• Vážené kolegyne, kolegovia, dobré ráno. Dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste postupne zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali poslanci Ľuboš Micheľ, László Nagy a Ágnes Biró.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 396 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 395.

    Teraz dávam slovo poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby tento návrh zákona uviedol.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sa tieto dva body po sebe idúce spojili, to znamená, aby po pánovi poslancovi Rafajovi vystúpil pán poslanec Palko a potom by bola spoločná rozprava.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, ak tomu dobre rozumiem. Dobre, takže po vystúpení pána Rafaja vystúpi pán spravodajca k Rafajovmu návrhu, potom by vystúpil navrhovateľ k druhému zákonu, spravodajca k druhému a potom by som otvoril rozpravu. Áno? Dobre. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, dovoľte, aby som odôvodnil predloženie návrhu na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný národ a o Slovenskú republiku, ktorý predložila skupina poslancov za Slovenskú národnú stranu.

    Z hľadiska moderného štátotvorného národa v zmysle princípov demokracie a spod zorného uhľa prirodzeného práva každého národa na vlastný štát, boj o samostatnosť a jej uskutočnenie je morálne aj právne správny čin a oslobodenie každého národa je nepísanou povinnosťou.

    Demokratická koncepcia práv národa a funkcie štátu kladie rovnako záujem národa nad záujem štátu, a preto história pokladá bojovníkov za samostatnosť každého národa za vlastencov a ich boj o samostatnosť za mravne a politicky vysoko pozitívny a záslužný čin. Preto takýmto osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o slobodu národa a vznik štátu, patrí čestné miesto vrátane ich ocenenia zákonom.

    Poslanci za SNS pristúpili k zásluhovému zákonu aj v kontexte tradície zákonov oceňujúcich osobnosti v slovenskom, českom a v československom zákonodarstve. Vôbec prvým zo série osobnostných zákonov bol Lex Masaryk, oficiálny zákon č. 22/1930. Stal sa vzorom a precedentom pre obdobné zákony o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Edvardovi Benešovi v rámci československého, resp. českého zákonodarstva.

    Podobný zákon v tomto rade schválilo Federálne zhromaždenie k ucteniu pamiatky ďalšieho zo zakladateľov štátu, a to Štefánika, ako zákon č. 117/1990 o zásluhách Milana Rastislava Štefánika.

    V Českej republike ako paralelu k Lex Masaryk schválili zákon č. 292/2004 s označením zákon z 13. apríla o zásluhách Edvarda Beneša.

    Chcem tiež pripomenúť, že Snem Slovenskej republiky 25. apríla 1939 vydal zákon č. 83 z toho istého roku hovoriaci o zásluhách Andreja Hlinku. Nakoniec spomeniem zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 402/2000 o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko.

    Návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku teda kontinuálne nadväzuje na sériu zásluhových zákonov v našom zákonodarstve. Dejiny ovplyvňujú a tvoria osobnosti. Kto nepozná svoju minulosť, nemôže zodpovedne tvoriť ani prítomnosť, a kto nezohľadňuje minulosť, nebude mať budúcnosť. To sú známe tézy. Ale ako ich naplniť v praxi.

    Národ, ktorý si necení otcov národa, nemôže mať predsa ani budúcich lídrov. Slovensko potrebuje budovať piliere hrdosti a vďačnosti a aby mohlo čerpať silu a nádej aj do budúcnosti. Preto potrebujeme zodpovedne oceniť našich velikánov, aby sme si cez nich mohli vážiť obete desaťtisíce nemenovaných a často nevinných ľudí, ktorí sa obetovali za slobodu, demokraciu, vlasť a národ.

    Osobnosť Andreja Hlinku, jeho pôsobenie, činy, odkaz a zásluhy sú vedomou súčasťou slovenského národného bytia v jeho trvalej kontinuite k nemennému cieľu a poslaniu každého národa, teda samostatnosti.

    Jeho myšlienka a realizácia autonómie Slovenska ako realistickej formy nezávislosti, zvrchovanosti a svojbytnosti v zložitom medzivojnovom čase, kedy prevažne pôsobil, bola historickou oporou pre pamäť národa a silou posúvania štátotvorného ideálu stále ďalej a bližšie k úplnej slobode a nezávislosti k vlastnej suverénnej štátnosti, ktorú my dnes žijeme.

    Práve preto náš návrh hovorí v § 1 aj o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný národ, ktorý je z medzinárodnoprávneho hľadiska subjektom neodcudziteľného práva národa na svojbytnosť, teda samourčovacie právo.

    Kľúčová otázka znie, prečo práve ocenenie Andrejovi Hlinkovi. Asi preto, že sloboda, svojprávnosť a zvrchovanosť ako ideály, za ktoré Andrej Hlinka bojoval a pre ktoré obetoval svoj život životu národu a vlasti by si mali ctiť aj zákonodarcovia.

    V dejinách Slovenska nemáme nazvyš také významné osobnosti, ako bol monsignore Andrej Hlinka, farár a kňaz, pápežský prelát, infulovaný pápežský protonotár, ale aj národobuditeľ, politik, poslanec, publicista, vydavateľ, predseda strany, predseda Spolku svätého Vojtecha, podpredseda Matice slovenskej, čestný predseda Slovenského kresťanského robotníckeho hnutia, predseda akciových spoločností a banky, vedúca osobnosť, mravný vzor a dovolím si povedať skutočne otec národa.

    Jeho pôsobenie významne prispelo najskôr k pozviechaniu, potom k zachovaniu a nakoniec aj k aktívnemu rozvoju našej národnej identity počnúc Rakúskom-Uhorskom a končiac v zložitom období predvojnovej Československej republiky. Aj preto mohol Milan Hodža na jeho pohrebe povedať: „Prebývali v ňom revolučné sily, aké prebývajú v hrude sociálne ujarmenom, akoby len túžil po posvätení viery. Kto mohol byť útočnejší, v kom mohlo byť viac revolty, v kom viac viery než v Hlinkovi.“

    Chcem zdôrazniť, vážení kolegovia, že miesto Andreja Hlinku v našom zákonodarstve nedávame len týmto špecifickým zákonom. Spomeniem zákon o štátnych vyznamenaniach č. 37/1994, ktorý vytvoril tri triedy a dva rady a tri osobnosti okrem radu Bieleho dvojkríža, ktoré nesú meno Štefánika, Štúra a Andreja Hlinku.

    Pripomeňme si, že na rube vyznamenania Radu Andreja Hlinku, či už radovej hviezdy, alebo radovom kríži, je text: Za zásluhy o vznik Slovenskej republiky. A tiež, že v strede kríža aj hviezdy je pozlátený medailón s plastickým profilom Andreja Hlinku.

    Čo to znamená? Že osobnosti súčasnosti, ktoré nominuje vláda a ktorým hlava štátu, prezident Slovenskej republiky prepožičiava druhé najvyššie vyznamenanie v súčasnosti, nosia na svojej hrudi emblém Andreja Hlinku a názov tohto vyznamenania je pomenovaný po Andrejovi Hlinkovi.

    Hlinka je aj na tisíckorunovej bankovke Národnej banky Slovenskej republiky, pričom na hrubovej strane sú zobrazenia všetky z miesta jeho pôsobenia. Či už Madona ochrankyňa, obraz Rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku, či plášť Madony, kde je zakomponovaný motív Hlinkovho mauzólea.

    Prečo o tom hovorím? Aj kvôli skutočnosti, ktorú som uviedol, ale aj kvôli kompatibilite so zákonom o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi navrhujeme v § 4 Mauzóleum Andreja Hlinku podobne ako Mohylu na Bradle vyhlásiť za pietne miesto a súčasne upraviť aj vhodnosť správania sa v jeho okolí.

    Hlinka bojoval za Slovensko, za národ, za suverenitu, za princíp spravodlivosti. Výrazne ovplyvnil národnouvedomovací proces a spoločensko-politický pohyb na Slovensku, a to na mnohých frontoch a v rôznych štátnych útvaroch.

    Stačilo by len spomenúť roky 1905 až 1907, kedy Hlinka získal aj medzinárodný rozmer, pretože historici často o ňom hovoria, že na rozdiel od Štefánika je skôr regionálny alebo domáci politik.

    Nuž pozrime sa, ako neohrozene sa postavil voči uhorskej cirkevnej a politickej vrchnosti. Jeho autorita a vplyv mu priniesli problémy. Stačí spomenúť prenasledovanie zo strany biskupa Párvyho.

    V roku 1906, keď sa konali kľúčové voľby v Uhorsku, Hlinka neváhal a aktívne sa zapojil do agitovania v prospech Vavra, Šrobára a ďalších poslancov. Na cirkevnom poli ho za to čakalo suspendovanie a na svetskom ho za údajné poburovanie čakalo dvojročné väzenie a tisícpäťsto korún pokuty. Práve vďaka predvolebnému agitovaniu Hlinku a jeho argumentácii upozornili českí intelektuáli Lederer, Heyduk a Kálal nórskeho spisovateľa Björnstjerne Björnsona na duchovnú genocídu Slovákov maďarskými úradmi. Na čo Björnson vydal článok pod titulom Maďari ako utláčatelia.

    Do povedomia a najmä svedomia vtedajšej Európy vstúpili utláčaní Slováci práve vďaka Hlinkovi, bohužiaľ, počas černovskej masakry. 27. októbra 1907 maďarskí slúžni odpovedali na odpor bezbranných Slovákov príkazom na streľbu, čo malo za následok 15 vyhasnutých nevinných životov.

    Táto udalosť otriasla nielen Slovenskom, ale aj celým kultúrnym a civilizačným svetom. Hlinka bol teda nielen subjektom černovských udalostí predovšetkým ako iniciátor a realizátor zbierky, ale aj objektom. Pretože kvôli nemu Slováci v Černovej revolučne a odhodlane bránili nielen svoje majetkové práva, keď môžem povedať ako akcionári zbierky na kostol, ale aj svoje politické, národné a náboženské práva pri dôslednom trvaní, aby ich kostol vysvätil práve ich rodák Andrej Hlinka.

    Práve tu Hlinka potvrdil silu charizmatickej vodcovskej osobnosti, ktorá hýbe masami v dejinnom pohybe za ich právami a súčasne aj ojedinelosť osobnosti, pre ktorú človek, skupina alebo národ neváha obetovať svoje životy. Teda to najcennejšie, čo potvrdzuje oprávnenosť boja za práva, ľudské slobody a vlastný štát a čo súčasne prisudzuje výnimočnosť takýmto národným lídrom a vodcovským osobnostiam.

    Bol to totiž Hlinka, čo sa zaslúžil o to, že slovenská otázka v Uhorsku na začiatku 20. storočia sa stala otázkou medzinárodnou nielen politickým, ale najmä morálnym rozsahom. A práve kvôli morálnemu rozmeru a kvôli ojedinelosti preliatia nevinnej krvi v spojitosti so zápasom o národné a politické práva Slovákov a najmä pre pamiatku obetí 100. výročia tragickej udalosti a kľúčovej osobnosti Andreja Hlinku navrhovatelia zaradili aj samostatný § 5 konštatujúci, že streľba na príkaz maďarských orgánov do bezbranného ľudu v Černovej v októbri 1907 je odsúdeniahodný čin.

    Poslanecký návrh SNS zo zásluh Andreja Hlinku je komplexný nielen štatisticky, preto v § 2 navrhujeme, že Andrejovi Hlinkovi patrí aj čestný titul otec národa.

    Hlinka je osobnosť viacerých prienikov a viac generačných synergií, keď v kontexte so Štefanom Moyzesom môžeme hovoriť a prisúdiť Hlinkovi právom tiež titul otec národa. Pretože svojho času si pripomeňme, že aj, nie je to teda precedens, ktorý by sa zavádzal, ale už o storočie pred ním takto titulovali Štefana Moyzesa, prvého predsedu Matice slovenskej a biskupa.

    Hlinka prevzal tento titul na seba už v prvej dekáde 20. storočia a odvtedy ho nikto neprekonal, pretože národ, historici, politici ani publicisti, ani novinári nikomu inému už tento titul neudelili. Aspoň ja takúto vedomosť nemám. Tento titul je teda v slovenskom spoločenskom živote zaužívaný, ale nie zneužívaný. Prisúdením čestného titulu Otec národa Štefanovi Moyzesovi vznikol teda, opakujem, slovenský precedens. Tiež je tu podobnosť s Andrejom Hlinkom, pretože Moyzes s Kuzmánym tvorili dvojicu symbolizujúcu preklenutie komfesných rozporov v druhej polovici 19. storočia ako symbol jednoty národa, bez ktorej nie je ani dosiahnutá štátnosť. Toleranciu a vznik moderného ekumenizmu, ktorú v prvej polovici 20. storočia znovu potvrdili a do života definitívne uviedla dvojica Rázus, Hlinka.

    Titul otec národa, alebo ak chcete aj otec vlasti má však starobylú tradíciu a je prejavom vyspelých a sebavedomých i vďačných národov svojim osobnostiam. Tak tomu bolo už v staroveku, kde starí Rimania oceňovali titulom „Pater patriae“.

    Česi nazvali otcom vlasti svojho kráľa a cisára Karola IV. a titulom Otec národa poctili tiež Františka Palackého, prezidentovi Masarykovi udelil parlament titul Prezident osloboditeľ.

    Hlinka vstúpil do povedomia ako otec národa, dovolím si povedať ako slovenský Gándhí, ktorý nenásilím bojuje za práva utláčaných. Hlinka sa teda stal už v prvej dekáde 20. storočia nielen politickým vodcom na Slovensku, ale najmä morálnou a duchovnou autoritou, ktorá mobilizovala národ do akcie za svoje práva.

    Podľa mňa to dokazuje aj 30-tisíc podpisov pod petíciu za Andreja Hlinku v jeho spore s biskupom Párvym a neskoršie rozhodnutie Pápeža Pia X., ktorý dal za pravdu Hlinkovi, keď vo februári 1909 Kongregácia Koncilu odmietla potvrdiť cirkevné tresty voči slovenskému kňazovi. Hlinka už od tohto času pôsobil teda ako morálna autorita, ako otec národa, ktorý svojimi posolstvami, osobnosťou a výzvami významne formoval presvedčenie a štátotvorné postavenie a práva Slovákov a dával predovšetkým silu za zápas o autonómiu, čiže o svojbytnosť a zvrchovanosť Slovenska v tom čase pôsobenia.

    To, že za národ Hlinka cítil zodpovednosť aj ako otec, čiže subjektívnu stránku, dokazujú jeho slová, ktoré napísal práve v liste z väzenia z roku 1920. Citujem: „Pozdravte mi môj ľud slovenský národ. Zaň som pracoval zamladi, jemu som obetoval svoj mužský vek, jemu bude patriť i posledný tlkot môjho srdca.“ Koniec citátu.

    Hlinka na zhromaždeniach začínal svoje prejavy oslovením Národe môj. Teda ako otec národa. „Národe môj, milujem ťa a či budem žiť, alebo v hrobe hniť, milovať ťa neprestanem.“ Toto je posledné posolstvo Andreja Hlinku na poslednom stretnutí s masou národa 5. júna 1938.

    Vážení zákonodarcovia, je zrejmé, že máme povinnosť a záväzok prideliť Andrejovi Hlinkovi tento čestný titul a vôbec o ňom ani v kútiku duše nezapochybovať.

    Dovoľte ale, aby som vyzdvihol osobnosť Hlinku aj o štátotvorný národ a Slovenskú republiku predovšetkým v jeho zjednocujúcej funkcii. Hlinka ako zjednotiteľ národa v časoch najťažších sa preukázal opakovane napríklad v programovom dokumente Zvolenský dokument s nadčasovým významom dohody spolu s Rázusom, kde išlo o znovu potvrdenie a vyvrcholenie troch veľkých podaní si rúk v národnom živote Slovákov. Ak si pripomenieme to prvé ako jazykovú dohodu Štúra s Hollým z roku 1843, druhú národnokultúrnu jednotu reprezentovanú spomínaným Moyzesom s Kuzmánym z roku 1863 a tretiu politickú dohodu z roku 1932 vo Zvolene.

    Hlinka sa pričinil o zjednotenie národa a politických priorít na ceste k sebaurčeniu aj pri Pribinových slávnostiach v Nitre v roku 1933, keď jednoznačne a priam revolučne dôsledne povedal, citujem: „Dnešné víťazstvo, ktoré sme nad vládou a nad jej radcami bezprostredne docielili, musí byť medzníkom v živote slovenského národa.“ Hlinka teda dodával silu a odvahu na verejných zhromaždeniach, dával Slovákom pocit dôležitosti ako jedinému oprávnenému nositeľovi neodcudziteľných národných a politických práv.

    Hlinka sa zaslúžil o nastolenie, prebojovanie, presadenie takých dejinných, demokratických, revolučných, štátotvorných a politických krokov, ako je rozhodnutie opustiť uhorský žalár národov. Známa je jeho veda: „Skončilo sa tisícročné manželstvo s Maďarmi, musíme sa rozísť.“ Pôsobenie v Slovenskej národnej rade v roku 1918 a kreovanie dokumentu Martinská deklarácia. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. V januári 1918 urobil Hlinka medializované vyhlásenie, „Slováci do státu Česko-slovenského,“ kde jasne formuloval, že za úplné samourčovacie právo slovenského národa a vytvorenie spoločného štátu s českým národom.

    Už v máji 1918 na užšej porade vedenia SNS jednoznačne vyhlásil a formuloval štátotvorné smerovanie Slovákov po prvej svetovej vojne. To, čo som citoval, rozchod s Maďarmi, von z Uhorska. Práve z tejto schôdzky, ktorá predchádzala Martinskej deklarácii, vzniklo posolstvo do Prahy, že Slováci stoja na stanovisku bezpodmienečného sebaurčovacieho práva slovenského národa a na tomto základe citujem: „Indikuje slovenský národ účasť na vytvorení samostatného štátu.“

    Ďalej 17. novembra 1918 dal Hlinka odhlasovať na ľudovom zhromaždení žiadosť na základe samourčovacieho práva národov vybudovať na území Slovákmi obývanými samostatný slovenský štát v rámci ľudovej republiky česko-slovenských zemí. Hlinka videl, že deklaratórne sa toto právo ťažko dosiahne, preto v decembri 1918 obnovil v Žiline Slovenskú ľudovú stranu, ktorá sa stala kľúčovým najvplyvnejším politickým medzivojnovým subjektom presadzujúcim samostatnosť Slovenska v rámci legitímneho autonomistického programu.

    Hlinka je autor dokumentu, ktorý predložil na mierovej konferencii v Paríži v roku 1919 a za ktorý bol, bohužiaľ, tiež väznený na Mírove s názvom Za mier v strednej Európe, memorandum Slovákov na mierovej konferencii v Paríži.

    Kľúčovým bol boj za autonómiu Slovenska v rámci republiky. Vlastne dôsledné plnenie pôvodných dohôd z Clevelandu a Pittsburghu ako trvalú zásadu sebaurčovacieho práva Slovákov. Už spomenutý autor a spoluautor Zvolenského manifestu z roku 1932 a významnej Nitrianskej rezolúcie z roku 1933.

    Politické štátotvorné a duchovné a morálne zásluhy Andreja Hlinku preto konštatuje § 1 predloženého zákona a podľa názoru predkladateľov sú ťažko prekonateľné svojím rozsahom a dosahom v politických dejinách Slovenska minimálne v prvej polovici 20. storočia.

    Ide o najvýznamnejšiu komplexnú osobnosť prvého polstoročia 20. storočia, ktorá má zásluhy na trvalom povzbudzovaní národa, na rozvoji nedeľných a ľudových škôl. Je to muž rozhodujúceho slova, ktorý odmietol ponuku ostrihomského kardinála na vytvorenie autonómie v Maďarsku, nositeľ najvyššieho vyznamenania Rumunskej a Poľskej republiky. Je to morálna a duchovná autorita s oceneniami pápežskej stolice ako pápežský prelát. Bol to väzeň za presvedčenie, politický väzeň, martýr a trpiteľ za národ. Také väzenie ako Mírov, Szeged alebo Brodek mali česť ho hostiť.

    Zaslúžil sa o slovenskú podnikateľskú sféru, keď inicioval vytvorenie Ľudovej banky. Uvedomoval si, že ak sa chcú slovenskí podnikatelia presadiť v celouhorských pomeroch, potrebujú kapitál a úrokovo prijateľné a dlhodobé úvery. Významne sa zaslúžil aj o postavenie cirkvi na Slovensku, o autonómne postavenie cirkvi ako apoštolský protonotár, ako zakladateľ Koňavskej rady, ktorá po roku 1918 významne ovplyvnila vývoj cirkvi na Slovensku, pretože až do roku 1977 sme patrili pod cirkevnú provinciu Ostrihom a Hlinka má nesmiernu zásluhu na tom, že slovenský klérus zostal verný v rámci hraníc Česko-slovenskej republiky.

    Hlinka je známy aj takými elektrizujúcimi posolstvami, ako je záver kázne z apríla 1938, citujem: „Slovenský národ už nik nezničí. Slovenský národ bol, je a bude. Amen.“ Hlinkov politický testament, ktorý odovzdal poslancom strany v apríli 1938, je nadčasový, prelomovo dejinne zásluhový a striktne dôsledný, pretože v ťažkom medzivojnovom čase, ére a praktikách čechoslovakizmu, snahám o presadenie politického jednotného československého národa, dokonca jednotného československého pravopisu dokázal presvedčiť národ o jeho osobitosti, a tým aj o jeho neodcudziteľnom práve na samobytnosť. Citujem, a toto sú podľa mňa slová, ktoré by pokojne mohli byť povedané v dnešnej modernej ére 21. storočia: „Nikto na svete okrem samých Slovákov nemá právo rozhodovať o otázke, či Slováci sú osobitným národom. Toto právo nepatrí ani Čechom, ani vláde, a tým menej synom slovenských materí, ktoré sa zriekli svojho národa.“

    Pred Hlinkom mnohí, je pravda, artikulovali podobné zásady, napríklad Štefan Marko Daxner, podľa ktorého politika je obrana záujmov, alebo Charles Montesquieu s jeho zásadou, že iba národ má zvrchovanú moc a musí ju vykonávať sám pre seba a tak, ako najlepšie sa dá. Alebo výrok nášho štátovedcu Baxu, ktorý zdôraznil suverenitu národa, bez ktorého nie je štátu. Alebo pri aplikovaní zásluh Andreja Hlinku si stačí spomenúť výrok abbé Grégoire a tretí článok Deklarácie práv človeka a občana z roku 1789, podľa ktorých princíp každej zvrchovanosti tkvie v zásade a len v národe. Nijaký spolok ani jednotlivec nemôže mať inú autoritu než tú, ktoré sú výslovnými nositeľmi. Toto je politický program Andreja Hlinku, toto dôsledne realizoval v časoch Uhorska aj predvojnovej Česko-slovenskej republiky.

    Šestnásteho augusta 1938, žiaľ, dotĺklo srdce Andreja Hlinku, ktoré tĺklo len a len pre dobro svojho národa. Za práva a postavenie bojoval, trpel, bol väznený, zatracovaný, ale nikdy neuhol z priamej cesty boja za posvätné, neodcudziteľné, nepremlčateľné právo národa na sebaurčenie. Preto mu za túto výnimočnosť po 69 rokoch už v zákonodarstve zvrchovanej demokratickej suverénnej Slovenskej republiky prostredníctvom nás, teda volených zástupcov patrí splatiť morálny dlh a priznať Andrejovi Hlinkovi samostatným zákonom zásluhy o slovenský štátotvorný národ a Slovenskú republiku.

    Dámy a páni, jedno zákonodarné krídlo už patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, evanjelikovi, diplomatovi na medzinárodnom poli, to druhé by malo patriť Andrejovi Hlinkovi, katolíkovi a domácemu slovenskému politikovi, pretože obaja zakladatelia spoločného štátu nespochybniteľne sa zaslúžili aj o samostatné Slovensko. Vzdajme, prosím, česť, ctení zákonodarcovia, svojim predchodcom, vďaka ktorým dnes môžeme slobodne a demokraticky nielen žiť, ale aj zvrchovane spravovať našu republiku.

    A pretože osobnosť Andreja Hlinku je nadčasová, nadkonfesijná i nadstranícka, dovolím si teraz, hoci je len prvé čítanie, v mene navrhovateľov záväzne prečítať kompromisný návrh textu, ktorý predložíme do druhého čítania a súčasne vyzvať skupinu navrhovateľov z KDH, aby vzhľadom na tento ústretový posun neskôr po rozprave stiahli svoj návrh, aby sme tak počas jednej rozpravy mohli všetci vyjadriť, verím, že spoločnú vôľu a záujem nielen obsahom zákona, na ktorom sa v podstate zhodneme, ale aj formou jeho prijímania prispieť k dôstojnosti schválenia zásluhového zákona o Andrejovi Hlinkovi. Nech Boh všemohúci vedie naše kroky a naše slová.

    Ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý považujem v mene skupiny poslancov za záväzný.

    Paragraf 1. Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. Jeho osobnosť, dielo a odkaz prispeli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993.

    Paragraf 2. Andrejovi Hlinkovi patrí čestný titul Otec národa.

    Paragraf 3. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku uvedený v § 1 sa umiestni v budove Národnej rady Slovenskej republiky busta Andreja Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku.“ Tu chcem povedať, že tu došlo k prvej redukcii textu na základe viacerých rokovaní a dohôd.

    Paragraf 4. Podobne, ako je to v zákone Lex Štefánik. Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku je pietne miesto.

    Bod 2. Návštevník mauzólea a jeho blízkeho okolia je povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta. Úplne identický text.

    Paragraf 5. Streľba na príkaz maďarských orgánov do bezbranného ľudu v Černovej v októbri 1907 je odsúdeniahodný čin.

    Paragraf 6. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2008.

    Chcem zdôrazniť, že poslanci za SNS v ústretovosti a dobrej vôli po jednote vypustili celý § 5, ktorý konštatoval, že konanie vedúce k poškodeniu dobrého mena Andreja Hlinku na verejnosti by bolo možné postihnúť podľa zákona. Takže došlo celkovo k úprave v troch paragrafoch. Ja verím, že táto ústretovosť poslancov za Slovenskú národnú stranu sa odrazí aj v diskusii a forme prijímania tohto zákona, o ktorý vás prosím a žiadam a ďakujem týmto za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz spravodajcu pána Minárika. Potom pán Palko ako navrhovateľ za druhý návrh, spravodajca a otvoríme zlúčenú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom NR SR o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo zadania návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o náležitostiach tak, ako je to predpísané, o súlade návrhu so zákonmi a s ústavou až po hospodársky a finančný dopad.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev, s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve ES a EÚ problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Pretože navrhovatelia postupujú v rokovaní o texte veľmi ústretovo, čo sme počuli práve v odznenej predkladacej správe, a pretože Andrej Hlinka si zaslúži, aby sme prijímali zákon veľmi konsenzuálne, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave uvedený návrh zákona odporučíme prerokovať v druhom čítaní. Viacej potom po vystúpení tých, ktorí sa prihlásili za kluby, ja v mojom vystúpení k návrhu zákona.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. augusta 2007 č. 395 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý navrhnem za gestorský výbor s tým, že lehoty budú do 30 a 31 dní oddnes.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím po mojom vystúpení, aby ste dali slovo druhému predkladateľovi a potom otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz poprosím za skupinu navrhovateľov pána poslanca Vladimíra Palka, aby uviedol

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Františka Mikloška na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku (tlač 393).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerokúvame zákon o zásluhách Andreja Hlinku, lepšie povedané dva takéto zákony, jeden návrh poslancov z SNS a druhý na návrh poslancov z KDH, na návrh môj, Františka Mikloška a Pavla Minárika.

    Ak by bol zákon o zásluhách Andreja Hlinku schválený a platný, podotýkam, ktorýkoľvek z dvoch predkladaných, tak bude to významný počin slovenského parlamentu, pretože to bude iba druhá osobnosť našich dejín po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorú parlament ocení týmto spôsobom.

    Dovoľte, aby som uviedol štyri argumenty v prospech toho, aby tak Národná rada Slovenskej republiky urobila.

    Po prvé. Osobnosť Andreja Hlinku overil čas. Uplynie 100 rokov od černovskej tragédie, po ktorej meno Slovenska, Slovákov aj meno Andreja Hlinku sa stali známymi v celej Európe. Sto rokov, to je práve dostatočne dlhá doba, po ktorej vidno, ktorá myšlienka, idea, politická koncepcia, ktorá osobnosť bola pravá a ktorá sa ukázala ako falošná. Po 100 rokoch sa všeličo, čo sa zdalo byť mohutné, večné, nerozborné môže zrútiť ako domček z karát. Kto to spoznal na vlastnej koži lepšie ako národy strednej Európy?

    Andrej Hlinka, jeho zápas za slovenský národ, jeho jazyk, jeho kresťanskú kultúru, ekonomickú aj politickú autonómnosť, z ktorej sa neskôr zrodí samostatnosť, toto všetko dnes po 100 rokoch stojí pred nami ako čisté, nenapadnuteľné a nespochybniteľné. Teda osobnosť Andreja Hlinku overil čas.

    Po druhé. Slováci existovali stáročia aj pred Andrejom Hlinkom, ale bol až Andrej Hlinka, ktorý dokázal to, že zo Slovákov sa stal moderný politický národ. V prospech ocenenia zásluh Andreja Hlinku hovorí aj už spomínaná symbolika prázdneho miesta v priestoroch slovenského parlamentu. Kto vojde do vestibulu Národnej rady, tak v strede pred sebou uvidí bustu Jozefa Miloslava Hurbana. Tento ako prvý predseda Slovenskej národnej rady charakterizuje, symbolizuje slovenskú myšlienku v jej počiatkoch, zárodkoch, viac sen hŕstky nadšencov ako vec celého národa. Naľavo od Hurbana uvidíme bustu Milana Rastislava Štefánika. Táto symbolizuje spätosť slovenskej národnej politickej myšlienky a európanstva. A priestor napravo je prázdny a domnievame sa, že čaká na politika, ktorý ako prvý dokázal to, že slovenská národná politická myšlienka sa stala záležitosťou nie hŕstky politikov, ale širokých ľudových más. Týmto politikom je Andrej Hlinka.

    Tretí argument v prospech ocenenia zásluh Andreja Hlinku. Napriek propagande, ktorá sa dlhé roky šírila o Andrejovi Hlinkovi, treba poznamenať, že, je to možno paradox, keďže Andrej Hlinka robil politiku v podmienkach straníckej politiky Uhorska a potom Prvej Česko-slovenskej republiky, ale s odstupom desaťročí možno povedať, že dneska je Andrej Hlinka osobou zjednocujúcou, nie rozdeľujúcou.

    V politickom programe Andreja Hlinku je línia kresťanská, je tam línia národná, je tam línia sociálna. Ako vieme z dobovej tlače, túto zjednocujúcosť vyžaroval aj pohreb Andrej Hlinku 21. augusta 1938. To bola udalosť nie straníckeho významu, ale bola to mimoriadna udalosť mimoriadneho celoslovenského významu, dokonca by som povedal stredoeurópskeho významu. Andreja Hlinku si uctili nielen jeho voliči, ale Slováci ako takí, uctili si ho Česi, Maďari, Židia a príslušníci ďalších národov.

    Je v tom aj určitá symbolika, že v tom období, kedy 40 rokov bol Andrej Hlinka vytrvalo vymazávaný z pamäti Slovákov a zo slovenských dejín, keď bolo 80. výročie černovskej tragédie 27. októbra 1987, na malej pietnej spomienke pri pamätníku obetí v Černovej sa zišli občania, ktorí boli nielen budúcej kresťanskodemokratickej politickej orientácie ako môj spolupredkladateľ František Mikloško, ale prejav na tejto malej pietnej spomienke predniesol vtedajší disident, historik Jozef Jablonický, ktorý sa netajil nikde so svojou sociálnodemokratickou orientáciou. Jeho vtedajší prejav si môžete prečítať v jeho knihe, ktorá práve teraz vyšla.

    Čo z toho vyplýva? Andrej Hlinka s odstupom mnohých desaťročí je osobou zjednocujúcou. Nie je vlastníctvom žiadnej politickej strany. Ak by bol, ani by sme dneska zákon o jeho zásluhách nemohli prerokúvať.

    Štvrtý a posledný argument pre schválenie zákona je aktuálnosť Hlinkovho odkazu dnes. Čo vlastne urobil Andrej Hlinka? V búrlivých podmienkach veľkých zmien po prvej svetovej vojne sa zasadil za to, aby sa Slovensko stalo súčasťou väčšieho celku, ktorým bola vtedajšia prvá Československá republika. Ale zároveň okamžite musel začať zápas o to, aby v tomto novom zväzku, v ktorom Slovensko bolo, aby Slovensko neprestalo byť Slovenskom. Začal zápas o jeho autonómnosť.

    Dneska 100 rokov od udalostí v Černovej Slovensko sa nachádza v OSN, v EÚ, v NATO, v OECD. A nás všetkých opäť čaká zápas. Zápas, ktorý budeme viesť v súlade s naším presvedčením, a bude to zápas o to, aby sa Slovensko vždy správne rozhodlo v tom, čo preberie zo sveta, ktorý nás obkolesuje, čo je dobré, čo môže byť užitočné pre nás, v čom sa môžeme použiť, ale aj zápas o to, čomu sa chce ubrániť, čo si chce uchovať svoje vlastné, svoje vlastné to, čo ho robí Slovenskom. A v tomto je aktuálnosť Hlinkovho odkazu dnes.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred chvíľkou zaznela výzva predrečníka, predkladateľa zákona z dielne SNS, ktorý nás vyzval, aby sme v záujme dohody v prospech ocenenia Andreja Hlinku stiahli náš návrh zákona. Áno, my tak urobíme a urobíme tak v druhom čítaní, pokiaľ by zákon SNS, ktorý bude prerokovaný v druhom čítaní ako prvý pred naším zákonom, bol schválený v druhom čítaní. V tom okamihu stiahneme náš návrh zákona a v tejto chvíli chcem vyzvať všetkých poslancov, pani poslankyne a pánov poslancov slovenského parlamentu, aby do druhého čítania podporili obidva návrhy zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Spravodajcom k návrhu, ktorý ste prezentovali, je pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Františka Mikloška na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku (tlač 393), ktorý je v prvom čítaní.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu spomenutej skupiny poslancov na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, dôvodová správa obsahuje informácie o zásluhách Andreja Hlinku a jeho verejnom pôsobení a dôvody potreby novej právnej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie a doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov na zamestnanca, podnikateľské prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní v súlade s tým, čo predniesol predrečník.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. augusta navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie, rozpočet a menu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pre kultúru a médiá, pričom za gestorský navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský do 31 dní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, spoločnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram spoločnú rozpravu k obidvom návrhom. Písomne sa do rozpravy za klub Kresťanskodemokratické hnutia prihlásil pán Hrušovský. Ďalej písomne sú ešte prihlásení páni poslanci Rydlo a Slota.

    O slovo požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady Belousovová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci z koalície i z opozície, vyjadrujúc vôľu drvivej väčšiny nášho národa, miliónov uvedomelých a roduverných Sloveniek a Slovákov na Slovensku i v zahraničí Slovenská národná strany predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a Slovenskú republiku.

    Je potrebné zdôrazniť, že sa tak deje pri príležitosti 69. výročia jeho úmrtia v roku 2007, v ktorom sme si už pripomenuli aj 100. výročie založenia Slovenskej ligy v Amerike a v ktorom si o pár týždňov pripomenieme i 100. výročie hanebnej masakry v Černovej, keď si civilizovaný svet všimol pôsobenie Andreja Hlinku vo verejnom, spoločenskom a politickom živote, ktorým podstatne ovplyvnil historický vývoj nášho slovenského národa v celej prvej polovici 20. storočia.

    Bohužiaľ, i dnes je potrebné vysvetľovať, kto bol Andrej Hlinka, pretože žijeme takú dobu, že mnohí ho poznajú buď iba z tisíckorunovej bankovky, alebo, čo je ešte horšie, ho spájajú s obdobím druhej svetovej vojny, ktorú on nezažil, pretože zomrel v roku 1938 pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

    Jeho život a dielo a aj odkaz asi najlepšie vystihujú tieto jeho slová, citujem: „Sloboda a blaho môjho ľudu, z ktorého pochádzam a pyšný som, že z neho pochádzam, bude mi celým mojím životom sprievodnou hviezdou. Ona ma povedie i v tých najťažších časoch života, aby som pracoval na jeho telesnom i duševnom povznesení. Ona mi dá silu a nadšenie boriť sa za časné i večné poklady jeho duše, za kresťanskú osvetu a drahú našu materinskú reč.“

    Toto bolo programové vyhlásenie, vtedy už desaťročnou verejnou činnosťou zoceleného kňaza, ktorého služba oltáru a láska k jemu zverenému ľudu priviedli od jednoduchého katolíckeho kňaza farára až k politickej činnosti.

    Slováci Andreja Hlinku volali otcom národa, t. j. svojím otcom. Nie vždy však bol tak chápaný tými, ktorí si mysleli, že vládli tomuto národu. V druhej polovici 20. storočia režim, ktorý, chcem zdôrazniť, že si Slováci slobodne nevybrali, nezvolili, urobil všetko, aby sa meno Andreja Hlinku úplne vymazalo zo slovenských národných dejín.

    Slovenský národ však na Hlinku nezabudol aj za tie dlhé desaťročia. Dokázali to nad slnko jasnejšie prvé verejné oslavy Andreja Hlinku v Ružomberku hneď v roku 1990, keď tisíce Sloveniek a Slovákov zaplnili nielen námestie okolo jeho farského sídla, ale aj viaceré priľahlé ulice. Určite všetci, ktorí sme tam v tom roku boli, si na tento zážitok budeme do smrti pamätať ako na takú preukázanú, viditeľne preukázanú prvýkrát vôľu slovenského národa byť spolu, mať svoj štát a žiť v ňom.

    Už vtedy sa však ozvali aj hlasy tých, ktorým Andrej Hlinka prekážal a doposiaľ sa také hlasy ozývajú. Žiaľ, ani v roku 2007 osemnásť rokov po páde železnej opony a štrnásť rokov po obnovení našej štátnej samostatnosti naši tzv. profesionálni historici okrem nepatrných výnimiek nedokázali zrekonštruovať slobodný, nepredpojatý, nakoľko len možno objektívny ľudský, kňazský a politický profil tejto jedinečnej slovenskej osobnosti a nedokázali, bohužiaľ, vydať jeho články, reči a úvahy.

    Naopak, aj keď to možno zdanlivo s témou nesúvisí, chcem pri tejto príležitosti a z tohto miesta vyjadriť šok a zhnusenie nad tým, že napríklad som sa dozvedela, že Slovenský spisovateľ, vydavateľstvo vydalo knihu Don Giovanni, v ktorej vulgárnym a agresívnym spôsobom uráža nielen predstaviteľov cirkvi, ale aj všetkých veriacich a vôbec ľudí, ktorí uznávajú nejaké duchovné hodnoty.

    Vráťme sa však k téme. Dnes by som tu rada vyzdvihla jednu nie príliš známu dimenziu profilu Andreja Hlinku. Často totiž zabúdame aj na medzinárodné rozmery pôsobenia tejto osobnosti, t. j. medzinárodné európske odrazy a hodnotenia Andreja Hlinku. Napríklad Andrej Hlinka získal obrovské sympatie pre slovenský národ v širokých vrstvách českého ľudu. V roku 1907 po jeho prednáške v Prahe na Slovanskom ostrove nadšení študenti zo slávnostného primátorského koča, ktorý mal odviesť Andreja Hlinku do hotela, vypriahli vyzdobené kone, sami sa zapriahli a ťahali koč, kým nadšený dav na chodníkoch vyvolával heslá Ať žije Slovensko, sláva Hlinkovi.

    Ďalej černovská masakra, nepoužívajme slovo tragédia, pretože mali by sme nazývať veci správnymi menami, a bola to jednoducho masakra, ako aj Hlinkova kauza v Ríme následne vzbudili záujem aj v zahraničnej tlači. Takže sa svet začal zaujímať aj o to, kto sú to tí Slováci a kde to Slovensko vlastne je? A čo sa to tam vlastne s tými Slovákmi deje, kto im ubližuje?

    O Andrejovi Hlinkovi a o položení Slovákov v uhorskom žalári národov vedel nielen Nór Björnstjerne Björnson, ale aj Škót Robert William Seton – Watson známy pod pseudonymom Skotus Viator, či Rus Alexander Papkov, ale aj veľký ruský literát Lev Nikolajevič Tolstoj. Tiež Moravan Alojs Kolísek či Švajčiar Viliam Riter, ktorí civilizovanému svetu pripomínali národnostný útlak Slovákov v mnohonárodnostnom Uhorsku, pretvárajúcom sa na šovinistický maďarský štát.

    Na prelome 19. a 20. storočia len za desaťročie 1898 až 1907 bolo za slovenskú vec odsúdených približne 400 ľudí a peňažné pokuty dosiahli 25-tisíc zlatých. Tento útlak dosiahol však beštiálne rozmery 27. októbra 1907, keď maďarská štátna moc zmasakrovala v Černovej bezbranných dedinčanov. Výsledkom bolo 15 mŕtvych, 10 ťažko, 60 ľahšie zranených a 40 odsúdených.

    Pani poslankyni zo Strany maďarskej koalície je asi to, čo práve čítam, veľmi smiešne, lebo sa úprimne na tom zabáva. Takto aj Hlinkovo utrpenie prispelo k tomu, aby sa situácia na Slovensku stala európskym problémom. To bolo jednou z charakteristík aj v celej ďalšej politickej činnosti Andreja Hlinku až do jeho smrti. Amerických Slovákov si Hlinkov boj za uznanie Slovákov ako svojbytného národa za autonómiu Slovenska získal od samého počiatku. Ich publicistická, ale aj finančná pomoc bola veľkou oporou pre Hlinkovu činnosť. Po tom, čo v roku 1926 odmietol ponúknutú finančnú podporu zo strany Nemecka, americkí Slováci ho pozvali na 5-mesačný prednáškový pobyt v Spojených štátoch amerických, kde mal možnosť informovať o situácii Slovákov a získať veľa nových sympatií.

    Keď Andrej Hlinka 16. augusta 1938, a chcem znovu zdôrazniť pred začiatkom druhej svetovej vojny, odovzdal v Ružomberku svoju dušu stvoriteľovi, tak najväčšia časť informatívnej tlače, ako aj významné mienkotvorné periodiká zaznamenali túto stratu pre slovenský národ a vyjadrovali svoj obdiv k jeho životnému dielu. Tak napríklad rakúsky univerzitný profesor a diplomat Otto Forst de Batalia v belgickom katolíckom revue venoval tri strany hodnoteniu života a diela Andreja Hlinku, prirovnávajúc ho k biblickému Mojžišovi, pričom vyhlásil, že, citujem: „Hlinkovi treba ďakovať za nezmerný mravný pokrok, ktorý Slováci urobili v poslednom polstoročí.“ Ale chcem aj uviesť, že napríklad Bratislavské židovské noviny v deň Hlinkovho pohrebu venovali mu veľmi úctivý nekrológ, ktorý sa končil vyznaním. Citujem: „Keď sa skloníme i my pred pamiatkou tohto muža a zúčastníme sa na smútku slovenského národa, dávame tým česť jeho statočnému zmýšľaniu, ktoré voči nám preukázal.“

    Preto môžeme dnes s pokojným svedomím tvrdiť, že Andrej Hlinka svojím životným dielom podstatne prispel aj k postupnému včleňovaniu slovenského národa do európskeho spoločenstva národov, ktoré dnes vyústilo do novej organizačnej štruktúry ako spoločenstvo suverénnych štátov do Európskej únie. V nej máme nádej, ale aj povinnosť dosiahnuť a zachovať si to, čo bolo podstatným obsahom Hlinkových politických snažení. Teda uplatnenie svojho prirodzeného práva na samostatný kultúrny, náboženský i hospodársky vývoj podľa našich hlboko do dejín prvého tisícročia siahajúcich národných koreňov v súlade s plným rešpektovaním pre tie isté práva pre všetkých našich susedných i európskych národov a štátov.

    Slovenská národná strana, najstaršia politická strana Slovákov, ktorá od svojho vzniku v roku 1871 bráni národné, kresťanské a sociálne hodnoty nášho národa, predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. My si ctíme jeho dielo vykonané v prospech Slovenska a chceme, aby si všetky pokolenia Sloveniek a Slovákov na Slovensku i v zahraničí uvedomovali, čo Andrej Hlinka znamenal a nik nemôže, i ten najväčší jeho politický odporca poprieť výkon a prácu, ktorú zanechal Andrej Hlinka slovenskej histórii.

    Často zo strany kritikov osobnosti Andreja Hlinku sa ozývajú tvrdenia, že Andrej Hlinka vlastne ani nebol za slovenskú štátnosť, ale že on bol len autonomista. Nie je, ani nikdy to tak nebolo. Z celého jeho života a diela vyplývalo, že Andrej Hlinka videl naplnenie budúcnosti Slovákov v naplnení sebaurčovacieho práva vo vlastnom štáte – v slovenskom štáte.

    Preto som veľmi rada, že dnes existuje filmový dokument, ktorý v nedávnych dňoch zverejnila spravodajská televízia na Slovensku, kde je zachytený Andrej Hlinka a na tomto dokumente všetci pochybovači mohli priamo z úst, jeho úst počuť, že konečným cieľom Slovákov je vlastná štátnosť.

    Zákon, ktorý predložila Slovenská národná strana sa preto oprávnene nazýva zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci z koalície i opozície, ďakujme Pánu Bohu, že dal nášmu národu černovského rodáka, kňaza, otca národa Andreja Hlinku. Chcem veriť, že pamiatka na tohto muža pravdy, práva a spravodlivosti vzbudí v každom z nás horúci cit pre česť a národnú hrdosť.

    Prijatím zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný Slovenský národ a Slovenskú republiku nielenže očistíme jeho pamiatku, hovorím o tom vedomom či nevedomom spájaní jeho mena s obdobím druhej svetovej vojny, ale hlavne dá sa povedať oficiálne, t. j. zákonom mu vzdáme tú úctu, ktorú mu slovenský národ spontánne vzdával za jeho života i po jeho smrti nazvúc ho svojím otcom národa.

    Chcem zdôrazniť, že takejto úcty, takýmto titulom pred ani po Hlinkovi slovenský národ nenazval žiadneho politika. Prečo asi? Národná rada Slovenskej republiky, my poslanci sme na svojich postoch z vôle občanov tohto štátu. Štátu, ktorý sa nazýva Slovenská republika a v ktorom slovenský národ naplnil svoje právo a túžbu po sebaurčení. Je preto našou svätou povinnosťou prijať tento zákon, a tým zoficiálniť to, čo Slováci cítili a cítia k Andrejovi Hlinkovi.

    Nielenže si tak splníme svoj dlh voči Hlinkovi, naplníme vôľu národa, ale čo je veľmi dôležité, dávame tejto našej Slovenskej republike a hlavne mladej generácii v nej žijúcej do budúcnosti kompas, ktorý ich bude v zjednotenej Európe a globalizujúcom sa svete orientovať ako maják alebo, akoby povedal Andrej Hlinka, ktorý by im bol sprievodnou hviezdou a kde im budú svietiť slová rodina, národ, vlasť a vlastenectvo.

    Vážení kolegovia, žijeme totiž vo veľmi zvláštnej dobe. V dobe, kde stále viac a viac sú materiálne hodnoty nadraďované tým duchovným. Tak sa aj stalo, a možno je to symbolika tej doby, že Andrej Hlinka je skôr na tisíckorunovej bankovke, ako by sa mu dostalo oficiálne, t. j. zákonom duchovného ocenenia od národa. Tu máme ako národ voči Andrejovi Hlinkovi dlh. Zákon, ktorý predložila Slovenská národná strana je aj o vyrovnaní tohto dlhu.

    Verím, vážení kolegovia, kolegyne, že zákon o Andrejovi Hlinkovi bude prijatý naprieč politickým spektrom bez ohľadu na rôznosti izmov charakterizujúcich naše politické programy. Veď Andrej Hlinka pre slovenský národ, pre prostých Slovákov nebol ani ľavičiar, ani pravičiar, ani konzervatívny, ani liberálny. Andrej Hlinka pre Slovákov bol a ostal otec národa. Verím, že táto snemovňa mu takýto titul na návrh Slovenskej národnej strany dá. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie nechce reagovať nikto. S faktickou poznámkou ja iba pre poriadok uvádzam, že o tom, kto sa tu zabáva, alebo nezabáva, rozhoduje predsedajúci. Pani Klára Sárközy bola oslovená kolegom poslancom a v ten moment, ako bola oslovená, tak odišla z tejto sály, aby vec, ktorá bola zrejme predmetom ich diskusie, bola prediskutovaná mimo tejto sály. To uvádzam iba pre poriadok. V opačnom prípade by som bol prvý, ktorý by upozornil na správanie, ktoré je v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Teraz chcete ísť do rozpravy, pani kolegyňa? Áno, tak musíte ísť do rozpravy. Nech sa páči. Opäť sa hlási do rozpravy pani podpredsedníčka.

  • Ja nebudem reagovať na rozpravu, pretože tá sa ešte len rozbieha. Ale chcem, vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Hort, vám jednoznačne zložiť poklonu za to, že váš sluch je taký dobrý, aby ste počuli tam, kde sedíte o tom, čo sa rozprávajú dvaja poslanci zo Strany maďarskej koalície. Ja som napomenula pani poslankyňu, aby sa tu nezabávala pri tom, keď rozprávame o takejto posvätnej téme pre slovenský národ, aby sa tu nesmiala a nevybavovala si svoje veci. Neviem, čo jej bolo také smiešne, ale myslím si, že ak o tom rozhodujete vy, mali ste si plniť svoje povinnosti, to je po prvé, a potom ešte raz vzdávam hold vašim dobrým ušiam. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou na toto vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Sárközy a pán poslanec Bugár.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani podpredsedníčka Belousovová, celé toto rokovanie o zákone o Andrejovi Hlinkovi sa začalo veľmi dôstojne zo strany jedného aj druhého predkladateľa a v takomto duchu malo nádej sa niesť. Buďte taká láskavá a nedehonestujte celý tento zákon aj Andreja Hlinku vaším neprístojným správaním tu, áno. Prosím vás o to.

  • Klára Sárközy s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, ja som sa do tejto situácie dostala úplne nevinne, pretože s pánom poslancom Frešom predkladáme ústavný zákon o druhom dôchodkovom pilieri, ktorý príde na rokovanie dnes alebo zajtra. Bavili sme sa o tom vychádzajúc zo sály Národnej rady, takže, keď si niekto myslí, že vystupuje a okrem toho, keď predkladá, teda citujem vás, takýto dôležitý zákon, mal by sa správať dôstojne.

    Ale ešte raz, pani podpredsedníčka, nie sme v škole, kde napomínate poslancov. Ja som tu nič iné okrem toho, že som vychádzala a pousmiala sa na poslanca, s ktorým som sa rozprávala, myslím si, že to aj v Národnej rade Slovenskej republiky je prípustné. Zatiaľ som si to aspoň tak myslela.

  • Ďakujem. Pán poslanec Béla Bugár s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani podpredsedníčka, ja som tu už raz povedal, že, samozrejme, ak vediete rokovanie, máte obrovskú právomoc, ktorú, keď neporušíte zákon, môžete využívať. A mali by ste využívať. Ale vy ste vystupovali a namiesto toho, aby ste sa venovali téme, venovali ste sa poslancom, aj tam ste sa mýlili – maďarskej koalície, lebo jeden z tých dvoch poslancov bol poslancom za SDKÚ.

    Ale znovu vám musím pripomínať, aby ste nepoučovali poslancov. Toto nie je vaša úloha. Vašou úlohou je sa správať vždy ako podpredsedníčka parlamentu.

  • Ďakujem. Pán Bugár bol posledný, ktorý vystúpil vo faktickej poznámke. Ďalej sa hlási v rámci...

    Pani podpredsedníčka chce reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, mikrofón pani podpredsedníčke Národnej rady.

    Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Chcem reagovať na faktickú poznámku pána Mikloška.

    Pán Mikloško, ja si myslím, že pamiatku Andreja Hlinku dehonestuje ten, kto prijíma vyznamenanie Esterházyho, vidí svojím politickým strategickým partnerom naďalej Stranu maďarskej koalície. A myslím si, že nie ste vy ten, ktorý by ste mali v tejto chvíli poučovať. Mali by ste sa správať trošku ináč.

    Takisto som veľmi dobre videla, že pani poslankyňa sa zabávala so svojím susedom pánom poslancom Csákym. Takže v tomto prípade si myslím, že ste aj klamali, samozrejme.

  • Reakcie z pléna.

  • A tie vaše narážky na učiteľské povolanie myslím, že nie sú adekvátne, pretože najprv ste tu dokrvavili osem rokov školstvo a teraz niekomu nadávate do učiteľov pri každej príležitosti, keď si neviete inú tému nájsť. Myslím si, že je to značná časť tých, ktorí sa cítite ako nejaká intelektuálna elita tohto národa. Ale v skutočnosti vás národ vo voľbách jednoznačne odmietol. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Skončili sme seriál faktických poznámok. No a v tejto chvíli neviem čo.

    A poprosím teraz pána Hrušovského, ktorý je ďalším písomne prihláseným za poslanecký klub KDH. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, naozaj by som bol rád, keby sme sa pokúsili dať primeranú vážnosť a autoritu prerokovávanému návrhu zákona, lebo Andrej Hlinka si ju zaslúži. Naozaj si ju Andrej Hlinka zaslúži a ja by som chcel poprosiť všetkých, aby sme sa zdržali prípadných invektív alebo hovorili len k téme preto, lebo znovu opakujem, Andrej Hlinka si to, kolegyne, kolegovia, skutočne zaslúži.

    Ako vieme z jeho životopisu, vstúpil do verejnej činnosti v roku 1894 ako 30-ročný kňaz a od dvoch rokov farár v troch Sliačoch. Jeho prvý článok uverejnený v Kollárových katolíckych novinách už svojím nadpisom vyjadroval jeho hlavný životný cieľ – ako zachováme ľud slovenský.

    Zanietený mladý kňaz pochopil, že materiálna bieda slovenského ľudu, do ktorej sa dostáva nielen pre ekonomické krízy v uhorskom štáte, ale aj chronickým vykorisťovaním, úžerou a alkoholizovaním zo strany nesvedomitých krčmárov degraduje jeho stav pod úroveň elementárneho životného minima.

    A v takýchto podmienkach človek stráca aj záujem, aj možnosť povzniesť sa k duchovným hodnotám. Preto Andrej Hlinka začal organizovať svojpomocné družstvá a potravné školy. Už v roku 1895 vydal vlastným nákladom u Karola Salbu v Ružomberku brožúru Ako založíme gazdovsko-potravný a úverový spolok.

    Cieľom týchto spolkov malo byť priúčať dedinský ľud gazdovlivosti, zachrániť ho pred úžerou, poskytnúť mu lacnejšie potravné články, a pritom nejaký osoh docieliť.

    Druhým impulzom k verejnej činnosti Andreja Hlinku bola proticirkevná, ba protináboženská a protislovenská politika vtedajších liberálov, ktorá vyvolala v celom Uhorsku hnutie za organizovanie katolíckych kruhov.

    Keď sa 11. februára 1894 v Ružomberku zišlo 130 občanov, aby si založili katolícky kruh, nechýbal tam ani Hlinka, ktorého hneď zvolili za druhého tajomníka organizácie.

    Pápež Lev XIII. dňa 6. marca 1895 osobitným listom grófovi Ferdinandovi Zichymu požehnal túto iniciatívu katolíkov Uhorska. Už aj v tomto novom otvorene politickom rámci Andreja Hlinku, pokiaľ Andrej Hlinka pokračoval vo svojej sociálno-osvecujúcej činnosti, ktorá mu získavala stále širšie sympatie slovenského ľudu.

    Už pred voľbami v roku 1896 národný hlásnik písal, že, citujem: „V Liptove by najradšej boli, keby ako kandidát vystúpil miláčik ľudu Andrej Hlinka.“ Hlinka však nekandidoval. Ako dobrý pozorovateľ asi predvídal neúspech Zichyho ľudovej strany, ktorej vedenie sa dokazovalo stále viac v službách vládneho nacionalizmu na úkor inonárodných občanov Uhorska. A vedel aj to, ako sa v Uhorsku manipulovali voľby všetkými legálnymi a nelegálnymi postupmi. Zakúsil to, vážené poslankyne a poslanci, i sám o dva roky neskôr, keď prijal kandidatúru, ale jeho protikandidát dostal o 150 hlasov viac a on voľby prehral.

    Vo svojom ďakovnom prejave po prehratej voľbe Hlinka však verejne vyhlásil. „Sloboda a blaho môjho ľudu, z ktorého pochádzam a pyšný som, že z neho pochádzam, bude mi celým mojím životom sprievodnou hviezdou. Ona ma povedie i v tých najťažších časoch života, aby som pracoval na jeho telesnom i duševnom povznesení. Ona mi dá silu a nadšenie boriť sa za časné i večné poklady jeho duše. Za kresťanskú osvetu i drahú našu materinskú reč.“

    Toto programové vyhlásenie už desaťročnou verejnou činnosťou zoceleného kňaza, ktorého služba oltára a láska k jeho zverenému ľudu priviedli až ku kandidatúre za politického hovorcu v uhorskom parlamente, pokladám ja osobne za veľmi dôležitý dokument na pochopenie najhlbšej motivácie celej životnej činnosti Andreja Hlinku.

    Panie poslankyne, páni poslanci, mal som pripravené dlhšie vystúpenie. Keďže však predo mnou vystupovala pani podpredsedníčka parlamentu a naša kolegyňa poslankyňa a povedala vlastne z neho takmer všetko preto, lebo čerpala myšlienky z náčrtu môjho prejavu, ktorý som predniesol ako predseda Národnej rady na oslavách černovskej tragédie v roku 2004, nebudem pokračovať ďalej, aby som neopakoval to isté. Ale s obsahom, ktorý povedala pani podpredsedníčka, samozrejme, a mojimi myšlienkami sa stotožňujem.

    Chcem preto na záver môjho vystúpenia povedať, že podporím návrh na ocenenie Andreja Hlinku formou prijatia zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Po dohode, ktorá vzišla z rokovania s predkladateľmi obidvoch skupín navrhovateľov, Kresťanskodemokratické hnutie, a teraz chcem hovoriť za skupinu navrhovateľov za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, je pripravené použiť procesnú možnosť stiahnuť, pán predkladateľ, pán kolega Rafaj v druhom čítaní návrh zákona o zásluhách Andreja Hlinku za predpokladu, že Národná rada vami predložený návrh, ktorý vzišiel po dohode rokovania mňa s vami a ďalšími zainteresovanými, ktorí odsúhlasili tento text, sú pripravení navrhovatelia tento návrh zákona stiahnuť.

    Preto vás, panie poslankyne a páni poslanci, chcem požiadať, aby sme boli veľkorysí nielen voči sebe navzájom, ale aby sme boli naozaj veľkorysí voči velikánovi slovenských dejín a slovenskej histórie, ktorý sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku, Andrejovi Hlinkovi a zachovali sa veľkoryso aj pri hlasovaní o postúpení týchto návrhov do druhého čítania.

    Chcem za Kresťanskodemokratické hnutie naozaj sľúbiť, že ak bude preto, lebo v tejto veci nemôžeme viesť politický spor, Andrej Hlinka presahuje politiky jednotlivých politických strán, to by sme si mali uvedomiť, čo on pre slovenský národ v histórii znamenal, tento návrh zákona odsúhlasiť, a preto mi ide o jedno. Viesť naozaj pokojnú, zodpovednú a dôstojnú diskusiu s jedným hlavným posolstvom a výsledkom návrh zákona aj v treťom čítaní schváliť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne Pavlovi Hrušovskému, ktorý vystúpil ako písomne prihlásený za poslanecký klub KDH.

    Ďalším, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne je pán poslanec Jozef Rydlo. Nech sa páči, pán kolega, máte priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ctený pán predsedajúci, ctená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážený pán predseda kultúrneho výboru, slávna snemovňa, Ružomberčan, rodák z Černovej, katolícky kňaz, otec národa Andrej Hlinka je osobnosť, ktorá usmernila dejiny nášho slovenského národa.

    Slovenský národ sa môže chváliť slávnou históriou v prvých storočiach svojej existencie. Keď sa v srdci Európy medzi 8. a 11. storočím tvorili národné spoločenstvá, k tomu podstatne prispievali dva základné faktory: vlastná štátnosť a vlastná cirkevná organizácia. Práve v tomto národotvornom procese vtedajší naši predkovia tvorili priekupnícku špičku. Ich iste oveľa staršie Nitrianske kniežatstvo franské historické pramene zaznamenali už v roku 827, keď bavorský arcibiskup Adalrám z ďalekého Salzburgu sa unúval prísť do Nitry, aby tam vysvätil murovaný kostol kniežaťa Pribinu. Niečo podobného dosiahli vtedajšie české kmene až o dobré polstoročie neskôr, Poliaci až o viac než celé storočie neskôr a Maďari až na samom konci 10. storočia.

    Podobne to bolo aj s vlastnou cirkevnou organizáciou. Misijným arcibiskupom vtedajších Slovákov sa stal sv. Metod v roku 869 a ich sídelným arcibiskupom–metropolitom v meste Morava (asi dnešné Staré Mesto) v roku 880. Na porovnanie stačí poukázať na to, že Praha dostala biskupstvo, aj to iba podriadené nemeckému arcibiskupovi v Mainzi, v roku 973 a na vlastné arcibiskupstvo muselo čakať až do roku 1344. Aj Poliaci dostali arcibiskupstvo okolo roku 1000, teda súčasne alebo iba niekoľko rokov po Maďaroch. Kresťanská a kultúrna misia svätých bratov Konštantína Cyrila a Metoda, ktorú si vyžiadalo naše knieža Rastic alebo Rastislav v roku 863, znamenala začiatok novej historickej epochy nielen pre Slovákov, ale aj pre značnú časť európskych národov.

    Strata štátnej samostatnosti v 11. – 12. storočí zastavila onen sľubný vývoj a dala celkom iný smer našim národným dejinám. Iba kresťanská viera, už pevne zakorenená v slovenskej spoločnosti, pomohla nám zachovať aj našu národnú identitu. Tá však zákonito „krívala“ ako chôdza človeka, ktorý stratil jednu nohu. Až pod vplyvom európskeho hnutia „oživenia národov“ v 19. storočí naši poprední muži obnovili proces rastu národného povedomia a pripravili cestu k opätovnému získaniu vlastnej štátnej organizácie.

    Jedným z najdôležitejších a najúspešnejších verejných činiteľov obnovy slovenskej štátnosti v 20. storočí bol katolícky kňaz, ružomberský farár, od roku 1924 pápežský komorník a od roku 1927 infulovaný pápežský protonotár – týmto zriedkavým čestným titulom ho vyznamenal pápež Pius XI. , keď pražská vláda nepripustila jeho vymenovanie za biskupa. Popri týchto cirkevných hodnostiach bol aj predsedom Slovenskej ľudovej strany, poslancom Národného zhromaždenia v Prahe, dlhoročným predsedom Spolku sv. Vojtecha a zastával celý rad iných verejných funkcií.

    Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej, jednej z povestných „štyroch ulíc“ Ružomberka, zhodou okolností môjho rodiska. Pochádzal z chudobnej rodiny. Poznal ťažkú sociálnu a kultúrnu situáciu nášho ľudu, a preto sa ako kňaz venoval jeho povzneseniu. To mu však vynieslo najprv nepochopenie, neskôr aj prenasledovanie cirkevnými trestmi zo strany jeho neslovenského biskupa, ktorým vtedy bol gróf Sándor Párvy de Kiskonya. No Hlinka mal nevšednú odvahu dovolať sa spravodlivosti až v Ríme, kde pápež sv. Pius X. uznal jeho nevinnosť a oslobodil ho od cirkevného trestu. Stal sa vedúcou osobnosťou slovenského boja za uznanie osobitnosti Slovákov ako plnoprávneho, štátoprávneho národa, aj keď iba krátko pred smrťou uvidel záblesk realizácie týchto národných túžob. Zomrel totiž 16. augusta 1938. Hlinku si ctil a miloval nielen slovenský národ, ale aj najväčšia časť obyvateľov Slovenska a ešte väčšia časť Slovákov roztrúsených po šírom svete, najmä v Amerike, ako otca národa. Poznali a obdivovali ho aj významní európski štátnici a komentátori medzinárodného politického diania.

    Rakúsky univerzitný profesor a diplomat Otto Forst de Battaglia krátko po Hlinkovej smrti publikoval v katolíckom časopise La Revue Catholique des Idées et des Faits, ktorý vychádzal v Bruseli, obsiahly nekrológ, ktorý sa začínal slovami:

    „Kňaz Andrej Hlinka, tak ako Mojžiš, odišiel do večnosti práve v čase, keď národ, ktorého bol ucteným vodcom, sa chystá zmocniť prisľúbenej zeme“.

    Na vyše troch stranách veľkého formátu predstavil stručný životopis Andreja Hlinku, ktorý zakončil hodnotením.

    „Z jeho ducha išla tá obdivuhodná spoločenská a politická organizácia, ktorú animuje Ľudová strana. Hlinkovi treba ďakovať za nezmerný mravný pokrok, ktorý Slováci urobili v poslednom polstoročí. Jemu, ktorý nebol žiadnym umelcom ani spisovateľom patrí vďaka ako najhlbšiemu pôvodcovi za ten obdivuhodný rozvoj slovenskej poézie a prózy, ktorý vytvorili spisovatelia hlinkovského charakteru, ako Hlbina, Gašpar alebo Milo Urban. ... Trúchliaci národ oplakáva v Andrejovi Hlinkovi vodcu, ktorý ho vyslobodil z otroctva a doviedol do zasľúbenej zeme v mene Pánovom.“

    Aj bratislavské Židovské noviny 19. augusta 1938 napísali: „Slovenský národ má veľkého mŕtveho. Oplakáva svojho syna, ktorý hlboko zaryl svoje meno do slovenských dejín. ... Ani my Židia nemôžeme ostať stranou. Jeho verejná činnosť zasiahla i do našich radov a zavdala nám príčinu určiť svoj postoj k nemu. Roky svojej mladosti strávil v Ružomberku v ovzduší, ktoré vzdor rôznemu politickému rozvrstveniu spojil spoločensky všetkých ľudí dobrej vôle, kresťanov i Židov. Styk bol medzi ním a Židmi úprimný a srdečný. Ctil a vážil si svojich židovských spoluobčanov a ako farár hlásal náboženskú znášanlivosť. Jeho bystrý zrak spoznal duševné hodnoty ružomberskej židovskej inteligencie, s ktorou sa rád stýkal. Svoju dôveru okázalo dal najavo, keď v pamätnom procese ružomberskom roku 1906 za svojich obhajcov si zvolil židovských advokátov Dr. Izidora Bihellera a Dr. Bernáta Hillera. A keď roku 1909 Ružomberčania poslali panovníkovi žiadosť, aby v Segedíne uväznený Hlinka bol oslobodený – na žiadosti boli i podpisy všetkých ružomberských Židov. ... Keď sa skloníme i my pred pamiatkou tohto muža a zúčastníme sa na smútku slovenského národa, dávame tým česť jeho statočnému zmýšľaniu, ktoré voči nám preukázal.“ Potiaľto Židovské noviny.

    Málokto si už pamätá – a kto to aj vie, tak dnes z obáv pred mediálnym terorizmom „politicky korektne“ mlčí –, že prvým návrhom zákona, ktorý na prvé zasadnutie autonómneho Snemu Slovenskej krajiny v januári 1939 predložil poslanec Július Stano a spoločníci, bol návrh „na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku“. Keď Česko-Slovensko zaniklo a Slovensko 14. marca 1939 dosiahlo štátnu samostatnosť a stalo sa subjektom medzinárodného práva, Slovenský snem 23. apríla 1939 schválil zákon č. 83/1939 Slovenského zákonníka: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ.“

    Tento zákon vtesaný do mramorovej tabule zdobil do roku 1945 zasadaniu sieň Slovenského snemu, ktorý zasadal v tej istej historickej budove, kde zasadávala Slovenská národná rada, budova, ktorá je kamenným svedkom moderného slovenského parlamentarizmu – 17. júla 1992 bola v nej prijatá Deklarácia zvrchovanosti a 1. septembra 1992 prvá demokratická, de facto et de iure však druhá Ústava Slovenskej republiky.

    Pri príležitosti 5. výročia Hlinkovej smrti 16. augusta 1943 vatikánsky oficiózny denník L´Osservatore Romano napísal, že Andrej Hlinka, „pravý apoštol Kristov, ponížený syn Katolíckej cirkvi a veľký národný hrdina ostáva večne živý a prítomný vo svojom národe, vernom jeho programu: Všetko pre Boha a pre národ!“

    Obnovenú štátnosť Slovákov však zmietla vojnová metelica, ktorá sa prevalila na Slovensko v rokoch 1944 – 1945. Roduverní štátni činitelia predvídali, že boľševická záplava bude prenasledovať kresťanov a mohla by sa pomstiť aj na telesných pozostatkoch otca národa. Preto včas previezli truhlu s Hlinkovým telom a uložili ju na bezpečnom mieste. Bolo to veľmi obozretné opatrenie, lebo, ako všetci vieme, nepriatelia slovenského národa a Katolíckej cirkvi 27. septembra 1944 – teda v deň, keď by sa bol Hlinka dožil 80 rokov života – bombardovaním rozmetali Hlinkovo mauzóleum v Ružomberku, ktoré mohlo byť zrekonštruované až v roku 1990, keď sa moloch komunizmu ocitol v prepadlisku dejín.

    Doposiaľ mnohých z nás trápi otázka: Kde boli uložené a kde sa dnes nachádzajú telesné pozostatky Andreja Hlinku?

    Je však na zamyslenie fakt, ktorým sa dejiny Slovákov odlišujú od dejín všetkých kultúrnych národov. Sme jediným národom v Európe, ktorý si nedokázal zachovať a uctiť hroby významných osobností svojich dejín. My jediní nevieme, kde bol pochovaný Pribina ani Rastic, ani kňaz – záchranca vtedajšej štátnosti Slavomír, ani náš prvý arcibiskup-metropolita sv. Metod, ani ním určený nástupca biskup Gorazd, ale ani slávny kráľ Svätopluk I. Veľký z našej dávnej minulosti. A podobne nevieme z našich súčasných dejín, kde spí svoj večný sen Andrej Hlinka. Vyriešia raz naši historici túto záhadu?

    Prijatie zákona „o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku“ podporujem, budem zaň hlasovať v prvom, druhom i treťom čítaní, nielen v mene svojom, predovšetkým však v mene tých Sloveniek a Slovákov, ktorí mi dali 4 867 preferenčných hlasov a ktorí skalopevne veria, že slovenský parlament, Národná rada Slovenskej republiky prijme tento zákon naprieč celým politickým spektrom.

    V škole sme sa učili: „Slávne slávme slávu slávou Slávov.“ Dávno pred Jánom Kollárom, na prelome 3. a 2. storočia pred Kristom, vzdelaný židovský exulant žijúci v diaspóre v egyptskej Alexandrii Ješua ben Eleazar ben Sirach vo svojej knihe napísal:

    „Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov, svojou odvekou veľkodušnosťou,“ lebo „všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.“

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Rydlovi za jeho vystúpenie. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nikto. Teraz ďalší riadne prihlásený písomne do rozpravy k tomuto bodu je pán poslanec Ján Slota. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážení prítomní, som skutočne veľmi rád, že slovenský parlament prerokúva taký dôležitý zákon a pri príležitosti, samozrejme, aj v pozadí černovskej tragédie, ktorá sa udiala pred 100 rokmi v Černovej.

    Chcem povedať, že nechcel som, samozrejme, pripomínať tú skutočnosť, že by sme nemali dehonestovať tú pamiatku otca národa nejakými takými smiešnymi naťahovačkami v parlamente, ale by sme sa mali venovať predovšetkým tomu, čo spravil tento človek pre slovenský národ a slovenskú štátnosť.

    Ale nedá mi, aby som, samozrejme, sa nepostavil za našu podpredsedníčku pani Belousovovú, pretože ona skutočne nikoho nechcela znevažovať, ani nikoho nechcela urážať, v každom prípade chcela len, aby sa tu niektorí poslanci správali dôstojne.

    Chcem zdôrazniť, že by bolo veľmi dobré a poprosil by som kolegov z KDH, keby stiahli ten svoj návrh zákona už v tomto prvom čítaní, pretože aj toto sa mi zdá skutočne detinské ako medzi malými deťmi, ty máš dve guličky, ja chcem mať tri guličky a budeme niečo pretláčať do druhého čítania, a pritom obidve veci rozprávajú jedným jazykom.

    Otec Andrej Hlinka spravil skutočne pre slovenský národ toľko, čo sme nespravili my všetci, koľkí sme tu. Ani jednu milióntinu sme nespravili toho, čo spravil Andrej Hlinka pre slovenský národ. A keď tu niekto z týchto poslancov a poslankýň nezahlasuje za tento zákon, tak hanba mu, hanba mu pred celým národom, pred jeho deťmi, proste sám sa musí tento poslanec hanbiť pred svojimi rodičmi, matkou, otcom a svojimi dedmi.

    Chcem zdôrazniť, že Andrej Hlinka, samozrejme, si zaslúži ten titul otec národa, pretože celý život bojoval za práva slovenského národa, slovenského ľudu. Bol prenasledovaný, väznený a našou psou povinnosťou je, aby sme tí, ktorí sa cítime byť Slovákmi, a to vás vyzývam, bratia Slováci, sestry Slovenky, aby sme skutočne s úctou vzhliadali vždy na všetky tie sochy a busty, ktoré by mali vyrastať po celom Slovensku, aby sme si aspoň spomienkou uctili tohto velikána slovenského národa.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Slotu sa prihlásil pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči, je tu priestor na vystúpenie vo faktickej poznámke.

  • Pán poslanec Slota, zároveň pán predseda SNS, celý kresťanskodemokratický klub, to znamená všetci poslanci budú hlasovať za posunutie vášho zákona do druhého čítania. O ňom hlasujeme ako o prvom, považujte to za úplne veľkorysé gesto k celej tejto diskusii, ktorá tu beží. To, že budeme my hlasovať aj za náš druhý návrh, aj ako budú iní hlasovať, to nás nezaujíma, to by som povedal, to je vec takej normálnej prirodzenej politickej cti, čiže to v tomto smere nijako nezmenšujeme ani zákon, ani toto rokovanie.

  • Ďakujem. Chce reagovať, pán poslanec Slota? Nie. Ďalej sa prihlásil o slovo v súlade s rokovacím poriadkom spravodajca pán poslanec Minárik Pavol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Andrej Hlinka sa zaslúžil o Slovenskú republiku. Keď sme spolu s kolegami Palkom a Mikloškom navrhli túto krátku vetu v duchu tradície uzákoniť ocenenie mimoriadneho prínosu osobnosti pre národ a štát, bolo počuť rôzne reakcie.

    Podpredseda vlády pán Čaplovič, ktorý zákon podporil, sa v jednej svojej poznámke zmienil, ako mu vadí, že zákon hovorí len o jednej osobe, hoci o republiku sa ich zaslúžilo viac. Myslím, že je potrebné na túto námietku odpovedať. Moja odpoveď bude mať dve časti.

    Po prvé. Prečo zákon hovorí iba o jednej osobe? A po druhé, prečo hovorí práve o Andrejovi Hlinkovi.

    O jednej osobe hovorí zákon preto, lebo taká je tradícia osobitných zákonov. Lex Masaryk hovorí iba o Masarykovi, Lex Štefánik iba Štefánikovi, preto aj Lex Hlinka môže hovoriť iba o Hlinkovi. Má hovoriť iba o Hlinkovi, lebo taký je zámer predkladateľov. A prečo povyšujeme práve Hlinku nad iných? No jednoducho preto, lebo si to zaslúži, pretože to zodpovedá dejinám a pretože si tým chceme pripomenúť aj 100. výročie černovskej tragédie. Konkrétne jej hlavného protagonistu, ktorý sa posvätenia kostola v Černovej ani nezúčastnil, lebo mu to bolo neodporučené, ale vždy zostane s touto udalosťou pevne spojený.

    Mohol by som hovoriť o viacerých zásluhách monsignora Hlinku o slovenský politický národ. Napríklad o tom, ako do politiky vstúpil v radoch uhorskej, niektorí by povedali maďarskej ľudovej strany. To je niečo, čo mnohí pochopiť ani nedokážu, a predsa to patrí k Hlinkovi, k jeho dedičstvu, jeho zásluhám o tento národ.

    Alebo by som mohol hovoriť o tom, ako v Slovenskej ľudovej strane vo voľbách v roku 1907 spojil na jednu kandidátku katolíkov a protestantov. Protestanti boli dokonca vo voľbách úspešnejší ako katolíci, ale bol to okamih zjednotenia slovenskej pravice, aký sa zopakoval až v roku 1946.

    Alebo Hlinkova podpora československej republiky v roku 1918. Na Martinskú deklaráciu, ktorou sa Slovensko prihlásilo k vzniku Československa, dával Hlinka na svojich mítingoch skladať sľuby vernosti. Tri zvolené príklady, všetko Hlinkove zásluhy o naše dejiny. Maďarská ľudová strana či Martinská deklarácia patria k Hlinkovi rovnako ako jeho dôraz na Pittsburskú dohodu, jeho autonomizmus, jeho spor so socialistami o cirkevné školstvo či mnohé jeho účinné sociálne aktivity.

    Hlinka bol aktívny v maďarskej strane, Hlinka podporil Československo, a predsa sa dnes nikto nenájde, kto by mu mohol vytýkať čokoľvek, kto by protestoval a kto by pochyboval o jeho láske k národu.

    Aby som ukázal, prečo je jeho miesto jedinečné, prečo si práve on zaslúži osobitný zákon, budem hovoriť o príklade, ktorý spochybniť nemožno. O jeho pohrebe. Dovoľte zopár citátov. „Slovensko schystalo zvečnelému svojmu synovi Andrejovi Hlinkovi slávny pohreb, aký sme na Slovensku dosiaľ ešte nemali.“ Napísal o Hlinkovom pohrebe Slovenský týždenník. Ináč noviny kritické k Ľudovej strane. „Slovenskú ľudovú stranu stihla strata, ktorá stáva sa stratou nenahraditeľnou. Slovenská politika stráca v ňom dlhoročnú veľkú a svojráznu postavu, s ktorou často bolo možno, ba aj treba nesúhlasiť, ale ktorá v dobrom i v zlom smere pôsobila prenikavo na utváranie pomerov na Slovensku.“ Tak písali Robotnícke noviny, orgán Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej na Slovensku. „Sprievod, ktorého sa zúčastnili všetci prítomní, bol takého druhu, aký Slovensko ešte nevidelo.“ To je z Pražských lidových novín.

    Prečo toľké chvály. Pretože Andrej Hlinka mal pohreb, ktorým sa nedá žiadny iný na Slovensku v našich dejinách porovnať. Proste ako napísal Slovák, „pohreb, akého pod Tatrami ešte nebolo“. Podľa tohto denníka prišlo na poslednú rozlúčku s Hlinkom 100-tisíc ľudí. Londýnske Times uvádzajú 80-tisíc. Väčší dav zhromaždený na jednom mieste zažila táto krajina azda iba počas novembra 1989 alebo návštev pápeža Jána Pavla II., a to v čase v 1938, kedy na Slovensku bolo len 3,5 milióna obyvateľov, nie 5,5, a kedy mobilita bola podstatne nižšia.

    „Ružomberské námestie podobá sa v tejto chvíli veľkému moru hláv,“ zachytil ktorýsi novinár. Cestu otvorenej rakvy z kostola na námestie lemovalo, ako sa vzácne zhodujú slovenské aj české noviny, 850 katolíckych kňazov, bezpočet rádových sestier a tisíce Slovákov v krojoch. K tomu vlajky, čierne stuhy, nábožné piesne, staroslovenský otčenáš a hymnická pieseň Kto za pravdu horí.

    Hlinkov pohreb však neohromuje len masami, tisícmi zhromaždených smútiacich ľudí, ktorí dobrovoľne, dôležitá poznámka pre tých, ktorí by toto chceli porovnávať s niečím, čo bolo po roku 1948, prišli z celej krajiny do Ružomberka. Ako to napísal Sidor, „pohreb Andreja Hlinku bol najsmutnejšou manifestáciou za jeho živé idey“.

    A to ma privádza k otázke. Čo tým ľuďom vtedy, čo nám dnes vlastne Hlinka zanechal? Čo je jeho politických testamentom? Čo si to chceme osobitným zákonom pripomenúť? K akej tradícii sa to máme dnes hlasovaním v tejto snemovni prihlásiť? Myslím si, že Hlinka zjednocuje, že jeho testamentom bolo národné zjednotenie. Nie je to však jednota bez obsahu. Naopak, ide o zjednotenie, ktoré má svoj veľmi konkrétny obsah, jasný a čitateľný. Napokon Hlinka bol aj osobou, ktorá nezjednocovala bezhlavo. V úcte k pravde vedel slovenskú a československú politiku i polarizovať a rozdeľovať. Hovoril o Slovensku bielom a bojoval proti Slovensku červenému. Jeho odkazom, jeho politickým testamentom je teda Slovensko biele, nie Slovensko bielo-červené či ružové. Slovensko biele.

    Hlinka bol presvedčený národovec. Celú svoju politickú kariéru stavil na obranu slovenských národných záujmov. Napriek tomu do Ľudovej strany vedel integrovať viacerých bývalých promaďarských politikov. V záujme krajiny zjednocoval, a to z neho robí veľkého vlastenca, nie nacionalistu. Na jeho pohrebe sa nezúčastnila len elita slovenského národa vrátane československého premiéra Hodžu, ale aj viacerí Maďari vrátane Esterházyho, ktorý mal vyhradené čestné miesto v popredí. A, napokon, Hlinka presadzoval celý svoj politický život záujem svojej strany a záujmy národa.

    Napriek tomu, či lepšie povedané práve vďaka tomu sa mu dostalo ocenenia aj za hranicami Slovenska. Napríklad vo Varšave na jeho pamiatku slúžili zádušnú omšu v katedrále sv. Jána, teda na mieste, kde sa predtým slúžila zádušná omša za generála Prusutského, kde sa korunovali alebo slúžili zádušné obrady za posledných poľských kráľov. Stovky Poliakov, ale aj desiatky Čechov, Židov, Chorvátov, Maďarov či Nemcov sa priamo zúčastnili aj jeho pohrebu v Ružomberku. Vrátane poslancov parlamentov a senátorov, zástupcov prezidentov a vlád či príslušníkov diplomatického zboru.

    Milan Hodža, Hlinkov politický oponent, slovenský politik a predseda československej vlády, ktorý černovskú tragédiu ako vtedajší uhorský poslanec označil za začiatok moderného slovenského národnopolitického aktivizmu, inými slovami moderného politického národa, na Hlinkovom pohrebe povedal aj tieto slová: „Preto, i keď sa lúčime s telom, ktoré je mŕtve, nelúčime sa s duchom slovenskej vernosti, ktorý je a trvalo zostane živým a nehynúcim.“ Bola to práve Hodžova účasť a Hodžov prejav, čo robí z Hlinkovho pohrebu aj symbol politický, symbol národného zmierenia, zmierenia, ktoré prekračuje politické strany a uznáva miesto a zásluhy Andreja Hlinka v slovenských dejinách.

    Ak teda existuje nejaký politický testament Andreja Hlinku, dedičstvo, ktoré chce táto snemovňa oceniť zákonom v čase 100. výročia černovskej tragédie, tak by to malo byť vidieť aj na našej schopnosti dohodnúť sa na jednom zákone. Zákone, ktorého text nebude nikoho vylučovať, nebude revanšistický, nebude voči nikomu namierený, naopak, bude za Hlinku a bude integrovať. V zákone, za ktorý nebudú hlasovať len príslušníci konzervatívnej pravice, ale aj ďalších prúdov politického myslenia. V zákone, za ktorý môžu dvihnúť ruku tak príslušníci maďarskej menšiny, sociálni demokrati, dokonca aj bývalí komunisti. Hovorím o zákone, ktorý bude spájať, ktorý bude verný dedičstvu Andreja Hlinku, zákon, ktorý bude tak jednoducho priamy a pravdivý ako Hlinka sám. Teda Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku. Text, ktorý schválime a spôsob, akým to urobíme, napovie, či si jeho zásluhy naozaj ctíme, alebo či sa na to len cynicky hráme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca bol posledný, ktorý vystúpil v tomto prvom bloku, v ktorom vystupovali tí, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Vzhľadom na to, že nie sú žiadne faktické poznámky na jeho vystúpenie, otváram teraz možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto alebo k týmto dvom návrhom zákona.

    Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Bauer z poslaneckého klubu KDH. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Bauer má priestor na svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Karol Sidor vo svojej knihe o udalostiach v Černovej v úvode píše: „Človek pomaly zabúda a Slovák zabúda najrýchlejšie.“ Toto nadnesené konštatovanie je aj dnes aktuálne a je takou slabou výčitkou voči malému záujmu Slovákov o symboliku. Symboliku, ktorá pripomína osobnosti a udalosti dejín, symboliku, ktorá je predstavovaná sochami, bustami, zástavami, obrazmi a podobne. Na Slovensku máme málo symbolov, málo pripomienok našich dejín.

    Predložený zákon o Andrejovi Hlinkovi chce túto medzeru zaplniť, navrhuje uctiť si veľkú osobnosť našich dejín Andreja Hlinku a umiestniť v Národnej rade Slovenskej republiky jeho bustu s nápisom Andrej Hlinka sa zaslúžil o Slovenskú republiku. Správne položené otázky sú, či si Andrej Hlinka bustu zaslúži, a ak áno, či nápis na nej je pravdivý a výstižný. Nechcem opakovať, čo tu už o Hlinkovi bolo povedané, ale každý, kto aspoň trošku sa zaujíma o históriu, môže z dostupnej literatúry prísť k záveru, že Andrej Hlinka bol naozaj veľkou osobnosťou slovenských dejín.

    Hlinka bol katolíckym kňazom, bol politikom, poslancom, publikoval množstvo článkov, prednášal a určite sa zaslúžil o pozdvihnutie slovenského národa. Ako politik založil politickú stranu Slovenskú ľudovú stranu a 20 rokov až do svojej smrti bol jej predsedom a pracoval politicky v prospech získania autonómie Slovenska ako základu na vytvorenie slovenského štátu.

    To, že ako katolícky kňaz bol aktívny v politike, čo je dnes nemysliteľné, bolo v jeho dobe považované za správne. Už pred vznikom Slovenskej republiky sa vyprofiloval ako človek, ktorý najväčšou mierou ovplyvňoval myslenie a názory slovenského národa. Keď Martinské národné noviny mali 400 až 600 výtlačkov, občas vychádzajúce periodiká slovenskej liberálnej generácie vychádzali v 300 až 600 ks, Hlinka dosiahol postupne až 20-tisíc výtlačkov Slovenských ľudových novín.

    Pri vytváraní československého štátu zohral významnú úlohu pri vzniku Martinskej deklarácie 30. októbra 1918. Hlinka trvajúc na platnosti Clevelanskej i následnej Pittsburskej dohody, ktoré mali za cieľ povznesenie slovenského národa, na vstupe do spoločného štátu jednoznačne trval. Chcel mať v tom čase spoločný štát s Čechmi a autonómne vytvorenie Slovenska v novom štáte v tom čase ponechal na vývin udalostí.

    Po vzniku československého štátu začal presadzovať autonómiu a dôležitou udalosťou bol jeho pokus zúčastniť sa mierovej konferencie v Paríži v auguste 1919, čo sa mu nepodarilo, ale v Paríži sa mu podarilo rozšíriť informácie o Pittsburskej dohode a memorandum o slovenskej otázke, ktoré presne popisovalo pomery na Slovensku po vzniku československého štátu.

    V tom čase vyhlásil: „Musíme Slovensko dostať do slovenských rúk. ČSR je Československá republika, podľa toho máme právo aj my, a preto žiadame autonómiu.“ Po návrate z Paríža bol pozbavený poslaneckého mandátu a väznený. Je nesporné, že mal veľkú zásluhu na formovaní slovenského národa presadzovaním autonomistického programu. Na základe Pittsburskej dohody sa začal proces postupného vzniku Slovenskej republiky. Preto navrhovaný nápis je pravdivý a výstižný.

    Hlinka pôsobil aj v hospodárskej oblasti, zakladal gazdovské spolky, potravinové družstvá, bol zakladateľom Ľudovej banky. Svojimi prvými krokmi sa snažil vytvárať podmienky na eliminovanie priestoru pre úžeru zakladaním hospodárskych spolkov, neskôr pretváraných na spotrebné družstvá. Pomáhal Slovákom povzniesť sa aj hospodársky.

    Počas svojho života si Hlinka postupne vybudoval obrovskú politickú autoritu, čo, ako píšu aj predkladatelia, sa ukázalo na Pribinových slávnostiach v roku 1933 v Nitre pri príležitosti 1100. výročia posvätenie kresťanského chrámu na slovenskom území, kde si ho zhromaždený dav podľa niektorých historikov 70- až 80-tisíc ľudí, dnes tu zaznelo až 100-tisíc ľudí, priamo vyžiadal a zúčastnenému predsedovi vlády pánovi Jánovi Malipetrovi a ďalším ministrom nezostávalo nič iné, len sledovať, ako dav na svojich pleciach Hlinku na tribúnu dopravil.

    Hlinkove slová boli aj tieto: „Národe môj, toto je náš deň, toto sú naše dejiny, toto je náš život. Pribina bol náš a náš navždy bude. My sme Pribinov národ, prvý kresťanský národ v strednej Európe a túto skutočnosť nikto nezmení. Táto oslava patrí nám.“

    Andrej Hlinka bol jednoznačne slovami vtedajšej doby vodcom národa, dnešnou terminológiou lídrom, mal obrovskú dôveru, ktorú dovtedy ani odvtedy asi nemal na Slovensku nikto iný. Veľmi pôsobivé sú slová už spomínaného Karola Sidora, ktorý vo svojej knihe o Andrejovi Hlinkovi na záver píše: „Stál, ani keby nebol človekom, ale pojmom. Ani keby nebol z hliny vzatý, ale utkaný z najšľachetnejších činov a myšlienok slovenského človeka. Takže každý človek v Hlinkovi seba poznával a v každom človekovi bolo niečo z Hlinku pozlátené heroickosťou, dobrotou, vernosťou, smelosťou a šľachetnosťou Hlinkovho srdca.“

    Dámy a páni, podporujem navrhované zákony a chcem aj vás požiadať o ich podporu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú. Boli ste posledným prihláseným v rozprave. Uzatváram zlúčenú všeobecnú rozpravu k obidvom návrhom a za navrhovateľa prvého návrhu pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, a poprosím o krátku trpezlivosť. „Slovensko bude mať v budúcnosti svoj snem, svoju vlastnú administratívu, svoje súdy a slovenčina bude jediným používaným jazykom v školách a v spoločenskom živote na tomto území.“ To sú slová Andreja Hlinku.

    Zazneli len samé pozitíva v rozprave k osobnosti Andreja Hlinku a všetci sme, aspoň tí, ktorí vystúpili a mali ochotu a vôľu pozorne počúvať, podporiť a schváliť tento zákon.

    Napriek tomu, ako povedal pán kolega Minárik, že Andrej Hlinka hovoril o červenom a bielom Slovensku, ale v tejto súvislosti chcem poďakovať koaličným poslancom, ktorí prisľúbili, že budú hlasovať za tento návrh aj preto, lebo vedia, že tento výrok povedal Andrej Hlinka tesne po opustení väzenia v roku 1920, z českého väzenia, kedy boli prvé voľby a v ktorých jeho strana nevyhrala, ale vyhrala Československá sociálna demokracia s takmer 40 % a kedy, a to je zrejme dôležitejšie, bol ústavou alebo ústavným zákonom zrušený zákon z 10. decembra 1918, ktorý zaručoval na Slovensku úradovanie slovenským jazykom. Takže toto bola predstava Andreja Hlinku o bielom Slovensku v kontexte udalostí.

    Ja ešte raz ďakujem všetkým, ktorí vystúpili. Oceňujem aj gesto kolegov z KDH, ale napriek tomu, že som odporučil návrh KDH posunúť ako spravodajca do ďalšieho čítania, pretože nechcem zneužiť svoje postavenie ako spravodajcu, ale vnútorne som presvedčený o tom, že navrhovatelia vzhľadom na tú diskusiu, ktorá tu prebehla a kde každý diskutujúci vyzdvihol osobnosť Andreja Hlinku, tá zhoda na obsahu je tiež unikátna v tomto parlamente, len, bohužiaľ, ešte nám chýba to dôležité b, a to je nájsť aj prijateľnú formu a v tomto prípade mi to pripadá ako z núdze cnosť, aj keď chápem, že kolegovia z KDH si chcú zachovať istý status.

    Myslím, že som zrozumiteľne povedal, čo som chcel a ďakujem vám za pozornosť a podporu zákonu o Andrejovi Hlinkovi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Palko, chcete za navrhovateľov, alebo pán Minárik? Nie, takže ako spravodajca. Dobre, nech sa páči. Nie, ale budeme hlasovať až po hlasovaní o školskom zákone, pretože ho máme prerokovaný. Teraz sa pýtam, či k rozprave ako spravodajca ste... Dobre.

    Takže prerušujem rokovanie o týchto bodoch a budeme, dámy a páni, hlasovať. Máme prerokované tri návrhy. Z piatka návrh školského zákona a dnes sme prerokovali obidva poslanecké návrhy o osobe pána Andreja Hlinku, takže poprosím vás, aby ste sa všetci dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Pani poslankyňa Rosová, poprosím vás, keby ste uvádzali hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 388. Upozorňujem, že je to hlasovanie v prvom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pani spravodajkyňa. Poprosím vás o väčší pokoj, aby ste sledovali, čo navrhuje pani spravodajkyňa.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení poslaneckého návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 56 proti, 23 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh na postúpenie zákona do druhého čítania neschválili.

    Teraz poprosím pána poslanca Minárika, aby ako spravodajca uvádzal v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Anny Belousovovej, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku (tlač 396).

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, vo veľmi korektnej rozprave vystúpilo šesť prítomných. Pani poslankyňa Belousovová, páni poslanci Hrušovský, Rydlo, Slota, ja a pán Bauer. Nikto nepodal žiaden návrh, takže budeme postupovať v hlasovaní, tak ako som navrhol, teda pokračovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku postúpiť predložený návrh do druhého čítania. Dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 91 za, 1 proti, 18 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne. Pridelenie výborom, tak ako som uviedol v úvode, výbory, tak ako ste ich určili aj vy, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ako gestorský výbor pre kultúru a médiá s lehotami 30 a 31 dní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 109 za, 3 sa zdržali, 18 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    A teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Vladimíra Palka, Pavla Minárika a Františka Mikloška na vydanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku.

    Pán Rafael Rafaj bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto konštatujem, že v rozprave vystúpili štyria poslanci. Keďže išlo o spoločnú rozpravu, nebol podaný nijaký procedurálny návrh okrem apelov na stiahnutie. Tak ako som odporučil, postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať daný návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Takže hlasujeme o postúpení do druhého čítania. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 45 za, 7 boli proti, 63 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Tým sme odhlasovali, dámy a páni, tri prerokované body programu 13. schôdze.

    Budeme pokračovať v prerokovaní programu v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 389.

    Pán poslanec Lipšic uvedie uvedený návrh. Potom sa pripraví pán spravodajca pán poslanec Miššík.

    Nech sa páči, ešte, pán poslanec, poprosím vás chvíľočku. Pán poslanec Korba. Omyl? Dobre, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona dopĺňa nové trestné kódexy.

    Základným cieľom nového Trestného zákona bolo a je chrániť tých, ktorí zákony rešpektujú a prísne sankcionovať tých, ktorí ich porušujú. To by sa malo týkať aj podnikateľskej činnosti.

    Na jednej strane zlepšujeme podnikateľské prostredie v rámci obchodného registra nového konkurzného práva či reformy záložného práva, na druhej strane musí byť zodpovednosť aj v podnikaní, čoho dôkazom sú kauzy nebankových subjektov či konkurznej mafie.

    Žiadne predstavenstvo obchodnej spoločnosti nemôže stáť nad zákonom alebo mimo zákona. Trhová ekonomika je nevyhnutnosťou pre zdravé hospodárstvo a prosperitu, ale trhová ekonomika nie je džungľa, v ktorej prežijú len tí, ktorí nemajú žiadne zábrany.

    Trhová ekonomika vyžaduje jasné pravidlá a dôveru v základnú spravodlivosť. Na zachovanie princípov trhovej ekonomiky je dôležité, aby každý, kto poruší zákon, akokoľvek bohatý alebo úspešný, každý, kto podniká nečestne, niesol svoj diel zodpovednosti. Prijatie tohto zákona by znamenalo konkrétny krok smerom k poctivosti v podnikaní. Naša ekonomika závisí od čestnosti a férovosti. Veľká väčšina podnikateľov tieto hodnoty vyznáva. Po schválení tohto zákona budeme mať nový nástroj na presadenie týchto hodnôt, ktoré chráni náš systém slobodného podnikania pred zločinom a korupciou.

    Návrh zákona taxatívne určuje trestné činy, pri ktorých zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb a ide o trestné činy, kde sme viazaní najmä komunitárnym právom zaviesť zodpovednosť právnických osôb. Ide o oblasti terorizmu, falšovania peňazí, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, počítačovej kriminality, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Napriek nevyhnutnej odlišnosti druhov trestov pre právnické osoby existuje relatívne široká paleta trestov, ktorá siaha od zákazu prevádzkovať určitú činnosť, zákazu účasti na tendroch financovaných z verejných prostriedkov až po úplnú likvidáciu právnickej osoby. Zvlášť peňažné tresty, ktoré sú prísnejšie ako u fyzických osôb, majú podľa skúsenosti z iných krajín vysoko preventívny účinok.

    V posledných rokoch sme svedkami nových druhov aktivít, ktoré vykazujú vysokú mieru škodlivosti pre občana, spoločnosť a štát. Mnohé z týchto nových foriem protispoločenských javov sú spôsobované primárne právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami, napríklad hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, aktivity spojené so škodlivým zásahom do životného prostredia a podobne.

    Problém absencie zodpovednosti právnických osôb sa na Slovensku prejavil napríklad v kauze krachu nebankových subjektov, kedy nebolo možné zaistiť majetok týchto subjektov, keďže trestne stíhaní boli len členovia štatutárnych orgánov ako fyzické osoby.

    Vážnym dôvodom na zavedenie zodpovednosti právnických osôb je často nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Nedbanlivostné konanie viacerých osôb môže síce viesť k následku predpokladanom v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Pri právnickej osobe, samozrejme, postačuje objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

    Ďalším dôvodom zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb je pôsobiť preventívne pri cielenej kriminalite firiem cez tzv. biele kone, ktoré sa stávajú v prípade odhalenia trestnej činnosti obetnými baránkami.

    Viacerí kolegovia v diskusii tvrdia, že Slovenská republika nemusí zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb a že na Slovensku sú právnické osoby zodpovedné v oblasti občianskeho alebo správneho práva. Sú. Ale nie za delikty, za ktoré musia byť zodpovedné podľa komunitárneho práva. Ak mi niekto vie identifikovať právny predpis, podľa ktorého je možné právnickú osobu postihnúť pre falšovanie peňazí, obchodovanie s ľuďmi, so zbraňami, prevádzačstvo, korupciu, detskú pornografiu, bol by som tomu veľmi rád. Navyše ide v našom právnom poriadku o trestné činy, preto je celkom logické, aby zodpovednosť právnických osôb pre tieto delikty bola vymedzená trestným právom.

    Rovnako odcitujem list, ktorý poslal náš veľvyslanec pri Európskej únii, v ktorom jeho závere tvrdí: „Súčasne treba zdôrazniť, že v jednom z posledných vyjadrení komisie interpretuje požiadavku zavedenia zodpovednosti právnických osôb ako zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb“ a Slovenská republika je myslím jedným len zo štyroch štátov Európskej únie, ktorá doposiaľ zodpovednosť právnických osôb za vymedzené trestné činy nezaviedla.

    Návrh zákona vysiela jasný signál poctivým podnikateľom. Vaša čestnosť bude ocenená, pretože tieň podozrenia zmizne z poctivých firiem, ktoré rešpektujú zákony. Návrh zákona vysiela jasný signál aj pre každého občana. Nebude iný trestnoprávny štandard pre obchodné spoločnosti ako ten, ktorý sa aplikuje na každého jednotlivca. Taká istá čestnosť a poctivosť, ktorú očakávate od malých živností alebo na vašom pracovisku, alebo vo vašej komunite sa bude vyžadovať v každej zasadačke obchodnej spoločnosti.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán Peter Miššík bude uvádzať ako spravodajca poslanecký návrh.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca. Týmto ma poveril ústavnoprávny výbor uznesením z 3. septembra 2007 a určil ma zároveň za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gyulu Bárdosa na vydania zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to v tlači 389.

    Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, s ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať ani finančný, ekonomický, ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 388 a podľa § 71 rokovacieho poriadku NR SR navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prvého čítania.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Áno? Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, o otázke trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb v tomto parlamente už odznelo viacero úvah v rámci bývalého predloženia Trestného zákona a trestného procesu tiež. Boli tu uvádzané argumenty, prečo trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb nie je tým najlepším riešením, ktoré riziká má pre podnikateľskú sféru, boli prijaté do Trestného zákona ustanovenia, ktoré zvýšili možnosť blokovať majetok na odškodnenie osôb, ktoré boli poškodené trestnými činmi, čo sme považovali za účelné. Ja tu nebudem opakovať riziká z hľadiska praxe, ktorá uvádzala, prečo je trestnoprávna zodpovednosť riziková v konkurenčnej súťaži právnických osôb, aké môže mať negatíva a podobne.

    Chcem len uviesť, že uvedomme si, že naše slovenské právo pokrýva zodpovednosť týchto osôb za všetky činy, ktoré tu pán poslanec uvádzal. Jednak je trestná zodpovednosť fyzických osôb z podnikov ako štatutárnych zástupcov, alebo osôb, ktoré konali v mene alebo na príkaz vedúcich podnikov, čiže trestné právo to pokrýva a zároveň správne právo, alebo ak sa vám páči viacej, administratívne právo pozná právne predpisy, ktoré vyvodzujú zodpovednosť právnických osôb za určité činy so sankciami, ktoré sú vyššie, ako sú ukladané v oblasti trestného práva.

    Čiže trestné právo strata slobody atď. fyzické osoby, právnické osoby na základe administratívneho práva. Tento systém sa osvedčil. Je pravdou, že v zahraničí trestnoprávnu zodpovednosť niektoré štáty prijali, ale sú to štáty, ktoré nemajú rozvinuté trestné právo správne. Tak ako to my máme v históri, ako to máme rozvinuté v súčasnosti. Tieto otázky nebudem rozvádzať, pretože v tejto snemovni som ich už vyargumentovala.

    Chcem sa vyjadriť k stanovisku pána poslanca, ktoré publikoval aj v tlači a pani poslankyňa Žitňanská ich zopakovala, a síce, že nám z medzinárodných dohovorov vyplýva povinnosť zakotviť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb.

    Pretože som človek, ktorý, keď má určitý názor, vyjadruje ho na základe poznatkov a preštudovaných materiálov, dovolím vám tu uviesť jednotlivé dohovory a ich články, z ktorých vyplýva, že takúto povinnosť nemá Slovenská republika a je dané na výber, ako si vnútroštátne právo tieto otázky vyrieši.

    Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov v boji proti korupcii. Článok 26, dovoľte, pretože už toľko v tlači aj novinári, Leško napríklad sa odvoláva, ako zanedbala vláda povinnosť, ktorá jej vyplýva z medzinárodných dohovorov, tak vám ten článok prečítam.

    Článok 26. Zodpovednosť právnických osôb. „V súlade s právnymi zásadami štátu zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.“ Môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna. Nie musí byť trestnoprávna. To znamená, že my máme u fyzických osôb zabezpečenú trestnoprávne a právnických osôb administratívnoprávne. To bol článok 26. Dohovor proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov.

    V medzinárodných obchodných transakciách, je to Dohovor OECD, naň sa pán poslanec tiež odvoláva, že z neho vyplýva povinnosť právnických osôb byť trestnoprávne sankcionované. Tak som si tento dohovor preštudovala a článok 2 hovorí o zodpovednosti právnických osôb. V ňom znie: „Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi zásadami také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby ustanovila právnu zodpovednosť právnických osôb za podplácanie zahraničných verejných činiteľov.“ Nie trestnoprávnu, ale právnu a ďalej sa uvádza: „Každá strana zváži uvalenie ďalších občianskoprávnych alebo správnoprávnych sankcií, alebo trestnoprávnych zahraničného verejného činiteľa.“ Čiže znovu na úvahu in vnútroštátnych pravidiel.

    Ďalší trestnoprávny dohovor o korupcii. Nebudem hovoriť č. 173/1999, myslím, že s tým nebudem zaťažovať ctené publikum. Je to trestnoprávny dohovor o korupcii členských štátov Rady Európy.

    V čl. 19 ods. 2 hovorí: „Každá strana zaistí, že právnické osoby, o ktorých sa zistila zodpovednosť v súlade s článkom“ a tak ďalej, tam sú vymenované tie činy, „podliehajú účinným, úmerným a odradzujúcim trestným alebo iným sankciám vrátane peňažných sankcií.“

    Pán poslanec, alebo iným sankciám, to znamená, žiadna trestnoprávna povinnosť, možnosť.

    Ďalší materiál Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu čl. 10. Tiež sa naň odvolávate, že teda z toho nám vyplýva povinnosť.

    Čl. 10 ods. 2. „Podľa právnych zásad štátu zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť,“ zdôrazňujem, „môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.“ Pán poslanec, ak vám z toho vyplýva povinnosť tú trestnoprávnu zaviesť, mne ako právničke nie.

    Ďalší dohovor. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu. Na ten ste sa viackrát odvolali. V čl. 4 sa hovorí: „Každý štát, zmluvná strana prijme opatrenia, ktoré môžu byť potrebné, aby sa vyvodili sankcie.“

    Článok 5. „Každý štát, zmluvná strana prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi princípmi potrebné opatrenia s cieľom umožniť, aby bola právnická osoba so sídlom na jeho území alebo organizovaná podľa jeho právneho poriadku zodpovedná. Takáto zodpovednosť môže byť,“ opakujem, „môže byť trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.“

    Pán poslanec, ani mne z toho povinnosť trestnoprávnej zodpovednosti nevyplýva a som prekvapená, že aj pani poslankyni Žitňanskej vyplýva trestnoprávna zodpovednosť.

    A posledný, ktorý bol najviac diskutovaný, bol rámcový dohovor o útokoch na informačné systémy. Tu ste sa taktiež zhodli, že z tohto rámcového dohovoru vyplýva povinnosť.

    Ja som si vybrala z úradného vestníka Európskej únie slovenské znenie a skutočne je tam napísané.

    Článok 8 zodpovednosť právnických osôb. „Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečil, že právnické osoby môžu byť trestne zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch“ a tak ďalej, „ktoré sa týkajú informačných systémov.“ Nuž, toto ma zarazilo, pretože tu by ste mohli mať pravdu. Preto som si obstarala pôvodné anglické znenie a dala som si ho preložiť. Ten anglický preklad bol odlišný ako v úradnom vestníku. Totiž originál hovorí o offense, nie o criminal offense, trestnom čine, a offense je protiprávny úkon, čo môže byť priestupok, prečin a tiež trestný čin.

    Čiže preklad som si dala overiť v inštitúte tu prítomnom parlamentu, dala som si ho overiť u odborníkov z fakulty na trestné právo a obaja mi potvrdili, že v úradnom vestníku vyšiel nesprávny preklad tohto článku, pretože z originálu vyplýva, že za takýto priestupok môže byť daný, prečítam vám ho. „Každý členský štát je povinný urobiť potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby právnické osoby mohli brať na zodpovednosť za protiprávne skutky.“ A nie za trestné činy.

    Čiže právnická osoba za protiprávny skutok môže byť zodpovedná na základe občianskeho, administratívneho alebo trestného, čiže aj tento protokol ide v línii všetkých protokolov, ktoré som vám tu predložila. Ja budem interpelovať pána ministra spravodlivosti, aby zistil, kto robil tento preklad. Je nekvalitný, je zlý, pretože aj odborný anglicko-český právnický slovník od Marty Chromej, vydala ho Praha v roku 1997, strana 210 hovorí, že pojem offense nie je pojem, ktorý bol použitý trestný čin, ale je to pojem priestupok, prečin alebo trestný čin. Je to strešný pojem.

    Z toho, čo som uviedla, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie je pravdou, ktorá sa rozšírila v slovenskej verejnosti, v tlači a odborných kruhoch na základe argumentov pána poslanca Lipšica, že z uvedených dohovorov vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a nie je pravda, že vláda tu niečo zanedbala, pretože pravdou je, že všetky dohovory, ktoré sa veci týkajú, som vám tu uviedla, prečítala, dávajú štátu možnosť, a teda aj tomuto parlamentu slobodne, nie v rozpore s dokumentmi Bruselu rozhodnúť, či v budúcnosti Slovenská republika pôjde cestou, ako aj niektoré iné štáty, že bude trestnoprávne stíhať fyzické osoby a právnickú osobu cestou administratívnej alebo občianskej zodpovednosti, a tým sa vyhne tým rizikám, ktoré už v tomto parlamente pri prerokúvaní Trestného zákona odzneli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Mamojka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Keďže som bola oslovená, tak chcem reagovať. Ja si vždy dávam veľký pozor na to, ako formulujem veci a ja som vždy hovorila o tom, že Slovenská republika má povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb za určité skutkové podstaty, ktoré sú u nás trestnými činmi. Na tom sa asi zhodneme.

    Ja som v debatách vždy pripúšťala možnosť, že dohovory tu dávajú členským štátom viacero možností v súlade s národným právnym poriadkom, presne tak, ako ste citovali, pani poslankyňa, ale tvrdím, že vláda tu niečo zanedbala, pretože my sa musíme dostať týmto dohovorom, a keď tvrdíte, že nie formou trestnoprávnej zodpovednosti, no tak potom formou inej zodpovednosti, ktorú sme vo vzťahu k právnickým osobám a týmto skutkovým podstatám konkrétnych trestných činov zatiaľ nedostali, a teda môžeme čakať iný návrh, možno návrh administratívnoprávnej zodpovednosti, ale fakt je, že dnes v našom právnom poriadku právnické osoby nevieme sankcionovať za tieto konkrétne skutkové podstaty, ktoré sú uvedené v dohovoroch.

    Možno jednu poznámku. Ministerstvo spravodlivosti dalo do pripomienkového konania návrh noviel trestných rekodifikácií. Pokiaľ som zachytila, tak chce dostať dohovorom cestou trestného práva, i keď trošku inou formou, ako je tento návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, nejde teraz len o ten formálnoprávny prvok, že či sme povinní, alebo nie povinní sa venovať trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ale ja chcem povedať, že sa bude treba mimoriadne zodpovedne venovať, ak by sme to akceptovali, naozaj, ktoré skutkové podstaty by sa vzťahovali na právnické osoby, pretože je tu istý zvyk, neboli sme na ten inštitút jednoducho trénovaní a zvyknutí v našom právnom poriadku, to treba vnímať.

    Po druhé. Osobne si myslím a som preto zatiaľ trochu v rozpakoch, že v konečnom dôsledku vždy tá sankcia dopadne na konkrétnu fyzickú osobu, pretože právnická osoba je právne fikcia. Právnická osoba je tvorená konkrétnymi, reálnymi fyzickými osobami a dnes, to je fakt, či administratívnoprávna zodpovednosť, alebo obchodnoprávna štatutára, alebo člena štatutárneho orgánu je veľmi tvrdá, krutá a zodpovedá za škodu v plnej výške na základe mandátnej zmluvy, takže do značnej miery je protiprávne konanie skutočne kryté a relatívne tvrdo obchodnoprávnou, súkromnoprávnou administratívnou zodpovednosťou.

    Preto napríklad treba pamätať aj na situáciu, že ak dôjde k dopadu nejakej vysokej finančnej sankcie a môže to skutočne právnickú osobu poškodiť veľmi drakonicky, tak môžu na to doplatiť. Treba nad tým uvažovať. Rádoví spoločníci alebo zamestnanci, ktorí jednoducho nemôžu ovplyvniť konanie právnickej osoby či tak, alebo onak a môžu mať kardinálny problém z hľadiska zamestnania sociálne a podobne.

    Takže to len chcem záverom povedať, treba sa tejto otázke isto venovať, lebo sú skutkové podstaty, ktoré by možno za zmienku stáli, ale veľmi odborne, profesionálne o tom ešte diskutovať, či vôbec, a ak, tak ktoré skutkové podstaty by to mali byť. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tóthová reakcia.

  • Áno, ďakujem. Ja by som chcela reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Žitňanskej. Ak som dobre rozumela tomu, čo ste povedali, to znamená, že vy nie ste presvedčená, že z dokumentov vyplýva povinnosť zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť. To, čo som ja citovala, bolo to z vášho vystúpenia v Slovenskom rozhlase v relácii Prvá ruka, kde poznámky z tejto relácie vyšli v tom zmysle, ako som uviedla. Redaktorom bol pán Juraj Hrabko. Čiže pokiaľ to zle interpretovali, tak potom si rozumieme v tom zmysle, že nevyplýva, áno? Pretože z tohto tlačeného materiálu som ten názor mala, ktorý som uviedla a opakovala som to, čo vyšlo v Storine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte, nech sa páči, pán poslanec, v rozprave.

  • Pán predseda, chcem v rozprave, aby pani kolegyňa Tóthová mohla reagovať, aby som jej vysvetlil len v záverečnom slove, lebo by ma zaujímal jej názor. My sa asi nechápeme. Totižto dokumenty Európskej únie, rámcové rozhodnutia, dohovory OSN nám stanovujú povinnosť zaviesť nie všeobecnú zodpovednosť právnických osôb, čo ja viem – za zlú stavbu, ale za konkrétne trestné činy, napríklad prechovávanie detskej pornografie, rozširovanie detskej pornografie, obchod so zbraňami a faktom je, že dnes na Slovensku právnické osoby nenesú žiadnu formu zodpovednosti za tieto trestné činy ani občianskoprávnu, pani poslankyňa, ani administratívnoprávnu. Ak áno, tak mi povedzte, v ktorom zákone existuje možnosť postihnúť administratívnoprávne právnickú osobu za rozširovanie detskej pornografie.

    Citovali ste veľa dohovorov, tak ja vám odcitujem posledný, ktorým sa budeme zaoberať zrejme na schôdzi onedlho, Dohovor o počítačovej kriminalite. Tento dohovor vyslovene zaväzuje členské štáty, aby sankcionovali konkrétne trestné činy, ako sú vymedzené v čl. 9, výrobu detskej pornografie, ponuku alebo sprístupnenie detskej pornografie, distribúciu alebo prenos, držbu a potom, čo sa týka právnických osôb, zaväzuje tento dohovor, aby každá strana prijala potrebné legislatívne a iné opatrenia na založenie zodpovednosti právnickej osoby za trestný čin vymedzený v súlade s týmto dohovorom, ktorý v jej prospech spáchala fyzická osoba samostatne alebo ako súčasť orgánu tejto právnickej osoby a ktorá má vedúce postavenie v rámci tejto právnickej osoby.

    Ktorý zákon, pani kolegyňa, umožňuje postihnúť právnickú osobu v ktoromkoľvek právnom odvetví za tento delikt? Moja odpoveď je, žiaden samozrejme. Žiadne. Čiže to, že neplníme svoje záväzky vo vzťahu k Európskej únii, k Rade Európy je zrejmé. Otázka je, kde by sa mala zodpovednosť zaviesť. Podľa mojej mienky v trestnom práve, pretože ide o trestné činy. Nemá zmysel to hľadať v občianskom práve. Navyše som citoval vyjadrenia aj nášho veľvyslanca, citoval som aj vyjadrenie veľvyslanca pri OECD, podľa ktorých posledná judikatúra Európskeho súdneho dvora a návrhy Komisie interpretujú povinnosť zaviesť zodpovednosť právnických osôb ako zodpovednosť trestnú. Ale v poriadku. Dajme administratívne právo. Ale ani tú nemáme, pani poslankyňa. Nehovorím ešte raz za čiernu stavbu, to máme. Ale za obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, terorizmus, korupciu.

    Poviem príklad. Ak ide obchodná spoločnosť do nejakého verejného tendra, pošle svojho zamestnanca, aby zaniesol úplatok štátnemu úradníkovi, hej? Tohto úradníka chytíme a odstíhame ho. Ale on tam ide v prospech tej právnickej osoby, ktorá je v tom tendri. V jej prospech je spáchaný trestný čin. My dnes nevieme právnickú osobu postihnúť za korupciu v žiadnom právnom odvetví. Bol by som rád, keby ste povedali, v ktorom právnom odvetví?

    Aj pán poslanec by bolo fajn, keby povedal vo faktickej poznámke.

    Preto vystupujem v rozprave, aby sa dalo reagovať. V ktorom právnom odvetví? Musím povedať, že odborná verejnosť so zavedením trestnoprávnej zodpovednosti nikdy problém nemala. Koniec koncov, mnohí nominanti tejto vládnej koalície, ktorí sú dnes vo funkciách, v odborných článkoch ju podporovali, ja tie odborné články tu mám.

    Odcitujem, čo písal k tomuto aj našim návrhom trestných kódexov prof. Šámal, keď vypočítal delikty, za ktoré musí niesť zodpovednosť právnická osoba podľa medzinárodných dohovorov a uzavrel to: „Ako z tohto výpočtu je jasné, musí ísť o dôrazné a citeľné sankcie voči právnickým osobám, ktoré sa svojou závažnosťou vyrovnajú trestným, kriminálnym sankciám ukladaným v trestnom konaní súdnom. Z toho je niektorými autormi dovodzované, že také prísne sankcie by mali byť zásadne doménou len trestného práva senzu stricto, nie práva správneho.“ Ale ešte raz. Dobre, aj práva správneho. Ale kde za tieto delikty nesie právnická osoba administratívnoprávnu zodpovednosť?

    Pani poslankyňa, vy hovoríte, že naše právo tieto prípady pokrýva, lebo umožňuje stíhať štatutárov právnickej osoby ako fyzické osoby. Ale to nestačí. My musíme zodpovednosť formulovať na právnické osoby. Áno, právnická osoba je fikcia, vieme, preto tam musí byť objektívna zodpovednosť, lebo nemá žiadnu vôľu, preto nie je možné ju dať do väzenia. Lebo je právnou fikciou. Preto tam musí byť iná paleta trestov. To všetci vieme, ale dnes je celkom zrejmé, že zodpovednosť právnickej osoby nemáme.

    Spomenuli ste možné riziko v konkurenčnej súťaži medzi podnikateľmi. A moja otázka znie. Ktorý proces dáva väčšie garancie proti zneužitiu, administratívnoprávny alebo trestný? A malo by to byť, že trestný proces. Preto si myslím, že je vhodnejšie, ak chceme ísť na veľmi citeľné a tvrdé sankcie, zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť.

    Pán predseda výboru Mamojka spomínal možné dopady finančných sankcií na fungovanie právnickej osoby a v tomto, samozrejme, že má pravdu. Ale to je jedno, či zavedieme sankcie v správnom práve, alebo v trestnom práve a navyše, keď budeme mať právnickú osobu vytvorenú s cieľom páchať trestnú činnosť, s cieľom prať špinavé peniaze, tak budeme brať ohľad na to, že zamestnanci, ktorí tam pracujú, možno by aj prišli o zamestnanie? No, to hádam nie.

    Čiže ja by som veľmi rád kolegom, a som rád, že je diskusia, adresoval pomerne konkrétnu otázku, keby nás oboznámili s právnym predpisom na Slovensku, platným a účinným, ktorý umožňuje vyvodiť zodpovednosť voči právnickým osobám aj v inom právnom odvetví, ako je trestné právo za vymedzené trestné činy, za vymedzené skutkové podstaty, kde nás medzinárodné dohovory viažu k zavedeniu zodpovednosti právnických osôb. Lebo inak budeme rozprávať tak mimoúrovňovo. Vy hovoríte, že zodpovednosť právnických osôb je všeobecná, naozaj za čiernu stavbu, ale za konkrétne vymedzené delikty nie je. A preto by som bol rád, keby sme ešte mohli o tom diskutovať.

    Ďakujem, pán predseda.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Mečiar. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja som veľmi smutná, že nemôžem ísť do rozpravy, lebo by som vám uviedla pár logických chýb, ktorých ste sa dopustili. Administratívne konanie môže trestať veľmi rýchlo, účinne do roka, najneskôr do polroka. Súdne konanie tri, štyri roky.

    Ďalej. Pán poslanec, hovorili ste, že máme dohovor o počítačovej kriminalite. Veď som vám čítala. Z počítačovej kriminality čl. 12 ods. 3 v závislosti od právnych zásad strany môže byť zodpovednosť právnickej osoby trestnoprávna, občianskoprávna a správnoprávna. Nestihli ste zrejme sledovať, alebo ste zle sledovali to, čo som hovorila. Naraz vystúpite, že tento dohovor už dáva povinnosť. Ani tento nedáva. Opakujem, keď mám názor, veľmi dôsledne idem za argumentmi, nech neľutujem čas pre štúdium a doviedla som vás do situácie, že neimplantujte mi, že nechceme zodpovednosť. Chceme, len nehovorte, že z dohovorov vyplýva povinnosť. Pretože klamete, klamete v tejto snemovni, klamete v tlači, klamete v televízii s postavením vševedúceho.

    Citovali ste nejakého pána profesora. Ja by som vám troch vedela odcitovať, tiež aj zahraničných, ktorí povedali, tam, kde je možné administratívne, je to rýchle a štát je dôsledný, môžeme administratívnym. A aj niekde sa to uplatňuje. Takže berte názor takto, ja si myslím, že v súčasnosti predložený váš legislatívny návrh, ktorý vychádza z povinnosti, nie je pravdivý, nevychádza z pravdivých základov.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mečiar.

  • Ja by som v dobrom a vôbec nestranícky navrhoval, aby si pán navrhovateľ problematiku naštudoval. Keď sa naučí, o čo ide, aby zvážil, či takýto text vôbec ešte do Národnej rady dá a aby si ho teraz zobral domov. V každom prípade sa má na čom zdokonaliť.

    Odvolávka na Európsku úniu je nesprávna, nemožno nekvalifikovanosť schovávať za Európsku úniu, ani subjektívny úmysel považovať alebo pre nedobrý subjektívny úmysel hľadať autoritu medzinárodných inštitúcií, ktorá v danej situácii hovorí a koná inak.

    Preto, pán navrhovateľ, je to na vás, ale vôbec to nebude urážka ani hanba, ak si to zoberiete, naučíte sa, o čom to je a dáte iné návrhy zákonov.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

  • K pánovi poslancovi Mečiarovi. Nie, nebol tu pri úvodnom slove.

    Ale k poslankyni Tóthovej, áno. Pani poslankyňa, vy ste mi neodpovedali. Ja som sa vás pýtal, v ktorom zákone máme akúkoľvek zodpovednosť právnickej osoby za vymedzené delikty? My ju nemáme, pani poslankyňa. Vy asi, nehnevajte sa na mňa, nerozumiete, čo znamená zodpovednosť právnickej osoby za vymedzené trestné činy. Skúsim to povedať ešte raz. My nemáme povinnosť zaviesť zodpovednosť všeobecnú. Alebo právnické osoby kreovať. To máme. Máte pravdu. Ale za vymedzené trestné činy a povedzte mi, keď obchoduje právnická osoba so zbraňami, môžeme ju postihnúť? Môžeme ju postihnúť? Ale tie dohovory formulujú skutkové podstaty trestných činov, kde právnická osoba musí byť zodpovedná, právnická osoba, a dajme tomu, že aj v správnom práve. Ale nie je, pani poslankyňa.

    Keby dnes prišla žaloba na Európsky súdny dvor, tak to prehráme ešte v podateľni. A vy to dobre viete. Veď prečo vaša vláda a ministerstvo spravodlivosti navrhuje čosi veľmi zvláštne v Trestnom zákone cez ochranné opatrenie zhabanie vecí a peňažných prostriedkov a majetku, aby bolo možné sankcionovať de facto právnické osoby. Prečo to robia? Keď hovoríte, že my sme vlastne v ažurite. My nie sme v ažurite. My neplníme iba naše požiadavky, a ak naozaj tá žaloba príde, ja som ochotný sa s vami staviť, o čo poviete. Či to vyhráme, alebo prehráme. Ak hovoríte, že my sme v poriadku. My všetky záväzky plníme. Ale ja som neargumentoval vo svojom úvodnom slove našimi záväzkami. Vôbec nie. Ja som hovoril, prečo si ja myslím, že je dobré, aby bola zodpovednosť právnických osôb v trestnom práve. Prečo je to v súlade aj s našimi tradíciami trestného práva.

    Vy hovoríte, že správny proces je rýchly. Možno, že je rýchlejší ako súdny proces. Ja som hovoril o tom, že trestný proces dáva väčšie garancie proti zneužitiu. Keď tu niekto argumentuje možným zneužitím voči podnikateľom, tak je dôležité, aby sme riziko zneužitia minimalizovali. S tým sa zhodneme. A to riziko zneužitia je minimalizované v trestnom procese viac ako v procese správnom. Nehovoríme o rýchlosti konania teraz. Lebo o tej tam nebola vznesená námietka, že to je problém. Problém bol vznesený ako námietka vo vzťahu k zneužitiu v konkurenčnom boji.

    Napriek tomu som, pani poslankyňa, rád, že ste sa prihlásili. Mali sme zaujímavú rozpravu a poprosil by som vás, keby ste mali priestor a čas v budúcnosti a vedeli mi identifikovať právne predpisy, ktoré zavádzajú zodpovednosť právnických osôb za vymedzené deliktuálne konanie, bol by som vám aj naďalej veľmi vďačný. Ďakujem, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 390, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 389.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby za skupinu predkladateľov poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, keď HDP rastie tempom 5 %, je to dôvod k optimizmu. Ak je rast zdravý, niekde na úrovni dvoch cifier, máme nepochybne dôvod k nefalšovanej radosti. V takom období je prirodzené, že sú i odvetvia, ktoré rastú oveľa rýchlejšie, ak však nejaké odvetvie skočí o 40 % a nie je to prevratne nová technológia, treba spozornieť. Ak je 40-percentný rast v hazarde, a to rok po vážnej zmene v zákonnej úprave hazardných hier, treba otvorene povedať, máme problém. Máme problém a ten problém je veľký. A určite sme si ho čiastočne spôsobili aj sami. Možno nie problém osobný, my v tejto sále, ale pre stovky až tisíce hráčov a pre 10- až 15-krát toľko ľudí, ktorí sú v ich bezprostrednom okolí, problém až priveľmi osobný.

    Vážené dámy a páni, zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách priniesol takýto enormný 40-percentný rast, rast medzi rokmi 2005 a 2006 v oblasti výherných prístrojov. Tento rast je realita a tento rok nehovorí o inom trende. Rast je to určite nezamýšľaný, vychádzajúc z materiálov, ktoré boli predložené pri príprave a predkladaní toho zákona. Aj preto si myslím, že aspoň čiastočné riešenie problému nenarazí na zásadný odpor tých, ktorí zákon pripravovali.

    Na tomto mieste by som rád v krátkosti ocenil aj prínos tohto zákona o hazardných hrách z roku 2005. Aj to, že viac-menej naplnil všetky predpoklady, s ktorými do parlamentu prichádzal, obzvlášť v transparentnosti a obmedzovaní korupčného prostredia v hráčskom biznise. Tu však nie som na to, aby som chválil to, čo funguje, to, čo tu máme a je platné, ale preto, aby som odôvodnil novelu, ktorú prinášame.

    Navrhovaná novela sa pre to, aké má zákon samotný prínosy, snaží nenarušiť žiaden princíp, ktorý zaisťuje pozitíva zákona a snaží sa len potlačiť nezamýšľaný účinok. Predkladatelia sa zamýšľame a zameriavame na najrozšírenejšiu – toto je napríklad vyjadrené výškou vkladov, ktorých je až 39 %; najdostupnejšiu, na Slovensku je viac ako 18-tisíc hracích miest, a najagresívnejšiu formu hazardu – prevažná väčšina závislých je práve závislých od takejto formy hazardu – teda výherné prístroje. Občas budem používať aj iné názvy – automaty, jednorukí zlodeji, takže neberte ma v tomto ohľade priveľmi za slovo, ale výherné prístroje, tak ako je to zadefinované v zákone, budem myslieť všetkými týmito názvami.

    Tento biznis zaznamenal medzi rokmi 2005 a 2006 absolútne najvyšší rast vkladov, a to rast vkladov až o 5,15 miliardy Sk. To inak znamená, že každý jeden dospelý v tejto krajine nahádzal do automatov viac ako 4 200 korún, a to je viac ako 1 200 korún ako rok predtým. Na takýto rast reagujeme dvoma spôsobmi obmedzenia dostupnosti výherných prístrojov.

    Prvá cesta je lokálny, ale celoplošný zákaz jednorukých zlodejov na území obce, resp. časti obce, tak ako ju definuje aj zákon č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení. Rozhodnutie o nepovolaní automatov by prináležalo kvalifikovanej väčšine obecného zastupiteľstva a realizovali by sa prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Určite to nebude populárna kompetencia. Dosiahne sa však transparentnosť a vylúči voluntarizmus jednotlivca, či už starostu, alebo úradníka, na ktorého by to takisto mohlo byť nasmerované, ale hlavne rozloží sa tlak, lebo prísne reštrikcie v tejto oblasti nie sú jednoduché a budú vyžadovať aj určitú mieru statočnosti. Miestny poslanec však svojím rozhodnutím kandidovať a zložením sľubu prevzal na seba zodpovednosť za obec a miestne pomery v lokálnych podmienkach takúto zodpovednosť aj musí uniesť. Prečo regulácia v obci? Nuž jednoducho preto, lebo väčšina negatív z hrania sa prejavuje v bezprostrednom okolí či už hráča, alebo miesta, kde sa hrá.

    Druhou cestou je vytláčanie automatov z verejných priestranstiev do kasín a herní. Treba povedať, že hoci prevádzkovateľ zodpovedá za každý jeden prístroj, kontrola roztrúsených automatov najmä v krčmách, a tam najmä v spojitosti s alkoholom, ale aj v kultúrnych domoch a obchodoch a na iných verejných miestach je nedostatočná. Obzvlášť, čo sa týka hrania mladistvých, najohrozenejšej to skupiny patologickým hráčstvom.

    Najpočetnejšia skupina hráčov je totiž z vekových kategórií 18 až 24 a 25 až 29 rokov. Ak zoberieme čas, kým sa človek prepracuje k patologickému hráčstvu, je zrejmé, že väčšina týchto ľudí musí začať s hratím už pred 18. rokom. Vyskytujú sa, samozrejme, aj hráči mladší ako 17 rokov a dokonca sú aj prípady 14-ročných. Samozrejme, liečení pacienti sú vždy iba tou povestnou špičkou ľadovca a štatistické údaje, ktoré mám, hovoria, že týchto hráčov je dnes na Slovensku liečených približne 300 ročne. Štatistiky ÚZIŠ sú dostupné, samozrejme, u mňa alebo priamo v inštitúcii.

    Pani kolegyne a kolegovia, počul som od niektorých z vás aj názor, žiaden automat na verejnom priestranstve. Áno, možno sme boli ako predkladatelia opatrní a málo razantní. Môžem však prisľúbiť, že akýkoľvek pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ktorý pôjde týmto smerom, všetci predkladatelia podporíme a svojím spôsobom budeme tomuto sprísneniu aj radi.

    Tu si dovolím aj jednu malú odbočku od merita hrania na výherných prístrojoch, pretože naša novela obsahuje aj tretiu časť a tou je umožnenie, aby mohol získať licenciu popri akciových spoločnostiach a spoločnostiach s ručením obmedzeným, teda licenciu na hranie i štátny podnik.

    V podstate ide o štátne závodisko a dostihové stávky. Zo zákona č. 171 podľa mňa nedopatrením vypadlo to, aby štátny podnik licenciu mohol získať a ďalej navrhujem, aby sa takáto licencia mohla udeliť štátnemu podniku, samozrejme, za dodržania všetkých ostatných podstatných podmienok takých, ako dodržujú súkromné alebo štátne akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Späť však k podstate. Je oprávnená reštrikcia v prípade hazardu? Podľa predkladateľov určite áno. Hazard nikde na svete nie je pokladaný za úplne normálne podnikanie pre jeho sociopatologické dôsledky, snáď okrem hráčskych rajov, ale aj tam je štátom vždy prísne sledovaný a regulovaný.

    My, čo sa týka hracích automatov alebo hracích prístrojov patríme asi k najliberálnejším štátom. Minimálne v tomto priestore. Na porovnanie. U nás sa vyskytuje jeden prístroj zhruba na 310 obyvateľov, v Nemecku, ktoré je tiež pokladané v tejto oblasti za pomerne liberálnu krajinu, je to 500 obyvateľov a vo Francúzsku dokonca 18-tisíc obyvateľov. Vo Francúzsku pre zaujímavosť je aj také obmedzenie, že môžu byť výherné prístroje len v kasínach a do kasín majú prístup len obyvatelia mimo mesta, v ktorom sa kasíno nachádza.

    Aby som bol objektívny, môžem povedať, že v Česku sú na tom ešte o kúsok horšie, tam sa vyskytuje jeden hrací prístroj na niečo viacej ako 200 ľudí.

    Hazardné hráčstvo je bezpochyby negatívny jav. Ľudia sa ho dlhým súžitím naučili zvládať rovnako, ako sa naučili zvládať napríklad alkohol. Bohužiaľ, rovnako ako alkohol ho nezvládneme všetci. Preto štát prakticky všade na svete pomáha zvládať tento problém reguláciou dostupnosti. Podľa rôznych dostupných štúdií totiž niekde medzi 0,3 v závislosti od štádia až 3 % nie je bez pomoci schopných odolať.

    Keby sme prerátali len dolnú hranicu týchto štúdií, na Slovensku sa to týka bezprostredne 17-tisíc ľudí, ktorí sú v ťažkom riziku. Ak by sme boli niekde v strede týchto odhadov, tak by to bolo viac ako 150-tisíc ľudí.

    Aby som však neostal len pri všeobecnej konštatácii negatívnosti gamblingu. Čo prináša? Jednoznačne prináša zdravotné, psychické, morálne, sociálne i ekonomické škody. Hazard prináša jednu vážnu zdravotnú komplikáciu, ktorá môže prerásť až do patologického hráčstva. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je to normálna diagnóza F 63.0. Ide o chorobu liečiteľnú, ale nevyliečiteľnú, ktorá aj po úspešnom terapeutickom pôsobení môže skončiť nanajvýš trvalou abstinenciou. Je podobná závislostiam od návykových látok. Podľa údajov ÚZIŠ bolo na Slovensku v posledných piatich rokoch na túto diagnózu liečených približne 275 až 300 ľudí.

    Terapia vyžaduje spravidla strednodobú hospitalizáciu, údaje zo Slovenska presne nemáme, ale nebudú sa vzhľadom na charakter liečby veľmi líšiť od údajov z Českej republiky, kde dĺžka tejto liečby je 47,5 dňa. Po terapeutickej liečbe na lôžku nasleduje dlhodobé liečenie v skupinovej terapii a je nutný terapeutický kontakt lekára s pacientom.

    Úspešnosť liečby viac ako 50-percentná rovnako ako pri drogových závislostiach sa považuje za veľmi, veľmi dobrú. Samozrejme okrem liečenia patologických hráčov, ktorých som povedal, že je na Slovensku niečo menej ako 300, sú tu ešte hráči neliečení, liečbe sa vyhýbajúci pacienti, ďalej problémoví hráči, ktorí ešte nespadli do takého stavu, že by išlo o patologické hráčstvo, a hráči príležitostní, každý svojou mierou obmedzenia, ale aj s rizikom pre seba i spoločnosť. V tejto skupine ľudí je veľká časť, približne až 1/3, komplikovaná vo svojej liečbe ešte tým, že hráčstvo sa vyskytuje v spojení s alkoholizmom. To je výsledok toho, že hracie automaty sa nachádzajú, jednoducho povedané, v krčmách, kde sa tieto dve závislosti kombinujú.

    Ľudia, ktorí trpia hráčskou závislosťou vo zvýšenej miere trpia inými psychickými poruchami, hlavne depresiami a výrazným vyšším sklonom k samovraždám. Bohužiaľ, náklady na liečbu týchto ľudí ani ÚZIŠ nevedel vyčísliť.

    Jedna skupina sú tí, ktorí priamo podľahli hráčstvu. Druhou skupinou ťažko ohrozených, a to je skupina 10 až 15 ľudí na každého hráča, sú ľudia v ich bezprostrednom okolí. Samozrejme a hlavne psychicky najviac trpia rodiny, ale postihnutí sú aj ľudia z bližšieho i ďalšieho okolia, predovšetkým obete kriminality, veritelia, ľudia s inými nedodržanými ekonomickými záväzkami a ľudia, ktorí sa s týmito rodinami postihnutých musia stýkať a sú konfrontovaní s ich sociálnou nedostatočnosťou, pretože s hlavne pokročilejšími formami hráčskej závislosti je sociálna nedostatočnosť výrazne zviazaná. Ide o najprv nebadaný, ale potom až zjavný prepad sociálnej úrovne týchto rodín, z ktorých pri patologickom hráčstve väčšina končí v sociálnej sieti.

    Strata zamestnania a neschopnosť splniť akékoľvek záväzky, čo sa rovná potom úplnej nezamestnanosti, je bežná. Vyvrcholením je páchanie trestnej činnosti. Trestnej činnosti v prvom rade hráčov – v snahe zadovážiť si ďalšie prostriedky na hru, resp. v snahe vyrovnávať svoje predchádzajúce dlhy.

    Okrem tejto kriminality je na hazard naviazaná ďalšia trestná činnosť či už smerujúca proti prevádzkovateľom, pretože výherné prístroje sú pomerne jednoduchým a dostupným zdrojom peňazí, ale aj prevádzkovaná samotnými prevádzkovateľmi. Táto trestná činnosť má oveľa závažnejší charakter, ktorý sa končí až pri praní špinavých peňazí. O tom zrejme viacej pohovorí spolupredkladateľ pán Lipšic.

    Všetky tieto faktory, ale najmä ľudská stránka problému a solidarita s tými, ktorí nevedia bojovať so závislosťou od hrania, hovoria, že je možná, priam žiaduca regulácia odvetvia aj reštrikcia dostupnosti hazardu. Umocňuje to i poznatok, že voľne, teraz citujem z práce českého senátora Jozefa Novotného, až 98 % hráčov si myslí, že štát nevychádza v ústrety hráčom, ktorí sa chcú zbaviť patologického hráčstva, nekladie k dosiahnuteľnosti hier väčšie prekážky.

    Dámy a páni, aj preto predkladatelia prišli s danou novelou, pretože si myslia, že viacej treba vychádzať v ústrety hráčom a ich snahe obmedzovať túto neresť ako hráčskemu biznisu.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k návrhu skupiny poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorí predkladajú novelu zákona o hazardných hrách. Uvedený návrh ste dostali v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze a ako spravodajca môžem potvrdiť, že spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona podľa rokovacieho poriadku.

    K obsahu toho návrhu zákona môžem len zdôrazniť alebo zopakovať po predkladateľovi to, že hazardné hry, hry na výherných automatoch vedú a majú neblahý vplyv nielen na tých, ktorí podliehajú tejto neresti a hráčskej závislosti, ale má to neblahý vplyv aj na ich blízke okolie, najmä na rodinu a, samozrejme, v konečnom dôsledku to má veľmi negatívny vplyv aj na verejné financie.

    Teraz nehľadím na to, že profit z prevádzkovania hracích automatov aký-taký majú aj obce, ale myslím si, že prioritou by práve malo byť minimalizovanie tých veľkých negatívnych dôsledkov takejto závislosti a bezbrehého prevádzkovania hracích automatov v našich obciach a mestách.

    Preto súhlasím s predkladateľmi, že by sme mali toto prevádzkovanie hracích automatov istým spôsobom výraznejšie regulovať a najmä dať do kompetencie tým, ktorí to vedia lepšie posúdiť, čo je v ich záujme, ako my napríklad, alebo nejaký štátny orgán. Preto, nielen že je dôvod na to, aby sme o tomto návrhu rokovali, ale myslím si, že je dôvod, aby sme tento návrh zákona aj schválili.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili pán poslanci Bauer a pán poslanec Galbavý.

    O slovo ale požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Dávam mu slovo. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, nepochybujem o tom, že úmysel navrhovateľov vo vzťahu k novele zákona o hazardných hrách je úmysel dobrý. Koniec koncov nie je to prvýkrát, keď sa s týmto návrhom stretávame tu na pôde Národnej rady, keď sme v roku 2005 prijali zákon, ktorým sa v tejto citlivej, takpovediac aj boľavej oblasti urobil vtedy poriadok, akýsi posun dopredu, tak bola snaha práve pána poslanca Minárika a skupiny poslancov okolo neho pretlačiť do zákona ešte aj túto drobnú novelu, ktorou by sa zvýraznila kompetencia samospráv, konkrétne starostov, primátorov, obecných a mestských zastupiteľstiev, aby to boli práve oni, ktorí môžu rozhodovať o tom či áno, alebo nie na území ich obce alebo mesta vo vzťahu k tomu, či tam budú hracie automaty, alebo nebudú.

    V tom období, keď sme o tejto téme diskutovali, a bolo to v roku 2005, a naozaj ten zákon, ktorý bol prijatý, myslím tá pôvodná novela prešla všetkými možnými pripomienkovými konaniami a netajíme sa tým, že aj práve týmto návrhom sme sa zaoberali vtedy veľmi dôsledne, tak nakoniec napriek tomu, že to bolo obdobie, keď sa tu rodila decentralizácia verejnej správy, keď sme jasne podporovali kompetencie samospráv a keď sme práve cez tú decentralizáciu chceli, aby samosprávy boli tým silným článkom demokratického systému, ktorý o tom, čo môže a čo sú problémy na jeho území bude rozhodovať suverénne a demokraticky a v mnohých príbehoch myslím, kde ide o originálne kompetencie aj bez toho, že by mu do toho hovoril nejaký štátny orgán, tak sme tento návrh vtedy zamietli. Myslím, zamietli vo výbore pre financie, rozpočet a menu. A zamietli sme ho preto, lebo sme si uvedomovali niekoľko skutočností.

    To, aby sa nám podarilo zo Slovenska úplne dostať preč hazardné hry, je asi nie celkom možné a je to možno idea navrhovateľa. Spomíname si na roky 20. a 30., keď bola v Amerika zavedené prohibícia a vieme, akým spôsobom to dopadlo, ale ja nechcem dávať paralelu medzi týmito rokmi a týmito rokmi a tým, čo je dnes vo vzťahu k hazardným hrám na Slovensku. Jedno, čo chcem podčiarknuť, zákon z roku 2005 bol zásadným prelomom do poriadku aj v tejto oblasti a bol akýmsi umením možného, aby to, čo sa urobiť má v tejto oblasti a môže, aby sme naplnili.

    Neviem, či niekto vyhodnotil dôsledky tohto zákona a jeho uplatňovanie v praxi, ale určite bol tento zákon značným posunom dopredu v tom, aby sa to, čo všetci považujeme, tak ako to tu v úvodnom slove povedal pán kolega Minárik, za nešťastné a choré a s čím treba bojovať, aby sa toto predsa len posunulo do určitej roviny, v ktorej už všetci budeme mať, aj my zákonodarcovia, pocit, že sme to predsa len posunuli o krok dopredu.

    Vtedy, keď sme povedali vo vzťahu k starostom a primátorom, táto kompetencia napriek snahe v tom procese decentralizácie a demokratizácie, že by im nemala patriť, tak to boli dva dôvody. Jeden dôvod bol ten, že ani Združenie miest a obcí Slovenska nebolo ujednotené na tom, že toto je práve tá kompetencia, kde by oni mali nezávisle rozhodovať.

    A nebral som to ako z ich strany slabosť, ale bral som to ako snahu, aby v tejto oblasti, ktorá je veľmi citlivá, boli predovšetkým zo strany štátu nastavené pravidlá hry, aby boli nastavené kritériá, v zmysle ktorých sa môžu pohybovať aj starostovia, aj prevádzkovatelia a koniec koncov aj užívatelia.

    A tu si myslím, že v tom roku sme urobili posun, ktorý bol vnímaný pozitívne a ktorý sa koniec koncov aj ako dobré rozhodnutie ukázal v neskorších časoch. A preto upozorňujem na to, že ak dnes máme pocit, že tam treba niečo zmeniť a že treba sprísniť kritériá, myslím tým predovšetkým to zvýšenie základného imania, aby nie každý, kto chce, alebo kto má úmysel prevádzkovať tieto automaty, to robiť mohol, ale predovšetkým aj zvýšenie tej finančnej zábezpeky alebo pohrať sa s nejakými ďalšími kritériami, ktoré budú jasne garantovať, že v dosiahnutom stupni, ak je to zlé, tak treba znížiť možnosť tých, ktorí to prevádzkujú, alebo, ak to je dobré, no, tak to treba potvrdiť alebo ešte sprísniť.

    Tak preto navrhujem, poďme radšej touto cestou. Poďme cestou, kedy sa bude mať aj starosta, aj poslanecký zbor o čo oprieť, pretože štát prostredníctvom legislatívy, ktorú my schvaľujeme, pomôže starostom a primátorom postaviť ten systém tak, že je jednoznačné, že sa nedá úplne zlikvidovať zo spoločnosti, ale sprísniť tak, aby tie negatívne vplyvy boli minimálne.

    A to posledné, čo som si nechal. No, ak by takýto zákon prešiel, tak si myslím, že sme vytvorili priestor pre korupciu. Nech sa na mňa nehnevajú navrhovatelia, ale ak to bude v kompetencii v obciach, v mnohých prípadoch 3, 5, 7 poslancov alebo jedného starostu, tak ten starosta je postavený pred situáciu, ktorú teda, ja za seba poviem, nezávidím.

    Na jednej strane, ak si uvedomí to, čo som ja povedal, že treba sprísniť kritériá a niekomu dá licenciu, no, tak bude v pozícii človeka, ktorý je upodozrievaný z toho, že podľahol korupcii. Keď nedá a vedľajšia obec to bude riešiť spôsobom pozitívnym a bude mať z toho akési príjmy, tak zase bude postavený do inej polohy.

    Preto si myslím, že toto je taká citlivá oblasť, ktorej by sme mali nechať, aby štát, a možno to je pre niekoho úsmevné, že za toto tu orodujem, ale aby štát, to znamená my sme boli tí, ktorí nastavíme kritériá, ktoré, ak treba, tak ich sprísnime, ale nenechávajme to na starostu, ktorý bude postavený do pozície, že podozreniu z korupcie sa v takomto príbehu jednoducho nevyhne.

    Takže z tohto pohľadu upozorňujem alebo navrhujem kolegovi Minárikovi a skupine poslancov, či by sme sa nemali vrátiť možno k sprísneniu kritérií, lebo takéto riešenie, aké navrhujú v zákone, nepovažujem za dobré. Hovorím to v tejto chvíli za seba. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Horta sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Budeme pokračovať v rozprave a teraz vystúpi pán poslanec Bauer.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, hostia, predkladaná novela zákona o hazardných hrách reaguje na stav, ktorý nastal po roku 2005, keď bol zákon upravený na základe koncepcie štátnej politiky v oblasti hazardných hier.

    Dnes môžeme povedať, že nezamýšľaným dôsledkom úpravy z roku 2005, aj keď to bol zásadný prelom a o umení možného, ako povedal pán podpredseda Hort, je výrazné zvýšenie počtu výherných prístrojov, ktoré spôsobuje a zároveň aj odráža zvýšený počet tých, ktorí sú od týchto prístrojov závislí.

    Dostupnú zdravotnícku štatistiku na Slovensku podal kolega Pavol Minárik. Teraz len na doplnenie pár čísel zo susedného Česka. Podľa hutníckej zdravotnej poisťovne závislosť známa ako patologické hráčstvo sa väčšinou vyskytuje u mužov medzi 21. a 55. rokom života. Postihnutých je od 1 do 4 % obecnej populácie, tretinu z nich tvoria ženy. Podľa primára Psychiatrickej liečebne v Bohuniciach Karla Nešpora sú v poradí závislosti jeho pacientov na prvom mieste výherné automaty, na druhom športové stávky a o tretie a štvrté miesto sa delia Bingo a Ruleta. Problémy s hazardom majú prevažne muži, aj keď do týchto problémov sa dostanú niekedy aj dievčatá, hovorí primár Bohuníc.

    Na Slovensku obraz o vážnosti problematiky, pán kolega Hort, nám dávajú agregované príjmy zo správnych poplatkov a počty výherných prístrojov v jednotlivých obciach. Zvýšenie počtu výherných prístrojov vám chcem ilustrovať na počtoch v niektorých mestských častiach mesta Košice.

    Mestská časť košického vládneho programu mala v roku 2001 na svojom území 31 výherných prístrojov a vybrala 1 240-tisíc korún na správnych poplatkoch. V roku 2005 po zmene zákona mala už 39 výherných prístrojov s poplatkami za 1 560-tisíc korún, v roku 2006 už mala 46 výherných prístrojov 2 070-tisíc korún príjmy z poplatkov a v roku 2007 až 58 výherných prístrojov a poplatky 2 610-tisíc korún.

    Mestská časť Dargovských hrdinov v Košiciach mala v roku 2001 31 výherných prístrojov, vybrala 1 240-tisíc korún. V roku 2005 mala už 39 výherných prístrojov a vybrala 1 560-tisíc korún, v roku 2006 už 46 výherných prístrojov, vybrala 2 070-tisíc korún a v roku 2007 už 58 výherných prístrojov a vybrala 2 610-tisíc korún.

    Mestská časť Staré mesto, posledná mestská časť, ktorú predstavím, v ktorej je najviac výherných prístrojov v Košiciach, mala v roku 2001 258 výherných prístrojov a vybrala 10 338-tisíc korún na poplatkoch, v roku 2005 mala 291 výherných prístrojov, vybrala 11 715-tisíc korún, v roku 2006 však už 317 výherných prístrojov, vybrala 14 353-tisíc korún a v roku 2007 už 348 výherných prístrojov, vybrala 15 710-tisíc korún.

    Počet výherných prístrojov stúpol v mestskej časti Staré mesto v roku 2007 oproti roku 2005 o cca 20 %, ale v mestskej časti košického vládneho poriadku a Dargovských hrdinov až takmer o 50 %. Opakujem o 50 %.

    Súčasný stav je taký, že obec musí udeliť individuálnu licenciu prevádzkovateľovi výherných prístrojov v prípade splnenia podmienok stanovených zákonom. Obce de facto nemajú dosah na ovplyvňovanie vývoja počtu výherných prístrojov na svojom území, a pritom ako jediný orgán verejnej moci jej predstavitelia vedia najlepšie, aký je stav gamblerstva na jej území. A preto je odôvodnené, aby hlavne na základe princípu subsidiarity mali možnosť regulovať počty výherných automatov na svojom území, a tým pozitívne ovplyvňovať aj počet ľudí závislých od týchto prístrojov, resp. zabrániť, aby ľudia takúto psychickú poruchu vôbec získali.

    Predkladaný návrh dáva možnosť, len možnosť obci regulovať počet výherných prístrojov na svojom území, ktorú môže a nemusí využiť. V prípade, že predstavitelia miestnej samosprávy nezistia negatívne dôsledky z prevádzky výherných prístrojov, nemusia zasahovať a platí stav, ktorý je v súčasnom zákone. Ale v prípade, že občania, poslanci alebo starosta, primátor zistia nepriaznivé dôsledky prevádzky výherných prístrojov a je potrebné verejne zasiahnuť, budú tak môcť urobiť.

    Obec ako prvá má informácie o sociálnych dôsledkoch gamblerstva vzhľadom na kompetencie obce v tejto oblasti. Poskytuje napríklad jednorazové dávky pre rodiny, ktoré sa dostali do sociálnej núdze. Tieto informácie ministerstvo nikdy nemá možnosť takto získať, ako má možnosť obec, predstavitelia obce.

    V niektorých komentároch v médiách sa po zverejnení tejto novely objavilo, že ak bude iný stav regulácie v každej obci, že sa gambleri budú sťahovať do obcí, kde obec nebude regulovať sieť výherných prístrojov na svojom území. Je to, samozrejme, možné, že ak obec vydá všeobecné záväzné nariadenie, v ktorom ustanoví, že na jej území alebo niektorej časti územia nebude individuálna licencia na prevádzku výherných prístrojov udeľovaná, tak závislí hráči sa budú sťahovať do obce, kde takéto VZN nebude vydané.

    Zmyslom navrhovanej novely však je, aby všetky obce mali legislatívny nástroj, možnosť vydať všeobecné záväzné nariadenia, ktorým môžu v prípade potreby zasiahnuť a rozhodnúť.

    Dámy a páni, aj keď neexistuje dostatočná a úplná zdravotná štatistika o gamblerskej závislosti spôsobenej výhernými prístrojmi, na internete môžete nájsť množstvo svedectiev závislých hráčov, ktoré dokumentujú vážnosť situácie a dokazujú, že v tejto oblasti je potrebný legislatívny zásah.

    Pretože pred hlasovaním, v ktorom rozhodneme, či novela postúpi do druhého čítania, už nie je veľa času a na surfovanie po internete a hľadanie týchto svedectiev tiež nie je veľa času, dovolím si uviesť aspoň jeden príklad vyliečeného závislého hráča. Je na adrese pho.wmc.sk, kde na úvodnej stránke tohto portálu s názvom patologické hráčstvo nájdeme tento text:

    „Ja hráč alebo do hlbín hráčskej duše. Som odliečený patologický hráč. Momentálne úspešne abstinujem od hrania 22 mesiacov. Túto stránku som sa rozhodol urobiť niečo po tom, ako som úspešne ukončil liečbu v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Jedným z mnohých dôvodov, prečo som sa rozhodol túto stránku vytvoriť, je vás oboznámiť s chorobou patologické hráčstvo, a tak prispieť k šíreniu informácií o patologickom hráčstve, lebo tak, ako aj neustály rast nových herní a krčiem, kde sa tieto hracie automaty nachádzajú, by sa súmerne mali rozširovať informácie, akú zákernú závislosť tieto hracie automaty u ľudí vyvolávajú (viem, o čom píšem). Táto závislosť nepozerá ani na vek, ani na vzdelanie. Proste postihuje ľudí v každom veku a s rôznym vzdelaním. Ja som tejto závislosti tiež podľahol, ale vďaka mame, sestre a priateľke, ktoré ma podržali, som tu a aj napriek problémom, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú, úspešne abstinujem.“ Toľko citát.

    Nebudem to citovať úplne celé, ale na tejto stránke nájdeme aj tento zaujímavý text. Čo je to patologické alebo chorobné hráčstvo. Autor definuje patologické hráčstvo nasledovne: „O patologickom hráčstve ako o duševnej poruche je možno hovoriť pri splnení piatich z desiatich nasledovných kritérií:

    Po prvé, zaujatosť hraním, predstavy, snívanie o rôznych situáciách pri hraní, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí atď.

    Po druhé. Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie pocitu príjemného napätia a vzrušenia.

    Po tretie. Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie.

    Po štvrté. Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania.

    Po piate. Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania od problémov alebo spôsob odstránenia či zmierenia mrzutej nálady.

    Po šieste. Opakovaný návrat do herne na druhý deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť a vyrovnať straty.

    Po siedme. Klamstvá rodine, terapeutom alebo iným osobám zapojeným do problému s hraním.

    Po ôsme. Nelegálne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie.

    Po deviate. Strata zodpovedajúcich sociálnych, pracovných a rodinných kontaktov, práce alebo kariéry v dôsledku hrania.

    Po desiate. Prenášanie zodpovednosti za vyrovnanie dlžôb vzniknutých v dôsledku hrania na iných ľudí.

    Splnenie už jediného z týchto kritérií však už musí byť vážnym varovaním. Toľko z internetu.

    Na záver by som vás chcel, kolegovia poslanci a poslankyne, požiadať o podporu navrhovanej novely do druhého čítania, kde, samozrejme, ešte môže nastať zmeny, ktoré môžu pomôcť znížiť počet patologických hráčov na Slovensku presunutím rozhodovania subsidiárne na tú úroveň, kam to rozhodovanie patrí, na úroveň miestnej samosprávy. Mnohí z nás sme pracovali alebo pracujeme v miestnej samospráve a poznáme z vlastnej skúsenosti dopady gamblerstva na rodinu.

    Kto raz hovoril s matkou, ktorá potrebovala pomoc pre svoje deti, lebo ich otec bol gambler, vie, že problém je mimoriadne vážny. Preto som bol aj dosť nepríjemne prekvapený, že pán podpredseda Milan Hort, ktorý pracoval v miestnej samospráve a vždy podporoval decentralizáciu a presun kompetencií na úroveň miest a regionálnej samosprávy alebo princíp subsidiarity, že teraz sa nevie úplne zorientovať a nevidí, že situácia je naozaj vážna.

    Tá zmena v roku 2005 naozaj urobila značný posun dopredu, ale aj podľa tej štatistiky, ktorú som ja povedal, pán kolega Minárik, vidíte, že veľký posun dopredu smerom k zvýšeniu počtu výherných prístrojov, smerom k zvýšeniu počtu správnych poplatkov, a tým aj k zvýšeniu počtu patologických hráčov.

    Vôbec si nemyslím, že touto zmenou sa otvára priestor pre korupciu. Práve naopak, na miestnej úrovni sú verejní činitelia alebo zvolení predstavitelia lepšie kontrolovaní svojim voličmi, ako je to na centrálnej úrovni, a ak aj k nejakému prípadu dôjde, tak je to v omnoho menšom rozsahu, ak dôjde k prípadu korupcie na centrálnej úrovni z toho dôvodu, aj keď je jasné, že celkom tá korupcia ani touto zmenou sa nedá zabrániť. Ale určite zužuje priestor pre korupciu a som presvedčený, že z pohľadu subsidiarity je lepšie, ak obce budú mať túto možnosť, pretože majú najlepšie informácie o tom, čo sa deje v ich obci, na ich teritóriu, a aj keď niektorí možno neradi budú mať takúto kompetenciu, ale v prípade nutnosti, v prípade verejného tlaku budú môcť zasiahnuť. Toto je zmyslom predkladanej novely.

    Preto, že pokladáme problém za veľmi vážny, sme sa rozhodli túto novelu predložiť a verím, že zvážite tieto argumenty a podporíte tento návrh hlasovaním do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Bauera sa prihlásili pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. K vystúpeniu pána poslanca Bauera chcel by som dodať to, že skutočne je to problém, pretože je to problém terajšej doby, novej a zdá sa, že bude sa časom prehlbovať. Vychádza z toho, že tam prevládajú predovšetkým príznaky skôr tej sociálnej závislosti finančnej. Aj keď nedochádza k poškodzovaniu telesného zdravia tak ako pri alkoholizme a iných druhoch toxikománie, tu, ako už bolo zdôraznené, hlavne tie sociálne dôsledky finančné, ale hlavne rodinné sú pomerne významné.

    Chcem len zdôrazniť, že existuje ešte pomerne málo zariadení, ktoré by sa špecializovali na liečbu gamblerstva, patologického hráčstva a sú to procesy, ktoré sú ešte zložitejšie a ťažšie ako pri alkoholizme a iných niektorých hmotných závislostiach. Vieme, že je to veľký problém.

    Chcel by som sa len pána poslanca opýtať, či regulácia na miestnej úrovni zníži počty automatov, alebo zvýši. Pretože jeden z reštrikčných krokov, ktorý musí byť, zrejme, že je obmedzenie alebo znižovanie počtu hracích automatov, aj keď vieme, že realita života a čo s tým súvisí je skôr opačná.

    Takže mňa by zaujímalo, keď tá regulácia, čo sa týka zrušenia, obmedzenia licencie, či aj povoľovanie licencií predpokladá táto novela na miestnej úrovni samosprávy. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Myslím, že sa nemusíme presviedčať o negatívnych dôsledkoch na spoločnosť, keď niekto podľahne gamblerstvu. Ja osobne si myslím, že tu ide rozšírenie kompetencie samosprávy, takže samospráva sama by sa mala aktívne k tomuto legislatívnemu návrhu postaviť, čo som ešte zatiaľ nezaznamenala.

    Ja si myslím, že dať toto do kompetencie samosprávy je rozumné, ale čo mi chýba v tomto legislatívnom návrhu, keď už vstupujeme do zákona, sú otázky zabezpečenia kontrolných mechanizmov.

    Ja si myslím, že v tlači bolo už dosť signálov, naposledy v Plus jeden deň, kde sa preukázalo, že aj deti napriek tomu, že prevádzkovateľ má povinnosť dbať na to, aby sa tak nestalo, že samospráva má povinnosť dbať, aby sa tak nestalo, daňové úrady majú povinnosť dbať o to, aby sa tak nestalo, stáva sa, že mladiství hrajú na týchto automatoch a žiadne zodpovednostné systémy nenastávajú.

    Čiže ja si myslím, že v tejto oblasti pôjde o vymožiteľnosť práva a povinnosti. A že tu by mal byť tiež nejaký paragraf, ktorý by zvýšil účinnosť kontroly. Pretože pekný zákon, keď sa neaplikuje, nedosiahne sa cieľ.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

  • Áno, ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Takisto súhlasím s pánom Bauerom v tom zmysle, že to posilnenie právomoci samosprávy je, myslím, možné a samospráva sa vie vysporiadať s týmito problémami aj gamblerstva, aj ovplyvňovania herní.

    My sme to riešili v našom meste tým, že vlastne nepripúšťame samostatné hracie prístroje v jednotlivých kaviarenských reštauračných zariadeniach s tým, že jednoznačne sme vo všeobecne záväznom nariadení dali len herne. Lebo herňa má svoj štatút, to znamená, že musí byť samostatne oddelená miestnosť. To je veľmi ľahko kontrolovateľné. Tam vlastne aj naša mestská polícia má veľmi zlepšenú a zjednodušenú pozíciu. Nemusí 70 hracích automatov chodiť kontrolovať v jednotlivých reštauráciách, lebo sú po jednom, po dva. Takto príde do herne a jednoducho skontroluje, či pod 18 rokov tam nie sú deti alebo občania, či nepožívajú pri tom alkoholické nápoje a ostatné veci.

    Takže myslím si, že samospráva sa vie s týmto vysporiadať a má na to kompetencie, a aj myslím si, že dostatok zdravého rozumu. Poslanci zastupiteľstiev sú takisto ľudia, ktorí majú záujem, aby neboli ovplyvňované deti, hlavne teda týmto gamblerstvom a závislosťou. Takže takýto návrh je možné odporučiť aj ostatným a riešiť túto problematiku takýmto spôsobom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bauer bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Áno. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami.

    Pánu kolegovi poslancovi Haleckému chcem odpovedať. Samozrejme, že predkladaný návrh zníži, pokiaľ bude prijatý, tak zníži počty hracích prístrojov. Avšak ak čo len jedna obec využije túto právomoc a napríklad zakáže umiestnenie hracích prístrojov na svojom území alebo na jej časti, tak už je zmena oproti súčasnému stavu, už sa znižuje celkový počet. Čiže určite sa nezvýši počet, pretože práve dnes, no, ale dnes obec nemá možnosť zasiahnuť. Proste každý, kto splní podmienky, tak tú licenciu musí dostať. Tak bude mať nástroj v ruke, ktorým to bude môcť regulovať.

    Pani poslankyňa Tóthová. Kontrolným mechanizmom po tejto úprave podľa mňa bude pridaný kontrolný mechanizmus, pretože miestna samospráva aj regionálna, je definovaná v zákone tak, že sa má starať, má povinnosť starať sa o všestranný rozvoj svojho územia a, samozrejme, že má aj kontrolnú pôsobnosť. A najskôr majú tie informácie miestni, najmä v malých obciach. Okamžite tie informácie majú, zatiaľ čo na ministerstve tie informácie nedostanú. Čiže ja si myslím, že pribudne ako keby nový kontrolný mechanizmus, lebo dnes nemajú možnosť zabrániť to umiestnenie výhodného prístroja tomu, kto splní licenciu.

    Čiže súhlasím, že sa dajú hľadať ďalšie zlepšenia, ako tie kontrolné mechanizmy ešte vylepšiť a sprísniť. Ale už dnešný stav, tá štatistika úplne jednoznačne ukazuje, že nie je dobrý, že sa výrazne zhoršuje stav. A preto sme s tým prišli.

    Pánu poslancovi Bobríkovi. Aj keď ste to riešili tak, že ste pripustili len herne, ale aj v tomto prípade nemáte takú možnosť to regulovať, ako to bude v prípade...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, problematika hazardných hier je veľmi vážna. Nesie so sebou nezanedbateľné spoločenské riziká, priamo či nepriamo zasahuje každého občana v tejto spoločnosti. A preto si myslím, že by sme k nej mali pristupovať s plnou vážnosťou, vyvážene, profesionálne a zodpovedne.

    Povedzme si celkom otvorene, aký je súčasný stav. Zákon č. 171/2005 Z. z. zaviedol do tejto oblasti podnikania dobré princípy, pozitívne princípy. Predovšetkým dovoľte, aby som spomenul tie podstatné. Transparentnosť, urýchlenie povoľovacieho procesu, minimalizácia subjektívneho rozhodovania pre úradníkov. Skrátka sú to iste faktory, ktoré znižujú korupčné správanie sa.

    Taktiež, čo môžem oceniť v tomto zákone, je fakt, že 171-ka rozšírila štátny dozor o ďalší orgán, a to sú obce. Navyše týmto obciam dala novú kompetenciu, ktorú predtým obce nemali, a to je právo rozhodovať pri udeľovaní licencie, individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných automatov.

    Iste, je to celkom správne. Zhrnuté a podčiarknuté, na jednej strane zaviedla jasné pravidlá hry, ale musím podotknúť, že len pre prevádzkovateľov a úradníkov, ktorí rozhodujú o udelení licencie.

    Zákon a my politici predovšetkým akoby sme zabudli na tých, bez ktorých by hazard nemohol existovať. Zabudli sme na hráčov.

    Vážené dámy a páni, problém je niekde inde. Štátna politika, koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier, a to možno budú tvrdé slová, podľa môjho názoru je nemorálna, jednostranná a príliš liberálna.

    Predovšetkým si musíme uvedomiť, že koncepcia štátnej politiky by mala mať na zreteli predovšetkým verejný záujem. Ochraňovať spotrebiteľa, ochraňovať jednotlivca a jeho rodinu, ochraňovať verejnú morálku a taktiež prevencia kriminality.

    Iste každý z vás mi dá za pravdu, keď poviem, že podnikanie v oblasti hazardu nie je podnikanie ako každé iné. Poskytuje špecifickú službu, ktorá nesie v sebe obrovské riziká. Riziká, ktoré ohrozujú jednotlivca a jeho blízkych. Na tom sa absolútne zhodneme.

    No, isteže sa môžeme postaviť k tejto otázke aj tak alibisticky. Povieme, že každý z nás je strojcom vlastného osudu. Každý z nás sa musí slobodne rozhodnúť, akou cestou pôjde s plným vedomím, že bude niesť následky. No, táto odpoveď je podľa mňa nesprávna. Je alibistická a nie hodná verejného činiteľa.

    Predovšetkým si myslím, že si všetci musíme plne uvedomiť, že hazardné hry majú ľudí zabávať, a nie ich likvidovať, tak ako je to teraz. Predsa nie je možné, v roku 2004 alebo 2005 tu kolega uviedol štatistiky, 34 miliárd korún prestávkovali a prehazardovali Slováci i napriek pocitu chudoby. To sú neuveriteľné čísla porovnateľné s investíciou Peugeot Citröen.

    Desiatky tisíc ľudí, desiatky tisíc rodín vie, o čom hovorím. A preto si myslím, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo je to za fenomén hazardné hry, ktorý tak zrazu vstúpil do životov mnohých z nás. Môžeme a musíme sa zamyslieť nad tým, či netreba človeku pomôcť vrátiť sa z cesty do katastrofy. A myslím si, že najlepšie by bolo, keby sme urobili, aby sa ľudia na túto cestu katastrofy vôbec nevydávali.

    Teraz poviem pár slov k predkladanej novele mojich kolegov. Nebudem až taký pochvalný, ale prvé, čo musím vyzdvihnúť, ďakujem predkladateľom za to, že v najvyššom zákonodarnom zbore sme otvorili takú citlivú a háklivú problematiku, ktorá mňa taktiež veľmi trápi. Ale tak, ako uvádzajú v dôvodovej správe predkladatelia, že základným cieľom je obmedziť hazardné hry na Slovensku, osobne si myslím, že tento spôsob nie je najlepší a najefektívnejší. Hoci za tento zákon zahlasujem, obávam sa, že sa veľa toho nezmení.

    Spôsob, akým ste sa rozhodli obmedziť tieto hazardné hry, narazí na veľké problémy. Je to sympatické, keď dáte samosprávam kompetenciu, aby mali právo zakázať vo svojom regióne všetky hazardné hry, ale na druhej strane všetci dobre vieme, že príjmy z hazardných hier a vrátane výherných prístrojov sú aj príjmami obcí. A tu už je veľký konflikt.

    Ja na to nezabudnem, keď v roku 2005 som predkladal podobný návrh, ktorý tiež považujem s odstupom času za neefektívny, ako v galérii predseda ZMOS-u pán Sýkora so svojimi kolegami odsúdili tento návrh a jednoznačne sa postavili na stranu hazardu. Takže nepredpokladám, že by sa mohlo v tejto oblasti niečo zmeniť.

    Jedinú cestu riešenia vidím, že sa musí zmeniť koncepcia štátnej politiky v oblasti hazardných hier. A to je, aby regulovala príležitosť na hranie.

    Budem plne podporovať aj v budúcnosti, aby sme my zákonodarný zbor sa konsenzuálne dohodli na tom, že je veľa dôvodov a príkladov na to, aby sme agresívne, nebezpečné a najrozšírenejší druh hazardu, kým sú výherné automaty, jednoducho zakázali. Dovolili by sme ich prevádzkovať len v kasínach a rovnako zákonom regulovali počet kasín na Slovensku.

    Predsa Spojené štáty americké sú podstatne oveľa väčšou krajinou, ako je Slovensko, 250 miliónov obyvateľov. Vy si myslíte, že tam existujú na verejných priestranstvách, v kultúrnych domoch, pri školách, v krčmách výherné automaty? Príležitosti na hazardné hry? To neexistuje. Je to nemorálne. Touto cestou by sme sa mali uberať. Tu sa dohodnúť, zmeniť štátnu koncepciu. To je jediné, ako môžeme riešiť problém hazardných hier. Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Bauer, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Halecký a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Bauer, nech sa páči.

  • Ďakujem kolegovi Tomášovi Galbavému za jeho podporu tohto návrhu a takisto za jeho hodnotenie štátnej koncepcie, keď povedal, že si myslí, že je nemorálna, jednostranná.

    Ja som presvedčený o tom, že v roku 2005, keď bola prijímaná tá koncepcia, tak bola prijímaná s dobrou vierou, že tie princípy, ktoré v nej sú – transparentnosť a ďalšie minimalizácia subjektívneho rozhodovania, ktoré sú pozitívne, že prevážia a že proste bude to dobrý základ.

    Ale ako som aj povedal vo svojom vystúpení, myslím si, že nezamýšľaným dôsledkom tejto koncepcie je zvýšený počet výherných prístrojov, a tým pádom aj počet patologických hráčov. A chcem ho doplniť v tom, že hovoril áno, obce boli posilnené, že udeľujú súhlas s umiestnením stávkovej kancelárie na svojom území. Ale na druhej strane obce nemôžu nijako zamedziť prevádzkovanie alebo ovplyvniť počet výherných prístrojov na svojom území. A toto sa snažíme zmeniť.

    Ďalšia otázka je, že, samozrejme, majú obce z toho príjmy a možno aj preto vtedy ZMOS bol za to, že proste nie je potrebné, aby regulácia bola na miestnej úrovni. Ale dnes vidím, mnohí primátori, starostovia hovoria, že súhlasia s tým, aby mali túto kompetenciu, aby to mohli regulovať, lebo vidia ten zmenený stav za tri roky, ktoré od poslednej novely prešli a otázne je, že keby sme porovnali príjmy obcí a porovnali náklady na liečenie čo len jedného patologického hráča, čo by vyšlo a v takom prípade je určite morálne a správne aj za cenu zníženia príjmov pre miestne samosprávy snažiť sa obmedziť, redukovať počet patologických hráčov, a tým tiež vlastne znižovať príjmy štátneho rozpočtu.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Zdieľam názor pána poslanca Tomáša Galbavého, keď dáva otáznik, či sa samosprávy skutočne vzhľadom na to, že toto je zdroj ich príjmov, postavia k realizácii prijatého, prípadného tohto zákona tak, ako si to my predstavujeme, pretože bol oslovený aj predseda ZMOS-u pán Sýkora a neviem presne, aby som mu niečo nepripísala, zopakovať jeho reakciu, ale vyjadril sa v tom smere, že samosprávy majú aj dôležitejšie problémy ako tento.

    No, ostáva len veriť, že poprípade občania svojou iniciatívou budú proste akosi tlačiť samosprávy k tomu, aby túto kompetenciu využili a poprípade znížili počet týchto herní, ale znovu opakujem to, čo som povedala už vo svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, že keď už vstupujeme do zákona, mali by sme byť komplexnejší a nevylučujem, že teda prípadne sa dá aj toto doplniť, ale je tu viacero problémov, pred ktorými by sme nemali zatvárať oči a niektoré aj pán poslanec Galbavý naznačil.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Myslím si, že myšlienka preniesť tie kompetencie na miestnu úroveň nie je zlá, pretože vlastne tam sa realizujú tieto hazardné hry, len obávam sa, či je prvoradá úloha obcí, aby liečili alebo prispievali na liečenie gamblerov alebo ten finančný efekt, aby zarobili na tomto fenoméne. Obávam sa, že to bude skôr ten finančný efekt ako samotné riešenie problému patologického hráčstva alebo gamblerstva.

    Chcem pripomenúť, že tieto hry nie sú kvôli tomu, aby vznikali patologické závislosti. Patologická závislosť, to je vlastne výsledok tisícov, desaťtisícov a stotisícov ľudí, ktorí sa venujú týmto hrám a v promile alebo možno v zlomkoch percenta možno vyjadriť tých patologických hráčov. Tak ako každá iná hra je to systém na uvoľňovanie psychického napätia.

    To znamená, tak ako alkohol, alkoholizmus, tak ako posedávanie na pive v krčme, to všetko sú spôsoby na uvoľňovanie psychického napätia, stresov, takže úplne zakázať, tak ako to hovoril pán poslanec a dať dokonca do štátnej koncepcie zákaz hazardných hier, asi sa to veľmi nepodarí, lebo poznáme aj na fenoméne alkoholu, že zákaz neriešil problém a nakoniec sa vrátil ešte v zložitejšej podobe. Takže riešenie zákazom na úrovni štátnej sa mi nezdá.

    Zdá sa mi jedine tak ako v iných formách závislostí alebo nadužívania daných služieb alebo závislostí, jedine výchova, prevencia a uznávam ako dočasný fenomén aj reguláciu, čiže umelé znižovanie počtu hráčskych automatov.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja takisto zareagujem na tú časť, čo sa týka finančného ohodnotenia alebo finančného toku, ktorý je v obciach a či to má nejaký podstatný vplyv.

    Ja len na našom príklade. Mesto Skalica 4,5 milióna príjem zo správnych poplatkov za výherné hracie prístroje, to sú správne poplatky. To je najväčší príjem a celkový rozpočet mesta je 447 miliónov. Myslím si, že to jedno percento, ktoré je, neovplyvňuje tak náš rozpočet, ani nie sme na to naviazaní, ani nie sme na to potrební tohto zvyšovania.

    Takže tam nevidím a je to myslím si, že podobné aj inde, že nie je to, zastupiteľstvá a ľudia v zastupiteľstvách sú naozaj múdri ľudia, ktorých zvolili občania. Takisto hľadajú cesty, akým spôsobom obmedziť hracie prístroje a myslím si, že kompetencie, ktoré sú pre obce dávané v tejto oblasti a aj touto novelou, určite prispejú k tomu, že sa to bude rozumne regulovať. Verím v to, že obce na toto majú vlastné sily. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Galbavý bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, ďakujem za slovo. Začal by som pánom poslancom Haleckým. Asi došlo k nedorozumeniu. Ja som nehovoril o plošnom zákaze na celom Slovensku. Vyjadril som sa k najrozšírenejšiemu druhu hazardu, a to sú výherné automaty, ktoré dnes sú dostupné všade. Bez toho, že by boli v herniach. Čiže zakázať výherné automaty na celom Slovensku a dovoliť ich prevádzkovanie len v kasínach a ešte aj tie kasína legitímne zákonom ich počet obmedziť. Na to som poukázal a tam som sa teda obracal s nádejou na koncepciu štátnej politiky v oblasti hazardných hier.

    K otázke pána poslanca Bauera. Isteže Rudko, bol si primátorom, takže v samospráve sa vyznáš, ale za tým si stojím, už dnes majú samosprávy podľa nového zákona kompetenciu udeľovať a rozhodovať o udelení individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných automatov, okrem iného isteže aj stávkové kancelárie, to som nespochybnil.

    Takže a ešte dokonca viem, chodím na zastupiteľstvá samosprávy. Som o tom presvedčený, že už dnes samospráva má kompetenciu prostredníctvom VZN rozhodnúť o regulácii výherných prístrojov, herní a kasín. Isteže nemôže zakázať. Také právo do dnešného dňa neexistuje, ale regulovať do určitej miery áno. Ale ako som už povedal, neverím tomu, je to určitý konflikt s finančným výhľadom. Obec má príjem z týchto hazardných hier, a preto sa nikdy nedostane k tomu, aby takéto zákazy uskutočnila. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a pán poslanec Lipšic má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som nadviazal aj na to, čo povedal pán kolega Galbavý, a možno by som išiel ešte aj ďalej, že naozaj by sme mali možno uvažovať, keď bude návrh v druhom čítaní, s ďalším sprísnením podmienok. Ja si myslím, že vôbec nie je mimo legitímnej diskusie hovoriť aj o názore, že by hazard vôbec mal byť zakázaný, možno s výnimkou nejakej štátnej lotérie.

    Pán poslanec Halecký hovorí, že je to vec, ktorá podobne ako alkohol, dúfam, že vás budem dobre interpretovať, akoby je vecou takého psychického uvoľnenia. Samozrejme, že nie všetko, čo prináša zlé následky, či sociálne, alebo zdravotné, je vhodné zakázať. Ale ja vidím rozdiel oproti alkoholu a hazardu. Vidím tam dokonca dva rozdiely a významné.

    Prvý je, že hazard minimálne vo forme výherných automatov alebo rulety nemá na Slovensku tradíciu – nie je spoločensky nejako akceptovateľný vzor správania ísť večer do kasína. Alkohol, či sa nám to páči, alebo nie, má na Slovensku tradíciu a je spoločensky akceptovateľný. To je inak rozdiel alkoholu a iných foriem závislých látok, ktoré tiež na Slovensku sú nelegálne, ako je marihuana a nehovorím o tvrdších drogách.

    Druhý problém alebo druhá odlišnosť spočíva v tom, že na hazard oproti alkoholu sa viaže kriminalita. A ona sa neviaže len na tú časť, že kto hrá hazard, tak sem-tam je motivovaný páchať majetkové delikty, aby mal za čo hrať. Ona je na tom druhom konci tá kriminalita. Inými slovami, veľkú časť, nechcem to percentuálne odhadovať, hazardu kontroluje, či u nás, alebo v zahraničí organizovaný zločin. Je to pomerne pochopiteľné, pretože hazard a jednotlivé jeho formy sú jednými z najefektívnejších prostriedkov prania špinavých peňazí.

    Sú aj iné, pán poslanec Galis, myslím na vaše niektoré športové kluby, sú pomerne vhodné automatické práčky (reakcie z pléna), ale rozhodne aj hazard. Nie je to tak dávno, čo sa vláda zaoberala predajom hotela Forum. Aký tam bol problém? Kto tam vlastnil kasíno v hoteli Forum?

    Čiže to je podľa mojej mienky vážny problém. Naviazanosť hazardu na organizovaný zločin práve kvôli tomu, že ide o jednu z najjednoduchších foriem prania špinavých peňazí. Teraz môžeme diskutovať, samozrejme, o tom, čo hovorili aj kolegovia z vládnej koalície, z opozície, že vymyslieť niečo lepšie, ako je tento návrh zákona. Ja sa tomu ako jeden z navrhovateľov nebránim, ale zhodneme sa asi všetci, že dnešný systém je zlý a nemôžete poraziť ten návrh ničím, inými slovami neexistujúcim návrhom. To znamená, že ak existuje lepší návrh, ako to riešiť, ako je v našom návrhu a pripúšťam, že je, poďme to dať v druhom čítaní a naozaj ja osobne, ak môžem za seba hovoriť, som pripravený diskutovať aj o tom, že by výherné automaty neboli nikde okrem kasína, dokonca aj o tom, či vôbec máme na Slovensku mať kasína.

    Nebudem opakovať to, čo hovorili moji kolegovia a kolegyne o zdravotných rizikách. Ja si myslím, že zdravotné riziká a následne aj sociálne riziká sú možno niekedy ťažšie ako pri iných formách závislostí. Vždy to je všetko individuálne, samozrejme, aj iné formy závislostí spôsobujú veľa sociálneho zla v rodinách, ale hráč, osoba, ktorá je závislá od hazardu, spôsobuje, že nielen poškodzuje seba, samozrejme, ale väčšinou aj svojich najbližších, svoju rodinu a svoju komunitu, a preto si myslím, že záujem štátu výrazne regulovať hazard, dokonca ho s výnimkou štátnej lotérie naozaj postaviť mimo zákona, je legitímna snaha.

    Samozrejme, môžeme vždy diskutovať o tom, že, no keď bude hazard nelegálny, tak predsa len sa bude hrať v tmavých pivniciach a proste pod schodmi. Áno, asi to tak bude, ale vždy rovnako ako pri drogách, nelegálna aktivita znamená vyššie transakčné náklady, to znamená, že ponuka bude nižšia, tým pádom aj dopyt bude nižší. Inak by sme podľa tejto logiky museli zlegalizovať aj tvrdé drogy, lebo sú nelegálne a všeličo sa na ne naväzuje.

    Čiže to tiež nie je dobrá cesta. Takže z toho dôvodu si myslím, že by bolo vhodné, keďže ide o vážny problém, na ktorom sa zhodneme naprieč politickým spektrom, aby sme zákon do druhého čítania posunuli a môžeme potom na fóre aj s odborníkmi, prizvať si odborníkov do gestorského či iného výboru, lekárov, sociálnych pracovníkov, policajtov, prokurátorov, aby nám povedali, aké sú ich videnia veci, ale nebolo by dobré ten návrh zmietnuť zo stola, lebo každý z nás pozná veľmi negatívne dôsledky hazardu a myslím si, že je úlohou parlamentu nielen predvádzať sem-tam stranícke hašterenia – aj to je asi úloha parlamentu – ale niekedy aj otvoriť vážnu spoločenskú tému, ktorá trápi voličov všetkých strán a ich rodiny a posunúť ju minimálne na ďalšiu diskusiu.

    Preto vás chcem požiadať, aby ste návrh zákona do druhého čítania podporili. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ podľa toho, že sa postavil. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pre predkladateľov je určite potešením, že téma nakoniec vyvolala väčšiu odozvu, ako to vyzeralo o tej 14.00 hodine. Ja sa nebudem vyjadrovať ku všetkým, ktorí vystupovali k tomuto návrhu zákona, asi len k pánovi Hortovi tak obšírnejšie, možno, že spomeniem aj niektorých ďalších.

    Som rád, že pán podpredseda Národnej rady priznal moje snahy riešiť problém už v roku 2005. Som rád preto, lebo tým pádom ma trošku viacej legitimizuje, aby som vystupoval dneska, keď vidíme, aké dôsledky ten zákon nakoniec priniesol.

    My sme naozaj zvažovali boj o analýze, ja som to uviedol aj v dôvodovej správe, aj v úvodnom slove, že dôsledky zákona prekvapili. Štyridsaťpercentný nárast tu je a určite je prekvapujúci aj pre tých, ktorí zákon pripravovali.

    Pán poslanec Bauer to koniec koncov rozmenil na drobné pre konkrétne mesto Košice. Na základe takto starostlivo vyhodnoteného dôsledku zákona sme sa sústredili na ten najväčší problém, na ten najväčší rast, ktorý nastal vo výherných prístrojoch. Preto nechcem brať tie námietky, že sme sa nedotýkali ďalších oblastí.

    My sme, a povedal to koniec koncov aj kolega Lipšic, ktorý je spolupredkladateľ, otvorení tomu, aby prišli ďalšie návrhy, ktoré tento problém budú ďalej obmedzovať, ktoré zvýšia kontrolné mechanizmy, ktoré umožnia ďalšie postupy na to, aby sa hráčstvo obmedzovalo. My sme prišli s týmto. Je na vás, ako sa k tomu postavíte. Veľmi starostlivo sme zvažovali, aby sme nenabúrali tie princípy, ktoré priniesli veľké pozitíva. Ja som to povedal aj v úvodnom slove. Určite sme radi, že sa zvýšila transparentnosť, pri nárokovateľnosti cudzích licencií sa odbúrali niektoré nežiaduce javy, hlavne korupčné.

    A to nič na veci nemení, že neželaným dôsledkom je tu rast hráčstva. K liberálnosti, ktorú tiež namietal pán podpredseda Hort. Ak nestačí príklad z Francúzska, môžeme použiť Spojené štáty, a aby sme neboli obviňovaní z nejakého proamerikanizmu, tak aj Ruskú federáciu. Obidve tieto krajiny idú v podstate rovnakým smerom obmedzovania. V Spojených štátoch sú to ofshore indiánske rezervácie, ktoré sú mimo federálnej jurisdikcie, niektoré mestá Atlantic City, Reno, Las Vegas, všetkým dobré známe. Ale nie je to úplne liberalizované ani v Spojených štátoch.

    K námietke ZMOS sa nederie za touto kompetenciou. Aj to som avizoval v mojom úvodnom slove a ani sa nečudujem, že ako celok za tie obce, za touto nie populárnou kompetenciou sa nederú. Ale viem si predstaviť, že podobne ako v Čechách, aj na Slovensku sú obce, ktoré by hazard na svojom území chceli obmedzovať. Dokonca v Čechách už vzniklo také združenie obcí, ktoré sa domáha práve podobnej kompetencie. A sú tam aj stredne veľké mestá. Ja verím, že sa nájdu miestni poslanci s dostatočnou odvahou, ktorí toto na svojich územiach presadia a potom občania v ďalších voľbách sa budú môcť pýtať tých svojich, prečo tú odvahu nemali aj oni. A naozaj pôjde asi o odvahu, pretože si nenahovárajme, že tú nebude treba.

    Pán poslanec hovoril, že vytvárame priestor pre korupciu. Ja si myslím, že to nie je pravda a povedal, že sa nemám hnevať, keď to hovorí. No, ja sa nehnevám, pretože nemám prečo, to je jeho názor, že ju vytváram, ale tu sa naozaj nevytvára priestor pre korupciu. Tu totižto miestne zastupiteľstvo bude môcť len celoplošne zamedziť hracím automatom fungovať na jeho území. To sa nebude korumpovať týmto smerom, aby sa to zamedzilo. Jedine, čo sa tým poslancom bude dať vyčítať, je, že nemali odvahu zamedziť, aby sa tam hralo. To nie je korupcia. Ale ja verím, že naozaj kvôli nejakému pol, štvrť percentu, v mestách možno percentu ako v Skalici sa tí poslanci neulakomia a tú odvahu aj nájdu.

    K pánovi Bobríkovi ešte jednu malú poznámku. Individuálna licencia je nárokovateľná a dnes, ak máte také všeobecne záväzné nariadenie, je to chvályhodné, ale obávam sa, kebyže je napadnuté prokurátorom, tak ho budeme musieť zrušiť, pretože nemáte zmocnenie zákonom, aby ste také nariadenie vydali, to znamená že ste extra lege s ním, dobre, však ja to nikde nebudem hovoriť, ale ja chcem dať zákonu možnosť všetkým obciam, možno nie až také prísne, ako ste ich dali vy, ale aby všeobecné záväzné nariadenia mohli vydávať pre budúcnosť a naozaj všetky a aby boli nenapadnuteľné a nezrušiteľné.

    Na tomto mieste sa, vážené dámy a páni, žiada o podporu. Ja tak, samozrejme, tiež činím najmä po tom, čo som si vypočul prevažne pozitívne reakcie k tomuto zákonu či už v diskusných príspevkoch, alebo vo faktických poznámkach. Len jedno ma trošku mrzí, v mojom výbore som počul poznámku, podporili by sme, keby som mal prísť rokovať a podpísať.

    Vážené dámy a páni, takto sa fungovať nedá. My prichádzame s návrhom, je na vašej slobode a zodpovednosti, ako sa k tomuto návrhu postavíte. Jednoducho predpokladám, že budete hlasovať podľa toho, že či chcete obmedzovať tento neduh, alebo nie, že budete hlasovať podľa svojho svedomia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi za záverečné slovo.

    Spravodajca, nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, v rozprave vystúpili traja poslanci. Nik z nich nepodal návrh, o ktorom by sme mali hlasovať, a aj z rozpravy a faktických poznámok pánov poslancov rovnako som nadobudol dojem, že je dôvod, aby sme uvedený návrh zákona posunuli do druhého čítania.

    Pán podpredseda, mohli by ste dať hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Samozrejme, v zmysle dohodnutého programu budeme hlasovať o 17.00 hodine. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za podané výkony a teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 391 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 390.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh skupiny poslancov uviedla. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách, v ktorých chceme zlepšiť právnu úpravu, na základe ktorej sa poskytujú dotácie. Naším cieľom je, aby pravidlá na poskytovanie dotácií boli jasné a hlavne verejne známe a dostupné vopred, aby sa zlepšili podmienky pre verejnú kontrolu poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu.

    Návrh zákona nechce určovať pravidlá poskytovania dotácií, tie ponecháva naďalej ministerstvám, to znamená správcom rozpočtových kapitol. Cieľom je, aby tieto pravidlá boli, opakujem, vopred známe a aby ministerstvá zverejňovali informácie v rozsahu, ktorý umožňuje kontrolu, či pravidlá boli dodržané. Rovnaký štandard navrhujeme aj pre poskytovanie prostriedkov z eurofondov.

    Pri prerozdeľovaní peňazí zo štátneho rozpočtu formou dotácií vždy existuje prevaha dopytu po peniazoch nad možnosťami štátneho rozpočtu. To, prirodzene, vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus a tento priestor pre korupciu a klientelizmus bude existovať dovtedy, kým to nebude naopak, to znamená, kým nebude situácia taká, že peňazí bude viac, ako je potreba, a keďže tento stav nedosiahneme asi nikdy, tak tento priestor tu ostáva stále otvorený.

    Od toho, ako sú nastavené pravidlá na prideľovanie dotácií a aká účinná je kontrola týchto pravidiel, závisí, aký komfort majú tí, ktorí chcú tieto pravidlá porušovať. Pravidlá by mali byť jasné, musia sa vzťahovať na všetkých rovnako, musia byť známe vopred a nesmú sa meniť počas rozhodovania o pridelení dotácie.

    Interná kontrola má v sebe zakódované riziko zlyhania, preto za garanciu účinnej kontroly považujeme verejnosť, to znamená verejná kontrola, to znamená slobodný prístup k informáciám. Preto jasné a vopred známe pravidlá a väčšia otvorenosť pre verejnú kontrolu sú základnými líniami novely zákona, ktorý predkladáme, pričom dnes je situácia taká, že správcovia kapitol, to znamená ministerstvá vydávajú vlastné predpisy, podľa ktorých postupujú pri prideľovaní dotácií. Ja si dokonca ani nedovolím tvrdiť, že tieto predpisy sú a priori zlé, niektoré sú lepšie, niektoré sú horšie.

    Dnes však neexistujú všeobecné požiadavky na to, čo majú pravidlá o dotáciách obsahovať a ukazuje sa to ako problém. Tieto pravidlá, ktoré vydávajú ministerstvá, spravidla upravujú formu žiadosti a formálny postup pri pridelení peňazí, menej sa však venujú kritériám rozdeľovania dotácií. Tieto kritériá zrejme nemôžu byť určené zákonom, pretože v každom rezorte budú iné, možno aj v jednotlivých rezortoch pre každý grantový program môžu byť rôzne. Navrhujeme preto, aby povinnou súčasťou pravidiel, ktoré vydávajú ministerstvá, boli kritériá na posudzovanie žiadostí a čo je dôležité, váhy jednotlivých kritérií pri posudzovaní žiadostí.

    Nemenej dôležitá je aj otázka kreovania a rozhodovania komisií, ktoré o dotáciách rozhodujú, preto navrhujeme, aby aj toto bolo obsahom pravidiel, ktoré vydávajú ministerstvá, to znamená vo všeobecne záväzných predpisov, ktoré vydávajú.

    Informácie, ktoré sa dozvedáme z webových stránok ministerstiev o jednotlivých dotáciách, sú tiež rôzne v závislosti od toho, o aké ministerstvo ide. Transparent si Slovensko spravilo aj také porovnanie jednotlivých webových stránok. Bolo to publikované a z toho naozaj vyplýva, že štandard je veľmi rozdielny. Stále ale vyplýva, že informácie, ktoré sú verejne dostupné, sú spravidla nedostatočné na to, aby bola možná účinná verejná kontrola. Navrhujeme preto záväzný rozsah informácií o poskytnutých dotáciách, ktoré majú byť zverejňované na webových stránkach ministerstiev, a to nielen o poskytnutých dotáciách, ale aj o žiadostiach, ku ktorým dotácia poskytnutá nebola. Tieto údaje by sa mali zverejňovať v 15-dňovej lehote po rozhodnutí.

    A zároveň vzhľadom na skúsenosti navrhujeme, aby právna úprava výslovne obsahovala zákaz poskytnúť dotácie osobe, ktorá ma dlžobu voči štátnemu rozpočtu, resp. organizácia, ktorých rozpočty patria do okruhu verejných financií.

    Sú dve možnosti. Buď bude poskytovateľ dotácie požadovať potvrdenie od správcu dane sociálnej a zdravotnej poisťovne, alebo si môže tieto údaje zistiť sám, pokiaľ chce vyjsť v ústrety žiadateľom.

    Domnievam sa, že navrhovaný systém prinesie viac prehľadnosti, viac transparentnosti do poskytovania dotácií a mohol by byť užitočný nielen pre občanov, ale aj pre výkonnú moc. Myslím si, že aj pre výkonnú moc, pretože domnievam sa, že aj pre výkonnú moc je výhodné, keď jej občan dôveruje, preto sa uchádzame týmto návrhom o podporu v tomto parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľke za uvedenie tohto návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Borisovi Hradeckému. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 391) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 13. dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného je obsahom návrhu úprava pravidiel poskytovaná dotáciou zo štátneho rozpočtu a prostriedkov z eurofondov.

    Ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 390 z 24. augusta 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec a zároveň spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Zatiaľ registrujem pána poslanca Mikloša, poslanca Freša. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a udeľujem slovo pánovi poslancovi Miklošovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami uviesť, prečo sme sa rozhodli s kolegyňou Žitňanskou takýto návrh predložiť.

    Je pravdou, že doteraz existovali pravidlá na poskytovanie dotácií, avšak ukázalo sa, najmä prax ukázala a najmä, a to netajíme, kauza Privilégium ukázala, že tieto pravidlá sú nedostatočné. To, že tieto pravidlá sú nedostatočné, sa neprejavilo v takej miere a v takej nahote predtým, čiže, ak vznikne otázka a určite vznikne, prečo sme takéto sprísnenie rozpočtových pravidiel alebo takéto presnejšie špecifikovanie rozpočtových pravidiel v tejto oblasti neupravili vtedy, keď sme boli vo vládnej koalícii, priamo na túto otázku odpovedám preto, že realita posledných rokov na to nedávala dostatočné dôvody, resp. nebolo to nevyhnutné.

    Ukázalo sa ale, že vládna koalícia pod vedením SMER-u napriek tomu, že mala plné ústa transparentnosti, boja proti korupcii, že predseda vlády opakovane vyhlasoval, že ak sa dozvie o neprijateľnom korupčnom alebo netransparentnom správaní, do pol hodiny bude konať, ukázalo sa, že toto boli reči, ale že realita je úplne iná a opačná.

    Kauza Privilégium v plnej nahote odhalila spôsob, akým vládna koalícia nakladá s verejnými zdrojmi. Spôsob, akým sú niektorí privilegovaní, tí, ktorí sú bližšie, a ako netransparentne, neobjektívne sa peniaze prideľujú. Práve preto sme sa rozhodli takýto pozmeňujúci návrh, takúto novelu zákona o rozpočtových pravidlách predložiť.

    V čom je teda ten základný a zásadný rozdiel oproti doterajšiemu stavu? Dotácie sa doteraz mali prideľovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách spravidla na základe žiadosti. My navrhujeme, aby to bolo možné len na základe žiadosti a ako už spomínala kolegyňa Žitňanská navrhujeme, aby každý správca kapitoly dal veľmi jasné pravidlá, v ktorých by boli veľmi presne špecifikované kritériá, ale aj váhy týchto kritérií, na základe ktorých sa bude rozhodovať.

    Práve preto, že rešpektujeme, že jednotlivé rezorty majú rôzne podmienky a jednotlivé programy majú rôzne podmienky, neurčujeme to a nenavrhujeme určovať týmto zákonom, ale tento zákon by uložil povinnosť takéto kritériá, takéto všeobecne záväzné právne predpisy jednotlivým správcom vydať.

    Za veľmi dôležité považujeme, a to je zase skúsenosť s Privilégiom, aby sa jasne a explicitne ustanovilo, že o dotáciu môže požiadať len ten, kto nemá žiadne záväzky po lehote splatnosti voči verejnému sektoru a aby to bolo aj preukázané, pričom umožňujeme v zákone aj takú možnosť, že to, aby sa nezaťažovali nezmyselne žiadatelia, aby to mohli urobiť aj štátne orgány, ak majú prístup k takýmto informáciám.

    A možno najdôležitejším nástrojom verejnej kontroly na to, aby sa naozaj postupovalo transparentne a kriteriálne je povinnosť do 15 dní od vydania rozhodnutia o dotácii zverejniť informácie o tom, kto žiadal, na čo žiadal, kto dostal, kto nedostal, kto o tom rozhodoval a zároveň zverejniť aj pravidlá kreovania komisií, ktoré o tomto rozhodujú.

    No a posledná podstatná vec, ktorá tu je, je tá, že sme v období, kedy sa budú rozdeľovať stovky miliárd korún v nasledujúcich rokoch cez európske fondy, resp. európske fondy sa budú rozdeľovať, a preto chceme a navrhujeme v tomto zákone, aby tento mechanizmus rozhodovania o eurodotáciách, aby sa tento zákon vzťahoval aj na rozdeľovanie eurofondov. Myslíme si, že by to výrazným spôsobom mohlo znížiť riziko korupcie a netransparentnosti.

    No a na záver mi dovoľte povedať, že nie reči, nie predvolebné sľuby, nie deklarácie, ale postoj. Váš postoj k tomuto zákonu jasne ukáže, či zámer bojovať proti korupcii, či zámer zvýšiť transparentnosť pri rozdeľovaní verejných zdrojov je pre vás naozaj zámerom a cieľom, alebo sú to len prázdne deklarácie. Preto verím, že tento zákon nájde v Národnej rade širokú podporu a že ho podporíte. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Pán Mikloš, ja iba takú kratučkú vetu. Takže myslím teraz, že ste potvrdili to, že osem rokov ste netransparentne prideľovali finančné prostriedky, pretože my sme vlastne išli podľa toho, čo vy ste podľa výnosu a podľa všetkého, takže teraz apelujete na nás, aby to bolo transparentné?

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickej poznámke pán poslanec Mikloš. Má slovo.

  • Pani poslankyňa, keďže som predpokladal spôsob a úroveň rozmýšľania niektorých z vás, tak som práve preto vo svojom vystúpení, ktoré, keby ste boli počúvali, povedal, že jednoducho za posledných osem rokov sa neukázala potreba takéhoto sprísňovania pravidiel, pretože za celých osem rokov, pani poslankyňa, sa nevyskytla žiadna kauza porovnateľná s kauzou Privilégium. A ak to tak bolo, skúste mi povedať jednu, ja som nenašiel žiadnu a ani novinári, ani vy ste doteraz o žiadnej takej nehovorili, ale ak to tak bolo, tak sa potom ja pýtam vás, čo ste robili v opozícii osem rokov? Čo ste osem rokov ako strana SMER alebo sedem rokov a ďalšie opozičné strany robili v opozícii, ak tvrdíte, že teda dochádzalo k netransparentnému rozdeľovaniu zdrojov, prečo ste takýto zákon nenavrhli? Prečo ste s takýmto zákonom neprišli?

    Takže realita je taká, že to tak nebolo, že rozdeľovanie dotácií bolo zásadne transparentnejšie, ako je to za rok trvania vašej vlády. Kauza Privilégium to odkryla v plnej miere, a ak to tak nie je, tak potom to svedčí len o vašej nečinnosti.

    Takže myslím si, že táto kauza, ktorá, mimochodom, tu bola veľmi podrobne rozoberaná pri návrhu na odvolanie pani ministerky, pričom toto nebol jediný dôvod, ale táto kauza bola veľmi široko medializovaná, bolo poukázaných na množstvo prešľapov, na množstvo prepojení medzi tými, ktorí inkasovali, a tými, ktorí dávali. Myslím, že táto kauza, a to som povedal otvorene, táto kauza bola podnetom alebo jedným z dôležitých podnetov, prečo s takýmto návrhom na sprísnenie rozpočtových pravidiel prichádzame. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, resp. jeho úpravy si vyžiadala aktuálna situácia a ja nezakrývam, že je to situácia, ktorá je na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Na tomto ministerstve sme mali teraz jednu kauzu, ktorá sama osebe, pokiaľ by sa stala a bola by vyriešená tak, ako hovoria normálne štandardy, tak by možno nebola taká veľká.

    Problém nastal v momente, kedy táto kauza začala byť „riešená“ či už zo strany pani ministerky, alebo zo strany pána premiéra. Ten problém popíšem veľmi jednoducho, a to tak, že od momentu, kedy vzniklo podozrenie, že doklady, ktoré predložila firma, ktorá žiada o dotáciu, nie sú pravdivé. Do momentu, kým ministerstvo akceptovalo na jej základe vyjadrenia daňového riaditeľstva, že áno, je to tak, prešli dva týždne, prešla celá séria tlačových konferencií, ktorých účelom bolo odpútať pozornosť. Dostali sme sa do debaty o DSS-kách, o ich garanciách, niekoľkokrát boli atakované médiá, dokonca sme si mohli pozrieť aj isté video priamo na Úrade vlády.

    Podľa mňa napriek tomu všetkému, čím sme museli prejsť a naša verejnosť spolu s nami, tá podstata bola naozaj v tom, že istý mechanizmus prideľovania dotácií bol počas pôsobenia šiestich ministrov prakticky rovnaký. Bola tam rovnaká procedúra za pani Keltošovej, pána Magvašiho, pána Tkáča, pána Brocku. V tom čase bola riešená interným predpisom alebo interným nariadením. Len čo sa objem peňazí, ktoré z lotérií prichádzali na toto ministerstvo, boli prerozdeľované, zvýšil, tak za pána Kaníka a pani Radičovej to bolo riešené výnosom. Výnos, samozrejme, má vyššiu právnu silu a je zverejnený v zbierke, tým pádom je aj jednoduchšie vymáhateľný.

    Pre týchto šesť ministrov bol proces prakticky stále funkčný, nemáme žiadne správy o tom, že by bol nejaký závažnejší prípad, ktorý by musela riešiť Generálna prokuratúra až v prípade, keď tam došla nová súčasná ministerka, tak nastali dve vážne zmeny.

    Prvá vážna zmena bola, že sa zmenila komisia. Zmenila sa komisia, ktorá o tejto dotácii rozhoduje, a to zatiaľ čo u predchodcov to bolo päť ľudí z externého prostredia a štyria ľudia z ministerstva, pričom tí piati boli dvaja zástupcovia samosprávy, dvaja zástupcovia mimovládnych organizácií a jeden za zdravotnícke zariadenia, tak po nástupe pani ministerky došlo k takej zmene, že je tam deväť ľudí prakticky z interného prostredia, to znamená sedem z ministerstva a dvaja z ústredia práce, čo je veľmi tesne previazaná podriadená jednotka.

    Napriek alebo respektíve vďaka tomuto, podľa môjho názoru vďaka týmto zmenám potom mohlo prísť aj ku kauze, že organizácia, ktorá bola dva alebo trikrát odmietnutá predošlými komisiami, zrazu jej bola v konkrétnej tranži pridelená najvyššia dotácia a potom sa práve začína, keď to teda všetko prešlo aj do médií, tak sa začína to, čo sme aj najviac kritizovali a čo aj ja osobne veľmi silno kritizujem, je, že namiesto veľmi skorého vyšetrenia, stransparentnenia celej situácie sme museli čakať prakticky až do okamihu, kedy v jednom denníku vyšli predmetné doklady, ktoré usvedčovali túto organizáciu, že nedala správne čestné vyhlásenie, museli sme čakať, až to vyjde, až to bude na stole a vtedy ministerstvo konečne priznalo svoju chybu.

    Aby sa táto situácia nemohla opakovať, nakoľko sa zdá, že ideme do doby, kedy takéto veci sa budú stávať častejšie, aby sa táto situácia nemohla opakovať, tak je vlastne predložený tento zákon mojimi kolegami, kolegyňou Žitňanskou a kolegom Miklošom, aby naozaj bolo transparentné nielen to, kto dotáciu dostal, ale aj to, kto o dotáciu požiadal.

    Zároveň je veľmi transparentne povedané, že musia existovať vopred známe kritériá rovnako, ako vlastne musí byť zverejnené samotné vyhodnotenie. Inými slovami, ako ste tieto kritériá naplnili alebo nenaplnili. S tým, že, samozrejme, otázka zloženia komisie je tiež riešená v tomto zákone.

    Ja považujem za istý taký druh elementárnej zodpovednosti voči občanom, že pokiaľ je navrhovaný zákon, ktorý preukázateľne stransparentňuje prístup k verejným financiám, preukázateľne predchádza takýmto traumatizujúcim situáciám, takže ho podporia strany naprieč politickým spektrom. Toto nie je o politickom boji, toto je skutočne o zodpovednosti voči voličom, a preto vás chcem požiadať aj vás, dámy a páni, z koalície, aby ste tento zákon podporili. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Bobrík. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Frešo, to, čo ste tu povedali, asi nemôžete myslieť úplne vážne, lebo vy predkladáte návrh zákona, lebo si to vynútila aktuálna situácia. Súčasná vládna koalícia má mať elementárnu zodpovednosť voči občanom ohľadom transparentnosti prideľovania dotácií.

    Keď sa ide podľa tých kritérií, podľa ktorých ste išli vy osem rokov, tak my máme elementárnu zodpovednosť voči občanom a my sme netransparentní a vy ste tvorili tie kritériá. To nemôžete myslieť vážne. Ja plne súhlasím s tým, že treba vytvoriť transparentné kritériá na prideľovanie všetkých typov dotácií, s tým nemá nikto absolútne žiaden problém. Problémom je len interpretácia a snaha obviňovať, očierňovať bez nejakých reálnych podkladov.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Prideľovanie dotácií je naozaj veľmi citlivá vec, pretože pre mnohé organizácie sú to často jediné finančné zdroje, ktoré majú najmä na preklenovanie obdobia, kým im napríklad nabehnú finančné zdroje z Európskeho sociálneho fondu.

    Dôvod preto, aby transparentné pravidlá, jasné kritériá boli stanovené na udelenie týchto dotácií, ale zároveň, aby nespôsobovali to, že sa napokon k tým financiám v krátkom čase tie inštitúcie nedostanú, bol motívom tak tvorby predchádzajúceho výnosu, ktorý mal istú právnu relevanciu, ako aj dnešným dôvodom predkladaného zákona, pretože to znamená, že každý vie, do akých podmienok vstupuje, každý vie, aké sankcie ho čakajú, a každý vie, aké kritériá musí splniť. A najdiskutovateľnejší moment je naozaj zloženie komisie. Pretože tá nesie plnú zodpovednosť pri rozhodovacom procese a práve komisia je asi najslabším článkom, ktorý zlyhal aj v ostatnom období. Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz má slovo pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím takisto, je to reakcia na udalosti, ak to mám tak povedať, ale myslím si, že to je veľmi urýchlená a veľmi nie celkom domyslená. Keď si zoberieme, áno, je to, aj ja by som bol rád, keby boli tie kritériá a postavenie váh kritérií možné. Ale ja si momentálne myslím, že sú také rôznorodé tie dotácie a také komplikované, ktoré treba poskytovať, že určiť na to kritériá sa vám nepodarilo v predchádzajúcom období, lebo kedy to bolo možné, tak by ste to určite spravili, ak tak tvrdíte, že takto bojujete za tú transparentnosť. A ja si myslím, že by momentálne prijatie tohto zákona zamedzilo rozdeľovanie vôbec akýchkoľvek dotácií. To je taká komplikovaná záležitosť.

    Zoberte si verejné obstarávanie. Tam sú takisto zo zákona nutné, tam máte tisíce, tisíce námietok a žiadostí o nápravu. A napríklad v tomto chýba úplne mechanizmus, ako sa odvolá, akým spôsobom sa bude riešiť, keď nebude súhlasiť s tým pridelením bodov alebo váh kritérií, ktoré sú.

    Je to veľmi komplikované, ja by som bol za to takisto, ale myslím, že je to predčasné a rýchle. Treba o tom diskutovať, vytvoriť na to všeobecnú diskusiu a priestor, akým spôsobom tú transparentnosť zvýrazniť. Určite toto je veľmi ťažké stanoviť a mám obavy, že je to až nemožná vec pri tej rôznorodosti žiadostí, ktoré požadujú príspevky na rôzne, úplne diametrálne rozličné veci, ktoré žiadatelia požadujú z jednotlivých rozpočtových kapitol. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa len spýtať, pani navrhovateľka, vy žiadate o záverečné slovo? V rozprave chcete teraz vystúpiť. Záverečné môže byť? Takže ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili ústne do rozpravy. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. O slovo požiadala navrhovateľka. Má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Naozaj veľmi krátko chcem zareagovať na debatu, ktorá tu prebehla. Chcem povedať, nie je to celkom tak, že sa postupuje podľa tých istých pravidiel, ako postupovala predchádzajúca vláda, pretože úplne iný prípad zo 6. septembra, myslím tiež publikované v SME.

    Oproti všetkým pôvodným pravidlám sa prehodnocovali na ministerstve práce projekty, môžem vám podať k dispozícii ten článok zo 6. septembra, s tým, že toto prideľovanie peňazí a prehodnocovanie projektov umožnil nový rokovací poriadok, ktorý bol schválený štyri mesiace po septembrovej výzve. A presne to sú tie veci, na ktoré reaguje náš návrh, aby pravidlá boli jasné, zrozumiteľné a boli hlavne známe vopred, čo znamená, aby boli kontrolovateľné a informácie žiadame zverejňovať v určitej štruktúre kvôli tomu, aby dodržiavanie pravidiel bolo možné kontrolovať.

    Ale jednu poznámku na záver by som chcela povedať. Ja sa pýtam, to, čo navrhujeme, je zlé? Alebo to čo nie. To, čo navrhujeme zlepšuje reálny stav? Áno, tá odpoveď je áno a nepočula som tu nejaký argument proti, čiže tá otázka znie tak: Chcete, aby tie pravidlá boli lepšie, transparentnejšie, alebo nechcete, a o tom je to hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca. Ak nie, ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať ďalej a nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 392 a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 391.

    Teraz dávam slovo poslankyni Márii Sabolovej, aby tento návrh zákona uviedla. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám krátko predstavila predložený návrh zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Pred časom v máji tohto roku sme schválili poslanecký návrh zákona, ktorý politickým väzňom, ktorí boli vymedzení podľa zákona č. 125/1996 v § 6 priznáva možnosť príplatku k dôchodkom.

    Tento návrh zákona, ktorý sme schválili v júni, obmedzil skupinu politických väzňov len na skupinu tých politických väzňov, ktorí boli rehabilitovaní súdnou rehabilitáciou.

    Keďže dôvodová správa a návrh, ktorý páni poslanci predložili, sa odvoláva na § 6 zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, mali by sme, tak ako bol aj prísľub pri rokovaní, rozšíriť túto novelu aj na skupinu ľudí, ktorí boli v pracovných táboroch nútených prác, aby sme im vytvorili rovnaké podmienky, ktoré im vlastne prináležia v zmysle odvolania sa na zákon č. 125/1996, a preto by bolo dobré, aby sme a cieľom návrhu zákona je zlepšiť takisto ako politickým väzňom, aj tejto skupine, ktorá sa možno nazýva ináč, ale boli politickými väzňami v tých pracovných táboroch počas komunistického režimu, aby bolo takisto prihliadané a aby im bol pridelený príspevok. Ide presne o sumu, formu presne tú istú, ako sme urobili pre politických väzňov.

    Preto vás chcem, páni poslanci, poprosiť o podporu. Moja komunikácia smerovala aj na podporu do radov pánov poslancov, ktorí predkladali pôvodný návrh zákona, ktorý sme schválili č. 274/2007 o príplatku k dôchodku politickým väzňom a požiadala som ich o podporu, aby sme všetky kategórie, ktoré boli týmto režimom postihnuté, zahrnuli do jedného zákona a aby sme tým ľuďom možno v malej miere pomohli dožiť ten dôchodok o niečo lepšie, aj keď ten príspevok je veľmi nízky, ale myslím si, že patrí sa, aby sme urobili zadosť aj tej skupine ľudí, na ktorej sa v pôvodnom návrhu zákona odvolávame.

    Prosím o podporu a budem otvorená odpovedať na vaše otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni Sabolovej za uvedenie tohto návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Monike Gibalovej. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z tohto vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovaného zákona je vytvoriť rovnaké podmienky pre osoby, ktoré boli postihnuté a poškodené komunistickým režimom. Návrh zákona má za cieľ zlepšiť sociálnu situáciu postihnutých osôb ako ich najbližších rodinných príslušníkov.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 391 z 24. augusta 2007 prideliť návrh zákona (tlač 392) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne? Zdá sa, že k tomuto zákonu nechce vystúpiť nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Predpokladám, že stanovisko k rozprave nie je potrebné poskytnúť. Takže ďakujem pekne pani navrhovateľke aj pani spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ďalej budeme pokračovať bodom, ktorý je prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov.

    Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 395, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 394.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Frešovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov z dielne SDKÚ – DS je výsledkom úsilia opozičných strán ochrániť a stabilizovať dôchodkový systém pozostávajúci zo starobného poistenia a starobného sporenia.

    V priebehu tohto roka ide o už o druhú legislatívnu normu, ktorej cieľom je ústavným zákonom ochrániť súčasné i budúce dôchodky. Už viac ako jeden rok sme svedkami toho, ako vláda na čele s predsedom Robertom Ficom útočí na druhý pilier, ktorý sa počas svojej krátkej existencie ukázal ako životaschopný a v rámci dôchodkového zabezpečenia ako spoľahlivo a dobre fungujúci s vysokou mierou spoločenskej podpory a hlavne dôvery.

    Dovolím si tvrdiť, že miera podpory občanov pre druhý pilier je dnes vyššia, ako sú sumárne preferencie všetkých parlamentných politických strán.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov je zákon, ktorým sa opozícia snaží ochrániť dôchodkovú reformu. Je to zákon, ktorého cieľom je naďalej garantovať poistný systém v prvom pilieri a zároveň garantovať nezhoršovanie podmienok pre viac ako 1,5 milióna občanov, ktorí prijali na seba zodpovednosť a do systému vstupovali za vopred jasných podmienok. Títo občania si zaslúžia, aby im žiadna vláda svojím rozhodnutím ani len dočasne nezhoršovala podmienky v druhom pilieri.

    Treba veľmi otvorene povedať, že práve tento zákon by akým takým spôsobom chránil súčasných, ale najmä budúcich dôchodcov aj pred prípadnými neodbornými legislatívnymi návrhmi, pre ktorých schválenie sa nevyžaduje ústavná väčšina.

    Vážené dámy, vážení páni, vo veľmi krátkom čase sme si zvykli, že koncepčnosť riešenia problémov v rezorte sociálnych vecí nie je práve silnou stránkou rezortného ministra, resp. ministerky. Namiesto riešenia problémov v prvom pilieri, t. j. nie dobre fungujúcom a deficitnom sociálnom poistení sa zaoberáme skutočnosťami, ako chrániť a stabilizovať fungujúce prvky tohto systému.

    Liečebná kúra vlády minimálne v dôchodkoch je nasledovná. Ak má pacient zlomenú ľavú ruku, vyliečime ho tak, že mu zlomíme aj pravú. Takéto riešenia neustále vysiela ministerstvo práce smerom k dôchodkovému systému. Nemali by sme analyzovať a likvidovať dobre fungujúce prvky, lež mali by sme sa pozrieť na tie, ktoré sú nefungujúce. A čo je dôležitejšie, nemali by ste pri tom vnášať do celého systému neistotu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako sa cyklicky opakujú a budú opakovať útoky vládnej moci na dôchodkový systém, predovšetkým na jeho sporivú časť, takisto cyklicky je nevyhnuté predkladať do zákonodarného zboru legislatívne iniciatívy na jeho ochranu. Zneisťovanie viac ako 1,5 milióna občanov, ktorí si odkladajú svoje zarobené peniaze na svoje súkromné účty s cieľom zabezpečiť si slušný dôchodok a rovnako tak viac ako miliónovú skupinu súčasných dôchodcov sa stáva čoraz viac neúnosným.

    Tu mi dovoľte, a hoci je to pri predkladaní tohto zákona, zareagovať na aktuálnu situáciu. Priviedlo ma na jej myšlienku konanie práve ministerstva financií v posledných dňoch. Keď som sa dozvedel, že vlastne cieľom vstupu vyjednávania ministerstva financií s DSS-kami je zavedenie akéhosi garantovaného fondu, ktorý by bol jeden z ďalších fondov, popri tých troch, ktoré sú tam už dnes, tak som znova pochopil, že ide zo strany vlády len o hru. Treba sa pozrieť naozaj na históriu. Tá história hovorí, že najprv Robert Fico ohlásil, že bude asi nevyhnuté znížiť príspevok do druhého piliera, to je presne takto rok dozadu, potom si pani ministerka dala urobiť rôzne analýzy, na konci predošlej schôdze, teda začiatkom leta prišla s absolútne radikálnym a povedal by som asi v Európe nevídaným ťahom, a to je tým, že chcela podporiť ľudí, ktorí by chceli vystúpiť z druhého piliera tým, že si môžu odniesť peniaze, ktoré sú v ňom nasporené.

    Dámy a páni, toto nie je nejaký návrh, ktorý bol niekde na tlačovke, alebo ktorý bol spomenutý v nejakom off-the-record rozhovore s novinármi. To je skutočne návrh, ktorý bol zaslaný do pripomienkového konania k údesu všetkým zúčastnených.

    Vzápätí na to, práve pred chvíľou som hovoril aj o kauzách, ktoré boli na ministerstve, kvôli ktorým sme predkladali predošlý zákon, vzápätí na to som sa dozvedel, že vlastne druhý dôchodkový pilier je rovnako rizikový ako nebankové subjekty. To naozaj považujem už za hlboké nepochopenie a veľmi, veľmi vytrvalú snahu tento pilier naštrbiť a zrušiť. A keď teraz dôjdem k takému stavu, že ministerstvo financií naozaj pochybuje o garanciách, vzápätí na druhý deň šéf NBS toto vyvracia a znova príde minister financií, že on mal na mysli len nejaký garantovaný fond. No veď, kto by tomu veril. Kto by tomu veril.

    Ja si myslím, že naozaj úlohou zodpovednej politickej strany v tejto situácii je predložiť zákon, ktorý ochráni tých, ktorí to všetko platia, a tých, ktorí sú na to odkázaní, to znamená súčasných dôchodcov, to znamená budúcich dôchodcov, to znamená ľudí, ktorí si dnes sporia. Naozaj, dámy a páni, treba na nich myslieť, nakoľko posledné udalosti, ktoré hovoria o akomsi vyjednávaní medzi vládou a DSS-kami ma v tom len utvrdzujú.

    Dovolím si vážené snemovňu upozorniť, že to nie je prvý raz. To nie je prvý raz v tomto volebnom období, kedy si DSS-ky robia, nazval by som to, akýsi privátny lobistický vzťah s vládou. Už sme to tu mali zhruba pred rokom, myslím, že to predkladal pán kolega poslanec Madej. Bola to práve zákonná úprava, ktorá riešila problém dílerských sietí, ktoré DDS-ky, mimochodom, predtým najali na úkor sporiteľov.

    Vďaka tomuto zákonu dnes sporitelia, keď chcú prestúpiť medzi DSS-kami, čo ja považujem za správne, nech si ľudia, samozrejme, vyberú, čo je pre nich výhodnejšie, vďaka tomuto zákonu musia dnes platiť 500-korunový poplatok a navrch sa musia ešte istým spôsobom hlásiť aj v Sociálnej poisťovni, priam by som povedal, že osobne.

    Proti tomuto som vystúpil aj práve pred rokom, keď sa tento zákon alebo zákonná úprava navrhovala a samozrejme, že rovnako rázne sme vystúpili a hlavne moji kolegovia voči podobnému pokusu vyriešiť si problém na úkor sporiteľov, hlavne posledným návrhom, že tak teda dočasne znížme odvod do druhého piliera z 9 na 6 % a potom sa uvidí po konci tohto volebného obdobia, vlastne niekto ďalší to zaplatí a hádam tým sporiteľom vráti.

    Ja zámerne používam trošku ironické slová, lebo mi pripadá veľmi nezodpovedné, keď súčasná vláda rokuje s DDS-kami o riešení, ktoré odľahčí vláde v tomto volebnom období, ale priťaží vláde nasledujúcej a jediný, kto na tom bude vždy škodovať, bude ten sporiteľ.

    Keďže sme v situácii, kedy naozaj tieto útoky sa cyklicky opakujú, tak podľa mňa my ako poslanci, je našou povinnosťou sa ľudí, ktorých zastupujeme, zastať. Inými slovami, prijať také zákonné úpravy, ktoré znemožnia či už vláde, alebo proste koaličným stranám, nech už budú akékoľvek, prijímať riešenia, ktoré by boli pre občanov, sporiteľov, ale aj pre dôchodcov, ktorí sú dnes v prvom pilieri nevýhodné. K tomuto smeruje predmetný ústavný zákon, ktorý predkladáme.

    Dovoľujem si ctenú koalíciu upozorniť, že aj na základe debát, ktoré tu vznikli, myslím, že vo februári, keď sa prvý raz tento zákon prekladal, je zákon upravený o to, že poskytuje ústavnú garanciu pre poistný systém v prvom pilieri. Je to výsledkom mnohých príspevkov, ktoré zo strany koalície zazneli, že by tento zákon mali radi komplexnejší.

    Dámy a páni, tento zákon zahŕňa v tejto chvíli aj prvý pilier a myslím si, že je už naozaj najvyšší čas aj kvôli okolnostiam, ktoré som spomenul, tento zákon posunúť do druhého čítania. Vedie ma k tomu ešte jeden moment a ten som vnímal ako veľmi zvláštny, keď po istých rokovaniach, ktoré prebehli minulý týždeň, vlastne vystala nejaká otázka, že, aby existoval ústavný zákon, ktorý by nie ochránil, nie ochránil záujmy sporiteľov a terajších dôchodcov alebo dôchodcov z prvého piliera, ale aby existoval ústavný zákon, ktorý by, naopak, ústavným zákon znížil príspevok do druhého piliera z 9 na 6 %, hoci takzvane dočasne s tým, že potom neskôr sa to zvýši na 9 %, možno na 10, možno na viac.

    No ja aj po konzultáciách v rámci opozičných strán môžem povedať, že si neviem predstaviť, že by sme pristúpili k riešeniu dokonca ústavným zákonom, že by sme zaň zahlasovali za riešenie, ktoré by čo len o jednu korunu ukrátilo súčasných sporiteľov. To nie je prípustné. My sa dnes nachádzame v dobe, kedy máme asi o polovicu, myslím tým teda o 3 % vyšší rast HDP, ako sme predpokladali, keď sa táto dôchodková reforma prijímala. Inými slovami, máme extra peniaze, ktoré umožnia, pokiaľ sa bude šetriť, umožnia hravo deficit v Sociálnej poisťovni, ktorý vznikal vlastne zavedením druhého piliera, vykryť.

    Veď naozaj si to zoberme, že celá dôchodková reforma a zavedenie druhého piliera bola reforma systému, ktorý je v demografickej kríze. Pokiaľ je v demografickej kríze, tak sa to dá riešiť, samozrejme, horšie, lepšie, ale vždy je lepšie, keď sa to rieši v čase, keď máme masívny ekonomický rast. A to je práve dnes. Práve dnes máme masívny ekonomický rast, takže ja si myslím, že práve dnes by sme nemali ustupovať z pozícií dôchodkovej reformy, mali by sme ju nechať tak, ako je nastavená a už vôbec by sme nemali ustupovať v neprospech sporiteľov.

    Čo sa týka pôsobenia vlády, dovoľte mi ešte pár krátkych poznámok. Pokiaľ máme dnes ministerku, ktorá hovorí, že demografická kríza nie je. A ona to hovorí opakovane. Tak ja si myslím, že nemáme dosť zodpovednú ministerku. A myslím si, že vtedy majú vstúpiť do hry zástupcovia občanov, ktorí hája ich záujmy, a majú vstúpiť dokonca aj za cenu, že sa prijme ústavný zákon na ochranu ako dôchodkového poistenia, tak dôchodkového sporenia. Rovnako ako pri predošlom zákone si myslím, že táto otázka nie je otázka stranícka. Táto otázka je otázka zodpovednosti voči našim vlastným voličom a práve kvôli tejto zodpovednosti by som vás chcel poprosiť o trpezlivé preštudovanie a posunutie tohto zákona do druhého čítania. Veľmi pekne ďakujem a teším sa na diskusiu. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán predkladateľ. Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Jozefovi Haleckému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z . z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je prijať niektoré opatrenia, ktoré budú pôsobiť na zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného systému. Navrhuje sa zaviesť do právnej úpravy starobného dôchodkového sporenia prvok dobrovoľnosti tak, aby jeho existencia nenarušila stabilitu priebežne financovaného systému. Okrem týchto zásadných zmien sa navrhujú aj ďalšie zmeny vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 385 z 24. augusta 2007 prideliť návrh zákona (tlač 386) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorsky výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorsky výbor do 31 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala nasledovné písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil za klub SDKÚ pán poslanec Dzurinda, za klub KDH pán poslanec Brocka, za klub SMK pani poslankyňa Sárközy, za klub SMER-u pán podpredseda Národnej rady Číž. Ďalej sa prihlásili páni poslanci: pán Štefanec, pán poslanec Abrhan a pán poslanec Janiš.

    Ako prvému dávam slovo za klub SDKÚ pánovi poslancovi Dzurindovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že všetci vieme, že verejnosť je už vlastne celý rok traumatizovaná zámerom vlády podkopať druhý pilier dôchodkovej reformy. Reformy, vďaka ktorej si na svoj dôchodok šetrí vyše 1,5 milióna občanov tohto štátu.

    Už rok počúvame rôzne Jóbove správy o tom, ako vláda zasiahne. Veľmi presne tieto Jóbove správy popísal v uvedení nášho ústavného zákona za predkladateľov kolega Frešo. Menili sa vyhlásenia, menili sa odôvodnenia, ale myslím, že všetky tie Jóbove správy majú jedného spoločného menovateľa, a to je podkopanie druhého piliera, teda dôchodkového sporenia. A teda aj ohrozenie budúcich dôchodkov šetriacich si budúcich dôchodcov.

    Treba otvorene povedať, že podkopanie druhého piliera by znamenalo ohrozenie celej dôchodkovej reformy a návrat do akéhosi socialistického bezútešna, v ktorom boli ľudia zdieraní, kým vládali pracovať. A keď sa dostali do dôchodkového veku, vymeraný dôchodok bol ešte bezútešnejší.

    Prichádzame opäť s návrhom ústavného zákona, lebo tlak vlády na dôchodkovú reformu nezoslabol, ale, naopak, zosilnel a zosilnieva. Prichádzame s upraveným návrhom ústavného zákona tak, aby zohľadňoval predchádzajúce pripomienky niektorých predstaviteľov vládnej koalície, ale prichádzame s ním najmä preto, lebo vyhrážky vlády majú konkrétnu podobu. O novelu zákona, ktorou sa má zmeniť a doplniť zákon o sociálnom poistení. Zákon, ktorý je zaradený na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keď si človek tento zákon preštuduje, tak si musí položiť otázku. Prečo chce vláda hodiť spoločnosť opäť naspäť do prekonaného bezútešna? Keď som otvoril návrh zákona, tak som ho otvoril práve na začiatku dôvodovej správy. Lebo som bol zvedavý na názor vlády, prečo vlastne chce takto konať. Vyhlásenia sa menia, vyhlásenia sú jedna vec, ale to, čo sa napíše do zákona, je predsa len napísané. No a odpoveďou sa dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon o sociálnom poistení, aj pokúša.

    Zákon, ktorý je zaradený na túto schôdzu má v dôvodovej správe takéto odôvodnenie navrhovaných opatrení. Opatrenia sa navrhujú z vážnych dôvodov všeobecného záujmu. Z vážnych dôvodov všeobecného záujmu. Týmto záujmom je vraj zabezpečenie udržania finančnej stability priebežne financovaného systému. Toto sú citáty krátke, citáty z dôvodovej správy.

    Teda nie je to ani ohrozenie zavedenia jednotnej európskej meny, ako v posledných dňoch prezentoval predseda vlády, nie je to ani snaha garantovať akési marginálne alebo minimálne výnosy, ako sa, povedzme, v posledných dňoch snažil prezentovať minister financií, ale je to, opakujem ešte raz, zabezpečenie udržania finančnej stability priebežne financovaného systému. Inými slovami ľudovo povedané, zaplátať aspoň sčasti dieru v Sociálnej poisťovni.

    A tak teda vládny návrh o sociálnom poistení neobsahuje iba otvorenie druhého piliera na obdobie šiestich mesiacov, ale obsahuje aj celý rad ďalších opatrení, ktoré poškodia niektoré ucelené sociálne skupiny obyvateľov. Poškodia dôchodcov, ktorí odišli na predčasný dôchodok a popri dôchodku si privyrábajú, poškodí invalidných dôchodcov, poškodí stredné a vyššie príjmové skupiny obyvateľstva, tu ale treba povedať, že nie tých najbohatších, no a poškodí aj ľudí, ktorí opatrujú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Aby bol odliv ľudí z druhého piliera čo najvyšší, vláda navrhuje predĺženie obdobia dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z desiatich na pätnásť rokov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keď si človek prečíta vládny návrh zákona, ktorý deformuje dôchodkovú reformu v mene, ako uvádza dôvodová správa, vážnych dôvodov všeobecného záujmu, keď je zo zákona jasné, že vláda týmto zákonom sa chystá siahnuť na peniaze ľudí v penzijných fondoch, tak si musí položiť otázku. Nie je slušný dôchodok vážnym dôvodom všeobecného záujmu?

    Len pred niekoľkými dňami sme sa zúčastnili slávnostnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 15. výročia schválenia Ústavy Slovenskej republiky. Všimol som si veľmi dobre, že všetci traja najvyšší činitelia nášho štátu sa predháňali v tom, koľkokrát ktorý spomenie vo svojom vystúpení tie pasáže našej ústavy, ktoré hovoria o tom, že Slovensko chce byť síce trhovou ekonomikou, ale sociálne a ekologicky orientovanou. Tak sa teda pýtam. Je to sociálne spravodlivé zhoršovať sociálne postavenie celých skupín občanov nášho štátu? A chcem sa ale hlavne opýtať, neruším páni? Chcem sa teda ale hlavne opýtať. Je na takéto zhoršenie sociálneho postavenia celých skupín naozajstný dôvod? Je to sociálne spravodlivé, keď sa vláda rozhodla siahnuť na peniaze občanov, ktoré majú na svojich vlastných účtoch? Je to sociálne spravodlivé oberať ľudí o slušný dôchodok? Rád by som poznal odpovede najvyšších ústavných činiteľov, ktorí pred niekoľkými dňami zápalisto rozprávali o tom, aký chceme sociálny štát.

    Úplne cynické podľa môjho názoru je ustanovenie § 123 písm. f) ktoré hovorí, citát: „Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení pred 1. januárom 2008 môže do 30. júna 2008 doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne písomné oznámenie, ktorého obsahom je prejav vôle nebyť zúčastnený na starobnom dôchodkovom sporení.“ Bol som zvedavý opäť na dôvodovú správu. No a v nej k príslušnému paragrafu sa píše, citát: „Ide o riešenie situácie sporiteľov, pre ktorých je starobné dôchodkové sporenie nevýhodné a ktorým sa umožňuje návrat výlučne do systému dôchodkového poistenia.“ Koniec citátu. Teda do Sociálnej poisťovne.

    V tejto súvislosti pripomínam, že v bode 40, teda k § 65 sa doba šetrenia na vznik nároku na dôchodok naťahuje z 10 na 15 rokov. Pýtam sa, nie je to cynické? Najprv parlamentnou väčšinou zmeníte základné pravidlo tak, že umelo vytvoríte nevýhodnosť účasti v druhom pilieri pre ľudí, ktorí mali v čase vstupu do druhého piliera viac ako 47 rokov, a potom im láskavo v ďalšom paragrafe dovolíte, aby druhý pilier opustili.

    Inými slovami, najprv zo zákona politickým rozhodnutím znevýhodníte druhý pilier pre tisíce ľudí a potom im láskavo dovolíte, aby z druhého piliera odišli. Toto vaše rozhodnutie znamená, že vezmete desiatky tisíc korún tisícom ľudí priamo, že ich majetok znárodníte a ostatných oslabíte tiež, lebo všetkých sporiteľov bude menej, a teda menšia bude aj masa peňazí, ktorá bude pre týchto sporiteľov k dispozícii. Opäť sa teda chcem opýtať. Toto je ten váš sociálny prístup? Sociálny prístup ľavicovej vlády? Alebo je to skôr prejav dokonalého cynizmu vlády, prejav jej sociálnej necitlivosti?

    Myslím, že práve pohnútky vlády zdeformovať druhý pilier a zničiť dôchodkovú reformu najlepšie odhalila tlačová konferencia predsedu vlády Roberta Fica a ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej dňa 7. augusta 2007, tlačová konferencia, ktorú som si so záujmom sám pozrel na stanici TA3. Práve na tejto tlačovej konferencii predseda vlády oznámil, že vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení otvorí druhý pilier na šesť mesiacov od 1. januára 2008 do 30. júna 2008. A ako dôvod pre tento krok uviedol čosi, čomu som nechcel veriť a domnieval som sa, že zle rozumiem. Pán predseda vlády uviedol ako dôvod stratové hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností za roky 2005 a 2006, pričom vyslovene uviedol, odcitujem:

    „Ak by DSS-ky mali dnes vyplatiť ľuďom peniaze, ktoré tam ľudia vložili, jednoducho na to nemajú.“ Potom predseda vlády pokračoval: „Pokiaľ ide o ochranu vkladov, tak občania, sporitelia nemajú dostatočne zabezpečené vklady v týchto dôchodkových správcovských spoločnostiach.“ No a napokon zaznela z jeho úst naozajstná perla, citujem: „Vláda Slovenskej republiky nemôže vylúčiť, že v priebehu rokov môže vývoj v dôchodkových správcovských spoločnostiach a ich schopnostiach vyplácať dôchodky nabrať rozmery a črty podobné vývoju v nebankových subjektoch. Preto považujeme za korektné varovať ľudí.“ Koniec citátu.

    Národná banka Slovenska, ale aj odborná verejnosť tieto nehorázne lži predsedu vlády vzápätí jednoznačne vyvrátili. Najmä Národná banka Slovenska zreteľne vysvetlila, že hospodárenie dôchodkových správcovských spoločností nemá s vkladmi občanov v penzijných fondoch a ich zhodnocovaním nič, ale vonkoncom nič spoločného. Legitímna je preto otázka, prečo teda predseda vlády v prítomnosti svojej ministerky tak bezostyšne klamal? Aby vyľakal občanov sporiteľov v druhom pilieri? Aby bol odliv ľudí z druhého piliera čo najväčší?

    Pýtam sa. Toto je sociálne cítenie Roberta Fica v praxi? To chcete obrať státisíce občanov o slušný dôchodok aj pomocou lží šíriacich sa z tlačových konferencií na Úrade vlády? O takomto sociálnom štáte hovorí Ústava Slovenskej republiky, dámy a páni z vládnej koalície? Boľševici v roku 1948 to aspoň urobili priamo a bez pretvárky. Vy idete znárodniť a ukradnúť peniaze občanov zákerne a rafinovane. Pripomínam. Peniaze občanov, účastníkov dôchodkového sporenia nie sú majetkom dôchodkových správcovských spoločností. Je to majetok len a len konkrétnych ľudí, konkrétnych sporiteľov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, výroky predsedu vlády na adresu dôchodkových správcovských spoločností majú dnes aj ďalšiu podľa mňa veľmi, veľmi pikantnú príchuť. Predseda vlády Robert Fico ešte 7. augusta prirovnával dôchodkové správcovské spoločnosti k nebankovým subjektom a občanov pred dôchodkovými správcovskými spoločnosťami varoval. Mesiac na to cez víkend 8. až 9. septembra sa ten istý Robert Fico tajne stretol s tými istými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, aby sa s DSS-kami pokúsil dohodnúť, ako okradnúť, ako ošklbať občanov tohto štátu.

    Rád by som sa opýtal, čo sa stalo, pán predseda vlády, že ste v priebehu jedného mesiaca totálne zmenili prístup k dôchodkovým správcovským spoločnostiam? Ešte pred mesiacom ste kritizovali dôchodkové správcovské spoločnosti za to, že organizovali, citujem pána predsedu vlády: „Pitky pre novinárov.“ Logická je otázka, akú pitku zorganizovali teraz dôchodkové správcovské spoločnosti pre pána premiéra, že ich obrazne povedané cez noc takto povýšil, zobral na milosť a začal s nimi rokovať?

    Možno by sa dala položiť aj otázka, či pán predseda vlády im neprehral zatiaľ súkromne nejaké ďalšie videonahrávky. Alebo či im neukázal nejaké nové výplatné pásky niektorých ďalších manažérov dôchodkových správcovských spoločností.

    Takže kladiem túto otázku ešte raz. Čo sa stalo v priebehu mesiaca, vážený pán premiér, že dôchodkové správcovské spoločnosti už vo vašich očiach nie sú nebankové inštitúcie, ale dôveryhodní partneri predsedu vlády? Čo sa stalo?

    Dámy a páni, lúpež storočia, okradnutie občanov, ktorí si šetria na dôchodok na základe zákonných pravidiel, ale aj zhoršenie sociálneho postavenia tisícov mamičiek na materskej dovolenke, ošetrovateľov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, invalidov, pracujúcich predčasných dôchodcov a ďalších občanov odôvodňuje vláda Slovenskej republiky úsilím udržať finančnú stabilitu Sociálnej poisťovne.

    Ja som odcitoval z dôvodovej správy k návrhu novely zákona, ktorým sa má zmeniť a doplniť zákon o sociálnom poistení, ale spomeňte si na minulý štvrtok v tejto poslaneckej snemovni. Predseda vlády Robert Fico tu otvorene povedal, že problémom je deficit Sociálnej poisťovne a kládol otázku, na ktorú nám nedal šancu odpovedať, ako a odkiaľ má zobrať peniaze vláda na to, aby tento deficit Sociálnej poisťovne vykryla?

    Takže zopakujem. Pravou príčinou, takpovediac oficiálnou príčinou, ktorá je na papieri v dôvodovej správe k zákonu, ale ktorú tu povedal minulý týždeň aj predseda vlády, je sekera alebo diera v Sociálnej poisťovni.

    Nuž, tak sa teda pozrime na tento problém. Pozrime sa na tento problém vecne, teda predovšetkým rečou čísel a skúsme si odpovedať na otázku, či problémy Sociálnej poisťovne treba riešiť okradnutím občanov a zhoršením ich sociálneho postavenia.

    Najprv by som chcel uviesť, že zákon o sociálnom poistení, vládny návrh zákona, ktorý máme na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, vyčíslil, že všetky navrhované opatrenia prinesú zlepšenie sumárnej bilancie Sociálnej poisťovne na budúci rok v objeme 6 750 miliónov Sk a v budúcich rokoch má ísť ročne o približne takú istú sumu, viac-menej blížiacu sa tejto sume.

    Ak je teda tento údaj pravdivý a objektívny, tak prvá otázka môže znieť takto: Nevieme získať vyše 6,5 miliardy korún bez toho, aby sme okradli občanov a zničili dôchodkovú reformu? Pripomínam, že v predchádzajúcom období sme odložili na riešenie budúcich problémov Sociálnej poisťovne sumu 60 miliárd Sk ako časť výnosov z privatizácie štátneho majetku.

    Zároveň uvádzam a tiež pripomínam, že najmä vďaka reformám sa slovenská ekonomika dostala do rekordných obrátok. Veľmi dobre viete, že hospodársky rast v posledných kvartáloch presahuje hranicu 9 %. Samozrejme, úmerne tomu rastú aj príjmy v štátnom rozpočte. Myslím, že s takýmto rastom ekonomiky, s takýmto vývojom aj v rozpočtovom hospodárení nerátali ani najväčší optimisti a myslím, že ani tvorcovia dôchodkovej reformy. Rekordný hospodársky rast. Presne tak, ako už uviedol aj kolega Frešo, znamená aj bohaté napĺňanie štátnej kasy.

    Dôchodkovú reformu sme spúšťali k 1. januáru 2004. V danom roku, teda v roku 2004 boli príjmy štátneho rozpočtu 242,4 miliardy korún. Ale vlani už 292 miliárd. Za dva roky nárast o 50 miliárd Sk. Prečo z tohto enormného nárastu nevieme odkrojiť potrebnú sumu a sanovať aspoň sčasti deficit Sociálnej poisťovne?

    Ešte markantnejšie to vidieť, keď porovnávame očakávané príjmy budúceho roku s rokom spúšťania dôchodkovej reformy. Kým v roku 2004 boli príjmy štátneho rozpočtu, ako som uviedol, 242 miliárd Sk, na budúci rok sa očakávajú rozpočtované príjmy v objeme 346 miliárd korún. Teda za štyri roky nárast z 242 na 346 miliárd Sk, nárast o 104 miliárd Sk v priebehu štyroch rokov a vy máte problém nájsť potrebných 6,5 miliardy Sk. Kvôli tomu treba znehodnotiť budúce dôchodky šetriacich si ľudí, ničiť dôchodkovú reformu.

    Ďalší argument, a bol by som rád, keby ho počul aj pán predseda vlády, koľko ste mali rečí v opozícii, ako narástla administratíva, aká je prebujnená, aký máme obrovský počet štátnych úradníkov, ako ušetríte ročne ťažké miliardy korún tým, že túto byrokraciu, administratívu umenšíte, že znížite počet štátnych úradníkov.

    Je pomaly koniec roka, tak sa chcem teda opýtať. Koľkože ste to tých miliárd v tomto roku na úradníkoch ušetrili, vážená vládna koalícia? Najprv boli veľké reči, ale skutek utek. Ešte pred niekoľkými mesiacmi zo začiatku roka ste zadávali konkrétne čísla jednotlivým ministerstvám, jednotlivým rezortom, čísla, ktoré hovorili o tom, ako dramaticky znížite stavy. No ale, veľmi rýchlo ste na toto svoje odhodlanie zabudli.

    Tak pripomínam a navrhujem pánovi premiérovi, ušetrite tých 6,5 miliardy Sk na štátnej správe. Veď ste sa zastrájali, že ušetríte 20 % štátnych úradníkov už tohto roku. A 20 % štátnych úradníkov zodpovedá približne sume 8 miliárd Sk. Už len tento sľub, ak dodržíte, nemusíte hľadať miliardy korún na osobných účtoch sporiacich si dôchodcov. Samozrejme, neušetrili ste nič a otázka by mala znieť tak, prečo tomu tak je? Zatiaľ ste ukázali iba to, že viete rozhadzovať, ale že šetriť neviete vôbec.

    A opäť sa vraciam k tej kľúčovej otázke alebo kľúčovému problému. Je takýto postoj, keď sa iba rozhadzuje a nevie sa ušetriť aj tam, kde to sami považujete za vhodné a potrebné, je toto sociálny postoj socialistickej vlády? To, že neviete šetriť, iba rozhadzovať, je základná charakteristika súčasnej vlády. Tí, ktorí ťahajú krajinu z problémov, ktorí prijímajú ťažké reformy aj dôchodkovú reformu, tí sú akože zlá pravica, ale ten, kto vie iba rozhadzovať a nevie ušetriť ani v administratíve, to je akože dobrá ľavica, toto je vaša šablónka.

    No ale, poďme ďalej k podstate problému. Kde ďalej hľadať peniaze na vykrytie sekery Sociálnej poisťovne bez toho, že by sme podkopávali dôchodkovú reformu? Veď vám chýbajú peniaze, dámy a páni z vládnej koalície. Prečo idete zvyšovať správny fond inštitúcie, ktorá má takú veľkú sekeru? Prečo zvyšujete správny fond Sociálnej poisťovne? Preto, lebo toto sú vaši vyvolení?

    Opäť chcem položiť jednu celkom konkrétnu otázku a myslím, že pritom principiálnu. Je sociálne spravodlivé, že chcete napríklad ukrátiť matky na materskej dovolenke, ale pridať nádejnému zaťkovi pani ministerky Tomanovej, ktorý je šéfom Sociálnej poisťovne?

  • Reakcie v pléne.

  • Je toto sociálne spravodlivý postoj? Toto je tá sociálna politika socialistickej vlády? Ak chcete zlepšiť, ja viem, že sa to ťažko počúva, ale otázka bola presná. Otázka bola presná. Viete rozhadzovať, viete rozhadzovať svojim verným, ale státisíce občanov, ktorí nechcú byť od vás závislí so svojimi dôchodkami, ktorí si chcú našetriť, tí sú vám absolútne ukradnutí.

    Ak chcete zlepšiť hospodárenie Sociálnej poisťovne, začnite ju lepšie spravovať. Skvalitnite a podľa možnosti aj sprísnite výber poistného. Dokončite reformu zdravotníctva, aby medzi najväčších neplatičov nepatrili napríklad veľké štátne nemocnice. Prijímajte také zákony, ktoré budú viesť k tomu, že nebude neplatičov pribúdať, ale že bude neplatičov ubúdať. Tomu sa treba venovať.

    Samozrejme ďalšou oblasťou, už asi piatou, ktorú chcem pomenovať, kde môžete ušetriť a podľa môjho názoru môžete ušetriť veľa peňazí, je zodpovedné spravovanie verejných zdrojov. Nedávajte z prvej ruky miliardové zákazky svojim vyvoleným, ale organizujte verejné súťaže a ušetríte naozaj veľa peňazí.

    Je sociálne citlivé a sociálne spravodlivé dať jednou rukou zákazku na výstavbu vojenského archívu v Trnave v objeme jednej miliardy Sk mecenášovi strany SMER bez verejnej súťaže a druhou rukou zdierať ľudí, ktorí statočne pracujú a šetria si na svoj dôchodok? Je sociálne citlivé a je sociálne spravodlivé za peniaze daňových poplatníkov financovať mercedesy vašich privilegovaných a vyvolených? Je sociálne citlivé a sociálne spravodlivé žmýkať zodpovedných a pracovitých ľudí, aby ste fedrovali svojich mecenášov? Tam sú obrovské úspory. Zorganizujte na ministerstve obrany verejnú súťaž a zistíte, že na ten archív nie je potrebná miliarda, ale možno 800, možno 700 miliónov korún.

    S absolútnou drzosťou deň čo deň čítame informácie, že zadávate za štátne peniaze zákazky svojim mecenášom, svojim vyvoleným a že stále viacej dávate tieto zákazky bez verejného obstarávania. A to sú obrovské zdroje príjmov. Tam hľadajte peniaze, a nie v zdieraní ľudí.

    Takže summa summarum. Možností, ako riešiť deficit Sociálnej poisťovne bez okrádania ľudí v druhom pilieri a zhoršovania sociálneho statusu tisícov ľudí, je viac ako dosť.

    Otázkou preto je. Prečo vláda takéto možnosti ignoruje? Prečo napríklad nechce odkrojiť z tohto rekordného krajca príjmov štátneho rozpočtu a prispieť tak Sociálnej poisťovni? Prečo nechce siahnuť na rozbujnenú byrokraciu? Prečo nechce zodpovednejšie spravovať verejné financie?

    Odpoveď je podľa môjho názoru pomerne jasná. Vláda nechce prispieť zo štátneho rozpočtu Sociálnej poisťovni preto, lebo tam by tieto prostriedky nebolo vidieť. Z takéhoto rozhodnutia by nebol žiaden aplauz. A my tu máme predsa vládu, ktorá žije najmä, nechcem povedať, že iba, pre aplauz. Vláda nechce prideliť peniaze zo štátneho rozpočtu Sociálnej poisťovni preto, lebo podľa môjho názoru chce naďalej míňať peniaze na kupovanie si voličov. Aj tohto roku chce svojim voličom, skupine dôchodcov poslať vianočný balíček. Zaviazali ste sa odškodňovať klientov nebankových subjektov. Chcete dotovať privilegovaných, rozdávať krížom-krážom.

    Pripomínam, že ste prijímali aj v minulosti rozhodnutia, ktoré nikomu nepomohli. Dvadsať, päťdesiatkorunáčkami počnúc, znížením dane z pridanej hodnoty na lieky. Vieme veľmi dobre, že sa opäť predĺžili rady čakajúcich v ordináciách. Vieme veľmi dobre, že znížením dane z pridanej hodnoty na lieky ste síce prispeli, ale nie pacientom, nie lekárom, nie zdravotným sestrám. Prispeli ste mamutím súkromným výrobcom a distribútorom liekov. A v tejto páčivej politike aj znižovania dane z pridanej hodnoty, aj dotovania vlastných vyvolených chce vláda pokračovať.

    Chcem sa preto znova vrátiť k tej meritórnej otázke. Toto je sociálne citlivý a sociálne spravodlivý prístup? Toto je ten sociálny štát, o ktorom tak radi hovoríte? Samozrejme, že sa domnievam, že ide aj o ideologický problém strany, ako je SMER. Pre stranu SMER je nezávislý slobodný občan, ktorý nie je odkázaný na Ficov milodar, ale si na svoj dôchodok chce predovšetkým našetriť, čosi ako nepriateľ. Ten občan veľmi dobre vie, že keď si našetrí na svoj dôchodok, tie peniaze sú už jeho alebo jej a nie je odkázaný ani na SMER, ani na žiadnu inú politickú stranu. Som presvedčený, že takýchto ľudí sa SMER bojí. Naopak, SMER si veľmi želá, aby bolo viac ľudí, ktorí budú odkázaní len a len na láskavé milodary a rozhodnutia vlády.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že je nad slnko jasnejšie, že vládu premiéra Roberta Fica dráždia miliardy korún, ktoré majú občania na svojich osobných účtoch ako sporitelia v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia. Tak, ako to urobili vaši predchodcovia v roku 1948, keď ukradli okrem iného 38 miliárd Sk z penzijných fondov, tak chce aj táto podľa môjho názoru veľmi necitlivá a asociálna vláda Roberta Fica okradnúť súčasných sporiteľov v penzijných fondoch. Metódy, zámery sa menia zo dňa na deň, ale cieľ je podľa môjho názoru celkom jasný.

    Najprv sa predstavitelia vlády vyhrážali, že znížia percento odvodov odvádzaných do druhého piliera. Myslím, že táto hrozba je tu prítomná stále. Potom predstavitelia vlády mámili ľudí tým, že im našetrené peniaze vyplatia na ruku, ak opustia druhý pilier. Napokon čítame v návrhu vládneho zákona, ktorý sa má zmeniť a doplniť zákon o sociálnom poistení, že dôjde k otvoreniu druhého piliera, t. z. piliera pre dôchodkové sporenie na obdobie 6 mesiacov od 1. januára budúceho roku do konca júna 2008.

    Tak ako som už uviedol, v poslednom čase preniklo na verejnosť, že sám predseda vlády tajne rokoval s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, pričom ich nahováral, aby súhlasili so znížením percenta odvodov do druhého piliera na niekoľko rokov. Myslím si, že táto hrozba je tu prítomná stále, pretože ide o viac ako iba o súčasný deficit Sociálnej poisťovne. Predseda vlády a vláda vyvíjajú enormný tlak na to, aby ošklbali občanov, aby jednoducho ukradli peniaze občanov, ktoré si ľudia šetria na svoj dôchodok. A ja si osobne myslím, že takémuto zámeru treba, dámy a páni, zabrániť.

    Preto prichádzame opätovne s iniciatívnou, ktorá by situáciu upokojila a znamenala by realizáciu dôchodkovej reformy tak, aby dôchodky budúcich dôchodcov boli naozaj dôstojné. My sme nepredložili celkom identický návrh po 6 mesiacoch, ale snažili sme sa tento návrh vylepšiť tak, aby reflektoval aj zásadné pripomienky vládnej koalície, ktorá tieto pripomienky vznášala pri predložení nášho prvého návrhu. Som hlboko presvedčený, že je výrazom zodpovednosti, ale aj sociálnej citlivosti a sociálnej spravodlivosti predložený návrh ústavného zákona Slovenskej republiky podporiť.

    Chcem povedať celkom otvorene, že aj nám v opozícii, aj nám v SDKÚ – DS veľmi záleží, aby sme jednotnú spoločnú menu euro zaviedli od 1. januára 2009. Veľmi, veľmi nám na tom záleží. Možno, že aj preto, že je to náš projekt a že bolo by to zavŕšenie nášho úsilia. Zavŕšenie integrácie Slovenska do euroatlantických štruktúr. Ale nedotýkajte sa peňazí ľudí. Zaveďme euro, ale nedotýkajte sa peňazí ľudí, ktorí si šetria na svoj dôchodok. Nezavádzajte do tejto krajiny smutne, veľmi smutne poznajúce preslávené prístupy, keď sa ľuďom kradli peniaze z ich penzijných fondov.

    Chcem pripomenúť dámam a pánom z vládnej koalície, že vy ste nezdedili prázdnu kasu. Nezdedili ste prázdnu kasu. Zdedili ste kasu omnoho plnšiu, ako sa vám zrejme snívalo. Tak z tejto kasy odložte aj na budúcnosť. Nesnažte sa všetko prehajdákať v prítomnosti tu a teraz. Len a len teraz. Myslím, že je prejavom sociálneho cítenia, ak politici myslia aj trošku ďalej, ako je horizont najbližších volieb. Ak by sme nemysleli aj trošku ďalej, ako je horizont najbližších volieb, nikdy by sme nemohli urobiť dôležité sociálno-ekonomické reformy, bez ktorých by tá kasa dnes nevyzerala tak, ako vyzerá.

    Chcem vám pripomenúť, panie poslankyne a páni poslanci, že máte naozaj dosť peňazí. Máte dosť peňazí dokonca aj na údržbu vlastnej popularity, ale aj na udržanie dôchodkovej reformy. Pripomínam, že ste zdedili aj obrovský balík peňazí vo fondoch Európskej únie. Prepáčte, že to poviem tak trošku britko, ale neurobili ste pre to vôbec nič a máte ich tam 420 miliárd Sk. Tak sa radšej snažte, aby boli efektívne minuté tieto peniaze. Je ich dosť a vy veľmi dobre viete, že starostovia a primátori na tieto peniaze čakajú. Tomu sa treba venovať, nie okrádaniu občanov, ktorí si zodpovedne a starostlivo šetria na svoj dôchodok.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu návrhu ústavného zákona, ktorým by boli chránené peniaze občanov, ktorí si šetria na svoj dôchodok. Chcem vás o to poprosiť preto, lebo som presvedčený, že je to naozaj v záujme zodpovedných ľudí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Smolková, pani poslankyňa Košútová, pani poslankyňa Tkáčová, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Senko, pán poslanec Horváth, pán podpredseda Hort, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Petrák a pán poslanec Mikloš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a keďže sa blíži 17.00 hodina, bude nasledovať hlasovanie. Vyhlasujem teraz krátku prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste prišli všetci do rokovacej sály, aby sme mohli hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím teraz pána poslanca Miššíka, aby ako spravodajca určený gestorským ústavnoprávnym výborom uvádzal hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Gyulu Bárdosa na vydanie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania. Je to návrh pánov poslancov Lipšica a Gyulu Bárdosa o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 35 za, 46 proti, 37 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme nepostúpili uvedený návrh do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu... Jaj, pardon.

  • Ďakujem pekne, ale sme nepostúpili zákon. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Teraz pán poslanec Brocka bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 390).

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 39 za, 4 proti, 91 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania a teraz pán poslanec Hradecký bude uvádzať hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 391).

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepredložili žiadne procedurálne návrhy. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 od. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 56 za, 34 proti, 43 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    A teraz pani poslankyňa Monika Gibalová uvedie hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom. Je to tlač 392. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predseda, k predloženému návrhu zákona v rozprave nevystúpil nikto. Prosím vás, aby ste dali hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 8 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že ani tento návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem pekne. Tým sme odhlasovali všetky prerokované body a budeme pokračovať v rozprave faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Dzurindu. Ako prvý pán poslanec Mikloško. Nie? Pardon. Pán poslanec Kvorka. Poprosím o pokoj, kolegyne, kolegovia. Pokračujeme v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Dzurinda, keď som si všimol, že ste sa prihlásili do rozpravy, tak v prvom momente som mal na pamäti, že to bude vystúpenie hodné expremiéra.

    To, čo sme si tu však mali možnosť od vás vypočuť, to ani nejdem hovoriť, do akej kategórie by som zaradil a myslím si, že bude lepšie, keď sa k tomu nebudem ani vyjadrovať. Totižto slová, ktoré ste vy tu predniesli, že ste z nás urobili socialistov, urobili ste z nás boľševikov, povedali ste, že budeme kradnúť, že budeme ľudí ošklbávať, že budeme prevádzať lúpež storočia, tak to mi dačo hovorí, čo sa dialo v minulom volebnom období a nie teraz.

    Pýtali ste sa na dôvody. Dôvod, pre ktorý rezort práce pristupuje k tomuto návrhu, je predovšetkým, pán poslanec Dzurinda, riešením situácie tých sporiteľov, ktorí sa stali klientmi DSS-iek často na základe nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Napriek tomu, že zákon o starobnom dôchodkovom sporení a súvisiaca vyhláška o reklame vyslovene zakazovala spájanie činností sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia s poskytovaním iných výhod, stávalo sa pomerne bežne, že sprostredkovatelia v snahe získať nových klientov boli jednoducho ochotní podeliť sa s nimi o časť svojej provízie, ak podpíšu zmluvu s DSS-kami.

  • Technici, môžete ukázať na displeji čas na faktickú poznámku, lebo nebežal čas, aby nevznikalo nedorozumenie. Skončili ste, pán poslanec?

  • Nie, neviem, aký mám čas.

  • Ja by som vždy radšej rozprávala k odbornej veci, ale, pán Dzurinda, viete stále skĺzavať do toho suterénu bulváru, to sa vám páči. Ak nemáte argumenty, tak idete ľudí urážať. Pokiaľ ja viem, tak pán riaditeľ Sociálnej poisťovne je ženatý, neviem o tom a som dosť v blízkom vzťahu s pani ministerkou, aby sa chystala svadba. Ale pani ministerke poradím jedno slovenské porekadlo. „Múdre ucho nedbá na reči hlúpych ľudí.“ Toto je taký odkaz.

    A teraz niečo. Zúčastnila som sa minulý týždeň na Konferencii celosvetového poistenia v Moskve a boli tam rozhovory štátov, ktoré už prebrali čilský model. Dvanásť štátov, ktoré sú v totálnej rekonštrukcii z tohto čilského modelu, pretože tam funguje viac ako 20 rokov a 7 z týchto štátov je už v ostrej kríze sociálneho poistenia a v hlbokej reforme. Tieto štáty nič nedosiahli a neuspeli v sociálnom zabezpečení. Kopu zdrojov im odišlo zo štátov.

    Ja sa spýtam, že tieto negatívne skúsenosti, ktoré máme z čilskej reformy, vy chcete teraz podporiť ústavným zákonom? Ja viem, že aj negatívne skúsenosti sú skúsenosťami a krajiny, ktoré majú takéto problémy, sa stali určitým laboratóriom pre celý svet, ale iba hlúpe krajiny sa z tohto laboratória nepoučia. Ja si myslím, že my by sme sa takýmto laboratóriom stať, pretože aj Česká republika takisto uvažuje, či vôbec vstúpiť do druhého piliera, pretože sme sa tam stretli s rôznymi odborníkmi, a ak áno, tak považuje na vklady iba 3 %. Preto si myslím, že by sme sa mali vyvarovať problémom a toho, čo už vo svete má viac ako 25-ročnú trvanlivosť je, 65 % žien a 45 % mužov má tie najnižšie dôchodky podľa čilského modelu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Dzurinda, vaše vystúpenia boli samé otázky, na ktoré ste mali aj pohotové odpovede. Ak dovolíte, položím vám jednu otázku aj ja, pretože vo svojom vystúpení ste túto tému obišli. Oslovili ma voliči a treba povedať, že boli to prevažne ľudia nad 50 rokov, ktorí chcú dobrovoľne, zopakujem dobrovoľne vystúpiť z druhého piliera. Zistili totiž, že im to už prospech neprinesie. Uvítali by, ak by sa otvoril druhý pilier. Pre vás a pre DSS je tento variant najhorší, ba až alarmujúci.

    Pýtam sa, čoho sa bojíte? Bojíte sa, že vystúpi dobrovoľne veľa sporiteľov a že DSS nebudú mať cash na výplatu? Tvrdíte, že každý sporiteľ má svoje peniaze na svojom účte a že DSS s peniazmi sporiteľov nehýbe. Prosím vás, odpovedzte týmto ľuďom, ktorí majú záujem vystúpiť z druhého piliera, prečo nemôžu. Ďakujem.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Pani poslankyňa Košútová s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán poslanec Dzurinda, poviete mi, koľko stálo občanov tohto štátu oddlženie bánk a ich následný predaj zahraničným subjektom? Nechápem, kde beriete tú drzosť, že si tu dovolíte robiť takéto školenie mužstva, ako ste tu predviedli pred malou chvíľou. Myslím si, že vaše rady, ktoré ste nám tu dávali, nemajú záujem počúvať nielen moji kolegovia, ale ani občania tohto štátu. Tí vám už spočítali vaše pokusy na nich a poslali vás tam, kde ste. Prečo ste nemysleli na peniaze občanov, keď ste ich okrádali počas vašej vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Myslím si, pán kolega Dzurinda, že vládny návrh zákona o starobnom poistení, o ktorom ste vo svojom vystúpení hovorili, nesie v sebe aj prvky diskriminácie.

    Dámy a páni, návrh zmien v zákone o sociálnom poistení totiž diskriminuje ženy. Kto v našej spoločnosti sa stará o deti od narodenia? Na 99 % sú to ženy. Iba minimum otcov ide na materskú dovolenku alebo poberá rodičovský príspevok.

    Dámy a páni, kto v našej spoločnosti sa stará o postihnutých ľudí? No, sú to prevažne ženy. A kto v našej spoločnosti má nižšie dôchodky a nižšie platy? Však je to všeobecne známe, že ženy zarábajú v priemere o 30 % menej ako muži. A vy chcete týmto ženám odobrať z dôchodkov ešte aj vylúčením z druhého piliera! Je mi ľúto, že pod návrhom tohto zákona je podpísaná žena, pani ministerka Tomanová.

    A ešte jedna poznámka. Naša socialistická vláda chce podporovať pôrodnosť, a preto plánuje zvýšiť príspevok pri narodení prvého dieťaťa na 25-tisíc, ale druhou rukou tým istým mamičkám tieto peniaze zoberie z ich osobných dôchodkových účtov. Tomu hovoríte solidarita? Ja tomu hovorím podvod.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcela by som vám postúpiť potom list, ktorý som dostala, kde občianka podala návrh na súd, pretože proti svojej vôli sa dostala do druhého piliera. Teda otvorenie druhého piliera považujete za poškodenie. To je po prvé.

    Po ďalšie. Otázku reformy dôchodkového zabezpečenia počas vašej vlády ste dolaďovali 17-krát. Myslíte, že už ju netreba ďalej doladiť?

    Ďalej ste hovorili o veľkých peniazoch, ktoré ostali tejto vláde. A čo sekera, ktorá je v prvom pilieri? Podľa informácie je vyše 20-miliardová. Takže nehovorte, ako by ostal veľký kopec peňazí.

    Ďalej, pokiaľ hovoríte, že všetky návrhy, ktoré sa teraz prerokúvajú, sú proti sporiteľom. Prosím vás pekne, úvaha o garančnom fonde, to je proti sporiteľom, keď sa im zvýši garancia? Takže to, čo ste hovorili, možno brať ako propagáciu určitého vášho videnia bez zreteľa na objektívnu realitu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som nadviazať na predrečníka pána poslanca Dzurindu v časti vzťahu DSS-ky a vláda. Ja si myslím, že skutočne je nemorálne, pokiaľ občan, ktorý chce prestúpiť medzi DSS-kami, musí zaplatiť poplatok za ekonomickú slobodu, vybrať si podľa svojej vôle DSS-ku, 500 korún. Toto vzniklo na základe dohody ministerstva a DSS-iek ako vlastne akýsi kompromis ešte v časoch, keď DSS-ky sa pokúšali pred rokom vyjednávať. A vlastne požiadavka ministerstva bola, aby do toho bola inkorporovaná aj Sociálna poisťovňa, a tak sa aj stalo.

    Na tomto malom príklade si, prosím, všimnite, vážené kolegyne a kolegovia, že takéto dohody vedú len k poškodeniu toho najslabšieho, to znamená sporiteľa, ale zároveň toho jediného, kto to financuje. Zároveň toho jediného, kto to financuje.

    Po druhé by som sa chcel vyjadriť k personálnej politike v Sociálnej poisťovni. No, vážení kolegovia, vážené kolegyne, opýtajte sa svojej ministerky, na základe akého konkurzu vybrala nové vedenie Sociálnej poisťovne. Aká renomovaná personálna agentúra jej v tom radila a ktorí boli ďalší kandidáti. Veď to je inštitúcia, ktorá je väčšia ako mnohé banky a vyberá sa tam na základe čoho? Položte jej tú otázku.

    A chcel by som ešte na záver z takej krátkej reakcie vyzvať hlavne kolegyne a kolegov z koalície. Možno je naozaj čas dať zbohom istým klientelistickým praktikám a začať pracovať a rozmýšľať v prospech troch štvrtín pracujúcich ľudí a v prospech všetkých dôchodcov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, aj váš bývalý minister financií pán Mikloš predpokladal v roku 2005, že si dôchodkový systém vynúti niektoré dodatočné zmeny a tie vlastne zistí až potom, keď bude uzavretý niekedy v polovici roku 2006. Čiže sami ste predpokladali, že bude potrebné sa týmto problémom zaoberať, pretože nevedeli ste predpokladať, aký nastane výpadok v priebežnom prvom pilieri. Ale o tom snáď neskôr, pretože ja by som radšej použil váš slovník, aký ste vy použili vo vašom vystúpení.

    Pán poslanec, mohli by ste nám bližšie vysvetliť, ako ste vy ako predseda vlády ošklbali invalidných dôchodcov a ako ste vy ako predseda vlády zodpovedný za tú vládu prehajdákali peniaze im určené?

  • Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda, tak ako v poslednej dobe sme si už zvykli, tak aj dnes ste vlastne nič rozumné nepovedali vo svojom príspevku, iba sme si vypočuli vaše bezobsažné, plačlivé slová. A zároveň sme videli, ako vám nervozita robí záchvevy na tvári.

    V poslednom období ste sa stali symbolom uplakaného, nešťastného, zlomeného muža. Nuž, keď už máte plné ústa žlče, kričíte, stala sa lúpež a významne so zdvihnutým prstom sa obzeráte okolo seba, viete všetci, čo tu sedíme a všetci aj tí, čo tu nesedia sa vtedy pozerajú preto na vás, čo poviete. A čakajú úplne niečo od vás iné. Niečo, čo by mohlo informovať verejnosť, ako to bolo naozaj s tým druhým pilierom a čo ste vlastne pripravili. Áno, bude sa meniť to, čo ste tu zanechali. Bude sa to meniť a očividne ste z toho nervózny. Ale prečo, povedzte, vysvetlite nám, prečo ste nervózny. Prídete snáď o nejaký dobre vopred naplánovaný kšeft? O nejaký ušlý zisk tu ide, alebo o čo ide? Je tu snáď niečo, čo by ste chceli zakryť? Prídete o nejaký profit, ktorý má byť na konci toho reťazca z herného systému druhého piliera? Ide o toto?

    Treba povedať, že ste lživo zavádzali ľudí a dokázali ste celkom sofistikovane zapojiť ľudí do druhého piliera bez toho, aby ste im poskytli presné informácie. Preto, ak hovoríte, nedotýkajte sa peňazí ľudí, trasiete sa o svoje kšefty? Pripomína to známe – zlodej kričí, chyťte zlodeja.

  • Vážený pán poslanec Dzurinda, ďakujem pekne za niektoré opakovane dobre mienené rady smerom do vládnej koalície. A ja ich skúsim zopakovať. Či sa vôbec nájde jeden statočný, keď už tu nesedí vláda a nie je schopná ani odpovedať na také otázky.

    Šesťdesiat miliárd korún z privatizácie. To je fakt, ktorý nikto z vás nespochybňuje. Akým spôsobom ich budete používať, alebo akým spôsobom ich chcete použiť? Kde sú? Čo s nimi chcete urobiť? Ktorý minister je tu schopný sa postaviť a povedať, že áno, zdedil 60 miliárd Sk, ktoré boli určené z privatizácie na to, aby sa vykryla jedna tretina, o ktorej tu stále spievate, že tam vlastne chýba v Sociálnej poisťovni.

    Dnes tu boli spomenuté ďalšie peniaze – 400 miliárd korún z európskych fondov. Kto nám tu kedy vlastne povie, aká je filozofia tejto vlády k tomu, čo nám príde z Európskej únie? Vie to tu vôbec niekto z vládnej koalície? Že to nevieme my, už som si na to zvykol. Ale však nám to vysvetlite, ako to bude ďalej s tými peniazmi a na čo budú použité. Máte 9,4 % rast HDP. Za štyri roky je to 104 miliárd korún nárast. Viete vy vôbec, páni poslanci, čo s tým chcete robiť a kam to chcete postúpiť?

    No a keď ste tu už hovorili, alebo keď tu už bolo povedané verejne, že 20 % v každom rezorte usporíte zo štátnej správy, je tu schopný niektorý minister sa postaviť a povedať, ako tieto peniaze ušetril a na čo budú určené? To bol verejný záväzok vlády.

    A teraz sa spýtam niečo, čo tu už bolo povedané. Nenažraté gágory DSS-iek a DSS-ky sú nebankové subjekty. S týmito ľuďmi rokuje predseda SMER-u a predseda vlády. Ako to ide spolu? Vie to niekto tu zdôvodniť?

    Pán Kvorka, vy socialisti viete, kam vlastne chcete ísť? To je internacionála, socialistická internacionála. Keď vám povieme socialisti, ste urazení.

    Pán Horváth, jednu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Slafkovský. Poprosím potom reagovať na predrečníka.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len podčiarknuť jednu vec, a to je to, čo povedal môj predrečník, teda pán predseda SDKÚ – DS, a to je zásadná vec, že pri príprave dôchodkového systému sa myslelo na to, ako tento systém celý je možné zabezpečiť, že krajina, ktorá je nastavená určitým smerom a týmto smerom by mohla pokračovať, tak má aj tento systém zabezpečený. A jedine investičný systém v dôchodkovom systéme má šancu poraziť infláciu. Žiadny iný systém ho neporazí. Keď si ľudia budú ukladať peniaze do bánk, tak nikdy nad ňou nevyhrajú a nebude dostatok prostriedkov na dôchodky.

    Ja chcem podčiarknuť ešte aj slová o nesystémových krokoch prijímaných pri Zákonníku práce. Tieto nesystémové kroky ukázali, aká veľká je krátkozrakosť tejto vlády a týchto ministrov, keď z hľadiska krátkodobých riešení prijímajú zákony s ťažkým dopadom na jeden sektor slovenskej populácie alebo zamestnaných ľudí, ktorým je zdravotníctvo. A dnes sa rokuje a pripravuje a predložený zákon, ktorý má zasiahnuť celé Slovensko, všetkých vrátane nás, tak ako tu sedíme v tejto snemovni nesystémovým a neprospešným krokom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dzurinda, nie je veľmi k čomu, ale dovoľte pár poznámok predsa.

    Keďže máte krátku pamäť, ja vám niečo zacitujem z dôvodovej správy, ktorá bola k zákonu o dôchodkovom sporení, a to:

    „Zavedenie kapitalizačného piliera spôsobí v prvých dvoch rokoch po zavedení reformy len mierny deficit Sociálnej poisťovne. Jej hospodárenie však bude v ďalšom období vyrovnané a do deficitného hospodárenia sa dostane opäť až okolo roku 2015. Na zastavenie vytvárania ďalších deficitov Sociálnej poisťovne v dlhšom časovom období bude potrebná parametrická zmena priebežne financovaného systému.“

    Ja sa spýtam. Ak sa zamýšľame nad tézami, že treba parametrickú zmenu dôchodkového systému, v podstate sa inšpirujeme vašimi myšlienkami. Takže nemali by ste nás kritizovať, ale mali by ste byť radi, že sa vôbec zaoberáme vašimi tézami, vás, ktorí máte patent na rozum.

    A už len jednu kratučkú poznámku. Po tom, čo som vás videl v lete jazdiť po Slovensku s nápisom na tričkách, že Na bicykloch za zdravým rozumom som vyjadrenia typu, „vy idete znárodniť peniaze ľudí, ktorí si sporia na dôchodok“, naozaj neočakával.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť vystúpenie môjho kolegu pána poslanca Dzurindu.

    Najskôr chcem povedať, že tých peňazí nakoniec je tam nie 60 miliárd, ale až takmer 70 miliárd, pretože tie peniaze boli uložené, ešte sa nečerpali a sú tam aj výnosy. Takže máte takmer 70 miliárd korún na krytie nákladov zavedenia druhého piliera, ktoré môžete čerpať do konca roka 2009. S peniazmi, s tým, že bude potrebné vyčleniť peniaze, sa počítalo, je to uvádzané vo všetkých dokumentoch od roku 2004.

    V programovom vyhlásení vlády vy tvrdíte, citujem: „Vláda si kladie za cieľ vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5 % HDP ročne.“ Máte 9,4 % ročne.

    Zároveň ste v programovom vyhlásení nehovorili, že budete siahať na druhý pilier a že budete znižovať percentá alebo vytláčať ľudí z druhého piliera. Pri 5 % rastu ste to chceli zvládnuť bez takýchto zásahov do druhého piliera a dnes pripravujete zásahy do druhého piliera, ktoré majú poškodiť státisíce ľudí. Prečo je to tak? Kde sú tie peniaze? Chýbajú vám v dôsledku vašej nekompetentnej a nezodpovednej politiky a v dôsledku toho, že chcete rozdávať a chcete si jednoducho kupovať voličov, aby ste boli populárni.

    A čo sa týka toho prečo. My dnes diskutujeme o ústavnom zákone. My predkladáme tento ústavný zákon v reakcii na vaše deštrukčné kroky voči druhému pilieru. Považujeme za absolútne neakceptovateľné, ak dnes chcete meniť podmienky, za ktorých ľudia vstupovali do toho piliera. Za ktorých sa rozhodovali, či ostanú len v prvom pilieri, alebo pôjdu aj do druhého piliera. Väčšina tých ľudí, ktorí sú dnes v druhom pilieri, tam vstúpila dobrovoľne a rozhodovala sa za istých podmienok. Zmena týchto podmienok v ich neprospech, priamo alebo nepriamo to znevýhodní všetkých, podľa môjho názoru mala by byť neakceptovateľná, a preto tento návrh ústavného zákona.

  • Pán poslanec Dzurinda, reakcia na faktické poznámky.

  • V príspevkoch poslancov vládnej koalície boli dva, ktoré mali racionálny obsah. Budem reagovať na ne.

    Pani kolegyňa Smolková, urobme verejnú dohodu. Ja budem získavať klub a dovolím si vyhlásiť, že získam poslanecký klub SDKÚ – DS na dopracovanie ústavného zákona v druhom čítaní tak, že bude možné na polroka dobrovoľne vystúpiť. Nemám z toho strach. Ale vy sa zaviažete, že Robert Fico ako premiér nebude strašiť ľudí, nebude klamať, že tie peniaze sú vlastníctvom DSS-iek.

    Po druhé, že nebudete meniť doterajšie podmienky, najmä natiahnutie tej doby sporenia z 10 na 15 rokov. Veď vy idete urobiť dôchodkovú reformu neatraktívnu aj pre tých ľudí, pre ktorých ona atraktívna je. Nepoškoďte mamičky na materskej dovolenke, nepoškoďte ošetrovateľov ťažko chorých ľudí, nepoškoďte ľudí, ktorí si k dôchodku privyrábajú. Všetky ostatné veci, nemeňte pomer 9, 9, neznižujte percento do druhého piliera a ja sa zaviažem, že získam náš klub preto, aby bol na polroka otvorený systém.

    Ak sa takto seriózne dohodneme, nemáme problém. Len nemôže Fico nehorázne klamať, pani kolegyňa Smolková. Nemôže nehorázne klamať a nemôžete zákonnými ustanoveniami vyháňať celé tisíce ľudí z druhého piliera, pre ktorých je to aj dnes výhodné. Keď sa takto dohodneme, nemám problém s týmto jediným ustanovením.

    Druhý príspevok, pani poslankyňa Tóthová. Áno. Dolaďovanie je možné. Veď si prečítajte náš ústavný zákon. My nie sme proti zmenám. My ale chceme, aby neboli zmenené podmienky v neprospech zabezpečenia príjmu ľudí v starobe. Dolaďte, vylepšite, urobte to atraktívnejšie, ale neznižujte dosiahnutú úroveň dôchodkového potenciálneho zabezpečenia, ale proti dolaďovaniu nie sme.

  • Za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia, keď vystupoval kolega Dzurinda, tak som mal pocit, že si pomýlil bod programu, o ktorom rokujeme, že to vystúpenie by sa viac hodilo k rokovaniu o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, ale potom po tej spŕške faktických poznámok, v ktorých ste vy reagovali, tak si hovorím, nakoniec, veď je to úplne jedno. Vy aj tak poslanecký návrh, ústavný návrh zákona o ochrane starobného zabezpečenia alebo starobného poistenia nepodporíte a my zasa tú vládnu verziu zákona o sociálnom poistení takisto. Alebo, že by predsa len motyka vystrelila?

    Ak dovolíte, predsa len by som vystúpil k tomuto návrhu ústavného zákona za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Cieľom návrhu ústavného zákona je stabilizovať dôchodkový systém na Slovensku, ktorý je založený na troch pilieroch. Dvoch povinných a jednom dobrovoľnom. Povinné sú poistenie starobné, takisto starobné sporenie. Dobrovoľné je doplnkové sporenie. Tento trojpilierový dôchodkový systém je moderným systémom dôchodkového zabezpečenia. Je účinnou reakciou na dlhodobo nepriaznivý demografický vývoj a pri priaznivom ekonomickom vývoji a zodpovednom prístupe najmä vlády môže dlhodobo garantovať príjem v starobe aj strednej, aj mladej generácii.

    Samozrejme, do budúcnosti sa nevyhneme istým korekciám v rámci dolaďovania systému a jeho finančnej udržateľnosti, ale zásadne by sa systém nemal meniť, pretože práve stabilita podmienok napríklad pre druhý pilier je predpokladom stability celého dôchodkového systému.

    Predkladatelia návrhu ústavného zákona máme obavy. Naše obavy o dôchodky nielen sporiteľov, ale i poistencov, ktorí sú iba v prvom pilieri, sú oprávnené a odôvodnené. Sú oprávnené a odôvodnené napríklad z doterajších krokov nielen ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a osobitne pani ministerky Tomanovej, ale i predsedu vlády Roberta Fica.

    Tak na okraj poznámku, že pôsobenie a kroky ministerky Tomanovej nakoniec boli jej kroky proti druhému dôchodkovému pilieru a sporiteľom, boli tiež dôvodmi, prečo sme v tejto sále chceli pani ministerku odvolať z funkcie.

    Naše obavy sú odôvodnené aj vládnym návrhom zákona, ktorý je na programe tejto schôdze. Hovoril to už aj môj predrečník. Ja spomeniem len dve opatrenia, ktoré považujem priam za sabotáž dôchodkového systému na Slovensku.

    Prvú. Možnosť vystúpiť pre všetkých z druhého piliera, pre všetkých sporiteľov v situácii, keď dve tretiny zamestnancov má dôveru v ukladanie svojich úspor a väčšina z nich je presvedčená, že takto si svoj dôchodok zabezpečia lepšie, ako keby sa mali spoliehať na vládu a na politikov.

    Ďalej, a podrobne o tom hovoril poslanec Dzurinda, keď hovoril o zmene ďalšej z podmienok, a to je zásadná podmienka, podmienka dĺžky sporenia si na dôchodok v druhom pilieri z 10 na 15 rokov. Vy meníte aj v prvom pilieri túto podmienku. V prvom pilieri je to formálna zmena. Je to zanedbateľná zmena v prvom pilieri. Ale v druhom má fatálne dôsledky pre desaťtisíce sporiteľov, pretože naozaj nebude to nevýhodné preto, že by sa ich peniaze v druhom pilieri nezhodnocovali, ale bude to nevýhodné preto, že päť a menej rokov budú musieť čakať na svoj dôchodok z druhého piliera, hoci už budú dôchodcami, ale budú dostávať iba dôchodok vo výške polovice, pretože sa im to bude rátať iba z prvého piliera.

    Dámy a páni, tak toto je naozaj sabotáž. Myslím si, že je to v rozpore aj s ústavou, ale o ústavnoprávnych aspektoch budeme viac asi hovoriť pri bode, pri vládnej verzii alebo vládnej novele zákona o sociálnom poistení a predpokladám, že o tom budú viac hovoriť kolegovia právnici.

    Ďalej to, že chcete vylúčiť matky, rodičov na materskej dovolenke, invalidných dôchodcov, opatrovateľov zo sporenia v druhom pilieri, to je rovnako všeobecne známa vec a je to nespravodlivé, zneisťuje to, okráda to túto skupinu ľudí, ktorá si právom zaslúži, keď sa dožijú dôchodku, vyšší dôchodok.

    Dámy a páni, všetko toto sú destabilizujúce návrhy a kroky, ktoré vážne ohrozujú sporiteľov a náš dôchodkový systém. Ja chcem povedať, že protestujú aj zamestnávatelia. Zamestnávatelia upozorňujú na to, že zvýšením vymeriavacích základov nielenže zdražie kvalifikovaná pracovná sila. V kombinácii s novelou, platnou novelou Zákonníka práce, že sa znižuje ich konkurencieschopnosť, dôsledkom čoho bude i spomalenie rastu miezd a nižšia tvorba pracovných miest.

    Hovorím vy, teda obraciam sa na stranu tých, pred ktorými vlastne chceme chrániť dôchodkový systém, vy trestáte vysokoškolsky vzdelaných a vysoko kvalifikovaných ľudí, čo môže viesť k ďalšiemu odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia.

    Dámy a páni, my chceme chrániť sporiteľov. Tých, ktorí sa rozhodli zodpovedne postarať sa o svoj dôchodok a nespoliehať sa na vládu. Dnes sa ozývajú aj sporitelia. Im nie je ľahostajná ich budúcnosť. Nesúhlasia so zámermi vlády zasahovať do ich oprávnených nárokov, či poškodzovať ich vlastnícke práva. Oni si neželajú hrubé zásahy do dnešného dôchodkového systému.

    Dámy a páni, aj preto je KDH spolupredkladateľom tejto novely, resp. tohto ústavného návrhu zákona a všetci poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie budú za ňu hlasovať. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie jedna, pán poslanec Mečiar. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Navrhujem takto, aby sme netrápili seba, netrápili tu zbytočne verejnú mienku tým, čo sa nestane a nebude. Preto môj návrh je kompromis. Zoberte si všetky tieto vaše sociálne zhoršenia preč a my zoberieme preč ten zákon, ktorý tak kritizujete, z tohto rokovania Národnej rady a nemáme o čom rozprávať. Pôjdeme v pokoji domov, ani vy nebudete rozprávať, ani my a všetko bude inak. A bude to v prospech ľudí, len potom žiadam, keď sa predložia výsledky rokovania na stôl na budúce rokovanie Národnej rady, ktoré vylepšia ľuďom situáciu, aby ste to podporili. Ale je to na svedomí, nie je to povinnosť.

    A teraz navrhujem kompromis. Zoberme obe strany materiálu, ktoré nie sú, akoby sa povedalo, porovnateľné, zoberme ich preč.

  • Ak som tomu dobre rozumel, tak HZDS bude vo vládnej koalícii presadzovať stiahnutie vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení. Áno, pán poslanec Mečiar?

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci! Ďakujem pekne. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Sárközy za Stranu maďarskej koalície.

  • Reakcie zo sály.

  • Nie, to bola faktická poznámka, pán poslanec Hrušovský.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, kolegyne, kolegovia.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nastala tu teraz zaujímavá situácia. Pevne verím, že pán poslanec Mečiar vystúpi v rozprave aj tomu, čo pred chvíľou povedal, dá procedurálny návrh, Strana maďarskej koalície nebude mať problém, keď budeme počuť ten procedurálny návrh, v akom kontexte to odznie, podporiť.

    Dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu ústavného zákona, ktorý okrem iného som podpísala aj ja a predkladajú ho strany súčasnej opozície. Ja sa skôr zameriam na tento ústavný zákon, pretože mám taký dojem, že ešte sa budeme o zákone o sociálnom poistení obšírnejšie zaoberať o deň alebo o dva dni, teda na konci tejto schôdze.

    Dôchodková reforma na Slovensku začína byť už pomaly nekonečným príbehom. Keď sme sa na sklonku minulého roka niekedy v októbri začali zaoberať touto témou, vlastne my sme len reagovali na to, čo sme počuli zo strany predstaviteľov vládnej koalície a hlavne zo strany predstaviteľov vlády.

    V októbri to bola najprv pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, ktorá sa začala vážnejšie zaoberať druhým kapitalizačným pilierom. Najprv vyslovila jeden týždeň jednu perličku, keď povedala, že keby sa nezaviedol druhý kapitalizačný pilier, tak by demografická kríza na Slovensku nebola a demografická kríza by bola zažehnaná. Potom jej asi niekto poradil, že to nebolo najšťastnejšie. Na otázku novinárov asi o týždeň povedala, že ona nie je veštkyňa, aby teraz vedela povedať, čo bude v dôchodkovom systéme o 10 alebo o 15 rokov.

    No, keď sme my v minulom volebnom období s účinnosťou od 1. januára 2004 zavádzali novú dôchodkovú reformu, my sme vedeli, prečo to robíme a vedeli sme, že je tu problém, ktorý minulá vládna koalícia sa pokúšala riešiť.

    Vtedy tie prvé vyjadrenia pani ministerky, ktoré sa z týždňa na týždeň menili, ku koncu už niekedy sa menili pred rokovaním vlády a po rokovaní vlády, mala som taký dojem alebo som začala nadobúdať taký dojem, že mi to pripomína Forsajtovskú ságu, ktorá bola v Slovenskej televízii niekedy v 70. rokoch, malo to vtedy nejako okolo 20 častí. No, ale tie postupné vyjadrenia do dnešného dňa mi už pripomínajú skôr nejakú mexickú telenovelu a myslím si, že by to bolo vďačnou témou aj pre niektorých producerov.

    Je to vďačná téma pre všetkých, pretože sa to bytostne týka každého. Zodpovedný občan sa totiž zaujíma o to, aké bude mať zabezpečenie v starobe. Týka sa to takmer 1 600-tisíc sporiteľov v druhom pilieri a zvyšku v prvom pilieri a títo sporitelia v prvom aj v druhom pilieri sú všetci zároveň aj voliči buď ľavého, alebo pravicového politického spektra, alebo dovoľujem si tvrdiť, v tomto prípade asi aj rukojemníci. Závisí to od uhla pohľadu. Kvôli tomu sa stáva táto téma takým väčším evergreenom. Len by som bola nerada, keby sme museli skonštatovať, že operácia síce bola úspešná, ale, žiaľbohu, pacient zomrel. Hovorím to kvôli udalostiam, ktoré sa udiali v posledné dni, kedy prebieha doslova hotový cirkus okolo druhého piliera. Ten cirkus tu bol aj v minulé mesiace, len k tomu posledné dni pristúpili aj dôchodcovské správcovské spoločnosti.

    A tak vidíme, že tak vláda, ako aj dôchodcovské správcovské spoločnosti sú v záujme ochrany svojich záujmov, a podčiarknem to slovo svojich záujmov, ak ide o ich prežitie ochotní obetovať takmer všetko. Možno mám taký dojem, že možno aj záujmy sporiteľov. Záujmy tých, pre ktorých má celý systém slúžiť a pre ktorých to celé pôvodne vzniklo.

    Vyjadrenia ministerky Tomanovej sú čím ďalej, tým menej čitateľné. Naposledy v nedeľňajšej diskusnej relácii prekvapila všetkých, keď vyhlásila, že ona nikdy znižovanie percenta pre druhý pilier nenavrhovala, pretože, citujem ju, „v žiadnom prípade nemá záujem poškodiť sporiteľov“, citát uzavretý. Otázne je potom, prečo vôbec vláda rokuje o znižovaní odvodov, čo sa týka v prvom a druhom pilieri a o iných zmenách, keď samotná ministerka tejto vlády zodpovedná za riadenie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny priznáva, že to sporiteľov poškodí.

    V tomto zahmlievaní, taktizovaní a cirkuse plného absurdných zákulisných hier je pre nás, pre Stranu maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja v prvom rade len to jediné a podstatné – chránenie záujmov občanov, teda tých, ktorí sa rozhodli šetriť na svoje budúce dôchodky. Takmer 1 600-tisíc sporiteľov, ktorí rozmýšľajú zodpovedne, si určite zaslúžia našu podporu.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh ústavného zákona je po uplynutí šiestich mesiacov do Národnej rady Slovenskej republiky predložený už druhýkrát. Vtedy sa na základe výsledkov hlasovania zo 6. februára 2007 nedostal do druhého čítania.

    Citujem z vystúpenia z rozpravy, nie je tu pán poslanec Madej, ale citujem ho: „V prvom rade si dovolím povedať,“ to odznelo v Národnej rade 2. februára 2007, „v prvom rade si dovolím povedať, že je dosť zaujímavé časové rozvrhnutie predloženia návrhu zákona v čase, keď sa otvorene naozaj nepripravuje žiadna zmena, je to vykopávanie otvorených dverí.“ Tak ja sa pýtam. Naozaj sa otvorene nepripravovala žiadna novela alebo sa pripravovala skryte, a preto spomínam pána poslanca Madeja, pretože vo februári určite bol, teraz neviem, poradcom pani ministerky práve pre sociálnu oblasť.

    Po udalostiach posledných dní mám na mysli, čo som už spomenula, rokovanie medzi vládou a dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami je pre nás všetkých evidentné, že aspoň pre opozíciu, ktorá to predkladá, že tento návrh ústavného zákona o ochrane starobných dôchodkov je v tomto čase nanajvýš aktuálny. Sme totiž svedkami obrovského neľútostného boja o peniaze budúcich dôchodcov. Máme tu vládu, ktorá za každú cenu potrebuje nájsť zdroje na svoje predvolebné sľuby, máme tu vládu, ktorá potrebuje získať miliardy na rozdávanie a je jej úplne jedno, akým spôsobom a odkiaľ na to získa prostriedky. Keď treba, tak aj zo súkromných účtov sporiteľov.

    Potrebuje peniaze napríklad na vianočné dôchodky, pretože v každej druhej vete, keď vystupuje niektorý popredný predstaviteľ, hlavne najsilnejšej vládnej strany SMER preto, lebo oni budujú sociálny štát, silný sociálny štát a pre nich sú sociálne cítenia to najdôležitejšie, ktoré vo svojom slovníku majú. Majú to však len vo svojom slovníku a hovorím to preto, lebo minulý rok v decembri, keď sa schvaľovali v Národnej rade tzv. vianočné dôchodky alebo novela zákona o vianočných dôchodkoch, neviem, či to viete, ale vianočné dôchodky nedostali tí, ktorí by to najviac potrebovali. Nedostali to tí, ktorí majú dôchodok ako jediný zdroj príjmu, to sú tí sociálne najviac odkázaní, vianočný príspevok nedostali alebo vianočný dôchodok vdovy, vdovci a siroty, teda tí, ktorí poberajú pozostalostné dôchodky. Ja už čakám, že poviete, že to nie je pravda, je to lož a klamem, lenže ja zacitujem ešte raz, pretože opakovanie je matka múdrosti, z materiálu, ktorý vláda prijala pred dvoma týždňami na mimoriadnom rokovaní, keď opozícia sa pokúšala odvolať pani ministerku Tomanovú, a keď nám tu od tohto rečníckeho pultu pán podpredseda vláda Čaplovič čítal elaborát asi hodinu a pol.

    Citujem z tej pasáže, o ktorej teraz hovorím, je to citát: „Poberatelia pozostalostných dôchodkov, teda vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj poberateľky dôchodku manželky sú osobitnou skupinou poberateľov dôchodkov, ktorá neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému, to znamená, neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému, a preto táto skupina nebola zahrnutá do okruhu fyzických osôb, ktorým sa poskytol vianočný príspevok. Z uvedeného dôvodu takýto prístup nemožno vnímať ako neopodstatnene diskriminačný.“ Je to citát. Tak teraz cítime sociálne, alebo len hovoríme sociálne.

    Takisto sme svedkami toho, ako zo strany premiéra permanentné ponižovanie dôchodkových správcovských spoločností sú ochotní rokovať s kýmkoľvek a o čomkoľvek, keď ide o ochranu svojich záujmov a predovšetkým v záujme svojich akcionárov, a to pomaly za akýkoľvek podmienok, podčiarkujem za akýchkoľvek podmienok aj za cenu straty svojho kreditu a poškodenia osobnej integrity. Keď ide o biznis, záujmy sporiteľov idú bokom? Ja pevne verím, že to tak nie je, alebo že to tak nebude. V každom prípade poslanci Strany maďarskej koalície budú pozorne sledovať, ako sa táto situácia vyvinie.

    Sme toho názoru, že súčasný stav v oblasti dôchodkového systému je napriek mnohým rečiam o opaku ešte stále ten najlepší možný. Sme presvedčení, že status quo je potrebné zachovať. To nehovoríme len my, ale v tomto kontexte sa vyjadril jednak guvernér Národnej banky, ktorý doslovne povedal, že „ten systém je bezpečný, riziko so sebou nesie aj ukladanie odvodov do prvého piliera, teda štátom spravovanej Sociálnej poisťovne, ktorá vytvára schodky. Myslím si, že to bolo jasne komunikované od začiatku“, to povedal guvernér Národnej banky a pokračujem v citácii. „Bolo by dobre ísť v tomto rámci a nedonášať žiadne zmeny. Samozrejme, každá zmena v druhom pilieri bude znamenať o to väčší problém v budúcnosti.“

    Tak buď guvernér Národnej banky vie, o čom hovorí a jeho slovo je pre nás dôležité, nechcem použiť to slovo sväté, ale myslím si, že pred prijímaním eura je to dôležité, čo povedal, a k tým, ktorí sa vyjadrovali na moje veľké prekvapenie k druhému dôchodkovému pilieru, sa minulý týždeň po rokovaní vlády pridal aj minister financií pán minister Počiatek. On nie je známy o tom, že hocikedy dáva rozhovory, alebo len tak pláca do vzduchu. Po rokovaní vlády nevedel povedať, či by pre priemerne zarábajúcich mladých ľudí bolo výhodnejšie zostať v druhom pilieri, alebo z neho vystúpiť, ale povedal jednu dôležitú vetu: „Rizikom môže byť podľa neho sporenie v Sociálnej poisťovni takisto ako sporenie na súkromnom účte. Otázka je, čo je väčší risk, to si musí zvážiť každý sám.“

    No tak, keď toto hovorí minister financií, tak ja mám jednu otázku. Tak potom, keď máme problémy s druhým pilierom a chceme ten druhý pilier rozbiť, tak rozbijeme aj Sociálnu poisťovňu? Myslím si, že možno sa nad tým zamyslieť, však pre tých, ktorí zarábajú dobre, ja som sa v tom zmysle už viackrát vyjadrila, nie je potrebná Sociálna poisťovňa a možnože ani nie druhý pilier, pretože sa o seba vedia postarať asi aj v budúcnosti. Ale keď hovoríme o solidarite a hovoríme o solidarite v priebežnom systéme, tak asi by sme sa mali trochu ináč v tejto súvislosti vyjadrovať.

    Najmä opäť hovoríme o tom, ako som už spomenula, o zmene odvodov medzi prvým a druhým pilierom v prospech prvého piliera, preto som toto spomenula. Hovorí sa však aj o zvýšení poplatkov pre dôchodcovské správcovské spoločnosti. Jedno je v prospech vlády a druhé je v prospech samotných DSS-iek. Hádajte, kto to celé zaplatí? Áno, zaplatia to samotní sporitelia. Títo ľudia teraz zisťujú, že o nich bez nich. Zisťujú, že nad ich hlavami sa rokuje a kšeftuje. Dočasným posilneným prvého piliera sa pritom nič nevyrieši, deficit sa presunie len na plecia našich detí. Zodpovedný politik nerozmýšľa v kontexte troch rokov, štyroch rokov a reformy sa nerobia na tri roky, alebo by som mohla povedať na jedno volebné obdobie, pretože všetky tie zmeny, ktoré teraz chcete dosiahnuť, aj to zdôrazňujete, sa robia na tri roky do konca volebného obdobia tejto vlády. My myslíme aj trošičku ďalej. Nás zaujíma aj to, čo bude s dôchodkami našich detí o 15, 20 alebo 25 rokov.

    No a ešte treba povedať jednu dôležitú vec. My sa teraz bavíme o tom, a pán premiér povedal na tej svojej tlačovke, mimoriadnej tlačovke 7. augusta v sobotu, že keby dôchodcovské správcovské spoločnosti museli teraz vyplatiť dôchodky, tak ony na to nemajú, no, samozrejme, pretože prvé dôchodky podľa prijatého zákona sa mali vyplácať o 10 rokov, nie zajtra, nie pozajtra, ani nie o mesiac. Na to sa asi zabúda a mám taký dojem, že mnohí to ani nevedia, alebo to nechcú vedieť.

    Pre Stranu maďarskej koalície a celú opozíciu je takýto prístup neprijateľný. Predkladáme preto znova návrh ústavného zákona, ktorý hovorí o tom, aby podmienky, za ktorých sporiteľ vstúpil do druhého piliera a ktoré sú rozhodujúce pre jeho budúci dôchodok a pre dedenie, nemohli byť zákonom zmenené počas účasti sporiteľa na dôchodkovom starobnom sporení tak, aby to bolo v jeho neprospech a v neprospech pozostalých v prípade jeho úmrtia. Všetko je o zodpovednosti súčasnej vlády.

    Podľa nášho názoru náhrada z prvého piliera je z dlhodobého hľadiska omnoho rizikovejšia ako druhý pilier. Aktuálny stav a rovnomerné rozloženie rizika pre sporiteľa je preto tým správnym riešením.

    Poslanci Strany maďarskej koalície budú hlasovať za ústavný zákon o ochrane starobných dôchodkov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorá vystúpila za poslanecký klub SMK. Ďalším písomne prihláseným za poslanecké kluby je podpredseda Národnej, pardon, faktická, prepáčte, faktická poznámka pán poslanec Kahanec. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Chcel by som na pár vecí, ktoré tu uvádzala kolegynka poslankyňa, zareagovať, lebo spomínala tam rôzne postupné zmeny vyjadrení či už pani ministerky pre sociálne veci a rodinu, alebo samotného premiéra. A tie zmeny sú v takom širokom spektre, že začínajú od zníženia percenta odvodov do druhého piliera cez otváranie druhého piliera až po dokonca snahu o nejaké diskrétne, keď to nazvem slušne alebo tajné rokovania s predstaviteľmi DSS-iek priamo s pánom premiérom. No, život je síce zmena, ale niekedy aj veľa zmien škodí.

    Takisto tam spomínala obetu a schopnosť obetovať. Obeta je určite činnosť ušľachtilá vtedy, keď je človek schopný obetovať sa za druhého alebo obetovať sa vôbec pre spoločnosť. Akurát, že tá obeta, ktorú spomínala, bola „obeta“. Bola to „obeta“, kde nemali problém tí, ktorí tieto zmeny pripravujú a ktorí pripravujú zmeny v podmienkach sporenia. Nemajú problém obetovať záujmy sporiteľov, ktorých je takmer 1,6 milióna, a nemajú problém obetovať to z účtov súkromných sporiteľov. No, z cudzieho sa ľahko rozhadzuje a z cudzieho sa ľahko rozdáva.

    A hneď nadviažem na to, čo takisto uviedla, že keď všetky tieto veci idú na rozdávanie, tak to je veľmi zlé. Keď by išli na veci, ktoré by boli principiálne a solidárne, myslím si, že to by ešte mohlo nájsť pochopenie v prípade nutnosti niektorých krokov. Ale opačne, to snáď nie. Najhoršie je to, že nám nezáleží na vlastných deťoch.

  • Ďakujem. Pýtam sa pani poslankyne, či chce reagovať. Nie.

    Teraz ďalším za poslanecké kluby vystúpi pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vystúpil aj ja v mene klubu a zaujal stanovisko k predloženému návrhu ústavného zákona.

    Prirodzene v príprave na túto schôdzu sme rozmýšľali a analyzovali kroky súčasnej opozície, ktorá opätovne predkladá v podstate tie isté návrhy zákonov do parlamentu. Pravdepodobne používajúc našu argumentáciu, ktorú sme používali v minulosti, že teda občas sa usilujeme o to zaradiť kontrolné správy, prípadne dokonca aj využívame priestor pri vyslovovaní nedôvery ministrovi na to, aby sme mohli verejnosti sprostredkovať naše videnie skutočnosti.

    Robili sme tak preto, lebo jednoducho prostredníctvom mediálneho priestoru to nešlo. O probléme, v ktorom vedieme teraz túto schôdzu, alebo tá diskusia sa vedie v podstate v nejakej sugestívnej a ideologickej rovine, v ktorom teda, vážení kolegovia z opozície, nebudem hľadať prívlastok, oznamujú občanom, že teda ich chceme okradnúť, že ich vznešenú a poctivú snahu zabezpečiť dôchodky vnúčikom SMER svojou tradičnou protiľudovou politikou ničí, ničí výsledkom ich hlbokej premyslenej a korektnej práce s úsporami obyvateľov v predchádzajúcom období, ktoré pravdepodobne, čo si uvedomujú, dosiahli nesmierne demokratickou cestou, kde dlhodobé prieskumy verejnej mienky a stav v parlamente v čase, keď sa prijímali tieto návrhy, tento typ reformy z nášho pohľadu, teda bezuzdné uplatňovanie záujmov veľkých korporácií, veľkých finančných skupín a snaha sprivatizovať všetko, čo sa dá.

    Nielen štandardné výrobné podniky, tie, ktoré bolo treba naozaj transformovať z obdobia socializmu a ktoré už nemohli byť konkurencieschopné, ale aj to, o čom lord Stockton, známy to konzervatívec svojho času označil za rodinné striebro. A to, čo každý slušný ekonóm, ktorý pracuje s makroekonomickým prostredím, vie, že práve strategické podniky sú zdrojom príjmov, citujem francúzskych ekonómov, napríklad aj autora spomeniem, ak na tom by niekto trval, že práve strategické podniky sú jedným jediným z najzásadnejších príjmov na zabezpečovanie základných úloh štátu a že príjem z nich podlieha osobitnému režimu. Kto chce, môže si pozrieť v tomto smere francúzsku ústavu a podobne, ale to nepotrebujeme.

    Takže opakovane máme predložený návrh zákona, na ktorého obsahu sme už stratili najmenej 20 a viac hodín času v neplodných diskusiách. Napriek tomu, že tie niektoré tézy, ktoré kolegovia tu prezentujú, tak už sú tri mesiace pertraktované dennodenne nielen v odborných hospodárskych periodikách, ktoré sú, prirodzene, pravicové a, prirodzene, sú platené a žijú z príspevkov veľkých finančných korporácií finančného sveta.

    To znamená, že pravdepodobne či už vedome, alebo podvedome cítia záujem, z ktorého žijú. Je to prirodzené a je to súčasťou každej demokratickej spoločnosti. Bohužiaľ, toto sa deje aj vo verejnoprávnych médiách. Netreba hovoriť, bohužiaľ, aj dodnes o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, ktorý osobitne prechádza veľmi špeciálnym vývojom a také známe korektné nadstranícke osobnosti ako pán Hrabko a podobne a pán Hríb obsadzujú rozhlas, a teda zvestujú objektívne verejnoprávne informácie našim občanom.

    No ale, keďže napriek tomu rozmýšľame, prečo sa tento návrh predkladá, nenapadlo nám nič iné iba to, že keďže už vážnu nespokojnosť aj častej pravicovej tlače, vážení kolegovia z opozície, s vami vyslovuje, predpokladám, že pán Hríb jeden z vydavateľov nášho známeho periodika Týždeň pravdepodobne nie je prívržencom SMER-u, keď hovorí, že politika je bezobsažná, je to prášenie prázdnej slamy.

    Takže takto vidíme tú situáciu a nerozumiem dosť dobre, čomu má teraz slúžiť predpokladaná diskusia, ktorej tón ako vždy nasadil pán poslanec a bývalý predseda vlády Dzurinda. Opäť, ako teda je o ňom známe, termíny ošklbať ľudí o slušný dôchodok, Ficova krádež občanov o neviem o čo všetko atď., čo dáva tón a ťažkým spôsobom, keď si vážime parlamentarizmus, hľadáme, o čom vlastne máme teraz diskutovať.

    Viete, v tom civilnom živote, keď sa stretnete s človekom, ktorý tvrdí, že krava má šesť nôh, že nebo je hnedé, alebo že komár má v kohútiku 80 cm, tomuto glosujete, buď zdvihnete obočie a odídete. V parlamente to nejde.

    Vážení kolegovia, veľmi slušne vám teda hovorím, že to, čo ste nasadili, ten tón znemožňuje akúkoľvek serióznu diskusiu a náš klub okrem reakcií na naozaj neuveriteľné nehoráznosti už k tejto tému tu s vami diskutovať nebude, k iným áno, lebo si ctíme parlamentarizmus, ale diskusia v tomto smere zmysel nemá.

    Proste tie tézy, ktoré tu odzneli, vláde sa zanechali plné vrecká peňazí. Táto vláda nehoráznym spôsobom, tu prítomný pán poslanec Frešo, zistila, že táto vláda okráda verejnosť, lebo minula 1,5 milióna korún na 40 postelí, čo je nehorázne oproti pravdepodobne ich konaniu predtým, pričom zabudol predsa pripomenúť, ale každému slušnému človeku ako jasnú skutočnosť a nemohol by toto povedať, že tá predchádzajúca vláda rozdelila miliardy tým spôsobom, ktorým, prirodzene, musíme pokračovať, pretože je viazaný okrem iného aj na starý rozpočet, ktorý mu ešte schválila aj keď už s našou participáciou, ktorý sa schválil, ktorý pripravila minulá vláda. Že táto vláda, ak chce pripraviť korektné mechanizmy na regulovanie týchto procesov, ona ich má v programovom vyhlásení vlády a ich prijme. Len na to potrebuje úplne prirodzene normálny čas, pretože sa dostala do prostredia, ktoré nie je normálne.

    Dostala sa do prostredia, kde ste tie tzv. reformy zafixovali právne rôznym spôsobom tak, že vstupovať do nich tejto vláde výrazne komplikuje situáciu, pretože naozaj mechanizmy súdnych sporov a podobne ste dostali do takej situácie, že každé konanie vlády je rizikové. A rizikové, samozrejme, aj pre občanov, pretože sankcie v desiatkach miliárd korún, ktoré sa veľmi ľahko dajú na základe privatizačných zmlúv, ktoré ste urobili, viesť proti štátu sú problémom. Preto ten Fico musí hľadať dobré spôsoby riešenia tejto situácie, ktorú my objektívne považujeme za strategicky veľmi rizikovú pre našich občanov.

    Ja sa v krátkosti pokúsim aj vysvetliť prečo. A preto musí teraz rokovať dokonca aj s DSS-kami, lebo musí hľadať trošku dobré riešenie. Musíme to robiť v situácii, keď mediálne sme jednoznačne poukázali na stav, že až priam kúpené vystúpenia sú v tom smere, že jednoducho investované peniaze dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami sa tak zahryzli do tejto spoločnosti, že už presiakli celý mediálny priestor, od televízií až po, samozrejme, denníky a hlavne mienkotvorné denníky a podobne. Veď to vidieť.

    Nestranný pozorovateľ už presne vie, aké osoby a obsadenie, kto a prečo, akým spôsobom neustále kontaminuje jednostranným videním túto spoločnosť. Povedzte mi aspoň jedny noviny, v ktorých sa dočítam pokus o objektívne čo len interpretovanie stanovísk, ktoré my v tomto smere máme.

    Ja sa pokúsim teraz len veľmi v skratke opäť napriek tým rečiam, ktoré tu odzneli, zadefinovať niektoré základné východiská, pre ktoré sa pozeráme na súčasný mechanizmus dôchodcovských správcovských spoločností za výrazné strategické ohrozenie záujmov občanov Slovenska. Výrazné strategické ohrozenie záujmov občanov Slovenska.

    Vážené kolegyne, kolegovia, iste každému slušnému ekonómovi, odpustite mi toto slovo, ktoré používam, je jasné, že aj v trhovom hospodárstve nie vždy musia mať subjekty, ktoré tam pôsobia, konkurujúcich partnerov na trhu. Aj tam sú oblasti, dokonca nevyhnutný istý monopol jedine z toho dôvodu, že je zásadný rozdiel medzi spravovaním peňazí vo verejnom záujme a zásadný spôsob podnikateľského subjektu, ktorý spravuje súkromné peniaze.

    Tak ako hovoríme, že nemusí existovať konkurencia v oblasti zdravotníctva, čo sa týka užívania verejných peňazí na zabezpečovanie základných služieb, tak v prípade dôchodkových správcovských spoločností sú niektoré fakty úplne očividné a jasné. Veď si uvedomme, že všetky sú súkromné a všetky sú v rukách garančných osôb, ktoré bezprácne získavajú nielen úspory občanov Slovenskej republiky, ale aj peniaze štátu. Veľmi sa často opomína tento moment. Aj peniaze štátu. Štát sa totiž vzdáva časti odvodov, ktoré by inak mohol použiť v štátnom rozpočte v prospech všetkých občanov.

    Je takisto absurdné, že cudzie súkromné právnické osoby bez rizika a bez zodpovednosti kumulujú v zásade štátne peniaze, pretože sú povinne odvádzané prostredníctvom občanov a doteraz boli z tej alebo onej miere v ingerencii štátu, a to sú pritom najlacnejšie peniaze, keďže ide o stabilný dlhodobý príliv peňazí, úspor, ktoré môžu DSS-ky obhospodarovať ešte 20, 30 rokov.

    Veď si pozrite napríklad banky. Veď banky získavajú tzv. dlhé peniaze s maximálnou lehotou prevažne v drvivej miere 5, 7, nech niekedy 10 rokov a vopred musia sľúbiť za tieto peniaze istý výnos.

    Nesplnené túžby všetkých vám na svete získať pravidelné vklady na dlhodobé obdobie 25 až 30 rokov sa splnili len v Slovenskej republike pre DSS. Vďaka liberálnej politike predchádzajúcej vlády, čo v slovenských pomeroch znamená obohacovanie sa tak 10 % obyvateľov na úkor 90 % obyvateľov je preukázateľné. Takzvané dlhé peniaze sú najlacnejšími zdrojmi financovania. Preto boli zakladateľmi DSS-iek najmä banky, či VÚB, ČSOB, Slovenská sporiteľňa a podobne. Postupne sa tak budú desiatky miliárd z úspor slovenských občanov kumulovať v DSS-kách s istotou dlhodobého využívania týchto zdrojov a na rozdiel od vkladov v bankách, ktoré si klient môže vybrať alebo dobrovoľne vložiť, si musí občan povinne odvádzať peniaze, ktoré však bude môcť užívať až o 30 rokov. Až o 30 rokov v drvivej väčšine tých mladých, ktorí podľahli tej propagande a vstúpili do tohto systému.

    Čo bude o 30 rokov s vývojom, ako sa bude správať podnikateľský sektor, ktorý bude celých 30 rokov bez občianskej kontroly, bez verejnej kontroly štátu, kde bude jedine kontrola Národnej banky, ale presne v tej podobe, ako je bankový dozor v každej inej krajine.

    Snáď neregistrujeme, že nie v podmienkach hrozivej katastrofy, ale v bežnom živote krachujú banky? Chceme vedieť, čo sa robí s veľkými systémami v Amerike? Chceme vedieť, čo sa deje v Európe? Ako často krachy bánk sú zakrývané rôznymi fúziami? To si treba tiež veľmi vážne uvedomiť.

    To znamená, stabilita priebežného systému a to, že na 30 rokov vložím do logiky súkromného podnikania, ktorého úlohou predovšetkým je nadobúdať zisk úplne logicky, ktorý nemá žiadnu povinnosť správať sa vo verejnom záujme, ktoré v konečnom dôsledku môžu byť úplne ľahostajní aj všetci sporitelia a peniaze, ktoré tam sú. Jeho úlohou je iba podľa vlastnej logiky užívať peniaze, ktoré má vložené a generovať z nich zisk.

    Predsa len to nie je v tomto smere to všetko, čo tu odznelo, to je naozaj najhrubší sociálny, ale aj hospodársky a ekonomický cynizmus. Nereflektovanie na týchto faktoch je proste nepochopiteľné a potom prirodzene vyvstávajú otázky, prečo takto konajú vážení kolegovia z opozície, keď nie sú agentmi dôchodcovských správcovských spoločností? Kto využil tú možnosť, aby za desať rokov s 200 miliardami korún cudzie subjekty, mimochodom, ktoré ani nevieme, ktoré za 10 rokov budú, veď tie dôchodcovské správcovské spoločnosti sú scudziteľné. Kto to bude? Indický vlastník o chvíľu, kto to bude? Tých 200 miliárd korún som už niekoľkokrát spomínal. Slová zakladateľa Európskej únie Schumanna, ktorý hovoril, že národné štáty si financujú svoj rozvoj z národných úspor. Kde sa ukladajú tieto peniaze? Koho finančný rozvoj a hospodársky rozvoj budú tieto peniaze, týchto 200 miliárd sanovať? Slovenský? Ako je to možné, že dcéry, oháňame sa veľkými bankami, veľkými bankovými domami sú nepreviazané a neručia za hospodárenie svojich dcér, ktoré tu sú. Ako je to možné? Ako je to možné, že DSS-ky v danom prípade, že nesanujú a negarantujú ani len istinu a nehovorím ešte o primeraných výnosoch, ako je to, povedzme, že už len v tom, keď si vložíte peniaze do banky, alebo keď si cez tretí pilier kúpite životné poistenie v niektorej z poisťovacích spoločností? Veď to je oveľa horší systém, ktorý v tomto smere funguje.

    Pán Brocka v tomto smere rozprával napríklad o tom, ako nezodpovedne sa správame k ľuďom, ktorí si poctivo sporia na svoj dôchodok. Logicky, pán Brocka, máte pocit, že ja sa teda nesprávam ako občan, keď si nesporím na svoj dôchodok? Ja celý život, prosím vás pekne, pán Brocka, odvádzam príslušnú časť podľa zákonov z môjho platu na svoj dôchodok. Robím tak už dnes, keďže mám pracovne odpracovaných viac ako 35 rokov, tak to robím 35 rokov. Ja som nezodpovedný?

    Ak je 1,6 milióna ľudí v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, ktorí budú v prevažnej miere čerpať svoje peniaze za 30 rokov, čo urobíme s tými 2,6 miliónmi ľudí, ktorí sú v priebežnom pilieri? O tých aký je záujem, o tých sa ako staráme, pán Brocka. Tí nebudú poškodení týmto spôsobom rozmýšľania? Úbohých 60 miliárd, čo v každej slušnej ekonomickej štúdii hovorí, že absolútne nesanuje potreby takto rozdeleného a takto odstredeného, takto by som povedal, dôchodkového systému nie na viac ako na tri alebo štyri roky.

    Pán Brocka, 20 miliárd ročne. 60 miliárd je na tri roky, plné vrecká peňazí. Skúsme sa niekedy o tom prínose toho nášho rozvoja a tých 10 % do konkrétneho štátneho rozpočte veľmi korektne zaoberať. A nie účelové veci, ktoré nastali po tom, že začali generovať svoje produkty automobilky a podobne. Len za akú cenu tie automobilky začali generovať 3,8 milióna za jedno pracovné miesto? My, aby som, teda ale, samozrejme, bude nasledovať pokus o zneužitie toho, čo hovorím. My jednoznačne považujeme potrebu prílevu zahraničného kapitálu a vieme, že Slovensko, keby sa ocitlo v transformujúcich sa podmienkach, ako sa ocitlo, nemohlo byť úplne v rovnocennom postavení. Nebolo kapitálovo silné, nemali dostatočné elity, ktoré boli schopné spravovať možno aj peniaze, v bankách to vyzeralo, ako to vyzeralo. Masívne obrovské rozkrádanie.

    Verejné fondy, vážené kolegyne, kolegovia, máme nejaké skúsenosti?

  • Ktorý verejný fond, ktorý začali spravovať súkromné správcovské spoločnosti, to je jedno, ako ich nazveme, kvitne a má presah viac ako 10 rokov a nebol vytunelovaný? Nevrátime sa náhodou a nepozrieme sa, ako skončila kupónová privatizácia? Ako skončili správcovské spoločnosti v úvodzovkách, aby ste mi nevyčítali zlý podtermín, ktorý som použil? Peniaze rozkradnuté. To, čo mali dostať občania a v portfóliom verejného majetku, ktorý sa odhadoval možno na bilión korún, možno na viac, nechcem sa dostávať do konkrétnych ekonomických kalkulácií, tie peniaze sa nenávratne stratili.

    Ako ďalšie súkromné správcovské spoločnosti, ktoré nakladali s verejnými peniazmi, dopadli? Horizont Slovakia a podobne s 28 miliardami Sk. Kde sú? Nenávratne. Kde sa stratili? Kde bol ten silný dozor? Veď rovnaký bol dozor alebo možno trošičku teraz už je väčší, ale aj vtedy bol dozor nad finančným hospodárením subjektov, a keď niekto išiel do týchto mechanizmov trhového hospodárstva, tak úplne prirodzene sa dalo predpokladať, že pokus o zneužitie tu bude a musia sa vytvoriť kontrolné mechanizmy.

    To znamená, veď tá obava z toho, že súkromný záujem so zverenými peniazmi bude nakladať spôsobom, ktorý je mu úplne vlastný, egoistickým, to znamená, bude pracovať na vlastných záujmoch primárne, aby so zvereným majetkom vytĺkol pre seba najväčší peniaze. Ale ako donútime dôchodcovské správcovské spoločnosti, aby sa imanentnou súčasťou ich fungovania stal verejný záujem našich občanov?

    Keby tu bola pani Sárközy, tak sa jej spýtam, že kto z nás dvoch teda zodpovednejšie pristupuje k dôchodkom vnúčikov, či ona, alebo ja. Ktorý viem, že štátny rozpočet musí každoročne vyvažovať aj výkyvy atď., že buď budú mať všetci menej, alebo všetci viac. Ale že v konečnom dôsledku doteraz za posledných 50 rokov vždy ten zásadný finančný substrát, ktorý potrebuje na sanovanie penzií dosiahol. Ale mám tisíc dôvodov ukázať a princípov, že spravovanie peňazí v súkromných rukách, aspoň tie príklady, keby ste, prosím, vyhodnotili, čo som vám tu spomenul, že teda toto riziko tu je. To znamená, minimálne by slušný človek prijal diskusiu o tom, že isté riziká tu sú. To znamená, že treba s nimi nejakým spôsobom pracovať.

    Pozrite si ručenie za peniaze, ktoré sme tak veľkoryso vložili do 10 rokov, dlhodobo nevybrateľné. Majú ich na 30 rokov dopredu. Čo nám za to ponúkajú? Aký bude profit pre tých sporiteľov? Po prvé, neručia absolútne za tie peniaze, ručí štát. Zoberme si banku, elementárna vec, dostane peniaze na to, aby garantovala, nie štát ručí, vážení kolegovia, musí si na to vytvoriť fond. Keby ste boli vytvorili aspoň nejaký fond, ktorý tým sporiteľom, ktorí vám podľahnú, povedzme, že je ich problém, že sa spoľahnú na súkromné správcovské spoločnosti, zabudneme na otrasný účinok takéhoto prerušenia medzigeneračnej solidarity a teraz ten 20-ročný až 30-ročný nepríde, noví mladí ľudia už neprispievajú starým ľuďom na dôchodky, ako sa to dialo posledných možno 80 rokov. Alebo minimálne do roku 1945, kde iste došlo v tom smere po vojne k istým veciam, ktoré sa tu povedali, a teda skutočne boli problémom.

    Toto sú predsa veci, ktoré sú neoddiskutovateľné. Okrem toho tie banky, keď už, tak ručia, pokiaľ viem, u nás do 20-tisíc eur. To je všetko. Na základe čoho vytvoríme takýto systém ručenia? Čo sa vlastne stane pre prípad, že tie správcovské spoločnosti len kvôli veľkému krachu a kríze a každý pozná, že ekonomická periodicita vývoja je evidentná a že jednoducho skrachujú.

    Ďalší problém, ktorý tu je, ktorý je súčasťou našej politiky a vašej dramaticky, nie je ten moment, že vy teda, my krátkodobo predáme peniaze, nechce sa mi na túto tému ani rozprávať, lebo tam hlúposť z toho absolútne čučí, ale (potlesk), prepáčte, dokonca s tou predstavou mi odišla trošičku niť, ale skúsim sa vrátiť k tomu, čo chcem hovoriť, lebo naozaj v tomto smere dochádza k veľmi vážnym veciam.

    To znamená, chcem ešte raz zdôrazniť, dôchodcovské správcovské spoločnosti sú za neuveriteľnú exkluzivitu, ktorá okrem tohto typu hospodárskej aktivity v žiadnej sfére finančníctva neexituje. Garantovať dlhé peniaze na 20 rokov bez možnosti výberu, za absolútne nízky úrok, negarantovať nič a formálne demonštrovať prvé dva roky 3, 4 %. Čo to pre kristove rany je? Čo to pre kristove rany je, ktoré fondy v bankách, ktoré fungujú, veď sú rôzne, pričom len kombinácia rastových, konzervatívnych a neviem akých by mala generovať minimálne zisk, ktorý prekračuje infláciu v tejto krajine, vážení páni, keďže tak dobre vedia tie dôchodcovské správcovské spoločnosti fungovať. Neponúkajú v spoločnosti absolútne nič.

    Kto a prečo vytvoril takto neuveriteľnú exkluzivitu pre pár správcovských spoločností, a tak zásadným spôsobom ohrozil strategický záujem našich občanov, ktorým vlastne musí garantovať štát ich dôchodky v konečnom dôsledku, a ak to bude musieť urobiť pre prípad onej hospodárskej krízy, bude vyplácať štát? Čo sa stane? Ohrozíte všetkých tých, ktorí budú mať peniaze a budú žiť a budú mať penzie z priebežného piliera.

    Čiže tu sú riziká, čiže nie ako pán Dzurinda, ktorý tu rozprával, že my teraz ohrozujeme neviem aké skupiny obyvateľov, ale zabudol, že on ohrozuje dramatickým spôsobom väčšinu obyvateľov tejto krajiny. A nám nejde o to ohrozovať nejaké menšie skupiny obyvateľov, chceme korektný a spravodlivý systém. Chceme politiku rozumného hospodára, ktorý zvažuje všetky riziká (potlesk), ktorý je pripravený vnímať všetky vývojové ohrozenia, ktorý je pripravený korigovať systém tam, kde povedzme, že to bolo v dobrej vôli, čomu ja úprimne neverím a pevne verím, že vedeli tí, ktorí tento systém zaviedli, prečo to robia a možno aj osobne. Uvidíme, ako to bude v budúcom vývoji, či sa niečo dozvieme, alebo sa niečo nedozvieme. A toto je fakt, vážení páni.

    Takže pre občanov, nie pre kolegov z opozície, tam to pravdepodobne nemá význam, chcem uviesť tieto momenty a sme o nich pripravení diskutovať. Pripravení diskutovať, ale korektne, ekonomickým vyvracaním.

    Pani kolegyňa bola teraz na svetovej konferencii o dôchodcovských správcovských spoločnostiach, kde evidentne, kto nie je hluchý a slepý, tak vidí ten obrovský virvar, ktorý sa pri tomto type odohráva tak v Čile, tak v iných krajinách, ktoré fungujú, že boli dramaticky inak nastavené momenty, už len v percentách, kde sa muselo investovať vo vlastnej krajine, že tieto dôchodcovské systémy získavali, keď už práve tie strategické podniky, kde tie výnosy z týchto strategických podnikov boli garancie, že tie dôchodky majú nejaký obsah a zmysel a vedeli nejakým spôsobom dokumentovať, že sú schopné zhodnotiť peniaze tých, ktorí do toho peniaze dávajú.

    Objavujú sa neuveriteľné klamstvá, dokonca aj aké veci, akože, ak by sme znížili percentuálny odvod do druhého piliera z 9 na 6 %, usporí občan pri odchode do penzie, aby sa znížil o 1,5 milióna, 1,2 milióna. Veď takáto úvaha absolútne a zrejme úmyselne opomína to, že pri raste reálnych aj absolútnych príjmov bude 6 % o pár rokov znamenať oveľa viac ako teraz suma, ktorá predstavuje 9 %.

    Aj tu nekorektný a neseriózny údaj jednostranne pokúšajúci sa obhajovať len toto, čo sa tu stalo, čo naozaj úprimne vážne považujem za zásadné strategické ohrozenie, za zásadné strategické riziko pri zabezpečovaní takej dôležitej veci, ako sú dôchodky, pre peniaze.

    Pri všetkej úcte, vážení kolegovia, veď kto bude potrebovať dôchodok? Rentier, ktorý má zaručený 50-, 100-tisícový príjem? Ktorý má majetok? Ten bude potrebovať dôchodok, či má 15-, alebo 16-, alebo 18-tisíc korún? Ten potrebuje zásluhový a neviem aký? Nebude ho potrebovať. Komu my musíme garantovať dôchodky. Predovšetkým zamestnancom, učiteľom, lekárom, všetkým tým, ktorí jednoducho dennodenne predávajú svoju pracovnú silu a jednoducho si musia vytvárať iba z tej mzdy, ktorú dostanú od zamestnávateľov, to, čo im má garantovať aspoň celkom slušnú starobu. Týmto musíme, tým tisícom a státisícom ľudí, keď tak dovolíte, vážení kolegovia, ktorí pracujú na poliach (potlesk), družstevníkom, súkromne hospodáriacim roľníkom, pekárom, stavebníkom a podobne, kde doteraz dostávajú 10-tisíc korún, kde si na slušný dôchodok človek s 10-tisícovým platom nasporí v nejakej DSS-ke? Kto to môže vážne predkladať spoločnosti? A jedine solidárny princíp štátu môže zabezpečiť, že jednoducho v tomto smere vytlačíme ten priemerný dôchodok alebo aspoň minimálny dôchodok na prijateľnú sumu, aby naši ľudia neživorili s 200, 250 eurami. Vážení kolegovia, ako tento systém v konečnom dôsledku bude výsledky generovať?

    Takže toto sú veci, o ktorých si myslím, že treba zásadným spôsobom rozprávať, a nie o tých bohapustých a nehoráznych táraninách o tom, že SMER alebo, ja neviem, koalícia chce ukradnúť občanom nejaké dôchodky a podobne. Ak sa tu niečo prejavuje, tak je to jednoducho snaha slušného a korektného hospodára vytvoriť aspoň trošku vyvážený priestor na to, aby sme garantovali občanom také zásadné veci, ako je to, aby po odpracovaní viac ako 40 rokov v 65 rokoch, kde pomaly dostaneme systém odchodu do dôchodku, aby jednoducho mali z čoho žiť a žili aspoň trošku slušne.

    Pán Dzurinda, samozrejme, vo svojom vystúpení navyprával všetko možné. Ja nepociťujem opäť potrebu sa s tými jednotlivými vecami zaoberať, lebo naozaj to nejde, ja už nebudem používať žiadne prívlastky.

    Ja by som predsa len občanom v tomto smere sa pokúsil zadefinovať aspoň základné východiská toho, ako vidí SMER fungovanie tohto štátu, ako SMER vidí transformáciu, ako SMER vidí reformy. Ak počúvate, tak niekoľkokrát to tu odznelo u pána Dzurindu, že teda teraz síce prechodne vytvoríme nejakým skupinám zlé obdobie, ale veď za nejaký dlhý čas sa vygenerujú také výsledky, že potom všetci budeme žiť v kvitnúcej spoločnosti. Veď tieto diskusie sa odohrávali už v 30., 40. rokoch.

    Škoda, že tu nie je pán Mikloš. Keynes, jeden z najvýznamnejších svetových filozofov povedal dokonca jednu vetu, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Všetci mŕtvi (potlesk) a my nemôžeme rozmýšľať z dlhodobého hľadiska, my musíme rozmýšľať primerane aj strategicky, ale predovšetkým sa musíme pozerať, ak je to aspoň trošku možné, na sanovanie elementárnych vecí ľudí, ktorí si to jednoducho v štáte zaslúžia a je to strategická povinnosť. Je to životný záujem štátu garantovať seriózny a čo najmenej ohroziteľný a vývojovými krízami ohrozený systém.

    Pán Dzurinda s nesmiernym úškrnom hovoril o ich, mimochodom, ústavnom princípe, ktorý je zakotvený aj v slovenskej ústave, kde ja som presvedčený, že hrubo konal celý čas počas toho, ako bol predsedom vlády proti tomuto ústavnému princípu. Je tragédiou nášho právneho a ústavného systému, že nevieme a nevedeli sme zabrániť tomuto konaniu, pretože pán Dzurinda netuší, čo je to sociálne trhové hospodárstvo a kroky, ktoré demonštroval za svojich 8 rokov, nás o tom ale absolútne presvedčujú.

    Dovoľte mi povedať, ďalšia vec sekundovanie tlače. Tlač je skutočne nesmierne objektívna. SMER ohrozuje slobodu tlače, kričí na tlač atď. Tlač, ktorá je nespochybniteľná, ktorú, samozrejme, niekto vlastní, ten niekto je súčasťou niečoho. Z čoho sa financuje tá tlač. Z veľkých inzerátov, veľkých korporácií je úplne jasné.

    Ale v krajinách, ktoré sú skutočne demokratické, vedia zariadiť nezávislosťou novinárskeho stavu, že jednoducho je tam aspoň náznak pokusu a aspoň trošku vyvážené prostredie, že v tej spoločnosti sa nachádzajú dvoje noviny, ktoré aspoň trošku popíľujú politické vyváženie v parlamente a sú schopné prezentovať obyvateľom ako elementárny predpoklad demokracie stanoviská obidvoch aktérov. Ak sa odohráva tu, čo sa deje a ten, pán Frešo, v tom teda véjvodí, ako by povedali bratia Česi, že teda to, že už som sa dokonca dočítal, že ministerke otrávila psa, teda uspala psa SIS-ka a podobné neuveriteľné nezmysly, kde sa ohrozuje jeden zásadný princíp.

    Ja som naozaj bol presvedčený a som o tom dodnes presvedčený a držím sa toho v politike a vystavujem toto svoje tvrdenie aj verejnej kontrole, že si myslím, že hľadanie pravdy, že to je z najcennejších životných princípov. Že jednoducho v politike, kde, samozrejme, ktorá má svoje osobnosti, ale že vždy človeka musí šľachtiť to, že úprimne hľadá to, čo je pravda. Úprimne sa sporí s tým, komu verí, že má iný názor. A úprimne a čestne ponúka spoločnosti svoje názory. Toto sa absolútne, vážené kolegyne, vytráca z tohto parlamentu. Bohapusté lži ako účelové a cynické prevracanie skutočnosti sa stalo takou integrálnou súčasťou parlamentu, že ja to považujem za ohrozenie aj demokracie. Je náhodou, že zrazu sa začína ozývať z pravicového prostredia u nás, že zrazu už politika nie je služba? Že to je politikum? Ja som učil teóriu štátu a práva a prednášal som Daala, to je taký americký politický filozof. Odtiaľ čerpám, tam si pozrite, že čo je to politika ako služba občanom. Ako elementárny a nespochybniteľný predpoklad politiky, vážení kolegovia. Takže budeme počúvať zas, že komunisti, Bielorusi a ja neviem, čo to je niečo neuveriteľné, čo sa tu deje v parlamente, čo sa týka demokracie. Už zrazu nie je najvyšším cieľom politika jednoducho slúžiť občanom a pokúsiť sa interpretovať veľmi zložité aj prirodzene diferencované túžby a predstavy o správnom štáte nejakým korektným spôsobom prostredníctvom vládnej politiky. Chcem občanom povedať a ubezpečiť ich o tom, že SMER sa o takéto hľadanie pravdy usilovať bude.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ešte by som vzhľadom na širší exkurz pána Dzurindu, dovoľte mi dve také zásadné veci, kde sa naozaj naše oči líšia. Nevidia to isto, vážení kolegovia, kde sú zásadné rozpory medzi nami aj pri videní toho, o čom sa momentálne sporíme, teda o dôchodcovských správcovských spoločnostiach.

    Dovoľte mi zacitovať z jednej stati Petra Montaga, ktorý pracuje dodnes v nadácii environmentálneho výskumu v Annapolise v štáte Maryland. Nech sa páči interpretovať, či to je komunista, alebo kto to je, ale skúsim zacitovať, čo som sa v jeho stati a v jednej štúdii dočítal. Píše toto.

    „Korporácie do veľkej miery určujú všetky hlavné zásady moderného života. Práve tak ako cirkev v stredoveku. Malé elity vo vedení korporácií určujú, čo väčšina z nás bude čítať, čo uvidíme v divadle a v televízii, aké témy budú povolené k verejnej diskusii, aké idey budú naše deti vstrebávať vo svojich triedach, aké sa budú pestovať a spracovávať a akej kvality budú naše potraviny. Akými technológiami a z akým surovín budú vyrábané spotrebiteľské produkty, či budeme mať, alebo nebudeme mať široko dostupnú zdravotnú starostlivosť, ako bude organizovaná a definovaná odmeňovaná práca, aký bude rozsah tej odmeny, aké formy energie budeme mať k dispozícii, koľko toxickej kontaminácie budeme mať v našom vzduchu, vo vode, v pôde, v potravinách, kto bude mať dosť peňazí na to, aby mohol viesť volebnú kampaň a kto nie a podobne.“

    Som presvedčený, že ak takéto ohrozenie existuje, a nech existuje v 20 %, a nie v 100, tak jednoducho je potrebné, aby si vedela spoločnosť zorganizovať štát, ktorý jediný je schopný voči takto veľkým korporáciám hľadať aspoň trošku aj aktuálny občiansky záujem a, samozrejme, aj oné inštitúcie občianskej spoločnosti, o ktorých sme toľko rozprávali. Pevne verím, že sa budú generovať, ale už naozaj. Nie ako infiltrované, ako prinesené, aj keď v istých fázach, samozrejme, tú aktivitu na ich vznik dalo by sa akceptovať a mohla aj výrazne pomôcť, ale následne sa veľmi rýchlo veľká časť z nich premenila na ochranu záujmov, ktoré nie sú celkom korektné z hľadiska chápania demokracie tak, ako sa to chápe prevažne vo svete.

    Takže ešte na záver mi dovoľte veľmi krátky exkurz pánovi Dzurindovi k tomu sociálnemu štátu, čo by malo byť obsahom toho, čo je napísané v príslušnom článku ústavy, kde je napísané, že v rámci Slovenska existuje sociálne orientované trhové hospodárstvo. Samozrejme aj ekologicky a podobne.

    V tlači sme sa, teda v tej objektívnej tlači sme sa dočítali, že cieľom sociálnodemokratickej politiky je udržiavanie chudoby a podobné nezmysly, takže predsa len a v Hospodárskych novinách, nie v nejakých bulvárnych novinách. V Hospodárskych novinách, ktoré majú teda istým spôsobom byť tým, čo naše novinárske elity vedia ponúknuť verejnosti, pretože predpokladám, že Hospodárske noviny majú náročného čitateľa.

    Takže chcem pripomenúť, že vnímame spoločnosť tak, že ju možno zo sociálneho hľadiska rozdeliť na skupinu ľudí, ktorí výraznejšiu podporu a pomoc nepotrebujú. Ďalej na ľudí, ktorí sa dostali do stavu núdze a potrebujú takpovediac pomocnú roku, aby si vedeli pomôcť sami a na skupinu, ktorá je na podporu odkázaná permanentne. Je faktom, že ľudia v druhej a tretej skupine majú zníženú schopnosť a možnosti, ako si samostatne bez podpory iných zabezpečiť podmienky pre dôstojný život, uplatnenie a zaradenie do spoločnosti. Pre takýchto ľudí sociálny štát svojimi aktivitami zabezpečuje ich zrovnoprávnenie v ekonomickej aj v sociálnej oblasti. To je, prosím, podstata našej politiky.

    Otázka znie. Prečo práve toto by malo byť úlohou štátu? Po prvé preto, že je to správne a spravodlivé. Pocit spoluzodpovednosti spoločnosti za životné podmienky jej príslušníkov a snaha o čo najväčšiu mieru rovnosti šancí pre ľudí je predsa súčasťou humanitného presvedčenia odnepamäti.

    Po druhé, pretože je pre spoločnosť výhodné, ak je čo najviac občanov zapojených do spoločenských procesov či už v produkcii obchodnej výmeny, ale takisto aj kultúrneho či iného života, pretože rozvoj spoločnosti je tak stabilnejší a dlhodobo udržateľnejší. Preukázateľne desiatky nositeľov Nobelových cien, ktorí pracujú v ekonomike, absolútne nespochybňujú tento princíp. Veď predsa jeden z apologétov konzervativizmu a trošičku aj liberálneho pozerania na tieto veci bol John Rouse. Že nech si niekto počíta tú teóriu spravodlivosti a následne diela, kde rozpracováva niektoré princípy, ktoré sú tam uvedené, a pritom je do biblia sociálnej spravodlivosti okrem iného aj v západnom svete.

    Sme presvedčení, že ak sa príliš veľká časť spoločnosti dostáva na jej okraj do stavu finančnej a sociálnej núdze, prejavuje sa to v dôsledkoch nižšej produktivity a kúpyschopnosti, vyššej kriminality, nárastu politického radikalizmu, zníženia zdravotnej či vzdelanostnej úrovne spoločnosti, čo má negatívny dopad na dlhodobý rozvoj spoločnosti.

    V procese zmien, ktoré sú v dnešnom svete nevyhnuté, je pre spoločnosť výhodné, ak štát poskytuje ľuďom isté istoty, na základe ktorých sú ľudia potom pripravení zmeny spoločnosti podstúpiť. Sme presvedčení, že úlohou moderného sociálneho štátu je zladiť potreby ekonomického rastu, pretože bez neho naozaj sociálna politika stráca zdroje svojho financovania, ale súčasne zabezpečiť, aby prínosy z rastu boli rozdelené spoločensky výhodne tak, aby čo najväčšiu časť ľudí zapájala do procesu rozvoja. Veď presne takúto politiku realizuje súčasná vláda. Zachovaním stability verejných financií, nízkej miery deficitu a inflácie zachovávame predsa predpoklady pre dlhodobý ekonomický rast a súčasne zabezpečujeme sociálne spravodlivejšie rozdelenie tohto rastu.

    Predsa konkrétnymi opatreniami táto vláda pomáha tým skupinám, ktoré boli najviac postihnuté dopadmi reforiem. Zmysel sociálnych dávok spočíva aj v tom, že tým ľuďom, ktorí sa dostávajú do znevýhodneného postavenia, poskytuje adresnú pomoc a podporu, čím sa v podstate zvyšujú ich šance na zaradenie do spoločnosti, či už do pracovného pomeru, či do rekvalifikačných, či iných vzdelávacích programov.

    Ak programy sociálnej politiky ľuďom zo sociálne znevýhodnených skupín pomôžu zakryť ich základné životné potreby, uvoľňuje to ich kapacitu na zveľaďovanie svojho ľudského potenciálu, vzdelanosti, zručnosti, čím sa zvyšuje ich šanca, aby boli v budúcnosti schopní postarať sa o seba sami.

    Vážené kolegyne, kolegovia, mohol by som na túto tému, samozrejme, poskytnúť ešte ďalšie informácie, ale naozaj nechcem zamieňať túto tribúnu na základné školenie, ktoré za normálnych okolností odznieva v školách a do života prichádzajú ľudia, ktorí sú v normálnych štátoch s týmito tézami viac-menej, samozrejme, stotožnení. V podmienkach transformácie nášho štátu, v podmienkach, keď bolo možné za jednu generáciu dobrými privatizačnými aktivitami zabezpečiť sebe a rodine niekoľkogeneračné a možno desať a viacgeneračné veľmi dobré fungovanie, keď sa oplatilo, veľmi sa oplatilo v spoločnosti vyprávať o všetkých týchto neoliberálnych konceptoch, pretože v konečnom dôsledku sa ukazuje, že spravidla nositelia sa dokázali aj veľmi dobre o seba postarať sami a spravidla si prisvojili, a tak sa aj stalo na Slovensku, že nie viac ako 20 % obyvateľov tohto štátu si prisvojili všetko to, čo tu do roku 1989 bolo.

    Povedzme, že tento typ sociálneho mantinelizmu môže byť pre niektorých našich kolegov úprimne príťažlivý. Som ale presvedčený, že naozaj procesy transformácie prebiehali skoro vo všetkých okolitých krajinách podobne ako u nás. Chcem ale povedať, že dneska situácia naozaj už vyzerá úplne inak. Dneska naozaj štát sa musí vrátiť k svojim štandardným úlohám, štandardným povinnostiam a pokúsiť sa robiť to, čo od neho občania očakávajú. A som presvedčený, že vládna koalícia vie, čo od neho občania očakávajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu Národnej rady pána Číža sa prihlásili pani Katarína Tóthová, pán Július Brocka, pani Jana Vaľová, pán Stanislav Kahanec, pán Jaroslav Ivančo, pán Viliam Novotný, pán Peter Markovič, pani Klára Sárközy, pani Darina Gabániová, pán Ján Kvorka. Pán Kvorka je posledný, áno, prihlásený s faktickou poznámkou. Končím v tejto chvíli možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu a slovo má pani Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som vás veľmi pozorne počúvala, bolo to aj dosť náročné, lebo ste dosť rýchlo hovorili, ale podľa môjho názoru to bolo vaše najlepšie vystúpenie v tomto parlamente, a to hovorím veľmi úprimne.

  • Katastrofou však je, že z tohto vášho vystúpenia v tlači, ako je SME, Hospodárske noviny, týždenník Týždeň a ďalšie, kde už odznelo množstvo pravicových názorov, nebude prevzaté takmer nič. A to je veľmi smutné, pokiaľ hovoríme o objektívnej tlači.

    To, čo ste povedali, ja by som to tak veľmi ľudovo zhrnula. Keby som chcela podnikať a zabezpečila si ten základ, ktorý je podľa zákona nutný, tak idem podnikať do dôchodcovských správcovských spoločností, pretože ľudia mi povinne budú odvádzať peniaze a ja 10, 20 rokov nič nebudem vydávať. Žiadne riziko, žiadne naháňanie sa za prílevom peňazí, pretože na základe zákona mi to všetko pekne pôjde. A ľudia budú presvedčení, že banka robí môj dohľad a nič sa nemôže stať. Ale banka robila dohľad aj nad nebankovými inštitúciami, robila síce iného charakteru, ale robila. A ako to dopadlo? Takže nemať garančný fond a ďalšie garancie je skutočne veľmi pohodlné a opakujem, keby som mala ísť podnikať a mala príslušný balík peňazí, tak idem podnikať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Júliu Brocka. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega Číž, netrúfam si hodnotiť vaše vystúpenie, či bolo najlepšie z tých, ktoré tu už boli, ale predsa len, keďže sa ma spomenuli vo svojom vystúpení, tak mi nedá, aby som sa vecne nepokúsil reagovať na vaše vystúpenie.

    Pán kolega, čo vám bráni, aby ste diaľnice stavali práve z odložených peňazí sporiteľov v druhom pilieri? Veď tie peniaze sú všetky tu. Upokojte sa. Naozaj ich nikto zatiaľ neukradol, je to 40 miliárd, na tom by ste ale nezarobili. Vy chcete stavať diaľnice radšej zo štátneho rozpočtu, pán kolega, a, samozrejme, o tom sa rozhoduje oveľa, oveľa ľahšie.

    Teraz mi napadol IKORES v Trnave. Ale pýtali ste sa, že či je nezodpovedné to vaše správanie, keď platíte poistné odvody do prvého piliera? Nie je to zodpovedné, pán kolega. Ale to, že v prvom pilieri bude každý rok chýbať 20 miliárd a na druhý rok a kumulatívne 40 a potom 60, ani koruna z peňazí na dôchodky dôchodcov sa nestratí. Ony sa dokonca budú aj zhodnocovať. Veď na dôchodky chýbalo aj pred reformou a splácali a skladali sa na to práve tí, ktorí prispievali do jedného koša, ale neprispieval štát.

    A keďže my sme zmenili systém, pán kolega, zásadne sa zmenila situácia. My chceme, aby v rámci solidarity prispievali tí solventní, tí, ktorí platia dane, to znamená, keď ide dnes ekonomika, keď štátny rozpočet na budúci rok ráta s príjmami +25 miliárd a vy potrebujete 6,5 miliardy, pán kolega, veď vy nemusíte vôbec siahnuť na výnosy z privatizácie. Lenže váš zámer je iný. Vy na úkor rodín s deťmi potrebujete plniť sľuby svojim skupinám.

    Pán kolega...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Skôr, než dám slovo pani poslankyni Vaľovej, poprosím, už sa blíži 19.00 hodina, buďme k sebe tolerantní, nech ten, ktorý naozaj má slovo, má možnosť rozprávať pokojne.

    Pani kolegyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Ja si chystám vystúpenie zo záverov v Moskve, samozrejme, ako povedal pán kolega Číž, kde vlastne, nie, nebola som na zjazde, bola som na celosvetovej konferencii v Moskve o sociálnom zabezpečení, kde boli zo všetkých krajín zúčastnení delegáti, ale chcela by som povedať len to, že skutočne oceňujem to, že pán Číž povedal, aké sú riziká.

    Vážení, pred chvíľou sme sa tu hádali o Radičovej výnose. Všetci ste tvrdili, aké robíte fantastické zákony, ako im treba dôverovať, zrazu sme zistili, že tieto zákony prinášajú obrovské problémy. Teraz chcem povedať, aké sú, že skutočne sú riziková a riziká sú aj nastavenie v druhom pilieri. Bol tam všetky latinskoamerické štáty, kde vystúpili ich zástupcovia, že z 12 štátov, ktorí prijali reformu Čile, 7 je v totálnej kríze a robí reformy.

    Tak si konečne dajte povedať a dokonca chcete to urobiť ústavným zákonom, aby ste tieto pravidlá, ktoré nie sú dneska dobre nastavené, aby ste si ich poistili? Veď predsa povedzte, že to treba reformovať, reformujme to a potom sa môžeme rozprávať o tom, samozrejme, že druhý pilier treba zachovať. To nám povedali českí kolegovia, už keď je, treba ho zachovať, ale treba ho zachovať za rozumných podmienok.

    Ďalšie riziko, ktoré spomeniem a skoré spomínal pán Číž. Ja sa spýtam, ak bude hyperinflácia ako v Poľsku. Ako sú ochránené vklady týchto sporiteľov? Keď sa tam trikrát za mesiac zvyšovali dôchodky. Ak nebudú žiadne výnosy, ja sa pýtam, ako chcete dlhodobo aj takého nepredvídané situácie, ako chcete týchto dôchodcov zabezpečiť alebo zaistiť.

    A ďalšia vec. Už toľko rozprávame, tie mamičky, len už nemám čas, ale už sa najbližšie prihlásim, aby som vysvetlila, ako to s tými mamičkami je. Veď neklamte ten národ. Veď tie mamičky v živote z druhého piliera nebudú mať dôchodok a budú žiadať o dávku v hmotnej núdzi, pretože v prvom pilieri si nasporia iba 50 % a nedostanú ju, pretože na druhých účtoch budú mať 100-, 200-tisíc, za ktorú si nekúpia renty. Tak neklamte tie mamičky a neklamte ženy, ktoré majú po 50 rokoch. Buďte k nim, prosím vás, pekne slušní, lebo ste platení z ich daní. (Potlesk).

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Kahanec Stanislav. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, hovorili ste, že diskusia sa vedie v sugestívnej rovine. No, podľa toho, čo tu odznelo, práve vy ste tu zaviedli tú sugestívnu rovinu počnúc od mnohých výhrad, čo všetko ste zdedili, aké zlé veci zdedila vaša vláda, aké sú neplodné diskusie, aká je problémová nezávislosť tlače a že politika má byť služba občanom.

    No, to je tá diskusia v sugestívnej rovine z vašej strany. Ale ja sa spýtam. Je sugestívne, ak chcete siahnuť na súkromné účty 1,6 milióna sporiteľov? Je sugestívne, keď chcete zmeniť podmienky sporenia, ktoré boli dohodnuté, keď títo sporitelia vstupovali do druhého dôchodkového piliera? Je sugestívne, keď sa chcú ľudia zodpovedne postarať o svoj dôchodok? Toto je sugestívne?

    To, či vaša vláda chce pripraviť korektné mechanizmy, o tom by som veľmi pochyboval. Že sa sťažujete, že vláda zdedila zlý stav. No, práve dnes sa tu spomínalo, že narástol príjem štátneho rozpočtu o 60 miliárd a očakáva sa na budúci rok nárast o 100 miliárd. To je to zlé zdedenie?

    Keď hovoríte o neplodných diskusiách. Pamätáte sa ešte, ako ste vystupovali, keď ste boli v opozícii? Mali ste tam rovnaký pohľad ako teraz? A toto strašenie, ako krachnú banky, ako všetko možné krachne. Áno, je možné, že aj banky krachnú. Aj iné inštitúcie môžu krachnúť.

    A hovorili ste tam o virvare v Čile. Mám taký dojem, že vám je asi sympatickejší iný virvar. Asi je vám sympatickejší virvar, ktorý zavádza Hugo Chávez. Ten totiž chce všetko robiť tak, aby o všetkom rozhodoval sám.

    Pokiaľ o týchto veciach budete rozhodovať vy, čo bude dobré, čo zlé, tak ako ste uvádzali na konci citát, potom to už zrejme bude dobré. Vy budete určovať povolené témy, vy budete určovať, čo môžeme čítať, vy budete určovať, aké môžeme jesť potraviny. Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Jaroslav Ivančo. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, pokúsim sa o vecnú a čo najmenej konfliktnú a emotívnu reakciu na vaše vystúpenie. Chcem však ale uviesť, že je mi trošku ťažko, že človek vo vašom postavení, vo vašej ústavnej funkcii dokáže takto šmahom ruky spochybniť celý bankový systém tejto krajiny.

    A chcem sa vás aj spýtam, a teraz trošku emotívnejšie, kde vlastne vy ukladáte peniaze, ktoré dostávate ako podpredseda Národnej rady, keď spochybňujete banky. To ich ukladáte do šifoniera? Alebo do ponožky?

    Chcem ešte jednu otázočku vám položiť. Vyplýva z toho, že je úplne evidentné, že druhý pilier pokladáte za veľmi zle nastavený a jednoducho chcete naň siahnuť. Ale sa vás chcem spýtať, keďže sľubujete, alebo pripravujete nejakú dohodu s DSS-kami, z akých peňazí pôjdu tie zvýšené poplatky za vystúpenie z druhého piliera, ak nie z peňazí ľudí, ktorí sú tam? To nie sú štátne peniaze? To sú peniaze týchto ľudí. Takto to bolo medializované.

    A posledná moja otázka smeruje k tomuto. Pán podpredseda, ja nepochádzam z bohatej rodiny. Moji rodičia celý život ťažko pracovali a dali trom deťom vzdelanie. A moju mamu pokladám za najpravicovejšiu političku na Slovensku.

    A teraz moja otázka. Mám 36 rokov a som vzdelaním učiteľ. Chcem sa vás spýtať ako podpredsedu Národnej rady a podpredsedu najsilnejšej vládnej strany, aký dôchodok garantujete mojej generácii ľudí z prvého piliera, ak zrušíte druhý pilier. Povedzte to mojej generácii ľudí na Slovensku, aký dôchodok mňa čaká v porovnaní s budúcou priemernou mzdou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán predseda zdravotníckeho výboru Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vy sa trošku situujete do pózy takého ideológa sociálnej demokracie na Slovensku. Nič proti tomu, je to vaša pozícia, ktorú ste si zvolili. Chcel by som vám len naozaj v dobrom odporučiť, aby vaše politologické vystúpenia možno boli menej emotívne a podávané v menšej kadencii, lebo možno aj my, ktorí nie sme politológovia, by sme si potom z nich viacej mohli osvojiť a viacej zapamätať. Viete, keď ste veľmi emotívny a hovoríte s veľkou kadenciou, tak veľa ľudí vám nerozumie. To vás, samozrejme, vedie k spravodlivému hnevu, čo spôsobuje, že hovoríte ešte emotívnejšie a s väčšou kadenciou a potom tomu už vôbec nikto nerozumie. Jedine, čo tým teda dosiahnete, je, že vám stúpa tlak a aby som vás voľne parafrázoval z dlhodobej perspektívy, vysoký tlak zabíja.

    Mám ale na vás dve otázky. A teraz naozaj vážne. Ta prvá je, čo spôsobuje to, že sociálna demokracia, ktorej vy ste ideológom, chce vždy na Slovensku búrať to, čo funguje. Prečo v rezorte zdravotníctva chcete zničiť pluralitu zdravotných poisťovní, keď zdravotné poisťovne problémom systému nie sú, ak neriešite štátne zdravotnícke zariadenia, ktoré vyrábajú miliardové dlhy.

    Prečo v rezorte sociálnych vecí chcete zničiť druhý pilier, ešte aj pani poslankyňa Vaľová povedala, že teda aj českí kolegovia hovorili, že keď ho už máme, treba ho zachovať, a ktorý dobre funguje a určite má nejaké detské choroby, ktoré treba opraviť, o nich diskutovať, o nich uvažovať, ale funguje. Prečo sa napríklad nezaoberáte tým, ako nájsť zamestnanie pre nízko kvalifikované skupiny, ktoré sú pre podnikateľov drahé aj za minimálnu mzdu. Prečo neriešite reálne sociálne problémy, ale búrate to, čo funguje. (Potlesk).

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Peter Markovič. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. No, ja som sa snažil tiež si urobiť pár poznámok, ale vidím, že sú veľmi nesúrodé asi tak, ako bol aj prejav predrečníka.

    Pán podpredseda, vy sa tu veľmi často oháňate záujmom občanov. Je len trošku podivuhodné, na základe akého mandátu sa vyhlasujete za nejakého definovača záujmu občanov. Viem, že ste vyhrali voľby a že ste zložili vládu a vládnete. Tak vládnite, ale nezabudnite, že sú tu aj iní občania a my, s prepáčením, sme ich zástupcovia, ktorí, s dovolením, majú aj iní názor ako vy, takže neskúšajte definovať záujem občanov vy sám.

    Rozprávali ste o štátnych peniazoch. Dneska sa tu už pán predseda Mečiar snažil odporučiť niekomu si niečo naštudovať, tak v tomto prípade by som si dovolil ja vám asi odporučiť niečo si naštudovať, ak tvrdíte, že peniaze v druhom pilieri, resp. na dôchodkový účel sú nejaké štátne peniaze, s ktorými by ste vy radi manipulovali. No, nie sú to štátne peniaze, pán podpredseda.

    Hovorili ste tu o dôchodkoch, o rokovaní s DSS-kami, že výsledkom by malo byť aspoň trošku dobré riešenie. No, prepáčte, ja ako sporiteľ vám hovorím, že nezaujíma ma, čo si myslíte, ani čo si myslí vláda, ani dokonca ma nezaujíma, čo si myslia DSS-ky. Mňa zaujíma, aký ja budem mať dôchodok. A ako politik vám hovorím, že takisto našich voličov nezaujíma, čo si myslia DSS-ky, ani čo si myslíte vy, ale aký budú mať dôchodok.

    No a potom ešte jednu vec, ktorú ste spomenuli. Rozprávali ste o slušnom hospodárovi. No podľa mňa slušný hospodár v prvom rade sa snaží vytvoriť zisk, pán podpredseda.

    No a k parlamentarizmu. Človek, ktorý vypína mikrofón poslancom, by nemal hovoriť o parlamentarizme.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. No, veľmi ťažko mi je reagovať na slová pána predrečníka, ale preto, že som bola spomenutá alebo vyzvaná v nejakom kontexte, že čo som, vy ste spravili určite viac pre tých dôchodcov ako ja. Tak ja vám dám otázku. Čo ste spravili vy konkrétne pre tých dôchodcov? Pretože nič iné po spustení reformy zákonov, ktoré sme zaviedli v sociálnej oblasti, nespomínate, len invalidných dôchodcov. Áno, to sme povedali, že sme pochybili, ale tú chybu ste nenapravili vy, ale napravili sme to my v roku 2006 v apríli veľkou novelou zákona. A oveľa viac budete poškodzovať ľudí vy vrátane invalidov, matky na materskej dovolenke, keď zavediete tú novelu, ktorá je pripravená, ktorá bude v prvom čítaní. Tí baníci, ktorí tu minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami tlieskali, keď sme odvolávali pani ministerku, na druhý deň, keď im bolo povedané, že o čom je táto novela, tak sa zháčili a povedali, že oni to nevedeli a nebolo im to vysvetlené.

    A veľmi ťažko sa možno vyjadrovať k vám, pretože vy mi pripadáte ako dívenka na všechno, s prepáčením, pretože učíte teóriu štátu a práva, vyjadrujete sa k verejným otázkam, k sociálnym veciam, právu, ku kultúre, no, už asi by som to ani nevedela dopovedať, a bolo tu povedané, že bola tu skloňovaná viackrát čilská reforma a meno Piňeru. Ja vám poviem len jednu vetu, ktorú povedal pán Piňera, alebo dve. „Reforme musia ľudia rozumieť.“ Ja by som podotkla, aj poslanci, ktorí za to hlasujú. „Musíte myslenie ľudí s reformou stotožniť.“ A to je to, musíte povedať, čo reformné zákony prinášajú v prospech ľudí, ale pre vás je oveľa jednoduchšie, keď ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Darina Gabániová. Nech sa páči.

  • Ja, ak dovolíte, doplním pána predrečníka. Vážení páni z opozície, my, žiaľ, musíme odolať tlaku kapitálu, ktorý má tendenciu existovať už len pre kapitál a valcuje potreby človeka v globalizovanom prostredí. Globalizácia má priniesť človeku kvalitu života. Jediný inštitút, ktorý môže kapitálu čeliť, je národný štát, ktorý chráni záujmy občana. Len to zabezpečí udržateľnú spoločnosť v 21. storočí. Elity už nepotrebujú ani občana, ani štát. Už sa zdá, že im je na ťarchu aj haluz, na ktorej sedia, mysliac si, že ich ochráni more okolo ostrova alebo trojmetrové železobetónové múry. A dostatok im zabezpečia moderné technológie a robotizované výroby. Zbohom takéto méty, vážená opozícia. O tomto to dnes nie je.

  • Ďakujem. Poprosím o pokoj v rokovacej sále. Naozaj už nám chýba len zopár minút. S faktickou poznámkou ďalej pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V prvom rade chcem podotknúť a podporiť vystúpenie pána podpredsedu Číža. Myslím si, že bolo vyčerpávajúce a kto chcel a kto počúval, tak musel tomu porozumieť, o čom tu pán podpredseda hovoril.

    Podrobne vysvetlil celý problém, ktorý tu vy páni z opozície účelovo a umele vyrábate. Dobre si uvedomujete, prečo to tak je. Uvedomujete si, že mnoho klientov DSS-iek vstúpilo do systému na základe mylných informácií, zavádzajúcich informácií.

    Myslím si, že takisto kalkulujete, že po 6 mesiacoch s umením s výhodami a s nevýhodami, s rizikami dvojpilierového dôchodkového systému uvedomujete si a preratujete si, že koľkí v tomto systéme zostanú. Toto je vec, ktorá vás teraz momentálne v tejto chvíli najviac trápi. Pretože pokiaľ si tí ľudia uvedomia, akým spôsobom sa tam dostali, a pokiaľ sa tí ľudia počas tých 6 mesiacov rozhodnú, či v tom systéme a v tom druhom pilieri zostanú, alebo pôjdu do prvého piliera, môže sa vám stať to, čo tu nechcete, že zistíte, že vaše DSS-ky budú k ničomu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán Kvorka bol posledný, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou. Reagovať na faktické poznámky chce podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Veľmi pekne ďakujem. Chcem váženým kolegom z opozície poďakovať za nezvyčajne vecné vystupovanie a reakcie. Veľmi pekne za to úprimne ďakujem. Tak skúsim veľmi rýchlo.

    Pán Kahanec, vy hovoríte o tom pomere, o ktorom sa toľko bavíme. Vám ušlo, ako fungoval mechanizmus? Že prvé návrhy boli dokonca nejako v polohe 12, 4 a podobne, kým sa dostal do tohto pomeru, v ktorom to je? Že veľmi veľa aj pravicových ekonómov v tomto smere hovorilo o obrovských rizikách, ktoré nastanú, a v akých podmienkach sa ten pomer, ktorý teraz existuje, dosiahol. Ako vyzerá skutočný návrh? Chcete verejné vystúpenia vtedy pána podpredsedu vlády Mikloša? Takže poprosím toto zobrať do úvahy.

    Čo sa týka toho hľadania pravdy ešte chvíľočku, a teda čo my vyprávame všetko a z akého pozadia. Iste registrujete, že Alan Greenspan, šéf federálnych amerických rezerv napísal teraz knihu spomienok. A čo hovoril o rôznych veciach, kde sme sa my eticky hájili a čo všetko ste vy navyprávali v tom období k rôznym zásadným otázkam svetového vývoja etiky. Že predsa je len potrebné naozaj hľadať vecnú diskusiu.

    Aký náznak vecnej diskusie by som videl, a to by som si nesmierne vážil, keby sa to podarilo dosiahnuť v parlamente, je to, čo povedal pán Ivančo. Presne o tom by som sa chcel s vami, pán Ivančo, korektne sporiť. Keď preukážete verejne a vytvorí sa priestor aj mediálny na to, že tento mechanizmu generuje lepšie dôchodky, že zohľadňuje všetky rozpory, ktoré priniesol ako také, zajtra ho podpíšem vlastnou krvou, pán Ivančo.

    Len som o tom ja zase v rozpore s pánom Novotným úprimne presvedčený, že to tak nie je a, naopak, cítim veľmi zásadne tieto riziká. Pokiaľ si pamätám ako opozičný poslanec, ako je možné, že taká zásadná otázka absolútne unikla verejnej diskusii? Koľko bolo dobrých a korektných verejných diskusií vo verejnoprávnom rozhlase, ktorý viedol pán Zahradník svojho času, ak si dobre pamätáte. V tom sú problémy. Poďme odklínať tieto veci. Ďakujem. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, naplnila sa 19.00 hodina. Chcel by som informovať ešte skôr, ako preruším schôdzu, že o slovo požiadal a prvý zajtra vystúpi v rozprave ráno o 9.00 hodine pán spravodajca, potom sa prihlásil o slovo pán navrhovateľ a potom budú pokračovať tí, ktorí boli prihlásení do rozpravy ešte písomne, to znamená pán Štefanec, pán Abrhan a pán Janiš. A po ich vystúpeniach v rozprave bude možnosť prihlásiť sa k tomu bodu ešte do rozpravy ústne.

    Prerušujem schôdzu a prajem vám všetkým dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.