• Pekné dobré ráno, dámy a páni.

    Otváram šiesty rokovací deň 13. schôdze Národnej rady.

    Písomne o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali páni poslanci Lipšic, Minárik a Pado.

    Budeme pokračovať...

  • Hlasy z pléna.

  • A, pardon, mám to tu tak, dobre, samozrejme.

    Takže poprosím pána spravodajcu pána poslanca Freša a...

  • Reakcia z pléna.

  • Navrhovateľ je, pardon.

    Pán spravodajca Halecký.

  • Hlasy v sále.

  • Je tu pán predseda výboru Halecký?

  • Odpoveď z pléna.

  • Kolegyne, kolegovia, takže poprosím vás o chvíľu strpenia, pretože nemáme tu pána spravodajcu. Pán poslanec Halecký tu zatiaľ nie je. Akonáhle príde, budeme pokračovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dozvedel som sa, že pán predseda výboru Halecký, ktorý je spravodajca, je na ceste, bohužiaľ, má nepríjemnosť, takže odkladám rokovanie o 15 minút a budeme pokračovať v rokovaní schôdze o 9.20 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 9.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 9.18 hodine.

  • Takže poprosím vás, kolegovia, aby sme otvorili rokovací deň a pokračovali v rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.

    Ako prvý je pán spravodajca Halecký. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale pokazil sa trolejbus, takže ani 50 minút mi z Kohútovej nestačilo, aby som tuná načas dobehol.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ako spravodajca, prosím vás, aby ste vzali na vedomie túto opravu môjho včerajšieho návrhu o pridelení poslaneckého návrhu ústavného zákona na prerokúvanie výborom. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 394 z 27. augusta 2007 navrhujem prideliť návrh ústavného zákona (tlač 395) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Zároveň gestorský výbor a lehoty ostávajú nezmenené. Takže ďakujem vám za porozumenie. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dobré ráno vám všetkým prajem. Chcel by som vo svojom krátkom vystúpení zareagovať na to, čo tu hovoril včera pán predseda poslaneckého klubu strany Smer – sociálna demokracia. To, čo som si vypočul, boli v takom trošku plačlivom nádychu sťažnosti na to, ako Smer nemôže vlastne v tejto sociálnej oblasti urobiť v tejto fáze veľa. A hlavne to boli aj odkazy do minulosti, rôzne poučenia ekonomického charakteru, o svetových problémoch, o vzťahoch ku globalizácii, o svetových finančných inštitúciách. A bolo tam dovolávanie sa mnohých držiteľov Nobelovej ceny.

    Ja som si kládol otázku, prečo bol takýto široký prejav k takto jednoduchému zákonu, ktorý je určený vyslovene pre ľudí, pre ľudí, ktorí sporia na svojich účtoch, pre ľudí, ktorí sa pozerajú, ako im tam peniaze pribúdajú, a pre ľudí, pre ktorých chceme garantovať, aby podmienky, za ktorých do tohto systému vstúpili, neboli menené, resp. neboli menené v ich neprospech. A potom som na to prišiel. Potom som na to prišiel, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a uvedomil som si, že Smer v sociálnej oblasti a v oblasti dôchodkov nemá alternatívu, nevie, čo má robiť. A dostáva sa do situácie, keď ľuďom nemá čo ponúknuť.

    Aby to neboli len prázdne tvrdenia, ja to aj doložím. Doložím to napr. faktom, že detské prídavky sa nijako nezvýšili za celý rok pôsobenia, nevalorizovali sa a ani sa dokonca o tom neuvažuje. Takisto to doložím tým, že spomínaný vianočný príspevok, ktorý tak slávnostne vlastne uviedol Smer do oblasti vládnutia v sociálnej oblasti, nie je zahrnutý v tohtoročnom rozpočte. To znamená, že je to zasa len nejaký nejasný prísľub.

    A uvedomil som si ešte jednu vec, že pravdepodobne aj koaličným partnerom Smeru dochádza táto bezradnosť, bezradnosť ministerstva práce, sociálnych vecí. A všetky tie teórie o tom, ako naštrbiť a nabúrať 2. pilier, vyznievajú veľmi, veľmi do prázdna, ale o to sú nebezpečnejšie. O to sú nebezpečnejšie preto, lebo za nimi cítiť čistú ideológiu. My predkladáme návrh zákona, ktorý hovorí konkrétnym ľuďom, konkrétnym sporiteľom o tom, ako chceme postupovať teraz aj v budúcnosti v našej republike aj s ich úsporami, ako im chceme garantovať dôchodky, teda aj poistencom v 1. pilieri, aj sporiteľom v 2. pilieri. A Smer prichádza s teóriami o globálnej kríze alebo o globálnych problémoch a s rôznymi témami, ktoré s tým zjavne nesúvisia. A pre mňa to príde ako isté odpútanie pozornosti, odpútanie pozornosti od jadra problému. A tým jadrom problému je konkrétny človek, konkrétny sporiteľ, konkrétny poistenec.

    A v tejto chvíli by som chcel aj poprosiť ostatných poslancov Smeru, aby sa ešte raz zamysleli nad týmto návrhom zákona, prečítali si ho a naozaj vecne ukázali, čo na tomto zákone nesedí, čo je proti ľuďom, a aby zvážili svoju zodpovednosť voči konkrétnym občanom, nie voči nejakej ideológii, nie voči nejakým zápasom medzi stranami, ale voči konkrétnym ľuďom. Ja si myslím, že to stojí za úvahu, nakoľko títo ľudia nás platia zo svojich daní, nakoľko títo ľudia každý deň poctivo pracujú a sporia si, stojí za úvahu ich podporiť, stojí za úvahu im dať šancu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Písomne do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Štefanec. Nevidím ho tu, takže stráca poradie.

    Pán Abrhan.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh ústavného zákona je reakciou na rozporuplné vyjadrenia výkonnej moci k problematike starobného dôchodkového sporenia.

    Dôchodkovej reforme realizovanej v minulom volebnom období vyslovili občania podľa môjho názoru dôveru tým, že z celkového počtu približne 2,3 mil. pracujúcich sa do starobného dôchodkového sporenia zapojilo viac ako 1,5 mil. občanov. Je pritom zrejmé, že časť pracujúcich vzhľadom na svoj vek o vstupe do tohto systému ani neuvažovala. Takže percentuálna dôvera, keby sme ju chceli počítať, by bola ešte vyššia. Možno by bolo zaujímavé i tu v sále zistiť, koľko poslancov vládnej koalície mladších, povedzme, ako 45 rokov sa do tohto projektu zapojilo. Ak je takáto pomerne vysoká dôvera, a to nie podľa prieskumov, ale podľa reálnych počtov ľudí zapojených do 2. piliera, prečo je predložený tento návrh ústavného zákona? Nuž podľa môjho názoru, žiaľ, je to preto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny začalo zvažovať znižovanie príspevku v 2. pilieri preto, že predseda vlády ničí túto dôveru svojimi vyhláseniami o tom, že DSS-kám hrozí údel nebankových subjektov, že peniaze v 2. pilieri nie sú dedičné a že dôchodky nie sú garantované.

    Čo viedlo predsedu vlády k takémuto hrubému útoku. Je to schodok v Sociálnej poisťovni? Ten si strana Smer uvedomovala už v predvolebnom období. A bola pripravená ho riešiť. Vo svojom volebnom programe uvádza: „Dôchodková reforma realizovaná pravicovou vládou bez akéhokoľvek širšieho politického konsenzu a so zásadnými vecnými nedostatkami vytvára podľa strany Smer mnohé riziká a nespravodlivosti. Po vytvorení súkromných dôchodcovských správcovských spoločností, do ktorých odchádza z verejnoprávnej Sociálnej poisťovne podstatná časť zdrojov zo sociálneho poistenia, vzniká vážne ohrozenie spôsobilosti Sociálnej poisťovne zabezpečiť v nasledujúcich rokoch funkčnosť tohto základného piliera dôchodkového zabezpečenia.“ Takže o dopadoch zavedenia 2. piliera na Sociálnu poisťovňu ste vedeli. A ako ste tento problém chceli riešiť, to uvádzate vo svojom programe ďalej: „Smer prikročí k reformným zmenám a opravám na základe analýz a dohody so sociálnymi partnermi a profesijnými združeniami. Zásadné zmeny uskutoční po dohode so širším spektrom politických strán a relevantnými zainteresovanými skupinami. Takýmto postupom chce Smer v oblasti sociálneho zabezpečenia maximálne stabilizovať systém.“ Nuž vám sa ho zatiaľ, vážení páni poslanci, v rozpore s vaším programom darí úspešne rozvracať.

    A keď už ste vo svojom programe kritizovali pravicovú vládu, že uskutočňovala reformu bez širšieho politického konsenzu, a o pár riadkov dole ste sa k takejto dohode so širším spektrom politických strán zaväzovali, prečo opäť konáte v rozpore s vlastným volebným programom? Kedy ste po spracovaní analýzy ju predložili opozičným stranám? Kedy ste sa aspoň pokúsili s nimi rokovať? A teda ako ste hľadali dohodu pre zásadné zmeny so širším spektrom politických strán, pýtam sa, ako to uvádzate vo vlastnom volebnom programe. A ak ste s niekým rokovali, tak to bolo vaše neslávne rokovanie so zástupcami DSS, s ktorými ste sa snažili urobiť obchod alebo dohodu, ak chcete, na úkor klientov DSS. Nikto vás nenúti uviesť do svojho programu dohodu so širším spektrom politických strán. Vy ste však za každú cenu chceli kritizovať vtedajšiu vládu. A tak ste boli ochotní prijímať i záväzky, ktoré boli dôsledkom buď neskúseností, alebo vypočítavosti, lebo ste už vtedy vedeli, že ich plniť aj tak nikdy nebudete. V každom prípade, ako vidno i na tejto udalosti, ak Slovensku vládnu neskúsení alebo vypočítaví politici, vždy na to v konečnom dôsledku doplatí občan, tento raz 1,6 mil. občanov, ktorí sú klientmi DSS-iek.

    Chcel by som sa vyjadriť aj k včerajšiemu návrhu, ktorý tu zaznel z úst pána poslanca Mečiara vo faktickej poznámke, ktorý navrhol, že ak tento návrh ústavného zákona opozícia stiahne, že potom koalícia stiahne aj zákon o sociálnom zabezpečení. K tomu dve mám poznámky. Po prvé, podľa môjho názoru tento návrh nemá logickú súvislosť, nakoľko tento ústavný zákon je reakciou na zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý predkladala vláda, a je reakciou na vyhlásenia predsedu vlády. Po druhé, ten návrh bol prezentovaný ako džentlmenská dohoda. Nuž džentlmen by mal predkladať dohody, ktoré má v kompetencii plniť. Žiaľ, musím konštatovať, že v kompetencii pána predsedu Mečiara nie je stiahnuť vládny návrh zákona. Takže z toho dôvodu nie je v jeho kompetencii aj túto dohodu plniť.

    Čo sa týka Kresťanskodemokratického hnutia, tak ako už za náš klub vystúpil a povedal pán poslanec Brocka, podporujeme tento ústavný návrh zákona tu v parlamente. A vyzývame a snažíme sa mobilizovať klientov DSS, aby sa sami zapojili do obhajoby svojich záujmov a svojich finančných prostriedkov, a to napísaním listov. Ten list možno napísať svojej DSS-ke a možno napísať aj svojmu premiérovi. Ja mám návrhy dvoch takýchto listov, vás s nimi oboznámim a vám ich prečítam.

    Ten list DSS-ke môže znieť napr. takto: „Vážená DSS, so znepokojením sledujem informácie o tom, že zástupcovia dôchodkových správcovských spoločností rokujú s predstaviteľmi vlády, osobne s premiérom Robertom Ficom o zásadnej zmene podmienok dôchodkového sporenia v neprospech môjho sporivého účtu. Ako váš klient a sporiteľ v 2. dôchodkovom pilieri vám oznamujem, že zásadne nesúhlasím s takýmto zámerom, ktorý výrazne zasahuje do mojich oprávnených nárokov a poškodzuje moje vlastnícke práva. Rovnako nesúhlasím s tým, aby ste ako správca mojich úspor poza môj chrbát kupčili s vládnou mocou, s mojím majetkom vo vašej spoločnosti. Moje úspory doteraz chránil zákon, depozitár, Národná banka Slovenska, moja DSS. Bol som presvedčený, že dostatočne napriek nezodpovedným výkonom a krokom niektorých predstaviteľov vlády Slovenskej republiky (napr. prirovnanie DSS k nebankovým subjektom) považujem za nehoráznosť. Dnes je moja dôvera značne otrasená aj vďaka vašim posledným krokom. Preto vás dôrazne žiadam, aby ste nepodliehali tlaku vládnej moci a útokom na dôchodkový sporivý pilier a zodpovedne spravovali moje úspory tak, ako vám to prikazuje zákon.“ To by bol list DSS-ke v reakcii na dohodu, ktorá bola interpretovaná v médiách medzi predstaviteľmi vlády a DSS o zmene odvodov medzi 1. a 2. pilierom.

    Ten druhý list bude mobilizovať klientov, aby mohli napísať premiérovi, a mohol by znieť nasledovne: „Vážený pán premiér, obraciam sa na vás, pretože už dlhší čas nemožno prehliadnuť vašu bezbrehú solidaritu s takmer všetkými, ktorým bolo akýkoľvek spôsobom ublížené. Práve to ma posmelilo, aby som vám napísal otvorený list s nasledovnou prosbou. Mrzí má, že ako premiér slovenskej vlády šírite možno vedome dôchodkové lži a polopravdy. Už druhý rok po sebe vládne na Slovensku závisť, závisť živená vami, pán premiér. Namiesto dodržiavania slušnosti princípov a hodnôt sa lacnými krčmovými rečami snažíte získať potlesk u menej informovanej alebo menej vzdelanej časti obyvateľstva. Vážený pán premiér, prezentovanie neprávd a lží vytvára v krajine chaos veľmi vzdialený od poriadku, ktorý ste mali na predvolebných billboardoch. Zmenili ste sa. Vážený pán Fico, som človek sporiaci si na svoj dôchodok v 2. pilieri. Vskutku ma znepokojuje váš úmysel, s akým chcete pripraviť mňa, budúceho dôchodcu, o moje vlastné úspory na môj vlastný dôchodok. Znepokojujú má podprahové reči, ktoré sa šíria z vašich úst o tom, že DSS hrozí údel nebankových subjektov, pretože sú v takmer 2 mld. strate, čo je nepravda. Znepokojujú ma vaše slová, ktoré šírite v médiách, že účasť v 2. pilieri je pre občanov rizikom a žiadne dôchodky nie sú garantované, čo je polopravda. Znepokojuje ma vaša neznalosť zákonov Slovenskej republiky alebo šírenie neprávd, napr. že peniaze v 2. pilieri nie sú dedičné. Znepokojuje ma, že sa vám nedá veriť. Na Slovensku sa za posledný rok a pol udomácnila politika konfrontácie, politika delenia na dobrých a zlých. Pod vaším vedením sa tu udomácnila politika závisti, závisti tých, ktorí neštudovali, nepracovali a nemajú, tým, ktorí študovali, pracovali, majú.“ To je toľko z navrhovaného listu pánovi premiérovi.

    Záverom. Vážení páni poslanci Smeru, vo vašom volebnom programe uvádzate, že v oblasti sociálneho zabezpečenia treba systém stabilizovať. Nuž teda v súlade s vaším volebným programom a kvôli aktivitám vašich zástupcov v orgánoch výkonnej moci je dôležité prijať tento návrh ústavného zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • No, pán kolega, koľko ľudí vstúpilo do 2. piliera? No, viete, pred chvíľou ste ich nazvali, že sú to menej vzdelaní. Ja by som povedala, že sú možno menej informovaní. A ak púšťate takéto spoty, ako je sladké mámení vyšších důchodů, a rôzne reklamy, tak sa nečudujem, že tí ľudia tam vstúpili. Viete, len potom si pomysleli, do čoho vlastne vstúpili. Viete, keď sme robili tú kupónovú privatizáciu, pán Mikloš sa usmieva, keby počul, čo občania rozprávajú, že za to by mal stáť v prievane 24 hodín, pretože mnohí z toho mali, viete, čo, tak viete, aj ten 2. pilier možno má podobné zásady a systémy. A treba ľuďom povedať pravdu o tom, aký ten 2. pilier je, pretože vlastne nikto z európskych štátov a dokonca ani Česi takýto systém, aký je momentálne v 2. pilieri, takéto percentá nechcú navrhnúť. A nikdy to takto nebude fungovať. Takže my chceme sladké mámení vyšších důchodů tým ľuďom zabezpečiť, nie iba o tom spievať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, bol by som rád, keby ste sa vyjadrovali konkrétne. Ja som sa nikde nevyjadril o tých, ktorí vstúpili do 2. piliera, že sú nevzdelaní, alebo takýmto spôsobom.

    Ale keď už hovoríme o prerozdeľovaní odvodov, tak vám prečítam jednu vetu: „Smer dôrazne upozorňuje, že straty na príjmoch Sociálnej poisťovne v dôsledku vzniku súkromných DSS bude potrebné kryť z verejných zdrojov, a to na úkor iných potrieb spoločnosti a za cenu zvýšenia deficitu verejných financií a celkovej zadlženosti Slovenskej republiky.“ To je váš volebný program. O tom, že budete brať finančné prostriedky klientom DSS, sa vo vašom volebnom programe nikde nehovorí. Vo vašom volebnom programe sa hovorí presne to, čo hovorí guvernér Národnej banky Slovenska dneska. Ja vás žiadam o jedno, ak ste na základe tohto volebného programu získali hlasy voličov, tak ho láskavo aj plňte. Ďakujem pekne.

  • Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, s predloženým ústavným zákonom, kladiem si otázku, prečo má koalícia problémy. A ak si položíme otázku, či dnes máme v ústave garantované dôchodky aspoň na súčasnej výške, na súčasnej úrovni, tak zistíme, že ich nemáme garantované, že to, čo máme v ústave, je hmotné zabezpečenie v starobe, čo v preklade nie je nič iné ako dávka v hmotnej núdzi. Ale to nie je dôchodok. My navrhujeme, že príjem v starobe je zabezpečený starobným poistením cez Sociálnu poisťovňu, tzv. 1. pilier, a cez starobné dôchodkové sporenie, 2. pilier, a že tieto dva zdroje príjmu na dôchodku štát občanovi zaručuje. Toto je jeden bod nášho ústavného zákona. Druhý jeho bod je, že dnešné pravidlá sporenia na dôchodok teda cez 1. pilier aj cez 2. pilier nie je možné v budúcnosti meniť v neprospech občana, žiadne čísla, žiadne percentá, žiadne betónovanie súčasného stavu, len zákaz prijímania takých pravidiel a zákonov, ktoré príjem dôchodcov zhoršia. Čo je na tomto zlé pre občanov? Prečo máte problém toto prijať? My sa odrážame od súčasnej hladiny dôchodkov, ktorú možno len zvyšovať.

    To, že je demografický problém, to, že je problém, ak počet pracujúcich klesá a počet dôchodcov stúpa, všetci vieme. A tento problém tu je a môže si pani ministerka rozprávať čo chce. Stačí len tak máličko, pozrieť si, koľko detí je zapísaných každý rok do prvého ročníka základnej školy, a zistí, že tento počet detí klesá. A stačí si pozrieť štatistiku a zistí, že priemerný vek života na Slovensku stúpa. My sme sa rozhodli v minulom volebnom období túto nepriaznivú populačnú krivku riešiť systémovo zavedením 2. piliera, kde si ľudia sporia na svojich účtoch na svoj dôchodok. A rozhodli sme dôchodky poistiť aj posilnením alebo podporou 3. piliera cez daňové zvýhodnenie alebo cez možnosť odpočítať si od daňového základu to, čo človek si sporí dobrovoľne v 3. pilieri, teda do roka 12 000 presne. Naším cieľom bolo a je zabezpečiť ľuďom vyššie a istejšie dôchodky. A toto chceme premietnuť aj do ústavy. Neviem, čo je na tom zlé a neprijateľné pre vládnu koalíciu, hlavne pre vládny Smer.

    Oproti nášmu návrhu ústavnému stojí návrh o sociálnom poistení z dielne Smeru. Tento návrh vyháňa matky na materských, invalidov súčasných aj budúcich z 2. piliera, znižuje im dôchodky. Zvyšujete odvody zamestnancom aj zamestnávateľom, zvyšujete odvody pre pracujúcich na starobných a invalidných dôchodkoch, neplatíte odvody za doktorandov na vysokých školách, sťaby to bola podpora vzdelanostnej ekonomiky, predlžujete minimálnu dobu sporenia v 2. pilieri z 10 na 15 rokov. Tým prakticky vyháňate ľudí z 2. piliera preto, lebo prvé roky by tak nedostávali dôchodok z 2. piliera na dôchodku. A ešte aj k tomu takto vehementne otvárate 2. pilier.

    A toto všetko vraj robíte preto, že nemáte na dôchodky súčasných dôchodcov a že hlavne preto nemáte na tieto dôchodky, lebo sa zaviedol 2. sporivý pilier. Toto však nie je pravda. Vy tie peniaze máte. Ja spomeniem napr., kde sú peniaze, tie miliardy, ktoré boli účelovo odložené na vykrytie deficitu v 1. pilieri. Už ste ich použili, keď teraz musíte siahať na úspory ľudí v 2. pilieri? Je všeobecne známe, že 2. pilier je tŕňom v oku vlády Roberta Fica preto, lebo na tieto peniaze občanov nemôže siahnuť. Nemôžete zhrabnúť úspory občanov, lebo sú na ich osobných účtoch. A na tieto nemáte dosah. Tieto peniaze nemôžete ovládať, nemôžete ich prelievať, jednoducho si ich nemôžete deliť. A toto je hlavný dôvod, prečo útočíte na 2. pilier dôchodkovej reformy. A o tomto všetkom sú tlačovky premiéra a pani ministerky, o tomto všetkom sú všetky tie „tanečky“ okolo DSS-iek. Došlo to tak ďaleko, že musel zasiahnuť až guvernér Národnej banky a tvrdiť presne opačné, ako tvrdí predseda vlády, celý systém 2. piliera je bezpečný, úspory a vklady sporiteľov sú bezpečné.

    A aby premiér dorazil verejnú mienku o DSS-kách dokonale, pripravil im ešte ďalšiu pascu. Pozval ich na rokovanie a na verejnosť prenikol aj scenár o zmene pomerov medzi odvodmi do 1. a 2. piliera. Tu je potrebné jasne všetkým povedať, že premiér k zmene pravidiel odvodov nepotrebuje DSS-ky. Kto môže tieto pravidla zmeniť, je jedine Národná rada v zákone, žiadne DSS-ky. A preto mali manažéri DSS-iek verejne sa od tohto dištancovať, a nie s premiérom o tomto koketovať. Jedinou povinnosťou DSS-iek je bezpečne spravovať vklady sporiteľov a tieto vklady zhodnocovať. Ich manažéri naleteli na hru premiéra, on dosiahol, čo chcel. A oni odišli z rokovania s dlhým pošramoteným nosom.

    A po tejto delostreleckej príprave, po tomto zneisťovaní sporiteľov predloží premiér zákon, kde otvára 2. pilier. A, samozrejme, očakáva, že masy sporiteľov opustia 2. pilier a dajú prednosť štátnej Sociálnej poisťovni. A, hurá, môžeme peniaze míňať. Koaliční partneri z HZDS a SNS sa mlčky tomuto prizerajú.

    Tu treba veľmi jasne povedať všetkým občanom, že pri premiérovom presadzovaní dôchodkového systému bude Sociálna poisťovňa generovať vždy väčšiu a väčšiu stratu a nepomôže jej ani svätená voda. A tak dôchodky zo Sociálnej poisťovne budú vždy podliehať politikom, ktorí budú pri moci práve vtedy, keď daný občan pôjde na dôchodok. A to je neistý a nepredvídateľný faktor pre každého občana. Ja osobne a SDKÚ – DS sa len na Sociálnu poisťovňu nespoliehame. A viacpilierové sporenie na dôchodok považujeme za správny a zodpovedný krok každého občana.

    A ak to ešte pretavíme do ústavného zákona, tak kde je ten prvok proti občanovi? Nikde žiadny prvok proti občanovi tu nie je, ak prijmete tento ústavný zákon. Tak prečo proti nemu brojíte, prečo proti nemu vystupujete, keď sa hráte na solidárnych a sociálnych? Veď je úplne jasné, že sa musíme solidarizovať so svojimi rodičmi, dôchodcami. Musíme sa s nimi solidarizovať daňami. A štát v prechodnom období musí vykryť tento deficit. A s tým sme počítali. A ak sa my nebudeme s našimi rodičmi dôchodcami solidarizovať teraz, keď ekonomika silnie, keď príjmy pribúdajú, tak kedy sa chcete solidarizovať so svojimi rodičmi?

    A ak vám táto hra na deficit verejne moc nevychádza, lebo tá dôvera vo všemocnú Sociálnu poisťovňu nie je vo verejnosti až taká veľká, tak vyrukujete s garanciami. Vie mi niekto z vás, dámy a páni, zo Smeru povedať, aký je súvis medzi garanciami sporiteľov a deficitom Sociálnej poisťovne? Skúste vo faktických mi povedať, aký je súvis medzi garanciami sporiteľov a deficitom Sociálnej poisťovne. Ak mi to ktosi vysvetlí, budem veľmi rád. A tak ste vybehli na marketingové pole s garanciou minimálneho zhodnotenia vkladu. O tom, že Sociálna poisťovňa nikdy negarantovala výnos svojim sporiteľom, mlčíte. Garantovať výšku výnosov na úrovni inflácie, ako bolo požadované, môže ten, kto vie garantovať infláciu nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. Ja takúto inštitúciu, vládu ani človeka nepoznám. Ak o nich viete, povedzte to. Garantovať výšku výnosov môže ten, kto vie garantovať chod ekonomiky nielen na Slovensku, ale aj mimo Slovenska. Ja takú inštitúciu, vládu ani človeka nepoznám. A tak ten, kto takúto garanciu žiada, mal by takúto inštitúciu, vládu alebo človeka, ktorý toto vie garantovať, predstaviť.

    Samozrejme, aj pán minister financií, keď čítal, ak ste si to všimli na tlačovej konferencii, toto politické, nie ekonomické vyhlásenie, ťažko sa mu to dralo nejako z úst. A preto každý deň zmäkčuje. Najskôr garantujte všetko, potom menej, potom už len konzervatívny fond a zajtra môžem očakávať ďalšiu tlačovku. Takže nie je istota vkladov, nie je istota sporiteľov, len politická hra zneisťovania 2. piliera, politická hra na odchod veľa ľudí z 2. piliera.

    A aby toho nebolo dosť, na mediálnu scénu sa dostáva aj euro. Euro sa postupne stáva univerzálnym nástrojom. Je použiteľné na všetko, na obhajobu úspechov aj na obhajobu neúspechov. Stáva sa z neho univerzálny nástroj hlavne v ústach predsedu vlády Roberta Fica. Deficit Sociálnej poisťovne ako dôvod neprijatia eura na mediálny trh priniesol premiér. Čo je na tom, že minister financií vzápätí priniesol na mediálny trh vyhlásenie, že deficit Sociálnej poisťovne nemá vplyv na zavedenie eura? No občan vyber si. A ja odporúčam občanom, aby si každý aj na základe týchto vyhlásení urobil vlastný úsudok o Smere. Veď otázka zavedenia 2. piliera a príslušný vplyv na deficit sa prediskutovali veľmi vtedy, keď sa zavádzala do života. A v Konvergenčnom programe na prijatie eura sa o všetkom jasne hovorí. Deficit verejných financií na rok 2007 sa pohybuje na úrovni prognóz a odhadov 2 roky starých. Teda nie je to nič nové, nič prekvapujúce pod slnkom, je to len tak, ako to bolo nastavené dva roky dozadu. Opäť je to len strašenie, opäť je to len hľadanie nepriateľov.

    A nie je pravda ani to, že ak sa minú peniaze odložené nami na transformačné náklady reformy, že nastane potopa. Len daňové príjmy na budúci rok máte vyššie o 25 mld. korún, ako je to na tento rok. Len netreba rozhadzovať, netreba rozdávať miliardy svojim, treba len normálne sedliacky hospodáriť, t. j. pozerať sa aj do budúcna. A silne rastúca ekonomika toto zvládne v prospech všetkých občanov.

    A na záver mi dovoľte jednu úplne legitímnu otázku na poslancov Smeru. Je tento ústavný zákon v rozpore s oprávnenými požiadavkami všetkých občanov? Nie je. A ak dnes nemajú občania v ústave garantované dôchodky, ale len hmotné zabezpečenie v starobe, je alebo nie je správne prijať novelu ústavy? My hovoríme, treba prijať novelu ústavy a treba toto občanom Slovenska garantovať. Vy hovoríte, že to nie je potrebné, netreba to občanom garantovať. Ak dnes prijmete náš návrh, že dnešné pravidlá sporenia na dôchodok nie je možné meniť v neprospech občana, je to zlé pre občana alebo je to dobré pre občana? My hovoríme, že je to dobré pre občana, ak Národná rada nebude môcť normálnym zákonom prijímať také zákony, ktoré budú znevýhodňovať v budúcnosti dôchodcov. My hovoríme, že je to dobré, vy, sociálni, tvrdíte, že to nie je dobré.

    Ešte raz legitímna otázka. Ozaj, nechcete za náš ústavný zákon hlasovať? Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia poslanci Fronc, Vaľová a Horváth. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolega položil vo svojom vystúpení otázku, prečo to robíte. Ja si myslím, že odpoveď na ňu je obyčajne oveľa jednoduchšia. No jednoducho potrebujete peniaze na vaše populistické sľuby, ktoré ste dali, ktoré ste dali nereálne. A hľadáte, kde ich zobrať.

    Ja by som rád pripomenul ale jednu vec. Ja si pamätám našu pozíciu vo vláde. A pamätám si ešte na ministerku Schmögnerovú, ktorá, keď prišla na vládu, hovorila o tom, že hrozí krajine vlastne bankrot. Napriek tomu mám aj osobné moje skúsenosti, že som musel chodiť po školách do tried, kde tiekla voda. Keď bola privatizácia, peniaze odložené na dôchodkovú reformu boli posvätné. A jednoducho na ne sme nesiahli. Vytvorili sme základ, aby sa táto reforma dala uskutočniť. Netvrdíme, že vy s ňou nebudete mať ešte problémy. To nie je vec, ktorú môže vyriešiť obdobie jednej vlády. Ale čo pokladám za dôležité v tomto návrhu zákona, je, že je to ústavný zákon, ktorý zablokuje takéto konanie nielen pre vás, ale rovnako aj pre každú nastupujúcu vládu. To znamená, že aj keď pravica bude pri moci, nebude môcť manipulovať s týmito peniazmi. Preto si myslím, že by bolo naozaj veľmi zodpovedné aj od vás v tejto chvíli, aby ste prijali tento zákon, ktorý je v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ja by som chcela povedať, že áno, NBÚ má on line systém kontroly, systém, ktorý pozná transakcie DSS na kapitálovom trhu. Ale tento systém zabezpečí kontrolovanie, ale nedokáže dlhodobo garantovať strategickú bezpečnosť, výnosy, pokryť ich aspoň na minimálnu infláciu. A ak sa budú dôchodky o 10 – 20 rokov vyplácať, tieto dôchodky budú ohrozené, tieto vklady budú znehodnotené infláciou. A vlastne ešte jednu vec chcem povedať. Ak sa urobí zlá transakcia, NBÚ môže konštatovať, že áno, bol alebo nebol porušený zákon, ale, bohužiaľ, kto tieto finančné prostriedky vráti? A občanom povieme, že, bohužiaľ, nevyšlo to.

    A ešte jednu vec by som zacitovala, ktorú povedal pán Michael Cichon, riaditeľ odboru sociálneho zabezpečenia Medzinárodného úradu práce, keďže som bola na príslušnej konferencii, a povedal to jasne, sú to veci, ktoré sú už vo svete a s ktorými sa pravidelne stretávame a ktoré už sú v praxi, že ekonomický rast sa automaticky nepremietne na zvyšovanie dôchodkov, taký automat na svete nikde nie je a sú to dlhodobé skúsenosti. Ale ak ste ho vy, vážená opozícia, vynašli, tak potom by ste mali toho pána riaditeľa odboru sociálneho zabezpečenia informovať, aby to teda premietol aj do Medzinárodnej organizácie práce. Ak sa vám to podarí, tak vám zagratulujem. Ďakujem pekne.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou k predrečníkovi je pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš, pán predseda klubu SDKÚ, viete, keď vy hovoríte o solidarite, tak vám už nikto neverí. Solidarita sa pre vás stala symbolom lievika na peniaze. Ale zabudli ste pritom na človeka, na ochranu človeka, na to, čomu má slúžiť celý tento systém, ktorý ste pripravili. Viete, problém je v tom, že ten pilier, ten finančný systém, ktorý je dostatočne sofistikovaný, ktorý je dobre premyslený, je abstrahovaný od človeka. Je to finančný systém, do ktorého vojdú peniaze, vstúpia peniaze, ako ste to vytvorili, bez úplných informácií, bez trhového prostredia, povinne tam prídu peniaze, ale ten výstup z finančného systému nie je celkom jasný. Nemá jasný koniec, nemá jasný výstup. Prepočty a matematika zatiaľ neukazujú, že by ľudia boli zabezpečení, ak sú v tomto systéme. Toto je celý problém. Je to technokratický systém, veľmi dobre premyslený, ale odtrhnutý od človeka. Toto je celý problém. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky chce vystúpiť pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V podstate, pani kolegyňa Vaľová, to je také skoro šírenie poplašnej správy. A pritom vám stačí tak málo, a to pozrieť si zákon, pozrieť si, ako funguje sporenie, pozrieť si, kde v jednotlivých fondoch môže daná DSS-ka investovať, ako sa porovnávajú výnosy v jednotlivých fondoch správcovských spoločností, ako spoločnosti musia doplácať, ak majú výnos menší, ako je priemer v jednotlivých fondoch a tak ďalej a tak ďalej. Máličko na to stačí, pani kolegyňa, iba si prečítať ten návrh zákona.

  • Ďakujem.

    Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči, pán kolega, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, ctení páni, vážení hostia, uplynulo už 8,5 mesiaca odvtedy, keď sme v tejto snemovni predkladali prvýkrát ústavný zákon na ochranu úspor občanov. Odvtedy uplynul nejaký čas, ale dôvody, prečo sme tak vtedy urobili, sa nezmenili. A preto sme pristúpili k tomuto kroku, že opätovne predkladáme vylepšený návrh. Myslím si, že vývoj potvrdil dôležitosť tohto kroku a aj potrebu opätovného predloženia tohto zákona. Potvrdila to aj diskusia, ktorá začala včera niektorými veľmi kvalitnými vystúpeniami, a to niektorými veľmi zaujímavými. Napr. pán podpredseda Číž, ktorý mal veľmi dlhý monológ, z môjho pohľadu má taký zázračný elixír mladosti, lebo vždy ma posunie do študentských čias, keď sme museli počúvať prednášky marxizmu-leninizmu. Ale keď sa ho napr. pán poslanec Ivančo konkrétne opýtal, ako v jeho veku a jeho generácii zabezpečí lepšie dôchodky, tak pán poslanec nevedel odpovedať. Pritom je to veľmi jednoduché. Dámy a páni, na webe nájdeme veľmi veľa kalkulačiek, kde si každý môže naťukať svoj vek, svoj príjem, svoj predpokladaný odchod do dôchodku a môže si to vypočítať. A môže si vypočítať každý takisto, či je preňho 2. pilier výhodný alebo nevýhodný. Tak to robili aj ľudia, ktorí vstupovali do 2. piliera.

    Čas teda pokročil, ale chuť Roberta Fica na korisť v podobe úspor občanov zostala a dokonca silnie. Predseda Fico sa napr. 7. augusta tohto roku vyjadril, že dôchodkové správcovské spoločnosti sú v strate a ľudia, ktorí si sporia v 2. pilieri, by mohli o svoje úspory aj prísť. Doslova vtedy povedal: „Vklady občanov sú ohrozené, pretože DSS sú v strate.“ Ten istý predseda Fico o pár dní neskôr na adresu DSS už povedal: „Musíme z nich vyžmýkať, čo sa dá.“ No je to zaujímavá logika, niekoho kritizujem, že je v strate, a následne sa snažím z neho vyžmýkať, čo sa dá, a snažím sa prehĺbiť jeho stratu. Je to skutočne výnimočné. Pravda je taká, že samotný guvernér Národnej banky tieto nezmysly o ohrození vkladov občanov a blúznivé porovnávania s nebankovými subjektmi viackrát dementoval a potvrdil stopercentnú garanciu vkladov občanov. Pravda je aj taká, že Fico spolu so svojimi koaličnými partnermi rokoval s DSS-kami a predložil im svoje návrhy, ktorými sa snažil o zmenu pravidiel počas hry. Jeho snaha o siahnutie na úspory občanov a možnosť ich prehajdákania je priehľadná a smutná. Považujem preto za úplne prirodzené, aby sme sa spolu so svojimi kolegami snažili urobiť všetko preto, aby bolo súkromné vlastníctvo ochránené.

    Je pozoruhodné, že okrem toho, že príslušný zákon v gescii pani ministerky Tomanovej bol predložený a bol presunutý, ako vieme, na záver rokovania tejto schôdze Národnej rady, samotná pani ministerka sa rokovaní s aktérmi nezúčastňuje. Zúčastňuje sa ich len predseda vlády so svojimi koaličnými partnermi. Aj toto je fakt, ktorý svedčí o tom, aká je „spôsobilá a kompetentná“ pani ministerka. A z môjho pohľadu to považujem za jasný dôkaz našich argumentov, prečo nie je schopná zastávať svoj post. A to je presne to, o čom sme hovorili na mimoriadnej schôdzi Národnej rady v tejto snemovni nedávno.

    Predseda vlády vyhlásil, že údajné nastavenie dôchodkového systému ohrozuje zavedenia eura na Slovensku. Okrem toho, že si to pán minister financií nemyslí, o čom sme sa mohli presvedčiť aj v jeho odpovedi na moju otázku minulý štvrtok z tohto miesta, myslím si, že hrozba zavedenia eura je úplne inde, o. i. aj v tom, ako na to upozornil minulý týždeň Eurostat, že úroveň deficitu na Slovensku by mohla byť vyššia až o 11,5 mld. korún. Naviac, Fico prípravu na euro absolútne podceňuje. A okrem potrebných informácií pre občanov, mestá a obce či malých a stredných podnikateľov počúvame len nekonečný príbeh zbabraných tendrov na infokampaň o eure. Mimochodom, tieto tendre mali byť ukončené už do konca minulého roku. Najväčšou hrozbou zavedenia eura je preto sám predseda vlády spolu so svojou ministerkou, keď svoju neschopnosť a nekompetentnosť prejavujú čoraz častejšie.

    Pán premiér často a rád žongluje s číslami. Chcel by som ale z tohto miesta pripomenúť, že podľa prepočtov odborníkov to každé zníženie odvodov čo i len o 1 % človeku s priemernou mzdou zníži nasporenú sumu až o 600 000 korún. Prečo to teda Smer robí? Chce, aby sa čo najrýchlejšie zabudlo, že sa pokúša občanom siahnuť na ich úspory na dôchodkových účtoch. Občania sa napriek tomuto strašeniu skutočne nemusia znepokojovať. Správcovia ich peňazí sú pod prísnejším dohľadom ako banky. Ich peniaze sú oddelené od majetku správcu a štátny dozor vykonáva Národná banka Slovenska. Je to skutočne najprísnejšie kontrolovaný sektor finančného trhu.

    Dámy a páni, takmer 1,6 mil. občanov dôveruje dôchodkovému systému v 2. pilieri. Títo občania sa jasne vyslovili za prevzatie zodpovednosti za svoju budúcnosť na seba. Je pre nich výhodnejšie mať prehľad o svojom konte, o svojej budúcnosti a v neposlednom rade je pre nich výhodnejšie i mať možnosť dediť nasporené. Občania jasne volia istotu nasporeného. Navrhovaný ústavný zákon je v prospech občanov. A podstatou tohto návrhu je ochrana úspor občanov a ochrana výšky ich budúcich dôchodkov v priebežnom aj kapitalizačnom pilieri. Zákon hovorí o tom, že nemožno zhoršiť podmienky, za ktorých občan do systému vstupoval, ale zmeny k lepšiemu sú možné.

    Často počúvame výhrady o tom, ako 2. pilier spôsobuje diery v 1. pilieri. Bolo to už viackrát opakované, ale dovolím si zopakovať zopár čísiel. Dámy a páni, minulý rok sa vybralo na daniach o 20 mld. viac, ako to bolo plánované. Tohtoročný štátny rozpočet bol prijímaný za predpokladu rastu 7,1 % HDP. Dosahujeme viac než deväťpercentný rast HDP, čo znamená ďalšie miliardy a ďalší príjem do štátneho rozpočtu. Okrem toho, je to ďalší argument, ktorý tu bol spomínaný, príjmy v štátnom rozpočte 2008 verzus 2004 sú o 104 mld. korún väčšie. Je teda veľmi veľa zdrojov a veľmi veľa spôsobov, ako riešiť tento deficit. Napriek tomu tá súčasná situácia je taká, že Sociálna poisťovňa nemá na zhruba 20 % dôchodkov, ktoré sú vyplácané. V tom, čo ide do systému a čo z neho vychádza, je rozdiel zhruba 20 %. Čiže, zjednodušene povedané, dôchodcovi, ktorý dostáva 10 000 korún, na 2 000 korún sa skladajú všetci občania iní.

    Tento stav je skutočne neudržateľný. A vieme, že dôvod, prečo bola robená dôchodková reforma, je demografický vývoj. Demografický vývoj a predlžovanie priemernej dĺžky života vyvolávajú potrebu zmien penzijných systémov vo väčšine európskych krajín. Počet ľudí v dôchodkovom veku rastie a násobne rastie aj ich pomer k ľuďom v produktívnom veku. Dôsledok tohto vývoja je v tom, že je neudržateľný priebežný systém dôchodkov, ako ho dnes poznáme, že sa znižujú dôchodky a znižuje sa životná úroveň dôchodcov a tiež že sa zvyšuje odchod veku do dôchodku. Jedinou možnosťou teda, ako zabezpečiť ľudí v súčasnom produktívnom veku a ako im zabezpečiť slušné dôchodky, jednoducho je možnosť si na ne individuálne a transparentne nasporiť. Vláda Mikuláša Dzurindu takúto zmenu realizovala. Umožnila občanom zbaviť sa závislosti od nízkych štátnych dôchodkov a zvýšiť si príjmy v dôchodkovom veku sporením si na vlastných dôchodkových účtoch.

    Zatiaľ som nepočul argumenty, ktoré by svedčili o nejakých nevýhodách 2. piliera, ale dovolím si zopakovať jeho výhody. Medzi hlavné výhody 2. piliera patrí, že poskytuje vyšší dôchodok, ako keby ho len dostával občan od štátu. V 1. pilieri dostane občan za každú odvedenú korunu do systému menej ako korunu dôchodku. V 2. pilieri dostane dôchodok vo výške nasporenej sumy plus zhodnotenie. Aj keby celý život zarábal iba minimálnu mzdu, našetrí si na dôchodok viac, ako keby ho dostával len z 1. piliera. A 2. pilier poskytuje vysoké garancie sporiteľom na ochranu ich vkladov, ako som spomínal, vyššie ako v bankách. Dámy a páni, to sú teda výhody.

    Ale napriek evidentným výhodám stále existujú relevantné otázky o ohrození tohto systému. Položme si otázku: Existuje snaha o znižovaní odvodov na súkromné účty sporiteľov? Ja som presvedčený, že áno, existuje aj na základe rozporuplných výrokov predsedu vlády a jeho ministrov. Existuje, ďalej, ohrozenie peňazí občanov a výšky ich budúcich dôchodkov? Ja som presvedčený, že áno, existuje.

    A ak súhlasíte s tým, aby sa nezhoršovalo postavenie budúcich dôchodcov, o čo, ja a moji kolegovia sme presvedčení, by sme sa mali snažiť, tak verím, že podporíte aj tento návrh ústavného zákona. Každý z nás sa môže slobodne rozhodnúť, či slová o ochrane úspor občanov potvrdí aj svojím činom, teda hlasovaním o podpore tohto zákona.

    Keďže ja mám so svojimi kolegami z nášho poslaneckého klubu aj s partnermi z opozície v tomto jasno, dovolím si vás požiadať všetkých o to, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán podpredseda Číž, pán poslanec Frešo, pán poslanec Prokopovič, pani poslankyňa Nachtmannová a pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nesporne tá druhá polovica vášho vystúpenia mala istý vecný tón, ale ten klasický úvod, ktorý sme avizovali, že teda bude súčasťou vášho arzenálu opäť s osobnými útokmi typu marxizmu sedemdesiatych rokov.

    Pán poslanec, ja som mal tendenciu si vás vážiť ako človeka, ktorý preukázateľne dosiahol v manažérskej aj v praktickej činnosti v tej mikroekonomickej sfére isté úspechy. A dokonca sa mi istý čas zdala vaša ambícia kandidovať na eurokomisára ako akceptovateľná, že teda to základné vybavenie máte. Ale potom, čo počujem teraz, už takú istotu ani zďaleka nemám. Pán poslanec, mám pocit, že ste naposledy čítali naozaj v tých sedemdesiatych rokoch. Ja odteraz dôsledne budem citovať autorov výrokov, autorov tvrdení.

    Pán poslanec, ale taká neuveriteľná neznalosť diskusie, ktorá prebieha v prostredí Európskej únie o správe verejných peňazí, o európskom sociálnom modeli, a povedať to, čo ste tu povedali, podľa mňa vás diskvalifikuje ako ekonóma. A je to trápne. Nehnevajte sa. Naozaj Slovensko potrebuje veľmi vážnu diskusiu o mechanizme správy verejných peňazí, o správe peňazí, ktoré treba užívať vo verejnom záujme. Nepochopiť toto ako diskusiu, ktorá je úplne aktuálna a súčasná v súčasnom ekonomickom svete, to hraničí, pán poslanec, s diletantizmom. Odpustite mi to. Ďakujem pekne.

  • Ďalej, pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja nadviažem na kolegu predrečníka a doplním tú časť, kde hovoril o snahe vlády siahnuť na úspory. Vážení kolegovia z koalície, ja vám to poviem veľmi jednoducho. Ľudia rozumejú, čo to znamená mať peniaze na svojom súkromnom účte, rozumejú, že dnes dostávajú z každej 100 koruny 9 korún, rozumejú, že vy navrhujete ústami svojho predsedu z každej 100 koruny 6 korún, rozumejú, aký je to rozdiel. Nie je to nič zložité. A na tom žiadna konferencia v Moskve alebo u Huga Cháveza nič nezmení.

  • Ďalej sa o slovo s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána kolegu Štefanca, kde hovoril o istote. A na úvod si dovolím uviesť takú jednu otázku. Vážené dámy a páni, vieme my vlastne, o čom tu dnes rokujeme? Uvedomujeme si, že my dnes rokujeme o istote pre 1,5 mil. ľudí, ktorí sa zachovali zodpovedne a začali si sporiť na svoj dôchodok? A taktiež hovoríme o stabilizácii pravidiel. Tak zásadné zmeny do systému dôchodkového zabezpečenia, aké sa chystá urobiť táto vláda, totiž zneisťujú všetkých občanov, ale aj podnikateľské prostredie. A práve preto sme presvedčení, že ochrana pravidiel ústavným zákonom je namieste.

    A dôchodkovú reformu sme predsa nerobili len tak, ako vykrikuje pán premiér Fico, preto, aby sme kŕmili súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti. To povedal aj pán Štefanec predo mnou. Dôvod bol totiž paradoxne rovnaký, akým dnes argumentuje aj vláda. A to je potreba riešiť deficit priebežného piliera, ten aktuálny, ale nielen ten aktuálny, ale najmä ten budúci. Deficit totiž nevznikol preto, že sme zaviedli 2. pilier, ako sa nám snaží nahovoriť pani ministerka Tomanová, problémy s 1. pilierom nastali už koncom deväťdesiatych rokov. Aj preto sa začalo uvažovať, ako ďalej s dôchodkami. Je to problém, ktorý rieši celá starnúca Európa. Celá Európa rieši problém s nepriaznivým demografickým vývojom, teda rieši to celá Európa až na našu pani ministerku, podľa ktorej takýto vývoj absolútne nehrozí. Aby sme však zostali na zemi, čísla nepustia. Reálne tu hrozí, že o niekoľko desaťročí by počet produktívnych obyvateľov nestačil na udržanie príjmov dôchodcov. Pokračovanie len v priebežnom pilieri a návrat, o ktorý sa súčasná vláda nepokryte snaží zneisťovaním ľudí a útokmi na správcovské spoločnosti...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prepáčte, pán poslanec, ale váš úvod nebol najšťastnejší. A som z neho úprimne nemilo prekvapená. Na vaše reminiscencie na mladosť a nejaké prednášky si každý odpovie sám. Myslím si, že prezentácia vlastných názorov podopretých štúdiom a analýzou je a musí ostať základom slobody. Práve vy nanucujete ostatným svoje názory a v podstate potláčate slobodu uvažovania, pretože ak má niekto opačný názor, hneď ho začnete urážať a nálepkovať. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Môj kolega, pán poslanec Štefanec, hovoril o jednom výroku pána premiéra, ako bude žmýkať DSS-ky. Ja si dovolím zacitovať iný výrok pána Fica, ktorý zaznel po rokovaní Koaličnej rady: „Verím, že dôjde nakoniec k niečomu, čo bude zodpovedať predstavám všetkých, aj DSS, aj vlády, ale predovšetkým sporiteľov.“ No pekne sa tento výrok pána premiéra počúva, ale myslím si, že ani sám neverí tomu, čo hovorí, pretože je to také klišé, floskula, pretože každý z týchto subjektov chce niečo iné. A tak ako nejde spojiť vodu s olejom, tak nejde spojiť záujmy sporiteľov, DSS-iek a vlády. Sporitelia budú spokojní, keď tie dôchodky budú čo najvyššie, keď sa podmienky sporenia nebudú meniť v ich neprospech nástupom každej novej vlády, keď nezodpovední politici ich nebudú terorizovať, ako pán premiér s pani Tomanovou, a sústavne zneisťovať ich úspory. Budú spokojní, ak vlády budú robiť takú hospodársku politiku, ktorá umožní zmeniť pomer percent medzi Sociálnou poisťovňou a DSS-kami v prospech sporiteľov. DSS-ky, to sú podnikateľské subjekty a sú súčasťou finančného trhu. A tomu zodpovedá ich konanie a záujmy. A ich hlavne zaujíma stabilita podnikateľského prostredia. A vláda, teda rozumej Robert Fico, si želá použiť peniaze v prospech svojej politiky, v prospech svojich sľubov. Kde však nabrať peniažky? Nuž tam, kde podľa neho ležia bez úžitku, na osobných účtoch sporiteľov. A vtedy keď sa mu ich podarí uchmatnúť, vtedy bude vláda, rozumej Robert Fico, spokojná. Ale my chceme, aby boli spokojní ľudia. My chceme, aby boli spokojní občania, a preto sme prišli s ústavným návrhom, ktorý má brániť ich úspory.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na vystúpenie rečníkov vo faktických poznámkach sa hlási pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj všetkým za faktické k môjmu vystúpeniu.

    Pán podpredseda Číž, no nielen z vašich vystúpení, ale už aj z vašich faktických mám ten istý pocit, aký som ho mal včera. A to je ten závan minulosti.

    K pani poslankyni Nachtmannovej. Uisťujem vás, že vyjadrujem slobodne svoje názory. Ja dúfam, že to robíte aj vy. A teším sa na každú výmenu názorov s vami.

    Čo sa týka ďalších mojich kolegov, ktorí sa vyjadrili vo faktických. To bol práve ten rozdiel medzi ideologickými poznámkami koaličných poslancov a faktickými, skutočne argumentačnými poznámkami, ktoré boli k veci zo strany kolegov z nášho klubu.

    Podstata je totiž demografický vývoj, dámy a páni. Podstata je, že menej ľudí je v produktívnom veku, stále viac a viac je ľudí v neproduktívnom veku. Ako sa toto dá riešiť? Jedine tak, že si budeme sami šetriť na dôchodok a nebudeme sa spoliehať na naše deti alebo na niekoho iného, že nám to v budúcnosti niekto iný zaplatí. To je podstata, o ktorej hovoril aj pán Prokopovič, pán Frešo a pani Tkáčová. Druhý pilier túto možnosť dáva a každý sa mohol preň slobodne rozhodnúť.

    Verím, že snaha o ochranu úspor občanov bude úspešná a že naši ľudia budú mať v budúcnosti lepšie dôchodky, ako ich má súčasná generácia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Štefanec bol posledným, ktorý vystúpil v rozprave z tých, ktorí boli prihlásení písomne do rozpravy. A teraz otváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Čiže do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Halecký, pán poslanec Galbavý, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Kuruc, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Číž, pán poslanec Petrák. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Čiže posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Petrák Ľubomír.

    A slovo má v rozprave pán poslanec Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi začať otázkou, ktorú predo mnou položil môj kolega pán poslanec Janiš. Pýtal sa a pýtal sa najmä poslancov koalície, ktorí zjavne tento návrh ústavného zákona podporiť nechcú. Pýtal sa jednoduchou otázkou, prečo nechcete podporiť zákon, ktorý má garantovať, aby sa nezhoršovali podmienky pre dôchodcov, nielen pre dôchodcov v 2. pilieri, ale aj pre dôchodcov v 1. pilieri. Otázka je veľmi jednoduchá, nikto z vás na ňu neodpovedal, preto ju kladiem znova a budem ju klásť znova: Prečo nechcete podporiť zákon, ktorý má garantovať, aby sa nezhoršovali podmienky pre dôchodcov nielen v 2., ale aj v 1. pilieri?

    Pritom situácia na Slovensku je taká, a na tom sa možno zhodneme, že dôchodky naozaj sú nízke. Sú nízke, ale pozrime sa, prečo sú nízke. Ja som aj na tomto mieste spomenul a spomeniem to znovu, lebo to s tým súvisí, že ešte v roku 1948 malo vtedajšie Česko-Slovensko vyššiu ekonomickú úroveň, ako ju malo vtedajšie Rakúsko. Čo sa ale stalo potom, bolo 40 rokov komunistického režimu, o ktorom sa napr. váš predseda stále vyjadruje dosť pochvalne, vrátane znárodnenia 38 mld. korún na penzijných fondoch, ktoré mali ľudia na svojich účtoch. Za týchto 40 rokov potom bola ekonomika zdevastovaná tak, že v porovnaní s tým Rakúskom napr. Česko-Slovensko, keď padol komunizmus, nedosahovalo ani 40 % ekonomickej úrovne Rakúska, Česká republika dosahovala 50 %, Slovensko nedosahovalo ani 40 % tejto úrovne po 40 rokoch bačovania komunizmu a aj potom, ako sa znárodnili penzijné fondy. Za posledných 18 rokov od novembra 1989 sa robili ťažké zmeny, ťažké reformy. A robili sa práve preto, aby sa toto dedičstvo prekonalo, aby ekonomika dosahovala vysoký rast a aby sme mohli dať aj dôchodcom dôstojnejšie podmienky. Súčasťou týchto reforiem, ktorých zmyslom je rast životnej úrovne aj rast dôchodkov, bola dôchodková reforma, ktorá riešila aj demografický problém, aj problém udržateľnosti verejných financií do budúcnosti, ale najmä to, aby dôchodky rástli rýchlejšie, aby sme sa skôr priblížili k tým vyspelým krajinám vrátane Rakúska. A dnes tu máme vládu, ktorá tieto reformy tvrdo kritizovala, ide najmä o najsilnejšiu stranu. Predsavzala si zrušiť všetky reformy. A ukazuje sa, že síce všetky neruší, ale niektoré chce nabúrať. A práve jednou z reforiem, ktoré evidentne nabúrať chcete, je dôchodková reforma.

    Pritom by som veľmi rád zdôraznil, že miera nekompetentnosti, miera bezradnosti, miera amaterizmu, s ktorou vlastne vstupujete do tejto veľmi citlivej oblasti, je až zarážajúca. A je až zarážajúce, akých spôsobov a akých metód sa neštíti najmä predseda vlády, aby dosiahol svoj cieľ. Pritom tým cieľom nie je, aby ľudia mali vyššie dôchodky, tým cieľom je mať viac peňazí na rozdávanie, mať teraz viac peňazí na podplácanie svojich voličských skupín. A tá taktika je naozaj veľmi perfídna. Najprv predseda vlády najmä, nielen on, ale najmä on v tomto je nesporným lídrom, ľudí straší, zavádza a klame. Klame tak, že jeho klamstvá musí vyvracať dokonca guvernér Národnej banky. Klame, že DSS-ky sú ako nebankové subjekty. Zároveň navrhne prijať opatrenia, ktorými sa poškodia ľudia, ktorí sú v 2. pilieri. Vystraší ľudí a potom povie, otvoríme systém, aby bol dobrovoľný, aby mohli ľudia z neho vystúpiť.

    Keď hovorím, že predseda vlády klame, uvedomujem si, že sú to silné slová, tak mi dovoľte, aby som tieto slová podložil autentickými citátmi predsedu vlády, ktorý si sám šliape po jazyku a sám popiera to, čo povedal predtým, alebo ktorého slová musia byť vyvrátené a popreté aj takými autoritami, ako je guvernér Národnej banky, nehovoriac o odborníkoch, analytikoch, ľuďoch, ktorí sa v tom vyznajú, nehovoriac o platnom znení zákona, ktorý vyvracia mnohé z tvrdení predsedu vlády. Aby som bol teda konkrétny, keďže si uvedomujem, že ide o vážne slová, uvediem slová predsedu vlády. Robert Fico 31. októbra 2006 povedal: „Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností.“ Teda veľmi jasne povedal, že vláda chce a pripravuje zníženie príspevkov do 2. piliera. Necelé tri mesiace nato, keď sa ukázalo, že ľuďom sa to nepáči, a je prirodzené, že vyše 1,5 mil. ľudí sa to nepáči, už predseda vlády popiera sám seba a tvrdí v slovách z 24. januára 2007: „Vláda nepripravovala a nepripravuje žiadny zákon o zmene pomeru, pokiaľ ide o 9 : 9.“ Ale vývoj nekončí. Je tu august 2007, je tu novela zákona o sociálnom poistení, v ktorom síce vláda nenavrhuje zníženie príspevkov, ale navrhuje iné kroky, ktoré priamo poškodia státisíce ľudí, a to najmä invalidov, opatrovateľov, ženy na materskej dovolenke a tých ľudí, ktorí sú starší ako 45 rokov a ktorí do tohto systému vstúpili. A čuduj sa svete, v septembri, teda v tomto mesiaci 2007, predseda vlády rokuje s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, kde im zase navrhne zníženie príspevkov do 2. piliera, vraj dočasné, ale znovu zníženie. Najskôr tvrdí, pripravujeme to, potom tvrdí, vláda to nikdy nepripravovala. Potom to zase DSS-kám navrhne.

    A naviac, ešte som zabudol na ďalší kotrmelec, keď vlastne ministerka práce a sociálnych vecí, teda ministerka, ktorá má vo svojej kompetencii aj tento zákon a túto oblasť, pred pár dňami, v nedeľu v televíznej relácii STV, povedala: „Ja som nikdy znižovanie príspevkov do 2. piliera nenavrhovala, pretože by to poškodilo sporiteľov.“ Vaša vlastná ministerka k tomu, čo premiér Fico navrhuje DSS-kám, k tomu, čo tvrdí, že vláda to pripravuje, pričom potom poprie, že nikdy to nepripravovala, teda ide o zníženie príspevkov do 2. piliera, teda vaša vlastná ministerka tvrdí, že tento krok, ktorý predseda vlády presadzuje, by poškodil sporiteľov. Samozrejme, poškodil by ich.

    Čo teda vláda navrhuje. A by som to stručne zhrnul. V zákone o sociálnom poistení vláda navrhuje kroky, ktoré priamo poškodia státisíce ľudí, už som o nich hovoril, ktoré priamo poškodia invalidov, opatrovateľov, ženy na materskej dovolenke a ľudí medzi 45 až 50 rokmi veku, ktorí do systému vstúpili. A potom následne na rokovaniach s DSS-kami ako alternatívu vláda ponúkne zníženie príspevkov do 2. piliera a príp. garantovanie výnosov na úrovni inflácie.

    Garantovanie výnosov na úrovni inflácie môže pre laika znieť pomerne prirodzene a pomerne pozitívne. Odborníci ale veľmi jasne, myslím, aj v médiách zdokumentovali, že by to bol v konečnom dôsledku krok, ktorý by išiel proti sporiteľom, pretože vyššie garancie znamenajú nevyhnutne aj nižšie výnosy, a naviac aj preto, že garantovať výnosovosť na úrovni inflácie sa jednoducho nedá. Nedá sa to preto aj preto, že infláciu nemajú v rukách DSS-ky, infláciu má oveľa viac v rukách vláda. Ak by DSS-ky na takúto garanciu mali pristúpiť, vláda bude robiť nezodpovednú fiškálnu politiku, inflácia vyskočí nad 10 % a v dôsledku toho DSS-ky nesplnia svoj záväzok. Je to absurdné a jednoducho nerealizovateľné.

    A ja sa teda pýtam, z hľadiska tých vecí, ktoré sú v návrhu zákona o sociálnom poistení, a z hľadiska tých vecí, ktoré vláda navrhla potom na rokovaniach s DSS-kami: Ktoré z týchto opatrení, ktorý z týchto návrhov zlepšuje pozíciu sporiteľov? Ktorý z týchto návrhov je v prospech sporiteľa? Ktorý z týchto návrhov je v prospech budúcich dôchodkov sporiteľov? Ani jeden, vážené dámy, vážení páni. Naopak, každý jeden z týchto návrhov ak by bol realizovaný, poškodí sporiteľov, poškodí ľudí, ktorí sú v 2. pilieri. A poškodí všetkých. Dokonca ak by boli realizované aj len tie návrhy, ktoré priamo poškodzujú tých niekoľko stotisíc ľudí, nepriamo by to poškodilo všetkých tých vyše 1,5 mil. ľudí, pretože by sa oslabil celý 2. pilier a tým pádom by sa znížila aj výnosovosť, už len tým napr., že mnohé náklady sú fixné a pri menšom rozsahu systému miera podielu týchto fixných nákladov by vzrástla a výnosovosť by teda klesla.

    Ďalšia vec, ktorá sa neustále opakuje a kde slová predsedu vlády Fica boli dokonca popreté dokonca aj slovami ministra financií, ale aj Národnou bankou, aj guvernérom, je otázka vplyvu zásahov do 2. piliera na euro. Predseda vlády vyhlásil, zase budem citovať, aby som bol presný, „spôsob, akým predchádzajúca vláda vytvorila dôchodkové správcovské spoločnosti, ohrozuje zavedenia eura na Slovensku“. Ako som povedal, minister financií, guvernér Národnej banky, Národná banka ako taká, materiály ministerstva financií veľmi jasne dokazujú, že to nie je pravda, dokonca je to naopak. Čo totiž ohrozuje zavedenie eura na Slovensku, sú práve nekvalifikované zásahy, ktoré navrhuje vláda do systému dôchodkového sporenia. Prečo je to tak? Je to tak nielen preto, že, ako viete, posudzovanie plnenia maastrichtských kritérií je dôležité z hľadiska aktuálneho plnenia v aktuálnom čase za tie 2 roky, ale aj preto, že je dôležitá udržateľnosť plnenia maastrichtských kritérií. A Slovensko má práve problém s udržateľnosťou plnenia týchto kritérií, ako konštatovala Európska centrálna banka a ako naznačuje aj zatiaľ nie definitívne rozhodnutie, ale navrhované rozhodnutie Eurostatu o našich výdavkoch.

    A čo by sa stalo, ak by k zníženiu príspevkov do 2. piliera došlo. Stalo by sa to, že vláda by mala k dispozícii viac zhruba o 27 mld. až 30 mld. Sk, pretože taký je efekt zníženia o 3 %, keď 1 % ročne znamená 9 mld. až 10 mld. Sk. Čiže najbližšie 3 roky by mala vláda k dispozícii o 30 mld. Sk viac, ktoré by mohla rozdať bez toho, aby to ovplyvnilo výšku deficitu verejných financií. Ale z hľadiska udržateľnosti maastrichtských kritérií by sa stalo to, že vláda by týmto zvýšila nielen jednorazové výdavky, ale aj opakované výdavky a budúca vláda v roku 2011 ak by chcela potom zvýšiť tieto príspevky do 2. piliera, tak by musela robiť veľmi prísne reštriktívne opatrenia, ktoré by boli veľmi ťažké, pretože mnohé výdavky by boli opakované. A mala by o to väčší problém s udržateľnosťou deficitného maastrichtského kritéria. Takže to zníženie, a to už nehovorím o dlhodobých dôsledkoch, keby k tomu zvýšeniu alebo návratu na tú pôvodnú úroveň nedošlo, aké negatívne dôsledky by to malo nielen pre udržateľnosť verejných financií, ale aj pre výšku dôchodkov, to je to podstatné a kľúčové.

    Teraz mi dovoľte vyjadriť sa k téme, ktorá sa tu tiež opakuje ako evergreen v argumentácii vlády, najmä jej predsedu, ale aj ministra financií, ministerky práce. A to je ten argument, že problém sme vytvorili tým, že sme urobili dôchodkovú reformu, že tu je deficit Sociálnej poisťovne a obrovské náklady tejto reformy a dokonca vyhlásenia, že to mala byť akási bomba, o ktorej ste nevedeli a na ktorú ste prišli až neskôr. Myslím, že aj pán poslanec Abrhan vo svojom vystúpení vám citáciou vášho volebného programu veľmi jasne dokázal, že nie je pravda, že ste o tomto záväzku nevedeli. A ja by som vám mohol citovať z vládnych materiálov od roku 2004. Sú to návrhy štátnych rozpočtov, konvergenčné programy, národné plány reforiem. Všetky tieto materiály sme tu v tejto snemovni v rokoch 2004 až 2006 prerokovávali. Viacerí z vás, ktorí boli poslancami aj vtedy, tu sedeli, sedeli tu vaše strany okrem Slovenskej národnej strany. A teda toto nie je žiadna novinka. A to, že takýto záväzok existuje, je jednoducho fakt, s ktorým bolo treba rátať. A zároveň je to záväzok, ktorý pri takom raste ekonomiky, aký vďaka reformám je, sa dal zvládnuť a dá zvládnuť za predpokladu zodpovednej a kompetentnej hospodárskej politiky bez akýchkoľvek problémov, pretože síce všetky vládne materiály počítali s tým počtom ľudí, v roku 2004 sa odhadovalo, že ten počet ľudí bude trochu nižší, ako nakoniec bol, čiže aj náklady že budú trochu nižšie, ale zároveň platí, že ten skutočný vývoj bol v rámci tých troch alternatív, minimálneho, stredného a maximálneho. A zároveň platí, že vyšší ekonomický rast, vyšší rast príjmov daňových a iných je omnoho vyšší, ako je rozdiel v náraste počtu sporiteľov oproti tomu, ktorý bol predpokladaný. A ak dnes aj minister financií hádže desiatky miliárd korún, ktoré sú naviac, tak musím povedať, že veľmi zavádza.

    A dovolím si využiť túto príležitosť aj na to, aby som aj tieto veci dal na pravú mieru. Ministerstvo financií v roku 2004 predpokladalo v očakávanom scenári, že v roku 2006 budú náklady zavedenia 2. piliera 16,4 mld. korún, v skutočnosti sú 18,2 mld. korún, čiže o 1,8 mld. korún viac. A v roku 2007 sme v tom očakávanom scenári predpokladali, že to bude 20 mld. korún, v skutočnosti je to 23,5 mld. korún čiže o 1,8 mld. korún viac v roku 2006 a o 3,5 mld. korún viac v roku 2007, nie sú to desiatky miliárd, cifry, ako ich tu hádže pán minister financií alebo pán poslanec Zala v médiách. A zároveň už vtedy ministerstvo financií konštatovalo, že „presný dopad vzniku kapitalizačného piliera na verejné financie nie je v súčasnosti možné kvantifikovať, pretože existuje objektívne daná veľká neistota ohľadom počtu obyvateľov, ktorí sa rozhodnú pre účasť v novom pilieri“. To, že sa prihlásilo do kapitalizačného piliera viac ľudí, teda znamená z hľadiska tých okamžitých nákladov vyššie náklady a vyššie potrebné zdroje, zároveň to ale znamená z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, z hľadiska vytvárania predpokladov na rast dôchodkov lepšiu situáciu ako za predpokladu, že by sa prihlásilo do systému ľudí menej. Kroky, ktoré ale chcete urobiť, či už tie, ktoré sú navrhované v zákone o sociálnom poistení, alebo tie, o ktorých rokuje vláda s DSS-kami, sú také, že poškodia nielen tých, ktorí v systéme sú, ale aj dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

    Keď o tom hovorím, tak zase budem citovať nie nezávislých odborníkov, ani nie vyhlásenia alebo konštatovania z materiálov predchádzajúcej vlády, ale z materiálu, ktorý schválila vaša vláda. Vaša vláda schválila v decembri roku 2006 Konvergenčný program. A tento Konvergenčný program jasne hovorí, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je problém. A dokonca tento Konvergenčný program hovorí, že ak by sa vôbec nemenili parametre medzi 1. a 2. pilierom, tak do roku 2060 až 2080 by nám vzrástol náš verejný dlh, ktorý je dnes asi 30 % hrubého domáceho produktu, na 60 %, a že bude treba urobiť isté opatrenia v tomto dlhodobom horizonte, aby ten verejný dlh rástol menej, aby sme menej zaťažovali budúce generácie. Čo ale robíte vy, je presný opak, vy robíte kroky presne opačným smerom, také, ktoré znamenajú, že to nebude 60 %, ale 90 % alebo vyše 100 %. A teda hazardujete s dlhodobým zdravým ekonomickým vývojom, hazardujete aj z hľadiska medzigeneračnej solidarity s tým, že chcete neúmerne zaťažovať budúce generácie.

    Pán podpredseda Číž včera citoval Keynesa, ktorý povedal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Áno, Keynes to naozaj povedal. A myslím si, že jeho interpretácia minimálne bola nesprávna a nezodpovedná, pretože ak tento Keynesov výrok máme použiť na ospravedlnenie nezodpovednej politiky, takej, ktorou prenášame zadlženosť a bremená na budúce generácie, tak je to dosť smutné. A myslím, že ani Keynes toto na mysli nemal a že by sa takejto interpretácii celkom určite netešil.

    Takže k tomu, čo je navrhnuté v zákone, lebo tento náš ústavný zákon o garantovaní nezhoršovania podmienok 2. a 1. piliera je reakciou na avizované kroky vlády a je aj reakciou na novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú budeme prerokovávať na tejto schôdzi Národnej rady, ešte chcem povedať, že tie argumenty, s ktorými tento zákon predkladá vláda, že teda potrebuje riešiť deficit v Sociálnej poisťovni, neobstoja. Tieto argumenty neobstoja preto, že ak chce naozaj vláda riešiť deficit v Sociálnej poisťovni, potom je legitímna otázka, prečo navrhuje zvýšenie správneho fondu o 1 mld. Sk. Tieto peniaze sa minú nie na dôchodky, nie na dávky, tieto peniaze sa minú na spotrebu úradníkov.

    Prečo vláda neuskutočnila úspory, keď avizovala, že ich uskutoční, keď chcela znížiť počet úradníkov už v tomto roku o 20 % a už v tomto roku chcela vláda, aby jej to prinieslo 8 mld. korún? Celým zákonom o sociálnom poistení predpokladáte, že dostanete naviac ročne 6,7 mld. korún. Len znížením počtu úradníkov ste chceli ušetriť 8 mld. korún. Kde tie peniaze sú? Kde sú tí úradníci? Ďalej sedia na svojich stoličkách.

    Ďalej ste avizovali, že budete robiť zmeny vo verejnom obstarávaní. A tam ste dokonca chceli ušetriť desiatky miliárd korún. Predseda vlády Fico povedal, že stovky miliárd korún sa dávajú, vyhadzujú a preto, že sa neobstaráva dobre, že sa obchádza zákon o verejnom obstarávaní, tak dochádza k obrovským stratám, a že tam chcete ušetriť desiatky miliárd korún. Aká je však realita? Je taká, že zadávate priamym zadaním firmám vašich mecenášov tak, že firma IKORES, ktorá bude realizovať archív v Trnave, dostane miliardu bez toho, aby súťažila. Súťažou sa vždy dá vygenerovať lepšia cena, a teda dajú sa usporiť stovky miliónov korún. Úrad pre verejné obstarávanie jasne povedal, že nie je pravda, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby táto investícia bola realizovaná priamym zadaním.

    Takže faktom je, že návrhy, ktoré dávate, zmeny, ktoré robíte, nemajú slúžiť ľuďom, nemajú slúžiť k zlepšeniu podmienok života ľudí, nemajú slúžiť vyšším dôchodkom. Návrhy, ktoré dávate, majú plátať diery, ktoré vznikajú vašou nekompetentnou politikou, pretože ak tu moji kolegovia poslanci za SDKÚ – DS jasne zdokumentovali, že príjmy štátneho rozpočtu za 4 roky vzrástli o 104 mld. korún, to je z toho 43 %, že len daňové príjmy vlani boli o vyše 20 mld. korún vyššie, ako boli predpokladané, a na budúci rok budú o 25 mld. korún vyššie, tak legitímna logická otázka znie: Kde sú tie peniaze? Teda ako je možné, že vám napriek tomu peniaze chýbajú, že neviete vykryť tie deficity, s ktorými sa počítalo, zdôrazňujem, počítalo, keď ten vývoj je omnoho, omnoho lepší? Rast ekonomiky, ste sa zaviazali, v programovom vyhlásení to máte napísané, prečítajte si to, zaviazali ste sa, zabezpečíte vašou politikou, aby bol nad 5 %, no 9,4 % je prvý polrok tohto roka a takmer 9 % bol minulý rok. V dôsledku týchto vecí, na ktorých ste sa nepodieľali, vďaka reformám, vďaka investorom, vďaka vstupu do Európskej únie je rast ekonomiky enormne vysoký a objem zdrojov, ktoré máte k dispozícii, omnoho, omnoho vyšší, ako bol predpokladaný. Vy napriek tomu chcete získať buď poškodením ľudí 6,7 mld. korún schváleným zákonom o sociálnom poistení, alebo peniaze príslušným znížením na 6 % z 9 % až 10 %. Otázka je teda: Kde tie peniaze sú? Ja vám to poviem. Dôsledkom vašej nezodpovednej, nekompetentnej politiky je, že vám chýbajú.

    Ja uvediem príklady. Len v zdravotníctve vzrástli verejné výdavky v tomto roku oproti minulému roku o 9 mld. korún. Spýtajte sa ľudí, či to cítia, či cítia tento nárast o 9 mld. korún, či si myslia, že situácia v zdravotníctve sa zlepšila, či si myslia, že menej čakajú u lekára, že menej platia za lieky, že dostávajú lepšie služby. Nie, situácia sa zhoršila napriek tomu, že ste tam naliali o 9 mld. korún viac. Čiže o týchto 9 mld. korún, áno, ste to zvýšili bez efektu, 3 mld. až 3,5 mld. korún, 3,8 mld. korún možno až, vám chýba v dôsledku toho, že ste znížili daň z pridanej hodnoty na lieky. Spýtajte sa ľudí, či cítia, že im to pomohlo, či cítia, že sa znížili ceny za lieky. Nie, týmto ste nepomohli ľuďom, ale farmaceutickým firmám a takmer 4 mld. korún vám chýba v rozpočte. Dali ste peniaze na dotácie do poľnohospodárstva, ktoré ste navýšili enormným spôsobom. Myslíte si, že navýšenie týchto dotácií zníži ceny potravín? Nie, naopak, zvýši ich. To je dokázané. Takže pomohli ste? Komu ste pomohli? Naviac, dobrý príklad je zdravotníctvo aj z inej strany, nemocnice. Prečo sa vám zvyšuje ten deficit v Sociálnej poisťovni? Prečo s tým máte problém, ako priznávate? Aj preto, že rušíte reformy, aj preto, že rušíte zdravotnícku reformu a zadlženosť v zdravotníctve išla takto do júna 2006, pričom dnes je to tvar hlbokého U, keď rapídne a rýchlo rastie zadlženosť v zdravotníctve. A môžete si to overiť priamo, čo sa Sociálnej poisťovne týka, na jednom veľmi zaujímavom čísle. Ten údaj sa volá pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam. Zistili by ste tak, že rastú tieto pohľadávky prudko po lehote splatnosti a že rastú najmä zo strany tých nemocníc, ktoré sú v štátnom vlastníctve alebo vo verejnom vlastníctve, čím, mimochodom, ešte ohrozujete aj prijatie eura na Slovensku, pretože dlhy týchto nemocníc sa síce nezapočítavajú do verejných výdavkov zatiaľ, ale keď to prekročí istú hranicu, hrozí, že Eurostat ich započítavať začne.

    Takže myslím si, že aj z toho, čo povedali viacerí moji kolegovia poslankyne a poslanci za SDKÚ, ale aj za KDH a SMK, jasne vyplýva, že dôchodky sú vašou politikou, vašimi krokmi a vašimi zámermi ohrozené. Preto je dôležité, aby bol predložený takýto ústavný zákon. Preto takýto ústavný zákon predkladáme. A preto som presvedčený, že každý, kto má naozaj úprimnú snahu o to, aby sa podmienky pre dôchodcov nezhoršovali, by mal za takýto zákon zahlasovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne Ivanovi Miklošovi za vystúpenie v rozprave.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Tkáčová, pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Ďuračka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť predrečníka v tej časti, kde hovoril o miere amaterizmu a nekompetentnosti súčasnej vlády. No 13. septembra vyšiel prieskum, ktorý mal otázku, kto je najmenej kompetentný, resp. najmenej odborne zdatný člen vlády. Tento prieskum úplne suverénne a s prehľadom vyhrala ministerka Tomanová, ktorá získala asi o tretinu viac hlasov ako za ňou nasledujúci pán minister Valentovič. A chcel by som vážených kolegov z koalície upozorniť, že toto je úplne v zhode s tým, čo každý deň čítam na internete. Toto je v úplnej zhode s tým, čo sme počúvali celé leto na stretnutiach s voličmi a čo počúvame doteraz. Nemám pochybnosť pri takýchto hrozbách, že ten zákon, ktorý predkladáme, je v najhlbšom záujme našich občanov, našich voličov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem potvrdiť slová môjho predrečníka pána poslanca Mikloša, že v tejto poslaneckej snemovni sa už od roku 2003 vášnivo diskutovalo o dôchodkovej reforme. Filozofia tejto reformy vychádzala z neudržateľnosti 1. piliera pri vtedy platnom priebežnom systéme a riešila zmeny z dlhodobého hľadiska, podčiarkujem, dlhodobého. Kritici vtedy i dnes reformu spochybňovali. A spochybňovali napr. aj budúcu krízu zabudovanú v demografickom vývoji. Napr. pani ministerka Tomanová úplne spokojne povedala, že demografický vývoj na Slovensku dôchodky neohrozí.

    Často sa argumentovalo aj inými krajinami a ich systémami. Nuž ale západné európske krajiny, ktoré si neužili centrálneho plánovania ani socializmu, ani jeho hospodárskeho zlyhania a sú na tom ekonomicky oveľa lepšie, si vážne uvedomujú potrebu zmien v sociálnych systémoch. Demografický vývoj neoklameš v žiadnej reči. Ak sa napr. pamätáte, rakúska vláda pred pár rokmi mala v úmysle predĺžiť vek odchodu do dôchodku o jeden rok a v okamihu bol Stephansplatz plný státisícov protestujúcich ľudí. Dnes v noci vydala agentúra správu, že francúzsky prezident Sarkozy predstavil rozsiahlu dôchodkovú a sociálnu reformu. A vo svojom prvom prejave o sociálnej politike povedal: „Štedrý francúzsky systém sociálneho zabezpečenia je finančne neudržateľný a mal by ho nahradiť nový sociálny kontrakt založený na pracovnej etike, zásluhách a rovnakých príležitostiach.“

    Myslím si, že iné vlády nám môžu aj trošku závidieť, že sa zmena dôchodkovej filozofie udiala so súhlasom väčšiny obyvateľstva, že vláda dokázala presvedčiť občanov, že zmeny sú v ich prospech. A svedčí o tom aj 1,5 mil. sporiteľov, ktorí sa prihlásili dobrovoľne do 2. piliera.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou, pani Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, je toho viac, na čo by som rada reagovala, ale obmedzím sa najmä na tú vašu neustálu floskulu, ktorú používate pri každom vystúpení, akí sme amatéri, ako sme nekompetentní a tak ďalej. Ľudia majú možnosť, nemáme krátku pamäť, vedieť a vedia veľa o vašej „kompetentnosti“.

    Ale vrátim sa k meritu veci. Celý systém dôchodkového sporenia je nastavený tak, že ani zďaleka nedosahuje tie parametre, ktoré boli deklarované v doložke vplyvov. O tom veľmi dobre viete, že je zásadná odchýlka od doložky vplyvov, v ktorej ste kvantifikovali dopady dôchodkovej reformy. Váš odhad bol tak optimistický, že dnes dôchodkový systém je v takej situácii, že kumulatívny rozdiel je 40 mld. korún. Čiže odchýlka už teraz je 40 mld. To je skutočne veľmi „kompetentný“ odhad. Jasne vidno, ako správne ste vybilancovali dôchodkový systém. Realita nám jasne ukazuje, že ako celok je systém nastavený zle, a preto treba túto situáciu riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Posledný s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Ďuračka Jozef. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, veľmi pekne ste to povedali, ide tu o dve veci, a to svojím spôsobom o ľudí a o peniaze. Lenže dohadujeme sa tu, myslím si, troška zbytočne, pretože v prvom rade treba hľadať chybu a problémy v systéme, ktorý je nastavený v Sociálnej poisťovni, keď si zoberiete dlhy, ktoré nemá Sociálna poisťovňa vymožené alebo lietajú v lufte. Tam je niekoľko desiatok miliárd. Pokiaľ viem, pohybuje sa to až do 90 mld. korún. Nech je 50 % z týchto dlhov okamžite odpísaných, že nie sú nedobytné. Ale myslím si, že najväčší problém je v tom, aby sa posilnila Sociálna poisťovňa, aby sme dokázali tieto peniaze od tých platiteľov na účet čo najrýchlejšie dostať, či sú to fyzické, právnické osoby. Tuto vidím najväčší problém. Ja fandím tomu, aby Sociálna poisťovňa bola silná, aby boli na vysokej úrovni dôchodky ľudí, hlavne tých, ktorí už nemôžu vstúpiť do 2. piliera, pretože keby som tam aj ja vo svojich rokoch vstúpil, myslím si, že tie požitky z toho by som nebral. Čiže treba hľadať hlavne systém v tom, aby sa posilnila Sociálna poisťovňa, výber peňazí, nenechávalo sa to na tom, že dáme oznámenie, dáme nejaké papiere, potom to pôjde na súd a až potom príde nejaký exekútor, ktorý ešte na tom zarobí. Myslím si, že zákon sám budem iniciovať, keď pôjde zákon o Sociálnej poisťovni, pozmeňujúcim návrhom, aby Sociálna poisťovňa dostala právomoc okamžite vstúpiť dlžníkovi, neplatičovi na účet, zablokovať mu majetok, zablokovať mu účty, aby nemohol prejsť na dcéry, na ďalšie skupiny, a nech pán štát tie peniaze, ktoré mu patria, má. Myslím si, že v tom prípade, kto bol bohatý, je to aj 1. pilier, aj 2. pilier, boli by sme všetci spokojní. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloš chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste zrejme nepočúvali, čo som hovoril, pretože ja som vyvrátil to vaše tvrdenie, ktoré povedal minister Počiatek v médiách, ktoré vy ste znovu teraz opakovali, že ten rozdiel je 40 mld. korún. Ten rozdiel za tri roky, 2005, 2006 a 2007, je 8 mld. korún. A je to 2,7 mld. korún v roku 2005, 1,8 mld. korún v roku 2006 a 3,5 mld. v roku 2007. Tu mám čísla z tabuliek z ministerstva financií, ktoré som vtedy viedol. Takže toto je typický príklad, ako vy jednoducho falšujete realitu. Bolo to 8 mld. korún a vy bezostyšne hádžete desiatky miliárd korún.

    Veľmi súhlasím s tým, čo hovorili pán poslanec Frešo, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Ďuračka.

    Áno, problém je a súhlasím s tým, že treba zvýšiť napr. aj disciplínu pri platbách do Sociálnej poisťovne. Len sa pýtam, zvyšuje disciplínu platieb do Sociálnej poisťovne to, čo sa robí v zdravotníctve? Naopak, veď som to povedal. Je to hlboké U, narastá platobná neschopnosť a zhoršuje sa platobná disciplína v dôsledku krokov, ktoré vládna koalícia robí v zdravotníctve. To, čo sa udialo v známej kauze Privilégia, to bol príklad toho, ako sa zvyšujú príjmy Sociálnej poisťovne, keď sa dávajú dotácie inštitúcii, ktorá má nesplatené záväzky po lehote splatnosti, a ešte Sociálna poisťovňa odpustí tejto inštitúcii exekúciu? Odvolá exekúciu? Čiže áno, ja s vami pán poslanec Ďuračka úplne súhlasím, len problém je, že vláda, ministerstvo práce, Sociálna poisťovňa robí opak toho, čo ste vy veľmi správne povedali, že je potrebné robiť, aby ten deficit v Sociálnej poisťovni bol menší. A preto na to poukazujeme.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ako spolupredkladateľka ústavného zákona som vystúpila, aj keď sme predkladali ústavný zákon na ochranu stavebného sporenia na začiatku tohto roku. A bola som vtedy na úvod trošku osobná a pokúsila som sa vysvetliť, prečo aj ja ako štyridsiatnička som sa rozhodla do 2. piliera vstúpiť. A o. i. som ako dôvod uviedla, že poznám právnu úpravu a vychádzajúc z toho, že poznám právnu úpravu, dôverujem systému, tak ako je nastavený. A dnes na úvod tiež chcem zdôrazniť, že napriek tomu, čo sa za posledných šesť až osem mesiacov udialo, napriek rozporuplným vyhláseniam zo strany ministerstva práce, napriek rozporuplným návrhom zo strany ministerstva práce, napriek vyhláseniam premiéra ja stále ešte vychádzam zo stále ešte nezmenenej právnej úpravy. A preto ešte stále dôverujem systému dôchodkového sporenia.

    Neznalosť zákona neospravedlňuje, to je zásada, ktorá platí stáročia. Ale, samozrejme, nerobím si ilúzie. A ja viem, že ľudia nezaspávajú s tým, že majú Zbierku zákonov na nočnom stolíku. Nemajú na nočnom stolíku ani zákon o starobnom sporení, ale vychádzajú zo sprostredkovaných informácií, ktorým viac či menej dôverujú. Dá sa predpokladať, že slovám populárneho premiéra dôverujú, dá sa predpokladať, že dôverujú slovám guvernéra Národnej banky. A dnes musia mať problém si vybrať. A to je pre mňa jeden z dôvodov, prečo si myslím, že ľuďom treba dať vyššiu mieru istoty dnes. Myslím si, že máme povinnosť dať im vyššiu mieru istoty, a preto stabilizovať systém. A jedna z možností, ako ľuďom túto istotu poskytnúť, je dnes jediný právne dostupný spôsob, a síce schváliť zákon 90 hlasmi, a tým docieliť istú väčšiu mieru stability právneho prostredia pre starobné sporenie. Vychádzam z toho, že do 2. piliera vstúpilo toľko spomínaných 1,5 mil. ľudí dobrovoľne, zvyšok, samozrejme, povinne na základe zákona. A títo ľudia prijali podmienky, ktoré im dal štát. To si treba uvedomiť, že tieto podmienky dal štát, to je jedno, ktorá vláda to bola. Vo vzťahu k ľuďom to bol štát, ktorý im tieto podmienky dal, a štát vzbudil v ľuďoch určité dlhodobé a oprávnené očakávania. A preto si myslím, že štát je aj povinný ľuďom garantovať, aby tieto očakávania boli naplnené. A preto je tu návrh ústavného zákona, preto je tu opätovne návrh ústavného zákona, i keď, a už to tu bolo spomínané, ale myslím, že to trošičku zaniklo, tento návrh ústavného zákona je trošku iný, ako bol ten, ktorý tu bol predložený a prerokovávaný na začiatku tohto roka. Trošku iný je v tom, že chcel vyjsť v ústrety aj argumentom poslancov vládnej koalície, chcel sa s nimi vysporiadať v nádeji, že bude väčšia šanca získať aj poslancov vládnej koalície na podporu tohto ústavného zákona.

    Tá výhrada bola smerovaná k tomu, že návrh ústavného zákona, tak ako bol predložený pred pol rokom, garantoval len 2. pilier, nevzťahoval sa na 1. pilier. My sme sa tým zaoberali a chcem veľmi poďakovať aj pani poslankyni Radičovej, ktorá sa touto otázkou veľmi zaoberala. A pravdou je, že dnešný ústavný systém je nastavený tak, že ústava garantuje hmotné zabezpečenie v starobe. Ústavný zákon, ktorý je dnes na stole, dopĺňa systém o garanciu dvojpilierového dôchodkového systému, a to ako poistného systému v 1. pilieri, tak starobného sporenia v 2. pilieri.

    Chcem povedať aj to, že veľmi často v rámci vecných diskusií argumenty zo strany poslancov vládnej koalície smerujú k tomu, že treba najskôr urobiť určité korekcie v systéme a potom sa môžeme rozprávať o tom, ako systém stabilizovať príp. aj na úrovni ústavného zákona. Chcem povedať, že nie je pravda to, čo sa zvykne hovoriť, a počula som to aj v médiách z úst poslancov vládnej koalície. Toto nie je zákon o tom, že systém starobného sporenia je nemenný, je to zákon o tom, že tie zmeny nesmú byť robené tak, aby ohrozovali príjem dôchodcov z 2. piliera v budúcnosti. To znamená, nemožno tieto pravidlá, ktoré sú dnes nastavené, meniť v neprospech budúcich dôchodkov dnešných sporiteľov. To je všetko a nič viac. Akékoľvek dolaďovanie systému či už v rámci 1. alebo 2. piliera je, samozrejme, možné.

    Ešte jednu poznámku by som chcela povedať, pretože hovorí sa tu často o tom, že treba poskytovať garancie v rámci 1. piliera. A nikto tu zatiaľ neodpovedal na otázku pána poslanca Ivanča, ktorú včera položil, aký bude mať dôchodok on, dnešný štyridsiatnik, pardon, povedal, že má 36 rokov, ospravedlňujem sa. A ja vám odpoviem. Nemôže vám dnes nikto na túto otázku odpovedať, pretože to nikto nevie, pretože o vašom dôchodku, pán poslanec, rozhodne vláda a parlament, ktorý bude vtedy pri moci, keď vy pôjdete do dôchodku. Domnievam sa, že tak ako je systém nastavený, je dobrý. Domnievam sa, že ľudia vedia vyhodnotiť, čo je pre nich výhodné a čo pre nich nie je výhodné. Keďže 1,5 mil. ľudí sa v tomto smere rozhodlo, preto si myslím, že si zaslúžia stabilizovať systém, pre ktorý sa rozhodli.

    Na záver za seba chcem povedať, že poznajúc zákon dôverujem stále systému starobného dôchodkového sporenia, a preto podporujem tento návrh ústavného zákona, ktorý som aj spolupodpísala, a preto nepodporím ani žiadne zmeny, ktoré by tento systém destabilizovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni.

    Páni kolegovia a kolegyne, pretože sa naplnila 11.00 hodina, len vás chcem upozorniť, že nemáme o čom hlasovať, pretože všetko to, čo bolo predtým prerokované, už je odhlasované, takže najbližšie hlasovanie bude o 17.00 hodine o tomto zákone aj o ďalších, ktoré do 17.00 hodiny prerokujeme.

    Poprosím teraz o väčší pokoj v rokovacej sále a o väčšiu úctu k tomu, kto vystupuje v rozprave.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská hovorila, že systém je dobrý a že 1,5 mil. občanov sa rozhodlo. Pani poslankyňa, ako chcete riešiť situáciu tých občanov, ktorí sa nerozhodli, ale ktorých mimoriadne usilovní díleri dostali do 2. piliera? A nechcú tam byť. Už včera som spomínala, že mám list občianky, ktorá sa dokonca súdi. Podala žalobu na súd a nemá ochotu ani chcenie ostať v tom pilieri. A vy hovoríte, že to takto má ostať a že všetci z tých sa dobrovoľne rozhodli. Nie je to pravda. Je skupina občanov, ktorá bez vlastného vedomia sa dostala do tohto piliera. Ako to chcete riešiť?

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku sa prihlásila pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem povedať, že neviem si predstaviť situáciu, ako niekto nedobrovoľne vstúpil do 2. piliera, keď musel podpísať zmluvu. A ak ju nepodpísal, no tak potom je to iný problém. Ale predsa každý, kto je v 2. pilieri, musel podpísať zmluvu. Zmluvu podpisujem dobrovoľne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ak si potrebujete ešte niečo dovysvetľovať, tak je tam priestor za sálou.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán spravodajca Jozef Halecký. Nech sa páči, pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k niektorým otázkam dnes prerokúvaného návrhu ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov alebo starobného sporenia. Chcem povedať niekoľko vecí, ktoré sú možno v rozpore s predloženým návrhom, z ktorých ho niektoré podporujú a niektoré sú v kontrapunkcii.

    Myslím, že je všeobecne prijateľné a známe, že je dôležité, ale aj výhodné a aj žiaduce, aby dôchodkový systém bol stabilný, aby bol transparentný a aby bol vykonateľný v tom rozsahu, ako to určuje zákon. Nevidím ako správne, pokiaľ obviňuje jedna vládna zostava druhú, že chce destabilizovať tento systém, vykradnúť ho, rozvrátiť ho, alebo používajú sa tu aj niektoré tvrdšie výrazy, pretože myslím si, že každá vláda je zodpovedná vláda a každá vláda sa snaží robiť vo svojej činnosti všetko preto, aby stabilizovala o. i. aj starobný dôchodkový systém, pretože je to výsledkom nielen momentálnej jej činnosti a práce, lebo bude to aj výsledok v nasledujúcom období. Takže z tohto dôvodu by som hodnotil počínanie tejto vlády ako zodpovedné počínanie, ktoré sa snaží zodpovedne pristupovať k otázkam, ktoré možno by bolo ešte vhodné v začiatku tohto systému skorigovať. Robiť nejaké korekcie po 8, 12 alebo 15 rokoch je vylúčené a nemožné. V tých prvých rokoch, pokiaľ sa zistia niektoré nezrovnalosti alebo niektoré body, ktoré možno zmeniť alebo upraviť, tak pripúšťam, že je to prijateľné a vhodné.

    Chcem poukázať na túto skutočnosť, že aj reformu, ktorú prijala predchádzajúca vláda, myslím si, možno hodnotiť pozitívne, pretože je progresívna, zodpovedá požiadavkám doby terajšej, ale hlavne budúcej a hlavne zodpovedá trendu, aby občania svoj osud prevzali do svojich rúk, aby mohli aj v takej oblasti, ako je dôchodkové zabezpečenie, zodpovedať za výšku svojho dôchodku, stabilitu, aby ich aktivita mala zmysel počas celého života. Chcem však upozorniť, že 1. a 2. pilier sú v určitej symbióze a v určitej jednote tak, že pokiaľ hovoríme o korekciách v dôchodkovom systéme alebo o korekciách v dôchodkovej reforme, vždy sa to dotkne aj tej prvej časti, aj druhej časti, teda 1. aj 2. piliera. Myslím si, že pokiaľ hovoríme o dôchodkoch, nesmieme zabúdať, tak ako to obyčajne robíme, že existuje aj 3. dôchodkový pilier, tretí princíp, ktorý hovorí o tom, kde skutočne ten, kto chce sporiť na svoj dôchodok a chce určovať jeho výšku a chce zobrať zodpovednosť zaň do svojich rúk, tam v 3. pilieri má možnosť, aby sa realizoval, lebo 1. a 2. pilier, tak ako o ňom hovoríme teraz, vždy je determinovaný a závislý aspoň sčasti od vlády, od štátu a od zásahov štátu. Takže nemožno hovoriť, že 1. pilier je štátny, 2. pilier je súkromný. Tam tá určitá previazanosť je. Chcem pripomenúť ešte túto skutočnosť, že aj tí, čo sporia v 2. pilieri, 50 % finančných prostriedkov dávajú do 1. piliera, čiže je to polovica ich prostriedkov cez zamestnávateľov a z ich hrubého príjmu. To znamená, že aj výplata dôchodku bude z 1. piliera. Takže zásahy do 2. piliera alebo do 1. piliera sa automaticky dotknú aj ich výšky dôchodku.

    Vieme, že v terajšom období je dominantná tá skutočnosť, že je výrazný deficit v Sociálnej poisťovni alebo v tom štátnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Ten deficit, myslím, sa predpokladal. Možnože predpokladalo sa, že bude v nižšom rozsahu, ako je. Ale pokiaľ zhruba 25 % financií každoročne nie je suficientných na zabezpečenie 1. piliera, možno očakávať, že jednak vláda bude sa snažiť robiť svoju hospodársku a finančnú politiku tak, aby mohla vykryť 1. pilier, ale, ako to vidíme v terajšej praxi, snaží sa aj zasiahnuť 2. piliera, a to z toho dôvodu a z kľúčového momentu, ktorý, myslím si, sa vinie celým dôchodkovým systémom. A to je pomer odvodov 9 a 9 alebo nejaký iný. Čiže tu je kameň úrazu alebo jadro problému vo výške odvodov do 1. a 2. piliera. A všetky tie ďalšie veci pokladám za sekundárne alebo nie až tak podstatné. Takže pri ústavnom zákone, ale aj pri samotnej korekcii reformy, myslím si, ešte stále nie je zodpovedaná otázka, či ten pomer bol stanovený správne, či 9 : 9 alebo iný pomer by bol vhodnejší vzhľadom na finančnú hospodársku situáciu, ale aj na určitú kontinuitu dôchodkov v tom starom 1. pilieri a v tom novom 2. pilieri. Pri nezodpovedaní tohto jednak na základe štúdií, jednak na základe analýz, ktoré by potvrdzovali správnosť tohto pomeru, nemožno preto zazlievať aj vláde, že snaží sa zamýšľať nad týmto pomerom a príp. uvažovať aj o nejakých korekciách. O tom, že nie je to korekcia, ktorá je svojvoľná alebo dokonca úmyselná, svedčí aj to, že aj dôchodcovské správcovské spoločnosti zobrali vážne tento návrh alebo tento fakt a začali rokovať s terajšou exekutívou, či je vôbec možná zmena v odvodových pomeroch alebo ktorý pomer by bol reálny. A doterajšie rokovania svedčia o tom, že nielenže to nevylúčili, ale to dokonca pripustili, ale dokonca sa črtala aj reálna snaha tým, že sa neotvorí systém, že ten pomer sa zmení. Takže nie je to nič nejaká, by som povedal, svojvoľná úvaha o zmene pomeru 9 : 9. Sám som tohto názoru, že je dobré, pokiaľ je legislatívna stabilita a pokiaľ je stabilita aj v dôchodkovom systéme, to znamená, že pokiaľ sa základné pravidlá nemenia už po prijatí zákona, už po rozbehnutí sporenia a hlavne pokiaľ sa to dotýka dosť veľkého počtu ľudí v rozsahu 1,5 mil. sporiteľov. Avšak, ako som spomenul, tento systém je kombinovaný. Nie je len čisto súkromný, 2., a je v úzkej väzbe s 1. pilierom. Takže úvahy a príp. aj reálne nejaké zásahy v pomere 9 : 9 vidím ešte toho času v štádiu rokovania. A o tom vlastne by mal byť aj ústavný zákon, pokiaľ by sme ho mali reálne posudzovať a reálne by ste chceli od nás žiadať, aby sme ho podporili, pretože široko koncipovaný ústavný zákon, ktorý sa dotýka viacerých otázok, nie je veľmi konkrétny, aby mohlo to byť na stabilizáciu dôchodkovej reformy. Nevýhodu ústavného zákona vidím aj v tom, že ako sami vidíme, dôchodková reforma je dynamický proces, nie je to stabilný proces, čo týka finančných, ale aj ďalších konzekvencií. Takže ústavným zákonom by sme si znemožnili v budúcnosti, aby sme mohli urobiť niektoré nie podstatné, ale aspoň tie kroky, pri ktorých ukáže život, že sú nevyhnutné a sú potrebné.

    Čo sa týka otvorenia systému, vidím to ako jednu z reálnych možností a dokonca potrebných, pokiaľ sa vyskytnú také skutočnosti, ktoré hovoria, že sú tam v 2. pilieri ľudia, ktorí nebudú mať adekvátny dôchodok, ktorí sa nerozhodli na základe tých informácií, ktoré v danom čase mohli mať alebo mali mať. Takže vidím to skôr ako demokratický prvok a prvok, ktorý až tak nezasahuje do rozsahu reformy ako ten odvodový mechanizmus. Takže otvorenie systému, myslím si, bude realita v ďalšom období a prispeje k tomu, aby, dá sa povedať, tento systém sa trošku aj vyčistil. To znamená, že tí ľudia, ktorí už na základe tých informácií, ktoré prebehli doteraz, budú mať pocit, že je pre nich nevýhodné v 2. pilieri byť, nech majú možnosť vystúpiť z neho a zase, opačne, tí ľudia, ktorí budú mať pocit, že pre nich ten systém vzhľadom na vek, na zárobkové možnosti a na perspektívne zárobkové možnosti bude výhodný, nech majú, opačne, možnosť vstúpiť doň, hlavne študenti, vysokoškoláci a ostatní. Čiže z tohto pohľadu vidím ako spravodlivý a možný a reálny ten zásah. A predpokladám, že viacej bude „ozdravený“ aj 2. pilier, pokiaľ odtiaľ odídu ľudia, ktorí majú nižšie príjmy, u ktorých perspektívne dĺžka práce aj ich pracovná a tým pádom aj platová výkonnosť by nebola taká, ako možnože je priemer alebo mediantom v tom systéme. Takže myslím, že aj pre tých sporiteľov, čo tam zostanú, aj pre tých, čo odtiaľ odídu, to bude vec výhodná.

    Čo sa týka dĺžky sporenia, o ktorej sa uvažuje a ktorá je reálna na tých 15 rokov, myslím, že je dobré, pokiaľ ľudia na svoj dôchodok majú povinnosť sporiť dlhšie obdobie, jednak aj vzhľadom na výšku svojho príjmu, ale aj vzhľadom na celkovú bilanciu dôchodkového systému 2. piliera a podobne.

    Chcem uviesť tú skutočnosť, že samotná reforma nie je záležitosť jednej vlády alebo jedného parlamentného rozhodnutia. Je to proces, ktorý sa bude tiahnuť niekoľkými, viacerými alebo všetkými vládami, ktoré na starosti dôchodcov majú. Vieme, že len samotná reforma, teda zmena toho, pokiaľ zo štátneho systému zabezpečovaného Sociálnou poisťovňou sa prejde na systém, ktorý bude realizovať v plnom rozsahu 2. pilier a 3. pilier, bude stáť zhruba okolo 1,2 bilióna Sk. Čiže vidíme, že je to náročný proces. A každá vláda, ktorá aj v nasledujúcom období bude, bude musieť sa tým zaoberať, hľadať prostriedky hlavne v svojom ekonomickom raste, vo finančnej výkonnosti ekonomického systému, ktorý riadi a buduje tak, aby dôchodcovia si boli istí, že ich dôchodky sú primerané.

    Chcem sa dotknúť aj výšky dôchodkov, pretože hovorilo sa, že dôchodky na Slovensku sú nízke, čo je realita a skutočnosť. Ale aj výška dôchodkov do určitej miery je prvok buď stabilizujúci, ale skôr, ako ukazujú skúsenosti zo západných krajín, aj destabilizujúci, pretože neadekvátne príliš vysoké dôchodky môžu tiež vyvolať závažné sociálne, ale aj finančné dôsledky. Nehovorím, že je to naša krátka budúcnosť, ale je potrebné aj na to myslieť, aby sme vedeli systém, ako to všetci opakujeme, nastaviť tak, aby bol účinný, spravodlivý a hlavne aby bol životaschopný podľa možností ekonomiky v danej príslušnej krajine.

    Takže čo sa týka podpory ústavného zákona, chcel by som to zhrnúť, že myslím si, že je to predčasné úsilie, ktoré nie je ešte načasované. Myslím si, že pokiaľ by bolo reálne, aby sme prijali ústavný zákon, je potrebné prijať aj argumenty koalície, prijať ich zdôvodnenia a hlavne získať ich pre to, aby aj časť koalície alebo celá koalícia v terajších pomeroch tento ústavný zákon prijala.

    Myslím si, že ste oproti tomu, čo ste predkladali pred ôsmimi mesiacmi, pokročili z opozície, pretože zahrnujete tam už aj 1. pilier, nielen 2. pilier. A myslím si, že je to krok vpred, ale ešte nedostatočný na to, aby sme mohli ústavný zákon o dôchodkovom sporení podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega, na vaše vystúpenie sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto.

    A preto dávam teraz slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy. A to je pán poslanec Mikuláš Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dôchodková reforma, otázka súčasných dôchodkov súčasných dôchodcov, ale aj otázka budúcich dôchodkov budúcich dôchodcov je nepochybne jednou s najvýznamnejších, o ktorých rozhoduje každý parlament v každej demokracii na svete. Tomu zodpovedá aj náš záujem presadiť také rozhodnutia a také opatrenia, aby sme vedeli aj na Slovensku zvládať tú dilemu, ktorá tu zaznievala poriedko a je kľúčová, ako reflektovať zlý demografický vývoj na jednej strane a predlžujúci sa ľudský vek, ku ktorému, chvalabohu, dochádza aj na Slovensku. Nikto na svete nevymyslel na túto dilemu alebo protirečenie nič lepšieho, nič iného ako dôchodkovú reformu v podobnej štruktúre alebo kostre, ktorú sme na Slovensku realizovali aj my. O to viac, samozrejme, som bol zvedavý, aká bude rozprava. O to viac som bol zvedavý na argumenty najmä poslancov vládnej koalície, ktorí od samého začiatku prejavujú nevôľu garantovať úroveň dôchodkov nielen sporiteľov v 2. dôchodkovom pilieri, ale aj súčasných dôchodcov. Bol som naozaj na to veľmi zvedavý. A dovoľte, aby som v tomto svojom vystúpení tak trošku reflektoval aj doterajšiu diskusiu.

    Veľmi výstižné bolo pre mňa práve ostatné vystúpenie pána poslanca Haleckého, predsedu výboru. Pán poslanec, spravidla si so záujmom vypočujem vaše vystúpenie. A tomu bolo tak aj teraz. Vy ste hovorili, že za kľúčové považujete to, aby bola znovu analyzovaná záležitosť, či dôchodková reforma bola trafená presne, či, povedzme, ten pomer 9 : 9 bol trafený presne. Tomu som porozumel. A súdny človek, povedal by som, ani by nemohol mať problémy prijať takýto pohľad, aký ste ponúkli. Ale v čom je problém? No problém je v tom, že podobnú analýzu zadalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už pred dávnymi mesiacmi. Minulo na túto analýzu poldruha milióna korún. Výsledok tejto analýzy už dnes poznáme. Je premietnutý do návrhu vládneho zákona o novele zákona o sociálnom poistení. Pán Halecký, tam nič ale takého nie je. A preto ja som mierne šokovaný, ako je možné, keď výsledok analýzy je na papieri v podobe návrhu vládneho zákona a tu a tam prenikajú z kuloárov informácie o rôznych tajných rokovaniach a že by sa nakoniec aj ten pomer mohol zmeniť. Ale potom sa pýtam: Čo to bolo za analýzu? Čo celý rok ministerstvo práce, sociálnych vecí, rodiny, ministerstvo financií, vláda celý čas robili? My sme boli pripravení aj na odbornú diskusiu, že nech to nie je 9 na 9. Ale vláda od toho upustila a dnes máme na stole zákon, ktorý nespochybňuje 9 : 9, ktorý škriabe 6,75 mld. Poškodzujú celé sociálne skupiny, mamičky na materskej dovolenke, dôchodcov, ktorí odišli na predčasný dôchodok, ale aj pracujúcich, invalidných dôchodcov, ľudí, ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnuté osoby a tak ďalej a tak ďalej. A v tom je problém. A my hovoríme, to naozaj ideme zhoršiť, zásadne zhoršiť sociálny status celých sociálnych skupín, aby sme naškriabali 6,5 mld. Sk?

    A teraz nebudem opakovať argumenty. Včera som začal niektorými, ktoré dnes veľmi podľa mňa kompetentne znovu vyargumentovali kolegovia Mikloš, Janiš, niektorí ďalší. No naozaj ak za štyri roky na strane príjmov štátneho rozpočtu je nárast 104 mld. Sk, ako je možné, že takto chceme poškodzovať ľudí a nevieme tie peniaze nájsť inde? Ja to celé opakovať nechcem, ale myslím si, že v stručnosti sa to azda aj žiada. Je to 70 mld. Sk z privatizácie, enormný nárast ekonomiky, 104 mld. za štyri roky naviac, nastavenie príjmov štátneho rozpočtu, povinnosť a záväzok šetriť v štátnej správe alebo v administratíve.

    Poslanec Smeru povie, že sme zabudli na človeka. Ale ako poslanci Smeru myslia na človeka, keď dávajú zákazky z prvej ruky? Pán Halecký, nie je to milión, 2 mil., ale 1 mld. To nie sú strašné peniaze z prvej ruky na budovu na archív bez verejnej súťaže? Odborníci vedia povedať, že keď je taká súťaž, tak tá cena ide dole o 15 – 20 %, ba aj o jednu štvrtinu. A to sú obrovské peniaze. A, žiaľ, počet takýchto zadaní z prvej ruky narastá a ony pribúdajú.

    Ale ešte sa vrátim k tej samotnej podstate. Naozaj prečo nechcú poslanci najsilnejšej vládnej strany najmä cítiť to z ich strany, garantovať nielen 2., ale aj 1. pilier dôchodkového zabezpečenia? Rozprava naplno ukázala, že je ťažké si nájsť čo len trochu kvalifikované výhovorky, ktoré by obstáli. Všimol som si, že vlastne niektoré panie poslankyne sa snažili odviesť pozornosť tým, že v systéme sú aj ľudia, ktorí sa pomýlili alebo ktorých zlé DSS-ky zaviedli, hoci pani kolegyňa Žitňanská má pravdu, keď hovorí, že podpisovali zmluvy.

    Ale, opäť zopakujem, naozaj si ujasnime, čo vlastne chceme. Ak nám záleží na ľuďoch a ak naozaj pripustíme, že sú ľudia, ktorí sú tam omylom, poviem, ja viem si predstaviť, že sú tam ľudia, ktorí omylom tam aj nevstúpili. A preto opakujem, ak je toto problém, dopredu hovorím, že vieme v druhom čítaní návrh ústavného zákona doplniť, ale, samozrejme, za predpokladu, že predseda vlády nebude tak bezostyšne klamať, strašiť ľudí a vyháňať ich z 2. piliera, ako to urobil na tlačovej konferencii 7. augusta.

    Vy ste, pán kolega Halecký, povedali veľmi pekne aj obsahovo, aj štýlovo, každá vláda je zodpovedná. Pán kolega, nesúhlasím s tým. Máme skúsenosti aj zo Slovenska. Ja sa nebudem vracať do hlbokej minulosti. Nie každá vláda je zodpovedná. Máme aj smutné precedensy aj zo Slovenska, aj z bývalého Česko-Slovenska, ale aj z ďalších krajín Európskej únie. Aj v súčasnosti vidíme, že sú naozaj vlády zodpovednejšie a menej zodpovedné. Ja sa ešte potom k tomu vrátim. Ale, pán kolega Halecký, dôverujúc vašej úprimnosti chcem sa opýtať: No tak vystúpenie predsedu vlády, ktoré trvalo hodinu v priamom prenose TA3, kde ľudí klamal, že peniaze na ich účtoch sú majetkom DSS-iek, pán poslanec, bolo to zodpovedné od predsedu vlády? Prečo dodnes to nekorigoval, prečo dodnes sa za to neospravedlnil? Nemám problém s otvorením 2. piliera, ak, samozrejme, ostatné veci pôjdu bokom a ak predseda vlády sa zaviaže, že nezneužije otvorenie 2. piliera na vyháňanie ľudí z neho napr. účelovými klamstvami. Nech toto nerobí. Ak toto nebude robiť, naozaj nemám problém a som absolútne presvedčený, že ľudia, ktorí sú v 2. pilieri omylom a by chceli vystúpiť z neho a potom by aj doň vstúpili, nijako nemôžu ohroziť dôchodkový status.

    Skrátka a dobre tá diskusia ukázala, že neviete zamaskovať tú podstatu. A to je tých 43 mld. doposiaľ nasporených korún, ktoré mnohým politikom kolú oči, o ktorých si mnohí politici myslia, že by mohli byť tie peniaze minuté hneď a teraz a podľa nich omnoho účelnejšie ako tak, aby vyrábali ďalšie peniaze, z ktorých sporitelia budú mať omnoho dôstojnejšie dôchodky.

    Toľko sa mi žiadalo povedať k doterajšej diskusii.

    Ja by som možno zhrnul túto diskusiu naozaj do poznania, že nezaznel jediný racionálny argument v prospech toho, aby náš ústavný zákon bol odmietnutý. Nezaznel jeden jediný racionálny argument, ktorý by odôvodňoval nepodporenie návrhu ústavného zákona, ktorým chceme garantovať dôchodkový status nielen v 2., ale podľa nového návrhu ústavného zákona už aj v 1. pilieri.

    A teraz ešte mi dovoľte uviesť jednu rovinu, ktorú považujem za možno zásadnejšiu, za kľúčovú v rámci tejto diskusie. Ja rozumiem, že ten problém, o ktorom diskutujeme, má istý aj krátkodobý rozmer. Ten krátkodobý rozmer sa volá deficit Sociálnej poisťovne, nepohoda pre vládu, ako tento deficit riešiť. Ja viem aj to, že, hovoril o tom pán kolega Ďuračka, naozaj skvalitniť výber poistného, naháňať firmy, naháňať nemocnice, robiť opatrenia tak, aby sa platobná disciplína zlepšovala, to je veľmi ťažká práca. A viem, že aj keď vývoj v štátnom rozpočte tých príjmov bol tak dobrý, ako je, a tie očakávania sú reálne tak pozitívne, aké sú, no tak peňazí nikdy nebude dosť, hlavne keď ich chceme rozhadzovať a keď s nimi chceme nakladať nehospodárne. Teda ten krátkodobý rozmer problému tu nepochybne je. Ale to, čo ja považujem za zásadné, za koncepčné a, nebojím sa to povedať, aj za ideové, je tu naozaj tá skutočnosť, že doposiaľ si ľudia na svoje dôchodky našetrili, pokiaľ mám tú informáciu správnu, je tam 43 mld. Sk, a mnohí ľudia, a či sa to niekomu páči alebo nepáči, máme, žiaľ, smutný precedens z roku 1948, si myslia, že tieto peniaze sú tam zbytočné, treba po tých peniazoch siahnuť a treba tu a teraz tie peniaze rozdať.

    Teda si myslím, panie poslankyne a páni poslanci, že v spore o dôchodkovú reformu ide predovšetkým o typ politiky. A tam pán kolega Halecký, neviem, či to chcel alebo nechcel, trafil, či budeme robiť politiku zodpovednú alebo budeme robiť politiku nezodpovednú. Nemám blízko k tomu, pán kolega Halecký, aby som to zvrhol na delenie pravice a ľavice, ako to robil môj predchodca, ktorý nás označoval za krajnú pravicu a ktorý je sociálna ľavica. Aj vy viete, aj ja viem, že to je nezmysel, že to je hlúposť. Európsky sociálny model nevymysleli ani komunisti, ani socialisti. Nie je to spor pravice a ľavice, je to spor zodpovedných a populistov. O tomto to celé podľa môjho názoru je. My sme chceli byť zodpovední. Aj keď sme vedeli, že nám to krátkodobo uškodí, urobili sme mnohé sociálno-ekonomické reformy, pretože sme cítili, že tá zodpovednosť presahuje horizont jedných parlamentných volieb alebo jedného parlamentného obdobia. A myslím si, že v konečnom dôsledku je to spor medzi populistami a zodpovednými politikmi a v konečnom dôsledku je to naozaj spor o tom, čo je naozaj sociálne, kde začína a končí skutočná solidarita, kde začína špekulantstvo, rozhadzovanie peňazí len preto, aby som si kupoval voličov. O tomto sa bude rozhodovať aj pri návrhu ústavného zákona, nášho, o tomto sa bude rozhodovať aj pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení. Ale dovolím si predoslať, že presne takto bude stáť otázka napr. aj o rokovaní o štátnom rozpočte, ktorý nás o niekoľko týždňov alebo málo mesiacov čaká, napr. či viac dáme peňazí na školstvo, či sa konečne rozhodnete aj vy viac podporiť vedu, výskum, inovácie, Minervu, či budete myslieť naozaj na perspektívu tejto krajiny alebo každý boží deň len a len na prieskumy verejnej mienky a na to, ako si tieto prieskumy verejnej mienky, ľudovo povedané, kúpiť.

    Takže, dámy a páni, peniaze v penzijných fondoch budú vždy lákať populistické vlády. A preto raz a navždy bez ohľadu na to, aké budú vlády o ďalších päť, desať, pätnásť rokov, bolo by dobré pre túto krajinu, bolo by dobré pre občanov tejto krajiny alebo, ako to zo Smeru radi hovoria, pre ľudí tejto krajiny, keby sme tie podmienky zabezpečili návrhom ústavného zákona tak, aby občania mali istotu, že sa oplatí šetriť, že sa oplatí pracovať, že sa oplatí odvádzať aj dane, aj odvody, lebo v konečnom dôsledku v tej starobe dôchodky budú mať úplne inú kvalitu, akú mali celé desaťročia po roku 1948. Preto vás prosím o podporu návrhu ústavného zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za vystúpenie poslancovi Mikulášovi Dzurindovi.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Ivan Mikloš, pán poslanec Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád doplnil vystúpenie pána poslanca Dzurindu v tej oblasti, kde hovoril o tom, prečo je dôchodková reforma dôležitá, prečo je dôležitý 2. pilier. Viackrát tu zaznelo z úst koaličných poslancov, že to nebude výhodné, že jednoducho to zhodnocovanie nie je dostatočné. Preto chcem využiť tento priestor faktickej poznámky na to, aby som vás oboznámil s tým, zdroj týchto informácií je ABN AMRO, kde je vyčíslené, aké boli priemerné výnosy celosvetovo na kapitálových trhoch. A tie priemerné výnosy za roky 1950 až 2002 ročne boli takmer 7 %, 6,975 %. V Spojených štátoch to bolo vyše 7 %, 7,05 %. Pritom všetci vieme, že výnosovosť 2. piliera je ovplyvnená práve tým, ako sa zhodnocujú peniaze na kapitálových trhoch, kým 1. pilier sa odvíja od výšky reálnych miezd. A teda poviem vám to porovnane za Spojené štáty. Kým teda v Spojených štátoch za tých 52 rokov priemerne rástlo zhodnocovanie na kapitálových trhoch o vyše 7 % ročne, tak reálne mzdy rástli zhruba o 1,5 % ročne v priemere. Platí to v Spojených štátoch amerických, v najsilnejšej svetovej ekonomike, ktorá rastie a rástla. Takže myslím si, že tieto čísla potvrdzujú, že z dlhodobého hľadiska, a tu ide o dlhodobé sporenie bez ohľadu na to, že tam môžu byť výkyvy, je 2. pilier návratný a výhodný. A práve preto je dôležité, že jedine takýmto spôsobom sa dá riešiť aj demografický problém, aj problém starnutia obyvateľstva, aj problém zabezpečenia dostatočných dôchodkov.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. U pána poslanca Dzurindu, áno, chcel by som zdôrazniť, že skutočne pre sporiteľov a pre poistencov a pre 1. a 2. pilier bolo by lepšie, pokiaľ by bolo menej politickej konfrontácie a viacej analýzy, viacej štúdií, viacej porovnávania, viacej odborných výstupov, aby sme vedeli zaujať stanovisko podľa mňa k hlavnému bodu. A to je odvodový pomer 9 : 9, lebo všetky ostatné veci pokladám za menej dôležité a za menej významné, či už je to výstup alebo dôchodcovia, alebo matky na materskej dovolenke. Toto sa, myslím, časom dorieši, ale tak, aby obyvateľstvo bolo presvedčené, že skutočne ten pomer je dobre nastavený, že zaisťuje aj v 1., aj v 2. pilieri porovnateľné dôchodky v krátkodobom merítku, ale aj v dlhodobej perspektíve a že tým, čo sa rozhodli sami sporiť na dôchodok, zlepšuje to ten benefit v budúcnosti, dajme tomu, o tých 10 – 15 %, aby bola motivácia prejsť zo starého systému na nový systém dôchodkový. Takže pokiaľ v tom by sme mali jasno a by sme boli rozhodnutí, aj koalícia aj opozícia, myslím si, že dôchodková reforma by pokročila ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Reagovať na faktické poznámky predrečníkov chce pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Pán kolega Halecký, je mi ľúto, ale znova to musím zopakovať, tam problém nevidím. Čo robilo ministerstvo celý rok? Povedzte mi, čo robilo ministerstvo. Veď o tom to celé bolo, či je to 9 : 9, 9 : 6 alebo nejaký iný pomer, výsledok máme v podobe návrhu vládneho zákona o sociálnom poistení. Veď to je, ako jedna a jedna sú dve. Pán kolega Halecký, jedna a jedna nie je ani 1 : 9, ani 2 : 1. Je to úplne jasné. Máme vládny návrh zákona o sociálnom poistení, nič také tam nie je. Niekde je chyba, pán Halecký. Naozaj niekde je chyba. Kde je chyba, keď nám Fico celé mesiace nadáva, že sme agentmi dôchodkových správcovských spoločností, a zrazu tajne, rozumiete, premiér cez víkend s nimi rokuje a handluje? A my nevieme, či na nich tlačí slušne alebo niečo zase im prehráva, či sú to nejaké diskotéky alebo neviem čo všetko. Je toto normálne v demokratickej krajine?

    Pán kolega Halecký, nebojme sa pomenovať pravdu. Tá pravda je taká, že Fico sa javí ako populista, rozhadzuje peniaze, kupuje si voličov, chce ich ošklbať. A toto máme nechať bez povšimnutia? To nezahovoríme kulantnými rečami. A toto celé je o tom, o okradnutí ľudí, ošklbaní ľudí, čertovi po mne o tri roky, o štyri roky, o päť rokov. A tomu chceme za každých okolností brániť. Analýz tu bolo dosť. Rok tu nepočúvame nič iné, len ako opraviť dôchodkovú reformu, len o tom, či necháme percentá 9 na 9 alebo sa zmenia. A výsledok máme v podobe návrhu vládneho zákona, ktorý je zaradený na túto schôdzu, nič takého tam nie je. Ten problém je inde, nerobíme nič iné, len sa snažíme čestne a otvorene tento problém pomenúvať.

  • Ďakujem.

    Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Martin Kuruc. V rokovacej sále ho nevidím, to znamená, že stráca poradie.

    A ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo, priestor v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem citátmi. Správa Európskej komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v Európskej únii z 12. októbra 2006 hovorí: „Na Slovensku bude dlhodobý dopad starnutia na rozpočet nižší, ako je jeho európsky priemer, vďaka dopadom prijatej dôchodkovej reformy.“ Ďalší citát je z úst komisára pre hospodárske a menové záležitosti: „Ak sa väčšina členských štátov významnou mierou nepričiní o zneškodnenie časovanej bomby, ktorou je problém týkajúci sa reformy dôchodkového systému, dôjde k jej výbuchu, a to priamo v rukách našich detí a vnúčat, ktorým zanecháme jednoducho neudržateľný náklad. Ide o problém, ktorý treba riešiť znižovaním verejného deficitu a dlhu, ako aj prostredníctvom ďalších reforiem systémov dôchodkového zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Napriek doteraz dosiahnutému pokroku je nutné vykonať oveľa viac. Zároveň treba zdôrazniť, že priestor pre príležitosti, v rámci ktorého sa bude neustále zvyšovať počet obyvateľov v produktívnom veku, ako aj celkové úrovne zamestnanosti sa rýchlo zužuje.“ Ďalej zo správy vyplýva: „V niektorých krajinách sa už podarilo dosiahnuť stav zdravých financií, zatiaľ čo v mnohých iných sa v záujme úspešného zvládnutia tejto náročnej úlohy uskutočnili dôchodkové či iné reformy. Vďaka tejto skutočnosti môžu tieto krajiny hľadieť do budúcnosti s väčšou sebadôverou. Prevažná väčšina krajín má však pred sebou dlhú cestu. Európska komisia na základe súčasnej rozpočtovej pozície a predpokladaného zvýšenia nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva rozdelila krajiny EÚ do troch skupín vzhľadom na riziko dlhodobej udržateľnosti ich verejných financií.“ Sú to krajiny v abecednom poradí s vysokým rizikom Cyprus, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Portugalsko, Slovinsko, krajiny so stredným rizikom Belgicko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko a krajiny s nízkym rizikom Dánsko, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Rakúsko a Švédsko. Opakujem, dostali sme sa do stredovej kategórie vďaka hodnoteniu dopadov dôchodkovej reformy. Vyzýva Európska komisia, aby uvedené krajiny predovšetkým v kategórii s vysokým rizikom okamžite začali pripravovať zmeny v dôchodkovom systéme.

    Veľa som počúvala odvčera o tom, kde akú reformu, aký model k čomu porovnať. Dovoľte mi, prosím, i na základe vašej výzvy, pán predseda, povedať tu základ, abecedu typov reforiem. Sú tri typy reforiem. Prvý typ reformy je najradikálnejší a je postavený na odstránení priebežného systému a jeho plnou náhradou, akumulačným pilierom. Tento spôsob je nevýhodný najmä pre existujúcich dôchodcov a pracovníkov v preddôchodkovom veku, pretože tí vlastne nemajú čo akumulovať. Musia sa spoliehať na dobrú vôľu vlády, že im bude vyplácať nejaký sociálny príspevok. Na takýto krok sa odhodlal iba Kazachstan, kde vládne veľmi svojrázny režim a obyvateľstvo sa naučilo spoliehať sa samo na seba. „Všetky krajiny preto v súčasnosti využívajú tzv. trojpilierový systém a ani dlhodobo nepočítajú s tým, že by 1. pilier zanikol.“ Posledná veta bola citátom pána Staněka, poradcu premiéra Fica. Druhý typ reformy je tzv. paralelná reforma. Vytvára popri existujúcom priebežnom pilieri aj akumulačný pilier, pričom oba systémy spolu koexistujú a súťažia. Konkurujú si. Tento model prebralo niekoľko krajín v Latinskej Amerike vrátane Chile. Pokiaľ ide o tretí typ reformy, v tranzitívnych ekonomikách sa zatiaľ výlučne presadil zmiešaný model reformy, v ktorom sa časť priebežného verejného systému transformuje na akumulačný pilier postupne. Občania teda rozdeľujú príspevky na dôchodkové zabezpečenie do známych dvoch pilierov. Pôvodný priebežný systém funguje ďalej. Zmenila sa však jeho funkcia a úloha, a to zachovanie dofinancovania dnešných a budúcich dôchodcov v priebežnom systéme a zabezpečenie časti starobných dôchodkov pre tento zmiešaný systém dôchodkového zabezpečenia. Naplnenie funkcie pre dôchodcov v priebežnom systéme je buď naviazané na životné minimum alebo minimálny dôchodok zaručený štátom, teda na princípe úplne čistej solidarity alebo sa indexuje v závislosti od odpracovaných rokov a vývoja miezd v danej krajine. Teda je to kombinácia solidarity a zásluhovosti. Ja poprosím, aby sme prestali nazývať rozdelenie do pilierov 9 % : 9 %, lebo to nie je pravda, rozdelenie je 13,75 : 9, lebo 4,75 % je ponechaných pre 1. pilier v tzv. rezervnom fonde práve ako ďalšia súčasť solidarity v danom systéme. Takýto máme pomer.

    Samozrejme, takáto zmena prináša isté náklady. Nutnosť reformy, ktorá vyplynula z narastajúceho napätia medzi príjmami a výdavkami v rámci priebežného systému, má svoje dopady. A predpokladá sa a vytvára sa deficit v priebežnom systéme. Ten sa dá zmeniť, zmenšiť a odstraňovať opäť tromi základnými spôsobmi, ktoré sa realizujú.

    Zdanlivo najjednoduchšie je posunutie zákonného veku na odchod do dôchodku. Ak je napr. priemerná dĺžka dožitia 70 rokov, posunutie hranice veku zo 60 na 65 rokov sa prejaví vo veľkej úspore pri vyplácaní starobných dôchodkov. V praxi je to však zložitejšie, lebo šanca šesťdesiatročného občana na zamestnanie je malá. A tak namiesto dôchodku bude dostávať z verejného systému sociálnu podporu. Preto opatrenie, po ktorom siahlo napr. v súčasnosti Nemecko, ktoré zdvihlo vek odchodu do dôchodku na 67 rokov, je sprevádzané vážnou štrukturálnou reformou politiky zamestnanosti, ktorá je vyslovene ústretová týmto vekovým kategóriám. Ja sa jej nebránim, ale treba to spustiť súbežne.

    Druhým, tzv. čistým riešením bolo uznanie implicitného penzijného dlhu, t. j. vypočítanie hodnoty dôchodku pri tých skupinách obyvateľstva, ktoré sa nemôžu podieľať na akumulačnom pilieri, a následná emisia štátnych dlhopisov v objeme tohto dlhu. Tento prístup použili niektoré krajiny v Južnej Amerike, opäť už toľkokrát spomínané Chile. V tranzitívnych ekonomikách však nebol možný ani použitý. Implicitný penzijný dlh totiž prevyšuje úroveň hrubého domáceho produktu. Emitovanie takéhoto veľké objemu dlhopisov by sa prejavilo v obrovskom náraste vládneho dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu. Pripomeňme si, že všetky tranzitívne ekonomiky v Európe sa chcú dostať skôr či neskôr do Európskej menovej únie, kde o. i. platí aj striktný limit pre verejný dlh. Okrem toho by si obsluha takéhoto dlhu vyžiadala vysoké náklady na úroky, ktoré si verejné rozpočty krajín strednej a východnej Európy jednoducho nemôžu dovoliť. Bolo by to nezodpovedné. Preto sa muselo pristúpiť opäť v rámci toho iného typu reformy ku kompromisnému riešeniu, kde sa do akumulačného piliera presunula časť príspevkov a vznikajúca „diera“ sa pokrýva privatizačnými príjmami a celospoločenskou solidaritou, teda nielen solidaritou pracujúcich fyzických osôb, čo sú príspevky do systému, ale celospoločenskou, teda zo štátnych aktív a výnosov.

    K výnosom pre sporiteľov, to je ďalší veľký okruh, a garancii týchto výnosov aspoň mi dovoľte stručne povedať. Veľkosť príspevku do súkromného piliera je jednoducho stanovená na hľadaní rovnováhy medzi parametrami 1. piliera. Predovšetkým je to vek odchodu do dôchodku a doba, za ktorú mi vzniká nárok na dôchodok. Dávam do pozornosti Českú republiku, o ktorej sa tu mnohokrát argumentuje, kde však zatiaľ je v pláne len zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov a zároveň predĺženie doby toho nároku na 35 rokov. Či sa tam zavedie 2. pilier, to sa necháva na ďalšie volebné obdobie.

    V skratke. Parametre na jednej strane spomínané a percento príspevkov, ktoré je možné presunúť, je vždy na základe analýzy, čo v danej krajine z hľadiska predovšetkým veku odchodu do dôchodku môžeme a chceme vzhľadom na občanov urobiť a hlavne či sme na to pripravení aj v oblasti zamestnanosti. Finančné projekcie naznačujú, že by sa na základe platieb, ktoré nám idú do 2. piliera, v priebehu nasledujúcich 20 rokov nahromadili penzijné aktíva v hodnote 20 až 30 % hrubého domáceho produktu. Problémy s umiestnením penzijných aktív majú všetky tranzitívne ekonomiky. Naše finančné trhy sú málo rozvinuté a výber investičných titulov je obmedzený. Preto sa veľká väčšina prostriedkov investuje do štátnych dlhopisov. Ide pritom o dočasné riešenie, pretože tieto aktíva sú síce bezpečné, ale ponúkajú veľmi malý výnos. Penzijná reforma v tranzitívnych ekonomikách podčiarkla potrebu rozvoja kapitálového trhu najmä podnikových akcií dlhopisov a hypotekárnych záložných listov. Riešenie týchto problémov má dve podoby. Po prvé, je to vytvorenie rôznych fondov v rámci správcovských spoločností. Preto máme konzervatívny, kde sú štátne dlhopisy, kde naozaj je garancia a stráženie výnosov, vyvážený, rastový a ďalšie obmedzenia z hľadiska investovania vrátane ochrany financií danej zákonom. A, po druhé, sú to samotné garancie systému Národnou bankou Slovenska, depozitárom, audítorom, vnútornou kontrolou a verejnosťou. Celkovo je v zákone 64 paragrafov. Pokiaľ sa nám zdá, že tie garancie nie sú stále dostatočné, nech sa páči, rozprávajme o nich, ale nekonzervujme tak stav, že nebude prinášať občanovi žiadne výnosy. Navyše sú tam garancie sporiteľovho správania sa. Reforma dôchodkového systému prináša do krajiny to najvzácnejšie, tzv. dlhé peniaze. Tie sú veľmi dôležité pre financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov a dlhodobé úvery podnikom. Snaha uchovať dlhodobý charakter penzijných aktív aj po skončení členstva poistenca v penzijnom fonde viedla bývalú vládu k rozhodnutiu, že nasporené prostriedky nedostane poistenec na dlaň nikdy, ale musí si za ne kúpiť v poisťovni anuitu. Túto povinnosť uzákonili vo všetkých krajinách. Toto riešenie má ešte jednu výhodu, že zamedzuje prípadnému zneužívaniu verejného piliera. Mohlo by totiž dôjsť k prípadu, keď čerstvý dôchodca svoje prostriedky rýchlo minie a potom spadne do verejnej sociálnej siete. Anuity sú štandardným riešením tohto problému, pretože sú založené na poistnej matematike a zaručujú rovnovážny tok finančných prostriedkov medzi finančnými inštitúciami a poistencami.

    Skúsenosti z tranzitívnych ekonomík dokazujú, že dôchodková reforma je naozaj veľmi komplikovaný a hlavne navzájom poprepájaný systém. Vyžaduje určenie parametrov 1. piliera a stabilitu systému pre možnosť tvorby výnosov vrátane garancií, ktoré ale neumŕtvia tvorbu výnosov svojou rigiditou. Nevyhnutnou podmienkou jej uskutočnenia je aj rozvoj produktov na finančnom trhu. A nevyhnutnou podmienkou je štrukturálna reforma politiky zamestnanosti. Správne vykonaná reforma však v konečnom dôsledku bude znamenať nesmierny investičný impulz a trvalý zdroj dlhodobých finančných prostriedkov, ktorý svojím významom prevýši objem zahraničných investícií.

    A ešte dovoľte z oznámenia opäť Európskej komisie na záver uviesť: „Zo sprievodnej štúdie týkajúcej sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií v Európskej únii je zrejmé, že riešenie problému na základe znižovania deficitov verejných financií a verejného dlhu, ako aj realizovania štrukturálnych reforiem vrátane dôchodkovej prinesie obrovské výhody.“

    Preto vás prosím, bavme sa vecne o tom, čo je možné upraviť, ale hlavne garantujme občanom stabilitu systému, a preto vás prosím, podporme ústavný zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Mikloš, pán poslanec Číž, pán poslanec Petrák, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloš.

  • Ja by som sa chcel poďakovať pani poslankyni za to, že si myslím, že veľmi exaktne na základe konkrétnych faktov, na základe citácií inštitúcií a ľudí, ktorí sa veciam rozumejú, vyvrátila mnohé, musím povedať, nezmysly, ktoré opakovane tu len väčšinou cez faktické poznámky šíria poslanci koalície.

    Veľká škoda, že tu nesedí pani poslankyňa Vaľová, ktorá bola asi najaktívnejšia, ktorá tieto bludy tu šírila, napr. o chilskom modeli, že tu zavádzame chilský model, ktorý, včera to tvrdila, že krachuje v ôsmich krajinách. Tak len k tomu chilskému modelu chcem povedať, že chilský model ako vysvetlila práve a dokázala pani poslankyňa Radičová, je iný systém a chilský model ale funguje. Je pravdou, že v niektorých iných krajinách nefunguje, ale nefunguje nie kvôli tomu modelu samotnému, ale kvôli tomu, že tam majú nezodpovedné a kompetentné vlády, ktoré nevedia zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a rast, pričom potom krachujú aj dôchodkové systémy. A chilský model má jedno špecifikum, že vstup pre samostatne zárobkovo činné osoby bol dobrovoľný. To vám hovorím len na margo vašej snahy o zdobrovoľnenie. A práve to sa ukázalo ako jeden z vážnych problémov, pretože mnohí ľudia, ktorí to majú len ako dobrovoľne, do systému nevstúpili a tým pádom nemajú nasporené a padajú do sociálnej siete a musí sa o nich starať štát. Takže keď používame medzinárodné porovnania, príklady, mali by sme vedieť, o čom hovoríme.

    Myslím si, že pani poslankyňa Radičová jasne dokázala, že vie, o čom hovorí, a že na faktoch a konkrétnych veciach vám to ukázala, kým vo vašich faktických poznámkach, či už pani poslankyne Vaľovej alebo pani poslankyne Nachtmannovej a ďalších, šírite mýty a strašíte ľudí, ktorí tieto veci, samozrejme, do detailov nepoznajú. Aj preto si myslím, že vystúpenie pani poslankyne Radičovej bolo veľmi užitočné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci a poslankyne, myslím, že dáte všeobecný súhlas, aby sme mohli dobehnúť faktické poznámky na pani Radičovú a potom dali obedňajšiu prestávku. Ďakujem vám za porozumenie.

    Teraz má slovo pán podpredseda Národnej rady Číž s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Radičová, no paradoxne musím súhlasiť s pánom Miklošom, že vaše vystúpenie bolo užitočné. Naozaj je to, bohužiaľ, jediné pre mňa, osobne si myslím, teda vystúpenie, s ktorým má zmysel pracovať, ktorým sa má zmysel zaoberať. Uviedli ste súbor vecí, ktoré vyzerajú veľmi pravdepodobne. Som presvedčený, budeme študovať váš prejav. A v rámci možnosti zaujmeme k nemu stanovisko.

    Len jedna taká malá poznámka. Tá typológia tých typov reforiem teda podľa mojich vedomostí sedela. Môj problém je, že keby ste ešte príp., ak bude ešte nejaký priestor, vysvetlili, že trojpilierový systém sa dá za istých okolností akceptovať. A my vieme pracovať s týmto pojmom. Náš problém je náš slovenský typ. To znamená zákonom určená povinnosť občanov, teda povinné poistenie, dávať peniaze do súkromných správcovských spoločností, prakticky všetkých od istého času, podmienky, za ktorých spravujú správcovské spoločnosti peniaze. Skúste dať takú malú komparáciu, bolo by to cenné či už dnes alebo niekedy v blízkej budúcnosti, v tomto dialógu ako to vlastne vyzerá, aké sú podmienky, aké je ručenie štátu v akom rozsahu a ktorý, ale už s tými podstatnými črtami, náš penzijný systém, ktorý sme zaviedli, je podobný s niektorým iným systémom aspoň v jednej starej európskej krajine. Pekne ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou je pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Pani poslankyňa, myslím, že to bolo korektné, odborne podložené vystúpenie. A ja sa k mnohým veciam, ktoré tam boli pomenované, hlásim. Treba povedať však jednu vec. Tieto veci boli sumárom toho vývoja, ktorý je vo svete, korektne správne pomenované. O týchto otázkach sa bavíme na Slovensku, pokiaľ ja registrujem túto diskusiu, zhruba od rokov 1993 – 1994. A hľadali sa rôzne cesty na zmenu dôchodkového systému. A ten model, ktorý je dnes platný, je vyústením tých rozhovorov, aj keď, treba povedať, nie úplne korektným vyústením tých rozhovorov zhruba jedného desaťročia.

    Áno, poďme sa baviť o tom, ako má vyzerať dôchodkový systém tak, aby bol stabilný. Ale ja sa hlásim k tomu, čo ste vy povedali. Hľadajme garancie stability dôchodkového systému, nehľadajme len garancie stability 2. piliera. Toto je podstata, o ktorej môžeme diskutovať a kde môžeme hľadať korektné východisko.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel vyzdvihnúť vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Bolo veľmi pekné, štruktúrované, pojmy boli také zrozumiteľné, dobre definované. Takže ja si myslím, že môžem len pogratulovať k tomuto vystúpeniu.

    Chcel by som sa pripojiť k tomu, že skutočne mne chýba tá odborná diskusia a tá argumentácia v tom období, keď rozhodujeme už v parlamente a, myslím si, aj v rezorte sociálnych vecí. Ale sú aj iné inštitúcie, ktoré sú povinné pripravovať rôzne analýzy, štúdie, porovnávania, stretnutia, konferencie tak, aby sme nemuseli tie odborné veci preberať tuto na pôde parlamentu, ale aby sme už došli pripravení s faktmi pre a proti a tu aby sme v krátkom období aj rozhodovali.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Radičová, chce reagovať? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem, pán Halecký, veľmi rada budem diskutovať na pôde sociálneho výboru.

    Pán poslanec a pán podpredseda Číž, samozrejme, mám veľmi detailný prehľad porovnávania krajín aj z hľadiska veľmi konkrétnych vecí, ako sú správcovské spoločnosti hlavne, pretože pracujem pre MISOC ako expert. Zastupujem tam Slovensko. A môžem vám to obratom dodať. Nie je to problém. A ubezpečujem vás, že ten model, ktorý máme na Slovensku, je skoro na 80 % zhodný s modelmi ostatných krajín. Tie rozdiely máme naozaj predovšetkým v niektorých parametroch v 1. pilieri. Ale ja by som nerada teraz otvárala diskusiu o 1. pilieri napriek tomu, že to je podstata problému. To je podstata problému.

    Pán poslanec Petrák, celý čas som hovorila o stabilite celého systému, o previazanosti možností zmien parametrov v 1. pilieri s možnosťami zabezpečenia budúcich dôchodkov na dôstojnej úrovni. Dnes je zrejmé, že všetky krajiny tzv. pôvodnej EÚ pokračujú v znižovaní miery náhrady dôchodkov. Sú ohlásené tieto zmeny. Toto nie je naša cesta. Nie je možná, a preto tá analýza je postavená na tom, ako zabezpečiť súčasné dôchodky na dôstojnej úrovni a zároveň neohroziť dôchodky našich detí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Radičovej.

    Skôr ako ukončím schôdzu, ešte dve poznámky. Pán poslanec Szigeti János tam vpravo pod tými dverami objavil 1 000 korún, ktoré niekomu vypadli. Kto príde na to, že mu chýba tisíckorunáčka, tak nech sa u mňa prihlási. A poprosím, keby sa len jeden hlásil.

    A pokiaľ ešte mám slovo, uvediem, že požiadal s procedurálnym návrhom ešte pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, predpokladám, preruší schôdzu, skončiť ju by bolo trošku predčasné. To je v dobrom povedané.

    Ale čo chcem povedať. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás v mene vedenia parlamentu pozval na vernisáž výstavy o 12.30 hodine vo foyer Národnej rady. Vernisáž výstavy sa koná pri príležitosti Roku Jozefa Miloslava Hurbana. Sú tam všetci vítaní a očakávaní. Ďakujem pekne.

  • Takže teraz prerušujem schôdzu na obedňajšiu prestávku a po obedňajšej prestávke o 14.00 hodine ako prvý vystúpi pán poslanec Jaroslav Ivančo. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov (tlač 395).

    V rozprave budeme pokračovať teraz ústne prihlásenými rečníkmi.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Ivančo a po ňom pán podpredseda Číž. Pán Ivančo tu nie je, pán Číž tu takisto nie je.

    Pán poslanec Petrák, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zapojiť sa do rozpravy o návrhu ústavného zákona. Ja budem mať len niekoľko poznámok aj vzhľadom na účasť poslancov v sále.

    Vehementne obhajujete, vážení predkladatelia, predložený návrh ústavného zákona ohľadne ochrany dôchodkového sporenia. Ja sa chcem ale spýtať, čo predložená novela rieši, lebo ja som si v podstate nestihol všimnúť za dobu vystupovania všetkých zúčastnených, že by bol nejaký faktický problém, ktorý by bolo treba riešiť. Nadobudol som iba presvedčenie, že novela má vytvoriť dojem, že súčasná vláda chce robiť všetky kroky, ktoré sú nevýhodné pre obyvateľov Slovenska, a chce ich ukrátiť na ich právach, chce ich obrať o úspory. Toto je jediný odkaz, ktorý som si ja stihol odniesť z dnešnej rozpravy. A myslím si, že tieto vaše tvrdenia sú absolútne nepodložené, neopodstatnené a jednoducho na takto založených tvrdeniach nemôže byť predložená novela ústavného zákona.

    Skúsme sa trošku pozastaviť pri tom, či má dôchodkový systém nejaké problémy alebo súčasný dôchodkový systém či je jediný správny.

    Áno, celospoločenský problém je demografický vývoj. Rieši to predložený návrh ústavného zákona? Nerieši ani nemôže to vyriešiť.

    Ďalší problém dôchodkového systému sú transformačné náklady a ich financovanie. Transformačné náklady sú súčasným problémom dôchodkového systému a vytvárajú deficit Sociálnej poisťovne na úrovni 26 mld. až 27 mld. korún ročne, čo považujem za veľmi vysoký dopad, ktorý musí riešiť súčasná vláda. Všetci hovoríte, že sú to dopady, ktoré sú očakávané, ale ja si dovolím citovať z dôvodovej správy, ktorá bola predložená pri predkladaní zákona o dôchodkovom sporení: „Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa dostane opäť až okolo roku 2015. Na zastavenie vytvárania ďalších deficitov Sociálnej poisťovne v dlhšom časovom období bude potrebná parametrická zmena priebežne financovaného systému.“ Tak sa spýtam: Kedy ste nehovorili pravdu? Bolo to pri predkladaní návrhu zákona alebo nehovoríte pravdu dnes počas tejto rozpravy, keď tvrdíte, že negatívne dopady vo výške 26 mld. až 27 mld. korún ročne boli očakávané. Nech si občan urobí o tomto jednoznačný úsudok.

    Ďalší problém, ktorý sa tu objavuje, je, veď súčasná vládna koalícia má dostatok finančných prostriedkov v Národnej banke Slovenska, ktoré sú tam odložené z privatizácie. Ja si dovolím opätovne citovať z dôvodovej správy z roku 2003: „Vláda disponuje značnou rezervou v Národnej banke Slovenska, ktorá je určená na financovanie deficitov v priebežnom systéme. Ich výška je postačujúca na prefinancovanie transformačných nákladov zavedenia kapitalizačného systému.“ Podotýkam, uvádza sa tu, že ide o všetky transformačné náklady. Dnes sa stretávam s tvrdením, a to tvrdenie je z úst poslancov opozície, že finančné prostriedky uložené z privatizácie postačia na financovanie deficitu do konca roku 2009, poťažne roku 2010. Tak ako to je? Postačia na celé obdobie transformácie alebo postačia len do roku 2009 alebo roku 2010? Sú to očakávané dopady alebo sú to neočakávané dopady? A je potrebné sa zaoberať aj týmito otázkami. Ak zdôrazňujete počas tohto celého obdobia rozpravy, že nie je racionálne sa baviť o zmene parametrov dôchodkového sporenia a dôchodkového systému, tak ja sa opätovne vrátim k tej vete z dôvodovej správy z roku 2003, kde sa hovorí, že bude potrebná parametrická zmena financovania systému. Takže ak hovoríte o ohrozeniach, ktoré sú neopodstatnené zo strany vládnej koalície, tak si myslím, že nehovoríte pravdu, lebo ten systém nie je dobre postavený, nie je vybilancovaný, a jednoducho treba sa vrátiť k parametrom systému a dôchodkový systém nastaviť tak, aby jednoducho bol dobrý a funkčný.

    Ďalšia téza je garancia vkladov a výnosov.

    Ako počúvam opozičných poslancov, znovu nadobúdam dojem, že jedinou správnou cestou je uloženie finančných prostriedkov na účtoch dôchodkových správcovských spoločností, ktoré budú garantovať všetky parametre budúceho vyplácania dôchodkov. Ale ja sa vrátim opätovne k dôvodovej správe. A povedzme si o tom, či je garancia výnosov a či systém bol nastavený v dobe jeho tvorby tak, aby bol podstatne vyšší príjem z 2. piliera než príjem z 1. piliera. V dôvodovej správe sú uvedené dva scenáre. Je to scenár A, scenár B, kde sa hovorí, že pokiaľ bude zachovaný predložený návrh zákona, tak z 1. piliera alebo z jednopilierového systému bude výnosnosť dôchodkov, teda miera náhrady pri poberaní dôchodku vzhľadom na mzdu jednotlivca vo výške 46 % len z jedného piliera, a že pokiaľ bude zapojený občan aj do 2. piliera, bude poberať takúto náhradu vo výške 47 % čiže predpokladanú náhradu vo výške 47 %, ak povieme, že projektovaná náhrada je vyššia o 1 %. Ja sa pýtam: V priemernom období spriemerovaného za dlhšie časové obdobie aká je to výrazná zmena poberania výšky dôchodkov, ak je občan súčasťou aj 2. piliera alebo len 1. piliera? No 1 % tu projektované, myslím si, nehovorí o ničom závažnom.

    Postavme si otázku, ako to vyzerá s výnosnosťou. Mali sme tu zdokumentované možnosti účasti na troch typoch fondov. Pokiaľ som včera pozorne pozeral médiá, tak bolo vidno zdokumentovanie, že za 2 roky sporenia je výnosnosť očistená o infláciu pri konzervatívnom fonde, myslím, mínus 0,6 %, pri vyrovnanom fonde je to mínus 0,2 % a pri rastovom fonde je to niekde na úrovni inflácie. Áno, akceptujem, že porovnávacie obdobie dvojročné pri investovaní do fondov je krátke porovnávacie obdobie a nemôže mať reálnu vypovedaciu hodnotu, lebo je potrebné investovať počas dlhšieho obdobia, aby boli reálne výnosy vyššie. Ale postavím otázku trošku inak. Zo študovania chilského systému vyplynulo, že zhruba asi 15 rokov po zavedení kapitalizačného piliera došlo k náhlemu poklesu akcií, kde bola v konkrétnom roku reálna hodnota usporených finančných prostriedkov o 16 % nižšia ako nominálna hodnota prostriedkov, ktoré tam boli vložené. A teraz sa spýtam: Ak dôjde k takémuto kroku počas pôsobenia aj 2. kapitalizačného piliera, práve v tom období pôjde sporiteľ do dôchodku, bude mať vyšší príjem alebo sa môže stať, že bude mať aj o 10 – 15 % nižší príjem, ako si tam nasporil skutočné prostriedky? Skúsme na tieto veci objektívne odpovedať a neskúšajme hovoriť len veci, ktoré nám vyhovujú.

    Ja si dovolím podotknúť ešte pár vecí. A je to predovšetkým otvorenie alebo neotvorenie možnosti vstupovať do 2. piliera a vystupovať z neho. Účasť v 2. pilieri, si myslím, do určitého obdobia by mala byť dobrovoľná. Ja osobne sa domnievam, a bolo to už niekoľkokrát deklarované vo vystúpeniach koaličných poslancov, že je v 2. pilieri zapojených rad ľudí, kde je odhad 500 000 až 600 000 ľudí z toho 1,5 mil. sporiteľov, pre ktorých je účasť v 2. pilieri nevýhodná z hľadiska výšky príjmu a z rôznych iných dôvodov, pričom je predpoklad zhruba u pol milióna ľudí, že ich dôchodok, pokiaľ ho budú poberať z 2. piliera, bude nižší, ako keby boli zapojení len v 1. pilieri prostredníctvom priebežného financovania. Teraz sa idem spýtať: Má súčasná opozícia záujem sa zaoberať aj problémami zhruba pol milióna ľudí, ktorí môžu mať nižší príjem z 2. piliera, ako by ho mali, len keby boli zapojení v 1. pilieri, alebo jednoducho ide len o principiálnu otázku neotvárania 2. piliera, že tak ako sú veci zadefinované, sú veci zadefinované správne a nebudeme sa nimi ďalej zaoberať? Skúste mi odpovedať na túto otázku.

    Počas vystúpenia pani poslankyne Radičovej bol predložený rad vecí, o ktorých sa dá racionálne diskutovať. Ja osobne si myslím, že drvivá väčšina týchto vecí bola zohľadňovaná pri tvorbe súčasného dôchodkového systému a bola zohľadňovaná počas diskusie zhruba od rokov 1993 – 1994 až do roku 2003, keď bola prijatá súčasná podoba dôchodkového systému. Kde ale nastal problém. Nie je problém, že my sme nevedeli o východiskách, ako rozumne postaviť dôchodkový systém. Problém nastal v niečom inom, že bývalý minister Kaník mal svoju jednoznačnú predstavu a jednoducho postavil systém bez analýzy dopadov. Ja som to dokumentoval na údajoch z dôvodovej správy. A myslím si, že tie hovoria úplne jednoznačne, že predpoklady boli iné, ako je súčasnosť a reálna skutočnosť. Tu je problém, o ktorom treba vážne hovoriť. Ak hovoríte o nemennosti podielu odvodov 9 a 9, no tak si povedzme, že od roku 1993, keď sa začalo rozprávať o tom, ako má byť postavený 2. pilier, sporivý, tak sa najskôr začalo hovoriť o tom, že by bolo racionálne začať niekde na úrovni odvodov vo výške 3 % až 4 %, pričom by sa postupne zvyšovali odvody až do 9 : 9, príp. aj do pomeru, ktorý bude obrátený. Ale celé to vychádzalo z jednoduchej logiky, z logiky transformačných nákladov na dôchodkovú reformu tak, aby neboli reálne dopady v danom období. Môžeme hovoriť o tom, že tieto náklady sú prefinancovateľné z iných zdrojov, z výnosov štátneho rozpočtu, ktoré sú z daňových príjmov, ale zase to zaplatíme len my všetci. A skladáme sa dnes na dlhy, ktoré vznikajú, pričom chceme odstrániť skladanie sa na dlhy do rokov 2020, 2040 alebo 2050. To znamená, to, čo hovoríme, že nechceme prenášať dlh na ďalšie generácie, môžem trošku pritiahnuť za vlasy, pričom môžem povedať, že prenášame dlh na naše plecia v súčasnosti. A to, si myslím, nie je absolútne racionálne a nie je ani správne.

    Vážené dámy, vážení páni, už len jedna téza, ktorá sa týka výnosnosti kapitalizačného systému a jej porovnania s priebežným systémom. Aj v dôvodovej správe ste uvádzali, a ja budem opätovne citovať, že výnosnosť kapitalizačného systému je závislá od výšky výnosov z investovania dôchodkových aktív na finančnom trhu, výnosnosť priebežného systému je určená rastom miest. To je tvrdenie absolútne korektné a správne. Pokračujem ďalej: „Ak je v určitom časovom horizonte vyšší rast miezd, ako je miera zhodnotenia dôchodkových aktív v kapitalizačnom systéme, je výhodnejší priebežný systém.“ Znovu je to tvrdenie korektné, nie je to tvrdenie moje, je to tvrdenie predkladateľov zákona, to znamená tvrdenie súčasnej opozície v roku 2003. Dneska zároveň tvrdíme jedno jediné, že jediný správny systém je kapitalizačný systém a z priebežného systému nemôžu byť lepšie výnosy ako výnosy z 2. piliera. Tak skúste si to nejakým spôsobom usporiadať a povedať, či ste klamali vtedy alebo klamete teraz.

    Ak budeme hovoriť o tom, aká je úloha 2. piliera, tak ja to poviem úplne jednoznačne. Je to diverzifikácia rizika priebežného a kapitalizačného spôsobu financovania medzi trh práce a finančný trh. Toto je jediný racionálny dôvod existencie dvoch pilierov. Neexistujú značné výhody priebežného systému. Neexistujú značné výhody sólo kapitalizačného systému. Podstatou, ktorá má logiku, je, že sa diverzifikuje riziko, a tým sa vytvárajú predpoklady, aby systém bol stabilnejší. Skúsme hovoriť o tomto, skúsme hľadať racionálne východiská a potom sa zhodneme, ale neskúšajme, prosím vás, démonizovať sporivý pilier na úkor priebežného. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Petráka sa prihlásili pani poslankyňa Sárközyová, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste spomínali, možnože to bol len lapsus linguae, že sa o kapitalizačnom pilieri alebo o dôchodkovej reforme začalo hovoriť v roku 1993. No tak možnože sa to niekde vtedy v kuloároch začalo hovoriť, ale, žiaľbohu, nenašla sa vláda až do roku 2002, by som to tak mohla povedať, ktorá by sa týmto zaoberala. Síce prvá Dzurindova vláda mala takéto snahy, ale pretože ministrom práce, sociálnych vecí bol nominant SDĽ, pán Peter Magvaši, ktorý mal absolútne inú predstavu o dôchodkovej reforme, akú si Slovensko predstavovalo do budúcnosti, tak sa s tým nič nerobilo. Potom vznikla tá reforma, ktorá je v platnosti ešte dodnes.

    A my sme nikdy netvrdili, že ten 2. kapitalizačný pilier je jediný a najlepší. My sme od začiatku hovorili, že na Slovensku treba dvojpilierový dôchodkový systém, prvý, priebežný, a druhý, kapitalizačný. Ale keď sme tento kapitalizačný pilier prijali v takej podobe, ako je dnes, s nastavenými parametrami, tak si za tým stojíme. A si za tým stojí, čo sa týka výšky odvodov, aj vaša pani ministerka, ktorá v nedeľu spomenula, že keby sa zmenilo percento odvodov do 1. a 2. piliera, to by poškodilo sporiteľov. Teda ja to hovorím od začiatku, lebo opozícia to hovorí od začiatku, prečo sa toho netreba v takomto smere dotknúť, ale toto povedala v nedeľu ministerka, ktorá je zodpovedná za tento rezort, keď sa zníži percento odvodov, poškodí to sporiteľov. Takže my predkladáme preto tento ústavný návrh zákona, aby sa už konečne nešírila poplašná správa, čo sa týka 2. piliera, a nezneisťovalo sa tu 1,5 mil. sporiteľov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo veľmi kultivované ako prakticky vždycky, ale, musím povedať, pre mňa veľmi kontroverzné. Vy na jednej strane ste povedali, že možnosť nastavenia v zákone, čo sa týka investovania, je taká, že tie výnosy sú malé. Kritizujete to, že to tak môže byť. No na druhej strane pol roka po voľbách ste kritizovali bývalú ministerku z toho dôvodu, že chcela investovať do rizikového kapitálu, čo je prakticky nezmysel, ale je to kontroverzné.

    Druhá záležitosť je, hovoríte, že poďme diskutovať, bavme sa vecne o veciach, ktoré môžu zlepšiť, povedzme, 1., 2. pilier. No bavme sa o tom. Ale aké návrhy sem prichádzajú zo strany koalície? Sú také, že 2. pilier rozdáme sporiteľom? Ale taký návrh pani ministerka povedala. A uviedla ho na otázku, či to myslí vážne. Povedala, ak je niečo moje, môžem sa predsa rozhodnúť s tým manipulovať? Áno. A najprv prišiel návrh na zníženie percent od pána predsedu vlády. Potom to bolo popreté. Pani ministerka sama povedala dneska alebo včera, že poškodí to sporiteľov. No podstata veci je, že 1. pilier je solidárny a 2. pilier je zásluhový. A hľadajme spôsob, ako tieto obidva piliere naplniť tak, aby aj priebežné dôchodky, ale hlavne aj budúce dôchodky boli ak nie lepšie, tak minimálne udržateľné, pretože keby sme neboli zaviedli 2. pilier, tak 1. pilier nie je len rizikový, ale je aj neudržateľný.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická poznámka, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega, ja možno budem reagovať na dve záležitosti. A to sú zdroje a otvorenie 2. piliera.

    K tej druhej otázke, otvoreniu 2. piliera sa vyjadrili aj naši kolegovia poslanci z opozície, kde bolo jasne povedané, že toto problémom pre nás nie je.

    Ako aj z tvojho príspevku jednoznačne vyplynulo, ty ako zásadný problém vidíš vykrytie chýbajúcich financií v tejto chvíli, príp. v ďalších obdobiach. Ale znova odpoviem, že tých riešení je niekoľko a my sme ich ponúkli nielen v diskusii, ale aj v tom, ako sme osem rokov v tejto krajine vládli. Bývalá vládna koalícia vytvorila ekonomické podmienky pre rast tejto krajiny taký, že bol doteraz nevídaný, aj čo sa týka Európskej únie. My sme vytvorili to, že sú obrovské príjmy štátneho rozpočtu. A vy naozaj môžete používať aj na tie veci tieto príjmy štátneho rozpočtu, ktoré dnes vidíme tak, že kam by mohli ísť.

    A tretia vec, a to nie je len v dôvodovej správe z roku 2003, ktorú si, pán kolega, používal, my sme to jasne povedali, je, že chceme tieto náročné finančné prostriedky vykryť z privatizácie. Problém je ale ten, že vy vo vládnom programe privatizáciu odmietate, vy ste skôr názoru, že všetko je dobré, čo je štátne, a privatizovať netreba. My si myslíme, že všetko, čo je v privátnych rukách, má svojho hospodára a prináša zisky a dokonca ak by sme boli aj tieto majetky predali, tak zmysluplne sme mohli vykryť diery takéhoto charakteru z príjmov z privatizácie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Petrák, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu.

    Ja začnem od kolegu Miššíka a budem sa dotýkať trošku príjmov z privatizácie. Ak mali byť určené výnosy z privatizácie aj na vykrytie deficitu priebežného piliera po zavedení dôchodkovej reformy, tak sa spýtam, prečo neboli vo väčšej miere odložené prostriedky na tento účel. Je to úplne legitímna otázka, na ktorú treba dať jednoznačnú odpoveď. Ak dneska súčasne tvrdíte, že súčasná ekonomika produkuje dostatok zdrojov na vykrytie tohto deficitu, tak ja sa spýtam: Nie sú deficity v zdravotníctve? Nie sú deficity v školstve? Nie sú deficity v technickej infraštruktúre, pokiaľ ide o cesty, diaľnice a ďalšiu technickú infraštruktúru, ktorú pri každej príležitosti pripomienkujete? Pri návrhu štátneho rozpočtu, pri zákone o vysokých školách, pri zdravotníckych zákonoch vždy to pripomínate. Tak na jednej strane máme odtiaľ zobrať a máme to dať všetko do dôchodkového systému alebo je skrytým cieľom aj návrhu tohto zákona dostať vládnu koalíciu do situácie, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na sanovanie týchto okruhov a tým pádom sa vytvorí obraz zlej vládnej koalície, ktorá nie je schopná riešiť celospoločenské problémy? Ja myslím, že možno aj tuto je aj takýto podtón, aj keď vás nechcem upodozrievať z takýchto úmyslov.

    Pani kolegyňa Sárközy, ja viem, že pán minister Magvaši v uplynulom období v rokoch 1998 až 2002 mal pripravený návrh dôchodkovej reformy, ktorá bola veľmi blízka tomu, čo bolo predložené, ale jednoducho nedošlo k tomu, aby sa realizovala.

    A, pán kolega Mikuš, chcem len pripomenúť, aj v súčasnosti je aj 1. pilier zásluhový a v roku 2004 bol až neúmerne zásluhový.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kuruc a pripraví sa pán poslanec Ivančo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zmeny v penzijnom systéme, ktorý urobila ešte predchádzajúca vláda, stačia podľa Svetovej banky na zmiernenie dosahov starnutia obyvateľstva. Reformou sa malo predísť hroziacim problémom v budúcnosti. Vláde Roberta Fica zanechala bývalá vláda tie najlepšie podmienky tak, aby do systému nemusela zasahovať. Ekonomika rekordne rastie, v krajine sa darí veľkým investorom. Vláda sa však napriek tomu chystá do systému zasiahnuť. Najradšej by 2. pilier zrušila, čím chce riešiť aktuálny problém zlej finančnej situácie v Sociálnej poisťovni, a podľa nej problémy, ktoré to prinesie budúcnosti, nech radšej rieši niekto iný, dôležité je len najbližšie volebné obdobie. Chce urobiť také zmeny, aby chod krajiny podradila vlastným preferenciám. Do akých problémov dostane ďalšie garnitúry, to nikoho nezaujíma. Zníženie príspevkov do 1. piliera by malo priniesť zhruba 30 mld. korún, čo je dosť slušný balík na to, aby Ficova vláda mohla rozdávať inde. A pritom sa nerieši zásadný problém udržateľnosti 1. piliera, ktorý spočíva v tom, že sa predlžuje priemerná dĺžka života, príp. že bude klesať podiel ľudí, ktorí prispievajú do systému, a bude rásť počet ľudí, ktorí zo systému čerpajú. Nedostatok peňazí Sociálnej poisťovne chce vláda riešiť na úkor sporiteľov, teda budúcich dôchodcov. Pritom len v roku 2008 sa počíta s rastom daňových príjmov o 25 mld. Teda stačí priškrtiť nerozvážne míňanie prostriedkov rozpočtu verejnej správy a schodok Sociálnej poisťovne dokáže silno rastúca ekonomika uhradiť veľmi pekne krásne z daní. Je skutočne existencia 2. piliera tým fatálnym dôvodom, s ktorým má dnes dôchodkový systém problémy? Nebolo náhodou aj zavedenie 2. piliera motivované tým, že systém sám osebe vykazoval problémy do budúcnosti?

    Do systému starobného dôchodkového sporenia sa zapojilo 1,5 mil. obyvateľov. Ak takýto počet ľudí prejavil dôveru tomuto systému a prevzal na seba zodpovednosť za svoj príjem v starobe, je povinnosťou štátu garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia ako celku a rovnakou je povinnosťou štátu garantovať individuálnym sporiteľom dodržanie podmienok, za ktorých do systému vstúpili. Prichádzame preto s návrhom ústavného zákona, ktorý má garantovať túto stabilitu a má zamedziť nezodpovedným záberom súčasnej vlády. A naším cieľom je ochrana ľudí, ktorí sporia na dôchodok, pred takými zmenami v 2. pilieri, ktoré by ich poškodili v budúcnosti. Chráni už nadobudnuté úspory občanov, ale aj percento budúcich odvodov, ktoré prejdú priamo na individuálne účty sporiteľov.

    Tieto pokusy vlády o deštrukciu systému sa nepáčia ani Národnej banke Slovenska. Citujem guvernéra Národnej banky: „Systém dôchodkového sporenia v 2. pilieri je vytvorený bezpečne a prípadné straty dôchodcovských správcovských spoločností nemajú žiaden súvis s výnosmi klientov.“ To znamená, že bezpečnosť sporiteľov je dostatočná a každá zmena v 2. pilieri znamená väčší problém v budúcnosti. Dôchodkové sporenie je zabezpečené proti tomu, aby správcovské spoločnosti investovali na úkor bezpečnosti úspor sporiteľa. Často sa dôchodcovské správcovské spoločnosti prirovnávajú k nebankovým subjektom. Systém, na základe ktorého podnikali nebankové subjekty, a systém, na základe ktorého podnikajú dôchodcovské správcovské spoločnosti, je vzájomne neporovnateľný. Je to názor všetkých, ktorí sa oboznámili s podmienkami, navyše medzinárodne akceptovanými, za ktorých podnikajú inštitúcie, ktoré tvoria 2. pilier dôchodcovského systému. Najpodstatnejší argument je, že celý systém hospodárenia a podnikania dôchodcovských správcovských spoločností je pod prísnym dohľadom Národnej banky Slovenska. Takže porovnávať nebankové subjekty s DSS-kami je zavádzajúce a nebezpečné. Ak premiér hovorí o vyžmýkaní DSS-iek, tak v skutočnosti nejde o nič iné, len o vyžmýkanie sporiteľov v 2. pilieri.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nezostáva nič iné, len veriť, že po viacerých rozporuplných vyjadreniach zo strany premiéra sa k predloženému poslaneckému návrhu postavíte tak, aby sme garantovali stabilitu starobného dôchodcovského systému, ako aj celého systému poistného a sporivého piliera, starobného dôchodkového zabezpečenia. Podporme spoločne snahu ľudí, ktorí v tak vážnej veci, ako je zabezpečenie v starobe, prevzali na seba zodpovednosť, aby si zabezpečili dôstojnú starobu, aby sme im dali istotu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuruca sa prihlásili pán poslanec Frešo a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A pán poslanec Frešo má slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predrečník hovoril vo svojom vystúpení o citátoch pána premiéra, ktorými spochybňoval 2. dôchodkový pilier, resp. sporivý dôchodkový pilier. Ja si myslím, že to je presne odpoveď aj na to, na čo sa ešte pred ním pýtal pán Petrák, prečo vlastne tento ústavný zákon podávame. To, čo pán poslanec Kuruc hovoril, boli veľmi vážne dôvody, pokiaľ takto vysoko postavený ústavný činiteľ takýmto spôsobom spochybňuje nasporené peniaze ľudí v 2. dôchodkovom pilieri, tak je zrejmá odpoveď, áno, dávame ho preto, aby sme znemožnili siahnuť na tieto úspory, aby sme znemožnili prijímať také zákony, ktoré budú v neprospech sporiteľov a v neprospech ľudí, ktorí si platia poistenie na dôchodok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja by som sa chcel spýtať len pána poslanca Kuruca, my máme pochybnosti o nastavení dôchodkového systému ako takého, vy spochybňujete alebo váš šéf, pán poslanec Dzurinda, spochybňuje manažmenty dôchodkových správcovských spoločností, že sú nedôveryhodné vzhľadom na to, že boli ochotné zasadnúť za jeden rokovací stôl s vládnou koalíciou, takže v podstate hovoríme o tom, že my máme pochybnosti ohľadne dôchodkového systému, vy máte pochybnosti ohľadne ľudí, ktorí spravujú tieto dôchodkové fondy, to znamená, pochybnosti sú na obidvoch stranách, či by nebolo racionálne, keby sme sa o tom probléme, keďže sa to začína javiť, že je to problém generálny z obidvoch strán, začali racionálne baviť a skúsili celý ten systém otvoriť.

  • Pán poslanec Kuruc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým, teda pánovi Frešovi aj pánovi Petrákovi, že zareagovali na môj príspevok.

    Ja by som len chcel povedať pánovi kolegovi Petrákovi, nespochybňujeme manažment DSS-iek, my spochybňujeme vášho šéfa, premiéra, ako vôbec k tomu došlo, lebo pred mesiacom, pred dvoma týždňami boli manažmenty a v nich tí, ktorí berú vysoké platy, nestarajú sa o všetko, robia zle v tých DSS-kách. A dnes po všetkom tomto možnom si sadol. A za akých podmienok sa s nimi vôbec dohodol? Akým spôsobom došlo k tomu, že medzi nimi dvoma, medzi vaším šéfom, teda premiérom, a manažmentmi DSS-iek vôbec mohlo dôjsť k nejakej dohode? Toto my spochybňujeme.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo a po ňom sa pripraví pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, ctený pán navrhovateľ, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si predniesť pár poznámok k predloženému návrhu ústavného zákona.

    V prvom rade chcem povedať, že som si prečítal návrh zákona a keď počúvam pripomienky koalície k tomuto návrhu, tak dosť dobre nerozumiem dôvodom, pre ktoré vládna koalícia, podotýkam, je proti zákonu, zákonu ústavnej sily, ktorý, a to si, prosím, pozorne prečítajte, definuje dôchodkové sporenie, hlavne v čl. 1, tak, ako si chceme predstavovať jeho ústavnú ochranu. Skutočne nerozumiem tomu, prečo sa nedá tento zákon podporiť, ak to je to, o čom hovoríte vlastne vy. Je to garancia štátu, podotýkam, garancia ústavná, ktorá hovorí, že zabezpečíme ľuďom stabilitu sociálneho systému, že im budeme garantovať práva a že to všetko bude garantované v ústavnej sile.

    Niektorí z vás hovorili o tom, prečo nespomíname 2. pilier, ale 1. pilier. Podľa môjho názoru nestačí povedať len toto, pretože aj dohoda, ktorá bola naznačená v médiách o znížení odvodov do 2. piliera, má 6 % alebo menej, alebo viac, bola zaujímavá v tom, že sa týkala len obdobia 3 rokov. V tejto súvislosti ma ale napadla otázka, či to nekopíruje aj dĺžku tohto volebného obdobia. Ale kľúčový problém je v tom, že sme nikdy nespomínali a ani nespomíname len 2., lebo nespomíname ani len 1. pilier. Hovoríme od začiatku o kombinovanom systéme založenom na 1. aj na 2. pilieri. Zdá sa, že toto ako keby ste nechceli počuť.

    Ctené panie poslankyne, páni poslanci, narábame s pojmami, ako je sociálna stabilita, ako garantovať ľuďom ich peniaze a vklady. A mali by sme však ale všetci vedieť, že šírenie akýchkoľvek mýtov celý systém podstatne zneisťuje. Dlhodobé ekonomické systémy, a to všetky, či už je to prvý alebo druhý, alebo aj tretí, alebo kombinovaný pohľad, všetky takéto mýty zneisťujú dôchodkový systém ako celok. A, samozrejme, škodí to nielen dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ale aj ľuďom samým, pretože to zneisťuje aj tých, ktorí majú peniaze len v 1. pilieri. Systém dôchodkového zabezpečenia je totiž vždy postavený na dôvere. Nikto z nás totiž nevie povedať, v akom veku budeme potrebovať sociálnu pomoc, dôchodok, či invalidný alebo možnože starobný, to vieme, ale nevieme, ako dlho si ten dôchodok užijeme. Preto je tento systém postavený na takej kategórii, ktorá sa volá dôvera. Aj ten váš 1. pilier je postavený, ctené panie poslankyne, páni poslanci z koalície, na dôvere.

    Čo vyrieši a ako garantuje zmenu financovania priebežného systému zmena na 6 % odvodov, ak táto zmena bude len na 3 roky, teda pôjde len o dočasnú zmenu. Spomalí to podľa vášho názoru deficit Sociálnej poisťovne. Chcem však uviesť, a bolo to už povedané mnohými predrečníkmi, že deficit Sociálnej poisťovne a transformačné náklady boli projektované už našou vládou. Takisto sa predpokladalo, že ak pôjde reformný kurz bývalej vlády dobrým smerom, tak nastane ekonomický rast. To sa aj potvrdilo. A dnes sú peniaze v štátnom rozpočte, sú peniaze na to, aby sme dokázali aj čiastočne kryť deficit Sociálnej poisťovne. Je to ale o stanovení si priorít. Má pravdu aj pán poslanec Petrák, že ide tu aj o školstvo, zdravotníctvo a tak ďalej. Ale je to skutočne o tom, akú prioritu si stanovíme, že ju chceme riešiť.

    A absolútne nesúhlasím s názorom, že financovanie deficitu zo štátneho rozpočtu je na úkor ďalších generácií. Ono sa to môže zdať takto. Ale je to tzv. investičný dlh. My toto zafinancujeme teraz nie preto, aby sme to neprejedli, ale preto, aby tento systém fungoval, keď potrebujú dôchodky dnešní štyridsiatnici. Zdá sa, že v tom sa ideologicky rozchádzame. O tom je aj 2. pilier. Je o dlhodobých peniazoch. A, samozrejme, aj financovanie tejto transformácie bolo postavené na možnože racionálnejšom postavení štátneho rozpočtu, možno na lepšom využití ekonomického rastu pre financovanie tejto transformácie, možnože aj na investovaní do rizikového kapitálu, ktorého vy sa tak bojíte.

    Chcem však sa zastaviť pri kľúčovej téme, prečo vznikla reforma dôchodkového systému. Je to preto, že táto ako keby v tejto diskusii trochu zanikla. A, bohužiaľ, zanikla zo strany koalície. Tá kľúčová téma totiž je v tom, že reforma dôchodkového systému vznikla, pretože je problém s demografickým vývojom. To bol kľúčový motív, to chcem zdôrazniť. Ak v roku 2005, a to citujem zo správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pripadalo na jedného človeka v poproduktívnom veku 5,71 človeka, v roku 2050 to už bude len 1,9 človeka v produktívnom veku. Chcem sa spýtať, že ak budeme obhajovať priebežný pilier, ako toto chcete riešiť. Ako toto chcete riešiť, ak nám každoročne klesá počet narodených detí a zvyšuje sa stále počet ľudí, ktorí budú poberať peniaze z dôchodkového systému? Ako sa chce vládna koalície s týmto vyrovnať, a to, podotýkam, nie na obdobie 3 rokov, ale na dlhšie obdobie?

    Podľa môjho názoru pri snahách o vstup do 2. piliera ide o znárodnenie účtov sporiteľov. Jeho otvorením totižto sa neporieši pilier 1. Nejde teda skutočne o nič iné, len o to, ako sa dostať k týmto peniazom. A akokoľvek to môže znieť demagogicky pre ľavicu, je to pravda, aj keď z krátkodobého hľadiska by ste určite vyriešili problém narastajúceho deficitu Sociálnej poisťovne, z dlhodobého hľadiska ste tento svoj názor vyjadrili. Z dlhodobého hľadiska ho vyjadril pán podpredseda vo včerajšom vystúpení, keď citoval doktrínu, nedá sa to povedať, že je toho veľa, postavenú na citáte, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Znamená to, ako napísal jeden novinár, myslím, že to bolo v časopise Trend, a musím s tým súhlasiť, pre nás, že začala veľká žranica. Veď predsa nemôžete myslieť vážne, že riešenie deficitu vládou, ako som povedal, je v kšefte dôchodcovských správcovských spoločností o tom, že na 3 roky znížite odvod do 2. piliera. Čo bude o 3 roky? Ste skutočne presvedčení o tom, že z dlhodobého hľadiska sme potom všetci mŕtvi? Ako bude riešiť tieto odvody ďalšia vláda, ktorá príde po vás? Opäť sa dohodne s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami na inom odvode, či už na 6 % alebo 2 %? Práve o tom je tento návrh zákona, návrh zákona, ktorý by mal mať ústavnú silu. A chcem zdôrazniť, čo som povedal v úvode, že tento zákon by mal byť pre vás prijateľný, pretože ide o garanciu štátu voči dôchodkovým sporiteľom, aby štát stál za tým v kontinuite svojho vývoja, čo bolo naprojektované na dlhé obdobia. A my hovoríme o období 30, možno až 40 rokov. Dnes hodnotíme dôchodkovú reformu po 3 rokoch jej existencie, hovoríme o číslach, ako povedal kolega Petrák, ale musíme povedať aj to, že sú to všetko vstupné náklady, pri tak dlhodobom projektovaní sú to všetko vstupné náklady.

    Chcem sa spýtať, čo vadí na vete, aby podmienky dôchodkového sporenia neboli zmenené v neprospech zabezpečenia sporiteľa, jeho príjmu v starobe a jeho príjmu pre pozostalých pre prípad úmrtia, teda hlavne v neprospech týchto pozostalých. Ak chválime 2. pilier, povedzte mi teda, čo má človek z toho, ak si dôchodok neužije, čo majú z toho jeho pozostalí, ak človek celý život odvádza do 1. piliera peniaze a ten dôchodok si ani mesiac neužije. Toto je spravodlivé? Môžete akokoľvek o nás hovoriť, že sme proti ľuďom, ale tento návrh zákona, a myslím, že čl. 3 to jasne dokazuje, nie je proti ľuďom, pretože je za ochranu vkladov peňazí občanov. Môžeme hovoriť, a je to podľa mňa legitímna diskusia, o šťastí alebo nešťastí tohto systému, ale tento návrh zákona určite nejde proti ľuďom, lebo garantuje im ústavnú ochranu ich peňazí.

    A pokladám za irelevantné hovoriť o tom, že vklady v 2. pilieri nie sú dostatočne chránené, a teda nepodporíte tento zákon, pričom vôbec nehovoríte o tom, ako chcete vy garantovať pri dlhom projektovaní dôchodky dnešným štyridsiatnikom. Túto otázku som včera formuloval aj podpredsedovi Národnej rady, keď som sa spýtal, aký dôchodok, podotýkam, z 1. piliera sa garantuje tridsaťšesťročnému učiteľovi, ktorý má dnešný priemerný príjem na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Bol by som rád počul odpoveď na túto otázku. A môžete povedať, že ani my to dostatočne negarantujeme, ale vieme vám na základe nastavených kritérií systému vypočítať výšku dôchodku. Nevieme len povedať, aká bude možno len reálna hodnota týchto peňazí, ale kalkulačky na internetových stránkach vám to pekne vypočítajú podľa tohto nastaveného systému. Vy neviete povedať ani toľko.

    Nikto z vás mi nedal odpoveď na otázku, ktorú som položil, aký teda bude dôchodok len z 1. piliera. A aká asi môže byť na to aj odpoveď, keď už teraz máme obrovské problémy v 1. pilieri, už teraz nemáme na dôchodky ľudí, ktorí odchádzajú do predčasného starobného dôchodku, ani normálnych dôchodcov. Už teraz je tento pilier tak zadlžený. Preto povedal pán kolega Miššík, myslím, kde boli tie peniaze, ktoré 40 rokov za komunizmu niekde ukladali. Kde sú teraz tie peniaze? Sú na Kube, vo Venezuele? Kde sú? A, samozrejme, budem rád, keď dostanem aj odpoveď na tú otázku, ako je to s demografiou, ako chcete poriešiť vplyv demografie na 1. pilier.

    Vážené dámy, vážení páni, počnúc júnom 2006 prebieha podľa môjho názoru cielený útok na myslenie ľudí, aby prestali myslieť na budúcnosť, útok na dlhodobé časové preferencie. Pokúšate sa o zmenu myslenia, a pritom pod pokrievkou pripravujete útok na peniaze celej generácie. A povedal som to, keď sme predložili tento návrh pred siedmimi či ôsmimi mesiacmi, je to útok na peniaze celej generácie, ktorá v roku 1989 spôsobila zmenu celej spoločnosti. Ako inak sa dá hodnotiť aj to, že kritizujete 2. pilier, a pritom predlžujete dobu sporenia o päť rokov? Ako inak sa to potom dá hodnotiť? Pre ľudí je toto, to predĺženie z desať na pätnásť rokov? Toto je dobre pre ľudí? A hovoríte, že 2. pilier je nevýhodný pre päťdesiatnikov? Zdá sa, že toto zaznelo pravdepodobne na tej moskovskej konferencii, že je to dobre pre ľudí. A očakával som aj vystúpenie pani kolegyne Vaľovej k tomu, aby povedala aj nejaké zásadné stanovisko strany Smer. Oberáte ľudí o peniaze a hovoríte, že je to sociálne. Tvrdíte, že 2. pilier je pre nich nevýhodný. Pritom musíte vedieť, že výplata dôchodkov z 1. piliera je nieže veľmi riziková, ale pre moju generáciu skoro nereálna. Toto je problém, ktorý podľa môjho názoru ani nevyriešite, pretože nerozmýšľate dlhodobo. Rozmýšľate o tom len na tri roky, po koniec vášho obdobia. A potom chcete peniaze z 2. piliera, aby ste mohli ľuďom posunúť ďalšie dávky, ďalšie vianočné príspevky, cez ktoré si ich kúpite.

    Vy nerozmýšľate nad tým, že 78 % sporiteľov je vo veku do 44 rokov. Sú to ľudia, ktorí tam dali slobodne peniaze, rozhodli sa vstúpiť do 2. kapitalizačného piliera. A vy len hovoríte, že tam vstúpili na základe mediálnej reklamy. Títo ľudia boli ovplyvnení mediálnou reklamou, ale negatívne, negatívne preto, lebo v tom čase padali nebankové subjekty. A títo ľudia napriek tomu, čo sa dialo, aká bola atmosféra v spoločnosti okolo nebankových subjektov, dali peniaze do 2. piliera, pretože chcú s nimi narábať, chcú si ich odložiť pre tých, čo prídu po nich, a chcú ich zodpovedne investovať, pretože sú to vzdelaní ľudia, ktorí myslia z časového hľadiska dlhodobo. Preto prichádza tento návrh ústavného zákona. Žiaľ, musím konštatovať, že v strednej generácii z dlhodobého hľadiska nevidíte potenciál, musím konštatovať, že pravdepodobne to nie sú vaši budúci voliči, pretože, ako povedal pán podpredseda, z dlhodobého hľadiska sú pre vás mŕtvi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivanča sa prihlásili pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Gál, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Markovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja väčšinou súhlasím s tvojimi názormi, pokiaľ ide o otázky školstva. Ale musím ti povedať, že v prípade dôchodkovej reformy a dôchodkov si niekde úplne vedľa.

    Ja skúsim odpovedať na niektoré otázky, ktoré boli vznesené počas tvojho vystúpenia, že kde sú peniaze v 1. pilieri a aký je to zlý pilier, keď už dnes nie je na výplatu dôchodkov. V čom je podstata 1. piliera? To, čo prostredníctvom odvodov natečie do 1. piliera, sa v danej chvíli vyplatí prostredníctvom dôchodkov. Ak 9 % sa odkladá na osobné účty sporiteľov, to znamená, netečú do priebežného piliera, samozrejme, ten pilier musí byť deficitný. Ale to nie je otázka tejto vládnej koalície a to nie je otázka nezodpovednosti tejto vládnej koalície, to je otázka nastavenia parametrov dôchodkovej reformy. Takže tu si niekde úplne mimo.

    Spomínal si otázku fikcií, ktoré sú v dôchodkovom systéme. Ja ti chcem povedať o jednej fikcii, ktorá je a na základe ktorej sa rozhodla väčšina vstúpiť do 2. piliera. To je dedenie. Ja použijem slová pani poslankyne Radičovej a budem ju citovať: „Poistenec nedostane peniaze nikdy na ruku a musí si za ne kúpiť anuitu.“ To znamená, to je prvá poznámka, pričom druhá poznámka je, akonáhle si kúpi anuitu a zoberie prvý dôchodok, tak nikto nebude dediť nič. A skúste toto povedať takto reálne ľuďom a potom uvidíte, čo vám na to povedia. To sa netýka len jednoduchých ľudí so základným vzdelaním. To sa týka aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí podľahli ilúzii dedenia a pre toto vstúpili do 2. piliera. To je ten mýtus.

  • Ďalšia faktická, pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja ešte raz položím tú otázku, ktorú predo mnou položil pán poslanec Ivančo, ktorému ste na ňu neodpovedali. A použijem tú otázku preto, lebo by mal ešte vystupovať pán podpredseda: Čo máte proti tomuto ústavnému zákonu? A ešte raz zacitujem tú vetu, čo je kľúčovým bodom celej krátkej novely zákona, sú to dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, dedenie v starobnom dôchodkovom sporení, aby neboli zmenené v neprospech zabezpečenia príjmu sporiteľa v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia, aby neboli zmenené v neprospech. Keby ste sa k tomu vyjadrili, pretože k tomuto som ešte nepočula vaše vyjadrenie.

    A už tu bolo spomenuté, že ako sme chceli vykryť deficit my a ako tento deficit neviete vykryť vy, pretože v programovom vyhlásení vlády ste povedali, že vy nebudete privatizovať. No áno, nebudete privatizovať, vy len predávate nadbytočný majetok, viď takmer každé rokovanie vlády, je tam nejaký bod, alebo viď napr. bašovanie vášho predsedu v Banskobystrickom samosprávnom kraji. A teraz už je dosť ťažké počúvať tie reči o tom, že no však sú tu iné názory aj na jednej, aj na druhej strane, poďme, sadnime si, opozícia a koalícia, a dajme hlavy dokopy. Ja verejne som vyzývala jednak v tejto sále, ale aj na výbore pre sociálne veci a bývanie pani ministerku, aby si konečne sadla s opozíciou, pevne verím, že s koalíciou sa jej to darí, a nech povie, akú má víziu jednak o dôchodkovej reforme a jednak aj o sociálnej reforme, ktorú chce uskutočniť. Prešlo 15 mesiacov od jej nástupu, doteraz sa to ešte nestalo. Takže k tomuto len toľko.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Ivančo, správne ste poukázali na to, akú zásterku používa strana Smer na to, aby celé podkopávanie tohto 2. piliera spravila pod rúškom, že to je pre občanov. V rozprave k tomuto bodu programu bolo použité jedno číslo a to je 40 mld. Sk, ktoré sú v 2. pilieri. A toto je kameňom úrazu. Na toto ešte nikto nepoukázal. Viete, čo robí 40 mld. Sk na slovenskom trhu s potrebou investovať? Dobre vieme, ktorí sú tu mecenáši Smeru, akými finančnými prostriedkami disponujú. Tých 40 mld. korún na slobodnom trhu im robí vážne problémy, lebo boli naučení podnikať tak, že majú svojich klientov, mali svojich politikov, podplácali, vybavovali a teraz je tu konkurencia, sú to mladí dravci, mladí manažéri, ktorí im konkurujú a nevedia im proste ani po pätách ísť.

    Pán premiér poukázal na to, aký mal vysoký plat jeden z manažérov. Páni, ja som predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Máme majetkové oznámenia. Pozrite sa, aké majú platy riaditelia štátnych podnikov. O čom rozprávate? Sú platené z verejných prostriedkov. Oni sú platení zo súkromných zdrojov. Porovnajte to a potom diskutujte.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel len zdôrazniť, že vzájomné obviňovanie sa vlád o deštrukcii alebo o prejedaní peňazí, o zlom hospodárení zrejme asi nerobí dobre pre sporiteľov a poistencov, pretože spochybňuje tak dôležitý aspekt, ako je dôvera v dôchodkový systém. A myslím si, že hlavne 2. pilier bez nejakej dôvery a bez nejakého osobného rozhodnutia aj v budúcnosti dosť ťažko môže fungovať. Myslím, že obviňovať terajšiu vládu, že má záujem alebo motív deštruovať alebo minimálne sa nestarať o 2. dôchodkový systém, je dosť neobjektívne, pretože pri preferenciách všetkých koaličných strán nad 60 % zrejme aj v tomto 2. pilieri je minimálne 50 % ľudí, ktorí sú buď sympatizanti, alebo voliči koaličných strán alebo sa zaujímajú o terajšie koaličné strany. Takže pokiaľ by sme to robili tak, boli by sme proti vlastným ľuďom. Takže myslím, že treba vyriešiť tieto veci, ktoré sú otázne, a sú štyri alebo päť, a potom uzatvoriť reči tak, aby sme sa venovali produktívnejším veciam viac ako doteraz, pretože myslím, že na dôchodkovom systéme toho veľa sa nebude dať zmeniť, aby sme nejako menili viacero parametrov. A predpokladám, že pri vyladení v priebehu roka, dvoch by táto otázka mala byť uzatvorená. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Ivančo, vystúpil si veľmi dobre k predmetnému ústavnému zákonu. A kládol si mnoho otázok. Ale obávam sa, že na ne nedostaneš odpoveď, nedostaneš odpoveď na to, ako si vládna koalícia predstavuje riešenie problému demografického vývoja, pretože keď sa dobre pamätáš, vieš, že pri programovom vyhlásení vlády pani ministerka povedala, že to žiaden problém nie je, čím vyvrátila problémy, s ktorými sa boria všetky vyspelé krajiny v Európskej únii. Nedostaneš ani odpoveď na to, aký ty dostaneš dôchodok, pretože dnes nikto z vládnej koalície sa nad týmito problémami nezamýšľa. Táto vládna koalícia sa zamýšľa nad tým, ako byť efektívnym z pohľadu podpory voličov v tomto zvyšnom funkčnom období čiže v zvyšných troch rokoch, ako si ich nakloniť, aby ich zvolili v ďalšom období, ako čo najviac zákaziek zadať bez priameho výberového konania pod rúškom sociálnej spravodlivosti a pomoci tým najbiednejším a najchudobnejším.

    Ja som včera nedostal odpoveď na svoju otázku, ktorú som namieril pánovi poslancovi Čížovi, pánovi podpredsedovi Národnej rady. Veľmi sa teším na jeho vystúpenia. A znovu sa ho budem pýtať, čím je to, že sociálna demokracia chce stále búrať to, čo reálne funguje a prináša svoje ovocie, pričom nerieši najpálčivejšie problémy. Odpoveď bude taká kombinácia toho, že jednak to spočíva v nekompetentnosti a neschopnosti nájsť reálne riešenia a jednak to spočíva práve v tom, že to, čo funguje, je založené na slobodnej voľbe, na pluralite, na možnosti postarať sám o seba. A to akoby nefungovalo alebo nekorelovalo so socialistickou ideológiou. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega, spýtal si sa v prvej otázke, myslím, v prvých dvoch vetách, prečo nechce koalícia podporiť navrhovaný ústavný zákon. Nedostal si odpoveď. A ja sa ti pokúsim veľmi jednoducho na to odpovedať. Je to jednoducho preto, lebo ide o súkromné účty jednotlivých ľudí, na ktoré vláda nemá dosah. Niečo o tom povedal kolega Gál. A vládu trápi všetko súkromné. My včera sme sa dozvedeli, že dokonca ju trápi kapitál a zisky. To sme tu už počuli niekoľkokrát.

    Spomínam si na to, keď sme na stretnutí s tvorcom chilskej dôchodkovej reformy pánom Piňerom preberali podobu našej dôchodkovej reformy, keď sa ešte diskutovalo o tom, že by to neboli súkromné účty, ale boli by to len osobné účty sporiteľov v rámci verejných financií, v rámci Sociálnej poisťovne. Tak on povedal: „Parametre máte nastavené vynikajúco, podľa skúseností dovtedajších možno najlepšie. Ale ak to nemajú byť súkromné účty, nerobte reformu.“ Nechápal som to, že to je až také dôležité, lebo by ma ani nenapadlo, že v demokracii môže niekoho napadnúť siahnuť na súkromné účty jednotlivých sporiteľov. Z neho hovorili dvadsaťpäťročné skúsenosti. Už to chápem.

    A tak ako si povedal, riešme to, čo nefunguje. V podstate 2. pilier funguje. A riešme ten dôchodkový systém ako celok. Spravme 1. pilier viac solidárny alebo maximálne solidárny. Stabilizujme ho a riešme dôchodky súčasné aj budúce tak, aby neklesali, ale aby stúpali. Ďakujem pekne.

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť pána poslanca Ivanča v jednom bode a aj poopraviť kolegov, ktorí hovorili, že návrhy vládnej koalície sú nejakou socialistickou ideológiou. Myslím, že majú ďaleko od toho, ide o obyčajný politický kalkul, o populizmus. A najlepším dôkazom toho sú tie už toľkokrát spomínané rokovania predsedu vlády. A aký všeobecný záujem, prosím vás pekne, a aké záujmy ľudí reprezentuje dohoda s DSS-kami v perspektíve troch rokov? Komu aké dôchodky chcete garantovať, prosím vás pekne, v troch rokoch? Aký záujem vy reprezentujete? Dnes sa tu hovorí o tom, ako budeme riešiť dôchodky o 30 – 40 rokov, a vy ste schopní urobiť to, že sa dohodnete na presunutí peňazí, na tom, aby ste si z peňazí Sociálnej poisťovne mohli kupovať súčasných dôchodcov a aby vám to vydržalo do konca tohto volebného obdobia. Páni, ak toto nie je účelový populizmus, tak čo potom to je? Aký je to verejný záujem? Ďakujem.

  • Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Ivanča.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa, samozrejme, poďakovať všetkým kolegom poslancom, ktorí vystúpili a uviedli výhrady voči môjmu vystúpeniu.

    Osobitne sa chcem venovať kolegom z vládnej koalície.

    Škoda, že tu nie je pán kolega Petrák, s ktorým máme skutočne mnohé dobré diskusie. A ale k jeho poznámke uvediem len toľko, práve preto, čo on povedal, že všetky peniaze, ktoré do 1. piliera natečú, hneď aj z neho vytečú, vznikla myšlienka dôchodkovej reformy. Dokonca nielenže všetky odtiaľ vytečú, dokonca je ich tam málo. Ale 2. pilier je riešený tak, že tie peniaze tým ľuďom tam zostávajú. Ja sa ťa potom pýtam, ak nastane nejaký problém a nebudeme mať na mesačnú výplatu dôchodkov, z čoho to zaplatíte. Ale napriek tomu ďakujem za poznámku.

    Ku kolegovi Haleckému, predsedovi výboru. Článok 4 navrhovaného zákona hovorí: „Spôsob určenia príspevku na starobné dôchodkové sporenie ustanovený zákonom ku dňu účinnosti tohto zákona nemožno meniť v neprospech zabezpečenia príjmu sporiteľa v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia.“ Chcem sa vás spýtať: To táto veta je problematická v tomto zákone? Vy nechcete podporiť návrh ústavného zákona, ktorý hovorí, že nemožno to meniť v neprospech zabezpečenia príjmu, ľudovo povedané, v neprospech ľudí?

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán podpredseda Číž. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no pôvodne som chcel, že vystúpim iba vtedy, keďže mám dosť nevďačnú úlohu šéfa klubu, že ak budú naozaj vážne nehoráznosti pokračovať, že aspoň čiastočne na tie si vytvorím priestor korektne v rámci rozpravy a nezneužijúc svoje postavenie podpredsedu na stanovisko. Ale ma vážený kolega Novotný vyzval a má pocit, že som mu neodpovedal na niektorú otázku. Verte mi, že možnosť odpovedať na vaše otázky, pán Novotný, mi spôsobuje radosť. Takže dovoľte mi, vážení kolegovia, aby som predsa povedal k niektorým otázkam, ktorými vážení kolegovia z opozície poslednú hodinu v tej a onej intenzite a v tej a onej miere ideologickej hyperboly poukazujú na neuveriteľné zločiny, charakter Smeru a túžbu teda okradnúť obyvateľov a zobrať im dôchodky, niekoľko takých krátkych slov, lebo, vážení kolegovia, niektorým z vás unikajú neuveriteľné zásadné súvislosti. Viem, že to je sebavedomé konštatovanie. Pokúsim sa to dokumentovať.

    Pravdepodobne všetci viete, že penzijný systém ako povinný funguje na svete iba veľmi obmedzené obdobie. Sú dokonca veľké krajiny a významné demokratické krajiny, kde buď nie je ani doteraz, alebo donedávna nebol systém povinného dôchodkového zabezpečenia.

    Mnohé ázijské krajiny doteraz ani v náznaku akýkoľvek systém penzijného zabezpečenia nevytvárajú. A ponechávajú, pravda, riešenie fungovania človeka na starobu. Preto sú tie silné rodiny v Thajsku a niekde inde, kde takýto systém, mimochodom, teda neexistuje napr. a jednoducho je povinnosť detí sa postarať o rodičov.

    V Európe je tiež veľmi zaujímavé sledovať vývoj, ako sme sa dostali k povinnému penzijnému systému. Každý, kto trošku častejšie číta a neskončil s tým, teda odpustí mi pán kolega Štefanec ešte túto iste uštipačnú poznámku, do roku 1970, tak veľmi dobre vie, že ten vývoj bol, samozrejme, kontroverzný. Prvé závažné pokusy vytvárať penzijné systémy sa objavili vlastne reálne medzi prvou a druhou svetovou vojnou.

    A demokratické štáty v medzivojnovom období sa pokúšali postupne rozvíjať ten systém sociálneho zabezpečenia, za otca ktorého niekedy považuje sa Bismarck, tá situácia v Nemecku okolo roku 1876 a podobne. K tomu netreba vedieť veľa, len elementárne dejiny vývoja penzijného systému.

    Potom prišla druhá svetová vojna. Citujem neviem tuším Churchilla, je daná z krvi, z obrovského vajatania veľkých záujmov, tých veľkých skupín a dôvodov, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, kde, mimochodom, zahynulo okolo 20 miliónov ľudí, kde boli veľké vzopätia sociálne u jednotlivých skupín, výrazné posilňovanie zhodou okolností aj komunistických strán vo Francúzsku, v Anglicku, v iných krajinách, kde, samozrejme, postupne veľký labouristický politik v období rokov 1940 až 1945, meno si nespomeniem, lebo improvizujem, ale veľmi rád to poviem, hovorí o piatich veľkých biedach, ktoré musí Veľká Británia odstrániť, sú to bieda a tak ďalej, nezamestnanosti a podobných veciach. A na základe toho zas ďalej z histórie vie, že Churchill prehral napriek tomu, že vyhral teda v mene Anglicka druhú svetovú vojnu a labouristi sa chopili moci a prijali sa veľmi zásadné zákony v silnej miere v oblasti sociálneho zabezpečenia okrem iného. Tento systém sa, samozrejme, v Európe začal presadzovať aj v iných krajinách, pretože podobne situácia fungovala táto, až sa zafixoval systém povinného poistného zabezpečenia. Ako všetci viete, systém povinného poistného zabezpečenia spočíva v tom, že štát spravidla zákonom, aspoň v našich podmienkach to tak bolo, určil povinnosť, že každý musí časť svojej mzdy odvádzať. U nás to bolo do štátu, niekde sa vytvárali rôzne typy verejnoprávnych korporácií, tam sa tie peniaze odvádzali, tých mechanizmov je, samozrejme, veľa, a na základe toho každý získal nárok na dôchodok. V rámci potom bojov, ktoré fungovali, vznikla situácia taká, že naozaj už dneska niektoré tie systémy sa rozbujneli tak, ako je to napr. v Taliansku, kde, hovorím úplne konkrétne, situácia je taká, že málokto vie, že od Berlusconiho, ktorý prišiel do vlády, napr. každý štátny zamestnanec mal po odpracovaní 40 rokov svojho veku nárok na stopercentnú penziu zo svojho platu. A si pamätáte, keď bol tľapkať pán Berlusconi pána Dzurindu, že mu závidí, že robí takéto reformy. On urobil reformu, ale len takú, že znížil ten stopercentný plat na 90 %. A už nepovedal, že to je po 40 rokoch zamestnania, ale po dovŕšení istého veku, veku 62 rokov, lebo naozaj Anglicko na to peniaze nemalo. A my vieme o tom naozaj, či spôsobuje demografický vývoj ap. problém a že jednoducho ten veľmi silný sociálny štát treba istým spôsobom vzhľadom na nové fenomény, ktoré sa objavujú, reformovať.

    Nezabúdajme, že veľké európske krajiny, ako je Anglicko, Francúzsko, Nemecko ap., zápasia s obrovským prílevom prisťahovalcov. Kórejská menšina, arabská menšina vo Francúzsku, obrovská záťaž sociálnych systémov, to je odškriepiteľný fakt? A ukazuje sa, že ten štandardný systém, ktorý fungoval doteraz, jednoducho túto záťaž neunesie. Ináč si vedie situácia v transformovaných krajinách. O tom hovoriť nechcem.

    Čiže toto sú zásadné fenomény. Na základe toho, keďže sme hovorili, že máme povinný penzijný systém, občania boli povinní percento, ktoré stanovil štát zákonom, odvádzať do štátneho rozpočtu. Čiže v danom prípade hovoriť o tom, koho peniaze sú alebo nie sú, ak povieme, že povinný penzijný systém nie je a vrátime sa znovu do 19. storočia, kde nebol povinný, to znamená, potom tu budú peniaze sporiteľov. Pre Kristove rany, ak hovoríme o fenoméne, že ako občan, človek som povinný starať sa o starobu, tak poviem, áno, ja sa, vážení kolegovia, starám o ňu možno ako vy, a to preto, lebo mám taký plat, že bez problémov si zaplatím do poisťovne, ktorá organizuje životné poistenie. A za 17 rokov pokiaľ platím 5 000 korún mesačne, tak jednoducho mám dostatočné peniaze, viac ako milión korún na dôchodok a budem nezávislý a nebudem zaťažovať deti.

    Vážení páni, v deväťdesiatych rokoch sa objavovali prepočty, v Čechách to bolo, že pokiaľ máte 8 mil. až 9 mil. korún vzhľadom na vtedajšie ešte vysoké úroky, bez problémov žijete ako rentier, lebo vám výnos z tých 9 mil. korún urobí tých 50 000 – 60 000 korún, ktoré aj v dnešných podmienkach ešte zaručujú veľmi slušnú existenciu. Všetci, ktorí majú taký majetok, a dneska už hovoria mnohí, že pre naozaj ten komfortný život človeka je potrebných 40 mil. korún pri nízkych úrokových sadzbách a z tých môžete byť rentier, títo ľudia, ktorí majú tieto peniaze, nepotrebujú dôchodkový systém a nepotrebujú povinné poistenie a nepotrebujú penzie. Skúsme rátať, koľko percent v našej spoločnosti teda v tejto situácii je. Dokonca aj my, stredný podnikateľ, každý tvrdí, kto zarába 50 000 korún mesačne a viac, si bez problémov môže platiť penzijné poistenie vo výške 5 000 korún a je na starobu zabezpečený. Sú to jeho peniaze, nikto sa mu do nich nestará. Poisťovacia spoločnosť mu dáva bonusy. Ja dokonca mám na tom mojom 5 %, 6 %, 7 %. Úplne zaujímavé je, že toto sa nedarí správcovským spoločnostiam. Ale o tom hovoriť nechcem.

    Čiže o kom sa vlastne bavíme. Vážení páni, ja nebudem teraz, aby ste ma zas neobviňovali z neviem akého červeného pohľadu, baviť sa o robotníkoch, bavme sa o učiteľoch. Učitelia, dvaja manželia, poctivo pracujúci majú dve deti a vo veku 60 rokov idú do penzie. Majú plat 18 000 Sk, plat, s ktorým odchádzajú do penzie. Je to 18 000 Sk. Títo potrebujú dôchodok, celá séria štátnych zamestnancov, archivári, možno lekári, všetci tí, ktorí predávajú prácu, už som o tom hovoril, ho potrebujú. To znamená, keď ako politik sa do niečoho miešam, je to len preto, aby som týmto ľuďom, a to je zodpovednosť moja, ale aj vaša, vás všetkých, garantoval, že budú mať to, čo máme v ústave, aj keď budú dôchodcami, budú mať peniaze na dôstojný život.

    Ako je veľký ten dôstojný život, aké sú tu riziká. Úplne to otočím. Včera som vám citoval známeho odborníka na tému, ako vyzerajú korporácie, aký je ich záujem, ako im to funguje v spoločnosti a podobne. Veď, pre Kristove rany, ja hovorím o sociálne trhovom mechanizme, ja nehovorím o tom, že ja nechcem trh. Ja chcem trh. Ale pre ktorého anjela je to potrebné robiť s verejnými peniazmi, ktorých garancia zabezpečuje elementárne istoty človeka, ústavné, ktorých ohrozenie čo len čiastočné spôsobí veľmi výrazné ohrozenie fungovanie štátu? Veď ak štát stratí garanciu a bázu na to, aby mohol sanovať práve týchto ľudí, ktorí potrebujú peniaze z tejto úrovne, ktorí zarábajú do 20 000 Sk, tak vznikne obrovský problém, lebo týchto ľudí je veľa. Vieme veľmi dobre, aký obrovský problém pre tento štát spôsobuje, keď chceme dať dôchodcom to, aby mali nie päťtisícové, šesťtisícové, sedemtisícové dôchodky, ale aspoň desaťtisícové, keď sa tu zúfalo bojuje o to, ako má vyzerať minimálny dôchodok, ako má nejakým spôsobom rásť, lebo chceme garantovať to, čo je v ústave. Každý človek na Slovensku má právo podľa ústavy na dôstojný život. Čiže o tomto sa bavíme. Pokiaľ by sa preukázalo čo len trošku, že práve prostredníctvom dôchodcovských správcovských spoločností vieme garantovať vyššie dôchodky, pre Kristove rany, Smer sa v živote nebude proti tomu brániť. A prečo by to robil? Vieme garantovať ľuďom objektívne nejaký status? Je výhodný preukázateľne? A celý čas sa snažíme teda hovoriť o tom, že vidíme tu veľké riziká. Hovoríme o tom, ako sa správa súkromný kapitál, aký je v tom rozdiel. A to je ekonomická kategória všade okrem Slovenska uznávaná. Ja to už tak pomaly sledujem, že na správu peňazí vo verejnom záujme a klasický trhový mechanizmus, mechanizmus fungovania súkromnej spoločnosti, ktorý má celkom inú filozofiu, ako spravovať verejné peniaze, a jej úlohou je produkovať zisk a jej úlohou je riadiť sa vlastnými záujmami, a nie záujmami tých, ktorí sú vlastníkmi kapitálu, sa môžu potom vytvárať rôzne formy dozoru, aby ten štát či občania mohli konkrétne sledovať, čo sa s ich peniazmi robí, aby mohli reagovať na prípadné ohrozenia. Akonáhle zafixujem dokonca ústavným zákonom tento rozmer, tak som absolútne v rukách tej súkromnej správcovskej spoločnosti. Môže slušný politik nevidieť v tomto len minimálne riziko? Veď o tomto sa celý čas bavíme, o ničom inom sa nebavíme. To znamená, že v konečnom dôsledku nech v rámci trhu podnikajú podnikatelia, budeme sa tomu nesmierne tešiť, nech nám prinášajú nové hodnoty, nech zakladajú nové fabriky. Som za to a Smer je za to, aby sme im v rámci možností, ktoré nám dáva Európska únia, vytvárali prípadné daňové či neviem aké prázdniny, Smer proti tomu nikto neprotestoval. Protestoval len vtedy, keď za tými rôznymi výhodami bolo vidieť súkromné záujmy tých aktérov, ktorí tie peniaze poskytovali.

    K tomu „licomernému“, vážení kolegovia, čo Smer všetko dáva. Veď v porovnaní s tým, čo sa tu robilo za posledných osem rokov, sa o tom prakticky nedá rozprávať, ani nebudeme o tom rozprávať, nemá to význam. Kedy sme my chceli rekriminovať a vyprávať, čo sa tu neustále dialo? Urobili sme to na niektorých prvých zasadnutiach tejto Národnej rady a prestali by sme s tým. Nemá to význam. Jednoducho ten stav je zafixovaný, právna sféra je taká, že nie je schopná nejakým spôsobom ani len tie najočividnejšie veci, ktoré sa diali, a porušovanie zákonov pri privatizácii rekriminovať. Berieme to ako reálny fakt. Naozaj tvrdím, že súčasťou politiky musí byť aj realizmus, schopnosť reálne čo môžeme a nemôžeme urobiť. To znamená, do tých vecí nejdeme, už sme my z tejto strany poslaneckej snemovne o týchto veciach nehovorili najmenej dve schôdze. Čo počúvame od rána do večera, je od ľudí, ktorých si inak vážim. A ako právnici, povedzme, v svojich odvetviach vedia, čo znamenajú. A počúvam ich názory. Raz s nimi diskutuje pán Gál, čo ste zas navyprávali pred chvíľou. Veď to sú prázdne prvoplánové ideologizmy. A ja vám chcem povedať, že na to my reagovať nebudeme. To nemá význam.

    Veľmi sme si vážili, a ja som to už aj povedal, vystúpenie pani Radičovej, ktorá sa naozaj pokúsila vecne analyzovať prostredie, v ktorom fungujú reformné systémy jednotlivých krajín. Pokúšala sa istým spôsobom dokonca interpretovať teda reformy veľkých systémov v krajinách starých európskej pätnástky, povedzme, alebo sedemnástky, keď to tak chceme, a situáciu, ktorá je naozaj osobitá v transformujúcich sa krajinách. Ak majú transformujúce sa krajiny nárok na niečo, povedzme, tým, že nie sú viazané tradíciou, nie sú viazané veľmi silne sformulovaným záujmom nielen veľkých korporácií, ale aj občanov, tak vám poviem, že v Nemecku, vážení páni, by ste si v živote nemohli dovoliť takéto experimenty na ľuďoch, ako ste si ich dovolili za predchádzajúcich osem rokov u nás, a to nikdy, ani v Rakúsku, ani vo Francúzsku. Na druhej strane iste niekedy tie silne sformulované korporatívne záujmy môžu istým spôsobom blokovať dobré reformné riešenia.

    A iste dá sa na istú tému diskutovať. Smer chápe a vníma a snaží sa vnímať, aký je transformačný charakter našej krajiny. A snažíme sa tie atribúty vyhodnocovať. Len dodnes ako politik nepochopím, prečo v predchádzajúcom období za posledné štyri roky sme nemohli v korektnej diskusii, povedzme, aspoň vo verejnoprávnych médiách hovoriť na tému dôchodcovských správcovských spoločností, pričom ide zas o zásadný strategický problém, ktorý na Slovensku existuje pri správe verejných peňazí. Ako je to možné, že sa zásadná diskusia na túto tému v podstate podarila utajiť pred občanmi. A jedine čo tu bolo, to bola obrovská masívna kampaň, v rámci ktorej, samozrejme, ľudia pod vplyvom tej kampane do týchto správcovských spoločností povstupovali. Aký bol problém urobiť sériu jednak cielených rozhovorov na túto tému, najprv nezávislých ekonómov, ekonomickej sféry, potom správcovských spoločností a príp. aj odborárov, ktorí ani nepáchli do verejnoprávnych prostriedkov v tomto období, v predchádzajúcom volebnom období? A ani teraz to nerobia. Dokonca teraz sledujem tú zas pre mňa teda neuveriteľnú diskusiu o tom, že zúfalé ministerstvo pôdohospodárstva, tuším, alebo životného prostredia, už si na to nepamätám, požiadalo televíziu, aby zaradilo nejakú tému. A televízia povedala, že jasné, že urobí diskusiu, ale že musia zaplatiť. Nepochybne je to téma, o ktorej sa dá baviť, aby sme si stanovili pravidlá, lebo stanovené nie sú.

    Mňa rovnako poburuje a tiež je o tom veľmi ťažké diskutovať, ako je možné, že zdravotné poisťovne za peniaze poistencov organizujú masívnu kampaň v Markíze a neviem v ktorých televíziách súkromných a veľmi zásadne vstupujú do konfliktu so štátom, do sféry, ktorá patrí sem do parlamentu, do politických strán, do občianskej spoločnosti a do diskusií štandardných. Dnes sa majú naozaj pozývať k dispozícii nezávislí odborníci z akadémie vied, ktorú tu máme a ktorej zástupcov principiálne nevidieť v našich médiách a principiálne tých 5 ľudí, ktorých sa tu dá vymenovať, ktorí sú vlastne jedinými garantmi múdrosti na Slovensku. Veľmi rád by som tam počul šéfa akadémie vied, významného ekonóma. Síce čítam pravidelné ročenky, ktoré robí pre OSN, ale v televízii ako významného účastníka diskusie som ho nevidel. Nie sú toto témy, ak sa chceme baviť ešte o demokracii ako fenoméne, na ktorom nám záleží? Preto hovoríme aj o správcovských spoločnostiach v týchto podmienkach. Mediálne sme naznačili, čo tam je. Čakali sme korektnú diskusiu, hľadáme furt objektívnych pozorovateľov scény, ktorá tu funguje. A snažím sa zúfalo zistiť, ktorý z novinárov je ochotný písať o týchto veciach nie iba z pozície, že jednoducho správcovské spoločnosti či majú byť alebo ak nemajú byť, tak je to len hlúposť, komunizmus a všetko možné, čo sa tu navyprávalo. Ja som naozaj presvedčený, že Slovensko v súčasnej dobe je vystavené veľmi vážnym historickým výzvam, ktoré tu sú. Veď predsa nevieme, či bude pokračovať vývoj Európskej únie alebo nebude pokračovať vývoj Európskej únie, či môžeme rozpúšťať postupne národný štát alebo musíme ešte niektoré inštitúcie národného štátu sanovať, pretože môže dôjsť k retrográdnemu pohybu. Nie sú to problémy, na ktorých sa musíme aspoň trošku zjednotiť a na ktorých musíme stabilizovať riešenia?

    K tým táraniam o tom, že Smer chce niečo, a k tomu divnému parafrázovaniu. Prosím vás pekne, ten Keynes, kto pozná trošku ekonomické prostredie, pán Ivančo, ja si vás vážim, ale pravdepodobne netušíte, o čom hovoríte, vie, toto sa glosuje už 30 rokov. Je to vyhlásenie Keynesa o tom, že z dlhodobého hľadiska sme všetci múdri. Pokiaľ niekto pozná históriu trošku, vie o Keynesovi a o jeho úlohe po veľkej kríze v Amerike, o obrovskom jeho prínose k potrebe teda organizovať verejné služby a verejné práce vo verejnom záujme a rozvojové aktivity, ktoré výrazne posúvajú ekonomiku dopredu, a že toto odznelo po dlhotrvajúcej desaťročnej diskusii, ale celosvetovej v rámci ekonomického sveta, a dostáva to teraz do tejto polohy, že teda neviem to, ide o tri roky a tak ďalej, naozaj sa bavíme o zodpovedných veciach, ktoré majú strategický význam pre našich občanov. To znamená, tie si zaslúžia aj korektné, zmysluplné vystupovanie a seriózne analyzovanie vecí.

    A k tej vašej diskusii a vášmu záujmu, ktorý tu demonštrujete. A evidentne slušne nezávislý analytik zistí, že 70 % boli číre ideologické, odpustite mi to slovo, drísty, kde naozaj je veľmi pár príspevkov, ktoré smerovali ku korektnej diskusii s tým, čo my postavili sme v tejto spoločnosti, ako problémy, ktoré vnímame. Aký je to problém, aby sme naozaj postupne odkrývali veci, o ktorých sa bavíme?

    Vážení páni, ako budú vyzerať tie dôchodcovské správcovské spoločnosti, pokiaľ za tých desať rokov tam bude tých 200 mld., ktoré očakávame, ako bude veľký správny fond? Ako ho postavíme, keď bude fungovať tento rozmer? Do akej miery to bude lukratívna záležitosť, kde sa budú dať veľmi vážnym spôsobom dojiť verejné fondy? Bude to pri nulovej občianskej a spoločenskej kontrole, nulovej. Ak trošku niekto o tom vie, o čom rozprávam, vie, že existujú dva typy, pre istotu to poviem, spoločenskej kontroly. Je to odborná a spoločenská alebo politická, keď chcete, kontrola. Spoločenskú vybavujeme tým, že samospráva má svojich poslancov, ktorí nemusia byť odborníci, ale ktorých úlohou je reprezentovať verejný záujem. A odborná je expertná, klasická, ktorú spravidla organizujú v rámci štátnej správy. Iste je to trošku zjednodušene, ale snažím sa názorne vysvetliť, o čom rozprávam. Chcem tým povedať, aká bude spoločenská kontrola tých, ktorých 200 mld. korún určených na penzie bude v súkromných správcovských spoločnostiach, ako to bude vyzerať o 10, o 20 rokov. Jediná forma, ktorá tu existuje, je bankový dohľad. Ak niekto chce hovoriť o demokracii a pozná elementárne nuansy z kontroly verejných prostriedkov a bude tu nemilosrdne týmto spôsobom, ktorý sa tu objavuje, vysvetľovať, že ak niekto vysloví pochybnosť, že tu niečo nie je poriadku, že to je pomaly nejaký ľavicový radikál alebo ja neviem kto, nemá význam o tom viacej hovoriť, nie je to vec, nad ktorou sa musíme zamyslieť? Nie treba to rozobrať zo všetkých stránok, vypočuť si všetky veci a príp. dodatočne aspoň nájsť nejaké mechanizmy kontroly možného porušenia a tak ďalej a nie neustále postaviť tú vec absolútne zásadným spôsobom s tým, že tu hlboko nepodarenú reformu chcete vydávať ako za váš nesmierny politický úspech, pričom teraz vydávate toľko energie iba na to, aby ste to obhájili? Mnohým vám to nemôže byť blízke, neverím tomu, lebo mnohí z vás nepochybne sú zodpovední ľudia, ktorí nad týmito vecami rozmýšľajú. A pravdepodobne tento štýl, ktorý dominuje v parlamente, nemusí všetkým vyhovovať.

    Ja len chcem teda apelovať na záver, že máme za sebou ďalších desať alebo dvanásť hodín diskusie o niečom, o čom sme už diskutovali minimálne na tretej schôdzi. Takže želám vám veľa úspechov pri ďalšom zákone, lebo tento, samozrejme, s veľkou pravdepodobnosťou neprejde. Tak vám želám, že znovu to sem predložíme. Ja budem rád, osobne sa teším na to, že budem môcť sa venovať vo svojom vystúpení pokusu teda nejakým spôsobom oponovať vystúpeniu pani Radičovej, ktoré ale rešpektujem ako vysoko odborné a korektné. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Číža majú páni poslanci Miššík, Pado, pani poslankyňa Žitňanská, páni poslanci Frešo, Simon, Gál, pani poslankyňa Sárközy, páni poslanci Halecký, Novotný, Mikuš. Ešte niekto sa hlási s faktickými poznámkami? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Žiaľbohu, chcel by som reagovať na emotívne vystúpenie pána podpredsedu parlamentu a chcel by som mu do očí povedať, že napriek tomu, že si niekedy nemyslím, že všetko, čo hovorí, je veľmi rozumné, nikdy som nepovedal, že drísta alebo tára. On si dovolil vo svojej reči povedať, že niektoré vystúpenia opozičných poslancov sú drísty. Ja s tým hlboko, hlboko nesúhlasím.

    No aj keď tu nie je, uvediem dve veci, ktoré má trošku vyrušili a na ktoré musím reagovať.

    V prvom rade je to prirovnanie, že Winston Churchill vyhral vojnu, urobil dobre Veľkej Británii a potom prehral voľby. Žiaľbohu, stáva sa to. Stáva sa to a stalo sa to aj u nás, my sme osem rokov vládli, dostali sme Slovensko do Európskej únie, do NATO a boli sme veľmi úspešní, napriek tomu sme voľby nevyhrali. Ale snažíme sa konať tak, aby sme tomuto národu pomáhali.

    No a napriek tomu, že tu pán podpredseda nie je, by som sa ho rád ešte spýtal, že kde sú tie peniaze, ktoré si naši rodičia ukladali počas 40 rokov komunizmu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda Číž, ja mám veľmi rád vaše vystúpenia, veľmi sa teším na to všetko, čo poviete, čím nás obdaríte, aj keď na rozdiel od vystúpenia pani Radičovej, ktoré ste veľmi pochválili, to vaše vystúpenie je nesúrodé, je bez faktov, dôkazov. A ste schopný do svojho vystúpenia poukladať tvrdenia postavené vo vzduchoprázdne, len tak strieľate od pása, a to pravidelne, pán podpredseda. Mám pocit, že celé to vaše vystúpenie bolo pomýlené, ako keby ste nepočúvali to, čo tu odznelo len v dnešný deň. Ja som tu včera nebol. Počúval som dnes a vy ako keby ste reagovali na akúsi úplne inú rozpravu a na úplne iné vystúpenia možno v niektorom inom parlamente, ale určite nie v slovenskom.

    A asi to nie je celkom tak, ako ste rozprávali, s tými správcovskými spoločnosťami, lebo ak by to bolo také zlé, veľmi by som sa čudoval, prečo teda chcete otvoriť 2. pilier alebo ste uvažovali s otvorením 2. piliera na pol roka, aby z toho odišli len niektorí ľudia a potom aby znova nech to teda platilo. Ak je to také zlé, tak prečo to otvárate na pol roka? Veď to sú táraniny najhlbšieho zrna, prepáčte mi za výraz, pán podpredseda, ale používam kaliber, aký ste použili pred chvíľou vo svojom vystúpení vy pri tých táraninách a drístaní.

    Takže, pán podpredseda, veľmi pekne sa vám podarilo zaútočiť na city jednotlivých skupín obyvateľov, naozaj to bolo krásne cielené a možnože v niektorých prípadoch to malo aj úspech. Ale, pán podpredseda, to vystúpenie bolo plné demagógie a naozaj ničím nepodložených výmyslov. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán podpredseda sa vo svojom vystúpení okrajovo dotkol viacerých tém. A ja mu chcem odpovedať, že áno, aj ja považujem za tému a vážnu tému, keď si minister vlády, konkrétne minister životného prostredia, zaplatí za štátne peniaze, ktoré mohol a mal použiť na ochranu životného prostredia, na jednostranne orientovaný príspevok pripravený jeho vlastným hovorcom, v ktorom nedostali priestor oponenti vlády. A to je pre mňa nulová spoločenská kontrola, ako hovorí pán podpredseda, je to zlyhanie verejnoprávnej televízie a pre mňa problém demokracie, o ktorej pán predseda tak rád hovorí. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja zareagujem na tri časti vystúpenia pána podpredsedu Číža.

    Prvá časť bola tá, kde vlastne nejakým spôsobom zhadzoval súkromné vlastníctvo a korporatívne vlastníctvo, to je to isté, kde majú ľudia uložené svoje súkromné účty, na ktorých si sporia, a glorifikoval štátne vlastníctvo. Ja, samozrejme, ako predkladateľ tohto zákona hovorím, áno, tento zákon je proti podobným ľuďom, ako je pán Číž, namierený, ktorí by chceli poštátniť tieto úspory obyvateľov. Áno, je to proti človeku, ktorý tu teraz stál, lebo ja s tým hlboko nesúhlasím, aby tieto prostriedky, ktoré sú dnes súkromné, ktoré dnes vlastní konkrétnych 1,6 mil. ľudí, prešli pod správu štátu.

    V druhej časti sa dotkol médií. Tu by som vás chcel upozorniť, že mediálny trh neformuje ani opozícia, ani koalícia, dokonca ani korporácie. Pán Číž má možnosť dnes si založiť blok na niektorom z portálov a svoje názory, ktoré sú tak atraktívne, alebo názory jeho priateľov tam môžu byť čítané prakticky za niekoľko desiatok minút, rád mu s tým pomôžem.

    A v tej tretej časti, kde vlastne hovoril o tom, že opozícia to znova predkladá a Smer sa k tomu nebude vyjadrovať alebo resp. že pri týchto vyjadreniach akože nie je sa k čomu vyjadrovať, to je skutočne, dámy a páni, obraz o tom, akým vy pristupujete k právam sporiteľov. A ľudia to vidia, ten názor si bezpochyby urobia. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V prvom rade v budúcnosti kľudne mi môžete hovoriť pán Sajmon, pretože po toľkých rokoch, keď máme problém s registrovaním poslancov v Národnej rade, tak pokladal som to za potrebné povedať, keď ste to ešte raz zopakovali.

    Teraz fakticky k vystúpeniu pána podpredsedu Číža. Pán podpredseda, rozhodne musím povedať, pokladám to za nešťastné, keď podpredseda Národnej rady poukazuje na to, že majú ministri vládnej koalície problém sa dostať do verejnoprávnej diskusie, musia za to zaplatiť peniaze daňových poplatníkov. Pán podpredseda, mali by ste si dať trošku pozor a pozrieť sa na to, že to boli peniaze zaplatené za to, aby vládna koalícia nemala oponentov. Vy nechcete komunikovať s opozíciou, nechcete komunikovať s obyvateľmi tejto krajiny a konfrontovať sa s nimi. Ja chápem aj z vášho vystúpenia, že nechcete, aby každý, kto pracuje, kto sa usiluje rozvíjať túto krajinu, sa mal dobre. A z vášho vystúpenia jednoznačne vyplýva, že chcete každému občanovi tejto krajiny rovnako zle, či pracuje, či nepracuje, či robí alebo nerobí v prospech tejto spoločnosti.

    A dovoľte mi poznamenať, už sa pomaly stáva tradíciou, že po vašom vystúpení stále odchádzate. Ale ďakujem pekne za tú politickú kultúru, ktorú ukazujete občanom tejto krajiny, akú zavádza vládna koalícia, ktorú reprezentujete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Sajmon. A beriem do úvahy vaše želanie.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Číž, ja viem, že nie ste financmajstrom ani pokladníkom strany Smer, preto o týchto tlakoch na vašu stranu ani neviete. Nečudujem sa tomu, ale sa opýtajte na to na príslušných miestach.

    A čo sa týka vášho vystúpenia, ja, pán podpredseda, štátnemu hospodáreniu neverím. Mali sme to možnosť posúdiť aj v minulosti, aj dnes, ako sa tam šafári, viď Vojenský archív. Verím skôr súkromným investičným subjektom. Štát, chvalabohu, vytvoril na to priestor, aby som svoje dôchodkové odvody zveril takej spoločnosti, ktorej najviac verím, pričom sú tam aj určité garancie a bolo to na báze dobrovoľnosti.

    Hovorili ste o tom, že nie je tu žiadna spoločenská kontrola. Vy, pán poslanec Číž, nechcite moje peniaze kontrolovať, nestojím o to, hlavné je, aby ste s nimi nenarábali, viď Sociálna poisťovňa. Ale predsa len však tu je kontrola, je tam príslušný subjekt, ktorý tieto peniaze kontroluje, sú tam zákonom stanovené podmienky, za akých tieto DSS-ky môžu investovať. Státisíce našich občanov zverujú svoje voľné finančné prostriedky cez rôzne maklérske spoločnosti do nejakých aktív. A tam vôbec nie sú garancie. Ale hovorím, že vždy je tu väčšia garancia, ako ju dáva štát, lebo štát šafári, minie naše prostriedky v tom vreci, ktoré nemá dno.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, vy ste položili viac otázok, napr. otázku, kto garantuje, že sa nezhoršia podmienky tých, ktorí sú v 1. alebo 2. pilieri. No napr. to garantuje tento ústavný zákon, ktorý hovorí o tom, aby sa nezhoršovali podmienky týchto dôchodcov.

    Ja som to už aj včera povedala, ale poviem to aj teraz, pán Piňera, ktorého ste tu viackrát spomínali, povedal, že ľudia musia reforme rozumieť, musia sa s touto reformou stotožniť ľudia, ja som to aj včera povedala, a to nielen ľudia, ale aj poslanci, ktorí o týchto reformách rokujú alebo za to hlasujú a v konečnom dôsledku o tom rozhodujú, pretože keby tomu rozumeli hoci aj poslanci, ktorí sa tu vyjadrovali, tak asi by nemiešali verejné peniaze so súkromnými peniazmi. Pán podpredseda, čie sú tie peniaze na súkromných účtoch platiteľov alebo sporiteľov? No sú to peniaze súkromné, takže s nimi, by som bola rada, keby ste nič nechceli podnikať.

    A že už dvanásť hodín tu zase rokujeme, pred dvoma týždňami sme začali a ešte budeme rokovať tento týždeň, no áno, je to preto, že pre nás je dôležitých tých 1,5 mil. sporiteľov, ktorí sú zapojení v 2. pilieri, a sú dôležití tí dôchodcovia, ktorých je 1,3, ktorí sú v 1. pilieri. Takže budeme o nich rokovať, pretože, či sa vám to páči alebo nepáči, ich osud je pre nás dôležitý.

    A k tomu, či sa vám páči alebo nepáči, že hovoríme o tom, že sú tu boľševici a socialisti. Však ste nástupcom SDĽ-ky a Komunistickej strany. Ich predstavitelia sedeli aj v parlamente za SDĽ a sedia tu aj teraz, no či sa vám to páči alebo nie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. K vystúpeniu pána podpredsedu chcel by som dodať, že dosť ťažké je podporiť ústavný zákon, aby som hovoril k veci, o ktorom rokujeme, pretože ako ukazuje aj celá táto diskusia, nemáme to ešte jasné v základných atribútoch dôchodkovej reformy, či už sa to týka nastavenia základných parametrov alebo výkonných mechanizmov. Takže toto fixovať ústavným zákonom by nebolo správne a ani efektívne, pretože niektoré veci bude potrebné zmeniť, napraviť a vylepšiť. Po týchto úpravách, pokiaľ sa zhodne koalícia aj opozícia, myslím si, možno uvažovať aj o takejto forme, aj keď ju považujem za trošku nadbytočnú. Ďakujem.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Chcem uistiť pána podpredsedu Číža, že aj pre mňa je veľkým pôžitkom s ním diskutovať v Národnej rade. Pán podpredseda, hovorili ste o situácii v 19. storočí, pred 2. svetovou vojnou, po nej. Bol to naozaj zaujímavý historický exkurz.

    Chcel by som ale upozorniť na jednu vec, že veľa ste toho o demografickom vývoji nepovedali. Totižto demografický vývoj po 2. svetovej vojne a hlavne v silných populačných ročníkoch šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bol úplne iný v západnej Európe, ale aj v socialistickom Česko-Slovensku, ako je tomu teraz. A toto je jeden vážny moment, s ktorým musí zodpovedný politik počítať do budúcna, ako sa to prejaví o desať, pätnásť, dvadsať rokov.

    Veľa ste toho nepovedali ani k samotnému ústavnému zákonu o ochrane 2. piliera. Hovorili ste o znôžke vašich informácií, podobne ako to bolo včera. A keď vás včera pani prof. Tóthová pochválila, že teda to bolo vraj vaše najlepšie vystúpenie v Národnej rade, tak dneska musím povedať, že toto bolo veľmi slabé vystúpenie, pretože nedržalo sa vôbec témy, ku ktorej malo byť. A malo byť k ústavnému zákonu o ochrane 2. piliera.

    A nedostal som odpoveď ani na moje otázky, ktoré vás vraj vyprovokovali, aby ste teraz vystúpili. Tak ich zopakujem. Prečo chce Smer rušiť zdravotné poisťovne, rušiť pluralitu zdravotných poisťovní, keď nie sú problémom systému zdravotníctva, a nerieši štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sa večne zadlžujú? Prečo chce Smer manipulovať s 2. pilierom, ktorý je najväčším úspechom sociálnej reformy na Slovensku aj podľa názorov medzinárodných odborníkov, a nerieši napr. problematiku zamestnávania nízko kvalifikovaných skupín obyvateľov? Prečo neriešite reálne problémy v zdravotníctve a v rezorte sociálnych vecí?

  • Posledná faktická poznámka, pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, na začiatok mám jednu otázočku. Ak mi na ňu odpoviete, budem veľmi rád. Prečo nám vyčítate a čím alebo čo robíme, že my nechceme vyššie dôchodky pre tých učiteľov? Nerozumel som tej výčitke. My sme niečo namodelovali, čím chceme, aby aj súčasní, ale aj budúci dôchodcovia mali slušné dôchodky. Čiže nerozumel som tomu. Ale ak mi to vysvetlíte, budem rád.

    A skritizovali ste diskusiu okolo návrhu zákona, ktorým sa reformovalo dôchodkové sporenie, že nebola. No spýtajte sa kolegov zo sociálneho výboru, v minulom volebnom období koľko diskusných kruhov bolo a ako sa diskutovalo o dôchodkovej reforme.

    Ale ja sa vás spýtam ešte druhou otázkou. Teraz na tejto schôdzi máme v programe ako posledný bod zákon o sociálnom poistení, ktorý ste preložili, len v prvom čítaní je, na koniec schôdze, ktorý prešiel vládou Slovenskej republiky. Neviem, aká tam bola diskusia o ňom, lebo tu o tom diskutujeme podstatne zrejme viac, ako to bolo predtým. Ale viete dneska, akú bude mať vôbec podobu? Už sme v druhej polovici rokovania schôdze a podľa mňa nikto z poslancov vo vládnej koalícii nevie, akú ten zákon bude mať podobu. Dokonca predseda sociálneho výboru pred chvíľou povedal, že nemáte ešte jasno v tom. A včera predseda jednej z koaličných strán povedal, že je ochotný to stiahnuť z rokovania.

    A posledná pripomienka len alebo poznámočka. Nie my experimentujeme, pán podpredseda, komunisti si s nami zaexperimentovali. A keby neboli zlikvidovali penzijné dôchodky, penzijné fondy, nemuseli by sme tu tento problém riešiť.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne za vcelku korektné faktické poznámky. Bohužiaľ, iba v skratke budem hovoriť, mám iba dve minúty.

    Pán Simon, teda skutočne obdivujem vaše analytické schopnosti, ako ste úplne ľahko a bezproblémovo odhalili, že teda chcem škodiť a zlikvidovať aj tých, čo pracujú aj nepracujú. Toto vám závidím. A gratulujem vám. Skúsim sa to od vás nejakým spôsobom naučiť. Ja som to chcel utajiť. Viete? Ďakujem.

    Pán kolega Gál, no ak teda neveríte tomu štátu aj tomu celému, takže je predsa len na stole problém, že teda sprivatizujme aj ten štátny rozpočet. Čo sa tu budeme babrať s nejakou verejnou kontrolou? Však štát tie peniaze aj tak rozhádže. Treba, aby ste vyhrali voľby. Sprivatizujte štátny rozpočet, šesť správcovských spoločností, ktoré budú nakladať s peniazmi štátu. Dane rovno pôjdu tam. A je to vybavené. Ale domýšľajme dôsledky slov toho, čo rozprávame. Toľko som vám chcel povedať.

    No a k pánovi Mikušovi. Ja uňho si vážim to, že on verí tomu, čo mu hovorím. Bojím sa, u mnohých iných to tak nie je. Takže, pán kolega, ja poviem iba toto, skúsme si spolu sadnúť a povedať, že koľko nasporí ten učiteľ z tých jeho peňazí za štyridsať rokov v existujúcich podmienkach. Ak sa vám podarí nájsť viac peňazí, aby si mohol sporiť z 30 000, potom sa o tom bavme. Ale potom musíme riešiť aktuálnu situáciu, lebo nepomôže, keď mu dáme tie peniaze za desať, pätnásť rokov, keď to budeme môcť urobiť, lebo znovu potom platí, čo povedal ten Keynes, z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi.

  • Ďakujem.

    O vystúpenie v rámci rozpravy požiadal pán podpredseda Hort. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, nezačnem svoje vystúpenie tým, že tu pred chvíľou v podaní môjho predrečníka zazneli ideologické drísty, ani nebudem pokračovať v ním nastolenom tóne, pretože myslím si, že to, čo tu bolo povedané z úst poslanca Dzurindu alebo Mikloša, naposledy Radičovej, boli fakty a argumenty, o ktorých sa naozaj oddá diskutovať. A množstvo otázok, ktoré odzneli z ich úst, samozrejme, tu nebolo nikým z vládnej koalície zodpovedaných. Ale ústami pána podpredsedu budem hovoriť korektne, zmysluplne a hlavne sa pokúsim hovoriť pomalšie. Teraz mi dovoľte, aby som sa naozaj vrátil k tému, o ktorej tu diskutujeme, vrátil sa ku koreňu veci a k ústavnému zákonu.

    Zmenu dôchodkového systému možno bezpochyby označiť ako jeden z najdôležitejších reformných krokov predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Táto zmena bola v prvom rade motivovaná zodpovednosťou minulej vlády prijať taký systém starobného dôchodkového zabezpečenia, ktorý na jednej strane by bol z dlhodobého hľadiska finančne udržateľný a zároveň by zabezpečoval pre občanov dôstojný dôchodok. Niekoľkoročné ukazovatele demografického vývoja, ako aj prognózy do budúcna s narastajúcimi požiadavkami na verejné financie pri zabezpečení starobných dôchodkov jednoducho ukázali potrebu prijať také opatrenia, aby dôchodkový systém nebol v budúcnosti časovanou bombou, ktorá by spôsobila vážne ekonomické problémy tejto krajine. Zodpovedná vláda, ktorá si je vedomá týchto potenciálnych hrozieb, ktoré sa síce bezprostredne nedotýkajú jej časovo ohraničeného mandátu, by asi bola ťažko zodpovednou, keby k tejto tak závažnej veci zaujala pozíciu mŕtveho chrobáka.

    Samozrejme, vedeli sme, že vytvorením tzv. 2. piliera dôchodkového zabezpečenia dôjde k istému krátkodobému výpadku. Ale štát na vykrytie tohto krátkodobého deficitu má predsa viacero pák. Jednak dobre fungujúca ekonomika umožňuje kryť tieto výdavky z rozpočtu, tiež možno použiť výnosy z privatizácie, napr. z SPP. A netreba zabudnúť na toľko avizované šetrenie v štátnej sfére. Mimochodom, ako je to s tým pompézne ohlasovaným razantným šetrením v štátnej správe? Na to sme tu viacerí doposiaľ nedostali žiadnu odpoveď.

    Významným prvkom tohto dôchodkového sporenia je otázka dôvery u samotných občanov. Ako sa ukázalo, mnohí občania pochopili, že v záujme ich budúceho lepšieho dôchodkového zhodnotenia je výhodné do tohto systému vstúpiť. Počet sporiteľov v 2. pilieri, ktorý vzrástol na viac ako 1,5 mil., hovorí za všetko. Zatiaľ čo tento počet predchádzajúcu vládu potešil, súčasného predsedu vlády evidentne vytáča. Vie, že čím bude väčšia tá časť skupiny občanov, pre ktorých je výhodné do 2. piliera vstupovať, o to horšie sa mu budú zdôvodňovať akékoľvek pokusy na tieto sporené peniaze siahnuť.

    No podmienkou plnohodnotného fungovania tohto systému nie je len jeho dôvera u občanov, ale bez sporu aj jeho stabilita, jasné pravidlá hry a predovšetkým právna istota. A o tomto je aj tento návrh ústavného zákona. Chceme, aby tí občania, ktorí sa rozhodli do tohto systému vstúpiť, neboli neustále zneisťovaní rôznymi zmenami a legislatívnymi úpravami, ktoré by v konečnom dôsledku destabilizovali nielen 2. pilier, ale celý systém dôchodkového zabezpečenia.

    Pre predsedu vlády Roberta Fica sa stal 2. pilier nočnou morou. Toľké peniaze, ktoré sa tam nachádzajú a ku ktorým nemá prístup, a tým pádom ich nemôže použiť na rôzne jednorazové akcie vybraným cieľovým skupinám občanov typu vianočné dôchodky, predstavte si ich, predstavte si toľko skvelých vecí, ktoré by sa za ne mohli občanom poskytnúť. Možno by ku každému vianočnému dôchodku dával ako bonus aj vianočný stromček. To, že sú to peniaze, ktoré si ľudia sami sporia na svojich dôchodkových účtoch, ho nezaujíma. Prečo by mal tolerovať ich zhodnocovanie prostredníctvom DSS-iek, keď ich štát vie oveľa lepšie, oveľa účelnejšie stroviť? Napokon občania tie dôchodky teraz nepotrebujú, zatiaľ čo štát či, presnejšie, súčasný predseda vlády tie peniaze potrebuje teraz a najlepšie hneď. Veľmi ho netrápi, že pokiaľ sa skutočne neurobí poriadok v dôchodkovom systéme, o nejaký čas môže stáť Sociálna poisťovňa pred vážnym problémom, ktorý môže mať z hľadiska udržania finančnej disciplíny v budúcnosti skutočne vážny dopad na hospodársku politiku štátu.

    Predseda vlády ani ministerka pani Tomanová takéto veci neriešia. Čo nie je v horizonte jedného volebného obdobia, to je mimo ich záujmu. Nech sa tým predsa vytrápi tá vláda, ktorá bude v tom čase pri moci. To, že nebudú to oni, vedia aj sami. Tak načo takýmito vzdialenými otázkami zbytočne sa mrhá energiou? Preto sa treba zamerať na krátkodobé riešenia a podľa možností čo najlačnejšie a najpohodlnejšie, ktoré prinesú rýchle politické body. Viete si predstaviť, že by takto „zodpovedne“ uvažovala bežná slovenská rodina? Nielenže by rodičia svojim deťom nič nenašetrili, ešte by im aj príp. urobili nejakú sekeru a hodili im ju na plecia. Však nech sa starajú. Je takéto správanie správne? Samozrejme, nie je správne.

    Ale prečo sa takto nezodpovedne stavia k niektorým problémom súčasná slovenská vláda. Žiaľ, správa sa tak aj preto, premiér Fico potrebuje mať voľné ruky pri míňaní aspoň na najbližšie tri roky. Viac ako 1,5 mil. sporiteľov je síce významná skupina, ale pokušenie nesiahnuť na tie peniaze a ponechať ich v spravovaní nenásytným DSS-kám, keď on predsa vie oveľa lepšie s tými peniazmi naložiť, je proste neodolateľné. Preto je ten frontálny útok voči 2. pilieru a preto sú aj tie minuloročné výroky predsedu vlády Roberta Fica o potrebe meniť pomer pri prerozdeľovaní dôchodkových odvodov v prospech 1. piliera, ktoré následne začiatkom roku bezproblémovo poprel. Toto však bola len akási predpríprava k razantnejšiemu ataku. Sústavné spochybňovanie ochrany peňazí v 2. pilieri malo len jediný cieľ, vyvolať v ľuďoch neistotu. Aby bol tento bububu efekt účinnejší, začal predseda vlády tieto dôchodkové správcovské spoločnosti nálepkovať nebankovými subjektmi. Občanov treba predsa poriadne vystrašiť, zneistiť a takto si pripraviť pôdu na prípadné obdobie, keď by sa systém otvoril. Teda otázka je, či sa vôbec otvorí, lebo ako sme sa v týchto dňoch dozvedeli, môže byť všetko aj inak. Koľkých výrokov sme sa z úst premiéra Fica napočúvali o nenásytných gágoroch? Koľkých verbálnych atakov voči DSS-kám sme mohli byť svedkami? A tu zrazu sa dozvieme o nejakých utajených rokovaniach. Odrazu už to nie sú jeho úhlavní nepriatelia. Už sú to partneri, s ktorými chce urobiť nejaký rozumný díl. Áno, už nemá problém urobiť dobrý biznis s týmito nenásytnými gágormi, ako to sám povedal, nebankovými subjektmi. Odhalenie týchto rokovaní opäť raz ukázalo na absolútnu bezcharakternosť predsedu vlády, keď po tom všetkom, po tých niekoľkomesačných atakoch, keď chrlil blesky, hromy, keď sa dokonca neváhal znížiť k takým veciam ako k premietaniu pokútne získaného klipu či zverejneniu údajných platov a odmien niektorých manažérov DSS, neváha, keď sa mu to hodí, robiť kšefty s tak nenávidenými dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami.

    Na druhej strane treba povedať, že prezradenie týchto rokovaní postavilo do nepekného svetla aj toľko spomínané DSS-ky. Aj v biznise by totiž mala platiť istá etika a pravidlá slušného správania sa. A hoci o obsahu týchto rokovaní sa dozvedáme len útržkovito, už dnes je úplne jasné, že aj keď sa náhodou podarí nájsť prijateľný kompromis medzi DSS-kami a Robertom Ficom, konečný účet tohto obchodu zaplatí sporiteľ, teda občan. Každé zmeny, ktoré oslabujú postavenie 2. piliera v dôchodkovom systéme, či už je to cez dočasnú trojročnú zmenu prerozdeľovacieho procesu z 9 na 9 na 12 : 6 alebo návrhy ministerky pani Tomanovej, v každom prípade poškodzujú budúci dôchodok občana a jednoznačne idú proti jeho záujmu.

    Môj kolega pán poslanec Dzurinda tieto návrhy označil výstižne lúpežou storočia. Ja by som ho trošku doplnil. Ak táto vláda a tento parlament schváli v tomto smere či už také alebo onaké zmeny, vykonáte na občanoch najväčšiu dôchodkovú lúpež storočia. Po 18 rokoch pádu totalitného režimu by ma ani nenapadlo, že tu bude nejaká vláda, ktorá si bude brúsiť zuby na peniaze občanov sporiacich si na svoj budúci dôchodok. Rozohrala sa tu jedna veľmi trápna tragikomédia, ktorá má niekoľko zaujímavých aspektov. Ukazuje sa, že člen vlády, pod ktorého priamo spadá zodpovednosť za dôchodkový systém, je v tejto hre v pozícii diváka či v lepšom prípade akéhosi kulisára, keďže vyšlo najavo, že pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanová sa týchto rokovaní totiž vôbec nezúčastňuje. Žeby to súviselo s informáciami o jej dohľadnom stiahnutí z tejto funkcie? Alebo je dôvodom toho jej nekompetentnosť, a tak ju premiér Fico drží pre každý prípad bokom. Nech je tak alebo onak, v každom prípade je to zvláštne.

    Tragikomicky pôsobia vzájomné obviňovania, kto pri týchto rokovaniach prišiel prvý s myšlienkou znížiť percento odvodov do 2. piliera. Vláda tvrdí, že to boli DSS-ky, tie zase ukazujú prst na vládu. Celé by to bolo naozaj zábavné, keby nešlo o peniaze sporiacich občanov.

    Takisto vyznievajú absurdne reči pani ministerky Tomanovej, ktorými sa snažila ubezpečiť občanov, že ona nikdy nenavrhovala nižšie percento pre 2. pilier, pretože by to poškodilo sporiteľov. Prosím vás, o čo v týchto rokovaniach ide? Však o toto sa tu hrá. Keď je tomu naozaj tak, tak prečo sa pani ministerka, ktorá je navyše priamo zodpovedná za dôchodkový systém, rázne nepostaví proti takýmto praktikám? Prečo vôbec prichádza do parlamentu s takýmito návrhmi, ktoré jednoznačne poškodzujú a diskriminujú mamičky na materskej dovolenke alebo invalidných dôchodcov? Prečo sa táto vládna koalícia rozhodla ísť touto cestou? Lebo je pri napĺňaní jej záujmov najpohodlnejšia? A čo záujem občana, ten zostal kde? Pravda je taká, že apetít predsedu vlády po míňaní na rôzne akože inak systémové opatrenia je zväzovaný prísnymi kritériami na prijatie eura. A toto je východisko, ako sa z toho dostať von. Kde sa však stratilo jeho sociálne cítenie, jeho zmysel pre spravodlivosť a toľko proklamovanú solidaritu? Viete, čo si myslím? Že nič z toho sa nestratilo. Ten, kto niečo nemá, tak ani nemôže nič stratiť. A to je aj prípad predsedu vlády pána Roberta Fica.

    A teraz mi ešte dovoľte reagovať na dvoch predrečníkov v rozprave.

    Pán Horváth nás tu presviedčal o tom, akí sme antisolidárni. Ja som nikdy nechcel byť osobný, ale pán Horváth by mohol byť bratom jednému z mojich detí alebo jednému z mojich synov. Učím ich jednak solidarite medzi sebou, ale aj tomu, akým spôsobom treba byť solidárnym voči tým, ktorí majú menej. Aj na Vianoce a na Veľkú noc sa takejto solidarite učíme a vytypujeme si vždy rodiny, ktorým pomôžeme. Ak on nám tu chce hovoriť, pri všetkej úcte k jeho mladému veku, o našej antisolidarite a jeho solidarite, bolo by dobré, keby niekedy niečo iné ako túto demagógiu položil na stôl.

    No nedá mi nezareagovať tiež na pána podpredsedu Miroslava Číža.

    Opäť tu nie je. Niekedy mám pocit, že najviac ten jeho vlastný príhovor zlomí vždy jeho samého. Ale 15 rokov som s Miroslavom v podstate v spojení. Spomínam si v začiatkoch, keď on bol tajomník výboru a ja jeho podpredseda, ako bol „negatívne“ fascinovaný z nedemokratického fungovania parlamentu za mečiarizmu. Bol vtedy veľmi úprimne rozhorčený. On to nazýval, že bol fascinovaný. Osem rokov bol potom fascinovaný našou reformou verejnej správy. Dnes by som mu odporučil, nech sa ide spýtať tých, ktorých sa tá reforma týka, akým spôsobom sú ochotní akceptovať jeho etatistické zmýšľanie a akým spôsobom tí, ktorých sa to týka, vyhodnotia to, čomu sa hovorí reforma verejnej správy.

    No a teraz mám pocit, že je najviac fascinovaný sám zo seba. On totižto nie je jediný predstaviteľ vládnej koalície, ktorý uveril, že má najväčšie a najsociálnejšie cítenie v tejto galaxii. Ja by som mu odporučil a, samozrejme, my, ktorí sedíme tu na pravej strane z pohľadu predsedníckeho stola, sme tí, ktorí sme antisociálni, a raz to tu aj nazval, naše sociálne cítenie sa dá prirovnať k vulgárnemu cynizmu, no čo takto byť fascinovaný skutočnosťou, že pri tom všetkom, ako rastie hrubý domáci produkt, ako sme krajinou, ktorá zaznamenáva najväčší rast z krajín ekonomickej úrovne, nemá táto vládna koalícia ani len 10 korún na dieťa, na zvýšenie rodinných prídavkov. A pritom vzory vášho sociálneho cítenia si stavajú domy za 100 mil. korún. Údajne ani tých 100 mil. korún by nebolo treba na to, aby sme tým deťom aspoň trošku pridali. Spomínam si, čo sa v tejto Národnej rade dialo, keď sa tu prijal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Chodíme po Slovensku všetci, pozeráme sa na to Beverley Hills, ktoré vyrástlo pod Tatrami, vídame zbojnícke vŕšky a niečo podobné. A ja som čakal, že ten zákon, ktorý bol tak spontánne prijatý, sa začne konečne používať. Mimochodom, hlasovali sme zaň aj my. A kde je ten zákon? On je niekde v kanáli? To znamená, že je právne nulitný alebo sa to nehodí dnešným mocným, aby sa vytiahol na svetlo božie a aby sa ukázalo, odkiaľ pochádza majetok a bohatstvo a miliardy tých, ktorí sú dnes hlavní sponzori Smeru.

    Ozaj, a kde končí všetka marža zo všetkých štátnych zákaziek bez výberového konania. Že by to bolo na účte Sociálnej poisťovne? Mám pocit, že tam asi nekončí. Údajne IKORES už tu spomínaný je najkvalitnejšou firmou nielen pre potreby ministerstva obrany či ministerstva vnútra, ale aj pre také Železnice Slovenskej republiky. Zlé jazyky hovoria, že už tam má nakontrahovaných tento rok 1,8 mld. a pre budúci rok ďalších 0,8 mld. pri marži, ktorá sa odhaduje od 20 % do 40 %. Viete si predstaviť, čo by sa z toho dalo, aká sociálna politika by sa z toho dala robiť? Ja viem, že pán Číž nie je financmajster Smeru, ale ak tak rád rozpráva o sociálnom cítení a o pravde a spravodlivosti, no asi by sa o to mohol začať zaujímať. Už som mu nedávno tú otázku tu položil. Nedostal som na ňu odpoveď. Tak sa ho na to pýtam znova. Naozaj tá marža končí v sociálnych fondoch pre podporu tých najchudobnejších alebo sa nám tí, ktorí tu rozprávajú o sociálnom cítení nielen nám, ale aj občanom Slovenska, takýmto spôsobom vysmievajú.

    No a keď tu bol spomenutý penzijný systém vo vzťahu k jeho histórii. Ja tiež viem, že napr. Sýria je krajinou, kde neexistuje penzijný systém. V Sýrii žijú aj moslimovia, aj kresťania. A penzijný systém nepotrebujú, lebo vedia, čo to je nielen dvoj- či trojgeneračný svet. Keď sa vedia postarať deti o svojich rodičov a starých rodičov a pokiaľ im na to nesiahne niečo také, ako sa to stalo u nás, myslím tým komunizmus, ktorý zlikvidoval alebo chcel zlikvidovať z toho kresťanstva to najlepšie, no tak ten penzijný systém ani potrebovať nebudú. No len my nie sme tí, ktorí sa obzerajú do minulosti a boľavo nariekajú nad tým, že už ten systém tu nie je.

    Občas sa takýmto spôsobom vyjadril aj pán premiér Fico. Nedávno pri pamätníku holokaustu povedal, že on mal to šťastie, že vyrastal v sociálne spravodlivom systéme. No vtedy ma trošku zamrazilo. Áno, keby tu nebol boj proti všetkému, čo predstavovalo kresťanstvo, možno sme sa dneska na základe toho, že by tento národ a občania tejto krajiny mali ďaleko väčší zmysel pre solidaritu, nemuseli tak trápiť s tým, čomu sa hovorí penzijný systém. Ja si osobne myslím na rozdiel od pána Číža, ktorý je protagonista etatizmu, že toto všemocný štát naozaj nezachráni. Solidarita je o niečom inom, len to by si inak museli troška pozametať aj s tými miliardármi pred vlastným prahom.

    No a prečo učitelia nemajú dôchodok taký, aký by si zaslúžili. No tak naozaj sa treba pozrieť trošku do histórie. Veď to, čo tu bolo našetrené, jednoducho komunisti ukradli.

    A pretože sa bojíme, že napriek dosiahnutému stupňu demokracie je moc veľmi lákavá, vás žiadam, aby sme podporili návrh ústavného zákona, ktorý definitívne takýmto možným krokom zabráni. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, pána podpredsedu Horta, majú pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mňa normálne dojali k slzám tie prednášky o tom, aká je terajšia opozícia sociálna, akí my sme antisociálni. Pán Hort, ja vám pripomeniem, pred nástupom vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002 ste prijali bez súhlasu sociálnych partnerov Hospodárskej rady 22 antisociálnych zákonov, v ktorých ste zrušili sociálne opatrenia vaše vlastné, ktoré ste prijali pred voľbami v roku 2002. Tak to hovorím, aby ste vedeli, aké ste prijímali zákony a čo všetko sa dialo. A už nespomínam ten povestný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, keď ste zobrali dôchodcom, ktorí boli invalidní, peniaze. A my sme im museli ich vrátiť. Tak, prosím vás pekne, narábajte so slovami, s antisociálnym a sociálnym, na oboch stranách veľmi obozretne.

    Ďalej by som chcela povedať, že nikto tu ten pilier neruší, hľadáme systémové opatrenia pre tých, pre ktorých je nevýhodné ísť do 2. piliera. Ja sa vás pýtam, prečo chilský model nepočíta s tým, aby v 2. pilieri poistil vojakov, aby poistil policajtov a mamičky, ktoré nikde nepracujú, pretože my tie mamičky skutočne nechceme o nič ukrátiť. Ale ak tá mamička alebo žena vo veku nad 50 rokov nikde nebude pracovať, odvody pôjdu do 2. piliera a bude tam poistená veľmi málo, tak môže nasporiť nejakých 200 000 korún, za ktoré si nekúpi rentu. Z 1. piliera dostane iba polovičný dôchodok a za ďalšie peniaze si rentu nekúpi a môže ich vtedy až dostať, keď budú dediť jej deti. Požiada o dávku v hmotnej núdzi, pretože 50 % z 1. piliera je veľmi málo. Ale tú dávku v hmotnej núdzi nikdy nedostane, pretože v 2. pilieri má nedobytné peniaze na druhom účte. Ak pôjdeme podľa terajšej platnej legislatívy, tak sa skúma pri hmotnej núdzi, či disponujete alebo nedisponujete finančnými prostriedkami. Tak, prosím vás pekne, už nezavádzajte tie mamičky toľko. A myslím si, že je to správne, že tento pilier chceme otvoriť, nech sa každý slobodne rozhodne, či tam vstúpi alebo či odíde z tohto piliera. A myslím si, že aj pani Radičová v jednej debate povedala, že tam nestihla vstúpiť. No tak jej to chceme umožniť, pretože si myslím, že ak je taký fantastický ten 2. pilier, tak...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, apelujete na vládu, aby bola zodpovedná vláda. A vôbec stavali ste tú diskusiu, že tu ide o spor medzi populistami a zodpovednými politikmi. Ja som to už raz povedala, budem sa opakovať, práveže táto vláda sa správa zodpovedne a musí sa správať zodpovedne. Odchýlka od vami predpokladaných vplyvov dôchodkovej reformy je v súčasnosti 40 mld. korún. Ja som veľmi pozorne počula pána Mikloša, ktorý tvrdil, že nemám dobré údaje. Vychádzam z údajov ministra Počiatka, ktorý je v súčasnosti ministrom financií. Čiže z tohto je jednoznačne vidieť, keď sa takto vysoko líši odchýlka od vašich predpokladov, tak je jasné zrejme, že sa bude musieť systém ako celok modifikovať, že ako celok je systém nastavený zle. Takže ak máme byť zodpovední, musíme túto otázku riešiť. Ďakujem.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nie je to prvýkrát, keď vyťahujete tripartitu, sociálny dialóg a hovoríte nepravdy. Už to tu bolo viackrát povedané aj dokumentované, dokonca zápismi z porád, kde pán Mikloš, svojho času minister financií, dokladoval, ako klamete. Vtedy, keď hovorí, odídete z tohto miesta. A potom, keď tu nesedí, tak dokola to rozprávate a rozprávate nepravdy. Ale nie je to nič nové.

    Ale ja som sa pýtal a nedostal som odpoveď, akým spôsobom chcete garantovať ten 1. pilier, keď útočíte na 2. pilier. Môžete si rozprávať, čo chcete, že neútočíte naň, veď niekto povie a odpovie korektne na to, čo sme tu hovorili všetci. Ja som to zosumarizoval a nevymyslel som si nič. To boli len fakty a skutočnosti a výlevy voči 2. pilieru, či už zo strany pána Fica alebo zo strany pani ministerky Tomanovej. To boli tí zlí novinári? Však to boli citáty z tlačových konferencií. Takže útoky na 2. pilier sú tu zjavné. Neodpovedali ste a vôbec ste nepovedali, ako pri tom demografickom vývoji chcete garantovať dôchodky vaše, vašich detí a tak ďalej.

    Ale jedno vám chcem povedať vážnejšie. Už ste viac ako rok pri moci. No príďte s niečím, čo nerúca, ale čo robí a buduje niečo nové. Zatiaľ to, na čo ste nesiahli, funguje a na to, na čo ste siahli, tak máme všetci taký názor, že nás to napĺňa veľkými obavami, lebo sú to cesty dozadu.

    Pani Nachtmannová, vás takisto vyzývam, aby ste niekedy skúsili povedať aj vo vlastnom poslaneckom klube, s čím novým budete ochotní prísť okrem útokov na opozíciu, ako keby my sme mali ešte akúsi zodpovednosť. My iba budeme upozorňovať na to, čo robíte zle a čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    V rozprave vystúpili všetci rečníci.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Áno. Nech sa páči, máte slovo, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí sa zapojili do rozpravy či tým spôsobom, že vystúpili za týmto rečníckym pultom, či tým spôsobom, že sa prihlásili s faktickými poznámkami. A nesmierne si vážim aj tých, ktorí mali dostatok trpezlivosti a boli tu počas rozpravy. Je jedno, či to bolo z koalície alebo z opozície.

    Čo sa týka samotnej diskusie, v prvom rade oceňujem aj zo strany hlavne opozície, aj zo strany ostatných predkladateľov, že v rôznych úlohách a v rôznych vrstvách pokiaľ ide o tento, čo sa týka písma, jednoduchý zákon, vlastne zákon na pol strany, snažili sa ukázať jeho dôvody, pre ktoré bol predložený, jeho dopady ochranné voči konkrétnym sporiteľom a jeho vlastne účel, za ktorým bol predkladaný, a rovnako sa teda aj venovali námietkam, ktoré zazneli či zo strany koalície, ale hlavne zo strany Smeru.

    Čo sa týka koaličných poslancov, chcem oceniť tie príspevky, ktoré boli konštruktívne a ktoré viedli k ďalšej diskusii. Páčil sa mi ten moment, kde sa zdá, že možno v budúcnosti dôjdeme k nejakej forme konsenzu, aj keď podmienenej istým správaním sa predsedu vlády a jemu blízkych ľudí, k nejakej forme konsenzu ohľadne možného otvorenia 2. piliera.

    Čo sa týka tých, nazval by som to, aspoň z môjho pohľadu, hyperkritických a, ja sa to nebojím povedať v tejto chvíli, ultraľavicových názorov na trh a na súkromné vlastníctvo, chcel by som aj tie oceniť. Chcel by som ich oceniť, lebo mne ako predkladateľovi dávali zmysel, pre ktorý som tu vlastne dva dni sedel. Áno, sedel som tu preto, lebo takíto ľudia sú dnes aj vo vláde a skutočne takíto ľudia ohrozujú dôchodky nielen sporiteľov, ale dôchodcov ako takých.

    K tomuto by som chcel uviesť jeden rýdzo ekonomický príklad, ktorý tu, pokiaľ si pamätám celú tú diskusiu, ešte nezaznel a ktorý teda odporúčam hlavne týmto ultraľavicovým predstaviteľom na to, aby sa poradili so svojimi ekonómami, ktorým veria, o tom, či je pravdivý.

    Najprv trošku citátu zo zákona. Zákon č. 43/2004 Z. z. aj v zmysle svojich ďalších úprav má istý § 82, ktorý sa nazýva Pravidlá, obmedzenia a rozloženia rizika pre dôchodkový fond. To je jeden zo série tých paragrafov, ktoré vlastne bránia tomu, aby tieto peniaze, ktoré ľudia sporia, mohli byť zneužité, a o ktorých môj kolega Mikloš povedal, že naozaj tie podmienky sú tvrdšie ako podmienky pre banky. V tomto paragrafe je odsek 5, ktorý hovorí: „Objem hodnoty majetku v dôchodkovom fonde investovaný do emisií so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 30 % celkového objemu majetku tohto dôchodkového fondu.“ Inými slovami, 30 % majetku fondu musí byť investovaného na území Slovenskej republiky. Keď si to dáte do súvisu aj s ostatnými protirizikovými paragrafmi, tak zistíte, že spravidla ide o investície do štátnych dlhopisov, možno niečo do hypotekárnych záložných listov, možno niečo málo do dlhopisov bánk veľmi bonitných. Keďže ide podľa mojich prepočtov najmenej o 12,3 mld. pri súčasnom objeme peňazí, ktoré sú vo všetkých dôchodkových fondoch, ale podľa mojej informácie je to viacej, to má za následok, že je trvalý prísun likvidity na slovenský kapitálový trh.

    A teraz tá ekonomická úvaha. Pokiaľ je trvalý prísun likvidity na kapitálový trh, tak či štát, či banky si môžu požičiavať za lacnejšie peniaze. Inými slovami, pokiaľ tam trvalo natekajú peniaze, tak ten, kto si chce požičať, vie, že mu bude mať kto požičať.

    Prečo o tom hovorím v tejto súvislosti. No zdá sa, že jednou skupinou, ktorá si zďaleka najviac požičiava, sú ľudia, ktorí sa rozhodli použiť hypotéky. A hypotéky majú takú klauzulu, ktorá sa odvoláva na istý referenčný úrok, ktorý definuje, či je Národná banka Slovenska alebo ide o iné mechanizmy pri jeho vyrátaní, ale ktorý priamo súvisí s tým, aký je stav likvidity na kapitálových trhoch. A práve o tom hovorím, že pokiaľ by došlo k zníženiu odvodu do 2. piliera, pokiaľ by nedajbože došlo k jeho zrušeniu, tak tento prítok sa zastaví. A trúfam si povedať, priamym dôsledkom bude rast úrokov, keďže bude likvidita nižšia. A to priamo ovplyvní rast splátok a úrokov na hypotékach.

    Chcem vás na to upozorniť a skutočne vás poprosím úplne bez akejkoľvek irónie, ktorej tu teda dnes zaznelo hlavne zo strany pána podpredsedu Číža dosť, bez akejkoľvek irónie overte si túto úvahu so svojimi ekonómami. Pokiaľ sa mýlim, veľmi rád sa opravím, ale je tak jednoduchá a tak, povedal by som, zrozumiteľná, že naozaj takéto kroky, mimochodom, spolu s ďalšími, ale o tých hovoril pán kolega poslanec Mikloš, to znamená nárast dlhu v zdravotníctve a iné veci, môžu viesť k tomu, že ľudia, ktorí majú dnes hypotéky, a tie majú naozaj na 30 rokov, čo sú podobné obdobia, o akých dnes hovoríme pri dôchodkovom sporení, sa zrazu dostanú do situácie, že ich úroky rapídne vzrastú, pokiaľ tento systém bude nabúravaný.

    Záverečnú časť svojho vystúpenia by som chcel venovať vlastne podstate tohto zákona. Tento zákon fixuje dve veci, skutočne iba dve, a to je aj reakcia na pána poslanca Haleckého.

    Po prvé, zákon prvý raz pomenúva v ústave, že áno, budeme mať dôchodkové poistenie. Je to fakt, ktorý dnes, samozrejme, platí. Máme ho, hej, môžeme sa dôchodkovo poistiť, resp. každý je zo zákona dôchodkovo poistený. Ale pomenoval to v ústave a prakticky bráni tie len teoretické šance, že by sa tento systém nejakým spôsobom zdeformoval, že by tu už nebolo dôchodkové poistenie. To znamená, chráni ten 1. pilier.

    Druhá vec, ktorú zákon chráni, je naozaj to, aby podmienky, za ktorých sporitelia sporia, nemohli byť znehodnotené v ich neprospech. Inými slovami, nefixuje celý systém, fixuje len tú časť, ktorá je orientovaná na sporiteľa samotného. Toto je jedno také možno nedorozumenie, ktoré sa potom neskôr aj v rôznych vyjadreniach koaličných aj vládnych predstaviteľov objavuje, ako my by sme chceli zafixovať niečo, čo by sme mohli neskôr ľutovať v zmysle takom, že by sa dalo robiť niečo lepšie, pričom my to nedovolíme. No to nie je pravda. My len hovoríme, každé opatrenie, ktoré bude prijímané, pokiaľ tento ústavný zákon schválime, bude musieť brať ohľad na sporiteľov v 2. pilieri tak, že bude môcť ich podmienky len zlepšovať. A vlastne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o to ide. Pokiaľ zahlasujete za tento zákon, tak vlastne zahlasujete za postupné zlepšovanie podmienok ľudí, ktorí si sporia na dôchodok. Je to tam napísané. A nezhoršovať znamená, že len jediný pohyb je možný, a to smerom k zlepšovaniu.

    Skutočne vás ešte raz poprosím a vyzvem, aby ste si zvážili vo svojom svedomí a možno sa aj poradili so svojím okolím, ktorému dôverujete, či je to tak ťažké podporiť tento návrh hoci aj z dielne opozície, podporiť ústavný zákon, ktorý navrhuje, aby sa nemohli zhoršovať podmienky ľudí, ktorí sporia v 2. pilieri. Ďakujem pekne za pozornosť aj za vašu prítomnosť, aj za vašu diskusiu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 310, spoločná správa výborov je tlač 310a.

    Pán minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek odôvodní zákon.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    K zmene tohto zákona ministerstvo hospodárstva pristupuje na základe toho, že operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, prostredníctvom ktorého plánuje poskytovať dotácie podnikateľom z oblasti priemyslu vrátane potravinárskeho priemyslu a stavebných výrobkov, nemá podporu v kompetenčnom zákone.

    S cieľom odstrániť túto prekážku ministerstvo hospodárstva navrhuje doplniť § 6 písm. e) a f) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády..., ktoré ustanovujú kompetenciu podpory malého a stredného podnikania a podnikateľského prostredia vo všeobecnosti tak, že výnimka ustanovená v § 6 písm. a) nebude platiť pri poskytovaní dotácií pre potravinárstvo a výrobu stavebných výrobkov a ministerstvo hospodárstva bude môcť poskytovať dotácie aj týmto odvetviam.

    Súčasne ministerstvo v predloženom materiáli navrhuje doplniť § 7 ustanovujúci kompetencie ministerstva financií z dôvodu, aby sa skutočný výkon právomocí tohto ministerstva, tak ako to vyplýva z osobitných predpisov, premietol aj do kompetenčného zákona. Táto zmena bola do návrhu zapracovaná z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže navrhovanú zmenu kompetenčného zákona si vyžiadala pripravovaná implementácia operačného programu, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru, poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310). Túto spoločnú správu máte na stoloch pod poradovým číslom 310a.

    Prvá časť správy konštatuje, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k tomuto vládnemu návrhu zákona vám predkladá túto správu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch Národnej rady.

    Zároveň v bode I Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 407 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310), vo výboroch Národnej rady na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Tento je zároveň gestorský.

    Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode III sú vypísané jednotlivé výbory, kedy boli zasadnutia týchto výborov, a čísla uznesení, pod ktorými tieto prijali.

    V bode IV sú uznesenia výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy, z ktorých vyplývajú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú tam označené poradovými číslami 1, 2, 3, 4, 5, samozrejme, aj so stanoviskom gestorského výboru. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výbor odporúča hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 5 s odporúčaním schváliť ich, samostatne o bode 4 s odporúčaním neschváliť ho. Tu len pripomínam zároveň, že ak budú schválené v spoločnej správe body 1, 2, 3 a 5, kde sú odporúčané na schválenie, potom už hlasovanie o bode 4 je bezpredmetné, lebo už sa hlasuje v týchto bodoch, ktoré sú momentálne s odporúčaním na schválenie, o tom, čo je v bode 4.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310), vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v tomto stanovisku k vládnemu návrhu o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky pri hlasovaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, príp. prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 109 z 11. septembra 2007. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu. Poveril ma predniesť spoločnú správu výborov, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň ma zmocnil po odhlasovaní pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní navrhnúť pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Toľko, pán predsedajúci, k spoločnej správe. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy, vážené kolegyne, kolegovia, som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ďakujem. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem za prvú časť vystúpenia navrhovateľovi a, samozrejme, aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 304 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 304a.

    Opäť teda, pán minister, keby ste v rámci série zákonov, ktoré uvádzate, tento vládny návrh zákona odôvodnili.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorý predkladám do druhého čítania, ministerstvo hospodárstva zabezpečuje odstránenie transpozičného deficitu Slovenskej republiky k nariadeniu Rady 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo na iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.

    Keďže je Slovenská republika povinná spracovať právny predpis tak, aby bolo nariadenie Rady priamo aplikovateľné, bolo nevyhnutné transformovať ho do zákona.

    Cieľom predloženého návrhu je teda ustanoviť osobitný obchodný režim s tretími krajinami, t. j. s krajinami mimo európskeho hospodárskeho priestoru, na tovar, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, na mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a tým pomôcť zabrániť porušovaniu základného ľudského práva nebyť podrobený mučeniu a inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

    Tento druh tovaru sa nesmie vyvážať ani vydávať orgánom v krajinách, ktoré nezrušili trest smrti.

    Predložený návrh ale nebráni vyvážať takýto tovar pre použitie policajných zložiek členských štátov a na vykonávanie operácií na udržiavanie mieru alebo krízového riadenia.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi, aby teda informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov k tomuto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle môjho poverenia ako spoločný spravodajca predložil spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (tlač 304), v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podal Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 408 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (tlač 304), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený na prerokovanie, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 208 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 177 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 189 zo 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte uvedené v spoločnej správe (tlač 304a), kapitole IV. Sú to pozmeňujúce návrhy 1 až 16. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 16 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor taktiež na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (tlač 304a), v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 198 z 11. septembra 2007. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Opäť som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Pán minister ešte zostáva.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 311 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 311a.

    Opäť poprosím pána ministra, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorý predkladám do druhého čítania, ministerstvo hospodárstva vykonáva nariadenie Rady Európskeho spoločenstva 2271/96, ktoré mení a dopĺňa v súlade s nariadením Rady (ES) 807/2003. Uvedeným nariadením bolo ustanovené, že zákony s exteritoriálnymi účinkami sú zákony v rozpore s medzinárodným právom. Tieto zákony môžu mať nepriaznivé účinky na záujmy Európskeho spoločenstva alebo na hospodárske, finančné, ale aj na iné záujmy fyzických a právnických osôb a môžu sa prejavovať nedovoleným obmedzovaním voľného pohybu kapitálu, služieb a osôb.

    Predmetom právnej úpravy je ustanovenie pôsobností orgánov štátnej správy vo veciach ochrany pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín a ukladanie sankcií za nedodržiavanie povinností ustanovených v nariadení, nakoľko čl. 2 a čl. 7 písm. a) tohto nariadenia predpokladajú, že členský štát Európskej únie určí príslušné štátne orgány, ktoré bude Európska komisia v tejto súvislosti informovať a ktoré budú plniť úlohy vyplývajúce z predmetného nariadenia.

    Ministerstvo hospodárstva v predloženom materiáli navrhuje, aby týmito orgánmi boli ministerstvo financií v oblasti finančných služieb a prístupu k cenným papierom na kapitálových trhoch, ministerstvo hospodárstva v oblasti zahraničného obchodu a ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v oblasti obmedzenia priamych investícií vrátane investícií do nehnuteľností.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, keďže ide o splnenie legislatívnej povinnosti vyplývajúcej z právneho aktu Európskej únie, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania gestorského výboru a výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a závery gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín (tlač 311) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 409 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007. Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor 5. septembra 2007 uznesením č. 209 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 179 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 188 zo 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 7 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 197 z 11. septembra 2007. Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Opäť informujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Pána ministra ešte poprosím, aby zostal.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 316 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 316a.

    Pán minister, nech sa páči, zdôvodnite aj tento vládny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s realizáciou uznesenia vlády č. 166 z 28. februára 2007 k návrhu zákona o zrušení krajských úradov... a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. vám do druhého čítania predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

    Zámerom predloženého návrhu je, aby kompetencie krajských úradov na úseku štátnych hmotných rezerv prešli na Správu štátnych hmotných rezerv a obvodné úrady.

    Navrhovanou úpravou sa vypustí jeden medzičlánok pri predkladaní požiadaviek obcí na poskytnutie pohotovostných zásob a ich následná sumarizácia, ktorú doteraz vykonávali krajské úrady, a zároveň sa zjednoduší komunikácia obcí priamo s obvodnými úradmi a Správou štátnych hmotných rezerv.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 316), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 410 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený na prerokovanie, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 210 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 190 zo 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 106 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou uvedenou v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť rokoval o návrhu zákona 4. septembra 2007 a uznesením č. 70 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou uvedenou v prílohe tohto uznesenia.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bode 1 časti IV spoločnej správy hlasovať s odporúčaním schváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s paragrafmi rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením č. 192 z 11. septembra 2007. Súčasne ma výbor poveril, aby som predmetnú správu predložil Národnej rade Slovenskej republiky. A výbor ma poveril právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Opäť informujem, nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pokiaľ sledujem, tak nikto. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi aj pánovi ministrovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister aj pán spravodajca ešte budú pokračovať dvomi dohovormi, ktoré máme v našom programe.

    Teda pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 321 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 321a.

    Návrh odôvodní pán minister Jahnátek. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Dodatkom, ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy prezidentského typu, ide o rozšírenie doteraz platného Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov o ustanovenia umožňujúce lepšiu medzinárodnú spoluprácu pri ochrane jadrových materiálov, ako aj o rozšírenie pôsobnosti tejto zmluvy na jadrové zariadenia.

    Predložená zmluva je súčasťou snahy medzinárodného spoločenstva o lepšiu súčinnosť v boji s terorizmom a veľmi úzko súvisí s novou zmluvou (Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu), ktorú prezident Slovenskej republiky ratifikoval minulý rok.

    Za hlavné charakteristiky predloženého dodatku možno považovať rozšírenie pôvodnej zmluvy o ustanovenia, ktoré zavádzajú užšiu medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach týkajúcich sa činov ohrozujúcich bezpečnosť prepravy jadrových materiálov, ale aj činov namierených proti bezpečnému prevádzkovaniu jadrových zariadení. Ďalej je to zavedenie 12 základných princípov fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení, ktoré sú príslušné štáty pri dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z dohovoru povinné dodržiavať. Takisto je to rozšírenie pôvodného dohovoru o opatrenia súvisiace s trestnými činmi týkajúcimi sa sabotáže na jadrových zariadeniach a o ustanovenia o medzinárodnej spolupráci pri trestných činoch smerujúcich k zneužitiu jadrových materiálov a ohrozeniu bezpečnosti jadrových zariadení.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím predloženého dodatku sa Slovenská republika pripojí k záväzku medzinárodného spoločenstva udržiavať aj v budúcnosti istú štandardnú úroveň fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení, a preto si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s predloženým návrhom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku, opäť pána poslanca Pelegriniho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 342 z 22. júna 2007 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore určil do 7. septembra 2007.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 4. septembra 2007 a uznesením č. 192 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh 5. septembra 2007 a uznesením č. 138 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 11. septembra 2007 uznesením č. 200. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Zdá sa, že nikto. Uzatváram teda možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte poprosím aktérov, aby zostali, ešte máme posledný dohovor.

    Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

    Tento návrh vlády sme dostali ako tlač 348 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 348a.

    Tento návrh vlády odôvodní minister hospodárstva pán Jahnátek. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe predkladá ministerstvo hospodárstva z dôvodu potreby zavŕšiť prístupový proces Slovenskej republiky, ktorý začal už v roku 1991, prizvanie Slovenskej republiky k členstvu v Medzinárodnej energetickej agentúre Riadiaca rada jednomyseľne odsúhlasila už v marci 2007.

    Jedným z najdôležitejších záväzkov členských krajín Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorý vychádza z menovanej dohody, je zachovanie bezpečnostných zásob ropy alebo ropných produktov na úrovni 90 dní čistých dovozov použiteľných v prípade núdze na doplnenie celej chýbajúcej dodávky alebo jej časti.

    V návrhu dohody sú zahrnuté hlavné opatrenia v oblasti bezpečnostných zásob a tiež návrh mechanizmu solidárnej a koordinovanej reakcie pre riešenie núdzových stavov v dodávkach ropy.

    Návrh dohody je štandardnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy, ktorá pred ratifikáciou v zmysle čl. 7 ods. 4 ústavy vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktorá v tomto znení už bola ratifikovaná všetkými zakladajúcimi krajinami, ako aj novými členskými štátmi, ktoré k nej doteraz pristúpili.

    Predložená dohoda nadobudne platnosť desiaty deň po uložení listiny o pristúpení, ktorú podpisuje prezident Slovenskej republiky. Po podpise bude listina o pristúpení uložená u depozitára dohody, ktorým je vláda Belgického kráľovstva.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k predloženej dohode. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Opäť prosím spoločného spravodajcu, ktorého určil výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Pelegriniho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov aj o tomto návrhu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe (tlač 348).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 353 z 3. augusta 2007 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiky s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, ako aj v gestorskom určil do 7. septembra 2007.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 5. septembra 2007 a uznesením č. 180 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 4. septembra 2007 a uznesením č. 193 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 3. septembra 2007 a uznesením č. 52 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 11. septembra 2007 uznesením č. 201. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážení kolegovia, ešte poprosím o minútku strpenia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť so do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Veľmi pekne ďakujem, pán minister.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Kolegyne, kolegovia, blíži sa 17.00 hodina, budeme hlasovať. Vzhľadom na to, že ešte vidím, že máme trošku turbulentnú situáciu, vyhlasujem krátku technickú 5-minútovú prestávku pred hlasovaním.

  • Technická prestávka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, zdá sa, že hoci máme ešte 2 minúty na základe vyhlásenej prestávky, zdá sa, že už všetci aktéri sú v sále.

    Dobre. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv teda budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov,

    tak ako to máme uvedené v tlači 395.

    Poprosím predsedu navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, pána poslanca Haleckého, aby hlasovanie uviedol. Najprv, prirodzene, v rámci toho, že ide o prvé čítanie, budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Keďže v rozprave nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, prosím vás, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 56 poslancov, proti 61 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 310).

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Tibor Cabaj. Nech sa páči, uvádzajte, pán predseda, hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, najskôr budeme spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 5 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 106 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Ďalej.

  • Podľa spoločnej správy by sme mali hlasovať o bode 4. Vzhľadom ale na skutočnosť, že sme prijali bod 3, tak o bode 4 sa nebude hlasovať.

    Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené. Mám splnomocnenie, pán predsedajúci, aby sme pristúpili k hlasovaniu o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 45 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto chce podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 16 poslancov, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

    Ďakujem pekne spravodajcovi.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,

    tak ako to máme v tlači 304.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a teda nebol daný žiaden pozmeňujúci návrh, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 133 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 135 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy v treťom čítaní.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 133 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o obchodovaní s tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín,

    tak ako to máme uvedené v tlači 311.

    Spoločným spravodajcom, ktorý bude riadiť hlasovanie, je pán poslanec Tibor Glenda z výboru pre hospodársku politiku. Má slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 134 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 133 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili postúpenie tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa v rámci § 85 rokovacieho poriadku, či niekto chce vystúpiť v rozprave. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o ochrane pred uplatňovaním exteritoriálnych účinkov právnych predpisov tretích krajín.

    Teraz pokračujeme, vážené kolegyne, kolegovia, hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov (tlač 316).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Peter Pelegrini. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto dajme hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 117 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Budeme hlasovať o tomto návrhu spravodajcu. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili tento návrh spravodajcu.

    Sme teda v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa, prosím, hlasujeme o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 51 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.

    Znovu teraz poprosím určeného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uviedol návrh uznesenia, a to k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov,

    tak ako je to uvedené v tlači 321.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkom k Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

    Pripomínam, prirodzene, že na schválenie tohto uznesenia potrebujeme v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za návrh 135 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Prosím ešte pána poslanca Pelegriniho, aby zostal a aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe (tlač 348).

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohode o Medzinárodnom energetickom programe.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

    Opäť pripomínam že podľa čl. 84 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou v zmysle čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 128 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s pristúpením k uvedenej dohode.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch programu, budeme pokračovať v rámci schváleného programu.

    Ale predsa len vyhlasujem 5-minútovú prestávku, aby sme vytvorili dôstojné prostredie pre pokračovanie v našom programe. Takže je 5 minút prestávka, páni poslanci, a tí, ktorí chcú zostať v sále, majú možnosť zostať v sále a tých, ktorí nechcú byť v sále, poprosím, aby sálu opustili.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby sme naozaj teraz už zaujali miesta v laviciach, aby som mohol pozvať pána ministra za rečnícky pult, aby nám odôvodnil návrh zákona, ktorý je v poradí tak, ako sme si ho schválili. Naozaj poprosím, bola päťminútová prestávka, aby rokovania, ktoré sú potrebné a prirodzené, prebiehali vo foyer alebo v iných priestoroch. V sále prosím všetkých zaujať miesta v poslaneckých laviciach.

    Dobre. Takže nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 318 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 318a.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, bol Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovaný ako iniciatívny návrh mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Navrhovanou novelou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb. A to je časť novelizujúca smernicu Rady 85 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 427 zo dňa 16. mája 2007 schválila návrh zákona s pripomienkou, na základe ktorej bol zmenený navrhovaný dátum účinnosti zákona na 1. október 2007. Tento dátum však bol zmenený uzneseniami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na 1. november 2007.

    V súlade s pripomienkou Úseku legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky bol vypracovaný pozmeňujúci návrh k predkladanému návrhu zákona, ktorým sa z dôvodu aplikácie zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky navrhla legislatívnotechnická úprava, t. j. text v slovenskom jazyku sa uvádza na prvom mieste a text v bulharskom, resp. rumunskom jazyku sa uvádza v zátvorkách. Pozmeňujúci návrh bol schválený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku dňa 4. septembra 2007. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby nás informoval o výsledkoch rokovania a odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 318), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 416 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 318), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 5. septembra 2007 a uznesením č. 215 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 184 zo 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2 a 3 v časti IV spoločnej správy hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (tlač 318a), v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 195 z 11. septembra 2007. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy prihlási ústne. Poprosím pánov v technike, keby nám zapli tabuľu. Ďakujem pekne. Takže hlási sa, prosím, niekto do rozpravy? Pokiaľ nie, ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi.

    Teraz, prosím, pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 330 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 330a.

    Pán navrhovateľ Branislav Bačík, máte slovo. Prosím vás, aby ste tento váš návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som odôvodnil svoj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov. Myslím si, že tento môj legislatívny návrh som podrobne uviedol v tomto pléne počas jeho prerokovania v prvom čítaní, ale i napriek tomu, ak dovolíte, zhrniem niektoré hlavné dôvody, prečo som sa dotkol takej témy, ako je zhromažďovacie právo. Zákon o zhromažďovacom práve v roku 1990 upravuje právo občanov Slovenskej republiky na pokojné zhromažďovanie sa, ktoré je podobne ako politické právo garantované Ústavou Slovenskej republiky.

    Chcem v prvom rade zdôrazniť, že touto novelou sa nemení základná filozofia zákona ani sa nezasahuje do práv a slobôd osôb, ktoré sa chcú pokojne, podotýkam, pokojne zhromažďovať. Úprava pôvodného zákona sa týka hlavne tých oblastí, ktoré si vyžiadala aplikácia zákona v praxi, kde zhromažďovacie právo ľudia zneužívajú, resp. môžu zneužívať. Áno, zneužívajú ho predovšetkým na rôzne prejavy, ktoré sú v spoločnosti neprípustné, či už ide o priestupky, mnohokrát o trestné činy alebo porušovanie zásad slušného správania.

    Myslím si, že zhromažďovacie právo nie je o agresivite. Preto môj legislatívny návrh umožňuje vykonať zo strany Policajného zboru účinnejšie opatrenia na ochranu života, zdravia, majetku, práv a slobôd iných proti agresívnym jedincom zakrývajúcim si svoju tvár na zhromaždení, čo znemožňuje ich identifikáciu pri porušení zákonov.

    Chcem na tomto mieste zdôrazniť, že týmto ustanovením nie je dotknuté právo osoby zakrývať si na zhromaždení svoju tvár a ustanovenie nie je možné ani zneužiť zo strany polície, nakoľko pri jeho aplikácii je nevyhnuté, aby bol vykonávaný služobný zákrok s podmienkou použitia výzvy, ktorý je možné podľa zákona o Policajnom zbore vykonať len vtedy, ak dochádza k porušovaniu zákonov. Odkrytie tváre sa teda bude vyžadovať len od konkrétnej osoby výtržníka, ktorý narušuje pokojný priebeh zhromaždenia tým, že porušuje zákony.

    Podotýkam, že toto ustanovenie je potrebné predovšetkým vnímať ako vytvorenie možností ukončenia porušenia zákonov na zhromaždení skupinou výtržníkov dosiahnutím tzv. zmieru, čím sa môže predísť vykonaniu represívneho úkonu zo strany príslušníkov Policajného zboru. Ako praktický príklad môžem uviesť slovné urážanie extrémistických skupín ľudí na zhromaždení, keď Policajný zbor môže vyzvať takúto osobu, resp. takéto osoby k upusteniu od protiprávneho konania a súčasne k odkrytiu tváre z dôvodu jej identifikácie a prípadného následného vykonania zákonných úkonov. Realizácia takéhoto postupu by nemala za následok automatické rozpustenie zhromaždenia. V prípade uposlúchnutia uvedenej výzvy by zhromaždenie mohlo prebiehať naďalej bez represie, t. j. bez použitia donucovacích prostriedkov.

    V ďalšom, vážené kolegyne a kolegovia, chcem touto novelou zlepšiť aj súčinnosť medzi obcou a Policajným zborom, pretože doteraz zákon neukladal povinnosť obcí informovať políciu o plánovaných alebo zakázaných zhromaždeniach, čím dochádzalo k tomu, že polícia pri plnení úloh ochrancu a zabezpečovateľa verejného poriadku počas zhromaždenia nebola na takéto situácie dostatočne materiálne a personálne pripravená.

    Aplikácia súčasného platného zákona v praxi si žiada aj potrebu úpravy oznámenie o zhromaždení. Novela zákona neumožňuje podať oznámenie skôr ako 6 mesiacov pred dňom konania zhromaždenia, čím sa zabraňuje zneužívaniu zhromažďovacieho práva zvolávateľmi, ktorí úmyselným podaním oznámenia aj na niekoľko rokov dopredu blokujú atraktívne verejné priestranstvá, a tým bránia vo výkone zhromažďovacieho práva iným subjektom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, môj legislatívny návrh som po prvom čítaní konzultoval so zástupcami mimovládnych organizácií, obcami a mestami, políciou, pričom v novele sa zohľadnili niektoré ich pripomienky, ktoré boli predložené a schválené vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol tento zákon pridelený na prerokovanie, a ktoré máte uvedené v spoločnej správe výborov, s ktorou sa stotožňujem. Tým som chcel len povedať, že takto sa tento legislatívny návrh spresnil v tých ustanoveniach, ktoré boli nejasné. Vypustili sa z neho niektoré sporné ustanovenia, čím sa takto novelizovaný zákon zosúladil so spoločenským vývojom v Slovenskej republike.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z tohto dôvodu si dovoľujem vás požiadať o schválenie tohto môjho legislatívneho návrhu v intenciách podmienok uvedených v spoločnej správe. Verím, že túto novelu podporíte, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj predsedovi tohto výboru pánovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (tlač 330), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Pred sebou máme spoločnú správu 330a, v ktorej je uvedené, že gestorským výborom je Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý zosumarizoval pripomienky jednotlivých výborov.

    V bode I je uvedený rozpis výborov, ktorým Národná rada pridelila tento návrh poslanecký na prerokovanie. To je Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Konštatujem zároveň, že výbory v uloženej lehote uznesením Národnej rady prerokovali tieto návrhy.

    V bode II je konštatované, že poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, nepredložili žiadne pripomienky gestorskému výboru, preto nie sú zaradené do tohto materiálu.

    V bode III je rozpis jednotlivých výborov, kedy tieto predložený návrh prerokovali, zároveň čísla uznesení, ktorými reagovali na tento návrh.

    Zároveň v bode IV sú pripomienky vznesené vo výboroch, ktoré boli prijaté, od 1 až po 16. Zároveň je tam stanovisko gestorského výboru, ktorý odporúča hlasovať spoločne o bodoch od 1 po 16 s odporúčaním schváliť ich mimo bodu 4, ktorý odporúča neschváliť. Gestorský výbor, teda výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Bačíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, tieto stanoviská zakomponoval a zároveň predkladá Národnej rade v zmysle toho, ako som navrhol, tieto návrhy spolu s návrhom zákona schváliť. Súčasne ma poveril za spoločného spravodajcu a zmocnil ma oprávneniami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu je predložená tak, ako bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 110 z 11. septembra 2007.

    Toľko spoločná správa, pán predsedajúci. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Kuruc, iný nikto. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuruc, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zhromažďovacie právo je dôležitým základným občianskym právom umožňujúcim vyjadriť verejne a viditeľne postoj k spoločenským problémom.

    V predloženej novele časť venovaná zhromažďovaciemu právu zakotvuje veľmi neurčito definované priestupky a navyše za ne zavádza vysoké pokuty.

    Sú tu viaceré nejasne formulované ustanovenia, ktoré budú umožňovať subjektívny výklad zo strany polície a úradov.

    Podľa navrhovaného ustanovenia nebudú môcť mať účastníci zhromaždenia zakrytú tvár, ak bude voči nim polícia vykonávať služobný zákrok a na odkrytie tváre ich vyzve. Toto ustanovenie však umožní polícii prikázať odkryť tvár aj tým účastníkom konania, ktorí sa ničoho nedopustili, alebo aj všetkým účastníkom zhromaždenia. Ide o neodôvodnený zásah do súkromia, keď bude mať polícia bez legitímneho dôvodu vytvorený priestor, aby monitorovala aj konkrétnych účastníkov, ktorí sa nedopúšťajú porušenia zákona. Zároveň podľa navrhovaného ustanovenia bude za neodkrytie tváre hroziť pokuta do 5 000 Sk. A uvediem aj príklad.

    Bude to možné pri zákrokoch polície, keď je služobný zákrok vykonávaný voči všetkým účastníkom zhromaždenia. Ide často o situácie, keď polícia vydala poriadkové pokyny adresované všetkým účastníkom, napr. aby všetci zhromažďovaní postupovali určitým smerom. Alebo tiež to bude možné napr. pri vytláčaní všetkých účastníkov zhromaždenia v prípade, že na zhromaždení niektorí jednotlivci páchajú trestné činy a nie je možné zakročiť voči konkrétnym páchateľom. Ak polícia potrebuje zistiť identitu konkrétneho páchateľa, súčasný zákon jej umožňuje prikázať mu, aby si odkryl tvár, pričom neuposlúchnutie tejto výzvy je priestupkom. Novela zákona však umožňuje prikázať odkrytie tváre pod hrozbou priestupku aj tým účastníkom, ktorí sa ničoho nedopustili.

    Ďalším rizikom je navrhované zvýšenie pokút, ktoré budú môcť byť ukladané aj za nejasné priestupky. Pokutu do 5 000 Sk bude môcť dostať organizátor zhromaždenia vtedy, ak úrad usúdi, že riadil zhromaždenie tak, že sa podstatne odchyľuje od jeho nahláseného účelu. Nikde však nie je definované, kedy sa zhromaždenie podstatne odchyľuje od jeho účelu. A bude to na subjektívnom posúdení úradu. Ak je organizátorom zhromaždenia právnická osoba, bude môcť na základe tohto nejasného ustanovenia dostať pokutu až do 20 000 Sk. Pokutu do 5 000 Sk bude môcť organizátor zhromaždenia dostať za to, že podľa názoru úradu nezabezpečil potrebný počet spôsobilých usporiadateľov. Aký je však potrebný počet, však zákon nedefinuje a bude to na subjektívnom posúdení úradu.

    V návrhu novely sa o. i. konštatuje, že súčasná právna úprava je nedostačujúca, lebo vytvára priestor pre vznik ťažko zvládnuteľných a nekontrolovateľných zhromaždení, ktoré sme doteraz mohli sledovať napr. v Česku, v Dánsku, vo Francúzsku a naposledy v Nemecku. Takáto argumentácia nie je celkom opodstatnená, ak vychádzame z historického pozadia a znalosti rôznych iných kultúr, protestov vo svete, ale aj spoločenskej situácie v iných krajinách. U nás sa žiadne masové demonštrácie neodohrali a nič ani nenasvedčuje tomu, že by sa tak malo stať. V súčasnosti u nás dochádza, naopak, k úbytku verejných protestov, ktoré navyše u nás nikdy nemali násilný charakter, už vôbec nie spojený s vandalizmom. Vývoj demokracie sa tak pod rúškom prevencie posúva smerom k represii. Bol by som nerád, keby prijatie tejto novely vyvolalo u ľudí pocit strachu.

    Predložená novela môže vytvárať priestor pre účelové zneužitie a z tohto dôvodu odporúčam nehlasovať za jej prijatie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Frešo, Jánoš, Zmajkovičová, Žitňanská, Jasaň, pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Frešovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi ma zaujalo vystúpenie kolegu poslanca Kuruca najmä v tej časti, kde hovoril, že tento zákon by sa dal naozaj vyložiť aj voči širšej skupine alebo aj všetkým účastníkom. No v tom prípade naozaj, to je moja otázka na pána predkladateľa, aby to vysvetlil a jasne zdôvodnil, že to tak nie je, si neviem predstaviť, že príde nejaký policajt, ktorý povie, nech sa páči, choďte vľavo, a potom prikáže celému davu dať si čiapky dole, aby mohol účastníkov identifikovať. To, dúfam, nie je možné podľa tohto zákona. A ak sa to jasne nevysvetlí, tak je úplne zrejmé, že hlasujem proti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som reagovať v rámci rozpravy na predrečníka, pána poslanca Kuruca. Čo sa týka tej otázky hlavnej, ktorá bola najviac skloňovaná, problému zakrytej tváre demonštrantov, skúsme si položiť, vážené dámy, vážení páni, otázku, ak dôjde k demonštrácii, kto sa snaží zakrývať si tvár v rámci tých demonštrantov. A po skúsenostiach z krajín, ktoré ste spomenuli, kde boli skutočne veľmi brutálne tie demonštrácie a následky tých brutálnych demonštrácií niesli radoví občania, majitelia obchodov, reštaurácií, ktorí absolútne nemali nič spoločné s týmito demonštráciami, položme si otázku, či chceme aj my niečo takéhoto podobného. A myslím si, že práve návrh kolegu Bačíka smeruje k tomu, aby eliminoval nárast takéhoto nebezpečenstva.

    K argumentácii tým, pán poslanec Kuruc, že u nás v minulosti ešte neboli takéto demonštrácie. No neboli, ale môžu byť, pretože treba si uvedomiť, že od 1. 1. vstupujeme do schengenského priestoru. A ten môže ovplyvniť vlastne pohyb osôb, nových pracovných síl aj z iných krajín, a teda takéto demonštrácie tu môžu byť. Myslím si, že je opodstatnenie prijať takýto návrh novely zákona zo strany pána poslanca Bačíka. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Zmajkovičová, pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela v každom prípade podporiť tento návrh zákona a chcela by som povedať pánovi kolegovi, pán poslanec Bačík sa veľmi zodpovedne pripravoval k tomuto návrhu zákona. Vedeli sme, že zrejme vyvolá určitú diskusiu. A práve do toho druhého čítania spolupracoval aj s mimovládnymi organizáciami. Preto boli prijaté aj niektoré tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch. Nejde tu o zasahovanie do práv a slobôd občanov. A policajný zákrok nastáva v čase, ak by mohlo prísť k spáchaniu trestného činu alebo bol spáchaný trestný čin. Čiže vtedy vyzve policajt o odkrytie tváre. V žiadnom prípade nejde o zasahovanie do práv a slobôd. Ja si myslím v každom prípade, že tento návrh zákona je potrebné podporiť. A ja verím tomu, že snemovňa bude hlasovať za.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že takýto návrh zákona je hodný debaty vždy, pretože ide o základné právo. A treba o tom debatovať. A pokiaľ ustanovenia nie sú dostatočne jasné a presné, tak naozaj si myslím, že je to hodné debaty.

    Chcem povedať, že mali sme veľmi korektnú diskusiu na ústavnoprávnom výbore k tomuto návrhu zákona. Áno, prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré ten text výrazne spresňujú, či je to dostatočné, to uvidíme.

    Zároveň chcem povedať ale aj to, že naozaj tá situácia, tak ako o nej hovoril pán poslanec Kuruc, nie je u nás nejaká vyhrotená. A je otázka, či je potrebné takto reagovať okamžite, keďže vieme, že ministerstvo vnútra pripravuje zásadnú zmenu tejto legislatívy a vôbec zhromažďovacieho práva aj pre celý neziskový sektor. Takže je otázne, že ak nemáme všetci ten pocit, že tie ustanovenia sú dostatočne jasné, pokiaľ ide o vymedzenie kompetencií polície v tomto prípade, či nestojí za to ešte ďalej o tom diskutovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Kuruc, určite ty máš veľké skúsenosti z oblasti samosprávy, ale dovolím si nesúhlasiť s tebou, pretože pri tvorbe tejto novely ma oslovil starosta jednej mestskej časti v Bratislave, kde je najviac takýchto zhromaždení. Je to ináč váš nominant, ktorý ma doslova požiadal o to, aby sme dali tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z jeho osobných praktických skúseností. Ja súhlasím s tým, že možno nehrozí v dohľadnej dobe nič také, ale on ma z toho vyviedol na jednom príklade, keď sa mali stretnúť antifašisti a neonacisti. Len tým, že bol bystrý, pozorný, tak tomu zamedzil, nemuselo sa to stať.

    A vy veľmi často mnohokrát rozprávate o možnosti zneužitia. Neviem, prečo to tak je, pretože zákon o Policajnom zbore jasne hovorí, kedy môže a musí policajt zakročiť. On nemôže zakročiť svojvoľne. Ja by som vás upozornil na § 9 ods. 1, kde sa hovorí, že policajt v službe, nebudem to celé citovať, je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok okrem iných dôvodov aj vtedy, keď je dôvodné podozrenie z páchania trestnej činnosti. Ja som sa zúčastnil previerky na útvaroch osobitného nasadenia polície, kde oni to privítali práve preto, aby účastníci konania neboli postihnutí kvôli pár výrastkom, ktorí tam sú. A tento návrh zákona rieši aj tento problém, pretože vyškolený policajt presne vie, kedy a ako má postupovať a koho má osloviť. A určite ste si všimli, že čl. I § 7 ods. 4 znie, kedy môže vyzvať a vyzve policajt účastníka, aby si odkryl tvár, účastníka, nie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec chce reagovať. Nech sa páči, má slovo na dve minúty.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, že teda diskusia a reakcie boli na môj príspevok. Samozrejme, nikto nehovorí o tom, aby diskusia o takomto návrhu nebežala ďalej, aby sme naozaj nepostihovali takých, ktorí prídu na takéto zhromaždenie za nejakým iným účelom, s vandalizmom. Samozrejme, vandalov a podobných výrastkov alebo takých, čo prídu rušiť takéto zhromaždenia, aby sme postihovali, proti tomu nič nikto nemá. Ale naozaj sú niektoré tie ustanovenia trošku, na hrane povedané, také, že by mohli byť za určitých okolností zneužité.

    K pánovi poslancovi Jánošovi. Kto si zakrýva tvár? No väčšinou sú to, samozrejme, vandali a podobne. Ale sú to aj takí ľudia, ktorí idú manifestovať kvôli pracovným podmienkam a boja sa, aby napr. na druhý deň ich niekto, kto ich spozná v práci, nevyhodil alebo podobne. A o toto mi ide, aby náhodou nebolo zneužité v prípade takýchto ľudí to právo, že ich tam niekto spozná a na druhý deň dostanú výpovede v práci za to, že boli demonštrovať proti svojmu zamestnávateľovi alebo podobne.

    K tomu, že vstúpili sme do NATO a EÚ alebo teda do schengenského priestoru. Vstúpili sme aj do NATO a EÚ a v tom prípade žiadne teda nejaké zhromaždenia vandalov na našom území našťastie neprebehli. Dúfam, že teda ani po vstupe do schengenského priestoru nejaké takéto problémy nebudú, nakoľko ten priestor je už aj teraz otvorený, nie úplne, ale môže sa v rámci neho cestovať už aj teraz.

    K pani poslankyni Zmajkovičovej. V prípade spáchania trestného činu no už keď niekto spácha trestný čin, tak väčšinou tí policajti toho človeka zadržia. A už ho môžu identifikovať teda niekde na polícii alebo podobne. A keď ho nezadržia, tak ho nemajú ako identifikovať ani podľa tohto zákona, ani podľa toho predchádzajúceho. Čiže aj tento zákon je potom v podstate o ničom.

    Čo sa týka poslanca kolegu Jasaňa. Viem, ja som s pánom Andrejom Petrekom tiež rozprával, čo sa týka Starého Mesta. A tam naozaj, kde sú tie zhromaždenia, je ten problém najväčší. Ale predpokladám, tak ako aj povedala kolegyňa Žitňanská, z časového hľadiska tento zákon nie je tak potrebný, aby sme ešte...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Vážený pán poslanec, čas uplynul.

    Vy ste vystúpili ako jediný prihlásený do rozpravy.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ukončením faktických poznámok je mojou povinnosťou vyhlásiť rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce ešte zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ak dovolíte, ja som o záverečné slovo požiadal z toho dôvodu, že som veľmi rád, že tu prebehla taká diskusia, ktorú môžem považovať za odbornú, podobne ako to bolo vo výboroch, kde sa tento predmetný návrh zákona prerokúval, kde sme sa zhodli na určitých veciach, ktoré tento môj legislatívny návrh zlepšili a posunuli nejakým krokom dopredu.

    Ja budem reagovať len na kolegu Kuruca, ktorý vlastne vystúpil v rámci rozpravy, kde z radov mojich kolegov mu už bolo odpovedané na to, čo by som mu mohol povedať aj ja.

    Ale ak dovolíte, ešte by som zareagoval na to, že skutočne je potrebné si pozrieť tú spoločnú správu, kde tento zákon vo vzťahu k odkrytiu tváre bol upravený tak, že ide o konkrétneho účastníka. To znamená, že v rámci tej odbornej diskusie, ktorá prebiehala vo výboroch, predtým s mimovládnymi organizáciami, s mestami a obcami, sa vykonalo to, že jednoducho skutočne nebude môcť byť zneužitý tento služobný zákrok voči všetkým účastníkom zhromaždenia. Bavíme sa tu o konkrétnej osobe, o konkrétnom výtržníkovi, ktorý počas zhromaždení porušuje zákony. A policajt je oprávnený voči takejto osobe konať.

    Vo vzťahu k tým nejasným priestupkom ja si nemyslím, že v rámci iných správnych deliktov tam boli zadefinované pojmy, pokiaľ by išlo o nejaké nejasné priestupky z toho dôvodu, že sa vychádzalo z ustanovenia toho zákona, tak ako sú dané povinnosti fyzických osôb a zvolávateľov počas zhromaždení. Takže vo vzťahu k tomu zhromaždeniu, že pokiaľ sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia, ja si myslím, že je tam zadefinované to, čo súčasná právna úprava obsahuje.

    Ja len chcem na záver týmto poďakovať, že sa k tomuto naozaj viedla taká odborná diskusia v tomto pléne. A verím tomu, že i napriek tomu, čo tu bolo vyjadrené, že novela tohto zákona nie je potrebná v súvislosti so vstupom Slovenska do schengenského priestoru, vážení páni, podľa udalostí, ktoré sme mali možnosť vidieť naposledy v Čechách, v Nemecku, v Dánsku, skutočne je lepšie, aby sme boli na takéto situácie skôr pripravení ako zaskočení.

    Na záver by som chcel ešte požiadať spravodajcu, aby v spoločnej správe ten bod 4 bol vyňatý mimo spoločného hlasovania, aby bolo o ňom dané hlasovanie ako o osobitnom bode. Ďakujem vám všetkým pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Spravodajca, nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja môžem iba konštatovať, že v rozprave vystúpil jeden diskutujúci, s faktickými poznámkami vystúpili piati kolegovia. O to mám jednoduchšiu odpoveď, pretože tí, čo boli prítomní na výboroch, vlastne povedali tým, ktorí na výboroch neboli, ako tá diskusia prebiehala, a vysvetlili si tie problémy, ktoré majú jednotliví kolegovia.

    Zároveň konštatujem, že ten bod 4 bude vyňatý na osobitné hlasovanie. Dokonca i gestorský výbor odporúča ho neschváliť.

    A konštatujem, že je už právo každého poslanca potom, ako sa rozhodne buď návrh podporiť, alebo nepodporiť, alebo aj vôbec nehlasovať zaň. Gestorský výbor ho odporúča prijať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať nasledujúcim bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 331 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 331a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Rydlovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodnil.

  • Ctený pán podpredseda, je pre mňa cťou v druhom čítaní sa zaoberať návrhom poslancov Národnej rady na vydanie tohto zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Dovolím si vašu pozornosť upriamiť na niekoľko skutočností. To súvisí s realizáciou tohto zákona.

    Realizácia zákona č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách narážala od samého začiatku na problémy spojené najmä so stavom a obsahom vojenských archívnych dokumentov, ale aj v súvislosti s rôznou interpretáciou podmienok, za ktorých majú byť oprávnené osoby odškodnené. Vyskytujúce sa problémy mala odstrániť novela tohto zákona zákonom č. 612/2005 Z. z. Ale v skutočnosti naďalej sa pri vybavovaní žiadostí prejavili niektoré rozporné postoje k oblasti zriaďovania a fungovania a rušenia vojenských táborov nútených prác. Podľa historických faktov boli síce pod tlakom medzinárodného spoločenstva vojenské tábory nútených prác ku dňu 1. mája 1954 formálne zrušené, ale v skutočnosti osoby v nich zaradené podliehali naďalej všetkým možným diskriminačným podmienkam aj po preradí do tzv. technických práporov (TP). Tieto argumenty boli pri prerokovaní predchádzajúcej novely v zákone č. 612/2005 Z. z. prijaté o. i. aj uznaním nároku na príspevok po preradení oprávnenej osoby do technického práporu, avšak explicitné časové ohraničenie doby, do ktorej ešte možno oprávneným osobám poskytnúť jednorazový príspevok, z textu zákona vypadlo.

    Na druhej strane dôvodová správa jednoznačne označuje 31. december 1954 ako dátum, ktorý treba považovať za reálne skončenie podmienok, za akých fungovali vojenské tábory, ale najmä podmienok, ktorými boli podriadené osoby v nich zaradené.

    Na ilustráciu argumentácie, že po formálnom zrušení vojenských táborov nútených prác podmienky v novooznačených technických práporoch prakticky trvali naďalej, možno uviesť niektoré dôvody uplatňovania tejto praxe, ako je napr. to, že a) významná tu bola aj skutočnosť, že okamžité „useknutie“ pracovného fondu zmluvným firmám bolo prakticky nemožné, a tak bývalí príslušníci PTP formálne preradení do technických práporov ako pokračovateľky PTP, takto sa skrátene označovali vojenské tábory nútených prác, niekoľko mesiacov i vyše roka hoci už pod označením TP, naďalej s nezmenenými pracovnými podmienkami, plnili funkciu trestaneckých PTP-ákov

  • Je to v dôvodovej správe ako príloha č. 1 a 2.

  • , b) rôzne oneskorenia realizácie rozhodnutí vznikali aj z dôvodu krátkeho dispozičného času pri neplánovaných situačných rozkazoch v období po smrti Josifa Vissarionoviča Stalina a Klementa Gottwalda, keď napr. rozkaz bol doručený o 18.40 hodine v ten istý deň, v ktorom už mal byť tento rozkaz aj zrealizovaný (Tu odkazujem na prílohu č. 3 dôvodovej správy, z ktorej je, citujem, tiež evidentné, že aj po 30. apríli 1954 naďalej boli evidovaní a postihovaní vojaci s kádrovými závadami, čo tiež svedčí o rozpore teórie a praxe za komunistického politického režimu.), c) rozhodujúcim faktorom bola aj skutočnosť, že realizácia rozkazu o vyradení vojaka z PTP závisela aj od postoja mimoarmádnych politických orgánov, keď tieto si neželali dotyčnú osobu v civilnom živote.

  • O tom svedčí príloha č. 4 dôvodovej správy.

  • Z uvedených a iných podobných dôvodov v Českej republike i u nás rôzni odborníci z oblasti vojenskej histórie a ministri obrany ako napr. páni Andrejčák a Sitek sa zhodli na reálnom konečnom termíne existencie vojenských táborov nútených prác, ktorým bol 31. december 1954.

    V priebehu vybavovania žiadosti oprávnených osôb sa odhalil aj ďalší čiastkový problém, ktorý nie je možné vyriešiť iba v rámci aplikácie zákona, vyžaduje si legislatívnu zmenu. Ide pritom o pomerne frekventované používanie klasifikačného znaku E na označenie osôb politicky nespoľahlivých. Poznatky o používaní tohto klasifikačného znaku svedčia však o závažných a rozdielnych skutočnostiach. Napr. uvedený znak E bol zavedený koncom roku 1950 akoby za pochodu, teda až po vzniku prvých vojenských útvarov PTP. Súčasne zaiste aj vplyvom ľudského faktora sa vyskytli mnohé prípady, že do evidenčných spisov politicky nespoľahlivých príslušníkov PTP u niektorých bol a u niektorých nebol znak E dopísaný. Historicky podložená prax dosvedčuje aj to, že neexistovali jednoznačné pravidlá pre používanie uvedeného znaku. Za rozhodujúce je však potrebné považovať ten fakt, že samotné neoznačenie osoby klasifikačným znakom E alebo jeho zrušenie neznamenalo automatickú zmenu pracovných a životných podmienok konkrétnej osoby zaradenej do vojenského tábora nútených prác z dôvodu politickej nespoľahlivosti.

    Pokiaľ ide o celkovú kvantifikáciu jednorazových príspevkov, je potrebné v súvislosti s obsahom predloženého návrhu zákona dať do pozornosti informačnú správu pre ministra obrany Slovenskej republiky z 5. júna 2006. Podľa tejto správy bola vyčerpaná za obdobie rokov 2005 a 2006, resp. do konca roku 2006 na tieto príspevky aj kalkulovaná suma cirka 61,24 mil. Sk. To znamená, že za dané obdobie cirka 67 % celkového realizačného času z rozpočtových rokov 2005 až 2007 boli skutočne čerpané a kalkulované finančné prostriedky vo výške cirka 41 % z celkovej disponibilnej sumy 150 mil. Z toho, ako aj z veľkého počtu podaných rozkladov možno odôvodnene konštatovať, že z nenáležite tvrdej dikcie zákona vyplynul aj spôsob vybavovania žiadostí. V týchto súvislostiach treba brať do úvahy, že počet oprávnených osôb cirka už osemdesiatročných z dôvodu úmrtnosti rapídne klesá. A táto skutočnosť tiež podčiarkuje urýchlenú potrebu schválenia predloženého návrhu zákona.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je upresnenie súčasnej platnej dikcie zákona č. 726/2004 Z. z. v znení zákona č. 612/2005 Z. z. jednak v záujme zabezpečenia jednotného posudzovania a rozhodovania o nárokoch tých oprávnených osôb, ktoré fakticky spĺňajú rovnaké podmienky pre poskytnutie príspevku, ale tiež v záujme zníženia vysokého počtu sťažností a oprávnených prostriedkov, resp. rozkladov, a tým aj odstránenia nadbytočnej administratívy spojenej s touto agendou.

    Hlavným poslaním návrhu je však predovšetkým zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona, t. j. zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime, naplnený v zamýšľanom rozsahu a čo najspravodlivejším spôsobom.

    Žiada sa ešte poznamenať, že tento návrh spadá len do rámca realizácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky schváleného rozpočtového finančného limitu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána poslanca Kuruca, aby nám ako spravodajca z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poskytol informáciu o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z. (tlač 331).

    Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením z 19. júna 2007 č. 419 pridelila na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť.

    Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.

    Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne, spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť ich a spoločne o bodoch 3 a 4 s odporúčaním neschváliť ich.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 87 z 11. septembra 2007.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu a máte slovo. Písomne som neobdržal prihlášku do rozpravy. Takže sa spýtam, či sa chce niekto z kolegýň a kolegov prihlásiť ústne do rozpravy. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi v súlade s § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku predložiť pozmeňujúci návrh k prerokúvanému poslaneckému návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh znie: „V čl. I bode 4 nadpis k § 5c znie: „Prechodné ustanovenia účinné od 1. novembra 2007.“.“

    Ako je to uvedené aj v písomnom odôvodnení predloženého návrhu, ide o odstránenie legislatívnotechnického nedostatku, konkrétne o premietnutie zmien vyplývajúcich z posunu navrhovanej účinnosti aj do názvu novo navrhovaného § 5c. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže ste boli jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce pán navrhovateľ zareagovať? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 296. Spoločná správa výborov je tlač 296a.

    A pani poslankyňa Sániová bude predkladať návrh za skupinu poslancov. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy kolegyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov zdravotníckeho výboru uviedla návrh zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

    K najvýznamnejším medzinárodným organizáciám pôsobiacim v humanitárnej oblasti patrí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

    Slovenský Červený kríž bol vládou Slovenskej republiky presne v roku 1994, a to 17. 3., uznaný za jedinú národnú spoločnosť Červeného kríža, ktorá pôsobí na území Slovenskej republiky, a to podľa Ženevských dohovorov a ich Dodatkových protokolov. Tento zákon vstúpil vtedy do platnosti 1. mája 1994.

    Ako som uviedla pri rokovaní o uvedenom návrhu zákona už v prvom čítaní, dôvodom vypracovania nového zákona je tá skutočnosť, že platná právna úprava dostatočne nedefinuje právne postavenie Slovenského Červeného kríža, používa právnu terminológiu, ktorá je zastaraná, a nereflektuje na aktuálny právny stav v súvislosti s prijatím nových zákonov. Toto spôsobuje problémy v právno-aplikačnej praxi. Zákon o Slovenskom Červenom kríži nebol teda viac ako 12 rokov novelizovaný a je stále platný.

    Predložený nový zákon o Červenom kríži upravuje nasledovné okruhy problémov. Definuje postavenie Slovenského Červeného kríža v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to tak, že Slovenský Červený kríž garantuje postavenie osobitnej neštátnej právnickej osoby, ktorej vo vzťahoch k týmto zákonom neupravených priznáva právne postavenie neziskovej organizácie, a to podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. Po druhé, deklaruje medzinárodné postavenie Slovenského Červeného kríža ako jedinej národnej spoločnosti Červeného kríža. Presnejšie a prehľadnejšie ako zákon č. 84/1994 Z. z. vymedzuje vzťahy Slovenskej republiky a subjektov územnej samosprávy a Slovenského Červeného kríža, pričom v súlade s požiadavkami Ústavy Medzinárodnej federácie Červeného kríža podrobnejšiu úpravu týchto vzťahov odkazuje na osobitné zmluvy. Vymedzuje základné úlohy Slovenského Červeného kríža v Slovenskej republike. Rámcovo vymedzuje aj organizačnú štruktúru Slovenského Červeného kríža. Ďalej, ustanovuje zásady hospodárenia Slovenského Červeného kríža vrátane foriem získavania prostriedkov na činnosť Červeného kríža, ktorých súčasťou sú v súlade s doterajšími tradíciami vnútroštátnej právnej úpravy i záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi so Ženevských dohovorov aj dotácie z verejných fondov. V rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi tak ako doposiaľ garantuje Slovenský Červený kríž oslobodenie od niektorých daní, cla, súdnych, správnych a poštových poplatkov. Vymedzuje taktiež pravidlá používania ochrany znaku a názvu Červeného kríža na území Slovenskej republiky. A vymedzuje presnejšie ako dosiaľ skutkovú podstatu priestupku za ich neoprávnené použitie, ako aj príslušného priestupkového konania.

    V súlade so zámermi sledovanými novou právnou úpravou sa novelizujú aj zákony Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a taktiež zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Po schválení uvedeného návrhu zákona v prvom čítaní a jeho postúpení do druhého čítania rokovali o návrhu zákona jednotlivé výbory.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predložený návrh zákona dňa 14. júna 2007. Po obdržaní stanoviska vlády Slovenskej republiky, ako aj pripomienok z radov odborníkov a zástupcov Slovenského Červeného kríža, ktorí sa zúčastnili rokovania výboru, výbor prerušil svoje rokovanie. Požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu získania dostatočného časového priestoru na vyprecizovanie niektorých ustanovení, aby druhé čítanie návrhu zákona sa uskutočnilo na septembrovom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor po prerušení svojho rokovania zasadal dňa 3. septembra 2007. Schválil pripomienky k návrhu, ktoré riešia výhrady vznesené k predloženému návrhu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona po schválení právne upraví podmienky na efektívne plnenie poslania a úloh Slovenského Červeného kríža v Slovenskej republike. Preto dovolím si vás poprosiť o podporu predloženého nového zákona o Slovenskom Červenom kríži. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    A teraz pán poslanec Pataky ako určený spravodajca z výboru pre zdravotníctvo nás bude informovať o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 366 z 15. mája 2007 po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokovali návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov v stanovenom termíne. Výbory neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži dňa 7. júna 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 14. júna 2007. Výbor prerušil rokovanie a požiadal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby do návrhu programu 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona nezaradil uznesením č. 52 zo 14. júna 2007. Výbor pokračoval v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 3. septembra 2007. Súhlasil s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy, ktorú máte, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nebudem ich čítať.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 23 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 22 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich a o bode 23 samostatne s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

    Výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu predniesť správu v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo č. 61 z 11. septembra 2007.

    Pán predseda, skončil som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa krátko pozastavil v druhom čítaní pri návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má legislatívno-právny charakter. Čiže ide viac-menej o legislatívno-právnu úpravu.

    Chcem povedať, že mám veľkú radosť, že sme sa s týmto zákonom dostali až tu do druhého čítania. A verím, že sa s ním dostaneme aj do tretieho čítania a že zajtra bude tento zákon úspešne schválený. Akosi sa nám stalo už v predchádzajúcom funkčnom období, že zdravotníctvo sa stalo dôležitou frontovou líniou medzi koalíciou a opozíciou. A aj v pléne tohto parlamentu už veľa diskutujeme o problematike zdravotníctva a o jednotlivých riešeniach, ktoré by sme mali slovenskému zdravotníctvu poskytnúť. Často majú koaliční a opoziční poslanci diametrálne odlišné názory na riešenie problematiky zdravotníctva. A práve preto chcem veľmi krátko niečo povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákona, lebo je v niečom výnimočný, v niečom zvláštny. Predkladá ho skupina poslancov, všetci sú členmi výboru pre zdravotníctvo a sú to poslanci zo všetkých poslaneckých klubov tejto snemovne. Ako predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo to robí radosť, že sme sa dokázali aj v zdravotníctve v komplikovanej a ťažkej téme, o ktorej budem ešte veľa vášnivo diskutovať aj na výbore pre zdravotníctvo, aj v pléne Národnej rady, zhodnúť na niečom, čo je viac ako politika, čo je viac ako politické postoje niekedy aj našich politických strán alebo naše vlastné názory. A je to práve Slovenský Červený kríž a problematika tohto hnutia na Slovensku. Verím, že zajtra schválime moderný zákon, ktorý pomôže fungovaniu Slovenského Červeného kríža. Priznám sa, že mali sme dosť času medzi prvým a druhým čítaním, aby sme legislatívno-právne veci vybrúsili. Ono je to tak, že keď veľa zdravotníkov s veľkým entuziazmom píše nejaký zákon, právnici nájdu množstvo chýb a množstvo vecných aj právnych pripomienok. Dlho sa o tom diskutovalo s ministerstvom financií, s Úradom vlády, s ústavnými právnikmi aj tu v Národnej rade.

    Ale dnes chcem veriť, že predkladáme moderný a kvalitný zákon, ktorý hnutie, ktoré sa volá Slovenský Červený kríž, urobí modernejším, funkčnejším, akcieschopnejším a takým, ktorý lepšie poslúži ako myšlienke Červeného kríža, tak aj tej časti slovenského zdravotníctva, ktorá je možno trošku menej o biznise, trošku menej o trhu zdravotníckych služieb, možno menej o dopyte a ponuke a možno viacej o empatii, o pomoci blížnemu, o dobrovoľnosti, o humanite, ktorá tiež patrí do zdravotníctva. Vždy sme tvrdili a budeme tvrdiť, že zdravotníctvo je z etického pohľadu poslaním. Nikto z nás lekárov ani zdravotníkov a priori nešiel robiť, nevybral si povolanie lekára, aby zarobil veľa peňazí (Ani zdravotné sestry tak neurobili, aby zarobili veľa peňazí.), lebo niekedy v pubertálnom veku sníval lekár o tom, že chce pomáhať chorým. A Červený kríž je krásnou ukážkou humanity, humanitárnosti, dobrovoľnosti a pomoci blížnemu nie z pohľadu, poviem to teraz tým škaredým slovom, zisku, ale z pohľadu toho, že je to určité poslanie, ktoré všetci zdravotníci ako keby sme cítili v nás.

    Takže ešte raz chcem povedať, že ako predseda výboru som nesmierne rád, že sme sa dokázali na výbore spojiť na práci nad týmto poslaneckým návrhom zákona. A chcem vyjadriť nádej, že podobná dohoda prechádzajúca naprieč celým plénom Národnej rady, naprieč všetkými poslaneckými klubmi bude aj zajtra pri hlasovaní o tomto poslaneckom návrhu zákona a že poslanecký návrh zákona získa podporu všetkých poslaneckých klubov a bude schválený.

    Ako som avizoval, nechcel som len tak pekne rečniť, aj keď som využil tú príležitosť na to, chcem podať jeden pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Slovenskom Červenom kríži a o ochrane znaku a názvu Červeného kríža.

    Bod 1. V § 6 odsek 2 znie: „Základnými organizačnými jednotkami Slovenského Červeného kríža sú miestne spolky, ktoré sa združujú do územných spolkov. Miestne spolky a územné spolky nemajú právnu subjektivitu. Riaditeľ územného spolku má v rozsahu ustanovenom týmto zákonom § 3 ods. 4 a § 4 ods. 2 oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa územného spolku za Slovenský Červený kríž.“

    Bod 2. V § 6 odsek 5 znie: „V rozsahu ustanovenom stanovami je oprávnený konať za Slovenský Červený kríž aj generálny sekretár. Generálny sekretár je zamestnancom Slovenského Červeného kríža.“

    Ako som už avizoval, ide o legislatívno-právnu úpravu z dôvodu jednoznačnosti. Čiže chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh nejde nad rámec na výbore schváleného poslaneckého návrhu zákona, len upresňuje tieto ustanovenia, ktoré z pohľadu ústavných právnikov by mohli byť vykladané nie tak jednoznačne. Čiže ide len o to, aby to bolo jednoznačnejšie. Podpísaní sú poslanci všetkých poslaneckých klubov pod týmto pozmeňujúcim návrhom podobne ako pod zákonom. Takže poprosil by som, aj keď ho podáva opozičný poslanec, aby ste aj vládna koalícia tento raz prižmúrili oči a schválili tento pozmeňujúci návrh, pretože je to pozmeňujúci návrh, ktorý chce len vylepšiť fungovanie a jednoznačnosť územných a miestnych spolkov, ako aj pozíciu generálneho sekretára.

    Dámy a páni, na záver by som vás teda ešte raz chcel poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona o Slovenskom Červenom kríži, ako aj o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Boli ste jediný prihlásený do rozpravy, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, keď v decembri roku 2006, konkrétne 9. decembra, Najvyššia rada, čo je najvyššia forma a orgán Slovenského Červeného kríža, predostrela návrh tohto nového zákona ako členka Najvyššej rady a dlhoročná funkcionárka Červeného kríža som sa potešila, že nastane čas, a to, verím, zajtra, že odhlasujeme tento zákon o Červenom kríži.

    Myslím si, že treba poďakovať z tohto miesta nielen mojim kolegom, tak, ako to povedal predrečník, že sme si všetci osvojili tento zákon a oboznámili sa s ním, ale aj tým, ktorí to pripravovali, právnikom a hlavne Najvyššej rade a menovite generálnemu sekretárovi Červeného kríža.

    Verím, že po schválení tohto zákona budeme môcť pracovať s novou legislatívnou úpravou, čo isto prinesie zmenu v organizácii a v riadení Slovenského Červeného kríža a hlavne v tom, na čo bol Slovenský Červený kríž ustanovený. Ďakujem ešte raz za podporu.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Ďakujem vám obidvom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh je ako tlač 289 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 289a.

    Teraz už poprosím pána Petra Pelegriniho, aby za skupinu poslancov odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto návrhu je založenie akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov. Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. ustanovoval zriadenie právnickej osoby, ktorá by plnila úlohy smerujúce k využitiu dopravnej infraštruktúry vo verejných prístavoch v záujme rozvoja vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej dopravy. Vzhľadom na problémy so zriadením príspevkovej organizácie daná právna úprava rieši túto problematiku vytvorením akciovej spoločnosti, čím dôjde k zefektívneniu a optimalizácii prevádzkovania majetku štátu vo verejných prístavoch Slovenskej republiky v podmienkach komerčného prostredia.

    Vytvorenie akciovej spoločnosti predstavuje vloženie majetku štátneho podniku Slovenská plavba dunajská v plnom rozsahu do vytvorenej akciovej spoločnosti, oddelenie vnútornej organizačnej jednotky rozpočtovej organizácie Štátna plavebná správa, definovanie podmienok pre zachovanie hospodárskeho záujmu štátu vrátane ochrany majetku štátu, ktorý ako prioritný majetok nebude podliehať exekúcii ani inému výkonu rozhodnutia, a, na záver, vyčlenenie časti majetku štátu, ktorý v súčasnosti spravuje rozpočtová organizácia Štátna plavebná správa, ktorý sa vloží do akciovej spoločnosti.

    Navrhovaným zákonom sa upravuje spôsob nakladania s prioritným majetkom vo vlastníctve štátu nevyhnutným pre činnosť a rozvoj verejných prístavov v záujme zvyšovania podielu vodnej dopravy hlavne na výkonoch nákladnej dopravy. Niektoré podmienky založenia sú v porovnaní s platnou právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka špecifické. Ide tu napr. o postup pri oceňovaní nepeňažného vkladu, prechod vlastníckeho práva k predmetu vkladu a podobne.

    Návrh zákona nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, iba na jeho príjmovú časť. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať žiadny dopad na životné prostredie a nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť a ani na podnikateľské prostredie.

    Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    A teraz pán poslanec Chrbet bude informovať ako určený spoločný spravodajca z výboru pre hospodársku politiku o prerokovaní predmetného návrhu vo výboroch a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predseda, pán minister, dámy, páni, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 360 z 11. mája pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré som menoval, tento zákon prerokovali a navrhujú ho schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia, ktoré máte prakticky pred sebou.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade o bodoch 1 až 10 správy hlasovať spoločne s odporučením schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Zároveň ma poveril ako spoločného spravodajcu právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, skončil som. A môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Teda ako jediný je pán spravodajca prihlásený do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na pripomienky Legislatívnej rady vlády, ktorá s predloženým návrhom zákona vyslovila súhlas a požiadala o zapracovanie niektorých pripomienok, ktoré majú prevažne legislatívnotechnický charakter a predložený návrh skupiny vylepšujú. Tento pozmeňujúci návrh máte pred sebou. Má 7 bodov.

    V čl. I v úvodnej vete sa za slová „v znení“ vkladá slovo „zákona“ a slová „zo dňa 23. 3. 2007“ sa nahrádzajú slovami „č. 193/2007 Z. z.“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu ustanovenia.

    Po druhé. V čl. I bode 3 § 6 ods. 3 sa slová „prioritný investičný majetok“ nahrádzajú slovami „prioritným investičným majetkom“.

    V čl. I bodoch 3, 4 v poznámkach pod čiarou k odkazom 3h a 3r sa vypúšťajú slová „o správe majetku štátu“.

    V čl. I bode 5 v úvodnej vete sa slová „ktorý znie“ nahrádzajú slovami „ktorým vrátane nadpisu znie“.

    V čl. I bode 5 § 43a sa slová „zmluvy zaniknú“ nahrádzajú slovami „zmluvy strácajú platnosť“.

    V čl. I novom bode 7 za doterajší bod 6 sa vkladá nový bod 7, ktorý znie: „V § 41 ods. 2 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa slová „a na § 6 až § 6e“.“

    A v čl. I za doterajší bod 6 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Slová „správca verejného prístavu vo všetkých tvaroch a v celom texte zákona“ sa nahrádzajú slovami „prevádzkovateľ verejného prístavu v príslušnom tvare“.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktickú poznámku na vaše vystúpenie má pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No nedá mi, aby som sa nespýtala, že tieto záležitosti sa prečo nevyriešili na gestorskom výbore, keď sú to len veci teda legislatívnotechnického charakteru a možnože nebol výbor uznášaniaschopný, ale to ste mali povedať. Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem. Konštatujem, že máte pravdu, ale aj preto ste museli prečítať celé znenie, aby odznelo v pléne.

    Ďakujem pekne.

    Uzatváram rozpravu.

    Chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem vyjadriť podporu predloženým pozmeňujúcim návrhom. A v mene predkladateľov, samozrejme, s nimi súhlasíme.

    A na margo tých pripomienok alebo na faktickú poznámku pani poslankyne Sárközy. No sama dobre viete, že tento bod sme presunuli z júlovej schôdze na septembrovú, aby sa stihol kvalitne pripraviť ten pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval so spoločnou správou. A výbor už medzitým nerokoval, naposledy rokoval v júni. Takže preto sme pristúpili radšej k takému kroku, aby sme na poslednú chvíľu nerobili nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré by mohli kolidovať s predpismi a legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás informovať, že budeme teraz prerokúvať

    súhrnnú správu o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Je to tlač 353.

    A poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby v zastúpení podpredsedu vlády správu uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaná správa o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii bola vypracovaná pod gestorstvom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

    Správa taktiež napĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 637 z roku 2004, bod B.2. Správa zachytáva obdobie od 1. mája 2006 do 30. apríla 2007.

    Predkladaný materiál nadväzuje na správu o druhom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v súvislosti s tým poskytuje súhrnné informácie o tom, ako sa členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii celkovo odráža na dianí na Slovensku, čo sa týka politických, legislatívnych, hospodárskych a sociálnych aspektov.

    Materiál vznikol na základe podkladov vypracovaných jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom možno oceniť, že niektoré rezorty formulovali závery a odporúčania, ktoré poukázali na silné a slabé stránky v danej oblasti.

    Tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii sa niesol v znamení ekonomického rastu. Predovšetkým makroekonomické ukazovatele zaznamenávali pozitívny rast. Slovenská republika sa zaradila k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie. Pribudli zahraničné investície, vyrástli nové podniky, vznikli nové pracovné miesta. V tomto čase sa Slovenská republika taktiež pripravuje na vstup do eurozóny, pričom Národný plán zavedenia eura je rámcovým dokumentom, o ktorý sa môžu oprieť všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

    V oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu Európskej únie došlo k významnému pokroku v uzatváraní zmluvných záväzkov a čerpaní finančných prostriedkov týchto fondov, no napriek tomu Slovenská republika nebola ku koncu roka 2006 schopná vyčerpať v rámci troch programových dokumentov všetky pridelené finančné prostriedky.

    Jednou z priorít, ktorú presadzuje vláda Slovenskej republiky v týchto dňoch, je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predovšetkým rast zamestnanosti posilnený daňovými stimulmi, opatrenia pre mobilitu pracovných síl, pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania, súbežne s novými opatreniami pre podporu využívania informačno-komunikačných technológií budú zárukou tohto cieľa, ktorý si Slovenská republika vytýčila. Oblasti výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania sú však práve tie, v ktorých ešte stále absentuje definovaná stratégia. Ďalšie úsilie bude potrebné venovať redukcii dlhodobej nezamestnanosti.

    Súhrnná správa zachytáva tretí rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z pohľadu rôznych aspektov, vplyvov a dosahov tohto kroku. Správa je členená na kapitoly, pričom ich rozdelenie vychádza v prvom rade zo zaužívanej agendy v Európskej únii.

    Na záver mi dovoľte povedať niekoľko informácií, ktoré vyplynuli z prerokovávania materiálu v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedomujem si, že nám naďalej pretrvávajú problémy obsadzovania slovenských nominantov na posty vyššieho a nižšieho manažmentu v administratíve Európskej únie a Európskej komisie. Naši nominanti a uchádzači zo Slovenskej republiky sú dobre pripravení, schopní zviesť súťaž o rôzne pozície, ale pravidlá sú často nastavené tak, že zvýhodňujú interných nominantov a nominantov bývalých 15 štátov pred jej rozšírením od 1. mája, resp. po 1. máji 2004.

    Riešime aj transpozičný deficit, ktorý bol po nástupe novej vlády doslovne hrozivý. Dnes sme sa dostali na tretie miesto v oblasti transpozičného deficitu.

    Pre gestorský výbor pripravujeme osobitnú správu o pôsobení nemeckého predsedníctva, ktoré predloží ministerstvo zahraničných vecí.

    Mnohými otázkami sa bude zaoberať Ministerská rada vlády pre záležitosti Európskej únie, kde sú pozvaní poslanci Európskeho parlamentu a poslanci Národnej rady z gestorského výboru. Rada sa uskutoční 1. októbra na Úrade vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím teraz pána poslanca Horvátha, aby ako poverený člen výboru pre európske záležitosti informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 397 z 31. augusta 2007 bola tlač 353, súhrnná správa o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, pridelená na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, dovoľte mi, informovať vás, že výbor pre európske záležitosti uvedenú správu prerokoval na svojej 23. schôdzi 10. septembra 2007 a prijal k nej uznesenie č. 101, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať súhrnnú správu o treťom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na vedomie.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že bod 52, správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2006, ktorú mal predniesť a uviesť pán guvernér Národnej banky, som preložil na záver schôdze z dôvodu neprítomnosti pána guvernéra, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste.

    Takže budeme pokračovať bodom 53, ktorým je

    informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007.

    Je to tlač 350.

    Poprosím pána ministra hospodárstva, aby v zastúpení pána podpredsedu vlády Harabina uviedol návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu, za slovo. Dovoľte mi, aby som zastúpil kolegu Harabina. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2007 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy možno prevziať právne záväzné akty Európskej únie prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Aj napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky prijala od účinnosti zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, viac ako 400 aproximačných nariadení.

    V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo vydaných 75 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. V II. polroku 2007 vláda predpokladá prijať celkom 17 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie a krátke transpozičné lehoty niektorých smerníc Európskych spoločenstiev sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru, aby boli zabezpečené záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi ministrovi hospodárstva.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Cibulkovú, aby nám podala správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor ma poveril, aby som podala informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku roku 2007.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 31. júla 2007 č. 351 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda musí nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež príslušný kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.

    Z informácie vyplýva, že vláda Slovenskej republiky za účelom implementovania právnych aktov Európskej únie a Európskych spoločenstiev prijala v hodnotenom období 75 aproximačných nariadení, a to predovšetkým z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy, čo zodpovedá vymedzeniu oblasti v ustanovení § 2 citovaného zákona. Podobného charakteru by mali byť i aproximačné nariadenia, ktoré vláda Slovenskej republiky pripravuje na II. polrok roku 2007.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 5. septembra 2007 na svojej 25. schôdzi a uznesením č. 220 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, je 19.00 hodín. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ešte prerokovali nasledujúce dva body programu – Národný lesnícky program a správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy – vzhľadom na to, že v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva je tu pán minister životného prostredia, ktorý zajtra nemôže zastúpiť pána ministra. Áno?

  • Odpovede z pléna.

  • Dobre. Ďakujem vám pekne.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste

    Národný lesnícky program (tlač 349)

    v zastúpení ministra pôdohospodárstva uviedli.

  • Ďakujem pekne za ochotu, že ste mi umožnili predložiť tieto materiály vzhľadom na to, že alternujem za pána ministra Jureňu a zajtra potrebujem sa zúčastniť o 9.30 hodine osláv 15. výročia založenia Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení v oblasti lesného hospodárstva zaviazala, že bude uplatňovať a podporovať trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných, ako aj mimoprodukčných funkcií lesov. Taktiež sa zaviazala prijať novú štátnu lesnícku politiku vo forme Národného lesníckeho programu.

    Základným princípom, z ktorého Národný lesnícky program vychádza, je teda obhospodarovanie lesov trvalo udržateľným spôsobom. Ide najmä o 5 strategických cieľov, podporu ekologického obhospodarovania lesov, zlepšovanie a ochranu životného prostredia, zlepšovanie kvality života, zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti a posilňovanie ich kooperácie, koordinácie a komunikácie. V rámci týchto strategických cieľov sú definované priority a rámcové ciele jednotlivých priorít.

    Národný lesnícky program je návrhom novej lesníckej politiky zodpovedajúcej medzinárodným trendom v lesníctve a definujúcej orientáciu, strategické ciele, priority a rámcové ciele slovenského lesníctva v nasledujúcich rokoch. Jeho úlohou je tiež posilnenie súdržnosti vnútri lesníckeho sektora a rešpektovanie nielen potrieb odvetvového rozvoja lesného hospodárstva, ale aj zdôrazňovanie významu lesov v životnom prostredí, ich mimoprodukčných funkcií, dôležitosť lesa ako obnoviteľného zdroja ekologicky vhodnej suroviny a významu využitia a spracovania dreva pre ekonomiku Slovenskej republiky. Zameriava sa na národné potreby a na implementáciu európskych a národných záväzkov súvisiacich s lesom.

    Vláda Slovenskej republiky na svojom 50. rokovaní 27. júna 2007 schválila Národný lesnícky program uznesením č. 549 z roku 2007. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Spravodajcom je pán poslanec Lebocký. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, gestorský výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ma svojím uznesením č. 161 z 10. septembra 2007 poveril predniesť na zasadnutí pléna Národnej rady Slovenskej republiky správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania Národného lesníckeho programu (tlač 349).

    Národný lesnícky program pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 354 z 9. augusta 2007 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 10. septembra 2007 a uznesením č. 143 vzal uvedenú správu na vedomie a navrhol nasledovné.

    Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky 1. Národný lesnícky program vziať na vedomie, 2. odporučiť vláde Slovenskej republiky vypracovať a predložiť Akčný plán Národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008 s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o formách a zdrojoch financovania schválených priorít.

    Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. A zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám do rozpravy. Ústne do rozpravy sa hlási pán poslanec Miklós a, samozrejme, pán spravodajca ako prvý. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národný lesnícky program ako strategický dokument s časovým horizontom plnenia do konca roku 2020 aktualizuje ciele a priority lesného hospodárstva Slovenskej republiky na základe dôsledného vyhodnotenia zmenených podmienok pre uplatňovanie štátnej lesníckej politiky, vyplývajúcich z lesnícko-politických dokumentov na národnej i medzinárodnej úrovni, z medzinárodných záväzkov, ktorými sa rieši účasť Slovenskej republiky na riešení globálnych procesov týkajúcich sa lesov, ale v neposlednom rade, a to je potrebné osobitne aj zdôrazniť a oceniť, aj na základe objektívneho vedeckého a spoločensko-politického zhodnotenia súčasného stavu lesov a lesného hospodárstva na Slovensku. V tomto prípade mám na mysli známu Slovenskú lesnícku doktrínu vypracovanú Slovenskou akadémiou pôdohospodárskych vied a Národným lesníckym centrom.

    Predkladaný Národný lesnícky program je veľmi perspektívnou syntézou vedeckých analýz, prognóz, prevádzkových východísk a spoločenských potrieb obsahujúcou formuláciu cieľov a priorít na základe adresného pomenovania hlavných problémov súčasného lesného hospodárstva na Slovensku.

    Materiál obsahuje konkrétnu a pomerne podrobnú charakteristiku financovania priorít a rámcových cieľov zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

    V kapitole Financovanie Národného lesníckeho programu by som uvítal podrobnejšiu kvantifikáciu rámca financovania z vlastných zdrojov štátnych podnikov a organizácií, vlastníkov lesných pozemkov a obhospodarovateľov lesov, príp. porovnanie takéhoto potenciálneho doplnkového zdroja financovania s financovaním lesného hospodárstva v lesnícky vyspelých krajinách Európskej únie. Dá sa totiž očakávať, že intenzita ingerencie štátu a Spoločenstva s cieľom zabezpečenia oprávnených záujmov a potrieb vlastníkov lesných pozemkov a spoločností nebude asymetrická, bude prísne diverzifikovaná a podmienená racionálnou mierou spoluúčasti všetkých skupín vlastníkov na trvalo udržateľnom hospodárení v podmienkach širšie chápaného rozvoja vidieka.

    Istú mieru neistoty vyvolávajú v tejto kapitole konštatované skutočnosti týkajúce sa finančných rámcov určených na jednotlivé opatrenia OS 1 až OS 3, keď ku dňu schválenia dokumentu vo vláde Slovenskej republiky sa napr. konštatuje, že na platby v rámci sústavy NATURA 2000 – lesná pôda nie sú vyčíslené finančné zdroje samostatne, ale budú realizované prostredníctvom zdrojov lesnícko-environmentálnych platieb. Ani pre tieto však celkový finančný rámec, rámcový model financovania alebo iný konkrétny údaj nie je prezentovaný.

    Národný lesnícky program bol schválený na 50. rokovaní vlády Slovenskej republiky 27. júna 2007 uznesením č. 549 s tým, že ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo uložené vypracovať a predložiť na rokovanie vlády Akčný plán Národného lesníckeho programu s termínom do 30. decembra 2008.

    Z Plánu implementácie Programu rozvoja vidieka na rok 2008 vyplýva, že príjem žiadostí pre opatrenia zvyšovania hospodárskej hodnoty lesov a obnovy potenciálu lesného hospodárstva sa plánuje až na prelome apríla a mája 2008, čo vzhľadom na časový priebeh vyhodnotenia žiadostí posúva reálny predpoklad poskytovania finančných prostriedkov až do alebo až po IV. štvrťroku 2008.

    Z uvedeného vyplýva nesúlad medzi Plánom implementácie Programu rozvoja vidieka na rok 2008 a Akčným plánom Národného lesníckeho programu z aspektu koordinácie finančného zabezpečenia zo zdrojov Európskeho spoločenstva a z národných zdrojov. Reálne tak hrozí, že prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa do lesného hospodárstva dostanú najskôr v roku 2009 a budú pokrývať potreby až nasledujúcich období.

    V záujme odstránenia uvedeného nesúladu odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila vláde Slovenskej republiky, Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky sprostredkovane, vypracovať a predložiť Akčný plán Národného lesníckeho programu v termíne do 30. 6. 2008, teda nie do 30. 12. 2008, s tým, aby tento plán obsahoval podrobné údaje o spôsobe a zdrojoch financovania schválených priorít. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Ešte sa spýtam, to ste podávali ako návrh uznesenia? Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Miklós.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, minule som začal vystúpenie s tým, že tradične sa pri zákonoch, ktoré sa týkajú životného prostredia, dejú vystúpenia pred naozaj málopočetným publikom. Ale myslím, že dneska je to rekord. Možnože by sme to mali zaznamenať, že koľkí sme v sále. V každom prípade, už keď som sa prihlásil, tak budem pokračovať.

    Ja som na výbore povedal, že tento program podporujem. A považujem ho za dobrý, za dobre štruktúrovaný. Sú tam dobre stanovené priority aj problémy, len, by som poznamenal, škoda, že prišiel potom, ako sme schválili zákony, ktoré sa týkali ochrany prírody, a že tie zákony, ktoré sme schválili, sú trošku proti tým zásadám, ktoré nastoľuje a podčiarkuje tento materiál.

    V zásade sa tu preberajú 3 také veľké okruhy otázok.

    Prvý okruh sú otázky mimoprodukčných funkcií lesa, ekológie, biodiverzity životného prostredia. Tieto sa prelínajú cez viacero priorít. Považujem to za veľmi správne, že sú veľmi výrazne zdôraznené. Tieto funkcie sú komplexné, preto si myslím, že ich prelínanie nie je na škodu, aj keď ekológovia vedia, že keď nejaký les vyhlásime za ochranný pre vodu, tak celkom isto bude plniť aj funkcie biodiverzity, aj funkcie klimatické a všetky ostatné. Ďalej uvádzam slovo „ale“, pretože tie ďalšie body tohto programu, tohto materiálu majú takú príchuť, že áno, mimoprodukčné funkcie lesa sú veľmi potrebné, potrebujeme ich, ale robíme to len preto, lebo to robiť musíme. No a toto je nedostatok, by som povedal, tohto materiálu. A toto, žiaľbohu, sa prejavuje v praxi. Tak ako je program napísaný, je vynikajúci, ale v praxi sa to už prejavuje inak. Je to asi tak, že proste potrebujeme aj protipožiarne opatrenia. Ale robíme to preto, lebo to musíme robiť, lebo to stojí peniaze. Na druhej strane treba podčiarknuť, že nikto nespochybňuje, že mimoprodukčné funkcie v tomto momente, ktoré vyplývajú z lesa, sú omnoho výraznejšie a významnejšie ako funkcia produkcie dreva. Je to približne 1 : 6, keď sa hovorí o približne 0,6-percentnom podiele lesného hospodárstva na HDP. Spolu s mimoprodukčnými funkciami sa to odhaduje na približne 3 % HDP. Čiže to je výrazný rozdiel. A ja to absolútne schvaľujem. A si myslím, že je to aj tak. Možnože by sme to aj ináč mohli napočítať. Preto znovu hovorím, že ten problém, že robíme alebo trpíme mimoprodukčné funkcie, pretože to musíme robiť, by som veľmi rád zmenil. A možnože sa to podarí počas tohto parlamentného obdobia.

    Druhá otázka z okruhu otázok sa týka produkcie, spracovania a umiestnenia dreva na trhu. Tu hlavným problémom sa stáva, ako keby ochrana životného prostredia brzdila produkciu dreva, je to tam čierne na bielom napísané, a, samozrejme, financovanie tohto problému. Tak ja stále hovorím už 8 rokov, že keď ochrana prírody zaťažuje lesné hospodárstvo, tak sa tohto problému treba zbaviť a chránené územia minimálne v 5. stupni ochrany treba previesť do správy životného prostredia, resp. Štátnej ochrany prírody. Čo sa týka, samozrejme, súkromných lesov, najjednoduchšie a najlacnejšie z dlhodobého hľadiska je vykúpiť ich.

    No a tretí, veľký okruh otázok sa týka financovania, kde najväčší problém je zase financovanie mimoprodukčných funkcií, tak ako to tu pán Lebocký už spomenul. Jednak je to ťažké vypočítať, jednak je tam veľa otvorených otázok. Ja by som spomenul len, čo je to náhrada majetkovej ujmy, aká je tá majetková ujma, keď vznikne napr., keď vysadíme teraz les a vyrastie za 80 rokov, či existuje škoda, keď nevyrúbeme les alebo nepredáme drevo, keď hovoríme, že šesťkrát hodnotnejšia je funkcia mimoprodukčná.

    No a ostatné priority sa týkajú rôznych nástrojov, monitoringu zákonodarstva a tak ďalej.

    Tu by som spomenul jediný okruh problémov. A to je zosúladenie zákonov o ochrane prírody a lesov. Tu by som povedal, že áno, som absolútne za, len, ako som to spomenul na začiatku, tento program, žiaľbohu, nie je v súlade s tými zákonmi, ktoré sa prijali v poslednom čase. A ja znovu zdôrazňujem a podčiarkujem zakaždým, problémom nie je zákon alebo prísnosť zákona o ochrane prírody, problémom sú súčasné hranice a stupeň ochrany jednotlivých chránených území. Ale tak ako sú najrôznejšie iné zákony, tak majú najrôznejšie obmedzenia. Napr. Trestný zákon má najrôznejšie obmedzenia, najrôznejšie sankcie. Ale keď sme sa dohodli, že určitý priestupok má takúto trestnú sadzbu, tak kým sa to nezmení, tak to zostáva tak. Preto si myslím, že zákony sa vyvíjajú. A keď sa spoločnosť dohodla, že v tomto momente je toto chránené územie takto chránené a má takúto hranicu, to treba dodržiavať. Vyvíja sa to, hranice aj obsah území sa mení, ale súčasné zákony sú dané.

    Druhý problém je, samozrejme, problém s financovaním, lebo keď už máme nejaké obmedzenie, treba to nejakým spôsobom kompenzovať.

    Tretí problém by som videl v spôsobe komunikácie ochranárov s verejnosťou. Samozrejme, aj tu sú najrôznejšie osoby. Tak ako sme všetci nejakí, tak aj ochranári sú nejakí, niektorí sú takí, niektorí sú onakí. Jednoducho to je dané.

    Taká ďalšia skupina problémov, si myslím, spočíva v ekologickom vedomí verejnosti vrátane aj odborníkov. No a nakoniec k tomu ekologickému vedomiu aj k tej verejnej mienke by som tak povedal, že nikto nie je proti ochrane prírody, kým sa to nedeje na jeho majetku. Na to je známa anglická skratka NIMBY, čo sa prekladá ako not in my Back-yard. To znamená nie na mojom dvore, môže sa to diať všade, ale nie na mojom dvore.

    No a posledná taká veľká skupina sú špecifické záujmy, ktoré by som zase charakterizoval známou anglickou skratkou BAU. To BAU znamená business as usually. To znamená obchod ako obyčajne. To ja som nepovedal ako kritiku, toto je realita sveta, takto sa to deje všade, nielen u nás. Ale problémy sú toto, a nie konkrétny zákon.

    Čiže v ďalšom naozaj sa zamerajme na to, akým spôsobom realizovať existujúce zákony. A, samozrejme, niektoré veci je možné vyriešiť aj cez zákony, ale radšej by sme sa mali zamerať na tie body, ktoré som už spomenul.

    Preto aj podporujem návrh pána Lebockého, aby vláda čo najskôr vypracovala príslušný akčný plán, v ktorom, verím, sa premietnu aj tieto problémy, ktoré som vyslovil ja. Ďakujem pekne, vážení priatelia.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Uzatváram rozpravu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako o poslednom bode dnešného programu schôdze budeme rokovať o

    správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Opäť v zastúpení pána ministra pôdohospodárstva pán minister životného prostredia Jaroslav Izák uvedie správu.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa je spracovaná na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 817 zo 4. októbra 2006 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 z roku 2006 prijatého na 4. schôdzi Národnej rady. V bode B.1. bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva predkladať raz ročne k 30. júnu až do roku 2010 na rokovanie vlády predmetnú správu.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 4. júla 2007 uznesením č. 577 vzala na vedomie správu a poverila predsedu vlády predložiť správu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a ministra pôdohospodárstva odôvodniť správu v Národnej rade Slovenskej republiky. Správa bola spracovaná na základe stavu k 31. 12. 2006.

    Kalamitné drevo bolo spracované okrem území, na ktorých jeho spracovanie nebolo príslušnými orgánmi ochrany prírody a krajiny povolené, resp. na území, ktoré bolo vytypované na účely porovnávania monitoringu vývoja lesa v nasledujúcom období. Proces revitalizácie kalamitného územia prebieha priaznivejšie, ako to schválené harmonogramy zalesňovania predpokladajú.

    Monitorovaním stavu a vývoja podkôrneho hmyzu v roku 2006 bol zistený prudký nárast jeho populácie, keď v roku 2006 sa oproti roku 2005 v Štátnych lesoch TANAP zvýšil priemerný odchyt lykožrúta smrekového 3,1-krát a lykožrúta lesklého až 3,6-krát. Nálety podkôrneho hmyzu boli pozorovateľné na okolitých kalamitou zasiahnutých porastoch a územiach.

    V časti materiálu Prognóza na rok 2007 sa uvádza, že množstvo ponechaného dreva z vetrovej kalamity v bezzásahových zónach je do budúcnosti zásobárňou podkôrneho hmyzu. Táto prognóza sa potvrdila. A napĺňa sa aj katastrofický scenár, ktorý sme avizovali ako jednu z možných alternatív pri navrhovaní opatrení postupu spracovávania kalamity. Veľmi nepriaznivá situácia je najmä vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, časti Slovenského rudohoria, osobitne v národných parkoch TANAP, NAPANT, Slovenský raj a Muránska planina. V roku 2006 počet požiarov kalamitou poškodených území bol nižší o 14 ha a výmera požiarmi poškodenej plochy bola 24 ha, čo je o 285 ha menej, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Táto skutočnosť však nedáva priestor na podceňovanie rizika vzniku lesných požiarov, lebo na kalamitných plochách sa nachádza veľké množstvo biomasy a uvoľnená plocha je obsadzovaná trávnou vegetáciou, ktorá v období vegetačného kľudu na jar, jeseň je mimoriadne ohrozená požiarmi.

    V bode B.2. uznesenia vlády č. 817 z roku 2006 bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva, ministrovi životného prostredia a podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra predložiť na rokovanie vlády spoločný návrh na realizáciu opatrení zabraňujúcich šíreniu biotických škodlivých činiteľov a požiarov a po jeho schválení vládou predložiť tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Spoločný návrh bol vládou Slovenskej republiky odsúhlasený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 226 zo 7. marca 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predmetný materiál prerokoval 25. apríla 2007. V súvislosti s týmto bolo uložené zhodnotiť účinnosť opatrení vykonaných v súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov na zabránenie šírenia premnoženia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany realizovaných v roku 2006.

    V roku 2006 bolo Štátnou ochranou prírody na realizáciu opatrení vynaložených 3,6 mil. korún. Účinnosť je hodnotená vcelku úspešne s výnimkou Fabovej hole, kde nebola v potrebnom množstve asanovaná napadnutá drevná hmota a lapače na odchyt podkôrneho hmyzu neboli inštalované a kontrolované v súlade s STN 482711 (Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách).

    Vážnym problémom je riešenie preventívnych protipožiarnych opatrení, čo sa premietlo do vypracovania usmernenia na jednotnú realizáciu preventívnych protipožiarnych opatrení na kalamitnom území a na lesných pozemkoch ako spoločného usmernenia ministerstva vnútra, ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, ktoré bolo oficiálne zverejnené vo vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ročník XXXIX, čiastka 13) z 25. júla 2007. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Martinák ako spravodajca bude informovať o priebehu prerokúvania správy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove postihnutých území živelnou pohromou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 356 z 13. augusta 2007 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že ako gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochrany prírody prerokoval predmetnú správu 10. septembra 2007. Uznesením č. 142 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie. Výbor v uznesení odporučil Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky predložiť správu o riešení financovania krízového stavu novodobého odumierania smrečín na Slovensku v roku 2007 vrátane návrhu finančného zabezpečenia objektívnych potrieb lesného hospodárstva v roku 2008 vzhľadom na predpokladaný časový sklz v prísune finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 160 z 10. septembra 2007 schválil správu výboru a súčasne ma poveril predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo Výbore Národnej rade Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne je prihlásený do rozpravy pán poslanec Miklós. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, milý Paľko,

  • Smiech rečníka.

  • milý Jarko a ostatní priatelia, myslím, že sme prekonali ďalší rekord v počte prítomných poslancov. A to ja si beriem za svoje, že som to ja dosiahol, hej. Takže to je vynikajúce.

    Naozaj teraz len z formálneho hľadiska vystupujem preto, lebo na výbore odzneli okrem tých čísiel, ktoré predniesol pán minister, aj ďalšie čísla, ktoré sa nedali v tej rýchlosti skontrolovať ani nejakým spôsobom komentovať. A preto sme dali požiadavku, aby sme tieto čísla dostali trošku štruktúrovanejším spôsobom a trošku aj vyváženejšie vypočítané, napr. aby tam bola vyvážená tá stránka mimoprodukčných funkcií lesa. Dúfam, že sa k tomuto ministerstvo dopracuje, resp. by som bol rád, keby toto číslo bolo vypracované v spolupráci obidvoch ministerstiev, ktoré sú do toho zainteresované. Takže, pán minister, dúfam, že sa nenahneváš, že som ti takúto úlohu prišil. A budeme sa tak vedieť lepšie zorientovať v tých číslach a v celej tej oblasti, kedy je škoda a kedy je ujma, kedy škoda nemusí byť celková škoda, ale len škoda na dreve a tak ďalej a tak ďalej. Toľko som chcel povedať, pán predseda. Ďakujem pekne za trpezlivosť.

  • Aj ja ti ďakujem, milý Lacko, za vystúpenie.

    Uzatváram rozpravu.

    Chce pán minister niečo k tomu dodať? Nie.

    Pán spravodajca?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie 13. schôdze do zajtra rána 9.00 hodine a budeme pokračovať zajtra v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka a Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov.

    Takže ďakujem vám všetkým za účasť.

    Pán minister, všetko dobré.

    Dovidenia, dobrú noc, zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.

  • Prerušenie rokovania o 19.28 hodine.