• Dobré ránko. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím, aby ste sa postupne dostavili do sály, zaujali miesta v poslaneckých laviciach, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady.

    Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rokovaní v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., teda Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

    tlač 283, ktorý teraz prerokúvame v druhom čítaní.

    Dovoľte mi, aby som vám ešte oznámil, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci Národnej rady: pán poslanec Ďuračka, Liška a Štefanec.

    Rovnako chcem uviesť, že na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky József Berényi.

    A teraz už poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny, pani ministerku Vieru Tomanovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.

    A rovnako by som poprosil spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie Róberta Madeja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Chcem pripomenúť, že s faktickými poznámkami sú ešte na včerajšie vystúpenie pani ministerky prihlásení poslanci: Nachtmannová, Halecký, Frešo a Kvorka.

    Takže teraz odovzdávam slovo pani poslankyni Nachtmannovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Nadviazala by som na ministerku v otázke, ktorá sa týka započítania pracovnej pohotovosti do fondu pracovného času, pretože táto otázka často rezonuje vo vystúpeniach aj v médiách. Každý členský štát Európskej únie, a teda aj Slovenská republika, je právnym štátom, a preto je potrebné bezvýhradne rešpektovať rozsudky Európskeho súdneho dvora bez ohľadu na politiku vlády či praktické problémy praxe. Rozsudky Európskeho súdneho dvora sú súčasťou európskeho práva tzv. case law a podľa Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev sme ako členský štát povinný právo Európskej únie a teda aj rozsudky Európskeho súdneho dvora implementovať do našich zákonov. Ak by sme tak neurobili, vystavili by sme sa hrozbe obrovských sankcií a platilo by sa to zo štátneho rozpočtu. Preto je pre mňa úsmevné počúvať často z úst kompetentných odborníkov, že smernice Európskej únie a rozsudky Európskeho súdneho dvora nemusíme dodržiavať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel len vysloviť uznanie pani ministerke, ktorá svojou profesionalitou, promptnosťou a ochotou prispela k tomu, že na tých rokovaniach, na ktorých som sa mohol zúčastňovať, sme pracovali v príjemnej, dobrej atmosfére s dostatkom informácií a so záverom, ktorý dnes budeme mať. Chcem pripomenúť, že často nachádzala aj východiská iba v takých našich filozofických zámeroch a úvahách a vedeli spolu s pani štátnou tajomníčkou Kršíkovou a ich tímom pripraviť riešenia, ktoré, ani som neveril, že sa dajú pretransformovať do nejakých rozumných a konsenzuálnych paragrafových znení.

    Chcem povedať na druhej strane, že to bola náročná príprava, pretože hlavne v tej finálnej fáze boli politické tlaky na niektoré body, na ktoré možnože nebola taká psychologická alebo aj politická príprava, takže v tom momente pripraviť sa, rozhodnúť, skontaktovať sa, je niekedy dosť náročné vzhľadom na povahu jednotlivých rokujúcich a, žiaľbohu, možno aj na niektoré naše neočakávané reakcie a požiadavky. Chcel by som len pripomenúť, že v budúcnosti by bolo dobré, aby sa aj poslanecké kluby a hlavne skupiny, ktoré sa danou problematikou zaoberajú, schádzali trošičku častejšie, aby sa vyjasnili tieto názory dva, tri mesiace dopredu a aby tá kryštalizácia nemusela byť posledný týždeň alebo posledné dni.

    Inak, myslím si, že sa možno aj poďakovať za včerajšie vysvetlenia k jednotlivým bodom. Ja ešte vo svojej rozprave ju požiadam o vysvetlenie k niektorým bodom, ktoré by som chcel viac precizovať, ale vcelku práca vynikajúca.

    Vďaka.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Musím zareagovať na pani ministerku v tej časti, kde sa venovala vybranej časti odpovedí na moje otázky. No, v prvom rade si myslím, že aj svoju odpoveďou potvrdila odbornú nespôsobilosť a poviem, v ktorej časti. Keď je niekto rok ministrom a za rok on a jeho tím nie je schopný pripraviť valorizáciu detských prídavkov a povie, že je to kvôli bývalej ministerke, ja to považujem za odbornú nespôsobilosť. Uznávam tú opravu, kde ste povedali, že, dobre, deti o stotisíc viacej, ale to nič nemení na fakte, že valorizované detské prídavky neboli.

    Ďalej, hovoriť, že v sociálnej neistote musíme držať ľudí v 2. pilieri len kvôli tomu, že je problém so súčasnými dôchodcami, tiež považujem za odbornú nespôsobilosť, lebo očakávam, že minister slovenskej vlády bude navrhovať riešenia, nota bene, minister sociálnych vecí, ktoré ľuďom budú dávať sociálne istoty, a nie ich ďalej zneisťovať.

    A k tej časti, kde ste hovorili o participačných mechanizmoch, ktoré neboli dohodnuté pri predošlom Zákonníku práce, no, pri podpise dohody sociálnych partnerov bolo dohodnuté, že si to dohodnú odborári so zamestnávateľmi zvlášť. Ale to jadro sa vám nepodarilo vyvrátiť, to znamená, vy ste nemali žiadnu dohodu sociálnych partnerov pri predkladaní Zákonníka práce.

    A ešte mi pripadá naozaj, a znova použijem ten výraz, odborne nespôsobilé, keď hovoríte, že celá dohoda nevyšla preto, lebo sa zamestnávatelia málo snažili. Myslím si, že ten, kto sa málo snaží, bolo vaše ministerstvo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, nič iné mi neprichodí, len zareagovať tu zase na svojho predrečníka z radov opozície. Viete, pán poslanec, ...

  • Nie je možné, pán poslanec, bohužiaľ, na pána poslanca. Na pani ministerku.

  • Budem sa vyjadrovať, samozrejme, budem sa vyjadrovať na vystúpenie pani ministerky a to spadá do toho kontextu hovoriť o nespôsobilosti a takýchto nezmysloch. Je to jednoducho už nezrozumiteľné a nepochopiteľné, pretože, ak je raz dakto tu, kto dačo navrhuje, kto tu dačo predstavuje, kto sa postaral o novelizáciu Zákonníka práce takým spôsobom, ako sa postarala pani ministerka, a nie je z radov tých, ktorí sú tu vysnívaní, tak jednoducho je to všetko zlé, je to nespôsobilé, je to neodborné atď., atď.

    Pravý opak by som chcel povedať. Som zaradený v sociálnom výbore, ktorý je gesčný výbor, čo sa týka tohto zákona. Viem, koľko roboty a mravčej práce dalo pani ministerke a celému kolektívu pri príprave tohto zákona, ktorý tu dnes prerokúvame. Čiže, ja musím, naopak, o tom, čo som tu počul, povedať, že je potrebné ozaj poďakovať sa za trpezlivosť pani ministerke, že tu včera dokázala sedieť a počúvať tie nechutné invektívy, ktoré boli na jej hlavu podávané počas celého rokovania a je potrebné ozaj sa poďakovať aj kolektívu, s ktorým pani ministerka spolupracovala s tým, že sa zaslúžili o takú novelizáciu tohto zákona, ktorá má svoju podstatu, má svoje opodstatnenie, ktorá ozaj zabezpečuje práva zamestnancov, ktorá zabezpečuje to, čo je potrebné, to, čo v tomto Zákonníku práce chýbalo z vašich radov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Vaľová, Halecký a Lipšic. Ešte pani ministerka nebude reagovať.

    Teraz v zmysle § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal o slovo predseda Národnej rady, pán predseda Národnej rady.

  • Dobré ráno, dámy a páni. Primerane k náplni môjho programu som sledoval rozpravu k vládnemu návrhu novely Zákonníka práce, a keďže sa v rozprave ocitli a boli prezentované názory, ktoré vo mne vyvolali minimálne údiv, ale aj potrebu na ne reagovať, dovoľte niekoľko reflexií a vopred avizujem, z výrazne politickej alebo politologickej pozície. Vopred sa ospravedlňujem, keďže som zvyknutý na reakcie najmä z pravej časti spektra, smerujúce do neodbornosti, intelektuálneho deficitu, neschopnosti vnímať realitu, za to, že budem používať výrazne politický aparát a to aj napriek tomu, že ako človek som vo svojom živote prešiel od pozície zamestnanca, robotníka, šoféra cez pozície manažérske až po pozície zamestnávateľské, ktoré sú mi takisto blízke a ktorými sa vôbec netajím.

    Samozrejme, a treba to povedať veľmi otvorene a hovorím to aj preto, že toto ako keby bol určitý live motív rozpravy a ja hovorím, že je to dobré, lebo tak to má byť a toto sú tie pravé miesta sporu, ideových sporov medzi ľavicou a pravicou, ktorými sa vinie niť toho, čí záujem takáto právna norma má reprezentovať, alebo, čí záujem má presadzovať. A hovorím to otvorene, úplne legitímne, na pravej časti spektra, ktorá ideovo je reprezentantom časti zamestnávateľskej, podnikateľskej, investorskej, musia byť názory, ktoré nemôžu byť úplne zlučiteľné a harmónie schopné s pohľadom nás, ktorí sme tu, pretože reprezentujeme, a vôbec sa tým netajíme, ľudí práce, že reprezentujeme ľudí, ktorí každý deň pekne ráno prídu do práce a musia rešpektovať určité pravidlá a sú svojím spôsobom podriadení.

    Toto je rozpor, ktorý nevyriešime žiadnymi, ani verbálnymi útokmi, ani obsahmi návrhov, ktoré budeme vnášať do zákonnej normy, to je proste fakt. Dámy a páni, pravica, jej záujem je výrazne podnikateľský, je to záujem, ktorý reprezentuje veľmi úzku skupinu ľudí, bezpochyby skupinu ľudí, bez ktorej by progres a pokrok v spoločnosti, v demokratickej spoločnosti nebol, ale dovoľte, a to je to podstatné, aby sme bez obáv, že nás budete obviňovať z diletantizmu, neschopnosti, intelektuálneho deficitu, hovorili za tie viac ako 2 milióny ľudí, ktorí jednoducho túto silu, silu peňazí, silu kapitálu, nástroje trhu v rukách nemajú a skutočne každý deň pekne „nacupitajú“ ráno do práce a odchádzajú z práce. A ak chceme, aby sa vracali do tej práce spokojne, musíme vytvárať také prostredie, aby skutočne ich trauma nebola v tom, akým spôsobom zamestnávateľ, podnikateľ, investor bude s týmito ľuďmi narábať. Je to úplne prirodzené, a preto nikdy, nikdy, ani tu, pri prijímaní takejto právnej normy absolútny kompromis nenájdeme. Čo ale určite nájdeme, a preto som veľmi pobavený, keď tu počúvam hlavne zo strany SDKÚ, ako čo to tu dávate, to už vôbec nie je právna norma, ktorá obhajuje pracujúcich, a vy koho to obhajujete a už je to úplne sterilné. No ale veď my sme sa nikdy netajili, a už som to povedal aj dnes, veď my nehovoríme, že tí podnikatelia sú zlí, že tí zamestnávatelia sú zlí, že my tu teraz budeme bojovať za každú cenu, nech nezostane kameň na kameni. My len chceme, aby v dialógu, a kde inde ako v Národnej rade, ako v parlamente sme našli riešenia, ktoré budú obhajovať a budú v prospech skupiny, ktorú reprezentujeme my s vedomím, že hľadáme vyrovnaný, rovnovážny stav preto, aby krajina v ekonomickej a sociálnej oblasti smerovala ďalej.

  • Viete, vy tu sedíte ako úspešní ľudia. Každý z vás má niečo za sebou. Nepochybujem o tom, že keď sa skončí volebné obdobie a opäť, ak náhodou nebudete mať ambíciu pokračovať vo svojej politickej kariére, vrátite sa do bežného života, nebudete mať problém sa opäť profesijne, odborne zaradiť, je jedno či v pracovnoprávnom vzťahu alebo v individuálnom podnikaní alebo v akejkoľvek inej polohe. Len, dámy a páni, nie všetci na Slovensku sú schopní kedykoľvek z večera do rána odborne profesijne sa zaradiť a žiť život. Viac ako 2 milióny ľudí žijú svoj každodenný život, ktorý je plný nádeje v dobrý príjem, ktorý je nevyhnutný na zaplatenie účtov, hypoték, plynu, nájomného a neviem čoho. Ak my dnes hovoríme o posilnení ich práv, tak chceme, aby tá ich večerná trauma nebola v tom, či bude mať zajtra na zaplatenie len preto, lebo jeho zamestnávateľ alebo majiteľ firmy sa rozhodne z večera do rána, že jednoducho on na toto miesto potrebuje niekoho a bude tam niekto druhý.

    Toto je tá podstata, toto je tá esencia, ale v žiadnom prípade neznamená, že nechceme vytvárať prostredie, alebo, že dokonca táto právna norma má deformovať prostredie, ktoré je nevyhnutné pre progres, na udržanie ekonomického a sociálneho statusu a rozvoja.

    Viete, tá formálna sloboda, o ktorej tak veľmi radi liberáli hovoria, je v podstate nanič človeku, ktorý potrebuje také pracovné podmienky, ktoré mu zabezpečia dôstojné postavenie v pracovnom procese. Už som spomínal, že bežný človek, o ktorom hovorím, jednoducho potrebuje pomoc zo strany štátu.

    Chcem sa vrátiť ešte k jednej podstatnej politickej a ideovej pozícii, lebo viete, opäť sa tu zvrtla tá kontroverzia o postavení zamestnanca a podnikateľa – zamestnávateľa niekde do polohy, ako keby sme my boli nepriatelia tých podnikateľov a ako keby sme prichádzali s novelou len kvôli tomu, že si myslíme, že tí podnikatelia sú zlí a my musíme s nimi niečo urobiť. No, podnikatelia nie sú zlí, zamestnávatelia nie sú zlí, zlý je zákon, ktorý im umožňuje realizovať všetko to, čo v jeho obsahu nie je. A je to prirodzené, dámy a páni, a myslím to smrteľne vážne. Ak my zákonom nezadefinujeme podmienky, tak každý normálne správajúci sa zamestnávateľ, podnikateľ ide cez prizmu svojich cieľov a cieľom je prosperita, efektivita, rentabilita, miera zisku a oblasť nákladov z pracovnoprávnych vzťahov je niečo, čo výrazne ovplyvňuje práve tieto základné parametre. A ak my neobmedzíme zákonnou normou alebo nedefinujeme prostredie, v ktorom sa podnikateľ môže alebo má pohybovať, tak prirodzene inklinuje k presadzovaniu svojho individuálneho alebo úzkeho skupinového záujmu. Problém nie je, že je zlý podnikateľ, problém je, že je zlý zákon, a preto sme prišli s novelou Zákonníka práce, aby sme vydefinovali a zadefinovali hranice, kde sa pohybuje záujem individuálny a kde sa pohybuje záujem zamestnanca a kde sa pohybuje záujem štátu.

  • Nechcem sa vracať k tým rôznym analýzam o tom, či je Zákonník práce hentaký, onaký, pretože toto pravdepodobne je priestor na veľmi subjektívne hodnotenie. Faktom je, že neprichádzame s ničím iným ako so štandardmi, ktoré sú v Európe zaužívané a ktoré sú vžité a trúfam si povedať, že novela Zákonníka práce naozaj vracia Slovensko späť do Európy, späť ku klasickému európskemu sociálnemu modelu.

    Dovoľte využiť niektoré inštitúty novely, o ktorých sa tak veľmi debatovalo aj tu, v Národnej rade, ale ktoré boli predmetom veľmi dlhých vyjednávaní medzi sociálnymi partnermi, na to, aby som odprezentoval opäť postoj a pozíciu vlády a sociálnej demokracie. Taký klasický barometer alebo taký indikátor bola práve závislá práca a nie náhodou. Opäť sa vrátim k tomu rozhraniu individuálneho podnikateľského záujmu a skupinového zamestnaneckého záujmu. No veď, ak sme hovorili, že treba veľmi precízne vydefinovať obsah závislej práce, hovorili sme to presne preto, aby sme dali pravidlá, ktoré znemožnia obviňovanie individuálneho záujmu z toho, že zneužíva tento inštitút na to, aby generoval vyššie zisky a vyššiu profitabilitu. Som presvedčený, že za žiadnych okolností definícia, ktorú nový Zákonník práce prináša, nebude mať žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Hovorím to s plnou vážnosťou ako človek, ktorý prišiel do politiky z podnikateľského prostredia a niečo o tom vie a hovorím to ako človek, ktorý zamestnával veľa ľudí a zamestnával ich počas dlhých rokov a tento inštitút, samozrejme, veľmi dobre poznám a viem, o čom hovorím.

    Viem, že súčasný právny stav vychádzal alebo kopíroval presne záujem skupiny, ktorú ste, vážení kolegovia z pravicovej opozície, reprezentovali a dôsledne reprezentujete aj dnes, ale znovu opakujem, pri plnej miere rešpektu k vašej pozícii, lebo toto je vaša ideológia, toto je predmet vašej politiky, vám hovorím, že s tým nesúhlasím a považujem za výnimočne správne, že aj tento inštitút sme vrátili z tej deformovanej podoby do polohy, kedy bude vzájomne výhodným, kde bude naozaj slúžiť tomu, aby v činnostiach, ktoré majú charakter živnosti a podnikania, umožnili vytvárať a rozvíjať stav, ktorý každá trhová spoločnosť potrebuje, ale aby zároveň nedeformovali pracovnoprávne vzťahy na úrovni zamestnancov, ale hlavne, aby neznižoval tento inštitút sociálny status zamestnancov na úkor výšky príjmov, sociálnych odvodov, zdravotných odvodov atď., atď., čo všetko vlastne tá prax ukázala a že to tak fungovalo.

    Ešte dovoľte zmieniť sa aj o problematike, ktorej sa v Európe hovorí prekarita práce. Hovorím teraz inými slovami o neistote, ktorej sú na trhu práce vystavení jednotliví zamestnanci, pretože liberálne normy, napríklad taká aká dnes v pracovnom práve je vďaka vláde pravice v predchádzajúcom období, dostatočne nechráni jednotlivých pracovníkov, jednotlivých zamestnancov a viete aj vy tu, v Národnej rade veľmi často ako ďalší zo strašiakov používate flexibilitu pracovného trhu a s tým súvisiace kvázi tzv. hrozby v prípade prijatia novely v podobe obmedzenia pracovných miest, výrazného narušenia flexibility pracovného trhu ako základného nástroja rastu.

    No dovoľte mi vyjadriť svoj názor, že s vami nesúhlasím a nielen preto, že mám skúsenosť, ako som hovoril, ale aj preto, že pohľady odbornej verejnosti a aj erudovaných ekonómov sa na túto oblasť minimálne pohybujú v dvoch veľmi výrazných názorových rovinách. Jedna korešponduje, samozrejme, legitímne v záujme, ktorý prezentujete vy ako pravica, tá druhá hovorí, áno, flexibilita pracovného trhu spôsobená alebo kreovaná, alebo modelovaná veľmi liberálnym prístupom a liberálnymi nástrojmi, je nástrojom krátkodobého rastu, krátkodobého nárastu objemu pracovných miest. Ale treba povedať, že existuje veľmi silná skupina ekonómov, ktorá hovorí aj na základe analýz, že tento krátkodobý efekt sa vyčerpáva a práve stabilizácia trhu v širších podmienkach vytvára dlhodobejší efekt flexibility – a teraz to myslím smrteľne vážne – hovorím o schopnosti predikcie príjmov, ktoré vytvárajú disponibilitu spotreby, ktorá vytvára samotnú disponibilitu pracovného trhu a podieľa sa výrazne na produkte ináč ako tzv. liberálne flexibilný pracovný trh, kde zamestnanec výrazne koriguje svoju spotrebu a výrazne obmedzuje rozsah svojej budúcnosti v pôsobení v činnostiach, v ktorých je.

    O tomto sa môžeme prieť, koľko chceme. Táto polemika existuje na odbornom poli a, samozrejme, som presvedčený, že prístup, ktorý zvolila vláda a ktorý ide v novele Zákonníka práce do tejto oblasti, je správny a znovu zdôrazňujem, za žiadnych okolností po prijatí žiadnym spôsobom neobmedzí flexibilitu a žiadnym spôsobom nebude vážne vplývať na udržanie ekonomického rastu.

    Viete, už som spomínal, že ten liberálny prístup často hovorí, že je to práve takýto liberálny prístup, ktorý vytvára disponibilitu trhu, vytvára disponibilitu pracovných miest a zvyšuje zamestnanosť. Ale znovu chcem len spomenúť, že napríklad aj taký renomovaný ekonóm, ako je Joseph Stiglitz, bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky a laureát Nobelovej ceny za ekonomiku, jednoznačne tvrdí a dovoľte citovať, že: „Liberalizácia trhu práce a znižovanie sociálnych istôt pre zamestnancov síce môže niektoré firmy motivovať k tomu, že prijmú pár pracovníkov navyše, pretože ich stoja menej peňazí.“ Ale zároveň tvrdí, potvrdzujú to štatistiky: „Počet nových prijatých pracovníkov býva relatívne malý, no útrapy“, teraz to je to, čo som sa snažil odkomentovať predtým, „pre ostatných zamestnancov spôsobené nižšími mzdami a zhoršenými sociálnymi podmienkami výrazne negatívne ovplyvňujú celý ekonomický a sociálny priestor.“

    Nechcem vás zbytočne zaťažovať, keďže som to avizoval v úvode, odbornými analýzami, ale dovoľte zmieniť sa ešte o ďalšej, veľmi dôležitej ideovej a hodnotovej podstate nášho prístupu k Zákonníku práce.

    A vrátim sa na začiatok, keď som hovoril aj o vás, o úspešných ľuďoch, ktorí nemajú problém sa adaptovať na nové podmienky, pretože nielen ich intelektuálna flexibilita má, samozrejme, úplne iný rozmer. Ale znovu opakujem, chcel by som sa dožiť toho, aby celá spoločnosť bola taká adaptabilná, aby všetci ľudia na Slovensku boli schopní takéhoto počinu. Ale, žiaľ, nie je to tak a som presvedčený, že bez ohľadu na to, čo často veľmi dehonestujúco, vážení kolegovia z pravice, hovoríte o úlohe štátu, treba povedať, že štát sa musí postarať o to, aby vysoká životná úroveň nebola vyhradená iba pre vás alebo pre tých všetkých úspešných podnikateľov alebo ľudí, ktorí sú schopní sa na trhu práce uplatniť, ale pre to, aby ľudia nemuseli drieť v nedôstojných podmienkach, pretože jednoducho sú pod obrovským tlakom a nemajú na výber a aby každý človek u nás doma, na Slovensku, mohol využívať svoje zákonné právo nielen formálne, ale aj reálne prežiť ten život. Slovom, aby hospodársky rast bol zároveň spoločenským ziskom a nie spoločenskou stratou. Preto musíme zdôrazňovať úlohu štátu a preto dnes prichádzame s návrhom novely Zákonníka práce v podobe, a znovu to zdôrazním, ktorá v žiadnom prípade nenaruší harmóniu individuálneho podnikateľského a skupinového zamestnaneckého záujmu. Som presvedčený, že to tak nebude.

    Myslím si, že dnes na Slovensku už nikto nepochybuje o tom, že vláda Slovenskej republiky plne rešpektuje myšlienku hospodárskeho rastu, ekonomického napredovania, že jej záleží, aby Slovensko hospodárilo zodpovedne, aby sme plnili konvergentné kritériá pre vstup do eurozóny, aby slovenská ekonomika rástla a prinášala vyššiu životnú úroveň.

    Čo je však veľmi dôležité a na čo hlavne bývalá vláda veľmi často zabúdala, ekonomika nie je hodnotou sama osebe. Ekonomika je len nástrojom na zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre všetky vrstvy spoločnosti. (Potlesk). A nemôžeme predsa tomuto nástroju podriadiť celý spoločenský život a osudy jednotlivcov, pracovné podmienky zamestnancov, jedným slovom, sociálne práva obyvateľov Slovenska. Skrátka v honbe za ekonomickým rastom nesmieme a nemôžeme zabúdať na občanov. A nemýľme sa, je to práve bežný občan, dennodenne odvádzajúci svoju prácu, ktorý sa zaslúžil o hospodársky rast Slovenska.

    Hovorím to preto, lebo často sa podsúva aj tu pri vystúpeniach v Národnej rade akýsi mýtus, že za celým tým úspechom je všetko možné. Raz sú to reformy, raz je to vláda, raz je to politická strana a ľudia ako keby neexistovali na Slovensku. Chcem to zdôrazniť, bez ohľadu na typ vlády, aby to vyznievalo korektne, bez ohľadu na typ vlády za všetkým sú ľudia, aj za hospodárskym rastom, aj za schopnosťou prispôsobiť sa a prijať víziu, aj za schopnosťou na úkor určitého strádania ísť dopredu a vytvárať podmienky pre ďalší rast. A preto, že za všetkým sú ľudia, bežní ľudia práce (potlesk), preto sme prišli s týmto návrhom Zákonníka práce.

    A teraz opäť sa vrátim k tomu, čo som hovoril na začiatku. Bol by som veľmi nerád, ak by túto pozíciu niekto interpretoval tak, že za tým, že títo ľudia nie sú aj podnikatelia, že to nie sú aj zamestnávatelia, že to nie sú aj investori, hovorím naozaj o konkrétnych ľuďoch, konkrétnych ľuďoch s individuálnym, ale aj o konkrétnych ľuďoch so skupinovým záujmom.

    Často ste vyčítali, a to je tiež oblasť, o ktorej chcem hovoriť aj na základe vlastnej skúsenosti, že tento Zákonník práce akosi nad rámec posilňuje postavenie odborov a že to opäť má akýsi politický rámec, lebo Smer – Sociálna demokracia má strategické partnerstvo a ako keby sme platili daň údajne za to, že to strategické partnerstvo sme mali a na úkor toho alebo preto vytvárame určité silné postavenie odborov. No, ja osobne si myslím a naschvál som si pozrel pracovné práva európskych krajín, kde dnes sme štandardnou suverénnou členskou krajinou Európskej únie, a nenašiel som nič, čo by bolo v rozpore v definovanom vzťahu odbory a postavenie odborov v našom návrhu proti iným návrhom. Myslím si, že je to úplne normálne.

    A viete, teraz skutočne, keď vynechám ten ideologický rozmer napádania, ktorému rozumiem a je súčasťou politického marketingu a súboja medzi pravicou a ľavicou, tak zostáva akýsi racionálny, kvázi racionálny argument, ktorému naozaj nerozumiem. A mám na mysli teraz tú problematiku postavenia a platenia odborárskych funkcionárov, kde, keď prišla vláda s návrhom na legitimitu postavenia odborového predáka alebo reprezentanta odborov s nárokom na určitý rozsah jeho pracovnej doby, ktorý dokonca je odmenený mzdou za to, že obhajuje v rámci sociálnej dohody alebo kolektívneho vyjednávania alebo stráženia podmienok dohodnutých so zamestnávateľom záujmy odborárov, že to bude spôsob, alebo to bude cesta, ktorá zruinuje podnikateľský sektor, pretože sú to neuveriteľné náklady a že jednoducho toto je nehorázne a ako k tomu prídu všetci tí podnikatelia a zamestnávatelia, že budú musieť platiť niekoho za niečo, čo sa nepodieľa na tvorbe zisku. No, je to hlboké nedorozumenie. Viete – a teraz, keďže toto nie je princíp, ktorý, samozrejme, je uplatniteľný len v debate o Zákonníku práce, ale ako keby bol implementovaný do celej ekonomickej sféry – viete, my sme trošku ten inštitút zisku skutočne obrátili úplne na hlavu.

    A teraz budem možno používať nie veľmi presné citácie a znenia zo zákona, ale dúfam, že vystihnem princíp.

    Nuž, ak je cieľom podnikania tvorba zisku a ak je zisk rozdiel medzi nákladmi a výnosmi a ak je čistý zisk rozdiel medzi daňou a čistým výnosom, tak potom každý, kto prichádza na trh s akýmkoľvek produktom, či je to výrobok alebo služba, musí rešpektovať, že existuje sféra nákladov a každá kalkulácia konečnej ceny na trhu, pretože len trh môže určiť, či je služba alebo produkt uplatniteľný, musí vychádzať z celej štruktúry nákladov a definovať, aká je miera rentability a zisku, a nie naopak, ako sa to, dámy a páni, často stáva a preto sa dostávame aj často do ideových rozporov, že niekto zakalkuluje konečnú alebo odhadne konečnú cenu na trhu, prejudikuje mieru zisku a ide v reštrikcii do štruktúry nákladov, ktoré považuje za nezmyselné.

    A to je prípad práve odmeňovania, to je dôvod, prečo reálna mzda na Slovensku dnes často a – skutočne mám na mysli oblasti, ktoré vykazujú obrovskú mieru rentability a obrovskú mieru čistého zisku na úkor nízkych reálnych príjmov a v takomto prípade ešte prichádzate s kritikou toho, že niekde treba zaplatiť ľuďom, ako sú odborári 4 hodiny alebo 16 hodín v nejakom priemere mzdy, ktorá je, použijem anglický výraz peanuts, nič.

  • A ak je to podnikateľ, ktorý trvale chce pôsobiť na trhu a má ceruzku a papier, ako sa to robí, keď ktokoľvek z vás ide ponúknuť službu alebo produkt, tak nemôže, nehnevajte sa na mňa, špekulovať nad elementárne ničotným nákladom, ktorý spôsobí odmena odborárovi, ktorý, mimochodom, a tam je tá podstata, ak je to seriózny rozmer podnikania a produkcie, vytvára lepšie podmienky pre trvalosť miery zisku a trvalosť produktu, ktorý podnikateľ, zamestnávateľ, majiteľ umiestňuje na trhu.

    Som o tom hlboko presvedčený, pretože mám takúto skúsenosť a odmietam vaše tvrdenie, že posilňovanie pozície odborov je nástrojom redukcie rentability ekonomického priestoru. Naopak, dámy a páni, som presvedčený, že veľmi jasne definované pravidlá v tejto oblasti budú nástrojom trvalého rastu a prejudikujú aj pre podnikateľské prostredie podmienky, ktoré budú z hľadiska rentability tvorby zisku oveľa výhodnejšie, ako je to teraz. (Potlesk).

    Dámy a páni, samozrejme, dalo by sa hovoriť o miestach, ktoré vyvolali kontroverzné názory, ktoré boli predmetom diskusie. Chcem zakončiť svoje vystúpenie tým, čím som začal. Je to dobré, že o týchto veciach hovoríme, je to dobré, že žijeme v demokratickej krajine, je to dobré, že máme demokratický parlament, kde môžu odznieť názory, ktoré reprezentujú štandardy politického systému európskych demokracií a je dobré, že aj na Slovensku už ľudia pochopili, že nástrojom stability demokracie a budúcnosti, nenahraditeľnej budúcnosti demokracie je politický systém, v ktorom sa vyvážene nielen reprezentujú a prezentujú názory, ale aj striedajú prístupy k riešeniu otázok a prístupy v riadení štátu.

    Preto som presvedčený, že je dobré, že sa po 8 rokoch vládnutia skupiny, ktorá reprezentovala, ale hlavne na úkor miliónov pracovníkov implementovala a presadila úzky skupinový a individuálny podnikateľský a zamestnávateľský záujem, dostala dnes k moci vláda, ktorá chce vrátiť celé podnikateľské prostredie do obvyklých európskych štandardov a Zákonník práce je tým najlepším spôsobom, cez ktorý budeme dokumentovať, že Slovensko je štandardná demokracia, rešpektujúca všetky hodnoty a že je to spoločnosť a krajina, kde sa oplatí podnikať, kde sa oplatí investovať a kde sa oplatí aj pracovať, pretože každý za svoju prácu dostane primeranú odmenu v primeraných podmienkach tak, aby sa podieľal na trvalom hospodárskom raste. Som presvedčený, dámy a páni, ak prijmeme, a ja dúfam, že prijmeme novelu Zákonníka práce, bude Slovensko prosperovať a vytvoríme prostredie, v ktorom výrazne, zdôrazňujem to, výrazne zväčšíme alebo rozšírime okruh spokojnosti občanov Slovenska.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami – poslanci a poslankyne: pani kolegyňa Žitňanská, Fronc, Tkáčová, Halecký, Vaľová, Pado. Aj pani kolegyňa Sárközy? Sárkozy áno, Laššáková Jana. Osem prihlásených s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, to bol silný prozamestnanecký apel. Ja chcem v tej súvislosti povedať, že SDKÚ – Demokratická strana v procese druhého čítania predložila 18 pozmeňujúcich návrhov, ktoré mali silne prozamestnanecký charakter. Desať aj bolo schválených výbormi a sú súčasťou spoločnej správy. Žiaľ, ale len jeden z nich gestorský výbor odporúča schváliť.

    Hovorili ste o závislej práci, pán predseda. Je paradoxom podľa mojej mienky, že ten, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť, že je to pozmeňujúci návrh SDKÚ – DS, ktorý po niekoľkomesačných debatách zachováva možnosť, zachováva otvorenú možnosť uzatvárať aj obchodnoprávne a občianskoprávne zmluvy, ale ja som rada, ja som naozaj rada, že ste nakoniec po dlhých debatách akceptovali to, čo SDKÚ – Demokratická strana celý čas tvrdila, že ľuďom treba dať slobodu si vybrať, v akom právnom vzťahu chcú byť, či v pracovnoprávnom, obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte požiadal o slovo predseda Národnej rady pán Paška.

  • Vážení kolegovia, chcem sa ospravedlniť. Ja viem, pán poslanec Bugár, musím odísť, prijímam predsedu kanadského senátu, aby ste nebrali môj odchod ako prejav neúcty, prepáčte, ja sa ospravedlňujem.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem pekne. Poprosím o pokoj v sále. Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ale komu mám hovoriť, keď pán predseda odišiel? Predsa to poviem. Môžem? Poviem to, pretože by sme tu mohli viesť polemiku, či je lepší štátny paternalizmus alebo vytvárať podmienky na to, aby boli zdroje, aby sa zvyšovala zamestnanosť. Ale to nebolo o tom, to bolo vystúpenie o tom, že pán predseda sa tu postavil do roly obrancu pracujúcich, tých, ktorí sú sociálne znevýhodnení a použil terminológiu spred roku 1989. Ja len pár slov poviem: „odborový predák“, „bežní ľudia práce“, „zabúdať na občana“ a podobne. Ja sa musím ohradiť proti tomuto, pretože nám rovnako ide o ľudí, ktorí tu žijú. A keď pán predseda hovoril o zisku, tak by som mu rád pripomenul, že on je so ziskom určite viac spojený ako väčšina ľudí, ktorá sedí tu, na tejto strane.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ozaj je škoda, že tu pán predseda nevydržal, aby sme si mohli takto z očí do očí povedať. Nadviažem, kde skončil kolega. Pán predseda Paška povedal, že možno presne nezadefinuje ekonomické pojmy, ako je zisk. Skutočne ich presne nezadefinoval, lebo zisk je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, nie naopak, ako to povedal on. Ale on to nepotrebuje vedieť, pretože jeho distributérska firma má zaručený zisk. Prečo by sa on teóriou zisku alebo tvorby cien, alebo trhového mechanizmu vôbec zaoberal?

  • Potlesk a hlasy v sále.

  • Áno, hovoril nám tu o záujme o ľudí a týmto heslom ste sa zaštítili, keď ste znižovali DPH na lieky. Samozrejme, že lieky nie sú lacnejšie, lieky sú drahšie. Môžete sa opýtať v lekárňach, môžete sa opýtať všetkých ľudí, ale distribučné firmy sú bohatšie. A distribučnú firmu FAKON má aj pán predseda, resp. mal ju, neviem teraz presne.

    A je jedna ďalšia nezrovnalosť. Pán predseda povedal, že z večera do rána môže človek prepustiť svojho zamestnanca. No, to tiež nie je pravda, ale zrejme on vo svojich firmách to tak robí. Už včera som vo vystúpení povedala, že je tu 15 paragrafov týkajúcich sa výpovedí, ktorú dáva zamestnávateľ zamestnancovi. Sú presne definované zákazy výpovede, sú presne definované, aké dôvody musia byť uvedené a že táto časť, inštrument výpovede je v Zákonníku práce ošetrená dobre, svedčí o tom, že k tomu je len jeden pozmeňujúci návrh a to v súvislosti so súbehom výpovede a odstupného.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som zase opačne chcel zdôrazniť, že vystúpenie pána predsedu bolo dobré, vyvážené hlavne z týchto dôvodov. Pokiaľ vieme, na začiatku sme mali takú prezentáciu, že Zákonník práce je dobrý, vláda odporúča nemeniť zásadné veci, niektoré technické náležitosti. Pán predseda vie, ako to včera prebiehalo. Boli viaceré, mnohé, dokonca, povedal by som, viacej ako sa očakávalo pozmeňujúcich návrhov, nevyslovil nespokojnosť s ich počtom, ale ani s ich kvalitou. Mnohé zasahovali možno aj do otázok, ktoré sa považovali za tabuizované a predsa len akceptoval to, že rokujeme demokraticky a že Zákonník práce bude prijatý demokraticky.

    Chcem podotknúť aj to, čo sa obviňuje, že je tu určitý nátlak alebo záväzky voči odborárom. Ja to nemôžem potvrdiť, pretože či pri rokovaniach vo výbore, alebo v tej finálnej časti, kedy rokovali predstavitelia politických strán, tento argument tam nikdy neodznel a dokonca ani zo strany jednotlivých poslancov Smeru nebolo nikdy hovorené, že my musíme, my máme a tak ďalej. Rokovalo sa vecne a konkrétne a vidíte, že aj naše pozmeňujúce návrhy tých akcesórnych politických strán k Smeru sú v prevahe, sú možno veľmi dôležité a možno aj zásadné a sú akceptované a prerokované aj so zástupcami Smeru a predpokladám, že budú takto aj schvaľované. Takže toto považujem za pozitívum tohto rokovania o Zákonníku práce a považujem to za konštruktívny prístup. A pokiaľ sa k tomu ešte pripojí aj spolupráca s opozíciou v určitých bodoch, myslím, že je to tak, ako to má byť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, ja som bola študentkou na medicíne niekedy v 70. rokoch a všetkým študentom medicíny vtedy najväčší problém robila politická ekonómia. Vo sne mi nenapadlo, že v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 2007 budem musieť počúvať kapitoly z politickej ekonómie z úst predsedu Národnej rady.

    A moja druhá poznámka je, pán predseda Národnej rady, keď ste mali pred generálnym pardonom vyše desaťmiliónové nedoplatky v Sociálnej poisťovni za svojich zamestnancov, vtedy ste koho zastupovali? Ľud tejto krajiny alebo podnikateľskú firmu, ktorú ste vlastnili alebo možno ešte aj teraz vlastníte?

    Ale na záver, je poľutovaniahodné, že predseda Národnej rady sa musí znížiť na takúto úroveň po prvé preto, aby Smer mohol „vyfajknúť“, že ale však aj jeho poslanci sa zapojili do rozpravy a po druhé povie – no toto mohol povedať včera, mohol povedať vtedy, keď sa skončí návšteva – on povie svoje výhrady, chráni ľud práce v každej druhej vete a potom odíde a nepočúva faktické poznámky a argumenty, takže to len ľutovať možno.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem. Ja by som oproti svojim predrečníkom musela povedať, že pán predseda rozprával skutočne slová z praxe a musím ho podporiť v tom, že žiadne negatívne vplyvy na podnikateľov z tejto novely Zákonníka práce nehrozia, pretože Zákonník práce je len jeden z nástrojov aktívnej politiky na zvyšovanie zamestnanosti.

    Kolegyňa, ja som vás nerušila, keby ste ani vy mňa nerušili, pani Sárközyová, budem vám veľmi vďačná. Ďakujem veľmi pekne. A aj napriek tomu musím povedať, že v Českej republike ...

  • Hlasy v sále.

  • Pán Lipšic, vy zrejme poznáte rokovací poriadok, prosím, nevykrikujte na kolegyňu. Pani poslankyňa, pokračujte.

  • Chcela by som povedať, že v Českej republike funguje podobný Zákonník práce, ktorý predložila Sociálna demokracia a nastal tam hospodársky rast. K žiadnej likvidácii podnikov nedošlo, nedošlo k žiadnemu zrúteniu ekonomiky Čiech atď., takže neviem, prečo stále o niečom rozprávame, keď niečo, čo chceme teraz my zavádzať, už funguje a funguje dobre. Takže ja si myslím, že treba si brať príklady tam, kde je to dobré a netreba vymýšľať dopredu nejaké sci-fi scenáre, ktoré nastanú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Existuje jedno latinské príslovie: Veni, vidi, vici, a ja by som si ho dovolil poopraviť: Veni, vidi, fugi – Prišiel som, videl som, ušiel som.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda hovoril aj o iných veciach, hovoril o tom, že za posledných osem rokov tu vládla akási skupina a teraz tu vládne vláda. Ja si myslím, že predseda parlamentu by mal veľmi dobre vážiť slová, ako pomenúva oficiálnu ústavnú inštitúciu. Tu nevládla skupina, ale tu vládla vláda Slovenskej republiky, koaličná vláda, pravo-ľavá koaličná vláda, aj s vašou predchodkyňou, ktorú máte v strane.

    Pán predseda hovoril, že sme v demokratickom parlamente. No ja sa obávam, že ak budeme postupovať tak ako za posledné dni, demokratický parlament to už možno nebude. Keď sa obmedzí sloboda vyjadrovania, stráca sa demokratickosť. Už zostáva len opätovne zbaviť poslanca mandátu, ale aj to sme tu už mali, už nebudete prví.

    Chcem povedať, že každý, kto sa trošku vyzná v ekonomike, a ja nie som ekonóm, to hovorím celkom otvorene, si urobí obraz o ekonomických znalostiach pána predsedu. Ak k tomu zisku niekde navýši zisk, treba tvrdo pracovať a niekde navýši zisk, stačí znížiť DPH z 19 na 10 %.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť vystúpenie pána predsedu a nadviazať naňho v tom, keď vyslovil presvedčenie, že Zákonník práce naozaj bude dobrou právnou normou, ktorá nastolí vyvážené právne vzťahy. Ja si myslím, že aj zamestnávateľovi musí záležať na tom, aby mali zamestnanci vytvorené dobré pracovné podmienky. Veď spokojný zamestnanec dáva väčší výkon práce a dá sa povedať, v tej práci sa môže realizovať. Vieme, že v mnohých prípadoch v rôznych podnikoch to tak nie je.

    Ďalej by som chcela doplniť pána predsedu, keď hovoril o flexibilite pracovnej sily. Myslím si, že novela Zákonníka práce vracia späť dohodu o pracovnej činnosti, zavádza nový inštitút telepráce a zlepšuje a skvalitňuje podmienky aj pre domácich pracovníkov. Sú to všetko inštitúty, ktoré sa naozaj môžu využívať na to, aby sa ten pracovný trh spružnil. Takže znova musím povedať, že Smer – Sociálna demokracia vidí tento Zákonník práce ako moderný Zákonník práce, Zákonník práce obdobný v krajinách Európskej únie, do ktorej patríme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa Vaľová nie je v sále. Stráca poradie.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som v stručnosti nadviazal na svoje predchádzajúce vystúpenie, aby som sa už nevenoval nejakým hlbším analýzam jednotlivých bodov, pretože ste asi už aj unavení z toho dlhého prerokovania Zákonníka práce. Chcem sa konkrétne venovať bodom, ktoré musíme dnes odsúhlasiť, alebo neschváliť.

    Bol tu predložený poslanecký pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru pre zdravotníctvo MUDr. Novotného. Chcel by som k tomu zaujať stanovisko v tom zmysle, že skutočne jeho návrh by riešil to, čo by som chcel aj ja, aby práca v zdravotníctve bola aj v tých nadčasoch riešená v takom rozsahu a v takých hodinách, ktoré si vyžaduje. Ja som svoj poslanecký pozmeňujúci návrh konzultoval aj s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, aj s príslušnou parlamentnou legislatívou a tam mi bolo povedané, že, žiaľbohu, aj keď potreba je väčšia, je to limitované tými 56 hodinami v priemere. Takže toto som aj zakomponoval do svojho návrhu. A pokiaľ by to bolo tak, že ten horný čas je nejako obmedzený, som schopný pristúpiť aj k stiahnutiu svojho poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ale čo ja viem, je tých 56 hodín maximum, čo môže byť.

    Chcel by som poprosiť aj predkladateľku, pani ministerku Tomanovú, aby sa k tomu vyjadrila, či skutočne to tak je, lebo mnohí spochybňujú, že ako koaliční sme to obmedzili, ale je tam možnosť to neobmedzovať, čo podľa mojich konzultácií na úrovni ministerstva, parlamentu je to obmedzenie 56 hodín fixné, nemenné, maximálne.

    Chcem upozorniť ešte na jednu vec, že sú otázky a boli aj telefonáty na mňa, či sa tento § 85a dotýka aj zdravotníckych zamestnancov, nielen lekárov, ale aj nižších, to znamená, zdravotných sestier, sanitárov, röntgenologických laborantov, pomocných zdravotníckych pracovníkov, teda zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Ja som to vysvetľoval, že sa to dotýka aj ich. Pravdupovediac, trošku som si neistý a preto by som chcel, aby pani ministerka aj k tomu povedala svoje stanovisko, či je to tak, ako ja hovorím, alebo, či sú tam nejaké obmedzenia len na lekárov alebo absolventov stredných zdravotníckych škôl.

    Po tretie k tejto otázke chcem, aby pani ministerka odpovedala aj na túto moju otázku a vlastne na otázku pre vás pri schvaľovaní tohto bodu, ale aj teda zdravotníckych pracovníkov, či ten paragraf sa dotýka aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú v ústavoch sociálnej starostlivosti, teda v domovoch dôchodcov vo funkcii zdravotná sestra, zdravotnícky pracovník. Moje vysvetlenie ako predkladateľa tohto návrhu bolo, že áno, aj tam nadčasy, pracovná pohotovosť sa započítava do fondu pracovnej doby tak, že vlastne to riešenie je pre zdravotnícke zariadenia, sociálne ústavy, všade tam, kde sú v zamestnaneckom pomere lekári, zdravotné sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci.

    Chcem ešte zdôrazniť, že predtým musí byť dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, to znamená, že zamestnanec s týmto riešením musí súhlasiť. Sme si vedomí aj toho, ako už bolo hovorené, u špičkových lekárov, kde je to pracovné zaťaženie nadmerné, ide to na úkor ich zdravia, takže chceme sa ospravedlniť zdravotníckym pracovníkom, že my ich nenútime pracovať viacej, ako niektorí zdôrazňovali, ale iba vytvárame možnosť, aby zdravotnícke prevádzky boli funkčné, aby zamestnávatelia vedeli zabezpečiť starostlivosť, ktorá nepozná prestávku, ktorá nepozná – pardon, počkajte, prerokujeme, uvidíme –, kde zdravotnícka starostlivosť sa musí poskytovať každú minútu, každú sekundu. Takže to by bola jedna kapitola, na ktorú by som chcel, pani ministerka, aby ste reagovali.

    Druhá, trošku možno aj pre mňa taká ťažšia, od včerajška je nepríjemnejšia, aj to, čo som predložil vo svojom pozmeňujúcom návrhu k § 240. Mal som určité telefonáty, esemesky, že som poškodil odborárov, že som zvýhodňoval skupinu, ktorá je započítavaná do zamestnaneckej rady. Tu by som chcel len podotknúť, že v žiadnom prípade to nebolo mojou ambíciou, snahou, zámerom, pretože odborárov si cením, vážim a nakoniec si myslím, že ich postavenie týmto Zákonníkom práce sa zvyšuje, spevňuje a dokonca, povedal by som, že je na vyššej úrovni, ako bolo predtým. Chcem vám povedať, že je to tak. No beriem to, že je to tak, že trošku sa aj zvyšuje a to z toho dôvodu, že predchádzajúce riešenie počítalo s ich fixáciou postavenia na pracoviskách, kde je 50 odborárov a viac, 16 hodinami do mesiaca. Riešenie, ktoré som ja vo svojom pozmeňujúcom návrhu dával, hovorí to, že ich postavenie sa dokonca nieže zníži, ako sa mi vytýka, ale zvýši. Dokonca použijem takú trošku možno parafrázu alebo nejakú hyperbolu, že som ich zvýšil viacej, ako to urobila vláda, ako to urobilo ministerstvo, a to svojím odsekom a), pretože som umožnil, aby odbory boli uvoľňované a platené na pracoviskách, kde majú menej ako 50 členov, predtým bolo na 4 hodiny. Takže vlastne, pokiaľ by zostal pôvodný návrh, tak odbory by mohli pracovať pri organizovanosti 20 až 30 % na pracoviskách, kde je 200 – 300 zamestnancov. Teraz môžu pracovať na všetkých. Takže považujem to za vyvážené z toho dôvodu, že pracoviská, kde by nemali odborové primerané zastúpenie, tie nižšie, menšie by sa mohli cítiť diskriminované a dokonca mi hovorili, že by podali aj návrh na Ústavný súd, že sme umožnili odborovú ochranu iba vo väčších pracoviskách na 200 – 300 zamestnancov pri počte 50 odborárov a viac, teraz im to umožníme viac. Takže tento bod § 240 ods. a) zvyšuje postavenie odborárov.

    Ja si osobne myslím, že ich dáva na také miesta, aké im patria. To, že dávame vyššie postavenie zamestnaneckej rade, považujem za určitý svoj alebo možnože aj príspevok Ľudovej strany z tohto dôvodu, že naďalej si myslím, že konkurencia je všade dobrá a vhodná a efektívna. Takže aj pri ochrane záujmov zamestnancov je vhodné, pokiaľ budú súťažiť na danom pracovisku dve skupiny ľudí, ktorí sú lepší, efektívnejší, vyžadujú si menej času, menej peňazí a ktorí majú väčšiu dôveru zamestnancov. O to ide.

    Takže toto moje konštatovanie chcem ešte zavŕšiť ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa dotýka tejto kapitoly a predložím vám ho teraz.

    Chcem dať pozmeňujúci návrh k § 231, kde sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „U zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, kolektívnu zmluvu podľa odseku 1 nahrádza dohoda uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak u zamestnávateľa začne pôsobiť odborová organizácia, účinnosť tejto dohody skončí uplynutím jej účinnosti najneskôr však do 6 mesiacov od začiatku pôsobenia odborovej organizácie.“ V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné vykonať prečíslovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie. Návrhom sa zabezpečuje priaznivejšia úprava pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov aj u toho zamestnávateľa, u ktorého odborová organizácia nepôsobí. To je všetko.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou – pani poslankyňa Tkáčová. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja oceňujem, že ste našli odvahu povedať aj iný názor, ako je konformný, ale chcem sa opýtať niečo iné, a to v súvislosti s nadčasmi pre zdravotníckych pracovníkov. Keď sme to mali vo výbore, dosť sme o tom rozprávali a hovorili sme aj o tom, že tá smernica, ktorá nás núti zakomponovať obmedzenie nadčasov, v podstate nevyhovuje takmer žiadnemu členskému štátu Európskej únie. Prečo sa potom ministri členských štátov nezídu a jednoducho túto smernicu nenavrhnú zmeniť, pretože ona skutočne robí všade problémy a takmer v každom štáte ju musia obchádzať, či sa im to páči, alebo nie.

  • Ďakujem. So stanoviskom na faktickú poznámku – pán poslanec Halecký.

  • Áno, máte pravdu, pani poslankyňa Tkáčová, je to tak. Nevyhovuje nielen u nás, ale nevyhovuje ani v ďalších európskych štátoch, štátoch Európskej únie, a preto ja nechápem, prečo sme nútení do tej situácie, že máme prevádzkovať taký dôležitý odbor, ako je zdravotníctvo, za podmienok, ktoré sú vlastne nereálne a neuskutočniteľné. Preto bude treba vyvinúť tlak cez europoslancov, cez jednotlivé krajiny, aby skutočne, buď tá výnimka sa predložila, zmenila, alebo, aby sa takéto opatrenia prijímali až vtedy, keď sú vytvorené optimálne alebo vhodné podmienky. To znamená, keď sú primerané počty lekárov, zdravotníckych pracovníkov a keď je možné takú dôležitú oblasť ako zdravotníctvo riešiť k spokojnosti obyvateľov danej krajiny. Je to problém nielen náš, ale aj iných a myslím si, že v dohľadnom čase europoslanci sa tým budú musieť zaoberať aj pod naším nátlakom, nátlakom aj parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo požiadala navrhovateľka, pani ministerka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni, pán poslanec Halecký vzniesol na mňa konkrétnu otázku a tak som si dovolila požiadať a doručili mi Smernicu č. 88 z roku 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Ja som tu včera o tejto smernici hovorila a som hovorila, že jediná výnimka je v čl. 17 ods. 5, ktorá umožňuje odchýliť sa od čl. 6 v prípade lekárov, odbornej príprave v súlade s ustanoveniami ustanovenými v pododseku 2 a 17 tohto odseku a členské štáty môžu mať najviac ešte ďalšie dva roky, pardon, ešte som preskočila jednu časť, so zreteľom na čl. 6 odchýlky uvedené v prvom odseku pododseku sú povolené počas prechodného obdobia 5 rokov od 1. augusta 2004, čiže do 1. 8., teda 31. 7. 2009.

    Členské štáty môžu mať navyše ešte ďalšie dva roky, ak je to potrebné, aby zohľadnili ťažkosti pri dodržiavaní ustanovení o pracovnom čase, pokiaľ ide o zodpovednosť za organizovanie a poskytovanie zdravotných služieb a lekárskej starostlivosti. Aspoň 6 mesiacov pred ukončením prechodného obdobia príslušný členský štát však musí informovať komisiu s uvedením dôvodov tak, aby komisia po náležitých konzultáciách mohla zaujať stanovisko do 3 mesiacov po získaní týchto informácií.

    Ak členský štát nepostupuje podľa stanoviska komisie, odôvodní svoje rozhodnutie. Oznámenie a odôvodnenie členského štátu a stanovisko komisie sa uverejní v úradnom vestníku Európskej únie a zašle sa Európskemu parlamentu.

    Dostanem sa k tým hodinám. Členské štáty zabezpečia výpočet pracovných hodín za týždeň, v žiadnom prípade nepresiahol v priemere 58 hodín za prvé tri roky, to je od 1. augusta 2004 do 31. 7. 2007, to je do 31. júla 2007. Čiže ešte raz, lebo som sa poplietla v dátumoch, 58 hodín nesmie prekročiť počas prvých troch rokov prechodného obdobia. V úvode som povedala prechodné obdobie 5 rokov je od 1. augusta 2004 do 1. augusta 2009, v prvých troch nesmie prekročiť 58 hodín. Toto obdobie vyprší 31. júla 2007. V priemere 56 hodín počas nasledujúcich dvoch rokov, t. j. od 31. júla 2007 do 31. júla 2009. A taktiež som o tom hovorila včera, ďalšie dve hodiny, ktoré sa, štyri hodiny, ktoré krátia, to je maximálne 52 hodín počas akéhokoľvek zostávajúceho obdobia. Čiže vlastne od 1. augusta tohto roku do 31. júla 2009 máme možnosť čerpať tých 56 hodín.

    V tejto súvislosti však musím povedať jednu a zásadnú vec, ktorú tu vysvetľovala pani dr. Nachtmannová, pani poslankyňa Nachtmannová a hovorím o tom, že Slovenská republika je právny štát. To bola základná podmienka prístupu do Európskej únie. Ako právny štát, ktorý vstúpi do Európskej únie, je povinný akceptovať a prispôsobujeme svoje právo europrávu Európskej únie, teda sme viazaní smernicami, navyše sme viazaní rozsudkami Európskeho súdneho dvora.

    A pokiaľ ide o pracovnú pohotovosť, pani poslankyňa, musím povedať, pracovná pohotovosť bola na základe rozhodnutia právoplatného rozsudku Európskeho súdneho dvora citovaná tak, ako sme ju upravili v našom návrhu Zákonníka práce.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pokračujeme v rozprave, vážené kolegyne, kolegovia, teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca za navrhovateľa, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som najskôr zareagoval na problém, o ktorom sa tu zmienila pani ministerka. Tá otázka alebo výzva zo strany poslancov nebola, aký je platný stav so smernicami, lebo ten je zrejmý, on je nevyhovujúci, ale čo bude vláda robiť a konkrétne aj vy, pani ministerka, aby sa zmenil. V tomto pán poslanec Halecký nemá pravdu, ak hovorí, že niečo by mali robiť europoslanci. Európsky parlament má pomerne našťastie malé kompetencie, ale vy by ste mali tlačiť na Rade ministrov na vášho komisára, aby predložil zmenu týchto smerníc. Pretože naozaj sú v rozpore so záujmom pána komisára Špidla. Treba proste na nich tlačiť, na eurokomisárov. To je úloha ministrov. Nie prísť do Bruselu a počúvať. Už sme plnoprávny člen Európskej únie. Je to ťažké niekedy sa sporiť, s tým máme osobnú skúsenosť aj my, keď sme boli vo vládnej koalícii. Potom človek nie je populárny v Bruseli, ale treba to robiť v záujme nášho štátu.

    Dovoľte mi povedať len pár poznámok – pretože nie som odborník na pracovné právo – k návrhu novely Zákonníka práce. Myslím si, že niektoré ustanovenia, ktoré sú v novele Zákonníka práce, sú vtipné, niektoré sú nebezpečné a niektoré sú hlúpe. Ja som týmto začal aj moju diskusiu k vládnemu programu a našťastie som zatiaľ nebol disciplinárne stíhaný.

    Ale chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo sa v týchto dňoch deje v tejto snemovni. Prvýkrát za obdobie od vzniku parlamentu sú poslanci stíhaní pre výroky. To je škandál. Pani poslankyňa Zmajkovičová, nie je zrejme tu, ale ja ju vyzývam, aby okamžite zvolala výbor a konanie zastavila. Inak s jej menom, s menom pani poslankyne Zmajkovičovej bude spojený tento škandalózny postup výboru, kedy poslanci opozície sú stíhaní za to, čo povedia. To je jednoducho neprijateľné ....

  • Ešte raz vás upozorňujem, prosím. Hrubo porušujete rokovací poriadok, máme Zákonník práce, pán poslanec. Ešte raz, pán poslanec, ešte raz vás upozorňujem, prosím.

  • Nechajte ma hovoriť, pán podpredseda. Môžete ma upozorňovať niekoľkokrát pokojne aj ďalej.

  • Viem, že prejavujete tendenciu hrubo porušovať rokovací poriadok.

  • Dovoľte, aby som vás upozornil, že mojou povinnosťou je, pokiaľ rečník sa odchyľuje od prerokovanej veci, mám ho vyzvať, aby hovoril k veci. Vyzývam vás, aby ste hovorili k veci.

  • Budem pokračovať. Pán predseda výboru, ja sa neodchyľujem od veci. To, čo sa deje v tejto snemovni, je škandál pre Slovensko. Je škandál pre slobodu prejavu. To tu nikto nikdy nerobil, ani za Mečiarovej vlády, pán poslanec. Dávajte na to pozor, asi ste nervózny.

  • Poprosím vás, aby ste sa vrátili k téme, ktorú prerokúvame, pán poslanec.

  • Pred chvíľou tu pán predseda Paška rozprával zaujímavé veci o Zákonníku práce. Pani poslankyňa Tkáčová mu potom vysvetlila, žiaľ, už bez jeho prítomnosti, že on môže mať rôzne skúsenosti zo svojho podnikania, ktoré je známe. Ale u predsedu Pašku je známe, že jeho slová a skutky sa rozchádzajú, pomerne dramaticky.

    Nie je mi tiež zrejmý novodobý zvyk vládnej koalície niečo odprednášať a odísť. Ja chápem, že niekto môže mať prijatie, ale veď pán predseda môže kedykoľvek vystúpiť. Tak nech vstúpi vtedy, aby si nechal minimálne 10 minút po svojom vystúpení, aby si vypočul faktické poznámky. Čoho sa stále bojíte? Ešte aj diskusie, ešte aj počúvania diskusie. A keď sa vám niečo už veľmi nepáči, tak začnete poslancov stíhať za ich výroky? Pani poslankyňa Zmajkovičová, vás som oslovil pred chvíľou a som rád, že ste tu. A budem vás oslovovať pomerne častejšie, pokiaľ výbor nezastaví hanebné konanie voči poslancom opozície.

  • Ešte raz, pán kolega, prerokúvame Zákonník práce, prosím, aby ste sa neodchyľovali od predmetu rokovania. Prosím.

  • Ale pri pánovi predsedovi Paškovi sme si už zvykli, že jeho slová a skutky sú rozdielne. Pred týždňom nám tu hovoril o imunite. Tento parlament v posledných rokoch hlasoval päťkrát o imunite. Trikrát o jej zúžení a dvakrát o jej rozšírení. A pán predseda Paška hlasoval trikrát proti zúženiu a dvakrát za rozšírenie. Nech nám už tu nerozpráva takéto veci ďalej.

    A teraz k tým ustanoveniam Zákonníka práce. Najskôr k tým vtipným alebo k jednému vtipnému. To je bod 30 § 52 ods. 3 domácka práca a telepráca. „Zamestnávateľ prijme opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a dávajú mu možnosť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.“ To je pekné ustanovenie podľa mojej mienky. Len čo to robí v Zákonníku práce? Ako bude zamestnávateľ postihnutý, ak neumožní svojim zamestnancom sa socializovať. Je to len také deklaratórne ustanovenie? Je to len z toho dôvodu, že bolo treba urobiť novelu Zákonníka práce? Je to naozaj vtipné, aby v Zákonníku práce mal zamestnávateľ povinnosť dbať o to, aby jeho zamestnanci sa mohli stretávať, spolu hovoriť, ísť na kávu. Ale ja sa pýtam, ak to nezabezpečí, aká sankcia mu hrozí. Lebo inak je to absolútne imperfektná právna norma bez možnosti akejkoľvek sankcie, čisto propagačného účelu.

    Tento návrh novely Zákonníka práce má približne 150 novelizačných bodov. Už doteraz zaznelo takmer 60 ďalších pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov vo výbore a v rozprave. Toto mala byť vzorová novela Zákonníka práce, perfektne pripravená, oddiskutovaná, priechodná v parlamente. A k 150 bodom je 60 ďalších pripomienok z veľkej časti od poslancov vládnej koalície. To je ten návrh zákona roka, ktorý prišiel perfektne pripravený do Národnej rady.

    Ďalšie ustanovenie, bod 46, považujem za ustanovenie, ktoré je hlúpe. Do ustanovení okamžitého zrušenia pracovného pomeru sa má vložiť veta „výnimočne a to iba vtedy“. Dnes § 68 ods. 1 znie: „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec ...“, a sú tam taxatívne vymedzené dva dôvody. Ale vládna koalície chce, aby tam ešte bolo navyše napísané „výnimočne a to iba vtedy“. Aj dnes to už je iba vtedy, lebo výpočet je taxatívny. Načo je takéto ustanovenie v Zákonníku práce? Buď nejaký zmysel má, potom zmysel je ten, že tam pribudla ďalšia podmienka a to je „len výnimočne“. To znamená, ak zamestnanec bude právoplatne pre trestný čin odsúdený, ani tak to nebude dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, lebo to bude možné len výnimočne. Možno, keď spácha druhý, tretí, štvrtý trestný čin. Druhá možnosť je, že sa nič nemení. Že to naozaj je znovu len propagandistické ustanovenie v Zákonníku práce, ktoré fakticky nijakú právnu úpravu nemení. A dnes máme rozsiahlu judikatúru k paragrafom, ktoré sa týkajú okamžitého skončenia pracovného pomeru.

    V ďalšom bode – bod 49 – sa navrhuje vypustiť § 71 ods. 4, ktorý umožňuje zamestnávateľovi skončiť pracovný pomer na určitú dobu aj bez uvedenia dôvodu. Tento návrh je zdôvodnený pomerne stručne a to tým, že je v rozpore s ústavou, zrejme s čl. 36. Čl. 36 zakotvuje ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ale to neznamená, že ustanovenie § 71 ods. 4 znamená svojvoľné prepustenie. To by znamenalo, že ani v skúšobnej dobe nie je možné skončiť okamžite pracovný pomer, lebo to je tiež svojvoľné. Veď v Zákonníku práce máme antidiskriminačné ustanovenia, ktoré dokonca prenášajú dôkazné bremeno na zamestnávateľa práve aj pre prípady svojvoľného konania zamestnávateľa, či pri prijímaní do pracovného pomeru alebo potom pri jeho skončení.

    Ustanovenie, ktoré považujem za nebezpečné a určite bolo diskutované v pléne, bol bod 55, ktorý zakotvuje súbeh výpovednej doby a odstupného. Vládny návrh síce umožňuje, aby v prípade menších zamestnávateľov do 20 zamestnancov mohlo dochádzať k tzv. reťazeniu pracovného pomeru na dobu určitú. A ja sa pýtam, pre zamestnanca, ktorý bude pôsobiť v malej firme, čo by bolo lepšie, keby mohol mať pracovný pomer na dobu neurčitú, ale nemal by súbeh výpovede a odstupného, ako je to dnes, alebo budeme tlačiť menších zamestnávateľov k tomu, aby uzatvárali pracovný pomer na dobu určitú. Lebo je zrejmé, že u malého zamestnávateľa, ktorý si nebude môcť dovoliť súbeh výpovednej lehoty a odstupného z finančného dôvodu, bude to tlačiť zamestnancov do pracovných pomerov na dobu určitú. To je v prospech zamestnancov? To nie je v prospech zamestnancov. Práve naopak. Vy svojimi ustanoveniami budete tlačiť zamestnancov do oveľa nevýhodnejšej pozície, ako sú dnes.

    Posledné ustanovenie, o ktorom sa chcem zmieniť a považujem ho za ustanovenie, ktoré je hlúpe, je ustanovenie bodu 142. To je ustanovenie, ktoré sa týka toho, aby zamestnávatelia mali povinnosť platiť odborárskych bosov. Áno, pani ministerka aj vláda má pravdu, je to tak v mnohých krajinách. A v mnohých krajinách s tým majú aj zaujímavé skúsenosti. Naposledy boli stíhaní odborárski bosovia Siemensu v Nemecku pre korupciu. Proste boli uplácaní zamestnávateľom odborárski bosovia v Nemecku. To je skúsenosť krajín, ktoré zavádzajú povinnosť pre zamestnávateľov zo svojho platiť predstaviteľov odborov. Podľa mojej mienky je to hlúpe. Ako môže odborár tvrdo hájiť záujmy zamestnancov, keď bude platený zamestnávateľom? Stále nie je jasné. Ako by mohol advokát zastávať záujmy svojho klienta, keby ho platil prokurátor?

  • Veď to je nezmysel. To je koncepčne chorý nezmysel.

    Aj u nás sme mali skúsenosť – SCP Ružomberok. Boli tam viacerí zamestnanci vyhodení kvôli tomu, že mali námietky k zamestnávateľovi. Ich sa odborárski predstavitelia, milé kolegyne, kolegovia, nezastali. Vykašľali sa na nich. Oni potom išli na súd, títo zamestnanci, a ten súd o neplatnosť výpovede vyhrali, ale odborárski bosovia boli ticho. Boli jedna ruka so zamestnávateľom. Toto má naozaj zlepšovať podmienky práce zamestnancov alebo len podmienky práce odborárskych bosov, ktorí sú úzkou lobistickou skupinou napojenou na stranu Smer?

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, považujem z týchto dôvodov Zákonník práce za návrh alebo novelu Zákonníka práce za návrh, ktorý nie je v súlade ani so záujmami zamestnancov, ale v protiklade s ich záujmom. Z tohto dôvodu poslanecký klub KDH návrh novely nepodporí.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickou poznámkou – poslanci Radičová, Frešo. Ak nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Lipšic spomenul smernicu o možnosti pracovného času. Rada by som sa k tejto téme i ja vyjadrila a dala na zváženie v čl. 6, kde sa práve hovorí o maximálnom týždennom pracovnom čase, explicitne sa píše: „Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov“ a teraz ten bod, „týždenný pracovný čas bude obmedzený zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, alebo kolektívnymi zmluvami, alebo dohodami medzi sociálnymi partnermi.“

    Dávam na zváženie, môžeme upraviť tento pracovný čas, dať možnosť úpravy aj kolektívnymi zmluvami ako napríklad vo Fínsku. Ale môžem vymenovať aj iné krajiny, kde práve týmto spôsobom sa snažia túto smernicu svojím spôsobom obísť, lebo je veľmi striktná a tvrdá.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predrečník hovoril o prerokovanom bode aj v časti, kde hovoril o klíme, za akej je tento bod prerokúvaný. A ja si myslím, že k poslaneckej práci, samozrejme, patrí, aby sa dotkol aj témy klímy hlavne, keď je nejakým spôsobom obmedzované ústavné právo poslanca, aby vyjadroval svoje názory. A ja za takéto obmedzovanie považujem aj začaté disciplinárne konania a myslím si, že keď tu máme slobodne, zodpovedne a odborne predebatovať zákon, ako je Zákonník práce, tak táto klíma musí byť taká, ako Ústava vyžaduje. Považujem za nenáležité, pokiaľ predsedajúci každú druhú vetu komentuje rečníkove vystúpenie. A naozaj si myslím, že by sme mali vo veľmi obmedzenej miere a veľmi triezvo využívať inštitút, ktorý dáva k dispozícii rokovací poriadok a nie sa snažiť pomocou neho poslancov nútiť hovoriť tak, ako to koalícii vyhovuje.

    Myslím si, že naozaj ide o škandál, keď poslanci majú vystupovať s tým, že im hrozia sankcie za ich vystúpenia. A toto je bod, ktorý sa týka aj prerokúvaného bodu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, objavujú sa opäť pripomienky k spôsobu vedenia schôdze. Zdá sa, že je potrebné pripomenúť niektoré ustanovenia, osobitne pánovi Frešovi, možno mu to rozptýli pochybnosti. § 32 – Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále. „Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci. Ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Ak rečník prekročí rečnícky čas, predseda ho na to upozorní, ak okamžite neskončí, odoberie mu slovo.“

    V ods. 2: „Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, ktorou sa mu odobralo slovo, alebo ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej miestnosti prekročil hranice slušnosti, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, môže predsedajúci vykázať poslanca až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej miestnosti. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu.“

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážne poprosím, nemáme nijaký iný záujem, aby sme korektne a dôstojne viedli naše rokovania v Národnej rade. Poprosím ale všetkých pánov poslancov, keby dodržiavali rokovací poriadok. Je zákonom a nepripravila ho naša vláda. Pripravila a jeho znenie, páni kolegovia, ste pripravili pre Národnú radu vy v predchádzajúcom volebnom období.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, zaznelo tu veľa slov za i proti novelizácii Zákonníka práce. Myslím si, že všetci sme tlmočili názory občanov Slovenska tak, ako k nám prichádzali. Ja by som si dovolila tlmočiť názory občanov, ktorí nám ďakovali za zmenu v Zákonníku práce a to hlavne v § 90 a to citujem: „Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách 2 týždne po sebe nasledujúcich okrem prípadu, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak a to z dôvodu Medzinárodnej organizácie práce z jej odporúčania podľa odporúčania organizácie k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nočnej práci č. 171/1990, ktorý bol prezidentom Slovenskej republiky ratifikovaný 30. januára roku 2002. Ak pracovná zmena zahŕňa nočnú prácu, v žiadnom prípade by nemali byť vykonané 2 po sebe idúce zmeny v prvom pracovnom čase.“ A chcem povedať, že tu ideme nad rámec. Čiže, nie je na mieste to, že nevykonávame alebo teda nedodržiavame sa dohovorov, ktoré platia v Európskej únii okrem prípadov vyššej moci alebo skutočnej nehody, havárie alebo bezprostredne hroziacej nehody.

    V preambule Smernice 203/88 Európskej únie o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá rozvádza podstatu a cieľ smernice, ochranu života a zdravia zamestnancov, je uvedené, že výskumy v tejto oblasti jednoznačne ukazujú, že ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a tiež na niektoré zaťažujúce formy organizácie práce. Ďalej uvádza, že dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie zamestnancov a bezpečnosť na pracovisku a je potrebné obmedziť trvanie nočnej práce.

    Toto pracovné právo Európskej únie a Dohovor o nočnej práci sú záväzné pre Slovenskú republiku a nie je možné prijať právne predpisy, ktoré sú v rozpore s pracovným právom Európskej únie a ratifikovanými dohovormi.

    Prichádzali nám odozvy, že sú pracoviská, kde ľudia aj polroka nepretržite pracujú na nočnej zmene. Ak neprijmú tieto podmienky, nebudú prijatí do pracovného pomeru. Ruku na srdce, páni poslanci, kto by z nás chcel v noci pracovať, vlastne žiť a cez deň spať? Aj v tomto prípade máme podporu s novelou Zákonníka práce, pretože ju zosúlaďujeme s pracovným a rodinným životom.

    Taktiež, vážení poslanci, by som vám chcela dať do zrejmosti petíciu, ktorá prišla do Národnej rady ku dňu 15. júna 2007. Petícia je zaevidovaná pod č. P4/2006 na oddelení pre styk s médiami a verejnosťou, referát pre petície a sťažnosti Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú predložené a uložené originály podpisových hárkov. Táto petícia prišla v takom znení, apeluje na všetkých poslancov, aby podporili Zákonník práce, aby podporili to, k čomu sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení. A na tejto petícii, vážení kolegovia, kolegyne, je 45 tisíc podpisov občanov Slovenskej republiky za podporu novely Zákonníka práce, a preto chcem v mene všetkých ľudí práce, v mene všetkých občanov, zamestnávateľov, tí, ktorí robia slušnú sociálnu politiku v tomto štáte, v mene pracujúcich ľudí poprosiť poslancov o podporu tejto novely Zákonníka práce tak, ako bol predložený.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Gibalová, faktická, dobre. Ďalej s faktickou – pán poslanec Janiš. Chce ešte niekto vystúpiť s faktickou poznámkou? Keď nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Vaľová, ja budem reagovať len veľmi stručne a zhrniem svoju reakciu tak, aby som reagovala aj na vaše včerajšie vystúpenie.

    Pani poslankyňa, veľmi rýchlo sa učíte. Viete dokonca veľmi dobre vykorčuľovať aj zo situácie podľa určitého, vám daného scenára. Hovoríte ako pán Paška, ktorý nás pred chvíľočkou uistil o našich intelektových schopnostiach, ktoré sú zárukou nášho profesionálneho života a jeho zaradení aj po odchode z parlamentu. Myslím si, že viacerí, čo tu sedíme, si uvedomujeme skutočnosť, že sme sami strojcami svojho šťastia a vďaka našim rozmanitým a individuálnym schopnostiam v tomto čase máme morálnu povinnosť pomáhať aj iným. To si všetci veľmi dobre uvedomujeme. Ak by som chcela uvažovať veľmi zištne na základe vašich vystúpení aj vystúpenia pána predsedu Pašku, tak by som musela v tejto chvíli skonštatovať už len jedno. Ak raz nebudem poslankyňa parlamentu, chcem byť odborárka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani predrečníčka ma v rozprave utvrdila v taktike podnikateľsko-socialistického SMER-u. A veľmi doplnila aj predsedu Národnej rady pána Pašku. Táto taktika je plné ústa občanov, tzv. ochrany zamestnancov, vzletné reči o sociálnom štáte a v pozadí napríklad distribučné firmy na lieky a špeciálny zdravotný materiál so stámiliónovými ziskami a štátne nemocnice so stámiliónovými stratami na druhej strane.

    Úplná náhoda spojených nádob: minister zdravotníctva za SMER, predseda Národnej rady za SMER a z toho mi vyplýva, že sociálno-distribučné firmy sú za socialistický ľud. A na takýchto istých princípoch ste postavili aj novelu Zákonníka práce – zo zákona posilnenie odborov, odborárske úderky SMER-u na pracoviskách. Už len ranné politické desaťminútovky a sme v minulosti. Potom už len pridajte jarné a jesenné zasadnutie Národnej rady, už len pridajte k tomu, čo kto môže a čo nemôže povedať a sme úplne tam, kde sme nechceli byť.

  • Ďakujem, pán poslanec. So stanoviskom k faktickým poznámkam – pani poslankyňa Vaľová.

  • Pekne ďakujem za reakcie, pani Gibalová. Nemám na čo odpovedať, pretože vy ste využili možnosť a reagovali ste na pána Pašku. A dali ste názor aj na nejaký môj príhovor, ktorý vôbec nebol o odborároch momentálne. Chcela by som povedať, chcem vás poprosiť, ja nemám žiadnu firmu. Nemám žiadnu firmu, takže neviem, o čom rozprávate.

    To isté platí aj pre pána Janiša, mal sedieť v miestnosti vtedy, keď pán Paška rozprával, aby mohol na neho reagovať, nech nereaguje na mňa, lebo myslím si, že od pána Pašku sa zjavne ako žena odlišujem, takže si nás dvoch nemôže pliesť ani mýliť. A chcela by som povedať, že, opakujem, žiadne firmy nemám, o odborároch som nerozprávala a povedala som, že 45 tisíc podpisov občanov Slovenska je záväzných pre poslanecký klub strany SMER určite, pretože to je určitý vyjadrený názor. A ak títo občania nám dali určitú plnú moc alebo v tom zmysle, že teda podporujú náš Zákonník práce, myslím, že je to správne. A hovorím ešte raz, tieto slová aplikujte pánu Paškovi. Ja žiadnu firmu nemám a nevlastním, ani nikdy som v žiadnej farmaceutickej firme nerobila. Predtým som bola zamestnaná v regionálnej agentúre rozvoja. Tak na ozrejmenie, poprípade teda doložím aj životopis, ale hovorím, ako žena sa od pána Pašku odlišujem, tak by ste nás dvoch mali rozoznať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že vystúpili všetci rečníci, ktorí sa riadne prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh novely Zákonníka práce, ktorý sme predložili, má utvoriť podmienky pre dôstojnú a dobrú prácu pre ľudí práce. Ako som už v mojom prvom vystúpení uviedla, pojem dôstojnej práce bol zadefinovaný pod nemeckým predsedníctvom na pôde Európskej únie, kedy sa ministri práce členských štátov zhodli na tom, že dobrá práca nezahŕňa len zamestnanosť pre všetkých, ale zároveň aj spravodlivé odmeňovanie pre všetkých, ktoré umožní zamestnancom zabezpečiť uspokojenie dôstojných životných podmienok pre zamestnanca a pre jeho rodinu, ochranu zdravia pri práci, umožnenie kvalifikácie a celoživotného vzdelávania, zosúladenie životných a pracovných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, práva na dôstojné pracovné podmienky, práva na kolektívne vyjednávanie, odborové práva, vrátane ochrany zástupcov zamestnancov a utvorenia podmienok na efektívne zastupovanie zamestnancov.

    Pri koncipovaní jednotlivých novelizačných ustanovení sme vychádzali z princípov európskej právnej a sociálnej kultúry, ako aj z kultúry uznávanej Medzinárodnou organizáciou práce. Pracovné právo vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, zo Smerníc Európskej únie, z Európskej sociálnej charty a z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce rozvíjajúcich tieto články vždy malo, má a bude mať ochranné prvky. Tieto rešpektujú všetky členské krajiny.

    Pracovné právo Európskej únie sa dotýka a ovplyvňuje takmer polovicu národných pracovnoprávnych úprav všetkých krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Všetky sociálne normatívy, ktoré vyplývajú zo Základnej zmluvy o založení Európskej únie, vrátane jej zmien a doplnení, majú priamu právnu účinnosť, preto priamo a bezprostredne zaväzujú nielen štátne orgány pri tvorbe národných právnych predpisov, ale aj všetky právnické osoby a fyzické osoby každého členského štátu, t. j. aj zamestnávateľov.

    Aj Slovenská republika je teda povinná plniť záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskej únie, a teda aj tých článkov zmluvy, smerníc, nariadení a rozsudkov Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú pracovného práva. Tieto majú za cieľ podporovať zamestnanosť pracovníkov, zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne, primeraná sociálna ochrana, sociálny dialóg a rozvoj ľudských zdrojov.

    Na dosiahnutie uvedených cieľov Európska únia podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa dotýkajú zlepšovania najmä pracovného prostredia, na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov, pracovných podmienok, informovanosti zamestnancov a porád s nimi, sociálneho dialógu a rovnaké zaobchádzanie. Ide o európsky sociálny model. Keď hovoríme o európskom sociálnom modeli, musíme do spoločných hodnôt zahrnúť aj hodnoty formulované Radou Európy v takých dokumentoch, ako je Dohovor o ľudských právach a slobodách, Európska sociálna charta, Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia, ale predovšetkým hodnoty obsiahnuté v agende a dokumentoch Medzinárodnej organizácie práce.

    Ako vieme, Slovenská republika ako nástupnícky štát Česko-Slovenskej republiky bola spoluzakladateľom tejto významnej inštitúcie a naša sociálnodemokratická vláda sa bezvýhradne hlási k jej ideám a k jej hodnotám. No nejde len o prihlásenie sa. Náš štát ratifikoval celý rad dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a tieto medzinárodné pracovné normy majú teda v zmysle čl. 7 ods. 5, čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky dokonca prednosť pred zákonmi.

    Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť, že ochrana pracovníkov je ťažiskom mandátu Medzinárodnej organizácie práce. V súlade so zásadami ustanovenými v Deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998 a v agende o dôstojnej práci je pozornosť sústredená aj v ostatných rokoch prioritne na také otázky, ako je výzva štátov, aby vo svojich vnútroštátnych politikách neopomínali porovnať ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a dôstojnú prácu, aby prostredníctvom zákonov garantovali účinnú ochranu pracovníkov v pracovnom pomere, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, vylúčili akékoľvek možnosti sociálneho dumpingu, aby garantovali efektívne uskutočňovanie zamestnaneckej participácie, vrátane kolektívneho vyjednávania, aby zaručili adekvátne postavenie odborovej organizácie a účinnú ochranu odborových funkcionárov pred poškodzovaním ich práv zo strany zamestnávateľa. Ďalej, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby venovali v zákonoch dostatočnú pozornosť primeranému stanoveniu pracovného času a času odpočinku, taktiež práva na spravodlivú odmenu za prácu.

    V tejto súvislosti mi dovoľte zacitovať slová nemeckého ministra práce pána Franza Munteferinga, ktoré vyslovil na februárovej konferencii o sociálnom modeli Európy, citujem: „Štát založený na sociálnych princípoch je prejavom spoločnosti, ktorej sloboda, spravodlivosť a solidarita sú kľúčovými hodnotami. V Európe už nie je potrebné diskutovať o tom, že v politike sa očakáva zodpovednosť za spoločné dobro a zabezpečenie spravodlivosti a to aj napriek tomu, že v mnohých oblastiach dochádza ku globalizácii. Politika hrá stále najdôležitejšiu úlohu pri formovaní spoločnosti. Je to výlučne privilégium štátu. Štát má úlohu vytvárať rámcové podmienky pre vnútrospoločenskú solidaritu. Sociálny štát sa rovná organizovanej solidarite, verí v slobodu jednotlivca a v rovnosť. Sociálny štát prijíma opatrenia na ochranu občanov pred vznikom nepredvídaných životných udalostí a zároveň garantuje, že podpora v stave núdze nie je milosťou, ale vynútiteľným právom.

    Tieto princípy platia v celej Európe, z toho dôvodu sme sa už dohodli na sociálnych cieľoch v rámci našej metódy otvorenej koordinácie, napríklad v oblasti zamestnanosti, sociálnej integrácie, zaopatrenia starších, ako aj v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti. Avšak je potrebné zdôrazniť, že vnútorný trh môže a mal by byť modelovaný sociálnym spôsobom. Z toho dôvodu nemecké predsedníctvo Európskej únie odporúča zahrnúť do roku 2008 smernice o sociálnej politike do novelizovaných smerníc, týkajúcich sa zamestnanosti. Nemalo by ísť len o minimálne štandardy, ktoré sú základom, ale aj o vyššie štandardy, ktoré nemožno dosiahnuť bez predchádzajúceho úsilia. Rozhodnutie, ako to dosiahnuť, ako aplikovať princíp subsidiarity, ostáva na členských štátoch. Národné tradície budú naďalej dominovať nad sociálnou politikou a národné regulácie budú naďalej rozhodujúce. Úspešné príklady niektorých členských štátov dokazujú, že sa môžeme navzájom od seba veľa učiť. Neobjavujme koleso znova a znova.

    Druhým základným pilierom je sociálny trh. V Nemecku bol pripravený návrh sociálnej trhovej ekonomiky od obdobia druhej svetovej vojny a ukázalo sa, že je konkurencieschopný. Bol navrhnutý začiatkom 19. storočia a existuje jemu veľa podobných ekonomických systémov v iných európskych štátoch. Sociálna trhová ekonomika je dôkazom toho, že sociálny rozmer je nevyhnutným predpokladom pre ekonomický rast. Je to atraktívny návrh a je premietnutý aj do Lisabonskej stratégie, ktorá sa zameriava na Dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma a sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky.

    Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh predprodukujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.“

    Toľko z citátu ministra práce Spolkovej republiky Nemecko pána Munteferinga. Práve na týchto spoločných európskych hodnotách je založený a pertraktúvaný aj návrh novelizácie Zákonníka práce. Nie je teda náhoda, že spomedzi 154 novelizačných bodov takmer 3/4 spojených s nevyhnutnosťou zosúladiť platný Zákonník práce s normami pracovného práva Európskej únie, Medzinárodnej organizácie práce či Rady Európy. Avšak aj ďalšie novelizačné body, ktoré vychádzajú z potrieb našej vnútroštátnej praxe, sú spojené s imperatívom zachovania európskej a právnej kultúry a kultúry zakotvenej v dokumentoch uvedených medzinárodných inštitúcií.

    Otázka nestojí tak, či máme ako členský štát diskutovať o tom, či a prečo je potrebné implementovať právo EÚ alebo dohovory Medzinárodnej organizácie práce do Zákonníka práce. Otázka stojí tak, ako čo najlepšie zosúladiť Zákonník práce s požiadavkami uvedených dokumentov tak, aby sme utvorili reálny právny rámec pre dôstojnú prácu a pre potreby hospodárskeho rastu, ako vážení poslanci opozície kritizujú tieto novelizačné body, nemôžem to teda chápať inak ako tak, že kritizujete za každú cenu to, čo ste mohli urobiť dávno, keď ste boli vo vláde.

    Odporcovia predloženej novely najčastejšie argumentujú tézou o nevyhnutnosti čeliť konkurencii v rámci globálnej hospodárskej súťaže. Nemám námietky, ak ide o férové prostriedky konkurencie. Nemôžem však súhlasiť s tendenciou neoliberálnych politikov o zabezpečovaní konkurencieschopnosti razantným znižovaním nákladov na cenu práce a súťažením v tomto smere s ázijskými, či juhoafrickými a juhoamerickými firmami. Ak pri vyjednávaniach v rámci sociálneho trojuholníka čelný predstaviteľ Republikovej únie zamestnávateľov neustále požadoval Zákonník práce zmeniť tak, aby mohol znížiť náklady na zamestnanca, prispôsobiac sa praktikám zaobchádzania so zamestnancami v textilných fabrikách v Južnej Ázii a vy sa k týmto požiadavkám pripájate, potom sa pýtam, kde sú vaše hranice znižovania nákladov na zamestnanca. Kde sa zastavíte? Pri práci za misku ryže? Alebo pri detskej práci?

  • Hluk v sále.

  • Či pri praktikách vytvoriť skupinu zamestnancov, ktorí po celý život pracujú len v noci? To si naozaj myslíte, že v civilizovanej Európe s jej sociálnou a humánnou históriou a kultúrou, ku ktorej sa tak hrdo hlásime, je možná adekvátna cesta za ziskom a prosperitou a hospodárskym rastom prostredníctvom nástrojov sociálneho dumpingu?

  • A juhoázijským praktikám zaobchádzania so zamestnancami? Chápem to ako spiatočnícky návrat do 19. storočia.

    Chcem vás ubezpečiť, že vnímame potrebu úspory výrobných nákladov a nevyhnutnosti flexibility práce. Avšak musím razantne odmietnuť tvrdenia, že kľúčovým nástrojom zabezpečenia konkurencieschopnosti je cesta razantného znižovania nákladov spojených s ľudskými zdrojmi. Naopak, ak hovoríme o vedomostnej ekonomike, nemožno nespomenúť zamestnanca ako nevyčerpateľný zdroj prosperity.

    Z vašich vystúpení, dámy a páni, je viac ako jasné, že sa usilujete o zámerné dávkovanie neistoty, ktorého cieľom je postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd či iných bonusov zamestnanca. Nie ste v týchto snahách osamelí. Je príznačné, že vás k tomu tlačia neoliberálni ekonómovia ...

  • Smiech v sále.

  • ..., ale hlavne niektorí podnikatelia, s ktorými ste v spojení a ktorých nemožno nazvať inak ako ranní kapitalisti alebo rýchlozbohatlíci idúci za ziskom za každú cenu.

  • Je preto logické, v modeli sociálnej Európy aj odôvodnené, že Európska koncepcia dobrej práce vychádza z princípov flexicurity, ktoré popri hospodárskej prosperite, konkurencieschopnosti firiem a flexibilite trhu práce kladú dôraz aj na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec požíva adekvátne sociálne výhody a istoty. Európsky sociálny model, ako bol naštartovaný Lisabonskou stratégiou, pokračujúc fínskym, nemeckým a portugalským predsedníctvom, je definovaný v zmysle spoločných hodnôt členských štátov, ktoré sa dajú zhrnúť pod hlavičku sociálny štát, sociálny trh a sociálne partnerstvo. V rámci týchto hodnôt nemožno obchádzať už spomenutý pojem dobrá práca, boj proti sociálnej vylúčenosti, boj proti chudobe, ktorý zahŕňa aj fenomén chudobných zamestnaných ľudí. Ak teda uznáme, že ako členský štát si ctíme hodnoty Európskej únie, očakávam od vás, že sa zasadíme o adekvátne právne rámce na flexibilnú, ale na dobrú prácu.

    Ak teda hovoríme o európskych atribútoch dobrej a dôstojnej práce, musíme mať na pamäti predovšetkým princíp rovnosti, ale aj skutočnej rovnosti šancí rovnakého zaobchádzania v zamestnaní. Rovnaké zaobchádzanie vyžaduje od aktérov ekonomiky, aby presadzovali konkurencieschopnosť znižovaním iných ako pracovných nákladov, ako sú napríklad inovácia v metódach a produktoch, produktívna špecializácia a vyššia kvalita práce, všetky podnecované optimalizovanými organizáciami. Toto sú tie správne páky, ktoré môžu zvládnuť globálnu súťaž, pretože vzhľadom na to, že pracovné náklady sa nemôžu znižovať, ekonomický hráč nemôže konkurovať krajinám, kde je pracovná sila intenzívne vykorisťovaná. Metóda rovnakého zaobchádzania vedie podnikateľa k tomu, aby maximálne využíval kombináciu a efektívnosť produktívnych faktorov bez toho, aby mohol využívať páku konkurencieschopnosti spočívajúcu v znižovaní nákladov práce.

    Vo svetle uvedeného by som rada poukázala aj na sociálnu náuku cirkvi katolíckej, tak ako ju sformuloval velikán Ján Pavol II. vo svojich encyklikách Centesimus Annus, Laborem exercens o ľudskej práci. Podľa tejto náuky, citujem: „Vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak neprináša hodnoty, ale slúži len na prekážanie iným s cieľom dosiahnuť taký zisk, ktorý vyrastá z celkového zveľaďovania práce a spoločenského bohatstva, ale z ich útlaku, z neprípustného vykorisťovania, špekulácie a marenia solidarity, tak takéto vlastníctvo kapitálu a výrobných prostriedkov je nemorálne a z hľadiska prirodzených ľudských práv aj neprípustné. V spoločnosti, v ktorej sa popiera základné ľudské právo, a to právo vlastnou prácou zabezpečovať prostriedky na obživu a slušnú úroveň seba a svojej rodiny, ktorej opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky neumožňujú zamestnancom dosiahnuť uspokojivú úroveň zamestnania, nemôže získať ani svoje morálne oprávnenie vtedy, keď zodpovedným spôsobom a v primeranom čase vytvára pracovné príležitosti a ľudský rozvoj pre všetkých.“

    V rámci slobody trhu uznáva sociálna náuka cirkvi oprávnenú funkciu zisku ako ukazovateľa prosperujúceho podniku. Ak podnik prináša zisk, znamená to, že náležite použije výrobné faktory a ľudské potreby primerane uspokojuje. Lenže zisk nie je jediným ukazovateľom podniku. Aj v mnohých podnikoch s dobrou hospodárskou bilanciou sú totiž zamestnanci ponižovaní, zneužívaní a nedostáva sa im primeranej odmeny za prácu, ktorí pre vlastníka vytvorili zisk. To je nielen morálne neprípustné, ale neprípustné aj z hľadiska budúcej výkonnosti podniku a zachovania jeho vitality. Veď cieľom podniku nie je výlučne tvorba zisku, ale aj existencia samého podniku ako spoločenstva ľudí, ktorí sa rôznym spôsobom usilujú naplniť svoje základné životné potreby a zároveň tvoria i zvláštnu skupinu slúžiacu celej spoločnosti. Zisk je teda regulátorom podniku, ale nie jediný. Okrem neho treba brať do úvahy ľudské a morálne faktory, ktoré sú z perspektívneho hľadiska takisto podstatné pre život v podniku.

    V Encyklike Rerum novarum, citujem: „Ide teda o to, aby sa práca človeka i sám človek nezdegradovali len na úroveň tovaru, ale aby zamestnanec bol primeraným spôsobom aj chránený v práci, podmienok života a práce. Bohužiaľ, tohto cieľa sa treba aj v súčasnosti domáhať.“ Koniec citátu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máte pred sebou predlohu novely Zákonníka práce, ktorá by mala prinavrátiť slovenskému pracovnému právu európsky ráz. Ide o to, aby sme legislatívnymi nástrojmi utvorili taký rámec, ktorý bude zaručovať obranné mechanizmy ako pre zamestnancov, tak aj pre tých, ktorí zastupujú záujmy zamestnancov a presadzujú ich práva, predovšetkým odbory, pretože, a to je potrebné zdôrazniť, funkcia pracovného práva je predovšetkým ochraňovať toho slabšieho v pracovnom vzťahu a tým je zamestnanec. Ide o to, aby pri utváraní podmienok zamestnávania a pracovných podmienok bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna a teda, ktorá rešpektuje objektívne práva pracujúceho človeka. Takáto politika sa teda od štátu so sociálne orientovaným trhovým hospodárstvom očakáva.

    Lisabonská stratégia sa zameriava na Dohodu o novom strategickom cieli Európskej únie, aby sa posilnila súčasne zamestnanosť, ekonomická reforma, sociálna kohézia ako súčasť znalostnej ekonomiky. Potrebujeme jeden trh v Európe, ktorý nie je zameraný len na krátkodobé zisky, ale aj na zachovanie zdrojov. Trh produkujúci zisky, ktoré sú užitočné pre každého a trh, ktorý je ekonomickým, ekologickým a sociálnym modelom pre svet.

  • Ruch v sále.

  • Z uvedeného dôvodu je dôležité prepojiť politiky v oblasti ekonomiky, zamestnanosti a sociálnych vecí. Ak má trh produkovať dobré výsledky, je potrebné pre to vytvoriť primerané politické a sociálne rámce. Niet sporu o tom, že pri určovaní podmienok života a práce má popri kolektívnych zmluvách a individuálnych pracovných zmluvách nezastupiteľnú funkciu aj štát ako regulátor podmienok a postupov, za ktorých sa tieto zmluvy budú uzatvárať. Znamená to tvorbu takých pracovných miest, ktoré budú garantovať účinné mechanizmy na ochranu práce, vrátane zabezpečenia účinného kolektívneho vyjednávania, ochranu zdravia pri práci a ochrany zamestnania. Ide teda o to, aby pri utváraní podmienok života a práce bola použitá taká sociálna politika, ktorá je aj morálne správna a teda, ktorá rešpektuje objektívne práva pracujúceho človeka v rámci jeho základných práv a slobôd.

    Vážené dámy, vážení páni, nedá mi, aby som sa nedotkla niektorých vecí, ktoré tu ešte dnes odzneli. V prvom rade by som rada reagovala na pána poslanca Lipšica, ktorý hovoril o tom, že ministri by mali tlačiť v Európskej únii na to, ak máme problémy, aby sa riešili. Môžem povedať, že k problému pracovnej pohotovosti a príprave novely Smernice o pracovnom čase sa venovala pod vedením fínskeho predsedníctva Rada ministrov v decembri minulého roku, nedospela k dohode. Nemecké predsedníctvo si však túto úlohu neosvojilo, túto úlohu si osvojilo portugalské predsedníctvo, s ktorým sme opakovane rokovali a ktorému sme sa pokúšali vysvetliť dôležitosť riešenia vzhľadom na to, že je skupina štátov, ktorá nemá problém s pracovným časom a s pracovnou pohotovosťou a je skupina štátov, väčšia skupina štátov, ktorá s tým problém má.

    Musím sa vrátiť k čl. 6 tak, ako ho tu predniesla pani poslankyňa Radičová a znovu musím pripomenúť, že treba čítať tento článok v celom súvise a poviem, že hneď názov čl. 6 hovorí o maximálnom týždennom pracovnom čase a citácia písm. a) je podmienená aj písm. b): „Priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní, vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.“ Jediná výnimka, ktorá tu je a tá je obsiahnutá v čl. 17 ods. 5, je tá výnimka, o ktorej som tu už hovorila, preto sa o nej nebudem zmieňovať.

  • Hluk v sále.

  • Vážený pán poslanec Miššík, nedá mi nereagovať na vašu požiadavku, aby som sa ospravedlnila pani poslankyni Sárközy. V tejto súvislosti sa spýtam, kto sa ospravedlní tým nežným rúčkam a múdrym hlávkam, ktoré pripravovali tento Zákonník práce, tým, ktorí statočne pracovali a to nielen pod mojím vedením, pod vedením mojich predchodcov a sú to, musím povedať, dámy a starostlivé dámy a veľmi múdre dámy, ktoré museli znášať a použijem slovo pána poslanca Freša „škandály“, ktoré robili zástupcovia zamestnávateľov na zasadnutí poradného orgánu a zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. Často v skorých ranných hodinách museli znášať ponižovanie a urážky. Kto sa ospravedlnení týmto ľuďom za to, že včera boli nazvané, že tieto ruky písali s nenávisťou Zákonník práce?

  • Ale bez ohľadu na to musím povedať, že sú to dokonca ľudia a medzi nimi sú aj ľudia, ktorí dokonca vám niektorým z rezortov, keď ste na nich sedeli, pomáhali pri tvorbe zákonov, a preto si nezaslúžia takýto prístup, to skutočne vážne.

    A pokiaľ ide o pani Sárközyovú, hovorili ste o tom, že ja sa mám ospravedlniť pani Sárközyovej. Ja znovu poviem, že je tu niekoľko invektív, ktoré boli povedané, možno ste tu neboli a ste ich nepostrehli a musím hovoriť o tom, že skutočne tieto reči nepatria do Národnej rady, keď hovorila o tom, že nesúhlasila s tým, aby Tomanová ako tieňová ministerka sa zúčastnila na spoločnom rokovaní k pripravovanej novele zákona 461, bolo to 4. februára minulého roku, že sa neustále vyjadruje k mojej nespôsobilosti, pričom o mojej práci nič nevie. Musím hovoriť o tom, že ironizuje takú inštitúciu a včera ironizovala takú inštitúciu, ako je Trnavská univerzita, na ktorej sú takí velikáni, ako je pán prof. Šoltés, pán prof. Krčméry, pani dr. Barancová, Tomanová je posledné kolo na voze, aby som povedala 1 005 kolo na voze, ktorá sa sčasti zúčastňuje na prednáškach na Trnavskej univerzite a určite by si nikdy nedovolila a pani dr. Barancová by ani nepripustila, aby do jej výskumu niekto zasahoval.

  • Dovolím si povedať ďalšiu vec, keď už hovoríme o tých invektívach. Zažila som prvé zasadnutie výboru, kde som sa dozvedala, že som menej ako pani poslankyňa. Ja si určite ctím a vážim každého človeka a musím povedať, že viem aj, kde je moje miesto a necítim sa byť viac ako pani poslankyňa Sárközy. V tejto súvislosti však poviem jedno a ja som tu už spomínala velikána Jána Pavla II., myslíte si, že by pán Ján Pavol II. čo len niekedy pomyslel na to, aby o ktoromkoľvek človeku, akomkoľvek človeku bol by si myslel, že je niečo menej ako on? Veľmi ťažko, o tom pochybujem.

  • Hluk a potlesk.

  • Pán poslanec, ak si myslíte naďalej, že sa mám ospravedlniť, tak sa pani Sárközyovej ospravedlňujem. Prepáčte, že žijem na tejto planéte, prepáčte, že chodím po tejto zemi, po ktorej chodíte aj vy a prepáčte, že dýcham tento vzduch, ktorý dýchate aj vy.

  • Veľký hluk v sále a potlesk.

  • Pokiaľ ide o pána poslanca Freša, bola by som už veľmi rada, pán poslanec Frešo, keby ste začali konečne hovoriť zmysluplne a keby ste hovorili erudovane. Pokiaľ ide o prídavky a zvyšovanie prídavkov, teda valorizácia prídavkov, sú stanovené legislatívne termíny, kedy sa pripravujú. V súčasnosti je príprava v legislatívnom procese, je príprava valorizácie prídavkov na deti. Pokiaľ sme nastupovali do vlády minulý rok 6. júla, pretože 5. júla bol sviatok, musíte vedieť, že termín 1. 9., pokiaľ materiál nebol aspoň ako-tak pripravený, nebolo možné zvládnuť.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je záver môjho dnešného vystúpenia, ale napriek tomu sa vám chcem všetkým skutočne úprimne poďakovať za pripomienky a za vyslovené názory. Považujem ich pre mňa za veľmi cenné, aj za tie, ktoré predložila opozícia, pretože z obsahu vystúpení vyplýva jedno, opozícia predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré si osvojila od Republikovej únie zamestnávateľov a od Únie materských centier, so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi neprišla.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pani navrhovateľke.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dovolím si dať procedurálny návrh, aby pani ministerka otvorila, medzi druhým a tretím čítaním vstúpila do rozpravy, otvorila rozpravu, aby sme mohli reagovať na znôšku nezmyslov, ktoré vo svojej záverečnej reči použila. Zneužila inštitút záverečného slova, kde sa nedá na ňu reagovať. Neschovávajte sa za inštitút posledného slova, že máte posledné slovo a dosť. Otvorte rozpravu, aby sme sa mohli prihlásiť a reagovať na tú znôšku hlúpostí, ktoré ste povedali.

  • Vážený pán poslanec, zabudli ste, že procedurálny návrh môžete adresovať vedeniu Národnej rady, a nie navrhovateľke. Opäť hrubé porušenie rokovacieho poriadku.

  • Hluk a potlesk v sále.

  • Akceptujem vašu neznalosť. V záujme korektného a zmysluplného rokovania vás poprosím, pán poslanec, skúste rešpektovať v elementárnych zásadách rokovací poriadok.

    Teraz má slovo spravodajca, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som veľmi rád, že sa možno aj takto intenzívne diskutuje, pretože je z tejto diskusie zrejmé, že Zákonník práce je veľmi dôležitou právnou normou a že možno, aj keď máme rozdielne názory, tak určite Zákonník práce by mal byť schválený tak, aby v rámci demokratickej väčšiny sa schválili aj zmeny, ktoré by boli potrebné a aby parlament schválil zmeny do pracovného práva, ktoré na Slovensku potrebujeme.

    Vážené dámy a páni, v rozprave bolo povedané veľa, vystúpilo 28 poslancov, resp. bolo 28 vystúpení, z toho, upozorňujem, že niektorí kolegovia, kolegyne vystúpili dvakrát, aj z radov koaličných poslancov, čo je dôkazom toho, že koalícia má rovnako veľký záujem, dámy a páni, o diskusiu o predmetnej právnej norme. Ja si len dovolím poukázať na minulosť, keď prechádzali zákony minulej pravicovej vládnej koalície, kde opozícia v tom čase, my sme búšili, vystupovali a nikto, nikto si to nevšímal. V súčasnosti oceňujem na diskusii jedno, že máme názory aj za, aj proti a, samozrejme, v rámci toho Národná rada môže rozhodnúť.

    Chcel by som ešte skonštatovať, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce je predložená a v prípade, ak budú schválené pozmeňujúce návrhy, ako dúfam, tak by mala byť novela schválená plne v súlade s programovým vyhlásením vlády. Legislatívny proces je dlhý, možno očakávať zmeny, ale ja pevne verím, že Zákonník práce, novela Zákonníka práce bude schválená tak, aby bola v súlade s programovým vyhlásením vlády a so sľubmi, ktoré sme dávali ľuďom aj vo voľbách, pretože novela Zákonníka práce je o tom, aby chránila ľudí práce, aby chránila zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch. Očakávam a chápem aj do istej miery nervozitu opozície, ale tú nervozitu opozície chápem len v tom zmysle, že sa súčasnej vládnej koalícii darí plniť sľuby z programového vyhlásenia vlády.

  • Dámy a páni, pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené, je ich dosť veľa. V rámci týchto pozmeňujúcich návrhov boli aj ustanovenia, ktoré, žiaľ, môžeme konštatovať, že nám európska legislatíva, ak ju chceme plne rešpektovať, nedovoľuje konať inak a je to aj na príklade iných štátov, dokonca pri pracovnej pohotovosti je práve Česká republika, naopak, príkladom, že nemôžeme konať inak.

    V mnohých iných pozmeňujúcich návrhoch treba pochopiť, že sú tu rôzne optiky a uhly pohľadu, optika vnímania, že na jednej strane my si myslíme, že ustanoveniami, ktoré v novele Zákonníka práce vláda navrhuje, zagarantujeme väčšie pracovnoprávne istoty zamestnancov a väčšiu pracovnoprávnu ochranu. Máte, samozrejme, každý má právo na svoj názor, ale počkajme si, keď bude novela Zákonníka práce schválená, keď bude publikovaná a účinná a keď vstúpi tento zákon do života. Ja osobne, dámy a páni, som presvedčený, že tak, ako je vládny návrh zákona navrhnutý s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré, verím, že budú prijaté, tak novela Zákonníka práce bude schválená v prospech občanov, ujme sa v živote a budú nám ľudia, ktorí sú zamestnaní, ďakovať.

    Prosím tiež o podporu predmetnej vládnej novely Zákonníka práce a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem spravodajcovi za jeho vystúpenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skončili sme dva dni trvajúce rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001, teda Zákonník práce. Dovoľte mi konštatovať, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že do 11.00 hodiny sme neprerokovali žiadne zákony, o ktorých možno hlasovať, budeme ďalej pokračovať v našom rokovaní.

  • Hlasy z pléna.

  • Nebudeme otvárať, dokončíme už tento celý komplex vládnych návrhov zákonov, ktoré sa dotýkajú Zákonníka práce.

    Poprosím pani ministerku, keby už zaujala miesto navrhovateľa a oznamujem, vážené kolegyne, kolegovia, že ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 278 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 278a.

    Prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny ...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím, dodržujme rokovací poriadok, vážení kolegovia. ... Vieru Tomanovú, aby tento vládny návrh zákona odôvodnila.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz poprosím vážených členov z opozície, umožnite dôstojne viesť rokovanie tejto schôdze. Slovo má pán poslanec Bugár.

  • Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo, ale musím vám povedať, že ak vy vyzývate opozíciu, aby dodržala rokovací poriadok, vy porušujete, hlasuje sa spravidla podľa dohody. Nedohodli sme sa ináč. Ak chcete, aby sme nehlasovali, pokračovali, tak vy ako predsedajúci máte právo sa opýtať, či je s tým všeobecný súhlas. Ani to už nerobíte. Rozhodujete svojvoľne.

  • Hrubým spôsobom porušujete rokovací poriadok, pán Bugár.

  • Veľký krik v sále.

  • Slovo má, s procedurálnym návrhom – pán poslanec Janiš. Pán poslanec Janiš, prosím o procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Pán podpredseda Národnej rady, je smutné, že musím dávať procedurálny návrh, aby sme hlasovali, keď o tom hovorí rokovací poriadok.

  • Procedurálny návrh poprosím v zmysle stanoviska ústavnoprávneho výboru.

  • Je smutné, že musím dať procedurálny návrh, aby hlasovali ...

  • Procedurálny návrh, odôvodnenie, prosím, tak to je stanovené.

  • ... keď preto, lebo to hovorí rokovací poriadok a preto, lebo to hovorí dohoda. Po prerokovaní Zákonníka práce sme mali hlasovať o bodoch, ktoré sme prerokovali predvčerom. Pán podpredseda, dodržte slovo a rokovací poriadok a všetko je v poriadku.

  • Poprosím ešte raz o korektnosť, minimálnu korektnosť, prosím. O slovo sa hlási pán predseda, podpredseda Národnej rady Hort.

    (M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, iná dohoda v tejto Národnej rade nebola, iba tá, že keď sa skončí rokovanie o zákone roka, o tzv. zákone roka, tak spolu s dvoma prerokovanými návrhmi, s dvoma bodmi zo schváleného programu budeme o tomto hlasovať. Rozprava sa skončila o 11.15 hodine. Nevidím dôvod, pokiaľ nie je žiadna iná dohoda, aby sme nepostupovali na základe dohody, ktorá bola uzatvorená v rámci celého pléna, koalície a opozície. Pán podpredseda, ak chcete niečo zmeniť, zvolajte grémium alebo nech ho pán predseda zvolá, ale iná dohoda v tejto sieni nezaznela. Ja chcem, aby sa tu dodržiavali dohody a veľmi dôrazne vás o tom žiadam. Ďakujem pekne. (Potlesk.))

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie Národnej rady do 12.00 hodiny. Prosím, zídeme sa o 14.00 hodine na rokovaní Národnej rady. Poprosím § 146, elementárne dodržiavanie rokovacieho poriadku. Všetko, čo som chcel povedať. Prerušujem rokovanie Národnej rady. Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.21 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze Národnej rady.

  • Príjemné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze.

    Podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vždy vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto zároveň otváram.

    Páni poslanci a panie poslankyne písomne položili do včera do 12.00 hodiny 75 otázok predsedovi vlády –, ktorého vítam v Národnej rade aj s členmi vlády – a členom vlády 88 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.

    Chcem len upozorniť, že nebudeme odpovedať na otázky tých poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále.

    Poprosím vás, pán premiér, aby ste nám teraz oznámili, kto z členov vlády bude zastupovať tých členov vlády, ktorí nie sú prítomní.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Ako neprítomný bude minister zahraničných vecí pán Kubiš, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Macedónsku, zastupuje ho minister obrany pán Kašický. Neprítomný je aj minister životného prostredia pán Izák z dôvodu pracovnej cesty, zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Jureňa. Ďalej sa ospravedlnil minister financií Slovenskej republiky pán Počiatek, zastupovať ho bude minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. A prítomný nebude ani podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ktorému neboli položené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na prvé otázky.

  • Pán premiér, poprosím vás, aby ste odpovedali v limite 15 minút na vám adresované otázky.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Márie Sabolovej a znie: „Kto zodpovedá za refundáciu nákladov za povodne v roku 2006 pre obce a mestá? Uvedomujete si, že im hrozí nútená správa?“

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, predloženiu správy o priebehu a následkoch povodní na rokovanie vlády Slovenskej republiky predchádza proces, ktorý je stanovený právnymi predpismi. Počas povodní a predovšetkým po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity stavu ohrozenia vyhodnocujú povodňou postihnuté subjekty náklady na povodňové záchranné práce. Po odvolaní II. stupňa povodňovej aktivity náklady na povodňové zabezpečovacie práce a následne po povodni dochádza aj k vyhodnoteniu povodňových škôd.

    Postup, ako som uviedol, vypracovania a podrobný obsah tejto správy o povodniach určuje príslušná vyhláška ministerstva životného prostredia. Podľa tejto vyhlášky je obec povinná predložiť súhrnnú správu obvodnému úradu životného prostredia do 20 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Následne príslušný obvodný úrad životného prostredia v spolupráci s obvodnou povodňovou komisiou prekontroluje a verifikuje vykonané povodňové záchranné práce a povodňou spôsobené škody v rámci svojej územnej pôsobnosti a predloží ich krajskému úradu životného prostredia do 25 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Hovorím o týchto lehotách preto, aby nikto nemal pocit, že vláda nekonala, ale sú tu lehoty stanovené právnym predpisom a môžu byť páni poslanci v pokoji, odpoviem aj na druhú, tretiu a štvrtú otázku.

    Krajský úrad životného prostredia v spolupráci s krajskou povodňovou komisiou predkladá vyhodnotenie povodňových škôd, ktoré vznikli na území v jeho územnej pôsobnosti Ministerstvu životného prostredia a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, to všetko do 30 dní od času odvolania stavu pohotovosti. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy potom pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami vyhodnocujú následky spôsobené povodňami na majetku štátu, ktorý spravujú alebo užívajú a na majetku právnických osôb a fyzických osôb, podnikateľov vo svojej pôsobnosti a následne predkladajú ústrednej povodňovej komisii správu o následkoch spôsobených povodňami najneskôr do 60 dní po odvolaní stavu pohotovosti.

    Samotnú správu potom predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky minister životného prostredia v spolupráci s ministrom vnútra ako predseda a podpredseda ústrednej povodňovej komisie, ktorej členmi sú aj jednotliví rezortní ministri vlády Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o povodne, na ktoré sa pýtala pani poslankyňa, po predložení verifikovaných súhrnných správ od jednotlivých krajských úradov životného prostredia a ministerstiev bola posledná správa o priebehu a následkoch povodní v Slovenskej republiky za obdobie máj, december 2006 dňa 1. marca 2007 predložená na medzirezortné pripomienkové konanie, teda po uplynutí všetkých lehôt, ktoré boli stanovené príslušnou vyhláškou. V tomto návrhu ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom vnútra navrhlo, aby vláda Slovenskej republiky uhradila v plnej výške náklady na záchranné a zabezpečovacie práce a náhrady vyše 176 mil. korún, presne 176 mil. 132 432 korún. Ďalej, aby poskytla jednorazový finančný príspevok vo výške 30 000 korún občanom, ktorých domy, resp. byty v osobnom vlastníctve následkom povodní v roku 2006 zostali neobývateľné 780 000 korún. A súčasne, aby vláda čiastočne hradila náklady na odstránenie povodňových škôd, či už na protipovodňových opatreniach alebo na majetku obce – na miestnych komunikáciách, vodovodoch, kanalizáciách a čistiarňach odpadových vôd a majetku vyšších územných celkov takmer 450 mil. Sk. Išlo o sumu 447 mil. 183 000 Sk.

    Celkovo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky požadovalo od vlády Slovenskej republiky vyčleniť sumu približne 625 mil. korún na doriešenie povodní z obdobia máj až december v roku 2006. V zmysle vyššie uvedenej platnej legislatívy podľa § 40 ods. 3 zákona č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami sa náklady, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác počas stavu pohotovosti a stavu ohrozenia a pri vykonávaní povodňových záchranných prác počas stavu ohrozenia, uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Povinnosťou štátu teda je uhradiť v plnej výške náklady na záchranné práce, náklady na povodňové zabezpečovacie práce a náhrady.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky však nesúhlasilo s pôvodnou sumou, ktorú navrhlo ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom vnútra z dôvodu, že požiadavky vyplývajúce z predloženej správy presahujú možnosti štátneho rozpočtu a nie všetky požiadavky boli nárokovateľné. Aby som uviedol, vo Všeobecnej pokladničnej správe na rok 2007 bola uvažovaná rezerva vlády Slovenskej republiky vo výške 150 mil. korún, z toho na riešenie následkov povodní 100 mil. korún. Z tohto dôvodu ministerstvo životného prostredia iniciovalo rozporové konanie s ministerstvom financií najskôr na úrovni generálnych riaditeľov a následne až na úrovni ministrov dotknutých rezortov. Výsledkom rozporového konania bolo, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže zo Všeobecnej pokladničnej správy vyčleniť na refundáciu finančných prostriedkov sumu 150 mil. korún, teda celú rezervu vlády Slovenskej republiky. Napriek tomu, že v tej rezerve bolo iba 100 mil. korún stanovených na náhrady škôd spôsobených povodňami dohodli sa príslušní ministri, že púšťame celú rezervu 150 mil. korún.

    Vzhľadom na uvedené, ministerstvo životného prostredia požiadavky jednotlivých subjektov znížilo rovnakou mierou na 85,54 % a v takomto znení bol aj materiál dňa 2. apríla 2007 predložený do Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a v rovnakom termíne aj do Kancelárie Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Správa bola prerokovaná v Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky dňa 23. mája 2007 a v ten istý deň aj vo vláde Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky v uznesení č. 448 z roku 2007 rozhodla, že budú preplatené v plnej výške náklady na povodňové záchranné práce, náklady na povodňové zabezpečovacie práce, náhrady a zároveň vláda rozhodla aj o poskytnutí finančného príspevku 30 000 korún pre 26 občanov, ktorých domy, resp. byty v osobnom vlastníctve následkom povodní v roku 2006 zostali na určitý čas neobývateľné. Vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi financií uvoľniť finančné prostriedky v celkovej sume 176 mil. 132 432 korún do 20. júna 2007. Teda dávame podstatne viac, ako bola stanovená rezerva 100 mil., v plnej výške uhrádzame všetky škody 176 mil. korún, vrátane 30 000 korún pre každého občana, ktorého obydlie sa stalo čiastočne neobývateľné.

    Rozpočtovým opatrením č. 9 z roku 2007 poukázalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky finančné prostriedky Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtového informačného systému, a to 20. júna 2007. Ministerstvo životného prostredia potom upravilo rozpočty krajských úradov, atď., atď. a dnes už 28. júna 2007 sú na krajských úradoch životného prostredia. Krajské úrady životného prostredia v spolupráci s obvodnými úradmi životného prostredia poskytnú prostriedky obciam do 14 dní od ich prijatia v súlade so spomínaným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 448/2007, t. j. do 6. júla 2007.

    Na záver chcem dodať, že škody spôsobené povodňami na majetku obcí okrem zákonných požiadaviek nie sú nárokovateľnou položkou na odškodnenie zo strany štátu. Vzhľadom na prísne kritériá verejných výdavkov, ktoré stoja pred touto vládou, nie je možné v tomto čase uvažovať o poskytnutí väčšieho objemu finančných prostriedkov, ako je ten, ktorý vláda svojím uznesením schválila a ktorý nakoniec predstavoval celú rezervu vlády Slovenskej republiky, teda nie iba tých 100 mil., ale celú rezervu 150 mil. Sk. Všetko uhradené, zaplatené.

    Ďakujem pekne za otázku.

  • Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Ďakujem pekne, pán predseda, za taký prierez, ako sa postupuje v tomto prípade. Hovorili ste o tom, že sa odškodnili obce a občania.

    Je taká jedna podotázka, prečo neboli v nejakej plnej čiastke, ak sme odškodnili ich, odškodnení aj hasiči, kde asi jedna pätina tých financií pri pomoci v povodniach bola len uhradená.

    Chcem sa ale opýtať, či sa vám nezdá, pán premiér, že je to veľmi dlhý čas, ak tie povodňové udalosti boli minulého roku v júni, či netreba zmeniť buď legislatívu, buď vyhlášku, buď to robiť v dvoch obdobiach roka, pretože si myslím, že, ako ste aj na záver povedali, že nie je to povinnosť alebo uhradiť plné náklady, treba to potom zjavne povedať v patričnom období týmto obciam a mestám, pretože mnohé z nich sa dostali pod takú vyhrážku nútenej správy a myslím, že to nie je dobré, lebo sa to týka skutočne všetkých občanov.

    Ale aj tak chcela by som vedieť vlastne, kedy tie zdroje prídu, lebo mali byť uvoľnené do 20. júna, dnes je 28., ešte tie obce nemajú zdroje, či je možné skutočne rátať s tým, že ich do konca júna dostanú. A ešte veľmi neobstojí možno ten začiatok vašej odpovede, keď ste hovorili o termínoch – 25 dní, 30 dní, do 60 dní –, lebo mnohé z tých termínov môžu bežať paralelne a myslím si, že minimálne do konca roka treba oznámiť tým obciam, či môžu, alebo nemôžu rátať s nejakou úhradou. Sú to živelné pohromy, čiže tam by mal nejakou istou čiastkou ten štát určite pomôcť. Všetky obce museli do konca minulého roka podať ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán premiér, nech sa páči, zodpovedajte doplňujúcu otázku.

  • Pani poslankyňa, myslím, že môžem s vami súhlasiť, pretože sám som bol prekvapený množstvom lehôt, ktoré upravuje príslušná vyhláška a možno je to dobrý podnet na zamyslenie sa, či by príslušné ministerstvo životného prostredia nemalo urobiť novelizáciu tejto vyhlášky a ja požiadam pána ministra, ktorého som ale ospravedlňoval, ktorý je mimo, aby sa na túto vyhlášku v tomto duchu aj pozrel.

    Pokiaľ ide o ostatné zdroje, nie je to žiadna výhovorka, ale rozpočet je nastavený na určité kritériá, najmä na kritérium Maastrichtu, pokiaľ ide o deficit verejných výdavkov. Nie je žiadne tajomstvo, že ideme tento rok na úroveň pod 3 %, na budúci rok to bude na úrovni 2,4 % a ten ďalší rok na úrovni 1,8 %. A do toho sa ešte musí započítavať deficit Sociálnej poisťovne, ktorý je vyšší ako 23 až 24 mld. Sk. Preto som rád, že vláda dosiahla dohodu a povedala, že nepôjdeme iba na tých 100 mil., ktoré boli v rezerve určené na povodne a dali sme totálne celú rezervu. Jednoducho aj peniaze, ktoré sme mali možno pripravené pre nejaké iné udalosti, boli výlučne použité pre tieto obce. Preto neboli k dispozícii žiadne zdroje iného charakteru, ktoré by mohli byť použité na odškodnenie tých vecí, ktoré ste veľmi oprávnene spomenuli vo svojom vystúpení.

    Chcel by som ešte dodať aj to, že peniaze by mali prísť na jednotlivé obce do 6. júla 2007, pretože 28. 6., teda dnes už by mali byť všetky tie finančné záležitosti vysporiadané na krajských úradoch životného prostredia a do 14 dní od prijatia týchto údajov, v súlade so spomínaným uznesením vlády Slovenskej republiky musia byť tieto finančné prostriedky poskytnuté príslušným mestám a obciam. Čiže ten termín, o ktorom som hovoril ako o záväznom termíne, je 6. júl 2007. Samozrejme, že budeme kontrolovať tento termín, pokiaľ by sa ukázalo, že nebol dodržaný, tak z toho treba vyvodiť zodpovednosť, lebo vaša analýza, že niektoré obce a mestá sa dostávajú do nepriaznivej finančnej situácie z tohto dôvodu, je veľmi presná a veľa starostov, primátorov ma kontaktovalo, či už na sneme ZMOS-u alebo iným spôsobom a nevedia si sami pomôcť. My dnes stojíme aj pred obrovským deficitom, ktorý sa týka opatrení povodňového charakteru, ale to už ide nad rámec tejto otázky.

    Ďakujem pekne za vašu konštruktívnu otázku.

  • Váš čas na odpovede v dĺžke 15 minút vypršal a budeme preto pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pani poslankyne Lucii Žitňanskej. Je smerovaná na ministra pôdohospodárstva pána Miroslava Jureňu a znie: „Pán minister, v pondelok boli medializované informácie o zámene pozemkov, ktoré uskutočnil Slovenský pozemkový fond pod vedením politických strán vládnej koalície. Vyjadrite sa, prosím, k otázke, či považujete za etické a správne, aby sa takým spôsobom, ako bol medializovaný, vymieňali pozemky na južnom Slovensku za lukratívne pozemky pod Tatrami.“

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, treba najprv vysvetliť, resp. dať na správnu mieru pojem „zámena pozemkov“. V danom prípade nešlo o zámenu pozemkov, ale o uspokojenie nárokov oprávnených osôb, t. j. o zmluvy v bezodplatnom prevode nehnuteľností, a to na základe žiadostí oprávnených osôb z jedného katastrálneho územia do iného katastrálneho územia. Taktiež nešlo len o vydávanie pozemkov oprávneným osobám len z juhu Slovenska, ale boli uspokojení reštituenti z nasledovných okresov: Nitra, Topoľčany, Bratislava, Michalovce, Poprad a okolie.

    A taktiež možno polemizovať s názorom, či išlo o prevody uskutočnené pod vedením politických strán vládnej koalície. V čase uskutočnenia prevodov ešte stále bol štatutárnym zástupcom Slovenského pozemkového fondu pán Ing. František Hideghety. Pri vydávaní pozemkov ide o zložitú problematiku, kde Slovenský pozemkový fond často nemôže uspokojiť oprávnené osoby náhradnými nehnuteľnosťami v pôvodnom katastrálnom území, za ktoré im bola priznaná náhrada, či už pre ich nedostatok alebo tiež aj pre veľmi vysoký reštitučný nárok alebo jednoducho oprávnené osoby nie sú ochotné prijať do svojho vlastníctva pozemky, ktoré im fond ponúka.

    Medializovaný prevod nehnuteľností sa uskutočnil v súlade s platnými právnymi predpismi a internými predpismi Slovenského pozemkového fondu. V katastrálnom území Veľký Slavkov má Slovenský pozemkový fond dostatok pozemkov, ktorými vie uspokojiť oprávnené nároky nielen reštituentov z daného katastrálneho územia. Pri spomínaných prevodoch Slovenský pozemkový fond prihliadal ako na výšku reštitučného nároku, tak aj na vysoký vek oprávnených osôb, ako aj na tú skutočnosť, že išlo o reštitučné nároky, ktoré sa nedarilo uspokojiť niekoľko rokov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte 2 minúty na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Naozaj, ja chápem, áno, ide o uspokojenie nárokov reštituentov, ale naozaj sa skúsim spýtať ešte raz. Tak ako bolo publikované v médiách, naozaj pre reštituentov z južného Slovenska, pre starých ľudí z južného Slovenska nie je pôda, nie sú pozemky niekde na juhu? A naozaj nie je pre vás taká transakcia podozrivá, keď krátko na to, ako tá pôda je vydaná reštituentom, objaví sa firma, ktorá ponúka odkúpenie a ako ma práve kolegovia informovali, podpis pod týmto vydaním nebol podpisom pôvodného predsedu fondu.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, podpísal tieto reštitučné nároky pán námestník, ktorý mal v čase dovolenky pána generálneho riaditeľa splnomocnenie pána generálneho riaditeľa. Pochopiteľne, ja som, myslím si, že znovu môžem zopakovať, že nehovoríme len o juhu, ja som uviedol okresy, o ktoré išlo, resp. o ktorých reštituentov, ale nechcem pripomínať minulosť. Ale musím pripomenúť, že napríklad Priemyselný park Banská Bystrica sa vydávali podľa BPJ cca 10 korún, hoci v tom čase už presne podľa územného plánu bolo definované, čo tam bude. Čiže troška sa chcem vrátiť, aby ste troška sa pozreli aj na obdobie z minulosti, ale musím stáť na tom stanovisku, no to bol konkrétne prípad, kde v skutočnosti išlo o vážne porušenie už na hranici možno predpisov. Takže myslím, že som vám plne zodpovedal otázku. Je to v súlade s predpismi.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ešte je aj druhá otázka, ktorá smeruje na vás, ktorú položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a znie: „Pán minister, aký bol výpadok v príjmoch Slovenského pozemkového fondu v dôsledku dlhodobej nefunkčnosti správnej a dozornej rady?“

  • Ďakujem za slovo, pán predseda.

    Rozpočtované príjmy Slovenského pozemkového fondu v roku 2006 boli splnené na 112,7 % v celkovom finančnom objeme 498 mil. 702 tisíc Sk. Slovenský pozemkový fond vstupuje do schvaľovania konania s účtovným ziskom overeným nezávislou audítorskou spoločnosťou vo výške 55 mil. 862 tisíc korún. Pritom fond vo svojej výdavkovej časti plnil výdavky vyplývajúce z príslušných predpisov, a to súvisiace s financovaním usporiadania vlastníckych pomerov v záhradkárskych osadách, financovaním geodetických prác, geometrických plánov, ortofoto máp v celkovom objeme 30 mil. 988 tisíc korún, ďalej financovanie prác na register obnovenej evidencie pozemkov v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. vo finančnom objeme 12 mil. 615 tisíc korún, ďalej plnenie reštitučných nárokov oprávnených osôb vo finančnom objeme 45 mil. 869 tisíc korún.

    Ďalej na ťarchu svojich nákladov previedol v zmysle uznesenia vlády 100 mil. Sk určených na obnovu registra obnovenej evidencie pozemkov a tiež previedol v roku 2006 200 mil. korún, ktoré vyplývali ešte z roku 2005 ako nenávratný finančný príspevok prevedený v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva s účelovým použitím na riešenie náhrad škôd spôsobených živelnými udalosťami.

    Musím pripomenúť v týchto súvislostiach, že správna rada má svoju kompetenciu, rozhodovaciu a vláda Slovenskej republiky jej môže dávať len odporúčanie v podobe svojich vládnych uznesení a tak to bolo i v prípade predchádzajúceho kabinetu, ktorý Slovenskému pozemkovému fondu vo februári 2006 dal odporúčanie, aby obmedzil niektorý svoj výkon na niektoré svoje činnosti. Správna rada toto odporučenie akceptovala a pochopiteľne, že v tomto duchu sa chovala do termínu, než bola prijatá a vošla do účinnosti nová správna rada, ktorá pred pár dňami alebo pred niekoľkými týždňami požiadala vládu Slovenskej republiky o zrušenie týchto odporúčacích uznesení. Tieto odporúčacie uznesenia boli zrušené. Chcem len povedať, že správna rada napriek tomu, že mala odporúčania, mohla sa chovať podľa svojho vlastného uváženia. Čiže, mala svoje vlastné kompetencie.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúca otázka, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. No, pán minister, myslím si, že ste sa pekným, elegantným oblúkom vyhli tomu, na čo som sa v podstate pýtala, pretože tá otázka smerovala k tomu, že Slovenský pozemkový fond bol trištvrte roka bez správnej rady a bez dozornej rady. Vy ste už v auguste odvolali členov týchto orgánov a keďže nemohli ste nechať SPP bez štatutára, tak pán Hideghety, či chcel, či nechcel, musel byť štatutárom ďalej aj počas vašej vlády.

    Tá moje doplňujúca otázka smeruje k tomu, prečo ste 3 mesiace neplnili uznesenie vlády, ktorá v januári vymenovala členov správnej rady aj dozornej rady a vy ste ich v podstate menovali až v apríli.

    A ešte by som chcela doplniť, keďže ani v tej predchádzajúcej otázke ste celkom k spokojnosti nezodpovedali veci ohľadne zámeny pozemkov, tie nároky, samozrejme, reštituenti majú, ale oni ich majú v mieste bydliska alebo v blízkom okolí v primeranej kvalite a bonite a aj v primeranej výmere. Takže, nie sme spokojní s tým, ako ste zodpovedali prvú aj druhú otázku.

    Možno už viete, že výbor pre pôdohospodárstvo inicioval poslanecký prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, pretože máme pocit, že buď nemáte celkom v rukách, čo sa tam deje alebo o tom viete až príliš veľmi dobre.

  • Ďakujem. Pochopiteľne, že som veľmi rád, že výbor inicioval poslanecký prieskum, pretože to môže len napomôcť činnosti. Podobne to tak bolo aj v prípade Štátnych lesov, kde poslanci sa zúčastnili na prieskume a mali možnosť si overiť niektoré skutočnosti.

    Čo sa týka uspokojovania reštitučných nárokov, tak musím pripomenúť, že v čase, keď riaditeľom Slovenského pozemkového fondu bol pán Puškáč, sa dodržiavalo pravidlo, že sa robilo uspokojovanie v rámci jedného kraja. Ale práve toto pravidlo bolo zmenené v čase pána riaditeľa pána Hideghetyho. Zhodou okolností s týmto pánom riaditeľom som mal veľmi dobrú spoluprácu, za ktorú mu i touto cestou ďakujem. Znovu by sme mohli o tom otvárať diskusiu, ale už som na tú prvú otázku odpovedal.

    A čo sa týka správnej rady, tak súhlasím, je to faktografia, že bola pôvodná správna rada odvolaná v auguste v roku 2006 a činnosť novej správnej rady sa začala vlastne až, nie je to tak dávno, pred pár týždňami. Ale zároveň musím upozorniť, že boli v platnosti odporúčania vlády Slovenskej republiky, ktoré boli rešpektované.

  • Ďakujem, pán minister.

    Tretiu otázku položil poslanec Martin Fedor. Otázka je ale úplne totožná s otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Dostávam sa do drobného rozporu. Nie je tu? Pardon, áno, ďakujem.

    Takže, štvrtú otázku položil pán poslanec Gábor Gál. Je tu? A položil túto otázku ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Pán minister, uvedomujete si, že zákaz používania názvu obcí v jazykoch národnostných menšín mimo úradného styku nemá oporu v našom právnom poriadku?“

    Nech sa páči, pán minister, prosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, neviem, o akom zákaze hovoríte. Viem však, že podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa názov obce a jej časti určuje a uvádza v štátnom slovenskom jazyku. Neprípustný je názov obce urážajúci národnostné cítenie, alebo, ak je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.

    Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením. Nariadením č. 258/96 v znení neskorších predpisov sa uvádzajú záväzné názvy obcí, ktoré majú spisovnú podobu. To znamená, že názvy sú utvorené v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. Tieto oficiálne názvy obcí sú záväzné na používanie vo verejnom styku. Vo verejnom styku, to znamená aj vrátane médií, vrátane printových a elektronických médií, aj tam sa musia používať také názvy, aké sú prípustné podľa zákonov Slovenskej republiky. Rovnako je dôležitý, pán poslanec, aj rozdiel, uvedomiť si rozdiel medzi názvom obce a označením obce. Podľa zákona o obecnom zriadení označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. Týmto zákonom je zákon č. 191/94 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

    Názov obce si však nemožno zamieňať s označením obce. Zákon o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín umožňuje obciam, ktorých príslušníci národnostnej menšiny tvoria 20 % obyvateľstva, označiť obec v jazyku národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách na začiatku a konci obce.

    Tieto dopravné značky sa umiestňujú pred alebo pod dopravnými značkami s názvom obce v štátnom jazyku. Paragraf zákona, § 1. ods. 1 zákona o štátnom jazyku stanovuje, že štátnym jazykom, asi viete, na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Toto ustanovenie je v súlade s čl. 6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Slovenský jazyk je jediným štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. Práva národnostných menšín a etnických skupín zaručuje Ústava Slovenskej republiky, ale výkon týchto práv nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.

    Takisto v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov sa uvádza, že ochrana a podpora menšinových jazykov nesmie byť na úkor štátneho jazyka a uskutočňuje sa v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity. Pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich zo zásad zakotvených v Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín osoby patriace k národnostnej menšine musia rešpektovať práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine.

    Príslušníci národnostných menšín sú občanmi Slovenskej republiky a vo verejnom styku musia rovnako ako všetci ostatní občania používať oficiálne názvy obcí schválené vládou SR nariadením, ktoré som spomínal. Verejný styk, pán poslanec, neznamená automaticky len úradný styk. Aj to som vám povedal, že sa to týka aj masovokomunikačných prostriedkov. Štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom.

    Ak sa teda v tlači píše napríklad o Bratislave, aj v národnostnej tlači by sa mal použiť názov Bratislava a nie Pozsony. Ak sa teda stane, že sa použije napríklad názov Pozsony a ministerstvo kultúry dostane podnet od občana, je jeho povinnosťou také periodikum upozorniť na protiprávny stav, upozorniť, ako sa aj stalo v prípade, z ktorého asi vychádza vaša otázka, ale nie zakázať, pretože dobre viete, že dnes je aj, povedzme, efektívna vymožiteľnosť právneho stavu prakticky nulová.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Gál, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Ak áno, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister, ja som veľmi smutný z vašej odpovede. A som smutný aj z toho, že vám koaliční poslanci k tomuto vášmu prejavu aj zatlieskali, lebo sa vraciame na začiatok 90. rokov. Odvtedy vývoj práv národnostných menšín troška pokročil. Aj to bolo zaručené, že bude určité status quo a boli sme svedkami toho, že sa to nedodržalo. Potom predsa len, chvalabohu, čo sa týka podpory menšiny kultúr, sa ustúpilo a to status quo z roku 2005 sa zachovalo. Ale čo sa týka používania jazyka národnostných menšín vo verejnom styku, tak tam ideme s týmto vaším výkladom absolútne späť.

    Ja vám len prečítam čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že len štátne orgány musia konať tak, ako im to predpisuje zákon. Čiže, súkromné osoby, či sú to právnické osoby alebo fyzické osoby, môžu konať, čo nezakazuje zákon. To je obrovský rozdiel. Nikde v týchto právnych predpisoch nie je uvedené, že kedy sa používa názov nejakej obce vo verejnom styku. Hovorí sa o úradnom styku. A ešte na záver by som povedal, že vo verejnom styku názov musia používať v úradnom jazyku aj príslušníci, čiže príslušníci národnostnej menšiny.

    Tak to mi chcete povedať, že ja, keď idem na nejaké stretnutie s našimi voličmi, občanmi maďarskej národnosti, tak musím povedať namiesto Pozsony Bratislava? Tak to nemyslíte ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán minister chce odpovedať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Budem krátko reagovať. Ak ste ma dobre počúvali, hovoril som o verejnom styku. A snažil som sa vám vysvetliť, že úradný styk je akousi podmnožinou toho verejného styku. Nehovoril som o používaní jazyka národnostných menšín alebo názvov v súkromnom styku. To je jedna vec.

    Druhá vec. Veľa ste hovorili v tej podotázke, ale absolútne idete mimo svojej vlastnej otázky, v ktorej hovoríte o nejakom zákaze používania názvov obcí. Doložte mi, kto, kde zakázal. Ja tu hovorím – a tak ako ste aj vy povedali – štátne orgány musia konať v rámci zákona, že ak dostane ministerstvo kultúry podnet na porušovanie zákona, je povinné upozorniť na protiprávny stav, čo sa aj stalo zrejme v tom prípade, o ktorom hovoríte, ale sami tým upozorňujete na to, že sa zákon v tomto zmysle porušuje.

    A ešte jednu vec vám poviem. Bratislava – Pozsony. To sa tak často píše aj v UJ SZÓ, neviem kde, ale nevšimol som si napríklad, keď hovoríte alebo sa píše o Viedni, že by sa používalo slovo Bécs, ktoré je v maďarčine Viedeň. Však? Čiže, niekedy mi to pripadá, že práve tí, ktorí píšu v menšinovej tlači, majú záujem slovenské mestá nazývať maďarskými názvami.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil opäť Gábor Gál a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, kedy podpíše SR dohovor o právach zdravotne postihnutých?“

    Poprosím, pani ministerka, odpovedať na otázku a oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Gál, Dohovor OSN o právach zdravotne postihnutých bol otvorený na podpis 30. marca 2007 v New Yorku a svojím obsahom patrí do oblasti ľudských práv a slobôd podobne ako dohovor o právach dieťaťa.

    Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín a ďalšie, ktoré zasahujú nielen do pôsobnosti rezortu, ktorý riadim, ale v širokom rozsahu aj do školstva, zdravotníctva, výstavby a regionálneho rozvoja, kultúry, spravodlivosti, zahraničných vecí a iných.

    Z rozboru textu dohovoru, ktorý uskutočnilo naše ministerstvo, keďže experti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v priebehu dvoch rokov nezúčastňovali na jeho príprave, je zrejmé, že dohovor o právach zdravotne postihnutých patrí rovnakou mierou do pôsobnosti viacerých rezortov a je na vláde, aby rozhodla, kto a kedy ho podpíše. Bez ohľadu na to, čo som uviedla, prijali sme výzvu mimovládnych organizácií zdravotne postihnutých občanov, prevzali sme iniciatívu a pripravili sme návrh na podpis Dohovoru o právach zdravotne postihnutých občanov k predložniu do vlády, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní a je dostupný na webovej stránke ministerstva. Obsahuje aj návrh, aby vláda rozhodla, kto dohovor za Slovensko podpíše tak, aby sa to mohlo uskutočniť v septembri tohto roku počas 62. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

    Zároveň poznamenávam, že sa nebránime tomu, aby vláda poverila podpisom moju osobu. Dokonca som naklonená prevziať gesciu aj nad Dohovorom OSN o právach dieťaťa a iných dohovorov, podobne ako mám zodpovednosť za implementáciu Európskej sociálnej charty a iných multilaterálnych dohovorov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec, v rozsahu 2 minút otázku položíte? Nech sa páči, máte slovo.

  • Áno, ďakujem vám, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, ďakujem vám za odpoveď, ale predsa len by som vám odporučil, aby ste naliehali na vládu, aby poverila niekoho, aby podpísal tento dohovor. Dúfam, že sa nebudeme správať tak, ako sa správalo pred 89. rokom, keď sme 40 rokov budovali socializmus a vozičkárov a telesne postihnutých sme schovávali a vtedy žiadna verejná budova, povedzme, nemala bezbariérový prístup. Proste tí ľudia žijú medzi nami. Je našou psou povinnosťou, aby sme pre nich spravili čo najviac. Dúfam, že vaše ministerstvo bude podporovať všetky tieto aktivity a hovorím ešte raz, bude pálčivo na každom rokovaní vlády nastoľovať túto tému, aby tento dohovor bol čím skôr podpísaný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani ministerka, nech sa páči, odpovedať k poznámke.

  • Ďakujem Vám pekne. Vážený pán poslanec, musím vás ubezpečiť, že ministerstvo práce bolo v tomto prípade iniciatívne a že, ak niekto zmeškal, a tento dohovor bol predložený na ministerstvo práce až 26. marca tohto roku, tak to boli zástupcovia Slovenskej republiky v New Yorku, ktorí nepostúpili tento dohovor v takom čase, aby sme ho mohli pripraviť na prerokovanie do vlády.

    Pokiaľ ide o venovanie pozornosti tejto problematike, môžem vás ubezpečiť, že jej venujeme maximálnu pozornosť. Hneď v prvých dňoch júla bude osobitné stretnutie so zástupcami zdravotne postihnutých. Je spracovaný Národný program podmienok pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. V tomto národnom programe sú zúčastnené všetky rezorty, majú tam všetci pridelené úlohy, takže pevne verím, že sa s touto problematikou pohneme ďalej.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položil pán poslanec Iván Farkas a položil ju ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Slovenský rozhlas nemá financie na udržanie vysielanie Rádia Patria na stredných vlnách. S vysielaním na VKV rozhlasu je problém v tom, že vo viacerých regiónoch je príjem vysielania problematický, nemožný na rozsahu VKV. Zníži sa teda možnosť príjmu, zhoršia sa podmienky príjmu signálu vysielania pre menšiny. Na začiatku vládnutia pán premiér Fico vyhlásil, že v oblasti menšín zachová status quo. Bude to platiť aj pre vysielanie rozhlasu pre národnostné menšiny?“

    Pán minister, nech sa páči. Prosím oznámiť koniec odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán poslanec, ministerstvo kultúry rozpracúva model infraštruktúry verejnoprávnych médií s cieľom vytvoriť optimálny legislatívny, finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Slovenský rozhlas je do tohto procesu zapojený a dúfam, že v takomto konštruktívnom prístupe bude aj pokračovať. Zákon o Slovenskom rozhlase v ustanoveniach § 21 demonštratívne uvádza príjmy, medzi ktoré patrí aj transfer zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn. Neznamená to však automaticky príspevok zo štátneho rozpočtu, a to najmä s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky ešte z roku 2003, ktorým už od Slovenského rozhlasu nepožaduje zabezpečovanie vysielania v krízových situáciách v pásme stredných vĺn. Z tohto vyplývala aj v zákone istá možnosť, aby štát na tieto stredné vlny prispieval. Pritom je potrebné zohľadniť aj takúto požiadavku vo vzťahu k pravidlám hospodárskej súťaže. Dovolím si poznamenať, že vysielanie programovej služby Slovenského rozhlasu v pásme stredných vĺn je služba poslucháčom na území Slovenskej republiky, teda platiteľom poplatkov, z čoho vyplýva, že by nemalo byť saturované z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale má byť platené z koncesionárskych poplatkov. V opačnom prípade by bola predmetná služba platená zo strany občanov dvakrát, z rozpočtu aj z poplatkov.

    Ja som sa z médií dozvedel, že generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu bez vedomia Rozhlasovej rady vypovedala zmluvu o technickom zabezpečení vysielania na stredných vlnách. Likvidáciu existujúcej štruktúry vysielacích okruhov a opakované prerozdeľovanie vysielacích frekvencií nepovažujem za vecne odôvodnené riešenie finančných problémov Slovenského rozhlasu. Vedenie Slovenského rozhlasu so súhlasom Rozhlasovej rady neuvážene sústredilo práve vysielanie pre národnostné a etnické menšiny na vysielanie prostredníctvom stredných vĺn. Dúfam, že prijímané rozhodnutia Slovenského rozhlasu v spolupráci s Rozhlasovou radou povedú k zvýšeniu kvality vysielania a prípadná redukcia rozsahu verejnej služby v oblasti rozhlasového vysielania bude odstránená.

    Musím povedať, že je iba na vedení Slovenského rozhlasu a Rozhlasovej rady, aby Slovenský rozhlas plnil a vykonával všetky činnosti tak, ako to ustanovuje zákon a v tomto ho nijakým spôsobom nemôže ovplyvňovať a nemôže do toho zasahovať ani premiér, ktorého spomínate v otázke, ani vláda. Ministerstvo kultúry pripraví nové legislatívne podmienky na vysielanie verejnoprávnych médií. Je však predovšetkým na vedení týchto inštitúcií, ako koncepčne a vo vzťahu k poslucháčovi naplnia svoje poslanie ako služby verejnosti. Musím povedať, že v súčasnosti veľká časť verejnosti a stálych poslucháčov Slovenského rozhlasu vyjadruje skôr nespokojnosť s napĺňaním tohto poslania.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Ivána Farkasa, či chce v rozsahu dvoch minút? Nie. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Katarína Tóthová – prítomná v sále – a to otázka adresovaná ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Štefanovi Harabinovi. Otázka znie: „Pán minister, pripraví rezort, ktorý vediete, zákon, ktorý stanoví, kedy ide o úžeru?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte na otázku a oznámte ukončenie odpovede. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani profesorka, pani poslankyňa. Viem, že to je vaša téma, ktorou ste atakovali ministerstvo spravodlivosti už v minulosti, keď bol predložený návrh zákona zo strany pána poslanca Lipšica, ktorý mal riešiť túto otázku.

    Vážená pani poslankyňa, zákon je pripravený a prebieha pripomienkové konanie. V priebehu dvoch týždňov by mal byť predložený na Legislatívnu radu vlády. Ide o balíček legislatívnych zmien v boji proti zatiaľ legálnej úžere a zneužívaniu inštitútu dobrovoľných dražieb.

    V praxi si v súčasnosti vyrábame generáciu bezdomovcov, ide častokrát o občanov zo slabších sociálnych skupín, pretože mnohým spoločnostiam nejde o požičiavanie peňazí, ale ide o nehnuteľnosti, ktorými ručia. Následne dochádza k rýchlym prevodom nehnuteľností a pôvodný majiteľ skončí na ulici. Inak máme však veľký problém s lobingom spoločností, ktoré dnes robia pre pár tisícové pôžičky z občanov, ešte raz opakujem, bezdomovcov a sú neúmerné množstvá podaní na katastri, pokiaľ ide o prevod nehnuteľností v súvislosti s týmito prípadmi.

    Očakávame mediálnu kampaň, aj keď sa chcem poďakovať niektorým novinárom, ktorí priniesli už pravdivé príbehy ľudí, ktorí sa stali obeťami týchto spoločností. Verte mi, že nespíme, ale spoločnosti vďaka zlej legislatíve majú momentálne zlatú horúčku. Inak, podobné pravidlá sú vo Francúzsku, Portugalsku, Grécku, v 21 štátoch Spojených štátoch amerických a v susednom Poľsku. Rovnako navrhnuté legislatívne zmeny sú v súlade so smernicami EÚ o ochrane spotrebiteľa.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, či chce v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister, som rada, že už moment, kedy príde do parlamentu legislatívny návrh, sa blíži, pretože skutočne sa v našej spoločnosti rozmohla úžera do takej miery, že je už spoločensky neakceptovateľná. Na tieto problémy v minulom volebnom období opozícia upozorňovala, dokonca jeden opozičný poslanec dvakrát predložil legislatívny návrh na riešenie a, žiaľ, vtedajší podpredseda vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti inštruoval svojich kolegov nepodporiť tento legislatívny návrh. Je dobré, že sa spája riešenie tejto otázky aj s vyriešením toho problému, s vypratávaním bytov na základe nesplnenia pôžičiek neadekvátne nízkych k hodnote bytu.

    Pán minister, mám doplňujúcu otázku. Kedy konkrétne predpokladáte, keď pôjde o dva týždne do pripomienkového konania, posunutie tohto zákona do parlamentu? To je jedna moja otázka.

    Druhá otázka, či pripravujete, pretože mám veľa listov s otázkami na túto tému, či pripravujete nejaké stretnutie aj so zástupcami tlače a elektronických médií, aby informovali občanov o týchto otázkach, pretože, žiaľ, z parlamentu niekedy vychádzajú informácie, ktoré ... (Vystúpenie prerušené časomierou).

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán minister, nech sa páči, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede, ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, k tej prvej časti, len skutočne na margo, nechcem hodnotiť motiváciu môjho predchodcu, nerieši túto situáciu, ale také veľké množstvo lobingu, aké sme zaznamenali v tomto prípade, som asi za celý svoj život nezažil, poviem vám rovno a som sudcom vyše 26 rokov.

    Vzhľadom na to, že ide o veľmi citlivú záležitosť, nechceli sme tento problém riešiť povrchne. Ide o normu, kde sme vycizelovali a snažili sa vychytať viaceré veci, aby sme sa nedostali do rozporu s podnikaním, aby sme sa nedostali do rozporu ani s bankami. Ešte predpokladám rokovanie s guvernérom Národnej banky a, samozrejme, že budeme o tom informovať aj verejnosť. Vec je vo vysokom štádiu rozpracovania.

    A teraz úplný rezultát. Predpokladám, že v septembri v parlamente by sa táto norma mohla objaviť a pokiaľ nebudú a nepredpokladám, že by boli vážnejšie kolízie, tá norma by mohla byť schválená. Chceme skutočne useknúť túto legálnu úžeru, pretože stále tvrdím, že právo nemôže byť iba pre bohatých a tu vyslovene na tieto legislatívne diery doplácajú sociálne slabšie skupiny osôb.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Otázka č. 8, ktorá bola vyžrebovaná, je otázka, ktorú položil pán poslanec Lebocký. Je v sále pán poslanec Lebocký? Je. Takže otázka je položená ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslavovi Izákovi, za ktorého v zmysle ospravedlnenia predsedu vlády bude odpovedať pán minister Jureňa. Otázka znie: „Vážený pán minister, ako hodnotíte zonáciu chránených území schválenú v rámci návrhu skupiny poslancov na zmenu a doplnenie zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zoznámim vás so stanoviskom pána ministra Izáka.

    Poslanecký návrh novely zákona č. 543/2002 rieši v jednej časti aj zonáciu chránených území, predovšetkým národných parkov chránených krajinných oblastí, ale aj prírodných rezervácií. Predložený návrh poskytuje pre proces zonácie týchto území možnosť variabilnejšieho nastavenia podmienok územnej ochrany. Rozsah ochranných opatrení tak bude možné nastaviť oveľa citlivejšie a zohľadniť tak súčasný stav chránených častí prírodného prostredia. Navrhnutý systém tak umožní prijať v rámci vyčlenených zón a podzón aj niektoré manažmentové opatrenia smerujúce k zlepšeniu stavu predmetu ochrany.

    Konštatujem, že v súvislosti so zonáciou Tatranského národného parku došlo aj k istému nepochopeniu zo strany ochranárskej verejnosti, ktorá vyčítala procesu zonácie tohto národného parku najmä vyčlenenie podzón v jadrovej zóne. V tejto súvislosti treba povedať, že v prípade Tatranského národného parku nebolo potrebné vzhľadom na nepriaznivý stav prírodného prostredia v jadrovej zóne podzóny vyčleňovať. Zonácia chránených území v schválenej novele zákona č. 543/2002 nám umožní oveľa citlivejšie, ako to bolo doteraz, rozčleniť chránené územia na časti, kde sa zachová nedotknuteľnosť územia a kde budú aj naďalej prebiehať procesy samovývoja. Rovnako nám návrh zonácie v poslaneckej novele umožňuje flexibilne sprístupniť menej hodnotné časti chránených území napríklad na rozvoj turizmu tak, aby nedošlo k prenosu negatívnych vplyvov do jadrových, z hľadiska ochrany prírody najvýznamnejších častí chránených území. Z tohto pohľadu hodnotím nové možnosti zonácie, schválené v poslaneckej novele zákona č. 543/2002 o ochrane prírody, pozitívne.

    Toľko stanovisko pána ministra Izáka.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať pána poslanca, či chce položiť. Nechce. Ďakujem aj pánovi ministrovi za odpoveď

    Otázka č. 9 bola ďalej vyžrebovaná a položil ju pán poslanec Branislav Bačík, a to ministrovi kultúry Slovenskej republiky Markovi Maďaričovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, čo si myslíte o účinkovaní slovenských hercov v americkom filme Hostel 2, ktorý uráža a znevažuje Slovensko?“

    Pán minister Maďarič, nech sa páči, poprosím vás, aby ste odpovedali na položenú otázku a oznámili ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pán poslanec, o filme, na ktorý sa pýtate, som predovšetkým čítal a videl som z neho nejaké ukážky. Z toho som sa dozvedel, že jeden z hercov slovenských, ktorý v ňom účinkoval, zrejme v nejakej takej nie celkom hlavnej, vedľajšej úlohe nejakého ruského mafiána, sa obhajoval, že nejde o dokumentárny film o Slovensku a že diváci vedia, že Slovensko, ako je zobrazené v tom filme, také nie je. Naši diváci to určite vedia, ale diváci napríklad v Spojených štátoch amerických, v zahraničí to už som si nie taký istý. Keď napríklad budeme vychádzať len z takých psychologických diváckych návykov alebo schopností radových divákov, ktorí, dajme tomu, po odvysielaní seriálu Nemocnica na okraji mesta pána Chudíka zastavovali na ulici a žiadali ho ako MUDr. Sovu, aby im poradil, tak zrejme aj po vzhliadnutí tohto filmu v zahraničí možno aj budú náchylní veriť tomu, že Slovensko je takou krajinou násilia, ako je v tom filme prezentovaná. No asi s tým veľa nemôžeme urobiť. Každopádne, tak ako som vám spomínal, som si pozeral rôzne recenzie a články o tom a jeden z recenzentov, keď to hodnotil, tak divákom dal taký odkaz, že aby tento film navštívili na vlastné riziko. Tak ja by som si ho, pretože sa pýtate, aký mám postoj k tým slovenským hercom, ktorí tam účinkovali, ja by som si ho dovolil parafrázovať a možno by som im dal odkaz, že v tom filme účinkovali za cenu vlastnej hanby.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa, pána poslanca Branislava Bačíka, či chce položiť doplňujúcu otázku. Pokiaľ nie, ďakujem, pán minister.

    Otázku č. 10, ktorá bola vyžrebovaná, položila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a položila ju opäť vám ako ministrovi kultúry ...

  • Hluk v sále.

  • Poprosím o pokoj, vážených kolegov. Otázka znie: „Pán minister, čas profesijných zväzov umelcov začína protestovať proti znižovaniu financií do oblasti kultúry v rokoch 2008 – 2010. Prečo znižujete rozpočet pre kultúru, keď hospodárstvo Slovenska rastie v nebývalom tempe?“

    Pán minister, nech sa páči, prosím oznámiť ukončenie.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, chápem to znepokojenie, ktoré v tej otázke je, lebo tak tu otázku čítam a úprimne vám poviem, ani ja som sa z prvého návrhu rozpočtu ministerstva kultúry na budúci rok nepotešil. Ale na minulej hodine otázok som na obdobnú otázku odpovedal. Neviem, či ste moju odpoveď počuli, ale v zásade sa pokúsim rýchlo zopakovať. Takýto návrh rozpočtu neprijímam, rokujem s ministrom financií a je pre mňa prioritou, absolútnou prioritou, aby rozpočet kultúry v roku 2008 bol zásadne vyšší ako rozpočet tohtoročný. Ak sa teda pýtate, prečo znižujem rozpočet, z mojej odpovede vyplýva, že ja ho určite neznižujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám oznámiť, že čas určený na hodinu otázok uplynul, preto končím tento bod programu.

    Dovoľte mi vyhlásiť krátku technickú prestávku na to, aby sme mohli prepnúť nahrávací systém. Ďakujem členom vlády za odpovede.

  • Prerušenie rokovania o 15.06 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.

  • Prosím, aby ste po krátkej prestávke, zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Budeme pokračovať v bode

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 25. mája 2007,

    ktoré ste dostali ako tlač 325.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým je odpoveď člena vlády k tlači 325 a kde sa tam nachádza.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. K tomuto bodu sa písomne prihlásili pani poslankyňa Gibalová a pani poslankyňa Sabolová. Takže dovoľte mi, aby som odovzdal ...

  • To je iný bod, teraz sú písomné odpovede.

  • Pani poslankyňa Sabolová? Procedurálny návrh, nech sa páči. Dajte, prosím ...

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, chcela by som vás požiadať, aby ste požiadali členov vlády, aby zaujali svoje miesta tak, ako boli v hodine otázok, pretože sa začína hodina interpelácií a odpovedí na interpelácie a bolo by vhodné, aby tak ako pán predseda ospravedlnil niektorých členov vlády, aby tí ostatní zaujali miesto v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne. Takže poprosím členov vlády, aby zaujali svoje miesta, pretože pristúpime k bodu programu písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 25. mája 2007, ktoré ste dostali ako tlač 325. Vzhľadom na to, že niektorí členovia vlády ešte nie sú v sále, dovoľte mi urobiť 3-minútovú prestávku a zároveň požiadať členov vlády, aby zaujali svoje miesta určené pre členov vlády.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem. Takže ešte raz poprosím ministrov, členov vlády, aby zaujali miesta v priestore na to určenom.

    Takže ešte raz. Otváram rozpravu. Ešte raz pripomínam, že písomne sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová a pani poslankyňa Sabolová.

    Pani Gibalová má slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, chcela by som reagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som položila predsedovi vlády. Odpoveď je v tlači pod bodom 4. Aj keď tu pán predseda vlády nie je, ďakujem za odpoveď na interpeláciu, ktorú som položila vo veci refundácie nákladov obciam, ktoré vynaložili na likvidáciu následkov povodní.

    Som veľmi rada, že po mojej interpelácii sa trošku veci pohli a obce postupne, predpokladám, že do konca tohto týždňa by mohli mať peniaze na svojich účtoch. V tomto zmysle som spokojná. Nespokojná som však s tým, že som nedostala celkom úplnú odpoveď. Nedostala som odpoveď na to, prečo proces refundácie trval tak dlho. Nekonaním vlády Slovenskej republiky boli poškodené nielen dotknuté obce, ale aj subjekty, ktoré realizovali výkony nutných a preukázateľných prác, aj keď som si teraz, na hodine otázok vypočula odpoveď pána premiéra na otázku pani poslankyne Sabolovej. Niektoré veci som si doplnila, ale nie je mi stále jasné, prečo tento proces trval tak dlho.

    Ďalšiu reakciu by som chcela použiť na odpoveď pána ministra financií, ktorý mi odpovedal na moju interpeláciu v tlači pod bodom č. 3. Túto odpoveď, vážený pán minister financií, považujem z formálnej stránky za uspokojivú, ale nemôžem ju označiť za uspokojivú z obsahovej stránky, ba naopak, veľmi ma znepokojuje, pretože iba potvrdzuje mnou už toľkokrát artikulovaný problém – dlhodobú diskrimináciu a nerovnaké postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Po prečítaní vašej odpovede konečne môžem povedať to, čo som si myslela a nepriamo som aj niekoľkokrát už povedala v tejto snemovni, že nerovnaké postavenie teraz je ex lege. To je pre mňa veľký škandál.

    Aké pravidlá platia v tomto štáte? Ak sa to hodí, platia pravidlá fiškálnej decentralizácie v systéme financovania originálnych kompetencií do podielových daňových príjmov samosprávnych krajov a obcí, kde noví mocipáni rozhodujú a správajú sa tak, ako keby sme boli konfederáciou samosprávnych krajov a ak sa to niekomu hodí, dozvieme sa, že sú zariadenia sociálnych služieb v určitých obciach, zoznam ktorých tvorí príloha odpovede na moju interpeláciu, kde ministerstvo financií poskytuje dotácie na bežné a kapitálové výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Keď som položila túto otázku pani ministerke Tomanovej, odkázala ma na vás, pán minister. Keď som interpelovala vás vo veci vyčlenených finančných prostriedkov na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce, odkázali ste ma na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny s argumentom, že predmetná delimitácia sa uskutočnila na úrovni ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré predložilo ministerstvu financií zoznam obcí, na ktoré prešla uvedená kompetencia.

    Aby som sa v tejto veci vedela správne orientovať, ďakujem za odpoveď a budem v tejto veci interpelovať pani ministerku Tomanovú.

    Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, lebo ministerka nie je, kolegovia, kolegyne, doniesla som si celú tú veľkú knihu odpovedí na interpelácie a chcem vyjadriť, že som čiastočne dostala odpoveď aspoň na nejaký odpočet za rok vlády a prejdem niektoré rezorty.

    Ale chcem sa vyjadriť k odpovedi č. 5 pána predsedu vlády, v ktorej mi hovorí, ako sa darí s úspechom a priebežne zabezpečovať úlohy. Ale odporúča ma na § 128 rokovacieho poriadku, aby som si vyžiadala správu Národnej rady. Chcem mu odkázať, keďže mu to nemôžem priamo povedať, že ako opozičná poslankyňa nie som schopná v tejto Národnej rade predložiť návrh na nejakú diskusiu alebo na uznesenie, aby sme mohli požiadať vládu o oficiálny odpočet, pretože táto snemovňa neschváli žiaden náš návrh, a preto som musela využiť túto možnosť interpelácie a požiadať jednotlivých členov vlády o akýsi odpočet, aby sme mali aspoň prehľad o tom, ako fungujú jednotlivé rezorty.

    Takže, pán premiér, pekne vás poprosím, keby ste tejto snemovni a svojim poslancom odkázali, že niekedy aj dobré návrhy treba podporiť a možno by sme to boli riešili nejakou spoločnou správou a diskusiou k správe.

    Ako jasnú nespokojnosť s odpoveďou chcem vyjadriť k dvom, a to je bod 9 a 10, a to je k dvom ministrom – ministrovi hospodárstva a ministrovi kultúry. Títo dvaja páni ministri miesto toho, aby sa boli unúvali aspoň čiastočne v zmysle svojich povinností voči tomuto parlamentu a odpovedali na to, čo za tento rok vlády urobili, ak neurobili nič, lebo podľa toho si môžem myslieť, že možno ani neurobili nič, odpovedal mi pán minister hospodárstva, že moja interpelácia má charakter správy a nech sa obrátim na parlament, aby prijal parlamentné uznesenie, prípadne, aby to bolo uznesenie výboru. Pýtam sa, pán minister, nebolo možné zhodnotiť, ako všetkých ďalších dvanásť ministrov, vaše kroky, ktoré ste za tento rok urobili alebo bol ten pokus parlamentu na vaše odvolanie veľmi dobrý, lebo ten rezort nepracuje.

    Pán minister kultúry mi odkázal vo svojej dvojriadkovej alebo päťriadkovej odpovedi, keďže sa nenaplnil časový horizont jedného roka vlády, lebo uplynie až 4. júla, tak mám počkať. Tiež si myslím, že je to na ministra kultúry trošku nekultúrny odkaz a na druhej strane tiež si dovolím povedať, že neviem, či tento rezort bol schopný urobiť toľko krokov, aby sa bol mohol nimi pochváliť, prípadne nás o tom informovať.

    A veľmi krátko ešte k jednotlivým odpovediam.

    Myslím si, že páni ministri so svojimi úradníkmi urobili kus práce, toto je ich pohľad na rok vládnutia, myslím, že pre nás môže slúžiť tento materiál na kritiku, pochvalu, prípadne názor, čo sa v tých rezortoch robí a verím, že všetci páni poslanci ho zužitkujú a tak prejdem jednotlivé len veľmi krátko.

    Na pána podpredsedu Čaploviča, kde vcelku slušne hovorí o tom, čo robí úrad podpredsedu vlády, ale dovolím si len takú malú pripomienku, že už pri poslednom návrhu antidiskriminačného zákona, ktorý sme tu mali, jeho pracovisko alebo pracovníci išli nad rámec smernice, ktorá požadovala zmenu v legislatíve, prípadne sú nedôslední, lebo nález, čo Ústavný súd vyniesol, do návrhu zákona nezapracovali.

    Pán minister Vážny krátko popísal, čo ho čaká, čo má byť a tiež ešte neuplynul rok vlády, ale pokúsil sa aspoň o krátku informáciu.

    K pánu ministrovi Počiatkovi – nechám vyjadrenie odborníkom, nechcem sa tváriť, že rozumiem všetkým rezortom.

    Znepokojenie, tak ako som povedala, je vec pána ministra Jahnátka. Skutočne svedčí o tom, že páni ministri zabudli, že druhým dňom po nastúpení do úradu vlády zodpovedajú tejto Národnej rade za to, čo vykonávajú, pretože ona pri schválení programového vyhlásenia vlády im dala mandát robiť tento výkon. To isté pán minister Maďarič.

    Ostatní páni ministri – je to vcelku slušné.

    Pri pani ministerke Tomanovej sa len veľmi krátko zastavím, lebo v jej návrhu a v jej odpovedi a myslím tak, ako sme to tu už niekoľkokrát v tejto snemovni, v tomto parlamente hovorili, poslanecké návrhy tvoria prácu vlády. A to, myslím si, že by nemal byť odpočet, odpočet vlády, mal by to byť odpočet skôr parlamentu a myslím si, že sa to týka viacerých pánov ministrov aj z minulého týždňa, kde vládu suplujú poslanci, či to boli zákony zo životného prostredia, ale myslím si, že v podstate veľmi veľa vecí, možno kvôli personálnym zmenám, boli to poslanecké novely a to nepatrí do odpočtu vlády, lebo toto je odpočet poslaneckej snemovne.

    K ďalším pánom ministrom – nebudem komentovať ich odpovede.

    Ešte možno za zaujímavosť stojí veľmi diplomatická odpoveď diplomata tejto vlády pána ministra Kubiša, ktorý nás odkázal na to, že sa dozvieme, čo robili, v najbližšej správe, ktorú predloží do zahraničného výboru o zahraničnej politike za rok 2007.

    Pána ministra Valentoviča si dovolím nechať na správu, ktorá bude o stave zdravotníctva. Je tam niekoľko otázok a myslím si, že vás nebudem zdržiavať.

    A ešte si dovolím dotknúť sa jednej mojej interpelácie, to je bod 21. Týka sa opäť pána predsedu vlády, kde som ho požiadala, aby páni ministri odpovedali po hodine otázok na otázky nezodpovedané na hodine otázok písomne. Tým by sme sa vyhli zbytočne opakovaným otázkam, bola by oveľa konštruktívnejšia diskusia. Odkázal ma na uznesenie ústavnoprávneho výboru, a preto som dala podanie na predsedu ústavnoprávneho výboru, aby sa uznesením, ktoré ide nad rámec zákona, zaoberal.

    Toľko moje vyjadrenia k odpovediam a žiadam, aby v uznesení, ktoré prijme Národná rada k odpovediam na moje otázky, interpelácie bola vyslovená nespokojnosť s odpoveďou ministra hospodárstva a ministra kultúry, pretože nenaplnili tú povinnosť, ktorú majú voči Národnej rade.

    Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenia poslankýň, ktoré sa prihlásili do rozpravy písomne.

    Pýtam sa teraz, či do bodu programu písomné odpovede členov vlády sa niekto hlási ústne. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Pado. Pán Pado zobral späť, dobre. Hlásite sa do rozpravy, pán Pado? Dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Mušková.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážený pán minister zdravotníctva, pán minister Valentovič, chcem sa poďakovať za vašu odpoveď na moju interpeláciu. V mojej interpelácii k povinnému očkovaniu proti tuberkulóze som sledovala na jednej strane vyvolanie diskusie o opodstatnenosti tohto očkovania na základe informácie, že Svetová zdravotnícka organizácia uvažuje o vypustení tejto vakcíny zo zoznamu odporúčaných vakcín. Verím, že sa kompetentní budú aj naďalej touto problematikou zaoberať. A odpoveď na moju interpeláciu v prvej časti bola smerovaná práve k tomuto.

    Ale v mojej interpelácii som sa pýtala tiež aj na problém včasnosti tohto očkovania. Pri batoľatách, ktoré sú očkované štvrtý deň po narodení a majú následne veľké zdravotné problémy, Česká pneumologická a ftizeologická spoločnosť požiadala v Čechách ministerstvo zdravotníctva o posunutie tohto očkovania na neskorší čas po narodení, keď je už dokázané, že toto očkovanie nevyvoláva toľko negatívnych reakcií. Na túto časť interpelácie som však nedostala odpoveď, hoci z kuloárov som počula, že odborníci sa možnosťou posunutia vakcinácie proti tuberkulóze zaoberajú. Rada by som sa dozvedela, v akom stave je diskusia k tomuto problému a či sa s posunutím očkovania proti tuberkulóze uvažuje.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, chcem reagovať na odpoveď na moju interpeláciu pána ministra vnútra Kaliňáka, v knihe je to pod číslom 31.

    V prvom rade sa chcem poďakovať pánovi ministrovi, že aspoň na 50 % ma takmer uspokojil, čo sa týka odpovede. Moje otázky boli dve.

    Prvá sa týkala uhradenia výdavkov spojených s likvidáciou povodní, druhá otázka bola, či sa pripravuje zrušenie krajských riaditeľstiev hasičského a záchranného zboru. Tak tá druhá otázka, odpoveď na ňu znie, rezort vnútra neplánuje v najbližšom období zrušenie krajských riaditeľstiev, aj keď ja neviem, čo to je najbližšie obdobie, ale aspoň viem, že na zajtra to neplánuje.

    Ale teraz k tej prvej. Musím povedať, že v odpovedi na interpeláciu pán minister zbytočne komentuje uznesenie vlády 470 z minulého roka, pretože pred chvíľou pán predseda vlády, pán predseda vlády Fico rozprával o časových aspektoch na prípravu materiálu na uhradenie výdavkov, takže po 2 mesiacoch nie je možné očakávať, že bude spracovaný materiál, ktorý zabezpečí úhradu výdavkov spojených s likvidáciou následkov.

    A pán minister Kaliňák vo svojej odpovedi uvádza, že vláda Slovenskej republiky rozpočtovými opatreniami 92/32 a 135/49 z minulého roku navýšila finančné prostriedky pre hasičský a záchranný zbor vo výške 44,7 milióna korún práve z titulu riešenia nákladov na záchranné práce. Musím povedať, že to nie je pravda. Nie je to pravda, tieto dve rozpočtové opatrenia boli urobené preto, aby sa vykryl deficit rozpočtov hasičského a záchranného zboru, o ktorom sme vedeli už na začiatku roka 2006.

    Reálne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky na vykrytie nákladov hasičského a záchranného zboru na povodne za minulý rok schválili čiastku 1,307 milióna korún, to znamená, 1 milión 307 tisíc slovenských korún a nie nejakých 6,5; 7; 10, ani 44 miliónov slovenských korún. Chcel by som teda na osvieženie pamäti vám všetkým, kolegyne a kolegovia, čo tu sedíte, povedať, prednedávnom pán minister z tohto miesta na moju adresu použil slová, ktoré nie sú hodné tejto poslaneckej snemovne a ja by som chcel povedať, že by bolo veľmi vhodné, aby v odpovedi na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky boli uvedené také tvrdenia, ktoré nemajú atribúty hodné podobnej reakcii, ako to bolo v prípade pána ministra Kaliňáka.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vystúpenie pána Pada bolo posledné.

    V rámci rozpravy pýtam sa, či sa chce k niektorým vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády. Pokiaľ nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Chcem vás upozorniť, že hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pani poslankyňa Gibalová, Urbáni, Dzurinda, Pado, Andruskó, Sabolová, Pásztor István, Köteles, Katarína Tóthová, pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Lipšic a to je všetko.

    S procedurálnym návrhom, pán podpredseda Hort.

  • Vážený pán podpredseda, v pozvánke alebo v programe, ktorý sme schválili, je tak, ako je to vždy napísané, že interpelácie sa uskutočnia za účasti všetkých členov vlády. Máme informáciu, že pán premiér Fico je v súčasnosti v budove Národnej rady. Ak je to tak, pán podpredseda, žiadam vás, aby ste predtým, ako započneme interpelácie, zabezpečili účasť predsedu vlády na interpeláciách. Ďakujem pekne.

  • Áno, pán podpredseda, problém je s technikou, neviem, ako zabezpečím účasť podpredsedu, teda predsedu vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, účasť členov vlády je skutočne predpísaná v rokovacom poriadku, nie je mechanizmus riešenia situácie, ktorá nastala, pokiaľ nie sú tu úplne všetci členovia vlády.

    Takže ak dovolíte, vzhľadom na to, že rokovací poriadok neuvádza žiadne riešenie, budeme pokračovať v tomto bode s tým, že mi dovoľte, aby som požiadal všetkých prítomných členov vlády, pokiaľ sú prítomní v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály vzhľadom na to, že otváram bod interpelácie poslancov.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som odovzdal slovo pani poslankyni Gibalovej s interpeláciou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, mám tri stručné interpelácie.

    V poradí, keďže vidím, že je tu pani ministerka práce, dovoľujem si interpelovať ju ako prvú.

    Vážená pani ministerka Tomanová, na základe vašej odpovede na moju interpeláciu vo veci vyčlenených finančných prostriedkov na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce, s ktorou som na vás obrátila na 8. schôdzi Národnej rady a v ktorej mi oznamujete, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny neobhospodaruje výdavky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa a nepozná procedúru a kritériá poskytovania dotácií pre zariadenia sociálnych služieb, obrátila som sa v predmetnej veci na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

    Pán minister financií Ján Počiatek mi na interpeláciu odpovedal, citujem: „Ministerstvo financií Slovenskej republiky poskytuje dotácie na bežné výdavky pre zariadenia sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, ktoré zákonom č. 416 boli oddelimitované z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí, ktoré prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest na základe odporúčania ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Predmetná delimitácia sa uskutočnila na úrovni rezortu ministerstva práce, ktoré predložilo ministerstvu financií zoznam obcí, na ktoré prešla uvedená kompetencia. Zoznam obcí v prílohe.“

    Preto sa vás, pani ministerka, pýtam, na základe akých kritérií bol tento zoznam vypracovaný a predložený. Ide o prenesené kompetencie či originálne kompetencie v dotknutých obciach? Nemyslíte si, že sa tým zakladá nerovnaké diskriminujúce postavenie poskytovateľov sociálnych služieb ex lege? Ako chcete odstrániť túto nespravodlivosť? Ďakujem pekne.

    Moja ďalšia interpelácia je na pána predsedu vlády Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády, v máji tohto roka priniesli oznamovacie prostriedky informácie o tom, že pri prideľovaní finančných prostriedkov z rezervy predsedu vlády dochádza k politickému klientelizmu, pretože sa zohľadňuje orientácia žiadateľa v politickej strane. Analýza dovtedy kladne vybavených žiadostí o poskytnutie prostriedkov z rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky údajne preukázala výrazný nepomer medzi žiadateľmi považovanými za členov, nominantov, sympatizantov koaličných, resp. opozičných strán. Keďže poskytované finančné prostriedky nie sú vaše vlastné, ale pochádzajú od daňových poplatníkov, žiadam vás, vážený pán premiér, o vyjadrenie, či sa považujete za predsedu vlády všetkých občanov Slovenskej republiky, vrátane nevoličov koaličných strán. Podľa akých kritérií rozhodujete pri schvaľovaní žiadostí o poskytnutie dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády? A žiadam vás tiež o poskytnutie prehľadu o schválených a zamietnutých žiadostiach o poskytnutie dotácie a o výške poskytnutých finančných prostriedkov jednotlivým uchádzačom za obdobie prvých 6 mesiacov tohto roka. Ďakujem.

    A posledná moja interpelácia je na ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslava Jureňu.

    Keďže tu už odzneli aj na hodine otázok otázky práve na túto problematiku a ja nie som v tomto odborníčka, ale keďže sa z okna svojho domu dívam na pozemky vo Veľkom Slavkove, tak, vážený pán minister pôdohospodárstva, v súvislosti s nedávnou medializáciou prevodu lukratívnych náhradných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastri obce Veľký Slavkov, zo správy Slovenského pozemkového fondu do vlastníctva reštituentov fyzických osôb sa vynárajú otázky, ktoré zaváňajú korupciou a ktoré je potrebné zodpovedať. Táto téma ma veľmi zaujíma preto, čo som už spomenula. Za nevyhnutnú podmienku toho, aby sa zmena vlastníctva k pôde zo Správy slovenského pozemkového fondu uskutočňovala transparentne, sú jasné, verejnosti dostupné a kontrolovateľné pravidlá.

    Druhou podmienkou je vylúčenie možnosti osobného prospechu úradníkov Slovenského pozemkového fondu, ktorí sa zúčastňujú na rozhodovacom procese. Interpelujem vás, vážený pán minister Jureňa, vo veci podozrenia z neštandardného postupu Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní pozemkov z katastra obce Veľký Slavkov. Žiadam vás preto, aby sekcia kontroly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky preverila správnosť postupu úradníkov Slovenského pozemkového fondu v týchto konkrétnych prípadoch. Žiadam vás tiež o zverejnenie kritérií a interných predpisov, podľa ktorých Slovenský pozemkový fond postupuje v súčasnosti pri obdobných prevodoch pôdy. Ak sú pravdivé medializované informácie, potom považujem za vylúčené, aby o prideľovaní pôdy rozhodovali osoby, ktoré majú alebo v minulosti mali väzby na spoločnosti obchodujúce s pôdou. Žiadam, aby aj tieto skutočnosti preveril kontrolný orgán ministerstva pôdohospodárstva a ak sa potvrdí ich pravdivosť, aby ste z toho vyvodili personálne dôsledky a prijali opatrenia, ktoré zabránia recidíve. Na to, aby sa prevod pôdy z vlastníctva štátu oprávneným fyzickým osobám a obciam uskutočňoval transparente, považujem za nevyhnutné, aby jestvoval centrálne vedený register pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý bude verejnosti dostupný v Slovenskom pozemkovom fonde Bratislava a v regionálnych pracoviskách. Žiadam vás preto, pán minister, aby sa takýto register vytvoril a sprístupnil verejnosti.

    Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, ministra kultúry Slovenskej republiky pána Marka Maďariča.

    Vážení páni ministri, nechcem sa vracať k ekonomickej podstate predaja Slovenskej sporiteľne, ani k mechanizmom jej predaja, ale vzhľadom na to, že som pri predaji Slovenskej sporiteľne nezachytil ani zmienku o osude zbierky diel významných maliarov, hodnotu ktorých ani nedokážem vyčísliť, v mojej interpelácii vás žiadam o poskytnutie zoznamu zbierky výtvarných diel Slovenskej sporiteľne, o finančné ohodnotenie jednotlivých diel, či táto zbierka bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy, a ak áno, kde sa dnes jednotlivé diela nachádzajú.

    Ak zbierka nebola predmetom predaja, žiadam vás o vyvinutie maximálneho úsilia na odovzdanie týchto diel do Slovenskej národnej galérie. Táto zbierka sa vyše 50 rokov zbierala a boli v nej zastúpení umelci rozmanitého založenia a rôzneho významu, veľké a dôležité osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorých tvorba predznamenala vývoj a predurčovala smerovanie do budúcna, ale aj skromní, málo známi maliari, ktorí sústredenou prácou prispievali k vyriešeniu výtvarných problémov svojím podielom a taktiež jedinci, ktorí zostali poplatní premenlivosťou času vkusu doby. Do dejín patria nielen slávni a všeobecne uznávaní tvorcovia, ktorí presvedčivo dokázali vyjadriť pocity človeka a jeho doby, ale majú v nich nezastupiteľné miesto aj umelci, ktorí odrážali spoločenský vkus istej sociálnej vrstvy. Sú neoddeliteľným kamienkom mozaiky nášho umeleckého diania.

    Zbierka pozostávala z diel slovenských, moravských, českých a maďarských výtvarných umelcov. Najstaršie dielo pochádzalo z roku 1912, avšak väčšina výtvarných prác pochádzala z obdobia 20. – 40. rokov, konkrétne 1 200 maliarskych, sochárskych a grafických a fotografických diel. Základ zbierky tvorili prevody umeleckých diel z bývalých roľníckych vzájomných pokladníc vo viacerých mestách a mestečkách na Slovensku. Preto bolo ťažisko zbierky práve v období, keď sa roľnícke vzájomné pokladnice rozvíjali, teda v 20. – 40. rokoch. Začali sa budovať v r. 1924 z iniciatívy agrárnych politikov. Mnoho výtvarných prác sa získalo v súvislosti s poskytovaním pôžičiek a úverov, eskontovania zmeniek, šekov, účtov a iných majetkových pohľadávok. Roľnícke vzájomné pokladnice prijímali od umelcov výtvarné diela do úschovy za dočasné splácanie dlhov alebo vyrovnanie finančných záväzkov.

    Veľa ráz sa stalo, že niektorí umelci darovali roľníckej vzájomnej pokladnici svoje dielo. Príkladom môže byť výraz vďaky Jána Hálu, ktorý venoval jednu olejomaľbu roľníckej vzájomnej pokladnici za to, že poskytla úver 6 mil. Sk na výstavbu vyhoreného Važca. Iným príkladom je Štefan Polkora, ktorý mal v budove trnavskej novostavby roľníckej vzájomnej pokladnice v rokoch 29 – 34 ateliér. Nájomné väčšinou platil vo forme umeleckých diel. Martin Benka vo vojnových rokoch počas prác na sgrafitách budovy roľníckej vzájomnej pokladnice v Martine predal 3 svoje umelecké diela.

    Kolekcia českého výtvarného umenia sa formovala z rôznych prevodov z darov Českej sporiteľne Praha-Nimburg-Jičín-Liberec-Uherské Hradiště. Najviac výmen sa uskutočnilo v r. 1968 – 69. V zbierkach sa nachádzali diela moravských a českých tvorcov, z toho k najvýznamnejším z hľadiska umeleckej histórie patrili Josef Váchal a František Bílek. Zbierka teda obsahovala diela umelcov patriace do dejín výtvarného umenia, ale aj umelecké práce dokumentárnej a informatívnej hodnoty. V umeleckej zbierke Slovenskej sporiteľne sa dali nájsť výtvarné diela rozmanitých námetov a okruhov. Zaujímavým javom bol zriedkavo sa vyskytujúci druh zátišia a portréty od maliarov ako Weiner-Kráľ, Šimerová, Mudroch a tak ďalej.

    Umelecká zbierka Slovenskej sporiteľne bola prvou a jedinou ucelenejšou kolekciou výtvarného umenia na Slovensku mimo pôdy múzeí a galérií. Boli v nej diela, ktoré sa stali smerodajným meradlom neskoršej tvorby, ktoré rástli z tradície v súvislosti slovenského umenia, ale zároveň sa zúčastňovali na riešení aktuálnych problémov európskeho vývoja.

    Dámy a páni, nejdem vás zdržiavať zoznamom týchto zbierok autorov, ale môžem odporučiť z r. 1995 tento katalóg Slovenskej sporiteľne, kde jasne popisuje, aké a ktoré diela v tejto zbierke boli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, chcem interpelovať predsedu vlády.

    Pán predseda vlády, dňa 25. júna, teda pred niekoľkými dňami odvysielala televízna stanica TA3 v hlavných správach tento váš výrok, citujem: „Keby na Slovensku fungoval štandardný právny systém, veľmi veľa ľudí z opozície sedí vo väzení. A hovorím to úplne vážne.“ Koniec citátu.

    Pán predseda, chcem sa vás v rámci interpelácií opýtať, či takýto výrok predsedu vlády považujete v demokratickom štáte za normálny alebo štandardný. Ja takýto výrok považujem za absurdný a škandalózny. O tom, kto pôjde do väzenia, nerozhoduje v demokratickom štáte výkonná moc, ale moc súdna, ktorá je od moci výkonnej nezávislá. Iste to viete aj vy. Prečo ste teda takýto výrok povedali? Myslím, že odpoveď nám dal deň, ktorý nasledoval po dni vášho predmetného výroku. V utorok 26. júna poslankyňa za stranu, ktorej ste predsedom, zvolala rokovanie Mandátového a imunitného výboru, ktorý silou vládnej väčšiny začal disciplinárne konanie proti dvom opozičným poslancom – Martinovi Padovi a Štefanovi Kužmovi – a to za výroky prednesené v rozprave počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Toto konanie ma prekvapilo rovnako ako váš výrok, pán predseda vlády. Prekvapilo ma z dvoch dôvodov. Vecne na disciplinárne konanie totiž nejestvuje žiaden dôvod a po druhé mandátový a imunitný výbor zasadal deň po vašom výroku, ale vyše mesiaca po výroku pána poslanca Pada a až tri mesiace po výroku pána poslanca Kužmu.

    Pán poslanec Pado vo svojom výroku povedal, citujem: „Novela zákona o Policajnom zbore, ktorú predložil pán minister Kaliňák, vracala túto krajinu do obdobia tvrdého boľševizmu, do obdobia tvrdého boľševizmu, násilnej kolektivizácie, vyvlastňovania a znárodňovania, čo je mimochodom asi spoločná črta všetkých nominantov vlády za stranu Smer a políciu vracala špeciálne do dôb neslávne známeho Beriju a KGB.“ Koniec citátu.

    Pán poslanec Kužma vo svojom vystúpení povedal, opäť citát: „I za druhej svetovej vojny lietadlá neniesli ani hračky, ani humanitárnu pomoc. Ja si na rozdiel od vás ale pána Churchilla i pána Roosevelta, ktorí tieto lietadlá poslali, vážim. Lebo oni bojovali proti zločinnému režimu. Takisto spojenci poslali lietadlá proti režimu a takisto ako Hitlerov režim zničili aj režim Miloševičov. Ale vy jasne dávate najavo, keďže sú to rovnaké prípady, že vám by vyhovoval evidentne aj ten Hitlerov režim tak, jak vám vyhovuje Miloševičov režim, lebo lietadlá sa nesmú poslať, lebo čo keď trafia niekoho. Nie je v tom rozdiel. Aj tie lietadlá za druhej svetovej vojny zabili civilov. A keď to takto odsudzujete, tak odsudzujete aj boj proti Hitlerovi.“ Koniec citátu.

    Pán predseda vlády, oba výroky sú názorom poslanca, povedané v slobodnom parlamente slobodného štátu. S oboma výrokmi súhlasím, sú aj mojím názorom. K obom týmto výrokom sa hlásim, sú to aj moje výroky. A aby sme si pripomenuli alebo ilustrovali, ako ďaleko môže zájsť takéto absurdné konanie, ktoré ste rozbehli v slobodnom parlamente, tak za všetky výroky pripomeniem, povedzme, výrok vtedajšieho pána poslanca, dnes podpredsedu vlády pána Čaploviča, ktorý presne pred dvomi rokmi 28. júna v tejto sále povedal napríklad aj toto: „Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať, mengelejovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem.“ Aj takýto výrok odznel v tomto parlamente a nikomu z vtedajšej parlamentnej väčšiny nenapadlo organizovať disciplinárne konanie proti vtedajšiemu poslancovi Čaplovičovi.

    Pán predseda vlády, váš výrok z 25. 6. na rozdiel od výrokov pána poslanca Kužmu a pána poslanca Pada, ako aj konanie výboru v nasledujúci deň 26. júna vyvolávajú dojem, že sa na Slovensku mení nielen charakter zahraničnej politiky, ale aj charakter politiky vnútornej. Miešanie sa do kompetencií súdnej moci, ignorovanie opozície, vylučovanie občianskej spoločnosti z diskusie k legislatívnym normám obohacujete novým prvkom – zastrašovaním opozície. Aj toto bolo charakteristické pre také režimy, ako bol ten Hitlerov alebo ten Stalinov. A obaja vieme, že takéto maniere k ničomu dobrému neviedli, k ničomu dobrému neviedli. Ani ten režim, pani poslankyňa, ktorý ste zavádzali v rokoch 95 – 98. Preto vás chcem požiadať, pán predseda vlády, aby ste korigovali a kontrolovali svoje výroky a svoje počínanie. Aby ste neumenšovali stupeň demokracie, ak už ju nechcete prehĺbiť. A aby ste prestali zastrašovať opozíciu, pretože je to zbytočné. A oberá vás to o energiu, ktorú by ste mali viac venovať tomu, čo ste sľubovali pred voľbami najviac – v službe občanov tejto krajiny.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Pado, má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia bude smerovaná na predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Slovenskej republiky.

    Pán predseda vlády pri svojom nástupe do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky okrem iného povedal: „Preberáme túto krajinu v katastrofálnej bezpečnostnej situácii.“ Chcem pripomenúť, dámy a páni, že vývoj bezpečnostnej situácie v rokoch 2002 – 2006 do polovičky roka 2006 bol pozitívny z hľadiska nápadu trestnej činnosti a objasňovania, teda klesala trestná činnosť a zvyšovalo sa objasňovanie trestnej činnosti. Darilo sa dosahovať rok čo rok lepšie ukazovatele v jednej aj v druhej oblasti.

    Pán minister vnútra po nástupe do funkcie vymenil vedenie Policajného zboru Slovenskej republiky na čo, samozrejme, ako šéf rezortu mal právo. To nikto nepopiera. Došlo k výmene šéfa odboru dopravy, aj keď nechutným spôsobom a z dôvodov veľmi pochybných, ale aj na to malo ministerstvo vnútra, vedenie, právo. Pán minister po nástupe do funkcie s okamžitou platnosťou zrušil bezpečnostné akcie Jastrab a rovnako tak mimoriadne preventívne akcie v cestnej premávke. Výsledky v dopravnej nehodovosti ukázali unáhlenosť a nepremyslenosť tohto kroku. Ak k 30. 6. 2006 bol počet usmrtení v porovnaní s rokom predtým o 9 nižší, výsledná bilancia ku koncu roka 2006 je o 19 usmrtení viac.

    To znamená, že za 6 mesiacov tejto vlády, za 6 mesiacov vedenia ministerstva vnútra pánom ministrom Kaliňákom bol nárast usmrtení pri dopravných nehodách 28 ľudských životov, 28, viac ako pol roka predtým alebo rok predtým. A je to veľmi alarmujúce predovšetkým aj z toho dôvodu, že vláda tejto republiky sa v programovom vyhlásení zaviazala k tomu, že sa bude všemožne snažiť o splnenie záväzku voči Európskej únii, t. j. zníženie počtu usmrtení na našich cestách o 50 %. Preto aj v súčasnom období ministerstvo vnútra opätovne pristupuje k dopravnopreventívnym akciám na našich cestách, len to nechce povedať nahlas.

    A aké sú teda výsledky pôsobenia vedenia ministerstva vnútra za posledných 12 mesiacov v oblasti bezpečnosti? Viacero ukazovateľov, treba povedať, pokleslo. Je potešiteľné, ak klesá nápad trestnej činnosti a ak klesá nápad, je logické, že klesá aj objasnenosť trestnej činnosti v absolútnych číslach. Je to prirodzené. Ale je alarmujúce, ak objasnenosť s výnimkou objasnenosti pri násilnej kriminalite klesá 2-krát tak rýchlo ako nápad trestnej činnosti. Poviem pár príkladov. V Slovenskej republike bolo v oblasti trestného konania evidovaných v roku 2006 o 13 418 vecí menej ako rok predtým. To je chvályhodné. A je to pokles o 7,4 %. Z prijatých trestných vecí bolo trestných činov 115 152, t. j. o 8 411 menej. Pokles o 7,3 %. To korešponduje. Avšak objasnených trestných činov bolo spolu o 6 848 menej, a to je pokles o 12,9 %. Dámy a páni, v prvom a v druhom prípade 7 473, v tomto 12,9.

    Násilná kriminalita. Bolo zistených menej trestných činov o 2 010. A v tomto jednom prípade sú tie ukazovatele pozitívne. Pokles zistených je 18,5. Pokles objasnených je o 9,9 %. A tak by to malo vyzerať všade. Lúpeží bolo spáchaných spolu o 325 menej ako rok predtým, čo je 20,4 % menej, avšak objasnených bolo o 35,3 % menej. Je to obrovský nepomer. Je to rozdiel 15 %.

    Trestné činy vydierania. Bolo ich spáchaných o 123 menej, čo je 11,1 %. Avšak objasnených trestných činov vydierania bolo o 180 menej, čo je rozdiel 25,3 %. Druhý pozitívny výsledok za posledných 12 mesiacov je v oblasti šírenia poplašnej správy. Bol nižší počet šírenia poplašnej správy o 58 prípadov, to je 51,7 % a objasnených bolo o 24 % viac. Ak by to takto bolo vo všetkých, nemôžeme povedať ani slovo.

    Vydieranie. V prípadoch vydierania bolo o 123 menej, avšak objasnených prípadov bolo o 180 menej. V prvom prípade je to 11,1 %, v druhom prípade 25 %. Dámy a páni, toto nie sú náhodné čísla.

    Krádeží motorových vozidiel bolo o 366 menej, to je 7 %, avšak objasnených bolo o 193 menej, t. j. 23,3 % menej.

    Nebudem hovoriť o ďalších, kde sú tie rozdiely minimálne, avšak poviem na záver dopravnú nehodovosť. Počet dopravných nehôd v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 bol vyšší o 2 042. To je nárast dopravnej nehodovosti po rokoch stagnácie o 10 %. Dopravných nehôd so smrteľným následkom bolo o 27 viac, t. j. 10,6 % a počet usmrtených v porovnaní s rokom predtým +19, to je 10,3 %.

    Dámy a páni, s výnimkou dvoch ukazovateľov vo všetkých ukazovateľoch sú výsledky v priemere minimálne o 10 % horšie, ako to bolo rok predtým.

    A teda moje otázky sú v prvom rade na predsedu vlády Slovenskej republiky. Pán predseda vlády, ako hodnotíte bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike teraz, ak pri nástupe ste ju charakterizovali ako katastrofálnu a dnes takmer vo všetkých ukazovateľoch sú výsledky v priemere o 10 % horšie?

    Druhá otázka na pána predsedu vlády. Pán predseda vlády, čo chcete vy, ako predseda vlády a vami vedená vláda urobiť pre zlepšenie tejto katastrofálne sa vyvíjajúcej bezpečnostnej situácie v našej republike?

    A dve otázky na pána ministra vnútra sú takmer identické.

    Pán minister vnútra Slovenskej republiky, predseda vlády SR pri nástupe do funkcie predsedu vlády bezpečnostnú situáciu v našej krajine charakterizoval ako katastrofálnu. Dnes po roku vašej vlády sú výsledky takmer vo všetkých ukazovateľoch v priemere o 10 % horšie. Ako hodnotíte bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike, pán minister?

    Druhá otázka na pána ministra vnútra.

    Pán minister, čo chcete vy ako minister vnútra Slovenskej republiky urobiť pre zlepšenie tejto katastrofálne sa vyvíjajúcej bezpečnostnej situácie v našej republike?

    Na záver, dámy a páni, chcem povedať jednu vec. Aj keď toto sú čísla, ktoré hodnotia situáciu na konci rokov, teda 2005 a 2006, môžem vám s plnou vážnosťou povedať, a tie čísla sú k dispozícii, že rovnako tak ukazovatele k polroku 2006 boli iné, ako sa to vyvíja k polroku 2007. Polrok ešte nemáme za sebou a tak čísla, oficiálne čísla budú k dispozícii až koncom mesiaca júl alebo august.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Andruskó.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia – už, aha, tak ste dvaja, tak dobre – vážení členovia vlády, mám tri interpelácie, prvé dve mám na pána ministra školstva a poslednú, čiže tretiu na pána ministra kultúry.

    Vážený pán minister, niektoré médiá oznámili, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky plánuje zmenu postavenia odboru vzdelávania národnostných menšín. Z vyjadrení zodpovedných zamestnancov zatiaľ nevyplýva, či ide o jeho zrušenie alebo zlúčenie s iným odborom. V súvislosti s budúcnosťou tohto odboru vás interpelujem nasledovnými otázkami:

    1. Je plánovaná zmena odboru podopretá kvalifikovanou analýzou nezávislej odbornej autority?

    2. Ako si predstavujete budúcnosť odboru vzdelávania národnostných menšín, resp. akým spôsobom budete, akým spôsobom bude Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v budúcnosti zabezpečovať jeho činnosť?

    3. Máte vedomosti o takej krajine EÚ, kde školy národnostnej menšiny tvoriacej cca 15 % populácie nemajú vlastný odbor na príslušnom ministerstve?

    Interpelácia, čiže druhá interpelácia, tiež ministrovi školstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky plánuje zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach na vyššom stupni ZŠ zo súčasného 32 na 28. Tento krok považuje klub SMK za dobrý, pravdepodobne bude podporovaný aj pedagogickou verejnosťou, pretože jeho realizovanie z hľadiska odbornosti bude znamenať zvýšenie kvality vyučovania. Je všeobecne známe, že v triede s menším počtom žiakov sa dajú dosiahnuť lepšie výsledky. V súvislosti s dopadom plánovanej úpravy na rozpočty škôl v jednotlivých obciach vás interpelujem nasledujúcimi otázkami:

    1. Bola na Ministerstve školstva Slovenskej republiky vypracovaná štúdia o počte škôl, na ktorých plánovaná úprava bude znamenať povinné zvýšenie počtu tried?

    2. Ako mieni riešiť ministerstvo školstva prípad obcí a škôl, v ktorých z dôvodu tejto úpravy dôjde k zvyšovaniu počtu tried, tým aj navýšeniu potrebného množstva finančných prostriedkov na zabezpečenie bezproblémového chodu škôl?

    3. Máte vedomosti o celkovej výške finančných prostriedkov, o ktoré by v Slovenskej republike bolo potrebné navýšiť rozpočty dotknutých škôl? Plánuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prípravy v súvislosti s touto úpravou aj návrh na prípadné zvýšenie dotácie na jedného žiaka?

    A posledná interpelácia číslo 3. To je interpelácia ministrovi kultúry Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, súbor Mladé srdcia, Ifjú Szivek je pre občanov maďarskej národnosti na Slovensku kultúrnym etanolom, ktorý prezentuje vysokú umeleckú úroveň a vzorne reprezentuje Slovenskú republiku aj v zahraničí. V posledných mesiacoch sa však namiesto úspechov súboru hovorí najmä o sporoch členov súboru s jeho novovymenovaným vedúcim, riaditeľom, ktorého väčšina členov súboru neuznáva ako odborníka na tento post. Dostal sa na svoje miesto na základe výsledkov výberového konania, pričom hodnotenie jeho odbornosti členmi výberovej komisie nie je pre verejnosť známe. Keďže vnútorný spor v rámci súboru sa v posledných týždňoch ďalej vyostroval, interpelujem vás nasledujúcimi otázkami:

    1. Plánuje ministerstvo kultúry riešiť spor medzi členmi súboru Mladé srdcia a jeho vedúcim, čiže jeho riaditeľom?

    2. Podľa vášho názoru nemá súčasný spor medzi členmi a vedúcim súboru Mladé srdcia likvidačný charakter?

    3. Ako vidíte budúcnosť súboru Mladé srdcia pod jeho terajším riaditeľom?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    M. Sabolová: Vážená pani podpredsedníčka, pani ministerka, ministri, kolegyne, kolegovia, bude to krátka interpelácia na predsedu vlády, ministra kultúry, generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Vážení páni, budú to teda štyri interpelácie. Interpelujem vás vo veci vymáhania koncesionárskych poplatkov a nehoráznych poplatkov z omeškania firmou Lawyer Partners. Čo ste doteraz podnikli a čo podniknete z vašej pôsobnosti, z vašej kompetencie vo veci nelegálneho vymáhania poplatkov a penále z omeškania hore uvedenou spoločnosťou od tisícky občanov, ktorí si svoju povinnosť voči Slovenskému rozhlasu splnili? Bolo by dobré, keby ste začali konanie z vlastného podnetu, aby sa koncesionári nedostali do situácie ako občania pri kauze BMG Invest alebo podobných nebankových subjektoch. V prílohe interpelácie vám prikladám niekoľko podnetov od občanov.

    Dovolím si povedať možno len veľmi krátko. Dostala som úplne čerstvo včera jeden list, kde zaplatená istina, ktorú koncesionár, majiteľ firmy urobil vo výške 1 620 Sk za nejakých sedem či osem rokov vraj nedoplatkov, ale keďže nechcel skúmať náležitosti, lebo musel by ísť niekoľko desať rokov dozadu, aby zistil, či v danom mesiaci zaplatil, alebo nezaplatil poplatok, dostal poplatok z omeškania 11 miliónov 940 tisíc, pričom istina bola 1 620 Sk, ktorú zaplatil ešte v roku 2005. Niekoľko takýchto prípadov vám priložím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Pásztor.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra Vážneho.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci vybudovania širokorozchodnej trate do Bratislavy. Podľa zverejnených informácií ste v mesiaci máj 2007 počas návštevy Moskvy podpísali s ruskou stranou memorandum o vybudovaní širokorozchodnej trate do Bratislavy. Prekladisko Čierna nad Tisou v minulosti predstavovalo jedného z najväčších zamestnávateľov v tomto regióne. V súčasnosti to už, bohužiaľ, nie je možné povedať, aj keď veľa ľudí z okolia Kráľovského Chlmca a Veľkých Kapušian tu má ešte zamestnanie súvisiace predovšetkým s prekládkou tovaru zo železničných vozňov širokého rozchodu do železničných vozňov normálneho rozchodu.

    Vybudovaním novej širokorozchodnej trate až do Bratislavy by prekládka tovaru podľa získaných informácií Čierna nad Tisou mala zostať iba v prípade sypkých materiálov. Aj tak by vybudovaním tejto trate prišli o zamestnanie mnohí občania. V tomto regióne hraničiacom s Ukrajinou a Maďarskou republikou bol a podľa môjho názoru aj v budúcnosti bude problém nájsť si vhodné zamestnanie. Veľmi pochybujem, že v prípade realizácie tohto projektu by zostala prekládka sypkého materiálu v Čiernej nad Tisou, lebo o vykládke by už rozhodovali špeditéri. Tento projekt by sa dotkol aj prekladiska Maťovce.

    V tejto súvislosti si kladiem otázku, prečo vaše ministerstvo nepočíta s použitím terminálu kombinovanej dopravy v Dobrej, ktorý je dokončený a ktorý stál asi 1 mld. Sk a neslúži určenému účelu. Tento terminál počítal s otvorením nového hraničného priechodu s Ukrajinou pri obci Čierna – Šalamonovo pre nákladnú automobilovú dopravu s tým, že po prechode na územie Slovenskej republiky by kamióny boli naložené na špeciálny vagón a takto by cestovali do ktoréhokoľvek mesta v rámci Európy už po normálnom rozchode. Vybudovanie tejto trate do Bratislavy by neslúžilo rozvoju ani košického samosprávneho kraja. Negatívne stanovisko jeho vedenia už bolo tiež prezentované v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Preto sa pýtam, komu bude slúžiť vybudovanie tejto trate a ktorý región bude z toho profitovať, keď cieľovou stanicou má byť Bratislava.

    Ďalej sa pýtam, koľko korún by stálo vybudovanie tejto trate a za koľko rokov by sa vrátili tieto investície a z akých prostriedkov by sa budovala.

    Ďalej interpelujem pána predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dovoľujem si vás interpelovať vo veci blokácie prevodu vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. V rámci mojej činnosti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa na mňa obrátili viacerí občania so žiadosťou o pomoc pri riešení ich problému. Podstatou problému je to, že v súčasnosti si občania vysporadúvajú pozemky pod rodinnými domami v zastavaných častiach územia obcí, či už z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu alebo prevodu vlastníckeho práva. Pri zameraní skutočného stavu po vyhotovení geometrického plánu zisťujú, že ich rodinné domy sa nachádzajú aj na parcele, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Po zistení tejto skutočnosti písomne požiadali príslušné pracovisko Slovenského pozemkového fondu Bratislava okres o odkúpenie predmetnej časti parcely. Z uvedeného pracoviska dostali písomnú odpoveď, že túto nehnuteľnosť nemôžu predať, lebo v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky z I. polroka 2006 bolo uložené generálnemu riaditeľovi SPF Bratislava nepredávať pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky. V praxi to znamená, že banky neposkytnú úver takým občanom, ktorí sú vlastníkmi rodinného domu, ale už nie pozemku pod rodinným domom, nakoľko nie je možné k takým nehnuteľnostiam zriadiť záložné právo v prospech banky. Občania sa dostávajú do začarovaného kruhu.

    V tejto súvislosti vás, pán predseda vlády Slovenskej republiky, interpelujem, dokedy bude trvať tento stav a kedy bude zrušené uvedené uznesenie, prípadne zmenené tak, aby štát ako vlastník týchto pozemkov nebol najväčšou prekážkou pri vyporiadaní pozemkov pod rodinnými domami občanov. Riešením by bola zmena tohto uznesenia tak, aby sa nevzťahovalo na zastavané časti územia obcí a miest, prípadne stanovením maximálnej výmery napr. 500 m2. Za vašu odpoveď ďakujem.

    Ďalej interpelujem pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.

  • Prepáčte, pán poslanec, máte ešte dlho, pretože...

  • Dovoľujem si vás interpelovať, pán minister, vo veci zrušenia malých nemocníc, resp. ich vyradenia zo siete zdravotníckych zariadení. V súčasnosti sa často objavujú v hromadných oznamovacích prostriedkoch názory na zrušenie malých nemocníc, prípadne ich vyradenie zo siete zdravotníckych zariadení. Jednou z takýchto nemocníc je NsP v Kráľovskom Chlmci. Táto nemocnica podľa mojich informácií zabezpečuje komplexnú zdravotnú starostlivosť občanom. Najbližšia nemocnica, ktorá má lepšie zabezpečenie, sa nachádza v Trebišove a v Michalovciach. V prípade občanov bývajúcich v obci Malé Trakany to predstavuje vzdialenosť 70 km tam a 70 km späť. V prípade zrušenia nemocnice v Kráľovskom Chlmci by boli nútení títo občania cestovať približne 140 km do nemocnice a späť.

    V tejto súvislosti vás, pán minister, interpelujem, či má vaše ministerstvo schválenú koncepciu zrušenia nemocníc. Ak áno, o ktoré konkrétne nemocnice ide a aké kritériá boli rozhodujúce pre zaradenie tej-ktorej nemocnice do tejto skupiny. Ďalej, či sa majú zrušiť, vyradiť zo siete zdravotníckych zariadení aj malé nemocnice, ktoré majú vyrovnané hospodárenie? Očakávam vaše písomné stanovisko.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    A teraz v zmysle dohody, ktorá bola na politickom grémiu, prerušujem tento bod programu a vyhlasujem 15-minútovú prestávku, po ktorej by malo nasledovať hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pozornosť, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pristúpiť k pokračovaniu rokovania a budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím, pán spravodajca, najprv budeme hlasovať ešte o dvoch bodoch programu, ktoré sme prerokovali a ktoré sme neodhlasovali, a to je návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky, a potom ešte jedno hlasovanie o návrhu záverečného účtu verejnej správy, takže aj pani ministerku poprosím, aby zatiaľ chvíľočku počkala.

    Poprosím pána poslanca Buriana, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 546/1992 Z. z. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh Slovenskej republiky na vymenovanie Ing. Viliama Ostrožlíka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 92 za, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh vlády na vymenovanie Viliama Ostrožlíka za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz ešte jedno hlasovanie o

    návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.

    Je to tlač č. 312.

  • Ďakujem, pán predseda. Spoločná správa neobsahuje žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte predložené vo svojich laviciach a poprosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým schvaľuje Národná rada návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.

    Teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Madeja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 283.

    Pán poslanec, pán spravodajca, máte slovo. Poprosím, aby sme venovali pozornosť vzhľadom na rozsah aj spoločnej správy, aj podaných pozmeňujúcich návrhov hlasovaniu, aby nedochádzalo k nedorozumeniu. Ešte pán Halecký s procedurálnym návrhom.

  • Vážený pán spravodajca, po súhlase všetkých spolupredkladateľov sťahujem svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil v rozprave a ktorý sa dotýka § 231, z hlasovania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže, pán spravodajca, poďme, pristúpime k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpilo 28 poslancov Národnej rady. V tomto počte sú zahrnuté aj vystúpenia poslancov Národnej rady, ktorí vystúpili dvakrát.

    Poslanci Národnej rady vyňali niekoľko bodov zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ide o body 2, 3, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 23, 24, 27, 28, 29, 31, 32, 33 a 36. O týchto bodoch budeme hlasovať osobitne.

    Ďalej budeme hlasovať o bodoch 1, 4, 5, 7, 22, 25, 26, 30, 34 a 35 spoločne.

    V rozprave vystúpili poslanci Národnej rady, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy a to pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Brocka, pán poslanec Halecký, pán poslanec Janiš, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Smolková, pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Novotný, pán poslanec Kvôrka a pán poslanec Szigeti. Pán poslanec Halecký posledný pozmeňujúci návrh stiahol.

    Pán predseda Národnej rady, prosím, dajte teraz hlasovať o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť, ktorý navrhla pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Brocka na osobitné hlasovanie.

  • Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy. Odporučenie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 62 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 2 spoločnej správy sme neschválili.

  • Pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Radičová navrhli na osobitné hlasovanie bod 3. Prosím, dajte hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 3. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 65 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 3 sme neschválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 6 spoločnej správy, vyňatý na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 6. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 67 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 6 zo spoločnej správy sme nechválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 8. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 65 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 9. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 za, 67 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 10 spoločnej správy, ktorý navrhol vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Novotný s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 57 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento bod zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 11. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 71 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 11 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 12 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 12, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 65 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 13 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 64 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 13 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 14 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za, 121 proti, 17 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 15 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 15, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 1 za, 125 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda sociálneho výboru pán poslanec Halecký navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 16, pretože predložil pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 3 za, 46 proti, 91 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 17 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 17, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 63 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 17 sme neodsúhlasili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 18 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 18 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 70 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 18 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 19 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme. Bod 19 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 65 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že bod 19 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 20 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 20 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, nikto nebol za, 127 bolo proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani bod 20 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 21 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 21, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 58 za, 65 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 21 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 23 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 23, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 66 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 23 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 24 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 24 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 66 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 24 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 27 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 27 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 68 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 27 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 28 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Bod 28 – odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 67 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 28 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 29 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 29, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 69 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani bod 29 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 31 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, bod 31 spoločnej správy odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 70 proti, 11 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 31 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 32 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme, bod 32, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 60 za, 67 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 32 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 33 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 33, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 59 za, 68 proti, 15 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 33 sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 36 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 36, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 58 za, 67 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Bod 36 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať teraz spoločne o bodoch 1, 4, 5, 7, 22, 25, 26, 30, 34 a 35 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch s odporučením gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch, ako uviedol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 141 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili body 1, 4, 5, 7, 22, 25, 26, 30, 34 a 35 zo spoločnej správy.

  • To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy.

    Budeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať najprv o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej k bodu 122.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podala pani poslankyňa Radičová.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 60 za, 62 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh pani poslankyne sme neschválili.

    Ďalší návrh z rozpravy.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať ďalej o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku, ktorý sa týka § 100 a § 108.

  • Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 59 za, 16 proti, 67 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh pána poslanca sme neprijali.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže v druhom pozmeňujúcom návrhu v druhom bode k bodom 139 a 141 sme prijali bod 30 spoločnej správy, ktoré navzájom kolidujú, môžeme hlasovať len o prvom pozmeňujúcom návrhu v tomto druhom liste pána poslanca Brocku, a to len k bodom 113 a 114.

    Prosím, dajte o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 63 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Brocku sme neprijali.

  • Ďalej, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haleckého k bodu 38.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Haleckého.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento prvý návrh pána poslanca Haleckého sme prijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haleckého k bodu 142.

  • Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Haleckého.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že aj druhý návrh pána poslanca Haleckého sme prijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Haleckého k bodu 72.

  • Hlasujeme o treťom návrhu pána poslanca Haleckého.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali aj tento návrh pána poslanca Haleckého.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janiša k bodu 37.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Janiša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 60, proti 67, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Návrh pána poslanca Janiša sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Belásová k § 133.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Belasovej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za, 1 bol proti, 51 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Návrh pani poslankyne Belásovej sme prijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Freša, 2 pozmeňujúce body v tomto pozmeňujúcom návrhu k bodom 22 a 65.

  • Hlasujeme o 2 bodoch návrhu pána poslanca Freša.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 61 za, 71 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy pána poslanca Freša sme neprijali.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca k bodu 26 a k § 48. Pardon, keďže tento bod koliduje, tento pozmeňujúci návrh so schválenými bodmi zo spoločnej správy pod č. 4 a 5, o prvom nemôžme dať hlasovať. Nie je námietka.

  • Nie je námietka. Budeme hlasovať, ako ste navrhli, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte teda hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca, dvoch bodoch k bodu 28 a 29.

  • Hlasujeme tak, ako navrhol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 53 za, 52 proti, 10 sa zdržalo, 18 nehlasovalo.

    Tieto body pána poslanca Štefanca sme neprijali.

  • Hlasy z pléna.

  • Nerozumiem. Chcete zopakovať to hlasovanie? Dobre, vyhlasujem posledné hlasovanie za zmätočné, budeme ešte raz hlasovať. Uveďte, pán spravodajca, časť návrhov pána poslanca Štefanca, o ktorých budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca. Dva body k bodom 28 a 29.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 66 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neschválili návrhy pána poslanca Štefanca.

  • Pán predseda, prosím, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Rafaj k bodom 75 a k § 121 ods. 1.

  • Hlasujeme. Návrh pána poslanca Rafaja, ktorý odznel v rozprave. Sú to dva body k bodom 75 a k § 121.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 136 za, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Rafaja sme schválili.

  • Pán predseda, ďalej, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Smolková k bodu 77.

  • Hlasujeme za návrh pani poslankyne Smolkovej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 143 za, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne Smolkovej sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Rosovej k bodu 31.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rosovej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 60 za, 63 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Rosovej sme neschválili.

  • Keďže sme schválili bod 10 spoločnej správy, nemôžeme dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Je tu námietka, budeme hlasovať o námietke pána poslanca, čiže hlasujeme o námietke, ktorú vzniesol pán poslanec Novotný.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 71 proti, 10 sa zdržalo.

    Námietku sme neschválili. Takže nebudeme hlasovať o návrhu pána poslanca Novotného, ktorý podal k § 85a.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu pána poslanca Kvorku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Kvorku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 83 za, 5 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh pána poslanca Kvorku sme schválili.

  • Posledný pozmeňujúci návrh prednesený v rozprave predniesol pán poslanec Szigeti. Pán predseda, prosím, dajte o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o poslednom pozmeňujúcom návrhu, keďže pán poslanec Halecký stiahol svoj návrh, je to návrh pána poslanca Szigetiho.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 53 za, 31 proti, 56 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani návrh pána poslanca Szigetiho sme neschválili.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Mám oprávnenie gestorského výboru, aby sme postúpili predmetný návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 83 za, 46 proti, 13 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh vládneho návrhu zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto v zmysle § 85 prihlásiť. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa. Uzatváram rozpravu.

    Pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Záverečné hlasovanie, dámy a páni, návrh gestorského výboru hlasovať o návrhu zákona ako o celku je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 61 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Zákonníka práce.

  • Ešte budeme, dámy a páni, hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do25. mája 2007.

    Je to tlač 325. Najskôr však budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenie poslankyne Sabolovej o nespokojnosti s odpoveďou ministra hospodárstva ...

  • Hlasy v pléne.

  • Písomné áno. Hovorím o písomných interpeláciách.

  • Krik v pléne.

  • Ešte raz, dámy a páni, skúste venovať pozornosť. Dámy a páni, skúste venovať pozornosť ešte záverečnému hlasovaniu.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Ešte raz vás chcem upozorniť. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ešte chvíľočku počkám, aby som dal priestor vašim emóciám, ale chcem vás poprosiť skoncentrovať sa, aby sme dokončili hlasovanie.

    Ešte raz, budeme hlasovať len o písomných odpovediach, ktoré už odzneli, ktoré sa prerokovali. Je tu problém, že pani poslankyňa Sabolová vzniesla námietku a nespokojnosť s odpoveďou, písomnou odpoveďou ministra hospodárstva a ministra kultúry na interpeláciu č. 9 a 10. Takže budeme hlasovať, že berieme na vedomie, takže hlasujeme o tom, že berieme na vedomie. Najprv hlasujeme o vyjadrení pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 55 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Žiaľ, musím konštatovať, že Národná rada nezobrala na vedomie nesúhlas s odpoveďou.

    A teraz budeme hlasovať o uznesení, o samotnom uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 25. mája 2007.

    Poprosím vás o prezentáciu a hlasovanie. Čiže, teraz hlasujeme o uznesení, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede.

  • Hlasovanie.

  • 104 prítomných, 78 za, 5 boli proti, 12 sa zdržali, 9 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem vám veľmi pekne, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Tým sme odhlasovali zatiaľ všetky prerokované body programu a budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu, a to pokračovaním bodu

    interpelácie.

    Ešte procedurálny návrh. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán predseda, chcela by som vás poprosiť, keby ste mohli nám predbežne povedať, ako budeme budúci týždeň pokračovať v rokovaní.

  • Chcem, samozrejme, k tomu zvolať stretnutie grémia. Môj návrh je, aby sme pokračovali podľa schváleného programu. Upozorňujem, že podľa neho máme zajtra ráno na 9.00 hod. schválené neverejné rokovanie o správe informačnej služby a ešte niektoré ďalšie neverejné rokovania. Predpokladám vzhľadom na to, že nás čaká ešte niekoľko bodov, ktoré podľa môjho názoru budú sprevádzané aj rozsiahlejšou rozpravou. Začneme alebo preruším zajtra poobede rokovanie 11. schôdze a budeme pokračovať v pondelok od 13.00 hodiny, len upozorňujem, že sme sa dohodli na pondelku na grémiu kvôli tomu, že 5. je štátny sviatok a netrúfam si odhadnúť, kedy skončíme. Čiže začneme netradične, nie v utorok, ale v pondelok o 13.00 hodine a pokiaľ bude potreba rokovať, budeme pokračovať potom ďalej v utorok od 9.00 hodiny až do vyčerpania programu.

    Každopádne by som chcel, aby sme dnes pokračovali podľa schváleného programu až do prerokovania bodov, ktoré sú predradené pred správami, ktoré vyžadujú neverejné rokovanie a rád by som bol, aby sme sa stretli na grémiu, aby sme sa podrobne dohodli, ako budeme pokračovať. Takže zvolám, ak môžem, teraz grémium, aby sme sa dohodli na ďalšom pokračovaní.

    Ďakujem a budeme teraz pokračovať interpeláciami.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o pozornosť, budeme ďalej pokračovať bodom interpelácie a s interpeláciou ďalej vystúpi pán poslanec Köteles.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená Národná rada, pani podpredsedníčka, chcel by som vás upozorniť, že počas interpelácií členovia vlády by mali byť prítomní. Pani podpredsedníčka, ani jeden člen z vlády nie je prítomný.

  • Teda ak dovolíte, vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Čiže, ak dovolíte, budeme po krátkej prestávke pokračovať bodom interpelácie a slovo má pán poslanec Köteles. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som citoval z návrhu programu interpelácie programov: „Interpelácie sa prerokujú za účasti všetkých členov vlády Slovenskej republiky.“ Bol by som rád, keby najbližšie členovia vlády zobrali vážne naše pozvanie.

    Vážená Národná rada, chcel by som interpelovať vládu Slovenskej republiky pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vzhľadom na to, že ani členovia vlády, ani pán minister nie je prítomný, len by som prečítal tie otázky, resp. konkrétnu interpeláciu a nebudem čítať zdôvodnenie, lebo toto už urobil miesto mňa pán poslanec Pásztor.

    Vážená vláda Slovenskej republiky, vážený pán minister dopravy,

    1. Podľa memoranda, ktorá strana by mala financovať vybudovanie širokorozchodnej železnice z Košíc do Bratislavy?

    2. Aké sociálne dôsledky, napríklad zvýšenie nezamestnanosti by znamenala táto investícia v regióne Čierna nad Tisou, kde nezamestnanosť v niektorých obciach aj v súčasnej dobe dosiahne 30 až 40 %?

    3. Ako chce riešiť rezort dopravy problémy prekládkovej stanice v Čiernej nad Tisou a terminál obce Dobrá, ktorej kapacity sú využívané v súčasnej dobe len 1/3?

    4. Vláda Slovenskej republiky má v zámeroch vybudovať medzinárodný cestný priechod do Ukrajiny medzi obcami Čierna a Salamonovo na odbremenenie, aj po radikálnej prestavbe preťaženého hraničného priechodu Vyšné Nemecké. Dodal by som, že s výstavbou tohto hraničného priechodu počítali aj odborníci v bývalom Česko-Slovensku, jednak na vylepšenie a zefektívnenie cestnej dopravy na východ a takisto ako hospodársky impulz v prospech tohto izolovaného a aj vtedy s nezamestnanosťou zápasiaceho regiónu.

    Ďakujem vám, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Hlasy v pléne.

  • Takže ospravedlňujem sa, teraz s interpeláciou vystúpi pán poslanec Mečiar. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj svojej kolegyni, že mi prepustila poradie.

    Pokiaľ ide o interpeláciu, prvá je na ministra kultúry.

    Dnes pred budovou Národnej rady protestovala skupina občanov proti praktikám vymáhania nedoplatkov v Slovenskom rozhlase. Občania mi preukázali doklady, kde z niekoľko desiatok korún rástli sankcie na stotisíce a milióny. Spoločnosť, ktorá tvrdí, že koná v zastúpení Slovenského rozhlasu, sľubuje, ak im zaplatia inovačné poplatky 1 000 korún, bude odpúšťať pohľadávky za stotisíce až milióny. Čo spraví ministerstvo kultúry pre to, aby týmto krokom úspešne zamedzilo?

    Druhá interpelácia je na ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka.

    Pán minister, polícia začala prešetrovať pohyb peňazí medzi Devín bankou a ďalším subjektom na území Slovenskej republiky údajne pre sumu 450 mil. korún pod číslom CVSPPZ 67BPKS2005. Nikto nezistil, kde peniaze skončili, ani kto s nimi nakladal. Iba vyšetrovanie zrazu prestalo. Čo sa stalo, pán minister?

    Takisto interpelácia na ministra vnútra.

    Pán minister, podľa mediálnych informácií o súdnom konaní v podozrení s trestnou činnosťou nebankových subjektov mal odsúdený Fruni naznačovať prepojenie na vtedajšie politické a vládne štruktúry. Rovnako generálny prokurátor verejne oznámil, že strata je 14 mld. Sk. Preto ma zaujíma, kde sú peniaze 14 mld. korún a prečo ich nikto nehľadá a ďalej, prečo sa nepreverujú podozrenia vyslovené odsúdeným Frunim o prepojení na vysoké politické špičky?

    Takisto interpelácia na ministra vnútra pána Kaliňáka.

    Pán minister, z médií prenikli správy a podozrenia, že spoločnosť 1. garantovaná v spolupráci s firmou J&T previedli majetok 1. garantovanej na dcérsku spoločnosť a potom na Cyprus. Aby formálne boli tieto presuny kryté, mali sa pohybovať medzi firmami matkou a dcérou vzájomné pohľadávky s nie celkom jasným obsahom. 1. garantovanú tvorí 15 tisíc akcionárov, ktorí fakticky prišli o možnosť vykonávať akcionárske práva k tomuto majetku. V záujme toho, aby sa to neskončilo ako u nebankových subjektov, že akcionárom zostanú len oči pre plač, žiadam, aby bolo prešetrené podozrenie z trestnej činnosti a protiprávneho konania.

    Ďakujem. Všetky návrhy a interpelácie odovzdávam písomne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, milé kolegovia a kolegyne, interpelujem pána ministra školstva, pána Mikolaja.

    Dňa 6. decembra 2006 Národná rada schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona 596/2003 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Práve táto novela zaviedla nové pravidlá predovšetkým vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Od začiatku účinnosti tejto novely dostávame pomerne veľa podnetov od občanov, v ktorých poukazujú na nedostatočné financovanie týchto zariadení spôsobené rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky o určení koeficientu na jedno zdravotne postihnuté dieťa v sume 1 300 korún. V blízkej budúcnosti má dôjsť k prehodnoteniu a navýšeniu tohto koeficientu, avšak iba na sumu 1 700 korún, ktorá je však likvidačná pre detské integračné centrá, keďže stále rastúci počet klientov len potvrdzuje potrebu existencie neštátnych detských integračných centier, potrebu systematickej a komplexnej špeciálno-pedagogickej a psychologickej starostlivosti o zdravotne postihnuté deti.

    Z uvedených dôvodov a na základe skutočností, že neštátne umelecké školy, centrá voľného času, ako aj neštátne zariadenia dostávajú na jedno dieťa niekoľkonásobne viac financií, obraciam sa s touto interpeláciou, či sa neprehodnotí ešte výška koeficientu na financovaní detských integračných centier, či sa v budúcnosti bude brať zreteľ na integráciu zdravotne postihnutých detí do spoločnosti a či sa neuvažuje vrátiť tieto školské zariadenia pod financovanie Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem vám za slovo.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, v súvislosti s dereguláciou nájomného interpelujem troch ministrov. Vzhľadom na to, že každého ministra interpelujem z iného pohľadu, prečítam interpelácie, pretože sú veľmi krátke.

    Na prvom mieste interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja, pána ministra Mariána Januška.

    Vážený pán minister, otázka deregulácie nájomného v reštituovaných domoch je dlhodobý problém, ktorý po sebe zanechala predchádzajúca vláda a treba priznať, že aj vlastný zákon o reštitúciách nebol komplexný, pretože neriešil dopady reštitúcií na iné osoby. Zákonom prijatým v tomto funkčnom období sa do 31. decembra 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené opatrenia, aby trhové nájomné nebolo pre časť nájomníkov bytov v reštituovaných domoch sociálnou katastrofou.

    Vážený pán minister, pýtam sa vás, aké opatrenia pripravuje vaše ministerstvo pre tých občanov, ktorí nebudú môcť zotrvať v bytoch s vysokým nájomným a ktorí prejavia záujem o lacnejšie sociálne byty.

    Druhá otázka, tiež týkajúca sa deregulácie, je na pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    Vážený pán minister, problém deregulácie nájomného nám tu ostal ako neriešené dedičstvo. Nedávno prijatým zákonom sa do 31. decembra 2008 odložila deregulácia nájomného s tým, že budú urobené opatrenia, aby trhové nájomné pre pomerne veľkú časť nájomníkov bytov v reštituovaných domoch nespôsobilo, že sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Jedným z viacerých možností riešenia tejto situácie je výmena bytu.

    Vážený pán minister, na osobných stretnutiach s občanmi, ktoré sa konalo jednak organizovane vo výbore pre sociálne veci a jednak s mimovládnou organizáciou občianske združenie, ktorá je registrovaná aj na ministerstve vnútra, toto občianske združenie sa volá Právo staromešťanov na bývanie, zaznel problém, že vlastníci bytov v reštituovaných domoch by si radi vymenili byty a tým by sami riešili tento problém, ale vlastníci bytových domov im nedávajú súhlas na takúto výmenu. Vzhľadom na naše platné právo nájomníci nemajú právny základ na vymoženie takýchto svojich práv.

    Otázka znie: Vidí ministerstvo alternatívu riešenia tohto problému, ktorý znemožňuje výmenu bytu týmto občanom? Vopred ďakujem za odpoveď.

    Posledná otázka je na ministerku Vieru Tomanová, tiež sa týka deregulácie. Po predchádzajúcom texte, ktorý je obdobný, ako bol text adresovaný predchádzajúcim dvom ministrom, sa pani ministerky pýtam: Vážená pani ministerka, aké opatrenia zmierňujúce sociálne dopady pripravuje váš rezort pre tých občanov, ktorí budú nútení platiť trhové nájomné? Taktiež vopred ďakujem za odpoveď.

    Ďalšia otázka je na ministra vnútra, pána ministra Roberta Kaliňáka.

    Vážený pán minister, v interpelácii sa na vás obraciam s jednoduchou, ale aktuálnou otázkou. Môže byť svedkom ten, kto vlastnými zmyslami nevníma udalosti, o ktorých má svedčiť? Túto otázku kladiem pánu ministrovi v súvislosti s tým, že označený svedok v kauze Malinová uviedol, že počul alebo dozvedel sa to a to. Vzhľadom na to, že teória všetkých právnych procesov jednoznačne zastáva stanovisko, že svedkom môže byť iba ten, kto vlastnými zmyslami vnímal udalosti, o ktorých podáva svedeckú výpoveď, pýtam sa, či dotyčný, tzv. svedok môže byť a môže dostať postavenie svedka. Ďakujem za odpoveď.

    Ďalšia interpelácia je na pána ministra zdravotníctva. V nej vlastne hovorím, že životné prostredie ohrozujú fajčiari, a preto vítam pripravovaný nový legislatívny návrh. No napriek doterajšiemu legislatívnemu riešeniu tohto problému sa stále stretávame s neoddelením zafajčených priestorov v zariadeniach verejného stravovania. Teda alternatíva oddeliť časť pre fajčiarov a nefajčiarov sa v praxi neosvedčila. Preto sa pýtam, či novela pripravovaného zákona zakotví úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a reštauračných bufetoch.

    Už v tlači som sa vyjadrila, že pokiaľ to tak nebude, osobne dám pozmeňujúci návrh. Zastávam stanovisko, že zákaz fajčenia, ktorý bol prijatý v zahraničí, neznížil návštevnosť príslušných reštauračných zariadení, teda argumenty, o ktorých sa hovorí, že ohrozia podnikateľov, myslím si, že nie sú akceptovateľné.

    Posledná interpelácia, trošku dlhšia, je na predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády, v posledných dňoch som dostala viacero telefonických, písomných otázok, týkajúcich sa vlastne koncesionárskych poplatkov. Dnes, tak ako tu už aj poslanec Mečiar uviedol, pred budovou sa zhromaždili občania, rozhorčení občania, ktorí vlastne hovoria o tejto situácii ako o katastrofálnej a ktorá týchto, najmä starších občanov dostáva do štádia, v ktorom majú ohrozené až zdravie. Preto sa pýtam, či neuvažuje vláda v skrátenom legislatívnom konaní predložiť novelu zákona, ktorá by vyriešila jednoznačne bez akýchkoľvek možností iného výkladu skutočnosť, že vlastne na vymáhanie platieb z omeškania koncesionárskych poplatkov platí generálny pardon v úplnej svojej šírke.

    Podľa môjho názoru ide o neoprávnené obohacovanie sa príslušnej súkromnej spoločnosti. Totiž prečo hovorím o takomto postupe? Ja osobne mám svoj právny názor a vedela by som ho povedať jednoznačne, lenže to je kvapka v mori a názory právnikov sa líšia. Je skupina právnikov, ktorá vykladá platný zákon úplne inak. A navyše, na súdoch už sú podané žaloby. Osobne mám skúsenosť, že nielen zákony si súdy vykladajú nie rovnako, ale aj v jednom a tom istom prípade, pri tých istých problémoch a tej istej kauze voči jednotlivým aktérom vydajú rôzne rozhodnutia. Dovolím si uviesť svoj príklad vrátenia odmien poskytnutých členom vlády. Senát Krajského súdu v Bratislave zistil, že sú právne podklady v prípade podpredsedu vlády Kozlíka pre odmeny, obdobne ďalší senát zistil, že sú právne podklady pre uloženie, teda boli právne podklady pre uloženie odmeny podpredsedovi Kálmanovi, ďalší senát zistil, že boli právne podklady pre poskytnutie odmeny exministrovi Krajčimu. A z tých istých materiálov ďalší senát tohto istého Krajského súdu v Bratislave zistil u vtedajšej podpredsedníčky vlády Tóthovej, že neexistujú podklady pre udelenie odmien.

    Vážení, pri takýchto postupoch a v takých citlivých kauzách, ako sú koncesionárske poplatky a pri skutočnosti, že je už viacej žalôb na súde, podľa môjho názoru treba legislatívne túto vec, aj keď je to skutočne nezvyklé, jednoznačne upraviť. Preto sa, vážený pán predseda vlády, pýtam, či vláda neuvažuje vyriešiť tento problém v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ďakujem vopred za odpoveď. Vám ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Ďalší s interpeláciou vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, mám dve interpelácie.

    Jednu na ministra kultúry a druhú na ministra spravodlivosti. Je mi ľúto, že okrem pani ministerky, ktorá tu má návrhy zákonov, tu už je len pán minister zdravotníctva a žiaden člen vlády, preto by bolo fajn upozorniť členov vlády nabudúce, že ich povinnosťou je, aby boli prítomní na rokovaní o interpeláciách. Ja chápem, že nemôžu byť všetci, ale myslím si, že dnešná zostava je viac ako nedostatočná.

    Začnem interpeláciou na ministra kultúry, ktorá sa týka práve posledných prípadov vymáhania koncesionárskych poplatkov, ale aj poplatkov z omeškania firmou, ktorej boli postúpené pohľadávky Slovenským rozhlasom.

    Podľa môjho názoru postúpenie pohľadávky je neplatné. Ale moja otázka na ministra kultúry znie: Ako je možné, že osoby, ktoré zodpovedali za postúpenie pohľadávky, bývalý riaditeľ Rezník a bývalá zástupkyňa rozhlasu Hilda Gajdošová, sú vo vrcholných štátnych funkciách menovaných dnešnou vládou? Ako je možné, že pán Rezník je dnes riaditeľom TASR? Ako je možné, že pani Gajdošová je dnes sekčná šéfka ministerstva kultúry?

    Dnes je každý ľudový, prídu ľudia, ideme to riešiť, je to ťažké, ale kto tento problém spôsobil? A kde títo ľudia dnes sedia? To si povedzme veľmi jasne. A zodpovednosť je na pánovi ministrovi Maďaričovi. Ten tu dnes nie je. To je problém. Ja pevne verím, že súd rozhodne o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a problém bude vyriešený. Ale považujem za škandalózne, ak ľudia, ktorí problém spôsobili, nám dnes radia, ako ho vyriešiť. Tí, čo spôsobili chorobu, nám dnes hovoria, ako ju vyliečiť, to hádam nie.

    Dovolím si mať zároveň interpeláciu na ministra spravodlivosti. Dňa 22. júna 2007 minister spravodlivosti počas svojej návštevy v Bánovciach nad Bebravou uviedol: „Za zrušením niektorých okresných súdov mohla byť snaha o získanie niektorých z lukratívnych budov súdov, ktoré zvyčajne sídlia v centre mesta.“ Koniec citátu.

    Počas môjho pôsobenia na čele rezortu spravodlivosti justícia získavala nové budovy a ani v jednom, ani v jednom, jedinom prípade nebolo po optimalizácii justičnej sústavy rozhodnuté o prebytočnosti budovy v správe rezortu spravodlivosti. Budovy zrušením okresných súdov zostali v správe rezortu a boli využité na iný účel. Napríklad ako sídlo Justičnej akadémie, školiace stredisko pre informatikov alebo archív. Dovoľujem si preto požiadať, aby ste mi oznámili konkrétne údaje, ktoré vás viedli k citovanému konštatovaniu. Očakávam veľmi konkrétnu odpoveď, ktorá budova, kedy a komu bola prevedená zo správy rezortu spravodlivosti, resp. z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva inej právnickej alebo fyzickej osoby. V opačnom prípade budem vaše vyjadrenia považovať za klamstvo.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí sa do bodu interpelácie prihlásili písomne, chcem sa opýtať, či sa niekto z poslancov hlási v rámci tohto bodu ústne.

    Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Mušková a pán poslanec Frešo.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána ministra Ľubomíra Vážneho.

    Pán minister, dovoľujem si vás požiadať o informáciu v súvislosti so Železničnou spoločnosťou Slovensko, ktorá v súčasnosti modernizuje osobné vozne. Modernizáciou už prešlo niekoľko desiatok vozňov, z ktorých však ani jeden nejazdí na južnom Slovensku. Mohli by ste mi ozrejmiť, podľa akého kľúča došlo k ich prerozdeleniu? Len pre príklad uvádzam, že napríklad stokilometrová cesta z Komárna do Bratislavy v súčasnosti v roku 2007 trvá dve a pol hodiny.

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána Vážneho.

    Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií. Nariadenie o povinnom používaní autosedačiek pre deti sa javí ako pozitívne. A dokonca je bezproblémové pre kladné prijatie u každého, ktorý vie, že ide o bezpečnosť detí, ale realita v praxi je trochu iná.

    Hlavným problémom je, že pri prijatí nariadenia sa nie celkom zohľadnilo, koho sa nariadenie dotkne a akým spôsobom. Výsledkom jeho prijatia pre mnohé rodiny na Slovensku nie je to, že ich deti budú cestovať bezpečnejšie, ale to, že mnohé deti nemusia už cestovať vôbec. Implementácia predmetnej smernice z úrovne Európskej únie na naše pomery má totiž jeden háčik – úplne odlišnú sociálnu situáciu rodín s malými deťmi u nás a v západnej Európe. Zatiaľ čo v západnej Európe býva niekoľko áut v rodine bežnou praxou, u nás sú najmä rodiny s malými deťmi odkázané často, keď je matka na materskej, na jeden plat a nemôžu si dovoliť vlastniť žiadne auto. Toto nariadenie berie ohľad na majetnejšie rodiny, rodina bez auta sa po jeho uvedení do praxe stáva rodinou nižšej kategórie.

    Dovoľte mi podrobnejšie objasniť problém tohto nariadenia. Koho sa nariadenie týka? Nariadenie sa takmer vôbec netýka majiteľov vozidiel s jedným či dvoma deťmi, ktoré svoje deti bežne prepravujú autom. Tí v drvivej väčšine už autosedačku mali a majú, ich deti sú na autosedačky navyknuté a prijatie nariadenia na nich nemá takmer žiaden dosah. Dotýka sa však rodín s malými deťmi, ktoré si napríklad, pretože dočasne musia vyžiť z jedného platu a nízkeho rodičovského príspevku, nemôžu dovoliť vlastniť alebo prevádzkovať auto. Tie sú v mnohých prípadoch pri preprave malých detí odkázané na pomoc starých rodičov, priateľov, známych, ktorí ich príležitostne zvezú autom tam, kam je to potrebné – na rodinné, či kultúrne podujatie, do prírody za športom, k zubárovi alebo aj do kostola do blízkej dediny, na chatu atď. A práve túto možnosť prijatie predmetného nariadenia do značnej miery likviduje. Jednak preto, že do auta sa kvôli sedačkám už nezmestí toľko osôb ako doteraz, teda tam, kde na prepravu osôb stačilo jedno auto, budú potrebné dve. Jednak preto, že mladá rodina nebude môcť žiadať o dobrodincov, ktorí ich príležitostne, často len jedným smerom zvezú, aby mali problém s takými alebo aj svojimi, či cudzími sedačkami. Pomoc šofér jednoducho odmietne z dôvodu, že mu zákon nedovoľuje pomôcť rodinám.

    Čo sa týka zasa rodín s viacerými deťmi, ktorí vlastnia auto a už taká štvordetná rodina je problém. Viacdetným rodinám nezostáva tiež iné, len si kúpiť väčšie auto, čo je vo väčšine prípadov finančne nemožné. Finančný faktor, čo sa zasa týka cestovania inými dopravnými prostriedkami, musím povedať, je tiež veľmi zohľadniteľný, cestovanie všeobecne zdraželo, niekedy sa stáva až finančne neúnosným a preto mnohokrát sa, povedzme, dve rodiny dohodli, že pocestujú spolu jedným autom, pričom sa o náklady podelia. Možnosť naplno využiť kapacitu v zmysle súčasne platného zákona štyria dospelí plus deti do úžitkovej nosnosti auta prijatím nariadenia vlády padlo. Preprava autom sa pre malé deti vo väčšine prípadov stala jedinou možnosťou, ako sa presunúť, čo i len na krátku vzdialenosť do susednej dediny. Ak si však, povedzme, rodina so ženou na materskej dovolenke nemôže auto dovoliť, ostáva len možnosť s niekým sa zviezť. O túto možnosť predmetné nariadenie rodiny s malými deťmi oberá.

    Vážený pán minister, príspevok pre matku, ktorá je doma s malými deťmi, je minimálne šesťkrát nižší než v štátoch západnej Európy, minimálna mzda je u nás tiež nižšia. Legislatíva ostatných členských štátov Európskej únie v otázkach používania detských autosedačiek vôbec nie je jednotná. Grécko a Španielsko povinnosť používať detské autosedačky na zadných sedadlách totiž vôbec nezaviedli. Povinnosť sa vzťahuje len na predné sedadlá. V niektorých štátoch, napríklad v Portugalsku, je povinnosť používania autosedačiek len do troch rokov. Iné štáty majú rôzne výnimky, v Nemecku môžu byť deti prepravované bez sedačiek, ak sú všetky bezpečnostné pásy už obsadené, t. j., že dieťa v plnom aute môže sedieť dospelému na kolenách.

    Vážený pán minister, odôvodnenie, že pri povinnom používaní autosedačiek ide o bezpečnosť detí, je argumentačne skutočne veľmi silné, ale ak v iných štátoch sa našli riešenia, aby viacdetné rodiny, ktoré najmä u nás sú menej solventné, neboli diskriminované, hľadajme aj my podobné riešenia a umožnime v určitých prípadoch, teda na tie krátke trate alebo tak ako to urobili v Čechách, že idú nižšou rýchlosťou, aby sa takéto rodiny mohli autom prepravovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem a posledný s interpeláciou vystúpi pán poslanec Frešo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Mám dve interpelácie.

    Jednu na pána ministra pôdohospodárstva, pána Jureňu.

    Moja interpelácia je, vážený pán minister, pred schválením novely zákona o lesoch ste sa pre médiá vyjadrili, že navrhovaný zákaz bicyklovania a jazdenia koňom po všetkých slovenských lesoch je v poriadku, lebo cyklisti ničili lesné porasty. Môžete toto vaše tvrdenie o ničení lesných porastov cyklistami a koňmi podložiť relevantnými štatistikami alebo dôkazmi? Ďakujem za odpoveď.

    A druhá interpelácia na pána ministra Jaroslava Izáka súvisí s udalosťami v Tichej a Kôprovej doline.

    Vážený pán minister, dovoľujem si vám v tejto súvislosti položiť dve otázky. Keďže ministerstvo životného prostredia vydalo dve stanoviská k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline, tak moje otázky sú nasledovné.

    Po prvé, kto konkrétne vypracoval druhé stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2007 k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline a z akých konkrétnych podkladov vychádzal?

    Druhá otázka: Kto konkrétne poskytol podklady na vypracovanie druhého stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2007 k legálnosti ťažby v Tichej a Kôprovej doline?

    Ďakujem za odpoveď na moje otázky.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení s interpeláciami v rámci tohto bodu, chcem sa opýtať členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď.

    Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 278 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 278a.

    Teraz prosím pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pani Vieru Tomanovú, aby odôvodnila tento vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni, účelom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, je najmä upraviť postup kolektívneho vyjednávania odborových organizácií pri uzatváraní kolektívnej zmluvy tak, aby sa zabezpečila pluralita odborových organizácií. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, navrhujú sa možnosti postupu pri rokovaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa. V prípade nedohody odborových organizácií o postupe pri kolektívnom vyjednávaní sa vládnym návrhom zákona navrhuje spor o určení odborovej organizácie oprávnenej na uzatváranie kolektívnej zmluvy riešiť prostredníctvom rozhodcu, zapísaného v zozname rozhodcov vedenom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Vládnym návrhom zákona sa navrhuje zefektívniť prístup k informáciám o uzavretých a uložených kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa a k ich dodatkom s tým, že zmluvnej strane sa zakladá povinnosť zaslať ministerstvu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa a jej zmeny aj v elektronickej podobe v rovnakom termíne, ako sa zasiela v písomnej podobe.

    Vládny návrh zákona precizuje v príslušných ustanoveniach lehoty a proces konania pred sprostredkovateľom napríklad lehotu začatia konania pred sprostredkovateľom, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú alebo ktorého určí ministerstvo, čím sa odstránia problémy nejednoznačnej terminológie. Súčasne sa ustanovuje povinnosť zmluvným stranám a sprostredkovateľovi poskytovať si vzájomnú súčinnosť.

    Ďalšie navrhované zmeny sa týkajú spresnenia právnej úpravy podmienok výkonu ústavného práva na štrajk, ako aj pri vyhlásení výluky. Z dôvodu, že hlasovanie o štrajku sa považuje za vnútornú záležitosť odborovej organizácie, navrhuje sa z príslušných ustanovení vypustiť tajné hlasovanie o štrajku. Vládnym návrhom zákona sa ďalej precizuje skupina zamestnancov, ktorým je úplne zakázané štrajkovať a rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa obmedzuje právo na štrajk alebo na výluku.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci spoločnej správy prijaté odporúčania podporujem.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne, veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, uvádzam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 278, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 374 z 15. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 181 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č.160 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 55 z 13. júna 2007.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 3 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z..

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 66 z 18. júna 2007.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Šimko, ktorému dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril v súvislosti so zákonom o kolektívnom vyjednávaní k jednej oblasti a to je oblasť vodného hospodárstva. Vodné hospodárstvo patrí k základným odvetviam národného hospodárstva, preto je v záujme hospodárskeho rozvoja a uspokojovania základných potrieb občanov vodného hospodárstvo upravené osobitnými právnymi predpismi. Zvlášť citlivou otázkou a jedným z hlavných cieľov vodohospodárskej politiky je zásobovanie obyvateľstva zdravotne nezávadnou pitnou vodou a odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v priamej nadväznosti na ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia.

    Keďže vodárenské spoločnosti poskytovaním služieb v tejto oblasti zabezpečujú verejný záujem a napĺňajú ústavné práva občanov, sú ich povinnosti ako povinnosti vlastníkov a prevádzkovateľov, ale je tu, samozrejme, aj spoluzodpovednosť štátu, jednoznačne ustanovené zákonnou formou, najmä zákonom č. 442/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákonom č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    Základnou, zákonom ustanovenou povinnosťou každého vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Pri tejto činnosti musí vlastník a prevádzkovateľ verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií dbať o to, aby sa predchádzalo a zamedzilo negatívnym dopadom na zdravie obyvateľstva, ako aj ekologickým a majetkovým škodám.

    Problematika zdravotnej nezávadnosti pitnej vody je upravená zákonom č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a problematika ochrany životného prostredia najmä v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odvádzanie a čistenie odpadových vôd sú činnosti, ktoré, ako vyplýva z ich podstaty, je potrebné zabezpečovať nepretržite, ale ani z technických dôvodov nie je vhodné prerušenie prevádzky bez dodržania základných technologických postupov, ako poškodzovanie tlakových rozvodov pri nárazovom poklese tlaku, neznalosť kvality pitnej vody a vypúšťanie odpadových vôd bez systematickej práce zamestnancov laboratórií. Toto môže viesť až ku kolapsu úpravarenských a čistiarenských procesov s následkom ohrozenia zdravia obyvateľstva alebo ochrany životného prostredia.

    Keďže je všeobecne známa až strategická dôležitosť a nutnosť spoľahlivého prevádzkovania týchto vodárenských zariadení a systémov, aby bolo obyvateľstvo chránené pred prípadným zlyhaním prevádzkovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií z dôvodu nezabezpečenia týchto činností vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, upozorňujem, avšak nie z dôvodu štrajku, je v zákone č. 442/2002 Z. z. zavedený inštitút nútenej správy, to je § 14. Takto sa predpokladá sústavná garancia výkonu základnej povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, to znamená, zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody a plynulé a bezpečné odvádzanie a čistenie odpadových vôd, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní hygienickej, epidemiologickej a zdravotnej prevencie a pri ochrane vodného, resp. životného prostredia.

    Pretože verejnými vodovodmi a verejnými kanalizáciami sa zabezpečuje hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a hromadné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, následky nezodpovedajúcej prevádzky spôsobenej štrajkom vodárenských pracovníkov by mohli mať významný dosah v rozmeroch epidémie alebo ekologickej havárie.

    Aby nedošlo k narušeniu týchto preventívnych funkcií, ktoré sú zabezpečované normálnymi prevádzkovými úkonmi pracovníkov – prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácii, čím by následne mohol byť ohrozený život alebo zdravie občanov, prípadne životné prostredie alebo majetok, predkladám návrh za skupinu poslancov na doplnenie v bode 20 v § 20 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, ktorým sa definuje nezákonný štrajk tak, aby bolo z uvedených dôvodov v nevyhnutnom rozsahu obmedzené právo na štrajk zamestnancov, prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

    Takže, prosím vás, ten konkrétny návrh je v bode 20, § 20 ods. 1 písm. j) navrhujem nové znenie tohto bodu: „Zamestnancov zabezpečujúcich telekomunikačnú prevádzku a zamestnancov vykonávajúcich vodohospodárske činnosti pri obsluhe a prevádzke verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií, ak by ich účasťou na štrajku mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia občanov, prípadne životného prostredia alebo majetku.“

    Podotýkam, že v tomto paragrafe ods. 1 písm. j) sa síce rieši rozšírenie nezákonného štrajku na zamestnancov prevádzkujúcich verejné vodovody, to je len však jedna časť zamestnancov, lebo v pripravenej dikcii chýba nadväzujúca časť zamestnancov zabezpečujúcich prevádzkovanie verejnej kanalizácie. Prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií natoľko na seba nadväzuje, že nie je možné tieto dve činnosti oddeľovať.

    Takisto v tomto paragrafe ods. 1 písm. j) rozširujem ten prípad, kedy by mohlo dôjsť k ohrozeniu životného prostredia alebo majetku s tým, že v prípade nesprávneho prevádzkovania verejnej kanalizácie alebo pri štrajku aj zastavenie jej prevádzkovania môže spôsobiť zaplavovanie ľudských obydlí, komunálnej infraštruktúry odpadovými vodami s následným ohrozením zdravia občanov, čo sa spravidla nemusí prejaviť okamžite, ale s odstupom času.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Šimka? Nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Šimko bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne.

    Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Markovič. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvá má slovo pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, páni poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    Vážená pani ministerka, dovoľte mi položiť jednu otázku. Túto otázku som položila aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie pani štátnej tajomníčke, ktorá bola prítomná na rokovaní výboru. Ale pretože som nedostala dostatočnú odpoveď, tak aj vám položím túto otázku. V novele zákona o kolektívnom vyjednávaní navrhuje vláda vypustiť v bode 15 a 16 v § 17 ods. 4 a v § 17 ods. 5 slovo „tajný“. V zdôvodnení, čo uvádzate pri tomto zákone, píšete: „Navrhuje sa zo zákona vypustiť tajné hlasovanie o štrajku z dôvodu, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie.“

    Pani ministerka, moja krátka otázka je, podľa mojich vedomostí na hlasovaní o štrajku sa zúčastňujú aj zamestnanci, ktorí nie sú členmi odborovej organizácie. Prečo ich chceme prinútiť k tomu alebo prečo ich chce odborová organizácia prinútiť, týchto zamestnancov, alebo prečo chce na nich spraviť nátlak, aby hlasovali tajne, keď oni nie sú členmi odborovej organizácie, aby hlasovali verejne a pre nich by oveľa lepšie vyhovovalo hlasovať tajne, hlavne aj z psychologického hľadiska?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Sárközy nie sú? Končím možnosť podania faktických poznámok.

    A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Markovič. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, ja nadviažem na to, čo hovorila pani poslankyňa Sárközy. V podstate je to to, čo som sa už pýtal aj ja v prvom čítaní pani ministerky a niekoľkokrát som na to nedostal odpoveď, a preto sa tomu budem venovať aj naďalej. Možno vy budete úspešnejšia alebo možno tentoraz ja, uvidíme, v eufórii zo Zákonníka práce sa možno dnes niečo dozvieme.

    Predkladaný návrh novely zákona má jasného menovateľa. Je to podľa mňa podobné, ako to bolo pri návrhu novely Zákonníka práce, submisívny postoj vlády k odborom a zamestnanec, dovoľte mi povedať, nikde. Zamieňať si záujmy odborov so záujmami zamestnancov je trošku mylné. Vláda dokonca v predkladacej správe hovorí o pluralite viacerých odborových organizácií a túto pluralitu garantuje. Kde však je v tejto pluralite zamestnanec, to už táto vláda nehovorí. Vláda opäť raz ustupuje odborovým zväzom, zvýhodňuje ich postavenie na úkor zamestnávateľov a podľa tohto návrhu už dokonca aj zamestnancov.

    Dovoľte mi teraz spomenúť dve hlavné pripomienky, ktoré mám k predkladanému legislatívnemu návrhu.

    Po prvé je to vypustenie tajného hlasovania o štrajku a po druhé je to zvyšovanie počtu pracovníkov, ktorí sa započítavajú do celkového počtu zamestnancov. Obidva body jednosmerne zvýhodňujú odborové organizácie a to v ich iniciatívach vedúcich k vyhláseniu štrajku. Ak vypustíme tajné hlasovanie o štrajku, pripustíme verejné hlasovanie. V dôvodovej správe sa pani ministerka odvoláva na to, že hlasovanie o štrajku je vnútorná záležitosť odborovej organizácie. V poriadku. Odborová organizácia štrajk organizuje, ale na hlasovaní o štrajku sa predsa zúčastňujú aj zamestnanci neorganizovaní v žiadnej odborovej organizácii. Pýtam sa, prečo tajné hlasovanie o štrajku doteraz nikomu neprekážalo. Nazdávam sa, že iné ako tajné hlasovanie bude nepriamym nátlakom na hlasovanie v prospech vyhláseného štrajku. Tým, že vypustíme tajné hlasovanie, transparentnosti hlasovania určite nepridáme. Predstavme si situáciu zamestnanca, ktorý sa zúčastňuje na verejnom hlasovaní. Pri rozhodovaní zohráva vážnu úlohu aj psychika. U niekoho viac, u niekoho menej, samozrejme. V každom prípade si rozmyslí, či bude hlasovať proti, povedzme, väčšine, proti svojim kolegom. Samotné Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – a to som už uvádzal v prvom čítaní – v rámci pripomienkového konania namietalo, a teraz citujem z vyhodnotenia pripomienkového konania k návrhu novely zákona, citujem: „Upozorňujeme, že odtajnením voľby by mohlo dôjsť k psychickému nátlaku.“ Toľko Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Druhým bodom, ktorému sa chcem venovať a ku ktorému mám výhrady, je tiež rozširovanie skupiny tých zamestnancov, ktorí sa do celkového počtu zamestnancov nezapočítavajú. Pripomínam, že hlasovanie o štrajku je platné, ak sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých zamestnancov. Účel tohto opatrenia je teda jasný, prehľadný a zároveň nesprávny. Umelo znížime kvórum, len aby sa nestalo to, že hlasovanie bude v dôsledku menej ako 50-percentnej účasti zamestnancov na hlasovaní neplatné. Navyše, vytvárame tak kategórie zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku môžu zúčastniť a ktorí nie. Na tých, ktorí sú do celkového počtu zamestnancov započítaní a ktorí nie. A toto považujem za diskriminačné.

    Štrajk je určite, a to všetci uznáme, legitímnym prostriedkom zamestnancov, ktorí sa v krajnom prípade môžu dožadovať svojich požiadaviek. Toto nikto nespochybňuje, naopak, považujem práva zamestnancov v tomto smere za veľmi dôležité. Ale tlačiť na pracovníka, na jeho rozhodovanie v prospech organizovanej skupiny zamestnancov, v tomto prípade odborárov, účelovo si zabezpečovať nižšie kvórum na presadzovanie svojich požiadaviek, považujem za nesprávne.

    Preto podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    1. V článku 1 sa vypúšťajú body 14 – 16.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechanie tajného hlasovania o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Ak by sa tajné hlasovanie zo zákona vyňalo, odborová organizácia by si mohla upraviť štrajkový poriadok, aby sa hlasovalo verejne.

    2. V článku 1 sa vypúšťa bod 17.

    Odôvodnenie. V článku 1 bod 17 predkladateľ rozširuje počet zamestnancov, ktorí sa na hlasovaní o štrajku nemôžu zúčastniť. Doterajších zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohody o vykonaní práce na širší okruh zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného procesu, vrátane dohody o brigádnickej práci študentov, navrhuje sa ponechanie súčasného stavu.

    Z titulu, že ide o dokument, v ktorom predkladateľ zákona, čiže vláda, oficiálne pripúšťa nárast vplyvu a postavenia odborov vo verejnom živote, zacitujem: „Navrhovaným zákonom sa posilňuje postavenie odborovej organizácie“, stráca samotný zákon o kolektívnom vyjednávaní relevanciu. Strana Smer nemusí kamuflovať spečatenú dohodu za „spackané“ referendum o predčasných voľbách alebo dohodu za predvolebnú podporu pod názvom, ktorý s kolektívnym vyjednávaním prestáva mať čokoľvek spoločné. Vyjednávať sa má na úrovni podniku, nie na úrovni štátu a v tom je veľký rozdiel.

    Po druhé zákon, ktorého paragrafy sa tam dostali – ja narážam napríklad na proklamovanú, citujem „podporu sociálneho dialógu, ako aj vytváranie podmienok pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania“ – sa vo väzbe na kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré skončili na Ústavnom súde, ukazuje ako pohŕdanie sociálnym dialógom zo strany vlády minimálne k jednému zo sociálnych partnerov. Dá sa preto povedať, že hrobárom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, nevynímajúc, sa na Slovensku paradoxne stala práve táto ľavicová vláda. To už je teda dobrý európsky paradox.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Markoviča? Pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý pán kolega Markovič predniesol, už vo výbore som na to upozorňoval. To bolo asi pred 2 týždňami, a ten, ktorý sa týka zrušenia tajného hlasovania o vyhlásení štrajku. To znamená, že už nebude potrebné hlasovať tajne, ale už bude možné aj verejne. Neviem, či si pani ministerka vzala inšpiráciu zo snemu nemenovanej vládnej strany, ale považujem takýto návrh za návrh, ktorý je v rozpore s naozajstnými záujmami zamestnancov, aby mohli slobodne vyjadriť svoju vôľu, aby na nich nebol nátlak zo žiadnej strany, pani ministerka, ani zo strany zamestnávateľa, ani zo strany odborárskych bosov. A preto mi nie je zrejmé, že vláda, ktorá má plné ústa práv zamestnancov, nechce, aby v takej vážnej veci, ako je vyhlásenie štrajku, sa zamestnanci mohli slobodne, nezávisle a bez nátlaku rozhodnúť, a chce, aby rozhodovali pod drobnohľadom odborárskych bosov. To ja považujem znovu za dôkaz toho, že vám naozaj nejde o všeobecné záujmy zamestnancov, ale o úzke, partikulárne záujmy úzkej skupinky odborárskej lobby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Keďže pán poslanec Markovič bol posledný, ktorý bol prehlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Pani ministerka, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi zareagovať na pozmeňujúci návrh pána poslanca Šimka. Ide o rozšírenie základného štrajku. Musím povedať, že toto, žiaľ, nie je možné, pretože sme viazaní jednak ústavou, jednak medzinárodnými dohovormi, ale oveľa prísnejšia je Európska sociálna charta a všetko, čo sa dalo, je v zákone uvedené.

    Pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Markovič, vy ste sa na to tajné hlasovanie spytovali. Celé ustanovenie je vyňaté a v súčasnosti je možné, aby si odbory zvolili, či budú hlasovať tajne, alebo budú hlasovať verejne. Čiže, je to demokratickejší prístup, nevidím dôvod, prečo by tam malo byť iba tajné hlasovanie.

    Pokiaľ ide o znižovanie počtu zamestnancov, musím povedať, že nikto netlačí zamestnancov, toto je neprípustné. Koaličné slobody garantujú iba právo, nie povinnosť štrajkovať, resp. hlasovať o tom. Navyše, len pripomínam, dohoda o pracovnej činnosti je zo štrajku vyňatá, lebo nejde o pracovný pomer.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo?

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, mali by sme rokovať do 19.00 hodiny. Chcem sa však opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme skončili rokovanie vlastne teraz týmto bodom. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Áno, ďakujem.

    Takže prerušujem rokovanie dnešného pléna Národnej rady. Chcem vás ešte upozorniť, že ďalší bod, ktorý je pod tlačou 279, bude prerokovaný v pondelok o 13.00 hodine. Zajtra začína plénum Národnej rady od 9.00 hodiny. Je neverejné rokovanie a žiadam preto o vykonanie príslušných opatrení.

    Ďakujem a dovidenia všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 18.31 hodine.