• Pekné dobré ráno. Dámy a páni, vítam vás na šiestom rokovacom dni 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie požiadali pán Tibor Cabaj, pán poslanec Ďuračka, pán poslanec Líška, na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Berényi.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 283).

    Poprosím pani ministerku Vieru Tomanovú, aby za vládu uviedla návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Účelom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je predovšetkým zabezpečiť zosúladenie právnej úpravy s právom Európskej únie a zabezpečiť vyvážené postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Z uvedených dôvodov sa do navrhovanej právnej úpravy premietajú zmeny vyplývajúce zo zmenených smerníc, ako aj požiadavky vyplývajúce z európskej súdnej praxe.

    Ide predovšetkým o úpravu pracovnej pohotovosti v súlade s európskou súdnou judikatúrou, rozsudok Európskeho súdneho dvoru vo veci Jaeger Simap, podľa ktorej sa neaktívna časť pracovnej pohotovosti vykonávanej na pracovisku považuje za výkon práce, prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pracovných pomerov na dobu určitú a na kratší pracovný čas, najmä obmedzenie reťazovitých uzatváraní pracovných pomerov, postavenie dočasne vysielaných a agentúrnych zamestnancov, právne postavenie zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu, možnosti preplatenia nevyčerpanej dovolenky presahujúcej základnú výmeru, ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku ani v nasledujúcom kalendárnom roku, ustanovení o mzde, ktoré sa zosúladia so zásadou rovnakej mzdy za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty.

    Cieľ zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sa premieta do úpravy ustanovení, ktoré v aplikačnej praxi preukázali znevýhodnenie buď zamestnávateľa, alebo zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Ide napríklad o úpravu povinností zamestnanca uhradiť škodu zamestnávateľovi vo výške priemerného mesačného zárobku, ak počas výpovednej doby nezotrvá u zamestnávateľa, úpravu súbežného poskytnutia odstupného a plynutia výpovednej doby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, úpravu náhrady škody, ktorý spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti alebo z dôvodu vedomého neupozornenia, alebo nezakročenia proti hroziacej škode na 4-násobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. V navrhovanej právnej úprave sa súčasne predpokladá prehĺbenie zmluvnej slobody, pokiaľ ide o dohodnutie pracovných podmienok.

    Vládnym návrhom zákona sa jednoznačne vymedzuje pojem závislá práca z dôvodu zamedzenia vylúčenia zamestnanca z pracovnoprávnej ochrany, ak jeho právny vzťah nenapĺňa znaky samostatného podnikania podľa Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo podľa živnostenského zákona.

    Novela Zákonníka práce predpokladá prehĺbenie sociálneho dialógu medzi zamestnávateľom a zamestnancami, ich zástupcami. Za tým účelom sa predkladá aj precizovanie právneho postavenia zástupcov zamestnancov, úprava právneho postavenia zástupcov zamestnancov a osobitne odborových orgánov pri vstupe na pracoviská zamestnávateľa za účelom uplatňovania práv zamestnancov a za účelom kontroly a úprava kompetencií odborových orgánov pri zistení nedostatkov, ktoré bezprostredne ohrozujú životy a zdravie zamestnancov.

    Za účelom flexibility pracovných právnych vzťahov sa vládnym návrhom zákona navrhuje opätovne ustanoviť právny inštitút dohôd o pracovnej činnosti, v ktorej sa spolu s dohodami o vykonaní práce a dohodami o brigádnickej práci študentov budú môcť uzatvárať za zákonom presne ustanovených podmienok. Navrhuje sa, aby dohodu o pracovnej činnosti mohol uzatvoriť zamestnávateľ na práce nepresahujúce 10 hodín týždenne.

    Vládnym návrhom zákona sa navrhuje v čl. 2 až 5 novelizovať zákon č. 312 o štátnej službe, zákon o cestovných náhradách, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, taktiež zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

    Zmeny v uvedených zákonoch súvisia so zmenou ustanovení Zákonníka práce o pracovnej pohotovosti a dočasnom pridelení zamestnancov. Z dôvodu vylúčenia diskriminácie je potrebné upraviť nadväzne tieto inštitúty aj v uvedených zákonov. Pokiaľ ide o spoločnú správu, súhlasím s odporúčaniami v spoločnej správe.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Teraz poprosím pána poslanca Róberta Madeja, ktorý je určený spravodajca z výboru pre sociálne veci a bývanie, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch a v gestorskom výbore. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 379 zo 17. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 180 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku svojím uznesením č. 162 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 54 z 13. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 117 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 53 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením č. 87 zo 7. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 150 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport svojím uznesením č. 40 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo svojím uznesením č. 45 zo 14. júna 2007, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 78 z 18. júna 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona dňa 12. júna 2007, ale neprijal uznesenie, pretože predložený návrh nezískal súhlas potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Ide o 36 pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne.

    O bodoch 1, 4, 5, 7, 10, 16, 22, 25, 26, 30, 34, 35 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 2, 3, 6, 8, 9, 11 až 15, 17 až 21, 23, 24, 27 až 29, 31 až 33, 36 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a, po prvé, informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie stanoviska gestorského výboru a predloženie návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 65 z 18. júna 2007.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy sú písomne prihlásení títo páni poslanci. Budem čítať poradie, ako aj ich požiadam potom o vystúpenie.

    Za kluby sa písomne prihlásili: za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Iveta Radičová, za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Július Brocka, za klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Klára Sárközy a za klub Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko je to pán poslanec Jozef Halecký. Po nich sú ešte písomne prihlásení páni poslanci Janiš, Štefanec, pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Frešo a pani poslankyňa Vaľová. Toto sú písomne prihlásení do rozpravy k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Iveta Radičová za klub SDKÚ – DS. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, rada by som na úvod zopakovala to, čo som k Zákonníku práce, k jeho novele povedala už niekoľkokrát. Dovoľte mi zopakovať. Nikto nespochybňuje jednu zo základných funkcií Zákonníka práce ochranu práv zamestnancov. Je súčasťou každého Zákonníka práce. Iba názory na to, čo je a čo nie je prospešné pre zamestnancov a hlavne, ako ich práva zabezpečiť tak, aby boli aj vymožiteľné, aj naplniteľné, aby neboli kontraproduktívne a v konečnom dôsledku sa neobrátili proti zamestnancom sú rôzne. Koľko krajín, toľko variácií na túto tému.

    Novela Zákonníka práce v oficiálnom pripomienkovom konaní priniesla a vyvolala 632 pripomienok. Aj k téme ochrany zamestnancov jednotliví členovia koalície, ministerstvá a množstvo ďalších inštitúcií vznieslo rad podporných stanovísk, námietok, ale aj námetov. Azda ich nemožno podozrievať, že hľadajú riešenia v neprospech zamestnancov, či považujú tento rozmer zákonníka za nelegitímny. Naše priority pri tomto zákone sú zabezpečiť dostatočnú flexibilitu trhu práce a istotu pre všetkých zúčastnených, pracovníkov i zamestnávateľov.

    Vládny návrh Zákonníka práce má dnes inú podobu, ako mal prvý variant z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri oficiálnom pripomienkovom konaní v stanovenom termíne zaslalo pripomienky 51 subjektov, presne, pardon, 638 pripomienok, z toho 131 bolo akceptovaných. Ministerstvo, ako samé uvádza, neakceptovalo 507 pripomienok, z toho 127 zásadných.

    Opakovane za SDKÚ – DS chcem zdôrazniť, že zmeny vo vládnom návrhu, ktoré zlepšujú postavenie zamestnancov a ktoré zlepšujú ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sme podporovali a podporujeme.

    Vláda v predkladanom návrhu ustúpila vo viacerých zámeroch. Ustúpila pri definícii živnostníkov, pri ohrození sezónnej práce, vybrala alternatívu pri nadčasoch v pôvodnom rozsahu, ustúpila pri sťažení zamestnávania dôchodcov na dobu určitú, pri sťažení zamestnávania pracovníkov na dobu určitú pre malé firmy s najviac 20 zamestnancami, z možnosti zablokovať zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času odbormi proti vôli zamestnancom, platenia odborárskych funkcionárov vo väčších podnikoch bez ohľadu na počet členov odborov, z komplikovania zamestnávania prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania, od nekontrolovaného vstupu osôb konajúcich v mene odborov do podnikov aj od možnosti zastavenia výroby odborármi.

    Napriek tomu zostalo v zákonníku množstvo problematických návrhov, ktoré nemôžeme hodnotiť ako ústretové k zamestnancovi ani ako podporujúce vznik pracovných miest. Viaceré z nich bránia zamestnancom zarobiť si viac, či privyrobiť si, pokiaľ sami chcú.

    Vo výboroch Národnej rady bolo aj preto schválených 36 predložených pozmeňujúcich návrhov. SDKÚ – DS napokon predložilo celkovo 18 pozmeňujúcich návrhov do výborov. Ďalších našich 8 pozmeňujúcich návrhov sme nemuseli predkladať, nakoľko ich predložili koaliční poslanci.

    Do spoločnej správy sa tak dostali riešenia, ktorých prijatie je pre funkčnosť Zákonníka práce a celých sektorov nevyhnutné. Je to zmena v definícii závislej práce, je to návrh SDKÚ – DS, ktorá sa už nebude týkať živnostníkov alebo tých, ktorí podpisujú zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

    Doplnenie dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancov aj o nezaplatené cestovné náhrady, ďalej výnimka pre zdravotnícky personál z limitu maximálneho pracovného času, čím sa čiastočne rieši problém zdravotnej starostlivosti, umožnenie intenzívnych sezónnych prác, spresnenie podmienok vstupu do priestorov zamestnávateľa a zlepšenie odmeňovania vedeckovýskumných zamestnancov, ktorí pracujú na medzinárodných projektoch. Práve tieto zmeny gestorský výbor odporúča plénu aj schváliť.

    Zostávajú však návrhy, ktoré prešli v jednotlivých výboroch, aj keď ich gestorský výbor schváliť neodporučil, a to možnosť opätovne dohodnúť prácu na dobu určitú v rámci lehoty 3 rokov, ponechanie súčasnej možnosti zamestnávateľa dohodnúť sa na práci nadčas so zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu, ponechanie súčasného znenia možnosti zavedenia nerovnomerného pracovného času, vypustenie oklieštenia právomoci zamestnaneckých rád, vypustenie platenia odborárskych funkcionárov zo mzdových prostriedkov, aj keď len na 16 hodín mesačne, vypustenie zvýšenia odstupného pre odborárskych funkcionárov zo 6 mesiacov na 1 rok, posunutie účinnosti zákona k 1. januáru a ponechanie súčasného stavu, kedy sa pracovná pohotovosť nezaratáva do maximálneho týždenného pracovného času a príplatok za ňu nie je súčasťou mzdy.

    Na margo tohto posledného pozmeňujúceho návrhu si dovolím zacitovať § 95 ods. 3 českého Zákonníka práce, ktorý bol prijatý 21. apríla 2006, t. j. za vlády pána Paroubka, ale až potom, ako prijal Európsky súdny dvor to nešťastné rozhodnutie, na ktoré sa odvolávala aj pani ministerka.

    Ten paragraf v českom Zákonníku práce znie. Zacitujem ho v origináli. „Pracovní pohotovosť, při které k výkonu práce nedojde, se do pracovní doby nezapočítava.“ Český Zákonník práce má takéto ustanovenie, ani Európsky komisár, ani Európska komisia žiadne sankcie voči tkejto formulácii voči Českej republike neurobila, žiadne takéto kroky ani neavizuje.

    Pýtam sa preto a spomínam to preto, lebo je tu namieste otázka, či to, čo je dovolené Českej sociálnej demokracii, nie je dovolené slovenskej? Nemôžeme naozaj postupovať pri pohotovosti tak, aby to nespôsobilo problémy obrovskému množstvu zamestnancov, ktorým to zníži ich príjmy?

    Dovoľte mi teraz niekoľko vážnych faktov k toľko diskutovanej tzv. rodičovskej novele, teda k pozmeňujúcim návrhom z dielne SDKÚ – DS. 21. júna 2006, teda pred rokom bolo prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 560 s názvom K návrhu opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010. Predkladateľka materiálu ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v tom čase Iveta Radičová.

    Toto uznesenie vlády, ktoré bolo prijaté pred rokom, dodnes platí. Pani ministerka Tomanová nedala návrh na zrušenie tohto uznesenia. Uvedené uznesenie vlády totiž okrem množstva iných opatrení obsahuje aj návrhy z tzv. rodičovskej novely, ktorú máte dnes pred sebou. Nie je pravdou, že som sa tejto téme nevenovala v čase, keď sme boli vo vláde. A nie je ani pravdou, že pozmeňujúce návrhy k zladeniu rodiny a pracovného života sú, ako to pani ministerka označila, kopaním do otvorených dvier.

    Dávam do pozornosti toto platné uznesenie. Spomínané uznesenie spred roka sa opiera o rôzne analýzy a výskumy. Citujem: „Jedným z relevantných dôvodov pre realizáciu zámeru zladenia rodinného života a práce je aj skutočnosť, že doterajšia prax poukázala na fakt, že osoby starajúce sa o deti, ktoré sú zamestnané alebo si hľadajú zamestnanie, sú v rôznej miere diskriminované na trhu práce práve z dôvodu starostlivosti o deti.“

    Mimoriadna celoslovenská previerka Národného inšpektorátu práce úloha č. 107/03 s názvom Posilnenie rovnosti príležitostí, zosúladenie pracovného a rodinného života bola zameraná na odhaľovanie prejavov diskriminácie u žien, matiek a mužov starajúcich sa o maloleté deti pri návrate do zamestnania.

    Citujem stranu 2 uvedeného uznesenia: „Národný inšpektorát práce zistil porušenia platného Zákonníka práce a nemožnosť vymôcť si opatrenia ústretové k plneniu rodičovských povinností.“

    Ďalej sa v správe a v uznesení uvádza: „Výsledky prieskumov v Slovenskej republike z predchádzajúcich rokov potvrdzujú, že ženy na zosúladenie pracovného a rodinného života neuprednostňujú prácu na kratší pracovný čas ani nepretržitú formu práce, ale skôr iné flexibilné formy práce a netradičné usporiadanie pracovného času,“ strana 4.

    Na ďalších stranách sú výsledky analýzy Európskeho štatistického úradu EUROSTAT-u a doplnené sú o celkovú legislatívnu analýzu. Zhrniem, opäť citát, strana 6: „Meniaca sa štruktúra rodiny a nutnosť transpozície viacerých európskych direktív týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania si vyžiadali viaceré legislatívne zmeny, ktoré možno rozdeliť na priamo podporujúce, podporné a ochranné.“

    Logicky na to nadväzuje tretia časť materiálu, ktorá už má v sebe obsiahnuté návrhy opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, kde na strane 14, citujem: „Problémom v praxi zostáva používanie systému zdieľaných pracovných miest, t. j. rozdelenie jednej pracovnej náplne pre dvoch pracovníkov na kratší pracovný čas, čím sa získa ďalšie pracovné miesto. Zavedenie uvedenej formy zamedzí zneužívaniu pracovníka zamestnaného v režime kratšieho pracovného času, kedy rovnaký rozsah prác v kratšom čase musel vykonávať za nižšiu mzdu a vytvorí predpoklady zvýšenia záujmu zo strany zamestnancov s rodinnými povinnosťami o tieto formy zamestnávania.“

    Slovenská republika dlhodobo patrí ku krajinám v rámci Európskej únie s najnižšou mierou využívania skrátených pracovných úväzkov. Návrh, a to je podotknuté v uznesení, však zvyšuje finančné náklady zamestnávateľa napríklad na stravovanie.

    Na tej istej strane citujem ďalej: „V súvislosti so zosúladením rodinného a pracovného života bude potrebné flexibilnejšie pristupovať k vykazovaniu odpracovaných hodín a ich mesačnému, resp. celoročnému zúčtovaniu, tzv. banke odpracovaných hodín, ktorú môžu rodičia vzhľadom na potreby zamestnávateľa využívať napríklad tak, že viac hodín odpracovaných v zimných mesiacoch budú môcť čerpať počas letných prázdnin detí.“ Uvedený návrh predpokladá rozšírenie § 88 a § 89 Zákonníka práce. Dodávam aj zmenu v § 121, aby bolo toto právo vymáhateľné. Opäť poznámka, presne takéto znenie nájdete a riešenie v českom Zákonníku práce.

    Takže všetky návrhy vznikli pred rokom 21. júna 2006. Termín ich realizácie bol stanovený na rok 2007, teda bolo v pláne novelizovať Zákonník práce.

    Únia materských centier, keďže sa návrhy z uznesenia do návrhu Zákonníka práce nedostali, vypracovala 23. februára 2007 hromadnú pripomienku, ktorou sa pokúsila tieto návrhy zapracovať do novely Zákonníka práce. Taká je súslednosť časovo.

    Preto sa naozaj ohradzujem voči stanovisku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. júna 2007, v ktorom sa tvrdí, citujem: „V tejto súvislosti je zaujímavé napríklad aj to, že pani poslankyňa Radičová nepoužila svoje vlastné pozmeňujúce návrhy, ale použila návrhy Únie materských centier, ktoré sú však v diametrálnom rozpore s tým, čo presadzovala minulý rok. Skrátenie rodičovskej dovolenky a podobne.“ Citujem ďalej: „To je podľa ministerstva absolútne zavádzajúce a populistické konanie.“

    No, niekto tu naozaj zavádza a opäť sa vrátim k spomínanému platnému uzneseniu vlády, strana 11, a citujem: „Bod A. Opatrenia zamerané na analýzu existujúceho legislatívneho a normatívneho rámca pre zosúladenie rodinného a pracovného života a návrh ich úpravy. Po prvé,“ a to po prvé má dve vety. „Navrhnúť zmenu príslušnej legislatívy v zmysle skrátenia doby čerpania rodičovského príspevky na dva roky a ekvivalentne ho zvýšiť. Prvá veta. Druhá. Súbežne ponechať alternatívnu možnosť terajšieho právneho stavu.“

    Na strane 12 konkretizujem. „Je potrebné zabezpečiť, aby sa žiadateľka, žiadateľ o rodičovský príspevok sám rozhodol pre jednu z dvoch alternatív, ponechanie možnosti poskytovania rodičovského príspevku na celú stanovenú dĺžku alebo čerpanie rodičovského príspevku v skrátenom čase, ale vyššieho o 50 %.“

    Opäť príklad z Čiech. Česká republika navrhuje tri pásma, základné čerpanie, zrýchlené čerpanie a spomalené, čiže ešte dlhšiu dobu, ako je základná. Boli ponúknuté dve alternatívy na voľbu. V žiadnom prípade nešlo, pani ministerka, o skrátenie, chcú ponechať možnosť terajšieho právneho stavu. Terajší právny stav znamená čerpanie 3 roky. Nikdy som nenavrhovala skrátiť rodičovskú dovolenku.

    Rovnako chcem upriamiť pozornosť na pozmeňujúci návrh, ktorý schválil sociálny výbor k ochrane zdravotne postihnutých občanov. Vládny návrh definovaním občana so zdravotným postihnutím § 40 pre potreby celého Zákonníka práce zužuje ochranu zamestnancov oproti súčasne platnému Zákonníku práce len na poberateľov invalidných dôchodkov. Teda súčasnú ochranu by tak stratili invalidní občania, ktorým nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože nezískali potrebnú dobu dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity či invalidní poberatelia predčasných a starobných dôchodkov. Navrhujem preto a dávam opäť do pozornosti, aby sme sa vrátili k pôvodnému zneniu ochrany zdravotne postihnutých občanov a nezužovali túto ochranu.

    Zo všetkých uvedených dôvodov preto navrhujem, pán spravodajca, na osobitné hlasovanie nasledovné návrhy v spoločnej správe, ktoré vo výboroch predkladali poslanci za SDKÚ – DS. Body 2 a 6, ktoré sa týkajú zúženia ochrany zamestnancov so zdravotným postihnutím, ďalej body 13, 21, 27 a 28, to je tzv. rodičovská novela, body 29, 31 a 33, ktoré sa týkajú postavenia odborov a zamestnaneckých rád, a bod 36, ktorý sa týka účinnosti zákona. Zároveň sa obraciam na vážené kolegyne a vážených kolegov s prosbou, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú postavenie a situáciu u zamestnancov podporili v tomto pléne.

    Chcem upozorniť, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré odzneli vo výboroch, SDKÚ – DS dva nikdy nepredkladalo a ani nepodporovalo a ani nepodporí. Sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladali koaliční poslanci, týkajú sa zrušenia nárokov, minimálnych mzdových nárokov, pretože toto je návrh a paragraf z pôvodného Zákonníka práce, ktorý považujeme za potrebné ponechať v Zákonníku práce a nepodporíme ani návrh na vypustenie možnosti zákazu nočnej práce. Tieto dva návrhy SDKÚ – DS nepodporí.

    Dovoľte mi ešte na záver predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh sa týka opäť vládneho návrhu, ktorý pri zodpovednosti zamestnanca za vzniknutú škodu vládny návrh navrhuje, aby zamestnávateľ neprihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní škody, na ktorú zamestnanec vedome neupozornil alebo jej nezabránil. Navrhujeme preto ponechať súčasné znenie a prihliadať na osobné a majetkové pomery.

    Teda dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh. V čl. I novelizačný bod 122 znie: „V § 181 ods. 1 v druhej vete sa vypúšťajú slová „a aký je spoločenský význam škody“ a v tretej vete sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.“

    Odôvodnenie: Ponecháva sa možnosť zo súčasného znenia Zákonníka práce, aby zamestnávateľ prihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní ním spôsobenej škody. Vláda totiž navrhuje, aby zamestnávateľ neprihliadal na osobné a majetkové pomery zamestnanca pri vymáhaní škody, na ktorú zamestnanec vedome neupozornil alebo jej nezabránil. Vládny návrh by znížil ochranu zamestnanca tým, že ruší povinnosť zamestnávateľa prihliadať na jeho majetkové a osobné pomery. Ministerstvo práce to nepochopiteľne vysvetľuje ochranou osobných údajov. Súčasné znenie pritom nenúti zamestnanca zverejniť svoje osobné a majetkové pomery, len mu túto možnosť dáva v prípade, že sa ocitol v núdzi. Opäť vás chcem poprosiť o podporu a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Radičovej pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keďže ja mám na to iba dve minúty, tak nemôžem taký široký a rozsiahly príspevok pani Radičovej okomentovať celý, ale poviem tak.

    Pani poslankyňa Radičová, ja vás oslovím stále ako pani poslankyňu, pretože, ak vás oslovujú ako pani exministerku, vždy mi to nedá a mám strašne na pamäti všetku tú teóriu, ktorou nás tu zaplavujete a boli ste presne toľko vo vláde, ako je terajšia pani ministerka Tomanová a nič z tejto teórie, o ktorej rozprávate, o všetkej tej pomoci pre národ, pre ľudí, myslím si, že nič z toho, ani Zákonník práce ste nedokázali za svoje obdobie, za svojho pôsobenia, kedy ste ešte boli aj poradkyňa pána Kaníka, otvoriť a priniesť tomuto slovenskému národu. To by som povedala ako prvé.

    Povedali ste, že zákonník je cesta ústupov, ako sme museli strašne ustupovať. No, my sme neustupovali, my sme vyjednávali, ešte raz poviem, zákonník nie je cesta ústupov. Stále ste nás kritizovali, že nevyjednávame, my sme vyjednávali, a tak ako prešiel zákonník z vlády do parlamentu, nenastala žiadna zmena, tak ako to bolo dohodnuté medzi tripartitou a medzi ostatnými partnermi.

    A spomeniem aspoň § 164 za všetky, kde rozprávate, že ste otvorené dvere nevyrážali baranidlom. No, ja si myslím, že teda ste ich vyrážali, pretože v § 164 v ods. 2 váš návrh bol, že zamestnávateľ môže poskytnúť, nemám ho tu, aby som ho citovala, a my sme povedali, že je povinný. Čiže môcť a byť povinný sú dva diametrálne rozdiely, a tým pádom si myslím, že určite tento zákon bol oveľa lepšie v Zákonníku práce naformulovaný, tak ako ste ho chceli naformulovať vy. To je asi všetko, ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, začali ste tým, že v súčasnosti platný Zákonník práce zaručuje dostatočnú flexibilitu trhu práce a dostatočnú istotu. Nesúhlasím s tým a konkrétne svoj názor, svoj nesúhlas zdôvodním.

    Pružný pracovný čas napríklad, tak ako je charakterizovaný v súčasne platnom Zákonníku práce, má pevne stanovené jadro na päť hodín. Čiže v tomto prípade sme v prvej generácii pružného pracovného času, hoci svet je úplne niekde inde a práve v súčasnom návrhu Zákonníka práce sa toto pevné jadro dáva preč. Čiže určite súhlasíte, že sa spružňuje trh práce.

    Ďalej, čo sa týka tej dostatočnej istoty. Opäť príklad. A čo napríklad učitelia v regionálnom školstve, ktorí v mnohých prípadoch majú reťazené pracovné pomery na dobu určitú, pracovné zmluvy majú uzavreté k 30. 6. a novú pracovnú zmluvu majú uzavretú od 1. 9. Dva mesiace títo ľudia nemajú žiadnu istotu, ani materiálnu, ani spoločenskú. Myslím si, že teraz prerokovaný Zákonník práce je práve aj o flexiistote.

    Zaujalo ma vaše zdôvodňovanie zdieľania pracovného miesta job sharingu. Áno, určite je to pozitívny neštandardný pracovný režim, ale u nás je momentálne neaktuálny.

    Základný faktor, prečo je nízka cena práce. Neviem si vôbec predstaviť v súčasnosti na Slovensku vôľu nejakého zamestnanca deliť si s niekým pracovné miesto alebo napríklad 2 pracovné miesta medzi 3 zamestnancov. Vidím, aká je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Radičová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Nachtmannová, ja som konštatovala v úvode, čo chápeme ako priority, aby obsahoval Zákonník práce. Súhlasím, má obsahovať ochranu zamestnanca, flexibilitu trhu práce a myslím si, že každá nová forma, pokiaľ ju umožníme, môže pomôcť spĺňať takéto kritériá.

    K reťazeniu len jednu poznámku. Otvorene sme podporili váš návrh zrušenia opakovanej skúšobnej doby aj istého obmedzenia možnosti opakovania reťazenia. Len konštatujeme, že v istých prípadoch je možné uvažovať, a tu vedieme diskusiu, či umožniť jedenkrát, trikrát, čo naozaj prospeje veci, ale inak vám neprotirečím.

    K pani poslankyni Vaľovej. Prijala som za to obdobie, keď som bola na poste ministerky, 7 noviel zákonov vrátane zákona o sociálnom poistení, a keď hovoríte o Zákonníku práce, keďže nový vstúpil do platnosti januárom 2004, novelu sme plánovali na rok 2007, aby sa ukázali prvé reálne problémy, ktoré Zákonník práce prináša, a uviedla som aj, že sme objednali a požiadali a poslali Národný inšpektorát práce práve na prieskum, aby analyzoval a definoval, kde sú problémové body Zákonníka práce.

    Častejšie novelizácie, vy ste mali pripomienku, že sme iné nerobili, len novelizovali a novelizovali. Chceli sme postaviť návrh novely na poznatkoch z reality a uznesenie vlády, ktoré som pripravila a materiál...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka za klub Kresťanskodemokratického hnutia a pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážená pani ministerka, vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážení kolegovia, upravil som si svoje vystúpenie tak, aby sa ním nemuseli zaoberať v mandátovom a imunitnom výbore.

  • Dámy a páni, KDH má naďalej výhrady k predloženej novele Zákonníka práce, pretože sú v nej zbytočné regulácie pracovnoprávnych vzťahov, ktoré povedú skôr k sťaženiu zamestnania sa a k sťaženiu vytvárania nových pracovných miest.

    Návrh vlády vedie k zhoršeniu podnikateľského prostredia, zvyšuje náklady zamestnávateľov, zavádza tzv. vynútenú závislú prácu ako opak podľa vlády nútených živností. Ďalej návrh zákona zvyšuje kompetencie odborov na úkor zamestnaneckých rád a v neposlednom rade zvyšuje odborárske privilégiá.

    My si v KDH myslíme, dámy a páni, že posilňovanie postavenia zamestnancov je správne, ale dlhodobo sa dosahuje skôr zvyšovaním konkurencieschopnosti a súťaže podnikov medzi sebou, a nie škodlivou zmenou Zákonníka práce, ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie.

    Dnes platný Zákonník práce výrazne zvýšil pružnosť na trhu práce v pracovnoprávnych vzťahoch, umožnil nielen zamestnávateľom pružne reagovať pri realizovaní svojich podnikateľských zámerov, ale zvýšil možnosti uchádzačov o zamestnanie. Týkalo sa to najmä úpravy skončenia pracovného pomeru, deregulovala sa úprava pracovného času na kolektívne vyjednávanie, spružnili sa druhy pracovných pomerov a zároveň sa zvýšila ochrana zamestnancov.

    Rovnako moderná i reformná bola úprava kolektívnych pracovných vzťahov, postavenie odborových orgánov a zamestnaneckých rád, aby mohli pôsobiť súčasne u zamestnávateľa. Vtedy zákon vymedzil, a tak to dnes platí, ich vzájomné kompetencie, tak ako je to obvyklé aj v iných európskych krajinách.

    Menej prísna, menej rigidná legislatívna úprava pracovnoprávnych vzťahov viedla k spružneniu trhu práce, k zdravšiemu podnikateľskému prostrediu a v konečnom dôsledku aj k zníženiu chudoby. Taká je skúsenosť nielen na Slovensku, tak je to aj v iných európskych krajinách. Naopak, práve pre menej úspešné krajiny vo svete alebo v Európe je charakteristické práve rigidné pracovnoprávne vzťahy, prísna úprava napríklad aj nadčasov, aby som bol konkrétny. To, čo u nás je ešte stále striktne upravené v zákone, v úspešnejších krajinách sa rieši neformálnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom a zamestnancami, alebo kolektívnym vyjednávaním na podnikovej úrovni.

    Dámy a páni, ak sú niekde silné odbory, tak to nie je zo zákona, ale je to z vôle zamestnancov. Táto vláda to robí úplne naopak. Posilňuje postavenie odborov zo zákona. Odborári budú mať nové kompetencie, budú oproti napríklad zamestnaneckým radám vo veľkej výhode. Kým na založenie odborovej organizácie stačí 5 členov, na založenie zamestnaneckej rady, tá musí byť zvolená polovicou ľudí z firmy.

    Môj kolega Pavol Minárik mal zaujímavú poznámku v tejto súvislosti, že stačí, aby konkurenčná firma založila odborovú organizáciu u konkurencie a môže ju úspešne torpédovať, samozrejme, nenavrhujem to teraz ako návod, ale je to možné. Podľa schválenej novely Zákonníka práce budeme takto svedkami v mnohých prípadoch aj nekalej súťaže. KDH presadzuje súťaž aj v oblasti zastupovania zamestnancov. Je to spravodlivé, je to aj lepšie, ale najmä pre zamestnancov.

    Navrhované zmeny v oblasti posilňovania a postavenia odborov sú veľmi rafinované. Ak niekto čítal povrchne túto novelu Zákonníka práce, tak niektoré veci aj pri povrchnom čítaní boli zrejmé. Napríklad v § 87, to je práve tá oblasť nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, sa navrhuje zmeniť dnes platné slová „po prerokovaní so zástupcami zamestnancov“ sa nahradí slovami „po dohode so zástupcami zamestnancov“. To je výrazná zmena, ak sa prerokovanie nahrádza dohodou a, samozrejme, je to výrazné posilnenie postavenie odborov. Ale sú tam miesta, ktoré nie sú také zrejmé na prvé prečítanie, pretože, ako som hovoril, že je to rafinované, tak to v prípade ďalšej zmeny tak je.

    Keď sa navrhuje dnes platný text, citujem: „Po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancami“ nahradiť slovami „po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom“. Sledujete ten rozdiel? Aj v novom texte je dohoda so zamestnancom, ale iba v prípade, že tam neexistujú odbory.

    Dámy a páni, mám taký dojem, že vy z vládnej koalície zamestnanca považujete za nesvojprávneho, inak si neviem vysvetliť túto dojemnú starostlivosť o zamestnanca. To vlastne ani nie je starostlivosť o zamestnanca, to je starostlivosť o odborárov, lebo to je o záujmoch odborárov v prvom rade a nepovažujem za správne, aby sa takto odborári ako zástupcovia zamestnancov skrývali za paragrafy.

    Vo vysoko vyspelých priemyselných krajinách, a takou krajinou Slovensko je, sa odbory zaraďujú k nepriamym zamestnávateľom, to znamená, sú spoluzodpovedné za stav hospodárstva, za pracovné možnosti, pretože spolurozhodujú o mzdách, o pracovnom čase, o pracovných podmienkach, o deľbe spoločenského produktu, a preto by nemali svoje postavenie zneužívať.

    V spoločnej správe sú uvedené body 62, 63, čo chcem zdôrazniť tromi výbormi Národnej rady navrhnuté na vypustenie, t. j., aby sa zachoval súčasný stav. Gestorský výbor, naopak, navrhuje tieto body vypustiť, čo ja považujem, ak by sme to tak schválili, toto považujem za sabotáž slovenskej ekonomiky, a nie znižovanie daní.

    Dámy a páni, aj pani Zmajkovičová, bod 62, ktorý navrhujú tie spomínané výbory, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, ďalší bod navrhuje, tam sa pridáva aj výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj argumentujú veľmi rozumne a veľmi správne, že ak sa dnes vylúči zo zákona možnosť zamestnávateľa dohodnúť sa aj so zamestnancom, tak to ohrozuje záujmy toho zamestnanca.

    A ja si myslím, že v prípade práve tých veľkých firiem, teda automobilového priemyslu na Slovensku, je to aj proti národným záujmom, veď táto krajina dnes a v najbližších rokoch bude profitovať práve z tohto priemyslu. Preto si myslím, že vylúčenie alternatívnej možnosti individuálne sa dohodnúť na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času so zamestnancom je v rozpore so záujmom zamestnanca, pretože odborári ani nemôžu vedieť, aké sú záujmy zamestnancov. V tomto smere si myslím, že sa angažujú na nesprávnom mieste.

    Rovnako je to aj pri bode 137, návrh novely Zákonníka práce, aj tento navrhuje gestorský výbor neschváliť napriek tomu, že v iných výboroch si poslanci myslia niečo iné. A to je práve ten prípad konfliktu medzi odbormi a zamestnaneckou radou. Pôvodne, to som už hovoril, že Zákonník práce dnes vymedzuje dostatočne postavenie jedných aj druhých. Navrhované znenie však diskriminuje zamestnanecké rady. Na ich úkor neprimerane posilňuje právomoci odborovej organizácie. Toto nie je v súlade ani s bežnou praxou v Európskej únii a myslím si, že je to na škodu najmä zamestnancov.

    Pani kolegyňa Radičová spomínala niektoré body zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, ja by som to zjednodušil a navrhujem všetky body zo spoločnej správy, ktoré gestorský výbor navrhuje en bloc neprijať, aby sme o nich hlasovali osobitne. A väčšinový názor aj môj, aj kolegov, ktorí vystupujú práve v súvislosti s týmto nerovnovážnym postavením odborov a zamestnaneckých rád alebo pri zvyšovaní kompetencií odborov majú iný názor ako gestorský výbor, čiže hlasovať o každom bode zo spoločnej správy osobitne.

    Moje prvé dva pozmeňujúce návrhy sa týkajú vypustenia bodov 113 a 114, tam sú navrhované zmeny v § 149. Nevidím dôvod na to, aby odbory suplovali referáty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zasahovali do kompetencií inšpektorátu práce.

    Ďalší návrh je na vypustenie bodov 139 a 141 z návrhu novely. To sú zmeny v § 230 a § 239. Návrhy sú nevyvážené, odbory nenesú zodpovednosť za škodu spôsobenú vstupom osoby konajúcej v mene odborov do priestorov zamestnávateľa a na druhej strane zamestnávateľ má byť zodpovedný za bezpečnosť osôb, ktoré vstúpia na jeho pracovisko napriek jeho nesúhlasu.

    Môj ďalší pozmeňujúci návrh sa týka otcovskej dovolenky, ktorú som sa snažil navrhovať aj pri novele Zákonníka práce začiatkom roka a využívam túto možnosť. Navrhujem za bod 76 doplniť nový bod s nasledovným textom: „V § 100 za písm. c) doplniť nové písm. d) s textom d) otcovskú dovolenku.“ A zároveň za bod 77 doplniť nový § 108 nasledovného znenia: „Otcovská dovolenka § 108 ods. 1. „Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní, má v čase narodenia dieťaťa jeho manželke nárok na otcovskú dovolenku.“.“

    „Odsek 4. Otcovská dovolenka je jeden týždeň.“ Ďalší odsek. „Otcovská dovolenka sa musí vyčerpať v čase do 3 mesiacov od narodenia dieťaťa. Za nevyčerpanú otcovskú dovolenku sa náhrada mzdy neposkytuje.“ Nebudem tento návrh zdôvodňovať. Už som ho tu zdôvodňoval minimálne 2-krát v tejto sále.

  • Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Záverom mi dovoľte zopakovať alebo konštatovať, že návrh zákona, ak by sme neprijali pozmeňujúce návrhy, ktoré navrhli niektoré výbory alebo niektoré strany, najmä opozičné, ale spomínam si teraz aj na návrhy, ktoré predniesol kolega z vládnej koalície pán poslanec Ďuračka vo výbore pre financie, rozpočet a menu prešli, ale v spoločnej správe ich gestorský výbor navrhuje neprijať – predpokladám, že poslanci za Slovenskú národnú stranu budú hlasovať za návrh svojho kolegu – návrh Zákonníka práce v podobe, teda bezo zmeny, tak ako ho navrhuje vláda, výrazne poškodí v konečnom dôsledku zamestnancov. Obmedzí tvorbu nových pracovných miest a spomalí aj rast miezd. Výrazne zhorší ešte stále atraktívne podnikateľské prostredie, zníži konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a, samozrejme, súvisí to aj s obrazom našej krajiny v zahraničí, ktorý sa určite nezlepší. A v takej podobe by Kresťanskodemokratické hnutie predložený vládny návrh zákona nemohlo podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Brocku pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Madej, pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.

  • Ja by som chcela len k tým posilňovaniam odborov, pretože, myslím si, že zase tu zavádzame nejakú takú demagógiu, ktorá nemá opodstatnenie ani v Európskej únii. Chcem povedať, že odbory majú právnu subjektivitu, zatiaľ čo zamestnanecké rady ju nemajú, čiže to, čo vyjednajú, nie je právne spôsobilé a takisto nemôžu vstupovať ani do pracovnoprávnych sporov.

    Ďalej by som chcela povedať, že ja som si tu našla, ako pracujú odborári v iných štátoch. A môžem citovať, že vo Francúzsku napríklad zákon udáva minimálne množstvo hodín, ktoré sú garantované do mesiaca. Môžem povedať, že v Luxembursku je to na počet 500 zamestnancov až do výšky 40 hodín týždenne. V Španielsku takisto je to od 15 do 40 hodín v závislosti od počtu zamestnancov. Čiže všade tí odborári majú možnosť pracovať. Veď predsa nás k tomu viaže aj Medzinárodná organizácia práce a my sme vlastne jej zakladateľmi a dodržiavame tieto predpisy.

    Takisto chcem povedať, že vlastne tie zamestnanecké rady ozaj nemajú právnu subjektivitu a myslím, že chápete, čo to znamená. Mám veľmi málo času, ale potom prečítam, ako pán Kaník robil novelu Zákonníka práce, ako ju ohlásil odborárom a do mesiaca mu mali dať stanovisko. Ako nechcel vyjednávať s nikým. Čiže ja chápem opozíciu, že najlepšie nemať partnera, s ktorým treba vyjednávať, najlepšie je ich mať päť alebo šesť, lebo ak i tých partnerov je veľa, tak potom sa sila roztriešti a tí zamestnanci ozaj nemajú takú ochranu, ako by si predstavovali. Nezatracujem ani zamestnanecké rady, ale ešte raz opakujem, nemajú právnu subjektivitu.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel podporiť názor predrečníka pána kolegu poslanca Brocku k zavedeniu povinného súhlasu odborov v rozvrhovaní pracovného času. Myslím si, že keď do vzťahu zamestnanec zamestnávateľ povinne vstúpi tretí subjekt, ktorý s tým nemá nič spoločného, teda odbory, a je vyžadovaný jeho súhlas, tak sa vytvára priestor pre potenciálne korupčné prostredie. Inými slovami, je tam ďalší úradník, ktorého môže jedna alebo druhá strana, alebo koniec koncov, keď sa budú chcieť dohodnúť obe teoreticky korumpovať, a ja si myslím, že v našom štáte by sme nemali prijímať zákony, ktoré korupčné prostredie podporujú v akejkoľvek podobe. Myslím si, že by sme mali ísť mechanizmami, ktoré sú štandardné, čitateľné a kde sa rozhoduje podľa vopred daných kritérií to, samozrejme, bianco šek, ktorý sa chystá vypísať vládna koalícia v prospech odborov nie je, nakoľko tam nikde nie je napísané, na základe čoho budú rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Brocka, určite sa odlišujeme v tom, akou formou by mala byť zabezpečená pracovnoprávna ochrana zamestnancov. Ja si osobne myslím, že aj postavenie zástupcov zamestnancov by sa malo posilniť a práve preto súhlasím so Zákonníkom práce, pretože v tých intenciách, ako je navrhnutý, zabezpečí aj zvýšené a lepšie podmienky na pracoviskách, zvýšenú ochranu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalšie mnohé potrebné podmienky pre zamestnancov.

    Ja si dovolím komentovať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili. Týka sa otcovskej dovolenky. Môžeme o nej diskutovať systémovo, či má byť v pracovnom práve a či má byť zavedená v Zákonníku práce. To je prvá otázka, kde sa možno budeme čiastočne odlišovať. Vôbec systémové postavenie tej otcovskej dovolenky. Ale čo je typické pre KDH, napriek upozorneniam, ktoré som dával aj pani poslankyni Gibalovej vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vy navrhujete opäť nezmyselne viazať tento inštitút na manželov. To znamená, práva a povinnosti znovu dávate len manželom detí, ktoré sú narodené v manželstve. Ide o nerovnaké zaobchádzania a diskrimináciu, keď si uvedomíme, že jedna štvrtina detí na Slovensku je narodená mimo manželstva. Nemanželské deti nemajú mať rovnaké práva ako deti narodené v manželstve?

    A na tento problém už v predkladanom pozmeňujúcom návrhu som upozorňoval vo výbore pre sociálne veci. Práve preto, hoci máme aj systémové odlišné názory, ale toto je zavádzanie diskriminácie a diskriminačných ustanovení Zákonníka práce. A to je...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Brocka, ja by som podľa toho vášho vystúpenia chcel poukázať aj na dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré posilňujú postavenie odborov. Len tak pre príklad by som spomenul napríklad Veľkú Britániu, kde zamestnávateľ umožní svojmu zamestnancovi, ktorý je funkcionárom nezávislého odborového zväzu, ktorý bol uznaný zobrať si voľný čas počas pracovnej doby za účelom vykonania akýchkoľvek oficiálnych povinností, ktoré sa tejto jeho pracovnej činnosti týkajú. Sú to vyjednávania so zamestnávateľom v rámci kolektívneho vyjednávania, po ďalšie je to výkon v mene zamestnancov, zamestnávatelia funkcií atď. atď.

    Čiže nejdem to tu všetko hovoriť a mohol by som spomenúť ešte aj iné krajiny, chcem tým len poukázať na to, že ten názor, ktorý sa tu snažíte presadzovať ohľadom postavenia odborov, si myslím, že nie je správny a touto novelizáciou Zákonníka práce si myslím, že práve sa dostane do tej pozície, ktorá tu už dávno mala byť zavedená a ktorá tu prestala fungovať na základe novelizácie Kaníkovho Zákonníka práce s vytváraním zamestnávateľských rád, kde sa tie kompetencie odborovým zväzom veľmi oklieštili. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, no, tieto mýty o Zákonníku práce, ktorými už niekoľko mesiacov permanentne strašíte verejnosť o tom, ako sa zníži ochrana zamestnancov, ako sa zníži flexibilita práce, nie sú vôbec pravdivé. Ja chcem poukázať aj na čl. 36 našej ústavy, ktorý garantuje zamestnancom určité postavenie, garantuje im mzdu za vykonanú prácu, garantuje im ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci.

    Ja na rozdiel od vás vidím pozitíva v Zákonníka práce a mohla by som uviesť celý rad nových podmienok a zlepšení, ktoré Zákonník práce zamestnancom prinesie.

    Chcela by som len uviesť, že novela Zákonníka práce vytvorí podmienky na dôstojnú prácu a zamestnanec získa väčšiu sociálnu istotu. Chceme zabrániť reťazeniu pracovných pomerov. Vieme, ako mnohí mladí ľudia tým, že mali uzavretý pracovný pomer na určitý čas, nemohli získať pôžičku, nemohli si zobrať hypotekárny úver atď., to znamená, naozaj sa dostávali do nerovnoprávneho postavenia. A koniec koncov, vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala novelizovať Zákonník práce. To programové vyhlásenie vlády sme podporili a nič iné, plníme len program a programové vyhlásenie vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Pokúsim sa reagovať aspoň na niektorých z predrečníkov. Pani kolegyňa Vaľová, hovoríte, že máte málo času, a preto nemôžete hovoriť dlhšie. Prosím vás, no, veď sa prihláste do rozpravy a môžete sa k tomu vyjadriť. Teším sa na vaše vystúpenie, lebo potom vaše faktické poznámky vyznievajú veľmi chaoticky, keď chcete ku všetkému hovoriť a ku každému.

    Pán kolega Frešo, ďakujem za podporu môjho názoru alebo môjho návrhu.

    Chcem polemizovať s pánom poslancom Madejom. Pán kolega, po prvé, a to je zásadná vec, v ktorej sa nezhodneme vo vzťahu k odborom. Odbory, nech sú silné, ale nie zo zákona, ale z vôle zamestnancov. To je medzi nami zásadný rozdiel, že vy to chcete urobiť nasilu, umelo a takto protekčne a protekcionisticky.

    A k otcovskej dovolenke, pán kolega, no, ste vedľa. Ja nie som dnes vo vláde. Ak navrhujem a využívam terminológiu dnes platného Zákonníka práce, tak to je úplne v poriadku. Ja som si nedal takú úlohu ako vy, že chcete aj iné veci meniť, ale ak to urobíte, prosím. Dá sa to s tou otcovskou dovolenkou. Dnes Zákonník práce, ak priznáva niektoré práva zamestnancovi vo vzťahu k členom jeho rodiny, tak je to len vo vzťahu a v termínoch manželstva. Priznám sa, že mi teraz napadá taký príklad, že by sa otcovská dovolenka podľa vašej mienky dala v praxi aj veľmi zneužívať. Ako by takí, ktorí by veľmi často striedali partnerky, ako by dokazovali u zamestnanca, že majú nárok na ďalší týždeň dovolenky.

    A k pani Laššákovej. Pani kolegyňa, to sú zástupcovia veľkej firmy, ktorí hovoria o tom, ako takto schválený Zákonník práce povedie k tomu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi za klub SMK pani poslankyňa Sárközy. O vystúpenie ešte požiadal ako spravodajca pán poslanec Madej. Takže má prednosť. Chvíľočku, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec Brocka. Ja si dovolím zareagovať len veľmi v krátkosti, lebo mi to nedá. Vy tu podmieňujete otcovskú dovolenku v čase narodenia otcovi, zamestnancovi, v čase narodenia dieťaťa jeho manželke. To je podmienka, ktorú zavádzate vy. Ja sa pýtam, prečo je v Zákonníku práce ustanovená rodičovská dovolenka, ktorú môže čerpať rodič? Bez ohľadu na to, či je manžel, alebo nie. Ďakujem pekne.

  • Ešte faktická poznámka na vystúpenie pána Madeja. Pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega, no, rodičovská dovolenka je niečo diametrálne odlišné. Teda otcovskú dovolenku navrhujem predĺženie zákonnej dovolenky o jeden týždeň. Rodičovská dovolenka, tú môžu čerpať jeden alebo druhý. Ja navrhujem otcovskú dovolenku druhému partnerovi k rodičovskej dovolenke.

  • Všetko, pán Brocka? Ešte reakcia na faktickú poznámku pán poslanec Madej.

  • Pán poslanec, vy navrhujete nie druhému partnerovi, ale len manželovi, a v tom je ten problém. A keď ste spomínali, že Zákonník práce používa pojmológiu manželov, naznačoval som pri rodičovskej dovolenke, že tá pojmológia manželov nie je používaná, že sa používa rodičov, a tu je medzi nami rozdiel, že vy týmto návrhom podľa môjho názoru diskriminujete tie deti, ktoré nie sú narodené v manželstve.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy za poslanecký klub SMK a pripraví sa za poslanecký klub HZDS – Ľudová strana pán poslanec Halecký.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám tlmočila názor klubu poslancov Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja.

    Nuž, začali sme prerokovávať Zákonník práce. Dovoľte mi zacitovať z tlačovej správy zo 4. januára. „Kľúčovým zákonom roka 2007 bude podľa premiéra Roberta Fica novela Zákonníka práce.“ Prerokovávame zákon roka, treba sa pozrieť do poslaneckých lavíc. Poslanci vládnej strany SMER, najsilnejšej strany sú tu v počte od rána od 13 do 18. Nebudem hovoriť, poviem síce počty aj poslancov HZDS a SNS, lenže oni nehovorili nikdy o zákone roka a svoje výhrady k Zákonníku práce prezentovali vo výboroch, dokonca aj hlasovaním.

    A teraz ešte jedna tlačová správa, ktorú vydalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 22. 6. 2007: „Zákonník práce bez ohľadu na to, či sa to opozícii páči, alebo nie je z pohľadu vlády zákonom roka.“ No, či sa to vládnej koalícii, alebo ministerke, alebo premiérovi slovenskej vlády páči alebo nie, poslanci Strany maďarskej koalície a poslanci opozície sú tu na to, aby kritizovali predloženú novelu. Zatiaľ to majú dovolené. Síce po včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výboru nie som si istá, či nám táto možnosť zostane aj do budúcnosti.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Ja mám čas.

    Pani ministerka, ja by som sa vrátila k zákonu roka v druhom čítaní vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Ja som niekedy na tlačovej besede asi v apríli povedala, že ministerka nemá čas pre odbornú a dovolila som si povedať to slovo zmysluplnú diskusiu. Toto podčiarkujem. Pred dvoma týždňami vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme prerokovávali zákon roka. Hneď na začiatku som dala predsedajúcemu výboru otázku, prečo tu nie je prítomná pani ministerka, bolo to v stredu, odpoveď, pretože je rokovanie vlády. Ja som vedela, že na koniec tohto bodu sa vrátite, vy ste sa vrátili vtedy, keď už pani štátna tajomníčka, ktorá bola prítomná na rokovaní výboru, sa vyjadrovala k otázkam, ktoré vo výbore odzneli zo strany poslancov opozície a pozmeňujúci návrh predložil pán predseda výboru. Ja som si cez prestávku dala vytiahnuť body z rokovania vlády, vo vláde ste nemali vtedy ani jeden bod.

    Preto vás vyzývam tu, pani ministerka, keby ste boli taká dobrá a vystúpili ešte v rozprave, aby sme sa mohli vyjadriť k tým veciam, na ktoré tu budete odpovedať, alebo ktoré budete mať k Zákonníku práce, pretože, keď to poviete v záverečnom slove, tak už sa k tomu vyjadrovať nebudeme môcť a, žiaľbohu, treba povedať, že poslanci opozície nemali ešte možnosť s vami diskutovať o Zákonníku práce.

    Ja sa pamätám, už som to spomenula aj pri prvom čítaní, ale poviem to aj teraz, ja som bola spravodajkyňou pri Zákonníku práce aj počas Magvašiho ministrovania, aj počas práce ministra pána Kaníka.

    Na okrúhlych stoloch boli prítomní aj poslanci opozície, aj koalície a už len spomeniem, že niekedy pani exministerka Radičová za to aj dostala svoje, pretože vás tam napríklad prizývala ako tieňovú ministerku strany SMER.

    Teraz sa to nestalo, hoci v tlačovej správe, ktorú ste vydali a ktorou ste mi pomohli 22. 6. 2007, ste povedali, že: „Právna norma je pripravená na vysokej odbornej úrovni,“ myslím teraz na Zákonník práce, „odkonzultovaná na viacerých odborných domácich i zahraničných fórach.“ No, moja otázka je, ktoré boli tie odborné domáce a zahraničné fóra? No tak, zahraničné ma nezaujímajú, ale tie domáce odborné by možnože zaujímali aj členov výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa vecne k Zákonníku práce. Medzirezortné pripomienkové konanie k Zákonníku práce bolo ukončené 26. februára 2007. Dva dni nato následne bola tlačová konferencia, na ktorej sa zúčastnil pán premiér a vy pani ministerka. To bolo v ten deň, keď v jednom nemenovanom bulvárnom časopise, ktorý podľa pána premiéra je najdôveryhodnejším denníkom na Slovensku, bola expedovaná novela Zákonníka práce akože na verejné pripomienkové konanie. Ľuďom tam bolo povedané, dokedy a akým spôsobom môžu na toto reagovať. Bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie, do vlády potom išiel Zákonník práce.

    Pán premiér, aj vy ste povedali, že fakticky Zákonník práce sa nezmení podľa tej podoby, ako to bolo predložené do medzirezortného pripomienkového konania. Síce novinári sa dali počuť, že ale vo výboroch prešlo viac pozmeňujúcich návrhov, dokonca aj zo strany niektorých koaličných poslancov. Pán premiér povedal, že výbory sú jedna vec, plénum je druhá vec. Zatiaľ fungujú v Národnej rade výbory, je ich tu asi okolo 18, možno, že aj viac, a ja sa pamätám na to, keď pán premiér sedel asi na kraji predposlednej lavice a minimálne štyri roky sme od neho počúvali, čo si vláda dovolí robiť s poslancami. Tak ja len replikujem na toto.

    A z tých verejných, rozmýšľam nad tým slovom verejne doručených pripomienok, 976 doručených pripomienok z centrály strany SMER zaslali pani ministerke Tomanovej, poslancom SMER-u, ktorí sú v sociálnom výbore, mladým sociálnym demokratom a právnikom Jednoty dôchodcov. Určite, pretože sú teraz už konečne prihlásení aj poslanci strany SMER, prednesú svoje pozmeňujúce návrhy tu v rozprave, pretože treba povedať a myslím si, že to mi môžu dosvedčiť aj niektorí koaliční poslanci, ktorí boli na rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie, zo strany poslancov SMER-u nikto nevystúpil v rozprave.

    Pán poslanec Madej vystupoval ako spravodajca a hovoril o spôsobe hlasovania. Z koaličných poslancov na rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie vystúpil jeden jediný poslanec, predseda výboru pán Halecký, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy.

    Takže zákon roka takto pochodil vo výbore pre sociálne veci a bývanie a už len na margo toho a prekvapivých vyjadrení niektorých opozičných poslancov, že napriek tomu gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie prijal pozmeňujúce návrhy, nad ktorými sa možno pozastaviť, ktoré by určite opozícia neprijala, naopak, tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladali koaliční poslanci, tak treba povedať, že všetky výbory v Národnej rade sú konštruované tak, že má v nich prevahu koalícia, to je v poriadku, a rokovanie gestorského výboru sa preto skončilo takto, a to, že sme mohli prijať na rokovaniach výborov, napríklad aj v sociálnom výbore pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšovali tento Zákonník práce, môžeme ďakovať tomu, že niektorí poslanci vládnej koalície boli na služobnej ceste.

    Čo sa zmenilo, alebo čo je inak v Zákonníku práce, ako to bolo vo vládnej predlohe, alebo ako to bolo plánované zo strany SMER? Z čoho vláda musela ustúpiť? Síce bolo povedané, že neustúpila vláda, ale bolo to predrokované. No, na tom sa nedohodneme. Ustúpila napríklad v likvidácii živností v niektorých odvetviach cez zavedenie prísnejšej definície zamestnaneckého pomeru, napríklad v stavebníctve alebo lesníctve, z ohrozenia sezónnej práce bez obmedzenia uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú, to je to reťazenie pracovných pomerov, skrátenia nadčasov z 250 na 150 hodín ročne, zo sťaženia zamestnávania na dobu určitú v malých firmách, z možnosti odborárov blokovať nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času proti vôli zamestnávateľa a z platenia odborárskych funkcionárov bez ohľadu na počet odborárov v podnikoch. Z tohto musela vláda ustúpiť.

    Poniektorí poslanci aj v opozícii sa tešili po prerokovaní Zákonníka práce vo výboroch, že konečne sa ľad prelomil a prešli aj niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladala opozícia. Tak tá radosť bola len do rokovania gestorského výboru, teraz v spoločnej správe už je to úplne inak. Myslím si, že privilégiá odborárov sú ešte stále vysoké. Tu už odznelo, že či je to správne alebo nie, počuli sme tu názory, ako to funguje napríklad vo Francúzsku alebo v Luxembursku. No, tak vo Francúzsku to zrejme fungovalo doteraz, kým nebol zvolený nový pán prezident, teraz to bude zrejme fungovať inak.

    Teraz zase citujem z tej tlačovej správy, ktorú ste predložili dvadsiateho druhého. Je zaujímavé sledovať, ako sa mení rétorika kritikov pripravovanej novely Zákonníka práce, ktorí najskôr strašili zvýšením nezamestnanosti, nepružnosťou trhu práce, zvýšením čiernej práce, či dokonca odchodom zahraničných investorov zo Slovenska a dnes sa snažia nahovoriť občanom, že novela napríklad málo vychádza v ústrety zamestnaným rodičom. Otázka je, prečo opozícia nepresadzovala novelu Zákonníka práce napríklad v prospech rodičov tak, ako to vehementne pri úprave pracovného kódexu v ich réžii žiada. Odpoveď je jednoduchá. Cieľom týchto snáh je neustále živiť vo verejnosti dojem, že Zákonník práce je zle pripravený.

    Myslím si, že našou povinnosťou alebo snahou nie je živiť verejnosť v tej domnienke, že Zákonník práce je zle pripravený. So Zákonníkom práce nie sú spokojní zamestnávatelia. Môžete povedať, že, tak koho to zaujíma, vy chcete chrániť zamestnancov a vy chcete chrániť ľud tejto krajiny. Je to v poriadku, myslím si, že možnože pre vás je to novinka, ale aj poslanci Strany maďarskej koalície chcú chrániť zamestnancov, ale takisto chcú pre zamestnávateľov ponechať podmienky, aby flexibilita alebo pružnosť pracovného trhu bola zachovaná.

    Myslím si, že odpoveďou na túto otázku je napríklad aj to, ako sa znížilo percento nezamestnanosti, ako sa zvýšila zamestnanosť a aký je hospodársky rast. Načasovanie Zákonníka práce na toto obdobie z našej strany preto kritizujeme, pretože si myslíme, že takéto zmeny v Zákonníku práce dnes nie sú nutné.

    Zákonník práce, ktorý teraz tak kritizujete, tzv. Kaníkova novela bola v platnosti od 1. januára 2004. Bývalá vládna koalícia predčasnými voľbami ukončila svoj mandát v júni, takže Zákonník práce bol v platnosti necelé dva roky, vlastne tri roky teraz, keď už berieme tento čas, ale bývalá vládna koalícia mala nato dva roky, aby vedela prehodnotiť a zhodnotiť tento pracovný kódex.

    Pani poslankyňa Radičová už povedala, že podľa legislatívneho plánu vláda, bývalá vládna koalícia mala nadčasovú zmenu alebo teda ani nie zmenu, ale vyhodnotenie dôsledkov, ktoré priniesla nová novela práve na rok 2007. Do toho prišli predčasné voľby, ale všetky ukazovatele, ktoré máme teraz k dispozícii, nás vedú k tomu, že Kaníkova novela priniesla svoj cieľ a svoj osoh, pretože sa znižuje nezamestnanosť a zvyšuje sa zamestnanosť. Takže ľud tejto krajiny sa k tomu môže vyjadrovať takto.

    Vtedy, keď bola tlačová beseda, na ktorej vystupoval pán premiér a aj vy predtým v ten deň, ako bola distribuovaná novela Zákonníka práce v bulvárnom časopise, pán premiér povedal, že predsa je nemysliteľné, aby pokladníčka v Tescu pracovala na živnosť. Ja som sa vo výbore pre sociálne veci a bývanie spýtala, koľko bolo takých pokladníčok v Tescu, ktoré si museli otvoriť živnosť, keď chceli byť tými pokladníčkami. Ja som na to odpoveď nedostala. Takže pýtam sa aj vás, pani ministerka, koľko bolo tých pokladníčok, kvôli ktorým sme museli meniť Zákonník práce?

    A treba povedať, že takisto nie sú úplne spokojní ani odborári, alebo mohla by som povedať odborárski bosovia, pretože oni si predstavovali, že Zákonník práce bude pre nich otvorenejší a museli z tejto svojej vízie ustúpiť.

    Tak moja otázka je: Nie sú s tým spokojní zamestnávatelia, nie sú s tým spokojní odborárski bosovia, nie sú s tým spokojní rodičia a teraz sa asi spýtate, že a prečo by s tým nemali byť spokojní rodičia. Však aj táto novela dáva možnosť rodičom, ktorí sa starajú o malé deti, aby sa starali o nich bez problémov, ako ste to povedali aj v televíznej diskusii. To preto, že asi materské centrá, ktoré zastupujú približne 5-tisíc rodičov, by nepredložili pozmeňujúce návrhy, ktoré chceli zmeniť flexibilitu alebo pružnosť pracovného trhu, čo sa týka rodičov, ktorí s starajú o malé deti. Takže nie je spokojná ani táto skupina.

    Nie sú spokojné zrejme ani nadnárodné koncerny, ktoré chceli a lobovali u poslancov v každej strane, aby nočná práca dostala zelenú. Nuž treba povedať, že nočná práca dostala zelenú a predkladali to koaliční poslanci. Poslanci opozície za tieto pozmeňujúce návrhy nehlasovali a ani nebudú hlasovať, pretože si myslím, že toto nechráni zamestnancov a nechráni ľud tejto krajiny. Takže to je ďalšia skupina, ktorá nie je spokojná.

    Sčasti sa v Zákonníku práce vyriešila práca nadčas u zdravotníckych pracovníkov. Hovorím, že sčasti, pretože úplne to nie je vyriešené. Bolo nám avizované, že takisto sa to vyrieši okrem zdravotníckych pracovníkov, aj u baníkov bude predložený pozmeňujúci návrh a takisto sa to vyrieši, pán premiér povedal, napríklad aj v autolakovniach, pretože je to potrebné.

    Moja ďalšia otázka je, pani ministerka, kde sa to skončí. Teraz sú to zdravotnícki pracovníci, baníci a pracujúci, ktorí robia v autolakovniach. Potom ktorá skupina ešte príde? Nebolo jednoduchšie, ako sme to už avizovali aj vo výbore pre sociálne veci a bývanie, ako tu citovala pani poslankyňa Radičová novelu alebo pozmeňujúci návrh v českom Zákonníku práce, aby sme to vyriešili týmto spôsobom, keď to už máme otvorené. Áno, bolo povedané, že sú nespokojné viaceré krajiny. Zrejme počas portugalského predsedníctva sa táto záležitosť vyrieši. No lenže Zákonník práce nebudeme meniť každý mesiac, takže bola tu teraz, alebo je tu teraz príležitosť, aby sa toto dalo na pravú mieru.

    Mohla by som spomínať ešte viacero záležitostí alebo vecí, ktoré tu nie sú vyriešené, takže len na záver dovoľte mi, aby som to zhrnula ešte raz. Poslanci Strany maďarskej koalície za takto predložený návrh novely Zákonníka práce hlasovať nebudú. V spoločnej správe budeme hlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré sú zmysluplné, ktoré boli prijaté počas rokovaní výborov aj v sociálnom výbore.

  • Ruch v sále.

  • A už len posledná veta. Bolo povedané, že zákonom roka 2007 bude Zákonník práce. Podľa nás a podľa môjho usúdenia zákon roka pravdepodobne skončí ako fiasko a bude to len torzo toho, čo hlásal jednak volebný program strany SMER, a torzo toho, čo pán premiér chcel zmeniť. Vy ste sa potrebovali odvďačiť odborárom, ktorí vás podporovali vo volebnej kampani. Je tu predložený Zákonník práce, s ktorým nakoniec asi ani jedna strana nebude spokojná, maximálne strana SMER si môže odfajknúť, že teda toto má splnené. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy. Pani poslankyňa Lašškáková, pán poslanec Číž, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Kvorka, pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, áno, Zákonník práce je zákon roka. Takto ho vníma celá koalícia a je to plnenie programového vyhlásenia vlády. Vidím, že naozaj ste pozorne sledovali celú diskusiu, ktorá bola k Zákonníku práce, len, žiaľ, z toho vyvodíte podľa môjho názoru nesprávny záver, že toto sú rôzne ústupky, a to je len torzo z toho, čo strana SMER pred voľbami sľubovala.

    Ja chcem veľmi vyzdvihnúť tú skutočnosť, že sa k Zákonníku práce viedla široká diskusia. Viedla sa široká odborná diskusia, mohli sa k tomu vyjadrovať aj zamestnávatelia, aj rôzne združenia, mohli sa k Zákonníku práce vyjadrovať občania, a to, čo prišlo do vlády, bolo vlastne splnenie alebo vyhodnotenie rôznych pripomienok.

    Myslíte si, že nám ide o to, aby sme prijali zlý Zákonník práce, ktorý zníži ochranu zamestnancov, zníži flexibilitu, zníži konkurencieschopnosť? Vôbec to nie je naším cieľom. Naším cieľom je to, aby sme mali Zákonník práce, ktorý je štandardný, taký, aký je v krajinách Európskej únie, do ktorej patríme.

    A na margo toho, že koalícia nevystupuje. My Zákonník práce, ktorý bol predložený do parlamentu, považujeme za dobrý. Veľmi pozorne počúvame vaše vystúpenie. Vidíte, že na vaše vystúpenia reagujeme. Takže ja si myslím, že je to úplne aj v parlamente štandardná diskusia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Číž, pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Sárközy, keďže ste vystupovali v mene klubu SMK, samozrejme, pozorne som sledoval vaše vystúpenie, lebo niektoré kontexty sú, samozrejme, zaujímavé. Viete, že chodíme aj my na južné Slovensko a stretávame sa s občanmi a bol som minulý mesiac tiež v okolí Komárna a pýtal som sa ľudí, ako vnímajú svoje postavenie v práci, ako sa im žije. Hovoria, žije sa im zle, aspoň tí jednoduchí ľudia na tých dedinách, s ktorými som sa ja stretol, a upozorňovali aj na mnohé súvislosti, ako to je s prácou, ako je to reguláciou trhu práce.

    Ja som zaregistroval aj vyhlásenia vašej strany, že teda neboli ste vy práve tou najpravicovejšou súčasťou tej predchádzajúcej koalície, že máte skôr stredové pozície a že rovnako dobre ako záujmy zamestnávateľov vnímate aj potreby jednoduchých ľudí.

    Teraz, keď som počúval vaše vystúpenie, tak vôbec mi nie je jasné, čo vlastne SMK chce. Buď je, alebo nie je legitímnou snahou usilovať sa o moderný, európskym normám zodpovedajúci Zákonník práce, ktorý zodpovedá kohéznym správam, ktoré, mimochodom, mimoriadne akcentuje úlohu odborov v tripartitných rokovaniach a rovnako úloha sociálneho zmieru v Európskej únii má obrovskú úlohu. 90 % novelizovaných ustanovení tohto Zákonníka práce má za úlohu harmonizovať tento Zákonník práce s európskymi smernicami.

    Hľadal som aspoň náznak niečoho konštruktívneho vo vašom vystúpení. Možno je to len môj osobný problém, že som nenašiel, možno niekto iný nájde. Ale vyjadrujem ľútosť, pani Sárközy, povedať, že na jednej strane je ten zákonník zničujúci, ktorý bude ohrozovať prostredie práce, investičný trh a podobne, investičné aktivity, na druhej strane, že je prázdny, oklieštený a že to je len snaha zapáčiť sa obyvateľom a že tam vlastne nič nie je. Ako čo si z toho vlastne, pani poslankyňa, máme vybrať? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, obdobne som pozorne sledovala vaše vystúpenie a tiež nemám jasný obraz z pozícií SMK k tomuto legislatívnemu návrhu, ktorý skutočne je zákonom roka popri zákone o štátnom rozpočte, pretože tento zákon sa týka celej vrstvy aktívne pracujúcich občanov.

    Vraveli ste, že vláda musela ustúpiť, ale to bolo prednášané s takým dešpektom, ako, no, zistili sme, ako ste to veľmi zle a podobne.

    Vážená pani poslankyňa, v legislatívnom procese je jedna fáza, ktorá je pripomienkové konanie a prerokovávanie toho, čo je predložené a vždy sa hľadá optimálny model pri všetkých zákonoch. Vzhľadom na význam tohto zákona hľadanie toho optimálneho modelu malo viaceré vyjadrenia a podobne. Vôbec nejde o vykuchaný, oklieštený alebo nejako inak naznačený Zákonník práce.

    Spomínali ste, ako prispela k zlepšeniu situácie Kaníkova novela. No, vravíte iné skutočnosti. Ja si myslím, že Kaníkova novela vôbec neprispela, pretože si veľmi pamätám pred prijatím tej novely, koľko ľudí protestovalo pred ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, aké požiadavky, aké kritiky v tom čase už boli na predložený legislatívny návrh. Tak nehovorte o ňom, že je to len návrh na zapáčenie.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som nadviazať na to, čo hovorila predrečníčka ohľadne odborov. To, čo navrhuje socialistická vláda v Zákonníku práce, výsady, ktoré odborom udeľujú, spôsobia, že zamestnanci sa stanú vazalmi odborov, pričom tieto odbory nemajú žiadnu zodpovednosť voči zamestnancom. Dostaneme sa do situácie, kedy odbory namiesto obhajoby záujmov zamestnancov budú o ich záujmoch priamo rozhodovať.

    Čo sa týka výrazu zákon roka alebo skôr fiasko roka. No, dokazuje to aj znova neprítomný premiér, ktorý nebol prítomný ani pri prvom čítaní. Teraz znova nie je prítomný a myslím si, že tým, že tu nie je prítomný, ukazuje čosi o samotnom Zákonníku práce ako údajnom zákone roka, myslím. Osobne si myslím, že sa tak trochu hanbí za škandály, ktoré sprevádzali rokovania sociálnych partnerov v podaní pani ministerky a ktoré sociálni partneri aj teda zareagovali na samý záver vlastne tým, že sa nedohodli a opakovane medializujú, že tá dohoda nebola dosiahnutá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Sárközy, vy ste v úvode podrobili kritike celú koalíciu ohľadom účasti, že koľkí sa tu zúčastňujeme na tomto rokovaní pri prerokúvaní tohto zákona. No, ja by som vám chcel pripomenúť a povedať, že jednoducho, ak chcem dačo kritizovať, tak v prvom rade by som mal začať od seba a chýbala mi už len od vás odpoveď nato, že koľko vlastne ľudí tu sedelo z tej vašej Magyar Koalíció Pártja, ako ste povedali v tom momente pri prerokúvaní tohto zákona, keď už ste boli taká žhavá a poukazovali ste na účasť nás tu v tomto parlamente.

    Ďalej tu vyzývate pani ministerku, aby tu vystúpila a začala o Zákonníku práce hovoriť. No, vy ste členkou sociálneho výboru, ktorý je gestorským výborom pri tomto zákone, ktorý prerokúvame. No jednoducho, už ak vy nemáte dostatok informácií a nie ste v obraze, tak potom ste si to asi, pani poslankyňa, nenaštudovali a zrejme ani neviete, o čom hovoríte.

    Čo sa týka vášho poukázania na to, že koaliční poslanci vo výbore nezaujímali stanovisko, no asi preto, lebo tí koaliční poslanci sa dohodli na tom, čo je potrebné prerokovať, ako to treba prerokovať, dohodli sa na zhode a podľa toho aj postupovali.

    A ešte by som chcel povedať pánovi poslancovi Frešovi. Pán poslanec Frešo, vy nemajte obavy o to, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Sárközy, ja plne chápem, že chcete, aby pani ministerka otvorila rozpravu, teda aby zareagovala tak, aby sa mohlo reagovať. Lebo, keď vo výbore sú také podmienky, že i keď, ako ste spomínali, niekedy aj zavládne radosť, že prešli určité návrhy, tak potom sa to rýchlo dá do tých správnych koľají.

    Odpustite mi, možno poviem tieto veci tak trošku ako ostrejšie. Ale ako sa môže ináč chápať takéto konanie, keď, čo ja viem, rokuje sa s predstaviteľmi zamestnávateľov a o výsledkoch týchto rokovaní sú úplne opačné informácie zo strany ich a zo strany rezortu. Keď sa o tom rokovaní skonštatuje, že sa dohodli, a potom zamestnávatelia zareagujú, že sa nedohodli.

    Čiže pri týchto veciach si myslím, že je to úplne pochopiteľné, že pani poslankyňa Sárközy chce aspoň tu na tejto pôde, ktorá by mala byť slobodná, ako v úvode spomínala, že ešte hádam bude, aby mohla na tejto pôde reagovať.

    Ale v podstate asi by sme mali byť radi, že ešte máme dovolené vystupovať po včerajšku. Ale myslím si, že toto, čo ste, pani poslankyňa, spomínali, kritizovať, tak to si myslím, že je už príliš veľa na túto pôdu, takže radšej iba vystupujme.

    A buďme radi, že tento zákon nie je poslanecký návrh, lebo by bolo vylúčené aj všetko ostatné medzirezortné a odborné pripomienkové konanie. Takže buďme radi, že aspoň mnoho vecí počas tohto pripomienkového obdobia prešlo a bolo zapracovaných. Keby to išlo režimom podobných iných zákonov cez poslanecké návrhy, tak by sme sa nedostali k žiadnym pripomienkam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, opäť zavádzate spomínaním bodov, ktoré vo vládnom návrhu zákona práce vôbec neboli. Už pri prvom čítaní sa jasne ukázalo, že verejnosť bola vedome zavádzaná a ilustrovali sa body, ktoré vo vládnom návrhu neboli. Od členky výboru pre sociálne veci a bývanie a navyše spravodajkyne, ako ste sama v úvode spomenuli, Magvašiho a Kaníkovho Zákonníka práce, by som očakávala väčšiu odbornosť a objektívnosť.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo ozaj zavádzajúce. Prečo by mali koaliční poslanci podávať vo výboroch pozmeňujúce výbory, ak súhlasili s predloženým vládnym návrhom, stotožnili sa s jeho filozofiou, no a na druhej strane aspoň vidíte, ako sa to dá, a nakoniec tak sa to robilo aj za predchádzajúcej vlády, za predchádzajúceho parlamentu, keď ste mali tentoraz vo výbore, keď ste mali v parlamente prevahu, tak ste si presadili, čo ste chceli tak ako, ešte raz opakujem, v minulom parlamente, keď vás bolo viac. Zobrali ste dokonca aj invalidom priznané dôchodky, verejnosť určite má rukolapný dôkaz o tom vašom dnes prezentovanom sociálnom cítení. Ja chodím tiež na juh Slovenska medzi spoluobčanov maďarskej národnosti. Veľmi dobre vedia, akým spôsobom ste sa v predchádzajúcom období stotožnili so sociálnou politikou, a veľmi dobre vedia, čo dnes hovoríte. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sárközy bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, ja ďakujem za všetky reakcie. Myslím si, že na tie invektívne je zbytočné odpovedať.

    Pani poslankyňa Laššáková, ona tu je, že tu bude torzo. No, tak ja som povedala svoj názor a názor tých, ktorí sa k tomu vyjadrujú. A myslím si, že vy nato môžete mať iný náhľad. Ale dovoľte mi, aby som aj ja mohla prezentovať ešte svoj pohľad nato. Zatiaľ to je ešte dovolené.

    No, pán podpredseda Číž, neviem, čo ste chceli povedať, musím sa úplne priznať. Pretože ste hovorili o sociálnom zmieri a o podobných záležitostiach. No, je dobré, že poslanci strany SMER v každej svojej vete hovoria o pracujúcich ľuďoch, o ľuďoch tejto krajiny a o tom, ako sociálne cítia. Ale potom sa treba pozerať na tie skutky a solidarita nepatrí len do slovníka sociálnej alebo socialistickej strany, mohla by som toto povedať, pretože tu sedia aj socialisti medzi vami, teraz to už popierate, ale je to princíp kresťanských strán a zakladateľov Európy.

    Pani poslankyňa Tóthová ako aj zvyčajne povedala svoj názor a hneď aj odišla. No, keď tá Kaníkova novela bola taká zlá, tak neviem, prečo boli takéto výsledky, no, a povedzte to aj svojmu predsedovi, ako sa vyjadruje k Zákonníku práce.

    Pán poslanec Kvorka, no, myslím si, že potom nesedíme v jednom výbore. My sme a ja som vždy povedala svoj názor, že tu nie sú poslanci opozície, no, tak poslanci opozície nehovoria o Zákonníku práce ako zákone roka. A to, že aké ja mám vedomosti o predkladaných novelách, no, tie vedomosti môžem mať, lenže, ak by som chcela vedieť niekedy aj názor pani ministerky na tie zákony alebo na tie veci, ktoré predkladá, lenže, žiaľbohu, toto sa od nej nedozviem...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký za Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudovú stranu a pripraví sa pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som za Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko, ale súčasne aj ako predseda výboru pre sociálne veci a bývanie zaujal svoje stanovisko k otázkam, o ktorých tu hovoríme.

    Chcem hneď úvodom povedať, že Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko Zákonník práce podporí. Zákonník práce bude schválený, pretože je to v programovom vyhlásení vlády, a to chceme plniť a nakoniec si myslím, že Zákonník práce po takej dlhej diskusii, ale aj po úpravách, ktoré nasledovali, je dobrý, flexibilný, keď už používame tento výraz, a bude prínosom aj pre ďalší ekonomický rozvoj v nasledujúcom období.

    Pomerne často sa hovorilo a diskutovalo, či je potrebné, alebo či dokonca je nutné, aby Zákonník práce bol novelizovaný, či už nastali podmienky k tomu, aby tá novelizácia bola práve teraz. Nemôžem nepriznať, že pokiaľ dôjde k zmene vládnej koalície, tak ako došlo po posledných voľbách, základný zákon nielen v ekonomickej, ale hlavne v sociálnej oblasti obyčajne dochádza k tomu, že v tomto zákone dôjde k niektorým, alebo možno že aj k rozsiahlejším zmenám. Takže možno to považovať za povinnú zostavu terajšej vládnej koalície, aby aj v Zákonníku práce svoje politické a ekonomické ciele a nástroje upravili.

    Pokiaľ hovoríme o tom, či je to zákon roka, možno povedať, že je to zákonom roka, a to z tohto dôvodu, že pomerne dlhý čas venujeme tomuto zákonu. Venujeme tomu zhruba pol roka až trištvrte roka, venujú tomu pozornosť médiá, venujú tomu pozornosť zamestnávatelia, zamestnanci a venuje tomu pozornosť parlament, parlamentné výbory a samozrejme, že vláda.

    Je to vládny návrh zákona, takže potrebný proces a postup k tomu, aby sa dostal až sem, dnešný deň do parlamentu prešiel. Musím zdôrazniť, že je to zákon možno roka alebo veľký zákon aj z tohto dôvodu, že sa dotýka veľkého rozsahu, veľkého počtu ľudí, zhruba okolo 2 milióny zamestnancov pocítia či už jeho pozitíva, alebo iné stránky, o ktorých sa hovorí.

    Je potrebné zdôrazniť, že sa dotýka aj dôchodcov. Dotýka sa aj v tom význame, či budú môcť pracovať, za akých podmienok, ale dotýka sa dokonca aj detí, pretože dotýka sa rodiny a dotýka sa aj postavenia rodiny a detí v spoločnosti a hlavne v závislosti od pracovného procesu rodičov a pracovného procese matiek.

    Pokiaľ by sme chceli zaujať stanovisko k zákonu, na ktorý nadväzujeme, ja si však myslím, že aj Zákonník práce z roku 2001 nebol až taký zlý, pretože postavil základy, dá sa povedať, na svoju dobu, na dynamickú dobu rozvoja ekonomiky na Slovensku, príchodu zahraničných investorov a možno do určitej miery aj pripustiť, že aj ekonomický rast alebo aj pokles zamestnanosti, možnože je zapríčinený aj jeho základnou konštrukciou, čo možno považovať trošku za negatívum, že zrejme asi sa nedotiahli sociálne otázky a sociálne aspekty v takom rozsahu, že doteraz budeme musieť pristúpiť ku korekcii tohto Zákonníka práce. A hlavne budeme musieť pristúpiť ku korekcii postavenia zamestnancov a do určitej miery aj postavenia odborárov ako ich zástupcov.

    Aj keď došlo k tomu, že dokonca bol 13-krát novelizovaný či parciálne alebo vo väčšom rozsahu, nepovažujem to za chybu. Pretože každý zákon, ktorý je dynamický, a každý zákon, ktorý je schopný absorbovať aktuálne zmeny, ktoré v tom momente alebo v perspektíve nasledujú, myslím si, že je to akceptovateľné a dobré.

    Takže vláda, ktorá chce vládnuť 4, resp. 8 rokov musí sa dotknúť Zákonníka práce a musí sa dotknúť vo väčšom rozsahu. Kvôli tomu, že došlo k rozhodnutiu už v programovom vyhlásení v rádiu, teda už v predchádzajúcom období, ale aj v terajšom období, svedčia nielen individuálne, ale aj skupinové, dokonca kolektívne požiadavky nato, že postavenie zamestnancov nie je uspokojivé a je potrebné ho riešiť.

    Týka sa to jednak základného postavenia, to znamená postavenia v pracovnom procese, týka sa to aj miezd, vyplácania miezd, ale aj kvality pracovného procesu, to znamená nadčasových hodín. Dotýka sa to takisto aj minimálnej mzdy plus rôznych príplatkov, ktoré znehodnocovali postavenie zamestnancov a v neposlednom rade a v nemalom čísle sa to dotýkalo aj tzv. nútených živnostníkov. To znamená, že zamestnancov, ktorí boli nútení, aby prešli na živnosť a takto za nevýhodných podmienok pre zamestnancov, resp. takzvaných živnostníkov dochádzalo k tomu, že postavenie ich rodín sa znevýhodňovalo. Neboli to desiatky ani stovky, boli to tisíce až desaťtisíce živnostníkov, resp. zamestnancov, takže už len kvôli tomuto problému, ktorý bol takýto rozhodujúci a garantovaný, myslím si, že bolo potrebné zaujať stanovisko aj k Zákonníku práce.

    Široko je diskutovaná téma, že je to Zákonník práce, ktorý je robený pre odborárov. Myslím si, že v žiadnom prípade to nie je tak, aj keď Zákonník práce sa dotkne a dotkol aj postavenia odborárov, čo je pochopiteľné a samozrejmé. Ale došlo k zmenám, ktoré sú adekvátne postaveniu zamestnancov, a tým pádom aj odborárov.

    Chcem zdôrazniť, že stanovisko Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko v tejto otázke je trošku iné, a to z tohto dôvodu, že my sme chceli, aby pri ochrane zamestnancov, samozrejme, odborári svoje postavenie mali, ale chceme vyzdvihnúť trošku aj zamestnanecké rady. Teda dá sa povedať tých zástupcov zamestnancov, u ktorých my opačne vidíme určitú perspektívu a určitú konkurenciu. Pretože tak ako konkurencia má svoj význam nielen vo výrobe, v službách, ale aj v ochrane zamestnancov, je dobré, pokiaľ tam, kde sú vytvorené podmienky alebo kde podmienky nie sú zaplnené odborármi, sa vytvorí zamestnanecká rada, ktorá oprávnene, efektívne bez nejakých politických historických nánosov alebo aktuálnych zamestnancov zastupuje.

    Ľudová strana – HZDS je si vedomá, že zamestnanecké rady nemajú takéto ukotvenie v ústave a nemajú právnu subjektivitu, takže nemôžu uzatvárať kolektívne zmluvy. Teda v súdnych forenzných prípadoch nemajú to postavenie čo odborári. Ale myslím si, že pokiaľ chápeme odbory ako súčasť pracoviska, pracovnoprávneho procesu, ktoré v prevažnej miere spolupracujú so zamestnávateľom, vytvárajú pracovné, sociálne a ostatné podmienky, tak v tomto pohľade môžeme vidieť, že aj zamestnanecké rady môžu mať svoje postavenie a odrazí sa to aj v našich novelizačných snahách, ktoré vám v nasledujúcom prečítam.

    Chcem uviesť, že Zákonník práce z pohľadu nášho, z pohľadu Ľudovej strany – HZDS sa dotýka nielen zamestnancov, ale aj širokej skupiny ľudí v strednom pásme, teda aj živnostníkov, aj samostatne zárobkovo činných osôb, teda skupiny, ktorá si tiež vyžaduje pozornosť, tiež si vyžaduje ochranu a tiež si vyžaduje aj určitý prístup.

    Takže pokiaľ nebudeme chápať Zákonník práce ako nejakú ideologickú normu alebo ideologický nástroj, ale ako nástroj toho, aby sme zlepšili postavenie tých, čo pracujú, ale na druhej strane, aby sme nebrzdili ekonomický rozvoj, ale aby sme pomohli rozvoju krajiny, dospejeme k tomu, že tieto body, ktoré boli pozmenené v Zákonníku práce, budú prospešné.

    Je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce sa dosť v širokom rozsahu dotýka aj pracovného prostredia a pracovných podmienok, lebo tieto sa nazdávame, že boli trošku na vedľajšej koľaji a máme signály nielen individuálne, ale aj v širšom, že pracovné podmienky zamestnancov boli na nízkej úrovni a je potrebné, aby tam práve odborári, ale aj inšpektorát práce, ktorého postavenie sa zvyšuje, aby to dokázali do určitej miery vyrovnať.

    Chcem zdôrazniť ešte jednu skutočnosť, že ako ste si všimli, v rôznych bodoch Zákonník práce zdôrazňuje predovšetkým spôsob dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. To je prvá axióma a až potom, pokiaľ k tejto dohode nie je možné, aby došlo, Zákonník práce ustanovuje zákonné opatrenia alebo zákonné limity, aby ochrana zamestnanca bola primeraná.

    Postavenie inšpektorátu práce, bolo už hovorené v prvom čítaní, že bolo nedostatočné, znížené, takže aj táto novela zákona ukazuje, že inšpektorát práce aj v otázke bezpečnosti a ochrany zdravia práce má trošku zvýšenú svoju pozíciu a dokáže v sporných prípadoch aj v pracovnom procese tam, kde nie je možné, aby došlo k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancami túto svoju funkciu splniť.

    Chcem uviesť, že často diskutovanou otázkou bolo, že Zákonník práce zhorší ekonomické postavenie dokonca zamestnancov, zhorší postavenie zamestnávateľov, ich ekonomické výsledky, a tým pádom neprispeje k ekonomickému rozvoju v krajine.

    Musím povedať, že v pracovnom procese žiadny zamestnávateľ sám od seba nebude nejako upravovať pracovné podmienky, platové podmienky, a teda postavenie zamestnanca. Toto postavenie sa vždy aj v minulosti, ale aj v súčasnosti musí vybojovať. To znamená, že sa musí na základe faktov, rokovaní a na základe konzultácií a niekedy možnože aj štrajkových aktivít vydobyť. A túto pozíciu individuálni zamestnanci alebo zamestnanci bez nejakej organizácie nemôžu dosiahnuť.

    A práve preto je tu namieste aj postavenie a úloha odborov, aby to vedeli zorganizovať, aby to vedeli presadiť a vedeli zargumentovať. Myslím si, že aj systém kolektívnych zmlúv a systém vyšších kolektívnych zmlúv umožňuje, aby táto protektívna činnosť pre zamestnancov sa dokázala uplatniť aj v rozsahu descendentnom, teda v postupe smerom dole.

    V tej súvislosti chcem zdôrazniť, že svoje vystúpenie som rozdelil na dve časti. Tú všeobecnú časť a tú špecializovanú v tom ústnom prihlásení sa do rozpravy. Chcem len uviesť všeobecné aspekty aplikácie Zákonníka práce v tom význame, že Zákonník práce má rozdielny, samozrejmá vec, že dosah či už na jednu alebo na druhú stranu.

    To znamená, že ináč ho chápu zamestnávatelia, ináč ho chápu zamestnanci, ale aj v skupine tých, čo pracujú, ako som už povedal, o živnostníkoch, samostatne zárobkovo činných osôb sú skupiny ľudí, ktoré to tiež ináč chápu. Ale vieme a iný je dosah na veľké firmy, stredné firmy a malé firmy. Vieme veľmi dobre, že ekonomický dosah a určitú ekonomickú dimenziu aj Zákonník práce má, bude mať inú na väčšie firmy a menšie firmy. Vieme, že dosah na menšie firmy je relatívne ťažší a na väčšie firmy je relatívne menší.

    Hovorí sa aj, čo sa týka samotnej činnosti a postavenia odborárov, že to bude robiť dokonca 700 miliónov korún. Sú to údaje mediálne, takže bolo by dobre, pokiaľ by aj pani ministerka povedala, či je vypočítaný dosah aj v tomto smere. Viem, že zamestnávateľské zväzy, zamestnávatelia tvrdia, že ekonomický dosah Zákonník práce bude mať okolo 2 až 3 miliárd na ich závody, na ich podniky. Takže tiež by bolo dobré k tomuto zaujať stanovisko a predpokladám, že až tieto čísla v takom veľkom dosahu nebudú v tých číslach, ktoré som spomenul.

    Chcem ešte uviesť v samotnom procese tvorby Zákonníka práce, že prešiel vývojom, ktorý považujem za primeraný a náležitý. Trošku ma mrzí jedna vec, že to bolo koncentrované viacej na jednu stranu. Zúčastňovali sa tohto procesu ďalší koaliční partneri. Tak preto aj tie pripomienky mohli smerovať nielen do jednej centrály a tie ani nesmerovali, smerovali aj do ďalších centrál.

    Vyhodnocovanie účinnosti Zákonníka práce zaiste, že budeme môcť až s určitým časovým odstupom. Čiže za rok, za dva, za tri budeme môcť povedať, ktorá strana, či koalícia alebo opozícia, mala pravdu. Či zlepšil skutočne postavenie zamestnancov, živnostníkov, či odstránil nútených živnostníkov a či zhoršil ekonomické ukazovatele, alebo či zhoršil, čo ja viem, percento nezamestnanosti, o ktorom sa takisto hovorí.

    V tejto súvislosti chcel by som povedať, že bolo by dobré, pokiaľ by príprave zákona takého dôležitého, s takým veľkým ekonomickým a sociálnym dosahom boli publikované nielen práce, čo sa týka novín, médií, ale aj rôzne seriózne výskumy zo strany ministerstva, zamestnávateľov, ale aj odborárskych centrál by mali tento stav zistiť, aký je objektívny nielen na základe skupiny tendenčne orientovaných posudzovateľov. A bolo by dobré, pokiaľ by aj inštitúcie, ktoré sú vedecké a ktoré pracujú pre sociálnu oblasť, vedeli tiež v tomto perspektívne si dať svoje určité úlohy, granty tak, aby vedeli v pravý čas na správne otázky aj odpovedať.

    Takže pristúpim, aby som v tej svojej prvej časti nenaťahoval čas, k pozmeňujúcim návrhom, ktoré vám predložím.

    Chcem v tejto súvislosti povedať, že bolo dosť hovorené o spolupráci. Ja túto spoluprácu vidím dobre, a to z toho dôvodu, že aj spolupráca medzi poslancami bola vynikajúca, spolupráca s pani ministerkou, štátnou tajomníčkou a s jej tímom bola perfektná. Všetky dokumenty, všetky podklady, všetky fakty, ktoré sme požadovali, boli včas a namieste. A hlavne v tej finálnej časti, teda v časti, kedy už tzv. expertná skupina finalizovala Zákonník práce bola na úrovni.

    Chcem vyzdvihnúť aj spoluprácu a na druhej strane aj poďakovať niektorým predstaviteľom opozície. Myslím si, že spolupráca aj s pani poslankyňou Radičovou a s pani poslankyňou Sárközy bola na úrovni. Vedeli sme si povedať informácie, ktoré sme potrebovali vedieť, ktoré sme potrebovali skonfrontovať a niekedy sme dokonca, ako ste postrehli, médiá to trošku dali do iného svetla, vedeli aj ich snahu podporiť. Pretože myslím si, že keď niekto veci rozumie, má dlhodobé skúsenosti, treba ho aj tiež oceniť, pochváliť dokonca aj, by som povedal, povzbudiť tým, že jeho názory sú rešpektované. A dokonca, pokiaľ sú dobré, sú aj schválené.

    Takže v tom vidím aj určitú perspektívu, aj v budúcnosti spolupráca koalície a opozície nabrala konštruktívnejší a rozumnejší charakter. Môže to veci len prospieť.

    Takže k pozmeňujúcim návrhom. Predkladám pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V čl. I v § 240 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu po a 4 hodiny mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu odborovej organizácie, ktorá má menej ako 50 členov zamestnaných u zamestnávateľa, po b 12 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu, odborovej organizácie, ktorá má 50 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa a po c 16 hodín mesačne najmenej jednému zástupcovi odborového orgánu, odborovej organizácie, ktorá má 100 a viac členov zamestnaných u zamestnávateľa a konečne po d 4 hodiny mesačne najmenej jednému členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi. Zamestnávateľ má právo skontrolovať, či zamestnanec využíva poskytnuté voľno podľa prvej vety a druhej vety na účel, na ktorý bolo poskytnuté.“

    Doterajšie ods. 3 a 9 sa označujú ako ods. 4 až 10. Odôvodnenie: V nadväznosti na čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky sa návrhom umožňuje zástupcom zamestnancov účinne zastupovať zamestnancov pri presadzovaní hospodárskych a sociálnych záujmov v pracovnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na to, či ide o člena odborovej organizácie alebo člena zamestnaneckej rady, resp. zamestnaneckého dôverníka.

    Navrhovanú úpravu umožňuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 135/1971 o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcov zamestnancov v podniku, v ktorých v čl. 2 ods. 1 ustanovuje zástupcom pracovníkov, v podniku sa poskytnú také podmienky uľahčujúce ich činnosť, ktoré môžu byť pre nich primerané a ktoré im umožnia rýchlo, účinne vykonávať ich funkcie.

    Druhý pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony sa v čl. I mení takto: Novelizačný bod 38 znie. „§ 62 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.“.“ Odôvodnenie: Vznik nároku na peňažnú náhradu sa podmieňuje písomnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve.

    Ďalší pozmeňujúci návrh skupiny poslancov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa v čl. I mení takto: Novelizačný bod 72 znie. „V § 93 ods. 3 znie: „Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa ods. 1 a 2, zamestnávateľ môže zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov po dohode so zástupcami zamestnancov, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že zamestnávateľ je povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do 8 mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v týždni.“.“ V tejto súvislosti je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie bod 16 spoločnej správy.

    Odôvodnenie: Pojem prevádzkové dôvody nie je vymedzený a jednotlivé dôvody nie sú vyšpecifikované ani v Zákonníku práce, ani v inom pracovnoprávnom predpise. Keďže v Zákonníku práce sa v tomto ustanovení a v niektorých ďalších ustanoveniach, napríklad v § 87 nevyhnutnosť úpravy pracovného času podmieňuje povahou práce alebo podmienkami prevádzky, navrhuje sa aj v ods. 3 použiť toto znenie.

    Takže, pán spravodajca, nech sa páči, tu sú tri pozmeňujúce návrhy. Takže v tej prvej časti svojho vystúpenia, keďže je hlasovanie už načase, ďakujem vám za pozornosť. Končím svoje vystúpenie s tým konštatovaním, že Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, návrh novelizácie Zákonníka práce podporí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ešte predtým, ako pristúpime k faktickým poznámkam, chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz nehlasovali, ale pokračovali v rozprave. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem. Takže faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého pán poslanec Kahanec, pán poslanec Prokopovič a pán poslanec Brocka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Pán poslanec Halecký, chcel by som oceniť váš korektný postoj, keď ste sa vyjadrovali k hodnoteniu predchádzajúceho obdobia či k hodnoteniu doterajšieho Zákonníka práce. Určite, že nie vo všetkých otázkach sa musíme zhodnúť, či už je to otázka odborov, zamestnaneckých rád a ich postavenia, ale je to priestor pre diskusiu, je to priestor pre hľadanie čo najlepšieho riešenia. A pri spoločnom pohľade a pri vôli sa určite aj v týchto prípadoch dá nájsť tá spoločná cesta.

    Každopádne oceňujem váš príspevok celkove, ale predovšetkým oceňujem tie vaše vyjadrenia, ktoré nie sú vyslovene jednostranné a ktoré sa snažia dávať taký všeobecný pohľad z jednej aj z druhej strany.

    Myslím si, že ani opozícia nemá záujem na tom, aby sme poškodzovali pracovné podmienky či pracovné prostredie a určite nebudeme mať výhrady, keď sa zlepší postavenie inšpektorátu práce, i keď v tomto prípade je to skôr asi priestor pre iný zákon, ale každopádne sa úplne zhodnem s tým, čo ste hovorili vo svojom príspevku, že cieľom toho všetkého by malo byť, aby sme nebrzdili ekonomický rozvoj a pomohli rozvoju krajiny.

    Takže keby takýto prístup bol aj zo strany ďalších poslancov koalície, myslím, že by sme mali aj priestor na to, aby sme vytvorili priestor na spoluprácu, a nie iba priestor na nejaké zákazy a príkazy. A takisto nebudeme spochybňovať to, že hlavným cieľom by mala byť ochrana toho slabšieho a že by mali byť chránené oprávnené záujmy všetkých, ktorí sú zainteresovaní, teda zamestnancov aj zamestnávateľov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán kolega Halecký, veľmi pozorne až do konca som si vypočul vaše vystúpenie. Hlavne tá druhá časť s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktorá sa týka istej korekcie vzťahov odbory zamestnávatelia. Netvrdím, že s nimi hneď súhlasím, ale pozdávajú sa mi tam niektoré veci a budeme ešte asi medzi sebou o tom hovoriť aj v opozícii.

    Ale vyjadrím sa k tej prvej časti, čo ste hovorili. Trošku ma udivilo, ako s takým bohorovným pokojom ste sa fundovane snažili hovoriť o tzv. nútených živnostníkoch. Terminológia ani takýto výraz nepozná, a ak som dobre pochopil, čo myslíte, udivuje ma to o to viac, že pokiaľ viem, ste lekár, nikdy ste nepodnikali, nikdy ste živnostník neboli, nikdy ste nezamestnávali a tvrdíte, ako keby ste to dennodenne tieto veci videli, dokonca tisíce ľudí. Ja by som rád vedel ktoré. Pretože ja mám presne opačné poznatky a dovolím si vás pozvať aj tu v Bratislave do viacerých firiem, kde vám ukážem, že ľudia, ktorí robia na živnosti, nechcú ísť do pracovného pomeru a hneď vám poviem prečo.

    Len veľmi stručne, lebo ja to rozvediem vo svojom vystúpení. Napríklad aj preto, že ako živnostník môže si zaúčtovať do nákladov omnoho viac položiek ako zamestnanec, že nie je tak vydaný napospas zamestnávateľovi, ak je živnostník a ten vzťah je obchodný a partnerský. A mohli by sme donekonečna o tom hovoriť o tých ďalších. Takže je to presne opačne. Preto som trošku prekvapený, že tak suverénne ste to povedali, ako keby to bola svätá pravda.

    Nie je to tak, pán Halecký, to vám hovorím zo svojej praxe. Ja tiež si nedovolím, a trošku mi to takto pripomína, ako keby ja som začal teraz nelekár, človek, ktorý v živote nebol pri žiadnej operácii, a išiel by som teraz radiť vám, ako máte správne operovať slepé črevo, lebo to robíte zle. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Brocka.

  • Ja s pánom poslancom Haleckým sčasti súhlasím a sčasti nesúhlasím. Súhlasím s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi a myslím, že aj moji kolegovia z klubu KDH budú za ne hlasovať. Ale s čím s vami nesúhlasím, tak to, čo ste v rozprave hovorili, že Zákonník práce je tak dobre postavený, aby došlo k dohode zamestnávateľ – zamestnanec. No práve naopak, pán kolega, situáciu navrhujete zmeniť, dnes je to možné, že sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť, ale vy navrhujete také zmeny, teda vy, vláda navrhuje také zmeny, že namiesto povinnosti prerokovať, navrhuje dohodu s odbormi. A až potom nastupuje dohoda so zamestnancom. A k tejto možnosti ani nepríde, k tejto možnosti ani nepríde, lebo v ďalšom napríklad v bode 63 sa navrhuje, že dohoda so zamestnancom sa pripúšťa, iba keď tam nebudú odbory. To znamená, ak tam budú odbory u zamestnávateľa, tak k využitiu možnosti dohodnúť sa so zamestnancom zamestnávateľ takúto možnosť ani nebude mať.

    Pán kolega, preto som hovoril, že niektoré z tých zmien sú také rafinované, že naozaj ani na prvé, možno ani na druhé, ani na tretie prečítanie to z toho nie je zrejmé. Ale naozaj nesúhlasím s vami, že by v Zákonníku práce bolo zabezpečené, aby došlo vždy k dohode zamestnávateľa a zamestnanca.

  • Ďakujem. S odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem pánom poslancom za pripomienky. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kahancovi za mieru uznania pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov a pri hodnotení situácie. Myslím si, že niekedy nezaškodí nabrať odvahu a povedať svoj názor k veciam, ktoré hodnotím.

    Chcem u pána poslanca Prokopoviča povedať, že ma udivuje zase, že nepoznáte, že sú nútení živnostníci. Sú takí, ktorých prinútili, aby vystúpili zo zamestnaneckého pomeru a pracovali u toho istého zamestnávateľa ihneď alebo po určitej časovej prestávke ako živnostník za nevýhodných podmienok. Aj keď tá odmena zmluvne dojednaná bola vyššia, sumárne to bolo nevýhodné nielen z toho dôvodu, že musel sa ten kvázi nútený živnostník sám poistiť, platiť odvody, nástroje, prístroje atď. a môžem ja opačne vám ukázať, že takí sú. Napríklad len sa popýtajte redaktorov v televízii, ktorí sú nútení živnostníci, mimochodom, a pracujú tiež za podmienok, ktoré im veľmi nevyhovujú. Ale sami nemajú odvahu povedať, že nie. Chcem byť v zamestnaneckom pomere, pretože by leteli z práce, a tak musia robiť u jedného, u druhého za podmienok, ktoré oni neuznávajú. Tých skupín je viacej, ale mlčia.

    U pána Brocku chcem povedať, že viaceré body hovoria o dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je pravda, že niektoré body aj ja nepovažujem ešte za dostatočne dotiahnuté a formulované, tak ako by som chcel. Preto aj musím povedať, že každá...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Janiš ako prvý písomne prihlásený do rozpravy. Má slovo. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, úvodom pozmeňujúci návrh. V čl. I sa vypúšťa novelizačný bod 37.

    Odôvodnenie: Navrhujem vypustiť zbytočné administratívne skomplikovanie práce agentúr dočasného zamestnávania. Vládny návrh totiž nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo je potrebné administratívne skomplikovať fungovanie agentúr dočasného zamestnávania. Aj keď vláda ustúpila od pôvodného návrhu, ktorý by bol pre agentúry dočasného zamestnávania likvidačný, tento návrh predstavuje zbytočné administratívne skomplikovanie činnosti agentúr, ktoré spraví ich prácu menej flexibilnou. Jeho jediným cieľom je sťaženie prevádzkovania agentúr, keďže neprinesie žiadne zlepšenie postavenia zamestnancov. Sú to práve agentúry, ktoré tzv. zvážaním riešia prácu aj ľuďom v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Pán spravodajca, nech sa páči.

    Toľko na úvod toho môjho vystúpenia pozmeňujúci návrh. Úvodom môjho vystúpenia si dovolím povedať, že na pôde tejto Národnej rady si ja poviem, čo ja považujem za potrebné, čo ja považujem za vhodné. Využijem prirovnania a paralely také, aké ja uznám za vhodné a žiadne spartakiádne disciplinárne nácviky SMER-u v mandátovom a imunitnom výbore mi v tom nezabránia.

  • Kolegyne, kolegovia, Slovenskom sa už dlhší čas šíri marketingové heslo SMER-u „Budujeme silný sociálny štát“. Čo je to silný sociálny štát aj v ponímaní Zákonníka práce? Čo si pod tým strana SMER predstavuje? SMER – sociálna demokracia, ktorá však nie je pravou európskou sociálnou demokraciou, vláda, kde má SMER dominantné postavenie osciluje od ľavice až po nacionalistickú rétoriku. SMER je strana, ktorá sa nemôže ukotviť v rodine európskych socialistov. Zadefinoval niekto nejaké parametre, vlastnosti, nejaké princípy alebo kontúry silného sociálneho štátu? Je to nezamestnanosť pod toľko a toľko percent? Alebo je to priemerná mzda nad toľko a nad toľko korún, alebo je to výška dôchodkov? Čo je podľa vás silný sociálny štát? A ak ste nezadefinovali princípy, kontúry a nejaké parametre silného sociálneho štátu, tak môžete o všetkom povedať, že budujete silný sociálny štát. Potom sami neviete, čo vôbec budujete. A do médií veľmi profesionálne marketingovo trúbite hlava-nehlava, že táto vláda buduje silný sociálny štát. A táto novela Zákonníka práce je tiež sprevádzaná marketingovými vyhláseniami o silnom sociálnom štáte.

    Keď my navrhujeme ľuďom znížiť dane zo mzdy a nechať im viac peňazí vo vreckách, dať im viac možností zamestnávania, vy poviete nie, lebo budujete silný sociálny štát.

    Keď poukážeme, že investičné stimuly miliardy korún daňových poplatníkov pridelíte do bohatých regiónoch Trnavy a Bratislavy, a nie do chudobných regiónoch Prešova a Banskej Bystrice, tak vravíte, že vyrovnávate regionálne rozdiely a budujete sociálny štát.

    Keď my dáme prácu, zamestnanie za posledný rok až 60-tisíc ľuďom, tak sme zlí pravičiari, a vy, keď dáte časti dôchodcom vianočný príspevok z odvodov a daní týchto ľudí, ktorých sme my zamestnali, tak vy ste sociálni a budujete sociálny štát.

    Keď urobí vláda výjazd do regiónov a predstaví bavorákový autopark ministrov a štátnych úradníkov pred kultúrnym domom v obci, poviete, že budujete sociálny štát. A pod týmto marketingovým sloganom silného sociálneho štátu uvádzate dnes na trh v druhom čítaní aj novelu Zákonníka práce.

    Je tu boj dvoch filozofií v tejto Národnej rade. Filozofie čo najväčšej osobnej slobody človeka, aby sa človek sám rozhodoval, čo mu je lepšie, čo je pre neho osobne výhodnejšie a čo nie, aby v prvom rade rozhodoval a mohol sa rozhodovať sám za seba.

    Naša filozofia čo najmenšieho prerozdeľovacieho mechanizmu štátu, čo najmenšieho zásahu štátu do slobody človeka má svoj veľký význam. Každá koruna prerozdelená štátom je najdrahšia koruna pre občana. Nielen pre administratívne výdavky štátu, ale aj pre vysokú mieru korupcie pri prerozdeľovaní.

    Naša filozofia prináša zdravú ekonomiku, prináša a zvyšuje počet zamestnaných, dáva ľuďom prácu, dáva ľuďom peniaze, dáva ľuďom slobodu, menej peňazí vyťahuje z ich vreciek a súčasne vytvára zdroje pre tých, čo sú odkázaní na pomoc štátu.

    Zákonník práce je a mal by aj po jeho novele zostať jedným z nástrojov dobrého podnikateľského prostredia v pružnosti ich zamestnávania. Toto je naša cesta. Cesta podpory osobnej slobody človeka a jeho rozhodovania.

    Vy ste sa vydali v tejto novele presne opačným smerom. Vy ste sa vydali na cestu ochranárskeho Zákonníka práce. Tak to bolo tlmočené vo výbore pre hospodársku politiku. Chcete chrániť zamestnancov. Ale pred čím? Pred pružnosťou zamestnávania? Pred pružnosťou pracovnej doby? Predtým, aby si mohli viac zarobiť? Nie je pod touto tzv. ochranou zamestnancov skrytá ochrana odborárskych bosov na pracoviskách? Nie je tento Zákonník práce napĺňaním predvolebnej zmluvy medzi SMER-om a odborovou centrálou za podporu vo voľbách?

    Podľa návrhu, tak ak je predložená táto novela, je to napĺňanie zmluvy. Pod pláštikom tzv. ochrany zamestnancov chránite odborárskych bosov. Zo zákona zvyšujete vplyv a silu odborov a vazalstvo zamestnanca na odboroch. Keď odborárom odchádza členská základňa, klesá ich vplyv, klesajú príjmy z členského, čo môže mať za následok aj znižovanie požitkov bosov, tak treba zasiahnuť zákonom.

    Odborára povyšujete na verejnú funkciu § 64. Dávate mu jednoročnú ochrannú lehotu. A čo ostatní zamestnanci, ktorí nepoužívajú výsady odborárov? O tých vám nejde?

    Ďalej. Zamestnávateľ je povinný odborárom poskytnúť pracovné voľne s náhradou mzdy § 240. Najskôr ste presadzovali počet platených odborárov podľa počtu zamestnancov nezávisle od toho, či je tam 1, alebo 3 odborári, tak by sa všetci zamestnanci skladali na odbory, aj keď ich tam nechcú, ale pod veľkým tlakom rozumu dnes súhlasíte už, že platiť odborárov nie podľa počtu zamestnancov, ale len podľa počtu odborárov.

    Ďalej § 87. Bez súhlasu odborára si zamestnanec nemôže dohodnúť so zamestnávateľov rozvrhnutie pracovného času. Dnešné prerokovanie s odbormi nahrádzate dohodou s odbormi. Prerokovanie súčasne nahrádzate dohodou. Keď sa nedohodnú, zamestnanec je vedľa. No, kde je tu zamestnanec, kde je tu prejavená jeho vôľa, ktorú akože chránite? Odborársky bos môže zastaviť prácu na pracovisku § 149, načo potom máte inšpektoráty práce, pani ministerka? Zrušte ich, škoda peňazí. Však máte odbory, ktoré najlepšie vedia, kedy a ako sa dá, alebo môže zastaviť prácu. A čo, ak vzniknú konaním odborárov škody? Kto zaplatí zamestnancom ušlú mzdu? Ak dáte odborárom právo, prisuňte k nemu aj zodpovednosť. Veď majú z čoho platiť prípadné škody, ktoré vzniknú. Majú majetok, majú hotely, majú z čoho platiť. S právom im dajte aj zodpovednosť.

    V prospech odborov likvidujete zamestnanecké rady § 229. Právo kolektívneho vyjednávania majú prednostne odborári. Nikto iný. Len oni majú patent na vyjednávanie, len oni majú patent na rozum.

    Alebo ďalej. Zamestnávateľ môže od zamestnanca žiadať náhradu za škodu a prihliada pritom aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca § 181. Vy prihliadanie na osobné a majetkové pomery zamestnanca vo svojom zákonníku vypúšťate. Toto je vaša filozofia budovania silného sociálneho štátu cez Zákonník práce?

    V daniach ste sľúbili ich zvyšovanie a zavádzanie nových daní, čo by malo za následok v budúcnosti utlmenie ekonomiky, menej pracovných miest, menej peňazí v štátnom rozpočte a viac ľudí navyknutých na sociálnu pomoc. Keďže kapitál nepozná hraníc, bude sa posúvať v tomto vami tvorenom prostredí ďalej mimo Slovenska.

    Vy dnes nezakladáte žiadne koncepčné základy pre udržateľný rast ekonomiky. Žiadne základy pre ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. Vy len rozdávate z nagazdovaného, rozdávate z toho, čo ste nezasiali a kupujete si cielené skupiny obyvateľstva.

    Slovensko pri tejto politike bude v budúcnosti stáť opäť pred balíčkami opatrení, pred nepopulárnymi krokmi, ktoré vy dnes nemusíte robiť. Toto je vaša predstava silného sociálneho štátu v praxi?

    Po skúsenosti nemusíme chodiť ďaleko. Stačí len kúsok na juh do Maďarska. Tam vládnu socialisti, ale dnes sú už poučení z praxe, ktorú vy teraz u nás zavádzate, ktorú vy tu implementujete. Myslím, že oni viac myslia na budúcnosť a na svoje deti, ako myslíte vy, ak vy vôbec na to myslíte.

    A opäť som pri otázke, čo je to silný sociálny štát v ponímaní SMER-u v praxi? Aj tak silné a veľké Francúzsko chystá zmeny. Aj taká silná ekonomika ako francúzska nestíha utiahnuť takú silnú sociálnu politiku, aká tam je. Napríklad aj tam si vybojovali v minulosti obmedzený pracovný čas a dnes idú povoliť nadčasy. Dokonca tieto nadčasy nebudú ani zdaňovať, len aby rozhýbali ekonomiku, aby rozhýbali stojaté vody. Zaktivizovali ľudí, lebo nič nie je zadarmo. Aj na štedrú sociálnu politiku, ako majú, musí niekto robiť a musí na ňu niekto zarobiť.

    Dámy a páni z vládnej koalície, my sa na Slovensku nemusíme dostať opäť k balíčkom opatrení. Možno stačí pár opajcovaných zákonov, pár opajcovaných pozmeňujúcich návrhov z našej dielne, a to by mohlo pomôcť, aby sme sa tam opäť nedostali.

    Dámy a páni z vládnej koalície, máte za sebou rok vládnutia. Rok charakterizovaný úspešným predávaním a využívaním všetkých atribútov, ktoré sme zaviedli, nastavili my a ony fungujú a prinášajú ovocie, ktoré vy využívate. Jedným z nich je aj Zákonník práce.

    Ja si vás dovolím požiadať, aby ste nekazili tieto nastavené trendy. Nekazte ich ani touto novelou Zákonníka práce, aj keď tento návrh, ktorý tu je, je od pôvodnej verzie SMER-u už riadne, podľa slovníka predsedu vlády riadne vykastrovaný. Ďakujem vám.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vzhľadom na to, že v tej prvej časti ste hovorili o veciach, ktoré sa môžu dotknúť vedenia schôdze Národnej rady a spôsobu riadenia, chcem vám len pripomenúť, že plne rešpektujeme vaše právo na maximálnu šírku výrokov a skutočne nikto nemá ani minimálny záujem na tom, aby vám v tom bránil, len pripomínam znenie § 135 zákona o rokovacom poriadku, kde je napísané, že poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade aj v jej orgáne. To je na dobrej vôli, aby sme si tieto veci jasne vyčistili. Veľmi pekne vám ďakujem za vystúpenie.

    S faktickými poznámkami poslanci Mikloško, Frešo, Kvorka, Madej, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Janiš, vo svojom vystúpení ste zašli veľmi ďaleko svojimi argumentáciami. Presiahli ste isté hranice, mali ste tam veľa ironických otázok na stranu SMER. Ja vám hovorím, že máte jediné šťastie, že tu nesedí pani poslankyňa Zmajkovičová a mohlo by sa vám stať, že pôjdete do mandátového a imunitného výboru a disciplinárny trest by vás neminul. Proste máte šťastie, že tu nesedí pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať predrečníkovi zato, že sa dotkol aj otázky slobody vyjadrovania na pôde parlamentu a v tej súvislosti hovoril o SMER-e ako o súčasti európskych socialistov. No, mne sa žiada dodať, že ak SMER nestiahne disciplinárne konanie voči opozičným poslancom za prejavenie názoru, tak potom SMER bol súčasťou európskych socialistov a táto veta zostane platná na večné veky a nikdy inak. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, no, vypočuli sme si tu od vás vy, my atď. atď. Viete čo, položili ste otázku, že pred čím chceme chrániť zamestnancov? Jednoducho tých zamestnancov je potrebné chrániť a ten Zákonník práce je potrebné novelizovať kvôli rôznym veciam, ktoré sú v tom Zákonníku práce nie dobré, sú nezdravé a sú nie v prospech zamestnancov.

    Predsa odvody do poisťovní, predsa príklady také, ktoré sa týkajú toho, že dneska je podľa platného Zákonníka práce potrebné novému uchádzačovi o zamestnanie v prípade toho, že bude pracovať ako skladový robotník, požiadať zamestnávateľa o inventúru tohto skladu, je nemysliteľné. V mnohých prípadoch takýto zamestnávateľ sa otočí k takémuto človeku chrbtom, pretože si myslím, že mu dá odpoveď. Keď sa ti nepáči, za dverami stoja ďalší desiati atď. atď. atď. To sú veci, ktoré by som tu mohol spomínať v mnohých prípadoch. Keby ste si pozreli dostatočne ten zákon, ktorý tak vehementne obhajujete, o ktorý sa tak opierate, na ktorom staviate tú všetku možnú dobrotu a výsledky a úspechy, ktoré nám tu tak precízne rozprávate, tak keby ste poznali prax a keby ste sa troška porozprávali s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, nemohli by ste takýmto spôsobom vystúpiť a takýmto spôsobom napádať novelizáciu Zákonníka práce, ktorá je práve z týchto dôvodov, ktoré som tu spomenul, a to som povedal len časť z toho, je veľmi potrebná, aby bol tento Zákonník práce novelizovaný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Madej Róbert.

  • Vážený pán poslanec, ja vám môžem povedať, čo považujem za protisociálne z minulého obdobia. O tom ste, žiaľ, nehovorili. Protisociálne považujem to, že na začiatku ešte pred prvou vládou Mikuláša Dzurindu sa nasľubovali dvojnásobné reálne platy a k takým nedošlo. Namiesto toho v roku 2002 dvadsiatimi dvoma zákonmi v skrátenom legislatívnom konaní v rozpore aj s rokovacím poriadkom Národnej rady sa odnímali ľuďom ich sociálne práva. Dvadsaťpäť tisícom invalidným dôchodcom sa znížili alebo odňali invalidné dôchodky. Zaviedli sa mnohé iné zákony, ako aj tá liberálna novela Zákonníka práce a mnohé ďalšie veci. Toto je príklad vášho vládnutia, pán poslanec.

    Verím, že táto vláda úprimne robí to, čo ľudia cítia, čo je dobré pre nich a čo má reálny efekt pre týchto ľudí. Zníženie DPH na lieky aj vianočný príspevok dôchodcom, aj príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý verím, že ešte omnoho stúpne pri tom prvom dieťati v najbližšom období. To sú veci, ktoré ľudia skutočne pocítia v ich reálnych životných situáciách práve vtedy, keď to od toho štátu budú potrebovať.

    Práve tu sa možno líšime, pán poslanec, my a vy najmä v tom, že z ekonomického rastu podľa nášho názoru by mali profitovať najmä obyvatelia Slovenska, a nie počas minulých vlád profitovali možno len tí, ktorí privatizovali štátne majetky.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán kolega Janiš Stano, ja, keď dovolíš, ťa doplním jedným citátom z uplynulého volebného obdobia. Pani poslankyňa Zmajkovičová tu nie je, ale myslím si, že je tu dosť ľudí, aby možnože uvažovali znova nejakým stíhaním cez mandátový a imunitný výbor.

    Ja si dovolím odcitovať jedno vyhlásenie z tretieho volebného obdobia 45. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z 28. júna 2005. Autorom tohto citátu je terajší pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vtedajší poslanec Národnej rady za stranu SMER.

    Pri návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi povedal a ja vytrhnem z toho, aby som nečítal celé. „Nie je možné retušovať mnohé, ja si ich dovolím nazvať Mengeleovské experimenty tejto vlády na občanoch prostredníctvom reforiem.“

    No, ja dúfam, že nebudem znova postihnutý za tento citát, ktorý povedal súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. A keď hovoríme o odlišnostiach minulej a súčasnej vlády, minulej a súčasnej koalície, tak jedna veľká odlišnosť je aj v tom, že bývalá koalícia, bývalá vláda, bývalé vedenie parlamentu nereagovalo nijakým podaním na disciplinárne konanie aj za takýto výrok, ktorý prirovnával konanie vlády k praktikám Mengela. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, v prvom rade chcem podotknúť, že ja som vás nežiadal, aby ste komentovali moje vystúpenie ani to, aby ste mi citovali z rokovacieho poriadku a poučovali ma. Ja ten rokovací poriadok ovládam.

  • Poprosím odpovedať na faktické poznámky, pán kolega.

  • Odpovedám na vás, pán podpredseda. Vy ste sa vyjadrili ku mne, tak odpovedám, reagujem na vás. Ste predrečníkom, nedá sa nič robiť. Takže ja ten rokovací poriadok ovládam, ale neovládate ho asi vy preto, lebo toto, čo ste vy teraz urobili, vám rokovací poriadok neumožňuje. Vy nemáte čo komentovať vystúpenia poslancov. Vy máte udeliť slovo. To je všetko, pán podpredseda.

    Kolega Madej. Áno, je antisociálne dať 60-tisíc ľuďom prácu. Podľa vás je to antisociálne. A vy si myslíte, že ten hospodársky rast spadol z neba? Veď vy ste ho zdedili. Vy ste k nemu prišli. Vy ste k nemu prišli, vy ste prišli do plnej záhrady plnej ovocia a teraz tu machrujete a hovoríte, že sa hráte na sociálnych. Prosím vás pekne, pán kolega.

  • Vážne vás poprosím v zmysle rokovacieho poriadku, správajte sa slušne, pán kolega. Vyjadrite, čo chcete na svete slušne v rokovacej sále.

    Teraz má slovo v rozprave pán poslanec Štefanec. Nie je tu. Stráca poradie.

    Slovo má pani poslankyňa Milada Belásová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, všetci mi určite dáte za pravdu, že Zákonník práce je veľmi dôležitý zákon, ktorý sa dotýka všetkých občanov Slovenska v produktívnom veku.

    Slovenská národná strana v prípravnej fáze tejto novelizácie v čase posudzovania pôvodného predloženého materiálu vychádzala z filozofie vyváženého postavenia zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnom procese. Oceňujem, že aj vďaka našim pripomienkam, ktoré sme v rámci koaličných rokovaní prednášali, sa súčasný materiál výrazne odlišuje od toho pôvodného.

    Po prijatí ešte niekoľkých pozmeňujúcich návrhov viac-menej technického charakteru a ubezpečujem vás, pán poslanec Brocka, aj návrhu nášho poslanca kolegu Ďuračku, i keď to teda nebol jeho konkrétny návrh, ale návrh poslancov Slovenskej národnej strany, sa zavŕši niekoľkomesačná príprava novely Zákonníka práce, za ktorú budem hlasovať aj ja.

    Samozrejme, že sú niektoré body novely, na ktoré máme trošku iný pohľad, ale zároveň si uvedomujeme, že pri takej zložitej a citlivej problematike, pri takom širokom okruhu zainteresovaných subjektov, z ktorých má každý ten svoj pohľad na vec, je jasné, že nikto nemôže byť spokojný na 100 %. To jednoducho nie je možné.

    Dôležité je to, aby bol Zákonník práce životaschopný, aby zachoval flexibilitu trhu práce, aby ochraňoval zamestnanca na jednej strane, ale na druhej neohrozoval zamestnávateľa.

    Som presvedčená, že táto predložená novela Zákonníka práce oproti pôvodnému návrhu tieto atribúty spĺňa. Spomenula som, že je potrebné prijať ešte niekoľko viac-menej technických pozmeňujúcich návrhov. Ak dovolíte, na záver vystúpenia predložím aj môj pozmeňujúci návrh.

    Navrhujem v § 133 ods. 3 za slovo „nedôjde“ vložiť slová „do 15 dní od predloženia návrhu“. Čiže celé znenie § 133 ods. 3 by znelo: „Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy aj ich zmeny vykonáva až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.“

    Moje zdôvodnenie: Návrh spresňuje mechanizmus prechodu od začiatku návrhu k rozhodnutiu spotreby práce odborovou organizáciou, najmä pri zmenách výrobných metód a modifikáciách spôsobených zavádzaním nových výrobných typov. Niektoré odvetvia priemyslu, ako napríklad automobilový, vyžadujúce vysokú efektivitu prácu rešpektujúcu náročnosť výrobných procesov, pracovné podmienky a bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov. Tento môj návrh ustanovuje lehotu, v ktorej zástupcovia zamestnancov majú vyjadriť súhlas so zavádzaním alebo zmenami noriem spotreby práce.

    Vážené dámy, vážení páni, žiadam vás o podporu môjmu pozmeňujúcemu návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Brocka Július. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Pani kolegyňa Belásová, ja nepochybujem o tom, ako budete hlasovať pri hlasovaní o Zákonníku práce, len ja som chcel pripomenúť v pléne, že v našom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu váš kolega Ďuračka navrhoval zaujímavé návrhy, s ktorými ja súhlasím a sú v spoločnej správe navrhnuté gestorským výborom, aby sme za ne nehlasovali. A to ma zaujíma, ako budete hlasovať za pozmeňujúce návrhy vášho kolegu. Sú to osobitne body 62, 63, 75.

  • Ďakujem. So stanoviskom pani poslankyňa Belásová, nech sa páči. Má slovo. Zapnite, prosím, mikrofón pani poslankyni Belásovej.

  • Ďakujem. Ja som, keby ste ma dobre počúvali, pán kolega, tak ja som povedala v rozprave, že aby ste sa nebáli, že my to dávame ako pozmeňujúce návrhy a opakujem, nebol to konkrétne pozmeňujúci návrh pána poslanca Ďuračku, bol to náš kolektívny návrh, a keďže pán poslanec Ďuračka je momentálne chorý alebo je práceneschopný, tak tento pozmeňujúci návrh v súlade teda s jeho názorom aj názorom nás ostatných som predniesla časť vlastne týchto našich pozmeňujúcich návrhov ja a, samozrejme, ďalší pozmeňujúci návrh pán poslanec Rafaj a niektoré tie názory, ktoré predniesol pán Ďuračka, budú zviditeľnené alebo budú predložené v iných poslaneckých pozmeňujúcich návrhoch našich kolegov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič. Prerušíme, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovolím si vystúpiť k tomuto, ako už bolo viackrát tu spomínané, zákonu roka. Dalo by sa, samozrejme, vystúpiť k mnohým ustanoveniam, skoro by som povedal, že temer každé jedno je ak nie sporné, tak minimálne možné akéhokoľvek iného výkladu. Ja sa však len sústredím na to, čomu si myslím, že rozumiem, čomu som sa mnohé roky venoval a čomu sa aj v budúcnosti určite venovať ešte budem, a to je oblasť živnostníkov malého a stredného podnikania.

    Napriek tomu mi nedá, aby som na úvod nevyjadril trošku taký údiv nad tým, že hovoríme bombastický, aj v médiách to hovorili predkladatelia zákona, zákon roka. Okrem pani ministerky ani jeden člen vlády a myslím si, že minimálne ministra hospodárstva, ktorý riadi malé a stredné podnikanie. Okrem ministra výstavby, ktorý má takisto cez svoju agendu priamy súvis so Zákonníkom práce, minister financií ani nehovorím. Myslím si, že takáto vec by ich mala zaujímať, pretože aj doteraz už odzneli mnohé pozmeňujúce návrhy aj z radov koalície, ktoré menia alebo snažia sa zmeniť aj terajší stav, ktorý je navrhovaný, a teda ten stav, ktorý navrhujú navrhovatelia.

    Ďalej som trošku sklamaný z toho, že opäť poviem ten bombastický výraz zákon roka a úvodné slovo pani ministerky tri, štyri minúty. Je to, samozrejme, na zvážení každého. Ja to nekritizujem, len hovorím, trošku som udivený tým, pretože osobne si myslím, že takýto dôležitý zákon, takáto dôležitá právna norma si vyžadovala možno trošku iný vstup, možno trošku iné uvedenie zvlášť, keď sme to dokázali narežírovať tak, aby sa začínalo dnes o 9.00 hodine, v najvýhodnejšom čase, kedy sú tu všetky médiá a podobne. Ale ešte raz hovorím, je to na zváženie, len myslím si, že zasluhovalo to trošku iný úvod.

    Dovoľte mi spočiatku trošku tak všeobecnejšie, ale hneď po dvoch, troch vetách budem už konkrétny, pretože aj to všeobecné, ktoré poviem v úvode, veľmi úzko súvisí s tým, o čom budem hovoriť ďalej.

    Dovolím si konštatovať, že Zákonník práce, o ktorom rokujeme, je skutočne ďalším typickým produktom tejto koaličnej vlády. Základná charakteristika nielen pri tomto, ale aj pri ďalších krokoch kabinetu Roberta Fica by sa dala zhrnúť do konštatovania dvoch pojmov nekvalifikovanosť a ideologická obmedzenosť.

    Poslednou demonštráciou, a to sú tie dve, tri vety, ktorými zdanlivo odbočím, ale veľmi s tým úzko súvisia, poslednou demonštráciou, ktorá toto, dá sa povedať, už pravidlo potvrdila, bol aj výkon predsedu vlády pri otváraní Tunela Sitiny, keď tvrdil, že v prepočte na meter ide o najdrahší tunel na svete. Samozrejme bez toho, aby vedel, že do ním spomínanej ceny treba zahrnúť aj ďalšie veci, ktoré sa urobili, príjazdové cesty a podobne. Nakoniec stačilo si prečítať odbornú tlač z pondelka k tejto téme, ktorá to veľmi jasne vysvetlila a už to porovnanie s inými krajinami bolo podstatne iné.

    Ale niekedy stačí bublinu iba vypustiť, čo na tom, že to nie je pravda, teda nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť a dodám k tomu aj vedomé zahmlievanie faktov.

  • Áno, pán poslanec. Uplynul čas určený na dopoludňajšie rokovanie Národnej rady. Ďakujem vám veľmi pekne. Budete pokračovať o 14.00 hodine. Vyhlasujem do 14.00 hodiny prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o Zákonníku práce a dokončí svoje vystúpenie pán poslanec Prokopovič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážených pár kolegov, pani kolegyňa, pokúsim sa vyrovnať s tým hendikepom v prázdnej miestnosti, lebo mám pocit, že hovorím do vetra, ale pokúsim sa predniesť tie argumenty, lebo verím, že budú zaznamenané do análov Národnej rady v rámci tejto rozpravy, a teda nepovažujem to za zbytočné.

    Pred obedňajšou prestávkou som hovoril vo svojom úvode v pár vetách o tom, že podľa môjho názoru Zákonník práce, o ktorom rokujeme, je ďalším typickým produktom tejto vlády, ktorej základnou charakteristikou krokov by sa dala, alebo základná charakteristika krokov by sa dala zhrnúť do konštatovania nekvalifikovanosť a ideologická obmedzenosť.

    Spomínal som aj to, že poslednou demonštráciou, ktorá toto, dá sa povedať, už pravidlo potvrdila, bol aj výkon pána predsedu vlády pri otváraní tunela Sitina, keď tvrdil, že v prepočte na meter ide o najdrahší tunel na svete a, samozrejme, nie je to pravda, pretože neboli zobraté do úvahy všetky okolnosti, ktoré pri výstavbe boli, nakoniec pondelková odborná tlač to jasne vyvrátila. Sú tam aj tabuľky z ostatných krajín, ktoré jasne hovoria o tom, že to nie je pravda. Čo však na tom, že to nie je pravda, stačí bublinu vypustiť a už to ide. Teda, ako som spomínal nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť a dodám k tomu aj vedomé zahmlievanie faktov. Prepáčte mi toto odbočenie, nehovoril by som o ňom, ak by som nebol presvedčený, že vyššie popísaný postup a princíp sa premietol aj do kvality dnes prerokovávaného materiálu.

    Chvalabohu, a bolo to už predo mnou tiež povedané, katastrofu, ktorou by bol pôvodný návrh z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa podarilo z väčšej časti zažehnať a dnes rokujeme už skutočne len o torze tohto s veľkým humbugom ohlasovaného zákona roka.

    Napriek tomu musím upozorniť na viaceré prejavy ideologickej obmedzenosti, ktorá sa podpísala pod viaceré kritické miesta tejto novely. Tým prvým a myslím si, že najväčším je vôbec nezmyselnosť toho, že tu a teraz tento zákon vôbec riešime. Nejde totiž o nič iné než o ďalšiu zbytočnú deformáciu, ba v niektorých prípadoch, dovoľte mi za výraz, ospravedlňujem sa, až bastardizáciu toho, čo dobré funguje a funguje veľmi dobre.

    Dámy a páni, ak dnes hovoríme o rekordných číslach v nezamestnanosti, tak je to popri príchode investorov a otvorení sa Únie práve aj vďaka pružnému doterajšiemu Zákonníku práce.

    Pri čítaní dôvodovej správy a aj vystúpeniach viacerých v úvodzovkách obhajcov tohto právneho predpisu v médiách sa nemôžem ubrániť pocitu, že ruku, ktorá písala tento návrh zákona, viedla nenávisť. Priam by sa dalo povedať až triedna nenávisť. Navrhovatelia, teda vláda vychádzajú z podľa mňa nesprávnej premisy o zlých zamestnávateľoch a nesvojprávnych utláčaných zamestnancoch. Z tejto filozofie vychádza aj celá novela návrhu Zákonníka práce. Avšak, dámy a páni, to už zďaleka nie je obraz dnešného Slovenska, aj keď nemožno poprieť, že čierne ovce sa nájdu všade.

    Typickým príkladom ideologickej zaslepenosti je toporná snaha potrestať nehodných zamestnávateľov, ktorí údajne masovo nútia zamestnancov do zmeny svojho pracovného pomeru na obchodné zmluvy a, samozrejme, v záujme ľudu v duchu najlepších zásad sociálneho inžinierstva rovno zakážeme ľuďom takto pracovať, teda robiť na živnosť a poskytovať svoje služby zamestnávateľom bez toho, aby sme sa ich spýtali, či to chcú, alebo či to nechcú.

    Vážené dámy a páni z koalície, nanovo idete zadefinovať závislú prácu, čím by sa každý, na koho by vychádzali tieto definície, musel vrátiť do pracovného pomeru, a to opäť podotýkam, bez ohľadu nato, či to chce, alebo či to nechce.

    Ja si myslím, že ľuďom treba dať voľnosť, oni najlepšie sami vedia, čo je pre nich dobré. Prosím vás, nepodceňujte tých, záujmami ktorých sa toľko oháňate. Robotníci nie sú, ako tu zaznelo v jednom vystúpení aj v prvom čítaní, môžeme si to pohľadať a myslím si, že kto chce si prečítať, môže si to prečítať aj na webovej stránke SMER-u, že robotníci sú nevzdelaní ľudia, ktorí si nedokážu spočítať, čo je pre nich dobré a čo je výhodnejšie. Ja osobne som presvedčený, že oni to veľmi dobre vedia a podľa toho sa aj správajú.

    Treba si však priznať pravdu. Vy potrebujete mať čo najviac ľudí v pracovnom pomere aj preto, aby ste ich mohli v pracovnom pomere nútiť do odborov a podľa nezmysleného kľúča si prepočítať aj viac platených odborárskych funkcionárov, a tým plniť svoje záväzky voči týmto odborárskym bosom za ich pomoc pri voľbách. Tak to povedzme rovno a nezahmlievajme tento fakt a pravdepodobne aj jeden z hlavných motívov vášho konania.

    Vážená pani ministerka, pani poslankyne, páni poslanci z koalície, dnešné Slovensko, na ktorom už začíname pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nie je miestom pre zametanie s ľuďmi. Myslel niekto z vás nato, ako zneistenia a prekážky v zamestnávaní živnostníkov zasiahnu do existencie malých podnikov? Má podľa vás malá stavebná firma nato, aby zamestnala všetky profesie? Alebo je cesta to, aby si najala na konkrétnu prácu, na konkrétne projekty aj na dlhodobo živnostníka? Myslím si, že posledné roky dali na túto otázku jasnú odpoveď. Prečo sa teda tvárime, že zamestnávanie v pracovnom pomere je čosi absolútne krištáľovo čisté, čo ochráni zamestnanca a na druhej strane obchodný vzťah nie? Tu predsa nejde o žiadne bezprávie, ale o zmluvný vzťah uzatvorený podľa platných zákonov. A keď som už pri zákonoch, trošku taký príklad. Prosím vás, nevymýšľajme dynamit, ten už objavil dávno pred nami, myslím, pán Nobel. Rovnako nevymýšľajme definície závislej práce. V zákone o dani z príjmu napríklad predsa máme už niekoľko rokov zadefinované, čo je príjmom zo závislej činnosti a čo je príjmom z podnikania.

    Analogicky teda možno považovať všetky práce, za ktoré občan dostáva príjem zo závislej činnosti, za závislú prácu. Ak je táto definícia dostatočná a prehľadná pre daňovú správu, mala by stačiť aj pre oddelenie podnikania závislej činnosti pre potreby Zákonníka práce bez toho, aby sme ľuďom zväzovali ruky a vnášali do fungujúceho systému chaos.

    A keď som už pri definícii závislej práce, pýtam sa. Čo ak občan spĺňa i podmienky pre podnikanie podľa živnostenského zákona, ale zároveň aj vami presadzované podmienky pre definíciu závislej práce? Čo potom bude ten občan? Živnostník, podnikateľ, zamestnanec a zase sme pri tej základnej otázke. Prečo mu nedáme možno samému sa rozhodnúť, ako chce fungovať. Opäť sa pýtam, prečo si mnohí myslíte, že vy to viete lepšie ako on.

    V prvom čítaní moja kolegyňa z poslaneckého klubu SDKÚ – DS pani exministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová, myslím si, že o ktorej fundovanosti a odbornosti nikto nepochybuje, navrhovala, aby sa v súvislosti so závislou prácou ponechala doterajšia dikcia, ktorá zakazuje akúkoľvek formu diskriminácie zamestnanca. Ak vám to nestačí, nemám nič proti tomu, naformulujme to aj adresnejšie a priamejšie, trebárs, aby všade tam, kde to bude jedna zo strán požadovať, musel byť povinne zavedený zamestnanecký pomer. Nech to bude v zákone. Ale ešte raz, prosím vás, nerobme to nasilu tam, kde to obidvaja nechcú a kde je pre nich takýto obchodný vzťah vzájomne výhodný a sú s nimi aj spokojní. To je aj odpoveď na to, čo som vo faktickej poznámke hovoril smerom k pánovi poslancovi Haleckému.

    A teraz, vážené dámy a páni, dovolím si načrtnúť podľa môjho názoru, čo sa môže stať, alebo čo sa stane, alebo ako sa podľa môjho názoru zachovajú živnostníci, podnikatelia či zamestnávatelia, je jedno, ako ich nazveme, ak ich prinútime meniť doterajší spôsob ich vzájomných vzťahov tým, že ich donútime namiesto ľudovo povedané „podnikanie na živnosť“ riešiť tento vzťah pracovnoprávnym vzťahom.

    Uvediem to na jednoduchom príklade. Je to úplne jedno, či to bude murár, či to bude kuchár, alebo predavač v obchodnom centre. Je to úplne jedno. Povedzme, že majú medzi sebou s druhou stranou uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej ten príslušný murár, kuchár a podobne bude poskytovať služby a bude fakturovať mesačne druhému živnostníkovi či podnikateľovi dohodnutú mesačnú odmenu napríklad 20-tisíc korún. Tak to funguje v mnohých prípadoch. Pre poskytovateľa služieb je to výhodné a povime hneď prečo. Sám si odvádza odvody do poistných fondov, ale čo je dôležité, môže si podstatne viac rozšíriť počet odpočítateľných položiek, ktorými ovplyvňujú výšku daňového základu, a teda, samozrejme, aj budúce odvody do fondov. Je to výhodné aj pre prijímateľa služieb, pretože tým, že vyplatí určitú dohodnutú sumu, odpadajú mu problémy so zúčtovaním, s odvodením poistného, s riešením ďalších osobných výdavkov pracovníka a podobne. Je to teda obojstranne výhodné.

    Ja sa teraz pokúsim načrtnúť, čo sa môže stať, ak im tento vzťah zakážeme a prinútime ich, aby tento vzťah medzi sebou, ktorý funguje na základe Obchodného zákonníka, riešili pomerom zamestnávateľ – zamestnanec. Verím, že nikto nie je taký naivný, aby si myslel, že v takomto prípade, ak si medzi sebou fakturovali 20-tisíc korún, že teraz tým, že Zákonník práce zamedzí takúto možno vzťahov, že prijme ho do pracovného pomeru a dá mu 20-tisíc korún. To určite, samozrejme, nie.

    Po prvé. V tom najlepšom prípade, ak mu odráta z toho všetkého odvody do fondov, ak mu odráta všetky výdavky, ktoré má s ním aj v súvislosti s dovolenkou, povedzme ďalšie osobné náklady, vyjde mu hrubá mzda možno 12, možno 14-tisíc korún. Skôr tých 12. Ak mu potom odpočíta v ďalšom zúčtovaní aj odvedenú daň zo mzdy, pracovník dostane mesačne okolo 10-tisíc korún bez možnosti ovplyvniť túto výšku. To je však ten ideálny prípad, keď ten živnostník alebo podnikateľ bude poslušne postupovať podľa schválenej právnej normy.

    Omnoho pravdepodobnejšie je, a to poznám z praxe, ktorú som za roky, keď som v živnostníckom a podnikateľskom hnutí pôsobil, omnoho pravdepodobnejšie je, že dá zamestnancovi minimálnu mzdu, čo my nemôžeme ovplyvniť, a zvyšok mu vyplatí tzv. cash. Teda ideme ho vedome nabádať k tomu, aby hľadal cestičky a formy, ako obísť podľa môjho názoru také nezmyselné dikcie zákona tak, aby to bolo pre neho, ale aj pre zamestnanca, lebo ten tým pádom dostane, samozrejme, viac, aby to bolo preňho výhodné.

    Tretí spôsob, čo sa môže stať, ak im zamedzíme tento obchodný vzťah, je ten, že zmluvu zruší a do žiadneho pracovného pomeru ho nezoberie. A bude sa robiť načierno, ako sa to ešte pred niekoľkými rokmi robilo, štát príde o odvody, dane, ale čo je na tom najhoršie, je to, čo som spomenul, že sa opäť bude iniciovať návrat časov, o ktorých sme si mysleli, že sú už dávno za nami, aby živnostníci, podnikatelia, zamestnávatelia museli hľadať spôsoby, ako obchádzať zákon, ako hľadať spôsoby daňových a odvodových únikov v záujme svojho prežitia. Áno, dámy a páni, myslím si, že práve toto vami navrhovaná novela v oblasti závislej činnosti môže vyvolať.

    A je tu potom ešte jedna štvrtá možnosť, čo sa môže stať, ak takáto zmluva im zo zákona nebude možná, je tá, že aj to pracovisko na poskytovanie príslušných služieb, opäť je to jedno, či ide o murára, kuchára a predavača a ďalších, bude prispôsobené tak, aby spĺňalo podmienky živnostenského zákona na podnikanie, teda bude spĺňať podmienky sústavnej činnosti, pod vlastným menom za účelom zisku a podobne, to znamená, že bude spĺňať všetky podmienky živnosti. Zakážeme mu v takomto prípade uzatvoriť obchodnú zmluvu medzi riadnymi subjektmi podnikania?

    Tak to sú, vážené dámy a páni, iba niektoré možnosti, ktoré prijatie navrhovanej novely Zákonníka práce vyvolá. A dovolím si tvrdiť, že toto sú ešte tie lepšie prípady. Úplne najhoršie však, čo sa môže stať, je to, že budeme mať silné, šťastné, spokojné odbory, že budeme mať uvedomelých organizovaných zamestnancov, len mnoho z tých zamestnancov nebude mať kde pracovať. Lebo takéto návrhy, novely či právne normy, ako je aj tento navrhovaný Zákonník práce, likvidujú zamestnávateľov z radov živnostníkov a malých a stredných podnikateľov. Ale možno aj o to niekomu ide. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Prokopoviča pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Nachtmannová, pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa tu nie je prítomná, ďalej pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja začnem tým, čo ste, pán poslanec, povedali o 11.58 hodine. Kde je pán predseda vlády, kde sú všetci členovia vlády. Veľmi dobre viete, že dnes zasadá vláda. Myslím, že tento fakt je známy každému.

    Ďalej, čo som si poznačila, a to boli posledné vaše slová dopoludnia, že tento zákon je typickým produktom tejto koaličnej vlády a posledné slová a vedomé zahmlievanie faktov. Tu by som opäť nesúhlasila, pretože práve z vašej strany sa počas diskusie tu na pôde parlamentu fakty neustále zahmlievajú. Realita sa podáva úplne inak, ako je v Zákonníku práce nakoncipovaná.

    Hovorili ste, že ten návrh zákona, ktorý bol v prvom čítaní, by bol katastrofou a že teraz z neho zostalo len torzo. S tým tiež nesúhlasím. Rovnako ste povedali, že súčasne platný Zákonník práce funguje dobre. Povedzte to učiteľom, ktorých príklad som spomenula dopoludnia vo faktickej poznámke, ktorí k 30. 6. dostávajú výpovede a od 1. 9. sú znovu prijímaní do pracovného pomeru. Neustále reťazenie pracovných pomerov. Títo učitelia dva mesiace ako majú fungovať, ako žiť? Povedzte im, že tento Zákonník práce funguje dobre. Teda myslím tým pôvodný Zákonník práce. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo vašom vystúpení ma zaujala poznámka, že investori prišli na Slovensko aj preto, že tu bol flexibilný Zákonník práce. Ja chcem povedať, že investori na Slovensko prichádzali po roku 1989, keď nebol taký flexibilný Zákonník práce a ten nastúpil len po Kaníkovej novele v roku 2004.

    Podľa môjho názoru investori na Slovensko prišli aj preto, že tu bola kvalifikovaná pracovná sila za nízke mzdy. To bol hlavný dôvod, prečo investori na Slovensko išli, lebo naozaj naši vzdelaní ľudia pracovali za nižšie mzdy ako v krajinách Európskej únie.

    Po druhé. To, čo ste tu tvrdili, že ako živnostníci prídu o živnosti a nebudú môcť ďalej podnikať atď., to absolútne nie je pravda.

    Ja si myslím, že aj pani ministerka vo vystúpení aj vo viacerých vystúpeniach odznelo to, že my chceme chrániť ľudí, ktorí boli nútení ísť na životnosť, vykonávať túto prácu pre zamestnávateľa. Nič sa v podstate nezmenilo, len naozaj možno mali tú vyššiu mzdu, ale chceme chrániť tých ľudí preto, aby mali zabezpečené odvody, aby mali zabezpečené dávky. Ja sa stretávam s takými ľuďmi, ktorí takto na živnosť podnikali, nerobili si odvody, a keď sú chorí, alebo pôjdu do dôchodku, som zvedavá potom, ako vás budú chváliť zato, čo ste vyprodukovali.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, nielen vy, ale aj predchádzajúci predrečníci z vašej strany strašia verejnosť a zavádzajú verejnosť. K zamestnanosti len toľko, pretože stále hovoríte, že tento Zákonník práce, ak bude schválený, bude mať vplyv na zamestnanosť. Takže myslím si, že tento predložený Zákonník práce v podobe, ako ho vláda predkladá do parlamentu, nebude mať rozhodujúci vplyv a ak, tak iba v minimálnej miere na podnikateľskú úspešnosť firiem.

    Ak má firma zabezpečený odbyt, ak sa jej darí, ak má potrebný kapitál, tak zamestnanci nie sú pre firmu príťažou. Svedčia o tom nakoniec aj zisky jednotlivých firiem, ktoré prišli na naše územie za posledné roky. Naopak tam, kde tieto podmienky nie sú, došlo k rušeniu pracovných miest a nepomohol tomu ani doteraz platný liberálny tzv. Kaníkov Zákonník práce. To dokazuje, že vývoj zamestnanosti ovplyvňovali ekonomické, a nie sociálne ukazovatele. Takže nakoniec si myslím, že Zákonník práce nie je a vôbec nebude prekážkou v zamestnanosti, skôr by mal mať vplyv na kvalitu pracovného vzťahu.

    A ešte jedna poznámka. Diskusia ešte v parlamente nie je skončená, nevieme, ako dopadne hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch a v priebehu dňa sa už na aktuálnych internetových stránkach denníkov objavujú palcové titulky, ktoré podsúvajú strašiaka do mysle ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Veľmi rýchlo, telegraficky, aby som zvládol.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, dnes zasadá vláda, ja som štyri roky každú stredu zasadal vo vláde, ale keď sa tu niečo dôležité robilo, boli sme stále rozdelení, ktorých môžu zastúpiť štátni tajomníci, ak tam nemali svoje materiály, a títo sme sedeli tu. Čiže toto neprijímam.

    Čo sa týka zahmlievania faktov. No, to je otázka do diskusie. Vy tvrdíte jedno, my tvrdíme iné a my vám nemáme za zlé, alebo vám nezazlievame, že sa snažíte obhájiť svoj názor, tak buďte taká láskavá, nechajte aj nás, aby sme mali právo hovoriť svoj názor a ho aj obhajovať.

    Čo sa týka reťazenia pracovných pomerov. O tom som sa ani slovíčkom vo svojom vystúpení nezmienil. Chcel by som len na margo toho, čo ste hovorili, povedať, že ma veľmi mrzí a platí to aj pre ostatných, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som nepočul ešte jedného, žeby vystúpil a povedal, som živnostník, podnikateľ, poznám to a takto to bude. Ste lekári, učitelia, všetci, len nikto zatiaľ nevystúpil, že je živnostník a že to pozná na vlastnej koži. Ja to poznám, pani poslankyňa, na vlastnej koži, lebo ja som to prežil 9, 10 rokov presne toto, a teda dovolím si povedať, že viem, čo bude nasledovať.

    Pani poslankyňa Laššáková, investori, že neprišli kvôli Zákonníku práce. Ja som povedal vo svojom vystúpení, a citujem poslednú vetu, „dámy a páni, ak dnes hovoríme o rekordných číslach nezamestnanosti, tak je to popri príchode investorov a otvorení sa Únie aj práve vďaka pružnému Zákonníku práce“. Čiže znižovanie rekordných čísiel v nezamestnanosti.

    Pán poslanec Senko, veľmi krátko. Že tento Zákonník práce nebude mať vplyv a hovoríte to tým, že sú tu firmy, ktoré majú veľké zisky. Áno, ale veď robia podľa Zákonníka práce, ktorý platí doteraz. Firmy, ktoré sem idú, pokojne si môžete u pána ministra Jahnátka na ministerstve hospodárstva prediskutovať a o čo sa zaujímajú, keď sem idú. Jedno z prvých ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kvorka a pripraví sa po ňom pán poslanec Frešo.

    Pán poslanec Kvorka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už v príhovoroch, ktoré tu zazneli hlavne z radov opozície, je potrebné si povšimnúť, že kto aký má postoj k tejto novele prerokúvaného Zákonníka práce. Jednoducho hovoria sa tu reči také, že je to, dovolím si to prečítať „nekvalifikovanosť, ideologická obmedzenosť, je to nezmysel, že tento Zákonník práce sa prerokúva“, to sú slová posledného, ktorý tu vystupoval predo mnou, pána poslanca Prokopoviča, ktorý si dovolil hovoriť aj o robotníkoch, čo ja neviem, či im rozumie, ale ja by som si povedal, že ja im asi rozumiem.

    No, tak by som sa spýtal, pán poslanec Prokopovič, kto tých robotníkov má obhajovať, kto má ich záujmy a práva hájiť, keď novelizáciou Kaníkovho Zákonníka práce boli obmedzené, a jednoducho títo ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty tejto spoločnosti, majú byť postavení teraz pred čosi, čo sa radí, nechcem sa vyjadriť k čomu.

    Jednoducho preto si myslím, že je potrebné robiť tento Zákonník práce a tá predstava toho katastrofického scenára, že čo sa zase udeje, keď nadobudne právoplatnosť tento Zákonník práce. Nuž, tá bude mať asi výsledok, si dovolím tvrdiť, taký, pán poslanec, ako ste tvrdili, keď sme vyhrali voľby, vstúpili sme do vlády a hovorili ste o tom, že to tu zanikne v priebehu mesiaca alebo dvoch. Lebo my to nevieme, pretože všetko dokážete robiť len vy. To len tak na úvod a z tohto dôvodu si ja dovolím aj poukázať na niektoré smernice Medzinárodnej organizácie práce.

    Dovolím si hovoriť aj o odboroch, ktoré sú aj v západných krajinách Európskej únie uznávané a zaužívané. Predsa, preboha, zamestnávateľské rady, ktoré ste vy postavili a ktoré si v konečnom dôsledku volia práve tí majitelia zamestnávateľov, nebudú obhajovať záujmy týchto robotníkov, ktorí to potrebujú, a týchto ľudí, ktorí vytvárajú tieto hodnoty.

    Z toho dôvodu je potrebné, aby odbory boli, aby mali svoje právomoci a aby sa zastávali týchto ľudí v rámci rôznych vecí a vyjednávaní, ktoré sú potrebné a ktoré si oni nemôžu dovoliť urobiť, pretože situácia, bohužiaľ, je dneska taká, že keby pristúpili k svojej obhajobe, pravdivej a spravodlivej obhajobe, ktorá je v mnohých prípadoch taká potrebná, tak po skončení tohto by mali tzv. padáka. Odbory sú tu nato, aby zaujímali tieto stanoviská, aby k tomu prikračovali.

    Rokovanie o návrhu novely Zákonníka práce v mnohých prípadoch sprevádza populizmus, ba občas dokonca sa tu vyslovovali aj rôzne nepravdy. Je zrejmé, že sú zamestnávatelia, ktorí bránia takýmto jeho zmenám, ktoré by z neho spravili vyspelý a moderný európsky zákon. Príkladom je tvrdá kritika ustanovenia, ktorým by vo veľkých podnikoch vznikla pozícia uvoľneného odborárskeho funkcionára, teda takého, ktorého bude platiť zamestnávateľ. V legislatíve európskych krajín je to pritom bežne zaužívané.

    Takzvaná a tu už mnou spomínaná Kaníkova novela Zákonníka práce vytvorila podmienky na prisvojovanie si nezaplatenej práce prevyšujúcej hodnotu jej pracovnej sily. Vytvorila podmienky na dumpingovú cenu práce na trhu práce. Zakotvila sociálnu neistotu zamestnanca a vytvorila podmienky na vytváranie strachu pre každého, kto by chcel proti tomuto protestovať. Áno, platný Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi, aby so zamestnancom zaobchádzal v mnohých prípadoch len ako s výrobným faktorom.

    Preto SMER – sociálna demokracia si vo svojom volebnom programe a v spoločnom vládnom programe vytýčila zásadu, aby pracovné podmienky na Slovensku boli ľudské, dôstojné, nediskriminačné a aby odmena za prácu zodpovedala aspoň základnej reprodukcii síl zamestnanca a aby umožňovala jeho ľudskú kvalitu života, a preto sa navrhuje táto novelizácia Zákonníka práce.

    Ak obhajujeme nedôstojné pracovné podmienky zamestnanca, vyplácanie mzdy zamestnancovi, nezodpovedajúce rozsahu a kvalite výkonu jeho práce, svojvoľné ukončenie pracovného pomeru zamestnanca zo strany zamestnávateľa, opakované uzatváranie pracovného pomeru na dobu určitú, zle zabezpečená ochrana a bezpečnosť pri práci zamestnanca alebo živnostníka, minimálna sociálna istota zamestnanca, prisvojovanie si nároku zamestnanca zamestnávateľov na dovolenku, na jeho dávku PN, na náhradu za úraz, chorobu z povolania, neplatenie odvodov zamestnávateľa, zamestnanca do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, vymáhanie náhrady škody zamestnávateľom od zamestnanca na základe inventúry, o ktorej tento zamestnanec v mnohých prípadoch ani nevedel.

    Vážení, toto sú zlé ustanovenia v terajšom Zákonníku práce, ktoré je potrebné touto novelizáciou zmeniť. Áno, platným Zákonníkom práce sú v mnohých prípadoch porušované ústavné práva a slobody občanov. Občan sa nemôže podľa čl. 46 ústavy domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde a na inom orgáne Slovenskej republiky, pretože už dopredu sa mu toto právo odníma tým, že sa poukazuje na to, že jeho pracovné práva sú upravené týmto Zákonníkom práce.

    Pozastavím sa pri pozícii uvoľneného odborárskeho funkcionára, ktorá je v legislatíve európskych krajín zaužívaná. V členských krajinách Európskej únie je platenie odborárskych funkcionárov vyplácané z peňazí podnikov. Väčšinou je to tak, že ak je nejaký pracovník zvolený za odborárskeho funkcionára alebo za zástupcu zamestnancov, zákon mu priznáva nárok na určité platené voľno. Vymedzuje mu ten istý týždenný čas alebo mesačný, na ktorý ho v rámci pracovného času musí zamestnávateľ uvoľniť z práce, aby sa mohol venovať tomu, čomu sa ako volený zástupca zamestnancov venovať má. Takémuto človeku prislúcha plat, ako by stále pracoval na svojom pôvodnom mieste bez ohľadu nato, že významnú časť svojho pracovného času trávi inou odborárskou činnosťou v rámci záujmu zamestnávateľov.

    Zákony mnohých európskych krajín dokonca poskytujú platené voľno zástupcom zamestnancov ako celku, takže túto časovú dotáciu je možné kumulovať, čím sa dosiahne, že jeden alebo niekoľko zamestnancov sa bude plne venovať výhradne odborárskej činnosti, a to je už presne to, čo v tejto novele Zákonníka práce navrhujeme.

    Členské krajiny Európskej únie si pritom takéto posilnenie obrovských práv nevycucali z prsta, ale vychádzajú z celosvetovo platných medzinárodných dohôd. Príkladom je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov podniku č. 135/1971. Podľa jeho prvého článku nesmú byť odborárski funkcionári alebo iní volení zástupcovia zamestnancov pod hrozbou prepustenia, ak konajú podľa platných zákonov kolektívnych zmlúv alebo iných spoločne dohodnutých a platných úprav. Všetci vieme, že tieto medzinárodné dokumenty nespĺňame.

    V súvislosti s týmto dohovorom upozorňujem na jeho čl. 5. Podľa neho nesmú byť volení zástupcovia zamestnancov zneužívaní na oslabovanie postavenia odborových organizácií, ak tie v podnikoch pracujú. U nás sa to týka tzv. zamestnaneckých rád, ktoré práve ako silnú protiváhu odborom presadil v predchádzajúcej novele Zákonníka práce vtedajší minister práce Ľudovít Kaník.

    Kaníkova novela porušila spomínaný článok dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, lebo pri súbežnom pôsobení odborov a zamestnaneckých rád v podniku dala väčšie kompetencie zamestnaneckým radám, ktoré však na rozdiel od odborov nie sú združeniami občanov, a teda nespadajú pod právo na združovanie, na ktorom je koncipovaná Medzinárodná organizácia práce a ktorá je obsiahnutá aj v dokumentoch Európskej únie a aj v slovenskej ústave. Nič na tom nemení ani fakt, že hoci dohovor č. 135 bol prijatý už v roku 1971, Slovenská republika ho dodnes neratifikovala.

    Na jednej strane sa jeho ratifikácia plánuje, na strane druhej tento dokument predstavuje pohľad na kultúru tripartitných vzťahov, ktoré by mali členské krajiny OSN a Medzinárodnej organizácie práce rešpektovať. Medzinárodná organizácia práce je totiž špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a členom OSN Slovensko je.

    Ešte konkrétnejšie ako spomínaný dohovor je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o ochrane a uľahčení podmienok na činnosť poskytovaných zástupcom pracovníkov podniku č. 143/1973. To síce nemá charakter medzinárodnej zmluvy, a preto ani nepodlieha ratifikácii, ale členské krajiny OSN by ho mali brať do úvahy pri formovaní svojej pracovnej legislatívy. A európske krajiny to aj robia. Tento dokument napríklad odporúča, aby pod istou pracovnoprávnou ochranou boli aj ľudia, ktorým sa skončil mandát voleného zástupcu zamestnancov. Ide najmä o to, aby sa mohli vrátiť na svoje pôvodné pracovné miesta. Za samozrejmosť sa považuje aj odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce č. 143 a v pomerne veľkom rozsahu sa venuje vytváraniu podmienok, ktoré by mali mať zástupcovia zamestnancov vytvorené.

    V čl. 10 sa napríklad uvádza: „Zástupcom pracovníkov v podniku by sa mal poskytovať potrebný čas uvoľnenia z práce bez straty mzdy alebo sociálnych dávok a sociálnych výhod, aby mohli vykonávať svoje funkcie zástupcov v podniku. Alternatívou môže byť uvoľnenie takéhoto pracovníka jeho nadriadeným, ak o to požiada z konkrétneho dôvodu.“ Odporúčanie pritom ide ešte ďalej, aby nebolo pochýb o tom, že rozsah činnosti zástupcov odborov nemožno chápať len úzko ako riešenie konkrétnych problémov podniku. Aby zástupcovia pracovníkov mohli účinne vykonávať svoje funkcie, mal by sa im poskytovať aj nevyhnutný čas na uvoľnenie z práce na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch atď. Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena SMER-u – sociálna demokracia za predvolebnú podporu, ako stále a stále opakuje naša opozícia, a nie je to návrat do minulosti.

    Pretože hoci uvádzané dokumenty Medzinárodnej organizácie práce sú staré už vyše 30 rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, ale aj kapitalistické krajiny. A je veľavravné, že práve mnohé z nich ich na rozdiel od našej krajiny aj ratifikovali alebo ich odporúčania a ustanovenia aj bez ratifikácie jednoducho premietli do národnej legislatívy.

    Vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom novelizácie Zákonníka práce je premietnuť programové vyhlásenie vlády do konkrétnej praxe. Harmonizovať európsku legislatívu správnym systémom Slovenskej republiky a reagovať na potreby aplikačnej praxe. Ak vychádzame striktne z cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, malo by byť jednoznačnou snahou pripravovanej novely Zákonníka práce upraviť vzťahy medzi zamestnancami, zástupcami zamestnancov a zamestnávateľmi tak, aby novela prispela k zvýšeniu zamestnanosti a zabezpečeniu flexibility trhu práce. Vieme, že nezamestnanosť prináša mnoho problémov. Tak pre vládu krajiny, jej ekonomiku, ako aj pre jednotlivých ľudí. Verejnosť, zamestnávatelia a zamestnanci preto citlivo vnímajú všetky zmeny súvisiace s touto témou, zmenu platného Zákonníka práce nevynímajúc. A preto je táto novelizácia Zákonníka práce potrebná.

    Účelom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov, posilniť právnu úpravu závislej práce a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním z pracovného pomeru. Mení sa tu, samozrejme, aj zastúpenie zástupcov odborov.

    Zákonník práce určuje základné princípy fungovania vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

    Novela Zákonníka práce sa dotýka najmä úpravy pracovnoprávnych vzťahov v podnikateľskom prostredí. Jedným zo zámerov je novelou odstrániť zneužívanie zamestnávania na živnosť, to sú tzv. vynútené živnosti. Ide o situácie, kedy zamestnávateľ využíva svoje postavenie a núti zamestnancov pracovať na živnosť v situáciách, keď má ísť o klasický pracovný pomer.

    Zmeny navrhované v Zákonníku práce budú mať vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny dopad na zamestnanosť. Za pozitívum môžeme považovať zavedenie nových pružných foriem zamestnávania, ktorými sa zvýši konkurencieschopnosť medzi podnikateľskými subjektmi.

    Novela Zákonníka práce sa posilňuje flexibilitou pracovnoprávnych vzťahov, a to tým, že sa navrhuje upraviť princípy práce mimo pracoviska zamestnávateľa s využitím informačných technológií, tzv. telepráca.

    Spresní sa garancia rovnakej mzdy muža a ženy, zvýši sa ochrana práv zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas, zvýši sa ochrana zamestnancov pred nedôvodným prepúšťaním, zamestnancovi sa zaručí nárok na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej lehoty.

    V § 96 Zákonníka práce v súlade s pripravovaným návrhom smerníc Európskej únie o pracovnom čase precizuje sa platenie dovolenky atď.

    Novelizácia Zákonníka práce má celý rad dopadov a možno ju posudzovať z viacerých aspektov. Posudzovať možno nielen dopad na zamestnanosť, ale aj na celkové ekonomické prostredie, na podmienky podnikateľského prostredia, dopady na verejné financie, dopady na postavenie zástupcov zamestnancov a predovšetkým na práva zamestnancov v zamestnaní.

    Novelizácia Zákonníka práce má charakter spresňovania a precizovania súčasných podmienok. Súčasťou novelizácie je aj celý rad opatrení, ktoré znamenajú implementáciu smerníc Európskej únie a medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ochrany zamestnancov, ktoré nadobudnú z dlhodobého hľadiska celkom pozitívny vplyv a zvýšenie pružnosti trhu práce a ochrany práv zamestnancov a zamestnávateľov.

    Vzhľadom na poukázaný celý rad zmien smerníc Európskej únie a medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ochrany zamestnancov plne podporujem predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a prosím vás svojím hlasom o podporu v prospech navrhovanej novely Zákonníka práce. Ďakujem za pozornosť aj za váš hlas. (Potlesk).

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kvorku pán poslanec Prokopovič, pán poslanec Halecký, pán poslanec Novotný, pán poslanec Frešo, pán poslanec Minárik a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Prokopovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Kvorka, vyjadrím sa k tej prvej časti vášho vystúpenia, lebo priznám sa, ten druhej časti, aj keď bola popretkávaná citátmi z diel klasikov a veľká časť bola vybratá aj z dôvodovej správy k zákonu, niektorým veciam som skutočne nerozumel.

    Takže k tej prvej časti, čo ste hovorili. Ja si myslím, že je potrebné, ako som aj v predchádzajúcej reakcii na faktické poznámky povedal, treba pozorne počúvať, čo poviem. Ja som ani slovo proti robotníkom nepovedal. Ja som robotníkov spomenul v jednej vete, ktorá znela: „Robotníci nie sú nevzdelaní ľudia, ktorí si nedokážu spočítať, čo je pre nich výhodnejšie.“ Práve naopak. Ja som ich vysoko vyzdvihol. Ja si robotníkov veľmi vážim a mám mnohých priateľov a začínal som aj v závode, kde bola prevaha robotníkov. Takže neobviňujte ma z niečoho, čo som nepovedal. Práve naopak.

    A čo sa týka zamestnávania na tú nútenú živnosť. No, pri 8,5-percentnej nezamestnanosti už nie je tak, že desiati stoja a čakajú, keď toho zamestnávateľ vyhodí, tak desiati stoja. Dnes je už problém v mnohých regiónoch vôbec dobrého pracovníka zohnať. A keď niekto nechce robiť, nech to odmietne. Nech to odmietne druhý, tretí za ním a ten zamestnávateľ nebude mať inú možnosť, ako s ním uzatvoriť pracovný pomer. A to som aj navrhoval vo svojom vystúpení. Nech to tam bude, ak chce.

    A na záver. Z celého vášho vystúpenia mi tak trošku pripadala tak ani nie nenávisť, skôr taká zášť voči zamestnávateľom.

    Pán poslanec, ja vám radím, ak ste robotník, zoberte si do ekonomického prenájmu to, na čom robíte, zoberte si úver, dajte do zálohy svoj dom, svojich rodičov, možno súrodencov, začnite tak, ako som začítal ja. A som zvedavý, keď sa tu stretneme o pol roka, či budete takto plamenne vystupovať proti zamestnávateľom. Ale skúste to. Ja viem, že je lepšie sedieť a pýtať, ale skúste to urobiť aj iným spôsobom. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, chcel by som len opraviť jednu vetu, ktorú ste tam povedali, zamestnanecké rady volia zamestnávatelia. Asi zrejme, že to bolo nedopatrením. Zamestnanecké rady volia zamestnanci, čiže to je legitímny zákonný zástupca zamestnancov, tak ako sú legitímnym zástupcom aj odborové organizácie. Ja si cením a vážim odborové organizácie.

    Myslím si, že majú svoju históriu, majú svoje výsledky práce a podľa tohto zákonníka majú aj zlepšené perspektívy do svojej činnosti, ale predsa len ako predstaviteľ, ako som už proklamoval, Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko by som dal určitú šancu, konkurenčnú možnosť aj iným zoskupeniam zástupcov zamestnancov, aby obhajovali ich záujmy.

    Pretože tak ako v športe, ako vo výrobe alebo v podnikaní, konkurencia prináša kvalitu a výsledky. Takže predpokladám, že zamestnanecké rady budú mať svoju úlohu, ich úloha nebude upadať, ale rásť a my vo svojom programe budeme mať za úlohu, aby sme túto problematiku rozpracovali a aby sme vytvorili ďalšie podmienky, hovorím ďalšie podmienky na obhajobu záujmov zamestnancov.

    Čo sa týka nútených živnostníkov, musím vám dať a rád vám dávam za pravdu, skutočne existujú. Či už v radoch inteligencie, ale aj robotníkov a sú nútení pracovať ako živnostníci. Pritom radi by pracovali ako zamestnanci. Takže toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo tento zákonník tieto veci rieši. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán poslanec Novotný.

  • Ja naozaj nechcem hovoriť veľa, ale upútalo ma vystúpenie pána poslanca Kvorku. Chcem na úvod povedať, že to vystúpenie by sa asi viacej hodilo v prvom čítaní, pretože bolo plné všeobecných pojmov a obhajoby vládnej pozície k Zákonníku práce, bola to reč možno hodná na nejakú stranícku schôdzu alebo na stretnutie na zjazde, kongrese odborárov, ale nie celkom v druhom čítaní v Národnej rade, pretože neprinieslo žiadne nóvum do diskusie, žiaden pozmeňujúci návrh ani podporu niektorých konkrétnych ustanovení.

    Chcem povedať, že ma trochu prekvapili aj tie výrazy, pán poslanec, ktoré ste používali ku koncu vášho vystúpenia, ako kapitalistické krajiny a tak podobne. Priznám sa, my mladší, ktorí sme neodrástli na marxizme-leninizme ani na vedeckom komunizme, si už len matne pamätáme kapitalizmus a socializmus, a teda večný antagonizmus sveta dobra a sveta zla. Bolo by ideálnejšie, keby sme používali pojmy ako vyspelá Európa, západná Európa, dnes sú to naši partneri v Európskej únii. Keby sme hovorili o otvorenej spoločnosti, o trhovej ekonomike, ale tieto pojmy kapitalizmus a socializmus už radšej nechajme tým, ktorí na filozofických fakultách študujú dejiny robotníckeho hnutia. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel som práve nadviazať na predrečníka pána poslanca, ktorý hovoril tiež o tom, že zamestnanecké rady si volia zamestnávatelia. Chcem ho upozorniť, že zamestnanecké rady si volia sami zamestnanci, a to všetci na rozdiel od odborov. Odbory zastupujú len svojich členov a svojich odborárskych bosov.

    Podľa mňa nie je spravodlivé, keď aj nečlenovia odborov sa majú skladať na mzdu odborárskych predákov, a tým vlastne ukracovať vlastnú mzdu. Pokiaľ sa odboroví členovia chcú skladať na prácu svojich odborárov a oni svoju prácu robia dobre, môžu to riešiť dobrovoľnými príspevkami presne tak, ako ste spomínali v zmysle zákona o združovaní.

    Druhá časť, ktorej by som sa chcel povenovať, je, že odborári nie sú dnes chránení. No, len ja vypichnem, že už súčasný zákon dáva odborárom šesťmesačný zlatý padák, ktorý vy navrhujete zdvojnásobiť na dvanásť mesiacov opäť na úkor mzdových prostriedkov ostatných zamestnancov.

    A tretia moja poznámka. Nedá mi nepovedať k tomu, keď ste použili výraz prisvojovanie si nadhodnoty práce alebo istej časti hodnoty práce zamestnávateľmi. Toto mi príde ako typický výraz z marxizmu, ja si ho pamätám, ešte tie dva roky na vysokej škole som to musel študovať, než, chvalabohu, komunizmus padol, a obávam sa, že táto teória je naozaj prekonaná a nemá nič spoločné so súčasnou Európou, kde patríme. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vo svojej faktickej poznámke chcem podporiť myšlienky, ktoré nám tu predostrel pán poslanec Ján Kvorka. Ján Kvorka jasnou rečou vyjadril potrebu novely Zákonníka práce jednak zo strany zamestnávateľa, ale aj zo strany zamestnancov. Predostrel nám fungovanie odborov a ich funkcionárov v krajinách Európy, pričom operoval konkrétnymi faktami a právnymi normami.

    A preto, vážené pani poslankyne a páni poslanci zo strany opozície, vaše stále narážky na tzv. nekvalifikovanosť a neodbornosť vôbec neobstoja. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že odbory majú svoj veľký význam v spoločnosti a najmä v súčasnej spoločnosti oveľa väčší ako v predchádzajúcom období, a to si veľmi dobre uvedomuje aj opozícia.

    Na druhej strane si myslím, že okolo zamestnaneckých rád sa tu istým spôsobom vytvára mýtus, aj keď chápem ich opodstatnenie. Určite však máte poznatky z praxe, ako tieto rady fungujú, nemôžu sa združovať, nie sú to dobrovoľné združenia občanov. Niekde viac-menej fungujú formálne, viac-menej v súlade so záujmami manažmentu firiem a ďalej zamestnanecké rady nemôžu byť vnímané ako náhrada odborov už len preto, lebo zo zákona nemajú také kompetencie ako odbory, aj keď sa odborom poslednou novelou Zákonníka práce tieto práva oklieštili.

    Odbory majú stále svoje nezastupiteľné miesto v oblasti kolektívneho vyjednávania, ochrany sociálnych práv zamestnancov, dodržiavania zásad bezpečnosti pri práci a podobne. Samozrejme, že v spoločnosti evidujeme snahu o oslabovanie pozícií odborových organizácií, aj predchádzajúcou novelou Zákonníka práce tomu tak bolo.

    Evidujeme aj snahu nových investorov o to, aby odbory na ich pracoviskách nevznikli. Vytvárajú sa rôzne prekážky, rozdávajú sa rôzne pozornosti, aby ľudí odlákali z odborov. Sú si totiž vedomí toho, že bez odborov sa im ľahšie manipuluje so zamestnancami. Nakoniec zamestnanci si to už začínajú uvedomovať. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Prokopovič, neviem, nevidím ho, zrejme sa vzdialil odtiaľto, ale asi ma počuje dakde v útrobách tohto parlamentu. No, chcem vám povedať, ešte raz zopakovať, že obhajovali ste sa tu teraz v tej vašej faktickej poznámke s robotníkmi. No, musím to zopakovať, vidím, že ste to nepochopili. Áno, sú to ľudia, ktorí vytvárajú hodnoty v tejto spoločnosti. A títo ľudia majú nedostatočne chránené svoje práva v rámci tých subjektov, kde pracujú, a to nehovorím o všetkých subjektoch, ale hovorím o mnoho subjektoch, ktoré nemôžem pokladať za také subjekty, aby mali záujem zaobchádzať s týmito ľuďmi, ktorí vytvárajú hodnoty tak, ako si títo ľudia zaslúžia.

    Čo sa týka pripomienky pána Haleckého a sčasti je to aj polovička faktickej pripomienky pána Freša k tým zamestnaneckým radám. No, ja veľmi dobre viem, čo hovorím, len som to zrejme nepovedal až tak zrozumiteľne, aby sa to dalo pochopiť. Jednoducho ja viem, že zamestnanecké rady volia zamestnávatelia, ale tí zamestnávatelia volia tie zamestnanecké rady akým spôsobom? A tam máme veľký otáznik. A to si už všetci vieme uvedomiť, že čo som tým chcel povedať. Jednoducho zvolia to, čo potrebuje dakto, aby také rady boli zvolené.

    Pán Novotný, k vám. Ja som mal v prvom čítaní takisto vystúpenie, v druhom čítaní tu spomínate socializmus, kapitalizmus, pán Frešo vo svojej odpovedi spomína marxizmus-leninizmus, hovoríte, že to patrí na stranícku pôdu. No, ďakujem pekne, keď vaše schôdze v SDKÚ vyzerajú, že sa bavíte o takýchto veciach.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Frešo a pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.

    Nech sa páči, pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vážená pani ministerka, na úvod svojho vystúpenia by som chcel mať krátku poznámku k forme môjho vystúpenia aj v súvislosti s tým, čo hovorili moji predrečníci. Ja, samozrejme, nemôžem akceptovať obmedzovanie slobody vo vyjadrovaní svojich názorov tak, ako som pochopil aj začaté disciplinárne konania včera, lebo by som tak porušil sľub poslanca, kde sa hovorí, že svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov a podľa mňa nie je v záujme občanov, aby sa spôsob vyjadrovania v parlamente obmedzoval na názory, ktoré niekomu vyhovujú alebo ktoré vyhovujú koaličnej väčšine.

    Čo sa týka prípravy zákona, ktorý máme predložený, to znamená Zákonníka práce. Ja som použil v prvom čítaní výrazy škandály z rokovania tripartity. Pani ministerka zatiaľ nevystúpila v tejto rozprave, zato vystúpila v komerčnej televízii, kde povedala dnes o 12.00 hodine, že opozícia používa, alebo zatiaľ vyslovila len invektívy, klebety a frázy. Takže, pani ministerka, ja za ten výraz škandál, pardon, ospravedlňujem sa, ideologické frázy ďakujem.

    Ja ten výraz škandálne rokovanie so sociálnymi partnermi vysvetlím a poviem, čo pod tým mám na mysli. Mám na mysli nasledovné veci. Keď premiér prostredníctvom svojej hovorkyne nazve predstaviteľa zamestnávateľov, a teda sociálneho partnera v súvislosti s rokovaním sociálnych partnerov drzým klamárom, to je presne citát, tak to považujem za škandál.

    Keď vaším ministerstvom nebola dosiahnutá dohoda sociálnych partnerov a napriek tomu opakovane vaše ministerstvo hovorí, že dohoda bola dosiahnutá, potom zase povedia sociálni partneri nebola, bola dosiahnutá, to sa stalo nespočetnekrát počas vyjednávania, to považujem za škandál. Keď vy hovoríte na medzinárodných fórach Medzinárodnej organizácie práce, že tento Zákonník práce je po dohode so sociálnymi partnermi, ktorí to vzápätí dvakrát poprú, považujem to za škandál.

    Skúsim to dať na takú pre občanov zrozumiteľnejšiu rovinu. Ja som hovoril v prvom čítaní o tom, že predošlý minister aj Magvaši, aj Kaník urobili dohodu sociálnych partnerov. Urobili dohodu sociálnych partnerov, a keď sa teda nevieme dohodnúť, či to tak je, alebo nie v tomto prípade vašom, tak ja navrhujem jednoduchý test, pani ministerka, a moja otázka je: Kedy a kde bola podpísaná dohoda sociálnych partnerov k tomuto Zákonníku práce? A istá taká pomôcka, aby sme nemuseli dlho pátrať aj v histórii, predošlé vedenie ministerstva dosiahlo túto dohodu dňa 28. februára 2003 aj ju podpísalo.

    Čiže keď hodnotím prácu na Zákonníku práce, tak mám pocit, že túto latku na rozdiel od predošlých dvoch ministrov ste nedokázali preskočiť. Tu mi príde, keďže máme aj rok od volieb niečo k takému veľmi krátkemu odpočtu práce ministerstva a príde mi tam taký jednoduchý výraz, a to je ten, že obávam sa, že ministerstvo ozaj šíri sociálnu neistotu pre veľké skupiny obyvateľstva. Hneď to aj zdôvodním, aby to neboli len invektívy, klebety a ideologické frázy.

    Jeden a pol milióna sporiteľov v druhom pilieri je pomaly trištvrte roka konfrontovaných s tým, že nie je im jasné, či im nebude siahnuté na úspory. Dostávajú každé týždne alebo každé mesiace iné vyjadrenia od pôvodných jasných vyjadrení, že sa zníži odvod z 9 na 6 % cez potom nejasné, že sa to nikdy nepovedalo. Potom na pôde parlamentu znova zacitujeme tak, ako pred chvíľou som citoval presný dátum a čas, kedy sa to povedalo, kedy to povedal napríklad premiér, potom sa robia analýzy, ktoré majú smerovať k tomu, aby sa vlastne našiel právny spôsob, ako znížiť tento odvod, potom sa zase povie, že to ešte neznamená, že to tak bude. Keďže ide o jeden a pol milióna ľudí a ide o ich dôchodky, tak hovorím, je to šírenie sociálnej neistoty.

    Ďalšia veľká skupina ľudí, bohužiaľ, veľmi, veľmi ľahko zraniteľných, ktorá je tiež istou obeťou šírenia sociálnej neistoty, je 1,2 milióna detí, ktoré napriek sociálnemu charakteru vlády alebo teda napriek tomu, že vláda o sebe tvrdí, že má sociálny charakter, tak sa neunúvala im do rozpočtu dať valorizáciu detských prídavkov. Stav je taký, že dnes to v rozpočte nie je. To znamená, keď niekto niečo myslí vážne, tak to dá na papier, to platí o rozpočte a to, samozrejme, platí aj o dohode sociálnych partnerov, ktorú ste nedosiahli, taký dátum a čas, kedy ste ju dosiahli, neexistuje.

    No a ešte jeden komentár mám k istej odbornej nespôsobilosti tímu, ktorým sa obklopujete, a to som si prečítal v novinách, ja vám zacitujem vyjadrenia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v súvislosti s druhým pilierom, ktorý v rámci toho istého článku hovorí: „Teraz,“ a myslí sa dnes, „má vláda problém, kde zobrať peniaze na dôchodky.“ V tom istom článku hovorí, kritizuje vlastne druhý pilier alebo výnosy z druhého piliera, „keď mi niekto povie, že vie predpovedať vývoj finančného trhu na 5 rokov dopredu, tak mu poviem, že je šarlatán“. A v tom istom článku zároveň tvrdí „po 10 rokoch mnohí zistia, že z druhého piliera menej, ako keby mali dôchodok len z prvého piliera“. To znamená, váš vysoký manažér hovorí o niekom, kto predvída na 5 rokov výnosy, že je šarlatán, sám už garantuje výnosy za 10 rokov z prvého piliera, o ktorom zároveň hovorí, že nevie, kde dnes naň vezme peniaze. Pani ministerka, to ja považujem za odbornú nespôsobilosť tímu.

    K zákonu samotnému. Už len niekoľko hodín nás delí od hlasovania o zákone, ktorý líder socialistov nazýva zákonom roka. Áno, Zákonník práce by si v ktorejkoľvek európskej krajine zaslúžil pomenovanie zákon roka. Aký iný význam by si mohol prisvojiť túto ambíciu, keď počas jeho účinnosti bolo k dnešnému dňu vytvorených viac ako 137-tisíc pracovných miest. Aký iný zákon si zaslúži označenie zákon roka, keď vďaka nemu klesla nezamestnanosť o viac ako 10 %.

    Zákonník práce je silný motivačný prvok podporujúci ekonomický rast našej krajiny a zároveň je podstatným faktorom poklesu sociálnej závislosti ľudí od rôznych sociálnych dávok. Samozrejme to, aby ľudia neboli odkázaní na sociálne dávky, aby boli slobodní a mohli si svojou prácou zarábať bolo, je a bude naším trvalým programom, ktorý sme aj na týchto číslach, ktoré som vám práve povedal, realizovali.

    Dámy a páni, dnes pracuje o 137-tisíc Slovákov viac ako pred 3 či 4 rokmi. Som presvedčený, že na pracovný kódex, ktorý platí momentálne na Slovensku, by bola hrdá každá krajina EÚ či OECD, ale aj ktorákoľvek socialistická vláda.

    Už som hovoril vo faktickej poznámke, že neprítomnosť premiéra počas ním nazývaného zákona roka podľa mňa vyjadruje, čo si o tom zákone skutočne myslí a čo si myslí o spôsobe, akým sme k nemu prišli.

    Základnú otázku, ktorú si možno teraz položiť je prečo. Prečo je potrebné zásadným spôsobom meniť zákon, ktorý ľuďom vytvára podmienky pre ich slobodné rozhodovanie, ako si chcú upraviť čas, ako sa chcú dohodnúť na pracovných podmienkach a podobne. Jednoducho povedané, prečo je nutné meniť to, čo ľudí zbavuje závislosti od vysokých štátnych podpôr a zároveň im dáva prácu, dáva im slobodu, ale aj zodpovednosť.

    Dámy a páni, Slovensko má úspešný Zákonník práce nielen z hľadiska jeho výsledkov, ale aj z hľadiska spôsobu, akým sa k nemu verejnosť odborná, politická a, samozrejme, aj vtedajšia koalícia dopracovala. A tento zákonník má, mal teda už v čase jeho tvorby dispozície byť dobrou, úspešnou, štandardnou európskou právnou normou.

    Ak sa vrátime do nedávnej minulosti a spomenieme si na rodiacu sa predloženú novelu Zákonníka práce, môžeme len porovnávať neporovnateľné, slabé odborné a manažérske zázemie, čo som dokladoval hneď v úvode svojho prejavu. Neprofesionalita, necitlivosť predkladateľa Zákonníka práce bola sprevádzaná ťažko pochopiteľnou osvetou rovno v bulvárnou denníku. Výsledkom je, že dnes aj racionálne pozmeňujúce návrhy koaličných partnerov premiér vlády zaryto odmieta. Áno, vyjadril sa na začiatku týždňa, že prejdú len veci, ktoré sú, citujem, „z koaličnej kuchyne“. Vy sama ste v jednom rozhovore v elektronickom médiu povedali, že pani Radičovej neprejde nič.

    Dámy a páni, v novele Zákonníka práce ide však o oveľa viac ako len o naplnenie často nereálnych a oporu nemajúcich požiadaviek odborárskych bosov či rodených odborových funkcionárov. Ide tu o celkový pohľad na fungovanie spoločnosti v 21. storočí, ide tu o odkrojovanie demokracie, ide tu znovu o zápas o demokraciu. Ak dnes dovolíme, aby v novele Zákonníka práce o slobodnom rozhodovaní zamestnanca a vzájomnej dohode zamestnanca a zamestnávateľa, napríklad pri úprave pracovného času zamestnávateľom rozhodovalo pár platených odborových funkcionárov, s ktorými zamestnanec nemá nič spoločné, tak potom si táto vládna koalícia bude môcť dovoliť oveľa, oveľa viac.

    Mal som vo faktickej poznámke ešte ďalšie vetvu tohto uvažovania, a to tú, že keď zavedieme tzv. odborárskeho úradníka, ktorý musí povinne vstúpiť do dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, zvyšujeme riziko korupcie. Všade tam, kde niekto bude subjektívne rozhodovať, je priestor pre korupciu, je to štandardná teória o tom, ako korupcia vzniká, nie je to nič, čo by bolo špeciálne pre tento zákonník a z týchto istých dôvodov nevidím dôvod, prečo by to malo zase obísť aj vzťahy zamestnanca, zamestnávateľa, keď mu tam nasilu vsunieme odborárskeho úradníka.

    Odbory sú okrem toho organizáciou, ktorej podľa posledných prieskumov nedôveruje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Odborom neveria ani zamestnanci a ja osobne mám pocit, že už aj časť samotných odborových funkcionárov nedôveruje združeniu, ktorého sú členmi. Veď právomoci týkajúce sa schvaľovania pracovného času takejto skupine relatívne zamestnaných ľudí poškodí zamestnancov a poškodí pracujúcich, ktorí robia v mnohých prípadoch aj za 10 či 12-tisíc korún.

    V tejto súvislosti by som chcel podať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prílišného zahrňovania odborov do vecí, na ktoré môžu mať podľa môjho názoru len negatívny vplyv. Je to pozmeňujúci návrh k čl. I. Po prvé. Novelizačný bod 22 sa vypúšťa a druhý novelizačný bod 65 znie: „V § 88 ods. 1 sa slovo „prerokovaní“ nahrádza slovom „dohode“ a za slová „so zástupcami zamestnancov“ dopĺňajú slová „alebo po dohode so zamestnancom.“.“ To je plne v intenciách prejavu, ktorý som teraz predniesol, nech sa páči.

    Vážení kolegovia a kolegyne z koalície, vás chcem poprosiť, aby ste teraz tak ako v jednotlivých výboroch predkladali vaše pozmeňujúce návrhy a stáli za nimi rovnako ako vo výboroch aj tu v pléne, teda za ne hlasovali. Pokúste sa, prosím, ešte raz racionálne zdôvodniť predsedovi vlády, že to, čo navrhuje v Zákonníku práce poškodí pracujúcich ľudí a poškodí to aj pracujúcich ľudí, ktorí pracujú za nízku mzdu a hrozba prepúšťania bude veľmi reálna. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Freša pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Vaľová. Pán poslanec Fronc, vy máte procedurálny návrh? A čo? Čiže faktickú poznámku, hej? Dobre. Pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Janiš, pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Kvorka a pán poslanec Fronc potom na začiatku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Fronc. Tak dajte Vaľová.

  • Ďakujem. Pán Frešo, no, normálne sa teším aj vám chcem poďakovať, že ste si takto osvojili tie moje slová z relácie TA3 a pani ministerky, lebo v tejto relácii, keď sme sa prvýkrát stretli, ste povedali, že v živote nedošlo k tripartitnej dohode. Teraz ste sa opravili a povedali ste, že k tripartitnej dohode došlo, ale jeden z partnerov to poprel. Áno, máte pravdu, došlo k rámcovej dohode na najvyššej úrovni a ja vám to už zopakujem asi štvrtýkrát, kde sa premiér Fico, pán Hatina a pán Gazdík dohodli a ten jeden z partnerov, ktorý to poprel, to bol práve ten, ktorý predstavoval skupinu zamestnávateľov. Ja vám veľmi pekne ďakujem. Vidím, že ste učenlivý a už konečne sa nám podarilo za tieto všetky dni, čo tu rozprávame, že aspoň niekto si osvojil to, čo je pravda.

    Ďalej by som sa vás chcela spýtať na slovo, ktoré používate, škandál. Ja som si ho otvorila, teda na tom portáli, a škandál je to neverejné alebo verejné neprístojné vystupovanie. Ja si myslím, že škandál by bol, ak by poslankyne došli do Národnej rady bez sukní, ale to sa asi nestane. Ale škandál, ak niekto vyjadrí svoj názor, je jeho názor. To by som chcela povedať ako prvé. A čítam tu o škandáloch len samých hip-hopových spevákov a Timberlane atď.

    Čiže ja by som bola veľmi rada, aby ste brali do úvahy aj to, že aj predseda vlády má názor a toto nie je škandál. Čiže berme veci tak, ako sú, pretože škandály sú škandály a nezamieňajme si tieto veci. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, pán kolega Frešo, no, vieš v čom je problém? V myslení. Ten, kto vytvára pracovné miesta, ten, kto zamestnáva ľudí je v ponímaní SMER-u vykorisťovateľ, a ten, kto míňa týmito ľuďmi zarobené peniaze je socialista. Aj o tomto videní sveta je tento návrh Zákonníka práce.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcel by som reagovať na pána poslanca Freša na jeho vetu, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom je najlepšie, keď nie je žiaden sprostredkovateľ, žiaden činiteľ. To znamená žiaden zástupca zamestnanca. Predpokladám, že vo väčšine prípadov je to aj možné, je to aj pravdivé, ale Zákonník práce má riešiť práve tie situácie, kedy zamestnanec sám sa nemôže, nevie, nemá dostatok vedomostí, skúseností alebo inteligencie dohodnúť hlavne v sporných prípadoch, a tam už niekto musí vstúpiť, pretože nie je nič neznáme, že mnohí zamestnanci skutočne majú to postavenie znížené, mnohí zamestnanci sú pod tlakom, pracujú za nevýhodných pracovných, mzdových, sociálnych alebo zdravotných a bezpečnostných podmienok a tam práve zástupca zamestnancov je nutný, či už to odborár, alebo člen zamestnaneckej rady, myslím, že je to vedľajšie, ale vieme veľmi dobre, že ísť na súd, napísať nejakú žalobu, vedieť sa obhájiť, citovať paragrafy sám zamestnanec nedokáže a hlavne v tých situáciách, ktoré sú finančne alebo ekonomicky náročné. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Ja nadviažem na vaše slová, pán poslanec, že Slovensko má teraz dobrý zákonník, ku ktorému sa vtedajšia koalícia stavala zodpovedne a odborne. Dalo by sa o tom siahodlho diskutovať, keďže však mám faktickú poznámku, obmedzím sa iba na jednu otázku. Prečo potom vtedajší minister Kaník v roku 2003 klamal v Ženeve pred Medzinárodnou organizáciou práce, že viac ako 60 % zamestnancov je pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa? Prečo musel klamať, keď to bolo tak zodpovedne a odborne pripravené? Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Frešo, vy ste sa tu znovu pýtali, prečo je nutné meniť Zákonník práce. No, nie je to preto, že ten Zákonník práce je z vašej kuchyne, ako si všetci myslíte, že to robíme len preto, lebo ste to vymysleli vy, ako má vo zvyku hovoriť pán poslanec Janiš, ktorý to rozdeľuje na vy a my, nie je to tak. Ja vám to zopakujem ešte raz.

    Keby ste boli pozorne počúvali to, čo som hovoril, tak tam som to jasne a stručne povedal. Pretože je nedostatočná ochrana práv zamestnancov a je tu viacero takých bodov, ktoré je potrebné naprávať a ktoré som spomenul vo svojom príhovore. Pretože je potrebné tento Zákonník práce zosúladiť so smernicami Európskej únie a s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce atď. atď. atď.

    Pán poslanec Frešo, a vy si akosi nedávajte do popredia, že my máme odkazovať dačo nášmu premiérovi. Premiér je pre všetkých. Aj pre vás. A ak mu chcete povedať taký nezmysel, ako ste tu teraz vytočili z toho, že tu čaká veľké prepúšťanie a že sa budú ľudia báť atď., choďte si to povedať sám osobne. Verte, že budete prijatý a on vám na to zodpovie a myslím si, že už viackrát takéto otázky klásť nebudete.

  • Posledná faktická poznámka pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Celý tento návrh je presiaknutý myslením a videním socialistickým. Ja viem, že sa kolegovia na nás hnevajú preto, ale jednoducho je to tak a kolega Frešo ma istým spôsobom aj inšpiroval, aby som vám na to poukázal. Je známe, že zmeniť režim môžete z večera na ráno, ekonomiku to trvá roky a myslenie trvá desaťročia, a ak chcete rýchlejšie, tak musíte na sebe veľmi intenzívne pracovať. Keď vám povedal, že na 5 rokov predpovedať je šarlatán, na 10 rokov to je úplne jednoduché. No tak mi to veľmi pripomenulo minulosť. Vedeli sme, aká svetlá budúcnosť, čo všetko bude o 20 rokov za socializmu, ale čo bude zajtra v obchodoch, či vôbec bude nejaký tovar a podobne, to sme nevedeli. A to je presne o tom, na čo vám poukázal a v čom je problém tohto Zákonníka práce, ako ho meníte a kde sa to snažíte posunúť nielen v ňom, ale aj v celej krajine. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo, budete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže k pánu Froncovi. Áno, presne o tom som hovoril, ten prípad vyšiel, myslím, v pondelok v Hospodárskych novinách. Každý si tam môže spomínané tvrdenia nájsť a urobiť si obraz o tíme pani ministerky.

    Pán poslanec Kvorka, pokiaľ viem, mne odporúčate, aby som si zašiel za premiérom si dať niečo vysvetliť. Ja považujem za normálne, že pri zákone roka a ostatne aj pri iných zákonoch, ale povedzme pri zákone roka, pokiaľ nemá ísť o fiasko roka, pán premiér príde sem nielen predo mňa, ale pred nás ostatných poslancov a vystúpi tu v rozprave, čo zjavne nerobí a svedčí to o štýle jeho práce a ten kritizujem a kritizovať budem.

    Pani poslankyňa Nachtmannová, keď vy hovoríte o tom, že bývalý minister niekde klamal. Ja som nepoužil takýto výraz, lebo sa mi zdal nie vhodný, ale ja som hovoril o tej iste krajine ako o Švajčiarsku, kde pani ministerka hovorila, že Zákonník práce, jeho terajšie znenie je po dohode sociálnych partnerov a sám som dokazoval, že to tak nie je. Tak si urobte aj vy z toho záver, čo to slovo klamať znamená.

    Pán poslanec Halecký, ja som hovoril o tom, že som proti tomu, aby bola povinnosť odborárskeho úradníka volať k tomu, keď sa chcete dohodnúť o svojom pracovnom čase.

    Pán poslanec Janiš, áno, ten výraz ideologicky obmedzený. Naozaj mi napadá v súvislosti s týmto Zákonníkom práce.

    A pani poslankyňa Vaľová, každý máme pre termín škandál inú latku. Nejako to súvisí so zázemím alebo prostredím. Pre mňa je výraz drzý klamár zo strany premiéra, aj keď to povedala jeho hovorkyňa, je škandálom pri vyjednávaní. A k tomu, ako by to vyzeralo, keby ste prišli bez sukne, sa mi nechce vyjadrovať. Ďakujem vám pekne.

  • Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová a pripraví sa poslanec Štefanec. Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo, nech sa páči. Nie je v sále. Stráca poradie.

    Takže, pán poslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dnes som si zámerne zobral na toto vystúpenie takú najčervenejšiu kravatu, akú som doma našiel, aby to bolo symbolické. Ďakujem za ocenenie. Trošku som aj váhal, lebo rozmýšľal som, či nesiahnuť aj po čiernej, lebo možno tá symbolika by bola ešte výraznejšia po tom, čo sa udialo včera v parlamente, kedy sme boli svedkami, že koaliční poslanci začali disciplinárne konanie proti mojim kolegom zato, že vyjadrili svoje názory, za svoje výroky. Takže považujem to za smutné, škandalózne a hanebné. Verím, že sa to nebude opakovať. Ale verím aj v to, že tá čierna už nie je namieste a že všetci budeme mať právo a budeme aj tak konať, že sa budeme slobodne vyjadrovať, či už na tomto mieste, alebo mimo parlamentu aj o takých veciach, ako je Zákonník práce, pretože je to dôležité.

    Je to údajný zákon roka, ako to hovorí predseda vlády. Aj keď sme ho tu dnes nevideli ani na začiatku, aj keď vláda začína o desiatej, dnes sme začínali o deviatej a zaujala ma aj skutočnosť, že pán spravodajca pri uvádzaní hovoril dlhšie ako pani ministerka. Tiež sa mi to zdalo netypické na zákon roka. Do tretice ma zaujala skutočnosť, že vystúpili predstavitelia všetkých poslaneckých klubov, ale nevystúpil nikto za poslanecký klub SMER. Vystúpili predstavitelia piatich politických strán, ale nikto za SMER, aby podporil tento zákon. Takže je to skutočne s otázkou, ako vnímajú poslanci vládnej koalície tento údajný zákon roka.

    Dámy a páni, Zákonník práce, tak ako bol predložený a stále je predložený, bohužiaľ, smeruje k zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku, smeruje k zhoršeniu zamestnanosti. Nie je to názor len mňa, mojich kolegov a opozičných predstaviteľov, je to názor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Samotní zamestnávatelia, najväčší investori, obchodné komory sa zhodli na tom, že takýto zákonník smeruje k oživovaniu triedneho boja, smeruje proti pružnému rozhodovaniu a smeruje k zvyšovaniu ich nákladov.

    Dokonca Podnikateľská aliancia Slovenska urobila analýzu medzi samotnými podnikateľmi, z ktorej výsledkov vyšlo, že sa zvýšia náklady o 1,5 %, keby platila tá pôvodná novela Zákonníka práce, tak ako ju ministerstvo navrhovalo, čo má, mimochodom, aj právny vplyv na infláciu, ktorá je taká dôležitá a o ktorej aj dnes hovoríme v súvislosti so zavedením eura.

    Ako vieme, včera Európska centrálna banka vo svojej správe spochybnila dlhodobú udržateľnosť kritérií pre Slovensko, a tým pádom spochybnila vstup Slovenska do eurozóny na základe dlhodobej udržateľnosti týchto kritérií. Čiže nie je len dôležité, aby sme splnili kritériá naraz, my budeme posudzovaní zhruba o rok v júli 2008, ale je dôležité, či sme schopní ich udržať.

    Bohužiaľ kroky, ktoré sa týkajú hospodárskej politiky súčasnej vlády tomu nenasvedčujú. Je to prerokúvaná novela Zákonníka práce, je to tlak na nezávislé inštitúcie. Takže tieto kroky sú veľmi podrobne sledované.

    O tom, že novela Zákonníka práce zhoršuje prostredie, niet pochýb. Vyjadrili to podnikatelia a, mimochodom, aj vo svojich reakciách v indexe podnikateľského prostredia, ktorý je meradlom ich vnímania, či sa prostredie zlepšuje, alebo zhoršuje. Od nástupu tejto vlády sa začalo zhoršovať. Tento index stúpal kontinuálne počas rokov 2001 až 2006. Od nástupu tejto vlády sa, bohužiaľ, začal zhoršovať.

    Dovoľte mi povedať pár slov o procese tohto zákona. Predovšetkým chcem opätovne zdôrazniť, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Tak ako napríklad konštatoval kolega Frešo, predchádzajúci Zákonník práce bol v roku 2003 dohodnutý sociálnymi partnermi a prešiel tripartitou. Nie je tomu tak v tomto prípade. Tak do vlády, aj do parlamentu sme dostali Zákonník práce bez dohody sociálnych partnerov. Ide teda o jednoznačný diktát vlády, ale nie o kompromis alebo nejaké ústupky.

    Je ale aj pravdou, že súčasná novela v podobe, v akej ju máme teraz v poslaneckých laviciach, je podstatne odlišná od tej, ktorá vzišla z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prešla zmenami takou zaujímavou formou, lebo po tom, čo sa skončilo legislatívne konanie vo vláde, tak v tom čase strana SMER vyhlásila pripomienkové konanie, kde sama priznáva, došlo viac než 600 pripomienok. My sme sami za SDKÚ – DS posielali 27 zásadných pripomienok, z ktorých, mimochodom, 15 sa objavuje už aj v novele, ktorú máme teraz predloženú. Takže došlo k určitým posunom, to priznávam. To treba uznať. A došlo k posunom aj vo výboroch, kde, mimochodom, sami predstavitelia vládnej koalície predkladali návrhy, ktoré považujem za zmenšenie toho zlého vplyvu, ktorý Zákonník práce tak či tak bude mať. Tak či tak, bohužiaľ, sú tam ešte stále zlé návrhy, ktoré bránia ľuďom sa predovšetkým zamestnať.

    Dovolím si predložiť pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa môjho názoru zmenšia tento vplyv. Ide o oblasť reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú v prípade sezónnych zákaziek. Ide o oblasť dohody v pracovných pomeroch na čiastočný úväzok, ktorý doteraz bolo možné robiť v rozsahu 20 hodín týždenne, bohužiaľ, po novelizácii tak bude možné len v rozsahu 15 hodín, takže v podstate táto novelizácia, aj to je priamym dôkazom, že bráni ľuďom pracovať. Ide v tomto prípade zvlášť o študentov, o dôchodcov, o tých, ktorí si privyrábajú.

    Dovolím si prečítať tieto návrhy. Najskôr ten, čo sa týka sezónnych zákaziek a chcem ho podporiť aj svojou osobnou skúsenosťou, keď som pracoval v podnikateľskom prostredí, ktoré bolo sezónne a ktorého vplyv zvlášť v letných obdobiach bol značný. Niekedy sa vyrábala dvojnásobná produkcia oproti zimným mesiacom a každý rok sme bojovali spolu s okolitými krajinami o získanie veľkých zákaziek aj pre zahraničie. A práve z tohto dôvodu je dôležitá takáto úprava, aby zamestnávatelia mohli veľmi pružne najať v prípade nových zákaziek pracovníkov, aby jednoducho bolo viac práce na Slovensku.

    Takže pozmeňujúci návrh znie: „K bodu 26 čl. I § 48 vrátane nadpisu znie: „Pracovný pomer na dobu určitú. Po prvé. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve, alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatváranie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.“

    Po druhé. „Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 3 roky, pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 3 rokov najviac jedenkrát.“

    Po tretie. „Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.“

    Po štvrté. „Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné len z dôvodu po a zastupovania zamestnanca; po b vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku; po c vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období. Každý rok sa opakujú a nepresahujú 8 mesiacov v kalendárnom roku sezónna práca; po d splnenia úlohy vymedzenej výsledkom; po e dohodnutého v kolektívnej zmluve.“

    Po piate. „Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods. 4 sa uvedie v pracovnej zmluve.“

    Po šieste. „Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do 3 rokov alebo nad 3 roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v ods. 4, ak ide o: po a zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu; po b vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu; po c tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja; po d zamestnanca na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru; po e zamestnanca, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu; po f zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku; po g zamestnancov zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 20 zamestnancov; po h zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.“

    Po siedme. „Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, najmä ak ide o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v porovnaní s porovnateľným zamestnancom v pracovnom pomere na neurčitý čas.“

    Po ôsme. „Zamestnávateľ informuje vhodným spôsobom zamestnancov v pracovnom pomere na určitú dobu a zástupcov zamestnancov o pracovných miestach na neurčitý čas, ktoré sa u neho uvoľnili.“

    Po deviate. „Obmedzenia podľa odsekov 2 až 8 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúr dočasného zamestnávania.“ .“

    Odôvodnenie je nasledovné: Dopĺňa sa možnosť predĺženia pracovného pomeru na dobu určitú, pokiaľ firma dostane novú zákazku, ktorá obsahuje aj súčasné znenie Zákonníka práce v § 48 ods. 4 písm. c). Umožní sa tak zamestnávateľom a najmä malým firmám, aby zamestnávali ľudí, keď budú mať pre nich prácu, t. j. keď dostanú zákazky.

    Vládou navrhovaný zákaz predlžovania pracovných pomerov na dobu určitú, keď firma dostane novú zákazku, bude znamenať, že malé firmy budú musieť veľmi vážne zvažovať, či zamestnajú nových ľudí, alebo nie. Vždy im totiž hrozí, že po tejto zákazke ďalšia nebude a nebudú mať z čoho ľudí platiť.

    Ďalší pozmeňujúci návrh znie: „Po prvé. K bodu 28 čl. I v § 49 ods. 6 sa v druhej vete slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní.“.“

    Odôvodnenie: Ponecháva sa v súčasnosti platná definícia pracovného pomeru na čiastočný úväzok ako maximálne 20 hodín týždenne, ktorú vláda bez odôvodnenia navrhuje znížiť na maximálne 15 hodín týždenne. Čiastočné pracovné úväzky sú pritom jednou z foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti. Návrh vlády im neposkytne väčšiu ochranu, ale zbytočne skomplikuje ich zamestnávanie a sťaží im skončenie pracovného pomeru, keď si nájdu prácu na plný úväzok. Zároveň je zachovaný zámer predkladateľa predĺžiť výpovednú lehotu pri pracovnom pomere na čiastočný úväzok z 15 na 30 dní.

    „Po druhé. K bodu 29 čl. I v § 49 ods. 7 znie: „Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa ods. 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 48 ods. 2 až 5, § 62, § 64 ods. 1 písm. a, b, d a e, § 73, § 74 a § 240 ods. 8.“.“

    Odôvodnenie: Ponecháva sa možnosť predlžovania pracovných pomerov na čiastočný úväzok. Čiastočné pracovné úväzky sú totiž jednou z flexibilných foriem, ako sa jednoducho môžu zamestnať rôzne skupiny ľudí, teda študenti, dôchodcovia, ľudia medzi zamestnaniami, rodičia starajúci sa o deti a zbytočné skomplikovanie ich zamestnania im neposkytne väčšiu ochranu, ale bude odrádzať zamestnávateľov od ich zamestnania. A takisto ako v predchádzajúcom prípade zároveň je zachovaný zámer predkladateľa rozšíriť ochranu pracovných pomerov na čiastočný úväzok pri hromadnom prepúšťaní.

    Dámy a páni, som presvedčený, že tieto návrhy a ich akceptácia by prispeli k zlepšeniu zamestnanosti a dovoľujem si vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Vaľová a pán poslanec Halecký.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja iba veľmi krátko, lebo stále sa tu spomína, že podnikatelia a zamestnávatelia boli nespokojní, že sa s nimi nerokovalo, že sa nerokovalo s obchodnými komorami. Ja to tu stále mám a asi to dám už namnožiť a rozdám to opozícii, lebo som už čítala, že Slovensko-rakúska obchodná komora nám ďakovala. Americká obchodná komora, nechcem to čítať, srdečne chce poďakovať za to, s akou trpezlivosťou ministerstvo práce pristupovalo k rokovaniam. Takisto mám poďakovanie za ústretovosť od Podnikateľskej aliancie Slovenska.

    Takisto tu mám poďakovanie od Americkej komory. Tak ja to už asi dám nakopírovať, aby sa to neopakovalo, aby sme si to všetci mohli prečítať. Ďakujem, ja iba toľko.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Štefanca, kde hovoril o ekonomickej únosnosti realizácie novely Zákonníka práce. Je to skutočne závažná otázka, pretože si myslím, že všetci vieme, že ochrana zamestnanca týmto zákonníkom bude realizovaná. Čiže skutočne otázka, či ekonomicky na to máme a či ekonomicky je to vhodné, alebo či je to potrebné.

    Tak uvediem snáď niektoré čísla, ktoré by mohli povedať, že je to potrebné a je to nutné. A to z tohto dôvodu, že je známy ukazovateľ. Čo sa týka hrubého domáceho produktu, sme niekde v strede európskeho priemeru. Avšak v mzdách v pomere sme dokonca tretí od konca v európskom rebríčku. Teda hlboko pod priemerom. A je to disparita, ktorú by bolo potrebné riešiť takisto, dajme tomu, aj Zákonníkom práce, aj keď iné zákony alebo iné ekonomické zákonitosti to riešia iným spôsobom.

    Na druhej strane je potrebné ešte zdôrazniť, že dokonca v rámci aj okolitých krajín Vyšehradskej štvorky máme dokonca mzdy nižšie o 20 %. Takže tá ochrana nielen záujmov pracovných, bezpečnostných, ale aj mzdových, ktoré sú základné a rozhodujúce pre zamestnanca, je potrebná a je nutná.

    No a čo sa týka tvorby hrubého domáceho produktu, nechcem byť ekonómom, ale myslím, že zhruba sa to pohybuje okolo 1 600 miliárd Sk a podniky nefinančného sektora dosahujú zisk ročne 280 miliárd korún. Teda je to suma...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Bohužiaľ, čas uplynul, pán poslanec. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Halecký, čísla, ktoré ste uviedli, sú korektné a sú správne. Podstata je ale v tom, že práve, keď bude platiť táto novela, ako to navrhuje vaša koalícia, tak podmienky pre zamestnanie sa zhoršia a ohrozuje sa aj spomalenie rastu platov.

    Mzdy boli na Slovensku historicky nižšie, ako boli v okolitých krajinách, to je pravda. A je aj pravdou to, že nárast za posledné roky je vyšší ako v iných krajinách. Veď za platnosti súčasného Zákonníka práce sme sa dostali na mieru evidovanej nezamestnanosti 8,33 %, ďaleko najvyššiu za posledné roky. Taká je pravda. A reálne mzdy rastú za posledné štyri roky kontinuálne. To sú ekonomické čísla. Ale boli možné tieto výsledky práve kvôli tomu, že sa urobila reforma trhu práce, daňová reforma a že sa zlepšilo podnikateľské prostredie.

    Čo sa týka pani poslankyne Vaľovej. No, vy si, pani kolegyňa, zamieňate zdvorilostné listy za oficiálne stanovisko tripartity. To je zásadný rozdiel, keď s niekým jednáte, a to nikto nespochybňuje, že ste jednali, tak, samozrejme, je slušné sa za stretnutie poďakovať. Ale podstata, čo sme my hovorili, je, že nedošlo k dohode sociálnych partnerov. Predsa tripartitní partneri stále hovoria, predstavitelia zamestnávateľov, že Zákonník práce prišiel do vlády aj do Národnej rady bez dohody sociálnych partnerov. A toto je to, čo ste nedokázali a čo dokázala minulá vláda. Taká je podstata. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ako posledná písomne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, návrh novely Zákonníka práce prešiel náročnú etapu prípravy zložitými rokovaniami. Či už v pracovných skupinách v tripartite, v legislatívnej rade vlády, alebo v tripartite. Nehovoriac o tom, že prešiel verejným pripomienkovaním. Tento proces vyjednávania bol často sprevádzaný informáciami zo strany opozície, ktorí šírili polopravdy a strašili verejnosť. Zo Zákonníka práce, keď bol v tripartitnom rokovaní, urobili tzv. lochneskú obludu, ktorú nikto ešte nevidel, nepočul, ale všetci sa jej už začali báť.

    Ubezpečujem občanov, že naším záujmom je vytvoriť právne podmienky pre dôstojnú a dobrú prácu, ktorá by mala obsahovať zamestnanosť pre všetkých, spravodlivé odmeňovanie na zabezpečenie životných podmienok zamestnanca a jeho rodiny, zosúladenie životných, pracovných a rodinných podmienok, zamestnanecké práva vrátane sociálnej ochrany zamestnanca, právo na dôstojné pracovné podmienky, právo na kolektívne vyjednávanie. A v neposlednom rade kladiem dôraz na ochranu zdravia pri práci.

    Ďalším cieľom novely Zákonníka práce je zabezpečiť vyvážené právne postavenie medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu. Bývalá pravicová vláda zaviedla reformy pracovného práva, ktoré radikálne znížili pracovné štandardy a postavili slovenské pracovné právo mimo sociálnej Európy, ktorej sme súčasťou.

    Dzurindova vláda reformnými opatreniami značne predĺžila, a teraz poviem prečo, neistoty pre mnohých zamestnancov, otvorila priestor reťazeniu pracovných pomerov opakovaným uzatváraním pracovných pomerov na dobu určitú § 48 a odstránila súbeh odstupného a výpovednej lehoty § 76. Umožnila nové individuálne zmluvy so zníženou sociálnou ochranou, napríklad využívanie zmlúv na dočasné zamestnávanie na kratší pracovný čas § 49 a kamuflované pracovné pomery živnosťami ustanovené v § 7 ods. 4 Zákonníka práce.

    Rozšírila, pomalšie dobre, prispôsobím sa, aby ste lepšie rozumeli, čo ste spôsobili. Rozšírila využívanie agentúr dočasného zamestnávania so zníženou sociálnou ochranou, ktoré majú znaky diskriminačného zaobchádzania. V neposlednom rade značne oklieštila práva odborárov.

    Všetky tieto zmluvy sú v rozpore so smerovaním vyspelých členských krajín Európskej únie a so smernicami Európskej únie, ktorých ustanovenia Zákonník práce teraz úplne harmonizuje.

    Vývoj v štátoch Európskej únie je posilňovanie dialógu na zamedzovanie pracovného dumpingu, usilujúc sa o harmonizáciu pracovného a súkromného života. Tak ako to uviedlo nemecké predsedníctvo, že boj proti chudobe je aj formou odstraňovania prekérnej, a to doslovne preložím, neistej práce. Týmito postojmi môže byť Európa príkladom celému svetu, ale v prvom rade chceme, aby si tento príklad osvojilo Slovensko.

    Zazneli tu výklady českého Zákonníka práce, kde bolo povedané, že český Zákonník práce nezaratúva pracovnú pohotovosť do pracovného času. Nie je tomu tak, pretože český Zákonník práce nepoužíva definíciu, ako je pracovná pohotovosť, pretože čas, keď je zamestnanec pripravený na vykonanie práce alebo čaká na prácu, definuje pojmom pracovný čas. Český Zákonník práce nezaratúva len pracovnú pohotovosť mimo pracoviska do pracovného času, tzv. čakanie doma na telefóne. V Českej republike platí Zákonník práce, ktorý predložila Strana sociálnej demokracie. Nedošlo k prepúšťaniu, nedošlo ku krachu podnikov, ale, naopak, došlo k hospodárskemu rastu. Novelizovaný Zákonník práce v Českej republike nebol prekážkou, ale prínosom k dobrým hospodárskym výsledkom.

    A ešte k odborárom. Zámerne dávkovanie neistoty, ktoré umožňuje postupne zbavovať zamestnancov sociálnych práv, paralyzovať odbory a tlačiť na znižovanie miezd je v príkrom rozpore s cieľmi Európskej únie. Európska koncepcia vychádza z princípov flexicurity, ktorá kladie dôraz na bezpečnú prácu, v ktorej zamestnanec používa aj určité sociálne hodnoty. Hospodársku prosperitu, konkurencieschopnosť je možné trvalo dosahovať len kvalitnou pracovnou silou, jej schopnosťou pružne aplikovať svoje znalosti a znalosti iných.

    Aby zástupcovia pracovníkov mohli vykonávať svoje funkcie, malo by sa im poskytnúť na nevyhnutný čas uvoľnenie z práce na účasť na schôdzach odborov, vzdelávacích kurzoch, seminároch, pri vyjednávaniach vyšších kolektívnych zmlúv. Tak, ako sa to píše v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 135. Dokument Medzinárodnej organizácie práce zdôrazňuje, že odborári nesmú mať problémy dostať sa k informáciám, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií a vedenie podniku by im malo na ich činnosť vytvoriť potrebné materiálne podmienky.

    Za zmienku ešte stojí ustanovenie čl. 17, podľa ktorého zástupcovia odborov, ktorí nie sú zamestnaní v podnikoch, v ktorom majú v odboroch zamestnaných svojich členov, mal by sa im povoliť prístup do takéhoto podniku.

    Aj na základe týchto dokumentov je zrejmé, že posilnenie pozície odborov v podnikoch nie je ani odmena SMER-u – sociálna demokracia pre odbory, ani návrat do minulosti, ako tu často rozprávate, aspoň nie do tej komunistickej, ako to tu stále zaznieva. Pretože hoci uvádzané dokumenty Medzinárodnej organizácie práce sú staré už vyše 30 rokov, spoločne ich prijali nielen vtedajšie socialistické, kolega, musím použiť aj tento výraz, ale aj kapitalistické vtedajšie krajiny. Odborárom navrhované právomoci v novele Zákonníka práce právom patria. A sú nespochybniteľné Ústavou Slovenskej republiky, európskymi dohovormi a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce. Medzinárodná organizácia práce je špecializovaná organizácia OSN na tripartitnej báze a Slovensko predsa členom OSN je.

    Som presvedčená, že Zákonník práce slušným zamestnávateľom uľahčí priestor do určitej miery na rýchlejšie dohody so zamestnávateľmi, ale ich aj zrovnoprávni na konkurenčnom poli a postaví ich do výhody pred zamestnávateľmi, ktorí nemajú záujem robiť sociálnu politiku.

    Väčšina demokratických štátov má mnoho odborov, zatiaľ čo väčšina autoritatívnych režimov nie. Je to z encyklopédie Vikipédia.

    A nakoniec rečnícka otázka. Táto vláda je demokratická. Čiže má záujem, aby fungovali tripartitné rokovania. Tak teda, aký je dôvod, kolegovia, kolegyne, báť sa odborov? Od Nežnej revolúcie sa v našom štáte položilo veľa firiem na kolená. Myslím si, že do týchto kolien ich dostali tunelári a tzv. pseudopodnikatelia, ktorí robia zlé meno schopným podnikateľom. A preto sa pýtam. Existuje prípad na Slovensku, kedy položili firmu do zániku zamestnanci alebo odborári? Je namieste sa báť odborov? Myslím si, že nie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy hlásia poslanci Rafaj, Gibalová, Smolková, Farkas, Rosová, Lipšic, Radičová, Halecký, Kvorka. Deviatka, môžeme to posunúť? Od osmičky hore potrebujem, teda dole a ďalej. Áno, Halecký, Kvorka, niektorí sa vyradili. Ešte raz znovu skúsim. Ďakujem.

    Čiže do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Rafaj, Gibalová, Smolková, Rosová, Novotný, Halecký, Kvorka, Nachtmannová, Tkáčová, Cibulková, ďakujem, Szigeti, Lipšic, Mikloš, Radičová, Laššáková, Vaľová Jana. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Rafajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril v rozprave k Zákonníku práce, pretože chcem v rámci môjho vystúpenia podať pozmeňujúci návrh. Predtým však ešte pár slov k samotnému mechanizmu schvaľovania.

    Chcem povedať, že Slovenská národná strana od začiatku, kedy uzrel svetlo sveta návrh, pristupovala k Zákonníku práce pragmaticky a snažila sa o jeho vyváženosť. K tomu smerovali aj naše pripomienky a myslím si, že od toho februárového pôvodného návrhu až do dnešného stavu sa nám to aj v mnohom podarilo.

    Uvedomili sme si našu zodpovednosť predovšetkým za ťahúňa slovenskej ekonomiky ťažkého priemyslu, a to je predovšetkým automobilový priemysel, pretože nemôžeme sa nazývať Detroidom Východu bez toho, aby sme neumožnili tomuto priemyslu, ktorý, mimochodom, sanuje veľkú časť nášho vývozu, umožniť, pokiaľ možno, bezproblémový chod.

    Súčasne Slovenská národná strana ako koaličný partner musela na seba prevziať záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenia vlády, predovšetkým v časti 3. 2. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg, kde sa vládna koalícia zaviazala, citujem, „že pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov“ atď. atď.

    Čiže toto sú mantinely, kde sa môžeme pohybovať. Nakoľko tu zaznela myslím aj od pána Brocku a niektorých ďalších kolegov z opozície poznámka na štyri pozmeňujúce návrhy, chcem povedať, že tieto predložili poslanci Slovenskej národnej strany vo viacerých výboroch, a chcem povedať, že jeden predložím teraz ja. Jeden už predložila pani Belásová a myslím, že jeden ďalší je už súčasťou prednesených alebo predložených písomných návrhov.

    Ja som ich zaznamenal celkovo 6 a týkajú sa novelizačného bodu 38 § 62, novelizačného bodu 142 § 240, § 93 ods. 3, novelizačného bodu 75 § 97 ods. 11, to je môj prípad, § 133 ods. 3 a § 103 ods. 3.

    Takže, ak dovolíte, predložil by som svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. Novelizačný bod 75 znie, citujem: „75. V § 97 ods. 11 sa vypúšťajú slová,“ citujem, „a na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu“, koniec citácie a na konci sa pripája táto veta, citujem: „So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.“.“

    Ak dovolíte, odôvodním tento návrh, ktorý je v záujme zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti výrobného procesu práce nadčas, predovšetkým je to spomínaný automobilový priemysel, ktorý pracuje nepretržite v linkách a jedna časť výroby bezprostredne nadväzuje na druhú, preto sme napriek tomu, že si uvedomujeme, že je tu smernica 203/88 Európskych spoločenstiev, ktorá zvyšuje ochranu zdravia pre nočné práce a môže sa to týkať aj nočných prác, chcem oceniť, že aj po konzultáciách s rezortom ministerstva práce došlo k takejto všeobecnej a akceptovateľnej zhode pre tých pracovníkov, teda ktorí vykonávajú rizikové práce za taxatívne vymedzených podmienok, a to predovšetkým, samozrejme, súhlasu konkrétneho zamestnanca a súhlasu zástupcov zamestnancov.

    Pracovnoprávna ochrana zamestnanca je zabezpečená podmienením výkonu práce nadčas dohodou s príslušným zamestnancom, pretože ide o rizikovú prácu, a taktiež so zástupcami zamestnancov. Znemožnenie práce nadčas v rizikových prevádzkach by totiž mohlo spôsobiť škody pri zabezpečovaní plynulosti a bezpečnosti výroby najmä v spomínanom automobilovom alebo strojárskom ťažkom priemysle.

    Zdôrazním, že najmä v podmienkach automobilovej výroby nie je možné niektoré rizikové pracoviská, predovšetkým v lakovniach a karosárňach, vylúčiť. V prípade, ak by došlo k zastaveniu výrobnej linky z dôvodu poruchy na týchto pracoviskách a následku k výpadku výroby podľa pôvodného návrhu novely by dobehnutie sklzu vo výrobe nebolo možné zabezpečiť nadčasovou prácou a následne by mohlo prísť až k zastaveniu celej fabriky aj vzhľadom na to, že ide o pomerne vysoko špecializované profesie, kde nie je možné zo dňa na deň zobrať brigádnikov na takýto typ práce.

    Ďalej by som vám chcel predložiť druhý pozmeňujúci návrh. Týka sa novelizačného bodu 87, kde sa vkladá nový bod 88, ktorý znie, citujem: „V § 121 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá veta, ktorá znie: „Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.“.“ Bezprostredne to súvisí s predchádzajúcim bodom.

    Vzhľadom na to, že ide o osobitný charakter rizikových prác sa navrhuje, aby v prípade nadčasovej práce patrilo zamestnancovi vykonávajúcemu takúto rizikovú prácu nadčas mzdové zvýhodnenie oproti pôvodnému zneniu 25 % plus 10 %, čiže v celkovej výške 35 % a toto zvýšené zvýhodnenie je kompenzáciou za už spomínanú expozíciu v rizikovom prostredí počas výkonu nadčasovej práce a s týmto opatrením súhlasia aj zamestnávatelia, takže opäť je to pragmaticky vyvážený prístup a ja vás na záver prosím o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa poslankyňa Smolková.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené dámy a páni, ja nebudem predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, pretože predložil pozmeňujúce návrhy za klub pán poslanec Brocka a z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som predložila vo výbore ja, niektoré som počula ako modifikované, už predložené viacerými predrečníkmi.

    Ja by som chcela len vyjadriť pár praktických poznámok, vyjadriť sa k niektorým bodom, ktoré som si osvojila a možno zazneli viac-menej alebo niektoré aj nezazneli, ale predtým by som chcela povedať, že nik sa nebojí odborov a zdôrazňujem opäť, nik sa nebojí odborov. Ale zmena štatútu odborovej organizácie zo združenia odborov organizovaných zamestnancov na občianske združenie podľa môjho názoru nemá opodstatnenie. Navyše občianske združenie je dobrovoľná organizácia, ktorá, ak chce, môže sa osoba starať ako každé iné združenie. Nevidím dôvod, aby zamestnanci neorganizovaní v odborovej organizácii museli zo svojich miezd platiť tých, ktorých nechcú. To by, prepáčte, ale mohol vzniknúť aj divadelný krúžok, telovýchovný krúžok a v rámci rovnakých podmienok by mohli všetci zamestnanci naň prispievať.

    Nemôžem súhlasiť s tým, že v § 240 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, na základe ktorého vzniká zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť príslušnému odborárovi náhradu mzdy, pretože tento chce vykonávať funkciu odborára. Chýba už zo slušnosti snáď dodatok v prípadoch hodných zreteľa, resp. po dohode so zamestnávateľom. Ak odborári vo svojich stanovách deklarujú chrániť a obhajovať potreby svojich členov zákonnými a demokratickými prostriedkami, tak práve na skutok demokracie by v tomto ustanovení návrhu zmeny nemali zabúdať. Ide o nanútenie vôle odborárov prostredníctvom zákona pri ignorovaní demokracie na úkor neodborára zamestnávateľa. Finančné krytie odborárov na „politikárčenie“ má byť realizované z odborárskych príspevkov. Až v prípade napríklad neúspešného súdneho sporu, kde vzniknú náklady spojené so zastupovaním, pripúšťam, si môžu nechať vynaložené trovy preplatiť neúspešným v konaní.

    Ak pán Frešo vo svojom vystúpení upozornil na to, že neprítomnosť pána premiéra vyjadruje jeho pravý vzťah k tomuto zákona roka, tak ja si dovolím ho ešte doplniť, že vyjadruje určitým spôsobom aj svoj vzťah svojou neprítomnosťou k odborárom.

    Ďalej by som sa chcela vyjadriť ešte k § 48 ods. 1, kde je definovaný pracovný pomer uzatvorený na určitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Podmienka kondície je vedľajšie ustanovenie o právnom úkone, to znamená, že zmena právneho úkonu nastane, ak sa splní podmienka. Do nesplnenia podmienky trvá stav neistoty a nakoľko právny úkon treba urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, zastávam názor, že podmienkou vzniku pracovného pomeru na neurčitý čas musí byť náležitý prejav vôle účastníkov tohto vzťahu, čo je vyjadrené v istej stanovenej perfektnosti obsahovej náplne aj písomnej formy.

    Ďalej tu mám poznámky k reťazeniu pracovných pomerov a ich obmedzovaniu. Nuž, už som to spomínala aj vo výbore, aj vo svojich vystúpeniach k iným problémom, najmä v dotknutí na sociálne služby, a zopakujem to znova, pretože to sú veci, ktoré sú z praxe, že v stave, v akom sú sociálne služby a ich poskytovanie, teda v situácii, keď poskytovatelia sociálnych služieb sú neverejní poskytovatelia úplne diskriminovaní vo financovaní sociálnych služieb a porušuje sa zákon zo strany skoro všetkých VÚC-iek pri financovaní zariadení sociálnych služieb, kde sú poskytovatelia vyslovene nespravodlivo dotlačení k podpísaniu zmlúv na dobu určitú na jeden rok.

    Neviem si dosť dobre predstaviť ako zamestnávateľ, teda poskytovateľ sociálnych služieb zaručí svojim zamestnancom zamestnanie na dobu neurčitú. Ja viem a poznám odpoveď aj pani ministerky, my o tomto veľa a často hovoríme, že áno, tento stav je neštandardný a tu si niekto neplní svoju povinnosť zo zákona. Žiaľ, musím konštatovať, že nikto si to nevšíma, ani ministerstvo, nakoniec ani pani ministerka, ktorá mi posiela síce veľmi pekné odpovede, ale v konaní necítim razantnosť voči porušovaniu zákona, teda neviem si predstaviť, ako takýto zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom pracovný pomer na dobu neurčitú, ak nebude mať možnosť reťazenia pracovných pomerov.

    Takže ešte raz opakujem. Nik sa nebojí odborov. Ide o to, že kritizujeme ich nadštandardné postavenie, ktoré dostali ako odmenu za to, že podporovali túto vládnu koalíciu, najmä stranu SMER vo voľbách, pred voľbami. Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, na jednej strane hovoríte, my sa odborov nebojíme, na druhej strane hovoríte, ako treba odborom zobrať všetky právomoci a kompetencie, ktoré by mali mať. Na jednej strane hovoríte, že pán premiér nie je prítomný na prerokovaní takéhoto zákona, to už povedal asi tretí člen z opozície, na druhej strane by som bol zvedavý, či vôbec poznáte pracovný čas pána premiéra, čo všetko on musí v tejto dobe robiť a vy to hneď spájate s tým, že neprikladá voľajakú vážnosť alebo dôležitosť prerokúvaniu tohto zákona svojou neprítomnosťou.

    Povedali ste, že je to odmena za nejakú podporu vo voľbách zo strany SMER. Kvôli tomu dávame odborom voľajaké privilégiá atď. Viete čo, ja by som vám doprial, keby ste si tak prečítali, ako je to v iných krajinách Európskej únie, poviem v takom Nemecku, Luxembursku, Španielsku, Portugalsku atď. atď. To by ma tiež zaujímalo, či aj v týchto krajinách, keď tieto odbory majú svoje opodstatnené postavenie, tiež dostali takéto právomoci na základe voľajakej podpory vládnucej strany, ktorá momentálne je pri vládnutí v týchto krajinách, ktoré som tu spomenul. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť pani Gibalová? Áno. Slovo dajte pani Gibalovej. Prosím.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja ďakujem za vašu reakciu, pán poslanec. Ja na vašu otázku, či poznám pracovný čas pána premiéra. Nuž, veľmi detailne ho nepoznám, samozrejme, ja to nesledujem v takýchto detailoch, ako vy ste to položili v otázke, ale tak dlho avizovaný, už rok avizovaný zákon roka a on tu nie je prítomný, tak to je trošku smutné. A na vašu otázku ja odpoviem tiež otázkou, či vy viete, čo je parlamentná demokracia? A nik nepovedal, ani ja vo svojom vystúpení, ani moji predrečníci, ak myslíte na celú opozíciu, že berieme všetky práva a postavenie odborov. To nie je pravda. Neklamte.

  • S ďalším vystúpením je prihlásená pani poslankyňa Smolková. Ešte predtým, ako jej udelím slovo, chcem informovať, dámy a páni, že po dohode s predstaviteľmi klubov nebudeme o 17.00 hodine hlasovať a hlasovať budeme až zajtra po ukončení rozpravy. Bližšie informácie dohodnem zajtra počas stretnutia s predsedami poslaneckých klubov. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vo svojom príspevku obídem politiku a budem pragmatická. Predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 283).

    Za bod 76 sa dopĺňa nový bod 77, ktorý znie: „V § 103 ods. 3 sa za slová „týchto škôl a ich zástupcov“ vkladajú slová „asistentov učiteľov“..“ Doterajšie body 77 až 154 sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na zákon č. 29/1984 Zb., tzv. školský zákon, v zmysle ktorého aj asistent učiteľa ako pedagogický zamestnanec vykonáva výchovno-vzdelávací proces v školách a v predškolských zariadeniach, je odôvodnené, aby aj táto skupina zamestnancov mala nárok na dovolenku ako ostatní učitelia, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia. Aj metodický pokyn k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predškolských zariadeniach, v základných školách a v špeciálnych základných školách. Je to metodický pokyn č. 184 z roku 2003 vydaný Ministerstvom školstva Slovenskej republiky 6. decembra 2003, uvádza podrobný výklad, kto je asistent učiteľa, aké podmienky musí spĺňať, okrem iného musí spĺňať aj odbornú spôsobilosť a pedagogickú spôsobilosť v zmysle tohto zákona.

    Ja by som si ešte dovolila odcitovať z toho metodického pokynu bod druhý: „Asistenta učiteľa je možné ustanoviť v takých triedach školy, ktoré navštevuje dieťa alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pri výchove a vzdelávaní ktorého vzhľadom na jeho stupeň a mieru postihnutia bez prítomnosti asistenta učiteľa nie je možné garantovať bezpečnosť a ochranu zdravia toho žiaka, prípadne ostatných žiakov triedy a taktiež prekonávanie bariér pre žiaka neprekonateľných z dôvodu jeho zdravotného postihnutia.“ Takže aj asistenti učitelia sú pedagogickí pracovníci, majú úväzok, len boli doteraz podľa môjho názoru diskriminovaní, pretože mali dovolenku iba podľa odpracovaných rokov. Týmto pozmeňujúcim návrhom ich dávame na úroveň ostatných pedagogických pracovníkov. Prosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Rosová.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem stručná a dovolím si apelovať na vás argumentmi, na ktoré väčšinou strana SMER zvykne počúvať, a to len dva údaje z výskumu verejnej mienky. Ide o reprezentatívny výskum, ktorý sa uskutočnil v marci na vzorke vyše tisíc respondentov. Je moja profesia sociológa a výskumníka venovať sa týmto veciam, takže nadväzujem nato.

    V tomto výskume iba 9 % respondentov uviedlo, že súčasné znenia Zákonníka práce im niekedy spôsobilo nejaký problém. Pýtam sa teda, pre koho vlastne tieto zmeny sú, komu to slúži? Naozaj len odborárom, tak ako to už toľkokrát zaznelo? Ale ten istý výskum ponúka ešte iný údaj a ten sa priamo týka práve činnosti odborov na pracoviskách. Pomer tých, ktorí majú pozitívnu skúsenosť s pôsobením odborov na ich pracovisku, voči tým, ktorí majú, naopak, negatívnu skúsenosť, je 1 ku 4. Samozrejme, tú väčšinu tvoria práve tí, ktorí majú skúsenosť, že odbory sa účinne nezastali pracovníkov na pracovisku tam, kde pôsobia. Takže toľko teda argumenty na zváženie, načo, prečo a komu slúži táto novela.

    No a dovolím si ešte prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí s mojím pôsobením vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Navrhujem v čl. I vypustiť novelizačný bod 31. Navrhuje sa tým vypustiť povinnosť nového zamestnávateľa uhradiť časť nákladov na vyškolenie učňa pôvodnému zamestnávateľovi, pokiaľ jeho kvalifikáciu nebude využívať, zdôrazňujem, pokiaľ jeho kvalifikáciu nebude využívať, pretože, keď sme prerokúvali tento pozmeňujúci návrh vo výbore, došlo tam k nesprávnej interpretácii tohto návrhu zo strany predstaviteľov ministerstva práce a sociálnych vecí.

    Tento vládny návrh, ktorý ukladá takúto povinnosť novému zamestnávateľovi, nie je v prospech tých učňov. Je, naopak, ohrozením ich budúcej možnosti pracovať preto, lebo, samozrejme, ich zamestnateľnosť s podmienkou, že treba uhradiť za nich náklady na kvalifikáciu, sa výrazne obmedzí. Takže naozaj to považujem za návrh, ktorý je jednoznačne v prospech vyššej zamestnanosti, v prospech toho, aby vyučení ľudia mali možnosť zamestnať sa aj v prípade, že prídu o prácu, alebo teda že chcú zmeniť svoje pôsobisko a prejdú k inému zamestnávateľovi. Aby mali vôbec takúto šancu, aby ten nový zamestnávateľ mal o ich pracovnú silu záujem a nebol hendikepovaný tým, že musí uhrádzať náklady za ich kvalifikáciu. Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný. Pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní vystúpil k tej časti Zákonníka práce, novely Zákonníka práce, ktorá sa zaoberá problematikou pracovnej pohotovosti a na záver svojho vystúpenia podám aj jeden pozmeňujúci návrh.

    Navrhovaná úprava pracovnej pohotovosti, tak ako ju prináša táto novela Zákonníka práce, dáva tento inštitút podľa dôvodovej správy do súladu s rozsudkami Európskeho súdneho dvora a do súladu s terminológiou používanou v smernici Európskeho spoločenstva o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

    Zmena legislatívy – započítavanie doby neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku do pracovného času sa najvýraznejšie prejaví u zamestnávateľov s veľkou potrebou pracovnej pohotovosti na pracovisku, ako je to predovšetkým rezort zdravotníctva, ale, povedzme, aj hasičské jednotky.

    Podľa návrhu Zákonníka práce počet hodín pracovnej pohotovosti na pracovisku má byť limitovaný týždenným maximálnym priemerným počtom pracovných hodín a ročným limitom počtu nadčasových hodín. Zároveň sa mení charakter plnenia za čas pracovnej pohotovosti z náhrady za pracovnú pohotovosť, ktorá nie je základom na odvody do poistných fondov na mzdu za prácu. Mzda za pracovnú pohotovosť na pracovisku musí byť poskytovaná na úrovni základnej zložky hodinovej mzdy alebo podielu mesačnej mzdy. Toľko dôvodová správa a doložka zlučiteľnosti a teraz trochu matematiky.

    Nakoľko pracovná pohotovosť na pracovisku sa bude zahŕňať do odpracovaného času, ktorý je v zmysle novely Zákonníka práce limitovaný 48 hodinami týždenne, bude pracovná pohotovosť na pracovisku vrátane práce nadčas limitovaná 8 hodinami týždenne.

    Za predpokladu, že priemerný týždenný počet hodín práce nadčas je približne 4,5 hodiny, k tomu výpočtu sa ešte dostanem, a nezmení sa, priemerný týždenný počet hodín pracovnej pohotovosti po schválení Zákonníka práce bude obmedzený na 3,5 hodiny na zdravotníka, na lekára, na hasiča.

    Zo štatistických údajov vyplýva, že na jedného lekára pripadalo cca 580 hodín za rok, to je 48 hodín mesačne, teda 12 hodín týždenne pracovnej pohotovosti na pracovisku. Desatinné čísielká som vypustil, aby sa to dobre počítalo, a počet hodín práce nadčas predstavoval 220 hodín v roku na jedného lekára, t. j. 18 hodín mesačne, 4,5 hodiny týždenne. Čiže týždenne dnes vychádza na jedného lekára v zdravotníckom zariadení 4,5 hodiny nadčasov a 12 hodín pohotovosti, teda jedna 16,5-hodinová, tzv. v našej vnútornej zdravotníckej nomenklatúre malá nočná služba v pracovný deň od 15.30 hodiny do 7.00 hodiny.

    Podľa návrhu Zákonníka práce zostane pre lekára mesačne priemerne 18 hodín nadčasov. To by sa ešte dalo zniesť, ale namiesto 48 hodín pohotovosti len 16,5 hodín mesačne, a to je už v zdravotníckom zariadení neriešiteľný problém.

    V dôvodovej správe sa píše, že na príjmy lekára alebo zamestnanca budú mať tieto zmeny protichodný vplyv. Negatívny z dôvodu limitovania doteraz neobmedzeného počtu hodín dohodnutej pracovnej pohotovosti na pracovisku, takže celkový počet odpracovaných hodín v mesiaci bude nižší, a z dôvodu, že mzda bude podliehať odvodom do poistných fondov.

    Pozitívny vplyv bude mať z dôvodu zvýšenia sumy za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku, pretože Zákonník práce upravoval len minimálny nárok vo výške 50 % hodinovej sadzby minimálnej mzdy.

    Novela garantuje mzdu vo výške základnej čiastky mzdy, t. j. hodinovej tarifnej mzdy, podielu mesačnej mzdy alebo podielu zmluvnej mzdy ako zložky mzdy viazanej na odpracovaný čas.

    Faktom ale zostáva, že keď reálne čísla a priemernú mzdu v zdravotníctve prepočítame aj podľa doložky finančných vplyvov, ktorá je súčasťou vládnej novely zákona, lekári a zdravotníci zarobia menej. Ak je dnes mesačný priemer nadčasov u jedného lekára 18 hodín a pohotovosti 48 hodín, hrubá mzda sa pohybuje okolo 34-tisíc korún, 34 585 presne, ako je to v doložke zlučiteľnosti finančných vplyvov.

    Ak sa počet nadčasov nezmení, ostane na úrovni 18 hodín, ale pohotovosť sa zníži na 16,5 hodiny mesačne, hrubý príjem klesne napriek aj negatívnemu, aj pozitívnemu vplyvu, o ktorom som už hovoril, na 32 800 korún, to znamená v čistom príjme lekár klesne z 26-tisíc korún na 24 600 korún. Zhruba o 2-tisíc korún v hrubej mzde, 1 500 korún v čistej mzde bude zarábať menej.

    V spomínanej doložke sa píše potreba dodatočného vykrytia hodín, ktoré doteraz boli hodinami pracovnej pohotovosti na pracovisku a v nadväznosti na maximálny limit týždenného pracovného času 48 vrátane práce nadčas, môže v praxi spôsobiť problémy dočasného charakteru.

    Nepriaznivá situácia môže nastať napríklad v rezorte zdravotníctva z hľadiska potreby počtu zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou bez špecializácie, prípadne s inou než požadovanou špecializáciou.

    No toto je spomínaná doložka k novele Zákonníka práce, ale ja si dovolím zacitovať aj zo Správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve, ktorú napísal kolega pani ministerky pán minister Valentovič a ktorú zrejme prerokujeme v tejto snemovni zajtra. Ten je už menej optimistický. Ten vo svojej správe o aktuálnom vývoji píše.

    „Ďalším rizikom, ktoré môže prehĺbiť nedostatočné finančné zabezpečenie rezortu, je, že Slovenská republika musí implementovať smernicu o pracovnom čase. Bude to mať výrazný dopad na rezort zdravotníctva a na štátny rozpočet, hospodárenie zdravotníckych zariadení, zamestnanosť, odmeňovanie, sieť zdravotníckych zariadení, zdroje zdravotného poistenia. Novela Zákonníka práce a jej uplatňovanie v zdravotníckych zariadeniach, t. j. zabezpečenie nepretržitej dostupnosti zdravotnej starostlivosti si bude v praxi vyžadovať zavedenie trojzmennej prevádzky, ktoré si vyžiada podstatné zvýšenie požiadaviek na zdroje tak ľudské, ako aj finančné.“ Toľko citát zo Správy o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve. Čierne na bielom sa tu píše, že Zákonník práce bude v rezorte zdravotníctva pôsobiť skôr škodlivo a bude znamenať obrovské ľudské aj finančné problémy.

    Nie je mi síce celkom jasné, prečo potom minister zdravotníctva za novelu Zákonníka práce vo vláde hlasoval, ale nato sa ho budem pýtať zajtra, ak dovolíte, a teraz by som pokračoval na tému Zákonník práce.

    Zhrnuté a podčiarknuté. Veľa som čítal, veľa som citoval, aby to nevyznelo tak, že prichádzam s nejakým mojím videním a mojím výkladom Zákonníka práce. Držal som sa vládnych materiálov. A teraz to veľmi jednoducho zhrniem. Novela Zákonníka práce limituje objem nadčasov vrátane pracovnej pohotovosti na 8 hodín týždenne. Pritom objem len pohotovosti týždenne sa v zdravotníckych zariadeniach pohybuje okolo 15,5 hodiny. Zavedenie tejto novelizácie bude mať konkrétne na zdravotnícke zariadenia tri negatívne dopady.

    Ten prvý, o ňom som už hovoril. Zdravotníci zarobia menej. Na plate lekára sa to prejaví 2-tisíc korunami na hrubej mzde. Čiže toto je zlá správa pre zdravotníkov, pre lekárov, zdravotné sestry, ktoré hovoria o tom, že ich práca nie je dostatočne ohodnotená a chcú zarábať viacej peňazí.

    Druhý negatívny vplyv sa prejaví v tom, že budeme potrebovať v zdravotníckych zariadeniach viacej lekárov a sestier. Problémom ale je, že zdravotnícki pracovníci sú vysoko špecializovaní pracovníci, ktorých výchova, príprava na výkon povolania trvá dlhé roky. Vychovať jedného neurochirurga trvá v prepočte, a to sa musí veľmi snažiť, minimálne 11, 12 rokov. Skôr to proste nejde. Dnes toľko voľných odborníkov na trhu práce, aby sme dokázali zabezpečiť kvalitne trojzmennú prevádzku, jednoducho na Slovensku nemáme. Bude to znamenať aj tlak na mzdový fond zdravotníckych zariadení v spojení so zvyšovaním miezd a mäkkými rozpočtovými kritériami. To povedie len k ďalšiemu kolu zadlžovaniu zdravotníckych zariadení. Naozaj, ak musíme prijať do zdravotníckych zariadení viacej pracovníkov, znamená to, že budeme potrebovať viacej peňazí na ich mzdy spolu s odvodmi, bude to znamenať, že buď nebudeme zvyšovať mzdy ostatným zamestnancom a v prípade, že ich zvyšovať budeme, nemocnica sa bude dostávať do existenčných problémov. Už dnes sa zdravotnícke zariadenia zadlžujú nebývalým tempom. O tom budem znovu hovoriť zajtra pri správe o aktuálnom vývoji.

    A ten tretí negatívny dopad sa týka toho, že 8 hodín nadčasov a pohotovosti dokopy v priebehu jedného týždňa nepokryje ani jednu týždennú nočnú službu, čiže ani tú malú 16-hodinovú nočnú službu. Už nehovorím o 24-hodinovej službe v priebehu víkendu, ktorú bežne slúžime. To znamená, bude nevyhnutné prestať trojzmennú prevádzku. Trojzmenná prevádzka, dámy a páni, je najhoršia správa, ktorú môžeme pacientovi povedať. Ja neviem, či ste už niekedy zažili trojzmennú prevádzku v zdravotníckom zariadení. S ňou sa jeden z riaditeľov v košickej fakultnej nemocnici pokúsil experimentovať. Tak sme to veľmi krátko skúsili a predovšetkým, kto na to doplatil boli pacienti. Veľmi intímny citlivý vzťah medzi lekárom a pacientom sa v tejto chvíli zruší.

    Dámy a páni, nemocnica nie je fabrika. Nie je fabrika na zdravie, nie je fabrika, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť, kde operujeme na zmeny. Nemocnica je inštitúcia, kde liečime pacienta, jeho telesno, ale aj jeho duševno. A to najdôležitejšie, aby sa pacient vyliečil, je, že nám musí veriť. Aby nám veril, nám zdravotníkom, lekárovi, zdravotnej sestričke, nemocnici, oddeleniu, primárovi je, že sa musí s nami občas aj stretnúť v tej práci, aby sme mali na seba čas. Keď sa stretne s pacientom v pondelok v operačnej sále a najbližšie v stredu v poobedňajšej službe a potom ešte v sobotu v nočnej službe, ten pacient sa z dohľadu operatéra úplne stratí. Bude ho liečiť každý, kto ho práve nájde v oddelení, mnohokrát nešpecializovaný, lebo dosť špecialistov nemáme a prejaví sa to, žiaľ, na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A o to nám predsa nejde. Nejde nám o kvalitu, o to, aby sme zhoršili kvalitu zdravotnej starostlivosti.

    Zhrnuté a podčiarknuté. Nechcel som hovoriť tak, aby som kritizoval alebo obviňoval niekoho, že chce zhoršiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, že chce zabrániť ľuďom zarábať viacej peňazí a že chce škodiť systému. Naozaj nebolo to mojím cieľom, preto by som rád ponúkol aj riešenie.

    Po prvé. Žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 18 spoločnej správy, ktorý je dnes v spoločnej správe s odporúčaním neschváliť a odporúčam, aby sme tento pozmeňujúci návrh schválili. Tento pozmeňujúci návrh som podal vo výbore pre zdravotníctvo ja. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali aj poslanci za Slovenskú národnú stranu, aj za Ľudovú stranu – HZDS, čiže som mal podporu aj vládnych poslancov. Nie je to len nejaký opozičný návrh. A týka sa § 96 pracovná pohotovosť. Navrhuje tento paragraf vypustiť, tak ako je teraz napísaný, a ponechať pracovnú pohotovosť zadefinovanú, ako je dnes v platnom Zákonníku práce.

    Navrhujem ďalej bod spoločnej správy číslo 10 vyňať na samostatné hlasovanie a neschváliť. Zdôvodním prečo. Je to pozmeňujúci návrh predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Haleckého, ktorý sa zaoberal presne touto problematikou, o ktorej hovorím, a našiel čiastočné riešenie. Vkladá nový § 85a, ktorý umožňuje zvýšiť počet nadčasov a pohotovosti nad 8 hodín týždenne, ale len do 16 hodín týždenne len na štyri mesiace a len pre zdravotníckeho pracovníka.

    Dovoľujem si teda navrhnúť vyňať tento bod na osobitné hlasovanie a neschváliť preto, lebo práve teraz chcem podať vylepšujúci pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje pozmeňujúci návrh pána poslanca Haleckého a týka sa tej istej problematiky. Netýka sa však len zdravotníkov, ale aj všetkých pracujúcich, teda napríklad aj hasičov. Zostávajú tam síce 4 mesiace, ale nedáva sa horný limit 16 hodín nadčasov a pohotovosti týždenne.

    Môj pozmeňujúci návrh. V čl. I sa za novelizačný bod 60 vkladá nový novelizačný bod, ktorý znie: „Za § 85 sa vkladá nový § 85a, ktorý znie: „§ 85a. Odsek 1. Pracovný čas zamestnanca môže byť viac ako 48 hodín týždenne v priemere za obdobie najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich len v prípade, ak sa na tomto predĺžení dohodnú sociálni partneri a ak zamestnanec s takýmto rozsahom pracovného času súhlasí.“

    „Odsek 2. Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa ods. 1 po a upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú; po b viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú.“

    „Odsek 3. Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere. V súvislosti s navrhovanou zmenou je potrebné vykonať prečíslovanie novelizačných bodov.“

    Krátke odôvodnenie: Návrh reaguje na zmeny, ku ktorým dochádza v súvislosti s rozsudkami Európskeho súdneho dvora vo vzťahu k práci nadčas a pracovnej pohotovosti. Keďže tieto zmeny by ohrozili poskytovanie zdravotnej starostlivosti, navrhuje sa, aby dohodou sociálnych partnerov bolo možné stanoviť maximálny čas v súlade s požiadavkami či už celého rezortu, alebo konkrétnej nemocnice či pracoviska.

    Tento návrh pritom vychádza zo stanovísk Európskej komisie, ktoré podporujú dohodu sociálnych partnerov dosiahnutú v rámci sociálneho dialógu. Zároveň rieši nielen potenciálny problém v rezorte zdravotníctva, ale aj v iných rezortoch, ako sú napríklad hasiči.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste podporili moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som naozaj podal v dobrej viere na vyriešenie pálčivých problémov, ktoré by postihli rezort zdravotníctva, ale aj iné rezorty.

    Pevne verím, že tak, ako som získal pre svoj pozmeňujúci návrh podporu poslancov Ľudovej strany – HZDS a SNS vo výbore pre zdravotníctvo, môžem s podporou niektorých koaličných poslancov rátať aj v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána predsedu výboru pre zdravotníctvo nie sú faktické poznámky, takže budeme pokračovať vystúpením pána predsedu Haleckého. Nech sa páči. Je tu pán poslanec Halecký? Nie je? Takže stráca poradie. Ako ďalší je pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem. Pán predseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem teraz stručný. Dovolím si podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V bode 1. V čl. II novelizačnom bode 4 § 96 ods. 1 sa slová „25 %, a ak ide o deň služobného pokoja 50 %“ nahrádzajú slovami „50 %, a ak ide o deň služobného pokoja 100 %“.

    Po druhé. V čl. IV novelizačnom bode 5 § 21 ods. 1 sa slová „25 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni 50 %“ nahrádzajú slovami „50 %, a ak ide o deň pracovného pokoja 100 %“.

    Tento pozmeňujúci návrh odôvodňujem, že týmto návrhom sa zabezpečuje odmeňovanie štátneho zamestnanca, resp. zamestnanca vo verejnej službe za neaktívnu, čas služobnej pohotovosti, resp. pracovnej pohotovosti na pracovisku vo výške náhrady, ktorá je porovnateľná s platným právnym stavom oproti pôvodne navrhovanej zníženej náhrade.

    Poprosím vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto navrhnutého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, takže ako ďalšia pani poslankyňa Nachtmannová.

    Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení v rozprave sa nebudem venovať celej šírke Zákonníka práce, obmedzím sa najmä na prezentáciu opatrení v novele, v ktorej podporujú flexibilitu práce, pretože v mnohých vystúpeniach predstaviteľov opozície zaznievalo, že novela Zákonníka práce znepružňuje trh práce. Teda konkrétne.

    Opatrenia, ktoré podporujú pružný trh práce zostávajú. Z pohľadu zákonníka v súčasnej novele zostáva pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49. Zostáva pracovný pomer na určitú dobu § 48. Vylúči sa síce tzv. reťazenie pracovných pomerov, ale v mnohých prípadoch sa môžu uplatňovať výnimky. V spojitosti s reťazením pracovných pomerov bola verejnosť často zavádzaná, zaznievalo veľa odmietavých stanovísk s tým, že zamestnávateľ sa dostáva do právnej neistoty. Veľakrát sa spomínalo, že podnikateľ môže dostať nečakané zákazky a čo potom so zamestnancami.

    Verejnosť bola zavádzaná aj v otázke sezónnych prác. Išlo tu buď o neznalosť novely Zákonníka práce, alebo o manipuláciu verejnou mienkou. Ak si totižto pozorne prečítame Zákonník práce, vidíme v ňom explicitne uvedené, že nič také podnikateľom nehrozí. V § 48 ods. 4 a 6 sú jednoznačne vymedzené výnimky. V novele je jasne uvedené, že reťazenie pracovných pomerov môžu donekonečna uplatňovať malí zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov. Rovnako je výnimka ohľadom sezónnych prác. Je tam výnimka ohľadom nečakanej zákazky. Je tam uvedených skutočne viacero výnimiek, čiže ozaj žiadny podnikateľ sa do právnej neistoty týmto paragrafom nedostáva.

    Ďalej zostáva domácka práca § 52. Zostáva dohoda o vykonaní práce § 226, navyše sa, zvyšuje rozsah vykonávania prác z dnešných 300 hodín na 350 hodín ročne. Zostala dohoda o brigádnickej činnosti študentov, zostáva agentúrne zamestnávanie. Avšak agentúrne zamestnávanie je upravené v súlade s návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o pracovných podmienkach pre dočasných pracovníkov KOM 2002/701.

    Cieľom tejto smernice je uplatniť princíp nediskriminácie, princíp rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi najímanými agentúrami. Mala som možnosť vidieť pracovnú zmluvu kontraktovaného zamestnanca. Jednoznačne tento zamestnanec bol diskriminovaný v porovnaní s kmeňovým zamestnancom.

    Čo je nové v oblasti flexibility práce? Čo nové zavádza súčasná novela Zákonníka práce v opatreniach podporujúcich pružný trh práce. Novým je možnosť zmluvnej úpravy pracovných podmienok, ak Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis neustanovuje inak. Novým je možnosť využívania telepráce ako veľmi progresívneho neštandardného pracovného režimu, ktorý má ozaj množstvo výhod aj pre spoločnosť.

    Novým je zavedenie dohody o pracovnej činnosti a čo pozitívne hodnotím, ešte viac sa spružňuje možnosť pružného pracovného času. Ja som to už vo faktickej poznámke spomínala. V súčasnosti pružný pracovný čas, tak ako je definovaný v Zákonníku práce teraz platnom, je na úrovni prvej generácie pracovného času. Čiže je stanovené pevné jadro, iba príchod a odchod je kĺzavý. A navyše, je to zošnurované piatimi hodinami.

    Súčasný návrh novely Zákonníka práce pružný pracovný čas posúva na úroveň tretej generácie pracovného času, ktorá je bežná vo vyspelých krajinách Európy. To znamená, že usporiadanie fondu pracovného času závisí len od dohody zamestnávateľa a samotného zamestnanca.

    Zakončím svoje vystúpenie otázkou. Stále si myslíte, že táto novela Zákonníka práce znepružňuje trh práce? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dnes začnem svoje vystúpenie trošku inak, ako som sa chystala, nie tým, čo som si pripravila, ale urobila som si pár poznámok pri vystúpení pána kolegu poslanca Kvorku.

    Nechcela som reagovať hneď po jeho vystúpení, lebo som bola dosť v emotívnom stave a bála som sa, že náhodou potom budem objektom imunitného a mandátového výboru, čo by mi bolo ozaj ľúto.

    Takže, pán poslanec, hovorili ste, že my tu načrtujeme akýsi katastrofický scenár po prijatí Zákonníka práce. Nehovoríme o žiadnom katastrofickom scenári, vy, keď zajtra zahlasujete a odhlasujete túto novelu Zákonníka práce, nestane sa žiadna katastrofa, ani hviezdy nebudú padať, ani Tatry sa nebudú triasť, akurát sa Tatry trasú pred tým, akým spôsobom sa podpisujú zmluvy o zámenách pozemkov na južnom Slovensku a pod Tatrami.

    Ďalšia poznámka k odborom. Pán kolega, konštatovali ste, že konečne budú mať odbory svoje postavenie a svoje právomoci. Myslím si, že odbory svoje postavenie aj svoje právomoci majú aj dnes, iba ich nedostatočne využívajú, o čom svedčí fakt, že iba štvrtina zamestnancov je organizovaná v odboroch. Myslím si, že o kvalite práce odborov to nesvedčí. Nepresadzujú záujmy zamestnancov tam, kde to majú v podnikoch, ale snažia sa o exkluzívnu zmluvu s politickou stranou, a to sa im aj podarilo pred poslednými voľbami so stranou SMER, a snažia sa tieto svoje záujmy pretláčať cez vládu a cez zákony.

    Iba taká perlička. Pri poslednom hromadnom prepúšťaní v Trenčíne som počula, že hlavná vec, ktorá zaujímala odborárskych predákov pri rokovaní o hromadnom prepúšťaní s vedením podniku, boli ich zlaté padáky. Ozaj smutné.

    Pán kolega, ďalej ste hovorili, že konečne po prijatí Zákonníka práce budú ľudia pracovať v dôstojných podmienkach. Teda vy tvrdíte, že teraz všetci pracujú v nedôstojných podmienkach? Že sme v nejakom feudálnom bezzákonnom, bezlegislatívnom stave? Ja si myslím, že to tak nie je a že drvivá väčšina zamestnávateľov poskytuje svojim zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, ktoré ochraňujú ich zdravie, ktoré zabezpečujú bezpečnosť pri práci.

    Aj keď túto novelu prijmete, nemyslite si, že tí zamestnávatelia, ktorí sú ľahostajní k bezpečnosti na pracoviskách, sa zrazu zmenia. Takto to nebude. To je priestor pre inšpektorát práce. Myslím si, že tým je povedané všetko.

    Ďalej ste hovorili, že zamestnávateľ môže kedykoľvek prepustiť svojho zamestnanca. Myslím si, že tým podsúvate ozajstnú nepravdu, pretože v Zákonníku práce je 15 paragrafov, ktoré konkrétne hovoria, za akých podmienok môže byť zamestnanec prepustený, s presným uvedením dôvodu, dokonca je uvedený zákaz výpovede. A keby to tak bolo, myslím si, že v tejto novelizácii, ktorú predkladáte za účelom zabezpečenia vyššieho štandardu v sociálnej Európe, by bolo oveľa viac pozmeňujúcich návrhov, ktoré by smerovali práve k upraveniu výpovede zo strany zamestnávateľa na zamestnanca, a to sa v tejto novele nedeje.

    Vlastne vo výpovediach nemeníte okrem súbehu výpovede a odstupného asi nič. Keď sa mýlim, opravte ma.

    Ďalej ste, pán kolega, povedali, že Zákonník práce v tejto podobe, ako je, porušuje ľudské práva. No, to snáď ani sa mi nechce veriť, že to takto nahlas poviete. Zákonník práce platí od roku 2004. Mali sme tu silnú opozíciu so silným lídrom, ktorý vedel nahlas kričať svoje pripomienky, ale neviem o tom, že by po prijatí Zákonníka práce bol na Ústavný súd opozíciou podaný návrh a žeby Ústavný súd vydal nález, ktorý by konštatoval, že Zákonník práce porušuje ľudské práva. Toto tvrdenie, ozaj si myslím, že je zavádzajúce. Ja dokonca tvrdím, že nie je porušená ani smernica, žiadna smernica Európskej únie, pretože všetky pripomienky Európskej únie sú vo forme odporúčaní, takže môžem sa mýliť, ale pani ministerka mi to teraz objasnila, ale myslím si, že Zákonník práce skutočne neporušuje právo Európskej únie, lebo by sme si to už dávno museli dať do súladu.

    Často sa vyčíta zamestnávateľom, že vidia len zisk, zaujíma ich len zisk a vyznieva to, ako by zisk bolo niečo nečestné. Tu je potrebné povedať dve zásadné veci.

    V prvom rade zisk je od slova získať. Vy, ja, všetci robíme veci preto, aby sme niečo získali. Chodíme do školy, aby sme získali vzdelanie. My politici sa uchádzame o podporu občanov, aby sme sa stali poslancami, ministrami, aby sme získali podiel na moci. Podnikatelia podnikajú, aby mali zisk. No, viete si predstaviť podnikateľa, ktorý by napríklad šil topánky so stratou a z domu nosil manželkinu výplatu, aby teda nejako sanoval svoje podnikanie? Však to je absurdná predstava? Je skutočne snaha legitímne niečo získať zlá? Práve naopak, ja si myslím, že tá aktivita ľudí v prírode je zariadená tak, aby sa celá spoločnosť posúvala dopredu a nemyslite si, ani v podnikaní, a to je tá druhá poznámka, ktorú chcem k tomu povedať, nie je samozrejmé mať zisk.

    Nie každý podnikateľ ho má, nie je samozrejmé ho vytvoriť. Len ten, kto sa presadí v konkurencii, kto dokáže kvalitne vyrobiť, poskytnúť kvalitnú službu, ale svoju výrobu aj predať a udržať sa na trhu, len ten môže uvažovať o zisku.

    Ja som to už vo svojom vystúpení v prvom čítaní povedala, že považujem za najdôležitejšiu pri zamestnanosti ochotu zamestnávať. Táto ochota zamestnávať je ovplyvňovaná viacerými faktormi. Dva najdôležitejšie sú jednak legislatívne prostredie, a jednak to, že sa podniku darí. Keď sa darí ekonomike, môže sa dariť podnikom. Keď je priaznivé podnikateľské prostredie, môže sa dariť podnikom. Rastie dopyt, podniky môžu investovať, inovovať, tvoriť nové pracovné miesta, zamestnanci týchto podnikov si môžu viac dovoliť a vzniká nám taká špirála rastu dopytu a služieb a myslím si, že to je impulz ďalšieho rastu.

    Čo sa týka stavu legislatívy. Jednak je to stupeň byrokracie spojeného so zamestnávaním, čo som už minule povedala, že si myslím, že je veľmi vysoký tento stupeň byrokracie, aj preto mnohí podnikatelia radšej siahajú k tej živnosti, kde si tieto povinnosti splní sám živnostník a táto povinnosť pre zamestnávateľa odpadá.

    A ďalej je dôležitá, aj viackrát sme tu hovorili o pružnosti. Pružnosť, možnosť v nepriaznivom čase, čase nepriaznivom pre firmu znížiť stav zamestnancov. To znamená v čase, keď nie sú zákazky, keď sa nedarí odbytu, keď nie je sezóna, aby bola možnosť prepustiť zamestnanca bez negatívneho vplyvu na toho konkrétneho zamestnanca aj na ostatných zamestnancov, a keď sa situácia zlepší, opäť ho do zamestnania prijať.

    Úplne konkrétne. Som vo výbore pre pôdohospodárstvo a viete, že sezónnosť v poľnohospodárstve, to je neoddeliteľná súčasť. Mnohí predsedovia družstiev, mnohí farmári teraz rozmýšľajú, čo si počnú, čo budú robiť s ľuďmi, ktorých už na jeseň nebudú potrebovať. Doteraz si to vedeli poriešiť. Som zvedavá, čo nám budú hovoriť na budúci rok.

    Pre mňa je pružnosť a ochota zamestnávať spojená nádoba. Keď je pružnosť v zamestnávaní väčšia, je aj ochota zamestnávať väčšia. Myslím si, že legislatíva je nastavená dobre, nehovorím, že je nastavená optimálne, iste sú veci, ktoré aj v tejto novele smerujú k lepšiemu a už vonkoncom nie je táto legislatíva nastavená liberálne, s tým s vami nesúhlasím. To, že funguje dobre, dokazuje pokles nezamestnanosti, rast zamestnanosti, pokles čiernej práce a takisto to, že krytie legislatívnou silou Zákonníka práce sa rozširuje na oveľa väčší počet ľudí.

    Ja by som chcela ešte jednu poznámku, kým skončím. Mnohokrát sa tvrdí v súvislosti s novelou Zákonníka práce, ako sa pomôže zamestnancom. Lenže viete, kolegovia, mnohé návrhy nepomôžu zamestnancom, ony ich poškodia. Už moji kolegovia tu hovorili napríklad o refundácii nákladov na učňa, o úhradách škôd spôsobených zamestnancom bez ohľadu na jeho majetkové pomery a ja k tomu zaraďujem aj súbeh výpovede a odstupného.

    Tento návrh ešte ani nie je v platnosti a už začína prinášať prvé škodlivé dôsledky. Tým prvým dôsledkom je, že mnohé firmy sa už teraz začínajú zbavovať ľudí. Je to fakt, chodíme do podnikov a mnohí zamestnávatelia nám povedali. Tak viete čo, kým vy ten zákonník prijmete, my si tých svojich známych, známe firmy, tzv. lajdákov už prepustíme teraz, aby s tým neboli problémy.

    Druhým nepríjemným dôsledkom, ktorý prinesie táto zmena, bude, že zamestnávatelia nebudú využívať pri výpovedi § 63, teda hlavne z organizačných dôvodov, ale budú sa skôr snažiť použiť § 68, teda okamžité zrušenie pracovného pomeru a verte mi, že v prípadoch nekvalitných pracovníkov nie je problém použiť tento paragraf.

    Iste si nemyslíte, že fungujúca firma sa chce zbavovať len tak svojich dobrých zamestnancov, tých, ktorí prinášajú profit pre seba aj pre svoju firmu, a že keď chcete niekoho prepustiť, tak väčšinou chcete prepustiť človeka, ktorý určitým spôsobom má problém túto prácu vykonávať.

    No a tretím dôsledkom zase súbehu výpovede a odstupného bude dopad na mzdy ostatných. Jednak budú pomalšie rásť mzdy, pretože ten balík na mzdy je vždy vo firme konečný, resp. možno dôjde aj ku zníženiu miezd a v tom horšom prípade môže dôjsť k likvidácii firmy či už tým, že sa majitelia rozhodnú firmu zavrieť, pretože teda nedokáže už byť solventná, alebo jednoducho na ňu bude vyhlásený konkurz.

    Čiže skutočne, kolegovia a kolegyne, nie katastrofa, určite nie, ale ochota zamestnávať istotne klesne so všetkými dôsledkami a s obchádzaním Zákonníka práce. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne pán poslanca Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no, darmo sa vy tu budete hnevať a rozprávať to, čo rozprávate. Jednoducho je to tak. Tá ochrana a práva zamestnancov sú nedostatočné a vy to jednoducho nechcete pochopiť a neustále dookola rozprávate len o tom, aké je to všetko dobré a nemeniteľné, pretože je to preto asi, lebo ste to urobili vy, konkrétne novelizoval Zákonník práce pán Kaník.

    Rozchádzate sa aj v tom so svojím kolegom. Ten hovorí, že tu nastane katastrofa, vy hovoríte zase, že nenastane katastrofa. Jednoducho dohodnite sa, aby ste boli v zhode, lebo raz vravíte tak, druhý raz vravíte naopak, a potom to nemá význam.

    Ja si uvedomujem, že, samozrejme, ste ako opozícia podráždení z tohto, čo sa tu prerokováva a myslím si, že ešte viac podráždení z toho, čo sa po skončení tejto rozpravy tu prijme. Prijme sa Zákonník práce, ktorý bude vyhovovať všetkým tým, ktorí tvoria tieto hodnoty a ktorí, bohužiaľ, doposiaľ aj zásluhou vašou boli kdesi postavení bokom a tá ochrana nebola daná taká, akú si títo ľudia zaslúžia a aká ochrana týmto ľuďom prislúcha.

    A nakoniec vám chcem ešte povedať. Už sa nepasujte za voľajakých najlepších odborníkov na svete, pretože odborníkov, ktorí sa podieľali na tvorení tohto Zákonníka práce vrátane pani ministerky máme aj my vo svojich radoch, minimálne takých kvalitných a profesionálnych ako vy medzi svojimi radmi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, môžete reagovať.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, nepasujem sa do polohy odborníka, to mi nenáleží, ale skromne môžem povedať, že rodinná firma zamestnáva už 15 rokov 40 ľudí a presne už viem ako ktorý zákon, ako ktoré ustanovenie bude v praxi fungovať, pretože jednoducho my tu môžeme rozprávať, čo chceme a o rok, o dva si potom povieme, ako to v skutočnosti dopadlo.

  • Pani poslankyňa Cibulková, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení vyjadrila niekoľko výhrad k prerokúvanému Zákonníku práce.

    Pokles nezamestnanosti tento mesiac dosiahol rekordných 8 %, čo nie je výsledkom roku vládnutia tejto vlády, ale či chceme, alebo nechceme, je to výsledok reforiem vlády Mikuláša Dzurindu.

    Vládny návrh novely Zákonníka práce neprináša žiadne pozitívne opatrenia v riešení kľúčových potrieb slovenského trhu práce a nepodporuje ďalší pokles nezamestnanosti. Táto novela nezmierňuje ani existujúce regionálne rozdiely.

    Tak ako i moja kolegyňa Rosová, dovoľte, aby som si ja vo svojom vystúpení pomohla nedávnymi prieskumami verejnej mienky, ktoré priniesli nasledovné výsledky. 35 % respondentov nesúhlasí s tým, že Zákonník práce pomôže riešiť regionálne rozdiely a nezamestnanosť a len 23 % sa domnieva, že áno. Zároveň takmer 54 % občanov je presvedčených, že vláda nerobí dostatok opatrení na znižovanie regionálnych rozdielov. Vládu podporilo len 28 % respondentov. Hádam netreba ani bližšie spomínať, keďže to bolo už dostatočne medializované, že prípravu a predloženie návrhu novely nesprevádzala žiadna analýza jej dopadov na zamestnanosť, podnikateľské a investičné prostredie, ako i dopadov na hospodársky rast.

    Aby sme však neostali len v rovine teórií, konkrétnym dôkazom toho je i nedávne stanovisko ATOP-u – Asociácie textilného a odevného priemyslu, v ktorom sa uvádza, že novela ohrozí tisíce pracovných miest v tomto citlivom odvetví.

    V dôvodovej správe k tomuto zákonu však nie je o takomto vážnom dopade ani zmienka. Navrhovaná novela je v priamom rozpore s tým, čo deklaruje vo svojej dôvodovej správe, a síce, že má ambíciu prehĺbiť zmluvnú slobodu pri dohadovaní pracovných podmienok. Naopak, zužuje zmluvnú slobodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, jej hlavným znakom je neúmerné posilňovanie odborárskych privilégií a návrat pracovnoprávnej legislatívy do praxe, ktorá sa neosvedčila a zlyhala.

    Pozrime sa však bližšie na najspornejšie body najmä v oblasti odborárskych privilégií, ktoré novela stále obsahuje. V oblasti ochrany a privilégií odborárov novela navrhuje povinnosť zamestnávateľa uvoľniť odborového funkcionára na výkon odborárskej činnosti s plnou náhradou mzdy. Navrhuje predĺžiť ochranu odborových funkcionárov zo 6 mesiacov na 1 rok. A čo to spôsobí v praxi?

    Zamestnávatelia budú mať zo zákona povinnosť financovať odborárskych funkcionárov, zatiaľ čo v súčasnosti je táto možnosť ponechaná na kolektívne vyjednávanie. Pôjde o zvyšovanie nákladov zamestnávateľa na úkor ostatných zamestnancov, ktorí nie sú odborárskymi bosmi. Prostriedky budú podnikom chýbať najmä na nové investície, ktoré budú môcť vytvoriť nové pracovné miesta, alebo bude krátený mzdový fond, čo negatívne ovplyvní výšku miezd ostatných pracujúcich zamestnancov. A v neposlednom rade odboroví funkcionári budú mať neprimerane vysokú mieru ochrany v porovnaní s bežnými zamestnancami.

    Ďalej v oblasti právomoci odborov novela navrhuje kompetenciu odborom schvaľovať normy spotreby práce. Táto právomoc bude mať za následok neúmerné zvyšovanie právomoci odborov, ktoré vstupujú do riadenia podniku, a zhoršenie investičného a podnikateľského prostredia.

    Novela Zákonníka práce ďalej navrhuje v oblasti zastupovania zamestnancov právo na kolektívne vyjednávanie, spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť podniku budú mať iba odbory. Zamestnaneckým radám sa berie kompetencia spolurozhodovať. Je to jasná snaha o likvidáciu zamestnaneckých rád, ktoré stratia opodstatnenosť, keďže budú zbavené podstatných kompetencií.

    Dôvodom je strach odborov z poklesu svojej členskej základne a konkurencie zo strany zamestnaneckých rád. Odbory sa stávajú výhradným zástupcom zamestnancov bez ohľadu na to, koho skutočne reprezentujú a či o ich prítomnosť väčšina zamestnancov má záujem, alebo nie.

    Odborový zväz je občianske združenie. Na založenie stačia traja zamestnanci. Nemusí preukazovať svoju reprezentatívnosť. Naopak, pre vznik zamestnaneckej rady je potrebná účasť viac ako 50 % zamestnancov.

    Návrh je v rozpore s bežnou praxou v krajinách Európskej únie, kde sú zamestnanecké rady prakticky rovnoprávnym subjektom sociálneho dialógu so zamestnávateľom.

    Novela Zákonníka práce je jasným dôkazom toho, že spor medzi jej predkladateľmi a odporcami je sporom o základné chápanie toho, ako funguje trh práce. Predkladatelia naďalej vnímajú vzťah zamestnanca a zamestnávateľa ako triedny boj. Takéto vnímanie bolo typické pre 19. storočie. V 21. storočí je však zamestnanec a zamestnávateľ odkázaný spolupracovať, čo je prirodzené pre rýchlo sa meniacu dynamickú ekonomiku. Ani jeden nemôže fungovať bez toho druhého. Chápu to takmer všetky moderné európske vlády, aj tie sociálnodemokratické. A preto cieľom Zákonníka práce je najmä stanoviť čo najflexibilnejšie rámce pre spoluprácu zamestnanca a zamestnávateľa.

    Táto novela tento princíp úplne popiera a likviduje. Hazarduje pritom so zamestnanosťou a ďalším rozvojom Slovenska. Slovensko sa stáva rukojemníkom predvolebných sľubov SMER-u s odborárskymi bosmi. Aj preto majú predkladatelia zapchaté uši a zatvorené oči a nie sú ochotní počúvať ani hlas odporcov a čo je najdôležitejšie, ignorujú i hlas verejnosti. A preto takýto návrh zákona nemôžeme podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Cibulkovej pán poslanec Markovič, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Mikloš, pán poslanec Janiš, pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Markovič.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel pani poslankyni Cibulkovej poďakovať, lebo veľmi presne definovala pozíciu, do akej sa dnes odbory dostávajú, a to nielen na úkor zamestnávateľov, ale aj na úkor zamestnancov.

    Dlhé roky sme tu boli bývalou opozíciou, dnešnou vládnou koalíciou bití za to, že sa tu v našej spoločnosti vytvárajú nejaké skupiny alebo kategórie občanov, ale práve opak je pravdou. Dnes súčasná vládna koalícia vytvára dve kategórie občanov, a to tých, čo pracujú a tú druhú odborárov.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, podporiť moju kolegyňu Katku Cibulkovú, pretože skutočne vo svojom vystúpení trafila kľúčový problém, problém Zákonníka práce a jeho zmeny.

    Ten problém spočíva v tom, že dochádza skutočne k porušeniu alebo zúženiu zmluvnej slobody vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a dôjde tak skutočne k ohrozeniu vytvárania ďalších pracovných miest, ale aj k ohrozovaniu ďalších zamestnaneckých pomerov.

    Vnímanie rovnováhy medzi zamestnancom a zamestnávateľom je pre tento Zákonník práce, ktorý je doteraz platný, tým hnacím motorom, ktorý posilňoval zamestnanosť a posilňoval vzájomné vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Vedieme nový Zákonník práce do stavu, že vytvoríme novo vyvolenú skupiny zamestnancov, ktorí sa nazývajú odborármi. A to je pre nás neprijateľné.

  • Faktická poznámka pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel vyjadriť, počul som len záver vystúpenia pani poslankyne, kolegyne Cibulkovej, ale myslím si, že veľmi presne pomenovala jednu zásadnú vec. A tú by som chcel zdôrazniť, a to je vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom a to, ako sa zmenila a ďalej mení ekonomika nielen Slovenska, ale aj svetová ekonomika.

    Naozaj by som chcel tú časť zdôrazniť, o ktorej hovorila, že ten vzťah je iný, že to nie je antagonistický vzťah, teda nejaký protichodný konfliktný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Samozrejme, že existujú isté rozdiely v záujmoch aj v postavení zamestnanca a zamestnávateľa, ale nie sú marxisticky antagonistické, a teda pružný trh práce. A to je to kľúčové a podstatné. Pružný, flexibilný trh práce je aj v záujme zamestnávateľov, ale aj v záujme zamestnancov. A preto návrh vládnej novely Zákonníka práce, ktorý zužuje flexibilitu, teda pružnosť trhu práce nejde len proti záujmom zamestnávateľov, ale ide aj proti záujmom zamestnancov. A proti záujmom zamestnancov ide preto, že takýto menej pružný trh práce bude znamenať menej práce, bude znamenať menej nových vytvorených pracovných miest a bude teda v konečnom dôsledku znamenať menej práce a nižšie zárobky pre zamestnancov. Teda pre tých, ktorých predkladatelia tejto novely zákona majú síce plné ústa, ale v skutočnosti idú proti ich záujmom. A je to tak preto, že sa naozaj mení aj charakter ekonomiky a že už tu nie je pár veľkých tovární a pracovné miesto nadosmrti, ale, že trh je čoraz zložitejší, čoraz štruktúrovanejší, je tam veľa malých firiem, nových firiem, veľa pružných pracovných úväzkov a práve preto je pružnosť pracovného trhu kľúčová a bude ešte dôležitejšia a práve preto je zle, že táto novela Zákonníka práce túto pružnosť zmenšuje.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Chcel by som doplniť predrečníčku kolegyňu Cibulkovú. Jedno je pre normálnych ľudí ťažko pochopiteľné. SMER uzatvorí zmluvu s odbormi, odbory vás podporujú pred voľbami, a keďže odbory sú podnikatelia, však podnikajú minimálne v sieti hotelov, tak treba za pomoc, samozrejme, zaplatiť. A vy navrhujete, aby za službu, ktorú odbory urobili vám, SMER-u, platili všetci zamestnanci. Aby sa na to skladali všetci zamestnanci. No, ak máte voči odborom nejaký záväzok strana SMER, no, tak si ten záväzok uhraďte zo svojich straníckych peňazí. Neťahajte do toho všetkých zamestnancov, aby sa skladali na odborárov. Ak máte záväzok, tak to zaplaťte zo svojich peňazí. Urobili ste zmluvu, urobili ste dohodu, plňte si svoje záväzky.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, viete, opierať sa o voľáke prieskumy, nedôveryhodné prieskumy a s tým potom tu vystupovať a argumentovať. To si myslím, že nie je to pravé, čo by malo byť. Lebo viete, z prieskumov sa ešte nikto nenajedol a z večera do rána pri stole si ich dokážem aj ja napísať vo svoj prospech, koľko budem chcieť a ako budem potrebovať. To je po prvé.

    Po druhé vám chcem povedať, že ja sa skutočne pohybujem medzi tými ľuďmi, medzi tými zamestnancami, ktorých sa to bezprostredne týka a jednoducho od nich sú podnety a námety toho, čo ich ťaží, a toho, čo by ste neboli schopní a ochotní akceptovať, rešpektovať a nechceli ste to riešiť.

    Čiže, ak tu tvrdíte, že my ideme proti zamestnancom, pravý opak je toho. My práve ideme tým zamestnancom v ústrety, aby sme im pomohli v tom, čo je pre nich nie dobré a to, čo týmto zamestnancom nevyhovuje a čo rieši tento Zákonník práce.

  • Pani poslankyňa Cibulková, chcete reagovať? Nie? Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti a po ňom sa pripraví pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec Szigeti.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nebudem sa vyjadrovať k meritu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pretože to urobili moji predrečníci predovšetkým z opozičných kruhov.

    Stanovisko Strany maďarskej koalície prezentovala pani poslankyňa Sárközy, ale chcel by som využiť zákonodarnú moc poslanca alebo právo poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na to, že týmto zákonom sú otvorené a novelizované aj iné právne normy, a to predovšetkým v čl. 4, kde je novelizovaná právna norma č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Prečo to robím? Robím to z toho dôvodu, lebo mi záleží na priemernom zárobku v oblasti školstva. Poznáme štatistické údaje, akým tempom rastie priemerný plat v národnom hospodárstve. Bohužiaľ, v oblasti školstva veľmi zaostávame za týmto priemerom. Prednedávnom bola prijatá právna norma, ktorá určuje, akým spôsobom sa navyšuje ročne plat pedagogickým pracovníkom.

    Bohužiaľ, táto právna norma bola prijatá takým spôsobom, že zvýhodňuje pedagogických pracovníkov, ktorí majú menej ako 16-ročnú prax, v ich prípade sa to zvyšuje ročne o 1 %, v prípade starších pedagógov, ktorí majú pedagogickú prax vyššiu ako 16 rokov sa zvyšuje priemerný plat len o 0,5 %.

    Ja si myslím, že to nie je úplne v poriadku a práve preto a z toho dôvodu podávam pozmeňujúci návrh v bode 2 § 7 ods. 10 zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to v nasledovnom znení.

    V ods. 10 navrhujem nové znenie v tejto podobe. „Platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý celý rok započítateľnej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka.“

    Môj pozmeňujúci návrh zdôvodňujem nasledovne: Doterajšie znenie ods. 10 je nasledovné: „Platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi s účinnosťou od 1. júla kalendárneho roka zvyšuje o 1 % za každý rok započítateľnej praxe dosiahnutej k 30. júnu bežného kalendárneho roka až do 16 rokov započítateľnej praxe. Za každý celý rok započítateľnej praxe od 17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %.“

    Právo na rovnaké zaobchádzanie patrí medzi základné práva Európskej únie, ktorej je aj Slovenská republika členom. Doteraz platná právna úprava a jej navrhovaná právna úprava predloženej parlamentnej tlače je podľa nášho názoru v rozpore so základnou zásadou rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní platu, pretože ide o prácu rovnakej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej pri rovnakých pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce. Je tiež, pokiaľ ide o ženy učiteľky so započítateľnou praxou vyššou ako 17 rokov oproti mužom učiteľom so započítateľnou praxou do 16 rokov v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami pri poskytovaní platu.

    Taktiež ide podľa môjho názoru o skrytú diskrimináciu z titulu veku, pretože zamestnanci so započítateľnou praxou nad 17 rokov sú evidentne zamestnanci vekovo starší než zamestnanci so započítateľnou praxou do 16 rokov.

    Doterajšia právna úprava podľa môjho názoru nie je v súlade s čl. 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, preto navrhujem zmeniť uvedené ustanovenie tak, ako je uvedené v mojom návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pani poslankyňa Nachtmannová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, táto právna norma, ktorú ste teraz prezentovali a kritizovali, bola však prijatá za vašej vlády. Podľa mojich vedomostí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje zákon o verejnej službe, ktorý logicky spojí zákon č. 552 a č. 553, teda zákon o zamestnávaní niektorých zamestnancov, to je práca vo verejnom záujme, a zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri prácach vo verejnom záujme. Už len tie názvy, aké sú zložité, a pritom to bol jeden zákon, zákon o verejnej službe.

    Súčasná vláda chce znova vrátiť tieto zákony do jedného zákona. Myslím, že to je veľmi logický postup. Mimochodom, zákon o verejnej službe fungoval necelý rok. Hneď po voľbách v roku 2002 ho bývalá vláda zrušila. A táto otázka, táto právna norma, pretože skutočne učitelia s dlhšou dobou praxe sú diskriminovaní, tak táto právna norma sa v tomto zákone bude riešiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som nadviazal na svojho predrečníka v tom, že tento pozmeňujúci návrh skutočne rieši postavenie pedagogických zamestnancov a ich nerovnoprávne postavenie, a to chcem zdôrazniť tých, ktorí majú vyšší vek a pracujú na tej istej pracovnej pozícii, vykonávajú tú istú učiteľskú činnosť obsahovo, svojou štruktúrou atď. Je pre mňa určite veľmi dobré, že tento návrh sa tu objavuje a chcem vyzvať aj poslancov koalície aj napriek tomu, čo povedala pani kolegyňa Nachtmannová, aby sme vyšli v ústrety učiteľom a ten, podľa môjho názoru, polrok takto získaný dali učiteľom a vyjadrili sme takto svoju účasť týmto povolaniam, ktoré sú také náročné, ale také potrebné pre našu spoločnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Szigeti, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dúfam, že pani poslankyňa Nachtmannová nie kvôli tomu nechce súhlasiť alebo nesúhlasí s mojím návrhom, že táto legislatívna norma bola prijatá predchádzajúcou vládou.

    Ja si myslím, že v minulosti prijaté právne normy, pokiaľ časom sa zistí, že majú isté nedostatky, sa dajú korigovať a práve súčasná vládna koalícia hovorí o tom, že má isté pozitívne sociálne cítenie a ja si myslím, že pedagógovia sú rozhodujúcou vrstvou spoločnosti a myslím si, že je skutočne potrebné, aby sme ich platové pomery prispôsobili priemernému platu v národnom hospodárstve, a to čím skôr. Práve preto som predložil tento pozmeňujúci návrh, aby sme to mohli riešiť od 1. januára budúceho roku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Nie je prítomný, takže stráca poradie. Ďalej pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi vyjadriť sa k vládnej novele Zákonníka práce, ktorú považujem za veľmi dôležitú.

    V istom zmysle súhlasím s predsedom vlády Ficom, že ide o zákon roka, aj keď nedá mi nesúhlasiť zároveň s mojím kolegom pánom poslancom Frešom v tom, že ide zároveň o fiasko roka.

    O zákon roka ide z toho dôvodu, že problematika pružnosti trhu práce je jedným z kľúčových problémov a jedným z kľúčových predpokladov konkurencieschopnosti každej ekonomiky. Ak dnes niektoré aj západoeurópske ekonomiky majú problém so svojou konkurencieschopnosťou, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Taliansko, tak všetci odborníci sa zhodujú, že jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo majú problémy v konkurencieschopnosti, je nedostatočná pružnosť trhu práce.

    Existujú na to rôzne štúdie, ale všetky dochádzajú k tomuto záveru. Nedostatočná pružnosť trhu práce = problémy v konkurencieschopnosti. Problémy v konkurencieschopnosti = nižší ekonomický rast. Nižší ekonomický rast = nižší rast životnej úrovne a nižší rast zamestnanosti. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tu prerokovávaná vládna novela Zákonníka práce je proti ľuďom, je proti rastu ich životnej úrovne, je proti rastu zamestnanosti.

    Dovoľte mi najskôr vyjadriť sa aj k procesu, ktorého sme boli svedkami pri príprave a prerokovávaní novely Zákonníka práce. Najskôr musím znovu zdôrazniť to, čo viacerí moji kolegovia už povedali, ale považujem to za kľúčové, že vláda, ktorá sa hrdí tým, že ona vraj znovu nastolila tripartitný dialóg, že považuje tripartitný dialóg za dôležitý, tak tá istá vláda predkladá prvýkrát v histórii samostatného Slovenska a dokonca prvýkrát v histórii posledných desaťročí, pokiaľ viem, takúto zásadnú novelu bez dohody s tripartitnými partnermi.

    Aj vami toľko kritizovaný a okiadzaný Kaníkov Zákonník práce bol predložený po dohode so sociálnymi partnermi, obidvoma sociálnymi partnermi, aj zamestnávateľmi, aj odbormi. Áno, odbory po dlhých rokovaniach súhlasili s tým znením ešte predtým, ako sme ho ako vláda predložili do tohto parlamentu.

    Vy ste túto dohodu nedosiahli a keď dnes chcete interpretovať akési dohody, ku ktorým malo dôjsť na rokovaní vášho predsedu vlády, tak je to zavádzanie verejnosti. Je to zavádzanie verejnosti, pretože skutočnosť je taká, že vtedy na tom rokovaní u predsedu vlády rokovali zástupcovia aj zamestnávateľov, aj odborov len o niekoľkých bodoch, pričom desiatky bodov boli otvorené a rozporované.

    Ak teda došlo k zhode a potom dochádzalo k rôznej interpretácii toho, či sa dohodli, alebo nedohodli, tak došlo k zhode, aj to nie celkom jednoznačne uznanej, len o týchto niekoľko málo bodoch, pričom ostatné body vôbec neboli na tomto rokovaní otvorené. Teda platí, že nebola dosiahnutá dohoda a že vaše účelové interpretácie na tom jednoducho dnes nič nezmenia.

    Zákonník práce tu máme bez dohody sociálnych partnerov. A je to aj logické, pretože vy sami ste priznali, váš predseda vlády opakovane priznal, že tento Zákonník práce, jeho znenie je súčasťou dohody s odbormi, predvolebnej dohody SMER-u s odbormi. Nakoniec pani ministerka Tomanová to nepriamo priznala v jednej z televíznych debát na TA3, keď povedala, že ona sama s niektorými ustanoveniami ministerského návrhu Zákonníka práce nesúhlasí. Tak čo viac potrebujeme na preukázanie toho, že vlastne išlo o plnenie politickej dohody s odbormi a je teda prirodzené, že takáto dohoda len ťažko mohla byť akceptovateľná pre druhého partnera.

    Čo sa týka ďalej toho procesu schvaľovania. My do parlamentu sme dostali znenie, ktoré kritizujeme, pretože má množstvo problematických bodov, ale ktoré, ako tiež už moji viacerí kolegovia poukázali, sa už dosť zásadne líši od pôvodného ministerského návrhu. Ale ja sám som absolvoval, no, množstvo, neviem ich teraz vyčísliť, ale množstvo diskusií aj vystúpení v televízii s predstaviteľmi najmä SMER-u, ktorí sa v týchto diskusiách dušovali, že v tom ministerskom návrhu je všetko v poriadku a že ani o piaď netreba ustupovať, že to je to najlepšie, čo môžeme pre slovenskú ekonomiku, pre slovenských zamestnancov a dokonca aj zamestnávateľov predložiť. Zrazu, čuduj sa svete, prišla vládna novela Zákonníka práce, ktorá v mnohých bodoch je, chvalabohu, posunom k lepšiemu, ale stále je to výrazný posun k horšiemu oproti stavu, ktorý dnes máme, pričom my ani stav, ktorý dnes máme, nepovažujeme za ideálny.

    Myslím, že to spomínal kolega Štefanec, že SDKÚ – DS dávala, mimochodom, v hromadnom pripomienkovom konaní, ktoré ste organizovali cez jeden z denníkov, ktoré vôbec nebolo dodnes vyhodnotené, my sme predložili 27 zásadných pripomienok, vôbec sme nedostali žiadnu reakciu, aj keď treba povedať, že tých 15 našich z 27 zásadných pripomienok bolo do vládneho návrhu zapracovaných, z toho 8 úplne a 7 čiastočne. Myslím si, že aj toto, aj táto skutočnosť svedčí o tom, že ten prvý návrh bol naozaj zlý a že ten, ktorý prišiel z vlády je síce menej zlý, ale tiež zlý.

    Čo sa týka obsahu. Často sa tu operuje, pani poslankyňa Vaľová to spomínala, ale aj viacerí, pojmom flexicurita a často sa odvolávate a tvrdíte, najmä teda predstavitelia SMER-u, že toto má byť socialistický alebo sociálnodemokratický Zákonník práce, že to má byť štandardný Zákonník práce, aký je v západoeurópskych krajinách alebo v niektorých západoeurópskych krajinách. No, chcem vám povedať, že aj v západoeurópskych krajinách existujú veľmi rôzne zákonníky práce a že napríklad zákonníky práce v už spomínanom Nemecku alebo Francúzsku nie sú pružné, nie sú flexibilné, neuplatňuje sa tam princíp flexicurity a práve nepružnosť týchto trhov práce daných nepružným zákonníkom práce vyvoláva problémy v konkurencieschopnosti.

    A vy chcete náš Zákonník práce posunúť tým smerom, v akom ho majú krajiny, ktoré majú problémy aj vďaka nepružnému trhu práce. Áno, máme tu príklady krajín, kde je flexibilný trh práce a zároveň sú to krajiny, ktoré sú označované za sociálnodemokratický model fungovania, napríklad v Dánsku. Áno, Dánsko má systém flexicurity, ktorý na jednej strane znamená pomerne širokú a aj drahú, treba povedať, aktívnu politiku trhu práce, ktorá zase vyžaduje ale vysoké zdanenie a vysokú mieru prerozdeľovania. Nezdá sa mi, že by ste prišli za ten rok s návrhmi na zvýšenie miery prerozdeľovania a zdanenia, naopak, ako som vám už viackrát ukázal na číslach. Čiže nerobíte ani tú časť security, ani tú časť flexibility, lebo vo flexibilite idete opačne.

    V Dánsku napríklad neexistujú žiadne prekážky proti prepúšťaniu zamestnancov, teda pracovný trh je flexibilný aj z hľadiska prijímania do práce, ale aj z hľadiska prepúšťania z práce. Zároveň existuje silná časť tej security, ktorá je daná nielen tou masívnou aktívnou politikou zamestnanosti, ale napríklad aj povinnosťou zúčastňovať sa na týchto politikách, na tých produktoch, ktoré sa poskytujú, a zároveň povinnosť prijať prácu, ak táto práca je ponúknutá zo strany štátu alebo inštitúcií, ktoré ju zabezpečujú. Áno, je pravda, že politika flexicurity bola, ak sa nemýlim, zavedená v Dánsku v priebehu posledných desiatich, dvanástich rokov, a je pravda, že bola, ak sa nemýlim, schválená počas premiérovania premiéra Rasmussena, ktorý je dnes šéfom Európskej socialistickej strany, z ktorej ste, mimochodom, boli vylúčení alebo bolo pozastavené vaše členstvo. Takže možno sa treba tam opýtať. Možno sa treba opýtať, neviem, či môžete, keď nie ste teraz členovia, ale tam sa treba opýtať, ako to vlastne vyzerá a čo vlastne systém flexicurity znamená.

    No a chcel by som sa ešte zastaviť pri tom, čo vnímam ako možno zásadný, možno aj taký trošku ideový alebo ideologický problém vnímania toho Zákonníka práce. Ja mám pocit, ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem, ale mám pocit, že tie možno aj nedorozumenia alebo iné pohľady na Zákonník práce vyplývajú naozaj z toho, že nie vždy chápeme rovnako vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ja som to naznačil už vo faktickej poznámke, ale chcem sa pri tom zastaviť, lebo to považujem za kľúčové.

    Áno, existujú isté rozdiely v postavení a aj v záujmoch zamestnancov a zamestnávateľov. Ale tieto rozdiely nie sú protichodné a antagonistické v tom zmysle, že keď je niečo dobré pre zamestnávateľa, tak to musí byť zlé pre zamestnanca. Jednoducho nie sú, pretože v ekonomike a v ekonómii väčšinou platí princíp win win, princíp vzájomnej výhodnosti a platí to o to viac, ako sa mení svetová ekonomika, a o to viac, ako rastie globálna konkurencia.

    Takže naozaj pružný trh práce je dobrý pre podnikateľské prostredie, je dobrý pre podnikateľov, ale je dobrý aj pre zamestnancov. Je dobrý pre zamestnancov, pretože vytvára dynamickejšiu, pružnejšiu ekonomiku, ktorá je schopná vytvárať viac a lepšie platených pracovných miest.

    Ak máme dnes problémy, a ja nepopieram, že máme, napríklad problémy zneužívania minimálnej mzdy alebo zneužívania, resp. problémy vyplácania len časti miezd oficiálne, proti ktorým môže minimálna mzda fungovať ako istá zábrana. Máme problémy aj v tom možno, že sú, ja netvrdím, že nie sú, že nie je zneužívané postavenie zamestnávateľov voči zamestnancom. Ale ak sú takéto prípady, a ony sú, tak proti nim treba bojovať dôslednejšou kontrolou a nástrojmi, ktoré budú toto potierať, ale nie tým, že kvôli pár chorým stromom vyrúbeme celý, v zásade zdravý les. A toto je problém novely Zákonníka práce, ktorú vláda predložila do Národnej rady.

    Dnes už je celkom evidentné, ak sa pozriete na Slovensko, že miera výskytu takýchto problémov napríklad zneužívania postavenia zamestnávateľa voči zamestnancovi je oveľa vyššia tam, kde je menej práce. Tam, kde jednoducho ponuka práce nie je dostatočná a ten dopyt je väčší, teda najmä v menej rozvinutých regiónoch východného Slovenska, južného Slovenska. Tam, kde je viac práce, kde jednoducho ekonomika už šliape viac, kde prišlo viac investorov, tieto problémy nie sú. Naopak, zamestnávatelia často majú problémy s tým, aby našli dostatok pracovných síl a musím povedať, že tento problém už začína byť čoraz viac viditeľný aj v tých zaostalejších regiónoch, aj v tých menej rozvinutých regiónoch.

    Čiže myslím si, že ak sa sústredíme na to, aby sme naozaj ekonomiku udržali v rýchlom raste, aby sme nezhoršovali podnikateľské prostredie, pretože zlepšovanie podnikateľského prostredia je práve najdôležitejším predpokladom rastu ekonomiky, tak bude čoraz menej aj týchto negatívnych príkladov, proti ktorým ale aj tak treba bojovať, ale nie zmenou celého Zákonníka práce smerom k nižšej pružnosti.

    A ešte by som chcel spomenúť jednu vec, ktorá je aktuálna aj z pohľadu najnovšej správy Európskej centrálnej banky pre Medzinárodný menový fond, ktorá spochybňuje, ako ste sa dočítali v médiách, udržateľnosť plnenia inflačného kritéria alebo schopnosť Slovenska udržať inflačné Maastrichtské kritérium dlhodobo, nielen v tej lehote posudzovania dvoch rokov, ale aj do budúcnosti.

    Môžete sa opýtať, ako Zákonník práce s eurom súvisí. No, súvisí veľmi silno. Každý ekonóm vám potvrdí, že problém je v tom, že po vstupe do eurozóny vlastne stráca štát, ktorý prijíma spoločnú menu, stráca jeden z nástrojov v hospodárskej politike, aj keď ten nástroj bol už pomerne obmedzený, ale stráca jeden z nástrojov, ktorým je menová politika.

    Pri strate tohto nástroja ešte výraznejšie sa do popredia dostáva dôležitosť kompetentnej a zodpovednej fiškálnej politiky, ale aj pružného trhu práce. Ekonómovia sa jednoducho zhodujú na tom, že nepružný trh práce alebo menej pružný trh práce vytvára ďalšie dodatočné riziko z hľadiska úspešného členstva alebo pobytu v eurozóne, a preto schválenie, chcel by som na to upozorniť, že schválenie vládnej novely Zákonníka práce, tak ako je predložená do tohto parlamentu, môže byť a som presvedčený, že aj bude jedným z ďalších dôvodov a jedným z ďalších argumentov, ktoré môžu vystupovať proti prijatiu Slovenska do eurozóny.

    My sme pomenovali na tlačovke SDKÚ – DS už pred vyše mesiacom tie dôvody, ktoré nás vedú k tomu, že máme obavy, či Slovensko bude do eurozóny prijaté. Medzi tieto obavy patrila napríklad dlhodobá udržateľnosť inflačného kritéria z dôvodu najmä obmedzenia nezávislosti regulačných úradov a politického tlaku na dodávateľov energií a vody, ktorý znamená, že síce dočasne máme nižšie ceny, a teda aj nižšiu infláciu, ale už od strednodobého a dlhodobého hľadiska, a na tom sa ekonómovia zhodujú, takýto politický tlak na nižšie ceny znamená zo strednodobého a dlhodobého hľadiska vyššie ceny. A teda ohrozenie udržateľnosti inflačného kritéria.

    Je to logické a prirodzené a poviem to na príklade vodární. Ak ste vodárňam stlačili ceny tak, že miera ich zisku klesla na desatinu miery zisku oproti predchádzajúcim cenám, tak je evidentné, že sa bude v sektore menej investovať. Ak sa bude menej investovať, tak je evidentné, že to v budúcnosti spôsobí problémy konkurencieschopnosti a v nákladoch týchto spoločností a že to bude viesť k vyšším cenám.

    Ohrozujete prijatie eura aj fiškálnou politikou vlády, keď sektory, ktoré síce zatiaľ nie sú započítavané do verejného okruhu, ako sú napríklad nemocnice a celé zdravotníctvo, ako je napríklad televízia, rozhlas, ako je Národná diaľničná spoločnosť, ako sú železničné spoločnosti vytvárajú nový a nový, väčší a väčší dlh.

    Práve preto, že európske inštitúcie budú posudzovať nielen aktuálny stav plnenia Maastrichtských kritérií, ale aj ich udržateľnosť, práve preto aj toto môže byť problém a Eurostat môže zahrnúť do verejných výdavkov aj výdavky týchto verejných subjektov a potom môžeme mať problém aj z hľadiska krátkodobého vykázania plnenia paktu rastu a stability a Maastrichtských kritérií. Navyše sa nekomunikuje s inštitúciami, čoho svedectvom je aj naposledy menované stanovisko Európskej centrálnej banky, vyše roka tam chýba viceguvernér zodpovedný za túto oblasť atď. atď.

    A Zákonník práce, vážené dámy, vážení páni, je jedna z vecí, ktorá, žiaľbohu, v tejto mozaike, v tomto výpočte dôvodov, ktoré môžu ohroziť náš vstup do eurozóny, zohráva pomerne významnú úlohu a musím povedať, že na to upozornila aj Národná banka, aj keď trochu bojazlivo a len raz vo svojom stanovisku v pripomienkovom konaní pri predložení Zákonníka práce na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Takže dovoľte mi, aby som to zhrnul a uzavrel tým, že som presvedčený, že aj keď vládou predložená novela Zákonníka práce je lepšia, ako bol pôvodný ministerský návrh, aj tak je zlá. Je zlá pre slovenskú ekonomiku, je zlá pre slovenských občanov, je zlá nielen pre zamestnávateľov, ale je zlá aj pre zamestnancov, je zlá preto, že zmenší pružnosť trhu práce, a tým pádom zhorší konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky a bude v konečnom dôsledku znamenať menej práce a menej pracovných príležitostí a navyše táto novela Zákonníka práce, ktorá nie je dobrá ani pre zamestnancov, ani pre zamestnávateľov, ktorá nie je dobrá pre ľudí, zároveň táto novela Zákonníka práce ešte môže byť a bude jedným z dôvodov ohrozenia splnenia jedného z mála pozitívnych cieľov a takých rukolapných cieľov, ktoré v programovom vyhlásení vláda má, a to je vstup do eurozóny.

    Aj preto chcem povedať, že poslanci za SDKÚ – DS budú hlasovať za všetky pozmeňujúce návrhy, nielen ktoré vzišli z opozičných lavíc, ale mnohé, ktoré vzišli aj z koaličných lavíc, najmä z lavíc SNS a HZDS, ktoré, a tým chcem aj oceniť prácu a iniciatívu týchto poslancov, ktorí takéto návrhy dávali, pretože tieto pozmeňujúce návrhy vylepšujú aspoň čiastočne ten základný problém a tie základné riziká, ktoré novela Zákonníka práce so sebou nesie.

    Takže budeme hlasovať za všetky tieto nielen naše, ale aj tie koaličné pozmeňujúce návrhy, ktoré novelu Zákonníka práce vylepšujú a budeme sa snažiť, aby tie škody napáchané touto novelou boli aspoň čo najmenšie. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikloša pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Martinák, pán podpredseda Číž, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Frešo, pán poslanec Fedor, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja teda nie som taký expert ako Ivan a ani ho v tomto smere nedobehnem, ale dovoľte mi jednu osobnú skúsenosť povedať aj tomuto parlamentu, a to je, pokiaľ funguje niečo bez dohody sociálnych partnerov, tak to môže dopadnúť tak, ako to dopadlo vo Francúzsku. Ja neviem, aký tam bol proces, ale výsledok je ten, že dnes francúzsky zamestnávateľ alebo bežní zamestnávatelia okrem štátu normálne podplácajú svojich zamestnancov, aby si vytvorili odborovú organizáciu, pretože zákon to predpokladá a musia ju mať. Ak ju nemá, nemá iné výhody a nemá iné nadväznosti nato.

    Výsledok je aký? Zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo Francúzsku je chránené zviera a pre zamestnávateľa je skoro akoby nepriateľom. Je obrovský problém získať prácu na trvalý pracovný úväzok. Výsledok je, že majú nezamestnanosť cca 10 % napriek hospodárskemu rastu okolo 1,5 až 2 % pri priemyselnej výrobe, ktorá je dvakrát taká vysoká, ako je naša. Ich HDP je dvojnásobné, majú nezamestnanosť 9 až 10 %. Ale čím to vzniká? Tým, že zamestnávajú ľudí načierno, zamestnávajú imigrantov a obracia sa to proti Francúzom ako takým.

    Takže áno, ak chceme prijať takéto zmeny v Zákonníku práce, ktoré vedú k tomuto, tak toto nás čaká do budúcnosti. Môžeme si to ísť naštudovať do Francúzska, budeme vidieť, kde skončíme, pokiaľ budeme splácať podlžnosti politického charakteru voči odborárom. Bolo potrebné získať hlasy, bolo potrebné nasľubovať, teraz tu sľuby treba plniť, ale výsledok bude ten, že krajina na to doplatí a zamestnávatelia budú považovať pracovníka na trvalý pracovný pomer za svojho úhlavného nepriateľa. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať na predrečníka pána poslanca Mikloša, ale aj čiastočne na pána poslanca Slafkovského, i keď viem, čo hovorí rokovací poriadok.

    Skutočne podľa môjho názoru táto predložená novela Zákonníka práce je proti ľuďom. Je proti ľuďom preto, pretože reaguje na vymyslené politické problémy. Nebol žiaden vecný veľký problém na trhu práce okrem toho, že existuje politický sľub slovenským odborárom na takúto novelu Zákonníka práce.

    Beriete touto novelou jednu z hlavných konkurenčných výhod Slovenska nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj celkovo ku globálnej konkurencii. Tieto zmeny a potrebu týchto zmien pochopili už aj vo Francúzsku.

    Pani Merkelová je doma kritizovaná za pomalé tempo reforiem, ktoré spoločnosť v Nemecku už sama veľmi vyžaduje. Ale čo je najkrajšie, že potrebu zmien a potrebu tvorby nového pracovného kódexu, potrebu spružnenia trhu práce, zdynamizovania trhu práce pochopili vaši kolegovia socialisti v najbližšej krajine v Maďarsku. Oni po rokoch ich vlády pochopili, že maďarská ekonomika sa nedvihne bez toho, aby sa pripravila aj novela, aj, hovorím, novela Zákonníka práce, ale, samozrejme, aj iné reformné kroky. Maďarsko nech je pre vás vážnym príkladom toho, že táto zmena ohrozí Slovensko. Ďakujem pekne.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Martinák.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedníčka. Vážený pán poslanec Ivan Mikloš, súhlasím s vami s trhom práce a s jeho pružnosťou. Ako ste odôvodňovali rečami, aký to má význam pre Slovensko, aký mal význam Kaníkov Zákonník práce pre Slovensko. Slovensko pri všetkej úcte k západnému Slovensku je aj Orava, Horehronie a východné Slovensko.

    Súhlasím s vami, že Kaníkov Zákonník práce ovplyvnil životnú úroveň tamojšieho obyvateľstva možno na západnom Slovensku, na východnom Slovensku to bolo opačne. Váš pružný trh práce za vašich osem rokov ovplyvnil únik mladých ľudí hlavne z týchto odľahlých oblastí.

    Súhlasím aj s tým, že je už nedostatok pracovných síl, kvalifikovaných pracovných síl hlavne v týchto oblastiach, pretože títo ľudia odišli za prácou na západné Slovensko alebo do zahraničia. Veľmi úzko to súvisí aj so sociálnym postavením rodiny, s rozmáhajúcou sa kriminalitou hlavne u mladých ľudí. To všetko zapríčinil váš pružný trh práce.

    A na záver asi toľko. Demokracia je v prvom rade o väčšine a ja som presvedčený, že novela Zákonníka práce bude v prospech drvivej väčšiny obyvateľov. Možno sa zmôžete ešte na slovo vami obľúbené populizmus. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mikloš, chcem oceniť nezvykle vecné vystúpenie. Dovoľte iba niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. No, veď ten hodnotový rebríček, ktorý ste aj teraz prezentovali, je všeobecne známy, je legitímny a nepochybne nie je úplne novým. Tento typ názorov sa objavuje a je dôležitou súčasťou názorov v mnohých krajinách aj Európy, len nie väčšinovým preukázateľne.

    Je známy aj vzťah tripartity k odborom. Opäť vedieme koniec koncov na túto tému už niekoľko rokov politický zápas. Rovnako je známy váš vzťah k regulácii trhu práce vymožeností a vzťah k sociálnym právam ľudí, k humanistickým atribútom a s tým, že ak aj čítame, a predpokladám, že aj vy a nespochybňujem to, materiály o sociálnej kohézii vo všetkých možných formách, viete veľmi dobre, že táto otázka je tam výrazne akcentovaná, osobitne otázka odborov a podobne. Tie vystúpenia, ktoré tu odznievajú, preukázateľne naznačujú, že je tam minimálny cit a hlboká neznalosť európskeho prostredia a európskeho vnímania, teda prosociálneho prostredia.

    Ja súhlasím s mnohými vecami aj v tom, že naozaj osobitne v tranzitívnej krajine potrebujeme istý osobitý typ prístupu k týmto veciam s tým, že naozaj musíme akcentovať vo zvýšenej miere oproti štandardným krajinám dobre fungujúcu ekonomikou. Musíme akcentovať predovšetkým potrebu vytvorenia dobrého podnikateľského prostredia, nepochybne ale a kedykoľvek sme pripravení baviť sa o pružnom trhu práce, len problém je, že všade, kde sa hovorí o pružnom trhu práce, napríklad v tom Dánsku, hovoria o istotách, o utváraní komplexného prostredia, kedy to reálne ide a kedy to nevedie k zbedačovaniu. Kedy sa vytvára vyvážený vzťah medzi tým, kto prácu predáva a kto prácu kupuje. To je dôležité, o tom sa ale je potrebné baviť aj v budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, svoje vystúpenie ste začali aj ukončili strašením s nedostatočnou pružnosťou trhu práce, ak sa prijme novela Zákonníka práce. Vo svojom vystúpení som, myslím, dostatočne konkrétne tieto tvrdenia odmietla.

    Ďalej ste tvrdili, že súčasná novela znamená výrazný posun k horšiemu oproti stavu, ktorý máme. No, tak tu s vami absolútne nemôžem súhlasiť. Veď teraz tu je výrazná nerovnováha v neprospech zamestnancov.

    Novela Zákonníka práce práveže nastoľuje rovnováhu. Samozrejme, že pre niektoré subjekty je to výrazný posun k horšiemu. Ale určite nie pre celú spoločnosť.

    Zaznel tu príklad Dánska ako taký ozaj dobrý príklad flexicurity. Áno, je to tak. V Dánsku skutočne nie sú žiadne prekážky v prepúšťaní, ale na druhej strane nezamestnaní majú dôstojné podmienky. Aj neštandardný pracovný režim job sharing, teda zdieľanie pracovného miesta práve v Dánsku sa úspešne uplatňuje. Tri pracovné miesta sa delia medzi štyroch zamestnancov tak, že jeden z nich je štvrťroka nezamestnaný, ale žije veľmi dôstojne. Jeho mzda sa pohybuje od 70 do 90 % priemernej mzdy, ktorú mal predtým. Podporuje to aj vláda. Zamestnanec nestráca pracovné návyky a vie, že o štvrť roka sa do práce vráti. Nemusíme sa pýtať v Dánsku, čo to flexicurita znamená. Veľmi dobre to vieme. Ale máme iné východiská, iné predpoklady, voláte po flexibilite. Takže aj my flexibilne musíme reagovať na naše vlastné podmienky. A preto tá naša aplikácia je, samozrejme, iná a musí byť iná.

  • Ďalšia faktická poznámka pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Aj ja mám obavu môjho predrečníka pána poslanca Mikloša o tom, že takto ideologicky obmedzený návrh novely Zákonníka práce je hazardom so súčasným hospodárskym rastom. Skutočne nerieši a práve naopak, by som povedal, zhoršuje podmienky flexibility na trhu práce. Nerieši a zhoršuje podporu rastu zamestnanosti a jediný adresát, ktorého rieši od začiatku do konca na maximálnych, povedal by som, rozsahoch, aké táto spoločnosť znesie, sú práva odborárskych bosov a odborárskych predákov.

    Chcel by som poďakovať aj predrečníkovi zato, že upozornil na možné riziká toho, že strana SMER je dnes mimo európskych štruktúr v rámci socialistických strán, a chcel by som dodať, že aj svojím zásahom a svojím disciplinárnym konaním, ktoré spustila voči vyjadrovaniu názorov poslancov, riskuje, že trvalo ostane mimo týchto štruktúr.

    A dávam na zváženie kolegom zo SMER-u, či sa ozaj nechcú vrátiť z kratšej cesty a tieto podania stiahnuť tak, aby parlament bol miestom, kde sa dajú slobodne vyjadrovať názory. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že pán poslanec Mikloš veľmi jasne poukázal aj na širší kontext diskutovaného Zákonníka práce. Krajiny, štáty nášho typu, malé otvorené ekonomiky potrebujú nástroje na podporenie komparatívnych výhod. Výhod umožňujúcich ekonomike lepšie dýchať a rásť. Neexistuje ich až tak veľa. Iste medzi tých niekoľko výrazných komparatívnych výhod Slovenska, najmä za uplynulé roky, v rámci Európy patria aj dostatočne flexibilný Zákonník práce.

    Zásahy SMER-u smerom k zníženiu flexibility trhu práce vedú k podkopaniu komparatívnych výhod a zároveň aj konkurencieschopnosti Slovenska. Zároveň vedú k otvoreniu cesty k zníženiu ekonomického rastu a k znižovaniu schopnosti Slovenska dobiehať vyspelú Európu. Premiér nám ukazoval v posledných dňoch, ako sa veľmi hanbí za úspechy svojej vlastnej krajiny. Vidíme, že po prijatí odborárskeho Zákonníka práce sa konečne bude môcť pochváliť vlastným príspevkom k návratu tam, odkiaľ sa chcú dostať aj jeho socialistickí partneri čím skôr. Ďakujem.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na vystúpenie pána kolegu Mikloša a uviesť, že je to dobrý prístup, ak povedal, že bude hlasovať aj za tie návrhy, ktoré sú rozumné a sú z vládnej koalície, pretože si myslím, že by malo ísť predovšetkým o rozumnosť návrhov, aby sme vytvorili pravidlá, v ktorých ľudia budú dôstojne pracovať.

    Ja uznávam flexibilitu pracovného trhu, ale tu musí byť aj pracovná istota pre tých, ktorí dobre pracujú, ktorí podávajú výkony, ktorí dodržiavajú zákony a podobne. Čiže tu treba aj tento moment.

    Ja nesúhlasím, pán poslanec, keď ste hovorili o Kaníkovom zákonníku, aké to bolo super, takisto pani poslankyňa Sárközy ešte doobeda o tom hovorila. Ja si myslím, že už vtedy boli signály, že tento Zákonník práce je veľmi tvrdý hlavne k zamestnancom. A ako počúvam niektoré vystúpenia tu o Zákonníku práce, o pracovných podmienkach takých, že sa žmýkajú ľudia, aby bola komparatívna výhoda Slovenska, nuž, ja neviem, máte predstavu? Keď máte takúto cestu, potom podľa vás mi to vychádza, najlepšia komparatívna výhoda by bola, keby pracovali 20 hodín denne a za úplne minimálne peniaze. To by bola výborná komparatívna výhoda. Dokonca aj deti možno, ale veď tu musí byť určitá kultúra, určitá morálka a ľudskosť.

  • Pán poslanec Pado, ľutujem, ale prihlásili ste sa po tom, ako som uzavrela možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Čiže pán Mikloš bude reagovať na predchádzajúce faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja verím, že moja faktická poznámka, pani predsedníčka Zmajkovičová, nebude zase dôvodom na ďalšie konanie imunitného a mandátového výboru voči mojej osobe.

    Pán kolega Mikloš hovoril o prekrúcaní faktov. Ja chcem povedať, že prekrúcanie faktov a nepravda, tak ako v minulosti boli privilégiom a príznačné pre ľavicu pred novembrom 1989, sú príznačné aj pre túto ľavicovú a socialistickú vládu v mnohých oblastiach. Zavádzanie a prekrúcanie faktov je príznačné v ekonomike a v hospodárskom raste slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti, kde si prisvojujete podiel na tomto raste, práve čo je presne opačné.

    Po druhé. Takisto prekrúcate fakty v oblasti znižovania nezamestnanosti a chcem poukázať na jednu situáciu, ktorú budem komentovať možno až v septembri, to je takisto prekrúcanie faktov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, kde predseda vlády pri nástupe vlády hovoril o tom, v akom katastrofálnom stave preberáte Slovenskú republiku z hľadiska bezpečnosti. Po roku vašej vlády 99 % všetkých ukazovateľov v oblasti bezpečnosti sa zhoršilo minimálne o 10 %.

    No a vlastne to prekrúcanie potvrdzujete aj tou výstavou fotografií dole vo vestibule, ktorá sa týka vstupu Slovenska do Európskej únie, kde to vyzerá tak, že jediný, kto sa o to zaslúžil je táto vláda a predovšetkým predstavitelia SMER-u. To je prekrúcanie faktov a len pokračovanie histórie a pán kolega Mikloš, bolo by treba sa zamyslieť nad tým, ako presvedčiť niektorých socialistov o tom, že to, čo bolo devastované 45 rokov boľševikmi a ľavičiarmi, nie je možné opraviť za 4 až 8 rokov pravicovej vlády. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš bude reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Tóthová. Ja, áno, ja trvám na tom a ďakujem za tú pochvalu v tom zmysle, že budeme hlasovať aj za rozumné návrhy, ktoré prišli od koalície HZDS, SNS, len som zvedavý či aj vy, či aj vaši poslanci za tie vaše návrhy budete hlasovať. Ak detská práca niekde je, tak ja som zachytil, že je najmä v komunistickej Číne. Teda v tej krajine, kde vládne tá ideológia, ku ktorej skôr váš najväčší partner má bližšie, nie my.

    Pán poslanec Martinák, hovoríte, že Kaníkov Zákonník práce vyvolal negatíva a vymenovali ste ich. Pán poslanec, počas platnosti Kaníkovho, teda tzv. Kaníkovho Zákonníka práce, toho Zákonníka práce klesla nezamestnanosť na Slovensku z takmer 20 % na menej ako 10 %. A nie je pravda, že len na západnom Slovensku. Ja som z Vranova. Vo Vranove bola takmer 30-percentná nezamestnanosť, keď začínal platiť tento Zákonník práce, dnes je polovičná. Takže tieto čísla vás, myslím, jasne usvedčujú z toho, že hovoríte účelovo.

    Únik mladých do zahraničia. Pán poslanec, čísla Štatistického úradu hovoria, za prvý štvrťrok tohto roka, kedy ste vládli, bolo v zahraničí o 30-tisíc ľudí viac ako v prvom štvrťroku minulého roka, teda nárast o 23,3 %. Tak čo rozprávate o tom, ako my sme zato zodpovední.

    Hovoríte o Dánsku viacerí. Vážení, Dánsko áno. Dánsko má flexibilný trh práce. Ale vy idete opačným smerom. Vy ho robíte menej flexibilným. V Dánsku tretina zamestnancov každoročne mení zamestnanie. Tretina zamestnancov. 10 % všetkých pracovných miest zmizne v priebehu roka, ale ekonomika ich ešte viac vytvorí, pretože je tam pružný trh práce. Ale ak chcete mať taký dánsky model, tak potom by ste museli zvýšiť dane, museli by ste mať zásadne väčšie prerozdeľovanie a vy nejdete týmto smerom. Ja by som to ani neodporúčal. Dánsko bola totiž tretia najbohatšia krajina sveta a dnes je siedma. Čiže postupne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, dovoľte mi povedať tri poznámky a potom niečo navrhnúť.

    Prvá poznámka. Diskutujeme tu o výhodách, nevýhodách tej alebo onej podoby Zákonníka práce. A azda môžem povedať vetu, že naozaj jeden cieľ máme spoločný. Nájsť podobu Zákonníka práce, ktorá bude chrániť zamestnancov, ale zároveň vytvorí alebo nebude brzdiť podmienky na tvorbu nových pracovných miest a možnosti zvyšovania príjmu našich občanov.

    Tento cieľ vážne máme spoločný. Podstata sporu je skôr v tom, kde vidíme úskalia, na ktorej strane. A máme každý trochu inú optiku. Ale o tom je dialóg, o tom je diskusia. Preto sa o tom zhovárajme a skúsme rešpektovať návrhy alebo aspoň počúvať návrhy, ktoré upozorňujú, že pozor, viete čo, ja tu cítim alebo vidím istú možnosť ohrozenia. Skúsme o tom aspoň rozmýšľať. Ak nemáme argumenty na vyvrátenie, potom v poriadku, necháme dané znenie. Ale ak tam vnímame istý moment ohrozenia, tak, prosím, skúsme o ňom aspoň viesť dialóg a chvíľu rozmýšľať.

    Keď sa totiž pozrieme napríklad, všetci ste to dostali k dispozícii z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky parlamentný inštitút, ktorý nám vypracoval dve správy k Zákonníku práce, tak v jednej z nich urobil veľmi korektný prehľad hodnotenia rôznych typov zákonníkov práce a isté poradia podľa čoho, podľa akých kritérií, kde ho možno zaradiť. Už tu niekde tkvie problém, že pokiaľ zvolíme len jedno kritérium, tak to poradie je iné, ako keď zvolíme iné kritérium.

    Poviem názorne práve z tejto správy, dávam vám ju do pozornosti, kde na jednej strane je urobené poradie alebo hodnotenie Zákonníkov práce podľa indexu náročnosti prijímania nových zamestnancov a iné poradie, ktoré je podľa práve indexu, aká je ochrana zamestnanca proti prepúšťaniu, keď sa pozrieme týmito dvomi optikami na Zákonníky práce, potom konštatuje správa. Slovensko podľa ukazovateľa na prijímanie nových pracovníkov je na ôsmom mieste v rámci Európskej únie. Čiže nemáme veľké bariéry na to, aby sme mohli prijímať nových pracovníkov.

    Keď sa pozrieme na index, ktorý meria ochranu zamestnancov alebo náročnosť pri ich prepúšťaní, potom má Slovensko rovnakú náročnosť ako 10 krajín Európskej únie. Konštatuje sa, že „regulácie pri prepúšťaní pracovníkov sú teda v súčasnosti, teda podľa dnes platného Zákonníka práce pomerne vysoké, vyššie, než je priemer OECD krajín“.

    To sú dve kritériá. Budeme voliť ďalšie kritériá, máme ďalšie indexy a rebríčky. Ja vás prosím, nie je možné zvoliť jednu známku na celý Zákonník práce. To je chybná optika. Tak, ako keď máme známkovanie v škole a spriemerujeme predmety žiakovi od matematiky až po telocvik.

    Ten Zákonník práce má rôzne funkcie, rôzne sekcie, rôzne oblasti, na ktoré sa zameriava a z ich pohľadu aj rôzne kritériá ochrany zamestnancov či už pri prijímaní, či pri prepúšťaní, či pri bezpečnosti práce a podobne. Veľmi prosím o takýto pohľad na Zákonník práce.

    Druhú poznámku, ak dovolíte. Diskutovali sme o Zákonníku práce aj na pôde rôznych výborov. SDKÚ – DS vo výboroch predložilo 18 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých 10 sa ocitlo v spoločnej správe. Okrem toho dnes na pôde rokovania parlamentu sme predložili ďalších 8 pozmeňujúcich návrhov optikou zvažovania pre a proti v záujme zamestnancov, v záujme možnosti ich privyrobenia si, v záujme možnosti ich vyšších zárobkov, ale aj v záujme možnosti ich ochrany.

    A nebudem opakovať, čo som hovorila ráno, že všetky body v novele, ktoré zvyšujú ochranu zamestnancov, sme od začiatku jeho prípravy podporovali a podporovať budeme. Ale v záujme týchto kritérií poprosím vás, pán spravodajca, aby sme o bodoch zo spoločnej správy 3, 8, 9, 11, 12, 14, 15, 17, 19, 20, 23, 24 a 32 hlasovali o každom osobitne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová, Smolková. Ak nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou do rozpravy a slovo má pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja iba na jeden bod upriamim pozornosť, čo ste povedali na záver, aby mali možnosť ľudia privyrobiť si. Skutočne novela Zákonníka práce túto možnosť zvyšuje. Je tam dohoda o vykonaní práce, doteraz je to 300 hodín, navyšuje sa to na 350 hodín. A zavádza sa nový inštitút dohoda o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne. Keď spočítame, koľko týždňov má rok, tak nám vychádza celkom pekný počet hodín v rámci pracovného roka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Smolková.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, mne sa vaše vystúpenie veľmi páčilo a hlavne v tej časti, ako ste povedali, že keď je niečo sporné, tak diskutujme.

    Ja sa chcem spýtať, keďže nebol čas, pretože sme nemali predložený pozmeňujúci návrh pani Rosovej a vy ste podpísaná ako prvá k tomu pozmeňujúcemu návrhu, čiže zrejme s ním súhlasíte, prečo chcete trestať, v úvodzovkách trestať jedného zamestnávateľa v prospech iného zamestnávateľa. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem. So stanoviskom na faktické poznámky pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. K prvej faktickej poznámke. Vítam, potvrdzujem, hlasujem za všetky alternatívne možnosti a formy práce. Ale od začiatku upozorňujeme na problémy, ktoré nám vznikajú v dôsledku iných obmedzení, ktoré i nie vlastným pričinením komponujeme do Zákonníka práce. Ja len hľadám spôsob napríklad formou dohody sociálnych partnerov, formou kolektívnej zmluvy, ako to napokon v smernici i uvedené je, aby sme tým zamestnancom, ktorí súhlasia pracovať viac a chcú pracovať viac túto možnosť dávali. To je všetko, na čo apelujem.

    A čo sa týka tých učňov. To je opäť, kedysi klasik povedal, hluboké nedorozumění. Problém je v tom, že v súčasne platnom Zákonníku práce, pokiaľ, opäť poviem príklad šičky presun do elektrotechnického priemyslu. Keď zaplatil predchádzajúci zamestnávateľ, ktorý hromadne prepúšťal, ich kvalifikáciu a oni majú šancu prejsť do iného sektora, tak ten nový tú bývalú kvalifikáciu má zaplatiť tomu zamestnávateľovi. Urobí to? Neprijme iných učňov? Nie, nie, nie, nie. Ale nie, nie.

  • Dobre. Koniec vystúpenia, pani poslankyňa. Ďakujem pekne. Teraz požiadala v zmysle rokovacieho poriadku o vystúpenie pani ministerka. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi zareagovať na posledné vystúpenie pani poslankyne Radičovej. Ale v tejto súvislosti si dovolím zhrnúť niektoré ďalšie body, hoci nebudem hovoriť o všetkých. Predpokladám, že sa k nim vyjadrím v závere.

    Ale chcela by som povedať jednu zásadnú vec. Nebudem reagovať tak, ako nikdy nereagujem na invektívy, na reči, ktoré patria do bulvárnych časopisov a bulvárnych denníkov, na to, čo som si vypočula od pani poslankyne Sárközy. Nebudem reagovať ani na ideologické frázy. Je mi úplne jasné (reakcie z pléna), ale áno, nebudem reagovať ani na ideologické frázy, ktoré tu odzneli od niektorých poslancov, ale predsa len poviem jednu vec.

    Povedali ste, že som veľmi krátko uvádzala Zákonník práce. Ide o druhé čítanie, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. V prvom čítaní som ho uviedla absolútne precízne, podrobne a povedala som všetko, čoho sa týka. Nie je problém, ak skutočne len to chýba, môžem rozprávať o tom, prečo bol Zákonník práce prichystaný, aký bol jeho cieľ, aký bol jeho účel. Hovorila som o tom pri prvom čítaní. Považovala som to za zbytočné, považovala som za potrebné v druhom čítaní zareagovať skutočne na spoločnú správu gestorského výboru.

    Ale v prvom rade chcem zareagovať na to, čo povedala pani poslankyňa Radičová. Povedala, že je rôzna optika na Zákonník práce. Poďme hľadať konsenzus. Boli tu pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú priamo pani poslankyne Radičovej, a hneď môžem hovoriť § 40 ods. 8, kde požadovala vypustenie definície občana so zdravotným postihnutím. Veľmi mierne vyjadrenie z mojej strany, keď poviem, že najskôr som si myslela, že je to o nedorozumení. Potom som si myslela, že je to možno o nechcení porozumieť. Teraz si myslím, že je to o neznalosti.

    Pokúsim sa to vysvetliť. Zo strany predkladateľky pozmeňujúceho návrhu ide vlastne o vypustenie pojmu občan so zdravotným postihnutím. Vládny návrh zákona tento pojem vymedzuje na účely Zákonníka práce v súlade s vymedzením tohto pojmu na účely zamestnanosti vo väzbe na zákon o sociálnom poistení. Znovu poviem, že tieto pojmy je potrebné chápať v celej šírke a hĺbke záberu všetkých právnych noriem dotýkajúcich sa systému sociálneho zabezpečenia.

    A preto hovorím aj o zákone o službách zamestnanosti, zákone č. 5/2004, o zákone č. 461/2003 o sociálnom poistení, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. A musím povedať, že v tomto zákone o sociálnom poistení sa upravuje invalidita vo vzťahu k percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    Podľa predloženého vládneho návrhu zákona je pojem k pojmu občan so zdravotným postihnutím viazaný na rozhodnutie Sociálnej poisťovne v invalidnom dôchodku, pričom môže ísť aj o také rozhodnutie, ktorým sa invalidný dôchodok nepriznáva, pretože miera poklesu zárobkovej činnosti nie je takej intenzity, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok. Aj takýto občan je však rozhodnutím o nepriznaní invalidného dôchodku uznaný rozhodnutím za občana so zdravotným postihnutím, pretože v tomto rozhodnutí je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    Vládny návrh zákona teda nevylučuje z uvedeného pojmu tie osoby, ktoré majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nižší, než je potrebné na priznanie invalidného dôchodku. Predkladateľka pozmeňujúceho návrhu zrejme nepostrehla uvedené súvislosti. Ja len pripomeniem, že definícia pojmu zdravotného postihnutia je obsiahnutá v § 66 Zákonníka práce, kde sa hovorí o prepúšťaní občana so zdravotným postihnutím a v § 158 a § 159, kde sa hovorí o tom, ako má postupovať a aké podmienky má zamestnávateľ vytvoriť pre občana so zdravotným postihnutím.

    By som povedala, toto je len jeden moment. Ak si vezmem druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom sa tu už rozprávalo, prepáčte, prosím, hovorím o pozmeňujúcom návrhu, ktorý, nakoniec ste to priznali aj vy, pani poslankyňa, je skutočne prebratý z Únie materských centier. Ale napriek tomu si dovolím pripomenúť len k vášmu výkladu a môjmu poučovaniu o tom, že som doteraz nedala zrušiť uznesenie prijaté k správe, ktorá bola prerokovaná vo vláde.

    Ja pripomínam, že navrhnuté opatrenia vládou schváleného materiálu by sa mali realizovať v roku 2007. Samotný návrh opatrení hovorí však predovšetkým o tom, že v roku 2007 sa pripraví analýza zdôvodnenia nedostatočného využívania súčasnej pracovnoprávnej legislatívy. Takže to je asi o tom, ako netreba manipulovať so slovami a ako treba hľadať riešenia.

    Dotknem sa pozmeňujúceho návrhu, pani poslankyňa, týkajúceho sa plne pružného pracovného času. Už samotný názov plne pružný pracovný čas nie je definovaný, ale odhliadnuc od toho hovoríte o tom, že zamestnávateľ môže, ja sa pridržím § 164 Zákonníka práce ods. 2, kde upozorňujem na to, kde je povedané, ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný, je povinný na rozdiel od slovíčka môže, s ktorým by ste postavili do nevýhodnejšieho postavenia tie mamičky, ktoré skutočne chcú tú úpravu voľného pracovného času. Samozrejme, je tam dôvetok, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

    Hovorili ste o tom, že, nie, pardon, prepáčte, nebolo to z vašej strany povedané, ale odznel tu zo strany vystúpení aj názor, že sa zúčastnili v podnikoch, v spoločnostiach, ktoré sa teda proti tomuto Zákonníku práce bránia.

    Prišla som do Levíc na otvorenie jedného závodu, kde som sa s prvým názorom stretla, preboha, ako je možné, aby prešiel pozmeňujúci návrh pani poslankyne Radičovej. Je to možné v kanceláriách, na pracovisku, na jej pracovisku v Akadémii vied a neviem kde. Nie je to možné pri bežiacom páse, ktorý skutočne ide v trojzmennej prevádzke. Čiže len na okraj. Navyše musím povedať, že § 90 tohto istého Zákonníka práce hovorí o tom a nielen o tom, že na úpravu pracovného času môžu a majú povinnosť zamestnávatelia akceptovať aj zdravotné postihnutia alebo iné vážne dôvody.

    Hovorím o § 90 ods. 11, kde zacitujem: „Zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi na jeho žiadosť zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov na jeho strane vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, alebo ju s ním dohodnúť za tých istých podmienok v pracovnej zmluve.“ Čiže znovu hovorím o tom, že príde tu úprava, ktorá je, pretože má povinnosť. Tým pádom, že má povinnosť, je vymožiteľná, aj pokiaľ by sa obrátil zamestnanec na súd.

    Môžem hovoriť aj o ďalších veciach. Keby som hovorila o tom odseku, teraz presne neviem v tom § 89, ale posledný odsek ste prebrali zo súčasnej platnej právnej úpravy a je vlastne duplicitný. Môžem hovoriť to isté o § 121 ods. 1, kde ste sa snažili vyjsť Únii materských centier v ústrety tým, že sme povedali, že môžu nadčasovú prácu, ktorú vykonali a ktorá nebola v priebehu určitej doby vyčerpaná, resp. môžu ju čerpať v rozpätí 12 kalendárnych mesiacov a môžu si ju vyčerpať počas prázdnin.

    V tejto súvislosti by som pripomenula, že § 121 v ods. 1, a znovu zacitujem: „Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas 3 kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období,“ čiže je možnosť poskytnúť ho aj v inak dohodnutom období.

    Ďalej môžem hovoriť o rodičovskej dovolenke § 166. Tak ako je formulovaný v Zákonníku práce a rodičovská dovolenka, materská rodičovská dovolenka je teda uznaná v rozsahu do 3 rokov a v prípade, že ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Znovu pripomeniem, že je potrebné poznať súvis a rozsah a znovu sa vrátim k tomu, čo som povedala, celú šírku a hĺbku záberu platného právneho stavu v systéme sociálneho zabezpečenia.

    Ja musím hovoriť o rodičovskej dovolenke v nadväznosti na zákon o rodičovskom príspevku. Musím hovoriť v nadväznosti o zákone o sociálnom poistení § 15 ods. 1, kde máte povedané, a je to pozmeňujúci návrh pani Navrátilovej, mali by ste si ho asi aj pamätať, pani poslankyňa Radičová, kde vlastne do 6 rokov veku máme poisteného rodiča, ktorý sa stará, teda muža alebo ženu starajúcu sa o nezaopatrené dieťa aj z hľadiska zabezpečenia odvodov do poistných fondov za týchto rodičov.

    Predĺženie veku do deviateho, ešte, pardon, zabudla som jednu vec k tomu povedať, a to skutočnosť, že zamestnávateľ tak či tak má možnosť predĺžiť, ak tá rodičovská dovolenka trvá do 3 rokov a zamestnanec chce alebo ten, ktorý je na rodičovskej dovolenke, rodič má možnosť dokonca po dobu 1 mesiaca čerpať, súčasne tak matka, ako aj otec rodičovskú dovolenku.

    Musím povedať, že v tomto prípade má možnosť od zamestnávateľa požiadať o náhradné voľno až do 6. roku veku života dieťaťa. Hovorím o zdravom dieťati. Pokiaľ ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, tam je jednoznačne rodičovská dovolenka do 6. roku veku dieťaťa s tým, že musím upozorniť, že zase zákon o sociálnej pomoci umožňuje rodičovi od 6. roku veku dieťaťa do 18. roku veku dieťaťa poberať dokonca príspevok za opatrenie a taktiež je tento rodič zabezpečený v systéme sociálneho zabezpečenia, budem hovoriť v systéme sociálneho poistenia, pretože je poistený v tomto systéme v prípade, že sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom priamo zo systému, a to od 6. až do 18. roku veku dieťaťa.

    Toto je, by som povedala, veľmi stručne odpoveď len na tie zatiaľ dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda boli predložené, a ak chceme pomôcť, tak hľadajme skutočne to, čo je výhodnejšie, a to, čo v súčasnom platnom právnom stave nie je riešené.

    Nedá mi nenadviazať na otcovskú dovolenku, ktorú tu spomenul pán poslanec Brocka, a musím povedať, že sme sa venovali aj tomuto problému vzhľadom na to, že v legislatívnom procese máme zákon o krátkodobej práceneschopnosti, kde problém starostlivosti otca, resp. manžela, aby som bola veľmi presná, manžela o matku, ktorá porodila dieťa riešime, a to v systéme sociálneho poistenia ako takého.

    Musím zareagovať ešte, pani poslankyňa, na definíciu a citovanie českého zákonníka a v tejto súvislosti si dovolím povedať jednu zásadnú vec. Český Zákonník práce jednoznačne reaguje na právoplatné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v spore Simap Jaeger. Je to tak jednoznačné, ako sú jednoznačné § 78 a § 95 českého Zákonníka práce. Je trošku ťažšie formulovaný, možno preto došlo k jeho nepochopeniu a možno v nejakej rýchlosti došlo k tomu, že ste nepostrehli, že v celom Zákonníku práce, českom Zákonníku práce pohotovostná práca je myslená iba v tom prípade, pardon, pracovná pohotovosť je myslená iba v tom prípade, ak sa zamestnanec zdržuje na inom pracovisku a nie na svojom vlastnom, na inom mieste, nie na svojom pracovisku, a preto je v § 95 v ods. 3 potrebné vykladať, teda tento odsek vo väzbe na § 78 ods. 1 písm. h), kde pracovná pohotovosť je definovaná iba ako pracovná pohotovosť vykonávaná mimo pracoviska a tá sa nezarátava do pracovného času, hovorím mimo. Naša definícia je jednoduchšia, ale je, samozrejme, aj plne v súlade s právoplatným rozsudkom Európskeho súdneho dvora.

    Ja predsa len zacitujem ten § 78 a poviem, že v ods. 1 hovorí: „Pre účely úpravy pracovnej doby a doby odpočinku je pracovnou dobou doba, v ktorej je zamestnanec povinný vykonávať pre zamestnávateľa prácu, a doba, v ktorej je zamestnanec na pracovisku pripravený k výkonu práce podľa pokynov zamestnávateľa.“

    Písmeno h). „Pracovnou pohotovosťou je doba, v ktorej je zamestnanec pripravený k prípadnému výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, ktorá musí byť v prípade naliehavej potreby vykonaná nad rámec jeho rozvrhu pracovných zmien. Pracovnou pohotovosťou môže byť len na inom mieste dohodnutom so zamestnancom odlišne od pracoviska zamestnávateľa.“

    Český Zákonník práce teda nepozná terminologicky pracovnú pohotovosť na pracovisku, ale ju uvádza len v rámci definície pracovného času ako pripravený na výkon práce podľa pokynov zamestnávateľa na pracovisku.

    Čiže keď hovorím o týchto veciach, hovorím aj o tom, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú k tomuto predložené, bola by som veľmi rada, keby sme našli spoločnú cestu a spoločnú reč a dohodli sa na tom, ak skutočne máte pocit, že v tom, čo je definované a tak, ako bol prijatý aj pozmeňujúci návrh pána poslanca, ako bol prednesený, pardon, pozmeňujúci návrh pána poslanca Haleckého, ktorý hovorí o pracovnej pohotovosti, kde využívame výnimku, ktorú umožňuje smernica o pracovnom čase, je to tá osemdesiat osmička z roku 2003 v časti čl. 17 ods. 5, ak sa dobre pamätám, kde umožňuje výnimku, a vy ste mohli taktiež túto výnimku využiť, ja sa čudujem, že vôbec vám nevadili to, že doteraz, a mohla byť do 31. 7. tohto roku výnimka od roku 2004, že vôbec vám nevadí, že máme iba 48-hodinový rozsah pracovného času, to je maximálna doba pracovného času a teraz, keď my prichádzame s tým a hľadali sme riešenie aj pre zdravotníctvo a prichádzame s výnimkou, kde do 31. 7. 2009 ideme na maximálnu možnú hranicu a musíme to oznámiť Európskej komisii a splniť teda všetky náležitosti, ktoré z toho vyplývajú, na 56 hodín týždenne, čo je navyše ďalších 416 hodín do roka, to je 816 hodín nadčasovej práce.

    Ja sa tu teraz skutočne spýtam, keď chceme hovoriť o dobrej práci, bezpečnej práci a dôstojnej práci tak, ako ju preferujú skoro všetky členské štáty Európskej únie pod vedením nemeckého predsedníctva, tak ako ju preferovali pod vedením fínskeho predsedníctva, tak ako to pripravuje portugalské predsedníctvo, tak sa spytujem, že, kde je dôstojná práca tých lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ak ja im pridávam ďalších 816 hodín nadčasov do roka, ja sa spýtam, ktorý z vás by chcel byť operovaný neurochirurgom, odpusťte teraz, hovorím na adresu tých lekárov, ktorí skutočne slúžia od nevidíš do nevidíš a ktorí po ukončení služby, a keď ho neprídu vystriedať, musí slúžiť ďalšiu zmenu. Je vôbec ľudské ich využívanie na takýto výkon práce?

    A keď hovorím o dôstojnej práci, to je o odmeňovaní. Ale v tomto prípade, keď hovorím o odmeňovaní, musím skutočne hovoriť aj o tom, že je potrebné prijať v zdravotníctve celý rad opatrení, aby do doby platnosti tejto výnimky, pretože do 31. 7. 2009 možno ešte požiadať o ďalšiu výnimku, ale to bude maximálne 52 hodín týždenne. A keď ste hovorili o tom, niektorý z pánov poslancov alebo z dám poslankýň hovorili o tom, že možno, aha, pán poslanec Novotný, portugalské predsedníctvo zmení. Portugalské predsedníctvo zatiaľ len preveruje, či je záujem zo strany štátov a či je možné dosiahnuť konsenzus. Konsenzus musí byť dosiahnutý zo strany všetkých ministrov práce všetkých členských krajín preto, aby mohla byť zmenená, aby mohla byť poskytnutá výnimka, teda opt-aut, pokiaľ by som o tom hovorila.

    Vrátim sa ešte k tomu, čo som nedopovedala myšlienku, a to, ktorý z vás by si trúfal ísť pod skalpel a pod ruky chirurga, neurochirurga, ktorý slúži v jednom kuse 48 hodín, pretože slúži od piatka cez sobotu až do nedele a pretože mu pribudla ďalšia služba, pretože ho, trebárs, nevystriedal kolega. Myslíte si, že ten lekár nie je unavený? Myslíte si, že on nie je človek a nemá právo urobiť chybu? Má právo, nedajboh, aby ju urobil na niekom z nás. Ale na druhej strane si treba uvedomiť aj zodpovednosť toho človeka za životy ľudí.

    Pokiaľ ide teda, myslím si, že k tej pracovnej pohotovosti ani nemusím ďalej pokračovať, pretože to riešenie je do 31. 7., zatiaľ by malo postačiť pre lekárov, na druhej strane je potrebné skutočne v systéme zdravotníctva vykonať opatrenia, aby túto situáciu riešili.

    Pani poslankyňa Sárközy sa ma pýtala na to, koľko pokladníčok v supermarketoch vykonáva činnosť pokladníčky na živnosť? Dúfam, že to ste nemysleli vážne, že chcete na toto odpoveď. Ale poviem inú odpoveď. Trnavská univerzita Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia robí výskum VEGA v rámci flexibility trhu práce v Slovenskej republike a v rámci tohto výskumu urobili a aj sa zamerali na Zákonník práce. A keď poviem, že viac ako dve tretiny zamestnávateľov, pretože bol rovnaký počet, a teda paritné zastúpenie v tomto výskume zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, a viac ako dve tretiny zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov, a hovorím o štatutárnych orgánoch a hovorím o firmách, ktoré boli rozložené vo všetkých veľkostných kategóriách, potvrdili, že je potrebné presnejšie definovať závislú prácu. Myslím si, že to je seriózna odpoveď, pani poslankyňa.

    Mohla by som reagovať na ďalšie veci, ale predpokladám, že tú pripomienku, ten pozmeňujúci návrh k Únii materských centier je absolútne jasný a že to nepotrebujem vysvetľovať.

    Pokiaľ by ktokoľvek prišiel s ďalším lepším pozmeňujúcim návrhom, tak ako je to v súčasnosti v Zákonníku práce, a ešte pokiaľ ide o zdieľané pracovné miesto, predsa len som sa nevyjadrila k jednej veci. Musím pripomenúť, že máme pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnávateľ môže na jeden pracovný pomer, a môže ho rozložiť do štyroch, keď chce aj do piatich pracovných pomerov, a môže zamestnať päť žien. Dokonca nám umožňuje súčasný Zákonník práce rozdelenie pracovnej zmeny na dve časti. Čiže stretla som sa s tým, že ma oslovovali ľudia, či je to pravda, že ženy nemajú nárok na dojčenie, na prestávky na dojčenie. Samozrejme, že majú § 170 a, samozrejme, aj s náhradou mzdy za obdobie tejto prestávky.

    Veľa ľudí ma oslovovalo v súvislosti so sezónnymi prácami. Už v úvode, ako bol Zákonník práce, teda novela Zákonníka práce prichystaná, musím povedať, že aj v tej úvodnej časti a úplne v úvode boli riešené sezónne práce alebo nepredvídané zákazky. Je to teraz inak formulované a musím povedať, že § 48 ods. 3 skutočne umožňuje celý rad výnimiek.

    Čiže, keď niekto povie, že sezónne práce nie je možné, ba dokonca ja poviem, je možné uzatvoriť, pokiaľ neprekročí 8 mesiacov v roku, je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú, reťazovite, nepretržite donekonečna. Malé podniky do počtu zamestnancov 20 sú z toho absolútne vyňaté a nechcem hovoriť o ďalších veciach, pretože sú to osobitne sezónne práce, osobitne nadlimitné zákazky, malé podniky a musím hovoriť o ďalšom odseku, ktorý hovorí o tom, že v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť ďalšie dôvody. Veď už skutočne flexibilnejšie sa to nedá ani povedať, ako je to povedané.

    Takže ja skutočne prosím, keby ste sa snažili seriózne zamyslieť, a ak máte záujem prispieť k Zákonníku práce, poďme hľadať teda spoločné riešenia, ak nie sú dobré, presvedčte, nie sú dobré pre toto, pre toto, chýba tu toto a toto, ale nevadí, poďme ďalej.

    Pánu poslancovi Brockovi som sa snažila vysvetliť a mám tu iba jednu poznámku, ale k tomu sa vrátim v mojom záverečnom vystúpení. Nedá mi predsa len, aby som nezareagovala na vypustenie bodov 113, 114, 139, 141. Pokiaľ ide o body 113 a 114, samozrejme, že sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďakujem veľmi pekne. Život a zdravie je to najcennejšie, čo človek má. Aspoň keď v ničom inom so mnou nebude súhlasiť, s touto vecou asi budete súhlasiť. Kto má najzákladnejšie právo, veď to najzákladnejšie právo patrí odborom, aby chránili život a zdravie.

    Myslíte si, že ja by som zastávala názor, že každé jedno opatrenie, ktoré pomôže a ochráni pred úrazom alebo ochráni život, každé jedno opatrenie, ja vás poprosím, keby ste ma nechali hovoriť, ja som vás tiež nechala hovoriť a znovu poviem, je to základné právo odborov, ktoré im patrí a ktoré majú právo ochraňovať. Nie sme tu s ničím nadlimitní, a keď hovoríme o odboroch a hovoríme o zamestnancoch, zastupujúcich zamestnancoch, tak musím hovoriť o tom, že, prosím vás pekne, veď sú tu dohovory Medzinárodnej organizácie práce, odporúčania, ktoré z nich vyplývajú a ktorými sme viazaní, Slovenská republika tak ako jeden z členských štátov.

    Musím hovoriť a mohla by som sa vrátiť k mnohým dohovorom, či už ide o nočnú prácu, na ktorú sme donekonečna upozorňovali a omieľali a ktorý bol ratifikovaný pánom prezidentom v januári 2002 a podobne. Ale predsa len, nebuďme takí na tie odbory. Keď si vezmeme výskum, ktorý bol urobený tento rok v marci, to snáď áno, tento rok v marci a 80,5 % respondentov sa vyjadrilo, že zamestnanca v spore so zamestnávateľom veľmi často sa nemá kto zastať, 80,5 % respondentov. Myslíte si, že je to málo? Nemyslím si, že je to málo.

    To isté by som mohla reagovať na pána poslanca Mikloša, ktorý sa vyjadril o tom, že veľmi málo zamestnávateľov zneužíva svoje postavenie vo vzťahu k zamestnávateľom. Pán poslanec, myslíte si, že 73,9 % vyjadrení respondentov vo výskume, ktorý sa uskutočnil v marci t. r., že je málo? Ja si myslím, že je to, nie, ja som ho nezadávala, ale ten výskum je tu. Takže takisto vaša pani kolegyňa citovala výskum, o ktorom by som aj ja mohla pokračovať ďalej, pretože nevycitovala všetky údaje, ktoré bolo možné v tejto súvislosti povedať. Pokiaľ ide o otcovskú dovolenku, to som povedala.

    Pán poslanec Frešo. Pán poslanec, nedá mi, aby som nepovedala, týka sa to aj pána poslanca Štefanca i pána poslanca Mikloša. Hovorili ste tu o tom, ako škandalózne prebiehali rokovania poradného orgánu a nakoniec aj samej Hospodárskej a sociálnej rady. Dovolím si tvrdiť, že zastávate tých, ktorých škandalóznymi robili, zastávate zamestnávateľov, ktorí sa skutočne správali nemiestne a v prípade, že by sa skutočne snažili vyjednávať tak, ako to k Zákonníku práce patrí a to, čo sa vlastne udialo od prvotného predloženia návrhu Zákonníka práce až po jeho predloženie do vlády bolo skutočne o vyjednávaní.

    Pán poslanec Mikloš, zneužili ste jedno moje vyjadrenie a ja si za tým vyjadrením stojím, a to je vyjadrenie, kde som povedala, že nesúhlasím s formuláciou závislej práce, a to napriek tomu, že táto formulácia bola dohodnutá bilaterálne medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. A keďže bola dohodnutá bilaterálne, tak sme ju akceptovali. Ja sa veľmi teším, že pani poslankyňa Žitňanská prispela k vylepšeniu tejto novely. Predpokladala by som, že by sme vedeli nájsť spoločnú cestu, ako by sme mohli ešte viac vylepšiť závislú prácu, ale je to skutočne o dohode nás všetkých.

    Pán poslanec Frešo, hovoríte o tom, že je hanbou, že som nedospela k dohode v rámci tripartity a vy viete vôbec o tom, a keď neviete, ja vám dám poslať záznamy, že takisto nebolo dosiahnutá dohoda pri Kaníkovej novele Zákonníka práce, pretože participačné mechanizmy boli vyňaté z rokovania a boli dohodnuté na osobitné rokovanie, pán poslanec Frešo. Takže, prosím, nehovorte, že nepravda, dám vám poslať zápisnice, zajtra ich máte, o tom, že neboli participačné mechanizmy dohodnuté. Takže ja som povedala, participačné mechanizmy neboli dohodnuté a za tým si stojím a pošlem vám k tomu zápisnice, zajtra ich máte spolu s pánom Štefancom aj s pánom poslancom Miklošom.

    Pokiaľ ide o vyjadrenie o Medzinárodnej organizácii práce. Prijal nás pán Somavia, kde teda bolo jediné z vyjadrení, ktoré mohlo byť, o ktorých sa snažíte svojím spôsobom čosi povedať a musím povedať, že je to veľmi nepravdivá informácia, ktorú vám možno niekto dal, alebo ktorú ste možno počuli. Prijal nás generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce pán Somavia, a to v tripartitnom zastúpení. Boli sme zástupcovia vlády, zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov.

    Napriek tomu, že som pána generálneho riaditeľa upozornila, že akou hektickou dobou a prípravou novela zákonníka prešla, zástupcovia zamestnávateľov priznali, že to bolo hektické, ale povedali, že v súčasnom zákonníku pre zamestnávateľov nie je problém. Asi takto by som to zhrnula, takže, prosím, nehovorte veci, ktoré nie sú pravdou, resp. neboli ste tam, túto informáciu, samozrejme, nemôžete potvrdiť. Takže len toľko.

    Keď hovoríte o tom, kedy a kde dohoda vznikla, na poslednom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, a to bolo 12. apríla t. r., myslím. Ak sa nemýlim, skutočne zostalo otvorených 7 zásadných otázok, ktoré sme prerokúvali, a musím pripomenúť, že vždy sme sedeli dlho do noci, pretože veľmi ťažko sa rodili dohody z dôvodu obštrukcií, ktoré vykonávali zástupcovia zamestnávateľov a v tejto súvislosti pripomeniem jedno toľko, o čo sa bijete, a to dosiahnutie pri reťazení pracovných pomerov dve dojednania. Bola pripravená dohoda a bola aj ponúknutá dohoda, že budú dve dojednania, pán poslanec Frešo, ale vaši, tí, ktorých svojím spôsobom sa snažíte obhajovať, zástupcovia zamestnávateľov neboli schopní vyjednávať tak, aby sa táto dohoda dosiahla. A keď hovoríte, kedy a kde dohoda, ja sa spytujem, kedy a kde boli dohodnuté participačné mechanizmy, ktoré boli odsunuté pri príprave novely Zákonníka práce pánom exministrom Kaníkom. Nechce sa mi hovoriť o tej neistote druhý pilier 1,5 milióna sporiteľov.

    Pán poslanec Frešo, a čo ten 1,5 milióna poberateľov dôchodkových dávok v súčasnosti a ktorí ešte z nich, možno viacerí budú poberať tie dôchodkové dávky 20 alebo dokonca 30 rokov. Hovoríte o prídavku na deti a o valorizácii prídavku na deti. Ja sa spytujem, hovoríte o 1 200-tisíc deťoch, je to 1 300-tisíc detí a bolo to minulý rok 1 307-tisíc detí, kde pani Radičová nepripravila materiál, tak ako povedala, a dokonca mohla by som o tom hovoriť množstvo ďalších informácií, ale nechcem sa k tomu vracať.

    Tento rok je pripravená valorizácia prídavku na dieťa. Dokonca je v legislatívnom konaní zákon, ktorým zavádzame dávku pre tých rodičov, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a nemôžu si uplatniť daňový bonus a vzhľadom na to, že si nemôžu uplatniť daňovú bonus, tak im budeme poskytovať príspevok a ten príspevok určite nenahradí daňový bonus, ale je to príspevok na výživu rodičom, ktorí sa starajú o maloleté dieťa.

    V tejto súvislosti môžem hovoriť o ďalšom zákone, ktorý je v legislatívnom konaní, a to je zákon o náhradnom výživnom. Vzhľadom na to, že tento zákon mal skutočne v praxi z hľadiska aplikácie problémy napriek tomu, že sa snažili viacerí poslanci vylepšiť tento zákon, musím povedať, že je tu skupina detí a sú to siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok z titulu toho, že ich rodičia sťaby poistenci nesplnili podmienky nároku na invalidný alebo starobný dôchodok, a teda nevznikol im nárok na pozostalostný dôchodok práve týmto sirotám a v rámci tohto zákona, teda pripraveného zákona o náhradnom výživnom my sa snažíme odstrániť aplikačné problémy a snažíme sa čo možno najľahšie alebo zjednodušiť rodičom cestu k náhradnému výživnému, riešime aj túto skupinu detí. To len tak pre zaujímavosť, aby ste, pán poslanec, mali informáciu aj o tomto.

    Myslím si, že to sú také základné veci, ktoré som v tejto chvíli chcela povedať, ale nie je problém, aby som sa k týmto problémom nevrátila v mojom záverečnom vystúpení. Viem, že moje vystúpenie vyvolá vlnu pripomienok, ale to, čo som povedala, ak ste len trošku seriózni a vezmete si do rúk Zákonník práce, ustanovenia, na ktoré som vás odporučila, zistíte, že som nehovorila nepravdu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. S faktickými poznámkami poslanci Miššík, pani poslankyňa Klára Sárközy, pani Vaľová, Sániová, Laššáková, Novotný, Radičová, Madej, Nachtmannová, pán poslanec Halecký, pán poslanec Frešo. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, bol by som rád, keby ste ma teraz v tejto chvíli počúvali, lebo bude to dosť osobné, čo nebýva zvykom u mňa. Naozaj vám chcem povedať, že máte veľké šťastie, že ste ministerkou vlády Slovenskej republiky, lebo keby ste boli poslankyňa, tak ja Peter Miššík dám zajtra návrh na mandátový a imunitný výbor zato, že ste urazili moju kolegyňu Kláru Sárközy. Ja sa vás pýtam, aké invektívy z jej strany na vašu adresu boli? Ja sa vás pýtam, aký bulvár vyvolali slová Kláry Sárközy?

    Pani ministerka, prepáčte, v tomto prípade by som od vás zobral, keby ste sa jej ospravedlnili, pretože toto nebolo seriózne. Ďakujem.

  • Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pani ministerka, medzi vami a mnou je diametrálne rozdielne videnie sveta. Pevne verím a som rada, že chvalabohu z mojej strany tento náhľad zostane aj v budúcnosti.

    Chcela som pôvodne reagovať aj na iné veci, lenže budem teraz reagovať, pretože čas mi nedovolí, na jednu vetu, ktorú ste povedali a o ktorej som doteraz nevedela.

    K najzákladnejším právom odborov patrí chrániť zdravie. No, ja vám musím povedať, že doteraz som si myslela, že o svoje zdravie sa musím starať ja, moje zdravie sa mi pokúšajú chrániť moji kolegovia, keď som chorá a keď sa na nich obrátim, ale toto je pre mňa novinka. Ale čo s tými ľuďmi, ktorí nechcú, aby ich zdravie chránili odborári, pretože odborári sú len povedzme v 20 alebo 25 %. No čo bude s tými?

    A už k tomuto by som ešte dodala, že ma teší, že sa tak staráte o lekárov, pretože som lekárka, čo ako môžu operovať neurochirurgovia, ale dala by som vám do pozornosti pohľad vášho straníckeho kolegu pána ministra Valentoviča na túto problematiku, keď vyhlásil a povedal, že nevie, čo sa stane, pretože on teraz nevie zvesiť z vešiaka 2-tisíc lekárov, pretože lekári sa pripravujú na svoje povolanie šesť rokov a potom musia spraviť ešte atestáciu.

    A k tým prieskumom, no tak, keby som ja robila na Trnavskej univerzite, tak by som aj ja citovala prieskumy, ktoré sa robia na Trnavskej univerzite. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. Ja na rozdiel od svojich predrečníkov plne súhlasím s odôvodnením ku všetkým pozmeňujúcim návrhom pani ministerky, a to z toho dôvodu, že aj v našom výbore sa udiala takáto vec, že keď opoziční poslanci, ale teraz musím povedať výnimku pani Žitňanskej, ktorej opozičný návrh, a teda pozmeňujúci bol veľmi kvalitne pripravený, ktorý sme aj prijali v gestorskom výbore, ale musím reagovať na to, že ak boli tieto návrhy predložené, boli prijaté, ale gestorský výbor, ak potom si poslanci lepšie prečítali Zákonník práce, zistili, že tie isté návrhy, ktoré navrhujú opoziční poslanci sú oveľa lepšie zapracované v Zákonníku práce a dávajú oveľa lepší priestor a oveľa viacej možností. Takže vlastne potom gestorský výbor neprijal tieto pozmeňujúce návrhy.

    A čo sa týka toho, že pani ministerka, ste povedali, že odborári majú právo chrániť aj zdravie zamestnancov. Myslím si, že majú právo signalizačné. Nemysleli sme tým, že odborári a verím, že ani vy, že budú vykonávať lekársku starostlivosť, ale myslím si, že majú právo signalizovať inšpektorátu práce, ak sa na pracovisku deje niečo, čo je teda zdraviu škodlivé, alebo ak sú veci, a myslím si, že ak odborári signalizujú inšpektorátu práce takéto veci, tak sa nezastávajú len 20 % ľudí alebo 10, ktorí sú v odboroch organizovaní, ale zastávajú sa všetkých ľudí v danej firme alebo v danej fabrike.

    Takže ja, pani ministerka, som vaše slová veľmi pochopila asi takto a myslím si, že to, čo ste povedali, plne súhlasí s tým, čo v Zákonníku práce je napísané a aby sme si vlastne nedokázali čítať, čo tam je, tak je to veľmi dôležité. Takže myslím si, že vaše zdôvodnenie bolo veľmi logicky podané, veľmi správe a vidieť, pani ministerka, že sa v zákonoch vyznáte, pretože dokážete veci okamžite zdôvodniť a správne odprezentovať. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Beata Sániová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, od rána veľmi pozorne počúvam celú rozpravu, a preto mi dovoľte niekoľko svojich osobných pozorovaní z dnešného dňa.

    Chcem poďakovať najprv pani ministerke zato, že odpovedala, vysvetlila, myslím si, že najcitlivejšie stránky zo Zákonníka práce. To je matka, zdravotne postihnutý, sezónne práce, to, čo tu veľmi rezonovalo celý deň.

    Čo sa týka zdravotníctva. Určite problém, ktorý tu bol nadškrtnutý, vnesie sa aj medzi rady zdravotníkov, ale to prechodné riešenie do toho 31. 7. 2009 bude práve nato, aby sa v budúcnosti tento problém odstránil. Je pravdou, že zamestnanec, lekár aj zdravotná sestra, najmä lekár, ktorý po nedeľnej službe ďalej musí pracovať a plniť si svoje povinnosti tak, aby nezanedbal to, na čo prisahal, teda chránil pacienta a robil v jeho prospech, určite po 56 hodinách nemôže tento výkon robiť.

    V doobedňajšej rozprave, neviem, ktorý kolega hovoril o tom, že český Zákonník práce nerešpektoval niektoré požiadavky Európskeho súdneho dvora. Som rada, že ste to vysvetlili, pani ministerka, a povedali ste, že bola len zlá tá interpretácia toho.

    Takisto, ako som už povedala, tí zdravotníci isto budú veľmi ťažko niektoré tieto zákony, teda tie nariadenia rešpektovať, ale sama pracujem v takom zdravotníckom zariadení, kde sme hovorili o tom, čo to prinesie, ale ide práve o ochranu a bezpečnosť nielen tých pracovníkov, ktorí to vykonávajú, ale o bezpečnosť aj pacientov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja viem, že už je pokročilý čas a možno sme už všetci unavení, ale ja chcem oceniť prácu pani ministerky aj celého ministerstva za prácu, ktorú vykonali na príprave Zákonníka práce.

    Obdivujem pani ministerku, ako trpezlivo znášala všetky invektívy na svoju osobu a ako sa snažila vysvetľovať a diskutovať. Aj dneska tu trpezlivo sedela a počúvala a som rada, že všetky tieto pochybnosti, ktoré tu boli vznesené, myslím si, že argumentmi zdokladovala, ako to vlastne je. Ale kto chce tomu rozumieť, tak to pochopil, a kto nechce tomu rozumieť, tak to jednoducho nepochopí a bude si stále tvrdiť svoje.

    Ja znova len chcem podotknúť, že Zákonník práce, tak ako bol schválený vládou a ako bol nám predložený do Národnej rady, je vyváženou právnou normou a naozaj prax ukáže a možno budeme hodnotiť po roku, že všetky tieto predpovede a katastrofické scenáre, ktoré tu aj dneska zazneli, sa nenaplnia a Zákonník práce bude dobrou právnou normou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne aj ja. Ja teraz výnimočne ako opozičný poslanec skôr pochválim pani ministerku, lebo považujem za kompliment voči mojej osobe, že z mnohých špecializácií si vybrala práve neurochirurgiu. Ja som neurochirurg, takže považujem to za gesto dobrej vôle. Veľmi pekne ďakujem a máte pravdu v tom, pani ministerka, že naozaj slúžiť, pokračovať v priebehu dňa, znovu slúžiť, slúžiť víkendovú službu je naozaj aj fyzicky náročné a môže to mať dopad na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Verím, že to nemá dopad na kvalitu zdravotnej starostlivosti, ale to riziko sa dlhým pobytom na pracovisku, samozrejme, zvyšuje.

    Obávam sa, že ale nemáme dobré riešenie pripravené. Päťdesiatšesť, čo je pozmeňujúci návrh pána predsedu výboru pre sociálne veci, čiastočne rieši problematiku, ale nevyrieši samotný problém. Viete, aj mne by sa páčilo, aby som mohol byť v nemocnici čo najmenej, pracovať čo najkvalitnejšie a hlavne čo najlepšie zarábať. To je taký ideál, ktorý chceme dosiahnuť. Obávam sa, že prechod na trojzmennú prevádzku bude znamenať viac negatív ako pozitív. Lekári aj sestry budú menej zarábať, kvalita sa nezlepší, skôr sa zhorší z dôvodov, ktoré som povedal.

    A je tu ešte jedno riziko. Keďže nie je dosť odborníkov, zrejme lekári nebudú tak dlho na jednom pracovisku, ale stanú sa putujúcimi lekármi, ktorí na rôzne zmluvy budú slúžiť v iných nemocniciach, kde nebudú mať dostatok odborníkov. No a ja by som sa naozaj s takým putujúcim lekárom, ktorý bude na treťom lôžkovom oddelení slúžiť v priebehu štyroch dní a vôbec nepoznať aktuálnu situáciu s pacientmi, stretnúť nechcel.

    Môj posledný postreh je k tomu, ako odbory hája život a zdravie. Myslím si, že o život a zdravie sa má starať predovšetkým jednotlivec.

  • Ďakujem, pán poslanec, čas uplynul. Teraz má slovo pani poslankyňa Radičová.

  • Skúsim priority, lebo mám dve minúty. Ďakujem veľmi pekne. Takže len rýchlo. V novele zákonníka sa explicitne v § 40 v bode 8 definuje zamestnanec so zdravotným postihnutím, ten, ktorý predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Áno? Je to tu explicitne doplnené v novele. Tu to mám. To je po prvé.

    Po druhé. Nemôžem zato, pani ministerka, že vy a ja inak rozumieme niektorým pojmom a niektorým ustanoveniam. Pre mňa je rozdiel medzi voliteľným pracovným časom a voľným pracovným časom. Pre mňa je rozdiel, ak je v paragrafe napísané dohodnutie práce nadčas alebo v inak dohodnutom období, alebo keď explicitne striktne zadefinujem, ako to chápeme, aby si mohol zamestnanec tento nárok vymáhať. Nemôžem zato, že je pre mňa rozdiel čerpanie rodičovskej dovolenky do troch rokov dieťaťa alebo v dĺžke troch rokov prerušovane a podobne. Takto by som mohla pokračovať.

    Podstata totiž je tá, pani ministerka, že pred rokom v uznesení vlády tieto návrhy sa ocitli vrátane banky nadčasov a pracovného času, ktorý som tentoraz nepredkladala, a keďže sa vo vašom Zákonníku práce neocitlo toto uznesenie, tak Únia materských centier predložila hromadnú pripomienku. Opakujem, takáto je súslednosť časov.

    A k tej jednej vašej poznámke ešte. Ja už som sa v tejto snemovni k problému valorizácií prídavkov na deti vyjadrila, aj ten materiál dala k dispozícii. Ospravedlňujem sa vám, že som vám nevypracovala presné znenie, ktoré ste mali zobrať do vlády...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Váš čas uplynul, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel vyjadriť podporu aj prednesenému prejavu, pretože si myslím, že celý deň počúvať mnohé invektívy naozaj predrečníkov je naozaj náročné, a myslím si, že v mnohých prípadoch je ich dosť. Diskusia sa uberá smerom, ktorý nezodpovedá druhému čítaniu.

    Faktom je, že Zákonník práce a novela Zákonníka práce je zákonom roka. Faktom je, že je dôležitý, čomu zodpovedá aj rozsiahlosť dnešnej diskusie. Faktom je, že aj koaliční poslanci sa týmto Zákonníkom práce veľmi intenzívne zaoberajú, čomu nasvedčuje aj dynamickosť tejto diskusie, a môžem povedať, že aj to, čo u predrečníkov, najmä z opozície (hlasy v sály), reagujem na to, čo povedala pani ministerka aj ohľadne rozpravy a legislatívneho procesu, pán poslanec Miššík, že záujem poslancov naozaj rokovať a diskutovať o Zákonníku práce je.

    To, že napríklad v sociálnom výbore sa žiadny iný pozmeňujúci návrh okrem niekoľkých najmä z materských centier neprerokovával a výbor pre sociálne veci a bývanie sa zaoberal len pozmeňujúcimi návrhmi, tými vecnými, ktorými kvázi mala opozícia opravovať Zákonník práce, je ďalší fakt, že gestorský výbor o takýchto zmenách nerokoval. Od nás nemožno očakávať, keď so Zákonníkom práce predsa súhlasíme, aby sme podávali zmeny, ale o to intenzívnejšie s vami, kolegyne, kolegovia, budeme diskutovať.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, do konca do 19.00 hodiny zostávajú štyri minúty. Dovoľte mi, aby som prerušil toto rokovanie aj vzhľadom na to, že je udalosť odovzdávanie cien predsedu Národnej rady. Keďže je predpokladaný začiatok, posunie sa o pár minút, je ešte šanca, že tí, ktorí tam chcú ísť, sa tam dostanú.

    Takže dovoľte mi, aby som poďakoval za celodenné sedenie na mieste navrhovateľky pani ministerke a rovnako chcem poďakovať aj spravodajcovi Róbertovi Madejovi.

    Želám vám všetkým príjemný večer a teším sa na stretnutie zajtra o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.