• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, otváram druhý rokovací deň 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Srdečne vás všetkých vítam.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Martin Fronc a ďalej chcem pre poriadok uviesť, že o ospravedlnenie na všetky rokovacie dni trvania 13. schôdze sa ospravedlnili podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a predseda výboru pán Maroš Kondrót.

    Podľa schváleného programu teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 361.

    Prosím teraz pána ministra obrany Slovenskej republiky Františka Kašického, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je upraviť platný zákon o brannej povinnosti tak, aby upravoval aj výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie.

    Predkladaným návrhom zákona sa realizuje čl. 1 ods. 7 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

    Dovoľte mi, aby som vám povedal niekoľko informácií, čo je cieľom predkladaného návrhu. Je priamo upraviť výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie profesionálnym vojakom, zálohám, ako aj odvedeným registrovaným občanom. Novým spôsobom sa navrhuje vymedziť niektoré pojmy súvisiace s problematikou mimoriadnej služby a tiež upraviť odmeňovanie vojakov mimoriadnej služby, ich nároky po skončení tejto služby alebo aj nároky pozostalých po nich.

    Novelou zákona o brannej povinnosti sa majú taktiež upraviť aj niektoré ďalšie inštitúty platného znenia zákona, napríklad vznik brannej povinnosti dňom prijatia do štátnej služby profesionálneho vojaka a spôsob späť vzatia dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.

    Z dôvodu navrhovanej právnej úpravy výkonu mimoriadnej služby bolo nevyhnutné novelizovať aj ďalšie predpisy upravujúce zdravotné poistenie a alternatívnu službu. Vzhľadom na to, že táto úprava nebola doposiaľ v slovenskom právnom poriadku realizovaná, bol pripravený tento vládny návrh zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Zákon bol predložený na rokovanie vlády, legislatívnej rady a Bezpečnostnej rady štátu bez rozporov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie predmetného návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Kovarčíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač č. 356).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2007 č. 361 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť k tomuto návrhu zákona ústne? Konštatujem, že tomu tak nie je. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    V súlade s dohodou o hlasovaní v Národnej rade prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať o 11.00 hodine.

    Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    Skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu, dovoľte mi, aby som, dnes je taký pekný deň, aby som zavinšoval všetkým Máriám a špeciálne tu v Národnej rade Márii Sabolovej pevné zdravie a ako sa hovorí, mám informáciu, že pani Sabolová je jediná Mária v Národnej rade, takže pevné zdravie a (potlesk) ako sa hovorí: Na Habure veľa Božieho požehnania do každého dobrého namáhania. Všetko dobré ešte raz.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu nášho schváleného programu, ktorým je

    vládny návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 367. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 371.

    Prosím teraz ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Pán minister, nech sa páči, máte priestor na úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky vám do prvého čítania predkladám návrh zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého zámerom je upraviť podmienky poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci v Slovenskej republike.

    Návrh zákona zachováva kontinuitu poskytovania investičných stimulov a inkorporuje nové usmernenia Európskej komisie pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 až 2013, upravuje podmienky poskytovania investičnej pomoci podnikateľovi na počiatočné investície a tvorbu nových pracovných miest.

    Podmienky a limity na poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú upravené diferencovane podľa odvetvia a regiónu pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch.

    Návrh zákona spĺňa znaky transparentnej schémy regionálnej investičnej pomoci, čo znamená, že na jeho základe bude možné poskytovať štátnu pomoc priamo bez nutnosti schvaľovania jednotlivých prípadov štátnej pomoci Európskou komisiou, pretože investičná pomoc poskytnutá podľa podmienok zákona bude považovaná za štátnu pomoc zlučiteľnú so spoločným trhom podľa čl. 87 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a prosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to je výbor pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby uviedol úvodnú spravodajskú správu.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 194 zo 4. septembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákon (tlač 367).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jej prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 22. augusta 2007 č. 371 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, za úvodné slovo. Taktiež vás prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán István Pásztor a pán György Juhász, obaja z poslaneckého klubu SMK.

    Poprosím teraz pána Istvána Pásztora, aby zaujal miesto za rečníckym pultom. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, k vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov si dovoľujem uviesť nasledovné.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovania investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj transparentnosť poskytovania investičnej pomoci Slovenskej republike.

    Vážené dámy a páni, predkladaný návrh zákona podľa môjho názoru nemôže v plnom rozsahu naplniť tento cieľ, ktorý je uvedený v dôvodovej správe tohto návrhu zákona.

    Tento návrh ďalej byrokratizuje proces získania investičnej pomoci. Totiž v návrhu zákona v § 9 a v § 12 sa požaduje od žiadateľa investičnej pomoci, aby opakovane predkladal údaje a prílohy, ktoré už raz predložil, a to bez ohľadu na to, či uplynula lehota na ich predloženie.

    Pýtam sa, prečo v tomto prípade nestačí predloženie čestného vyhlásenia, v ktorom žiadateľ potvrdí, že od posledného predloženia nedošlo k žiadnej zmene. Veď všetky relevantné informácie potom môže preveriť príslušný orgán, ktorý bude posudzovať pravdivosť údajov.

    Ministerstvo v návrhu zákona nemá stanovenú lehotu, dokedy je povinné predložiť návrh na poskytnutie investičnej pomoci vláde Slovenskej republiky na schválenie. Takisto v návrhu zákona vláda Slovenskej republiky nemá určenú lehotu, kedy je povinná o tomto návrhu rozhodnúť. Ide konkrétne o § 13 ods. 1 až 2 návrhu zákona.

    V prípade obstarania dlhodobého hmotného majetku pre priemyselnú výrobu v okresoch, kde je miera nezamestnanosti o 50 % vyššia ako priemerná miera nezamestnanosti v Slovenskej republike, návrh zákona umožňuje zníženie požadovanej sumy 800 miliónov Sk na 200 miliónov Sk a v prípade, že ide o cestovný ruch z 500 miliónov Sk na 100 miliónov Sk.

    Moje osobné skúsenosti z okresu Trebišov sú také, že aj suma 200 miliónov Sk pre priemyselnú výrobu a 100 miliónov Sk pre cestovný ruch budú veľmi vysoké sumy a odradia potenciálnych záujemcov, aby v týchto regiónoch investovali. Preto by bolo nutné túto sumu znížiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Istvánovi Pásztorovi. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Györgyovi Juhászovi, ktorý vystúpi ako druhý prihlásený písomne do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči, pán poslanec.

    Gy. Juhász, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, rokujeme o vládnom návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je úprava podmienok poskytovanej investičnej pomoci na rozvoj regiónov, formy investičnej pomoci, postup a pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ich poskytovaní a kontrole ich použitia s dôrazom na zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov.

    Zákon ako taký je potrebný na vytvorenie podmienok poskytovania investičnej pomoci, ktorá je vymedzená v § 2 predmetného zákona, keďže tento návrh zákona ruší zákon č. 565/2001 Z. z. Pre potenciálnych investorov, ale aj potenciálnych novo zamestnaných sú zaujímavejšie podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, čo je riešené v § 4 predmetného návrhu.

    V priemyselnej výrobe sa podľa tejto novely podporia projekty, kde obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku je najmenej 800 miliónov, z toho 50 % musí hradiť samotný podnikateľský subjekt. Výška príspevku na jeden projekt bude tým pádom minimálne 400 miliónov korún. V regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti sa toto číslo znižuje na 200 miliónov a v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti 50 % vyššou ako priemerná miera nezamestnanosti na 100 miliónov.

    Obdobne je to riešené pri podpore projektov pre cestovný ruch s príspevkami na jeden projekt minimálne 250 miliónov korún, pre región s priemernou nižšou nezamestnanosťou a 125 a 50 miliónov pre okresy s vyššou mierou nezamestnanosti.

    Podľa júlovej štatistiky úradu práce a sociálnych vecí bola priemerná nezamestnanosť v Slovenskej republike 8,3 %. Nad touto hranicou sa nachádzalo 32 okresov zväčša z východného a stredného Slovenska. Nájdeme tu aj niektoré okresy z Nitrianskeho kraja. Podľa odhadu dopadov na verejné financie, ktorá je prílohou tohto zákona, bude v roku 2008 suma priamej formy investičnej pomoci činiť pol miliardy korún, t. j. 500 miliónov korún, a nepriama forma investičnej pomoci 1,5 miliardy Sk.

    Ak to dáme do súvisu s tým, čo som povedal pred chvíľkou, pomocou tohto zákona sa dá podporiť buď pár veľkých projektov v regiónoch s nižšou nezamestnanosťou, alebo viacero menších projektov v okresoch s vyššou mierou nezamestnanosti.

    Strana maďarskej koalície podporuje skôr tú druhú možnosť, aby sa táto podpora dostala do tých regiónov, ktoré ich čo najviac potrebujú.

    Pokiaľ ide o súvisiace otázky, ktoré treba riešiť, vidíme tu jeden veľký problém. Nedobudovanosť základnej infraštruktúry. Je nespochybniteľné, že bez vybudovanej dopravnej infraštruktúry žiadny región nie je schopný využiť svoje existujúce vnútorné možnosti.

    Preto, ak vláda myslí dostatočne vážne podporu investícií, a tým aj znižovanie miery nezamestnanosti v týchto regiónoch, treba presadzovať aj dobudovanie sietí diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktoré obsiahnu cestu Nitra, Zvolen, Lučenec, Košice, ďalej rýchlostnú komunikáciu Bratislava, Dunajská Streda, Nové Zámky, Levice, Lučenec až po Košice. Bez dobudovania tejto infraštruktúry nedosiahne tento zákon svoj cieľ a prinesie investície do veľkých regiónov, kde je ich už aj teraz oveľa viac ako v ostatných už spomínaných regiónoch. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Juhásza sa s faktickou poznámkou nehlási nikto. Pán poslanec György Juhász bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto z pánov poslancov, resp. z paní poslankýň prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú, pardon, pán poslanec Kahanec?

    Tak nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave. Samozrejme, uzatváram týmto možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, len krátku poznámku by som chcel takisto dať k predloženému vládnemu návrhu zákona o investičnej pomoci.

    Cieľ tu už bol spomínaný mojím predrečníkom, že tam ide predovšetkým o zrovnoprávnenie domácich a zahraničných investorov, ako aj o transparentnosť poskytovania zahraničnej pomoci.

    Ja by som nadviazal na to, čo tu bolo povedané, a predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme zlepšiť transparentnosť, ak chceme robiť kroky, ktoré budú smerovať k lepším a intenzívnejším stimulom a predovšetkým k tomu, aby práve prostredníctvom nich sa rozbehol dostatočne rozvoj regiónov a dostatočne sa aplikovali formy investičnej pomoci, tak to potrebuje aj určité dôveryhodné prostredie.

    A spomína sa to aj v ďalšej časti dôvodovej správy, že v rámci tohto zákona v Slovenskej republike tento návrh zákona chce prispieť k vytvárania dôveryhodného podnikateľského prostredia pre domácich a zahraničných investorov. Táto dôveryhodnosť a transparentnosť sú veľmi dôležité veci pre samotnú aplikáciu.

    Nechcem brať ani dobré ciele, ani dobré myšlienky, ale chcel by som poprosiť tých, ktorí o tom rozhodujú, jednak rezort, jednak vládu a vládnu koalíciu, aby túto dôveryhodnosť nekazili! Predovšetkým niektorými svojimi vzťahmi a vyhláseniami či postojmi a týka sa to či už neštandardných politických výrokov, výrokov k súkromným spoločnostiam, respektíve, skôr všeobecne, ako keby to všetko súkromné bolo zlé a všetko, čo je centralizované, štátne, ako keby bolo všetko dobré.

    Ja nechcem vidieť to dobré iba v súkromných rukách a nechcem vidieť, samozrejme, iba to zlé v tých centralizovaných. Ale každopádne sme dospeli do určitého štádia trhovo sociálneho a ekologického hospodárstva, v ktorom by sa mali prelínať tieto formy vo vzájomnom konsenze a tak, aby boli na prospech a k maximálnej efektivite všetkých činností na Slovensku.

    Takže chcem len upozorniť na to, že ak chceme tieto veci presadzovať, ak chceme skutočne pomôcť regiónom a predovšetkým tým, ktoré sú najmenej rozvinuté, tak musíme túto transparentnosť a túto dôveryhodnosť budovať aj reálnymi krokmi! A nekaziť ju určitými krokmi, ktoré sa doteraz udiali aj pri prijímaní zákonov, aj pri niektorých vyhláseniach a aj pri niektorých postojoch, ako napríklad len v poslednom čase zmeny postojov voči DSS-kám, resp. dokonca aj zmeny postojov k budovaniu diaľnic, že zrazu už sú tam PPP projekty, teda verejno-súkromné partnerstvo možné do budúcnosti.

    Ja budem rád, keď tento zákon skutočne prispeje k deklarovanému cieľu aj v živote. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Kahancovi. S faktickou poznámkou sa na jeho vystúpenie nehlási nikto. Takže teraz vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce v rozprave vyjadriť? Áno, nech sa páči. Čiže záverečné slovo pána ministra.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pôvodne som nechcel vystupovať v rozprave, ale chcel by som len zareagovať na niektoré tie poznámky. Skutočne my sme sa v tom zákone snažili hľadať kompromis medzi zaostalými regiónmi a možnosťou prepravy a dopravy tovaru, tým pádom atraktívnosti. Vieme, že tá infraštruktúra nebude v krátkej dobe v týchto regiónoch vybudovaná, preto sme sa snažili výrazne zmäkčiť podmienky na poskytovanie investičných stimulov práve v tých diskvalifikovaných regiónoch, ktoré jednoducho na Slovensku existujú.

    Pokiaľ som si dobre urobil tie poznámky. Prečo nestačí čestné vyhlásenie? Ja si myslím, že prednedávnom aj v parlamente prebiehala veľmi búrlivá diskusia o tom, či žiadateľ pri čestnom vyhlásení hovoril pravdu, alebo nehovoril pravdu. My sa jednoducho nechceme pri tejto štátnej pomoci spoliehať len na čestné vyhlásenia. My to chceme mať verifikované od príslušných inštitúcií, lebo to sú prostriedky, kde hovoríme o stovkách miliónov.

    Čiže ja si myslím, nehovorme, pre mňa skutočne nestačí len čestné vyhlásenie, ja chcem, aby ten predkladateľ mal verifikovaný údaj, ktorý poskytuje aj príslušnou inštitúciou, ktorá je na to oprávnená. Čiže preto je to možno trošku byrokratický systém, ale za tri dni si každý predkladateľ vie tieto potrebné stanoviská od príslušných inštitúcií vyžiadať. A budeme si všetci istí, že to, čo sa predkladá, je skutočne tak.

    Prečo nie je určená lehota, dokedy má vláda rozhodnúť? Viete, pokiaľ by sme dali pevnú lehotu, že od predloženia projektu sa musí vláda, ja neviem, do mesiaca, do dvoch vyjadriť, garantujem vám, že 70 – 80 % projektov by vypadlo z titulu toho, že nemajú dostatočne vypracovaný podkladový materiál na poskytnutie investičnej pomoci.

    Pokiaľ ste sa zaoberali tým formulárom a viete, aká je štruktúra toho, je to relatívne dosť zložité a veľmi často sa nám vyskytujú chyby. A my najviac času stratíme pri už určení tej výšky alebo oprávnenosti, alebo neoprávnenosti štátnej pomoci vlastne s tým, že sa musia vydokladovať tie veci, ktoré obyčajne v prvej žiadosti chýbajú. Čiže tu sa bojím, že by sme skôr išli proti žiadateľom o investičnú pomoc, ako keby sme im pomohli.

    Čo sa týka výšky investičných stimulov pre jednotlivé oblasti. Neboli tam spomenuté vlastne aj tie investičné stimuly pre sofistikované pracoviská, kde sa znižuje dokonca len na 40 miliónov povinná investícia.

    Ja som mal včera celý deň stretnutie s podnikateľmi v regióne Lučenec a regionálna obchodná a priemyselná komora práve zastrešuje päť okresov, ktoré majú všetky nad 20 % mieru nezamestnanosti a presne tam bola táto otázka a snažil som sa im to vysvetliť asi nasledovne.

    My nepokladajme investičné stimuly za všeliek. Jednoducho investičné stimuly by mali riešiť len zásadné veľké projekty, ktorými sa bude zaoberať vláda Slovenskej republiky. My máme iné podporné mechanizmy na menšie projekty. My máme pre živnostníkov, pre malých podnikateľov Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, kde je široká škála možností, ako títo malí a drobní podnikatelia môžu získavať investičné stimuly.

    Nastupuje Národný strategický referenčný rámec, ktorý by mal práve riešiť problematiku tých stredných, väčších stredných podnikov, kde sú pravidlá práve nastavené, samozrejme sú nastavené aj pre malých, ale sú hlavne určené pre tie stredné podniky, ale investičné stimuly, to je najvyššia forma.

    Tam by mali ísť skutočne len zásadné projekty a prosím vás, nebolo by dobré, aby sa vláda zaoberala projektmi 50 miliónov, 100 miliónov. To asi nie je celkom určené pre vládu, lebo pokiaľ pochádzate z podnikateľského prostredia a hlavne z priemyselnej výroby, viete, že nejaká technologická linka stojí bežne 50 až 100 miliónov, 200 miliónov, čiže nehovorme, že s projektom, ktorý má za cieľ nákup nejakej technologickej linky je taký výrazný projekt, že sa už s ním má zaoberať vláda.

    Nato bude skutočne operačný program konkurencieschopnosť, ktorý je v kompetencii ministerstva hospodárstva. Preto si myslíme, že skutočne cez investičné stimuly by mali ísť tie najzávažnejšie a najrozhodujúcejšie projekty.

    Ja si myslím, že škála tých podpôr, ten balans finančných možností tak, ako je teraz nastavený cez tie tri rôzne zdroje, dostatočne pokrýva celú oblasť podnikateľského spektra, aby každý mohol dostať pre svoj projekt z toho správneho účtu práve tú pomoc.

    Ja chápem. Veľa podnikateľov má s týmto problémy zorientovať sa v tom celom, kde je kedy čo možné, ale to už jednoducho systém, ktorý beží nielen na Slovensku, ale beží v celej Európskej únii a jednoducho tí uchádzači sa musia vedieť v týchto rôznych formách zorientovať.

    K tej infraštruktúre som sa skutočne vyjadril. Mne je ľúto tých regiónov, ktoré nemajú ani šancu v blízkej budúcnosti mať diaľnice k dispozícii. Preto sme hľadali nejaký kompromis, že sme štvornásobne zmäkčili podmienky práve pre tie regióny, kde je nezamestnanosť príliš vysoká. Zatiaľ nevidíme inú možnosť. Ale, samozrejme, nebránime sa každému dobrému nápadu, aby sme týmto regiónom ešte viac pomohli.

    Bola tam požiadavka na transparentnosť poskytovania týchto zdrojov. Podľa rozhodnutia Európskej komisie dokonca právo rozhodovať o investičných stimuloch môže mať minister hospodárstva.

    Pán poslanec, ja som sa dobrovoľne vzdal tejto svojej kompetencie a presunul som túto kompetenciu na vládu, hoci mám rozhodnutie Európskej komisie, že to môžem robiť na vlastnej úrovni. Myslím si, že vláda je šestnásťčlenný orgán, vláda je koaličný orgán, je tam jednoducho viac pohľadov, a myslím si, že aj väčšia objektívnosť na to, aby skutočne boli uprednostnené najlepšie projekty. Čiže ja si myslím, že vláda, pokiaľ je demokraticky zvolená, demokraticky vykonáva svoju funkciu, by mala byť aj dostatočnou zárukou pre transparentnosť.

    To je z tých mojich poznámok, ktoré som si stihol zatiaľ zapísať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa spoločného spravodajcu. Nie, nechce sa vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu v súlade so schváleným programom tejto schôdze, ktorým je

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 363 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 355.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte priestor na úvodné slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018 zo 6. decembra 2006 a uznesením vlády č. 462 z 23. mája 2007.

    Predloženým návrhom zákona sa navrhuje zníženie maximálnej výšky výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne zo 4 na 3 % z ročného úhrnu poistného.

    Zdravotná poisťovňa je podľa návrhu zákona povinná viesť v účtovníctve oddelenú analytickú evidenciu pre verejné zdravotné poistenie a prevádzkovú činnosť tak, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre verejné zdravotné poisťovne a osobitne pre prevádzkové činnosti a aby bolo možné zistiť hospodársky výsledok za každú činnosť samostatne.

    Ak je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, môže ho podľa navrhovanej právnej úpravy zdravotná poisťovňa použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.

    Ďalej sa navrhuje, aby prevod poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na inú zdravotnú poisťovňu bolo možné vykonávať iba bezodplatne.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je explicitne vymedziť postavenie zdravotných poisťovní ako subjektov verejnej správy, ktoré spravujú povinné odvody na verejné zdravotné poistenie.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, ktorým je výbor pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363).

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 323 zo 4. júna 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 12. októbra 2007 a gestorský výbor do 15. októbra 2007.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nášho programu prihlásili pán poslanec Viliam Novotný, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Alexander Slafkovský, všetci z poslaneckého klubu SDKÚ – Demokratická strana a ako štvrtý pán poslanec Tibor Bastrnák zo Strany maďarskej koalície.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k novele zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú dnes prerokovávame v prvom čítaní.

    Na jeseň minulého roka na verejnosť prenikli pripravované novely zákonov, zákon o zdravotnom poistení, kde sa uvažovalo s prepoistením poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní, a zákon o verejnoprávnych zdravotných poisťovniach, kde sa plánovalo zmeniť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a Spoločnú zdravotnú poisťovňu na presne nedefinované verejnoprávne inštitúcie s črtami akciových spoločností, no najmä sa zdravotným poisťovniam mal zakázať zisk.

    Odvtedy bolo viac-menej všetkým jasné, že sa začal útok vládnej koalície a predovšetkým strany SMER na pluralitu zdravotných poisťovní, na súkromné zdravotné poisťovne a že budeme svedkami ďalších pokusov o demontáž sľubne sa rozvíjajúceho a fungujúceho pluralitného systému zdravotných poisťovní na Slovensku.

    Obe vyššie spomínané novely boli zjavne protiústavné a vážne výhrady voči nim vznieslo ako ministerstvo financií, tak ministerstvo spravodlivosti aj Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, až nakoniec neprešli pre zjavnú protiústavnosť Legislatívnou radou vlády niekedy vo februári tohto roku.

    Potom prišla jarná séria zdravotníckych správ v podaní ministerstva zdravotníctva a z nich by som v súvislosti s dnes prerokovaným zákonom spomenul najmä správu o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva s plánom vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne zoštátnením, vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní.

    Tento vskutku pozoruhodný nápad na vyvlastnenie, pripomínajúci rok 1948, však nenašiel podporu ani u koaličných partnerov strany SMER. Nasledovala séria ďalších nemenej pozoruhodných nápadov v podaní vládnej koalície, či už to mali byť len dve zdravotné poisťovne na trhu, jedna štátna a jedna súkromná, alebo ponechanie plurality, ale fúzia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne do jednej štátnej poisťovne.

    Nakoniec po koaličných peripetiách dostal minister zdravotníctva uznesením vlády jasnú úlohu. Uznesenie vlády č. 462 z 23. mája 2007, citujem. „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ A o tom dnes rokujeme.

    Dnes v prerokovanej novele jasno vidno, že strana SMER už stratila veľa zo svojich úvodných predstáv o násilnom prepoisťovaní, zoštátňovaní, vyvlastňovaní. Tak napríklad zdravotné poisťovne zostávajú akciovými spoločnosťami. To prízvukujem. Zdravotné poisťovne zostávajú akciovými spoločnosťami. Už nie verejnoprávnymi fondmi ani nejakými inými inštitúciami s črtami akciových spoločností, ale akciovými spoločnosťami. Čiže toto je celkom sympatický posun v myslení.

    Samo osebe aj zníženie nákladov na prevádzkovú činnosť zdravotných poisťovní zo 4 na 3 % by bolo zaujímavým riešením. Ja osobne si to dokonca viem aj predstaviť. Zdravotné poisťovne sú dnes už vybudované, transformované a dostatočne silné, tak im sprísnime podmienky. Samo osebe, keby išlo len o zníženie prevádzkových nákladov.

    Žiaľ, podstata predstavy o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne a ovládnutí všetkých zdrojov z verejného zdravotného poistenia v rukách štátu, presnejšie nominantov SMER-u vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je prítomná aj v tomto zákone. Srdcom tohto zákona je totižto návrh, aby zdravotné poisťovne kladný hospodársky výsledok použili len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom kalendárnom roku.

    Treba povedať, že je to v praxi len veľmi ťažko realizovateľné ustanovenie. Pretože zdravotná poisťovňa nemá celkom nástroje, ako má uhradiť v nasledujúcom kalendárnom roku viac zdravotnej starostlivosti, než ako podľa svojho plánu zazmluvnila. To má preplácať poskytovateľov, to im má v polroku zvýšiť platby, to ich má nútiť, aby viacej hospitalizovali ich poistencov, alebo jednoducho, a zrejme to je predstava ministerstva zdravotníctva, má dať viacej peňazí do koncových nemocníc, ktoré sú aj tak v strate, aj tak im to nepomôže.

    Ale už odhliadnuc od toho, ako sa to technicky dá alebo nedá vyriešiť, podstatou je, že v tejto novele nejde ani o ochranu zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré tečú do rezortu zdravotníctva, nejde ani o verejný záujem, nejde ani o to, aby mali poskytovatelia viac peňazí. V tejto novele ide o legislatívne inštitucionálne a ekonomické kroky, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne.

    Ak by mi náhodou niekto neveril, alebo niekto by mal pochybnosti, dovolím si ho presvedčiť niekoľkými citátmi toho najpovolanejšieho, predsedu vlády Slovenskej republiky. Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 28. apríla Robert Fico. „Budem úprimný, ja presadzujem naďalej myšlienku jednej zdravotnej poisťovne.“

    Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 26. mája Robert Fico. „Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. Budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre súkromné zdravotné poisťovne. Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru, ale chceme ich vytlačiť spôsobom, ktorý nie je napadnuteľný ani právne, ani medzinárodnoprávne, ani politicky, ani nijako inak.“

    Slovenský rozhlas Sobotné dialógy 30. júna Robert Fico. „My si myslíme, že jedna verejnoprávna zdravotná poisťovňa pre takú krajinu, ktorú prejdete za šesť hodín autom, bohato stačí.“

    Táto novela, ktorú dnes prerokúvame, prekĺzla Legislatívnou radou vlády napriek rozporom, ktoré vzniesli ministerstvo financií a ministerstvo spravodlivosti a prešla aj vládou. Na veci to však nič nemení, že po schválení tejto novely zrejme nastanú vážne problémy. Novela zaváňa protiústavnosťou a zrejme sa nevyhne podaniu na Ústavný súd. S veľkou pravdepodobnosťou budú nasledovať žaloby zo strany súkromných zdravotných poisťovní voči štátu za zmenu podmienok vo výkone zdravotného poistenia.

    Takže to, čo hovoril pán minister aj pani spravodajkyňa, že teda nemá dopad na štátny rozpočet, no, v tejto chvíli to vyzerá, že zatiaľ nie. Ale aký dopad bude mať na okruh verejných financií, to sa uvidí potom, čo budeme vedieť, ako dopadnú tieto súdne spory. Ale ja nechcem o tom špekulovať. Nie o tom chcem dnes rozprávať, ani strašiť nechcem.

    Jedno môžeme povedať s určitosťou a o tom chcem hovoriť, že zdravotné poisťovne stratia motiváciu efektívne nakladať so zdrojmi z verejného zdravotného poistenia, stratia motiváciu efektívne alokovať tieto zdroje, nakupovať kvalitne a účelne, kontrahovať aj podľa ceny a s prihliadnutím na cenu, stratia motiváciu na to, aby dokázali čo najúčelnejšie zabezpečiť pre svojich poistencov klientov zdravotnú starostlivosť.

    Či sa nám to páči, alebo nie, ja to škaredé slovo teraz použijem, škaredé slovo pre slovenskú ľavicu, zisk je motivácia. Je motivácia správať sa účelne a efektívne. To ešte neznamená, že zisk si akcionári strčia do vrecka.

    V správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve, ktorú sme prerokovali na ostatnej schôdzi Národnej rady, sa píše, že zdravotné poisťovne celý kladný hospodársky výsledok za rok 2006 vrátili do systému alebo sa zaviazali, že vrátia do systému. Čiže to je dôkaz, jeden z dôkazov toho, že so ziskom sa dá naložiť rôzne. Ponechať ale možnosť zdravotným poisťovniam, naložiť so ziskom podľa rozhodnutia akcionárov posilňuje konkurencieschopnosť zdravotných poisťovní, ich súťaž, a teda aj snahu ponúkať poistencom lepšie služby a zabezpečiť im kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

    Kladný hospodársky výsledok môžu iste vyplatiť vo forme dividend, ale urobili to už niekedy? Naozaj, vyplatili už súkromné zdravotné poisťovne dividendy? Nie. Čiže len strašíme, že ich budú vyplácať a odídu peniaze zo systému.

    Problémom ale je, že ak im zakážeme nakladať so ziskom a kladný hospodársky výsledok budú musieť zo zákona použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom kalendárnom roku, dosť nešťastná formulácia, ale o tom viacej v druhom čítaní, žiadny kladný hospodársky výsledok mať nebudú. No veď prečo by sa snažili? Keď nebude motív, prečo by sa snažili a súťažili o poistenca? Prečo by zazmluvňovali podľa kvality a ceny?

    Súkromné zdravotné poisťovne s veľkou pravdepodobnosťou z trhu odídu. Podľa tejto novely, tak ako povedal aj pán minister, ja medzitým zapnem počítač, tak ako povedal aj pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, že táto novela rieši aj tento problém, aby, ak budú odchádzať z tohto trhu, náhodou nenastal nejaký väčší problém, lebo po ceste môžu bezodplatne odovzdať svoje kmene štátnej zdravotnej poisťovni, tak im ich odovzdajú a odídu a plán, o ktorom hovorím od úplného začiatku, plán predsedu vlády vytlačiť ich z trhu a vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu je dokonaný. Sme tam, kde to celé smeruje. Jednej všeobímajúcej, štátnej nefunkčnej, večne sa zadlžujúcej zdravotnej poisťovni, ktorú sme tu už mali.

    Ak dovolíte, v ďalšej časti by som sa pristavil pri jednom mýte, ak môžem. Chcel by som pustiť slid. Neviem, či je to veľmi dobre vidieť, ale pokúsim sa to okomentovať. Je to starý slid a poslanci, ktorí boli v Národnej rade v predchádzajúcom funkčnom období ho veľmi dobre poznajú. Je z čias spred reformy zdravotníctva, kde sme riešili to, čo začíname riešiť znovu dnes.

    Na jednej strane máme farmaceutické firmy, máme distribučné firmy, máme lekárne, máme súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ambulancie aj nemocnice. Na druhej strane máme zdravotné poisťovne pred transformáciou, to neboli obchodné spoločnosti, ale verejnoprávne fondy a tam hore ten tmavomodrý rámček, to sú platitelia zdravotného poistenia.

    A teraz sa chcem trošku porozprávať o tom mýte, a to je mýtus o negatívnom vplyve zisku, o tom, že zisk v zdravotníctve je nemorálny, že zdravotné poisťovne zisk nemôže mať, pretože narábajú s verejným zdravotným poistením a verejné zdravotné poistenie sú verejné prostriedky. Takže poďme po poriadku.

    Platitelia poistného platia poistné zo zákona, ktoré plynie do zdravotných poisťovní. Tam je zisk ešte nemorálny podľa predstáv strany SMER-u, tam zisk treba zakázať. Z tohto poistného kontrahujú zdravotné poisťovne zmluvy u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tým už ale sú v zisku, no na rozdiel od štátnych, ktorí neboli dotransformovaní a sú ďalšou čiernou dierou a veľkým problémom rezortu, ale súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, súkromná ambulancia, nezisková organizácia, tá už môže, súkromná nemocnica, akciová spoločnosť, tá už môže vytvárať zisk, aj ho vytvára. Dokonca ešte aj štátne akciové spoločnosti vytvárajú zisk. V zisku sú aj lekárne a za lieky platí zdravotná poisťovňa čím? Nie poistným? Nie peniazmi z verejného zdravotného poistenia? No lekáreň nakupuje. Nakupuje od distribučných firiem, ktoré sú tiež v zisku. Prečo sú v zisku distribučné firmy z verejného zdravotného poistenia? Tie nakupujú vo farmaceutických firmách, tie sú tiež v zisku, z tých istých peňazí.

    Problémom tohto systému, tak ako bol pred reformou a tak, ako ho chce vládna koalícia po ich antireforme, je to, že nefungoval. Že všetci boli v zisku na ľavej strane, akurát zdravotné poisťovne boli v miliardových stratách. A boli v miliardových stratách preto, lebo pôsobili v dvoch rôznych režimoch. Nemôžeme na jednej strane budovať ziskové zdravotníctvo, kde je zisk z verejného zdravotného poistenia povolený, a na druhej strane zviazať zdravotným poisťovniam ruky, vziať im motiváciu a zakázať im dostať sa vôbec do zisku, čiže zobrať im túto motiváciu. Takýto systém nebude fungovať. Buď necháme aj zdravotným poisťovniam možnosť, aby používali normálne ekonomické nástroje, aby sa starali o to, aby efektívne nakladali s verejnými finančnými prostriedkami, alebo urobme neziskovým aj ľavú stranu. Nech sú neziskové všetky nemocnice, nech sú neziskové lekárne, nech sú neziskové distribučné firmy aj farmaceutické firmy. Nech celý rezort funguje ako Červený kríž. Urobme to týmto spôsobom. Ale táto kombinácia (potlesk) socializmu s kapitalizmom nebude fungovať, aby som sa vyjadril, rétorikou vládnej koalície.

    Ďakujem pekne. Vrátim sa teda k prezentácii a k mojej otázke, ktorú som si kládol od úplného začiatku, keď som sa pripravoval na túto rozpravu, prečo strana SMER stále presadzuje vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, prečo strana SMER stále bojuje s pluralitou zdravotných poisťovní? Prečo chce jednu štátnu zdravotnú poisťovňu? Nikomu to nepomôže a systém sa bude ďalej zadlžovať. Keď mi neveríte, že sa systém bude ďalej zadlžovať, treba si len zaspomínať, ako to bolo pred rokom 1998, hoci aj pred rokom 2002. Systém sa bude ďalej zadlžovať. Zdravotné poisťovne dnes nie sú problémom systému. Ak zdravotná poisťovňa splní všetky podmienky, ktoré vyplývajú zo zákona o zdravotných poisťovniach, ak zazmluvní celú verejnú minimálnu sieť, ak zaplatí celú akútnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak nemá ani jedného poistenca, ktorý čaká na zozname čakateľov, len vtedy môže byť v zisku. Ak sa nám tieto podmienky pre zdravotné poisťovne zdajú malými, slabými, sprísnime ich.

    V jednej zo správ, ktorú sme prerokovali na jar, alebo o ktorej sme diskutovali, ministerstvo zdravotníctva píše, že „príčinou zisku súkromných zdravotných poisťovní je cielený nábor poistencov a modelovanie poistného kmeňa“. To znamená, že drahí poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach a kvázi lacní poistenci, ale platiaci poistenci sú v súkromných zdravotných poisťovniach. Ale na to máme takisto mechanizmus. Ja ho znovu poradím v tejto snemovni. Zmeňme mechanizmus prerozdelenia a zahrňme do prerozdeľovania aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť. Už sme to dávno mohli urobiť.

    Na druhej strane chcem povedať, že najlepším regulátorom primeraného zisku, najlepším regulátorom toho, aby zisk nebol neobmedzene veľký je práve pluralita zdravotných poisťovní a ich konkurencia.

    Zdravotné poisťovne musia bojovať o poistenca, ponúkať mu čo najlepšie služby a zazmluvniť mu čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Môžu si za týchto podmienok vytvárať neprimerane veľký zisk? Môžu ušetriť na poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti? Môžu dať poskytovateľom nižšiu úhradu, ako dáva konkurencia? Môžu zazmluvniť pre svojich poistencov menej zdravotnej starostlivosti, ako dáva štátna zdravotná poisťovňa? Môžu to urobiť? Áno, môžu, aby mali väčší zisk. Ostanú im tí poistenci? Lekári budú prví, ktorí povedia: „Choďte do tej druhej poisťovne, tá mi platí viac, tá mi platí lepšie, načas, nebuďte v tejto poisťovni.“ A pacienti veľmi radi počúvnu.

    Čiže som o tom presvedčený, že práve táto motivácia vo forme zisku a konkurencia v pluralitnom prostredí je najlepším nástrojom na to, aby zisk nebol neprimerane vysoký, aby neodtekali tieto finančné prostriedky zo zdravotníctva, ale práve naopak, aby zdravotné poisťovne investovali naspäť do zdravotníctva.

    Tak prečo teda strana SMER, znovu si kladiem túto otázku, vytláča poisťovne z trhu? Prečo chce zničiť pluralitu? Nechcú to ani občania. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že až 80 % pacientov, občanov, poistencov si praje zachovať pluralitu zdravotných poisťovní na Slovensku.

    Na októbrovej schôdzi budeme zrejme prerokovávať aj petíciu, pod ktorou je 159-tisíc podpisov občanov, ktorí si prajú zachovať pluralitu zdravotných poisťovní na Slovensku.

    Pluralitu si prajú aj poskytovatelia zdravotnej poisťovne, pretože si veľmi dobre pamätajú, ako sa rokovalo s jednou zdravotnou poisťovňou pred rokom 1994. To nie je obchodné rokovanie, to nie je ani vyjednávanie, to je diktát. Tu sú podmienky berieš, neberieš. Nechcú to ani poskytovatelia, tak prečo to chce SMER? Tomu stále nerozumiem. SMER je predsa marketingová strana, ktorá vždy sleduje prieskumy verejnej mienky a vždy to fungovalo tak, že keď verejná mienka niečo nechcela, SMER revidoval svoje názory, ale tu sa tvrdošijne drží toho, že chce vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu.

    Hľadal som odpoveď, našiel som dve. Pokúsim sa vám ich ponúknuť. Tá prvá je, že dôvodom je ideológia. Jednoducho ľavicový socialistický SMER je presvedčený o tom, že všetko, čo je štátne, funguje lepšie, že oni sa lepšie vedia postarať o pacienta, že oni mu lepšie vedia povedať, kde sa má ísť liečiť a a priori sú nervózni z toho, že napríklad aj na zdravotníckom trhu existuje pluralita a hlavne sloboda, že pacient si vyberie súkromného poskytovateľa, a nie toho štátneho, ktorého dáme do verejnej minimálnej siete, že si vyberie zdravotnú poisťovňu podľa toho, aké mu ponúka služby, ako mu vie nakontrahovať zdravotnú starostlivosť a že sa pacient vie rozhodnúť. Táto sloboda je večným ideologickým problémom všetkých ľavicových strán. Sloboda, slobodný výber ľudí, to je nepriateľ.

    No a treba povedať, že od úplného začiatku strana SMER vyhlásila vojnu všetkému súkromnému, úspešnému, ziskovému, stransformovanému, fungujúcemu v zdravotníctve. Od úplného začiatku. Či to boli poskytovatelia, teraz sú to zdravotné poisťovne. Je to boj vždy s tým, čo je súkromné a, žiaľ, na Slovensku platí, chvalabohu, synonymum, že aj úspešné, fungujúce, štátna nemocnica je v strate, súkromná nemocnica je v zisku. Štátne poisťovne majú problémy a bude mať aj Všeobecná zdravotná poisťovňa možno už tento rok problémy podľa tých informácií, ktoré mám a zníženie nákladov na prevádzkovú činnosť zo 4 na 3 % im určite nepomôže a súkromné sú ziskové. No, tak je to na šľak trafenie, ja viem, takže treba niečo s tými súkromnými zdravotnými poisťovňami a súkromnými poskytovateľmi robiť.

    A ten druhý dôvod, prečo to SMER tak presadzuje, je, že pod rúškom týchto nádherných fráz o všedostupnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnej, o tom, že chránime občanov pred dvadsaťkorunáčkami, že bude jedna poisťovňa, ktorá im dokáže lepšie zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, pričom reálne skúsenosti z našej krajiny hovoria, že to nie je pravda. Pod týmto rúškom chce strana SMER a jej nominanti vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ovládnuť celý balík verejného zdravotného poistenia. C

    hcú rozhodovať (potlesk) o 80 miliardách sami, chcú rozhodovať o živote a smrti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a, samozrejme, v takejto neziskovej verejnoprávnej, všeobjímajúcej akciovej spoločnosti fondového typu sa bude najlepšie nakupovať bez výberových konaní za čo najdrahšie ceny, uzatvárať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zmluvy na základe klientelistických pravidiel, a nie pravidiel kvality a efektivity. Veď aká kvalita a efektivita. Uzavrieme, s kým chceme. S kým bude táto jedna zdravotná poisťovňa musieť súťažiť, aby kupovala kvalitne a efektívne? S kým? Kto bude tá konkurencia, ktorá ich k tomu bude nútiť? Nič ich k tomu nebude nútiť. Minister im povie: „S týmto uzavrieš a s týmto neuzavrieš.“ Poskytovatelia sú hneď druhí v poradí na rane po súkromných zdravotných poisťovniach.

    Vzhľadom na vyššie uvedenú zjavnú škodlivosť zákona na fungovanie systému zdravotníctva z dôvodu možnej protiústavnosti a možných dnes nevyčísliteľných finančných dopadov na štátny rozpočet, z dôvodu rizika súdnych sporov medzi Slovenskou republikou a súkromnými zdravotnými poisťovňami podávam procedurálny návrh.

    V zmysle zákona Národnej rady č. 350/2005 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili páni poslanci Štefan Kužma, Jarmila Tkáčová, Anton Bobrík, Oľga Nachtmannová, Jozef Halecký, Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť. Ešte pani poslankyňa Tóthová reklamuje? Tak ešte aj pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefan Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Novotný, je to asi tým, že ste mladý a nemali ste predmet vedecký komunizmus, preto nechápete, prečo takto bojuje pán minister proti zisku. Keďže ja som tento predmet v 70. rokoch mal, veľmi si dobre pamätám prednášateľa, ktorý nám povedal, že do 10 rokov, teda najneskôr roku 1990 dobehneme Rakúsko. A odôvodnil to tým, že zatiaľ čo rakúske firmy vo svojich cenách a pri cenotvorbe okrem nákladov majú aj zisk a socialistické štátne podniky 70. rokov zisk nemali, o to budú naše výrobky lacnejšie a o to československí pracujúci dostanú viac peňazí, lebo nebudú musieť platiť zisk zlých kapitalistov. Toto hovorím úplne vážne, to bola teória 70. rokov, na základe ktorej my predbehneme Rakúsko, lebo vlastne nemusíme živiť zlých kapitalistov, ktorí majú zisk, ale všetko sa môže prerozdeliť medzi pracujúcich.

    Vidím, že keďže ten vek by tomu zodpovedal, že aj pán minister mal podobného učiteľa vedeckého komunizmu, ale na rozdiel od nás evidentne tejto teórii uveril a uveril tomu, že niekto produkuje lacnejší výrobok, že niekto môže viac dať ľuďom, keď nemusí tvoriť zisk. Ja som si myslel, že pád socializmu ukázal, a to, že sme to Rakúsko nedobehli dodnes, ukázal, ako táto teória vedeckých komunistov bola neuveriteľne hlúpa. Prekvapuje ma, že teraz ju niekto po tomto našom profesorovi vytiahol po skoro 30 rokoch, teda skoro presne po 30 rokoch a ide nás o tom istom presvedčiť.

  • Ďalšia vo faktickej poznámke vystúpi pani Jarmila Tkáčová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený kolega, rada by som ťa doplnila v úvahách pri posudzovaní vzťahu verejného, štátneho a súkromného. Keďže som človek zvedavý a objektívny, snažím sa hľadať argumenty pre jeden aj pre druhý model a dostal sa mi do rúk článok francúzskeho profesora Pascala Salina, ktorý má názov Prečo potrebujeme kapitalizmus a konkurenciu?

    Keď dovolíte, zacitujem: „Ak chceme analyzovať nejaký problém, pochopiť istú situáciu, navrhnúť riešenie, mali by sme mať vždy tie isté reflexy. Kto je vlastník a kto je teda zodpovedný? Ako sú definované, alebo ako by mali byť definované vlastnícke práva?“ Pán profesor uvádza príklad amazonského pralesa. „Stále sa píše, ako ho tí kapitalisti ničia a rúbu, ale keď sa na to pozrieme lepšie, tak amazonský prales vlastní brazílska vláda a táto vláda vydáva iba ťažobné povolenia. A keď sa v tomto kontexte pozrieme na mapu lesov vo svete, ich plocha sa zmenšuje v krajinách a regiónoch, kde sú vlastnené verejne a zväčšuje sa tam, kde sú vlastnené lesy súkromne.“ Čiže keď sa táto metóda použije na akýkoľvek proces, napríklad aj na zdravotné poisťovne, tak vo všetkých prípadoch sa ukáže, že kapitalizmus nie je problém, ale je riešenie. Toto je záver článku pána profesora Pascala Salina. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďalej vo faktickej poznámke vystúpi pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený kolega z výboru, ja mám len dve poznámky. A to je pluralita poisťovní, ich konkurencieschopnosť. Ja len takú osobnú skúsenosť. Neviem, asi budú mať aj ďalší. Ale ja som 12 rokov v jednej poisťovni, nie všeobecnej, nebudem ju menovať, ale do dnešného, teda do minulého týždňa som nedostal od nich žiadnu informáciu nikdy, nejakú ani písomnú, ani inú, že čo mi ponúkajú navyše, alebo v čom sú lepší, alebo niečo také. Čiže tu tá konkurencieschopnosť za 12 rokov, kedy ju mohli prejaviť, určite, tak je to, nebolo (hlasy z rokovacej sály)...

  • Prosím, nereagujte na seba. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Môže, môže reagovať pokojne. Mne to nevadí. Čiže ja tu nevidím až také to konkurencieschopné prostredie, ktoré by bolo. A vlastne to je ten princíp, že sú to verejné prostriedky, ktoré jednoducho sa musia vracať do toho systému, ale o tom nechcem.

    Druhá poznámka bola k tomu, ako sa bude nakupovať. Ja si myslím, že aj dnes platí zákon o verejnom obstarávaní a bude platiť aj potom. A budú musieť vyberať podľa toho. A je to niekoľko desiatok tisíc verejných obstarávaní, ktoré musia verejnoprávne inštitúcie, ktoré podliehajú tomu zákonu podľa neho ísť. Takže také riziko tam zas až obrovské nevidím. Práve preto bol tento zákon, aby sa zamedzilo zneužívaniu verejných prostriedkov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcela som reagovať, ale to demagogické a veľmi arogantné tvrdenie, že slovo sloboda je najväčším problémom ľavicových strán, tak to ma ozaj vyburcovalo.

    Pán poslanec, určite vám niečo hovorí 14. júl 1789 so svojím heslom Égalité, fraternité, liberté. Slovo sloboda je pre nás posvätné a...

  • Prosím, zachovajme pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • A nemusíte mať obavy o to, že by SMER-u – sociálnej demokracii nešlo o slobodný rozvoj každého jednotlivca. Ale slobodný môže byť, ozaj slobodný môže byť len ten, ktorý má zabezpečené určité primerané podmienky vrátane materiálnych. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som sa predsedu výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Novotného opýtať, či považuje už tento samotný fakt zníženie financií na správu zdravotných poisťovní zo 4 na 3 % za dobrý krok, ekonomický krok, alebo za zlý, alebo neutrálny, pretože myslím si, že od pána ministra zdravotníctva sa žiadajú niektoré konkrétne kroky. A toto je krok, ktorý je konkrétny, je vyjadrený v korunách. A pokiaľ sa to dosiahne v globále a tie financie sa použijú na bežnú prevádzku zdravotníckych zariadení, myslím, že to bude len prospešné.

    V bode pluralita alebo jedna zdravotná poisťovňa som tiež toho názoru, že pluralita poisťovní by mala byť zachovaná, pretože je to fenomén, ktorý prináša konkurenciu a prináša vzájomné vylepšovanie podmienok, ale aj výsledkov svojej činnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. A teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Kubovič.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Novotný, dovoľ mi, aby som Ti poďakoval za veľmi pekný a by som povedal vysvetľujúci príspevok, ktorý naozaj som presvedčený, že otvoril oči aj tým, na ktorých bol mierení a naozaj budú hlasovať tak, ako si predniesol a vrátime tento zákon zo stola preč.

    Ale dovoľ mi, aby som sa prizastavil pri niektorých výrokoch, ktoré si spomenul. Hovoril si o tom, že uznesenie vlády znie, že má vytvoriť také nástroje, ktoré budú viesť k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Takýto istý výrok v podstate si uviedol aj na adresu predsedu vlády, ktorý sa vôbec už dneska tým netají.

    No ja si osobne myslím, že, samozrejme, to je prvoradý cieľ a potom dosadiť človeka, ktorý bude toto všetko viesť, aby to mohlo byť presne v ideológii, o ktorej si hovoril.

    Ja som si všimol v tejto snemovni, že už dlhšiu dobu také tie názvy ako podnikateľ, súkromná spoločnosť, zisk, zisk v spoločnosti, zisk súkromného podnikateľa sú vlastne pojmy, ktoré sa stávajú červeným súknom pre jednotlivých poslancov SMER-u a naozaj to nie je nič iné len ich ideologické zameranie, a preto sa tomu nakoniec vôbec nedivím.

    Myslím si, že najväčším triednym nepriateľom naozaj je tak, ako si ty povedal, pre nich sloboda rozhodovania. Celkom určite to tak bude.

    No ale čo ma najviac asi zarazilo, celú dobu som pozeral na pána ministra, s akým záujmom počúva tieto slová. Veľmi dobre študoval nejakú príručku. Pevne verím, že to nebola príručka vedeckého komunizmu, tak ako to povedal Štefan Kužma.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Je pravdou, že pán poslanec pekne, sugestívne vystupoval, ale je pravdou, že bol veľmi nepresný. Vyhlásil, že v predloženom legislatívnom návrhu niet zmienky ani momentu, že by išlo o verejný záujem.

    Pán poslanec, ak sa znižuje percento zo 4 na 3, je to v záujme verejnom. Je to verejný záujem.

    Ďalej v otázke zisku všetci, čo tu hovoríte, nie ste presní a zrejme ste si neprečítali § 86d predloženého legislatívneho návrhu. Ten o zisku vrátiť do financií, ktoré pôjde na zdravotníctvo, hovorí len pri časti aktivity verejného zdravotného poistenia. Ale tieto poisťovne robia aj individuálne zdravotné poistenie, kde celý zisk si môžu ľubovoľne uplatniť. Čiže to, čo ste hovorili, platí len na časť, pretože tie financie majú byť aj oddelene evidované. Čiže je tu možnosť vytvárať zisk a voľne použiť z tej časti, ktorú zákon presne ustanovuje.

    A pokiaľ ste hovorili o kapitalizme, neviem, ale ja som bola vyše rok a pol na štúdiu v Dánsku a pre mňa cesta kapitalizmu je typ takého, ako majú tieto severské štáty. Je to sociálny typ kapitalizmu, ľudský a veľmi progresívny. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky chce pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem všetkým veľmi pekne, ktorí na mňa reagovali. Odpoviem len niektorým.

    Pán poslanec Bobrík, povedali ste, že roky ste v tej istej poisťovni a zatiaľ vám nič neponúkla, čo by bolo iné, ako je v inej poisťovni. A toto je veľmi častá dilema, o ktorej sa rozpráva, že vlastne načo je nám toľko zdravotných poisťovní. Keď si to pozrieme niekedy na jeseň, všetky dávajú skoro rovnaké zmluvy poskytovateľom a všetky zabezpečujú skoro rovnaké služby pre svojich poistencov.

    Problém je tam, že tá kvalita je práve preto taká vysoká a tie ceny sú práve preto skoro rovnaké, pretože je medzi nimi veľký konkurenčný tlak.

    Viete, keď by bol jeden mobilný operátor na trhu, ceny by si mohol diktovať sám. A boli by zrejme pre nás vysoké. Keďže sú dvaja a navzájom si konkurujú, tlačia sa ceny dole. A je to v prospech predovšetkým užívateľov mobilného operátora.

    To isté by nastalo, ak vznikne jedna zdravotná poisťovňa. Nebude konkurencia a nič ju nebude motivovať k tomu, aby bola efektívna a aby boli tie ceny čo najvýhodnejšie.

    Čo sa týka verejného obstarávania, tak tam mám ja pre zmenu jednu otázku. Čo myslíte, kto bude šikovnejší pri verejnom obstarávaní? Distribučné firmy a výrobcovia a farmaceutické firmy, ktoré budú zamerané na zisk, alebo štátni nominanti v jednej verejnoprávnej neziskovej zdravotnej poisťovni? Čo myslíte, kto bude vedieť lepšie pokúšať? Kto bude šikovnejší pri tom verejnom obstarávaní? Treba dať na to odpoveď? Myslím, že ju poznáte.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, tá veľká Francúzska revolúcia asi nebola dobrým prirovnaním, pretože sami komunisti, keď sa dobre pamätám, jej dali ešte prívlastok, že buržoázna. Bola o tom, že skončila aristokracia a začali vládnuť mešťania. Takže asi to nebol veľmi dobrý...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej sa o slovo do rozpravy písomne prihlásil pán poslanec Ivan Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, vážení hostia, do Národnej rady Slovenskej republiky prichádza veľa zákonov veľmi rôznej kvality, ale to, čo prišlo v tomto návrhu, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, to je skutočne perla súčasnej vlády.

    Tento návrh zákona nie je neobvyklý v tom, že je vlastne pokračovaním v rade útokov súčasnej vlády na súkromné vlastníctvo. Je ale jedinečný predsa v tom, že prvýkrát zakazuje tvoriť zisk. Je to tak podľa § 15 ods. 6 tohto návrhu. Vlastne zisk sa stal v rétorike aj v konaní súčasnej vládnej koalície akýmsi synonymom zla. Presne v duchu učenia marxizmu-leninizmu a vedeckého komunizmu, ako hovorili o tom už moji kolegovia.

    Pripomínam ale, že výsledkom prirodzených aktivít každej ľudskej činnosti je výsledok, ktorý z ekonomického hľadiska môžeme hodnotiť ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo, ak chceme, medzi výnosmi a nákladmi a je to zisk. Je to tak u každého jednotlivca, je to tak v každej rodine, v každej firme, je to tak v celej spoločnosti. Všetci sa usilujeme jednoducho mať väčšie príjmy ako výdavky. Je to motor lepšieho vzdelania, lepších technológií a v konečnom dôsledku lepšej životnej úrovne.

    Zisk, keď to chápeme u jednotlivca alebo v rodine, chápeme to ako niečo prirodzené. Ani o tom veľa nehovoríme. Keď ale už hovoríme o firme alebo spoločnosti, je to, samozrejme, viditeľnejšie.

    Čo je ale teda na zisku zlé? Čo je na ňom vlastne asociálne? Je to len výsledok prirodzenej snahy o prosperitu. Podľa mňa asociálny nie je zisk, asociálna je strata, lebo ak nejaká jednotka, či chceme hovoriť o firme, alebo o rodine, ak tvorí stratu, túto stratu niekto musí zaplatiť. Všetky účty sa musia platiť. A ak trebárs firma, nebodaj, skrachuje, tak doplatia na to ľudia. Doplatia na to tí, čo dodávajú tovar, tí, čo vložili peniaze do firmy, tí, čo prišli o prácu. Jednoducho ľudia. Asociálna je strata, dámy a páni. Asociálny nie je zisk. Všetko niečo stojí. Všetko sa musí zaplatiť.

    Na opačnej strane, ak firma alebo nejaká jednotka profituje, keď sú výsledky aktivít v tejto firme v pluse, samozrejme, je to ziskové, je to dobré. Zákaz takejto tvorby zisku je preto nelogický a asociálny a je jednoducho proti ľuďom.

    Logicky sa nám vynárajú nasledovné otázky. Prečo jeden dodávateľ nemocnice môže vytvárať zisk a prečo iný nie? Prečo napríklad výrobca alebo distribútor liekov, alebo lekáreň je iný v reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti iný ako zdravotná poisťovňa? Prečo je súkromný lekár napríklad iný ako zdravotná poisťovňa a podobne.

    Vláda takto vytvára skupiny ľudí, ktorí môžu vytvárať zisk a iní nie. Je to vlastne to isté, ako keby vláda rozhodla, že nemôžete poberať výplatu. Prečo vlastne, lebo peniaze pochádzajú z verejných zdrojov? Keby vláda rozhodla, že učitelia nemôžu poberať plat alebo lekári nemajú nárok na odmenu? Môžeme hovoriť aj o tom. Je to skutočne nespravodlivé a je to škodlivé.

    Zákaz tvorby zisku bude pre ľudí znamenať predovšetkým menšie možnosti výberu, čo sa prejaví následne v zhoršenej poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a teda v zhoršení služieb pre ľudí.

    Tento návrh zákona je ďalším v rade, ktorý ide proti ľuďom. Okrem toho pozrime sa na ďalší aspekt tejto filozofie. Predsa jedine ziskové podniky napĺňajú štátnu kasu. Vláda by mala mať eminentný záujem na tom, aby príjmy od podnikateľov zvyšovala. Ak ich zisk bude nulový, predsa príjem do rozpočtu sa bude rovnať potom nule.

    Hovoríme o deficite, kvôli ktorému súčasná vláda chce siahnuť na úspory ľudí z druhého piliera a na druhej strane sa chce vzdať príjmov od zdravotných poisťovní. To je nielen nekoncepčné a nekompetentné, ale je to aj zavádzanie ľudí.

    Proti obmedzeniu fungovania zdravotných poisťovní dostávame množstvo podnetov, množstvo listov. Tu mám pri sebe niekoľko z nich, ale sú to mnohé a mnohé argumenty, kedy poistenci v súkromných zdravotných poisťovniach čakajú kratšie na potrebné operácie a iné zdravotnícke úkony ako tí, čo sú poistení v štátnych poisťovniach. Ako v štátnej poisťovni niekomu nechcú preplatiť operačný zákrok, ale v súkromnej to ide. Alebo napríklad ako lekári v súkromných poisťovniach môžu predpísať až trojnásobný limit pre pacientov atď. atď. Príkladov je neúrekom.

    Každý má právo na slobodný výber. Aj ja osobne som sa, samozrejme, pri výbere poisťovne rozhodoval podľa rozsahu služieb a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Každý má určite svoje vlastné preferencie a potreby, a preto som presvedčený, že je správne mať právo slobodného výberu a za toto právo budem vždy bojovať.

    Som rád, že na slobodnom výbere záleží aj mnohým ľuďom. Mám na mysli petíciu za pluralitu v zdravotníctve, ktorú podpísalo takmer 160-tisíc ľudí. Pripomínam, dámy a páni, že takúto vysokú podporu nezískala ani jedna z viac než 60 petícií určených pre parlament, ktoré sa organizovali od roku 2003.

    Jedným zo štyroch bodov petičnej akcie je zachovanie slobodného výberu zdravotnej poisťovne pre občana a iniciatíva je za zachovanie rovnocennosti všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní, ako aj za zachovanie práva dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne.

    Dámy a páni, je zrejmé a je to potešujúce, že občania, a sú to tisíce občanov, chápu, že nediskriminácia poskytovateľov starostlivosti v zdravotníctve a sloboda voľby sa následne prejaví v lepšej kvalite služieb pre ľudí.

    Vláda by preto nemala útočiť na prirodzené inštitúty, ale mala by skôr riešiť lepší prísun prostriedkov zdravotníctva. Mám tu na mysli napríklad platby za poistencov štátu, o ktorých sme hovorili napríklad pri návrhu o štátnom rozpočte. Vieme, že zo 4 na 5 % z priemernej mzdy boli tieto platby zvýšené len na 4 mesiace počas tohto roka, a keď hovoríme o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, tak, bohužiaľ, žiadne navýšenie tam nie je. Je tam opäť len sadzba 4 %.

    Ďalšie chyby, ktoré považujem za zásadné v zdravotníctve, sa udiali takisto koncom minulého roka. Mám na mysli zmäkčenie pravidiel a posunutie exekúcie zdravotníckych zariadení, ktorý znamenal vlastne len prudký nárast zadlžovania zdravotníckych zariadení a takisto chybou bolo aj znížiť daň z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky.

    Výsledkom je príjem menší o takmer 3 miliardy vo verejných zdrojoch, ale v konečnom dôsledku sa ceny liekov neznížili a ľudia to jednoducho nepocítili v lepších cenách. Straty, ktoré produkujú zle riadené zariadenia, odoberajú prostriedky napríklad aj iným, ktoré ich vedia na zdravotnú starostlivosť o ľudí použiť lepšie. Nesociálne je teda, opäť to pripomínam, vytvárať stratu, a nie zisk.

    Je pozoruhodné, že napríklad v doložke k tomuto zákonu, v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie sa pri tomto zákone uvádza, že návrh zákona je v súlade s prioritami, cieľmi hospodárskej politiky, že nebude mať dopad na zamestnanosť a nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

    Nuž, ak je tento zákon v súlade s cieľmi hospodárskej politiky, pýtam sa, či cieľom hospodárskej politiky je zákaz tvorby zisku? Ak je tento návrh zákona bez dopadu na zamestnanosť, je to predsa nelogické, pretože pri zákaze tvorby zisku nastáva odliv kapitálu, a teda aj pokles zamestnanosti. No a, samozrejme, dopad na podnikateľské prostredie – je zrejmé, táto vláda ho permanentne zhoršuje a tento zákon znamená len ďalšie razantné zhoršenie podnikateľského prostredia a pri takomto návrhu sa každý človek, každý podnikateľ pýta, kedy, zakážu vytvárať zisk mne?

    Najdôležitejšie ale je, že všetky tieto dôsledky sa pri takýchto návrhoch, žiaľ, prejavia len v zhoršenej kvalite zdravotnej starostlivosti pre ľudí.

    Preto navrhujem, tak ako to už povedal pán poslanec Novotný, aby sme v zmysle zákona Národnej rady č. 330/2005 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o uvedenom návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán Ľubomír Petrák, pán Jozef Halecký, pán Pavol Frešo, pani Magda Košútová, pani Jarka Tkáčová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Pán Ľubomír Petrák, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec, no, neuveriteľná znôška demagógie. Nemôžem vaše vystúpenie hodnotiť inými slovami. A ja to skúsim aj povedať na konkrétnych veciach. Vaša poznámka v závere vášho vystúpenia bola, že zákaz zisku znamená odliv kapitálu a zhoršenie podnikateľského prostredia. V prípade zdravotných poisťovní sa spýtam, o aký odliv kapitálu pôjde? Ľudia prestanú platiť do zdravotného poistenia alebo, nebodaj, majitelia súkromných zdravotných poisťovní dávajú svoje peniaze na to, aby hradili zdravotnú starostlivosť občanom, ktorí tam prispievajú? Čo je toto za demagógiu, ktorou tu idete masírovať mienku národa. Ak budeme hovoriť o zisku v zdravotníckom sektore, nikto nemá žiadnu výhradu voči zisku, pokiaľ ide o lekárov, lekárne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo tam sa dá zabezpečiť lacnejší nákup, dá sa použiť iná technológia poskytovania zdravotnej starostlivosti, dá sa hovoriť o reálnej možnosti ovplyvňovať to.

    Ale v prípade zdravotných poisťovní? Čo je podstatou tvorby zisku? To, že zákonne, povinne niekto odvedie finančné prostriedky, ktoré poisťovňa časť z nich si odloží bokom a nedá ich späť do systému a povie, toto je môj zisk zato, že som spravovala finančné prostriedky. Akým zázračným spôsobom lepšie ako tá druhá poisťovňa?

    Proste toto považujem z môjho pohľadu za scestné tvrdenie a jednoducho myslím si, že návrh, ktorý predložilo ministerstvo zdravotníctva, je správny a určite ho budem podporovať.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja len by som chcel pripomenúť, že aj všeobecné princípy v Európskej únii vychádzajú z toho, že prostriedky, odvody, ktoré sú určené na sociálne, ale tým pádom aj na zdravotnícke služby by mali smerovať do poskytovania týchto sociálnych a zdravotníckych služieb. Tento krok ministerstva považujem iba za parciálny, čiastočný, pretože je iba na strane šetrenia finančných prostriedkov, a to v jednej zóne, a to v zóne zdravotných poisťovní.

    To znamená, že ešte rozhodujúcejšia bude zóna fakultných nemocníc, ostatných nemocníc, ale aj ambulantných poskytovateľov zdravotných činností, aby tiež zracionalizovali spotrebu týchto verejných zdrojov. Pokladám za ešte dôležitejšie a rozhodujúce, ktoré predpokladám, že bude musieť byť zrealizované, a to je výška odvodov zo 4 na 5 %, pretože ani týmto dnes proklamovaným uznesením nedospejeme k tomu, že budú vyššie zdroje v zdravotníctve a že zdravotníctvo bude lepšie fungovať. Takže považujem tento návrh zákona za snahu o racionalizáciu na zdravotníckom úseku, čo nemožno považovať za chybu.

    Chcel by som sa opýtať pána poslanca Štefanca, či považuje tento návrh zákona z hľadiska ekonomického za prínos pre zdroje v zdravotníctve alebo nie? Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, nemyslel som si, že dnes v roku 2007 sa budeme v tejto snemovni musieť zaoberať základnými ekonomickými pravidlami a poučkami, ktoré sa učia v prvých dvoch ročníkoch stredných škôl, možno, že už aj v základnej, ale povedal som si, že tak dobre.

    Medzi základné pravidlá, ktoré umožňujú, aby nejaká činnosť bola na trhu dodávaná efektívne, platí aj sloboda výberu. Ak slobodu výberu obmedzíme a ľudí takým alebo onakým spôsobom prepoistíme do jednej zdravotnej poisťovne, povedzte mi, kam pôjdu ľudia, keď budú v tejto zdravotnej poisťovni nespokojní? Kam pôjdu, za kým pôjdu? To znamená, že pokiaľ máme viacero zdravotných poisťovní, tak je to pre ľudí lepšie. Môžu si vybrať tú, ktorá im zabezpečuje dlhšie čakacie lehoty, tú, ktorá im zabezpečuje horšie pomôcky, tú môžu opustiť a nie je pravda, že sú na tom rovnako. Veď najdlhšie čakacie lehoty sú kde? No v tej slávnej štátom riadenej. V štátom riadenej zdravotnej poisťovni sú najdlhšie čakacie lehoty. Čím je to spôsobené? No, je to spôsobené tým, že jednoducho štát je zlým vlastníkom a teraz tomuto štátu budeme odovzdávať aj poistencov z ostatných zdravotných poisťovní, aby sa mali horšie?

    Ja rozumiem tomu francúzskemu prísloviu, ktoré tu zaznelo, alebo resp. tej francúzskej vete, ale keď niekto uprednostní rovnosť pred slobodou, nakoniec príde o obidve. Ďakujem pekne.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani Magda Košútová.

  • Vážení kolegovia z opozície, sediac v tejto sále čím ďalej, tým viac nadobúdam pocit, že potrebujete školiť nie poslancov vládnej koalície, ale hlavne svojich poslancov v zmysle stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Operujete tým, že nevieme, čo je zisk a strata, aká je asociálna strata a nie zisk.

    Chcem sa vás opýtať len toľko. Kto zaplatí straty, ktoré vyprodukovali poisťovne, ako je DRUZAP a podobné? Chcem sa vás opýtať, či toto je tá sloboda a výhoda, ktorú si môže vybrať občan. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rada by som svojho kolegu doplnila k jeho vyjadreniu o zisku a skúsim sa vyjadriť všeobecnejšie ako o zisku, nie ako o ekonomickej kategórii.

    Zisk je odvodené od slova získať, mať niečo, vlastniť a všetci robíme veci pre to, aby sme niečo získali. Chodíme do školy, aby sme získali vzdelanie. Chodíme do práce, aby sme mohli získať viac ako len sociálnu podporu. Politici sa uchádzajú o podporu občanov, aby získali podiel na moci. Podnikatelia podnikajú, aby mali zisk. Celý život je o tom, aby sme získavali veci a zážitky, ktoré nám skvalitňujú život.

    A po druhé. Vôbec nie je prirodzené a samozrejmé mať zisk. Zo svojej činnosti získať to, čo chcem. Nie každý študent má iba jednotky a získa vzdelanie, po ktorom túži. Nie každý si svoju prácu udrží a často je nútený vykonávať prácu, ktorá ho nenapĺňa, nebaví alebo tú prácu nemá. Nie každý politik sa presadí a nie je samozrejmý ani zisk v podnikaní. Len ten, kto sa vie presadiť v konkurencii, kto je pracovitý, vytrvalý, kto prekonáva prekážky, len ten vie poskytnúť kvalitnú službu, len ten vie vyrobiť a predať, čo ja viem, potrebný výrobok alebo službu, len ten môže povedať, že získal legitímne. Všetko ostatné je, ako povedal kolega Štefanec, strata, neúspech a zlyhanie.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pri poznámkach kolegov z vládnej koalície mám pocit, že takéto vystúpenia by sme mali mať častejšie, aby sme si vysvetlili základné filozofické pojmy.

    No, pán poslanec Petrák, jednoducho, keď niekto nebude mať zisk, tak nemá motiváciu podnikať. Nastáva odliv kapitálu, nastáva pokles zamestnanosti. Je to úplne základná poučka, ktorú nemám potrebu ďalej rozvíjať, ale rád si s vami o tom pohovorím aj osobne, skutočne veľmi rád si vydiskutujem takéto základné filozofické pojmy.

    Viete, mali sme aj na Slovensku už veľa príkladov, práve ako pluralita v zdravotných poisťovniach smeruje k lepšej starostlivosti, ako zdravotné poisťovne poskytujú rôzne služby práve v prospech svojich poistencov. Ale nielen to. Aj v prospech svojich zamestnancov. O tom, že sú lepšie manažované súkromné zdravotné poisťovne ako štátne svedčí aj to, že priemerný plat zamestnancov v súkromných zdravotných poisťovniach je takmer o 6-tisíc korún vyšší ako v štátnych.

    Ak teda chcete mať rovnaký meter a chcete zakázať tvorbu zisku pre poisťovne, potom skutočne je otázka namieste, prečo tak nechcete zakázať pre výrobcov, distribútorov liekov, pre lekárne, pre nemocnice. Alebo majme jednu nemocnicu, jednu lekáreň, možno aj toho sa tu dožijeme.

    Pán poslanec Halecký, keď ste sa pýtali na ekonomický prínos tohto zákona, no, tak tá otázka je skutočne namieste, lebo ekonomický prínos tohto zákona je vo veľkom mínuse. Je hrozbou pre podnikateľské prostredie a je hrozbou predovšetkým pre ľudí, lebo v konečnom dôsledku na to najviac doplatia ľudia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Alexander Slafkovský z poslaneckého klubu SDKÚ – DS.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, skôr, ako si odpovieme na otázku, či potrebujeme tento zákon, alebo nie, si musíme odpovedať vôbec na otázku, či chceme zostať ekonomikou so slobodným trhom, alebo nie. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu na mňa vanie duch toho, ktorý hovorí nie. Chceme sa vrátiť naspäť? Tam, čo sme tu poznali pred zhruba 20 rokmi.

    Reforma zdravotníctva v našej krajine ešte nie je ukončená. Beží stále, ale tento návrh zákona, ktorý je tu predložený, sa vracia nazad a úplne z nej odchádza. Ak však chceme zostať krajinou so slobodným trhom, tak potom návrh zákona predložený pánom ministrom treba odmietnuť. Nadobudol som presvedčenie, že na ministerstve zdravotníctva považujú za jednoduchšie vrátiť sa do systému, aký sme poznali pred 18, 20 rokmi. Bol to systém, ktorý sa síce nezadlžoval, ale kradol zdravie nám všetkým. Ubližoval nevinným. Ako príklad môže slúžiť napríklad novorodenecká úmrtnosť, ktorá bola zhruba dvojnásobne vyššia ako vo vyspelej Európe.

    V tom čase, teda v roku 1989 na Slovensku fungovali len tri computerové tomografie a jedna nukleárna magnetická rezonancia. K tomu systému sa hádam nechceme vrátiť. Hovorím to preto, lebo návrh zákona o zdravotných poisťovniach je neklamný signál o zmene kurzu. Ak sa máme vrátiť do systému, kde jediný motív pre jeho zlepšovanie má byť osobné budovateľské nadšenie zdravotníkov, tak netreba o úmysle predkladateľov viacej hovoriť. Počúvame páčivé frázy typu na zdraví sa nesmie zarábať, poistné, to sú naše peniaze, a teda nie je dôvod, aby poisťovne vytvárali zisk.

    Na druhej strane ale napríklad dodávateľ mliečnej výživy pre novorodencov zisk tvoriť môže? Zakázať je ľahko, ale kto a ako bude tlačiť zdravotníkov, aby nerozhadzovali peniaze, kto a ako to bude robiť ak nie ten, ktorý to má občanovi potom preplatiť. Kto vie z nás povedať, že ja alebo on nedostane keramický bedrový kĺb so životnosťou 20 rokov, ale len kovový so životnosťou 10, 12. Či dostanem invalidný vozík, alebo budem mať možnosť výmenu kolenného kĺbu. Na čo mám nárok? Nikto z nás to nevie povedať presne. Ale všetci vieme, že nemáme dosť peňazí na úroveň zdravotnej starostlivosti, akú by sme chceli dostať.

    Takže, ak vieme, že nebude dosť zdrojov, aby sme všetci dostali rovnako drahú špičkovú starostlivosť, tak musíme povedať, čo je minimálna zaručená štandardná starostlivosť pre priemerného občana. Pre priemerného prispievateľa do zdravotnej poisťovne.

    Tak, ako sme uzrozumení s tým, že nebudeme mať všetci rovnaké dôchodky, musí nám byť jasné, že ani zdravotnú starostlivosť nebudeme mať všetci stále rovnakú. Tak ako nenecháme nikoho bez prostriedkov na dôchodku, ak sa aspoň trocha snažil, tak ani nikoho nenecháme bez primeranej zdravotnej starostlivosti, ak sa aspoň trocha snažil a prispieval do zdravotníckeho systému. To je základ solidarity, ale nie to, že všetci dostanú absolútne všetko rovnakým spôsobom.

    Problém pre ministerstvo je predovšetkým v tom, že je veľmi prácne a zložité stanoviť minimálnu a priemernú štandardu liečebných postupov.

    Pán minister hľadá zdroje. Zdá sa mu, že našiel 1 miliardu ročne, ktorú tvoril zisk zdravotných poisťovní. A tak je jednoduché tento zisk im zobrať. Ale budú mať poisťovne v budúcnosti motív, aby striehli na zdravotníkov, na výrobcov a dodávateľov liekov a techniky? To, čo tu už zaznelo, že zisk zdravotníka, lekára, farmaceuta skončí v systéme, to vôbec nie je tak. Zisk môže pokojne skončiť na dovolenke na Havajských ostrovoch, v novom mercedese alebo v novej chate. Vôbec nemusí skončiť v lepšej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ nikto nebude dávať pozor na prsty. A kto by to mal robiť ako ten, kto má túto zdravotnú starostlivosť zaplatiť, ktorým je poisťovňa. Ale ak to bude poisťovni jedno, ktorá nemôže vytvoriť zisk, tak potom nech si zdravotníci robia, čo chcú a budeme tam, kde sme boli pred 20 rokmi.

    Bohumilé presvedčenie zdravotníkov alebo poisťovní, že majú všetkým dávať rovnako, spravodlivo, to nebude stačiť. Táto cesta nás vedie tam, odkiaľ sa už 18 rokov snažíme vyhrabať.

    Vráťme sa preto z ružových zajtrajškov na zem. Nech si poisťovne zarobia, tak ako si zarábajú na celom svete. Budú mať limit na správny fond a či sú 3 % dosť, neviem, pre začínajúce poisťovne. Asi nie, ale z vybraných peňazí a platieb štátu musia poskytnúť za priemernú výšku poistného dohodnutú primeranú starostlivosť. Viem, že je to ťažká úloha vydolovať spomedzi desiatok názorov ten pravý, na ktorom sa zhodne väčšina odborníkov a povie, to je ten optimálny štandard.

    Ale ak nemáte na to guráž, tak choďte od toho preč a nevracajte nás do korupciou prehnitého systému iks rokov dozadu. Len systém, v ktorom dopredu viem, čo môžem čakať za svoje peniaze, je systémom kontrolovateľným. Ak z diskusie o štandardných výkonoch a minimálnej sieti vyjde, že každý z nás bude musieť rovnako zaplatiť, a to cez pripoistenie alebo v cash, napríklad v priemere 23,5 % ceny, tak O. K. Ale všetci budú mať rovnakú šancu získať nadštandard. Ak to zakceptujeme, bude to tak. Ak ale nie, tak musíme znížiť štandard, aby všetci dostali na základe poistenia priemernú starostlivosť a ten, kto bude chcieť viac, bude musieť celý nadštandard zaplatiť v plnej výške, teda v 100 %, a to buď cez pripoistenie, alebo v cash.

    Ak sa chceme vyhnúť tomuto systému a nezabezpečíme žiadne nové reálne zdroje do zdravotníctva, len budeme prehadzovať tie isté, ktoré máme, a jedným budeme uberať, druhým dávať, ak celý systém ako taký sa nám bude rúcať, pretože nebude mať dôvod, prečo byť sebakontrolovateľný.

    K tomu návrhu, čo som hovoril, je však ale potrebné, aby lekári Úradu pre dohľad mali väčšie právomoci ako revízni lekári poisťovní. Súčasní revízni lekári poisťovní totiž majú na starosti predovšetkým blaho poisťovní, a nie pacientov. Pacientov by mali zastupovať v nerovnom súboji predovšetkým lekári Úradu pre dohľad. Ale deje sa tomu tak?

    Keby sa pán minister pustil do zmeny systému toku peňazí medzi poistencom, poisťovňou a poskytovateľom, tak mu budem fandiť. Ale nerobí to. My máme totižto základnú systémovú chybu v toku peňazí v našom zdravotníctve. Dnešný zákon hovorí, že poisťovňa je povinná uzavrieť zmluvu s poskytovateľom, ale nikto sa už nestará, či zmluva vo svojom finančnom vyjadrení aj pokryje náklady spojené s ošetrovaním či už ambulantným, alebo nemocničným. Stavím sa s hocikým, že sa už stretol so zatvorenou odbornou ambulanciou s ceduľkou dovolenka vtedy, keď to najmenej čakal. Je to prejav beznádeje lekára, pretože body, ktoré má zazmluvnené s poisťovňou, už minul. Prečo by mal teda pracovať zadarmo, napíše dovolenku.

    Tu by mal Úrad pre dohľad zasiahnuť a prinútiť poisťovne, aby zaplatili za služby, čo dostali od jej poistenca. Ale toto je možné len v systéme, v ktorom ja ako poistenec si zaplatím a poisťovňa je mne povinná nahradiť peniaze. Ak toto v našom systéme nemáme, tak jeden aj druhý sa môže schovať a tvári sa, že jeho sa výsledok netýka. Výsledkom je, že obeťou je zdravotník a zdravotnícky systém a v druhom kroku sme obeťou my všetci.

    Toto je základná chyba v našom systéme, ktorý tu máme, bohužiaľ, k nemu sa ale nikto nehlási a nechce to povedať, lebo je to ťažké povedať. Skončilo bezplatné zdravotníctvo. Je ťažké dokončiť to, čo hovorí ústava v čl. 40. Bezplatná starostlivosť len do výšky stanovenej zákonom. Nikto nie je ochotný ten zákon prijať, pretože to znamená, že nie všetci sa budú môcť domáhať bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Dnes to ale funguje tak, ako to funguje. Bez peňazí bokom sa k špičkovému zákroku nedostanete. Je to smutné, ale je to tak.

    V systémoch, kde štát určuje výšky príspevkov poistencov na poistenie, štát nesie zodpovednosť za konečný dlh. To dokonca priznávate aj v dôvodovej správe na strane 3, že to bude ten dlh štátu. Ale kde je únik z tohto začarovaného kruhu? Je len v zmene toku financií. Nech najprv pacient zaplatí a potom mu poisťovňa musí preplatiť účet od poskytovateľa. Či je to v hotovosti, alebo prevodom na účet, alebo je to cez poistnú kartu. Jeden aj druhý budú dávať pozor, aj pacient, aj poisťovňa, či za svoje peniaze dostali primeranú službu, alebo mu ešte vyjde aj na trochu zisku. Ak toto z toho systému vyhodíme, tak tam nebude žiadna vzájomná kontrola. Ak tento systém nezavedieme, nikdy sa nedoplatíme.

    Predložený návrh zákona ide celkom opačným smerom. Smerom, ktorý sme už opustili. Ubližoval tejto krajine, ale nielen jej. Preto vás žiadam, pán minister, stiahnite tento návrh z rokovania Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Gabániová, Halecký, Zvonár, Petrák, Valocký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, pretože máme o 11.00 hodine hlasovať o 14 bodoch programu, aby sme ešte skončili týchto 5 faktických poznámok.

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Gabániová, nech sa páči.

  • Ja by som potrebovala povedať jednu vec. Na začiatku skôr, než poviem to, čo som chcela pôvodne povedať.

    Zisk v tomto prípade, ak ide o takéto subjekty, prosím vás, nemôžeme chápať ako zisk. Veď sú to len nespotrebované finančné prostriedky, ktorými tieto inštitúcie hospodária. Aký zisk? A teraz moja faktická poznámka. Pluralita poisťovní nie je ohrozená, ak súkromné poisťovne jednoducho musia fungovať ako všade vo svete a občan sa bude môcť pripoistiť, čiže poistiť sa ešte individuálne, ak na to bude mať, samozrejme, finančné prostriedky v súkromnej zdravotnej poisťovni. Poisťovne svojou ponukou budú musieť súperiť o priazeň občana, ako je to štandardné všade vo svete.

    Nechápem, ako môžu seriózni podnikatelia zniesť takéto elementy, akými sú terajšie súkromné poisťovne v našom podnikateľskom prostredí, prosím vás?

  • Ďalším s faktickou poznámkou je pán predseda výboru Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcel by som zdôrazniť, že zníženie prevádzkových, dá sa povedať, financií zo 4 na 3 % možno považovať jedine za pozitívny prvok pre hospodárenie v zdravotníctve.

    Čo sa týka plurality alebo neplurality poisťovní, ja som za pluralitu, takže to nebudem zatajovať, ale vŕta mi v hlave jedna otázka, prečo napríklad vo Švajčiarsku, ktorá je známa vyspelá krajina, krajina, ktorá dbá na hospodársku súťaž a krajina, ktorej záleží na zisku, má tam poistenie len cez súkromné poisťovne a čo je dôležité, tieto poisťovne nemôžu tvoriť zisk. Prečo to tak je? Stálo by zato, aby sme si na túto otázku zodpovedali.

    Jedno je pravda tiež, že vo Švajčiarsku musia prispievať na zdravotné poistenie aj kantóny, čiže sa musia zhruba dokonca do výšky 50 % podieľať na financovaní činnosti v zdravotníctve. Takže táto otázka nie je jednoznačne zodpovedateľná ani zodpovedaná, takže mali by sme skutočne rozanalyzovať pozitíva, negatíva a hlavne učiť sa zo skúseností iných krajín, ako to tam funguje. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Zvonár, nech sa páči. A poprosím o pokoj v rokovacej sále. Schválili sme si, že ešte dobehnú faktické poznámky. Buďme k sebe trošku tolerantní. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec, pri zdôvodňovaní amorálnej tvorby zisku ste sa dostali až na cestu urážania zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícki pracovníci určite nerozhadzujú peniaze, ale svojím morálnym prístupom sa snažia pri tých zdrojoch, ktoré majú, a pri tých platoch, ktoré majú, poskytovať čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Ja to osobne považujem za osočovanie zdravotníckych pracovníkov, nielen mňa osobne, ale všetkých a ohradzujem sa voči takýmto argumentom.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja mám v podstate na vás jednu otázku, ktorá vyplynie z toho, čo poviem. Vo svojom vystúpení ste povedali, že je potrebné prinútiť poisťovne, aby zaplatili všetky výkony poskytovateľov, aby sme sa nestretávali na dverách ambulancií s ceduľkou dovolenka, lebo už niet peňazí a nikto nebude chcieť robiť zadarmo.

    Áno, s týmto plne súhlasím. Ale tu skúsme debatovať o kategórii zisk zdravotných poisťovní. Ak je problémom prinútiť zaplatiť zdravotné poisťovne všetky výkony, to znamená, je tam nedostatok peňazí. Ak váš kolega tvrdí, že súkromné zdravotné poisťovne sú lepšie manažované preto, lebo majú zamestnanci vyššie platy, to znamená, kam odchádzajú tie peniaze zo súkromných zdravotných poisťovní? Čiastočne na vyššie platy, čiastočne na tvorbu zisku a zdravotné výkony nie sú pokryté. Ja vidím v tomto úplne jasnú logiku a skúsme hovoriť o tom, ako udržať tie peniaze v systéme. Ako zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale nie hľadať otázku za každú cenu tvorbu zisku pre súkromné zdravotné poisťovne, pričom to znamená len vysávanie peňazí zo systému.

  • Posledným s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Valocký. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Slafkovský, pár viet z tvojho prejavu alebo z tvojej rozpravy bolo pozitívnych, a to boli práve tie, ktoré si nečítal. Ktoré išli z tvojej hlavy.

    Po druhé by som chcel upriamiť pozornosť občanov Slovenskej republiky. Všimnite si, vo všetkých rozpravách a diskusných príspevkoch opozície sa nehovorí o ničom inom len zisk a pluralita. Veď veľmi dobre viete a myslím si, že niekoľkokrát tu bolo povedané, zisk v poisťovniach sa môže tvoriť iba vtedy, keď poisťovňa nevyplatí poskytovateľom peniaze, ktoré im má vyplatiť. V minulom roku bol zisk súkromných poisťovní 1,5 miliardy.

    Pán poslanec Slafkovský, ak máme dostať peniaze do systému, je to slušný balík peňazí.

    Po druhé si myslím, vážení páni z opozície, mne to pripadá celé vaše rokovanie, ako keby ste boli jedna eseročka, váš predmet činnosti by bola súkromná zdravotná poisťovňa a o občanovi ste nepovedali ani slovo ani o pacientovi, ani o zdravotníckych pracovníkoch. Ďakujem.

  • Pýtam sa pána poslanca Slafkovského, či chce reagovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Zapnite pána poslanca Slafkovského, prosím vás. Poprosím, dajte...

  • Ďakujem pekne. V krátkosti, aby som nezdržoval, pani Gabániovej. Budem rád, keď vytvoríte systém, ktorý otvorí reálne pripoistenia. Budem sa tomu tešiť.

    Veľmi sa teším tomu, čo povedal pán kolega Halecký, že podporuje pluralitu poisťovní. Treba ju naozaj zabezpečiť.

    Pánovi Zvonárovi. Amorálny zisk, urážanie zdravotníkov. Nehovorme si, že medzi zdravotníkmi sú len dobrí a čestní, spravodliví, usilovní. Je ich obrovská väčšina. Ja som takisto zdravotník a viem, o čom hovorím.

    Takže, ak chceme, aby v systéme bol poriadok, nemôžeme systém vnútornej kontroly z toho vyhodiť. A iný systém ako cez reálne platby nie je. Ak to necháme na budovateľskom nadšení, tak nič, než sa neskontroluje, a skončí to tam, kde to končilo pred 20 rokmi, kde sme si síce dlh navzájom nerobili, ale štrukturálny dlh bol obrovský.

    Ku kolegovi Petrákovi. Nedostatok peňazí v systéme vzniká následkom toho, že naši zdravotníci sú schopní poskytovať oveľa vyššie a lepšie služby, ako táto spoločnosť je schopná vygenerovať prostriedky. Veď ktorýkoľvek anestéziológ alebo cievny chirurg môže odísť zo dňa na deň do Viedne alebo do Linzu a hneď ho zoberú všetkými desiatimi. Čo to znamená? Že vie robiť tak, ako sa potrebuje, aby robil. Chce tak robiť aj doma, aj sa tu snaží tak pracovať, ale náš systém s 53 % HDP oproti Európskej únii a so 6,5 % prispievania do zdravotníctva nie je schopný zaplatiť všetko. Takže, keď chceme zaplatiť všetkým všetko, tak všetkým zaplatíme oveľa menej, alebo znížime zdravotnú starostlivosť, jej úroveň a tomu chceme všetci zabrániť. Preto aj mechanizmus financií, zisku a kontroly je potrebný zachovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem len informovať, že ešte písomne k tomuto bodu je prihlásený do rozpravy pán poslanec Bastrnák s tým, že keď on skončí svoje vystúpenie, potom bude pokračovať rozprava a budú sa môcť hlásiť do rozpravy ústne. V tejto chvíli prerušujem rozpravu k tomuto bodu a bude nasledovať hlasovanie o všetkých 14 prerokovaných zákonoch.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní 13. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, aby ste si pripravili hlasovacie zariadenie. Ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 358.

    Pán poslanec Lukša, nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážené páni, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí návrh Colného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 2 proti, 55 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme posunuli návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 367 z 21. augusta 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a určení lehôt.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili a schválili lehoty.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 381).

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 6 boli proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 24. augusta 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujeme výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 128 za, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Teraz poprosím pána poslanca Ďuračku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 384).

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 za, 37proti, 18 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 383 z 24. augusta 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 131 za, 2 proti, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Ivan Varga bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 385).

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 5 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku prideľuje tento návrh zákona prerokovať okrem výboru pre financie, rozpočet a menu ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo a výboru pre pôdohospodárstvo s termínmi pre výbory do 15. októbra 2007 a gestorský výbor, ktorým by mal byť výbor pre financie, rozpočet a menu do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení výborom a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 126 za, 1 proti, 9 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán Poslanec Kovačócy bude uvádzať hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 368).

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, proti nebol nikto, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 15. októbra 2007 a gestorskému výboru do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 127 za, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Matejička uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 369).

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 114 bolo za, 21 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 15. októbra 2007 a gestorskému výboru do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 132 za, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Poprosím pána poslanca Jána Richtera, aby ako spravodajca uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007 (tlač 383).

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu, pre financie rozpočet a menu, pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor Národná rada určila výbor pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 15. októbra a gestorskému výboru do 16. októbra.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných 128 za, 1 bol proti, 8 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Ľuboš Martinák uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 38 proti, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ďalej pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 128 za, 2 boli proti, 8 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Slabý, pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 379).

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 53 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme návrh zákona postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 131 za, 4 boli proti, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona na prerokovanie do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pani poslankyňa Magda Košútová uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 380.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 13 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 125 za, 1 proti, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom a určili lehoty.

    A ešte teraz pani poslankyňa uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je to tlač 361.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 90 za, 1 proti, 51 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujú tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Zároveň, aby gestorský výbor určil hlasovaním výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Čech uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o geologických prácach (geologický zákon), tlač 357.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 82 za, 19 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 126 za, 3 proti, 10 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Janiš uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 354).

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 37 proti, 24 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, že hlasovaním určí ako gestorský výbor výbor pre hospodársku politiku. Predmetné výbory prerokujú návrh zákona do 15. októbra a gestorský výbor ho prerokuje do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 124 za, 3 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Teraz pán poslanec Kovarčík uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 356.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh v druhom čítaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 7 boli proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu, pre hospodársku politiku, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo a pre obranu a bezpečnosť.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 15. októbra 2007 a gestorskému výboru do 16. októbra 2007.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o výboroch a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 130 za, 1 bol proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Ako o poslednom budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367).

    Pán poslanec Peter Pelegrini bude uvádzať hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 84 za, 8 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení do výborov a o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 za, 1 bol proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedený vládny návrh zákona pridelili na prerokovanie do výborov a určili lehoty na prerokovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nech sa páči, procedurálny návrh pani poslankyňa Laššáková?

  • Ja len chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby prišli dnes na zasadnutie výboru. Mikrobus ide o 12.15 hodine spred budovy Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa blížime k 12.00 hodine a do rozpravy je ešte prihlásený pán poslanec Bastrnák a som presvedčený, že viacerí budú chcieť reagovať s faktickými poznámkami a určite aj spravodajkyňa a pán minister. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby som už teraz vyhlásil obedňajšiu prestávku (všeobecný súhlas) a aby sme pokračovali o 14.00 hodine. Takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 11.46 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Budeme pokračovať v prerokovávaní o jednotlivých bodoch programu. Poprosím rovnako o prítomnosť v sále navrhovateľa, ako aj spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí sa nachádzajú mimo sály, poprosím vás, tí, ktorí sa chcú zúčastniť poobedňajšieho rokovania, aby sa dostavili do rokovacej sály. Osobitne prosím pani spravodajkyňu práve prerokovávaného návrhu zákona.

    Dobre. Tak zdá sa, vážené kolegyne, kolegovia, že máme vytvorené podmienky na pokračovanie v rokovaní. Pán minister ako navrhovateľ zaujal miesto pre navrhovateľov, pani spravodajkyňu Gabániovú zastúpi pán poslanec z výboru pre zdravotníctvo. Takže budeme pokračovať.

    Teraz v rozprave vystúpi písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Tibor Bastrnák. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, vážený pán minister, nikto nemôže poprieť vláde, resp. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky právo na vypracovanie a predkladať návrhy zákonov.

    V tomto konkrétnom prípade už samotný fakt, že sa tento návrh vôbec dostal na pôdu parlamentu je nebezpečným prejavom vládneho trendu, ktorý smeruje k návratu k ideám socializmu s plánovaným hospodárením.

    Umelým spôsobom vytvorené štátne bariéry vo vnútorných systémoch súkromných spoločností sú totiž práve o tom znemožnení ich fungovania, o uprednostnení štátnych inštitúcií pred súkromnými a dehonestácia všetkých doterajších vymožeností a výsledkov súkromných spoločností.

    Obmedzenie prevádzkových výdavkov a hlavne zákaz vytvárania zisku budú znamenať pre vládu aj asi vážne trhové hospodárske problémy, ktoré môžu prerásť do medzinárodného právneho konfliktu. Nemám na mysli len prípadné súdne spory so spoločnosťami, ale všeobecný pohľad na krajinu.

    Hlavnou ideou návrhu a k tomu pridruženej mediálnej kampani je útok voči súkromným poisťovniam v zdravotníctve. Chýba však hodnoverné opodstatnenie tohto útoku, veď v systéme zdravotníctva funguje veľké množstvo ďalších súkromných spoločností, ktoré svojou činnosťou podobne ako súkromné poisťovne vytvárajú zisk. Tie však nie sú terčom útokov. Zisky dodávateľov alebo súkromných zdravotných zariadení sú zo strany vlády chápané ako celkom normálny jav, zisk súkromných poisťovní však, ktoré ohrozujú spoločnosť, treba proti nim bojovať.

    Pripomínam, že finančné prostriedky pochádzajúce od občanov prostredníctvom systému v drvivej väčšine prípadov končia v súkromných rukách. Veď na opačnom konci sú vydavateľstvá, väčšinou stojí nejaký súkromný výrobca zdravotníckeho tovaru alebo súkromný poskytovateľ zdravotníckych služieb. Tým, že sa zablokuje zisk jedného článku reťazca, peniaze sa nevrátia do rúk občanov, ale pokračujú v smere k iným súkromným spoločnostiam, ktoré tým pádom budú mať ešte väčšie zisky.

    Pýtam sa vás do budúcnosti, aj ony budú musieť vrátiť svoje zisky do systému? Ak by zmena dosť obsiahnutá v návrhu zákona skutočne garantovala skvalitnenie a zlepšenie dosiahnuteľnosti zdravotníckych služieb, samozrejme by sme ju mohli jednoznačne podporiť všetci.

    V skutočnosti však každý z nás vie, že tento návrh zákona sleduje iné ciele. Aké? Predseda vlády sa nikdy netajil s tým, že chce súkromné poisťovne vytlačiť z trhu, pred médiami však nikdy nedodal, že tým by dostal miliardy korún z verejného zdravotníckeho poistenia pod svoju politickú kontrolu. A hlavne o to ide.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, vyzývam vás, aby sme neasistovali pri aktivitách, ktoré nielen likvidujú súčasné súťažné prostredie medzi štátnymi a neštátnymi zdravotnými poisťovňami, ale negujú aj dominantnú časť spoločenského vývoja od čias Nežnej revolúcie. Nepodporme vznik jednofarebnej homogénnej spoločnosti. Neuznajme za pravdivé výmysly a teórie, ktoré sú šírené len z dôvodu odvádzania pozornosti od skutočných problémov.

    K ďalšiemu rozvoju systému zdravotníctva Slovenská republika potrebuje živé, spravodlivé, súťažné prostredie pre všetky zložky systému.

    S poľutovaním však musím konštatovať, že tento návrh zákona k tomu, bohužiaľ, nekonverguje. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásili ústne. Teraz sa pýtam, kto sa... Pán poslanec Bauer. Hlásime sa už teda ústne do rozpravy, áno? Áno, dobre, registrujem, pán poslanec. Najprv zaznamenáme poslancov, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne. Prečítam. Poslanci Bauer, Sabolová, Halecký, Zvonár, Novotný, Markovič, Frešo, Mikloš. Pýtam sa, či ešte niekto iný sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Tak pokiaľ došlo k technickej chybe, s faktickou poznámkou pán poslanec Novotný, nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón pánovi predsedovi výboru.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel pozastaviť pri tej časti vystúpenia pána poslanca Bastrnáka, kde hovoril o tom, že zákaz zisku alebo obmedzenie narábania so ziskom v zdravotných poisťovniach nič nerieši, pretože ten zisk sa preleje niekam inde. Je to v podstate len potvrdenie toho slidu, ktorý som vo svojom vystúpení prezentoval aj ja a v ktorom som hovoril práve o tom, že nemôže fungovať vyrovnaný systém zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych služieb, keď na jednej strane môžu poskytovatelia, lekárne, distribučné firmy, farmaceutické firmy mať zisk z verejného zdravotného poistenia, lebo žiadnymi inými peniazmi nemôžu narábať, platby za poistencov pochádzajú z verejného zdravotného poistenia a na druhej strane zdravotné poisťovne, ktoré narábajú s týmito prostriedkami z verejného zdravotného poistenia a mali by ich manažovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte minútu poprosím vzhľadom na to, že išlo o faktickú poznámku. Nebol to procedurálny návrh. Takže ešte prosím, zapnite na jednu minútu mikrofón pánovi poslancovi.

  • ... ktoré by mali tieto prostriedky manažovať tak, aby nakupovali maximálne efektívne zdravotnú starostlivosť, aby zazmluvnili verejnú minimálnu sieť, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre všetkých svojich poistencov v celom rozsahu tak, ako to predpisuje zákon, nebudú mať ekonomické nástroje v rukách, aby mohli maximálne efektívne s týmito podnikateľskými subjektmi rokovať. To proste nejde. Socialistická inštitúcia nemôže efektívne rokovať s podnikateľskými subjektmi. Jeden z týchto dvoch bude ťahať za kratší koniec. Hádajte, kto to bude? Bude to tá všenárodná, zjednotená, nezisková, verejnoprávna zdravotná poisťovňa, ktorá bude v miliardových stratách tak, ako to bolo predtým, keď to boli verejnoprávne fondy, tak ako to bolo predtým, keď tu bola jedna zdravotná poisťovňa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nebudete reagovať? Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme ďalej v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister, hostia, v dôvodovej správe predloženého zákona predkladateľ argumentuje, že vzhľadom na zákonné vymedzenie účelu založenia zdravotnej poisťovne, presné vymedzenie predmetu činnosti neekonomickej povahy a tak ďalej je nutné zdravotnú poisťovňu vnímať len ako sprostredkovateľku služby verejnosti, financujúcu verejné statky, ktoré majú povahu nerivalitnej spotreby.

    Zdravotná poisťovňa má svoju činnosť vymedzenú v § 6 platného zákona, kde okrem iných pôsobností jej zákon určuje aj vykonávať kontrolnú činnosť, vykonávať poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného, vykonávať analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka a vykonávať poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného.

    Na to, aby zdravotné poisťovne mohli tieto činnosti kvalitne vykonávať, je z podstaty veci lepšie, ak sú motivované ziskom. Prečo? Mnohé subjekty pôsobiace v oblasti zdravotníctva, už to tu viacerí povedali, tvoria zisk. Farmaceutické firmy každoročne patria medzi najziskovejšie spoločnosti v celosvetovom meradle. Distribučné spoločnosti a lekárne majú zákonom stanovené maximálne marže a pravidelne vykazujú zisk. Rovnako akciové spoločnosti, ktoré prevádzkujú spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky – biochemické a hematologické laboratóriá a podobne, zväčša dosahujú na Slovensku primeraný zisk.

    Ak majú byť poisťovne motivované, aby v prospech svojich klientov, všetkých občanov Slovenska posudzovali odôvodnenosť a finančnú náročnosť odporúčaných vyšetrení a liekov, je dôležité, aby boli dostatočne stimulované. Zisk v tomto prípade je odmenou za adekvátnu námahu, ktorú vynakladajú v prospech zdravia svojich klientov. Na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti je potrebné vykonávať výskum v oblasti liekovej politiky, čo môžu robiť farmaceutické firmy práve preto, že majú zisk, ale aj v oblasti hľadania nových spôsobov zvyšovania kvality zdravia predchádzaním chorobnosti, čo môžu urobiť zdravotné poisťovne, a aj im to zo zákona prislúcha, ale len vtedy, keď budú mať primeraný zisk podobne ako farmaceutické firmy.

    Hlavný dôvod, prečo je činnosť zameraná na podporu životných aktivít predchádzajúcich chorobám a zvyšujúcim zdravie potrebná a je nutné, aby bolo na ňu dostatok finančných prostriedkov je v tom, že všetka činnosť zdravotníctva ovplyvňuje dĺžku života a kvalitu zdravia len z piatich až pätnástich percent podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie. Genetické faktory, makroprostredie predstavujú ďalší 30 až 40-percentný podiel vplyvov na úroveň zdravia a strava, pohyb a ďalšie ovplyvniteľné faktory predstavujú zhruba 50-percentný podiel.

    Preto je dôležité hľadať iné spôsoby, ako predchádzať chorobám, ako ovplyvniť dĺžku života a kvalitu zdravia. A na to, aby poisťovne mohli tiež hľadať iné spôsoby na zvýšenie kvality zdravia a zabezpečovať tak kvalitnú poradenskú činnosť pre svojich poistencov klientov a aby boli motivovaní to kvalitne vykonávať, je potrebné zabezpečiť časť zdrojov z príspevkov poistencov.

    Mnohé poisťovne ponúkajú dnes pre svojich klientov výhody, ktoré jednoznačne so zdravím súvisia, napríklad Všeobecne zdravotná poisťovňa ponúka svojim poistencom zľavy pri pobytoch v kúpeľoch, na horách, športoviskách, na krytej plavárni a podobne, poisťovňa Dôvera ponúka tiež zľavy na vstup na krytú plaváreň, zľavu na kúpeľné pobyty atď. Takéto opatrenia majú, samozrejme, dopad na kvalitu zdravia a na potrebu finančných zdrojov na liečenie chorôb.

    Ten istý paragraf, ktorý navrhuje regulovať použitie kladného hospodárskeho výsledku, navrhuje aj pravidlo použitia tohto kladného výsledku ešte v tom istom roku, čo je prakticky nemožné, pretože po účtovnej závierke schválenej valným zhromaždením zostáva spravidla len šesť mesiacov, čo je krátka doba na realizáciu rozumných investícií.

    Po druhé. Novela navrhuje znížiť výdavky poisťovní na prevádzkové činnosti zo 4 na 3 % z úhrnu poistného pred prerozdelením, ale najdrahšia činnosť poisťovní je práve kontrola kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a kontrola účelnosti vynaložených prostriedkov predovšetkým na lieky, laboratórne a pomocné vyšetrenia a tá je financovaná z týchto 4 %.

    Z týchto prostriedkov sa financuje aj kontrolná činnosť poisťovní.

    Pokiaľ poisťovne nebudú mať dostatok prostriedkov na vykonávanie kontrolnej činnosti v oblasti kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a v oblasti účelnosti poskytovania finančných prostriedkov, tak to bude mať v konečnom dôsledku dopad na zdravie ľudí a dopad na efektívne využívanie prostriedkov v zdravotníctve. Preto tento návrh nie je zlepšením súčasného stavu, ale jeho výrazným zhoršením.

    A po tretie k bezodplatnému prevodu poistného kmeňa jednej zdravotnej poisťovne na druhú. Zdravotné poisťovne museli pri svojom vzniku podľa zákona preukázať minimálne 110 miliónov korún vlastného imania ako podmienku na získanie licencie. Tieto prostriedky využili na budovanie a udržanie poistného kmeňa, na administratívne úkony pre poistencov. Preto je proti dobrým mravom a proti ekonomickej logike, ak pri postúpení časti kmeňa medzi dvoma poisťovňami by nebolo možné si tieto vynaložené prostriedky nárokovať. Takáto zmena by určite nezostala ani bez právnych dôsledkov pre slovenský štát.

    Dámy a páni, tieto tri zmeny pokladám v predkladanej novele za najvážnejšie a z uvedených dôvodov, tak ako aj moji kolegovia predrečníci neodporúčam pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pán poslanec predseda výboru Halecký. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon o zdravotných poisťovniach už aj v minulosti odborná zdravotnícka verejnosť, ja si môžem dovoliť povedať, že aj časť zdravotníkov v Kresťanskodemokratickom hnutí, ale aj ja v minulosti sme nesúhlasili s tým, aby boli zdravotné poisťovne akciovými spoločnosťami.

    Keďže zákon prišiel a dnes je platný, neprichádza nič len, keď ste neprišli ani vo svojich predvolebných sľuboch, ani v programovom vyhlásení vlády s nejakou generálnou zmenou, ktorá by bola aj v zmysle ústavy, aj v zmysle všetkých pravidiel, neprichádza nám nič už iné len dnes túto normu a tieto zákonné pravidlá obhajovať a povedať, čo vlastne za to obdobie od roku 2004, odkedy je zákon platný, odkedy vznikli, čo je dobré a to, čo je možné meniť.

    Pán minister, už v máji tohto roku, začnem trošku možno širšie, ste dostali vážnu úlohu, ktorou ste mali pripraviť zlúčenie zdravotných poisťovní. Najprv sa hovorilo o tom, že treba vytvoriť jednu veľkú, úplne zmeniť systém napriek tomu, že to bolo v jasnom rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktorý táto vláda predložila parlamentu a parlament jej toto programové vyhlásenie odobril. Potom v máji bolo už len o tom, že ideme zlúčiť štátne poisťovne, nakoniec vy po nejakom krátkom čase ste prišli s požiadavkou zrušiť túto úlohu, lebo je nereálna.

    Týmto konaním rezort zdravotníctva a čiastočne aj vy, pán minister, zneucťujete nielen tú odbornú zdravotnícku verejnosť a celý zdravotnícky systém, ale hlavne poistencov, ktorí celú túto vec môžu vnímať len ako jeden chaos. A len tak sa dajú vnímať kroky rezortu zdravotníctva. Nekoncepčnosť, alebo pýtam sa, či musíme počúvať, alebo vy musíte počúvať.

    Pred časom sa dal počuť aj pán predseda SNS Ján Slota, ktorý povedal na tú tému, o ktorej hovorím, o týchto rôznych hrátkach so zlučovaním poisťovní, že pokiaľ nenastanú a nový systém sa neodobrí a v zdravotníctve nedôjde k dostatku finančných zdrojov na to, aby neboli finančné problémy, nemá systém jednej poisťovne nijaký význam.

    A ešte jedna poznámka mi napadá teraz pri vystúpení, a to sú vaše volebné programy, páni poslanci vládnej koalície, kde sa môžeme dočítať všetko možné, ale vidíme, že realita je iná.

    Skôr, ako prídem ku konkrétnym témam tohto návrhu zákona, chcem pripomenúť, že už v novembri minulého roku som navrhovala novelou zákona o zdravotných poisťovniach odbúrať nadbytočné administratívne úkony. Dala som mnoho návrhov práve na to, aby sme šetrili zdroje poisťovniam a mohli hovoriť o tom, že môžeme diskutovať aj o zmene výšky správneho fondu, ale, bohužiaľ, táto vládna koalícia vecné problémy nepočúva.

    Navrhovala som vtedy, a vychádzala som zo súčasného stavu vykonávania verejného zdravotného poistenia zdravotnými poisťovňami a poskytovaním zdravotnej starostlivosti, že ide o charakter, ktorý má neprimerane vysoko administratívnu záťaž dnes v poisťovniach, prípadne v priebehu doby a účinnosti jednotlivých právnych predpisov sa ukázalo, že právne normy sú strnulé, ťažko vykonávateľné v každodennej praxi.

    V tom čase sa zdalo, že najaktuálnejším problémom je aj zaraďovanie poistencov do dispenzarizácie, odsúhlasovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, rozhodovanie o pohľadávkach zdravotnej poisťovne v správnom konaní na prvom stupni Úradom pre dohľad, potom vypracovávanie niekoľkonásobných správ zo strany poisťovní a v neposlednom rade aj odstrániť nevyhnutnosť legislatívnotechnických nedostatkov. V tom čase ste nepočúvali. Ani vy, pán minister, ani poslanci vládnej koalície. A dnes vidíme, že je nedostatok zdrojov v zdravotníctve. Už pán minister prichádza s novelou na navýšenie. Pýtam sa, či bude navýšenie za poistencov štátu a tak ďalej by sme mohli hovoriť o celom tom nedôslednom chaose v zdravotníckom systéme.

    Ja som stále očakávala, budem to stále v tejto snemovni hovoriť, že v predchádzajúcom volebnom období pán poslanec Paška bol v tom čase najaktívnejší poslanec v zdravotníckej reforme, v tom čase ani pani poslankyňa Gabániová nebola taká aktívna, čo sa týkalo zdravotníctva, ale očakávala som, že prídu s konzistentným, kompletným, kompaktným návrhom, ale my dostávame len nekomplexné, nekompaktné návrhy do poslaneckých lavíc. Čiže myslím si, že tieto ich sľuby len obalamutili voličov a ja verím, že čas ukáže, že tak, ako sme pred časom hovorili o sociálnych veciach a o sociálnej reforme a o pani ministerke Tomanovej, tak si myslím, že v dohľadnom čase sa budeme musieť vrátiť aj k rezortu zdravotníctva.

    A teraz niekoľko poznámok a výhrad k novele zákona, ktorú máme priamo na stole. Mnohí právnici už v minulosti, a to dlhé obdobie, odkedy hovoríme o zákaze zisku v poisťovniach, hovoria, že vybrané zdravotné poistenie sa síce správa ako verejné financie, ale v zdravotných poisťovniach už majú financie charakter poistných peňazí, a teda peňazí, s ktorými disponuje akciová spoločnosť.

    V zmysle zákona preukazujú svoju platobnú schopnosť len tým imaním, ktoré majú a sú to vlastne peniaze z vyberaného poistného. Keďže všetky zdravotné poisťovne sú akciové spoločnosti, musia sa podľa toho aj správať, pretože aj v § 2 ods. 1 sa odvolávate na Obchodný zákonník a ničím ho neobmedzujete, musia sa správať podľa rozpočtových pravidiel obmedzení platných pre akciové spoločnosti a je takisto tvrdo na nich používaný zákon ako na všetky ostatné akciové spoločnosti.

    Je zaujímavé vidieť, že súkromné poisťovne majú menej poistencov a tvoria väčšie zisky. Štátne poisťovne majú viac poistencov a tvoria menšie zisky. Prečo to je tak? Poviem aj objektívny dôvod, a to je fakt, že štátne poisťovne a sú to skutočne, Všeobecne zdravotná poisťovňa možno má nižší zisk aj preto, že má pomerne komplikovanú škálu poistencov a že to robí náročné zdravotnícke úkony, robí dispenzarizovaných pacientov, robí ťažké nákladné výkony, ale myslím si už dnes po tých všetkých ťahaniciach medzi akciovými spoločnosťami, medzi rezortom a tlakom na akciové spoločnosti už je mnoho poistencov možno aj s takýmito ochoreniami, ktorí doplatili možno na to, že boli vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v mnohých iných poisťovniach.

    Ale je tu ešte jeden fakt, prečo asi tvoria menší zisk. Nie sú motivované, lebo ako štátne spoločnosti sa stále spoliehajú, že zákon im umožňuje, že im snáď štátny rozpočet pomôže. Majú poistku v zákone, o ktorej aj vy hovoríte v tomto návrhu zákona, že je možné im pomôcť, a preto sa tak trochu viac spoliehajú možno ako tie, ktoré už sú dnes súkromné a snažia sa tvoriť zisky nie preto, aby z nich chceli mať profit, ale preto, že vedia šetriť zdroje. A preto si myslím, že zisk dnes v tomto systéme zdravotného poistenia je forma, ktorá je dobrá.

    Môžeme diskutovať o tom, a to som aj verejne vyjadrila, môžeme diskutovať o rozložení percenta z tvorby vytvoreného zisku, ale nesmie byť vytvorené tak, aby bolo nemotivačné pre zdravotné poisťovne. A o tejto téme sme diskutovali aj s jednotlivými zástupcami, dá sa povedať, rôznych zdravotných poisťovní.

    Čiže skúsme diskutovať, či vytvorený zisk je možné motivačne pre akciové spoločnosti deliť na istý pomer, kedy bude povinnosť ich vrátiť do zdravotníckeho systému a povinnosť ich využiť v zdravotníckom systéme, ale na služby a činnosti, za ktoré zodpovedajú podľa zákona podľa § 6.

    Ani jedna zdravotná poisťovňa nešla vo svojej činnosti nad rámec zákona, pretože už dnes by bol zasiahol Úrad pre dohľad, už dnes by bol pán minister podal určite trestné oznámenia, pokiaľ by bolo došlo k nehospodárnemu, nezákonnému použitiu zisku zdravotných poisťovní.

    Hovoríte o tom minimálne trištvrte roka, že sú tu zisky a ako budú používané, ako sú zneužívané, ale dodnes ste buď nemali odvahu, alebo to nie je pravda, že sú zneužívané zisky zdravotných poisťovní na nejaké nekalé nezákonné účely. Čiže je to len zavádzanie a aj celá dôvodová správa, ktorej sa potom dotknem, o tom hovorí.

    Ešte sa tu natíska otázka, ktorých poistencov je viac nespokojných? Štátnych alebo tých, čo sú v súkromných poisťovniach? Myslím si, že ani toto neobstojí, lebo boli sme naučení tak trochu tlačiť, že ak tvoria veľké zisky, zrejme neplatia.

    Ja si myslím, že ani ja, a v tejto oblasti sa pohybujem dosť dlho, ani od pacientov, ale ani od poskytovateľov nie je toľko sťažností na uhrádzanie výkonov neštátnych alebo tých súkromných akciových spoločností ako možno na prácu štátnych akciových spoločností zdravotných poisťovní.

    Neskôr sa dotknem aj správneho fondu, ale ešte trošku k dôvodovej správe. Čiastočne som už hovorila o tom, že nemôžete celkom vymedziť zdravotnú poisťovňu ako špecializovanú finančnú inštitúciu, narábajúcu s verejnými zdrojmi a môže robiť len to, čo možno je v nejakej predstave, lebo robí to, čo je v predstave § 6, ale pokiaľ bude odvolávka na Obchodný zákonník na § 2. V § 2 vždy sa bude správať ako akciová spoločnosť.

    Veľká časť dôvodovej správy hovorí aj o tom, že to chcete akýmsi spôsobom zosúlaďovať s právom Európskej únie. Ale prepáčte, veď v každej doložke, ktorú predkladáme do zákona a týka sa zdravotníckych zákonov, píšeme, že nie sme viazaní týmto právom, čiže je to možno vaša dobrá vôľa, váš dobrý návrh, aby sme urobili zo zdravotného poistenia zdroje založené ako sociálne zdroje verejnej správy. Ale myslím si, že musí byť potom zmena zákona, že to nejde odvolávať sa na Európske právo, pričom nie sme viazaní v tejto časti zdravotníckych zákonov na to, aby sme dodržiavali všetky právne formy ako možno v niektorej tej dôvodovej správe v tých prílohách niektoré iné krajiny.

    Chcem sa dotknúť ešte tvorby správneho fondu, pretože o tom sa tu veľmi málo hovorilo. Zatiaľ sa všetci zameriavame len na tvorbu zisku. Môžeme diskutovať o znížení správneho fondu. Ja som pripustila túto diskusiu, ale môžeme diskutovať len vtedy, pán minister, ak budeme vedieť garantovať, že odbúrame administratívnu náročnosť, ktorá je úplne v niektorých častiach prebytočná. Ako chceme to, čo máte v programovom vyhlásení vlády, že ideme a budeme tlačiť na informatizáciu systému, ktorý je nákladný, dnes zabezpečiť, aby všetky zdravotné poisťovne, trebárs, boli zosúladené, aby mali na to dosť zdrojov, aby sme mohli mať transparentne prehľad o tom, ako sú čerpané zdroje, aby pacient mohol mať dostupné informácie.

    Druhá vec, myslím, ako aj odborníci zo zdravotných poisťovní hovorili, že pri nábehu na euro, a to všetci pevne očakávate, aj úlohy, ktoré budú kladené aj na zdravotné poisťovne budú stáť isté finančné náklady. Čiže, ak budeme vedieť odbúrať administratívnu náročnosť poisťovní, môžeme hovoriť aj o znížení správneho fondu.

    Natíska sa tu ešte jedna veľmi extrémna otázka a možno aj to, že je možné úplne zrušiť správny fond zdravotných poisťovní, pretože ak sa chcú správať ako akciové spoločnosti, nemali by mať garantované na správny fond žiadne peniaze. Poviem. Je to jeden extrém a viem si to živo predstaviť, že by to tak mohlo fungovať. Ale je tu ešte vždy dnes obava, či je celý systém nastavený tak, aby zdroje vo všetkých poisťovniach, a teraz nie, či sú to súkromné, alebo štátne, neboli odčerpávané viac na prevádzku a náklady ako na zdravotné poistenie, a preto si myslím, že teraz nie je doba na to, aby sme zrušili úplne isté obmedzenie a vymedzenie toho správneho fondu. Môžeme o tom diskutovať a možno verím, že v druhom čítaní nájdeme nejakú spoločnú reč.

    Ale ešte k tomu jedna poznámka. Vyrušuje ma stále, pán minister, že odôvodňujete v dôvodovej správe len percentá správneho fondu štátnych a súkromných zdravotných poisťovní. Bolo by veľmi zaujímavé vidieť to v číslach, vo finančných čiastkach, pretože správny fond a príjmy poisťovne a percento na správny fond sa odvíjajú od počtu poistencov, od objemu zdrojov, a preto si myslím, že oveľa viac zdrojov vyčerpali na správny fond štátne akciové spoločnosti zdravotné poisťovne ako súkromné.

    A ešte snáď jedna krátka poznámka. Pani poslankyňa Gabániová tu v jednej faktickej poznámke na kolegov zareagovala, že aká tvorba zisku, čo je to zisk? Ja sa vás pýtam, pani poslankyňa, vy ste súkromná lekárka a vy tiež zo zdravotného poistenia máte akýsi zisk v tej svojej ambulancii a ten zisk, ktorý vám zostane, ak pokryjete všetky náklady, ten by ste mali vrátiť potom do zdravotných poisťovní, lebo je niečo navyše, čo už nepotrebujete vy na vaše náklady.

    Čiže to je taký extrém, možno také extrémne porovnanie, ale tak, ako vy viete ten zisk alebo to, čo vám zvýši zo svojich výkonov a zo všetkých úhrad dať do zdravotníckeho systému, alebo použiť to na výkon pre svoju prácu, tak si myslím, že treba mať dôveru aj voči tým poisťovniam, že to, čo vytvoria a neporušia zákon, lebo zatiaľ neporušili zákon, vy ich zatiaľ len osočujete, ale zatiaľ nikto voči nim, nie vy, ale vy ako vládna koalícia, ako rezort zdravotníctva, ale len zatiaľ všetci ich kritizujete, ale nikto zatiaľ nevyvodil žiadne vecné dôsledky, že by boli porušili zákon. Takže presne to môžeme porovnať v takom malom. Vráťte aj vy potom peniaze do systému a nech je to kontrolované, aby sa všetky zdroje, ktoré ostanú a budú pozitívnym hospodárskym výsledkom ako poskytovateľov, tak poisťovní, tak ich vráťme, vráťme ich do systému.

    A myslím si, že ešte jedna poznámka, na ktorú sa nedalo reagovať, lebo ju pán poslanec hovoril vo faktickej poznámke môj kolega z výboru pán Valocký, sa tu málo hovorí o občanoch. Áno, málo sa hovorí o občanoch, ale myslím si, že sa hovorí veľmi málo o občanoch a pozerá na to, čo to pre občana prinesie aj zo strany vás a samotného rezortu, lebo tak, ako som povedala na začiatku, tým občanom ste vyrobili len chaos v hlavách a nie to, aby vedeli, aký systém zdravotného poistenia, aký systém zdravotníctva táto vládna koalícia chce nastoliť v tomto volebnom období. Veď už nič nie je pravda, čo ste prijali v programovom vyhlásení. Každý mesiac meníte nejaké rozhodnutia pri tvorbe zákonov a ja len očakávam a je mi veľmi ľúto, že mi nevylosovali na hodinu otázok otázku na pána ministra zdravotníctva, kedy by mi mohol povedať, aké koncepčné kroky chce do budúcnosti v rezorte zdravotníctva priniesť a doniesť ich do lavíc v zmysle legislatívnych návrhov zákonov.

    Kresťanskodemokratické hnutie za takýto návrh zákona hlasovať nebude a podporíme návrh pána poslanca Novotného na to, aby bol zákon vrátený, aby sa o ňom ďalej nerokovalo.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Márie Sabolovej sa prihlásil pán podpredseda Miroslav Číž, ďalej páni poslanci Darina Gabániová, Viliam Novotný, Katarína Tóthová a Jozef Valocký. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán..., pán Kahanec, ešte zapíšte pána Kahanca, lebo mu nefunguje karta, aj pán Kahanec. Ďakujem pekne. Uzatváram v tejto chvíli možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka klubu KDH, práve som sa dozvedel, že máte meniny, tak mi dovoľte zagratulovať vám k nim, ale zároveň musím zareagovať na vaše vystúpenie, ktoré, ako vysvitlo na záver, bolo vystúpením v mene poslaneckého klubu KDH.

    Pani poslankyňa, hovoríme o tých istých veciach a už sa to o nich hovorí tu v takých súvislostiach, kde racionálna diskusia, teda pre mňa osobne, odpustite mi, stráca istý význam. Manipulácia s faktmi je iste obojstranne možná a už ani nie sme v pozícii, že by sme mali nejaké analytické vystúpenia, ponúkali nejaké konkrétne dôkazy a väzby, ale už sú iba tvrdenia, politické floskuly, aspoň ja to tak cítim.

    Viete, bagatelizovať rozdiely poistencov, že síce tá súkromná poisťovacia spoločnosť, že teda je tam síce celkom iná skladba klientov, tá všeobecná má isté problémy, lebo teda má tie ťažké výkony atď., ale dokonalou organizáciou práce tie súkromné spoločnosti tvoria vlastne zisk. No toto, myslím si, už ani nemá význam nejakým spôsobom oponovať, myslím, že tie zásadné rozdiely v našich videniach sú úplne zrejmé.

    Pani poslankyňa, len jeden taký faktor. Pokiaľ dobre viem, tá súkromná poisťovňa, tú zakladali spravidla veľké finančné skupiny a potom si platia manažment, ktorý mu ju spravuje. Úplne náhodou to isté aj v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Rovnako ju riadi profesionálny manažment a s jediným rozdielom. Môžete do nej teoreticky ako poslankyňa ísť, ako občan môžete kontrolovať, ako funguje, a môžete vplývať na to, kto a ako vedie túto poisťovňu na rozdiel od tej súkromnej, ktorá existuje autonómne, kde v podstate máte presne také isté možnosti okrem istých drobných výnimiek vstupovať do nich ako do hocijakej inej súkromnej spoločnosti. Pritom ide o verejné peniaze. A ide o zodpovednosť štátu. Už len tento minimálny rozdiel jednoducho nepripúšťa takto bagatelizovať rozdiel. A kdesi tu je ťažisko našich rozdielnych pohľadov.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pani poslankyňa Darina Gabániová.

  • Áno, ďakujem. Tak v prvom rade by som chcela poznamenať len jednu vec. Poistný kmeň Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne, ako vieme, tvoria poistenci, veľa z nich nie sú zárobkovo aktívne činní. To znamená, že za nich prispieva štát a, bohužiaľ, ich zdravotný stav sa často nachádza v takom stave, že neustále musia využívať to, čo im poskytne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý si to isteže potom refunduje, alebo ako by som to povedala, v zdravotnej poisťovni.

    Čiže náklady alebo nápor na spravovaný fond v tejto zdravotnej poisťovni je oveľa vyšší a spotrebovanie jej finančných prostriedkov je oveľa vyššie ako poisťovňa, ktorá poisťuje ľudí v aktívnom pracovnom veku, ktorí jednak teda platia vyššie poistné a potom spotrebovanie týchto peňazí je oveľa, oveľa menšie, hovorí to chorobnosť a hovoria to všetky štatistické údaje, ktoré sú dostupné.

    A aby som povedala k tomu zisku v súkromnej stomatologickej ambulancii. Sú dva druhy poskytovateľov na tomto poli, a to tzv. odštátnení zmluvní lekári a potom súkromní stomatológovia. Súkromní stomatológovia nemajú nárok na nijaké preplácanie zo žiadnej poisťovne svojich výkonov a pacient užíva ich služby vedomý si toho, že si to všetko zaplatí. Čiže o tomto druhu poskytovateľov sa nebavíme. My sa bavíme o poskytovateľoch, ktorým ale zákon umožňuje tzv. inkasovanie priplácania k poskytnutým výkonom. Čiže poskytnutý výkon je, jednak si lekár uplatní určitý počet bodov za výkon zo zdravotnej poisťovne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán predseda výboru Novotný Viliam.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sabolovej, kde hovorila o tom, že ako je to vlastne so súkromnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti alebo vôbec s ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Tak naozaj, aj vo svojom vystúpení som hovoril o tom, že teda zdravotné poisťovne platia zdravotnú starostlivosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov, z poistného, ktoré zaplatili občania alebo za ktorých zaplatil štát toto poistné do zdravotnej poisťovne.

    A tá paralela, ktorú povedala pani poslankyňa Sabolová, je úplne presná. Tak postupujme rovnako aj pri poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Dohodnime sa, že na prevádzkovú činnosť bude mať ambulancia určená zo zákona 30-tisíc korún, z čoho bude mať plat lekár, zdravotná sestra, nakúpi sa materiál do ambulancie, a keď náhodou bude ambulancia v zisku, celé to vráti do zdravotnej starostlivosti. Veď predsa sú to finančné prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť.

    Hovorme o distribučných firmách o tom, akú majú maržu. Prečo nemajú tiež 3-percentnú maržu, ako budú mať zdravotné poisťovne. Nech majú 3-percentnú maržu. A keď budú v zisku, tento zisk nech vrátia naspäť do systému zdravotného poistenia. No, budujme neziskový systém zdravotníctva na Slovensku, ale nie tak, že niekde nám zisk zavadzia tam, kde to chceme prostredníctvom našich štátnych nominantov ovládnuť, inde nám už zisk nezavadzia. Vo farmaceutických firmách nám nezavadzia. Veď aj Zentiva, keď bude na konci roka v zisku, nech to vráti. Nech to vráti. Však z čoho ten zisk vytvorila? Z verejného zdravotného poistenia. Tiež im zakážme vyplácať dividendy, lebo zisk je v zdravotníctve nemorálny. Tvorí sa totižto z verejného zdravotného poistenia. Ja len rozvíjam vašu teóriu, o ktorej dnes rozprávame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia pani poslankyne, kde uvádzala príklad pani poslankyne Gabániovej. Na rozdiel od predrečníka, ktorý tiež nadväzoval v tejto otázke na pani poslankyňu, si myslím, že tento príklad bol absolútne, absolútne zlý, pretože je rozdiel, keď lekár musí pacientov svojou kvalitou činnosti a tak ďalej presvedčiť, aby pacienti mali záujem o jeho zdravotné služby, kým poisťovne zo zákona povinne, nikto ma nemusí presviedčať, zákon mi uloží. Čiže tu sa už začína veľký rozdiel, ktorý sa potom prejavuje aj v tých ďalších podskupinách, ktoré boli uvedené.

  • Ďalej pán poslanec Jozef Valocký. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, ja som sa skutočne vôbec nechcel k vám vyjadrovať, lebo my si to vždy vydiskutujeme vo výbore, ale asi nemôžete už bezo mňa žiť a ja bez vás v tých diskusiách, takže predpokladám, že preto ste ma vyzvali, aby som reagoval.

    Pani poslankyňa, sú len dve možnosti. Buď tomu vôbec nerozumiete, alebo ide o hlboké nedorozumenie. Keďže ste už dlho v parlamente aj v živote, tak predpokladám, že ide o hlboké nedorozumenie a tam niekde na konci je vždy nejaký výsledok, pretože miešate hrušky s jablkami.

    Veď predsa zo zákona pacient občan odvádza do poisťovne peniaze a zo zákona odvádza peniaze aj zamestnávateľ. Táto poisťovňa si potom platí niekoho, kto vykonáva činnosť smerom k tomu pacientovi. To je ten lekár. To sú tie nemocnice. Musím vám to trošku vysvetliť, lebo vidím že ste úplne mimo. No a to je diametrálny rozdiel. Zo zákona niekomu dáme peniaze a on si z týchto peňazí vytvorí zisk tak, že nezaplatí alebo nedostatočne zaplatí tým poskytovateľom a má zisk. Veď to je celé. To je vynikajúci zisk, ktorý, keby som bol podnikateľ, tak by som chcel robiť hneď. Len toto. A to mi úplne stačí. A to sa týka aj iných spoločností atď.

    Takže, pani poslankyňa, je mi veľmi ľúto, ale neviem teda, kto vám pripravoval tento diskusný príspevok, ale je mi skutočne ľúto, lebo poznám vás celkom ako serióznu ženu, ale tieto závery, to je niečo hrozné. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Kahanec, nech sa páči, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa hovorila príklad o vrátení zisku aj pri súkromných a ostatných poskytovateľoch. A, samozrejme, že sa tá diskusia k tomu vyvíja rôznymi smermi. Ale mám silné presvedčenie o tom, že stále silnejšie sa tu snažíme presadzovať určité kategórie. V jednej kategórii sa niečo môže, v druhej kategórii sa niečo nemôže. V jednej kategórii je to ľudské a morálne, v druhej kategórii je to nemorálne.

    Pokiaľ nebudeme mať jednotné pravidlá na jednotlivé subjekty, a tie pravidlá sú dané legislatívou a dané aj ekonomickými pravidlami, a pokiaľ toto nebude platiť nielen pre zdravotné poisťovne, ale tak ako platí napríklad pre distribučné spoločnosti, alebo ako platí pre súkromných a ostatných poskytovateľov, tak potom nemôžeme tento systém takto kombinovať.

    Veď privátne nemocnice preukazujú napríklad na rozdiel od tých, ktorí sa nestihli sprivatizovať, že sú také, ktoré vedia vyjsť s nákladmi, ktoré vedia tvoriť zisk. A nehovorme tu už iba o tom, že jeden má takých a druhý má onakých ľudí a onakých pacientov. Veď napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa je poisťovňa s monopolom, v ktorej ľudia boli a museli sa potom rozhodnúť. A to rozhodnutie je vždy také, že nie každý sa rozhodne a zotrvačnosťou mnoho ľudí zotrváva, tak ako to bolo pri finančných inštitúciách.

    Takže nerozdeľujme kategórie a snažme sa do tohto systému dať jednotné pravidlá na fungovanie ekonomiky i poskytovanie zdravotnej starostlivosti na prospech ľudí spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcela som poďakovať pánovi podpredsedovi Čížovi za gratuláciu, ale pravdaže potom nemôže tu byť racionálna diskusia z jeho strany, keď tu nesedí. Čiže nevieme diskutovať potom, ale u neho by som sa...

  • Pani kolegyňa, ja vám vrátim tých 10 sekúnd. On sa ospravedlňuje, lebo má prijatie. To pre korektnosť.

  • ... u neho, tak nemusí dobehnúť ani reagovať na poslankyňu Sabolovú, ale ak uňho v myslení funguje výraz manipulácia je možná, tak si myslím, že teda asi je to veľmi zlé, ak vy si myslíte, že môžete manipulovať s občanmi a budeme mať stále zásadné rozdiely, my na videnie tejto politiky, pokiaľ budete robiť zdravotnícku politiku, páni poslanci SMER-u, lebo reagujem na pána kolegu Číža, takýmto spôsobom. Ja nepotrebujem chodiť ako občianka do poisťovne na kontrolu, máme na to vytvorené úrady, Úrad pre dohľad. Ja si ako občianka môžem kontrolovať svoje zdroje, ktoré ja mám na svojom účte.

    Pani poslankyňa Gabániová, ja som poistenkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odkedy funguje táto poisťovňa, ale si myslím, že v tom vašom porovnaní súkromné a odštátnené a ideme vysvetľovať niečo, aj súkromná, ak má zmluvu, ak má zmluvu s niektorou poisťovňou, dostáva tieto verejné zdroje, ale toho sa viac nebudem dotýkať, lebo kolega Novotný, myslím, že veľmi jasne pomenoval vec. Zisk je u jedných morálny, u jedných je nemorálny. Tak sa pýtam, či je to vcelku v poriadku.

    Pani poslankyňa Tóthová tiež chcela len v tej istej veci reagovať. Ale takisto poskytovatelia berú verejné financie zo zdravotných poisťovní, takže vždy hovoríme o verejných zdrojoch, o tých istých peniazoch, len vždy sú na nejakom inom mieste. Tak ak ich niekto vyrobí...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Teraz sa o slovo v rozprave ďalej hlási pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

    J. Halecký: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som prispel niektorými pohľadmi do problematiky, ktorá sa dnes na úseku zdravotníctva prerokováva.

    Chcem podotknúť, že zrejme asi tieto dopady, ktoré vyplývajú z tejto novely zákona, nebudú také rozhodujúce a také dramatické, ako to vyzerá snáď v diskusii, čo je morálne, nemorálne, či niečo rušíme atď. Cieľom je, aby sme dostali viacej financií do rezortu zdravotníctva, aby sme poskytli kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.

    Ako sme už spomínali aj v predchádzajúcom období, sú dva spôsoby, ako získať financie. Buď navýšením odvodov. Viete, že je to veľmi citlivá téma a podarilo sa nám to na štvrťrok. Väčšie časové obdobie nebola politická a možno aj ekonomická a ďalšia vôľa.

    A druhý systém je ekonomizovať zdravotníctvo tak, skvalitňovať jeho hospodársky a finančný beh do tej miery, ako je najefektívnejšie, najlepšie. To znamená, aby fungoval za nižších finančných nákladov so zachovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá by bola dobrá. A jedným z týchto spôsobov sú aj tieto dva zásahy, o ktorých tu teraz hovoríme. Čiže dve kategórie, a to je tvorba zisku alebo správny fond.

    K tvorbe zisku morálny, nemorálny, alebo má sa, nemôže sa v zdravotníctve tvoriť, myslím si, že je to zle položená otázka, zle formulovaná, pretože o zisku v zdravotníctve by sa hovoriť nemalo. O zisku môžeme hovoriť tam, kde môžeme kontrolovať vstupy, výstupy a kde daný manažment, riaditeľ môže svojou aktivitou či už na úseku riadenia, alebo aj regulácie pri vstupe zabezpečiť, aby ten zisk bol.

    Keď to zoberieme doslova, tak zdravotnícke poisťovne, sú to vlastne prevodové páky financií, ktoré vyberieme na poistnom a potom ich rozdeľujeme medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, medzi jednotlivé zdravotnícke zariadenia.

    Čo je dôležité. Vstupy, ako som už spomínal, sú limitované. Odvody si nemôžeme zvýšiť tak, ako chceme, takže aký to podnik, aký riaditeľ a aký zisk.

    Na druhej strane aj výstupy sú nie závislé od toho, kto daný systém reguluje. Viete veľmi dobre, že potreby zdravotníctva sú nekonečné. Finančné prostriedky, ktoré by sme do zdravotníctva dávali niekoľkonásobne viacej každoročne, budú spotrebované. A za tejto situácie myslím si, že radšej hovorme o výsledku hospodárskej činnosti. Či už o kladnom, zápornom, alebo takom, alebo onakom. To by bol termín, ktorý by skôr zodpovedal problematike, ktorú tu prerokovávame a myslím, že tento termín by sme mali zaviesť aj pri hodnotení jednotlivých zdravotníckych zariadení, ambulancií a podobne. Pretože keď tam dáme kategóriu zisku, budí to v zdravotníctve trošku nevôľu, má to taký pejoratívny charakter a nakoniec ani nezodpovedá to tej činnosti, ktorá sa vykonáva.

    Ja ako kardiológ, pokiaľ by som chcel mať zisk vo svojej kardiologickej ambulancii, tak by som musel ošetriť toľko pacientov, koľko príde do ambulancie. Dajme tomu za tých podmienok, ktoré platia teraz alebo plus nejaký príplatok za skoršie ošetrenie, prednostnejšie a niektoré iné, tak vám môžem povedať, že môj príjem v ambulancii bol štvornásobne vyšší, ako je za tejto situácie limitovanej. A tam, kde je niečo limitované, tak ťažko môžeme hovoriť o zisku.

    Skôr by som sa dotkol niektorých aspektov prerokúvanej problematiky, prečo to nemožno považovať, dá sa povedať, za vklad kladného hospodárskeho výsledku jednotlivých poisťovní späť do systému poskytovania zdravotníckej činnosti za niečo nesprávne alebo za nesprávne zrušenie zisku týchto poisťovní.

    Po prvé preto, že verejnoprávne inštitúcie, či už sú akciové spoločnosti a myslím si, že možno hovoriť, že zdravotné poisťovne možno, že by mali byť verejnoprávne inštitúcie bez toho, aby sa na ne vzťahoval hospodársky výsledok, sú založené na tom, že by mali byť neziskové. To znamená, všetky finančné prostriedky, ktoré získame od platiteľov daní, mali by sme im poskytnúť v sfére sociálnej aj v sfére zdravotnej na tú činnosť, na ktorú boli určené.

    Po druhé. Zdravotná poisťovňa takisto ako aj sociálna, ale aj zdravotná poisťovňa má aj vysoký sociálny aspekt. To znamená, že my si nemôžeme pri vstupoch vyžadovať pri odvodoch také daňové odvodové zaťaženie, ktoré by bolo neprimerané sociálnej situácii obyvateľstva a hlavne sociálnej situácii rôznych kategórií obyvateľstva. Nie každý môže prispieť na zdravotníctvo toľko, koľko si zdravotníctvo žiada.

    Vieme, že podiel súkromných financií a financií ako samoplatbou narastá a dosahuje zhruba už okolo 15 až 20 % a sú to financie, ktoré nie sú až také malé. A pokiaľ by sme chceli tu zaviesť zisk, tu zaviesť nejaký voľný trh, tak stratí aj humánny charakter zdravotníctvo, aj jeho systém financovania.

    Takže skôr odporúčam hovoriť o hospodárskom výsledku zdravotných poisťovní, o hospodárskom výsledku nemocnice, ambulancie a podobne. Viem si to predstaviť, predpokladám, že ako každé riešenie, či už zákonné, alebo aj koncepčné nie je definitívne. Viem si predstaviť aj tú činnosť, že perspektívne aj ten tzv. kladný hospodársky výsledok mohol by mať určitú časť, ktorá by tvorila nejaký charakter finančného zostatku pre danú poisťovňu, ktorá hospodári dobre a ktorá hospodári horšie. To je len taká úvaha na margo. Ale my predsa aj potom budeme vedieť, ako hospodária zdravotné poisťovne. Tento ich hospodársky ročný výsledok budeme vedieť vyhodnotiť, zbilancovať a až potom sa ukáže, či hospodária lepšie, horšie a či ten fenomén tzv. zisku pôsobil negatívne na samotnú činnosť zdravotných poisťovní.

    Chcem ešte poukázať, že je tu aj úloha štátu. Tam, kde je štát, ťažko hovoriť o zisku, pretože štát reguluje, dá sa povedať, zdravotné poistenie. Štát určuje výšku odvodov na zdravotné poistenie, štát dáva určité štandardy, limity a v tomto rámci o zisku, samozrejme, že nie je možné hovoriť.

    Rád by som sa opýtal aj pána ministra a škoda, že tu nie je aj riaditeľ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, lebo to je inštitúcia, ktorá by nám mohla povedať, ako hospodária zdravotné poisťovne, prípadne ostatné zdravotnícke zariadenia, aká je momentálna situácia, či tento krok je nevyhnutný, či je vhodný, alebo dokonca či je nevhodný. Takže aj názor Úradu pre dohľad na to tam je, aby kontroloval finančné prostriedky, by som rád vedel.

    Čo sa týka správneho fondu, ťažko odhadnúť 4 alebo 3 %. Musíme si uvedomiť, že tie 3 % znamenajú, že chceme viacej financií pre pacienta, čo je podstatné. Možno, že menej financií pre zdravotné poisťovne a zdravotnícky manažment v poisťovniach. To je v poriadku. Po čase, po roku, po dvoch, po troch, keď sa zistí, že je to neprijateľné, nevidím dôvod na korekciu aj opačným smerom.

    Takže vcelku, keď to zbilancujem, tá novela zákona, nevidím ju zlú, vidím ju ako progresívnu v prospech financovania zdravotníckych služieb pre pacientov a myslím, že aj pre celkovú ekonomizáciu zdravotníckych zariadení vrátane poisťovní, a preto ja túto novelu podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána predsedu výboru pani Tóthová, pán poslanec Slafkovský, Viliam Novotný, Kahanec a Jaroslav Ivančo. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Myslím, že kto do hĺbky rozmýšľa, musí sa stotožniť s názorom pána poslanca Haleckého, že uvedená legislatívna úprava je prínosom.

    Chcela by som upriamiť pozornosť na veľmi výstižnú myšlienku, ktorú uviedol, že zdravotné poistenie sú prevodové páky pri financiách. To je skutočne pravda. Ak si toto uvedomíme, tak musíme vedieť, že všetko, čo tu bolo povedané o príklade lekára, že je platený z verejných financií podobne, ako sú verejné financie z poisťovní, sú zmätočné predstavy.

    Totiž pri príjme verejných financií poisťovňa nevytvára žiadnu službu, žiadnu aktivitu. Nemusí súťažiť, pretože dostáva verejné financie. Ale lekár, ten musí podať službu, a teda nie na základe zákona, ale na základe vlastnej aktivity príde k časti verejných financií. Poisťovne na základe zákona to majú povinne garantované, aj keby prstom nepohli.

    Vážení, toto si treba uvedomiť a potom tá právna situácia je úplne, úplne iná a súvislosti, ktoré ste tu uvádzali, už zistíte, že nie sú pravdivé, že sú skresľovaním reality. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, viete si predstaviť niečo zložitejšie, ako dostať ziskovú poisťovňu do vyrovnaného rozpočtu alebo do straty? Nič jednoduchšie nie je. Čo s tým dosiahneme? Žiadny reálny krok, ktorý by zlepšil financovanie, toky a vyrovnané hospodárenie v rámci zdravotníctva sa nedosiahne. Zamýšľajme sa nad tým, aby naozaj tie poisťovne boli tým, čím by mali byť. Tým, čím sú vo funkčných systémoch zdravotníctva, ako sú poisťovne, ktoré zabezpečujú pripoistenie vo francúzskom systéme alebo v holandskom systéme. Pretože bez toho to nepôjde, ale len zakázať tvoriť zisk, to je najjednoduchšie, ale bezvýsledné riešenie, o ktorom potom môžeme len zvažovať, čo je reálnym úmyslom zákonodarcu, pretože nie je nič jednoduchšie, ako dosiahnuť, aby zdravotná poisťovňa bola v strate alebo vyrovnanom hospodárení. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Mňa vo vystúpení pána predsedu Haleckého upútalo to rečnícke zvolanie, že to, čo chce vládna koalícia, je získať viac peňazí do rezortu. Tak hneď na úvod chcem povedať, že ak chcete viac peňazí do rezortu, dodržte programové vyhlásenie vlády a dajte 5 % odvodov za poistencov štátu. Dodržte programové vyhlásenie vlády, ktoré ste sľúbili občanom aj pred voľbami, aj po voľbách, že dáte do rezortu 5 %. To by malo byť to prvé, čo treba urobiť.

    Keď chcete viacej peňazí do rezortu, súhlasím s tým, že sprísnime podmienky, za ktorých sa môžu zdravotné poisťovne dostať do zisku. To znamená, prečítal som vám, čo musí zdravotná poisťovňa splniť a až potom môže byť v zisku. Sprísnime to. Ak máme problém s tým, že v štátnych zdravotných poisťovniach ostávajú drahí poistenci a tí „lacní“ sú v súkromných, zmeňme prerozdeľovací mechanizmus. Za rok sa to už dalo dávno urobiť. Budem za to hlasovať. Budem za to hlasovať, aby sme aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť zavzali do prerozdeľovacieho mechanizmu.

    Ale predovšetkým, keď chcete mať viacej peňazí v rezorte, neničte konkurenciu zdravotných poisťovní. Nechajte ich medzi sebou súťažiť, aby maximálne efektívne nakladali so zdrojmi, aby zabezpečili čo najviac kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Toto je ten najlepší nástroj. Najlepší nástroj, aby išlo čo najviac peňazí do zdravotnej starostlivosti je strach poisťovní o to, že ich poistenci odídu ku konkurencii, ktorá to vie urobiť na trhu lepšie. Nechajme ich, aby súťažili, aby špekulovali, ako nakúpiť čo najviac zdravotnej starostlivosti, poskytnúť čo najlepšie služby poistencom z tých peňazí, ktoré majú k dispozícii. A verte mi, že čo najmenej budú používať zisk na vyplácanie dividend.

  • S faktickou poznámkou ďalej bude reagovať pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovorili ste vo svojom vystúpení, že zisk bude nevôľou ako termín a že verejnoprávne inštitúcie, či už sú akciovky, alebo niečo ďalšie by mali byť založené na tom, že sú neziskové.

    No, keby sme mali garanciu, že už neziskové inštitúcie sú O. K., tak by sme mohli niečo podobné zaviesť, ale pri určitých podmienkach. Ale kde máme záruku, že neziskové organizácie dobre fungujú? Veď nezisková organizácia s vysokými a premrštenými platmi, to asi nebude dobrá organizácia a inštitúcia. Kto jej bude limitovať jej výdavky, kto jej bude limitovať jej náklady, i keď je nezisková organizácia? Keď pacient potrebuje lieky, tak nekontrolujeme a nepýtame sa, že či tam je nejaký zisk pri distribúcii liekov. Keď potrebuje byť ošetrený a ide k lekárovi, takisto sa nepýtame, či ten lekár alebo inštitúcia tvorí zisk. Tak práve teraz pri tomto chceme túto otázku klásť? Veď to nie je o tom, že tu niekto chce držať tie zdravotné poisťovne niekde hore nad vodou. Je to o tom, aby platili rovnaké pravidlá pre rôzne subjekty. Veď predsa tieto veci musia byť založené na efektívnom hospodárení a zodpovednom hospodárení. A toto hospodárenie nemôže byť pri pravidlách, keď pre jedných platia jedny a pre druhých druhé. Ďakujem pekne.

  • Ďalej má slovo pán poslanec Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja pár poznámok, ale zároveň aj pár otázok by som vám chcel položiť vo svojom vstupe.

    Prvá otázka je to, že rád by som dostal vysvetlenie rozdielu medzi pojmami kladný hospodársky výsledok a zisk.

    Ďalšia vec sa týka toho, že je skutočne čarovná vaša snaha dosiahnuť viac zdrojov do systému zdravotníctva, len skutočne sa zamyslite nad tým, že ak obmedzíte tvorbu zisku, tie zdravotné poisťovne aj ten súkromný kapitál v tých zdravotných poisťovniach stratí kľúčovú motiváciu k tomu, aby tam dával peniaze. Takže podľa môjho názoru ešte znížite objem zdrojov v zdravotníckom systéme. Takto nepriamo ho tam znížite.

    Ďalšia vec je alebo ďalšia vec sa týka porovnávania alebo tých vstupov a vzniku poistných kmeňov jednotlivých poisťovní. Tu viacerí tvrdili, že teda tí poistenci tam dávajú peniaze zo zákona. Ja sa ale potom pýtam, na základe čoho my porovnávame jednotlivé poistné kmene, jednotlivé poisťovne, keď tie poisťovne podľa mnohých z vás nielen podľa vás nerobia nič.

    A uvediem vám len jedno číslo. V roku 2006 bol podiel v poistných kmeňoch pri štátnych poisťovniach 77 %, pri súkromných 23 %. Ale v roku 2007 už to bolo 67 % len pre štátne poisťovne a už 33 % pre súkromné zdravotné poisťovne. To si skutočne myslíte, že tie súkromné zdravotné poisťovne len na základe zákona dokázali spôsobiť takýto pohyb ľudí v prepoistení? Podľa môjho názoru je to aj niečo iné v tom ako len váš zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Reagovať na rečníkov vo faktických poznámkach chce pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Zodpoviem sumárne na všetky tie otázky, pretože bolo ich viacej. Chcem len podotknúť, že termín zisk považujem za nesprávny a nevhodný z tohto dôvodu, že zdravotníctvo nie je voľný trh. Činnosť na zdravotníckom úseku nie je trhová a po druhé sa tam nevytvára žiadna finančná ekonomická nadhodnota. Keď chceme mať zisk, musí byť aj toto splnené a tu, ako som spomínal, sú vstupy limitované a výstupy sú tiež nekoordinované. To znamená, nevieme určiť, ani koľko peňazí do systému dáme, ani nemôžeme ich zvýšiť svojou činnosťou, v podstate ich prerozdeľujeme a dbáme, aby sme ich prerozdeľovali ekonomicky. Čiže tam nejaký zisk, aby poisťovne vytvorili ako bežný ekonomický podnik, dosť ťažko si viem predstaviť.

    No a nakoniec, myslím si, že tým, že budeme prideľovať dividendy jednotlivým členom v súkromných alebo aj v nesúkromných poisťovniach, že sa zvýši objem financií v zdravotníctve, je dosť ťažko si predstaviť.

    Súhlasím s predsedom výboru Novotným, že treba zvýšiť vstupy do zdravotníctva, čo sa týka percenta odvodov. To opakujem opakovane, že je vhodné, aby to bolo väčšie aspoň o pol percenta, percento, ale je otázka, či bude na to politická a ekonomická vôľa pred vstupom do eurozóny.

    Chcem ešte podotknúť, že konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami je potrebná a nezapieram aj to, že samotný fenomén zisku je pozitívny pre hospodársku činnosť každej organizácie, či ekonomickej, alebo neekonomickej.

  • Ďakujem. Ďalším ústne prihláseným do rozpravy k tejto téme je pán poslanec Ján Zvonár. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vypočul som si tu dneska históriu, kritiku, strašenie ľudí, svoje predstavy, ktoré ste prezentovali. Chýba mi tu ešte, že ste nevytkli predkladateľom nevedomosť, neodbornosť a nekoncepčnosť. To sú klasické vaše príspevky, keď oponujete nejakú zákonnú normu, ktorá je v tomto parlamente. Nie je to nič nové, je to stále to isté. Jedno jediné, čo tu bolo nové, je, že sa tu vytvára nejaká s. r. o. pre zisk zo zdravotných poisťovní, tak by som sa chcel prihlásiť aj ja do tej s. r. o., lebo ja nie som, ako možno mnohí odo mňa očakávajú proti zisku zdravotných poisťovní. Som za to, že zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk, ale nie zisk z povinného zdravotného poistenia. Ak si zavedú pripoistenie, dodatkové poistenie, bude zisk tvorený ich podnikateľskou činnosťou i schopnosťami, dajú do toho svoju koncepčnosť, svoj rozum, potom je aj ich zisk zákonný.

  • Vrátil by som sa k tvorbe zisku zdravotných poisťovní teraz. Vy sami si protirečíte, lebo poisťovne zo zákona musia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. Tvrdíte ale, že je nedostatok zdrojov na zabezpečenie starostlivosti, ale ony ju zabezpečili a ešte im ostal aj prebytok ako zisk. Tak potom nehovorte, že v systéme je málo peňazí, keď zabezpečia zdravotnú starostlivosť a ešte im aj zostanú. A ešte je to zisk, ktorý tak potom nepotrebujeme navyšovať percentá. Ja pánovi ministrovi odporučím, že ak máte tento názor, tak treba zvážiť, či náhodou tých percent potom nie je veľa.

    Vieme všetci dobre, že je to hlúposť, že nedostatok zdrojov v zdravotníctve existuje, je reálny a musíme sa s ním vyrovnať. Je daný aj vo vyhlásení vlády, že sa navýši percento a určite sa aj programové vyhlásenie splní. Ale, ak tento prebytok vznikol na úkor poskytovania zdravotnej starostlivosti, potom ho musíme považovať za amorálny. Ako je možné vytvoriť zisk v zdravotných poisťovniach.

    Čo považujem za možno jednu z najväčších deformácií financovania zdravotníctva, je zavedenie limitov pre zdravotnícke zariadenia, pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Od vás tu bolo povedané, že existuje zmluvný diktát zdravotných poisťovní. Čím väčší diktát, tým väčší tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, tým nižšie limity, a tým pádom mi viacej peňazí zostane, tým pádom vytváram zisk. Je to morálne? Je to morálne, keď nútim poskytovateľa zdravotnej starostlivosti limitmi, aby robil pre mojich poistencov zadarmo, pretože žiadny lekár nemôže prestať poskytovať zdravotnú starostlivosť v polovičke mesiaca tým, že vyčerpal limit, ktorý mu dala zdravotná poisťovňa.

    Akým spôsobom určujú zmluvy zdravotné poisťovne. Aké majú kritériá na poskytovanie kvality zdravotníckych zariadení? Bol tu vyrobený jeden nepoužiteľný paškvil v predchádzajúcom období, ktorý sa nazýval kritériá kvality. Skutočne nepoužiteľný a skutočne paškvil. Teraz sa čaká, či ministerstvo nevypracuje nové kritériá kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nemôžu si poisťovne samy vytvoriť svoje objektívne kritériá všeobecne akceptované pre svoje zmluvné zariadenia, ktorými budú hodnotiť ich prácu? Podľa toho upravovať zmluvy? Podľa toho si vyberať poskytovateľov? Podľa akých kritérií si ich vyberajú teraz.

    Ja by som nechcel veľmi zdržovať. Myslím si, že je množstvo nedostatkov, ktoré v reforme ekonomiky alebo financovania zdravotníctva existujú. Budeme sa musieť s nimi vysporiadať. Za tejto situácie, keď je nedostatok zdrojov v zdravotníctve na poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti, vyplývajúcej z ústavy a našich zákonov, vidím každý krok, ktorý prispeje k efektívnejšiemu využívaniu týchto finančných prostriedkov za pozitívny. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie rečníka v rozprave sa prihlásili pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Dzurinda, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, tri krátke poznámky. Ak vám ide o dodatkové pripoistenie, prečo nerobíte toto. Urobte zákon, urobte to pre občana, aby to bolo dobré. Jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Hovoríte, že asi netreba navýšenie percent. Odporučíte pánu ministrovi, ale predseda treba navýšenie percent za poistencov štátu. Minimálne na to vám treba do navýšenie za poistencov štátu, aby ste splnili sľuby na platy zdravotníckych pracovníkov.

    A tretia poznámka limity. Toto riešte. Toto je problém, ale riešte to, ale možno vy, pán poslanec, nemáte toľko času na riešenie zdravotníckych problémov, lebo ste aj starostom, ale máte veľa kolegov zdravotníkov vo svojej strane, aby ste toto s ministerstvom riešili, urobili dobrú kontrolu, dobrý dohľad a určili štandardy na výkony, aby boli zaplatené výkony tak, ako majú byť a neboli limity nízke, aby poskytovatelia krvácali.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Dzurinda.

  • Pán poslanec Zvonár, to vystúpenie bolo pre mňa zaujímavé. Jediné, čo ma prekvapilo, že tak apriórne upodozrievate opozíciu zo zlého úmyslu. Ja si myslím, že kolega Novotný si dal vo svojom expozé veľmi záležať, aby odôvodnil, prečo na jednom ihrisku nemôžu byť hráči, ktorí z rovnakých zdrojov sú orientovaní na tvorbu zisku a nikto im do štruktúry, ako s ním naložia, nebude hovoriť, a na strane druhej sú hráči, ako keby na tom ihrisku boli na to, aby nedávali góly, ale góly dostávali, alebo vyrábali vlastné. Urobil to naozaj veľmi precízne a veľmi brilantne.

    Vy ste povedali, že ste za každý krok. Aj ja. Ale krok, o ktorom práve rozhodujeme, chcete urobiť smerom dozadu, nie dopredu.

    Kritériá kvality. Myslím si, že vôbec nám nepomôžu nejaké kritériá kvality, či ich bude rozpracovávať ministerstvo, alebo poisťovňa, alebo nejaké iné inštitúcie. Potrebujeme jednoducho aj v tomto rezorte reformu.

    Ak naša nebola dobrá, treba ponúknuť inú, ale som hlboko presvedčený, že základom ktorejkoľvek je a musí byť spravodlivé ohodnotenie zdravotníckeho výkonu, pán kolega. Nijaké kritériá kvality nám nepomôžu. Mali by sme si dať záležať, že tí hráči na ihrisku budú rovnako motivovaní, nie jedni dať gól a druhí len nastavovať prázdnu bránku bez brankára, ako góly dostávať a občan plať ako blázon, a po druhé, treba urobiť to, čo sme neurobili my, možno sme nevládali, možno sme to chytili trošku z iného konca, a to je to spravodlivé ohodnotenie zdravotníckeho výkonu. Ak toto dokážeme, bude to začiatok dobrej spravodlivej cesty aj vo vzťahoch medzi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Ivančo Jaroslav. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, dovolím si takisto trošku uviesť pár poznámok k vášmu vystúpeniu. Nebudem sa venovať už tým veciam, ktoré spomenula aj pani poslankyňa Sabolová, a to je, že celkom ste pomenovali možno problémy, ktoré trápia to zdravotníctvo, len skutočne tento návrh absolútne tieto problémy nerieši. Absolútne sa tomu nevenuje a bolo by skutočne dobré a poctivé povedať, že je to tak a že ak chceme tieto problémy riešiť, tak ich budeme riešiť možno v budúcnosti atď., ale momentálne toto nie je témou dňa.

    A teraz sa vás pýtam trošku, alebo dám trošku otázku o morálnosti alebo o nemorálnosti limitov a vzťahu poisťovní a poskytovateľov.

    Pán poslanec, bolo morálne, keď v decembri 2006 na priamy pokyn ministerstva zdravotníctva štátne nemocnice boli nútené, podotýkam, nútené nakúpiť oftalmologické prístroje, ktorých trhová hodnota na trhu, na trhu, ktorý vy nemáte radi, bola 1,5 milióna korún za 2 až 2,5 milióna korún? Ten milión korún, ktorý skončil vo firmách, to nebol zisk? Bolo toto morálne? Tak buďme, prosím vás, poctiví a povedzme si niekedy aj takú objektívnu pravdu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský Alexander.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, keby ste hovorili aj dve hodiny, nebudete zdržovať, pokiaľ budete hovoriť k veci. Pretože zdravotníctvo je taká oblasť, ku ktorej potrebujeme dosiahnuť určitú väčšiu dohodu, nielen krátkodobú na niekoľko rokov. A bez diskusie to nepôjde.

    Keď hovoríte o nedostatku zdrojov a hovoríte, že keď hovoríme o zisku alebo o pozitívnom výsledku hospodárenia, teda, že tým pádom musí byť tých prostriedkov dosť. Sám dobre viete, ako bežia vyjednávania medzi poskytovateľmi zdravotníckych služieb a poisťovňami, že sa stávalo a dodnes sa stáva, že za rovnaké služby majú rôzne zmluvy uzavreté nemocnice alebo poskytovatelia. Že z jedného okresu do druhého je rozdiel približne v rovnakom objeme aj niekoľko miliónov korún. Tam všade by mal pôsobiť oveľa lepšie Úrad pre dohľad nad zdravotnou činnosťou a mal by ustriehnuť to, aby všetkých tých 96 % z celkovej výšky 100 % objemov zdrojov, aby týchto 96 % sa v zdravotníckom systéme objavilo. A ak poisťovni zostane niečo, tak jej zostane len z tých 4 %. Ona netvorí zisk z 96 %. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová Oľga. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Zvonár, vo svojom vystúpení ste ozaj presne vystihli, v čom by mala byť podstata zisku zdravotných poisťovní. A toto treba stále opakovať. Zdravotné poisťovne si môžu a mali by vytvárať zisk cez dodatkové pripoistenie nad rámec základného zdravotného poistenia. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou ďalej pán Rudolf Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, na úvod by som vám chcel dať informáciu, že v poslednom prieskume medzi občanmi sa až takmer 60 % ľudí vyslovilo za to, že zdravotné poisťovne môžu mať zisk. Ale chcem povedať toľko, že hovoríte o zisku ako o amorálnom prebytku z povinného zdravotného poistenia. Zhodneme sa v tom v tejto diskusii všetci, že chceme, aby bola kvalitná, teda čo najkvalitnejšia zdravotná starostlivosť. K tomu, aby sa dosiahla táto kvalita, bol v predchádzajúcom období zavedený systém konkurencie medzi jednotlivými zdravotnými poisťovňami, a teda vnesením konkurencie vnášate aj prvok vyššej motivácie, a teda aj zisku. Proste bez tohto a bez tej motivácie tú kvalitu nezabezpečíte. Vy vychádzate z toho, že áno, že aj bez tej motivácie zabezpečíte kvalitu, ale to sa ukázalo, na to sú stovky príkladov vo svete v iných krajinách z minulého režimu, že to nefunguje, a preto si myslím, že v tom máte zmätok, proste je to amorálny prebytok, kde majú na to právo.

    K tomu, aby mohli zabezpečovať činnosť zo zákona, medzi ktoré patrí aj kontrolná činnosť, poradenská činnosť, povedzme, informačný systém, tak majú mať poisťovne motiváciu, aby to robili čo najlepšie, aby hľadali nové spôsoby, ako to urobiť, ako pri tom poradenstve predchádzať chorobnosti a k tomu bez toho, aby nemali zdravotné poisťovne takúto motiváciu v podobe toho, že môžu vykazovať zisk, prebytok, o ktorom môžu ďalej rozhodovať, tak si myslím, že to nepôjde.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Zvonár. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel poďakovať všetkým poslancom s faktickými poznámkami za príspevok do diskusie. Považujem ju za plodnú až na prvý príspevok pani poslankyne Sabolovej. Ja, žiaľbohu, nepoznám zákon, ktorý by bránil zdravotným poisťovniam doplnkové poistenia alebo prepoistenie vo svojej činnosti. A to, že som starostom, ja neviem, či je to slepá závisť za to, že občania mi dali svoju dôveru, alebo závisť práce, ktorú mám, je to, myslím, že môj osobný problém.

    Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Dzurindovi za jeho pripomienku hodnotenia zdravotníckych výkonov, zdravotníckej práce, objektívneho áno. Myslím si, že všetci, ktorí pracujú s touto problematikou majú záujem na objektívnom hodnotení, na prehodnotení platieb za jednotlivé zdravotnícke výkony.

    To, čo povedal, alebo to, čo ste vlastne upozornili na poslanca Novotného, si myslím, že za tie mesiace, ktoré spolupracujeme spolu, sa vieme veľmi dobre dohodnúť v názoroch a to, čo to zdravotníctvo potrebuje. A, samozrejme, niektoré veci tým, že sme na opačných póloch politiky sú prezentované tak, ako sú prezentované.

    Pánovi poslancovi Ivančovi, ktorý povedal, že trh nemáme radi. Ja mu chcem povedať, že ja trh mám veľmi rád a chodievam naň každú sobotu a som veľmi spokojný, keď dobre nakúpim.

  • Reakcie v pléne.

  • Pán poslanec Bauer, samozrejme, ani ja nie som proti tomu, a to som povedal hneď na začiatku, aby poisťovne mali zisk. Áno. Vôbec som nie proti tomu a myslím si, že tak ako funguje hospodárstvo, financovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viliam Novotný, predseda výboru pre zdravotníctvo. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, ja som naozaj nechcel vystúpiť dvakrát v prvom čítaní. Nie je to ani obvyklé, písomne aj ústne, ale dá sa povedať, že počas môjho vystúpenia v doobedňajších hodinách sa udiala veľmi vážna udalosť v Národnej rade a o tejto by som chcel vo svojom vystúpení rozprávať.

    Ale na úvod mi nedá, aby som nevyužil tento priestor, aby som reagoval na niektoré témy, ktoré sa otvárajú v tejto rozprave a predovšetkým na šibrinkovanie s niektorými pojmami, ktoré tu tak poletujú v ovzduší a na tieto pojmy neprichádzajú odpovede, lebo najprv nevystačí čas faktickej poznámke, alebo sa nedá reagovať faktickou poznámkou.

    Na úvod by som chcel dať odpoveď predsedovi sociálneho výboru Jožkovi Haleckému, ktorý sa pýtal na to, a pýtal sa viacerých poslancov opozície, či si myslíme, že zníženie prevádzkových nákladov zo 4 na 3 % je dobré, alebo zlé pre systém. Že zákaz nakladania so ziskom ináč, ako ho vrátiť do zdravotnej starostlivosti, či je dobré, alebo zlé. Či samo osebe tieto ustanovenia sú dobré, či prinesú viacej peňazí, alebo sú zlé.

    Ja som vo svojom vystúpení povedal, že sprísnenie podmienok pre zdravotné poisťovne hoci aj cestou zníženia nákladov na prevádzkovú činnosť zo 4 na 3 % si viem predstaviť. Dneska sú už zabehnuté tieto akciové spoločnosti, fungujú na trhu, robia svoju prácu dobre, pluralita poisťovacieho trhu sa rozbieha. Treba ale povedať, a mám obavu aj preto, lebo snažím sa byť zodpovedným politikom, že zníženie nákladov na prevádzkovú činnosť najviac postihne Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Tá je na 3,6 % v súčasnosti a podľa informácií, ktoré mám ja dostupné, je isté, že pán minister má iné, lepšie, presnejšie, bude mať problém s 3 %. Začne sa zadlžovať. Ten dlh aj tak zaplatíme my všetci občania, lebo žiaden iný zdroj v tejto krajine nie je.

    Čiže bol by som veľmi opatrný. Nepostihneme tým súkromné zdravotné poisťovne, keď to je zámerom a cieľom predkladateľa, ale urobíme problém skôr Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ak sa mýlim a zvládne trojpercentné náklady na prevádzkovú činnosť, dobre. Problém ale je, aby...

  • Prepáčte, pán poslanec, upozorňujem pánov poslancov, ak si chcú niečo vydiskutovať, nech to urobia mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Aby som odpovedal pánovi poslancovi Haleckému, že tento zákon ako celok nie je dobrý a som o tom presvedčený, že nebude viac peňazí na zdravotnú starostlivosť, ak tento zákon Národná rada, tak ako je napísaný, schváli. Som o tom presvedčený, že nebude viac peňazí na zdravotnú starostlivosť. Nebude ani vyššia kvalita zdravotnej starostlivosti, ani lepšia efektivita u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pretože, nech mi dá niekto odpoveď, keď zoberieme zdravotným poisťovniam motiváciu byť efektívnymi, súťažiť o poistenca, prečo by mali tieto zdravotné poisťovne naďalej sa snažiť tento zisk vytvárať. Efektivita je odvodená od toho, aby zdravotné poisťovne mali motív vytvoriť zisk.

    Povedz mi, pán predseda výboru, si tu, prečo by sa mala zdravotná poisťovňa maximálne snažiť dobre alokovať svoje zdroje, nakúpiť primárnu ambulantnú starostlivosť, špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť, tlačiť dole náklady na lieky, nájsť dobre vyvážený systém, aby vedela poskytnúť kvalitné služby svojim poistencom? Prečo sa bude o to snažiť? Prečo bude súťažiť o to, aby mala viacej poistencov? Čo ju bude motivovať k tomu?

    Ak vznikne jedna zdravotná poisťovňa, pretože to je zámerom, tak ako hovorí uznesenie vlády, prečo by sa mali snažiť do budúcnosti nemocnice, aby boli kvalitnejšie a efektívnejšie? O čo budú súťažiť? Prečo sa bude snažiť jedna nemocnica mať nové cétečko, lepšiu neurológiu ako susedná nemocnica? O čo budú súťažiť, keď bude jedna zdravotná poisťovňa, ktorá na základe politických kritérií zazmluvní alebo nezazmluvní poskytovateľa? Odhliadnuc od toho, či je v zisku, v strate, či platí odvody, či neplatí, či platí dodávateľom, či neplatí, proste zazmluvní ju podľa politického rozhodnutia. Čo bude motivovať tú nemocnicu, aby súťažila o priazeň zdravotných poisťovní? Čo bude ten motív?

    Pani poslankyňa Tóthová hovorila o tom, že je veľký rozdiel medzi ziskom, ktorý majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, a ziskom, ktoré majú zdravotné poisťovne. Že je v tom veľký rozdiel. Pretože poskytovateľ, ambulancia, špecialista v tej ambulancii používa svoje celé medicínske vzdelanie, svoj um, aby zlepšil zdravotný stav pacienta a za to dostane zaplatené. Čiže poskytuje pacientovi za tie peniaze nejakú nadhodnotu. Ale zdravotná poisťovňa žiadnu neposkytuje, pretože ona len zo zákona dostane peniaze zo štátneho rozpočtu, resp. z odvodov poistencov a prerozdelí ich. To naozaj v tejto sále si toto myslia poslanci? To naozaj takýmto spôsobom dehonestujeme prácu zdravotných poisťovní?

    Terajší minister zdravotníctva, nominant strany SMER bol vrcholovým manažérom v troch zdravotných poisťovniach. To len prerozdeľoval peniaze, on nič nerobil iné?

  • To poisťovníctvo ako odbor, ako ekonomická kategória, kde sa manažéri v týchto poisťovniach, a som s nimi často v kontakte, zaoberajú tým, ako efektívne tlačiť dole náklady na lieky, ako motivovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby menej písali nepotrebných liekov a viacej poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ako a koho dispenzarizovať z pacientov? Komu ponúknuť kúpeľnú liečbu, komu nie. To ako oni nič iné nerobia, oni proste zoberú peniaze a rozdelia tieto peniaze. Nič iné nerobia. Valentovič nerobil nič od roku 1990, len zobral peniaze, rozdelil peniaze, zobral peniaze, rozdelil peniaze. On bol poštár.

  • Ale to nie je pravda. Ale to nie je pravda. Ale toto nie je pravda. Naozaj, to si vydiskutujme tieto pojmy. Veď zdravotná poisťovňa zoberie peniaze z verejného zdravotného poistenia a má zabezpečiť zo zákona, je tam jeden dlhý paragraf, prečítajte si to, čo všetko musí svojim poistencom, klientom zabezpečiť táto zdravotná poisťovňa. Viete, ešte by som možno aj povedal, že asi by to trochu mohla byť aj pravda, čo povedala pani poslankyňa Tóthová a možno to aj trošku bude pravda, keď tu bude jedna zdravotná poisťovňa.

    Ale keď je tu pluralita, manažmenty sa musia veľmi snažiť o to, aby boli lepší ako konkurencia. Alebo to mi chcete povedať, že poistenci prechádzajú z jednej zdravotnej poisťovne do druhej len na základe marketingu? Len na základe reklamy? Uvidia bilbord a hovoria, aha, bilbord, idem sa prepoistiť.

  • Smiech v sále.

  • To snáď nemyslíte vážne? Tak v niečom musia medzi sebou súťažiť. V niečom musí byť jedna poisťovňa lepšia ako druhá.

    A na záver ešte dovoľte, skôr ako prídem k hlavnému predmetu môjho vystúpenia, aby som trošku pohovoril o verejnom záujme. Toto tu tak poletuje, je to aj v dôvodovej správe, že ako je to vo verejnom záujme? To je taká formulka. Verejný záujem. Jednak je dosť ťažké zadefinovať, čo je vo verejnom záujme, ale jedno viem povedať s určitosťou, že tento zákon nie je vo verejnom záujme. Obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní len na akési väčšie platenie zdravotnej starostlivosti nie je vo verejnom záujme. Strata motivácie zdravotných poisťovní efektívne nakladať so zverenými zdrojmi, efektívne alokovať zdroje na trhu nie je vo verejnom záujme.

    Jedna zdravotná poisťovňa, ku ktorej celý tento systém má viesť, nie je vo verejnom záujme. Prieskumy verejnej mienky jasne ukazujú, že občania si neprajú jednu zdravotnú poisťovňu. Prajú si ju predstavitelia strany SMER. Preto, čo som povedal vo svojom doobedňajšom vystúpení. Ale občania si neprajú jednu zdravotnú. Kto je ten verejný záujem? To SMER je verejný záujem? Kto je ten verejný záujem? A som o tom presvedčený, že dnes, keď sú pomaličky s výnimkou štátnych poskytovateľov už aj vuckárske nemocnice vo vyrovnanom rozpočte spejú k zisku. Sú v zisku lekárne, sú v zisku distribútori, sú v zisku farmaceutické firmy, aj všetky zdravotné poisťovne za minulý rok vykázali kladný hospodársky výsledok, aby som už ten škaredý výraz zisk nepoužíval, čo je síce to isté, ale nevadí, teda vykázali kladný hospodársky výsledok, to znamená, že nikto neprodukuje dlhy. Ale my sa chceme vrátiť k systému, kde bude jedna verejnoprávna štátna všeobjímajúca zdravotná poisťovňa v miliardových stratách. A ja pokojne hovorím, že miliardové straty v zdravotníctve nie sú vo verejnom záujme, pretože to budú musieť zaplatiť všetci občania.

    Že tento zákon nie je vo verejnom záujme svedčí aj skutočnosť, že dnes sa teda udiala mimoriadna udalosť, dnes bola do Národnej rady Slovenskej republiky podľa mojich informácií asi prvýkrát v dejinách Národnej rady Slovenskej republiky doručená petícia, pod ktorou je podpísaných viac ako 100-tisíc občanov tejto krajiny, presne 159 500 občanov tejto krajiny, a ktorá by, keďže počet podpisov presahuje 100-tisíc, mala byť predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, a ja pevne verím, že aj bude predmetom rokovania. Ide o petíciu za pluralitné a rovnoprávne zdravotníctvo.

    Dovolil by som si vám prečítať text tejto petície. „My dolu podpísaní občania Slovenskej republiky žiadame Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby rešpektovali názor slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia zdravotníctva.

    Konkrétne žiadame zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne pre občana, nepresadzovať ani nepodporovať vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, zachovať rovnocennosť všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní. Zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne.“

    V dôvodovej správe k týmto požiadavkám, ktoré som prečítal v petícii, za rešpektovanie názoru slovenskej verejnosti na smerovanie verejného zdravotného poistenia a zdravotníctva sa píše.

    Prvá požiadavka. „Zachovať slobodný výber zdravotnej poisťovne pre každého občana považujeme za jeden zo základných princípov povinného verejného zdravotného poistenia. Význam zachovania tohto princípu sa opakovane potvrdil v štrnásťročnej existencii pluralitného modelu zdravotného poistenia na Slovensku. Možnosť voľby zdravotnej poisťovne viedla k pozitívnemu rozvoju systému zdravotného poistenia. Legislatívne iniciatívy ministerstva zdravotníctva, ktoré boli predkladané už od februára tohto roka, považujeme za závažné porušenie slobodnej voľby. Preto žiadame, aby štátne orgány nepredkladali žiadne ďalšie legislatívne návrhy smerujúce k obmedzeniu slobodného výberu zdravotnej poisťovne.“

    K druhej požiadavke. „Nepresadzovať a ani nepodporovať vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Považujeme za logické v súvislosti so zachovaním slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Legislatívne návrhy predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vychádzajú z uznesenia vlády č. 462 z 23. mája 2007,“ to je to uznesenie, ktoré som vám ráno citoval, teda prijať také legislatívne kroky, ktoré povedú ku vzniku jednej zdravotnej poisťovne, „sú však krokmi, ktoré povedú k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Preto žiadame, aby sa legislatívne návrhy zameriavali na rozvoj, a nie rušenie plurality v zdravotnom poistení.“

    Tretia požiadavka. „Zachovať rovnocennosť všetkých štátnych a neštátnych zdravotníckych pracovníkov, nemocníc a zdravotných poisťovní. Zamedzenie diskriminácie podľa právnej formy je prirodzenou požiadavkou neštátnych subjektov, ktoré prešli náročným procesom transformácie.

    Cieľom tohto procesu bolo skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a výkonu zdravotného poistenia. Prax dokazuje, že neštátne subjekty sú prínosom pre systém zdravotníctva. Legislatívne iniciatívy ministerstva zdravotníctva týkajúce sa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, transformácie zdravotníckych zariadení a ich sietí smerujúce do Národnej rady Slovenskej republiky sú v rozpore so zachovaním rovnocennosti. Preto žiadame, aby takéto iniciatívy a návrhy neboli prijaté.“

    Štvrtá požiadavka. „Zachovať právo dosahovať primeranú odmenu vo forme zisku pre zdravotníckych pracovníkov, nemocnice a zdravotné poisťovne. Je imanentnou súčasťou ich aktivít. Legislatívne návrhy predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky vychádzajúce už zo spomínaného uznesenia vlády sú krokmi, ktoré povedú k nevyváženým motiváciám v sektore zdravotníctva. Žiadame preto, aby takéto návrhy neboli prijaté.“

    Podpísaný petičný výbor Milan Lasica, Peter Krištúfek, Eugen Jurzyca, Jaroslav Juriga, Tibor Šagát a Igor Dorčák a ďalších 159 500 občanov.

    Dámy a páni, je to vážny moment, v Národnej rade sme ešte nemali petíciu, pod ktorou by bolo podpísaných viac ako 100-tisíc ľudí, mali sme, ale ani o jednej sme nerokovali, pretože ani raz nebolo uznaných 100-tisíc podpisov ako platných. Pevne verím, že v tomto prípade, keďže je to 160-tisíc podpisov, aj po veľmi prísnej kontrole všetkých podpisov sa budeme nachádzať nad 100-tisíc podpismi a budeme o tejto vážnej veci rokovať.

    Odhliadnuc od toho, rešpektujúc názor 160-tisíc občanov tejto krajiny, vás chcem, dámy a páni, požiadať, aby ste podporili môj procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi zdravotníckeho výboru a s faktickou poznámkou s reakciou na jeho vystúpenie sa prihlásili páni poslanci a poslankyne pani Gabániová, pán poslanec Prokopovič, Markovič, Halecký, Zelník, Bauer a pani poslankyňa Tkáčová. Ešte pán poslanec Gál mi naznačuje. Myslím, že budeme tolerantní, zoberieme aj pána poslanca Gála. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo dostáva pani spravodajkyňa pani Darina Gabániová.

  • Ďakujem. Nebudem sa vyjadrovať k petícií, o ktorej hovoril pán predseda zdravotníckeho výboru. Predpokladám, že bude tomu venované teda zasadanie Národnej rady špeciálne tak potom.

    Ale mala by som takú poznámočku. Ubezpečujem vás, páni z opozície, že táto novela je len prvý krok k úprave prostredia, v ktorom sa nachádzajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, pacienti, poisťovne a dodávatelia.

    Ďalej ku kladnému hospodárskemu výsledku alebo zisku, alebo podobne. Netreba hovoriť sprofanovane o tomto pojme, ale povedzme si, čo by bolo, kedy by bol tento pojem adekvátny. Prosím, kladný hospodársky výsledok je vtedy, ak výška finančných prostriedkov vynaložená na vyliečenie jednej klinickej jednotky za podmienok dodržania liečebných štandardov bude ekonomická, čiže čo najnižšia. To je kladný hospodársky výsledok. To, ak ostanú tieto peniaze v poisťovni, tak majú byť použité, ako spomenul pán poslanec Bauer, v liečebnej starostlivosti a v prevencii, v starostlivosti o matku a dieťa a v strave, a teda aktivitách fyzických občanov, poistencov. Pätnásť percent, 30 %, 50 %, to je pole pôsobnosti, kde môžu a mali by, seriózna zdravotná poisťovňa, kde by mala realizovať ušetrené prostriedky získané kladným hospodárskym výsledkom. Ja by som len toľko chcela povedať.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Prokopovič Pavol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nie som lekár, ani som nikdy nepracoval v odbore zdravotníctva, teda nemienil som sa zapojiť do odbornej debaty, ale dovoľte mi zareagovať na vystúpenie pána poslanca Novotného dvomi takými poznámkami ako človeku, ktorý sa roky pohybuje, pohyboval v podnikateľskom prostredí.

    V prvej poznámke by som sa chcel dotknúť tej enormnej snahy o vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Iba skutočne naivný človek by si mohol myslieť, že takáto štátna organizácia bez konkurencie, takáto štátna inštitúcia s nominovanými členmi vládnej koalície bude vedieť hospodárne viesť tento obrovský, veľmi dôležitý kolos.

    Ja som presvedčený na základe skúseností, že bude to vytvárať iba živnú pôdu pre tunelovanie, pre klientelizmus, pre korupciu a možno aj mnohé horšie veci. Ak by niekto o tom pochyboval, stačí si otvoriť dnešnú dennú tlač, pozri výberové konanie na ministerstve obrany alebo zadanie priamej zákazky bez výberového konania firme, ktorá bola sponzorom jednej veľkej koaličnej strany. Myslím si, že niet k tomu čo dodať. Je to obraz, ktorý bude sprevádzať, ak, nebodaj, vznikne tá štátna organizácia, ktorá ju bude ďalej sprevádzať.

    A druhá taká poznámka k tomu, čo hovoril pán poslanec Novotný k tým manažérom ostatných zdravotných poisťovní. No, ja keď som bol minister dopravy, takisto sme boli 34-percentným akcionárom v Spoločnej zdravotnej spoločnosti a vtedy bol práve jej prezidentom terajší pán minister zdravotníctva Ivan Valentovič a vehementne ma stále presviedčal o potrebe jej zachovania, keď boli snahy ministerstva zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ju likvidovať. Myslím, že pán minister to nezaprie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Peter Markovič.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na pána poslanca Novotného v dvoch momentoch. Prvým je, že súhlasím s ním a zníženie zo 4 % na 3 % môže naozaj vážne ohroziť hospodárenie, resp. prevádzku niektorých poisťovní, najmä teda spomínanej Všeobecnej zdravotnej, za čo ale, samozrejme, nesie zodpovednosť hlavne pán minister. Ale budiš, sme ochotní a ja osobne som ochotný tiež tento krok podporiť, ak teda pán minister nás tu presviedča o tom, že na toto zníženie nedoplatí práve občan, pacient v službách a vôbec v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ktorú poisťovne zabezpečujú.

    A druhý moment je už spomínaná petícia. Ja som veľmi rád, že aj tento moment prichádza do našej diskusie, pretože mnohokrát a najmä poslanci vládnej koalície sa snažia túto našu diskusiu obmedzovať len na nejakú prestrelku koalície s opozíciou, nazývajú nás hovorcami rôznych spoločností, či už DSS-iek a teraz súkromných zdravotných poisťovní, ale teraz je tu na stole hlas občanov, ktorí vám hovoria, že kroky, ktoré dnes predkladáte a navrhujete, jednoducho nechcú a tento hlas treba zobrať na vedomie.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel k vystúpeniu pána predsedu Novotného iba toľko povedať, že ten termín zisk alebo kladný hospodársky výsledok, ako ho nazveme, je regulátorom a je regulátorom v tej ekonomickej sfére. Ale pokiaľ v zdravotníctve nie je voľný trh, opakujem, nevytvára sa tam nadhodnota a hlavným cieľom nie je zisk, ale niečo iné. Starostlivosť o zdravotníckych pacientov a čo ešte je podstatné, nie sú možné voľné regulovateľné vstupy a výstupy, ťažko by sme mohli hovoriť o samotnom zisku.

    Čo sa týka zdravotných poisťovní, nemyslím si, že bude jediná štátna zdravotná poisťovňa. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Každá organizácia v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane zdravotných poisťovní by mala vytvárať kladný hospodársky výsledok, inak by to asi neboli zdravé inštitúcie, pokiaľ by išli do mínusu. Zdravotná poisťovňa môže dosiahnuť zisk buď tým, že môže robiť obštrukcie pri zazmluvňovaní, resp. pri nezazmluvňovaní poskytovateľov, odlieči tým menej pacientov a, samozrejme, peniaze, ktoré jej zostanú, tak vykáže ako vlastný zisk. Alebo zdravotná poisťovňa sa bude správať nie ako pasívna inštitúcia, ktorá len prerozdeľuje financie, ale bude fungovať ako aktívny medzičlánok medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a občanom.

    Našou snahou musí byť, aby sa čo najefektívnejšie využila každá koruna, ktorá sa do zdravotníckeho systému dostala. Nejdem to teraz pomenovať, ale ak si zdravotná poisťovňa splní svoju povinnosť voči občanovi a poskytovateľovi a ponúkne mu lepšie podmienky ako iná zdravotná poisťovňa, za rovnakú sumu odlieči viacej pacientov a kvalitnejšie, mala by takáto poisťovňa byť motivovaná, aby v takomto trende pokračovala. Výsledným cieľom by malo byť, aby zdravotníctvo naozaj fungovalo so všetkým tým, aj s kontrolou financií, ktoré do zdravotníckeho systému prichádzajú. Teda nemôžeme dostať zdravotné poisťovne len do úrovne – dostali ste peniaze, prerozdelíte ich. Ony musia veľmi aktívne vstupovať do celého procesu liečby od kontroly, od stimulovania poskytovateľov, aby išli do nových liečebných metód, aby pacienti a klienti boli liečení na úrovni doby a s použitím modernej techniky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Rudolf Bauer.

  • Chcem nadviazať na dve miesta na pána poslanca Novotného. Prvé, kde hovoril o zisku, resp. o kladnom hospodárskom výsledku, či teda to slovo neirituje. Tak ponúkam ešte iné slovo by sme mohli používať profit, napríklad, pokiaľ by toto bolo lepšie riešenie.

    Druhé miesto, pán poslanec Novotný spomínal ako príklad nemocnice VÚC. Tak chcem zo svojej skúsenosti z Košického samosprávneho kraja veľmi krátko povedať, že keď prišli v roku 2003 štyri nemocnice, tak boli zadlžené so zlým manažmentom a chýbala manažmentu motivácia. Len čo sme zaviedli určitú motiváciu pre nových riaditeľov, väčšinou bolo potrebné vymeniť riaditeľa, tak okamžite sa ich správanie zmenilo. Neskôr sme previedli ich formu na akciové spoločnosti, zmenilo sa prostredie, keď si uvedomili, že zdravotné poisťovne pôjdu po kvalite a že vlastne ohrozená je existencia, okamžite zmenili správanie.

    Čiže chcem tu poukázať na dôsledok toho, že tento systém zdravotných poisťovní, kde existuje konkurencia, bol zavedený, že mal obrovský dopad vlastne na správanie sa manažmentov nemocníc, a tým pádom aj na poskytovanie kvality zdravotníckych služieb v týchto nemocniciach. Len čo si uvedomili manažéri, že budú musieť súťažiť a že sa bude hodnotiť kvalita, tak začali ináč narábať s finančnými prostriedkami, starať sa o majetok, proste hľadať rezervy, čo dovtedy nerobili, absolútne nemali záujem, nemali motiváciu to robiť a zrazu tú motiváciu dostali.

    Tento návrh, ktorý tu máme na stole, je nebezpečný v tom, že vlastne vracia tú situáciu naspäť. Možno si to neuvedomujete, ale naozaj to vracia naspäť a to nie je dobre.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec, môj kolega pán poslanec Novotný dnes hovoril aj vo svojom prvom, aj vo svojom druhom vystúpení o dvoch veľmi vážnych témach, o dvoch kľúčových témach, a to o verejnom záujme pri fungovaní zdravotných poisťovní a o súťaži medzi poisťovňami.

    Chcela by som vám povedať jeden príklad, ako si dnes niekto predstavuje súťaž medzi poisťovňami. Podľa mojich informácií dostali praktickí lekári niekedy v lete prípis, podľa ktorého by mali pre poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne predpisovať a používať konkrétnu značku preventívneho setu na zisťovanie rakoviny hrubého čreva. Ak je toto pravdou, tak sa pýtam, kde je verejný záujem v tejto situácii? Nejde skôr o to, prihrať zákazku vopred určenému distribútorovi? A nie je ten vopred určený distribútor istá firma FACOM?

  • Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Novotný, pokojne sa bavme o zisku, lebo pre sponzorov SMER-u tento pojem absolútne nevadí, to je skôr jediné, čo ich zaujíma. Nejedného z nich ja osobne poznám, absolútne sú šikovní biznismeni. Investovali a teraz jediné, čo ich z vládnutia SMER-u zaujíma, je ten zisk.

    Ale, páni poslanci z vládnej koalície, ste ako malé deti. Čo si myslíte, keď so ziskom nebudú môcť narábať poisťovne voľne, slobodne, tak budú vytvárať vôbec nejaký zisk? Nebude. To ani kebyže nejaký súkromný lekár, povedzme, nejaká zubárka by sama pre seba nevytvárala zisk. Ako by hospodárila? Plytvala by. A ako bude plytvať tá jediná zdravotná poisťovňa, o ktorú sa snažíte a dúfam, že vám sa to nepodarí, lebo sú už určité náznaky, lebo za jediné zlúčenie zdravotných poisťovní, za ktoré by som bol a pokojne by som zahlasoval, to by bolo zlúčenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne. Alebo načo máme dve štátne zdravotné poisťovne? No, ale nevedeli ste sa na tom zhodnúť. Bol taký návrh. Prečo to vláda neschválila? Lebo ste sa nevedeli dohodnúť na biznise v koalícii a tu je problém. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na rečníkov vo faktických poznámkach pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Tá diskusia sa začala trošku posúvať a tomu som celkom rád. Prizastavil by som sa z časových dôvodov len pri niektorých.

    Chcel by som sa poďakovať Štefanovi Zelníkovi, pánovi poslancovi za jeho vystúpenie. Trafil to úplne presne. Zdravotné poisťovne neboli, ale ani nesmú byť prerozdeľovačmi peňazí. Musia ponúknuť nadhodnotu a musia aktívne formovať trh so zdravotníckymi službami. Absolútne súhlasím.

    A chcem povedať, že páčilo sa mi aj vystúpenie pána poslanca Haleckého, ktorý povedal, že skutočne v ekonomickej oblasti je zisk regulátorom. O ničom inom nehovorím. Len o tom, že zisk je ideálnym regulátorom na trhu zdravotníckych služieb. Chcem ale povedať jednu závažnú vec, že s tým už nesúhlasím, že toto je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nie ekonomika.

    Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je eticky poslaním, ale prakticky službou. Klasickou službou, ktorá má svoju cenu. Má svoje náklady a musí mať aj svoje výnosy. Má svoju cenu. A túto cenu musí poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, lekárni, distribútorovi, farmaceutickej firme niekto zaplatiť. Ten niekto je zdravotná poisťovňa. Keďže je viac poskytovateľov, viac lekární, ako je reálna potreba, o tom všetci vieme, tieto musia medzi sebou začať súťažiť. Že trh ešte nefunguje optimálne, to je pravda, ale začal sa vytvárať pluralitný, zdravý trh so zdravotníckymi službami. Vy ho dnes, žiaľ, vaším rozhodnutím chcete deformovať.

    Pani poslankyni Gabániovej, ktorá povedala, že toto je len prvý krok, chcem povedať, že o ničom inom od začiatku nehovorím. Áno, toto je prvý krok k návratu jednej štátnej stratovej zdravotnej poisťovni. Presne o tom je táto novela zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným do rozpravy ústne je pán poslanec Peter Markovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dnes predložená právna norma, ktorou vláda novelizuje zákon o zdravotných poisťovniach, je technicky jednoduchým návrhom, prináša však zásadné zásahy do fungovania zdravotníctva, do jeho hlavných atribútov, a to najmä demokratického rozhodovania a plurality.

    Predkladaný návrh zákona je hrubým zasiahnutím do fungovania zdravotného poistenia na Slovensku. Prináša vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní z trhu obmedzením použitia ich kladného hospodárskeho výsledku len na účely úhrady zdravotnej starostlivosti. Táto vážna zmena je spiatočnícka. Je spiatočnícka preto, lebo vývoj v Európe smeruje k pluralite, nie naopak. Ešte sa nestalo, aby v Európe nastal takýto opačný proces, ktorý tu dnes vláda navrhuje.

    Celý tento návrh, vychádzajúc aj z predchádzajúcich návrhov a diskusie, ktorá sa už na túto tému otvorila, usudzujem, že táto vláda smeruje k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Cieľom je absolútne ovládnutie trhu, zrušenie slobodnej voľby, likvidácia plurality. Toto potvrdzujú už tu dnes citované slová premiéra Fica a ospravedlňujem sa, ale zopakujem ich zo Sobotňajších dialógov, kde 28. apríla povedal: „Budem úprimný, ja presadzujem naďalej myšlienku jednej zdravotnej poisťovne.“ A 26. mája už predseda vlády Fico jasne priznal hru zo strany vlády a zastierací manéver. Filozofia je trochu iná, ale cieľ ten istý. Dostať sa k jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovni. To je možno odpoveď aj pánovi predsedovi Haleckému, či jedna poisťovňa áno, alebo nie.

    Táto problematika má dve hlavné roviny. Prvou je problematika fungovania zdravotníctva a druhou je rovina právna, alebo ak chcete medzinárodnoprávna.

    Predkladaná zmena zhorší fungovanie systému zdravotníctva. Vytlačenie súkromných poisťovní z verejného zdravotného poistenia a neskôr vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne znevýhodní poskytovateľov a v konečnom dôsledku znevýhodní pacientov, teda občanov. Už v roku 1993 existovala jedna zdravotná poisťovňa, 1993 – 1994, a v roku 1993 padlo strategické rozhodnutie, že povinné verejné zdravotné poistenie na Slovensku bude organizované pluralitne. A osvedčilo sa, funguje.

    Prečo teda pristupovať k tejto zmene? Dnes najväčším problémom slovenského zdravotníctva nie sú zdravotné poisťovne a už vôbec nie súkromné zdravotné poisťovne. Pluralita systému, a to nielen systému zdravotného poistenia, ale pluralita vôbec je vždy dobrá pre občana. O tom snáď niet pochýb. Prečo ideme zobrať občanovi-pacientovi možnosť vybrať si vlastnú zdravotnú poisťovňu. Občania si chcú ponechať túto možnosť. Je to návrat, ktorý poškodí občana v jeho demokratickej možnosti voľby, zhorší fungovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých prinúti prijímať podmienky monopolnej zdravotnej poisťovne.

    Čo bude motivovať tento monopol racionalizovať svoje správanie? Čo bude motivovať monopol zlepšovať služby pre pacientov? Čo ho bude motivovať k takému správaniu, keď nebude existovať konkurencia. Nič iné ako konkurencia, možnosť odchodu poistencov do inej poisťovne, nič iné nebude hnacím motorom, ktorý pomôže kontinuálne zlepšovať služby pre pacientov. A o to nám všetkým ide, pevne verím.

    Už nie raz dnes padla reč na konkurenciu a názory, že konkurencia v zdravotnom poistení neexistuje. Som rád, že je tu pani poslankyňa Tóthová, chýba mi tu ešte pán poslanec Petrák, ktorí trošku, zdalo sa mi, tak tápali v tejto problematike. Možno, keď to nie je zrozumiteľné z poslaneckých lavíc z opozície, možno sa dá rozumieť stanovisku Protimonopolného úradu, a ten dúfam nikto z nás nebude spochybňovať, a preto dovoľte mi zacitovať, čo si o tejto neexistujúcej konkurencii, ako vy hovoríte, myslí Protimonopolný úrad.

    Citujem časti: „S predloženým návrhom zákona nie je z pohľadu ochrany hospodárskej súťaže možné súhlasiť, nakoľko predložený návrh by mal za následok zmenu existujúcej štruktúry trhu zdravotného poistenia, ktorá je charakteristická pôsobením viacerých subjektov, medzi ktorými existujú isté súťažné interakcie, cielené na získanie čo najväčšieho počtu poistencov prostredníctvom kvality ponúkaných služieb a produktov.

    V dôsledku navrhovaných zmien vzniká riziko deformácie existujúcej štruktúry trhu zdravotného poistenia na monopolnú štruktúru so všetkými rizikami, ktoré táto štruktúra prináša. Vytvára sa tu reálne riziko, že možné negatívne efekty sa v konečnom dôsledku prejavia pri odoberaní zdravotnej starostlivosti práve u poistencov ako konečných užívateľov predmetnej služby.“

    A ešte dovoľte mi časť: „Predkladateľ okrem iného tiež poukazuje na skutočnosť, že neexistuje medzi poskytovateľmi, medzi poisťovňami súťaž na vstupe, pretože zdravotné poisťovne nemôžu ovplyvniť výšku výberu odvodov poistného. Tým potom odôvodňuje záver, že v prípade zdravotných poisťovní nejde o podnikateľské subjekty a zdravotné poistenie nie je založené na komerčnom základe.“ To, čo tu dnes aj odznelo.

    „K uvedenému konštatovaniu,“ hovorí Protimonopolný úrad, „je potrebné uviesť, že súťaž medzi podnikateľmi sa neprejavuje len v cenovej konkurencii, ale v kvalite poskytovaných služieb, výstupov, dostupnosti a podobne. Aj keď vzhľadom na pomerne krátky čas od nastavenia existujúceho systému nie je ešte vysoká intenzita konkurencie v danej oblasti,“ a teraz dávam dôraz, „súťaž na strane ponuky tu rozhodne existuje,“ hovorí Protimonopolný úrad, keďže neveríte slovám opozičných poslancov. Takže aj Protimonopolný úrad dnes hovorí, že konkurencia v zdravotnom poistení existuje.

    Zrušenie plurality ako takej a konkurencie v zdravotnom poistení opäť uvrhne systém do letargie. Aké budú pravidlá hodnotenia kvality jednej poisťovne, keď ju nebude s čím porovnávať? Dnes je jednoduché povedať, ktorá poisťovňa, v ktorom ukazovateli je dobrá, lepšia alebo zlá. Len v takejto situácii chce tá najslabšia dobiehať lepších a tá najlepšia si udržať svoju pozíciu.

    Profitovať na tomto, dámy a páni, bude pacient-občan. Chcel by som v tejto súvislosti poukázať na analýzu, ktorá je pomerne čerstvá, je to rating zdravotných poisťovní k 31. augustu 2007, ktorý je možné, že niektorí budú spochybňovať a pre úplnosť poviem, že k tomuto ratingu, ku ktorému mali možnosť sa vyjadriť a okomentovať ho všetky zdravotné poisťovne, Spoločná zdravotná poisťovňa nevyužila možnosť tento rating pripomienkovať a Všeobecná zdravotná poisťovňa tento rating odmietla ako neobjektívny. Je to predsa len istá porovnávacia analýza podľa mňa objektívna, keďže bola tvorená na základe verejne prístupných informácií a údajov, ktoré zverejňujú jednotlivé zdravotné poisťovne. Opäť to potvrdzuje aj jej výsledok, že konkurencia a trh v zdravotnom poistení existuje.

    Dovoľte mi len veľmi v krátkosti, keďže ide o relatívne obsiahly materiál, ktorý veľmi podrobne hodnotí jednotlivé činnosti poisťovní, produkty, ktoré ponúkajú, podávam veľmi v krátkosti, o čom tento rating bol. Hodnotil v prvom bloku finančnú ochranu poistenca, produkty nad rámec rozsahu, klientsky servis, vzťahy s poskytovateľmi. Už len toto konštatovanie hovorí o tom, že keďže je čo porovnávať, asi existuje konkurencia a rozdiely medzi jednotlivými poisťovňami.

    Prvý blok hodnotí schopnosť zdravotnej poisťovne chrániť poistenca pred finančnými rizikami. Toto kritérium je veľmi dôležité, lebo vyjadruje podstatu fungovania zdravotných poisťovní zaplatiť v mene poistenca za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, a to adresne a načas. Čím je vyššia miera finančnej ochrany, tým vyššia je garancia, že poistencovi bude poskytnutá aj finančne náročná liečba včas.

    Druhý blok hodnotil ponúkané produkty zdravotnej poisťovne nad rámec zákonných povinností z hľadiska ich prínosu pre individuálneho poistenca a veľkosti cieľovej skupiny poistencov. Mohol by som to prečítať celé, nebudem zdržovať.

    Tretí blok hodnotí klientsky servis pre poistencov z hľadiska prístupu k informáciám, jednotlivých kanálov komunikácie, ako aj pomoci poistencom pri plnení ich povinnosti voči zdravotnej poisťovni.

    Štvrtý blok hodnotí vzťahy zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom.

    Chcel by som povedať, že výsledky a tento rating je všeobecne prístupný na internete. Ktokoľvek môžete doňho nahliadnuť, preštudovať si jeho jednotlivé parametre, urobiť si vlastný názor. Hovorí o tom, že zdravotné poistenie rozdelil podľa jednotlivých oblastí, podľa jednotlivých kritérií, hodnotil ich písmenkami od A pod D.

    Nebudem hovoriť dlhšie ani podrobne o jednotlivých hodnoteniach. Poviem len celkové hodnotenie. Dve súkromné zdravotné poisťovne, aby som nebol podozrievaný z hovorcovstva pre niektorú spoločnosť, to znamená zdravotná poisťovňa súkromná 1, zdravotná poisťovňa súkromná 2 skončili s ratingom a najlepším. Zdravotné poisťovne s ratingom B sú zdravotná poisťovňa súkromná 3 a zdravotná poisťovňa súkromná 4. Zdravotná poisťovňa s ratingom C nie je žiadna a potom sú dve s ratingom D a tam nám ostávajú už len dve štátne zdravotné poisťovne.

    Je to verejne prístupný dokument. Hodnotí. Môže si každý urobiť naň svoj názor, môžete si ho preštudovať. Určite sa nedá absolutizovať, ale myslím si, že je to v tejto diskusii istá barlička, ktorá hovorí o tom, nielen či konkurencia existuje, alebo neexistuje, ale naopak, že existuje a aké sú naozajstné rozdiely medzi jednotlivými poisťovňami.

    Ďalej by som chcel povedať, že sa tu démonizuje zisk. Ten zisk, ktorý je v zdravotníctve prítomný na všetkých úrovniach. O tom tu už podrobne hovoril pán poslanec Novotný, či už na úrovni poskytovateľov, lekární, výrobcov liekov, distribučných spoločností. Prečo by jeden z aktérov tohto systému nemal mať motiváciu a dosahovať lepšie výsledky? Ako chceme donútiť poskytovateľov efektívne alokovať finančné zdroje? Ako chceme dosiahnuť optimalizáciu v preskripcii a spotrebe liekov? Len ako príklady.

    Požičiam si prirovnanie od jednej kolegyne, proti žralokovi totižto do vody musíme pustiť žraloka, nie korytnačku. Nie je možné, aby sme sa snažili toto všetko dosiahnuť a o to nám ide. Tým, že vytvoríme jednu bezzubú, náchylnú na korupciu a rôzne kamarátšafty poisťovňu, ktorá jednoducho nebude to, čo by sme všetko od poisťovne očakávali plniť.

    K tomu zisku by som chcel povedať ešte jednu vec. Zaujalo ma, čo potom a s čím vláda príde, alebo čo môžeme očakávať, nie je tu minister financií, možnože by ma mohol skôr on metodicky usmerniť, čo s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla? Povinné poistenie tak ako zdravotné? Takisto na úkor nešťastia ľudí tvoria súkromné poisťovne zisk a ten nám nejakým spôsobom nevadí. Alebo možno vadí, len ešte nevieme. Preto som povedal, že možno minister financií by vedel reagovať, či niečo také sa pripravuje, možno opäť jedna veľká poisťovňa, ktorá bude poisťovať automobily alebo zrušenie zisku súkromných poisťovní poisťujúcich povinné zmluvné poistenie. Len tak na okraj, keďže táto téma ma zaujala a zdá sa mi, že v tej istej logike by sa teda asi malo postupovať aj tu, resp. ani pri jednom nepostupovať vôbec.

    Predložený návrh ako fetiš neustále argumentuje prílevom 1,9 miliardy z kladného hospodárskeho výsledku poisťovní do zdravotnej starostlivosti.

    Chcel by som upozorniť, že nemuseli by sme, pán minister, naháňať 1,9 miliardy napríklad, keby nám 1,9 miliardy nebolo ušlo zo zrušenia dvadsaťkorunáčok. Napríklad. Nastoľuje sa však otázka, že koľko finančných prostriedkov by sa dalo ušetriť v iných oblastiach. Nechcem príliš dlho hovoriť, ale či už zadlžovanie nemocníc, lieková politika, alebo už tu spomínané nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami.

    Druhou rovinou, ktorej by som sa chcel napriek jej vážnosti dotknúť len okrajovo v prvom čítaní, je už spomínaná problematika právna, ústavná, medzinárodnoprávna. Už dlhodobo sa počas tejto diskusie o tomto návrhu hovorí a upozorňuje na jeho právnu a medzinárodnoprávnu spornosť a dokonca možnú protiústavnosť. Takéto pripomienky už v medzirezortnom pripomienkovom konaní dali ministerstvo financií, ministerstvo spravodlivosti, Protimonopolný úrad, Úrad vlády, Združenie zdravotných poisťovní atď.

    Námietky, ktoré boli vznesené voči predloženému návrhu, sa týkajú najmä ochrany vlastníckeho práva zdravotných poisťovní, rozmenené na drobné, týkajúcich sa správy prostriedkov verejného zdravotného poistenia, obmedzenia použitia zisku, vylúčenia odplatnosti prevodu poistného kmeňa atď. No a, samozrejme, ústavného princípu právnej istoty. Dalo by sa pokračovať vymenovávaním rôznych medzinárodných právnych zmlúv a záväzkov, ktoré máme o ochrane investícií a podobne. Toto dúfam, že ani nebude predmetom diskusie v Národnej rade, lebo pevne verím, že tento návrh zákona sa do druhého čítania ani nedostane.

    Nedá mi na záver, aby som sa nedotkol dôvodov, prečo je dnes na stole takáto právna norma. Vážne pripomienky, ako som už spomenul, mali ministerstvá, proti návrhu protestovali Asociácia súkromných lekárov, poisťovne, Slovenská lekárska únia špecialistov, Republiková únia zamestnávateľov. Dnes už máme informáciu o 159-tisíc občanoch, ktorí podpísali petíciu, ktorí sa vyjadrili proti takémuto kroku. Je preto predloženie tohto návrhu prejavom politickej vôle občanov? No určite nie je.

    A na záver mi dovoľte jeden citát, ktorý tu tiež už dneska odznel, ale, ak mi dovolíte, tak si ho neodpustím. Len ho nájdem. A je to opäť citát predsedu vlády Roberta Fica, ktorý povedal v Sobotňajších dialógoch, to je týkajúca sa zdravotníctva nejaká smerodajná relácia pravdepodobne 30. 6.

    „My si myslíme, že jedna verejnoprávna zdravotná poisťovňa pre takú krajinu, ktorú prejdeme za šesť hodín autom, bohato stačí.“ Ja dúfam, že sa o chvíľku nedočkáme návrhu zákona, ktorý sa bude odôvodňovať tým, že parafrázujem: „My si myslíme, že jedna politická strana pre takú krajinu, ktorú prejdeme za šesť hodín autom, bohato stačí. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Zelník, pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Sániová a pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, spomínali ste ma vo svojom vystúpení, a preto musím reagovať. Čítali ste tu stanovisko Protimonopolného úradu a presviedčali ste nás, že na Slovensku existuje konkurencia v tejto oblasti. Nuž, ja som vôbec nehovorila, že neexistuje konkurencia. To je samozrejmá vec. Ale chcem vám povedať, že rušenie konkurencie táto novela nerobí. Tak prečo hovoríte o niečom, čo nie je predmetom právnej úpravy? To je jedno zavádzanie.

    Po druhé. Rozvíjate teóriu, že touto normou sa ruší vytváranie zisku. Vážený pán poslanec, opakujem, čo som tu už povedala. Pozrite si § 86, kde sa jasne hovorí, že ide o verejné zdravotné poistenie a o individuálne zdravotné poistenie. A v rámci individuálneho zdravotného poistenia poisťovne plne môžu vytvárať zisk. Tak prečo implantujete tejto novele niečo, čo nie je predmetom jej regulácie? To je druhá nepravda, ktorú tu za sebou, akou vystupujete, rozvádzate.

    Po tretie. Citujete predsedu vlády a jeho želania. Ale táto právna úprava, ktorú prerokovávame, vôbec nezakotvuje želanie predsedu vlády. Tak načo tu o tom hovoríte? Dokonca Ľudová strana – HZDS dala stanovisko, že je za zachovanie konkurencie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, bol by to veľmi zjednodušený pohľad, keby sme vyhlásili, že štátne akciové spoločnosti zdravotné poisťovne sú zlé a tie súkromné sú dobré. Tá problematika je ďaleko zložitejšia. Preto takýto pohľad je, by som povedal, veľmi, veľmi zjednodušený, aj teda nesprávny.

    Nepovažujem tento návrh zákona za spiatočnícky. Je to novela, ku ktorej treba diskutovať bez emócií a vytvárania nejakých pesimistických vízií. Musím povedať, že predošlý legislatívny stav, v ktorom mohli zdravotné poisťovne ľubovoľne nakladať s financiami, ktoré dostali od občana na základe povinného zdravotného poistenia, nebol absolútne správny. Treba oceniť snahu ministra o zavedenie poriadku a sprísnenie podmienok, za akých majú fungovať zdravotné poisťovne. Zastávam však názor, ktorý som už prezentoval, že ak poisťovňa hospodári lepšie ako iná a za rovnaké peniaze odlieči viac poistencov, mala by byť motivovaná tak, aby v takomto trende pokračovala aj v tých ďalších obdobiach. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len nadviažem na môjho kolegu práve takým príkladom. No, predstavme si dve poisťovne. Jedna z nich zariadi kanceláriu riaditeľa za 500-tisíc, druhá to neurobí, má 500-tisíc k dobru, ktoré 300-tisíc dá na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti poistencov a 200-tisíc vykáže ako zisk. Ktorá z tých dvoch poisťovní je pre mňa lepšia ako pre človeka? Pre mňa je tá lepšia, čo má tých 200-tisíc a dala o 300-tisíc viac na zdravotnú starostlivosť. Pre vás je tá druhá, lebo nevykázala zisk. Ak je toto kritérium, tak to je potom veľmi nešťastné kritérium, lebo každý, kto neurobí zisk z dôvodu nehospodárnosti, a ten dôvod sa vždy nájde a v živote to nedokážete, že či mal kúpiť nový nábytok, alebo nemal, tak je pre vás kritérium spravodlivosti neurobiť zisk. Myslím si, že na tomto príklade som jasne povedal, že pre pacienta je lepšia tá, ktorá dá o 300-tisíc viac do zdravotníctva než tá, čo vymaľuje za 500-tisíc kancelárie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Sániová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem reagovať na predrečníka. Citujem, čo povedal. „Prečo chceme zobrať občanom možnosť vybrať si poisťovňu?“ Keď skutočne toto budeme tu hovoriť dneska 24 hodín, tak chaos v hlavách ľudí nastane tak, ako povedala poslankyňa Sabolová.

    Dovolím si upozorniť, že predložená novela, citujem: „Cieľom navrhovanej novely zákona je explicitne vymedziť účel založenia zdravotnej poisťovne ako subjektu verejnej správy, ktorému štát zveril povinnosť spravovať zdroje verejného zdravotného poistenia.“ O tomto hovoríme a nie o tom, že chceme ľuďom zobrať poisťovňu a chceme im zobrať možnosť, aby si vybrali svoju poisťovňu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel nadviazať na tú časť, kde kolega predrečník hovoril o tom, že konkurencia zdravotných poisťovní existuje. Považujem to za veľmi dôležité pomenovať, že dnes máme konkurujúce si zdravotné poisťovne. Sám som to zažil, keď sme teraz v auguste boli medzi občanmi v rámci Modrého leta, a nielen to, že mi o tom hovorili, ale viem, že sa o tom po celých rodinách bavia, či sa dajú prepoistiť, alebo nedajú, ktorá z nich je výhodná, či štátna, alebo súkromná, a to je pre mňa absolútne jasnou známkou, že konkurencia existuje.

    A chcel by som sa ešte vyjadriť k tomu porovnaniu s povinným zákonným poistením motorových vozidiel. Tá paralela, pán minister, je úplne presná. Je úplne presná. Každý, kto má auto, musí ho poistiť. Poistí ho v súkromných spoločnostiach, ktoré majú zisk a naozaj profituje sa tam z nešťastia ľudí. Viacej o tom budem hovoriť vo svojom príhovore. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Úvodom by som chcel zareagovať na pani profesorku Tóthovú a na pani docentku Sániovú, i keď trošku sa čudujem, že pani docentka sa zapojila do vytvárania tejto hmly, ktorá tu je. No samozrejme, že sa hovorí o jednej poisťovni. Čudujete sa, prečo citujem predsedu vlády. No, lebo raz povedal, budem úprimný, presadzujem naďalej myšlienku jednej zdravotnej poisťovne. Povedal: „filozofia je trochu iná, ten istý cieľ dostať sa k jednej verejnoprávnej poisťovni. Budú sa vytvárať podmienky, ktoré nebudú zaujímavé pre zdravotné poisťovne.“ Chceme vytlačiť súkromné poisťovne z tohto priestoru atď. Prečo?

  • Reakcie z pléna.

  • Ale dovoľte mi reagovať.

    A preto si myslím, že, a tak ako povedala pani poslankyňa Gabániová, je to len prvý krok. Toto je len prvý krok. Však už mnohé návrhy sme mali na stole o vyvlastnení, o prepoistení poistencov štátu a podobne. Takže zbytočne tu budeme vytvárať takúto hmlu. Ale keď už, čo sa dosť čudujem, nie sú pre vás záväzné alebo nejakým spôsobom smerodajné názory pána predsedu vlády, tak ja vám zacitujem uznesenie vlády č. 462 z 23. 5., ktoré hovorí, citujem: „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Tak o čom tu hovoríte.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo a po ňom posledný z ústne prihlásených rečníkov pán poslanec Mikloš.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tento zákon má oveľa vážnejší dosah, ako sa na prvý pohľad zdá. Zdravotné poisťovne sa v tomto zákone stali naozaj hlavnými aktérmi, no poškodení budú len pacienti, nie zdravotné poisťovne a ich akcionári.

    K tomuto tvrdeniu ma vedie jednoduchá logika, a to tá, že ak niekomu alebo komukoľvek zakážete mať zisk, je jasné, že prestane poskytovať lepšie a kvalitnejšie služby. Je jasné, že za veľmi krátky čas skončí s podnikaním.

    Snahou vlády je vytvoriť len jednu štátnu poisťovňu, čo spôsobí dlhé čakacie lehoty, korupciu, preplnené čakárne v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Čo je však najhoršie, vláda týmto zákonom chce odobrať občanom možnosť slobodnej voľby výberu poisťovne. Pod vedením premiéra, ktorý si november 1989 ani nevšimol, to na jednej strane nemusí byť až také prekvapujúce. Na druhej strane je takéto smerovanie mimo štandardného európskeho demokratického systému.

    Dámy a páni, premiér a jeho minister zdravotníctva ťahajú Slovensko do Latinskej Ameriky. Nie minulým a už, žiaľ, neplatným Zákonníkom práce, ale práve týmto zákonom sa Slovensko vydáva na cestu Latinskoamerického neosocializmu vedeného a predstavovaného Hugom Chávezom.

    Dámy a páni, dnes sú to zdravotné poisťovne, zajtra to budú dôchodcovské správcovské spoločnosti, napozajtra vodárenské, energetické spoločnosti, obchodné reťazce a o týždeň to môžu byť napríklad reštaurácie, ako je Steam & Coffeé. A práve na tomto príklade by som rád ukázal nezmyselnosť celého prístupu, ktorý je zakotvený v tomto zákone a ktorý sem pán minister prišiel predložiť.

    V týchto reštauráciách sa podáva taký jednoduchý nápoj ako káva. Keď si zoberiete pohár kávy, tak z predmetu, ktorý sa učí na Ekonomickej univerzite, sám som zabsolvoval, sú kalkulácie, rozpočty, vieme, že v tej káve je zakalkulovaný aj zisk. Keď sa naň pozrieme a povieme si, že tento zisk by sme použili na to, aby bola tá káva lepšia, tak to je pravda. Ja sa v tom vyznám. U nás na ulici je predajňa kávy a párkrát som tam bol. Dala by sa bez zisku tá káva urobiť lepšia. Čo je však problém, a to je, pán minister, pre vás, tú kávu bez zisku vám nikto nenaservíruje. A o tom je celá ekonómia. Inými slovami, keď vy zakážete zdravotným poisťovniach, aby ten zisk produkovali, tento produkt na trhu ponúkať nebudú.

    Je úplne irelevantné, že im dovolíte ponúkať iný produkt. Je to rovnaké, ako keby ste v spomínanej kaviarni zakázali zisk na kávu. Ale povedali by ste im, že môžu predávať bagety. No, tá kaviareň sa zmení na bagetériu, to je snáď každému jasné, kto trochu ekonomike rozumie. Budú predávať bagety a kávu, z ktorej nemôžu mať žiaden profit, jednoducho ponúkať nebudú.

    Pán minister, často ste použili výraz, že zdravie nie je tovar. Tak sa o tom trochu pobavme. Zdravie možno nie je tovar, ale zdravotná starostlivosť bezpochyby je službou. Služba, ktorá sa riadi štandardnými ekonomickými zákonmi. A tam platí, že viac slobody, viac konkurencie znamená kvalitnejšie a dostupnejšie a hlavne lacnejšie služby. To znamená, že smer, ktorým ste sa vydali v tomto zákone, kedy obmedzujete zdravotné poisťovne a demotivujete k tomu, aby nútili zariadenia a všetky podriadené zložky vrátane tých veľkodistribútorov liekov, vrátane lekárov aj stomatológov, aby šetrili, vlastne tým nezabezpečujete to, čo by ste zabezpečovať mali, teda lepšiu a dostupnejšiu lekársku starostlivosť, ale naopak, otvárate dvere pre rôzne druhy plytvania a pre mňa za najzraňujúcejšie považujem, znemožňujete slobodnú voľbu výberu toho, kde sa ľudia dajú poistiť, lebo sa jednoducho nebudú mať kde, pretože tieto podmienky sú likvidačné pre poisťovne.

    Čo sa týka spomínaných výrokov pána premiéra. No, tie sú známe a ja predpokladám, že minister je týmito výrokmi viazaný. Je mi ľúto, že to musím pripomenúť, lebo sa tu tak trochu koalícia tvári, že to nie je celkom tak. Ale ja tu musím pripomenúť inú reč, ktorú tu mal pán minister, keď sa menil zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tu stál a tu hovoril, že to neznamená automaticky výmenu jeho šéfa. Ani týždeň neprešiel, ako ten zákon vstúpil do platnosti, šéf bol vymenený. A to isté si myslím, že bude aj o zdravotných poisťovniach. Takisto neverím, neverím tomu, že to neznamená ich likvidáciu. Môžete tu stokrát nad tým krútiť hlavou, môžu vaši kolegovia čokoľvek rozprávať, znamená to, že ľudia si nebudú môcť vybrať.

    Prišlo mi k termínu konkurencie. No, ja si neviem predstaviť, ako chcete motivovať konkurenciu medzi zdravotnými poisťovňami, keď im zakážete generovať zisk. Ja by som bol veľmi rád, keby niektorý z koaličných ekonómov tu predviedol úvahu na tému, ako dosiahnuť konkurenciu bez zisku. A nech mi ukáže nejaký príklad, kde takýto stav nastal a ja sa prídem sem ospravedlniť. Ale tvrdím, také na svete nie je. Zisk je motívom pre konkurenciu. Zisk priťahuje konkurenciu. A konkurencia znamená zníženie cien, znamená kvalitnejšie veci, znamená kvalitnejšie služby. Žiadna nová technológia na svete nebola nikdy implementovaná len na základe toho, že niekto byrokraticky rozhodol. Vždy to bola konkurencia, ktorá nové technológie zavádzala. To od parných strojov až po výpočtovú techniku, vždy to platilo. Konkurencia bola to, čo umožnilo nové technológie, nové prístupy a vôľa po zisku, ktorá je za tým schovaná, bola vlastne to, čo pritiahlo konkurenciu samotnú, alebo čo tú konkurenciu samotnú posilňovalo.

    Z predošlej diskusie mi vyplynulo, že asi bude treba pohovoriť aj niečo na tému, čo to je poisťovňa. No a jej funkcia na trhu. Poisťovňa je inštitúcia, ktorá zabezpečuje rozloženie rizika. Ľudia sa v nej poisťujú pre prípad, že sa dostanú do nejakého stavu, ľudia alebo firmy sa dokonca poisťujú, kedy nedokážu splácať kvôli nejakej nepredvídanej udalosti svoje záväzky alebo svoje životné potreby. To isté je nastavené dnes pri zdravotných poisťovniach. Ľudia sa v nich poisťujú pre prípad, že by mali úraz alebo chorobu a z týchto peňazí očakávajú, že bude ich liečba uhradená. Úplne klasický zmysel poistenia.

    Samozrejme, že u nás máme systém, kedy ľudia zo zákona sú poistení. Je to úplne, ale úplne rovnaké ako v prípade automobilov. No prečo máme zákonné poistenie automobilov? Aby nikto, kto spôsobí škodu, nedostal sa do situácie, že tú škodu nebude môcť tomu druhému uhradiť. To isté máme v zdravotnom poistení. Nechceme sa dostať do situácie, kedy ľudia nepoistení tu budú niekde na ulici a bude to pre všetkých veľmi traumatizujúce. Ja to schvaľujem. Ja s tým nemám nijaký problém. Ale tvrdiť práve kvôli tomuto faktu, že sú všetci zákonne poistení, že tým pádom štát má nárok na tie peniaze a má s nimi nakladať nejako špeciálne, nejako ináč, nie je správne.

    Keď si raz väčšina ľudí praje, aby mala slobodnú možnosť výberu, a to si môžete byť istý, že si prajú a o tom svedčí aj petícia, o tom svedčia aj prieskumy a o tom hlavne, pán minister, svedčí to, že ľudia sa poprihlasovali do tých ďalších spoločností. A skutočne to urobili. A urobia to znovu a vymenia sa medzi nimi. A skutočne každý má tú šancu. Každý má možnosť.

    A keď sme pri tom, ja predpokladám, že pokiaľ ste viedli tri zdravotné poisťovne, tak ste mali záujem o to, aby sa ľudia k vám prihlasovali. Takisto ste pôsobili v konkurenčnom prostredí a takisto ste generovali alebo zisk, alebo stratu, ale predpokladám, že vaším hlbokým záujmom bolo generovať zisk a k tomu ste viedli aj tých, ktorým ste plnenia vyplácali.

    Tu je práve jedno hlboké nedorozumenie, že zdravotníctvo je akýmsi spôsobom špeciálne a mimotrhové a akýmsi spôsobom v ňom neplatia trhové zákony.

    Dámy a páni, to, či v zdravotníctve platia, alebo neplatia trhové zákony, my tu rozhodnúť nemôžeme. Parlamentov, ktoré sa vo svete pokúšali rozhodnúť, že trhové zákony neplatia, alebo platia nejako ináč, bolo mnoho. Bohužiaľ, všetky skrachovali. Trhové zákony platia, či sa nám to páči, alebo nepáči. Naša úloha je vytvoriť rámec, v ktorom tieto zákony budú pôsobiť tak, aby to bolo dobré pre ľudí.

    A ja sa znova pýtam. Čo je na tom dobré pre ľudí, keď si nemôžu vybrať? Čo je na tom dobré pre ľudí, keď si nemôžu vybrať kaviareň, v ktorej si dajú kávu. Keď si ju musia dať v jednej konkrétnej, kde sa robí káva bez zisku. Prosím vás, povedzte mi, kto si dá kávu vo firme, kde to robia bez zisku? V nejakej štátnej inštitúcii. No nikto.

    Čo sa týka celého zdravotníctva, a to bol vlastne môj motív, prečo som sa rozhodol vystúpiť. V prvom rade treba poznamenať, že zdravotníctvo nie je len o lekároch, zdravotných sestrách a ďalších ľuďoch. Zdravotníctvo je v prvom rade o pacientoch. A keď sa pozrieme na celý návrh zákona optikou pacienta, ktorý si podľa tohto zákona, alebo resp. po nepriamom účinku tohto zákona nebude môcť vybrať svoje poisťovňu, bude to preňho zlé. A to, čo je pre pacienta zlé, si myslím, že je zlé pre občanov, a to je, samozrejme, môj dôvod, pre ktorý za tento zákon hlasovať nebudem. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Kužma a pán poslanec Markovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec, podľa literatúry, ktorá sa mi dostala do rúk, trhové mechanizmy platili v rýdzej forme regulatívnej, ako si ju vy predstavujete a ako nám masíroval mozog celý čas svojho pôsobenia bývalý pán minister financií pán Mikloš. Pôsobili v Anglicku 19. storočia. Odvtedy v každej krajine, kde sa hovorí, že trhové mechanizmy pôsobia, pôsobia len za podpory politickej moci.

    Ďalšia vec, áno, prirovnávať poisťovanie áut s poisťovaním občanov, a teda ich zdravotným poistením je do značnej miery nemorálne, ale isteže, treba sa nad tým zamyslieť, pán poslanec, skutočne, že či je v poriadku, že tieto podnikateľské subjekty, poisťovne, ktoré poisťujú autá zo zákona, teda dostávajú prostriedky, tak či je to v poriadku a či to nejako netreba korigovať, isteže. A tá nemorálnosť, by som povedala, prirovnania k poisťovaniu zdravotnému je v tom, že poistený je aj starý človek, aj človek nad hrobom, kým žiadna poisťovňa vám vášho (ruch v sále), no, iba ak je už preradený do kategórie veterána, auto poistí.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Frešovi za jeho ekonomické vystúpenie a prizastavil by som sa pri často opakovanom výroku, ktorý použil aj on, že pán minister zdravotníctva aj pán premiér často hovoria o tom, že zdravie nie je tovar. Zdravie skutočne nie je tovar. A chcem povedať, že v SDKÚ – DS sme zdravie nikdy za tovar nepokladali. Zdravie je najvyššia osobná hodnota, ktorú človek má. Ale zdravotná starostlivosť, dámy a páni, je služba. A služba je tovarom, ktorá má svoju cenu, musí v nej byť zakalkulované, aké sú náklady na túto službu a, samozrejme, v tom musí byť zakalkulovaný aj primeraný zisk, samozrejme taký, aby bol konkurencieschopný.

    Často tu dnes odznelo, aj ty, pán poslanec, si sa pri tom prizastavil, že hovoríme o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Hovoríme o tom, že toto sú prvé kroky na ceste k jednej zdravotnej poisťovni a vládni poslanci, ktorí akosi nerozumejú, alebo nechcú rozumieť tomu, o čom dneska rokujeme, tvrdia, že veď predsa v tom zákone to nie je napísané.

    No tak použijem paralelu. Skúsme zakázať tak probatórne zisk v lekárňach. Čo myslíte, koľko lekární bude v Bratislave? Jedna. Aj tá bude o štvrtej zatvorená. Štátna.

    Skúsme zakázať zisk v distribučných firmách. Koľko podnikateľov si povie, že tak poďme podnikať. Je to zaujímavé, budem distribuovať lieky. Prečo, však zdravie nie je tovar, to je krásne dodávať lieky chorým ľuďom, aby sme im pomohli v ich chorobe. To je podľa mňa krásna etická pohnútka. Tak zakážme zisk v distribučných firmách. Bude fungovať trh lepšie? Čo myslíte, keď prídete do tej svojej jednej štátnej lekárne za starý pult a budete si pýtať liek, čo vám povie lekárnička? Nemáme, príďte budúci týždeň. Distribútorská firma, tá jedna štátna nebude mať záujem ho dodať do 24 hodín. To je ten problém, že zrušením zisku...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Mne je už úplne nepríjemné, aby som vám znovu faktickou poznámkou pripomenula jednu vec.

    Pán poslanec Frešo veľmi presviedčal plénum Národnej rady, aby sa nerušila konkurencia. Plamennými rečami nám tu uvádzal negatíva rušenia konkurencie.

    Pán poslanec, tento legislatívny návrh konkurenciu neruší a Ľudová strana – HZDS sa jasne vyjadrila, že je za pluralitu poisťovní. Prosím vás pekne, tak potom, o čom tu hovoríte, prečo robíte povzbudzovanie akcií a pripomínate občianske akcie a podobne. Opakujem. Tento legislatívny návrh neruší konkurenciu. A vy tu od rána stále hovoríte o tom, že ste proti rušeniu konkurencie. Ale tento legislatívny návrh ju neruší. Takže robíte bublinu, lebo nemáte svoje témy.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja v jednej veci nesúhlasím s pánom Frešom, a to v tom, keď hovorí, že sa nebude predávať, keď nebude zisk.

    Pán kolega, dá sa predávať bez zisku a dá sa aj zaviesť jedného výrobcu a dá sa to aj zdôvodniť znížením nákladov, že sa robí vo veľkom a hlavne znížením režijných nákladov. Mali sme to za socializmu, kde väčšina tovarov a služieb bola ponúkaná len jediným monopolným výrobcom. Dokonca monopolný výrobca bol hrdý titul a väčšina podnikov si to uvádzala pred svojím názvom. Bol monopolný výrobca televízorov, chladničiek, toaletného papiera a podobných vecí.

    Možno tým, že si mladý, tak si možno nepamätáš niektoré pojmy, ktoré boli, vtedy títo monopolní výrobcovia nám doniesli. Boli to výrazy ako úzkoprofilový tovar, podpultový tovar, socialistická známosť, rad na mäso. To sú výrazy, ktoré dnes nepoznáme, ale ktoré sú typické, keď výrobcovia nie sú motivovaní, aby vyrábali, keď majú ochranu toho, že sú monopolní. A keď sme zažívali celé mesiace, keď ani toaletný papier nebol v krajine. Čiže dá sa to urobiť, ale výsledok bude presne taký, aký tu už raz bol, keď boli monopolní výrobcovia bez zisku.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť pána poslanca Freša v tom, čo hovoril, že tieto konania tak, ako to bolo prezentované, smerujú k vytvoreniu, k zrušeniu konkurencie a k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Napriek tomu, že mi je to trápne, musím prečítať znova uznesenie vlády č. 462 z 23. mája 2007, citujem časť: „Treba dosiahnuť také legislatívne, inštitucionálne a ekonomické nástroje, ktoré budú postupne viesť k vytvoreniu jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne.“ Toľko uznesenie vlády.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi zareagovať tak najprv na pani kolegyňu poslankyňu Gabániovú. Ja som hovoril o tom, že ekonomické zákony platia, či si to prajeme, alebo neprajeme. Hovoril som aj o trhových mechanizmoch. To je holá realita, ktorú štandardní ekonómovia uznávajú a, samozrejme, uznávajú aj to, čo uznávam ja, že treba reguláciu tých ekonomických zákonov dať aj štátom.

    Čo sa týka pána poslanca Novotného. On to veľmi dobre povedal. Vidno, že on je lekár, ja nie, veľmi dobre povedal na tom príklade lekární. Áno, presne to som mal na mysli. Presne to som mal na mysli, keď som uvádzal ten príklad s kávou, nakoľko sa mi zdal jednoduchší a povedal by som pre širšie spektrum pochopiteľný.

    K pani poslankyni Tóthovej. Na to môžem povedať jediné, že ľutujem, že som sa s týmto svojím príspevkom neprihlásil písomne, lebo by som vystúpil znova aj ústne a uviedol by som ďalšie a iné príklady, prečo si myslím, že tento zákon konkurenciu ruší. Uviedol by som to možno na iných, jej bližších príkladoch, ale všetko by sa opieralo o ten istý model, ktorý som tu popísal.

    A k pánu poslancovi kolegovi Kužmovi. No, ja zasa nie som taký mladý, aby som si nepamätal, ako som sa chodil pýtať, či už doviezli bicykel, no aj v tom rade na mäso som stál. Ten toaletný papier si nepamätám, ale pamätám si inú, veľmi dôležitú hygienickú potrebu presne v tom istom garde. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v diskusii nasleduje pán poslanec Mikloš. Ja chcem navrhnúť jedno riešenie. Keďže sa blíži 17.00 hodina a predpokladám, pán poslanec Mikloš, že vaše vystúpenie je viac ako na päť minút (reakcie zo sály), aha, ospravedlňujem sa, takže ďalej v rozprave vystúpi posledný z ústne prihlásených pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, vážení hostia, rokujeme o zásadnom zákone, ktorý výrazným spôsobom ovplyvní kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti na dlhé obdobie pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Aj preto ten dôraz a tá pozornosť, ktorú venujeme tomuto zákonu zo strany opozície a myslím, že najvýraznejšie zo strany SDKÚ – DS.

    Najskôr chcem povedať jednu vec, ktorú považujem za zásadnú a ktorá zrejme je predmetom pomerne veľkého nedorozumenia a opakovaného nedorozumenia. Viacerí poslanci, najmä z HZDS pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová, ale aj z ostatných koaličných strán tvrdia, že vlastne nie je pravda, že týmto návrhom zákona sa obmedzuje konkurencia, že týmto návrhom zákona sa obmedzuje možnosť vybrať si slobodne zdravotnú poisťovňu, že sa obmedzuje pluralita zdravotných poisťovní.

    Myslím si, že je to jednoznačné, takže k tomu dochádza, ale pravdou je, že k tomu dochádza skrytejším spôsobom, ako boli pôvodné predstavy ministra Valentoviča a najmä zrejme strany SMER a predsedu vlády, lebo všetci si dobre pamätáme, že tu boli nezakryté plány a predstavy rušenia súkromných zdravotných poisťovní. To sa ukázalo ale ako technicky, právne, ale aj politicky ťažko realizovateľné, takže sa prichádza s návrhom, ktorý nie až tak viditeľným spôsobom, ale ide zaviesť to isté.

    Takže veľmi jasne, jednoznačne chcem povedať, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Tóthová, ďalší, každý, kto zahlasuje za tento návrh zákona, zahlasuje za postupné rušenie plurality zdravotného poistenia. Zahlasuje za rušenie možnosti slobodne si vybrať zdravotnú poisťovňu a hlasuje za rušenie konkurencie v systéme zdravotného poistenia. Rozdiel je asi taký, že kým predtým ste to chceli zrušiť zlomením väzu, teraz to chcete rušiť postupným pridusením a zmenením podmienok tak, aby sa súkromné poisťovne zadusili a aby jednoducho nemali žiadnu motiváciu, aby existovali.

    Toto považujem za úplne zásadnú vec, a preto opakujem. Každý, kto bude hlasovať za tento návrh zákona, bude hlasovať za rušenie plurality, za rušenie možnosti ľudí vybrať si zdravotnú poisťovňu a bude hlasovať za horšie fungovanie zdravotníctva, pretože monopol a rušenie súťaže a rušenie motivácie vždy vedie k horšej situácii pre pacientov, ale aj pre zamestnancov, ktorí v zdravotníctve pracujú.

    Druhá vec, ktorú chcem povedať, je otázka hlasu ľudu a verejnosti. Spomenul to pán poslanec Novotný, predseda zdravotníckeho výboru, spomenuli to aj viacerí, že do Národnej rady dnes bola predložená petícia s podpismi okolo 160-tisíc ľudí, ktorí podpísali petíciu za zachovanie plurality zdravotného poistenia. Prednedávnom sme boli svedkami toho, keď sme rokovali o návrhu na odvolanie pani ministerky Tomanovej, že na balkóne bol jeden alebo dva autobusy ľudí, ktorí tu vyvesili nejaké transparenty alebo plagáty a rušili rokovanie Národnej rady.

    Dnes tu máme, vážené dámy, vážení páni, na balkóne zástupcov predstaviteľov týchto 160-tisíc ľudí, ktorí sa podpísali proti takémuto návrhu, aký ste tu predložili. Nekričia, netlieskajú, nevešajú transparenty, ale sú tu a reprezentujú týchto ľudí.

    Chcel som požiadať vo svojom vystúpení, aby bolo umožnené zástupcom petičného výboru vystúpiť na rokovaní Národnej rady, žiaľbohu, rokovací poriadok mi to neumožňuje, pretože by to musel navrhnúť predseda parlamentu.

    Napriek tomu chcem ale dať návrh uznesenia, ktoré vychádza z § 133 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, že Národná rada prerokuje petíciu, ktorá obsahuje viac ako 100-tisíc podpisov a ten návrh uznesenia dávam nadväzne na návrh, ktorý predložil pán poslanec Novotný, ktorý predložil podľa § 73 bod 3 písm. b) návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode programu.

    Čiže dávam návrh uznesenia, o ktorom by sme mali hlasovať po tom, ak by nebol schválený návrh pána poslanca Novotného, tak potom dávam návrh uznesenia, o ktorom by sa malo hlasovať po hlasovaní o návrhu pána poslanca Novotného a tento návrh uznesenia Národnej rady znie, že: „Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o tomto bode programu až do prerokovania doručenej petície za zachovanie plurality zdravotného poistenia doručenej do Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 133 rokovacieho poriadku Národnej rady dňa 12. 9. 2007.“

  • Pani spravodajkyňa, nech sa páči. Myslím si, že je legitímne a čestné, aby sme nehlasovali o tomto návrhu zákona predtým, ako bude prerokovaný vo výboroch, ako prejde celou tou procedúrou, ktorou prejsť musí a čo nejaký čas trvá, kým táto petícia a jej požiadavky nebudú prerokované aj v príslušných výboroch Národnej rady.

    Ak sa totiž tak veľmi a často odvolávate aj na verejnosť, aj verejnú mienku, tak vám chcem odcitovať aj niektoré ďalšie údaje z aktuálneho prieskumu verejnej mienky, ktoré napríklad hovoria o tom, že pánovi ministrovi Valentovičovi dôveruje v to, že je schopný riešiť problémy zdravotníctva necelých 30 % obyvateľov Slovenska, ale 56 % nedôveruje jeho schopnosti riešiť tieto problémy. Osemdesiat percent ľudí považuje za najväčší problém v zdravotníctve drahé lieky napriek tomu, že ste znížili daň z pridanej hodnoty a že ste tvrdili, že to vyrieši problém drahých liekov.

    A zaujímavé, čo sa týka dosahovania zisku zdravotnými poisťovňami. Napriek demagógii ktorú púšťate, napriek tejto demagógii 52 % ľudí si myslí, že by zdravotné poisťovne mali mať možnosť dosahovať zisk, a 27,2 % si myslia, že by túto možnosť mať nemali.

    Dovoľte mi zastaviť sa teda pri zisku zdravotných poisťovní, ale primárne nie pri zisku, ale pri tom, prečo a ako je zisk potrebný pre to, aby zdravotníctvo fungovalo dobre a aby fungovalo dobre v prospech pacientov, v prospech lekárov, v prospech sestier, proste v prospech tých, pre ktorých fungovať má.

    Pán poslanec Halecký povedal jednu veľmi zaujímavú vetu. Povedal: „Zisk budí nedôveru ako termín.“ Áno, je to tak. Plne s ním súhlasím. Zisk budí nedôveru ako termín, a preto vládna koalícia najmä predstavovaná SMER-om a najmä jej predsedom využíva túto skutočnosť a rozosieva demagógiu, populizmus, zavádza. Jednoducho hráte na nevedomosť, neinformovanosť, nevzdelanosť. Hráte na závisť, hráte na nenávisť voči úspešným, voči bohatým a snažíte sa z takej antikapitalistickej mentality, ktorá, žiaľbohu, do značnej miery pretrváva, politicky profitovať.

    Snažíte sa vsugerovať ľuďom, vsugerovať verejnosti, že vám ide o záujmy ľudí a nám, že ide o záujmy súkromných spoločností, či už sú to DSS, alebo sú to súkromné zdravotné poisťovne. Chcem veľmi jasne a veľmi jednoznačne povedať, že je to lož, že je to klamstvo a že je to zavádzanie. A že práve váš boj proti súkromným spoločnostiam, váš boj proti súťaži, proti konkurencii, proti motivácii v konečnom dôsledku je proti ľuďom, pretože vedie k horšiemu fungovaniu, vedie k vyšším nákladom, vedie k horším službám, vedie k horšiemu zdravotníctvu a vedie teda aj k väčšej chorobnosti, k horšiemu zdravotnému stavu a kratšiemu životu.

    Takže nie tí, ktorí obhajujú a presadzujú férovú súťaž a motiváciu, ale tí, ktorí obmedzujú tieto atribúty alebo tieto inštitúcie, práve tí sú proti ľuďom. Pretože treba veľmi jasne povedať, že boj proti zisku znamená boj proti súťaži a boj proti motivácii a boj proti súťaži a motivácii znamená v konečnom dôsledku zaostávanie, nefunkčnosť, drahé, zlé služby, zadlženosť atď.

    Veľmi dobrým príkladom toho je, nemusíme zachádzať do teórie, veľmi dobrým príkladom toho je, že krajiny, ktoré boli založené na súkromnom vlastníctve a slobodnom podnikaní, teda na rešpektovaní práva na slobodné podnikanie a na zisk, vytvorili rádovo lepšie životné podmienky, životnú úroveň, ale aj úroveň zdravotníctva ako krajiny, ktoré tieto inštitúty popreli a popierali.

    A veľmi dobrým príkladom toho je aj Slovensko, ktoré ako súčasť Československa ešte v roku 1948 – 1949 bolo jednou z vyspelých krajín, dokonca ekonomicky vyspelejšou krajinou ako vtedajšie Rakúsko. Áno, ešte v roku 1948 – 1949 hrubý domáci produkt na obyvateľstvo v Československu bol vyšší ako v Rakúsku. Potom sme tu 40 rokov mali režim, ktorý zakázal zisk, zakázal súťaž, zakázal motiváciu, zakázal súkromné vlastníctvo a výsledkom týchto 40 rokov, ale v končenom dôsledku výsledkom práve absencie konkurencie súťaže a motivácie bolo, že sme sa v životnej úrovni, v dôchodkoch, ale aj v kvalite zdravotnej starostlivosti prepadli na rádovo nižšiu úroveň ako napríklad Rakúsko, kde aj zisk, aj súkromné podnikanie, aj motivácia, aj konkurencia zachované ostali.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, návrhmi, ktoré navrhujú v systéme zdravotného poistenia obmedzovať súťaž, obmedzovať motiváciu, obmedzovať konkurenciu, vedú zase len k tomu istému. Vedú k zaostávaniu, vedú k takému stavu, aký sme tu mali a aký sme sa postupne pokúšali prekonávať.

    Vy často argumentujete tým, že zdravotníctvo je niečo úplne iné, niečo špeciálne, že tam by sme o zisku hovoriť nemali. Viacerí moji kolegovia vysvetlili a myslím si, že veľmi jasne, že to nie je pravda. Že zdravotníctvo, samozrejme, má svoje špecifiká, ale že aj v zdravotníctve platia, či sa vám to páči, alebo nie, ekonomické zákony. Ale vy spochybňujete zisk nielen v zdravotníctve.

    Nedávno pri rozprave, keď sme hovorili o návrhu na odvolanie ministerky Tomanovej, tak predseda rozpočtového výboru, ktorý predpokladám, že je jeden z najkompetentnejších v ekonomickej oblasti, vymyslel Ameriku, keď zistil, že DSS-ky vlastne preto lanária klientov a preto podnikajú v tej oblasti, že chcú dosahovať zisk. Samozrejme, že chcú dosahovať zisk. Ale to, že chce niekto dosahovať zisk neznamená, že pre klientov alebo občanov, daňových poplatníkov je to zle. V ekonómii, či sa vám to páči, alebo nie, existuje princíp vzájomnej výhodnosti. Teda, ak niekto dosahuje zisk alebo profit, neznamená to, že ten iný musí dosahovať stratu. Naopak. Ak je systém nastavený dobre, tak práve čím väčší je zisk, čím väčšia je motivácia dosahovať tento zisk, čím silnejšia a férovejšia je konkurencia, tým lepšie nielen pre poisťovne, pre poskytovateľov, pre distribútorov, ale tým lepšie aj pre pacientov, tým lepšie pre lekárov, tým lepšie pre zdravotné sestry.

    A nie je to nič nové, nevymyslel som to ja. Ako teoretický princíp to vymyslel Adam Smith pred vyše 230 rokmi, kedy napísal svoje najznámejšie dielo O pôvode bohatstva, kde vlastne vysvetlil, že pekár nepečie chlieb preto, že primárne chce uspokojovať dopyt, alebo nasýtiť hladných ľudí. Ale že primárne pečie chlieb preto, že chce dosahovať zisk a chce dosahovať primeranú odmenu. Ale zároveň ukázal, že ak existuje konkurencia, tak jeho motivácia nie je v rozpore s tým, aby ľudia mali dobrý a lacný chlieb, ale naopak. Ukázal, že ak existuje motivácia, súkromné vlastníctvo a konkurencia, tak jeho záujem dosahovať zisk, čím väčší je tento jeho záujem, tým lacnejší a lepší chlieb ľudia majú, pretože ľudia sa rozhodujú v podmienkach konkurencie a kupujú si chlieb od toho, kto ho napečie najlepší a najlacnejší.

    Práve popretie tohto princípu, ktorý sme tu mali 40 rokov, viedlo k dnešnej chudobe, viedlo k dnešnému, stále ešte dnešnému zaostávaniu, ktoré máme za krajinami, ktoré desaťročiami takýmito deformáciami jednoducho prejsť nemuseli.

    Viackrát sa tu hovorilo zo strany viacerých, najmä koaličných poslancov, že špecifikum má byť aj v tom, že v zdravotníctve sa používajú verejné zdroje. A že teda z verejných zdrojov by sa nemal dosahovať zisk. Považujem to za absolútny nezmysel. A myslím, že sa to dá veľmi ľahko ilustrovať dnešným headlinom na titulke SME, kde je napísané. „Dal SMER-u, dostane miliardu.“ Chcem sa vás opýtať. Firma, ktorá bez výberového konania dostane 1 miliardu korún na to, aby postavila vojenský archív v Trnave, tie peniaze dostane z akých zdrojov? Zo súkromných zdrojov vašich mecenášov, ale zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov?

  • Táto firma, keď ten archív postaví, postaví ho bez zisku? Postaví ho tak, že dostane od štátu miliardu a minie miliardu a pol, aby ten archív bol taký pekný. Samozrejme, že nie.

    Takže tvrdiť, že s verejnými zdrojmi by sa malo narábať tak, žeby sa nemal generovať zisk, je absolútny nezmysel. A ak by ste to mysleli vážne, tak by ste mali byť dôslední a mali by ste to požadovať všade.

    Otázka teda znie tak, či má zdravotníctvo nejaké špecifiká, kvôli ktorým by ten režim mal byť iný. A odpoveď, aj moja odpoveď znie. Áno, zdravotníctvo má isté špecifiká. Čiže to, čo pani poslankyňa Gabániová povedala, že som šíriteľom a že my sme šíriteľmi neviem akého už neregulovaného kapitalizmu 19. storočia, no, dobre. Nebudem to bližšie komentovať. Ale poviem, prečo si myslím a v čom sú dôvody a v čom sú špecifiká zdravotníctva.

    Špecifiká zdravotníctva sú, po prvé, v tom, že zdravotníctvo všade na svete je vnímané najcitlivejšie, pretože zdravotníctvo má za úlohu starať sa o zdravie. A zdravie naozaj nie je tovarom, zdravie a ľudský život je najvzácnejšou hodnotou. Ale zároveň platí, ako povedal viackrát najmä poslanec Novotný, že zdravotníctvo poskytuje zdravotné služby. A tieto služby tovarom sú.

    Takisto ako vzdelanie samotné nie je tovar, ale hodnota, ale knihy, učebné pomôcky, lavice, stoličky aj výkon nakoniec toho učiteľa je tovarom a službou.

    V čom sú teda špecifiká zdravotníctva a prečo v zdravotníctve musí byť špeciálna pozornosť venovaná regulácii, ale takej regulácii, ktorá neobmedzuje súťaž a motiváciu.

    Prvým dôvodom je teda tá skutočnosť, že ide o veľmi citlivú a citlivo vnímanú oblasť.

    Druhým dôvodom je tzv. informačná asymetria. Áno. V zdravotníctve vždy ten lekár, lekárnik, farmaceutická firma vie oveľa viac, ako vie pacient o tom, aké služby mu poskytuje, aké lieky mu dáva. A aby nedošlo k zneužitiu tejto informačnej asymetrie, musí tu byť silná regulácia a musí to byť silný štátny dozor.

    Ďalší dôvod je ten, že v zdravotníctve existuje takmer nekonečný dopyt. Ten dopyt takmer nekonečný je daný prirodzenou ľudskou túžbou po tom, aby človek žil čo najdlhšie a bol čo najzdravší. Zároveň tento veľký dopyt je posilňovaný aj tým, že technológia ide dopredu a že možnosti liečiť choroby sa neustále rozširujú, ale sú aj veľmi drahé. A práve preto, že je tu rozpor medzi týmto nekonečným dopytom daný týmito dvomi vecami a obmedzenou ponukou, ktorá je daná aj tým, že máme a vždy budeme mať menej peňazí oproti tomuto dopytu, tak je potrebné, aby tu bola istá regulácia.

    Lenže ten problém je v tom, že spôsob, ktorý navrhujete vy, ide presne opačným smerom. Pretože, ak popriete súťaž, ak popriete motiváciu, tak tým nezvýšite objem zdrojov, ale zvýšite rádovo plytvanie týmito zdrojmi. A to je ten problém. To je ten zásadný problém, pre ktorý vami navrhované riešenie nezlepší fungovanie zdravotníctva, ale zhorší fungovanie zdravotníctva, prečo vami navrhované riešenie uvrhne zdravotníctvo do toho stavu, kde bolo predtým, kedy bude generovať obrovské dlhy, kedy bude pokračovať nadmerný dopyt, kedy budú pretrvávať nadmerné kapacity, ktoré v zdravotníctve budú, a kedy obrovská časť tých zdrojov, ktoré v zdravotníctve sú, pôjde nie na liečenie pacientov, nie na lieky pre tých, ktorí ich naozaj potrebujú, ale na financovanie neefektívnosti systému, na plytvanie.

    Tá analýza jasne ukázala, ktorá sa ešte robila počas našej vlády, že v predreformnom zdravotníctve až 30 % zdrojov, ktoré sa v zdravotníctve použili, nešlo na zdravotnú starostlivosť, ale išlo na financovanie nadmerného dopytu a nadmerných kapacít. Teda inými slovami, vyletelo hore komínom bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom pomohlo ľuďom a pomohlo pacientom.

    Prečo teda vládna koalícia takýto návrh dáva. Podľa môjho názoru je to predovšetkým, lebo môže to byť aj nechápanie alebo iné chápanie týchto procesov. Viera, podľa mňa nesprávna, ale možno viera v to, že teda štát, štátny monopol zabezpečí lepšie fungovanie, ale myslím si, že dnes už nie teoreticky, ale z hľadiska praktických skúseností mnohých krajín je tak jasné, že to fungovať nemôže a nebude, že ak je to tak, tak je táto viera neodpustiteľnou chybou.

    Ale myslím si, že to nie až tak, že by tí, ktorí tento návrh predkladajú, boli až tak málo odborne zdatní. Myslím si, že skutočným, najdôležitejším zámerom tejto novely je snaha ovládnuť zdravotníctvo. Je snaha ovládnuť zdravotníctvo, pretože zabrániť, po prvé, tendencii, ktorá tu jednoznačne bola, kedy v konkurenčnom prostredí štátne, alebo ak chcete verejné poisťovne fungovali horšie a aj preto, že fungovali horšie, strácali poistencov a znižovala sa ich váha na trhu. To je celkom jednoznačné, môžete sa na tom presvedčiť na číslach, o mnohých hovoril poslanec Novotný.

    Ak tvrdíte, že je to preto, že sú zle nastavené parametre a podmienky, tak ste mali vyše roka na to, aby ste tieto parametre a podmienky mohli zmeniť, ak to vyplýva zo štruktúry poistencov alebo z iných odborných vecí. Myslím si, že nie. Myslím si, že hlavná príčina toho, prečo verejné poisťovne fungovali horšie a strácali poistencov bola práve v tom, že boli verejné, že boli štátne, že neexistovala dostatočná motivácia dosahovať pozitívny hospodársky výsledok, teda zisk, teda fungovať tak, aby to bolo v prospech ľudí, v prospech poistencov, aby týchto poistencov získavali. Že toto je fakt a že to nie je len nejaká teoretická predstava, vyplýva z konkrétnych čísiel, ktoré existujú napríklad o čakacích lehotách, ktoré existujú napríklad o platbách za jeden bod, kedy súkromné zdravotné poisťovne pre pacientov ponúkali omnoho lepšie služby, teda kratšie čakacie lehoty, lepšie platby a lepšiu zdravotnú starostlivosť.

    Teda základným zámerom je zvrátiť tento trend, posilniť čo najviac pozíciu štátnych alebo verejných zdravotných poisťovní, keďže vo férovej súťaži to schopné nie sú, tak to chcete priškrcovaním a dusením súkromných poisťovní. A, samozrejme, že ideálny cieľový stav pre vás by bol, a to viacerí moji kolegovia ilustrovali aj na výrokoch predsedu vlády, ale dokonca aj na platnom uznesení vlády, že ideálnym stavom pre vás by bolo, keby ste dosiahli len jednu štátnu alebo verejnú poisťovňu, pretože tým by ste získali obrovský mocenský nástroj na podriadenie si, riadenie všetkých zdravotníckych zariadení a aj na kšefty podobné, o akých sme tu hovorili v súvislosti napríklad s firmami, ktoré bez výberového konania, predražene objednávali, ak si dobre pamätám, oftalmologické alebo iné prístroje.

    Potom by to bolo úplne ideálne, bolo by veľmi ľahké potom zlikvidovať tú nemocnicu, pretože sa mi nepáči, pretože vedenie tej nemocnice je vraj prepojené na toho alebo na onoho, alebo je to neziskovka, na ktorú nemám dosah. Potom by to bolo veľmi, veľmi ľahké, aby sme mali jednu poisťovňu v rukách, v rezorte by sme mohli kraľovať a kraľovali, ako by sme chceli. Akurát, že ten rezort by fungoval pre pacienta horšie a horšie a nielen pre pacienta, ale aj pre lekárov a pre sestry. Kam teda speje slovenské zdravotníctvo? Kam spelo do polovice roka 2006 a kam speje teraz? Kam spelo za Zajaca, kam speje za Valentoviča?

    Zdravotnícka reforma, ktorá sa teda zjednodušene nazýva Zajacova, bola ťažkou reformou, bola reformou, ktorá bola určite aj najcitlivejšia a najcitlivejšie vnímaná, ktorá bola aj najnegatívnejšie vnímaná zo všetkých reforiem, ktoré minulá vláda urobila, a ani táto reforma ako žiadna nakoniec nebola bez chýb, dokonca si dovolím povedať, že vtedy to bolo relatívne najviac aj vecných chýb. Ale v zásade chcem povedať, že Zajacova reforma bola správna, bola obsahovo správna a viedla k riešeniu alebo k tomu, že sa aspoň začali riešiť problémy, ktoré dovtedy len narastali. Problém nadmerného dopytu, problém nadmerných kapacít, problém neefektívnosti, problémy korupcie a ďalšie a ďalšie problémy.

    Kam ale speje zdravotníctvo za posledný vyše rok? Rušíte to, čo bolo základom, čo bolo základným obsahom Zajacovej reformy, ale neprichádzate s ničím iným. Vy neprichádzate s absolútne žiadnou predstavou toho, ako by to podľa vás malo fungovať, ale idete celkom určite v protismere s tým, čo sa osvedčilo a s tým, čo sa osvedčilo nielen u nás tým, že sa už začali tie pozitívne trendy prejavovať, ale čo sa osvedčuje aj v zahraničí. Nie je náhoda, že dnes socialistická vláda v Maďarsku, ale aj pravicová vláda v Česku robia tie isté alebo veľmi podobné kroky v zdravotníckej reforme, aké sa robili na Slovensku v rokoch 2002 až 2006. Vy idete opačným smerom. Krivka zadlžovania zdravotníckych zariadení, napríklad dlhu voči Sociálnej poisťovni, má tvar hlbokého U. Do polovice roka 2006 tieto nedoplatky, táto zadlženosť klesala, od polovice roka 2006 strmo rastie a ďalej rásť bude.

    Zadlžovanie zdravotníctva má dôsledky nielen v jeho horšom fungovaní, zmäkčovaní podmienok, zväčšovaní sa zase korupcie, ale má a môže mať dôsledky aj v ohrození prijatia eura napríklad. Ja som povedal už niekedy v apríli alebo v máji a trvám na tom a myslím si, že čoskoro sa to ukáže, že hrozí, že Eurostat presunie niektoré dlhy, ktoré vytvárajú zdravotnícke zariadenia do verejných výdavkov, pretože v zásade majú charakter verejných výdavkov, pretože v konečnom dôsledku ich bude musieť niesť štátny rozpočet, a teda daňoví poplatníci.

    A chcem povedať, že tento zákon, zákon o zdravotnom poistení, ak bude schválený v tom znení, v ktorom je predložený, tento proces a tieto problémy len urýchli a prehĺbi. Žiaľbohu, tie tendencie sú také zlé a také negatívne, že v tomto rezorte budeme nielen my, ale aj občania svedkami toho, že tieto prognózy sa vyplnia tak rýchlo a tak zreteľne a viditeľne, že to bude jasné čím ďalej, tým viac.

    Preto vás žiadam, aby ste nepodporili tento zákon o zdravotnom poistení, ktorý nepovedie k riešeniu problémov slovenského zdravotníctva, ale prehĺbi problémy slovenského zdravotníctva, ktorý vytvorí a bude vytvárať väčšie a väčšie problémy pre všetkých okrem tých, ktorí chcú mocensky a ekonomicky ovládnuť tento rezort a profitovať z toho nečistými spôsobmi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte predtým, ako prečítam zoznam prihlásených do faktických poznámok, tak chcem oznámiť, že hlasovanie bude najbližšie zajtra o 11.00 hodine, čiže dnes sa hlasovať nebude.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa prihlásili páni poslanci Cabaj, Lipšic, Číž, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Valocký, Horváth, Novotný, Frešo a pán poslanec Dzurinda. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže posledný je pán poslanec Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Predrečníkovi chcem len pripomenúť, keď tu hovoril o tzv. úspešnej Zajacovej reforme. Ten bonmot, ktorý letel celým Slovenskom, že kým v minulosti sa pokusy robili na zajacoch, že teraz Zajac robí pokusy na ľuďoch. Ale to len ako jednu poznámku.

    Ale dovoľte, aby som sa vrátil k podstate. Predrečník tu predložil návrh jedného uznesenia. Ja neviem, či je to neskúsenosťou alebo tým, že si neprečítal rokovací poriadok, ale rokovací poriadok nič také neumožňuje a parlament môže robiť iba to, čo hovorí rokovací poriadok. Pripomínam § 73 zákona o rokovacom poriadku: „Národná rada sa uznesenie tak, že buď po a vráti návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie, alebo po b, nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ten návrh predložil kolega Novotný, alebo po c ho prerokuje v druhom čítaní. Ten návrh dáva predkladateľ a je tak aj v rozhodnutí predsedu Národnej rady.

    Takže jediné pokračovanie môže byť: hlasovanie o návrhu pána Novotného, po tom hlasovaní pokračovať v druhom čítaní, zároveň súčasťou tohto hlasovania je rozhodnutie predsedu Národnej rady, ktorý rozhodol o tom, ktoré výbory to prerokujú, či lehoty a spravodajkyňa dáva o nich hlasovať. Zároveň rokovací poriadok počíta aj s tým, v prípade, že toto by nebolo odhlasované, to, čo tam predloží spravodajkyňa, platí rozhodnutie predsedu Národnej rady. To znamená, o vašom návrhu, ak by som aj prižmúril obidve oči, sa dá hlasovať ako poslednom, ak bude vôbec zmysel o ňom hlasovať.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som si pozorne vypočul pána kolegu Mikloša a nie som ekonóm, ale zdalo sa mi to zdôvodnenie byť veľmi racionálne. Prečo je racionálne, aby zdravotné poisťovne mohli vykazovať zisk? Každopádne štát sa môže rozhodnúť v nejakej prvotnej fáze, aký systém zdravotného poistenia si vymyslí, či bude jedna monopolná poisťovňa, či budú nejaké verejné poisťovne ďalšie bez možnosti zisku, možno, že je aj taká krajina, alebo bude systém, ktorý je u nás.

    Ale právne sa obávam, že ten systém, ktorý je dnes, ktorý umožňuje zisk zdravotným poisťovniam následne zmeniť a tým, čo na Slovensku už investovali, zmeniť pravidlá hry, že právne takéto riešenie možné nie je. Teda možné nie je tak, aby nebola porušená ústava.

    Ja o porušení ústavy nehovorím ľahkovážne. Pred pár týždňami, mesiacmi pán minister Mikolaj mal svoj návrh novely vysokoškolského zákona. Tam som povedal, napriek mnohým námietkam, že nevidím porušenie ústavnosti. Tu ho ale vidím. Ak niekto investuje 100 miliónov s návratnosťou 20 rokov a potom sa mu povie po dvoch rokoch, že tá návratnosť nebude nikdy, pretože sa zisk zruší, ja tam problém s ochranou vlastníckeho práva vidím.

    Navyše Legislatívna rada vlády, pán minister, mala rovnako pochybnosti o ústavnosti a nakoniec dala vyjadrenie, že veď o tom rozhodne Ústavný súd. No určite rozhodne, a to všetci vieme, na to nepotrebujem Legislatívnu radu vlády, na to nám stačí dať ústavu.

    Takže, pán minister, neviem kvôli čomu predkladáte do parlamentu návrhy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nielen skončia na Ústavnom súde, ale budú tam aj úspešne napadnuté. Už jeden taký tam je, ktorý zakázal exekúciu zdravotníckych zariadení.

    Pán poslanec Cabaj, k tomu vtipu o Zajacovi. Pokiaľ by ste už boli opozičným poslancom, tak by ste zrejme boli v Národnej rade stíhaný. Zachraňuje vás len to, že ste z koalície.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Gabániová.

  • Ďakujem. Pluralita poisťovní, podľa môjho názoru, boli len veľké oči a zbožné želanie politických garnitúr, ktoré vehementne reformovali zdravotníctvo. Temer každý jeden minister zdravotníctva doteraz reformoval.

    A teraz pragmatická stránka veci, prečo to boli veľké oči. V Nemecku, kde majú občania inú kúpyschopnosť, teraz konkrétne neviem, ako sa tá spolková republika volá, vedela som to, keď sme rokovali o zákonoch pána ministra Zajaca, ale pamätám si, že mala 18 miliónov obyvateľov, okrem jednej verejnoprávnej poisťovne pôsobia dve súkromné poisťovne zdravotné na zdravotné pripoistenie. Myslím, že to hovorí za všetko.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Valocký.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Mikloš, ja by som len nadviazal trošičku, keď ste povedali, že vo vzťahu k voličovi nám pomáha nejaký taký antikapitalistický moment alebo niečo podobné. Prepáčte, že vás necitujem. Tak by som chcel povedať, že vám zase pomáha u vašich voličov, že neustále nás obviňujete za boľševikov a že tu chceme komunizmus. Ale chcem ísť k veci.

    Viete veľmi dobre, pán poslanec, že v Európe existuje tzv. európsky sociálny model. A v rámci neho je zdravotníctvo službou vo verejnom záujme. A je potom celý systém vo vzťahu k verejným zdrojom v úplne inom režime ako čisté podnikateľské prostredie. A toto je práve ten rozdiel medzi nami, sociálnou demokraciou, a vami, teda pravicou, ktorí skutočne v minulosti veľmi dobre viete, ako povedal pán kolega Cabaj, že jednoducho občania odmietli Zajacovu reformu. Preto sa tá reforma neujala. Odmietli ju aj zamestnanci, aj občania. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Horváth.

  • Pán poslanec Mikloš, prosím, dovoľte mi zmieniť sa k tej vašej úvahe o strategických krokoch jednou myšlienkou. Ja mám rád každú diskusiu. Každý intelektuálny diskurz, ktorého sa môžem zúčastniť, veľmi vítam. Nielen mám preň porozumenie, ale mám ho dokonca veľmi rád. A preto aj vaše slová si vždy rád vypočujem, či s nimi už súhlasím do takej miery alebo onakej.

    Je však potrebné povedať k tej istej stratégii, k tej vašej úvahe o strategických krokoch, ktoré majú ekonomický charakter a ktoré majú viesť k rozvoju spoločnosti aj to, že nemožno myslieť vždy len na obdobia, ktoré sú ohraničené nejakými 20 rokmi dopredu alebo 10 rokmi dopredu. V kontraste alebo v porovnaní s vašimi krokmi súčasná vláda, keď už hovoríme o tých hodnotách, ako ste povedali hodnota život a ľudské zdravie, tak súčasná vláda v porovnaní s vašimi krokmi má na mysli aj zohľadňovanie dnešnej doby, dnešného života, kvality života ľudí alebo kvality života ľudí v najbližších rokoch. To znamená, v tomto je ten rozdiel, zásadný rozdiel. To znamená, že musia byť znesiteľné tie opatrenia aj tie opatrenia, ktoré vy navrhujete. V tomto je zásadný rozdiel, pretože tí ľudia nemôžu znížiť kvalitu svojho života natoľko, aby museli utiecť z krajiny. To nie je možné. V tomto je zásadný rozdiel. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že pán poslanec Mikloš veľmi jasne vysvetlil dôvody, ktoré vedú stranu SMER k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Vysvetlil to úplne jasne. SMER-u naozaj nejde ani o verejný záujem, nejde ani o to, aby bolo viac peňazí v systéme zdravotníctva. SMER-u ide o to, že chce prostredníctvom svojich nominantov ovládať celý balík 90 miliárd Sk z verejného zdravotného poistenia. O to tu ide. To je cieľ vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne. Dnes ovláda len balík 60 miliárd korún, pretože dve štátne zdravotné poisťovne ovládajú dve tretiny trhu.

    Logická by bola otázka, prečo tých 60 miliárd, o ktorých rozhodujú nominanti SMER-u, v tých dvoch štátnych zdravotných poisťovniach nestačí. Viete, prečo to nestačí? Preto, lebo súkromné zdravotné poisťovne, ktoré im vytvárajú ťažkú konkurenciu na trhu zdravotného poistenia, bojujú s nimi o ich poistencov. A preto aj tieto štátne zdravotné poisťovne musia veľmi efektívne nakladať so zdrojmi, veľmi efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť. Ale ak sa SMER-u legislatívne podarí oklieštiť, demontovať celý tento systém, demotivovať zdravotné poisťovne a vytlačiť ich z trhu, ovládne naozaj strana SMER prostredníctvom svojich nominantov cez jednu štátnu zdravotnú poisťovňu celých 90 miliárd Sk. A obávam sa, že v tej chvíli čas priamych zákaziek za 1 miliardu Sk už nebude takou raritou a špecifikom rezortu obrany, ale stane sa úplne bežnou praxou v podaní Všeobecne zdravotnej poisťovne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel nadviazať na predrečníka v tej časti, kde sa venoval tomu, že vládna koalícia do tohto zákona vlastne vniesla akýsi boj proti zisku a vyslovene ekonomicky ukazoval, že tento boj proti zisku v konečnom dôsledku znamená boj proti záujmom jednotlivých pacientov. Ja si myslím, že súčasná vláda namiesto takýchto chimerických bojov proti zisku a namiesto toho, aby podporovala klientelistické praktiky v štátnych inštitúciách, by sa ozaj mala venovať v prípade zdravotníctva boju proti strate a boju proti dlžobám, a to je práve úloha, ktorej zdravotné poisťovne môžu napomôcť, lebo tie nemajú záujem na plytvaní. To znamená, ja si myslím, že súčasná vláda by mala robiť presný opak toho, presný opak toho, čo tu teraz navrhuje, mala by podporiť konkurenciu a skutočne sa spoľahnúť na to, že inštitúcie, ako sú zdravotné poisťovne, ktoré si ľudia budú slobodne vyberať, a tým pádom budú zaručené, že si vyberú tú, ktorá je najkvalitnejšia, alebo tie, ktoré budú najkvalitnejšie, tak tieto spôsobia to, že v celom systéme peniaze prestanú unikať. Presný opak toho, čo robí vláda v podaní pána ministra Valentoviča teraz.

  • Faktická poznámka pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi za zreteľné vysvetlenie nezmyselnosti toho, o čom uvažovali niektorí poslanci vládnej koalície v tento deň a totiž mám na mysli akúsi zlučiteľnosť plurality a zákazu zisku. Jednoducho, keď sa zakáže zisk, automaticky to znamená koniec plurality. Mám pocit, že to bolo veľmi jasne a zreteľne vysvetlené.

    Zaujala ma ale aj tá časť, keď pán poslanec hovoril o miliardovej zákazke firme IKORES bez verejného obstarávania. Ako vieme, táto firma je jedným zo sponzorov vládnej strany SMER a je zaujímavé, že nejde len o túto zákazku tejto firme z verejných zdrojov. Táto firma z verejných zdrojov dostala aj 213 miliónov na výstavbu východnej hranice. Ďalej 120 miliónov na výstavbu letiska. Sú tu ďalšie práce na železnice, napríklad rekonštrukcia železničnej stanice v Lamači atď. atď. Zdá sa, že môžem konštatovať, že rozsah prác, ktoré vykonáva IKORES, by stačil zabezpečiť aj ďalších 15 premiérových generácií. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Dzurinda.

  • Za kľúčovú vetu vo vystúpení kolegu Mikloša považujem tú, keď povedal, že opatrenia v návrhu zákona nezlepšia, ale zhoršia situáciu v zdravotníctve. Zhoršia pozíciu pacientov, zhoršia pozíciu lekárov, zdravotných sestier, fyzioterapeutov a vôbec pracovníkov v rezorte zdravotníctva.

    Kolega Mikloš pripomenul, že ste znížili daň z pridanej hodnoty na lieky a dnes 80 % občanov hovorí, že lieky sú drahé. Pomohli ste súkromným veľkým výrobcom liekov a distribútorom, ľuďom ste nepomohli, uškodili ste štátnemu rozpočtu.

    Ja pripomeniem ďalšie opatrenia. Prvé, čo vám napadlo urobiť, bolo zrušenie 20- a 50-korunáčok. Pripomeniem, že prieskum, o ktorom kolega Mikloš hovoril, priniesol aj ďalšie číslo: napríklad, že opäť sa predlžujú rady ľudí v čakárňach čakajúcich na vyšetrenie. Sedemdesiatosem percent občanov hovorí, že tieto rady sa opäť zvýšili a problém čakacích lehôt sa zvýšil.

    Uvediem tretie opatrenie – Zákonník práce. Opýtajte sa prednostov kliník, opýtajte sa riaditeľov nemocníc, ktorí sú aj vašimi členmi, členmi SMER-u, čo hovoria na ostatné úpravy Zákonníka práce. Nerobia nič iné, na nič iné pomaly nemajú čas, len naháňajú, aby boli služby, aby boli kompletné operačné tímy, predlžujú sa lehoty na lekársky zákrok. Povedzte, čo ste týmito opatreniami dosiahli, ako ste pomohli ľuďom, a vám predsa vždy ide o ľudí. Ak sa vám nepáči Zajacova reforma, urobte svoju reformu, ale nevracajte ten systém do bezútešna, ako sme ho tu už 45 rokov poznali.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš, hovoríte, že zdravotné poisťovne vytvárajú zisk. Z akých zdrojov vytvárajú tento zisk? Peniaze, ktorými disponujú, vyprodukovali pri akej činnosti? Nie sú to náhodou peniaze občanov, ktoré odviedli do týchto poisťovní zo zdravotného poistenia? Čiže občania si platia správcov týchto zdrojov, ktoré za vašej vlády mohli koľkokoľvek použiť na správu týchto zdrojov. Myslím si, že je veľmi správne, že súčasná vláda obmedzila výšku zdrojov, ktoré sa môžu použiť na správu.

    Ak hovoríte o zisku, tak ak úspešne chcú spravovať poisťovne tieto zdroje, tak rozdiel medzi nákladmi vyloženými na správu a percentom, ktoré na to môžu použiť, je ich zisk.

    Ale pýtam sa vás. Je normálne a nie je to amorálne, ak ľudia si odvedú peniaze do zdravotnej poisťovne a tieto zdravotné poisťovne sa snažia obmedzovať preplácanie zdravotných úkonov, a tým si zvyšujú svoj zisk? Ak by vyprodukovali tie peniaze ako povedzme obchodná spoločnosť, ktorá vytvorí zo svojej činnosti zisk, tak prosím. Ale sú to peniaze, ktoré tam odvádzajú občania a ktoré tam odvádza vláda za poistencov a čím menej táto poisťovňa vyplatí, tak tým má väčší zisk. Myslím si, že nie je korektné hovoriť o tom, že tu vzniká pluralita, ak poisťovne si môžu vytvárať zisk. Tieto peniaze patria do zdravotného poistenia do systému naspäť a ich zisk je vlastne len z percenta na správu.

    Jednu poznámku k drahým liekom. Samozrejmá vec, že v prieskume verejnej mienky vám vyjde, že občania hovoria, že lieky sú drahé. Napriek tomu, že táto vláda urobila vážne kroky k tomu, aby zlacneli, sú tieto lieky pre občanov, hlavne pre nízkopríjmové skupiny drahé, ale za vašej vlády boli nedostupné. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Začnem od konca, ďakujem pekne. Tým, čo ste povedali na záver, že za našej vlády boli nedostupné, je nezmysel, ktorému sám nemôžete veriť. Hovoríte, že keď menej vyplatí zdravotná poisťovňa, tým má väčší zisk. Ako ale potom viete zdôvodniť, že súkromné poisťovne platia za bod viac ako verejná, že v súkromných poisťovniach sú kratšie čakacie lehoty ako vo všeobecnej. Ak sa pýtate, z akých zdrojov dosahujú súkromné poisťovne zisk, pán poslanec Záhumenský. Áno, z verejných zdrojov, presne z takých istých verejných zdrojov ako firma IKORES, pričom ich ale dosahujú v súťaži s inými súkromnými a so štátnymi zdravotnými poisťovňami na rozdiel od firmy IKORES, ktorá tú miliardu z verejných zdrojov nedostane vo férovej súťaži, ale preto, že vás futrovala v predvolebnej kampani.

  • Čo sa týka pána poslanca Cabaja. Pán poslanec Cabaj, ja som preto dal návrh uznesenia a máme tu precedensy, kedy sa nehlasovalo o zákone, o ktorom sa rozprava ukončila, ale hlasovalo sa až neskôr, takže precedens tu je, je to návrh uznesenia, nie je to v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Pán poslanec Lipšic, plne súhlasím s tým, že som o tom tiež presvedčený, je protiústavné, ale nie je to moja parketa, tak som o tom nehovoril.

    Pán poslanec Horváth hovoril o tom, že my teda, ako keby sme presadzovali len také tie dlhodobé a vám, že ide aj o to, aby sa to hneď zlepšilo. No ale čím ste zlepšili za ten rok? Zrušením poplatkov? Tým, že sa predĺžili čakacie lehoty a ľudia čakajú dlhšie? Znížením DPH, ktorej ste pomohli distribútorom, hovoril o tom môj kolega pán poslanec Dzurinda, takže nebudem to už rozvádzať.

    No a čo sa týka konštatovania pána poslanca Valockého, že som mal povedať, že vás obviňujem a označujem za boľševikov. Ja som to slovo, pán poslanec, nepoužil, ale ak ste to takto pochopili, tak ste to pochopili správne.

  • O slovo teraz požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenie pána poslanca Mikloša. Niekoľkokrát spomínal vo svojom vystúpení, a teraz to opäť v reakcii na faktické poznámky zaklincoval, že teda ako funguje ten SMER a podobne.

    Takže dovoľte mi, aby som ako predseda poslaneckého klubu zareagoval na toto vystúpenie. Ospravedlňujem sa, že využívam tento inštitút, ale nemohol som sa riadne prihlásiť do rozpravy, pretože som bol na prijatí predsedu Slovinského parlamentu. Takže niekoľko slov.

    Vlastne, pán Mikloš, no, dôveryhodnosť, odbornosť, to by mali byť teda atribúty, o ktorých presviedčate verejnosť, že sú vašou súčasťou a teraz ste nám to dokumentovali.

    Dovoľte osobný názor, pán Mikloš, no, bolo to vcelku zaujímavé vystúpenie, skutočne agenda súkromných zdravotných poisťovní. To slovo agent, nechcem ho nejako veľmi pejoratizovať, ale ono naznačuje, že agent má právo vychvaľovať klady nejakého produktu, jeho úlohou je presvedčiť adresáta, aby ten produkt zobral a jedine, za čo zodpovedá, z čoho profituje je výsledok. To znamená, že to predá, a teda, že disponuje tým ziskom, o ktorom ste hovorili.

    Pán Mikloš, takto hovoriť o zisku a demonštrovať tak neuveriteľné nepochopenie úplne samozrejmých vecí, ktoré sa dotýkajú verejného sektora, verejných peňazí a zároveň neregistrovať stav diskusie, ktorá v európskej verejnosti na túto tému prebieha, je neuveriteľné. Ak máte pocit alebo časť verejnosti má pocit, že takto vyzerá dôveryhodný politik, ja teda tomu nerozumiem a pokúsim sa vysvetliť prečo, pán Mikloš.

    SMER na rozdiel od vás veľmi dobre pozná Ústavu Slovenskej republiky, osobitne príslušný článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že máme sociálne trhové hospodárstvo. Vy ste demonštrovali vaše vnímanie toho slova hospodárstvo celý čas, ako ste pôsobili vo veľmi vysokej funkcii podpredsedu vlády v podstate osem rokov. Na základe toho, keďže SMER vie, čo je to sociálne trhové hospodárstvo, tak registruje a rešpektuje v plnom rozsahu aj trh. Rešpektuje úplne samozrejme generovanie zisku, ktorý je úplne samozrejmou činnosťou kapitalistického spôsobu hospodárenia, teda hospodárenia, v rámci ktorého je hlavným mechanizmom, v rámci ktorého sa uskutočňuje výroba, nákup a predaj pracovnej sily a tu je trh. A vieme, čo je to jednoduchá reprodukcia, čo je rozšírená reprodukcia aj, samozrejme, nevyhnutnosť, aby firmy mohli generovať prostriedky na to, aby sa mohli rozvíjať, aby mohli neustále obohacovať trh svojimi produktmi a podobne.

    Zároveň aj vieme, čo sú to verejné peniaze, čo je to poskytovanie služieb, ako poskytuje služby štát, pán Mikloš, ak teda dovolíte, a práve tu je dosť zásadný význam. Nepochopiť na vašej úrovni ekonóma význam poskytovania služieb vo verejnom záujme a stotožňovať ich s generovaním zisku v normálnom trhovom prostredí, ja osobne považujem za nepochopiteľné a mňa osobne vystúpenie ekonóma, ktorý to nepochopí, toho ekonóma, aby to výrazne nezdôveryhodnilo, dokonca až tak, že potom veľmi ťažko sa diskutuje o tom.

    Čo je, pán Mikloš, náš problém, je, že ak by ste vy boli naďalej vo vláde, ak tam je skutočná podstata vecí, o ktorých ste rozprávali, tak to by bolo tak, že predsa štát naozaj nakupuje služby. Štát nakupuje služby a prečo by nemohol služby nákupu štátu organizovať súkromný sektor? Keby ste boli vy podpredsedom vlády, pravdepodobne sa dočkáme, že by ste veľmi rýchlo zariadili, že by ste urobili súťaž pre 5, 6 veľkých kapitálových skupín, ktorí by vytvorili súkromnú správcovskú spoločnosť a spravovali by štátny rozpočet, pán Mikloš, napríklad.

    A tam je podstata toho, o čom vy rozprávate. Lebo však veď majú právo generovať zisk. No a tí ľudia by spravovali teda štátne peniaze, vložili by sme im nenávratne, ako ste to urobili vy, tieto peniaze aspoň na 30 rokov, to znamená, do 30 rokov do budúcnosti by spravovali súkromné správcovské spoločnosti štátny rozpočet, predávali by teda, nakupovali by v mene štátu služby, ako to robia teraz súkromné zdravotnícke spoločnosti, no a úplne geniálne by a zároveň úplne prirodzene a samozrejme generovali zisk z tejto činnosti.

    Problém je, že v politike, a teda medzi štátom a trhom sú isté disproporcie, rozdiely. Majú rozdielne úlohy, rozdielne mechanizmy. Štát reguluje v istých veciach, štát koná v mene spoločnosti a zabezpečuje v rámci štandardov, ktoré sú typické pre verejný sektor, zabezpečuje služby. Tie štandardy pre ten verejný sektor spočívajú v tom, že sú verejne kontrolovateľné. Že je tam jednoducho, že príslušný minister, ktorý spravuje daný rezort, je povinný, aby vykonával poriadnym spôsobom správcovské povinnosti štátu. A o tej kvalite, samozrejme, sa dá diskutovať.

    Ale predovšetkým je tu tento fenomén, že je tam demokratický prístup tých, s ktorými peniazmi sa nakladá. V správe týchto peňazí, k vstupovaniu, kontrole týchto peňazí veľmi zásadným spôsobom a že nie je daný súkromnému záujmu, ale verejnému záujmu, ktorý sa môže za 3, 4, 5 rokov zmeniť, má iný charakter.

    A toto, pokiaľ som to tak improvizovane sa vám snažil vysvetliť, je ten základ toho rozdielu medzi fungovaním štátu a medzi súkromnou spoločnosťou. A preto poskytovanie služieb vo verejnom sektore má dramatický rozdiel, alebo dramaticky iný charakter, ako má klasické generovanie zisku v trhovom prostredí. Toto naozaj je nevyhnutné pochopiť a toto je alfa a omega toho, čo si myslím, že Slovensko potrebuje pochopiť, vnímať to a aby sa aj občania naučili chrániť si svoje práva, aby im niekto nebral a nevnútil do súkromného chomúta v tomto smere ich peniaze, aby im znemožnil akýkoľvek normálny prístup k týmto peniazom ku kontrole a podobne.

    Tí ľudia, ktorí musia dávať peniaze do zdravotných poisťovní, do dôchodkových správcovských spoločností predsa majú prístup iba k súkromnému sektoru. Vstupujú do priestoru, ktorý je súkromný, kde ako poslanec sa ani nemôžem ísť opýtať, pretože ma nepustia, pán poslanec, ani za brány tej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ak nebudú zdvorilí a trošičku so mnou zdvorilo nepokonverzujú.

    To je základný problém a základný rozdiel medzi nami. A chránime tieto peniaze nie preto, že by sme nechceli niekomu a bránili a čosi to tu vyprávali tým nesmierne siláckym spôsobom akoby lož a nemáme radi zisk a podobne.

    Pán Mikloš, toto je nedôstojná diskusia, to je nezmysel a ja vás vážne vyzývam, poďme sa baviť naozaj o tom, kde sú prínosy súkromného správcovstva. Ak si myslíte, že je dobrý, skúste verejnosti v korektnej diskusii, bez tých nezmyselných ideologických floskúl a bez toho vajatania tu, ako poskakujete, akože ste nepovedali boľševický, ale mysleli ste správne a podobne. Načo je toto dobré, pán Mikloš? Je to absolútne nanič.

    Poďme sa baviť o tom, že my musíme našim občanom pri správe ich peňazí, kde štát má nesmierne dôležité úlohy, ktoré sú garantované ústavou, pán Mikloš. Štát má napísané, že garantuje občanom istý typ a istý rámec hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv.

    Dôchodkové správcovské spoločnosti ani súkromné poisťovne negarantujú občanom nič iba to, čo je v klasickom obchodnoprávnom vzťahu, pán Mikloš. To je ten zásadný rozdiel. Čiže my musíme udržať pre našich občanov možnosť kontroly ich nakladania s ich peniazmi. To je základný problém, a preto SMER bojuje a bude ďalej bojovať a bude hľadať dobré mechanizmy, a to v situácii, kde ste vy vaším bezbrehým liberalizmom veľmi výrazne zabránili možnosť doregulovať a normálne stanoviť obchodné pomery vzhľadom na to, že opäť SMER zápasí teraz s neustálou ochranou investícií a podobnými záležitosťami, čo veľmi výrazne sťažuje možnosti naozaj odstraňovať riziká, ktoré v tomto smere sú a podobne.

    Takže zásadná otázka, ktorá tu je. SMER potrebuje udržať peniaze, ktoré sa používajú v zdravotníctve pod verejnou kontrolou. To je zásadná otázka.

    Pán Mikloš, vám ako ekonómovi, ja nechápem, ako môžu ujsť tie všetky prívlastky, ktoré ste adresovali SMER-u. Prečo ich neadresujete do Veľkej Británie, do Kanady? Iste poznáte, aký je mechanizmus verejného financovania vo Veľkej Británii. Oni opäť nepochopili genézu vo vašej osobnosti, nevypočuli vás s týmito vecami, ktoré tu rozprávate (potlesk v sále) a diskusie na túto tému, ktoré, samozrejme, z pravicového prostredia vychádzajú, tam diskutovali doteraz, ani v náznaku k takémuto prechodu neprechádza.

    Pán Mikloš, tieto veci treba minimálne seriózne zobrať do úvahy a potom začať diskutovať na tejto úrovni. Prečo je u nás, prečo je tento model lepší a podobne? Je situácia v Slovinsku veľmi známa. Je to jeden zo štátov z postkomunistických, ktorý má najvyššie HDP na hlavu. Ako pristupoval k politike menového fondu ten, ktorý sa uskutočnil u nás v tom totálne neoliberálnom prostredí a vnímať, ako ste to urobili vy. Ako ste dokázali chrániť elementárne národné záujmy a elementárne záujmy svojich obyvateľov.

    Hovorili ste o farmaceutických firmách a o tom, ako nezodpovedne tam štát nakladá s peniazmi a podobne. Otvoril som dneska dvoje noviny a tam je o tom, aký je obrovský problém z toho, že veľké farmaceutické spoločnosti predražujú lieky. Chránením autorských práv zabraňujú tomu, aby sa tam, kde je to najpotrebnejšie, na južnej časti zemegule, aby tam bolo možné poskytovať za primeranú cenu peniaze. Dokonca tie farmaceutické spoločnosti uznali už túto aktivitu a sú rôzne aktivity od OSN a iných organizácií, v rámci ktorých sa teda hľadajú riešenia preto, aby sa odstránili tie pseudotrhové prekážky, o ktorých vy hovoríte a kde sa začne konečne sledovať hlavný zmysel ľudskej činnosti aj trhu.

    Zabezpečovanie základných ľudských potrieb. Pretože naším zmyslom predovšetkým je v našich životoch, pán Mikloš, nie je vyrábať, zabezpečovať základné ľudské potreby, udržať krajinu v udržateľnom stave sociálnom, ale aj ekologickom a v rámci toho dokonca uvažujeme o tom, aké tempo hospodárskeho rastu pustíme a do akej miery sme schopní chrániť ekologický a sociálny priestor. My o tom diskutujeme, vy nie, lebo, však prečo by ste to robili. Alebo to bolo výnimočné teraz, že ste iba teraz agentom pre toto, ale inak ste teda objektívnym politikom, ktorý má starosť o bicyklovanie, o lesné cesty, a to všetko, čo ste nám tu demonštrovali.

    Takže zarážajúca neznalosť, pán Mikloš, ja som sa teda profesionálne zaoberal verejnou správou a v rámci toho, prirodzene, som sa musel zaoberať trošku aj, ako sa pohybujú vo verejnom priestore peniaze, ako sa spravujú a aké sú nápady. Poznám rôzne typy mechanizmov, ktoré sa ale v čisto teoretickej podobe objavili a ktoré vy teraz tu prezentujete ako nejaké absolútne uznané verejné pravdy, pričom v žiadnom štáte v podstate ten typ užívania verejných peňazí a verejného priestoru, kde teda absolutizujeme výkon politickej moci ako službu, pričom pre mňa tento význam má obrovský význam. Zároveň ju vydám za trhový priestor, a to znamená, že poskytovanie týchto verejných služieb začneme v tomto rozsahu, ako ste to urobili vy, privatizovať.

    Pán Mikloš, tak privatizácia zdravotníckych poisťovní je problém, ale ten sa riešiť dá. Ak vidím niekde obludnosť takéhoto uvažovania, tak vidím práve o tých dôchodkových správcovských spoločnostiach, ale o tom nechcem hovoriť, pretože zobrať občanom spod ich správy za 10 rokov predpokladaných 200 miliárd, ktoré bude v tých správcovských spoločnostiach, neumožniť absolútne žiadny konkrétny vlastnícky dohľad nad ich peniazmi, lebo to sú ich peniaze, vydávať toto za nejakú kvalitu v situácii, keď správcovské spoločnosti negarantujú ani nieže výnosy, kde negarantujú ani istinu, dnes je to absolútne preukázateľné, je to obludnosť. Je to obrovská krádež občanom, pán Mikloš, a ak ide o nejakú snahu, kde krvopotne hľadáme dobré riešenie a naozaj, nie je to vždy jednoznačné, tak ide o to, vrátiť tie peniaze znovu občanom pod ich kontrolu. A keď sa budeme baviť o tom, že sa vedia vytvoriť podmienky, kde súkromný sektor naozaj vie zabezpečiť lepšiu správu istej časti peňazí, pri zabezpečení dostatočnej kontroly štátneho politického priestoru, aby naozaj bolo možné garantovať odstránenie prípadných zásadných pochybností, SMER sa aj o tom vie baviť. Ale vám o žiadnu diskusiu v tomto zmysle skutočnú nejde.

    Využili ste historickú možnosť, že ste zobrali občanom naozaj obrovské množstvo peňazí, vložili ste ich do konkrétnych súkromných spoločností, verejných peňazí, budúcich peňazí občanov, ktoré ešte ani nemajú, ktoré ešte len budú mať za 10, za 20 rokov. Tie peniaze ste principiálne vyniesli z investičného prostredia na Slovensku a nikto nevie, kde sa tých 200 miliárd bude investovať.

    Ja som už tu niekoľkokrát hovoril, že zakladateľ Európy Schumann mal základnú tézu, o ktorej hovoril, národné štáty si financujú svoj rozpočet z národných úspor. Vy ste naše národné úspory, pán Mikloš, do haliera za pán miliárd korún rozpredali budúcim spoločnostiam a o tom, aké majú podnikatelia dokonalé podmienky dnes v našom bankovníctve pri svojich podnikateľských aktivitách, o tom by sa tu tiež dalo veľmi intenzívne a veľmi dlho rozprávať.

    Takže myslím si, že toto sú základné veci, ktoré som vám, pán Mikloš, chcel nejakým spôsobom pripomenúť. Teším sa, samozrejme, na vaše odpovede a na vaše faktické poznámky, ale poprosím vás, skúste sa vyrovnať s tou podstatou, čo som vám chcel povedať. A skúste trošku aspoň porozmýšľať o zodpovednosti voči občanom, o ktorých toľko tu rozprávate aj s pánom Dzurindom, lebo na mňa to pôsobí a naozaj na všetkých nás ako červené súkno a robí nám to zle. Bezostyšne začnete tu rozprávať o 80 % občanov, ktorí ako nesúhlasia s liekmi atď., transparentne, účelovo povyberané fakty.

    Pán Mikloš, zásadná vec, 60 % obyvateľov tejto krajiny túto vládu podporuje, takže, nech sa páči, už sa ani nebudeme nejako veľmi zapájať do týchto diskusií. Vykladajte tieto veci. Neviem, do akej miery ste povinní alebo to robíte dobrovoľne pre tie súkromné správcovské spoločnosti. Pokiaľ sa vrátite skutočne k serióznej diskusii o tom, ako sa budú spravovať verejné peniaze v oblasti zdravotníctva, sme pripravení. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Číža pán poslanec Mikloš, Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová, páni poslanci Lipšic, Štefanec, pani poslankyňa Gabániová, páni poslanci Bauer, Mikuš, Frešo, Ivančo, pán podpredseda Hort, pán poslanec Janiš a pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ešte pani Laššáková. A ako prvý má slovo pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Číž, chcel by som sa vám predovšetkým poďakovať za váš neutíchajúci záujem o moju osobu. Naozaj ma to teší a svedčí to o vašom vrelom vzťahu ku mne. Keďže ja mám taktiež vrelý vzťah k vám a mám vás naozaj rád, tak vám chcem len odporučiť jednu vec. Naozaj úprimne vám odporúčam, aby ste nabudúce skúsili hovoriť trochu pomalšie, možno budete mať akú takú šancu sám porozumieť obsahu a zmyslu toho, čo hovoríte. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Slafkovský. Pán poslanec Slafkovský, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne, ubehla tam síce minúta s čakaním na červené svetielko, ale možnože to za tú minútu stihnem.

  • Prepáčte, vráťte čas pánovi poslancovi.

  • Vážený pán podpredseda, mňa zaujali dve prirovnania, ktoré si použil smerom ku Británii a k Slovinsku. Tak v Británii a v Írsku, v Kanade, kde je podobný zdravotnícky systém dnes, a to mám od viacerých ľudí, ktorí tam sú za prácou pracovne, alebo nejako podobne, je im vrele odporúčané, pokiaľ si potrebuješ niečo dať spraviť, zuby, zoperovať, ošetriť, vyšetriť alebo niečo podobné, sadni do lietadla, leť do Prahy, do Bratislavy, pretože tu sa toho normálne nedočkáš. Druhú cestu máš, že si zaplatíš súkromné objektívne poistenie a budeš v súkromnej nemocnici vyšetrený, ale tam je to za cash a natvrdo.

    Takže majú dva paralelné systémy. Jeden, v ktorom sú dlhé čakacie lehoty, nespoľahlivý a s ktorým sa sami trápia, pretože zmeniť zdravotný systém je naozaj veľmi ťažké, a druhý, ktorý funguje, kde sú zamestnaní Angličania, Angličanky, kde sa starajú o pacientov úplne vzorne, ale je veľmi drahý, pretože je cashový. V tom prvom systéme pracuje minimum Angličanov, ale väčšina Pakistancov, Indov a aj Čechoslovákov.

    Slovinsko je krajina, ktorá vo svojom systéme zadefinovala jasne, že ak chceme poskytovať zdravotnícke služby na primeranej úrovni, tak je tu určité percento a stanovili to popri diagnózach, z ktorej diagnózy koľko si každý musí sám zaplatiť. A toto, čo si musí zaplatiť sám zo svojho vrecka, a teraz troška možno tápam, sa platí tak, že je to buď natvrdo, alebo cez pripoistenie a tam je zasa len normálny zisk. Takže zisk mimo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja som stihla zachytiť prvé slová pána podpredsedu Číža, keď hovoril, že máme sledovať európsku legislatívu. Ja by som mu rada pripomenula, keby si bol dobre prečítal návrh zákona, bol by sa v doložke zlučiteľnosti dočítal: „Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom doložky zlučiteľnosti.“

    A ešte rád by som mu z prílohy, kde je analýza fungovania systémov zdravotného poistenia v Európe, prečítala tiež jednu stať z ministerstva zdravotníctva. „V súvislosti s platnou aj pripravovanou legislatívou v oblasti zdravotného poistenia vzhľadom na naše členstvo v Európskej únii je nanajvýš aktuálne preskúmať právnu úpravu Európskej únie.“ Čiže to nie je v zákone, to len máme preskúmať, „a to tak vo vzťahu k zisku, konkurencii, oprávnenosti štátnych zásahov, ako aj k nášmu zákonu o hospodárskej súťaži, ktorý na rozdiel od stanovísk Európskeho súdneho dvora v takýchto zaraďuje zdravotné poisťovne medzi podnikateľov podliehajúcich tomuto zákonu“.

    Ja vôbec v tomto zákone neviem prečítať, alebo vôbec nemáme napísané, aby sme my išli zmeniť nejako celý ten právny systém, aby sme to priblížili právu Európskej únie. Toto sa ešte len chystá. Tak ak sme chceli aj takúto vec pripraviť, mali sme počkať s týmto zákonom, mali sme pokojne nechať fungovať zdravotné poisťovne bez stresov a mohli sme pripraviť, ak ste síce to nikomu nesľubovali v programovom vyhlásení, zmenu zdravotného poistného systému.

  • Faktická poznámka pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán predseda, myslel som si, že k zdravotným poisťovniam už nevystúpite. Mýlil som sa. Mám tri poznámky.

    Po prvé. Vy vystupujete väčšinou vždy po rozprave. Už to robíte pravidelne, to nie je len náhoda, aby už bolo možné reagovať len cez faktické poznámky, a nie v rámci rozpravy. Nepovažujem to za prejav nejakej veľkej odvahy.

    Po druhé. Podozrievam vás z toho, že vy hovoríte aj preto tak rýchlo, aby si ľudia nevšimli to, čo vy dávate za faktické informácie, či sú pravdivé, alebo nie.

    Teraz pán kolega Slafkovský to dokumentoval na príkladoch iných zdravotníckych systémov. Ja si spomínam našu polemiku o tom, aká je Horná komora v Nemecku, ktorú ste prehrali, ale ste svätosväte tvrdili, že proste je to korporativistický model. Čiže zrejme aj preto hovoríte rýchlo, aby si ľudia nestihli všimnúť, koľko prekrútených faktov alebo vymyslených faktov alebo z neznalosti používate.

    A po tretie. Povedali ste vo svojom vystúpení, že my sme vložili, teda dnešná opozícia stovky miliárd korún do súkromných spoločností. Ja som bol zatiaľ vždy v tom, že to občania vložili svoje peniaze či na zdravotné poistenie, alebo na dôchodkové poistenie. Ja si myslím, že naši občania, pán podpredseda, sú múdrejší ako vaši úradníci alebo tety na ministerstvách. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda Číž, z toho referátu, čo ste absolvovali a adresovali pánovi poslancovi Miklošovi, tak dalo by sa reagovať na mnohé.

    Ja by som ale chcel zdôrazniť to, že ste spochybnili opäť existenciu súkromných osobných účtov v druhom pilieri a že ste spochybnili ich garanciu. Myslím, že toto je hrubé zavádzanie verejnosti a vôbec sa nečudujem vašim permanentným útokom na druhý pilier a na úspory občanov, ale chcem zdôrazniť, že tieto úspory sú stopercentne garantované. Je to najprísnejšie chránený sektor finančného trhu. Viackrát, mimochodom, aj dnes, sa k tomu vyjadrila z najvyšších miest Národná banka Slovenska. Nezneisťujte, prosím, občanov. A tie peniaze sú na súkromných účtoch, to nie sú vaše peniaze, takže, prosím vás, nesiahajte ľuďom, viac ako 1,5 milióna ľuďom na ich úspory. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Gabániová.

  • Ja len kratučko. Vážené dámy, vážení páni, myslím, že je najvyšší čas, aby občania Slovenskej republiky mali šťastie na štátnikov, ktorým leží na srdci využitie verejných prostriedkov na verejné blaho, a nie na osobné záujmy.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, mne sa veľmi páči tvoj záujem o odbornú diskusiu, o argumentáciu, o vlastne také súťaženie jednotlivých názorových prúdov na takej európskej alebo celosvetovej úrovni.

    Chcem povedať, že mne sa ale zdá, že trošku ideovo si zostal niekde tak v sedemdesiatych rokoch, keď vlastne sa už začalo odchádzať od toho etatistického prístupu po skúsenostiach, ktoré boli v tých predchádzajúcich dvoch desaťročiach a začalo sa odchádzať od toho, aby štát proste ovplyvňoval svojimi investíciami tvorbu národného produktu.

    Po druhé. Chcem pripomenúť, opäť dneska objavený prieskum MVK, kde 80 % ľudí hovorí, že najväčší problém v zdravotníctve sú drahé lieky a vysoké doplatky na ne. Kde je prínos zníženia DPH v oblasti liekov? Keď sme o tom pri tomto zákone rozprávali pri štátnom rozpočte, tak ste neverili, že proste nestačí, že to nie je lineárna závislosť, že to proste takto nefunguje. Chcem tým upozorniť a povedať to, že treba viacej počúvať ľudí a skúsených ľudí, čo majú aj na Slovensku, nielen inde vo svete.

    A takisto dnešná petícia. Za tým je tiež mnoho odborníkov. Chceš povedať, že tých 160-tisíc ľudí sú všetci agenti súkromných zdravotných poisťovní?

    Po tretie. Hovoril si, aké sú prínosy vôbec súkromného správcovstva. Samozrejme, je to téma na dlhšie, nie na pár sekúnd. Chcem povedať len jedno, že aj teória zhodou je, že dobré spravovanie štátu znamená, jeden atribút je aj efektívne spravovanie, a to znamená zabezpečovať kvalitu lacno aj s pomocou...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Faktická poznámka pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, tvoje vystúpenie, ale aj tie záležitosti, ktoré si obhajoval, to znamená dôchodkové zabezpečenie a zdravotná starostlivosť na mňa pôsobila ako totálna koncepčná bezradnosť.

    V dôchodkovom zabezpečení ste navrhovali ako prvé zrušiť DSS-ky, potom prišiel absurdný návrh rozdať peniaze z druhého piliera a skončilo to tohto týždňovým politickým vydieraním predsedu vlády s DSS-kami.

    V zdravotnej starostlivosti prišiel prvý návrh zrušiť zdravotné poisťovne, vytvoriť len jednu, potom len jednu štátnu, pod tlakom možno ústavnosti sa to zmenilo a dnes sme tu v tomto zákone, ktorý preberáme.

    Ten vrchol bezradnosti, pán podpredseda, je aj tvoja obhajoba toho sociálneho pôsobenia štátu, v ktorom vidím len jedno, ovládnuť všetko pod zámienkou sociálneho štátu, ale ten vrchol je v tom, že si tu celú dobu obhajoval pôsobenie štátu a váš župan predáva polikliniky a zbavuje sa poslednej kompetencie samosprávneho kraja v oblasti zdravotníctva. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán podpredseda Národnej rady Číž, vaša snaha vo vystúpení urobiť z toho vystúpenia nejaký ideologický konflikt s pánom poslancom Miklošom mi pripadá ako priehľadný, ale zbabelý manéver, ako odpútať pozornosť. Dnes tu hovoríme o návrhu zákona o zdravotnom poistení, o návrhu, ktorý znemožní ľuďom vybrať si zdravotnú poisťovňu a fakticky tým, že ich zlikviduje. A vy ste o tom nepovedali ani jedno slovo.

    Zaujala ma vaša poznámka, keď ste hovorili, že sa vám robí zle z týchto diskusií. Úprimne povedané, aj mne by bolo zle na vašom mieste, keby neprešiel týždeň a nepretriasal sa tu nejaký nechutný klientelistický škandál. Áno, robilo by sa mi zle a tiež by som sa možno snažil odpútať pozornosť, ale pochybujem, že by som išiel až na takú úroveň ako vy.

    A po tretie sa mi chce dodať, že to, že kto koho zastupuje v prípade DSS-iek, tak to si povieme zajtra, vás môžem ubezpečiť. Budete to presne počuť. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, mám dve poznámky. Tá prvá sa týka toho, že vaše vysvetlenie vzťahu sociálnodemokratického poslanca, ako ste povedali, a trhu ako ekonomickej kategórie dnes deklaroval váš kolega Zvonár, keď povedal, že on má trhy rád, keď si tam ide nakúpiť zeleninu. Takže treba adresovať niektoré vaše poznatky aj svojim vlastným kolegom.

    A teraz trošku z iného súdka. Zaujalo ma, ako vehementne bojujete proti súkromnému kapitálu pri zdravotných poisťovniach, a pritom vláda pripravuje verejno-súkromné partnerstvo, a teda využitie súkromného kapitálu pri budovaní diaľnic. Tam vám nevadí súkromný kapitál? A nevadí vám preto, lebo nemáte dosť peňazí na budovanie diaľnic. A to ešte nie je nič. Vy ešte aj tento majetok, diaľnice za 100 miliárd, ktoré sa majú postaviť podľa vás, chcete na 25 rokov dať do správy súkromným spoločnostiam, koncesionárom, za ktoré chcete ešte za štátne peniaze platiť. A hodnota potom bude 200 miliárd. Tak ako to hovoríte, ako to je super nakladanie s verejnými peniazmi. O 100 % sa zvýši potom táto cena. A toto pokladáte za socialistické.

    Som presvedčený, že váš boj proti súkromnému kapitálu je úplne postavený na ideológii, ako povedal, už neviem ktorý kolega sedemdesiatych, možno ešte aj šesťdesiatych rokov.

    Dnes je úplne iná doba, pán podpredseda, úplne iná situácia a prestaňte už démonizovať nielen súkromné vlastníctvo, ale zdravotné poisťovne, správcovské spoločnosti atď., pretože je to cesta, ktorá dovedie Slovensko na pokraj priepasti, na pokraj ekonomickej priepasti. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán podpredseda Hort.

  • Veľakrát som v politike počul nikdy nehovor nikdy a opäť som sa o tom presvedčil. Priznám sa, že som si už veľakrát dal predsavzatie, že nebudem na kolegu podpredsedu reagovať, ale teraz musím.

    Ja som myslel, keď sa pán podpredseda prihlásil, že bude možno jediný a posledný statočný, ktorý bude reagovať na to, čo tu dokumentoval na grafe pán poslanec Novotný. Výrobcovia liekov, distribútori liekov, lekárne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, všetci vytvárajú zisk z verejných zdrojov. Z tých istých verejných zdrojov, s ktorými nakladajú zdravotné poisťovne.

    Veril som, že aspoň on sa k tejto téme prihlási a skúsi nám vysvetliť, aký bol rozdiel, alebo aký je rozdiel medzi tou ľavou a pravou stranou. Bol posledný, ktorý reagoval alebo ktorý vystupoval v rozprave, nepovedal nič. Som z toho dosť sklamaný. Namiesto toho sme si teda vypočuli, a teraz si dovolím použiť slová pána Číža, nesmierne silácky spôsob argumentácie, dramatický tón, floskuly ako bezbrehý liberalizmus, pseudotrhové prekážky a krádež občanom. Pri tej krádeži sa pozastavím. O tej jednej miliarde už tu bolo dnes hovorené.

    Pán kolega, ja sa pýtam, vy ste vrcholový reprezentant politiky a strany SMER. Vy viete o tom, že okrem tej jednej miliardy sa hovorí, že na Cargu má firma, ktorá tu bola spomínaná IKORES, tento rok zákazky za 1,8 miliardy ďalších? Vy viete o tom, že je pripravené pre budúci rok pre túto firmu 0,8 miliárd, čiže 800 miliónov?

    Pán kolega, hovorí sa o tom aj, že je tam marža okolo 30 %. Skúste sa niekedy spýtať, keď ste taký ľudový, kto túto krádež platí, z akých peňazí, pre koho tieto peniaze idú, ak máte taký zmysel pre spravodlivosť a pre sociálnu spravodlivosť, čo by sa z toho dalo všetko vykryť?

  • Faktická poznámka pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. No, ja hodnotím týchto pár minút vystúpenia, pán podpredseda, ako absolútne nepochopenie fungovania systému. Ak ten, kto za to isté množstvo peňazí zabezpečí lepšiu a viac zdravotnej starostlivosti, je zlý. Nie preto, že zle hospodári, ale je zlý preto, že je súkromný, tak toto ja považujem za chybné myslenie. Ak si myslíte vy v SMER-e, že viete najlepšie, kde má byť občan poistený, že viete najlepšie, kde má byť občan ošetrený, tak ja to nepovažujem za dobré myslenie pre občana. A poviem otvorene, že buďto budeme tu mať slobodného človeka, ktorý si sám rozhodne, kde bude poistený, a sám si rozhodne, kde bude ošetrený, alebo tu budeme mať novodobého otroka, otroka SMER-u.

    Pán podpredseda Národnej rady a kolegyne a kolega zo SMER-u, nerobme tu, alebo nerobte tu zo slobodne rozmýšľajúcich občanov novodobých otrokov SMER-u a administratívy SMER-u. Nezahmlievajte svojím vystúpením túžbu SMER-u zobrať a ukradnúť ľuďom peniaze z ich účtov a minúť ich na vaše politické radovánky a ešte to farizejsky vydávať a ohlupovať ich, že je to v ich prospech.

  • Faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Boli to veľmi dva zaujímavé diskusné príspevky, mám na mysli diskusný príspevok pán podpredsedu Číža a pána poslanca. Myslím si, že pokojne môžem v tejto chvíli hovoriť aj o pánovi poslancovi Miklošovi preto, lebo jeho meno toľkokrát zaznelo v tom prejave, že sa iste nepomýlim a neurobím chybu v rokovacom poriadku. Naozaj to boli dva zaujímavé príspevky z toho pohľadu, že odkryli isté dve filozofie vôbec, prečo tá pravá a ľavá strana v tom parlamente existuje.

    Myslím si, že v tejto chvíli ide v rámci tejto diskusie, v rámci rozhodovacích kompetencií o silný alebo slabý štát, ak sa nemýlim, a každá z tých strán vľavo a vpravo je trošku v inej pozícii.

    Kým pán Mikloš tu hovorí o rôznych grafoch, číselkách a neviem ešte o čom, tabuľkách, no tak vy nám stále zdôvodňujete, ako sa ten štát má dobre a ten rozdiel medzi nami a vami je asi v tom, že my by sme chceli, aby sa aj tí občania v tomto štáte mali dobre. To je celý problém. Lenže pre vás je ktorákoľvek fungujúca eseročka, hoci malá, zrejme lepšia ako tento štát, ktorý sa vám dosť ťažko vyslovuje, ale to už je otázka pre inú debatu. Ďakujem.

  • Posledná faktická poznámka pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať za vystúpenie pánovi podpredsedovi Čížovi. Naozaj vo svojom vystúpení sa snažil vysvetliť naše videnie správy vecí verejných a nášho sociálneho štátu. Je nepochybné a sami ste si to priznali, vážená opozícia, že zdravotnícka reforma, ktorá bola v minulom volebnom období odštartovaná, nebola šťastná a bola to vlastne deforma a nie reforma.

    Aj my, keď sme mali pripomienky ako opozícia k zdravotníckej reforme, absolútne sme neboli braní vôbec do úvahy a ukázalo sa, že sme v mnohých tvrdeniach mali pravdu.

    Dávame návrh, aby sme tento stav zmenili. Podľa nášho názoru je takéto riešenie aj urobenie poriadku v zdravotných poisťovniach riešením, ktoré by malo priniesť efekt. Takže ja si myslím, že len čas ukáže, či to bola správna cesta, alebo nie.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem váženým kolegom z opozície za celú sériu faktických poznámok. Ja sa pokúsim zaujať stanovisko iba k niektorým vzhľadom na krátky čas.

    Pán Mikloš, ja vás ako človeka mám rád, ja mám rád ľudí. Ako občan vás nemám rád. Ako občan vás nemám rád, lebo som presvedčený, povedzme, že je to môj súkromný názor, že ste okradli občanov tohto štátu o desiatky miliárd korún. Poctivo o tom hovorím v tomto priestore a snažím sa teda, aby sme tie otázky oponovali. Budem veľmi rád, ak by ste sa vyvinili, že to tak nie je, lebo naozaj by som vám hrozne nerád krivdil. Takže zatiaľ som presvedčený, že áno, a preto o tom hovorím, odpustite mi to, naozaj to nie je osobné.

    Pán poslanec Bauer a ďalší. Ja chcem povedať, že si dosť uvedomujem zodpovednosť za to, čo tu poviem. Ty si Rudolf povedal, že teda som ideovo zostal v sedemdesiatych rokoch. Pokiaľ to nie je len taká politická floskula, v tých hlavných tézach, o ktorých som hovoril, každý ten názor je podložený stanoviskom niektorého významného svetového ekonóma, spravidla nositeľa Nobelovej ceny za roky od 1995 do 2007. Ak tento syndróm, ktorý mi pripisuješ, majú aj títo ľudia, môžeš mať pravdu, ale v opačnom prípade nie.

    K ďalším veciam myslím, že sa vyjadrovať nejako dramaticky netreba. Veľmi pekne ďakujem za faktické poznámky.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú. A chcem sa opýtať na záver navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko? Prosím?

  • Reakcie z pléna.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, na úvod mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí sa prihlásili do rozpravy, ako aj tým, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami.

    Musím teda úprimne konštatovať, že som netušil, koľko odborníkov sa nachádza v parlamente Slovenskej republiky na oblasť zdravotníctva.

    Nemôžem a nechcem reagovať na všetko, samozrejme, čo tu bolo povedané, nakoľko priznám sa, že nerád by som zosmiešňoval niektorých kolegov, nakoľko nemajú ani základné znalosti o tom, aká legislatíva dnes funguje. Takže napriek tomu, že je tu zvykom zosmiešňovať, ja sa tomu vyhnem.

    V prvom rade by som chcel povedať, že ten legislatívny návrh, ktorý sme dneska prerokovávali, nezakazuje zdravotným poisťovniam vytvárať zisk, neruší pluralitný systém zdravotného poistenia a ani občanom neodopiera slobodnú voľbu zdravotnej poisťovne. Toto všetko myslím si, že vysvetľuje časť tých pripomienok, ktoré boli v rozprave, alebo faktických pripomienok.

    Ak by som mohol zopakovať, návrh zákona rieši použitie kladného hospodárskeho výsledku, znižuje správny fond zdravotných poisťovní zo 4 na 3 % a zabraňuje kupčeniu s poistnými kmeňmi zdravotných poisťovní.

    Pokiaľ v diskusii odzneli iné motívy, pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že sa poslanci nedostatočne oboznámili s predloženým návrhom.

  • Smiech v sále.

  • Viete, ťažko sa mi reaguje na ľudí a myslím si, že tá poznámka pána poslanca Valockého o eseročke chrániacej záujmy určitej skupiny ľudí asi bude celkom pravdivá, lebo sa mi ťažko reaguje na ľudí, ktorí prirovnávajú občana Slovenskej republiky k autám, ale neviem k akým značkám, čo sa týka poistenia.

    Čo sa týka rušenia plurality, ešte sa vrátim k tomu. Neviem, prečo by úprava použitia zisku mala rušiť pluralitu zdravotného poistenia. Myslím si, že aj v minulosti existovali zdravotné poisťovne aj neštátne, by som ich nazval, ani nie priamo súkromné, ktoré pôsobili na trhu zdravotného poistenia, neboli akciovými spoločnosťami a nemohli tvoriť zisk. Boli to neziskové organizácie.

    Ešte dve také malé poznámky. Spomínal sa tu rating zdravotných poisťovní a zároveň Maďarsko a jeho cesta do budúcnosti. Myslím si, že tieto dve veci so sebou dosť súvisia, pretože obidve v podstate prezentuje určitá organizácia, ktorá je na Slovensku. Chcem len povedať jednu vec, otvorte si stránku tejto organizácie a zistíte, že Maďarsko vôbec nechystá súkromné zdravotné poisťovne. Tam sa to skutočne dozviete. Takže to je len taký maličký rozdiel oproti dnešnému stavu.

    A ešte jednu poznámku. Chcel by som upozorniť na minulotýždňové stretnutie Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré sa uskutočnilo minulý štvrtok v Kyjeve, kde celý liekový reťazec konštatoval, a nie preto, že by mali zisky, to sa zase môžete dočítať v Zdravotníckych novinách, celý liekový reťazec konštatoval, aký význam malo zníženie DPH na lieky a aký význam malo zníženie cien o 6,6 % od 1. apríla.

  • Reakcie z pléna.

  • No, veď ja vám hovorím, pokojne si to prečítajte. Našťastie tam boli všetci novinári, čiže je úplne jedno, čo v tejto chvíli poviete, pretože tí novinári tam počuli, videli grafy a videli, aký je vývoj v liekovej politike. Ako ušetrili zdravotné poisťovne na zníženej DPH. Tie peniaze, pokiaľ si ich nezoberú ako zisk, budú môcť použiť na zdravotnú starostlivosť.

    A ešte jeden rozdiel. Ešte by som chcel zareagovať na jednu vec. Pre vás zisk miliarda, dve miliardy, to je motivácia. Pre mňa zisk jedna miliarda je cirka 4-tisíc korún každej sestre na výplatu každý mesiac. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním

    o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 365. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 359.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov je zosúladenie právnych predpisov o ochrane ovzdušia s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie, ktorá hovorí o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.

    Predmetná smernica Európskej únie vyžaduje, aby všetky jestvujúce veľké spaľovacie zariadenia plnili od 1. 1. 2008 emisné limity v nej ustanovené. Výnimky umožňuje len pri prevádzke zariadenia na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín.

    V súčasnosti naša platná právna úprava ochrany ovzdušia umožňuje týmto zariadeniam uplatňovať výnimky z emisných limitov bez obmedzovania počtu prevádzkových hodín až do 31. 12. 2010. V súvislosti so skrátením termínu možnosti uplatňovania týchto výnimiek z emisných limitov z roku 2010 na rok 2007, upravenom v zákone o ovzduší, je potrebné vykonať aj samotnú úpravu platenia poplatkov po roku 2007 pre zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré si výnimku do konca roku 2010 takto mohli uplatňovať.

    Táto úprava sa navrhuje novelizáciou zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Novelizáciou vykonávacieho predpisu k zákonu o ovzduší sa umožní jestvujúcim veľkým spaľovacím zariadeniam využívať výnimky z emisných limitov, ktoré budú v súlade s vyššie uvedenou smernicou Európskej únie.

    Smernica 2001/80 Európskeho spoločenstva o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení je do zákona o ovzduší a vyhlášok Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vydaných na jeho vykonanie, mám na mysli Vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pod č. 706/2002 a taktiež Vyhlášku spomenutého ministerstva pod č. 408/2003, transponovaná v plnom rozsahu a nie je potrebné preberať jej ustanovenia do nášho právneho poriadku.

    Súlad so smernicou sa dosiahne skrátením termínu pre možnosť uplatňovania národnej výnimky a zrušením národného emisného limitu pre zariadenia, ktoré si budú uplatňovať výnimku na dožitie pre obmedzený počet prevádzkových hodín.

    V súvislosti s týmto by som chcel spomenúť, že na Slovensku ide o tri takéto veľké zdroje znečistenia. Je to predovšetkým Elektráreň Nováky, Bukóza Vranov a sčasti aj Zvolenská teplárenská, ktorá ešte stále disponuje takzvaným záložným zdrojom, ktorý produkuje oxidy síry.

    Na záver mi dovoľte pripomenúť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste predložený návrh zákona prerokovali a postúpili ho do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Lászlóovi Kötelesovi. Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením z 5. septembra 2007 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote a spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 15. októbra a gestorský výbor do 16. októbra.

    Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Miklós. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, na začiatku rokovania tohto parlamentu som si myslela, že je to nejaká malá novela pána poslanca, ale tak, ako čítam, tak som teda nemilo prekvapená. Prepáčte, páni poslanci, my ideme implementovať vypracovanie a zosúladenie právnych predpisov o ochrane ovzdušia s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu cez poslanecké návrhy? Veď toto je absurdum v tejto snemovni a ja dávam návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. d) nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, pretože schválením tohto zákona by sa dosiahol súlad návrhu zákona s právom Európskej únie. Snáď takýto návrh zákona by mal prebehnúť pripomienkovým konaním, riadnym pripomienkovým konaním z ministerstva životného prostredia. Kde sme sa to dostali?

    Už včera sme prerokovali vládne návrhy zákona, ktoré boli v rozpore s niektorými pravidlami a dnes ideme, pokračujeme týmto štýlom. Veď vy od začiatku volebného obdobia, páni poslanci, idete štýlom, že nahradzujete vládu. Tak potom zrušme vládu a poďme robiť poslanecké návrhy a bude tu vládnuť parlament. Ale prepáčte, veď toto sme sa dostali už na hranicu aj, by som povedala, pravidiel tvorby legislatívneho procesu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pokiaľ by mi pani poslankyňa venovala pozornosť, rady by som jej povedala, že trošku o aproximácii práva viem a nikde nie je zamedzené, aby poslanec v rámci svojej voľnej poslaneckej iniciatívy nedával aj takéto legislatívne návrhy. Áno, medzirezortné pripomienkové, teda stanoviská jednotlivých rezortov, to je otázka, aby sa tento návrh tak ako ostatné dostal na rokovanie vlády a tam sú jednotliví zástupcovia vlády, ktorí budú prezentovať stanoviská jednotlivých rezortov.

    Čiže medzirezortné posúdenie, to dostane vo vláde. Predsa poslanecký návrh ide do vlády a vo vláde sedia šéfovia jednotlivých rezortov a tí si tento legislatívny návrh môžu dať pripomienkovať v rámci rezortu.

    Pokiaľ ide o jednoduchú vec, nie je to nejaký veľký problém. Ale ja nevidím právny dôvod ani v legislatívnych pravidlách, ani v žiadnom zákone, aby to bol dôvod na odmietnutie prerokovania návrhu v parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel skutočne v tento deň oceniť aktivity pani poslankyne Sabolovej a zároveň jej zablahoželať všetko najlepšie k meninám. Skutočne gratulujem.

  • Pani poslankyňa Sabolová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Tóthová, vy ako právnička snáď si nemyslíte, že smernice Európskeho parlamentu Európskej únie by sme mali my implementovať len tak cez poslanecké návrhy. To sa mi nechce veriť. Ale novelizáciou vykonávacieho predpisu k zákonu o ovzduší sa umožní jestvujúcim veľkým spaľovacím zariadeniam využívať výnimky z emisných limitov, ktoré budú v súlade s vyššie uvedenou smernicou EÚ a v rámci tých výnimiek to bude veľmi, veľmi zaujímavé.

    Osem rokov som bola vo výbore pre životné prostredie a viem, čo tieto návrhy zákonov o ochrane ovzdušia a o poplatkoch znamenajú. A toto je to nebezpečenstvo, že o tom sa nehovorí, je to skryté, pokojnučko cez poslaneckú novelu my prejdeme cez aj vážne normy a budeme sa tváriť, že sa nič nedeje, však sa to potom nejako urobí. Myslím si, že toto je zlá cesta, páni poslanci z vládnej koalície, veľmi zlá cesta.

  • A ďakujem, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklós. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najprv konštatovať jeden zaujímavý fakt. Aj keď som nerobil štatistiku za tých osem rokov, čo som bol ministrom a teraz poslancom, ale mne sa zdá, že absolútna väčšina zákonov o životnom prostredí prebieha pred auditóriom, kde je pár poslancov. Verím, že to sú fanúšikovia životného prostredia, alebo určení zástupcovia jednotlivých klubov, ale verím, že sú to skôr priatelia životného prostredia.

    Ale dovoľte mi teraz sa vyjadriť k tomuto predloženému návrhu. A teraz netradične sa budem zaoberať dôvodovou správou, pretože, dovoľte mi aj to konštatovať, že zákonodarstvo v oblasti ochrany ovzdušia je mimoriadne zložité a to musí byť naozaj špecialista, aby sa vyznal do každej nuansy tých zákonov. Musím sa priznať, že ani ja sa nevyznám. A bol som osem rokov ministrom životného prostredia.

    V každom prípade v tej doložke sa hovorí, že zmyslom predloženia tejto novely je súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady, čo je pravda a zároveň dávam za pravdu pani poslankyni Sabolovej, že to by sa malo diať inak. Ale veľmi dobre si pamätáme za to predchádzajúce obdobie, že presne tieto ustanovenia sa novelizovali niekoľkokrát poslaneckými novelami preto, lebo neverím, že by niektoré ministerstvo životného prostredia pristúpilo k zoslabeniu vlastných zásad, čo sa týka znečistenia ovzdušia. Čiže to vzniklo takto.

    Po druhé poviem veľmi dôležitú vec. Ide tu o znečistenia ovzdušia zastaranými elektrárňami, ale my týmto zákonom zachraňuje baníkov. Ja som absolútne za záchranu baníkov a za pomoc baníkom, lebo ja mám k nim absolútnu úctu, ja pochádzam z baníckej dediny z Liciniec, každý rok slávim banícky deň v Banskej Štiavnici, aj teraz pred týždňom sme slávili, preskočil som kozu, som členom spolku a tak ďalej, takže ja absolútne som za to, aby sme pomohli baníkom. Baníci sa snažia, oni to dokonca vypracovali, oni dali aj, samozrejme, v spolupráci s odborníkmi, oni vypracovali túto novelu, ale zaujímavým spôsobom táto novela sa týka elektrární. A treba povedať, že elektrárne, najmä Zemianske Kostoľany sú v tomto viac-menej nečinní.

    Ja vám poviem tú prvú takú vážnejšiu novelu, ktorú som ako minister, myslím, že to bolo v 2000 alebo 2001, prepáčte mi, že sa nepamätám na toto. Zaangažoval sa do toho aj vtedajší prezident Schuster, boli tam všetci – odbory, výrobcovia, elektrárne, baníci, všetci tam boli, ktorí majú čo do činenia. A povedali, toto je poslednýkrát, keď žiadajú o nejakú výnimku zo znečistenia ovzdušia. Už sa postaví v Zemianskych Kostoľanoch nová elektráreň.

    Je 2007, nestalo sa to a táto novela sa týka toho, že sa dáva výnimka na dožitie tej elektrárne. Dvadsaťtisíc pracovných hodín, čo je prakticky 1,5 roka, keby to išlo nepretržite, ale tak možnože to bude 3 roky, ja neviem presne, koľko to bude, ale v každom prípade je relatívne krátky čas. A som zvedavý, či naozaj elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch, či sa uzatvorí, alebo či sa neuzatvorí.

    Čiže naozaj, teraz by som povedal tú vecnú stránku. Naozaj ide o zosúladenie nášho zákonodarstva so smernicou Európskej únie, ale ako som povedal, tu viac-menej ide o pomoc baníkom a nie o zamedzenie znečistenia ovzdušia elektrárňou, teda nie o aproximáciu v tomto zmysle. Čiže to je súlad so smernicou.

    Ďalej v doložke, ako zvyčajne sa hodnotí dopad na jednotlivé, položkovito na päť položiek alebo päť bodov. Doložka hovorí o dopade na verejné financie. Áno. Dôvodová správa priznáva, že to bude mať mierne negatívny vplyv na verejné financie, pretože sa zníži príjem environmentálneho fondu, čo neviem, koľko to bude, asi to nebude dramatické. Predpokladám, že to nebude dramatické, ale celkom iste je to zníženie fondu, čiže je to určitý typ, skoro by som povedal až štátnej pomoci, resp. odpustenia nejakých sankcií.

    Ďalej sa hovorí, či je vplyv na obyvateľov? Vážené kolegyne, kolegovia, hovorí sa v dôvodovej správe, že nie. Celkom iste je, pretože to znečistenie, ako som povedal, sa nebude znižovať, bude zostávať na tej istej úrovni, ako bolo doteraz, nič sa nedeje. My len papierujeme. Elektráreň nebude znižovať emisie, my sme jej dali zase výnimku na dožitie, na dvadsaťtisíc hodín, čiže bolo by správnejšie, keby sme tam napísali, naďalej sa bude kumulovať účinok znečistenia na obyvateľstvo hornej Nitry.

    Ďalší bod je dopad na životné prostredie. Dôvodová správa hovorí, že nebude dopad. Ja hovorím, áno, pretože ďalšie tri roky sa bude kumulovať znečisťovanie vo všetkých organizmoch, v pôde, vo vode atď. Čiže zase by bolo správnejšie, aby sme napísali, že áno, bude mať, pretože ďalšie tri roky sa neudeje v znižovaní nič.

    Vplyv na zamestnanosť. Hovorí sa, že nie, ja hovorím naopak, bude mať pozitívny vplyv, lebo sa zachová zamestnanosť baníkov, čo je pozitívny vplyv aj za cenu toho, čo sme pred chvíľou povedali. A či to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie? Áno, priaznivý, pomôže to podnikateľskému prostrediu, pretože aj elektrárne sú podnikateľské prostredie, aj Hornonitrianske uhoľné bane sú podnikateľským prostredím.

    Čiže ja apelujem v tom, teraz by som chcel podčiarknuť, že ja celkom iste podporím tento zákon. Ja podporím tento zákon, pretože ho treba a naozaj týmto pádom ho zosúladíme so smernicou, ale za túto cenu a ja apelujem na to, že keď už sme sa pustili do takéhoto významného zákona cez poslaneckú smernicu, aspoň napíšme pravdu, aby sme si tu v rámci tejto snemovne povedali pravdu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, o tomto to je. Ja by som znovu ocenil prácu baníkov a absolútne im držím palce a vyzývam len elektrárne, aby sa skúsili už za tých osem rokov skoro zamyslieť nad tým, čo s Elektrárňou v Zemianskych Kostoľanoch. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve vety. Pán poslanec, ja len chcem povedať, že vôbec nie je to také dôležité, aby sme museli cez poslaneckú novelu, že to vyčká normálny legislatívny proces. Do konca roka nič nestratíme, ale hovorím, minimálne to, že dávame nepravdy do týchto návrhov zákonov, je to skutočne neslušné voči kolegom poslancom, ktorí môžu poznať obsah tejto legislatívnej normy len na základe dôvodovej správy. Tak bolo by dobré, páni poslanci, keby tam bola vždy pravda to, čo ideme robiť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miklós, chcete reagovať na faktickú. Nie, ďakujem. Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, nedá mi, aby som nezareagoval najprv na pani poslankyňu Sabolovú na margo nejakých neprávd a podobných záležitostí.

    No, prosím vás pekne, rád by som vedel, že v čom je tá nepravda v tej dôvodovej správe, keď na jednej strane tvrdíte, že je tu nepravda a na druhej strane na konci vety hneď poviete, že áno, je dôležité, aby sme zosúladili náš súčasný legislatívny stav s príslušnými smernicami Európskej únie, konkrétne so smernicou 2001/80.

    Zrejme viem, na čo narážate, ale možno by to chcelo trošku podrobnejšie sa zaujímať o problematiku, ktorá skutočne vychádza z problematiky ťažby hnedého energetického uhlia na hornej Nitre a následne jeho spaľovania v Elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch.

    Je to veľmi vážny problém a absolútne nesúhlasím s tým, pani poslankyňa, čo ste teraz pred malou chvíľou tvrdili, že to neponáhľa. Práve naopak, veľmi urgentne to ponáhľa. Tento návrh si myslím, že prišiel v hodine dvanástej, ak nie po dvanástej hodine.

    No a na pána poslanca Miklósa. Som veľmi rád, že máte tak blízko k baníctvu, ja to odovzdám baníkom, s ktorými som v úzkom kontakte či už pri výkone môjho poslaneckého mandátu, ale, samozrejme, aj roky rokúce predtým. Takže určite ich poteší tento váš pozdrav a veľmi dobre ste informovali Národnú radu a toto plénum o tom, že hlavným problémom je skutočne ťažba hnedého uhlia a čo by to znamenalo vlastne, ak by došlo k poklesu ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre.

    Súčasný stav najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia, čo sa týka produkcie SO2 oxidu síry je Elektráreň v Novákoch alebo Zemianskych Kostoľanoch a konkrétne jej dva bloky, trojka a štvorka. Takže pre tých, ktorých to zaujíma aj niektoré konkrétne detaily. To sú dva bloky, ktoré doposiaľ neboli odsírené a o ich rekonštrukcii uvažuje spoločnosť ENEL už určitú dobu.

    Správne ste poznamenali, že táto rekonštrukcia sa nedá vykonať za veľmi krátke obdobie a práve aj sem smeruje vlastne tento poslanecký návrh, ktorý bol podrobne prerokovaný aj s odborníkmi z oblasti baní, ale, samozrejme, aj z energetiky.

    O čo ide. Ide o to, že ak by nedošlo k návrhu tohto zákona, ktorý vlastne zosúladí legislatívu, ako som povedal, aj s legislatívou, konkrétne so Smernicou Európskej únie, došlo by k tomu, že v roku 2010 by došlo s veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa ku 100 % k odstaveniu spomenutých blokov 3 a 4.

    Poďme do konkrétnych čísiel, áno 2010. Znamenalo by to pokles ťažby hnedého uhlia zhruba o 700- až 800-tisíc ton, čo by malo sociálno-ekonomický aspekt hlavne v oblasti zamestnanosti, kde by došlo zrejme k prepusteniu 2-tisíc baníkov aj ostatných pracovníkov v Hornonitrianskych baniach.

    Týmto vlastne dávame určitý priestor ENEL-u a Slovenským elektrárňam k tomu, aby sa definitívne rozhodli, či pôjdu cestou rekonštrukcie 3 a 4, kde by došlo k odsíreniu a prudkému poklesu produkcie SO2, alebo, ako ste spomenuli, dôjde k vybudovaniu nového zdroja, samozrejme, už podľa bežných európskych štandardov, čo sa týka ochrany životného prostredia.

    No a ešte jednu poznámku mi dovoľte na margo toho znečisťovania ovzdušia na hornej Nitre. Vy zrejme pán Miklós ako odborník v oblasti životného prostredia, ochrany životného prostredia, zrejme viete jednu skutočnosť, ktorú ste tu nespomenuli a mohli ste ju spomenúť. Neviem, či to bol zámer, alebo nie.

    Je rozdiel medzi emisiami a imisiami, no a pri návrhu tohto zákona, schválením tohto zákona, samozrejme, veľké znečisťujúce zdroje budú povinné a limitované iba do tej spomenutej výšky 20-tisíc prevádzkových hodín bez ohľadu na obdobie, či si ich rozrátajú do jedného roka, do dvoch alebo do piatich, alebo do ôsmich rokov. Ráta sa tam s prevádzkou až do roku 2015, ale budú limitované. To chcem podotknúť, čiže teraz súčasný skutočný stav, ktorý umožňuje vlastne Elektrárňam Zemianske Kostoľany vlastne páliť v tej trojke, štvorke a produkovať veľké množstvá oxidu siričitého, čo je veľmi negatívne. Ale takto budú limitovaní a sám viete, že ak produkujem menej týchto škodlivín aj za určitý dlhší čas, je väčší predpoklad rozptýlenia, ako keď naraz spálim veľké množstvo. Tým pádom je veľký predpoklad, že to veľké množstvo škodlivín práve spadne do tej oblasti tých imisií, to je vlastne kategória, ktorú vlastne dýchajú ľudia, ale, samozrejme, aj ostatné živočíchy. Takže o tomto to je. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, chcel by som reagovať jednak na pani poslankyňu Sabolovú. Súhlasím s ňou, že také vážne normy by mali zmeniť príslušné rezorty určitou logikou, ba aj s určitou koncepciou. Už ani vtedy som nesúhlasil s bývalým ministrom životného prostredia Miklósom, keď predložil návrh na výnimky. Aj vtedy sme tvrdili, aspoň ja som to tvrdil, že v našom podnikateľskom prostredí vytvárame pre určité podniky privilégiá.

    Napríklad. Majitelia, medzi ktorými je aj Slovenská republika, chcú zrušiť Elektráreň vo Vojanoch. V regióne je charakterizujúca taká 30-percentná nezamestnanosť. To nikoho nebolí, že Nováky chránime, neviem odkedy špeciálnymi výnimkami. Ako môžu byť konkurencieschopné, keď určité podniky, a nie baníci, ale majitelia týchto podnikov budú mať určité privilégiá. Mali a aj budú mať podľa tohto zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu a keďže sa blíži 19.00 hodina, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme vlastne dnes skončili a pokračovali zajtra. Áno?

  • Všeobecný súhlas.

  • Takže prerušujem rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Schôdza bude pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno. Ďakujem a dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.