• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek tomu, že opticky sa zdá, že je nás tu dostatok na uznášanie sa, poprosím vás, aby sme sa prezentovali, aby som zistil uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 102 poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 13. schôdzi overovateľmi budú pani poslankyňa Monika Smolková a pán poslanec Stanislav Kahanec. Náhradníkmi overovateľov budú pán poslanec Emil Vestenický a pán poslanec Martin Kuruc.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Eduard Kukan.

    Chcem vás ešte v úvode informovať, že som dostal list od pani predsedníčky poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia, v ktorom mi oznámila, že poslanecký klub rozhodol o vylúčení pána poslanca Petra Gaburu z klubu poslancov za Kresťanskodemokratické hnutie.

    Navrhnutý program 13. schôdze ste...

  • Reakcia podpredsedu NR SR.

  • Chvíľočku, hneď, ešte k tomu programu, pán podpredseda. Pán podpredseda žiada o slovo.

    Len dokončím, navrhnutý program schôdze máte pred sebou. Ešte predtým, ako budeme prejavovať svoje stanoviská s návrhmi na pozmenenie a doplnenie, uvádzam, že na návrh gestorského výboru správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2006 uvedie pán guvernér Národnej banky, ako je to uvedené v návrhu programu. Milan, hneď, len vás chcem požiadať, že musíme mu dať všeobecný súhlas na to, aby mohol vystúpiť. Chcem vás požiadať, aby ste svojím hlasovaním o programe 13. schôdze vyjadrili zároveň aj svoj postoj a súhlas s vystúpením pána guvernéra Národnej banky. Dobre.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán podpredseda požiadal o vystúpenie.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, ďakujem za udelené slovo, dnes si pripomíname 6. výročie od najväčšieho teroristického útoku v dejinách ľudstva, 6. výročie útokov na New York a Washington. Pri spomienke na tieto udalosti si vždy bytostnejšie uvedomujeme našu vlastnú zraniteľnosť. Zraniteľnosť tých, ktorí vyznávajú život, ktorí vyznávajú slobodu pre seba aj pre iných. Úmyslom teroristov totiž bolo a zostáva zasiahnuť samú podstatu našej slobody a demokracie.

    Postaviť sa zlu je naša povinnosť. V záujme života i v záujme zachovania našej civilizácie, ktorá sa o toto usiluje a pre ktorú je ľudský život najvyššou hodnotu. Pripomínajúc si pamiatku obetí teroristov z 11. septembra 2001, je našou povinnosťou opätovne si potvrdiť naše odhodlanie postaviť sa proti zlu násilia, terorizmu a nenávisti.

    Vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi požiadať vás, aby sme si spoločne v súvislosti s týmto smutným a tragickým výročím uctili pamiatku obetí tejto tragédie symbolickou minútou ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Reakcia podpredsedu NR SR.

  • Pán podpredseda, poprosím vás. Dámy a páni, budeme pokračovať. Pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, samozrejme, dovoľte krátku reakciu. Chcem zvolať poslanecké grémium nielen kvôli tomu, na čo teraz upozorním, ale myslím, že aj vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady je dobré potvrdenie toho, že niekedy by bolo dobré, aby sme si ozrejmili niektoré postupy vyplývajúce z rokovacieho poriadku. A dúfam, že, samozrejme, nikto nepochybuje o tom, že ak by návrh na minútu ticha ako uctenie si pamiatky všetkých obetí akýchkoľvek teroristických činov bol iniciovaný ako súčasť programu, nepochybujem, že žiadny politický subjekt, ktorý je reprezentovaný v tejto sále, by mal akýkoľvek problém pripojiť sa k takémuto gestu.

    Takže budeme teraz pokračovať

    schvaľovaním návrh programu 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pripomínam, že na podanie návrhu je vždy minúta, a poprosím, aby ste potom, kolegyne, kolegovia, odovzdali návrh aj písomne.

    Nech sa páči, pán poslanec Minárik, ako prvý.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, mám dva návrhy. Dúfam, že sa aj tak zmestím do minúty.

    Pred bod interpelácie navrhujem zaradiť bod, ktorý by mal toto znenie – vysvetlenie predsedu Národnej rady, na základe akej kompetencie rozhodol o umiestnení pamätnej tabule na budovu Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí.

    Odôvodnenie: Predseda Národnej rady Pavol Paška rozhodol, to vyplýva z jeho mediálnych výstupov, schválil a odhalil pamätnú tabuľu na historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky. Táto tabuľa obsahuje personifikovaný citát člena Komunistickej strany od 50. rokov, člena ÚV KSČ a člena ÚV KSS až do roku 1989 Vladimíra Mináča. Týmto znevážil všetky obete komunistického režimu. Tento režim bol podľa § 1 zákona č. 125/1996 tejto Národnej rady odsúdeniahodný a podľa ods. 2 Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte poprosím techniku, dajte čas pánovi poslancovi Minárikovi, aby mohol dať aj svoj druhý návrh, napriek tomu, že vyčerpal čas, ktorý je rokovacím poriadkom určený na podávanie.

  • Môj druhý návrh je, aby sa vymenilo poradie bodov 37 a 38. Predseda Národnej rady dôsledne radil poslanecké návrhy vzostupne podľa číslovania tlače, teda aj podľa ich doručenia. Nevidím dôvod, racionálny dôvod, prečo tieto dva body sú v opačnom poradí. Myslím, že je dobré, vzhľadom na to, že ide o uctenie si Andreja Hlinku, aby boli pospolu, ale nevidím dôvod, aby boli naopak zaradené, ako boli podané. Zrejme ide iba o omyl a prosím, vážené poslankyne a poslanci, skúsme tento omyl hlasovaním napraviť.

  • Pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Podľa rokovacieho poriadku navrhujem vyradiť z rokovania tlač 394 návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Rafaela Rafaja, Rudolfa Pučíka, Ivana Šaška na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov k usporiadaniu pomerov po 2. svetovej vojne na Slovensku, je to bod č. 60 a v programe je to bod č. 63, čo sme dostali domov. Zdôvodnenie: Je to návrh, ktorý škodí záujmom Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko podávam návrh, aby sme z programu 13. schôdze vypustili body 3, 13, 21 a 30. Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215 o ochrane utajovaných skutočností (tlač 360). Trinásť je vládny návrh o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 382). Ďalej bod 21 (tlač 370) a bod 30 (tlač 367) návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu, Marty Damborskej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 515...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám tiež dva návrhy.

    Prvý návrh je, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť do 30 dní správu o rokovaní predstaviteľov vlády so zástupcami dôchodcovských správcovských spoločností o novele zákona o sociálnom poistení. Informácie ukazujú, že vláda sa chce dohodnúť s DSS-kami, ale na úkor sporiteľov, čiže aby boli DSS-ky rady, aby bola Sociálna poisťovňa rada, ale aby sa schválila novela zákona o sociálnom poistení tak, že bude škodiť sporiteľom, ktorí si odkladajú v druhom pilieri. Myslím, že by parlament mal mať vedomosť o tom, akým spôsobom vláda rokuje poza chrbát svojich občanov.

    Druhý návrh, pán predseda, vás poprosím, keby som tiež dostal naň čas, je tiež žiadosť Národnej rady vláde, prečítam ju.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Poprosím, technici, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem, pán predseda. Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do 30 dní správu o príprave a zabezpečení detenčného ústavu. Je to pomerne dôležitá vec, ministerstvo už na tom začalo snáď pracovať. Detencia je nová forma ochranného opatrenia pre ťažkých recidivistov a sexuálnych delikventov. Podľa informácie ministerstva je 157 potenciálnych pacientov, ktorí by mali byť umiestnení po výkone trestu do detencie. Vo februári 2006 som ešte ja uzatvoril zmluvu s ministerstvom zdravotníctva, v rozpočte roku 2006 sa zvýšil počet systemizovaných miest príslušníkov zboru o 81 miest. Zmluva bola neskôr vypovedaná, a keď som sa na to pýtal aj pri rokovaní o programe vlády a rozpočte, tak ministerstvo spravodlivosti nevedelo reagovať. Ide o vážnu vec, pretože ide o veľmi nebezpečné osoby, ktoré by sa mohli ocitnúť na slobode, pokiaľ by detenčný ústav nebol zriadený a funkčný.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle rokovacieho poriadku (§ 34) podávam návrh, aby Národná rada prijala uznesenie, v ktorom zaviaže ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, aby do 30 dní podal Národnej rade správu o stave rokovaní o Reformnej zmluve pre Európsku úniu.

    Odôvodnenie: Pripravovaná Reformná zmluva je mimoriadne vážny dokument, ktorý významne ovplyvní budúcnosť Slovenska a aj životy jej občanov, preto sa domnievam, že Národná rada by mala poznať aktuálny stav predkladaného obsahu tejto zmluvy a zaoberať sa ním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Odzneli všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu a budeme teraz hlasovať o jednotlivých návrhoch tak, ako boli podané.

    Ako prvý podal návrh pán poslanec Minárik, ktorý ma žiada o vysvetlenie kompetencie, ktoré ma viedli k rozhodnutiu o umiestnení pamätnej tabule k 15. výročiu schválenia ústavy. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 70 proti, 7 sa zdržali.

    Tento prvý návrh pána poslanca Minárika sme neschválili.

    Ako druhý padol návrh na výmenu postupu bodov, ktoré v merite veci hovoria o tej istej problematike. Je to návrh skupiny poslancov KDH a skupiny poslancov Slovenskej národnej strany ohľadne osoby pána Andreja Hlinku. Napriek tomu, že som jasne na poslaneckom grémiu vysvetlil, že som rozhodol o následnosti tak, ako som rozhodol, samozrejme, dám hlasovať o návrhu pána Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 74 proti, 5 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Ako ďalší podal návrh na zmenu v programe pán poslanec Gyula Bárdos, ktorý žiada o vyradenie tlače 394. Ide o návrh uznesenia skupiny poslancov k denacifikačným dokumentom. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 77 proti, 3 sa zdržali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Ako ďalší podala návrh pani poslankyňa Laššáková v mene troch poslaneckých klubov, aby sa z programu schôdze, tak ako ste ho dostali, vypustili body 3, 13, 21 a 30. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedené body na návrh pani poslankyne Laššákovej vyradili z programu 13. schôdze.

    Ako ďalší predložil dva návrhy pán poslanec Lipšic. Prvý je požiadavka na vládu, aby do 30 dní predložila správu o rokovaní vlády s predstaviteľmi dôchodcovských správcovských spoločností. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Potom ako ďalšia bola žiadosť o správu o príprave detenčného ústavu? Dobre som tomu rozumel? Hlasujeme.

    Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Ešte raz poprosím technikov.

    Kolegyne, kolegovia, toto hlasovanie považujte za neplatné a budeme ešte raz hlasovať za druhý návrh pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 57 proti, 21 sa zdržalo.

    Ani tento návrh pána poslanca Lipšica sme neprijali.

    Ako posledný predložil návrh pán poslanec Fronc. Žiada, aby sme prijali uznesenie, aby vláda do 30 dní podala správu, v ktorej bude informovať o priebehu medzivládnej konferencie, ktorá rokuje o novom texte tzv. Reformnej ústavnej zmluvy pre Európu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 127 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh sme prijali.

    Teraz, dámy a páni, budeme hlasovať o programe 13. schôdze ako o celku so zmenami a doplnkami. Takže budeme sa prezentovať a hlasovať o programe ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 117 za, 20 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili program 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že o prerokovaných bodoch programu budeme hlasovať vždy o 11.00 a o 17.00 hodine, ak, samozrejme, na poslaneckom grémiu nerozhodneme inak.

    A teraz dovoľte, aby sme pristúpili k samotnému programu a pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    zákone z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, je to tlač 351.

    Požiadam teraz pána poslanca Ľuboša Martináka, aby nás informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona pánom prezidentom vo výboroch.

    Chcem vás požiadať, dámy a páni, samozrejme, o zákonoch vrátených budeme hlasovať hneď. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. júna 2007 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2006 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2006 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 346 z 18. júla 2007 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho pridelil na prerokovanie jednotlivým výborom, určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

    V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky, tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 17. júla 2007 uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon neschválila ako celok. Ak Národná rada Slovenskej republiky schválený zákon opätovne schváli, navrhol v čl. II slová „1. septembra 2007“ nahradiť slovami „1. januára 2008“.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, 5. septembra 2007. Výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetný zákon. Výbor uznesením č. 140 nesúhlasil s návrhom prezidenta neschváliť zákon ako celok a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon opätovne schváliť v pôvodnom znení so zmenou účinnosti zákona.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zákone z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2006 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z., v druhom čítaní upraviť účinnosť zákona a v treťom čítaní zákon opätovne schváliť s prijatou zmenou účinnosti zákona.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2006 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 672/2006 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 159 z 10. septembra 2007. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto.

    Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pani poslankyne Tkáčovej za klub SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, ctené dámy kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám oznámila, že klub SDKÚ – DS opätovne nepodporí poslanecký návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, známy aj ako CITES.

    Dôvody, pre ktoré sme návrh nepodporili v predchádzajúcom legislatívnom procese, sa nezmenili. V stručnosti ich zhrniem.

    Po prvé, je to spôsob, akým bol návrh zákona predložený, a to bez možnosti pre odbornú verejnosť zákon pripomienkovať.

    Ďalej, účel predkladaného návrhu je nejasný. Z dôvodovej správy nevyplýva ani slovom odôvodnenie ustanovení, ktoré spôsobia oslabenie kontrolnej funkcie zákona.

    Po tretie, výrazne sa znižujú možnosti sledovania obchodu, odhaľovania nelegálneho obchodu, čo v konečnom dôsledku nezabezpečí v dostatočnej miere ochranu ohrozených živočíchov a rastlín, ku ktorej sme sa medzinárodným dohovorom zaviazali.

    V porovnaní so súčasným právnym stavom sa znižuje ochrana ohrozených druhov, či už domácich, alebo exotických, teda tých, ktoré sú dovážené, a to napríklad zrušením povinnosti požiadať o pridelenie evidenčného čísla, uvádzať v evidencii údaje o totožnosti nového držiteľa exempláru, vydávanie národných dokladov, označovanie exemplárov, povinnosti dopravcov a tak ďalej.

    Ak návrh zákona opätovne schválite, páni poslanci z vládnej koalície, bude fakticky bezzubý a bez účinnej kontroly a zo Slovenska sa môže stať raj pašerákov chránených druhov.

    Okrem uvedených dôvodov je tu jeden nový, veľmi závažný argument. Zákon ako celok navrhuje neschváliť aj prezident Slovenskej republiky. Dôvod je jednoznačný. Prezident navrhuje neschváliť zákon ako celok pre jeho nezrozumiteľnosť, nejasnosť, nejednoznačnosť a závažné legislatívnotechnické nedostatky. V odôvodnení sa pán prezident odvoláva na právny štát. Konkrétne cituje rozhodnutie Ústavného súdu z roku 1998. Dovoľte, aby som zacitovala: „Ak právna norma obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

    Výhrady pána prezidenta možno zhrnúť aj nasledovne, a to jednou vetou: Prijatím zákona v pôvodne schválenom znení nastanú problémy v aplikačnej praxi.

    Na ilustráciu uvediem niektoré sporné ustanovenia:

    - Zrušením povinnosti pre držiteľa exemplára požiadať vedecký orgán o pridelenie evidenčného čísla vzniknú dve skupiny držiteľov exemplárov. Pretože od 1. apríla 2005, keď zákon nadobudol účinnosť, mali by mať všetci držitelia pridelené evidenčné číslo.

    - Zo zákona sa vypúšťa povinnosť uviesť v evidencii údaje o totožnosti nového držiteľa exemplára, ale v ďalšej časti zákona sa uvádzajú sankcie za nedodržanie tejto povinnosti.

    Vnútorne sú nesprávne uvedené odkazy alebo dokonca celkom chýbajú. Text je nezrozumiteľný, absentujú prechodné ustanovenia.

    Zo zákona boli vypustené aj prechodné ustanovenia prijaté pri schvaľovaní zákona v roku 2005, čo je z legislatívneho hľadiska neprípustné.

    Dámy a páni, v nedeľnej televíznej diskusii jeden pán poslanec vládnej koalície povedal, že my opozícia neviem argumentmi presvedčiť vládnu koalíciu. Dobre, teraz sú tu argumenty, ktoré predložil pán prezident. Je odporúčanie hlavy štátu neschváliť návrh zákona ako celok pre jeho nejednoznačnosť, nezrozumiteľnosť, nejasnosť toho, čo sa má zákonom dosiahnuť, dostatočný argument? Ja si myslím, že citovanie rozhodnutia Ústavného súdu o súlade takto zmätočne pripraveného návrhu zákona s obsahom princípu právneho štátu je argumentom najväčšieho kalibru. Argumentom na ochranu právneho štátu. Argumentom na odmietnutie tohto zákona. To už nie je o tom, že tu vpravo je opozícia a tu vľavo je vládna koalícia. To je o tom, či si ctíme právny štát.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, vážená pani kolegyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpila jedine písomne prihlásená poslankyňa pani Tkáčová. Preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Sabolová, Frešo. Ak nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo odovzdávam pani poslankyni Sabolovej.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia chcem povedať, že vrátený návrh zákona pánom prezidentom ako celok nepodporíme. Chcem vyjadriť niekoľko pripomienok k návrhu zákona, prv trochu všeobecne, potom v jednotlivostiach, a zdôrazniť to, že pán prezident požiadal Národnú radu, aby neschválila tento poslanecký návrh zákona ako celok.

    Jedným zo zákonov obmedzujúcich právo verejnosti na účasť v konaniach a na prístup k spravodlivosti je aj ten, o ktorom rokujeme, je to novela zákona aj o ochrane voľne žijúcich druhov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Koaliční poslanci sa pri hlasovaní už v druhom, treťom čítaní na minulej schôdzi podpísali pod takýto zlý legislatívny návrh zákona a hlasovali za tento návrh poslanecký. Pán prezident sa pokúsil svojimi výhradami a svojimi argumentmi označiť nedostatočnosť, ktorú aj predo mnou pani poslankyňa predniesla, tohto návrhu zákona.

    Ja sa dotknem možno jednej časti pána prezidenta, jeho všeobecnej časti v dôvodovej správe k návrhu skupiny poslancov, kde konštatuje, zákon alebo novela, že „navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na štátny rozpočet a predložený návrh zákona nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet“. Už tu je zjavné aj vo všeobecnej časti, že predkladatelia si vôbec neuvedomili, čo takouto novelou zákona prikladajú za povinnosti štátu jednotlivým rezortom. A už sám pán prezident konštatuje, že tieto konštatovania pánov poslancov v dôvodovej správe nie sú v súlade so schválenou novelou zákona, ktorú tento parlament hlasmi koalície schválil.

    Poviem pár odrážok, aby bolo úplne jasné nielen vám, páni poslanci, ale aj verejnosti, lebo neviem, či ste všetci stihli si prečítať dôvodovú správu pána prezidenta, v ktorej hovorí: „Podľa čl. 1 bodu 10 § 13 ods. 2 pripojenej vety bude náklady na DNA znášať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 bodu 20 § 25 ods. 4 osoba, ktorej bol živý exemplár zhabaný, je povinná uhradiť náklady spojené s návratom zhabaného exemplára do štátu vývozu.“ Ďalšie náklady. „Podľa schváleného zákona osoba, ktorej bol živý exemplár zhabaný, už nebude povinná po nadobudnutí účinnosti schváleného zákona uhrádzať náklady spojené s odobratím, zaistením, so zhabaním exemplára a s jeho následnou starostlivosťou do právoplatného rozhodnutia o zhabaní ani náklady spojené s premiestnením zhabaného živého exemplára do záchytného strediska v Slovenskej republike alebo mimo jej územia.“ Tieto náklady bude všetko hradiť štát.

    Pýtam sa, aká zodpovednosť, páni poslanci, keď už ani vy do návrhu zákona takýto detail nedáte. A tu si dovolím povedať jednu všeobecnú poznámku, pretože k opozičným návrhom rezort ministerstva financií poväčšine píše nielen o tom, či má, alebo nemá dopad tento návrh na štátny rozpočet, ale dovolí si rezort ministerstva financií aj odporučiť, že neodporúča schváliť tento návrh zákona. Čiže myslím si, že sme vo veľmi zvláštnej krajine a v zvláštnej demokracii.

    A teraz niekoľko bodov konkrétne k tomuto zákonu, prečo by bolo dobré sa zamyslieť a neschváliť tento návrh zákona.

    Obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín je tretí najnebezpečnejší obchod, je to pomerne výnosný obchod a my ho úplne, by som povedala, otvárame. Dnešný zákon neumožňuje napr. legalizovať nelegálne nadobudnuté živočíchy a rastliny, ale my ich týmto zákonom, dá sa povedať, legalizujeme, umožňujeme zlegalizovať nelegálne odchytené, donesené, dovezené živočíchy či rastliny.

    V druhom takom odseku sa napr. zrušuje preukazovanie pôvodu pre kategóriu B. Sú to 4 kategórie, kde vlastne pre kategóriu C a D, ktoré sú oveľa menej ohrozené živočíchy a rastliny, ktoré sú tam zaradené, my ich budeme musieť, budú musieť preukazovať majitelia, ale kategória B je oslobodená od tohto preukazovania. Pýtam sa, je to správne? Čiže viac chránené nepotrebujú preukazovanie pôvodu, menej chránené áno. Kde je zdravý rozum alebo logika?

    V ďalšom sa chcem opýtať, či chcete úplne vylúčiť kontrolu nad takýmto dovozom alebo vlastne prevádzaním týchto živočíchov a rastlín. Myslím si, že poslanecká novela chcela byť len takým malým odvarom nejakých osobných záujmov istej skupiny ľudí, netvrdím, že v tomto parlamente, ale možno ľudí, ktorí sú aj mimo parlamentu a majú dosah na prípravu takejto legislatívy. A pýtam sa, prečo neprišiel takýto vládny návrh zákona, ktorý by bol zapracoval smernice, ale išiel cez poslanecký návrh zákona? Prečo veci, ktoré boli pripravené na rezorte ministerstva životného prostredia, boli vetované a do parlamentu sa dostáva poslanecký návrh zákona, nie vládny návrh zákona? Je to vlastne typický spôsob vlády tejto vlády od začiatku roka, keď vážne a veľmi citlivé témy prechádzajú mimo pripomienkového konania a idú poslaneckými návrhmi.

    Vážení páni poslanci, bolo by dobré možno, keby ste si uvedomili aj stanoviská k týmto návrhom zákonov, ktoré boli predložené z Legislatívnej rady vlády, z legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, ale aj z legislatívneho odboru pána prezidenta, zvážili a nepodporili tento návrh zákona, pretože nie je dobrý a vytvorí veľmi nebezpečné podmienky pre obchod s voľne žijúcimi, s ohrozenými druhmi živočíchov a s voľne rastúcimi rastlinami, ktoré by mali byť v mnohých prípadoch chránené a mali by byť zo zákona obmedzené podmienky ich nakladania.

    Preto ešte raz opakujem, Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí tento návrh zákona presne tak, ako to bolo pri prerokovaní v treťom čítaní. A veľmi pekne vás poprosím, do hlasovania, do 17.00 hodiny, alebo aj keď budeme hlasovať teraz, skúste si pozrieť pripomienky a zvážiť, či je dobré otvoriť takýto nelegálny obchod, nebezpečný obchod v Slovenskej republike.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka – pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, predkladaný návrh novely zákona je potrebné prijať z toho, aby sa nielen zosúladila slovenská legislatíva s európskym nariadením, ale najmä z toho dôvodu, aby slovenskí občania nemali viacej povinností, ako majú iní občania v rámci Európskej únie.

    Vieme dobre, že súčasne platný zákon vytvára doslova priestor na tzv. zelený šikan pre slušných, poctivých chovateľov aj chránených druhov živočíchov a predkladaný návrh nevytvára priestor na to, aby tu vznikol nelegálny obchod, aby sa tu rozmáhal nelegálny obchod. Každý, kto nelegálne chce porušovať zákon, tak aj v zmysle návrhu zákona je tam vytvorený priestor na to, aby bol postihovaný.

    Čo sa týka vzoriek DNA, aj v súčasne platnom návrhu zákona okrem toho, že chovateľ musí predložiť DNA napriek tomu, že pre chránené živočíchy nie je žiadne akreditované pracovisko nielen na Slovensku, ale ani v Európe, tak bolo vyžadované ho predložiť. A ak sa aj predložilo DNA, ktoré nemalo vypovedaciu hodnotu, tak ministerstvo robilo kontrolnú vzorku, čiže plánovalo financie na kontrolu DNA a tieto prostriedky, ktoré sa aj vybrali pri kontrole, vlastne boli príjmom Environmentálneho fondu. To znamená, že tvrdenie, že to má neutrálny dosah na štátny rozpočet, je pravdivé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Záhumenský, slušní obchodníci a poctiví, poviem, podnikatelia v tejto sfére nechcú tento návrh zákona, pretože vytvára veľmi neprehľadné a netransparentné vzťahy. Slušní obchodníci a podnikatelia chcú, aby bol zachovaný ten návrh zákona, na ktorom sa dostatočne zhodlo veľmi široké spektrum už v minulom volebnom období, keď bol tento návrh zákona prijatý.

    A vy by ste mohli vedieť, pán poslanec, že váš štátny tajomník mal eminentný záujem na tom, aby takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, a nie ten, ktorý by mal byť spracovaný rezortom ministerstva životného prostredia. Pretože vieme veľmi dobre, kto sa zaujímal o takýto obchod, kto vlastne v tejto veci je aktívny. A preto sa čudujem, že také vážne veci, ktoré sa týkajú aj medzinárodných dohovorov, aj ochrany krajiny pred nelegálnym dovozom a vývozom, proste obchodom, by mal ísť cez vládne pripomienkové konanie a nie cez poslanecké návrhy skupiny poslancov, ktorí, si dovolím povedať, nie sú až takí výhradní odborníci v tejto oblasti.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo vystúpi.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcel by som predložiť niekoľko dôvodov, pre ktoré si myslím, že je dobré za tento zákon nezahlasovať, za tento zákon, ktorý vrátil prezident.

    Na prvom mieste sú, samozrejme, pripomienky prezidenta, ktoré sa zdajú veľmi dobre vyargumentované, nebudem ich tu znova opakovať, odporúčam každému, aby si ich ešte pred hlasovaním pozrel, a myslím si, že je to jeden veľmi triezvy legislatívny názor.

    Po ďalšie, je tam aj názor, aj počas tvorby zákona bol názor legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a takisto názor legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta. To znamená, pokiaľ dva takto silné legislatívne orgány konštatujú, že ten zákon nie je zrozumiteľný, alebo konštatujú, že ten zákon by vyžadoval mnoho zmien nato, aby mohol prejsť, a tieto zmeny neboli odsúhlasené, tak vám dávam do pozornosti, aby sme takto legislatívne zmrzačený návrh znova nepodporili.

    Pre tých, ktorí majú obavy z toho, že smernica Európskej únie nebude naplnená, chcem pripomenúť, že ministerstvo životného prostredia, ja dúfam, že to aj pán minister bez problémov potvrdí, tento zákon malo pripravený do pripomienkového konania už v marci, keď bol na žiadosť štátneho tajomníka stiahnutý a miesto neho sa objavil na svete tento poslanecký návrh. To znamená, že svojimi kapacitami ministerstvo nieže je v stave, ale bolo v stave a už pripravilo kvalitný návrh, o ktorom by sme mohli tu za štandardných podmienok rokovať, čiže nejaká obava, že niečo zmeškáme, že niečo, nedajbože, dôjdeme do nejakej sankcie, nie je namieste.

    K samotnému obsahu zákona. Samotný zákon znižuje bariéry v dosť podstatných oblastiach pri evidencii, správe a vôbec chove voľne žijúcich druhov a ohrozených druhov, a to v nasledovných oblastiach: v evidencii chránených živočíchov, pri preprave živočíchov, pri preukazovaní pôvodu chránených živočíchov a ich označovaní, aj v oblasti sankcií, to bola už v rozprave pri druhom čítaní, keď sme zákon prvý raz schvaľovali, spomínaná nemožnosť zhabať chránený exemplár, ktorý niekto chová nelegálne.

    Aj podľa môjho názoru tieto podmienky, tieto zníženia bariér vytvárajú podmienky na rozšírenie pašeráctva na Slovensku. Je tam jednoduchá úvaha, ten, kto chce pašovať, ide do krajiny, kde sú bariéry voči pašovaniu najnižšie, a tie bariéry by boli, pokiaľ dnes poobede alebo prakticky dnes po prerokovaní za tento zákon zahlasujeme.

    Je tam ešte aj druhý moment, ktorý je možno tiež dôležitý, a to je isté zdravotné riziko, pokiaľ sa staneme naozaj distribučnou krajinou pre pašerákov, tak je riziko vtáčej chrípky a podobných prenosných ochorení len väčšie.

    Ešte na okraj by som chcel dodať k diskusii, ktorá prebiehala aj pri druhom čítaní o tomto zákone ešte pred letnými prázdninami, kde sa argumentovalo tým, že Čechy majú zákon ďaleko liberálnejší, ktorý menej sekíruje obchodníkov. Tak odpoveď je taká, že Čechy aj Poľsko dnes pripravujú zákon, tiež pod tlakom EÚ, pripravujú zákon, ktorý bude prísnejší, práve aby sa zamedzilo nelegálnemu obchodu. Čiže sme vlastne v akomsi protismere v tejto chvíli.

    Takisto by som chcel upozorniť na to, že predmetný zákon obsahuje takú anomáliu, že navrhuje vydávanie dokladov krajskými úradmi, to sú tie isté úrady, za ktoré koalícia už rok bojuje, aby boli zrušené. A takisto chcem upozorniť, že je to jeden z mála zákonov, ktorý nemá žiadne prechodné ustanovenia a z toho vyplývajúce problémy, samozrejme, v sebe má.

    Chcel by som vás poprosiť, vážení kolegovia a kolegyne, aby sme si premysleli pred hlasovaním, či radšej nepočkáme na prepracovaný návrh ministerstva, ktorý, tak sa zdá, že už je na stole, a nepodporíme tento legislatívny kaz na našom zákonodarstve.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie, pán spravodajca? Dobre.

    Takže poprosím kolegyne, kolegovia, aby ste sa vrátili do rokovacej sály. Ešte raz vás požiadam, kolegyne, kolegovia, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme hlasovať o prerokovanom návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie. Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu? Dobre. Poprosím vás, aby ste uvádzali.

    Chcem upozorniť, že na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, je to čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnakou väčšinou sa musia schváliť aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Prosím spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta na zmenu účinnosti zákona, a to, že zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2008, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 135 za.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Keďže rokujeme o vrátenom zákone, prosím, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Sme v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Pán poslanec Kotian? Nie, to je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o vrátenom zákone ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s návrhom gestorského výboru zákon opätovne schváliť v znení schválenej pripomienky.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 79 za, 57 proti.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    A budeme v druhom a treťom čítaní pokračovať

    zákonom z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

    Materiál je ako tlač 352.

    Pán poslanec Lebocký ako spoločný spravodajca bude informovať o priebehu prerokovania vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. júna 2007 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky tento zákon na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 2232-2007-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.

    Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 348 z 20. júla 2007 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ho prideľuje na prerokovanie nasledujúcim výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor a zároveň určil aj lehotu na jeho prerokovanie.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný zákon 5. septembra 2007. Výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval tento zákon v ten istý deň, teda 5. septembra 2007. Výbor prijal uznesenie č. 140, ktorého obsah je uvedený v časti III spoločnej správy, parlamentná tlač 352a, ktorú máte k dispozícii.

    Následne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor rokoval o zákone z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, dňa 10. septembra 2007 a zaujal k pripomienkam stanovisko uvedené v časti IV spoločnej správy, ktorú teda máte k dispozícii.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami uvedenými pod bodom IV tejto spoločnej správy, teda spoločnej správy pod parlamentnou tlačou 352a. O pripomienkach pána prezidenta navrhuje gestorský výbor hlasovať takto: o pripomienkach pána prezidenta č. 1 až 5, 10, 11, 12 a 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o pripomienkach pána prezidenta č. 6, 7, 8, 9 a 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody č. 158 zo dňa 10. septembra 2007. V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov informovať Národnú radu Slovenskej republiky v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 26. júna 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch. To som práve teraz vykonal.

    Ďakujem za pozornosť, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, pán prezident nám vrátil dva zelené zákony, dva poslanecké návrhy noviel. Tento je druhý zákon o ochrane prírody a dovoľujem si vám oznámiť, že poslanecký klub SDKÚ – DS, tak ako pri jeho schvaľovaní v pôvodnom legislatívnom procese, ani tentoraz nezahlasuje za zmenu návrhu zákona o ochrane prírody.

    Tie dôvody sa nemenia, také tie najvypuklejšie sú opäť spôsob predloženia bez možnosti pripomienkovania odbornou verejnosťou. Tak ako hovoril môj kolega Frešo, zákon na ministerstve pripravený a na nátlak istého štátneho tajomníka vylúčený z legislatívneho procesu na ministerstve a podaný prostredníctvom poslancov. Samozrejme, tým, nespochybňujem právo poslancov podávať zmeny a novely zákonov.

    Ďalší, veľmi závažný dôvod, asi najzávažnejší, je, že zmenu statusu mimovládnych organizácií z účastníkov konania na zúčastnenú osobu považujeme za oslabenie občianskych práv. Tieto organizácie ako zúčastnené osoby nemajú právo podať odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu alebo nemajú právo podať návrh na obnovu konania. Čiže je obmedzený ich prístup k spravodlivosti.

    Ďalší závažný argument je ten, že sa navrhuje v zákone, aby orgán ochrany prírody, ak do 30 dní nerozhodne o opatreniach pri ochrane lesa, aby sa považovalo jeho rozhodnutie za kladné. Všetci vieme, že hovoríme o lykožrútovi, všetci vieme, že ten štátny orgán postupuje skutočne liknavo a problémy s tým máme. Fakticky ale dochádza k oslabeniu kontrolnej úlohy vlády, ktorá je prirodzenou funkciou pri ochrane prírody, a dochádza aj k zavedeniu precedensu v rozhodovaní štátnych orgánov v konaní, pretože toto rozhodnutie nevznikne na základe zisťovania materiálneho skutkového stavu.

    Ďalšou našou výhradou je aj spôsob zonácie. Uľahčujete si v tomto zákone vyhlasovanie zón a podzón, bude stačiť na to vyhláška oprávneného orgánu a nebudete potrebovať konzultovať vlastne s nikým.

    Pán prezident navrhuje k tomuto zákonu celkovo 14 pozmeňujúcich návrhov a po prijatí týchto jeho 14 bodov odporúča návrh zákona schváliť. Pripomienky pána prezidenta plne potvrdzujú naše výhrady, našu kritiku jednak k spôsobu prípravy zákona a jednak ku kvalite, aj čo sa týka obsahu, aj čo sa týka formy.

    Veľmi stručne uvediem výhrady prezidenta: Je to jednak nesúlad definície rušenia, teda vyrušovania živočíchov so smernicou Rady; ruší sa ochrana mokradí v prvom až štvrtom stupni; je to princíp prístupu k spravodlivosti, ako som už spomínala, mimovládnych organizácií; účastník konania, zúčastnená osoba; je to vznik precedensu v konaní štátnych orgánov.

    Zákon sa nepriamo dotýka i zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pravdepodobne je tiež v rozpore s Dohovorom o prístupe k informáciám. Chýbajú prechodné ustanovenia ku konaniam, ktoré bežia a neboli právoplatne ukončené. Taká perlička, už je len nesprávny názov zákona. Je tu v odôvodnení pána prezidenta aj náznak možnej neústavnosti, protiústavnosti, pretože pri kreovaní zákonov je potrebné brať do úvahy ústavou zaručené zabezpečenie šetrného využívania zdrojov, ekologickej rovnováhy, účinnej starostlivosti o životné prostredie a ochranu určených druhov voľne žijúcich a voľne rastúcich rastlín.

    Záber prezidenta je veľmi široký, je to, má asi zhruba na dve-tri strany týchto 14 bodov, okrem iného je to návrh úplne nového paragrafu, je tam návrh prechodných ustanovení. Pripadá mi to ako tvorba novej legislatívy. Rada by som počula aj názor právnikov, či je to ešte v medziach pripomienok, s ktorými prezident vracia návrh do Národnej rady.

    Ale bez ohľadu na odpoveď, vidí sa mi najrozumnejšie návrh zákona odmietnuť, nech ho dôkladne pripraví, nech dokončí vláda ten návrh, ktorý má rozpracovaný, nech má možnosť vyjadriť sa každý, kto cíti potrebu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť a kto na to zo zákona právo má.

    Ale keďže to vyzerá tak, že vládna koalícia sa rozhodla pre valec bez ohľadu na argumenty, chcem vás aspoň poprosiť, aby ste podporili všetkých 14 bodov pána prezidenta, ktoré návrh zjemňujú. Je potrebné o nich všetkých hlasovať kladne, nie tak, ako navrhuje gestorský výbor. Ale ani takto v zjemnenej podobe tento návrh zákona ako celok nepodporíme.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tkáčová bola jediná prihlásená do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Hlásia sa poslanci Košútová, Miklós, Sabolová, Žitňanská. Ak nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A odovzdávam slovo pani poslankyni Magde Košútovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, gestorský výbor navrhuje o pripomienkach pána prezidenta hlasovať podľa uvedeného v spoločnej správe. Navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 14 pripomienok prezidenta Slovenskej republiky, uvedený v časti III jeho rozhodnutia č. 2232-2007-Bratislava. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz odovzdávam slovo poslancovi Lászlóovi Miklósovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľa úlohy už nemám, pretože pani poslankyňa Tkáčová viac-menej povedala všetko, čo bolo podstatné na tomto vrátenom zákone, ale predsa by som sa vyjadril k niektorým veciam.

    Predovšetkým som rád, že pán prezident vrátil tento zákon a viac-menej vystihol všetky boľavé body, ktoré sme navrhovali zmeniť aj počas prerokovania tohto zákona pred pár mesiacmi. A musím to isté konštatovať, čo moji predrečníci, že škoda bolo toho zhonu, pretože mohli sme všetky tieto problémy, ktoré vznikli, vyriešiť počas rokovaní tak, aby to bolo dobré pre všetky strany. Navrhovali sme vtedy aj určité konštrukcie, ako by sa dali tie sporné body, ktoré ešte nie sú odstránené, resp. ktoré v súčasnosti navrhuje gestorský výbor neschváliť, boli konštrukcie, ktoré sa dali vyriešiť k spokojnosti všetkým. Lenže vtedy bol zhon, vtedy nebolo času, vtedy to bola aj politická otázka, tak sa zákon schválil tak, ako sa schválil. Na druhej strane musím povedať ešte raz, že tie body, ktoré pán prezident označil za neprijateľné z jeho pohľadu, aj my podporujeme, tiež ich považujeme za neprijateľné.

    Chcel by som upozorniť ešte na jeden bod, ktorý síce pán prezident nevytkol. Myslím si, že to ani nie je v právomoci prezidenta, aby z vecnej stránky takýto bod vytkol, ale zostal tam, a to je ustanovenie úplne na konci zákona, ktoré hovorí, že činnosti, ktoré sú zapísané v lesnom hospodárskom pláne, nevyžadujú súhlas podľa tohto zákona. Po slovensky alebo inak vysvetlené, môže dôjsť k situácii, a ja verím, že nikdy nedôjde k takej situácii, že do lesného hospodárskeho plánu sa napíše povedzme výrub Dobročského pralesa, a keďže k lesnému hospodárskemu plánu orgán ochrany prírody sa len vyjadruje, nedáva súhlas alebo nesúhlas, tak sa môže presadiť aj výrub Dobročského pralesa.

    No, ale s tým sa už nedá robiť, ale aj to je jednou z príčin, že napriek tomu, že považujeme zlepšenia, čo navrhoval pán prezident, za naozajstné zlepšenie zákona a tie body, ktoré navrhuje gestorský výbor schváliť, tiež zlepšujú tento zákon, ale ako celok pre tieto nedostatky, ktoré som spomenul, nebude klub Strany maďarskej koalície podporovať a budeme hlasovať proti.

    Ešte by som chcel povedať na konkrétne ustanovenia, ktoré si myslím, že sú nebezpečné, a ktoré gestorský výbor navrhuje neschváliť, to je predovšetkým otázka mimovládnych organizácií. Týmto my, jednak je to problém, je to problém, my sme vtedy aj navrhovali, aké sú iné možnosti riešenia, ale v tomto momente, tak ako je zákon schválený, je to zrejme protiprávny akt proti právnemu poriadku Európskej únie.

    Preto ešte raz podčiarkujem, že považujeme zlepšenia pána prezidenta, všetky, za dobré, my budeme hlasovať za všetky návrhy pána prezidenta, ale za zákon ako taký, ako celok, nebudeme hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, možno sa zdá trošku zvláštne, že vystupujem k témam životného prostredia, ale osem rokom som pracovala vo výbore pre životné prostredie a mnoho vecí, ktoré sa dnes pokúšate takýmito novelami zákonov zvrátiť, sa nám podarilo za to obdobie do tých zákonov práve dostať, aby účasť verejnosti a práva verejnosti pri úradných konaniach boli zohľadňované.

    Ja som už na hodine otázok na poslednej schôdzi upozorňovala na porušenie niekoľkých právnych predpisov medzinárodných dohovorov a noriem. Dala som otázku pánu ministrovi, ale odpoveď bola, že všetko je v súlade s dohovormi a medzinárodnými dokumentmi. Myslím si, že dnešná schôdza a dnešný vrátený návrh zákona pánom prezidentom jasne ukazuje, koľko právnych chýb a koľko nedostatkov má tento návrh zákona, ktorý parlament, koaliční poslanci na minulej schôdzi schválili.

    Ja považujem za najvážnejšie body, môžem povedať, možno také tri body. Jedným z nich je bod 52, kde sa vylučuje účasť účastníkov konania tejto, poviem, občianskej verejnosti. Je to veľká, široká sieť environmentálnych organizácií, občianskych združení, miestnych združení, ktorých zaujíma to, v akom prostredí žijú, čím tá krajina ďalej postupuje. A vlastne tou prekvalifikáciou účastníkov konania na zúčastnené osoby ich úplne vylučujeme z konania. Napriek tomu, že medzinárodné právo a medzinárodná legislatíva garantuje právo občianskym združeniam byť účastníkmi konania, a to aj namieta aj tam pán prezident pripomína. Zamieta sa im možnosť aj dovolať sa na súd, ak nebudú účastníkom konania, len zúčastnenou osobou.

    Preto sa pýtam, čoho sa, páni poslanci z koalície, obávame, ak chcete úplne zrušiť status účastníkov konania, a to sú občianske združenia, ktoré sa venujú tejto téme a sú odborníkmi? Iste, môžeme mať rôzne výhrady na niektoré možno extrémne požiadavky, ale v podstate upozornia vždy na vážny problém v spoločnosti a aj v ochrane životného prostredia.

    My dnes, to je začiatok a myslím si, že budeme pokračovať ďalej, tak ako upozornili aj tie environmentálne organizácie, dnes je to zákon o ochrane prírody a krajiny, novelizujeme zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EÚ. Neskoršie to budú zákony už pri strategických stavbách, kde obmedzíme účastníkom konania, nejakým občianskym združeniam, začne výstavba diaľnic, ktoré už nielen to, že bude odňaté akési vlastnícke právo takýmto vyvlastňovaním, ale aj účasť občianskych združení. Obávam sa, že tu nastáva trošku zvláštna atmosféra v demokracii tejto krajiny.

    Nedostatočný prístup verejnosti vlastne na súd už dnes Európska komisia napadla aj v Českej republike, kde sa podobným spôsobom pokúšali vylúčiť občanov z konaní. A preto si myslím, že treba skutočne veľmi zvážiť a, vážení páni poslanci z koalície, ktorí ste na výboroch hlasovali za opätovné schválenie takéhoto zákona, ktorý má strašne veľa nedostatkov, neviem, či ste si vedomí, že je schválený s množstvom rozporov s medzinárodným právom a minimálne v tom, že zamedzujete prístup verejnosti k spravodlivosti, aby mohli vlastne sa zúčastniť konania, a zároveň vytvárate hrozbu pre Slovenskú republiku, že nám Európska komisia môže napadnúť na súde proti medzinárodným zmluvám vytvorené legislatívne pravidlá.

    Už moji predrečníci, a preto sa nebudem dotýkať, to je bod 66, kde úplne vylučujete akýkoľvek vplyv pri lesných hospodárskych plánoch, kde ak si krajský úrad rozhodne vo svojom lesnom hospodárskom pláne, čo urobí, nikto do toho nebude mať vplyv. A tam je to veľmi nebezpečné, pretože pri tom nie sú konania. Je to rozhodnutie, je to istý dokument a tam už nebude mať účasť verejnosť vôbec.

    Čiže aj napriek tomu, že v bode 52 pán prezident sa snaží vytvoriť akýsi priestor pre zúčastnené osoby, ale to nemá vôbec dopad na § 103, kde ste úplne pri lesných hospodárskych plánoch vylúčili akúkoľvek možnosť vstúpiť, hovoriť, konať a proste nerešpektujete medzinárodné právne predpisy.

    Preto chcem povedať za klub Kresťanskodemokratického hnutia, že podporí tieto návrhy, ktoré predložil pán prezident. Preto žiadam, pán spravodajca, aby sme hlasovali o každom bode, pán spravodajca, bola by som rada, keby ste počuli, že o každom bode predloženého pozmeňujúceho návrhu pána prezidenta žiadam hlasovať samostatne. A potom ale o návrhu zákona, pretože je zjavne v rozpore s medzinárodným právom, Kresťanskodemokratické hnutie bude hlasovať proti takémuto návrhu zákona.

    Verím, páni poslanci, že si uvedomujete zodpovednosť za legislatívne normy, ktoré predkladáte, a že sa nedostaneme do konfliktu s Európskym súdom a nebudeme musieť platiť veľmi drahé pokuty za nedostatočný legislatívny proces a nedostatočné nedodržiavanie medzinárodných dohôd.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie. Ako posledná vystúpi v rozprave pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne, okolo tohto návrhu zákona bola rozsiahla debata ako v prvom, tak v druhom čítaní. Uvedený zákon je podľa môjho názoru vecne aj právne sporný a domnievam sa, že ani iný nemôže byť, pretože mu predchádzal naozaj neštandardný legislatívny proces.

    Chcem len pripomenúť, že je to ten zákon, ktorý bol pôvodne predložený skupinou poslancov a mal 11 novelizačných bodov a potom počas prerokovávania v druhom čítaní vo výboroch bol naraz rozšírený tak, že vo výslednej podobe má 66 novelizačných bodov a tie najzávažnejšie zmeny boli urobené práve takýmto spôsobom.

    Predrečníci povedali všetko zásadné. Ja chcem z tohto miesta len naozaj apelovať na kolegov aj z vládnej koalície a podporiť pripomienky prezidenta v časti, v ktorej sa týkajú postavenia mimovládnych organizácií, pretože som hlboko presvedčená, že v tejto časti zákon je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, v rozpore s Århuským dohovorom a v rozpore so smernicou, ktorá v zásade prevzala do svojho znenia časti Århuského dohovoru.

    Zároveň z diskusií s kolegami som presvedčená o tom, že mnohí, ak nie väčšina kolegov aj z vládnej koalície si je vedomá tohto problému. A chcem povedať, že ten problém nie je bagateľný, pretože naozaj v tomto prípade to môže dopadnúť tak, že Slovenská republika bude sankcionovaná.

    Preto opakovane chcem apelovať na to, aby boli podporené aj v tejto časti pripomienky pána prezidenta, i keď, tak ako povedala už moja predrečníčka pani kolegyňa poslankyňa Tkáčová, nebudem ani ja hlasovať potom za návrh ako celok.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ak nie, tak poprosím o chvíľočku strpenia.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli hlasovať o prerokovanom bode programu. Takže, pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Chcem len opäť upozorniť kolegyne a kolegov, že je to zákon vrátený pánom prezidentom, a preto podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a je to tak aj pri hlasovaniach o pozmeňujúcich návrhoch pána prezidenta.

    Takže teraz poprosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci. Pani poslankyňa Sabolová požiadala o to, aby sa hlasovalo samostatne o jednotlivých pripomienkach, čo je, samozrejme, v súlade s § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, tým pádom vlastne je bezpredmetné, aby sme na osobitné hlasovanie vynímali bod č. 14 z rozhodnutia pána prezidenta, čo žiadala vykonať pani poslankyňa Košútová.

    Pristúpime teda k hlasovaniu. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pána prezidenta č. 1 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasujeme o prvej pripomienke pána prezidenta. Upozorňujem, že budeme hlasovať o 14 pripomienkach, o každej samostatne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 57 za, 41 proti, 35 sa zdržalo.

    Prvú pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke č. 2 z uznesenia pána prezidenta republiky.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 34 proti, 44 sa zdržalo.

    Druhú pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pripomienke č. 3.

  • Aké je odporučenie, ak je odporučenie gestorského výboru?

  • Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 24 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 4 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 26 proti, 51 sa zdržalo.

    Ani štvrtú pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 5 z uznesenia pána prezidenta s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 55 za, 28 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Pripomienka č. 6 pána prezidenta s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 33 proti, 44 sa zdržalo.

    Pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 7 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 36 proti, 41 sa zdržalo.

    Pripomienku sme neschválili.

  • Pripomienka č. 8 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 54 za, 35 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 8 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku neschváliť.

  • Deväť, o ôsmej sme hlasovali predtým.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za, 36 proti, 41 sa zdržalo.

    Ani pripomienku č. 9 sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 10 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 23 proti, 54 sa zdržalo.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Pripomienka č. 11 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 56 za, 21 proti, 57 sa zdržalo.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 12 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 55 za, 26 proti, 52 sa zdržalo.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje pripomienka č. 13 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 37 proti, 41 sa zdržalo.

    Ani 13. pripomienku sme neschválili.

  • Nasleduje posledná pripomienka č. 14 s návrhom gestorského výboru uvedenú pripomienku schváliť.

  • Hlasujeme o poslednej pripomienke, odporučenie gestorského výboru je schváliť. Ide o účinnosť zákona.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 131 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že 14. pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Vážený pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých pripomienkach pána prezidenta, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Predpokladám, že kolegovia na displeji, to je omyl. Končím možnosť prihlásiť sa a uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s návrhom gestorského výboru zákon schváliť v znení prijatej pripomienky.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 79 za, 56 proti.

    Konštatujem, že Národná rada, ďakujem pekne, pán spravodajca, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vrátený pánom prezidentom Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to vládny návrh zákona, tlač má č. 359. Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí pod č. 362.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády, keby ste uviedli vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni poslanci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, chvíľočku vás poprosím.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia... Pán podpredseda, chvíľočku. Počkáme chvíľočku, pretože niektorí kolegovia sa rozhodli pred týmto bodom opustiť sálu. Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

  • Cieľom predkladaného návrhu je vytvorenie novej komplexnej právnej úpravy úžitkových vzorov, ktorá síce v určitej miere čerpá z právnej úpravy platnej v súčasnosti, no súčasne zavádza ako reakciu na doterajšie skúsenosti a prax v oblasti úžitkových vzorov množstvo nových inštitútov, ako aj postupov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, a to so zámerom zmodernizovania inštitútu úžitkového vzoru a jeho zatraktívnenia pre odbornú verejnosť, resp. možných prihlasovateľov a majiteľov úžitkových vzorov.

    Z hľadiska legislatívnotechnického si rozsah navrhovaných zmien a úprav vyžiadal formu rekodifikácie súčasnej právnej úpravy. Návrh zahŕňa ucelenú právnu úpravu týkajúcu sa úžitkových vzorov vrátane ucelenej špeciálnej úpravy správneho konania pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, týkajúceho sa prihlášok úžitkových vzorov.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať ani iný finančný, ekonomický a environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, ako aj právom Európskych spoločenstiev.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz určeného spravodajcu pána Miroslava Kotiana.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 194 zo 4. septembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 359). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na zamestnanosť ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhov. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2007 č. 362 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a uzatváram rozpravu. A predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nechcú vyjadriť, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom bude prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to vládny návrh zákona, tlač je 371. Pridelenie výborom je tlač č. 376.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predmetný návrh predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 15. augusta 2007 uznesením č. 701/2007.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je stransparentniť proces dobrovoľných dražieb, zamedziť nekalostiam pri ich vykonávaní a zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením veci výrazne pod cenu, čo sa v praxi veľmi často využívalo.

    Ďalej. Stanoviť jasné pravidlá pri dojednávaní a výkone kontroverzného zabezpečovacieho prevodu práva, zamedziť niektorým nekalým praktikám na finančnom trhu, zefektívniť niektoré inštitúty súkromného práva, posilniť postavenie spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Navrhuje sa zefektívnenie procesu doručovania. Zmeny smerujú k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby a v neposlednom rade s poukazom na zásadu právnej istoty tiež k zvýšeniu právnej ochrany vydražiteľa.

    Návrh zákona sleduje jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia.

    S posilnením prvkov transparentnosti súvisí aj doplnenie doteraz chýbajúcej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly dodržiavania zákonných podmienok, organizovania a priebehu dražieb dražobníkmi a na to nadväzujúce sankcie pre prípad porušenia alebo obchádzania zákonov vymedzených povinností dražobníkov. K zvýšeniu ochrany vlastníka draženej veci prispejú tiež limity najnižšieho podania, stanovenie stropu pri odmene dražobnej spoločnosti, rozšírenie dôvodov na upustenie od dražby a odbúranie prepätého formalizmu pri uplatnení práv na súde.

    Zjednodušuje sa aj proces naturálnej reštitúcie v prípade neplatnej dražby s posilnením aj práv vydražiteľa. V čl. 2 sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s nekalosťami vyskytujúcimi sa v praxi. Navrhovaná právna úprava takto zachováva inštitút súkromného práva a vytvára právny priestor na transparentné vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom s jasne definovanými právami a povinnosťami.

    Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerné úroky a rôzne poplatky sa navrhuje v čl. 5 v zákone o spotrebiteľských úveroch, obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute, moderačné právo sudcov a súdov na zníženie celkovej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Úprava privodí znižovanie neprimeraných úrokov súdom s porovnaním dohodnutej a priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri identifikácii úžery v jednotlivých prípadoch sa bude sudca môcť oprieť o oficiálne zverejňované údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný spotrebiteľský úver, pričom priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov budú stanovované pre viacero typov spotrebiteľských úverov rozlíšených podľa splatnosti a účelovosti. Snahou bolo, aby sa zadefinovali parametre, ktoré sa budú čo najviac približovať realite a napomáhať sudcom pri rozhodovaní o úžere.

    Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje aj novelizácia Exekučného poriadku v čl. 3 a kompetenčného zákona v čl. 4.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz pani Katarínu Tóthovú, aby ako spravodajca podala informáciu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí prítomní, dovoľte, aby som vás oboznámila, že Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 3. septembra 2007 ma určil za spravodajkyňu k tomuto zákonu. Podľa § 73 ods. 1 som povinná preto podať spravodajskú informáciu.

    Ako už pán minister uviedol, predložený vládny návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Po prečítaní môžem konštatovať nasledujúce skutočnosti. Materiál z formálno-právnej stránky má náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý v krátkosti predniesol pán minister spravodlivosti.

    Z dôvodovej správy vyplýva, a podľa môjho názoru je to aj tak, že predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nebude mať dopad na štátny rozpočet. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nich, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev a obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajkyne, odporúčam, aby po rozprave uvedený vládny návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky oznamujem a informujem, že sa navrhuje, aby predložený legislatívny návrh prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. V rozprave, keď vystúpim, dám návrhy na prerokovanie v ďalších výboroch. Za gestorský výbor ako spravodajkyňa ústavnoprávneho výboru navrhujem, aby návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní do 15. októbra tohto roku a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

    To je všetko, pán predseda Národnej rady, ako spravodajkyne výboru. Prosím, buďte taký dobrý, otvorte rozpravu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne je prihlásená pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o návrhu zákona, ktorým sa novelizuje niekoľko zákonov a ktorý bol zo strany ministerstva spravodlivosti verejnosti niekoľko mesiacov predstavovaný ako zákon, ktorým chce ministerstvo bojovať s úžerou. Poznamenávam, že úžera je v našom právnom poriadku trestný čin, a preto boj s ňou je vecou policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov a nie súkromného práva. Toľko reakcia na medializáciu zákona, pretože zákon samotný je podľa mňa trošku o niečom inom.

    Vopred chcem povedať, že s niektorými časťami návrhu nemám zásadný problém, napríklad s časťou, ktorá sa týka dobrovoľných dražieb alebo niektorých iných častí. Vo vzťahu k dobrovoľným dražbám môžem povedať, že táto právna úprava sa principiálne osvedčila, ale je pochopiteľné, že treba reagovať na niektoré problémy, ktoré sa prejavili v praxi. Možno budem mať nejaké pozmeňujúce návrhy v ústavnoprávnom výbore, určite to bude predmetom vecnej debaty.

    V prvom čítaní sa chcem však vyjadriť k časti, ktorá bola najviac medializovaná, a to je problematika odplaty za poskytované peniaze, to znamená problematika úrokov a úverov, pretože to považujem za otázku zásadnú.

    Zákon chce riešiť problém rôznych obchodných spoločností, upozorňujem, že asi nie bánk, ktoré na základe rôznych právnych titulov, rôznych právnych zmlúv požičiavajú peniaze, často bez zabezpečenia, za rôznych podmienok a, áno, za úroky často niekoľkonásobne prevyšujúce úroky v bankách. Aké je to problematické, svedčí už genéza tohto návrhu, najskôr tu bol návrh pána poslanca Lipšica, ktorý chcel riešiť tento problém, potom bol, áno, v minulom období aj návrh pána poslanca Ondriaša a v tomto období potom to bol prvý návrh zo strany ministerstva v pripomienkovom konaní, potom nasledoval druhý návrh úplne iný v pripomienkovom konaní, potom bol tretí návrh predložený do vlády v dvoch alternatívach, výsledkom je táto verzia, ktorá vlastne s tou pôvodnou nemá príliš veľa spoločné. A v kľúčovej otázke bol zvolený iný prístup, ako bol ten pôvodne navrhovaný. Je to, pokiaľ som správne z médií pochopila, kompromis medzi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom financií.

    Myslím si, že aj toto svedčí o tom, že tu problém existuje. A podľa mňa je to problém, ktorý máme, aké riešenie nájsť alebo ako vyriešiť tento problém, ak chceme cez súkromné právo, ktoré je postavené na princípoch zmluvnej slobody, riešiť prípady, keď zmluvu uzatvárajú osoby, ktoré nie sú celkom v rovnocennom postavení, či už materiálne, intelektuálne, alebo inak. Naše právo pozná také situácie, snaží sa na ne reagovať, snaží sa chrániť slabšieho účastníka zmluvného vzťahu. Koniec koncov na tomto princípe je postavené celé spotrebiteľské právo, dnes už skoro odvetvie práva.

    To najťažšie je zvoliť taký nástroj, ktorý problém naozaj rieši a nestane sa súčasne byrokratickou alebo administratívnou prekážkou riadneho podnikania. Takými boli podľa mojej mienky prvé návrhy zo strany ministerstva, najmä pokiaľ išlo o administratívne určený strop úrokov. Podľa mňa tie prvé návrhy nie sú, neboli úspešnou cestou a som rada, že takáto predloha nebola predložená.

    Výsledkom je návrh, kde v čl. 2 v novele Občianskeho zákonníka okrem novoformulovanej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa zavádza nóvum v § 53 ods. 6, citujem: „Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.“

    Táto veta a obdobná veta v zákone o spotrebných úveroch je výsledkom vyššie uvedeného kompromisu, ktoré urobilo ministerstvo spravodlivosti s ministerstvom financií, kompromisom, ktoré má zachrániť česť ministerstva spravodlivosti v boji proti úžere. Tak to vidím ja.

    Podľa môjho názoru je to ale zlý kompromis, pretože je to prvýkrát v slovenskom právnom poriadku, keď sa súdom dáva právomoc rozhodovať o primeranosti zmluvnej ceny. Odplata je cena aj úroky sú cena a naozaj je to prvýkrát v našom právnom poriadku po osemdesiatom deviatom a podľa mňa je to systémovo zlé riešenie. Pretože keď raz pripustíme možnosť, aby súdy rozhodovali o primeranosti ceny, v tomto prípade za peniaze, tak aký je potom v tom rozdiel? Prečo by v budúcnosti nemohli rozhodovať o primeranosti ceny za nehnuteľnosť, za auto, za žemľu? To je jedno. V trhovom hospodárstve aj v sociálne a ekologicky orientovanom trhovom hospodárstve, ako hovorí naša ústava, cena je a musí zostať predovšetkým vecou dohody.

    Náš právny poriadok ale pozná kategóriu slušnosti v práve. Je to inštitút dobrých mravov a je to inštitút poctivého obchodného styku v obchodnom práve. Akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré prekračuje tieto hranice, ktoré prekračuje hranice slušnosti, v úvodzovkách, tak ako ich vnímame, hranice dobrých mravov a poctivého obchodného styku, sú aj podľa nášho právneho poriadku neplatné. Je rozvinutá judikatúra na tému dobrých mravov a aj vo vzťahu k úrokom a úrokom omeškania. Koniec koncov o tom svedčí aj dôvodová správa k tomuto návrhu, ktorá mimochodom je, nie so všetkým súhlasím, ale dôvodová správa je veľmi kvalitne spracovaná, to musím uznať, ale aj tam sa citujú rozhodnutia o tom, ako súdy judikujú dobré mravy aj vo vzťahu k úrokom. To znamená, to je problém, ktorý je dnes riešený a riešiteľný.

    Podľa môjho názoru návrh zákona je tým v niektorých častiach nadbytočný a hlavne v trhovom hospodárstve, opakujem, aj v ekologicky a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve systémovo zlý, pretože to je principiálna otázka, že cena je vecou dohody. A opakujem, je to prvýkrát v našom právnom poriadku, keď o primeranosti alebo neprimeranosti má rozhodovať súd. O primeranosti alebo neprimeranosti zmluvnej ceny.

    Na záver by som chcela povedať, že, ja viem, že tu je problém a že treba hľadať riešenia na tento problém, ale chcela by som tiež povedať, že kriminálne aktivity treba riešiť cestou trestného práva a skúsenosti nasvedčujú, že snaha o riešenie takýchto aktivít cestou súkromného práva zavádzaním obmedzení, reštrikcií v zásade nevedie k úspechu, títo kvázipodnikatelia si potom volia iný nástroj, zvolia inú právnu formu, inú zmluvu, možno komplikovanejšiu cestu, ale problém zostáva.

    Ja naozaj chcem povedať, že v tomto návrhu zákona sú časti, o ktorých treba vecne diskutovať, a nemám s nimi zásadný problém, ale toto považujem za systémovú otázku a v tejto časti určite nemôžem s návrhom zákona súhlasiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Boli ste jediná písomne prihlásená. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, ja skutočne zareagujem veľmi stručne a krátko.

    Som milo prekvapený konštruktívnym prístupom pani poslankyne Žitňanskej vo svojom vystúpení. My sa nebránime ani počas prerokovania tohto materiálu v parlamente v tom smere, keď dôjde k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zlepšia tento materiál. A som rád, že potvrdzujete existenciu problémov, lebo ani vy, ani ja nemôžeme byť spokojní, aby niekto za osemtisíc korún, za osemtisíckorunovú pohľadávku prišiel o trojmiliónový byt.

    Pokiaľ my aj, a cez vládu to prešlo, sa stanovilo určité moderačné právo, o ktorom ste tu rozprávali, na druhej strane ste ale tiež rozprávali aj o tom, že sme v sociálno-trhovom hospodárstve, v sociálno-trhovom, a my nemôžeme dovoliť, aby tí sociálne najslabší práve prostredníctvom určitých skupín dražobných podvodníkov na podklade de facto legálnej úžery, pretože keď my pripustíme stav, že niekto získa na úrokoch a poplatkoch 560 %, tak to je legálna úžera a s legálnou úžerou trestnoprávne bojovať nemôžete. Čiže o to nám a len o to nám ide. Ja skutočne vítam tento prístup pani poslankyne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pani spravodajkyňa, pani poslankyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som taktiež konštatovala, že je veľmi dobré, že v rozprave, aj keď jediná poslankyňa, ale predsa v tomto jedinom vystúpení bolo potvrdené, že tu problém existuje.

    Ak si dobre pamätám, zákon o dobrovoľných dražbách predniesol v roku 2002 pán minister Prokopovič, neviem, prečo nie minister spravodlivosti, myslím, že niekde bol, ak si to dobre pamätám. Ja viem, že vtedy všetci sme ho prijali pozitívne, lebo mal akosi urýchliť problémy, ktoré boli v praxi s dlžobami, ktoré sa neplatili. Nikto nepredpokladal v tom čase, že vlastne sa otvára Pandorina skrinka, ktorá sa vo veľmi krátkom čase stane problémom v praxi. Problémom, na ktorý sa veľmi rýchlo poukázalo.

    Už za minulé volebné obdobie, uviedol to už aj pán minister spravodlivosti, aj vy, pani poslankyňa, prišli návrhy na riešenie tohto problému, žiaľ, vtedajší podpredseda vlády pre legislatívu, terajší poslanec Lipšic tieto legislatívne iniciatívy akosi vždycky ukazovaním a usmerňovaním poslancov, áno, pán poslanec, ja vás mám ešte pred očami, keď ste akosi inštruovali, že tieto legislatívne návrhy neprijať. Neboli dokonalé, tak ako možno žiaden legislatívny návrh, ale dozaista by pomohli mnohým ľuďom, aby nedošlo k životným tragédiám, pretože z tlače môžem uviesť viacero prípadov, ktoré sú skutočne životnými tragédiami. Napríklad jeden prípad z Trnavy, kde 24-tisícový nedoplatok bol dôvodom pre spustenie dražby. Rodina v momente, keď sa o tom dozvedela, zložila, môžem povedať, je to z tlače Slovo 13. februára 2007, 17-tisíc hneď zaplatila, čiže problémových bolo 7 000 korún, kde žiadali splátkový kalendár, a družstvo nebolo ochotné a kvôli siedmim tisícom rodina prišla o strechu nad hlavou.

    Čiže to sú skutočne krikľavé prípady, ktoré treba riešiť a treba prijať zákon, aj keby bola pravda to, čo hovoríte, pani poslankyňa, že tu je zmluvná a vôbec zásah. Ja si myslím, že to nie je problém, ale pripúšťam, i napriek tomu, že by tu bol nejaký systémový problém, ktorý podľa mňa nie je, i napriek tomu toto treba riešiť.

    Pani poslankyňa uviedla, že súdy a tak ďalej. Nejdem to rozvádzať. V tom istom prípade, ktorý bol v tlači uvedený, obrátila sa rodina na súd, dovolávala sa práve tej nemorálnosti a všetkých okolností, ktoré mohla namietať, žiadala predbežné opatrenie a sudkyňa namiesto toho, aby v lehote 30 dní podľa zákona urobila predbežné opatrenie, až za pol roka na základe sťažnosti a tak ďalej, keď to už nebolo aktuálne, pohla sa vec dopredu. Čiže ani súd nezabránil napriek judikatúram, ktoré sú, napriek tomu, čo ste, pani poslankyňa, uviedli, z praxe sú prípady, keď skutočne za smiešne sumy sa naše právo stalo príliš trhovým a neobsahuje účinné záruky pre sociálne slabších ľudí. Toto jednoznačne konštatujem a za týmto si stojím.

    Nápravu prináša tento vládny návrh zákona. Dokonca naše právo ani nemá zásadu nikde zakotvenú, akú majú napríklad rakúske právo a švajčiarske právo, že je neplatný ten právny úkon, pri ktorom dochádza k výmene vecí, kde hodnota jednej je viac ako dvakrát vyššia než hodnota druhej. Týmto sa sťažuje možnosť, resp. nesťažuje sa možnosť pripraviť naivných a právne neerudovaných ľudí o ich majetok.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja osobne veľmi vítam túto novelu, pretože v praxi sa nejde cestou napríklad využitia exekúcie za vymáhanie príslušných finančných nedoplatkov, vieme, o ktorých hovoríme, ale sa ide priamo na najradikálnejší spôsob, a to na dobrovoľnú dražbu. Takže dať určité mantinely je prijateľné, potrebné. A pokiaľ ide o to, že úžera je kategóriou trestného práva, áno, to dáva zodpovednosť, ak k tej úžere dôjde. Ale trestné právo nevymedzuje, čo je úžera, kedy právny stav je úžerou. To je funkciou aj iných právnych odvetví.

    Osobne teraz neviem, či ako spravodajkyňa pri vystúpení spravodajkyne môžem navrhnúť, lebo som to chcela, asi som mala vystúpiť v rozprave, ale napriek tomu navrhujem, aby predmetný legislatívny návrh prerokoval aj výbor pre sociálne veci, pretože toto je hlboko sociálna otázka, mal by to výbor pre sociálne veci prerokovať, a výbor pre ľudské práva a národnosti, pretože je to v poslednom období právo na bývanie, jeho nedotknuteľnosť a podobne, je určitým ľudským právom a tu sa postupuje neraz tak, že sa porušujú predpisy, a výsledok je, že sa ľudia ocitnú na ulici. Je to teda právny stav, ktorý pripúšťa výrobu bezdomovcov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja ako spravodajkyňa som toho názoru, že ide o legislatívny návrh, ktorý si zaslúži podporu tohto cteného parlamentu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh tohto zákona ste dostali ako tlač 378. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 377.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predkladaného návrhu zákona je zriadenie siedmich okresných súdov, ktoré boli v rámci tzv. optimalizácie súdnej sústavy k 1. januáru 2005 zrušené. Základným cieľom vlády Slovenskej republiky pri plnení jej programového vyhlásenia je vytvoriť všetky predpoklady právnej aj faktickej povahy pre efektívne fungovanie súdnictva v Slovenskej republike, a to v záujme zabezpečenia realizácie ústavou garantovaných práv, najmä práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu ochranu.

    Uvedený cieľ možno dosiahnuť vykonaním rôznorodých opatrení právnej, organizačnej alebo personálnej povahy. Jedným z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov, a to prostredníctvom predkladaného vládneho návrhu zákona. Znovuzriadenie nových okresných súdov je však potrebné vnímať aj v súvislosti s inými opatreniami zákonnej povahy, ktoré ministerstvo súbežne pripravuje a postupne realizuje. Plánované zvýšenie počtu sudcov, komplexná novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, zmeny v organizácii a riadení súdov či zmeny v statusových záležitostiach sudcov. Všetky tieto opatrenia a ich realizácia vytvárajú základné podmienky na zlepšenie prístupu k spravodlivosti a vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.

    Podľa predkladaného vládneho návrhu zákona zriaďovanými súdmi sú Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Námestovo. Návrh zákona vychádza zo zásady, že zriaďované súdy nezačnú vykonávať činnosť, zjednodušene povedané, s čistým stolom, ale bude na ne prenesený výkon súdnictva z iných súdov, a to spôsobom a za podmienok uvedených v navrhovaných prechodných ustanoveniach predkladaného vládneho návrhu zákona.

    Okrem zriadenia nových okresných súdov vládny návrh zákona reaguje na požiadavku aplikačnej praxe zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v konkurznej a reštrukturalizačnej agende, a to úpravou obvodov odvolacích súdov v predmetnej agende. Vypracovaniu samotného návrhu zákona predchádzala dôkladná analýza dopadov zmien v súdnej sústave vykonaných k 1. januáru 2005, keď okrem iného bolo zrušených desať okresných súdov.

    Predmetná analýza bola v súlade s plánom práce vlády prerokovaná Radou vlády Slovenskej republiky pre verejnú správu 11. júla 2007 s pozitívnym odporúčaním zámeru ministerstva spravodlivosti opätovne obnoviť činnosť siedmich okresných súdov. Následne bola táto analýza vzatá na vedomie vládou Slovenskej republiky 1. augusta 2007.

    Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie v rozsahu, ktorý je vyjadrený v príslušnej doložke. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného, ako aj medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády 14. augusta 2007 s odporúčaním jeho schválenia vládou Slovenskej republiky, pričom vláda tento návrh zákona prerokovala a schválila na svojom zasadnutí 22. augusta 2007.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 378. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Konštatujem, že spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v rokoch 2007 až 2010 vo výdavkovej časti v kategóriách tovary a služby, bežné transfery a kapitálové výdavky tak, ako je to uvedené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť. Z doložky ďalej vyplýva, že návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Nebude mať vplyv na životné prostredie, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov a nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta tohto roku č. 377 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k prerokúvanému vládnemu návrhu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tieto písomné prihlášky. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Mazúrová, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Miššík a pán poslanec Gál.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mazúrová. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavila dôvodné argumenty na znovuzriadenie Okresného súdu v Námestove.

    Argument historický je nespochybniteľný. Okresný súd so sídlom v Námestove od svojho vzniku v roku 1871 nepretržite takmer 100 rokov plnil všetky svoje funkcie s prerušením rokov 1960 až 1996 až do konca roku 2004. Z hľadiska svojej funkčnosti presvedčoval každý rok o svojej opodstatnenosti, čo veľakrát ocenili účastníci súdnych sporov aj z iných oblastí Slovenska.

    Za primárny argument, ktorý vychádza z dôvodovej správy zákona, je argument priblíženia práva na súdnu ochranu všetkým občanom Slovenskej republiky. Toto právo sa naplní zvlášť pre občanov Námestovského okresu. Je totiž nepochybné, že občania tohto okresu, ktorí sa rozhodli využiť svoje právo na súdnu ochranu, musia za týmto právom prekonať vzdialenosť do terajšieho sídla súdu v Dolnom Kubíne takmer 50 až 70 km. Pripomínam, že ide len o jednu cestu do sídla súdu, pretože takú istú vzdialenosť musia prekonať, aby sa vrátili späť domov.

    Za veľmi dôležitý považujem aj argument geografický a demografický. Rozloha súčasného Námestovského okresu, ktorá predstavuje výmeru 690 km2 je porovnateľná, ba dokonca vyššia ako rozloha doterajších okresov, kde už sídli okresný súd. Čo sa týka počtu obyvateľov, Námestovský okres je takisto porovnateľný s okresmi, kde už dlhodobo sídli súd. Nemožno nespomenúť ani nespochybniteľný fakt, že v okrese Námestovo je najvyšší ročný prírastok obyvateľov na Slovensku. Jednoducho povedané, v Námestovskom okrese ľudí neubúda, ale pribúda a takýto vývoj sa očakáva aj v budúcich rokoch.

    Pokiaľ ide o argument týkajúci sa personálneho obsadenia Okresného súdu v Námestove, moje doterajšie zistenia nasvedčujú aj tomu, že v súčasnej dobe neexistujú žiadne problémy obsadenia súdu v Námestove aj ďalšími zamestnancami nevyhnutnými na zabezpečenie chodu a plnenia funkcií súdu.

    Pokiaľ ide o argument týkajúci sa sídla súdu, viem, že sídlo tohto súdu bude v budove, kde dlhodobo pôsobil súd pred rokom 1960, pričom táto budova je z hľadiska svojho priestorového usporiadania úplne vhodná pre činnosť súdu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zrušenie Okresného súdu v Námestove neprinieslo okrem strasti a problémov pre ľudí väčšiny Oravy v podstate nič. Dĺžka súdnych procesov na zlúčenom súde v Dolnom Kubíne sa neskrátila. Nefunguje ani tzv. špecializácia, ktorá bola jedným z hlavným argumentov na zrušenie aj Okresného súdu Námestovo. Dokazujú to rozvrhy práce Okresného súdu Dolný Kubín, ktoré sú voľne prístupné na internete na webovej stráne Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Keď som si ich bližšie preštudovala, zistila som, že aj po zlúčení Okresného súdu Námestovo s Okresným súdom v Dolnom Kubíne sudcom na zlúčenom súde sa prideľujú spory z rôznych oblastí práva. Pritom niektorí sudcovia musia prejednávať spory nielen z oblasti civilného práva, ale aj z oblasti trestného práva. Za dôležité považujem pripomenúť aj to, že špecializácia nefunguje nielen na zlúčenom Okresnom súde v Dolnom Kubíne, ale nefunguje ani na súdoch, ktoré v roku 2004 neboli zrušené, napríklad Okresný súd Ružomberok, resp. ani na tzv. stálych súdoch, napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš alebo Okresný súd Čadca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, snažila som sa hovoriť najviac o argumentoch a faktoch. Všetky argumenty a fakty svedčia v prospech Okresného súdu Námestovo. Preto podporujem vládny návrh zákona na znovuzriadenie vybraných okresných súdov vrátane Okresného súdu Námestovo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Mazúrovej – pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ja budem trošku taký žartovný. Chcem sa pani kolegyne opýtať, že či náhodou nie je z Námestova, to je moja prvá otázka. A druhá otázka je, že či je v predlohe a či čítala predlohu, pretože to Námestovo tam je.

  • Všetko? Pani poslankyňa Mazúrová bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec, som z okresu Námestovo a ja som chcela vo svojom príspevku poukázať na dôležitosť, aby sa tieto znovuzriadené okresné súdy ako vrátili. A chcela som poukázať aj na argumenty, ktoré sú pre občanov veľmi dôležité. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pán poslanec Miššík.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, na úvod si dovolím tvrdenie, že návrh zákona, tento návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov je návrhom politickým. Vo svojom vystúpení zdôvodním, prečo si to myslím. Nebudem sa venovať jednotlivým súdom, pretože myslím si, že na to bude priestor v rámci druhého čítania, či už vo výbore, alebo v pléne.

    Na Slovensku je 45 okresných súdov. Tento návrh sa týka 38. Do konca roku 2004 bolo o 10 viac. Pán minister navrhuje, aby po troch rokoch bolo 7 z nich znovu obnovených. Sú to všetko súdy, ktoré boli zriadené v roku 1996, teda tie tzv. Mečiarove súdy.

    Pred predložením zákona na rokovanie vlády predložil minister analýzu dôsledkov reformy organizačnej štruktúry k 1. januáru 2005, kde tento návrh predložil vláde prvýkrát. Vláda správu vzala na vedomie aj s kalkulovanými výdavkami vo výške 268 647-tisíc, to znamená 268 mil. aj niekoľko stotisíc, v priebehu rokov 2007 až 2010. Rovnaké údaje sú uvádzané v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, i keď musím povedať, že v tlači pán minister niekoľkokrát uvádzal iné sumy, vždycky značne menšie. Na ilustráciu, v Námestove ste uviedli, pán minister, že náklady sú absolútne minimálne pre všetkých 7 novozriadených súdov, rátame okolo 59 mil. Čiže mám tam určitý pocit rozpornosti, pretože, a hovorím to preto a hovorím to na úvod, pretože ide aj o peniaze, samozrejme.

    V správe aj v dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, a teraz citujem: „Na základe doteraz vykonaných analýz (zaťaženosť súdov podľa okresov, štruktúra a zloženie nápadu, dostupnosť a vzdialenosť, priemyselná vyspelosť regiónu a podobne) možno konštatovať, že optimálnym riešením sa javí znovuzriadenie týchto k 1. januáru 2005 zrušených súdov: Okresný súd Malacky, Pezinok, Piešťany, Skalica, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom, Námestovo.“ Citujem ďalej: „Uvedené okresné súdy by vznikli odčlenením od existujúcich okresných súdov, čím sa dosiahne jednak priblíženie spravodlivosti k obyvateľom dotknutých regiónov, ale na strane druhej odbremenenie existujúcich súdov od časti nápadu, čo by malo vytvoriť aj podmienky na zrýchlenie súdneho konania.“

    Dve poznámky. Tuto je jediné miesto v dôvodovej správe, aj v tej pôvodnej správe, ktorú prerokovávala vláda, kde sa hovorí o analýzach a hovorí sa tu, že tieto analýzy by sa mali týkať zaťaženosti súdov, štruktúry zloženia nápadu, dostupnosti a vzdialenosti, priemyselnej vyspelosti regiónu, ale ja som tie analýzy nikde nenašla, neboli nikde publikované. A tá samotná správa, aj tie materiály, ktoré boli vo vláde, za takúto analýzu považovať nemôžem, pretože je tam táto jedna veta, všetko ostatné už pojednáva o tom, čo všetko treba zabezpečiť na to, aby týchto 7 súdov, ktoré sa navrhuje zriadiť, mohli fungovať. Čiže tu by som celkom rada tieto analýzy videla.

    A ešte jednu poznámku k tej časti, ktorú som citovala. Ak odčlenenie týchto súdov má pomôcť a odbremeniť existujúce súdy, pričom sa nepočíta s tým, nepočíta sa s tým, že by mali narásť v dôsledku zriadenia nových súdov mzdové náklady, to znamená, na zriadenie nových súdov sa nepočíta s novými ľuďmi, či už sudcami, alebo administratívou, tak mne z toho vychádza, že zaťaženie zostane rovnaké, len sa rozloží. Ale to len na margo dôvodovej správy.

    Pozrime si genézu. V roku 1996 boli zriadené nové súdy okresné aj krajské. V roku 2004 bolo 10 okresných súdov zlúčených. V roku 2007, to znamená o tri roky neskôr, je na stole návrh, aby 7 z nich bolo znovu obnovených. Podľa štatistík pomer vybavených vecí, to znamená to, čo súdy vyriešili, koľko prípadov vyriešili k pomeru došlých vecí, to znamená prípadov, ktoré na riešenie na súdy prišli, sa po roku 1996 výrazne zhoršil. Po roku 1996 tá štatistická krivka výrazne padá smerom nadol, pokiaľ ide o výkonnosť. Ak chcem byť spravodlivá, musím povedať, že sa na tom podieľa nielen zriadenie nových súdov, ale aj to, že v tom čase doľahlo na súdy rozhodovanie vo veciach kupónovej privatizácie. V rokoch 2000 až 2004 boli spravené viaceré zásahy do vecnej príslušnosti súdov, výsledkom ktorých je, že dnes okrem vecí správneho súdnictva a Špeciálneho súdu všetky prípady začínajú na okresných súdoch. To sa presadilo v minulom volebnom období a to považujem za správne. Táto vláda to nespochybňuje, aj prihlásila sa k trojstupňovej sústave vo svojom programovom vyhlásení, čo považujem za dobré. Ale chcem povedať, že to má svoje konzekvencie, pretože keď každý prípad začína na okresnom súde, to kladie aj určité požiadavky na to, ako má vyzerať okresný súd.

    A práve v nadväznosti aj na presun agendy na prvostupňové súdy, okresné súdy, boli zlúčené súdy s cieľom vytvoriť podmienky na to, aby súdy, okresné súdy boli schopné kapacitne zvládnuť, teraz myslím, keď hovorím kapacitne, tak myslím z hľadiska počtu, ale aj z hľadiska kvality, aby sa vytvorili podmienky, aby súdy boli schopné kapacitne zvládnuť pri zachovaní náhodného prideľovania sudcov a pri umožnení špecializácie na základné agendy to, čo na ne prichádza každoročne.

    A som presvedčená, že toto môžu garantovať len okresné súdy určitej veľkosti. A nechcem spochybňovať výkon žiadneho sudcu a žiadneho súdu v tejto republike. Ale, pani poslankyňa, spomenuli ste Námestovo, poviem vám štatistiku Námestova. Zhodou okolností Námestovo som si tiež pozerala. Námestovo v roku 2004, to znamená v tom roku, keď bol zrušený, v roku 2004 pripadlo na súd v Námestove cca 200 vecí civilných a presne 60 vecí obchodných. Ja to poviem, vulgarizujúc, 60 vecí obchodných neuživí jedného sudcu v roku, pretože civilní a obchodní sudcovia, to, čo sa počíta s tým, že majú v roku vybaviť, to je okolo 250 vecí. To znamená, v roku 2004 Námestovo potrebovalo jedného sudcu na civilnú aj obchodnú agendu dokopy. To znamená nič zlé, len to, že na takýchto súdoch špecializácia ani na základné agendy nie je možná a špecializácia na základné agendy a súčasne náhodné prideľovanie už vôbec nie.

    Podľa štatistiky za rok 2006 na súdy na Slovensku prišlo cca 1 mil. prípadov. Vyžiadali sme si štatistiky, ten 1 mil. prípadov, to je všetko, to je od vážnych vecí až po veci, pri ktorých sa nechodí na súd, ktoré sú vybavované písomne, platobné rozkazy, rozhodovanie v dedičských veciach, a ja nechcem spochybňovať žiaden z týchto prípadov, je to zhruba 1 mil. prípadov.

    Súdy, ktoré sa navrhujú zriadiť, mali v roku 2004 nápad, to znamená počet prípadov, ktoré na tieto súdy prichádza, spolu necelých 40-tisíc prípadov. Chcem tým povedať, dámy a páni, že bavíme sa o 5 % veciach. Tie súdy, ktoré navrhujeme zriadiť, budú riešiť zhruba 5 % prípadov, ktoré súdy na Slovensku riešia. Budeme to riešiť možno, možno vášnivo v rámci druhého čítania, keď sa začneme rozprávať o tom, možno ktoré ďalšie súdy by mali byť zriadené, čítala som, pani poslankyňa Laššáková, že si myslíte, že aj Revúca by mala byť zriadená, takže očakávam zaujímavú debatu, ale stále bavíme sa o 5 % prípadov.

    Ja nespochybňujem, že v justícii je ešte veľa čo robiť. Nespochybňujem, že najväčší problém justície je stále rýchlosť konania, ale treba si povedať zopár faktov. A tým faktom je, že od roku 2004 súdy každoročne sú schopné vybaviť viac prípadov, ako na ne ročne príde, čo, samozrejme, nikoho, kto čaká dlho na rozhodnutie, nijako zvlášť nepoteší, ale je to prvý predpoklad, aby sa konania vôbec mohli zrýchliť, pretože to znamená, že kapacita ako taká postačuje.

    Čo je ďalším faktom, je, že výkonnosť súdov je veľmi rozdielna, sú priepastné rozdiely medzi jednotlivými súdmi v dĺžke konania. A teraz na porovnanie. Keď na súdy príde ročne zhruba 1 mil. prípadov, týchto 7 súdov, ktoré, máme tu návrh, aby boli znovuzriadené, predstavuje zhruba 5 % týchto prípadov. Poviem na porovnanie, 5 bratislavských súdov predstavuje zhruba 200-tisíc vecí, čo je 20 % vecí, ktoré prejednávajú súdy počas roka z toho celkového počtu. Keď si zoberieme Košice, tak tam je to zhruba 90-tisíc vecí, 3 košické okresné súdy v jednej budove prejednajú ročne zhruba 90-tisíc vecí, čo je zhruba 10 % ročného nápadu Slovenska.

    Čo tým chcem povedať? Každý prípad je individuálny a pre každého jedného občana je ten jeho prípad najdôležitejší, ale keď chceme riešiť problémy justície, tak som presvedčená, že musíme riešiť tie problémy tam, kde sú. A ja si myslím, že tie problémy sú inde. Dnes nie je problémom, o tom som presvedčená, dnes nie je problémom vzdialenosť. A som presvedčená a som ochotná sa postaviť v Námestove a diskutovať o tom s občanmi, aj keď to nebude príjemné, ale som ochotná presvedčovať týchto občanov, že 50 km dnes nie je takým problémom. Nie je tým problémom. A pokiaľ je pre niektorých obyvateľov 50 km problém, tak potom sú iné riešenia ako zriadenie súdu v Námestove. Napríklad, a to si myslím, že je aj dnes v kompetencii predsedu súdu, napríklad pojednávanie mimo sídla súdu v lokalitách, ktoré sú najťažšie dostupné. Napríklad v agende poručníckej, ktorá je najcitlivejšia z hľadiska sociálnych dopadov. A keď hovoríme o kilometroch, tak chcem povedať, že najďalej k spravodlivosti majú dnes občania v Bratislave a Košiciach. Podotýkam, za cenu lístka od električky.

    Analýzy, ktoré spomínal pán minister v dôvodovej správe, aj v správe, ktorú schválila vláda, mi nie sú známe, pretože som ich nevidela. Zaujala ma ale iná veta zo správy, ako aj z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona, odcitujem: „Požiadavka na opätovné obnovenie niektorých zo zrušených súdov zaznieva aj zo strany územnej samosprávy takmer zo všetkých regiónov, kde tieto pôvodne zrušené súdy pôsobili. Pozitívne možno hodnotiť fakt, že jednotlivé mestá, kde by mali pôsobiť znovuzriadené okresné súdy, sú ochotné aktívne sa zapojiť do vytvárania vhodných podmienok“ a tak ďalej. Myslím, že tam je podstata tohto návrhu. A koniec koncov to potvrdila aj moja predrečníčka. Áno, súd dáva okresnému mestu pocit významnosti, radným aj obyvateľom. A beriem aj to, že z Bratislavy niekedy možno ťažko pochopiť pocit Skaličanov, ktorí musia chodiť do Senice, pocit Námestovčanov, ktorí musia chodiť do Dolného Kubína. A ja to nechcem bagatelizovať a ja si myslím, že tieto pocity treba brať vážne. Ale myslím si, že vláda a parlament majú povinnosť brať do úvahy záujem Slovenska ako celku a záujem efektívnej justície ako celku. A tu si myslím, a vrátim sa zase k peniazom, že keby sme tých skoro 300 mil. korún použili radšej na tie miesta v systéme justície, kde máme naozaj akútne problémy, že by sme justícii ako celku pomohli omnoho viac, a tým pádom aj občanom, pretože by prístup k spravodlivosti bol možno skôr dostupný na takej úrovni, ako má byť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej – pán poslanec Berényi, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Bobrík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som nadviazať na slová pani poslankyne Žitňanskej, lebo aj podľa mňa najväčším nedostatkom tohto materiálu je práve tá chýbajúca analýza, na ktorú sa odvolával aj pán minister a aj materiály sa odvolávajú na túto analýzu. Avšak my to nevieme, čo v tej analýze je. Takže z toho dôvodu pre mňa tento návrh je trošku taký subjektívny a očakával by som skutočne objektívne dôvody, prečo práve v týchto siedmich mestách zriadiť okresný súd a nie v iných mestách.

    Takže, čo povedala pani poslankyňa, môžem len doplniť, že by bolo najlepšie, keby podobná táto analýza, aby bola súčasťou tohto materiálu, resp. ako príloha tohto materiálu počas druhého čítania, teda v procese druhého čítania vo výboroch, aby sme mohli aj my sa oboznámiť s tým, že aké sú výsledky tejto analýzy. A zároveň som sa dopočul, že analýza bola prijatá vládou Slovenskej republiky, takže je verejná a mohli by sme to prečítať aj my.

    Určite každý poslanec, ktorý pochádza z týchto regiónov, je teraz spokojný s návrhom a pochvaľuje ministerstvo, ale sme aj takí, ktorí práve pochádzame z takých okresov, resp. z takých regiónov, kde nebudú znovuzriaďovať okresný súd. A my by sme potrebovali argumenty, keď ideme domov, že prečo v týchto mestách nie a v ostatných mestách áno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadviažem na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej na tú časť, kde viackrát zdôvodňovala, že u týchto súdov ide len o 5 % rozhodovacej aktivity, a zdôrazňovala aj, že treba brať na zreteľ záujem Slovenska ako celku.

    Ja by som však chcela uviesť, že treba brať na zreteľ aj záujem občanov a záujem zdravého rozumu. Napríklad za minulé volebné obdobie som dvakrát dala legislatívny návrh na obnovenie niektorých súdov. Konkrétne najviac som argumentovala Malackami, ktoré vlastne sú absolútne podmienkami vybudované a z Bratislavy cestujú na niektoré pojednávania do Malaciek a z Malaciek v dedičských veciach, pardon, v niektorých veciach do Bratislavy. Neberie sa tu aj otázka advokátov, zvýšenie finančné advokátov, zvýšenie finančné na dopravu a podobne. Takže ja si myslím, že treba tu brať aj druhú stránku, a to je prístup občana k spravodlivosti tak, aby nebol zaťažený.

    A to, že sú menšie súdy a že budú prejednávať viac vecí, ako je celoštátny priemer, nuž možno práve naopak, tuto sa urýchlia konania, a to, čo platíme v Štrasburgu, myslím, že oveľa viac za prieťahy ako to, čo dáme na obnovenie menších súdov. V minulosti fungovali, bolo to dobré, tak ja si myslím, je načo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by sa tiež obrátil na pani kolegyňu Žitňanskú, ktorá vystúpila, a reagoval by som na niektoré jej poznámky, samozrejme, zasa mojimi poznámkami, aby bolo jasné, Skalica, zastupujem skalický súd, aby sme predišli nejakým nedorozumeniam. Ja by som jednoznačne ale chcel upozorniť na to, čo stále tvrdíte a z vašej strany ako opozície je neustále predostierané, že špecializácia, o špecializácii sudcov. Už ix ráz aj kolegyňa Mazúrová hovorila, a ja to potvrdzujem, o tej špecializácii – akej špecializácii? Keď prideľujú sa elektronickým spôsobom jednotlivé návrhy jednotlivým sudcom. Čiže on musí ovládať všetko.

    Malosť a veľkosť súdu. Malosť a veľkosť súdu nie je na tom, koľko je tam počet sudcov, ale akí sú tam kvalitní tí sudcovia. Na tom je veľkosť súdu založená. A na to by som upozornil. A možnože na tých počtom menších súdoch je tých kvalitných a bude tých kvalitných, pretože musia sa zaoberať všetkými vecami ešte častejšie, asi pravdepodobne lepšie.

    Čo sa týka pohľadu alebo pocitu Skaličanov ako takých alebo iných pohľadov. Samozrejme, je táto iniciatíva, bola a je v tých mestách okresných, kde bol ten súd zrušený. My sme ani vtedy, keď sa rušili tieto, alebo robila sa racionalizácia súdnictva, vytvárali sme všetky podmienky, aby nebol v Senici, ale aby bol v Skalici ten súd. Je to vždycky, samozrejme, o týchto veciach, ale tie podmienky sú vytvorené a naozaj tí občania to pociťujú ako určité zníženie tej kvality toho života a z tohto pohľadu treba sa dívať a vnímať, že je to kvalita života tých ľudí v tých okresných mestách a v tých okresoch, ktoré majú aj inštitút...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne a zareagujem na pána poslanca Bobríka. Skalica je krásne mesto a rada tam chodím, ale musím vám povedať, že zrovna Skalica je presne tým príkladom, kde sa napríklad ukázalo počas existencie skalického súdu, že ten prístup k spravodlivosti nie je meraný kilometrami. Nie je meraný kilometrami. Skalický súd bol nový, a napriek tomu z roka na rok tam narastali veci, ktoré ležali na stoloch, a skalický súd v roku 2004 sa dokázal dostať z čistého stola na tú úroveň, že bol 3. alebo 4. najpomalší súd na Slovensku. To znamená, stihol tromfnúť tieto bratislavské súdy, ktoré sú naozaj, naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík a pripraví sa pán poslanec Gál.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som snáď chcel v úvode hneď povedať jednu zásadnú vec, že pred chvíľou, keď sa prejednával predchádzajúci bod programu, pán minister v podstate pochválil moju kolegyňu ako konštruktívne vystupuje. Ja ho chcem ubezpečiť, že aj teraz nemáme iné úmysly. Máme rozličný pohľad na tie veci, ktoré tu prejednávame, ale snažíme sa v tejto diskusii prispieť k tomu tak, aby ten výsledok bol taký, ako hovorila pani profesorka Tóthová, že úžitok z toho bude mať občan.

    Vyplýva to jednak aj z toho, ako ste, pán minister, na začiatku vystúpili a povedali ste vo svojom úvodnom slove to vaše známe, že to je takzvaná optimalizácia. My hovoríme o tom, že je to normálna optimalizácia, že sme sa snažili sprístupniť ešte viac súdy občanom. Vy hovoríte, že je to takzvaná optimalizácia.

    Rád by som sa teda na úvod hneď a rád by som pripomenul tomuto plénu, že prečo boli vlastne tieto súdy zrušené a ich agenda spojená s agendou iného obvodu. Prvoradým cieľom bolo zabezpečiť súdnu sústavu schopnú vykonávať plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, čiže ktorá zabezpečí dôstojné podmienky výkonu súdnictva v prospech občanov a ktorá je zo strany štátu financovateľná a financovaná v dostatočnej miere. Toto je veľmi dôležité. Na tom sa zrejme zhodneme.

    Je nepochybné, že sa uvedená optimalizácia dotkla najviac prvostupňových súdov. Inak to však nepochybne ani nešlo, pretože práve medzi prvostupňovými súdmi existovala najväčšia nerovnováha, pokiaľ išlo o zaťaženosť sudcov a ich počty. Samozrejme, žiadna optimalizácia nezaručí taký stav, aby mali všetky súdy rovnakú zaťaženosť, pretože to nie je možné dosiahnuť, avšak je potrebné, aby sme sa minimálne pokúsili dostať súdnictvo do stavu blízke optimálnemu nápadu veci a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie súdu.

    Optimalizácia by sa dala riešiť dvoma základnými spôsobmi. V prvom rade je to zvýšenie počtu sudcov, to je myšlienka, ktorú pán minister a podpredseda vlády presadzuje neustále a s ktorou my často polemizujeme, alebo zlúčenie niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na existujúce súdy. V roku 2004 sme si vybrali tú druhú cestu, teda cestu zlučovania súdov, pričom sme kládli veľký dôraz na to, aby sa zlučovali súdy s menším počtom agendy aj sudcov. Týmto sa potom logicky zmenšovala aj diskriminácia sudcov, ktorí pri poberaní rovnakého platu mali niekoľkonásobne vyšší nápad prípadov ako sudcovia z menších súdov. Nakoniec to tu preukázala aj pani exministerka Žitňanská na číslach, ktoré hovorila vo svojom prejave. Optimalizácia rovnako riešila aj nerovnováhu medzi krajskými súdmi, keďže presunom prvostupňovej agendy z krajských na okresné súdy sa zmenšil nápad vecí na krajských súdoch. No a v neposlednom rade došlo aj k úspore finančných prostriedkov, ktorá sa odhaduje na 14,7 mil. korún ročne.

    Návrh zákona, ktorý máme momentálne všetci pred sebou, sa pokúša uvedenú reformu zrušiť. Avšak ani toto rušenie nie je komplexné, skôr by som povedal, že predmetná norma a reforma sa snaží ju deformovať. Uvediem teraz pár dôvodov, prečo je to tak.

    Ak si pán minister a celá vládna koalícia myslia, že optimalizácia súdov v roku 2004 bola zlá a poškodila občanov, výkon súdnictva, rýchlosť konania a iné skutočnosti dôležité pre výkon súdnej moci, pýtam sa, prečo túto reformu nezrušia ako celok? Prečo neobnovia všetky súdy, ktoré boli optimalizáciou zlúčené, ako sú napr. dnes spomínané a namietané súdy v Šali či Revúcej? Napokon najmä pri Revúcej rezonuje otázka, že ak chce vládna koalícia akože priblížiť výkon súdnej moci, čím sa stále oháňa, aj občanom zo slabších sociálnych skupín, ktoré sa práve v tomto okrese nachádzajú, a tento okresný súd v návrhu zákona nefiguruje. Neobnovením týchto súdov vládna koalícia iba potvrdzuje skutočnosť, že reforma a optimalizácia súdneho systému bola nutná a nevyhnutná. Opätovným zriadením týchto súdov vládna koalícia iba prehĺbi nerovnomernú zaťaženosť jednotlivých sudcov.

    O určitých pochybnostiach svedčí aj nejednotnosť samotnej vládnej koalície, stačí si všimnúť vyjadrenia špičkových politikov vládnej koalície, napr. pána ministra financií, rovnako sa vyjadril aj pán generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý povedal, že prinajmenšom obnovenie súdov v Piešťanoch, Skalici a Námestove nie je nevyhnutné. Zriaďovanie nových prokuratúr pri návrhoch pána ministra spravodlivosti si navyše podľa pána generálneho prokurátora vyžiada ešte ďalšie investície. Priamo po rokovaní vlády povedal generálny prokurátor, že sa mu tento krok, citujem, „nezdá najracionálnejší, pretože sa to nedá finančne zvládnuť“.

    Rovnako je zarážajúce, že sa doteraz nevie, z čoho budú použité finančné prostriedky na tento rok pre obnovu súdov, čo priznal aj pán minister spravodlivosti, keď po zasadnutí vlády povedal, citujem, „že sa to bude financovať buď rozpočtovým opatrením pána ministra Počiatka, alebo z rezervy vlády“. Čiže presný zdroj finančných prostriedkov, ktoré majú byť použité do konca kalendárneho roka 2007, nie je v polovici septembra 2007 známy, a to je teda jedna z niekoľkých absurdít, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, na čo upozorňujem.

    Za veľmi optimistický považujem aj odhad ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, že zavedenie nových súdov si vyžiada 268 mil. korún do roku 2010. Radšej by som bol, keby nám vláda predostrela konzervatívnejší plán výdavkov z verejných financií, pretože podľa môjho názoru za uvedenú sumu nie je možné zriadenie a financovanie súdov do roku 2010 zvládnuť. A tu mi dovoľte zareagovať na, myslím, faktickú poznámku pani prof. Tóthovej, ktorá hovorila, že asi by bolo dobré použiť finančné prostriedky alebo že je lepšie využiť týchto 270 mil. korún a nemať potom tie nepríjemné veci v Štrasburgu, ale ak ma pamäť neklame, tak náklady, ktoré boli prisúdené našim občanom v Štrasburgu, nepomerne túto sumu nie že prevyšujú, ale sú oveľa nižšie ako táto suma, ktorá bude vynaložená.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o vládnom návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov by sa dalo vystúpiť s oveľa rozsiahlejším príspevkom, to je samozrejmé v rozprave, to by však nijakým spôsobom neovplyvnilo skutočnosť, že návrh tohto zákona nie je dobrý. Ja som uviedol dôvody, moja kolegyňa, pani exministerka Žitňanská uviedla dôvody, verím tomu, že aj v prípade, že vládna koalícia tento návrh zákona posunie do druhého čítania, že budeme rovnako kľudne, pokojne argumentovať a pokúsime sa dospieť k výsledku, ktorý bude na prospech občanov. Ja za tento návrh zákona hlasovať do druhého čítania nebudem.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka: pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Mamojka a pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Máš pravdu, pán poslanec, že každý máme na riešenie problémov v súdnictve iný pohľad a iný spôsob riešenia. Pokiaľ sa pamätám, v minulom volebnom období sa aj optimalizácia súdnej sústavy, aj zmeny v Občianskom súdnom poriadku niesli v znamení zefektívnenia výkonu súdnictva, jeho profesionalizácie a zrýchlenia súdneho konania. Aký je výsledok? Výsledok je taký, že súdne konanie nie je zrýchlené, prieťahy v súdnom konaní pretrvávajú aj naďalej, čoho dôsledkom sú aj pokuty, ktoré Slovenská republika za prieťahy v súdnom konaní platí. Takisto profesionalizácia sudcov nenastala tak, ako sa očakávalo, a to znamená, že môžeme povedať, že ten efekt, ktorý sa očakával, asi nenastal.

    Podľa môjho názoru je dobré, keď sa zriadia viaceré súdy, naozaj treba pozerať aj na občana, pretože keď niekto má pocit, že tých 50 km je preňho nič, myslím si, že pre občana zo zaostalejších oblastí je naozaj dostať sa na súd niekedy problém, keď poviem, že napr. z Krupiny do Krtíša chodí autobus iba ráno a večer. Takže skutočne treba brať ohľad aj na túto stránku veci.

  • Ďalšia faktická – pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem. Po prvé, ak dovolíte, ja si myslím, že sa tu používa príliš často pojem reforma, pretože reforma pri technicko-organizačnom opatrení akomkoľvek, to je silný výraz, reforma je predsa zásadná zmena prvkov určitého systému ich vzťahov. Takže nehovorím o reforme, to po prvé.

    Po druhé, preceňuje sa vôbec táto otázka podľa môjho skromného názoru, pretože nie je to otázka kardinálna. Zefektívnenie justície, to je kumulatívne využitie personálnych záležitostí, kvalifikácia sudcov, predovšetkým podľa mňa riadiacej práce predsedov okresných a krajských súdov a celý rad ďalších opatrení. Táto otázka nie je prioritná. Ale keby som sa už mal prikloniť k tomu, že súdy máme zriadiť alebo nezriadiť, osobne by som bol za to ich zriadiť, bez preceňovania tejto otázky, preto, že si myslím, že nutnosť a povinnosť urobiť všetko aj možné, aj nemožné pre zefektívnenie činnosti justície jednoducho treba, a to nemá byť fráza. Ústavný princíp, ktorý nám velí naozaj priblížiť aj výkon spravodlivosti, súdnictva k občanovi, je prioritný, a opakujem bez toho, aby som to preceňoval, to, čo pani poslankyňa Laššáková spomínala, myslím, že je tiež dôležité, technika, peniaze, spojenia pre ľudí do tých miest, to nie je zanedbateľný prvok.

    Takže ja si myslím, že každý pokus, aj keď so značným prvkom subjektívnym, improvizačným, ktorý môže napomôcť priblíženiu výkonu spravodlivosti aj v rýchlosti k občanovi, stojí zato.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledná faktická – pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ja som chcela len povedať pánovi poslancovi Miššíkovi, že ako vidí už aj z reakcií, pravdepodobne tých súdov bude znovuobnovených viac.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miššík, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Už, už som zapnutý, ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja budem veľmi stručný, lebo sa jedná všetko o kolegov z ústavnoprávneho výboru, tak na pléne toľko nemusíme veľa hovoriť.

    Ja snáď k pani poslankyni Laššákovej len toľko, áno, máme rozdielny názor na to, ale čas ukáže, kto má pravdu. To je asi zásadná otázka, ale všetci máme dobrý úmysel, ktorý nemožno poprieť. K pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru, áno, ale ja považujem za reformu aj kroky, ktoré v ťažkých obdobiach, kde rozhodujeme ako poslanci v parlamente a veľmi ťažko prechádzajú niektoré veci, považujem za úspešnú reformu aj niektoré čiastkové kroky, samozrejme, by sme si všetci želali niečo iné. A kolegyni Žitňanskej ďakujem tiež.

  • Ďakujem aj ja. Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Gál. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď sme pred pár rokmi pristúpili k optimalizácii, optimalizácii, nie k reforme súdnej sústavy, bol som zástancom toho, aby sme k tomuto kroku pristúpili potom, čo dosiahneme čo najväčší konsenzus či v parlamente, alebo aj na iných fórach.

    Bolo tu veľa parciálnych alebo regionálnych záujmov, ktoré presadzovali aj vtedajší koaliční poslanci a tiež opoziční poslanci, terajší poslanci vládnej koalície. No vedeli sme dospieť k nejakému logickému konsenzu, ale ten konsenz určili všeobecne známe údaje, dáta z tých súdov. Nechcem ich všetky menovať, už kolegovia sa o nich zmienili. Jeden z tých hlavných bolo, že na niektorých súdoch je primalý počet sudcov, nevedeli sa špecializovať, špecializácia je stále potrebná a bude stále a stále potrebnejšia. Viackrát sa stalo, že na tých menších súdoch bol problém so zaujatosťou sudcov. Tiež v trestnom konaní, keď niektorý sudca vystúpil pri prvom konaní, už nebol delegovateľný v ďalšom konaní. S optimalizáciou sme tieto veci vyriešili, myslím si, že dobre. Ale vidím, že tá otázka sa otvára, hľadajú sa ďalšie možnosti, ako zvýšiť preferencie niektorým politickým stranám, niektorým politikom, hrávajú sa na politické body a potláča sa ten zdravý rozum, ktorý tu vládol pred pár rokmi.

    V dôvodovej správe čítam, že základným cieľom a snahou ministerstva spravodlivosti je v záujme zabezpečenia a realizácie ústavou garantované práva na prejednanie vecí bez zbytočných prieťahov a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Jedno z týchto opatrení je aj obnovenie činnosti niektorých zaniknutých súdov. Prečo len niektorých? V opozícii ste presadzovali obnovenie všetkých súdov, ktoré mali zaniknúť. Čo si myslíte, prečo teraz len niektoré, ale hlavne, kde sú tie argumenty, kde sú tie čísla? Prečo práve týchto sedem súdov? Logicky sa vynára otázka, že proste chýba ten materiál, chýbajú údaje, že niečo s týmto návrhom nie je v poriadku.

    Ako už povedala pani kolegyňa Žitňanská, pri skalickom súde, bývalom, môžeme nájsť takéto podobné čísla aj pri ostatných súdoch, ktoré boli zrušené. Prečo sa neobnoví súd v Revúcej či v Šali? Už niekto tu spomenul ten lobing tých regionálnych politikov, však je to aj v materiáli, no ale musíme vziať do úvahy, že nemôže byť v každom mestečku súd, lebo keď vychádzame z toho, že koľkokrát jeden občan sa dostane do styku so súdom? Tak raz? Možno, ani viackrát nie. A za tých 300 mil., ale toto bude nie 300 mil., to bude oveľa viac, lebo na súdy sa musí viazať aj prokuratúra, hovorím, že toto je veľmi-veľmi taký optimistický odhad ministerstva za tých neviem koľko stoviek miliónov, čo všetko dobré by sme vedeli dosiahnuť v súdnom systéme.

    Neviem, ako chcete, pán minister, dosiahnuť prechod sudcov na znovuzriadené súdy, keď sudca nebude chcieť odísť? A ďalších zamestnancov. Tiež chcem poukázať na výdavkovú časť, čo sa týka platov, tam sa s novými pracovnými miestami nepočíta. Nechcem túto polemiku viac rozvádzať, budeme o tom určite hovoriť, na túto tému, v ústavnoprávnom výbore a potom v druhom čítaní, ale hovorím, že chýbajú tu údaje, chýbajú tu dáta, prečo sa obnovujú tieto súdy. Porovnajme činnosť týchto súdov z minulosti, porovnajme činnosť súdov, ktoré sa ponechali a nezabudnime na fakt, ktorý spomenul pán poslanec Miššík, že dosť významnú kompetenciu sme presunuli z krajských súdov na okresné súdy. To je veľmi dôležitá správa.

    Ale na záver, nechcem hovoriť, že nechcem dlho rozprávať, na záver, pán minister, dovoľte mi pár otázok. Myslíte si, že v justícii táto otázka je najdôležitejšia, čo by sme mali urýchlene riešiť? Že nie sú tam dôležitejšie veci, oveľa závažnejšie? Že prieťahy v konaní vyriešime tým, že zriadime znova malé súdy, minisúdy? Ako už bolo spomenuté, však niektoré z tých súdov boli borcami, majstrami prieťahov v konaní.

    A úplne na záver ešte taká rečnícka otázka. Pán minister, nie som stihomam, nemám absolútne takéto zadné myšlienky, ale vynára sa mi taká otázka, čo ma tu dosť trápi, že z tých súdov, ktoré sa neobnovujú, či dôvodom toho neobnovenia týchto súdov nie je náhodou fakt, že tieto súdy majú svoje obvody na národnostne miešanom území?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. S faktickou poznámkou sa prihlásili pani poslanci Bobrík, Horváth, Košútová, Miššík. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou na predrečníka.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Bobríkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený kolega Gál, ja mám len niektoré poznámky k tomu, čo ste hovorili, že nie každé mestečko by malo mať ten súd. Ja si dovolím tvrdiť, že sú to mestá, okresné mestá, ktoré majú svoje postavenie jednak administratívne, ale aj ekonomické, hospodárske postavenie, kultúrne, spoločenské, a ten okresný súd do týchto okresných miest jednoznačne patrí.

    Ak hovoríme o minisúdoch alebo nejakých mikrosúdoch, alebo ako ich chceme nazvať, samozrejme, treba sa pozrieť aj za hranice našej republiky a naozaj tam, kde justíciu a súdnu moc približujú tomu obyvateľstvu, napríklad v Rakúsku sú aj pre kopanice, pre tie extrémne malé obce určení sudcovia, ktorí majú, naozaj jeden sudca tvorí vlastne obvod, ktorý prerokováva tieto otázky. Takže vôbec to nie je o tom, či je to malý, ako som už hovoril o malosti súdu, nie je tým počtom sudcov, ale tým, čo vykonáva, a myslím si, že tej práce tam majú aj dosť a kvalita toho súdu, už som to tu hovoril, je naozaj o tom sudcovi a nie o počte sudcov.

    Prečo sedem súdov? No asi preto, že aj tá spoločenská požiadavka a ten tlak z týchto regiónov bola, je a pretrváva od optimalizácie, a myslím si, že preto. Je to tiež jeden z dôvodov a nie zanedbateľný. Takže to je odpoveď.

    Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Horváth Juraj, nech sa páči.

  • Pán poslanec, máte pravdu, že vždy, keď sa robí úprava siete či už úradov, alebo aj súdov v tomto prípade, vždy prichádza aj k riešeniu ekonomických záležitostí, ale aj k personálnym úpravám, a teda aj v tomto prípade bude treba riešiť obsadenie personálne pri tých súdoch tak, ako sa riešilo v minulom volebnom období, keď sa prijal zákon, ktorý sa nazval optimalizáciou siete súdov, keď sa museli redukovať počty ľudí na jednotlivých okresných súdoch. Je to normálne a dá sa to vždy, samozrejme, zrealizovať.

    Celkom určite treba dodať na margo toho, čo ste povedali, že ja tu nevidím osobne žiadny problém založený na etnických dôvodoch alebo národnostných, tak ako ste položili otázku nahlas. Ak by to tak bolo, sám by som sa proti tomu nahlas postavil, ale nemám poznatky o tom, že by sa niečo také dialo.

    Veľmi s vami hlboko súhlasím, súhlasím, že ak by mali niektoré, ktorékoľvek súdy okresné byť dôvodom pre súdne prieťahy alebo prieťahy v súdnom konaní, tak treba prísnym metrom merať tieto súdy a treba sa stavať proti tomu, aby k tomu nedochádzalo. A je jedno, či je to súd, ktorý teraz vznikne, alebo súd, ktorý neskôr zanikne, nech je to ktorýkoľvek.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Magda Košútová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Pán poslanec, hovorili ste o zdravom rozume. Ja sa vás chcem opýtať jednu vec, čo to má spoločné so zdravým rozumom, keď obchodný spor na Okresnom súde v Trenčíne trvá už od roku 1998 a ešte nie je uzavretý? Keď súd rozhoduje v obchodných veciach o platobnom rozkaze, na ktorý sa teda odvolal dva roky po tom, čo v podstate dlžník stihne za ten čas úplne zlikvidovať firmu a veriteľovi ostanú len oči pre plač. Preto si myslím, že aj z tohto dôvodu je potrebné rozšíriť počet týchto súdov. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Miššík Peter, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda, a teším sa, že vediete schôdzu.

    Chcem povedať toľko k tomu, čo hovoril Gábor Gál, kolega z ústavnoprávneho výboru. Ja sa pozastavím nad tým, čo spomínal ohľadom tých vynakladaných 270 mil., ja som to vyčíslil, alebo v dôvodovej správe to bolo 268 mil. do roku 2010, toto číslo sa tam objavuje. A namietal, že tie prostriedky by sa dali použiť účelnejšie a lepšie. No ja som tiež vo svojom vystúpení povedal, že je to vecou názoru a my tento názor zdieľame podobný a rovnaký. Ja si myslím, že k tomu, aby sa zrýchlila činnosť súdov, je potreba zlepšiť kvalitu sudcov a kvalita sa môže zlepšiť len vzdelávaním. A ja osobne si myslím, že na toto má aj pán minister rovnaký názor, že to vzdelávanie je závisle aj od toho, aby ku kariérnemu postupu mali byť robené akési atestačné skúšky, čo v budúcnosti zrejme bude nutné. To je jedna otázka.

    Druhá otázka je znovuotváranie tém, ktoré sú v ktorom okresnom meste, tomu sa neubránime, tam sú lokálne záujmy, to je úplne prirodzené, každý odniekadiaľ pochádzame. Ja si pamätám oveľa väčší problém, ktorý bol, keď bol návrh na zrušenie Krajského súdu v Trnave, kde aj ja osobne som teda loboval v prospech toho, aby sa toto nestalo. Musím to zodpovedne povedať. Takže tuto budeme mať možno nerovnaké názory, a dokonca si myslím, že aj nerovnaké názory v rámci vládnej koalície, nielen opozície, pretože bude tu veľký lobing. Takže obávam sa, a je tu aj pán minister financií, že to nebude 268 mil., že to bude rádovo oveľa viac peňazí aj vzhľadom na to, že, verte mi, ten počet nebude sedem, bude určite vyšší.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky sa hlási pán poslanec Gál, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Bobrík, nemáte absolútne pravdu, lebo nie každé okresné mesto má svoj súd. A to už od začiatku vytvorenia nových okresov. Tu sú oveľa väčšie priemyselné mestá, ktoré nemajú svoje súdy, a práve vychádzajúc z toho, že nebola tam potreba tieto súdy zriadiť, lebo tie čísla zadali nejaký iný výsledok. Hovorím, že tieto pojednávania, ktoré by sa robili v nejakých ďalekých lokalitách, to sa dá vyriešiť nejakým detašovaným pracoviskom alebo pojednávaním v nejakom inom mieste ako v sídle súdu.

    Pán poslanec Horváth, tie prieťahy v konaniach, o ktorom ste hovorili, to bol práve jeden z dôvodov, prečo sa zrušili tieto malé súdy. Práve preto. A to je aj odpoveď pani poslankyni Kohútovej (reakcia z pléna), Košútovej, pardon, že si myslíte, že týmto návrhom sa prieťahy odstránia? To, že od 1998 sa ťahá nejaký súd v Trenčíne, to, bohužiaľ, tento návrh zákona nevyrieši, by som povedal, že ešte viac prehĺbi. Áno, riešme tie veci, aby neboli také dlhé prieťahy, ale takými prostriedkami, ktoré tento cieľ dosiahnu. Nie takými, ktorými chceme získať len politické body v regiónoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že pán poslanec Gál bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa, či sa k tomuto prerokovávanému bodu chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Lipšic je jediný prihlásený do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, začal by som zrejme tým, čím začala aj pani kolegyňa Žitňanská, že nejde o odborný návrh, ale o politické riešenie. A bude ešte pritom veselo, keď som počúval, že Krupina má ďaleko do Veľkého Krtíša, tam nikdy súd teda v posledných 50 rokoch nebol. Naozaj ešte bude v druhom čítaní v snemovni pomerne veselo.

    Prečo ale tvrdím, že ide o riešenie politické a nie odborné. Tvrdím to preto, že s ním nesúhlasia dve vrcholné justičné inštitúcie: Najvyšší súd a Generálna prokuratúra. A odcitujem, Najvyšší súd konštatuje, že, a citujem, „obnovenie siedmich okresných súdov nepovažuje za účelné a potrebné, je toho názoru, že ich zriadenie neprispeje k zefektívneniu výkonu súdnej činnosti“. Generálna prokuratúra nesúhlasí so zriadením okresných súdov a prokuratúr v Piešťanoch, Skalici a Námestove.

    Keď sme pripravovali optimalizáciu súdnej sústavy, nemám rád rôzne termíny, či to bola reforma, takzvaná – takzvaný slovenský štát, skutočný slovenský štát, to sú skôr vyjadrenia, ktoré sú o ničom –, tak táto vychádzala z premisy, že funkčný súd by mal mať minimálne desať sudcov. A z dvoch dôvodov: z dôvodu funkčnosti a z dôvodu špecializácie. Z dôvodu funkčnosti preto, že pokiaľ sú na súde len štyria sudcovia a dvaja sudcovia z rôznych príčin tam dlhodobo nie sú prítomní, jedna sudkyňa ide na materskú dovolenku, druhý sudca je dlhodobo PN, na súd nie je možné preložiť sudcu bez jeho súhlasu ani dočasne, tak súd je v kolapsovej situácii. A to sa aj stalo. Poviem príklad z okresného súdu v Revúcej, ktorý dlhé obdobie vôbec nerobil prioritnú poručeneckú agendu, rodinnoprávnu agendu. Bol som na tom súde a videl som tie spisy, ktoré ležali v miestnosti, kde sa ich nikto nedotkol. A tí ľudia by radšej išli aj do Rimavskej Soboty, aby mali vec rozhodnutú, ako možno na kratšiu cestu na Okresný súd do Revúcej.

    V Námestove – pani kolegyňa tu vystúpila z Námestova a, samozrejme, že môžeme vyťahovať mnohé príklady – možno viete o jednom trestnom prípade, ktorý bol v Námestove, veľmi traumatizoval celú spoločnosť, kde došlo na jednej diskotéke pred viacerými rokmi k zabitiu mladého človeka, nebolo to kvalifikované, myslím, ako vražda, ale to nie je podstatné. V Námestove bola mladá trestná sudkyňa, jedna jediná, a keďže nemala rutinu v trestných veciach, tak nevedela tú vec dotiahnuť do konca. Dlhé roky dokonca z ministerstva tam išli, ktorí vtedy boli na stáži veľmi kvalifikovaní trestní sudcovia, nebohí doktor Sándor, aby jej pomohli tú vec pohnúť ďalej. To bol vážny problém, ktorý v Námestove vznikol. A on bol spôsobený aj tým, že nemala možnosť konzultovať tú vec so svojimi kolegami, pretože na trestnom úseku nebol nikto ďalší. Spýtam sa vás, ako funguje náhodné prideľovanie vecí na súde, kde je jeden trestný sudca? Každá obžaloba ku komu tak napadne náhodným pridelením, keď v rozvrhu práce je v agende ten jeden sudca? No stále tomu istému. Na to nemusíme mať vysokú školu z matematiky.

    Chcem povedať, že zriadenie nových súdov, takisto ako ich zánik, nebude mať žiadnu súvislosť so skrátením súdneho konania. Poviem vám pomerne prozaický dôvod, prečo to tak nebude. Pretože spory rozhodujú sudcovia za pomoci odborného personálu. Spory nerozhodujú ani súdne budovy, ani súdne autá, ani súdne predzáhradky. Jediný dôvod by mohol vystáť v tom, že na nejakom súde nemôžu tak často pojednávať, sudcovia majú málo pojednávacích miestností, čo je problém v súčasnosti v Trenčíne a Malackách, ale tam sú pobočky, ktoré stále fungujú v Novom Meste a Malackách. To nie je problém ani Okresného súdu Bratislava 2, ani Bratislava 3, ani Trnavy, ani Topoľčian, ani Dolného Kubína.

    Pán kolega spomínal, že sú aj krajiny, ktoré majú viac súdov, spomínal Rakúsko. Ale Rakúšania majú štvorstupňovú súdnu sústavu. To znamená, tam nemajú prvostupňové súdy plnú jurisdikciu. Tam sú malé súdy, ktoré rozhodujú veci menšieho významu, či občianskoprávneho, trestnoprávneho, potom sú iné prvostupňové súdy, ktoré rozhodujú takpovediac všetky ostatné veci, potom sú až odvolacie súdy a potom je až najvyšší súd.

    My sme ale išli cestou trojstupňovej súdnej sústavy, kde sme preniesli právomoc na okresné súdy ako súdy prvého stupňa. Čiže porovnávať však, kde je štvorstupňová súdna sústava, s trojstupňovou, celkom podľa mojej mienky dobré nie je. Ani možné to nie je. Kde je trojstupňová súdna sústava, napríklad v Holandsku. A Holanďania majú, pokiaľ viem, 19 prvostupňových súdov na 15 mil. obyvateľov.

    Ja si myslím, že na územie Slovenska 45 okresných súdov postačuje. Keď po schválení optimalizácie pôjdete po diaľnici a len tak námatkovo na západnom Slovensku pôjdete, bude súd v Bratislave, teda niekoľko, potom bude Pezinok, o pár kilometrov Trnava, o pár kilometrov Piešťany, o pár kilometrov Nové Mesto, o pár kilometrov Trenčín. Na úseku 119 kilometrov?

    Ministerstvo zdravotníctva ide optimalizovať sieť nemocníc a ten návrh bol na približne 43, pokiaľ sa pamätám. Dnes máme na Slovensku 45 okresných súdov, okresných prokuratúr a 8 krajských súdov a prokuratúr. Čiže na Slovensku budeme mať menej nemocníc a viac súdov, ako je nemocníc.

    Návrh tohto zákona obsahuje aj presun územnej pôsobnosti okresu Revúca pod Rožňavu, teda pod iný administratívny kraj. A ja s tým súhlasím. Bolo tu ale polemiky pred rokom aj k optimalizácii pri rokovaní o vládnom programe, že aká to bola optimalizácia, keď niektoré súdy, konkrétne myslím Partizánske, Partizánske patrí pod iný administratívny kraj. A teraz toto riešenie vláda navrhuje, ale opakujem, s týmto ja súhlasím, lebo ja si myslím, že administratívna štruktúra štátu nemusí kopírovať súdnu sústavu, len treba dávať pozor pri veľkých argumentoch, aby sa nakoniec neotočili aj proti ich nositeľom.

    Chcem povedať, že v rámci tohto návrhu začnú desiatky až stovky trestných konaní odznovu, pretože trestné veci zostanú na pôvodných súdoch, viacerí sudcovia zrejme odídu na nové súdy, a tým pádom začne opätovné nové konanie v týchto trestných veciach. A moja otázka je: Má ministerstvo spravodlivosti štatistický prehľad o ich počte? O počte väzobných vecí, kde by možno hrozilo uplynutie väzobnej lehoty?

    Celkové výdavky už boli spomenuté, 300 mil. korún pre súdy a prokuratúry.

    Dovoľte mi povedať pár slov a pár čísiel a to môže byť trošku unavujúce, ale čísla sú, myslím, v tomto zmysle objektívne. Stále na súdoch je problém s prieťahmi v konaní. Ale je tiež pravdou, že od minulého funkčného obdobia sa efektivita súdov zvýšila a počet nevybavených vecí klesol. A budem konkrétny. V agende T od roku 2001 do roku 2005 počet vybavených vecí vzrástol z 20 566 na 28 697. Teda o takmer 40 % a počet odsúdených osôb vzrástol o 27 %. Áno, v trestnej agende aj stúpol počet nevybavených vecí. Dôvod bol však pomerne jednoduchý, zvýšil sa počet obžalôb o 41,3 %, aj vďaka dobrej práci polície, aj vďaka dobrej práci prokuratúry.

    Odvolacie súdy od roku 2001 do roku 2006, to je rozdiel medzi tými dvomi rokmi, vybavili viac o 46,5 % vecí, 41 % viac osôb. Akonáhle sa nápad trestných vecí stabilizoval, resp. trochu znížil v roku 2006, začína sa znižovať aj počet nevybavených vecí. V minulom roku poklesol o viac ako 1 500 nevybavených vecí, teda len za prvý rok nižšieho nápadu bol pokles o 8,4 %.

    Civilná agenda. V roku 2001 bolo vybavených 99 328 vecí, v roku 2005 108 962 vecí, teda nárast o 9,6 %, takmer o 10 %. Rovnako sa v civilnej agende znižoval počet nevybavených vecí. V roku 2001 ich bolo 124 929, v roku 2006 už len 106 798, teda zníženie o 17 %.

    Agenda obchodná – okresné súdy. V roku 2001 bol počet nevybavených vecí 35 414, v roku 2005 31 643, teda zníženie o 12 %.

    V agende poručeneckej (P) neprišlo síce k poklesu nevybavených vecí kvôli stúpajúcemu nápadu a dnešný stav je asi na úrovni roku 2001, ale prišlo k značnému zvýšeniu efektivity. V roku 2001 bolo vybavených 32 938 vecí, v roku 2006 už 40 299 vecí. Teda zvýšenie vybavenosti o 22 %.

    A v zásade platí, že v každej agende prišlo buď k zvýšeniu efektivity v rozhodovaní pri zvýšenom nápade vecí, alebo k zníženiu počtu nevybavených vecí. Samozrejme, tie sú stále problém. Ale práve zmeny, ktoré sa odštartovali v minulosti, a nielen optimalizácia, lebo optimalizácia na to nemala veľký vplyv a znovu nebude mať ale ani vznik nových súdov, tak zabezpečila, že súdy sú dnes efektívnejšie a vedia, ako kolegyňa Žitňanská povedala, vybaviť už viac vecí, ako im napadne. A ešte sa dajú robiť ďalšie kroky. Ja privítam, keď ministerstvo spravodlivosti príde s ďalšími krokmi zvyšovania efektívnosti súdov.

    Ale investovanie do nových budov podľa mojej mienky tú efektivitu neprinesie. Navyše prinesie to aj logistické problémy. Už pán kolega Gál povedal, že sudcu nie je možné preložiť bez jeho súhlasu. Moja otázka znie, že či ministerstvo si je isté tým, že naplní stavy sudcov? To je vážna otázka...

  • Reakcia z pléna.

  • Budem rád. Stavy sudcov, ktoré vzniknú na novozriadených súdoch. Menší problém bude pri prokuratúre, kde je možné dočasné preloženie aj bez súhlasu prokurátora.

    Posledná poznámka k stabilite. Súdna sústava by asi mala byť stabilná. To je celospoločenský záujem. Sústavné vytváranie a zrušovanie súdov každé štyri roky k tej stabilite veľmi neprispieva. Podľa mojej mienky v roku 1996 bola situácia optimálna. Nebolo treba zriaďovať nové súdy a prokuratúry. Nebolo ich treba zriaďovať.

    Česká republika, ktorá mala pôvodnú štruktúru, nijaké nové súdy nezriaďovala. Bolo to rozhodnutie, ktoré bolo politické. Potom prišlo ku korekcii, nie úplnej, ale k zrušeniu niektorých súdov a prokuratúr a ani tá nebola ideálna, pretože aj tam bola politická diskusia.

    Spomínali ste, pani kolegyňa, Ružomberok. Ale veď pôvodný vládny návrh navrhoval zlúčenie súdov v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. Ten návrh neprešiel v parlamente vo verzii, ktorú predložilo ministerstvo spravodlivosti ani vláda, a ja si myslím, že ani tento návrh neprejde v tej verzii, myslím si, že prejde v horšej verzii, ak otvorene mám povedať. Lebo lobistické záujmy jednotlivých okresných miest budú prevažovať. Už tá rozprava to trochu ukázala.

    Pán kolega Bobrík hovorí, že k okresnému mestu k statusu patrí súd a prokuratúra. To by nemala byť vec statusu podľa mojej mienky, ale len naozaj toho, čo je pre občana najlepšie. Tam sa môžeme líšiť. Čiže bolo to 1 : 1, dajme tomu. Teraz prichádza ďalší návrh vrátiť sa znovu naspäť, nie úplne, ale z veľkej časti. A moja otázka je, dobre, a po štyroch rokoch znovu zrušíme súdy a prokuratúry?

    Samozrejme, že nejde o ústavný zákon, ide o obyčajný zákon, a teda vládna koalícia má právo ho prijať prostou väčšinou. Rovnako ako budúca vládna koalícia má právo prijať prostou väčšinou, čo bude považovať za vhodné, ale nepovažujem to za dobrý krok k stabilite súdnictva. A keďže je skóre 1 : 1, ja si myslím, že by bolo dobré hľadať širšiu podporu naprieč politickým spektrom. Je to asi iluzórne očakávanie v stave, keď je akoby remíza, ale myslím si, že by prospelo stabilite súdnej sústavy.

    Z dôvodov, ktoré som spomenul, z dôvodov, pre ktoré si myslím, že tento návrh poškodí fungovanie justície, nebudem hlasovať za jeho schválenie.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto. Do rozpravy sa teraz ešte prihlásil, nie do rozpravy?

  • Reakcia z pléna.

  • S faktickou poznámkou? Prosím vás, skúste zapnúť pánovi poslancovi, technici, vidíte pána poslanca, ktorý sa hlási do rozpravy a nefunguje mu zariadenie.

    Pán poslanec Tarčák sa hlási do rozpravy, prosím vás, zapnite mu s faktickou.

  • Do toho sa, prepáčte, musím prihlásiť, lebo, pán exminister, to Námestovo, ste tak šliapli vedľa, že to nemá žiadnu logiku. Keď sa len kuknete na mapu, len v bývalom okrese Námestovo žije takmer 60-tisíc ľudí. V bývalom Tvrdošínskom takmer 40-tisíc. Tých 100-tisíc ľudí musí dochádzať vaším nezmyselným rozhodnutím do Kubína, a to len preto, že vy ste tam nafutrovali nejakých 50-60 mil., lebo tam cítite zázemie, ale žiadnu inú logiku to nemá. Pretože keď sa pozriete na mapu Slovenska, tak prirodzene je ohraničený tento región s takmer 100-tisíc ľuďmi príslopom, to je ten kopček, cez ktorý musia tí ľudia chodiť. Lebo podľa toho vášho rozhodnutia ľudia musia dochádzať vo veci súdnych pojednávaní nie kilometre, ale desiatky kilometrov, ba niektorým sa to blíži k stovke.

    Viete dobre, že tie prieťahy na súdoch sú také, aké sú, a niektorí tam musia ísť ix ráz. Čiže pre nich aj odovzdanie nejakého papiera na súd je minimálne jeden deň stratený. Čiže vy ste to rozhodli a to by ste mi, bol by som rád, keby ste mi povedali, akú logiku má? Lebo vy hovoríte o súdoch a neviem akých, ale súd Ružomberok, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, máte na každých desiatich kilometroch, no nech dvadsiatich, aby som aj ja...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • S reakciou na vystúpenie vo faktickej poznámke pána poslanca Tarčáka pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • No, ja by som rád zareagoval. Podľa mojej mienky naozaj prioritou pri súde nie je vzdialenosť od miesta bydliska, ale dĺžka konania. Počúval som vás, tak počúvajte teraz vy mňa. Teraz, Námestovo bol súd, kde boli štyria sudcovia a boli tam traja prokurátori. Podľa mojej mienky ten súd nebol funkčný a dokumentovala to už aj pani kolegyňa Žitňanská. Nebol funkčný ani pre obyvateľov Hornej Oravy. A ubezpečujem vás, pán kolega, že pri tom, kde má byť sídlo súdu, nehrali žiadnu úlohu nejaké politické dôvody, pretože práve naopak, ak hovoríme o tom, tak KDH má oveľa väčšie zázemie na Hornej Orave ako na Dolnej Orave, ale to nemohlo s tým mať nič spoločného. Lebo ak budeme dávať súdy podľa toho, kde má ktorá strana koľko percent, tak to sprzní celú súdnu sústavu.

    Znovu sa snažím to zdôrazniť, že ak občan ide na súd v priemere raz, dvakrát za rok, to nie je sociálny úrad, raz, dvakrát za život, pardon, že má v priemere nejaký spor na súde, tak pre neho je prioritné, aby súd rozhodol včas a kvalitne. Nie je pre neho prioritné, či je 20 km vzdialený, alebo 60, si myslím. Kvalitu podľa mojej mienky vie zabezpečiť špecializácia sudcov. A rýchlosť konania, ďalšie opatrenia, ktoré sa robili, či novelizácie procesných kódexov, vyšší súdni úradníci, o tom môžeme polemizovať a na to sa teším, ale rozhodne rýchlosť konania nezabezpečia nové súdne budovy. To si myslím, že je ilúzia, ktorej logickú premisu celkom nechápem.

  • Ďakujem. Konštatujem, že pán poslanec Lipšic bol posledný, ktorý sa riadne prihlásil do rozpravy. Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    O zaujatie stanoviska požiadal na záver pán minister spravodlivosti ako navrhovateľ. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že tu bolo povedaných viacero vecí, ktoré sú vyslovene, ale vyslovene politické, dovolím si začať ja svoje vystúpenie tým, že ja som sudca a mňa len viedli k predloženiu tohto návrhu vyslovene odborno-profesionálne dôvody, dokonca som išiel tak ďaleko, že som zriadil za tým účelom komisiu, na čele ktorej stál tiež len sudca, štátny tajomník Hudák.

    Pokiaľ vy hovoríte o politických dôvodoch, zareagujem na viacero problémov, ale tak som si ich značil, ako ste vystupovali, mnohé sa prekrývali, takže možno aj ja zareagujem aj duplicitne.

    Pán poslanec Miššík, prečo tzv. optimalizácia? Takzvaná? Veď vy ste sám povedali, že začalo sa s kdečím iným, začalo sa politicky zrušením troch krajských súdov Trnava, Prešov a Trenčín a na to boli nabalené, myslím si, že 20 alebo 22, neviem, v prvej etape. Keď to neprešlo politicky v rámci vtedajšej koalície, vždy len politicky, tak sa vypustili, aj vy ste intervenovali, aby sa vypustili 3 kraje, potom ostalo tých 20 alebo 22 súdov. Aj tam zasiahla evidentne politika, pretože išlo sa na 15 súdov, nebolo udržateľných 20 a 22. Ani tých 15 nebolo v ďalšej etape udržateľných, tak sa išlo na 12 a skončilo to na 10 súdoch len preto, aby politicky obstál vtedajší predkladateľ tohto materiálu a aby to neskončilo totálnym fiaskom.

    A že to bolo totálne fiasko a bolo to robené bez akýchkoľvek analýz, svedčí o tom to, že vtedy nikto nikoho nepýtal o žiadne analýzy. Ani Najvyšší súd, ani Generálnu prokuratúru, ani Súdnu radu, ani Združenie sudcov Slovenska. Všetci boli ortodoxne proti. Preto ma teraz prekvapuje, keď len priateľ pána Lipšica pán Karabín dá stanovisko záporné, hoci vtedy Najvyšší súd ortodoxne, ortodoxne vystupoval proti zrušeniu súdov. Takže keď tu niekto hovorí o politickej rovine, tak vtedy to bola čisto politická rovina, nič viac a nič menej.

    Nemôžem počúvať, nehnevajte sa, nemôžem počúvať tieto nezmysly o tom, keď niekto ide jednými a tými istými ústami hovoriť, že musíme zrušiť, teda nemôžeme obnoviť tieto súdy, lebo budú malé a nie je možná špecializácia. Chcete vy dať dokopy tými istými ústami špecializáciu a podateľňu? Chcete? Veď podateľňa a špecializácia na súde je voda a oheň. Je to antagonizmus, pretože podateľňa vylučuje špecializáciu. Pretože máte 6 trestných úsekov, napríklad pokiaľ ide o špecializáciu, doprava, mladiství, ekonomika, násilná trestná činnosť, organizovaná, no zaveďte špecializáciu na tomto úseku, tak potom už neplatí elektronická podateľňa, pretože tých 6 druhov vecí ide do každého senátu. Takže to sú také nezmysly, že skutočne toto počúvať, na to treba mať silnú osobnosť a silnú telesnú aj psychickú schránku. To je absolútny blud!

    Keď idete hovoriť o tom, že tam bol nízky počet sudcov, a preto nebola možná špecializácia a preto nekončili dostatočný počet vecí na týchto súdoch, no ale ja vám uvediem analýzu M.E.S.A. 10 o reforme súdnictva. Analýza M.E.S.A. 10 hovorí, že keby sa bol zvýšil počet sudcov na týchto súdoch, tak nemuseli by byť zrušené. A sami sa zasadzujú za to, aby sa zvýšil počet sudcov. Tak namiesto cesty, aby ste išli zvýšením počtu sudcov na týchto súdoch, vy ste išli cestou zrušenia.

    Tým odpovedám v podstate na viacerých reagujúcich poslancov, resp. na ich vyjadrenia. Zase pána poslanca Miššíka, lebo toho mám rád, tak toho som si poznačil viackrát.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Miššík povedal, mám ho rád, že vtedy brojil proti zrušeniu krajského súdu, lebo tým zachránil tú tzv. optimalizáciu. Hovorí a správne hovorí pán poslanec Miššík, že je logické, že predchádzajúca vládna koalícia a terajšia vládna koalícia má iný názor na spôsob riadenia súdnictva, spôsob riešenia vecí, spôsob prijímania opatrení musí byť iný, to je absolútne logické. No tak ja k tomu len toľko, že s tým súhlasím a chcem povedať, že práve ten spôsob vedenia justície, ktorý bol za predchádzajúcich osem rokov, nás doviedol do tohto katastrofálneho stavu. Nie že sa robili reformy, robili sa deformy, z ktorých sa Slovensko a slovenský občan ešte bude dlho, dlho spamätávať. Ja som už 15 mesiacov na rezorte spravodlivosti a v tejto pozícii a každý deň zisťujem a našľapujem na také míny, že neriešenie ktorých by znamenalo predlžovať katastrofálny stav. Nie v tomto bode, ale v predchádzajúcom bode, myslím, pán poslanec Lipšic vystúpil o tom, resp. keď sa otvárala schôdza, rozšíriť návrh programu o to, že prečo nie sú zriadené detenčné ústavy a že čo robí vláda pre to? Pán poslanec Lipšic presadil v parlamente trestné zákonodarstvo s účinnosťou od 1. 1. 2006. Tie zákony nemohli byť prijaté skôr, ako detenčný ústav mal byť prijatý. Čiže on najprv nezariadil prijatie detenčného ústavu, jeho zriadenie, a trestné zákonodarstvo sa prijalo. A ten pán poslanec Lipšic ide nám teraz vytýkať, že čo my robíme, že nie je tu detenčný ústav. No tak nad tým sa dá smiať alebo plakať, ja neviem. Lebo presadil trestné zákonodarstvo bez toho, že by sme už dopredu 1. 1. 2006 mali detenčný ústav, lebo zákony to predpokladajú.

  • Reakcia z pléna.

  • Pokiaľ ide o klamanie, pán poslanec, tak keby sa ukladala Nobelova cena za klamstvo, vy ste určite a bez najmenších pochybností jej prvý nositeľ. Hovorím len fakty, len fakty, ktoré sa dajú overiť.

    Pokiaľ sa tu spomínal pán generálny, resp. Generálna prokuratúra, pán generálny prokurátor Trnka brojil nie proti návrhu ako takému, brojil len proti tomu, že chce, aby boli 4 súdy obnovené, pokiaľ som ho dobre zaregistroval, a že by sa účinnosť posunula. Ale vnímam vyjadrenie pána generálneho prokurátora z pozície trestného konania a nám ide predovšetkým o civilné konanie, lebo zdedili sme po vás vyše 22 000 vecí starších ako päť rokov. Päť rokov tu už čakajú ľudia na to, aby ich spor bol vyriešený. Päť rokov už im vlasy, ľudovo povedané, dupkom stavajú, pretože žijú v právnej neistote. Ale vami navrhované opatrenia na riešenie justície nepriniesli nič.

    Teraz sa opriem o renomovanú inštitúciu Rady Európy, ktorá, a môžete to konzultovať, keď si myslíte, že zase ja nehovorím pravdu, s pani doktorkou Pirošíkovou, nám hrozí predbežná rezolúcia Rady Európy v tom smere, kde nás zaväzuje, že pokiaľ neurobíme konkrétne opatrenia aj v smere zefektívnenia justičnej siete a Rada Európy považuje aj obnovenie týchto zrušených súdov za uľahčenie prístupu k súdu, samozrejme, aj zvýšením počtu sudcu, takže sa prijme predbežná rezolúcia. Čiže ten nový spôsob videnia je ten, že práve Rada Európy odmietla vaše videnie koncepcie stabilizácie justície. Lebo to nebola stabilizácia, ale destabilizácia.

    Pokiaľ ide, sa tu hovorí často, o náklady a peniaze. No tak spočítajme tie peniaze! Veď ešte za vašich čias tu bola kontrola NKÚ, ktorá konštatovala v protokole, že zrušené súdy, že zrušené súdy okrem ušetrenia platov na upratovačkách a šoféroch nepriniesli žiadnu úsporu, ba práve naopak, priniesli zvýšené náklady na konanie. Minimálne na trestné v eskortách, svedočné, znalečné, cestovné a nehovoriac o strate času a trovách konania. Som rád, že prišiel expremiér Dzurinda, pretože práve ten v minulosti, teda v minulosti, minulého roku tesne po konštituovaní novej vlády povedal, že práve v justícii sa neurobilo za posledné štyri roky takmer nič na zefektívnenie justície. To sú slová pána expremiéra, nie moje. A keď ma chcete vy obviňovať z toho, že ja hovorím nie pravdu.

    Tu som sa aj usmial, keď tu dvakrát bola spomenutá zo strany pána poslanca Gála a potom pána poslanca Lipšica, že čo urobíme, čo urobíme, keď nedostaneme nových sudcov na zrušené súdy. Uisťujem vás, že dostaneme a veľmi ľahko. Zatiaľ čo za vašej éry, keď ste napádali sudcov, útočili, robili ste každý deň tlačové konferencie o disciplinárnych stíhaniach, účelovo, lebo boli na 70 %, 75 % zastavené, oslobodené, ja toto nerobím. Nerobím exhibicionisticky každý deň tlačovú konferenciu, robím v justícii poriadky. Zabezpečil som na rozdiel od vás 14. platy pre sudcov, snažím sa zaistiť materiálne podmienky pre súdy, pretože košický sudca má nižšiu výkonnosť ako prešovský prvostupňový preto, lebo 600 ľudí je v jednej budove, sídlia v „kanáloch“ a dostanú pojednávačku raz za dva týždne. Tak ten civilný sudca nemôže odpojednať toľko ako prešovský, ktorý má pojednávačku dvakrát do týždňa.

    Samozrejme, chceme zvýšiť počet sudcov, pretože toto je jasná cesta a neplatí priama úmera počet sudcov a počet vecí. A na počet sudcov a počet obyvateľov. Pretože rozhodujúca v tomto smere je súdivosť. A súdivosť na Slovensku je ďaleko, ďaleko najvyššia v porovnaní s ostatnými krajinami. Takže aj toto je jedna z ciest, ktorou ideme zefektívniť justíciu, zrýchliť súdne konanie a priblížiť justíciu občanovi, čo je na prospech občana Slovenskej republiky.

    Zareagujem ešte aj na pána Gála, lebo trošku ma to, vám poviem pravdu, aj zabolelo, keď ste hovorili o nejakom etnickom princípe vo vzťahu ku mne, čo by ma malo motivovať, alebo dali ste aspoň rečnícku otázku v tom smere, či môj motív nebol, nepriamo ste to povedali dačo o etniku, nedokážem to zrekapitulovať. Máte vedľa seba bývalého predsedu Bugára, môžete sa jeho spýtať, že v mojej kancelárii aj na Najvyššom súde, aj na ministerstve spravodlivosti pracujú dve slečny s maďarskou národnosťou. Takže mňa obviňovať z takejto veci? Vy ste to naznačili, že som mal taký a taký, mohol mať motív, že prečo etnicky atď. Nedokážem to už zrekapitulovať, len spýtajte sa pána predsedu Bugára, bývalého...

  • Ruch v sále.

  • Ešte na jednu otázku a končím, pretože, samozrejme, bude priestor vo výboroch tieto, nazvem ich, argumenty, ktoré nemajú silu a presvedčivosť, či dostaneme sudcov, ešte sa k tomu vrátim, lebo som odbočil do inej témy. Tak keď za vašej éry bolo prenasledovanie sudcov a ľudia sa nehlásili do justície, pretože ani nedostali 13. platy a bol nízky počet, na rozdiel od vás po 15 mesiacoch sa zmenila situácia tak, že keď vypíšem výberové konanie na ktorékoľvek miesto na ktoromkoľvek súde v republike, sa prihlási 19 až 20 sudcov. Čiže tak keď vy ste robili nábor namiesto výberu, lebo sa nikto neprihlásil, resp. sa prihlásili takí, ktorí odborne neprešli na prvom, druhom, treťom, po celom Slovensku to boli cestovatelia vo výberovom konaní, ktorí neprešli, pretože boli nespôsobilí, a nikto sa vám nehlásil. Teraz vypíšem výberové konanie vzhľadom na to, čo sme urobili, môžete si to zistiť na internete, máme záujem aj z radov prokurátorov, aj z radov advokátov a, samozrejme, aj vyšších súdnych úradníkov, že na jeden post sa hlási 15 až 20 ľudí. Takže nemám ani najmenšiu obavu a najmenšiu pochybnosť v tom smere, že by sme nedokázali zabezpečiť personálne novozriadené súdy. To je skutočne posledná poznámka, ktorou skončím.

    Ďakujem.

  • Pýtam sa spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode a vzhľadom na skutočnosť, že o sedemnástej sme si schválili hlasovanie, vyhlasujem pred hlasovaním trojminútovú prestávku. Hlasujeme o 17.04 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Pristúpime k hlasovaniu, dámy a páni, a ako o prvom budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač 359. Spravodajca je pán poslanec Kotian. Poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa do rozpravy neprihlásil nikto z poslancov, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 74 za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili, aby Národná rada prerokovala tento vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. októbra 2007 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2007.

  • Hlasujeme o pridelení na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore, ako aj o lehotách.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 120 za, 2 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gesčný výbor a odsúhlasili príslušné lehoty.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby ako spravodajca uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči. Je to tlač 371.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa podľa § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 11 proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do druhého čítania.

    Ešte ďalej výbory a lehoty.

  • Ďakujem. Keďže parlament odsúhlasil postúpenie legislatívneho návrhu do druhého čítania, navrhujem, aby tento materiál prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej aby za gestorský výbor určil parlament hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady a aby v druhom čítaní výbory prerokovali legislatívny návrh do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 za, 3 proti, 9 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gesčný výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Ako o poslednom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 378).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpili piati poslanci, nebol predložený žiaden návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 52 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený vládny návrh zákona do druhého čítania.

  • Ďalej prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 15. októbra tohto roku a gestorský výbor do 16. októbra tohto roku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za, 3 proti, 15 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor a schválili lehoty na prerokovanie.

    Tým sme, dámy a páni, odhlasovali tri prerokované body programu spred 17.00 hodiny a budeme pokračovať v prerokúvaní programu 13. schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 358. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 367.

    Pán minister financií Ján Počiatek nám uvedie vládny návrh zákona. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

    Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1018/2006 v bode B.1 bola ministrovi financií uložená úloha predložiť návrh legislatívnej zmeny zákona č. 199/2004, ktorou sa umožní postupovanie všetkých pohľadávok colných úradov voči dlžníkom v konkurze a v likvidácii na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu. Návrhom zákona sa táto úloha plní.

    Na základe vládou schváleného materiálu revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcie Európskej únie sa navrhovanou úpravou harmonizuje právna úprava vysielania colníkov, národných expertov do inštitúcií Európskej únie s inými predpismi upravujúcimi túto oblasť, najmä so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia procesu rozhodovania colných úradov o zničení tovaru sa navrhuje osobitný procesný postup, zároveň návrh zákona reaguje na aktuálne problémy aplikačnej praxe.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie predloženého návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi, má slovo.

  • Ruch v sále.

  • Vážení páni poslanci, poprosím, keby ste zaujali miesta v rokovacích laviciach, pokiaľ je niečo súrne, aby ste to prerokovali mimo rokovacej sály.

  • Vážený pán predsedajúci...

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz poprosím všetkých, aby ste sa buď posadili do lavíc, alebo išli prerokovať veci mimo poslaneckej sály. Nemáme vytvorený korektný priestor pre spravodajcu. Pán spravodajca, nech sa páči. Ešte raz poprosím všetkých zaujať miesta vo svojich poslaneckých laviciach. Veľmi pekne ďakujem za porozumenie.

    Prepáčte, nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 358), ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Veľmi pekne ďakujem za návrh navrhovateľovi a spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máte uvedený pod tlačou 381. Návrh na pridelenie do výborov máte v rozhodnutí predsedu č. 378.

    Opäť poprosím ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa aproximuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok.

    Návrh zákona ustanovuje reguláciu vstupu do audítorskej profesie, zahŕňa povinnosti zákonom stanovených audítorov, ich nezávislosť a etiku, zavádza požiadavku zabezpečovania kvality a požaduje, aby audítori a audítorské firmy dodržiavali profesionálnu etiku a prijali etický kódex. Týmto zákonom sa zriaďuje úrad, ktorý bude zabezpečovať systém výkonu dohľadu.

    Navrhovanou novelou sa súčasne mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2008.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru Jozefovi Burianovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 381) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 13. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti návrhu zákona určené § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie spravodajskej správy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť vás informujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nie, ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za uvedenie tohto bodu programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh je pod tlačou 384 a návrh na pridelenie do výborov je v rozhodnutí predsedu č. 383.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predložený vládny návrh zákona reaguje na doterajšie poznatky praxe a jeho zámerom je upresnenie tých ustanovení zákona, ktoré v praxi pripúšťali nejednotný výklad. V záujme posilnenia právnej istoty daňovníkov sa pri všetkých miestnych daniach ustanovilo vyrubovanie daní platobným výmerom, čo má vplyv aj na vymáhanie prípadných nedoplatkov na týchto daniach v súlade s procesnými právnymi predpismi.

    Z vecných zmien ide o doplnenie splnomocnenia pre obce pri určení základu dane z pozemkov najmä v tých katastrálnych územiach, v ktorých sú určené v platnom zákone nulové hodnoty pozemkov, ako aj pri lesných pozemkoch a hospodársky využívaných vodných plochách. Obcou určená hodnota však nesmie byť vyššia ako 50 % priemernej hodnoty pozemkov pre okres, určená v prílohe 1 tohto zákona. Tak ako pri pozemkoch a stavbách, aj pri bytoch sa ustanovila horná hranica sadzby dane z bytov, ktorá má zabrániť neúmernému zvyšovaniu sadzieb dane z bytov.

    V súvislosti s daňou z nehnuteľností sa navrhuje prijať pri vyrubovaní tejto dane všeobecne platné pravidlá upravené v procesnom zákone a vyrubovanie dane ponechať v právomoci obcí a lehotu splatnosti viazať na právoplatnosť platobného výmeru. Ponecháva sa obciam možnosť ustanoviť platenie dane z nehnuteľností v splátkach. Obce budú mať možnosť vyrubovať daň z nehnuteľností v lehotách, ktoré si určia a predovšetkým tak, aby mali zabezpečené príjmy z tejto dane podľa vlastných potrieb.

    Navrhuje sa vypustiť z predmetu dane za užívanie verejného priestranstva dočasné parkovanie motorových vozidiel, ktoré ani dosiaľ nebolo možné realizovať v intenciách platného zákona, pretože sama dočasnosť neumožnila ani začatie daňového konania. Pri vyberaní platieb za dočasné parkovanie vozidiel sa zachová súčasný stav, podľa ktorého platby pre obec vyberajú na komerčnom základe fyzické osoby alebo právnické osoby za odplatu.

    Z ďalších navrhovaných vecných zmien je aj zmena vyberania dane z motorových vozidiel, ktorá spočíva v zavedení preddavkového systému platenia tejto dane. Daňovníci v priebehu zdaňovacieho obdobia budú platiť preddavky na daň z motorových vozidiel podľa predpokladanej dane na zdaňovacie obdobie v určenom režime a po ukončení roka zúčtujú zaplatené preddavky. Túto zmenu si vyžiadala prax, keďže často dochádzalo u daňovníkov k zmene používania vozidiel na podnikanie, k zmene počtu vozidiel, k zmene miesta evidencie v priebehu jedného roka.

    Návrhom sa sleduje zjednodušenie správy dane z motorových vozidiel, pri zachovaní doterajších pravidiel určovania miestnej príslušnosti správcov dane podľa miesta evidencie vozidla a tiež miestnej príslušnosti vyššieho územného celku, ktorého príjmom zostáva naďalej vybraná daň z motorových vozidiel. Navrhované zmeny a doplnenia zákona neovplyvnia celkové príjmy obcí a vyšších územných celkov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za predloženie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého navrhol gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu. Pán poslanec Jozef Ďuračka, máte slovo. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 384).

    Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 13., čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy prihlásil, ak dobre čítam, pán poslanec Pásztor? Áno. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vedený pod tlačou 384, si dovoľujem uviesť nasledovné:

    Z dôvodovej správy vyplýva, že zámerom tejto novely je upresnenie a zjednodušenie vyberania miestnych daní. Nie je však jednoznačne konštatované, že zámerom tohto zákona je aj rozšírenie okruhu platiteľov dane z motorových vozidiel o ďalšie osoby. Totiž v § 85 ods. 2 písm. b) vládneho návrhu zákona sa okruh daňovníkov rozširuje o zamestnávateľa, ak tento vypláca cestovné náhrady zamestnancovi za použitie vozidla, keď držiteľom vozidla je zamestnanec zapísaný v dokladoch vozidla. Pričom je to bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu zamestnávateľa. Je to spôsob zvyšovania daňového zaťaženia osôb, ktoré dosiaľ neboli povinné platiť túto daň. Je to postup, ktorý je v rozpore s deklarovanou snahou nezaťažovať ďalšou daňou osoby.

    Ďalej vládny návrh zákona v § 49 ods. 3, ale aj v § 57 ods. 3 sa vracia k stavu, ktorý tu bol pred prijatím zákona č. 582/2004 Z. z., keď sa daň za nevýherné hracie automaty, ale aj daň za psa za ďalšie zdaňovacie obdobie nevyrubovala platobným výmerom. Vtedy k zmene došlo z dôvodu právnej istoty daňovníkov, najmä v prvom rade sa dozvedeli v ďalšom zdaňovacom období o existencii tejto povinnosti, ale aj o povinnosti jej zaplatenia a možnosti podania opravného prostriedku v prípade, že tento nebol vyrubený v súlade s platnou právnou úpravou. Tento vládny návrh zákona sa vracia k tejto praxi. Odstránením istoty obdržania platobného výmeru v písomnej forme sa odstraňuje aj táto právna istota. Na druhej strane nie je známe, na základe akej písomnosti bude obec vymáhať zaplatenie tejto miestnej dane, keď táto nebola vyrubená platobným výmerom, napríklad aj cestou exekútora.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Zdá sa, že nikto. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pekne.

    Chce sa vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máte v laviciach pod tlačou 385 a návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 384.

    Pán minister, nech sa páči, opäť máte slovo, aby ste v sérii uviedli ďalší návrh z dielne vášho ministerstva. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie iniciatívny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákonov č. 556/2004 Z. z., č. 631/2004 Z. z., č. 553/2005 Z. z. a č. 610/2005 Z. z. sa dosiahla úplná zlučiteľnosť s právom Európskej únie v oblasti držby, prepravy a kontroly tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a štruktúry predmetu dane a čiastočná zlučiteľnosť v sadzbách dane vzhľadom na poskytnuté prechodné obdobie na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia na cigarety.

    Hlavným dôvodom, ktorý viedol k vypracovaniu návrhu zákona, bola potreba úpravy sadzieb dane na cigarety v zmysle harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, ako aj potreba upresnenia niektorých ustanovení zákona vzhľadom na poznatky z uplatňovania zákona v praxi, a to najmä upresnenie definície cigár, cigariet a tabaku, upresnenie ustanovení týkajúcich sa oprávneného príjemcu, ktorý prijíma tabakové výrobky, v pozastavení dane z iného členského štátu opakovane, upresnenie niektorých ustanovení zákona za účelom zosúladenia ich znenia s ostatnými zákonmi o spotrebných daniach.

    V súlade s harmonogramom dosiahnutia minimálneho daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou stanoveného smernicami Európskej únie sa plánuje aj ďalšie zvýšenie sadzieb spotrebných daní, a to k 1. 1. 2009.

    Návrh zákona bude mať z dôvodu úpravy sadzieb spotrebnej dane z cigariet vplyv na príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale nebude mať vplyv na výdavkovú časť štátneho rozpočtu ani na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2008 s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zrušenia evidencie užívateľských podnikov a vedenia evidencie užívateľským podnikom, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. augusta 2008.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov odporúčam schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil rovnako gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi, aby uviedol spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 385), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v predpísanom termíne a podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol zaradený tento bod na rokovanie dnešnej schôdze. Ako spravodajca v prvom čítaní mám stanovisko, že predmetný návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i ďalšie náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného je tento zákon dôležitým zákonom a rieši závažnú problematiku príjmovej časti štátneho rozpočtu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Teda opäť ďakujem navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem aj pánovi ministrovi, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 368, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 374.

    Prosím preto podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, ktorého zároveň vítam v rokovacej sále, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je najmä reagovať na zmeny vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, zefektívniť niektoré inštitúty súvisiace so služobným pomerom, ako aj upraviť niektoré ustanovenia na základe poznatkov z ich aplikácie v praxi, poznatkov z rozhodovacej činnosti súdov.

    V súvislosti s úpravou prijímacieho konania sa navrhuje za účelom zistenia spoľahlivosti možnosť podrobiť uchádzača psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ľudovo povedané, detektoru lži.

    Návrhom zákona sa ďalej upravuje postavenie národných expertov a stážistov vysielaných do inštitúcií Európskej únie, zosúlaďuje sa s ostatnými kategóriami štátnych zamestnancov. Novo sa tiež upravuje vysielanie policajtov do medzinárodných misií a operácií civilného krízového manažmentu a na ochranu zastupiteľských úradov a ich adekvátneho ohodnotenia v závislosti od charakteru činnosti a rizika výkonu štátnej služby.

    Zavádza sa aj nový príspevok na bývanie, od ktorého sa očakáva, že bude mať predovšetkým motivačný charakter pri získaní príslušníkov Policajného zboru do stálej štátnej služby a pri ich stabilizácii. V tejto chvíli sa upravuje len možnosť tohto príspevku do nášho systému odmeňovania a motivácie predovšetkým z dôvodu, že napríklad či už v Bratislave, čo je starý problém, alebo v Trnave, čo je novším problém, je zásadný problém získať pri tých platových náležitostiach policajtov nových ľudí do služby.

    Ďalšia časť novely je venovaná oblasti vzdelávania a v tejto súvislosti sa navrhuje aj zmena ustanovenia v poskytovaní služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby. Návrh zákona reaguje na zmeny právnych predpisov v oblasti zdravotníctva a zosúlaďujú sa ustanovenia o cestovných náhradách so všeobecnou úpravou. Ostatné zmeny v navrhovanom zákone majú predovšetkým upresňujúci charakter.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz odovzdávam slovo spravodajcovi, ktorého navrhol určený gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, Mariánovi Kovačócymu, aby predniesol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (tlač 368). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2007 č. 374 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 369 a návrh na pridelenie výborom a na prerokovanie máte v rozhodnutí predsedu č. 375.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, opäť máte slovo a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že tento zákon nie je žiadnou veľkou novinkou, ktorý by bol veľmi prekvapujúci. Niekoľko pokusov už bolo aj v uplynulom volebnom období. Tentoraz verím, že dotiahneme túto novelu zákona do úspešného konca.

    Jej hlavným dôvodom je začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej služby do osobitného sociálneho systému policajtov. Z tohto pohľadu je veľmi dôležité povedať, že výkon služby obidvoch zložiek ministerstva vnútra, tak Hasičského a záchranného zboru, ako aj Horskej služby, vyžaduje mimoriadne náročnú službu. Každý z týchto príslušníkov po odslúžení príslušných rokov má právo z nášho pohľadu, aby v tomto systéme fungoval a mohol aj po určitom odslúžení rokov odísť do dôchodku. Z tohto pohľadu je to vlastne posledná skupina, ktorú do tohto systému chceme začleniť.

    Kritici tohto systému častokrát poukazujú na jeho deficitné hospodárenie. V každom prípade je to závislé predovšetkým od systému stability, ktorá sa do tohto systému zavedie. Po nástupe novej vlády sa systém stabilizoval na úroveň, že dnes nevykazuje stratové hospodárenie, a verím, že do budúcnosti, naopak, poskytne určité prebytočné finančné prostriedky, ktoré budeme môcť účelnejšie použiť predovšetkým vo vzťahu k vdovám a sirotám po príslušníkoch našich zborov.

    Ďalším dôvodom novelizácie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sú podstatné zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov, vyplývajúce najmä z prijatia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, zrušením inštitútov povinnej prípravnej služby a zmien, dôvodov skončenia služobného pomeru, to všetko malo vplyv na túto novelu. Návrh zákona tiež reaguje na niektoré zmeny v úprave všeobecného systému sociálneho poistenia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vladimírovi Matejkovi (reakcie z pléna), aby zaujal stanovisko k predloženému návrhu zákona, ako spravodajcovi Matejičkovi, pardon, ospravedlňujem sa hlboko.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 369). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. augusta 2007 č. 375 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, ešte raz sa ospravedlňujem za skomolenie mena, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a ďakujem spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, prirodzene, ešte pán podpredseda vlády zostane.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007.

    Tento vládny návrh zákona máme ako tlač 383 a návrh na jeho pridelenie výborom je v tlači predsedu Národnej rady pod č. 382.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona je v parlamente každoročne.

    Ide predovšetkým o povinnosť predložiť tento zákon, ktorá vyplýva z § 68 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorých musíme každoročne zvyšovať už vyplácané dôchodky, ktoré sú pod priemerom vyplácaných dôchodkov podľa nového systému. Toto ustanovenie slúžilo v zákone predovšetkým na to, aby sme priblížili dôchodky policajtov a vojakov, ktoré boli udelené pred prijatím tohto zákona a po prijatí. Robíme tak každoročne, aj tento rok ide približne o 0,25 % za každý rok a týka sa to všetkých ozbrojených zložiek, ktoré spadajú pod tento zákon.

    Rovnako sa tak navrhuje zvýšiť vdovecké a čiastkové dôchodky. Ostatné dôchodky sa nenavrhuje zvyšovať, pretože ich priemerná výška dosiahla priemernú výšku dôchodkov priznaných podľa súčasne platného zákona o sociálnom zabezpečení.

    Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, teda výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi, aby uviedol spravodajskú správu k tomuto návrhu zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007, tlač je uvedená pod č. 383. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta tohto roku č. 382 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ďalej Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. októbra tohto roku a gestorský výbor do 16. októbra tohto roku.

    Pán podpredseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som ani k tomuto bodu programu nedostal písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Poprosím tabuľu. Ďakujem. Ak nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi podpredsedovi za predloženie série návrhov z dielne jeho ministerstva a pánovi spravodajcovi, prirodzene, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, by sme mali pristúpiť k prerokovaniu série zákonov z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktoré by mal predložiť pán minister Jureňa. Takže pokiaľ sa nachádza v blízkosti rokovacej sály, poprosím ho, aby sa do nej dostavil. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že pán minister Jureňa sa zatiaľ do sály nedostavil a on predkladá teraz štyri návrhy zákonov, takže prerušujem na päť minút rokovanie Národnej rady a poprosím Kanceláriu Národnej rady, aby zabezpečili prítomnosť pána ministra v rokovacej sále. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, päťminútová prestávka.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, keďže sú hlasy z pléna, že treba pokračovať, ale už, myslím, ešte minútu by bola prestávka, ale pokiaľ sme pripravení a môžeme pokračovať, takže dovoľte, aby som aj v mene pána ministra ospravedlnil trošku, že nebol prítomný, lebo naozaj tempo, ktoré máme, je dosť veľké v poslednej hodinke.

    Takže, vážený pán minister, ďalším bodom rokovania našej schôdze je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 345. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 347.

    Teda, pán minister, nech sa páči, uveďte predložený návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov. Tento návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

    Cieľom návrhu zákona je predovšetkým upraviť a kompetenčne doriešiť zápis cudzincov do Komory geodetov a kartografov na základe rozhodnutia o uznaní vzdelania na výkon regulovaného povolenia autorizovaného geodeta a kartografa podľa zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a zároveň bolo potrebné v návrhu zákona spresniť niektoré ustanovenia pre lepšie a praktickejšie fungovanie samosprávnej stavovskej komory. Súčasne v záujme zvyšovania odbornosti členov v návrhu zákona sa určuje rozsah a forma vzdelávania členov, ako aj povinnosť členov komory sústavne sa vzdelávať.

    Ďalej sa sprísňujú postihy v disciplinárnom konaní za porušenie technologických postupov a nedodržanie kvality výsledkov v práci členov komory a iné. Zákonom o Komore geodetov a kartografov bola konštituovaná inštitúcia nezávislých osôb autorizovaných geodetov a kartografov, ktorí nestranne a s profesionálnou odbornou schopnosťou overujú výsledky vybraných geodetických a kartografických činností ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie. Stavovská komora výrazne napomáha pri zvyšovaní kvality a odbornosti geodetických a kartografických činností.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás a prosím o podporu uvedeného materiálu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby predložil spravodajské stanovisko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 150 z 5. septembra 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. júla 2007 č. 347 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet, financie a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať... Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh máte ako tlač 379 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu č. 379.

    Teda opäť prosím pána ministra Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 708/2007 zo dňa 22. augusta predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Účelom predkladaného vládneho návrhu novely zákona je riešiť možnosti využitia postupu v konaní o pozemkových úpravách v prípadoch živelných pohrôm tak, aby sa eliminovali vzniknuté škody a riešili opatrenia smerujúce k zamedzeniu škôd v prípadoch možného opakovania situácie ohrozenia majetku a životov občanov. Vypustiť zjednodušenia zrýchleného postupu podľa § 15 zákona, ktorými sa riešili dočasné bezplatné vyčleňovania pozemkov do užívania, a riešiť vydávanie osvedčení na projektovanie pozemkových úprav zákonom.

    Súčasťou predkladaného materiálu je aj návrh novely zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z., taktiež návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov súvisiaceho s úpravami navrhovanými v zákone Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovanej novely zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jej prerokovanie a odporučenie do druhého čítania Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    A teraz poprosím predsedu výboru pána poslanca Slabého, aby nás informoval.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 154 z 5. septembra 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 379 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, skončil som, otvore, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pásztor. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená Národná rada, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, si dovoľujem uviesť jednu pripomienku.

    Z úvodu dôvodovej správy tohto vládneho návrhu zákona vyplýva, že predložený návrh noviel zákonov v oblasti pozemkového práva rieši širokú škálu problémov, ktoré pri aplikácii platných právnych predpisov vznikli. Už z tejto vety vyplýva, že týmto vládnym návrhom sa novelizuje viacero zákonov.

    Okrem samotného zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. sa článkom II novelizuje zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, článkom III zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži, článkom IV zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, článkom V zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov a článkom VI zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších predpisov. To znamená, že sa mení ešte ďalších päť zákonov jediným návrhom.

    Tento postup je podľa môjho názoru neprípustný. Pán predseda vlády ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období neustále vytýkal vláde, že sa jedným vládnym návrhom zákona súčasne novelizuje viacero zákonov, a súčasná vláda pod jeho vedením opäť postupuje takým spôsobom. Tento postup nie je postupom, ktorý právny poriadok v Slovenskej republike robí zrozumiteľným, prehľadným a jasným, takým, v ktorom sa každý občan tejto republiky dokáže orientovať.

    Za vašu pozornosť ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, chcem len veľmi krátko zareagovať za poslanecký klub a dosť sa čudujem, že pri takom vážnom návrhu zákona, ktorý je predložený do Národnej rady, je pomerne ticho. Tu bol skôr legislatívny postup od kolegu prednesený, ale ja sa obávam a stačí možno aj laikovi prečítať dôvodovú správu a osobitnú časť dôvodovej správy a je presvedčený o tom, že tu je taká malá časovaná bomba, ktorá úplne rozhasí pomery, ktoré boli doteraz. Opäť, tak ako som pri predchádzajúcich návrhoch zákonov vrátených prezidentom upozorňovala, opäť vstupujeme do vlastníckych vzťahov občanov? Náhrady ako budú prideľované, ako sa obmedzujú isté práva. Myslím si, že je to veľmi nebezpečná hra na občanoch Slovenskej republiky.

    A preto veľmi vás prosím, páni kolegovia, ktorí sa venujete tejto téme pôdohospodárstvu, úpravám, aby sme aj my, poslanci z vládnej nielen koalície, ale aj opozície, veľmi pozorne vo výboroch načúvali, lebo určite tento návrh zákona, je to vládny návrh, pôjde do druhého čítania, lebo sa obávam, že budú to veci, ktoré sa spustia, budú nenávratne opraviteľné. A ja sa obávam, že, aj z mojich niektorých konkrétnych prípadov z poslaneckej kancelárie, budeme veľmi ťažko vysvetľovať ľuďom, prečo prišli o možnosť ako vlastníci pozemkov byť účastníkmi konania. Ako vlastníci pozemkov nebudú môcť dostať náhrady, pretože obmedzujeme isté práva.

    Preto vás veľmi pekne chcem poprosiť, pozor, je to vážna novela, novelizuje, tak ako hovoril kolega, niekoľko ďalších zákonov. A obávam sa, že popri druhom čítaní to bude ešte horšie. Hovorím, ja som laik v tejto oblasti, ale priznám sa, že sa obávam toho, že tu vstúpi „socializmus“ opäť do pozemkových úprav. Ďakujem pekne. A Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Keďže ste boli jediná prihlásená ústne, končím rozpravu. Pýtam sa pána ministra ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Pán predseda výboru? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 380).

    Návrh na pridelenie je v rozhodnutí 380. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1077 z 20. decembra 2006 sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Cieľom návrhu je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ako aj pohľadávok a záväzkov zo zanikajúcej príspevkovej organizácie na štátny podnik.

    Vzhľadom na nutnosť riešenia predmetnej problematiky obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporučenie na jeho ďalšie prerokovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Košútová nás bude informovať ako spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 155 z 5. septembra 2007 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na dnešné rokovanie parlamentu.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2007 č. 380 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a predpokladajúc, že ani pán minister, ani pani spravodajkyňa už nebudú zaujímať stanovisko, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Pán minister, poprosím vás opäť, aby ste uviedli materiál, ktorý páni poslanci majú v tlači pod č. 361. Návrh na pridelenie výborom je rozhodnutie č. 364.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 z 8. augusta 2007 predkladám vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť, aby podpora, ktorá je poskytovaná pôdohospodárom, spĺňala všetky požiadavky právnych predpisov Európskej únie. Týmto návrhom sa upravuje rozdelenie pôsobnosti medzi Ministerstvom pôdohospodárstva SR a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorá zabezpečuje činnosti súvisiace s čerpaním jednotlivých fondov Európskej únie.

    Navrhovaný zákon tiež rieši kompetencie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti podpory spracovaných poľnohospodárskych výrobkov. Predložený návrh vytvára podmienky na čerpanie prostriedkov nielen z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ale aj z ďalších fondov, ktoré je možné využívať pri podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka.

    Predložený návrh zákona nezakladá nové nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, má pozitívny vplyv na životné prostredie a na podnikateľské prostredie v pôdohospodárstve.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na nutnosť úpravy poskytovania podpôr v pôdohospodárstve v Slovenskej republike obraciam sa na vás so žiadosťou o odporučenie vládneho návrhu zákona na ďalšie prerokovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Aj pri tomto návrhu je určenou spravodajkyňou pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 153 z 5. septembra 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že bol doručený 15 dní pred rokovaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti z formálno-právnej stránky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy a hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla a postúpila predmetný zákon na druhé čítanie.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. augusta 2007 č. 364 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, skončila som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o geologických prácach (geologický zákon), je to tlač 357.

    Poprosím pána ministra životného prostredia, aby uviedol návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon) si vám dovolím predložiť na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Návrh zákona vychádza zo znenia doteraz platného zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe.

    V návrhu zákona sa navrhujú zmeny, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii, ako aj z požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. Novým spôsobom sa v časti Prieskumné územie upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

    Návrh ustanovuje postup pri prevode geologického diela a geologického objektu, okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodkladne, a okruh subjektov za podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. Súčasne sa ustanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela a geologického objektu pri výberovom konaní.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť.

    Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 1. augusta 2007 a ako vládny návrh bol odporučený Národnej rade Slovenskej republiky na ďalšie prerokovanie.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za pozornosť, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Určeným spravodajcom je pán poslanec Čech.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 151 zo dňa 5. septembra 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o geologických prácach (geologický zákon). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky potrebné informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 13. augusta 2007 č. 358 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku od nikoho z kolegov nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Kahanec. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, pán minister, chcel by som len pár poznámok, skôr otázok k tejto predkladanej novele zákona, geologického zákona. A určite, že pri potrebe likvidácie prác a diel po ukončení geologického výskumu je potrebné riešiť tieto veci. A vzhľadom na to, čo je uvedené v dôvodovej správe, že sa budú riešiť možné prevody, či už odplatne, alebo bezodplatne, sa stanovuje nejaký postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu cez výberové konanie. Myslím si, že zámer by tam mal byť dobrý, ale určite tam môžu byť aj problémové veci, pri takýchto prevodoch.

    Ale chcel by som sa spýtať na § 4, kde sa vlastne špecifikuje, kto je oprávnený vykonávať geologické práce. A v tomto § 4 sa uvádzajú jednotliví oprávnení vykonávatelia týchto geologických prác a z týchto oprávnených vykonávateľov vypadol Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, čo si myslím, že je inštitúcia, ktorá má svoju históriu a už vlastne od roku 1940 sa venuje týmto činnostiam a roky plní funkciu geologickej služby, tak ako je to v mnohých civilizovaných štátoch, ale aj v štátoch, ktoré sa ešte rozvíjajú. Určite, že s týmto geologickým ústavom, s jeho činnosťou vznikli aj určité problémy. Podľa informácií, ktoré ku mne došli, tak boli aj niektoré problémové výberové konania, ktorých sa tento geologický ústav zúčastnil, a nakoniec tieto výberové konania mali iného víťaza napriek tomu, že ponúkali ako nižšiu cenu. Ale nechcem to tu teraz rozoberať, tieto príklady môžeme hovoriť podrobnejšie neskôr.

    Skôr sa chcem spýtať, keď v § 4 bod 1 písm. c) sa uvádza taxatívne Slovenská akadémia vied, Správa slovenských jaskýň, vysoké školy, stredné odborné školy a múzeá, ak vykonávajú geologické práce pri plnení svojich vedeckých, výskumných alebo pedagogických úlohách, prečo vlastne v tomto paragrafe nie je naďalej taxatívne uvedený Geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý má svoju, ako som už spomínal, históriu a myslím si, že má aj bohaté skúsenosti na to, aby takéto práce mohol vykonávať?

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, ja by som vaše otázky doplnila ešte možno o jednu ďalšiu. V piatej časti tohto návrhu zákona vidím problém v tom, že nedohodu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a zhotoviteľom o rozsahu spôsobu vykonávania dobu trvania geologických prác má rozhodnúť na návrh zhotoviteľa ministerstvo. Myslím si, že nie je ministerstvo tým nestranným orgánom, ktorý by mal hájiť vlastnícke záujmy vlastníka nehnuteľnosti, a v druhom čítaní vo výbore budem navrhovať, aby týmto nestranným orgánom bol súd. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Nebudem dlho, každopádne pri tom presune kompetencií na jednotlivé rezorty je minimálne taký pocit, že vlastne sa presúva všetko do rezortov a odsúvajú sa kompetencie z iných inštitúcií, resp. z iných pozícií. A už pred časom sme tu spomínali množstvo inštitúcií, kde sa tieto kompetencie presúvali. A teraz vlastne nasledujú obidva zákony, ktoré sú za sebou, aj ten geologický zákon, následne banský zákon, zasa sa to sústreďuje, tá kompetencia a právomoci, do rezortu. Tak len toľko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce ako navrhovateľ vyjadriť.

  • Vážený pán poslanec, myslím, že vaša pripomienka je len čiastočne opodstatnená, je potrebné zvážiť ju s tým, že my ale akceptujeme také riešenie, že Geologický ústav Dionýza Štúra je fakticky riešiteľom viacerých geologických úloh. Rieši úlohy ako, dá sa povedať, prípravná vedecká inštitúcia a pri vykonávaní, myslím, že bol trend aj v minulosti, aby vykonávali to predovšetkým organizácie, ktoré sú zhotovitelia v oblasti geologických prác. Takže ja sám sa snažím posilniť určité pôsobenie Geologického ústavu Dionýza Štúra, ale ako určitého poradného orgánu, ako vedeckej inštitúcie. A bude treba možno hovoriť o tom, zvažovať, do akej miery skutočne ako zhotoviteľa geologických prác. Sme pre to otvorení, samozrejme.

    Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Tkáčovej, v časti 5, že vidí problém riešenia v dvoch problémoch medzi vlastníkmi a zhotoviteľmi. Samozrejme, že tým môže dôjsť aj dochádza často. Ministerstvo je orgán, ktorému tieto veci prislúcha, si myslím, riešiť, ale nikomu to nebráni, aby riešil tieto spory i súdnou cestou. Takže ja si myslím, že nemali by sme rezorty stavať mimo diania alebo nejaký ako odvolací alebo rozhodovací orgán. Súd je konečne tá inštitúcia, ktorá môže riešiť každý spor v občianskoprávnych sporoch a nedorozumeniach.

    Takže toľko. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz v prvom čítaní prerokujeme

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 354).

    Rozhodnutie o pridelení výborom je pod číslom 357.

    Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, aby v zastúpení pána ministra hospodárstva Jahnátka uviedol vládny návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám s cieľom zosúladiť konanie štátnej banskej správy s ostatnými orgánmi verejnej správy v otázkach banskej činnosti.

    Ide predovšetkým o odstránenie rozporu so stavebným zákonom, ale aj o zosúladenie so zákonom č. 44/1988 (banský zákon). Novelou zákona sa súčasne dokončí implementácia smernice č. 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.

    Zároveň sa dávajú do súladu s inými právnymi predpismi podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávané banským spôsobom a pre výbušniny, a to najmä so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z.

    Návrh zákona neodporuje Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátu. Novelou zákona sa rozširuje pôsobnosť ministerstva hospodárstva v tom, že bude vydávať osvedčenia vhodnosti osobitného zásahu do zemskej kôry na účely konverzie a vydávať záväzné stanoviská o tom, či pri riešení stretov záujmov prevažuje všeobecný hospodársky záujem na využitie výhradného ložiska nad oprávneným záujmom vlastníka alebo iných oprávnených osôb pri eventuálnom vyvlastňovacom konaní alebo v konaní o zriadení vecného bremena.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Teraz poprosím pána poslanca Janiša, ktorý ako určený spravodajca gestorského výboru pre hospodársku politiku nás oboznámi so spravodajskou informáciou.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte, aby som vám podal spravodajskú informáciu v prvom čítaní o novele zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (tlač 354).

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti, ktoré vyžaduje rokovací poriadok. A preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu dáva rokovací poriadok, odporúčam, aby Národná rada po rozprave odporučila návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem Národnej rade, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, ktorý súčasne navrhujem aj ako gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. A ďalej navrhujem, aby výbory prerokovali návrh zákona do 15. októbra 2007 a gestorský výbor do 16. októbra 2007.

    Pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne prihlášku nemám. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Páni poslanci Sabolová, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda, páni ministri, vzhľadom na to, že pán minister Jureňa určite nebude odpovedať na otázky, ktoré by som kládla, dotknem sa len tej dnešnej akejsi nite vyvlastňovačiek, obmedzovania práv.

    Keď si zoberiete dôvodovú správu a prečítate si, že posilňujeme obvodné banské úrady ako osobitné stavebné úrady, ktoré budú môcť začať vyvlastňovacie konanie, a keď si pozrieme § 41a Vyvlastňovacie konanie, tak sa môžeme vrátiť k zákonu, ktorý sme tu nedávno prerokovávali a týkal sa ťažby zlata v Kremnici a možno aj v podobných ďalších lokalitách.

    Zdá sa mi, že táto vláda sa rozhodla, odvoláva sa na pripravovaný nový stavebný zákon a nový zákon o vyvlastňovaní a vraj si to vyžiadala prax, aby sme postupovali týmto spôsobom. Je až neuveriteľné, keď ešte nie je na svete nový stavebný zákon a zákon o vyvlastňovaní na to, aby sme mohli stavať v predstihu a proste zobrať ľuďom všetko, čo im patrí, tak sa mi zdá ako úplne neúnosné a neúmerné, aby sme my dnes takúto novelu zákona prerokovávali s takýmito kompetenciami úradov. A skutočne je to pre laika nepochopiteľné a nieto pre odbornú verejnosť, ktorá sa tomu venuje a trošku zohľadňuje aj právo občana v tejto krajine.

    Preto, pán minister, ale, bohužiaľ, nie vy, ale pán minister hospodárstva, ako chcete vlastne dnes pripraviť tento návrh alebo schváliť tento návrh zákona, keď ešte ani neviete, alebo v predstihu ideme ešte ďalšími novelami aj novelizovať stavebný zákon v tejto časti banského zákona?

    A snáď ešte jedna vec a to je skúsenosť aj z minulosti pri tých otvárkach, kde bude môcť banský úrad, bude mať obrovskú kompetenciu a bude môcť rozhodnúť pri verejnom záujme o otvárke, príprave dobývaní výhradného ložiska. Ja si spomínam v tom predchádzajúcom období, aj kolegovia možno, ešte s pánom kolegom Kötelesom, keď sa otváral dobývací priestor v Chránenej krajinnej oblasti v Slovenskom krase v Hrhove a nebyť to, že jednak bola tam možnosť vstupu občianskej verejnosti a aj to, že platila ešte aj ochrana prírody, aj krajiny a že mohol vstúpiť aj rezort životného prostredia do tohto konania, myslím si, že by sme boli dnes o 100 metrov alebo o nejakých pár kilometrov ďalej, kde je otvorený dobývací priestor, otvorili v chránenej krajinnej oblasti ďalší dobývací priestor.

    Čiže ja len chcem pripomenúť zo skúseností z minulosti, že je veľmi nebezpečné, ak sa púšťame do takýchto noviel zákonov, kde skutočne hospodárske rezorty prestanú kooperovať s rezortmi ochrany životného prostredia, s ochranou prírody a krajiny.

    A preto nie je možné takýto návrh podporiť. Očakávam v druhom čítaní, čo ešte prinesiete. Jednak z rezortu aj páni poslanci, ale myslím si, že je to oprávnená obava o to, že skutočne budú porušované základné práva občanov na vlastníctvo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, nadviažem, lebo niektoré veci už spomínala moja kolegynka, možno nadviažem na tú možnosť obmedzenia vlastníckych práv. Dokonca v závere, úplne v závere dôvodovej správy sa to výslovne uvádza, že „bližšia špecifikácia nákladov sa nedá podrobnejšie vyčísliť, nakoľko zákon prvýkrát zavádza možnosť obmedzenia výkonu vlastníckeho práva alebo možnosť vyvlastnenia“.

    Je to určite veľmi citlivá a veľmi náročná otázka na riešenie a už sme tu mali problémy z hľadiska vyvlastňovania a z hľadiska právnych vzťahov pritom viackrát pertraktované, či už išlo o stavby líniové alebo či išlo práve o už tu spomínané banské stavby a podobne. A je to problém primeranej náhrady, problém obmedzenia, vyvlastnenia nehnuteľností a tak ďalej.

    V samotnej správe sa spomína, že vlastne tento banský zákon rieši dosť značný rozsah otázok, lebo jednak rieši mnoho nezrovnalostí medzi viacerými zákonmi a medzi inými aj rozpor so stavebným zákonom. V tej istej dôvodovej správe sa uvádza, že takisto potrebu upraviť vyvlastňovacie konanie v zákone si vyžiadala prax a pripravovaný nový stavebný zákon. No, celkom mi to nejde do súladu, lebo očakával by som, že bolo by určite logickejšie, ak by tieto zákony, teda banský zákon, stavebný zákon a nový zákon o vyvlastňovaní, teda dva pripravované zákony, stavebný zákon a zákon o vyvlastňovaní, s týmto banským zákonom boli predkladané súbežne, kde by to malo logiku, aby potom ešte sa nevyskytli ďalšie nezrovnalosti. A určite je dosť pripomienok aj teraz v rámci pripomienkového času, myslím pri tých prvých diskusiách pri stavebnom zákone, ktorý sa musí došpecifikovať, aby vôbec vznikol ako tlač do Národnej rady.

    Preto mám určitú obavu o právne vzťahy, lebo zasa sa touto novelou rozširuje pôsobnosť rezortu ministerstva hospodárstva s tým, že práve rezort bude vydávať osvedčenia o vhodnosti osobitného zásahu, či už do zemskej kôry, alebo na účely konverzie, a bude, samozrejme, vydávať aj záväzné stanoviská a bude rozhodovať o tom, že či pri strete záujmov ide o hospodársky záujem na využití výhradného ložiska, alebo o oprávnený záujem vlastníka, eventuálne pri vyvlastňovacom konaní, pri zriaďovaní vecného bremena a podobne.

    Takže vzhľadom na to, že už sme tu podobné problémy pri týchto kompetenciách pri rezortoch mali, napríklad pri zákone o ÚRSO, keď sme to riešili a takisto sa tam presúvali kompetencie, tak minimálne by som pri tomto predkladanom zákone fakt očakával, aby sa tieto tri zákony, ktoré spolu veľmi úzko súvisia, riešili súbežne bez takéhoto predstihu banského zákona. Keď mi viete dať nejakú odpoveď na tieto otázky, ktoré som tu spomínal, tak budem rád.

    Ešte spomeniem dopad zákona na verejný rozpočet. Uvádza sa, že by sa mali rozšíriť počty zamestnancov, myslím, že tam je číslo 12 a že predtým, keď sa novelizoval zákon, tak vlastne to prešlo, predchádzajúce novely boli bez zvýšenia stavu zamestnancov. Môžem povedať, že keď sa vtedy nezvýšil stav, zrejme tam bol určitý zámer, neviem teraz presne posúdiť, lebo vtedy som tu nesedel, ale každopádne teraz deklarovala vláda a pán premiér, že chce znížiť ešte stavy v rezortoch. A my teraz zvyšujeme ďalší stav zamestnancov s tým, že keď si pozrieme rozpis bežných a kapitálových výdavkov, tak na roky 2008, 9, 10 sa uvažuje s potrebou 50, 54, 61 miliónov. Uviedol som zaokrúhlené čísla v miliónoch. Takže to zvýšenie, ktoré prinesú napríklad zvýšené príjmy za poplatky za prepravu pyrotechnických výrobkov a podobne, tak je to vlastne len desatinka toho, čo si vyžiadajú mzdové náklady a ďalšie bežné a kapitálové výdavky. Určite je dobré podporiť tieto úrady výpočtovou technikou, ale je otázka, že či je to nevyhnutné, aby sa zvyšovali mzdové náklady a ďalšie náklady na samotnú funkciu. Takže pokiaľ viete mi zodpovedať niektoré veci, tak poprosím o odpoveď.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu. Pán navrhovateľ, pán minister sa nechce vyjadriť. Pán spravodajca, chcete krátko? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem rokovanie prvého dňa 13. schôdze. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine rokovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570. Je to zákon, ktorý za vládu odôvodní minister obrany, tak ako sme sa dohodli pri schvaľovaní programu, a potom budeme, samozrejme, pokračovať vládnym návrhom zákona o investičnej pomoci.

    Ďakujem pekne. Dovidenia. Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.