• Neverejná časť rokovania 11. schôdze NR SR o správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006, o správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006 a o súhrnnej výročnej správe o obchode s vojenským materiálom za rok 2006 (tlač 308).

  • Po desaťminútovej prestávke pokračovala verejná časť rokovania 11. schôdze NR SR o 10.18 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorých zaujíma nasledujúci bod programu, aby zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať verejnou časťou 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pristúpime k

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006.

    Túto správu ste dostali ako tlač 324 a spoločnú správu výborov ako tlač 324a.

    Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko, prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národná banka Slovenska predkladá na rokovanie Národnej rady a jednotlivých výborov ako každoročne správu o menovom vývoji v Slovenskej republike. Dovoľte mi stručne zhrnúť základné informácie o makroekonomickom vývoji v roku 2006, ktoré sú v správe detailne popísané.

    Vývoj slovenskej ekonomiky vyjadrený dynamikou hrubého domáceho produktu možno považovať v roku 2006 za priaznivý. Náš ekonomický rast bol jeden z najvyšších v európskom regióne, keď dosiahol 8,3 % za celý rok, pričom v II. polroku dochádzalo k výraznejšiemu zrýchľovaniu jeho dynamiky. Pozitívny trend pokračuje aj v roku 2007. Vývoj HDP súvisel predovšetkým s rozvojom produkčných schopností a zvýšením exportnej výkonnosti v priemyselnej výrobe. Zrýchľovanie jeho rastu bolo v roku 2006 spôsobené príspevkom čistého exportu, pričom nedochádzalo k akcelerácii konečnej spotreby. V dôsledku takto štruktúrovaného rastu ekonomiky Slovenskej republiky je preto možné hodnotiť tento vývoj ako zdravý a neinflačne pôsobiaci. To spolu s etablovanými priamymi zahraničnými investíciami vytváralo dobré predpoklady na udržateľnosť priaznivého rastu ekonomiky a na znižovanie zahraničného obchodného deficitu v ďalšom období.

    Ekonomický vývoj v roku 2006 sa premietol aj do zvýšenia zamestnanosti, poklesu počtu nezamestnaných, rastu produktivity práce a zlepšenia finančného hospodárenia, a to rastu ziskov korporácií.

    Kurzová politika bola v roku 2006 realizovaná v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Na vývoj výmenného kurzu v minulom roku vplývali operácie v rámci kapitálového a finančného účtu, ktoré súviseli najmä s meniacimi sa očakávaniami zahraničných investorov. Ich neistota ohľadne ďalšieho smerovania Slovenska po júnových parlamentných voľbách sa prejavila v odleve zahraničného kapitálu a v znehodnotení slovenskej koruny o viac ako 3 %. V dôsledku toho Národná banka Slovenska intervenovala a predala 3 mld. euro zo svojich devízových rezerv. Spolu s deklaráciou vlády Slovenskej republiky ohľadne pokračovania plánovanej konsolidácie verejných financií pri dodržaní pôvodného harmonogramu prípravy na prijatie spoločnej meny sa situácia na devízovom trhu stabilizovala. Vplyvom priaznivého makroekonomického a fiškálneho vývoja, ako aj vplyvom celkovej situácie vo vývoji okolitých mien došlo k obnoveniu dôvery zahraničných investorov voči slovenskej korune a k zvyšovaniu pozitívnych očakávaní. To sa prejavilo v postupnom zhodnocovaní výmenného kurzu slovenskej koruny. Ku koncu roku 2006 sa dynamika, apreciácia a celková volatilita výmenného kurzu zvýšila natoľko, že Národná banka Slovenska intervenovala nákupom devízových prostriedkov. Tento vývoj pokračoval aj začiatkom aktuálneho roka.

    Nakoľko istá časť rýchleho zhodnocovania výmenného kurzu bola špekulatívneho charakteru, Národná banka Slovenska v rámci devízových intervencií nakupovala v roku 2007 euro a devízové rezervy Národnej banky Slovenska dosiahli úroveň zo začiatku roku 2006. Po dohode všetkých zainteresovaných strán bola v marci 2007 revalvovaná centrálna parita slovenskej koruny o 8,5 %, čo reflektovalo priaznivý makroekonomický vývoj.

    Národná banka Slovenska vykonávala v roku 2006 menovú politiku v prostredí pomerne volatilného vývoja výmenného kurzu, pričom vývoj inflácie dosahoval rastúcu dynamiku najmä vplyvom zvyšovania regulovaných cien. Vysoké ceny ropy v prvej polovici minulého roku zvyšovali riziko rastu cien aj na rok 2007, v dôsledku čoho Národná banka Slovenska sprísňovala svoju menovú politiku. Celkovo Národná banka Slovenska zvýšila kľúčové úrokové sadzby v roku 2006 o 1,75 percentuálneho bodu.

    Vývoj cien energií, ako aj slabšia úroda mali v roku 2006 vplyv aj na vývoj inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, ktorá dosiahla úroveň 3,7 % a prekročila tak stanovený cieľ na minulý rok. Faktory, ktoré vplývali na vývoj inflácie v roku 2006, však boli mimo vplyvu menovej politiky Národnej banky Slovenska a patria medzi stanovené výnimky. Cieľom Národnej banky Slovenska bolo zabrániť tomu, aby nevznikali druhotné efekty z rastu regulovaných cien. Od januára tohto roku došlo k výraznému zníženiu inflácie pod úroveň 2 %, pričom v prípade priaznivého vývoja cien potravín a energií by mohlo v nasledujúcich mesiacoch dochádzať k ďalšiemu spomaľovaniu rastu spotrebiteľských cien.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na záver konštatovať, že Národná banka Slovenska sa nielen v roku 2006, ale aj v ďalšom období bude jednoznačne orientovať na plnenie konvergenčných kritérií a predovšetkým na splnenie svojho inflačného cieľa a tak spoluvytvárať podmienky na prijatie spoločnej meny euro v roku 2009.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch. Máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006 (tlač 324).

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006 vziať na vedomie.

    Zo strany výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor schválil spoločnú správu dňa 19. júna 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy niekto hlási ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán guvernér, ďakujem vám pekne za účasť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2006.

    Správu ste dostali ako tlač 326 a spoločnú správu výborov ako tlač 326a.

    Správu uvedie generálny riaditeľ Eximbanky Igor Lichnovský. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol správu o výsledku hospodárenia Eximbanky za rok 2006.

    Ročná správa o výsledku hospodárenia Eximbanky za rok 2006 je predkladaná v súlade so zákonom č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke v znení neskorších predpisov a plánov činností orgánov Eximbanky Slovenskej republiky. Rozpočet na rok 2006 bol schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 2013 zo dňa 14. 12. 2005. Základný cieľ schváleného rozpočtu Eximbanky na rok 2006 bol naplnený v objeme podporeného exportu. Eximbanka v roku 2006 prostredníctvom bankových a poisťovacích činností podporila export v objeme 85,1 mld. Sk, čo predstavuje prekročenie rozpočtovanej výšky o 15 %, a v porovnaní s rokom 2005 nárast o 14,9 mld. Sk, t. j. o 21,2 %. Prekročenie rozpočtovanej podpory sa dosiahlo tak bankovými, ako aj poisťovacími činnosťami.

    V bankových činnostiach to boli predovšetkým refinančné úvery, zmenkové úvery, odkup pohľadávok prostredníctvom eskontu zmeniek a poskytovanie záruk. Poisťovacie aktivity boli orientované na poskytovanie poistnej ochrany exportérom voči krátkodobým obchodovateľným rizikám, krátkodobým neobchodovateľným rizikám, strednodobým a dlhodobým rizikám. V rámci poisťovacích činností celkové upísané riziká dosiahli takmer 17,2 mld. Sk.

    Eximbanka Slovenskej republiky v roku 2006 posilnila svoj ekonomický potenciál, keď jej bilančná suma dosiahla takmer 8,6 mld. Sk, čo predstavuje nárast oproti roku 2005 o 887 mil. Sk.

    Oproti zámerom rozpočtu sa znížili prevádzkové náklady Eximbanky, ktoré boli čerpané na 88,1 %. Z vývoja celkových nákladov a výnosov vyplynul výsledok hospodárenia po zdanení v objeme 61 mil. Sk a v porovnaní s rozpočtovanou výškou bol vyšší o 71,4 % a medziročný nárast predstavoval 39,7 %. Rozhodujúce ukazovatele vymedzené v rozpočte na rok 2006 boli splnené.

    Návrh ročnej správy bol odsúhlasený Radou banky Eximbanky Slovenskej republiky a Dozornou radou Eximbanky Slovenskej republiky, bol odsúhlasený na zasadnutí vlády 23. 5. 2007 a na Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu dňa 14. júna 2007.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán generálny riaditeľ.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ivana Vargu. Len ako sledujem, nie je v sále. Predseda výboru tiež nie je v sále. Pýtam sa, je tu ešte niektorý poslanec z výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý môže informovať o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore? Pokiaľ nie, s ľútosťou vám musím, pán generálny riaditeľ, povedať, keby ste chvíľu počkali, prerušíme rokovanie o tomto bode programu, pokiaľ sa nevytvorí situácia, aby sme mohli zdarne dokončiť. Je tu pán predseda výboru, takže môže v mene výboru informovať. Takže ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ.

    A teda, pán predseda výboru, ak môžete, tak keby ste v mene výbor podali spravodajskú správu o výsledku prerokovania tejto správy vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke v znení neskorších predpisov túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu ročnej správy o výsledku hospodárenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 162 zo 14. júna 2007 súhlasil s uvedeným návrhom ročnej správy, ktorá vykazuje výnosy vo výške 940 402-tisíc Sk, náklady vo výške 879 375-tisíc Sk a bilančný rozdiel 61 027-tisíc Sk. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky túto ročnú správu schváliť.

    A súčasne poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Slovenska Igor Lichnovský ročnú správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Áno, ďakujem, pán predseda. Prosím zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi aj pánovi predsedovi výboru a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme

    návrhom ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.

    Návrh ste dostali ako tlač 319 a spoločnú správu výborov ako tlač 319a.

    Návrh uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku Peter Šimko a poprosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, v zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení predkladá Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006 na prerokovanie Národnej rade.

    Prezídium Fondu národného majetku schválilo ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2006 na svojom zasadnutí 26. 4. 2007 bez pripomienok. A taktiež Dozorná rada Fondu národného majetku na svojom riadnom zasadnutí 26. 4. 2007 bez pripomienok.

    V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 citovaného zákona v platnom znení predložil Fond národného majetku Slovenskej republiky materiál na prerokovanie vláde Slovenskej republiky. Vláda tento materiál prerokovala 16. mája a schválila ho svojím uznesením č. 438, pričom mu odporučila predložiť na prerokovanie a schválenie Národnej rade.

    Pán predsedajúci, všetko.

  • Ďakujem, pán prezident prezídia.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku poslanca Milana Reháka, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán prezident Fondu národného majetku SR, milé dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006.

    Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006, máme to v tlači 319, bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 248 z 11. apríla 2007 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006 na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 15. júna 2007, a to výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a poveril ho vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a predloženie uvedeného návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky na zasadnutie pléna. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 14. júna 2007 a uznesením č. 147 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky za rok 2006, ktorá vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 108 676 924-tisíc Sk, schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 14. júna 2007 a uznesením č. 170 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006 bola schválená uznesením č. 181 z 19. júna 2007. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania tohto návrhu a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán prezident, ďakujem vám za prednesenie správy, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje

    návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 320 a spoločnú správu výborov ako tlač 320a.

    Aj tento materiál uvedie prezident Prezídia Fondu národného majetku Peter Šimko, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni poslanci, v zmysle ustanovení § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2006 na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prezídium Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Dozorná rada Fondu národného majetku prerokovali predkladaný materiál na svojich riadnych zasadnutiach 26. 4. 2007, uznesenie Prezídia č. 1/CLXXXVI/07 a uznesenie Dozornej rady č. 3/IV/2007.

    V zmysle ustanovenia § 32 ods. 3 citovaného zákona predložil Fond národného majetku Slovenskej republiky materiál na prerokovanie vláde Slovenskej republiky. Táto tento materiál prerokovala na svojom zasadnutí 16. mája 2007 a uznesením č. 439 B.1 ho odporučila predložiť na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci...

  • Ďakujem pekne.

    Opäť teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Milana Reháka, aby podal správu o výsledku prerokovania aj tohto návrhu vo výboroch. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán prezident Fondu národného majetku SR, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2006.

    Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006, je to tlač 320, bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 248 z 11. apríla 2007 pridelil návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2006 na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore do 15. júna 2007: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na vypracovanie spoločnej správy a poveril ho prerokovať návrh vo výboroch a následne predložiť správu a na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

    Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 14. júna 2007 a uznesením č. 148 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu, ktorá vykazuje príjmy vo výške 48 450 634-tisíc Sk a výdavky vo výške 23 262 506-tisíc Sk schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 14. júna 2007 a uznesením č. 169 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku SR za rok 2006 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2006 bola schválená uznesením č. 177 z 19. júna 2007. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho oprávneniami podľa § 79 ods. 5.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto k uvedenému návrhu výročnej správy prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že – navrhovateľ, chcete ešte niečo vyjadriť sa? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať

    návrhom účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006.

    Je to tlač 256. Spoločná správa výborov je 256a.

    Návrh uvedie pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ivan Bernátek. Nech sa páči, pán generálny riaditeľ, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 so stanoviskom Dozornej rady Sociálnej poisťovne k tomuto návrhu predkladám v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) tretí bod zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh bol prerokovaný v Dozornej rade Sociálnej poisťovne. K návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 prijala Dozorná rada Sociálnej poisťovne uznesenie č. 27/2007 a stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne k návrhu účtovnej závierky za rok 2006 Sociálnej poisťovne bolo prijaté uznesením č. 28/2/07.

    Návrh účtovnej závierky je spracovaný v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve v znení neskorších predpisov a rešpektuje príslušné opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahujúce sa na hodnotené účtovné obdobie, t. j. rok 2006. Súčasťou návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne v súlade s § 123 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovne za rok 2006.

    K samotnému hospodáreniu. Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2006 bolo ovplyvnené existenciou povinného starobného dôchodkového sporenia, tzv. druhého dôchodkového piliera. V dosiahnutom výsledku hospodárenia sa prejavilo vykrytie deficitu spôsobené zavedením kapitalizačného systému z prostriedkov štátnych finančných aktív, a to v sume 19 200 mil. Sk. Príjmy v bežnom roku 2006 predstavovali 135 008 mil. Sk a výdavky 132 188 mil. Sk, z čoho vyplýva, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo prebytkom 2 820 mil. Sk.

    Spolu s prevodom finančných prostriedkov z roku 2005 mala Sociálna poisťovňa v roku 2006 k dispozícii zdroje v sume 146 839 mil. Sk a celkový bilančný rozdiel k 31. decembru 2006 predstavoval 14 651 mil. Sk.

    Najväčší podiel na výdavkoch mali výdavky na dôchodkové dávky, ktoré v roku 2006 predstavovali viac ako 90 % výdavkov Sociálnej poisťovne, v absolútnom vyjadrení tieto výdavky predstavovali hodnotu 119 957 mil. Sk. Pretože celkové zdroje v dôchodkovom poistení vrátane prevodu z predchádzajúceho roka a štátnych finančných aktív boli na úrovni 99 313 mil. Sk, hospodárenie v ňom skončilo deficitom 20 644 mil. Sk. Na prekrytie deficitu boli použité prostriedky rezervného fondu solidarity vo výške 17 253 mil. Sk, finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia 3 500 mil. Sk, základného fondu úrazového poistenia 2 210 mil. Sk, základného fondu garančného poistenia 800 mil. Sk a zákonného fondu poistenia v nezamestnanosti vo výške 4 200 mil. Sk.

    V roku 2006 vytvorila Sociálna poisťovňa správny fond vo výške 3 243 mil. Sk vrátane ostatných príjmov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Spolu so zostatkom správneho fondu z roku 2005 mala Sociálna poisťovňa k dispozícii 3 558 mil. Sk.

    Na zabezpečenie prevádzky použila Sociálna poisťovňa 3 315 mil. Sk, čo znamená, že o 243 mil. Sk menej, ako mala vytvorené zdroje v správnom fonde. Dôchodcovským správcovským spoločnostiam Sociálna poisťovňa v roku 2006 postúpila príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 18 242 mil. Sk.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán generálny riaditeľ.

    Teraz požiadam spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Roškovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 11. apríla 2007 č. 248 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 151 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 63 zo 14. júna 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 146 839 439-tisíc Sk, výdavky – náklady 132 187 937-tisíc Sk a bilančný rozdiel 14 651 502-tisíc Sk.

    Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 a návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 18. júna 2007 č. 69.

    Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť a prihlásiť sa ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň vzhľadom na to, že nemáte už požiadavku na vystúpenie ani vy, pán generálny riaditeľ, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predtým ako budeme pokračovať

    správou o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2006,

    vás chcem upozorniť, že v zmysle dohôd budeme po prerokovaní správy o činnosti a hospodárení úradu hlasovať o prerokovaných bodoch. Požiadam vás, aby sa jednotlivé poslanecké kluby dostavili do rokovacej sály.

    A teraz budeme pokračovať správou pod číslom tlače 323 a poprosím pána predsedu Rady pre reguláciu Jozefa Holjenčíka, aby správu uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2006 predkladám v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa tohto zákona správa obsahuje plnenie regulačnej politiky a výsledky plnenia úloh uložených zákonom.

    Uplynulý rok 2006 bol náročným obdobím, ktorý bol poznamenaný predovšetkým dramatickým nárastom cien ropy na svetových trhoch. Dramaticky sa vyvíjali i ceny elektrickej energie, čo spôsobilo tlak na ceny pre koncových odberateľov. Môžem konštatovať, že úrad našiel v minulom období riešenie, ktorým sa podarilo stabilizovať ceny. Po prvý raz od zavedenia priemernej ceny elektriny pre domácnosť na rok 2007 sa nezvyšovali vôbec. Ceny zemného plynu sa znížili na úroveň pred nárastom v roku 2006. Ceny tepla narástli iba nepatrne a ceny vodného a stočného sa znížili v priemere o 5,2 %.

    Dôležitou úlohou a poslaním úradu však nebola len stabilizácia cien, ale i vytvorenie konkurenčného prostredia, vytvorenie podmienok na intenzívnejší rozvoj investícií a zabezpečení ich optimálnej návratnosti. Úrad v uplynulom období veľmi pozorne a dôsledne sledoval proces unbundlingu v Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorý bol ukončený v roku 2006. Rovnako pozorne sledovali prípravy unbundlingu rozvodných energetických podnikov, tzv. REP-ov. Hlavný dôraz pritom kládol na skutočnosť, aby proces unbundlingu sa neprejavil v neprimeranom náraste cien.

    Významné úlohy plnil úrad prostredníctvom svojich zástupcov v inštitúciách Európskej únie. Je právoplatným členom Rady európskych energetických regulátorov CEER, členom Skupiny európskych regulátorov pre elektrinu a plyn (ERGEG), ktorá bola zriadená ako poradný orgán Európskej komisie. V tejto súvislosti sa naliehavou úlohou stáva presadzovanie národných záujmov v oblasti cezhraničných prenosov a hlavne kompenzačných mechanizmov.

    Sme si vedomí, že nie všetky činnosti, ktoré úrad vykonával, boli ideálne. Rezervy vidíme hlavne v skvalitnení a dôslednejšom uplatňovaní sekundárnej legislatívy. Veľkou výzvou je zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej dodávky energie pre odberateľov, kde vidíme priestor hlavne v príprave štandardov kvality pre jednotlivé sieťové odvetvia.

    Vážené dámy a páni, úrad si je plne vedomý zodpovednosti za reguláciu v rozsahu povinností uložených zákonom, pretože táto skutočnosť je veľmi citlivo vnímaná a dotýka sa každého obyvateľa. Výsledky v roku 2006 a novela zákona o regulácii, ktorá dôslednejšie implementovala legislatívu Európskeho spoločenstva do legislatívy Slovenskej republiky, boli základom na tvorbu novej regulačnej politiky, ktorá v súčasnej dobe vytvára rámec na zabezpečenie transparentnosti v sieťových odvetviach, vytvára podmienky na zabránenie zneužívania dominantného postavenia na trhu v sieťových odvetviach, ale aj ochranu najzainteresovanejších skupín odberateľov. Samozrejme, aj vytváranie podmienok na optimálnu návratnosť investícií a tvorbu primeraného zisku považuje úrad za nevyhnutnú a dôležitú skutočnosť na zabezpečenie bezpečnosti a kvality v dodávkach energie v budúcnosti.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Poprosím teraz pána poslanca Janiša, ktorý je určeným spravodajcom, aby nás informoval o priebehu prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som za výbor pre hospodársku politiku vám predložil správu výborov k správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2006.

    Túto správu prerokoval výbor pre financie, rozpočet a menu a náš hospodársky výbor. Obidva výbory odporučili Národnej rade vziať predmetnú správu na vedomie. A to isté aj gestorský výbor odporúča vo svojej spoločnej správe predmetnú správu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zobrať Národnej rade na vedomie.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem päťminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 11. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 11. schôdze hlasovaním.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Zostáva nám hlasovať o jednom vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/91 a potom o správach, ktoré sme prerokovali.

    Takže ako k prvému pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 278.

    Hlasovanie bude uvádzať pani poslankyňa Janka Vaľová, ktorú určil výbor pre sociálne veci a bývanie ako spravodajkyňu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím vás pekne, budeme hlasovať o tlači 278. V rozprave k tomuto zákonu vystúpili traja poslanci: pán poslanec Šimko, Klára Sárközy, pán Markovič. Dvaja podali pozmeňujúci návrh. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne navrhované z gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 84 za, 32 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave, tak ako postupovali poslanci postupne. Prosím, dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Šimka.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šimka.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 47 za, 31 proti, 46 sa zdržalo.

    Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Markoviča.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Markoviča.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 47 za, 48 proti, 27 sa zdržalo.

    Tento návrh pána poslanca Markoviča sme neschválili.

  • Ďakujem. Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 75 za, 33 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Konštatujem, že Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Takže po krátkej prestávke spôsobenej tým, že sme neboli uznášaniaschopní, budeme pokračovať, dámy a páni.

    Chcem vás najprv požiadať, aby som zistil, či sme uznášaniaschopní, aby ste sa prezentovali. Zaprezentujte sa, kolegyne, kolegovia, aby som zistil, či je Národná rada uznášaniaschopná.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 109 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Poprosím pani poslankyňu Vaľovú, ktorá ako poverená spravodajkyňa uvádzala návrhy na hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/91 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, aby uviedla záverečné hlasovanie, ktoré sme nemohli zrealizovať z dôvodu neuznášaniaschopnosti, a to hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. Takže poprosím vás, pani spravodajkyňa.

  • Poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 79 prítomných, 77 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006.

    Pán poslanec, pán predseda výboru Pavol Prokopovič uvedie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, teda neboli podané žiadne iniciatívne ani pozmeňujúce návrhy. Teda predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006: Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Slovenskej informačnej služby v roku 2006.

  • Hlasujeme o tomto návrhu uznesenia.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 64 za, 10 proti, 47 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme prijali navrhované uznesenie.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.

    Poprosím pána Jozefa Šimka, aby uvádzal hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým berieme na vedomie správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 78 za, 4 proti, 39 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz budeme hlasovať o

    súhrnnej výročnej správe o obchode s vojenským materiálom za rok 2006 (tlač 308).

    Pán poslanec Tibor Glenda bude uvádzať hlasovanie.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Keďže v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie súhrnnú výročnú správu o obchode s vojenským materiálom za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 64 za, 1 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Michal Lukša bude uvádzať hlasovanie o

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006. Je to tlač 324.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 108 za, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2006.

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Burian bude uvádzať hlasovanie o uznesení k

    ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2006. Je to tlač 326.

  • Ďakujem vám. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uznesenie Národnej rady máte predložené alebo máte na svojich stoloch. Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh ročnej správy o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 113 za, 14 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky za rok 2006.

    Pán poslanec Milan Rehák uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 319).

  • Ďakujem za slovo. Vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 123 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2006.

    Ďakujem pekne. Pán poslanec, ešte raz vás poprosím, aby ste uviedli hlasovanie k uzneseniu k

    návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 320).

  • Ďakujem. Taktiež v rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, že Národná rada schvaľuje výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 93 za, 25 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2006.

    Teraz pani poslankyňa Ľubica Rošková uvedie hlasovanie k

    návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 (tlač 256).

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky

    A. konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a

    B. schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 77 za, 2 proti, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2006.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2006 (tlač 323).

    Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nikto nevystúpil. Návrh gestorského výboru je predmetnú správu zobrať na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 75 za, 1 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetvi za rok 2006.

    Vážené pani kolegyne, kolegovia, tým sme odhlasovali všetky prerokované body. Chcem sa spýtať, vzhľadom na to, že na včerajšom grémiu sme dohodli ďalší postup k programu nasledovne, a to tak, že budeme pokračovať v schôdzi v pondelok o 13.00 hod. a že ako prvý bod prerokujeme správu o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Medzitým sa však nepodarilo včera odrokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia, preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sme v pondelok o 13.00 hod. najprv prerokovali tento vládny návrh zákona a potom pokračovali správou o vývoji v zdravotníctve.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Budeme hlasovať o mojom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 104 za, 2 proti, 3 sa zdržali, 7 nehlasovalo.

    Takže považujem za odsúhlasený návrh, budeme v pondelok začínať rokovací deň o 13.00 hod. prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní schôdze prerokovávaním ďalších správ, ktoré sú súčasťou programu. Zatiaľ vám všetkým ďakujem.

    Pán Boris Zala, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím všetkých členov zahraničného výboru, keby sa zúčastnili zasadnutia výboru dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 76. Ďakujem pekne.

  • Takže budeme teraz rokovať o

    správe o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006.

    Správa vlády je tlač pod číslom 262, spoločná správa výborov je 262a.

    Poprosím pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča a potom požiadam pána Petra Markoviča, ktorý je spravodajcom, aby sa pripravil, ale teraz ešte chvíľočku, pán podpredseda vlády, požiadam chvíľočku.

    Kolegyne, kolegovia, krátka prestávka, aby sme mohli začať prerokovávať uvedený návrh.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážený pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste uviedli správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 (tlač 262).

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, vážená Národná rada, dovolím si predložiť niekoľko úvodných slov či viet k predkladanému materiálu – správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006.

    Predložený materiál sa snaží podať ucelený obraz o stave a vývoji drogovej „scény“ Slovenskej republiky a aktivitách jednotlivých rezortov v oblasti boja proti drogám v období 2005 – 2006. Sústreďuje sa najmä na oblasť prevencie, liečby, resocializácie a uplatňovanie práva v boji proti drogám v kontexte medzinárodne prijatých zámerov a cieľov. Materiál vychádza z prijatej Stratégie vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti drogám na obdobie rokov 2004 – 2008 v súlade so zámermi a cieľmi Európskej únie a požiadavkami našej spoločnosti.

    Má štyri časti. Prvá časť sa sústreďuje na zameranie národnej protidrogovej stratégie a jej cieľov vyplývajúcich z Národného programu boja proti drogám. Druhá časť hodnotí politický aj inštitucionálny rámec protidrogovej politiky, samozrejme, s výrazným dôrazom na regionálny aspekt a miestny aspekt. Tretia časť sa sústreďuje na súčasný stav a postoj verejnosti k drogám. Ide aj o istým spôsobom senzibilizáciu spoločnosti, aby si uvedomila na jednej strane toto nebezpečenstvo a na druhej strane aby vytvárala a podporovala podmienky pre potieranie, najmä v oblasti prevencie, lebo najlepšia a najúčinnejšia metóda je prevencia a vytváranie podmienok pre ľudí tak, aby nemuseli podľahnúť týmto zlozvykom a tomuto nešťastiu. A štvrtá časť hodnotí jednotlivé oblasti plnenia zámerov tohto národného programu s dôrazom na oblasť znižovania ponuky a dopytu a oblasť medzinárodnej spolupráce.

    Napriek zložitosti a variabilite drogovej scény možno pozitívne hodnotiť kroky, ktoré boli realizované v predchádzajúcom hodnotiacom období, tak sme to predložili spolu s naším riaditeľom a, samozrejme, aj s pracovníkmi tohto úseku na jednotlivých výboroch, tak sme aj pozorne počúvali diskusiu v tejto oblasti a pozorne sme, samozrejme, prijímali isté pripomienky, ktoré odzneli a ktoré by sa mali prirodzene objaviť v našej pokračujúcej stratégii do roku 2008.

    Myslím si, že toto je kontinuálny program, na ktorom sa vieme zhodnúť, tak koalícia, ako aj opozícia, lebo ide o našich občanov a predovšetkým ide o mladých ľudí, aby sme vytvárali podmienky také, aby sa nerealizovali tie ciele, ktoré na tom nechutne zarábajú a zneužívajú tieto aktivity vo vzťahu k našim občanom, najmä mladým ľuďom.

    Predkladaný materiál bol 4. apríla 2007 predmetom rokovania vlády. Vláda tento materiál zobrala na vedomie a uložila mi, aby som ho predložil na rokovanie výborov a súčasne potom na rokovanie pléna Národnej rady prostredníctvom predsedu Národnej rady.

    Myslím si, že materiál z tej obsahovej stránky spĺňa tú analýzu, ktorú ste požadovali, a, samozrejme, vytvára isté konkrétne kroky na zlepšenie situácie Slovenskej republiky v nasledujúcom období.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím pána Petra Markoviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 261 z 18. apríla 2007 pridelil správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport prerokoval správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 dňa 14. júna 2007. Výbor zobral správu na vedomie a odporučil Národnej rade požiadať vládu Slovenskej republiky

    1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 – 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;

    2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 – 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 – 2012.

    Výbor požiadal podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny

    1. predložiť Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport doplňujúce informácie o realizovaných aktivitách programu boja proti drogám vrátane vynaložených finančných nákladov s termínom 30. september 2007;

    2. v rozpočte štátnej správy na rok 2008 zvýšiť finančné prostriedky Protidrogového fondu v porovnaní s rokom 2007 o 50 mil. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval správu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 dňa 12. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 dňa 18. júna 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval správu dňa 14. júna 2007. Ostatné výbory, ktorým bola správa o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006 pridelená, ju zobrali na vedomie a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky

    A. vziať na vedomie správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006;

    B. požiadať vládu Slovenskej republiky

    1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 – 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;

    2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 – 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 – 2012 s termínom 30. apríl 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

    a) vziať na vedomie správu o strednodobom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2005 – 2006,

    b) požiadať vládu

    1. zabezpečiť plnenie cieľov Národného programu boja proti drogám na obdobie 2005 – 2008 v súlade s prijatou Stratégiou Európskej únie a Európskeho akčného plánu boja proti drogám s termínom 31. december 2008;

    2. predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o komplexnom vyhodnotení plnenia Národného programu boja proti drogám za obdobie 2004 – 2008 a návrh Národného programu boja proti drogám na obdobie 2009 – 2012 s termínom 30. apríl 2009.

    Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 54 z 19. júna 2007, v ktorom určil mňa za spoločného spravodajcu. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Nie je záujem o rozpravu. Takže uzatváram rozpravu. Predpokladám, že už ani pán podpredseda, ani pán spravodajca nechcú viac. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán generálny prokurátor, pristúpime k prerokovaniu

    správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 (tlač 317).

    Spoločná správa výborov je tlač 317a.

    Pán generálny prokurátor Dobroslav Trnka uvedie správu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správu o činnosti prokuratúry SR za rok 2006 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

    Správa o činnosti je vypracovaná na základe pokladov spracovaných okresnými prokuratúrami, krajskými prokuratúrami, vojenskými obvodnými prokuratúrami, vyššou vojenskou prokuratúrou a zložkami Generálnej prokuratúry.

    Správa hodnotí činnosť prokurátorov na všetkých stupňoch organizácie vrátane ich súčinnosti, spolupráce a spoločenských prístupov k riešeniu závažných trestnoprávnych zistení s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä orgánmi Policajného zboru. Poznatky prokurátorov vyplývajú predovšetkým z pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a z výkonu dozoru nad zachovaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Celkový obraz o činnosti prokuratúry je zrejmý po zrátaní všetkých troch štatistických údajov, ktoré sa nachádzajú v priložených tabuľkách.

    Rok 2006 bol prvým rokom účinnosti nových trestných kódexov. Tento fakt podstatnou mierou ovplyvnil činnosť prokuratúry jednak tým, že bolo nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s absolútne novými zákonmi, overiť ich aplikovateľnosť, resp. neaplikovateľnosť v praxi, zvládnuť nové povinností, ktoré kódexy priniesli pre prokurátorov, a zároveň aplikovať ešte starý Trestný poriadok a starý Trestný zákon.

    Generálna prokuratúra už v správe o činnosti prokuratúry za rok 2005 opakovane kritizovala krátku legisvakačnú lehotu týchto zákonov a poukazovala na to, že bude mať negatívny vplyv na ich aplikáciu v praxi. Takéto reálne hodnotenie sa počas roku 2006 v plnej miere potvrdilo.

    Ukázalo sa, že Trestný zákon aj Trestný poriadok neboli dobré pripravené a že základný zámer zjednodušiť a zrýchliť trestné konanie nebol naplnený, ale práve naopak, niektoré ustanovenia nových trestných kódexov sa stali praktickou brzdou tohto snaženia. Ubudlo na jednej strane síce povinností sudcom, ale neúmerne sa zvýhodnilo postavenie obvineného aj jeho obhajcu, prípravné konanie sa skomplikovalo a predĺžilo. Je nevyhnutné, aby sa pristúpilo k novelizácii týchto kódexov, pričom tieto práce práve vrcholia a je reálny predpoklad, že novelizované trestné kódexy by mohli byť účinné od 1. 1. 2008.

    Musím tu poznamenať, že Generálna prokuratúra sa aktívne zúčastňuje práce komisií, ktoré vymenoval minister spravodlivosti, ale faktom zostáva, že v poslednom mesiaci, najmä v poslednom mesiaci sme sa trošku zadrhli pri názorovej nejednotnosti na jednotlivé paragrafované znenia.

    Je potrebné mimoriadne kladne hodnotiť postoj prokurátorov k novozavedenému inštitútu dohody o vine a treste. Prokurátori podali v tomto období 2 916 návrhov na dohodu o vine a treste, čo je viac, ako sme očakávali, avšak treba podotknúť, že zďaleka nedosahujeme iluzórne predstavy optimistické, ktoré hovorili, že by týmito odklonmi alebo týmto odklonom mohlo byť končené až 70 % vecí. Ja to, samozrejme, nevylučujem, ale k takémuto číslu sa môžeme dopracovať minimálne alebo maximálne v najbližších piatich-šiestich rokoch. To percentuálne vyhodnotenie skončených takto vecí predstavuje číslo 6,3 %, kde bolo ukončené trestné stíhanie voči známym osobám.

    V trestnej oblasti možno konštatovať, že prišlo k malému zníženiu kriminality, ale je otázka, či to reálne odráža stav spoločnosti. Skladba kriminality sa dlhodobo nemení a najväčší podiel má opäť majetková kriminalita. Rasovo motivované trestné činy nie sú síce početné, ale orgány polície a prokuratúry, najmä vzhľadom na ich medializáciu v roku 2006, venovali zvýšenú pozornosť, čo, samozrejme, bude pokračovať aj do budúcnosti. Naďalej pokračoval priaznivý trend odhaľovania korupčnej činnosti, ktorá patrí do náplne činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

    V netrestnej oblasti došlo síce k miernemu poklesu nápadu, čo je ale dôsledkom legislatívnych zmien, najmä v oblasti rodinného práva, pričom ja osobne považujem tieto zmeny za veľmi negatívne, najmä čo sa týka riešenia paternitných sporov a už v súčasnosti existuje legislatívny zámer opätovne prokurátorovi umožniť, aby do týchto sporov mohol aktívne vstupovať.

    Dôraz bol kladený na dodržiavanie zákonnosti postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy a pri poskytovaní opatrovateľských služieb. Pretrvával vysoký počet podnetov na mimoriadne dovolanie, pričom možno konštatovať, že 95-percentná úspešnosť v mimoriadnych dovolaniach svedčí o tom, že rozhodovacia činnosť či už súdov, alebo iných orgánov, ktorých rozhodnutia napadáme, je na veľmi nízkej úrovni.

    V činnosti vojenskej súčasti prokuratúry došlo v podstate k závažnej zmene, keď po rokoch sa do jej pôsobnosti vrátili príslušníci ozbrojených zborov, čo je nepochybne, ako uznáte, náročná a zodpovedná práca týchto orgánov.

    Register trestov ako súčasť Generálnej prokuratúry pokračoval v kvalitnom plnení si svojich úloh a pozitívne aj treba hodnotiť snahu o vydávanie výpisov a odpisov v každom krajskom meste, ako aj kroky smerujúce k prepojeniu národných registrov trestov v rámci Európskej únie. Samozrejme, minulý týždeň prijatý zákon o registri trestov, resp. jeho novela nám výrazným spôsobom otvárajú v tejto oblasti naše možnosti.

    Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry bolo v roku 2006 na štandardnej úrovni, tak ako pri predchádzajúcich troch rokov, pričom prokuratúra dodržala všetky záväzné ukazovatele rozpočtu a nedostatky sa vyskytli len pri materiálnom zabezpečení vojenskej prokuratúry, pričom teda vojenské prokuratúry zabezpečuje ministerstvo obrany. Boli vykonané kroky na príslušnú nápravu.

    V oblasti informatiky stále sa pracuje na možnosti elektronického prepojenia medzi políciou, prokuratúrou a súdmi. Máme tendenciu zrealizovať zavedenie tzv. elektronického trestného spisu. Bohužiaľ, ani v roku 2006 sa nepodarilo jeho plné zavedenie do praxe. Funguje len jeden pilotný program, resp. pilotný program na Okresnej prokuratúre a Okresnom súde Bratislava V. Najväčšie rezervy v tejto činnosti vlastne aj blokácia je na bedrách ministerstva vnútra, tak ako v minulosti.

    Na záver mi dovoľte uviesť desať bodov, ktoré by mali zlepšiť činnosť prokuratúry v roku 2007 a v následných rokoch:

    - Pripraviť návrh zákona o registri trestov; splnené vlastne už v tejto dobe.

    - Pripraviť novelu zákona o prokuratúre a o prokurátoroch a právnych čakateľoch. Samozrejme, prebehli za tú dobu od roku 2001 značné systémové zmeny v niektorých oblastiach, na ktoré aj tieto zákony musia reagovať, takže tieto zákony sú momentálne vo vnútornom pripomienkovom konaní prokuratúry.

    - Máme záujem podieľať sa na návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj na zákone o justičnej akadémii. Máme dojem, že tieto novely by mali urýchliť konanie, mali by umožniť lepšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a výhody, ktoré tieto zákony poskytujú advokátom v nebývalej miere, ktoré vlastne slúžia k tomu, že sa stretávame s oslobodzovaním páchateľov závažných trestných činov, najmä vďaka využívaniu obštrukcií, ktoré tieto normy pripúšťajú, že budú z toho odstránené.

    - Takisto máme záujem dokončiť práce na elektronickom prepojení registra trestov v Slovenskej republike a Českej republike. To je v podstate logická vec, nakoľko tieto štáty v minulosti fungovali pod jednou kuratelou. Máme k sebe veľmi blízko a počty vydávaných a žiadaných odpisov a výpisov z cudziny sú práve z Českej republiky.

    - Je našou povinnosťou pripraviť personálne a technické zabezpečenie evidovania európskych zatýkacích rozkazov v celej Európskej únii po vstupe do Schengenského priestoru a takisto zabezpečiť cezhraničné sledovanie, čo nám vyplýva z medzinárodných dohôd a zmlúv. Pracujeme na tom asi takým spôsobom, že je naším záujmom rozšíriť tabuľkové počty prokurátorov, pričom posilniť takmer o 100 % medzinárodný odbor, ktorý tieto európske zatýkacie rozkazy bude v budúcnosti realizovať. Vzhľadom na to, že ich je momentálne vydaných v Európe 64-tisíc, tak si viete predstaviť aj zrejme percentuálne množstvo, ktoré budeme musieť realizovať ako nárazníkový štát my.

    - Poslednou oblasťou je personálna oblasť, kde teda sa nám nepodarilo ani v minulom roku naplniť 100-percentne Úrad špeciálnej prokuratúry na 25 osôb, ktoré tam sú tabuľkovo vyčlenené. Bolo prijatých 5 prokurátorov na úrad, avšak stále je tento počet zrejme nedostatočný. Takisto je záujem po dohode s vládou Slovenskej republiky upraviť tabuľkové počty prokurátorov smerom nahor o 80 miest a o 0,8 % štátnu službu v pomere k prokurátorom.

    Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Som pripravený odpovedať na vaše otázky.

  • Ďakujem, pán generálny prokurátor. Prosím zaujať miesto pre navrhovateľa.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 318 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory odporučili Národnej rade správu schváliť, a to uzneseniami ústavnoprávny výbor č. 176, Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť č. 62, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením z 12. júna 2007 č. 66. Prvé dva zároveň odporučili požiadať vládu Slovenskej republiky, aby v systemizácii za rok 2008 zvýšila počty systemizovaných miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o jedného na každej prokuratúre Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2006 vyjadrených v uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu schváliť a požiadať vládu Slovenskej republiky o zvýšenie systemizovaných miest prokurátorov a štátnych zamestnancov tak, ako je to uvedené vyššie. Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2007 č. 183.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Potrebujeme sa dohodnúť, v mene poslaneckých klubov sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Lipšic. Najprv majú prednosť tí, ktorí, ak súhlasíte, lebo je tam kolízia. Nech sa páči.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, za klub KDH sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Daniel Lipšic. Má slovo. Potom vystúpi spoločný spravodajca pán Miššík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k správe najskôr všeobecne k počtu spáchaných trestných činov, ale potom aj k jednotlivým častiam správy, k niektorým z nich mám výhrady.

    Najskôr by som chcel upozorniť na štatistické údaje, ktoré sa týkajú trestnej činnosti, ktoré potvrdzujú v minulom roku pokles najmä najzávažnejšej trestnej činnosti, takisto pokles recidívy, odcitujem z tejto správy: Kým v roku 2005 bolo obžalovaných pre obzvlášť nebezpečnú recidívu 107 osôb, v roku 2006 to bolo 41 osôb. Tento trend začal už v roku 2003, kedy došlo aj k zmenám v Trestnom zákone, a od roku 2003 prišlo k poklesu násilnej kriminality o 28 %. Z 15 020 násilných trestných činov v roku 2002 na 10 896 násilných trestných činov v roku 2006. Mimoriadne významný je pokles pri najzávažnejšom zločine v našom právnom poriadku – pri vraždách. V roku 2003 bolo spáchaných 146 vrážd, v roku 2006 len 89. Je to pokles o takmer o 40 %. Je to najnižšie číslo od novembra 1989. Takisto došlo k poklesu pri lúpežiach o 17 %, pri znásilneniach o 25 %, pričom k najvýraznejšiemu poklesu prišlo v roku 2006, v prvom roku účinnosti trestných kódexov.

    Napriek veľkej polemike o tom, do akej miery môže mať výška trestu odstrašujúci účinok pri násilnej delikvencii, pomerne limitovaný tento účinok môže byť, ak výška trestu má vplyv na to, aby títo ľudia neboli na slobode, v našich uliciach naspäť po niekoľkých rokoch páchajúc, opakujúc násilnú trestnú činnosť. Takže ten trend je veľmi povzbudivý.

    Veľmi pozitívne hodnotím už od roku 2003 zavedený inštitút spolupracujúceho obvineného. Podľa tejto správy na strane 53 bol využitý v deviatich veciach. Myslím, že práve pri organizovanej kriminalite ide o inštitút, ktorý je nevyhnutný na odhaľovanie organizovanej kriminality.

    Ďalšie, na čo by som chcel upozorniť, je pomerne veľký nárast odpočúvania záznamu telekomunikačnej prevádzky, čo je tabuľka na strane 57. Len na ilustráciu by som povedal. V roku 2005 bolo úspešne využitých v tomto inštitúte 612 prípadov, v roku 2006 3 475, čo je naozaj obrovský nárast. A to ešte by som zdôraznil, že v tých rokoch 2005 a predtým už vtedy bola enormne veľká hystéria, že každý je odpočúvaný. Ja v tom nevidím problém, pretože ide o legálne nasadené odposluchy. Vždy som tvrdil, že Slovensko má problém s nelegálnymi odposluchmi, nie s legálnymi, a snaha zošnurovávať legálne odposluchy nelegálne odposluchy nevyrieši.

    Chcem sa zároveň ešte vyjadriť k tomu, čo povedal pán generálny prokurátor v rámci účinnosti nových trestných kódexov. Správa je v tomto taká trošku, trošku kontroverzná, pretože na jednej strane na strane 56 konštatuje posilnenie postavenia prokurátora a na druhej strane v záveroch hovorí, že bolo posilnené postavenie advokácie. Myslím si, že skôr to prvé konštatovanie je pravdivé. Samozrejme, ešte stále existujú, žiaľ, prípady, keď advokáti spôsobujú obštrukcie v konaní, ale to, si myslím, nie je dopad nových trestných kódexov, práve naopak. To, že sme už predtým zaviedli náhradného obhajcu tak, aby nemohli vypovedávať buď obžalovaní, alebo obhajcovia účelovo plné moci, a tým pádom dosahovať odročenie pojednávania. Tým, že došlo k novej úprave námietok zaujatosti a námietka už nebráni vykonaniu nariadených úkonov trestného konania, to boli všetko zmeny v prospech k lepšiemu a skôr k oslabeniu advokácie.

    Pamätám si, keď sme schvaľovali trestné kódexy a sedeli tu na balkóne predstavitelia Advokátskej komory a mali mnohé, mnohé pozmeňujúce návrhy – pán kolega Miššík to potvrdí –, tak odišli pomerne frustrovaní, som sa bál, že budem z komory následne vylúčený. Druhá vec je, že súdy nie vždy tieto inštitúty, konkrétne myslím náhradného obhajcu, využívajú, kde by mali, kde naozaj hrozí zmarenie hlavného pojednávania neúčasťou obhajcu alebo snahou vymeniť zvoleného obhajcu, a tieto nástroje by mali využívať častejšie. Napriek tomu využívané sú a mnohé prípady aj na Najvyššom súde by nebolo možné skončiť práve bez týchto nových inštitútov.

    Preto som bol veľmi prekvapený, keď som si prečítal návrh novelizácie Trestného poriadku, ktorá okrem iného počíta v jednej z alternatív so zrušením náhradného obhajcu. Ja chápem, že lobing advokácie je pomerne silný, ale zrušenie týchto inštitútov, ktorých cieľom je pôsobiť proti obštrukciám obžalovaných a niekedy, žiaľ, aj ich obhajcov, by bolo zjavným krokom naspäť. Rovnako návrh, posledne som počul návrh, aby o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia rozhodoval súd, veľmi škandalózny návrh, koncepčne úplne pomýlený, lebo ako môže súd rozhodovať v prvotnom štádiu trestného konania o dôvodnosti obvinenia a následne rozhodovať v merite veci o vine alebo nevine? Veď bude prejudikovať svoje vlastné rozhodnutie. Považujem takéto tendencie v návrhoch nových trestných kódexov za veľmi nebezpečné. Veľmi nebezpečné, ja by som pred nimi veľmi výrazne varoval.

    Dovoľte mi ešte sa vyjadriť k odklonom. Musím povedať, že štatistika, ktorá tu je uvedená na strane 115, v tomto podľa mojej mienky nie je celkom korektná, pretože si myslím, že by sa dohodovacie konanie alebo dohody o vine a treste mali počítať pomerom k podaným obžalobám, nie pomerom ku skončeniu všetkých trestných stíhaní, teda aj tých, ktoré sú skončené v prípravnom konaní napríklad tým, že je trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom alebo z iného dôvodu. Pretože dohoda o vine a treste vlastne je náhradou za právoplatný rozsudok a má rovnaký účinok. Čiže by som odporúčal nabudúce z tohto počtu to percento vypočítavať. To sa mi zdá rozumnejšie, logickejšie, ale aj korektnejšie.

    A musím povedať, že takmer tritisíc uzatvorených dohôd o vine a treste za prvý rok účinnosti je nad očakávanie. Ja si myslím, že v tomto sa má prokuratúra čím pochváliť, aj mnohé závažné prípady, keď dohodovacie konanie bolo využité, sú toho svedectvom.

    Ťažko povedať, koľko by malo byť percent odklonov z celkového počtu uzatvorených trestných vecí. Druhá vec je, že podľa mojej mienky by do odklonov mali byť počítané aj právoplatné trestné rozkazy. Trestné rozkazy sú formou odklonov od hlavného pojednávania, a pokiaľ sú správoplatnené, to znamená, nie je tam podaný odpor, tak by mali byť počítané tiež do odklonov. A ja by som možno odporúčal v budúcej správe, ak sa to dá, aby existoval údaj alebo štatistický ukazovateľ, koľko vlastne z podaných obžalôb bolo vybavených právoplatným trestným rozkazom.

    Rovnako musím povedať, že v minulom roku, roku 2006, došlo v justícii k poklesu nevybavených vecí, to znamená, že sa postupne znižuje počet nevybavených trestných vecí, čo súvisí aj s poklesom celkovo trestnej činnosti, a teda aj trestného nápadu, teda s poklesom počtu podaných obžalôb, ale je to trend, ktorý je priaznivý.

    Úplne na záver dovolím si vyjadriť sa ešte k časti, ktorá sa týka činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, kde by som chcel oceniť prácu Úradu špeciálnej prokuratúry. Práve v minulom roku boli správoplatnené viaceré kauzy. Častokrát sme počúvali rôzne námietky o bagateľných korupčných deliktoch, ktoré špeciálna prokuratúra rieši. Obžaloby špeciálnej prokuratúry v minulom roku v kauze Fruni, v kauze kyselinári, v kauze BMG boli právoplatne uzatvorené rozhodnutiami Najvyššieho súdu. Ďalšie, samozrejme, čakajú, ale myslím si, že aj minulý rok z tohto pohľadu mimoriadne úspešný preukázal v plnej miere opodstatnenosť fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry.

    Úplne na záver, pán predsedajúci, pri diskusiách s mnohými sudcami a prokurátormi, samozrejme, vždy existuje určitá obava, keď sa vytvorí nový právny predpis, nový Trestný poriadok, akým spôsobom bude aplikovaný. A justícia je konzervatívna zložka štátnej moci, čiže taká zotrvačnosť v nej pôsobí. Mnohí sudcovia majú výhrady, že prokurátori si ešte neosvojili kontradiktórne trestné konanie a sú na pojednávaniach viac pasívni, prokurátori, samozrejme, majú trošku iný názor. V každom prípade podľa mojej mienky po roku a pol účinnosti trestných kódexov sa ukazuje, že to bola správna cesta. Môžeme diskutovať, či bola legisvakancia krátka, dlhá. V každom prípade, akokoľvek by bola legisvakančná lehota dlhá, nevyhli by sme sa v praxi problémom, ktoré sa vychytajú až v praxi a nie v teórii. Skutočnosť, že doteraz nie sú novelizácie trestných kódexov vlastne pripravené, je svedectvom aj toho, že za rok a pol žiadne vážne problémy nevznikli, čo je naozaj vďaka mnohým skvelým sudcom a prokurátorom, ktorí na rekodifikácii pôsobili, ktorí ju pripravovali a nakoniec parlament ju aj schválil.

    Takže v tomto ja by som bol skôr v prospech menšej konzervatívnosti justície. Verím, že v priebehu niekoľkých rokov sa aj tá zotrvačnosť zmení. Ale opakujem ešte raz, myslím, že tento projekt, ktorý po štyridsiatich rokoch zavŕšil snahy o novú kodifikáciu, bol projektom, ktorý je úspešný, a aj klesajúca najzávažnejšia trestná činnosť je toho svedectvom. Ja pevne verím, že tento trend bude aj v ďalších rokoch pokračovať a nebude nabúraný snahami zmierňovať trestné postihy voči páchateľom najzávažnejších zločinov.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, aj pán poslanec Miššík?

  • Reakcia poslanca.

  • A pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová, pardon, ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Ja len v krátkosti. Súhlasím s pánom kolegom Lipšicom, ale nechcem vystupovať v rozprave, tak chcem jednu vetu povedať aj pánovi prokurátorovi, že mu želám, aby dozor nad spravodlivosťou a dodržiavaním zákonnosti sa im daril tak, aby dohody o vine a treste boli vždycky primeranými, aby sa náhodou nestalo, že nám ujdú ľudia, ktorí by si ten trest zaslúžili, len na základe toho, že sa na niečom dohodnú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Miššík. Poprosím pánu Miššíkovi ako spravodajcovi, má spravodajský mikrofón. Áno, už je, už funguje.

  • Ja som chcel bezprostredne reagovať na kolegu Dana Lipšica v dvoch veciach. Tou prvou vecou, naozaj aj mňa prekvapil ten obrovský nárast legálnych odposluchov, ktorých bolo ďaleko nad 3 400, čo oproti predchádzajúcim rokom bol až nárast možno štvornásobný. Rozmýšľal som nad tým, čo to mohlo spôsobiť. Ja si myslím, že to spôsobilo práve to, že sme veľmi sprísnili v novom Trestnom zákone tresty za nelegálne odposluchy. Ja som aj nad týmto rozmýšľal, lebo je to práve v prvom roku platnosti nového Trestného zákona. To je prvá vec.

    Druhá vec, ja som nikdy ani nefetišizoval a ani nejako nezatracoval novoprijaté kódexy, myslím si, že či už Trestný zákon, alebo aj Trestný poriadok boli dobrými zákonmi. Ja zas nezazlievam nikomu, keď ich chce zlepšiť. Ale musím podotknúť, že naozaj dnes je ešte veľmi skoro hodnotiť to, ako vošli do života. Dúfam, že aj v tej časti, v ktorej budem o chvíľu vystupovať, budem môcť dať nejaké návrhy, ktoré by k tomu prispeli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Áno, ďakujem. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, chcem nadviazať na tú časť, kde hovoril pán poslanec Lipšic k práci legislatívnych komisií na novelizácii, že vlastne tie problémy, ktoré spracovávajú, to sú problémy, ktoré sa vychytajú až v praxi. Ja si myslím, že to nie je tak, pretože ide o mnohé problémy, na ktoré sudcovia a prokurátori z praxe poukazovali v čase prípravy a prijímania týchto noviel v parlamente. Čiže ide o niečo, čo už bolo dopredu akosi posúdené, že problémy v praxi bude vyvolávať a tieto problémy sa vlastne v praxi aj potvrdili.

    Ďalej by som chcela hovoriť k otázke trestnosti, k najťažším trestom, ako tu bolo uvedené, k vraždám, ako aj je klesajúca ich tendencia; v roku 2002 143 a teraz 89. Vážený pán poslanec, ja mám veľmi veľké obavy, že do týchto počtov sa nezapočítavajú nájdení bezdomovci, nájdené osoby, o ktorých sa neskôr proste konštatuje, že ani ich totožnosť nebola známa a obyčajne pri neskorých pitvách sa zistí, že neboli stopy násilia. Ale ja sa pýtam, nemôže dôjsť k vražde aj bez stopy násilia? Niekto môže mať modrinku, že sa potkne, a môže to byť inak a podobne. Takže ja by som toto nepreceňovala, pretože zo sledovania...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa, bohužiaľ, čas uplynul. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Lipšic.

  • No k pani kolegyni Tóthovej, najprv k tej prvej poznámke. Áno, boli inštitúty, ktoré sa museli preveriť v praxi. Poviem konkrétny príklad, lebo vy ste príklad nespomenuli. Stále hovoríte tak pomerne všeobecne, asi nemáte žiaden, dobre. Napríklad superrýchle vyšetrovanie. Je teraz v praxi problém v prípadoch, bolo využité asi v 900, ale to je úplne nový inštitút, úplne nový inštitút, s ktorým nebola prax v minulosti, je problém v prípade, keď nie je návrh na väzbu. To treba zlepšiť. Ale do schválenia kódexov a do ich účinnosti o tom nikto ani len netušil, že taký problém vznikne. Vznikol až v praxi, o tom som hovoril.

    Po druhé, k tým vraždám. Pani kolegyňa, vy máte tendenciu vždy, keď ja poviem „a“, povedať „non a“. Tešme sa, že vraždy klesajú. Tešme sa, že sa chránia ľudské životy. To som nepochopil s tými modrinami, že niekto spadne. Tá štatistika vrážd je nie zo zistených páchateľov, to znamená, tam je objasnenosť pomerne vysoká, asi 80 %, ale to tú všetky vraždy, ktoré sa udiali. A rovnaký princíp sa robil v roku 2002, teda rovnaká metóda sa uplatňovala v roku 2002, v roku 1996, ako v roku 2006. Neprišlo k žiadnej zmene metódy. Pokiaľ naozaj neprišlo, že by viac ľudí v minulom roku len proste nejako náhodne spadlo zo schodov, tak nevidím v tom žiadne ratio, v tom, čo hovoríte. Ja budem rád, keď aj počas tejto vlády bude pokračovať trend poklesu najzávažnejšej zločinnosti. Veď predsa to je spoločný záujem celého parlamentu, aby najzávažnejšia hodnota – ľudský život bol čo najlepšie chránený. To nie je ani záujem koalície, opozície, to je záujem celospoločenský.

    Ďakujem.

  • Teraz sa do rozpravy v zmysle rokovacieho poriadku prihlásil spravodajca. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja som sa rozhodol vystúpiť hlavne z dvoch dôvodov, ale dovoľte mi úvodom povedať to, že prerokúvanie takto závažnej správy a niekoľkých takto závažných správ vždy na konci schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prináša možno dosť veľké rozpaky. Prerokúvame správu generálneho prokurátora, ktorá nám hovorí, aký je obraz zločinnosti na Slovensku, ako sa proti nej postupuje a aké výsledky sú. Som veľmi rád, že sú tu aspoň kolegovia z ústavnoprávneho výboru, napriek tomu, že v ústavnoprávnom výbore táto správa bola podrobená pomerne širokej diskusii. Myslím si, že nie je dobré, ak na pôde parlamentu pri prerokúvaní takto závažných vecí nie sú poslanci, ktorí budú rozhodovať aj o uznesení, ktoré v závere svojho diskusného príspevku prednesiem, pretože je to stanovisko ústavnoprávneho výboru.

    Dovoľte mi však zamyslieť sa, čo sa týka správy, nad dvoma vecami.

    Tiež si myslím, že to, že pred rokom a pol nadobudli platnosť a účinnosť nový Trestný zákon a Trestný poriadok, malo veľký vplyv aj na správanie sa ľudí, tak ako to povedal pán kolega Lipšic. Zaviedli sa nové inštitúty, sprísnili sa tresty pre zločincov a do trestného konania sa zaviedol pomerne dramatický prvok, to je tá kontradiktórnosť konania, na ktorú poukazovala a možnože aj poukáže ešte pán generálny prokurátor. Preto mi dovoľte, aby som zacitoval zo správy, lebo si myslím, že je to časť správy, ktorá hovorí presne o tých veciach, k čomu nakoniec viedlo uznesenie ústavnoprávneho výboru, že sme navrhli zvýšiť počty prokurátorov.

    Zo správy citujem, že: „Od roku 1990 až do roku 2002 bol nezmenený plánovaný stav prokurátorov, a to 728. Nárast trestnej činnosti od roku 1990 bol pritom značný. K miernemu zvyšovaniu počtu prokurátorov došlo ešte v rokoch 2003 a 2004, kedy sa počet prokurátorov zvýšil na 756. V roku 2005 a 2006 sa tento počet v súvislosti so zavedením rekodifikovaných kódexov, teda Trestného zákona a Trestného poriadku, ustálil na počte 825, teda takmer za 20 rokov sa počet prokurátorov zvýšil len o 97.“ Hovorím o tom preto, že ústavnoprávny výbor po rozprave prijal návrh uznesenia, ktorým chce teda zvýšiť počty prokurátorov.

    Ešte sa dotknem jednej otázky a to je už spomínaná otázka odklonov. Pán generálny prokurátor tu spomínal, že týmto pádom majú prokurátori oveľa viac práce. Ja však chcem poukázať na niektoré záležitosti, ktoré môžu evokovať určité podozrenia, ja ich nelinkujem, len hovorím, že aj pri mojich poslaneckých výjazdoch do jednotlivých krajov veľmi rád navštevujem aj krajské prokuratúry a okresné prokuratúry, kde sa pýtam na konkrétne čísla, koľko bolo podmienečne zastavených trestných stíhaní, koľko bolo dohôd o vine a treste a najmä koľko zmierov bolo uzavretých a skončených zmierov, pretože tie robí prokurátor. A dosť som sa čudoval, že aj v rámci jednotlivých krajov existujú obrovské, obrovské rozdiely v percentách pri využívaní týchto inštitútov, najmä zmierov. Konkrétne v Trnavskom kraji som sa dozvedel, že tie rozdiely medzi jednotlivými okresmi sú v niekoľkých desiatkach percent. Bol by som veľmi rád, keby na to pán generálny prokurátor zareagoval, aj keď sme s ním na túto tému hovorili a on mi vysvetľoval, že exitujú tu možnosti, ktoré ponúkol svojim podriadeným, v tom, že celý priebeh tohto konania o zmieri môžu natáčať tí, čo sú účastníkmi, buď na zvukovo-obrazový záznam, takže to by aj mohlo pomôcť, keby sme to zaviedli obligatórne. Bol by som zvedavý, nakoľko to prokurátori využívajú a či o tom existujú nejaké presné záznamy, o tomto využívaní tohto inštitútu takýmto spôsobom.

    Tým prejdem k ďalšiemu môjmu nápadu, ktorý súvisí aj s tým, čo hovoril vo svojej reči pán poslanec Lipšic. Myslím si, že by nebolo od veci, keď už sa zverejňujú rozsudky, všetky rozsudky a, predpokladám, aj rozsudky, ktorými bola schválená na verejnom zasadnutí aj dohoda o vine a treste, či by sme nevedeli presnejšie špecifikovať aj po okresoch, aj po krajských prokuratúrach aj uzavretie zmieru. Lebo tieto signály k niečomu vedú, niekto môže povedať, no dobre, odklony vedú aj k tomu, že v niektorých oblastiach, kde majú možno ľudia viac peňazí, dokážu dať viac na verejnoprospešné ciele a podobne, že zato tam rastie. Ja si skôr myslím, že treba nájsť reálne argumenty a reálne vysvetlenia preto, prečo sú také veľké rozdiely, a ja si myslím, že pán generálny prokurátor sa k tomu vyjadrí.

    Myslím si, že by sme mali v tejto chvíli nielen sucho konštatovať, že správa Generálnej prokuratúry je pred nami, ale mali by sme podľa môjho názoru so všetkou skromnosťou sa poďakovať generálnemu prokurátorovi aj prokurátorom, ktorí robia ťažkú prácu. Vieme, že nové trestné kódexy im dali nové inštitúty, v ktorých môžu bojovať proti zločinu oveľa viac, ako to bolo doteraz, a ja verím, že pomôžeme aj tým, čo teraz na záver prečítam, lebo to bolo uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktorým som bol poverený a ktoré musí zaznieť, pretože zaväzuje potom o uvedenom hlasovať celý parlament.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o činnosti prokuratúry: „Národná rada schvaľuje správu o činnosti prokuratúry za rok 2006, žiada vládu Slovenskej republiky zvýšiť počty systemizovaných miest prokurátorov o dvoch a štátnych zamestnancov prokuratúry o jedného na každej prokuratúre Slovenskej republiky v systemizácii v roku 2008.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, ktorí ste až doteraz vydržali, ďakujem za to, že ste ma počúvali a skončil som.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko chcem zareagovať na vystúpenie pána poslanca. Samozrejme, treba oceniť kvalitu, podrobnosť a vlastne správu Generálnej prokuratúry, ktorá je veľmi podrobne rozpracovaná. Ale chcem svoj názor podať na jeho rečnícku otázku, v čom to je, že v Bratislavskom kraji je toľko dohôd o vine a treste a napríklad vo Východoslovenskom nie. Ja som hlboko presvedčená, že je to v tom, že v Bratislavskom kraji majú ľudia oveľa viac peňazí a na východnom Slovensku tieto peniaze nie sú v takej miere v rukách občanov. Mne sa tento nový inštitút, a ja sa tým netajím, napriek tomu, že ho majú aj v západnej Európe, neľúbi, pretože vo mne podporuje presvedčenie, že s menším trestom, a výrazne menším, uspejú alebo dostanú nižšie tresty tí, ktorí sú finančne solventní a môžu si takúto dohodu dovoliť. A mne z toho vychádza, že kto má peniaze, má výhodu. Nemusíte so mnou súhlasiť, je to môj názor.

    A pokiaľ sú nejaké pocity, že kritizujem všetko, čo je od určitého autora, ja si myslím, že tie sú nenáležité, pretože na ústavnoprávnom výbore som jasne zhodné stanovisko vyjadrila s tým, že rušiť náhradného advokáta nepovažujem taktiež za vhodné.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím naozaj, aby nevznikli nedorozumenia, nereagovať na faktické poznámky. Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy ústne. Teraz sa pýtam, pardon, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ja som chcel zareagovať len na pani kolegyňu. Pani profesorka, ja neviem, či sme sa dosť dobre pochopili, ja som nehovoril o tých peniazoch v súvislosti s dohodou o vine a treste, tá s tým vôbec nemá nič spoločné. Tam sa rozhoduje na verejnom zasadnutí aj o náhrade škody. Ale ja som si myslel celkom niečo iné, to znamená iné odklony – podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier. Takže aby sme neprišli k omylu, lebo toto potom vôbec nesedelo, čo ste hovorili, to je prvá otázka. A druhá vec, myslím si, že asi je veľmi, veľmi potrebné uvažovať skôr pozitívnym smerom a nehľadať všade nejaké čudné veci. Všetko.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, takže teraz sa pýtam, kto chce v rozprave vystúpiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Vidím, že navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave, má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, v tomto malom množstve, vidím, že tu sedíme sami takmer právnici, čiže elegantne sme sa dostali od správy o generálnej činnosti Generálnej prokuratúry k Trestnému zákonu a Trestnému poriadku. Beriem to, na vysvetlenie.

    Tá správa nie je kontraproduktívna ani tie závery nie sú v takom postavení proti sebe, ako pán poslanec uviedol. Ja nekritizujem Trestný zákon ani Trestný poriadok, ja len hovorím, že na jednej strane sú tam kvalitné ustanovenia, ktoré, samozrejme, napomáhajú tomu, aby orgány činné v trestnom konaní mohli bojovať s najzávažnejšími trestnými činmi a najzávažnejším zločinom, na druhej strane však hovorím, že naozaj je to advokátsky Trestný poriadok, lebo pri týchto trestných činoch a pri týchto najzávažnejších páchateľoch máme obhajcov nie ex offo, kde sú, samozrejme, náhradní obhajcovia, kde sa nemôže stať taká obštrukcia, žeby sa menili. Ale pri tých, kde sú volení sami, prichádza pravidelne k týmto obštrukciám, to znamená, štyri dni pred ukončením vyšetrovania, resp. pred ukončením doby na oboznámenie a tri týždne pred ukončením väzby nám páchateľ vypovie obhajcu, žiadny náhradný, samozrejme, nie je, zvolí si sám nového, ten sa týždeň oboznamuje so spisom a dva dni potom predtým opätovne sa zmení tento obhajca a dospejeme k tomu, že lehota z väzby nám naozaj uplynie. Je to, samozrejme, obštrukčné, sú to obštrukčné možnosti, ktoré Trestný poriadok umožňuje a prokurátor alebo policajt nemá možnosť tieto nejako jednoznačne, aby mal oporu v zákone, aby tomuto zamedzil. Samozrejme, zamedzili sme tomu, je to zase taká finta prokurátora, že bez ohľadu na to, či to je oboznámené, alebo nie, podá obžalobu plne si vedomý toho, že súd mu túto vráti naspäť. No ale už my sme uspokojení s tým, že tam ide súdna lehota a táto sa potom začína rátať inak. Ja si myslím, že presne tie novely by mali smerovať k odstráneniu takýchto trebárs možností a toto je najväčšia prekážka Trestného poriadku, a preto hovorím, že toto je advokátsky Trestný poriadok, ktorý v obrovskom množstve prípadov umožňuje tieto obštrukcie.

    Kontradiktórny proces. No dobre, áno, je to novinka, je to relatívne v niektorých trestných činoch dobré a odporučil by som vám teraz sa ísť pozrieť na pojednávanie vraždy Kubašiak, to by ste videli, akým spôsobom v takýchto kauzách beží kontradiktórny proces. A je zbytočné hovoriť, že teda niektorí sudcovia si nenavykli na aktívne vedenie, to treba zažiť na vlastnej koži a niektorí sudcovia to ani v živote nebudú viesť, sú tam štatisti pri tom konaní, tým pádom to pojednávanie nikto nevedie, sú tam rôzne hádky, sú tam prestrelky, ktoré nemajú nič spoločné s právom. Musíme upozorniť sudcu, aby vykázal rôzne televízne štáby, tie sú tam s dovolením sudcu. Ani sudca nemá možnosť, zákon mu to vyložene zakazuje, aby bol poriadený takýto, áno, takýto zvukový a obrazový záznam bez súhlasu. To sú všetko veci, ktoré neviem, či budú odstránené jednoducho a jednoznačne, ale sú to veci, ktoré bránia potom v riadnom výkone procesu a tento sa neprimerane predlžuje.

    Ďalší prípad vám môžem uviesť. Žaloba je povinná uviesť zoznam dôkazov, ktoré budú na pojednávaní vykonané, prípadne ich nahliadnuť advokátovi. My dopredu si vybíjame tromfy z rúk v takomto procese, sme postavení do veľmi, veľmi pozične horšej strany než ten advokát, ktorý nemusí nám oznámiť osobu, ktorú privedie ako svedka alebo ktorú navrhne ako svedka na hlavnom pojednávaní vypočuť. Sú to zaplatení svedkovia, majú napísané výpovede presne v týchto najťažších trestných činoch. Máme s tým skúsenosti a vidíme, ako sa to robí. Nemáme možnosť dopredu sa tomuto vyhnúť a reagujeme až potom operatívne, zasa v spolupráci s políciou, ale tých policajtov po prvé nie je toľko a nie sú takí kvalitní.

    Ja by som ukončil debatu o Trestnom zákone takým malým prirovnaním. Je to nástroj. Trestný zákon je nástoj. Väčšinou nástroj, s ktorým niekto robí, väčšinou ho nevymyslí pre seba. Čiže ak niekto vymyslí lopatu, tak s tou lopatou niekto musí pracovať. Ono v podstate tá lopata, to je pekný, krásny nástoj, ktorý pozostáva z určitých častí, a je na niečo určená. Ale ten, kto s tou lopatou má pracovať, tak ten teraz musí nastavovať aerodynamiku tej lopaty, sklon medzi rúčkou a lopatou.

    A toto je možno teda aj taký prístup k tomu zákonu alebo vyjadrovanie sa k týmto normám jednak zo strany mojej a jednak zo strany pána poslanca Lipšica. Ja nesledujem svojimi vyjadreniami na margo negatívnych skutočností Trestného zákona a Trestného poriadku ani nič osobné a ani nič negatívne. To negatívne, čo je tam obsiahnuté, mojím záujmom je, aby sa to napravilo. Samozrejme, rozhodovanie sudcu o vznesení obvinenia je číri nezmysel. Áno, viem o tom, že takéto tendencie tam sú, viem aj o iných veciach, ktoré by, samozrejme, do toho Trestného poriadku v žiadnom prípade nemali byť zavedené. A bude, samozrejme, len na poslancoch, aby aj tiež reagovali na takéto veci, ak tuná niekto bude takéto nezvyklosti predkladať.

    Na margo dohody, čo povedal pán poslanec Slafkovský, nie je tu, no, dohoda je na to, že vychádzame z tej základnej premisy, že ten, kto sa s nami ide dohodnúť, naozaj nedostane toľko, čo by si zaslúžil. Keby dostal toľko, čo by si zaslúžil, tak tu dohodu s nami neuzavrie. Postráda to absolútne základnú logiku tohto inštitútu.

    Áno, troška som nepochopil pani poslankyňu Tóthovú alebo zrejme si myslím, že ona to myslela dobre, ale povedala to zle. Práve v týchto bohatých regiónoch, čo je Košice, Bratislava, Nitra, je najmenej dohôd o vine a treste, a to z toho titulu, že tí ľudia sú bohatí, nemienia sa dohodnúť a platia si advokátov, ktorí, samozrejme, nebudú navrhovať dohody, lebo to je menej úkonov, než ktoré sú vykonané potom v riadnom konaní pred súdom. Takže takto je to asi s tými peniazmi. Pokiaľ si človek môže zaplatiť nejakého advokáta, tam, kde sú tie regióny chudobnejšie, to bol jeden z dôvodov, čo som vysvetľoval aj na výbore, tam sú tie dohody častejšie.

    Na to, čo myslel pán poslanec Miššík, aj to sme rozprávali na výbore. Áno, existuje, na to som upozorňoval, že bude existovať možnosť podozrievania z korupcie prokurátorov, ale aj následne sudcov, ktorí dohodu schvaľujú, že teda by mohlo prísť k takým konaniam. Nevyhneme sa takýmto názorom na tento odklon, alebo resp. na všetky odklony. Faktom však je, že tomuto po prvé nikdy nezabránime a na elimináciu takýchto možností zo strany prokuratúry bolo vykonané asi toľko, že bolo na každú okresnú prokuratúru zakúpené monitorovacie zariadenie. Čiže nie je žiadny problém, aby prokurátor alebo prípadne ten obvinený, alebo jeho obhajca navrhli realizovať dohodu, aby pred zvukovým a obrazovým záznamom, tieto sú jednoduché digitálne kamery, sú na to vybavené miestnosti, takže, pre prípad. Práve preto to bolo zriadené, aby sme sa vyhli takýmto podozreniam. Využívané sú, ja vám teraz nepoviem presné číslo, kde a koľko. Faktom je, že ja nemôžem prokurátora prinúť, aby automaticky realizoval tento odklon. Je taká možnosť, aby takto postupoval, ale keď zvolí inú cestu meritórneho ukončenia veci, t. j. podaním obžaloby alebo nepristúpením na dohodu, Trestný poriadok mu to umožňuje. Aj v minulosti, keď bolo zavedené podmienečné zastavenie trestného stíhania, ja si pamätám, aká obrovská averzia bola prokurátorov, aby k tomuto konaniu pristupovali, nakoľko teda bolo jasné, že to je pre nich práca navyše pri následkom osvedčovaní páchateľa. Ale myslím si, že to naozaj nie je možné za takú krátku dobu účinnosti Trestného zákona a Trestného poriadku kvalifikovane vyhodnocovať. Toto nie sú problémy, ktoré by nás v Trestnom zákone a poriadku trápili.

    Neviem, či som ešte na niečo nezabudol. Myslím, že nie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    správou o stave ochrany osobných údajov 2005 – 2007.

    Je to tlač 237.

    Uvedie ju pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov pán Gyula Veszelei. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

    Gy. Veszelei, predseda Úradu na ochranu osobných údajov SR: Vážený pán predseda, vážení poslanci, vážené poslankyne, všetci prítomní, dovoľujem si vám zdôvodniť správu o ochrane osobných údajov za predchádzajúce obdobie, to znamená za obdobie od 1. apríla 2005 do 31. marca 2007.

    Táto správa priblíži činnosť úradu z pohľadu jeho poslania, úloh, kompetencií a vzťahov, a to v rámci Slovenskej republiky, ako aj k zahraničiu. Správa je doplnená a spestrená ešte aj o zaujímavé zistenia prieskumu verejnej mienky vykonaného k danej problematike, kde opýtaní, teda respondenti preukazujú svoju informovanosť, a to pokiaľ ide o samotný inštitút ochrany osobných údajov, o existenciu a poslanie úradu a najmä o svoje práva v danej oblasti.

    Treba povedať v tejto súvislosti, že uplynulé obdobie bolo prelomovým, a to v tom, že po prvýkrát v histórii úradu, ale vôbec výkonu tejto novej právnej agendy už viac ako polovica opýtaných občanov preukázala, že pozná svoje práva na ochranu osobných údajov. Tento fakt považujeme za úctyhodný výsledok okrem iného aj z hľadiska snaženia úradu v uplynulých rokoch.

    Pokiaľ ide o aktivity úradu v hodnotenom období, si dovoľujem pre vašu informáciu uviesť len niekoľko faktov a čísiel. V legislatívno-právnej oblasti úradom „prešlo“ viac ako 400 návrhov všeobecne záväzných právnych noriem iných rezortov za účelom ich pripomienkovania. Je to asi dvojnásobok počtu návrhov z predchádzajúceho obdobia a je následkom aj intenzívnejšej legislatívnej činnosti rezortov, ale aj zvýšenej aktivity úradu v tomto smere. V minulosti totiž niektoré rezorty takpovediac obchádzali úrad v tejto oblasti. Je však ešte stále čo naprávať v tomto smere a robíme opatrenia taktiež zamerané na zvýšenie tejto disciplíny.

    V roku 2002 bol prijatý aj teraz platný zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý bol v roku 2005 novelizovaný o požiadavky Európskej únie tzv. euronovelou. Táto novelizácia vyvolala zvýšený záujem odbornej, ako aj ostatnej verejnosti o vysvetlenie niektorých pojmov zo zákona, niektorých ustanovení. A tak v priebehu roka 2005 náš úrad spracoval stovky odpovedí na položené otázky z verejného a súkromného sektora. Išlo približne o 1 500 písomných odpovedí, ako aj e-mailových. K tomu ešte pribudlo týždenne niekoľko desiatok telefonicky položených otázok a taktiež osobné konzultácie na pôde úradu.

    Dovolil by som si uviesť niekoľko z najčastejších okruhov otázok v rámci tohto nároku na vysvetlenie. Bola to otázka zverejňovania zoznamu neplatičov či už nájomného, alebo poplatkov za spotrebovanú energiu, ďalej otázka potrebnosti a nepotrebnosti súhlasu dotknutej osoby k spracúvaniu osobných údajov, takisto povinnosť registrácie informačného systému, bezpečnosť osobných údajov pri ich spracúvaní, ochrana rodného čísla, kopírovanie osobných dokladov, ďalej monitorovanie rôznych priestorov kamerovými systémami.

    Pokiaľ ide o inšpekčnú činnosť, chcel by som povedať, že zahŕňa predovšetkým agendu prešetrovania oznámenia dotknutých osôb a iných fyzických osôb, ako aj samotnú kontrolu informačných systémov prevádzkovateľov. Inšpektori a analytici v uplynulom období vybavili 2 720 podnetov, teda prípadov. Treba tu poznamenať, že značnú časť z nich predstavovali porušenia práv dotknutých osôb pri spracúvaní ich osobných údajov zdravotnými poisťovňami v súvislosti s preregistrovaním do inej zdravotnej poisťovne. Tieto podnety boli postúpené z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Na základe rozhodnutia vrchného inšpektora z úradnej povinnosti bolo začatých ďalších 121 nových konaní na prešetrenie vlastných zistení odhalených v rámci preventívnej činnosti. V tejto súvislosti útvar inšpekcie vykonal aj niekoľko celoslovenských kontrolných akcií. Tieto boli zamerané, len tematicky poviem, na fungovanie kamerových systémov z hľadiska právneho režimu, ďalej na zodpovedné osoby u prevádzkovateľov informačných systémov z hľadiska ich ustanovenia alebo poverenia, ako aj z hľadiska úrovne ich vedomostí v danej oblasti, ďalej týkali sa registrácie informačných systémov, ako aj postupu pri overovaní totožnosti osôb pri jednorazovom vstupe do objektov prevádzkovateľa. Na základe už uzavretých kontrol bolo vydaných 116 opatrení a voči zdravotným poisťovniam boli osobitne vydané dve súhrnné opatrenia. Samozrejme, boli uložené aj finančné sankcie.

    V súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Schengenského priestoru a s tým súvisiacim zavedením Schengenského informačného systému úrad vykonal koncom roka 2006 a začiatkom roka 2007 špeciálne kontrolné akcie na konzulárnych oddeleniach zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, menovite v Kyjeve, Minsku, Moskve, Belehrade, Záhrebe, ktoré boli zamerané na dodržiavanie požiadaviek a odporúčaní najlepších praktík súvisiacich s vydávaním víz.

    V roku 2006 pracovníci nášho úradu, konkrétne útvaru inšpekcie, vykonali školenie pre školiteľov ochrany osobných údajov Policajného zboru určených pre oblasť Schengenského informačného systému a schengenskej policajnej spolupráce. Podobne boli uskutočnené školenia na danú problematiku u Železničnej polície.

    Chcel by som ešte spomenúť činnosť organizačného útvaru, ktorý zabezpečuje zahraničné vzťahy úradu, konkrétne účasť v orgánoch Európskej únie, spolupráca s partnerskými orgánmi v rámci Európskej únie a v ostatných štátoch, ako aj agendu súvisiacu s cezhraničným tokom osobných údajov do štátov nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany osobných údajov.

    Z aktivít úradu, resp. spomínaného organizačného útvaru vo vzťahu k Európskej únii a Rade Európy možno spomenúť účasť zástupcov úradu na zasadnutiach pracovnej skupiny na ochranu osobných údajov zriadenej Európskou komisiou podľa čl. 29 smernice č. 95/46/ES, ktorá zasadá obvykle 5-krát ročne a je poradným orgánom Európskej komisie, sídli v Bruseli. Úrad vymenoval svojho zástupcu aj do podskupiny pre internet v rámci tejto skupiny a má taktiež delegovaného svojho zástupcu vo výbore, podľa čl. 31 smernice je asistujúcim orgánom Európskej komisie a je zložený zo zástupcov členských štátov. Vyjadruje sa k návrhom dokumentov Európskej komisie, najmä k tým, ktoré súvisia s cezhraničným tokom osobných údajov. Úrad vysiela svojho zástupcu aj na ročne sa konajúce plenárne zasadnutie konzultatívneho výboru zriadeného v súlade s čl. 18 dohovoru Rady Európy č. 108.

    Ďalšou významnou oblasťou činnosti úradu bola agenda tzv. tretieho piliera v rámci Európskej únie, ktorá zahrňuje oblasť vzájomnej spolupráce a výmeny skúseností a informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, konkrétne políciou, justíciou, ale aj colnými orgánmi. Dozor nad spracúvaním osobných údajov u týchto informačných systémov vykonávajú v úzkej súčinnosti jednak spoločné dozorné autority, ako napríklad spoločný dozorný orgán Europolu, ďalej národné dozorné orgány, ako náš úrad, a európsky dozorný úradník na ochranu osobných údajov. V troch najdôležitejších spoločných európskych dozorných orgánoch JSB Europol, JSA Schengen a JSA Customs, ide o colný informačný systém, zastupovali pracovníci úradu Slovenskú republiku taktiež. Takto sa zúčastnili ôsmich zasadnutí Europolu a podobne to bolo aj u Schengenu, u JSA Schengen a takisto u colného informačného systému.

    Dovolil by som si ešte uviesť, že v rámci tretieho piliera sme sa zúčastnili a zúčastňujeme aj na rokovaniach policajnej pracovnej skupiny Police Working Party, ako aj EURODAC-u. Ale predovšetkým by som si dovolil zdôrazniť, že najdôležitejšími aktivitami úradu v rámci tretieho piliera boli úlohy súvisiace s pripravenosťou Slovenskej republiky na vstup do Schengenského priestoru.

    V hodnotenom období v rámci procesu Scheval Slovenskú republiku dvakrát navštívila misijná skupina zriadená Európskou komisiou pre preverovanie pripravenosti nových členských štátov na vstup do Schengenského priestoru a na zavedenie Schengenského informačného systému. Išlo o akciu zameranú na preverenie pripravenosti zainteresovaných rezortov, konkrétne Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, a to pokiaľ ide o bezpečné spracúvanie osobných údajov v budúcom Schengenskom informačnom systéme. Závery z týchto misií vyznievali pre Slovenskú republiku priaznivo, čo považujeme za úctyhodný výsledok aj z celoslovenského hľadiska.

    Je veľmi ťažké vymenovať i len stručne všetky udalosti a aktivity úradu, ktoré sa udiali v hodnotenom období. Bolo ich veľa a mohlo by ich byť ešte viacej, pokiaľ by bol úrad personálne celkom dobudovaný. Vychádzajúc z celkového počtu úradu niečo vyše 30 pracovníkov úradu a jeho skromného rozpočtu, si osobne myslím, že je to práca významná a sú to výsledky na povšimnutie.

    Naše ciele a plány do budúcna sú však, samozrejme, ďaleko presahujúce vyššie menované činnosti a udalosti. Už aj samotná príprava na Schengen a čoskoro nastávajúca realita Schengenského priestoru prinesie nové úlohy a možno prinesie aj iný pohľad na túto právnu agendu. Kvalitatívne aj kvantitatívne sa zmení aj spôsob výkonu dohľadu, ale aj formy spolupráce s inými rezortmi.

    Ako som to už konštatoval v závere podrobnej správy, znovu chcem zdôrazniť i na tomto mieste, že naším prvoradým cieľom naďalej ostáva zabezpečenie účinného dohľadu zameraného na dodržiavanie zákonného spôsobu spracovania osobných údajov prevádzkovateľmi informačných systémov, ako aj čo najlepšia ochrana osobných údajov občanov.

    A celkom stručne na záver by som si dovolil povedať pár slov o tom, čo úrad v budúcnosti plánuje realizovať:

    - Chceme dosiahnuť definitívne právne riešenie pre každoročný zaručený prísun potrebných finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre riadne fungovanie úradu, a tým vylúčiť akékoľvek pochybnosti o úplnej nezávislosti úradu.

    - Ďalej personálne dobudovať úrad, všetky odborné útvary pre zvládnutie aj tých najnáročnejších úloh a čo na najvyššej odbornej úrovni, ako aj dosiahnuť stabilizovanie osvedčených zamestnancov.

    - Ďalej chceli by sme zabezpečiť lepšie monitorovanie legislatívnych aktov rezortov z hľadiska ochrany osobných údajov.

    - Cestou novelizácie zákona o ochrane osobných údajov chceme dosiahnuť maximálne možnú mieru implementácie európskeho práva do legislatívy Slovenskej republiky.

    - Ďalej ako úrad chceme byť otvorení pre zmysluplnú spoluprácu s ostatnými rezortmi, úradmi, orgánmi, organizáciami aj občanmi.

    - Chceme sa zúčastňovať významných a dôležitých medzinárodných podujatí k danej problematike vo väčšom rozsahu ako v uplynulom období.

    - Chceme zvýšiť informovanosť verejnosti, osobitne aj školskej mládeže, v oblasti ochrany osobných údajov a využiť na to všetky vhodné spôsoby pôsobenia a spolupráce.

    - Ďalej od začiatku tretieho štvrťroka 2007 chceme zriadiť špeciálnu, predbežne iba päťčlennú skupinu odborných pracovníkov pre veci policajné a Schengen.

    Vážení poslanci, vážené poslankyne, keby som chcel ozaj veľmi stručne zhrnúť výsledky, ktoré sa v minulosti, teda v hodnotenom období dosiahli, tak by som si dovolil spomenúť iba pár faktov:

    - Bolo zaevidovaných 48-tisíc zodpovedných osôb, ktoré fungujú u prevádzkovateľov a majú na starosti otázku ochrany osobných údajov. Je to pomerne veľká skupina odborne orientovaných pracovníkov na túto problematiku a myslím si, že 48-tisíc ľudí, ktorí ovládajú problematiku ochrany osobných údajov prevádzkovateľov, je veľmi veľká pomoc z hľadiska zákonného spracovania osobných údajov.

    - Ďalej bolo zaregistrovaných 6 300 informačných systémov.

    - Vyzdvihol by som zas ďalej už spomenutú misiu Scheval, teda v súvislosti so Schengenom, kde odchádzali z previerky členovia misie spokojní a je to predovšetkým v prospech Slovenskej republiky z hľadiska jej budúceho vstupu do Schengenského priestoru.

    - Ďalej vyškolenie pomerne veľkého množstva školiteľov, ktorí potom ďalej niekoľko desiatok tisíc ďalších pracovníkov vyškolili v oblasti ochrany osobných údajov u polície a u Železničnej polície, je tiež veľmi významná skutočnosť.

    - Je významnou skutočnosťou, že úrad má vo všetkých relevantných orgánoch Európskej únie svojich zástupcov, či už v Európskej komisii, v Rade Európy, v spoločných dozorných orgánoch tretieho piliera, ako som spomínal, a podobne.

    - Je významnou skutočnosťou, že podľa prieskumu verejnej mienky už viac ako polovica občanov deklarovala, že pozná svoje práva v oblasti ochrany osobných údajov a 2 720 vybavených podnetov v rámci inšpekčnej činnosti považujem tiež za významný skutok.

    - Nie je k zanedbaniu alebo podceňovaniu 400 pripomienkovaných návrhov legislatívnych aktov, ktoré predložili nášmu úradu na pripomienkovanie z hľadiska ochrany osobných údajov.

    To by bolo z mojej strany, vážené poslankyne, vážení poslanci, všetko. Dovolil by som si poďakovať za vašu pozornosť a nech sa páči, pokiaľ máte otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov.

    Poprosím pani poslankyňu Mazúrovú, aby nás ako spravodajkyňa informovala o priebehu prerokovania.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložila informáciu o rokovaní k správe o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 – 2007 vo výbore.

    V súlade s § 38 ods. 1 písm. o) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 1. júna 2007 predložil Úrad na ochranu osobných údajov dvojročnú správu o stave ochrany osobných údajov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo 4. júna 2007 č. 322 pridelil Správu o stave ochrany osobných údajov 2005 – 2007 (tlač 237) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 – 2007 na svojej 17. schôdzi 19. júna 2007. Výbor uznesením z 19. júna 2007 č. 79 správu o stave ochrany osobných údajov v rokoch 2005 – 2007 zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetnú správu zobrať na vedomie.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie? Aha, nech sa páči, pán poslanec Vestenický. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda Úradu na ochranu osobných údajov, nie som síce právnik, ako ma pred chvíľkou podozrieval pán generálny prokurátor, ale zdá sa mi, že v predkladanej správe je na strane 34 v časti Zákon o Policajnom zbore neaktuálne, teda po starom interpretovaný zákon č. 171/1993 Z. z., a tým pádom aj obsah tohto bodu správy. Prezentuje sa tam iba § 69, ale zdá sa, že sa opomína § 69a, konkrétne jeho bod 3, kde je totiž háčik, pretože zákonom č. 166 z 24. 4. 2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je do § 9 v čl. III bod 4 daná taká maličkosť, ktorá ukladá nahradiť pojem „osobitné kategórie osobných údajov“ pojmom „osobné údaje“ v zákone č. 171. Poukazujem na vec preto, že pravdepodobne kvôli nejakej banalite nedošlo k prísnemu zosúladeniu oboch, resp. všetkých troch zákonov, teda zákona č. 428/2002 Z. z. a tam § 8, zákona č. 166/2003 Z. z. – § 9 čl. III v bode 4, a zákona č. 171/1993 Z. z. v tom menovanom § 69a. A tým sa rozšírili niektoré právomoci štátnej exekutívy až tak, ako sa možnože rozšíriť nechceli, a mali by teda v tejto správe byť zohľadnené a prezentované. Ak sa mýlim, tak som potešený, ak nie, poprosil by som do budúcna tieto záležitosti rešpektovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť navrhovateľ alebo spravodajca. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme teraz rokovať o informácii o predložení výročných správ, pardon, budeme teraz rokovať o

    výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2006 (je to tlač 303).

    Pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský nás oboznámi s účelom a obsahom správy. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som na základe § 18 ods. 5 zákona Národnej rady o pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2006.

    Predkladaná správa dokumentuje činnosti, ktorá vykonáva Ústav pamäti národa ako verejnoprávna ustanovizeň, materiálne a organizačné zabezpečenie plnenia úloh uložených zákonom v hodnotenom období 2006. Výročná správa bola prerokovaná Dozornou radou Ústavu pamäti národa a schválená Správnou radou ÚPN dňa 20. apríla 2007.

    Ja by som sa len skutočne v stručnosti zmienil o niektorých kľúčových bodoch v správe.

    Na čele Ústavu pamäti národa stála Správna rada, ktorá zasadala počas roka 10-krát a okrem plnenia zákonom stanovených úloh prerokovávala základné rozhodnutia vo veci činnosti ústavu, schvaľovala interné smernice, ich úpravy, aktívne sa podieľala na tvorbe úloh a projektov, vykonávala kontrolu plnenia konkrétnych úloh a operatívne riešila náročné situácie vzniknuté v dôsledku náhleho úmrtia predsedu Správnej rady Jána Langoša v júni 2006.

    Správna rada mala 9 členov. Dozorná rada zasadala každý mesiac. Na svojich zasadnutiach bola informovaná predsedom, resp. podpredsedom Správnej rady ÚPN o celej činnosti ústavu. Na jej zasadnutia boli pozývaní riaditelia sekcií a vedúci oddelení, ktorí informovali o práci v jednotlivých sekciách, resp. oddeleniach. Prerokovala štvrťročné správy o finančnom hospodárení ÚPN, správu o činnosti za rok 2005 a návrh rozpočtu na rok 2007, kontrolovala, či sú finančné prostriedky používané v súlade so zákonom.

    Pokiaľ ide o personálne zabezpečenie činnosti ústavu, do zamestnania boli novoprijatí štyria zamestnanci v súvislosti s potrebou zabezpečenia správy a prevádzky budovy. Pracovný pomer ukončilo osem zamestnancov. Stav zamestnancov k 31. decembru 2006 bol 75.

    Organizačná štruktúra ÚPN zahŕňala kanceláriu predsedu, oddelenie ekonomiky a správy, oddelenie sprístupňovania, sekciu informatiky, sekciu archívu, sekciu dokumentácie a sekciu evidencií. Samostatnou jednotkou bol referát oral history. Vysokoškolské vzdelanie malo 64 % zamestnancov a stredoškolské 36 % zamestnancov.

    Medzi najzákladnejšie úlohy Ústavu pamäti národa patrilo sprístupňovanie dokumentov oprávneným žiadateľom. V roku 2006 sa so žiadosťou o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu obrátilo 490 žiadateľov, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o viac ako dve tretiny žiadostí. S dokumentmi vyžiadanými sa oboznámilo 361 žiadateľov.

    V rámci Ústavu pamäti národa existoval archív ÚPN. Celoročný plán práce sekcie archívu nadväzoval na základné úlohy ústavu určené zákonom. V kalendárnom roku 2006 sa kontinuálne plnili čiastkové, začali sa nové úlohy na základe zavedenia projektového systému, ktorý nadväzoval na nový štatút ústavu prijatý v júni 2006. Prišlo k ďalšej delimitácii archívnych fondov a dokumentov, ktorá prebiehala na základe dohody podpísanej medzi Ústavom pamäti národa a ministerstvom vnútra. Uskutočnili sa dve delimitácie z archívu ministerstva vnútra v Levoči a zároveň bolo pristúpené k preberaniu personálnych spisov bývalých príslušníkov ŠtB z archívu ministerstva vnútra v Nitrianskej Strede.

    V priebehu minulého roka vznikla na ÚPN na základe organizačnej zmeny nová sekcia evidencie. Z hľadiska štruktúry sa táto sekcia stála úplne novou, pretože si jej vznik vyžiadali zvyšujúce sa požiadavky zo strany sekcie archívu, dokumentácie a oddelenia sprístupňovania. Sekcia evidencie pracovala na projektoch, ktorých cieľom je prepísať, spracovať a analyzovať údaje, evidenčné záznamy z produkcie bezpečnostných zložiek štátu z obdobia 1939 až 1989.

    Ešte považujem za potrebné spomenúť, že ústav zorganizoval v minulom roku tri veľké konferencie, resp. semináre. A takisto venoval pozornosť publikačnej činnosti. Boli vydané tri monografie, zároveň bol vydaný jeden zborník a štyrikrát do roka Ústav pamäti národa vydáva už tretí rok odborný historický časopis Pamäť národa, ktorý vychádza štvrťročne a má približne 100 strán.

    Takto v stručnosti. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Poprosím teraz predsedu výboru pána poslanca Nagya, aby nás informoval o priebehu prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložiť informáciu o rokovaní o výročnej správe Ústavu pamäti národa vo výbore.

    V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 a 1989 o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov 25. apríla 2007 predložil Ústav pamäti národa výročnú správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2007 č. 298 pridelil výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady rokoval o výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa na svojej 16. schôdzi 12. júna 2007. Výbor uznesením z 12. júna 2007 č. 74 výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa a žiada vládu Slovenskej republiky, aby riešila problém budovy Ústavu pamäti národa.

    Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihláseného nikoho. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Nie. Uzatváram rozpravu. Ďakujem pekne pánovi predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Petranskému aj spravodajcovi pánovi poslancovi Nagyovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ako posledným bodom dnešného rokovania bude

    informácia o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2006 (je to tlač 327).

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu poslanec Burian nás oboznámi s obsahom informácie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil informáciu o výročných správach politických strán a politických hnutí za rok 2006. Je predložená v zmysle § 2 ods. 2 písm. s) zákona č. 305/1996 Z. z.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedenú informáciu 14. júna 2007 a prijal k nej uznesenie č. 165, v ktorom okrem iného konštatoval, že v roku 2006 bolo registrovaných 127 subjektov, z toho 42 bolo k 1. 10. 2005 opätovne zaregistrovaných podľa zákona č. 85/2005. Výročnú správu v stanovenom termíne predložilo 40 strán, po termíne predložila 1 strana a správu nepredložila taktiež 1 strana.

    Výbor okrem iného konštatoval:

    1. súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho príspevku na rok 2007 všetkým stranám, ktoré vo voľbách v roku 2006 získali viac ako 3 % hlasov; ide o 6 parlamentných a 2 neparlamentné strany. Výbor ďalej odporučil ministrovi financií ukončiť začaté vymáhanie pokút uložených v správnom konaní u tých politických strán a politických hnutí, ktoré sú v likvidácii. V tomto prípade je už dopredu zrejmé, že ak ministerstvo financií dá 100-tisícovú pokutu, ktorá vyplýva zo zákona, vymáhať cez súd prostredníctvom exekútora, štát bude musieť zaplatiť všetky nákladové položky, pričom výsledok bude bez efektu;

    2. výbor zároveň požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky a ministra financií, aby pripravili v I. polroku 2008 novelizáciu zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach s dôrazom na § 30 dotýkajúci sa problematiky vyhodnotenia výročných správ. Bolo by vhodné, aby bola vypracovaná určitá metodika, prípadne vyhláška dotýkajúca sa overovania účtovnej závierky audítorom, a to hlavne s dôrazom na výšku finančnej odmeny, a aby tie neboli prekážkou pre vyhodnocovanie takýchto správ.

    Myslím si, že v prípade audítorov takto legislatívne upravená problematika momentálne chýba, a myslím, že je asi nutné, aby sa tento nedostatok odstránil.

    Ďakujem pekne, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme program podľa dohody. Prerušujem rokovanie 11. schôdze. Budeme pokračovať v pondelok o 13.00 hodine tak, ako sme sa dohodli. Prvý bod o 13.00 hodine, ktorý budeme prerokúvať, bude vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Želám vám príjemný víkend. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.26 hodine.