• Takže pekný deň vinšujem všetkým.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 13. schôdze požiadal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Martin Pado a na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky pani Jana Vaľová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dávam slovo teraz pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla.

    Dostali ste ho ako tlač 373 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 368.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor na úvodné slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, milí kolegovia, milé kolegyne, dovoľte, aby som uviedla, stručne uviedla, stručnú novelu spomínaného zákona, ktorú vlastne predkladáme s pani poslankyňou Laššákovou na základe početného impulzu určitej skupiny občanov, a to znalcov a tlmočníkov.

    V čom je problém? V roku 2004 bol prijatý zákon, ktorým sa dala povinnosť tejto skupine do 31. augusta 2007 podrobiť sa odborným skúškam ako podmienka zotrvania v zoznamoch týchto služieb týchto odborníkov, ktoré vedie ministerstvo spravodlivosti. Keďže v roku 2007 bolo v zozname zapísaných vyše 3 200 znalcov, 745 tlmočníkov a takmer 800 prekladateľov, príslušné inštitúcie, ktoré zabezpečovali toto preškolenie, túto odbornú spôsobilosť, jej kontrolu, neboli akosi početne personálom pripravené a je pravdou, že aj určitá skupina si z rôznych dôvodov nedokončila toto vzdelávanie. Preto po diskusii so spomínanými odborníkmi sme sa rozhodli urobiť predĺženie lehoty na splnenie zákonnej povinnosti.

    Takáto situácia už v legislatíve bola, pokiaľ išlo o skupinu exekútorov. Tiež v minulosti bola podmienka doplniť si určité právnické vzdelanie, bola lehota, keďže právnické fakulty taktiež nestihli absorbovať ten počet záujemcov, tak taktiež zákonom sa predĺžila lehota na splnenie podmienok.

    Túto lehotu predlžujeme nasledovne. Ponechávame v zákone stanovený termín. Teda, ak by bol ponechaný a nezmenený v zákone stanovený termín, malo by to značný negatívny dosah na spomínanú skupinu odborníkov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Keďže z tejto skupiny je záujem vykonať odborné skúšky, potom náš legislatívny návrh umožňuje predĺžiť termín a to tak, že by sa vykonanie odbornej skúšky predĺžilo na termín 31. august 2009 a podanie prihlášky na splnenie podmienok sa určuje na 31. august 2008.

    Navrhovaná úprava je v súlade s ústavou. Ako som spomínala, obdobný postup pri riešení obdobného problému už legislatíva z minulosti pozná. Táto otázka nie je upravená právom Európskej únie a keďže frekventanti si finančne hradia zvýšenie svojej odbornosti, nemá to ani dopad na štátny rozpočet. Verím, že tento legislatívny návrh prejde aj do druhého čítania, o čo vás prosím.

    Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pani poslankyni Tóthovej za uvedenie predmetného návrhu alebo, resp. novely zákona.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský, čiže ústavnoprávny výbor, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, panie predkladateľky, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. septembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 373.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná úprava, ako uvádza dôvodová správa, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta 2007 č. 368 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval v druhom čítaní Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďalším bodom schváleného programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 374. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 369.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa má rozšíriť okruh prijímateľov 2-percentnej asignačnej dane o tie zaregistrované verejnoprospešné subjekty, ktoré pracujú na princípe neziskovosti a špeciálne sa venujú ochrane ľudských práv, rozvoju a ochrane duchovných hodnôt a ochrane a tvorbe životného prostredia.

    Jedným z hlavných dôvodov na rozšírenie predmetnej novely je vyslať pozitívny signál, že všetky účely, ktoré sa dnes realizujú v treťom sektore, sú rovnocenné, pokiaľ ich občania podporujú a pokiaľ sa etablovali v spoločnosti. Úcta k hodnotám, ktoré sa vytvárajú v prostredí založenom nie na princípe zisku, ale na princípe realizácie verejnoprospešného účelu, je deklarovaním pozitívneho vzťahu všetkých nás, ktorí sa venujeme iným stránkam nášho života. Uvedomujeme si dôležitosť ochrany životného prostredia a ľudských práv rovnako, ako si uvedomujeme dôležitosť ostatných verejnoprospešných účelov, ktoré dnes zastávajú rovnocenné postavenie v rebríčku.

    V snahe zabrániť, aby Slovenská republika bola prvou európskou krajinou, ktorá začne selektovať verejnoprospešné účely a uprednostňovať jednu skupinu pred druhou skupinou, dovoľujem si požiadať vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby po 6 rokoch unikátneho fungovania 2-percentného inštitútu, ktorý je s obdivom sledovaný ostatnými krajinami nielen Európskej únie, ale aj Spojenými štátmi a Japonskom, Národná rada Slovenskej republiky nedovolila vylúčiť také dôležité účely, ako je ochrana životného prostredia a ochrana ľudských práv a duchovných hodnôt z možnosti byť na rovnakej úrovni ako ostatné verejnoprospešné účely. Aby Národná rada vyslala pozitívny signál a podporu tým ľuďom, ktorí venujú svoj čas a myšlienky realizácii týchto verejnoprospešných aktivít.

    Neprijatím takejto novely vyjde z Národnej rady signál, že diskriminácia účelov ako ľudské práva a životné prostredie je realitou. Predkladaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A prijatie novely uvedeného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Preto vás, vážené dámy a páni, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo pani Monike Gibalovej. Žiadam vás, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, uvedený návrh nám bol doručený v stanovenej lehote. Pán predseda ho zaradil na rokovanie tejto schôdze, keďže spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich Legislatívnych pravidiel.

    Ja ako spravodajca chcem zdôrazniť, že uvedený návrh zákona rieši vážnu problematiku a je dôvod nielen sa ňou zaoberať, ale je dôvod na to, aby sme tento návrh aj schválili.

    Ďakujem za vašu pozornosť. A, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Áno, ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Taktiež konštatujem aj pri tomto bode, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto z pánov poslancov a z pani poslankýň prihlásiť ústne.

    Hlási sa pán Iván Farkas. Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a dávam slovo pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície, Magyar Koalíció Pártja, by som chcel podporiť návrh zákona pani poslankyne Gibalovej, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Nazdávame sa totiž, že verejnoprospešné účely, na ktoré zákon o dani z príjmov umožňuje platcom dane poskytnúť 2-percentný podiel zaplatenej dane, ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie kultúrnych hodnôt, podpora vzdelávania, by bolo výhodné rozšíriť o ochranu životného prostredia a o ochranu ľudských práv a duchovných hodnôt.

    Najradšej by sme tento zoznam rozšírili o ochranu práv a rozvíjanie kultúrnych hodnôt národnostných menšín a etnických skupín. V budúcnosti predložíme doplňujúci návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov v tomto duchu.

    Jedna z najvýznamnejších výziev v budúcnosti bude stav a ochrana životného prostredia, najmä s ohľadom na prudké zmeny počasia, na čoraz častejší výskyt povodní a výskyt nových foriem chorôb u ľudí a zvierat. Na druhej strane, zdroje na riešenie uvedených problémov sú obmedzené. Ako príklad dovoľte mi, aby som uviedol kardinálny nedostatok finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu. Dnes sme svedkami stavu, keď sa najmenšie potoky vylievajú z koryta a spôsobujú nemalé škody. Pritom všetci cítime urýchlenú potrebu navýšenia rozpočtu. Získanie nových zdrojov pre túto oblasť v možnosti zavedenia 2-percentnej asignácie dane z príjmov by mohlo byť čiastočným riešením, vylepšením súčasného stavu financovania ochrany životného prostredia na lokálnej a regionálnej úrovni.

    Oblasť ochrany ľudských práv a duchovných hodnôt nemá vlastný rezort, nemá vlastnú kapitolu v štátnom rozpočte. Aktivity v tejto oblasti sa financujú prostredníctvom organizácií neziskového sektora a cirkví. Bolo by preto výhodné ustanoviť, aby sa nadácie, neziskové organizácie pôsobiace v tejto oblasti stali prijímateľmi 2-percentnej asignácie dane z príjmov.

    Nebolo múdre, keď sa pri poslednej novelizácii zákona o dani z príjmov niektoré aktivity vyradili z možnosti financovania 2-percentnou asignáciou dane. Iné aktivity zas je možné naďalej podporovať touto formou. Nie je múdre, ak sa formy aktivít tretieho sektora takýmto spôsobom rozdeľujú na také, ktoré môžu podielom zo zaplatenej dane podporiť platcovia dane, a na také, ktoré nemôžu podporiť. Vytvorili sa tým dve kategórie aktivít v oblasti tretieho sektora. Tento návrh aspoň sčasti napráva asymetriu. Preto vám, páni poslanci, pani poslankyne, odporúčam tento návrh schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie sa nehlási nikto. Pretože pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa navrhovateľky, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, máte priestor v záverečnom slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánu poslancovi za podporu. Chcela by som ešte pripomenúť a upozorniť, že v marci tohto roku sa na návrh poslancov strany Smer dodatočne zahrnulo do zákona o dani z príjmov aj vzdelávanie, ktoré vypadlo spolu s týmito účelmi a to cez pozmeňujúci návrh z dielne strany Smer v zákone č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vzdelávanie, ktoré vypadlo z možnosti použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely spolu s týmito účelmi, ktoré predkladám, sa teda do systému späť dostalo dokonca nepriamou novelou. Preto naozaj nevidím dôvod, prečo by ste mali váhať pri podporení tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie.

  • Ruch v pléne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pánov poslancov, ak si chcú niečo povedať, čo nesúvisí s programom, tak keby si to povedali niekde inde, lebo dosť to ruší aj predkladateľa, aj spravodajcu. Ďakujem pekne.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 375 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 370.

    Dávam teraz slovo poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Páni poslanci, môžem potvrdiť slová pána podpredsedu, že dosť to ruší, keď sa bavíte.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol návrh, ktorý predkladám spoločne s kolegyňou Monikou Gibalovou. Je to novela zákona o službách zamestnanosti.

    Návrh sa týka vysokej nezamestnanosti na Slovensku a jeho cieľom je znížiť, prispieť k zníženiu nezamestnanosti. Aj keď sa v priebehu mesiacov a posledných rokov nezamestnanosť na Slovensku stále znižuje, je to pozitívny trend, napriek tomu nezamestnanosť na Slovensku stále patrí medzi najvyššie v Európskej únii a najmä dlhodobá nezamestnanosť je vážnym problémom nielen pre nezamestnaných, ale, myslím si, aj pre našu krajinu, pretože viac ako 60 % sú práve tí, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok.

    Paradoxom v tejto situácii je, že na Slovensku sú regióny, kde je plná zamestnanosť, kde niet voľnej pracovnej sily najmä na západe krajiny. A existujú zase na druhej strane regióny s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti na juhovýchode Slovenska alebo na východe. Preto, ak chceme zmenšiť, znížiť mieru nezamestnanosti a využiť voľnú pracovnú silu, ktorá tu je, je potrebné podporovať mobilitu za prácou, aby ľudia mohli hľadať prácu tam alebo prijať zamestnanie tam, kde zamestnanie je.

    Aj z toho dôvodu to hovorím, že zahraniční investori, ktorí prichádzajú na Slovensko, alebo, ktorí prišli na Slovensko, tak dostali od štátu miliardové dotácie práve na vytvorenie nových pracovných miest. V našom regióne od štátu alebo štátom boli tak dotované pracovné miesta takmer štvrť miliardou alebo vyššími sumami a dnes sme svedkami, ako súkromné agentúry dovážajú na tieto chýbajúce pracovné miesta ľudí zo zahraničia, z Poľska, Ukrajiny, Rumunska, dokonca z Kosova, a preto si myslím, že je to z tohto pohľadu istým spôsobom aj plytvanie verejných prostriedkov, ak môžeme využívať vlastné zdroje a za oveľa, oveľa nižších nákladov. Preto prichádzame s návrhom, a to je obsahom tejto novely zákona, že rozširujeme opatrenia v rámci aktívnej politiky trhu práce o nový príspevok, príspevok na sťahovanie za prácou, tak sa volá, do výšky 30 000 korún.

    Nie je to úplne nový návrh, pretože v našej legislatíve takýto príspevok existoval aj v minulosti a poskytoval sa ako náhrada preukázateľných výdavkov súvisiacich so sťahovaním sa z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu nového zamestnania. Tento príspevok, tento nástroj bol však najmenej využívaným nástrojom na trhu práce. Dôvody sú všeobecne známe. Pretože ten príspevok bol nezaujímavý, bol veľmi nízky alebo podmienky boli také, že sa vlastne nedali splniť uchádzačovi o zamestnanie. Pretože, ak podmienkou získania toho príspevku bola zmena trvalého pobytu, tak ťažko očakávať od niekoho, kto je dnes nezamestnaný alebo dlhodobo nezamestnaný v Rimavskej Sobote, že získa trvalý pobyt v Trnave alebo v Žiline.

    Preto meníme, navrhujeme meniť tieto podmienky tak, že sa tento príspevok nebude viazať na zmenu trvalého pobytu, ale splnením podmienky bude aj prechodný pobyt. Rozširujeme zároveň tento príspevok, aby ho mohli čerpať aj absolventi škôl. Je bežná prax, že mnoho mladých ľudí práve z Východu študuje a popritom, teda, aby mohli študovať na vysokej škole, tak aj pracujú a sami si financujú svoje náklady na štúdium, na vzdelanie a majú možnosť, samozrejme, sa aj zamestnať v regióne, kde ukončili svoje vzdelanie. Ale práve preto, že nemajú dostatočné prostriedky napríklad v tom štádiu preklenutia obdobia, kedy dostanú prvý príjem zo zamestnania a sú vo veľkej nevýhode, jednorazový príspevok vo výške 30 tisíc korún, najviac 30 tisíc korún, by mal pokryť práve prvotné výdavky zamestnanca, t. j. nájomné, cestovné, stravovanie, hygienické potreby a ďalšie až do vyplatenia prvej mzdy. Navrhovaná právna úprava bude mať určite priaznivý vplyv na zamestnanosť, tvorbu nových pracovných miest i na verejné financie.

    Ďakujem za vašu podporu tohto dobrého návrhu.

  • Ďakujem pekne poslancovi Júliusovi Brockovi. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca, môžete uviesť spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému poslaneckému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Cieľom navrhovaného zákona je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov a absolventov škôl pri získaní zamestnania.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 370 z 21. augusta 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 15. októbra a gestorský do 16. októbra.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásila pani poslankyňa Ľubica Rošková zo strany SMER – sociálna demokracia. Ona je jediná písomne prihlásená.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, celková koncepcia politiky zamestnanosti nadväzuje v súlade s programovým vyhlásením vlády na Európsku stratégiu zamestnanosti, pričom možno konštatovať, že rast zamestnanosti sa úplne prirodzene stal prioritnou úlohou hospodárskej a sociálnej politiky. Deje sa tak na pozadí stavu, pri ktorom je trh práce v súčasnosti ešte stále viac či menej vystavený tlaku viacerých vážnych problémov, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti.

    K vyriešeniu týchto a ďalších problémov k stabilizácii zamestnanosti a jej ďalšiemu zvyšovaniu by malo dôjsť prostredníctvom kontinuálne prebiehajúcej reformy sociálneho systému a trhu práce na báze legislatívnych zmien, ktorých právne základy boli položené prijatím viacerých zákonov, spomedzi ktorých zaujíma osobitné miesto zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Táto právna úprava je súčasťou legislatívneho rámca reformy sociálneho systému a trhu práce, ktorá sa realizuje na základe dokumentu Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce.

    Samotný zákon o službách zamestnanosti je tak vlastne právnym základom na vytvorenie systému služieb zamestnanosti, ktorý motivuje jednotlivcov v produktívnom veku nájsť a udržať si zamestnanie a byť aktívnymi pri riešení svojej sociálnej situácie, ktorý má podporovať ekonomické a sociálne aktivity uchádzačov o zamestnanie, zvýšenie zamestnanosti uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, spružnenie trhu práce a ktorý má výrazne obmedziť zneužívanie poskytovaných služieb zamestnanosti. A preto je potreba novelizácie tohto predmetného právneho aktu o to dôležitejšia, najmä pokiaľ ide o potrebu rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov i absolventov škôl pri získavaní zamestnania.

    S týmto zámerom predložili poslanci návrh novely zákona o službách zamestnanosti, pričom cieľom navrhovateľov je znovuzavedenie príspevku na sťahovanie za prácou v § 53 zákona o službách zamestnanosti, ktorý sa v minulosti síce oficiálne poskytoval, avšak pre nízku úroveň aplikovateľnosti tohto príspevku v podmienkach praxe sa nestretol uvedený finančný nástroj stimulácie uchádzačov o zamestnanie s kladným ohlasom, čo v konečnom dôsledku vyústilo do jeho zrušenia.

    Pozornosť si zasluhuje fakt, že navrhovatelia predkladajú svoj návrh na znovuzavedenie príspevku na sťahovanie za prácou v čase, keď aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo do pripomienkového konania svoj vlastný návrh novely, ktorý taktiež počíta so znovuzavedením príspevku na sťahovanie za prácou, pričom podmienky pre jeho priznanie majú byť v porovnaní s prerokúvaným návrhom poslancov ešte miernejšie, a teda pre potencionálnych poberateľov aj výhodnejšie. Preto z uvedeného dôvodu tento návrh poslanci za stranu SMER – sociálna demokracia nepodporia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Roškovej sa prihlásili: pani poslankyňa Laššáková, Gibalová, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    K vystúpeniu predrečníka dávam slovo pani poslankyni Laššákovej, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako už uviedla pani poslankyňa, v pripomienkovom konaní je vládny návrh zákona s tým istým obsahom a s tým istým názvom, ako ho predkladajú navrhovatelia. V tejto súvislosti by som len chcela poukázať na tú skutočnosť, že návrh zákona bude mať aj značné finančné dopady na rozpočet, a preto nepovažujem za dobré, že takýto návrh zákona, taký vážny návrh zákona predkladajú poslanci Národnej rady bez toho, aby prešiel legislatívnym procesom.

    Môžete sa smiať, kolegovia, ale aj včera sme boli svedkami toho, keď opoziční poslanci kritizovali predkladané návrhy zákonov poslancami koalície. Ja nepopieram žiadne právo, nepopieram právo žiadneho poslanca, aby dával legislatívne návrhy, ale naozaj, buďme aj voči sebe navzájom korektní a nekritizujme poslancov vládnej koalície, keď predkladajú návrhy zákonov, že obchádzajú legislatívny proces, a to isté potom neplatí na vás. Takže, myslím si, že nie je dôvod na to, aby sme návrh zákona podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej ... Poprosím o pokoj v sále. Prosím vás, pokoj, upokojme sa.

    Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Zareagujem na pani poslankyňu Roškovú. Hneď v úvode povedala, že trh práce je vystavený tlaku, ktorý prispieva k stále väčšiemu stavu nezamestnanosti. To je dosť silná veta. Potom treba, je potrebné rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce. Keď sme na jeseň minulého roku predkladali tento návrh zákona, nestretol sa s pochopením, bol odmietnutý a pani ministerka tu bola prítomná, veľmi dobre sa na to pamätám, a ubezpečovala nás, že s takýmto návrhom sa počíta pri úprave veľkej legislatívy. Ale keď tak, pani poslankyňa Rošková, zdôrazňujete silnú potrebu a konštatujete, že trh je vystavený takému veľkému tlaku, prečo prichádzate s takýmto návrhom až teraz?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou – pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nedávno som čítal štúdiu, ako sprostredkovateľské firmy zabezpečujú pracovnú silu dovozom pracovníkov z iných krajín a aké sú vlastne problémy pre mnohé väčšie firmy, aby mali dostatok pracovnej sily. Tento návrh v podstate rieši problém, ktorý sa dotýka bezprostredne obyvateľov tejto krajiny. Umožní im, aby sa mohli zamestnať, aby mali príjem a na druhej strane pomôže prekonať tradicionalizmus, pretože na Slovensku naozaj existuje pomerne veľká neochota pohnúť sa z jedného mesta do druhého, jednoducho, je to kdesi v nás, ľuďoch. Myslím si, že tento návrh je veľmi dobrý a pomôže na trhu práce s pracovnou silou a druhá vec je, musím zareagovať aj na to, že „bude nový zákon, komplexný“, atď. No, všetci vieme, aká dlhá cesta je od pripomienkového konania k prijatiu zákona, aké prekážky treba prekonať. Ja sa nebránim, bude nový zákon. Ale prečo tento vážny problém, ak máme pripravený na riešenie, by sme nemohli riešiť ihneď?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz s faktickou poznámkou – pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Niekoľko poznámok k pani poslankyni. Tento návrh zákona, ako aj predrečníci hovorili, vytvorí nové podmienky tak, aby nebola väzba zakotvená na zmenu trvalého bydliska. A vieme, že to bola chyba aj v minulých návrhoch, že ľudia sa nesťahovali, nemenili trvalé bydlisko, plus bola pomerne nízka čiastka na to, aby to bolo motivačné. Myslím si, že kolega predkladá tú čiastku takú, že už je reálna na to, aby človek v tej prvej fáze prežil. Napriek tomu, že ministerstvo dáva vyššiu čiastku vo svojom návrhu, ktorý je v pripomienkovom konaní, ale vyžaduje opäť trvalé bydlisko pre toho, kto si nájde prácu mimo svojho bydliska.

    A čo sa týka finančných nárokov, práve preto je tento návrh tu, lebo onedlho ideme hlasovať o štátnom rozpočte a myslím si, že treba, aby sa tie prostriedky dali zapracovať. Pričom pani ministerka pred rokom, keď tento návrh zákona bol tu, v Národnej rade, povedala, že my už pripravujeme, my už pracujeme na tomto zákone. Prešiel rok a až po tom, čo kolega Brocka predložil svoj návrh na ministerstvo financií, sme zrazu počuli, ako rezort pripravuje návrh zákona a dáva do pripomienkového konania.

    A chcem len podotknúť jednu vec, ešte mám chvíľočku, nedá sa to zrovnávať s mojimi výhradami zo včera. Pretože moje výhrady včera voči kolegovi Jánošovi boli tie, že on zosúlaďuje smernicu, on ide do tých rámcov, ktoré patria vláde, ktoré patria pripomienkovému konaniu. To, že my navyšujeme cez naše poslanecké návrhy rozpočet, toto ešte nie je taká vážna vec, pokiaľ ideme predtým, ako je tvorba rozpočtu, pokiaľ vieme, že tie zdroje sa pripravujú tak či tak, ak prejde vládna novela zákona. Takže, páni kolegovia, nezrovnávala by som to tak, lebo ... (Automatické prerušenie vystúpenia časomierou.)

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som nechcela povedať vo svojom diskusnom príspevku to, že tá novela nie je potrebná a že ju obyvatelia, ktorí hľadajú prácu, nepotrebujú, len som chcela zdôrazniť fakt, aby sa nemusela novela opäť nejako novelizovať tým, keď ministerstvo práce robí a dáva tu takýto návrh do pripomienkového konania a vyjadrujú sa k tomu úrady práce, inštitút zamestnanosti a mnohí ďalší iní, tak, aby bol už upravený a spracovaný tak, aby bol výhodný pre všetky skupiny a možno, aby sa tam zapracovali všetky podnety, ktoré budú v prospech mobility občanov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy písomne.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne – pani poslankyňa Klára Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte priestor v rozprave. Poprosím všetkých poslancov, ktorí reagujú z miesta s faktickými poznámkami, keby hovorili trošku ďalej od mikrofónu, aby sa to dalo lepšie prepisovať tým, ktorí sa s tým potom trápia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k predkladanej novele zákona, ktorú predkladajú poslanci Brocka a Gibalová. Táto kratučká novela rozširuje zákon o službách zamestnanosti.

    Udialo sa tu dosť veľa zaujímavých vecí v priebehu pár minút. Pôvodne som chcela povedať len to, že vítam túto novelu zákona, pretože pán poslanec Brocka síce povedal to gro, ktoré som už aj ja chcela zdôrazniť, že, áno, v minulom volebnom období sme my prijali takýto návrh zákona, treba povedať, že v priebehu času sme zistili, že tá novela nepriniesla to, čo sme od nej očakávali, vlastne mobilitu pracovnej sily, teda tento kratučký paragraf, preto sme to aj zrušili.

    Tento návrh je o niečom inom. Jednak zmierňuje podmienky, ktoré uchádzač o zamestnanie musí splniť, čo sa týka trvalého a prechodného pobytu a tá suma je vyššia. V minulosti to bolo 10 tisíc korún, teraz je to 30 tisíc korún. Ja tento návrh novely zákona vítam, pretože je jedným z nástrojov aktívnej politiky práce.

    Myslím si, že tie zmeny, ktoré sa udiali, čo sa týka percentuálneho počtu nezamestnanosti, treba vítať, ale treba zdôrazniť to, že naďalej pretrváva nezamestnanosť, hlavne na východe Slovenska a na juhu stredného Slovenska. To je jedna dôležitá pripomienka.

    A moja druhá pripomienka je tá, že keď sa pozrieme na rozdelenie dlhodobej nezamestnanosti, teda nezamestnanosti, tak najväčšie percento, mám taký dojem, že 60 %, keď nie viac, sú tam práve tí ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Úrady práce robia svoju prácu, myslím si, že vcelku slušne, ale ja tam vidím mínusy, práve čo sa týka aktívnej politiky trhu práce. Tá pasívna je asi v inom, prebieha trošičku inak.

    No a prečo zmena toho, čo som chcela povedať? Je to to, že pred chvíľou vystúpila pani poslankyňa Rošková. Ničím nás neprekvapila, pretože ja by som bola prekvapená vtedy, keby povedala, že poslanci SMER-u podporia tento návrh zákona. Ale čím ma prekvapila, bolo to, čo zdôraznila, bola som prekvapená v tých jej prvých vetách, keď povedala, že zákon z roku 2005 bol dobrý zákon. No, to už je čo počúvať, pretože doteraz sme počúvali len to, že zákony, ktoré sa prijali v minulom volebnom období, boli najhoršie, ktoré táto spoločnosť mohla prijať a počúvali sme len negatíva. To bolo počas éry v minulom volebnom období, počas pôsobenia pána exministra Kaníka. To po prvé.

    Po druhé, keď povedala, že nemôžu podporiť tento návrh novely zákona, aj keď povedala, že snáď by bol aj dobrý, pretože ministerstvo robí veľkú novelu. Už sme to počuli. Ministerstvo sa takto vyjadrilo aj pred rokom, keď pán poslanec Brocka predkladal návrh novely zákona, ktorý bol trošičku iný a teraz účinnosť by mala byť od 1. januára, keď sa prijme táto novela zákona. Už bolo spomínané, že čakáme na rozpočet. Zaujímavé, že pri výške 30 tisíc korún, je to obrovský nápor na rozpočet, ministerstvo navrhuje 40 tisíc korún, tam ten nápor bude asi menší.

    No a už len k tej poslaneckej iniciatíve. My sme včera počúvali, a nielen včera, prečo je dôležité, že nemožno odoprieť nikomu, ani jednému poslancovi, aby predkladal návrhy noviel zákonov, keď napríklad európsku implementáciu práva robia poslanci vládnej koalície cez poslanecké zákony, čo by mala robiť vláda, a teraz nám je vytýkané, že fakticky robíme to isté. No, vážení, ale je v tom jeden, jediný rozdiel. Opoziční poslanci nemajú inak možnosť predkladať zákony. Pre koaličných poslancov, myslím si, že ste si toho aspoň vedomí, že je tam vláda, ktorá v našej republike, aj inde, je kvôli tomu, aby vládla a predkladala zákony a hlavne, čo sa týka európskej implementácie zákonov.

    Takže poslanci Strany maďarskej koalície, Magyar koalíció pártja podporia tento návrh novely zákona. Podporíme ho jednak aj z tých dôvodov, ktoré som spomenula a hlavne preto, lebo nezamestnanosť na východe Slovenska a na juhu Slovenska je zo všetkých regiónov najvyššia. A keď robíme výjazd do týchto regiónov, kam pravidelne chodíme, tak vidíme, že práve v týchto oblastiach je nábor jednak zo strany automobiliek na západnom Slovensku, či už, myslím, Volkswagen alebo Peugeot v Trnave, ale napríklad aj z Galanty zo Samsungu a práve títo ľudia nemajú možnosť vycestovať za prácou, pretože pokiaľ sú dlhodobo nezamestnaní, nemajú finančné prostriedky na to, aby za prácou išli. Teraz je tu novela, ktorá sa toto pokúsi riešiť. Keď máte k nej nejaké výhrady, je tu druhé čítanie, môžeme to rozšíriť alebo spresniť. Preto vyzývam každého, kto myslí aktívnu politiku trhu práce vážne, aby podporil návrh novely zákona, ktorý predkladajú kolegovia Brocka a Gibalová.

    Ďakujem pekne. Poslanci Strany maďarskej koalície podporia tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pani Ľubica Rošková, Peter Miššík, Iveta Radičová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pani poslankyňa Ľubica Rošková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, sama ste uviedli, že aj napríklad v rozpore, že výška príspevku navrhovanej novely je 30 tisíc, ministerstvo uvažuje o 40-tisícovej, že si vyžaduje dlhší čas na to, aby sme zosúladili všetky návrhy a podnety, ktoré práve ministerstvo práce dalo do pripomienkovania túto novelu, tento zákon o zamestnanosti, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme to ešte raz dali tak do súladu, aby sa nemuseli niektoré veci znovu opakovať a znovu novelizovať. Len to som chcela povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa dotknem tej otázky, ktorú spomínala pani poslankyňa a týka sa legislatívnej iniciatívy vlády, prípadne legislatívnej iniciatívy poslancov. Minulý týždeň sme mali ústavnoprávny výbor a je nutné podotknúť, že takmer každý vládny návrh zákona, ktorý prišiel do ústavnoprávneho výboru, bol katastrofálny. Netýkalo sa to len vecí, kde sme vytýkali zrejmý rozpor s ústavou, ale týkalo sa to aj úplne triviálnych záležitostí, ktoré súvisia s legislatívnym procesom. Dokonca tvrdím, že aj poslanci vládnej koalície, ktorých je väčšina v našom ústavnoprávnom výbore, povedali, že takú nekvalitnú prácu Legislatívnej rady vlády treba oceniť možno aj tým spôsobom, že nebudeme hlasovať za takéto návrhy, pretože nastáva evidentná situácia, že odbor legislatívy parlamentu robí pozmeňujúcimi návrhmi, prípadne pripomienkami, tú prácu, ktorú nerobí vládna legislatíva. Potom nastáva ďalšia situácia, v ktorej vládni poslanci prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v gestorských výboroch tieto zákony úplne menia, pričom ústavnoprávny výbor o týchto „pozmeňovákoch“ nič nevie. Opakujem, nevytýkajte poslancom, že podávajú svoje návrhy zákonov, ktoré sú oveľa kvalitnejšie, ako tie, ktoré prichádzajú z dielne vlády.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Iveta Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pôvodný príspevok, ktorý bol v bývalom pôvodnom zákone, naozaj bol definovaný nepoužiteľne pre občanov. Preto bol zrušený. Viazal sa na zmenu trvalého pobytu a za celý rok tento príspevok vo výške 10 tisíc korún využilo 22 fyzických osôb.

    Návrh, ktorý je teraz v parlamente, má úplne inú filozofiu. Reaguje na pohyby v politike zamestnanosti a aktívnej politike trhu práce, to znamená, na uprednostnenie občanov kyvadlového spôsobu dochádzania za prácou, teda rešpektuje možnosť podporiť prechodné bývanie, podnájmy a podobne. To je to, čo najviac občania využívajú. Predsa vieme, že rozhodnutie zmeniť trvalý pobyt napríklad z Rimavskej Soboty a presťahovať sa na západné Slovensko, je veľmi vážnym, až nemožným rozhodnutím i z hľadiska finančného zabezpečenia si bývania. Preto ten príspevok v pôvodnom znení nebol využívaný a nebol dobré zadefinovaný. Dnes, po roku je tu návrh znovu dobre, ústretovo zadefinovaného príspevku a vôbec, páni poslanci, nie je podstatné, či hovoríme o 30 tisíc alebo 40 tisíc korunách, to je zmeniteľné. Podstata je, že rešpektuje voľbu občanov o prechodnej, dočasnej zmene bydliska, alternatívnom bývaní, a nie opustení trvalého bývania. V tomto je principiálny rozdiel i toho, čo vláda predkladá vo svojom pripravovanom zákone o službách zamestnanosti. A poprosila by som túto filozofiu minimálne zobrať do úvahy. SDKÚ – DS tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, podporí.

  • Ďakujem pekne. Reagovať na faktické poznámky chce pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, pani poslankyňa

  • Ďakujem za slovo.

    Ďakujem za všetky poznámky, ktoré mali kolegovia. Pani poslankyňa Rošková, no ja som tú paralelu medzi 30 tisíc a 40 tisíc spomínala len kvôli tomu, že vy ste vytkli, že bude to mať súvis so štátnym rozpočtom, teda negatívny, no a tých 40 tisíc korún je ešte vyššia suma, takže to som až tak dobre nepochopila.

    Plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Miššík, že tá legislatívna iniciatíva je taká, ako to spomenul, netreba o tom viac rozprávať. On je právnik. Pôsobí v ústavnoprávnom výbore, vie posúdiť, aká tam bola práca v minulých volebných obdobiach a aká je teraz, alebo hlavne kvalita predkladaných návrhov zákonov.

    A pani poslankyňa Radičová fakticky ešte raz podčiarkla to, o čom je táto novela. Táto novela má riešiť tie prvé týždne alebo možno mesiac, prvý alebo druhý mesiac, keď niekto zmení svoje miesto, teda čo sa týka mobility pracovnej sily a z týchto peňazí vie napríklad prvý alebo druhý mesiac zaplatiť podnájom, alebo sčasti cestovanie. A týka sa to aj absolventov škôl. Takže preto vítam túto novelu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Klára Sárközy bola jediná prihlásená do rozpravy ústne. Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Na záver sa prihlásil so záverečným slovom navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som v sále hľadal pani poslankyňu Vaľovú, no zistil som, že pani poslankyňa Vaľová je v Moskve, je v zahraničí, a keď tu nie je, myslel som si, že snáď rozprava o tomto návrhu možno nebude a možno tento návrh skôr prejde. Ale vidím, že aj keď tu pani Vaľová nie je (ona tak pozorne stráži poslanecké návrhy, ktoré z tejto oblasti sú možno v istej polemike s návrhmi z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí), je to ošetrené zo strany SMER.

    Ale teraz vážne. Aj pani poslankyňa Rošková hovorí o príspevku, že sa nestretol v minulosti s priaznivým ohlasom, pretože sa nedal využívať tými, pre ktorých bol určený. Ale nebolo tým optimálnym riešením alebo teda správne zrušiť ten príspevok, že sa nevyužíval, keď vidíme, že na Slovensku je veľa ľudí bez práce a problém je, naozaj, len v sťahovaní sa za prácou. Pozrite sa, čoho sme dnes svedkami.

    A poviem jeden konkrétny príklad z regiónu. Ja bývam pri Trnave a možno to aj vy poznáte z dennej tlače. Tak Peugeot dostal miliardy na vytvorenie nových pracovných miest. Nemajú dostatok pracovnej sily. V obci pri Trnave v Zavare sú postavené stovky bytov, postavili sa za pomoci štátu, že tam budú bývať ľudia, ktorí budú pracovať v Peugeote. Dnes sú tam tie byty poloprázdne, ale bývajú tam zamestnanci z cudziny zo zahraničia, z Rumunska. Tí ľudia neprišli so svojimi rodinami. Prišli väčšinou sami muži. Dnes je tam kriminalita oveľa, oveľa väčšia, alebo dokonca nebola tam a je tam taká, že dokonca polícia uvažuje o tom a už tam aj zriadili policajný obvod, musia tam byť policajti. To znamená, štát má oveľa, oveľa vyššie výdavky, s ktorými vôbec nerátal a pritom sme tam umŕtvili miliardy, ktoré mali byť určené našim nezamestnaným. Ak to myslí štát tak, že veď pomáhame Ukrajine a Rumunsku, no to je oveľa efektívnejšie v rámci štátnej pomoci. Radšej im poslať tie peniaze, ako nakladať neefektívne so zdrojmi, ktoré my tu máme.

    To znamená, tu na západe je práce dosť, niet voľnej pracovnej sily. Na východe krajiny práce nie je toľko, pracovná sila tam je. Čiže, naozaj im treba len pomôcť, aby im stálo za to presťahovať sa za prácou. A to nehovorím prvýkrát, keďže to bol prvý poslanecký návrh, ktorý som po voľbách predložil minulý rok a dostal som od vás prísľub, že pani ministerka pripravuje návrh a bude tu čo najskôr a medzitým prešiel celý dlhý rok a ten návrh nie je v parlamente, tak sme ho s kolegyňou Gibalovou opäť predložili, aby sme pomohli tým nezamestnaným jednotlivcom, aby sme pomohli ich rodinám, aby sme pomohli aj regiónu, kde je nedostatok pracovnej sily.

    Keď hovorí pani kolegyňa Rošková, že je v pripomienkovom konaní vládny návrh zákona, no musím povedať, ak je aspoň v tej podobe, ako je predstavený verejnosti, tak je to skôr škodlivý návrh. Sú tam opatrenia, o ktorých budeme určite dlho polemizovať. Vy síce máte silu to v parlamente presadiť, ale sú to návrhy, ktoré neriešia situáciu. Lebo na jednej strane vôbec vy mobilitu nepodporíte.

    Spomenula to kolegyňa Radičová, že náš návrh znamená zásadnú zmenu podmienok. To znamená, nie viazať na trvalý pobyt, ako to je v návrhu ministerstva práce. Ďalej, že ministerstvo navrhuje nové príspevky, ale príspevky na miesta, ktoré by vznikli aj bez tých príspevkov. Samozrejme, to znamená, že to je plytvanie verejnými prostriedkami. Je to ich rozhadzovanie. Rozhodovať sa bude netransparentne. Jednoducho, ja budem dlhšie diskutovať o vládnom návrhu vtedy, keď príde do parlamentu. Ale teraz, keď rokujeme o našom poslaneckom návrhu, chcem spomenúť ešte jednu vec, a to pre pani poslankyňu Laššákovú – teraz v sále nie je –, že pripomína nám predkladateľom, že ale návrh má vážny dopad na štátny rozpočet, a to poslanci nemôžu také návrhy predkladať. No musím povedať, že pani poslankyňa si stúpa na jazyk. Povedala to už kolegyňa Klára Sárközy, že ten vládny návrh je plytvaním prostriedkov. Náš návrh je efektívny, to nie je plytvanie, to sú prostriedky, ktoré budú veľmi užitočne zo štátneho rozpočtu alebo teda z rozpočtu tejto kapitoly veľmi rozumne vynaložené.

    Dámy a páni, som presvedčený, že neurobíme nič zlé, ak tento návrh posunieme do druhého čítania, lebo je to vlastne návrh, proti ktorému nemá nikto nič. Ani vy neoponujete, že to je dobrý návrh, len hovoríte, že bude aj iný, komplexný. No, veď keď príde komplexný o polroka alebo kedy ho budeme schvaľovať, veď môžeme o tom diskutovať, ale toto je nevyhnutná zmena, ktorá môže zmenšiť naše mnohé problémy na Slovensku, aj vaše, lebo naozaj, ak budeme konať pomaly, tak to bude len vyťahovať ďalšie zdroje zo štátneho rozpočtu a zhoršovať situáciu aj v tom regióne, kde očakávame, že budú ľudia prichádzať za prácou.

    Ďakujem za vašu podporu aj pozornosť.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 376. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 372.

    Teraz už je priestor pre vás, pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Problémom, ktorý táto navrhovaná novela má za cieľ riešiť, je, že Slovenská republika zákazom evidencie určitých dovezených ojazdených vozidiel a vyžadovaním technických kontrol pred ich opätovným prihlásením, resp. zapísaním do evidencie vozidiel v Slovenskej republike bez toho, aby táto podmienka rovnako platila aj pre domáce vozidlá za rovnakých okolností, porušuje svoje povinnosti s čl. 28 a 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva – nedovolené obmedzenie voľného pohybu tovaru.

    Slovenská republika postupuje diskriminačne tým, že dovezené ojazdené vozidlá z iných členských štátov bez typového schválenia ES musia byť v súlade s typovým schválením ES, zatiaľ čo podobné domáce ojazdené motorové vozidlá môžu byť opätovne prihlásené do evidencie vozidiel, napríklad v prípade zmeny majiteľa, i keď nespĺňajú prísne normy ustanovené pre dovezené vozidlá.

    Po ďalšie, vyžaduje osobitnú kontrolu technickej spôsobilosti pred opätovným prihlásením jednotlivo dovezených ojazdených vozidiel do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, zatiaľ čo v prípade domácich vozidiel v prípade opätovnej evidencie takúto povinnosť nevyžaduje.

    Predložený návrh novely zákona je vypracovaný v súlade s výkladovým oznámením komisie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte, vydaním ktorého Európske spoločenstvá sledujú cieľ uľahčiť voľný pohyb vozidiel prihlásených do evidencie vozidiel v jednom členskom štáte pre premávku na pozemných komunikáciách v ostatných členských štátoch a opätovné uvedenie do prevádzky vozidiel, ktoré už boli predtým zaevidované v inom členskom štáte.

    V Slovenskej republike v súlade s § 88 a nasledujúcich zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov všetky dovezené vozidlá, o ktorých orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť vozidla rozhodol, že musia byť evidované a opatrené evidenčným číslom, musia sa prihlásiť do evidencie na okresnom dopravnom inšpektoráte Policajného zboru príslušnom podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla držiteľa vozidla.

    Z výkladového oznámenia tiež vyplýva, že technické vlastnosti vozidla, ktoré už bolo predtým zaevidované v inom členskom štáte, by sa mali posúdiť na základe technických podmienok platných v prijímajúcom členskom štáte. Prijímajúce členské štáty môžu vyžadovať, aby sa vozidlá predtým zaevidované v inom členskom štáte podrobili technickej kontrole pred opätovným prihlásením do evidencie vozidiel iba, ak je táto kontrola povinná aj v prípade každého prevodu vlastníctva akéhokoľvek vozidla alebo v prípade akejkoľvek zmeny držiteľa osvedčenia o evidencii vozidla prihláseného do evidencie vozidiel v tom istom členskom štáte.

    Navrhovaná úprava súčasne reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Medzi ďalšie pripomienky, ktoré novela obsahuje, patrí aj možnosť vykonať následnú technickú kontrolu v ktorejkoľvek stanici technickej kontroly na Slovensku, nakoľko už funguje informačný systém, ktorý umožní, aby vozidlo, ak v prípade, že nevyhovie technickým požiadavkám na jednej stanici technickej kontroly, následnú môže vykonať na hociktorej, ktorá funguje na území Slovenskej republiky. Doteraz bola povinnosť vykonať túto následnú kontrolu presne v tej istej stanici, kde predtým vozidlo nevyhovelo. Zvyšuje sa poplatok, správny poplatok pri dovoze vozidiel z nečlenských krajín, to znamená, z tretích krajín na sumu 10 tisíc korún.

    Samozrejme, je potrebné diskutovať a dúfam, že zákon, ak prejde do druhého čítania, tak predmetom diskusie bude aj otázka toho uvoľnenia neobmedzeného dovozu vozidiel tým, že prestávame na základe tejto navrhovanej novely tak, ako si to vyžaduje komisia, prestávame vyžadovať doklad COC, ktorý hovorí o typovom schválení vozidiel.

    Podľa štatistík dnes najväčšie množstvo dovezených vozidiel na Slovensku tvoria vozidlá s priemerným vekom 10 rokov. Takže, aj keď, samozrejme, musíme vyhovieť výčitkám alebo tomu výkladovému oznámeniu, krajiny ako Nemecko aj Rakúsko takéto obmedzenia veku vozidiel tým, že predpisujú určité technické požiadavky na vozidlá, majú. Samozrejme, sú to krajiny podstatne väčšie a otázka je, v akej miere uvoľnia tento svoj trh. My zatiaľ postupujeme v zmysle toho, ale je možné ešte v prípade jeho prerokúvania v druhom čítaní takú povinnosť predkladania dokladov COC opätovne zaviesť. Ale predpokladám a chcel by som aj požiadať kolegov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, aby sme o nej v druhom čítaní spoločne diskutovali. Dámy a páni, ja vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, ktorým je výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením č. 194 zo 4. septembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 376.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Ďalej konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ako aj o tom, že návrh nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy sa venuje odôvodneniu jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Dovoľte mi však jednu poznámku. Ja si veľmi vážim aktivitu a iniciatívu pána poslanca Pelegriniho a nespochybňujem jeho snahu o to, aby sa istým spôsobom uľahčil dovoz motorových vozidiel, lebo o to určite v jeho návrhu ide. Ale myslím si, že takýto návrh, ktorý je vyložene odborný, ktorý sa vyložene zaoberá technickými záležitosťami, by malo podávať ministerstvo dopravy, ktoré je na to zriadené. A nie je mi celkom jasné, prečo sa obchádza pripomienkové konanie, prečo sa obchádza celý legislatívny proces a opäť, tak ako sme tu už dnes viackrát o tom diskutovali, prečo sa ide nahrádzať ministerstvo poslaneckým návrhom?

    Ale nespochybňujem právo pána poslanca a jeho dobrý úmysel v tomto smere. Myslím si, že v druhom čítaní, kam verím, že sa tento zákon alebo predpokladám, že tento zákon do druhého čítania prejde, bude dosť priestoru, tak ako hovoril, aby sme aj tieto otázky prediskutovali a vyňali z toho všetky riziká, ktoré pri odbúraní istých povinností pri dovoze automobilov, ktoré môžu vzniknúť hlavne vzhľadom k dovozu áut ukradnutých v zahraničí. Ale myslím si, že v druhom čítaní bude na to dostatočný priestor.

    Teda vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, budem odporúčať po rozprave, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 č. 372 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem po rozprave navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Za gestorský výbor budem navrhovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a budem ďalej odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. októbra a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

    Pán podpredseda, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona neprihlásil nikto. A preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som krátko vystúpil k predloženej novele zákona č. 725 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tento zákon si dal ako hlavný cieľ reagovať na dve formálne oznámenia Európskej komisie a táto Európska komisia začala vlastne nimi konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. A keďže hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a následne aj možnej sankcie, teda pokuty, preto sa tu vlastne objavuje tento poslanecký návrh.

    Už pán spravodajca pred chvíľou spomínal, že sú to veci, ktoré by mali byť predkladané na základe odbornej diskusie a na základe odborných spracovaných príprav a tým pádom by mali byť predkladané rezortom, teda ministerstvom dopravy. Je samozrejmé, každému je jasné, že pri niektorých zákonoch vzhľadom na časovú tieseň sa niekedy podávajú aj takéto poslanecké návrhy. Otázka je, či ich nepodávame až príliš často vzhľadom na nutnosť podávania takýchto návrhov.

    Nechcem teraz spochybňovať, aby sme nereagovali na začaté konanie o porušení Zmluvy zo strany Európskej komisie a na možné sankcie, ktoré by z toho vyplynuli. Ale aj včera už sme mali prípad poslaneckého návrhu, ktorým sa riešili vážne veci, dnes je to ďalšia vec. Ale predovšetkým je to o tom, čo tu už bolo opakovane a opakovane spomínané, používanie nejakého takého rovnakého metra. A keď si zoberieme dôvodovú správu, tak tento rovnaký meter sa tam vlastne, ako keby táto dôvodová správa zodpovedala nášmu rokovaniu v parlamente a zdôrazňovala, že všade treba používať rovnaký meter. Aj pri tom, keď podávajú poslanecké návrhy koaliční poslanci, ale aj pri tom, keď ich podávajú opoziční poslanci, aby priechodnosť týchto zákonov mohla byť aj vtedy, keď sú zo strany opozície, pokiaľ sú potrebné, pokiaľ sú užitočné a aby sme to nestavali do roviny, čo môže prejsť a čo nemôže prejsť, čisto do rýdzo politickej roviny.

    V tejto dôvodovej správe sa niekoľkokrát spomína, že má byť rovnaký meter pre dovezené ojazdené vozidlá, aj pre domáce vozidlá. Aby Slovenská republika nepostupovala práve niektorými ustanoveniami zákona diskriminačne a aby jedny i druhé, keď nespĺňajú normy ustanovené pre vozidlá, buď vyžadovali kontrolu, alebo, aby ju nevyžadovali podľa toho, aké podmienky sa dohodnú. Každopádne je tam aj možnosť, aby sme vyžadovali túto kontrolu od dovezených ojazdených vozidiel, ale iba v tom prípade, ak by sme takéto isté pravidlo mali aj na svoje ojazdené vozidlá.

    Toto všetko jednak má uľahčiť voľný pohyb vozidiel pri hlásení do evidencie, ale na druhej strane nespochybňujem a zaznelo to tu pred chvíľou, že je určite potrebné odborné posúdenie, aby sme si stanovili také podmienky pri týchto vozidlách, aby sme si nimi zabezpečovali aj dostatočnú bezpečnosť cestnej premávky a aby sme si zabezpečovali aj chránenie vlastných záujmov v Slovenskej republike. Každopádne, aj keď tieto podmienky si môžeme v rámci mantinelov stanovovať a môžeme ich odborne navrhnúť, ešte raz zdôrazním, je potrebné pri tom všetkom mať rovnaký meter.

    Takže, ako spomínali obidvaja moji kolegovia, možno ešte bude k tomu diskusia v druhom čítaní, chcem vyjadriť presvedčenie, že tak ako pri tomto zákone, ktorý je určite potrebný vzhľadom na danú situáciu, budeme postupovať aj pri iných potrebných zákonoch, aj pri pred chvíľou uvádzanom zákone o službách v zamestnanosti, pri ktorom bol ten meter úplne iný. Snažme sa, aby sme boli vzájomne tolerantní a aby sme sa navzájom dostali do pozície, že sa vieme pochopiť a vieme navzájom podporiť veci, ktoré sú potrebné a ktoré sú v prospech našich ľudí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa nehlási nikto. Pán poslanec bol jediný prihlásený ústne do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Chcem sa poďakovať aj spravodajcovi, aj pánu poslancovi Kahancovi za to, že v závere svojich vystúpení boli konštruktívni a snažili sa ozaj zaujať odborné stanovisko, resp. vyjadrili presvedčenie, že v ďalšej debate sa budeme odborne zaoberať predloženým návrhom. Pretože už zo začiatku som mal pocit, že zase niektorý z nich skĺzne do formy pani poslankyne Sabolovej, ktorá síce vyzýva všetkých na odbornú diskusiu, ale v skutočnosti svoju rozpravu stále zvrtne na to, kto to predkladá, ako to predkladá a prečo to predkladá a opomína stále zaoberať sa tým, čo je práve zámerom legislatívnej normy, ktorú prerokúvame, nielen túto, ale aj každú inú. Za posledné dni to bolo viackrát počuť. Takže oceňujem ešte raz prístup pána poslanca Prokopoviča a pána poslanca Kahanca, že vo svojich vystúpeniach sa snažili byť konštruktívni a odborní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Tak ako o ostatných budeme hlasovať aj o tomto o 11.00 hodine.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

    Návrh ste dostali ako tlač 387 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 386.

    Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi v prvom rade, kým poviem niekoľko slov na úvod, povedať na začiatku, prečo vlastne predkladáme spolu s predkladateľmi túto novelu alebo novielku zákona č. 61/2000 o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

    No, veľmi prísne vychádzame z Dohovoru UNESCO na ochranu nehmotného a kultúrneho dedičstva, ktorý bol prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. A aby som zacitoval veľmi krátko z dôvodovej správy: „Navrhovaná právna úprava má zamedziť disproporciám a narušeniu systému kultúrno-osvetovej činnosti, možnému negatívnemu dopadu na miestnu a regionálnu kultúru, a tým i na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v prípade prijatia a realizovania nekoncepčných a nesystémových krokov v rozpore s celospoločenským záujmom.“

    A teraz dovoľte niekoľko slov na úvod. S kolegami pani poslankyňou Muškovou a pánom poslancom Rafajom sme si dovolili predložiť na rokovanie Národnej rady návrh malej novelizácie zákona o osvetovej činnosti. Naším zámerom pri jej príprave bolo dosiahnuť, aby pri rozhodovaní a prípadnom zlučovaní či redukcii siete slovenských kultúrnych inštitúcií, teda múzeí, galérií, knižníc, osvetových centier, ale i divadiel či hvezdární, teda pri zmenách organizačnej štruktúry existujúceho systému pokrývajúceho potreby praxe bolo potrebné súhlasné vyjadrenie ministerstva kultúry. Prečo? Z praxe sme totiž zaznamenali za posledné roky celý rad znepokojujúcich indícií, že pre niektoré samosprávne parlamenty je najjednoduchším krokom ako riešiť problémy kultúrnych ustanovizní v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, je návrh na ich redukciu.

    Neodmietame alternatívu, že sa niektorý kraj rozhodne ušetriť na administratívnych kapacitách. Ale domnievame sa, že ak štát v minulosti investoval verejné zdroje do vybudovania istej odbornej kapacity, ktorú potom v rámci delimitácie kompetencií prevzali samosprávy, nemala by o ich ďalšej existencii či likvidácii rozhodovať iba momentálna politická vôľa v regiónoch, ale malo by sa to posúdiť aj z hľadiska potrieb našej kultúry ako celku. O tom nakoniec hovorí aj už vyššie spomínaný dohovor. Pretože aj v regionálnych múzeách sú významné hodnoty z celospoločenského hľadiska, v knižniciach zriadených samosprávami je vzácny poklad informácií, v galériách doklady vzťahu k umeleckým hodnotám a tak ďalej, a tak ďalej.

    V čase centralizovaného byrokratického riadenia spoločnosti často vznikali inštitúcie aj v rezorte kultúry nie ako dôsledok prirodzeného tlaku zdola, teda vôle a potreby obce, mesta či regiónu, ale direktívne. Lenže aj takto vytvorené inštitúcie si za polstoročia svojho jestvovania našli priestor svojej pôsobnosti, zaplnili dovtedy biele miesto aj z celospoločenských hľadísk, dnes v mnohých prípadoch plnia nezastupiteľné funkcie, hoci si to niektorí poslanci samosprávy nemusia ani uvedomovať. Toľko len ako konštatácia.

    Malé príklady. Sú vari Malá Kalvária od majstra Pavla z Levoče z roku 1520 alebo oltár Svätého Mikuláša z roku 1524 vhodné menšej pozornosti len preto, že sú vo vlastníctve, resp. je vo vlastníctve Šarišského múzea v Bardejove? Myslíme si, že nie. Má nám byť ľahostajné, ak sa poslanci niektorého samosprávneho kraja krátkozrako rozhodnú ušetriť pár tisíc a ich pozornosti unikne, že dôsledkom môžu byť miliónové, no najmä nevyčísliteľné, a čo je najdôležitejšie, nezvratné škody? Čo sa raz predá, ťažko to získate späť a už vôbec nie za tie peniaze, za ktoré ste to momentálne predali, keď taký alebo onaký kraj bol, povedzme, v istej finančnej núdzi. Pretože, ak dnes príde k zlúčeniu, povedzme, knižnice a galérie, k presťahovaniu depozitára do nejakého panelákového suterénu a odpredaju často nákladne zrenovovaných historických objektov ako nadbytočného majetku, môžeme aj bez nejakej vešteckej gule predpokladať, že o pár rokov bude ministerstvo či vláda, a je úplne jedno, kto bude práve v koalícii a kto v opozícii, riešiť problém, ako diela poškodené nevhodným uskladnením zachrániť.

    Podobné je to aj s organizačnou pôsobnosťou kultúrnych inštitúcii. Myslím si, že kto v lete prešiel hoci iba kúsok našej vlasti, vie, že podstatná väčšina ponuky na príjemné a užitočné strávenie voľných chvíľ spoznávaním kultúrneho dedičstva, teda toho, čoho sme sa stali správcami, čo sme po predkoch zdedili a je našou povinnosťou to rozvíjať a zveľaďovať, vzniká z iniciatívy pracovníkov kultúrnych a osvetových zariadení spravovaných samosprávami. Sú hybným elementom, ktorý do prírodných amfiteátrov dokáže pritiahnuť tisícky divákov na folklórne podujatia napríklad a oživiť starobylé námestia a uličky historických miest, prichádzajú s nápadmi ako revitalizovať jedinečné tradície, na ktoré sú návštevníci zvedaví a kvôli ktorým sú ochotní merať stovky a tisíce kilometrov, pretože inde ich vidieť nemôžu. Ak sa ale dostanú organizačne do podobného postavenia a o ich aktivitách bude rozhodovať niekto, kto je možno kvalifikovaným odborníkom na reštaurovanie pamiatok alebo zveľaďovanie knižničného fondu, ale nie na manažovanie kultúrneho podujatia, jednoducho tomu nerozumie, môže dopadnúť rovnako tragicky, ako keby, naopak, povedzme, dravý animátor kultúry dostal právo vstupovať do výsostne odborného riadenia galérie či múzea.

    Dámy a páni, náš návrh novelizácie osvetového zákona nesleduje nijaké bočné zámery. Ide len a iba o to, aby sa o osude kultúrnych inštitúcií, ktoré dnes v tomto štáte existujú, rozhodovalo uvážlivo a aby sme využili disponibilnú odbornú kapacitu rezortu kultúry na starostlivé uváženie možných negatívnych dôsledkov navrhnutých racionalizačných i „racionalizačných“ krokov. Tam, kde ministerstvo bude mať istotu, že navrhnuté zlúčenie či redukcia siete kultúrnych inštitúcií neuškodí našej kultúre, iste nebude dôvod využívať nový inštitút vyjadrenia ministerstva na obmedzenie kompetencie samosprávy. Je to slovom istá poistka, aby sme aj poslancov samospráv upozornili, že prípadné personálne či, nebodaj, názorové spory sa neriešia reorganizáciou, resp. zrušením kultúrnych inštitúcií preto, lebo sú to isté nevratné kroky. Nevratné kroky, ktoré v konečnom dôsledku nás môžu stáť, proste finančné dôsledky sú také, že jednoducho isté veci sú nezaplatiteľné a jednoducho peniazmi sa merať nedajú. Toľko na úvod.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, je poslankyňa Ágnés Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte priestor na spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 387.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa Legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na prvé rokovanie na dnešnú 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitostí určené v Legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa obsahuje informáciu o Dohovore UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva o súčasnom právnom stave, o dôvode, ktorý viedol predkladateľov k vypracovaniu návrhu na novú právnu úpravu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie.

    Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem pekne za úvodné slovo.

    Konštatujem, že písomne je do rozpravy prihlásený za poslanecký klub SMK pán poslanec József Berényi. Ale pretože v súlade s rokovacím poriadkom prednosť má navrhovateľ alebo spravodajca, dávam slovo pani poslankyni Ágnés Biró. Otváram týmto rozpravu, samozrejme.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, počuli sme veľmi vážne dôvody, dôvody vhodné na zamyslenie, ktoré pán predkladateľ, pán kolega Dušan Jarjabek nám v úvodnom slove predniesol. Ale chcem povedať toľko, že návrh tohto zákona, ktorý predkladajú, napriek naozaj vážnej problematike, ktorú načrtli a ktorú aj v dôvodovej správe deklarovali, to znamená, budem z nej citovať: „Zamedziť disproporciám a narušeniam systému kultúrno-osvetovej činnosti a možnému negatívnemu dopadu na miestnu regionálnu kultúru“, je riešením z jednej strany neúplným a na druhej strane zasahujúcim do rozhodovacích právomocí samospráv pri výkone originálnych kompetencií tak, ako to konštatovala aj správa alebo vyjadrenie ministerstva financií, ktorý je v prílohe tohto materiálu v liste zo dňa 23. 8. 2007, a zasahuje aj do občianskych práv.

    Ja rešpektujem a viem, že kolegovia vychádzali a chceli veľmi prísne tak, ako pán predkladajúci povedal, všetky povinnosti a záväzky nám uložené a vyplývajúce z Dohovoru UNESCO uplatniť, ale zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky na úseku osvetovej činnosti boli delimitované len krajské regionálne osvetové strediská na samosprávne kraje. Len v jednom prípade, v prípade Tatranského kultúrneho centra Vysoké Tatry, Starý Smokovec prešla zriaďovateľská pôsobnosť od 1. apríla na mesto Vysoké Tatry. Dnes takýchto regionálnych centier evidujeme, existujú, ide o regionálne centrá so všeobecným zameraním 38 a so špeciálnym zameraním 17. V tomto prípade ide o hvezdárne a planetáriá.

    Tieto regionálne zariadenia napĺňajú základné funkcie osvetovej činnosti tak, ako je určené zákonom z roku 2000, teda zákonom o osvetovej činnosti v platnom znení. Ide o tie činnosti, ktoré tu boli spomenuté, to znamená, o odborno-metodickú a inštruktážnu činnosť a patrí sem predovšetkým záujmová umelecká činnosť alebo majú na starosti informačnú, koordinačnú, propagačnú činnosť. Súčasne sa podieľajú, tak ako odznelo, aj na organizačno-technickom zabezpečení rôznych kultúrnych a osvetových podujatí.

    Osvetové zariadenia na úrovni obcí či zariadenia inými právnickými alebo fyzickými osobami sú zamerané len na niektorú parciálnu oblasť osvety, a to na základe dobrovoľnosti a záujmu ľudí v praxi. A ide najmä o také zariadenia, ktoré boli založené nadáciami, neziskovými organizáciami, t. j. subjektmi tretieho sektora. O ich počte sietí neexistuje žiadna evidencia. Ak sa pán kolega Jarjabek odvolával na opatrenia, ktoré nám, alebo záväzky, ktoré nám vyplývajú z Dohovoru UNESCO, tak tie záväzky začínajú hneď článkom 2, teda článkom 12, ktorý hovorí, že je potrebné zabezpečiť súpis takýchto zariadení, ktorý by niektorý orgán sledoval. A preto navrhujem, to je jeden z dôvodov, prečo navrhujem prepracovať vami predložený návrh, lebo dnes neexistuje na ministerstve kultúry register osvetových zariadení. Neexistuje. Existuje register múzeí, existuje register knižníc, existuje register galérií, ale register osvetových zariadení neexistuje. Vieme alebo dá sa zistiť, koľko je regionálnych, ale koľko je obecných alebo súkromných, taký neexistuje. Ministerstvo sa k tomu nikdy nevyjadrovalo.

    Zákony, ktoré tu spomínali a ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva je veľmi vážna vec. Ide o veľkú hodnotu, ktorú musíme chrániť všetci bez rozdielu partají alebo všelijakých iných rozdielov, ktoré medzi nami môžu byť. Zákon č. 115/1998 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, či zákon č. 183/2000 o knižniciach, spomeniem len tieto dva zákony preto, lebo aj pán kolega spomínal a poukazoval na tieto dva, hovoria o právach a povinnostiach zriaďovateľa alebo zakladateľa veľmi podrobne. A zakladateľ alebo zriaďovateľ v oboch prípadoch v týchto zákonoch môže byť orgán štátnej správy, samosprávny kraj, obec, iná právnická osoba alebo fyzická osoba tak, ako je to aj v zákone o osvetovej činnosti. Ministerstvo kultúry v týchto prípadoch vedie register inštitúcií. Dáva im za povinnosť v určitej lehote, keď sa zakladá múzeum, galéria, knižnica, aby sa na ministerstve zaregistrovali.

    V týchto dvoch zákonoch, ktoré sú veľmi dobré, veľmi podrobne spracúvajú a vymenúvajú všetky povinnosti zriaďovateľov a zakladateľov. Keď ide o zmenu statusu týchto kultúrnych inštitúcií, v tom prípade tieto zákony idú dole v prípade galérií a múzeí na úroveň obcí, to znamená, že vyššie územné celky a obce sú povinné s ministerstvom komunikovať a vyžiadať od nich súhlas na to, aby mohli naložiť s majetkom týchto inštitúcií a až potom môžu nakladať s ním. V prípade knižníc to ide len do úrovne vyšších územných celkov.

    Určite aj vy ste si pozreli, pán kolega, ja by som povedala len niekoľko práv a povinností v prípade múzeí a galérií, kde zriaďovateľ od toho momentu, ako sa zahlási a zaregistruje na ministerstve kultúry, dokonca, keď zakladá múzeum, sa skúma, či môže, či sú všetky podmienky na to, aby tam múzeum a galéria mohli vzniknúť, to znamená, nie každá žiadosť o registráciu je zaevidovaná, ale keď sa zaeviduje a je zaregistrovaná, tak potom od toho momentu musí zabezpečiť nadobúdanie, odbornú evidenciu, ochranu, využívanie, prezentáciu zbierkových predmetov. Musí zabezpečiť odbornú personálnu, finančnú stránku. Musí vykonávať kontrolu, teda ministerstvo priebežne vykonáva kontrolu v týchto inštitúciách. Ak chce zmeniť, zrušiť múzeum alebo galériu, či knižnicu, tak musí požiadať 60 dní pred týmto aktom o výmaz z registra. Musí požiadať o povolenie, keď ide o vývoz týchto predmetov. Musí vyžiadať stanovisko ministerstva kultúry, keď ináč chce nakladať s týmito zbierkovými predmetmi. V tom prípade, ak zaniká, je povinné ponúknuť tieto zbierkové predmety iným múzeám, registrovaným múzeám a galériám a tak ďalej, a tak ďalej.

    To znamená, tieto dva zákony patrične ošetrujú tie hodnoty, ktoré sústreďujú a úplne niečo iné je osvetová činnosť. Preto si myslím, že to, čo pán predkladateľ prečítal, že tam došlo trošku k nedorozumeniu, čo sa týka osvetových zariadení. A aj príklad, ktorý ste uviedli, v správe je trošku taký, ktorý pomýli tých, ktorí si ho prečítajú, lebo, ako som citovala teraz zo zákona 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách, ani súčasný právny stav nedovoľuje to, aby sa nekalo nakladalo s nehnuteľným majetkom a majetkom múzea a galérie alebo prípadne sa zlúčili, ako ste vy uviedli, osvetovým zariadením, hvezdárňou.

    Takže tá časť alebo veta, že prijatím novelizácie príde k obmedzeniu možnosti spojiť napríklad hvezdáreň s galériou, nie je reálna. To sú v skratke tie dôvody, kvôli čomu sa nebránim, aby sme spravili novelu v zákone o osvetovej činnosti, ale zvážme dve veci, do akej hĺbky ideme.

    V roku 2002 sme delimitovali zákonom majetky a osvetové zariadenia na vyššie územné celky, je to regionálna sieť, ktorú by sme mali udržať. Myslím si, že vláda teraz rokovala práve o stratégii v súvislosti s nimi. Takže je potrebná kultúrna politika na tejto úrovni, ale nie je dôvod ísť nižšie na úroveň obcí, tam sa k delimitácii pristúpilo pred vznikom okresných úradov, vtedy to išlo na obce, to už je pred 17 rokmi a už vôbec nie v prípade tretieho sektora iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Nerobia to naše zákony, existujúce zákony ani v prípade múzeí a galérií. Keď vznikne súkromné múzeum alebo súkromná galéria, súkromný vlastník, občan, fyzická osoba takúto povinnosť nemá. Takže to sú tie dôvody, prečo navrhujem a, samozrejme, aj Dohovor UNESCO, ktorý nám hovorí, že predtým, ako k tomuto pristúpime, tak je potrebné, aby sme s cieľom zabezpečiť, teraz citujem z dohovoru, „jeden alebo viac súpisov sme prijali rámcovú stratégiu, aby sa určil orgán, ktorý má dohľad nad týmto celým registrom a súpisom“. To je z dohovoru. A keď chceme byť dôslední smerom k dohovoru, ak rešpektujeme súčasný právny stav a nechceme v prípade osvetových zriadení ešte ísť nad rámec toho, čo je v galériách a múzeách a v knižniciach, tak by som navrhovala prepracovať tento návrh a zaradiť ho do súčasne platných právnych noriem.

    Takže, to je ten dôvod. Ešte raz zopakujem môj procedurálny návrh. Z týchto dôvodov, čo som uviedla, aby sme sa uzniesli, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Rafaj, pán poslanec Ivančo a pán poslanec Kuruc. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, na jednej strane ste citovali organizácie, ako je UNESCO a isté viac morálne ako právne záväzky k medzinárodnému spoločenstvu. Na druhej strane citujete tiež delimitácie na samosprávu a chápeme ich ako jednostrannú cestu so značkou zákaz vstupu štátu, pokiaľ som správne porozumel. Ale ak ide napríklad o dotácie zo strany štátu alebo pomoc organizáciám, ktoré sú v kompetencii riadenia samospráv, tak v tom prípade už táto jednosmerka neplatí a je, naopak, žiaduca ingerencia štátu. Čiže, v tomto smere máme zrejme nejakú nevysvetliteľnú dilemu.

    A moja poznámka na záver. Registre sa dajú ľahko doplniť, ale už stratené, zlikvidované, predané osvetové strediská alebo knižnice v čase kultúrnej eutanázie už neoživíme.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivančo, do faktickej poznámky pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Biró, v ktorej sa venovala zbierkovým fondom a čiastočne to chcem aj doplniť, možno upresniť, ale povedať svoj názor na danú problematiku, a to v tom, že predložený návrh koaličných poslancov podľa môjho názoru príliš vážne vstupuje do kompetencie samospráv. My sme sa svojho času rozhodli, že budeme na Slovensku presadzovať decentralizáciu verejnej správy. My sme sa tak rozhodli na základe dôvery vo volených funkcionárov samospráv a tento návrh vracia Slovensko z tejto veci trošku späť. I keď sa týka momentálne len osvetových zariadení, resp. možno aj múzeí.

    Pri tých osvetových zariadeniach sa trošku pozastavím a aj pri múzeách a to v tom zmysle, že by sme nemali zákonom chrániť termín a pojem múzeum alebo osvetové stredisko. Dnes na Slovensku sú aj ďalšie inštitúcie, aj z externého prostredia, teda nie zriadené samosprávou alebo štátom, ktoré robia kvalitnú kultúru, ktoré sa starajú o zbierky, či už súkromné, alebo aj iné. A myslím si, že by sme mali hlavne chrániť majetok. A v tomto zákone sa hovorí viac o tom, aby sme nespájali, nezrušovali osvetové strediská a múzeá. Som presvedčený o tom, že pojem osvetové stredisko je svojím spôsobom trošku už prežitý a kultúru môže robiť aj iná inštitúcia s iným názvom. A je vecou samosprávy, ako si to pomenuje a komu zverí starostlivosť o regionálnu kultúru na svojej úrovni.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Kuruc Martin. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcel nadviazať na to, ako pani predrečníčka spomínala zasahovanie do kompetencií samosprávy. Naozaj, predkladateľom podľa môjho názoru nejde o to, aby nerozhodovali poslanci alebo teda ide o to, aby nerozhodovali poslanci na úrovni samospráv, ale o to, aby rozhodovala politická vôľa na ministerstve kultúry o tom, či sa bude zlučovať, alebo nezlučovať. Vôbec im nejde o záchranu kultúrneho dedičstva. Keby im išlo o záchranu kultúrneho dedičstva, tak by v tejto novele alebo novielke, ako povedal pán predkladateľ, nespomínali zlučovanie, alebo nezlučovanie jednotlivých organizácií. Im ide o to, aby v týchto organizáciách zachovali riaditeľské teplé miestečka pre svojich priaznivcov, svojich sponzorov a inak prepojených osôb na vládnu koalíciu.

    Ďakujem.

  • Spýtam sa, pani spravodajkyňa, chcete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som zareagovala. Pán Rafael Rafaj, to, čo hovoríte a čo pletiete tie dotácie, to vôbec sem nepatrí, to je úplne o inom. Vôbec to nie je o inom v prípade osvetových zariadení, v prípade múzeí. Dotácia je jedna vec, ktorú im dávame, ale keď už spravíme tento zákon a vy sa odvolávate na medzinárodné dokumenty, tak by sme mali byť dôslední. Ja som za, aby sme dodržiavali tieto veci. Ale nejde, ako ste vy hovorili, o nejaké morálne záväzky. Keď sme podpísali takýto dohovor, tak je to pre nás záväzok, ktorý by sme mali dodržať, nie je to o našej dobrej vôli. A predtým, ako takáto novela by prešla, vôbec nevieme, neexistuje register, nemáme prehľad o ustanovizniach osvetových zariadení, tak dávame povinnosť do zákona, že sa majú v prípade zániku prihlásiť na ministerstvo. Kto sa má prihlásiť na ministerstvo? Však nevieme, kto sa má prihlásiť. Neexistuje register. Prvý by mal byť ten register, mali by sme mať prehľad, mali by sme prípadne stanoviť aj ďalšie ich povinnosti, až potom by sme im mali dať v tom ďalšom bode záväzok, že v prípade zániku sa ozvite a my zhodnotíme to, alebo ono. Z druhej strany, naozaj ja som hovorila, že tie kultúrne ustanovizne, ktoré majú zbierkotvorné fondy a ktoré sú naozaj obrovské, počnúc od tých oltárov, že majú v majetku obrovské nehmotné kultúrne majetky, tak v prípade tie nejdú nižšie ako obce. To znamená sa ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pretože je presne 11.00 hodín a budeme hlasovať o šiestich prerokovaných zákonoch, vyhlasujem 5-minútovú prestávku s tým, že po prestávke prvý vystúpi k tomuto zákonu v rozprave písomne prihlásený za poslanecký klub SMK pán poslanec József Berényi a potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, prepáčte, po hlasovaní, samozrejme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás, aby ste prišli všetci do rokovacej sály, budeme pokračovať v programe 13. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Zb. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnom starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač pod číslom 363.

    Poprosím pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem. Pán predseda, v rozprave ako písomne prihlásení do rozpravy vystúpili: pán poslanec Novotný, Štefanec, Slafkovský, Bastrnák a podali návrh, ktorý prečítam potom. Ďalej ústne prihlásení do rozpravy vystúpili pán poslanec Bauer, Sabolová, pán poslanec Halecký, Zvonár, Novotný, Markovič, Frešo a pán poslanec Mikloš.

    Páni poslanci prihlásení do rozpravy písomne podali návrh, ktorý je totožný s procedurálnym návrhom pána poslanca Novotného, ktorý znie, nepokračovať v rokovaní o uvedenom návrhu zákona.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu. Má každý pripravené hlasovacie zariadenie?

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Takže, budeme hlasovať o návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 59 za, 73 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neprijali.

  • O návrhu pána poslanca Mikloša nemôžem dať hlasovať, lebo uvedený návrh uznesenia nie je v súlade s § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní.

  • Pán poslanec Mikloš, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Mikloša.

  • Najskôr chcem za kolegyňu pani poslankyňu Cibulkovú povedať, že jej nezobralo hlasovanie a vznáša námietku. A žiadam, aby bolo hlasované o tejto námietke, pretože som podal návrh uznesenia, aby sa hlasovalo o tomto zákone až potom, keď bude prerokovaná podľa § 133 zákona o rokovacom poriadku petícia, ktorá bola včera doručená do Národnej rady.

    Navyše, sú tu precedensy, kedy sa viackrát hlasovalo o zákone až omnoho neskôr a nie vtedy, keď bolo ukončené jeho prerokovanie. Takže toto sú jasné dôvody, že to nie je v rozpore s rokovacím poriadkom, a preto žiadam, aby sa hlasovalo o mojej námietke voči postupu pani spravodajkyne.

  • Samozrejme, pán poslanec, dám hlasovať o vašej námietke, ale váš výklad je ako obvykle zavádzajúci. § 73 v prvom čítaní veľmi jasne taxatívnym spôsobom stanovuje, o čom môže byť a aké uznesenie môže byť prijaté. Hlasujeme o námietke pána poslanca Mikloša.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 74 proti, 2 sa zdržali.

    Námietku sme neodsúhlasili.

    Pani spravodajkyňa, pokračujeme v hlasovaní.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 77 za, 61 proti.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do druhého čítania.

    Pani spravodajkyňa, pridelenie výborom, lehoty.

  • Pardon. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 12. októbra 2007 a gestorský výbor do 15. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení návrhu zákona výborom a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 89 za, 21 proti, 24 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili predmetný návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    A teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. Je to zákon o ovzduší.

  • Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpsiov.

  • Pán László Köteles bude uvádzať ako spravodajca hlasovanie.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec László Miklós. Pani poslankyňa Sabolová navrhla, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, dajte preto hlasovať o návrhu pani poslankyne, že nebudeme pokračovať v rokovaní v návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh pani poslankyne Sabolovej sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predseda, odporúčam, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 27 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 15. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, za 113, proti 3, zdržalo sa 11, nehlasovalo 8.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán Ľubomír Petrák uvedie hlasovanie o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Jany Laššákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač č. 373.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 5 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky v termíne do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 116 za, 14 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme pridelili zákon do výboru a určili lehotu na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Brocka uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,

    tlač č. 374.

  • Áno, ďakujem pekne, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Váš predseda hovorí, že za.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 62 za, 48 proti, 28 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme nepostúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Teraz pán poslanec Horváth bude uvádzať hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady pána Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 375.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpili dve panie poslankyne, avšak neboli podané žiadne procedurálne návrhy, takže, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 17 proti, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    Pán poslanec Prokopovič bude teraz uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    tlač 376. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Kahanec, ktorý však nepredložil žiadny návrh, teda žiadam, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 82 za, 12 proti, 40 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej navrhujem, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a ďalej navrhujem, aby určené výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 119 za, zdržalo sa 9, nehlasovalo 9.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a schválili lehoty.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o všeobecný súhlas na zmenu programu. Na základe žiadosti ministra zdravotníctva pána Valentoviča a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho vás žiadam o všeobecný súhlas na zmenu programu tak, aby sme po hodine otázok prerokovali body 36 a 37, čo sú dva body ministra zdravotníctva a potom body 44 a 45, ktoré bude uvádzať pán minister dopravy. Je to na ich žiadosť vzhľadom na to, že zajtra nemôžu byť prítomní, sú na služobnej ceste. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas.

  • Hlasy v sále.

  • Nie? Budeme hlasovať o návrhu na zmenu, pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa, len chcem sa spýtať, kedy budú interpelácie? Až na budúci týždeň?

  • Tak potom aj ja súhlasím s tým.

  • Smiech v sále.

  • Tak ešte raz, je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, ďakujem vám pekne. Takže ešte raz, po hodine otázok budeme pokračovať bodom 36, to je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, potom pôjde bod 37, to sú omamné a psychotropné látky, potom 44 je cestná doprava a 45. Samozrejme, ešte dokončíme rozpravu o bode, ktorý sme prerušili pred hlasovaním. Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Do rozpravy sa písomne prihlásil pán Berényi? Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Ešte chvíľočku, pán poslanec. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, o väčší pokoj, aby pán poslanec mohol vystúpiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, pani spravodajkyňa hovorila o podstate tohto návrhu. Rokujeme o návrhu poslancov pána Jarjabka, pani Muškovej, pána Rafaja o pôsobnosti orgánov štátnej správy a osvetovej činnosti. Takže môžem byť veľmi stručný, keďže ona už navrhovala možné riešenia v tejto oblasti a hovorila o tom, že preto by bolo treba stiahnuť tento návrh a ako by sa dal prepracovať, aby bol tento návrh lepší.

    Ja nepochybujem o tom, že návrh vychádza z dobrej vôle, skutočne a z dobrého úmyslu navrhovateľov, ale čo je pre mňa trošku zarážajúce, že v poslednom čase takmer na každom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky sa stretávame s poslaneckými návrhmi, ktoré okliešťujú právomoc práve regionálnych samospráv, regionálnych poslancov a znovu centralizujú verejnú správu Slovenska. Ani tento návrh nie je výnimkou. Zdá sa mi, že aj popri zmene sociálneho a zdravotného systému nastaveného predchádzajúcou vládou, ako keby sme boli svedkami toho, že prebieha tichý proces odoberania právomocí aj na regionálnej úrovni a...

  • Pán poslanec, prepáčte, musím vás prerušiť. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás naozaj, aby ste venovali pozornosť pánovi poslancovi, alebo, ak nemáte záujem, aby ste nerušili. Ďakujem.

  • Ďakujem ešte raz. Takže zdá sa mi, ako keby prebiehal taký tichý proces prostredníctvom poslaneckých návrhov, ako odoberať právomoci samosprávnym jednotkám verejnej správy a je to zlý proces, je to zlý precedens, preto sa mi tento návrh nepáči. Ale ešte raz opakujem, nepochybujem, že vychádza z dobrej vôle a chce riešiť reálny problém, chce ho však riešiť trošku nevhodným spôsobom.

    Keďže tento návrh priam odkazuje verejnosti, že regionálna samospráva má nekalé praktiky, nerozmýšľa a nekoná v zmysle celospoločenských záujmov, je to aj v dôvodovej správe a povedal to aj pán predkladateľ, a preto treba odobrať časť kompetencií regionálnej samospráve a ďalej hovorí, že regionálne samosprávy ako keby sa nechceli starať o duchovný rozvoj občanov a neprofesionálnu kultúru a kultúrne dedičstvo na Slovensku, čo, myslím si, nie je pravda. Bol som štyri roky poslancom v regionálnej samospráve a ja som sa nestretol ani s jedným takým poslancom, ktorý by sa nestaral o rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Nepochybne sú úvahy o tom, ako organizovať miestnu kultúru a regionálnu kultúru možno lepšie, racionálnejšie a ekonomickejšie, ako je to teraz, ale to neznamená, že sa nestarajú regionálni poslanci o regionálnu kultúru.

    Celý tento návrh, kolegyne a kolegovia, je tým zaujímavejší, že súčasné vedenie krajských samospráv v drvivej väčšine pochádza z radov vládnej koalície. Preto hovorím, že páni predkladatelia a pani predkladateľka, či chcete, alebo nie, týmto návrhom ste vyjadrili určitú nedôveru nielen samosprávam, ale aj vašim regionálnym poslancom a predsedom samosprávnych krajov. A preto hovorím, že tento návrh treba stiahnuť a prepracovať a napriek tomu hovoríme to my, poslanci Strany maďarskej koalície, že súčasné územné členenie vyhovuje najmenej nám. Predsa to vyzerá tak, že máme väčšiu dôveru v regionálne samosprávne inštitúcie ako predkladatelia tohto návrhu. Takže chcem vás vyzvať, aby ste podporili návrh pani spravodajkyne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Kubovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Berényi vo svojom príspevku povedal, že prebieha tichý proces, ako odoberať samospráve právomoci. Ja by som sa ho pokúsil troška doplniť, pretože to nie je prvá krátka novela alebo novielka, ako bolo povedané, ktorá má opäť meniť to, čo je zaužívané, to, čo je schválené a čo je dané zákonmi, ale je to opäť ukážka toho, kde možno jeden mocipán z jednej politickej strany si nevie usporiadať vzťahy v zmysle dnešných platných zákonov, tak osloví svojich kamarátov v parlamente, aby mu urobili účelovú novelu. Boli sme toho svedkami už pri zákone o hlavnom meste. Sme toho svedkami teraz, kde sa má takto napomáhať vyšším územným celkom. Ja si myslím, že to hovorí len o jednej, jedinej veci. Páni z jednej politickej strany si chcú čoraz viac uzurpovať moc a sú ochotní pre to urobiť aj akékoľvek zmeny zákonov.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pán poslanec Berényi? Ďakujem pekne. Pán Berényi bol jediný písomne prihlásený.

    Pýtam sa teraz, kolegyne, kolegovia, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci: Kahanec, Kužma, Vášáryová, Abrhan. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kahanec, môžete vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k tejto veľmi krátkej novele, ktorá síce je veľmi krátka, ale jej obsah už tu bol pomenovaný pred chvíľou vo vystúpeniach, aj vo faktických poznámkach.

    Pred nami je krátka novela, ale zasa opäť ako poslanecký návrh. Ako poslanecký návrh napriek tomu, že hneď v úvode dôvodovej správy je odvolanie sa na Dohovor UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a myslím si, že keď sa odvoláme na takýto dohovor, bolo by asi vhodné, keby takéto vzťahy medzi medzinárodnými dohovormi a normami neriešil poslanecký návrh, ale riešil konkrétny zodpovedný rezort.

    Ďalej sa konštatuje v dôvodovej správe, že ratifikovaním dohovoru sa Slovenská republika zaviazala plniť ustanovenia dohovoru, úlohy v nich definované, ktoré vyplývajú najmä z časti ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva na národnej úrovni. Chcem zdôrazniť, na národnej úrovni. A opäť tu môžem len povedať poznámku, že na národnej úrovni, si myslím, že to je vážna vec, na ktorej by sa mal podieľať priamo rezort a odborníci, ktorí sa tomu venujú, i keď na prvý pohľad sa to zdá ako jednoduchý poslanecký návrh. A to už ani nehovorím o tom, že sa to vzájomne prepojuje, tiež už to bolo predo mnou spomenuté, prepojuje s odoberaním právomoci v regionálnych úrovniach. Dá sa povedať, že je negovaním princípu subsidiarity, ktorý bol pri decentralizácii moci pred časom zavedený. A teraz to opäť smeruje, práve naopak, k centralizácii moci, k centralizácii do rezortov, k centralizácii na najvyššiu úroveň k vládnej koalícii, ku koaličnej väčšine.

    A toto všetko, pokiaľ by to bolo iba v záujme veci, toto by sa dalo prehliadnuť. Ale myslím si, že vzhľadom na skúsenosti, ktoré mám ako poslanec samosprávy a práve samosprávy Prešovského samosprávneho kraja, ktorá chcela robiť určité zmeny v činnosti osvetových zariadení, tak môžem povedať, že je to vyslovene účelová a politická novela. Tieto politické a účelové novely sme tu už mali pred časom. Jednu spomínal pán poslanec Kubovič – novela zákona o hlavnom meste Bratislave. Ale takisto už tu bol novelizovaný zákon o samosprávach VÚC, kde sa opäť pristupovalo k centralizácii moci a k posilňovaniu pozícií štatutára a teda predsedu samosprávneho kraja na úkor, samozrejme, poslancov zastupiteľstva napriek tomu, že v zákone tieto dva orgány sú postavené na rovnakú úroveň, teda aj predseda, aj poslanci ako zastupiteľstvo.

    Pán predkladateľ spomínal mnoho výhrad. Skúsim na niektoré z nich, ktoré som si stihol poznačiť, zareagovať. Majú indície, že niektoré parlamenty chcú niečo robiť. Krátkozrako šetriť alebo redukovať osvety. No ide o to, či to je napísané alebo vyslovené na základe osobných skúseností a poznatkov, alebo iba preto, že bola daná objednávka na to, aby sa tento zákon zmenil. Keďže tam sedím, tak viem, o čo tam išlo. Išlo o zefektívnenie činnosti osvetových zariadení, zefektívnenie.

    Pred chvíľou sme tu mali zákon o zdravotných poisťovniach a tiež som hovoril o tom, že by sme to mali stavať na efektívnom fungovaní. Ale akosi sa to stavia na fungovaní, ktoré je vyslovene určené zhora. Niečo fungovať môže, niečo fungovať nemôže a môže fungovať iba to, čo je priamo v našej kompetencii pod naším dohľadom. Takže, chceli sme tam v rámci samosprávneho kraja trošku prebudiť osvetu. Nechcem tvrdiť, ani sa nechcem pasovať za experta na znalosť zákona v kultúry a nechcem tvrdiť, že všetky osvetové strediská nepracovali efektívne. Ale každopádne si myslím, že mnohé z nich, mnohé z nich ešte spali takým spánkom a šli zotrvačnosťou z predchádzajúcich desaťročí. Môžem to potvrdiť a potvrdzovali to mnohí starostovia, ktorí sa vyslovovali k fungovaniu týchto osvetových zariadení v danom regióne, že v podstate akcie, ktoré uskutočňujú, sú predovšetkým na pleciach a na krku starostov a popri tom im môžu tie osvetové zariadenia poskytovať metodickú pomoc.

    Takisto sa tým podrobne zaoberala kultúrna komisia, ktorá je pri VÚC Prešovského samosprávneho kraja. A k tomu, že podala svoj vlastný návrh, ju viedlo nie to, že by chcela ona vyrábať tieto návrhy, ale to, že predseda samosprávneho kraja na základe požiadaviek, ktoré od nej vychádzali, nebol ochotný zrealizovať návrh na zefektívnenie činnosti osviet. A keďže nebol ochotný, preto bol podaný vlastný návrh, spracovaný práve tými, ktorí reprezentovali poslancov a danú kultúrnu komisiu.

    Takže, keď hovoríme, že nemala by rozhodovať politická vôľa, tak by to malo platiť aj pre túto národnú úroveň, aj pre tento národný parlament. Že si poslanci samosprávy nemusia všetko uvedomovať? No, nikto si nemusí všetko uvedomovať a nemusia si všetko uvedomovať ani títo poslanci, ktorí tu sedia, ani ja, ani vy, lebo nikto nie je taký génius, aby všetky skutočnosti mohol zohľadniť. Ale zasa majme rovnaký meter! Nemusia si to uvedomovať ani poslanci na národnej úrovni, a keď nič iné, tak poslanci v samospráve sú bližšie k týmto problémom a mali by ich poznať určite lepšie ako poslanci, ktorí nepôsobia v danom regióne a ktorí sa pozerajú iba od zeleného stola v Bratislave.

    Keď tu padla výčitka, že čo sa raz predá, tak potom môžu byť škody a podobne. No predávali sa aj iné veci. Odpredali sa napríklad v rámci Prešovského samosprávneho kraja školy v prírode. Odpredali sa mnohé iné zariadenia, ktoré navrhoval úrad Prešovského samosprávneho kraja, teda išlo to v rámci príprav pod vedením šéfa samosprávneho kraja a odpredávali sa preto, lebo sa hľadalo racionálne fungovanie a hľadali sa zdroje nie preto, aby sme mohli zdroje rozhadzovať, ale hľadalo sa, aby neboli neefektívne vynakladané zdroje na udržiavanie majetku, ktorý sa vlastne v podstate nevyužíval. Preto sa mnohé objekty odpredávali a netvrdím, že popri týchto odpredajoch nemohli byť odpredané aj nie práve najlepším spôsobom. Ale to by bolo na dlhú debatu.

    Iste nikto nebude namietať, že je povinnosť rozvíjať a zveľaďovať kultúru a všetky tie veci, ktoré s ňou súvisia. A proti tomu nenamietam ani ja. Avšak posilňovanie právomocí, účelové posilňovanie právomocí, či už predsedov VÚC len preto, že sú z môjho košiara, alebo posilňovanie právomocí, ako tu bolo spomínané, starostov mestských častí Bratislava, tak isto účelové, to by sa teda robiť nemalo a považujem to za bočné zámery v tomto parlamente.

    No, že tento parlament chce upozorniť, ako tu tiež bolo spomínané, poslancov samosprávy? Môže ich, samozrejme, upozorniť, ale tí poslanci v samospráve by predsa len, ak dovolíte, mali byť svojprávni a mali by poznať tieto problémy, keďže sú bližšie, lepšie ako poslanci, ktorí sedia v národnom parlamente, pokiaľ v regionálnom parlamente nepracujú.

    Ja na základe toho, že som dostal dôveru aj v regióne, poznám tieto pomery aj z regionálneho pohľadu. Ešte raz hovorím, nechcem sa stavať do polohy znalca predpisov v rezorte a mnohé odborné veci a výhrady tu už spomínala predo mnou pani spravodajkyňa. Takže tieto, samozrejme, nechcem opakovať.

    Takže čo povedať na záver? Na záver môžem povedať jedno. Určite treba chrániť kultúrne dedičstvo. Treba chrániť dedičstvo cyrilometodského odkazu. Dedičstvo našich otcov a mám, ktoré bolo po stáročia stavané aj na ich mozoľoch. Dedičstvo, ktoré by malo byť zabezpečené v dnešnom slangu ako „tur“ trvalo udržateľné. Ale ja to poviem radšej ľudsky. Aby bolo dedičstvo pre naše deti, kultúrne dedičstvo pre naše deti, pre našich potomkov, pre budúce generácie, ktoré prídu po nás. Ešte raz zdôrazňujem, nikto, kto má súdny pohľad, toto nemôže poprieť a nemôže si želať iné ako uchovanie nášho dedičstva.

    Na druhej strane, nemalo by sa tu presadzovať nové dedičstvo, dedičstvo uzurpácie moci a arogancie moci a účelových noviel a nemala by sa odoberať právomoc, ktorá pri decentralizácii bola daná na základe princípu subsidiarity, či už miestnym alebo regionálnym štruktúram a ony sú zodpovedné svojim voličom, ktorým sa zodpovedajú. Čiže tým, že poznajú bližšie problémy a tým, že ich voliči majú oveľa bližšie na muške ako nás tu, v národnom parlamente, tak určite im budú po čase aj dávať účty za fungovanie v regionálnych a miestnych parlamentoch.

    A keďže tento návrh je vyslovene politicky účelový a bez zodpovednej odbornej prípravy rezortom a potláča vlastne princípy subsidiarity i decentralizovanej moci do regionálnych samospráv, preto tento návrh nepodporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky – páni poslanci Šimko, Podmanický, Rafaj, Senko, Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Šimko.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem povedať, že súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Kahanec. A chcem upozorniť na zákon č. 416/2001 Z. z., ktorý súvisí so zákonom o osvetovej činnosti, že tento zákon hovorí o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Myslím si, že keď prijmeme novelu tohto zákona, tak môžeme hovoriť pomaly o prechode pôsobností z orgánov samosprávy na štátnu správu.

    Myslím si, že ide v tomto zákone o príkry rozpor s celkovou koncepciou prechodu verejnej správy, ku ktorej, predpokladám, že sa hlásia všetky politické strany. Veď ozaj, ak to rozšírime aj na iné oblasti a budeme tu prichádzať aj s inými návrhmi zákonov, tak ozaj môžeme hovoriť o tom, že sa vraciame znova k centralizácii verejnej správy. Hoci zdá sa to také nevinné, že tu treba len stanovisko ministerstva, ale myslím si, že je to ozaj zásah do rozhodovania samosprávy a treba, aby sme si uvedomili, že predsa samosprávy miest, obcí a VÚC najlepšie vedia, či treba zrušiť alebo zlúčiť osvetové zariadenia alebo či treba uskutočniť prevod zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie na iného zriaďovateľa. No a ďalej si treba uvedomiť, že najlepším kontrolórom v rozhodovaní samosprávy je predsa volič. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, končili ste slovami, že by nám malo všetkým záležať na uchovaní nášho kultúrneho dedičstva. Ak ste si dobre prečítali tento návrh zákona, túto krátku novelu, tak práve jej cieľom je uchovať to kultúrne dedičstvo, zabrániť tomu, aby dochádzalo k plošnej likvidácii osvetových stredísk.

    Ja som tiež poslancom regionálneho zastupiteľstva, poznám tú problematiku, dokonca musím povedať, že nie som spokojný s činnosťou osvetových stredísk. Na druhej strane, ak sa niečo racionalizuje, tak vždy sú na rade ako prvé práve kultúrne zariadenia. A tento zákon má do určitej miery zabrániť tomu, aby tu dochádzalo k plošnému a nezodpovednému rozpúšťaniu kultúrnych zariadení. Na porovnanie, ak má spoločnosť na niečom záujem, tak sa to snaží do určitej miery ovplyvňovať. Príklad sú školské zariadenia a školy, taktiež samospráva nerozhoduje, hoci je zriaďovateľom škôl a školských zariadení, nerozhoduje priamo o vyraďovaní alebo zaraďovaní do siete. Dáva návrh, dáva dôvody a rozhoduje rezortné ministerstvo. Čiže netreba absolútne za touto novelou hľadať nejaké účelové záležitosti. Je to novela, ktorá je práve v duchu tých vašich slov, teda chráni kultúrne dedičstvo. Treba možno ako príklad spomenúť rok 1989 a to, čo po ňom nasledovalo, vzhľadom na to, že vznikla obecná samospráva a na niektoré veci možno nebolo dohliadnuté, tak nám plošne zanikali stovky miestnych kultúrnych stredísk. Jednoducho tie obce ich racionalizovali a dodnes sa drvivá väčšina z nich z toho nespamätala a nebola obnovená. Takže treba to možno brať v tomto kontexte a netreba za všetkým hľadať politiku a aroganciu moci, ako ste povedali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, neviem prečo, ale mám pocit z vašich vystúpení v tých častiach, keď ste hovorili o politicky motivovanej či účelovej novele, keď ste používali také slová ako „bočné záujmy“, „arogancia moci“, „účelovosť“, „potláčanie“, akoby sme boli na politickom školení mužstva, pretože iba v jednom ste mali pravdu, že sme naozaj v národnom parlamente.

    Ale už kolega Podmanický vám pripomenul, že nie ste jediný regionálny politik, a preto si dovolím aj ja reagovať ako predstaviteľ samosprávy a súčasne aj ako člen kultúrneho výboru, že kultúra, bohužiaľ, nielen na Slovensku, ale aj v Európe či vo svete, je prevažne vždy na poslednom mieste. Ja vám neberiem váš záujem alebo vôľu brániť kultúrne hodnoty aj na regionálnej úrovni, je to vlastne povinnosť každého, či už regionálneho alebo celonárodného politika, ak chcete, podľa toho v akom parlamente sedí, ale, bohužiaľ, aj také praktické skúsenosti, ako je počet korún, ktoré vynakladáme na Slovensku na obyvateľa na knihy, ktoré idú do knižníc v porovnaní s tou veľkosťou, ako je to, povedzme, vo vyspelom svete, aj to hovorí, že, bohužiaľ, na regionálnej úrovni tá kultúra je zrejme vždy na poslednej úrovni, pokiaľ sa hovorí o financiách. A dobre vieme, v akom stave regionálne samosprávy sú. Takže, ja znova vítam túto iniciatívu, ktorá má práve z tohto pohľadu zabezpečiť ochranu národného dedičstva.

  • Ďakujem za slovo. No, pán poslanec, myslím si, že vy ste urobili z tohto politiku a predovšetkým tu nejde o aroganciu moci, ale práve o obmedzenie tejto arogancie moci na úrovni regiónov. Návrh nie je vôbec účelový. Áno, pán poslanec, boli ste to vy, možno ako jeden z tých regionálnych poslancov. Ten proces začal u vás v Prešovskom kraji. Vznikla tam veľká aktivita kultúrno-osvetových pracovníkov proti arogancii moci regionálnych poslancov, ktorí sa správali tak, ako sa správali a správajú. Podľa všetkého ste zrejme nikdy nevyvíjali činnosť v tejto oblasti a neviete si asi ani predstaviť obetavosť a iniciatívu ľudí, ktorým táto práca prirástla k srdcu a na rozdiel od profesionálnych umelcov a na rozdiel od novoprodukovaných celebrít v tejto spoločnosti to robia nezištne, na úkor času svojich rodín a mnohokrát aj na úkor svojho vlastného vrecka. A práve o to ide, aby títo ľudia, ktorí sú možno mnohokrát ani nie celkom dobre ohodnotení, vyvinuli túto aktivitu. A myslím si, že práve iniciatíva z tohto prostredia by im mohla aspoň nejakým spôsobom pomôcť. Takže, v žiadnom prípade nejde o aroganciu moci, pán poslanec.

  • Pán poslanec, ani vo sne mi nenapadlo, keď sme tento zákon predkladali, že by ho niekto mohol nazvať, že je politický. Zákon, ktorému ide o ochranu kultúry, je politický? Hovoríte, že niektoré osvetové centrá nie sú funkčné. Tak ich treba zrušiť? Nie je to chyba, trebárs, tých, ktorí sú vo vedení osvetových centier a vedú ich a nie je to chyba samosprávnych krajov, ktoré vybrali takýchto ľudí do týchto osvetových centier? Osvetové centrá sú jedným z garantov a, významným, z garantov kultúry, nehmotného kultúrneho dedičstva.

    Pán poslanec už tu hovoril o chybách, ktoré sa stali v minulosti zrušením kultúrnych domov. Ďalšia chyba, ktorá sa stala v minulosti, bola, keď sa rušili materské škôlky, pretože podnikatelia potrebovali lukratívne budovy a o tom nerozhodoval parlament, o tom rozhodovali tí najbližší poslanci zo samosprávy obcí. Dnes sú skutočne tieto škody nenahraditeľné, pretože mnohé obce nemôžu poskytnúť predškolskú výchovu, aspoň tú základnú, ktorá by sa mala zabezpečiť v materskej škôlke. Tento zákon má iba zabrániť takýmto praktikám a ministerstvu kultúry z tohto nevyplýva žiadna centralizácia. Ide len o to, že by malo konzultovať, aby sa skutočne nestali tie veci, ktoré sa stali v minulosti a aby sa nenapáchali ďalšie nenahraditeľné škody.

  • Pán poslanec Kahanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za vaše faktické poznámky. Začnem od konca.

    Pani poslankyňa Mušková, aj poslanec Podmanický, vlastne ste hovorili, že ani vo sne vám nenapadlo, že tento zákon je politický, resp. v tom zmysle aj pán Podmanický. Ale veď sám pán predkladateľ hovoril vo svojom úvode o tom, že by nemala rozhodovať politická vôľa a že poslanci samosprávy si ani nemuseli uvedomovať. Veď on to zdôvodňoval práve politickými postojmi poslancov kraja. Skúste si vypočuť jeho úvodný vstup. A to, či sa vybrali dobrí ľudia na úrovni samosprávneho kraja, no o tom by som tiež mohol rozprávať, lebo je veľmi známy prípad plošnej výmeny riaditeľov všetkých zariadení so zriaďovateľskou pôsobnosťou Prešovského samosprávneho kraja, ktoré zrealizoval práve šéf tohto kraja bez rozhodnutia poslancov. A bolo to široko medializované, takže o tom by sa tiež dalo rozprávať.

    Pán poslanec Senko, o obetavosti a iniciatíve ľudí by som mohol rozprávať. Moji nebohí rodičia roky robili takúto činnosť. Mama dlhé roky pracovala po skončení aktívnej činnosti učiteľky v obecnej knižnici a ešte predtým, keď boli v dedinách a obciach kiná, tak chodili s výjazdovými divadlami a podobne. Vedel by som o tom tiež dlho rozprávať. A pre vás takisto platí, že nie ja z toho robím politický vstup. Politický vstup bol v úvodnom slove predkladateľa.

    Pán poslanec Rafaj, práve preto, že ste člen kultúrneho výboru, práve od vás by som očakával, že by vám malo záležať na tom, aby sa tie podmienky zlepšili, ale nie takýmto rýchlym poslaneckým zákonom, ale poriadne pripraveným zákonom a zákonmi v rezorte kultúry ako gestora za všetky tieto...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Kužma – do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, aj ja chápem tento zákon ako reakciu na konkrétne dianie v Prešovskom kraji. Je to reakcia na snahu v Prešovskom kraji zriadiť skutočne moderné knižnično-informačno-osvetové centrá, ktoré by svojou vybavenosťou boli na úrovni krajín západnej Európy a od ktorých sme si chceli vziať vzor, namiesto dnešných inštitúcií, ktoré majú určité problémy.

    Tento zákon, ako je predložený a ako je k nemu urobená dôvodová správa a zdôvodnenie, to sú dve úplne, úplne rozličné veci. Neviem, či je to nevedomosť alebo úmyselné zavádzanie. Bojím sa tej druhej veci, že skôr ide o zavádzanie, lebo sa tam hovorí o záchrane pamiatok, hovorí sa o zabraňovaní predaja, hovorí sa o tom, že by sme mohli prísť o najvzácnejšie veci, čo máme, kultúrne, ale to s touto predlohou nemá nič spoločné. Táto predloha nerieši ani jediný bodík z tohto a ja to viem aj dokladovať. Táto predloha sa skutočne volá zákon na záchranu manažmentu osvetových zariadení. Je to len o tom. Lebo v tejto predlohe skutočne nenájdete ani jediný riadok, kde by sa hovorilo, ako zabrániť tomu, aby niektoré veci boli predané a podobne. Nakoniec, toto my už v zákone riešené máme. Je tu skôr snaha udržať manažmenty.

    Poviem to na prípade. Možno nemáte tu, z Bratislavy taký hlboký pohľad, ale je úplne bežné, že osvetové stredisko má 5 – 7 zamestnancov v regióne, z toho je 1 riaditeľ, 1 šofér, 1 účtovníčka a peniaze, ktoré idú na osvetové strediská, napríklad v minulom volebnom období som si to ako predseda odboru kultúry dal zistiť: 60 až 70 % išli na prevádzku strediska a len 30 až 40 % do kultúry. To isté sa nám deje v knižniciach, kde dnes na nákup kníh ide 5 – 10 %, lebo režijné náklady nám spotrebujú 70 – 80 %. Preto tu nastáva snaha u niektorých zlúčiť tieto inštitúcie, aby mali 1 riaditeľa, 1 ekonómku, 1 šoféra, mnohokrát aj priestorovo sa to dá urobiť a aby všetky peniaze, ktoré do kultúry idú – lebo nepoznám prípad, že by chcel niekto z toho titulu znížiť množstvo peňazí do kultúry –, mohli byť dané skutočne na záchranu týchto pamiatok, ktoré práve preto chátrajú, lebo nie sú peniaze z velikánskych režijných nákladov. Je jasné, že je tu určitá skupina, ktorá sa proti tomu musí postaviť. To sú tí riaditelia. Logicky, keď budete mať z dvoch riaditeľov jedného, tak tí sa vždy postavia. Za roky spolupráce, samozrejme, majú aj chodníčky vychodené na ministerstvo, takže vždy si tam donesú aj nejaký ten list, ako to bez nich nepôjde. Ale de facto, keby ste to poznali skutočne bližšie, zistili by ste, že našou cestou musí byť dať peniaze do kultúry, nie do režijných nákladov.

    Poviem vám aj na ďalšom príklade z Prešova, kde vlastne došlo k tomu, že tento návrh neprešiel, neprešiel návrh o zlúčení knižníc a osviet, hoci v návrhu bolo zároveň zachovanie celkovej sumy finančných prostriedkov na obidve inštitúcie, že ich táto nová inštitúcia mala pri podstatne nižších režijných nákladoch. Napriek tomu, že k tomu nedošlo, dôjde k vysťahovaniu, teraz už nie z návrhu tých, ktorí chceli to zlúčenie, ale z návrhu tých, ktorí boli proti, k vysťahovaniu osvety z jej budovy a následnom predaji alebo poskytnutí tejto budovy niekomu inému, pričom osveta sa zachová a jej pracovníci pôjdu do divadla.

    Čiže, presne, presne nastane to, čomu, ako ste hovorili, chcete zabrániť týmto zákonom. Ním to nezachránite, lebo osveta zostane, riaditeľ, účtovníčka a šofér zostanú, akurát ten majetok, ktorý by bolo dobré zachrániť, pôjde preč a je to z návrhu práve tých, ktorí hlasovali proti zlúčeniu týchto dvoch inštitúcií.

    Čiže, to chcem povedať, že tento návrh nechráni to, o čo nám ide, ale chráni manažmenty v prvom slede a v druhom slede vlastne tým, že zaväzuje, aby tieto inštitúcie boli a poberali režijné náklady, tak nám odoberá peniaze na skutočnú ochranu. Ale je tu aj ďalší problém, ktorý nám následne vznikne – a mal som ho už v minulom volebnom období odkonzultovaný s ministerstvom, keď sa konzultovalo zrušiť, nezrušiť; kde bolo jasné stanovisko ministerstva, ich názor zrušiť, i keď to nebolo povinné – sme to konzultovali, tak sme dali otázku, či dajú nejaké peniaze, aby sme nezrušili. Samozrejme, odpoveď bola nie. Čo sa nám stane, ak ministerstvo povie nezrušiť a VÚC, teda zhoda predsedu a parlamentov je na tom, že tam peniaze na túto činnosť nedajú? Čiže dajú, dajme tomu, jednu korunu v rozpočte. V tom prípade, ako zachováme tú činnosť? Nálepka bude, pracovníci nebudú, priestory nebudú, nič nebude, nálepka bude, lebo musí byť, ale činnosť nie. Nemáme nijakú páku na to. Lebo dá ministerstvo tie peniaze? Oni povedia, áno, keď nám ich dáte, tak my tu budeme ďalej fungovať, ale my peniaze nedáme. Máme nejakú páku alebo vytvoríme zákon, ktorý donúti členov zastupiteľstva hlasovať, že musia dať určitú minimálnu sumu na danú činnosť? Ale toto nikde riešené nemáme a mám obavu, že by to bolo obrovsky protiústavné.

    Chcem povedať ešte o jednej veci. Vzniká tu a mám trošku aj taký dojem, i keď nie sú tu všetci Bratislavčania ako vy, pán kolega, ale také trochu podceňovanie kultúrnej úrovne ľudí v regiónoch, trochu nedôvera, že oni sú si schopní strážiť svoje pamiatky alebo majú hrdosť na pamiatky. Ja vám poviem, že mám opačnú skúsenosť. Lebo to, čo napríklad z celonárodného hľadiska nemusí byť významnou kultúrnou pamiatkou, to pre daný mikroregión je až nositeľom ich hrdosti. My si povieme, čo ja viem, takýchto obrazov, oltárov je na Slovensku tisíc, ale pre ich obec, pre ich mikroregión je to veľká hodnota. Čiže, nikdy by som sa nebál opačne, že oni nemajú úctu ku svojim alebo takú hrdosť alebo niečo, že sú schopní predať – i keď znovu zdôrazňujem, týmto zákonom sa tomu nezabraňuje, tým sa chránia len manažmenty, aby neprišli o miesto –, že by chceli predať, skôr mám tu obavu, že by mohlo byť opačne alebo je teda opačne, že to, čo z celoslovenského hľadiska nie je až také významné, môže mať veľkú hodnotu práve pre ľudí v danom regióne.

    Preto navrhujem, aby sme prijali uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 nepokračovať v rokovaní o uvedenom zákone.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky – pán poslanec Podmanický, Ivančo, Kahanec, Mušková, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa a prerušujem rokovanie.

    Budeme pokračovať po hodine otázok.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, potom by sme zabudli, na čo máme reagovať.

    Ja naozaj s niektorými vyjadreniami pána poslanca súhlasím. Naozaj tie osvetové strediská žijú ešte v dobe kamennej, zabudli, čo je ich povinnosť a súhlasím s tým, že ich treba reformovať, s tým súhlasím. Ale nemá to, vôbec tomu neodporuje táto novela, ktorú predkladáme. Táto novela nebráni tomu, aby sa reformovali kultúrne zariadenia, osvetové strediská. Zabraňuje tomu, aby tieto osvetové strediská a kultúrne zariadenia boli nepremyslene likvidované. Postupne bude jednoducho taký, že ak príde samosprávny kraj s nejakým dobrým nápadom, ako sa dá kultúra podporiť v regióne, ako sa dajú znížiť režijné náklady a pritom zvýšiť práve tie kultúrne aktivity, ak takýto návrh dobre odôvodní, tak ministerstvo, myslím si, že nebude mať žiaden problém, aby odsúhlasilo a dalo súhlasné stanovisko k takémuto návrhu. Táto novela má zabrániť tomu, aby samosprávne kraje, kde, povedzme, poslanci nebudú vidieť nejaký význam v tých kultúrnych zariadeniach, aby ich plošne nerušili a aby tam potom nezostalo prázdne miesto. Takže, pán poslanec, vôbec táto novela nebráni tomu, aby tie kultúrne zariadenia mohli byť reformované, bráni tomu, aby boli nepremyslené likvidované.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcem pochváliť svojho kolegu Štefana Kužmu, s ktorým sme spolu ešte aj z jedného kraja, za to, že veľmi logicky poukázal na to, v čom spočíva istá – so všetkou úctou a to hovorím a poprosím kolegu, aby sa neurazil na to – istá absurdita tohto návrhu a to je v tom, že skutočne pri zhode predsedu a poslancov môže nastať situácia, že sa objaví iný, lepší kultúrny projekt a pri takejto zhode skutočne dajú pri rozpočte na činnosť osvetového strediska v nejakom okrese, v nejakom obvode korunu. Čo potom s tým? A ministerstvo kultúry zváži to tak, že niet dôvodov na to, aby osvetové stredisko bolo vyradené kvázi z nejakej siete osvetových stredísk. No nastane skutočne absurdná situácia, ale myslím si, že nastane preto, lebo tento návrh ako keby nerešpektoval rozdelenie kompetencií, ale aj rozdelenie peňazí medzi samosprávy a štát, pretože správa kultúrnych zariadení je výlučne originálnou kompetenciou samosprávneho kraja a tam je jasná právomoc určovať peniaze. A kríva aj porovnanie, aj keď to nehovoril priamo pán kolega Kužma, kríva aj porovnanie so školstvom. Pretože pri školách je to prenesený výkon štátnej správy. Ale nehovorme, v školstve zrejme áno, ale veď tam, ale o školských zariadeniach rozhoduje ministerstvo vtedy, keď je naplnené, veď tam sú jasné kritériá, ale tu nie sú kritériá, tu už hovoríme o tom, že ministerstvo kultúry môže, alebo nemôže vyradiť osvetové stredisko zo siete. Takže, poprosím skutočne o nejaké také racionálne zváženie tohto návrhu, pretože môže spôsobiť v aplikačnej praxi takéto problémy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Zareagujem na dve veci, ktoré spomínal pán poslanec Kužma. Jednak spomínal zmenu objektov, on to spomenul len tak bez nejakých konkrétností. Ale na jednom konkrétnom príklade uvediem, zmena, ktorá sa deje práve v súčasnosti, práve keď chceme chrániť tú kultúru, tak okresná knižnica, ktorá celé desaťročia a nemá už ďaleko k stovke, pôsobí v našom okresnom meste, práve teraz v záujme VÚC, to znamená, nie poslancov, ale šéfa VUC-ky, je snaha túto knižnicu „vysánkovať“ z týchto priestorov a malo by do týchto priestorov prísť Inovatívne centrum. Ja nemám absolútnu výhradu voči tomu, že toto Inovatívne centrum je potrebné z hľadiska ďalšieho rozvoja podpory, atď. pre región. Ale prečo, keď hovoríme o úcte ku kultúre, o úcte k tradíciám, ideme z historickej budovy v centre mesta „vysánkovať“ okresnú knižnicu? To je jeden príklad.

    Druhý príklad, keď hovoríme o úcte ku kultúrnym pamiatkam v regióne, tak isto o nich hovoril pán poslanec. Pri predkladaní štátneho rozpočtu som dával návrh na podporu prešovskej kalvárie. Prešovská kalvária je určite dominanta mesta Prešov nielen z hľadiska toho, že je to prešovská kalvária, ale aj z hľadiska vyhliadky na celé mesto a z hľadiska takých romantických vychádzok trošku sa pozrieť z vtáčej perspektívy na mesto. Vtedy táto ústretovosť a úcta z vašej strany nebola veľmi pochopená. A tých 6 miliónov, ktoré som žiadal, tak tých 6 miliónov v štátnom rozpočte ste neboli ochotní. Za to ste nemali problém zdvihnúť pánu predsedovi vlády jeho kompetenciu v rezerve z 50 miliónov na 125.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, to vaše záverečné odporúčanie ma trošku prekvapilo. Vo svojom prejave ste mali dobré nápady, ja som si myslela, že v druhom čítaní prídete s pozmeňujúcimi návrhmi, ak máte napríklad pochybnosti o odpredaji budov a najmä historických budov, myslela som si, že to nejako naformulujete a dáte ako pozmeňujúci návrh. Myslím si, že nebude žiaden problém, že všetci predkladatelia budeme súhlasiť s vašimi návrhmi a prijmeme ich.

  • Pán poslanec, myslím si, že by sme sa mohli dohodnúť. Nakoniec aj to vaše vystúpenie smerovalo k tomu, že zmysel kultúrno-osvetových zariadení je tu. Mali by fungovať, mali by existovať a snahou tejto novely zákona je to, aby tá materiálna základňa, priestorová, bola, aby sme ju nejakým spôsobom neokliešťovali a jednoducho, aby subjektívny názor možno poslancov regionálneho parlamentu neničil to, čo tu bolo nejakým spôsobom vybudované. Takže osobne si myslím, aj keď má možno táto predložená novela nejaké štylizačné alebo možno odsekové nedostatky, že by sme mohli nad ňou uvažovať v záujme rozvoja kultúry a regionálnej kultúry, že by sme sa mohli dohodnúť a posunúť tento návrh do druhého čítania tak, aby sme našli nejaké racionálne riešenie. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Súhlasím s pánom Podmanickým, len poviem z vlastnej skúsenosti. Mám jednu silnú obavu a ako člen samosprávy o to skôr, či neskôr narazíte, že dlhoročné kontakty manažmentov všetkých organizácii s referentmi na ministerstvách, ktorí sú tam tiež takisto dlhoroční, nakoniec mnohokrát storpédujú aj najlepšiu snahu o to, aby sa veci pohli dopredu.

    Pán Kahanec, je to asi taký typický príklad, lebo v Prešove je snaha alebo sa udeje presťahovanie knižnice z centra mesta von, mimo mesta do priemyselnej zóny, teda skoro de facto likvidácia kvôli neprístupnosti a je to napriek tomu, že knižnice majú veľmi podobný zákon, aký teraz navrhujete. Nikto ju síce nezruší, ale de facto ju zlikviduje, čiže radšej zrušme niektoré inštitúcie, ale činnosť nechajme.

    Pán Senko, tiež súhlasím s vami, len skutočne dnes sa mi javí, keď som si urobil rozbor týchto vecí, keď som bol predseda komisie kultúry, že premrštené režijné náklady našich kultúrnych inštitúcií nás oberajú o peniaze na kultúru, lebo ten balík na kultúru bude vždy rovnaký a keď si všimnete, tak ten podiel režijných nákladov prudko rastie, lebo tam rastú mzdy, rastú energie, rastie všetko oveľa rýchlejšie, než je balík, ktorý vie či ministerstvo, či VÚC dávať na kultúru a, samozrejme, že sa odkrajuje z nákupu kníh, z vystúpení, zo všetkého, lebo mzdy a platy sa musia zaplatiť a tie režijné náklady sú neuveriteľne vysoké, skutočne režijní pracovníci tvoria polovicu aj viac zamestnancov inštitúcií a s tým treba niečo urobiť.

  • Ďakujem pekne. Tentokrát už naozaj prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok. Ďakujem. Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.14 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram. Konštatujem, že boli splnené všetky podmienky, aby sme mohli pristúpiť k tomuto bodu.

    Na predsedu vlády bolo položených 42 otázok. Na členov vlády sa s otázkami obrátilo 67 poslancov. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz prosím predsedu vlády, pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán predseda vlády.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi predtým, ako pristúpim k odpovediam na vaše otázky, aby som vás informoval, že vláda Slovenskej republiky pri príležitosti výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky dala vyraziť sériu pamätných medailí, ktoré majú pripomínať nielen tým, ktorí sa v minulosti zúčastnili na prácach na príprave ústavy, ale aj tým, ktorí dnes sedia či už vo vláde alebo v parlamentných laviciach, túto významnú udalosť. Dúfam, že v tomto duchu prijmete aj túto plaketu, ktorú sme sa rozhodli poskytnúť aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil pánov ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na dnešnej hodine otázok nebude prítomný podpredseda vlády a minister vnútra, pán Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste mimo Bratislavy a zastupuje ho minister obrany, pán Kašický. Z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je neprítomný aj minister zahraničných vecí, pán Kubiš a zastupovať ho bude minister obrany, pán Kašický. Neprítomný je ďalej minister hospodárstva, pán Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, pán Vážny. Na dnešnom rokovaní nebude prítomný ani podpredseda vlády, pán Čaplovič, pretože neboli na neho postavené žiadne otázky.

    Pani podpredsedníčka, som pripravený odpovedať na položené otázky.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Teraz vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Jána Kvorku a znie: „Vážený pán predseda vlády, majú vecnú oporu argumenty SDKÚ, že pani ministerka Tomanová nerieši problémy mnohých sociálnych skupín?“

    Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na danú otázku.

  • Ďakujem pekne.

    Argument, vážené dámy a páni, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová nerieši problémy mnohých sociálnych skupín, sa bez ďalšieho vysvetlenia a podporných údajov objavil aj v stručnom odôvodnení návrhu opozičných poslancov na jej odvolanie a má asi takú istú hodnotu, ako napríklad ďalšie dva uvádzané argumenty na jej odvolanie, že vraj zneužívala služobné auto, či ignorovala sociálnych partnerov pri prijímaní novelizácie Zákonníka práce.

    Všetci si pamätáme, dámy a páni, na megakauzu z obdobia, keď som ešte pôsobil ako opozičný poslanec, vyvolanú mojím úprimným priznaním, že niekedy pred rokom 1989 som lekárovi po tom, ako sa postaral o môjho, dnes už nebohého otca, dal fľašu koňaku. Veď ma aj na podnet vládnej antikorupčnej jednotky vedenej podpredsedom vlády, vtedajším pánom Miklošom, vypočúvali na Generálnej prokuratúre a chceli o fľaši, jej cene a druhu vedieť úplne všetko.

    Predstavte si, že dnes by som podal nejaký návrh alebo politicky atakoval napríklad poslanca Pada z SDKÚ za to, že minule označil drobné podarúnky lekárom za bežnú a akceptovateľnú vec. Čo by ste povedali? Asi by ste povedali, že som farizej, podvodník, plaziaci sa boľševik alebo niečo podobné. Nie predstavou, ale faktom je, vážené dámy a páni, že návrh na odvolanie pani Tomanovej podpísali aj poslanci pôsobiaci do roku 2006 na ministerských postoch. Ministerka vraj musí odísť z funkcie okrem iného preto, lebo zneužívala služobné auto a dala si ho poslať do Portugalska. Ak sme predložili jasné dôkazy, že bývalá ministerka pani Radičová si bežne posielala prázdne auto na cesty do zahraničia, na ktoré použila lietadlo, odpovedala, že ona postupovala v súlade so zákonom. Ako by sa takáto strata tváre, chrbtovej kosti dala asi nazvať? Jednoducho, necháme to na fantáziu ľudí.

  • Nie predstavou, ale faktom je, že v návrhu na odvolanie sa ministerke vyčítalo ignorovanie sociálnych partnerov pri prijímaní novelizácie Zákonníka práce. Ja si osobne nepamätám okrem návrhu Ústavy Slovenskej republiky, že by k niektorému inému návrhu zákona bola taká široká sociálna diskusia a taký široký sociálny dialóg, toľko rokovaní a expertných konzultácií. A toto považujú za zlyhanie tí, ktorí v roku 2004 predložili do Národnej rady Slovenskej republiky takú novelizáciu Zákonníka práce, že by sa za ňu nehanbil ani kapitalizmus z prelomu 19. a 20. storočia, pričom verejná diskusia prakticky žiadna nebola. Ako nazvať takéto správanie?

    Zákon o tripartite. Tí, čo podpísali návrh na odvolanie, ho v predchádzajúcom volebnom období bez mihnutia oka zrušili a sociálny dialóg vždy považovali len za príťaž. Na návrh odvolávanej ministerky sme sociálny dialóg opäť zakotvili zákonom, ale proti sociálnemu dialógu je vraj súčasná vláda. Niekde mi tu chýba elementárna logika. Rovnakú kvalitu má aj ďalší argument na odvolanie a to, že vláda a jej konkrétny minister nerieši problémy mnohých sociálnych skupín. A dostávam sa k podstate otázky pána poslanca. Tak my sme vzali, vážené dámy a páni, alebo významne znížili 23 tisíc invalidom invalidné dôchodky, alebo ťažko zdravotne postihnutým peniaze na palicu a vyhlasovali invalidov za práceschopných, alebo vy ste to urobili?

  • Kde je jednoducho tá miera farizejstva a kde skončí tá miera farizejstva pri podávaní vašich návrhov?

    Jeden príklad za všetky. V roku 2004 ste zobrali invalidný dôchodok osobe, ktorá bola 19 rokov na invalidnom dôchodku, pretože utrpela vážny úraz pri dopravnej nehode, trvalé znecitlivenie nohy, jedna ruka šesťkrát operovaná, druhá ruka osemkrát operovaná, ťažký úraz hlavy. Mal 59 rokov, tri roky do starobného dôchodku a vy ste mu zobrali invalidný dôchodok a poslali ste ho do roboty. A vy nás budete obviňovať z toho, že my nevedieme sociálny dialóg, že my sa nestaráme o sociálne skupiny, prosím vás, skončite s tým farizejstvom, ktoré tu predvádzate od rána do večera.

  • Vláda Slovenskej republiky prakticky okamžite po nástupe začala konať a prijali sme na návrh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutie všetky tieto nespravodlivosti odstrániť a to nielen do budúcnosti, ale aj spätne, my sme spokojne mohli povedať na základe rozhodnutia Ústavného súdu, že sa znovu iba budú vyplácať invalidné dôchodky. Ale my sa snažíme tie peniaze ľuďom vrátiť, aj tie, o ktoré prišli vďaka tomuto protiústavnému rozhodnutiu.

  • Okrem tohto ustanovenia, pretože toho času ešte veľa neuplynulo, by som chcel len pripomenúť, že začiatkom roka bol novelizovaný zákon, ktorým sa zabezpečil rovnaký prístup k posudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytnuté bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, upravili sa sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, zvýšili sme príspevok pri narodení prvého dieťaťa o 11 tisíc korún, teraz chceme ísť ešte ďalej, aby mladá rodina pri narodení prvého dieťaťa dostala až 25 tisíc korún, vyplatili sme a budeme ďalej vyplácať vianočné príspevky pre dôchodcov. Samozrejme, spomeniem aj nedávne zvyšovanie dôchodkov. Mohol by som pokračovať v mnohých podobných opatreniach, ale naozaj nemám pocit, že by sa táto vláda a táto vládna koalícia nestarala o sociálne skupiny ľudí.

    Dovoľte mi, aby som na záver vašej otázky odpovedal ešte toto. Reformy, a osobitne reformy v sociálnej sfére, aby mali trvalý charakter a trvalý prínos, alebo jednoducho povedané, aby mali zmysel, musia prinášať zisk väčšine spoločnosti. Zelenú v chápaní predošlej vlády mal zisk individuálny. My chceme, aby zisk nadobudol sociálnu dimenziu, aby bol v prospech väčšiny, aby sme hovorili o sociálnom zisku na rozdiel od klasického individuálneho profitu.

    Zisk ako sociálna kategória musí byť základným kameňom kvalitnej stavby dlhodobo udržateľnej slovenskej spoločnosti v európskom priestore. Nám ide, našej vládnej koalícii, o spoločnosť, ktorá k základnému ekonomickému zisku pridáva hodnotu sociálnej solidarity a tak spevňuje sociálnu stabilitu spoločnosti. Najväčším problémom každého sociálneho systému je, že sa v ňom výrazne prejavuje politický rozmer a politické cítenie, ideologické postoje tých, ktorí ho tvoria. A tak sa stalo aj v prípade takzvanej sociálnej reformy, ktorú uskutočnila predchádzajúca vláda, keď sa akosi zabudlo, že už Lisabonská stratégia Európskej únie predpokladá skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých.

    Nech by bol na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ktokoľvek, musel by pri koncipovaní sociálnej politiky v prvom rade riešiť popretie a dlhodobé ignorovanie troch dôležitých ústavných inštitútov.

    Tým prvým inštitútom je ľudská dôstojnosť. Ľudská dôstojnosť, ktorá je považovaná za základný pilier koncepcie ľudských práv, ktorá je považovaná za jednu z univerzálnych hodnôt, na ktorých je založená Európska únia.

    Po druhé, sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát.

    Po tretie, že hospodárstvo Slovenskej republiky podľa článku 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je založené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

    Táto vláda si bola od svojho vstupu na scénu vedomá deficitu týchto parametrov doterajších reforiem, čo sa prejavilo aj pri tvorbe a schválení jej programového vyhlásenia. Avšak, ak sa urobia chyby v koncipovaní vyváženého sociálneho systému, ich náprava je, bohužiaľ, zložitá a dlhodobá záležitosť. Nie je to iba doba troch čítaní a akt potlačenia správneho hlasovacieho tlačidla. Je to proces postupných krokov formulovania základného obsahu, následne presadzovanie opatrení vo väzbe na ekonomické možnosti a európsky limit. A možno niektoré nedostatky predchádzajúcej, v niektorých momentoch asociálnej reformy sú už tak hlboko zažraté, že ich náprava v dohľadnom čase si vyžiada radikálny rez. Ale vzdávať sa nebudeme a program tejto vlády naplníme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pán poslanec Kvorka, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Chcem sa poďakovať pánovi predsedovi vlády za odpoveď a chcem povedať, že nemám doplňujúcu otázku, len škoda, že páni poslanci z opozície a pani poslankyne z opozície sú v takom stave a sedia v laviciach v malom počte, pretože si myslím, že táto odpoveď v prvom rade patrila im.

    Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Druhú otázku predsedovi vlády položila pani poslankyňa Katarína Cibulková a otázka znie: „Pán premiér, klamete, alebo mýlite sa vy, či váš minister, keď vy po pondelňajšom stretnutí lídrov ste tvrdili, že druhý pilier ohrozuje zavedenie eura, ale NBS, ani pán minister Počiatek si to nemyslí, ako sa vyjadril v utorok na tlačovej konferencii. Kde je teda pravda?“

    Prosím, pán predseda vlády, odpovedajte na otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku. Chcem poprosiť pani poslankyňu, aby sme sa prestali navzájom tváriť, že si jednoducho nerozumieme, o čom spolu hovoríme. Predovšetkým chcem povedať, že predchádzajúca vláda, vládna koalícia, rozhodla bez toho, aby sa spýtala opozície, čo si opozícia o tom myslí, zaviesť druhý kapitalizačný pilier dôchodkového zabezpečenia. Jednoducho ste sem prišli, do parlamentu, zákon ste predložili, žiadny sociálny dialóg, žiadny názor opozície vás nezaujímal, jednoducho ste to urobili. Dobre. Máme dnes druhý kapitalizačný pilier, my ho chceme rešpektovať, ale ak dovolíte, keďže ste sa na náš názor nepýtali v čase, keď sme boli v opozícii, radi by sme k tomuto druhému pilieru aj my vzniesli určité výhrady a pripomienky.

    Čo je dnes akútny problém, problém, ktorý ste vy zanechali súčasnej vláde? Je to viac ako 26-miliardový deficit Sociálnej poisťovne. Tento deficit vzniká tým, že z 18 % odvodu do sociálneho zabezpečenia ide presne polovica, teda 9 % na účty spravované súkromnými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. My oboznámime o chvíľku verejnosť napríklad s tým, aké návrhy boli vo vláde, keď sa rokovalo o tomto zákone, že 9 : 9 vzniklo veľmi zvláštne, že pôvodne sa uvažovalo o pomeroch 12 : 6 alebo sa uvažovalo o pomere 11 : 7. Nie je celkom zrejmé, čo takýmto spôsobom viedlo vládu Slovenskej republiky v tom období zvýhodňovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti. Navyše tento deficit, 26 miliárd korún a viac, sa v plnej výške započítava do celkového deficitu, ktorý v roku 2008 plánujeme vo výške 2,3 %. Ja jednoducho nerozumiem tomu, aký súvis vy nevidíte medzi Maastrichtom, plnením prísnych kritérií a deficitom, ktorý ste nám zanechali. Veď my ten deficit dnes musíme riešiť, my ho nemáme mimo celkového deficitu, ako ste to mali vy po niekoľko rokov. Preto vás chcem naozaj požiadať, aby ste nám povedali, z čoho teda tie peniaze máme vziať. Máme zobrať jednoducho v školstve, máme zobrať v zdravotníctve alebo niekde inde? Bol by som veľmi rád, keby ste šetrili vy, keď ste vy vládli. My dnes robíme všetko pre to, aby na Slovensku bol štandardný sociálny štát podľa Ústavy Slovenskej republiky ...

  • ... a my musíme nájsť riešenia aj na tento deficit.

    Pani poslankyňa, nás trápi aj systém zabezpečovania vkladov sporiteľov. Ak by tento systém bol úplne dobrovoľný, ale on nie je úplne dobrovoľný, nech sa ľudia rozhodnú, či do neho pôjdu, alebo nepôjdu. Ale vy ste zo zákona uložili určitej skupine ľudí povinnosť, že musia vstúpiť do druhého kapitalizačného piliera. Ak má teda niekto povinnosť svoje peniaze niekde ukladať, my celkom oprávnene očakávame, že druhá strana, dôchodkové správcovské spoločnosti budú mať aj nejaké záväzky. Preto navrhujeme, aby sa na 6 mesiacov otvoril tento systém od 1. januára do 30. júna 2008, aby sa ľudia dobrovoľne rozhodli, či tam chcú byť, alebo nechcú byť. Mnohí boli do tohto piliera vtiahnutí na základe klamlivej propagandy, reklamy, ktorá vôbec nič nehovorila o podmienkach sporenia v tomto pilieri.

    Po druhé chceme, aby tu boli záväzky v podobe vyšších záruk zo strany dôchodkových správcovských spoločností. Dnes dôchodkové správcovské spoločnosti napriek tomu, že ľudia tam musia dávať svoje peniaze, negarantujú absolútne žiadny výnos. Absolútne. Tvrdíme, ak niekto tam peniaze musí dať zo zákona, ak by tam išiel dobrovoľne, je to riziko človeka, ale ak tam musí ísť zo zákona, aby dôchodkové správcovské spoločnosti niečo garantovali. My sme prišli s určitými návrhmi, očakávame, ako k nim budú dôchodkové správcovské spoločnosti vystupovať.

    Po druhé, hovorme o samotnej istine. Tak isto to dobre viete, hoci to odmietate priznať, že s výnimkou prípadov, keď dôjde k poškodeniu vkladov sporiteľov z dôvodu porušenia zákona napríklad preto, že niekto spreneverí peniaze, nie sú žiadne záruky, aby ľudia svoje peniaze, svoju istinu dostali naspäť. Ak dôchodková správcovská spoločnosť bude zle investovať, ale pritom neporuší zákon, nie sú žiadne záruky v zákone, ktoré by garantovali občanom, že tieto peniaze dostanú naspäť. V prípade, že neporušený zákon ...

  • Pán predseda, prepáčte, ale uplynul určený 15-minútový limit na vaše odpovede.

  • Ja vám ďakujem.

    A pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Magdy Košútovej na ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a znie: „Pán minister, kedy očakávate podpis Národného strategického plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 v Bruseli?“

    Nech sa páči, môžete odpovedať, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci a vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Národný strategický plán rozvoja vidieka Európska komisia nepodpisuje. Členský štát je však povinný ho v súlade s čl. 11 Nariadenia Rady č. 1698/2007 predložiť Európskej komisii. Slovensko národný strategický plán predložilo 18. decembra v zmysle uvedeného nariadenia. Tento program však v súlade s článkom 18 uvedeného nariadenia podlieha schváleniu v Bruseli.

    Zopár poznámok k tomuto materiálu. Prebiehajú rokovania na úrovni dvoch komisií, Komisie ENVIRO a Komisie AGRI a momentálne teda je to v štádiu rokovaní, dá sa reálne predpokladať, že bude reálne schválenie, odsúhlasenie v Bruseli v novembri tohto roku a následne uvedenie do života Slovenskej republiky.

    Pochopiteľne, k tomuto ešte jedna základná vec, že program bol odsúhlasený predchádzajúcou vládou. Program má štyri základné osi. Os č. 1 možno označiť slovom investície. Os č. 2 je tzv. environment. Os č. 3 je diverzifikácia vidieka. Os č. 4 je projekt Leader. Vláda po politických zmenách považovala za dôležité tento program otvoriť a prehodnotiť jednotlivé osi, ktoré boli nastavené predchádzajúcou vládou, takže si myslím, že týmto prehodnotením sme vyšli v ústrety najmä tým, ktorých sa tento program týka. Pochopiteľne, že vzniká určitá nervozita, ale považujem za dôležité, že je oveľa dôležitejšie, ako sa nám bude 7 rokov podľa tohto programu pracovať, ako nejaké včasné urýchlenie. A najmä vznikajú otázky, ktoré sú momentálne diskutované v spojitosti s environmentálnou časťou a niektorými okruhmi rokovania, ktoré súvisia s Komisiou ENVIRO. Na základe posledných informácií, ako som povedal, očakávame, že program bude v novembri v Bruseli odsúhlasený.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Košútová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete položiť otázku? Nech sa páči.

  • Nie. Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi a verím, že poľnohospodári sa konečne dočkajú tohto programu a budú môcť podľa neho robiť. Ďakujem.

  • Ďalšiu, druhú otázku položila znovu pani poslankyňa Magda Košútová. Otázka znie, adresovala ju pánovi ministrovi obrany pánovi Kašickému: „Vážený pán minister, v Trenčianskych Tepliciach sa v minulých rokoch za niekoľko miliónov zrekonštruovali rekreačné zariadenia MO SR. V Trenčíne sa rozšijú informácie, že MO SR vyraďuje tieto zariadenia ako nadbytočný majetok. Aký je ich ďalší osud?“

    Prosím o odpoveď pána ministra Kašického a, pán minister, oznámte potom ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel povedať, že tieto zariadenia, konkrétne ide o dve budovy, ktoré tam máme dislokované, nie sú ukončené, to znamená, nie sú v súčasnosti zrekonštruované. Ale treba povedať, že z predloženej dokumentácie, ktorú máme k dispozícii, vyplýva, že v minulosti pri rozhodovaní o rekonštrukciách týchto zariadení bolo založené nesystémové riešenie s dopadom na finančné zdroje a ľudské zdroje ako pre súčasnosť, tak aj pre budúcnosť.

    Doterajší postup totiž bez projektu využitia týchto budov, hovoríme o budove Saratov a Partizán, po ukončení rekonštrukcie, teda plánovanej a bez vyriešenia nákladov na ich prevádzku v programovom plánovaní dáva podnet na opätovné prehodnotenie využitia týchto budov. Poviem prečo. Pretože neexistoval žiaden projekt ich využitia. V programovom pláne neboli na to plánované finančné prostriedky. Pri úvahe, že na dokončenie prác je potrebných približne 70 miliónov korún a ďalšie finančné prostriedky sú potrebné na zariadenie týchto budov hnuteľným majetkom dosiaľ v neurčenej výške, keďže chýba schválený projekt, ako aj vo väzbe na to, že je potrebné zabezpečiť finančné prostriedky na prevádzku, pričom presná výška z nákladov z dôvodu neexistencie projektov sa nedá odhadnúť, pričom minimálne náklady pri takýchto dvoch budovách predstavujú 22 miliónov korún ročne, ako aj vo väzbe na to, že my máme existujúce vojenské nemocnice, rekreačné a zdravotné zariadenia, ktoré v súčasnosti nie sú naplno využité, ako aj vo väzbe na prípravu zámeru spoločného využívania všetkých zariadení, ktoré sú v Ústave špeciálneho zdravotníctva a výcviku na Lešti s požiadavkou sústrediť personálne, finančné a materiálne zdroje priamo tam na skvalitnenie podmienok výcviku, sme sa rozhodli prehodnotiť tento zámer a zastavili rekonštrukciu týchto budov. O ďalšom osude bude rozhodnuté v súlade so zákonom.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Košútová, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Nie, ďakujem, nechcem položiť doplňujúcu otázku, len mi nie je dostatočne jasné, ako mohla predchádzajúca vládna garnitúra pristúpiť k takej náročnej finančnej rekonštrukcii týchto budov bez toho, aby mala dostatočnú projektovú dokumentáciu a využitie na ďalšie obdobie. Považujem to za dosť značné plytvanie finančnými prostriedkami tohto štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu, tretiu otázku položil pán poslanec Pavol Minárik a adresoval ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky, pánovi Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, kedy budú presunuté na účty ministerstva kultúry zostávajúce prostriedky (450 mil. Sk) vládou schváleného navýšenia rozpočtu tohto rezortu? Nemyslite, že presun v posledných mesiacoch roka ohrozí ich efektívne a racionálne využitie?“

    Nech sa páči, pán minister kultúry, odpovedajte na otázku a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán poslanec, s ministerstvom financií sme neustále v rokovaní, ale som rád, že túto otázku kladiete, pretože potreba finančnej podpory rezortu kultúry je veľmi aktuálna. Vzhľadom na to, že posúdiť možnosti a priority štátneho rozpočtu a na základe toho uvoľniť finančné prostriedky je v kompetencii ministerstva financií, sme závislí od jeho stanoviska. Na základe vývoja HDP a príjmov štátneho rozpočtu očakávame konečné rozhodnutie už v krátkom čase.

    Ministerstvo kultúry žiadalo o uvoľnenie finančných prostriedkov listami zo dňa 20. apríla 2007, 10. mája 2007, 8. júna 2007 a 16. júla 2007, pričom prvých 50 miliónov bolo poskytnutých v júni tohto roku. Nemyslím si, že dôjde k ohrozeniu efektívneho a racionálneho využitia finančných zdrojov. Poznáme potreby nášho rezortu a uvoľnenie finančných prostriedkov v septembri, októbri neohrozí ich účelné a hospodárne vynakladanie.

    Skončil som s odpoveďou, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Minárik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    V prvom rade, pán minister, chcem sa ospravedlniť. Pri prepise došlo k omylu a prakticky rovnakú otázku, ako ste teraz zodpovedali, máte pod č. 11 opäť. Táto otázka mala smerovať na pána ministra financií, pretože vaše listy, zdá sa, nie sú účinné a mne sa zdá naozaj, že ohrozenie racionality a efektivity čerpania prostriedkov tu je, pretože dnes máme polovicu septembra a tie prostriedky ešte nemáte. O to viac, že po tom, ako ste si stiahli na seba alebo uzurpovali výberové konania, máte aj veľmi nízke čerpanie kapitálových výdajov a tie sa zas zrejme sústredia až na december tohto roku. Preto mi, prosím, pán minister, vysvetlite, ako v posledných dvoch mesiacoch vyčerpáte navýšenie približne o 12 % vášho rozpočtu.

  • Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Je snahou ministerstva alokovať tieto finančné zdroje racionálne a zmysluplne. Už som spomenul, že prvých 50 mil., ktoré boli poskytnuté, boli určené na podporu grantového systému. Zostávajúce finančné prostriedky budú smerované predovšetkým do oblasti podpory kultúrnych aktivít, do stavebných a rekonštrukčných prác a do oblasti informatizácie. Konkrétnejšie na podporu kultúrnych aktivít našich organizácií, na zachovanie a obnovu významných kultúrnych objektov, zahájenie rekonštrukcií objektov Reduty, Štátnej opery v Banskej Bystrici, prípravu projektovej dokumentácie na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, financovanie projektovej dokumentácie nového objektu Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, financovanie opravy fasády objektu Amerického veľvyslanectva, ktorý je v správe Pamiatkového úradu, na sťahovanie zbierkových predmetov z Bratislavského hradu a na zabezpečenie potrebného depozitu – tam zvažujeme niekoľko riešení, kam presťahujeme zbierkové predmety – na kúpu objektu Žigrayovej kúrie a pozemkov pod prístavbou historickej budovy SND, na postupnú implementáciu projektov z oblasti informatizácie kultúry, z ktorých najdôležitejšie sú informačný systém o duševnom vlastníctve, verejne prístupný portál kultúry, program elektronizácie knižníc, knižnično-informačný systém tretej generácie, informatizácie 110 knižníc, ich pripojenie na internet a vybavenie hardvérom, bezpečnostný projekt a podobne.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a adresoval ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, predseda vlády na rozdiel od vás tvrdí, že nastavenie dôchodkového systému ohrozuje zavedenia eura. Už ste mu vysvetlili súvislosti?“

    Nech sa páči, odpovedajte, pán minister, a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, zavedením druhého kapitalizačného piliera dôchodkového, starobného dôchodkového poistenia dochádza k odlivu časti príjmov Sociálnej poisťovne k súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Uvedené automaticky sťažuje hospodárenie Sociálnej poisťovne a keďže subjektom verejnej správy má aj hospodárenie priamy vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy, ktorý je jedným z kľúčových maastrichtských kritérií pre zavedenie eura, je pravda, že tak, ako je v súčasnosti dôchodkový systém nastavený, nie je z pohľadu verejných financií dlhodobo udržateľný a už v súčasnosti si vyžaduje dodatočné prostriedky nad rámec toho, čo sa predpokladalo pri reforme priebežného piliera v roku 2004 a spustení kapitalizačného piliera v roku 2005.

    Na jednej strane sa bez ohľadu na existenciu druhého piliera výrazne horšie vyvíja hospodárenie Sociálnej poisťovne. Na druhej strane vzrástla potreba na financovanie nákladov spustenia kapitalizačného piliera. Kumulácia týchto dvoch vplyvov v rovnakom období spôsobila, že negatívny dopad na rozpočet verejnej správy v najbližších rokoch, vrátane roku 2007, kedy je potrebné splniť aj maastrichtské kritérium, je vyšší, ako sa pri koncipovaní dôchodkovej reformy predpokladalo. Tieto dodatočné náklady, samozrejme, vstupujú do deficitu verejnej správy vyjadreného v metodike ESA 95, a preto sťažujú naplnenie stanovených cieľov v oblasti deficitu predovšetkým v kľúčovom roku 2007. Ako dôsledok týchto nákladov musí vláda vyvinúť vyššie tempo konsolidácie verejných financií, čo znamená predovšetkým znižovanie výdavkov verejnej správy a zvyšovanie efektivity.

    V súčasnosti sa na vykrývanie výpadku príjmov v Sociálnej poisťovni používajú štátne finančné aktíva, avšak ktorých objem a disponibilita sú ohraničené a predbežne sa predpokladá, že už koncom roku 2009 bude účet prostriedkov určených na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy vyčerpaný, a preto bude potrebné zabezpečiť ďalšie krytie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne z titulu zavedenia druhého piliera dôchodkového sporenia, a to približne už v dodatočnej výške 2,4 mld. a od roku 2010 v plnej výške, v súčasnosti predpokladaných 26,5 mld.

    Skončil som s odpoveďou.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Štefanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Rád by som ešte raz zopakoval tú otázku, či teda považujete nastavenie dôchodkového systému za hrozbu pre zavedenie eura, alebo nie z vášho pohľadu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Vzhľadom na to, že už som na túto otázku odpovedal, musel by som vám opäť povedať to isté a vzhľadom na krátkosť času nemienim to tu zdržovať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Rudolf Bauer a položil ju takisto ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi: „Pán minister, prečo sa nenapĺňajú daňové príjmy z daní fyzických osôb miestnej a regionálnej samosprávy? V Košickom kraji sa táto daň v prvom polroku roku 2007 naplnila len na cca 48 %.“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán poslanec, po prvé chcel by som sa najprv vyjadriť k tomu číslu 48 %, ktoré podľa nás nie je presné, pretože zjavne došlo k určitej, predpokladám, chybe počas zostavovania rozpočtu v samosprávnom košickom kraji, pretože rozpočet Košického samosprávneho kraja na rok 2007 nezodpovedá presne rozpočtovanému výnosu podľa schváleného rozpočtu verejnej správy, ktorý vychádza z celkového podielu na výnose dane z príjmu fyzických osôb pre VÚC spolu v sume 10,717 mil. Sk. Z toho vyplýva, že zastupiteľstvo si schválilo rozpočet, ktorý je o 69,5 mil. vyšší, ako bolo rozpočtované ministerstvom financií, plus navyše zarátali ste si tam ešte do rozpočtu ďalších 12 mil. podľa nás tiež nie úplne správne, pretože skutočný prevod výnosu dane podľa daňového riaditeľstva je rovnaký s výhradou, že prevod zo zúčtovania nie je možné zahrnúť do hodnotenia bežného roku z dôvodu jeho inej časovej základne. Takže z toho nám vyplýva, že to nie je 48 %, ale 49,7 %, čo, keď sa pozrieme špeciálne na Košický kraj, to už je odpoveď na tú prvú časť otázky, nárast príjmov daňových Košického samosprávneho kraja v porovnaní jún 2007, jún 2006 je o 10,6 %, čo je podľa nášho názoru dostačujúce a navyše je to porovnateľné s priemerom všetkých, keď si zoberieme porovnanie jún 2007, jún 2006 za obce, plnenie daňových príjmov na 50,2 % a vyšších územných celkov taktiež na 50,2 %, čiže je to viac-menej v malom rozptyle a nárast príjmov vyšších územných celkov porovnanie jún 2007, jún 2006 je o 11,2 % a obcí taktiež o 11,2 %. Čiže, myslím si, že viac k tomu nemám čo povedať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Bauer, chcete adresovať pánovi ministrovi doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pýtal som sa preto, lebo na poslednom rokovaní zastupiteľstva košického parlamentu bola táto téma, kde bol prehľad o rozpočte, o plnení rozpočtu za tento rok a tak isto predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa sa vyslovil s tým, že nevie, prečo sú takto napĺňané príjmy a že je to nielen v našom kraji, teda v Košickom kraji, ale aj v iných krajoch, že to bola téma, o ktorej sa rozprávali aj s ostatnými županmi. Netvrdím, že ten rozpočet, ktorý bol schválený, bol schválený presne, že tam nie sú chyby, pravdepodobne máte pravdu. Odhadoval som, že bol zostavovaný na základe metodiky, ktorú pri zostavovaní rozpočtu alebo proste odporúčaní, ktoré dostávajú samosprávne kraje z ministerstva financií a že teda nebol dôvod, prečo by tam mala vzniknúť chyba, ale, samozrejme, je to možné. Ale mňa zaujalo to, že vlastne tie predpoklady, ktoré boli, boli určite nižšie, ako je súčasný vývoj vôbec hospodárstva a ktorý sa odráža, musí sa odraziť na zvýšení plnenia alebo príjmov dane z fyzických osôb, a preto aj, povedzme, číslo 49,7 % sa mi zdá málo. Pokiaľ by ste ešte aj toto vedeli v doplňujúcej otázke vysvetliť, či by vlastne to číslo nemalo byť nad 50 % vzhľadom na to, že vlastne vývoj hospodárstva je výrazne vysoký.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Takže nás to číslo nejako neprekvapuje, je to v súlade s tým, čo my sme prognózovali. Je zásadný rozdiel v tom, ako rastie hospodárstvo, ako rastú daňové príjmy. Tieto dve veci síce spolu korelujú, ale nie je to identický gradient toho nárastu. Preto som aj citoval to percento, ktoré narástlo, zatiaľ čo vieme na porovnateľnej alebo na jej reálnej báze porovnať, jún roku 2007, jún roku 2006 je vidieť, že nárast je až 11 %, čo je viac ako rast HDP. Čiže, myslím si, že je to v súlade s tým, kde ekonomika dnes je. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová a adresovala ju pánovi ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Pán minister, už je po 4. júli 2007, teda môžete mi odpovedať, čo váš rezort za rok vlády urobil?“

    Nech sa páči, pán minister kultúry, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Vážená pani poslankyňa, teší ma váš záujem o rezort kultúry a dovoľte mi teda odpovedať na vašu pomerne široko koncipovanú otázku, čo rezort kultúry za rok vlády urobil.

    Činnosť ministerstva kultúry sa odvíja v súlade s programovým vyhlásením vlády a jeho zámermi a v napĺňaní úloh vyplývajúcich z plánu práce vlády, z plánu legislatívnych úloh vlády, ako aj z operatívnych a iniciatívnych úloh.

    V období, ktoré vás zaujíma, ministerstvo kultúry predložilo na rokovanie vlády a následne do parlamentu návrh zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. zákon o digitálnom vysielaní.

    Príprava právnej úpravy vychádzala najmä z požiadavky Európskej komisie a prísľubu Slovenskej republiky zabezpečiť plynulý prechod na digitálne vysielanie tak, aby bolo možné opustiť analógové televízne vysielanie v terestriálnom prostredí do roku 2012. Navrhovaná právna úprava by mala vytvoriť stabilné prostredie pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky a zabezpečiť podmienky pre slobodné poskytovanie obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, ktoré nebudú brzdiť rozvoj možných digitálnych platforiem.

    Navrhovaná právna úprava tiež vytvára stabilný legislatívny rámec prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie.

    Ďalej, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladanou právnou úpravou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovala Smernica Európskeho parlamentu a Rady o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. Navrhovanou právnou úpravou sa po prvýkrát novelizuje autorský zákon, ktorý nadobudol platnosť 1. januára 2004, teda pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Právne úpravy preto reflektujú členstvo Slovenska v EÚ, a to najmä v kontexte rozvoja jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva. Predloženou právnou úpravou autorského zákona sa odstraňujú aj identifikované nepresnosti doterajšej právnej úpravy, ktoré vyplynuli z členstva Slovenska v EÚ alebo sa prejavili počas jej uplatnenia v praxi.

    Ďalej to bol návrh na ratifikáciu Dohovoru o ochrane a podpore a rozmanitosti kultúrnych prejavov, UNESCO prijatého v Paríži 20. októbra 2005. Materiál spracovalo ministerstvo v súlade s povinnosťou členského štátu UNESCO predložiť prijatý medzinárodný nástroj na vnútroštátne prerokovanie a schválenie vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky. Zámerom Európskej komisie a členských štátov EÚ bolo ratifikovať dohovor do konca roka 2006 a spoločne uložiť ratifikačné listiny v UNESCO.

    Prijatie dohovoru nadväzuje na doterajšie aktivity UNESCO v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany kultúry a s ňou súvisiacich aspektov a obsahovo nadväzuje na všeobecnú Deklaráciu UNESCO o kultúrnej rozmanitosti prijatej na Generálnej konferencii 2. novembra 2001. Cieľom dohovoru je stanovenie princípov na rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitného charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a prijímanie takých politík a opatrení na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré pri zachovaní princípu rovnocennosti dohovoru s inými medzinárodnými zmluvami zabezpečia slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov, ako i slobodu produkcie v rámci kultúrneho priemyslu.

    Ďalej to bol návrh zákona o podmienkach evidencie verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov, tzv. audiovizuálny zákon. Príprava novej právnej úpravy vychádzala najmä z požiadavky zabezpečenia ochrany audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na podpísanie Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva a jeho Protokolu o ochrane televíznej produkcie z 8. novembra 2001, ako aj z riadneho členstva Slovenského filmového ústavu ako archívu audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky v Asociácii združujúcej najvýznamnejšie národné médiatéky a filmové archívy sveta.

    V nadväznosti na túto požiadavku sa pri príprave novej právnej úpravy zohľadnil aj technologický pokrok informačnej spoločnosti vrátane jeho medzinárodného aspektu a požiadavka verejnosti na zvýšenú ochranu maloletých pred nevhodným obsahom audiovizuálnych diel, zvukových záznamov slovných alebo hudobných diel a multimediálnych diel, najmä počítačových hier.

    Navrhovaný právny predpis tak predstavuje komplexnú úpravu povinností fyzických osôb a právnických osôb pri výrobe, verejnom šírení a evidencii audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel, ako aj postavenie nezávislého producenta. Ďalej ustanovuje jednotný systém označovania na ochranu maloletých, upravuje podmienky ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky a v tejto súvislosti aj postavenie, úlohy a činnosti Slovenského filmového ústavu ako príspevkovej organizácie štátu.

    Ďalej, Návrh stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011. Tento návrh stratégie rozvoja múzeí a galérií je postavený ako rámcový strednodobý plán vychádzajúci z ich poslania vo vedomostnej spoločnosti. Cieľom stratégie je prioritne nasmerovať ľudské a materiálne zdroje, odborné procesy a technológie na efektívne plnenie stanovených cieľov, ktoré boli rozpracované v štyroch oblastiach: zlepšenie stavu odbornej správy a ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva, implementácia nových informačných technológií zo základných činností múzeí a galérií, rozvoj ľudských zdrojov a revitalizácia prezentačných činností s dôrazom na výchovno-vzdelávaciu činnosť.

    Stratégia rozvoja múzeí a galérií rieši problematiku vrcholných múzejných a galerijných inštitúcií priamo riadených ministerstvom, múzeí a galérií zriaďovaných ústrednými orgánmi štátnej správy, problematiku regionálnych a miestnych múzeí a galérií, národnostných múzeí, ako aj múzeí v prírode. Dôležitú časť stratégie tvorí financovanie múzeí a galérií, stanovenie investičných priorít podpory z finančných zdrojov Európskej únie, iných finančných nástrojov, ako aj generovanie príjmov a výnosov.

    Ďalej, návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania. V materiáli sa v širšom mediálnom a spoločensko-politickom i medzinárodnom kontexte analyzuje súčasný stav a načrtáva vízia rozvoja médií verejnej služby na Slovensku. V súvislosti s tým sa formulujú základné východiská, obsah a poslanie vysielania verejnej služby v podmienkach informačnej spoločnosti. Definujú sa jeho kritériá a mechanizmy ich vyhodnocovania. Veľká pozornosť sa venuje analýze zdrojov financovania médií verejnej služby, predkladajú sa niektoré systémovo nové prístupy a mechanizmy. Realizáciou navrhovaných opatrení sa utvoria predpoklady na uplatnenie európskeho modelu verejnej služby a štandardizáciu trhu elektronických médií na Slovensku. Dôležitou súčasťou materiálu je návrh riešenia infraštruktúry médií verejnej služby v podmienkach prechodu na digitálne vysielanie. Ministerstvo odporúča pripraviť projekt výstavby spoločnej budovy pre potreby činnosti Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a prípadne aj Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, vrátane návrhu na využitie súčasných budov uvedených inštitúcií na zabezpečenie financovania tohto projektu.

    Návrh koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru – – cieľom predkladanej koncepcie je vytvoriť také podmienky starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, aby sa zachovala vo svojom prirodzenom prostredí a nestratila sa z kultúrneho vedomia občanov Slovenska, bola inštitucionálne chránená a prístupná pre súčasné a budúce generácie. K tomu by mali slúžiť koordinované opatrenia smerujúce k identifikácii, dokumentácii, ochrane a účinnejšiemu prístupu k informáciám o nej, ako aj k podpore ešte jestvujúcich foriem. Základným zámerom návrhu koncepcie starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru je zmeniť pohľad na tradičnú ľudovú kultúru a stanoviť konkrétne nástroje a strategické úlohy na dosiahnutie cieľov. Návrh koncepcie je jedným zo základných dokumentov, ktoré prispejú k plneniu záväzkov vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných zmlúv a významných dokumentov UNESCO, ako sú Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

    Návrh koncepcie zabezpečenia prezentácie slovenského umenia a kultúry v zahraničí – materiál vytvára predpoklady na splnenie úloh definovaných v rozpracovaní programového vyhlásenia vlády v pôsobnosti ministerstva na roky 2006 – 2010 v oblasti prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Cieľom predkladaného návrhu je ozrejmiť kompetencie a definovať ciele a hlavné úlohy rezortu kultúry vo vzťahu k štátnym i neštátnym subjektom, ktoré sa vo väčšej alebo menšej miere podieľajú na prezentačných aktivitách.

    Ďalej, Návrh rámcového zabezpečenia účasti Slovenskej republiky na podujatí „Európske hlavné mesto kultúry“ Slovensko 2013. Ministerstvo ako gestor projektu za Slovensko v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady, podľa ktorého dotknutá krajina vyhlasuje súťaž o titul najmenej 6 rokov pred začiatkom podujatia v roku 2013, vyhlásilo súťaž miest 26. januára 2007. Súťaž je dvojkolová. Prvá výzva, teda fáza predbežného výberu je plánovaná na február až september 2007. Maximálne 10 mesiacov po uverejnení výzvy by mala zasadnúť po prvýkrát zmiešaná komisia panelových odborníkov zložených zo zástupcov Európskej komisie a ministerstva.

    Ďalej, Koncepcia ochrany pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva v krízových situáciách. Základnou úlohou koncepcie je definovať a pripraviť na vykonanie všetky potrebné opatrenia na ochranu pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva v krízových situáciách definovaných ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákonom č. 387 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a zákonom č. 42 o civilnej ochrane obyvateľstva.

    Koncepcia je formulovaná na obdobie rokov 2007 – 2009, vychádza z analýzy a sumarizácie súčasného stavu legislatívnych noriem, inštitucionálneho zabezpečenia krízového riadenia, realizovaných strategických výstupov a analýzy vykonávaných opatrení v rezorte kultúry. Koncepcia s ohľadom na účinnosť opatrení zohľadňuje druhovú rôznorodosť súčastí kultúrneho dedičstva v členení na pamiatkový fond, zbierkové predmety múzeí a galérií, historické knižné dokumenty a knižné fondy, audiovizuálne dedičstvo a iné súčasti kultúrneho dedičstva. Koncepcia stanovuje systém opatrení, ktorými sa zlepšia podmienky na ochranu kultúrneho dedičstva v prípade krízovej situácie, prípravu a kontrolu preventívnych opatrení a školenie odborných zamestnancov.

    Ďalej, Návrh nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný stavebný zámer schválený v roku 2001 navrhoval len nevyhnutnú minimálnu rekonštrukciu, opravu priestorov bez zásadného prehodnotenia celku, bez pridávania nových funkčných objemov a bez precizovania uplatnenia náročných klimatických a bezpečnostných technológií, napr. nevyhnutné parametre teploty a relatívnej vlhkosti vo výstavných priestoroch, osobitne akútnou sa ukázala potreba komplexného prehodnotenia pôvodného zámeru, najmä vzhľadom na možnosť realizácie rozvojového modelu Slovenskej národnej galérie, vybudovania multifunkčného galerijného pracoviska zodpovedajúceho európskym štandardom 21. storočia.

    Ďalej, projekt Otvorený deň v múzeách a galériách. Cieľom projektu je podporiť vzťah detí a mládeže ku kultúrnym hodnotám a dosiahnuť ich sprístupňovanie čo najširšej verejnosti, vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť múzeí a galérií na výchove a vzdelávaní školskej mládeže, podporovať dlhodobú spoluprácu so školami a participovať na rozvoji a kultúrnom usmerňovaní mladej generácie, bezplatným vstupom do múzeí a galérií prispieť k zlepšeniu dostupnosti kultúry pre deti a mládež, podporiť návštevnosť v múzeách a galériách a minimalizovať administratívnu náročnosť zabezpečenia voľného prístupu ku kultúre. Uvádzacím dňom projektu bol 1. december 2006 a v roku 2007 je realizovaný periodicky každý prvý piatok v mesiaci. Do projektu sa zapojili Slovenská národná galéria v Bratislave, Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Slovenské technické múzeum v Košiciach, Slovenská národná knižnica v Martine a Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici.

    Ďalej, dokončenie a otvorenie novej budovy Slovenského národného divadla. Jednou z ťažiskových úloh ministerstva bolo ukončenie všetkých prípravných prác súvisiacich s novostavbou Slovenského národného divadla tak, aby bol splnený záväzný termín jeho otvorenia 14. apríla 2007. Termín slávnostného otvorenia bol splnený. Nadväzne na to začala pravidelná činnosť všetkých súborov Slovenského národného divadla v novej budove.

    Ďalej, obnovenie Festivalu vo Východnej. Ministerstvo kultúry sa priamo podieľalo na príprave a realizácii 52. ročníka folklórneho festivalu vo Východnej, ktorý je celonárodnou slávnosťou tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku. Zapojilo sa hlavne do prípravných aktivít súvisiacich s dostavbou amfiteátra vo Východnej, ktoré viedli po ročnej prestávke k znovuoživeniu festivalu.

    Ďalej, naštartovanie projektov financovaných zo štrukturálnych fondov, konkrétne informatizácia knižníc, vytvorenie siete s informačným prepojením vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc vrátane ich modernizácie.

    Ďalej, vytvorenie projektu priorít v oblasti výtvarného umenia a ich úspešné zavedenie do praxe, čo malo za následok znovuobnovenie výstavných aktivít v Dome umenia v Bratislave.

    V 1. polroku 2007 ministerstvo vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o periodickej tlači, tzv. tlačový zákon. Zákon spĺňa predpoklady moderného zákona na európskej úrovni, ktorý by mal nahradiť zastaraný tlačový zákon z roku 1996.

    Rovnako ministerstvo predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o poplatkoch za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Jeho cieľom je zefektívniť výber poplatku ako primárneho zdroja financovania verejnoprávnych médií v Slovenskej republike. Ministerstvo má eminentný záujem na zosúladenie financovania prostredníctvom tejto osobitnej platby s platnou legislatívou.

    V rámci aktualizácie dlhodobých zámerov štátnej jazykovej politiky rozpracovanej v koncepcii starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky ministerstvo pripravilo a predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh opatrení na riešenie naliehavých problémov v používaní štátneho jazyka a na riešenie porušovaní ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Ministerstvo kultúry v 2. polroku 2006 pomáhalo zachrániť kniežaciu hrobku v Poprade - Matejovciach, ktorá bola objavená pri výstavbe priemyselného parku. Komorová hrobka patrí dosiaľ do málo známej praslovanskej etapy osídlenia severnej časti Karpatskej kotliny. Vznik hrobky je určený do poslednej tretiny 4. storočia nášho letopočtu. Unikátnosť nálezu nespočíva iba vo výpovednej hodnote výnimočne dobre zachovanej hrobky, ale tiež skutočnosti, že nálezy, jej časti sú najstaršie v strednej Európe. Ministerstvo poskytlo takisto mimoriadnu finančnú dotáciu z grantového systému a prispelo tak k záchrane hrobky a jej sprístupneniu.

    V oblasti záležitostí Európskej únie ministerstvo v hodnotenom období participovalo v príslušných výboroch a pracovných skupinách Rady Európskej únie a Európskej komisie na prezentácii materiálov, pri ktorých legislatívny proces bol už ukončený, prebiehal alebo začal, napríklad návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho Program Kultúra na rok 2007 až 2013, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho Program Európa pre občanov na obdobie rokov 2007 až 2013 podporujúceho aktívne európske občianstvo, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie ustanovujúceho podujatie v rámci európskeho hlavného mesta kultúry na roky 2007 až 2019, odporúčanie Rady Európskej únie o digitalizácii a on line prístupnosti kultúrnych materiálov, o digitálnom uchovaní, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o Európskom roku dialógu medzi kultúrami 2008, návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorou sa mení znenie Smernice rady č. 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činnosti televízneho vysielania Televízia bez hraníc, návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie dôležitého pre otvorenie programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora Médiá 2007.

    Ministerstvo sa aktívne podieľalo na vyšehradskej spolupráci prostredníctvom spoločných projektov. Tieto potvrdili ministri kultúry a štátni tajomníci v komuniké na 16. stretnutí ministrov kultúry a expertov V4 v Budapešti v januári 2007. Výsledkom činnosti, ktorú vykonáva vo vzťahu k UNESCO, bolo zabezpečenie nadväzujúcich aktivít Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorého zmluvnou stranou je Slovenská republika. V záležitostiach Rady Európy ministerstvo iniciovalo a zabezpečilo participáciu Slovenskej republiky v projekte Rady Európy v informačnom databázovom systéme Compendium základných fondov a trendov európskych kultúrnych politík.

    V oblasti cirkví a náboženských spoločností bolo na základe posúdenia základného dokumentu Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike a odborných stanovísk k pôsobeniu tejto cirkvi 18. októbra 2006 vydané rozhodnutie o jej registrácii. Návrh na registráciu obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. Prípravný orgán pre registráciu cirkví zároveň potvrdil, že táto cirkev nebude požadovať akékoľvek priame štátne finančné dotácie alebo inú priamu finančnú pomoc zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky.

    Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky bol dňa 14. septembra 2006 prípravným orgánom cirkvi predložený návrh na registráciu Ateistickej cirkvi neveriacich. Počas správneho konania registrujúci orgán, ktorým je ministerstvo kultúry, konštatoval, že návrh na registráciu predmetnej cirkvi nie je v súlade s podmienkami registrácie, ktoré určuje príslušný zákon. Na základe uvedeného vydal 18. decembra 2006 registrujúci orgán rozhodnutie o odmietnutí registrácie ateistickej cirkvi neveriacich.

    Dňa 19. februára 2007 boli prípravnými orgánmi cirkví predložené návrhy na registráciu Cirkvi Kresťanské spoločenstvá Slovenska a Bahájského spoločenstva v Slovenskej republike.

    V prípade Bahájskeho spoločenstva návrh na registráciu obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti. Na základe posúdenia základného dokumentu tejto náboženskej spoločnosti bolo 19. apríla 2007 vydané rozhodnutie o ich registrácii. Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike potvrdilo, že nebude vyžadovať finančnú podporu zo strany štátu. Toto spoločenstvo sa stalo osemnástou oficiálne registrovanou náboženskou spoločnosťou.

    V prípade Cirkvi Kresťanských spoločenstiev Slovenska registrujúci orgán konštatoval, že návrh na registráciu nespĺňa predpoklady stanovené príslušnou legislatívou. Na základe toho vydal 22. júna 2007 v správnom konaní rozhodnutie o odmietnutí registrácie tejto cirkvi.

    V roku 2007 pripravuje rezort kultúry právny predpis, ktorý počíta s valorizáciou miezd duchovných od 1. júla 2007 a to o 7 %.

    Pani poslankyňa, mohol by som ďalej pokračovať, postavili ste takto široko vašu otázku. Vzhľadom na to, že je na mňa nasmerovaná aj ďalšia otázka, ktorej sa nechcem vyhnúť, v tejto chvíli končím odpoveď na vašu otázku a odporúčam vám, keby ste sa chceli ešte podrobnejšie zoznámiť s činnosťou ministerstva kultúry, pozrieť si dostupné správy o činnosti a hospodárení ministerstva kultúry v 2. polroku 2006 alebo v 1. polroku 2007. Vzhľadom na to, že nie ste členkou mediálneho a kultúrneho výboru, považoval som za potrebné ku každej aktivite pripojiť aj pár viet vzhľadom na to, že ak sa pýtate na tú činnosť, je dobré, aby ste aj vedeli, v čom spočíval obsah tej činnosti alebo tej aktivity.

    Pani predsedajúca, skončil som svoju odpoveď.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa Sabolová, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako doplňujúcu otázku položím, chcem vám, pán minister, povedať len toľko, mohli ste skrátiť túto diskusiu, pokiaľ by ste mi boli odpovedali v interpelácii, ktorú som vám položila, každému ministrovi z rezortu, čo ste urobili za ten predchádzajúci rok. Bohužiaľ, vaša odpoveď bola, že ešte neuplynul rok, boli dva dni pred 4. júlom, tak mi nemôžete odpovedať na interpeláciu, lebo ešte neviete asi, čo ste urobili za celý tento rok. Podstatná časť vášho vyjadrenia bola od vyčítania alebo odpočítanie programového vyhlásenia vlády, čo si môžem preštudovať aj na internete napriek tomu, že nie som vo výbore. Ale mňa by veľmi zaujímalo, aké priority ste si v rezorte kultúry predložili, lebo vo svojom programovom vyhlásení vlády v poslednom odseku hovoríte, že sa zameriate na isté priority v oblasti kultúry a to by ma zaujímalo, čo je prioritou v oblasti kultúry, nie to všetko, čo tu zaznelo.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, ja som si pozorne prečítal vašu otázku a na tú som sa snažil odpovedať, lebo ste ju formulovali, čo ministerstvo kultúry urobilo. Teraz dávate doplňujúcu otázku o prioritách, takže neviem. V prípade, že vám odpoviem, či ma nepoučíte, že to isté si môžete prečítať v programovom vyhlásení vlády, kde v kapitole Kultúra sú tie priority veľmi jasne postavené.

    Tie priority boli štyri, je to oblasť médií so všetkými potrebnými legislatívnymi zmenami ...

  • Prepáčte, pán minister, ale čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu a zároveň vyhlasujem krátku technickú 5-minútovú prestávku.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky (tlač 387).

    Poprosím teda pána poslanca Jarjabka, aby zaujal postupne miesto určené pre navrhovateľov, aj spravodajkyňu z výboru pre kultúru a média pani poslankyňu Ágnes Biró.

    Chcem informovať, že do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci pani Magdaléna Vášáryová a pán poslanec Pavol Abrhan. Takže ďakujem pekne. Ešte poprosím zaujať miesta v sále, vážení páni poslanci, budeme pokračovať teda, sme pripravení.

    Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predkladateľ, možnože by bolo dobré, keby sme si oživili vlastne po tejto pauze, o čo tu ide, takže aj keď tu už mnohé veci boli povedané mojimi kolegami, myslím si, že stojí za to krátko o tomto návrhu novielky pohovoriť.

    Ide naozaj len o dve vety, tie by sa možno dali prejsť aj mlčaním. Jedna novielka sem, druhá tam, na výbore pre kultúru a médiá sme už na takéto malé novielky, ktoré sa potom nedajú ani vykonať, zvyknutí. A na poradí tejto schôdze sú predsa dôležitejšie veci, ako je rušenie plurality zdravotných poisťovní alebo skok na súkromné úspory občanov, ktorí si šetria na dôchodky. Ale v týchto dvoch vetách tejto novielky sa dá dosť dobre dokázať a vidieť pod lupou určitý spôsob myslenia. A postačia mi na to vlastne tri slová. Jedno slovo je centralizácia, o tom tu už hovorili moji predchodcovia, a preto si dovolím znovu pre oživenie pamäti tých, ktorí nesedia na výbore, prečítať: „Vyžiada si pred zrušením alebo zlúčením osvetového zariadenia alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko rezortného ministra. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore so stanoviskom rezortného ministerstva je neplatné.“

    Vydáva záväzné stanovisko a je neplatné. To znamená, že mestá a dediny, ktoré dostali možnosť riadiť a hlavne platiť aktivity svojich kultúrnych centier a ktoré vznikali v roku 1952 a boli pod kontrolou štátu do roku 2001 a prešli, ako hovorila pani spravodajkyňa, pred 17 rokmi do právomoci obcí a miest, dovtedy boli pod úplnou kontrolou štátu, teda ministerstva kultúry. A vzniká dojem, že centrum, to znamená ministerstvo riadené politickou silou, je to správne, ktoré má rozhodovať. Centrum teda asi nie je politické a centrum vie lepšie ako občania. Je to popretie princípu subsidiarity. Princíp subsidiarity je ten princíp, ktorým sa všetci zo všetkých politických spektier oháňame, aby rozhodnutia prišli čo najbližšie k občanovi, a hlavne vtedy, ak tieto aktivity platí. Platia regióny, platia VÚC-ky. Zacementovať, zastaviť, nedovoliť. Rozhodovať bude ten, kto neplatí a kto je ďaleko.

    O financiách pre miestnu kultúru predsa rozhodujú demokraticky zvolení poslanci a my si tu istým spôsobom chceme uzurpovať právo, že my vieme všetko lepšie ako títo poslanci. Centrálna moc bude rozhodovať, ja v Bratislave budem rozhodovať. Ak by takto postupovali všetky rezorty, predstavte si, znovu sa vrátime k tomu, čoho sme už boli svedkom, a to procesie ponížených žiadateľov, aby pán minister láskavo rozhodol, že či oni môžu, alebo nemôžu.

    Pochopte ma, prosím, správne. Tu nejde o to, tu nejde ani o galérie, nejde ani o múzeá, nejde ani o zbierky, ani o UNESCO, ani o nič. Pán poslanec Kahanec jasne identifikoval, o čo ide. Ide o snahu v Prešove uvažovať o tom, ako tento starý systém, ktorý, ako neskôr dokážem, vznikal v roku 1952, ako ho obnoviť. A pritom nešlo ani o zrušenie, ani o nič, išlo o určitú snahu modernizovania. Ja to mám u seba a mám to už mesiac, ten návrh. Tu nejde o to, aby sme sa teraz dohadovali, či to bol dobrý návrh, alebo zlý návrh. Tu o to nejde. Tu ide o to, ako problém vyriešiť.

    A mne na tom prekáža to, že na základe tohto jedného jediného príkladu máme zahlasovať za zákon, teda za tie dve vety, ktoré znovu centralizujú. A preto vystupujem k tejto novielke. Lebo nakoniec, keď odvolávali a škandalózne obsadili post riaditeľa Stredoslovenskej galérie, to sme sa neozývali? Nechceli sme na to žiaden zákon, aby znovu tieto miesta obsadzovali odborníci? Bolo o tom dosť hlasno, ale nič sa nedialo. Toto je centralizácia.

    Druhý je príkaz. Táto novielka vlastne nerešpektuje proces, ako by zákony mali vznikať, aby sme ich mali kvalitné, aby sa dali jasne vykladať a aby boli výsledkom uvažovaní o systémoch a organizácii. Máme novielky, ktoré sú náhlym pohnutím mysle v strachu, že treba reagovať teraz, hneď a hneď, keď už môžeme, tak zákonom. Netreba teda dialóg. Niektorí sú presvedčení, že to nie sú dobré kroky, ale prečo musíme na to prijímať zákon? A ešte k tomu taký reštriktívny, ktorý nás vracia späť a dokonca môže dôjsť k určitým recidívam.

    A tretí bod je nereformovanie. Nepredpokladám, že by pán predkladateľ toto neprerokoval s pánom ministrom kultúry vzhľadom na jeho dobré kontakty aj skúsenosť v parlamentnej práci. Pre mňa je táto novielka dôkazom toho, že ministerstvo kultúry nemá predstavu, akým spôsobom bude reformovať celú osvetovú činnosť. A veľmi to potrebujeme. To znamená, že zostávame v zajatí starých štruktúr.

    Nepochybne potrebujeme organizácie pre miestnu kultúru. Ony vznikajú čiastočne zo starých štruktúr, čiastočne v starých štruktúrach, kde sú veľmi schopní ľudia. Nakoniec každý z nás, ktorí sme vo výbore pre kultúru a médiá, cestujeme, stretávame sa s týmito ľuďmi. Ja si myslím, že náš výbor je skutočne, bez ohľadu na to, na ktorej strane politického spektra, veľmi aktívny. A stretávame sa s neuveriteľnými ľuďmi, aktívnymi, fantastickými, ale ten systém osvety z roku 1952 je proste zacementovaný. Je to stará štruktúra a potrebuje nový vzduch a nové aktivity. Ja netvrdím, že aktivita v Prešove bola najlepšia, ale potrebuje o tom dialóg. Najmä preto, keď vidíme, že ministerstvo kultúry nemieni s týmto nič urobiť.

    Dovoľte, aby som bola ironická. Ak si prečítam v novinách, že včera jeden a pol hodiny sa rokovalo o dôchodcovských správcovských spoločnostiach a zúčastnili sa tohto pán minister financií Počiatek, tomu rozumiem, pán premiér Fico, tomu rozumiem, a minister kultúry Maďarič, pol druha hodiny o dôchodcovských správcovských spoločnostiach, ja len dúfam, že pán minister kultúry sa nám nemení na ministra nejakej propagandy alebo PR pre celú slovenskú vládu.

    To znamená, že potrebujeme moderné otvorené podmienky, v ktorých pracujú tí ľudia, ktorí napríklad dnes pracujú v osvetových centrách. Tak je to bežné v moderných európskych krajinách a my chceme predsa, aby Slovensko takouto krajinou bolo. Treba podľa mňa ponechať ich zriaďovateľom rôznosť v ich spájaní, vytváraní nových štruktúr, prenášaní zodpovednosti. A pre mnohých z nás má totižto pojem osveta veľmi nepríjemnú konotáciu.

    A dovoľte nakoniec jednu citáciu: „Ľudová umelecká tvorivosť nie je priamo vyvolávaná potrebami výstavby socializmu, ona popri tvorivej budovateľskej práci, oslobodenej od zotročujúcich pút kapitalistického vykorisťovania, vytryskuje tu už ako produkt rodiaceho sa socializmu, ktorý má vzápätí veľký osviežujúci spätný vplyv na intenzitu budovateľského úsilia a organizovať a riadiť tento mohutný proces prebiehajúci v našom živote, dávať mu smer a upravovať ho i pomáhať mu v ďalšom rozvoji, tvorí tvorcu kultúry národnou formou, to je úlohou našej osvety.“ Povedal Václav Kopecký, minister informácií a osvety v roku 1953.

    Takže, vážení priatelia, ja sa pripájam k návrhu, chcela som ho podať sama, ale myslím si, že návrh, ktorý podala pani predkladateľka, pani poslankyňa Biró, je skutočne veľmi dobrý. Ja sa k nemu pripájam a žiadam, aby sme stiahli túto novielku z ďalšieho rokovania a aby naši priatelia začali pracovať na nej a aby zákon zdôvodnili skutočnými potrebami. Ako vravím, nebránim sa reformám osvety. Nakoniec sám pán minister na výbore, pamätám si to veľmi dobre a zapísala som si to, povedal, že „Národné osvetové centrum je chorý organizmus“. To sme všetci počuli. Ale takýmto spôsobom to urobiť, ja si myslím, že ideme opačným smerom, akoby sme mali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami páni poslanci Podmanický, Jarjabek, Kubánek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som chcel zareagovať vecne, ale pani poslankyňa si zas neodpustila narážky na socialistický realizmus, ktorého bola aj sama budovateľkou a za ktorý sa nehanbila podpísať v Rudom Práve, keď podpisovala antichartu. Mrzí ma, že možno tá vecná debata vždy skĺzne do týchto konotácií, ktoré pani poslankyňa z akéhosi komplexu, možno z minulosti, stále otvára. Ale chcem zareagovať aj teda na tú vecnú stránku jej vystúpenia.

    Keby tu bola pri predchádzajúcom rokovaní o tomto bode, zhodli sme sa na tom aj niektorí poslanci z opozície, aj niektorí poslanci z koalície, že táto novela nemá charakter politický, je to novela vecná, ktorá rieši práve ten problém, aby v budúcnosti sa nezopakovalo to, čo sa udialo v roku 1989, resp. v roku 1990, keď obce prevzali miestne kultúrne strediská a ako prvé organizácie ich totálne likvidovali, až nastal súčasný stav, že naozaj tie obce začínajú kultúru budovať odznova, veľmi ťažko, veľmi ťažko sa tá miestna kultúra nanovo tvorí a v mnohých obciach už ani sa to nepodarí.

    Kto si pozorne prečíta tento návrh zákona, tak mu je absolútne jasné, že nemá žiadne politické rozmery. Naopak, má zabrániť nekontrolovateľnému a nezodpovednému rušeniu kultúrnych zariadení. Ak príde samosprávny kraj alebo obec s rozumným návrhom na reformu osvetového strediska, ktoré bude vedieť vydokladovať, bude vedieť vydokladovať, že toto osvetové stredisko si bude alebo toto nové zariadenie si bude plniť tie kultúrne úlohy, tak myslím si, že nebude absolútne problém ministerstva vyjadriť sa pozitívne k takémuto zámeru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V reakcii na slová pani poslankyne Vášáryovej. Ja skutočne neviem, prečo musíme do všetkého pchať aj v tomto smere ideológiu a prečo sme si tu museli vypočuť túto ideologickú prednášku? To bolo 30 % o problematike samotnej novely a 70 % ideologická prednáška v rámci toho, čo by minister kultúry mal alebo nemal, kde bol, kde nebol. Napadnutie ministra kultúry, tomu už vôbec nerozumiem, prečo ste sa k tomuto znížili, pani poslankyňa. Nerozumiem vášmu vystúpeniu. Naozaj. A sľuboval som si od neho ako od istej poslankyne, ktorá sa skutočne zaoberá kultúrou, a nielen kultúrou, no, ja som naozaj očakával od vás iné vystúpenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kubánek.

  • Nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie pani kolegyne, pretože ide o Prešovský samosprávny kraj, rušenie osvetových stredísk. Pani kolegyňa, asi neviete, o čom rozprávate. Chcem vám pripomenúť, že v Prešovskom kraji je 41 poslancov SDKÚ, KDH. A keď sa táto problematika prejednávala vo vyššom územnom celku, asi ste mali prísť urobiť v klube ideologickú prednášku, tak ako kolega Jarjabek povedal, a presvedčiť svojich poslancov, aby hlasovali za váš návrh, pretože tento návrh neschválili poslanci SDKÚ, KDH. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte sa pýtam, pani spravodajkyňa, vy ste mali záujem vystúpiť v obdobe faktickej poznámky. Dobre? Takže ďakujem pekne. Hlásite sa, pani poslankyňa, so stanoviskom k faktickým poznámkam?

    Zapnite, prosím, pani poslankyňu Vášáryovú. S odpoveďou na faktické poznámky dve minúty.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je mi veľmi ľúto, že ste ma neporozumeli. Ja sa vynasnažím a sľubujem, že sa vynasnažím hovoriť jednoduchšie, aby to bolo pochopiteľnejšie. Ale prosím vás, ak niekto tu vystúpi 18 rokov po zmenách a začne hovoriť o kultúrnych úlohách, ja tomu nerozumiem. To je slovník Kopeckého, kultúrne úlohy. Aké kultúrne úlohy? Kto má určovať obciam a mestám, aké majú mať kultúrne úlohy? Ja som myslela, že kultúra je jednoducho absolútne neoddeliteľnou súčasťou života spoločnosti. A v tom, myslím, si vôbec nerozumieme.

    Ja nehovorím o tom, že osvetové centrá, ktorých základy sú v roku 1952 a to je tak, to je fakt. Mne ide o to, že riešenie, ktoré ste na vyriešenie problému, ktorý vznikol v Prešove, pripravili, je zlé, pretože centralizuje. Ministerstvo financií napísalo o tom veľmi presne. Upozorňujú vás, že prekračujete kompetencie. To je úplne jasné. A ministerstvo kultúry je obsadené vaším nominantom, nehnevajte sa. My rozprávame tu o riešení, ktoré ste zvolili, a toto riešenie sa nám zdá všetkým, ktorí sme tu vystupovali, nenáležité, pretože centralizuje, pretože zastavuje dialóg o veciach, a preto, že je to proste recidivistické riešenie. Recidíva sa tu objavuje. To znamená, že po decentralizácii ide zase späť k centralizácii.

  • Ďakujem pekne. Takže požiada o slovo pani spravodajkyňa. Ďakujem pekne. Takže pokračujeme v rozprave. Teraz ako posledný ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona podľa môjho názoru posilňuje orgány ústrednej štátnej správy na úkor samosprávnych orgánov. Je v rozpore s princípmi decentralizácie a subsidiarity. Pripúšťam však, že vyjadruje videnie predkladateľov o tom, že najlepšie by bolo, keby sa opäť o všetkom rozhodovalo tu v Bratislave.

    Na tento problém upozorňuje už aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sekcia rozpočtovej správy, napriek tomu, že ministerstvo financií by sa malo vyjadriť len k rozpočtovým vplyvom predmetných návrhov. Vo svojom stanovisku k tejto novele zákona píše, citujem: „Upozorňujeme však, že predmetným predloženým návrhom novely zákona sa zasahuje do rozhodovacích právomocí samospráv pri výkone ich originálnych kompetencií.“ Čiže aj z pohľadu ministerstva financií predmetný návrh zasahuje do rozhodovacích právomocí samospráv. Tento návrh predkladajú traja poslanci koalície, chcem veriť, že ich k tomu viedla snaha pomôcť kultúre, nie som si však istý, či zvolili správnu formu. A to, že svoj cieľ chcú dosiahnuť potieraním práv samospráv. Budem zvedavý, ako na tento návrh zareagujú poslanci tej istej vládnej koalície z výboru pre verejnú správu.

    Aké sú však dôvody, ktoré uvádzajú predkladatelia v dôvodovej správe? Táto novela má podľa nich zamedziť narušeniu osvetovej činnosti, zamedziť realizovaniu nekoncepčných, nesystémových krokov v rozpore s celospoločenskými záujmami. Nuž ale na úrovni vyšších územných celkov žiadny takýto krok nie je možné urobiť bez podpisu predsedu vyššieho územného celku, ktorý môže takéto rozhodnutia zastupiteľstva vetovať. Pred časom sme schválili novelu, ktorou sme posilnili právomoci predsedov VÚC tým, že sme zvýšili kvórum potrebné na prelomenie veta predsedu VÚC. A tak podľa mňa ani v jednom samosprávnom kraji momentálne nie je možné rozhodnúť o takýchto zásahoch bez poslancov zo strán vládnej koalície a už vôbec nie bez predsedov vyšších územných celkov. To znamená, že touto novelou vyslovujete nedôveru vlastným členom a sympatizantom, či už poslancom, ale hlavne predsedom vyšších územných celkov.

    A nielen to. Vy idete ešte ďalej, nakoľko v osobitnej časti uvádzate, citujem: „Vzhľadom na to, že v posednom období sa množia prípady, keď sa títo zriaďovatelia zaoberajú úvahami o zlučovaní inštitúcií s rozličným obsahovým zameraním, čo vyvoláva podozrenie, že v niektorých prípadoch môže ísť najmä o formálne uvoľnenie zaujímavých objektov.“ Škoda, že ste neboli konkrétni a neuviedli, ktorýže to váš predseda VÚC podpísal takéto rozhodnutia alebo uznesenia zastupiteľstva. Svojím návrhom obviňujete predsedov VÚC z formálneho uvoľnenia zaujímavých objektov s následným odpredajom nadbytočného majetku.

    Prečo a na základe čoho si myslíte, že poslanci a predsedovia VÚC sú nezodpovední a najlepšie ochráni osvetovú činnosť a nehmotné kultúrne dedičstvo ministerský úradník v Bratislave? To už je otázka. Ja som presvedčený, že poslanci a predsedovia VÚC nakladajú so svojimi právomocami zodpovedne a z toho dôvodu túto vašu novelu nepodporím.

    Na záver ešte jedna otázka. Chcel by som sa opýtať, v čl. 1 ods. 1 píšete, že podľa vášho návrhu si zriaďovateľ alebo zakladateľ vyžiada pred zrušením alebo zlúčením osvetového strediska alebo pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa záväzné stanovisko rezortného ministerstva. Rozhodnutie o zrušení alebo zlúčení vydané v rozpore s rezortným ministerstvom bude neplatné. Preto sa chcem len opýtať pre ozrejmenie, či negatívne stanovisko rezortného ministerstva na rozhodnutie pri prevode zriaďovateľskej alebo zakladateľskej funkcie na iného zriaďovateľa alebo zakladateľa, či napriek tomuto negatívnemu stanovisku toto rozhodnutie ostane platné, alebo takisto sa aj na toto rozhodnutie bude vzťahovať neplatnosť, pokiaľ by ministerský úradník takéto rozhodnutie vydal.

    Ďakujem pekne za pozornosť aj za odpoveď už dopredu.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Číž, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Národné osvetové centrum, ktoré je priamo teda pod vplyvom alebo riadením ministerstva, metodicky riadi teda osvetové centrá. Chcel by som upozorniť, že o tomto táto novela nehovorí, čiže nejaké posilňovanie tohto metrického riadenia zatiaľ nie je narušené. Je to všetko tak, ako bolo, a o tomto táto novela nehovorí. Čiže z tejto stránky smerom zhora dole sme akoby všetci spokojní, lebo nenarúšame to, ani neprotestujeme.

    Pokiaľ ide, chápem túto novelu, pokiaľ ide o rušenie. Naozaj si myslím, že tam trošku žijeme stále v prechodnom období a trošku treba dávať pozor, aby sa zbytočne nerušili tieto osvetové centrá, pretože by to bola škoda.

    Nie som si celkom istý, či je to domyslené pri, nie som si istý, či je to celkom domyslené pri zlučovaní. Tam si myslím, že by bolo treba využiť ešte čas medzi prvým a druhým čítaním, pretože zase tá dynamika života prináša niektoré, by som povedal, požiadavky, ktoré by bolo treba zohľadňovať. Čiže tam odporúčam predkladateľovi, aby sa pri tom zlučovaní predsa mohlo nejaké dohodovacie konanie alebo niečo, aby zase celkom, by som povedal, nenarúšali sme niečo, čo v zásade môže byť veľmi zdravé. Čiže odporúčal by som tu, keby navrhovateľ trošku premyslel otázku zlučovania.

  • Pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne. Naozaj nedá sa nereagovať. Ja nič iné nechcem urobiť, len chcem odporúčať odbornej verejnosti, aby si pozrela návrh tejto novely a porovnala ju s poslednými dvomi vystúpenia. Ja žasnem.

    Pán kolega Abrhan, veď, pre Kristove rany, všetci vieme, že prechádzali zriaďovateľské právomoci pôvodné na obce a mestá a na samosprávu a na regionálnu samosprávu. Všetci vieme veľmi dobre, že, samozrejme, tieto subjekty častokrát hospodária vo veľmi napätých finančných podmienkach. A všetci vieme teda, že občas sa stáva, že ak teda nie je dosť peňazí, tak sa siaha na kultúrne zariadenia, ktorých rušenie a vyškrtnutie z rozpočtu bolí najmenej. Je tu obyčajná snaha navrhovateľov v tomto smere, aby ministerstvo malo nejakú supervíznu pozíciu, aby mohlo zareagovať, upozorniť, nesúhlasiť s tým návrhom, ale zároveň aby sa vytvoril dialóg.

    Ja veľmi pekne ďakujem za názor, ktorý tu odznel, že naozaj ide o to, že pri tom rušení je potrebný minimálny dozor. Dá sa diskutovať o zlučovaní, že či áno, alebo nie, veď ale tu ministerstvo musí dať stanovisko a niesť si za to zodpovednosť. Musí kooperovať s tým vyšším územným celkom alebo s obcou. Je už čistejší, racionálnejší a pre ochranu kultúry, niektorí vážení páni poslanci, ktorí ste tu nepochopiteľne rozprávali o niektorých veciach, má pomôcť k tomu, aby sme udržali aspoň základné hodnoty vo väzbe na dohovor UNESCO, kde sú zhodou okolností úplne náhodou definované kultúrne úlohy presne tým jazykom, ako onen pán Kopecký svojho času, ak používal termín kultúrne úlohy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Abrhan hovoril, že vlastne paradoxne tu dochádza už k vysloveniu nedôvery vlastným predsedom či poslancom VÚC. Zo strany tohto návrhu to je len taká perlička. Ale realita je tá pri tomto, že nikto tu nechce osvety rušiť. V podstate a v základnom princípe ide o to, aby ich činnosť bola efektívna a aby ich činnosť sa prebudila zo starých zaužívaných koľají ešte zo starých „krásnych čias“ pred desaťročiami.

    A práve ako tu bolo pred chvíľou spomínané, aj som to spomínal aj vo svojom príhovore ohľadom dohovoru UNESCO, tak práve preto by tieto materiály mali byť pripravené koncepčne na úrovni rezortu. A keď sme pred časom, ako tu pán poslanec Abrhan spomínal, decentralizovali a cez princíp subsidiarity posúvali právomoc, moc na samosprávy, tak teraz im, naopak, ju máme brať? Veď sa vraciame do starých čias.

    Ďakujem pekne.

  • K pánovi podpredsedovi Čížovi. Ja som sa vyjadroval o vyšších územných celkoch a môžete to zakrývať akýmkoľvek spôsobom, jednoducho táto novela zákona vyšším územným celkom odníma právomoci, originálnu kompetenciu rozhodovať o zriadení, zlučovaní a rušení osvetových stredísk. Či sa vám to páči, alebo nie, takýto je môj názor a ten som tlmočil vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy, takže uzatváram rozpravu a pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči. A potom pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, dámy a páni, ďakujem za slovo. Naozaj ja sa budem snažiť byť veľmi stručným. Ja som veľmi pozorne počúval všetky prejavy k tejto malej novele, ktorú sme si dovolili predniesť s pani Muškovou a s pánom poslancom, s pani poslankyňou Muškovou a s pánom poslancom Rafajom, no nech by ste si to vysvetľovali akokoľvek, nech by tie názory boli akékoľvek, ktoré zazneli v tejto diskusii, ide naozaj o to, že niektoré pamiatky majú nadregionálny charakter, majú nad, ba priam európsky charakter, keď hovorím všeobecne o pamiatkach a sú v správe regiónov. Ide o, skutočne ide o záchranu, ide o podanie pomocnej ruky ministerstva kultúry, tu sa často hovorí o nejakej centralizácii alebo o niečom takom, no tak toto vôbec my ako predkladatelia sme nemali na mysli.

    Veď predsa ministerstvo kultúry, keď sa raz vyjadrí k danej problematike, ministerstvo kultúry, keď bude mať na sebe ten pocit zodpovednosti, že bude musieť, chce sa k tejto problematike nejakým spôsobom vyjadriť, no bude musieť alebo pomôcť, alebo súhlasiť. To predsa ako nejde o to, aby nejaký úradník, ako to tu bolo dosť tak škaredo prezentované, len rozhodol na základe svojho vlastného subjektívneho názoru. Veď to berieme ako podanie pomocnej ruky zo strany ministerstva kultúry regiónom. Veď predsa ten cieľ by mal byť spoločný aj pre ministerstvo kultúry, aj pre regióny. Preto nerozumiem tomuto spochybňovaniu.

    Iste, je tu vstup, ako ste teda povedali správne, do istých právomocí. No ale prečo nie, keď to má priniesť dobrý výsledok? Možno aj finančný v konečnom dôsledku. Prečo by sme sa tomu mali brániť? Prečo tu hovoríme všeobecne o nejakej centralizácii? Prečo? Tu ide o pridanie si zodpovednosti ministerstvu kultúry. Takže v tomto naozaj si trošku nerozumieme a obávam sa, že si ani rozumieť nebudeme.

    Ja beriem veľmi vážne všetky tie záležitosti, o ktorých hovorila pani poslankyňa Biró, a naozaj, ak sú isté veci nejasné, my sa skutočne nebránime, nikto z nás troch, ktorí sme predložili návrh tejto novely, nikto z nás troch sa nebráni tomu, aby sme v druhom čítaní prijali spresňujúcejšie znenie. Spresňujúcejšiu verziu, ktorá by viacej dokumentovala to, čo chceme všetci traja touto novelou povedať. Ja som presvedčený, že ako to chceme všetci, veľmi jednoducho sa hovorí o tom, že kultúra je podfinancovaná, kultúra potrebuje, radi by sme pre kultúru, ale veď to je tá praktická ukážka toho, ako by sme to mohli spraviť, aby sme tomu jednoducho pomohli, hej? A tu nikto nemá na mysli žiadne invektívy smerom ku komunálnym poslancom alebo už vôbec tu nikto nehovorí o nejakej nedôvere. Naozaj tu ide len a len o pomoc v tejto chvíli ministerstva kultúry. No a už vôbec nechápem, prečo niekto do tohto vkladá nejaké politikum.

    Pani poslankyňa Biró hovorila o obmedzení občianskych práv. Ste hovorili o obmedzení občianskych práv. No ale ja sa pýtam na druhej strane, nie sú moje práva ako občana obmedzené v rámci kultúrneho vyžitia? Keď to zoberiete z tej opačnej stránky. Keď sa z akéhokoľvek dôvodu, ja neviem, zruší také alebo onaké zariadenie? Nie som ja obmedzený vo svojich kultúrnych právach? Keď som predtým to zariadenie mohol užívať? Len kvôli tomu, že existuje napríklad dôvod finančný? Veď práve do toho by malo vstúpiť to ministerstvo kultúry nejakým riešením. Veď tu ide o to otvoriť dialóg v tomto zmysle. O nič, skutočne, o nič iného.

    Ešte raz, pani poslankyňa, aj sme o tom hovorili mimo tohto mikrofónu, naozaj sa nebránime akejkoľvek novelizácii novely, akémukoľvek spresneniu, akémukoľvek spresneniu toho, čo ako sme chceli povedať.

    Pán poslanec Berényi, ja som nehovoril o regionálnej samospráve, že ma nekalé praktiky, toto ako odo mňa nikto nepočul, to je ako trošku prekrútené a myslím si, že o tom tu nehovoril nikto. Len je tu istá skúsenosť, čím chudobnejší kraj, tým väčšie problémy a tým väčšie nebezpečenstvo, že sa jednoducho istých vecí budeme zbavovať za lacné peniaze. A sú to často veci, ktorých sa zbavíme nevratne.

    No pán Kubovič opäť tu hovoril o istých veciach, ktoré nie sú pravdivé. Samozrejme, že táto novela je konzultovaná s ministerstvom kultúry. Ja som na to ministerstvo kultúry chodil aj za pána ministra kultúry Chmela, aj za pána ministra kultúry Tótha a chodím na to ministerstvo aj teraz. Viete, kedy som na to ministerstvo jedine nechodil? Keď bol minister kultúry pán minister kultúry Kňažko, ale o tom by som radšej nehovoril, aké to bolo ministerstvo kultúry. A skutočne vy ste tu často spomínali isté politikum. To politikum za vlády vášho ministra kultúry tu prevládalo, tak ako nikdy dovtedy a už nikdy potom. Žiadny minister po roku 1989 nepriniesol také politikum do kultúry ako minister kultúry Kňažko. Váš minister kultúry. Taká je pravda.

    Behom 24 hodín bolo odvolaných bez udania dôvodu 60 generálnych riaditeľov. Povestná veta pána ministra kultúry vtedy znela: „Nie, neodvolal som niektorých generálnych riaditeľov, odvolal som všetkých.“ No bolo to veľmi vtipné, samozrejme. Čiže taká je pravda. Ako netvárme sa, že sme svätí za dedinou, tu skutočne bol problém vo vtedajšom ministerstve kultúry a odvtedy sa začala jeho politizácia. A potom, chvalabohu, už teraz je situácia úplne iná, máte pocit, že dnešné ministerstvo kultúry je spolitizované? Máte pocit, že je tu nejaká výmena kádrov? Máte pocit, že sa vymieňali nejakí riaditelia z politických dôvodov?

  • Reakcia z pléna.

  • No ak máte takéto, ak máte takéto skúsenosti, tak, prosím, povedzte ich aj z akých dôvodov, hej, ak skutočne máte o tom skúsenosť, lebo, viete, vykrikovať áno je veľmi jednoduché. Povedzte dôvody. Povedzte konkrétne dôvody u ktorých konkrétnych ľudí, pani poslankyňa Vášáryová.

    Dobre. Nebudem ďalej zdržovať v rámci tejto rozpravy.

    Na záver. Skutočne budem veľmi rád, ak bude táto novela schválená do druhého čítania a v druhom čítaní dáme, dáte isté spresňujúce návrhy toho, čo chceme my traja predkladatelia povedať, a ja vám garantujem skutočne, že tu politikum nikto nemá na mysli. My chceme skutočne v tejto veci hovoriť len a len o kultúrnych pamiatkach, ako ich čo najbezpečnejšie uchovať pre ďalšie generácie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. O slovo sa hlási spravodajkyňa pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som z toho strašne smutná. Jednak z dvoch dôvodov, veľmi krátko ich poviem. Viem, že na programe máme veľmi dôležité zákony, ale som smutná z toho, že otázku kultúry marginalizujeme, alebo jej problémy. Dalo sa to vidieť vtedy, keď pred hodinou otázok nastal obrovský šum, keď pán Berényi hovoril v rozprave, a dá sa to vidieť aj na tom, že koľkí sme teraz v túto chvíľu v sále, ale chcem sa teraz k jadru veci dostať.

    Je hrozné, že miešame hrušky s jablkami. Je hrozné, že hovoríme o novele zákona osvetovej činnosti, o osvete, a my sem pletiem neustále kultúrne pamiatky. Predsa existujú zákony o galériách a múzeách, existuje zákon o knižniciach, o divadlách, a my to pletieme všetko dokopy. Teraz hovoríme o osvete a osvetovej činnosti, o osvetových zariadeniach, kde je to na báze dobrovoľnosti a záujmu. To nie je kultúrna pamiatka! My si pletiem ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva s ochranou hmotného kultúrneho dedičstva. Je z toho taký guláš, že kto sa tým nezaoberal, ten vôbec nevie, o čom teraz hovoríme. To ma strašne mrzí, a nech predkladatelia mi toto prepáčia.

    Mrzí ma aj to, že túto novelu predkladali naši traja kolegovia z výboru pre kultúru a médiá. Keď členovia výboru pre kultúru a médiá predkladajú návrh zákona, automaticky človek očakáva, že to bude odborne pripravená novela. Z toho, čo aj pán navrhovateľ teraz hovoril, nadobúdam dojem, presviedčal ma o tom, že neorientoval sa v týchto zákonoch, a dokonca na to, čo poukázal, že vychádzajú a motivovalo ich striktné dodržanie Dohovoru UNESCA o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, mimo tohto mikrofónu sme sa dohodli, že vôbec ho „striktne“ nedodržali, možno prečítali si názov, ale obsah tohto dohovoru vôbec nie.

    To, čo tu odznelo, ja si myslím, že to bolo veľmi užitočné, zľava doprava sme si poukázali na to a vznikol dojem veľmi opodstatnene, že na jednej strane ide o zasahovanie do originálnych kompetencií samospráv, alebo vôbec kompetencií samospráv, koniec koncov aj ministerstvo financií, ktoré dnes je na strane koalície, konštatovalo to.

    A čo tie občianske práva? Ja som to povedala preto, lebo zákony, platné zákony, ktoré sú o múzeách a o galériách, ktoré hovoria o nehmotnom kultúrnom dedičstve, o tých oltároch a neviem, čo ste ešte tu všetko pospomínali, tie idú maximálne do úrovne obcí alebo len do úrovne vyšších územných celkov. A ja si neviem predstaviť, keď hovoríme o záujmovej činnosti, o osvetovej činnosti a keď niekto, fyzická osoba alebo právnická osoba, nech je to nadácia a nezisková organizácia, sa bude zaoberať festivalmi, organizovaním festivalov a keď chce zaniknúť, tak sa opýta ministerstva, že či môžem, alebo nemôžem. Nerobí to ani v prípade, teda ministerstvo dnes na základe medzinárodných dohovorov, nežiada to od právnických osôb, ktoré si založia súkromnú galériu alebo múzeum, aby pri svojom zániku si vyžiadali súhlas ministerstva alebo nejaký súhlas.

    A ešte k tej miestnej kultúre som chcela poznamenať to, že sme všeličo pospomínali, ja som o tom presvedčená, teda je to moje presvedčenie, že miestna kultúra, teraz myslím na osvetu a ľudovú kultúru, vtedy bude naozajstná, ak jej dovolíme zostať autonómnou, ak nebude závislá, a ja dúfam, že nie je závislá od toho, či v tej-ktorej obci existuje alebo neexistuje osvetové zariadenie s tým jedným riaditeľom, účtovníčkou a šoférom, tak ako to pán poslanec Kužma nám aj predviedol, teda povedal. Ja si myslím, počas tohto dialógu som nadobudla presvedčenie, že je to novela, ktorá sa šila rýchlou a horúcou ihlou možno na objednávku kvôli jednému prípadu.

    Ja sa, ešte raz chcem podčiarknuť, nebránim, aby sme aj v rámci osvetovej činnosti v súlade so štátnou kultúrnou politikou, v súlade s koncepciou a stratégiou, na ktorej začalo ministerstvo a Národné osvetové centrum pracovať, aby sme, áno, mali jednu sieť, ktorá bude plniť svoje povinnosti zo zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti, teda bude poskytovať metodickú činnosť a všetku činnosť, ktorú má, ale len maximálne do úrovne regionálnych kultúrnych centier.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Ďakujem vám, aj navrhovateľovi, aj spravodajkyni, za účasť pri prerokúvaní tohto bodu programu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade so všeobecným súhlasom teraz podľa schválenej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 328 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 328a.

    Teraz prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále a vážených poslancov poprosím, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona upravuje oblasť uznávania získaného vzdelania zdravotníckym pracovníkom z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, ktoré je jedným z predpokladov výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Predloženým návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Vládny návrh zákona nadväzuje na zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odbornej kvalifikácie. Účinnosť zákona sa navrhuje zhodne so zákonom o uznávaní odborných kvalifikácií, t. j. 20. októbra 2007. Uvedený termín je súčasne termínom povinnej transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. V návrhu zákona sa upravuje aj problematika súvisiaca so záchrannou zdravotnou službou, ktorá bude prínosom pre efektívne vykonávanie záchrannej zdravotnej služby. Predovšetkým sa s prihliadnutím na požiadavky praxe upresňujú jednotlivé typy ambulancií záchrannej zdravotnej služby a umožňuje sa zmena typu záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia. Navrhovanou úpravou sa sleduje optimalizácia typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby pri súčasnom zachovaní kvality tejto služby.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor ma poveril predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Národná rada uznesením č. 115 z 19. júna 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 328) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť uznesením č. 214 z 5. septembra 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesením č. 48 z 5. septembra 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Z uznesení výborov pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, 18 návrhov, ktoré sú uvedené v materiáli č. 328a pod bodom IV.

    Pán podpredseda, skončil som, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, vážené kolegyne, kolegovia, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 307 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 307a.

    Nech sa páči, opäť pán minister Valentovič odôvodní tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podnet na vypracovanie návrhu zákona predložil generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky na základe Správy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti a Europolu, ako aj na základe údajov z odborného pracoviska Kriminalisticko-expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky o stave používania drog v Slovenskej republike.

    Ministerstvo zdravotníctva je gestorom úloh na úseku sledovania legálneho pohybu omamných a psychotropných látok, ktoré zabezpečuje na základe ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ako aj na základe ratifikovaných medzinárodných dohovorov OSN: Jednotného Dohovoru OSN o omamných látkach z roku 1961, Dohovoru OSN o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovoru OSN o boji proti nedovolenému obchodovaniu s omamnými látkami a psychotropnými látkami z roku 1988.

    Hlavným cieľom návrhu zákona je doplniť prílohu č. 1, I. skupinu o psychotropnú látku meta-Chlórfenylpiperazín, mCPP, chemicky 1- (3-chlórfenyl) piperazín. Navrhuje sa zaradiť túto látku do zoznamu psychotropných látok prvej skupiny, pretože nemá využitie v lekárstve vo forme liekov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Markovič bude ako spravodajca výboru pre zdravotníctvo informovať Národnú radu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 307), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 19. júna 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, dňa 5. septembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, dňa 3. septembra 2007 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou. Pod bodom IV je jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka posunu účinnosti zákona.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanou pripomienkou. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedenom v časti IV a odporúča bod schváliť. Poveril zároveň spravodajcu výboru Petra Markoviča predniesť v súlade so zákonom o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona o omamných látkach bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo z 11. septembra 2007.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlási do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za ukončenú. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca už sa nechcú vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.

    Poprosím pán poslanca Prokopoviča. Je to tlač 306.

  • Reakcie z pléna.

  • Dohodli sme sa pri hlasovaní o 11.00 hod., že bude zmena programu a že budeme pokračovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Tak pôjdeme, je tu pani Rošková? Je tu. Tak 306-ku som povedal, o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave. (Reakcie z pléna.) Prepáč, dobre...

  • Smiech predsedajúceho.

  • Pán minister, buďte taký dobrý.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave, ktorý máte ako tlač 306, na druhé čítanie.

    Vláda slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 25. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 379. Návrh zákona upravuje hlavne oblasť typového schvaľovania záznamových zariadení a záznamových listov, upravuje činnosti autorizovaných dielní a opravárenských montérov, upravuje režim vydávania správy a kontroly tachografových kariet a upravuje oblasť skutkových podstát, sankcií a ich ukladanie.

    Dopady na štátny rozpočet, a to najmä z dôvodu nárastu kompetencií, budú riešené v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 856 zo dňa 11. októbra 2006. Zákon nebude mať dopad na rozpočty samosprávnych krajov ani rozpočty obcí. Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Povinnosti dopravcom, ktorí vykonávajú autobusovú dopravu a nákladnú cestnú dopravu, nevyplývajú z navrhovaného zákona, ale priamo z nariadenia.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnych poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priame dopady na životné prostredie, zákon môže mať pozitívny dopad na zamestnanosť z dôvodu potreby väčšieho počtu vodičov.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Záverom si dovoľujem požiadať vás o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Takže teraz pán spravodajca, pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda parlamentu. Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 411 z 19. júna 2007 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 6. septembra 2007 a v gestorskom výbore do 7. septembra 2007 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Konštatujem, že poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave (tlač 306) prerokovali výbory, ktorým bol tento návrh pridelený takto:

    Ústavnoprávny výbor prerokoval tento návrh zákona a uznesením č. 212 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh zákona a svojím uznesením č. 181 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 185 zo dňa 4. septembra 2007 odporučil Národnej rade tento návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj taktiež prerokoval tento návrh zákona 5. septembra 2007 a svojím uznesením č. 107 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami v prílohe tohto uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako som ich pred chvíľou uviedol, vyplývajú štyri pozmeňujúce návrhy, máte ich v spoločnej správe každý v lavici pod číslom IV, body 1, 2, 3, 4. Podotýkam, že tieto pozmeňujúce návrhy schválili všetky štyri výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, vrátane gestorského výboru.

    Teda gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporučením schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave schváliť.

    Táto spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 196 z 11. septembra 2007. Na záver konštatujem, že súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov a poveril ma zároveň právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz ešte pána ministra dopravy, aby uviedol v druhom čítaní

    vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    Je to tlač 305. Spoločná správa výborov je ako tlač 305a.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave (tlač 305) na druhé čítanie, ktorý sa predkladá na základe potreby prebratia a vykonania sociálnej legislatívy z oblasti dopravy prijatej v Európskej únii počas roka 2006, ako aj podľa § 3 ods. 2 Zákonníka práce. Navrhovaný zákon má zrušiť a nahradiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 20. apríla 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 378. Návrh zákona v súlade s viacerými smernicami a nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času zamestnancov v doprave, najmä týždenný pracovný čas, čas pracovnej pohotovosti, týždenný odpočinok, prestávky v práci a dovolenku za kalendárny rok, nočnú prácu, prácu na zmeny a rozvrhnutia práce. Ďalej upravuje vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy, pôsobnosť orgánov verejnej správy a sankcie za porušenie ustanovených povinností.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet v roku 2007 a následne v rokoch 2008 a 2009 z dôvodov požiadaviek Európskej únie výrazne zvýšiť počet cestných kontrol. Návrh zákona sa dotýka rozpočtu vyšších územných celkov iba nepriamo. Návrh zákona nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb podnikateľov a podnikovej sféry v doprave. Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Dovoľujem si vás požiadať, pani poslankyne a páni poslanci, o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz poprosím určenú spravodajkyňu pani poslankyňu Roškovú, aby nás informovala o priebehu prerokovania vo výboroch.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 412 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 211 z 5. septembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 186 zo 4. septembra 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 70 z 5. septembra 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 182 z 5. septembra 2007.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy takto: o bodoch 1 až 16 a 18 až 20 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť, o bode 17 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Ľubicu Roškovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a po prvé informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a po druhé predloženie návrhu podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 76 z 5. septembra 2007.

    Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu. A hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Samozrejme, vy ako prvá, pani spravodajkyňa.

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Moment, moment, poprosím vás. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediná pani spravodajkyňa.

    Nech sa páči.

  • Potreba prijatia nového zákona o organizácii pracovného času zamestnancov v doprave je odôvodnená potrebami praxe v súvislosti spojenia na aktuálne paragrafové znenie Zákonníka práce, zosúladenia vnútroštátnej úpravy s legislatívou Európskej únie a s ohľadom na povinnosti Inšpektorátu práce. Práve v rámci terminologického zosúladenia a legislatívnych úprav v uvedenom zákone predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu zákonu o organizácii pracovného času v doprave.

    Vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave sa mení a dopĺňa takto:

    V § 1 písm. c) sa slovo „verejnej“ nahrádza slovom „štátnej“.

    Doterajší text v § 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „2) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.“

    V § 13 ods. 2 sa za slová „nepretržitý denný odpočinok“ vkladajú slová „podľa § 5 ods. 1“ a v § 22 ods. 2 sa za slová „z dôvodu“ vkladá slovo „nepriaznivej“.

    Odôvodnenie:

    K bodu 1: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa § 1 písm. c) zosúlaďuje s názvom štvrtej časti vládneho návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    K bodu 2: Navrhované ustanovenia upravujú podpornú pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    A k bodu 3: Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorou sa dopĺňa § 13 ods. 2.

    K bodu 4: Ide o terminologické zosúladenie v § 22 ods. 3, v ktorom sa taktiež používa pojem „nepriaznivá poveternostná situácia“.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Končím rozpravu.

    Pán minister, chcete reagovať?

  • Len stručne, že súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi pani poslankyne Roškovej. Odstraňujú legislatívnotechnické nedostatky, ktoré tam boli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa už nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 388. Pán poslanec Fronc uvedie za skupinu poslancov návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, pozeral som pozorne, ako sa schvaľovali zákony. Ako som pozeral, za 15 mesiacov vášho pôsobenia pri moci ste z rokovacieho stola zmietli všetky legislatívne návrhy opozície zo stola. Jednoducho nemôžem si pomôcť a musím použiť prirovnanie, že jednoducho tu drvíte všetky návrhy ako parný valec zo Zlatej Idky.

    No, preto je oprávnená otázka, že či má vôbec zmysel pre opozíciu ponúkať legislatívne návrhy zákonov? A tobôž či má vôbec zmysel ponúknuť takýto rozsiahly reformný zákon? Ja som presvedčený, že napriek týmto naozaj smutným faktom má význam predkladať návrhy zákonov a ponúkať alternatívne riešenia. Jednoducho je tu alternatíva. A v prípade reformy vzdelávania vidím aj ďalší dôvod.

    Som presvedčený, naozaj som hlboko presvedčený, že verejná mienka prinúti vládu konať a pripraviť vlastnú predlohu zákona a prevziať aspoň časť z navrhovaných zmien a tak pokračovať v rozbehnutej reforme nášho vzdelávacieho systému. Nakoniec reakcie pána ministra školstva a ministerstva školstva, tie, že v krátkom čase pripraví vlastný návrh školského zákona, a to, čo zaznieva, že anticipuje niektoré návrhy, sú neklamným svedectvom tohto. Žiaľ, a to musím vysloviť ľútosť, nebude to žiaden krok vpred. Bude to, verím, že aspoň malý krôčik batoľaťa, ale napriek tomu si myslím, že naše deti za to stoja.

    Po druhé, rád by som povedal, že zákon, ktorý tu predkladáme spoločne v opozícii z SDKÚ – DS a z SMK, nepadol z neba. Viete dobre, a vy to naozaj dobre viete, že je to výsledok práce mnohých ľudí v minulom období, že je to výsledok mnohých diskusií, konferencií, analýz a podobne. A dokonca viete aj o tom, že tento zákon v zásade tu už ležal na rokovacom stole v Národnej rade, ale jednoducho z výsostne politických dôvodov, no blížili sa voľby, tak jednoducho bol zhodený zo stola.

    Tento návrh zákona naozaj nadväzuje na reformy, ktoré sa v školstve urobili, a ja ich veľmi stručne vymenujem: reforma financovania regionálneho školstva, maturitné skúšky, monitoru deviatakov, zavedenie školských výročných správ aj snahy omladiť náš pedagogický zbor, a to aj zvyšovaním platov práve mladým nastupujúcim učiteľom či mnohými projektmi experimentálnymi, alebo vytvorením proreformného prostredia cez výzvu na reformné projekty z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v objeme peňazí viac ako 400 mil. korún.

    Ale v čom je vlastne základná myšlienka predkladaného návrhu zákona, čím sa líši od dnešného systému vzdelávania? Ak by som to mal povedať veľmi krátko a výstižne, tak by som použil dve slová: slobodou a zodpovednosťou.

    Dnešná škola je škola tradičná. Je založená na takpovediac polovojenskej disciplíne a je to škola, ktorá je dedičstvom strašne starej reformy, tereziánskej reformy ešte. No, ako som spomenul, má pevne stanovený režim, takpovediac trochu vojenský. Učiteľ stojí za vyvýšenou katedrou, je to skôr veliteľ, vodca, ktorý poučuje nevedomých žiakov a študentov, a nie skôr priateľ, múdry starší radca. Škola sa riadi prísnym režimom. Kolegovia, veď si dobre pamätáte, aká je pevná štruktúra hodiny, kontrola domácich úloh, preskúšanie starej látky, výklad novej látky a zadanie nových úloh – toto je tradičná škola. A ja nechcem povedať, že takúto školu máme definitívne zatratiť a nejakým zákonom ju úplne zniesť zo sveta. To si nemyslím, že by bol postup najlepší, ale takisto si nemyslím, že máme vytvoriť to, čo sa dnes hovorí jednotne pre všetkých, návrh modelu školy, tvorivo humanistického modelu, o ktorom si myslím, že je v zásade dobrý, ale nemyslím si, že by mal byť všade rovnako nasadený a úplne rovnako používaný. A chcem povedať, že za tie mnohé roky ten starý model vzdelávania určite doniesol aj mnoho dobrého, len to nie je model vzdelávania vhodný pre dnešnú dobu, pre 21. storočie.

    Čo pokladám za podstatné a čo v tomto návrhu odmietame, je model jednotnej unisónnej školy. Ten návrh smeruje k tomu, aby vzdelávací systém vlastne ponúkal pestrú paletu vzdelávacích programov a prístupov k vzdelávaniu, k odovzdávaniu vedomostí žiakom a študentom. Jednoducho, aby si rodičia, žiaci, študenti a pedagógovia mali možnosť vyberať, mali možnosť slobodnej voľby školy, vzdelávacieho programu, žiak vzdelávacej cesty a metódy spôsobu odovzdávania vedomostí, teda výučby.

    Inými slovami, rodič si bude môcť vybrať školu, a nielen podľa toho, že či to je obecná škola, alebo či je to súkromná cirkevná, teda nielen podľa zriaďovateľa, ale podľa vzdelávacieho programu, aký ponúka. A bude mať istým spôsobom aj možnosť vplývať na to, aký ten program bude. Teda školu, ktorú pokladá z tohto pohľadu za najlepšiu pre svoje dieťa. Žiak sa bude iste vzdelávať a bude povinný obsah, to, čo sa na každej škole na istej úrovni musí naučiť, ale bude môcť v oveľa väčšej miere vyberať si ďalšie predmety, o ktoré má záujem a v ktorých má prirodzené nadanie rozvíjať sa. A učiteľ, ten iste bude významne dotvárať obsah vzdelávania, ale hlavne na pedagógoch bude rozhodovanie o tom, aký model školy prijmú, akým spôsobom sa budú žiaci v tej škole vzdelávať.

    Čiže veľmi otvorene poviem, iste, zostanú aj školy presne toho istého typu, ako sú dnes, ale bude ponuka, široká ponuka na výber. Toto je podstatná predstava tejto zmeny. A to sú tie tri základné slobody: sloboda rodičom, sloboda žiakom, študentom a sloboda pedagógom. Samozrejme, že tieto slobody sú spojené so zodpovednosťou za svoje rozhodovanie. Ale ten návrh slobody neposúvajme do predstavy, že to je nejaká anarchistická sloboda, že teraz si každý bude vyberať a úplne robiť to, čo chce.

    Kvôli tomu, aby to tak nebolo, uvediem, už sa veci udiali. A tie veci, ktoré sa udiali, to sú tie objektívne merania, to je tá maturita, ktorá má problémy, aj mala, však hovorme otvorene, to je monitor deviatakov a to verím, že to je tu v našom návrhu a o tom už hovoril aj pán minister, že chce zaviesť, aby bolo meranie takéhoto typu aj po ukončení prvého stupňa. Jednoducho sú to objektívne merania o výsledkoch práce školy a tie sú podstatné, aby tá sloboda nebola len o tom, že môžeme si vybrať a nebudeme robiť obrazne alebo trošku prehnane nič. No, ak to naozaj tak minister urobí, ako deklaroval, že chce zaviesť to meranie, poviem, že dobre, aspoň čosi dobré odtiaľto preberie.

    A ďalšia vec, chcem povedať, že tento návrh nie je o deklarovanej slobode, že na papieri máte slobodu, ale skutočnosť je iná. Viete, tá sloboda je o tom, aby bol výber, aby bola tá ponuka a ponuka rôznych vzdelávacích programov je tu v tomto zákone zabezpečená tým inštitútom tvorby rámcových vzdelávacích programov, školských vzdelávacích programov. A druhá vec, výber môže byť len vtedy, ak máte objektívne informácie. A objektívne informácie máte o výsledkoch školy, ale to musí byť ochota ministerstva výsledky monitoru a maturity aj zverejňovať. Áno, aj rebríček zverejniť, aj keď to je nepríjemné všelijako, pretože tí, ktorí dobre neskončia, sa na vás hnevajú. Ale to je jedna vec a druhá vec, kvôli tomu, a to je jeden z krokov, ktorý bol už urobený, boli zavedené pre každú školu povinné výročné školské správy, aby jednoducho informácie dôležité o tom, čo tá škola robí, aké má výsledky, čo ponúka, boli dostupné. A potom je možnosť naozaj voľby, ktorá nie je len deklarovaná.

    A veľmi otvorene poviem, reforma vzdelávania, to nie je len prijatie zákona. Ak som hovoril o tom, čo sa už urobilo, tak chcem zdôrazniť, že je to zložitý proces, dlhý proces a v tom procese iste, veľmi otvorene poviem, bude aj čas na to a potreba urobiť isté korekcie. Tí, ktorí sledujú reformy, ktoré sa v oblasti vzdelávania robili, vedia, že mnoho krajín naštartovalo reformy a je to problematické, že po rokoch zistili, že neboli úspešní alebo len veľmi málo, a druhá vec, vedia, že tí, ktorí boli úspešní, takže tá reforma bol proces, ktorý, dá sa povedať, trval minimálne desať rokov. Aby nevznikla niekde predstava, prijmeme zákon a od 1. septembra nasledujúceho školského roka všetko bude fungovať. To je zložitý proces, ktorý chce mnoho krokov urobiť.

    A poviem veľmi otvorene, ako si myslím, reforma je bytostne spojená s ministrom školstva. Ja som si tu vlastne pripravil istý príhovor aj k pánovi ministrovi, no tu nie je, žiaľbohu, musím povedať, že som nemilo prekvapený. Očakával som, že aspoň hore na galérii budú zástupcovia ministerstva, aby aspoň mohli porovnávať, a keď sa už chcú, môžu aj inšpirovať, keď nie, tak môžu mať aspoň argumenty, aby mohli povedať, že prečo sa im to a to nepáči. No, nevidím tu nikoho. Ale naozaj, každá takáto reforma je spojená vždy s ministrom školstva a naloží mu prijatie takéhoto zákona obrovské množstvo práce na plecia.

    Ale na druhej strane by sa bez ohľadu na to, že my predkladáme tento zákon, reforma spojila s menom ministra, ktorý tam je a urobil by prácu, ktorú, si myslím, je dobré urobiť, stojí za to ju urobiť a stojí aj za takéto zmeny bojovať. No, žiaľbohu, mám pocit, že je skôr vo vleku udalostí a jednoducho reaguje len na to, čo prichádza zvonku ako podnet, a to sa mi zdá málo, pretože za 15 mesiacov som nevidel žiadnu ucelenú víziu a len, by som povedal, také odskoky z jednej strany na druhú, ktoré sa každú chvíľu ešte aj menia.

    A musím povedať, že sú veci, ktoré mohli veľmi dobre posunúť aj tú prípravu k reforme. Napríklad novela zákona o financovaní, ktorú urobil pán minister a ktorá ťažko poškodila súkromné a cirkevné školstvo, ktorá stála už trištvrte miliardy na dofinancovávaní, bola zlá novela. Ale mohol tam urobiť veľa. A poviem, znova to poviem, čo mohol urobiť. Dnes, keď existujú tie objektívne merania, maturita, monitor, mohol dávať časť finančných prostriedkov zmenou zákona o financovaní na základe výsledkov práce školy. A jednoducho toto by bol krok, ktorý by pomohol ku kvalite vzdelávacieho procesu.

    No, ale čo mňa mrzí a musím povedať, že to, čo sa začína napĺňať, a ma to prekvapuje, že práve on, to je model jednotnej školy, čo sa tu snaží zabetónovať. To je dlhoročný zápas, ktorý v tejto spoločnosti prebieha o tom, akú máme mať školu – či pestrú ponuku vzdelávacieho systému, alebo jednotnú školu? A ako som povedal, model jednotnej školy je zlý model pre 21. storočie a potreby spoločnosti.

    Dámy a páni, ja vo svojom úvode som zámerne nehovoril o nejakých legislatívnotechnických zabezpečeniach tohto zákona. Povedal som o tej základnej filozofii, pretože si myslím, že priestor, ak je vôľa na debatu, je vo výboroch v druhom čítaní a mali by sme aj vo verejnosti cez médiá o týchto veciach hovoriť a diskutovať, pretože si myslím, že vzdelávanie a školstvo stojí za to. Tu koľkokrát sedím a počúvam, ako sa tu hodiny bavíme o nezmysloch, a na naše deti a na školstvo, s prepáčením, páni kolegovia, neraz, musím použiť také neslušné slovo, sa vykašleme. Nezáleží nám na našich deťoch.

    Viete, v čase sa možno pozastaviť a možno ho premrhať, ale čas zastaviť nemožno. A ja som presvedčený, naozaj hlboko presvedčený, že takúto reformu, možnože nie celkom identickú, ale si vynúti sám život. A ak vaše rozhodnutie dnes v parlamente bude pokračovať, a poviem to tak tvrdo, v nastúpenej ceste parného valca i v tomto prípade návrhu zákona, zostane nám len ľútosť za zmarenou príležitosťou a premrhaným časom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Rosová. Poprosím ju, aby uviedla informáciu o návrhu zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol doručený poslancom ako tlač 388, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 51 z 5. septembra 2007 a aby som podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona vás informujem, že z vecného hľadiska sa predmet navrhovanej právnej úpravy týka uplatnenia práva na vzdelanie, ktoré je zakotvené v čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon má podľa navrhovateľov ambíciu nahradiť doteraz platný školský zákon z roku 1984 a vytvoriť podmienky na ďalšie zvýšenie vzdelanostnej úrovne detí a mládeže a uskutočniť obsahovú transformáciu v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a pedagogickou praxou.

    Z hľadiska priebehu jeho prerokúvania v Národnej rade Slovenskej republiky konštatujem, že návrh zákona podaný navrhovateľmi zaradil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na program tejto schôdze do prvého čítania na základe rozhodnutia č. 387 z 24. augusta 2007 s tým, že návrh zákona spĺňa podmienky a náležitosti ustanovené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona tiež konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách schválené uznesením Národnej rady č. 19/1997 Z. z. podľa § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného v citovanom rozhodnutí, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončila som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu. Hlásim sa ako prvá.

  • Dobre. Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Keď dovolíte, otváram rozpravu a písomne som dostal prihlášku za kluby SMK pán poslanec Szigeti, za SMER – sociálnu demokraciu pani poslankyňa Nachtmannová. Potom ďalej písomne sú prihlásení pán poslanec Devínsky, pani Szögedi, pán Andruskó. A do rozpravy požiadala ako prvá pani spravodajkyňa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milý pán neprítomný minister, ak pozeráte prenos zo záznamu, za seba aj za klub SDKÚ – DS hovorím jasne, tento návrh školského zákona podporíme.

    Ide o zákon, ktorý sa týka prakticky každého z nás. Týka sa našich detí, týka sa toho, ako bude ďalšia generácia na Slovensku pripravená na 21. storočie a jeho výzvy. Preto vás prosím, aby ste moje argumenty vypočuli a zvážili ich vecne bez ohľadu na to, či v tejto snemovni sedíme napravo, v strede alebo naľavo.

    Na Slovensku existuje zhoda v máločom, ale v jednom iste – školstvo potrebuje zmenu. Toto deklarujeme svorne najmenej od roku 2001, keď si vláda Slovenskej republiky aj táto Národná rada osvojili Národný program pre výchovu a vzdelávanie v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, známy ako Milénium.

    Verejnosť si uvedomila, že škola môže a asi by aj mala vyzerať inak. Neexistuje však celkom jasná a najmä nie spoločná predstava o tom, čo má byť výsledkom zmeny. Neexistuje o tom, žiaľ, ani verejná diskusia. V každom prípade však vieme, že nie je ďalej možné predlžovať stav, keď pripravujeme dnešné deti vo včerajších školách predvčerajšími metódami na zajtrajšie výzvy a povinnosti. Som presvedčená, že školstvo na Slovensku potrebuje skutočnú reformu. Reforma školstva nie je otázkou jediného zákona. Avšak školský zákon je pre takúto reformu podstatným východiskom. Preto je veľmi, naozaj veľmi dôležité, aby sme prijali taký školský zákon, ktorý dvere reformy otvára, a nie taký, ktorý dvere reforme zatvára.

    Dnes máme na stole návrh skupiny poslancov pánov exministrov a bývalého rektora najvýznamnejšej slovenskej univerzity. Tento návrh zákona svojím obsahom umožňuje vniesť do nášho školstva skutočnú zmenu. Zmenu tak na úrovni riadiacich procesov, ako aj v obsahu a forme vyučovania. Takú zmenu, ktorú vlastne hlása aj súčasný minister školstva, ale ktorú, žiaľ, legislatívny zámer ministerstva neobsahuje.

    Môžeme diskutovať pri druhom čítaní o tom, či sa nenájdu možno jednoduchšie formulácie, či nejestvujú zásady, ktoré by sa mali do tohto zákona dostať navyše. Naopak, či je možné z neho niečo vyňať. V každom prípade ale platí, tento návrh zákona otvára dvere skutočnej zmene. Na druhej strane je tu spomínaný legislatívny návrh, legislatívny zámer zákona o výchove a vzdelávaní z dielne ministerstva školstva. Je mi ľúto, ale musím z tohto miesta varovať. Materiál ministerstva školstva nie je základom zmeny. Tento materiál, ktorý ministerstvo čoskoro plánuje pretaviť do paragrafového znenia zákona, prináša nepochybne isté kozmetické úpravy a zlepšenia, ako už spomínal aj môj predrečník. Ale, žiaľ, predovšetkým v úrovni deklarácií a menej v rovine navrhovaných opatrení. Napriek istému pokroku ako celok ministerský materiál konzervuje súčasné zastarané princípy.

    Dovoľujem si to tvrdiť z viacerých dôvodov. Jednak preto, že už vo svojich východiskách sa vládny zámer hlási k množstvu koncepcií, ktoré ministerstvo školstva vychrlilo v priebehu posledného roka. Tieto koncepcie majú, dá sa povedať, veľmi rôznu úroveň, jedno však majú spoločné, ich východiskom je súčasné legislatívne prostredie. Tým sa autori legislatívneho zámeru uzavreli do bludného kruhu. Logické by bolo bývalo, keby sa boli na začiatku prijali nejaké základné reformné princípy a od nich by sa následne odvíjali koncepcie, ktoré riešia otázky konkrétnych oblastí. Takto síce vznikli aj námety na opatrenia v jednotlivých špecifických oblastiach, avšak zákonite v rámcoch starého existujúceho systému.

    Nemusíme po príklad chodiť ďaleko. Včera bol na programe vlády ako bod Koncepcia vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách. Čo prináša táto koncepcia nové? Niekoľko vcelku chvályhodných cieľov, ktoré ale sú prakticky všetky o peniazoch. Zvýšiť počet a kvalitu pedagógov, rozšíriť počet hodín alebo rokov vyučovania jazykov, povinné jazyky aj na odborných školách – to nie sú opatrenia, na ktoré treba veľa fantázie alebo odbornosti, iba veľa peňazí. Je to obzvlášť pikantné v situácii, keď máme už na stole návrh rozpočtu, ktorý školstvu nielenže nepridáva, ale jednoznačne uberá. Z pohľadu podielu na HDP ide v regionálnom školstve o pokles z 2,92 na 2,74 %.

    Ale okrem námetov, ktoré sú podmienené rozpočtom, a teda, žiaľ, nereálne, prináša táto koncepcia už len zatuchlinu. Dokonca až takú, že je priamo v rozpore s tým, čo deklaruje samotný legislatívny zámer ministerstva. Napríklad jednotné národné učebnice cudzích jazykov. Pritom samotný legislatívny zámer hovorí: „Pri výchove a vzdelávaní sa môžu okrem učebníc, učebných textov a pracovných zošitov schválených podľa vyššie uvedených pravidiel používať aj iné učebnice, učebné texty a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva, ktoré vychádzajú z princípov a cieľov výchovy a vzdelávania podľa navrhovaného zákona.“ Takže máme z chudobného školského rozpočtu vyhodiť 60 mil. na akési národné učebnice, ktoré možno ani nebudú používané? Samotný nápad na tvorbu takýchto učebníc považujem mimochodom za objavovanie teplej vody. Väčšina sveta sa učí angličtinu z učebníc, ktoré sú univerzálne. Holanďania ani Dáni žiadnu národnú učebnicu nepotrebujú, ale po anglicky vedia.

    A pokiaľ ide o štandardy, teda meradlá dosahovanej úrovne, tu tiež netreba objavovať objavené. Väčšina inštitúcií vo svete predsa uznáva konkrétne testy, ako sú TOEFL alebo cambridgeský certifikát. Ide nám teda o to, aby naši mladí ľudia vedeli jazyky a boli konkurencieschopní na globálnom trhu práce alebo ide skôr o zabezpečenie budúcej pracovnej náplne a príjmov pre autorov tejto koncepcie?

    Dalo by sa hovoriť o iných koncepciách a o jednotlivostiach, v ktorých si protirečia aj navzájom alebo v ktorých sú v rozpore s legislatívnym zámerom. Ale z hľadiska prerokúvaného zákona je podstatné, že sú to jednoducho zle zapnuté prvé gombíky na kabáte pseudoreformy.

    Prezentovaný ministerský legislatívny zámer ďalej zatvára a nie otvára dvere reformy aj z iných dôvodov. Deklaruje síce pekné ciele, ale v praktickej rovine ostáva pri tuho centralizovanom systéme. Hlási sa na jednej strane k tomu, že úlohou štátu je vytvárať a kontrolovať najmä štandardy, teda to, čo je výsledkom vzdelávacieho procesu. Ale v praktickej rovine štandardizuje nielen výstupy, ale aj formu. Napríklad takto: učebný plán je súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu, obsahuje zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich minimálnej a maximálnej týždennej časovej dotácie v príslušnom ročníku výchovno-vzdelávacieho programu. Učebné plány rámcových výchovno-vzdelávacích programov sú pre tvorbu školských výchovno-vzdelávacích programov záväzné v rozsahu minimálnej týždennej časovej dotácie pre základné učivo jednotlivých vyučovacích predmetov, ktorá je určená rámcovým výchovno-vzdelávacím programom. Je pravda, že na inom mieste tento materiál umožňuje usporiadať obsah učiva nielen do predmetov, ale aj do iných celkov. Ale na ďalšej strane alebo z ďalšieho hľadiska zasa ukladá štátnej inšpekcii, aby kontrolovala súlad s rámcovým výchovno-vzdelávacím programom. A sme doma. Sme tam, kde dnes. Kto bude zavádzať moderné alternatívy zoči-voči inšpekcii, ktorá kontroluje kolónky v triednej knihe a farbu pera, akou sú vyplnené, namiesto prínosu učiteľa pre vzdelanie a výchovu žiakov?

    Vážení kolegovia, poznám jednu malú vidiecku školu. Pán riaditeľ na tejto škole dosiahol takmer zázrak. Krásna vynovená budova, perfektné vybavenie informačno-komunikačnými technológiami, s ktorými pracujú už prváčikovia, učebne, v ktorých sú projektory pripojené na počítač s internetom, ale aj športovisko, bežky, lyže, folklórny súbor. Pánovi riaditeľovi napriek tomu predsa len niečo veľmi chýba. Tá škola je v lone krásnej slovenskej prírody. Je na mieste, kadiaľ prechádzali slovenské dejiny. Pán riaditeľ by veľmi rád zobral žiakov aspoň raz do týždňa von, kde by sa v lese, na poli, na lúke alebo v blízkych miestach priamo oboznamovali s prírodou, s jej zákonmi, kráčali v šľapajach slovenských národných dejateľov, spoznávali aj ich ľudské príbehy. Iste by si takto zapamätali učivo na celý život. A prirodzenou cestou by si takto osvojili aj niečo, čo sa naozaj ťažko vyučuje spoza katedry – skutočné vlastenectvo a národnú hrdosť. Od nového školského zákona nechce tento pán riaditeľ nič iné, a nielen on, aj iní tvoriví a zanietení učitelia, chcú slobodu pri hľadaní foriem nezviazanú do predmetov a týždenných dotácií. V ministerskom návrhu takúto slobodu nenájdu. Rodičia, ktorým záleží na kvalite vzdelávania ich detí v škole, očakávajú zase, že ich participácia na chode školy bude už menej formálna, ako je to doteraz. Ani oni svoj priestor v ministerskom návrhu nenájdu. Chcem upozorniť aj na...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, že vás prerušujem veľmi nerád, len uplynula 17.00 hodina určená na hlasovanie. Pýtam sa, či máte kratší, alebo dlhší, či ešte chcete dokončiť vystúpenie.

  • Rada by som to dokončila, pán predsedajúci.

  • Ruch v sále.

  • Pani spravodajkyňa, viem sa opýtať, že ako dlho asi bude trvať vaše vystúpenie, že či teda...

  • Reakcia poslankyne.

  • Tri minúty. Tak ešte poprosím o súhlas, tri minúty, zhruba. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Chcem upozorniť aj na ďalšiu vážnu hrozbu. Je veľmi pravdepodobné, že ak nevyužijeme šancu schváliť dobrý reformný návrh, o ktorom rokujeme, zopakuje sa tu scenár z prijímania novely vysokoškolského zákona. Scenár zbrklého a chaotického dolaďovania zlej predlohy, z ktorej vyjde ešte horší zákon. Podobnosť sa už črtá, veľmi negatívne reakcie odbornej verejnosti na rozporuplný legislatívny zámer vedú k hektickému prepisovaniu.

    Vážené dámy, vážení páni, Európsky komisia vyšla nedávno s iniciatívou na verejnú diskusiu o budúcnosti vzdelávacích systémov. Otvorila túto diskusiu tým, že sa pokúsila identifikovať hlavné problémy súčasného stavu. U nás sme zo strany ministerstva nič také nezaznamenali. Vo svojom legislatívnom návrhu uvádza ministerstvo nanajvýš technické dôvody na prijatie nového zákona. Ale ak nepomenujeme problémy, ktoré vyvoláva súčasný stav, ako potom môžeme určiť ciele, ktoré chceme dosiahnuť? Ako môžeme potom hľadať riešenia? Aj z toho vyplýva rozporuplnosť a bezradnosť ministerského návrhu, očividná najmä pri porovnaní s návrhom vážených pánov poslancov, o ktorom rokujeme.

    Vážené dámy, vážení páni, tak ako som povedala na začiatku, tento parlament má vďaka predloženému poslaneckému návrhu zákona šancu otvoriť dvere skutočnej zmene v našom školskom systéme. K takej zmene, akú si predstavuje hádam väčšina z nás, akú hlása vlastne aj sám pán minister. Máme šancu zabrániť tomu, aby sme pred zásadnou zmenou zabuchli dvere. Zásadnú, kvalitatívnu zmenu nášho školstva si totiž želá aj slovenská verejnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem spravodajkyni za vystúpenie. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode do času, kým neodhlasujeme návrhy zákonov, ktoré sme prerokovali v doterajšom priebehu. Ak dovolíte, len veľmi krátku technickú trojminútovú prestávku. Poprosím všetkých, aby zaujali miesta v rokovacej sále a o tri minúty pristúpime k hlasovaniu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu 13. schôdze.

    Prvé hlasovanie bude o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

    Je to tlač pod č. 387. Pani poslankyňa Ágnes Biró bude uvádzať ako určená spravodajkyňa výboru pre kultúru a médiá hlasovanie. Nech sa páči.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v rozprave vystúpilo desať poslancov. Vystúpila som ja ako prvá, potom pán Rafael Rafaj, pán poslanec Ivančo, Kuruc, Berényi, Kubovič, Kahanec, Kužma, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Abrham. Odzneli...

  • Reakcie z pléna: Abrhan.

  • Poprosím vás o pokoj. Pán poslanec, potom vysvetlíte meno.

  • Odzneli dva procedurálne návrhy, a to podala som procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby Národná rada rozhodla o tom, že vráti návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie. K tomuto návrhu sa pripojila aj pani poslankyňa Vášáryová. A druhý pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Kužma, ktorý navrhol, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sme nepokračovali v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľom na dopracovanie. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu na vrátenie na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 58 za, 68 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme tento návrh neodsúhlasili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte hlasovať.

  • Takže budeme hlasovať o ďalšom návrhu v zmysle § 73...

  • Ruch v sále.

  • Hlasujeme o tom, aby sme nepokračovali v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 57 za, 73 proti.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Veľký ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • 74 prítomných, 73 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že nie sme uznášaniaschopní.

    Pätnásťminútová prestávka.

  • Pätnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, po prestávke budeme pokračovať hlasovaním. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    A poprosím pani spravodajkyňu, aby uviedla návrh hlasovania. Boli sme, pripomínam, neuznášaniaschopní pri hlasovaní o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 77 prítomných, 75 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 386 a podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Zároveň navrhujem, aby uvedený návrh prerokovali výbory v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 93 prítomných, 92 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Zvonára, aby v druhom čítaní... Pán, ešte chvíľočku. Procedurálny návrh?

    Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem poprosiť v mene troch poslaneckých klubov o presun bodov programu 33 a 34 na utorok. Na začiatok schôdze.

  • Reakcie z pléna.

  • Bodov 33 a 34, to znamená návrhy o Andrejovi Hlinkovi...

  • Návrh poslancov Kresťanskodemokratického hnutia a druhý návrh Slovenskej národnej strany...

  • Návrhy poslancov SNS a KDH.

  • Hneď na začiatok schôdze.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Takže sme odsúhlasili, že uvedené dva body, tak ako navrhol pán predseda klubu SNS, prerokujeme od deviatej ráno v utorok budúci týždeň.

    A teraz už poprosím pána poslanca Zvonára, aby uvádzal v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 328).

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy. Navrhujem hlasovať o bodoch č. 1 až 3, 5 až 13, 15, 16 a 18 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

  • Ďakujem. Tým, že sme schválili bod 3, nemôžeme hlasovať o bode 4. Tým, že sme schválili bod 15, nemôžeme hlasovať o bode 14. A tým, že sme schválili bod 18, nemôžeme hlasovať o bode 17. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona ako celku do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • S odporúčaním gestorského výboru prijať.

    P. Paška, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 83 za, 2 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru prijať.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 74 za, 3 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.

  • Veľký ruch v sále.

  • Môžeme pokračovať, kolegyne, kolegovia?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem. Poprosím, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu.

    V druhom čítaní budeme teraz hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (tlač 307).

    Pán poslanec Markovič bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto. Takže budeme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý je pod bodom 4, kde sa posúva účinnosť zákona. Môžete dať hlasovať.

  • Budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy. Hlasujeme. Je odporučenie gestorského výboru, pán spravodajca?

  • Áno, odporučenie, pardon, gestorského výboru je schváliť.

    P. Paška, predseda NR SR:

  • Hlasovanie.

  • 78 prítomných, 75 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený bod spoločnej správy odsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Áno, tým sme schválili všetky pozmeňujúce návrhy, keďže bol len jeden. Môžete dať hlasovať, pán predseda, o posunutí zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku, o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 77 prítomných, 76 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Ak nie, uzatváram rozpravu.

    A budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • Áno, pán predseda. Takže môžete dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku so schváleným pozmeňujúcim návrhom.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem polhodinovú prestávku.

  • Polhodinová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli zistiť uznášaniaschopnosť a pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, rád by som zistil, či sme uznášaniaschopní, stačí, ak sa budete prezentovať. Poprosím len o prezentáciu, aby sme zistili, či sme po prestávke uznášaniaschopní.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Poprosím teraz...

  • Reakcie z pléna.

  • Kolegovia, kolegyne, len sme zisťovali, či sme uznášaniaschopní. Sme uznášaniaschopní, takže poprosím každého, kto má pocit, že nereaguje jeho hlasovacie zariadenie, aby vyskúšal vytiahnuť a vložiť hlasovaciu kartu. Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec, budeme teda hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj.

    Budeme hlasovať v treťom čítaní o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 108 za, 1 proti, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Prokopovič bude teraz uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.

    Je to tlač pod č. 306. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, teda nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, teda prosím, aby ste dali hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 4 zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 122 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili body zo spoločnej správy.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, iné návrhy neboli v rozprave, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil dať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 91 za, 2 proti, 33 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto zmysle § 85 prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 76 za, 2 proti, 48 sa zdržalo.

    Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o používaní záznamového zariadenia v cestnej premávke.

    Posledné hlasovanie bude uvádzať pani poslankyňa Rošková v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    Je to tlač 305.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, najprv budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 a 18 až 20 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 103 za, 2 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili body zo spoločnej správy.

  • Prosím, teraz dajte hlasovať o bode 17 zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 4 za, 70 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o návrhoch z rozpravy, ktoré som podala. Prosím, dajte hlasovať spoločne o všetkých bodoch o návrhoch poslankyne Roškovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Roškovej, ktoré podala v rozprave, o všetkých naraz.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 74 za, 4 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme návrh pani poslankyne odsúhlasili.

    Ďalej.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 3 proti, 46 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výrobu schváliť.

  • Hlasujeme v treťom čítaní o návrhu ako o celku. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 75 za, 4 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave.

    Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon).

    Ako prvý...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová?

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

  • Reakcia z pléna.

  • To je faktická. Pani poslankyňa Rosová, myslím si, že máme pred sebou návrh pánov poslancov Fronca, Szigetiho a Devínskeho a nie návrh ministerstva školstva. Legislatívny zámer ministerstva je momentálne v pripomienkovom konaní. Nerozumiem teda vôbec vášmu vystúpeniu. Myslím si, že v prvom rade ste sa mali zaoberať meritom veci, teda predloženému návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Ďakujem.

  • Pán poslanec Martinák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani poslankyňa Tatiana Rosová, veľmi pozorne som si vypočul vašu rozpravu k danej problematike. Podľa mňa, môjho názoru táto rozprava bola veľmi zvláštna. Dotknem sa len jednej oblasti, pretože ste zobrali túto tému veľmi zoširoka.

    Otázkou učebníc ste dali aj otázku, či sú používateľné v našich školách, aby boli dobre využité pre školy atď. Dovolím si vás upozorniť, že v roku 2005 váš bývalý minister pán Fronc objednal bez výberového konania od firmy Petit Press učebnice v hodnote 1,4 mil. korún. Išlo o 31 000 kníh. Boli to diela z 20. storočia. Mnohí riaditelia sa voči tomu ozývali, napríklad riaditeľ Obchodnej akadémie v Námestove, riaditeľ Gymnázia v Rožňave, zástupkyňa riaditeľa v Nitre, že boli to učebnice, ktoré boli absolútne neprospešné pre vzdelávanie. To je jednoducho dôkazom toho, ako ste gazdovali počas bývalého obdobia na ministerstve školstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická poznámka – pán poslanec Goga.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, ja nemôžem súhlasiť s vami, že sa dneska vyučuje starými metódami na našich školách. Veď za bývalého ministerstva sa veľa financií vynakladalo na vzdelávanie pedagógov, kde sa učili nové pedagogické postupy. Chcete povedať, že sa vyučovali na staré pedagogické postupy a staré metódy? Súhlasím ale s vami, že by sa mala k tomuto vyjadriť aj verejnosť. Čiže mi tu pri tomto návrhu zákona chýbala verejná diskusia s pedagógmi a učiteľmi, teda resp. rodičmi. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Mušková.

  • Pani poslankyňa, vystúpili ste k zákonu, teda k návrhu zákona, ktorý predložili vaši kolegovia, a očakávala som, že sa budete venovať tomuto materiálu a budete prezentovať jeho pozitíva. Vaše vystúpenie však obsahovalo 99 % kritiky, smerovalo na ministra školstva a ministerstvo školstva, ktoré pripravuje školský zákon, ktorý, ako ste povedali, je ešte v legislatívnom zámere. Tento materiál môžete pripomienkovať aj vy.

    Minister školstva je vo svojej funkcii jeden rok. Vy ste, resp. vaša strana boli vo vláde osem rokov a za týchto osem rokov sa nedokázalo tie krásne, spomínané vami vízie naformulovať do zákona, a nie to, bože, realizovať v praxi.

    Súhlasím s vami v jednom. Školstvo by malo byť absolútnou prioritou a v jeho podpore by sme sa mali všetci, bez rozdielu na politické tričko, zjednotiť. A súhlasím s vami ešte v ďalšom, že zbrklosť pri takom vážnom zákone, ako je školský zákon, nie je namieste, a preto vás pozývam na spoluprácu na školskom zákone, ktorý sa pripravuje, lebo teraz prijať tento zákon, to by bola zbrklosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Švidroň.

  • Chcem upozorniť predrečníčku, že tento zákon je chronicky známy. Pripravovali ste ho s rôznymi inštitúciami, tretím sektorom, politickými stranami 16 rokov. Pred dvoma alebo rok a pol tomu, čo ste ho identicky predložili v parlamente. Sami ste si ho potom nepostúpili ani len do prvého čítania. Tento zákon je ministrovi školstva dôverne známy. Takže ak ste z neho spravili pred voľbami politikum a potom ste sa rozhádali pred voľbami a neprijali ste si ho sami, veď ste mali väčšinu skutočne osem rokov, tak neviňte potom iných z toho, čo sa vám nepodarilo, keď ste vládli. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Košútová. Pani poslankyňa nie je v sále, takže stráca faktickú poznámku. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Smolková.

  • Vážená pani poslankyňa, aj keď ste väčšinu svojho vystúpenia venovali pripravovanému legislatívnemu zámeru ministerstvu školstva a nie zákonu, ktorý v súčasnosti prejednávame, myslím si, že nemusíte nikoho v tejto sále presviedčať o potrebe novely školského zákona. Ale pýtam sa vás, prečo až teraz? Prečo ten vami spomínaný pán riaditeľ z tej peknej školy nemohol vyučovať v zmysle reformovaného zákona už minimálne od roku 1999? Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Rosová, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, vážené pani kolegyne, kolegovia, za vaše faktické pripomienky. Nevyjadrím sa zrejme k všetkým pre krátkosť času. Každopádne správne si pani poslankyňa Nachtmannová aj pani poslankyňa Mušková všimli, že som sa venovala ministerskému legislatívnemu zámeru, a to preto, lebo za dobrý dôvod na prijatie tohto predloženého a diskutovaného návrhu zákona považujem to, aby sme zabránili prijatiu iného, zlého. Takže to bola moja pointa.

    A ďalšie, pán Martinák, 60 mil. na zbytočnú národnú učebnicu cudzích jazykov je čosi iné ako 1,4 mil. za literatúru 20. storočia. Ak niekto tvrdí, že v školských knižniciach sú významné diela 20. storočia zbytočné, je to na zváženie. Ale nie som tu od toho, aby som ja zastávala kroky bývalého pána ministra.

    Viacerí ste hovorili o tom, prečo teraz, prečo nie za celých osem rokov? Len chcem upozorniť, že z tých ôsmich rokov polovicu bol na ministerskom kresle váš kolega z vašej strany SMER – sociálna demokracia pán Ftáčnik. Ale určite nielen preto, na to boli aj dobré dôvody, najmä ten, že naozaj verejnosť ešte nemá ani celkom jasnú predstavu o tom, aká má byť škola a čo sú to tie nové a moderné metódy. O tom napokon svedčí aj poznámka pána poslanca Gogu preto, lebo skutočne to, že sa na niektorých školách vyučuje alternatívne a moderne, neznamená, že takých škôl je u nás prevaha. Ja do škôl chodím, rozprávam sa s učiteľmi, poznám, aké majú trápenia, aké majú bariéry, a to, čo som hovorila napríklad o inšpekcii, je skutočne reálna prax. Učí sa u nás metódami predvčerajšími, nie včerajšími.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti a po ňom vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

    Pán poslanec Szigeti, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, určite sa všetci zhodneme na tom, že naša snemovňa má ešte veľa podlžností voči našej spoločnosti. Jedným z týchto restov je aj prijatie nového zákona o výchove a vzdelávaní, jednoducho povedané, nový školský zákon. A to nielen z toho dôvodu, že Slovenská republika tento základný zákon, ktorý sa dá považovať aj za ústavu školstva, má z roku 1984, teda školský zákon má 23 rokov a prešiel mnohými novelami, ale aj preto, lebo okolitý svet za týchto 23 rokov prešiel mnohými reformami aj v oblasti výchovy a vzdelávania.

    Je pravda, že bolo niekoľko pokusov na prijatie novej legislatívy aj sa vypracovalo niekoľko rôznych koncepčných dokumentov, ktoré mohli slúžiť ako východiskový materiál k tvorbe nového školského zákona, ako napríklad materiál pod názvom Konštantín alebo materiál pod názvom Duch školy, najnovšie Milénium, alebo ináč známy materiál pod názvom Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, a ešte aj ďalšie iné materiály, avšak k rokovaniu na pôde parlamentu o návrhu nového školského zákona zatiaľ nedošlo. Je to vlastne prvý pokus o prerokovanie a prijatie nového školského zákona v histórii samostatného Slovenska a bol by som veľmi rád, keby tento pokus bol úspešný.

    V ostatných rokoch sa podarilo uskutočniť niekoľko veľmi závažných reforiem v oblasti výchovy a vzdelávania aj v našej krajine. Medzi najvýznamnejšie môžeme zaradiť napríklad zmenu zriaďovateľskej právomoci v rámci reformy verejnej správy, tzv. decentralizáciu riadenia, ďalej zavedenie normatívneho systému financovania škôl, nový spôsob overovania vedomostí u žiakov základných škôl, známy ako Monitor 9. Ďalej by som mohol menovať dvojúrovňovú štátnu maturitnú skúšku, informatizáciu našich základných a stredných škôl, známy projekt pod názvom Infovek, a ďalšie iné reformné kroky. Naďalej však chýba meritórna reforma vzdelávania a tým je kurikulárna transformácia. K jej uskutočneniu je nutnou podmienkou prijatie nového moderného zákona o výchove a vzdelávaní. Bude to súčasťou reformy školstva na Slovensku, ktorej hlavným cieľom je premeniť tradičné encyklopedicko-memorovacie a direktívno-neživotné školstvo na tzv. tvorivo-humánnu výchovu a vzdelávanie a poznatkovo-hodnotové školstvo, kde je dôraz na aktivitu a slobodu osobnosti, jej silu vytvoriť svoj progresívny, tvorivý spôsob bytia pre život v novom tisícročí. A toto, samozrejme, predpokladá predovšetkým zmeniť filozofiu výchovy a vzdelávania od tradičného poňatia výchovy a vzdelávania prejsť k tvorivo-humanistickej koncepcii, integrovať v nej pragmatickú filozofiu školstva, všeobecnovzdelávacie poňatie školy a humanistický prístup k výchove a človeku. Je potrebné ďalej zmeniť obsah vzdelávania, t. j. uskutočniť kurikulárnu transformáciu, čo znamená znížiť počet nepotrebných, nefunkčných informácií a nahradiť ich obsahom, poznatkami potrebnými pre život, kľúčovými kompetenciami, vypracovať nové osnovy, nové učebnice, študijné materiály so životným moderným obsahom rešpektujúcim princípy udržateľného rozvoja.

    Ďalej je potrebné zmeniť metódy, spôsoby, technológie vzdelávania, výchovy a riadenia týchto procesov. Od direktívnych, nedemokratických a totalitných metód prejsť k nedirektívnym spôsobom výchovy, k demokracii, subsidiarite, alternatívnym výchovným a vzdelávacím systémom, multimediálnym technológiám a, samozrejme, je potrebné aj ďalej decentralizovať riadenie, viac dôverovať školám, školským zariadeniam, riaditeľom, miestnym komunitám, radám škôl, rodičom a, samozrejme, aj pedagogickým kolektívom.

    Je potrebné vytvoriť a ďalej rozvíjať prostredie slobodnej ponuky vzdelávacej príležitosti so zabezpečením práva slobodnej voľby vzdelávacej cesty, vytvoriť konkurenčné vzdelávacie prostredie, čo sa stane hybnou silou, inováciou v pokroku. Uplatňovať právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka školy, vytvoriť rovnaké príležitosti pre deti bez rozdielu rasy, náboženstva či jazyka. Umožniť vysokú mieru účasti občanov, rodičov, komunity na správe záležitosti výchovy a vzdelávania. Je dôležité, aby obsahová reforma bola uskutočnená tak, aby základné učivo tvorilo v zásade okolo 60 až 65 % obsahu alebo aj času a ostatný obsah učiva určovala škola, prípadne školská rada a miestna komunita.

    Je čas vytvoriť legislatívu právneho štátu pre oblasť výchovy a vzdelávanie. Preto v našom spoločnom návrhu navrhujeme vyňať zo zákona o školských zariadeniach materské školy a zaradiť ich ako prvý článok školského systému do nového nami predloženého školského zákona. Chceme transformovať organizačnú štruktúru základnej školy tak, že I. stupeň bude tvoriť 1. až 5. ročník a II. stupeň 6. až 9. ročník.

    Chcem potvrdiť a upevniť súčasné postavenie základných umeleckých škôl v školskom zákone a akceptovať súčasnú štruktúru umeleckých odborov, obsah a dĺžku štúdia. V našom zákone vzdelávanie, teda vzdelávanie uvedené v tomto zákone chceme chápať ako súčasť celoživotného vzdelávania. Chceme potvrdiť naďalej 10-ročnú povinnú školskú dochádzku, pričom sa ustanovuje možnosť individuálneho vzdelávania ako osobitného spôsobu jej splnenia. Zadefinujeme sústavu škôl, odbory a stupne vzdelávania.

    Kľúčovým a najdôležitejším pedagogickým projektom sa stávajú vzdelávacie programy. Spôsob projektovania vzdelávacích programov predstavuje najpodstatnejší prvok vlastnej reformy vzdelávania, ktorú návrh zákona predpokladá. Zavedie sa Národný program vzdelávania, ktorý rozpracúva ciele vzdelávania stanovené týmto zákonom a vymedzuje hlavné oblasti vzdelávania, zmeny v obsahu vzdelávania a prostriedky, ktoré sú nevyhnutné k dosahovaniu týchto cieľov. Vypracúva, samozrejme, ministerstvo školstva na obdobie siedmich rokov. Obsah a rozsah vzdelávania sa určuje týmito vzdelávacími programami.

    Návrh zákona ustanovuje existenciu dvojúrovňového projektovania vzdelávacích programov, čo je mimoriadne dôležité. Rámcové vzdelávacie programy, opierajúce sa o cyklicky inovovaný Národný program vzdelávania, predstavujú centrálnu úroveň projektovania vzdelávania voči jednotlivým odborom vzdelávania a stupňom vzdelávania. Konkretizovaným projektom pre každú školu bude Školský vzdelávací program, ktorý v súlade s Rámcovým vzdelávacím programom s možnosťami školy a potrebami lokálneho prostredia školy, ako aj profilov konkrétnych žiakov rozpracúva ciele, stanovuje konkrétnu obsahovú štruktúru vzdelávania a ďalšie organizačné náležitosti.

    Spomínaný dvojúrovňový model projektovania vzdelávania umožní jednak na centrálnej úrovni revidovať základné komponenty vzdelávacích obsahov, efektívnejšie stanoviť výstupné požiadavky pre jednotlivé odbory a stupne vzdelania, prispieť k otvoreniu trhu s učebnicami a učebnými textami, na druhej strane na úrovni konkrétnych škôl umožní zohľadňovať konkrétne podmienky a lokálny kontext vzdelávania, špecifikovať zameranie školy aj v rámci škôl identického druhu, vytvárať vzdelávaciu ponuku vo vzťahu k záujmom a možnostiam konkrétnych žiakov, ďalej profesionalizovať pedagogickú prácu učiteľských zborov priamou účasťou učiteľov na projektovaní vlastného vzdelávacieho prostredia školy a zmysluplne sa zaoberať autoevolváciou školy a školského vzdelávacieho programu. Po prijatí dvojúrovňového modelu konečne naše školy budú mať svoje pedagogické programy, to znamená, že sám alebo sami pedagógovia, pedagogický kolektív bude kompetentný vypracovať si svoj pedagogický program.

    Na zvýšení celkovej kultúry projektovania vzdelávania má významný podiel ustanovenie Kurikulárnej rady ako nový orgán, samozrejme, aj nezávislí vzdelávací experti, ktorí overujú a osvedčujú súlad školských vzdelávacích programov voči rámcovým vzdelávacím programom.

    Samostatná časť v našom návrhu je venovaná zamestnancom škôl, kde sa vytvoria, tak ako dosiaľ, dve základné kategórie: kategórie pedagogických zamestnancov a kategórie nepedagogických zamestnancov. Čo sa týka kategórie pedagogických zamestnancov, ide o tie kategórie, ktoré sa podieľajú na pedagogickej činnosti, a táto kategorizácia pedagogických zamestnancov a požiadavky hlavne na ich kvalifikáciu, samozrejme, zodpovedajú štandardným súčasným medzinárodným pohľadom na kvalifikáciu pedagogických zamestnancov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať o to, aby ste tak ako Strana maďarskej koalície, aj vy všetci podporili tento nový návrh školského zákona, aby mladí ľudia, rodičia, ale častokrát aj odborníci nemohli v budúcnosti tvrdiť, že súčasná škola učí niečo iné, ako je potrebné pre kvalitný a tvorivý život. Je len na nás, aby toto ich častokrát prezentované tvrdenie bolo o niekoľko dní, týždňov minulosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho – pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Goga má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega poslanec, samozrejme, že nepochybujem o dobrom úmysle, ktorým ste týmto zákonom do parlamentu chceli priniesť, avšak myslím si, že dneska už taká tá direktíva v školách zo strany učiteľov nie je. Nemôžete povedať, že učitelia sa správajú direktívne voči žiakom, veď to je jedna z mála skupín tejto spoločnosti, ktorá sa vie prispôsobiť danej situácii a priamo v praxi. Veď majú pred sebou žiakov, 30, 35 žiakov a direktívne sa správať v školách, asi to by nepochodil ani jeden z nich. Veď práve už dneska majú toľko možností, ako pracovať s nimi voľnejšie, slobodnejšie, hľadajú rôzne formy, možnosti, aj tie moderné metódy, o ktorých ste tu hovorili, veď oni si ich sami hľadajú. Každý podľa vlastného zváženia, každý podľa vlastného uváženia. Takže nejaké direktíva by som už dneska v tomto nehľadal.

    A čo sa týka vzdelávania, veď si treba uvedomiť, že tých vzdelávacích procesov učitelia majú naozaj veľa. Veď si robili prvé kvalifikačné skúšky, druhé kvalifikačné skúšky, čo im ešte chceme dať? Ja hovorím, radšej im prispejme finančne na to, čo robia pre túto spoločnosť, pre tieto mladé deti, a myslím si, že sú veľmi vzdelaní vo svojom odbore všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej pán poslanec Devínsky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Lászlóa Szigetiho a Ferdinanda Devínskeho na vydanie zákona o vzdelávaní v školách (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozdelím na dve časti.

    V prvej časti vystúpenia sa budem zaoberať obsahom predkladaného navrhovaného zákona. Predložený návrh zákona má snahu vytvoriť legislatívny priestor na uskutočnenie reformných krokov v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré len do určitej miery vychádzajú zo schváleného Národného programu výchovy a vzdelávania Slovenskej republiky na najbližších 15 až 20 rokov, známe Milénium, čo možno hodnotiť pozitívne. Materiál v prevažnej miere kopíruje pracovnú verziu návrhu zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá bola vypracovaná na Ministerstve školstva Slovenskej republiky v roku 2006, ktorý svojím obsahom rieši problematiku výchovy a vzdelávania komplexnejšie. Návrh zákona skupinou poslancov navrhuje riešiť len problematiku vzdelávania v školách, čím ponecháva súčasný právny stav oddelenia škôl a školských zariadení dvomi všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. problematika výchovy a vzdelávania v školských zariadeniach bude musieť byť riešená samostatne všeobecne záväzným právnym predpisom, tak ako je to doteraz, zákonom č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaný zákon rieši taktiež problematiku pedagogického zamestnanca v 12 paragrafoch, pričom v podstate kopíruje súčasný právny stav s použitím novej terminológie a absolútne nerieši problematiku kontinuálneho vzdelávania a kariérového hodnotenia pedagogického zamestnanca v nadväznosti na jeho odmeňovanie. Navrhovaný zákon v niektorých terminologických pojmoch je v nesúlade s medzinárodnými dokumentmi, ako napríklad ASCED UNESCO, napríklad tým, že odborné a úplné odborné vzdelanie vyčleňuje zo sekundárneho vzdelania a vyššieho sekundárneho vzdelania a vyššie odborné vzdelanie vyčleňuje z postsekundárneho vzdelania. Väčšina ustanovení navrhovaného zákona je formulovaná nenormatívne, čo môže spôsobovať problémy pri uplatňovaní predmetnej právnej normy v praxi a taktiež problémy pri vymožiteľnosti práva. Ide najmä o ustanovenia § 4 až 6.

    Navrhovaný zákon ďalej obsahuje niektoré diskriminačné ustanovenia, napríklad ustanovenie § 6 ods. 2, ktoré zvýhodňuje cirkevné školy pred súkromnými školami v oblasti prijímacieho konania. Rovnako dávam na zreteľ stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 2007-411 zo dňa 23. 8. 2007 k predloženému návrhu zákona, kde sa konštatuje, že návrh zákona predpokladá dopad na verejné financie, a teda predkladatelia mali k návrhu zákona uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov. Rovnako ministerstvo financií žiada osobitne uviesť kvantifikáciu výdavkov spolu so zabezpečením zdrojového krytia v súvislosti so zriadením Kurikulárnej rady a školy pri diplomatických misiách Slovenskej republiky.

    K navrhovanému zákonu predkladám z obsahového hľadiska viaceré pripomienky.

    Prvá pripomienka. Pojem vzdelávanie v navrhovanom zákone udeľuje výchovný proces, čo podľa odbornej definície z uvedeného odboru pedagogika nie je možné oddeliť. Je potrebné, aby v navrhovanom zákone pojem vzdelávania zahŕňal proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia, a to z dôvodu, že napríklad v materskej škole sa v prevažnej miere realizuje výchovné pôsobenie na dieťa prevyšujúce vzdelávacie pôsobenie.

    Po druhé. Navrhovaná právna norma v ustanovení § 5 ods. 1 písm. c) ide nad rámec ústavného čl. 42 tým, že deklaruje bezplatné vzdelanie podľa tohto zákona, t. j. znemožňuje súkromným školám v rozpore s citovaným ústavným článkom vyberať poplatky za vzdelávanie.

    Po tretie. Navrhovaný zákon obsahuje 60 paragrafov, ktoré v mnohých častiach v porovnaní so súčasným stavom zásadne mení súčasný systém vzdelávania a zavádza mnoho nových prvkov. K takémuto rozsiahlemu zákonu je potrebné vypracovať podrobnejšiu osobitnú časť dôvodovej správy členenú podľa jednotlivých paragrafov navrhovaného zákona, ktorá by mala obsahovať odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení zákona. Predložený návrh zákona obsahuje osobitnú časť dôvodovej správy, uvedenú na 6 stranách, z ktorých nie je možné zdôvodniť mnohé navrhované ustanovenia, čím dochádza k nejasnostiam a rozdielnym interpretáciám príslušných ustanovení.

    Po štvrté. Navrhovaný zákon nedostatočne alebo vôbec neupravuje práva a povinnosti v oblasti prijímania na štúdium a v oblasti ukončovania štúdia a ďalšie práva a povinnosti, ktoré v súčasnosti riešia predpisy nižšej právnej sily, ako napríklad vyhláška o prijímaní, vyhláška o ukončovaní, vyhláška o základných školách, vyhláška o stredných školách a podobne. Pri tvorbe nového zákona je potrebné tento nesúlad s ústavným článkom 13 odstrániť, čo navrhovaná právna úprava nenavrhuje.

    Po piate. Navrhovaný zákon sa v texte v poznámkach, v odkazoch pod čiarou odvoláva na v súčasnosti platné vykonávacie predpisy, ktoré boli vydané na základe splnomocnenia zákonom č. 29/1984 Zb. Citovaný zákon však bude účinnosťou navrhovaného zákona zrušený, čím sa všetky vykonávacie predpisy k tomuto zákonu stanú bezpredmetnými. Z uvedeného dôvodu a v súlade s legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky je potrebné minimálne v pracovnej verzii k navrhovanému zákonu predložiť aj návrhy vykonávacích predpisov.

    Po šieste. Navrhovaný zákon nerieši hodnotenie žiakov systémovo a necháva túto možnosť riešiť len v rámci školských vzdelávacích programov. Keďže systém hodnotenia a klasifikácie žiaka má významný vplyv na jeho ďalšie vzdelávanie, postup do vyššieho ročníka, prijímanie na štúdium na stredných školách, zastávam názor, systém hodnotenia a klasifikácie žiaka musí byť v zásadnej forme riešený zákonom a školský výchovno-vzdelávací program môže riešiť len osobitosti hodnotenia a klasifikácie.

    Po siedme. Ustanovenie, ktoré umožňuje individuálne, teda domáce vzdelávanie, je príliš liberálne, keďže umožňuje zákonnému zástupcovi zabezpečovať vzdelávanie osobne bez toho, že by zákon kládol čo i len minimálnu požiadavku na stupeň vzdelania zákonného zástupcu.

    Po ôsme. Ustanovenie týkajúce sa plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky je chaotické a nepresné, pretože zákonnému zástupcovi ukladá len oznamovaciu povinnosť, pričom ďalej v texte sa predpokladá rozhodnutie o povolení zo strany riaditeľa kmeňovej školy. Prijatím tohto ustanovenia by sa zlegalizoval súčasný protiprávny stav, keď rodičia odchádzajú so svojimi deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez zabezpečenia plnenia povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa.

    Po deviate. Ďalším nedostatkom navrhovaného zákona je, že taxatívne neurčuje minimálnu dĺžku vzdelávania v príslušnom výchovno-vzdelávacom programe poskytujúcom stupeň vzdelania.

    Po desiate. Navrhované ustanovenie, ktoré rieši problematiku osvedčenia školských výchovno-vzdelávacích programov, je chaotické a protirečivé. Napríklad tým, že nadraďuje rozhodnutie zriaďovateľa alebo rozhodnutie školskej samosprávy, čo je vlastne združenie neodborníkov, nad rozhodnutie navrhovaného experta. Pozrime si § 14 ods. 14 písm. d). Navrhované ustanovenie taktiež nerieši právne postavenie a odmeňovanie vzdelávacích expertov. Na jednej strane navrhovaný zákon kladie pomerne prísne kvalifikačné požiadavky na vzdelávacieho experta, čo osobne vítam, na druhej strane sa však predpokladá, že svoju náročnú činnosť bude vykonávať bez nároku na odmenu? Obdobne sa neuvádza, ako sa bude postupovať voči vzdelávaciemu expertovi v prípadoch, že štátna školská inšpekcia zistí nesúlad školského výchovno-vzdelávacieho programu s rámcovým výchovno-vzdelávacím programom.

    Po jedenáste. Navrhovaný zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by malo upravovať rozsah pôsobnosti zákona, t. j. neupravuje, či sa navrhovaný zákon vzťahuje v plnej miere aj na cirkevné a súkromné školy.

    Po dvanáste. Dĺžka platnosti osvedčenia o súlade školských vzdelávacích programov, tak ako to určuje ustanovenie navrhovaného zákona, je nejasná, tak ako je uvedená v § 19 ods. 14 písm. a) až d).

    Po trináste. Závažný problém sa ukazuje pri časti navrhovaného zákona, ktorá rieši stupne vzdelania. Tie sa prelínajú jednotlivými druhmi škôl a nie sú stanovené podmienky prechodu na nadväzujúci vyšší stupeň získaného vzdelania, čo by sa malo uviesť do návrhu zákona.

    Po štrnáste. Navrhované ustanovenie s účinnosťou od 1. 9. 2008 začleňuje 5. ročník do I. stupňa základnej školy. Toto je z hľadiska finančno-priestorového zabezpečenia neuskutočniteľné, pretože na základe uskutočnenej racionalizácie siete škôl sú v súčasnosti základné školy len s I. stupňom kapacitne dimenzované na 1. až 4. ročník.

    To bola prvá obsahová časť môjho vystúpenia.

    Druhá časť môjho vystúpenia bude zameraná na určitú genézu profesionálneho pôsobenia predkladateľov. V súčasnosti regionálne školstvo funguje na základe zákona č. 29/1984 Zb. Tento zákon bol 19-krát novelizovaný. Predkladatelia pôsobili na pracovných pozíciách, na ktorých mali neobmedzené možnosti tento zákon namiesto neustálych novelizácií od základu zmeniť. A namiesto zákona z čias Československej socialistickej republiky sme na Slovensku už dávno mali mať školský zákon, ktorý v sebe reflektuje potreby demokratickej spoločnosti.

    Pán poslanec Fronc, 4 roky ste pôsobili ako štátny tajomník a necelé 4 roky ako minister školstva. Prepáčte, pán poslanec, ale skutočne reformný zákon, ku ktorému ste sa dovolávali, ste mohli prijať už ozaj dávno. Áno, plne s vami súhlasím, že sme v 21. storočí, ale v tom sme už 7 rokov a z toho ste celých 5 rokov mali všetky prostriedky na to, aby ste nový zákon predložili. Je teda pre mňa zarážajúce, že so štábom zamestnancov, ktorých ste mali k dispozícii na ministerstve školstva, ste neboli schopný tento zákon do parlamentu predložiť a predkladáte ho ako poslanec, hoci podľa legislatívneho plánu úloh vlády veľmi dobre viete, že ministerstvo školstva pracuje na zákone o výchove a vzdelávaní.

    Po nástupe novej vlády ministerstvo školstva ihneď, to podotýkam, ihneď pracovalo a intenzívne pracuje na zmene zákona č. 29/1984. Ministerstvo školstva vypracovalo osem koncepcií. Koncepcie určite ministerstvo nevychrlilo, ako to prezentovala pani poslankyňa Rosová, ale koncepčné práce trvali rok, teda tu nejde o nejaké urýchlené práce a prešli verejným pripomienkovým konaním. A to neboli teoretici, iba teoretici, to boli najmä odborníci z praxe. Na základe verejne pripomienkovaných koncepcií je vypracovaný legislatívny zámer. Momentálne je na pripomienkovom konaní. V septembri by mal byť predložený do vlády a v decembri podľa legislatívneho plánu úloh bude komplexný a dôsledne prepracovaný návrh zákona o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, predložený do vlády.

    Vzhľadom na prezentované a vzhľadom na stanovisko ministerstva financií klub poslancov strany SMER – sociálna demokracia predložený návrh zákona nepodporí. Nejde o žiadny parný valec, ako ste spomenuli, pán kolega, ale o racionálne rozhodnutie, ktoré som, myslím, dostatočne podrobne vysvetlila vo svojom vystúpení.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej: pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc, pán poslanec Švidroň, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Devínsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja som si pozorne vypočula váš príspevok a zaujala ma prvá časť, v ktorej boli pripomienky odborného charakteru, s ktorými niektorými z nich naozaj možno súhlasiť, ale chcela by som pripomenúť, že o týchto veciach môže byť diskusia v druhom čítaní, kde je možnosť predložiť pozmeňujúce návrhy a kde je možnosť uplatniť váš pohľad. Opakujem, v mnohých bodoch by sme sa na tom aj vedeli zhodnúť.

    Závidím vám váš optimizmus v tom, že očakávate, že ministerstvo v decembri predloží prepracovaný návrh zákona. To, čo predložilo ako legislatívny zámer, je, ja som to nechcela rozmazávať v mojom príhovore, ale nielen obsahovo, ale aj formálne, škandalózne neprepracované. Svedčí to o skutočnej potrebe školskej reformy preto, lebo jazyk, ktorý používa ministerstvo školstva v tomto, je naozaj urážkou slovenského jazyka. A ak od takýchto autorov očakávame, že za niekoľko týždňov dokážu na základe zlého obsahovo aj formálne zlého legislatívneho zámeru vypracovať dobrý zákon, myslím, že ten optimizmus je prehnaný.

    Práve preto považujem túto predlohu za dobrý základ a dobrý základ pre naše pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická – pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa, v prvom rade by som povedal k tej prvej časti, vážim si, že ste hovorili vecne aj pripomienky, ktoré ste povedali, myslím si, že o tom by mala byť diskusia. Ale predsa mám, samozrejme, výhrady, povedali ste veľa bodov, tak len pár výhrad.

    Keď hovoríte, že pracovná verzia z roku 2006 bola komplexnejšia, musím povedať, že toto, čo tu je, obsahuje všetko z toho, čo bolo v 2006 a niečo aj navyše. Takže to je asi nedorozumenie. A len taký príklad, keď kritizujete legislatívnu formu, no musím povedať, že to písali, tú textovú legislatívnu vec, špičkoví právnici. Ale keď napádate napríklad § 6 ods. 2 „za diskrimináciu sa nepovažuje“ a tak ďalej „prijímanie žiakov na cirkevné školy“, no, rád by som vám povedal, pani kolegyňa, že toto len anticipuje to, čo je v medzinárodnej zmluve, ktorá má platnosť nad zákonmi.

    A teraz tá filozofia je u nás rozdielna, pretože vy chcete mať všetko v predpisoch a my si myslíme, že o tom je tá sloboda.

    A v poznámkach k tej politickej časti, no 4 roky takmer bol ministrom, ktorý rozhodoval, minister, ktorý je dnes za vás, takže to by som predsa len nehovoril o tom štátnom tajomníkovi, a zvyšný čas, ale aj jemu by som to dal na obranu, viete, ťažko môžete robiť reformu vzdelávania, keď vám na hlavu tečie voda, keď vám zafukuje sneh školy a učitelia nemajú na platy. Jednoducho nemôžete diskutovať s niekým, kto 3 dni nejedol, o vážnych veciach. Najprv ho musíte nakŕmiť – a to bola vec, ktorú bolo treba vyriešiť predtým, ako sme sa aj pustili do toho. A chcel by som povedať, že zákon bol predložený a bol tu v parlamente, takže aj v tom nemáte pravdu.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa naplnila 19.00 hodina, prerušujem rokovanie 13. schôdze a pokračovať v rokovaní budeme zajtra o 9.00 hod. dopoludnia. Ďakujem.

  • Reakcie z pléna.

  • Je všeobecný súhlas? Ale ja som už prerušila, nechajme to na zajtra, už bolo prerušené.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.