• Pekný deň.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, otváram deviaty rokovací deň 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Bauer, Miššík, Prokopovič, pani poslankyňa Sániová, pán poslanec Urbáni a pani poslankyňa Vášáryová.

    Ešte predtým ako budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze druhým čítaním o bode programu, dovolím si poďakovať všetkým kolegyniam nielen slovne, ale aj ružou, ktorú ste dostali do lavice, za prvý polrok spolupráce. Predpokladám, že dnes, zajtra ukončíme program 11. schôdze a tým aj prácu v prvom polroku. A predtým kým sa rozídete na zaslúžené dovolenky, som si dovolil tento symbol mojej úcty a priazne, kolegyne. No a k pánom som dlho rozmýšľal, či by bolo vhodné radšej niečo iné. Ale vzhľadom na to, že by si to médiá mohli vysvetľovať rôzne, vaše lavice, páni, zostali prázdne. Cez to všetko aj vám chcem poďakovať za spoluprácu v prvom polroku.

    A teraz už budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 279. Spoločná správa výborov je tlač 279a.

    Prosím teraz pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vierku Tomanovú, aby odôvodnila vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 124/2006 Z. z o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa súčasne dopĺňajú niektoré zákony.

    Účelom tohto vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa citovaný zákon, je najmä dotvoriť legislatívny rámec podmienok na zabezpečenie uspokojivej ochrany života a zdravia podnikajúcich fyzických osôb a zamestnancov, ktorí nie sú zamestnávateľmi, na posilnenie participácie zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, spružnenie niektorých povinností zamestnávateľov vrátane zníženia ich administratívneho zaťaženia.

    Súčasťou je ďalej úprava ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci so zreteľom na ostatné zmeny súvisiacich právnych predpisov a poznatky z aplikačnej praxe.

    V rámci novelizačného čl. III, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje nový nástroj na ekonomickú motiváciu zamestnávateľov dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa, aby inšpektorát práce mohol podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenie alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak zamestnávateľ závažným spôsobom porušuje právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

    Súčasne sa v nadväznosti na novelizáciu § 133 Zákonníka práce, pokiaľ ide o normy spotreby práce, ustanovuje kompetencia inšpektorátu práce rozhodovať o zavedení noriem spotreby práce a ich zmien u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov vo väzbe na novelizáciu § 149 Zákonníka práce, povinnosť inšpektorátu prácu bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce u zamestnávateľa v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.

    V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa zároveň novelizuje aj zákon Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Taktiež sa novelizuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene a doplnení zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady č. 225/1996 Z. z., zákona č. 320/1996 Z. z., zákona č. 188/1999 Z. z., zákona č. 241/2003 Z. z. a zákona č. 96/2006 Z. z. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 279), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 375 z 15. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 10 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor navrhuje hlasovať nasledovne, o bodoch 1, 2, 4 a 6 spoločne s návrhom schváliť ich a o bodoch 3, 5, 7, 8, 9, 10 osobitne bez zaujatia stanoviska gestorského výboru.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku, ktorú dal pán poslanec Podmanický. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, dovoľte mi, aby som teraz predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ide o pozmeňujúci návrh, ktorý nesúvisí priamo s predkladaným zákonom. Avšak reaguje na veľmi aktuálny a mimoriadny problém, ktorý v súčasnosti rezonuje v našej spoločnosti. A to je téma koncesionárskych poplatkov a tých obrovských úžerníckych úrokov z omeškania, ktoré vymáha súkromná firma aj od tých ľudí, ktorí už koncesionársky poplatok zaplatili. Uvedomujem si, že nejde o právne excelentný postup. Na druhej strane mimoriadna situácia si vyžaduje aj mimoriadny postup. A verím, že v tomto duchu budete tento pozmeňujúci návrh vnímať. Dovoľte mi teda, aby som predniesol konkrétny text.

    Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene ďalších zákonov sa dopĺňa takto: „Za § 10b sa vkladá § 10c, ktorý znie: „Na nedoplatky na poplatkoch, ktoré vznikli do 20. februára 2006, sa ustanovenie § 9 platného do 20. februára 2006 nevzťahuje.“.“.“ Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V. Tento článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.

    Dovoľte mi, aby som ešte uviedol, že tento výsledný text bol výsledkom konsenzu zástupcov viacerých poslaneckých klubov či už z koalície alebo z opozície. Je to pozmeňujúci návrh poslancov Podmanického, Tóthovej, Muškovej, Galbavého a Rafaja. Ide o výsledok, ktorý bol naozaj predmetom dlhých právnych analýz, a domnievame sa, že tento výsledok, ktorý vychádzal jednak z návrhu ministerstva kultúry, ale hlavne z návrhu ministerstva spravodlivosti, bude účinný a vyrieši tento problém, ktorý tu naozaj vznikol tými úžerníckymi úrokmi, ktoré dosahovali až vo výške 60 000 percentuálny úrok per annum. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Boli ste písomne prihlásený, pýtam sa, či sa...

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, pani poslankyňa Tóthová s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcela poďakovať aj zástupcom opozície, ktorí sa zúčastnili na rokovaní, kde sme hľadali najvhodnejší model stvárnenia takého ustanovenia, ktoré síce dnes je jasné ustanovenie, ale predsa len sa našla skupina názorov na jeho spochybnenie a znervóznenie občanov. Preto som veľmi rada, že aj z opozície poslanci sa pridali a všetci sme sa dohodli na znení, ktoré je podpísané ešte aj ďalšími poslancami. A verím, že občanom upokojí noci a upokojí nervy, ktoré vlastne boli pošramotené určitými informáciami v médiách. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte pán poslanec Gábor Gál s faktickou? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No predtým ako si spravíme v tomto poriadok, treba označiť aj vinníkov, ktorí spôsobili tento stav. V médiách sa už pretriasali ich mená. Je to pán bývalý generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu a jeho námestníčka, ktorí podpísali túto zmluvu. A teraz sú na vysokých postoch za pomoci tejto vládnej koalície. Proste keď niekto spraví zle našim občanom a potom ich vynesieme na piedestál, povedzme, nie v Slovenskom rozhlase, ale v inej inštitúcii, tak to je hanebné, prosím vás.

  • Ďakujem.

    Dávam možnosť do rozpravy prihlásiť sa ústne. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Poslanci Lipšic, Vaľová, Galbavý, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem tam, kde skončil pán kolega Gál. Dnes tu máme nové recepty a nových lekárov, ktorí nám radia, ako problém vyriešiť. Ale sú to tí istí lekári, ktorí chorobu spôsobili. Kedy boli prijaté úžernícke úroky v zákone v roku 1995? Bolo to vtedy, keď ste boli vy, pani kolegyňa Tóthová, zodpovedná za vládnu legislatívu. Vami to prešlo, vy ste zodpovedná za to, po prvé.

    Po druhé. Boli podpísané vlastne tri zmluvy, dve rámcové a dve vykonávacie. Prvú podpisoval pán Rezník, dve ďalšie jeho námestníčka pani Hilda Gajdošová. Kde sú dnes títo ľudia, ktorí podpísali podľa mojej mienky protizákonne zmluvy, kde previedli i pohľadávky z verejného práva do súkromného sektora? No pán Rezník je vašou vládou menovaný šéf Tlačovej agentúry. A pani Gajdošová je vaším ministrom kultúry menovaná šéfka ekonomickej sekcie. Kto robil tento pozmeňujúci návrh, pán poslanec Podmanický? Nebola to náhodou pani Gajdošová, ktorá problém spôsobila na ministerstve kultúry? Povedzme si veľmi otvorene, že takéto návrhy, ktoré sem predkladáte bez toho, aby ste sa obzreli späť, sú čistým farizejstvom v situácii, keď ľudia, ktorí problém spôsobili, sú dnes vo vysokých vládnych funkciách dosadení vládou premiéra Fica.

    Po ďalšie. Tento pozmeňujúci návrh kopíruje ten tzv. prvý generálny pardon zo začiatku februára 2006, ktorý bol schválený ešte v čase, keď postúpenie pohľadávok nebolo účinné. Čiže nevytváral problémy ústavnosti. Podľa mojej mienky tento návrh novely zákona problémy ústavnosti vytvára, pretože ak naozaj je pravdou, aj keď ja mám opačný názor, že pohľadávka bola prevedená zákonne, spolu s ňou boli prevedené zákonne aj poplatky z omeškania, ktoré my chceme týmto zákonom akoby opätovne zrušiť. A čo keď táto dubiózna firma, na čele ktorej je advokát, ktorý má pozastavený výkon funkcie, pôjde do Štrasburgu a vysúdi od Slovenskej republiky ťažké miliardy, že bolo porušené ich vlastnícke právo. Kto to potom zaplatí? Budú to daňoví poplatníci Slovenskej republiky? Ja som presvedčený, že jediná cesta je vyhlásenie celého postúpenia pohľadávky za protizákonné, lebo bolo protizákonné. Rozhlas nemá právo postupovať subjektu súkromného práva žiadne pohľadávky. A na to už je aj judikát Najvyššieho súdu vo veci zdravotných poisťovní. Ja som rád, že zástupcovia rozhlasu navrhli predbežné opatrenie, aby súd okamžite zakázal tejto firme ďalej pokračovať vo výpalníckom vymáhaní poplatkov z omeškania, ktoré na ňu mali byť prevedené. To je jediná cesta v právnom štáte. A ja odporúčam každému, komu prišla takáto zásielka, aby ju hodil do koša. A vyzývam tiež vládu, aby trošku zaktivizovala Centrum právnej pomoci. Čo robia, odkedy tam je právnička HZDS pani Čutková, aby pomáhali reálne ľuďom, ktorým prichádzajú tieto obsielky, ako majú postupovať a čo majú robiť?

  • Ruch v sále.

  • Môžete krútiť hlavou, pán kolega, koľko chcete, vaši ľudia spôsobili tento problém. A je mi to veľmi ľúto.

    Obávam sa, že pokiaľ by sme pristúpili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, spôsobíme ešte ďalšie nedozerné problémy v budúcnosti. Ja som presvedčený aj o tom, že prvý generálny pardon z 2. februára 2006 sa, samozrejme, musí vzťahovať aj na všetky osoby, ktoré pred účinnosťou zákona zaplatili koncesionársky poplatok. Nie je predsa možné, aby niekto, kto plní svoju povinnosť skôr a včas, bol v horšej právnej situácii ako človek, ktorý plní svoju povinnosť neskôr. A preto sa mi zdá byť okrem takýchto populistických krokov zo strany tých, čo problém spôsobili, poctivejšie pomáhať konkrétnym ľuďom, ktorí sú v tejto ťažkej situácii, aj cez Centrum právnej pomoci, aj cez jednotlivých poslancov a eventuálne tlačiť na konkrétny konajúci súd, aby rozhodol o predbežnom opatrení, a v októbri aj o tom, či vôbec to postúpenie pohľadávky bolo zákonné alebo nebolo zákonné. To sa mi zdá byť férová cesta, ktorá je nespochybniteľná, ktorá nespôsobí ústavné problémy, lebo dnes niečo vyriešime a možno nám budú tlieskať. Ale čo keď o pár mesiacov sa nám to vráti ako bumerang a bude táto firma žiadať miliardové odškodné v Štrasburgu? Kto potom vystúpi a povie, či to bola správna cesta?

    Takže zhrnuté a podčiarknuté. Pristupujme k tejto veci zodpovedne, nie populisticky, ale najmä tak, aby sme nemuseli mať za sebou potom pohľadávky obrovské o niekoľko mesiacov. A najmä vyzývam kolegov z vládnej koalície, aby tí, čo tento problém svojimi podpismi spôsobili, naďalej nepôsobili vo vysokých vládnych funkciách a neradili nám, ako problém, ktorý spôsobili, máme vyriešiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, Madej, Mušková, Číž, Gál, Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. No bolo to úžasné vystúpenie.

    Pán poslanec, k postúpeniu zmluvy protizákonnému. No ale veď nič iné sa nerobí. Lenže súd ešte nerozhodol. A kedy rozhodne a ako rozhodne, na to nemôžete vziať jed. A tí ľudia budú pol roka, tri štvrte roka v nervoch, aby nevedeli čo a aká je ich právna situácia? A čo keď súd inak rozhodne? Čo potom spravíte?

    Strašíte Štrasburgom. A sám hovoríte o protiprávnom a protimorálnom a tak ďalej. Všetko by sa v Štrasburgu, hlavne v našich súdoch muselo dať do poriadku. Ale tu je psychika tých ľudí, ich nervy, ich zdravotný stav.

    A ďalej ste povedali, že sme niečo zavinili. Vážený pán poslanec, v čase, keď sa to prijalo a keby sa bolo do dvoch rokov najneskôr vyzvalo, ako sa malo, takéto sumy by nenastúpili. A keď ste vy nastúpili do vlády, vy ste už mali spraviť opatrenie, pretože neboli koncesionári vyzvaní. Čiže, bola tam nečinnosť. Mali ste legislatívu, mali ste ju.

    A už len posledná veta k rozhodnutiam Ústavného súdu o protiústavnosti vašej vlády, keď sa vás dotkli. „Ja som zákony nenavrhoval, to poslanci schvaľovali, to oni dali pozmeňujúci a rezortní ministri navrhujú.“ Z tohto vášho pohľadu si vyprosím to, čo ste tu povedali. To si od vás vyprosujem. Aj vy ste mali svoj postoj k vládnym návrhom. A ja vám ho opakujem. Tak jeden meter aj pre vás, vy ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Lipšic, ja by som si vám na úvod dovolil popriať viacej rozvážnosti, možno ratia a menej emócií a hnevu, ktorý tuná predvádzate. Škodí to aj po zdravotnej stránke.

    Sám ste sa usvedčili v tom, že ste spomínali, že treba tlačiť na súd. Nie je to náhodou v rozpore s ústavou, aby zákonodarná, resp. výkonná moc zasahovala do moci súdnej? Takto ste sa preukázali, aké bolo vaše vládnutie, keď ste boli ministrom spravodlivosti.

    Keď ste hovorili o tom, kto situáciu zavinil. Tak ja si spomínam, že vy ste boli štyri roky vedúcim Kancelárie ministra spravodlivosti, štyri roky ste boli ministrom spravodlivosti a šéfom Legislatívnej rady vlády. Osem rokov vášho vládnutia tento problém ste nevideli? Ale veď predsa ste boli vo vedúcich funkciách. Tak myslím si, že keď ste sa zaoberali legislatívou, tento problém ste postrehnúť mali.

    Celý váš prejav mi pripomína slovenské príslovie, zlodej kričí, chyťte zlodeja.

  • Pán poslanec, je mi nesmierne ľúto, že v tejto strašnej situácii, v ktorej sa ocitli mnohí ľudia, vytĺkate politický kapitál. Ak toto zlé ustanovenie zákona vzniklo v roku 1995, treba si skutočne uvedomiť, že nikdy nebolo do roku 1998 uplatňované. Od roku 1998 ste boli vo vláde vy a začalo sa uplatňovať až za vašej vlády a nič ste neurobili. Podľa mojej mienky sa nemôže meniť jedine Boží zákon. A to by ste vy z KDH mali vedieť. Ale každý zákon a každé ustanovenie, ktoré sa prijalo v parlamente, je možné zmeniť. A ak je toto zlé, tak vás veľmi pekne poprosím, aby sme to zmenili, a podporte to. Ďakujem.

  • Pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne. Časť z toho, čo som chcel povedať, zdôrazním, vážení kolegovia. Pán kolega Lipšic, ide o ďalší zo série vašich pokryteckých klasických prejavov, ktorým tu demonštrujete nesmierne rozhorčenie, pričom zakrývate to, že za veľkú časť situácie, ktorá vznikla, nesiete vy konkrétne osobnú zodpovednosť. Pamätám si ešte, ako opozičný poslanec keď som v parlamente vyzýval niekoľkokrát všetky moci, ktoré v tomto smere môžu konať, od Generálnej prokuratúry, ministra spravodlivosti, kde už v prvej fáze sa neudialo v podstate nič, že doteraz sa neurobila správna analýza daných problémov, trestnoprávna analýza problémov aj samotný fakt, že súd vo veci nekoná alebo avizuje, že rozhodne niekedy najskôr niekedy v októbri v tejto veci. Tento návrh, ktorý tu je, je zúfalou snahou nájsť objektívne riešenie, v rámci možného právneho stavu.

    Pán Lipšic, vám vzťah práva a verejného záujmu nehovorí absolútne nič. Vy osobne zodpovedáte za tento stav, že vlastne v tom liberálnom ponímaní súdnictva v situácii, keď už neplatí materiálna pravda, jednoducho nie je možné nájsť rozumné a spravodlivé riešenie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja súhlasím s pánom kolegom Lipšicom, že tá novela, ktorá bola predložená pánom poslancom Galbavým v minulom volebnom období, by sa mala vzťahovať, a môj právny názor je, že sa vzťahuje, aj na tých, ktorí tento svoj nedoplatok zaplatili do účinnosti zákona, lebo tá novela hovorí o tom, že tá pokuta sa nevzťahuje alebo tá sankcia sa nevzťahuje na tých, ktorí zaplatia najneskôr do, a je tam uvedený konkrétny dátum. Bohužiaľ, tento stav je spôsobený tým, ako sa k tomu stavia terajšia vládna koalícia, sú tu neisté vyhlásenia ministra kultúry, či tá pohľadávka oprávnená je alebo nie je. Nech, už to nevyriešime, ale poučme sa z minulosti. Hovorím, že tu sú dvaja konkrétni ľudia zodpovední za tento stav. Ako chceme napraviť nejaké neresti z minulosti, keď ich nepotrestáme? Navyše ich dáme na nejaké ďalšie, lepšie platené miesta.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja som si myslel, pán poslanec Lipšic, že práve takýto návrh, ktorý som predniesol, sa nestane predmetom nejakého politikárčenia, pretože naozaj ide o účinný zásah, ktorý má pomôcť konkrétnym ľuďom. A domnievam sa, že všetci sme presvedčení, že ide naozaj o veľmi nespravodlivé konanie zo strany tejto firmy voči koncesionárom. V tomto zmysle sme sa stretli, zástupcovia viacerých poslaneckých klubov, aby sme našli čo najlepšie riešenie na urýchlené vyriešenie tejto situácie. A musím teda povedať, že naozaj tá dohoda bola konsenzuálna a diskusia o tom bola veľmi korektná, možno preto, že ste tam neboli vy, pán Lipšic.

    Naozaj som šokovaný tým, ako naozaj doslova hyenisticky chcete aj z tohto problému vyťažiť svoj politický kapitál. Chcete sa blysnúť a jednoducho ukázať, že vy by ste to vyriešili geniálnejšie a lepšie, že vy ste tu najmúdrejší z tohto parlamentu, že profesori práva a docenti práva vám nesiahajú ani po členky. A pritom ste naozaj mali takmer osem rokov, pán Lipšic, na to, aby ste tento problém vyriešili, aby ste vyriešili tie úžernícke úroky, ktoré boli ustanovené v zákone. Osem rokov ste sa nehýbali a teraz rozdávate rady, ako keby ste osem rokov nevládli. Takže ja som osobne naozaj tak ľudsky z vás hlboko, hlboko sklamaný. A myslím si, že vy možno patríte do demokratického hnutia, ale istotne nie do kresťanského. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Lipšic, reakcie na faktické poznámky.

  • Začnem pani poslankyňou Tóthovou. Hovoríte, že ľudia žijú v neistote, nervozite. Je to vďaka vám, pani poslankyňa, vďaka vám. Bol to vládny návrh zákona, vy ste to schválili. A povedať, že my sme to osem rokov nezrušili, je slabé. Je to slabé ako čaj. Poviem vám aj prečo. Je to preto, lebo do minulého roku nikto nezákonným spôsobom nepostupoval pohľadávky. A kto ich postupoval? Bol to nominant HZDS pán Rezník. Tak si konečne povedzme pravdu, aj keď vám môže byť nepríjemná.

    Keď z toho niekto chce vytĺkať politický kapitál, tak ste to vy, pán poslanec Podmanický. Vy politikárčite a farizejsky, lebo vaša vláda ľudí, ktorí problém spôsobili, odmeňuje. Odmeňuje ich vysokými postami, vy ste to zamlčali. Nepovedali ste ani pol slova k tomu.

    Ja som presvedčený o tom, že ľuďom, ktorí tento problém majú, je tu potrebné pomôcť, ale nie spôsobom, ktorý ešte ten problém zväčší. Čo urobíme, ak táto podľa mojej mienky veľmi dubiózna firma bude naďalej vymáhať tieto pohľadávky s odôvodnením, že veď novela zákona je protiústavná, nech súd preruší konanie a dá to na Ústavný súd? Potom budeme meniť ústavu? Urobíme ďalší populistický návrh? Každý jeden z nás ako poslanec, nech sa tomu venuje, nech radí ľuďom, nech sa do toho zapojí ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci. Ale to je, samozrejme, práca. To naozaj je jednoduchá mravenčia práca, pán poslanec, a nie to sem sa postaviť pred kecpult a blysnúť sa pred kamerami, ktoré tu sú. A k tomu vyzývam všetkých poslancov aj vládnej koalície, aj opozície, lebo to je voči občanovi poctivé, a nie prijímať riešenia, ktoré problém ešte môžu v budúcnosti len znásobiť.

  • Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, ja sa naspäť vrátim k zákonu č. 124/2006 Z. z. a predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čl. III. A dopĺňa sa takto.

    Po prvé. V novelizačnom bode 7 § 7 odsek 6 znie: „Inšpektorát práce je povinný a) bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu, b) zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených osobitným predpisom.“

    Po druhé. Novelizačný bod 9 znie: „V § 12 ods. 2 písmeno f) znie: „f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca 9 mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi“.“

    Po tretie. Za novelizačný bod 9 sa vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: „V § 12 ods. 2 písm. j) 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ods. 6 písm. b)“.“

    Po štvrté. Za novelizačný bod 11 sa vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: „V § 21 ods. 2 sa za slová „v § 7 ods. 3 písm. d), e) a i)“ vkladá čiarka a slová „ods. 6 písm. b)“.“

    V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné vykonať aj prečíslovanie novelizačných bodov.

    Poprosím, pán spravodajca, aby ste tento pozmeňujúci návrh vybrali na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Galbavý.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vrátil k problematike generálneho pardonu, keďže som autorom toho zákona.

    Isteže súhlasím aj s pripomienkami pána poslanca Lipšica, ktorý hovorí o tom, že musíme sa pozrieť na to, kto je za tento stav zodpovedný. Ale nemyslím si, že teraz je na to tá vhodná chvíľa. Tých ľudí, ktorí stoja vonku, v obavách, že prídu o strechu nad hlavou, nezaujíma momentálne, kto za to môže. Potrebujú istotu, že neprídu o to, čo nespôsobili, a že existujú v našej spoločnosti ľudia, spoločnosti, čo sa snažia zákony vykladať v rozpore s morálkou a slušnosťou.

    Tým, ktorým nie je jasné, ako sa celý proces vyvíjal, pokúsim sa ozrejmiť v piatich minútach, ako vôbec tento problém vznikol. Už po prvý raz relatívne v krátkom čase sa musíme zaoberať problémom koncesionárskych poplatkov, lepšie povedané, problémom, ako ochrániť tisícky občanov pred pôsobením spoločnosti, s ktorou uzavrel v roku 2005 Slovenský rozhlas zmluvu, na základe ktorej táto firma vymáha koncesionárske nedoplatky. Isteže tu je prvý problém amorálny bývalého vedenia generálneho riaditeľa pána Rezníka, že predal, surovo predal koncesionárov súkromnej spoločnosti, do dnešného dňa nepoznáme rámcovú zmluvu, nepoznáme dodatky až na to, že súčasná generálna riaditeľka jasne na prvé prečítanie povedala, že ide o zmluvy nevýhodné, netransparentné, v neprospech koncesionárov a v neprospech verejných zdrojov. Teraz táto firma oslovuje občanov a ponúka im výhodný obchod, aby jej zaplatili 1 000 korún, príp. 5 000, 10 000 či 20 000 korún, pričom od nich nebudú vymáhať státisíce. Táto firma sa pritom oháňa tvrdením, že na teraz oslovovaných ľudí sa nevzťahuje generálny pardon, ktorý prijal predchádzajúci parlament vo februári 2006. Aký je na to dôvod? Svoje podlžnosti voči spol. s r. o. si uhradili už v októbri či novembri 2005. Pre ilustráciu vám prečítam súčasne platný návrh zákona. Osobne som presvedčený o tom, že nemusí byť právnikom nikto z vás na to, aby ste pochopili, že dikcia zákona nie je vágna, ale je veľmi jasná a presná. A v § 10 budem čítať to ustanovenie, ktoré hovorí, kto spadá pod generálny pardon: „Na platiteľa poplatkov podľa § 3, ktorý zaplatí,“ upozorňujem, „najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona všetky nedoplatky na poplatkoch, ktoré mu vznikli do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak ho na ich zaplatenie vyberateľ poplatku alebo príjemca poplatku podľa § 4 vyzval, podľa § 8 ods. 2 ustanovenie v § 9 sa neuplatní.“ Čiže nemôže sa uplatniť sankcia voči týmto ľuďom. Nikto nehovorí v tomto ustanovení, že na tých, ktorí zaplatili skôr, sa generálny pardon nevzťahuje. To je ad absurdum. Predsa nie je možné, aby bol ten, kto si splní svoju povinnosť, zaplatí istinu, v horšom právnom postavení, ako sú tí, ktorí si zaplatia neskôr. To je nehoráznosť. Ak si niekto takto vysvetľuje zákon, to sú ľudia, ktorí zákon a priori nechcú rešpektovať.

    Na pochopenie tejto absurdnosti sa treba vrátiť do polovice roka 2005. V tom čase bývalé vedenie rozhlasu uzavrelo so spoločnosťou BSP LP rámcovú zmluvu, ktorou postúpil tejto firme svoje pohľadávky voči koncesionárom. Neskôr sa k zmluve prijali dodatky, ktoré mali upresňovať spôsob vymáhania týchto nedoplatkov. Na ozrejmenie, že nešlo o maličkosť, treba povedať, že celkovo šlo o vyše štvrť milióna ľudí a firiem, čo mali voči spol. s r. o. podlžnosti vo výške takmer 100 mil. korún. V rámci plnenia tejto zmluvy poslala v polovici októbra 2005 spol. s r. o. svojim dlžníkom oznámenie o uzavretí zmluvy s firmou BSP a výzvy, aby si vyrovnali svoje podlžnosti. V tomto dokumente sa píše: „Ak neuhradíte vyššie uvedený nedoplatok v stanovenom termíne, bude nedoplatok vymáhaný súdnou cestou s úhradou trov súdneho konania a zároveň bude prikročené k vymáhaniu poplatkov z omeškania.“ Ďalej je pokračovanie: „Uhradením nedoplatku v stanovenom termíne sa vyhnete jeho súdnemu vymáhaniu.“ Čiže už v roku 2005 boli týmto ľuďom rozposlané výzvy, kde bol podpísaný Slovenský rozhlas aj súkromná spoločnosť: „Zaplaťte si istinu, podlžnosti, ktoré voči nám máte, a my už nikdy v živote sa nevrátime k vymáhaniu koncesionárskych nedoplatkov čiže k penále, už nikdy sa nevrátime k vymáhaniu pokút.“ Podľa medializovaných informácií vyše 100 000 ľudí na výzvu zareagovalo a dlžné koncesionárske poplatky si uhradili a teraz sa práve títo ľudia stali terčom vymáhačských praktík firmy LP, nástupníckej spoločnosti BSP LP.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu sa musím dotknúť generálneho pardonu, ktorý v roku 2006 prijal parlament. Urobil tak po zistení, že firma BSP LP začína vymáhať nielen dlžné koncesionárske poplatky, ale aj penále a pokuty z omeškania. Často išlo pritom o prípady, keď občania v roku 2005 dostali prvú výzvu od spol. s r. o. a koncesionárske poplatky uhradili, ešte častejšie išlo o prípady, keď občania takúto výzvu ani nedostali. A o tom, že sú dlžníci, sa dozvedeli, až keď im prišla výzva na zaplatenie likvidačných pokút a penále. Pritom výška dlžných koncesionárskych poplatkov dosahovala 40 až 80 korún, príp. 120 korún. Ako vrchol absurdity uvediem príklad panej, ktorá nemala a nemá rozhlas ani televízor. Napriek tomu jej v roku 2003 raz omylom strhli v SIPO príslušné poplatky. Pretože sa nechcela hádať kvôli 40 korunám, nechala to tak, a to najmä, aby sa situácia viac neopakovala. V podstate rozhlasu darovala 40 korún. Ako sa vraví, za dobrotu na žobrotu. Začiatkom minulého roka jej prišla výzva, aby zaplatila penále z omeškania vo výške 5 mil. korún. Zasa aby bol zrejmý rozsah akcie firmy BSP, uvediem, že podľa dostupných informácií sa výzvy na zaplatenie pokút z omeškania týkali desiatok tisíc ľudí a celkový objem týchto pokút sa odhaduje na niekoľko miliárd korún. Dôsledky tejto akcie by sa rovnali dôsledkom cunami, pri súdnom alebo exekučnom konaní by postihnutí ľudia prišli o majetky, pravdepodobne aj o strechu nad hlavou. Našťastie tomu sa podarilo zabrániť. Parlament si osvojil môj návrh, aby sa paušálne odpustili pokuty, penále každému, kto do určitého termínu vyrovná svoje podlžnosti voči spol. s r. o. Viacerí poslanci, ktorí za tento návrh vtedy hlasovali, sedia teraz v rokovacej sále. A ja im za to ďakujem.

    Spoločnosť LP, nástupnícka firma BSP LP, teraz tvrdí, že tzv. generálny pardon sa netýka ľudí, ktorí svoje podlžnosti vyrovnali pred prijatím príslušného zákona. Som presvedčený, že tento názor neobstojí. Je to názor právnikov, s ktorými sme otázku konzultovali. Podobne sa vyjadrili aj iní experti. Vyplýva to aj z textu zákona. V ňom sa udáva len konečný termín, do ktorého musia byť vyrovnané dlžné koncesionárske poplatky. Je preto absurdné tvrdiť, že generálny pardon sa týka len a len tých, ktorí si dlhy vyrovnali v časovej lehote od vyhlásenia zákona a nasledujúcich 60 dní, a nie tých, ktorí si svoju povinnosť splnili takpovediac v predstihu. Navyše, opakujem, urobili tak na základe výzvy zo strany rozhlasu, v ktorej sa im sľubuje to isté, nevymáhanie pokút z omeškania, ak zaplatia dlžné koncesionárske poplatky. Terajšie konanie firmy LP preto považujem za porušenie prísľubu koncesionárom spol. s r. o., ktorí svoje podlžnosti vyrovnali. Zároveň ho však považujem za zneváženie, ba výsmech jasne prejavenej vôle parlamentu, ktorý schválil generálny pardon.

    V tejto súvislosti chcem odmietnuť všetky tvrdenia a náznaky, že terajšie problémy koncesionárov spôsobila nedokonalá legislatíva, konkrétne nedokonalý zákon o generálnom pardone. Opakujem, ľudia ktorých teraz oslovuje spoločnosť LP, sú zastrešení a chránení už výzvou, ktorú dostali od Slovenského rozhlasu. Tí generálny pardon nepotrebovali, aj keď sú ním krytí. Skutočným zdrojom problémov koncesionárov je fakt, že Slovenský rozhlas v roku 2005 uzavrel zmluvu so spoločnosťou BSP LP, ktorou jej postúpil svoje pohľadávky a tým do jej rúk vydal státisíce občanov a ich rodín. Motívom toho mohla byť snaha prispieť k riešeniu nepriaznivej finančnej situácie spol. s r. o., teda vymôcť dlžné poplatky vo výške niekoľkých desiatok miliónov korún. Lenže spôsob, aký si vedenie spol. s r. o. zvolilo, treba označiť prinajmenšom za veľmi nešťastný. A dôkazom je fakt, že v prípade STV neprišlo k škandálu. Televízia si zvolila iný spôsob vymáhania dlžných koncesionárskych poplatkov. Zriadila si vlastnú spoločnosť a rešpektuje generálny pardon. Verejnoprávna inštitúcia sa podľa môjho názoru nesmie voči občanom, svojim klientom správať tak, ako to urobil rozhlas.

    Je preto obzvlášť pikantné, ak slová o nedokonalosti zákona o generálnom pardone počúvam z úst predstaviteľov bývalého vedenia Slovenského rozhlasu, teda signatárov a obhajcov zmluvy, ktorú podpísali. Tu chcem zdôrazniť, že text tejto zmluvy nepoznám, nemal som ho nikdy k dispozícii. Nemôžem preto povedať, ako a či sú v nej zakomponované ustanovenia upravujúce činnosť alebo súčinnosť spol. s r. o. a firmy BSP LP pri vymáhaní dlžných poplatkov a príp. penále. Pri spôsobe, akým sa tieto peniaze distribuujú medzi tieto dve inštitúcie a ako sú v tomto systéme chránení koncesionári na základe medializovaných informácií, však viem, že celý objem vybraných dlžných koncesionárskych poplatkov mala firma BSP LP poslať rozhlasu. Jej ziskom malo byť to, čo vyberie navyše, teda penále z omeškania. Odtiaľ vedie priama cesta k terajším pokusom firmy LP. Ak chce dosiahnuť nejaký zisk, musí tlačiť na koncesionárov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pretože spol. s r. o. je verejnoprávnou inštitúciou, musíme sa terajšou situáciou zaoberať, najmä preto, že postihuje desaťtisíce občanov. Sú zastrašovaní, stresovaní, dostávam informácie o zdravotných kolapsoch. Ako som už uviedol, som presvedčený, že generálny pardon sa týka každého koncesionára, občana, ale aj firmy, čo k 22. aprílu 2006 uhradili tak všetky svoje podlžnosti voči Slovenskému rozhlasu. Napriek tomu som pripravený podporiť návrhy, ktoré zmysluplne prispejú k riešeniu problémov koncesionárov a dajú im istotu, že ich nikto nebude neoprávnene atakovať finančnými požiadavkami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Jarjabek, Tóthová, Mamojka, Podmanický, Minárik a Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý je pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Galbavému za chronológiu, ktorú tu naozaj presne povedal. Navrhujem jednu vec teraz, keď už vlastne parlament by nemal spochybňovať poslanecké prieskumy preto, lebo ústavnoprávny výbor rozhodol tak, ako rozhodol. Čiže v rámci poslaneckého prieskumu my predsa môžeme pozrieť, resp. poveriť niekoho z právnikov, aby pozrel do takejto zmluvy, napr. na neverejnom rokovaní výboru. Predpokladám, že ani pán predseda Minárik sa tomu nebude brániť. Pozrime sa, čo je v tej zmluve, keď hovoríme, že nevieme, čo takáto zmluva obnáša.

    Ja si myslím ale v tejto chvíli, tá situácia nie je o tom, tá situácia je o tom, aby sme iste aj netradičným spôsobom vyriešili túto netradičnú a právne absurdnú situáciu, ktorá nastala. Nehľadajme teda zodpovednosť, neprehadzujme si ten horúci zemiak na takých, ktorí boli v roku 1995 vo vláde alebo ktorí spochybnili napr. argumentačne, právne aj ten návrh zákona, ktorý si ty, pán poslanec, predložil. Nehovorme teraz o týchto veciach. Vyriešme tú situáciu v tejto chvíli tak, aby skutočne tí občania, ktorí dostali takéto právne absurdné obsielky, mali konečne možnosť dobre spávať, a potom hľadajme zodpovednosť. Čiže, ešte raz, absurdná situácia si žiada absurdné riešenia. A isteže toto je netradičný spôsob, ktorý tuná máme v tejto chvíli na stole, ale buďte takí láskaví a podporme ho, lebo sa to naozaj týka jednej obrovskej nespravodlivosti, ktorá tuná existuje, a nechajme už konečne občanov, ktorí sú takto postihnutí, tvrdím, neprávom, aby sa mohli dobre vyspať po tých týždňoch a...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Mám v podstate zjednodušenú robotu, pretože tú myšlienku, ktorú som chcela povedať, sformuloval veľmi pekne pán poslanec Jarjabek. Patrila som medzi tých poslancov, ktorí podporili návrh pána poslanca Galbavého na generálny pardon. Vtedy som bola presvedčená, že to ustanovenie nemôže v nikom vyvolať iný výklad. A vychádzala som z ducha zákona a z logiky, že predsa nemôže byť postihnutý ten, kto zaplatí skôr a podobne. A vidíte, stalo sa, majú určité argumenty, majú za vlasy pritiahnuté argumenty. A dnes, keby som robila to ustanovenie, tak tam nedám len, kto to zaplatí najneskôr do 60 dní, ale by som tam dala slovo, kto to zaplatil alebo zaplatí najneskôr do 60 dní. A nebol by problém. Takže uvítajme, že veľká časť poslancov z opozície a vládna koalícia pristupuje k riešeniu skutočne krajne zlej situácie, ktorá nastala, denervuje občanov. A viďme to a vžime sa do situácie občanov.

    Nesúhlasím s názorom, ktorý tu bol, že netreba prijať zákon, pán poslanec Lipšic, a na súd nech idú a bezplatná služba právna, stredisko nech im pomôže. Prečo majú ísť tí ľudia na súd? Prečo ich máme naháňať? Prečo nevyužijeme možnosť, ktorú máme my v rukách? Využime ju a pomôžme ľuďom.

  • Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, pár slov k tomu, že isteže tá cesta počkať na rozhodnutie súdu je najelegantnejšia, len môže to trvať strašne dlho. A ide o to, že ja osobne som síce nevidel tú zmluvu medzi Slovenským rozhlasom a advokátskou kanceláriou ani žalobu Slovenského rozhlasu, ale chcem povedať jedno, že v práve existuje nielen v teórii, ale aj v praxi tzv. legálna spravodlivosť, ale aj tzv. etická spravodlivosť obsahu práva. Hovoríme tomu ekvitálne právo. Ja nehovorím, že toto je elegantné riešenie. Isteže dá sa s ním polemizovať, ale ja si myslím, že právny poriadok a právo je o tom, aby, keď je na to moment, pokúsilo sa v sebe do seba implantovať etickú spravodlivosť, ekvitálnu spravodlivosť. A v tomto prípade je to situácia, ktorú treba zrejme využiť. Ja opakujem, áno, je tam isté riziko, môže sa tým zaoberať Ústavný súd, to sa vylúčiť nedá, ale nedebatujme v hypotetickej polohe, ale skúsme urobiť to, aby na občanov, ktorí konali bona fide, naozaj nedopadol tento negatívny dôsledok tohto právneho vzťahu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý, ja som ocenil váš konštruktívny prístup pri rokovaniach pred predložením tohto návrhu, napriek tomu hovorí z vás troška taká ješitnosť, že ten váš návrh, ktorý ste predložili v roku 2006, nebol perfektný a že vlastne teraz ideme do určitej miery zasahovať do generálneho pardonu. Napriek tomu, že si myslím, že naozaj firma Lawyer Partners ide s výkladom moc extenzívne a podľa môjho názoru to s tou svojou interpretáciou poriadne preháňa, ako povedala pani prof. Tóthová, domnievam sa, že práve ten návrh, ktorý predkladáme, jednoznačne upraví tú pôsobnosť generálneho pardonu na všetkých tých koncesionárov, ktorí poplatok zaplatili pred 20. februárom 2006, lebo naozaj kto to číta, povedzme, z iného pohľadu, tak môže vidieť v tom ustanovení § 10b lehotu, ktorá začína plynúť dňom nadobudnutia účinnosti generálneho pardonu a končí 60. dňom po uplynutí tejto lehoty. A naozaj potom v prípade tohto výkladu by sa ten generálny pardon nevzťahoval na koncesionárov, ktorí poplatok zaplatili pred týmto dátumom. Práve tá úprava, ktorú predkladáme a ktorú sme konsenzuálne pripravili, tento problém rieši.

    Ešte na také krátke vysvetlenie. Na nedoplatky na poplatkoch, ktoré vznikli do 20. februára 2006, sa to ustanovenie § 9 platného do 20. februára 2006 nevzťahuje. Znamená to, že nezaniká povinnosť koncesionárov zaplatiť si poplatok, zaniká akurát povinnosť zaplatiť tie drastické úroky z omeškania. To na vysvetlenie pánovi poslancovi Gálovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, v tejto chvíli naozaj nie je dôležité spomínať päťročnú genézu tohto problému. V tejto chvíli sme povinní diskutovať o tom, či tento problém sme schopní riešiť v tomto parlamente, pretože ani parlament podľa mňa nie je schopný riešiť všetko, ide o dokonanú vec. Bohužiaľ, aj poslanci musia ctiť ústavu a jej princípy a môžu sa pohybovať len v jej rámcoch, pretože tak sľubovali, a nie za každú cenu nasadnúť na vlnu. A tuná to bolo nasadnutie absolútne na vlnu. Ak chceme dodržať aj etickú spravodlivosť, musíme využiť všetky zložky moci v tomto štáte. A postup nového vedenia Slovenského rozhlasu bol v tomto prípade ten jediný správny. Domáha sa toho, aby poplatky prináležali rozhlasu, a nie tomu, komu ich postúpilo staré vedenie rozhlasu. A treba povedať, že toto staré vedenie je dneska vo vysokých funkciách, vo vysokých funkciách, kam ho poslala súčasná exekutíva, súčasná exekutíva, ktorá chce tento problém znovu vrátiť do parlamentu, kam nepatrí, súčasná exekutíva, ktorá nepotrestala tých ľudí, ktorí toto spôsobili, ktorí traumatizujú 300 000 obyvateľov tejto krajiny a všetkých ich rodinných príslušníkov. Jeden aj druhý sú v plnej kompetencii ministra kultúry. A ja verím, že tento návrh vyšiel práve z jeho dielne. Prečo sa nevysporiadal s tými ľuďmi, s ktorými sa vysporiadať mal. O tom ste mohli hovoriť v rámci svojej genézy.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec nechceli sme útočiť a ani vôbec neútočíme na generálny pardon tak, ako tu útočia iní poslanci. Sme si vedomí, že aj v tom období sa poslanci snažili vyriešiť situáciu takým spôsobom, aby nedošlo k nespravodlivosti. Minulý štvrtok sa ukázalo, že ten generálny pardon, ktorý minulý parlament prijal, mal istú chybu. A od štvrtka, dnes je pondelok, predkladáme možnosť, ako sa s tým tento parlament môže vysporiadať a akým spôsobom pomôcť ľuďom koncesionárom vo vzťahu k vymáhačskej firme. Ja nechcem hovoriť o tom, že tento problém a vymáhanie poplatkov vzniklo za predchádzajúcej vlády, nechcem hovoriť, že predchádzajúca vláda mala takisto možnosť sa vysporiadať s funkcionármi, ktorí ešte v tom období boli na svojich miestach, my hovoríme o súčasnom stave. A som veľmi rád, že sa našiel konsenzus medzi jednotlivými predstaviteľmi politických strán, ktoré sú v tomto parlamente, aby sme našli východisko, ktoré bude v prospech ľudí. Ďakujem za pozornosť.

  • Reakcie na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Galbavý.

  • Áno. Ďakujem za slovo. Prakticky až také veľké výhrady okrem pána poslanca Minárika tu nezazneli.

    Tie genézy. Ja nemám právo hovoriť o zodpovednosti. Som o tom presvedčený, či už orgány činné v trestnom konaní alebo kompetentní ľudia rozhodnú, kde sa vlastne chyba stala v minulosti. Skôr sa chcem venovať súčasnosti. Ja si osobne myslím, že je nemorálne a neslušné, aby pani Gajdošová a bývalý riaditeľ Rezník pracovali na takých vysokých postoch. Nevnímam to ako odmenu, myslím si, že morálne zlyhali už v tomto smere. Bolo to všeobecne známe, tak nerozumiem tomu. Sú tu otázky na pána ministra kultúry Maďariča, aby sa s týmto vysporiadal.

    Chcem ešte iné povedať. Tento zákon nerieši len generálny pardon, zákon zrušil drakonické ustanovenia. Čiže už dnes nemôžu nikoho postihovať neprimerane vo vysokých státisícových pokutách. Zákon dal inú povinnosť ešte verejnoprávnym médiám, aby nemohli podpisovať v budúcnosti zmluvy s pochybnými súkromnými spoločnosťami. Ďalej, zákon dal povinnosť ustanovením, aby verejnoprávne médiá museli upozorniť na podlžnosti, ktoré majú koncesionári voči nim. A to sú veľmi podstatné, závažné veci, o ktorých tu dnes nehovoríme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    V súlade s rokovacím poriadkom teraz požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte skutočne iba niekoľko slov povedať k priebehu diskusie, ktorá tu prebieha na tému, ktorá vznikla pri uplatňovaní zmluvy medzi Slovenským rozhlasom a príslušnou firmou, a následného vymáhania nehoráznych čiastok finančných od občanov. Máme tu vyjadrenia pána poslanca Lipšica, pána Galbavého a pána Minárika, zhodou okolností významných aktérov aj v predchádzajúcom období, predovšetkým v situácii, ktorá vznikla. Dovoľte mi teda niekoľko slov uviesť.

    Naozaj som si myslel, že úlohou tohto pozmeňujúceho návrhu bude posúdiť jeho kontexty a možnosti v náprave situácie, príp. dobré návrhy kolegov, ktorí majú záujem sa k tejto veci vyjadriť a veci pomôcť. No, samozrejme, vzniká tu politická diskusia. Dokonca pán Minárik to tak milo povedal, že teda hovorí o tom, že tá politická diskusia sem tiež celkom nepatrí, a vzápätí ale stihol v troch vetách zvaliť celú zodpovednosť na súčasnú koalíciu. Dovoľte mi teda povedať niekoľko slov k tomu, tak ako to ja vidím, vážení kolegovia. Budem hovoriť o svojich osobných názoroch.

    Predovšetkým spôsob, ako konal Slovenský rozhlas. Konal presne tak, ako konala kopa iných organizácií vo verejnoprávnom priestore, napr. orgány samosprávy. Každý z nás má za sebou rôzne typy spôsobov vymáhania rôzneho typu pohľadávok, ktoré veľmi často hraničia s právom, hraničia s dobrými mravmi a hraničia s ich spôsobom realizácie dramaticky. Sú teda v rozpore s tým, ako sa to robí v krajinách, v ktorých funguje normálne právo. Pýtam sa len, kto vytvoril celý tento priestor právny, v ktorom fungujeme, kto vlastne umožnil, že Slovenský rozhlas, jeho riaditeľ môže bez akýchkoľvek problémov, bez ďalších analýz jednoducho podpísať zmluvu, zhodou okolností v čase, keď kto iný bol ministrom spravodlivosti ako bol pán poslanec Lipšic. Zúfalo lovím, pán poslanec, v pamäti vaše výhrady a vaše verejné vystúpenia na túto tému, príp. tie mravenčie kroky, o ktorých teraz hovoríte, ktoré ste prezentovali.

    Ak sa vyjadrujem k tomu, je to preto, lebo si pamätám na situáciu, aj pán kolega Galbavý, pred generálnym pardonom, kde vznikla nehorázna situácia, keď vymáhali od občanov desaťtisícové sumy, kde mi telefonovali desiatky občanov, posielali listy, kde sa kamionisti vracali z ciest, pretože im písali ženy, ak nezaplatia 10 000 korún, tak budú musieť 400 000, 800 000, 1,2 mil. Sk zaplatiť. Pán Lipšic, to bolo pred rokom 2006. Kto bol vtedy ministrom spravodlivosti? Pamätáte si ešte na to? Kto vytvoril situáciu a dnes ju vytvára, keď chcú ísť poslanci do Slovenského rozhlasu sa iba opýtať na poslanecký prieskum, ktorý nemá fixované v podstate žiadne inštitúty? V podstate chcú sa porozprávať, žiadať relevantným spôsobom informácie, na ktoré poslanec má aj tak dokonca v zmysle zákona o prístupe k informáciám právo.

    Vy, pán Lipšic, tu vyprávate furt, ako sa ohrozuje verejnoprávny charakter, ako nikto nemôže ísť do rozhlasu. Občania teraz majú žalovať koho, toho, kto na to dozerá, teda Radu pre rozhlasové vysielanie, pre Slovenský rozhlas? Koho majú žalovať? Kto umožnil, kto kontroluje riaditeľa rozhlasu? Sme to my, politici? Smer v roku 2006 v čase, keď sa podpisoval zákon, kontroloval riaditeľa rozhlasu? My ako opoziční poslanci, pán poslanec, sme tu robili veľký cirkus. Ak budete chcieť a vás zaujíma v danom prípade trošku aj pravda, pozrite sa na naše vystúpenia pred rokom 2006, ktorých vyústením bola v tomto smere úcta pánovi Galbavému, pretože on vtedy reprezentoval koaličnú silu v parlamente, zákon, ktorým bol predgenerálny pardon. Na základe toho sa mal vytvoriť stav a status, že teda jednoducho občania budú musieť zaplatiť tie pohľadávky, ale už ďalej potom a v dramaticky vyššej výške, ktorá bola dramatickým rozporom s dobrými mravmi, povedzme, na tú základnú sumu.

    Pán poslanec Lipšic a vtedy minister spravodlivosti, ja som dostal pred rokom 2006 list od firmy BP v čase, keď ste boli ministrom spravodlivosti, kde mi napísali, že som dlžný 40 korún. Bolo to bez akejkoľvek špecifikácie, že z ktorého roku to je a tak ďalej, s tým, že keď nezaplatím tých 40 korún, nastupuje štyristotisícová sankcia. Pán Lipšic, za vás, keď ste boli ministrom spravodlivosti, ako právnik a poslanec som cúvol. A pred tými možnými problémami, ktoré tam sú, lebo poznám tie mechanizmy, som sumu 40 korún zaplatil, aby som mal svätý pokoj, lebo tá energia ďalšia by ma bola bývala stála oveľa viacej síl. A urobil som v parlamente, čo som mohol. Rovnako som navštívil vtedajšieho riaditeľa rozhlasu. Rovnako som bol aj u novej riaditeľky rozhlasu, kde som veľmi intenzívne interpeloval túto situáciu. V tejto miestnosti som interpeloval generálneho prokurátora. Pán vtedajší minister Lipšic, nikdy ste nehovorili o tom, že toto konanie, pokiaľ by teda nešlo o vaše právne videnie, má podľa môjho názoru jednoznačne trestnoprávnu rovinu. Ide totiž o obyčajné vydieranie občanov. Ako je možné, že sa firma, ktorá hrozí závažnými sankciami, obrátila na občana, pričom za 40 korún mu hrozí štyristotisícovou sankciou? Ako sa má ten občan efektívne brániť za týchto okolností?

    Čo má robiť politik v našej situácii? Má zasahovať do súdneho konania a mechanizmu, ktorý ste pripravili vy? Kontradiktórne konanie, zvýšené dramaticky správne poplatky na zahájenie súdneho konania, možnosť obrany pre občanov, pre tie desiatky a státisíce, nad ktorými teraz roníte krokodílie slzy, veď vám to pri tom bolo úplne jedno, úplne jedno, pán poslanec Lipšic.

    Ako je možné, keďže ste pripravili taký geniálny právny systém, pán Lipšic, že z tých pohľadávok, ktoré sú vlastne pohľadávkami z penále, čítal som, neviem to verifikovať, ak je to nie pravda, sa ospravedlňujem, kde sa hovorí, že keby sa vydarili tieto kroky firme, ktorá to robí, tak by išlo až o 40 mld. Sk? Čo za nezmyselný mechanizmus právny máme v tomto smere, že 40-korunová pohľadávka vie vyskočiť za fiktívnych 40 rokov na milióny a pomaly viac miliónov korún? Ako je to možné? Vy naozaj nepoznáte v iných systémoch, čosi že ako, kde sa jednoducho fixuje, kde istina nemôže po istom čase začať rásť, kde sa to zastabilizuje a podobne?

    Pán Lipšic, máme veľmi zlý právny poriadok, ktorý dramaticky znevýhodňuje občanov a zvýhodňuje práve takéto firmy, ako je firma BP, že si dovolí takéto konanie s tým, že jednoducho náš právny systém, náš súdny poriadok nie je schopný pripraviť predbežné opatrenia vzhľadom na to, že je tu zásadná sporná vec. Jednoducho tento nesmierne zložitý je spoločnosť traumatizujúci stav, put forth, z formálnych dôvodov bude trvať vlastne do októbra minimálne, ak vôbec dovtedy súd rozhodne. Neexistujú tu žiadne preventívne prostriedky. My musíme predsa ako politici rešpektovať nezávislosť súdnej moci, pán Lipšic. To znamená, aký je to mechanizmus? Aký je vzťah k ochrane občanov a aké sú konkrétne mechanizmy v praxi?

    Po prvé, zadokumentoval tento systém, pán Lipšic, ktorý ste nám pripravili, že jednoducho v špecifických situáciách absolútne nebráni občanov a dokonca nebráni tisíce a státisíce občanov, ktorým znemožňuje efektívnu ochranu, pretože teraz naozaj ak sa nenájde zásadné rozhodnutie, ktoré spoločnosť bude v rámci naozaj etiky práva rešpektovať, tak v takom prípade jednoducho rozhodnutie nie je. V tom je ten problém a v tom je to, pán Lipšic, svojím spôsobom obludné.

    Takže, vážení kolegovia, naozaj je neproduktívne už teraz analyzovať do aleluja, že kto spôsobil túto situáciu. Len prosím vás pekne naozaj aspoň o elementárnu sebakritickosť, aj vás, pán poslanec a predseda výboru Minárik, aj vás, pán poslanec Galbavý, ale hlavne vás, pán poslanec Lipšic, ktorý ste boli ministrom. A jednoducho systému, ktorý tu funguje a ktorý vytvára tento stav, otcom ste vy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu Národnej rady sa prihlásili pán poslanec Lipšic, Gál, Sabolová, Jarjabek, Minárik, Janiš, Galbavý, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, musím povedať, že za dve minúty sa veľmi ťažko reaguje na toľkú zmes právnych nezmyslov, ktoré ste tu vyprodukovali, pán podpredseda Číž. Za môjho pôsobenia vo funkcii ministra spravodlivosti bol prijatý judikát Najvyššieho súdu z roku 2003. A odcitujem vám ho a píšte si, podľa ktorého skutočnosť, že „sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného, a nie ako pohľadávky z práva súkromného, spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo nezmenený a nemôže sa zmeniť, tieto pohľadávky nevznikli z občianskoprávnych ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci ustanovení práva verejného“. Konanie rozhlasu bolo a je nezákonné. Pán Rezník konal nezákonne. To nebol problém právnych predpisov vtedy, ktoré boli. To bol problém nezákonného konania pána Rezníka, dnešného šéfa Tlačovej agentúry. Pán Číž, keď budete reagovať, aspoň si načítajte základné právne súvislosti. Hovoríte tu o súdnych poplatkoch, ktoré sa zvýšili z 5 % na 6 %. Ale veď, keby to išlo na súd, kto by ich platil? Veď firma LP (Lawyer) by mala vyššie súdne poplatky. Čo tu splietate jeden nezmysel za druhým?

    Po ďalšie. Hovoríte o nezávislosti súdnej moci. A do prebiehajúceho konania keď sa prijme zákon, to je aký vzťah súdnej a zákonodarnej moci? Pán podpredseda, odporúčam vám, už ste so mnou jednu fľašu červeného prehrali pri stávke, stavme sa teraz, že zmluva o postúpení pohľadávky bude vyhlásená za nezákonnú, stavme sa o fľašu červeného, prehráte stávku so mnou aj druhýkrát. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda, súhlasím s vami, dobre, chceme riešiť konkrétny problém a máme tu konkrétny problém, nerozoberajme do hĺbky minulosť, čo bolo, riešme tento daný stav, o. k., prosím, ale nemôžeme nechať ľudí, ktorí spôsobili tento problém, ďalej vo funkciách. Potom pán Rezník však o mesiac môže nám vytvoriť ďalšiu kauzu. Keď nemá zodpovednosť voči svojej funkcii, nemá čo hľadať na čele takej inštitúcie, ktorú má pod gesciou ministerstvo kultúry. Toto riešme. Ďalej, pani námestníčka, teraz je na ministerstve kultúry. Prečo potom nevyvodíme dôsledky voči týmto ľuďom. A v tomto kríva tá vaša snaha, že, o. k., chceme pomôcť ľuďom, ale na druhej strane tých, ktorí spôsobili tento problém hlavne, ešte aj odmeníme. Tuto vidím ten základný farizejský problém, že hej, robíme pre ľudí veľké gestá, ale na druhej strane vinníkov nepotrestáme.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Budem trochu podobne reagovať ako moji kolegovia predrečníci, ale chcem sa vás pán podpredseda opýtať, pretože minimálne už rok vládnete, tento problém nevznikol včera alebo minulý týždeň, odkedy chceme tento problém riešiť rýchle a promptne. A ak to bolo až také zlé, pán podpredseda, v minulosti, ako ste tu vo svojej rýchlovke hovorili, pýtam sa vás, prečo ste pána Rezníka posunuli do TASR a neposlali domov.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No ja si myslím, že v prvom rade odpoveďou na mnohé otázky je, ktoré prichádzajú z ľavej strany, že stále tu vlastne platí nejaká prezumpcia neviny. O tomto v tejto chvíli nehovorme. Hovorme o tom probléme, ktorý je tu, na ktorý upozornil aj pán podpredseda Číž. Riešme danú situáciu aj netradičnými prostriedkami. A keď mám hovoriť v tejto súvislosti o tejto pravej strane, pýtam sa tak: Kto chce spochybniť kontrolné mechanizmy parlamentu, dámy a páni? Kto tu spochybňuje poslanecké prieskumy? Kto tu spochybňuje a hovorí, že majú poslanci nejakú imunitu, keď vlastne občianskoprávnu imunitu vlastne vôbec nemajú, pán Lipšic. Ja som veľmi zvedavý, koľko občianskoprávnych žalôb bude po tejto diskusii, ktoré dá firma LP. Ja si to tuná tak v tichosti rátam, ako tieto žaloby prídu. Čo potom budete rozprávať v rámci vašej imunity, neimunity, o ktorej vlastne neviete, či ju máme alebo nemáme, ale určite ju chcete zrušiť. To, o čom hovoril pán podpredseda Číž, hovorí jasne o tom, že treba tento absurdný problém riešiť. Nehovorme, ešte raz, v tejto chvíli o zodpovednosti, to hovorme na inom fóre, kto je za čo zodpovedný. O tom budú hovoriť aj súdy. Riešme tento konkrétny problém a riešme ho teraz. Hovoríte, že treba zachovať ústavu? Nech sa páči, dajte to na Ústavný súd. No už dnes vám budem hovoriť, že ste politická mŕtvola. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Vážený pán Číž, vážený pán podpredseda, chcel by som sa spýtať, akým som ja bol výrazným aktérom v tomto probléme. Bol som ja snáď v roku 1995 pritom, keď sa nastavovali sankcie za koncesionárske poplatky? Nie, nebol som pritom. Vtedy som pracoval v komunále. Bol som ja nejakým spôsobom pritom, keď sa generovalo predchádzajúce vedenie rozhlasu, ktoré túto zmluvu podpísalo a tento problém vygenerovalo? Nie, nebol som pritom. Bol som ja v nejakom manažmente rozhlasu, keď sa tá zmluva podpisovala? Nie, boli tam pani Gajdošová a pán Rezník, pán Rezník, ktorý je dneska v TASR, pani Gajdošová, ktorá je na ministerstve. Ja len upozorňujem, že chcete premeniť problém, ktorý veľmi správne rieši súčasný manažment Slovenského rozhlasu, tak, aby to bolo v prospech jeho koncesionárov, ktorý ho zrejme cez súdy vyrieši v prospech týchto koncesionárov, na to je judikát Najvyššieho súdu, chcete ho premeniť na problém, ktorý táto spoločnosť premení na bezpečný zisk v Štrasburgu. Ja si myslím, že to je zlé riešenie.

  • Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda Národnej rady, neviem úprimne, o čom ste vraveli v tom svojom vystúpení. To ste obviňovali nás z toho, čo sa stalo, a že vy ste v minulom volebnom období bojovali proti tomu? Ak sa pamätám, tak v minulom volebnom období ste navrhovali, aby sa takéto praktiky vymáhania koncesionárskych poplatkov nemali alebo nemohli do budúcna praktizovať. Tomuto ste chceli zabrániť. Ale prečo dnes vytĺkate politický kapitál z toho, čo urobilo bývalé vedenie rozhlasu, z ktorého ste vy dnes týchto ľudí povýšili, jedného ste povýšili na šéfa TASR a druhého ste povýšili na ministerstve kultúry. Vy tých ľudí povyšujete a nás obviňujete, že konáme proti ľuďom. Ak minulé volebné obdobie niekto bojoval a robil generálny pardon voči takýmto postupom, tak sme to boli my. Vy ste chceli iba zabrániť, aby v budúcnosti sa toto nemohlo diať. A vy dnes vytĺkate politický kapitál z rozhodnutia človeka, ktorý toto urobil, z rozhodnutia človeka, ktorého ste vy vymenovali za šéfa TASR. Toto je váš problém, toto je váš morálny problém, lebo toto je obyčajné farizejstvo.

  • Ďalej prihlásená s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Na rozdiel od pána poslanca Janiša, pán podpredseda, ja viem, o čom ste hovorili. A myslím, že to vie aj väčšina tu sediacich. A myslím, že aj väčšina tu sediacich plne zdieľa váš názor, ktorý ste tu prezentovali.

    Ja nechápem, opozícia tu dokonca chce riešiť personálne návrhy, personálne otázky. Vážení, veď to vôbec nie je v legislatívnom návrhu. Vy hovoríte úplne o niečom inom. Vás vôbec nezaujíma legislatívny návrh, vás tu zaujímajú dve osoby, ktoré možno sa budú, možno nie, riešiť. A čo keď súd povie, že zmluva je v poriadku, pretože pred súdnym rozhodnutím nemôžem prejudikovať a ani rokovania na verejnosti by nemali dopredu hovoriť, ako má súd rozhodnúť?

    Pán poslanec Lipšic, vy ste s tým tu začali a to je vaša metóda práce, pretože ako minister ste tiež pchali nos do neskončených káuz a pre médiá ste dávali stanoviská.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, prosím, aby ste reagovali na pána kolegu Číža. Ďakujem.

  • Áno, pán poslanec Číž aj o tom hovoril. A nie raz oslovil práve pána poslanca Lipšica. Asi pätnásťkrát ho menoval. A ja k tomu pridám, keby tento mladý muž tu nevnášal niektoré témy, tento parlament by reagoval pružnejšie. V ústavnoprávnom výbore sme diskutovali o poslaneckých prieskumoch. Najväčší odpor tam mal pán poslanec Lipšic. Dneska hovorí, že by chcel vedieť, čo je v tej zmluve. Nuž keby bol povedal, že poslanecké prieskumy, ktoré sa...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Pán Lipšic, naozaj tá diskusia politická s vami ma vždy bolí, lebo vy ste naozaj principiálne nezdvorilý človek. Používate znovu nezmysly a podobné veci. Na váš problém odpovedám vám, pán Lipšic, alebo vám odpovedať netreba.

    Pani Sabolová. Tento problém, ktorý vznikol, nemá viac ako jeden mesiac. Vznikol ako dôsledok veľmi zvláštnej interpretácie zákona o generálnom pardone firmou, ktorá teda odkúpila pohľadávky. Toto vám pravdepodobne neušlo. Ale vám to je jedno. Len vám teda pripomínam takúto jednu drobnú vec. A viete a vlastne kritizujete v druhej časti ústami pána poslanca Minárika, že sú veľmi obmedzené právne a iné možnosti nápravy. Sú veľmi obmedzené. Tak neviem, pani poslankyňa, čo chcete povedať.

    Pán Minárik, boli ste predsedom klubu KDH. A boli ste známy, že v oblasti kultúry organizujete a máte v rukách tvorbu vôle a názoru na otázky kultúry a na problémy, ktoré vznikajú v prostredí. Preto som hovoril i o vás. Zo žiadneho iného dôvodu to nebolo.

    Pán Lipšic, predsa len jednu vetu. Pred tým generálnym pardonom som ja v tomto parlamente hovoril o tom, že akékoľvek postúpenie takejto pohľadávky je nezákonné. Čiže so mnou sa nestavte. Ja som to ale tvrdil už v roku 2006 verejne v parlamente. Vy ste boli vtedy ministrom spravodlivosti. Samozrejmé je to. A jednoducho sa s tým absolútne nedalo nič urobiť. Popíšte jeden mechanizmus, ako by to bolo možné? Konštatoval niekto, že pán Rezník porušil zákon? V čom porušil zákon? On zákon neporušil, on jednoducho možno nie správnym spôsobom využil možnosť, ktorá vtedy ale právne bola. A bola obvyklá, bežná. V tom je tá veľká tragédia. Ďakujem.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Halecký. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, neviem ani, čo mám vlastne hovoriť, pretože myslím si, že je to paradox, máme tu predloženú jednu vec na stole a 95 % času hovoríme o inej veci. Takže ja by som chcel hovoriť o koze, ale všetci hovoria o voze. Ale predsa sa len vrátim k zákonu, ktorý je tuná, aj keď si myslím, že dlžní koncesionárski abonenti a ich poplatky sú veľmi vážne a je potrebné ich vyriešiť ihneď, okamžite a hocijakým spôsobom, odklad nie je prípustný, ide o 300 000 ľudí, ktorí nespia, tŕpnu a sú ohrození značnou finančnou záťažou. Takže chcem sa vrátiť k zákonu. Tuná sme už aj zabudli, že o ňom hovoríme. A je to zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    Dovolím si predsa len ešte skonštatovať aj túto skutočnosť, že tento zákon skutočne spresňuje príslušné podmienky na zabezpečenie potrebnej ochrany života a zdravia zamestnancov a fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi. A hlavne posilňuje účasť zástupcov zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Novelizácia chce umožniť rýchlejšie, čo je dôležité a účinnejšie, konať aj zamestnávateľom. Návrh zákona obsahuje aj účinnejšie sankcie, to ukážem v ďalšom, za nerealizované závažné podmienky na ochranu života a zdravia zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktorým je možné aj na podnet príslušného orgánu odobrať živnostenské oprávnenie alebo dokonca pozastaviť prevádzkovanie živnosti vo vymedzených prípadoch. Nebudem sa venovať širšie tejto problematike, pretože vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy, je to všetko uvedené. Takže aj v čl. I, myslím, sú len technické vylepšenia, by som to vynechal. Taký istý je aj novelizačný bod 73.

    Ale chcem upozorniť na zmeny v § 19 ods. 1 písm. c), kde sa slovo „trojnásobok“ nahrádza slovom „štvornásobok“. Čiže je to nenápadné slovo, ale znamená, ako sa hovorilo už v odôvodnení, že návrhom sa upravuje horná hranica pokuty uloženej vedúcemu zamestnancovi a štatutárnemu orgánu podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorátom práce. Toto ustanovenie sa upravuje so zreteľom na novelu § 181 ods. 1 a § 186 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zvyšuje na štvornásobok suma, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca v prípade vzniku škody. Takže aj takéto situácie terajšia koaličná zostava rieši. Samozrejme, v súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné prečíslovanie novelizačných bodov a článkov.

    Takže vzhľadom na dominantnú tematiku ja by som skončil. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Haleckému.

    S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa neprihlásil nik.

    Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Chcem sa spýtať: Pani ministerka, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi iba veľmi stručne sa vyjadriť, pretože nejaké zásadné pripomienky, podnety neboli predložené k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Dovoľte mi povedať, že odporúčam schváliť návrhy zo spoločnej správy a taktiež doplnenie čl. IV, ktorým sa novelizuje zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode. Spolu s ostatnými návrhmi zákona budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.

    Teraz nasleduje

    správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 339 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 339a.

    Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ivan Valentovič. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 326 zo dňa 9. mája 2007 požiadala vládu o predloženie správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

    Materiál je spracovaný v dvoch základných častiach. A to sú aktuálny vývoj v slovenskom zdravotníctve a pripravované opatrenia vlády v rezorte.

    V I. časti správa analyzuje príčiny nepriaznivého vývoja vo financovaní zdravotnej starostlivosti, charakterizuje jednotlivé oblasti z pohľadu ich aktuálneho legislatívneho a finančného rámca. Predložená správa, ďalej, identifikuje aktuálne problémy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, poukazuje na negatívny dopad zdravotníckej reformy realizovanej v predchádzajúcom období na občanov Slovenskej republiky a v neposlednej miere i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    V II. časti správa navrhuje racionalizačné opatrenia v rezorte s cieľom zabezpečiť naďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre občanov tak, aby bola zaručená stabilita systému a jeho udržateľný rozvoj na dlhodobé obdobie. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pánovi ministrovi za úvodné slovo. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa.

    A prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Jozefa Valockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 335 z 11. júna 2007 pridelil správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva na prerokovanie výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve dňa 19. júna 2007. Výbor súhlasil so správou o aktuálnom vývoji a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj taktiež prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zobrať správu na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva vziať na vedomie.

    Ďakujem, skončil som. Otvorte, pán predsedajúci, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásilo 6 poslancov, za poslanecký klub SDKÚ – DS Viliam Novotný, za poslanecký klub KDH pani Mária Sabolová, za poslanecký klub SMK pán Tibor Bastrnák, ďalej písomne sa prihlásili pán Pataky, Janiš a Slafkovský.

    Prvý prihlásený do rozpravy za poslanecký klub SDKÚ – DS je pán Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi formulovať stanovisko SDKÚ – DS k správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva.

    Jar 2007 sa do histórie slovenského zdravotníctva zapíše ako jar zdravotníckych správ a slabej legislatívnej aktivity ministerstva zdravotníctva. Skutočne táto správa, ktorú dnes prerokúvame, je už piata v poradí, ktorú napísalo na jar ministerstvo zdravotníctva. Len tak pre osvieženie pamäte poviem, že predchádzali jej správa o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení, vláda ju vzala na vedomie vo februári 2007, správa o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení a informácia o programe racionalizácie hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva v roku 2007, vláda o nich ani nerokovala, správa o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva Slovenskej republiky, vláda ju vzala na vedomie v máji 2007, a do pätice, teda parlamentom vyžiadaná, dnes prerokúvaná správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Spomínam to na úvod len preto, lebo údaje sa opakujú a prepisujú z jednej správy do druhej. Správy sa píšu pre správy, a nie pre hľadanie riešení.

    Túto správu, ktorú dnes prerokujeme, si vyžiadala Národná rada. A ja poviem, že som rád, že ju dnes prerokujeme v pléne. Na záver svojho vystúpenia poviem aj, prečo som rád, že je táto správa na svete. Táto správa ma v ničom neprekvapila, len ma trochu sklamala. Národná rada totiž chcela správu, ktorá by obsahovala analýzu aktuálnej situácie v rezorte a návrh východísk z dnešného stavu. Takú správu dnes v parlamente nemáme. Táto správa neponúka východiská ani na riešenie dlhu, ani na zastavenie jeho narastania, ani na zastavenie nárastu nákladov na lieky, nerieši ani ostatné problémy systému.

    Čo sa týka I. časti správy, ktorá sa volá Aktuálny vývoj v slovenskom zdravotníctve. Je typickým príkladom bezradnosti a odpútavania pozornosti útokmi na bývalé vlády a poukazovaním na chyby, ktoré údajne spôsobili v rezorte, poukazovaním na škodlivosť reforiem. Chceli sme správu o aktuálnom vývoji, nie o prekrútených a ideologicky vykladaných údajoch z rokov 1998 až 2006.

    Údaje v I. časti len demonštrujú, že dnešná vláda ani nerozumie procesom v zdravotníctve, ktoré prebiehali v predchádzajúcich rokoch, nerozumie príčinám, pre ktoré boli tie-ktoré kroky robené, zle hodnotí výsledky týchto krokov. To, čo vláde chýba v odbornosti, dopĺňa ideologickou interpretáciou faktov a procesov, naznačenou kriminalizáciou činnosti predchádzajúcich vlád. Táto taktika je už pre poslanecký klub SDKÚ – DS chronicky známa. Práve sa ju vláda snaží aplikovať tretíkrát. Prvýkrát to bolo pri deklarácii Národnej rady ku Kosovu, keď sa vláda aj vládni poslanci snažili odpútať pozornosť od merita veci riešením viny predchádzajúcej vlády na bombardovanie Miloševičovej Juhoslávie. Druhýkrát sa o to vláda a vládni poslanci pokúšali pri odvolávaní ministra Jahnátka odpútavaním pozornosti na vašu interpretáciu korupčných afér predchádzajúcej vlády. Je to priehľadný manéver. A SDKÚ – DS na túto hru nepristúpila v minulosti a nepristúpi na ňu ani dnes. Túto hodenú rukavicu poslanecký klub SDKÚ – DS nezdvihne. My nebudeme diskutovať o predchádzajúcich ôsmich rokoch ani o vládnej interpretácii príčin a dopadov reforiem. Demagogickej interpretácie sme sa dosť napočúvali za predchádzajúcich 4 rokov. Účet za predchádzajúce obdobie vystavili parlamentné voľby 2006. V nich Smer vyhral a zostavil vládu. Lenže Smer sa správa, ako by bol v opozícii, aj keď je už 12 mesiacov vo vláde. Faktom je, že týchto 12 mesiacov pobytu Smeru vo vláde zhoršilo situáciu v zdravotníctve. Zdravotníctvo sa zadlžuje zrýchľujúcim sa tempom tak ako za posledné 4 roky nie. Rastú náklady na lieky, poskytovatelia sú ohrození z tohto dôvodu exekúciami. Zvaľovať na predchádzajúcu vládu neschopnosť riešiť problémy je zbabelé a slúži ako odpútavanie pozornosti od vlastnej nemohúcnosti.

    V ďalšom sa teda budem venovať jednotlivým tvrdeniam v II. časti správy (Pripravované opatrenia vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva). A dovolím si pripojiť aj hodnotenie nášho poslaneckého klubu.

    V tejto časti správy ministerstvo zdravotníctva tvrdí: „Vláda realizovala objektivizáciu príjmov do systému zdravotného poistenia v štátnom rozpočte na rok 2007.“ Môj komentár k tomu je, že to nerealizovala. Nesystémovo zvýšila odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 % len na 4 mesiace, aj keď v programovom vyhlásení sa hovorí o ich zvýšení bez časového obmedzenia. Ako vyplýva zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2007, v roku 2008 chce vláda platiť za svojich poistencov dokonca menej ako v roku 2007 o 300 mil., vyčíslené priamo.

    Ďalšie tvrdenie: „Zdravotné poisťovne v roku 2006 potrebovali na prevádzkové náklady viac ako 4 %.“ Áno, je to skutočne tak. Ale veď aj preto sme podporili poslanecký návrh na obmedzenie ich nákladov na prevádzkovú činnosť na 4 %. Dokonca tak ako som povedal vo výbore pre zdravotníctvo, sme pripravení diskutovať aj o ďalšom znižovaní prevádzkových nákladov.

    Ďalšie tvrdenie: „Kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovní v roku 2006 bol 1,92 mld. Sk.“ Správa ďalej konštatuje, že zdravotné poisťovne sa zaviazali, že tento zisk vrátia do systému. Toto zopakujem pre zvýšenie pozornosti, zdravotné poisťovne sa zaviazali, že svoj kladný hospodársky výsledok vrátia naspäť do systému zdravotnej starostlivosti. Prečo ich potom vláda vytláča zo systému? Prečo im chcela najprv nasilu odobrať poistencov štátu, ktorí si ich slobodne zvolili, potom ich chcela vyvlastniť tak trochu gottwaldovským spôsobom a teraz nakoniec ich chce vytlačiť z trhu? O čo teda vlastne ide tejto vláde vo vzťahu k zdravotným poisťovniam? Ide vám o to, aby sa peniaze vrátili do systému, lebo to sa v súčasnosti deje, alebo aby ste ovládli celý poisťovací trh? Čo sa týka kladného hospodárskeho výsledku, len trošku uštipačne poznamenám, že je to ďalší dôkaz na to, ako efektívne fungujú zdravotné poisťovne transformované na akciové spoločnosti. Keď boli verejnoprávnymi fondmi, boli v miliardových stratách.

    V správe sa ďalej píše, že ďalším rizikom pre systém môže byť implementovanie smernice o pracovnom čase, a teda Zákonníku práce. Prechod na trojzmennú prevádzku bude znamenať zvýšené požiadavky na ľudské aj finančné zdroje. Dámy a páni, v tejto správe je čierne na bielom napísané, že Zákonník práce je, tak ako sme ho schválili minulý týždeň, škodlivý pre slovenské zdravotníctvo. Je pre mňa len trochu tajomstvom, prečo pre vládny návrh takého škodlivého Zákonníka práce, ktorý bude mať taký negatívny ekonomický aj personálny dopad na rezort zdravotníctva, hlasoval minister zdravotníctva vo vláde Slovenskej republiky.

    V ďalšej stati sa táto správa venuje poistnému systému na Slovensku. V správe sa pri odôvodnení príčin zisku píše: „Zisk nie je dôsledkom nimi,“ súkromnými zdravotnými poisťovňami, „prezentovaného kvalitného manažmentu, ale dôsledkom cieleného náboru poistencov a modelovania poistného kmeňa. Finančne nároční poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach, ktoré im garantujú zabezpečenie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti. Súčasne fungujúci systém prerozdeľovania zdrojov nezohľadňuje skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných poistencov.“

    Tak najprv niekoľko poznámok, ktoré som už z tohto miesta mnohokrát povedal vo vzťahu k zdravotným poisťovniam a k vládnym návrhom na zmenu ich postavenia a spôsobu ich fungovania.

    Treba povedať, že zdravotná poisťovňa sa môže vtedy dostať do kladného hospodárskeho výsledku, vtedy môže vykázať zisk, ak zazmluvnila celú verejnú minimálnu sieť v zmysle nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, zaplatila celú akútnu zdravotnú starostlivosť a nikto z jej poistencov nečaká na čakacej listine. Ak tam niekto čaká, musia byť tieto peniaze na toho uložené v rezervnom fonde. Ako som už uviedol, zdravotné poisťovne tento rok vrátili celý zisk naspäť do systému. Ak sa zdá zisk zdravotných poisťovní pre dnešnú slovenskú vládu neprimeraný, treba sprísniť podmienky, ale nie zoštátniť zdravotné poisťovne, uviedol som 3 kroky, ktoré musí zdravotná poisťovňa splniť, aby bola v kladnom hospodárskom výsledku. Treba sprísniť tieto podmienky, ak sa nám zdá byť ich zisk neprimeraný, ale nie ich zoštátniť. A ono na cielený nábor poistencov existuje tiež jedno veľmi jednoduché riešenie. Treba zmeniť mechanizmus prerozdeľovania a zahrnúť do prerozdeľovania aj finančne náročnú zdravotnú starostlivosť, čo síce ministerstvo opakovane deklarovalo, ale stále neurobilo. A to už prešiel jeden celý rok.

    Veľmi zábavne, úsmevne pôsobí aj ďalšie tvrdenie: „Problematicky vyzerajú aj dohodovacie rokovania o zmluvných podmienkach s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčšia na trhu pôsobiaca poisťovňa sa zásadným spôsobom podieľa na zabezpečení príjmov každého poskytovateľa. V rokovaniach so stavovskými organizáciami sa jej ťažko presadzujú akékoľvek regulačné mechanizmy či sankčné opatrenia, ktoré súkromné zdravotné poisťovne dávno zaviedli bez negatívnej medializácie.“ Tento citát som prečítal preto, lebo chcem na ňom ukázať na zvrátenosť vládnej logiky, keď chcete, socialistickej logiky vo vzťahu k pluralite zdravotných poisťovní. Tak keďže Všeobecná zdravotná poisťovňa nevie tak efektívne rokovať v porovnaní so súkromnými poisťovňami a je pod politickým aj spoločenským tlakom, vinné sú ostatné zdravotné poisťovne, ktoré vedia efektívne rokovať, a keďže ešte Všeobecnej zdravotnej poisťovni odchádzajú poistenci, najlepšie bude ostatné poisťovne zrušiť. Keď tam poistenci nechcú byť, tak im to prikážeme zákonom.

    Ďalšia stať tejto správy sa volá Sieť poskytovateľov. Je len prepísaná a skrátená zo správy o stave optimalizácie siete zdravotníckych zariadení a zo správy o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení. Obsahuje logické pochybenia.

    Ministerstvo zdravotníctva vychádza z premise, že dôsledkom financovania rozsiahleho systému nemocníc sa zadlžujú koncové nemocnice, preto ich treba zavrieť a presunúť pacientov do koncových nemocníc. Táto úvaha je logicky nesprávna. Prečo? Presunutím pacientov do koncových nemocníc, kde je cena za ukončenú hospitalizáciu vyššia ako v malých nemocniciach, o ktorých uvažuje vláda, že ich zruší, bude systém predražený z pohľadu zdravotných poisťovní a ani koncovým nemocniciam sa nezlepší situácia, keďže náklady za ukončenú hospitalizáciu mnohokrát nekryjú reálne náklady za vykonanú zdravotnú starostlivosť. To znamená, že zdravotné poisťovne vynaložia po takomto manévri na trhu zdravotníckych služieb viacej finančných prostriedkov na rovnakú zdravotnú starostlivosť a koncové nemocnice budú ešte zadlženejšie, pretože budú musieť poskytnúť viacej stratovej zdravotnej starostlivosti. Riešením nie je zatváranie nemocníc, riešením ekonomických problémov koncových nemocníc nie je zatváranie ostatných malých nemocníc, ale spravodlivé ohodnotenie výkonov, dokončenie transformácie na ekonomicky efektívne formy, napr. na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie, a zavedenie tvrdých rozpočtových pravidiel hospodárenia.

    Úsmevne na mňa pôsobia aj prepočty ministerstva zdravotníctva spojené s touto redukciou siete zdravotníckych zariadení. Píše sa tu, že reprofilizáciou celých nemocníc dôjde k presunu 2,1 mld. Sk do koncových nemocníc a v konečnom dôsledku k šetreniu 700 mil. Sk. Takisto fakt, že 750 lekárov a 2 300 sestier by bolo presunutých do štátnych nemocníc a dokonca by mohli dostať 15-percentné zvýšenie miezd, považujem za hausnumerá, za úplne diletantské ničím nepodložené výpočty.

    Ministerstvo zdravotníctva v tomto materiáli znovu deklaruje zámer redukcie 6 200 lôžok. Tento návrh SDKÚ – DS už vo februári, ako aj mnohí odborníci na zdravotníctvo hodnotili ako zlý a absurdný. Prečo je zlý? Bol zvolený politický, administratívny postup. Pracovná skupina ministerstva zdravotníctva najprv rokovala s VÚC-kami a ostatnými zriaďovateľmi. A nabádala ich k redukcii, resp. k zatváraniu nemocníc. Po predbežnom súhlase, hneď ako prišli na svet konkrétne čísla, VÚC-ky už s tým nesúhlasili. A mali úplne odlišné predstavy, ktoré aj ponúkli ministerstvu zdravotníctva. Bol zvolený zlý model na výpočet nepotrebných lôžok, na základe ktorých ministerstvo zdravotníctva dospelo k absurdným číslam, k potrebe 40-percentnej redukcie chronických lôžok, k 30-percentnej redukcii psychiatrických lôžok, napriek tomu, že majú najvyššiu, až 80-percentnú odložnosť na Slovensku, k potrebe rušenia 1 272 lôžok v Košickom a 2 062 lôžok v Prešovskom kraji, zato k potrebe pridať 81 lôžok v predimenzovanej Bratislave. V priebehu marca a apríla sa opakovane objavovali zoznamy nemocníc, ktoré by mali byť vyradené zo siete na verejnosti. Ministerstvo to usilovne dementovalo. Neskôr sa už hovorilo o 36 nemocniciach, ktoré by mali byť vyradené zo siete k 1. 1. 2008, a o 9 nemocniciach, ktoré by mali byť vyradené zo siete k 1. júlu 2007, teda k včerajšiemu dňu.

    Premiér Fico koncom apríla vyhlásil, že žiadne nemocnice sa nebudú zatvárať, len sa nejaké lôžka alebo časti oddelení pretransformujú na sociálne lôžka. Tým sa téma skončila. Teda je to klasicky už chronicky známy model hry na dobrého a zlého v podaní strany Smer. Minister niečo chce, ideologické zadanie mu dá premiér, keď to má pripravené, a verejná mienka zaprotestuje, prichádza na scénu slovutný, dobrotivý premiér a zachráni občanov od zámerov zlého ministra. Tak úprimne, pán minister, nebude z toho problém, že ste to do tejto správy dali, keď váš šéf povedal, že nič sa zatvárať nebude? Keď za túto správu hlasoval vo vláde aj pán premiér, tak kedy vlastne hovoril pravdu, vtedy, keď tvrdil, že sa žiadne nemocnice zatvárať nebudú, alebo keď druhýkrát podporil váš návrh na zatváranie celých nemocníc?

    Tretia stať tejto správy sa volá Hospodárenie poskytovateľov v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Znovu je len prepísaná zo správy o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva. Dočítate sa tu smutné skutočnosti o narastajúcom dlhu v štátnych zdravotníckych zariadeniach, je to presne 800 mil. za prvé 3 mesiace roku 2007. Také tempo zadlžovania si v tejto krajine dávno nepamätáme.

    Za zmienku stojí aj realita kapitálových výdavkov a ich porovnanie s predchádzajúcimi vládami očistené od európskych fondov. V štátnom rozpočte na rok 2006 boli určené kapitálové výdavky pre rezort zdravotníctva vo výške 1 mld. Sk. V štátnom rozpočte na rok 2007 boli určené zo štátneho rozpočtu, teda očistené od fondov kapitálové výdavky pre rezort zdravotníctva vo výške 198 mil. Sk. A to je vraj pre túto vládu zdravotníctvo prioritou.

    Medzi dôvodmi zvyšovania zadlženosti sa v správe uvádza zvyšovanie platov, ktoré spôsobila predchádzajúca vláda v roku 2006 dvakrát o 10 %, bez finančného krytia. To, že Asociácia fakultných nemocníc dnes ovládaná riaditeľmi blízkymi strane Smer a vládnej koalícii sa dohodla s odborármi na 20-percentnom zvyšovaní miezd v tomto roku takisto bez finančného krytia, akosi zo správy vypadlo.

    Ďalšou príčinou zadlžovania je odštátnenie činnosti, ale aj ostatné dôvody spôsobené predchádzajúcou vládou. To, že táto vláda zaviedla mäkké rozpočtové kritériá a zastavila transformáciu v zdravotníckych zariadeniach, akosi autori pozabudli napísať. Ale veď nie strana Smer a táto vláda nás presviedčali, že manažéri v štátnych príspevkových nemocniciach dokážu dokonca lepšie hospodáriť, ako keď sa tieto transformujú na akciové spoločnosti? Tak prečo vlastne narastá ten dlh takým ohromným tempom?

    Štvrtá stať sa volá Informatizácia. A ja ju hodnotím ako slohovú prácu, s peknými cieľmi, pekne napísanú, riešiacu informatizáciu systému eHealth. Ale hodnotím ju ako slohovú prácu. Prečo to tvrdím? Pretože informatizácia zdravotníctva bez jasne definovaných cieľov, ktoré sa jej zavedením majú dosiahnuť, nepovedie k želanému efektu. A tieto jasne definované ciele som v správe nenašiel. Ak sa informačné systémy postavia na základe nekoordinovaných potrieb jednotlivých účastníkov systému, nebudú poskytovať dáta v štruktúre potrebnej pre podporu dosiahnutia zachovania a zlepšenia zdravia jednotlivcov i populácie. Ako vyplýva z tejto správy, dnes je reálnym cieľom zdravotníctva zníženie okamžitých nákladov zdravotníckeho systému, vyplýva to z pripravovaných opatrení. Chybný cieľ nevyhnutne povedie k chybnému zadaniu. A môže prísť k premrhaniu neopakovateľných zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Piata stať tejto správy sa volá Lieková politika. Obsahuje veľmi stručný popis od autorov, že predchádzajúca vláda to vlastne robila v liekovej politike dobre, ale že od roku 2006 narastajú náklady na lieky. Je to závažná téma, dámy a páni, táto lieková politika. Myslím si, že vláda si na úvod vytýčila správny cieľ, cieľ znížiť doplatky pacientov na lieky na minimálnu možnú úroveň. Doteraz pre naplnenie cieľa urobila vláda dva zásadné kroky. Prvým bolo zníženie DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, čo pri regulovaných cenách kategorizačnou komisiou by skutočne malo viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov a čiastočne aj pre pacientov. Potom to boli opatrenia vlády na plošné zníženie cien všetkých liekov o 6,6 % s výnimkou tých, ktorým sa ceny znižovali v roku 2006. Oba tieto kroky, teraz nehovorím o ich systémovosti, by logicky mali viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov aj pre pacientov. Výsledok je však opačný. Dochádza k dynamizácii rastu nákladov na lieky, ktorý nemá obdobu v posledných štyroch rokoch. Ceny liekov pre pacientov neklesli. Podľa prieskumu verejnej mienky 80 % občanov nepocítilo zníženie cien liekov. Čím to je, pán minister? Odpoveď som na to z vašej správy nedostal.

    Príloha č. 1 tejto správy sa volá Základné charakteristiky systémov zdravotného poistenia. Aj v tejto prílohe, aj opakovane vo vystúpení pána ministra sa deklarovalo, že systém zdravotného poistenia, ktorý dnes funguje na Slovensku, je akýsi hybrid, ktorý nemá obdobu na svete. Chcel by som z tohto miesta pripojiť pár komentárov k tejto správe a demonštrovať, že systém pluralitného verejného zdravotného poistenia, aký funguje na Slovensku, nie je žiadnym hybridom v Európe. V Európe existujú dva základné systémy fungovania verejného zdravotného poistenia. Je to systém prostredníctvom Národnej zdravotnej služby, alebo mohli by sme ho nazvať „Beveridgeov systém“, lebo Beveridge ho prvý zaviedol vo Veľkej Británii, ktorý funguje aj v severských krajinách, v Španielsku, kde zdravotné poisťovne neexistujú. Štát priamo financuje poskytovateľov prostredníctvom prerozdelenia daní cez Národnú zdravotnú službu. A potom je to systém postavený na solidárnom verejnom zdravotnom poistení, akási obdoba solidárneho sociálneho poistenia, ktorý v Nemecku prvý zaviedol pán Bismarck. Tento systém existuje napr. v Českej republike, na Slovensku, v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Holandsku a mohol by som menovať ďalej. V tomto systéme existuje buď jedna zdravotná poisťovňa, ako je tomu napr. v Maďarsku, a práve sa chystajú prejsť na pluralitu zdravotných poisťovní, alebo už existuje pluralita zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne sú buď neziskové fondy, ako je tomu v Nemecku, Česku alebo ako tomu bolo na Slovensku pred rokom 2005, alebo obchodné spoločnosti, ako je tomu na Slovensku alebo v Holandsku. Slovensko nie je žiadnym exotom vo verejnom zdravotnom poistení a jeho výkone. Máme solidárny pluralitný model verejného zdravotného poistenia tak ako polovica Európy. Špecifikom je tu len právna forma. Na Slovensku, podobne ako v Holandsku sú poisťovne akciovými spoločnosťami. Ale nie sú preto akciovými spoločnosťami, lebo niekto si to len tak vymyslel, lebo viedli nás k tejto forme zlé skúsenosti s verejnoprávnymi fondmi. V minulosti mali zdravotné poisťovne, keď si trošku zaspomíname, miliardové straty. V súčasnosti sú v kladnom hospodárskom výsledku.

    Záver tejto správy sa honosí názvom Pripravované opatrenia. Je ich celkom 23, keď som to dobre spočítal. A dovolil som si ich rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu týchto pripravovaných opatrení tvoria opatrenia poškodzujúce občanov, druhú skupinu tvoria opatrenia odhaľujúce pravú tvár strany Smer a tretiu skupinu tvoria opatrenia, ktoré som zas trošku nadnesene nazval slohovým cvičením.

    Tak poďme k prvej skupine.

    Opatrenia poškodzujúce občanov. Sem patria opatrenia, ako napr. použiť legislatívno-ekonomické nástroje na vytvorenie jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Ide o vyvlastnenie formou štátneho terorizmu, nebojím sa to povedať, pretože štát chce využiť svoju moc, exekutívu a legislatívu na to, aby súkromné firmy, ktoré plnia všetky zákonom predpísané požiadavky, vytlačila z trhu. Je to forma vyvlastnenia, ktorú sme čítali v predchádzajúcej správe, ale takou ľudskou tvárou. Chcem povedať, že je to namierené proti občanom a poškodzuje to záujmy občanov. Jedna zdravotná poisťovňa nie je v záujme ani poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ani pacientov. Jedni aj druhí sa v tomto systéme stanú rukojemníkmi tejto jednej štátnej zdravotnej poisťovne ovládanej štátnymi nominantmi. Takáto poisťovňa nebude mať záujem efektívne alokovať zdroje na trhu, nebude mať záujem poskytovať čo najlepšie služby poistencom. Prečo by to robila? Môžu jej títo poistenci niekam ujsť?

    Ďalším opatrením poškodzujúcim občanov je príprava nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti. Príprava nariadenia vlády na základe analýzy, o ktorej som už hovoril, podľa ktorej sa majú zatvárať celé nemocnice a má byť redukovaných 6 200 lôžok, to je namierené proti občanom, aj preto, lebo táto analýza je absurdná. Doplatia na to predovšetkým chudobnejšie regióny na východe republiky, Prešovský a Košický kraj, pre pacientov sa stanú nedostupnými chronické a psychiatrické lôžka.

    Medzi opatrenia poškodzujúce občanov som zaradil aj opatrenie, ktoré sa volá zjednotenie metodiky odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, preložené do slovenčiny, tabuľkové platy, ktorých sme sa, chvála pánubohu, v minulom období konečne zbavili, tabuľkové platy, ktoré sú namierené proti úspešným, proti tým, ktorí chcú viacej a lepšie pracovať, proti tým, ktorí si dopĺňajú medzinárodné certifikáty, ktorí vedia poskytnúť kvalitnejšiu, modernejšiu, novšiu zdravotnú starostlivosť a logicky chcú dostať viacej peňazí za svoju lepšiu a kvalitnejšiu prácu. Tabuľkové platy sú brontosaurom, ktorým sa vraciame do čias socializmu.

    Druhú skupinu opatrení som nazval ako opatrenia odhaľujúce pravú tvár strany Smer.

    Sem patrí napr. opatrenie pripraviť zoznam prebytočného majetku štátu za účelom jeho odpredaja, naozaj, pripraviť zoznam prebytočného majetku štátu za účelom jeho odpredaja. Tak keď sme my efektivizovali zdravotnú starostlivosť v nemocniciach, keď boli odpredané nepotrebné časti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, to nám vtedajšia opozícia vykrikovala, že robíme obchod so zdravím. Dnes, čierne na bielom, vláda chce odpredávať majetok zdravotníckych zariadení.

    Medzi tieto opatrenia odhaľujúce pravú tvár Smeru, ale aj poškodzujúce občanov patrí napr. pripravované zúženie rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Tak na jednej strane vláda tára o bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých, zrušila dvadsaťkorunáčky a päťdesiatkorunáčky, aby, nedajbože, občania nemuseli u lekára nič platiť, ale, čierne na bielom, v tomto materiáli čítame, že sa zúži rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z povinného zdravotného poistenia. A teda budú sa musieť občania buď individuálne pripoistiť, alebo budú musieť zaplatiť za liečbu pri niektorých diagnózach v hotovosti.

    A tretiu skupinu tvoria teda slohové cvičenia, napr. stať o informatizácii, o liekovej politike, o hospodárení poskytovateľov. Tieto opatrenia len odhaľujú bezradnosť a úplnú absenciu systémových riešení.

    Na záver chcem povedať, že som neobyčajne rád, sľúbil som to na začiatku, že to poviem, že táto správa prišla na svet, pretože je veľmi poučná. Hovorí o tom, že Smer klamal, keď v marci 2006 jeho líder tvrdil, že má pripravené kompletné systémové riešenie, nemali ste a nemáte pripravené nič. Bezradnosť a nekompetentnosť vlády demaskuje II. časť správy Pripravované opatrenia vlády. Vláda nemá systémové riešenia, a preto hľadá v blízkej minulosti chyby a v ďalekej minulosti inšpiráciu. Predstavitelia vlády vyhlasujú, že predchádzajúca vláda zanechala zdravotníctvo v úbohom stave. Nie je to pravda. Neviem, či to niekto už v tomto pléne povedal, ale ja to poviem, ja to risknem povedať. Zdravotníctvo na tom nikdy nebolo tak dobre ako v roku 2006. Nikdy v ňom nebolo toľko liekov, toľko prístrojov, také dobré platy, toľko kvalitných sanitiek a toľko peňazí ako v roku 2006. Ja pôsobím v systéme desať rokov, niečo o tom viem, mňa neoklamete taľafatkami v I. časti správy. Je to zásluha štyroch rokov tvrdých a nekompromisných opatrení, ktoré sme urobili. Dnes tento stav stále pretrváva. Dnes nie je zdravotníctvo v kríze rovnako, ako nebolo v nej v marci 2006, keď o tom rozprával líder Smeru Fico. Akurát sa táto situácia rapídne horší. Horší sa rušením pravidiel, ktoré zaviedli reformy, ako to jasne vyplýva z tých častí tejto správy, ktoré sa týkajú hospodárenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a liekovej politiky. Horší sa aj trestuhodným opustením cesty, na ktorú nastúpilo zdravotníctvo v roku 2004, a absenciou akejkoľvek inej cesty, ktorú táto vláda ani intelektuálne, ani ideologicky nedokáže ponúknuť. My sme vraveli pred voľbami a vraveli sme aj po voľbách, že reformy neboli dokončené, že ich potrebujeme dotiahnuť, opraviť, aplikovať. Zdravotníctvo nie je daňový systém alebo dôchodkový, že stačí nič nerobiť a akosi to ide samo. V zdravotníctve treba pracovať. Problém je, že táto vláda nevie, ako to treba. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktickú poznámku na vaše vystúpenie má pani poslankyňa Smolková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Počkám, než pán kolega sa usadí, aby mohol reagovať. Pán poslanec, hovorili ste o taľafatkách v I. časti správy. Chcem sa spýtať, či to sú taľafatky o transformovaných zdravotníckych zariadeniach, kde napr. na Detskú psychiatrickú liečebňu v Hrani ministerstvo zdravotníctva do nej zainvestovalo zo štátneho rozpočtu pred transformáciou takmer 88 mil. Sk a po transformácii ďalších 5,7 mil. Sk, pričom po jej odštátnení bol do správnej rady dosadený pán MUDr. Biroš, v tom čase poslanec Národnej rady za stranu ANO. Pýtam sa, či sú taľafatky aj o NsP Piešťany, kde pred transformáciou zo štátneho rozpočtu bolo uvoľnených takmer 30 mil. Sk, pričom po jej odštátnení sa riaditeľom stal pán MUDr. Ottinger, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva. Pýtam sa, či to sú už taľafatky, pokiaľ ide o Štátny ústav respiračných chorôb v Dolnom Smokovci, kde pred transformáciou zo štátneho rozpočtu bolo uvoľnených takmer 108 mil. Sk, pričom po odštátnení bol do správnej rady dosadený pán MUDr. Karol Džupa. Prosím vás, odpovedzte mi, lebo také slovo ste použili, že v I. časti tejto správy sú to taľafatky. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem za reakciu, ale neodpoviem, pretože v svojej správe som jasne povedal, že chceme hovoriť o aktuálnej situácii v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach tejto vlády. Ak bolo niečo zlé v predchádzajúcom období, účet vystavili parlamentné voľby. Smer sa po dvanástich mesiacoch nemôže tváriť ako pred rokom v marci, keď kritizoval všetko, na čo siahla predchádzajúca vláda v zdravotníctve.

    Určite boli urobené aj nejaké chyby v zdravotníctve, my sme to vždy priznávali, neboli dokončené reformy, nedotiahli sme niektoré veci. Niektoré veci sme možno aj pokazili, tak ako ročné zúčtovanie poistného, ktoré je veľmi komplikované. Problém je, že vaša vláda v programovom vyhlásení vlády povedala, že zjednoduší ročné zúčtovanie poistného. A dneska je posledný termín, občania ho podávajú rovnako komplikovane ako za tej predchádzajúcej vlády, ktorá to skúsila v prvom roku. Takže táto finta je priehľadná.

    Mne je úplne jasné, že potrebujete odpútať pozornosť, že potrebujete hovoriť o kriminalizácii predchádzajúcej vlády, o tom, ako zle dopadli reformy na občanov, o tom, čo všetko sme pokazili. Ale opakujem, na to už vystavili účet parlamentné voľby. Smer uspel, vytvoril vládu. Povedal, že zabezpečí bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Tvrdil, že štátne príspevkové organizácie lepšie dokážu riadiť štátni manažéri, ako keď tieto transformujeme na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Smer zastavil transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení, manažujte ich. Problém je, že za I. štvrťrok narástol ich dlh o 800 mil. Tento rok, ak nebude rásť ten dlh rýchlejšie, ukončíme hospodárenie s celkovým dlhom 3,2 mld. Sk v štátnych zdravotníckych zariadeniach. A to tu už dávno nebolo.

  • Ako ďalšia písomne prihlásená je pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem takou krátkou replikou na jednu poznámku pána ministra vo výbore pre zdravotníctvo: „Reformu som včera začal a myslíte si, že zajtra ju skončím.“ Nemyslím si to, pán minister. A nikdy som si nemyslela, že človek, ktorý príde nový do rezortu, môže reformu začať a o rok povedať, že ju skončil. Ale ak hovoríte, že chceli ste v programovom vyhlásení vlády zabezpečiť akési obnovenie dôvery občanov, tak myslím si, že sa neudialo nič. Už bývalý pán poslanec Národnej rady za stranu Smer, pán poslanec Paška, súčasný predseda Národnej rady v roku 2005 a 2006 sľuboval takú reakciu na zákony v roku 2004, ktoré predložil minister Zajac, že ak Smer dostane možnosť, urobí opravu zákonov hneď, ako dostane moc. Ale nič sa nedeje.

    Dnes vo výbore pre zdravotníctvo máme v podstate všetko nových poslancov. A myslím si, že aj preto asi páni poslanci Smeru, zdravotníci, zabudli na to, ako to bolo v minulom období, lebo to nepoznajú. A je to na škodu veci. Práve od nich som to očakávala, ktorí sú zdravotníci, lebo vo väčšej časti opozície sme nie zdravotníci. A pre toto asi viacej pociťujeme problémy v zdravotníctve ako oni, pretože asi nemajú problém s uhrádzaním platieb, nemajú problém s licenciami, nemajú problém so zmluvnými vzťahmi s poisťovňami. A mám pocit, že nemajú ani čas a chuť diskutovať.

    Skoro dnes, lebo je to o krátky čas, máme rok vládnutia tejto vlády, čiže máme 25 %, to je dosť zo sto, štvrť obdobia vlády za sebou. Ale kedy chcete tie vaše prísľuby, a dovolím si obrátiť sa aj na pána predsedu parlamentu, lebo ten bol hlavný zástanca zdravotníckej reformy v minulom období alebo proti reforme, urobiť, keď máme štvrť obdobia za sebou?

    Nemôžem súhlasiť s tým tvrdením, napriek tomu, že som bola človek, ktorý nehlasoval za reformu pána ministra Zajaca, že ide vlastne o negatívny dopad reformy na dostupnosť a rovnosť v prístupe. Myslím si, že to nie je pravda, ak toto konštatujete v správe. Nemyslím si, že tu ide o dostupnosť a rovnosť, že by boli ľudia v dostupnosti a v prístupe rovnosti obmedzení, lebo skôr si myslím, že tu ide o chaos. Sociálne zraniteľné skupiny, ktoré vy vo svojej správe používate, sú skôr ľudia, ktorých vieme riešiť v inom systéme sociálnom. A myslím si, že netreba si zatvárať oči. A nedá sa odvolávať na ústavu, že zdravotníctvo je zdarma. A treba začať veľmi reálne rozmýšľať nad tým, že budeme musieť finančnú spoluúčasť pacienta do systému zaviesť. A sociálne zraniteľné skupiny dvadsaťkorunáčkami a päťdesiatkorunáčkami, ktoré ste zrušili, neboli vyriešené. Tie aj dnes v tomto systéme budú naďalej postihnuté, ak to nevyriešime iným spôsobom.

    Čiže toľko možno taký politický úvod. A chcem ešte povedať, že nebudem sa venovať nejako podrobne tej správe z minulosti. Musím ale povedať, že mnohé veci, ktoré som pripomienkovala, ktoré som v otázkach na hodine otázok a v interpeláciách pánu ministrovi Zajacovi dávala, sa mi potvrdili, vyjasnili. Ale to ešte neznamená, že vás to nejakým spôsobom ospravedlňuje nekonať vo veci legislatívy a spoľahnúť sa len na to, že budeme v podstatnej časti správy kritizovať „Zajacovu reformu“.

    A teraz pôjdem ku konkrétnym takým odrážkam, myslím, že táto správa pre nás všetkých môže byť len takou jednou líniou na tieto vystúpenia, veľmi krátko k jednotlivým témam a tézam, ktoré sú v tej správe postihnuté.

    Hovoríte v správe, že zvýšenie ambulantnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti by malo mať dopad na to, aby sa znížila návštevnosť u lekára. Myslím si, že mal to byť dopad na to, aby sa znížila ústavná starostlivosť. A možno aj vaše zrušenie päťdesiatkorunáčok vlastne nezabránilo zneužívaniu ústavnej starostlivosti v niektorých prípadoch pacientmi. Populárne sa hovorí, že sme ich od niečoho odbremenili. Ale myslím si, že mnohokrát, ako to bolo v minulosti, sa stali zdravotnícke zariadenia sociálnymi zariadeniami, lebo sa stali niekedy aj priestorom v liečebniach pre dlhodobo chorých na odkladací priestor.

    V správe hovoríte, že ďalšie novely zdravotníckych zákonov nie je možné predložiť v jednom úseku, pretože ide o nepriechodnosť v Legislatívnej rade vlády. Pýtam sa, pán minister, či to snáď myslíte vážne, lebo neviem, kto to písal, pretože nepriechodný v Legislatívnej rade vlády môže byť len nedobrý a legislatívne zle spracovaný zákon, a nie to, že je tu potreba riešiť v zdravotníctve veci práve zmenou legislatívy.

    Konštatujete, ďalej, že solidárny systém by mal garantovať všetkým poistencom rovnakú zdravotnú starostlivosť a že prerozdeľovací mechanizmus medzi zdravotnými poisťovňami je zlý. Ja si nemyslím, že je až taký zlý. Ale pýtam, prečo ste preto nič neurobili, lebo toto je len vec nariadenia vlády, na to netreba ani legislatívu. A, pán minister, máte určite dostatok informácií, pretože viem už aj z minulého volebného obdobie zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že mala najviac ťažko chorých poistencov štátu, kde sa najviac odčerpávali zdroje, a tie návrhy dal ešte bývalý pán riaditeľ, potom ich dal následne pán riaditeľ. Mohli ste zmeniť ten prerozdeľovací mechanizmus, ale zase nie je nič. A v ďalšej časti sa dotknem aj toho, čo sa v tom dalo urobiť.

    Ďalšia odrážka je, že jedna zdravotná poisťovňa vyrieši problém v zdravotníctve. Ona problém nevyrieši. Mohli ste to už zo zákona ovplyvniť, lebo problém je prerozdeľovanie zisku, tvorba zisku poisťovne, mohli ste zo zákona obmedziť zisk, mohli ste zmeniť prerozdeľovací mechanizmus. Ale myslím si, že je dobré nechať motivačnú formu zisku v zdravotných poisťovniach na to, aby šetrili zdroje a aby bolo čím viac a lepšie využitých zdrojov v zdravotníckom systéme. Neurobili ste zase nič. Ako chcete dokázať, že zisky boli použité na iné účely ako zdravotnícke, keď len Všeobecná ich použila do zdravotníckych výkonov? Ak máte, pán minister, a má vláda pochybnosti, nech podá oznámenie, kto použil zisky v rozpore so zákonom o zdravotných poisťovniach. A zase nie je nič.

    Správny fond. Na porovnávanie sa veľmi dobre používajú percentá, pretože tie hovoria, že všetky ostatné okrem Všeobecnej a Spoločnej mali 5 % až 9 %, použili režijný fond, pričom tieto dve mali len tých okolo 3 % až 4 %. Mňa by veľmi zaujímali čísla, pretože ak budeme vedieť čísla a o korunách, budeme vedieť, na čo a ako boli použité tieto prostriedky v správnom fonde. A to v tej správe nenachádzame.

    Odštátnenie niektorých prevádzok bolo nie dobré. Myslím si a dovolím si povedať, že čiastočne s vami súhlasím, lebo nie je to najlepšie riešenie, aby sme odštátnili napr. biochémiu v zdravotníckych zariadeniach, ústavných zariadeniach. Ale pýtam sa, ako boli financované tieto časti zdravotníckych zariadení, aby mohli urobiť výkony, ktoré bolo potrebné urobiť. Nemali sety, nemali prístroje, nemali zariadenia. Po odštátnení robia oveľa kvalitnejšiu službu pre zdravotnícke zariadenia možno v tých menších nemocniciach. Možno vo fakultných je veľmi na zváženie a pováženie či a ako malo alebo nemalo byť odštátňované. Ale čo ste pre to urobili, pán minister? Išlo sa ďalej, zmenilo sa niečo? Zase ste neurobili nič a ani ste nepovedali, ako to bude ďalej. Ani v tejto správe nie je, ako budeme ďalej príp. privatizovať niektoré zdravotnícke zariadenia. Čiže ťažko diskutovať, či to bolo najsprávnejšie, ale zase nevidím ani v správe príslušné riešenie, čiže zase nie je nič.

    Vážnym mechanizmom odčerpávania zdrojov v systéme je záchranná zdravotná služba. Od prísľubov z rokov 2005 a 2006, keď bývalí páni poslanci, ktorí sú v dnešnom parlamente, hovorili o všetkých nedostatkoch pri výbere záchranných služieb, pri ich financovaní, prešiel rok a vy ste v programovom vyhlásení vlády sľubovali, že obmedzíte zdroje a prehodnotíte body. Začalo sa síce niečo, začali kontroly, ale nič, opäť nič to nie je v šetrení zdrojov a v preukázaní, či toľko prostriedkov, ktoré tieto služby odčerpali, je alebo nie je správnych. Ale dávate prísľub, budeme sa tým zaoberať, myslím tým roky 2008 a 2009.

    Ďalšie zadlžovanie zdravotníckych zariadení v správe štátu. Pýtam sa: Je to zlé hospodárenie, nedofinancované výkony, nehospodárne budovy, v ktorých sídlia tieto zariadenia? Na strane 12 tejto správy hovoríte, že nedostatok zdrojov v systéme zdravotného poistenia najviac dopadá na ústavné zdravotnícke zariadenia, najmä fakultné nemocnice. V programovom vyhlásení vlády ste sľúbili, že navýšite zdroje za poistencov štátu zo 4 % na 5 %, že dofinancujete tieto zariadenia. Vy ste napriek tomu urobili skúšobnú lehotu na štyri mesiace, pokúsili ste sa zastaviť transformáciu nemocníc o rok na akciové spoločnosti, chceli ste zabrániť exekúciám, v čom vyšiel aj nález Ústavného súdu, že táto časť zákona je v nesúlade s ústavou. Teda čo, ako, ideme ďalej zadlžovať zdravotnícke zariadenia? Tým končil svoje vystúpenie kolega predo mnou.

    Veľmi krátko, dvoma-troma vetami k novele Zákonníka práce. Uvedomili ste si predtým, ako ste dali súhlas v pripomienkovom konaní, aby išla takáto novela zákona do parlamentu, čo to spraví v praxi? Vie niekto z úradníkov ministerstva zdravotníctva, ako funguje reálna prax v zdravotníckych zariadeniach? Veď je to len opäť navýšenie zdrojov. Áno, možno dobre to vyzerá, zvýšime zamestnanosť lekárov, zvýšime zamestnanosť sestier. Ale veď my ich ani dnes nevieme zaplatiť v tom počte a na tých miestach, kde sú. Čiže Zákonník práce je nie dobrá novela pre zdravotníctvo.

    Dovolím si vrátiť sa k tej I. časti vašej správy, kde rozoberáte odpredaj zdravotníckych zariadení, ale už dnes je rok po voľbách. Kritizovala som aj zrušenie niektorých zdravotníckych zariadení v minulosti a to, že neboli pripravené tak, aby sme ich predali, a dnes chátrajú. Ani v minulosti, ani dnes v nich nemá zdravotníctvo nič. Ale ani za vašej vlády sa v podstate s týmito zariadeniami nič neudialo.

    Hovoríte v správe, že sa veľa minulo na poradenstvo. Súhlasím s tým. Boli to veľké peniaze a obávam sa, že neboli najhospodárnejšie využité. Ale ak sa vám zdá, že ste im venovali toľko priestoru v správe a že sa vám zdá, že možnože tu aj došlo k porušeniu, dajte podnet na prešetrenie. Ale myslím si, že my celý rok počúvame len kritiku tej bývalej vlády. Ale ako keby vždy zhasla, keď príde na lámanie chleba. Ale musím uznať úprimne, pomerne veľa zdrojov išlo na poradenstvo, keď si tie čísla pozrieme, zo Svetovej banky. Ale je také, ktoré nebolo poradenstvom pre občanov, ale skôr takým papierovým administratívnym poradenstvom.

    A teraz krátko zhrniem, toho sa kolega nedotkol, k tým vašim legislatívnym návrhom, ktoré v tom uplynulom období boli, keď má byť analýza za minulý rok alebo správa hodnotiaca, niekoľko poznámok.

    Prvý návrh zákona, ktorý prišiel asi zrejme z vašej obce, bol poslanecký návrh zákona, ktorý obmedzoval správny fond. Prečo to bol poslanecký návrh zákona? Druhý poslanecký návrh zákona bol opäť o vážnej veci a bol to zákon o poskytovateľoch, ktorý posúval transformáciu na akciové spoločnosti a dopĺňal zákaz exekúcií. Prečo to bol poslanecký návrh? A tretí poslanecký návrh, ktorý prišiel do tejto snemovne, bol na zmenu zákona o zdravotných poisťovniach, Úrade pre dohľad, na to, aby bolo možné zlikvidovať, odvolať, pretože ináč to nešlo po uplynutí funkčného obdobia, predsedu Úradu pre dohľad, dokonca ešte rozšíriť aj zmeny v jeho správnej a dozornej rade. Myslím si, že toto sú minimálne tri zákony, ktoré mali byť dané cez pripomienkové konanie, mali ísť cez vládu.

    A dotknem sa len krátko toho, aby bolo jasné, čo ten rezort za to obdobie urobil. A tie prísľuby, ktoré dali v minulom volebnom období, boli veľmi malé, malá novela. Týka sa to lekárskeho predpisu, aby bolo možné nakupovať tlačivá inde, aby sa poplatky za lekársky predpis znížili, aby bola jednomesačná lehota posunu ročného zúčtovania, aby sme to, o čom môžem povedať, že je vážne, zvýšili zo 4 % na 5 % za poistencov štátu, ale na skúšobné obdobie štyroch mesiacov. Čiže ide o nedôsledný návrh zákona. Ďalším tu bol posun termínu na zavádzanie systému kvality, všetko možno dobré veci, ale v tom, čo najviac kritizujete z bývalej Zajacovej reformy, veľmi, veľmi málo. Vidieť, že asi netreba generálne meniť zákony, ale možno ich treba očistiť. Je tu niekoľko nariadení. Tá správa je bohatá, lebo má tam niekoľko nariadení, vyhlášok. Nechcem vás zdržiavať, nebudem to čítať.

    Ale to, čo treba povedať, a to už sa blížim k záveru, je v tej záverečnej časti, v ktorej by mala byť akási vízia. Treba nariadenie o minimálnej verejnej sieti, mala by byť ale stratégia, aby sme ho mohli stanoviť, ale nie je, vízia jednej zdravotnej poisťovne sa už dnes zužuje v tejto správe na zlúčenie Všeobecnej a Spoločnej. A tam to ďalšie už nevieme. Mala by byť vlastne hlavným riešením v zdravotníctve. Ale hlavným riešením v ňom bude protiústavnosť? Bude to zmena prostredia pre financovanie zdravotného poistenia?

    Rušenie zdravotníckych zariadení, veľká téma, niekoľko hodín diskusie. Ale práve preto, že nie je stratégia a ministerstvo nemá spracované žiadne riešenie, nemá odvahu ani ponúknuť riešenie na minimalizáciu tejto siete ústavných zdravotníckych zariadení.

    A ešte snáď jedna poznámka. A tá sa ťahá už dlhým obdobím. A v tom môžem s pánom ministrom súhlasiť. Ale za rok som očakávala po tých prísľuboch strany Smer v minulom volebnom období, že sa vytvorí taká cenotvorba, aby sa neprehlboval rozdiel medzi zmluvnými limitmi, ktoré dostávajú poskytovatelia, a reálnymi výkonmi, a s jednou poznámkou, ktorá v tej správe je, že vy to skôr chcete riešiť centralizáciou tokov v zdravotníctve ako stransparentnením tých tokov, lebo necítim tam to, že by sme to mali posúvať ďalej k poisťovniam, poskytovateľom, stransparentniť niečo, ale centralizovať. A obávam sa, že práve tým, že nebude tá cenotvorba, je ohrozená zdravotná starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach rezortu zdravotníctva, pretože tam sa vytvára najväčší dlh, tam je nedofinancovanosť výkonov a tam sa dostávajú práve pacienti s najväčším ohrozením života, pretože sú to zariadenia vybavené práve na vysokú špecializáciu poskytovania služieb.

    Na záverečnú poznámku mi nedá nepovedať, pokúsila som sa v tomto parlamente za predchádzajúci rok predložiť niekoľko praktických noviel zákonov týkajúcich sa očistenia systému, aby pacient, poskytovateľ a poisťovňa vedeli, na čom sú. Bohužiaľ, táto snemovňa nie je schopná robiť pre občanov, pretože aj v tejto veci používa dnes politický zápas. A je na škodu veci, že sa pacient stal politikum, tak by som to nazvala, a že nie sme schopní ani v gestorskom výbore, ktorý by mal vytvoriť pôdu pre tú vzájomnú spoluprácu, diskutovať o vážnych témach, urobiť návrh na poslanecký prieskum, počúvať sa a dôverovať si, že to, čo hovoríme, hovoríme v prospech pacienta, a nie v prospech politickej strany alebo svojej politickej kariéry.

    Vážený pán minister, pán predseda Národnej rady, pokiaľ ešte je tu, myslím si, že táto správa nenavrhuje racionalizačné opatrenia v rezorte s cieľom, aby zabezpečila aj programové vyhlásenie vlády, aby bola dostupnosť a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľmi, by som povedala, strohá a je len v takej vízii, že snáď do konca volebného obdobia to, čo ste sľúbili v minulom volebnom období, naplníte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, počúvala som vás pozorne, pretože vaše vystúpenia sú najreálnejšie a najtriezvejšie z KDH. Takže vždycky si ich rada vypočujem.

    Chcem reagovať na vašu otázku. Hovorili ste, prečo je poslanecký návrh v tom a v tom zákone a v tom a v tom zákone. Nuž mne dodnes vŕta otázka, prečo poslanecký návrh v minulom volebnom období bol o zmene ústavy od 3 poslancov z vášho klubu pána poslanca Hrušovského, keď v celej kultúrnej Európe zmena ústavy, to je ako vstúpiť do svätyne s veľkou úctou, a predtým vždy sú veľké rokovania, zriadené komisie, pripravuje sa takáto zmena a u vás je to poslanecký návrh. Čiže ak ste považovali toto za normálne, tak neviem, prečo sa pýtate, že prečo boli dva zákony významné dané poslaneckými návrhmi, keď to najvýznamnejšie z vašej strany bolo dané poslaneckým návrhom. To je jedno.

    A druhé. Hovorili ste o exekúciách. Mám málo času, tam len nejaké sekundičky, ale predsa poviem, Ľudová strana – HZDS išla s exekúciou nemocníc na Ústavný súd. A vyhrali sme. A vaša vláda, teda počas vlády, kde bolo KDH, v rozpore s nálezom Ústavného súdu opätovne dala do zákona pozastavenie exekúcií na nemocnice. Takže trošku tá realita je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, reakcia.

  • Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pani poslankyňa, viete veľmi dobre, že novela, ktorou ste chceli zabrániť exekúciám, bola porušením retroaktivity, a preto nález Ústavného súdu zrušil túto časť, myslím tým § 100, § 102c. Čiže to je vec súčasnej doby. Ja sa bavím o súčasnej dobe. A, áno, beriem veľmi vážne, Ústava Slovenskej republiky je najvýznamnejší zákon, pretože od neho by mali byť odvodené všetky normy. Ale zákony, ktoré predkladali poslanci Národnej rady za stranu Smer, boli veci, ktoré sa týkali výkonnej moci čiže exekutívy, ktorá mala vyrobiť a urobiť návrhy zákonov tak, aby prešli pripomienkovým konaním. Naše návrhy zákonov, ktoré sa týkali ústavy, týkali sa poslancov Národnej rady, týkali sa aj našej činnosti a našej práce, aby sme mohli ovplyvňovať túto normu. A myslím si, že moja výhrada bola hlavne v tom, pani poslankyňa, že strana Smer pred voľbami kritizovala bývalú vládu, bývalého ministra Zajaca a hovorila, že má pripravené návrhy. Ak má pripravené návrhy, mala by ich robiť cez vládu, cez ministerstvo zdravotníctva, aby boli konzistentné s programovým vyhlásením vlády a aby neboli účelové, tak ako vyhovujú. A nechcú, aby to vedeli občania a aby sa to dostalo do pripomienkového konania.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladacia správa k materiálu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve síce obsahuje myšlienku o tom, že účelom správy nie je podrobná analýza jednotlivých oblastí rezortu, ale návrh opatrení, ktorých realizáciou sa postupne bude stabilizovať financovanie zdravotníctva, na moje veľké prekvapenie však väčšia časť materiálu, má len politický charakter, pričom obsahuje mnoho protirečení a neodôvodnených obvinení. Pri čítaní správy mal som nepríjemný pocit, že od začiatku len obviňuje bývalú vládu a ministra, čo všetko robil zle a ako dobre by nám bolo teraz, keby oni to nerobili alebo keby tu neboli. Pripomína mi to socialistickú propagandu z minulého storočia. Moje nepríjemné pocity pramenia práve v tom, že tento vládny materiál ako celok tiež zostal na úrovni propagandistického materiálu. To znamená, že okrem osočovania výsledkov dosiahnutých predchádzajúcou vládou nie je schopný poskytnúť žiadnu pozitívnu víziu do budúcnosti. Výstupy tejto správy formou uznesení vlády a pripravovaných opatrení sú výsledkom tendencióznej a podľa mňa chybnej analýzy.

    Na základe predchádzajúcich zistení som nútený sa zaoberať I., politickou časťou správy vo väčšom rozsahu.

    Namiesto toho, aby sa v správe hovorilo o tom, ako najlepšie zabezpečiť bezproblémový chod systému, resp. ako odstrániť prípadné jeho nedostatky, sme svedkami, ako som už hovoril, nič nehovoriaceho, nekoncepčného politického osočovania. Hlavným nepriateľom podľa tejto propagandy je, samozrejme, predchádzajúci minister zdravotníctva, ktorý všetko robil zle a nekompetentne. A všetky chyby v systéme pramenia v jeho pôsobení. Politicky by síce bolo možné pochopiť aj takýto postoj, ale treba upozorniť autorov správy na nezanedbateľný fakt, že táto vláda už má za sebou jeden rok vládnutia a bolo by už načase namiesto populistickej fantazmagórie vychádzať aj s konkrétnymi návrhmi na riešenie problémov, hlavne keď si myslíte, že všetky opatrenia predchádzajúcich štyroch rokov boli len negatívne.

    V materiáli sa znovu objavuje fenomén ducha socializmu vo forme definovania súkromných zdravotných poisťovní ako nepriateľov verejného záujmu. Medzi riadkami cítiť taký nádych, že ak by súkromné poisťovne na Slovensku neexistovali, tak by bolo v zdravotníctve skoro všetko v poriadku. Pravdepodobne aj autori správy sú si vedomí toho, že to tak nie je.

    V tejto súvislosti ma prekvapuje aj postoj samotného pána ministra, ktorý, ak dobre viem, aktívne sa podieľal, resp. pomáhal pri zrodení jednej súkromnej poisťovne, viem dobre, že bola verejnoprávna. Teraz však aj on, aj ministerstvo zdravotníctva považujú súkromné zdravotné poisťovne za indikátor nevyhovujúceho stavu zdravotníckeho systému.

    V tejto súvislosti doporučujem, že ak si myslíte, že zákon o poisťovniach je zlý, treba zmeniť znenie príslušných paragrafov tak, aby sa znemožnilo používanie finančných prostriedkov na iné ako verejné účely. Ale nemôže byť cieľom dosiahnutie takého stavu, aby existovala len jedna poisťovňa, čím by sa pluralita poisťovní na Slovensku zlikvidovala. Problém je len v tom, že už by bolo načase skutočne vychádzať aj s víziou do budúcnosti a načrtnutím riešenia. Môžem to názorne prezentovať aj na ďalšom príklade. Podľa správy totiž prerozdeľovací mechanizmus v oblasti zdravotného poistenia nie je správne nastavený. Ak je to tak, pýtam sa, aké opatrenia boli realizované alebo aké návrhy sú pripravované na vylepšenie prerozdeľovacieho mechanizmu. Ak nie sú žiadne, potom, samozrejme, aj táto časť správy je len ďalšou bublinou bez objemu.

    Je tiež poľutovaniahodné, že materiál sa zaoberá len predchádzajúcim štvorročným obdobím. Ak by totiž analýza alebo I. časť správy obsahovala aj stav pred nástupom predchádzajúceho ministra, napr. celé obdobie od roku 1992, hneď by nám bolo jasné, že zdravotníctvo vďaka pripravovaným opatreniam sa postupne vráti do obdobia a do stavu, o ktorom sa už preukázalo, že je neefektívny a neudržateľný. Pamätáte sa, vážení kolegovia, na podmienky, za akých sa reforma zdravotníctva začala na Slovensku? Všetko bolo v jedných rukách, existovala len jedna poisťovňa. Zadlženosť zdravotníctva sa neustále prehlbovala, bohužiaľ, je to tak aj teraz. Hospodárenie bolo neefektívne, nemocnice a systém pohlcovali finančné prostriedky ako nejaká čierna diera. Škoda, že nebol pripravený komplexnejší materiál, ktorý by rozoberal aj stav zdravotníctva v období pred tzv. Zajacovými reformami. Ten by totiž mohol byť dobrým východiskom na analýzu krokov, ktoré realizovala minulá vládna garnitúra, ako aj na analýzu všetkých zmien v systéme zdravotnej starostlivosti. Preto znova musím upozorniť na to, že pripravované opatrenia vrátia zdravotníctvo do stavu, ktorý sme už tu raz mali a ktorý bol neefektívny a neudržateľný.

    Ešte musím dodať, že pôvodný zámer negovať celú reformu zdravotníctva sa zmenil na útok voči súkromným poisťovniam. Neviem pochopiť, prečo práve zisk súkromných poisťovní vadí súčasným predstaviteľom moci, keď v systéme zdravotníctva existujú aj ďalšie zložky vytvárajúce zisky. Také sú napr. lekárne alebo veľkosklady. A je to veľmi zaujímavé, že napr. Veriteľ, ktorý bol v minulom volebnom období predstaviteľmi súčasnej vládnej garnitúry vyhlásený za zbytočný a za postrach zdravotníckeho systému, už v tejto správe ako negatívum sa neobjavuje, čo je jednoznačným dôkazom toho, že táto spoločnosť má svoje opodstatnenie. Som zvedavý, prečo sa zmenil ten odmietavý názor, resp. kedy a akým spôsobom priznajú svoju chybu tí, ktorí kedysi obyvateľov strašili Veriteľom.

    Ale pozrime sa konkrétne na niektoré veci správy.

    Prvá časť správy obsahuje niekoľko nelogickostí, napr. v súvislosti so zavedením dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových poplatkov, ktoré súčasná vláda považovala a považuje za antisociálne prvky. Sama však v správe priznáva, že dopad na ekonomicky zraniteľné skupiny bol zmiernený zavedením výnimiek a došlo aj k zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť v hmotnej núdzi. Práve to dokazuje, že predchádzajúci systém bol adresný a sociálny. Odstránením poplatkov je nepriamo zvýhodnená práve ekonomicky silnejšia vrstva obyvateľov.

    Ďalšie tvrdenie, podľa ktorého vysoký počet návrhov na zmenu legislatívy lekárskych komôr je dôkazom nekvality systému, vôbec nechápem. V skutočnosti však návrh na vylepšenie systému alebo návrh na odstránenie chýb v jeho fungovaní sa objavuje v každej dobe a za každej vlády. Je to samozrejmou súčasťou odbornej práce členov lekárskych komôr, ktorí týmto spôsobom realizujú svoju pridanú hodnotu k vytvorenému dielu. Úlohou poslancov a vlády v každej dobe je tento návrh zodpovedne hodnotiť a ich buď použiť, alebo eventuálne nepoužiť. Návrhy a požiadavky lekárskych komôr v žiadnom prípade nemajú slúžiť na postrach občanov alebo poslancov.

    Táto správa okrem spomínaných nedostatkov obsahuje aj ďalšie zaujímavé tvrdenia, podľa ktorých súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom cielených marketingových aktivít získali do svojho poistného kmeňa ďalšiu časť našej populácie. Nezbadal som v žiadnej kampani, v žiadnej súkromnej zdravotnej poisťovni žiadnu cielenú aktivitu na prevzatie konkrétnych zdravých ľudí. Vo svojich kampaniach všetkých oslovovali kompletnú populáciu Slovenskej republiky.

    Podľa tejto správy štátne poisťovne majú horšie hospodárske výsledky, lebo sa riadili ustanoveniami príslušného zákona a nemohli vytvoriť také vysoké zisky ako súkromné zdravotné poisťovne. Pýtam sa vás, vážení kolegovia, čo je to za nezmysel tvrdiť niečo také, že na súkromné poisťovne sa nevzťahujú povinnosti zo zákona. Táto dikcia totiž vyplýva z logiky správy, pričom na riešenie situácie existujú dostatočné páky, stačí len koncové dodržanie zákona. Na to je k dispozícii Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je už tiež obsadený nominantmi súčasnej vládnej koalície. Ona teda má prostriedky, aby mohla odstrániť prípadné nezákonnosti v činnosti súkromných poisťovní. Prečo to tak neurobí? Tu sa zastavím trošku kvôli tomu, lebo už som spomínal, že v minulej opozícii ako jedna agenda bola práve Veriteľ. Druhá zase bol boj proti Úradu. V tejto správe zase boj proti Úradu chýba. To znamená, že pravdepodobne tá agenda minulá nebola správna. Ministerstvo by malo zase prísnejšie kontrolovať štátne poisťovne. Veď ich prípadné slabšie hospodárske výsledky môžu mať na svedomí napr. ich neefektívne hospodárenie. Netvrdím to, len hovorím, že aj to sa môže stať.

    Ďalej, v súvislosti s prevádzkovými nákladmi poisťovní treba pripomenúť, že v roku 2005 poisťovne až na jednu výnimku míňali tieto prostriedky pred zákonným oklieštením svojich možností na úrovni do 4 %. Nakoľko už pri schvaľovaní novely zákona o úprave maximálnej výšky prevádzkových nákladov sa v kuloároch hovorilo o možnosti budúceho ďalšieho znižovania hranice, poisťovne pred účinnosťou zmeny využívali možnosť ich čerpania vo zvýšenej miere, práve kvôli tomu, lebo sa obávali ďalších reštrikčných opatrení. Nehovorím, že to je etické. Z uvedeného jednoznačne ale vyplýva, že realizované obmedzenie prevádzkových nákladov spôsobil nepriamy efekt, „plytvanie s prostriedkami“. Poisťovne totiž nesporili finančné prostriedky, ale míňali ich možno vo väčšej miere, ako bolo treba. V každom prípade musíme konštatovať, že nebolo šťastným riešením, že ste ich prostredníctvom umelého usmernenia nepriamo navádzali na takýto spôsob využitia financií. Netreba zabúdať ani na fakt, že na trhu poisťovní sú aj noví účastníci, ktorí v počiatočnom štádiu fungovania na rozbehnutie svojej činnosti potrebujú vybudovať svoje inštitucionálne a infraštrukturálne pozadie. Tieto poisťovne sú zákonným obmedzením prevádzkových nákladov znevýhodnené voči ostatným, ktoré svoje štruktúry vybudovali už dávnejšie.

    Je poľutovaniahodné, že tá správa je aj o obvineniach, že predchádzajúca vláda obsadzovala vedúce funkcie svojimi sympatizantmi, lebo práve súčasná koalícia zrušila demokratické spôsoby obsadzovania vedúcich miest v štátnej správe. A bez mihnutia očí dosadzuje na dôležité posty svojich priateľov a rodinných príslušníkov. Boli ste to práve vy, ktorí ste zákony zmenili tak, aby ste mohli členov manažmentov vymeniť za svojich sympatizantov a priateľov, a to okamžite. Za čias minulej vlády sme boli svedkami aj takého prípadu, keď v riadiacich funkciách boli aj takí odborníci, ktorí neboli blízki stranám vtedajšej garnitúry, napr. pán MUDr. Gajdoš a ešte jasnejším dôkazom je prípad pána MUDr. Demoviča, ktorý bol prijatý do vedúcej funkcie na Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s vedomím, že má blízko k práve vtedajším opozičným stranám, presnejšie, Smeru. V súčasnosti je všetko práve naopak. Starým dobrým spôsobom sa valcuje. Veď za predchádzajúcej vlády na pôde parlamentu boli akceptované aj opozičné návrhy. V súčasnosti sa však také niečo sa nestáva, spomeniem len rozpočet alebo Zákonník práce.

    V súvislosti s ďalšou časťou analýzy ohľadom odštátnenia tzv. lukratívnych činností zdravotníckych zariadení musím verejne poukázať na fakt, že odštátnenie mnohých častí zdravotníckych zariadení, ako sú napr. CT, RTG, dialýza, lekárne, sa realizovalo ešte pred reformou bývalého ministra pána Zajaca.

    Ďalej treba pripomenúť, keď hovoríme o zlých výsledkoch nemocníc patriacich do pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pri uznávaní ich dôležitosti, že hospodária oveľa horšie ako menšie nemocnice. Práve preto je nepochopiteľné, prečo by sa mala racionalizácia týkať len malých nemocníc patriacich do pôsobnosti samosprávnych orgánov. Tie hospodária so svojimi prostriedkami oveľa racionálnejšie ako inštitúcie v pôsobnosti ministerstva. Svetlou výnimkou, teda pozitívom v správe sú postupy uvedené v časti o ďalšom napredovaní vo veci radiačnej onkológie.

    V mene všetkých poslancov klubu SMK – Magyar Koalíció Pártja vyjadrujem prianie, aby sa predsavzatia vlády v tejto otázke podarilo naplniť obsahom. Tiež súhlasíme s potrebou informatizácie zdravotníckeho systému, na dosiahnutie toho cieľa však treba urobiť konkrétne a reálne kroky.

    Ak sa pozriem na plánované opatrenia vlády, ktoré sú obsiahnuté aj v prílohe materiálu, musím konštatovať, že skoro všetky kroky sú skôr o tom, na čo som už upozornil, proti súkromným poisťovniam.

    Jedine bod V (Vytvorenie podmienok viaczdrojového financovania zdravotníctva) obsahuje dôležité prvky. Žiaľ, práve tento bod má termín splnenia do konca roku 2009. Myslím si, že dôležitosť tohto bodu by si zaslúžila skoršie splnenie.

    Záverom zopakujem svoju myšlienku o nekonštruktívnosti mnohých častí materiálu, pričom pánovi ministrovi, ako aj členom vlády pripomínam, že ak v súvislosti s použitím dotácií alebo prostriedkov Svetovej banky majú vedomosť o porušovaní zákona, je ich povinnosťou to nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní. Ak si myslíte, že verejné finančné prostriedky neboli využité v súlade so zákonom a predpismi, musíte sa obrátiť na príslušný orgán. Ak však takéto informácie nemáte, znamená to, že prostriedky boli využité v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Vyžívať sa takým spôsobom, ako je to v tejto správe, je smiešne a nevhodné v postavení štátnych činiteľov.

    Záverom som sa chcel ospravedlniť kolegom za možno silný politický podtón môjho príspevku, ale potom, čo sa udialo minulý týždeň v Národnej rade radšej, som povedal, že zaplatím tých 5 000 korún, len povedzte, kam to mám dať, k tomu silnému politickému podtónu prinútili ma, tak ako som už spomínal, tie skutočnosti, že celá správa je prepolitizovaná, bohužiaľ, lebo ja som očakával materiál o tom, aká je všeobecná situácia v zdravotníctve. Na to by však bolo potrebné analyzovať oveľa dlhšie obdobie nielen posledné štyri roky.

    Tiež som očakával návrh riešenia na stav, ktorý spôsobila nedávna chybná kategorizácia liekov zo strany ministerstva, následkom čoho obyvatelia Slovenskej republiky museli viac doplácať na lieky. Aké opatrenia ministerstvo pripravuje, aby podobná chyba už nemohla nastať, nakoľko vieme dobre, že naďalej situácia ešte sa vyvíja kvôli tomu, lebo, myslím, ešte stále tri ATC skupiny musia doplácať na lieky, hoci sú to malé čiastky, ale aj tak musia doplácať ešte obyvatelia, lebo, viete, v lepších spoločnostiach kvôli takýmto chybám by už padali aj hlavy niektorým vysokopostaveným zodpovedným funkcionárom?

    Tiež som v správe nenašiel žiadnu zmienku o tom, ako chce vláda rozbehnúť systém s viacerými poisťovňami, asi to nechce, lebo chce len monopol poisťovne, alebo ako chce zabezpečiť, aby boli lekárske úkony v koncových nemocniciach financované dostatočným spôsobom. Tým, samozrejme, nechcem útočiť na pána ministra, len chcem upozorniť na to, že táto cesta vedie do slepej uličky.

    Nič iné mi teda nezostalo, ako poukázať na niektoré časti tejto tendencióznej správy, ktorej závery a výstupy nemôžu byť správne. O tom svedčí zoznam pripravených opatrení, v ktorých až na niektoré výnimky figurujú len opatrenia voči súkromným zdravotným poisťovniam. A konštruktívne a užitočné opatrenie má termín splnenia do konca decembra roku 2009. Bohužiaľ, je to dôkazom toho, že súčasná vládna koalícia nemá presnú víziu o tom, ako ďalej v zdravotníctve na Slovensku, bohužiaľ. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky majú páni poslanci Novotný, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca, kde sa zaoberal morálnosťou, nemorálnosťou zisku a bojom tejto vlády voči zisku ako takému. Naozaj veľmi presne pomenoval problém. Ten problém je v tom, že z verejného zdravotného poistenia nemôžu vykázať zisk, aj keď ho vrátia do systému, zdravotné poisťovne, lebo to je niečo nemorálne. Ono je otázne, prečo potom niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, teda nie štátni, ale tí, ktorí sa už transformovali, reprofilizovali, reštrukturalizovali, sú tiež v zisku. To nie je nemorálne? No podľa tejto vlády asi to je nemorálne. Problém ale je, že z verejného zdravotného poistenia platíme aj lieky v lekárňach, ktoré sú klasické obchody so špeciálnym tovarom, tovarom špeciálneho určenia a takisto vykazujú zisk. V zisku sú aj distribučné firmy a dokonca aj farmaceutické firmy. Čiže ako je to s tým ziskom z verejného zdravotného poistenia? Buď budú všetci neziskoví včítane distribučných firiem, včítane lekární, včítane farmaceutických firiem, alebo potom ostatným účastníkom zdravotníctva, zdravotníckeho systému nemôžeme ich ziskovosť vyčítať. Problém je niekde inde, problém je v tom, že táto vláda je presvedčená o tom, že časť sektora môže fungovať po socialisticky vo forme štátnych príspevkových organizácií riadených manažérmi príslušnými alebo blízkymi vládnej koalícii a jeho časť môže fungovať v trhových podmienkach. Nemôže, nemôže to tak byť, lebo ak by to fungovalo, tak by potom tí dobrí manažéri dokázali viesť tie štátne príspevkové organizácie vo vyrovnanom rozpočte. A vieme, že len za prvý štvrťrok tohto roka vykázali štátne príspevkové organizácie osemstomiliónový dlh.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. V reakcii na pána poslanca chcel by som iba uviesť, že v zdravotníctve nie je možné úspešné a trvalé riešenie, pretože je v ňom trvale nedostatok financií všade v každej krajine a požiadavky na financie sú nekonečné, stúpajúce. Takže v podstate nenájdete úspešného ministra zdravotníctva nielen u nás, ale ani v Európe, ani vo svete. A všetky vlády svoje vládne programy začínajú tým, že začneme reformu v zdravotníctve. Prídu ďalšie vlády za štyri roky alebo osem rokov zase s tým, že začneme reformu v zdravotníctve. To znamená, je tam stúpajúca, starnúca generácia, je tam neustály boj o financie, nové prístroje, nové požiadavky na platové pomery a k tomu primeraný podiel štátu je vždy opatrný a nízky. Takže vyriešiť zdravotníctvo úspešne ani teraz, ani v budúcnosti veľmi sa nebude dariť. Tu ide o to, či smerovanie v zdravotníctve pôjde smerom ku efektivite, činnosti, k šetreniu financií, ku kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti a podobne. Ja si myslím, že dnes ak by sme to mali tu vyriešiť alebo počuť otázku, ktorá je skoro definitívna, či bude jedna štátna zdravotná poisťovňa a ostatné súkromné alebo či tie súkromné budú komerčné alebo zdravotné, si myslím, že bude zodpovedané na ňu vždycky len s dvoma alebo s troma otáznikmi. Preto aj túto správu považujem za predčasnú. Ďakujem.

  • Pán Bastrnák chce reagovať? Nie.

    Ďakujem.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pataky Ján. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, ja sa v rozprave chcem venovať iba tej časti aktuálneho vývoja v slovenskom zdravotníctve, čo sa týka reformy vo vzťahu k zdravotníckym zariadeniam. Svoj príspevok som zhrnul do dvoch častí, a to prvej časti o stave nemocníc pred transformáciou, čo bolo cieľom transformácie, predpokladom, a ich ekonomickom stave, a druhej časti o stave nemocníc po transformácii na neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby.

    K prvej časti, cieľom transformácie. Vzhľadom na neustále zadlžovanie nemocníc bolo treba vytvoriť model kompatibility s Európskou úniou, kde nemocnice budú poskytovať zdravotnú starostlivosť najmenej 20 rokov od vzniku neziskových organizácií na minimálne takej úrovni, ako to bolo doposiaľ. Nebudú sa zadlžovať a eventuálny budúci zisk použijú na rozvoj nemocnice a na zníženie strát z minulých období, v ktorých prešli na neziskové organizácie, nie pre zakladateľov ani nie pre členov správnej rady, s predpokladom prenesenia práv a povinností aj zodpovednosti na správnu radu a výkonný manažment realizovať štrukturálne zmeny v nemocniciach, ktoré povedú k uvedenému cieľu, ako som hovoril.

    Stav nemocníc pred transformáciou aký bol ekonomický, vieme. Všetky nemocnice vykazovali výraznú finančnú stratu. Napr. to poviem na bardejovskej nemocnici. Mala mesačnú stratu 3 mil. až 5 mil. Sk, ktorá trvá už od roku 1996. Teda ročná strata predstavovala 40 mil. až 60 mil. Sk. A vždy následne musela byť riešená formou oddlženia zo štátneho rozpočtu, tak ako to bolo i v iných nemocniciach. Nemocnice neplatili odvody do Sociálnej poisťovne, daňovému úradu, úradu práce. Nemocnice platili v obmedzenom množstve za dodávky energie, či už vodu, elektriku a plyn. Nemocnice výrazne meškali s platbami pre distributérov liekov, za čo boli penalizované a exekvované, a tým dochádzalo k ďalšiemu znižovaniu finančných prostriedkov na bežnú prevádzku nemocníc.

    Čo sa týka medicínskeho stavu v dôsledku zadlžovania nemocníc a zhoršovania finančných tokov. Dochádzalo postupne k zhoršovaniu zdravotnej starostlivosti, pretože nemocnice nemali peniaze na nákup liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, opravu a nákup zdravotníckej techniky. Na manažment nemocníc bol vyvíjaný extrémny tlak, aby lukratívne činnosti, či už ide o laboratóriá, ambulancie, CT, boli odštátňované, a to hlavne z toho dôvodu, lebo nemocnice nemali na modernizáciu, mnohé činnosti boli v strate. Prenájom sa zdal ako jediné riešenie v tejto danej chvíli.

    Čo sa týka stavu nemocníc po transformácii na neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby v rokoch 2002 až 2006, čo sa týka ekonomického stavu, to by som chcel zdôrazniť, v transformovaných nemocniciach došlo v priebehu troch rokov k stabilizácii stavu a väčšina z nich nevykazuje žiadne dlhy. Za minulý rok bol to dlh 100 mil. Sk, čo je cirka 7 %, na rozdiel od štátnych nemocníc, ktoré za minulý rok vykázali stratu 2,5 mld. Sk. Všetky transformované nemocnice platia odvody do Sociálnej poisťovne, čiže daňovému úradu, úradu práce za energie. A väčšina z nich nie je v exekučných sporoch. Transformované nemocnice dosiahli nižšie nákupné ceny zdravotníckej techniky, v liekoch, ale aj v bežných komoditách oproti štátnym nemocniciam. Zhodnocujú majetok, ktorý im bol daný do správy. Napr. môžem to porovnať zase na bardejovskej nemocnici, prioritný majetok sa zhodnotil o vyše 137 mil. Sk a neprioritný majetok sa zhodnotil o viac ako o 119 mil. Sk, čo je spolu 156 mil. Sk oproti 186 mil. Sk, ktoré takto vložil štát, resp. ministerstvo zdravotníctva.

    Transformované nemocnice sú partnerom bankovým inštitúciám, ktoré im poskytujú úvery, čo pri štátnych nemocniciach pre zlú ekonomickú situáciu a neisté vzťahy neprichádza do úvahy. Transformované nemocnice čerpajú peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Čo sa týka medicínskeho stavu v nemocniciach, ktoré boli transformované v tomto období. Ako som už citoval, takmer všetky lukratívne činnosti ostali v správe nemocníc, napr. či už išlo o CT, magnetické rezonancie, laboratóriá, na rozdiel od štátnych nemocníc a nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku.

    Čo sa týka kontrolnej činnosti, že je nedostatočná v neziskových organizáciách, tu by som chcel zvýrazniť, že transformované nemocnice sú pod oveľa väčšou kontrolou ako iné nemocnice: Rozpočet schvaľuje a kontroluje správna rada, hospodárenie kontroluje dozorná rada, jedenkrát ročne nemocnice predkladajú výročnú správu na registračný úrad a ministerstvo zdravotníctva. Výročná správa je verejný dokument s možnosťou nahliadnutia všetkých občanov do nej. Všetky opatrenia správnej rady a výročnej správy nemocnice sa zasielajú pravidelne po zasadnutí správnej rady na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Transformované nemocnice sú auditované externou audítorskou firmou. Transformované nemocnice sú pod kontrolou daňového úradu, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, štátneho dozoru, vyšších územných celkov, svojich zakladateľov. A v neposlednom rade, ak neziskové organizácie vykazujú stratu, neprimeranú svojim nákladom, súd neziskové organizácie zruší a prioritný majetok sa poskytne naspäť štátu.

    A čo sa týka majetku štátu, tu chcem zdôrazniť, že zákonom prešiel tento majetok do majetku nemocníc, t. j. nevlastní ho štát, ale je definovaný ako prioritný a neprioritný majetok v zmysle zákona. Výsledkom teda štrukturálnych zmien v transformovaných nemocniciach je hlavne to, že sa nezadlžujú, rozširujú medicínske činnosti, v hodnotení zdravotných poisťovní sú vždy na prvej polovici, na rozdiel od štátnych nemocníc, takisto aj v hodnotení pacientov sú vždy v prvej polovici. Sú oveľa lepšie riadené a kontrolované ako nemocnice pod vyššími územnými celkami alebo štátne nemocnice.

    A v závere by som chcel povedať, množstvo nemocníc v Európskej únii sú neziskové organizácie. A dôvodom je, že pri autonómnejšom riadení bez výrazného politického vplyvu sa riadiaci pracovníci správajú oveľa zodpovednejšie. Takéto nemocnice aj ak vytvoria zisk, tak ho používajú na rozvoj nemocnice, nie pre majiteľov, eventuálne predstavenstvo.

    V závere chcem podčiarknuť, že tá správa, ktorá sa týka časti III, transformácie, nemá žiadne vecné dôvody, skôr sa mi zdá, že ide akurát o personálne dôvody. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou na poslanca Patakyho sa prihlásil kolega Novotný. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Patakymu za jeho vystúpenie a za, myslím si, veľmi pekné, jednoduché porovnanie, komparáciu toho, ako zdravotnícke zariadenia fungujú pred transformáciou a po transformácii. Ostáva mi len vyjadriť nádej, že transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie sa ešte v tejto krajine dokončí, pretože tie benefity sú úplne jednoznačné.

    Ono aj v tej správe o optimalizácii siete zdravotníckych zariadení, v ktorej sa navrhujú rušiť malé, akoby neefektívne, zbytočne predražujúce systém nemocnice, je to skôr o diskusii medzi štátnymi príspevkovými zadlžujúcimi sa, stratovými nemocnicami a efektívnymi malými nemocnicami, z ktorých mnohé sú už neziskové organizácie alebo eseročky v prenájme alebo pod vyššími územnými celkami. Problémom je, že tieto malé nemocnice, tak ako to tu deklaroval a ukázal pán poslanec Pataky, čierne na bielom, ukazujú dnešnej vláde, že nemajú pravdu, keď tvrdia, že treba nechať nemocnice príspevkovými organizáciami, že nemajú pravdu, keď tvrdia, že problém je len vo výške platieb, problém je v tom, že sú zle nastavené platby, predchádzajúca vláda ich zle nastavila. Tieto malé, efektívne, neziskové organizácie pripomínajú tejto vláde, že aj v tých problémoch, v ktorých sa dneska zdravotníctvo na Slovensku nachádza, sa dá fungovať efektívne, sa dá fungovať dokonca v kladnom hospodárskom výsledku. Je to za cenu tvrdých reštrikčných opatrení, reštrukturalizácie týchto nemocníc, reprofilizácií jednotlivých lôžkových oddelení. To, že tieto zariadenia sú úspešné, to dráždi túto vládu, lebo im to pripomína vlastnú neschopnosť.

  • Chce pán kolega reagovať? Nie.

    Ďalším do rozpravy písomne prihláseným je poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, Smer sa pýta a pýtal pred voľbami ľudí, či je spravodlivé a správne, ak napriek ústavne garantovanému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť musia ľudia čím ďalej, tým viac priamo priplácať na rozpadajúce sa zdravotníctvo. Toľko hovorí citát z volebného programu Smeru. Alebo ešte jeden citát uvediem, ktorý povedal súčasný predseda vlády Robert Fico v marci 2006: „Po voľbách v prípade účasti vo vláde sme pripravení okamžite riešiť krízový stav a nasledovať budú systémové zmeny v celom zdravotníctve.“ Dnes tu máme na stole správu, ktorá mala hovoriť, ako ďalej v zdravotníctve. Namiesto toho však hovorí vo väčšine len o minulosti, a to ešte aj tendenčne a účelovo. Ale toto všetko, pán minister, máme už dávno za sebou. Všetky tieto vaše pohľady, kritiku poznáme z minulého volebného obdobia. A minulé volebné obdobie skončilo v júni 2006 voľbami. Všetko, čo dnes predkladáte, ste tvrdili aj pred voľbami, nič nové pod slnkom, pán minister. Neodvádzajte takto pozornosť od neschopnosti vlády Roberta Fica riešiť situáciu v zdravotníctve a od neschopnosti plniť populistické sľuby pred voľbami. Povedzte nám, ako ďalej. Nie sme zvedaví na predvolebnú rétoriku Smeru. Vy vládnete už rok. Nie ste v opozícii. Vládnete. Je rok po voľbách, doteraz ste predložili zmeny zákona o zrušení poplatkov, urobili ste potom zmenu zákona, ktorá vám umožnila vymeniť šéfa Úradu na dohľad, a potom, koniec, len samé správy a doplňujúce správy, analýzy, dokonca aj súkromné analýzy, aby ich nikto nevidel. Prichádzajú potom vyhlásenia, potom prekrúcanie vyhlásení a tak ďalej. Pán minister, ale chýba nám návrh riešenia, legislatívny návrh riešenia, pán minister.

    Pán minister, myslím si, že vám vyhovuje súčasný stav. Však sa predáva viac liekov, viac špeciálneho zdravotníckeho materiálu aj nejaké prístroje sa nakupujú, obchody idú. A že niet peňazí? To vás nezaujíma. Koho to trápi? Tie sa nájdu, veď je tu pacient, občan, ktorý to zaplatí, s tým nech sa trápia iní a hlavne tí v budúcnosti. Očakával som, pán minister, že ponúknete svoje riešenia vy alebo premiér Fico minimálne v rozsahu vašich silných vyhlásení. Zacitujem aj vás, pán minister: „Myslím si, že dobre sa dá hospodáriť aj vo verejnoprávnom sektore.“ Toto ste povedali, pán minister, plný odhodlania a nadšenia pri útoku na obchodné spoločnosti v zdravotníctve.

    Aký je však stav vo vašom rezorte a hlavne vo vašich nemocniciach, kde ste zriaďovateľom, teda šéfom. O efektívnosti v hospodárení vo vašich príspevkových nemocniciach nemôže byť ani reči, dlhy od júna rastú a rastú. Potvrdzuje sa viac ako desaťročná prax a skúsenosť príspevkových organizácií v rezorte zdravotníctva. Doteraz to stálo daňových poplatníkov a pacientov miliardy a vy, pán minister, roztáčate nové koleso miliárd korún zadlženosti v zdravotníctve. Pán minister, prečo neporovnávate hospodárenie v súkromných nemocniciach a vo vašich štátnych nemocniciach s porovnateľnými výkonmi? Porovnajte napr. spotrebu liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Porovnajte obložnosť, efektivitu využívania lôžka a potom prídete na to, aký nezmysel ste si vymysleli pri administratívnom znižovaní lôžok. Na toto si dajte urobiť analýzu. Tá by vám pomohla viac. Veď napr. nemocnica má s 1 000 lôžkami pri obložnosti 65 % denne 350 lôžok voľných, neobsadených. Je problém v takejto nemocnici 100 lôžok administratívne odpísať? Žiadny problém s tým nie je. Aký to bude mať vplyv na šetrenie, na efektívnosť? Žiadny, lebo nemocnica robí výkony na 650 lôžkach, na to má nastavené náklady, výnosy, personál, všetko.

    A tak je namieste otázka, pán minister, sa mi natíska na jazyk, na čo je nám ministerstvo zdravotníctva a ešte vo vašom podaní. Podľa vašich krokov a vašich vyjadrení je nám úplne na nič, lebo vy za nič nemôžete.

    Analýza lôžok, ktorú ste predložili na prelome januára a februára na komunikáciu, je agenda Národného centra zdravotníckych informácií. Pomlčím o tom, ako dopadla. To bola tá prvá správa, prvá analýza. Ak má niekto zadefinovať, čo sa zruší a čo sa nezruší, tak to majú definovať zdravotné poisťovne alebo lokaj ministerstva vedenia Slovenskej lekárskej komory, ale opäť, nie vy.

    Ozaj, a čo robí vedenie Slovenskej lekárskej komory dnes? Pred voľbami bola podľa nej v zdravotníctve kríza. Dnes, keď ani platy nerastú, tak ako chceli, aj lekári odchádzajú do zahraničia, aj sa nemocnice zadlžujú, ani pacient nie je na tom lepšie, zrazu kríza v zdravotníctve nie je. Tá skončila zázračným dňom volieb. Je to asi úplne nový systém riešenia kríz.

    Ak máte vy, pán minister, a vaše ministerstvo zmeniť systém toľko kritizovaného zúčtovania zdravotného poistenia, ministerstvo povie, že vraj nemá čas. Času by aj na to bolo, pán minister, ale neviete, ako to urobiť. A urobiť to tak ako s poplatkami, jednoducho zo dňa na deň boli zrušené, to by zdravotníctvo odralo možno aj o miliardy. Pán minister, prestali ste kritizovať zúčtovanie zdravotného poistenia. Prestali ste kritizovať zúčtovanie zdravotného poistenia. Populistické riešenie poplatkov, dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových, ste urobili ihneď. Rezort a Smer tak zažil 30 sekúnd slávy, ale lekárov a nemocnice to stálo nie malé milióny korún. Splnenie sľubov, ktoré ste im dávali, a nahradenie týchto peňazí lekárom a nemocniciam, to ste neurobili dodnes.

    Pán minister, myslím, že ste sa dostali do pasce, ktorú ste si sám vytvorili. Rýchlo ste si osvojili kritiku minulosti, rétoriku sľubov, ale neviete, ako ďalej. Tak sa vám to zapáčilo, pán minister, že ste aj zabudli, že tento zdroj komunikácie nie je večný a že treba niečo urobiť. Tak ste sa pustili do znárodňovania súkromných zdravotných poisťovní ako najväčších plytvačov peňazí s cieľom, aby mal čo najviac štát, čo by najlepší hospodár v poisťovniach a nemocniciach. Minister to, čo sa urobilo v minulosti v zdravotníctve, kritizoval, zniesol pod čiernu zem, ale dnes nevie, ako ďalej. A nalievať do deravého koša zdravotníctva stále viac vody a odkiaľ túto vodu brať, to je ťažká otázka. Neviete na ňu odpoveď, pán minister.

    Ak by ste boli troška šikovnejší, nezľavili by ste z nastúpenej cesty minulej vlády, tlaku na efektivitu, hospodárnosť zdravotníckych zariadení. Hybrid verejnoprávnosti v štátnych poisťovniach a nemocniciach, kde zodpovedajú všetci, ale nezodpovedá hlavne nikto, vedie len k zadlžovaniu. A ešte ste svojim nemocniciam vytvorili zákonnú ochranu, aby sa na ne nevzťahovali exekúcie. Následne túto ochranu Ústavný súd síce zrušil, ale vaši manažéri sa naďalej správajú v duchu myslenia svojho šéfa. Prečo by to nerobili, keď na váš príkaz, pán minister, od apríla majú všetky vaše nemocnice účty v Štátnej pokladnici, aby na tieto účty nemohol siahnuť exekútor? Je to výborná ochrana na nehospodárnosť a neefektívnosť vo vašich zariadeniach.

    Ako fungujú tie vaše slávne, hrdinské príspevkové alebo verejnoprávne organizácie, alebo inštitúcie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. A ten hovorí, že príspevková organizácia je právnická osoba, v ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená príspevkom. Toľko hovorí zákon. Pán minister, vaše zdravotnícke zariadenia túto podmienku nespĺňajú. De facto v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. už ani nie sú príspevkovými organizáciami. Mali by ste ich zrušiť alebo im dať peniaze, aby vyrovnali svoje dlhy, a nemali by ste pchať hlavu do piesku a účty do Štátnej pokladnice a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Tie dlhy, ktoré dnes sekáte, niekto musí zaplatiť, niekto ich zaplatí v budúcnosti a budú to občania a pacienti. Komu vyhovuje, že štátne zariadenia sú bezzubé, zlé hospodáriace príspevkové organizácie? Príspevková organizácia je niečo, čo nedokáže pružne, efektívne reagovať tak v tvrdom obchodnom prostredí, ako existuje v okolí zdravotníctva. Komu to vyhovuje? Sú to silné farmaceutické firmy, silní distributéri aj z prostredia Smeru? Ale to nie sú žiadni baránkovia, to sú tvrdí hráči. A ako obchodní partneri sú im hrdinské príspevkové organizácie štátu, teda vaše, pán minister. Je to ako z rozprávky, ktorá nekončí happyendom, lebo hrdina hynie. Tento nepomer niekomu vyhovuje. Žeby vyhovoval tým silným hráčom na trhu?

    Pán minister, enormný nárast spotreby liekov je dôsledok liekovej politiky, ktorá sa vám vymyká spod kontroly. Znížila sa síce DPH a cena liekov, ale ich spotreba katastrofálne narastá, hlavne v štátnych zdravotníckych zariadeniach, vo vašich zariadeniach, pán minister, farmaceutické firmy predsa o zisk neprídu. Keď sa stlačí cena, tak narastie obrat. A to sa deje teraz. Prečo, pán minister? Dynamika rastu spotreby liekov je veľmi nebezpečná. Preto sa musí pozerať na efektivitu. Schovávanie sa za dobro pacienta je falošné. Vyzerá to tak, že nie pacient, ale obrat je v súčasnosti dôležitý. Komu tento zakuklený a neprehľadný systém vyhovuje? Vyhovuje pacientom? Figu borovú, pán minister. Pacient vôbec ani nepocíti, že štát naleje miliardy do štátnych nemocníc. Kto to pocíti, sú tí, čo takéto riešenia preferujú a cielene ich očakávajú. A nie sú to ani pacienti, ani lekári, ani zdravotné sestry.

    K čomu vôbec smeruje preferovanie bezzubých, neefektívnych príspevkových alebo verejnoprávnych inštitúcií v rámci rezortu, pán minister? Hľadáte príčinu tam, kde nie je. A vy to dobre viete. Nepriateľom, pán minister, nie sú súkromné zdravotné poisťovne, tie nie sú vaším nepriateľom, tie majú zhruba 20 % trhu, zvyšok trhu poisteného sú vaše poisťovne, štátne. Zisk všetkých poisťovní aj vašich je zhruba 1,8 mld., no nech je 2 mld. korún, ale v systéme sa točí okolo 120 mld. korún, pán minister. Vy chcete s 2 mld. korún zachrániť zdravotníctvo? To nemyslíte vážne? Vytvorením jednej štátnej zdravotnej poisťovne ste úplne mimo. Je to cesta späť. A vy dobre viete, že pluralitný konkurenčný model poistenia sa presadzuje stále viac a viac. Je efektívnejší, tam, kde je konkurencia, je väčšia efektivita, pán minister. Štát, teda Smer a vláda Roberta Fica, sa zbavuje silou zákona efektívnejšej súkromnej konkurencie. Pre pacientov je to do budúcnosti veľmi zlá správa. Preto, pán minister, veci zahmlievate, odpútavate pozornosť aj touto správou, útočíte na všetko súkromné, pretože všetko súkromné je triednym nepriateľom Smeru. Vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu a prostredníctvom nej preferovať štátne nemocnice, kde sú štátne manažmenty, je štátna centralizácia ako vystrihnutá z knihy, z politickej ekonómie socializmu. Z pacienta robíte vazala štátneho zdravotníctva. Toto si ale pacienti nezaslúžia. Štátne zdravotníctvo, len štátne zdravotníctvo, pán minister, sme tu už mali. A po novembri roku 1989 sme sa z tohto štátneho zdravotníctva chodili pozerať napr. na CT na Západ, takú malo úroveň. O dostupnosti liekov vtedy v štátnom zdravotníctve radšej pomlčím. Pacient musí mať slobodnú voľbu, pán minister, slobodný výber, výber medzi štátnym a neštátnym lekárom, výber medzi štátnou a neštátnou nemocnicou. Zoštátnenie zdravotníctva, pán minister, je proti pacientovi.

    A tak po roku vlády Roberta Fica je v zdravotníctve horšie, ako to bolo v čase, keď to preberal, dlhy rastú a pacientovi sa nič nepolepšilo. A tak, pán minister, stojíte úplne na začiatku a lámete si hlavu, ako v praxi naplniť tú zápornú odpoveď, či je správne a spravodlivé, ak si ľudia priplácajú na zdravotnú starostlivosť. Len sa, prosím vás pekne, pán minister, pravdepodobne vystúpite až v záverečnom slove, nevyhovárajte na nás, bolo by dobré predstaviť vaše riešenie, váš návrh.

    V zdravotníctve je v súčasnosti o miliardy viac peňazí, ako ich bolo minulý rok. Viac ľudí je zamestnaných našou zásluhou, z toho sú vyššie odvody do poistného, tiež našou zásluhou, vyššie platby štátu za svojich poistencov. Napriek tomu, pán minister, že sa znížila DPH na lieky a nemocnice by mali nakupovať lacnejšie lieky, skutočnosť je taká, že rezort sa zadlžuje rekordným tempom, že na lieky sa vydáva viac a viac a pacient to necíti. Pán minister, kde sú tie peniaze, kde sú tie miliardy naviac? Dnes by tu mal byť v tejto správe nejaký míľnik, nejaký odpočet a mala by byť aspoň naznačená nejaká vízia. Ale my tu máme len správy, analýzy, súkromné analýzy, pokusy o násilné prepoisťovanie občanov, pokusy o rušenie lôžok, pokusy o rušenie nemocníc, vyvlastňovanie súkromných poisťovní a tak ďalej a tak ďalej.

    A toto, pán minister, čo robíte a robí vláda Roberta Fica, je znak neodbornosti, znak neodbornosti tejto vlády. A tam, pán minister, kde nie je odbornosť, ale len ideológia, nastupuje moc a silové riešenia. A aj o tomto je táto vaša správa. O ničom inom nie sú vaše kroky v zdravotníctve. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie poslanca Stanislava Janiša sa prihlásili pán Halecký, pán Novotný, pani Sabolová a pán Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa k vystúpeniu s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Janiš spustil tuná celý rad faktov, celý rad informácií, ktoré trošku, by som povedal, vo väčšej miere kritizujú zdravotníctvo, v akom stave je. Chcem len povedať, že úroveň zdravotníctva v terajšej dobe nie je o nič horšia, ako bola v predchádzajúcom období, aj keď tie riešenia zdajú sa, že sú nejaké pomalšie alebo nie príliš presvedčivé. Preto aj dnes skutočne chýba nejaká inštitúcia, nejaký úrad, ktorý by vedel rozhodnúť, pripraviť analýzy, porovnania v európskom, svetovom, v našom meradle medzi jednotlivými poisťovňami, pretože poslanci z jednej strany, pokiaľ hovoria, tvrdia, že majú pravdu, z druhej strany koaličnej, resp. opozičnej tiež majú pravdu. Takže nejaký inštitút, ktorý by vedel objektívne na základe faktov povedať skutočný stav, veľmi neexistuje a nie je uznávaný. Viem, že existuje celý rad neziskových organizácií, ktoré majú zameranie na zdravotníctvo. A tie výsledky sú pomerne solídne. Ale myslím si, že hlavne Združenie zdravotných poisťovní alebo príp. aj Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mali záujem tieto informácie dávať do kontrapunktu s ministerstvom zdravotníctva alebo inými zoskupeniami, a tak vytvoriť nejakú skutočne relevantnú významnú a objektívnu inštitúciu na posudzovanie tohto stavu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Keď pán poslanec Janiš rozprával o štátnom zdravotníctve, tak som si trochu zaspomínal na roky 1996 a 1997, keď som začínal svoju chirurgickú prax v štátnom zdravotníckom zariadení, keď bol niekedy problém dostať pacienta na CT, lebo buď boli všetky pokazené, alebo nefunkčné a často s úrazom hlavy sme ho v Š 1203 prenášali a hľadali nemocnicu, kde by nám urobili vyšetrenia, kde hlavná činnosť lekára na JIS-ke v piatok poobede bola, že počítal tabletky antibiotík, aby vydržali pacienti do pondelka. A väčšinou sme ich mali dva druhy, keď ich boli tri druhy, to už bolo veľmi dobré. A medzi jednotlivými oddeleniami sme si vymieňali krabičky, doslova sme čendžovali, aby sme ako tak zabezpečili zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov. A viem aj to, ako fungujú nemocnice dneska po tom, čo došlo k transformácii mnohých z nich, po tom, čo je pluralita, aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, lebo máme veľa zriaďovateľov. Viem, že skoro v každom okrese už máme kvalitnú, modernú, funkčnú CT. Magnetická rezonancia je dnes bežné vyšetrenie, bez ktorej napr. v mojom odbore ani nejdeme operovať. A nie je veľký problém do 3 či 4 týždňov sa na takéto plánované vyšetrenie dostať. Viem, že dnes riešime problém, ako určiť citlivosť na antibiotiká a podľa toho nasadiť liečbu. Viem aj to, že v roku 1996 priemerný plat lekára bol nižší, ako je priemerný plat v národnom hospodárstve, a dnes je 1,9 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Hovorím to len preto, lebo naozaj stojím za svojím tvrdením, že tak dobre, ako stojí zdravotníctvo alebo stálo zdravotníctvo v roku 2006, ešte nikdy v dejinách od roku 1989 a už vôbec nie predtým nestálo. Problém je, že situácia sa začína veľmi vážne zhoršovať. To je ten najväčší problém.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Ja len veľmi kratučko. Pán poslanec vo svojom vystúpení vyzval pána ministra, že by bolo dobré reagovať v rámci rozpravy. Ešte počas jeho vystúpenia som chcela skutočne poprosiť, pán minister, zaujmite k niektorým veciam už teraz stanovisko, aby bolo možné, príp. že sa budeme chcieť prihlásiť ešte do rozpravy ústne, reagovať. Bolo by to seriózne. A vás považujem za človeka, ktorý asi nás počúva a ktorý si vytvára svoj názor. Tak ako vo výbore sa snažíte reagovať, tak buďte taký láskavý, povedzte váš názor, chcem ho poznať, aspoň na niektoré vecné témy, lebo ďalej sa nepohneme.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som dať do kontrastu naozaj veľmi obsahovo zaujímavý a podľa mňa aj hodnotný príspevok kolegu Janiša a mlčanie vládnej väčšiny. Je tu veľmi silný kontrast, kde na jednej strane sa chceme nielen pozerať do budúcnosti, ale hlavne pomôcť občanom pochopiť, čo nás čaká v budúcnosti. A argumenty a alternatíva, povedzme, ktorá tu doposiaľ bola, nenachádzajú odozvu pri, povedzme, lepších argumentoch alebo inej alternatíve, ktorá by mala logicky prichádzať zo strany vládnej koalície. Toto je veľmi silná charakteristika rozpravy, ktorá prebieha k tomuto nesmierne vážnemu a dôležitému dokumentu. Chcel by som povedať, že máme inštitút, ktorý by to mal vedieť. Ten inštitút v každej krajine sa volá ministerstvo zdravotníctva a príslušná vláda. Nikto iný nemôže za ministerstvo, za iné ministerstvá, za vládu urobiť to, čo môžu a majú vykonať práve tieto inštitúcie. Stačí si pozrieť, ak nám zlyháva pamäť, legislatívu, povedzme, kompetenčný zákon, ktorý jasne definuje, ktorý rezort je za akú oblasť zodpovedný. Takže ľahko bolo kritizovať v minulosti, ale dnes, keď má vládna väčšina dostatočnú väčšinu, keď právom očakávame, že po kritike prídu návrhy na riešenia, keď máme šancu poslať, tlmočiť občanom víziu, ktorá nás čaká, sme konfrontovaní s bezútešnom, s aroganciou a tichom, ktorým sa vládna koalícia snaží cez ten dokument dostať. A to nie je dobrá vizitka vlády ani vládnej koalície.

  • Pán poslanec Janiš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Halecký, ja vítam to, čo ste povedali, že treba nám porovnávať, ale na to porovnávanie nám netreba žiadnu novú inštitúciu. To kľudne môže urobiť ministerstvo zdravotníctva. Má prístup cez Úrad na dohľad ku všetkému, ku zmluvám, ku výkonom, ku všetkému, jednoducho k tomu, čo môže porovnať medzi súkromnými a štátnymi zariadeniami, všetko sa dá porovnať, a na základe čoho hľadať. Ja by som veľmi rád sa bavil a diskutoval o návrhoch legislatívnych opatrení, ktoré pán minister by predložil. To by bola vecná debata o tom, ako bude, ale my sa nemáme o čom baviť. Ak tri štvrtiny správy sú venované minulosti, rok po začiatku vlády, a nie návrhom riešení, no tak niet o čom sa baviť. A na to apelujeme, že bavme sa o tom. A dávajte návrhy, ste vo výkonnej moci, ako si to predstavujete, ako si predstavujete splniť volebné sľuby Smeru, ako si predstavujete naplniť svoj vlastný vládny program. Vo vlastnom vládnom programe odkazujete občanom, že ak sa komerčne nepripoistia zdravotne, tak si časť diagnóz a časť terapie budú hradiť z vlastného vrecka. Toto hovoríte vo vládnom programe. No tak očakávam riešenia. Ale potom povedzte ľuďom, že ste ich klamali pred voľbami. Toto je bezplatné zdravotníctvo? No ste v pasci. Nasľubovali ste nesplniteľné a z toho sa nevyvlečiete. Ľuďom treba povedať pravdu. Nech o nej vedia, nech ju počujú, že ste klamali.

  • Ďalším prihláseným a posledným písomne prihláseným do rozpravy k tomuto bodu je pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, sála nám zakvitla ružami, bohužiaľ, zdravotníctvu ruže nekvitnú. Je to smutné konštatovanie, ale je to tak. A mám len dva papiere v ruke, jeden je predkladacia správa, teda odôvodnenie ku nej, a druhý je konštatovanie 24 stavovských organizácií, odborných profesijných, ktoré predkladajú ich analýzu so 48 bodmi, čo robiť v zdravotníctve. Predpokladám, že pán minister to pozná, bohužiaľ, v tom, čo predkladá správa, ktorej prvoradým cieľom je rozmýšľať nad tým, ako zabezpečiť dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na druhej strane ako nezakladať nároky na štátny rozpočet. No tieto dve záležitosti sa v žiadnom prípade nemôžu zhodnúť. My nevieme zabezpečiť dlhodobý udržateľný a kvalitný rozvoj zdravotnej starostlivosti bez toho, aby bol dopad na financie. Preto hovorím o financiách, pretože financie sú poisťovne, financie sú pacienti, financie sú zdravotnícke zariadenia. Ale keď povieme, že to nebude mať dopad na štátny rozpočet, tak sa pýtam, kam to bude mať teda dopad. Zdravotníctvo za ostatných osemnásť rokov dosiahlo to, že priemerná dĺžka života na Slovensku stúpla o rekordné tri roky aj u žien, aj u mužov. To všetko predsa niečo stojí. To zdravotníctvo nejaké peniaze vyžaduje.

    A keď sa pozrieme na čísla, ako to vlastne vyzerá, tak zistíme, že to všetko sme dosiahli len s chabými 6,5 % z hrubého domáceho produktu. Pritom priemer Európskej únie je 9,3 % hrubého domáceho produktu. A náš hrubý domáci produkt je len o niečo väčší ako 50 % priemeru Európskej únie. Čiže keď si to spočítate, tak dávame len jednu tretinu, len jednu tretinu prostriedkov na zdravotníctvo oproti Európskej únii. A pritom sme dosiahli také rekordné predĺženie dĺžky života u občanov. Ale na základe čoho to je? K 31. 12. 2004 bol celý zdravotnícky systém v podstate oddlžený okrem nejakých 800 mil. korún. Stálo to vyše 20 mld. s tým, že sa spustila reforma a čakali sme a bola predstava, že celý tento systém pobeží svojím spôsobom podľa toho nastavenia ďalej tak, aby si udržal naozaj tú schopnosť financovania bez samostatných osobitných dopadov navyše na štátny rozpočet. Bohužiaľ, došlo ku zmene politickej situácie a my tu máme pred sebou správu, ktorú som si prečítal. A z nej zavanul na mňa duch, ktorý hovorí o tom, že sa chceme vrátiť niekde až pred rok 1989. Veď chceme mať len jednu poisťovňu, prestaneme hovoriť o zisku pri poskytovaní zdravotných služieb. Ale zdravie je najvyššia hodnota, akú má človek. Ale zdravotná služba je služba ako každá iná. A keď niekto poskytne službu, tak prvé čo musí byť, je, že tú službu mu zaplatíme. Veď neodídem z obchodu, neodídem z pošty bez zaplatenia, ale keď mi niekto pomôže zachrániť zdravie a život, tak mi to musí byť jasné, že dostane zaplatené. A my sme nechali kľudne nemocnice, zdravotnícke zariadenia v situácii, v ktorej sa domáhajú bezúspešne toho, aby dostali zaplatené.

    Na druhej strane máme poisťovne, ktoré zostali na polceste. Zostali na polceste preto, pretože im chceme odrazu brániť v rozvoji, chceme ich zviazať zákazom zisku, zákazom konkurencie. Lenže potom sa poisťovne budú správať, tak ako sa niektoré správajú dnes, keď majú revíznych lekárov, ja som pediater, tak to poviem, skrachovaného pediatra, ktorý ide kontrolovať neurochirurga, pričom je tam cifer-špión, pretože kontroluje, či pacient bol prepustený o 7.05 hodine alebo bol prijatý o 6.55 hodine, aby mal 24-hodinovú starostlivosť. A na základe toho dostane namiesto 13 000 korún za hospitalizáciu nemocnica 17 000 korún. Veď my máme takéto chyby v tom systéme. Správa o tom nič nehovorí. Keby bola poisťovňa tým, čím má byť, že je vlastne tým, kto nesie zodpovednosť za to, že pacient dostane preplatenú službu, ktorá mu bola poskytnutá, tak aj tá poisťovňa si dá na tom záležať, aby mala zodpovedných ľudí na miestach revíznych lekárov. A potom, keď príde revízny lekár do nemocnice, tak ako vo Švajčiarsku, sa bude aj primár triasť, keď sa tam objaví revízny lekár. A dnes dohodnú sa, porozprávajú, cifer-špión prejde, poisťovňa zaplatí to, čo má, a je po Kačinej svadbe a ideme ďalej. Nie je tu žiadna konkurencia, žiadna súťaž, pretože poisťovňa, keď jej nakoniec chýbajú peniaze na konci roka, tak čo povie, tak nezazmluvní si, neobjedná služby. Bohužiaľ, zasa v správe o tom nič nehovoríte, prečo je táto diera v poistnom systéme, prečo ju nejdete látať alebo ako to idete opraviť, aby to malo nejakú hlavu a pätu. Potom sa divíme, že je nárast za prvý kvartál 800 mil. korún dlhu v zdravotníctve.

    Spolu už je 7,5 mld. korún dlhu len v štátnych nemocniciach, tých, ktorým ste zakázali transformáciu na akciové spoločnosti. Ďalších 2,5 mld. dlhu je v nemocniciach, ktoré patria pod mestá a obce a samosprávne kraje, NO-čky sú na tom dobre, tam je len 100 mil. korún sekera za tých ostatných dva a pol roka.

    A my na druhej strane povieme, že nie je žiadny náklad na štátny rozpočet a chceme zvyšovať zdravotnú starostlivosť. Ale kto to zaplatí? A ešte keď k tomu pripočítam aj sekeru, že ste sľúbili zvyšovať mzdy zdravotníkom, to bolo veľmi pekné pred voľbami o tom hovoriť, ako zdravotníci dostanú peniaze a ako sa budú mať lepšie. Niečo dostali, ale majú prísľub ešte na ďalších vyše 3,2 mld. do konca roku. Keď ten dlh porastie, tak ako rástol prvý kvartál, tak to bude ešte ďalších 2,4 mld. tohto roku. A to sme ešte nehovorili o tom, že nikde sa neráta s odpismi zdravotníckych zariadení, čo stoja budovy, čo stoja prístroje, čo stojí technológia. Trúfnem si odhadnúť, že to je možno 10 mld. korún v tomto systéme, čo nám chýba. Takže keď to spočítame, 7,5 mld. hneď, ďalších 2,4 mld. nárastu, plus 3,2 mld. na mzdách, plus 10 mld. na štrukturálnom dlhu, tak mi to vyjde niekde až pri 23 mld. korún.

    Nečudujem sa, pán minister, že ste z toho smutný a že je to naozaj svojím spôsobom na guľku do hlavy, pretože to sa nedá riešiť bez nárastu financií. Tak to nikto nevyrieši. Ale smutný som z toho, že celá tá správa je v takom duchu, z ktorého vanie ešte rok 1988. Veď nech ktokoľvek príde na vaše miesto, pokiaľ pôjde podľa správy, ktorú ste vy predložili, tak zakope zdravotníctvo. Veď my nemôžeme ísť takýmto systémom ďalej. Konečne si treba povedať, už sme to tu spolu hovorili s kolegami zdravotníkmi pred x rokmi, že ten základný princíp, systém, ktorý je, je, že služba musí byť zaplatená a ten, kto službu zaplatil, ten si to musí vysporiadať potom s poisťovňou. To je jediná cesta, ako sa môžeme dostať dopredu v zdravotníctve. Inak sa vrátime už len k tým dvom krajinám, ktoré to takto majú na svete. A to je Kuba a Severná Kórea. To nechcem a neželám nikomu z vás, kto tu je, ani svojim deťom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Slafkovského nie sú.

    Jeho vystúpením sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Markovič, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pánovi poslancovi Markovičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister predkladá tejto snemovni už piatu správu o zdravotníctve. Začínam touto konštatáciou najmä preto, lebo je to signifikantný znak tejto vlády. Vláda totiž nerobí nič, len predstiera činnosť. Asi najviditeľnejšie je to práve v rezorte, o ktorom teraz diskutujeme. A to je práve na tomto najsmutnejšie.

    Správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva je podľa mňa akousi zvláštnou bibliografiou opatrení minulej vlády. Tento fakt by v podstate sám osebe nebol problémom, keby sme nežiadali pána ministra o správu o súčasnom stave, tak ako to názov hovorí, a o realizovaných a pripravovaných opatreniach tejto vlády. Na túto kapitolu však pán minister akosi pozabudol. Hlavné gro správy tvorí asi 32 strán, kde na prekvapenie len 1,5 strany sa venuje pripravovaným opatreniam.

    Nebudem reagovať na jednotlivé obvinenia na adresu bývalej vlády obsiahnuté v tejto správe, čo sa však dá konštatovať, je, že vláda nerozumie systému zdravotníctva, a to nielen preto, že v tejto správe prejavila absolútnu nekompetentnosť pri hodnotení opatrení bývalej vlády, ale hlavne preto, čoho sme boli svedkom za rok jej vládnutia. Vláda Roberta Fica neurobila za jeden rok vládnutia ani jedno zásadné systémové riešenie, ktoré by zlepšilo situáciu v zdravotníctve. A vláda ak niečo v tom urobila, boli to len kozmetické, populistické manévre ako napr. zrušenie dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových poplatkov, ktoré, mimochodom, znamenali výpadok 1,9 mld. na strane príjmov poskytovateľov a zaznamenali čiastočný nárast aj na spotreby zdravotnej starostlivosti.

    Ale múťme ďalej, s čím ďalej prišla táto vláda. Za vraj zásadné opatrenie bol vydávaný návrh na optimalizáciu siete zdravotníckych zariadení, resp. reštrukturalizáciu tejto siete. Len pripomeniem hystériu, ktorú tento nekompetentný návrh z dielne ministerstva zdravotníctva spôsobil. Niet sa čomu čudovať. Tvrdiť, že zadlžovanie koncových nemocníc je dôsledkom rozsiahlej siete zdravotníckych zariadení, tak ako to uvádza správa, ktoré treba financovať, je iluzórne, dôvodom je hlavne nekompetentné riadenie, zavádzanie mäkkých rozpočtových opatrení, na základe ktorých sa nemocnice neustále zadlžujú, resp. chýbajúce spravodlivé ohodnotenie výkonov. Je predsa jasné, že rušením malých nemocníc a presúvaním pacientov do fakultných nemocníc, pán minister, kde je vyššia cena za ukončenú hospitalizáciu, sa cena bude ďalej predražovať. Smutný je aj narastajúci vývoj dlhu v štátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorý za prvý štvrťrok dosiahol sumu 800 mil. Vláda chcela reprofilizovať nadbytočné lôžka v nemocniciach, resp. celé oddelenia, tak ako to hovorí na strane 5 správy. Na strane 6 sa už dočítame o dôslednej reprofilizácii celých zdravotníckych zariadení. Čo teda ministerstvo chce robiť, pýtam sa. Chce zrušiť 36 nemocníc? Asi to nechce, lebo to zatrhol pán premiér. Chce zrušiť nemocnice, ktoré sú úspešné, ekonomicky zdravé? Aj toto ukazuje nekompetentnosť dnešného rezortu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vláda nerieši problémy zdravotníctva. Ako prioritné dnes minister predkladá nápady na vytváranie jednej zdravotnej poisťovne. Dôvodom toho je kladný hospodársky zisk zdravotných poisťovní v roku 2006, ktorý bol 1,92 mld. Je to dôvod vyvlastňovať súkromné zdravotné poisťovne? Je to dôvod na likvidáciu plurality zdravotných poisťovní? Vážený pán minister, ale určite to smeruje aj na predsedu vlády Roberta Fica. „Vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami.“ Toľko hovorí vaše programové vyhlásenie vlády. Sú návrhy ministra zdravotníctva na vyvlastnenie alebo, ak chcete, najnovšie vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní z trhu v súlade s programovým vyhlásením vlády? Podľa mňa nie je to tak. Ale to je, dámy a páni z vládnej koalície, vaša vec. Len sa netvárte, že plníte programové vyhlásenie vlády, lebo na základe toho, čo som hovoril, ho neplníte, pričom navyše v tomto konkrétnom prípade, z citovaného programového vyhlásenia, konáte v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Nerozumiem, prečo sa minister zdravotníctva zameral na boj proti poisťovniam. Ak je dôvod snaha o systémové riešenie, tak to ste, pán minister, trochu mimo.

    Dovoľte mi, aby som vám povedal, že dnes v slovenskom zdravotníctve nie je hlavným problémom počet zdravotných poisťovní ani ich zisk dokonca. Ale ak treba, vysvetlím to. Po prvé, zisk nie je a nemôže byť problém, zdravotné poisťovne môžu vykázať zisk len za istých presne stanovených podmienok. Musia zazmluvniť celú verejnú minimálne sieť, ak zaplatia celú akútnu starostlivosť a nikto nie je na tzv. waiting listoch. Kladný hospodársky výsledok sa okrem toho poisťovne, a to dokonca aj podľa tejto správy, zaviazali vrátiť do systému. Minister hovorí, že im neverí. To ale nie je problém systému, ale viery a osobných preferencií pána ministra. Po druhé, chcem povedať, že konkurencia, a to aj v zdravotnom poistení, je dobrá. Ak minister tvrdí, že konkurencia v ňom neexistuje, je to práve pre to, čoho sme sa od neho doteraz nedočkali, a to v konkrétnych návrhoch na riešenie, napr. je to spustenie pripoistenia. Dnes síce vláda aj samotný premiér Fico chce vytláčať súkromné poisťovne len do sféry pripoistenia, ministerstvo však v tomto smere neurobilo nič. Možno ak by tento systém pripravilo, dnes by sme nemuseli riešiť základnú otázku plurality v zdravotnom poistení, lebo by sme zistili, že funguje.

    Dovoľte mi, aby som však vyjadril svoj pohľad aj na to, prečo si myslím, že dnes ako téma číslo 1 sa otvára páve pluralita a počet zdravotných poisťovní a prečo minister prichádza v úvode so spojením dvoch štátnych poisťovní, Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej, neskôr s vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní a vytvorením jednej dominantnej štátom ovládanej zdravotnej poisťovne. Dôvod na to je prostý, vláda nevie, čo má v zdravotníctve robiť. Za rok, za rok, pán minister, ste už mohli ak nie realizovať, tak aspoň pripraviť návrhy riešení problémov, ktoré sme už pomenovali aj my, dokonca aj počas minulého funkčného obdobia. Jedna zdravotná poisťovňa nič nevyrieši. Je to, naopak, krok späť. Vyvlastnenie je s najväčšou pravdepodobnosťou aj protiústavné. A hlavne likvidácia plurality ide proti ľuďom.

    Pán minister, naozaj neviete riešiť problémy zdravotníctva inak ako monopolizáciou zdravotného poistenia? Naozaj na to, aby ste vedeli rozumne riadiť rezort, nepotrebujete urobiť nič iné, len vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu? Očakávate, že reštrukturalizáciu siete lôžok, resp. zdravotníckych zariadení uskutočníte tým, že budete cez jednu monopolnú poisťovňu rozhodovať o zazmluvnení tých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, o ktorých rozhodnete vy? Takto chcete optimalizovať sieť? Je to váš liek na zjavnú bezradnosť pri vašich dvoch fiaskách s návrhom optimalizácie siete? Takto chcete zrušiť zariadenie, ktoré nie sú vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti a na ktoré nemáte žiadny vplyv? Práve tie ste navrhovali zrušiť vo svojich predchádzajúcich správach

    Dalo by sa ešte veľa hovoriť o hospodárení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a štruktúre dlhu. Hovorili aj moji predrečníci o platoch zdravotníckych pracovníkov a sľuboch, ktoré dala strana Smer pred voľbami. A v tomto vás už nepodržia pravdepodobne ani odborári.

    Ale k čomu chcem ešte povedať pár slov, to je lieková politika tejto vlády. Vláda znížila DPH na lieky a na zdravotnícke potreby a znížila ceny liekov o 6,6 %. Toto opatrenie neprinieslo občanovi, ktorý je vraj neustále v centre záujmu strany Smer, nič, ale možno niečo len verbálne. V tomto duchu je aj dnešná situácia v kategorizácii liekov, kde podľa dnes platnej legislatívy musí byť v každej kategórii vždy jeden liek bez doplatku. Posledná kategorizácia liekov vydaná ministerstvom v 19 skupinách nejako pozabudla na lieky bez doplatku. Takto dnešná vláda myslí na občana na prvom mieste.

    Čo však považujem za zásadnejšie, je prudký nárast nákladov na lieky. Ide tak v roku 2004 o mínus 1 %, roku 2005 o 5 % (štandard Európskej únie), roku 2006 o 13 %, tu upozorňujem, že v polroku došlo k zmene vlády roku 2007, kde je to zatiaľ 15 %. Čo teda vláda urobila v tejto oblasti? Asi sa budem opakovať, ospravedlňujem sa za to, ale odpoviem, že nič.

    Nedá mi ešte na záver môjho vystúpenia sa nezastaviť pri dvoch úsmevných konštatovaniach, ktoré mi dovoľte zacitovať. Správa hovorí: „Reforma predchádzajúceho vedenia ministerstva zanechala tomuto súčasnému príliš veľa skrytých nástrah, ktoré sú postupne odhaľované. A je potrebné sa s nimi vysporiadať. V tejto správe nie je možné poukázať na všetky problémy. Po prvé, je ich príliš veľa a tento priestor to nedovoľuje. Po druhé, nie všetky problémy vedenie rezortu pozná,“ upozorňujem, vedenie rezortu samo osebe hovorí, že nepozná niektoré problémy rezortu, „pretože predchádzajúce vedenie o nich mlčí a samy vychádzajú na povrch len pomaly. Nemožno však nepoukázať na niektoré z nich.“ No je to trochu úsmevné, aj keď ja som sa nesmial, lebo ide o rezortnú správu parlamentu tejto krajiny. A dovoľte mi ešte jednu citáciu, ktorá tu odznela, len v krátkosti spomenúť. Správa uvádza, že v dôsledku reprofilizácie celých zdravotníckych zariadení by sa získalo do systému zhruba 750 lekárov a 2 300 sestier, ale to najzaujímavejšie je, ministerstvo zdravotníctva tvrdí, „ak by všetci títo zdravotnícki pracovníci boli následne zamestnaní v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (čo, samozrejme, nie je celkom reálne, ale môžeme to garantovať)“.

    Nuž absurdita tejto správy je zrejmá. Za rok vládnutia vlády Roberta Fica sa zdravotníctvo začalo zadlžovať výrazne, výraznejšie, ako to bolo v predchádzajúcom období, rastú náklady bez zvyšovania kvality. Vláda Roberta Fica vyvolala v oblasti zdravotníctva obrovské očakávania. Robert Fico pred voľbami tvrdil, že má pripravenú programovú alternatívu k vtedajšej vláde. Dnes sa ukazuje, že nemal a nemá nič. Vláda nepriniesla dodnes žiadne systémové návrhy. Za rok vládnutia sme boli len svedkami populistických maskovacích manévrov bez reálneho výsledku. Toto je podľa mňa pravdivý záver správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády v rezorte zdravotníctva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Markoviča sa prihlásili pán Janiš, pán Dzurinda. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vyjadrím sa k dvom oblastiam, jedna sú zdravotné poisťovne a druhá je hospodárenie príspevkových organizácií, aby som doplnil kolegu Markoviča.

    Prvý krok, tzv. reformný, ministra bol, že začal útočiť na počet zdravotných poisťovní, teda súkromných zdravotných poisťovní. Potom zistil, že aj štát má dve poisťovne, tak navrhuje zlúčenie Všeobecnej zdravotnej a Spoločnej. Ale tento istý krok v podstate navrhoval aj váš predchodca minister Zajac. Vtedy ste s ním nesúhlasili. Neviem, čo sa odvtedy zmenilo, pán minister, okrem toho, že ste sa stali ministrom a odišli ste zo sféry zdravotného poistenia.

    A druhá moja poznámka je k hospodáreniu príspevkových organizácií. Vždy keď nezodpovedný manažment v štátnych príspevkových organizáciách vytvoril dlh, táto nemocnica bola oddlžená. A fungovala ďalej. A ďalej robila dlhy. A znova bola oddlžená. Ak príspevkové organizácie nečelia tvrdým ekonomickým pravidlám, nevzťahuje sa ne ani exekučný zákon, ani zákon o konkurze a vyrovnaní, tak potom sa nečudujte, pán minister, že vám robia dlhy, ako ich robia. Veď vy ich v tejto nehospodárnosti kryjete a dokonca, by som povedal, skoro aj podporujete. Pán minister, ale potom sa nečudujte, že vám dlhy rastú, že zdravotníctvo sa dostáva do kolapsu a že začínajú byť nespokojní nielen lekári, ale aj pacienti.

    Pán minister, lieková politika, efektívnosť hospodárenia v štátnych príspevkových organizáciách by mali byť vaším prvým krokom, zaplátanie dier v zdravotníctve je prvý krok. A s ním súbežne druhý krok musí ísť viac peňazí do zdravotníctva. Ale do tohto deravého koša môžete kľudne aj celý Tichý oceán vyliať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem.

    Ďalším prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť vystúpenie kolegu Markoviča a ponúknuť iný uhol pohľadu na tému, o ktorej diskutujeme. A myslím, že je to téma na výsosť vážna. Dotýka sa každého. Ja si spomínam, že návrh predložiť správu a stave zdravotníctva a jeho riešení v budúcnosti predložila poslankyňa nie opozície, ale poslankyňa Smeru, myslím, že to bola pani poslankyňa Laššáková. Napriek tomu v rozprave nevystúpila, ako vidíme aj zoznam ústne prihlásených, nevystúpi žiaden poslanec tejto najväčšej vládnej strany. Opakujem, návrh rokovať o tejto správe predložila poslankyňa za Smer, v rozprave nevystúpil ani nevystúpi žiaden poslanec za túto politickú stranu. Je to buď prejav veľkej arogancie, alebo prejav toho, že Smer naozaj nie je schopný riešiť problémy slovenského zdravotníctva. Ja sa osobne domnievam, že najpresnejšia odpoveď na to bude spočívať v tom, že práve dnes, keď je tu dostatočný priestor tlmočiť občanom, ale aj odbornej verejnosti, lekárom, zdravotným sestrám, zdravotníckym pracovníkom, ako sa bude slovenské zdravotníctvo v budúcnosti vyvíjať, Smer mlčí a takto podáva najjasnejší dôkaz o svojej nekompetentnosti a neschopnosti riešiť problémy slovenského zdravotníctva.

  • Ďakujem.

    Chce reagovať pán poslanec na faktické? Nie.

    Vzhľadom na to, že sa naplnila 17.00 hodina a budeme hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných bodoch, vyhlasujem 3-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch programu, najmä o bodoch programu, ktoré sme prerokovali v piatok pred prerušením rokovania schôdze, sú to správy. A budeme hlasovať aj o dnes prerokovanom návrhu zákona, ktorým sme otvárali dnešné rokovanie.

    Prosím vás o pozornosť, prvé hlasovanie bude o návrhu uznesenia k

    správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie rokov 2005 – 2006.

    Je to tlač 262.

    Prosím pána spoločného spravodajcu pána poslanca Markoviča, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k správe o strednodobom vyhodnotení Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006, tak ako to bolo priložené k materiálu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 127 za, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie rokov 2005 a 2006.

    Prosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006.

    Je to tlač 317.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 tak, ako bola prednesená v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 128 za, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz prosím pani poslankyňu Vieru Mazúrovú, aby ako členka výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o stave ochrany osobných údajov 2005 – 2007.

    Je to tlač 237.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Vestenický. Keďže nepredložil žiaden návrh na doplnenie uznesenia, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2005 až 2007.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 125 za, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 až 2007.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2006.

    Je to tlač 303.

    Pán predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pán poslanec László Nagy uvedie hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dajte, prosím, vážený pán predseda, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou tlače 303, teda o tom, že Národná rada berie na vedomie výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa a žiada vládu, aby riešila problém budovy Ústavu pamäti národa. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 118 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2006.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    informácii o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2006 (tlač 327).

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 137 za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia, ktorým Národná rada uvedenú informáciu vzala na vedomie.

    Teraz pristúpime k poslednému hlasovaniu. Budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 279.

    Prosím pána poslanca Zoltána Horvátha z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Konštatujem, že v rozprave vystúpil pán poslanec Podmanický, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Galbavý, pán podpredseda Číž a pán poslanec Halecký. Boli podané 2 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, avšak najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Na návrh gestorského výboru, a to spoločne o bodoch 1, 2, 4 a 6 s návrhom výboru schváliť ich, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch 3, 5, 7, 8, 9, 10 zo spoločnej správy osobitne.

    Takže, prosím, dajte najprv hlasovať o bode 3.

  • Hlasujeme o bode 3. Odporúčanie výboru, pán spravodajca?

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 59 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode 5.

  • Hlasujeme o bode 5. Výbor takisto nezaujal stanovisko?

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode 7 tiež bez stanoviska výboru.

  • Hlasujeme o bode 7 zo spoločnej správy. Stanovisko výboru nebolo prijaté.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode 8 taktiež bez stanoviska výboru.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 82 za, 54 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 9 bez stanoviska výboru.

  • Hlasujeme o bode 9 zo spoločnej správy. Stanovisko výboru nebolo prijaté.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 59 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bode 10 zo spoločnej správy bez stanoviska výboru.

  • Hlasujeme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 za, 2 proti, 57 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Keďže sme, pán predseda, odhlasovali všetky body spoločnej správy, pristúpime k prvému pozmeňujúcemu návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Podmanický.

    Čiže, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána Podmanického o koncesionárskych poplatkoch.

  • Hlasujeme teraz o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave podal pán poslanec Podmanický a ktorým rozširuje zákon o ďalší článok.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 124 za, 13 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme prijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Podmanického.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vaľovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 37 proti, 22 sa zdržalo.

    Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, nakoľko sme odhlasovali všetky body spoločnej správy, ako i všetky doplňujúce a pozmeňujúce návrhy z rozpravy, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 114 za, 25 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu...

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 108 za, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

    Tým sme vyčerpali všetky hlasovania o prerokovaných bodoch programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým budeme pokračovať v prerušenej rozprave k správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve, ešte pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči, sa hlási.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene poslankýň za Ľudovú stranu – HZDS vám srdečne poďakovala za kvety. Bolo to skutočne milé prekvapenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Rafaj.

  • Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov chcem dať procedurálny návrh, aby sme o bode 67, vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, začali rokovanie až zajtra o 9.00 hodine, aj keď predpokladám, že sa to posunie.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Rafaja.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 52 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh pána predsedu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany.

    Dámy a páni, budeme po krátkej prestávke od 17.30 hodiny pokračovať v rozprave k uvedenej správe. Dokončíme rozpravu k tejto správe a zajtra o 9.00 hodine budeme prerokovávať posledný bod programu 11. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním o

    správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva (tlač 339).

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol pár poznámok k predloženej správe ministerstvom zdravotníctva.

    Jedným z dôvodov môjho vystúpenia je aj to, že som dva roky pôsobil vo výbore pre zdravotníctvo v minulom volebnom období. Ten druhý dôvod je to, že som sa zaujímal nielen v minulom volebnom období, ale aj v tomto o vývoj zadlžovania v tomto rezorte. A uvediem aj pár poznámok k tomu, ktoré spôsobujú to, že k dnešnému dňu vyzerá rezort tak, ako vyzerá.

    Ja som k oddlžovaniu podal pánovi ministrovi aj interpeláciu ohľadom likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ. Táto interpelácia smerovala k použitiu zostatku 649 mil., ktoré pri zrušení spoločnosti Veriteľ zanechala vláda Mikuláša Dzurindu. Boli to hotovostné prostriedky na účte, ktoré mali byť použité v zmysle platných uznesení vlády. Mali byť použité na oddlženie alebo na ďalšie oddlženie v systéme. Chcem len pripomenúť, že Veriteľ oddlžil viac ako 166 zdravotníckych zariadení počas svojej existencie. No nepodarilo sa, žiaľ, oddlžiť všetky zdravotnícke zariadenia, aj preto zostalo ako zostatok na účte 649 mil. Podarilo sa však stabilizovať a znížiť ich ďalšie zadlžovanie, o čom svedčí aj to, že v roku 2005 narástol dlh o nejakých 800 mil., medziročne bol rast dlhu po oddlžení nejaké 2 mld. korún, ale v roku 2006 už zaznamenáme rast dlhu vo výške 4,4 mld., čo je pre mňa minimálne alarmujúce číslo. Peniaze z Veriteľa, ako som už povedal, sa mali použiť na ďalšie oddlženie. No, žiaľ, ani z interpelácie som sa nedozvedel, ktorí poskytovatelia, resp. ktoré zariadenia boli za vlády Roberta Fica, za ministrovania pána ministra Valentoviča oddlžené. Z odpovede mi však vyplynulo to, a chcem to nahlas konštatovať, že, žiaľ, nie je jasné, ako bolo použitých 181 mil., pretože interpelácia uvádza rozdiel medzi 649 mil. a nejakými 500 mil., ktoré boli poukázané na účet ministerstva zdravotníctva. Bol by som rád, pán minister, ak by ste mi v záverečnom slove povedali teda, ako vidíte použitie tých 181 mil., resp. ktoré zdravotnícke zariadenia, ktorí poskytovatelia boli oddlžení zo spoločnosti Veriteľ, konkrétne, ktoré zariadenia to boli.

    Poďme však k správe. Správa podľa môjho názoru obsahuje dosť protirečení. A som hovoril o oddlžovaní, resp. o opatreniach na zastavenie rastu dlhu, ktorý je potom, ako ste prišli k vláde, v alarmujúcich číslach narastania, samozrejme, spôsobili to mnohé opatrenia, boli tu už spomínané. A tento môj vstup je ovplyvnený tým, že nebudem opakovať niektoré stanoviská, ktoré tu odzneli. Ale už sme tu rozprávali napr. o liekoch. V správe konštatujete, že zvyšovanie nákladov na lieky sa predpokladá alebo je doteraz vo výške 17 %. Hovorím, že je možno vo výške 15 %, ale vývoj je tak alarmujúci, že pravdepodobne okolo konca roka môže dosiahnuť až 20-percentný nárast.

    Správa však ukazuje, aj keď nechtiac, na ďalšie kroky vášho vládnutia, ktoré priniesli za tento rok ďalšie zvyšovanie zadlžovania.

    Prvým z týchto krokov je zníženie DPH na lieky a zníženie cien liekov, čo pokladám za socialistické opatrenie v trhovom systéme, kde zisk je len pre, bohužiaľ, vami vyvolených v danom rezorte. Vami určení poskytovatelia, vami určení distributéri, zdá sa, budú mať požehnaný dlh. Je len počudovaniahodné, že v systéme vám prekáža vlastne len jeden činiteľ. A to sú už spomínané zdravotné poisťovne. Správa konštatuje, že zdravotnícke zariadenia aj po opatreniach pri liekoch platia rovnako, rovnako platia pacienti, ale vychádza mi to tak, že rozdiel oproti socialistickým plošným opatreniam priniesol len zvýšenie, čuduj sa svete, súkromným distributérom liekov, ktorí sa, zdá sa, sú jediní, ktorí môžu mať reálny osoh z prijatých opatrení. Som presvedčený, že toto opatrenie, pán minister, výrazne spôsobí problémy vo vašom rezorte.

    Po druhé. Významným faktorom, ktorý ovplyvnil zadlžovanie, je kritizované pozastavenie transformácie. Mám taký pocit, že negativistické vnímanie akciových spoločností chápete skôr z hľadiska fyziky ako reálnej trhovej ekonomiky. „Štátne akciové spoločnosti dostali zadarmo majetok, vznikli na zelenej lúke, boli oddlžené a nemajú problém s financovaním.“ To je konkrétny citát zo správy. Podčiarkujem slová „štátne akciové spoločnosti“. „Štátne akciové spoločnosti nemajú problém s financovaním.“ Pán minister, byť na vašom mieste, sa tomu teším, nekritizujem to, pretože, opakujem, ide o stopercentné štátne akciové spoločnosti. Rád by som dostal ale vysvetlenie, ako chápete slová „dostali zadarmo majetok“, pretože, opakujem, je to štátna akciová spoločnosť, ktorá hospodári so štátnym majetkom, jednoducho zmenila sa len právna forma a pridali sa akciovým spoločnostiam prísnejšie obchodné pravidlá vychádzajúce z Obchodného zákonníka a hovoríme o prísnych rozpočtových pravidlách. Mali by ste byť radi, pretože riadite veľmi efektívne zdravotnícke zariadenia, štátne akciové spoločnosti. Vy ste však zastavili transformáciu v ďalších 16 zariadeniach. Pritom, ako som povedal, konštatujete, že tieto už sú stransformované, nemajú problém s financovaním. Nerozumiem, prečo došlo k zastaveniu transformácie potom 16 ďalších fakultných alebo koncových nemocníc alebo zariadení. Aké dôvody k tomuto kroku viedli? Podľa môjho názoru sú len a len ideologické.

    Napadla ma ešte s ohľadom na minulosť taká otázka, že asi koľko ďalších kamarátov sa teší na obchodovanie s pohľadávkami štátnych príspevkových organizácií, štátnych príspevkových, nie akciových.

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán poslanec. Ja prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby nerušili vystupujúceho. Priestor na rozhovor je mimo sály.

  • Možnože to treba opakovať, že koľko kamarátov sa teší na obchodovanie s pohľadávkami pri štátnych príspevkových organizáciách, keď ste pozastavili transformáciu na akciové spoločnosti.

    Ďalšou z príčin, ako sa konštatuje v správe, pri zadlžovaní je energetická náročnosť budov, ich technický stav, podkapitalizovanie a vnútorná kapitalizačná zadlženosť. Práve však bolo dôvodom aj odpredaja, aj transformácie to, ale aj nastavenie pravidiel tak, aby akciové spoločnosti mohli s týmto majetkom, ako uznajú za vhodné, podotýkam ide o štátne akciové spoločnosti, narábať. Čo sa však ale deje konkrétne v rezorte? Na kritiku transformácie prichádza jednoduchá majetková odpoveď. Pripravuje sa nový zoznam majetku na odpredaje. Prosím vás pekne, toto je asi pravá tvár Smeru. Nie akciové spoločnosti budú nakladať so svojím majetkom, ale ministerstvo zdravotníctva bude odpredávať štátny majetok. Vehementná kritika krokov minulej vlády a príprava takýchto zoznamov majetku na predaj, v tomto chcete byť iní?

    Ďalšia vážna vec je bezduché a beztvárne, bezduché a beztvárne, podotýkam, sľúbenie zvyšovania platov v zdravotníctve. Na počudovanie je to opäť kritika nášho zvyšovania platov bez, ako vy hovoríte, krytia. Ale naše zvyšovanie platov bolo dohodnuté v kolektívnom vyjednávaní s nemocnicami, s poskytovateľmi, s akciovými spoločnosťami v našom rezorte. Vy sľubujete plošné zvyšovanie tabuľkových platov. Teda budem veľmi rád vidieť, ako sa s týmto vysporiadajú naše štátne príspevkové nemocnice, ak na to nebudú mať, samozrejme, zdroje, pretože ide, opakujem, o plošné, tabuľkové zvyšovanie platov. A ja osobne som veľmi vehementne proti akýmkoľvek tabuľkovým zaradeniam zamestnancov, pretože sa stráca akýkoľvek motivačný vplyv pri odmeňovaní. Budeme mať opäť všetkých rovnakých, lekárov, zdravotné sestry, nebudeme vedieť, kto je kvalitný, kto nie je kvalitný, kto chce zostať v systéme, kto nechce zostať v systéme, pretože všetci budú mať rovnakú odmenu. Je to veľmi čarovné.

    Pán minister, chýbajú vám riešenia, ale aj analýzy dôsledkov. Chýbajú verifikovateľné ciele z tejto vašej správy. A som presvedčený, že práve, ako hovoril pán predseda Paška, ľud práce, ľud práce očakáva, že im poviete, aké bude zdravotníctvo po štyroch rokoch tejto vlády, ľud práce, odborári chcú vedieť, či budú mať kvalitnejšie nemocnice. V tejto správe nie je o tom ani slovo.

    V správe však je veľmi čarovná veta, že novela Zákonníka práce prinesie ďalšie dlhy v nemocniciach, hovoríte to vy, no, žiaľ, nezachytil som jednu vašu aktivitu na to, aby ste vyrobili tlak proti Zákonníku práce, a pritom konštatujete v správe, že to prinesie v rezorte problémy.

    Správa o aktuálnom vývoji a pripravovaných opatreniach sa však v troch štvrtinách svojho obsahu venuje minulosti. Rok vládnete. A okrem toho, že ste pomohli zbohatnúť distribučným firmám, nielen na liekoch, pretože Trend svojho času zverejnil zaujímavé obchody s oftalmologickými prístrojmi, ktoré znamenajú rozpútanie frontového zadlžovania v celom rezorte, frontové zadlžovanie, centrálne nákupy, keď pri jednom prístroji je cena až o 1,5 mil. viac, ako je normálna cena vychádzajúca z trhového prostredia, to nie sú len moje informácie, tieto informácie boli zverejnené v uznávanom ekonomickom týždenníku Trend, po roku vládnutia ste vydali päť úplne indiferentných správ, ktoré znamenali rozpútanie boja proti niektorým článkom v systéme, úplne nezmyselného, ale aj, pán minister, bezcieľneho boja proti zdravotným poisťovniam.

    Ideologické frázy sa nedajú transformovať do konkrétnych opatrení, ktoré by mali konkrétne ciele. Ideológia bez faktov znamená, že napr., uvádzate, neziskovky sú pre vás nevhodné. Ale konkrétne opatrenie, ako nahradiť nevhodné neziskovky, je to, že ich chystáte obsadiť svojimi ľuďmi. Tak to je krásne. Nevhodné neziskovky sa zmenia na vhodné, ak budeme mať v orgánoch týchto neziskových organizácií svojich ľudí, vašich nominantov. Prečo sa na to chystáte, ak sú nevhodné? To príchodom vašich ľudí sa stanú vhodnými?

    Ďalšia ideologická obmedzenosť, ako hovorí môj veľmi dobrý kolega, v správe je prezentovaná názorom: „Finančné prostriedky by mali poisťovne,“ tu len na okraj poviem, že všimol som si, že používate množné číslo (poisťovne), „spravovať za adekvátnu odmenu.“ Podľa môjho názoru len vymyslieť takúto formuláciu chce odvahu, pretože sa pýtam, kto určí na základe akých kritérií, akých faktov ich adekvátnu odmenu. Tam sa nič nehovorí totižto o štruktúre poistného kmeňa, nič sa nehovorí o systéme prerozdeľovania vybraného poistenia, len sa hovorí o tom, že poisťovne dostanú adekvátnu odmenu.

    Úplne mimo ma teraz napadla myšlienka, v čom spočíva kľúčové pomýlenie celého vášho ponímania systému zdravotného poistenia. Spočíva v tom, že neuvedomujete si, že výberom poistného, ktorý urobia tieto zdravotné poisťovne a o ktorom vy hovoríte, že to sú verejné zdroje, tak 80 %, možno 90 % týchto peňazí bolo vytvorených v súkromných zdrojoch, bolo vytvorených v priemyselných podnikoch, ktoré už sú akciovými spoločnosťami postavené na súkromnej báze. Potom, aké verejné zdroje sú to?

    Správa mala podľa mňa obsahovať ciele a víziu vášho vedenia rezortu, ako som už uviedol. Táto správa mala povedať ľuďom, pacientom, ale aj zdravotníkom, aké bude teda zdravotníctvo, či bude na onkológiu, či bude na chirurgiu, či bude na liečbu iných ťažkých ochorení, či budú waiting listiny kratšie alebo dlhšie, či budú lekári a sestry mať lepšie platy v transformovaných a zrekonštruovaných, ale aj v zreformovaných zariadeniach, či budú mať tieto nemocnice zdroje na tie ich platy, či budeme čakať alebo nebudeme čakať, alebo budeme menej čakať na náročné výkony. Nič také v správe, žiadna takáto vízia z tejto správy nejde. Od vás to ale čakajú vaši voliči, pretože v marci 2006 predseda vlády povedal, že má pripravený systém opatrení na stabilizáciu v zdravotníctve. Povedzte im však aj to, že práve vašimi opatreniami neziskovky možno prestanú mať šancu na holú existenciu. A povedzte im aj to, že našimi opatreniami takéto nemocnice možno, ako je jedna z nich u mňa vo Svidníku, dostali šancu na existenciu. Vo Svidníku je malá nemocnica a len transformácia na neziskovku a vstup kapitálu pomohol tejto nemocnici prežiť. O to chcete týchto ľudí aj vo Svidníku obrať? Tieto opatrenia pripravujete na to, aby tieto nemocnice neexistovali? Vo Svidníku je nemocnica totiž tiež nezisková. Ako môžete potom hovoriť o nevýhodnosti tých nemocníc, keď tento systém neziskoviek bol doslova, ako som povedal, záchranou pre niektoré malé nemocnice. Pán minister, budú mať pacienti lieky, budú mať pacienti lieky za lepšie ceny alebo len distributéri budú bohatnúť? Budete mať nové prístroje na diagnostiku? Budú lepšie? A bude lepšia a úspešnejšia diagnostika?

    Ako som povedal, v správe sa nenachádzajú žiadne systémové opatrenia sľubované v marci 2006. Som však presvedčený, že je čas povedať, že táto vláda svojou nečinnosťou, svojou bohapustou nečinnosťou vedie slovenský zdravotnícky systém do záhuby. A vašimi správami alebo v poradí touto vašou už piatou správou ste opäť nedali ľuďom práce, ako hovorí pán predseda parlamentu, žiadnu nádej, že budú mať lepšie zdravotníctvo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča majú pán poslanec Mikloš, pán poslanec Novotný, pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Dzurinda. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť tú časť vystúpenia môjho kolegu pán poslanca Ivanča, v ktorej hovoril o tom, že kroky, ktoré vláda a ministerstvo zdravotníctva podnikajú v zdravotníctve, vedú k horšiemu fungovaniu zdravotníctva a vedú k tomu, že vlastne nespokojní budú všetci s jednou výnimkou. Takto fungujúce zdravotníctvo sa stane eldorádom pre firmy, ktoré sa tam pohybujú, najmä pre tie, ktoré do reformy, ktorá sa urobila, do poriadku, ktorý sa robil za druhej Dzurindovej vlády, sa v tom prostredí veľmi dobre naučili pohybovať a ktoré prispievali k tomu vysokému zadlžovaniu zdravotníctva vrátane firiem, v ktorých figuruje predseda parlamentu alebo figuruje meno predsedu parlamentu a podpredsedu Smeru. Nespokojní budú pacienti, nespokojní budú lekári, nespokojné budú sestry. A naviac, tým spôsobom, akým meníte pravidlá v zdravotníctve, to zadlžovanie bude niekto musieť zaplatiť. A tým niekým nie je nikto iný ako občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci. Ak sa pozriete na krivku, akou sa vyvíja dlh v zdravotníckych zariadeniach voči Sociálnej poisťovni, je to U. Je to U, ktoré klesalo do júna minulého roka a od júna minulého roka zase znovu rastie.

    To, čo predvádzate, pán minister, v zdravotníctve, je zmes centralizácie a bezradnosti a zároveň boja proti všetkému súkromnému a proti všetkému, čo by mohlo vytvoriť tlak na lepšie fungovanie zdravotníctva.

    Ja vás vyzývam, pán minister, aby ste vystúpili. Zazneli tu zásadné vystúpenia viacerých poslancov. Sedíte a mlčíte. Vystúpte v rozprave, tak aby sa na vás dalo reagovať. Ak vystúpite len v záverečnom slove, tak to budeme musieť považovať len za ďalší prejav absolútnej bezradnosti a neodbornosti.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Ivančovi za jeho vystúpenie a za odvahu hovoriť otvorene. Keď už potom pôjde na mandátový a imunitný výbor pre pokutu, pôjdem s ním veľmi rád, pretože chcem zopakovať dve sentencie, ktoré povedal vo svojom vystúpení.

    Tá prvá sentencia je o zdravotných poisťovniach. Ja som sa na to opakovane pýtal, ale odpoveď od pána ministra nedostávam. Prečo vlastne chce Smer vyvlastniť zdravotné poisťovne, keď v roku 2006 celý svoj zisk, kladný hospodársky výsledok vrátili do systému? Tak ja teraz na to odpoviem. Chce ich vyvlastniť preto, lebo chce prostredníctvom jednej štátnej zdravotnej poisťovne, v ktorej budú len nominanti strany Smer a koaličných partnerov, ovládať 87 mld. disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva. Chce ich deliť nekompetentnými rozhodnutiami, chce rozhodovať, ktorá nemocnica bude žiť, ktorá nie, kde kúpime aký oftalmologický prístroj, aké CT, akú magnetickú rezonanciu, podľa možností CT, ktoré stojí 15 mil., kedy nakúpime za 80 mil., príp. aj viac mil., aby sa to všetkým rentovalo.

    A veľmi pekne si hovoril, pán poslanec, aj o neziskových organizáciách. Je to skutočne tak, ako si povedal. Problémom neziskových organizácií nie je ich nerentabilnosť ani to, že tam štát dával peniaze, ani to, že to vraj ovládajú nejaké sily, temné sily, ktoré tunelujú tieto neziskové organizácie, ale to, že tam nie sú nominanti strany Smer. To je najväčší problém. Keď zmenia zákon o neziskovkách a pre zmenu do správnych rád napchajú svojich nominantov, potom budú tieto neziskové organizácie už o. k. Trošku si ešte nevšimli predstavitelia strany Smer, že fungovanie v správnych radách v neziskových organizáciách je bezplatné. Oni to určite zmenia.

  • Ďalšia faktická, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ivančo si kládol otázku v súvislosti s poisťovňami, áno, čo je to adekvátna odmena, adekvátna čiže primeraná. Pán poslanec, to je bežné legislatívne vyjadrenie, bežné vyjadrenie v správach a podobne. S týmto si netreba robiť problémy, pretože aj ústava hovorí na viacerých miestach, napr. v čl. 20, pri vyvlastňovaní a obmedzení vlastníckeho práva o primeranej náhrade. Čiže primeraná náhrada, adekvátna odmena sú veci veľmi blízke s rovnakým systémom výpočtu.

    A pokiaľ ste hovorili, pán poslanec, o nečinnosti vlády. Neviem, či ste ju nazvali trestuhodná alebo katastrofálna, to som si nepoznačila, nechcem vám prívlastok akosi amputovať, ale ja poznám jednu trestuhodnú nečinnosť. A to bola nečinnosť minulej vlády pri riešení otázky nebankových inštitúcií a poškodenia tých ľudí, keď boli signály, že tu ide o pyramidálnu hru, že tu ide o nezákonnosť. A nič sa nedialo. Ešte pani ministerka Schmögnerová jasne nielen slovom, ale aj písomne na to upozorňovala a nič sa nedialo. To bola trestuhodná nečinnosť. Čiže pokiaľ hovoríte o nečinnosti, tak ja poznám jedine tento vážny prípad. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Posledná faktická poznámka, pán poslanec Dzurinda.

  • Ja by som chcel podobným spôsobom ako pani kolegyňa nadviazať na vystúpenie pána poslanca Ivanča a pripomenul, že nie trestuhodné, ale nepochybne chvályhodné bolo, že nebankové subjekty začali za éry Vladimíra Mečiara.

    No a teraz k veci. Pasáž, ktorá mňa najviac zaujala vo vystúpení kolegu Ivanča, bola tá, keď hovoril, že ak vlastne pán minister niekomu pomohol, tak to boli distribučné firmy. Spomínal tuším nákup oftalmologických prístrojov. Pán kolega Ivančo, ja by som ocenil, keby si tú pasáž mohol zopakovať alebo príp. ju obohatiť, doplniť niektoré nové skutočnosti, lebo ma to veľmi zaujalo.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Ivančo bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať všetkým za reakcie a chcem len osobitne pani poslankyni Tóthovej pripomenúť, čo je asi v ponímaní ministerstva zdravotníctva adekvátne, pretože tam nie sú slová „primeraná odmena“, ale slová „adekvátna odmena“. Pri oftalmologických prístrojoch bolo pri cene 2,5 mil. až 3 mil. korún navýšenie ceny o 1 mil. korún. Pravdepodobne takýto percentuálny podiel je v ponímaní súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva, podotýkam, pri centrálnych nákupoch. Na centrálny príkaz pre nemocnice pravdepodobne taký je asi pomer adekvátnej odmeny v dnešnom rezorte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O slovo sa v rámci rozpravy prihlásil podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, kolegovia, budem tentokrát naozaj veľmi sa snažiť nepreťahovať tú rozpravu, ale predsa aspoň tri poznámky mi dovoľte povedať.

    Bod, ktorý prerokovávame, sa volá správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve a o realizovaných a pripravovaných opatreniach vlády Slovenskej republiky v rezorte zdravotníctva. Už to bolo konštatované, že to je návrh, ktorý predložila strana Smer prostredníctvom svojej podpredsedníčky poslaneckého klubu. A okrem toho, že ten názov jasne definuje odkaz pre tých, ktorí tú správu pripravovali, čo by tá správa mala obsahovať, a že z toho sme sa tam naozaj dočítali pramálo, tak som sa tešil ja osobne na rozpravu tu dnes a teraz, aby sme sa niečo viac dozvedeli.

    Rezort zdravotníctva bol vždy veľmi rizikový. To si nebudeme nahovárať. Každý, kto sedel na stoličke pána ministra, vie, že to je asi najťažší rezort, ktorý niekomu môže prischnúť. Ale, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície a predovšetkým zo strany Smer, takýmto spôsobom odignorovať vlastného ministra a jeho trápenie v jeho rezorte sme tu snáď ešte nezažili. Veď ja som viedol tú schôdzu predtým. A v rozprave z písomne prihlásených ani jeden poslanec z vládnej koalície, a teraz pri ústne prihlásených v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký, ktorý je zo strany HZDS – Ľudová strana, nikto z vás nie je schopný povedať niečo na obranu ministra a nejakým spôsobom pomôcť pri tej argumentačnej rovine, ktorá sa tu udiala zo strany poslancov opozície. Ja si nespomínam, naozaj si nespomínam na takéto odignorovanie svojho vlastného ministra poslancami, ktorí ho do tejto pozície poslali. Nie je to dobrá známka pre vás.

    A po druhé. Už tu bolo viackrát povedané, aby pán minister išiel sem k tomuto pultu skôr, nie až v záverečnom slove. Ja verím, že vystúpi skôr. Ale ja si myslím, že tu by mal stáť niekto iný. Tu by mal stáť ten človek, ktorý ho svojimi ideologickými návrhmi a príkazmi dostáva do tejto bezútešnej polohy, v ktorej sa momentálne nachádza, aby obhajoval to, čo obhájiteľné nie je. A to je pán premiér Fico. A veľmi ma mrzí, že nielen on, ale nikto z vlády tu nie je, aby bol účastný tejto diskusie a aby bol aspoň morálnou oporou pre svojho ministra. Som z toho dosť sklamaný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Faktickú poznámku na vystúpenie pána podpredsedu Horta má pán poslanec Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pán poslanec Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová kolegu podpredsedu parlamentu pána Horta, lebo naozaj faktom je, keďže som sedel vo viacerých vládach, tak to môžem aj z vlastnej skúsenosti potvrdiť, že kreslo ministra zdravotníctva je asi jedným z najťažších, ak nie najťažším kreslom. Ale práve preto je kľúčové a podstatné, aby na tomto kresle sedel človek, ktorý jasne vie, čo v tomto ťažkom rezorte treba robiť a čo v tomto ťažkom rezorte chce robiť. A pridám aj to, že ani my sme nie vždy mali takých ministrov, ktorí tieto predpoklady spĺňali. Takže aj z tohto pohľadu môžem naozaj potvrdiť, že ide o ťažký rezort.

    To, čoho sme svedkami ale za posledný rok, musím povedať, asi najviac vystihuje to, čo zvyknem s obľubou hovoriť. A to je ideologická obmedzenosť a odborná nespôsobilosť vo vedení tohto rezortu. A niekedy ide aj o len taký zdravý sedliacky rozum. Pán kolega Ivančo spomenul, že pán minister nebojoval dostatočne proti novele Zákonníka práce, pričom táto jeho správa tvrdí, že to spôsobí veľké problémy vo fungovaní rezortu. No pokiaľ mám správne informácie, pán minister nielenže nebojoval, on dokonca hlasoval vo vláde za to znenie novely Zákonníka práce, ktoré, chvalabohu, tu bolo ešte opravené, ktoré čiastočne rieši aj problémy v zdravotníctve. Pán minister dokonca za túto novelu zákona, ktorá v jeho správe hovorí, že spôsobí problémy v rezorte zdravotníctva, hlasoval. Takže myslím si, že aj toto svedčí o tom, aký je prístup. Takisto o tom svedčí dnešná debata, ktorá je naozaj dosť frustrujúca. Ale myslím si, že je aj veľmi ilustratívna, že ilustruje to, že keď chýbajú argumenty, keď chýba odbornosť, keď chýba predstava, čo s tým, tak potom tá debata vyzerá tak, ako dnes vyzerá.

  • Ďakujem.

    Pán podpredseda Hort, chcete reagovať na faktickú? Nie.

    Čiže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký a pripraví sa posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, chcem aj ja prispieť niektorými svojimi informáciami a poznatkami k správe, ktorú predkladá pán minister, a ku koncepcii alebo k smerovaniu zdravotníctva, o ktorom sa hovorí skoro každý štvrťrok.

    Ako už bolo opakovane povedané, je to rezort veľmi ťažký. Kreslo ministra zdravotníctva je mimoriadne ťažké. A v podstate neexistuje ani úspešný minister zdravotníctva. Nepoznám takého, ktorý by po svojom fungovaní získal pečať, že bol vynikajúci, všetko zvládol, všetko zabezpečil, zdravotníctvo funguje tak, ako má fungovať, a to z toho dôvodu, že dá sa povedať, že nielen u nás, ale všade zdravotníctvo finančne nie je saturované podľa toho, aké sú požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale takisto aj očakávania pacientov, tobôž u nás v postsocialistickej dobe, keď sú očakávania, že zdravotníctvo ešte naďalej bude aspoň čiastočne, možnože aj úplne bezplatné zvládnuť ich požiadavky a zvládnuť finančne tieto nároky, čo je skoro neúnosné.

    Je potrebné zdôrazniť, že so zdravotníctvom, ako som už spomínal, sa trápia v každej európskej krajine, ale aj mimo Európy. Každá vláda pri nástupe reformuje buď sociálnu sféru, alebo sféru zdravotníctva. A ďalší jej nástupca, ktorý po nej príde, opäť buď v jednej, alebo v druhej perióde sa vracia k zdravotníctvu a sociálnym veciam. Tam ten rozpor, antagonizmus, boj je večný, pretože dĺžka života sa predlžuje, požiadavky ľudí na zdravotný stav sú vyššie, informovanosť o chorobách, o spôsoboch liečby, o liekoch je dostatočná. A nakoniec, viete si predstaviť, že pacienti teraz už nielen prídu k lekárovi, dajú sa vyšetriť, ale aj si to žiadajú, nárokujú, majú na to právo, musia to dostať. To znamená, že keď ja som neurotik a zabolí ma vpravo v hlave, tak ja musím mať CT, musím mať aj nukleárnu magnetickú rezonanciu, lebo ináč sa pôjdem sťažovať na Úrad na dohľad. A zrejme mi dajú za pravdu, že mala byť vylúčená nejaká závažná organická choroba. Za takejto situácie zvládnuť finančné nároky je dosť ťažké.

    Musím ešte pripomenúť ešte aj tú skutočnosť, že mne sa zdá, že ten vývoj za posledných 10 – 15 rokov trošku nabral možnože dezintegrujúci charakter. Už sme hovorili minule o verejnom zdravotníctve. Úrad verejného zdravotníctva ale aj tzv. vznikajúce solidárne ústavy takej medicíny, ktoré si vyžadujú vysoké náklady, odoberajú financie z iného rezortu. Čo ja viem dnes ste, pán minister, boli otvárať bázu, myslím, Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb. Je to zhruba 1 mld. Ale v skutočnosti to bude asi 1,5 až 2 mld. pre Východoslovenský kraj. S 1 mil. obyvateľstva je to nevyhnutné ako soľ. Ale zrejme už tie menšie oddelenia rehabilitačné, doliečovacie možno trošku pocítia, že tie financie na východe pôjdu niekde inde. Je to správny smer, pretože tie choroby sú najrozšírenejšie. A dá sa povedať, že ľudí zotínajú v tom rozhodujúcom veku. Čo sa týka ľudí, ktorým fungujú myšlienky, nápady, mozog, zrazu o 5 minút je po nich. Takže to je v poriadku. Ale aj tú distribúciu financií niekedy je dosť ťažké ustriehnuť.

    Čo mňa trošku zarazilo a vám aj, pán minister, trošku vyčítam, je, že ste sa uspokojili s tým navýšením zo 4 % na 5 % na štvrťrok. Ja by som v tomto trval minimálne na celom roku, keď nie na celom funkčnom období. To navýšenie na štvrťrok bolo, by som povedal, trošku nieže kuriózne, paradoxné, ale nepochopiteľné, pretože za štvrťrok sa nedá nič vyfinancovať, nedajú sa žiadne dlhy vyrovnať. A mám taký dojem, že pokiaľ to percento skutočne, či už po 0,25 %, ako to navrhujú niektoré iné strany, alebo tiež silou zariadenia by sa navýšilo na tých 5 %, ťažko sa bude dať vyfinancovať zdravotníctvo v ďalšom období. Myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, že všetky ostatné krajiny majú to percento vyššie. My sa pohybujeme v tej dolnej tretine. Takže nároky našich obyvateľov sú také isté ako v Čechách, v Poľsku, v Maďarsku, ale takisto ako aj v Nemecku, v Amerike, v Anglicku. By-pass teraz si dá urobiť každý, kto má bolesti na hrudníku a sa mu preukáže koronarografiou, že má zúžené tepny. Pokiaľ sa to neurobí, môže žalovať daný pacient príslušnú nemocnicu, príslušného lekára a behajú tam stotisíce a milióny. Takže tak ako je to v Amerike, riešime ischemickú chorobu srdca aj na Slovensku. Otázka je, či na to na Slovensku máme a či náš hrubý domáci produkt je taký, aby sme mohli každého pacienta operovať, ktorý si to zaslúži, či každého onkologického pacienta môžeme liečiť schémami, ktoré platia v Amerike, ktoré platia v Kanade. Ale podľa lekárskych lege artis zaužívaných protokolov my to robiť musíme. Takže peniaze, či chceme, či nechceme, idú tam. A všetky tie zdravotnícke pomôcky, prístroje a nástroje sa nevyrábajú na Slovensku. Vyrábajú sa v krajinách, ktoré si to dajú zaplatiť peniazmi, ktoré čerpajú z rozpočtu vysoké percento.

    Takže ja predpokladám, že v kríze zdravotníctvo je, bolo a bude, pretože ten rozpor medzi financiami, ktoré zdravotníctvo si žiada a ktoré dostane, nikdy nevyriešime. Tu len ide o to, aby sme ustrážili zadlžovanie do tej miery, aby bolo únosné, aby sme neohrozili, dajme tomu, v tejto dobe Schengen alebo eurozónu, alebo euro. A tuto vidím vašu perspektívu trošku pesimisticky, pretože tieto priority asi budú víťaziť nad zdravotníctvom. Nehovorím, že zdravotníctvo je v kríze. Nie je v kríze. Žiadne jeho krízové momenty neboli v masovom ani v ojedinelom prípade publikované. Napäté je. A tu je otázka, aby ste robili kroky také, ktoré budú synchrónne s väčšinou vôle odbornej, to znamená, aby zdravotnícke združenia povedali, že je to krok správnym smerom, to znamená, je progresívny, pomáha pacientom, ale súčasne je aj efektívny, šetrí financie a nevydáva ich na aktivity, ktoré možno nie sú veľmi perspektívne.

    Takže prikročím ku krokom, ktoré ste avizovali.

    Jedna poisťovňa, viacej poisťovní, ako ďalej. Pokiaľ by som mal povedať stanovisko Ľudovej strany – HZDS, myslím si, že je známe, že sme za pluralitu poisťovní. Spoločná, už či jedna alebo dve, ale aj súkromné poisťovne majú svoje miesto na zdravotníckom trhu, pretože jedine v konkurencii v poskytovaní služieb v širšom rozsahu v porovnávaní efektivity a v porovnávaní uspokojovania pacientov, ale aj poskytovateľov možno dosiahnuť kvalitu. Takže v zdravotníctve popri financiách musí ísť aj o kvalitu, o kvalitu života, ale nakoniec aj o úroveň a kvalitu poskytovania zdravotníckych služieb. Takže tuto bude musieť byť ešte dlhá diskusia, či tej jednej skutočne má význam sa namáhať, či neuspokojiť sa s jednou spoločnou, možno povedať, štátnou, pričom tie súkromné nech súťažia s tou veľkou štátnou a nech preukážu schopnosť tým, že budú poskytovať služby kvalitnejšie, aby ju vedeli zdolať, vyrovnať sa jej, získať viacej poistencov. A v konkurenčnom boji vlastne môže vždycky víťaziť jedine pacient, ale aj poskytovateľ.

    Čo sa týka štruktúry zdravotníckych zariadení, stojíte pred úlohou znižovať alebo neznižovať lôžka. Je to ešte ťažšia úloha, pretože skoro každý minister deklaroval v tichosti alebo aj hlasnejšie, že je potrebné znižovať počty lôžok, že v priemeroch v Európe aj vo svete ich máme veľa. Ale žiaden minister to doteraz neurobil. Minimálne ministri to urobili tak, že znížili počty lôžok na jednotlivých oddeleniach. To znamená, na internom, ktoré malo 80 lôžok, znížili sme ich o 4, o 6, tobôž aj o 20. Ale počet lekárov, počet zdravotných sestier, počet ošetrovateľov, náklady na elektriku, na vodu zostali tie isté. Čiže to bol neefektívny krok, ktorý nejaký väčší, podstatnejší význam nemal. Vy ste prikročili k tomu, čo ja považujem za radikálne a možnože odvážne. Hovorí sa tu, že nemáte odvahu, ale máte odvahu, pretože ste skúsili vymenovať niektoré nemocnice, ktoré by mohli ísť do útlmu perspektívne. Nepovedali ste presne, akým spôsobom, či cez ministerstvo, poisťovne, VÚC-ky, mestá, ekonomickým faktorom alebo rozhodnutím to chcete dosiahnuť. Ale táto úloha zrejme asi je na stole dňa. Zdá sa, že počty lôžok skutočne máme veľké. A keď už máme redukovať náklady na zdravotníctvo, tak zdá sa, že sa majú uzatvárať celé komplexy. Uzatváranie jednotlivých oddelení, pričom budú vyhrievané a vysvecované chodby, dvory a tak ďalej a náklady na energiu budú tie isté, asi ten veľký efekt neprinesie. Myslím, že v tom vás čaká veľká úloha. Dali ste si ju. Takže pokiaľ aj opozícia žiada, aby ste predložili konkrétny krok, ja tento konkrétny krok vidím. Neviem, ako budete postupovať, ale zrejme po roku je to smelý krok. A myslím si, že do roka by ste mali v tomto rozhodnúť.

    Druhá oblasť, ktorá je kritizovaná a je aj vo svete ťažko napätá, je štruktúra siete ambulantnej sféry. Je tam niekoľko oblastí, ktoré sú rizikové. Rizikové sú predovšetkým ambulancie praktických lekárov pre dospelých, ale aj ambulancie praktických lekárov pre deti a dorast, pretože nie je tam zabezpečená regenerácia pracovnej sily alebo, dá sa povedať, obnova lekárov. Ani systém vzdelávania, ani certifikácia, ani možno skrátený spôsob získavania kvalifikácie na ošetrovanie dospelých a detí nie je jasný, nie je pružný a nie je, by som povedal, taký, aby produkoval nám viacej lekárov, ako ich máme. Potom, samozrejme, pristupujeme k tomu, že chytíme systém kapitácie, čiže príslušný praktický lekár má daný počet pacientov, pričom to, či robí od ôsmej rána do dvanástej alebo do desiatej, alebo až do šiestej, nie je až tak podstatné. Takže aj tam určitá efektivita a kombinácia systému asi by prispela k činnosti.

    Čo sa týka špecializovanej ambulantnej sféry, mám údaje alebo je hovorené, že je dvojnásobná proti potrebám. Bolo by dobré vedieť, či je to tak alebo či nie je to tak, pretože každá ambulancia, to je 1 mil. až 1,5 mil. ročne. A to nie sú malé peniaze. Keď to vynásobíme, v kraji sú okresy, na Slovensku sú to už miliardy. Takže tá starostlivosť odborná, špecializovaná je tak dobrá, keď máme ten dvojnásobok príslušných špecialistov, alebo je neefektívna. Na túto otázku tiež bolo by dobré dať odpoveď.

    Čo sa týka spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek laboratórií, CT a magnetických nukleárnych rezonancií, myslím, že každý vie, že tam efektívnosť je nízka. Sú to desaťtisícové až niekoľkostotisícové vyšetrenia. Absolvuje ich za posledných 5 až 10 rokov niekoľkonásobne viacej obyvateľov, ako je indikované. Tam nájdenie systému, čo je potrebné, čo je nutné a čo nie je potrebné a čo nie je nutné, je tiež asi na programe dňa, pretože tiež sú to výdavky a v mnohých prípadoch výdavky, ktoré nie sú efektívne.

    Chcem sa dotknúť ešte dvoch bodov. A to je príspevok súkromných osôb na zdravotníctvo alebo tie poplatky, o ktorých hovoríme. No u nás sa to pohybuje zhruba okolo tých 18 %, vo svete je to až okolo 25 %. Myslím si, že v etape, v ktorej sme, nie je to až tak málo. A vlastne zníženie tých poplatkov na nulu, bol to krok, ktorý bol sľúbený pred voľbami a splniť sa mal. Je to poctivé splniť toto, čo sa sľúbi. Zdá sa, že bude sa musieť uvažovať, v ktorých činnostiach sa má ešte zvýšiť podiel súkromných financií na fungovaní zdravotníctva.

    Záverom, aby som dal priestor aj predsedovi MUDr. Novotnému, chcem len zdôrazniť, že o zdravotníctve budeme hovoriť každý štvrťrok, každý polrok, že je v kríze, že má nedostatok financií a že kroky v ňom realizované nie sú účinné. Ale mali by sme tieto kroky hodnotiť, či sú perspektívne, progresívne. A to sa dá väčšinou robiť až po určitom čase, po roku, po dvoch sa zhodnotí, či mať tú jednu poisťovňu bolo alebo nebolo dobré riešenie. Teraz tvrdiť, že to nie je dobré riešenie, myslím si, je dosť odvážne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého majú pán poslanec Mikloš, pán poslanec Novotný, pán poslanec Markovič, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť na vystúpení pána poslanca Haleckého dve veci, po prvé, odvahu, že ako jediný koaličný poslanec vystúpil k takto závažnej a zásadnej téme, čo z jeho hľadiska teda chcem oceniť. Z hľadiska ostatných poslancov koalície to svedčí o nezáujme alebo o bezradnosti.

    Ale druhá vec, ktorú chcem oceniť, sú jeho slová, ktoré povedal o konkurencii v oblasti zdravotného poistenia, o tom, že HZDS nebude súhlasiť s tým, aby tu bola len jedna verejná poisťovňa. Považujem to za úplne zásadné a kľúčové, pretože nielen teória, ale prax preverila a ukázala veľmi jasne, že všade tam, kde je možná konkurencia v zdravotnom poistení, je konkurencia najlepším a najefektívnejším nástrojom na tlak na znižovanie cien a zlepšovanie služieb, teda zvyšovanie efektívnosti.

    Ale to, s čím nemôžem súhlasiť z toho jeho vystúpenia, je vlastne taká téza, že však vlastne kríza bola, je a bude v tom zmysle teda, že to napätie medzi zdrojmi a potrebami tu bude vždy, z čoho vyplýva, ako keby bolo jedno, kto je minister a či vláda nejakú víziu má alebo nemá. A v tom je zásadný rozdiel, pán poslanec, lebo peňazí, áno, vždy bude málo oproti potrebám, ale nie je jedno, či takmer tretina, či 30 % zdrojov nám v dôsledku zlého fungovania systému ide hore komínom, aj tým, že napr. je nadmerný dopyt, ktorý ste znovu zvýšili zrušením poplatkov, ale najmä tým, že je absolútne nadmerná ponuka, teda aj tie kapacity, ktoré ste spomínali. A problém je v tom, že kroky, ktoré vláda a ministerstvo zdravotníctva urobili, vedú k tomu, že nieže prestal ten tlak, ktorý je na to, aby sa táto neefektívnosť v systéme zrušila a aby tých 30 % išlo na liečenie ľudí, ale vrátilo sa to, naopak, do polohy, keď sa znovu bude plytvať, a ešte k tomu pristupuje korupcia. Hovorili o tom moji kolegovia, aké provízie, ako sa napr. predražene nakupujú...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Veľa z toho, čo som chcel povedať, povedal môj predrečník, pán poslanec Mikloš. Ale tiež by som sa chcel poďakovať pánovi predsedovi výboru pre sociálne veci, že vystúpil. Je lekár, rozumie tomu. A s mnohými vecami, ktoré povedal, sa môžem len stotožniť. Je to naozaj tak, že zdravotníctvo je problémom vo všetkých krajinách Európskej únie. Je problémom preto, lebo je jedným z najväčších spotrebiteľov High-techu, moderných technológií. Farmaceutické firmy produkujú stále nové a nové lieky a je dobré, že ich produkujú, a je aj dobré, že chceme liečiť ľudí modernými originálmi a poskytnúť ich našim pacientom. A tu sa dostávame trošku do problémov. Na jednej strane je túžba modernej spoločnosti každého človeka po nesmrteľnosti a túto nesmrteľnosť akosi očakávame od zdravotníctva. Chceme žiť dlhšie, chceme mať CT na každú bolesť hlavy, chceme mať kvalitné vyšetrenia, najlepšie lieky, chceme byť čo najdlhšie zdraví. Na druhej strane je tu reálny problém, pretože žiaden štát v Európskej únii nedokáže dať do zdravotníctva toľko finančných prostriedkov, ako je reálna potreba tohto systému. Otázka ale nestojí takto, pán predseda. Otázka stojí tak, či táto vláda vie ponúknuť nejaké riešenie, aby sa tieto nožnice uzatvárali, aby rozdiel medzi reálnou potrebou a možnosťami systému bol čo najmenší, alebo nemá na to žiadne riešenia. A v tomto sa už nedohodneme aj keď mnohé časti tvojho vystúpenia boli veľmi logické. Tvrdíme a tvrdím, že táto vláda nemá takéto riešenia. Preto sa problémy budú len kopiť, zhoršovať a zväčšovať. Rozdiel medzi touto vládou a tou predchádzajúcou je, že tá predchádzajúca riešenia mala aj ich ponúkla. Môžeme diskutovať o tom, či boli optimálne, či boli ponúknuté včas, či neboli chybné, či ich netreba opraviť, skrátka, ale mala riešenia. Táto vláda riešenia nemá.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na pána predsedu Haleckého v tej časti, keď hovoril, že sa čuduje pánovi ministrovi, že netrval na zvýšení toho percenta zo 4 % na 5 % odvodov po celý rok a že pristúpil na toto riešenie. No, pán predseda, asi nemal inú možnosť, pretože pravdepodobne pán minister nemá taký mandát, aby mohol vo vláde na niečom trvať. Pravdepodobne len jeden človek taký mandát, mandát s veľkým m, rozhoduje o tom, čo bude a čo nebude realitou, teda o tom, kto dostane 4 – 5 % na mesiac na tri alebo na trinásť. A preto ja sa nečudujem v podstate tomuto pánovi ministrovi. A neviem si predstaviť, kto iný by mohol na niečom takom trvať, pretože je to jedine a jedine predseda vlády Robert Fico, ktorý sľúbil to zvýšenie zo 4 % na 5 % na celý rok, a je to jedine a len predseda vlády Fico, ktorý pustil to zvýšenie len na to obdobie, na ktoré bolo, a je to jedine a len predseda vlády Fico, ktorý nesplnil programové vyhlásenie, ktorého splnenie sám sľúbil. A tým pádom nie je sa čomu čudovať.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som ešte doplnil pána kolegu Haleckého v tom, že nielen neurotici do toho pristupujú, ale ešte právnici a tí, čo spochybňujú činnosť zdravotníkov a tak ďalej. Tak to naozaj nebude mať konca kraja a nikdy nebude toho dosť. Čiže je tu jediné riešenie. A to je to, že si treba priznať pravdu a treba konečne naplniť Ústavu Slovenskej republiky, čl. 40, jeho vetu, kde je napísané, že bezplatné zdravotníctvo je poskytované do výšky stanovenej osobitným zákonom. K tomuto osobitnému zákonu sa táto slovenská Národná rada doteraz nedostala, nevieme stanoviť štandard, na čo máme peniaze, na čo peniaze nemáme. A na to, na čo peniaze nemáme, proste musí nastúpiť systém pripoistenia alebo priamej platby. Takže buď naplníme čl. 40, alebo sa vrátime k čl. 4? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Halecký, vás som si vždy vážila pre vašu úprimnosť, ale sám viete, že politika v tomto parlamente je niekedy o niečom inom. A chcela by som vedieť teda, ako viete vy zo strany HZDS ovplyvniť to, aby aj múdre vaše konkrétne pripomienky vaše ako lekára boli akceptované. Tu si treba len pozrieť volebné programy jednotlivých politických strán, ktoré dali do spoločného programového vyhlásenia vlády, a vôbec by táto diskusia nemusela byť, pretože v programovom vyhlásení vlády nehovoríme o jednej poisťovni. A preto si myslím, že netreba sa trápiť s počtom poisťovní, ale radšej nech koalícia sa venuje konkrétnym problémom, ktoré môže riešiť cez zákonné možnosti. Máme na to milión možností, správny fond, hospodársky výsledok, štandardy, navýšenie sa poistencov štátu, reštrukturalizácia. Dodržiavajte len programové vyhlásenie vlády, ktoré ste dali na papier, myslím si, že by sme mohli dnes byť v zdravotníctve oveľa, oveľa ďalej. A zbytočne míňate peniaze na posudky.

    Myslím si, že treba hovoriť o tých konkrétnych problémoch, tak ako vy ste pripomienkovali mnohé moje návrhy zákonov, kde reálne vidíte veci. A bolo by dobré, keby v tomto parlamente začali aspoň zdravotníci komunikovať vecne a aby ste sa vzájomne počúvali aj v koalícii. Ďakujem pekne.

  • Myslím, že žiadna rozumná vláda nemôže byť proti fungovaniu poisťovní, ak sú to poisťovne také, ako sú štandardné v celom svete, kde sa môže občan pripoistiť. Ale ak ide o inštitúciu, ktorá spravuje formu dane, kde má občan právo vedieť o osude každej jednej koruny, ktorá má určitý cieľ a ktorá má byť využitá na cieľ, do tejto sféry dávať nejaké mechanizmy trhu alebo nejaké mechanizmy súťaže, sorry, tam sú dôležité mechanizmy a inštitúcie, ktoré si občan tiež platí z daní, ktoré kontrolujú osud každej tejto koruny a jej zmysluplné využitie. A za to je zodpovedný štát čiže inštitúcie, ktoré si občan zase platí. Ja neviem, páni, o čom sa tu bavíme. Poisťovne, ktoré serióznym spôsobom súťažia o priazeň občana, nech sa páči, nech sú, podľa toho, aká je kúpyschopnosť obyvateľstva a koľko ich 5,5 mil. občanov uživí. Myslím, že tu ide len o spletenie pojmov a dojmov.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán kolega Halecký, vy ste otvorili strašne širokú škálu problémov zdravotníctva. A fakt ste sa ako jediný z koalície pustili do debaty a ste niektoré veci pomenovali.

    Dobre ste pomenovali to, že pribúdajú SVaLZ-ové vyšetrenia, a to ako huby po daždi. Ale treba sa spýtať, čo robia revízni lekári, čo robia revízni lekári, ktorí majú o. i. strážiť aj tieto náklady. Ale kebyže pribúdajú iba tie SVaLZ-ové vyšetrenia, ale pribúdajú aj SVaLZ-ové zariadenia na trhu. A kto im dáva licencie? Je to opozícia alebo koalícia? Kto uzatvára zmluvy s novými SVaLZ-ovými zariadeniami? Zdravotné poisťovne, vaše, pán minister, tie vaše peniaze preč zo systému. Prečo im dávate peniaze? Prečo vznikajú nové ako huby po daždi?

    Znižovanie lôžok. Samozrejme, administratívne znižovanie lôžok, keď vám fixné náklady zariadenia zostávajú na tej istej úrovni, o čom to je? O ničom. To som tu už spomínal.

    Zrušenie poplatkov, poctivé dodržanie predvolebného sľubu. Ale dodržať aj sľub, že sa to lekárom a nemocniciam nahradí iným spôsobom, toto už poctivé nebolo, lebo ste to nedodržali, pán minister. Vy ste im zobrali milióny, ale nevrátili ste im ich. Takže keď sa majú poctivo dodržať sľuby, tak potom treba dodržať aj ten, ktorý je trošku nepríjemnejší.

    Všeobecní lekári, kapitácia. Veď ste vo vládnej koalícii. Navrhnite riešenie, čo s tým.

    Súťaž, súťaž v poisťovníctve, sorry, nie, tu počúvam, sorry, nie. A súťaž distribučných firiem, to je čo? To sú charity? FAKON PHARM, FAKON PLUS a tak ďalej, to je čo? To je charita? To sú miliardy, pani kolegyňa. Tohto sa to netýka?

  • Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem pani, podpredsedníčka za slovo. Chcel by som poďakovať za pripomienky. Zaiste boli podnetné. Ďakujem aj za uznanie niektorých názorov. Ja si osobne myslím, že pokiaľ sú takéto rozpravy, majú význam v tom, aby sme sa vedeli dohodnúť, aj koalícia, aj opozícia, aj ministerstvo, na krokoch, ktoré meniť nebudeme, ktoré po 4, 8, 12 rokoch zostanú stabilné. A tam patrí podľa mňa teraz diskutovaný aj počet poisťovní, počet lôžok, počet ambulantných zariadení, ale aj ohodnocovanie zdravotníckych výkonov, aby sme konečne vypracovali, koľko stojí daná operácia, koľko stojí daný výkon, aj keď vieme, že ich podfinancujeme. Ale na tom by sme sa mali ujednotiť a to by nemalo byť nič zložité. Pokiaľ dohodneme 4, 5 základných bodov a necháme ich trvalé, fixné pre vládu, či bude taká alebo onaká, že nebudeme sa snažiť ich otočiť opačne, tak myslím si, že v zdravotníctve pokročíme ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pán podpredseda Národnej rady Milan Hort vystúpil a vyjadril vieru, nádej, že pán minister vystúpi v rozprave, aby sme mohli faktickými reagovať na jeho vystúpenie a aby sme mohli s ním diskutovať. Ja som to počítal, za celé toto poobede mali poslanci Smeru 2 faktické poznámky, boli to pani poslankyňa Smolková a pani poslankyňa Gabániová, 3 faktické poznámky mal pán poslanec Halecký a jedno jediné koaličné vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Haleckého, čo si vážim, teda že vystúpil.

    Chcem povedať, že správu chcela pôvodne opozícia. Prešiel ale návrh pani poslankyne Laššákovej, za ktorý hlasoval aj poslanecký klub strany Smer. Smer však k tejto správe nevystúpil. Reagoval dvoma faktickými poznámkami. Nevystúpil ani pán minister, ktorý správu predkladal, okrem úvodného slova. A predpokladám, že bude mať aj záverečné slovo. Tak ja sa chcem rečnícky opýtať, prečo strana Smer k tejto správe nediskutuje. Je to prejav jej bezradnosti, lebo nemá čo povedať, prejav zbabelosti, lebo sa bojí konfrontácie s poslancami predovšetkým SDKÚ – DS, ale aj ostatných opozičných strán. Je to prejav nezáujmu poslaneckého klubu strany Smer a vlády o problémy slovenského zdravotníctva, lebo tomu neverím, že nevystupujú preto poslanci za stranu Smer, lebo že v zdravotníctve je všetko v poriadku. Tomu neveria asi ani poslanci za stranu Smer.

    Pán minister spolu s pánom spravodajcom, očakávam vaše záverečné slová, kde nám asi všetkým poviete, ako to vlastne podľa vás je, ako to je podľa vašej interpretácie, čo len potvrdí druhú tézu, ktorú som povedal, a tézu, že poslanecký klub strany Smer a predstavitelia vlády sú zbabelí, zbabelí preto, lebo na vás sa už reagovať nebude dať. Ale to nevadí, aj to o niečom vypovedá. Napriek opakovaným výzvam pán minister nevystúpil v rozprave, aby mohol konfrontovať svoje postoje a stanoviská s názormi opozície. Pán minister, bojíte sa konfrontácie? Bojíte sa jej, lebo vaše pozície sa odborne ani kompetentne obhájiť nedajú.

    Vážené dámy, vážení páni, vo svojom prvom vystúpení som povedal, že Národná rada žiadala od vlády Slovenskej republiky správu, ktorá by obsahovala analýzu o aktuálnej situácii v rezorte a návrh východísk z jeho dnešného stavu. Takúto správu dnes v parlamente nemáme. Táto správa neponúka ani analýzu o aktuálnej situácii po roku pôsobenia tejto vlády v zdravotníctve. Neponúka ani východiská ani na riešenie dlhu, ani na zastavenie jeho narastania, ani na zastavenie nárastu nákladov na lieky. Nerieši ani ostatné problémy systému. Zo správy sme sa dozvedeli málo o tom, čo spravila vláda pre slovenské zdravotníctvo za jeden rok svojho pôsobenia a ako dopadajú jej kroky na jednotlivých účastníkov zdravotníckeho systému.

    Dovoľte mi teda podať správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve po prvom roku pôsobenia vlády Slovenskej republiky v rezorte, tak ako to hodnotíme v SDKÚ – DS.

    Čo urobila táto vláda pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Predovšetkým im zastavila transformáciu, transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení. Dnes už na základe správy o aktuálnom vývoji vieme, že zostanú štátnymi príspevkovými organizáciami. Opätovne zaviedla mäkké rozpočtové kritériá. Vláda sa pokúšala ochrániť vybratých poskytovateľov pred exekúciami, ale zlyhala. Ústavný súd prijal podnet na konanie v tejto veci.

    A treba ešte dodať aj to, že vláda zneistila poskytovateľov zdravotnej starostlivosti rôznymi správami o pripravovanej reštrukturalizácii a optimalizácii. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dneska naozaj nevedia, na čom sú. Nevedia, že keď hospodária úspešne, keď sú v kladnom hospodárskom výsledku, či nie náhodou preto budú vylúčení z nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti. Keď sú v strate, tiež nevedia, či nie náhodou preto budú odtiaľ vylúčení. Keď už reštrukturalizovali, reprofilizovali svoje oddelenia, tiež nevedia, či nezavrú aj ostatné oddelenia. Keď ich ešte nereprofilizovali a nereštrukturalizovali, nevedia, či to majú urobiť, lebo nevedia, či ich ešte zavrú alebo nezavrú.

    Situácia, ktorá momentálne je, by sa dala znázorniť hoci aj týmto grafom, ktorý vám ukážem, ukážem ho takto, ktorí ešte o to máte záujem. Tento graf hovorí o vývoji dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Na konci oddlženia k 31. 12. 2004 bol súhrnný dlh štátnych zdravotníckych zariadení 800 mil. Sk. K 31. 12. 2005 sa vyšplhal na 2 mld. Čiže v roku 2005 štátne zdravotnícke zariadenia urobili dlh 1,2 mld. Sk. K 31. 12. 2006 to už bolo 4,4 mld. Polovicu roka 2006 už zodpovedala za štátne zdravotnícke zariadenia vláda na čele so stranou Smer, dlh už bol 2,4 mld. Za prvé tri mesiace roku 2007 urobili štátne zdravotnícke zariadenia dlh 800 mil. korún. Keď bude dlh narastať len týmto tempom a neurobia sa žiadne zásadné opatrenia, obávam sa, že bude narastať rýchlejším tempom, dlh za rok 2007 dosiahne medziročne 3,2 mld. Sk. Toto je reál zadlžovania štátnych zdravotníckych zariadení. Viem, že podľa správy a podľa interpretácie, ktorú zrejme ponúknu predstavitelia strany Smer, to bude vina predchádzajúcej vlády a krokov predchádzajúcej vlády v rezorte zdravotníctva. Tak si vám dovolím dať do pozornosti tento graf, ktorý hovorí o tom, čo urobilo zavedenie mäkkých rozpočtových kritérií so zadlžovaním štátnych zdravotníckych zariadení. Do júna 2006 dlhy voči Sociálnej poisťovni zo strany štátnych zdravotníckych zariadení klesali. Od júla 2006, keď prišla k moci nová vláda, začali takýmto spôsobom stúpať. Som zvedavý, aká bude na to odpoveď, či aj za to môže Dzurindova vláda.

    Vláda pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti teda nemá riešenia. Obviňuje predchádzajúcu vládu. Chce zavrieť úspešné nemocnice, naposledy to bolo uvedených 36 nemocníc v správe o optimalizácii, aby dofinancovala koncové nemocnice, na čom som už poukazoval, že je to logický nezmysel a nemôže to viesť k úspechu. Chce im zaviesť tvrdé rozpočtové opatrenia, v štátnych príspevkových organizáciách, len podotýkam, teda nie v akciových spoločnostiach, ale dobre by bolo nejako z tých akciových spoločností prepašovať tie tvrdé rozpočtové kritériá do štátnych príspevkových organizácií, teda je to mačkopes, to fungovať nebude. Vláda nedokázala ochrániť poskytovateľov pred exekúciami ani im nedokázala poskytnúť žiadnu cestu, ako sa vyhnúť exekúciám. Len tak pre informáciu, dnes je už vymáhaných formou exekúcií 340 mil. Sk. Jediné, čo vie ministerstvo zdravotníctva a vláda poskytnúť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je viera, čo nie je málo v prípade veriaceho človeka, v prípade ateistov je to už veľa, viera, že sa akosi ministerstvo zdravotníctva s veriteľmi dohodne. Iné riešenie teda vláda nemá.

    Čo urobila táto vláda pre zdravotné poisťovne. Vláda vyhlásila vojnu súkromným zdravotným poisťovniam. Najprv zakázala zisk a snažila sa prepoistiť 1 mil. štátnych poistencov proti ich vôli. A Legislatívna rada vlády namietala protiústavnosť a Protimonopolný úrad povedal na to jasné nie. Zišlo z tohto návrhu. Potom prišiel návrh na vyvlastnenie a vytvorenie jednej štátnej poisťovne, ktorý až priveľmi zaváňal februárom 1948. Na záver je na stole len zákaz zisku a legislatívno-ekonomické opatrenia na vytlačenie z trhu a vytvorenie jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne. Dámy a páni, slovenské zdravotníctvo má veľa problémov, ale zdravotné poisťovne nimi konkrétne nie sú. Už som o tom hovoril a ešte raz to poviem, že v správe o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve sa píše, že zdravotné poisťovne sa zaviazali celý kladný hospodársky výsledok za rok 2006 vrátiť do systému. Tak o čo vlastne ide vláde v snahe zakázať zisk, vyvlastniť súkromné zdravotné poisťovne? Ide o tie zisky alebo ide o niečo iné? By som veľmi rád počul odpovede pána ministra na tieto otázky.

    Čo urobila vláda v liekovej politike. To bude tiež zaujímavé. Ako som už povedal vo svojom prvom vystúpení, vláda si vytýčila v podstate pekný a správny cieľ, znížiť doplatky pacientov za lieky na minimálnu možnú úroveň. Preto znížila DPH z 19 % na 10 %, čo bolo síce nesystémové, ale pri regulovanej cene liekov by k nižším nákladom na lieky to malo viesť. A potom opatreniami vlády sa plošne znížili ceny liekov o 6,6 % s výnimkou tých, ktorým sa znižovali ceny v roku 2006. Oba kroky by teda mali viesť k zníženiu cien liekov pre zdravotné poisťovne, poskytovateľov aj pacientov. A pri zachovaní pravidiel kategorizácie, ktoré platili za predchádzajúcej vlády, by k tomu nesporne viedli. Ministerstvo zdravotníctva však opatrne ale veľmi významne pozmenilo pravidlo a kategorizácie. Takže bolo zrušené pravidlo jedna účinná látka = jedna cena, systém zrýchlených návrhov, ktorý nútil firmy iniciatívne tlačiť ceny dole. Kto dal najnižšiu cenu, taká bola cena účinnej látky pre všetkých. Negatívne pôsobí aj rozširovanie indikačného spektra pre onkologické lieky, napriek zníženiu DPH na lieky. Napriek plošnému zníženiu cien liekov to vyzerá v liekovej politike nasledovne. Keď v roku 2003 bol medziročný nárast nákladov na lieky v Slovenskej republike plus 6 %, v roku 2004 mínus 1 %, v roku 2005 plus 5 %, v roku 2006, keď v júni či v júli prišla nová vláda, už medziročný nárast dosiahol 13 % a v prvom štvrťroku roku 2007 to bolo dokonca 15 %.

    Čo urobila vláda Slovenskej republiky pre pacientov, lebo oni sú asi najdôležitejší v tomto systéme. Všetko, o čom tu dneska rozprávame, robíme pre pacientov.

    Jediný hmatateľný výsledok pre pacienta bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Len na margo veci chcem povedať, že tieto poplatky nezaviedla predchádzajúca vláda a nezavádza ich vláda v Maďarsku, v Českej republike preto, lebo chce byť zlá voči svojim občanom, nechce byť zvolená v ďalších voľbách. Zaviedli sme ich preto, lebo sme chceli limitovať nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Po zrušení týchto dvadsaťkorunových a päťdesiatkorunových platieb nadspotreba zdravotnej starostlivosti nie je limitovaná nijako. Len za 4 mesiace minulého roku zrušenie týchto poplatkov znamenalo výpadok pre poskytovateľov 600 mil. V roku 2007 to bude predstavovať výpadok 1,9 mld. Sk. A čo si myslí pacient o zrušení týchto poplatkov? Podľa prieskumu verejnej mienky 65 % respondentov odpovedalo, že v dôsledku zrušenia poplatkov sa kvalita zdravotnej starostlivosti nezvýšila. Majú pravdu, znížila sa.

    Pacienti sú zneistení diskusiami o zrušení nemocníc a poisťovní. Pacient dneska nevie, či má zostať v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej je, či má ísť do súkromnej, či má sa vrátiť zo súkromnej do štátnej. Proste nevie, čo sa bude diať, lebo to nevie ani ministerstvo, ani vláda, lebo v trojmesačných intervaloch sa to mení. Je zneistený aj tým, či okresná nemocnica, do ktorej vždy chodil, chodila jeho manželka, v ktorej rodila jeho manželka, do ktorej chodia jeho deti, nosí svoju mamičku, svoju svokru, či ešte bude alebo nebude budúci týždeň alebo budúci rok.

    Pacient nedostáva vyššiu kvalitu, vláda neurobila žiadne konkrétne kroky na zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, naopak, odsunula zavedenie indikátorov kvality do praxe a meranie kvality zdravotnej starostlivosti prostredníctvom nich. Kritizovala ich, že sú zlé. Neboli optimálne, priznávam, ale žiadne iné neponúkla. Pacient dnes síce neplatí 20 a 50 korún, zato je ale podľa pripravovaných opatrení ohrozený zúžením rozsahu zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia. Pacient nepocítil lacnejšie lieky. Podľa prieskumu verejnej mienky 80 % občanov nepocítilo zníženie cien liekov. Však ani to nemohli pocítiť, videli sme, ako narastali náklady na lieky.

    Čo urobila vláda pre zdravotníkov, o ktorých tak strašne veľa rozprávala strana Smer pred parlamentnými voľbami.

    Zdravotníci, lekári a sestričky, neboli spokojní s reformami predchádzajúcej vlády, ale dnes už začínajú chápať, že táto vláda nedokáže riešiť ich problémy, dokonca ich nedokáže ani pomenovať. Vláda rieši počet a charakter zdravotných poisťovní, čo zdravotníkov absolútne nezaujíma, namiesto toho, aby riešila problém reálneho ohodnotenia zdravotníckeho výkonu, ktorý sa priamo dotýka všetkých súkromných aj štátnych lekárov aj sestier. Zdravotníci uverili priamym aj nepriamym v náznakoch povedaným predvolebným aj povolebným sľubom o výraznom zvýšení miezd. Už vedia, že boli podvedení. Odborári pýtali 30-percentné zvýšenie miezd, pričom dnes už vieme, že systém má tak na 10-percentné zvýšenie miezd. Na tejto výške sa odborári aj s Asociáciou nemocníc dohodli. Asociácia fakultných nemocníc, ktorú ovládajú nominanti blízki strane Smer, sa už s odborármi dohodla bez toho, aby to mala kryté, na 20-percentnom zvýšení miezd. A čo vláda? Tvári sa, že ona žiadne sľuby nedala a je to na dohode medzi zamestnávateľmi a odborármi. Lenže odbory napriek tomu, že podporujú stranu Smer a túto socialistickú vládu, už tento priehľadný trik vlády prehliadli. Neveríte tomu? Prečítam vám niečo z listu, ktorý mi zaslal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb pán Kučinský, v ktorom píše: „Musíme konštatovať, že naša predchádzajúca snaha riešiť postupný nárast miezd prijatím niektorej z alternatív, ktoré vypracovala komisia zriadená ministrom zdravotníctva legislatívnou cestou, vyšla nazmar. Bolo nám odporúčané, aby sme otázku miezd riešili v procese kolektívneho vyjednávania.“ To sa uskutočnilo. Na základe kolektívneho vyjednávania píšu: „Zástupcovia zmluvných strán sa dohodli na tom, že túto neudržateľnú situáciu nie je možné vyriešiť ďalšími rokovaniami zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov, a tiež na tom, že je to priamym dôsledkom porušenia programového vyhlásenia vlády, ktoré jednoznačne garantovalo odvody štátu za ekonomicky neaktívnych občanov vo výške 5 % vymeriavacieho základu po dobu celého roka.“ V závere listu mi píše pán predseda Kučinský: „Vážený pán predseda, som presvedčený, že riešenie uvedeného problému je v rukách vlády Slovenskej republiky.“ Odborári vás prekukli.

    A čo ešte priniesla teda vláda zdravotníkom. No nový Zákonník práce, o ktorom sme dva dni diskutovali minulý týždeň. Je to darček od vlády pre všetkých zdravotníkov, pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A zhrniem to len jedným leitmotívom, lebo veľa sme o tom hovorili. Zdravotníci budú menej pracovať, to je dobrá správa, menej slúžiť, v podstate tiež je to dobrá správa, akurát menej zarábať, to už taká dobrá správa nie je.

    Smer klamal, že zdravotníctvo je priorita tejto vlády. Tvrdím to preto, lebo vláda zvýšila odvody za poistencov štátu o 1 % len na 4 mesiace, a nie na neobmedzenú dobu tak, ako to sľubovala strana Smer pred voľbami a ako to bolo uvedené aj v programovom vyhlásení vlády. Miesto 6,3 mld. Sk, ktoré boli sľúbené, prišlo do rezortu 2,1 mld. Sk.

    Smer klamal, že zdravotníctvo je priorita. A tvrdím to preto, lebo poznám štátny rozpočet na rok 2007. Medziročný nárast objemu disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva síce predstavuje 9,5 %, teda dokopy 7,6 mld. oproti roku 2006, čo je iste sympatický nárast, ale negatívne vplyvy ho nielenže negujú, pretože ukáže sa, a som o tom presvedčený, že už sa to ukazuje, že aj tieto finančné prostriedky sa trestuhodne prehajdákajú v rezorte.

    Zrušenie poplatkov znamená mínus 1,9 mld. Sk pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Mäkké rozpočtové kritériá pre poskytovateľov, predovšetkým v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu, snaha chrániť pred exekúciami, nová falošná vízia oddlžovania štátnych zdravotníckych zariadení a zastavenie transformácie sú riziká, ktoré dnes ani nevieme vyčísliť. Rovnako nevieme vyčísliť nadspotrebu zdravotnej starostlivosti. Len v primárnej ambulantnej starostlivosti to zrejme bude plus 10 % oproti tej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa poskytovala v minulosti.

    Veľkým rizikom je aj nestabilita platieb štátu za svojich poistencov. Zvýšenie odvodov na 4 mesiace znamená, že od mája 2007 bude platiť štát do zdravotných poisťovní menej, A nieže to tak bude, platí menej do zdravotných poisťovní. Ostáva otázkou, ako sa s tým zdravotné poisťovne vysporiadajú. V roku 2008, ako som už uviedol, chce štát zaplatiť dokonca v celkovom objeme menej do poistných fondov zdravotných poisťovní, ako to má byť v roku 2007.

    Za zmienku stojí aj realita kapitálových výdavkov a ich porovnanie s týmito výdavkami predchádzajúcich vlád. Za rok 2006 to predstavuje 1 mld., za rok 2007 to predstavuje 198 mil. a to je pre túto vládu zdravotníctvo prioritou.

    Dnes už teda vieme, že vláda nielenže za 12 mesiacov nerealizovala, ale ani nemá pripravené žiadne systémové opatrenia. Ale nielenže nemá systémové opatrenia, ale ani nevie dodržiavať zákony a riešiť bežné problémy ľudí. Neveríte tomu? Tak dva príklady poviem. Nová kategorizácia liekov, ktorá prišla do platnosti na jar, dnes už o nej rozprával pán poslanec Bastrnák, ale treba to zopakovať, porušila zákon o lieku. V zákone o lieku sa hovorí, že v každej ATC skupine, v každej kategórii liekov musí byť jeden liek bez doplatku. V 19 ATC kategóriách takýto liek nie je, v 19 prípadoch pacienti platia aj vtedy, keď im zákon určuje, že by platiť nemali. Nedokážete splniť ani to, čo je napísané v zákone o lieku. Ďalší príklad tu je ročné zúčtovanie poistného. Predchádzajúca vláda zaviedla ročné zúčtovanie poistného z dôvodu spresnenia výberu poistného. Prvýkrát sa podávalo v roku 2006. A bolo spojené naozaj so zbytočným administratívnym zaťažením občanov vyplňovaním tlačív. Volebný program SDKÚ – DS ponúkal na tento problém riešenie. Nájdete ho na internete, prečítate si ho. Smer v opozícii vehementne kritizoval ročné zúčtovanie už pred voľbami a pôvodne ho chcel úplne zrušiť. Teraz uvediem niekoľko citátov. Prvý je z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“ Druhý je z tlačovej besedy po rokovaní vlády 31. júla 2006 od Roberta Fica: „Vláda zruší súčasnú podobu ročného zúčtovania poistného.“ Ďalší je z tlačovej besedy po rokovaní vlády 31. 8. 2006 od Ivana Valentoviča: „Bude lepšie, do systému príde viac peňazí, zvýši sa platba štátu za svojich poistencov, zruší sa ročné zúčtovanie v súčasnej podobe.“ A 14. februára už v TV Markíza pán minister povedal: „Tohtoročné zúčtovanie bude po starom. Žiaľ, podarilo sa nám iba v minulom roku posunúť termíny tohtoročného zúčtovania.“ Jeho hovorkyňa Silvia Balázsiková 20. júna tohto roku už bola úplne úprimná, keď povedala: „Nepodarilo sa nám naplniť programové vyhlásenie vlády, ktoré vlastne prinášalo informáciu o tom, že zjednodušíme ročné zúčtovanie poistného. Ročné zúčtovanie poistného bude rovnako zložité, hoci sa ho vláda zaviazala zmeniť. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia nová vláda nedokázala za jeden rok svojho pôsobenia zjednodušiť. Priznávame sa, že sa nám to celkom nepodarilo a treba ho zmeniť.“ Ministerstvo zdravotníctva malo na úpravu ale dosť času. Kritika bola vehementná, sľuby sa napĺňajú už pomalšie.

    Záverom. Táto vláda za 12 mesiacov neurobila veľa. Smer sa správa, akoby bol v opozícii, ale je 12 mesiacov vo vláde. Faktom je, že 12 mesiacov vlády zhoršilo situáciu v rezorte. Zdravotníctvo sa zadlžuje zrýchľujúcim sa tempom, rastú náklady na lieky, poskytovatelia sú ohrození z tohto dôvodu exekúciami. Vláda Slovenskej republiky nerieši problémy rezortu, ale vedie vojnu so všetkým súkromným, úspešným, prosperujúcim. Najprv chcela zavrieť 36 malých nemocníc, predovšetkým tie, ktoré sa už reštrukturalizovali, sú úspešné a ekonomicky rentabilné, akurát už nie sú štátne. Pripomínajú totiž vláde, že v zdravotníctve to ide, dá sa hospodáriť vo vyrovnanom režime, len štátni manažéri to akosi vo svojich štátnych príspevkových organizáciách nevedia. Teraz vláda rieši nepodstatný problém počtu zdravotných poisťovní, ktoré nie sú problémom systému. Dnes už na základe tejto správy vieme, že vláda nielenže nemala, ale ani nemá pripravené žiadne systémové riešenia. Minister za rok neurobil skoro nič, ale ani nemohol nič urobiť, lebo ideologické zadania jeho vládneho a straníckeho šéfa sú totiž v praxi nesplniteľné. Jediné, čo robil, je, že písal správy, táto je piata, v ktorých demonštroval bezradnosť, nekompetentnosť a úplnú absenciu akejkoľvek vízie v podaní tejto vlády.

    Na záver mi dovoľte uviesť jedno dobromyseľné odporúčanie vláde, jej premiérovi a strane Smer. Čím skôr sa prestanete pokúšať v zdravotníctve realizovať vaše socialistické ideologické predstavy, čím skôr sa minister zdravotníctva vráti k riešeniu reálnych problémov zdravotníctva, tým väčšiu šancu na zastavenie prudko sa zhoršujúcej situácie v rezorte majú pacienti a zdravotníci. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, keďže sa blíži 19.00 hodina, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod. Áno? Dobre, takže začneme faktickými a budeme pokračovať. Hlásia sa pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Novotný, pán poslanec Zvonár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán poslanec Dzurinda, áno, to bolo pred pánom poslancom Kvorkom. Nie?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre.

    Takže pani poslankyňa Sabolová.

  • Nový čas pre pani poslankyňu Sabolovú.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, na začiatku svojho vystúpenia ste hovorili, že boli len tie faktické poznámky, zabudli ste ale na faktickú poznámku aj pani poslankyne Tóthovej za HZDS, tak to len chcem pripomenúť.

    Ak ste reagovali, že boli len dve faktické poznámky strany Smer, tu mi napadla jedna taká myšlienka. Pani poslankyňa Gabániová, ako služobne staršia poslankyňa Smeru, lekárka, dnes je vo výbore pre zdravotníctvo, bolo by možno dobré, keby ste sa boli prihlásili, pani poslankyňa, lebo by sme boli počuli názor poslancov Smeru aj odbornej zdravotníckej verejnosti Smeru. Čiže očakávala som vaše nie takéto faktické poznámky, ale vystúpenie.

    Druhá moja taká poznámka, ktorá mi napadla pri vystúpení pána poslanca, je, že mi chýbalo vyjadrenie pána predsedu parlamentu, pretože ten vystúpil k Zákonníku práce. Ale myslím si, že by jeho vystúpenie bolo kompetentné práve k tejto zdravotníckej správe, lebo sa tomu venoval. A prečo vlastne sa nevyjadrí k tému, ktorej dobre rozumie a do ktorej je zainteresovaný?

    Pán minister, niekoľkokrát vás vyzývali kolegovia aj teraz pán poslanec to urobil, že by ste mohli vystúpiť. Ja viem, že nemáte ľahkú pozíciu. Ale povedzte svoj názor na naše pripomienky. A veď bude to len pár faktických poznámok, ktorými zareagujeme, ak vystúpite v rozprave. Bolo by to jediné vaše vystúpenie. A vydržíte snáď tie naše faktické poznámky, pretože nie je správne, aby ste vystupovali v TASR, kde ste označili túto debatu za nekorektnú alebo taľafatky. Preto by bolo lepšie, keby ste vystúpili tu na pôde parlamentu.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela ohradiť voči vyjadreniu pána poslanca Novotného, že poslanci nevystupujú, lebo sú zbabelí. Pán poslanec, nikdy som medzi zbabelých poslancov nepatrila. A pokiaľ s určitými vecami som stotožnená a vnímam ich obsah a vzájomnú súvislosť, tak sa tu v parlamente neprezentujem.

    Ja viem, že zdravotníctvo je zložitá otázka, viem, že v minulosti veľké financie, ste aj finančnú stránku kritizovali, išli do zdravotníctva z privatizácie strategických podnikov. Dnes privatizácia nie je zdrojom. Ja som v minulom volebnom období niekoľkokrát interpelovala vtedajšieho predsedu vlády Dzurindu, kam vlastne sú namierené, ako sú efektívne využité peniaze z privatizácie. A pán premiér vtedajší mi povedal, že, pani poslankyňa, veď idú do rozpočtu, do rozpočtu idú. Nuž veľké peniaze v rozpočte znamenali aj možnosť byť veľkorysejší v zdravotníctve. A preto si myslím, že také tie kreslené maľovanky nielenže nie sú celkom reálne, lebo možno vychádzajú z iných podmienok, ako má dnes zdravotníctvo.

    A pokiaľ ide o odpočet zdravotného poistenia, keď mu vytýkate, pán poslanec, že nebol zjednodušený, áno, možno povedať, že určitá vina je v tom, že sa nestihol. Ale pravý dôvod je, že vy ste prijali, minulá vláda...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo úžasné. Nádherne ste zhrnuli všetky katastrofálne dôsledky Zajacovej reformy, ktorý neváhal použiť a použil aj externé spôsoby a ich platby, samozrejme, ľudí, odborníkov na to, aby pripravil svoju reformu. Nebudem hovoriť o motiváciách a pohnútkach, ktoré pána ministra k tomu viedli. Nebudem hovoriť o tom, ako nevedel odpovedať na otázky, dalo by sa povedať, na telo. Budem len hovoriť o tom, že ste ukázali ešte aj graficky znázornené dôsledky Zajacovej reformy, ktoré padali, až dokonca došlo k takej devastácii vzťahov medzi poskytovateľom, pacientom, poisťovňami a distributérmi liekov čiže participantmi v tomto priestore, k takým postdevastáciám týchto vzťahov, ktoré cíti najmä pacient a bude pociťovať najmä pacient. Pán minister Zajac neváhal zadlžiť občanov tohto štátu ešte aj v Svetovej banke. A ešte aj reformu propagoval za tieto peniaze. O efektívnosti toho, teda chcem povedať, pochybujem.

    Ďalšia vec. Z tohto si občan môže zobrať len toľko, že došlo k takej devastácii, ktorú bude veľmi ťažké zvrátiť. Dokonca sú tam nezvrátiteľné dôsledky. A to je tá katastrofa, to je to, že treba analyzovať tieto podmienky a treba veľmi rozvážne aplikovať zmeny, aby nedošlo k ďalšiemu poškodzovaniu.

    A to, že bolo oddlžovanie urobené z peňazí daňových poplatníkov, ktoré mali byť použité na úplne niečo iné, a neviedlo to potom už k narastaniu...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Faktická poznámka, pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len ku kolegovi Novotnému mal dve-tri doplňujúce poznámky, ktoré možno to rozšíria, ak už nebudem mať čas na to zareagovať. Ale súhlasím s tým. On to potom v závere vlastne povedal, na čo som sa chcel aj ja opýtať alebo čo som chcel doplniť. Ale naozaj ten diapazón riešenia existuje na ministerstve. Ale je tak schovaný a tak tajný, hanbia sa s ním vyjsť na svetlo sveta, pretože je to diapazón, ktorý patrí ešte do roku 1988. Ja už som teraz dneska povedal, ten čl. 4, to bol čl. 4 ústavy, ktorý hovoril o tom, že Komunistická strana mala vždycky pravdu. Dnes má pravdu kto? Má ju len predseda vlády?

    Pán minister, naozaj v tomto smere vaše pohŕdavé ticho nesvedčí o tom, že ste ochotný o niečom debatovať a hľadať riešenia, pretože taká vec, ako je problém v zdravotníctve, sa nedá vyriešiť jednostranne, bez dohody, bez smeru k nejakému konsenzu, k hľadaniu riešenia celospoločenského, pretože niet takej vlády, niet takej krajiny, ktorá by to dokázala urobiť len úplne jednostranne tak, aby to malo aj dlhodobejšie trvanie. Mrzí ma, že ste nepristúpili na odbornú debatu, lebo vážim si kolegov, ktorí tu zostali, ktorých to naozaj zaujalo. A myslím si, že ste sa ochudobnili o veľa, že ste nemali možnosť počuť reakcie na vaše vystúpenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Veľmi chcem oceniť vystúpenie kolegu Novotného, pretože myslím, že bolo vecné, odborné a presné. S jednou vecou možno trošku nesúhlasím, na záver pán kolega Novotný povedal, že čím skôr Smer prestane presadzovať svoje socialistické vízie, tým pre slovenské zdravotníctvo to bude lepšie. Priznám sa, že neviem, či sú to socialistické vízie. V Maďarsku je socialistická vláda a presadzuje niečo úplne, úplne iné, ale trochu, áno, taká ideologická obmedzenosť tu je. Aj pani poslankyňa Gabániová povedala, že trh a konkurencia nepatria do zdravotníctva. Tak by som sa chcel spýtať, pani poslankyňa vás, príp. ďalších, či napr. firma FAKON, ktorej vlastne bol spolumajiteľom pán predseda parlamentu a podpredseda Smeru, bola charitatívna organizácia alebo eseročka, alebo akciovka alebo či firma NEOMAD, ktorá sa podieľala na predražených centralizovaných nákupoch oftalmologických prístrojov, o čom hovoril kolega Ivančo, ktorej majiteľom je spolumajiteľ firmy FAKON pán Dušan Mach, je charitatívna organizácia alebo eseročka, alebo akciovka. Tie predaje, tak ako boli urobené, ako tu o nich bolo hovorené, sú typickým príkladom tunelovania, na ktoré vytvorili predpoklady aj tie zmeny, ktoré v zdravotníctve presadzujete. To je ten zásadný problém. Bez verejného obstarávania predraženie o vyše 30 % za každý jeden prístroj firmami napojenými evidentne na predstaviteľov Smeru, toto je vaša politika. A zároveň budete hovoriť, že v zdravotníctve nemá miesto trh a nemá miesto konkurencia? Myslím, že aj tieto fakty vás usvedčujú z pokrytectva a z toho, že buď neviete, o čom hovoríte, alebo jednoducho zatvárate oči pred realitou. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka, pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, som rada, že nie ste ani ideologicky obmedzený a ani odborne nespôsobilý, tak ako často označujete nás. Skutočne nám chýba vaša dokonalosť idúca k absolútnej arogancii a pohŕdaniu pravdou. Pravda je však taká, že práve vy ste dostali zdravotníctvo do obrovských finančných problémov, ktoré musí teraz ministerstvo riešiť. Odstrihli ste napr. od nemocníc rýchlu zdravotnú pomoc, dialýzu, biochemické pracoviská. Prečo ste outsourcovali práve tieto jednotky, ktoré prinášali isté financie nemocniciam? Do vašej dokonalosti sme ozaj nedorástli a ani nedorastieme a ani to nechceme. A ani nás to nenapadlo, ani nenapadne, aby sme vykazovali fiktívne pracoviská, ktoré reálne neexistovali, pričom rozpočet na ne bol stanovený a nebol nízky. MUDr. Potičný vo fakultnej nemocnici bol za vašej vlády v tom ozaj expert. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Novotný, hneď tak v úvode by som vám trošku doporučil to vaše odporúčanie o tých socialistických víziách a tak ďalej a tak ďalej. Viete čo, myslím si, že máte dostatok problémov tam, kde ste. Starajte sa do toho a nechajte nás na pokoji, my vieme veľmi dobre, čo robíme. To vás absolútne nemusí zaujímať.

    Po druhé. Keď sa tu bavíme o zdravotníctve, tak v prvom rade, pán poslanec, ja ako človek, ktorý nie je lekár a odborník tak ako vy, keď počujem slovo zdravotníctvo, tak v prvom rade sa mi predstaví pomoc ľuďom, všetkým ľuďom, všetkým nám, ktorí tuná v tejto spoločnosti sa pohybujeme, ale v prvom rade ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. A to sú ľudia, ktorí sú vekovo starší, to sú ľudia, ktorí počas celého svojho života do sociálnych poisťovní platili svoje príspevky, to sú ľudia, ktorí počas pôsobenia vašej vlády jednoducho boli postihovaní. Veď vy veľmi dobre viete, tie vaše slávne Zajacove reformy aké mali dopad na týchto obyčajných ľudí.

    Viete, hovoríte, že Smer tu klame, že Smer nehovorí pravdu. Práve, naopak, nepochopili ste to a vy to zrejme nikdy, páni a dámy z opozície, nepochopíte, že tá pomoc, ktorá sa tým ľuďom robí, o ktorej Smer hovoril v predvolebnej kampani, je napĺňaná. Chcem tým povedať, že všetko toto, čo sme hlásali, všetko toto, čo sme robili, všetko toto spĺňame na rozdiel od vás, a preto nemáme sa za čo hanbiť a ľudia si to vždycky vedia aj oceniť.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Dzurinda.

  • Vystúpenie pána poslanca Novotného bolo veľmi dobrou príležitosťou vidieť celkom konkrétne, že od roku 2004 Slovensko malo alternatívu, ako rozvíjať slovenské zdravotníctvo. Viacerí kolegovia povedali, ja to poviem tiež, nepochybne bola tu alternatíva, ktorá nebola dokonalá, mala svoje chyby evidentne, nebola dokončená, nevládali sme ju dokončiť, ale bola alternatíva. To, čo ale sledujeme už počas prvého obdobia súčasnej vlády a čo je aj v správe pána ministra zdravotníctva, hovorí o bezvýchodiskovosti a bezútešnosti súčasnej vlády. Ak niečo ponúkate, tak naozaj ponúkate návrat do zdravotníctva pred rokom 1989. A to sme si už vyskúšali.

    Dnešná rozprava je dôkazom toho, že vládna strana predstiera riešenie problémov, že lezie iba do tých oblastí, kde veci fungujú. Tieto oblasti trošku kazí, ale v nádeji, že budú fungovať ďalej. Ale nevie a nemá odvahu vstúpiť do takých citlivých oblastí, ako je zdravotníctvo.

    Pripomínam ešte raz. Rokujeme o správe na základe návrhu poslankyne najväčšej vládnej strany Smer. Zaráža ma, že do diskusie k takejto téme, ako je vývoj slovenského zdravotníctva, sa nezapojil jediný poslanec politickej strany Smer.

    A na záver ešte doplním vystúpenie svojho kolegu o taký vtip, keď počúvam, povedzme, faktické poznámky kolegov, že zrejme Smer smeruje najprv k jednej poisťovni a potom k jednej strane. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická, pán poslanec Zvonár.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Novotný, vo vašich opakovaných príspevkoch som cítil iba zúfalstvo, zúfalstvo z toho, že zdravotníci po nás nehádžu plášte, ako to bolo za vašej vlády, ktorá vyprodukovala takú vynikajúcu reformu.

    A čo vás vo vašich príspevkoch najviacej trápilo? Zisk súkromných zdravotných poisťovní, bez toho, či je to etické z hľadiska sociálneho, zdravotného poistenia.

    A prečo s vami nediskutujeme? Nechceme vám pokaziť vaše divadlo, ktoré tu predvádzate. Mimo tejto sály sme sa opakovane bavili, kde je kardinálny problém v zdravotníctve. A ten ste ani nespomenuli. Ak miesto nezmyselnej kritiky a invektív budeme riešiť problém disproporcie medzi rozsahom zdravotnej starostlivosti a výškou disponibilných zdrojov v zdravotníctve, potom sa určite do diskusie zapojím aj ja, pretože bude zmysluplná.

  • Ďakujem.

    Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Na úvod sa chcem ospravedlniť pani poslankyni Tóthovej, omylom som ju nevymenoval. Vystupovala opakovane vo faktických poznámkach. Veľmi si vážim jej vystúpenia. Tá zbabelosť nepatrila Ľudovej strane – HZDS, ale strane Smer a vláde Slovenskej republiky.

    Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Gabániovej. Pani poslankyňa, už vládnite. Už nechajte toho Zajaca na pokoji. Zajac už ani na Slovensku nie je. Už ho stále nerozoberajte. Vládnite, ste 12 mesiacov vo vláde. Zmeňte reformu, zrušte ju, keď je taká protiľudská. Sľúbili ste to zdravotníkom. Doneste nové reformné zákony. Nazvite si ich normalizačné zákony. Doneste ich do parlamentu, poďme o nich diskutovať.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, jediná veta. Viete, ono keď začnú dochádzať argumenty, začínajú invektívy. Takže ďalej sa o tom nechcem s vami rozprávať, len poznamenám, je možné, že za predchádzajúcej vlády boli vykázané nejaké fiktívne oddelenia. Chcem vám ale povedať, že v správe o redukcii siete a o optimalizácii siete zdravotníckych zariadení ministerstvo zdravotníctva zabudlo na celé nemocnice. Vždy je lepšie mať o tri oddelenia viacej, ako zabudnúť na tri nemocnice. To je vždy väčší problém.

    Čo sa týka pána poslanca Kvorku. Chceli ste od nás, aby sme vás už nechali na pokoji. Pán poslanec, nenecháme vás na pokoji, lebo my sme v opozícii a my máme kontrolovať vládu. A ja budem vystupovať a rozprávať, aj keď mi mandátový a imunitný výbor dá po každej schôdzi pokutu, dám si trvalý príkaz na účet, ale budem vystupovať.

    Je možné, že tomu zdravotníctvu celkom dobre nerozumiem, som rád, pán poslanec Kvorka, že mu rozumiete aspoň vy.

    Pán poslanec Zvonár, v tejto sále bolo dnes veľa zúfalstva, ale nebolo to zúfalstvo zo strany poslancov SDKÚ – DS. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem veľmi stručný. Zvykol som si na invektívy už od 5. júla 2006. Takže tieto vystúpenia ma absolútne ničím neprekvapili. To je prvý poznatok.

    Druhý poznatok. To, čo tu bolo prezentované, to bola politická agenda.

    A tretí poznatok. Posledné štyri roky ste o konsenze nehovorili. S nikým ste o tom nehovorili.

    Na margo pani poslankyne Sabolovej veľmi krátko. Taľafatky spomínal pán poslanec Novotný o úvodnej časti, teda I. časti materiálu. Pokiaľ to boli taľafatky a bolo to zhodnotenie toho, ako to reálne bežalo, tak potom ste posledné štyri roky vlastne diskutovali o taľafatkách.

    To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chcem sa opýtať ešte spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Chcel by som na záver konštatovať, že vystúpilo 10 alebo 11 poslancov v rozprave, bolo množstvo faktických poznámok. Nediskutovali sme preto, pretože nemáme absolútne k čomu diskutovať. Bolo tu množstvo demagógií povedaných smerom na Smer – sociálnu demokraciu a koaličných partnerov, ale, bohužiaľ, som dnes nepočul, že sme boľševici, to mi trošku chýba.

    Chcel by som povedať občanom Slovenskej republiky jedno. Ak ste si všimli všetky diskusné príspevky okrem jedného, ktorý bol pána poslanca Slafkovského, videli ste, že sa dotýkali súkromných poisťovní. Prečo sa dotýkali súkromných poisťovní? Pretože súkromné poisťovne vykazujú zisk 1,5 mld. korún. Vôbec sme týchto 1,5 mld. korún nedostali do systému, nie je to pravda. Som riaditeľ nemocnice, viem, majú podobné ceny, ako ich má Všeobecná zdravotná poisťovňa.

    Chcel by som povedať ešte občanom Slovenskej republiky, keďže opoziční poslanci odišli.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte. Chcel by som povedať asi toľko, na čo je malému Slovensku šesť poisťovní. Na to, aby tieto poisťovne žrali peniaze na svoje náklady, alebo potrebujeme peniaze do slovenského zdravotníctva? Hľadáme do zdravotníctva peniaze, sme osočovaní, sme zlí, sme antisociálni, sme socialisti a pomaly nie komunisti. Ja sa pýtam, ako do zdravotníctva dostaneme peniaze. Samozrejme, nechceli poslanci opozície počuť veci, ktoré sú v správe, ale škoda, že sme neprečítali celú správu, aby občan Slovenskej republiky, aj ten, ktorý nemá internet, sa dozvedel, že napr. bolo odštátnenie množstva činností, napr. bol vytvorený moloch Fakultná nemocnica Bratislava, kde ale predtým, ako ho spojili, ho odštátnili a osekali mu ruky. Odštátnili činnosti, ktoré potrebovala táto fakultná nemocnica na svoju činnosť. Neboli sme to my, ktorí sme navýšili fakultným nemocniciam o 100 % príjmy. A neboli sme to ani my, ktorí tieto fakultné nemocnice vytvorili.

    Ďalej chcem povedať občanom Slovenskej republiky, že treba si túto správu, pokiaľ možno, prečítať, kde v minulosti bol čerpaný Projekt technickej pomoci zo Svetovej banky, kde sa zobralo odtiaľ 428 mil. A boli implantované a posúvané spoločnostiam, ktoré sú vymenované aj menovite v tejto správe o slovenskom zdravotníctve.

    Neustále nás opozícia kritizuje, že nič nerobíme. Nie je to pravda. Nechceme urobiť chyby také, ako sa urobili pri prijatí minulých zákonov, keď boli o 14 dní, o dva mesiace a niekoľkokrát novelizované. Ministerstvo zdravotníctva určite na jeseň príde s víziou zdravotníctva Slovenskej republiky a budú aj riešenia, za ktoré určite budeme opozíciou kritizovaní. To je asi všetko, čo som chcel povedať.

    Ešte by som chcel povedať jednu vec. Na verejnú informačnú kampaň bolo vyčerpaných cirka 100 mil. a na nákup médií 58,7 mil. Toto všetko je uvedené v správe. Bolo to vyčerpané na reformu, ktorú odsúdilo 70 % občanov Slovenskej republiky. Pýtam sa, pre koho bola urobená táto reforma. Bolo to pre občana alebo pre privátne spoločnosti? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Keďže sme vyčerpali dnešný program, prerušujem rokovanie 11. schôdze do zajtra do 9.00 hodine a zajtra budeme pokračovať zákonom o vysokých školách (tlač 275).

  • Prerušenie rokovania o 19.21 hodine.