    Preto došlo aj po rokovaniach s viacerými subjektmi – koalície aj opozície s navrhovateľmi – k úpravám pôvodného textu tak, že tieto povojnové rozhodnutia sa označujú ako rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady.

    Chcem zdôvodniť alebo odôvodniť tento návrh aj z titulu kompatibility nástupníckeho štátu s druhým nástupníckym štátom po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a upozorniť, že takéto uznesenie prijal aj parlament Českej republiky, a to uznesením Poslaneckej snemovne č. 2235 z 24. apríla 2002, pričom tretí bod uznesenia je úplne identický. To znamená, v treťom bode by sme skonštatovali, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

    Chcem tiež upozorniť, že podobné uznesenie už bolo na rokovaní tohto parlamentu v roku 2005 a prešlo aj prvým čítaním a bolo podstatne dôslednejšie, principiálnejšie čo do obsahu aj textácie. To, čo nie je uvedené v texte, ale to, čo by sme si mali pri plnej zodpovednosti uvedomiť, je fakt, že občania štátu sú zodpovední za svoju vládu a právne prostredie, ktoré spoluvytvárajú a že kladenie odporu voči tyranii, resp. totalite je trvalou občianskou a morálnou povinnosťou a nechránenie územnej integrity a suverenity štátu je neprípustné a rovnako tak porušenie zákonov na ochranu republiky v prospech agresorov, ktoré v čase vojny sú definované aj ako zločiny proti mieru.

    Tieto, pre niektorých možno prísne textácie navrhovatelia ani do prvej verzie nedali, takže naše uznesenie, ktoré by sme mali prijať, je predovšetkým za niečo a nie proti niečomu. Je za kontinuitu, právnu, spoločenskú, ale aj morálnu, je za nespochybniteľnosť udalostí, ktoré vyvolali v 2. svetovej vojne veľa tráum, rešpektuje stav, ktorý nastolili víťazné štáty a dohody s porazenými štátmi. Usiluje sa vniesť stabilitu do pomerov na Slovensku aj v strednej Európe, pretože máme za to, že takéto neustále spochybňovanie otázok súvisiacich s výsledkom a koncom 2. svetovej vojny neprospieva ani stabilite, ani dobrým bilaterálnym vzťahom s našimi susedmi. Ak by niekto pochyboval o opodstatnenosti takéhoto vyhlásenia, tak ako som v úvode skonštatoval, je spoločensky opodstatnené a dokonca naliehavé.

    Spomeniem naozaj len pár prípadov, ktoré vyvolali reakciu, ak odhliadneme, samozrejme, od kompatibility s normami, ktoré boli prijaté v Českej republike spomínaným uznesením z roku 2002. Strana maďarskej koalície 5. apríla 2005 pri 60. výročí Košického vládneho programu podpísala Deklaráciu, v ktorej žiada odškodnenie, teda odškodnenie v zmysle prijatých dokumentov, o ktorých hovoríme, a ospravedlnenie sa. Začiatkom augusta tohto roku predseda tejto strany ohlásil iniciatívu predložiť návrh na odškodnenie údajných obetí Benešových dekrétov do Národnej rady Slovenskej republiky.

    7. augusta tohto roku pán poslanec Bárdos vyhlásil, že je morálnou povinnosťou SMK hovoriť o otázkach a riešení Benešových dekrétov. Čiže, len z posledného obdobia som si naozaj vybral pár jednoznačne nespochybniteľných a agentúrne potvrdených vyhlásení oficiálnych predstaviteľov a nebudem v dôvodovej časti hovoriť o tých, ktoré idú mimo územia Slovenskej republiky, pretože to nie je momentálne pre nás podstatné.

    Vážení kolegovia, chcem upozorniť, že touto problematikou sa zaoberala aj Európska komisia a prostredníctvom svojho hovorcu Jeana Christopha Philoriho jednoznačne odkázala, citujem: „Maďarskí a nemeckí politici so snahou o otvorenie Benešových dekrétov neuspejú.“ Takže návrh uznesenia je kompatibilný aj s postojmi Európskej komisie, pričom nie je našou snahou otvárať diskusiu o platnosti, či neplatnosti Benešových dekrétov, pretože toto je právne a medzinárodnoprávne vyriešené. Prijatím Listiny ústavných práv všetky tieto dokumenty stratili účinnosť, ale nie platnosť. Pričom chcem zdôvodniť, že občania, ktorí sa nejakým spôsobom subjektívne cítia byť poškodení týmito dokumentmi, už spadajú pod právomoc orgánov Maďarskej republiky, pokiaľ hovoríme o maďarských spoluobčanoch, ako to vyplýva z dvoch medzinárodných zmlúv, ktoré boli uzatvorené v roku 1946, 1947, no a vyvrcholili prijatím tzv. Štrbských protokolov.

    Taktiež chcem vytiahnuť na margo prísnosti týchto noriem Dekrét č. 33, ktorý hovoril o strate občianstva, ktoré bolo len dočasné, pretože mal 5 výnimiek, ktoré akceptuje celý demokratický svet. Ako som hovoril v úvode, občania sú zodpovední za stav prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Čiže tí občania, ktorí boli proti rozbitiu republiky, ktorí sa prihlásili za občanov, ktorí neodhodili občianstvo na slamu a neprijali hneď druhé občianstvo iného štátu, okupujúceho štátu, a boli antifašistami, čiže prispeli k víťazstvu víťazných mocností, tak na týchto napríklad Dekrét č. 33, vzťahujúci sa k občianstvu, nebol uplatnený a neplatil.

    Takže, dámy a páni, dovoľte, keďže nechcem čítať celú dôvodovú správu, verím, že všetci ste si ju veľmi pozorne prečítali, mimochodom vychádzala aj z dvoch dokumentov a analýz, ktoré ešte v roku 2001 alebo 2002 prijalo ministerstvo zahraničných vecí a do vlády ich predkladal bývalý exminister Čarnogurský. Takže si myslím, že v dôvodovej správe je všetko povedané, všetky dôvody na to, prečo by Národná rada Slovenskej republiky, nezabúdajúc na utrpenie obetí 2. svetovej vojny, odmietajúc pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu právneho a morálneho povojnového usporiadania, rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi, majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z 10. februára 1947 a Štrbského protokolu z 25. júla 1949, želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou, usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v tejto jej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom 2. svetovej vojny a jej výsledkami, vyhlasuje, že:

    1. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku 2. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaného závermi konferencie v Postupime.

    2. Povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Česko-Slovenskej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy.

    3. Právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné, inak povedané, tieto dokumenty sú obsolétne, čiže vyšli z používania.

    Dámy a páni, aj vzhľadom na to, že tento text prešiel pripomienkovaním naprieč piatimi politickými subjektmi, očakávam, že Národná rada Slovenskej republiky a všetci jej poslanci s vedomím zodpovednosti za stabilitu pomerov a v úcte k obetiam spred vyše 60 rokov budú hlasovať za prijatie tohto dokumentu.

    Ja vám ďakujem za pozornosť a za podporu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu uznesenia.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. augusta 2007 č. 393 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pričom za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, rokovali o ňom takto:

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky 3. septembra 2007, keď uznesením č. 53 prerušil rokovanie a odporučil navrhovateľom, aby vytvorili pracovnú skupinu z predstaviteľov parlamentných poslaneckých klubov za účelom spoločného stanoviska a 18. septembra 2007, keď uznesením č. 54 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vyhlásenie v upravenom znení.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 5. septembra 2007, keď uznesením č. 218 prerušil rokovanie do doručenia stanoviska Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, vychádzajúc z toho, že prerokúvaný návrh má aj určité aspekty zahraničného charakteru a 18. septembra 2007, keď uznesením č. 222 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vyhlásenie v upravenom znení.

    Gestorský, ústavnoprávny výbor rokoval 18. septembra 2007 a na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku schváliť v znení, ako je uvedené v pripojenom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. septembra 2007, č. 223. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu Mojmíra Mamojku podať Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu v príslušných výboroch a predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie spravodajskej správy a nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku na vystúpenie k tomuto bodu programu. Takže sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne.

  • Už to ide, nech sa páči, prosím.

  • Skúsme teraz. Zatiaľ sa hlási pán poslanec Palko, Berényi, sledujem pána poslanca Kukana. Dobre. Skús to len zastrčiť, pokiaľ nie, prosím zaregistrovať pána poslanca Kukana nejako alebo to teda budeme držať v pamäti. Výborne. Takže zatiaľ sa prihlásili ústne do rozpravy poslanci: Palko, Berényi, Kukan. Pýtam sa, či chce ešte niekto. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pán poslanec Vladimír Palko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvame na návrh poslancov zo Slovenskej národnej strany dokument, ktorý sa nazýva, že je dokumentom o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov. Dokument ako každý dokument má svoj obsah a má svoju formu.

    Čo sa týka obsahu, tak keď to prečítame, ľahko vidíme, že hovorí o tom, že Benešove dekréty majú ostať v platnosti. Pýtam sa, či je s tým nejaký problém na slovenskej politickej scéne. S výnimkou SMK všetky politické strany na Slovensku hovoria, že Benešove dekréty majú ostať v platnosti, keďže sú súčasťou politického usporiadania v Európe po II. svetovej vojne. Z tohto hľadiska teda v skutočnosti žiadny problém nie je, pretože vôľa spochybniť Benešove dekréty je veľmi, veľmi malá. Pochopiteľne, že SMK, keďže predložilo tento návrh v lete v médiách, tak pochopiteľne teraz znáša následky toho, že takýto dokument z dielne SNS sa objavil.

    Každý dokument má aj svoju formu. Hovorí sa o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov. Použiť formuláciu o denacifikácii, znamená navodzovať atmosféru, že snáď je tu niekto, kto hovorí o nejakej nacifikácii, že snáď sú tu živé nejaké myšlienky, ktoré sú proti tomu, že Európa bola denacifikovaná po II. svetovej vojne. Ale keď sa tak pozerám okolo seba, tak vidím, že realita je taká, že akákoľvek myšlienka nacizmu je politicky v podstate mŕtva. Je v hlavách pár skínov, ktorým sa venuje primeraným spôsobom polícia.

    Pochopiteľne, že keď SMK vyšla s nejakým návrhom, tak bolo logické, že sa tu rozprúdi nejaká diskusia a tá diskusia bude ešte trvať veľa, veľa rokov. A nemožno sa jej nejakým spôsobom brániť. Ale odmietam hrať hru, odmietam hrať takú hru, že tento parlament bude hovoriť o potrebe denacifikácie, pričom nacizmus je mŕtvy, a budeme mlčať o tom, že v tomto štáte, v tomto parlamente, v tejto vláde prebieha celkom čulá komunizácia, rekomunizácia. Na Slovensku prebieha opätovné obnovovanie symbolov komunizmu a opätovne sú tu obnovované komunistické historické lži.

    Po extempore s Vladimírom Mináčom včera predseda vlády Robert Fico odhaľoval pamätnú tabuľu Vladimírovi Clementisovi v budove ministerstva zahraničných vecí. A ja si myslím, že tomuto by sme sa mali venovať. Treba povedať, že Vladimír Clementis bol, nespochybniteľný fakt, súdruh Klementa Gottwalda, že bol strojcom, spolustrojcom Víťazného februára 1948, že bol strojcom toho, že naša krajina sa na 40 rokov ocitla za ostnatým drôtom, že pomáhal roztáčať koleso masových represálií a vrážd, ktorých obeťami boli tisíce nevinných Slovákov a Sloveniek. Áno, on sám sa stal obeťou komunistického režimu. Ale to, že bol obeťou frakčných bojov v rámci Komunistickej strany, ho ešte neoprávňuje k tomu, aby mal pamätnú tabuľu v štátnej budove. To ho oprávňuje nanajvýš k tomu, aby mal pamätnú tabuľu, povedzme, v priestoroch strany Smer, ale nie na ministerstve zahraničných vecí.

  • Keď sa v roku 1945 vracal do Komunistickej strany, keď do nej vstupoval druhýkrát, dobre vedel, že komunisti sa medzi sebou v rámci vnútorných bojov vraždia. Vtedy to už bola známa 20-ročná prax. Počúvam niekedy úplne absurdné prirovnania o ocenení Andreja Hlinku a Vladimíra Clementisa.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s dovolením, s odstupom 100 rokov od Černovej, 70 rokov od smrti, možno povedať, že Andrej Hlinka historicky obstál, Vladimír Clementis neobstál. Jeho celoživotná činnosť zaviedla našu krajinu do tragickej slepej uličky na polstoročia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem zdôrazniť tri veci. Netrpíme žiadnou automatickou nenávisťou voči každému, kto bol v Komunistickej strane. Rovnako ako nehovoríme, že ak sa niekto hlási ku kresťanstvu, tak je automaticky niečo viac. Aj medzi tými, čo sa hlásia ku kresťanstvu, je oportunizmu až-až. Sú takí, čo velebia aj Hlinku, aj kadejakých komunistov. Denacifikujú a rekomunizujú. Niekedy mám pocit, že takíto ľudia dokonca majú dnes svoju stranu, ktorá sa volá Slovenská národná strana.

    Druhá poznámka. Všetci vieme, že Robert Fico má hlbokú, hlbokú traumu zo 17. novembra 1989. Len nevieme a nesúhlasíme, aby tou liečebňou, kde si bude tú traumu liečiť, sa stala celá naša krajina.

    Po tretie, ak bude pokračovať takáto rehabilitácia komunistických symbolov, ich ďalšie rozširovanie v našej spoločnosti a KDH bude v budúcej vláde a ono v nejakej budúcej vláde bude, zasadíme sa za to, aby takéto symboly rehabilitácie komunizmu odišli na politické smetisko, kam patria a nie z nenávisti voči komunistom, ale z úcty voči im obetiam.

    Ďakujem vám.

  • Pardon. Pán poslanec skončil. S faktickými poznámkami – pán poslanec Bugár, Bobrík, Jasaň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca a slovo dávam pánu Bugárovi.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem reagovať na predrečníka a to v jednej veci, čo, samozrejme, aj pán navrhovateľ spomenul, to slovo denacifikácia. No, musím hneď povedať, že, samozrejme, som si všimol nový návrh, kde toto slovo nie je. Ale aby každý vedel, prečo to nie je, tak stačí, keď si prečítate, nemusíte čítať pôvodné Benešove dekréty, nemusíte čítať, povedzme, 108, stačí, keď si prečítate 104 z 1945, to znamená, Nariadenie Slovenskej národnej rady z roku 1945, kde sa hovorí, že s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškuje pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti; b) osôb maďarskej národnosti; c) zradcov a nepriateľov; a e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktoré, samozrejme, spolupracovali určitým spôsobom.

    To znamená, že ani v týchto dokumentoch žiadna zmienka o nacistoch nebola. Takže, chcem povedať len toľko, keby náhodou niekomu napadlo nazvať našich predkov nacistami, tak by sme museli veľmi tvrdo na to reagovať.

    A druhá vec, ani toto nie je v poriadku, že chcete jednostranný akt, ale bez rokovania s tými alebo bez súhlasu tých, ktorých sa to týka. Takto túto vec nikdy neuzavriete.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Neviem, k čomu vlastne bolo vystúpenie predrečníka, teda, myslím si, nebolo vôbec mierené k tomu, čo je zmyslom a cieľom rokovania o tomto bode. Ale pokiaľ už by som mal jednu poznámku ku Clementisovi, neustále napádanie a nebodaj, glorifikovanie Smerom Clementisa, rád by som upozornil pána kolegu, aby sa pozrel do všetkých miest a obcí na Slovensku, koľko je ulíc pomenovaných po dr. Clementisovi a aj v cieľnych baštách KDH. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja začnem tradične, ako hovorí pán kolega Palko. O čom to hovoríte? Vy ste hovorili v úvode o nejakom obsahu, o nejakej forme a skĺzli ste niekde, kde, a ja sa vám čudujem, že ste to vôbec použili. To nestačí, že tu niekto otvára Benešove dekréty, vy začínate s nejakým návratom komunistov? A to chcete, aby niekto vystúpil a z historických prameňov povedal o tom, čo spôsobila voľakedy cirkev? Myslím si, že toto je zlá cesta.

    Spomenuli ste, že možno premiér vlády má nejakú traumu zo 17. novembra. Neviem, či pán premiér má traumu, ale určite má traumu množstvo ľudí, ktorí na námestí 17. novembra boli, ktorí niečo iné čakali a niečo iné sa dialo až doteraz v tejto spoločnosti. Nemyslím si, že tieto otázky, ktoré ste nastolili, patria na pôdu parlamentu. Myslím si, že tak, ako sa to po novembri chvíľu rozprávalo, patrí to historikom. Nech historici vystavia účet tomuto národu, a potom sa o tom môžeme baviť. Ale jedna, druhá aj tretia téma je veľmi kontroverzná a nemyslím si, že je vhodné a správne to otvárať na pôde slovenského parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ešte predtým ako vystúpi pán poslanec Berényi, požiadal o slovo pán podpredseda Národnej rady, pán Číž. Prepáčte, samozrejme, pán poslanec Palko, nech sa páči reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Kolega Jasaň sa pýtal, o čom to vlastne hovorím. Kolega Jasaň hovoril za ľudí, ktorí stáli 17. novembra, v tých dňoch na námestiach, ale, pán kolega, vy predsa nie ste hovorca tých ľudí. My dvaja sa poznáme 17 rokov, stretli sme sa tesne po 17. novembri 1989 za okrúhlym stolom v Petržalke. Vy za KSS, ja za KDH. Čiže vy nie ste hovorcom tých ľudí. A o čom hovorím? No 17 rokov aj ja, aj vy hovoríme stále o tom istom.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz, pán podpredseda Národnej rady.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, faktom je, že mám isté pochybnosti, či si pán poslanec Palko zaslúži reakciu na svoje vystúpenie. Ale predsa len mám isté povinnosti, ako podpredseda parlamentu dostal som vašu dôveru a mojou úlohou je dodržiavať rokovací poriadok a zabezpečiť dodržiavanie zákonov. Jeden zo zákonov, o ktorom chcem hovoriť veľmi krátko, je zákon o rokovacom poriadku. Ja predsa len pre poriadok pripomeniem ustanovenie § 32: „Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve ...“, to znamená, nie je tam fakultatívna možnosť, „... aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo,“ a tak ďalej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, situácia v parlamente je taká, aká je. Občas, bohužiaľ, aj za výdatnej pomoci médií sa darilo váženým kolegom z opozície kompromitovať vedenie parlamentu a vyčítať mu akési pokusy o obmedzovanie slobody slova.

    Ja som naozaj v rozpakoch, ako mám dodržať tento rokovací poriadok, keď pán minister, teda bývalý pán minister vnútra, ktorý zodpovedal občanom tejto krajiny za dodržiavanie zákonov, sa flagrantne a vedome odchyľuje od textu, ktorý je v zákone.

    Pán poslanec, ja si pamätám situáciu na maturite, kde jeden môj kolega sa naučil ucho, zloženie ucha, nie oka, ale vytiahol si oko. Tak začal svoju odpoveď tým, že oko je nesmierne dôležitá vec, ale že ucho je tiež veľmi dôležité, a potom rozprával o uchu a pamätám si, že ho zastavili a povedali mu, že sa odchyľuje od veci.

  • Pán poslanec, nepochybne bude v parlamente veľké množstvo príležitostí, keď môžete svoj úprimný antikomunizmus vyjadriť, ale v súlade s rokovacím poriadkom a ja vám pri tom budem držať palce.

    A dovoľte mi ešte niekoľko slov za náš klub. No, pán poslanec, odpustite mi, ja som hlboko nešťastný napríklad z 50. rokov na Slovensku, ale som presvedčený, že ľudia, ktorí páchali to najväčšie zlo v 50. rokoch, mali presne tú metodológiu myslenia, akú máte vy.

  • Netolerancia, môj názor je jediný na svete, nijaký iný názor nemožno akceptovať. Viete, o čom som presvedčený, pán poslanec? Na Slovensku žijú ľudia, ktorí majú hlboký vzťah k Hlinkovi a majú pocit, že je to človek, ktorý patrí naozaj k duchovným alebo k najväčším hrdinom v panteóne slovenského národa. Sú ľudia, ktorí si to nemyslia.

    Ja si myslím, že v slušnom štáte naozaj treba poctivo hovoriť o týchto veciach, počúvať odborníkov, hovoriť korektne, ale v konečnom dôsledku nie oportunizmus, ale primeranú mieru tolerancie, umožniť, aby si tento štát vážil všetkých ľudí, ale, samozrejme, v diferencovanej podobe podľa toho, kto má k čomu aký vzťah.

    Poznám predsa krajiny, pre mnohých ľudí je Napoleon krvilačný diktátor, ktorý prešiel pol Európy, zanechal za sebou desaťtisíce mŕtvych, ale napriek tomu sa vníma dobový kolorit, dobová situácia zložitosti nášho ľudského bytia a fungovania, nejednoduchosti niekedy odhaliť pravdu a spravodlivosť jednoznačne a jedným smerom, že podstatou demokracie je sloboda záujmovej polarizácie, o ktorej hovoríme a táto sloboda záujmovej polarizácie musí mať istý význam aj vo fungovaní štátu.

    Ja hlboko rešpektujem váš vzťah ku Clementisovi, pán poslanec. Nechápem, prečo vy nie ste schopný aspoň čiastočne reflektovať vzťah minimálne veľkého počtu ľudí na Slovensku, ktorí si Clementisa vážia a významných intelektuálov, ktorých ste zatiaľ ani publikovanými prácami ešte celkom nedobehli. Pán poslanec, trošku pokory, trošku tolerancie, trošku korektnosti a nezabúdať na to, že žijeme v demokratickom štáte.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci: Palko, Minárik, Lipšic, Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Palko.

  • Vážený pán podpredseda Číž, celý môj antikomunizmus je iba úctou voči obetiam komunizmu. Nič viac. A vy tú úctu nemáte. Keď ste nešťastný z 50. rokov, tak vám môžem ľahko poradiť, neobhajujte strojcov 50. rokov.

    To, čo som hovoril, nie je pravda, že nesúviselo s témou. Ja som nehovoril ani o globálnom otepľovaní, ani som nehovoril o nejakých vzdialených vesmírnych galaxiách, ja som hovoril o tom, že za nanášaním témy nejakej denacifikácie sa tu skrýva to, čo sa skutočne deje, a to je postupná rehabilitácia komunistických symbolov, rekomunizácia. To znamená, že ja som hovoril, hovoril k veci.

    Významný intelektuál – Vladimír Clementis. No tak celý jeho intelekt viedol ku katastrofe pre Slovensko, k ničomu inému.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, keby sme mali, teraz vás citujem, „rovnakú metodológiu“, ako ste hovorili, že sme mali zrovnateľnú metodológiu s 50. rokmi, tak počas 8 rokov, čo sme boli pri vláde, vy by ste štyri roky neboli zamestnancom tohto parlamentu a štyri roky jeho poslancom. Opýtajte sa ktoréhokoľvek človeka, ktorý nesúhlasil s režimom, ktorý tu bol od 1948 do 1989, či mohol v takýchto inštitúciách pracovať alebo byť, alebo byť poslancom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, dávate nám pomerne časté školenia z rokovacieho poriadku, ale pomerne selektívne. Už si to myslia aj vaši poslanci, pán podpredseda.

    Po prvé si myslím, že vystúpenie pána kolegu Palka bolo k veci. Potreba vysporiadať sa s totalitnými režimami, či s tým, ktorý tu bol cez 2. svetovú vojnu alebo potom 40 rokov, je téma, ktorá súvisí, mimoriadne. A pokiaľ vám prekáža len pravicová totalita a ľavicová je v poriadku, z rôznych príčin, o ktorých hovoril aj môj kolega Palko, je to smutné, je to prvý dvojaký meter.

    Druhý dvojaký meter je pri vašich vystúpeniach. V rokovacom poriadku som si nevšimol, že predsedajúci v rozprave, podpredseda parlamentu môže vystúpiť nielen k téme, ale aj k rokovaciemu poriadku. Čiže znovu platí, že pokiaľ porušil rokovací poriadok pán kolega Palko, porušili ste ho teraz aj vy. Je to pomerne ľahký priamočiary logický záver, z ktorého sa nedá asi nejako vyšmyknúť. Prednedávnom sme tu diskutovali o rôznych veciach, kde aj členovia vlády úplne od témy začali hovoriť. Minule sme sa dopočuli pri optimalizácii súdnej sústavy o detencii napríklad, nebol problém.

    Pán podpredseda, ja vás znovu vyzývam a možno vám to povedali aj vaši vlastní poslanci, ktorí to povedali mne, aby ste konečne začali rokovací poriadok aplikovať rovnako na každého. Tu nikto nemá nálepku poslanca vládnej koalície a opozície, na ktorého jedného platia jedny pravidlá a na druhého iné.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda Číž, hovoril si o tolerancii v tomto režime, tolerancii k rôznym názorom, k osobám, historickým osobám. Naša reakcia bola na to, čo sa udialo včera. Podľa mnohých historikov, aj podľa predsedu Ústavu pamäti národa pána Petranského bol Vladimír Clementis aktívnym zakladateľom totalitného komunitného režimu. Pri odhaľovaní plastiky váš predseda aj strany, aj predseda vlády hovorí, že táto chvíľa musí napĺňať pocitom hrdosti srdce ľavicového politika. Čo si máme o tom myslieť? Napĺňa ho pocitom hrdosti to, že Clementis bol zakladateľom totalitného, alebo aktívnym členom pri zakladaní totalitného komunistického režimu? Tu ide o obranu demokratického režimu, pretože keď váš predseda sa hlási k ľuďom, ktorí aktívne zakladali totalitný komunistický režim, tak demokratické strany, medzi ktoré patrí aj KDH, sa musia v tomto ozvať a v tomto tolerancia má svoje hranice obmedzenia, nemôže byť absolútna.

    Ďakujem.

  • Pán podpredseda, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, na toto sa reaguje veľmi ťažko. Pán Lipšic, to ja neviem, možno bezočivosť, možno nie a demonštruje to vaše videnie práva, pán poslanec, to, čo rozprávate, ale o tom ja hovoriť nechcem. Ja len, predsa len pripomeniem váženým kolegom názov bodu, ktorý prerokúvame, je návrh uznesenia Národnej rady o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu po 2. svetovej vojne na Slovensku.

    Clementis, keď sme už pri tom, bol významným ľavicovým intelektuálom, bol významnou súčasťou antifašistického odboja. Pravdepodobne, pán Lipšic, tým vaším nesmierne arogantným úsmevom ste zabudli, aká bola úloha počas 2. svetovej vojny Vladimíra Clementisa a spolupracovali s ním ľudia, ktorým vy naozaj nesiahate ani po päty, ktorí sa nikdy takto nesprávali a boli kresťanskými politikmi. To je celý problém. A otázka tolerancie a vnímania, ak je spoločnosť rozdelená vnútorne, ak naozaj funguje teda sloboda záujmovej polarizácie, tak sú ľudia a je ich veľké množstvo na Slovensku, ktorí si vážia ľavicových intelektuálov na Slovensku, na svete. Keby som ich vymenúval, pán Lipšic, tak vás nesmierne strápnim, nechcem to robiť. Naozaj, trošku pokory a tolerancie, to je všetko, po čom volám.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán navrhovateľ.

  • Dámy a páni, využívam právo rokovacieho poriadku, pretože cítim povinnosť upozorniť všetkých na dôležitosť a dôstojnosť témy, ktorú prerokúvame. Chcem sa obrátiť na poslancov z KDH a ubezpečiť ich, že komunizmus, pokiaľ hovoríme o ideológii, momentálne nepatrí na predmet rokovania, ale môžeme sa o tom pokojne baviť pri inom dokumente, ktorý predložíme.

    Ak teda máme niektorí problém s de- a re- a implementáciou, čo za týmito predložkami nasleduje, chcem vás naozaj vzhľadom na tému a medzinárodný dosah a pravdepodobne aj pozornosť, ktorú medzinárodné spoločenstvo pravdepodobne bude mať na naše rokovania, aby sme tie košieľky de-magógie a politickej re-tardácie odložili na inokedy. Už len v úcte k tým, ktorí si to zaslúžia.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec, nemám s vaším návrhom problém na uznesenie, ale mám problém tiež s tým, že asi kvôli tomu, že ste v koalícii s ľavicovou stranou, sa bránite fakticky rokovaniu, diskusii o tom, aby sme sa vysporiadali aj s komunistickou minulosťou. Pred pár dňami, keď sme rokovali o návrhu zákona o Hlinkovi a zaznel tu jeho výrok, že Slovensko má byť biele a nie červené, ste reagovali, že áno, to bolo v čase, keď mala Sociálna demokracia 40 %. A na Slovensku dnes je aká situácia, pán poslanec? Nie náhodou úplne rovnaká ako v čase, keď Andrej Hlinka povedal, že bude bojovať za Slovensko biele a nie za Slovensko červené?

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou – pán poslanec Palko.

  • Ďakujem za slovo. K pánu podpredsedovi Čížovi. Argumentácia, že Clementis bol antifašista, má asi takú hodnotu, ako že Hitler bol antikomunista, alebo, že Stalin bol antifašista. Nič viac, nič menej.

  • Pán Palko, prosím, reagujte na pána Rafaela Rafaja.

  • A kolega Rafaj, kolega Rafaj, áno, už reagujem na pána kolegu Rafaja. Keď niečo SNS predkladá, tak obyčajne sa to teda vylučuje s dôstojnosťou, ale ja rešpektujem, že chcete debatovať o tom, o čom chcete debatovať, pán kolega. Ale vy by ste mali, prosím vás pekne, rešpektovať to, že my chceme debatovať o tom, čo v tejto krajine naozaj prebieha. A v tejto krajine prebieha postupná plazivá, systematická rehabilitácia symbolov komunistického režimu. A vaša strana, pán Rafaj, Slovenská národná strana v tom kolaboruje.

  • Hlasy a pokriky v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v sále trošku. Nepochybne začínajú poletovať volty v ovzduší a poprosím, poprosím, naozaj poprosím o pokoj. Veľmi pekne ďakujem, ak ste skončili, pán poslanec.

    Takže budeme pokračovať v rozprave. Teraz...

  • Šum a hlasy v sále.

  • Pán poslanec Rafaj opäť požiadal o slovo.

  • Ospravedlňujem sa, myslel som Stranu maďarskej koalície.

  • Ďakujem pekne. Dovolím si všeobecne vyzvať, vážení kolegovia, napriek tomu, že nepochybne ide o tému, ktorá sa emotívne dotýka viacerých, niektorí, ako sledujeme, možno aj mňa, sa ospravedlňujem, pokiaľ viac, ako je náležité. Poprosím naozaj v danom prípade o pokoj v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, pán poslanec Bugár, faktická poznámka, nech sa páči, na vystúpenie pána Rafaja.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem upozorniť pána poslanca Rafaja, že, samozrejme, nebudeme trpieť, ak nás bude považovať za nejakých, čo ja viem, nutné zlo. Čo to je, že kolaborovali s Maďarmi? „Myslel som SMK.“. Čo sme my? Čo si to dovoľujete? Čo si to dovoľujete, pán poslanec? Uvedomte si, že my sme zapríčinili to, že sme v EÚ, že sme v NATO, osem rokov sme sa o to snažili. My sme boli vo vláde, ktorá bola ochotná robiť, samozrejme, aj veľmi negatívne, reštriktívne opatrenia, aby ste dnes mohli rozdávať. Takže sa nám môžete poďakovať.

  • No, ďakujem pekne. Poprosím ešte raz o pokoj v sále. Teraz má slovo pán poslanec Berényi, pripraví sa pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, nebudem pokračovať v tejto debate, čo sa týka kolaborácie, čo sa týka riadne zaregistrovanej strany, či sa dá vôbec kolaborovať s riadne zaregistrovanou stranou na Slovensku na základe Ústavy Slovenskej republiky. Pravdepodobne sa nedá, len spolupracovať sa dá.

  • Hluk v pléne.

  • Teda pristupujem k mikrofónu s určitými obavami, už aj vidíme túto debatu, ale aj z toho dôvodu, že keď počas predloženia návrhu Gyulom Bárdosom v mene Strany maďarskej koalície o stiahnutie prerokovaného materiálu z programu schôdze Národnej rady bol počuť piskot a mierny krik. Napriek tomu však dúfam, že bude ochota z vašej strany vypočuť si argumenty v neprospech predkladaného návrhu v zmysle slobody slova a princípu demokracie.

    Pôvodný návrh z dielne Slovenskej národnej strany bol v totálnom rozpore nielen s našimi predstavami, ale aj hodnotami. Ale bohužiaľ, ani nová vylepšená verzia z dielne ústavnoprávneho výboru, či zahraničného výboru nás neoslovila. Totiž po dôslednom prečítaní sme zistili, že obsahovo sa nič nezmenilo, len názov zaznamenal kvalitatívnu zmenu, ale text prešiel len skrášľovacími vonkajšími úpravami. Ale všetko zlé je na niečo dobré. A nepochybne aj vďaka Slovenskej národnej strane je tu príležitosť, aby sme na pôde Slovenskej národnej rady mohli konečne hovoriť o povojnovom období a vyjasnili postoj Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja a na odstránenie zbytočných nedorozumení ohľadom tejto veľmi citlivej témy. Na základe toho by som môj príhovor rozdelil na tri časti.

    V prvej časti mienim hodnotiť predkladaný návrh z právneho a politického hľadiska. V druhej časti sa pokúsim načrtnúť možné racionálne a nie emocionálne riešenie v oblasti zmierenia negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov s dôrazom na rešpektovanie územnej celistvosti Slovenskej republiky. A v tretej časti by som si dovolil hodnotiť prerokovaný návrh v súčasnom politickom a medzinárodnom kontexte.

    Takže tá prvá časť. Nový návrh už neobsahuje tie neurážlivejšie časti ohľadom nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov z povojnového obdobia a je pravda, že sa viac podobá textu schválenému českou Poslaneckou snemovňou z roku 2002. Boli vsunuté aj chýbajúce odkazy na dobré susedské vzťahy.

    Po druhé, ale aj nové vyhlásenie textu v oblasti majetkoprávnych a politických opatrení v povojnovom období sa odvoláva na zásady medzinárodného práva obsiahnuté v Postupimskej dohode. Faktom ale je, že Postupimská dohoda hovorila výlučne o odsune Nemcov aj z Československa, ale nie o postavení Maďarov. Keďže podľa dôvodovej správy bol tento text pripravený na základe názorov niektorých občanov Slovenskej republiky hlásiacich sa k maďarskej národnosti alebo predstaviteľov SMK, prvý bod vyhlásenia je zbytočný, pretože ešte raz, Postupimská dohoda sa vzťahuje na nemeckú menšinu. A navyše, ani české uznesenie sa nezmieňuje o Postupimskej dohode.

    Po tretie, taktiež aj druhý bod navrhovaného vyhlásenia tvrdí naďalej, že rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou nejakej diskriminačnej praxe. Z ľudsko-právneho hľadiska je tento názor pravdepodobne správny, ale v oblasti majetkovoprávnych vzťahov je realita iná. Je realita taká, že existujú konkrétne prípady, keď reštitučné nároky nemohli byť uplatnené práve s odvolaním sa na povojnové právne vzťahy.

    Po štvrté, pre SMK je azda najproblematickejším tretí bod predkladaného textu, ktorý zostal aj v novom návrhu v podstate obsahovo nezmenený. Tento totiž konštatuje, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Predpokladám, že niektorí z vás vedia a čiastočne pán poslanec Bugár už citoval z dekrétov prezidenta Beneša, napríklad č. 5/1945 Zb. bola maďarská a nemecká menšina identifikovaná ako, citujem: „štátne nespoľahlivá“.

    Tieto dve komunity boli podľa § 4 spomenutého dekrétu postavené na jednu úroveň nielen s osobami, ktoré vyvíjali činnosť proti štátnej zvrchovanosti, ale s osobami, ktoré vyvíjali činnosť vo fašistických organizáciách, doslova. Preto si kladiem otázku, či na základe tohto bodu uznesenia je nespochybniteľná aj pôvodná Benešova kategorizácia štátne nespoľahlivých osôb a naďalej platí zásada, že všetky osoby maďarskej a nemeckej národnosti bez rozdielu majú byť vnímané na tej istej úrovni ako osoby činné vo fašistických organizáciách. Ak nie, tak treba nájsť takú formuláciu, ktorá to jednoznačne konštatuje, a preto ľutujeme, že sme neboli oslovení počas prípravy tohto textu. Ak áno, a toto je zmyslom predkladateľov, tak toto tvrdenie je jednak v rozpore s textom dôvodovej správy, ktorá hovorí, že „niektoré dekréty“, citujem dôvodovú správu, „dnes už neplatia, pretože boli zrušené alebo nahradené novšími právnymi predpismi“. Dokonca je v rozpore aj s právnou analýzou ministerstva spravodlivosti z roku 2002, ktorá konštatuje, že právne normy postihujúce po vojne občanov maďarskej národnosti boli čiastočne zrušené napríklad zákonom č. 245/1948 o štátnom občianstve alebo inými zákonmi z roku 1948 až 1950, alebo prijatím ústavného zákona č. 23/1991 pod názvom Listina základných práv a slobôd.

    Takže, de facto aj niektoré právne či majetkové pomery, ale skôr právne pomery Benešových dekrétov a Slovenskej národnej rady z tohto obdobia boli medzičasom zrušené alebo bola pozastavená ich účinnosť inou právnou normou. A môžeme de facto konštatovať, že dnes predsa občania maďarskej národnosti sú rovnocennými a rovnoprávnymi občanmi pred Ústavou Slovenskej republiky ako každý iný v tomto štáte. Môžeme konštatovať, že počas posledných 60 rokov už prebiehal určitý proces zmierňovania negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov. Bod č. 3 predmetného návrhu je však podľa nášho poňatia nielenže v rozpore s týmto procesom, ale priamo vracia dnešné slovenské zákonodarstvo do obdobia z rokov 1945 – 1947, lebo znovu potvrdzuje, či chceme, nechceme, dekrét prezidenta Beneša č. 5, č. 12 a mohol by som pokračovať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade prijatia prerokovaného návrhu bude Národná rada Slovenskej republiky v septembri 2007 tri roky po vstupe Slovenska do Európskej únie znovu deklarovať princíp kolektívnej viny, ak chcete kolektívnej zodpovednosti voči všetkým občanom nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí žili v povojnovom období na dnešnom území Slovenskej republiky. Podľa nášho názoru bude to hanebný akt, ktorý opäť vynesie neoprávnený verdikt nad našimi rodičmi a starými rodičmi, rodičmi dnešných občanov Slovenskej republiky maďarskej a nemeckej národnosti. Zároveň spochybní všetky doterajšie kroky súvisiace so zmiernením následkov povojnového usporiadania pomerov, akým bolo napríklad prijatie Listiny ľudských práv a slobôd, ale aj prijatie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a mohol by som pokračovať. Toto je práve to, čo chcete, pani kolegyne a kolegovia?

    Ďalej tento návrh v skutočnosti odobruje nielen vysídlenie okolo 55 000 Maďarov z územia vtedajšieho Československa do Maďarska, ktoré síce, je pravda, bolo vykonané na základe medzištátnej dohody, ale aj tzv. deportáciu 44 000 Maďarov na nútené práce do Čiech, z ktorých približne 5 000 boli deti, ktorá bola realizovaná výlučne už len na základe rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky bez medzištátnej dohody, či medzinárodného súhlasu.

    Pristúpim k druhej časti môjho príhovoru. Ako by mohli vyzerať riešenia pre ďalšie zmiernenie následkov povojnového usporiadania pomerov, zdôrazňujem ešte raz, pri plnom rešpektovaní územnej celistvosti Slovenska. O nasledujúcich návrhoch nebudem hovoriť preto, aby som provokoval v tejto sále alebo na verejnosti, ale preto, lebo sme presvedčení, že existuje prijateľné riešenie na ďalšie zmiernenie následkov spomenutého obdobia prostredníctvom otvoreného, úprimného dialógu. Riešenie by mohlo byť postavené na troch pilieroch.

    Prvý pilier by znamenal len oficiálne konštatovanie existujúceho právneho stavu. Ako som už spomínal, podľa odborníkov z ľudskoprávneho, ale aj majetkovoprávneho hľadiska boli viaceré povojnové legislatívne normy zrušené alebo stratili účinnosť. Túto skutočnosť by sme mohli oficiálne vziať na vedomie, samozrejme, po dôslednej príprave textu expertmi z tejto oblasti.

    Druhý pilier by mohol obsahovať určité, aj keď symbolické, ale áno, finančné odškodnenie. Najhlbšiu analýzu by si zaslúžilo odškodnenie tých, ktorí boli deportovaní na nútené práce do Čiech. Keďže podľa názoru expertov odškodnenie týchto ľudí bolo len čiastočné, t. j. len do výšky približne 30 % reálnych škôd, na tieto osoby sa nevzťahoval ani protokol uzavretý medzi Československou republikou a Maďarskou republikou, no v konečnej úprave niektorých nevyriešených finančných otázok tzv. Protokol zo Štrbského Plesa. Tento názor potvrdil aj vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Róbert Letz, ktorý pre Slovenský rozhlas 6. augusta 2007 povedal, citujem: „Veľkým skupinám obyvateľstva maďarskej menšiny sa ubližovalo Benešovými dekrétmi. Azda najhorším bol Dekrét o všeobecnej pracovnej povinnosti, na základe ktorého museli Maďari nútene opustiť, bolo to asi 40 000 ľudí, južné Slovensko a boli deportovaní do českého pohraničia. Myslím si, že títo ľudia si skutočne zaslúžia, aby boli nejakým spôsobom odškodnení“, hovorí vedúci katedry Róbert Letz. Vo všeobecnosti môžem potvrdiť, že 60 rokov po týchto udalostiach by bolo treba odškodniť len veľmi málo ľudí.

    Tretí pilier by mohol tvoriť spoločný text slovenského a maďarského parlamentu o historickom zmierení. V tejto oblasti skutočne existujú pozitívne príklady. Veď Slovenská národná rada 12. februára 1991 vydala vyhlásenie k odsunu slovenských Nemcov. Dôvodová správa teraz predkladaného materiálu vyjadruje súhlas s týmto textom s odôvodnením, že odsun, citujem: „postihol aj nevinných slovenských Nemcov“, koniec citátu. Prijatie tohto vyhlásenia a dnešný súhlas v dôvodovej správe a zároveň odmietnutie prijatia podobného textu aj odsunu slovenských Maďarov je prekvapujúce aj z toho dôvodu, že Košický vládny program v časti VIII jednoznačne diferencuje medzi dvoma menšinami a slovenským Nemcom pripisuje, citujem, „väčšiu zodpovednosť za dobyvačnú politiku ako slovenským Maďarom“. Prečítajte si Košický vládny program.

    Ďalším pozitívnym príkladom je aj list predsedu vlády Českej republiky Jiřího Paroubka adresovaný predsedovi politického hnutia Spolužitie v Čechách Ladislavovi Kováčovi zo dňa 3. januára 2006. Citujem z listu: „Uisťujem vás, vážený pán predseda, že osudy tisícich občanov, ktorí boli po II. svetovej vojne postihnutí bezprávím, nie sú mi v žiadnom prípade ľahostajné. Týka sa to zvlášť i bývalých československých občanov, príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí boli v rokoch 1946 – 1947 násilne presídlení z južného Slovenska do pohraničných oblastí Česka na nútené práce.“

    Vážení kolegovia, kolegyne zo SMER-u, dnes Česká sociálna demokracia je pevne ukotvená u európskych socialistov. Dôvody prečo, možno hľadať aj v tejto vete. Zároveň, keď hovoríme veľakrát o tom, že český parlament prijal podobné uznesenie, ako mieni prijať aj tento parlament, treba taktiež zdôrazniť, že následne na to v roku 2005 česká vláda vydala iné uznesenie, skôr uznesenie v zmysle ospravedlnenia sa Nemcom, ktorí boli vysídlení. A na to prišiel tento list pána predsedu Paroubka smerom k českým Maďarom.

    Vnímame, samozrejme, ale aj historickú a politickú realitu, ktorá hovorí, že povojnové obdobie nie je začiatkom slovensko-maďarských dejín. V skutočnosti 20. storočie bolo storočím nielen zavŕšenia národnooslobodzovacieho hnutia niektorých stredoeurópskych národov, ale bolo to aj obdobie o získavaní územia, životného priestoru v tomto regióne. Tento zápas prebiehal najmä medzi českým, slovenským a maďarským národom. Boj o územie nikde na svete, bohužiaľ, neprebieha len mierovým spôsobom, ale prinajmenšom je sprevádzaný miestnymi krvavými konfliktmi a osobnými tragédiami. Nie je to ani inak ani v tomto prípade. Zavádza a manipuluje ale ten, kto hovorí, že jedna strana v rámci tohto konfliktu bola svätá a čistá a tá druhá zlá a vinná. Áno, odsúdeniahodným spôsobom sa strieľalo do davu neozbrojených ľudí v roku 1907 v Čerňovej, je to tak. Ale podobný čin sa stal v roku 1919 v Bratislave a v Košiciach. Áno, boli vykonané veľmi nehumánne a brutálne činy na území dnešného južného Slovenska po roku 1938, ale podobné činy sa stali aj po roku 1945 – 1948.

    Akési vyrovnanie alebo ospravedlnenie, sme presvedčení preto, nemôže sa udiať jednostranne, len formou dohody s Maďarskou republikou. Preto Strana maďarskej koalície navrhla, aby bol prijatý text spoločnej Deklarácie o maďarsko-slovenskom zmierení v oboch parlamentoch. Dnes už vieme aj to, že všetky politické strany maďarského parlamentu podpísali 14. septembra 2007 spoločné stanovisko, podľa ktorého vítajú návrh spoločnej Deklarácie o slovensko-maďarskom zmierení. Takže maďarský parlament je k prijatiu takého dokumentu otvorený.

    Vytvorili sme my, politici SMK s týmto návrhom historický okamih pre nás všetkých a podľa nás mohol byť tomu byť otvorený aj slovenský parlament už aj z toho dôvodu, že z veľkých európskych sporov 20. storočia vzišiel slovenský národ posilnený a silnejší ako kedykoľvek predtým v histórii, kolegyne, kolegovia. Priamym dôkazom toho je dnes existujúca, ekonomicky stále silnejšia, medzinárodne predne etablovaná a v základoch demokratická Slovenská republika. Keďže to tak nie je, aspoň nie doteraz okrem poslancov Kresťanskodemokratického hnutia a, samozrejme, nás SMK, nie je možno nikto naklonený k prijatiu spoločného slovensko-maďarského textu o zmierení, je na mieste otázka, prečo je to tak. Odpoveď na túto otázku nám poskytli najmä vedúci zástupcovia Slovenskej národnej strany. Anna Belousovová, podpredsedníčka národnej strany pre denník Nový čas 11. apríla 2007 povedala, citujem: „Otváranie Benešových dekrétov je len o zmenách hraníc.“ Koniec citátu. A práve v tejto krátkej vete je pes zakopaný. Dúfam, vážené kolegyne, kolegovia, že ste si všimli, že počas svojho prejavu som ani raz nehovoril o akomsi otváraní Benešových dekrétov, ale len o zmiernení negatívnych dôsledkov povojnového usporiadania pomerov. Táto veta nie je len prázdnou slovnou hračkou. Aj oficiálne schválený program v Strane maďarskej koalície z roku 2006 hovorí o zrušení následkov Benešových dekrétov, a nie o ich priamom zrušení.

    Kolegyne, kolegovia, hocičo ste počuli alebo čítali zo strany zástupcov SMK k tejto téme, opakujem ešte raz, zrušenie negatívnych následkov povojnových rozhodnutí je našou oficiálnou platnou politikou a nie priame zrušenie Benešových dekrétov. Ešte dôležitejším javom odmietnutia akejkoľvek úvahy o zmiernení následkov povojnového usporiadania je tvrdenie, že všetko je namierené len na dosiahnutie zmien hraníc. Na Slovensku je dnes, bohužiaľ, táto podľa nášho názoru z právneho a politického hľadiska nezmyselná veta v hlavách niektorých ľudí zabetónovaná. Preto by som sa pri tejto príležitosti rád obrátil na všetkých, ktorí sa stotožňujú s touto vetou, aby vysvetlili, akým spôsobom by mohli zmiernenia negatívnych následkov povojnového usporiadania pomerov ohrozovať štátne hranice Slovenskej republiky. Hranice Slovenskej republiky sú zabezpečené ústavným zákonom č. 3, na základe ktorého je územie Slovenskej republiky jednotné a nedeliteľné a hranice sa môžu meniť len ústavným zákonom. Nad rámec toho hranice Slovenskej republiky sú zabezpečené aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi.

    Slovensko je dnes členom Severoatlantickej aliancie. Možno už je na úrovni nie úspešných a nemožných amerických thrillerov, ale hocijaká vojenská operácia by bola operáciou voči celej Severoatlantickej aliancii. Preto sa pre mňa nevynára žiadna iná špekulatívna odpoveď na predtým položenú otázku ako tá, že zmiernenie následkov povojnového usporiadania dnes pre viacerých na Slovensku znamená takú rehabilitáciu maďarskej menšiny, ktorá môže spochybniť samotné povojnové usporiadanie pomerov v strednej Európe. Táto predstava je ale celkom falošná a chybná.

    Myslíte si, kolegyne, kolegovia, skutočne, že na svete existuje medzinárodná organizácia alebo konkrétny štát, ktorý by na základe prípadného taxatívneho zrušenia Benešových dekrétov, čo my nežiadame, spochybňoval hranice v strednej Európe? A keď v skutočnosti sú problémami práve nemennosti hraníc, tak prečo nenaformulujeme také uznesenie, že hranice Slovenskej republiky sú nedotknuteľné, nemenné a nespochybniteľné? Sme ochotní za to aj hlasovať. A v prípade, ak táto veta legitimizuje naše požiadavky v oblasti menšinových práv, národnostných práv, tak môžeme prijať na každom zasadnutí parlamentu takéto uznesenie, že hranice Slovenska sú nemenné, nespochybniteľné a nedotknuteľné.

    S pocitom nespravodlivého trestu a s pocitom neoprávneného obvinenia sa slobodne, rovnoprávne a plnohodnotne žiť nedá. Dovoľujem si poznamenať, že znovuotvorenie a prípadne znovulegitimizovanie povojnového kolektívneho trestania maďarskej a nemeckej menšiny, teda našich predkov, neprispieva k túžbe po harmonickom spoločnom budovaní Slovenskej republiky. A vytvorí táto deklarácia, toto uznesenie jednu nefunkčnú, nevykonateľnú pseudogaranciu na hypoteticky neexistujúcu hrozbu.

    Vážení páni poslanci a poslankyne, chcem vás ubezpečiť, že my chceme budovať tento štát najmä prostredníctvom budovania miest a obcí, regiónov, kde žijeme. A keď dostaneme príležitosť, tak aj celoštátne s účasťou Strany maďarskej koalície vo vláde tak, ako sme sa počas nášho 8-ročného pôsobenia vo vláde, aj keď určite nie bez chýb, ale úprimne sa snažili v prospech Slovenska dobehnúť susedov v integračnom procese do EÚ a do Severoatlantickej aliancie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kto by nesúhlasil s tvrdením, že aj účasť SMK vo vláde len čisto zo symbolických dôvodov prispela k rýchlejšiemu odstráneniu nedostatkov k splneniu integračných politických kritérií? Pri tejto príležitosti si povedzme úprimne aj to, že keby mala Strana maďarskej koalície skryté politické ciele, ako napríklad zmena status quo alebo iné extrémne požiadavky, tak by bolo v našom záujme skôr nevstupovať do vládnej koalície popri SDK, KDH, SDĽ v roku 1998. Veď predĺženie predvstupového obdobia pre Slovensko by bolo znamenalo pre nás väčšiu príležitosť loviť v kalných vodách.

    Aj z týchto dôvodov je nám veľmi ľúto, že po zmene vládnej koalície v roku 2006 sa slovensko-maďarské vzťahy, či už v rámci Slovenska alebo na medzištátnej úrovni nebudujú na pozitívnych príkladoch pochádzajúcich z posledných 9 alebo, ak chcete, 17 rokov. A ja som svedkom toho, že obnovením najkontroverznejších historických období sa svojvoľne narúšajú vybudované medziľudské, či medzištátne vzťahy. Veď tento návrh nie je ojedinelý. Na budúce zasadnutie parlamentu dostávame ďalšie uznesenie o historických aktoch. Predložený návrh z dielne Slovenskej národnej strany nielenže neumožňuje realizovať naše ciele a spoločne budovať tento štát, ale môže ohroziť aj stredoeurópsku spoluprácu v zmysle slovensko-maďarských a neviem, možno aj slovensko-nemeckých vzťahov.

    Moja tretia, posledná a kratšia časť. Všetci, ktorí sa nachádzame v tejto sále, vieme, že dejiny najmä 19. storočia nás, Slovákov a Maďarov, skôr rozdeľujú, ako zbližujú. Preto sa treba čím ďalej, tým menej zaoberať historickými krivdami, ich nápravami a vyhláseniami o nich. Pravdou je aj to, že dnes je na Slovensku už len zanedbateľná skupina ľudí maďarskej menšiny priamo dotknutých povojnovými riešeniami. Podobne nepovažujem za prázdnu frázu ani to, že integrácia Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do EÚ, vstup do Schengenského priestoru a neskôr do eurozóny prinášajú také dimenzie do slovensko-maďarských vzťahov, ktoré uberajú význam neustáleho vracania sa do histórie.

    Nová Európa svojou identitou by mala byť nápomocná pri prerokovaní národných a národnostných rozdielov. Podobne ako v 18. a 19. storočí nový politický pojem „národ“ napomáhal k prekonaniu veľkých aj ozbrojených konfliktov medzi katolíkmi a reformátormi, lebo všetci dostali príležitosť budovať spoločné národy na báze občianskej spolupatričnosti. Aj podľa mojich predstáv nová európska identita a tradičné kresťanské hodnoty môžu dnes prekonať aj naše rozdiely. Som presvedčený, že dnes sú pre strednú Európu z dlhodobého hľadiska oveľa väčšou výzvou efektivita fungovania Vyšehradskej štvorky, vývoj demokracie v členských krajinách V4, aj aktivity v extrémistických skupinách vo V4, ďalej vývoj demokracie v Srbsku, Ukrajine a Rusku, než slovensko-maďarské historické spory.

    Prerokovaný návrh však spomenuté rozdiely prekonať nenapomáha, práve naopak, zablokuje aj možnú dohodu. Dovoľte mi teda, aby som zhrnul môj prejav tým, že predkladaný návrh Slovenskej národnej strany uráža nás, občanov maďarskej a nemeckej národnosti tejto republiky, keď neoprávnene obviňuje našich predkov, čo je vo svetle v súčasnosti prebiehajúcich 60-ročných spomienkových stretnutí na južnom Slovensku ešte omnoho bolestnejšie. Obsahovo a formálne vracia tejto parlament do stavu spred 60 rokov. Vôbec nezohľadňuje pozitívny proces doterajšieho zmierňovania negatívnych následkov povojnového usporiadania a nezohľadňuje ani nové skutočnosti vychádzajúce z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.

    Kolegyne, kolegovia, je to na vás, či mienite budovať slovensko-maďarské vzťahy na základe pozitívnych skúseností s dovtedy bezprecedentnej spolupráce vtedajšej Slovensko-demokratickej koalície, dnes SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a Strany demokratickej ľavice, de facto predchodkyne Strany Smer, alebo na základe medzištátnej Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, ktorá bola vypracovaná vedúcimi predstaviteľmi Hnutia za demokratické Slovensko, alebo mienite ich budovať na základe nevhodného znovulegitimizovania povojnových a často už prekonaných rozhodnutí na základe politického programu Slovenskej národnej strany.

    Hlasujte s rozumom, a nie na základe emócii. Kolegyne, kolegovia, na tejto schôdzi sme už raz alebo ste už raz hlasovali na základe emotívneho rozhodnutia. Ja viem, že emócie a gestá patria do politiky, ale tento návrh je trošku o inom. A preto vás žiadam, aby ste hlasovali s rozumom, a nie na základe emócií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa prihlásili: pán poslanec Milan Urbáni, pán poslanec František Mikloško, pán poslanec László Szigeti a pán poslanec Gábor Gál.

    Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Milan Urbáni. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, história stále prináša a priniesla aj nám aj krivdy na každej strane. Ja by som len rád povedal niekoľko faktov, ktoré boli po vojne.

    Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva 27. februára 1946. Na základe tejto dohody z každého štátu približne 75 tisíc osôb sa presídlilo do druhého štátu. Osoby sťahujúce sa do iného štátu sa sťahovali v zásade aj so svojím majetkom. Zostatkové otázky súvisiace najmä s nehnuteľným majetkom týchto osôb sa riešili v nasledujúcich rokoch viacerými dohodami medzi Československom a Maďarskom.

    16. apríla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli dohodu o priateľstve a spolupráci a vzájomnej pomoci a 25. júla 1949 Československo a Maďarsko uzavreli na Štrbskom plese protokol, som rád, že ho pán Berényi spomenul, o konečnej úprave niektorých nie rozriešených finančných a hospodárskych otázok.

    3. februára 1964 bol podpísaný Protokol medzi vládou Československej republiky a Maďarskej ľudovej republiky o úprave niektorých majetkovoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku. Podľa článku III tohto protokolu Československo zaplatilo Maďarsku 20 miliónov Kčs na usporiadanie všetkých nárokov maďarských občanov bývajúcich na území Maďarskej ľudovej republiky proti Československému štátu a československým právnickým a fyzickým osobám, pokiaľ sa tieto nároky týkali majetku podľa protokolu. Takisto sme uzavreli zmluvu a vyplatili aj Rakúsku.

    Dámy a páni, neviem, nerozumel som dobre, pán Berényi, či tieto protokoly neplatia niečo také, ale rád si dám vysvetliť. Ja si myslím, že by mali platiť ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, váš čas vypršal. Teraz má slovo pán poslanec František Mikloško s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, vo februári 1991 prijala Slovenská národná rada, ktorej som bol predsedom, Vyhlásenie k odsunu karpatských Nemcov zo Slovenska a v tomto vyhlásení sme odsúdili princíp kolektívnej viny. Je mi ľúto, ale toto vyhlásenie vlastne v istých bodoch a v istých vetách neguje a popiera to vyhlásenie, ktoré sme už raz prijali. Ak hovoríme, že odmietame pokusy, ktoré by znamenali zmenu právneho a morálneho povojnového usporiadania, tak jednoducho morálne usporiadanie bolo, že bola tu kolektívna vina, nielen voči Maďarom, ale aj voči karpatským Nemcom. To si veľmi vážne uvedomme. A takisto v odseku vyhlasuje, že ústavná, atď. to je potvrdenie znovu princípu kolektívnej viny, ktoré sme, chvalabohu, ako jediná krajina v Európe dokázali prijať, čo, opakujem, na medzinárodnom poli je veľmi oceňované.

    Z tohto dôvodu ja nemôžem podporiť aj to vyhlásenie, ktoré som vtedy podporil vo februári 1991, aj dnes, proste, v tomto smere by som sa nemohol postaviť niekomu pred oči. A preto navrhujem, dávam procedurálny návrh, aby sme po vystúpení posledného rečníka neuzavreli rozpravu, aby sme ju prerušili, aby sme si k tomu znovu sadli. Pretože toto vyhlásenie sa netýka len Maďarov, týka sa karpatských Nemcov, opakujem, nepokazme to, čo Slovenská republika dokázala urobiť už v roku ´91 a čo nedokázala urobiť žiadna iná krajina.

    Čiže, berte to ako procedurálny návrh. Po vystúpení pána Eduarda Kukana, aby sme neskončili rozpravu, ale prerušili a znovu si k tomu pokojne sadli. Povedzme si veľmi otvorene, ide tu o majetkovoprávne veci a tie, samozrejme, všetci nechceme otvárať. To ostatné sú veci delikátne, ku ktorým sme už ako vrcholný orgán Slovenskej republiky zaujali stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ale s takýmto návrhom treba buď vystúpiť v rozprave alebo potom treba podať procedurálny návrh. To bez ohľadu na vašu historickú skúsenosť s týmto parlamentom. Dokončíme faktické a potom, nech sa páči.

    S faktickou ďalej sa prihlásil pán poslanec László Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Berényiho. Myslím si, že hovoril jasnou rečou a pomenoval veci pravými slovami. Myslím si, že jeho múdra, logická a konzistentná argumentácia jednoznačne odhalila farizejstvo predkladateľov a samotného pána predkladateľa, ktorý sedí pred nami a to v tej časti, keď pán predkladateľ vo svojom vystúpení niekoľkokrát zdôraznil skutočnosť, že ich uznesenie, teda jeho návrh uznesenia nie je nasmerovaný proti niekomu, ale je za niečo.

    Z vystúpenia pána poslanca Berényiho je jasné, o čom boli Benešove dekréty, o čom boli nariadenia vlády Slovenskej národnej rady v povojnovom období. Všetkým nám je jasné, že to nebolo za niečo, ale bolo proti niekomu. A ja, bohužiaľ, tento návrh predkladateľov nevidím inak ako návrh uznesenia znova po niekoľkých desiatkach rokov, že je to nasmerované znova proti niekomu a nie je to za niečo. Ja si myslím a som hlboko presvedčený o tom, že na začiatku 3. tisícročia v zjednocujúcej sa Európe nie je potrebné prijatie takého uznesenia, nie je potrebné znova potvrdiť princíp kolektívnej viny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Berényi rozprával o zmiernení dopadov týchto dekrétov, týchto právnych aktov, a o to nám presne ide. Niekto tu rozprával o tom, že sú vyriešené vzťahy, čo sa týka vysťahovaných občanov do Maďarska a z Maďarska do bývalého Československa. A tu nejde len o tých ľudí, tu ide hlavne o ľudí, ktorí sú ešte teraz, dodnes občanmi Slovenskej republiky. Hovorilo sa o tom, že dekréty sú obsoloidné, ale dopad majú dodnes. Však ľuďom, ktorí dnes žijú, sú občanmi Slovenskej republiky, keď priamo im alebo ich predkom konfiškovali majetok a im dodnes nevrátili, lebo nemôžu byť tieto majetky vrátené, tak majú dodnes krivdu z tohto obdobia.

    Hovorili sme aj o dekréte č. 88/45 o všeobecných pracovných povinnostiach. Skoro v každom štáte po 2. svetovej vojne boli prijaté takéto podobné zákony. Ale tu sa ani tento zákon, ani tento dekrét sa nedodržal. Bol rad výnimiek, na ktorých ľudí sa to nevzťahuje. A tu boli i pod rúškom pracovnej povinnosti vysťahované celé rodiny s malými deťmi, so starými a chorými ľuďmi.

    A na záver, ako mohli jednoduchí roľníci, sedliaci, ktorí robia na poliach, ktorí nič iné nerobili, len sa modlili a robili, byť...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na faktické poznámky chce reagovať posledný rečník v rozprave a to je pán poslanec József Berényi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Jednak by som chcel oceniť prístup pána poslanca Františka Mikloška. Myslím si, že jeho návrh je veľmi rozumný, aby sme si sadli k tomuto textu, aby sme ešte našli možno spoločné riešenie, ako by sme mohli prijať spoločnú formuláciu. Strana maďarskej koalície je otvorená takémuto riešeniu. Dúfam, že budú aj ostatní. Je to inak hanba, že sme neboli privolaní k takémuto textu a neoslovili ste nás.

    Ďalej, chcel by som reagovať len na to, čo povedal pán kolega Urbáni. Možno, že som nebol úplne jasný, ale treba rozlišovať medzi tým, aká bola výmena obyvateľstva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a tam, samozrejme, všetky medzinárodné zmluvy a dohody platia. Ale bol aj odsun do Čiech, odsun slovenských Maďarov do Čiech, ktorý nebol riešený medzinárodnými zmluvami alebo medzištátnou dohodou. A ja som hovoril najmä o tom odškodnení a v prípade o riešení týchto ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na prednesené diskusné príspevky, vzhľadom na to, čo avizoval a čo by zrejme zaznelo v jeho procedurálnom návrhu od pána poslanca Františka Mikloška a vzhľadom na rysujúcu sa možnú dohodu, ktorú je možné pretaviť do vystúpenia ostatného alebo posledného vystupujúceho v rozprave pána Eduarda Kukana s cieľom nájsť vzájomne najlepšie riešenie, vyhlasujem v tejto chvíli 5-minútovú prestávku.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, končím prestávku a ďalším prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán Eduard Kukan. Dávam mu v tejto chvíli priestor do rozpravy. Poprosím, aby sme sa všetci upokojili. Je snahou tento bod skončiť, a potom spoločne aj o tomto bode, aj o ďalších bodoch hlasovať, tak ako sme si dohodli.

    Nech sa páči, pán Kukan, priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne a kolegovia, k návrhu uznesenia, ktoré máme pred sebou ako tlač č. 394, by som chcel uviesť niekoľko poznámok.

  • Prepáčte, pán kolega, prosím všetkých, ktorí sú v sále, aby sme sa počúvali. Prestávka bola preto, aby vznikla istá možná dohoda, predpokladám, že sa to tam vyjasnilo a teraz prosím, aby sme boli k sebe tolerantní a počúvali pána poslanca, ktorý je prihlásený v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na úvod by som chcel povedať, že poslanecký klub SDKÚ – DS podporí takýto text vyhlásenia ešte s dvomi zmenami, ktoré budem prezentovať na záver svojho vystúpenia. Bez ohľadu na to, alebo, či práve preto chcem však povedať, že sme presvedčení, že takéto vyhlásenie nič nové, zásadné neprináša, že je nadbytočné a že tak trochu pripomína vylamovanie otvorených dverí.

    Aj z medzinárodného pohľadu takéto iniciatívy vyvolávajú iba pozdvihnutie obočia a nevyslovené otázky zo strany našich partnerov v Európe. Nebudem špekulovať o pohnútkach predkladateľov, aj keď to nie je asi také ťažké, chcem len povedať, že osobne sa domnievam, že vlastenectvo a úprimné city voči Slovenskej republike možno vyjadrovať mnohými inými, vhodnejšími spôsobmi, a nie opakovaným prevetrávaním dokumentov, ktoré zohrali svoju historickú úlohu a mali by pokojne a dôstojne odpočívať v análoch histórie. Preto by som naozaj korektne kolegiálne chcel apelovať na kolegov zo Slovenskej národnej strany, aby v budúcnosti takéto otázky znovu neotvárali. Tento apel platí aj na ďalšiu politickú stranu, ktorá občas avizuje úmysly otvárať platnosť Benešových dekrétov.

    Dnes je Slovensko pevnou časťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Ako aktívny člen týchto zoskupení by sme mali prestať žiť v minulosti, pozerať sa do budúcnosti, nachádzať to, čo nás spája s našimi partnermi a kolegami a kultivovane toto ďalej v budúcnosti rozvíjať, či už ide o našich partnerov na juhu, teda Maďarsko alebo Nemecko, toto všetko by sme mali konštruktívne používať v našej budúcej vzájomnej spolupráci. Toto som chcel povedať, toto je stanovisko SDKÚ – DS, ktoré chceme prezentovať, také trošku širšie súvislosti, keď už hovoríme o tejto otázke.

    Dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy do textu uznesenia, toho už preformulovaného, ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktoré tu celé presne predniesol za predkladateľov pán poslanec Rafaj.

    Takže, navrhujem tieto zmeny. Do preambulárnej časti po prvej odrážke „nezabúdať na utrpenie obetí druhej svetovej vojny“, navrhujem doplniť ďalšiu, novú, ktorá by znela: „Odsudzujúc princíp kolektívnej viny“. Pán spravodajca, stíhate? „Odsudzujúc princíp kolektívnej viny“, doplniť a ďalej vo štvrtom riadku preambule, kde sa hovorí o tom, „ktoré by znamenali zmenu právneho a morálneho povojnového usporiadania“, vyčiarknuť „a morálneho“ a doplniť pred „právneho majetku“, takže táto odrážka by znela: „ktoré by znamenali zmenu majetkoprávneho povojnového usporiadania.“

    Toto by som chcel navrhnúť a poprosím, aby sa o týchto návrhoch hlasovalo oddelene.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kukana sa prihlásil pán Milan Urbáni a Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Urbáni Milan, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja nadviažem na predrečníka, aj na môj nedokončený vstup pred chvíľou. Potvrdzujem len to, že otvárať históriu nepomáha ďalšej dobrej spolupráci. Chcem potvrdiť to, čo sa tu už povedalo viackrát, aj teraz. My máme podpísanú Zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o spolupráci. Chceme žiť v mieri a v pokoji a spolupracovať so všetkými štátmi, nielen s Maďarskou republikou a myslím si, že na Slovensku problémy medzi Maďarmi a Slovákmi ani s ostatnými menšinami nie sú. Čiže, poďme v týchto intenciách a takto hovorme a nevyvolávajme žiadne vášne, pretože to nepomôže nikomu. Občania od nás očakávajú, že sa o nich postaráme a že budeme hovoriť o tom, ako pôjde Slovensko dopredu a bude napredovať ekonomicky, po spoločenskej úrovni a aby sme boli právoplatným štátom v Európskej únii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Chcem dodať len dve vety. V prvej úplne podporujem to, čo povedal kolega poslanec Eduard Kukan o tom, že čo má zostať v análoch, má zostať v análoch a v archívoch a že je tam tomu dobre a netreba to znova vyťahovať von. A chcem povedať ešte jednu vetu, a to je, že renacionalizácia vnútroštátnych politík v Európe neveští nič dobré pre spoločnú európsku politiku a neveští nič dobré pre našu schopnosť ako Európanov čeliť iným, oveľa zložitejším a ťažším výzvam, ktoré sú pred nami, ako si takto podobnými deklaráciami staviame sami pred seba. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V súlade s rokovacím poriadkom a § 28 požiadal o slovo predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vidím tam procedurálny návrh. Pán poslanec, po vystúpení stačí? Ďakujem pekne za porozumenie. Súhlasí pán Bárdos, že po vystúpení predsedu parlamentu.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ešte predtým, kým sa pokúsim zaujať stanovisko k tomu, o čom v tomto bode programu hovoríme, využijem svoju právomoc a odpovedám tým tak trošku aj pánovi poslancovi Lipšicovi, ktorý opäť dnes predviedol svoj veľmi subjektívny, emotívny výklad rokovacieho poriadku a ako predseda vystúpim kedykoľvek, keď požiadam o slovo a zareagujem na to, čo tu odznelo pri vystúpení pána poslanca Palka.

    Nechcem zabiť to, na čom sme sa aj pred chvíľočkou všetky poslanecké kluby dohodli, aby sme dospeli ku konsenzu, ale chcem vyjadriť svoj postoj. Nuž, pán poslanec Palko, nebudem to detailne rozoberať, ale viete, pre mňa ako pre humanistu sú ľudské dejiny kontinuitou a tá kontinuita má dve také základné podoby. Jedna je úplne prirodzená a ľudsky, by som použil výraz, genetická a tá druhá je duchovná.

    História ľudstva si pamätá v obidvoch týchto základných líniách pokusy o totálnu deštrukciu kontinuity, ktorej výsledkom je ľudský progres. Žijeme v 21. storočí. Vždy sa na tom podieľali ľudia, mohli by sme aj v tej prirodzenej alebo, ako to nazývam, genetickej nájsť pokusy o genocídu, o likvidáciu rás, etník, národov, našťastie sa to nepodarilo. Ale v tej duchovnej, ináč sa tomu hovorí aj duchovná pamäť, takisto poznáme veľa pokusov. Keď som vás počúval, veľmi som sa potešil a získal som pocit, že musím povedať, že ja nemám vieru, ja mám presvedčenie aj na základe historickej pamäti, že tendencie, ktoré aj vy dnes v 21. storočí prezentujete z hľadiska duchovnej kontinuity ľudstva, nemajú šancu na úspech.

  • Aj preto, aby nikdy viac nebolo čierno-biele videnie sveta, aby nikdy viac nebola inkvizícia, aby sa nikdy viac nestrhávali tabule a nepálili knihy.

    A teraz poďme k tomu, o čom som chcel vlastne hovoriť. Dúfam, že každý, kto ma pozná, vie, že som človek európsky naladený a európsky presvedčený. Pred pár mesiacmi v tejto sále sedelo 43 predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie a krajín, ktoré sú v asociačnom procese a hovorili sme o budúcnosti Európy, hovorili sme o európskom národnom povedomí a hľadali sme spôsoby, ako usporiadať naše vzťahy na národnej, štátnej úrovni tak, aby ten grandiózny európsky projekt mohol pokračovať.

    Som človek, ktorý pochádza, narodil som sa a žijem v multikultúrnom, multietnickom prostredí a zásadné kritérium na hodnotenie akéhokoľvek charakteru a vzťahu je pre mňa racionalita a schopnosť, alebo neschopnosť, žiadny iný parameter neuznávam. Prečo to hovorím? Nuž preto, lebo vôbec sa netajím, že nie som nadšený, že riešime tu, na tomto pléne, ktoré vediem a pri nástupe do pozície, v ktorom som si dal ambíciu rešpekt, vzájomná tolerancia a budúcnosť, sledovať pragmaticko-racionálne, emotívne vystúpenia, ktoré ale z môjho pohľadu nie sú tým, čo podľa mňa táto krajina, ale aj Európska únia potrebuje.

    Rozmýšľal som, ako uchopiť ten problém, lebo nechcem hovoriť o texte. Pred chvíľočkou sme sa veľmi racionálne dohodli aj s predstaviteľmi jednotlivých poslaneckých klubov, ale chcem využiť tento príklad na to, aby som vám demonštroval, že jednoducho nesúhlasím s určitými postupmi a nesúhlasím s určitými riešeniami, nech už prichádzajú z ktorejkoľvek strany.

  • Ruch v pléne.

  • Poprosím poslancov v tejto chvíli vládnej koalície, aby rešpektovali vystúpenie predsedu parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Ešte ani neuschla pečiatka na podaní skupiny poslancov na prerokovanie tohto bodu programu a už sa začali diať veci, ktoré, žiaľ, veľmi dobre poznáme. Niet reakcie bez akcie. Hovorím teraz o spôsobe, akým vedenie Strany maďarskej koalície pristúpilo k tomuto problému a akým spôsobom sa snažilo a snaží z neho opäť vytvoriť problém, ktorý má výrazne poškodiť renomé a postavenie Slovenskej republiky v Európskom parlamente.

    Chcem povedať, že mi vôbec neprekáža, pán predseda SMK Csáky, že využívate komunikáciu s Európskym parlamentom a s európskymi inštitúciami. Je to normálne, sme členská krajina, každý občan, každý politický reprezentant má na to právo. Ale prekáža mi forma a spôsob, akým ste pristúpili k tomuto problému napriek tomu, že hneď od začiatku celá politická reprezentácia v tomto parlamente bola ochotná počúvať, komunikovať a rešpektovať návrhy na konečné znenie textu tak, aby jednoducho nedochádzalo k pocitom krivdy, aby nedochádzalo k pocitom alebo naplneniu predstavy, že si niekto vyrovnáva akékoľvek účty.

    A pán predseda SMK, nie ste to náhodou vy, kto otvoril problematiku Benešových dekrétov? Možno by sme tu dnes nemuseli sedieť a zaujímať k tomu stanovisko.

  • Päťkrát som sa stretol s predsedníčkou maďarského parlamentu pani Katalin Szili pri rôznych príležitostiach, aj počas konferencie predsedov v Bratislave. Ani raz neprezentovala oficiálne stanovisko, že by pre oficiálnu maďarskú reprezentáciu boli Benešove dekréty a povojnové usporiadanie problém. Dokonca pri poslednom našom stretnutí pri otvorení akademického roka v komarňanskej Selyeho univerzite otvorene odpovedala na otázku novinára, že nevie, o čom hovorí a že toto nikdy nebolo a nie je problém oficiálnych maďarských miest.

  • Pýtam sa, načo vyvolávate a otvárate problémy a myslíte si, že nebude reakcia.

    Poďme ďalej. Budem citovať tým, ktorí nemali možnosť, z vášho listu, ktorý ste zaslali už 10. septembra, čo je tiež veľmi dôležité. Požiadali ma kolegovia z maďarskej koalície o to, aby sme sa stretli, aby sme mohli hovoriť o návrhu textu, hovorím to preto, lebo aj dnes tu odznelo, že nebola ochota slovenských politických subjektov s vami rokovať. Osobne som sa s vami stretol a osobne som garantoval to, čo som nakoniec aj urobil, že dôjde ku konzultáciám vo všetkých parlamentných poslaneckých kluboch tak, aby sme sa pokúsili nájsť riešenie, ktoré bude vyhovovať. Ale vy ste už 10. – to bolo 11., pán poslanec –, ale už 10. septembra je v Bruseli list, a teraz dovoľte, aby som to použil nie preto, aby som iritoval aj tento priestor a našu budúcnosť, lebo ja verím, že niet lepšieho riešenia našej budúcnosti, ako je Európa a európske národné povedomie a budúcnosť mladých ľudí, ktorí budú žiť v Európe. Ale skúste mi vysvetliť a prepáčte trošku impertinentnosť v otázke, buď niekto u vás nevie po anglicky alebo niekto zámerne chcel vyvolávať duchov.

    Prvú vetu, ktorú ste napísali pánovi Cavadovi: „Chcem vás informovať o alarmujúcom politickom vývoji na Slovensku.“ Prosím vás, čo ste mali na mysli?

  • Hlasy z pléna.

  • Je alarmujúce to, že som vás prijal a že všetci predstavitelia slovenských parlamentných politických klubov okamžite reagovali a hľadali konsenzus? A nebude lepšia odpoveď na toto znenie ako prijatie uznesenia v texte tak, ako sme sa všetci na tom dohodli.

    A dovoľte pokračovať, opäť otázka, teraz už nie a možno aj jazyková, ale aj ústavnoprávna: „Xenofóbna extrémistická, rasistická Slovenská národná strana.“ Pán poslanec, podľa mňa Ústava Slovenskej republiky a trestné kódexy veľmi jasne definujú tieto pojmy a veľmi jasne definujú konzekvencie. Nie je mi známe, že by Slovenská národná strana bez ohľadu na to, či je mojím koaličným partnerom, alebo nie je, bola v konaní na vyškrtnutie zo zoznamu politických strán, alebo, že by sa viedlo na akejkoľvek úrovni trestné stíhanie. Ak máte vedomosť o naplnení obsahov xenofóbie, rasizmu a extrémizmu, čo sú všetko trestné činy na Slovensku, buďte taký dobrý a informujte o tom slovenské inštitúcie a nie inštitúcie v Bruseli.

  • Ale poďme ďalej v texte, ktorý je opäť veľmi iritujúci. Hovoríte o hanebnom dokumente, už to tu dnes zaznelo z úst aj pána poslanca Berényiho, bol som trochu prekvapený, lebo ináč to vystúpenie bolo veľmi racionálne a skutočne išlo v kontexte dohody, aj politickej dohody, o ktorej sme hovorili. Dámy a páni, ten list vám kedykoľvek poskytnem. Čo mi znovu na tom prekáža? Nie pocit alebo možno aj legitímne právo brániť sa, ale Slovensko je demokratická krajina. Vy ste, pán Csáky, ani nevyužili elementárnu možnosť, ktorú dáva všade v demokratickej krajine parlamentný systém a ešte predtým, ako sme si našli riešenie, a my sme ho našli, riešenie, ktoré je historizujúce, ale ktoré jednoducho nezatvára dvere pred spoločnou budúcnosťou, opäť začali robiť zlý obraz Slovenska v európskych inštitúciách.

  • Tak, ako ste to naučený.

    Dámy a páni, nie je to náhoda, už sme to zažili a dokonca to tu zaznelo, že od roku 2006, odkedy vo vláde graduje napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, no mne to nie je známe, mne sú známe len určité aktivity, najmä poslancov, či už v Rade Európy alebo v Európskom parlamente, ktorí reprezentujú buď Maďarskú republiku alebo maďarské menšiny. Opäť náhodou ešte predtým, náhodou v úvodzovkách, ako sme zasadli a hľadali sme prirodzené normálne demokratické ľudské riešenie, objaví sa v Európskom parlamente rezolúcia podpísaná maďarskými poslancami, ktorú, keď si prečítate a porovnáte ju s návrhom textu, opäť zavádzajúco, klamlivo vytvára obraz o Slovenskej republike ako o nedemokratickom, neobčianskom štáte, kde sú práva menšín potláčané a kde 500 tisíc Maďarov prijatím tejto deklarácie bude ohrozených a budú zbavení svojich občianskych a ľudských práv. Nehnevajte sa na mňa, jednoducho vždy som sa postavil a postavím sa, dokiaľ budem členom či parlamentu alebo vo svojej pozícii, voči akýmkoľvek prejavom iracionality v dnešnom 21. storočí v dnešnom európskom priestore.

    Pán poslanec, ja vás, keďže ste to vy, ktorý v poslednom čase prichádzate a pre mňa s úplne prijateľnými a racionálnymi návrhmi, ja už som to zdôvodnil prečo, na akési zmierenie, na akési prijatie spoločnej deklarácie, pre mňa, už som to povedal, je projekt Európskej únie to najlepšie zmierenie európskych národov, aké sme mohli nájsť a povedal som to a poviem to aj tu, pokojne hovorme o zmierení, ale nie tak, že budeme hľadať v histórii to, čo irituje našu budúcnosť, aby sme snáď vytvorili našu budúcnosť. My už sme svojím vstupom do Európskej únie svoju budúcnosť pripravili a zabezpečili.

    Ešte jedna poznámka, pán poslanec. Trošku mi prekáža, viete, ja viem – a teraz mi odpusťte, nechcem byť osobný –, že zastúpenie maďarskej menšiny v iných politických a ústavných systémoch má aj inú podobu. Hovorím teraz napríklad o Rumunsku alebo krajinách, kde vyplýva poslanecký mandát v národnom parlamente priamo z ústavy a jednoducho je taxatívne určené množstvo zástupcov menšiny v národnom parlamente. Pán poslanec Csáky, vy ste občan Slovenskej republiky a máte štandardný občiansky mandát, áno, Strana maďarskej koalície vzhľadom na veľkú maďarskú menšinu má jednoducho svoju reprezentáciu a znovu opakujem, váš mandát je ústavný a občiansky a je vašou povinnosťou Slovenskú republiku chrániť (potlesk), a nie škodiť jej na medzinárodných úrovniach. A ja vám chcem tu garantovať, že kedykoľvek sa stane v tomto parlamente alebo v tejto krajine čokoľvek, čo naozaj zadá dôvod obrátiť sa objektívne na európske inštitúcie, budem prvý, kto bude takýto spôsob iniciovať.

    Ale dnes vám chcem na záver povedať, všetkým, ak to naozaj myslíme úprimne so zmierením, tak vás nemôžem požiadať o nič iné, len aby ste sa vzhľadom na tento list a vzhľadom na to, čo sa deje alebo čo ste chceli, aby sa dialo v Európskom parlamente, ospravedlnili nielen nám, kolegom v Národnej rade, ale aj ľuďom na Slovensku bez ohľadu na to, či sú Slováci alebo Maďari.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie predsedu parlamentu sa prihlásili pán Palko, pán Csáky, pani Sabolová a pán Zelník.

    Slovo má pán Palko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Paška, kritizovať a žalovať v Európskom parlamente na slovenskú vládu, to sú aj praktiky Smeru. Robila to pani poslankyňa Beňová v čase, keď som bol slovenským ministrom vnútra a sporil som sa s policajnými odborármi. Čakám ospravedlnenie od Smeru. Pre mňa sú Benešove dekréty uzavretá téma, ale vy otvárate, pán Paška, tému rekomunizácie, tému rehabilitácie symbolov komunistického režimu. Hovoríte o sebe ako o humanistovi, ale váš humanizmus je založený na tom, že rehabilitujete strojcov komunistického režimu. Náš humanizmus je založený na tom, že si ctíme, že si ctíme utrpenie nevinných obetí.

    Vážený pán predseda, takéto vaše stanoviská, takéto vaše názory sú hanebné, nerozumné a neakceptovateľné v slobodnom demokratickom štáte Slovenská republika.

  • Potlesk a pískanie v sále.

  • Ďakujem. Poprosím, buďme k sebe tolerantní. Keď rozprával pán predseda, tak pravá strana počúvala a neprejavovala takéto výrazy. Poprosím všetkých, ktorí chcú byť tolerantní, nech počúvajú aj stranu, ktorá má iný názor.

    Nech sa páči, pán poslanec Csáky.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda parlamentu, ste nejako zbytočne nervózny a nehovoríte pravdu.

    Po prvé, nie je pravda, že pred niekoľkými minútami došlo k dohode, došlo k akceptovaniu dvoch pozmeňujúcich návrhov, ale k dohode o celom texte nie.

    Po druhé, ja som upriamil pozornosť mojich kolegov v Európskom parlamente aj v iných inštitúciách Európy na tri texty. Po prvé na text, ktorý sme vypracovali my o zmierení. Po druhé na stanovisko všetkých parlamentných strán maďarského parlamentu, ktorí vítali tento text a prejavili ochotu o tom rokovať. A po tretie, samozrejme, som upriamil ich pozornosť aj na tento text, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý považujem skutočne za neprijateľný a hanebný.

    Takže, ctený pán predseda parlamentu, ja si myslím, že by ste sa mali vyjadriť skôr aj v Európe k tomu, že vy ako Smer, možno aj ako predseda parlamentu, nezvládate túto situáciu. Viete, že chceli rokovať niekoľkokrát s vami aj tento týždeň, nenašli ste čas na takéto rokovanie, ja to veľmi ľutujem. Mohli by sme hľadať východisko z tejto situácie, ale myslím si, že by ste mali vysvetliť vašim kolegov všade v demokratickej Európe, prečo ste rukojemníkom Slovenskej národnej strany, ktorá vás tlačí do takejto nešťastnej situácie.

    Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím o pokoj v sále. Ďalej s faktickou – pani poslankyňa Sabolová Mária.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda parlamentu, začali ste veľmi zmierlivým tónom, aký ste vy humanista, ale myslím si, že ste len humanista v Smere. Ja vám chcem pripomenúť, ako i môj predrečník poslanec Palko, že odhalenie Clementisovej busty bolo jedno nechutné divadlo, pretože v roku 1949 tento človek bol v cirkevnej akčnej päťke, ktorá začala brutálne prenasledovanie. Treba si uvedomiť, aj páni zo SNS, vy, ktorí hovoríte o kresťanských princípoch, či toto je správne. A možno ešte jedna konkrétna poznámka. Páni zo SNS, vy ste predložili zákon na príplatok dôchodcom politických väzňov, kde ste zabudli na istú skupinu, ktorí boli prenasledovaní a vy ste odpálili pokojne iný návrh z opozície, lebo hájite len svoje vlastné záujmy a nezáleží vám na princípoch.

    Pán predseda, a vám chcem povedať, že hovoríte, že sa tu gradovalo to vaše vystúpenie. Veď prečo ten návrh podpísala len Slovenská národná strana? Ak vám ide o to, že konsenzus je tu napriek celému politickému spektru, možno mimo strany SMK, pýtam sa, čo ste začali v tomto parlamente, akú diskusiu. A vy ešte budete vytvárať nejakú rozpravu a útočiť? Prepáčte, toto nie je lepšie. Vy ste povedali, bude lepšie, ak prijmeme toto uznesenie. Toto uznesenie je bezpredmetné, pretože všetci sme jasne a verejne deklarovali náš postoj v minulosti. Ide len o to, že skutočne Slovenská národná strana potrebuje tému a inú tému nemá, len ako otvárať témy, vracať sa do minulosti a vytvárať napätie v spoločnosti. Toto občanov Slovenskej republiky nezaujíma. Venujme sa témam, ktoré ľudí zaujímajú a trápia.

    Pán poslanec Rafaj, darmo krútite hlavou, vy ste odpálili váš návrh zákona voči PTP-ákom...

  • Prerušenie vystúpenie časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefan Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi parlamentu za jeho vystúpenie, za jeho racionalitu, objektivitu aj nadhľad. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Kukan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. K vystúpeniu predsedu Národnej rady pána Pašku by som chcel povedať dve poznámky.

    Mám pred sebou list pána Csákyho pánovi Jean-Marie Cavadovi do Európskeho parlamentu. Tá prvá veta, kde sa hovorí o nedávnej alarmujúcej situácii alebo vývoji na Slovensku. Chcem povedať, že ani nám v SDKÚ – DS sa nepáčia niektoré praktiky, trebárs, aj tu, na pôde parlamentu, keď tu bola vyvinutá snaha umlčať poslancov, ktorí v demokratickej diskusii vyjadrovali svoje názory. Rozhodne si však nemyslíme, že situácia na Slovensku je alarmujúca a že by mala znamenať niečo, čím by sa mali európske inštitúcie zaoberať.

  • A preto chcem povedať našim kolegom z SMK, že tento ich postup bol neadekvátny a považujeme ho za nesprávny.

    Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Bárdos. Nech sa páči.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Podľa rokovacieho poriadku v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja aj s podporou...

  • Hluk v pléne.

  • Čo sa vám nepáči, čo sa vám nepáči? To je náš názor...

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, páni kolegovia, chovajte sa troška tolerantne. Nech sa páči, pán predseda poslaneckého klubu.

    Gy. Bárdos, poslanec: V mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, Magyar Koalíció Pártja žiadam pred záverečným hlasovaním o texte uznesenia 10-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

    Pardon, prepáčte, pán kolega, nepočúval som presne váš procedurálny návrh. Uzatváram v tejto chvíli rozpravu a pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Znova zopakujem, že ma mrzí podstatná časť vystúpení aj poslancov KDH a nepochopenie Strany maďarskej koalície, o čom vlastne tento text je. Čiže, opätovne tu zaznel duch toho, čo sme zažívali, resp. naši predkovia, pred 60. rokmi. Kto bol ten správny? Že si tu zamieňame príčinu s následkom. Oni to vtedy rozhodli, preto tam bola tá zmienka o tej morálnosti.

    Výsledok 2. svetovej vojny bol v tom, páni, že prestala platiť vtedy akceptovaná kolektívna ochrana menšín. A dnes máte iba individuálne práva príslušníka hlásiaceho sa k niektorej menšine. Práve preto, práve pre 2. svetovú vojnu, áno. Takže, prosím vás, nespochybňujme to, čo medzinárodné spoločenstvo, vedomé si tých strát a utrpení, ktoré boli a určite aj v predvídavosti, aby tieto práva neboli opätovne zneužité na vojnu, na nijakú vojnu a konflikt, preto zmenilo kolektívne právo menšín na individuálne. Čiže, pokiaľ hovoríme o kolektívnej vine alebo polemizujeme, tak hovorme aj o kolektívnom práve menšín, ktoré prestalo platiť.

    Na ilustráciu, čo sa vtedy dialo. J. D. Mabelt, ktorý bol členom expertnej skupiny o povojnovom usporiadaní v strednej Európe a vypracoval dokument The Transform Minorities, ktorý bol predložený medzinárodnému spoločenstvu už v máji 1940, to Hitler ešte nebol ani pred Moskvou, citujem: „Žiadny presun Nemcov v povojnovom období nebude zrovnateľný s nemeckou nespravodlivosťou a nehumánnosťou, s akými nakladajú s Poliakmi a Čechmi.“ Koniec citátu. Tento citát, myslím si, vypovedá o všetkom tom, čo nie je obsiahnuté v našej deklarácii.

    Keď hovoríme o deklarácii, pán predsedajúci, dovolím si osloviť pána kolegu Kukana a dať v prípade, že nebude akceptovať môj návrh alebo upozornenie, vzadu sme sa dohodli na texte „právne a majetkové usporiadanie“. Vy ste použili, pán poslanec, majetkovo-právne. Chcem sa opýtať, pán poslanec, mysleli ste to so spojkou alebo so spojovníkom, pretože dohodli sme sa na spojke tak, ako to je v tretej časti českého uznesenia. My ako navrhovatelia trváme na majetkovom a právnom. Ďakujem.

    Dámy a páni, toto vôbec nie je o denacifikácii, je to o ústretovosti, pretože keď si pozriete text a keď tu niekto obviňuje Slovenskú národnú stranu z vyťahovania nejakých tém, prosím vás, my máme päťkrát väčší volebný program ako vy dohromady a pre kresťanstvo sme urobili trikrát viac ako vy za celých osem rokov.

  • Chcem povedať, že ústretovosť, ústretovosť predkladateľov napriek tomu, pán Bugár, že sme nerokovali s vami, no pretože sme ani nepredpokladali naozaj, že by ste chceli pracovať, ale mám odkaz od jedného poslanca v tejto snemovni, že citujem: „SMK alebo vám konkrétne vadí pojem denacifikačné“. Pýtam sa: Stiahli sme pojem denacifikačné? Nie je tam. Takže považujem to aj za akceptovanie, nepriame akceptovanie vašej pripomienky a podstatne významné, ak dovolíte.

    Ale v prípade, že by ste mali problémy s Benešovými dekrétmi, pozrite si uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z marca 1995. Prečítajte si slová predsedu Najvyššieho správneho súdu v Českej republike Josefa Baxu, ktorý bežne používa termín denacifikácia a nielen Benešove dekréty. Takže na jednej strane, kolegovia, vítam konštruktívny prístup k tomuto textu a naozaj, dnes už môžeme povedať v tejto chvíli, naprieč celým politickým spektrom ja ďakujem aj kolegom zo sociálnej demokracie, ktorí sa nedali vyprovokovať tými primitívnymi atakmi, pretože nezodpovedá to predmetu rokovania a tej dôstojnosti, ktorú by sme si mali zachovať. Pretože, kto si bez viny, hoď kameňom. Ani jeden šuter tu nepadne z tejto strany od vás. Tak buďte ticho, prosím vás.

  • Už len k úcte k tým ľuďom, k tým minimálne 20 miliónom ľuďom, ktorí trpeli a položili životy v II. svetovej vojne. Môžeme potom rozprávať o iných zločinoch. Ale prosím vás, my nebudeme dehonestovať, pokiaľ vy navrhnete nejaký iný text, že tu budeme rozprávať, ja neviem, kto, kde, s kým si pripínal aké placky Eszterházyho a teraz hovorí o niečom úplne inom. Nič.

    Kolegovia, tento text vnímam ako konštruktívny – a ak sa na mňa usmieva Béla Bugár, ja už normálne vidím, že on zahlasuje tiež za tento text, to som rád. A považujem ten môj návrh, pán predsedajúci, keď budeme hlasovať o procedurálnom so súhlasom pána Kukana, že hovoríme o právne a presne identicky treťom bode uznesenia Českého parlamentu.

    Dámy a páni, napriek tomu, čo bolo povedané a bolo povedané rôzne, myslím si, že to podstatné je, aby sme sa zhodli, že máme spoločný záujem brániť Slovenskú republiku, pretože, ak sa v jednom dokumente hovorí, že mocnosti prijímali tieto opatrenia aj z prezieravosti do budúcna, aby sa neopakoval, bohužiaľ, sú tu inštitúcie, ktoré by sme mohli menovať – Hnutie 64, gardy nám tu vznikajú –, čiže je to len a len na reakciu. Čiže, keď budete potom rozmýšľať v rámci logiky, vždy je najskôr príčina a potom reakcia. Len o to by som potom poprosil, aby sme tu nerobili nejaké demagogické cvičenia. Nie.

    Dámy a páni, ja sa vám chcem poďakovať ešte raz v mene predkladateľov za Slovenskú národnú stranu, všetkým subjektom aj individuálne každému poslancovi, ktorý zodpovedne pristúpil jednak k pozmeňujúcim návrhom k tomuto textu a vnímam ho ako náš spoločný a naše spoločné víťazstvo a k tomu nám dovolím si pred hlasovaním aj zagratulovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie.

    Končím rozpravu o tomto bode, prerušujem rokovanie a vyhlasujem v súlade s procedurálnym návrhom odsúhlaseným touto Národnou radou 10-minútovú prestávku. Hlasujeme o 11.40 hodine. Poprosím všetkých, aby boli dochvíľni, pretože máme okrem tohto bodu hlasovať ešte o ďalších 7, takže o 11.40 hodine hlasovanie.

    Ďakujem za porozumenie.

    (Prestávka)

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy a páni, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Budeme hlasovať o všetkých prerokovaných bodoch 13. schôdze, to znamená aj o bodoch v poradí tak, ako sme ich prerokovali ešte do včera večera.

    Ako o prvom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 318. Hlasovanie bude uvádzať pán poslanec Peter Pelegrini. Máte slovo, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2 a 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili body zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 123 za, 10 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pani poslankyňa Rosová? Asi omyl. Chcete do rozpravy v treťom čítaní? Nie.

    Takže, končím možnosť prihlásiť sa, uzatváram rozpravu a budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o schválení návrhu zákona. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 117 za, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

    Teraz poprosím pána Tibora Cabaja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady pána Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, nepredložil žiadne návrhy, najskôr budeme hlasovať podľa spoločnej správy o bodoch 1 až 16 okrem bodu 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s výnimkou bodu 4. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme uvedené body zo spoločnej správy schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 4 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode č. 4 s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 2 za, 101 proti, 36 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod č. 4 zo spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, mám splnomocnenie výboru, aby sme hlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Takže, hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 86 za, 2 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie, končím možnosť prihlásiť sa, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona v treťom čítaní. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 86 za, 20 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 84/1990 o zhromažďovacom práve.

    Teraz pán poslanec Martin Kuruc bude uvádzať hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Je to tlač 331. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto zákonu som vystúpil iba ja a dal som jeden pozmeňujúci návrh, najprv však pristúpime k hlasovaniu o pripomienkach zo spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o pripomienkach 1 a 2, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Body zo spoločnej správe sme odsúhlasili.

  • Vážený pán predseda, keďže sme schválili body 1 a 2 v zmysle § 37 ods. 1 rokovacieho poriadku, o zostávajúcich 2 pripomienkach netreba hlasovať.

    Vážený pán predseda, teraz budeme hlasovať o pripomienke prednesenej v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný pánom spravodajcom v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme váš pozmeňujúci návrh prijali.

  • Vážený pán predseda, hlasovali sme o všetkých pripomienkach uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave. Gestorský výbor ma oprávnil predniesť návrh podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada pristúpi k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie, končím možnosť sa prihlásiť. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok. Gestorský výbor odporúča zákona schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o zákone ako o celku, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 726/2004 Z. z.

    Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 296. Pán poslanec Pataky, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, keďže v rozprave vystúpil jedine pán poslanec Novotný, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy po prvé, a to o bodoch 1 až 22 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bode 23 samostatne a to s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 23, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 6 bolo za, 100 proti, 34 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže v rozprave vystúpil aj pán poslanec Novotný a stiahol svoj pozmeňujúci návrh, nebudeme hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Pán poslanec, zapnite, prosím vás, pána predsedu Novotného.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, ešte som v rozprave nestiahol svoj pozmeňujúci návrh, ale po dohode s predkladateľmi ho teraz sťahujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, takže nebudeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Keďže sme vyčerpali body zo spoločnej správy, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení do zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania, odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Keďže sa nikto nehlási, uzatváram rozpravu a budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

    Budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 289. Pán poslanec Chrbet bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave som vystúpil iba ja a podal som pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 10 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 132 za, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že body 1 až 10 spoločnej správy sme odsúhlasili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy a navrhujem hlasovať o bodoch 1 až 7 spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 92 za, 2 proti, 44 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme prijali.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcim návrhu z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 44 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Keďže sa do nej nikto neprihlásil, končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 56 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 338 o vnútrozemskej plavbe.

    Teraz budeme hlasovať o

    návrhu uznesenia k Súhrnnej správe o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Pán poslanec Horváth uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Súhrnnú správu o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 za, 7 proti, 42 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh uznesenia a zobrali sme správu na vedomie.

    Teraz budeme hlasovať a poprosím pani poslankyňu Cibulkovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení v II. polroku 2007.

    Je to tlač 350.

  • V rozprave k tomuto bodu nikto nevystúpil, takže ani nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 93 za, 4 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme zobrali informáciu na vedomie.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Národnému lesníckemu programu.

  • Vážený pán predseda, na základe poverenia gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o prerokovaní národného lesníckeho programu, tlač 349, v nasledujúcom znení:

    Národná rada Slovenskej republiky

    a) berie na vedomie Národný lesnícky program,

    b) odporúča vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Akčný plán národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008 s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Hlasujeme o návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 95 za, 46 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uznesenie prijali k Národnému lesníckemu programu.

    Teraz Ľuboš, pán poslanec Ľuboš Martinák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý však nepodal pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 140 prítomných, 81 za, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy.

    Teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu. Poprosím pána predsedu Ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mamojku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po 2. svetovej vojne na Slovensku.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku.

  • M. Mamojka: Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že v rozprave vystúpil okrem iných pán poslanec Kukan, ktorý dal 2 pozmeňujúce návrhy s tým, že pán poslanec navrhoval, aby sa o nich hlasovalo oddelene, tak dajte, prosím, najprv hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa týka prvej odrážky navrhovaného textu uznesenia s tým, že pán poslanec tam navrhuje doplniť slovné spojenia „odsudzujúc princíp kolektívnej viny“.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme.

    (Hlasovanie). 139 prítomných, 137 za, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme odsúhlasili.

  • Druhým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca je návrh, ktorý sa týka odrážky druhej v prvej časti uznesenia a týka sa slovného spojenia „ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania“. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu v texte uznesenia.

    (Hlasovanie). 141 prítomných, 120 za, 21 nehlasovalo.

    Konštatujem, že aj tento návrh sme prijali.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že boli prijaté obidva pozmeňujúce návrhy, dovoľte, aby som prečítal s týmito modifikáciami návrh uznesenia, a potom vás poprosil o to, aby sa hlasovalo o modifikovanom návrhu uznesenia ako o celku.

    Terajší, aktuálny text uznesenia teda znie takto:

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku

    Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje vyhlásenie:

    Národná rada Slovenskej republiky

    - nezabúdajúc na utrpenie obetí druhej svetovej vojny,

    - odsudzujúc princíp kolektívnej viny,

    - odmietajúc pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania;

    - rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi,

    - majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z 10. februára 1947 a Štrbského protokolu z 25. júla 1949;

    - želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou,

    - usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami vyhlasuje, že:

    1. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.

    2. Povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy.

    3. Právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení ako o celku.

  • Hlasujeme o texte tak, ako bol upravený po prijatí pozmeňujúcich návrhov.

    (Hlasovanie). 141 prítomných, 120 za, 20 proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie prijali.

    (Potlesk).

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali program hlasovania. Ešte s procedurálnymi návrhmi – pán predseda výboru pre európske záležitosti Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Chcem len upozorniť a pripomenúť cteným kolegom z výboru pre európske záležitosti, že o 12.15 hodine máme výbor. Poprosím vás o účasť. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán predseda výboru pre zdravotníctvo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Chcem pozvať členov výboru pre zdravotníctvo na krátke technické rokovanie o 12.15 hodine do zasadačky výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru pre verejnú správu pán poslanec Cabaj.

  • Pripomínam, že o 13.30 hodine – výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

    (Prerušenie rokovania o 12.07 hodine).

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze obvyklým bodom, ktorý býva vo štvrtok popoludní a tým je

    hodina otázok,

    ktorú otváram. Ospravedlňujem sa, že chvíľočku meškáme. Napriek tomu dúfam, že využijeme tento čas aj prítomnosť pána premiéra a ostatných členov vlády na to, aby boli zodpovedané vaše otázky a potom budeme pokračovať interpeláciami.

    Chcem len upozorniť, že na otázky pánov poslancov, ktorí nie sú v sále, sa nebude odpovedať.

    Teraz už poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a iných povinností a súčasne oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Harabin, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. Ďalej je neprítomný minister obrany pán Kašický, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj a je tu ešte neprítomný minister pôdohospodárstva pán Jureňa, zastupuje ho minister životného prostredia pán Izák. Pokiaľ ide o ministra zahraničných vecí pána Kubiša a ministra výstavby a regionálneho rozvoja, im neboli položené žiadne otázky.

    Pán predseda, môžeme pristúpiť k odpovediam na otázky, ktoré boli položené predsedovi vlády.

  • Ďakujem pekne. Takže vás poprosím, pán predseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované vám, tak ako boli vyžrebované.

    Prvá otázka je od pána poslanca Vladimíra Matejičku a znie: „Vážený pán premiér, zabezpečuje II. dôchodkový pilier plnú garanciu vkladov občanov?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ďakujem za vašu otázku a dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal, použijúc aj konkrétne čísla a konkrétne argumenty. Predovšetkým by som chcel rozlišovať medzi zárukami, ktoré sa týkajú výnosov a zárukami, ktoré sa týkajú prípadných škôd na majetku sporiteľov, teda na istine.

    Začal by som prvým okruhom, a to je okruh toho, aké dnes poskytuje príslušný zákon sporiteľom záruky, pokiaľ ide o výnosy z peňazí, ktoré si budú 15, 20, 30, možno niektorí aj viac rokov sporiť v rámci II. kapitalizačného piliera. Odpovedám len jednoducho. V zákone č. 43/2004 Z. z. neexistujú žiadne záruky, ktoré by garantovali výnosy a toto otvorene pripúšťali aj dôchodkové správcovské spoločnosti v priebehu obrovskej kampane, keď lákali klientov, aby vstupovali do II. kapitalizačného piliera. Toto sa dokonca objavovalo aj na reklamných billboardoch, objavovalo sa to v televíznom vysielaní, avšak absolútne dominovali texty, ktoré lákali do druhého piliera, kým texty, kde bolo napísané, že žiadne výnosy sa negarantujú, boli písané milimetrovými písmenami a ľudia ani nemali možnosť si toto upozornenie povšimnúť.

    Chcel by som súčasne dodať, pokiaľ ide o výnosy, keďže prakticky nič nie je garantované, výnos v určitom type dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou nesmie byť výrazne nižší, ako je priemerný výnos zodpovedajúci dôchodkovým fondom všetkých dôchodkových správcovských spoločností. V prípade, že je napríklad výnos v rastovom dôchodkovom fonde dôchodkovej správcovskej spoločnosti výrazne nižší ako priemerný výnos v rastových fondoch všetkých dôchodkových správcovských spoločností, tak táto dôchodková správcovská spoločnosť by mala zo zákona doplatiť nepovolenú odchýlku vo výnose z vlastného majetku.

    Treba však zdôrazniť dve veci, že táto garancia sa vzťahuje len na lokálny trh tunajších dôchodkových správcovských spoločností, čiže, keby všade kapitálové trhy rástli, naše dôchodkové správcovské spoločnosti môžu byť v hlbokej strate a zákon im neukladá absolútne žiadnu povinnosť. Navyše, a to je ešte dôležitejšie, sa hovorí, že by dôchodková správcovská spoločnosť túto výchylku mala zaplatiť z vlastného majetku. No, ale buďme úprimní, z akého majetku?

    Mám k dispozícii hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností za roky 2005 a 2006. Páni z opozície, aby ste teda vedeli, o čom hovoríme, v roku 2006 bola strata všetkých dôchodkových správcovských spoločností na vlastnom majetku 1 mld. 731 mil. 806 303 korún. Tak teda z čoho by platili? Z čoho by vyrovnávali, keby došlo k takej situácii, ako popisuje aj konkrétny zákon?

    Chcem sa spýtať, aké sú dnes výnosy v konzervatívnom, vyváženom a rastovom fonde? Počúvame všetci, že sa vynikajúco darí týmto fondom, ale pravda je taká, že v konzervatívnom a vyváženom fonde je výnos nižší, ako je miera inflácie. Pokiaľ ide o rastový fond, tu sa pohybuje výnos niekde na úrovni práve inflácie. Pýtam sa, prečo sa potom dôchodkové správcovské spoločnosti boja garancie, ktorú chceme zakotviť do zákona, že výnosy treba zaručiť minimálne na úrovni inflácie, ak má niekto povinnosť vstupovať do druhého piliera. Ak je systém dobrovoľný, každý berie na seba riziko. Ale všetci dobre vieme, že podľa zákona každý, kto nebol pred aprílom 2004 sociálne poistený, musí vstúpiť do druhého piliera. Ak ho teda nútim vstúpiť do piliera, ako je možné, že mu nevieme garantovať ani len elementárne výnosy? A nerozumiem, prečo dôchodkové správcovské spoločnosti sa tohto boja. Ja dobre rozumiem, ale bol by som rád, keby to vysvetľovali ony.

    Teraz odpovedzme na otázku, aké sú záruky v prípade škôd na majetku sporiteľov. Teda hovoríme o istine. Čo sa všetko môže stať s istinou? No, predovšetkým môže dôjsť k zlému investovaniu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a môže dôjsť k poškodeniu majetku sporiteľov, teda k poškodeniu ich vkladov na svojich účtoch. Prosím vás, rozlišujme tu dva prípady. Prvý prípad je, keď dôchodková správcovská spoločnosť poškodí istinu alebo majetok sporiteľa tak, že zle zainvestuje, ale pritom neporuší zákon. Vážené dámy a páni, v takomto prípade neexistuje žiadna garancia v zákone. Ak zle zainvestuje, jednoducho neexistuje nič, čo by v zákone nútilo túto škodu nahradiť.

    V inom prípade, ak by došlo k poškodeniu majetku úmyselne, napríklad spreneverou alebo iným úmyselným porušením zákona, platí § 121 už citovaného zákona č. 43/2004 Z. z. A dobre ma počúvajte, čo tu je napísané. Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním DSS a depozitára, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. Teda musí dôjsť k porušeniu zákona. Avšak o náhrade škody podľa ods. 1 rozhoduje súd. Čiže najprv musí rozhodnúť súd, dlhé roky, a potom len do výšky, len do výšky rezervného fondu solidarity, ako to stanovuje § 121. Teda pre prípad zlého investovania neexistujú žiadne garancie, žiadne záruky. Pre prípad úmyselného poškodenia zákona existujú garancie len vo veľmi, veľmi obmedzenom rozsahu.

    Pýtam sa opäť, prečo za týchto podmienok dôchodkové správcovské spoločnosti nesúhlasia, aby ich materské spoločnosti v zahraničí prevzali plnú zodpovednosť za prípadné škody na majetku sporiteľov, to znamená za prípadné škody na istine. Veď stále to počúvame, že vraj také niečo netreba garantovať zo zákona, lebo vraj materské spoločnosti by nedovolili, aby si poškodili dobré meno pádom systému na Slovensku. Ja to chcem vidieť v zákone. Nech zákon jednoducho zagarantuje, keď takáto situácia vznikne, že materské spoločnosti prevezmú za toto absolútne plnú zodpovednosť.

    Dovoľte mi, aby som ešte, pokiaľ ide o záruky, uviedol nasledujúce údaje. V priebehu 10 rokov sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach nazhromaždia finančné prostriedky v hodnote prevyšujúcej 150 mld. Sk. Taký je odhad – 150 mld. korún. V podstate a ak bude pokračovať čas a bude sa viacej sporiť, sa budú blížiť k úrovni výdavkov štátneho rozpočtu. V takomto prípade, keby došlo k plnému kolapsu väčšiny dôchodkových správcovských spoločností, vznikol by štátny výdaj, ktorý nie je možné zabezpečiť žiadnym právnym spôsobom.

    Preto je aj vo výslovnom záujme vlády Slovenskej republiky dosiahnuť garancie nad penzijnými úsporami a dosiahnuť také zhodnocovanie penzijných úspor v rámci dôchodkových správcovských spoločností, aby takto rozsiahly krízový variant nikdy nenastal. Napriek kontrolným mechanizmom depozitárov bánk finančného dohľadu i dohľadu národných bánk dochádza pravidelne ku kolapsom významných finančných inštitúcií. To sa týka aj penzijných fondov. Príklad bol kolaps penzijného fondu LTCM v roku 1998. Tento systém takisto mal 5 stupňov finančnej kontroly, ako má slovenský systém dnes. Patril medzi najväčšie penzijné fondy na svete a napriek tomu došlo k zásadnému kolapsu a ten museli sanovať vlády troch krajín, keď poskytli preklenovací úver v sume prevyšujúcej 7,9 mld. USD.

    Z tohto hľadiska pri všetkej úcte k Národnej banke a k bankovému dohľadu musím konštatovať, že je nutné z hľadiska vlády a z hľadiska ochrany všetkých občanov trvať na ďalších formách garančného zabezpečenia ich vkladov v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Summa summarum, vážené dámy a páni, pri výnosoch dôchodkové správcovské spoločnosti neposkytujú absolútne žiadne záruky. Samotné to priznávajú, aj to priznali v reklamnej kampani.

    Pokiaľ ide o poškodenie majetku sporiteľov, tieto garancie sú obmedzené len na prípady úmyselného porušenia a poškodenia takéhoto majetku. V prípade, že dôjde k poškodeniu majetku zlým investovaním na kapitálových trhoch, neexistuje prakticky žiadna zodpovednosť a nikto nič nezaplatí. Preto si dovolím porovnanie, nemá to ďaleko od nebankových subjektov. Za tejto situácie právna úprava, pokiaľ ide o garancie, nemá ďaleko od nebankových subjektov.

    A ešte sú tu perličky typu, o čom aj ľudia možno málo vedia, pokiaľ ide napríklad o dedenie. Pokiaľ si človek sporí v rámci dôchodkovej správcovskej spoločnosti a stále je ešte činný, teda posiela si svoje odvody a, nedajbože, by zomrel, v takom prípade nasporené peniaze sa stávajú predmetom dedenia. Akonáhle je vyplatený prvý dôchodok, predstavte si, že si sporíte 35, 40 rokov na takýto účet individuálne, zomriete prvý mesiac na vlastnom dôchodku po tom, čo vám vyplatia dôchodok a všetky peniaze jednoducho končia v pokladni dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nikomu sa nevyplatí ani koruna. Toto sú perličky, o ktorých už dnes nikto ani len nechce, samozrejme, hovoriť.

    Považujem, a možno to bude tvrdé slovo, považujem za týchto okolností za zločin, ak niekto podáva návrh ústavného zákona, ktorý má stabilizovať a garantovať takýto systém ochrany vkladov sporiteľov v II. kapitalizačnom pilieri.

  • A tvárime sa všetci, ako tu niekto bojuje o sporiteľov. Ústavný zákon, ktorý bol správne odmietnutý, mal chrániť len dôchodkové správcovské spoločnosti a mal chrániť veľmi labilný systém, ktorý prakticky sporiteľom v tomto systéme negarantuje absolútne nič. Je to zločin porovnateľný s privatizáciou SPP, zločin porovnateľný s privatizáciou Slovenských elektrární či rozvodných sietí alebo ďalších strategických podnikov.

    Bolo veľmi správne, že Národná rada Slovenskej republiky odmietla tento návrh ústavného zákona, pretože by hrozilo, že by sme už nikdy nemohli do tohto zákona vstúpiť a poskytnúť ľuďom väčšie garancie, ako dnes v tomto zákone sú, ak vôbec môžeme o nejakých garanciách hovoriť.

    Aké sú možnosti? Ako sa postaviť vo vzťahu k tomuto problému? Je možnosť, že pôjdeme a otvoríme systém a povieme, od 1. januára do 30. júna každý sa môže rozhodnúť, či z tohto systému vystúpi, alebo nevystúpi, alebo dokonca, či do neho aj nevstúpi. Ak niekto chce využiť tento priestor, nech tak urobí. Pretože musí mať každý možnosť, veď už má aj viacej informácií, sa slobodne rozhodnúť. Ľudia sa nerozhodovali vždy slobodne a opätovne pripomínam, že je tu časť ľudí, ktorí musia ísť do systému povinne zo zákona. Ak tam ide niekto povinne zo zákona, musí mať aj výnosy, aj garancie. Inak je to absolútny nezmysel a je to iba nahrávanie dôchodkovým správcovským spoločnostiam.

    Po druhé, musíme výrazne zvýšiť garancie. Pristúpme k tomu spoločne. Hľadajme nejaké riešenie. Myslím si, že môžeme trvať na tom, aby dôchodkové správcovské spoločnosti možno vytvorili nejaký ďalší fond, nejaký štvrtý. My dnes máme tri. Máme konzervatívny, máme vyvážený, máme rastový. Možno ešte jeden by sa mohol nájsť, kde by sme garantovali ľuďom, že keď budú cez tento fond sporiť, prinajmenšom vždy dostanú naspäť to, čo do tohto fondu uložili.

    Druhá vec, hovorme o tom, ako zainteresovať materské spoločnosti na zodpovednosti za prípadné škody. Prečo by materské spoločnosti nemohli niesť nejakú mieru zodpovednosti za to, čo sa v dôchodkových správcovských spoločnostiach, v ich dcérach deje na území Slovenskej republiky.

    No a navyše, ale to musíme odpovedať spoločne, kde a akým spôsobom nahradíme 26,6 mld. Sk. To je deficit, ktorý vznikol vďaka tomu, že systém bol zle nastavený. A všetci to dnes dobre vieme, že to jednoducho bolo zle prerátané, že to je na škodu celej republiky, ľudí, tých, čo sporia cez prvý systém, ako aj ľudí, ktorí sporia v druhom kapitalizačnom pilieri.

    Navyše, chcem pripomenúť, že máme k dispozícii, a to je veľmi zaujímavé, materiály z rokovania vlády Slovenskej republiky v roku 2002, 2003, keď sa rozhodovalo o zákone č. 43/2004. No boli by ste prekvapení, aký tam bol pomer. Pomer bol 12 : 6, ktorý bol navrhovaný. Ako je to možné, že pomer 12 : 6, 12 % do Sociálnej poisťovne a 6 % do II. kapitalizačného piliera, čo by sme boli bývali nejako zvládli, bol zrazu zmenený na 9 : 9? A dnes stojíme pred 26,6 mld. korún, možno o rok to bude 30, možno o 5 rokov to bude 70 mld. korún. Z čoho to budeme platiť? Odpoveď – hospodársky rast. Ale hospodársky rast nebude na Slovensku stále 9 %. Všetci dobre vieme, že je dnes určité obdobie, ktoré nám možno je užitočné a pomáha nám. Ale o niekoľko rokov ten rast bude na úrovni 5, 6 % a nebudeme schopní takéto obrovské výpadky robiť.

    Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte raz ďakujem za postoj k ústavnému zákonu. Bol by to zločin, keby takýto zákon bol prijatý a hľadajme spoločne riešenie, ako pomôžeme ľuďom, keď už si sporia v II. pilieri a najmä, ako zagarantovať, že sa im nič s týmito peniazmi nestane. A, samozrejme, hľadajme aj spoločné riešenie, ako nájdeme peniaze na vykrytie deficitu, ktorý má obrovský charakter.

    Takáto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach. A prosím médiá, aby túto pravdu šírili ďalej, pretože šíria len tú pravdu, za ktorú im niekto zaplatí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za odpoveď na otázku pána poslanca Matejičku. Problém je, že limit na vystúpenie predsedu vlády už má iba 10 sekúnd.

    Pán poslanec Matejička, chcete položiť predsedovi vlády doplňujúcu otázku?

  • Ani doplňujúcu otázku nie. Len by som tiež pripomenul, že mňa oslovilo veľa ľudí z môjho okolia, ktorí sa rozhodovali v tých podmienkach, ktoré nám tu pán predseda tlmočil, keď na občanov pôsobila masívna informačná kampaň financovaná DSS-kami a predstaviteľmi predchádzajúcej vlády. A, myslím si, že dnes chcú z toho vystúpiť, pretože zistili, že tie podmienky sú pre nich nerozumné. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme 15-minútový limit určený na odpovede predsedu vlády. Ďakujem pekne, pán predseda vlády, za vaše vystúpenia.

    Takže, ak dovolíte, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá je otázka od poslanca Tomáša Galbavého na ministra kultúry Marka Maďariča a táto otázka znie: „Pán minister, považujete za správne, ak si ministerstvo zaplatí diskusnú reláciu vo verejnoprávnej Slovenskej televízii?“

    Pán minister, máte slovo. Prosím vás, aby ste oznámili ukončenie vašej odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, máte zrejme na mysli dokument a následnú besedu, ktorá bola odvysielaná Vysoké Tatry a lykožrút. Ako je už známe, tak na financovaní tohto programu sa podieľalo ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Environmentálneho fondu. Moje vedomosti sú také, že takéto a podobné financovanie nie je neobvyklé a je pomerne veľa príkladov aj z minulosti, kedy sa relácia, magazíny v Slovenskej televízii vyrábali zo zdrojov príslušných ministerstiev. Ako príklady uvediem relácie Euromonitor, Ekologický magazín, Tempo, Šanca.

    Možný problém teda podľa môjho názoru nestojí tak, či štát, resp. ministerstvo môže vo verejnom záujme financovať nejaký program v Slovenskej televízii. Taký postup by som a priori za nesprávny neoznačil. Problematickým sa môže takéto financovanie stať vtedy, ak by danú reláciu nemala dramaturgia Slovenskej televízie pod kontrolou a ak by v dôsledku toho jej obsah či vyznenie porušovalo zásady verejnoprávnosti. K tomu sa však vzhľadom na to, že som danú besedu nevidel, vyjadriť neviem a napokon mi takáto kompetencia ani neprináleží.

    Pán predsedajúci, ukončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte možnosť položiť v rozsahu 2 minút doplňujúcu otázku. Chcete využiť túto možnosť? Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán minister, bezpochyby všetci dobre vieme, že ste najvyšší predstaviteľ exekutívy, ktorá má na starosti kultúru a médiá. Preto je veľmi dobré a potrebné, aby laická verejnosť, ale aj odborná verejnosť vedela, či ste schopný posúdiť, čo je objektívne, či ste schopný posúdiť, čo je neefektívne narábanie s verejnými zdrojmi, či ste schopný posúdiť, čo je zneužívanie vysokého štátneho úradníka na propagáciu seba samého a svojich záujmov. Pretože dobre viete, že v tej diskusnej relácii bola zastúpená len jedna strana bez možnosti názoru vyjadrenia strany druhej. Takže tu v žiadnom prípade nejde o objektivitu. Ja si taktiež myslím, že nejde o etiku a morálku v tomto prípade. Ale prečo sa to pýtam práve vás? Isteže, verejnoprávne médium by malo byť nezávislé a budem sa pýtať teda aj predstaviteľov verejnoprávnych médií cez kompetentné inštitúcie, prečo k tomuto došlo.

    Ale viem, že vy ste autorom myšlienky financovať verejnoprávne médiá prostredníctvom zmlúv medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. A obávam sa, či budete vedieť v budúcnosti garantovať objektivitu, či budete vedieť v budúcnosti garantovať to, že štátna moc nezneužije, akákoľvek, aj budúca vláda, nezneužije svoje postavenie na to, aby prezentovala svoje záujmy, aby seba propagovala v tomto zmysle. Pretože tu stále bude to riziko. Štát sa stane zákazníkom a finančne poddimenzovaná Slovenská televízia veľmi rada prijme takéto zákazky bez ohľadu na to, či bude posudzovať objektivitu, vyváženosť alebo pravdivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, po prvé mýlite sa v tom, že minister kultúry alebo vôbec člen exekutívy má hodnotiť obsah vysielania Slovenskej televízie. Čiže, ak chcete, aby verejnosť poznala akýsi môj objektívny pohľad, no tak je to požiadavka na nesprávnom mieste a napokon, aj keby som ho bol schopný, musel by som danú reláciu vidieť. A to som vám povedal, že som ju nevidel. A nechcete predsa odo mňa, aby som 24 hodín denne osobne monitoroval program Slovenskej televízie.

    Druhá, dôležitejšia, poznámka smeruje k tomu návrhu spolufinancovania verejnoprávnych médií aj prostredníctvom zmluvy medzi nimi a štátom. Ja som predsa uviedol, že aj v minulosti ministerstvá sa podieľali financovaním na rôznych programoch. Problém teda naozaj tkvie v tom, či takéto financovanie vedie k tomu, že Slovenská televízia sa vzdá dramaturgického dohľadu nad tými reláciami, resp. či sa takéto financovanie odrazí v nejakom obsahu, ktorý porušuje zásady verejnoprávnosti. K tomu vaša otázka na mňa nesmerovala, ale to, v akom kontexte, ak na toto ste zvedavý, musíte dať podnet, povedzme, na Radu Slovenskej televízie.

    Ukončil som odpoveď, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pokračujeme ďalšou vyžrebovanou otázkou. Druhou v poradí je pani poslankyňa Mária Sabolová, ktorá kladie otázku ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Považujete za dobré, že poskytovanie finančných prostriedkov na pomoc obciam a mestám po mimoriadnej povodňovej situácii v priebehu roka sa rieši v tak dlhých časových intervaloch?“

    Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani poslankyňa, v rámci hodiny otázok dňa 28. júna tohto roku vám na otázku, kto zodpovedá za refundáciu nákladov na povodne v roku 2006, podrobne predseda vlády opísal celý mechanizmus, ktorý predchádza uvoľneniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti by som vám mohol opätovne opísať celý proces, podrobne, poskytovania finančných prostriedkov na pomoc obciam, čo však nepovažujem za efektívne vzhľadom na využívanie nášho času.

    Konštatujem, že otázka mala prioritne smerovať na ministra životného prostredia. V súčasnosti ministerstvo financií neregistruje zo strany ministerstva životného prostredia žiadnu požiadavku na riešenie mimoriadnej povodňovej situácie počas roka. Azda iba doplním, odpočet v úlohe C 1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 448 zo dňa 23. 5., kde v bode C 1 uznesenia vlády vláda uložila ministrovi financií uvoľniť finančné prostriedky v sume 176 mil. z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na úhradu nákladov na záchranné a zabezpečovacie práce pri odstraňovaní následkov povodní v Slovenskej republike za obdobie máj až december 2006, kde všetky prostriedky boli prevedené najneskôr do 11. 6., čiže bezprostredne.

    Ďakujem. Ukončil som odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán minister, aj za veľmi konštruktívnu odpoveď v tej prvej časti, pretože postup si môžeme prečítať a myslím, že pán predseda vlády v tom minulom období veľmi podrobne sa vyjadril, keď už bolo rozhodnuté alebo rozhodované o odškodnení alebo pomoci, finančnej výpomoci týmto obciam.

    Prekvapila ma možno jedna poznámka, že ministerstvo financií neeviduje žiadnu žiadosť novú. 26. júna 2007 po vážnej mimoriadnej situácii tretej povodňovej aktivity obec Lučatín v Banskobystrickom kraji 25. 5., keď bola táto mimoriadna udalosť, požiadala ministerstvo financií o poskytnutie mimoriadneho príspevku vzhľadom na to, že boli poškodené tri mosty v obci. Pán starosta dostal vyjadrenie aj z ministerstva financií, aj z ministerstva životného prostredia, ale mňa samú prekvapila trochu odpoveď, a preto tá otázka bola, či by nebolo vhodné zmeniť termíny toho uplatňovania a poskytovania tých prostriedkov, pretože odkázať starostu, ktorý je v takejto situácii, na to, že ste si mali žiadať príspevok do konca marca bežného roku, keď povodeň vznikla v máji, sa mi zdá trochu neprimeraná a ministerstvo spracúva žiadosti, ktoré dostalo tohto roku a bude o nich rozhodovať až po 1. januári 2008. Vieme dobre, že s pánom premiérom sme riešili problém tej možnej aj, by som povedala, kedy obec sa môže dostať do nútenej správy v prípade, že neuhradí niektoré financie. Preto by som vás chcela poprosiť, pán minister, či je možné výnos upraviť tak, aby sme aspoň dvakrát v roku prehodnocovali žiadosti a aby sme možno rozložili ten príspevok ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, prepáčte.

    Pán minister, máte slovo. Opäť poprosím, oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Myslím si, že v princípe s tou vašou logikou súhlasím, ale bude nutné predsa len z titulu pôsobnosti osloviť asi ministra životného prostredia, ale ja sa filozoficky nebránim tomu, že by tento výnos bol zmenený tak, že frekvencia toho vyhodnocovania by bola vyššia, lebo to, čo hovoríte, samozrejme, má absolútne racionálny základ.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Treťou vyžrebovanou otázkou bola otázka, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, a to ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslavovi Izákovi a otázka znie: „Pán minister, použili ste 921 000 Sk na výrobu televíznej relácie od Environmentálneho fondu v súlade so zákonom?“

    Pán minister, máte slovo, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, zákon č. 276/2007 Z. z., v ktorom sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. a vykonávacia vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 157/2005, ktorou sa uvedený zákon vykonáva, umožňujú, aby o prostriedky Environmentálneho fondu požiadalo ministerstvo životného prostredia, čo sa i v predchádzajúcich volebných obdobiach viackrát stalo.

    V oblasti bod E – Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia – je uvedené, že prostriedky je možné použiť na informačné a propagačné materiály s environmentálnou tematikou, kde diskusia i film spadajú. Je potrebné si uvedomiť, že ministerstvo životného prostredia nemalo v rozpočte túto položku a financovanie oblasti, kde je činnosť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nezastupiteľná, je z prostriedkov Environmentálneho fondu nielen možné, ale pre informovanosť verejnosti i nutné.

    Verejnosť počúva hlasy rozhádaných zástancov, pracovníkov v oblasti životného prostredia a zástancov mimovládnych organizácií, pracovníkov v oblasti lesného hospodárstva i vlastníkov lesov. Ministerstvo životného prostredia má na rozdiel od zástupcov mimovládnych organizácií aj zodpovednosť za stav životného prostredia, a preto má aj povinnosť informovať verejnosť a vysloviť svoj názor na celoslovenské kalamity, ktoré životné prostredie ohrozujú. Práve v tomto považujeme iniciatívu ministerstva za oprávnenú a jej úhradu z Environmentálneho fondu na mimoriadnu akciu, ktorá sa vyskytla neočakávane v priebehu roku, za logickú a opodstatnenú.

    Čo sa týka vyjadrení o pridelení prostriedkov zriaďovateľov fondu, uvádzam nasledovné. Environmentálny fond bol zriadený zákonom, nie ministerstvom životného prostredia, na návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a nielen ja, ale i predchádzajúci ministri životného prostredia poskytovali prostriedky ministerstvu životného prostredia na akcie, kde bola činnosť ministerstva nezastupiteľná, a tieto aktivity nebolo možné financovať z rozpočtu ministerstva z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých do jeho rozpočtu.

    Môžem o tom predložiť konkrétne dôkazy nielen z obdobia môjho predchodcu, ale i ďalších predchádzajúcich ministrov životného prostredia. Tu mám desiatky takých prípadov.

    K samotnej relácii a k informáciám, ktoré sa objavili na verejnosti, ešte dodávam, že nie všetky sú presné. Výber hostí a spôsob prezentácie bol na tvorcoch, ale diskusia bola korektná a splnila informačný cieľ, pretože sa neniesla v réžii niektorých mimovládnych organizácií v znamení sporov o Tichú a Kôprovú dolinu, kde by zanikla podstata problému, ale bola konštruktívna a hovorilo sa o reálnej hrozbe pre naše lesy.

    Čo je na tom zlé, skutočne zatiaľ na ministerstve nemáme nejaké takéto zistenia. Pripomínam, že v diskusii bol zastúpený i tretí sektor, aj vedecká obec. To sa však v skreslených a účelových informáciách na verejnosti už neobjavilo. Zdôrazňujem, že ministerstvo má oveľa širší záber, ako je len riešenie pripomienok úzkej skupiny ochranárov, ktorí sledujú predovšetkým svoje ciele. Museli sme informovať verejnosť a to sa stalo.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete využiť právo a položiť otázku? Nech sa páči, máte dve 2 minúty.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj vám, pán minister, za odpoveď.

    Samozrejme, chcem sa ďalej pýtať a chcem mať aj niektoré poznámky k tomu, čo ste povedali. Vytýkajú vám nie to, že tam nebol zastúpený tretí sektor, ale že tam nebol zastúpený iný názor. To znamená, že ste nemali oponentúru a oponentúra je vtedy, keď je ten názor druhej strany iný, ako ten váš ministerský alebo štátny.

    Ďalej vám chcem zacitovať, ako reagoval exminister, pán László Miklós: „To asi ani nie je právne možné, aby si zriaďovateľ fondu sám sebe pridelil peniaze.“ Za jeho vedenia podľa vyjadrenia ministerstvo peniaze z fondu nedostalo. Mne vyvstáva v tomto momente otázka, či je etické, aby ste si pridelili verejné prostriedky sám sebe na svoju prezentáciu. Pretože podľa mňa vyhodiť takmer milión korún na to, aby človek sám seba prezentoval, to je silná káva. Nečudo, že s tým majú problém aj vaši koaliční partneri v parlamente, aj vo vláde, pretože, pán minister, z Environmentálneho fondu by sa mala financovať výstavba kanalizácií, čističiek alebo skládok a vy ste z toho zobrali milión korún, aby ste presviedčali asi sám seba. Toto vaše konanie podľa mňa potvrdzuje, že je úplne zbytočné, aby peniaze pre obce pretekali cez Environmentálny fond, pretože sa po ceste strácajú na iné účely, na ktoré sú určené. Takisto mám pocit, že ste vo svojej funkcii neistý, bojíte sa v diskusii iných názorov a neviete zniesť oponentúru a nepoužili ste financie podľa môjho názoru vo verejnom záujme. A opýtam sa slovami kolegu Jarjabka z vládnej koalície, teda vášho partnera vo vláde, pretože podľa mňa, akurátne vystihujú váš počin. O koľko lykožrútov je za ten milión korún menej? Pán minister, vy ste sa báli zo svojho ministerstva ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa, váš čas, bohužiaľ, uplynul.

    Pán minister, máte priestor na odpoveď. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, hovoríte o tom, že nebola tam oponentúra, nebol tam iný názor. Ja som to nepostrehol. Ja neviem, my chceme na Slovensku stále konfrontáciu? Chceme, aby sme sa už len v televízii pomaly bili po hlavách? Ja si myslím, nie. A práve niektoré názory sú skutočne nie prínosom. Kde sme sa dostali, že k lykožrútom? Však poďte sa pozrieť, ja vás veľmi rád zoberiem do Tichej, Kôprovej, konkrétne, ale do Nízkych Tatier, na Oravu, kde už sú suché stromy, už je tam viac smrekov ako tých zelených. Kto má vzťah k prírode, toho musí bolieť srdce a nemôže počúvať skutočne názory tých pár ochranárov, ktorí si uzurpujú svoje pozície, ich vlastné projekty, áno, na úkor toho, že nám chradne skutočne príroda a lesy.

    Čo sa týka toho, že bolo poskytnuté ministerstvu. Nebolo to priamo ministerstvu, bolo to za účelom skutočne informovanosti, to je dovolené, konkrétne v jednom z opatrení Enviro-fondu. Bolo to poskytnuté N-klubu, ktorý tento film vyrobil a taktiež na reláciu, bolo to v Slovenskej televízii. Skutočne mám tu desiatky prípadov, pani poslankyňa. Môžeme si to prejsť, či predchodca, pán Miklós dával práve do informovanosti, v rámci ministerstva sa vyrábali aj filmy, aj sa podporovali besedy, publikácie a bolo to pre ministerstvo konkrétne alebo pre zložky ministerstva, ako je agentúra, kde išli desiatky, desiatky miliónov, poviem.

    Takže verím, že táto kauza je skutočne vyvolaná umelo. V minulosti, žiaľ, keď sa tieto prípady realizovali, v médiách sa na ne vôbec nepoukazovalo a boli samozrejmosťou. Škoda, že teraz, keď skutočne možno niektorých ľudí, ktorí nie sú prínosom, nezapájame možno tak, ako by ste si vy predstavovali, lebo skutočne len škodia v riešení problematiky. Ja som ich sám prizval na besedy, zo začiatku sa zúčastnili i ako fórum i Naše Tatry, neskôr odmietli, keď zistili, že neposlúchame a netancujeme tak, ako hrajú oni, že máme svoj smer a vieme skutočne riešiť túto problematiku tak, ako ju riešiť treba.

    Takže toľko je názor môj i ministerstva. Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše odpovede.

    Ako štvrtú otázku sme vyžrebovali otázku pána poslanca Ivana Štefanca. Otázku kladie ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Pán minister, vašu „stratégiu o energetickej bezpečnosti Slovenska do roku 2030“ ste predstavili na internom seminári. Kedy ju predstavíte v Národnej rade?“

    Pán minister, máte slovo. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za príležitosť vystúpiť a odpovedať pánu poslancovi Štefancovi na jeho otázku.

    Vážený pán poslanec, Slovenská republika, podobne ako aj iné krajiny, stojí pred niekoľkými základnými výzvami v energetike a v zabezpečovaní energiou. Zároveň energetika Slovenska prešla v posledných rokoch búrlivými zmenami. Reagujúc aj na tieto skutočnosti, ministerstvo hospodárstva pripravilo Návrh stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Tento návrh bol vypracovaný v širokej odbornej spolupráci. Na návrhu sa podieľalo vyše 100 odborníkov, z toho 90 externých z energetiky, ale aj z iných oblastí pracujúcich v 9 pracovných skupinách podľa jednotlivých oblastí energetiky. Do úvahy boli zobraté prognózy budúcich potrieb energie, vyraďovanie jednotlivých zdrojov na výrobu elektriny a tiež aj prírastky týchto zdrojov, ako aj možnosti zásobovania primárnymi energetickými zdrojmi.

    Hlavným cieľom stratégie energetickej bezpečnosti je dosiahnuť konkurencieschopnú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa, ochranu životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, bezpečnosť zásobovania a technickú bezpečnosť. Stratégia navrhuje opatrenia z oblasti zásobovania uhlím, ropou, zemným plynom, teplom, elektrinou. Stratégia sa podrobne zaoberá možnosťami diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn novými možnosťami a návrhmi na vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov. Stratégia taktiež navrhuje opatrenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako pri výrobe elektriny a tak aj tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Zároveň sa zaoberá otázkami zníženia energetickej náročnosti a zvýšenia energetickej efektívnosti.

    Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030 navrhuje opatrenia, ktoré zabezpečia sebestačnosť vo výrobe elektriny a proexportnú schopnosť Slovenskej republiky, ako aj opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečné zásobovanie ropou a plynom. Zámerom stratégie je, aby Slovenská republika znižovala negatívne dosahy závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov prostredníctvom znižovania energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky dostupnou diverzifikáciou týchto zdrojov, dostatkom diverzifikovaných zdrojov elektriny lokalizovaných na území Slovenskej republiky, vyšším využitím nízkouhlíkových zdrojov na výrobu elektriny, ekologickým využívaním prírodných zdrojov a bezpečnou prevádzkou energetických sústav. Zároveň je zámerom, aby bolo minimalizované riziko zlyhania hospodárstva Slovenskej republiky v dôsledku akéhokoľvek narušenia bezpečnosti pri dodávkach energie. Stratégia energetickej bezpečnosti stanovuje priority na dosiahnutie svojich cieľov a rozhodujúce projekty v energetike.

    Ako ste aj v otázke uviedli, východiská stratégie energetickej bezpečnosti som prezentoval po prvýkrát na verejnosti na seminári uskutočnenom 4. septembra 2007 za účasti predsedu vlády, ministra financií, štátnych tajomníkov niektorých ministerstiev, poradcov predsedu vlády, ako aj niektorých odborníkov z rôznych oblastí. Dňa 24. septembra, t. j. v pondelok budem tieto východiská prezentovať na seminári v Hoteli Danube, kde je pozvaných približne 120 hostí, pričom je pozvaná široká odborná verejnosť zastupujúca predstaviteľov energetických spoločností pôsobiacich na slovenskom energetickom trhu, zástupcov odberateľov energií, zástupcov profesijných a zamestnávateľských združení, ochranárskych organizácií, ale tiež aj poslanci Národnej rady a veľvyslanci niektorých krajín. Vzhľadom na kapacitu konferenčnej miestnosti nie je možné pozvať všetkých, ktorí, verím tomu, že majú záujem a máme aj reakcie, že by chceli byť prítomní na tomto seminári. Mojím zámerom je však otvoriť naozaj širokú odbornú diskusiu k tejto vážnej a nanajvýš aktuálnej téme.

    Na druhý týždeň chcem predložiť návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky aj v Národnej rade Slovenskej republiky tým spôsobom, že chcem odovzdať tento návrh na diskusiu všetkým parlamentným politickým stranám. Pozývam vás, pán poslanec, skutočne preto do konštruktívneho dialógu, ktorého výsledkom by mala byť naša stratégia energetickej budúcnosti. Očakávam dialóg, aj konštruktívnu kritiku ku všetkým okruhom a návrhom, ktorých sa stratégia dotýka. Budem rád, keď dostaneme aj reakciu od odborníkov, ale aj širokej verejnosti, ktorí môžu mať aj iný pohľad a riešenia existujúcich problémov a otvorených otázok súvisiacich so zabezpečením energetickej bezpečnosti nášho štátu.

    Vážený pán poslanec, mojím cieľom je, aby sa o stratégii energetickej bezpečnosti nehovorilo ako o vašej stratégii, ako ste vy dali v otázke, ale ako o našej stratégii, pretože táto ďaleko prekračuje rámec jedného volebného obdobia a stanovuje ciele i riešenia úloh, pred ktorými stojí nielen Slovenská republika, ale Európa ako celok.

    Pán predsedajúci, skončil som odpoveď na otázku.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte záujem položiť otázku? Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi ministrovi za odpoveď, aj za tie povzbudzujúce slová, že sa dostaneme k tým materiálom, lebo považujem minimálne za zvláštne, že verejná diskusia sa začína predstavením na internom seminári. Považoval by som za normálne, keby sa verejná diskusia začala na verejnom fóre. Napriek tomu sú už určité materiály, ktoré sú verejné, to musím uznať, že tá prezentácia je na stránkach ministerstva hospodárstva, aj keď nie celá stratégia, a z tých čísel je zrejmé, že investičné potreby Slovenska, čo sa týka energetiky, budú presahovať čiastku 460 mld. Sk. V tejto súvislosti sa vás chcem opýtať, pán minister, aký to bude mať dopad, táto čiastka, na naše plnenie kritérií pre zavedenie eura a následne na plnenie paktu rastu a stability.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Spôsob a voľba metód, ako prezentovať túto stratégiu, mohla byť, samozrejme, rôzna. My sme si zvolili postup, že v prvom kole sme si vybrali úzky štáb ľudí, kde by to malo prejsť nejakým prvým sitom vzhľadom na to, že v tej stratégii skutočne ministerstvo hospodárstva robilo určitý kompilát z rôznych názorov tých odborných skupín, ktoré zasadali a chceli sme si urobiť takú prvú previerku, ako sa na stratégiu pozerajú nezainteresovaní ľudia. Urobili sme nejaké prvé úpravy. Teraz to ideme dať skutočne na verejnú diskusiu, chceme dať priestor nejakých 5 – 6 týždňov na to, aby skutočne mal každý priestor sa k tomu vyjadriť s tým, že od pondelka bude „zavesená“ táto stratégia aj na internete a, samozrejme, chceme dať všetkým politickým stranám písomný materiál plus CD, kde bude celá tá správa, približne 191 strán tejto stratégie, aby sa dalo už s týmto materiálom normálne pracovať.

    Čo sa týka vašej druhej otázky, otázky financovania, táto stratégia je viac v tejto podobe o bilancii potrieb a viac, ja som to včera nazval v televízii, o fyzike. Samozrejme, veľmi dôležitým aspektom toho je otázka financovania, otázka nejakého štrukturálneho zaradenia. My, samozrejme, pokračujeme a spracúvame práve teraz návrh nejakého modelu, ako organizačne začleniť tieto nové energetické projekty v štruktúre riadenia v rámci Slovenska a s tým je spojená aj otázka financovania. Vzhľadom na to, že tam sú dlhodobé ciele a euro je kritické z hľadiska roku 2008, myslím si, že tu k priamemu ohrozeniu v tomto momente nepríde vzhľadom na to, že projekty, ktoré prebiehajú v tomto období, sú už finančne kryté a sú zahrnuté aj v bilancii, ktorá by mala vplývať na výšku deficitu alebo iné ukazovatele, ktoré súvisia s plnením maastrichtských kritérií. Aké bude financovanie, skutočne ukáže tá naša štúdia. Je veľký predpoklad, že tam dôjde ku kombinácii súkromného a verejného sektora a, samozrejme, využijú sa aj zdroje z bankových inštitúcií, zo Svetovej banky, štát takisto môže, takisto má x-možností, ako realizovať nejaké zdroje bez toho, aby reálne vplývali na deficit štátneho rozpočtu. Ale toto všetko by som rád prezentoval až vtedy, keď to budeme mať skutočne zhrnuté. Zatiaľ sú to len také prvé nekompletné názory, ako to asi chceme riešiť.

  • Ďakujem, pán minister, za odpovede, aj za odpoveď na doplňujúcu otázku. Ďakujem vám pekne.

    Ako piata v poradí bola vyžrebovaná otázka páni kolegyne Anny Szögedi, ktorá položila otázku ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, akú najvyššiu čiastku finančných prostriedkov ste pridelili na odstránenie havarijného stavu škôl a školských zariadení v tomto roku?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ som pochopil otázku, tak ide o najvyššie čiastky, ktoré boli pridelené. Čiže, najvyššia suma, ktorá bola pridelená na odstránenie havarijného stavu škôl a školských zariadení v tomto roku, bola vo výške 5,3 mil. Sk, a to konkrétne na Základnej škole Jozefa Dérera v Malackách na odstránenie statických porúch a na Základnej škole v obci Mútne na rekonštrukciu obvodového muriva takisto kvôli statickým poruchám. Odpovedal som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyni, či chce položiť doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem, pán minister, za konkrétnu odpoveď. Chcela by som sa ešte spýtať, teda dať dve doplňujúce otázky. Prvá, či je ešte nejaká rezerva na riešenie havarijného stavu alebo tohto problému? Keď áno, tak v akej sume.

    A druhá otázka, aký obnos finančný dostal Banskobystrický kraj na riešenie týchto problémov? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister. Prosím opäť oznámiť ukončenie odpovede.

  • Táto druhá časť je položená v inej otázke, ktorá je vylosovaná, myslím ako 16 alebo tak, takže odpoviem vám k tej otázke. Samozrejme, je tam ešte nejaká rezerva, pretože bude zima a môžu sa porušiť statické alebo niektoré ďalšie, kúrenie. Takže rezerva tam ešte je.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako šiestu otázku sme vyžrebovali otázku, ktorú položil pán poslanec Zoltán Horváth. Otázku položil ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej a otázka znie: „Pani ministerka, môžete zverejniť, za akých podmienok vyhrala súťaž firma NOICS zákazku na rekonštrukciu Inšpektorátu práce v Košiciach? Prečo bolo nutné podmienky zúžiť na firmy, ktoré majú bezpečnostnú previerku?“

    Pani ministerka, nech sa páči, odpovedajte. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podľa aktuálnych informácií z 19. 9. 2007 od Ing. Olšavského, to je odborne spôsobilá osoba, ktorý súťaž realizoval, zatiaľ podmienky nezverejňujeme, pretože súťaž nie je ukončená. Uvedená firma NOICS sa na súťaži nezúčastnila. Zúženie podmienok na firmy, ktoré majú bezpečnostnú previerku, bolo potrebné vzhľadom na realizáciu vytypovaných miestností pre utajované skutočnosti a bezpečnostný server Národného inšpektorátu práce Košice, Inšpektorátu práce v Košiciach. Požiadavka bola na potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa z NBÚ minimálne na stupeň „vyhradené“. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania podlimitnej zákazky III/2/3, technická alebo odborná spôsobilosť písmeno H.

    Ďakujem. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, zrejme chcete využiť právo. Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Ďakujem za slovo, pani ministerka, aj za vašu odpoveď, ale zrejme sa stala chyba pri prepise mojej otázky. Ja som uvádzal firmu IKORES. Mňa totižto navštívila skupina podnikateľov z oblasti stavebníctva a prišli sa sťažovať, akými metódami sa u vás vypisujú výberové konania na jednotlivé rekonštrukcie, že údajne vy osobne ste zasahovali do výberu a už je aj známa firma IKORES. Ja som sa preto pýtal, aby som ich mohol ubezpečiť, že korektným spôsobom prebiehajú tieto náležitosti vo vašom rezorte. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani ministerka. Prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Bohužiaľ, nič viac o tom momentálne bližšie neviem, ale môžem toto preveriť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka, za odpoveď na otázku, aj na doplňujúcu otázku.

    Ako siedmu otázku sme vyžrebovali otázku pani poslankyne Jarmily Tkáčovej, otázku, ktorú položila ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: „Pán minister, môžete nám povedať, koľkokrát odovzdal bývalý riaditeľ Slovenského pozemkového fondu svoje kompetencie námestníčke pani Lukáčovej?“

    V zmysle oznámenia premiéra pána ministra Jureňu zastupuje pán minister Izák. Máte slovo, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, otázka zastupovania generálneho riaditeľa je plne v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ktorý musí postupovať podľa organizačného poriadku Slovenského pozemkového fondu, v ktorom nie je zavedená povinnosť informovať o tejto skutočnosti ministra. Napriek tomu predpokladám, že to bolo vždy počas neprítomnosti generálneho riaditeľa. V čase, keď pani Lukáčová pracovala ako námestníčka Slovenského pozemkového fondu, okrem pár mesiacov som nebol ministrom pôdohospodárstva. Na uvedenú otázku by vedel možno kvalifikovane odpovedať pán poslanec Zsolt Simon, ktorý bol v tom čase ministrom pôdohospodárstva. Toľko k odpovedi, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, pani poslankyňa má slovo, máte 2 minúty na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem aj vám, pán minister, no škoda, že tu nie je váš kolega, s ktorým som chcela na túto tému podebatovať. Podľa mojich zistení nebola táto kompetencia prenesená ani raz. Budem mať aj doplňujúcu otázku, ale nebudem ju smerovať na vás, ale vo forme interpelácie sa obrátim na ministra pôdohospodárstva, pána Jureňu.

    Ďakujem vám pekne.

  • Chcete zaujať stanovisko k stanovisku pani poslankyne Tkáčovej, pán minister?

  • Ďakujem vám teda veľmi pekne za odpovede na vyžrebované otázky pani poslankyne Jarmily Tkáčovej.

    Ako otázka č. 8 bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Zsolta Simona. Otázku položil opäť ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pánovi Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, aké sú otázky – pripomienky DG ENVIRO k Plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013, ktoré ste spomenuli vo svojej odpovedi 13. 9. 2007 na hodine otázok?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán poslanec Simon, na hodine otázok 13. septembra 2007 vysvetľoval minister pôdohospodárstva situáciu spojenú s Národným strategickým plánom rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013. V tejto súvislosti sa vyjadril aj k Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013, ktorý Európska komisia odsúhlasuje a schvaľuje príslušným rozhodnutím. Spomenul tiež, že prebiehajú rokovania s príslušnými generálnymi direktorátmi a diskutované sú hlavne otázky spojené s environmentálnou účasťou tohto programu na DG ENVIRO. DG ENVIRO vo svojich pripomienkach a odporúčaniach zaujíma postoj hlavne k riešeniu a financovaniu oblasti NATURA 2000. Z výsledkov rokovaní vyplýva, že Slovenská republika má dve možnosti, ako financovať územia NATURA 2000 prostredníctvom programu rozvoja vidieka.

    Prvou možnosťou je, že v rámci opatrení agroenvironmentálne platby a lesoenvironmentálne platby vytvorí špecifické podopatrenia s podmienkami podpory území NATURA 2000, pričom samostatné opatrenia NATURA na poľnohospodárskej pôde a NATURA na lesnej pôde z programu úplne vypustí.

    Druhou možnosťou je, že oblasti NATURA budú financované priamo zo samostatných opatrení NATURA na poľnohospodárskej pôde a NATURA na lesnej pôde, pričom agroenvironmentálne a lesoenvironmentálne opatrenia budú financovať iba stanovené spôsoby hospodárenia podľa podmienok legislatívy Európskeho spoločenstva. V Programe rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013, ktorý bol predložený DG AGRI, je navrhnutý prvý spôsob financovania v oblasti NATURA prostredníctvom environmanažmentu a lesoenvironmentu. Pripomienka DG ENVIRO sa dotýka čiastkových modifikácií tohto návrhu tak, aby bolo jednoznačné a v súlade s legislatívou Európskeho spoločenstva zabezpečené financovanie oblastí NATURA 2000. Ministerstvo pôdohospodárstva má rozpracované obe alternatívy možného financovania oblastí NATURA a po zaslaní oficiálnych pripomienok Európskej komisie je pripravené predložiť ten modifikovaný spôsob financovania oblastí NATURA, ktorý vyhovuje podmienkam Slovenskej republiky, ako aj DG ENVIRO a DG AGRI.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Zsolta Simona, chce využiť právo. Nech sa páči, máte slovo, máte dve minúty.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, keďže táto téma sa týka aj vás, pretože sa dotýka životného prostredia, nielen ministra pôdohospodárstva, chcem sa vás spýtať, s odstupom času nepovažujete svoje počínanie aj s vaším rezortným kolegom z konca minulého roka za nezodpovedné. Keď ste sa hádali kvôli NATURA 2000 a teraz Európska komisia nás žiada, aby sme to vrátili takmer do pôvodného stavu? Ja viem, že ministerstvo pôdohospodárstva má rozpracované alternatívy riešenia tohto problému, pretože ho musíme vrátiť do stavu, v akom tento materiál bol minulý rok v júli a v auguste. Len dovoľte, aby som poznamenal, že by ste sa mali aj so svojím rezortným kolegom zamyslieť nad tým, čo toto počínanie prinieslo pre slovenských farmárov a pre ochranu životného prostredia. Je to 10 mld. korún ročne? Nevyplatenie prostriedkov v tomto a budúcom roku? Alebo budú vyplatené peniaze ešte aj v tomto roku?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte, oznámte, prosím, ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Odpoviem skutočne krátko. Ja myslím, že sa zamýšľame, tie pripomienky sú živé, riešime ich spoločne aj s ministerstvom pôdohospodárstva. Ja verím, že tí, ktorí majú nárok na dotácie, na prostriedky, o ne neprídu. Ja ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán minister, za odpovede na otázku pána Zsolta Simona.

    Ako otázka č. 9 bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Branislava Bačíka, ktorú opäť kladie ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi: „Vážený pán minister, čo plánuje vaše ministerstvo urobiť v budúcnosti pre záchranu a rozvoj vinárstva na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán minister Izák, v zastúpení, prosím, odpovedajte na otázku. Oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Bačík, postavenie vinohradníkov a vinárov na Slovensku, ich budúcnosť a rozvoj sa v súčasnosti odvíja od pripravovanej reformy spoločnej organizácie trhu s vínom a jej podpory a konečnej podoby, ktorá bude v rámci EÚ schválená. Z toho dôvodu je v súčasnosti prioritou ministerstva obhájiť záujmy slovenských vinárov. Ministerstvo úzko spolupracuje s názorovo príbuznými členskými štátmi, aby reforma v súčasnej podobe nebola prijatá, resp. aby z nej boli vypustené opatrenia, ktoré by negatívne mohli ovplyvniť vinohradníctvo a vinárstvo na Slovensku. V návrhu reformy sú totiž niektoré opatrenia, ktoré sú nevyhovujúce, až značne poškodzujúce postavenie slovenských vinárov, ako je napríklad zákaz používania sacharózy na obohacovanie vína alebo úplná zmena kategorizácie vín, či označovanie na etiketách. Preto je dnes najdôležitejšie, ako reforma zasiahne sektor vína a pokiaľ sa podarí obhájiť naše záujmy, potom je už len na slovenských vinároch, ako sa prispôsobia podmienkam trhu.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Bačíka, či chce využiť. Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ako otázku č. 10 sme vyžrebovali otázku pani Moniky Gibalovej, ktorú položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Ivanovi Valentovičovi, ale obávam sa, pani poslankyňa, že čas určený na odpoveď už uplynul. Pán minister pravdepodobne v rozsahu 2 sekúnd nestihne odpovedať. Pán minister, veľmi pekne ďakujem, bohužiaľ, s ľútosťou konštatujem, že uplynul určený čas.

  • Hlasy z pléna.

  • Samozrejme, pokiaľ je možné písomne alebo inak odovzdať v rámci, nech sa páči, rokovacieho poriadku Národnej rady, prosím disponovať s kontaktom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ukončili sme hodinu otázok. Ako viete, po skončení hodiny otázok je potrebná krátka technická prestávka na usporiadanie nahrávacieho zariadenia.

    Takže vyhlasujem 5-minútovú technickú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dostal som signál od našich technikov, že všetko v sále je technicky pripravené na pokračovanie v našom rokovaní.

    Takže s vaším súhlasom, ak dovolíte, otváram rokovanie o ďalšom schválenom bode programu, ktorým sú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. augusta 2007.

    Tieto máte v tlači 346. Ešte mi dovoľte ešte jedno organizačnú prosbou. Povedzme, že z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 346 nachádza.

    Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že v zmysle upraveného zoznamu rečníkov sa do rozpravy písomne prihlásila pani poslankyňa Gibalová, pani poslankyňa Tóthová s tým, že pánov poslancov Štefanca a Jarmilu Tkáčovú preraďujem do zoznamu písomne prihlásených k bodu interpelácie.

  • Hlasy v sále.

  • Takže aj vás, pani profesorka, do interpelácií. Dobre.

    Pani poslankyňa Sabolová má procedurálny návrh. Zapnite, prosím, pani poslankyňu.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, chcem vás požiadať, aby sa páni ministri, ktorí by mali na týchto dvoch bodoch byť zúčastnení a neboli ospravedlnení, dostavili na rokovanie Národnej rady, pretože z rokovacieho poriadku im vyplýva táto povinnosť a mám pocit, ako keby nás úplne odignorovali na konci schôdze.

  • Žiadate hlasovať o vašom procedurálnom návrhu? Nie, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte ministrov, ktorí sa nachádzajú v sále a nie sú ospravedlnení, aby, prosím, zaujali miesta v rokovacej sále. Otváram rozpravu. Na základe prečítaného zoznamu sa do rozpravy písomne prihlásila iba pani poslankyňa Gibalová.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že ešte iba začíname a dávame dokopy zoznam prihlásených a došlo k viacerým omylom, takže pán poslanec Urbáni sa prihlásil do interpelácií, tak ho priraďujeme zase do zoznamu poslancov, ktorí chcú reagovať na odpovede členov vlády.

    Takže pani poslankyňa Gibalová, áno, nech sa páči, po nej vystúpi pán poslanec Urbáni. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som reagovala na odpoveď predsedu vlády na moju interpeláciu, ktorá je uvedená v tlači 346 pod bodom 2.

    Vážený pán predseda vlády, podnetom pre moju interpeláciu vo veci prideľovania prostriedkov z rezervy predsedu vlády za 1. polrok 2007 boli neoverené informácie o tom, že pri prideľovaní finančných prostriedkov dochádza k politickému klientelizmu, pretože sa zohľadňuje orientácia žiadateľa k politickej strane. Po preštudovaní vašej odpovede mi nezostáva iné, ako vyjadriť nespokojnosť nad úplnosťou odpovede. Vo svojej interpelácii som požiadala o prehľad schválených a tiež zamietnutých žiadostí o dotáciu za obdobie 1. polroka 2007. Podklady o schválených žiadostiach ste mi poslali, prehľad o zamietnutých žiadostiach v obálke chýbal. Prečo? Sú, hádam, tieto informácie predmetom štátneho tajomstva?

    Zo 147 schválených žiadostí o dotácie som vyhodnotila tie, v ktorých žiadateľmi o dotáciu boli obce a mestá, teda subjekty, u ktorých je možné identifikovať príslušnosť štatutára, žiadateľa k tej- ktorej politickej strane alebo koalícii volebných strán. Obce a mestá dostali dotáciu v 52 prípadoch, teda vyhodnotiť bolo možné cca 1/3 schválených prípadov. Výsledky vyhodnotenia prekonali aj tie najpesimistickejšie očakávania.

    Samostatne kandidujúci starostovia a primátori zvolení za stranu SMER získali viac ako 1/3 objemu pridelených finančných prostriedkov. Výsledky komunálnych volieb 2006 sú dostatočne známe. Volebný výsledok SMER-u je 14,4 %. Obce a mestá, ktoré vedú samostatne kandidujúci starostovia a primátori zvolení za ďalšie 2 vládne strany, dostali odrobinky vo výške cca 8,5 % z celkového objemu dotácií, čo je menej ako jej spoločný volebný výsledok 10,2 %. Ďalšiu, viac ako 1/3 prostriedkov získali obce a mestá, ktoré vedú starostovia a primátori kandidujúci za volebnú koalíciu so stranou SMER. V súčte obce a mestá, ktoré vedú starostovia, primátori vládnych strán kandidujúcich samostatne alebo v koalícii so stranou SMER, získali dohromady 80 % objemu dotácií, čo je dvakrát viac ako jej spoločný volebný výsledok. Zostávajúcich 20 % objemu dotácií dostali obce a mestá, ktoré vedú nezávislí kandidáti a primátori a starostovia samostatne kandidujúci za strany dnešnej opozície, ktorí však vo voľbách získali dohromady viac ako 50 % miest. Najmenej prostriedkov, iba 3,2 %, získali obce a mestá vedené starostami a primátormi, ktorí samostatne kandidovali za strany dnešnej opozície, pritom ich spoločný volebný výsledok je 17,4 %.

    Vážený pán premiér, v interpelácii som vám položila tak trochu provokačnú otázku, či sa považujete za predsedu vlády všetkých občanov Slovenskej republiky, teda aj nevoličov koaličných strán. Táto otázka zostala nezodpovedaná, ale spôsob, ktorým rozdeľujete prostriedky z rezervy predsedu vlády, vás usvedčuje z toho, že vaše hrable k sebe hrabú. Pritom paradoxné je to, že takýmto nespravodlivým, zaujatým spôsobom rozhodovania o pridelení dotácií postihujete aj vašich voličov, ktorí majú tú smolu, že bývajú v obciach a mestách, kde sa kandidát SMER-u nepresadil. Keďže poskytované finančné prostriedky nie sú vaše vlastné, ale pochádzajú od daňových poplatníkov, očakávam, že dotácie z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky budete v budúcnosti rozdeľovať nie podľa príslušnosti k politickej strane, ale spravodlivo na základe objektívnych a kontrolovateľných kritérií. Pokiaľ ide o mňa, budem sa o túto otázku trvale zaujímať.

  • Hlasy v pléne.

  • Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ma nevyrušovali.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste rešpektovali, že pani poslankyňa Gibalová má právo v pokoji predniesť svoju interpeláciu. Poprosím ovládať vášne.

  • Ďakujem. Pokiaľ ide o mňa, budem sa o túto otázku trvale zaujímať a v tejto súvislosti prosím, aby ma v budúcnosti úradníci Úradu vlády Slovenskej republiky v odpovedi na interpeláciu neodkazovali na internetovú stránku vlády v prípadoch, keď žiadam o oficiálne informácie.

    K poslednej vete vašej odpovede na interpeláciu, iba toľko. Neviem, či v minulosti k politicky motivovanému klientelizmu dochádzalo, avšak ubezpečujem vás, že v súčasnosti sa tak deje. Váš prístup k prideľovaniu dotácií je toho dôkazom. Na ilustráciu si dovolím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predložiť vám graf, ktorý je dosť výrečný a komentár už nechám na vás. Výsledky volieb starostov a primátorov netreba komentovať. Koalícia – červená farba, nezávislí – zelená farba, opozícia – modrá farba. Spôsob rozdelenia dotácií obciam a mestám z rezervy predsedu vlády za 1. polrok 2007 je veľmi výpovedný. Koalícia, nezávislí, opozícia, prosím, podľa farieb si to môžete porovnať.

  • Hlasy v pléne.

  • Poprosím aj vážených kolegov z koalície, opozície...

  • A výsledky volieb primátorov a starostov a spôsob rozdelenia komparácia dotácií obciam a mestám z rezervy vlády v percentách. Červená farba – komunálne voľby, modrá farba – rozdelenie dotácií.

    Prosím vás, pán predsedajúci, aby ste pri hlasovaní o tomto bode dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie moju nespokojnosť s odpoveďou predsedu vlády na moju interpeláciu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani poslankyňa, ešte si potom musíme upresniť, to je pozmeňujúci návrh. Čiže žiadate, aby sme hlasovali o vašom návrhu, že Národná rada vyjadruje...

  • Nezrozumiteľný hlas poslankyne z pléna.

  • Čiže budeme hlasovať o tomto vašom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

    Ako druhý písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Urbáni. Má slovo. Poprosím opäť uviesť číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády nachádza. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, ...

  • Prepáčte, pán poslanec, ak je možné. Ale na tabuli nie je čo, písomne je druhý pán poslanec Urbáni a už žiadny ďalší nebude, prosím. Hlboko sa ospravedlňujem.

    Po vystúpení pána Urbániho dám priestor na ústne prihlásenie sa do rozpravy. Hlboko sa ospravedlňujem, pán poslanec. Máte slovo, už vás prerušovať nebudem.

  • Ja som interpeloval pána ministra financií Počiatka a pána ministra kultúry, pána Maďariča. Pána Maďariča pod číslom MK 3246/2007 – 10/11999 a pána Počiatka odpoveď je MF/58920/2007.

    Moja interpelácia bola, či pri predaji Slovenskej sporiteľne bola zbierka umeleckých diel predmetom predaja, či bol vypracovaný zoznam výtvarných diel Slovenskej sporiteľne a ich finančné ohodnotenie a či táto zbierka bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Odpovede sú skoro identické, preto sa budem vyjadrovať k obidvom. Nebudem vás dlho zdržiavať, ale keďže nebola pochopená moja myšlienka, tak som musel reagovať. V odpovedi som dostal odpoveď na to, či bola táto zbierka predmetom kúpno-predajnej zmluvy. Bola, ale predávali sa ako akcie sporiteľne. Čiže, nedostal som odpoveď, či bol spravený zoznam týchto diel a aká bola cena týchto diel. Môj zámer bol ten, aby sme sa dozvedeli a občania Slovenskej republiky, či nemohla byť cena predaja akcií Slovenskej sporiteľne navýšená o tú vysokú sumu, ktoré tieto umelecké diela majú.

    V odpovedi pán minister Maďarič mi píše, že na základe vyjadrenia pani Mgr. Reginy Ovesny-Straka, predsedníčky predstavenstva Slovenskej sporiteľne a Ing. Štafana Mája, podpredsedu predstavenstva neprišlo k prevodu umeleckých diel, ktoré majú mať v správe a ktorú nemajú prevádzať. Potiaľ dobre. Pokiaľ však ide o zoznam umeleckých diel a ich finančné ohodnotenie, v odpovedi znie, že tieto informácie sú podľa stanoviska členov predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a. s. dôverné a sú predmetom obchodného tajomstva Slovenskej sporiteľne, keďže ide o umelecké diela vo vlastníctve súkromnej právnickej osoby. A tu je rozpor medzi tým, čo bol môj cieľ a zámer. Ja som neinterpeloval pani Ovesny-Straka, nemám na to právo, ja som interpeloval ministrov slovenskej vlády a ide mi o to, či majetok slovenského štátu bol vyčíslený a za čo bol predaný. Z tejto odpovede, žiaľ, som sa to nedozvedel. Je to problém a tragédia pre mňa, pretože som v minulej interpelácii jasne aj niektoré diela popísal a vyčíslil ich hodnotu, že je veľká. Tak to bol môj záujem.

    Čiže, vyjadrujem svoju nespokojnosť, pretože som chcel, aby sme sa dozvedeli, opakujem, či cena za predaj Slovenskej sporiteľne nemohla byť vyššia. Žiaľbohu, ani títo páni ministri mi nedali odpoveď a nedala mi odpoveď ani minulá vláda.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Takže vystúpením pána poslanca Urbániho vystúpili tí poslanci, ktorí sa prihlásili písomne.

    Teraz sa pýtam, ktorí z poslancov sa k písomným odpovediam členov vlády chcú vyjadriť ústne. Poslanci Lipšic Daniel. A kto ešte? Pani poslankyňa Sárközy, pravdepodobne, podľa zdvihnutej ruky. Skúste vytiahnuť a zastrčiť kartu.

  • Hlasy z pléna.

  • Teraz sme, pani poslankyňa, v písomných odpovediach členov vlády. Bod interpelácie je ďalší, keď tento vykonáme.

    Takže ústne sa do rozpravy k písomným odpovediam členov vlády hlásia poslanci Lipšic, pani poslankyňa Sárközy. Hlási sa ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa písomne do rozpravy.

    A slovo odovzdávam poslancovi Lipšicovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Začnem odpoveďou na interpeláciu, niekto si tu nechal kabeláž, nedá sa mi vypínať mikrofón. Dobre.

    Jedna odpoveď na interpeláciu, ktorú som dal ministrovi Maďaričovi a ktorá nie je v tom zborníku, ktorý bol uvedený a ktorý bol nám daný. A prečo tam nie je? Lebo minister Maďarič doručil odpoveď dnes, dávno po 30-dňovej lehote.

    Ja by som chcel, pán predsedajúci, požiadať vedenie Národnej rady, aby upozornila ministrov, že lehota v čl. 80 ústavy je 30 dní a bodka. Ja som interpeláciu podával 8. augusta, tu je prezenčná pečiatka Národnej rady, a keď som sa dnes začal zháňať po tom, kde je odpoveď, dnes 20. septembra, viac ako 11 dní po uplynutí lehoty, prišla dnes odpoveď 20. 9. a je podpísaná ministrom dnes. To nie je poriadková lehota v ústave. To je lehota, ktorou je člen vlády viazaný, 30-dňovou lehotou. Čiže, žiadam aj eventuálne ako o uznesení hlasovať v rámci tohto bodu, aby boli znovu upozornení členovia vlády, aby v lehote, ktorú stanovuje ústava, poskytovali poslancom odpovede na interpelácie. To je prvá poznámka.

    Druhá je k meritu veci. Nesúhlasím. Ja som sa pána ministra pýtal, kvôli čomu ministerstvo spravodlivosti odmeňuje osoby, ktoré spôsobili problémy s koncesionárskymi poplatkami. Z akého dôvodu bývalý šéf Slovenského rozhlasu pán Rezník sa stal na návrh pána ministra kultúry šéfom Tlačovej agentúry? Z akého dôvodu jeho námestníčka Gajdošová, ktorá tiež podpisovala ďalšie zmluvy o prevode pohľadávky, sa stala sekčnou šéfkou na ministerstve kultúry? Z akého dôvodu firma, ktorá je personálne spojená, ktorá vymáhala pohľadávky od koncesionárov, dostáva zákazky na ministerstve kultúry na vypracovanie nového návrhu zákona o koncesionárskych poplatkoch?

    Pán minister dosiaľ reagoval, že platí prezumpcia neviny. Ale prezumpcia neviny je trestnoprávny inštitút, ktorý platí v trestnom práve. A to nie je odpoveď na to, prečo ľudia, ktorí zodpovedajú za to, že boli šikanované desiatky tisíc našich občanov, boli odmenené ministrom kultúry vysokými štátnymi funkciami a v prípade súkromnej právnickej firmy aj zákazkou na vypracovanie legislatívy, ktorú by malo tvoriť ministerstvo kultúry. A dokonca novej legislatívy o koncesionárskych poplatkoch.

    Pán minister neodpovedal na to, prečo to tak urobil. V zásade len odpovedal, že tieto akty sa opierali o splnenie zákonných kritérií a o odborné hľadisko. Aké je odborné hľadisko na povyšovanie ľudí, ktorí spôsobili problém, ktorí aj tento parlament následne riešil?

    Myslím si, že aj prípad, ktorý som popísal, je pomerne zjavnou dokumentáciou toho, že tejto vláde síce ide o ľudí, ale len o svojich vybraných ľudí, ktorým dáva lukratívne funkcie. Bolo ale toho diskusie, keď sme sa snažili riešiť problém desiatok tisíc koncesionárov podľa mojej mienky nie dobrým spôsobom, ale v poriadku, bol to legitímny záujem. Ale prečo boli ľudia, ktorí zodpovedali za tento stav, dosadení do významných štátnych funkcií? Prečo nám ľudia, ktorí tento stav spôsobili, dnes hovoria, ako ho máme liečiť?

    Čiže, pán predsedajúci, nesúhlasím s odpoveďou. Vy ju zrejme tiež nemáte. Ja som ju dostal až dnes od ministra kultúry. A ja by som teda vás požiadal, ak je to možné, aby buď vedenie parlamentu oslovilo predsedu vlády alebo členov vlády, alebo sme prijali uznesenie, ktorým upozorníme vládu, že 30-dňová lehota v čl. 80 ods. 1 nie je lehotou, ktorá sa dá v zásade všeobecne posúvať. A musím povedať, že by sa aspoň patrilo od pána ministra minimálne zdôvodniť, z akého dôvodu nevedel dodržať lehotu. Či došlo k administratívnej chybe? Lebo tváriť sa, že nič, asi nie je riešenie. Toľko k odpovedi na interpeláciu, ktorú som dal ministrovi kultúry.

    Druhá interpelácia sa týkala, ktorú som dal ministrovi spravodlivosti, ktorý 22. júna počas návštevy v Bánovciach nad Bebravou uviedol, že za zrušením niektorých okresných súdov mohla byť snaha o získanie niektorých lukratívnych budov súdov, ktoré zvyčajne sídlia v centre mesta. Ja som sa chcel teda opýtať, ktoré budovy sa mali lukratívne prevádzať, konkrétne. Odpoveď bola, že jediná budova, ktorá sa vrátila mestu, bola budova v Skalici, ostatné budovy sa nikomu nevracali, nikomu nepredávali – zostali v správe rezortu spravodlivosti. A k tej svojej vete uviedol: „K tomuto záveru som dospel po rozhovore so zástupcami mesta Bánovce nad Bebravou, ktorí ma upozornili na kroky a aktivity niektorých vašich podriadených pri návšteve tohto mesta.“

    Ja neobviňujem vás, že viem, že ako minister ste nemohli ustriehnuť všetky nákupy a zmluvy. No, povedať, že k tomuto záveru som dospel po rozhovore s neidentifikovanými zástupcami mesta Bánovce nad Bebravou, ktorí ma upozornili na kroky a aktivity niektorých vašich podriadených, neidentifikovaných, je strašne slabé. A treba povedať, kto tam bol v Bánovciach nad Bebravou? S kým rokoval a o čom rokoval? Toto je zdrap papiera. Ak sa takto vyjadruje minister spravodlivosti, že nevie nič ani preukázať a ventiluje svoje domnienky, tak je to veľmi zlé.

    Počas môjho pôsobenia v rezorte zostali všetky budovy v správe ministerstva. A využili sa, či na sídlo Justičnej akadémie, školiace centrum pre informatikov alebo archív. Takže, môžeme o optimalizácii dlho hovoriť, ale argumentovať takýmto spôsobom a ešte zo strany osoby, ktorá pôsobila ako trestný sudca, sa mi zdá, že je absolútne neadekvátne. A bolo by fajn, keby, pokiaľ minister niečo povie, vedel to aj zdokumentovať, nielen povedať. Inak sa to míňa absolútne účinkom.

    Takže, pán predsedajúci, nesúhlasím ani s touto odpoveďou na interpeláciu, ktorá, ale, musím uznať, bola doručená v ústavou predpokladanej lehote.

    Ďakujem.

  • Aj ja ďakujem. Pán poslanec, teda situácia je taká, človek nechce reagovať, aby som vás ani len v náznaku neobmedzil vo vašom vystúpení. Môj problém je nájsť technické riešenie vašich požiadaviek. Jedna z nich je, že k tomuto bodu Národná rada prijíma uznesenie. Čiže, pokiaľ máte pocit, že treba uznesenie nejakým spôsobom doplniť, bolo by treba dať návrh, ideálne písomne, aby sme ho neskreslili. A ja, samozrejme, alebo iný predsedajúci dá o tomto návrhu hlasovať. Inak pozerám a hľadám iné riešenia, tie zatiaľ mi nenapadajú. Pokiaľ taký návrh v rámci procedurálneho návrhu dostanem, tak sa budem podľa toho správať.

    Dobre? Ďakujem pekne.

    Ako ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Klára Sárközy, má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Ja som interpelovala pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho. Moja interpelácia bola pod č. 969/07 a odpoveď na interpeláciu pod č. 1942/M-2007.

    Moja otázka na pána ministra v krátkosti znela asi tak, že Železničná spoločnosť Slovenska modernizuje osobné vozne. Modernizáciou už prešlo niekoľko vozňov, z ktorých však ani jeden nejazdí na južnom Slovensku. Moja otázka bola: Mohli by ste mi ozrejmiť, pán minister, podľa akého kľúča došlo k ich prerozdeleniu? A spomenula som príklad, že napríklad necelých 100 km z Komárna do Bratislavy v roku 2007 trvá viac ako 2,5 hodiny.

    V odpovedi na moju otázku mi pán minister napísal: Je pravdou, že modernizované vozne sú prioritne nasadzované na IC vlaky Košice – Žilina – Bratislava, na rýchliky Bratislava – Žilina – Košice, avšak je to z toho dôvodu, že na severnej trase sú vlaky výrazne viac obsadené a je tam aj oveľa viac diaľkových cestujúcich ako vo vlakoch Bratislava – Zvolen – Košice. Postupne s mnohými dodávkami, ktoré sú však obmedzené disponibilnými prostriedkami, sú tieto vozne nasadzované aj na južný ťah.

    Ale na začiatku mi napísal, že modernizáciou prešlo niekoľko desiatok vozňov a priznal, že ani jeden z týchto vozňov nie je na južnom Slovensku. Ale mi aj v odpovedi napísal, že zaujímavosťou v tejto súvislosti je prevádzkovanie jediného klimatizovaného motorového vozňa práve na trati Bratislava – Komárno.

    No, keď si to ja preložím, tak ja si myslím, že preto je tam potrebný ten jediný klimatizovaný vozeň, pretože tá cesta trvá vyše 2,5 hodiny. To je jedna moja pripomienka, s ktorou nemôžem súhlasiť. Ale oveľa dôležitejšia je posledná veta. Ja som to Komárno dala ako príklad, že 100-kilometrový úsek trvá v dnešnej dobe vyše 2 hodín a pán minister mi dal radu, že je oveľa lepšie, keď z Komárna je priame spojenie s Bratislavou rýchlikom Zámčan a viacerými prestupnými spojeniami cez Nové Zámky sa môžu pasažieri dostať do Bratislavy.

    No, ja už len dodám, čo má robiť pasažier z Veľkého Medera napríklad, kde ja bývam, ktorý je od Komárna vzdialený 33 km. Z Veľkého Medera bude cestovať do Komárna, tam prestúpi, pôjde do Nových Zámkov a tam znova prestúpi. Takže, pán minister mi síce odpoveď dal, ale ja túto odpoveď nemôžem prijať.

    Takže sa pripájam k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová a k tomu uzneseniu, že nesúhlasím s touto odpoveďou pána ministra.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Pýtam sa teraz, či sa chce k vystúpeniam poslancov, či písomne prihlásených alebo ústne, vyjadriť niektorý člen vlády. Keď nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie, pardon...

  • Hlasy z pléna.

  • Nevidel som, procedurálny návrh. Prosím, pána Lipšica zapnite.

  • Ja by som mal návrh na uznesenie. Národná rada konštatuje, že minister kultúry Marek Maďarič nedodržal lehotu ustanovenú v čl. 80 ods. 1 ústavy, neodpovedal poslancovi Národnej rady do 30 dní.

    Musím povedať, že je to len konštatovanie, ktoré je evidentné. Ústava je v tomto striktná. Hovorí, poslanec musí, musí dostať odpoveď do 30 dní. Myslím si, že by to bol precedens, keby sme takéto prekračovanie ústavy zo strany exekutívy len tak proste mlčky prehliadli. Čiže, bol by som rád, keby sa o tom hlasovalo. Aj keď, priznám sa, že to konštatovanie je také zrejmé, ako keby sme hlasovali, že dnes je štvrtok. No, ale asi je to potrebné.

  • Pán poslanec, je tam drobný problém. Teda, odpustite mi, toto je môj právny názor. Ale skúsime nájsť riešenie. V procedurálnom návrhu nemôžete dávať návrhy tohto typu. Je to tam expressis verbis napísané. Trošku sa čudujem, že vám to ako právnikovi ušlo. Ale pokiaľ ide o spôsob hlasovania, poprosím vás, keby ste návrh, beriem to, že ste vyslovili túto žiadosť ako interpelujúci. A v rámci toho mi len doplníte písomnú žiadosť do textu uznesenia.

    Takže, ako procedurálny návrh nemôžem akceptovať váš návrh, ale ako vystupujúceho v rozprave áno. Takže by som vás len poprosil, keby ste mi ten návrh uznesenia doručili písomne a ja ho dám tomu, kto bude viesť schôdzu pri hlasovaní, aby dal o tomto návrhu hlasovať. Súhlasíte? Ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    A teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu.

    Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci. Pán poslanec Urbáni teda už nie, ten vystúpil v rámci bodu odpovede členom vlády. Čiže je to pani poslankyňa Gibalová. Áno? Pani poslankyňa Gibalová, Imre Andruskó, Viliam Novotný, František Mikloško, Stanislav Kahanec, Ivan Štefanec, Jarmila Tkáčová, pani profesorka Tóthová. Áno? Ešte niekto sa písomne prihlásil?

  • Hlasy z pléna.

  • No veď bude možnosť ústne. Dobre? Takže toto sú poslanci, prosím, ktorí sa prihlásili písomne.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby predniesla svoju interpeláciu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podávam interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády, dňa 17. 7. 2007 Národný kontaktný bod Úrad vlády Slovenskej republiky vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Fondu počiatočného kapitálu v rámci finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru a nórskeho finančného mechanizmu.

    Finančný príspevok je určený na prípravu individuálneho projektu pre žiadateľov zo sektora verejnej správy a mimovládnych organizácií. Finančný mechanizmus a nórsky finančný mechanizmus má od svojho vzniku určené kritériá, ktoré musí žiadateľ spĺňať, aby sa mohol uchádzať o pridelenie prostriedkov na vypracovanie a realizáciu projektu.

    V dokumente Pravidlá a postupy pre implementáciu finančného mechanizmu a nórskeho finančného mechanizmu 2004 a 2009 sú v kapitole 4.1 tieto kritériá definované nasledovne.

    O podporu sa môžu uchádzať všetky inštitúcie verejného a súkromného sektora a nevládne organizácie, konštituované ako legálne entity v prijímateľských štátoch a konajúcich vo verejnom záujme, napríklad národné regionálne a lokálne úrady, vzdelávacie výskumné inštitúcie, environmentálne inštitúcie, dobrovoľnícke a komunitné organizácie a verejno-súkromné partnerstvá.

    V Slovenskej republike je správou prostriedkov z Fondu počiatočného kapitálu poverený Národný kontaktný bod, úrad vlády. Tento orgán definoval okruh subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike, ktoré sa môžu uchádzať o pridelenie prostriedkov z týchto finančných mechanizmov. Avšak kritériá, ako boli pôvodne určené poskytovateľmi prostriedkov, z neznámych dôvodov zmenil, čím sa okruh oprávnených subjektov zúžil. Medzi explicitne vymenovanými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa v Slovenskej republike považujú za oprávnených žiadateľov o nenávratný finančný príspevok, sú občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy a inštitúcie zriadené osobitným zákonom, ktoré nie sú založené za účelom podnikania alebo dosahovania zisku. Teda medzi oprávnených žiadateľov definovaných výzvou neboli zahrnuté napríklad organizácie zriadené cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako ich účelové zariadenia.

    Pán premiér, odpovedzte mi na otázku, prečo boli v Slovenskej republike kritériá určené poskytovateľom prostriedkov pozmenené tým spôsobom, že z okruhu oprávnených žiadateľov sú vylúčené organizácie zriadené cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Mám na mysli napríklad charitu, teda subjekt, ktorý má zhodnú registrovanú náplň činnosti ako niektorý z oprávnených žiadateľov. Charita má v Slovenskej republike tradíciu, vybudovanú sieť pracovísk kvalifikovaným personálom a jej prínos pre spoločnosť v rovine sociálnych, zdravotníckych, charitatívnych služieb je overená stáročiami.

    Prečo Národný kontaktný bod, úrad vlády, pristupuje k týmto organizáciám a náboženským spoločnostiam diskriminačne? Namiesto spoľahlivého a osvedčeného partnera sú bez racionálnych dôvodov aj zmenou podmienok pre poskytovanie zdrojov uprednostňované rôzne účelovo a často jednorázovo vytvárané subjekty, ktoré objektívne nie sú trvalo udržateľné alebo sa udržiavajú iba určitý čas za účelom čerpania a vyúčtovania fondov.

    Charita je už niekoľko rokov cieľavedome a systematicky vytláčaná na perifériu, je nútená postupne znižovať personál, obmedzovať služby klientom. Je to snáď zámerom štátnych orgánov? Preto vás, pán premiér, žiadam o bezodkladné odstránenie diskriminačných obmedzení, ktoré znemožňujú prístup organizácií zriadených ako účelové zariadenia cirkví a náboženských spoločností k prostriedkom z Fondu počiatočného kapitálu v rámci finančného mechanizmu európskeho hospodárskeho priestoru a nórskeho finančného mechanizmu. Je spravodlivé, aby sa aj v Slovenskej republike v plnom rozsahu a bez umelo vytvorených obmedzení vzťahovali na oprávnené subjekty rovnaké kritériá, ako ich určili poskytovatelia prostriedkov, podobne ako je to v ostatných krajinách využívajúcich túto pomoc. Žiadam vás tiež o to, aby v primeranom náhradnom termíne vypísanom pre horeuvedené subjekty Národným kontaktným bodom, Úradom vlády Slovenskej republiky boli ich žiadosti akceptované a následne objektívne posudzované.

    Ďalej prosím ešte o pozornosť krátko na interpeláciu na pána ministra zdravotníctva.

    Vážený pán minister zdravotníctva, prečo opäť nie je v nariadení vlády vo verejnej minimálnej sieti zaradený mobilný hospic, ktorý je definovaný v zákone o poskytovateľoch ako zdravotnícke zariadenie? Žiadam vás, pán minister, aby ste tento typ zdravotníckeho zariadenia zaradili do minimálnej siete.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Skončili ste, pani poslankyňa? Ďakujem pekne.

    Ako ďalší v bode interpelácie, písomne prihlásený, vystúpi Imre Andruskó.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, interpelácia ministrovi obrany Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, podľa rozhodnutia ministerstva obrany získala firma Ikores miliardovú zákazku na výstavbu vojenského archívu, pričom ministerstvo nechce zverejniť konkrétne dôvody, prečo nevypísalo bežnú verejnú súťaž. Podľa neho výstavba vojenského archívu patrí pod utajované skutočnosti stupňa tajné, v skutočnosti však rozkaz ministra obrany z roku 2004, ktorým sa určuje, čo je utajovaná skutočnosť a o aký stupeň utajenia ide, stupeň tajné v súvislosti s ochranou budov nespomína.

    Z uvedeného dôvodu interpelujem ministra obrany Slovenskej republiky s nasledujúcou otázkou. Aké úlohy, resp. ktoré časti stavby tvoria utajené skutočnosti pri výstavbe vojenského archívu?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako ďalší vystúpi s interpeláciou pán poslanec Viliam Novotný. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, no som trošku v pomykove, či mám vystúpiť s interpeláciou, pretože by som rád interpeloval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý, žiaľ, nie je prítomný v sále, ale s tým by som sa ešte nejako vyrovnal, zrejme má vážne pracovné povinnosti, aj keď rokovací poriadok hovorí o tom, že má byť prítomný v bode hodina otázok aj v bode interpelácie, ale tu nie je prítomný žiadny člen vlády Slovenskej republiky. Vážený pán podpredseda, koho mám interpelovať? List som mu mohol napísať aj bez toho, aby som vystúpil v Národnej rade.

  • Navrhujem, aby ste prerušili rokovanie a zabezpečili účasť aspoň jedného člena vlády, ktorý by mal sedieť v tejto miestnosti, lebo ja naozaj nemôžem interpelovať prázdnu snemovňu. To mám kolegov interpelovať?

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec, som rád, že sa splnila vaša základná a ešte nie celkom uspokojujúca poznámka. Takže člena vlády máte, ak teda máte základný priestor pre vyslovenie interpelácie. Zároveň by som poprosil všetkých členov vlády, ktorí sú prítomní v sále, aby sa dostavili na bod interpelácie. V danom prípade by som poprosil, ak je prítomný pán minister Valentovič.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister zdravotníctva, vo svojom vystúpení v bode interpelácie by som chcel interpelovať pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na úvod mi dovoľte, aby som sa úprimne poďakoval úradníkom, expertom ministerstva zdravotníctva a vašim poradcom a osobne aj vám, pán minister, že ste konečne odišli od nezmyselných zámerov administratívno-byrokratického rušenia nemocníc, o ktorých ste uvažovali vo všetkých vašich správach, ktoré prerokovala vlády Slovenskej republiky, resp. Národná rada Slovenskej republiky na jar tohto roku. Zvlášť mám na mysli správu o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení, ktorú vláda vzala na vedomie vo februári 2007 a správu o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení, o ktorej vláda Slovenskej republiky nakoniec ani nerokovala.

    Chcem povedať, že je nesporné a SDKÚ – DS vždy tvrdila, že máme na Slovensku väčšiu kapacitu lôžok, ako reálne potrebujeme. Podľa ministerských jarných správ a prepočtov nepotrebujeme 6 200 lôžok. Podľa aktuálneho návrhu nariadenia vlády nepotrebujeme len niečo vyše 3 000 lôžok. Podľa názoru SDKÚ – DS by sme v počte lôžok ponechaných vo verejnej minimálnej sieti mohli byť aj odvážnejší. V tomto ale spor medzi nami nebol. Líšili sme sa v spôsobe riešenia tohto problému.

    SDKÚ – DS chcela postupovať v zmysle reformného, aj dnes platného zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a určiť verejnú minimálnu sieť, teda najmenší možný počet lôžok a ambulancií potrebných v tom-ktorom regióne, ktoré sú zdravotné poisťovne povinné zazmluvniť a to tak, aby sa nezhoršila dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ostatné zdravotnícke kapacity ponechať vo verejnej sieti s tým, že zdravotné poisťovne s nimi uzatvoria zmluvy podľa potreby. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú medzi sebou súťažiť na základe kvality a ceny a ponúkať svoje služby pacientom a zdravotným poisťovniam. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude dohliadať, aby zdravotné poisťovne zazmluvnili celú verejnú minimálnu sieť, ale aj aby objednali dostatok zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Tak to bolo vymyslené v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré táto snemovňa schválila ešte v roku 2004. Je to jeden z reformných zákonov a mali sme za to, že toto je najlepší model a najlepší spôsob riešenia väčšej kapacity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, než ktorú reálne na Slovensku potrebujeme.

    Musím úprimne priznať, že keď som si prečítal návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva, bol som podobne ako odborná verejnosť milo prekvapený. Aspoň vo veci lôžok prestali experimenty a vrátili sme sa k filozofii reformných zákonov. Napriek tomu neduhy predchádzajúceho obdobia experimentovania so sieťou sa prejavili aj v tomto návrhu a o tom chcem hovoriť.

    Nemám žiadne výhrady voči prílohe č. 4 navrhovaného nariadenia, ktorá určuje minimálnu sieť pre lôžka poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušných špecializačných odboroch pre jednotlivé regióny. Aj keď iste môžeme diskutovať o tom, či v tej-ktorej špecializácii nemalo byť viac alebo menej lôžok, to je už vaša zodpovednosť a kompetencia, pán minister, filozofia je ale reformná a správna. Viem sa zmieriť aj s prílohou č. 6 – Zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Ostáva však naďalej diskutabilné, či vôbec vymenovanie nemocníc poskytujúcich špecializovanú zdravotnú starostlivosť je potrebné, ak máme v prílohe č. 4 určené, koľko lôžok tej-ktorej špecializácie má byť v tom-ktorom regióne. Ďalej by som to ja osobne nechal na zdravotné poisťovne, aby si u konkrétnych poskytovateľov zazmluvnili lôžka podľa kvality a ceny.

    Rozumiem však tomu, že tzv. koncové všeobecné nemocnice a špecializované nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu chce ministerstvo zdravotníctva s určitosťou zazmluvniť a ponechať vo verejnej minimálnej sieti, s prižmúrením jedného oka sa tomu dá rozumieť.

    Príloha č. 5 – Zoznam poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti však otvára veľa otáznikov. Sporná je nielen filozofia, ale aj výber poskytovateľov. Pán minister, načo potrebujete túto prílohu, ak vlastne všetky tzv. koncové všeobecné nemocnice, ktoré poskytujú aj špecializovanú zdravotnú starostlivosť, sú uvedené ako v tomto zozname, tak aj v zozname poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť? Teda nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu ste ošetrili ako dobrý gazda a dali ste im istotu zazmluvnenia. Načo ste vytypovali ďalšie všeobecné nemocnice na poskytovanie neodkladnej starostlivosti? Akonáhle ste napísali 42 nemocníc a vytvorili ste akýsi zoznam vyvolených, vyvolalo to obrovskú nespokojnosť tých, ktorí sa do tohto zoznamu nedostali.

    V predkladacej správe k nariadeniu vlády uvádzate kritériá, podľa ktorých ste tieto nemocnice vybrali. Teda, že musia mať 10 špecializovaných, vami vymenovaných pracovísk a časovú dostupnosť vozidlom záchrannej zdravotnej služby do 30 minút. Podľa môjho názoru však kritériom bolo hlavne to, že ide o nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a tak zrejme župani, politicky blízki vláde, by to asi neuniesli, ak by v zozname svoje nemocnice nemali. Problém je, že ak dáte do verejnej minimálnej siete, aj keď z dobrých pohnútok, menovite určenú väčšiu polovicu poskytovateľov 42 zo 73, tak druhá polovica sa právom pýta, prečo tam nie je a sme tam, kde sme boli, keď sme prerokovali správy.

    Kritérium časovej dostupnosti 30 minút vozidlom záchrannej zdravotnej služby, ako aj spektra poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čiže by to mali byť 10-odborové nemocnice, bývalé dvojky, tiež kríva na obe nohy. Aby som to demonštroval nielen mojím názorom, ale aj dvoma konkrétnymi príkladmi.

    Dostal som list od riaditeľa nemocnice MUDr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, neziskovej organizácie, v ktorom sa okrem iného píše: „Rád by som pripomenul, že naše zdravotnícke zariadenie zabezpečuje starostlivosť pre 65-tisícovú mimoriadne geograficky náročnú oblasť. Ani v súčasnej dobe nie je možné zabezpečiť dosažiteľnosť do 30 minút.“ Teda vaša podmienka, že každá nemocnica, teda sieť má byť postavená tak, aby dosiahnuteľnosť bola do 30 minút, tu už kríva. „Hromadnou dopravou“, píše riaditeľ, „zo Zamaguria to predstavuje viac než 60 minút, z Javoriny 70 minút. V zimných mesiacoch je to takmer o 50 % dlhšia doba.“

    A teraz sme pri merite veci. Vozidlá záchrannej služby majú problém dosiahnuť časy pod 40 minút, aby došli vôbec do nemocnice v Kežmarku. Nehovoriac o tom, že keby nebola zazmluvnená a nebola vo verejnej minimálnej sieti, autá s pacientmi by museli pokračovať ďalej až do Popradu a vzdialenosť medzi Popradom a Kežmarkom, keď to poznáte, je bežne 25 min. A tu sa ďalej píše, koľkým pacientom poskytuje toto zdravotnícke zariadenie služby. Čiže napríklad nemocnica v Kežmarku podľa kritéria časovej dostupnosti vo verejnej minimálnej sieti mala byť zaradená, pretože pacientom z Javoriny a zo Zamaguria sa vzdiali zdravotná starostlivosť, aj neodkladná zdravotná starostlivosť, na viac ako 30 minút.

    A aby som uviedol aj iný príklad, ten je ešte krajší a ešte krajšie ukazuje, že vami vytypované nemocnice nespĺňajú – niektoré nespĺňajú, niektoré spĺňajú – kritériá, je príklad z mesta Šahy. Dostal som list od primátora mesta Šahy pána Lövyho, ktorý ho poslal aj vám, pán minister, v ktorom sa okrem iného píše: „Naša nemocnica v súčasnosti zabezpečuje akútnu a neodkladnú zdravotnícku službu pre 30-tisícovú spádovú oblasť. Naša všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy spĺňa k dnešnému dňu väčšinu kritérií nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Na zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti je všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy n. o. vybavená.“ A keď som si to dobre prečítal, tak spĺňa všetky kritériá, všetkých 10 modalít zdravotnej starostlivosti, o ktorých v nariadení vlády píšete, že je nevyhnutné, aby takéto zdravotnícke zariadenie malo. Áno, nemá ešte urgentný príjem, ale mal by byť dokončený do konca tohto roka a ďalej nemá CT pracovisko, ale k 1. 1. 2008 by malo byť hotové. A vo vašom nariadení vlády sa píše, že stačí, ak chýbajúce oddelenia príslušné nemocnice dobudujú do 1. 1. 2010, čiže Šahy to vedia splniť. Prečo teda nie sú vo verejnej minimálnej sieti?

    Ale ďalej sa tu píše, že: „Vynechaním šahanskej nemocnice zo zoznamu minimálnej verejnej siete pre neodkladnú starostlivosť by vzrástla geografická časová dostupnosť z niektorých obcí nášho regiónu na 45 až 50 minút“. Ďalej sa píše, že: „Medzinárodná cesta E 77 cez hraničný priechod Šahy, na ktorej je vysoký počet dopravných nehôd, by nebola pokrytá neodkladnou zdravotnou starostlivosťou na úseku až do Zvolena 80 km, teda nebola by zabezpečená do 30 minút.“ Sú tu ďalšie argumenty, takže nejdem vás s tým zabávať, nejdem vám čítať list, zrejme ho máte aj vy na ministerstve zdravotníctva, keďže ho pán primátor poslal aj vám. Ale napríklad šahanská nemocnica je krásnym príkladom toho, že by spĺňala, ak by bola politická vôľa kritériá na zaradenie do zoznamu nemocníc, ktoré majú poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

    Skutočnosť, že po tom, čo návrh nariadenia vlády uzrel svetlo sveta, boli predovšetkým do tohto zoznamu poskytovateľov neodkladnej zdravotnej starostlivosti dopisované nemocnice už na základe lobingu a politického tlaku, alebo ich časti napríklad ďalšie oddelenia 1. súkromnej nemocnice Šaca, a. s. v Košiciach, robí z celého zámeru blamáž.

    Ďalším problémom je, že, pán minister, určujete termín 1. 1. 2010, dokedy majú nemocnice zaradené, teda už vybraté do verejnej minimálnej siete, dobudovať chýbajúce oddelenia, teda nespĺňajú tie podmienky, ktoré by mali spĺňať, bez toho, aby ste kvantifikovali, koľko to bude stáť a hlavne povedali, z akých prostriedkov majú vybudovať tieto oddelenia.

    Pán minister, žiadam vás o odpoveď na moje otázky, prečítam ich ešte raz.

    Po prvé, podľa akého kľúča ste vyberali nemocnice do zoznamu poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, keď kritériá uvedené v návrhu nariadenia zjavne niektoré nemocnice splnili a nie sú v zozname, a niektoré nesplnili, lebo potrebujú dobudovať oddelenia a sú v zozname? Pán minister, nebolo by lepšie, keby z hľadiska súťaže medzi poskytovateľmi ste nechali vo verejnej minimálnej sieti len koncové nemocnice a ostatných by ste nechali súťažiť? Pán minister, nemyslite si, že ak by ste ponechali koncové nemocnice vo verejnej minimálnej sieti, určili počty lôžok vo verejnej minimálnej sieti a neurčovali menovite nemocnice, ktoré musia byť zazmluvnené, výrazne by ste znížili lobistické vplyvy? Z akých prostriedkov majú nemocnice postaviť a vybaviť nové oddelenia a koľko to bude stáť? Pán minister, nemyslíte si teda, že vaše tvrdenia o šetrení po schválení tohto nariadenia sú zavádzajúce?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako ďalším je v bode interpelácie prihlásený pán poslanec Mikloško. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, podávam tri interpelácie, ktoré s dovolením teraz tu prečítam.

    Moja prvá interpelácia je na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dňa 3. augusta 2007 ste navštívili Maticu slovenskú v Martine, kde ste svojím slávnostným príhovorom otvorili Matičné slávnosti 2007. Váš slávnostný prejav uverejnili Slovenské národné noviny 14. 8. 2007 č. 16/2007 str. 2. V tomto príhovore opisujete ako, citát: „Ponovembroví demokrati prišili v marci 1992 so šrobovákmi v rukách, slobodne a demokraticky“ koniec citátu, demontovať, teda odstraňovať z výstavy nezávislej literatúry exponát predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša. A ešte ste dodali: „Nechtiac si pripomíname 15. výročie tejto trestnej výpravy.“ A potom ste, pán predseda vlády, povedali: „Ako predseda slovenskej vlády považujem za svoju morálnu povinnosť, aby som sa za tieto príkoria vedeniu výboru, aj spolkovému hnutiu Matice slovenskej verejne ospravedlnil.“

    Vážený pán predseda vlády, v marci 1992 sme skutočne viacerí navštívili, a ja som bol tiež medzi nimi, výstavu nezávislej literatúry v budove Matice slovenskej v Martine, ale demontovali nie exponáty predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša, ale demontovali sme svoje exponáty. Tomuto nášmu kroku predchádzal list správcu Matice slovenskej, ktorý podpísalo 16 signatárov: Ivan Hoffmann, František Mikloško, Martin Šimečka, Jozef Jablonický, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Ján Langoš, Rudolf Sýkora, Milan Habada, Albert Marenčin, Juraj Meliš, Martin Lauko, Miroslav Kusý, Desana Tatarková za Dominika Tatarku, Július Vanovič, Pavel Hrúz.

    V prvej časti tohto listu sme uviedli niektoré citáty z knihy Jozefa Markuša, ktorá vyšla oficiálne v roku 1987. A potom sme napísali, citát: „ Vážený pán správca Matice slovenskej, akiste uznáte, že nami uvedené citáty svedčia o tom, že zaradenie Jozefa Markuša na túto výstavu je nepatričné. Prosíme vás preto, aby ste vyňali z výstavy exponáty zaraďujúce pána Jozefa Markuša do nezávislej disidentskej literatúry. V opačnom prípade vás musíme požiadať, aby ste po 7. marci 1992 stiahli z výstavy všetky exponáty týkajúce sa našej účasti na tvorbe nezávislej disidentskej literatúry v rokoch 1969 až 1989.“ Pretože zo strany správcu Matice slovenskej k tomu nedošlo, naše exponáty sme z výstavy stiahli sami.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vaše posunutie, že sme odstraňovali exponáty Jozefa Markuša z výstavy nezávislej literatúry namiesto toho, že sme si demontovali z výstavy naše vlastné exponáty, sú hodné Rádia Jerevan z čias komunizmu a nie sú hodné predsedu vlády Slovenskej republiky v roku 2007. Vaše nepravdivé tvrdenia o trestnej výprave ponovembrových demokratov sa týkajú ľudí, ktorých mená som tu citoval a ktoré vám nemusím snáď predstavovať. Sú to všetko ľudia, ktorí za slobodu a demokraciu platili v živote dlhoročným väzením alebo násilným umlčaním v oblasti umenia a vedy.

    Pán predseda vlády, žiadam vás, aby ste sa po vašom ospravedlnení Matici slovenskej ospravedlnili všetkým signatárom listu, zvlášť tým, ktorí boli v Martine osobne prítomní, pretože ste ich na verejnosti nepravdivo osočili.

    Moja druhá interpelácia je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, nedávno ste sa zúčastnili na oslave 50. výročia slovenského zbrojárstva v Dubnici n/Váhom. Na tomto stretnutí ste označili bývalého prezidenta Václava Havla za „naivného a slobodomyšlienkárskeho experimentátora“, to je váš citát, a oživili ste mýtus o jeho podiele na zničení nášho zbrojárskeho priemyslu. Povedali ste, citát: „Začalo platiť, že výrobky slovenskej zbrojovky boli antihumánne a vražedné, ale výrobky českých, amerických a iných zbrojoviek slúžili posvätnej obrane demokracie. Taká bola pravda v 90. rokoch“, koniec citátu. Po týchto slovách ste si vyslúžili búrlivý potlesk.

    Pán predseda vlády, nehovorili ste pravdu. Je možné, že vám je to jedno, hlavná vec, že vám ľudia tlieskajú. Pravda o zbrojárskom priemysle na Slovensku je taká, že ju nestlmil Václav Havel, ale komunistická moc pred novembrom 1989. V druhej polovici 80. rokov predsedníctvo ÚV KSČ i vláda ČSSR prijímali opatrenia na využitie uvoľnených kapacít špeciálnej výroby a utlmovanie zbrojárskeho priemyslu. Vzhľadom na vývoj situácie rozhodla vláda ČSSR v septembri 1989 o útlme výroby tankov a jej ukončení v priebehu roku 1990. Václav Havel mal v tomto období pacifistické reči o zrušení zbrojárskeho priemyslu, tie reči však nikoho nezaväzovali a najmä nezaväzovali vlády – federálnu, českú, slovenskú.

    Adamcova vláda prijala uznesenie o utlmení výroby ťažkej zbrojárskej techniky na základe toho, že túto techniku nemá kto odoberať tak, aby ju zároveň aj zaplatil. Ťažké zbrojárske podniky na Slovensku boli rozšírené v 70. rokoch, kedy ich výrobky, najmä tanky a obrnené transportéry odoberala Československá armáda, armády Varšavskej zmluvy, aspoň niektoré súčiastky, a viaceré arabské štáty. Arabské štáty približne do konca 70. rokov platili za odobrané zbrane, ale v 80. rokoch už zbrane odoberali, ale platiť prestali. Mimochodom, tak vznikli veľké pohľadávky, ktoré máme doteraz voči Alžírsku, Iraku, Líbyi a ďalším štátom. Československá armáda a armády Varšavskej zmluvy taktiež nemali peniaze a nepotrebovali také množstvo zbraní, aké tie závody vyrábali.

    Čalfova vláda stála pred problémom, ako dať zbrojárskym závodom na Slovensku objednávky. Mimochodom na dodávky zbraní, najmä ťažkých zbraní, je potrebný aj medzinárodný súhlas. Tým, že odberateľmi zbraní mohli byť azda iba arabské štáty, ktoré ich potenciálne použili proti Izraelu, bola by tá otázka neobyčajne citlivá. Práve vďaka pádu komunistického režimu a nastolením demokratickej vlády ČSFR sa vytvorili podmienky na získanie medzinárodného súhlasu, konkrétne súhlasu Spojených štátov a Izraela alebo aspoň nie námietky týchto štátov na dodávky ťažkých zbraní arabským štátom. Manažéri zbrojárskych podnikov, samozrejme, poznali svojich potenciálnych zákazníkov a usilovali sa o získanie objednávok. Vďaka spojenému úsiliu manažérov, podnikov a politickej podpore aj federálnej vlády sa podarilo získať asi tak v roku 1991 objednávku od Sýrie na dodávku asi 200 tankov. Žiadna komunistická vláda by toho nebola schopná, pretože medzinárodné spoločenstvo by sa na ňu vrhlo a perestrojkový Sovietsky zväz by ju už nebránil. Dosť na tom, dodávka tankov pre Sýriu znamenala vlastne zmenu uznesenia Adamcovej vlády o útlme ťažkej zbrojárskej výroby. Z objednávky pre Sýriu žili ZŤS Martin asi do roku 1996. Zbrojárska výroba v Čechách bola na drobné zbrane, pre ktoré sa ľahšie nachádzali zákazníci ako pre tanky a transportéry.

    Zbrojárska výroba Varšavskej zmluvy bola navzájom prepojená tak, že na Slovensku sa vyrábali, povedzme, motory a pancierovanie, v Poľsku prevodovky a podobne. Po rozpade Varšavskej zmluvy a RVHP aj toto zreťazenie zbrojnej výroby sa rozpadlo, pretože nedostatok zákazníkov postihlo všetky bývalé komunistické krajiny. Ostatne po skončení studenej vojny došlo k zníženiu armád vo všetkých európskych krajinách, a to malo taktiež závažný dosah na zákazníkov ťažkých zbraní. Takáto bola pravda 90. rokov, aby som použil vaše slová, pán predseda vlády, v Dubnici nad Váhom, a nie taká, ako ste ju nepravdivo popísali. Zbrojársku výrobu na Slovensku ste zastavili vy, komunisti ešte pred rokom 1989.

    Pán predseda vlády, využite najbližšiu príležitosť, aby ste sa všetkým dotknutým ospravedlnili, aby ste ako predseda vlády SR dali vaše výroky na pravú mieru.

    A moja tretia interpelácia je dnes venovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, už na spomínanom stretnutí s Maticou slovenskou v Martine 3. augusta 2007 ste v závere svojho príhovoru povedali: „Nezabúdajte na takých ľudí, ako bol Vladimír Mináč.“ Vážený pán predseda vlády, v jednom vašom rozhovore ste povedali, že ste si ani nevšimli, že bol november 1989. Ja mám pocit, že november 1989 ste si až príliš dobre všimli a prežívate to ako osobnú traumu až dodnes. Celá symbolika vašich prejavov a gest sa vracia a opiera o obdobie komunizmu. Vladimír Mečiar je toho prostým príkladom. Vladimír Mečiar je výrazným symbolom 40 rokov komunizmu na Slovensku. Symbolom nacionálneho, netolerantného a kariérneho komunizmu. Vladimír Mečiar...

  • Hlasy v pléne.

  • Vladimír Mináč, pardon, ospravedlňujem sa, ale pán...

  • Hlasy v sále.

  • To je tým, že pán Mečiar tu nesedí, takže potom mi stále chodí po rozume.

    Opakujem teda odznovu. Vladimír Mináč je výrazným symbolom 40 rokov komunizmu na Slovensku. Symbolom nacionálneho, netolerantného a kariérneho komunizmu. Vladimír Mináč už v roku 1948 v časopise Bojovník napísal recenziu divadelnej hry Leopolda Laholu z pozície boja proti imperializmu. Začiatkom 50. rokov sa síce dostal na krátky čas do línie buržoáznych nacionalistov, ale rýchlo z tohto vlaku vyskočil a stal sa znovu súčasťou komunistickej nomenklatúry. Tu sa datuje aj jeho rozchod s Dominikom Tatarkom.

    V roku 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov sa postavil proti reformnému hnutiu v spisovateľskej obci. V roku 1968 odstúpil z redakčnej rady Kultúrneho života, ktorý zahrňoval reformných intelektuálov. V 70. rokoch nabehol plne na normalizačný prúd a bol jeho súčasťou a tvorcom. Bol členom normalizačného predsedníctva Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1974 predseda Matice slovenskej. Ako predseda Matice slovenskej napísal koncom 80. rokov grobiansky list Svetovému kongresu Slovákov, ktorý ho žiadal, aby Matica slovenská zorganizovala svetové stretnutie slovenskej mládeže na Slovensku. Jeho známy usvedčujúci článok z roku 1974 Alexandrovi Solženicynovi tu už nebudem ani spomínať.

    Vladimír Mináč je symbolom dusného normalizačného komunizmu. A jeho ideologický koniec stojí naozaj za povšimnutie. 11. apríla 1993 dal Vladimír Mináč rozhovor Peter Halberdandovi vo švédskom časopise Svenska dagbladet. V tomto rozhovore povedal: „Ako komunista som zlyhal, ale ako Slovák stojím na okraji budúcnosti. Komunizmus padol, hor´ sa na národné témy.“ Tohto človeka ste zvečnili na Župnom námestí, tohto človeka dávate za vzor Slovákom a Slovensku. Pomáhal vám on riešiť vaše osobné problémy, pán predseda vlády?

    V Martine ste spomenuli tiež Ladislava Novomeského, aby sa naňho nezabudlo. Ladislav Novomeský bol spolutvorcom komunistickej boľševickej éry v 40. rokoch. Potom ho mašinéria komunistickej zlovôle zomlela, čo je nám, samozrejme, ľúto. Po návrate z väzenia stál až do svojej smrti v zástupe Gustáva Husáka. To je druhý človek, ktorého nám dávate za vzor.

    A dnešný vrchol vašej politiky symbolov je odhalenie pamätnej tabule 19. septembra 2007 Vladimírovi Clementisovi na budove Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vladimír Clementis je strojca komunistickej zlovôle v Československu. V roku 1948 bol členom a tvorcom tzv. cirkevnej päťky, ktorá začala brutálne prenasledovanie všetkých veriacich v Československu. Potom ho komunistická mašinéria, ktorej bol tvorcom, samého zomlela.

    Pán predseda vlády, začínate budovať symboly Slovenskej republiky, rehabilitujete pritom tvorcov komunizmu a jeho zla, čím si riešite osobný problém komunistu, ktorý vsadil svoju kariéru na túto ideológiu a 17. november ho zaskočil alebo nie, je jedno. Pustili ste sa do zápasu o výklad posledných dejín Slovenska a pustili ste sa do tohto zápasu z pozície komunistu. Chcem vám v tejto interpelácii povedať, že to nebudete mať ľahké. Pripomínam vám slová Andreja Hlinku: „Dovtedy budem pracovať a dovtedy budem žiť, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele.“ Možno slovenským nacionalistom v SNS a HZDS to neprekáža, ale KDH to prekáža. Čakajú vás v tomto smere problémy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško skončil svoje tri interpelácie.

    Takže teraz dávam slovo pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi.

  • Vážený pán podpredseda, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja predniesol interpeláciu vo veci možnosti čerpania prostriedkov z Európskej únie pre spoločný projekt obcí združených v rámci mikroregiónu Ekotorysa, ale aj pre ďalšie projekty obcí a miest východného Slovenska združujúce sa v mikroregiónoch.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, obraciam sa na vás v mene starostov obcí mikroregiónu Ekotorysa v súvislosti so zmenou základných koncepčných a programových dokumentov pre obdobie rokov 2007 až 2013. Vzhľadom na geograficko-demografický charakter územia má svoje veľké opodstatnenie spájať viacero obcí do aglomerácií so spoločnou čističkou odpadových vôd, čím sa zabezpečí lepšie prevádzkové využitie a dosiahne účinnejšie čistenie odpadových vôd.

    Na druhej strane ale paradoxne je tento efektívnejší spôsob odvádzania a čistenia odpadových vôd, najmä na východe Slovenska príčinou ohrozenia splnenia konkrétnych cieľov rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií do roku 2015. 22 obcí združenia Ekotorysa vyvinulo enormné úsilie a vynaložili nemalé finančné prostriedky jednak vlastné, ale aj prostriedky z EÚ, ktoré získali na prípravu spoločného projektu na splnenie týchto cieľov. Tento projekt mal byť podľa predchádzajúcich kritérií zaradený na programovacie obdobie 2007 – 2013. Predmetný projekt je vo vysokom stupni rozpracovanosti. Boli už vydané právoplatné územné rozhodnutia a na vydanie stavebných povolení sú získané súhlasy vlastníkov nehnuteľností na odpredaj, resp. na zriadenie vecných bremien.

    Tento zložitý a dlhodobý proces prípravy, aktívne koordinovaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, v ktorej sú obce združené v mikroregióne Ekotorysa akcionármi, obce zodpovedne uskutočňovali od roku 2004 v dobrej viere, ale aj pri uisťovaní príslušných štátnych a odborných inštitúcií, že idú správnym smerom a postupom. Zároveň títo starostovia obcí uisťovali svojich občanov o blížiacej sa realizácii tohto spoločného projektu, t. j. reálnom zabezpečení nezávadnej pitnej vody a odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v týchto obciach.

    Ďalšou dôležitou skutočnosťou pri uskutočňovaní tejto dôležitej etapy boli aj spoločné ciele, jednak Európskej únie, ako aj všetkých doterajších vlád, terajšiu vládu Slovenskej republiky nevynímajúc, vyrovnávať regionálne rozdiely. Podľa najnovšej zmeny kritérií a určení nových aglomerácií pre ďalší rozvoj vodovodov a kanalizácií je východné Slovensko, t. j. Prešovský a Košický kraj odsunutý až na riešenie po roku 2015. Teda tieto regióny sú reálne odsúdené do „nedohľadna“ na užívanie závadnej pitnej vody, ktorej zdroje sú neustále ohrozované rôznymi druhmi znečistenia, najčastejšie presakujúcimi žumpami, septikmi, či trativodmi. Tento skeptický názor vyjadrujú tieto obce hlavne preto, že v spomínaných krajoch východného Slovenska je iba veľmi málo obcí splňujúcich nové kritériá, najmä kritérium počtu nad 2 000 obyvateľov, ktoré splňujú zväčša iba mestá a niekoľko obcí.

    Tieto známe a vážne skutočnosti sa pri zmene základných koncepčných a programových dokumentov pre nich z neznámych dôvodov nezobrali do úvahy. Kým v ostatných krajoch našej republiky majú už obce a mestá možnosť čerpať prostriedky z Európskej únie na rekonštrukcie a intenzifikácie vodohospodárskych diel, my na východe Slovenska zmenou kritérií a určením nových aglomerácií o túto možnosť čerpania prostriedkov na ich výstavbu prídeme. Tento stav je pre starostov nepochopiteľný a nepredstaviteľný.

    Apelujem preto na vás, pán premiér, a na príslušné zodpovedné inštitúcie, aby ste zo svojej pozície premiéra zasiahli tak, aby platili také kritériá, ktoré umožnia podporiť nielen tento projekt smerujúci k zvýšeniu kvality života obyvateľov mikroregiónu Ekotorysa, ale aj projekty ďalších mikroregiónov k zlepšeniu podmienok života obyvateľov východného Slovenska, a tým napĺňali svoje verejné vyhlásenia i programové vyhlásenie vašej vlády, pán premiér, v ktorých ste deklarovali, že budete presadzovať a uskutočňovať aj v reálnom živote vyrovnávanie regionálnych rozdielov a podporu menej rozvinutých regiónov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vašu interpeláciu.

    Teraz má slovo pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, dámy a páni, vo svojej interpelácii sa obraciam na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho. Interpelácia sa týka problémov diskriminácie slovenských prepravcov a exportérov na hraničnom priechode na Ukrajinu. Hlavnými problémami sú:

    1. Nízka priepustnosť pohraničného prechodového uzla Čierna nad Tisou – Čop, hoci kapacita tohto priechodu je značná, posielajú sa iba štyri páry ucelených vlakov denne.

    2. Zastaraný vozňový park ukrajinských železníc, čím vzniká chronický nedostatok širokorozchodných vozňov.

    3. Je to tarifná politika ukrajinskej i ruskej železnice, ktorá je diskriminujúca pre našich prepravcov, keď požaduje táto až 65-percentnú prirážku vo veľkokapacitných článkových vozňoch. Tento stav brzdí rozvoj vzájomných obchodných vzťahov a hlavne znižuje konkurencieschopnosť našich exportérov.

    Vážený pán minister, situácia je v bode, keď bez aktívneho zásahu slovenskej vlády riešenie nahromadených problémov nie je reálne. Nechať priechodnosť toku tovaru smerom na východ len tak napospas ukrajinským a slovenským železniciam, je podľa môjho názoru trestuhodná nezodpovednosť. Preto by som sa chcel obrátiť na vás a opýtať sa, aké kroky ste naplánovali, aby ste pomohli slovenským exportérom a prepravcom presadiť sa na východných trhoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ctené dámy, vážení páni, moja prvá interpelácia smeruje na ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Aj keď tu pán minister nie je, tak prečítam tú interpeláciu tak, ako som mu ju napísala.

    Vážený pán minister, dostala som informáciu, že v mesiacoch október a november bude v Poľnohospodárskej platobnej agentúre vykonaný kontrolný audit, pretože vo výkazoch a podkladoch zasielaných do Bruselu vznikli nezrovnalosti. Aký výsledok auditu očakávate? Nebudú platby pre roľníkov v mesiaci december ohrozené? Okrem tejto informácie sa vynárajú ďalšie otázky k fungovaniu agentúry.

    Po nastúpení novej vlády a nového ministra boli z tejto agentúry vyhodení alebo boli odídení odborníci, ktorí mali akreditáciu. Na ministerstvo financií odišli napríklad audítori, takže na ministerstve pôdohospodárstva chýbajú odborníci na vnútorný audit. Účtovný systém bol údajne zrušený a na nový systém ešte nebolo vypísané výberové konanie a zrejme ani nebude, ale pôjde o zákazku, ktorá bude zadaná priamo. Podpory pre farmárov sú ohrozené. Prebehla ešte len prvá krížová kontrola a ak kontrolný audit na jeseň nedopadne dobre, nebude vydaný ani pokyn na vyplácanie peňazí v decembri. Vážený pán minister, môžete zaručiť farmárom, že ich platby v decembri nebudú ohrozené? Ak to rezort nezvládne, budete rezignovať?

    Moja druhá interpelácia smeruje takisto k ministrovi pôdohospodárstva Miroslavovi Jureňovi.

    Vážený pán minister, keďže ste sa nezúčastnili na hodine otázok, nemala som možnosť položiť vám doplňujúcu otázku, a preto to robím tak a chcem sa vás opýtať na váš názor, či dianie na Slovenskom pozemkovom fonde je v súlade so zásadami boja proti klientelizmu, korupcii a zneužívaniu funkcií, s ktorým vláda prišla vo svojom programe. To, čo sa na Slovenskom pozemkovom fonde dialo do augusta 2006, ťažko znesie kritériá plnenia tohto programu. Vy ste navrhli vláde a vláda odvolala Dozornú a Správnu radu Slovenského pozemkového fondu ešte v auguste 2006. Až v januári 2007 bola vládou vymenovaná nová dozorná rada a správna rada, ale svojej kontrolnej funkcie sa ujali až v máji 2007, keďže ste 4 mesiace ignorovali uznesenie vlády. Takmer rok bez kontroly vytvorili na pozemkovom fonde klímu vhodnú na to, aby novovymenovaný riaditeľ krátko po nástupe do svojej funkcie sa hneď zbavil svojich kompetencií, preniesol ich na svojho námestníka pána Brízu, ktorý nemôže poprieť svoje profesijné prepojenie na developerské firmy a obchodníkov s nehnuteľnosťami. Pán námestník nelenil a doriešil za týždeň konania, ktoré sa ťahali roky. V mene urýchlenia spravodlivosti rozhodol dosť čudne, a to tak, že si to všimli jednak ľudia z Veľkého Slavkova, ktorí takúto možnosť na získanie lukratívnych pozemkov nemali, všimol si to miestny starosta, ľudia z katastra v Poprade i novinári.

    Výbor pre pôdohospodárstvo na podnet opozičných poslancov sa začal zaoberať týmito skutočnosťami a dodnes ešte neukončil svoje skúmanie. Ale zatiaľ môžeme konštatovať, že prípadov dlhodobého konania o navrátenie reštitúcií je mnoho, pán Bríza riešil iba konkrétne 4, namiesto toho, aby inicioval riešiť problém ako celok. Ďalej, rozhodnutia neboli urobené na základe analýzy dostupnosti pozemkov v krajoch, v ktorých reštituenti majú trvalý pobyt. V čase týchto rozhodnutí bola dozorná rada nefunkčná. A ďalej, čo považujem za závažnú skutočnosť, vnútorné kontrolné systémy sa ukázali málo efektívne. Na kontrolných listoch, ktoré nám pri poslaneckom prieskume boli predložené, chýbali podpisy zodpovedných zamestnancov z oddelenia reštitúcií a dátumy boli poprepisované a zodpovední pracovníci nám nevedeli tieto nedostatky dostatočne vysvetliť. Na základe toho, čo sme zatiaľ mali možnosť zistiť, sa zdá, že zákon zrejme porušený nebol, ale otázky o konflikte záujmov zostali. Preto vás, pán minister, žiadam, aby ste vyjadrili jasne svoje stanovisko k dianiu na Slovenskom pozemkovom fonde.

    A moja tretia interpelácia smeruje k ministrovi životného prostredia, k pánovi ministrovi Jaroslavovi Izákovi, v nasledovnom znení.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás požiadať o riadne odôvodnenie použitia 921 000 korún z prostriedkov Environmentálneho fondu na výrobu dokumentu a diskusnej relácie v STV. Zároveň by som vás požiadala o zodpovedanie nasledujúcich doplňujúcich otázok.

    1. Podľa dostupných informácií má konečné rozhodnutie o pridelení dotácie z Environmentálneho fondu sám minister životného prostredia ako zriaďovateľ. Považujete za etické rozhodovať o pridelení verejných financií sám pre seba?

    2. Akým spôsobom mala diskusná relácia prispieť k informovaniu o hrozbe celoslovenskej kalamity pre životné prostredie? Nechcem spochybňovať lykožrútovú kalamitu, ale musím spochybniť, že v diskusii nedostali priestor oponenti štátneho postoja, teda postoja lesníkov a postoja ministerstva napriek tomu, že do relácie ponúkli Slovenskej televízii svojho zástupcu. Ak sa hľadá pravda, je potrebné divákom ponúknuť všetky pohľady na ňu, aby si mohli vytvoriť svoj vlastný názor. Ináč ide o tlačenie kalerábov do hlavy.

    Oveľa vhodnejšou argumentáciou, ak si to môžem dovoliť odporúčať, by bolo použiť materiály, ktoré majú lesy TANAP-u už od roku 2005 a tento materiál bol poskytnutý aj výboru pre pôdohospodárstvo v minulom volebnom období. Je to veľmi výrečný materiál a je oveľa presvedčivejší ako minister v kruhu svojich pritakávačov.

    3. Pán minister, chcem sa opýtať, neexistujú iné možnosti ako informovať spoločnosť o komplexe problémov v ochrane životného prostredia, ako vyhodiť na jeden čiastkový problém takmer milión korún? Pán minister, zároveň vás žiadam o vyhodnotenie efektivity vynakladania prostriedkov Environmentálneho fondu na jeho základný cieľ, a to prefinancovanie výstavby kanalizácií, čističiek a skládok.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz je prihlásená, vystúpi v bode interpelácie pani poslankyňa Tóthová. Ja veľmi pekne ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som interpelovala tu prítomného pána ministra zdravotníctva s nasledujúcou otázkou.

    Vieme, že vo viacerých európskych štátoch sa kladie dôraz na zlepšenie stravovacích návykov u školopovinných detí. Dokonca Anglicko vyvinulo veľkú akciu, do ktorej sa zapojil známy majster kulinárstva kuchár bez čapice a podujal sa priblížiť deťom konzumáciu zeleniny, ovocia a zdravej strany, namiesto tzv. mcdonaldovskej stravy. Moja otázka znie: Pán minister, neuvažujete v blízkej alebo ďalšej budúcnosti spolu s pánom ministrom školstva pripraviť nejakú obdobnú akciu? Pomohlo by to určite zdraviu našich detí, pretože bola by to účinná prevencia pred ochorením neskôr, vo vyššom veku. Ďakujem vám už dopredu za odpoveď.

    Ďalej ešte jednu otázku mám na pána ministra zdravotníctva. S touto otázkou som už vystupovala aj v minulom volebnom období a môžem povedať, že ma osobne už dlho trápi a týka sa tzv. vulgárne nazvaných izieb opilcov. Viem, že riešenie a vytvorenie izieb opilcov nerieši alkoholizmus, ale pomáha v niektorej oblasti zmierniť jeho následky. My tu dnes máme ako ďalší bod prerokúvanie Správy o plnení Národného akčného programu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách. Ja osobne som hlboko presvedčená, že toto by pomohlo eliminovať domáce násilie, pretože neraz otec rodiny pod silným vplyvom alkoholizmu, ak nemá zdravotné potiaže, nie je možnosť ho niekde umiestniť a tým pádom v domácom prostredí dochádza k veľmi neželateľnému javu, jednak k násiliu na ženách a jednak psychickej traume detí v rodinách.

    Ja viem, že zriaďovanie týchto tzv. izieb opilcov je v kompetencii samosprávy. Táto však má tieto inštitúcie zriaďovať v spolupráci s ministerstvom. Preto sa pýtam, pán minister, nehodlá vaše ministerstvo iniciovať obnovenie záchytných izieb pre opilcov aspoň vo väčších mestách Slovenska, kde je problém s alkoholizmom najvypuklejší? Tieto izby boli nedávno ešte v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. V Bratislave už viac než rok a pol nie sú. Myslím, že mnoho ľudí by bolo povďačných, keby sa tento problém riešil. Dopredu vám ďakujem za odpoveď.

    Ďalšia moja interpelácia smeruje k ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi. Viacerí odborníci signalizujú nezdravý vývoj našej mládeže, málo pohybu, veľa sedenia pred televíziou, pri internete a obdobne. Navyše, vzniká u detí určitá averzia proti vykonávaniu alebo zúčastňovaniu sa na telesnej výchove, hľadajú sa spôsoby, ako sa od telesnej výchovy oslobodiť. Mám otázku, pán minister, či neuvažujete na sprísnení podmienok oslobodenia od telesnej výchovy. To je jedna otázka. A druhá otázka vyplýva z poznatku, že deti a mládež veľmi rady majú pohyb spojený s hudbou. Či nemienite zatraktívniť hodiny telesnej výchovy aj zavedením takých hodín, ktoré by boli vlastne určitým pohybom na hudbu, ktorá by ich akosi motivovala na pohyb, ktorý je tiež súčasťou telesného rozvoja. Vopred, pán minister, ďakujem za odpoveď.

    Ďalšiu interpeláciu mám na ministra financií Jána Počiatka. Je to špecifická interpelácia a vychádza z nedávnej dennej tlače. Táto priniesla dôkazy o účasti 12 až 14-ročných detí na hazardných hrách. Myslím si, že nemusím zdôrazňovať, že takáto účasť takýchto maloletých je vlastne výchova ku gamblerstvu. Podľa zákona 171/2005 Z. z. o hazardných hrách dozor nad prevádzkovaním hazardných hier a výherných prístrojov má ministerstvo financií, daňový úrad, obec a aj samotní prevádzkovatelia. Je veľmi počudovaniahodné, že mnohokrát nielen vykonávatelia, prevádzkovatelia hazardných hier, ale ani príslušné štátne orgány, ako ani samospráva neplnia si tieto zákonné povinnosti. Totiž mať kompetenciu zo zákona, neznamená len právo vykonávať určitú činnosť, ale zároveň znamená povinnosť vykonávať určitú činnosť. A neplnenie si povinností je podľa môjho názoru porušovanie zákonov. Čiže, ak sa pozrieme na tento problém z tohto zorného uhla, potom treba aj nečinnosť v oblasti kontroly v spomínanej otázke považovať za porušovanie zákonov.

    Ďalej chcem upozorniť, že v metodickom usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 56/2005 Z. z. pre daňové úrady k zákonu o hazardných hrách sa v článku 1 ods. 2 uvádza, citujem: „Zamestnanci daňového úradu, ktorí vykonávajú dozor v sídle prevádzkovateľa hazardnej hry alebo v mieste, kde sa hazardná hra prevádzkuje, sa zamerajú na dodržiavanie zákazu účasti na hazardných hrách osobám mladším ako 18 rokov. Podobné metodické usmernenie ministerstva financií sa vzťahuje aj na zamestnancov obcí.“

    Ďalej chcem uviesť, že podľa § 35 ods. 6 zákona o hazardných hrách, účasť na hazardných hrách na hazardných je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Tu chcem zdôrazniť jednu otázku. Napríklad pokiaľ pri alkoholických nápojoch sú len povinnosti neposkytovať alkoholické nápoje osobám mladším ako 18 rokov a v zákonoch neexistuje povinnosť týchto mladistvých nepiť alkoholické nápoje, pri hazardných hrách je prísnejší a dôslednejší legislatívny rámec a legislatívna úprava. Pretože jasne sa vymedzuje aj povinnosť mladistvých nehrať na hracích automatoch a zároveň sa v zákone vymedzuje konkrétne aj okruh subjektov, ktoré sú povinné kontrolovať tento zákaz. Čiže nie je tu možnosť vyhovárať sa na nedostatočnú legislatívnu úpravu, ale tu je problém, že tí, ktorí majú kompetenciu, si ju nevykonávajú. Preto, vážený pán minister, prosím vás o odpoveď, čo mienite v tejto veľmi citlivej a spoločensky nebezpečnej otázke podniknúť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili rečníci, ktorí sa prihlásili v bode interpelácie písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Poslanci: Novotný Viliam, Fronc Martin, Mušková Ľudmila, Rosová Tatiana, Sabolová Mária, Sániová Beata, Haľko Marián. Ešte niekto? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ešte dovoľte jednu organizačnú vec, máme 16.50 hodín, na hlasovanie o 17.00 hodine máme iba písomné odpovede členov vlády. Vieme sa dohodnúť tak, že ukončíme tento bod programu a potom budeme hlasovať aj o interpeláciách, aj o tom bode? Alebo chceme o 17.00 hodine. Môj návrh je, a preto sa pýtam, aby sme o 17.00 hodine nehlasovali a aby sme hlasovali až po skončení bodu interpelácie. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto riešením.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie je, ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Novotný Viliam.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister zdravotníctva, dámy a páni, interpelujem ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča vo veci personálneho obsadenia miest riaditeľov, dnes regionálnych hygienikov, regionálnych úradov verejného zdravotníctva v Prešove, Starej Ľubovni, Humennom, Vranove nad Topľou a Bardejove.

    V období po parlamentných voľbách v roku 2006 došlo na spomínaných postoch k personálnym zmenám. V tom čase platná legislatíva upravujúca oblasť verejného zdravotníctva, hovorím o dnes už neplatnom zákone 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve, upravovala postavenie riaditeľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva nasledovne. Regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedná riaditeľ regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorého vymenúva a odvoláva so súhlasom ministra zdravotníctva riaditeľ úradu verejného zdravotníctva. V zmysle zákona o poskytovateľoch, vtedy aj dnes platného, sa od riaditeľa úradu verejného zdravotníctva požadovalo, aby bol buď hygienikom alebo verejným zdravotníkom.

    Kto je to hygienik, dámy a páni, aby nám bolo jasné, o čom hovorím. Hygienik je lekár, ktorý vyštudoval na Univerzite Karlovej v Prahe na Lekárskej fakulte študijný smer hygiena, alebo lekár, ktorý skončil inú lekársku fakultu v odbore všeobecné lekárstvo a má atestáciu z hygieny.

    Kto je verejný zdravotník? Verejný zdravotník je absolventom Fakulty verejného zdravotníctva Trnavskej univerzity. Predchádzajúci zákon o verejnom zdravotníctve povedal, že hygienik rovná sa verejný zdravotník, aby sa nám nestalo, že sa nám zrúti celé verejné zdravotníctvo pre generačný problém. Problémom totiž je, že tých hygienikov stále ubúda, lebo v súčasnosti žiadna lekárska fakulta na Slovensku ani v Českej republike nemá študijný smer hygiena a záujem lekárov o atestáciu z hygieny a o kariéru hygienika je pramalý.

    Národná rada schválila v tomto roku, síce pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, čo som tu v prvom aj v druhom čítaní pri predmetnom vládnom návrhu zákona aj pertraktoval, ale predsa schválila nový zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je účinný od 1. septembra 2007, podľa ktorého sa podmienky na výkon funkcie šéfa regionálneho úradu verejného zdravotníctva vlastne sprísňujú, pretože § 6 ods. 2 hovorí, že regionálny úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá regionálny hygienik. Teda už nie riaditeľ, ktorý môže byť hygienik, alebo verejný zdravotník, len regionálny hygienik.

    Pamätám si na pomerne vážnu odbornú diskusiu vo výbore pre zdravotníctvo, aj v pléne Národnej rady na tému, či je vhodné, alebo nie, aby šéfom regionálneho úradu verejného zdravotníctva bol lekár – hygienik a nie verejný zdravotník. Podľa môjho názoru, je to nepochopiteľný návrat do predchádzajúceho obdobia a legislatívne vylúčenie verejných zdravotníkov z možnosti riadiť výkon verejného zdravotníctva v príslušnom regióne.

    Argumentoval som tým, že ide o lobing dosluhujúcich hygienikov, keďže tento študijný smer sa od 90. rokov neštuduje na lekárskych fakultách, ako som už spomínal a záujem humánnych lekárov o atestáciu z hygieny a kariéru hygienika je minimálny. Takže vládna koalícia ma presvedčila o tom spolu s pánom ministrom aj hlavným hygienikom, teda nepresvedčila, ale presviedčala, že je nevyhnutné, aby šéfom regionálneho úradu verejného zdravotníctva bol lekár – hygienik a tak to táto snemovňa aj schválila. O to viac ma prekvapila reportáž jednej súkromnej televízie odvysielaná 6. septembra tohto roku, na základe ktorej sme sa dozvedeli, že riaditeľmi, po novom od 1. 9. regionálnymi hygienikmi na niektorých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v Prešovskom kraji sú osoby, ktoré nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Nielenže nie sú hygienikmi, ani verejnými zdravotníkmi, dokonca nemajú ani medicínske alebo iné zdravotnícke vzdelanie.

    Čítam: Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prešov riaditeľ, po novom regionálny hygienik – Ing. Jana Mítniková, stavebná inžinierka. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Stará Ľubovňa, riaditeľ, od 1. 9. regionálny hygienik – MVDr. Ida Hudáková, veterinárna lekárka. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Humenné riaditeľ, od 1.9. regionálny hygienik – MVDr. Lýdia Sopková, veterinárna lekárka. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Vranov nad Topľou riaditeľ, po novom regionálny hygienik – RNDr. Štefan Kuruc, doktor prírodných vied. Zvlášť zaujímavá je situácia na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bardejove, kde post riaditeľ, regionálny hygienik obsadila po opakovanom výberovom konaní MVDr. pani Džupirová, veterinárna lekárka.

    K tomu som dostal aj jeden podnet priamo z Bardejova, je to list adresovaný mne, v ktorom sa okrem iného, dovolím si ho prečítať, píše: „Strana Smer – sociálna demokracia sa netajila tým, že tento post v Bardejove obsadí veterinárnou lekárkou pani doktorkou Džupirovou, členkou strany. Bohužiaľ, ich kandidát na výberovom konaní dňa 10. 7. totálne zlyhal a musel odísť. Stranícke štruktúry však trvali na svojom, výberové konanie sa muselo zrušiť a vypísať nové. To sa uskutočnilo dňa 23. augusta len s jedným kandidátom, opäť s pani doktorkou Džupirovou, tentoraz prebehlo všetko hladko a tak mohli doktorku Džupirovú na druhý deň menovať za riaditeľku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bardejove. Vôbec sa nezaujímali o jej odborné kvality.

    Poprosím vás, pán poslanec, aby ste sa opýtali pána hlavného hygienika Slovenskej republiky, či mu tá fraška stála za to.“

    Pána hlavného hygienika sa interpeláciou opýtať neviem, tak sa pýtam pána ministra zdravotníctva, či mu tá fraška stála za to. Tiež je nepochopiteľné, že víťazom výberového konania sa stal uchádzač, ktorý päť mesiacov v tom istom výberovom konaní neprešiel. No asi sa doučila.

    Pán minister, žiadam vás o odpoveď, na základe akých kritérií boli vymenované vyššie uvedené osoby do pozície riaditeľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva, dnes regionálneho hygienika, keď ani podľa starej, ani novej legislatívy nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Pán minister, žiadam vás, aby ste okamžite v danej veci konali a žiadali od hlavného hygienika, ktorý menuje a odvoláva regionálnych hygienikov, aby vysvetlil dôvody menovania vyššie uvedených osôb, ako aj dôvody, ako mohol nerešpektovať odborné kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie regionálneho hygienika. Pán minister, žiadam vás, aby ste okamžite v danej veci konali a žiadali od hlavného hygienika, aby odvolal menované nepovolané osoby a vypísal výberové konanie s cieľom obsadiť tieto posty odborne zdatnými a povolanými osobami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za prednesenie interpelácie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa blíži 17.00 hodina a teda potrebujeme hlasovať o jedinom prerokovanom bode a to písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, tak budeme hlasovať, len teraz mi dovoľte vyhlásiť 10-minútovú technickú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 13. schôdze hlasovaním o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

    Je to tlač 346. Najprv budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Gibalovej, Lipšica a pani poslankyne Sárközy, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie považujú za neuspokojivé.

    Takže budeme hlasovať o tomto vyjadrení. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 60 za, 62 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že toto uznesenie sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 15. augusta 2007.

    Ešte predtým, kým budeme o tom hlasovať, chcel by som reagovať na návrh pána poslanca Lipšica, ktorý vzniesol námietku na odpoveď pána ministra kultúry Marka Maďariča. Uznávame, že došlo k chybe a termíny neboli dodržané zo strany kancelárie, takže minister kultúry odpovedal na interpeláciu v stanovenej lehote, ale tá lehota plynula od času, kedy dostal, samozrejme, požiadavku. Pán poslanec, došlo k chybe, ospravedlňujem sa za to. Dostačuje to takto? Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme teraz hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 za, 47 proti, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme zobrali písomné odpovede členov vlády na vedomie.

    Ďakujem pekne, tým sme vyčerpali program hlasovania.

    A budeme pokračovať ďalej v bode

    interpelácie.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Šum v rokovacej sále.

  • Do rozpravy. Pán poslanec Abrhan, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov predkladám procedurálny návrh, a to bod 59 vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení stiahnuť z rokovania pléna Národnej rady. Ďakujem.

  • Pán poslanec, mohli by ste špecifikovať, v mene ktorých troch poslaneckých klubov dávate návrh?

  • Kresťanskodemokratické hnutie, SMK a SDKÚ – DS.

  • Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Poprosím technikov, aby spustili hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Budeme pokračovať v rozprave o prebiehajúcom bode a tým sú interpelácie.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči, máte slovo.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Pán poslanec Mečiar, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán predseda Národnej rady, v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko navrhujem, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 481/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 386, bol preložený na prerokovanie na budúcu schôdzu Národnej rady.

  • Pán predseda klubu Ľudovej strany – HZDS, na tento procedurálny úkon vyžaduje rokovací poriadok tri poslanecké kluby, takže vás prosím, ktoré tri poslanecké kluby tento návrh predkladajú. Mohli by ste povedať, ktoré tri poslanecké kluby predkladajú tento návrh? V mene ktorých troch poslaneckých klubov?

  • Ja predkladám len v mene Ľudovej strany – HZDS. Slovenská národná strana, ktorá sa k návrhu pripájala, mi pred dvomi minútami od...

  • Vystúpenie prerušené.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, poprosím teraz, aby jednotlivé kluby, pretože rokovací poriadok striktne vyžaduje takýto procedurálny úkon len na návrh troch poslaneckých klubov.

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Osvojujem si procedurálny návrh pána poslanca Mečiara.

  • Dobre, máte dva poslanecké kluby, ešte jeden poslanecký klub. Dobre, takže, pán Mečiar, predkladáte v mene Ľudovej strany – HZDS, SDKÚ – DS a Kresťanskodemokratického hnutia.

    Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Mečiar, je mi ľúto, rokovací poriadok veľmi jasne definuje, akým spôsobom táto procedúra má prebehnúť, ale keďže poslanecké kluby SDKÚ – DS a Kresťanskodemokratického hnutia s Ľudovou stranou a HZDS predložili tento návrh, dávam o ňom hlasovať. Pustite hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Budeme pokračovať v prerušenom bode rokovania a to sú interpelácie.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči ako ďalší prihlásený.

  • Šum v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, budeme pokračovať v programe.

  • Chvíľočku, pán poslanec. Lebo bude lepšie, kým trošičku počkáme, aby ste mali priestor na svoju interpeláciu.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Dámy a páni, ešte raz vás chcem požiadať o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v schválenom programe 13. schôdze. Pán poslanec, pokiaľ uznáte za vhodné, že je toto prostredie dôstojné na to, aby ste predniesli svoju interpeláciu, nech sa páči, máte slovo. Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás prosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám tri interpelácie, všetky sú k aktuálnym veciam a budem stručný.

    Prvá interpelácia je na ministra zahraničných vecí pána Jána Kubiša a interpelujem ho vo veci obsadenia postu veľvyslanca Slovenskej republiky vo Veľkej Británii. Podľa mojich informácií tento post je neobsadený viac ako dva roky a všetci dobre vieme, že neobsadenie postu veľvyslanca je aj istým spôsobom signál o vzťahu k danej krajine, a preto sa pýtam pána ministra, aké sú dôvody, že tento post je tak dlho neobsadený a kedy bude obsadený post veľvyslanca Slovenskej republiky vo Veľkej Británii.

  • Pán poslanec, prepáčte, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať po krátkej prestávke.

    Pán poslanec Fronc, dúfam, že to prostredie už bude pre vás prijateľné. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Aj moja druhá interpelácia je interpelácia na ministra zahraničných vecí pána Jána Kubiša a interpelujem ho vo veci previerok Národným bezpečnostným úradom pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Všetci pracovníci ministerstva zahraničných vecí, nemyslím tým technických pracovníkov, ale všetci, vrátane väčšiny aj sekretárok, sú preverovaní Národným bezpečnostným úradom a pritom sa vyžaduje od nich previerka na úrovni tajné. Takúto previerku ale na úrovni tajné však nemajú všetci veľvyslanci Slovenskej republiky. Preto sa pýtam, pán minister, či takýto postup je v súlade so zákonom a internými predpismi ministerstva zahraničných vecí a kedy dôjde k náprave tohto stavu.

    Moja tretia interpelácia je interpelácia na ministra spravodlivosti pána Štefana Harabina. Túto interpeláciu vznášam opakovane, a to v kauze známej ako Cervanová v prípade Ing. Andrašíka a súčasne žiadam pána ministra, aby mi odpovedal v zmysle ústavy ako zodpovedný minister, a nie, aby mi odpovedala na interpeláciu subalterná pracovníčka ministerstva spravodlivosti, ako sa to stalo pred časom, keď som mu písomne adresoval svoju interpeláciu. Vec sa má tak, že sa obrátila viackrát na mňa matka menovaného, ktorý je, aspoň bol podľa mojich informácií, vo výkone trestu. Ako uvádza matka, v jeho spise zvláštnym spôsobom chýbal doklad o amnestii na jeden rok, ktorý mu bol udelený ešte prezidentom Václavom Havlom v roku 1990. Ja nechcem vstupovať do právnej kauzy. To je vyslovene záležitosť iných. Ale je zvláštne a na to by som sa rád opýtal, pretože ide o výkon trestu v takom prípade, keď tento trest už neplní ani prevýchovnú, ani preventívnu funkciu a navyše, chcem, aby pán minister minimálne zaujal stanovisko, na základe čoho súd postupoval rôzne v prípade dvoch odsúdených v tej istej veci pri žiadosti o prepustenie z výkonu trestu po uplynutí lehoty, keď odsúdený môže o takéto prepustenie požiadať.

    Ešte raz, pán minister, žiadam vás, o vaše stanovisko k tejto veci a vysvetlenie toho, čo som sa opýtal.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ako ďalšia vystúpi v interpeláciách pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, moja interpelácia smeruje k pánu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a interpelujem ho v súvislosti s kamiónovou dopravou. Ako vodiči na cestách sme zaznamenali v poslednom, už dlhšom čase obrovský nárast kamiónov na našich cestách. Vzhľadom na terajší katastrofálny stav našich ciest je evidentné, že váha nákladov, ktoré kamióny prevážajú, prekračuje povolenú hranicu. Pán minister, oceňujem prácu polície aj vzhľadom na kontrolu technického stavu vozidiel, ale v mojej interpelácii by som rada upriamila vašu pozornosť aj na kamióny, ktoré bez kontroly o krátky čas tak už zdevastujú naše cesty, že štát bude musieť vyčleniť obrovské finančné prostriedky na ich opravu. Pán minister, nechystáte podobné akcie ako pri jednej z posledných týkajúcich sa autobusov, aj pre preťažené kamióny?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Rosová, nech sa páči, máte slovo. Prepáčte, nech sa páči. Pani poslankyňa, ospravedlňujem sa, ale je tu pán podpredseda vlády a minister vnútra, ktorý chce zareagovať.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, len dve minúty vás zdržím. Predtým, než vypracujem písomnú odpoveď na túto interpeláciu, iba vás budem informovať, že v tejto chvíli máme tri mobilné stanice technickej kontroly, ktorými sme zmenili načasovanie na krátky čas kvôli kontrolovaniu autobusov. Ale vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, v ktorom zaviazala rezort dopravy a rezort vnútra k tomu, aby sme nakúpili ďalších 6 mobilných staníc technickej kontroly, ktoré predovšetkým slúžia na meranie váhy a technického stavu kamiónov a plus, keďže tieto samy o sebe sú pomerne drahé, sme našli aj váhy, ktoré sú pomerne veľmi ľahko mobilné a pomerne lacné, ktoré budeme uplatňovať práve preto, aby sa kvalita ciest nezhoršovala. Ďakujem pekne. Písomne vás budem informovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    A teraz nech sa páči, pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Interpelujem ministra školstva Slovenskej republiky vo veci financovania súkromných škôl v legislatívnom zámere zákona o výchove a vzdelávaní. V návrhu legislatívneho zámeru zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 12. septembra 2007, sa v časti financovanie súkromných škôl uvádza, že tento zákon upraví spôsob financovania súkromných škôl v tom zmysle, že zriaďovatelia budú môcť požiadať ministerstvo školstva o finančnú dotáciu. V prípade, že by aj zákon o výchove a vzdelávaní upravil financovanie súkromných škôl práve takýmto spôsobom, s veľkou pravdepodobnosťou by ohrozili ich fungovanie, ba dokonca ich existenciu.

    Už pri predchádzajúcej úprave zákona č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sme upozorňovali, že svojimi zásahmi naruší ministerstvo relatívne stabilný systém financovania neštátnych, teda súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a školských zariadení. Toto sa naplnilo. Dajú sa uviesť desiatky prípadov, kedy tieto školy majú obrovské problémy. V celom tomto financovaní je chaos a ministerstvo školstva a ministerstvo financií dávajú ruky preč. Neusmernili samosprávy, ktoré čiastočne zadržiavajú tieto prostriedky, vznikajú veľké problémy. Vznikajú aj na základe toho, že vzniknutá situácia sa riešila mimoriadnymi, ale nie dostatočnými dotáciami pre obce, mestá a vyššie územné celky.

    Tento krok, teda novelizácia zákona č. 597/2003 naznačila, akým smerom sa bude uberať politika súčasnej vlády voči zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení. Nový legislatívny zámer toto smerovanie jednoznačne potvrdil. Vyplýva z neho, že ministerstvo školstva zamýšľa zásadne zmeniť platné princípy financovania škôl, ktoré v súčasnosti zabezpečujú relatívne vyvážené pravidlá pre všetkých zriaďovateľov.

    Súkromné školy majú aj v súčasnom systéme financovania oproti školám zriaďovaným samosprávou niektoré znevýhodnenia. Avšak vo vzťahu k žiakom, ktorí sú v skutočnosti tými pravými subjektmi financovania zo štátneho rozpočtu, vykazuje súčasný systém aspoň elementárnu spravodlivosť. Zdá sa, že zámerom ministerstva školstva je zmeniť princíp nárokovateľného normatívu, ktorý dnes platí, nárokovateľného normatívu na žiaka, na svojvoľné prideľovanie dotácií podľa rozhodnutia úradníkov na ministerstve. V dôsledku toho sa po prvé neúmerne sťaží, až znemožní existencia súkromných škôl a po druhé, čo je najdôležitejšie, zavedie sa diskriminácia tých detí, ktorých rodičia sa v dobrej viere rozhodli poskytnúť im vzdelanie v škole súkromného zriaďovateľa. Štát bude na ich vzdelávanie neodôvodnenie prispievať menšou čiastkou než na ostatné deti.

    Ak je naozaj cieľom ministerstva školstva to, čo naznačuje legislatívny zámer, ostatnú na Slovensku len súkromné školy, ktoré budú mať existenciu garantovanú vysokými poplatkami od rodičov, teda súkromné školy pred tých najbohatších. To je sociálny prístup súčasnej vlády.

    V legislatívnom zámere zákona sa okrem iného uvádzajú nasledovné práva dieťaťa a žiaka:

    a) právo na slobodnú voľbu vzdelávacej cesty na štátnych, súkromných alebo cirkevných školách a školských zariadeniach, ako aj práva zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka, a to právo na slobodnú voľbu vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona.

    Ak by zákon upravil spôsob financovania neštátnych škôl tak, že by neprispieval na vzdelávanie detí, ktoré sa rozhodli pre neštátnu, resp. súkromnú školu, rovnako ako na tie deti, ktoré sa rozhodli pre štátnu školu, obmedzil by tým deklarovanú slobodnú voľbu pri výbere školy. Mnohé súkromné školy pritom prispievajú ku skvalitňovaniu vzdelávacieho a výchovného procesu. Ak by to tak nebolo, zrejme by predseda vlády Slovenskej republiky nezapísal na súkromnú školu svojho syna. Ak výsledky inšpekcie, resp. iné výstupy ukazujú na nedostatky v niektorých konkrétnych súkromných školách, má ministerstvo školstva dostatočné nástroje na to, aby voči takýmto školám zakročilo. Nie je preto akceptovateľné skrývať zámer, likvidovať súkromné školy pod zámienkou toho, že niektoré z nich nedosahujú prijateľnú úroveň.

    Ak je skutočným zámerom nového školského zákona zmeniť financovanie súkromných škôl vo vyššie uvedenom duchu, je to jasný dôkaz, že v rozpore s programovým vyhlásením nie je vzdelanie prioritou súčasnej vlády a vládnej koalície. Mimochodom, v programovom vyhlásení vlády sa žiadny podobný zámer vlády neuvádza. Jediná veta v programovom vyhlásení vlády, týkajúca sa financovania škôl, znie: „V rámci financovania škôl upraví súčasnú metodiku založenú na princípe finančnej rovnosti tak, aby sa uplatnila ekonomická náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu.“ Teda zjavne to nemá nič spoločné s návrhom zásadne zmeniť spôsob financovania súkromných škôl.

    Potvrdzuje sa, že vzdelávanie a školstvo sú tým, na čom táto vláda mieni šetriť zo všetkého najviac a všetkými možnými nástrojmi. Napríklad aj tým, že prestane prispievať na vzdelanie deťom, ktoré navštevujú súkromné školy. Žiadam vás preto o vysvetlenie a interpelujem vo veci, aké konkrétne princípy financovania majú vyplynúť z deklarovaného zámeru vyjadreného vetou „zákon upraví financovanie súkromných škôl, ktorých zriaďovatelia budú môcť požiadať ministerstvo školstva o finančnú dotáciu“. Ďakujem.

    Druhú interpeláciu som dala písomne, nebudem ju prezentovať ústne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz ako ďalšia vystúpi s interpeláciu pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátke štyri interpelácie.

    Moja prvá interpelácia je na pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerku Tomanovú.

    Interpelujem vás, pani ministerka, vo veci odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Žiadam vás o vyčíslenie odvodu vo finančnej čiastke za rok 2006. Aký je z tejto časti odvodu alebo koľko z tejto čiastky odvodu tvorí povinná úhrada z inštitúcií privátneho sektoru, štátnej a verejnej správy a samosprávy, nakoľko nedošlo k odpovedi v hodine otázok. Bola by som veľmi rada, keby ste mali priestor na podrobnejšiu analýzu.

    Druhá moja interpelácia je na pána ministra kultúry.

    Interpelujem vás, pán minister, vo veci koncesionárskych poplatkov. Aké máte poznatky z praxe po novele zákona 212/1995 o koncesionárskych poplatkoch, ktorej účelom bola eliminácia možnosti neprimerane vysokých poplatkov z omeškania za koncesionárske poplatky Slovenského rozhlasu, prosím o konkrétnu odpoveď. Je skutočne pravdou, ako to uvádzate vo svojej odpovedí na moju poslednú interpeláciu, že nová právna úprava, ktorú ešte rezort síce nezverejnil, zabezpečí väčšiu adresnosť poplatníkov, čím sa stane vymáhateľný poplatok. Ale dúfam, pán minister, že nemyslíte na to, že budeme platiť koncesionárske poplatky všetci, ktorí odoberáme elektrickú energiu. Ako teda bude vyzerať táto právna norma?

    Moja tretia interpelácia je na ministra zdravotníctva.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci zdravotnej záchrannej služby. Kedy predložíte do Národnej rady novelu zákona o zdravotnej záchrannej službe, ktorá bude riešiť úpravu počtu, rozloženia a systému fungovania záchrannej zdravotnej služby? Prešiel prvý rok vlády, vykonali ste kontroly na záchrankách, ale z tejto kontroly nevyšiel žiadny verejný výstup. A ani vaše prísľuby zredukovať počet záchranných služieb a podstatne znížiť platby pre záchranky, nie sú zatiaľ zrealizované. Ako budete postupovať?

    Vážený pán minister Valentovič, aj moja ďalšia interpelácia je na pána ministra zdravotníctva. Ja by som poprosila, pán predseda, keby pani poslankyňa pri pani ministerke netelefonovala. Nie je to veľmi vhodné, pani poslankyňa Vaľová, keby ste mohli ísť telefonovať von, je to nevhodné, aby ste vyrušovali pani ministerku, keď je interpelovaná.

  • Poprosím vás, netelefonujme. Nech sa páči, pani poslankyňa, pokračujte.

  • Čiže, interpelácia na pána ministra Valentoviča.

    Interpelujem vás vo veci nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti. Aké dôvody vás viedli k vypusteniu z nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti akékoľvek psychiatrické ústavné zariadenie? Prosím vás o analýzu a vyjadrenie aj hlavného odborníka pre túto oblasť, pretože v takom vážnom období, ako je súčasná situácia, aspoň niektoré psychiatrické ústavné zariadenia by mali byť zaradené v minimálnej sieti.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Sániová ako ďalšia.

  • Vážená pani ministerka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, moja interpelácia smeruje k pánu ministrovi Ľubomírovi Vážnemu, ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií.

    Vážený pán minister, v mene občanov regiónov Turca, menovite obyvateľov mesta Martina – Vrútky, interpelujem vás v nasledovnej veci. Výstavba tunela medzi Vrútkami a Žilinou, ktorá bola pred niekoľkými rokmi prerušená, mala spájať Žilinu nielen s Martinom a Vrútkami, ale mala umožniť aj spojenie východu Slovenska s inými časťami Slovenskej republiky, ale aj s Českou republikou. Nebudem už hovoriť o bezpečnosti cestovania na tomto úseku. Okrem toho takéto rýchle spojenie zaistí cestovanie do práce mnohým ľuďom, ktorí dochádzajú za prácou do Žiliny.

    Vážený pán minister, prosím vás o stanovisko k tejto veci. Aké sú definitívne závery dostavby tohto tunela alebo zvažujete iné riešenie? Ďakujem za odpoveď.

    Moja druhá interpelácia smeruje k pánovi ministrovi Jaroslavovi Izákovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v mene občanov obce Petrovce nad Laborcom, okres Michalovce, v otázke zásobovania pitnou vodou a to z vodného zdroja v meste Strážske. Predĺžením vodárenského systému z vodného zdroja Strážske do obce Petrovce nad Laborcom by sa zabezpečila dodávka pitnej vody pre túto obec. Dnes obyvatelia obce, žije tu v súčasnosti 850 obyvateľov, užívajú kontaminovanú pitnú vodu. Úmrtnosť v obci za rok 2006 je vysoká. Zomrelo tu 8 ľudí z uvedených 850. Obec má podanú žiadosť na rok 2007 na Environmentálnom fonde ministerstva životného prostredia, kde žiadaná suma je 10 miliónov slovenských korún. Táto dotácia by pomohla obci rozšíriť vodovodnú sieť v obci Petrovce nad Laborcom.

    Vážený pán minister, prosím vás o stanovisko k tejto veci. Aké sú možnosti a závery ministerstva životného prostredia k predloženej veci?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ako posledný v bode programu interpelácie vystúpi pán poslanec Haľko.

  • Vážený pán predseda, interpelujem ministra dopravy pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho.

    Vážený pán minister, mnohí občania mesta Prešov sú znepokojení poslednými a neúplnými informáciami o spochybňovaní doterajšej trasy diaľničného obchvatu Prešova. Ide o trasu diaľnice D1 v úseku Prešov – západ, Prešov – juh s tunelovým variantom. Moja otázka znie: Aké riešenie diaľničného obchvatu Prešova ponúkate vy, pán minister?

    Skončil som, pán predseda. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Haľko bol posledný, ktorý vystúpil v bode interpelácie poslancov.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze podľa schváleného programu. Ako ďalší bude bod

    správa o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008.

    Je to správa vlády v tlači pod č. 364.

    Uvedie ju pani ministerka Tomanová. Pani ministerka, poprosím vás.

  • Smiech a hlasy v sále.

  • Pán minister financií, nezabávajte poslancov. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, úloha vypracovať správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008, vznikla v súvislosti s požiadavkou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy voči národným parlamentom členských krajín Rady Európy zapojiť sa do celoeurópskej kampane Stop domácemu násiliu na ženách. Kampaň potvrdzuje aktuálnosť a naliehavosť odstraňovania násilia páchaného na ženách, ktoré Rada Európy považuje za závažné porušovanie ľudských práv.

    Predkladaný materiál bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 389 z 2. mája 2007, ktorého prijatie bolo iniciované uznesením č. 267 z roku 2007 Národnej rady Slovenskej republiky. Toto uznesenie bolo prijaté na návrh Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, v ktorom výbor požiadal vládu Slovenskej republiky o vypracovanie správy o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách v rokoch 2005 – 2008. Tento dokument vláda Slovenskej republiky prijala v záujme riešenia informatiky a problematiky násilia páchaného na ženách a v rodinách v roku 2005 uznesením č. 635 z 24. augusta 2005. Prijatím tohto dokumentu, ako aj jemu predchádzajúcej Stratégie pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách v roku 2004 vláda potvrdila spoločenskú závažnosť príčin a dôsledkov násilia voči ženám. Súčasne tým potvrdila aj to, že úlohy smerujúce k jeho eliminácii a prevencii sú pre ňu úlohami celospoločenského významu.

    Predkladanú správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 vláda prerokovala a schválila uznesením č. 659 zo dňa 8. augusta 2007. Pri hodnotení plnenia úloh uvedeného národného akčného plánu zdôrazňujem, že termínom plnenia úloh národného akčného plánu v zmysle uznesenia vlády č. 638 je máj 2008. V tejto správe uvádzaný stav plnenia úloh má priebežný charakter. V roku 2008 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripraví aktualizáciu Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a na ďalšie roky. Novonavrhované opatrenia budú nadväzovať na splnenie úlohy súčasného akčného plánu a komplexnejšie ich rozvíjať.

    V súvislosti s predkladanou správou upozorňujem na pripravovanú národnú informačnú a mediálnu kampaň vlády, nadväzujúcu na kampaň Rady Európy Zastavme domáce násilie voči ženám. Kampaň v Slovenskej republike, ktorá prispeje k prevencii a eliminácii násilia páchaného na ženách, sa v súčasnosti pripravuje. Vyvrcholí v novembri 2007. Záverečné aktivity na ženách sa v súčasnosti pripravujú a ukončia sa v marci 2008. Najdôležitejšími aktivitami kampane budú vysielanie spotov v elektronických, tlačených médiách, prezentovanie informačných plagátov, vytvorenie webovej stránky k problematike násilia voči ženám, zriadenie informačnej telefonickej linky ku kampani, diskusie s odborníkmi a ďalšie sprievodné akcie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Spravodajcom je pán Vladimír Jánoš. Poprosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku rokovania vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ktorý prerokoval túto správu o plnení akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008, ktoré máte pod tlačou 364.

    V súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 20. marca 2007 č. 267 vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 20. augusta 2007 pod č. 365 pridelil správu vlády na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 na svojej 21. schôdzi 11. septembra 2007. Výbor uznesením z 11. septembra 207 pod č. 86 správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal, preto sa pýtam, či sa chce niekto z kolegýň a kolegov prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pani ministerka, ani pán spravodajca sa nebudú vyjadrovať.

    A budeme pokračovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Opäť pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Viera Tomanová zákon uvedie. Máte slovo, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o pripravovanú novelu, ktorá sa realizuje v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktorým sa vláda zaviazala poskytovať príspevok rodičom s nezaopatrenými deťmi. Ak rodičia sú poberateľmi dôchodkových dávok a z objektívnych dôvodov nemajú príjem zo zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho si nemôžu uplatniť daňové zvýhodnenie na vyživované nezaopatrené dieťa, tzv. daňový bonus, navrhuje sa, aby oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príplatok k prídavku na dieťa bol rodič alebo osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.

    Nárok na príplatok k prídavku sa navrhuje podmieniť splnením podmienok nároku na prídavok na dieťa s poberaním dôchodkovej dávky a to starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku pri percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo výsluhového dôchodku a nevykonávaním zárobkovej činnosti oprávnenou osobou a ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môže uplatniť daňový bonus.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Určeným spravodajcom gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie je pani Ľubica Rošková. Požiadam ju, aby nám podala spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť príplatok k prídavku na dieťa rodičom, ktorí poberajú starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok pri percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok, nevykonávajú zárobkovú činnosť a z toho dôvodu si nemôžu uplatniť daňový bonus. Navrhuje sa okruh osôb oprávnených na uplatnenie príplatku na dieťa, ako aj podmienky nároku na navrhovaný príplatok.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/96 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 360 z 20. augusta 2007 prideliť návrh zákona, tlač 355, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásila pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani ministerka, dámy a páni, Kresťanskodemokratické hnutie víta návrh kompenzácie nákladov oprávnenej osoby na výchovu a výživu nezaopatrených detí formou štátnej sociálnej dávky, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus.

    Máme ale otázky a pripomienky. Ak uvádzate v dôvodovej správe podľa zdroja Sociálnej poisťovne – ústredie a Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny prognózu poberateľov prídavku na dieťa nevykonávajúcich zárobkovú činnosť, uvádzate, že invalidných dôchodcov vykonávajúcich zárobkovú činnosť je 8 240. Máte analýzu a prognózu, koľkí z týchto invalidných dôchodcov v súčinnosti s navrhovaným vládnym návrhom o sociálnom poistení sa presunie do kategórie oprávnených poberateľov prídavku na dieťa? To znamená, že sa počet oprávnených poberateľov príplatku zvýši minimálne o tento počet alebo sa mýlim? Vyjadrujeme však ľútosť, že pri tejto novele zákona vláda neupravila výšku prídavkov na deti. Očakávali sme úpravu prídavkov aspoň o mieru priemernej ročnej inflácie podľa skutočnosti súhrnne za predchádzajúce roky a očakávanej priemernej ročnej inflácie v roku 2007.

    Preto Kresťanskodemokratické hnutie predloží v pozmeňujúcom návrhu v druhom čítaní návrh na zvýšenie prídavku na dieťa o 100 korún, čo predstavuje celkovú výšku iba inflácie od roku 2004. Odignorovanie úpravy výšky prídavku na dieťa vláda zastiera svojimi krokmi podstatne zvýšiť príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. Aby to nevyznievalo tak rozšafne a vzbudzovalo dojem nejakej koncepčnosti, chcú sa zaviesť pri uplatňovaní príplatku pravidlá, ktoré majú vzbudiť dojem poriadku pri uplatňovaní tohto príplatku. Podstata problému je ale niekde inde. Tieto úvahy, ak dôjdu do schválenej podoby, vytvoria opäť priestor pre diskrimináciu.

    Preto nemôžeme súhlasiť ani s vysvetlením pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, ktorý sa na margo nezvýšenia prídavkov na deti vyjadril pre jeden denník, že, citujem: „Ministerstvo rozhodlo presmerovať financie na iné nástroje podpory rodín s deťmi.“ Myslel tým na zvýšenie príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa. Neposkytne sa ale rodičom, ktorí budú mať ďalšie dieťa a to ani vtedy nie, ak to dieťa príde na svet s odstupom času po 5., 8. alebo 10. rokoch, čo sa tiež stáva.

    Pritom s odstupom času títo rodičia musia opätovne nakupovať celú novú výbavu pre dieťa, čo je aj z minulej skúsenosti z vašej strany obhajoba toho, aj teda prečo len na to prvé dieťa. Očakávali sme, že ministerstvo navrhne právnu úpravu, ktorou bude riešiť zvýšenie rodičovského príspevku, prehodnotí peňažnú pomoc v materstve, prehodnotí príspevok na pohreb pre občanov nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, bude riešiť opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, aj príspevok, ak dieťa bolo zverené rozhodnutím súdu do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, nielen pri pestúnskej starostlivosti, v prípade poručníctva alebo dočasného zverenia.

    Podľa zákona č. 627/2005 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa nárok na opakovaný príspevok nemá napríklad starý rodič, ak mu bolo zverené vnúča do osobitnej starostlivosti. Pričom súd pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti uprednostňuje príbuzných na jednej strane, na druhej strane štátna sociálna dávka sa neposkytuje týmto príbuzným. V tomto kontexte predložený návrh zákona nie je koncepčný.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Teraz dávam, dámy a páni, možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti k predkladanej novele zákona, ktorú tu predkladala pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny.

    My sme v minulom volebnom období zaviedli tento príplatok, volá sa daňový bonus. My sme vtedy uprednostňovali pri tomto daňovom bonuse tých rodičov, ktorí pracujú a chceli sme spraviť všetko pre to, aby sa oplatilo pracovať. Dokonca sme prijali pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že keď jeden z rodičov vykonáva prácu, už má nárok na daňový bonus a išli sme tak ďaleko, že hoci keď týždenne robí niekde 10 hodín, už aj vtedy má. Určite z toho vypadla nejaká skupina, ktorá sa rieši týmto návrhom. Lenže onedlho budeme prerokúvať nasledujúci zákon, ktorý predkladáte, a pre nás bola dôležitá tá vec, aby každý sa pokúšal spraviť všetko pre to, aby bol zamestnaný. Chceli sme zvyšovať zamestnanosť.

    Predkladáte novelu zákona o sociálnom poistení, kde okrem iného chcete zabrániť tým, ktorí pôjdu do predčasného dôchodku, aby si privyrábali. Razíte, buď dôchodok, alebo práca. Takže, ja sa prikláňam k tomu, že toto nie je celkom koncepčné. Ale dovoľte mi spýtať sa na dva konkrétne návrhy, ktoré predkladáte. Ja citujem teraz z dôvodovej správy. Priznám sa, celkom tomu nerozumiem. Takže, by som bola rada, keby ste to vysvetlili. „Vzhľadom na navrhované podmienky nároku na príplatok prídavku, podľa ktorých nielen oprávnená osoba dôchodca, ale ani druhá oprávnená osoba dôchodca si z dôvodu nevykonávania zárobkovej činnosti nemôže uplatniť daňový bonus, možno objektívne predpokladať, že skutočné čerpanie finančných prostriedkov na príplatok prídavku bude nižšie, ako je uvedené v odhade čerpania finančných prostriedkov na príplatok k prídavku.“

    Druhá moja pripomienka je, čo sa týka odhadu čerpania finančných prostriedkov na príplatok na dieťa v roku 2008 – 2010. „V rámci rozporového konania bola akceptovaná zásadná pripomienka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré navrhlo rozšíriť počet oprávnených osôb alebo poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili vek 62 rokov. Akceptovaním tohto návrhu sa pôvodný predpokladaný počet poberateľov príplatku k prídavku na dieťa rozšíri podľa kvalifikovaného odhadu o cca 150 oprávnených osôb s výsluhovým dôchodkom.“

    Moja otázka je konkrétna. Pani ministerka, kto patrí medzi tých 150 oprávnených osôb, ktorí budú poberať podľa tejto predlohy ten príplatok? Pretože ja nie som špecialista na obranu, ale keď sa to týka 150 osôb, no to sú asi tí, ktorí majú najvyššiu hodnosť. A koľko je asi priemerný dôchodok tých, ktorí o to požiadajú?

    Pani ministerka, ja som vám dala konkrétnu otázku. Bola by som rada, keby ste na to konkrétne odpovedali. A budeme predkladať pri druhom čítaní pozmeňujúce návrhy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ešte, pani spravodajkyňa, v rámci rozpravy? Nie. Uzatváram rozpravu a pýtam sa pani ministerky...

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ak dovolíte, vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, zareagujem aspoň na niektoré veci.

    Pokiaľ ide o vyčíslenie dopadov, tak ako sme ich vyčíslili podľa podkladov Sociálnej poisťovne, na tých trvám s tým, že pokiaľ ide o prídavky a zvýšenie o infláciu, viete dobre, že to bolo 10 korún na tento rok. Novelu a systém valorizácie prídavkov vlastne schválila vaša predchádzajúca vláda. Napriek tomu, že ide o legislatívne nesystémové opatrenie, o 100 korún ste mohli zvýšiť ešte v roku 2004, kedy bola zavedená, pardon, nie v roku 2004, keby ste neboli zrušili systém valorizácie, bolo možné pravidelne valorizovať prídavky na dieťa. A navyše, o 100 korún ste mohli zvýšiť aj v roku 2004, aj v roku 2005, pretože do rozpočtu ministerstvo práce vrátilo v roku 2004 4,9 mld. a v roku 2005 2,9 mld.

    Znovu sa vrátim k tomu, minulý rok nebol prichystaný z hľadiska mechanizmu a nebol by zvládnutý legislatívny proces zvyšovania prídavkov na deti a nebol ani plánovaný. A v tejto súvislosti pripomínam, pokiaľ pán podpredseda vlády hovoril o tom, že boli prerozdelené na iné nástroje, áno, boli, samozrejme, nielen príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, sú tam ďalšie dávky, ktoré boli zvýšené.

    Mimochodom, ak ste si nevšimli, od 1. 9. bol zvýšený aj príspevok na pohreb, pani poslankyňa Gibalová. A s peniazmi sa počíta aj na ďalšie aktivity, napríklad je to nahradenie poskytovania výživného, náhradného výživného deťom, ktoré sú sirotami a ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok.

    Pokiaľ ide o pani Sárközyovú, ja skutočne nejaký menný zoznam poberateľov výsluhových dôchodkov tých 150 ľudí nepoznám, čiže nemôžem povedať. Môžem jednoznačne povedať, že to bola uplatnená pripomienka ministerstva obrany, ktoré hovorilo o tom, že sú to ľudia, ktorí dovŕšia starobný vek a ich jediným zdrojom príjmu je výsluhový dôchodok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač pod č. 386. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 385. Opäť poprosím pani ministerku Vieru Tomanovú, aby uviedla vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa navrhujú opatrenia, ktorých cieľom je prispieť k udržaniu finančnej stability priebežne financovaného systému sociálneho poistenia, čím sa postupne napĺňajú ciele vlády uvedené v programovom vyhlásení vlády v oblasti sociálneho zabezpečenia.

    Ide o celospoločenský cieľ. Z tohto dôvodu sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhujú najmä nové podmienky poskytovania predčasného starobného dôchodku, predlžuje sa obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, zvyšuje sa maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity na štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

    Okrem týchto zásadných zmien sa navrhujú ďalšie zmeny vecného charakteru, najmä predĺženie obdobia platenia poistného na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe do roku 2009, predĺženie obdobia, počas ktorého možno použiť finančné prostriedky z prebytkového do deficitného základného fondu, zavedenie pasívneho prístupu informácií o zmene stavu individuálneho účtu, nová právna úprava pohľadávok a ďalšie zmeny, ktorých potreba vyplynula z poznatkov aplikačnej praxe.

    V zákone o starobnom dôchodkovom sporení a v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení sa navrhujú zmeny v právnej úprave konfliktu záujmov s cieľom eliminovania tohto konfliktu a zvýšenia bezpečnosti investovania. V novele zákona o kolektívnom vyjednávaní sa navrhuje vypustenie osobitnej právnej úpravy nárokov z nemocenského a sociálneho zabezpečenia zamestnancov v súvislosti s ich účasťou na štrajku z dôvodu, že tieto nároky sú riešené v rámci všeobecnej právnej úpravy nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia v sociálnom poistení.

    V novele zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa navrhujú legislatívnotechnické úpravy a to v súvislosti s profesionalizáciou armády.

    V novele zákona o inšpekcii práce sa navrhuje rozšírenie inšpekcie práce o dohľad nad dodržiavaním zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení v rozsahu povinností zamestnávateľa uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za určených zamestnancov.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Janka Vaľová. Poprosím ju, aby uviedla spravodajskú informáciu.

  • Pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, spravodajská informácia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 386.

    Vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vystúpila na dnešnej schôdzi Národnej rady. K uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 359/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom navrhovanej novely zákona je prijať niektoré opatrenia, ktoré budú pôsobiť na zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného systému. Navrhuje sa zaviesť do právnej úpravy starobného dôchodcovského sporenia prvok dobrovoľnosti tak, aby existencia nenarušila stabilitu priebežného finančného systému. Okrem toho, okrem týchto zásadných zmien sa navrhujú aj ďalšie zmeny, vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 z 24. augusta 2007 prideliť návrh zákona, tlač 386, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa, za vaše vystúpenie ako spravodajkyne výborov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy sa za poslanecké kluby prihlásili títo poslanci: za poslanecký Klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Radičová, za KDH pán poslanec Július Brocka a za SMK pani poslankyňa Klára Sárközy.

    Takže v zmysle rokovacieho poriadku teraz dávam slovo pani poslankyni Radičovej.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ospravedlňujem sa, ak sa budem opakovať, ale k novele o sociálnom poistení asi poviem to, čo ste už z mojich úst viackrát počuli, ale dovoľte mi zdôrazniť niektoré momenty.

    Predkladaný návrh novely o sociálnom poistení vzhľadom na súčasný právny stav sa dotýka niektorých sociálnych skupín spôsobom nie zlepšujúcim ich sociálnu situáciu, ale zhoršujúcim ich sociálnu situáciu. Toľkokrát diskutované postavenie a zásah mamičiek na materskej dovolenke. Tu by som citovala skôr stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré považuje tento návrh voči matkám na materskej dovolenke za diskriminujúci.

    Druhá skupina sú rodičia, resp. iní rodinní príslušníci, ktorí opatrujú člena rodiny a poberajú opatrovateľský príspevok. Tento návrh vyraďuje poberateľov opatrovateľského príspevku zo sporenia v II. pilieri. Veľmi vážna skupina sú invalidní dôchodcovia. Návrh totiž vyraďuje poberateľov invalidných dôchodkov zo sporenia v II. pilieri. Návrh však ide ďalej a úplne ruší platenie dôchodkového poistenia štátom za poberateľov invalidných dôchodkov zrušením tzv. transferu, čo má zrejme súvislosť s ďalším krokom, veľmi vážnym, a to je zníženie miery náhrady pri vypočítaní dôchodku, ktorá je spôsobená zrušením tzv. transferu. Kým totiž v rámci transferu platil štát za poberateľov invalidných dôchodkov starobné poistenie z minimálnej mzdy, podľa návrhu sa poberateľom invalidného dôchodku bude za každý rok zaratávať osobný mzdový bod len z cca 30 % priemernej mzdy, predtým to bolo 40 % priemernej mzdy. Zároveň pre invalidov po dovŕšení dôchodkového veku, kedy sa invalidný dôchodok automaticky prekvalifikuje na starobný, zákon neumožňuje takýmto invalidom podľa novely zlepšovať si svoj starobný dôchodok pracovaním a platením odvodov.

    Ďalšia skupina, starobní dôchodcovia. Ide o návrh predĺžiť minimálnu dobu dôchodkového poistenia na vznik nároku v obidvoch pilieroch z desať na pätnásť rokov. V praxi to znamená, že niektorým občanom, ktorí na budúci rok dosiahnu dôchodkový vek a podľa súčasného systému by mali nárok na dôchodok z I. piliera, momentálne ten nárok nevzniká.

    Ďalšia skupina, predčasní dôchodcovia. Známa to téma, predčasný dôchodok a možnosť práce. Sprísňujú sa v súčasnosti už aj tak prísne stanovené podmienky nároku na predčasný dôchodok a navyše sa priraďuje zákaz pracovať pre poberateľov predčasných dôchodkov. Vládny návrh zároveň berie predčasným dôchodcom možnosť zvýšiť si svoj starobný dôchodok dobrovoľným dôchodkovým poistením alebo spomínanou prácou. Pritom už v súčasnosti sú predčasní dôchodcovia penalizovaní, a to tak, že sa im do prípadného dôchodku zaratáva len 50 % zo zaplatených odvodov.

    Ďalšou skupinou, ktorá súvisí s rozvojom vedy a považujem ju za veľmi vážnu, sú interní doktorandi. Štát prestane platiť odvody za interných doktorandov, čím, dovolím si povedať v úvodzovkách, ministerstvo školstva ušetrí 195 mil. Interným doktorandom tak však reálne zhorší ich momentálnu situáciu. Zásahy, ktoré sú navrhované v novele alebo riešenia, ktoré pani ministerka spomínala v diskusiách, že napríklad mamičky na materskej sa môžu dobrovoľne poistiť pre sporenie v II. pilieri, ale znamená pre tieto mamičky zvýšenie ich odvodovej záťaže oproti iným.

    Diskutovalo sa tu dva dni o probléme II. piliera, o otvorení, neotvorení, dobrovoľnosti na pol roka, pre koho, prípadne o iných riešeniach, zmenenie percent v II. pilieri do času, potom zvýšenie týchto percent. Je zrejmé, že rozhodnutie o zásahoch do celého dôchodkového systému si vyžaduje podstatne dlhšiu diskusiu a je zrejmé i z dnešného hlasovania, že ani koaliční partneri nie sú stotožnení s týmito návrhmi. Preto dávam na zváženie váženej snemovni, aby sme o tomto návrhu novely ďalej nerokovali a aby sa prepracovala.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie v mene Klubu SDKÚ – DS.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Pardon, ospravedlňujem sa. S faktickou poznámkou, pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

  • Pani Radičová, ja som strašne prekvapená, že vy nechcete rokovať o otvorení II. piliera. Veď predsa, keď ste bola s pani ministerkou v televíznej debate, ste povedala, že ste sa nestihla prihlásiť do II. piliera a že je vám to veľmi ľúto a vy ste veľmi chcela. Tak ja si myslím, že my vám to chceme umožniť a tým, že sa prihlásite do II. piliera, podporíte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa, na vystúpenie? Zapnite, prosím, pani poslankyňu Radičovú.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa Vaľová. Myslím si, že som nehovorila, ale hovorili ste, ale to je detail. V každom prípade ja som v mojom prejave nespochybnila diskusiu o zmenách v II. pilieri, o bezpečnosti II. piliera a podobne, ani som nespochybnila vstup, či výstup a možnosť dobrovoľnosti. Ja som povedala, že pri takomto vážnom rozhodnutí je potrebná diskusia, pretože alternatív na pôde Národnej rady odznieva niekoľko. To je všetko, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    Teraz v mene poslaneckého klubu KDH vystúpi pán Július Brocka. Má slovo.

  • Dámy a páni, pripravil som si veľmi zodpovedne hodinové vystúpenie k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale musím povedať, že v tejto chvíli by to ani mňa samého nebavilo hovoriť k tomu alebo o tom, čo som si pripravil, pretože vy robíte tú diskusiu takou atraktívnou a zaujímavou, že dovoľte, aby som reagoval len na svojich predrečníkov aj z vládnej koalície.

    Pani kolegyňa Vaľová, pozorujem, že začínate byť vtipná, keď ste hovorili, že umožňujete aj pani Radičovej vstúpiť do II. piliera. No, len ste zabudli, že v tom zákone sa zároveň predlžuje doba sporenia z 10 na 15 rokov, čiže bol by to veľký podfuk nie na pani Radičovej, ale na všetkých, ktorí by v tejto situácii a sú päťdesiatnici napríklad ako ja, aby vstupovali do II. piliera.

    Druhá poznámka je na pani ministerku. Pani ministerka, keďže vy tu, nie vy, ale celá táto vládna koalícia nechce alebo bojí sa s nami diskutovať, premiér to predviedol, pán premiér on vykríkne a zdúchne, preto mi dovoľte, aby som zareagoval na názory, resp. na to, čo nám tu rozprával pán premiér v hodine otázok k tomuto zákonu, preto nebudem vás unúvať tým, čo som si pôvodne pripravil.

    Pani ministerka Tomanová hovorila mojej kolegyni Gibalovej, že keď ste takí šikovní a chcete zvyšovať prídavky na deti o 100 Sk, prečo ste to neurobili v roku 2004, keď ste boli pri moci. Pani ministerka Tomanová, my sme v tom roku zvýšili podporu rodinám s deťmi o 500 Sk mesačne na každé dieťa cez daňový bonus, to bol ten nový prvok, ktorý sa nedal zneužiť. Áno, ja kvitujem, že vy teraz chcete nespravodlivosť zmenšovať, najmä vo vzťahu k tým dôchodcom, ktorí, veď preto je to 300 Sk, že ich dôchodky sú čisté a nezdanené, preto to nie je tá istá suma, ako daňový bonus, potiaľ v poriadku.

    Ale ja by som v tejto chvíli navrhol, aby vaše ministerstvo sa premenovalo z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo sociálneho populizmu, lebo to, čo ste včera vo vláde schválili, že idete podporovať narodenie prvého dieťaťa populisticky 25 000 Sk, prosím vás, a hovoríte o tom, že to je na podporu demografického vývoja, ste úplne vedľa. Keby ste chceli podporovať zmenu demografického vývoja, tak by ste mali viac podporovať narodenie druhého alebo tretieho alebo ďalšieho dieťaťa, alebo, keď nemáte dosť peňazí, akože hovoríte, že je na to málo peňazí v rozpočte, tak to urobte ako vo vzťahu k dôchodcom. Keď nemáte v zákone, že každý rok im dáte vianočný príspevok, len vtedy, keď budú peniaze, tak napríklad na budúci rok dajte každej rodine pri narodení dieťaťa zvýšený príspevok a to znamená, že môžete každému pridať 4 – 5 tisíc korún, a nielen úzkej skupine, napríklad aj takým, ktorí to vôbec nepotrebujú. Je to plytvanie peňazí, pani ministerka, a vy by ste to mali prvá vedieť.

    A teraz k téme, aby som urobil zadosť aj pani Vaľovej. Pán premiér tu rozprával veci, akože keď DSS-ky nič negarantujú a je to povinné si tam odkladať peniaze, veď to je absurdné. Prosím vás, a tí, čo v I. pilieri platia poistné odvody, to je tiež povinné a čo Sociálna poisťovňa garantuje? Môžem vám povedať, že keby zostal priebežný systém bez reformy dôchodkového systému, tak vy alebo tí, čo by to chceli, tak garantujú do budúcna poistencom len štátny bankrot, veď práve z demografického vývoja je to jasné. Koľko ľudí dnes pracuje? Koľko ľudí dnes poberá dôchodok? No jednoducho, dnes sa traja zamestnaní ľudia skladajú z poistných odvodov na jedného terajšieho dôchodcu a oni nemajú žiadne záruky a garancie budúceho dôchodku. Detí sa rodí stále menej, to znamená, nebudú sa skladať traja, budú sa dvaja a možno sa vy mladší dožijete toho, že sa bude jeden zamestnanec nieže skladať, bude financovať jedného dôchodcu, ak sa situácia nezmení, resp. ak by ste ju tak zmenili, lebo veď preto sme menili dôchodkový systém, že sme chceli ten dlh, ktorý tu je, existuje desiatky rokov, nakoniec ten dlh je väčší ako príjmy a výdavky štátneho rozpočtu dokopy, veď my to všetci vieme. Ale zmenou dôchodkového systému nikto tie peniaze na dôchodky budúcich dôchodcov neukradol alebo nedefraudoval, len sme ich priznali a ešte sme umožnili, aby sa tie peniaze neprejedali z ruky do úst, ale aby sa mohli prípadne zhodnocovať. A to, že sú tu ľudia, ktorí na rozdiel od vás veria viac v svoje schopnosti a sily a v súkromný sektor, no to je asi medzi nami ten zásadný rozdiel.

    Prosím vás, nebudem vás unúvať detailmi, ak tá rozprava bude pokračovať aj zajtra, rád sa k nej vrátim. Chcem vám povedať, že poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie taký návrh, ktorý vyšiel z dielne ministerstva sociálnych vecí a ktorý vláda schválila, nebude podporovať.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem vám, pán poslanec, za vystúpenie v mene klubu KDH.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy za poslanecký klub SMK.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť podľa vás zneužiť situáciu. Pani ministerka, ja som vám pred chvíľou pri predchádzajúcom prerokovaní novely zákona dala dve konkrétne otázky. Pri tej prvej otázke som nechcela menovitý zoznam tých 150, ktorí majú právo na ministerstve obrany na výsluhový dôchodok, chcela som počuť, a to by ste mali vedieť, pretože v tej dôvodovej správe, ktoré dalo ministerstvo obrany, tam zrejme bolo, že to sú generáli alebo v najvyšších hodnostiach. A nedali ste mi odpoveď na moju druhá otázku, keď som sa pýtala, aký je priemerný dôchodok tých, ktorí o to žiadajú. Pretože výsluhové dôchodky a dôchodky týchto ľudí sú určite vyššie ako priemerný dôchodok. Ja si dovolím tvrdiť, že sa pohybujú okolo 20 tis. Sk a pre nich tých 300 Sk asi je iná suma, ako pre tých, ktorí poberajú, povedzme, 9 tisíc Sk dôchodok.

    A dovoľte mi pokračovať v tom kontexte, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Brocka, ani ja vás nebudem unúvať, nemusíte sa báť. Ale musím zareagovať na to, čo tu povedal pán premiér na hodine otázok. Ja ho citujem. Pán premiér povedal, že: „opoziční poslanci, ktorí včera predkladali ústavný návrh zákona na ochranu dôchodkov, je to najväčší zločin porovnateľný s privatizáciou SPP.“ Tak, keď je to najväčší zločin, že opoziční poslanci chceli zabezpečiť, aby sa terajším dôchodcom a budúcim dôchodcom nezhoršovali podmienky na dôchodok, a keď je o tom pán premiér presvedčený a povedal to dnes prvýkrát v tejto snemovni, povedal to premiér slovenskej vlády Robert Fico, tak keď je to podľa neho zločin a upozornil na to, dúfam, že si splnil aj svoju oznamovaciu povinnosť, inak je to výkrik do tmy.

  • A teraz mi dovoľte hneď na začiatku predložiť procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh znie, aby sa podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu novely zákona a odôvodňujem svoj procedurálny návrh a vlastne pripájam sa k tým poslancom, ktorí sa v takomto kontexte dnes vyjadrili, síce nie procedurálne a nie od tohto rečníckeho pultu, ale boli to koaliční poslanci. Citujem jednu: „Ide o veľmi dôležitú novelu a z tohto dôvodu by som bola veľmi rada, keby bola stiahnutá.“ Nepovedala to opozičná poslankyňa, ale povedala to pani poslankyňa Kramplová, ktorá v Hnutí za demokratické Slovensko – Ľudovej strany nie je ani asi cezpoľnou poslankyňou, ale niečo v tom hnutí znamená, keď sa pozriete, ich lavice sú prázdne.

    Pokračujem, druhá poslankyňa: „Bolo by určite rozumnejšie, keby sa návrh zákona stiahol, aby sme začali rokovať nanovo.“ Poslankyňa Belásová, poslankyňa za Slovenskú národnú stranu. A už len na dôvažok jeden pán poslanec, tiež koaličný, Urbáni – novelu podľa neho treba upraviť v pokoji. Preto ten pozmeňujúci návrh, vlastne procedurálny návrh.

    A teraz fakt v krátkosti. Podľa dôvodovej správy má prerokovaný vládny návrh zákona za cieľ predovšetkým dosiahnuť vytvorenie takého spravodlivého dôchodkového systému, ktorý bude udržateľný a financovateľný v meniacich sa ekonomických podmienkach s väčšou mierou solidarity. Moja legitímna otázka hneď na úvod znie: V akom časovom horizonte má byť ten udržateľný a financovateľný systém zabezpečený? Do konca funkčného obdobia tejto vlády? No podľa toho, čo sme tu počuli, všetky tie zmeny, či už po dohode alebo teda po tých dohodách, ktoré chcete dosiahnuť s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami a všetky tie kroky nasvedčujú o tom, že táto dohoda by mala byť na 3 roky, takže asi do konca funkčného obdobia tejto vlády. Alebo aj v dlhšom časovom horizonte?

    Pokiaľ táto novela má ambíciu riešiť aj ten dlhší časový priestor v horizonte niekoľko desiatok rokov, bohužiaľ, ako poslankyňa za Stranu maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja, musíme deklarovať náš principiálne iný názor a prístup k problematike, ako deklaruje predkladaný návrh zákona. Práve tento náš iný pohľad na svet a pohľad celého opozičného spektra bol dôvodom na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministerky práce Viery Tomanovej pre jej nekompetentnosť.

    A myslím si, že to, čo som povedala v apríli – a už sa opakujem viackrát –, že ten pripravovaný návrh zákona hovorí o tom, že tá moja domnienka bola asi správna, pretože k tomuto návrhu zákona prišlo 122 zásadných pripomienok. Z tých 122 zásadných pripomienok, a tie pripomienky neboli od opozičných poslancov, pretože na to nemali možnosť, síce áno, ale iným štýlom, ale tieto pripomienky prišli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vyjadril sa v tomto duchu guvernér Národnej banky, vyjadrili sa jednotliví ministri, ale vyjadrili sa v takomto kontexte aj ministri za stranu Smer, keď už spomeniem len pána ministra vnútra, ktorý povedal, že ako od člena sociálnodemokratickej vlády by som nečakal, že poškodí mamičky. A potom aj vyjadrenia pána ministra Počiatka a tie jeho posledné vyjadrenia z nedele. A treba povedať, že z tých 122 zásadných...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím vás, kolegovia, ešte chvíľočku strpenia, 15 minút do 19.00 hodiny. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakuejm pekne, pán predseda.

    Z tých 122 pripomienok bola zohľadnená na rokovaní vlády jedna, jediná, a to zmena vo vymeriavacom základe. To znamená, že 121 pripomienok tam bolo otvorených. Momentálne nikto nevie, v akej podobe bude tento návrh zákona prijatý alebo ako pôjde na rokovanie výborov. Pretože ja som už citovala koaličných poslancov, ktorí sa vyjadrili takto a môžem citovať ešte aj ďalších, napríklad aj predsedu sociálneho výboru pána Haleckého, ako sa vyjadril k tejto novele.

    Treba povedať, že tento predkladaný návrh zákona okrem iného novelizuje aj ďalšie dôležité zákony, či je to zákon o sociálnom poistení, ako je I. pilier, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, zákon o starobnom dôchodkovom sporení, čiže II. pilier a zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a tým III. pilier. Vidíme, že tento návrh zákona ovplyvní celý dôchodkový systém na Slovensku.

    A teraz k tým hlavným novelizačným bodom, ktoré tu už boli spomenuté – predĺženie doby sporenia z 10 na 15 rokov, vylúčenie matiek na materskej dovolenke alebo starajúcich sa o dlhodobo choré deti, či invalidov z II. piliera. Včera ste už povedali, že pre tie matky je to absolútne nevýhodné, pretože tie matky sa už potom nikdy nevrátia na pracovný trh. No a to chcete povedať, že ani jedna matka sa nevráti po materskej dovolenke na pracovný trh? Alebo budete hovoriť, že sú matky, ktoré sa nevrátia, sú matky, ktoré sa vrátia po polroku, sú matky, ktoré sa vrátia po 3 rokoch? Mňa by zaujímalo, ako to chcete vyriešiť. A čo keď tie matky chcú zostať v II. pilieri?

    Spresnenie nároku na predčasný dôchodok, k tomu sa už vyjadrili kolegovia a vyjadrila som sa aj ja. Ďalší generálny pardon predĺženie obdobia na kríženie financovania medzi fondmi Sociálnej poisťovne, zvýšenie Správneho fondu Sociálnej poisťovne. Ten pôvodný návrh bol 2,9 %, potom sa už diskutovalo o 3,2 %, ale riaditeľ Sociálnej poisťovne si požiadal 3,5 %. Bolo mu vyhovené. A zmeny, ktoré sa týkajú dozornej rady v prospech ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Ako som už aj včera v rozprave k návrhu ústavného zákona uviedla, po schválení tejto novely vo vláde v posledných dňoch prebieha hotový cirkus. Vidíme, že ako vláda, tak aj dôchodcovské správcovské spoločnosti sú v záujme ochrany svojich záujmov, ak ide o ich prežitie, ochotní obetovať takmer všetko, možno aj záujmy ľudí, občanov, voličov či sporiteľov dôchodkového systému. A treba ešte povedať, že vo volebnom programe Smeru nebolo o tom ani reči, že takto chce zreformovať dôchodkový systém. Tak potom by som asi mohla povedať, že ste klamali vo svojom volebnom programe a vo vládnom programe sa hovorí len o dobrovoľnosti systému.

    Je to veľká novela, ktorá o takýchto snahách zatiaľ nič nehovorí. Verejnosť je však zaťažená neustálymi špekuláciami o budúcnosti dôchodkového systému. A práve stabilita by však mala byť tou hlavnou devízou v tejto oblasti. A zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí sme sa mohli dopočuť, že na budúci rok pripravuje ďalšiu veľkú novelu v tejto oblasti. No, moja otázka je, kam sa treba ponáhľať?

    V minulom volebnom období sme boli kritizovaní a dodnes sme kritizovaní, že sme pôvodnú novelu menili 17-krát. Áno. Boli tam legislatívnotechnické zmeny a treba povedať, že sa reforma spúšťala a bolo tam aj veľa technických zmien, pretože ten systém bolo potrebné napraviť. Teraz máme na stole naozaj veľkú novelu dôchodkových zákonov a nevieme, ako bude vyzerať tá veľká novela, ktorá má prísť na budúci rok. Na budúci rok vtedy, keď zatiaľ všetky kroky nasvedčujú o tom, že Slovensko by mohlo prijať euro k 1. januáru 2009. Moja otázka znie aj v tom kontexte, ako sa Sociálna poisťovňa na toto pripraví.

    Preto nevidím žiadny racionálny dôvod na prijatie tejto novely teraz. Mohli by sme počkať pár týždňov, dokonca si dovolím tvrdiť pár mesiacov a vyčleniť si priestor na širšiu odbornú diskusiu. Preto ten môj procedurálny návrh.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie páni poslanci: Belásová, Vaľová, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa Sárközy, no verte mi, alebo nie, ale vy by ste určite boli tá posledná, ktorú by som poverila za svoju hovorkyňu. Takže vás prosím, nevyjadrujte sa na moju adresu, keď som to nehovorila konkrétne vám, ale v úplne iných súvislostiach, v inom kontexte a úplne inak, ako ste to podali vy. Tak ja vás veľmi pekne prosím, keby ste do budúcna už nerobili za mňa hovorkyňu. Ďakujem.

  • Pani Sárközyová, ja viem, že vy rada citujete z bulvárov, čo ma skutočne prekvapuje, pretože poslanci by mali mať svoje myšlienky, a nie čítať z bulvárov a z novín. A myslím si, že väčšina vašich vystúpení aj vašich poslancov je asi z pera novinárov, ktorí, myslím si, že niekedy okrem bulváru majú múdrejší a odbornejší pohľad ako vy na túto problematiku a máte sa od nich čo učiť. Ale myslím si, že by ste ozaj mali prestať rozprávať už takéto, ja neviem, scestné veci, že rozprávate tu za pani Belásovú...

  • Hlasy v pléne.

  • Ja sa dotýkam témy, že rozprávate za poslancov HZDS...

  • Páni kolegovia, poprosím vás, počúvajme sa navzájom. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • ... že rozprávate tu za poslancov HZDS. Ja si myslím, že v týchto poslaneckých laviciach nikto nie je nemý, aby za seba nevedel rozprávať. Tak nechajme, nech rozprávajú poslanci za seba svoje názory, pretože my tiež nerozprávame za vás, za SDKÚ, za Stranu maďarskej koalície. My za nikoho nerozprávame, tak nechajte, lebo ja si myslím, že všetci poslanci sú tu svojprávni. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, dnes tu vystúpil pán premiér a myslím si, že celkom jasne vysvetlil niektoré veci, ktoré sa dotýkajú II. piliera. Je veľká škoda, že tu nesedeli poslanci za SDKÚ, tuším, nikto tu nesedel a tým pádom podľa všetkého sa nebudú vedieť ani vyjadrovať k týmto veciam, pretože nie je to ich zámerom a, samozrejme, nechcú jednoducho počuť dôvody, ktoré sa týkajú dôchodkovej reformy. Pretože to nepovedal pán Mikloš, ktorý v jednej svojej publikácii povedal, že po 1. polroku 2006 prehodnotíme a určite na základe toho, koľko vstúpi do II. piliera a aký tam bude problém s verejnými financiami, tak pripustil možnosti korigovania celej dôchodkovej reformy a týchto záležitostí. Takže, bolo by dobré sa nad týmito vecami zamyslieť. A myslím si, osobne si myslím, že keby ste vy boli teraz pri moci, tak zrejme by sme sa dočkali takých prekvapivých úprav, tak ako ste to urobili v roku 2002, kedy ste pred voľbami robili niečo iné a po voľbách niečo iné. Len teraz nie ste pri moci a všetky svoje chyby, ktoré ste urobili v dôchodkovej reforme, tak sa snažíte hodiť na túto vládu. Toľko.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Pani poslankyňa Belásová, nepatrím medzi tých, ktorí čítajú bulvár. To robí pán premiér. Vy ste sa vyjadrili pre médiá, a potom dementujete to svoje vyjadrenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola posledná písomne prihlásená.

    Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Páni poslanci: Frešo, Abrhan, Mikuš, Radičová, Štefanec. Počkáme chvíľočku, dúfajme, že náš systém to zvládne. Takže skúsme, pán poslanec Frešo, Abrhan, Mikuš, Radičová, Štefanec, Tkáčová, Slafkovský, Kahanec, Lipšic, Sabolová.

    Je to všetko, technici? Lebo nevidím ďalej. Ešte ďalší. Ponúknite mi, prosím vás, ten zoznam, aby som mohol... Páni poslanci, ďalej, skúste mi to tam nechať, páni poslanci Bauer, systém na to nie je pripravený...

  • Smiech v sále.

  • ... Kuruc, Brocka, Horváth, Mikloš, Janiš, Žitňanská, Rosová, Galbavý, Laššáková. Ešte tam je niečo? Zdá sa, že Nachtmannová. Ešte niekto, kolegyne, kolegovia? Pán poslanec Halecký, technici, doplňte, pani poslankyňa Vaľová, áno, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Senko. Je to všetko? Na nikoho sme nezabudli? Ešte pani poslankyňa Sárközy. Tomáš, aj ty? Ešte pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Som rád, že to systém zvládol.

    Takže, nech sa páči, ako prvý pán poslanec Frešo, ak si pamätám dobre. Áno, nech sa páči. To je procedurálny návrh?

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia.

    Pán poslanec, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Kolegovia z SDKÚ, váš kolega z klubu by rád niečo povedal. Takže skúsme ...

  • Vážená pani ministerka, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, stretávame sa pri poslednom bode schôdze, ktorý vlastne predznamenal už celú schôdzu, tak to tu rezonovalo a ja začnem s tým, že nebudem síce hovoriť za pána premiéra, ale veľmi rád sa vyjadrím k tomu, čo povedal o tejto téme a čo povedal o ústavnom zákone na ochranu dôchodkového poistenia a dôchodkového sporenia. A predpokladám, že hovoril aj za pani ministerku, takže patrí to sem aj k tomuto návrhu.

    Pán premiér povedal, že predkladatelia vlastne urobili zločin porovnateľný s niečím, čo preňho je veľmi významné. Pokiaľ povie pán premiér od tohto pultu, že sme spáchali zločin tým, že sme predložili zákon, ja to považujem za škandál. Dokonca za väčší škandál, ako je to, že pani Tomanová je ešte ministerkou. Považujem to za škandál, nakoľko pán premiér je zodpovedný tejto snemovni a nemá čo komentovať predkladané návrhy, nech sú odkiaľkoľvek. A skutočne ja si to vyprosím, ja si to ako predkladateľ vyprosím, aby bol premiér tejto krajiny taký drzý, že si dovolí povedať o nejakom predloženom zákone, že je to zločin.

  • Budem rád, keď si uvedomí, že nie je na mítingu so svojimi straníkmi, že nie je v nejakom privátnom rozhovore, ale oslovuje poslancov, oslovuje poslancov a mal by mať voči nim dostatočný rešpekt. A tie dôvody poviem aspoň dva. Prvý je ten, že ten zákon predložili tri kluby a dostal dostatočný počet hlasov a tým pádom, dovoľujem si upozorniť všetkých tých, ktorí za to hlasovali, sú podľa pána premiéra tiež zločinci. A druhý dôvod je, že je to, a znova použijem to slovo, neuveriteľná drzosť aj voči tým 1,5 milióna sporiteľov, ktorých záujmy sme sa týmto zákonom snažili chrániť. Považujem to za drzosť. Je to jeho vizitka, je to vizitka aj jeho podriadenej, lebo som nepočul, že by sa od toho dištancovala. Dúfam, že bude taká láskavá a povie svoje stanovisko k tomuto tvrdeniu a myslím si, že by sa to nemalo stávať a budem rád, keď naša krajina bude mať premiéra a premiérov, ktorí takéto veci nebudú v budúcnosti robiť.

    K samotnému zákonu, ktorý je teraz predložený. Mne sa veľmi ťažko písala príprava na toto vystúpenie, lebo som vlastne celkom dobre nevedel, k čomu sa vyjadriť. Pani ministerka predložila, vo vláde si nechala schváliť nejakú verziu zákona, potom som sa dozvedel, že sa rokuje s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, ale pani ministerku tam nepozvali. Potom povedala, že aj ona s nimi rokuje. Ale to, že ju tam nepozvali, to hovorili vaši kolegovia. To vaši kolegovia potvrdzovali. Teraz hovorí, že nemám jej vkladať do úst. Nie, nebudem. No, a to, čo vlastne sa chce predložiť, také rôzne verzie, to sa dozvedáme z médií.

    To, čo beriem ja ako hlavný signál, ja to popíšem vo veľmi jednoduchej rovine. Keď raz máte slabého ministra, ktorého neviete, ako sa zbaviť, tak výsledok je ten, že jeho bod presuniete na samý koniec. Výsledok je ten, že ten bod sa navrhne stiahnuť. Výsledok je ten, že on vlastne ani sám nevie, ako to bude vyzerať. Ja som nezaregistroval, nezaregistroval, že by povedala pani ministerka, keď to predkladala, čo vlastne z toho predkladá, čo je pravda, ktorá z tých verzií, ktoré ponúka, je pravdivá a považujem to istým spôsobom za dosť zlé, keď taká podstatná vec, ako sú sociálne záujmy občanov, visia alebo teda ležia na takto slabom ministrovi, resp. ministerke.

    Ale poviem tú reč, teda ako som vyrozumel zatiaľ, aj z tých mediálnych vyjadrení a ako odhadujem situáciu, takže vyjadrím sa k tomu, čo predkladáte.

    Novela zákona o sociálnom poistení predstavuje akési finále prebiehajúcej schôdze parlamentu. Presunutím tohto bodu na koniec schôdze mala vláda získať čas na uzavretie pochybných dohôd so správcovskými spoločnosťami. Z predpokladaného kompromisného riešenia však sa stala len hra a Čierny Peter z tejto hry bez ohľadu na výsledok, do akej podoby sa tento zákon dostane, môže zostať len v rukách občanov.

    Dámy a páni, táto novela má za cieľ sanovať rozpočet inštitúcií...

  • Pán poslanec, chcete pokračovať alebo si necháte na zajtra vystúpenie? Na ráno? Dobre. Nech sa páči.

  • Smiech v sále.

  • Takže sme naplnili rokovací čas dnešného rokovacieho dňa 13. schôdze. Chcem sa vám poďakovať, kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona o 9.00 hodine pokračovaním vystúpenia pána poslanca Freša a potom podľa zoznamu tak, ako ste sa ústne prihlásili. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.