• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 388).

    Prosím teraz pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pani spravodajkyňu z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

  • Ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím pána poslanca Martina Fronca, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A ďalej budeme pokračovať faktickými poznámkami na včerajšie vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej. Prihlásení sú páni poslanci Švidroň, Szigeti, Ivančo a Devínsky.

    Slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, návrh, ktorý predložil predkladateľ, má doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, čo citovala už pani poslankyňa Nachtmannová. Takže nie je pravda, že predložený návrh zákona nezakladá nároky na financovanie zo štátneho rozpočtu. Je to ešte horšie. Vzniká dojem nevinnosti, že predkladateľ sa to dozvedel až po tomto termíne čiže po predložení návrhu do parlamentu. Ale on do súčasného legislatívneho procesu s tým už vstupoval, keď mu už rok a pol predtým, presne 17. 2. 2006, tieto skutočnosti oznámilo ministerstvo vtedy ešte pod vedením Ivana Mikloša, že nesúhlasí s názorom predkladateľa, že naopak, predpokladá vplyv na verejné financie. Odvtedy sa na zákone nezmenilo nič okrem obligátnych dátumov. Neviem to nazvať ináč ako zavádzanie, neúcta k parlamentu, ale aj k tomu nedokonalému dielku, ktoré okrem vecných nedostatkov, ktoré tiež pani Nachtmannová uvádzala, má aj tieto formálne, obligatórne podmienky kladené na návrh zákona.

    Pri každom zákone je dôležité to, čo vymedzuje, aký priestor vymedzuje. No tak tu sa k tej vecnosti vyjadrím tak, že skutočne podľa tohto zákona je možné všetko, všetko. Proste jednoducho liberalizmus si tu zavyvádzal, či už je to ten voľný trh so všetkým, čo na pôde školstva bude, alebo obsah, vzdelávanie, metódy, formy, nuž toto je experiment na deťoch. Bude neskoro, keď zistíme, že sme do vzdelávania pustili chaos. Ak aj niektorí učitelia, no tak už som prišiel o čas, ak...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Szigeti. Pán poslanec nie je prítomný v sále, stráca možnosť faktickej poznámky.

    Ďalej, pán poslanec Ivančo, faktická poznámka. Nech sa páči. Zapnite pána poslanca Ivanča.

  • Ďakujem pekne za slovo. Prajem hlavne všetkým príjemné dobré ráno. A aj keď s odstupom niekoľkých hodín dovolím si povedať pár poznámok k vystúpeniu pani kolegyne Nachtmannovej.

    V prvom rade chcem oceniť vecný tón vášho vystúpenia, pani kolegyňa. Chcem oceniť aj to, že ste poukázali možno podľa vás na vecné nedostatky zákona, ale chcem zdôrazniť, že všetky tieto vaše pripomienky, myslím, že ich bolo 14 alebo viac, technického charakteru alebo technickolegislatívneho charakteru sa dajú podľa môjho skromného názoru odstrániť v druhom čítaní, ak by sme tento zákon posunuli do druhého čítania.

    Ešte pár poznámok k tomu konkrétnemu, čo ste tam uviedli. Týka sa to individuálneho vzdelávacieho programu. Samozrejme, individuálny vzdelávací program, tak ako je projektovaný v tomto zákone, nemá definíciu požiadaviek vzdelania toho, kto má robiť vzdelávacie programy individuálne, ale zase v § 10 ods. 8 je jasne napísané, že takýto žiak bude musieť robiť komisionálne skúšky na kmeňovej škole. A to, si myslím, dostatočne garantuje to, že žiak prejde istým stupňom vzdelania a bude musieť preukázať istý balík vedomostí na to, aby tento stupeň vzdelania dosiahol.

    Čo sa týka tu proklamovaného stanoviska ministerstva financií, akokoľvek by sme ho chceli hodnotiť, či už tento zákon teraz má alebo nemá dopady, som presvedčený, že ale aj každý ďalší zákon, aj ten, ktorý pripraví ministerstvo školstva potenciálne, bude mať podľa môjho názoru dopad na verejné financie. Ale potom takýto argument, že práve preto nie tento zákon...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani kolegyňa, aj vám ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré, si myslím, všetkých troch predkladateľov veľmi potešilo. Vy ste totižto vôbec nespochybnili filozofiu tohto návrhu. A z vášho vystúpenia vyplýva, že vy ste si veľmi starostlivo preštudovali návrh. A predniesli ste niekoľko nepresností, ktoré ste v ňom našli, celkom určite preto, aby sme ich mohli odstrániť aj v druhom čítaní.

    Ale ja by som sa vás rád opýtal, ak dovolíte, že prečo si myslíte, že paragrafové znenie zákona, ktoré pripravuje ministerstvo školstva, bude také isté, ako hovorí legislatívny zámer, ktorý, samozrejme, už nemôžeme pripomienkovať, lebo 31. júla skončilo obdobie jeho pripomienkovania. A keby bol taký istý, to by asi nebolo to najlepšie a ideálne riešenie. Iba pred dvoma mesiacmi sme tu prerokúvali novelu vysokoškolského zákona, ktorého paragrafové znenie bolo diametrálne odlišné od legislatívneho zámeru. A niekoľkými desiatkami pozmeňujúcich návrhov, a to by som rád podčiarkol, aj koalície sme ho potom tu opravovali. Ja len pripomeniem, pani kolegyňa, k postaveniu a právomociam akademických senátov by som bol veľmi rád, keby ste mi mohli dať odpoveď.

    A ešte na záver by som sa chcel poďakovať tým 24 poslancom, ktorí ešte včera večer vydržali tu sedieť a zúčastnili sa diskusie o školskom zákone, ktorý je jeden z najdôležitejších zákonov nielen v oblasti školstva, ale aj v tom, že je rozhodujúci pre našu spoločnosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a ďakujem aj kolegom za reakcie na moje vystúpenie. Samozrejme, nestihnem úplne na všetky odpovedať.

    Prvé vystúpenie bolo pani poslankyne Rosovej. Chcela by som vám povedať, že môj optimizmus z toho, že ministerstvo školstva dodá dobre prepracovaný návrh zákona, vyplýva z toho, že dochádzalo pri príprave legislatívneho zámeru, pri tvorbe koncepcie pre legislatívny zámer k stretnutiu odborníkov z praxe, čo som prezentovala vo svojom vystúpení, čo veľmi pozitívne hodnotili na poslednom stretnutí členov prezídií jednotlivých asociácií. Vymenujem niektoré z nich. Sú to Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácia pre odborné školstvo, Asociácia pre umelecké školstvo, Zväz samosprávnych škôl, Asociácia učiteľov cudzích jazykov, Zastúpenie učiteľov materských škôl. Predstavitelia týchto prezídií privítali, že mali možnosť sa počas celého roka prípravy legislatívneho zámeru k jednotlivým koncepciám vyjadriť. A ich pripomienky boli zapracované, ak boli dobre zargumentované. Rovnako sa mali možnosť vyjadriť aj zamestnávateľské zväzy ku tvorbe koncepcií. Takže si myslím, že toto je dobrý dôvod na to, aby môj optimizmus bol namieste. V žiadnom prípade sa nestotožňujem s tvrdením, že tento legislatívny zámer je neprepracovaný, dokonca to bolo oveľa sugestívnejšie povedané. Toto jasne dokumentuje, že je prepracovaný, že ho nerobia len teoretici, ministerskí úradníci, ktorí potom diktujú učiteľom regionálneho školstva, ako majú postupovať. Ale práve experti, učitelia, iní odborníci z praxe od samého začiatku mali možnosť na tom pracovať.

    Pán poslanec Fronc, aj keď sa abstrahujem od vášho pôsobenia ako štátneho tajomníka ministerstva školstva, myslím si, že skoro štyri roky zastávať post ministra a nezmeniť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy sa ešte písomne prihlásili pán poslanec Devínsky a pani poslankyňa Szögedi.

    Slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.

    Nech sa páči, o slovo sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Chcem krátko zareagovať na otázku financií, lebo o tom hovorila pani kolegyňa Nachtmannová aj pán poslanec Švidroň. Keď je v stanovisku ministerstva financií napísané, že nie je jasné, ako bude zabezpečovaná Kurikulárna rada, no tak musím si položiť otázku, čo tým vlastne mieni. Ministerstvá zriaďujú mnohé iné orgány a zabezpečujú ich z vlastných financií. A ministerstvo financií ani by na to nedalo. A keď vezmem do úvahy, že ministerstvo školstva má miliardový rozpočet, to je úplne o zanedbateľných čiastkach. Pán kolega Švidroň, pozrite si tie dve stanoviská, čo sa týka ministerstva financií, a uvidíte, v čom sa rozchádzajú. Ale dobre si ich najprv prečítajte a potom budeme o tom diskutovať.

    A čo sa týka zabezpečovania reformy. Jednoducho ak bude pán minister bojovať o svoj rozpočet a bude mať priestor na to, aby ako v minulosti mal tých 6 % a mohol ich vyčleniť na rozvojové programy, bude mať na takéto zmeny obrovský balík peňazí. To nie je o zmene financovania, to sú mnohé technické úpravy. Áno, bude treba na ne aj nejaké financie, ale to sú financie z toho, čo sa stále zabezpečuje.

    A technicky keď sa pozriete, pán kolega Švidroň, na to, kedy je plánované rozbehnutie jednotlivých krokov – v rokoch 2008, 2009, 2011 –, veď to je dlhý proces, tak zistíte, že naozaj, aj keby ste to nejako veľmi chceli, tak na budúci rok to nevyžiada prakticky žiadne financie. Ale ma zaráža, keď o tom tak hovoríte, pretože tu sme mali pred polrokom zákon o reforme financovania a bolo tam stanovisko ministerstva financií, že si to nevyžiada nič. A už to stálo tri štvrte miliardy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ešte faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Fronca má pán poslanec Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Fronc, v prvom rade sa rozchádzajú stanoviská, ktoré ste uvádzali vy do návrhu aj predtým, aj teraz. A obidve stanoviská ministerstva financií hovoria v podstate o tom istom. Samozrejme, toto terajšie bližšie špecifikuje zákonné ustanovenia, ktoré ste mali dodržať. Tak len je to o tom istom, vy sa rozchádzate.

    No a čo sa týka ďalších vecí, tak, samozrejme, ten nábeh bude iný než len okamžitý. Sami ste vo svojom úvodnom slove povedali, že možno podľa tohto zákona, ktorý pripravujete, ostane všetko po starom. No to je presne to, o čom som hovoril, lebo tento zákon to skutočne aj pripúšťa. Tak ste povedali, že možnože to pôjde po starom, pretože je tak široko koncipovaný, že sa do toho zmestí všetko to, čo je možné aj podľa terajšieho zákona. Takže isteže ten nábeh na financie nebude taký rýchly, ale vyžaduje si to legislatíva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

    O slovo sa prihlásila spravodajkyňa pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcela by som tiež na margo vystúpenia pána poslanca Švidroňa povedať, že ma trochu prekvapuje, že ho najviac trápi dopad tohto zákona na financovanie, keďže je vlastne z politickej strany, ktorá má ministra školstva. Takto pred rokom pán minister z tejto pôdy ohlasoval, že rozpočet pre školstvo dosiahne do konca volebného obdobia 5 % HDP. No a v takom prípade by dopad na financie z hľadiska tohto zákona naozaj bol takmer zanedbateľný. Čo je ale smutné, pre rok 2008 predbežne je plánovaných len 3,77 % HDP na rozpočet školstva celkovo vrátane vedy a výskumu. Takže je to ďaleko od 5 %.

    Ale ešte aj k vystúpeniu pani poslankyne Nachtmannovej. Jednak ten legislatívny zámer, o ktorý sa opierate a ktorý obhajujete, je filozoficky dosť odlišný od toho, akým spôsobom ste včera komentovali predložený návrh zákona, tak ako už povedal pán poslanec Devínsky, vy ste aj na moje prekvapenie – a milé prekvapenie – naozaj išli po vecnej stránke, po odbornej a technickolegislatívnej stránke tohto zákona, ale zdá sa, že s tou filozofiou sa stotožniť viete. Tým pádom ale nie je celkom dobre možné obhajovať aj legislatívny zámer, nie preto, že by jeho filozofia bola v priamom rozpore, ale preto, že ten legislatívny zámer žiadnu jednotnú filozofiu nemá. A to je v dôsledku toho, čo ste sama spomínali, že sa na jeho príprave podieľalo veľa subjektov. Je to chvályhodné, samozrejme, treba vypočuť všetky názory, ale neexistoval zjavne subjekt, ktorý by tie názory zladil, ktorý by to vyselektoval. Takže ten výsledok je taký, ako keď sme sa kedysi v detstve hrávali takú hru, že niekto napísal vetu, zakryl ju na papieriku, nechal len jej posledné slovo, ďalší dopísal inú vetu a pokračovalo to tak až do konca, z čoho vznikol veľmi vždy zaujímavý dadaistický text, ale bez toho, že by mal nejakú jednotnú myšlienku. Takýmto spôsobom mám pocit, že sa postupovalo podobne aj pri tomto legislatívnom zámere, kde naozaj každá časť je odlišná a nesúvisí s ostatnými časťami alebo dokonca im aj protirečí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej majú pán poslanec Švidroň, pán poslanec Ivančo a pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Švidroň. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, navrhovateľka, veľmi málo som venoval času v svojom krátkom príspevku práve financovaniu. To bola poznámka na začiatku. Viac ma trápi samotný nevymedzený alebo široko vymedzený diapazón, keď som povedal, že podľa tohto zákona je skutočne možné všetko, čo si len aj najväčší fantasta učiteľ vie predstaviť. A to skutočne potom je niečo, čo pripomína chaos. Ja som mal možnosť spoznať tento zákon v priebehu minulých rokov, keď horlivci horliaci zaň brázdili Slovensko, vykladali ho. No a skutočne na niektoré príklady, ktoré tam uvádzali, a, žiaľ, bolo to aj za prítomnosti niektorých predkladateľov, bolo treba aj silný žalúdok, a to na to, čo za príklady, ktoré sa majú dostať do výchovno-vzdelávacieho procesu, sa tam dali. No celé to jednoducho pripomína situáciu, keď aj niektorí učitelia, pedagógovia súhlasia s tým, čo predkladáte. Celé to pripomína situáciu, ako keby ste im stláčali nos, aby otvorili ústa. No a keď potom sa najedia toho, čo ste im ponúkli, tak vás chvália v nádeji, že sa to nebude opakovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa zastaviť pri vystúpení pani poslankyne Rosovej v časti, kde podľa môjho názoru veľmi, veľmi správne uviedla to, že jej predrečníčka kolegyňa Nachtmannová nevyjadrila žiadne negatívne postoje k celkovej filozofii zákona, k celkovej filozofii zmeny vzdelávacieho systému, len uviedla technickolegislatívne pripomienky, ktoré, ako som už uviedol aj ja, sa dajú zmeniť v druhom čítaní.

    Čo sa týka peňazí, pokúsim sa dať takú rečnícku otázku. Skutočne teraz, keď chceme, a myslím si, že to chce celá spoločnosť, nielen učitelia a riaditelia, lebo je to tlak celej verejnosti, zmeniť niečo v slovenskom vzdelávacom systéme, to v tejto chvíli je priestor na to, aby sme sa bavili o sume peňazí, koľko to bude stáť? Som presvedčený o tom, že vzdelávanie je dosť silným nástrojom toho, aby sme posunuli aj niektoré sociálne aspekty vývoja spoločnosti dopredu. A, samozrejme, ak budeme poctiví a úprimní, tak treba ale povedať aj to, že aj súčasné zvýšenie rozpočtu školstva na rok 2007, ktoré prišlo, myslím, že je to nejakých 700 mil., v podstate bolo len na zabezpečenie zvyšovania platov pedagógov, lebo žiadna koruna nešla do toho, aby sme skvalitňovali vzdelávací systém, až na pár rozvojových projektov, ktoré sa týkali toho, že nejaké školy dostanú 200 000 – 250 000 korún, pričom je ich veľmi málo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Rosová, myslím si, že nie je namieste dehonestácia odborníkov z praxe. Ja som už raz hovorila o tom, že pripomienky odborníkov boli zapracované do koncepcií a následne legislatívneho zámeru, ak boli dobre zargumentované, nešlo o žiadnu skladačku, ako ste to prezentovali, zargumentované, a potom boli spracované odborníkmi na ministerstve. Takže nešlo tu o žiadnu detskú hru.

  • Pani poslankyňa Rosová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem.

    Takže ďalej budeme pokračovať vystúpeniami písomne prihlásených poslancov a slovo má pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som začal programovým vyhlásením vlády. V ňom sa táto vláda zaväzuje, že vzdelávanie a výchovu bude rozvíjať v duchu moderných európskych a svetových trendov a že vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu. To znamená, že vláda sľubuje, že bude podporovať školstvo a spoločnosť založenú na znalostiach. Otázka však znie, ako to chce spraviť, keď legislatíva, ktorou sa naše školstvo riadi, pochádza z prvej polovice osemdesiatych rokov minulého storočia. Dnes už totiž nie je kľúčovým problémom rozsah namemorovaných vedomostí v tzv. jednotnej škole. Na celom svete si dnes v súvislosti s primárnym a sekundárnym vzdelávaním kladieme otázky, či sú žiaci, študenti a učitelia pripravení pre budúce výzvy, či vedia poznatky efektívne analyzovať, či vedia argumentovať a výsledky odkomunikovať a či budú schopní pokračovať vo vzdelávaní počas celého svojho života, či získajú žiaci v škole také znalosti a zručnosti, ktoré sú kľúčové pre dobré uplatnenie sa v spoločnosti, ale aj to, či sú naši žiaci, študenti, ale aj učitelia schopní spracúvať kvalitne a rýchlo, geometrickým radom narastajúci objem informácií a vybrať si tie, ktoré sú podstatné, a nakoniec, či vedia všetci zúčastnení na základe týchto informácií rozhodovať tak, aby ich rozhodnutia neprinášali len maximálny úžitok, ale aby súčasne zohľadňovali aj prijaté etické a spoločenské normy.

    Odpovede na tieto otázky nie sú ani jednoduché, ani ľahké. A krajiny OECD sa pokúsili nájsť odpoveď a v rámci Programu medzinárodného hodnotenia študentov, to je tá známa PISA, otestovali pätnásťročných žiakov zo 40 krajín. A všetci, ktorí sa touto problematikou zaoberáme, vieme, že slovenskí žiaci nedopadli dobre, keď ani v jednej zo štyroch hodnotených oblastí, a boli to matematika, prírodné vedy, riešenie problémov a čitateľská zručnosť, nedosiahli ani len priemer krajín OECD. Len tak pre zaujímavosť poviem, predbehlo nás dosť výrazne aj Macao. Dokonca aj v porovnaní s Českou republikou, s ktorou sme mali spoločné východiskové štartovacie bázy, sme v tom dopadli o triedu horšie. V prírodovednej gramotnosti a matematike sme skončili na 20. a 21. mieste zo štyridsiatich, avšak aj to bolo pod priemerom OECD. Podobne sme dopadli aj v oblasti známej ako riešenie problémov, kde sme obsadili 22. miesto. Vážnym problémom však je, že najhoršie sme skončili v najdôležitejšom teste, a to v oblasti čitateľskej zručnosti, čo je schopnosť pochopiť, reflektovať a použiť písaný text tak, aby žiak rozvíjal svoje znalosti a dosiahol tie ciele, ktoré si stanovil. Inými slovami, testovaní žiaci nedokázali správne pochopiť písaný text a reagovať naň primeraným spôsobom. Tu sme sa umiestnili na 30. mieste ako posledná z krajín Európskej únie. A ukázalo sa, že všade tam, kde bolo treba kreatívne spájať isté znalosti, napr. aj pri slovných úlohách, na rozdiel od testov, ktoré si vyžadovali namemorované vedomosti, kde sme dopadli dobre, v týchto ostatných testoch, kde bolo treba individuálny prístup, kde bolo treba dať vlastnú myšlienku, kde bolo treba analyzovať, kde to bolo treba syntetizovať a nakoniec to odkomunikovať, tam sme dopadli zle. Môžeme mať rôzny názor na program (PISA), môžeme povedať, že to sú testy, ktoré pre nás nie sú vhodné, no v každom prípade OECD, Európa a svet sa nepýtajú, či sú testy pre nás vhodné, ale testujú to tak, aby zistili, akú kvalitu má naše vzdelávanie. A teda zákonite sa musíme pýtať, kde sú príčiny takýchto slabých výsledkov. Tých je viacej. Ja nebudem analyzovať všetky. Ale čo je pozoruhodné, je, že žiaci museli riešiť také úlohy, s ktorými sa v škole vôbec nestretli. A je teda zrejmé, že chyba nie je len v nich, ale predovšetkým v spôsobe výučby a možno z veľkej časti aj v prístupe učiteľov. Celkom určite prispieva k týmto nedobrým výsledkom aj existujúca legislatíva, teda ten školský zákon č. 29/1984 Zb., ktorý veľmi silno preferuje tzv. učiteľský princíp, ja to nazývam slovami „ruky za chrbát a ticho v triede“, v ktorom sa intelektuálna kapacita mladých ľudí formuje najmä čítaním, počúvaním a napodobňovaním, inými slovami, pretrvávajúcim tereziánskym spôsobom výučby, ako to už aj pán poslanec Fronc povedal, okoreneným navyše socialistickými teóriami predchádzajúceho systému.

    A keď som pred takmer mesiacom na tlačovom brífingu citoval z tohto súčasne platného školského zákona, ktorý začína slovami, že „Federálne zhromaždenie Česko-slovenskej socialistickej republiky sa uznieslo“, potom to pokračuje a končí to podpismi súdruhov Husáka, Indru a Štrougala, chcel som tým povedať predovšetkým to, že ducha a filozofiu platného zákona nemôže napraviť ani jeho 19 novelizácií. A on doznal 19 novelizácií a už je to zákon, ktorý je absolútne chaotický. Nedá sa opraviť, ani jeho žiadna ďalšia novela, lebo na schátraných základoch nemožno postaviť nový dom. Predchádzajúce vlády sa snažili urobiť, čo sa urobiť dalo v tomto zákone, ale v každom prípade už naozaj patrí do šrotu. Preto je nevyhnutné, aby sme mali nový a moderný školský zákon, taký, ktorý dá viacej slobody, ale zároveň aj zodpovednosti za rozvoj a vzdelanie všetkým priamym účastníkom celého vzdelávacieho procesu, teda školám, učiteľom, žiakom a ich rodičom, a to s dôrazom na to, aby mohla škola poskytnúť svojim žiakom väčší priestor na tvorivý, ale aj kritický spôsob samostatného myslenia. Nikto zrejme nepochybuje o tom, že o chirurgickom výkone, liečbe pacienta alebo stavbe mostov či konštrukcií áut a lietadiel môže a musí rozhodovať výlučne príslušný odborník. Takisto by nadväzne malo platiť aj to, že o tom, ako sa budú učiť naše deti, môžu rozhodovať tí odborníci, ktorí túto prácu ovládajú a robia ju dobre, lebo môžeme mať desiatky dobrých projektov, ako je napr. Milénium, ale ak nebudeme mať dostatočný a motivovaný ľudský potenciál, tak potom zostaneme len v rovine deklaratívnej a prakticky nič sa nezmení. Motivácia všetkých zúčastnených strán na kvalite vzdelávania je preto hlavným cieľom tohto návrhu.

    Problémy, ktoré tu máme pred sebou, nie sú jednoduché. Predkladaný zákon však definuje cesty k ich riešeniu. Zásadne odmieta jednotný systém vzdelávania, snaží sa motivovať všetkých účastníkov vzdelávania tak, aby tak žiaci, študenti, učitelia, ako aj rodičia cítili zodpovednosť za výsledok činnosti školy a mali tiež, samozrejme, dosť slobody na to, aby svoju zodpovednosť mohli aj prejaviť. Legislatívne uskutočňuje obsahovú a procesnú premenu tradičnej školy na modernú školu. Zavádza celkovú zmenu obsahu vyučovania upustením od memorovania informácií smerom k vyvíjaniu schopností získavať, vyhodnocovať a využívať ich. Posilňuje a zlepšuje vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov, informačných technológií, základných vedomostí a zručností potrebných pre každého absolventa strednej školy. Podporuje stratégie orientované na výkon úpravou vzdelávacích programov pre talentované a nadpriemerne nadané deti vo všetkých oblastiach, nielen v športe a v umení.

    Pred dvomi mesiacmi sme diskutovali o novele zákona o vysokých školách. Vtedy pán predkladateľ pán podpredseda vlády a minister školstva dôvodil, že ide o reformný krok. Je veľkou chybou podľa mňa si myslieť, že reforma vysokých škôl sa dá uskutočniť bez toho, aby sa nereformovalo aj základné a stredné školstvo. Ak sa obe reformy neuskutočnia v rozumnom čase paralelne, veľmi ťažko dosiahneme tie ciele, ktoré musíme splniť, aby sme v tomto geografickom priestore hrali úlohu dôstojného, akceptovateľného, ale aj konkurencieschopného partnera. Na to však treba primeranú legislatívu. A opäť budem citovať z vládneho programu v oblasti vzdelávania: „Úlohou školy je pripravovať deti a mládež pre život a prácu v nových podmienkach európskeho trhu práce. Právo na kvalitnú výučbu znamená, že škola sa musí stať priestorom samostatnosti, tvorivosti, moderných metód výchovy a vzdelávania.“ Toto všetko náš predkladaný návrh školského zákona ponúka a spĺňa.

    Aj preto sa, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci koalície, uchádzame aj o vašu podporu pri schvaľovaní tohto návrhu zákona. Predkladáme totiž návrh, ktorý plne zodpovedá aj vašim požiadavkám. A teda by bolo nelogické nehlasovať zaň.

    Ďakujem všetkým, možno 30 poslancom, ktorí sú tu, že si ma vypočuli, a ďakujem, že ich táto problematika zaujíma. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Devínskeho majú pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Myslím, že pán prof. Devínsky veľmi pekne vystihol potrebu reformy školstva predovšetkým z obsahového hľadiska. Ja som presvedčený o tom, že okrem základných vedomostí, ktoré sa učia v našom školstve od základných škôl, myslím tým čítanie, počítanie, písanie, tak treba učiť predovšetkým prácu s informáciami, aby sa menej memorovalo a aby sa jednoducho viac učili zručnosti, aby žiaci a študenti si vedeli spracovať informácie a vedeli s nimi narábať. Čiže to je otázka priorít.

    V tejto súvislosti je dôležitá, samozrejme, aj otázka financovania školstva. V tejto súvislosti chcem upozorniť na skutočnosť, že od roku 2000 do roku 2005 stúpala úroveň prostriedkov, ktoré išli do školstva v pomere k domácemu produktu, až nad úroveň 0,82 %. Bohužiaľ, tento rok je prvý rok, keď do školstva ide menej v pomere k domácemu produktu. A ten prvý návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je, žiaľ, tiež negatívny z tohto hľadiska, lebo by malo ísť do školstva ešte menej prostriedkov, ako to bolo v roku 2007. Takže otázku nielen obsahovej reformy, ale aj otázku financovania pokladám za veľmi, veľmi dôležitú. A verím, že na túto tému budeme hovoriť aj pri diskusii o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, 8 rokov ste boli predstaviteľom strany, ktorá vládla a ktorej nevadilo, že v školstve sa ide podľa zákona, pod ktorým sú podpísaní Štrougal a Husák. Plne s vami súhlasím, že treba prijať nový školský zákon a neriadiť sa v regionálnom školstve zákonom z roku 1984, teda z úplne iných spoločensko-politických pomerov. Vaša vláda však na to mala dostatok času a všetky prostriedky, aby ste nový školský zákon prijali. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať kolegovi prof. Devínskemu za veľmi dobré vystúpenie a za pomenovanie hlavných dôvodov, prečo treba prijať nový zákon o výchove a vzdelávaní.

    To kľúčové ale, čo ma zaujalo na vystúpení pána profesora, je to, že pomenoval aj dôvody, prečo by mali poslanci vládnej koalície podporiť tento zákon. Ja ich len zhrniem do jednej vety. Tento návrh určite nejde proti zámeru vlády v oblasti školstva. Možnože ho dopĺňa, možnože ide nad jeho rámec alebo nad rámec zámerov vlády, ale určite, a o tom som presvedčený, že by sme sa mohli na tom zhodnúť, nejde proti zámerom ministerstva školstva. Preto podobne, ako to urobil pán prof. Devínsky, aj ja vás prosím o podporu tohto vládneho návrhu a pri svojom vystúpení v rozprave aj zdôvodním ďalšie dôvody, prečo by ste mali tento návrh posunúť do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Devínsky, ja si vás vážim ako vysokoškolského pedagóga. A vcelku sa mi páčilo aj vaše vystupovanie, ktoré malo snahu hľadať príčiny problémov, ktoré sú v školstve. V tom, myslím, sa zhodneme všetci, že v školstve nie je všetko v poriadku a treba systém dobre zanalyzovať a treba navrhnúť riešenia, ktoré by ho posunuli dopredu. Tu máme cieľ obe strany, ako koalícia, tak aj opozícia, rovnaké.

    Zaujali ma poznámky o tereziánskom systéme, ktorý je okorenený socialistickými prvkami v podobe súčasne platného školského zákona. A ja sa pýtam, či je problém len v zákone. Ja za môjho pôsobenia na vysokej škole po roku 1989 som vnímal, že úroveň žiakov, ktorí prichádzajú na vysokú školu zo stredných škôl, sa postupne znižuje. A o tých prvkoch, ktoré ste pomenovali, že chýba schopnosť tvorivo pracovať, že chýba analýza a syntéza poznatkov, ktoré na tej škole dostanú, to je svätá pravda. Otázka znie: Je to chyba zákona, keď k týmto javom dochádza po roku 1989 omnoho výraznejšie, ako to bolo predtým? Ja osobne si myslím, že nie je to chyba zákona a že ju treba hľadať aj trošku niekde inde.

    A teraz k návrhu zákona, kde ste spolupredkladateľ. Prečo ste ho nepredložili počas osemročného pôsobenia vo vládnej koalícii? Ja netvrdím, že ten zákon nemá pozitíva. Áno, ale nie je dokonalý. To treba povedať úplne jednoznačne. Prečo ste ho nepredložili počas toho osemročného pôsobenia? V kuloároch sa hovorí, že nebola na to politická vôľa a dostatok politickej sily. Tak ak nebola na to politická vôľa, keď ste tú silu mali, myslím si, že aj vaši kolegovia videli jeho nedostatky.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Devínsky.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa financovania dotknem iba veľmi málo, lebo o tom budeme ešte zrejme diskutovať a hovoriť. Školstvo na tento rok dostalo o 1,8 mld. viacej, pričom vysoké školy dostali o pol miliardy menej a všetky tieto prostriedky pôjdu na valorizácie a, jedným slovom, sa prejedia.

    Čo sa týka vás, pani kolegyňa Nachtmannová, keď sa pýtate, či nám to nevadilo. No vadilo nám to. Veď tých 19 novelizácií prišlo okrem asi dvoch, ktoré ešte boli pred rokom 1990, po roku 1990. A väčšina z nich prišla vtedy, keď sme my boli v koalícii.

    Keď hovoríte o tom, že dosť času na diskusiu treba, tak ja by som upozornil možno na to, že prekladaný legislatívny zámer nehovoril o paragrafovom znení, predkladaný legislatívny zámer vlády bol predložený niekedy pred prázdninami, počas prázdnin a 31. júla bolo uzavreté pripomienkové konanie. Tak ja sa nedomnievam, že to je dostatočný čas na rozdiel od času pri tomto návrhu, ktorý prešiel asi ročnou diskusiou. Uskutočnili sa pritom rôzne konferencie a každý, kto chcel, sa mohol k tomuto zákonu vyjadriť.

    Pán kolega Petrák, ja s vami úplne súhlasím. To, čo ste povedali, je pravda, pretože to nie je len otázka zákona, ale aj otázka ľudí. A môžeme si povedať, že boli vychovávaní všetci, aj učitelia, podľa tohto zákona. Teda ako chceme, aby to školstvo vyzeralo? Ale kedy bude ten čas, keď treba predložiť ten zákon? Ja si myslím, že ho treba predložiť čím skôr, pretože problémy, ktoré sú tu, žiaľbohu, aj vďaka legislatíve, ktorú tu máme, sa kopia. A stále tá úroveň, tak ako to vy hovoríte, naozaj tých prihlášok vo väčšine prípadov na vysokú školu klesá. Ďakujem pekne.

  • O slovo sa prihlásila spravodajkyňa pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka, za slovo. Milí kolegovia, milé kolegyne, hovoríme tu o školskom zákone. Všetci, ktorí tu vystupovali, sa zhodli na tom, že je to zákon veľmi dôležitý, že ten zákon je potrebný. Ja by som chcela apelovať na to, aby sme pokračovali v tej línii, ktorá tu už bola otvorená, a to v línii vecnosti a odbornosti, a aby sme prestali hovoriť stále o tom, kto čo kedy mal a mohol, lebo takto sa k dobrému školskému zákonu nedopracujeme. To je prvá poznámka.

    Ale chcela by som predovšetkým povedať niekoľko slov k tomu, čo sme tu počuli z úst pána prof. Devínskeho. Veľmi oceňujem a chcem vyzdvihnúť, že urobil to, čo som už včera spomínala, že to neurobilo ministerstvo, a to, že aspoň čiastočne alebo rámcovo pomenoval jeden z významných a základných problémov nášho školstva. A to je kvalita výstupov. Meranie PISA bolo pre Slovensko veľmi prelomové, nielen preto, že nám ukázalo, nastavilo objektívne zrkadlo a dalo možnosť porovnania, ale aj preto, že sa vďaka týmto výsledkom prelomil istý mýtus, ktorý pretrvával vo verejnej mienke, a to mýtus, že naše školstvo je mimoriadne kvalitné, konkurencieschopné, ba lepšie, ako sú školské systémy v iných krajinách. To bolo veľmi dôležité na to, aby naozaj existovala verejná objednávka na zmenu, na reformu. A na druhej strane upozornilo to aj odbornú verejnosť, že práve kvalita výstupov je to, na čo sa máme zamerať, nielen z hľadiska merania a kontroly, ale aj z hľadiska systému školstva. To znamená, ak hovoríme o reforme školstva, dôležité je zamerať sa na výstupy oproti dôrazu na kontrolu jednotných metód a postupov. Preto sa práve v tomto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, odmieta princíp jednotnej školy, na druhej strane ale sa zdôrazňuje jednota štandardov, výstupov. Totiž ak sú kvalitne vypracované štandardy a dobrý a nezávislý systém meraní, potom je zrejmé, že každý dosiahnutý stupeň vzdelania je zárukou, že absolvent dosiahol minimálne štandardy, to znamená, je spôsobilý pokračovať na ďalšom stupni vzdelávania. Toho konzekvenciou je napr. aj možnosť odbúrať prijímacie pohovory. Myslím si, že je tu veľký priestor na to, aby sme sa bavili o výstupoch, aby sme sa bavili o spôsoboch merania. Napokon aj samotné ministerstvo zvažuje aj meranie po absolvovaní prvého stupňa vzdelávania, čo ja veľmi oceňujem.

    Ja by som len ako podnet aj vlastne v rámci reakcie na to, ako včera vyzvala pani poslankyňa Mušková na spoluprácu a na odbornú diskusiu, ponúkla napr. možnosť rozšíriť Monitor 9 na naozaj celú populáciu, a teda aj na osemročné gymnáziá. Je to šanca na to, aby, po prvé, sa splnil ten z cieľov monitora, ktorý hovorí o tom, že každý absolvent daného stupňa vzdelávania má možnosť porovnať sa na celej škále v rámci celého svojho ročníka, kde je a kde sa nachádza, či je v priemere, nad priemerom a tak ďalej. To je teda jedna vec. Ak vylúčime z tohto merania žiakov osemročných gymnázií, potom nám tu vlastne uniká veľká skupina, ktorá by teoreticky mala dokonca celkovo zvýšiť ten priemer. To znamená, že vlastne nemáme zatiaľ objektívny pohľad na to, ako vyzerá tá veková kohorta. To je jeden, taký individuálny prínos toho, keby sa monitor rozšíril aj na osemročné gymnáziá. Ale je tu aj druhá stránka mince, a to problém, že nám osemročné gymnáziá rastú ako huby po daždi, čo sa niekedy stretáva aj s kvalitou, preto, lebo rodičia majú záujem o to, aby ich deti mali, dajme tomu, za sebou prijímacie skúšky, aby ich už nemuseli absolvovať po ukončení základnej školy. No a ak by bol monitor naozaj meraním, ktoré vyjadruje úspešnosť a dosiahnutie štandardov istého stupňa vzdelávania, potom by vlastne akýmsi spôsobom suploval tie prijímacie skúšky. Ten argument na uľahčenie si života tým, že dáme dieťa na osemročné gymnázium po IV. triede, by odpadol. A tým pádom zrejme by sa aj objektívne vyselektovala potreba osemročných gymnázií a zrejme by to malo pozitívny dopad aj na ich kvalitu.

    Takže toľko k takej jednej jednotlivosti, ktorá hovorí o výstupoch. Ale aby som sa vrátila na začiatok, chcela by som predovšetkým zdôrazniť to, že reforma školstva má byť zameraná na to, aké vlastne produkuje deti, aké sú vzdelanostné a výchovné výstupy, ale v žiadnom prípade nie na to, aby sme trvali na dodržiavaní jednotných foriem a jednotných metód. Tým by sme okliešťovali slobodu, tvorivosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Rosovej majú pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Sániová, pán poslanec Devínsky a pani poslankyňa Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja myslím, že kladiete dôraz na jeden parciálny problém, ktorý hovorí o hodnotení kvality stredoškolského vzdelávania prostredníctvom monitora alebo nejakých iných foriem. Tvrdíte, že treba prelomiť mýtus o kvalite slovenského školstva. Ja osobne si myslím, že riešenie problému kvality školstva nespočíva len v hodnotení kvality poznatkov, lebo treba sa zaoberať aj štruktúrou školstva, stredného školstva predovšetkým. Za posledných 15 rokov sa absolútne zdevastovalo a zdecimovalo učňovské školstvo a dnes máme akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily pre investorov, ktorí prichádzajú na Slovensko. Aj v tejto súvislosti chcem povedať, absolútna voľnosť pri vzdelávaní, trh to nevyrieši. Osobne si myslím, že aj v oblasti školstva treba mať určité direktívy štátu, treba mať vízie, ako sa bude vyvíjať hospodárstvo štátu, aká bude potreba kvalifikovaných pracovných síl v tých alebo oných oblastiach. A potom môžeme zmysluplne rozvíjať aj školstvo a dávať impulzy aj pre rozvoj národného hospodárstva. Ale klásť dôraz len na parciálny problém kvality prostredníctvom hodnotenia, myslím si, to nie je cesta.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na tú časť, kde sa spomínal mýtus dobrého školstva. Pani kolegyňa, naše školstvo bolo nie dobré, ale výborné. A nie monitoringy dávajú pravý obraz, pravý obraz dáva uplatnenie v praxi. Pozrite sa do zahraničia. Bývalí absolventi vysokých škôl v zahraničí perfektne sa uplatňovali. Za vlády Vladimíra Mečiara napr. výučbu farmácie na Slovensku vysoko hodnotil Izrael, ktorý mal záujem, aby sme postavili program, že z Izraela budú u nás študovať farmáciu, lekárske fakulty a tak ďalej. Ale došiel zlom, že sa ponúkala súkromná sféra, ktorá platila oveľa viac, podvyživenému, slabo platenému školstvu, áno, oveľa vyššie zárobky. Tak dobrí učitelia odišli. Je katastrofa, keď na právnickej fakulte prof., DrSc. po 40 rokoch má základný plat 26 000 korún a nie sú peniaze na ďalšie ohodnotenia, o pár budov ďalej v banke sekretárka dvadsaťročná má plat 28 000 korún mesačne. Tak chcete takto robiť dobre vysoké školstvo? Osem rokov sa to tu trpelo, tu treba spraviť určitý vstup, vstup finančný, vstup hodnotiaci. A nie je možné ísť cestou voľného školstva, učiť, čo je práve učiteľom podľa ich predstavy a nebrať líniu základnú z ministerstva, pretože ak dospejeme tam, kde je americké školstvo, ktoré išlo touto cestou, tak budeme plakať nad našou vzdelanostnou úrovňou.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Sániová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcela by som zareagovať na tie časti, čo spomínala pani poslankyňa Rosová, o štandardoch a výstupoch. Určite tieto momenty v rámci vzdelávacieho procesu sú veľmi dôležité. Samozrejme, ten výstup je ovplyvnený aj tým, s čím určite nový školský zákon, ktorý pripravuje ministerstvo školstva, bude počítať. A to je v prvom rade ocenenie učiteľov na základných a stredných školách a hlavne ďalšia dôležitá vec, o ktorej sa tu nehovorí. Je to agresívnosť na školách, je to šikanovanie, sú to drogy na školách a tak ďalej. Ten výstup je ovplyvnený aj týmto. Vieme, aké sú dnes zloženia detí na školách, čo všetko musí učiteľ podstúpiť, aby urobil pedagogický výstup, aby urobil to, na čo bolo toto poslanie učiteľa dané. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené panie kolegyne, kolegovia, nadväzujem na tú časť svojej predrečníčky, ktorá hovorila o kvalite, pretože kvalita je dnes kľúčovým slovom na celom svete. Pán kolega hovoril o porovnávaní a hovorím, či to je jedna jediná časť. To je tá jedna veľmi dôležitá časť, o ktorej hovorila aj pani kolegyňa Rosová, pretože vo všetkých oblastiach sa porovnáva, porovnáva sa percento nezamestnanosti, porovnáva sa celkový výkon štátu, nielen to, ako dopadli naši študenti v jednotlivých testoch. Ak bude zavedený systém, a ten systém závisí aj od legislatívy a predovšetkým od legislatívy, ktorému budú dôverovať aj vysoké školy, tak odpadne aj taká časť, drasticky a dramaticky sa zmení tá časť, ktorej dnes hovoríme prijímacie konanie. Samozrejme, ten negatívny demografický vývoj bude hrať svoju úlohu, ale pre tento štát bude absolútne kľúčové, aby naši žiaci boli konkurencieschopní, aby v hodnotiacich testoch, ktoré budú robiť iní, ktoré nebudeme robiť my, ktorí budú porovnávať, aký je výkon nášho vzdelávania, nedopadli podpriemerne tak, ako, žiaľbohu, je to dnes. Uvidíme, čo sa stane 4. decembra, keď sa zverejnia tie testy za rok 2006, ale ich predbežné výsledky ukazujú, že príliš veľké zlepšenie tam nebude. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Rosová, skutočne sa zhodneme na tom, že treba niečo robiť so školským zákonom. Potrebu nového školského zákona nikto z nás nespochybňuje, ale všetci rovnako vieme, že ministerstvo školstva má po roku odborných diskusií, tvorbe koncepcií sformulovaný legislatívny zámer, ktorý je v legislatívnom konaní. Ak ja osobne si dám na misku váh na jednej strane hotový návrh zákona z rúk predkladateľov, kolegov poslancov, a na druhú stranu si dám hotový legislatívny zámer, ktorý po paragrafovom znení, myslím si, bude riešiť komplexnejšie situáciu v regionálnom školstve, určite ja osobne dám prednosť tomu druhému variantu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za poznámky, v mnohom sa určite zhodneme, boli tu pomenované ďalšie problémy nášho školstva.

    Ja som sa v mojom vystúpení zamerala konkrétne na kvalitu výstupov preto, lebo myslím, že tam treba začať pátranie, prečo nie sú naši žiaci konkurencieschopní. A, bohužiaľ, pani poslankyňa Tóthová, nie je to mýtus, jednoducho toto dokázali objektívne merania.

    Som rada, že pani poslankyňa Sániová spomenula aj patologické javy na školách preto, lebo napr. tomu sa v legislatívnom zámere nevenuje prakticky žiadna pozornosť. Ale neskôr by som sa rada vyjadrila aj k tomu, čo analýzy ukazujú o príčinách toho, že výstupy z nášho školstva nie sú ideálne.

    Pán poslanec Petrák, ja s vami súhlasím, áno, učňovské školstvo je obrovský problém. A tu treba tiež zboriť bariéry a povedať si jasne, že to, čo má zabezpečovať štát v učňovskom školstve, je vzdelanie, vzdelanie ľudí, ktorí sú pripravení prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam, prispôsobovať sa novým technológiám, pretože niekoľkokrát za svoj profesionálny život budú musieť úplne zmeniť svoj spôsob práce, výkon toho, čo vykonávajú. Takže štát má pripraviť týchto ľudí na to, aby boli flexibilní, aby boli schopní porozumieť zmenám a prispôsobiť sa im, a nemá vycvičovať robotou. Výcvik, to má byť záležitosťou tých, ktorí majú záujem zamestnať takúto kvalifikovanú, dobre vzdelanú, odbornú pracovnú silu. Mám pocit, že tu by sme tiež našli zhodu. Mám pocit, že tu je zhoda aj na strane zamestnávateľov, len si treba povedať, kde sú bariéry, prečo to zatiaľ takto nefunguje. Ale opakujem, v odbornom školstve treba oddeliť vzdelanie a výcvik, pretože vzdelanie je niečo čo pripraví človeka na celý život, kým výcvik ho pripraví na niekoľko...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal navrhovateľ pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel len reagovať v prvom rade na poznámky kolegu Petráka, pretože sa mi zdali byť vecné. A môžeme teda hovoriť vo vecnej rovine.

    Viem, že mnohí tí, ktorí učia na vysokej škole, majú pocit, že kvalita študentov, ktorí nastupujú na vysokú školu, výrazne klesá. No nerád by som bol, aby to zaznelo ako zneváženie práce stredoškolských pedagógov, ale ten problém je inde. Ten problém je v tom, že v roku 1990 sme nemali ani 60 000 vysokoškolákov, dnes je ich viac ako 200 000. Dnes prakticky z populačného ročníka maturantov tam nastupuje každý, kto má na to. A myslím, že v tom sa zhodneme, že bol cieľ, aby každý mladý človek, ktorý má na to, sa mohol dostať na vysokú školu a získať vysokoškolské vzdelanie. Samozrejme, nemôže byť každý absolventom medicíny a práva, v tom sa takisto zhodneme. Ale čo vidím, je, že máme tuná objektívne merania. A teraz môžeme už na základe meraní, na základe maturitných testov, monitora rok po roku porovnávať výsledky jednotlivých škôl a aj objektívne porovnávať, či sa tá kvalita vzdelania zhoršuje alebo zlepšuje. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Ja viem, že ste citliví na to, čo hovoril kolega Devínsky o socialistickej indoktrinácii ap., ale ja vám poviem takto, ten model školstva, ktorý teraz zavedieme, ak ho prijmete, nepripustí indoktrináciu pre nikoho, ani zľava, ani sprava. V tomto by sme sa mohli zhodnúť, že tá štátna indoktrinácia, ideologická, by nemala jestvovať, pričom by sme mali nechať voľný priestor.

    A ešte jedna poznámka k tomu, čo ste hovorili, k devastácii učňovského školstva. To sa tak ľahko a rado hovorí, že sa zdevastovalo. Ja by som povedal čosi iné. Viete, modelom financovania, ktorý sme urobili, dnes každý väčší podnikateľ si môže založiť svoju vlastnú školu, kde študijný program takpovediac ušije pre vlastné potreby a ešte aj štát mu rovnako zaplatí za každého študenta, lebo dnes financujeme školy na základe počtu študentov a, samozrejme, s tými rôznymi koeficientmi, ale rovnako bez ohľadu na to, či tá škola je zriadená vyšším územným celkom, súkromnou osobou, právnickou osobou alebo cirkevnou osobou, nuž každého rovnako. Ale ja som sa s tým stretol. Aj veľkí podnikatelia za mnou chodili, nariekali. A som sa ich opýtal, prečo si nezaložia takú školu. Ja sa nemôžem ubrániť pocitu a poviem to, viete, tak mi to pripadá trošku, a tu by sme sa mohli spojiť, pri niektorých tých podnikoch a u niektorých podnikateľov ako raný kapitalizmus. Chcú tie deti nútiť, nútiť istým spôsobom, áno, aby išli a učili sa za šičky napr., aby ich držali potom na minimálnom plate. Vy by ste svoje dieťa dali, aby tam išlo? Jednoducho to pokladám za nespravodlivé, pretože ten priestor naozaj majú, aby mohli vzdelávať, odborne, či potrebujú murárov, tesárov a podobne. A na druhej strane majú priestor na to, ak je nedostatok takejto pracovnej sily, tak mu jednoducho tú pracovnú silu môžu získať a prilákať zvýšením mzdy, ale nie tým, že držia tých pracovníkov na minimálnej mzde. Ďakujem zatiaľ.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Fronca majú pán poslanec Švidroň, pán poslanec Devínsky, pán poslanec Petrák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Švidroň.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Fronc, predrečníci, porovnávali ste tu činnosť porovnateľných ministerstiev za predchádzajúceho alebo terajšieho vedenia. No ja si dovolím túto legislatívnu prácu popísať citáciami z dobovej tlače, keď píše autor, ideový iniciátor, známy to liberál alebo brat známeho liberála na spoločnej kandidátke istej insitnej strany. Tak čítajme: „Ostaňme pri školskom zákone. Má svoj pätnásťročný príbeh, do ktorého sme v konzervatívnom inštitúte vstúpili pred poldruha rokom,“ teraz sú to odvtedy už viac ako 3 roky, „diskusiou s odborníkmi z mimovládneho sektora, Štátneho pedagogického ústavu a z vysokoškolského prostredia,“ a tu je tá plánovitosť, „potom sme ponúkli ministrovi školstva Froncovi spoluprácu na príprave zákona. Pracovali sme na ňom s legislatívcami, jeho kanceláriou Ernesta Valka sme pripravili konečnú verziu.“ Takže to hovorí za všetko. Ako to tu porovnávať s tou koncepčnou prácou, ktorú teraz vyvíja náš minister, naše ministerstvo školstva? No musel som to povedať, aj keď som to pôvodne nechcel, lebo považujem pána Fronca takýmto svojím spôsobom za priateľa, aj keď je z opozície. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Devínsky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som reagoval na to, čo tuná povedal pán kolega Fronc, a síce o financovaní škôl podľa počtu študentov. K tomu treba povedať toľko, že demografický vývoj urobí svoje a určite veľmi rýchlo nastane doba, keď si školy budú konkurovať vzájomne a budú sa snažiť získať čo najviac detí. A práve preto musíme dať slobodu aj škole, aby mohla poskytovať vzdelávanie inak, ako to robí tá susedná a konkurenčná škola, aby to robila lepšie, aby poskytovala aj iné aktivity, ako len sedieť v škole a diskutovať. Vidíme to aj na vysokých školách, kde proces reformy prebieha pomalšie, ako sme predpokladali a chceli. Ale prebieha to preto tak, že dostali autonómie a dostali všetky akademické slobody. A keď pán kolega Petrák hovorí aj o tom, že vysoké školy sa vyvíjajú istým smerom, tak poviem, že sa vyvíjajú dobre tým smerom len preto, že majú dosť slobody. A myslím si, že to je kľúčová vec, je to kľúčová vec aj pre regionálne školstvo, aj pre základné školstvo, aj pre sekundárne školstvo, aby sa mohli prispôsobiť tým požiadavkám, ktoré žiaci a rodičia majú. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, ak hovoríme, ako som ja spomínal, že nie je problém len v zákone, ktorý pochádza z dôb socializmu, myslím to úplne vážne. A na čom to chcem preukázať? Systém školstva, ktorý bol na Slovensku, bol unikátny. A myslím si, že nám ho mohol závidieť celý svet. Materské školy, základné školstvo, učňovské školstvo, stredné školstvo, vysoké školstvo v určitej hierarchii a postupnosti, to všetko bolo jasné. Na začiatku sme prišli s tézou, že dieťa nemá vychovávať socialistická materská škola, ale že sa majú oň starať rodičia. A dnes zavádzame, povedzme, rómskych asistentov, aby sa niektoré skupiny obyvateľov naučili základným sociálnym návykom. Vidím to ako problém, kde vznikol problém s chybným krokom v oblasti školstva, v oblasti štruktúry školstva.

    Hovoríte, že problémom nie je zadefinovať, že je zdevastované učňovské školstvo. Učňovské školstvo je skutočne zdevastované. A chýba kvalifikovaná pracovná sila, či si to chceme priznať alebo si to nechceme priznať.

    A hovoríte o tom, že treba nechať priestor podnikom, podnikateľským subjektom, aby si utvárali odborné školy a vychovali si svojich odborných pracovníkov. Ja osobne si myslím, že tu má byť ingerencia štátu, ktorá zabezpečí určitý nadhľad, lebo ak to bude nechané len na podnikateľských subjektoch, tak tú pracovnú silu si budú vychovávať len na svoje podmienky. Ale myslím si, že štát by mal mať záujem na tom, aby tá pracovná sila bola trošku širšie koncipovaná, ak skončí prácu v jednom podnikateľskom subjekte, aby sa mohla zamestnať v druhom alebo v treťom. A myslím si, že tu treba hľadať nejakú cestu.

    A skúsme odpolitizovať túto tému, lebo je to vysoko odborná téma a bude mať dopad na rozvoj Slovenska na dlhé obdobie.

  • Pán poslanec Fronc, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, asi sa v jednej filozofickej veci nezhodneme. Vy chcete viac, by som povedal, riadiacu funkciu štátu, ja si myslím, že treba nechať väčší priestor ľuďom, ktorí sú pri tom. Jednoducho vo Volkswagene určite skôr vedia, čo potrebujú, ako to vieme my, vy alebo ja. A takisto napr. v Prešove VÚC-ka vie skôr, aké odbory potrebuje, akých remeselníkov ap. potrebuje vzdelávať, ako to vieme vy a ja tu povedať. A ja pokladám za dôležité, aby štát vytvoril podmienky na to, aby takéto školy sa mohli vytvárať a tie podmienky boli vytvorené.

    A čo sa týka kolegu Švidroňa. No, pán kolega, rád by som bol, keby ste uviedli svoje videnie a svoj názor, ako ste tuná čítali z tlače, poviem vám veľmi otvorene, ja som pomenoval, že mnoho ľudí na tom robilo. A boli to aj títo ľudia.

    A že si niekto chce alebo nechce privlastniť zákon. Ja vám poviem, mne až na tom tak nezáleží, kto ten zákon podá a kto si ho privlastní. Mne ide skôr naozaj o tú reformu. A poviem vám, a to teraz aj verejne, keď som bol ministrom, osobne som požiadal vtedy zodpovedného predstaviteľa za školstvo pána Čaploviča, aby sme spolu vytvorili základ na nový školský zákon, aby ten zákon bol priechodný. Žiaľbohu, prisľúbili aj, že bude, čas plynul a nič sa neudialo.

    Tak tým chcem len dokumentovať, čo pokladám za dôležité pre naše školstvo a ako by to malo fungovať. A tu si myslím, že by sme sa mali naozaj pokúsiť o zhodu aspoň v tom, v čom sa zhodnúť dá, pretože tu ide o budúcnosť celej krajiny, o naše deti. A to nie je fráza. Ja si myslím, že naozaj to je to, za čo stojí bojovať. A mrzí ma, a to poviem rovno, že vždy každý deklaruje, že vzdelanie pokladá za najdôležitejšie, pričom keď príde na lámanie chleba, tak to vzdelanie padá kdesi úplne na dno.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k téme, ktorá sa prerokováva, to je reforma školstva, k téme, ktorá pravdepodobne zaznieva a bude ešte dlho zaznievať nielen tu na pôde parlamentu, ale aj v odbornej diskusii všetkých dotknutých článkov, ale aj v médiách.

    Asi sa zhodneme na tom všetci, že reforma školstva je potrebná. Všetci sa zhodneme na tom, aspoň dúfam, že reforma by mala smerovať k väčšej slobode, k väčšej kreativite učenia, k väčšej podpore tvorivosti. Chceme predsa, aby sme vychovali už iného mladého človeka, tak ako tu bolo spomínané uplatnenie v praxi, aby tie nároky, ktoré teraz život kladie na mladých ľudí, dokázali absolventi našich škôl lepšie spĺňať, aby tých, ktorých budeme mať na úradoch práce, bolo stále menej a menej, aby sme dokázali aj legislatívou tento proces nataviť tak, aby bol zmysluplný. Ja sa niekedy usmejem so spätnou platnosťou nad tým, čoho sme boli svedkami my, keď sme chodili do škôl. Viete, niekedy nás tu niektorí poúčajú, aké to bolo dobré za toho socializmu, aké tie školy boli fantastické. Áno, vo všeobecnej rovine sme mali vzdelanú mládež, až tak vzdelanú, že vedela naspamäť odrecitovať časti kníh. Spomeniem si na geografiu. Mávam doma často diskusie s mojimi deťmi. A priznám sa, že geografia bol môj koníček. Zistil som, že tá geografia, tak ako sa učila ešte aj po páde železnej opony, bola o tom, že vedeli presne hlavné mestá, vedeli čo-to o tej-ktorej krajine povedať, ale keď sa im ukázala mapa, tak nevedeli tú-ktorú krajinu a to-ktoré mesto pomenovať na konkrétnom priestore. To je taký úsmevný príklad o tom, akým spôsobom by sa to robiť nemalo.

    Ja by som sa ale chcel pozastaviť pri niektorých vystúpeniach, ktoré tu odzneli.

    Najskôr ku kolegovi Petrákovi. Mrzí ma, že zrovna odišiel. Spomínal, že za našej éry, myslím tým vládu Mikuláša Dzurindu, a za pôsobenia aj pána Fronca sa tu zlikvidovalo učňovské školstvo. Viete, učňovské školstvo všade na svete je niečo, čo sa hľadá a kde sa hľadajú spôsoby, modely, ktoré by boli najpriliehavejšie a najefektívnejšie vo vzťahu k tej-ktorej krajine, vo vzťahu k tomu-ktorému regiónu, vo vzťahu k potrebám toho-ktorého regiónu. Ja pochádzam, netajím sa s tým, z konverziou postihnutej oblasti, kde boli známe učilištia ZVS Dubnica, ZŤS Dubnica, kde bolo silné zázemie pre vtedajšie zbrojárske fabriky, ktoré dohromady zamestnávali okolo 20 000 ľudí. No nastala konverzia. Našťastie sme prestali v takých množstvách vyrábať zbrane, ktoré ešte dnes slúžia teroristom, až na to, že odrazu aj učňovské školstvo v tomto regióne sa ocitlo v akejsi slepej uličke. A ocitlo sa v nej nie preto, že tí, ktorí sa mali o to starať, a podotýkam, že vtedy bola teda vláda Vladimíra Mečiara, sa o to nestarali, ale preto, že to, čo bola realita každodenného života v tom regióne, bolo už niečo iné, ako to, čo sme zdedili do roku 1990. A bola to objektívna skutočnosť. Dnes politicky nálepkovať a dávať niekomu vinu za to, že učňovské školstvo nie je také, ako ho poznáme trebárs v Taliansku, kde som svojho času ako primátor mal družbu a mali sme dokonca družbu s jednou špičkovou strednou školou, ktorá bola kombináciou učňovky a strednej školy, a tam som pochopil veľa vecí, akým spôsobom by sme sa možno my mali uberať aj v tejto oblasti, čiže hovoriť o tom, čo sa tu pokazilo, lebo jednak to nie je pravda, je to znova len nálepkovanie a osočovanie.

    Ale môžeme sa trošku zamyslieť nad tým a prísť s niečím osobne, ako by sme si to učňovské školstvo chceli v budúcnosti predstaviť. Veď predsa v tých civilizovaných krajinách existuje aj viaczdrojové financovanie takéhoto školstva. A ak by táto vláda, ktorá teraz má zodpovednosť aj za učňovské školstvo, a už je to minimálne teda rok, už by naozaj ste nemali vystačiť, páni kolegovia a kolegyne z koalície, s poukazovaním iba do minulosti na akési chyby, ktoré navyše nie sú chybami objektívnymi, prišla s niečím novým, treba prísť a povedať, aká je vaša predstava. A pritom nemusíme chodiť ani do Talianska, ani do Rakúska, ani do Nemecka. Stačí, keď pôjdete do Skalice. Odporúčam to všetkým, ktorí tam ešte neboli. INA Skalica je firma, ktorá v spolupráci s učňovkou, ktorá je na pôde Skalice, dokáže spĺňať podmienky najvyššieho možného vzdelanie v tých odboroch, ktoré sa dajú uplatniť na trhu práce práve v tom regióne. Je tam zabezpečené aj viaczdrojové financovanie. Je tam jej nadštandardná spolupráca s firmou, ktorá zamestnáva dnes 2 900 ľudí a bude ich o chvíľu zamestnávať 3 600. Je tam nadštandardná spolupráca v oblasti viaczdrojového financovania, ale aj pomoci pri výbere odborov školských, ale aj pomoci pri dodávaní špičkových odborníkov firmy, ktorých si nemusí sama na plný úväzok platiť škola a ktorí si takýmto spôsobom navzájom pomáhajú, pretože efekt je obojstranný. Školu to toľko nestojí a škola pripravuje špičkových odborníkov pre firmu INA, ktorá je týmto spôsobom na tom tak ďaleko, že tam majú viac ako dvadsaťtisícový príjem pre svojich zamestnancov a v tých špičkových profesiách príjem nad 35 000. A to je realita aj preto, lebo sú dopĺňané kádre zo strednej odbornej školy alebo z učňovskej školy, ktorá je takýmto spôsobom naozaj pýchou toho regiónu.

    Čiže opakujem, možno len treba sa prísť pozrieť už aj do slovenskej praxe, kde to takto funguje, kde majú slobodu, kde je to nie centrálne riadené a kde je invencia. A možno treba porozmýšľať nad tým, akým spôsobom to dať do legislatívy, lebo dnes už zodpovednosť za legislatívu, prepáčte, máte vy.

    Zaujalo ma aj to, čo povedala pani Tóthová, aby sme sa pozreli, čo sa tu dialo so školstvom za ostatných 8 rokov hlavne vo vzťahu k platom. Škoda, že pani profesorka tu nie je , lebo ja by som sa jej spýtal, či za vlády Vladimíra Mečiara boli vyššie platy na školách, ako boli za našej éry, alebo či boli nižšie, alebo aké boli, lebo aj keď sa povie, čo sa tu dialo za tých ostatných 8 rokov, a nebudeme opakovať dobré známe skutočnosti, v akom stave sme my prebrali vtedy krajinu, v akom stave bola tvorba HDP, vidieť, mnohokrát už bolo povedané aj z úst naozaj špičkových odborníkov, „ekonómov“, ktorí tu hovorili, že z grafov sa nenajeme, ale každému priemerne vzdelanému ekonómovi je jasné, že ak sa nenaštartuje makroekonomika, tak o všetkom ostatnom je možné hovoriť iba ako o populizme, ktorý zadlžuje nás a budúce generácie. Ale až vtedy, keď sa naštartuje ekonomika, tak ako sa to podarilo nám, tak sa dá uvažovať o tom, ako dávať aj do tej inej sféry, do ktorej patrí aj školstvo, viac finančných prostriedkov.

    Čiže hovorím, ak je dnes stav taký, aký je v tvorbe HDP, v tvorbe získavaných finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu, neviem, či viete, niektorí kolegovia a kolegyne, keď budete študovať navrhnutý rozpočet vaším ministrom na rok 2008, tak skúste si ho porovnať s rokom 2004. Príjmová časť rozpočtu je o 104 mld. vyššia, ako bola v roku 2004. Takýto nárast v príjmoch krajiny a štátu sme nezaznamenali nikdy v histórii nielen samostatného Slovenska, ale ani Česko-Slovenska. Ja sa pýtam, ak je takýto nárast dnes, prečo na školstvo plánujete percentuálne menší podiel HDP, ako bol za našej vlády. Ja nehovorím, že nie je jeho nárast, ale to treba brať vo vzťahu k percentu tvorby HDP a možno aj k percentu tvorby príjmov štátneho rozpočtu cez dane, priame, nepriame, a cez všetky ostatné príjmy štátneho rozpočtu. Čiže tu sa len treba možno pozrieť do vlastných radov.

    A keď už chceme nálepkovať, tak treba povedať, aká bola situácia za našej éry a aká je situácia dnes. Takáto možnosť, akú máte vy, sme my v živote nikdy nemali, aby sme to školstvo takým spôsobom podporili, ako to môžete urobiť vy. Len si treba trošku inak nastaviť priority. Potom nemôžete si kupovať silové skupiny obyvateľstva, nemôžete takým spôsobom hazardovať s takto vytvorenými príjmami, ako to robíte, nemôžete len hovoriť heslá o tom, že znižujete výdavky na štát, na štátnu správu a tak ďalej, keď na jednej strane urobíte populistický ťah, že zrušíte krajské úrady, na druhej strane vám inými dverami do tejto sféry prídu ďalšie tisíce ľudí a ďalšie milióny výdavkov, s ktorými sme my nikdy v živote nerátali a ktoré sme ani nechceli mať. Len si treba naliať čistého vína a povedať si pravdu.

    A keď sa bavíme o tom školstve. Mnohí to viete, ja mám päť detí. A mal som jedno obdobie, keď som mal štyroch vysokoškolákov naraz. A bolo to zaujímavé, počúvať ich názory na školstvo, na stav školstva. Mimochodom, všetci teda prešli aj gymnáziom. A mám pocit, že to bolo aj preto, že som 12 rokov robil predsedu Školskej rady na Gymnáziu v Novej Dubnici, niečo o tom školstve viem. Mnohí ma poznajú, že som bol aj pri tvorbe zákona o zrovnoprávnení cirkevných a štátnych škôl, čo sa týka financovania.

    Ale taká možnosť, ako je teraz vo vzťahu k stavu ekonomiky v tejto krajine, pre tých, ktorí to myslia dobre so vzdelanosťou, ešte nebola. Jedna vec je nastaviť ten systém vo vzťahu k spravodlivosti, vo vzťahu k motivácii, slobode, tvorivosti. Ale druhá vec je aj to, povedať si pravdu, že keď sme my voľakedy prišli s Minervou a hovorili sme o vede, o výskume a o tom, čo by sme chceli aj z peňazí Európskej únie, a takto bol aj nastavený štátny program vo vzťahu k Bruselu, ale aj o tom, čo by sme chceli z prostriedkov, ktoré vytvára štátny rozpočet, do vedy, výskumu, vzdelanosti dať, tak, vážení kolegovia a priatelia z koalície, vy ste to trošku zmenili. A ste to zmenili v neprospech vzdelanosti a v neprospech tých zámerov, ktoré sme mali pri takom plánovanom a očakávanom vývoji ekonomiky, o akých sme vedeli už vtedy, resp. aké nám ekonomika naznačovala.

    Čiže odporúčam, aby každý, kto to myslí s touto krajinou vo vzťahu k školstvu dobre, predovšetkým z vás, vládnej koalície, povedal jasne, čo vlastne je vaša filozofia k tomu, čo školstvo by malo znamenať, ako by sa malo uberať po tej odbornej stránke. Ale predovšetkým skúste si to povedať aj na tých oklieštených koaličných radách alebo keď ste v kluboch. A nech vám to povie minister financií, aký je teraz do školstva, do vzdelania podiel financií, ale podiel z tvorby HDP, a aký bol za našej éry. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Horta majú pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Štefanec, pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Tkáčová sa ešte hlásia do faktických poznámok. Ešte niekto má záujem o faktickú poznámku? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, reagujem na tie slová pána podpredsedu, kde spomínal moje názory. Chcem uviesť, že ja si za nimi stojím a som o nich presvedčená.

    Ďalej by som chcela uviesť, že tohoročný plán rozpočtu ešte nie je dodiskutovaný. Preto nerobme závery. A pokiaľ ide o financie, ktoré sa dávajú, že vznikol vyšší HDP ap., ekonomika sa rozvíjala, nuž ja mám ešte jednu pripomienku. Keby sme neboli privatizovali strategické podniky, prínosy do rozpočtu by boli oveľa vyššie, pretože z viacerých podnikov dostávame len percentuálny zisk, ale potom by sme mohli dostať celý. Je to príklad SPP a podobne. Takže, pán podpredseda, pokiaľ si pamätáte, viete, my sme, pokiaľ ste vy boli vo vláde, tiež apelovali, aby do školstva išlo viac. A vaša odpoveď bola, môžeme len toľko rozdeliť, koľko máme. Takže nerobte závery ešte z rozpočtu, ktorý nebol urobený pre rok 2008, a nehovorte, že táto vládna koalícia nemá záujem na školstve. Má ho. A rozhodne nemá tendenciu rušiť školy, zlučovať ich a dávať veľký počet, až 30, žiakov do jednej triedy, pretože to neskvalitňuje výučbu.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť pána podpredsedu Národnej rady za jeho prehľad pri tomto vystúpení, kde sa dotkol takých dôležitých tém, ako je Minerva, ktorá už teraz takmer zanikla v rétorike súčasnej vlády, lebo si pamätáme, že napr. na Minervu sa odvolávalo aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Bohužiaľ, tie priority zostali len na papieri, čo sa týka podnikateľského prostredia, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja ľudských zdrojov, informatizácie.

    Ale cítim aj z poznámok aj koaličných poslancov, že majú úprimný záujem na podpore školstva, čo ma teší. A cítim tu takú zhodu v tejto téme pri dnešnom rokovaní. Bohužiaľ, tie čísla hovoria diametrálne ináč, pretože keď hovoríme o tom, čo bolo trebárs od štátnych podnikov v štátnom rozpočte, tak vieme, že v prípade SPP sme dostali 1 mld., po privatizácii dostaneme 20 mld. z SPP už súkromného. Takže aj toto je o financovaní, ako ste správne povedali, máme momentálne viac o 100 mld. v štátnom rozpočte, než to bolo v roku 2004. A je to ozaj o hospodárení, je to o prioritách.

    Bohužiaľ, v budúcoročnom štátnom rozpočte v prvom návrhu sa opäť zaznamenáva pokles výdavkov na školstvo, pokles na vedu a výskum. Je tam síce 7 mld. na ďalšie rozdelenie, ale keby sa celých 7 mld. dostalo do školstva, ani tak to nestačí, ani tak vláda nespĺňa ten sľub, ktorý dala.

    Čiže na jednej strane sú tu deklarácie, ale chcem aj z tohto miesta vás všetkých požiadať, pani kolegyne, páni kolegovia, keď budeme hovoriť o štátnom rozpočte, podporte svoje slová aj činmi a pridajte školstvu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Smolková.

  • Vážený pán kolega Hort, súhlasím s vami, že je skutočne problém v učňovskom školstve. Povedali ste, že aj všade na svete sa hľadajú vhodné modely učňovského školstva. Ale chcem sa spýtať, prečo ste ich za osem rokov nehľadali. A, bohužiaľ, musím povedať, že ani predložený návrh zákona, o ktorom diskutujeme, ich nehľadá. V § 33, ktorý sa týka učilíšť, ten paragraf má 7 odsekov, iba odsek 7 hovorí o tom, že podrobnosti o zriadení učilíšť, prijímanie na vzdelávanie, ukončovanie vzdelávania, organizáciu a priebeh vzdelávania určí ministerstvo školstva všeobecne záväznými právnymi predpismi. Čiže ani jeden odsek nie je venovaný tomu, aký vhodný model učilíšť by bol dobrý na to, aby ten problém vo vzdelávaní žiakov učilíšť nebol taký, ako je teraz. Takže žiaden model ani tento zákon nevynašiel. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Ja som už nechcela reagovať, ale keďže pán podpredseda otvoril aj tému financovania, nedá mi k tomu sa nevyjadriť. Samozrejme, túto tému som nepredpokladala. Čiže nemám pred sebou údaje, ale jeden fakt si pamätám úplne presne. Pán bývalý predseda vlády Dzurinda sa Slovenskej rektorskej konferencii džentlmensky zaviazal, že bude každý rok zvyšovať na vysoké školy rozpočet o 0,1 % z HDP. Toto sa nestalo ani raz. A na výhrady reagoval, že HDP rástol rýchlejšie, ako sa predpokladalo, a preto tento záväzok sa splniť nedá. Takže aby sme nezavádzali, pán podpredseda, hovorím, že vôbec to tak nebolo, ako to tu viacerí prezentujete. Nemusíte mať starosť o to, že by vzdelávanie pre nás nebola priorita. Je to naša priorita. Vy ste to mali aj v roku 1998, aj v roku 2002 ako prioritu. A ako to dopadlo? Ja som bola v praxi, viem, ako to vzdelávanie vyzeralo. A práve preto, aby my sme ozaj naplnili ten záväzok, aby to bola priorita, hneď po nástupe novej vlády ministerstvo školstva pracovalo, intenzívne pracuje na novele školského zákona. Vráťme sa k meritu veci a hovorme o novele školského zákona, k návrhu zákona, ktorý tu teraz prezentujeme. Ďakujem.

  • Posledná faktická, pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja od rána pozorne sledujem debatu vo svojej kancelárii a pôvodne som sa ani nechcela do tejto diskusie zapájať, pretože nie som odborník na školstvo. A to, že moje deti chodia do škôl, zo mňa ešte odborníka nerobí. Ani som v školstve nikdy nepracovala. Som len konzument školstva a musím povedať, že táto diskusia sa mi veľmi páči. Hádam počas tohto volebného obdobia je to prvá taká vecná diskusia k problému.

    A čo mňa zaujalo a čo možno môžem tu povedať, je problematika učňovského školstva, ale nie z pohľadu toho, aké modely by sme mali v učňovskom školstve zaviesť. Viete, žiadny zákon, žiadny model ani žiadne financovanie nám nevyrieši to, že určité profesie jednoducho zanikajú. Mladí ľudia do týchto profesií nechcú ísť. Mladí ľudia nechcú ísť ani na školu, ktorá má v názve slovo „poľnohospodársky“. A práve v poľnohospodárstve a v potravinárstve nastáva situácia, že napriek vysokej nezamestnanosti na Slovensku nemáme pracovné sily a hlavne nemáme mladých ľudí v týchto odboroch. Takže ja mám obavy, že nie ekonomická situácia alebo konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, ale práve nedostatok pracovných síl a mladých ľudí v týchto odboroch nám spôsobí kolaps poľnohospodárstva.

    A ešte by som možno chcela predkladateľom povedať, možno to celkom nesúvisí s tým, o čom rokujeme, ale predsa aj materské školy a materské školstvo je veľmi dôležité, pretože tie deti už tam získavajú prvé návyky, prvé informácie, vytvárajú si prvé názory, že by som bola rada, keby v tejto diskusii možno niektoré poznámky aj k tomu zazneli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Hort. Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Pani poslankyňa Tóthová, mrzí ma to, že musím takto reagovať, ale predsa nedá mi nereagovať. Keď ste spomínali privatizáciu, poviem, že rozdiel medzi našou a vašou je alebo bol, že z našej privatizácie 60 mld. korún išlo na sociálnu reformu, aj na ten dlh Sociálnej poisťovne, o ktorom sa toľko hovorí. A tie peniaze sú uložené a pripravené na použitie. Z vašej privatizácie mali prínos akurát tí, ktorí dostali tie podniky za korunu. Majú dnes tie peniaze na Kajmaních ostrovoch, majú ich v skriniach a neviem kde a štát z toho nemal nič.

    Pani kolegyňa, 104 mld. korún je to, čo je zvýšený prínos rozpočtu v medziobdobí rokov 2004 až 2007. Takže ak dnes nemáme na to, aby sme zvyšovali prostriedky do školstva minimálne takým tempom, ak nie lepším, ako sme to robili my, tak je niekde chyba.

    Rušenie škôl, zlučovanie. No chcem vám povedať, že fixné náklady na jedného žiaka v škole, ktorá má 700 žiakov a ktorá má 40, sú tak rozdielne a tak zbytočne vyhodené peniaze, len sa treba ísť pozrieť trošku do tej ekonomiky hlbšie a prídete na to, o čom to malo byť.

    Pani kolegyňa Smolková, INA, ZVS Dubnica, to sú učilištia, ktoré za našej vlády mohli si urobiť reformu svoju. A urobili si ju dobre. Teraz si len treba urobiť možno v legislatíve poriadok lepší, ako sme ho vedeli my spraviť, ale už nás nekritizujte, veď vy máte dnes moc, vy máte zodpovednosť, robte vy, vy ste koalícia, ja mám stále pocit, keď vy vystupujete, ako keby tu pokračovalo to osemročné obdobie, čo všetko sme nespravili. Ale mali ste rok vládnutia, osem rokov predtým ste nás bili na mítingoch ako žito a sme mysleli, že na všetko máte liek. A dneska je rok a pol vášho vládnutia a nemáte vôbec žiadny zákon pripravený.

    Pani Nachtmannová, Dzurinda v tomto smere sľúbil 1 mld., a nie 0,1 %. A to aj dodržal.

    Čiže upozorňujem, ste v koalícii, príďte s nejakými rozumnými návrhmi. Na rozdiel od vás my vaše rozumné návrhy podporíme.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Ďalej v rozprave vystúpi posledná z písomne prihlásených rečníkov pani poslankyňa Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

    Pardon, hlási sa o slovo ešte navrhovateľ, pán poslanec Fronc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Len veľmi krátko, lebo otvorila tu otázku materských škôl pani poslankyňa. V tomto návrhu zákona je zakomponované ako súčasť vzdelávania tzv. predprimárne vzdelávanie. Čiže by som to mohol veľmi zjednodušene povedať, ak sa doteraz cítili byť takpovediac odstrčení na okraj, tak vlastne teraz ich význam vzrastá. Ale takisto treba povedať, že neuzákoňuje sa povinná školská príprava päťročných detí, a to aj z toho dôvodu, že na to by musel byť iný konsenzus, lebo inak by sme museli zmeniť ústavu. Ja by som bol rád, keby sme ju zmenili, aby sme zaviedli miesto povinnej školskej dochádzky tzv. povinné školské vzdelávanie. Ale obávam sa, že nedokážeme dohodnúť zhodu v tejto otázke a v tejto chvíli.

    A ešte jedna poznámka. A si myslím, že tú ste takisto vystihli k tomu učňovskému školstvu. To nie je problém naozaj učňovského školstva ako škôl. Ten problém je skôr v tom, aká je pracovná sila a kde ona smeruje. A čo by som chcel zdôrazniť, je, my nemôžeme direktívne povedať, deti, vy pôjdete tam, vy budete ja neviem šičkami, poľnohospodármi a podobne. Ja si myslím, že to v demokratickej spoločnosti nie je možné. My sme si vytvorili podmienky na to, aby jednoducho také školy mohli fungovať. A dokonca, už o tom hovorila pani kolegyňa Smolková, keď si pozriete normatívy, pýtam sa, aký je normatív na gymnázium a aký je normatív na odborné školstvo a učňovské. Majú zvýhodnenie. Aj v tomto majú zvýhodnenie, no stále o to nie je záujem. A ja som presvedčený, že v prvom rade tu by sme mali nájsť zhodu s vami, pretože takisto ja si myslím, že niektoré podniky a podnikatelia sa dívajú na vec z pohľadu čím väčšieho zisku. A chcú použiť metódy, my tam nanútime tie deti, aby sa učili to, a necháme ich tam stále pri tých nízkych mzdách. Ak chcú mať zisky, musia mať aj dobrú pracovnú silu, tak nech sa jednoducho usilujú vytvoriť pre ňu podmienky a zaplatiť tú pracovnú silu. Ten problém vidím v tom, a nie v našom učňovskom školstve, ktoré ma nakoniec v mnohých veciach dobré výsledky. A iste ste, pani Smolková, boli na rôznych tých akciách, ako je JUVYR ap., a tak viete, čo tie naše deti dokážu v tých školách. Čiže to neposúvajme a nehádžme ako problém na školstvo. A ináč, pokiaľ si dobre pamätám, istým spôsobom poštátnenie učňovského školstva, tak by som to tak povedal, jeho zobratie od podnikov do štátu sa udialo za kolegu, ktorý je teraz vaším reprezentantom, pána Ftáčnika.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie navrhovateľa sa neprihlásil nikto.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Anne Szögedi, ktorá je posledná prihlásená do rozpravy písomne. Pani kolegyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som naozaj veľmi rada, že sa rozprúdila taká široká debata o tejto veľmi vážnej a dôležitej problematike, o tomto zákone. A o to viac som rada, že dnes už vnímam, že táto diskusia sa nejako pohla, premiestnila do vecnej roviny. A toto je, myslím si, veľmi dôležité. Dovoľte mi teda, aby som prispela aj ja niekoľkými pohľadmi do problematiky vzdelávania, o ktorej dnes tu diskutujeme.

    Rodičovská verejnosť, učiteľská verejnosť je početná, nehovoriac o žiakoch základných škôl, o študentoch stredných škôl. Takže celkove môžeme povedať, že je široká vrstva ľudí, ktorá si uvedomuje potrebu kvalitatívnej zmeny školského prostredia, podčiarkujem, kvalitatívnej.

    Odborná verejnosť je presvedčená, že naše školy dokážu zmodernizovať iba razantné systémové zmeny, a nie kozmetické úpravy. Myslím si však, že žiadna zmena sa nepodarí, pokiaľ nebudeme presadzovať, že vzdelanie treba považovať za hodnotu, za hodnotu, ktorá má byť vysoko cenená a pestovaná, pokiaľ sa nedokážeme zhodnúť na tom, že vzdelanie je základným predpokladom úspešného života jednotlivca a zároveň pevným základom prosperity celej spoločnosti. O tom sme asi teraz aj hovorili.

    Škola by nemala byť strašiakom, synonymom bezduchého memorovania, ale miestom, kde sa človek učí porozumieť svetu, kde sa formuje jeho vedomie spolupatričnosti s ostatnými, blízkymi i cudzími, kde sa učí úcte k minulosti a odvahe prijať výzvy budúcnosti. Aby sa naše školy reálne takýmto miestom stali, je potrebné zmeniť v prvom rade princípy, princípy, na ktorých náš školský systém funguje. Základnými princípmi, ktoré by dokázali vniesť do vzdelávania potrebnú kvalitu, by mali byť sloboda, subsidiarita, participácia a konkurencia. V tomto asi naše pohľady sa rozchádzajú podľa toho, ako som vnímala reakcie a vystúpenia k tejto problematike. Pritom si myslím, že dôsledné uplatňovanie práve týchto princípov by vytvorilo tlak na zmenu vnútorného prostredia školského systému a otvorilo by ho novým impulzom. Vzdelávací systém by sa tak sprehľadnil, kvalitné školy by začali vynikať a priemerné by boli motivované k vyššiemu výkonu. Spestrila by sa tým ponuka vzdelávacích programov a do školského prostredia by sa mohli implantovať nové nástroje rozvoja kvality. K takýmto zmenám však povedie dlhá cesta. A o tom sme asi aj hovorili, že to nebude razom.

    Z uvedeného je nám jasné, že prerokovávaný zákon je prelomový, prelomový aj preto, že uvedené princípy obsahuje. V Česku podobný model začína fungovať. Maďarské školy si konkurujú už dlhé roky. Ani Slovensko by nebolo prvolezcom v tom a teraz. Slovenská uniformná jednotná škola je naozaj v súčasnosti už, v tomto sa asi aj zhodneme, neúnosná. Máme prehustené učebné osnovy, žiaci sú vedení k verklíkovaniu encyklopedických vedomostí.

    To, že slovenské školstvo potrebuje vzpruhu, nám dokazuje aj fakt, bolo to tu už aj spomenuté, výsledky medzinárodného testovania PISA. Naši žiaci sú podľa tohto testovania v mnohých dôležitých oblastiach podpriemerní, žiaľ. Ukazujú nám to výstupy tohto testovania.

    Návrh uvedeného školského zákona jasne definuje kľúčové zmeny, ktoré je potrebné uskutočniť v našom vzdelávacom systéme. Pritom základnou zmenou je dôsledná decentralizácia v rovine obsahu vzdelávania.

    Návrh zákona nahrádza jednotné učebné osnovy novým dvojúrovňovým modelom vzdelávacích programov. Dvojúrovňový model vzdelávacích programov umožní nielen zrealizovať toľko skloňovanú redukciu učiva, ale najmä vytvorí priestor na dôsledné prebudovanie obsahu vzdelávania tak, aby zodpovedal skutočným potrebám žiakov a rešpektoval moderné vzdelávacie trendy. Uvedený návrh zákona je z tohto pohľadu skutočne reformným zákonom, a to aj preto, že od základu mení celý vzdelávací systém a dáva modernú a flexibilnú podobu.

    Vďaka už uskutočneným legislatívnym zmenám sa v školskom prostredí prešlo na normatívny model financovania, riadiace kompetencie prešli zo štátnej správy do rúk samosprávy a prostredníctvom školskej samosprávy sa vytvorili dôležité nástroje verejnej kontroly. Aj z týchto dôvodov predkladaný návrh školského zákona má podobu základného legislatívneho rámca, ktorého prijatie by skĺbilo už zabehnuté reformy a zabezpečilo realizáciu reformy vzdelávania v tej najpodstatnejšej oblasti, v oblasti obsahu vzdelávania. Reforma obsahu vzdelávania rozhodne neznamená iba mechanickú redukciu existujúcich učebných osnov. Znamená zásadné prebudovanie obsahu vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom nových, dobre vyvážených systémových mechanizmov. Predkladaný návrh zákona je legislatívnym rámcom, ktorý tieto mechanizmy pomenúva v ich vzájomných vzťahoch a väzbách.

    V návrhu zákona sú definované jednotlivé nástroje tvorby samotnej realizácie, ale aj kontroly a hodnotenia obsahu vzdelávania tak, aby ukotvil jasné pravidlá zostavovania a inovácie vzdelávacích obsahov, aby sa v oblasti povinného vzdelávania, a teraz by som to chcela zdôrazniť, pretože o tomto sme sa bavili v predchádzajúcich minútach, vyvážil vplyv štátu, verejného záujmu a záujmu jednotlivca a aby napriek značnej decentralizácii v rovine obsahu vzdelávania školy aj naďalej plnili svoju primárnu funkciu a poskytovali žiakom vysoký štandard pri zabezpečovaní jednotlivých stupňov vzdelávania.

    Filozofia slobodnej školy nahrádza v návrhu zákona dlhoročnú socialistickú rétoriku, ktorej sme sa, žiaľ, v školskej legislatíve napriek častým novelám stále nevedeli zbaviť. Slová ako „rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu“, „zohľadňovanie potrieb jednotlivca“, „slobodný výber vzdelávacej cesty“ či „záruka rovnakého postavenia škôl“ jasne pomenúvajú nové základy nášho vzdelávacieho systému.

    Návrh školského zákona môže mať rôznu podobu. Môže mať podobu pevnej, široko koncipovanej legislatívnej normy, ktorá komplexne a detailne rieši celú problematiku výchovy a vzdelávania a ktorá sa okrem oblasti verejného vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií zaoberá aj ostatnými komponentmi výchovno-vzdelávacej sústavy v ich vzájomných väzbách a vzťahoch, alebo môže nadobudnúť podobu iba základného legislatívneho rámca, ktorý definuje jednotlivé nástroje na postupnú realizáciu potrebných zmien vo vzdelávacom systéme a vymedzí spôsob a podmienky prebudovania systémových mechanizmov na všetkých úrovniach. Predkladaný návrh zákona je koncipovaný práve ako základný legislatívny rámec vo vzťahu k samotnému jadru problému, verejnému vzdelávaniu.

    Organizačná architektúra vzdelávania prostredníctvom vzdelávacích programov sa, ďalej, opiera o kategóriu odborov vzdelávania a stupňov vzdelávania. Je nevyhnutné a úplne pochopiteľné, že návrh vymedzuje aj inštitucionálnu vzdelávaciu základňu prostredníctvom definovania druhov a typov škôl, ktoré sa opierajú o primárny vzťah ku konkrétnym odborom a stupňom vzdelávania. Pripomeniem aspoň to, že napr. po dlhej dobe sa primárne vzdelávanie rieši prostredníctvom päťročného prvého stupňa základnej školy, čím sa potláčajú nezrovnalosti vo vertikálnej štruktúre slovenského školského systému. Kategorizácia vzdelávania cez stupne vzdelávania je súčasne racionálnym argumentom na zaradenie materských škôl do sústavy škôl.

    Uvedený návrh zákona sa istým spôsobom dotýka všetkých subjektov vzdelávania. Preto je do návrhu zakomponovaná aj časť týkajúca sa zamestnancov škôl, osobitne pedagogických zamestnancov. Považujem za veľmi dôležité, že návrh zákona je v tejto časti spracovaný tak, že dáva do súladu kategórie pedagogických zamestnancov i kvalifikačné požiadavky na nich s už rozbehnutou novou štruktúrou vysokoškolského vzdelávania v pedagogických študijných odboroch.

    Je zjavné, že návrh zákona obsahuje a rieši ďalšie, iné okolnosti a súvislosti potrebné na zabezpečenie fungujúceho vzdelávacieho priestoru v našich podmienkach, ktoré nechcem ďalej rozvádzať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, navštívila som pedagogickú verejnosť, hovorila som s riaditeľmi základných aj stredných škôl, s kolegami a môžem prehlásiť, že naozaj očakávajú prijatie nového školského zákona, a to aj z toho dôvodu, že od prijatia reformnej vízie známej pod názvom Milénium, ktoré je koncipované príliš všeobecne, o potrebe reformy školstva sa veľa narozprávalo, ale málo sa toho pre ňu urobilo. Iste, netreba mať veľké oči, nemôžeme predpokladať ani očakávať, že školstvo bude po prijatí nového školského zákona razom lepšie, a to aj preto, že nový školský zákon je iba jedným z krokov systémových zmien, školská reforma má oveľa širší rozmer, ako aj predkladateľ nám o tom hovoril, ako len odbúravanie, memorovanie encyklopedických vedomostí a iné problémy, ktoré rieši tento zákon. Školská reforma znamená hlavne zrušenie monopolu štátu v určovaní obsahu vzdelávania, v učebnicovej politike, v ďalšom vzdelávaní učiteľov a v kontrole a hodnotení kvality škôl. Školská reforma má poskytnúť možnosť slobodne rozhodovať o svojich vzdelávacích programoch a rodičom ponúknuť nové možnosti pri výbere vzdelávacej cesty pre ich deti. Zároveň by mala priniesť kľúč, podľa ktorého sa zladí normatívne financovanie škôl s príslušnými obsahovými zmenami.

    Toto je perspektívnym riešením, ktoré uvedený návrh zákona zabezpečuje a ponúka, preto ja osobne tento zákon podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Anne Szögedi.

    S faktickými poznámkami na jej vystúpenie sa prihlásili pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Sániová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne, ktorá vystúpila v rozprave.

    Skôr než dám slovo pani poslankyni Vášáryovej, chcem vás informovať, že o 11.00 hodine, pretože prebieha rozprava k tomuto návrhu zákona a ešte sme vlastne týmto vystúpením iba skončili v rozprave písomne prihlásených a po dobehnutí týchto faktických poznámok sa budú môcť poslanci hlásiť ústne do rozpravy, hlasovanie nebude a najbližšie hlasovanie bude v utorok o 11.00 hodine, lebo schôdza začína v utorok o 9.00 hodine.

    Slovo má pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela oceniť veľmi komplexnú diskusiu k tomuto návrhu školského zákona. A zamýšľala som sa sediac tu a počúvajúc aj včera večer, aj dnes doobeda, prečo je tá diskusia iná, ako napr. bola diskusia o osvetových centrách včera. Je to dané aj tým, že tu diskutujeme o komplexnom návrhu a nediskutujeme o jednej vete, o novielke. To je, myslím, zásadný rozdiel, prečo tá diskusia môže byť naozaj substantívna.

    Chcela by som oceniť vystúpenie pani poslankyne, ktorá sa naozaj snažila podčiarknuť to, keď hovorila o motiváciách a o pluralite, teda o tých slovách, ktoré sa z návrhov zákonov pomaly, ale isto vytrácajú, motivácii, pluralite, a nie centralizácii a zakazovaní.

    A ešte by som sa chcela vyjadriť k tomu neustálemu vyčítaniu, prečo minulé vlády to neurobili. Ja tomu nerozumiem. To znamená, že jedna vláda má vyriešiť všetky pálčivé problémy tak, aby všetky ostatné vlády sa mohli viezť na jej výsledkoch? Áno, minulé vlády vyriešili veľké problémy, Zákonník práce, stabilitu finančného sektora, investície do ekonomiky. A to som spomenula len tri problémy. A tie ďalšie vlády musia riešiť ďalšie problémy. To je predsa normálne. Neustále vyčítanie, že predošlé vlády neurobili úplne všetko, sa mi zdá úplne scestné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalšou prihlásenou s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Ja som pozorne počúvala vystúpenie pani poslankyne, ktorá povedala, že v predloženom legislatívnom návrhu sú zakotvené pravidlá kontroly školstva, aby... A nemám čas všetko zdôvodniť. No ja v tomto legislatívnom návrhu pravidlá kontroly nevidím. Je pravdou, že sa dala samospráve kompetencia v oblasti základných a stredných škôl, ale kontrolu v tomto smere minulá vláda zanedbala. Vážení, ako je možné, že v našich školách študenti požívajú alkohol, zisťuje sa požívanie drog, zisťuje sa sexuálna aktivita na školách? Ako tu funguje kontrola, vážení? Až otrasný prípad opitých učiteliek vyburcoval kontrolu plnenia príslušných povinností. No nehnevajte sa, ak mi prednášajúca, vystupujúca povie, že v predloženom zákone sú zakotvené pravidlá kontroly, tak ja na to reagujem, že táto otázka tu nie je riešená. Prečo sa toto hovorí? A naviac môj názor je, že kontrola školstva je absolútne, absolútne za minulých 8 rokov zanedbaná popoluška. Naše školy, keby táto otázka bola plnená, nemôžu vyzerať so šikanovaním a inými negatívami tak, ako vyzerajú dneska. A to si treba povedať aj pri prerokovávaní školského zákona, keď prednášajúca spomína zásady...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej je prihlásená s faktickou poznámkou pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Väčšina pánov poslancov, ktorí vystúpili v tejto rozprave, prezentovala svoju pomoc školstvu. Viackrát tu zaznelo, že diskusia o školstve, pokiaľ to s ním myslíme vážne, by sa mala niesť v pragmatickej, odbornej rovine. A pani poslankyňa na to aj upozornila. Najviac ublížime školstvu a konkrétne deťom, veď to je živý materiál, ak budeme do tejto témy vnášať politikum a naháňať politické body. Na dobrom zákone musia predovšetkým participovať ľudia z praxe, teda odborníci, a nie politici, z ktorých niektorí videli naposledy školu, keď boli na rodičovskom združení svojich detí. Chcem poprosiť, nevytĺkajme politický kapitál z takých zákonov, akým je školský zákon. Veď každú nedokonalosť v zákone si odnesú, ako som už povedala, deti, ktoré sa vyvíjajú, ktoré každým rokom môžu tú škodu cítiť, kým sa to napraví. Preto tento zákon, myslím si, nebol prerokovaný s koalíciou. Toto je presne to vytĺkanie politického kapitálu.

    A chcem vás, vážení kolegovia z opozície, pozvať na spoluprácu na školskom zákone, ktorý by mal byť prijatý celým spektrom naprieč parlamentom, ak nám teda skutočne ide o naše deti a o školstvo. Môžete k jeho tvorbe prispieť aj vy. A iba takto tento školský zákon môže fungovať aj v budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďalšou z prihlásených s faktickou poznámkou a poslednou v tejto časti je pani Beata Sániová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Súhlasím s kolegyňou Szögedi v tom, že učiteľská obec očakáva nový školský zákon. Jednoznačne si myslím, že všetci s tým súhlasíme. Ale určite učiteľská obec neočakáva, keď v predloženom zákone sa hovorí v § 5 o právach a povinnostiach žiaka, nehovorí sa v § 49, § 50, § 51 o tom, aké právo má aj učiteľ. Hovorí sa tu o tom, aké má mať učiteľ vzdelanie, ale nie o tom, na čo som už raz dneska tu poukázala, o jeho právach, o jeho obrane proti tomu, čo som už pred chvíľou pomenovala, šikanovaniu, agresívnosti a zlu na školách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa pani poslankyne Anny Szögedi, či chce reagovať. Nechce.

    Mám pocit, pán navrhovateľ, chceli ste ešte vy vystúpiť v rozprave. Čiže skôr ako dám možnosť prihlásenia sa ústne, ešte navrhovateľ pán poslanec Fronc má slovo.

  • Dve poznámky.

    Pani kolegyňa Mušková, prepáčte, že vám to poviem, ale tu zaznela pomerne rozsiahla rozprava aj kontradiktórna a aj vysvetlenie, ako si to kto z nás predstavuje. A vy prídete na 5 minút tuná a hneď to zhodíte zo stola. No takto asi ťažko môžeme diskutovať o školstve. Prepáčte, ale musel som vám to povedať.

    A, pani poslankyňa Tóthová, viete, snažím sa nereagovať na vaše vystúpenia, ale v tejto chvíli to nemôžem urobiť, pretože tým, čo ste povedali, ste zhodili celé školstvo, celý pedagogický zbor na Slovensku, čo sa na tom deje. Áno, stal sa exces, áno, bol prípad dvoch učiteliek, ktoré sa zachovali tak a tak. Ale keď takto hovoríte, tak sa vás chcem opýtať potom: Čo sa všetko dialo v justícii za vášho obdobia? A koľko tam bolo všelijakých prešľapov? A to máme odsúdiť všetkých sudcov, advokátov a prokurátorov za niektorých, ktorí urobia exces? Predsa nemôžete takto k tomu pristupovať. Nemôžete to nahradiť jednou výnimkou alebo niekoľkými skutkami a takto odsúdiť celý systém a odsudzovať pedagógov za to, čo sa tam deje, ako keby neexistovala kontrola. Ona existuje aj bude zachovaná. Existuje školská inšpekcia a všelijaké iné, a aj v tom zákone je to povedané, normálne mechanizmy, ako to má byť, napr. kedy môže byť vôbec schválený školský vzdelávací program, na čo je sieť expertov, akú funkciu má Kurikulárna rada. Ale, pani kolegyňa, to by ste si najprv ten zákon museli poriadne prečítať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán navrhovateľ vystúpil v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani Katarína Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami na vystúpenie navrhovateľa. Nech sa, páči pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Pán predkladateľ, vy počúvajte, čo hovorím. Vaša averzia je ku mne, nebudem ju rozvádzať, pre určité moje návrhy podľa ústavy.

    Ale ja som jednoznačne uviedla, že predrečníčka spomínala, že sú v legislatívnom návrhu zakotvené pravidlá kontroly. A to tam nie je. A pritom som uviedla, súhlasím, že kontrola je veľmi vážna vec, lebo toto sa deje na našich školách.

    Naviac, tu bolo uvedené aj z našej strany, že nemáte zakotvené práva učiteľov. Tým pádom nevyvodzujte záver, že zhadzujeme učiteľov, práve naopak, v predchádzajúcej faktickej som uviedla, ako sú slabo platení, akú majú ťažkú situáciu. Tak neimplementujte mi niečo, čo som nepovedala, pretože ja som a ešte aj v súčasnosti pôsobím ako vysokoškolský učiteľ a viem, aké sú problémy v školstve a že učitelia to nemajú na ružiach ustlaté a že sú finančne podhodnotení, čo som tu aj konkretizovala.

    Pán minister, to, čo si vy myslíte, možno exminister, nehádžte do mojich slov a neimplementujte mi to, čo som nepovedala.

  • Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani kolegyňa, dám teraz predsa len priestor, aby tí, ktorí na to čakajú, sa mohli prihlásiť ústne do rozpravy, a hneď potom prvá pôjdete vy do rozpravy ako navrhovateľka.

    Čiže ukončili sme rozpravu všetkých, ktorí boli písomne prihlásení, a teraz sa pýtam, kto k tomuto návrhu zákona sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Sú to pán poslanec Ivančo, pán poslanec Goga, pán poslanec Šimko Jozef, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Devínsky, pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A slovo ako spravodajkyňa v súlade s rokovacím poriadkom dostáva teraz pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Tóthová, keď sa hovorilo o niekom, že je zo starej školy, mne to vždy znelo veľmi pozitívne. Považovala som to za lichôtku aj prejav úcty. Dnes sme tu ale počuli niečo, čo musím označiť ako prejav zo starej školy. A pozitívne mi to nezaznieva. Dokonca mám pocit, že to zaznieva naozaj ako z toho roku 1984, v tom orwellovskom význame z roku 1984, keď bol prijatý dodnes platný školský zákon. Je to kontrola, kontrola, kontrola. V tomto návrhu zákona, o ktorom rokujeme, sú, samozrejme, pravidlá kontroly, ale kontrola určite nie je vôbec liekom na patologické prejavy, ktoré existujú aj v našich školách, aj v školách inde vo svete. Tých nástrojov je veľa, treba o nich diskutovať, treba ich hľadať. Niektoré sa pokúšame aplikovať, niektoré sme ešte ani len nezaviedli. Ale určite to nie je o kontrole. Chcem uviesť príklad školského systému, ktorý je z hľadiska medzinárodných porovnaní, dá sa povedať, najúspešnejší. A to je fínsky školský systém. Tam školská inšpekcia rieši len prípady sťažností, to znamená, že ani aktívne kontrolu nevykonáva. Koná len tam, kde vznikol problém. Napriek tomu je tento školský systém z mnohých hľadísk veľmi efektívny, veľmi dobrý a navyše dosahuje aj vynikajúce výsledky z hľadiska porovnávania pri meraní príslušných výstupov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Faktická poznámka bude od pani poslankyne Muškovej. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Pani poslankyňa, skutočne len potvrdzujete to, čo tu už odznelo viackrát, že treba ešte o tom školskom zákone diskutovať. Tento nie je dokonalý. Nebolo by dobré, keby sa prijal.

    Na pána predkladateľa, že tu nesedia niektorí poslanci. To neznamená, pán poslanec, že vás nepočúvame. Viete veľmi dobre, že všetci počúvame. A, pán poslanec, aj ja vás počúvam, nenúťte ma však, aby som sa ešte aj na vás dívala.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie.

    Budeme pokračovať v rozprave a ako prvý ústne je prihlásený pán poslanec Ivančo.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som využil túto príležitosť, kým sa pripraví pán poslanec Ivančo, a informoval vás, že budeme dnes rokovať do 13.00 hodiny bez obedňajšej prestávky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj ja svojou troškou prispel k tej prebiehajúcej diskusii, a to k rozprave k návrhu tzv. školského zákona.

    Tento návrh predstavuje podľa môjho názoru komplexnú normu a regulatív do všetkých kľúčových oblastí slovenského vzdelávacieho systému. A preto je namieste otázka, prečo je to teraz.

    V tejto súvislosti chcem čiastočne reagovať na to, čo kolegovia z vládnej koalície tu prezentujú, že prečo sme neprijali školský zákon skôr a tak ďalej. Chcem sa spýtať a vážne spýtať kolegov z vládnej koalície, či si skutočne nepamätajú problémy, ktoré mali slovenské školy pred rokom 1998, či si nepamätajú tie novinové titulky, keď školy nemali na výplaty pre svojich učiteľov, a sám som to zažil, že v novembri meškala výplata, myslím, desať dní, v decembri meškali výplaty, či skutočne máme takú krátku pamäť, že teraz otvárame takéto podľa mňa už nelegitímne otázky.

    Prečo sme neurobili školský zákon. No bolo to aj preto, a treba to úprimne priznať a povedať, že skutočne nebola politická vôľa. Možnože boli problémy v koalícii také, že neumožnili to prijať, že nenašla sa zhoda politická na tejto téme počas, a to chcem zdôrazniť, posledných štyroch rokov, pretože minimálne, ak budeme úprimne hovoriť, pred predchádzajúcimi štyrmi rokmi bol ministrom školstva pán minister Ftáčnik, vtedajší zástupca Strany demokratickej ľavice na tomto poste.

    Ale aj napriek tomu, čo hovorím, myslím si, že celé osemročné obdobie vyriešilo dosť vážne problémy slovenského školstva. Dokonca chcem povedať, že minister Ftáčnik prišiel, pán minister Fronc mi možno pomôže spomenúť si, prvý s nejakým prvým návrhom kvázi normatívneho financovania slovenského školstva, i keď nie v doslovnom slova zmysle, že to bolo normatívne financovanie. Prvé náznaky toho sa vyjavili vtedy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pravidlá, áno. Takže potom sa riešili problémy decentralizácie verejnej správy, problémy fiškálnej decentralizácie, vyriešil sa problém normatívneho financovania, pri ktorom sme a ktorý nespochybňujú ani členovia vládnej koalície, ani terajšie ministerstvo školstva, aj keď my si uvedomujeme, že financovanie per capita, teda na hlavu, prináša aj svoje problémy. A myslím si, že všetci, čo sme v školstve, si to vieme povedať.

    Chcem uviesť aj pár poznámok k podielu štátneho rozpočtu na financovaní školstva. Stihol som si pripraviť počas tejto diskusie čísla. V roku 2000 to bolo 0,54 % HDP, v roku 2001 to bolo 0,61 % HDP, v roku 2002 to bolo 0,76 % HDP, v roku 2003 to bolo 0,76 % HDP, v roku 2004 to bolo 0,82 % HDP, v roku 2005 to bolo 0,82 % HDP, v roku 2006 to bolo 0,81 – 0,82 % HDP a v roku 2007, teda v čase nástupu novej vládnej koalície, na moje počudovanie to bolo 0,75 % HDP, na rok 2008 je tu projektovaných 0,8 % HDP. Prosím vás, pekne, potom aké majú byť diskusie o finančnom zabezpečení reformy školstva?

    Takisto mi nedá predtým, ako prejdem na časť svojho príspevku, zastaviť sa pri otázkach trhu, pretože ja sa budem venovať v svojom vystúpení otázkam dopytu a ponuky v školskom vzdelávacom systéme. Ak by sme podľa môjho názoru sa riadili a reagovali na vývoj na trhoch, tak dnes automobilky, ktoré prišli na Slovensko, by nemali problém s pracovnou silou, pretože na Slovensku máme dosť škôl, dosť učilíšť, len nie je o ne záujem. A budem rád, ak poviete slovenskej verejnosti, ako chcete štátne riadiť záujem žiaka alebo dieťaťa XY, aby sa prihlásilo na strojnícke učilište, ktoré je málo vybavené. A som pritom, ak by sa reagovalo na trhy, tak už za pôsobnosti ministerstva hospodárstva ďaleko pred ôsmimi rokmi by sa na to pripravovali školy, ale aj ministerstvo hospodárstva, ktoré vtedy malo v zriaďovateľskej pôsobnosti niektoré slovenské učilištia. To je len na doplnenie a na vysvetlenie toho, čo je to trh.

    Takže dovoľte mi teraz, aby som sa pokúsil o ponúknutie istého videnia, prečo treba prijať, ako som povedal, komplexnú normu a regulatív do všetkých článkov vzdelávacieho systému na Slovensku. Podľa mňa je to hlavne preto, lebo mali by sme reagovať na to, čo platí vo všeobecnosti v každej dobre fungujúcej spoločnosti. A to je kategória ponuky a dopytu. Je len prirodzené, že každý z vás, čo sedíte v poslaneckých laviciach, každý rodič, každý žiak, ale aj každý učiteľ má isté očakávania od školského systému. Dokonca je prirodzené, že každý z týchto článkov má rôzne očakávania od školy. Plnú motiváciu študentov, žiakov a detí a učiteľov však venovať sa škole formuje skutočne len ponuka a dopyt. Prečo je to tak? Študent, aj keď si to neuvedomuje, chce čo najviac za čo najmenej. Tvorí tak hodnotu dopytu. Chce známky, chce vedomosti, dokonca chce doklad o vzdelaní, ale je prirodzené, že to chce za čo najmenšiu námahu. Na opačnej strane stojí učiteľ, rieši problém ponuky, skutočný učiteľ, podotýkam, ktorého hodnotu vieme mnohokrát posúdiť až s odstupom času, mnohokrát vtedy, až keď sme možno až v poslaneckej lavici a keď sme dosiahli istý stupeň, ale aj kvalitu vzdelania. Skutočný učiteľ chce dať toho študentovi čo najviac, ale pozor, za čo najviac. Skutočný učiteľ chce vyžadovať snahu, prácu, chce odpovede na možné aj nemožné otázky, ktoré ale, podotýkam, vie formulovať. Ale skutočný učiteľ nielenže chce, ale aj má legitímne právo vyžadovať toho najviac aj za čo najlepšiu cenu. Takto musíme si uvedomiť, že toto je prirodzené pravidlo, prirodzené pravidlo fungovania spoločnosti. Ak robím poctivo a dobrú prácu, chcem, a je to legitímne právo, požadovať za túto prácu čo najviac, podotýkam, čo najviac a čo najväčšiu cenu, ktorá je momentálne na trhu, a to aj na trhu v oblasti vzdelávania, aj keď sa to akokoľvek môže zdať poslancom ľavicovej strany alebo poslancom socialistickým, že to znie negatívne.

    Ctené dámy, vážení páni, súčasný systém študenta aj učiteľa tento princíp ponuky a dopytu obmedzuje. Obmedzuje ho skutočne na obidvoch stranách. Žiaci a študenti stredných škôl majú obmedzený prístup k výučbe, majú problém vyvolať vnútornú motiváciu, záujem o vzdelávanie, pretože cítia, že ich vzdelávanie nebude za adekvátnu cenu predané na trhu. Učiteľ potrebuje zmeniť prístup k príprave, podať čo najmotivujúcejšie svoje učivo, podať čo najmotivujúcejšie obsah, obsah, za ktorý on chce zodpovedať, za ktorý on nesie zodpovednosť nielen pred žiakom, ale aj pred rodičovskou verejnosťou. A chce tento obsah podať kvalitne, lebo chce vedieť, že ak ho podá kvalitne, dostane za to primeranú odmenu. Aj pre tento vstup, pre tieto úvahy o ponuke a dopytu vo vzdelávacom systéme je potrebné prijať moderný, podotýkam, moderný školský zákon, ktorý, ako povedala pani poslankyňa Nachtmannová, myslím, včera, môže vyvolať problém preto, že spôsobí zásadnú zmenu v školstve. Práve preto ho treba prijať, aby spôsobil zásadné zmeny a obrat v slovenskom školstve, aby spôsobil kvalitatívnu zmenu školského prostredia, kvalitatívnu zmenu vo vzťahu ponuky a dopytu, vo vzťahu štátu, školy, žiaka, vo vzťahu žiaka a učiteľa.

    Táto zmena je nevyhnutná aj preto, pretože mnohí ste uviedli, že používame v škole zákon z roku 1984. Za 23 rokov sa toho zmenilo v kultúrno-spoločenskej, technickej, ekonomickej, ale dokonca aj v environmentálnej, ako som čítal v niektorých publikáciách, sfére života toho toľko, že jednoducho škola zostáva snáď už len jediná, ktorá nezareagovala na tieto dynamické zmeny. V súlade s týmito atribútmi, ktoré vplývajú na vzdelávanie a na jeho použiteľnosť v praxi, zisťujeme, a takisto sa určite všetci na tom zhodneme, že vzdelanie je hodnota, ktorá stále viac ovplyvňuje a bude ovplyvňovať život jednotlivca. Je nepopierateľné, že vzdelanie má pozitívne efekty na celkový ekonomický rast, na prosperitu krajiny, na rozvoj sociálnych dimenzií, na celkovú kvalitu života jedinca a jedinca ako súčasť spoločnosti. Vzdelanie je najlepšia investícia do budúcnosti. Nech to nie je teda formulka alebo fráza, pretože svedčia o tom aj štatistiky na úradoch práce, čím vyššie vzdelanie, tým nižšia nezamestnanosť daných absolventov. Som si istý, že máte podobné presvedčenie podložené práve faktmi, ktoré uvádzajú štatistiky nezamestnanosti. Aj preto, že vzdelanie je najlepšia investícia do budúcnosti, aj preto, že svedčia o tom fakty, aj preto treba prijať nový moderný školský zákon.

    Ak som na začiatku hovoril o ponuke a dopyte, ak som hovoril o učiteľovi a žiakovi, tak treba povedať, že pravdepodobne, a tento zákon to aj projektuje, aj v budúcnosti bude miestom stretnutia týchto sfér, ich záujmov škola, škola ako inštitúcia nachádzajúca sa v istom spoločenskom, ekonomickom, ale aj kultúrnom prostredí. A opakujem, tento zákon projektuje školu a vopred stanovuje, že škola bude takouto dynamickou inštitúciou, ktorá bude poskytovať kľúčové vzdelávanie pre život jedinca. Chceme vytvoriť týmto zákonom legislatívne podmienky pre vstup prvku motivácie, aby sme ovplyvňovali ponuku aj dopyt.

    Pán kolega z vládnej koalície reagoval, myslím, včera na to, že učitelia sa aj doteraz vzdelávali o nových metódach a formách. Samozrejme, veď bolo by veľmi zlé, ak by sa ani doteraz nevzdelávali. Problém je ale inde, že učitelia mnohokrát svojím individuálnym vzdelávaním predbehli dobu, ale učebné osnovy a štruktúra školy ako takej, štruktúra vyučovania im neumožňujú využiť všetko to, čo dostali aj inými formami vzdelávania, aby to mohli použiť pri vyučovaní, nepustia ich učebné osnovy, nepúšťa ich ani to, že vyučovacia jednotka je len 45 minút a tak ďalej.

    Prechod od poznávania samého, od poznávania postaveného na nových možnostiach, znalostiach, podotýkam, možnostiach a znalostiach uplatniteľných v praxi pre tvorivosť a rozvoj individuálnych schopností žiaka, mladého človeka je kľúčovou ideou navrhnutého školského zákona, kľúčovou ideou, ktorá vychádza z nového rozdelenia sfér vplyvu medzi vzťahmi štátu a školy, štátu a žiaka, žiaka a učiteľa. Je to pretavené do nového projektovania vzdelávacích programov pre regionálne školstvo.

    Je jasné, že je skutočne najvyšší čas prijať nový školský zákon. A teším sa tomu, že vie to aj koalícia, aj opozícia. A teším sa tomu, že pri vystúpeniach poslancov koalície nedochádza k spochybneniu tejto filozofie. Teším sa tomu, že dochádza len k tomu, že uvádzajú podľa môjho názoru legislatívnotechnické parametre, ktoré im vadia na tomto zákone, ktoré, ako som povedal aj vo svojej faktickej poznámke, sa dajú odstrániť v druhom čítaní.

    Uvedomujem si aj jednu vec, že prijatie tohto školského zákona, tohto reformného školského zákona nespôsobí okamžite totálnu zmenu v slovenskej škole. Uvedomujeme si spoločne v opozícii, a verím, že je to tak aj v koalícii, že je potrebná zmena systému tvorby učebných osnov, rámcových vzdelávacích programov, ako som povedal, ale aj učebníc, je potrebné otvoriť celý systém tvorby vyučovacích materiálov, je potrebná aj hlbšia zmena v profesii učiteľa, v jeho príprave, je potrebná zmena v cene práce učiteľa, ale aj v systéme hodnotenia jeho práce, pretože aj v profesii učiteľa existuje ponuka a existuje dopyt. Svojho času som absolvoval jedno stretnutie s odborármi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a bolo mi to aj tak povedané, že som pravdepodobne jediný, kto odmieta tabuľkové zaraďovanie učiteľov do platových tried a platových stupňov, pretože každý učiteľ má inú hodnotu, ponúka inú cenu práce pre tú-ktorú školu. A tu sa ukazuje potom ten princíp manažmentu školy, princíp subsidiarity, ktorému neveríme, možnože na základe skúseností, lebo dá sa zneužiť tento systém. Ale by ten riaditeľ školy, ktorý zodpovedá voči žiakovi, jeho rodičovi, zriaďovateľovi, aj voči štátu, ktorý dáva legislatívne prostredie, mal mať možnosť odmeňovať ľudí, na ktorých stojí jeho škola. Aj tam, kolegyne, kolegovia, existuje ponuka a dopyt. Aj tam existuje rozdielna cena práce jednotlivých učiteľov. Preto som presvedčený o tom, že ak by sme prijali akýkoľvek nový školský zákon postavený na rámcových a na školských vzdelávacích programoch, bude potrebné ísť aj do zmeny hodnotenia práce učiteľov.

    Je potrebné vstúpiť do hodnotenia škôl ako takých, ktoré sú momentálne založené nie na hodnotení, ale na kontrole zo strany štátnej školskej inšpekcie. Som rád, že sme presadili počas minulého obdobia také prvky, ako je Monitor 9, ako je externá maturita, ktoré nie ideálne v celej škále vzdelávacích odborov typov škôl ponúkajú porovnanie jednotlivých škôl, vieme to, vie to určite pán exminister, viete to určite aj vy, čo sa pohybujete v školstve, ale je to veľmi dobrá prvá lastovička, ktorá priletela a ktorá nám ukazuje aspoň čiastočne na to, že školy sú rozdielne. Nehovorme ešte o kvalitných a nekvalitných, hovorme len o tom, že školy sú rozdielne. A ten rebríček, ktorý bol svojho času zverejnený, to konkrétne ukázal na minimálne rovnakých ukazovateľoch, ktoré boli použité na väčšom súbore škôl.

    Potrebujeme však dostať do školy aj externé hodnotiace programy, pretože, ako som uviedol a iste to tak cítite, chápem školu ako subjekt, ktorý sa pohybuje v istom ekonomickom, ale aj spoločenskom prostredí. Preto tam potrebujeme dostať aj externé hodnotenia kvality školy ako firmy. Ja beriem školu ako značku. Ja beriem školu tak, že ten študent raz, keď nejakú školu ukončí, bude hrdý na to, že navštevoval takú a takú školu, pretože je to jeho alma mater, je to jeho značka, s ktorou, akokoľvek sa nám to zdá nepekné, sa ide predávať, on sa ide uplatniť na trhu práce. A táto škola, táto firma mu dala základný materiál, základný kapitál, aby sa mohol v živote uplatniť. Preto potrebujeme dostať do škôl aj externé hodnotenia a zavedenie externých systémov kvality.

    Potrebujeme zmenu vo financovaní škôl nie preto, že by toto bolo celkom zlé, ale podľa môjho názoru preto, aby sme reflektovali na osobitosti, ktoré vzniknú z rámcových, ale aj zo školských vzdelávacích programov, aby sme vedeli vyhodnotiť jednotlivé vzdelávacie programy z hľadiska peňazí. Táto zmena musí byť postavená motivačne. A myslím, že pán Fronc už uviedol, že bola šanca hneď pri nástupe novej vlády prispôsobiť už terajší normatívny systém financovania škôl tomu, aby sme zaviedli tam aj koeficient, ja to nazývam vnútorne pre seba koeficient kvality. A koeficient kvality možno nájsť na základe externej maturity, na základe Monitora 9. A mohli sme jednotlivé normatívy prepočítavať na základe takéhoto koeficientu, pretože v Monitore 9 tie školy sa snažili a snažili sa i žiaci, ale aj v externej maturite podať čo najlepšie výsledky. A je to výsledkom práce pedagóga a žiaka, je to výsledkom práce ich vzájomného vzťahu. Preto si myslím, že takáto práca, takáto kvalitná práca musí byť aj náležite finančne ohodnotená minimálne prostredníctvom normatív.

    Potrebujeme zvýšiť subsidiárnu zodpovednosť zriaďovateľa školy, ale aj riaditeľa školy voči výstupom, pretože hoci akokoľvek môžeme brať školu citovo, škola je postavená aj na výkonoch. A podľa môjho názoru aj v budúcnosti stále viac bude postavená na výkonoch, pretože je náročná doba na uplatnenie sa mladého človeka v živote. Preto potrebujeme dostať do školy aj hodnotenie výkonu a priamu zodpovednosť riaditeľa a zriaďovateľa za to, že ak postaví istý rámcový vzdelávací program, že tento program ak bude úspešný, ako som povedal, tak bude náležite finančne ohodnotený, ale ak bude neúspešný, aby vznikol tlak na to, že takýto školský vzdelávací program musí skončiť.

    Nový návrh zákona zavádza nové prvky do systému na centrálnej úrovni, ale aj posilňuje pedagogickú kompetenciu učiteľa ako profesie. A to je veľmi dobré, pretože máme vzdelaných učiteľov, ktorí mnohokrát za vlastné peniaze absolvovali, ako povedal kolega, iné formy vzdelávania, ale, a to som už uviedol, terajší model ich nedokázal pustiť do toho, aby aj uplatnili tieto poznatky, pretože nemali posilnenú pedagogickú kompetenciu. Nový zákon vytvára tak potom priestor pre konkurenciu v učiteľskom povolaní práve na základe toho, že sa posilnia pedagogické kompetencie. Dúfam, že takto po istom čase vznikne vzťah založený na ponuke a dopyte, že vznikne vzťah, ktorý nazývame klientsky prístup poskytovateľa, teda školy voči poberateľovi služby, voči žiakovi, voči rodičom. Bude to vzťah postavený na konkurencii, subsidiarite, participácii a slobode. A to je kľúčový cieľ, dosiahnuť to v slovenskom vzdelávacom systéme. A tento kľúčový cieľ vychádza z predloženého návrhu zákona.

    Ctené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona určite prinesie aj uznanie trendov a tendencií vzdelávacích systémov Európy. Slovensko je súčasťou Únie, Slovensko chce byť hrdou súčasťou Únie. Ale aj absolventi škôl chcú byť hrdými absolventmi slovenských škôl, ako som povedal, slovenských škôl chápaných ako dobrá obchodná značka. Tento zákon umožní kompatibilitu slovenského vzdelávacieho systému s ostatnými krajinami Európy, či už v stupňoch vzdelania, či už v zaraďovaní jednotlivých typov škôl, ale aj v časti externého hodnotenia, nebudem tu to všetko teraz uvádzať.

    Zákon je garanciou pre priestor kompetencie vo všetkých stupňoch vzdelávania v oblasti koncipovania a realizácie vzdelávacích programov.

    Môj osobný pohľad je, že zákon má aj niektoré negatíva. Podľa môjho názoru je ich viac a čiastočne som to uviedol. Mohol otvárať priestor pre externé hodnotenie, možno viac pre aplikácie a uznávanie vnútorných hodnotiacich mechanizmov, ktoré sú mimo školského prostredia. Možno viac mal chápať školu ako ekonomický subjekt. Tieto mechanizmy sú postavené na riadení kvality služieb a sú všeobecne známe. A som presvedčený o tom, že príde čas, keď ich budú musieť slovenské školy aplikovať.

    Zákon umožní definovať ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy s konkretizáciou v konkrétnej vzdelávacej praxi na úrovni školy. A domnievam sa, že takto formulovaná zmena a definícia kľúčových kompetencií umožní otvoriť školy pre hlbšiu motiváciu učiť sa, poznávať, poznávať pre rozvoj zručnosti, podporu individuality žiaka i učiteľa, tým lepšiu aplikáciu využitia poznatkov v praktickom živote.

    Zákon nevyrieši všetko, a to už opakujem, ale jeho širší kontext umožní obsahovú reformu, posilní školy a školskú samosprávu.

    Je potrebné viac diskutovať o vzdelávacom systéme Slovenska, možno viac diskutovať aj o obsahu tohto zákona, a preto opätovne vyzývam k podpore tohto zákona a k jeho posunutiu do druhého čítania.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zvlášť panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, poznajúc koncepciu ministerstva školstva, legislatívny obsah zámeru zákona o výchove a vzdelávaní, poznajúc problém implementácie medzinárodných noriem do našich zákonov a do našich zámerov v oblasti školstva si myslím, že predložený návrh zákona nie je, a to chcem zdôrazniť, nie je proti zámerom vládnej politiky terajšej vládnej koalície v oblasti školstva. Povedal som to vo faktickej poznámke, ide nad rámec, ide do hlbšej zmeny, ako je načrtnutá v legislatívnom zámere, ktorý podľa môjho názoru, a bol tu už vyslovený podobný názor, neprinesie zásadnú zmenu slovenského vzdelávacieho systému. Práve tento návrh má veľkú šancu aj s vašou podporou spôsobiť to, že slovenské školy môžu byť iné, nie hneď, nie o rok, o dva, hovoríme o roku 2013 až dokonca, že prvé vážne výsledky by sa mohli dostaviť. Ale určite, a to chcem zdôrazniť, tento zákon nejde proti vašim zámerom, proti vašej snahe o zmenu. Ide hlboko nad vami projektované zámery. Preto vás žiadam a prosím o podporu tohto zákona, o podporu zmeny na slovenských školách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky majú páni poslanci Štefanec, Goga, Nachtmannová, Smolková, Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý je pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Ivančo, zdieľam váš názor, čo sa týka pohľadu investícií do vzdelania. Dokonca si myslím, že investície do vzdelania sú tie, ktoré majú najrýchlejšiu návratnosť. Preto tá priorita investovania do vzdelania by mala byť pre Slovensko ozaj nespochybniteľná. Máme u nás mnoho podnikov a je ich stále viac a viac, ktoré dosahujú svetovú úroveň, máme u nás veľa ľudí na svetovej úrovni, veľa inštitúcií dokonca, ale už menej škôl máme. A práve preto, aby sme mali viac škôl na svetovej úrovni, tak si myslím, že predložená novela je dobrým základom, aby tomu tak bolo. Čo môžeme pre to urobiť v tejto snemovni, je legislatívna zmena, aby sme pomohli naštartovať rozvoj školstva a dať školstvu viac peňazí. To prvé môžeme urobiť teraz, že zahlasujeme za túto novelu a posunieme ju do druhého čítania, a to druhé môžeme urobiť pri zákone o štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, zdieľam v niektorých veciach tvoj názor, samozrejme, ako praktik, ktorý teda vyšiel zo školy. Máš množstvo názorov podobne. A ja dúfam, že ťa presvedčím o tom v mojom nasledujúcom výstupe. Ale ty si hovoril o dopyte, o ponuke, hovoril si o vzťahu učiteľa a žiaka a absentuje mi v tomto návrhu zákona napr. otázka postavenia učiteľov. Síce ich tu máme definovaných ako pedagogických, nepedagogických pracovníkov, ale skúsme tam dať nejaké práva a povinnosti, ale aj ochranu tých učiteľov pred vplyvmi, ktoré sú v spoločnosti voči nim niekedy. Aj napr. vyskakujú žiaci voči žiakom, učiteľom a tak ďalej, rodičia. A toto mi tam takisto absentuje. A myslím si, že vtedy by sa ten učiteľ dostal viac na ten piedestál tej spoločnosti, o čo tak strašne bojujeme. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som už nechcela reagovať, ale keďže ste ma citovali, a musím povedať, že ste ma citovali nepresne, tak musím reagovať. Povedali ste, že ja som tvrdila, že predložený návrh zákona vyvolá problém, lebo spôsobí zásadnú zmenu v školstve, a potom ste stále rozprávali o tom, že tú zásadnú zmenu treba. Ja som predsa nič takéto nepovedala, ja citujem, čo som ja hovorila a ako ste to vy tu teraz pertraktovali. Ja som hovorila, že navrhovaný zákon zásadne mení súčasný systém vzdelávania a zavádza mnoho nových prvkov. A k tomu som podotkla, že chýba k tomu zdôvodnenie v dôvodovej správe. Takže vaša prezentácia môjho výroku bola, ako vidíte, hlboké nedorozumenie. Veď ja som vo svojom vystúpení veľmi ostro kritizovala to, že od roku 1984 sa tento zákon nezmenil, že sa iba neustále novelizoval. Veď práve preto hneď po nástupe novej vlády ministerstvo školstva ihneď začalo pracovať na novom školskom zákone. Všetci v tejto sieni vieme, že je už hotový legislatívny rámec. Čiže je otázkou pár mesiacov, že ten zákon budeme mať v paragrafovom znení. A keď si tu dám na misku váh, to som už tiež raz hovorila, zákon troch navrhovateľov, hoci sú profesionáli, a na druhú stranu zákon, za ktorým budú podpísané stovky profesionálov, ktorí doň dajú svoj vklad, ja osobne si počkám na vládny návrh zákona, a preto tento návrh, ktorý máme pred sebou, nepodporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, úprimne ste priznali, a to zatiaľ jediný ako opozičný poslanec, že za uplynulých osem rokov ste neprijali nový školský zákon, aj keď bol veľmi potrebný, lebo nebola politická vôľa. Prečo si myslíte, že teraz by mala byť na to politická vôľa, keď opozícia má menšinu a viete, že ministerstvo školstva pripravuje vlastný zákon? Účinnosť vami predkladaného zákona aj zákona z dielne ministerstva školstva bude až 1. 9. 2008. Čiže de facto či o mesiac skôr alebo neskôr prijmeme školský zákon, tak na veci sa nič nemení. Tak preto sa vás pýtam: Vidíte v tom logiku na tú politickú vôľu, po ktorej voláte? A možno tak troška odľahčene, pán poslanec, veľmi sa teším, že aj pričinením vaším a vašich odborných skúseností a znalostí prijmeme veľmi kvalitný školský zákon v decembri. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel nadviazať na tú časť, kde predrečník zdôvodňoval, aké vzťahy sú medzi študentmi, učiteľmi a pracovným trhom ako takým. Ja to považujem za dôležité, aby sme si tieto vzťahy povedali a aby sme videli isté prepojenie aj trhu, do ktorého absolventi škôl nakoniec vstúpia s tým, ako budú postupovať vo svojom vzdelávacom procese. A môj názor je taký, ako hovoril predrečník, že treba naozaj viacej tých trhových princípov do toho školstva uviesť, nakoľko je to úplne prirodzené, nie je to závislé od priania ani ministerstva školstva, ani štátu. A jednoducho je to prirodzená súčasť toho už dnes.

    Zdieľam záver predrečníka, že klientsky prístup k absolventom škôl alebo k študujúcim je absolútne namieste. To znamená, mali by to byť klienti, ktorí si objednávajú službu a za istých okolností, ktoré sú, samozrejme, uznané v školstve ako špecifické, túto službu dostávajú, pričom tak, ako ju dostanú dobrú alebo zlú, tak veľmi vzdelaní alebo menej vzdelaní tak prídu na trh a tak veľmi budú mať alebo nemať problém uplatniť svoje znalosti.

    Čo sa týka tej politickej roviny, o ktorej tu bola aj reč, tej histórie, veľmi správne predrečník upozornil, že štyri roky viedol toto ministerstvo pán minister Ftáčnik, ktorý je dnes u vás v strane, k histórii ktorého sa, predpokladám

  • Reakcia z pléna.

  • , pardon, tak kandidoval za vašu stranu na starostu v Petržalke, hlásite. Pokiaľ to tak nie je, tak sa od neho kľudne dištancujte, rád si to vypočujem.

    A veľmi ma zaujala tá poznámka o podiele, koľko školstvo z rozpočtu dostane. A som z toho smutný, že to kleslo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem všetkým za faktické poznámky, za vecné faktické poznámky. Oceňujem to. Zareagujem na niektoré vstupy.

    Pán kolega Goga, k postaveniu učiteľa. Myslím si, že to, čo si povedal, pán kolega, je plne legitímne, ale zdôrazňujem, že všetko to sa dá upraviť a je to vecou diskusie v druhom čítaní. Myslím si, že dá sa to upraviť, dajú sa doplniť nové odseky do tohto paragrafu alebo do týchto paragrafov a je to skutočne len na diskusiu, koľko toho a čo má byť upravené.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, ak som to zle pochopil, sa ospravedlňujem, ale vy ste povedali teda, že náš školský zákon to zásadne mení, len chýba zdôvodnenie. To je potom problém ale dôvodovej správy, nie samotnej filozofie zákona.

    Som presvedčený, že u nás nevznikol ten zákon tak, že ho urobili pán poslanec Devínsky, Fronc a Szigeti v svojich kanceláriách, lebo takisto nadviazali na celú škálu, na celý zbor odborníkov a profesionálov v oblasti školstva. Takže, samozrejme, máte legitímne právo to podporiť alebo nepodporiť, len opäť strácame čas, pretože, a to som zdôraznil, tento zákon možno ide hlboko nad rámec toho, čo pravdepodobne donesie ministerstvo školstva. My hovoríme, a v tom sa asi nezhodneme, že návrh, ktorý príde z ministerstva školstva, bude málo reformný, bude málo spôsobovať zmenu v školstve, bude len formálnou zmenou.

    Pani poslankyňa Smolková, pretože nikto z vás pravdepodobne ten zákon nechce podporiť, tak takisto sa asi nedohodneme, ale napriek tomu si myslím, že vnútorne máte presvedčenie o tom, že je potrebná zmena, len...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi...

  • Hlas z pléna.

  • Ešte chcete vy zareagovať? Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Veľmi krátko by som chcel zareagovať, pretože tuná už niekoľkokrát sa pracuje ako s fetišom s legislatívnym zámerom a s tvrdením pani kolegyne Nachtmannovej, o koľko odborníkov ide a ako sa pozitívne vyjadrili. Ja sa k tomu zámeru ešte vyjadrím. Ale dovolím si odcitovať takisto istých odborníkov. A nakoniec, je to aj verejne dostupný materiál, môžete si ho prečítať na internete, k legislatívnemu zámeru zákona o výchove a vzdelávaní. Teda citujem: „Ide o chaotický, ideovo nesmierne roztržitý, pojmovo úplne rozbitý, myšlienkovo nestabilný a východiskovo neujasnený materiál. Úplne ukážkovo splieta zaužívané prístupy a doterajšie schémy s novými prístupmi, pojmami a nástrojmi. A namiesto toho, aby to, čo chcelo byť predmetom inovácií, nahradil novými postupmi, tak tieto len bezmyšlienkovito prikladá k tým pôvodným. Vzniká tak totálny chaos. Táto vada materiálu je aj dôvodom, prečo sa k zámeru ťažko vyjadruje, keď jeho čitateľnosť a zrejmosť je na bode mrazu.“ Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni predkladatelia, dámy, páni, dovoľte mi, aby som aj ja svojou troškou do mlyna prispel k tomuto návrhu zákona, ktorý ste predložili ako návrh zákona o vzdelávaní v školách čiže tzv. školský zákon.

    Tento návrh zákona o výchove a vzdelávaní svojím obsahovým zameraním a prestavbou, resp. stavbou nespĺňa to podľa môjho názoru, čo sa od takéhoto významného zákona očakáva. To je legislatívny rámec na uskutočnenie obsahovej reformy vo výchove a vzdelaní, ktorá je tak nahlas vami propagovaná spolu s Konzervatívnym inštitútom Milana Rastislava Štefánika. Na tlačovej besede ste sa ako bývalý minister vyjadrili, že to bolo aj vašou prioritou, avšak to, že ste ju nepredložili v minulom funkčnom období, nesvedčí o pravdivosti vášho vyjadrenia pred médiami. Ale to je iba tak na úvod a ja by som radšej bol teraz stručný alebo možno aj viac by som chcel povedať k tým konkrétnym obsahovým a legislatívnym nedostatkom, ktoré podľa môjho názoru sa tam nachádzajú.

    O tom, že ste si nevedeli dať rady, ako riešiť obsah, resp. postup a systém vzdelávania, svedčí aj to, že sa v návrhu odvolávate na v súčasnosti platné vykonávacie predpisy, vyhlášky, ktoré vychádzajú zo splnomocnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných škôl a stredných škôl (školský zákon). Zrušením citovaného zákona sa stanú tieto vyhlášky bezpredmetné a tým ich právna sila spochybniteľná, nakoľko niektoré ustanovenia ste preniesli do navrhovaného zákona, čím podľa mňa zavádzate trošku chaos do právneho poriadku.

    A ešte aby som bol konkrétnejší.

    V ustanovení § 2 Vymedzenie základných pojmov je absolútne nejasná definícia vzdelávacieho cyklu, najmä dikcia „od prvého ročníka do posledného ročníka“. Ktorý posledný ročník tu myslíte? Myslíte na jednotlivé stupne základnej školy alebo prvý až deviaty ročník základnej školy? Je to dôležité objasniť aj preto, aby z tejto definície mali možnosť vychádzať aj tvorcovia vzdelávacích programov.

    Definujete v písmene m), kto je dieťa, a v písmene n), kto je žiak, no v § 38 hovoríte o hodnotení detí a žiakov. Mám tomu rozumieť tak, že aj v materskej škole sa bude hodnotiť? Ak áno, tak sa pýtam, ako sa tam bude hodnotiť, lebo doteraz poznáme pod pojmom hodnotenie žiakov klasickú klasifikáciu dosiahnutého stupňa vedomostí žiakov. V materských školách sa hodnotí slovne nejakou pochvalou, nie známkou. Ale asi zrejme to tak nie je, lebo v § 38 ods. 2 sa odvolávate na poznámku pod čiarou k odkazu 16, kde sa uvádzajú vyhlášky o základnej škole a o strednej škole, čo u mňa vyvoláva dojem, že pojem deti, ktorý máte v odsekoch § 38, tam nemá čo robiť.

    Povinnú školskú dochádzku chcete riešiť až do osemnásteho roku fyzického veku. Nepovedali ste ale, kde to chcete riešiť, či to má byť na základnej škole alebo na strednej škole. Ak to má byť na základnej škole, tak je to pohroma pre disciplínu na týchto základných školách. Ak to má byť na strednej škole, tak na ktorej to chcete robiť? Má to byť škola so špeciálnym výchovno-vzdelávacím programom?

    Nultý ročník podľa vášho návrhu by sa mal počítať za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky. Kedy potom títo žiaci skončia povinnú školskú dochádzku?

    Nie je mi ani jasné postavenie a poslanie Národného programu vzdelávania, keď máme schválené Milénium na 15 až 20 rokov, ktoré dosť a konkrétne rieši, ako a kam sa má v budúcnosti uberať výchova a vzdelávanie v Slovenskej republike.

    V § 15 ods. 3 uvádzate, že ak škola nie je zaradená v sieti, vypracuje výchovno-vzdelávací program zriaďovateľ. No som zvedavý, ako bude takýto vzdelávací program vyzerať v obci, kde má starosta iba základné školské vzdelanie. A občania v takejto obci asi nebudú veľmi nadšení tým, ako tento vzdelávací program je vypracovaný.

    Zaujímavé je ustanovenie § 15 ods. 4 a 6, keď v odseku 6 sa uvádza, že vzdelávací program po jeho schválení expertom opätovne schvaľuje zriaďovateľ. No ale to je taký kolotoč, keď zriaďovateľ ho už predkladal expertovi na schválenie. Čo ak ho ale zriaďovateľ opätovne neschváli? Čiže je to ďalší kolotoč schvaľovania, zriaďovania a podobne.

    V § 18 ods. 5 sa uvádza, že o použití učebníc rozhoduje riaditeľ. Pritom v odseku 6 sa uvádza, že spôsob použitia učebníc a tak ďalej bude riešiť nariadenie vlády. Kto to teda bude robiť? Riaditeľ alebo vláda bude toto riešiť? Akosi sa pozabudlo aj na existenciu ministerstva školstva, ktoré by malo na tomto nariadení pracovať alebo by malo takéto nariadenie vypracovať.

    Ak sme pri Kurikulárnej rade, poviem, že táto by mala byť poradným orgánom ministra. Vy ste v nej ustanovili orgán, ktorý bude ministerstvu diktovať, čo má robiť, ale zodpovednosť ste na nich nepreniesli žiadnu. Tiež ste neriešili vzťah Kurikulárnej rady s ministerstvom školstva, riešili ste to iba v oblasti jej finančného a materiálneho zabezpečenia.

    Musím upozorniť, že v celom obsahu navrhovaného zákona sa akosi pozabudlo aj na úlohu orgánov štátnej správy, ktorá, a to by mal predkladateľ vedieť, je vo výchove a vzdelávaní nezastupiteľná.

    V § 19 zavádzate tzv. vzdelávacieho experta na schvaľovanie školských programov. Ale ak štát nesie zodpovednosť za úroveň výchovy a vzdelávania svojich občanov, tak by mal mať právo aj posúdiť, či je daný program v súlade a s cieľmi rozvoja spoločnosti. Vôbec neriešite problém, čo je s expertom a s rozbehnutým vzdelávacím programom, ktorý schválil školský program, pričom ten nie je v súlade s národným programom. Nemalo by tam byť uvedené, ako sa bude proti nemu postupovať? Aké sankcie budú proti nemu zavedené? Ako sa zároveň napraví chyba v škole? Kto bude niesť zodpovednosť za vzdelanie, ktorá je v rozpore so štátnou politikou? Ak má použiť guľatú pečiatku, čo táto má obsahovať? Ďalej ste zabudli uviesť, že tento expert by mal zastávať schválený školský program alebo nejaký oznam o ňom na ministerstve školstva, keď v odseku 15 uvádzate, že zoznam vydaných osvedčení zverejňuje ministerstvo v elektronickej podobe.

    V § 32 riešite rozčlenenie základnej školy na prvý stupeň (prvý až piaty ročník) a na druhý stupeň (šiesty až deviaty ročník). Neuvádzate ale dôvod tejto navrhovanej zmeny. Neanalyzujete túto zmenu. Čo by to asi stálo? Nie je urobená analýza, či bude dosť kvalifikovaných učiteľov pre prvý stupeň a druhý stupeň základnej školy. Ako bude riešiť túto situáciu zriaďovateľ málotriednych škôl, kde má iba triedy pre prvý až štvrtý ročník? Kam dá tú V. triedu? Dá ju do obecného úradu? Dúfam, že to tak nebude.

    V čl. IV, ktorý má názov Účinnosť, uvádzate § 61, ktorý sa v navrhovanom zákone nenachádza, takže neviem, o aký paragraf v tomto návrhu zákona ide.

    Záverom by som chcel, vážený pán predkladateľ návrhu zákona a poslanci, upozorniť, že ak by sme schválili takýto zákon, ktorý je neprijateľný, doplatili by na to celé generácie našich občanov. Chaos, ktorý by nastal v oblasti výchovy a vzdelávania po schválení takéhoto návrhu zákona, nemožno podceniť a treba mu preto aj včas zamedziť v jeho realizácii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Gogu sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Šimko. Nech sa páči.

  • Hlas z pléna.

  • Sa hlásite?

    O slovo sa ešte prihlásil pán poslanec Fronc ako navrhovateľ. Máte slovo.

  • Pán poslanec, v prvom rade by som povedal a poďakoval, že ste sa tomu venovali a že tu vzniká diskusia medzi ľuďmi, ktorí sú z praxe. A pomenovali ste veci, ktoré vnímate ako ten, ktorý je v praxi a praktik. Chcete ich mať priamo tuná zakomponované detailne v predpisoch a riešiť priamo v zákone. Tu sa asi rozídeme, pretože tá naša filozofia tohto zákona je v podstate iná. Ten zákon určuje rámec. A nie je to o tom, kde bude zriadená trieda alebo zriaďovateľ ako má vypracovať školský program. Mimochodom, podľa súčasného zákona zriaďovateľ musí mať odborného pracovníka, ak vôbec školu má. A tuná je to menej v tom. Nakoniec, škola nemôže definitívne fungovať, pokiaľ nie je zaradená v sieti. Takže to je len proces novej školy, ktorá vzniká. Ale aj iné veci sú tu. Možno niektoré ste vy zle prečítali. Aj ja pripúšťam, že v množstve poznámok, ktoré tam boli, sú aj z našej strany možno nejaké nejasnosti.

    Uvediem jedno, čo ste hovorili. No Kurikulárna rada, to nie je orgán ministra podľa tohto zákona, to je poradný a iniciačný orgán vlády. A zriaďuje ju vláda. Tak to je v zákone definované. Čiže je povýšená na podstatne vyššiu úroveň.

    Ale vecne by som rád jednu skutočnosť povedal. Pokladám naozaj za dobré, ak takto idete do hĺbky. A je to priestor na to, aby sme o tom diskutovali. O tých detailoch by to bolo skôr vhodné vo výboroch.

    Čo je dôležité a čo by som chcel znova ešte raz zopakovať, vyzdvihnúť, je, že je tu aspoň pár ľudí, ktorí majú tú trpezlivosť ešte po 12.00 hodine sedieť a diskutovať o školskom zákone. A ja tým, ktorí tu vydržia a takto pracujú na záver vo svojom vystúpení, by som rád ešte čosi povedal, že keď vyjde 13.00 hodina, pani predsedajúca, poprosil by som, aby som dostal potom ešte minútu na jeden oznam. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána poslanca Fronca má pán poslanec Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A pán Ivančo má slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja sa v prvom rade ospravedlňujem, ja som nemal dobre zatlačenú kartu.

    Ale k poslancovi kolegovi Gogovi. Chcem sa ti poďakovať za vecný tón vystúpenia. Chcem ale aj upozorniť na niektoré tvoje vstupy, čo sa týka možnože nedostatočného spracovania, možnože nedostatočného pochopenia niektorých častí. A to je vzťah školy a školského vzdelávacieho programu, pokiaľ škola nie je zaradená ešte v sieti, myslím, že už to spomínal aj pán poslanec Fronc, teda novo vznikajúca škola. Ďalej, vzťah experta a zriaďovateľa takisto je iný pri novo vznikajúcej škole a škole, ktorá už je v sieti a ktorá len ponúkne školský vzdelávací program na schválenie. Ale myslím si, že, aj hovorím, či už je to nedostatok napísania zákona alebo nepochopenia, to zdôrazňujem opäť, je to, čo si povedal, na diskusiu v druhom čítaní. To sú vecné, technické a legislatívne výhrady do druhého čítania. Ale chcem sa ti poďakovať za to, že si nepovedal jednu ideovú výhradu voči zneniu zákona. Ty si zákon ako celok neodmietol, len si uviedol niektoré jeho chyby a nedostatky, ktoré, opakujem, sa dajú odstrániť.

    Ešte jedna poznámka k tým učiteľom prvého až štvrtého ročníka a k tomu prechodu na prvý až piaty ročník, ako je to navrhované v zákone. Som presvedčený, že je dostatok učiteľov s kvalifikáciou na prvý až štvrtý ročník, pretože oni boli prví, ktorých sa dotkol demografický pokles. Práve teraz táto vlna prichádza na stredné školy, ale máme hojne učiteľov prvého až štvrtého ročníka, ktorí by sa radi vrátili do školy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec...

    Ešte pán poslanec Goga chce reagovať na faktickú. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky, ktoré, kolegovia, ste voči mne vzniesli. Ale zase nechcem tú ideológiu do toho vnášať, ale myslím si, že som v závere odmietol tento zákon na schválenie v prvom čítaní. Takže ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šimko a pripraví sa pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode mi dovoľte, aby som sa v krátkosti vrátil aj do minulosti.

    Od roku 2004 platí nový zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, od ktorého sa všeobecne očakávalo zlepšenie finančnej situácie škôl, hlavne tých, ktoré majú záujem o žiaka. Dobre viete, že bol zavedený normatív na žiaka, vzdelávacie poukazy na financovanie záujmovej vzdelávacej činnosti, najviac bolo ocenené zavedenie normatívov na žiaka čiže uplatnenie princípu peniaze nasledujú žiaka. Adresnosť pri financovaní školstva uvádza ako pozitívny prvok nejedno vedenie školy. Zákon zaistil lepšie a prehľadnejšie využívanie prostriedkov a tlačil na zvýšenie efektívnosti regionálneho školstva. Prispel tiež k väčšej súťaži medzi prevádzkovateľmi škôl.

    Tretí rok od spustenia tejto reformy financovania regionálneho školstva sa dá povedať, že riaditelia škôl sú s normatívnym financovaním na žiaka spokojní. Aby som nebol len všeobecný, uvediem niekoľko príkladov, ktoré som získal pri priamom kontakte so zriaďovateľmi či vedením jednotlivých škôl. Tak napr. Základná škola v Spišskom Podhradí mohla vďaka normatívom na základnej škole zrealizovať výmenu okien, výmenu kotla, zrekonštruovať sociálne zariadenia, sprchy, triedy, konvertory, športové ihriská, nakúpiť projektory, to všetko v hodnote takmer 5 mil. korún. Alebo jedna malá obec, Záhradné, v okrese Prešov inštalovala zabezpečovacie zariadenie, realizovala zavedenie ozvučovacej súpravy, vybavenie tried, zborovne, riaditeľne, knižnice s nábytkom, inštalovala ponorné čerpadlo, počítačovú techniku, realizovala zakúpenie a montovanie žalúzií, spustenie rozhlasu, zakúpenie lavíc, to všetko v hodnote 0,5 mil. korún.

    Dámy a páni, uvedené skutočnosti mohli zriaďovatelia či vedenia škôl realizovať vďaka minulej vláde, ktorej na školstve záležalo.

    Predchádzajúci minister školstva za KDH Martin Fronc sa v roku 2004 nebál napriek mnohým odporcom spustiť regionálnu reformu. Ten istý človek teraz so svojimi kolegami, pretože im na kvalite slovenského školstva záleží, predkladá ďalší zákon, ktorý opäť môže pozdvihnúť úroveň nášho školstva. Predkladá zákon, ktorý znova dáva možnosť presunúť rozhodovacie právomoci na zriaďovateľov a vedenia škôl. Zákon o vzdelávaní v školách prispeje totiž ešte viac k terajšej súťaži medzi prevádzkovateľmi škôl a zefektívni ešte viac regionálne školstvo.

    Vážení kolegovia z opozície, ale najmä z koalície, mnohokrát sa oháňame slovami, že chceme zmazať rozdiely medzi regiónmi. Dnes tieto slová sa môžu premeniť na skutok, a to len vtedy, ak umožníme tomuto zákonu prejsť do druhého čítania, ak umožníme nielen žiakom v spomínanom Spišskom Podhradí alebo Záhradnom, ale aj ďalším učiť sa pre život, menej sa bifľovať a pracovať tvorivo. Preto sa prihováram o podporu moderného školského zákona, na ktorom opozícia pracovala viac ako rok.

    No v prvom rade ide o podporu zákona, ktorý, si myslím, nie je stranícky, pretože v ňom ide o to, aby sa skvalitnil vzdelávací proces na Slovensku.

    Ide o podporu pre zákon, ktorý ponúka slobodu školám, učiteľom, rodičom aj žiakom, o podporu pre zákon, ktorý umožní, aby školy, pedagógovia aj rodičia oveľa viac ovplyvňovali, čo a ako sa budú učiť, o podporu pre zákon, ktorý umožní revidovať základné komponenty vzdelávacích obsahov, efektívnejšie stanoviť výstupné požiadavky pre jednotlivé odbory a stupne vzdelávania, zohľadňovať konkrétne podmienky a lokálny kontext vzdelávania, špecifikovať zameranie školy aj v rámci škôl identického druhu, vytvárať vzdelávaciu ponuku vo vzťahu k záujmom a možnostiam konkrétnych žiakov.

    Ide o zákon, ktorý prináša rovnoprávnosť prístupu k vzdelávaniu a zohľadňuje vzdelávacie potreby jednotlivca. Som totiž hlboko presvedčený, že je povinnosťou štátu určiť minimum, ktoré pri dosiahnutí určitého stupňa vzdelania má žiak vedieť. Je však už naozaj najvyšší čas, aby všetko ostatné bolo na zodpovednosti školy.

    Ponúkaná reforma o. i. tiež lepšie pripraví absolventov škôl do praxe a školám sa otvorí trh s učebnicami. Okrem učebníc schválených ministerstvom by bol tu totiž aj zoznam iných, ktoré by boli rovnako prípustné, čo by pomohlo, myslím si, najmä učiteľom jazykov.

    Zákon, ktorý podporujem, by tiež zosúladil naše stupne vzdelávania s úrovňami v zahraničí, čoho dokladom by bola tzv. doložka o absolvovaní, ktorú by žiak po prvom, resp. druhom stupni dostal a mohol využiť pri ďalšom vzdelávaní v zahraničí.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože som v úvode svojho príhovoru apeloval na to, že tento zákon, podobne ako zákon o financovaní školstva pomôže znížiť nerovnosť medzi regiónmi, chcel by som ešte pripomenúť aj to, že v tomto zákone o financovaní školstva boli zapracované tiež požiadavky asi 600 pedagógov, ktoré si pán exminister Fronc vypočul počas svojho ministrovania na jednej konferencii, ktorá sa nazývala Naučme sa učiť, učíme sa pre život, ktorá bola v Prešove. Hovorím to preto, že to porovnávam s pokusom, ktorý nám ponúka terajšie ministerstvo školstva. A musím s bôľom v srdci konštatovať, že terajší pokus o diskusiu nebol žiadny, pretože predložiť zákon o školstve počas letných školských prázdnin považujem totiž nie za diskusiu, ale za strčenie hlavy do piesku, len aby sme nikoho nemuseli vypočuť.

    Vážení kolegovia, hovorí sa, hlas ľudu, hlas boží. A tak verím, že hlas ľudu dnes v rozprave a v utorok pri hlasovaní vypočuje nielen opozícia, ale i koalícia, lebo, myslím si, ak si tento hlas nevypočujeme a predkladaný zákon neprejde do druhého čítania, môže to znamenať stop reforme školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský, po ňom pán poslanec Devínsky.

    Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení predkladatelia, dámy a páni, aj keď sme tu v takom zrednutejšom počte, dovoľte mi povedať pár slov k zákonu, ktorý je predložený, ale, tak by som povedal, troška zboku, z vlastnej skúsenosti, ktorú nie mnohí z vás mohli zažiť, ako som ju zažil ja, pretože som mal to šťastie, že som mal zrovna 17 rokov v roku 1967. A vtedy bol ministrom školstva Česko-slovenskej republiky pán Čestmír Císař, ktorý zhodou okolností absolvoval od roku 1945 do roku 1948 školu, francúzske gymnázium, v Dijone, lýceum 3 roky, na základe francúzsko-československej kultúrnej dohody. Bohužiaľ, v roku 1948 táto iniciatíva bola zavretá. A on sa stal ministrom niekedy v roku 1965 a znova v roku 1966 túto možnosť študovať na strednej škole na základe francúzsko-československej kultúrnej dohody obnovil. Po nejakých testoch, výberoch a tak ďalej som 3 roky strávil vo Francii. Výsledok toho pre celý môj život bol, že ich školský systém v tom čase bol úplne kompletne rôzny, ako bol náš.

    A keď niekedy o tomto systéme hovorím, tak začínam tým, predstavte si, že by ste chodili na školu, na ktorej je najvyšší trest, že vás na 3 dni vylúčia zo školy. To bol najvyšší trest na lýceu, že študenta vylúčili na 3 dni zo školy, a nie zostať po škole, dostať päťky, poznámky a tak ďalej. V čom to ale pozostávalo? To bola škola, ktorá fungovala podobne, ako fungovali školy v celom Francúzsku. Kvalitatívne sa odlišovali jedna troška od druhej, ale systém hodnotenia bol taký, že sa hodnotilo v podstate trikrát do roka, vždy trimestrálne, na základe písomného prejavu. A hodnotilo sa škálou od 1 do 20. Známku 20 som videl za 3 roky raz, že ju niekto dostal. A ak niekto dostal známku 16, poväčšine bol v triede prvý. A kto dostal známku 11 alebo priemer 10, tak bol niekde okolo toho 12., 15. miesta. A hodnotenie sa vždy označovalo tak, že boli body lomeno poradie v triede. Pri každom jednom písomnom skúšaní žiaci vedeli, kde sa zaraďujú, kde sa nachádzajú v triede.

    Aj keď nie som študovaný psychológ alebo sociológ, myslím si, že odraz tohto typu vzdelávania a skúšania v spoločnosti sa potom prenáša aj v tom, že ľudia sa vedia tak troška zaradiť, že si nie každý myslí, že kto má 2 dierky do nosa, že je majstrom sveta a môže byť šéfom firmy alebo osobou, ktorá rozhoduje. Určité zaradenie sa v tom živote je veľmi dôležité. Dnešná naša škola, kde sa v tom stupni 1 až 5 žiaci často miešajú, kde sa našepkáva, kde sa opisuje, kde sa podvádza, vôbec nevychováva deti k tomu, aby vedeli naozaj v živote aj potom súťažiť.

    A vrátim sa teraz k tomu, čo som povedal na začiatku, vyhodeniu zo školy na 3 dni. Dvaja moji spolužiaci boli excelentní žiaci vo fyzike, jeden skončil na fyzikálnej olympiáde celofrancúzskeho sveta, Francúzska, Kanady, Švajčiarska ap. na treťom mieste. Na konci písomnej skúšky si so svojím kamarátom susedom vymenili výsledok. Zbadala to pani profesorka a chlapci boli s veľkou hanbou na 3 dni vylúčení zo školy. To je niečo, čo si v našej škole akosi nevieme ani predstaviť.

    U nás sa deti tešia, keď nemusia ísť do školy, keď sa môžu uliať, dokonca sa aj pedagógovia tešia, že nebude škola. Všetci to berú akosi za trest, ale tento systém, ja ho neobhajujem, nemyslím si, že ho vieme implementovať úplne k nám celý, je systém, ktorý dokáže v rámci krajiny povedať, že títo naši študenti alebo študentky, tieto naše hlavy sú tými najlepšími hlavami, čo sa potom dostanú na špičkové výberové školy. Na univerzitu sa dostane každý jeden, kto zmaturuje, automaticky. Máš maturitu, poď, ideš na vysokú školu, na univerzitu. Ale na výberové školy, kde je ešte potreba predtým, než sa tam ide, absolvovať dva roky prípravky v priemere, tie najväčšie hlavy to urobia za rok, ide o testy, priemerné hlavy ich urobia za dva roky. A tí, čo boli tak troška len okolo priemeru, aj tri roky sa na to pripravujú. Ale ten, kto absolvuje potom už túto výberovú školu, tak akonáhle sa mu tam podarí absolvovať prvý rok, tak už sa o neho začínajú informovať spoločnosti, firmy. A je zrejmé, že ide o človeka, ktorý má schopnosti sa presadiť, má danosti, má intelekt. A absolvovanie takej školy je potom aj garanciou určitého úspechu v živote.

    Čiže ja sa prikláňam k tomu, aby sme v našom systéme postupovali tak, aby sme vedeli odlíšiť, kto je dobrý, kto je slabší, bez toho, aby sme niekomu krivdili, s tým, aby sme si to vedeli ohodnotiť, aby sme vedeli nájsť tie najväčšie, najúspešnejšie osobnosti, najlepšie hlavy, a tým aby sme potom dali aj možnosť čo najkvalitnejšieho vzdelania. Takže držím vám palce, aby zákon prešiel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Pán poslanec Devínsky tu nie je, takže, nech sa páči, pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k predloženému poslaneckému návrhu školského zákona.

    V rozprave viackrát zaznelo z úst spoločne aj opozičných, aj koaličných, že vzdelanie je alebo aspoň by malo byť najväčšou prioritou. Zároveň ale čo ma prekvapilo na tej diskusii, bolo, že zväčša keď som počúval reakcie koaličných poslancov, tak nehovorili o tomto zákone, nehovorili ani o potrebe zlepšiť najmä obsahovú stránku vzdelávania v regionálnom školstve, ale hovorili o tom, čo sme urobili a neurobili my za posledných osem rokov. Stáva sa to tak trochu pravidlom aj pri návrhoch na odvolávanie neschopných ministrov, ale aj pri diskusiách o akejkoľvek téme, že sa stále vraciate do minulosti.

    Ja k minulosti poviem len toľko, že áno, aj mňa by bolo potešilo, keby sme obsahovú prestavbu školstva a nový školský zákon boli prijali v tom minulom období. Zároveň ale podotýkam, že v tom minulom období sme urobili také obrovské množstvo hlbokých štrukturálnych reforiem, o akom neviem, či za také krátke obdobie by ho urobila nejaká iná vláda, vďaka ktorým dnes dosahujeme taký rekordne vysoký ekonomický rast, ktorý vytvára ekonomické predpoklady aj na to, aby sme mohli lepšie rozvíjať vzdelanie, školstvo, vedu, výskum, všetko, čo súvisí s tým, čo je nevyhnutnou podmienkou dlhodobého úspešného vývoja a rozvoja v slovenskej spoločnosti.

    A myslím si, som o tom presvedčený, a nebudem to zdôvodňovať vecne, pretože to veľmi kompetentne, veľmi detailne a veľmi relevantne urobili práve predkladatelia, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Devínsky, že obsah tohto zákona je taký, že jednoducho posúva tieto veci výrazne dopredu.

    Keď hovoríme o školstve a vzdelaní, tak v zásade sme mali dve alebo možno tri skupiny problémov. Po prvé to bolo celkom určite aj nedostatočné financovanie školstva. Ale zároveň to bolo zlé fungovanie z hľadiska systému, z hľadiska vzťahov, z hľadiska pravidiel, ktoré v školstve existujú. Do zle fungujúceho systému keď aj nalejete viac peňazí, nedostaví sa efekt, nedostaví sa účinok. Aj preto sme vždy kládli dôraz na to, že nielen peniaze, ale aj dobre fungujúci systém sú predpokladom úspechu a výsledkov.

    Myslím si, že jeden z prvých krokov a dobrých krokov, ktorý sa nám podarilo v tomto smere urobiť, bolo normatívne financovanie a vytvorenie teda tlaku na to, aby školstvo fungovalo efektívnejšie, pretože stačí si naozaj zobrať demografický vývoj, vývoj počtu učiteľov, počtu škôl, aby sme dospeli k záveru, a, samozrejme, potvrdzujú to aj iné, hlbšie analýzy PISA a tak ďalej, o tom, že školstvo nefungovalo a doteraz nefunguje dostatočne efektívne. Takže veľmi stručne sa chcem zastaviť len pri tomto. Na jednej strane teda je vytvorenie toho základného rámca, základného pravidla, tlaku cez normatívne financovanie, ktoré funguje. Môžeme debatovať, či funguje dobre alebo zle, či to treba dolaďovať alebo nie. Ale myslím si, že taký zásadný posun k lepšiemu je viditeľný.

    Čo sa týka ale spôsobu fungovania, tak práve tento školský zákon, ktorý je predložený, si myslím, by mohol posunúť veci dopredu. A preto sa budem naozaj veľmi čudovať, ak tí poslanci, ktorí zároveň na jednej strane tvrdia, že im ide o to, aby vzdelanie lepšie fungovalo, na druhej strane odmietnu tento zákon. Tak myslím si, že si budú veľmi jasne protirečiť. No a nemám ale ilúzie o tom, že poslanci koalície schvália tento zákon. Neschválili ste včera novelu zákona, ktorú predkladal pán poslanec Brocka, ktorá riešila vecný problém pri sťahovaní za prácou, ktorá mohla pomôcť ľuďom, napriek tomu ste to neschválili, pretože to prišlo z opozície, a nie z vlády alebo koalície.

    Ale tá moja skepsa vyplýva nielen z toho, že sa takto staviate k akémukoľvek zmysluplnému a potrebnému návrhu, tá moja skepsa vychádza aj z toho, že neverím, že pre súčasnú vládu je školstvo prioritou. Pre súčasnú vládnu koalíciu je školstvo deklarovanou prioritou, to je pravda, ale viaceré veci, na ktoré chcem stručne poukázať, ma vedú k presvedčeniu, že skutočnou prioritou školstvo pre ňu nie je. Prečo som o tom presvedčený? Už pri rozprave o programovom vyhlásení som povedal, že, žiaľbohu, predpokladám, že najprominentnejšou obeťou vášho programu a vášho spôsobu vládnutia bude práve vzdelanie, veda, výskum, inovácie, teda to, čomu sa hovorí znalostná ekonomika alebo znalostná spoločnosť, ešte lepšie povedané. Viete, že pre nás to prioritou bolo, čoho dôkazom je aj to, že sme rozpracovali ucelený program v tejto oblasti.

    Prečo si teda myslím, že pre vás to priorita nie je. Po prvé, platí, že keď je prioritou všetko, nie je prioritou nič. Vy v programovom vyhlásení hovoríte, že vzdelanie, veda výskum a znalostná spoločnosť je prioritou. Zároveň ale ja som napočítal v programovom vyhlásení najmenej 50 oblastí, ktoré takto pomenúvate, že sú priority. No ak je 50 priorít, nie je žiadna priorita, nielen z hľadiska finančného, ale aj z hľadiska finančného, pretože rozpočtové zdroje sú vždy obmedzené a budú obmedzené. A s tým máte tiež istý problém napriek tomu, že ekonomika rastie rekordne, napriek tomu, že na daniach sa vlani vybralo 20 mld. korún, ako sa očakávalo, napriek tomu, že len príjmy štátneho rozpočtu od roku 2004 do roku 2008 sú vyššie o 100 mld. korún. Napriek tomu problém máte jednoducho práve preto, že pre vás nie je vzdelanie prioritou, pre vás sú prioritou priame platby do poľnohospodárstva, vianočné darčeky vašim voličským skupinám. Robíte nepremyslené kroky, ktoré vás oberajú o peniaze napr. zo zníženej dane z pridanej hodnoty na lieky, ktoré ale nepomôžu ľuďom, nepomôžu pacientom, ale pomôžu len firmám. Čiže aj nedostatok peňazí daný nie je tým, že by ekonomika zle fungovala, ale nezodpovednou, nekompetentnou hospodárskou politikou. A tým, že všetko je pre vás prioritou, vedie potom k tomu, že aj zdrojov je málo. A dá sa to veľmi ľahko ilustrovať prvým vaším štátnym rozpočtom, teda štátnym rozpočtom na tento rok. Kým vy deklarujete, že školstvo je prioritou, faktom je, že jedinou skutočnou prioritou, keď jeho rast je vyše desaťpercentný, boli tri položky, a to rezerva predsedu vlády, ktorá vzrástla o 150 %, priame platby do poľnohospodárstva, ktoré vzrástli o 44 %, a rozpočet Protimonopolného úradu, ktorý vzrástol o 38 %. Čo sa týka regionálneho školstva, rozpočet vzrástol len o niečo viac, ako je očakávaná inflácia. A dokonca pri rozpočte vysokých škôl je to menej, ako je očakávaná inflácia, čiže dochádza k útlmu.

    Tu viacerí z vás spomínali, že aj za nás vraj sa nenaplnili nejaké predstavy rastu podielu na HDP. No tak pri vysokých školách za 4 roky druhej Dzurindovej vlády vzrástol podiel výdavkov na vysoké školy na HDP z 0,68 % HDP na 0,81 % HDP. Ale pokiaľ ide o prvý celý rok vášho vládnutia, podľa vášho rozpočtu to klesne na 0,76 % HDP. To je jasný výraz toho, že jednoducho je to len deklarovaná, ale nie skutočná priorita. Veda a výskum je na tom ešte horšie, keď dochádza do konca k absolútnemu poklesu výdavkov na vedu a výskum o 8,6 % a pri podiele na HDP to vyzerá presne takisto, dokonca ešte strmšie ako pri vysokých školách. Za roky 2002 až 2006 to rástlo z 0,26 % na 0,46 %, v roku 2007 to klesá na 0,4 %.

    Takže dovoľte mi uzavrieť toto moje vystúpenie v tom zmysle, že je síce pekné, ak deklarujeme, že niečo je prioritou, ale treba to dokázať aj činmi. Prvý čin, kde ste to mohli dokázať ako koaličná väčšina, bolo schvaľovanie rozpočtu na rok 2007. Tam ste vyslali jasný signál, že pre vás vzdelanie, veda, výskum prioritou nie je. Dnes, resp. na budúci týždeň budete mať ďalšiu možnosť ukázať, či vzdelanie je pre vás naozajstnou prioritou alebo len prioritou deklarovanou.

    Som o tom presvedčený, a myslím si, že to zdôvodnili predkladatelia veľmi kvalifikovane a je to jasné aj z toho textu, že návrh novely školského zákona posúva veci pozitívnym smerom a zlepší systém fungovania školstva tak, aby vzdelanie mohlo fungovať lepšie.

    Som presvedčený, že všetci, ktorí budú hlasovať za tento zákon, tým dokážu, že vzdelanie je pre nich nielen deklarovanou, ale skutočnou prioritou, a zároveň všetci, ktorí budú hlasovať proti nemu alebo ho nepodporia, tým dokážu, že o vzdelaní ako o priorite len hovoria. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú pán poslanec Petrák, Gabániová, Nachtmannová. Končím možnosť

    prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikloš, ja mám na vás len jednu jedinú otázku. Vo svojom vystúpení ste vraveli, že nemá význam nalievať peniaze do systému, ktorý nie je dobrý, lebo tie peniaze sa tam stratia. Na druhej strane hovoríte, že sme nekompetentní, že sme tam nenaliali peniaze, pričom sami tvrdíte, že ten systém nie je dobrý a treba ho zmeniť a dôkazom toho je, že predkladáte aj návrh zákona pozmeňujúci. Z tohto mi nevyplýva žiadna logika. A poprosil by som vás o nejaké bližšie vysvetlenie.

  • Ďakujem. Ja, ak dovolíte, doplním pána poslanca Mikloša o také detaily, ktoré nie sú z mojej hlavy. Budem vám tlmočiť novinára, ktorý je ekonómom: „Premena industriálnej spoločnosti na vedomostnú je najzávažnejšou a najširšou spoločenskou reformou, pred ktorou dnes stoja krajiny Európy, Severnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Závisí to, samozrejme, od politickej vôle. A práve pôsobenie predošlej vlády v tejto oblasti je najlepším dôkazom o jej neschopnosti či možno vedomom nezáujme premeniť Slovensko na vedomostnú spoločnosť. Je katastrofálne nízka úroveň konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, ktorá vyplýva z ich nízkej inovačnej schopnosti.“ Majú práve mať peniaze a invencie na technologické novinky, dokonca s nimi prichádzať. Cez tieto malé a stredné podniky sa má realizovať práve teda tá inovatívnosť. A informatizácia spoločnosti sa takisto nepodarila.

    A, pán Mikloš, vy ste možno vašimi reformami naštartovali ekonomiku, hovoria o tom makroekonomické ukazovatele, ale tak ako sa to stalo v Anglicku za Margaret Thatcherovej, na Novom Zélande a v Mexiku, aj vy ste priviedli našich občanov, naše obyvateľstvo do biedy. Vyčítala nám to Svetová banka. Preto ste nevyhrali voľby.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Pán poslanec Mikloš, začali ste opäť politickými floskulami, nehovorili ste o tomto zákone, ale o minulosti. Evidentne ste neboli v sále. Veď ja rovnako ako pán kolega Goga, ktorí sme za koalíciu vystupovali, sme jasne hovorili o zákone. Väčšinu času sme venovali zákonu. Práve, naopak, pani spravodajkyňa Rosová väčšinu svojho vystúpenia venovala nie tomuto návrhu zákona, ale zákonu ministerstva školstva, ktorý sa ešte pripravuje.

    Vôbec, pri vašom vystúpení som si uvedomila, že ste ozaj veľmi dobrý rečník, ale zároveň ste veľmi povrchný. Aby som to zargumentovala, tak vám poviem, že pani Rosová nie je navrhovateľka, vy si ani neprečítate, kto je navrhovateľom zákona, ku ktorému idete vystupovať. Navrhovateľmi zákona sú pán Fronc, pán Szigeti a pán Devínsky. Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš, nech sa páči, chcete reagovať?

  • Áno. Ďakujem pekne. Pôjdem odzadu.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, keďže pani poslankyňa Rosová hovorila o zákone, ktorý sa pripravuje, tak už z toho je zrejmé, že nehovorila o minulosti, ale že hovorila o súčasnosti a budúcnosti. Keď som ja hovoril o tom, ako financujete školstvo v roku 2007, tak z toho je evidentné, že som nehovoril o minulosti, ale že som hovoril o súčasnosti. Keď som hovoril o tom, že treba podporiť tento zákon, aby sa zlepšil systém toho fungovania, tak som zjavne hovoril o budúcnosti, a nie o minulosti. Vy a vaši kolegovia ste tu neustále hovorili o minulosti, o privatizáciách, čo ja viem o čom všetkom, ešte o tom, prečo za posledných osem rokov tento zákon nebol schválený.

    Pani poslankyňa Gabániová, škoda, že ste nepovedali, odkiaľ ste čerpali to, čo ste povedali. Zrejme predpokladám, že to bol týždenník Slovo. Áno, nemáme zďaleka ešte v tejto oblasti situáciu takú, akú by sme si ju predstavovali. Ale my sme niečo preto robili. My sme urobili práve reformy, ktoré zdvihli ekonomiku a vytvárajú predpoklady na to. A naštartovali sme program Minerva. Kde je program Minerva dnes? Ako je financované školstvo za prvý rok vašej vlády napriek tomu, že štát má rekordné príjmy a že ekonomika rekordne rastie? Takže my sme pre to niečo urobili, a to napriek omnoho ťažším podmienkam, v ktorých sme existovali, na rozdiel od vás, na rozdiel od vás, čo prejedáte budúcnosť, čo jednoducho ohrozujete úspešnú budúcnosť Slovenska práve preto, že nevenujete dostatočnú pozornosť vzdelaniu, vede, výskumu a vzdelanostnej spoločnosti.

    Pán poslanec Petrák, no dovedené ad absurdum vo vašej logike by potom bolo, no dobre, tak potom tam nedajme nič. Pán Petrák, ja som povedal na číslach, ako rástol podiel verejných výdavkov na HDP počas našej druhej vlády aj na vysoké školy, aj na vedu a ako klesá teraz. Ja nehovorím, že to znamená, že netreba tam dávať, hovorím len, že ten výsledok nie je taký...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Devínsky vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, všetci poslanci a poslankyne, asi 25, ktorých nás tu je, ako viacerí diskutujúci, tak aj ja by som rád vyjadril najskôr potešenie nad tým, že táto diskusia prebiehala veľmi konštruktívne, a to zrejme aj preto, že všetci cítime, že tu máme problém a že to je vážny problém, ktorý sa snažíme a chceme vyriešiť. Súhlasím s názorom pána kolegu Petráka, že je to aj v ľuďoch, ale riešením z veľkej časti je aj dobrá a moderná legislatíva.

    Rád by som ako navrhovateľ povedal na záver ešte pár viet. Je nepochybné, že v istom historickom kontexte masového vzdelávania, napr. keď sa zavádzala povinná školská dochádzka, zrejme musel existovať nejaký rigidný systém. Ale dnes keď sa asi tri milióny žiakov a študentov ročne pohybujú po svete hľadajúc kvalitné vzdelávanie, musíme aj my našich žiakov pripraviť na takýto svet. Je to naša zodpovednosť ako zákonodarcov, lebo tento svet je o konkurencii a konkurencieschopnosti, je o toku informácií, kde jedným kliknutím na internete sa nám vysypú tisíce odkazov na jednu otázku. A to už nehovorím o hyperlinkoch. Teda nie je problém množstvo informácií získať, je problém informácie triediť, spracovať, hodnotiť a tie rozhodujúce správne vyfiltrovať. Na to však potrebujeme dobre trénovaný vlastný úsudok a schopnosť analýzy a komunikácie. A, ako som to už hovoril, vidíme z výsledkov hodnotenia, že naši žiaci často, nie vždy, samozrejme, existujú výnimky, nevedia dostatočne veci formulovať a pozitívnym spôsobom presviedčať. Tieto zručnosti sa však nemožno naučiť v rigidne predpísanom systéme, ktorý každý z nás má, lebo každý z nás má iný talent na tento spôsob komunikácie. Preto musí byť prístup individuálny a tvorivý, čo pri súčasnej organizácii a obsahu výučby sa jednoducho nedá spraviť.

    Prečo je špičkový Cambridge a Oxford a ostatné takéto vysoké školy? Sú dva hlavné dôvody, že praktizujú vynikajúci výskum a predovšetkým majú individuálny prístup k svojim študentom. Už dávno totižto vedia, že nie sme všetci rovnakí, že každý z nás je individualita, a to nielen preto, že naša DNA, genetický kód je jedinečný, ale aj preto, že rôznym spôsobom vnímame a uchovávame to, čo nám škola poskytuje. A o tom je aj náš predkladaný zákon, to je sloboda a zodpovednosť. Musíme dať možnosť učiteľom, aby mohli vytvoriť prostredie, v ktorom takýto prístup budú môcť aplikovať, a aby aj žiaci, aj učitelia radi chodili do takejto, nazvem to, dobrej priateľskej a príjemnej školy, lebo to je súčasne aj motivácia pre všetkých.

    Hlavnou črtou zákona, ktorá však nie je vyjadrená písomne, je dôvera. My veríme a dôverujeme riaditeľom, učiteľom, žiakom a rodičom, že chcú pre naše vzdelávanie a vzdelávanie ich detí len to najlepšie a že sú to práve oni, ktorým musíme vytvoriť priestor a podmienky, aby svoje ciele mohli realizovať v prospech všetkých. Ale neveríme, že centralizovaný systém jednotnej školy je schopný zaistiť najlepšiu a najkvalitnejšiu prípravu našich detí pre súčasný, ale najmä budúci svet.

    Napriek tomu, že pani kolegyňa Nachtmannová opakovane zdôraznila, že ona návrh zákona nepodporí, dúfam, že ostatní poslanci koalície, keďže návrh je dokonca v súlade alebo v mnohom v súlade aj s programovým vyhlásením vlády, ho podporia do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť aj za budúcu podporu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Končím rozpravu.

    A pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Už tu toho veľa zaznelo, takže len krátko. Koľko je miesta pod slnkom? Dosť. Nie? A zmestíme sa tam všetci aj budeme mať okolo seba ešte nejaký priestor. Prečo sa preto snažíme často riešiť problém tak, že každý z nás chce si vykolíkovať, oplotiť čím väčší priestor a že to je územie moje a tohto sa mi nedotýkajte? Aj vidina tejto školy je trochu iná. Ja viem, že máte inú predstavu o škole, ako ju máme my, a že sa nezhodneme v tomto. Ale návrh zákona je taký, že sa tam zmestíte vy, my aj ostatní, že budú rôzne školy, rôzne vzdelávacie programy. Bude tam aj tradičná škola taká, aká je dnes. A bude tam aj škola úplne iná, moderná. A môžeme sa baviť a súťažiť potom, ktorá je lepšia. Ale v prvom rade súťažiť budú žiaci, učitelia a rodičia, rodičia pri výbere školy. Čo najlepšiu ponuku školy by tak mali učitelia, veď to je o nich, o ich budúcnosti, a žiaci takisto, aby čo najlepšie sa mohli vzdelávať a rozvíjať svoj talent. Priatelia, skúste sa nad týmto zamyslieť. A skúsme sa pokúsiť nájsť vzdelávací systém, ktorý sa konečne pohne dopredu, aby sme naozaj neustrnuli v tom, čo bola minulosť.

    A druhá poznámka. Áno, mali sme aj tvrdšie vyjadrenia a strety aj v tejto diskusii. A zaznelo tu, že do toho školstva sa naozaj dostáva málo finančných prostriedkov a že často je tu len deklarovaná priorita. Ja vás chcem požiadať, o chvíľu budeme schvaľovať rozpočet, aby ste aspoň vy, ktorí ste tuná a ktorí ste mali tú trpezlivosť diskutovať o tom školstve, bojovali za ten rozpočet pre školstvo, pretože dôležitejšie investičné stimuly, a ja som sa sporil o to aj s mojím kolegom, podpredsedom vlády vtedy, Ruskom, sú investičné stimuly do vzdelania. Chcel by som vás požiadať, aby ste naozaj sa snažili podporiť investície do vzdelania a aby to neboli všetko slová, lebo, viete, často zaznieva, že áno, chceme slová. Ale chce to aj isté obete.

    Tak ja na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že teraz končíme o jednej a predpokladám, že jedáleň o pol druhej na západnej terase je otvorená, a všetkých tých, či kritizovali, hnevali sa alebo pod., a všetkých, ktorí mali trpezlivosť tu byť a diskutovať o školstve a aspoň počúvať, tam pozývam a každý má u mňa pohár vína. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani spravodajkyňa, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

  • Ďakujem pekne. Takže vychádzam z oprávnení, ktoré vyplývajú pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajkyňa uvádzam, že v rozprave...

  • Pani spravodajkyňa, ak chcete, ešte máte právo v zmysle rokovacieho poriadku aj k obsahu rozpravy sa vyjadriť alebo normálne nemusíte sa vyjadriť.

  • Pán predsedajúci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby ste ukončili rozpravu.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Dámy a páni prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Keďže sa blíži 13.00 hodina, ktorú sme si dohodli ako konečný čas dnešného rokovania, ak dovolíte, trošku v predstihu preruším rokovanie 13. schôdze. A budeme pokračovať v utorok ráno o 9.00 hodine prerokovaním dvoch poslaneckých návrhov, tak ako sme si to dohodli včera pri hlasovaní. Sú to dva návrhy KDH a SNS na pána Hlinku.

    Takže príjemný víkend a v utorok ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.

    A ešte. Nemusíte dávať do majetkového priznania ten pohár vína, čo dostanete od pána poslanca.

  • Prerušenie rokovania o 12.51 hodine.