• Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, vítam vás opäť po, dúfam, relaxačnom víkende v pléne Národnej rady, aby sme pokračovali v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram teda piaty rokovací deň.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Ďuračka, Líška a Pado.

    A chcem vás upozorniť, kolegyne, kolegovia, že máte rozdané v laviciach pred sebou návrhy na ďalšie pokračovanie v programe. Tak ako sme sa dohodli v piatok, keď sme prerušili rokovanie, najskôr dokončíme rokovanie o poslaneckom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny. Tam sú ešte prihlásení do rozpravy a potom prerušíme rokovanie o tomto bode. Potom podľa schváleného programu pristúpime k bodom, ktorých predkladateľom je podpredseda vlády a minister vnútra vrátane druhého čítania vládneho návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tlač pod číslom 338. Potom budeme pokračovať dvoma bodmi ministra financií, po ktorých pristúpime k rokovaniu o Zákonníku práce. Je súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    A teraz už budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).

    Pán poslanec Záhumenský za navrhovateľov už zaujal svoje miesto. Poprosím pána Tibora Lebockého, aby ako spravodajca zaujal svoje miesto. A do rozpravy máme ešte prihlásených písomne pani poslankyňu Žitňanskú a pána poslanca Lipšica.

    Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Ja som v prvom čítaní vystúpila k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, vystúpila som iba k jednému bodu, napriek tomu, že som uviedla, že ten návrh zákona má podľa mojej mienky viacero problémových miest, vystúpila som len k jednému bodu, a to k bodu, ktorý sa týka postavenia mimovládnych organizácií v správnych konaniach, ktoré sa vedú podľa tohto zákona, a povedala som, že to, čo sa navrhuje, je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. O tejto istej téme sme diskutovali na ústavnoprávnom výbore, ale po tom, čo som si prečítala spoločnú správu, a po tom, čo som sledovala diskusiu v piatok poobede, tak som sa rozhodla, že nevystúpim len úzko k tomuto bodu, čiže nebudem sa venovať len čisto právnickým otázkam, ale že vystúpim trošku širšie, preto moje vystúpenie bude aj trošku dlhšie. Budem možno robiť to, čo v diskusii s pánom poslancom Miklošom nazval v piatok pán poslanec Martinák politikárčením, ale vnímam ako moju úlohu ako opozičného poslanca aj v tom, že som povinná ako opozičný poslanec poukázať na postupy vládnej koalície, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom.

    Konkrétne. Pán poslanec Záhumenský v piatok asi v polhodinovom vystúpení vo svojom úvodnom slove predstavil návrh zákona. Väčšina toho vystúpenia ale nebola venovaná predstaveniu pôvodnej predlohy návrhu zákona, ktorú predložil do parlamentu, väčšina toho vystúpenia bola venovaná odôvodneniu spoločnej správy, resp. odôvodneniu jeho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. O čo ide? Dnes rokujeme, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorý mal pôvodne 14 bodov, a spoločná správa k nemu má 71 bodov. Poviem to inak a pokúsim sa byť veľmi zrozumiteľná.

    Pôvodný návrh pána poslanca Záhumenského slúži ako výťah na to, aby sme schválili to, čo prešlo vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a je obsahom spoločnej správy. A to, čo je obsahom spoločnej správy, sú zásadné zmeny zákona o ochrane prírody a krajiny, sú zásadné zmeny, ktoré sa týkajú pravidiel zonácie, a ja považujem za neprijateľné, aby takéto zásadné zmeny sa prijímali potichu v druhom čítaní cez výbor, bez akejkoľvek diskusie. Pretože keď sa obchádza legislatívny proces, riadny legislatívny proces na úrovni vlády, to má za následok, že sa obchádza diskusia.

    Pripomienkové konanie podľa legislatívnych pravidiel vlády má totiž svoj význam. Má význam v tom, že je priestor na to, aby všetky názory, všetky záujmy boli položené na stôl, aby potom ten, kto má oprávnenie rozhodnúť, to znamená vláda a následne parlament, mohli kompetentne rozhodnúť na základe toho, že poznajú stav veci, poznajú všetky záujmy. Je to priestor na to, aby tieto záujmy bolo možné zladiť. Nie vždy sa dajú všetky záujmy zladiť, nie vždy sa dajú zladiť záujmy lesníkov, záujmy poľovníkov a záujmy ochranárov. Ja to chápem, potom treba rozhodnúť, ale to rozhodnutie je potrebné urobiť kompetentne a to sa dá urobiť len na základe toho, že poznáme všetky informácie. Žiaľ, keď návrh zákona ide bez diskusie v rámci druhého čítania, aj keby tu bola dobrá vôľa, nemôžeme garantovať kompetentné rozhodnutie. Ale keďže to už je pravidlom, tak potom ja už pochybujem aj o tej dobrej vôli na rozdiel od pána poslanca Miklósa.

    Ja viem, že pripomienkové konanie najmä o návrhoch zákonov v oblasti životného prostredia nie je vždy jednoduché, pretože naozaj práve v týchto oblastiach sa stretáva veľmi mnoho záujmov. Pán bývalý minister Miklós by vedel o tom hovoriť. Preto procesy prijímania zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia spravidla aj na úrovni vlády trvali pomerne dlho. Ale ja zopakujem, to má svoj význam, má svoj význam diskutovať, má svoj význam poznať záujmy všetkých zúčastnených a dotknutých osôb a záujmových skupín a má to význam v tom, aby bolo možné prijať kompetentné rozhodnutie. Žiaľ, tu asi nejde o to prijímať kompetentné rozhodnutie. To je moja prvá všeobecná poznámka.

    Druhá všeobecná poznámka sa týka postavenia mimovládnych organizácií, tak ako sa navrhuje v tomto návrhu zákona, pretože je to už opakovaný prípad, čiže možno sledovať trend obmedzovať účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch oproti štandardu, ktorý bol už raz garantovaný. Teraz nehovorím o rozpore s Århuským dohovorom, k tomu prídem, teraz hovorím o trende, akým spôsobom sa komunikuje s mimovládnymi organizáciami, hovorím o tom, že je tu trend znižovať mieru účasti verejnosti na rozhodovaní oproti tomu, aké je dnes. A keď si to skombinujeme možno aj s niektorými spôsobmi, akými sa komunikuje s tretím sektorom, keď si to dáme dokopy možno s Kôprovou a Tichou dolinou, tak môžem len konštatovať, že ten trend je badateľný, a považujem za neobvyklé, aby raz zakotvené práva verejnosti boli v demokratickej spoločnosti obmedzované, resp. zužované.

    Preto chcem podať najskôr procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, ho považujem za zlý ako celok vrátane tých ustanovení, ktoré sú obsahom spoločnej správy. A opakujem, pôvodný návrh, ktorý má svoje vecné chyby, o ktorých idem teraz podrobne hovoriť, slúži ako výťah na schválenie vážnych zásahov do právnej úpravy, do nových pravidiel zonácie, ktoré sú obsahom spoločnej správy. Pre prípad, že tento môj procedurálny návrh neprejde, tak sa idem venovať aj jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona a podám aj jeden pozmeňujúci návrh.

    Prečo je tento návrh zákona zlý? Po prvé tento návrh zákona znižuje vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody a krajiny. Zvykli sme si hovoriť o vymožiteľnosti práva len s fungovaním súdov, ale vymožiteľnosť práva je aj o tom, keď raz zákon stanovuje určité povinnosti, aby tieto povinnosti boli vynútiteľné, v opačnom prípade takéto uloženie povinnosti nemá zmysel, naopak, demoralizuje spoločnosť.

    Detail, zdanlivo logická zmena definície voľne žijúceho živočícha tak, aby nebol taký živočích, ktorý sa narodil alebo vyliahol, alebo rozmnožil vo svojom prirodzenom prostredí, považovaný za voľne žijúceho živočícha, znie zdanlivo logicky, ale vo výsledku znamená to, že znemožní kontrolu a sankcionovanie porušovania zákona. Pretože, no kto pozná na živočíchovi, či bol rozmnožený vo voľnej prírode alebo u chovateľa?

  • Okrem toho odborníci mi povedali, že táto definícia je v rozpore s definíciou smernice.

    Absurdná požiadavka, aby vstup na pozemky zo strany Inšpekcie životného prostredia musel predtým odsúhlasiť súd, pričom neexistujú pravidlá, na základe ktorých by tak súd mohol urobiť, toto ustanovenie, tieto ustanovenia sú našťastie v spoločnej správe navrhnuté na vypustenie a v tejto časti navrhujem body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, aby sa mohlo o nich osobitne hlasovať.

    Po ďalšie. Tento návrh zákona je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. Už sa tu hovorilo a ja som v prvom čítaní hovorila o Århuskom dohovore, o smernici o účasti verejnosti vo veciach životného prostredia. Zopakujem to ešte raz. Pán poslanec Záhumenský vo svojej piatkovej úvodnej reči pomerne dlho citoval právne stanovisko, podľa ktorého sa domnieva, že v tomto prípade nie je porušený Århuský dohovor. Nepôjdem argument po argumente, ktorý ste, pán poslanec, použili. Môžem, ak by bolo treba neskoršie. Dotknem sa dvoch možno podstatných vecí, o ktorých ste hovorili.

    V prvom rade treba povedať, a na tom sa všetci zhodneme a zhodli sme sa aj na ústavnoprávnom výbore, že, samozrejme, či smernica, alebo Århuský dohovor neprikazuje členským štátom, a teda ani Slovensku, aby mimovládne organizácie, ktoré majú v predmete činnosti ochranu životného prostredia, mali postavenie účastníka konania. Vyžaduje, aby mali garantované určité práva. V našom právnom poriadku dnes, tak ako dnes je nastavený náš právny poriadok, tieto práva majú garantované len v pozícii účastníka konania. Pretože toľko spomínaný inštitút zúčastnenej osoby, na ktorý sa odvoláva pán poslanec Záhumenský, aj návrh novely, podľa Správneho poriadku síce garantuje časť práv, ktoré pozná Århuský dohovor, to znamená prístup k informáciám, ale negarantuje to, čo Århuský dohovor pomenúva pojmom „prístup k spravodlivosti“.

    Pán poslanec, vy ste argumentovali tým, že mimovládne organizácie môžu podať podnet na prokuratúru, aby prokuratúra iniciovala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že toto nie je argument, pretože prokuratúra má možnosť, ale nie povinnosť takýto návrh, takýto podnet akceptovať. To znamená, môže, ale nemusí iniciovať preskúmanie rozhodnutia súdom. Pričom samotná prokuratúra nie je tým nezávislým, nestranným orgánom v zmysle Århuského dohovoru, ktorý rozhoduje vo veci preskúmania. Nehovoriac o tom, že v našom právnom systéme máme už aj rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ústavy prokuratúra nemá pozíciu nezávislého orgánu.

    Ešte jeden argument ste použili v rozprave, a to, povedali ste, že Århuský dohovor vo svojej prílohe presne špecifikuje odvetvia alebo oblasti rozhodovania, pri ktorých musí byť takéto postavenie mimovládnym organizáciám garantované. Argumentovali ste tým, že Århuský dohovor potom hovorí ešte o prípadoch, ak ide o významný alebo vážny záujem ochrany životného prostredia, a argumentovali ste tým, že keď ide povedzme o vyťatie jedného stromu, či to je dôležitý záujem životného prostredia. Ja sa domnievam, že keď je potrebné rozhodovať podľa zákona o ochrane prípady a krajiny, to znamená, keď ide o rozhodovanie o výnimke z určitej ochrany, tak ide vždy o vážny záujem ochrany prírody a krajiny. Kedy inokedy by išlo o vážny záujem ochrany prírody, keď nie v rozhodnutiach podľa zákona o ochrane prírody krajiny?

    Preto sa domnievam, že zakotvenie postavenia mimovládnych organizácií ako zúčastnených osôb je nielen zlé a nielen súčasťou určitého trendu komunikácie s tretím sektorom, ktorý možno badať u tejto vlády, ale je zároveň aj v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, čo môže mať za následok to, že Slovenská republika bude sankcionovaná. A my sme sa aj na ústavnoprávnom výbore rozprávali už druhýkrát, pretože prvýkrát sme sa o tom rozprávali v súvislosti so zákonom o urýchlení prípravy diaľnic, že tu sa dá nájsť také riešenie, ktoré by bolo v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami, ale zatiaľ o takéto riešenie zjavne nie je záujem.

    Na záver, keď zhrniem stanovisko klubu SDKÚ – DS, tak by som chcela povedať, že SDKÚ – DS nepodporí tento návrh zákona. Nepodporí ho preto, že je zlý. Nepodporí ho preto, že pôvodný návrh pána poslanca slúži naozaj ako výťah na prijatie spoločnej správy, ktorej obsahom sú vážne zmeny, pokiaľ ide o ochranu prírody a krajiny, a vážne zmeny, nové pravidlá týkajúce sa zonácie. Nepodporí ho preto, pretože tento spôsob predkladania zákonov negarantuje kompetentné rozhodovanie. Nepodporí ho preto, pretože je v rozpore s medzinárodnými záväzkami.

    Mám pripravený pozmeňujúci návrh na vypustenie častí zákona, ktoré sa týkajú zúčastnených osôb. Mám ho v lavici, môžem si ho doniesť, aby som to prečítala, áno?

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické... Ešte budeme pokračovať, áno? Dobre. Jasné, jasné. Nech sa páči.

  • Len prečítam pozmeňujúci návrh, ako vidíte, už mám na túto tému celú kopu materiálov. Tak si dovolím ešte prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, o čom som hovorila, a to na vypustenie bodov, ktoré menia postavenie mimovládnych organizácií v konaniach podľa tohto zákona z účastníka konania na zúčastnenú osobu.

    Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. a ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: v čl. I sa vypúšťajú body 6 a 9 s tým odôvodnením, ktoré som uviedla.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečníčka kolegyňa poslankyňa Žitňanská hovorila, že pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore pre životné prostredie, zmenil vlastne aj charakter celej tejto novely a dodal tam ďalších vyše 70 bodov. Ja by som chcel podotknúť, že opozícia toto na výbore kritizovala a vzhľadom na škandálny spôsob, akým to bolo predložené a obídená celá diskusia, sa ani na jeho prerokovaní nezúčastnila a ani na jeho hlasovaní sa nezúčastnila, keďže sme nechceli byť účastní žiadnou formou v takomto jednaní, ktoré naozaj obchádza úplne ducha tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalší, posledný prihlásený písomne bol pán poslanec Lipšic. Upozorňujem, že potom po jeho vystúpení dám možnosť ešte prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi mať najskôr k návrhu zákona dve všeobecné pripomienky, k tomu, ako prebieha legislatívna diskusia v podaní vládnej koalície.

    Vládna koalícia chce veľa diskutovať o veciach, o ktorých nechce hlasovať. To je príklad imunity. A na druhej strane vládna koalícia chce rýchlo hlasovať o veciach, o ktorých nechce diskutovať. A to je prípad práve tohto návrhu zákona o ochrane prírody.

    O akom zákone vlastne rokujeme? Tento poslanecký návrh má 11 bodov. V spoločnej správe sa navrhuje 4 body vypustiť, to je 7. A v spoločnej správe je nových 69 bodov. My rokujeme v druhom čítaní o úplne inom návrhu zákona. Keď sme upozorňovali pred rokom, že takýto neporiadok v legislatíve tento parlament nepozná, tak argument bol – nestihli sme všetko, je nová vláda. Kolegyne, kolegovia, vláda už tu je jeden rok. A stále legislatíva je v ešte väčšom bahne, ako bola pred rokom. No tak to je.

    Druhá všeobecná poznámka. Vládna koalícia je v hlbokom predklone pred Bruselom. Dokonca aproximujete veci v legislatíve, ktoré aproximovať nie je treba. Príkladom toho je v minulom týždni schválený antidiskriminačný zákon, ktorý je protiústavný vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam. A taký návrh pôjde na Ústavný súd. Úplne zbytočne ste išli nad rámec našich záväzkov. Na druhej strane tam, kde záväzky máme, ako je pri Århuskom dohovore, ich sústavne porušujete. Návrh deklarácie o daňovej suverenite, ten neschválite napriek tomu, že tam si môžeme naozaj dovoliť mať jasný postoj. Tam záväzky nemáme. Ale tam, kde záväzky už máme, tak tam ich nerešpektujete.

    A som presvedčený o tom, som presvedčený o tom, že v prípade schválenia tohto návrhu a v prípade, že skončí na Európskom súdnom dvore, ten spor prehráme. Som ochotný sa aj s pánom poslancom Záhumenským staviť. Koniec koncov v ústavnoprávnom výbore vládna koalícia pripustila, že zúčastnená osoba podľa nášho platného právneho stavu nespĺňa parametre, ktoré musí spĺňať podľa našich komunitárnych záväzkov. A bola taká dohoda, že veď niečo sa ešte v druhom čítaní urobí, ešte s nejakým komplexným sa návrhom príde, do Správneho poriadku sa vstúpi – neviem, či taký návrh ešte príde. Našťastie máme len tri čítania, inak by prišiel asi až v štvrtom čítaní ten návrh. Ale v platnom znení je tento návrh v absolútnom rozpore s komunitárnymi záväzkami.

    Dovoľte mi ešte vyjadriť sa, pán poslanec Záhumenský v predchádzajúcim zákone s podobnou tematikou v záverečnom slove spomínal, že preto sa zmierňujú sankcie voči chovateľom exotického vtáctva, pretože sú duplicitné, že nie je možné uložiť niekomu peňažný trest a ešte aj prepadnutie exemplára. A trochu sa obrátil na mňa, že veď tak to proste v práve je. No tak to v práve proste nie je. Inak by nebolo možné v nedávnej veci obžalovaného Majského uložiť mu trest odňatia slobody a ešte, čuduj sa svete, aj ďalšie peňažné tresty, alebo v kauze Fruni aj prepadnutie majetku. Nebolo by možné, aby niekto, keď bol odsúdený pre tyranie blízkej osoby, ešte mu aj, nedajbože, odňať dieťa zo starostlivosti. Veď to by bola duplicitná sankcia. Necháme radšej to dieťa jemu. Takisto ak necháme osobu, ktorá porušuje zákon pri chráneným exemplároch, aby ten exemplár naďalej mala. Pretože čo by sa stalo, kedy išiel ten exemplár do štátnej zoologickej záhrady, treba mu ho nechať, tomu, čo porušuje zákon. Veď to sú úplne absurdné argumenty!

    Spomenuli ste tiež, že pri tomto zákone, že dôvodom, pre ktorý nebude mať zúčastnená osoba, akože v platnom právnom poriadku nemá, možnosť prístupu k súdu, je, aby sa nezaťažovali súdy. Tak ste to, myslím, povedali, pán poslanec Záhumenský. Na druhej strane vo vašom samotnom návrhu navrhujete, aby bolo možné vstúpiť na pozemky, vykonávať štátny dozor len so súhlasom súdu. To sa navrhuje vypustiť, pretože neexistuje žiaden procesný inštitút, podľa ktorého by súd dával súhlas. Ani v Trestnom poriadku, ani v Občianskom súdnom poriadku. Takže k tomu asi zrejme prišiel aj gestorský výbor, keď navrhol všetky tieto body z návrhu vypustiť.

    Pán poslanec, ja sa zamýšľam nad tým, aký je dôvod podania návrhu zákona, ktorý celý svoj obsah zmení v priebehu druhého čítania vo výboroch a zrejme možno ešte aj v pléne? Ja som to už pomenoval minulý týždeň. Vaša strana SMER sa rada štylizuje do pozície ochrany tých slabších. Do pozície ochrany všetkých občanov bez rozdielu. Pán poslanec, vy nie ste strana občanov. Vy ste strana konkrétnych záujmových skupín. Raz sú to poľovníci, inokedy odborári, inokedy spriaznené podnikateľské skupiny, chovatelia exotických zvierat. Pán poslanec, vaša strana naozaj je stranou lobistických záujmov konkrétnych skupín. Z toho dôvodu takto priehľadný manéver a priehľadný zákon, ktorý ste predložili, rozhodne nepodporíme.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Štefanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, keď som si prečítal spoločnú správu k tomuto zákonu, tak som mal podobný pocit, tak ako moji predrečníci pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Lipšic, že ide o úplne iný zákon.

    Pôvodný návrh zákona obsahoval 11 bodov. Spoločná správa obsahuje 68 bodov. Myslím si, že to svedčí o všetkom. Aj pán predkladateľ vysvetlil, že pri uvádzaní tohto zákona, že ide aj o nové pravidlá zonácie pre Tatranský národný park. Považujem to za minimálne neobvyklé, lebo na týchto pravidlách pracujú tímy odborníkov z národných parkov, Štátnej ochrany prírody, Lesného výskumného ústavu a iných odborných organizácií už niekoľko rokov. A teraz tu príde do výboru návrh, ktorý mení pravidlá zonácie pre Tatranský národný park. Zrejme to nie je náhoda.

    Keď sa argumentuje tým, keď kritizujeme my takéto predkladanie návrhov, a koaliční poslanci argumentujú tým, že majú na to právo. Iste, majú na to právo, ale potom majú právo napríklad aj predložiť zákon o štátnom rozpočte poslaneckým návrhom. Podľa mňa to je normálne primeraná formulácia, že takto závažný návrh zákona nepredkladá ministerstvo, ale predkladá sa poslaneckým návrhom.

    K problematike zonácie som sa dostal pri práci, kedy som bol poctený pracovať pre výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier po živelnej pohrome, ktorá sa udiala 19. novembra 2004. Už tam bolo jasné, že zonácia nie je jednoduchá otázka, bola otvorená vtedy, máme ju otvorenú aj teraz, ale ukázalo sa, že je diametrálne odlišný postoj minulej vlády a súčasnej vlády k riešeniu aj problematiky Vysokých Tatier, aj problematiky zonácie. Dovolím si vám uviesť zopár faktov.

    Výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier pod vedením Mikuláša Dzurindu zasadal v prvom roku 7-krát, z toho 3-krát priamo na pôde Vysokých Tatier, Výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier pod vedením Roberta Fica zasadal 2-krát za rok len v Bratislave a pán predseda nebol prítomný. Zvolal tento výbor, ale Robert Fico sa nezúčastnil. Ani sa neobťažoval zaoberať sa touto problematikou. A určite dal signál, aká je takáto problematika v úvodzovkách dôležitá, pretože tento výbor má 8 členov vlády, zo 14 členov je 8 členov vlády, dámy a páni, 7 z nich sa nezúčastnilo ani na jednom zasadnutí, 7 z nich sa nezúčastnilo. Zúčastnil sa len minister životného prostredia, ktorý viedol prvé aj druhé zasadanie. Myslím si, že to svedčí o všetkom.

    Súčasná vláda aj na základe tohto ignoruje výbor, ignoruje tatranskú problematiku a chcem zdôrazniť, že porušuje zákon. V zákone o ochrane prírody a krajiny podľa § 104 by mala byť zonácia Národného parku vo Vysokých Tatrách určená nariadením vlády od novembra 2006. Od novembra 2006 súčasná vlády porušuje zákon. Viem, že to nie je jednoduchá otázka, jednoduchá problematika, je potrebné sa dohodnúť. Ale už predloženým návrhom sa dokazuje, že tu nie je snaha o dohodu, ale je tu jednoducho snaha o diktát dokonca cez poslanecký návrh. Myslím si, že predkladateľ týmto ignoruje Tatrancov, ignoruje výbor, ale ignoruje vlastne aj vládu, ktorá zriadila výbor.

    Nie som si istý, čoho sa predkladateľ bojí. Či občanov, či mimovládnych organizácií, alebo možno aj vlastných ministrov. A keď tento zákon predkladal, tak možno sa dohodol s vládou alebo sa nedohodol. Ja neviem. Ale obidve riešenia sú zlé. Lebo v prípade, že sa dohodol s vládou, tak obchádza komisiu, ktorá má pripravovať zonáciu, klame tým Štátnu ochranu prírody, národné parky, Lesnícky výskumný ústav a všetkých zainteresovaných. No a v prípade, že sa dohodol s vládou, tak sa snaží obísť pripomienkové konanie a klame tým občanov a všetkých tých, ktorí sa snažia prispieť do tohto procesu. Obidva prípady sú teda zlé, ale ja som si istý, že pravda vyjde najavo, tak ako vyjde aj v prípade nečinnosti tejto vlády.

    Dámy a páni, dovolím si predložiť aj z týchto dôvodov pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, ktoré chcem teraz prečítať.

    1. k bodu 7:

    Novelizačný bod č. 2 sa vypúšťa a doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaná definícia pojmu rušenia alebo vyrušovania je v jednoznačnom rozpore so smernicou o vtákoch a smernicou o biotopoch a spôsobí znefunkčnenie podmienky v ochrane chránených druhov, ktorá hovorí o zákaze rušiť či vyrušovať (§ 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody) vzhľadom na vágnosť pojmov „dlhodobé zníženie populácie“, „peň typická lokalita“, resp. „dlhodobé zmenšenie areálu“.

    2. k bodu 8:

    1. Za novelizačný bod 9 sa vkladá nový novelizačný bod 10, ktorý znie: za § 7 sa vkladá nový § 7a ktorý vrátane nadpisu znie:

    „§ 7a Ochrana mokradí

    Na vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä na ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.“

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V prípade, že by bola schválená novela tohto zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v navrhovanom znení, došlo by k tomu, že ochrana mokradí, ktoré predstavujú jednu z najvýznamnejších prírodných prvkov s vysokými ochranárskymi hodnotami, ktorá je v súčasnosti zabezpečená ustanovením § 12 písm. a) na celom území Slovenska s výnimkou piateho stupňa ochrany, by nebola nijakým priamym spôsobom zabezpečená, čo je v priamom rozpore s dohovorom o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, uzatvoreným Ramsarským dohovorom, ku ktorému Slovensko pristúpilo. Navrhuje sa preto toto zmeniť vložením navrhovaného nového ustanovenia, a tým zabezpečiť záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z tohto dohovoru.

    2. Za novelizačný bod č. 13 sa vkladá nový novelizačný bod 14, ktorý znie: v § 13 ods. 2 sa za písm. o) dopĺňajú písmená p) a r), ktoré znejú:

    „p) vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä na ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,

    r) zasahovanie do biotopu európskeho významu spôsobom, ktorým sa biotop môže poškodiť alebo zničiť.“

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcim bodom je potrebné zabezpečiť ochranu mokradí aj v druhom až vo štvrtom stupni ochrany prírody, zároveň v súvislosti s novelizačným bodom č. 5 je potrebné zabezpečiť ochranu biotopov aj v druhom až v piatom stupni ochrany, čo navrhovatelia novely neurobili dostatočným spôsobom, pretože z textu novely nie je jednoznačne zrejmé, že ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody, ako je napríklad ochrana biotopov podľa § 6, sa použijú aj vo vyšších stupňoch ochrany.

    3. Novelizačný bod č. 15 sa mení takto: v § 14 ods. 2 v písm. a) sa za slová „a o)“ sa vkladajú slová „až r)“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcimi bodmi.

    4. Novelizačný bod č. 19 sa mení takto: v § 15 ods. 2 v písm. a) sa za slová „a o)“ vkladajú slová „až r)“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    5. Novelizačný bod č. 22 sa mení takto: v § 16 ods. 2 sa za slová „a o)“ vkladajú slová „až r)“. Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    6. Novelizačný bod č. 35 sa mení takto: v § 53 ods. 1 prvej vete sa slová „alebo od zistenia nových skutočností“ nahradzujú slovami „ktorý preukazuje zistenie nových skutočností“.

    Je to legislatívnotechnická úprava. V prípade, že novelizačný bod prejde v navrhovanom znení, znamenalo by to, že v prípade podania návrhu na zrušenie alebo zmenu chráneného územia oprávnenou osobou by orgán ochrany prírody musel toto vykonať bez ohľadu na to, či by dôvody na zrušenie alebo zmenu boli relevantné. Dikcia textu zmena alebo zrušenie sa vykoná do jedného roka od podania návrhu.

    3. k bodu 9:

    1. Novelizačný bod č. 43 sa mení takto: v § 67 písm. f) sa za slovo „podľa“ vkladá slovo „§ 7a“ a za slová „a o)“ vkladajú slová „a p)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    2. Novelizačný bod č. 44 sa mení takto: v § 68 písm. e) sa slová „dvanásť písm. d) a g)“ nahradzujú slovami „§ 6 ods. 1“ a za slová „j) až n)“ sa vkladajú slová „a r)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    4. k bodu 10:

    1. Novelizačný bod č. 11 znie: v § 85 sa vypúšťa ods. 2 a dopĺňajú sa nové odseky 2 až 5, ktoré znejú:

    „(2) Ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinnosti podľa osobitného predpisu, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

    (3) Ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, že vydá rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

    (4) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 4 nemá odkladný účinok.

    (5) Ak sa konanie preruší, lehoty podľa predchádzajúcich odsekov neplynú.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu č. 115b) znie: „§ 28 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.“

    Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že doterajší novelizačný bod zavádza úplne nový inštitút fiktívneho rozhodnutia, ktoré môže byť zneužívané napríklad prieťahmi v konaniach vyvolaných účastníkmi konania, je potrebné uvedené upraviť tak, aby orgán ochrany prírody mohol konať v súlade so zásadami Správneho poriadku, napríklad zásada spoľahlivo zisteného stavu veci, a v prípade potreby by mohol prerušiť správne konanie. V opačnom prípade hrozí, že správny orgán nestihne rozhodnutie vydať, pretože sa na to nebude vzťahovať dostatok podkladov, alebo bude tlačený do vydávania rozhodnutí, ktoré nebudú zodpovedať skutkovému stavu veci.

    5. k bodu 11:

    Novelizačný bod č. 51 sa mení takto: v § 82 ods. 2 druhej vete sa za slová „a o)“ vkladajú slová „a p)“.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    6. k bodu 12:

    Novelizačný bod č. 56 sa vypúšťa. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Podľa súčasného právneho stavu sa pri činnostiach, ktoré vyžadujú viacero povolení podľa konaní, môže nadriadený orgán tieto konania spojiť do jedného, čo sa i v praxi deje a čo sa dá považovať za dostatočné naplnenie zásady koncentrácie a hospodárnosti konania. V prípade, ak by bol schválený novelizačný bod, mohlo by dôjsť k znefunkčneniu výkonu tých orgánov štátnej správy, u ktorých by sa táto kumulácia sústredila. Zároveň by tým došlo k tomu, že pri niektorých činnostiach, kde je logické, aby rozhodoval orgán štátnej správy na nižšej miestnej úrovni, by musel rozhodovať napríklad ústredný orgán štátnej správy.

    7. k bodu 13:

    Novelizačný bod 68 sa vypúšťa a doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    8. k bodu 15:

    Novelizačný článok 2 sa vypúšťa, doterajší článok 3 sa označuje ako článok 2.

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov aj z dôvodov, ktoré som už predtým uviedol. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Príspevok, ktorý sme tu počuli, ma vlastne inšpiroval k tomu, že som si uvedomila, že hoci sme si všetci alebo určite väčšina z nás mysleli, že Vysoké Tatry zažili najväčšiu katastrofu 19. novembra 2004, bude skôr dátum 26. 6. 2007 tým čiernym dňom Vysokých Tatier, dňom veľkej katastrofy.

    Spomínal pán poslanec Štefanec činnosť predchádzajúceho vládneho výboru pre obnovu Vysokých Tatier. Po dlhých a určite nie priateľských diskusiách sa vtedy zrodil kompromis, zrodila sa dohoda o zonácii. Nikto sa necítil vtedy víťazom, ale nikto sa necítil ani porazeným. To svedčí o tom, že tá dohoda bola vyvážená, že bola vybalansovaná. Dnes koalícia, skrývajúca sa za poslanca Záhumenského, túto dohodu zmietla zo stola. No a podľa toho, kto sa proti tomuto návrhu stavia a kto mlčí, je zjavné, v koho záujme tento návrh je predložený.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kuruc. Pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec Štefanec, samozrejme, môžete zareagovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No chcem sa poďakovať pani poslankyni Rosovej, že doplnila moje vystúpenie, lebo skutočne ten výsledok bol výsledkom kompromisu všetkých zainteresovaných, a chcem ešte zdôrazniť, že dohoda o budúcej podobe Vysokých Tatier vzišla z verejnej súťaže, do ktorej sa mohol prihlásiť každý, každá právnická a fyzická osoba. Na konci tohto procesu bola medzinárodná konferencia, mimochodom, tiež za účasti vtedajšieho predsedu vlády a členov Výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, na ktorej bolo podpísané Memorandum o budúcej spolupráci za účasti Štátnej ochrany prírody, miestnej samosprávy, lesníkov, mesta Vysoké Tatry a všetkých tých, ktorí majú záujem o novú podobu Vysokých Tatier. Takže tá dohoda existuje, je akurát potrebné na nej ďalej stavať a pokračovať v tomto duchu, ale určite nie spôsobom takým, že budeme zasahovať do nej poslaneckými návrhmi. Ďakujem.

  • Takže teraz už, pán poslanec Kuruc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

    Právo na životné prostredie je jedným zo základných práv každého občana Slovenskej republiky dané ústavou. Keďže dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia je ťažko vymáhateľné, združenia občanov majúcich úmysel chrániť prírodu majú legitímne právo byť účastníkmi konaní bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Mimovládne neziskové organizácie sú inštitúciami občanov Slovenskej republiky, ktorých účelom je napomáhať v oficiálnych konaniach, aby v nich mohli byť občania dôstojným partnerom, mali schopnosť analyzovať problém a navrhovať alternatívne riešenia.

    Návrh zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny ruší možnosť občianskych združení chrániť životné prostredie, byť účastníkom úradných konaní majúcich veľký vplyv na životné prostredie občanov a prírodu. Ide napríklad o úradné konania o povolení na výruby stromov v mestách a obciach. Účasť občianskych združení v konaniach v minulosti pomohlo napríklad zachrániť množstvo stromov pred zbytočným vyrúbaním, predísť mnohým zbytočným poškodeniam prírody a napraviť mnohé porušenia zákonov. Prijatím zákona občania stratia možnosť účinne sa podieľať na rozhodovaní o veciach majúcich významný vplyv na ich životné prostredie a prírodu. Plánované postavenie tzv. zúčastnenej osoby pre občianske združenia odsúva občanov do úlohy štatistov a pozorovateľov. Úrady sa podľa návrhu zákona už vôbec nebudú musieť pripomienkami občianskeho združenia zaoberať. Ak úrad poruší zákon, nebude môcť občianske združenie podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie ani sa domáhať nápravy nezákonnosti na súde. Takýto návrh je v rozpore s medzinárodnými dohovormi o účasti verejnosti na rozhodovaní.

    Návrh zákona znemožňuje Inšpekcii životného prostredia a iným príslušným orgánom ochrany prírody rýchlo a účinne kontrolovať dodržiavanie predpisov o ochrane prírody. Návrh môže znamenať paralyzovanie kontroly nad dodržiavaním predpisov o ochrane prírody a beztrestnosť mnohých poškodzovateľov prírody. Záujem vylúčiť aktívnych občanov združených v mimovládnych neziskových organizáciách z procesu správy vecí verejných je presne to, čo chcú kolegovia poslanci v tomto zákone presadiť. Predkladajúci poslanci preskočili proces legislatívnej tvorby na úrovni vlády a vyhli sa tak aj procesu otvoreného medzirezortného pripomienkovania a v rámci neho aj pripomienkam, ktoré môžu predložiť aj občania.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver by som len chcel podotknúť, minulý týždeň ste schválili zákon o lesoch, v ktorom nemôžu občania chodiť na bicykloch do lesa. Po schválení tohto zákona sa môže stať, že už ani žiadne lesy mať nebudeme, lebo vylúčením mimovládnych organizácií z tohto procesu sa to veľmi ľahko môže stať. Na základe aj tohto predkladaný návrh zákona nepodporím.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Frešo. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, poslanecká novela zákona o ochrane prírody je významný bod v rámci aktuálneho volebného obdobia. Svojím načasovaním, svojou formou a svojím obsahom charakterizuje súčasnú socialistickú koalíciu viac, ako si možno predkladatelia uvedomujú. Teda poďme od konca, začnime obsahom novely zákona.

    V prvom čítaní zákon výrazne navrhol zúžiť právo občanov na aktívne pôsobenie v oblasti životného prostredia. Vylúčením ochranárov z okruhu zúčastnených osôb fakticky zrealizoval návrat. Návrat pred rok 1989, keď aktívny občan bol na príťaž a boli mu kladené všemožné prekážky. V tejto súvislosti si, prosím, všimnite, že návrat bol ústredným heslom socialistov vo voľbách v roku 2006.

    V druhom čítaní do obsahu pribudla kompletná nová zonácia chránených území, teda aj nová zonácia Vysokých Tatier, teda občanom Slovenskej republiky najznámejšieho, ale aj najdrahšieho chráneného územia. Symbolu tak drahého, že je dokonca v štátnej hymne. V zmysle tvorby politiky SMER-u najprv pokusný balónik v podobe útoku na ochranárov a po zistení smeru vetra hlavné číslo v podobe radikálnej zmeny základných princípov ochrany prírody. Navrhované princípy zonácie prakticky rušia zmysel ochrany prírody ako takej.

    Forma novely. Novelu podala skupina poslancov napriek faktu, že ministerstvo tú istú novelu má v legislatívnom pláne na terajší rok. Zmena predkladateľa má za následok, že k novele neprebehlo pripomienkové konanie a dokonca sa k nej nevyjadrilo ani ministerstvo samotné. Je zrejmé, že socialistická koalícia nechce riskovať podobnú odbornú blamáž, akú zažila v prípade Vysokých Tatier, a teda v prípade Tichej a Kôprovej doliny. Vedomí si svojej odbornej nespôsobilosti pri obhajobe svojich predstáv radšej zvolili formu, kde sa diskusii vyhli. Nielen diskusii s verejnosťou, ale aj diskusii v rámci rezortu životného prostredia.

    V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že zákon o ochrane prírody je asi hlavný alebo kľúčový zákon, ktorý sa týka rezortu životného prostredia. Neprítomnosť pána ministra na jeho prerokovávaní je pre mňa zarážajúca. Neviem, ako si to mám vysvetliť, či je to jeho súhlas, alebo jeho nesúhlas, ale viem, ako si mám vysvetliť prítomnosť štátneho tajomníka na rokovaní výboru, kde vášnivo tieto zmeny obhajoval, a nielen zmeny v tomto zákone, ale aj zmeny v predchádzajúcom zákone o voľne žijúcich druhoch.

    Čo sa týka toho vlastne rizika, do ktorého by sa ministerstvo životného prostredia dostalo, to riziko je vlastne také, že jeho odborní pracovníci by navrhovanú novelu odmietli, prípadne by proti nej spísali petíciu tak, ako to urobili v prípade Tichej a Kôprovej doliny. A naozaj si myslím, že PR vo forme odbornej petície proti novele zákona sa ministerstvu nehodí, tak si myslím, že mlčky podporuje predloženie tejto novely priamo poslancami.

    Dovoľte mi ešte odbočiť, tak ako som to urobil v zákone o voľne žijúcich druhoch, k takému zamysleniu, že pre koho vlastne táto novela je určená, alebo komu vyhovuje. Možno podobné zamyslenie predkladateľom ušlo, tak sa s ním podelím.

    V prvom rade všimol som si, že predkladaný zákon oslabuje, alebo resp. ani nie predkladaný zákon, ale predkladané pozmeňujúce návrhy, ktoré si predkladatelia dali schváliť svojou vlastnou väčšinou bez účasti opozície na výbore, v prvom rade oslabuje vplyv tretích osôb, to znamená záujmových združení a vlastne ich vynecháva z konania samotného. Po druhé zavádza niečo, čo by som nazval flexibilnejšia zonácia. To znamená taká zonácia, s ktorou sa dá ľahšie manipulovať. Po tretie znižuje možnosti Štátnej ochrany prírody. Pokiaľ by naozaj prešiel pôvodný návrh, pán poslanec Záhumenský, tak ich znižuje až na nulu, lebo vypýtať si dopredu súdne rozhodnutie, ktoré je nevydateľné, podľa mňa znamená naozaj zníženie možnosti štátnej ochrany prírody na absolútnu nulu.

    Takisto tento zákon nanovo definuje alebo mení definíciu vyrušovania...

  • Reakcie z pléna.

  • Nanovo, nanovo definuje definíciu vyrušovania a vlastne celé to dokazovanie toho, že niečo je rušivým elementom, veľmi komplikuje, a teda keďže konkrétna vec nebude označená za rušivý element, tak potom, samozrejme, nie je aj čo chrániť.

    Keď si to naozaj takto popíšem a zhrniem, tak mi príde, že najviac zo všetkého tento zákon vyhovuje, alebo mohol by vyhovovať, priekupníkom s pozemkami. Poviem prečo priekupníkom s pozemkami. No, pre priekupníka s pozemkami je dobrým biznisom lacno nakúpiť dnes chránené podľa štandardného a teraz platného zákona pozemky, na ktorých sa nedá nič stavať, nedá sa s nimi prakticky nič robiť a potom, keď všetky tie atribúty, všetky tie prahy a atribúty, ktoré som vymenoval, budú znížené, tak sa pokúsiť a požiadať o preklasifikovanie pozemkov ako takých. A, samozrejme, tomu aj vyhovuje povinnosť, ktorú sa snažíte do zákona zaviesť do 30 dní vydať rozhodnutie, a keď nie je do 30 dní rozhodnutie vydané, tak sa má, že je rozhodnuté vo veci kladne. Myslím si, že naozaj táto skupina, to znamená priekupníci s pozemkami, bude ozaj benefitovať z toho, bude mať ozaj benefit z tohto zákona. A chcel by som na to upozorniť prv než budete, vážení poslanci, poslankyne, hlavne z radov vládnej koalície, o tom hlasovať.

    Ja naozaj nepovažujem za správne, pokiaľ tu prijímame zákony, ktoré sú v prospech úzkych skupín ľudí. A tu naozaj nerozlišujem, či naozaj predkladateľ mal takýto úmysel, alebo nemal, jednoducho ja to považujem za fakt, o ktorom diskutujem. A myslím si, že pokiaľ zákon nemá slúžiť v prípade ochrany prírody na ochranu prírody ako takej a pokiaľ naozaj sa míňa duchu tohto zákona, predložená novela, a naozaj najväčším, vlastne tým, kto najviac na tom bude profitovať, budú priekupníci s pozemkami, tak si myslím, že nie je správne hlasovať za takýto zákon a práve na to upozorňujem ctených kolegov z vládnej koalície.

    Na záver som si všimol, že načasovanie tohto zákona je k prvému výročiu volieb, a teda k roku vlády. Tu mi prišiel na myseľ citát, voľný citát pána premiéra: „V politike nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc.“ Myslím si, že aj z toho, čo som povedal, aj z toho, čo povedali kolegovia predrečníci, je záver zrejmý a poprosím vás, urobte si ho a hlasujte so svojím svedomím.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ak by som zhrnula to, čo kolega povedal, napadá mi príklad. Za komunistov sa hovorilo, že v uskutočnení ich zámerov im bránia štyria nepriateľa – jar, leto, jeseň a zima. A dnešná rozprava aj to, čo sa tu odohrávalo počas minulého týždňa, navodzujú analógiu. Zdá sa, že aj Ficovej vláde v uskutočňovaní jej zámerov bránia štyria nepriatelia – príroda, zákony, opozícia a verejnosť. Preto zákony menia takýmto spôsobom, ignorujú záujmy ochrany prírody, obchádzajú verejnú diskusiu a takisto ignorujú opozíciu. V konečnom dôsledku však výsledkom je konanie proti záujmom ľudí. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete zareagovať? Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči.

  • V krátkosti. Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti zareagoval na niektoré poznámky, ktoré odzneli v diskusii.

    Pán poslanec Miklós, znovu sa musím spýtať, prečo sa vlastne vytvorili dve kategórie občanov? Prečo občania Slovenskej republiky majú nižšiu hodnotu ako občania Európskej únie? Hovorím k zákonu č. 15, ktorý sme prerokúvali pred týmto zákonom a ku ktorému ste vystúpili k tomuto zákonu, lebo tento zákon, tento návrh, ktorý je predkladaný, len zrovnoprávňuje postavenie slovenských občanov, ktorí sa zaoberajú aj chovom chránených druhov živočíchov, s tým postavením, aké majú občania v Európskej únii.

    Vôbec nie je pravda, že nemusí chovateľ preukázať nadobudnutie. Len je rozdiel preukazovania. Kým v Čechách napríklad stačí k preukázaniu faktúra alebo pokladničný blok, tak na Slovensku mu dávame podstatne viacej povinností. A občan častokrát ani nevie, ktoré všetky povinnosti musí spĺňať, ak takéhoto živočícha kúpi v inej krajine Európskej únie, lebo u nás to je ošetrené tým, že ak u nás kúpi chráneného živočícha, zároveň dostane všetky dokumenty k nemu, ale v Českej republike nedostane, lebo ich nepotrebuje podľa českých zákonov ani podľa maďarských zákonov, ani rakúskych zákonov. Príde na Slovensko a okamžite sa dopúšťa trestného činu. To znamená, kde je dôvod na to, aby sme vytvárali také legislatívne prostredie, ktoré ohrozuje občanov, bezúhonných občanov, že si kúpi nejakého chameleóna zeleného niekde v Čechách a je páchateľom trestného činu?

    Čo sa týka šikanovania, ste hovorili, že nebolo šikanované žiadne decko za to, že chová nejakého živočícha. Nie, ale zákon to umožňuje. Ale zákon to umožňuje a práve preto je potrebné zosúladiť legislatívu, aby ani takéto konanie nebolo ani v zákone možné.

    Na záver ste hovorili, že na záchranu druhov sú potrebné odborné programy. Áno, sú potrebné aj odborné programy a zmienim sa iba o dvoch. Ich bolo veľa urobených za predchádzajúcej vlády.

    Napríklad na ochranu orla kráľovského sa vynaložilo 21 156 000 Sk, ktoré získala nezisková organizácia Ochrana dravcov Slovenska. A myslím si, že keby sme podporili chovateľov aj orla kráľovského tým, že za každého vypusteného živočícha do voľnej prírody mu dáme nejakú podporu, tak by vznikli dva momenty. Prvý je ten, myslím si, že by bolo podstatne viacej orlov kráľovských v našej prírody a že by to pomohlo práve tomuto chránenému druhu a bolo by to bez finančných nákladov, možno s nejakou malou podporou, ako je to v Čechách, kde dostávajú 5 000 Kč za každého odchovaného dravca. Odchovaného a nie vypusteného do voľnej prírody. Na druhej strane by sa znížil tlak záujemcov o chov takéhoto dravca, aby vyberali hniezda a riskovali povedzme tri roky väzenia, ak by si ho mohli nadobudnúť z umelého chovu. To znamená, myslím si, že treba pristúpiť k aktívnej forme ochrany prírody a nedržať sa bigotne len zásad, ktoré predstavujú určité neziskové organizácie.

    Druhý taký projekt na záchranu dropa fúzatého na Slovensku, ktorý na Slovensku, mimochodom, nehniezdi, iba sa sem-tam objavil, a to vtedy, keď Rakúšania postavili ventilátory či postavili tam tie veterné elektrárne, ktoré vyhnali, keď ich spustia, dropa. A na to sme vynaložili 87 mil. korún.

    Pýtam sa, či táto forma ochrany je práve to, aby tie odborné programy robili tie mimovládne organizácie za takéto veľké peniaze. Z toho 25 % z týchto 87 mil. išlo, bolo určených na výkup pozemkov, aby mal ten drop kde hniezdiť, ktorý u nás nehniezdi, a zvyšné peniaze išli na DVD, tričká a odznaky, plagáty, vysvetľovaciu kampaň. Skutočne toto je forma, akým spôsobom napomáhať chráneným živočíchom, aby sme zvýšili stupeň ochrany?

    Väčšinu 60 – 70 % zdrojov, ktoré išli na programy, išli pre tri organizácie: Ochrana dravcov, BirdLife Slovakia a Spoločnosť na ochranu vtákov na Slovensku. Všetci členovia Ekofóra, ktorí, samozrejmá vec, bojujú za zachovanie súčasnej právnej legislatívy – a ja sa pýtam, či nie je to práve boj za to, aby mali ďalej prístup k takýmto programom, ku ktorým skutočne si treba povedať, že došli k veľkým peniazom. A ja by som bol rád, keby bola urobená nejaká analýza, ako efektívne boli takého veľké peniaze vynaložené a ako to prispelo práve k ochrane týchto voľne žijúcich druhov živočíchov.

    Viacerí páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská aj pán poslanec Lipšic, ste napádali postavenie mimovládnych organizácií, že sa im vlastne zabraňuje alebo bráni v tom, aby boli účastníkmi konania a dostávali sa do pozície zúčastnenej osoby. Myslím si, že vo svojom odôvodnení v piatok som dosť podrobne vysvetlil povinnosti Slovenska voči Århuskému dohovoru. A ak je tam ešte nejaký záväzok povedzme, ktorý vyplýva z Århuského dohovoru a ktorý nerieši Správny poriadok, je, že musia byť informovaní, ako sa naložilo s ich návrhmi a pripomienkami.

    Ja osobne si myslím, že skutočne treba dopracovať Správny poriadok a nie je efektívne alebo nie je namieste riešiť postavenie zúčastnenej osoby cez špeciálne zákony, ako je zákon na ochranu krajiny a prírody. To sa týka aj iných zákonov, ktoré hovoria o ochrane prírody, napr. v zákone o ochrane ovzdušia, kde nemáme zakotvené, že mimovládne organizácie sú účastníkmi konania. A pýtam sa – ochrana ovzdušia je menej dôležitá, ako je ochrana krajiny a prírody? Alebo iné zákony o ochrane vodných tokov atď.?

    Návrh v žiadnom prípade neznižuje vymožitelnosť práva a vytvára prostredie, v ktorom budú a môžu mimovládne organizácie dávať svoje pripomienky, dávať svoje podnety a takisto som odôvodnil, akým spôsobom sa môžu dostať aj k tomu, aby mohli nezákonné alebo iné rozhodnutia správnych orgánov napadnúť na súde.

    Pán poslanec Lipšic, hovorili ste o prepadnutí exemplára. V zákone č. 15/2005 je aj iná sankcia, a to sankcia zakázanie nakladania s majetkom. Stalo sa aj v minulosti, že pri podozrení zo spáchania trestného činu bol exemplár zhabaný, bol daný do štátnej zoologickej záhrady, kde neprežil. A ja sa pýtam, či nie je efektívnejšie tohto živočícha ponechať chovateľovi, aby ho choval ďalej, nesmie s ním nakladať, samozrejmá vec, až do vyriešenia toho prípadu. Bolo veľa prípadov, keď takýto exemplár bol zhabaný, správne konanie sa ukončilo, že nedošlo k porušeniu, exemplár sa mal vrátiť, ale už nežil. Pýtam sa, či to je to v záujme ochrany toho voľne žijúceho, ochrany chráneného druhu živočícha. Myslím si, že nie.

    Častokrát bola napádaná novela, že pozmeňujúci návrh má viacej bodov ako samotný návrh. V pozmeňujúcom návrhu boli novelizované zásadne dva body, a to je § 12 a 30, ktoré, samozrejmá vec, si vyžiadali ďalšie rozsiahle menenie bodov, lebo § 12 je premietnutý asi v 50 ustanoveniach tohto zákona.

    Dotknem sa ešte v krátkosti ochrany mokradí. V žiadnom prípade nedochádza k znižovaniu ochrany mokradí, lebo hovoríme len o prvom stupni ochrany, kde mokrade sú chránené v § 3 a následne odsek 2 a následne až po § 5, a stále hovoríme o ochrane v prvom stupni ochrany. V ostatných stupňoch ochrany 2 až 5 sú mokrade chránené takým spôsobom, ako boli aj v súčasnom zákone. A prečo to vlastne odtiaľ vypúšťame, z prvého stupňa ochrany, je skutočnosť, že k všetkým činnostiam, ktoré sa majú vykonávať v mokradiach na prvom stupni ochrany, zdôrazňujem na prvom stupni ochrany, je potrebný súhlas alebo povolenie orgánu Štátnej vodnej správy. A k tomuto povoleniu sa vyjadruje aj štátny orgán ochrany prírody. A ja sa pýtam: Ak raz sa vyjadril tento orgán ochrany prírody k povoleniu, ktoré vydáva orgán Štátny vodnej správy, či je potrebný ešte ďalší súhlas štátneho orgánu ochrany prírody, či to nie je duplicita a či to nie je aj šikanovanie občanov z tohto pohľadu? Ja si osobne myslím, že áno, lebo ten istý orgán nemá dôvod sa vyjadrovať dvakrát k tej istej činnosti.

    Krátko k zonácii. Tento návrh zákona nerieši zonáciu Vysokých Tatier. To chcem prvé povedať. Tento návrh zákona vytvára legislatívny rámec na to, aby bolo možné vykonať zonácie vo všetkých chránených územiach. V žiadnom prípade nerieši zonáciu Tatier a, samozrejmá vec, že zonácia sa vyhlasuje nariadením vlády. Ale na to, aby mohla byť vykonaná zonácia, je nutné vytvoriť legislatívny rámec, aby sa mohla zonácia vyhlásiť.

    V predchádzajúcej zonácii, ktorá bola akože zamietnutá, vážení páni z opozície, dovolím si vám podotknúť, že ste zabudli na vlastníkov pozemkov a 45 % územia v Tatranskom národnom parku je vo vlastníctve súkromných osôb, kde pri zonácii, ktorá bola pripravená, sa nediskutovalo s týmito vlastníkmi a mnohí ani nevedeli, že nejaká diskusia beží, lebo žijú v Bratislave alebo niekde inde mimo Vysokých Tatier, a pritom ste ich iba zvolávali vyhláškou v obci. To znamená, že ste obišli diskusiu s vlastníkmi a dneska hovoríte, že my vyhlasujeme zonáciu. Nevyhlasujeme zonáciu! Vytvárame len legislatívny rámec, aby k zonácii bola diskusia v prvom rade aj s vlastníkmi, akým spôsobom nakladať. A ten návrh, ktorý dáva väčšie právo vlastníkom pozemkov sa domáhať aj toho, že štát musí nejakým spôsobom riešiť ich vzťah k štátu a vlastníkom, lebo nie je možné vlastníkovi zakázať nejakú činnosť a na druhej strane mu povedať, že nás nezaujíma, že ty máš z toho nejakú stratu alebo škodu.

    Pán poslanec Kuruc, ja si nemyslím, že len mimovládne organizácie sú tie organizácie, ktoré zachraňujú na Slovensku lesy. V prvom rade si myslím, že zodpovednosť a povinnosť starať sa o ochranu prírody má vláda Slovenskej republiky a vláda nesie aj zodpovednosť jednak v prvom rade voči svojim voličom a, samozrejmá vec, aj voči tomu, že musí dodržiavať zákony. Pýtam sa, akú zodpovednosť nesú mimovládne organizácie za svoju činnosť?

    Ďakujem pekne.

  • Dobrý deň. Ďakujem navrhovateľovi za vystúpenie. Teraz sa pýtam spravodajcu. Spravodajca nevystúpi. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhými čítaniami v zmysle schváleného programu, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák.

    Najskôr pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru,

    ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona máte ako tlač 338 a spoločnú správu výborov ako tlač 338a.

    Teda poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorý súvisí s implementáciou Schengenského acquis.

    Rád by som hneď v úvode upozornil na to, čo sa tu prednedávnom hovorilo v súvislosti s tým, že sme mohli prísť s týmto návrhom skôr. Bohužiaľ, nemohli sme prísť skôr, pretože tento návrh a tieto odporúčania prijal SCHEVAL, ako Schengenská evaluačná rada 27. apríla tohto roku a 27. apríla tohto roku nám určila termín, do ktorého máme uplatniť Schengenské acquis v našom právnom poriadku. Toto je druhá vlna úprav jednotlivých zákonov, ktoré by mali platiť od 1. septembra a ktorých implementácia je nevyhnutná na náš vstup do Schengenského priestoru.

    Preto verím, že celá snemovňa má, samozrejme, na vstup do Schengenského priestoru záujem a tieto jednotlivé úpravy kopírujú požiadavky, ktoré od nás vyžadovala Európska únia. Verím, vážené dámy a páni, že tento návrh podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jasaňovi – poprosím zaujať miesto –, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrhy a stanoviská gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený podpredseda vlády, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338), druhé čítanie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 406 z 19. júna 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú aj niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave, ak bude k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených prípadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 68 na jej 21. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, ďakujem, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 251. Spoločnú správu ako tlač 251a.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo, odôvodnite, prosím, tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, navrhovanou novelou zákona sa podrobnejšie upravujú podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštitúcie.

    V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov, je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺžiť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré je predpokladom k dostatočnej integrácii žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania prínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti.

    Zákon takisto obsahuje aj novelu zákona Národnej rady o mene a priezvisku, v ktorom sa mení možnosť používania alebo umožňuje možnosť používania druhého a tretieho mena osoby, ktoré sú zapísané v rodnom liste, aj v úradnom styku.

    Takisto návrh zákona obsahuje novelu o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorej cieľom je odstrániť administratívne zaťaženie osôb, ktorým bol už v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka, tak, aby nemuseli žiadať o ich výmenu za osvedčenia, ktoré zaviedol nový zákon.

    Navrhovaná novela vytvorí kvalitnejšie právne prostredie súvisiace s udeľovaním štátneho občianstva, a to predovšetkým v tom, že pri udelení štátneho občianstva bude musieť uchádzač preukázať dostatočnú integráciu so spoločnosťou, absolútnu bezúhonnosť a aj to, že takýto občan bude pre Slovenskú republiku prínosom.

    Myslím si, že predĺženie lehoty je z pohľadu potrieb, ktoré Slovenská republika chce zabezpečovať aj v oblasti bezpečnosti, významné, nejakým iným spôsobom sa týmto ľuďom neskracuje možnosť pobytu na Slovensku v rámci trvalého pobytu, ktorý umožňuje vykonávať všetky činnosti súvisiace so zabezpečením svojej životnej úrovne, či už je to práca, založenie rodiny a podobne.

    Ďakujem pekne a ďakujem za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovom spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (tlač 251).

    Národná rada uznesením č. 331 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré sú vyjadrené a schválené v uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 251), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne.

    Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 99 z 19. júna 2007. Súčasne ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Pán predsedajúci, skočil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec aj pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem informovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ak nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi za vystúpenia k tomuto bodu programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona máme ako tlač 255 a spoločnú správu ako 255a.

    Pán podpredseda vlády, opäť máte slovo a prosím, odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, o tomto zákone sme v tomto pléne už nejaký čas hovorili. Predkladaný návrh predstavuje predovšetkým významnú zmenu, ktorá zjednoduší registráciu živnostníkov, zjednoduší systém vydávania živností. Do určitej miery ho, samozrejme, aj zlacní.

    A základom vlastne tejto úpravy je komunikácia medzi zdravotnými poisťovňami, registrom trestov a živnostenským úradom, kde vlastne budeme mať možnosť, aby sme zaregistrovali živnostníka bez toho, aby musel tieto inštitúcie všetky navštíviť. Rovnako tak sme zrušili niektoré absolútne ustanovenia alebo ustanovenia, ktoré z pohľadu dnešnej doby nevyhovovali a skôr bránili a boli prekážkou rozvoja živnostenského podnikania a komplikovali živnostníkom život.

    Verím, že túto právnu úpravu podporíte, a za to vám ďakujem.

  • Ďakujem pánu ministrovi.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby informovala Národnú radu o priebehu rokovania výborov a o stanovisku a návrhoch gestorského výboru. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Národná rada uznesením č. 334 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 255), na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich ani nebudem čítať.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré sú vyjadrené v schválených uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 255), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru hlasovať o bodoch:

    a) spoločne hlasovať o bodoch 1 až 26, 28, 30 až 47 s odporúčaním schváliť,

    b) spoločne hlasovať o bodoch 27 a 29 s odporúčaním neschváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesení gestorského výboru č. 98 z 19. júna 2007. Súčasne ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému zákonu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa a spravodajkyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Opäť som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto do rozpravy sa chce prihlásiť ústne? Poslanci Babič, Žitňanská, Štefanec, Bačík. Ďakujem, uzatváram...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. A pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa...

  • Reakcia z pléna.

  • Aj pani Sabolová? Áno? Dnes ústne, akceptujem to aj takto. Takže plus pán poslanec Cabaj a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Babič.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, kvalita podnikateľského prostredia má nepochybne vplyv na hospodársky rast, na znižovanie miery nezamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne.

    Predkladaná novela živnostenského zákona obsahuje od doby jeho prijatia v roku 1991 najpodstatnejšie úpravy smerujúce k významnej miere podpory podnikateľského prostredia. Treba oceniť predkladateľa, že všetky zásadné zmeny z obsahovej a vecnej stránky boli konzultované s reprezentantívnymi stavovskými organizáciami podnikateľov, podnikateľskou obcou, tými, pre ktorých a ktorým je novela určená.

    Založenie a prevádzkovanie siete jednotných kontaktných miest na báze sústavy existujúcich orgánov štátnej správy v živnostenskom podnikaní, t. j. na živnostenských úradoch, v sídlach obvodných úradov, je nesporné, správne rozhodnutie.

    Chcem vyjadriť presvedčenie, že podnikateľská obec, hlavne začínajúci podnikatelia ocenia snahu predkladateľa o založenie siete jednotných kontaktných miest pre podnikateľov podnikajúcich podľa živnostenského zákona k 1. októbru 2007, pričom podľa smernice o službách na vnútornom trhu je termín určený na december 2009.

    Po prvýkrát sa zavádzajú pre podnikateľov bezplatné služby spočívajúce v tom, že orgány štátnej správy si budú po vzájomnej komunikácii zabezpečovať podklady, ktoré si dosiaľ obstarávajú podnikatelia sami. Ide predovšetkým o vybavenie výpisu z registra trestov, vybavenie prihlášky daňovníka k dani z príjmu u daňovníka, vybavenie prihlášky do systému povinného zdravotného poistenia v konkrétnej zdravotnej poisťovni. Za podnikateľov v rozsahu zmien údajov živnostenského registra budú oznamovať živnostenské úrady zmeny daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Ide o významnú zmenu, ktorá bude znamenať pre podnikateľov nižšiu časovú i finančnú záťaž. Za služby jednotných kontaktných miest sa nebude vyberať žiadny osobitný poplatok. Novelou sa odstraňujú všetky úpravy, ktoré nadbytočne obmedzovali prístup k podnikaniu alebo znamenali nadbytočnú záťaž pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

    Vyjadrujem presvedčenie, že absolventi odborných škôl príslušných študijných a učebných odborov ocenia zníženie požiadavky na preukazovanie nadobudnutia praxe pre všetky remeselné živnosti, čím predkladateľ ponúka absolventom týchto škôl skorší vstup do podnikania.

    Rušenie vedenia autorizovaných inšpekčných kníh v prevádzkarňach jednoznačne patrí k znižovaniu administratívnej náročnosti, ako aj zrušenie oznamovania zriadenia a zrušenia prevádzkarne dvom živnostenským úradom.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov, novelizuje živnostenský zákon. V podstate ide o zmeny len formálneho charakteru a vzhľadom na vývoj legislatívneho procesu oboch návrhov zákonov, zlúčenie oboch návrhov zákonov do jedného zákona je správnym krokom. Oceňujem snahu o racionalizáciu, a tým zjednodušenie a uľahčenie aplikácie navrhovaných zmien podnikateľskej verejnosti, ako aj živnostenským úradom.

    Predložený návrh novely živnostenského zákona výrazným spôsobom znižuje administratívnu náročnosť pri vstupe do podnikania. Liberalizuje podmienky a zjednoduší postup získavania živnostenského oprávnenia, a preto vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní, podporím.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela nadviazať na svojho kolegu pána poslanca, ktorý oceňuje to, že naozaj živnostenský zákon uľahčí podnikanie a hlavne odbúra administratívnu náročnosť, ktorá bola podľa doterajších právnych predpisov. Myslím si, že je veľmi dobré, že sa vytvára sieť jednotných kontaktných miest. Alebo že bude možné, že podnikateľ si sám zvolí, že si podá žiadosti s príslušnými dokladmi na to, aby sa mohol zaregistrovať či už na daňovom úrade, v poisťovni. Takže ja som toho názoru, že bude to prínos pre podnikateľov a určite v praxi sa táto novela, ktorá je dosť rozsiahla, ocení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. So stanoviskom sa nehlási pán poslanec. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja na úvod vo vzťahu k tomuto návrhu zákona môžem povedať tiež len to, čo som povedala aj v prvom čítaní. Som stotožnená s konceptom jednotných kontaktných miest a myslím si, že je to návrh zákona, ktorý je hodný podpory, pretože prospieva podnikateľskému prostrediu.

    Takisto ako som v prvom čítaní povedala, čo je dobré a môže byť ešte lepšie. Preto po diskusii aj v ústavnoprávnom výbore, aj s predkladateľom si dovoľujem predniesť pozmeňujúci návrh podpísaný zástupcami všetkých poslaneckých klubov, ktorý vzišiel vlastne z dohody na ústavnoprávnom výbore.

    A tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znie: v čl. I za bod 27 sa vkladá nový bod 28, ktorý znie: § 25 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    „(3) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Ohlasovateľ živnosti si môže zvoliť aj inú voľnú živnosť, ktorá nie je uvedená v zozname.“

    O čo ide v tomto návrhu? V tomto návrhu ide o to, aby voľné živnosti, ktorými sú všetky živnosti, ktoré nie sú koncesované, viazané alebo remeselné živnosti, to znamená, je to neuzatvorená množina predmetov činností, aby sa zamedzilo doterajšej praxi, že každý živnostenský úrad má svoju prax a svoj interný zoznam, v akej dikcii zapisuje do živnostenského registra voľné živnosti. To znamená, jednotliví uchádzači o živnosť na to, aby vedeli, ako si majú do spoločenskej zmluvy zadefinovať predmet živnosti, musia najskôr navštíviť konkrétny živnostenský úrad, poradiť sa a potom následne snáď sa trafia do tej dikcie, ktorá konvenuje tomu-ktorému živnostenskému úradu. Navrhuje sa pre zjednotenie praxe živnostenských úradov a pre väčší komfort používateľov podnikateľov, aby najčastejšie používané živnosti boli vymedzené na internete a tak dostupné pre všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcela povedať k tomu, že návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Žitňanská, vzišiel po vzájomnej dohode na ústavnoprávnom výbore. Podľa môjho názoru tento návrh aj sprehľadní voľné živnosti, pretože už v minulom volebnom období som sa snažila, aby sa vo voľných živnostiach spravil určitý systém. Keďže podľa platného živnostenského zákona, čo nie je remeselná, viazaná a koncesovaná živnosť, je voľná živnosť, podnikatelia častokrát pri žiadaní živnostenského listu, pokiaľ si naformulovali nejaký svoj predmet činnosti, stretávali sa s tým, že takýto predmet činnosti im živnostenský úrad nechcel zaregistrovať, nechcel vydať živnostenský list. Takže myslím si, že to zverejňovanie na webovej stránke najviac používaných živností bude skutočne prínosom a zvýši komfort v podnikateľskom prostredí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Branislav Bačík.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, novela živnostenského zákona je skutočne posunom vpred a oceňujem tú snahu o zjednodušenie administratívy a vytvorenie jednotných kontaktných miest. To je určite filozofia, na ktorej sa dohodneme.

    V tejto súvislosti chcem však upozorniť na to, že v tom systéme zníženia administratívy nie je ešte stále zapojená Sociálna poisťovňa, a preto od roku 2009, keď vzniknú jednotné kontaktné miesta, je dôležité, aby keď sa podnikatelia prídu zaregistrovať, aby nakoniec po tom, čo dostanú spätnú väzbu, nemuseli ísť do Sociálnej poisťovne a naspäť. Takže bolo by potrebné doriešiť aj túto otázku.

    Skutočne predovšetkým malým a stredným podnikateľom by sme mali pomáhať a pomáhať pri ich zjednodušovaní registrácie, pretože nemajú to jednoduché. Bohužiaľ, nám neprešli návrhy na zjednodušenie administratívy a zlepšenie fungovania malým a stredným podnikateľom. Myslím tým zvýšenie paušálnych výdavkov, zjednotenie na úrovni 60 %, zjednotenie stravného pre tých, ktorí pracujú napríklad popri podnikaní a tak ďalej atď. A veľa živnostníkov platí odvody z minimálnej mzdy, ktorá, vieme, bola v tomto období 10 % zvýšená a o ktorej zvýšení sa hovorí už teraz. Takže aj toto je vplyv na malých a stredných podnikateľov.

    Skutočne je dobré, že sa znižuje administratívna náročnosť, ale vyznávam filozofiu, že by to nemalo byť podľa zákona, ale žeby aj čo najmenej obmedzení malo prísť zo zákona, ale aby živnostníci si sami mohli vybrať, či chcú mať určité podmienky na živnostenskom liste. Mám tým na mysli tú podmienku, ktorá sa zavádza, jedna živnosť na jednom živnostenskom liste. Pokiaľ to budú živnostníci chcieť, malo by to byť ich právo, ale nemala by to byť povinnosť.

    A preto by som si dovolil formulovať z tohto hľadiska pozmeňujúce návrhy, ako i návrhy, ktoré riešia túto problematiku aj vzhľadom na povinnosť zverejňovania živností, ktoré doteraz budú poskytované len Slovenskej živnostenskej komore, ale myslím si, že by mali byť tieto informácie verejne prístupné. Dovolím si teda tieto pozmeňujúce návrhy prečítať.

    1. V čl. I v bode 34 sa v § 47 ods. 2 písm. b) a ods. 4 písm. c) vypúšťa slovo „jeden“.

    Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého môže byť na živnostenskom liste uvedený iba jeden predmet podnikania. V dôsledku toho ostane zachovaný súčasný stav, keď je počet predmetov podnikania vecou rozhodnutia samotného živnostníka. Vládny návrh nie je v tomto bode odôvodnený žiadnou reálnou potrebou. Dôvodová správa k tomu uvádza: „Živnostenský list, ktorý je preukazom živnostenského oprávnenia, musí spĺňať podmienku jednoznačnosti a prehľadnosti, čo obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa používa aj na preukazovanie oprávnenia pri poskytovaní služieb v členských štátoch Únie, už nezabezpečuje. V súvislosti s obmedzením počtu predmetov podnikania uvádzaných na živnostenskom liste sa navrhuje zníženie správneho poplatku za jeho vydanie. Návrhom sa zabezpečuje aj zreálnenie počtu platných živnostenských oprávnení so skutočne vykonávanou podnikateľskou činnosťou.“ Koniec citátu v odôvodnení.

    Nie je dostatočne vysvetlené, v čom a ako viac predmetov podnikania na jednom živnostenskom liste vytvára nejednoznačnosť a neprehľadnosť. Uvedenie všetkých predmetov podnikania v živnostenskom liste poskytuje úplnú informáciu o predmetoch podnikania príslušného živnostníka. Vládou navrhované opatrenie predstavuje v tomto prípade zbytočnú administratívnu záťaž podnikania a neodôvodnený zásah do slobody rozhodovania a zodpovednosti podnikateľských subjektov. Tí živnostníci, ktorí chcú mať jednoznačnejší a prehľadnejší živnostenský list, majú aj dnes možnosť uviesť si iba jeden predmet podnikania.

    2. V čl. I sa vypúšťajú body 39 až 41 a ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého môže byť na koncesnej listine uvedený iba jeden predmet podnikania, a ponechať súčasný stav, keď sú na koncesnej listine uvedené všetky predmety podnikania.

    3. V čl. I v bode 50 sa v § 60a vkladá nový odsek 3, ktorý znie: „(3) Na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa údaje týkajú, môže živnostenský úrad poskytnúť aj výpis z registra, ktorý obsahuje jeden predmet podnikania alebo niekoľko žiadateľom požadovaných predmetov podnikania.“

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh umožňuje živnostníkom, aby získali aj taký výpis zo živnostenského registra, ktorý obsahuje iba jeden predmet podnikania. Pozmeňujúci návrh umožňuje živnostníkom mať živnostenský list so všetkými predmetmi podnikania a zároveň aj získať výpis zo živnostenského registra s jedným predmetom podnikania alebo niekoľkými predmetmi podnikania.

    4. V čl. I v bode 50 v § 60b odsek 2 znie: „(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sprístupní elektronickou formou umožňujúcou diaľkový a hromadný prístup údaje jednotného automatizovaného informačného systému v živnostenskom podnikaní o podnikateľoch v rozsahu verejnej časti registra.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby informácie z verejnej časti živnostenského registra neboli povinne sprístupňované iba Slovenskej živnostenskej komore alebo sprístupňované na žiadosť, ale aby boli povinne zverejňované prostredníctvom zverejnenia verejnej časti registra na internete.

    Druhá časť môjho pozmeňujúceho návrhu rieši otázku bezúhonnosti, ktorá bola problematickou v diskusii s pracovníkmi ministerstva vnútra pri vydávaní voľnej živnosti. Dovolím si prečítať túto časť:

    1. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie: 12. V § 6 odsek 2 znie: „(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Za bezúhonného sa na účely prevádzkovania živnosti s predmetom podnikania v rozsahu voľnej živnosti podľa § 45 ods. 7 nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchania úmyselne, ak sa naňho nehľadí akoby nebol odsúdený.“

    Ostatné body sa potom primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Doplňujúci návrh rieši definíciu bezúhonnosti vo vzťahu k živnostníkom, ktorých predmetom podnikania bude podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Keďže súčasná definícia bezúhonnosti uvedená v § 6 ods. 2 obsahuje odvolanie na trestné činy, ktorých skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, je potrebné zadefinovať bezúhonnosť aj pre tých živnostníkov, ktorí budú mať predmet podnikania vymedzený všeobecne v rozsahu voľnej živnosti. Pre takýchto živnostníkov sa ako podmienka bezúhonnosti navrhuje stanoviť, že nespáchali úmyselný trestný čin, ak sa naň nehľadí, akoby bol zahľadený.

    2. Čl. I v bode 31 sa § 45 dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Ako predmet podnikania možno uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Podnikanie v rozsahu voľnej živnosti umožňuje prevádzkovať všetky živnosti podľa § 25.“

    Odôvodnenie je takéto: Predmetná úprava umožňuje, aby predmetom činnosti živnostníka mohlo byť všeobecne vymedzené podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Voľnými živnosťami podľa § 25 zákona sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona. Pre ich prevádzkovanie musia byť splnené iba všeobecné podmienky, preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to neexistuje žiadny vecný dôvod viazať vykonávanie takýchto činností už raz registrovaným živnostníkom na rozšírenie predmetu podnikania o ďalšiu činnosť a takáto podmienka predstavuje administratívnu záťaž podnikania. Schválením návrhu sa živnostníkom umožní, aby mali predmet podnikania definovaný cez konkrétne typy činnosti, čo je doterajší stav, alebo všeobecne v rozsahu navrhovanej voľnej živnosti, alebo kombináciou oboch možností aj s uvedením konkrétnych predmetov podnikania, aj s uvedením podnikania v rozsahu voľnej živnosti ako jedného z predmetov podnikania.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a dovolím si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Branislav Bačík. Pripraví sa pán poslanec Cabaj Tibor.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám k predmetnému návrhu zákona predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude dotýkať čl. I bod 34 a čl. VIII bod 2. Ide o legislatívnotechnickú nápravu bodov spoločnej správy, na ktoré upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva.

    Takže, ak dovolíte, k tomu čl. I bod 34. V bode 34 v § 47 ods. 1 sa slová „do 7 dní“ nahrádzajú slovami „do 5 pracovných dní“.

    K čl. VIII bodu 2 v § 8 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „číslo telefónu, číslo telefaxu, e-mailu“.

    Ak dovolíte, tak ako som sa zmienil v úvode, ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá lepšie vyjasňuje to pôvodné znenie týchto paragrafov. Ak dovolíte, ja by som spravodajcu chcel požiadať, aby tieto dva body spoločnej správy, body 11 a 45, boli vyňaté na osobitné hlasovanie a hlasovalo sa o nich spoločne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj a pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja predložil veľmi stručný pozmeňujúci návrh, ktorý máte v laviciach rozdaný, ktorý súvisí so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, a to z toho dôvodu, že pri prerokovaní vo výbore spoločnej správy sme prišli k dvom nezrovnalostiam, preto aj v spoločnej správe už je návrh, aby body 27 a 29 spoločnej správy neboli prijaté, a z toho dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k týmto dvom bodom, ako by mali byť prijaté.

    Po prvé. K čl. I bod 59: v § 66h a § 66m ods. 2 a 6 sa slová „krajský úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“ v príslušnom tvare.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 59 § 66m odsek 1 znie: „(1) Osoba spoločenstva, ktorá na vykonávanie činnosti zaradenej do zoznamov I až III spĺňa podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie tejto činnosti v inom členskom štáte, avšak tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Slovenskej republiky, môže požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby jej vedomosti a zručnosti doložené diplomami, vysvedčeniami o skúške alebo inými dokladmi o spôsobilosti vydanými v inom členskom štáte porovnal s požiadavkami vyžadovanými osobitnými predpismi Slovenskej republiky.“

    Tak ako som uviedol, sú to legislatívnotechnické úpravy, ktoré je potrebné v týchto pozmeňujúcich návrhoch vykonať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec aj predseda výboru. Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová. Ešte, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o chvíľu pozornosti. My sme umožnili vystúpiť pánom poslancom, hoci sa neprihlásili cez tabuľu. Ešte požiadal o možnosť dodatočne vystúpiť pán poslanec Gyula Bárdos. Ak by bol všeobecný súhlas, tak výnimočne by sme mu ešte na krátke vystúpenie udelili slovo. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Bárdos.

  • Ďakujem pekne. Chcem vystúpiť s jedným krátkym pozmeňujúcim návrhom a vrátiť v prílohe č. 2 v skupine 213 Stavebníctvo prílohu do pôvodného stavu tak, ako je dnes v živnostenskom zákone. Sú tam dve také odôvodnenia, prečo to chcem vrátiť, a pred tým prednesiem to odôvodnenie.

    Stredoškolsky vzdelaní technici, projektanti s dlhoročnou odbornou praxou, ktorí podľa zákona č. 136/1995 o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe, boli pred augustom 2001 zapísaní do registra odborne spôsobilých technikov pre činnosť projektovania stavieb, by v súčasnosti ich činnosť bola istým spôsobom obmedzená. Títo stredoškolsky vzdelaní technici získali v zmysle živnostenského oprávnenia súhlas na projektovanie stavieb v zmysle § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Ide o ich viazanú živnosť, projektovanie stavieb, ktoré bolo v súčasne platnom zákone v prílohe 2 v skupine 213 pod poradovým číslom 11.

    Podľa navrhovanej novely živnostenského zákona táto viazaná živnosť je zrušená a ponechaná je iba živnosť vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb. Na vykonávanie podľa § 45 ods. 6 stavebného zákona stačí iba vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie, odborné vzdelanie príslušného technického smeru bez akejkoľvek praxe a ďalšie preukázanej odbornej spôsobilosti. Projektovanie jednoduchých a drobných stavieb však nepatrí medzi vybrané činnosti vo výstavbe. Toto je veľmi dôležitá poznámka.

    Domnievam sa, že v tomto prípade ide o nedorozumenie, ktoré vyplýva z názoru, že odborne spôsobilý technik je vo všeobecnosti oprávnený iba na projektovanie jednoduchých a drobných stavieb v zmysle stavebného zákona. Táto skutočnosť sa totiž legislatívne dotýka iba odborne spôsobilých technikov so zameraním na stavebné konštrukcie, čiže stavebný technik. Ostatní odborne spôsobilí technici s inou špecializáciou, s profesiou, napr. projektovanie dopravných, vodohospodárskych, inžinierskych, technických, technologických, energetických stavieb, môžu v rámci svojho presne špecifikovaného oprávnenia, ktoré im vydala Slovenská komora stavebných inžinierov, projektovať stavby, ktoré nemožno kvalifikovane ohraničiť pojmom jednoduché a drobné, pretože žiadna právna úprava takéto špecializované stavby nedefinovala ani nedefinuje ako jednoduché a drobné.

    V prípade, že kategória projektovanie stavieb vypadne v dnes navrhovanom zákone, odborne spôsobilí technici s osvedčením podľa § 43c nebudú môcť naďalej sa podieľať na vybranej činnosti vo výstavbe, nebudú môcť vykonávať projektovú činnosť v rozsahu, ktorú im tento paragraf garantoval, čiže to, čo robia dnes, lebo bude v rozpore s dikciou živnostenského zákona. V rámci vypracovania dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb totiž nenájdu oporu v živnostenskom zákone na projektovanie stavieb v rozsahu svojho oprávnenia. Ide o skupinu ľudí, ktorí dnes dostali oprávnenie vykonávať na základe živnosti projektovanie stavieb, v ktorých sa nám podarilo pri ich pracovnej činnosti a veku dostať do kategórie po 20-, 30-ročnej praxi, aby mohli projektovať stavby podľa toho § 43c a 45 ods. 6 zákona č. 50.

    A teraz môj pozmeňujúci návrh a prosím o jeho podporu, aby sme túto živnosť nechali v pôvodnom znení. V bode 62 v prílohe č. 2 bod 9 v skupine 213 Stavebníctvo. Bod znie:

    „9. Vypracovanie dokumentácie a projektovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb“ je potrebné

    „1. vysokoškolské vzdelanie stavebného alebo architektonického smeru alebo

    2. odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru

    v zmysle § 45 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní v stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.“

    Druhá odrážka prílohy je:

    „Vypracovanie dokumentácie a projektovanie technického, technologického a energetického vybavenia týchto stavieb

    1. vysokoškolské vzdelanie príslušného technického smeru alebo

    2. odborné stredoškolské vzdelanie príslušného technického smeru.“

    A teraz to, čo tam vraciame, je:

    „Projektovanie stavieb“, na to je potrebné „osvedčenie o odbornej spôsobilosti v zmysle § 43c zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch, autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 554/2001 Z. z.“

    Toľko je text, teda moje požiadavky, aby bod 9 v prílohe č. 2 umožnil vykonávať v takomto širšom rozsahu aj týmto autorizovaným a odborne spôsobilým technikom svoju prácu. Ide o ľudí, ktorí skutočne možno za nejaký čas pôjdu do dôchodku a stane sa, že im obmedzíme ich prácu len na drobné stavby, čo skutočne nenapĺňa zákon, ktorý by sme chceli novelizovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že nám prešla 11.00 hodina, aby sme dodržali ten rytmus, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme v ňom pokračovať po 14.00 hodine. Teraz je našou úlohou pristúpiť k prerušenému rokovaniu o doteraz prerokovaných bodoch programu.

    Vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku na to, aby sme mohli zaujať miesta v rokovacej sále a pristúpiť k ďalšiemu pokračovaniu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 297).

    Pán poslanec Martinák, budete uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, z toho pán poslanec Frešo Pavol dal procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predsedajúci...

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 74 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Tento procedurálny návrh sme neprijali.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 18 spoločne. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 21 proti, 41 sa zdržalo.

    Konštatujem, že body 1 až 18 spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej.

  • Z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, preto, pán predseda, keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný návrh zákona prerokujem v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 44 proti, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť v zmysle § 85. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o, pán spravodajca, návrhu zákona.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 75 za, 47 proti, 2 sa zdržali, 13 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).

    Pán poslanec Lebocký bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že pán poslanec Štefanec vystúpil v rozprave a predložil množstvo pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich, medzi ktorými sa, žiaľ, vyskytli aj pozmeňujúce návrhy na pozmeňujúce návrhy, v záujem toho, aby sme to naozaj vyčistili, aby sme nespôsobili nejakú chybu, navrhujem, aby sme hlasovanie o tejto tlači presunuli na piatu hodinu.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Pán spravodajca, budeme o tomto zákone hlasovať až o 17.00 hodine.

    Takže pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru (tlač 338).

    Spravodajca je pán Viliam Jasaň, ktorý bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto a v správe nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy a vzhľadom na to, že vládny návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a podľa § 89 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa nepoužijú ustanovenia týkajúce sa obmedzení, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili tretie čítanie.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Je to tlač 338, skrátené legislatívne konanie, sme v treťom čítaní, keďže neboli ani návrhy z rozpravy, ani spoločná správa. Do rozpravy v treťom čítaní sa neprihlásil nik, uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 251).

    Pán poslanec Goga bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 13 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 13 zo spoločnej správy, návrh je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 107 za, 2 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 13 spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 106 za, 3 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 90 za, 4 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve.

    A ešte máme posledné hlasovanie, ktorým odsúhlasíme

    návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač pod číslom 344. Je to návrh poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia, ktorý prichádza s návrhom na zmenu v zložení výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre zdravotníctvo. Pýtam sa, či chce niekto k tomu návrhu, ide len o zámenu dvoch poslancov členov klubu medzi týmito dvoma výbormi. Pýtam sa, či má niekto chuť zaujať stanovisko. Nie. Budeme hlasovať.

    Takže dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov tak, ako sú uvedené v tlači 344.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Zmajkovičová, pani predsedníčka výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela pripomenúť členom mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru, schôdza výboru je v miestnosti č. 32 o 12.00 hodine. Ďakujem.

  • Ešte pán predseda zdravotníckeho výboru, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v spolupráci s kanceláriou WHO na Slovensku si vás dovoľujem pozvať na odborný seminár s diskusiou na tému Očkovanie a vakcíny, ktorý sa uskutoční dnes medzi 12.30 a 13.30 hod. v zasadacej miestnosti č. 30 na prízemí budovy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte pán predseda výboru, pán poslanec Cabaj.

  • Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj – 12.30 hod. zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255),

    vystúpením pána poslanca Bárdosa.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo a ďakujem za možnosť vystúpiť v rozprave. Dovoľte mi, milé dámy, vážení páni, aby som podal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ágnes Biró a Gyulu Bárdosa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 255).

    Podpísaní poslanci predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý znie: v čl. I bod 57 § 66ba ods. 2 za druhú vetu vložiť novú vetu, ktorá znie: „Popri štátnom jazyku sa informácie poskytujú aj v iných jazykoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis.“

    Poznámka pod čiarou 41aa) znie: „Napríklad § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.“

    Odôvodnenie: Ide o poukázanie a spresnenie používania aj iných jazykov v úradnom styku upravený osobitným zákonom č. 184/1999 Z. z.

    Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste posledný ústne prihlásený do rozpravy. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nemáme tu navrhovateľa. Podľa informácie od navrhovateľa nechce sa vyjadriť. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať o 17.00 hodine.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 269, spoločná správa je tlač 269a.

    Požiadam pána podpredsedu vlády, aby nám odôvodnil tento návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť niektoré v ňom obsiahnuté inštitúty...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda vlády, poprosím vás chvíľočku.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať, pokračujeme v rokovaní o programe schôdze, aby ste tí, ktorí potrebujete vyriešiť iné situácie, pokúsili sa využiť iný priestor.

    Pán podpredseda, pokračujte, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Navrhovaná právna úprava predovšetkým na základe príslušných uznesení Národnej rady a vlády novým spôsobom vymedzuje vzťahy medzi orgánmi samosprávneho kraja, teda medzi zastupiteľstvom a predsedom, pri zmene rozpočtu samosprávneho kraja. Podľa dosiaľ platnej právnej úpravy vykonávať zmeny rozpočtu patrí do výhradnej pôsobnosti poslancov. Ukazuje sa však opodstatnené, aby zmeny v rozpočte počas rozpočtového roka mohol rozpočtovými opatreniami uskutočňovať predseda, samozrejme, len v prípade, ak ho tým poverí zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobnú zmenu sa javí účelne vykonať aj v obciach a mestách.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predložený návrh zákona podporiť. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, alebo aj nazývaný v skratke zákon o samosprávnych krajoch, v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 335 z 9. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým nebol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    III. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269) prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 171 z 12. júna 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 93 z 8. júna 2007.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, t. j. 1, 2, 3, 4 pozmeňujúce návrhy. Všetky tieto body odporúča gestorský výbor schváliť a odporúča takisto, aby sa o nich hlasovalo potom spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne prednesených v rozprave schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 269a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 101 z 19. júna 2007. Výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu výboru a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade spôsob pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a takisto, aby sa hlasovalo po prerokovaní tohto návrhu zákona v parlamente v druhom čítaní. Po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď v zmysle § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Toľko spoločná správa. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala nasledujúce písomné prihlášky: pán poslanec Rydlo, pán poslanec Berényi, pán poslanec Bauer a pán poslanec Slafkovský.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Rydlo a pripraví sa pán poslanec Berényi. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pán minister, ja nemám žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy, tak sa nemusíte obávať, že by som zaviedol nejaké zmätky. Chcem sa iba vyjadriť troška k filozofii územnosprávneho členenia nášho štátu.

    Výmena názorov o premenovaní samosprávnych krajov na župy, ako to bude v jednom z pozmeňujúcich návrhov, ktorá v súčasnosti sporadicky prebieha, je pomerne jednostranná. Odznieva v nej poloprávd i nezmyslov a podľa môjho náhľadu Národná rada Slovenskej republiky o tejto zmene nemôže rokovať bez hlbšej odbornej historickej a jazykovednej analýzy.

    Predovšetkým si treba uvedomiť, že historické župy počas ich krátkej približne 70-ročnej existencie nemožno považovať za orgány územnej samosprávy. Dokonca oveľa menej ako po 46 rokoch zavrhnuté národné výbory alebo 500-ročné stolice. Je naozaj načase, opakujem, je naozaj na čase, aby sa zmeny vo verejnej správe vykonávali uvážlivejšie a odbornejšie.

    V predveľkomoravskom období sa prirodzenými centrami moci a teritoriálneho združovania staroslovenských kmeňov na našom území stali najsilnejšie hradiská. Tie boli prirodzenými strediskami hradnej sústavy. V popise tzv. bavorského geografa spred roku 844 a jeho upravenej verzie z rokov 882 až 893 je zaznamenaná štruktúra verejnej správy v Nitrianskom, Blatnianskom, Českom a Lužickosrbskom kniežactve, ako aj v Bulharskej ríši.

    Po konštituovaní prvého štátu Slovákov Veľkej Moravy, prvého štátneho celku pod byzantským vplyvom, sa hradná sústava zmenila na základný pilier štátnej moci. Po vpáde maďarských kmeňov v 10. storočí sa ako osvedčený systém správy prirodzene transformovala do komitátnej sústavy. Pevnú štruktúru správe ranouhorského štátu vtlačil už sv. Štefan I., ktorý v ekonomicko-správnom a vojenskom členení bezprostredne nadviazal na staroslovenskú hradnú sústavu. O tom svedčí nielen prevzaté názvoslovie správnych inštitúcií, ale aj názvy samotných komitátov, ktoré sa kryli s pôvodnými historickými názvami hradísk. Komitát sa členil na zväčša pôvodne staroslovenské hradné španstvá na čele s dvornými špánmi.

    V dôsledku úpadku centrálnej moci a rastom moci magnátov sa komitáty vnútorne oslabili natoľko, že koncom 13. storočia fakticky prestali fungovať. Nahradil ich systém šľachtických stolíc.

    Stoličné zriadenie pretrvalo najdlhšie, viac ako pol tisícročia. Spočiatku zachovalo územnosprávne členenie komitátov, ale už nie ako inštitúcií štátnej moci. Išlo o šľachtickú samosprávu. O jej ovládnutie neustále bojovala početnejšia nižšia šľachta, utiekajúca sa pod ochranu panovníka proti dominujúcim v nich veľmožom. Spod vplyvu šľachty, a teda stolíc sa usilovali dostať slobodné kráľovské mestá, ktoré boli oporou ústrednej moci.

    Stolice sa navonok podobali šľachtickým minirepublikám, za čo ich obdivoval dosť nekriticky aj francúzsky filozof Charles Louis de Montesquieu. Štúrovci poznali len stolice, nie župy. Ján Botto v Smrti Jánošíkovej píše: „v dvanástich stoliciach biely deň zazorí“.

    Keď sa cisár Jozef II. pokúsil stolice zrušiť ako prekážku osvieteneckého pokroku, uhorská šľachta to považovala za útok na svoje ústavné práva, ktoré v skutočnosti nejestvovali.

    Stolice napokon zmietli z histórie meruôsme roky. Nahradili ich tzv. civilné či bachovské dištrikty alebo kraje, ktoré bezprostredne nadviazali na neúspešný pokus Jozefa II. Namiesto šľachtickej samosprávy ich riadili v rokoch 1849 až 1860 kvalifikovaní úradníci vymenovaní ministrom vnútra. Alexander Bach chcel zaviesť modernú, efektívnejšiu štátnu správu podľa Napoleonovho modelu prefektov na čele departementov. Na Slovensku dovtedajšej stolice zlúčili do troch krajov: Nitrianskeho (od roku 1851 s názvom Bratislavský), Banskobystrického a Košického.

    Až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní zaviedli v uhorskom kráľovstve župný systém. Na čele župy stál hlavný župan, ktorého vymenoval panovník na návrh ministra vnútra ako najvyššieho štátneho úradníka na príslušnom teritóriu. Župy kopírovali územie bývalej stolice.

    Najvyššími výkonnými orgánmi župy boli valné zhromaždenie a administratívny výbor. Jeho aparát riadil podžupan, ktorý mal tak väčšiu výkonnú moc ako župan. Župy na svojom území plnili nariadenia vlády a panovníka, členili sa na slúžnovské okresy na čele s voleným hlavným slúžnym.

    V rámci centralizačnej politiky Budapešti v rokoch 1869 až 1881 postupne vyňali z právomocí žúp municipálne mestá, správu súdnictva, lesníctva a verejnej bezpečnosti a ďalšie kompetencie.

    Po zániku Rakúsko-Uhorska na Slovensku ostal naďalej v platnosti uhorský zákonný článok 21/1886 o župnom zriadení s tým, že sa zlúčila funkcia župana a podžupana. Akékoľvek samosprávne prvky v kompetenciách žúp sa zlikvidovali. V rámci centralizácie verejnej správy pražskej vlády župy zrušili a od 1. januára 1928 ich nahradili tzv. krajinským zriadením.

    Župy obnovili až za prvej Slovenskej republiky v roku 1939. Zriadili šesť žúp: Bratislavskú, Nitriansku, Trenčiansku, Tatranskú (so sídlom v Ružomberku), Pohronskú (v Banskej Bystrici) a Šarišsko-zemplínsku (v Prešove). Na ich čelo vymenovala vláda županov, ktorí boli podriadení ministrovi vnútra, a župan priamo riadil župný úrad.

    Nariadením Slovenskej národnej rady z roku 1945 boli župy a župné úrady opäť zrušené. Nahradili ich na 46 rokov krajské a okresné národné výbory ako orgány česko-slovenskej štátnej moci so samosprávnymi prvkami.

    Obdobie po roku 1989 je stavom permanentných reforiem verejnej správy, z ktorých viaceré neboli najšťastnejšie. Na rozdiel od Česka sa zrušením národných výborov radikálne odčlenila obecná samospráva od štátnej správy. Zrušili sa a po čase sa opäť obnovili krajské úrady. Až Ústava Slovenskej republiky anticipovala neskoršie vytvorenie samosprávy vyšších územných celkov, zmenilo sa územnosprávne členenie štátu, neskôr sa zrušili okresné úrady a nahradili sa obvodnými. Súbežne prebiehal prenos kompetencií z rôznych úrovní štátnej správy na krajskú a obecnú samosprávu. Medzery sa kompenzovali dosť neprehľadným vznikom úradov miestnej štátnej správy.

    Tieto a ďalšie zmeny – popri permanentnom raste úradníkov vo verejnej správe, napriek ich deklarovanému znižovaniu – v súčasnosti vzbudzujú u veľkej časti voličstva a obyvateľov nášho štátu nedôveru.

    Čo s pojmom VÚC? Bezpochyby termín „vyšší územný celok“ je ťažkopádny najmä z jazykového hľadiska. To čiastočne kompenzovalo zavedenie do legislatívy pojmu samosprávny kraj. Keďže z podnetu vlády rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky zanikli krajské úrady, alebo zanikajú, ako orgány štátnej správy, zostali len samosprávne kraje, pri ktorých adjektívum „samosprávny“ sa stáva nadbytočné. Tým sa Slovensko priblíži k modelom regionálnej samosprávy napríklad v Nemecku a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ak už nechceme kopírovať susedov, kde regionálna správa plní súčasne funkciu samosprávy i štátnej správy, tak ako niekedy bývalé krajské národné výbory.

    Nájsť optimálny názov pre samosprávny kraj, jeho inštitúcie by malo byť predmetom kvalifikovaného posúdenia odborníkov prinajmenšom z oblasti histórie, verejnej správy, sociológie a politológie, aby sa opäť nezavádzali nevhodné pojmy.

    Neuvážený návrat k archaickému pojmu župa, župan treba zvážiť aj z hľadiska jedného citlivého momentu. Župy, župan po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 sa stali nástrojom tvrdej maďarizácie budapeštianskej vlády. Vôbec sa nestali inštitúciou blízkou ľudu a národnej inteligencii. Zavedenie tohto pojmu tak, ako je to v súčasnom Maďarsku, by sa dalo interpretovať aj ako návrat k tým tradíciám „veľkého“ Uhorska, ktoré slovenskí zákonodarcovia zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky asi naozaj nesledujú. Tu mám ma mysli najmä ten pozmeňujúci návrh, aby bol používaný termín predseda vyššieho územného celku a župan za ten istý.

    Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám, a ako obyčajne – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Rydla – pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Máte slovo, pán poslanec Novotný.

  • Ja by som sa chcel na úvod poďakovať pánovi profesorovi Rydlovi za naozaj nádherný historický prehľad a dával som pozor, dozvedel som sa veľa toho, čo som nevedel alebo nevedel celkom presne. Takže veľmi pekne ďakujem.

    S tým záverom by som si ale dovolil trošku zapolemizovať. Naozaj ten návrat, prípadný návrat k názvu župa by mohol vyvolávať nejaké reminiscencie. V minulosti sa dokonca rozšírila aj taká fáma na Slovensku, že je to vlastne maďarský výraz alebo výraz pochádzajúci z maďarčiny. Nie je to tak, lebo po maďarsky sa župy volajú „megye“ a predtým sa volali „vármegye“ (kráľovská župa). Takže je to naozaj pôvodný slovenský výraz. V skutočnosti môže byť spojený s nejakou násilnou maďarizáciou alebo pojmami alebo vyvolávať takéto reminiscencie, ale neviem sa k tomu historicky presne vyjadriť, toto nechám na historikov, aby to posúdili.

    Ja by som skôr na tú praktickú rovinu chcel poukázať a tá skutočnosť je taká, že ak niekomu v Košickom kraji poviete, že dotyčný je predsedom Košického samosprávneho kraja, prípadne to napíšete v skratke KSK, tak jednak ľudia nevedia, čo je to KSK, a keď poviete, že niekto je predseda niečoho krajského, tak si ho pomýlia s prednostom krajského úradu alebo s predsedom KNV za starých čias. Nie celkom je jasné, prečo máme takú a takú funkciu, prečo máme dvoch krajských predsedov, prečo sa to volá VÚC-ka a zároveň aj samosprávny kraj a aký je rozdiel medzi samosprávnym krajom a krajským úradom. Čiže vznikali neuveriteľné problémy pri samotnom vysvetľovaní tých pojmov v spojení s kompetenciami. Myslím si, že župan, župné zastupiteľstvo, župa sú prirodzenejšie výrazy aj bližšie slovenskému jazyku, ktoré by jasne ukázali...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Berényi a po ňom pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh novely zákona o samospráve VÚC Strana maďarskej koalície podporovať nemôže, pretože aj po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky neboli odstránené najväčšie nedostatky návrhu.

    Môžeme len potvrdiť, že tento návrh mieni do značnej miery degradovať postavenie poslancov samosprávnych krajov najmä preto, že na prelomenie tzv. sistačného práva uplatneného predsedom samosprávneho kraja podľa tohto návrhu bude potrebná trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov namiesto súčasného stavu, keď platný zákon určuje len nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, potvrdiť vykonanie pôvodného uznesenia regionálneho zastupiteľstva.

    Navyše vo výboroch, v gesčnom výbore, keď sa nemýlim, bol prijatý návrh, na základe ktorého pri schvaľovaní organizačnej štruktúry úradu samosprávneho kraja zastupiteľstvo stratí pôvodné právo určovať jeho štruktúru a získa to práve predseda samosprávneho úradu, vlastne samosprávneho kraja. Týmito zmenami, najmä vyňatím právomocí schvaľovať organizačnú štruktúru zastupiteľským zborom, bude podľa nášho názoru princíp demokracie na úrovni samosprávnych krajov zoslabený. Naopak, ohľadom posilnenia právomoci predsedu samosprávneho kraja je namieste otázka: Na čo vôbec boli zriadené zastupiteľské zbory a samosprávne kraje, ak predsedovia nadobúdajú stále viac a viac kompetencií na úkor regionálnych poslancov? Veď potom by stačilo možno v pôvodných krajských úradoch zaviesť priamu voľbu prednostu, posilniť trošku ich kompetencie a všetko by mohlo fungovať po starom bez vytvorenia vyšších územných celkov.

    Z toho dôvodu navrhujeme ako procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme zo spoločnej správy vyňali body 2 a 4 na osobitné hlasovanie. Súhlasíme však s bodom 14 predkladaného návrhu, na základe ktorého by zastupiteľstvo samosprávneho kraja na návrh predsedu volilo viacerých podpredsedov samosprávneho kraja.

    Vychádzajúc z tohto princípu, ak bude predložený podobný návrh, a podľa našich informácií sa to pripravuje, týkajúcich sa mestských zastupiteľstiev, a to tak, aby mestské zastupiteľstvá na návrh primátora mohli zvoliť maximálne dvoch zástupcov primátora namiesto súčasného stavu, keď zákon umožňuje zvolenie len jedného zástupcu, tak tento návrh budeme podporovať. Podľa nášho názoru takéto riešenie umožní racionálne rozdelenie nahromadených riadiacich právomocí a úloh medzi najvyššími predstaviteľmi miest.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Berényiho: pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Kubovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ten pozmeňujúci návrh vo výbore, čo sa týka organizačnej štruktúry, som dávala ja. Ja som pôsobila v zastupiteľstve vyššieho územného celku štyri roky a myslím si, že skutočne táto kompetencia patrí schvaľovať alebo určovať organizačnú štruktúru predsedovi, ako aj počet pracovníkov. Nemyslím si, že je to sústredenie nejakej moci predsedovi. A tie kompetencie sú dostatočné u poslancov vyšších územných celkov.

    Čo sa týka vetovaného uznesenia predsedom alebo schváleného uznesenia zastupiteľstvom, tam je to len dosúladiť s trojpätinovou väčšinou obecného zastupiteľstva. Takže s 369-kou ani tu nevidím žiaden problém.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Berényimu, pretože poukázal na dva najväčšie problémy, ktoré v tejto snemovni možno v priebehu aj predchádzajúcej parlamentnej schôdze tu rezonujú, a to je stále hovorenie o tom, že niečo dávame do súladu s inými zákonmi, ktoré sa týkajú samosprávy. Mám tým na myslí aj zákony, ktoré sú a čo ste spomínali aj, pán poslanec, napríklad ohľadne zákonov pre obce a mestá, teda zákona v tej časti, ktorá hovorí o tom, že by sme mohli mať viacej zástupcov aj v obciach, teda hlavne v mestách, čo dnes vlastne v predkladanej novele vidieť, že je záujem, aby sme mohli mať aj viacej zástupcov županov.

    Ak si dobre pamätáte, my sme takýto návrh tu predkladali aj v rámci zákona o hlavnom meste Bratislave, aby takéto možnosti mala aj samospráva v Bratislave. Bolo to odmietnuté. A ako vidíte, v županoch, kde zrejme ten politický cieľ je úplne iný, zrejme odôvodnenie opäť bude, že budeme to dávať do súladu, čo jasne ukazuje, že už len tieto dva zákony sú napríklad v tejto časti v rozpore, vôbec nevadí predkladateľom, vôbec nevadí ani tým, ktorí predkladajú pozmeňujúce návrhy.

    No k bodu, kde ste hovorili o tom, že už je vlastne synonymom pri tých zmenách jednoducho oslabovanie pozícií poslancov a posilňovanie pozícií či už županov, primátorov, starostov, no smerujú k jedinému, no tak zrejme jeho predkladatelia sa skôr vedia stotožniť s vládou jednej osoby, teda nejakým tým totalitným režimom aj v samospráve a vôbec nemajú záujem, aby museli rozhodovať v takých zboroch, ako sú legitímne zvolené zastupiteľstvá. Treba si to asi zapamätať a povšimnúť.

    A posledná poznámka. Opäť dochádza k zmene podmienok týchto zákonov v priebehu volebného obdobia. Prečo nie od nového volebného obdobia jasné pravidlá pre celú samosprávu? Myslím si, že potom to nemôže vyznievať nijako inak, tak ako som to vždy opakoval, ako účelovo a je to jednoducho záujem jednej politickej strany.

  • Reakcia na faktické poznámky – pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Tak ďakujem za pochvaľujúce slová pána poslanca Kuboviča. Na druhej strane dovoľte, aby som reagoval na pani Zmajkovičovú tak, že sme boli spolu štyri roky v Trnavskom samosprávnom kraji. Ona bola riaditeľkou, ja zase poslancom. Takže plne chápem, že ona vníma túto otázku z pozície riaditeľky samosprávneho kraja a ja zase z pozície poslanca. A nie náhodou aj ja zastupujem tých, ktorí boli priamo zvolení a ktorí by chceli zasahovať do toho, že ako vyzerá organizačná štruktúra, a nechceli by to nechať len na predsedu, resp. na riaditeľa alebo riaditeľku. Je ich viac, ako je predsedov samosprávnych krajov a riaditeľov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bauer. A po ňom bude nasledovať pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pánu poslancovi Rydlovi, že vopred reagoval na pozmeňujúci návrh, ktorý sa chystám teraz predložiť a ktorý znie takto: v čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    㤠2a

    Rovnocenne s označením

    a) „samosprávny kraj“ je možné používať označenie „župa“,

    b) „zastupiteľstvo samosprávneho kraja“ je možné používať označenie „župné zastupiteľstvo“,

    c) „predseda samosprávneho kraja“ a „podpredseda samosprávneho kraja“ je možné používať označenie „župan“ a „podžupan“,

    d) „hlavný kontrolór samosprávneho kraja“ a „úrad samosprávneho kraja“ je možné používať označenie „hlavný kontrolór župy“ a „župný úrad“.“

    Písomne máte také krátke odôvodnenie. Vzhľadom na to, že pán poslanec Rydlo otvoril takto podrobnejšiu diskusiu o tom, tiež by som si dovolil aspoň tak stručnejšie zvonu uviesť argumentáciu, ktorú som tu predkladal v decembri minulého roku.

    Verejnosprávna terminológia druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 v hlave 4, keď sa pre vzniknutú územnú samosprávu použili termíny vyšší územný celok, zastupiteľstvo vyššieho územného celku a predseda vyššieho územného celku. Týmto opisným termínom však chýbali názvy, ktoré by sa používali v každodennom živote, aj keď tu tak tvorcovia ústavy predpokladali, že to tak bude, a tak pri návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov v roku 2001, až o 9 rokov neskôr po prijatí ústavy, sa tento zákon nazval zákonom o samosprávnych krajoch s očakávaním, že tieto termíny samosprávny kraj alebo predseda samosprávneho kraja budú zrozumiteľné, že sa ujmú, že budú ľahšie používateľné.

    Tieto očakávania sa však nenaplnili. Dôkazom okrem iného je aj katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy, cca 18 % v prvom kole, 11 % v kole druhom. To je tiež jeden z dôvodov predkladaného návrhu, aby sa zvýšil záujem občanov o druhú úroveň územnej samosprávy a aby sa vyššou účasťou pri voľbách zabezpečila aj vyššia kvalita regionálnej demokracie.

    Ďalším príkladom by mohlo byť bežné používanie tejto terminológie novinármi, ale aj ústavnými činiteľmi, aj prezidentom Slovenskej republiky, keď tu vystúpil v parlamente a použil takúto terminológiu.

    Druhým dôvodovom tohto návrhu je samotný pôvod slova „kraj“. Slovo „kraj“ je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000, o rok skôr ako u nás, a schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili tento termín kraj.

    Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých verejno- a územnosprávnych označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, toto by si mala SNS uvedomiť, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku používajú termín lender, v Maďarsku megye, v Poľsku vojvodstvá, na Ukrajine v oblasti adekvátnou terminológiou, u nás na Slovensku sú župy.

    Slovo „župa“ má jednoznačne staroslovanský pôvod, a aj keď je už staršieho pôvodu, nemyslím si, že je archaické. Podľa prof. Leona Sokolovského, vedúceho Katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity, nie je vylúčené, že sa už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením grády, po latinsky civitátes.

    Od 11. storočia sa územnosprávne obvody, na ktoré bolo rozdelené Uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinským názvom komitátus. Keďže sa zo včasného stredoveku dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne určiť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť župy alebo španstvá. Slovo španstvá má rovnaký pôvod ako slovo župa; je odvodená od županstva.

    Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev, komitátov sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr i verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie stolice; latinsky naďalej komitátus. V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov udržalo až do obdobia vzniku Československej republiky.

    Termín župa uviedol do slovenskej odbornej terminológie spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice Slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať sa ako synonymum pre vtedy existujúce stolice. Do oficiálneho úradného, resp. administratívno-správneho používania sa termín župan na Slovensku dostal až v januári 1919, čiže nedá sa hovoriť o archaizme. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Československej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín kraj s výnimkou obdobia rokov 1968 – 1969.

    Aj z tohto je vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín župa a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny župan, podžupan, župné zastupiteľstvo a podobne. Je pravdou, že pre úrad župného zastupiteľstva sa používal termín kancelária župného zastupiteľstva a pre druhý termín župný úrad sa používal pre druhý stupeň miestnej štátnej správy. Ale v dnešnej dobe a vlastne po zrušení krajských úradov nie je možné použiť župný úrad pre označenie úradu druhej úrovne všeobecnej miestnej štátnej správy.

    Ďalej by som chcel uviesť, že keď som spolu s ostatnými poslancami predkladal zmenu terminológie na župnú terminológiu, ale trošku v odlišnej modifikácii, ako je súčasná, v decembri 2006 tu v Národnej rade, tak vystúpil pán poslanec Faič s procedurálnym návrhom, v ktorom navrhol, aby poslanecký návrh bol vrátený s tým, že ani v poslaneckom klube SMER, ani v iných poslaneckých kluboch koalície nie sú výhrady k vecným návrhom, ktoré sú tu uvedené v súvislosti so zmenou názvu vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov na terminológiu župa, župné zastupiteľstvo. Odôvodnil to tak, že aj vláda pripravuje komplexnú analýzu stavov verejnej správe a predloží návrh, ktorý vlastne máme na stole, aj keď vtedy hovoril o januári, dnes je jún, ale tento návrh je na stole, s tým, že vlastne v tomto návrhu sa môže objaviť takýto návrh.

    Rozdiel oproti tomu návrhu v decembri a súčasnému je ten, že tento návrh zavádza len ako alternatívnu možnosť používanie tejto terminológie, čo vlastne zvýrazňuje bohatosť tohto jazyka a čo vlastne len legislatívne upravuje súčasný aj reálny stav, keďže naozaj mnohí to tak používajú bez toho, či to v zákone je, alebo nie je. V prípade, že by to bolo legislatívne upravené, majú možnosť poslanci, predsedovia samosprávnych krajov prijať túto terminológiu, osvojiť si ju a používať ju aj na označovanie, oficiálnej označovanie samosprávnych krajov v tejto terminológii a súvisiacich modifikácií.

    Na záver k tomu, čo hovoril pán poslanec Rydlo, že v diskusii odznieva veľa poloprávd. Tá diskusia, si myslím, že beží, dá sa povedať, od 90. roku, keď sa prvýkrát pripravovali návrhy územnosprávneho členenia a v roku 1992 bol pripravený župný návrh, v podstate odvtedy tá diskusia beží, či niekedy nič nepočuť, alebo zoslabne, alebo niekedy sa to opäť objaví, je druhá vec, čo sa týka intenzity diskusie. Ale nedá sa povedať, že dosiaľ sa nediskutovalo o tom a že nikto nemal možnosť alebo odborne nemali možnosť sa k tomu vyjadriť. Naopak, mali. Ja sa stotožňujem s tým, že keď je potrebné podľa vás akože, aby bola ešte dlhšia diskusia, samozrejme, ale pokiaľ je to len ako dôvod na odloženie alebo proste ospravedlnenie za hlasovanie proti s tým, že aj tak diskusia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, už je dvanásť hodín...

  • Už aj končím. Už hneď skončím.

    ... s tým, že aj tak tá diskusia vlastne pôjde pôvodne svojou cestou, tak si myslím, že tých 17 rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby sme mohli aj ukončiť túto diskusiu.

    Chcel som ešte povedať, že oproti Čechám alebo iným systémom verejnej správy je duálny systém na Slovensku historicky zaužívaný, nie je to proste výmysel posledných rokov alebo desaťročí a všetci odborníci sa zhodujú v tom, že treba ho uchovať, že je to vlastne základ pre každú reformu verejnej správy, aj keď sa občas ozývajú hlasy za nie duálny systém, za jeho zrušenie, napriek tomu si myslím, že odborný názor väčšinový v tomto je, aby sme pokračovali v duálnom systéme, a v tomto prípade je to samosprávne alternatívne označenie druhého stupňa samosprávy, myslím si, že namieste.

    Takže chcem vás, kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pán poslanca Bauera: pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Berényi a pán poslanec Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a zároveň vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v poobedňajšom rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Poprosím, aby ste zaujali postupne miesta v rokovacej sále. Rovnako poprosím pán ministra, keby zaujal miesto v rokovacej sále, a to miesto určené pre navrhovateľov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať, otváram teda poobedňajšie rokovanie 11. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať v situácii, ktorá nastala pri prerušení rokovania, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Bauera.

    Pán poslanec Slafkovský má slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ja sa chcem pridať k tomu, čo hovoril pán kolega Bauer, hlavne v tom zmysle, že máme stále funkčnú štátnu správu na úrovni kraja. Neboli zrušené všetky krajské špecializované správy – je stavebný úrad, je školský úrad, je úrad životného prostredia. To sú všetko krajské úrady, takže pre život občana je naozaj nutné to, aby sme našli jednoznačnú presnú terminológiu, ktorou budeme označovať druhý stupeň samosprávy. A v tomto smere si myslím, že všetky názvoslovia odvodené od slova župa, župan by boli adekvátne a primerané a pomohli by tomu, aby občania mohli vnímať správu štátu a verejných vecí zrozumiteľne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Taktiež by som chcel podporiť návrh pána kolegu Bauera na premenovanie samosprávnych krajov na názov župa z viacerých dôvodov. Jednak z toho dôvodu, ako už povedal pán Slafkovský, či už samosprávny kraj, či už vyšší územný celok je veľmi ďaleko od prirodzeného jazyka občanov, nikto nehovorí o samosprávnych krajoch, keď chce zjednodušiť svoj text. Každý hovorí o tom, že župa, župy, župan, to je prvý dôvod.

    Druhý dôvod je, že, bohužiaľ, sa to spája veľmi nesprávnym spôsobom s historickými župami v Uhorsku, tak ako hovoril predrečník kolega Rydlo. Veľmi výstižne povedal pán Novotný, že župa znamená maďarsky megye a v 19. storočí, keď bolo najproblematickejšie spolunažívanie Slovákov a Maďarov, tak sa to nenazývalo megye, ale bolo to vármegye, takže hradná župa. Bola to absolútne iná administratíva, iná organizácia a iný názov. Takže nespájajme, prosím vás, tento názov župa s historickými reminiscenciami na 19. storočie. Tento návrh je dobrý, treba ho podporiť, lebo je to slovanský názov, zjednodušuje práveže terminológiu ohľadom samosprávnych krajov a je to blízko k občanovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Podmanický. Poprosím zapnúť mikrofón.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, ospravedlňujem sa. Pán poslanec, myslím si, že väčšina poslancov v tomto parlamente súhlasí s tými argumentmi, ktoré ste povedali, týkajúcimi sa označenia žúp, župani, župné zastupiteľstvá. Len sa domnievam, že ten návrh, ktorý ste predložili, tak celkom tento problém nerieši. Predovšetkým dávate len možnosť samosprávnym krajom, aby používali pojem župa, čo, samozrejme, môže spôsobiť ešte väčší chaos a terminologickú nejednotu pri používaní tohto termínu. Môže sa stať teda, že niektoré samosprávne kraje budú ďalej používať pojem samosprávne kraje, niektoré budú používať župy a obávam sa, že naozaj ešte väčší chaos v tom vznikne.

    Ak by sme to mali riešiť právne čisto, tak mali by sme zasiahnuť do Ústavy Slovenskej republiky, aby sme priamo tam popri obci upravili aj názov župy, prípadne určité riešenie by bolo aj nový zákon tak, aby sme dostali do názvu zákona už tento termín. V súčasnosti máme v názve zákona pojem samosprávny kraj, takže celkom tento pojem nemôžeme vylúčiť a nahradiť ho pojmom župa.

    Takže to sú, by som povedal, tie právne a faktické problémy, ktoré neumožňujú tento návrh akceptovať, ale súhlasím s tým, že mala by sa viesť o tom diskusia a ten názov župa je správny a zavedie, ak sa ho v budúcnosti podarí prijať právne čistým spôsobom, tak zavedie poriadok do terminológie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom, ktorí podporili pozmeňujúci návrh. A pánu poslancovi Podmanickému musím povedať, že Ústava Slovenskej republiky predpokladala, že zostane vyšší územný celok s tým, že ďalší zákon zavedie nové označenie bez toho, aby bolo potrebné meniť ústavu. To znamená, že ten zákon môže povedať, že vyšší územný celok sa nazýva samosprávny kraj, nazýva sa župa alebo proste ako taká terminológia. Čiže pri tvorbe ústavy bol takýto názor a myslím si, že je relevantný, čiže tu nie je potrebné meniť ústavu.

    Čo sa týka tej terminológie samosprávne kraje, áno, tým, že je to v názve zo zákona, tak je s tým určitý problém, ale vláda mala možnosť nedať len takúto novelu, ktorá tak pomerne veľa z toho zákona mení, ale mohla vlastne predložiť kompletný návrh zákona s tým, že vlastne tým pádom by ten názov zákona sa mohol zmeniť tiež. Oproti tomu predchádzajúcemu návrhu v decembri je tu rozdiel, že sa zavádza možnosť, podľa mňa to nie je nejako slabina, práve naopak, je to obohatenie jazyka a vôbec mi nevadí, ak by niekde niektorý samosprávny kraj to prijal a druhý nie. Čiže skôr by som bral tú prvú vetu, ktorú ste povedali, že väčšina tu v snemovni súhlasí s argumentáciou, tak ak je to tak, potom logicky dôsledok súhlasu je hlasovať za pozmeňujúci návrh. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Bauera sa prihlásil spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na rozdiel od kolegu Bauera chcem povedať niečo iné a to už som tu povedal, keď sa to prerokovávalo v prvom čítaní. Boli sme na rokovaní v Častej-Papierničke, kde prof. Škultéty upozornil na skutočnosť, že riešime otázku zákona o samosprávnych krajoch – ako sa v zákone v názve o samosprávnych krajoch dá v texte potom upraviť župa. To je prvá vec, tá legislatívnotechnická.

    Druhá vec. Ak som bol pri tom, keď sa prijímala ústava, nepamätám si, že by sa niečo bolo o tom hovorilo, že my v ústave uvažujeme takto, ale v skutočnosti to bude inak. Ak sme do ústavy jednoznačne napísali, že je to samosprávny kraj, a je to okrem iného teraz nedávno na konci volebného obdobia prijatá novela ústavy, ktorá hovorila o postavení Najvyššieho kontrolného úradu, takisto všade používa, že „Najvyšší kontrolný úrad kontroluje hospodárenie samosprávneho kraja“. Ak si zoberieme, to je čl. 60, aby si to nemusel hľadať.

    Ďalej potom čl. 64, 64a, 65 a všade sa píše: „Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“ Nikde nie je napísané župa. To znamená, ak ústava používa konkrétne názvy, konkrétne texty, prečo by sme nemohli potom povedať, ja neviem, nepovieme funkciu prezidenta, ale mysleli sme „starý ujo“. Prepáčte, že to trochu vulgarizujem, ale jednoducho v tejto rovine, ak do ústavy dáme konkrétny názov, nemôžeme uvažovať o niečom inom, že to bude tak alebo onak.

    A budem polemizovať aj s tým, že ak si novinári osvojili názov a že teraz toto používajú novinári, mňa to neprekvapuje. Časť spoločnosti si to akože používa, ale ma prekvapuje, keď to zákonodarci používajú, tento názov, pretože minimálne by mali vedieť, čo je v tomto parlamente schválené, čo je v ústave, čo je v zákone, a používať potom iný názov, neviem, na základe čoho to potom vyplýva. A už vôbec ma to prekvapuje, keď to použil pán prezident, lebo on je podpísaný pod ústavou. Keď sa prvá ústava prijímala, on je tam podpísaný ako predseda Slovenskej národnej rady v tom čase. To znamená, možno už zabudol medzitým, že čo sa uvažovalo, čo sa pripravovalo. Takže ani prezident, ani poslanci nemajú právo takýto názov používať bez ohľadu na to, žeby sa mi to dvakrát páčilo.

    Takže to chcem len upozorniť, že toto je realita, v ktorej sa nachádzame. To znamená, ak pôjdeme do zmeny ústavy a budeme hľadať riešenie, nájde sa zhoda, budem rešpektovať ten názor, ale zatiaľ tak, ako sa to pripravuje tento návrh, nevidím dôvod, prečo ho podporiť, pretože je dokonca aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o vystúpenie podpredseda Národnej rady pán poslanec Hort. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja krátko vyjadriť k predloženému návrhu zákona, ktorý sa týka samosprávy, predovšetkým samosprávy vyšších územných celkov.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že predmetom navrhovanej novely je okrem iného „konkretizovať samosprávam pôsobnosť vyššieho územného celku o niektoré činnosti v oblasti rozvoja bývania“ a taktiež že „ide o reakciu na kontrolu NKÚ, ktorá bola zameraná na hospodárenie s finančnými prostriedkami samosprávnych krajov“. S touto časťou návrhu zákona problém nie je. Horšie je to s inými zmenami, ktoré novela obsahuje a ktoré už dôvodová správa vo svojej všeobecnej časti akosi nespomína.

    Už počas rozpravy v prvom čítaní sme viacerí z nás označili tento zákon ako klasický príklad politickej účelovosti. Tak ako v iných prípadoch, aj v tomto sa to jednoznačne preukázalo. Pokiaľ by tento návrh zákona riešil iba vecné problémy, ktorých schválenie by napomohlo k lepšiemu fungovaniu samosprávy, nemal by som absolútne problém zahlasovať za jeho schválenie. Ako už viackrát, pokiaľ sme prerokovávali nejaký zmysluplný materiál, o ktorom sme aj my opoziční poslanci boli presvedčení, že je potrebný a užitočný. Veď napokon každá normálne fungujúca opozičná strana by nemala mať problém podporiť každý rozumný návrh zo strany koalície, ktorý posúva danú vec dopredu. Ale tiež to platí aj naopak, že každá štandardná fungujúca koalícia by nemala mať problém podporiť racionálny opozičný návrh.

    Vo vašom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, to, žiaľ, neplatí. A potvrdilo sa to aj na tejto schôdzi, keď ste ani len taký návrh zákona, ktorý mohol začať rozpravu o športe, nepodporili. Svedčí to o politickej kultúre tohto parlamentu, ktorá údajne mala byť, aspoň tak sme to počuli na začiatku volebného obdobia, na úplne inej kvalitatívnej úrovni. Nuž čo, reči sa hovoria, chlieb sa je.

    Vrátim sa však späť k tejto konkrétnej novele. Problémom tohto návrhu je, že jeho skutočným motívom je niečo úplne iné, ako sú oficiálne uvádzané skutočnosti, ktoré sú skôr akousi podľa môjho názoru dosť chabou prikrývkou, ktorá ma zahaliť skutočný úmysel vládnej koalície. Tým pravým motívom je reakcia na politické zloženie v niektorých zastupiteľstvách po posledných voľbách do samosprávy vyšších územných celkov. Je to priezračné ako minerálna voda, akurát pachuť je akási čudná.

    Naozaj ma ako človeka, ktorý sa pohybuje už relatívne dlhý čas v oblasti samosprávy a verejnej správy, veľmi mrzí, keď vidím, akým spôsobom dokážete znevážiť a využiť legislatívnu potrebu, ktorú si vyžaduje konkrétna situácia, pridaním ďalších paragrafov, o ktorých vecnosti a skutočnom prínose pre samosprávu nemôže byť ani reči. Zámerným oslabovaním postavenia poslancov samosprávnych krajov v prospech predsedov týchto krajov, ktorí – a to si povedzme otvorene – nosia tie správne politické tričká, ide o jednoznačne politicky účelový akt tejto vlády smerom do samosprávy vyšších územných celkov. Veď napokon, prečo nepomôcť svojim všade tam, kde sa to len dá. Zámer je jasný: postupne zdecimovať postavenie poslancov samosprávnych krajov do pozície formálnych – a teraz sa v žiadnom prípade nechcem nikoho dotknúť – figúrok bez relevantných právomocí a nejakej významnej možnosti spolupodieľať sa na rozhodovaní o významných záležitostiach samosprávneho kraja.

    Ako veľmi mi to pripomína časy vlády jednej strany. Vymeniť červenú knižku za inú, presadnúť z auta charakterizujúceho budovateľské obdobie do Passatu alebo Audiny či pretransformovať sa zo straníckeho alebo zväzáckeho funkcionára na váženého podnikateľa je v podstate jednoduché. Oveľa horšie je to s myslením. To človek tak ľahko nevymení. To sa prejavuje v podstate na každom jeho vyslovenom slove, vykonanom čine a, samozrejme, aj v jeho životnom hodnotovom rebríčku.

    Bez urážky, kolegyne, kolegovia z koalície, necítite, čo trčí aj z tejto novely? Koncentrovať politickú moc v samosprávnom orgáne v podstate do rúk jednej osoby. Obmedziť politickú váhu pri rozhodovaní ďalším účastníkom v základnej hierarchii vyššieho územného celku, v tomto prípade zvoleným poslancom. Je to prejavom politickej arogancie, mocenskej nenásytnosti a možno povedať, že aj v rozpore so základnými myšlienkami, na ktorých bola postavená decentralizácia verejnej správy, ktorú sme rozpadom politického systému v roku 1989 postupne ako proces odštartovali.

    Ako argument, prečo posilniť postavenie predsedov vyšších územných celkov, sa používa skutočnosť, že boli zvolení občanmi, že majú najväčšiu mieru zodpovednosti nielen za fungovanie úradu vyššieho územného celku, ale aj za rozvoj samosprávneho kraja, či už ide o oblasť sociálnu, ekonomickú alebo kultúrnu. V poriadku. Nikto predsa túto zodpovednosť nespochybňuje. No v každom prípade to nemôže byť argument pre takúto navrhovanú koncentráciu politického vplyvu pre toho, kto vykonáva predsedu vyššieho územného celku.

    Už pri prvom čítaní som povedal, že takýmto spôsobom, takýmito zmenami sa na Slovensku z predsedov vyšších územných celkov stanú akísi regionálni gubernátori disponujúci so širokými právomocami, voči ktorým budú síce volení, ale v podstate formálni poslanci, ktorí si úspešne zahrajú úlohy obyčajných komparzistov. Ale samosprávne riadenie je predovšetkým aj o vzájomnej komunikácii. O potrebe nájsť spoločnú reč, hľadať kompromisné riešenia a nie o hre kto z koho.

    Keď sa už bavíme o zvýšenej koncentrácii právomocí do rúk predsedom vyšších územných celkov, treba poukázať na ďalší aspekt, a tým je aj časová neférovosť tohto návrhu zákona. Totiž upravovať kompetenčné vzťahy medzi zastupiteľstvom a jej predsedom v prebiehajúcom volebnom období je prinajmenšom neseriózne. Ak vládnej koalícii ide naozaj iba o vecnú rovinu bez nejakého zištného politického úmyslu, tak by minimálne účinnosť tejto novely posunula od obdobia, ktorým by boli viazané samosprávne kraje až v ďalšom volebnom období. To však v žiadnom prípade nehrozí, lebo čo ak by sa náhodou situácia v jednotlivých samosprávnych krajoch otočila a sami by sa vystavili vlastnou novelou do autu?

    Chcem sa pána ministra spýtať, ak nasledujúce voľby do orgánov vyšších územných celkov dopadnú naopak, že by zvíťazili nebodaj predstavitelia súčasnej opozície na posty županov a že by, naopak, v samosprávnych zastupiteľstvách zvíťazila súčasná koalícia, to budeme opäť tento zákon vracať do teraz platnej podoby? Veď to je kocúrkovo!

    Taktiež doteraz som sa nedopátral k žiadnej odpovedi na moju otázku z minulej schôdze, keď som sa vtedy pýtal predkladateľa, či navrhovaná povinnosť pre predsedu vyššieho územného celku zvolať mimoriadne zastupiteľstvo do 30 dní namiesto teraz platných 7 dní znamená väčšiu operatívnosť a flexibilitu. Ak áno, tak podľa tejto logiky je kalendárny mesiac kratší ako týždeň. Čudná je to veru logika.

    A už úplne absurdne znie zdôvodnenie z osobitnej časti, ktoré sa nás snaží presvedčiť, že sa takýmto spôsobom zabezpečí rešpektovanie názoru poslancov, že ide o naliehavú situáciu vyžadujúcu si naliehavé riešenie v zastupiteľstve. Možno ten časový posun vyplýval zo starého dobrého poučenia, že „nikdy sa kaša neje taká horúca, ako keď sa uvarí“. Alebo jednoducho došlo v zdôvodňovacej vete k chybe a miesto slova „rešpektovanie názoru poslancov“ by malo byť správne „nerešpektovanie názoru poslancov“. Takto by to bolo aspoň úprimné.

    Dalo by sa k tejto téme povedať oveľa viac. Ale spomeniem ešte dva momenty. Oba akože inak opäť súvisia s posilnením postavenia predsedu vyššieho územného celku.

    Tým prvým momentom je navrhovaná možnosť zvoliť viacerých podpredsedov samosprávneho kraja. Život ukázal, že vzhľadom na rozsah kompetencií vo viacerých sférach by to bolo v celku praktické podeliť si jednotlivé úlohy. Pri tomto bode asi panuje všeobecná zhoda, no rozpor medzi nami nastáva pri myšlienke, aby rozsah oblastí, v ktorých budú podpredsedovia predsedu zastupovať, určil samotný predseda. Čo znamená, že doterajšia právomoc poslancov pri konečnom určovaní rozsahu kompetencií pre podpredsedu sa im odoberá. Neberiem veľmi argument, že predsa ide o kompetencie predsedu a nie zastupiteľstva, z ktorých sa časť zveruje podpredsedom. Prečo predkladateľovi vadí, že by o tom rozhodovali poslanci a nie predseda? Nie je táto zmena tiež motivovaná súčasným zložením v jednotlivých zastupiteľstvách? No určite áno.

    Terajšia situácia, keď v samosprávnom kraji je poslancami zvolený podpredseda vyššieho územného celku pochádzajúci z iného politického tábora ako samotný predseda vyššieho územného celku, tak zjavne niekomu vadí. „Riešenie“ sa však pri dobrej vôli vždy nájde. Legislatívne rozšírime počet podpredsedov a zároveň aj vytvoríme možnosť, aby predseda vyššieho územného celku mohol mať aj takého podpredsedu, ktorý by mu bol politicky blízky a ktorému by mohol po prijatí navrhovanej novely zveriť časť kompetencií. Toho druhého politicky nevhodného podpredsedu by mohol kľudne vystaviť do vitríny s menovkou, lebo bez primeraných kompetencií by aj tak nejakú vážnejšiu úlohu zrejme nedostal. Žeby toto bolo to najdôležitejšie a najvážnejšie, čím žije vyšší samosprávny celok? Žeby práve takéto návrhy zlepšovali fungovanie VÚC v prospech ľudí v tom či onom regióne?

    Aby toho ešte nebolo málo, na výbore pre verejnú správu padol ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý akože inak posilňuje postavenie predsedov vyšších územných celkov. V ňom sa navrhuje, aby organizačnú štruktúru úradu neschvaľovali poslanci, ale aby táto právomoc prešla na predsedu vyšších územných celkov. To si už hádam nevyžaduje žiaden komentár.

    Pritom pri tejto zmene je zjavná istá previazanosť vo vzťahu k rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý zatiaľ schvaľujú poslanci. Čo keď na predsedom vytvorenú novú organizačnú štruktúru úradu poslanci neodsúhlasia potrebné peniaze, lebo s takou jednoducho nebudú súhlasiť? Či sa aj na to myslelo, keď sa v novele navrhuje rozšírenie právomocí predsedom vyšších územných celkov v oblasti finančného hospodárenia, konkrétne vykonávať isté zmeny bez súhlasu poslancov už v schválenom rozpočte? Nech je, ako chce, v každom prípade mnohé z navrhovaných zmien v tejto novele sú také, o ktorých sa nedá povedať, že by pre samosprávne kraje znamenali potrebu urýchlene riešiť vzniknutú situáciu. Skôr naopak.

    Paradoxne veci, ktorými by sa mala aj samotná vláda serióznejšie zaoberať, akosi nie sú na programe dňa. Čo tak venovať čas skôr na premýšľanie a hľadanie možností, ako uľahčiť prístup samospráve k eurofondom? Prečo miesto takejto politickej objednávky tu nemáme na stole nejaké riešenie urýchleného aktualizovania a čerpania v podstate už schválených projektov, ktoré skončili v predchádzajúcom období v zásobníkoch? Už vraj nie sú potrebné. Je vari už definitívne doriešená otázka budúceho financovania neštátnych školských zariadení? Načo bol zákon o neštátnych školských zariadeniach, keď dnes od jeho účinnosti už dvakrát musela vláda špeciálnou dotáciou dotovať samosprávy, aby vôbec tieto zariadenia nezanikli? V priamom rozpore s prijatým zákonom tu v tejto snemovni.

    Čiže, milé kolegyne, kolegovia, už sme si zvykli na to, že sa v tejto snemovni odoberali právomoci nezávislých inštitúciám. Keď sme ale počúvali dlhé traktáty o tom, ako bude vyzerať nový pohľad na reformu verejnej správy, tak sme očakávali po tom, čo bolo povedané, že bude tá analýza, neskôr bude koncepcia, potom prídu zákony. O koncepcii nevieme dnes nič. A zákony nám chodia zatiaľ dva. Jeden je o kozmetickom zrušení krajských úradov, keď v podstate úrady v sídlach kraja sa budú zaoberať tou istou činnosťou a nedôjde takmer k žiadnej úspore. No a druhou je útok na samosprávu. Je to demontáž demokracie samosprávy. Inak tento zákon neviem ani nazvať.

    Naozaj sa chcem spýtať kolegov z koalície, či už sú schopní zodvihnúť ruku za úplne všetko, lebo myslel som si, že ak už na všetko v tejto snemovni dôjde, tak samospráva zostane samosprávou, lebo to bol jeden z najlepších produktov nežnej revolúcie. Asi si budem musieť aj v tejto oblasti poopraviť názor.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, Kuruc, Kahanec, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len by som chcel doplniť môjho kolegu Milana Horta v tom zmysle, že v praxi to zvolanie v zákone je napísané, že je potrebné zvolať do 7 dní, ale niektorí predsedovia to robili tak, že oni síce do 7 dní zvolali, ale termín zasadania zastupiteľstva stanovili až o 4 týždne alebo neskoršie. Takže v praxi to asi treba do zákona uviesť natvrdo, dokedy by to malo byť. Ja si nemyslím, že tých 30 dní je správne číslo, že ak to je teda také súrne, že sa na tom dohodli poslanci, že je potrebné zvolať mimoriadne zastupiteľstvo, tak by sa nemal dávať priestor županovi až 30 dní na to, aby takéto zastupiteľstvo sa zišlo, ale maximálne 12 až 15 dní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takisto by som chcel reagovať na pána podpredsedu Horta, a to v dvoch veciach.

    To je prelomenie veta poslancov, alebo teda veta predsedu s hlasovaním poslancov. Predkladatelia argumentujú tým, že dáva sa to do súladu s 369-kou o obecnom zriadení, kde teda treba tri pätiny a doteraz v 302-ke o vyšších územných celkoch bola len nadpolovičná väčšina. Ja sa zasa opieram o ústavou zakotvené – najvyššia zákonodarná moc je v parlamente. Tu nám takisto stačí len nadpolovičná väčšina všetkých poslancov na prelomenie veta prezidenta. Takže dávam teda do pozornosti aj túto vec.

    Je zaujímavé, že predkladatelia, ako im to vyhovuje, v jednej veci argumentujú, že dávajú do súladu s 369-kou, a napríklad pri určovaní organizačnej štruktúry, ktorú odnímajú zastupiteľstvu, dávajú to do kompetencií predsedovi vyššieho územného celku. To zase v 369-ke nie je, tam je to úplne naopak. Je to naozaj v zastupiteľstvách. Tu zasa, ak im to nevyhovuje, tak to do súladu s 369-kou nedávajú. Ale môže byť, že v septembri sa potom vrátime k 369-ke a budeme dávať do súladu 369-ku s 302-kou a budeme argumentovať tým, však v 302-ke to určuje predseda, tak aj všetci starostovia obcí a miest, primátori budú schvaľovať alebo určovať organizačnú štruktúru.

    Je mi to jasné, že je to aj z toho dôvodu, že vo väčšine zastupiteľstiev samosprávnych krajov sedia opoziční poslanci a predstavitelia a predsedovia samosprávnych krajov sú zástupcovia dnešnej vládnej koalície, takže asi tuto stojí tá otázka, prečo sa z týchto predsedov stávajú novodobí gubernátori.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec v závere hovoril, že je to útok na samosprávu. Ja hovorím, že keby to bol iný názor na samosprávu, na fungovanie samosprávy, to by som bral, že je to iný názor. Ale podľa tých argumentov, ktoré tam boli uvedené, si myslím, že nedá sa to inač pochopiť, len ako jednoznačne nieže len útok, ale účelové zmeny a účelové politické zmeny, ktoré sa prispôsobujú súčasnému zloženiu zastupiteľstiev.

    Pôsobím na týchto úrovniach, na úrovniach samosprávy, a veľmi dobre poznám pomery, ktoré tam panujú, a vidím, ako veľmi sa žiada pri takýchto problémových zastupiteľstvách posilňovať právomoci štatutárnych orgánov samosprávnych zastupiteľstiev. Z toho sú aj úplne jasné tieto zmeny, ktoré sa tam presadzujú, či sú už to tri pätiny, či schvaľovanie organizačnej štruktúry, či vymedzovanie právomocí podpredsedov, či ďalšie veci, ktoré tam sú vsunuté. A sú vsunuté napriek tomu, že v dôvodovej správe sa najprv vo veľkom rozsahu uvádza, že vlastne riešime bytové problémy, bytové otázky, a je tam plno takých zmien, ktoré riešia niečo úplne iné.

    Ja sa môžem na záver svojho príspevku len spýtať: Sú vôbec na samosprávach ešte potrební poslanci? Nebolo by jednoduchšie, keby sme zrušili poslancov na samosprávach? Potom by vlastne predsedovia štatutári či primátori mali úplne voľné ruky. Raz nám zákon č. 369 vyhovuje, ale raz nám nevyhovuje. Veď tá 369-ka dáva v zákone rovnocenné postavenie poslancov aj primátora, teda štatutára. Ide nám o to, aby mali toto rovnocenné postavenie zo zákona? Alebo nám ide o niečo iné?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keď som si vypočul vystúpenie pána podpredsedu, tak mne zas napadla otázka, že načo máme v tomto štáte predsedov samosprávnych krajov, veď v podstate môžu všetko riadiť poslanci a tí predsedovia sú vlastne zbytoční. Ja sa domnievam, že predložený návrh zákona je vyvážený bez ohľadu na to, ako sa zmení politická situácia, minimálne zrovnoprávňuje županov vo vzťahu k zastupiteľstvám a vo vzťahu k samosprávnym krajom v porovnaní so starostami obcí vo vzťahu k svojim zastupiteľstvám a v porovnaní s obcami.

    Pán podpredseda si vo svojom vystúpení niekoľkokrát odporoval. Poviem jeden príklad. Položil otázku, čo keď poslanci neschvália finančné prostriedky v rozpočte na organizačnú štruktúru? Čo potom bude? No jasne svojimi slovami ukázal, že je potrebná aj pri zmene organizačnej štruktúry naďalej súčinnosť predsedu a poslancov. Je to systém bŕzd a protiváh. Je to absolútne vyvážené prostredie.

    Takže ja si myslím, že toto je také strašenie nejakými gubernátormi, no ale potom máme 2 800 gubernátorov v obciach a mestách a predsa prax ukazuje, že v obciach a mestách máme naozaj vyvážené prostredie, že ten starosta a poslanci musia spolu komunikovať, aby tú obec mohli posúvať dopredu.

    K tej otázke zvolania mimoriadnej schôdze, na ktorú reagoval aj pán poslanec Slafkovský. Veď predsa týmto ustanovením návrhu zákona sa zavádza poriadok a zaväzuje sa župan, čo doteraz nebolo, zvolať mimoriadnu schôdzu. To znamená, posilňuje sa tu jednoznačne kompetencia zastupiteľstva samosprávneho kraja. Tá prax interpretačná ukázala, že doteraz to tak nebolo. Takže nie je to celkom tak, ako hovoríte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi ako posledný riadne prihlásený ústne do rozpravy pán poslanec Slafkovský. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené dámy a páni a spoločný spravodajca, pardon. Vážené dámy a páni, zaznelo tu už pomerne veľa vecí k zákonu o samosprávnych celkoch, o samosprávnych krajoch, županoch, predsedoch, akokoľvek to chceme nazvať, ja si osobne myslím, že zákon o samosprávnych krajoch potrebuje nejaké zmeny, legislatívno-právne úpravy, nejaké technické doplnky, ale nepotrebuje to, čo je nám predkladané. Pokiaľ bude tento návrh zákona schválený spolu s pozmeňujúcimi návrhmi, tak naozaj sa môžeme pripraviť na to, že budeme tu mať jeden klub ôsmich neuveriteľne mocných mužov, alebo mužov a žien, ktorí budú ovládať pomerne veľké územia. A stane sa nám možno všetkým, že sa pristihneme, ako cúvame z kancelárie pána predsedu alebo pani predsedníčky, žmoliac čapicu v ruke a úctivo prosiac o to, aby naša požiadavka alebo prosba bola vypočutá.

    Totižto tak, ako sú navrhnuté pozmeňujúce návrhy, keď si ich poukladáme jeden vedľa druhého, stačí len priemerne zlomyseľný človek a ja vám vykreslím obraz, ako si dokážem pripraviť zastupiteľstvo sám pre seba tak, aby rozhodovalo o tom, o čom budem chcieť ja s malou skupinou ľudí.

    Navrhujete v prvom rade to, že veto predsedovo bude obmedzené, teda bude možné zrušiť až trojpätinovou väčšinou. Normálne uznesenia sa dajú prijať nadpolovičnou väčšinou, ktoré sú rozhodujúce pre takmer všetko. Dávame do ruky predsedovi samosprávneho kraja to, že on si navrhuje svojich podpredsedov. Kompetencie podpredsedov už ale navrhuje len on sám, neschvaľuje ich zastupiteľstvo. Vypadlo z textu zákona to, že zastupujú predsedu vtedy, keď tam nie je. Čiže môžu ho zastupovať kedykoľvek a ja ako predseda si takto vytvorím skupinu troch-štyroch veľmi mocných spolupracovníkov, každý z nich, samozrejme, sám so sebou prinesie ďalších štyroch-piatich poslancov, a odrazu z menšinového predsedu, ktorý mal v zastupiteľstve podporu možno 28-30 %, bude mať nadpolovičnú väčšinu v zastupiteľstve. Pretože takto cez kompetencie a vybraných ľudí, ktorých si dohodneme a budú vymenovaní ako podpredsedovia, získam tieto právomoci.

    Aby som nezostal, aby toho nebolo dosť, tak mám ešte ďalšiu možnosť, pokiaľ to bude schválené, ako to je navrhované, a to je, určím si organizačnú štruktúru celého úradu. Tak ako ja chcem, aby to pasovalo mojim kamarátom, mojim priateľom a našim cieľom. V prípade, že sa tam niekto v celej tejto zostave akosi spreneverí môjmu alebo našim cieľom, tak jednoducho pozmením organizačnú štruktúru a bez ohľadu na to, ako platí Zákonník práce, budem mať legislatívny gebír na to, aby som týchto ľudí, ktorí sú nám nepohodlní, mohol prepustiť a prekopem úrad zakaždým, keď bude treba.

    Na druhej strane občanom skracujeme lehoty na to, aby sa k niečomu mohli vyjadriť. Predsa samosprávny kraj, to nie je 350-členná obec, kde stačí, aby bolo VZN-ko vyvesené 14 dní. Veď aj my zákony neprijímame tak po väčšine, že sú platné na druhý deň. Musí tam byť nejaký priestor. Je tam 15 dní na vyjadrenie a 15 dní po schválení ten zákon už bude platiť, pardon, to všeobecne záväzné nariadenie už bude platiť. Odoberáme teda právomoci občanom vyjadriť sa k veciam verejným.

    Tieto zmeny, keď si ich takto poukladám, výsledok je, že vytvorím osobu, ktorá bude nad všetky osoby v našom systéme a v správe veci verejných, a všetci tí, ktorí toto navrhujú, sa po čase zľaknú a zistia, čo urobili, keď z ich vlastných predsedov alebo predsedníčok sa stanú neriadené strely aj v ich vlastných politických zoskupeniach. A nikomu to neželám.

    V tomto smere si myslím, že je jediná cesta, ak sa máme vrátiť do systému, v ktorom je určitá vyváženosť medzi zastupiteľstvom a županom, ja si myslím, že je tam potrebné aj v 369-ke v polohe miest a obcí vrátiť kvórum na prelomenie veta starostu alebo primátora na nadpolovičnú väčšinu. A nech je to potom zosúladené. Neodvolávať sa na to, že je to naopak, že dnes má starosta trojpätinovú väčšinu, tak treba to dať aj županovi. Kvôli vyváženosti vzťahov som za to, aby sa to aj v 369-ke upravilo.

    No a je tam samostatný bombónik a to je schvaľovanie zmien rozpočtu. Nie je tam napísané vôbec nikde, do akej výšky, v akej výške sa môže rozpočet meniť. Dnes zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy hovorí, že rozpočty by sa mali schvaľovať v položkovitom členení podľa účtovnej osnovy. No možno, myslím, že nie je ani jeden samosprávny kraj, ktorý by dal poslancom na schvaľovanie rozpočet v položkovitom členení. Pretože to by ten rozpočet mal okolo 250 – 300 strán. Ale aj to je možné. A ja si myslím, že by to bolo dokonca účelné, aby poslanci vedeli, ako sa nakladá s peniazmi. A potom by sme ale mohli dať právomoc predsedovi samosprávneho kraja, aby robil úpravy v tom rozpočte. Nieže tam dnes uvedieme, či je to primátor alebo starosta, alebo predseda samosprávneho kraja, všetci budú mať možnosť na základe dohody so zastupiteľstvom upravovať výšku rozpočtu podľa dohody. A pokiaľ sa naplní ten scenár, ktorý som uviedol na začiatku, že predseda si získal takú väčšinu v zastupiteľstve, že ho má absolútne pod svojím palcom, tak dostane možnosť zvyšovať rozpočet, viazať rozpočet a robiť v ňom presuny v mnohomiliónových sumách. A chceme to?

    Preto si myslím, že to je jediná možná cesta, a to dávam návrh pre spoločného spravodajcu dať hlasovať o tom, aby sme nepokračovali v prerokovávaní tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Podmanický a Bobrík. Uzatváram... Aj pán Abrhan chce? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

    Pán poslanec Slafkovský, povedali ste množstvo neprávd. Konkrétne o schvaľovaní zmien rozpočtu. Veď vy sám ste hlasovali za to, aby Národná rada požiadala vládu predložiť návrh novely zákona o samosprávnych krajoch, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja. Vy sám ste, pán poslanec, hlasovali za toto a teraz to kritizujete.

    Ďalej čo sa týka vášho kritizovania trojpätinového veta, teda sistačného práva župana alebo starostu, pán poslanec, aj vy ste pôsobili ako primátor. Vtedy bolo namieste, aby ste sa cez vládnu stranu, ktorá teda je vaša materská strana, vtedy vládna strana, aby ste vtedy vyzvali poslancov, aby teda zúžili vašu pozíciu v Liptovskom Mikuláši. Mohli ste vy vtedy navrhnúť, aby veto bolo, aj primátora Liptovského Mikuláša, len v nadpolovičnej väčšine všetkých poslancov.

    A, pán poslanec, ešte taká tretia myšlienka vzhľadom na krátkosť času, povedali ste, že odoberáme občanom právo vyjadrovať sa k návrhu všeobecne záväzného nariadenia. Pán poslanec, to musíte aj vy zo svojej praxe vedieť, občan, ktorý má záujem, tak tomu stačí bohato 15-dňová lehota, aby sa vyjadril k niečomu. A občan, ktorý nemá záujem, môžeme mu dať 2-ročnú lehotu a nevyužije ju.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som sa chcel len k jednej, jednej otázke a to je k tým organizačným štruktúram, trošku dať do pozornosti ešte aj druhú stranu tejto mince. My sme si zvykli akýmsi spôsobom z predchádzajúcich období, ale aj vôbec z podnikateľskej praxe o organizačných štruktúrach hovoriť ako o nejakých stabilných, statických prvkoch, ktoré určitým spôsobom v dnešnom čase, keď sa všetko razantne rýchlo mení, tak sme pozabudli na druhú stránku a na tzv. dynamické organizačné štruktúry, o tom nikto nehovorí. Je to síce veľmi náročné takúto takto efektívne riadiť s tým, že vytvárať podľa podmienok, ktoré sú momentálne, sa vytvorili, a vytvoriť, okamžite k tomu prispôsobiť tú štruktúru. Čo určitým spôsobom práve pri tomto, že to zastupiteľstvo schvaľuje a je to veľmi problematické dosiahnuť konsenzus práve pri takých rýchlych zmenách a rýchlom reagovaní na vývoj v spoločnosti a prispôsobovať tomu, alebo vytvárať na konkrétnu úlohu, na konkrétnu vec nejakú skupinu pracovnú alebo dynamickú štruktúru časť z celého úradu a je to problém. Ja si myslím, že toto je zas tá druhá stránka tej veci, ktorú by som zasa ja podporil a videl, že ten predseda samosprávneho kraja mal lepšiu kreativitu a možnosť vyriešiť tieto problémy a reagovať na úlohy, ktoré pred ním stoja. To dávam do pozornosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Slafkovský.

  • Áno, ďakujem. Ja len v krátkosti pánu kolegovi Podmanickému. No, keď počítame, župana alebo predsedu zvolí zhruba štyrikrát menej voličov, ako volí zastupiteľstvo. A v tých kompetenciách, ako to vyvážiť, ja sa prikláňam k tomu, aby to bolo rovnako, aby tam nemali jedni presilu nad druhými, aby, pokiaľ chcú dobrú vec pre obec alebo pre kraj, aby sa dohodli, aby spolupracovali. Čiže nech to je rovnako pre obidvoch a skôr sa prikláňam k variantu, ktorý je prijatý na úrovni samosprávneho kraja.

    Čo sa týka toho dynamického prispôsobovania sa životu, áno, ja beriem, že zmeny organizačnej štruktúry a tak ďalej, že je potrebný čas to urobiť, ale je to možné aj v dnešnej situácii, ale keď bude mať predseda absolútnu moc k tomu, že úrad si napíše sám, urobí si k nemu organizačnú zmenu a tá mu umožňuje urobiť zásahy v zamestnaneckých pomeroch. A tam je hrozba tá, že veľmi ľahkým spôsobom pri zmene vedenia alebo znepáčenia sa, alebo trvania niektorého z pracovníkov na dodržiavaní zákona sa dokáže účelovou zmenou organizačného poriadku predseda alebo starosta, ak by takúto možnosť mal, takéhoto pracovníka zbaviť. Život takéto veci prináša.

    Takže dobré zákony sa robia do zlého počasia a pre zlých ľudí. Medzi dobrými ľuďmi a dobromyseľnými ľuďmi, tam by nám stačilo desať božích prikázaní, ale, bohužiaľ, v praxi to takto asi nefunguje, takže ten zákon musí myslieť aj na to, že môže byť zlomyseľný predstaviteľ, ktorý chce zákon zneužiť.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, takže teraz v rozprave vystúpili rečníci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Ďakujem. Do rozpravy sa hlásia poslanci Zmajkovičová, Kubánek, Abrhan, Laššáková, Ivančo, Podmanický. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová a pripraví sa pán poslanec Stanislav Kubánek.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja budem k tomuto zákonu, ktorý je síce mojou srdcovou záležitosťou, veľmi krátka a vystúpim s mojím veľmi krátkym pozmeňujúcim návrhom.

    V čl. I bod 23 § 16 ods. 8 vypúšťa sa druhá veta. A odôvodňujem tento môj poslanecký návrh, ide o interpelácie poslancov na predsedu. Poslanec zastupiteľstva má nárok aj na písomnú odpoveď ním prednesenú interpeláciu v prípade, ak o to požiada. Presunutie právomoci rozhodnúť o spôsobe odpovede na predsedu je neodôvodnené.

    Takže poprosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň žiadam, aby sa v spoločnej správe hlasovalo o bode 3 spoločnej správy samostatne, aby sa vyňal na samostatné hlasovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stanislav Kubánek, pripraví sa pán poslanec Pavol Abrhan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, hlavným zmyslom predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, je odstrániť chyby a omyly, ktoré sa do spomínaného zákona z rôznych dôvodov dostali a v celkovej činnosti samosprávnych krajov spôsobujú pomerne často mnoho, neraz úplne zbytočných problémov. Potvrdzuje to doterajšia prax a konkrétne skúsenosti, ktoré ukazujú, že nie všetko bolo také bezchybné a dokonalé, ako sa po prijatí tohto zákona v roku 2001 zo strany vtedajšej koalície prezentovalo.

    Toto konštatovanie jednoznačne potvrdili vyše päťročné skúsenosti z existujúceho pôsobenia vyšších územných celkov. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že niektoré ustanovenia komplikujú celkovú prácu a jej účinnosť vo vzťahu k plneniu niektorých úloh vo viacerých oblastiach zabezpečovania rozvoja územného celku. Prispievajú k tomu aj problémy spojené s pôsobením krajských úradov v rámci rôznych právomocí a niekedy aj duplicity činností.

    Osobitným problémom od začiatku platnosti zákona o pôsobnosti vyšších územných celkov je postavenie a vzťah jeho predsedu k zastupiteľstvu. Obmedzovanie právomocí predsedu od volieb v roku 2006 si svojím rozhodovaním opoziční poslanci spomaľujú celý rozhodovací proces a celkom zákonite brzdia rozvoj kraja. Poslanci opozície vo viacerých zastupiteľstvách uplatňujú svoje právomoci až príliš často z pohľadu straníckeho a presadzujú osobné záujmy. Opozícia v zastupiteľstvách predkladá aj rôzne, pre spoločnosť nepotrebné a neužitočné návrhy a navyše často prijíma uznesenia, ktoré nepodporujú reálne zámery, ciele rozvoja kraja v týchto najzložitejších oblastiach.

    Po voľbách, ktoré boli v roku 2006, sa v Prešovskom samosprávnom kraji skomplikoval systém operatívneho riadenia a realizácia prijatých koncepcií vinou niektorých poslancov, ktorí, žiaľ, sledujú jediný cieľ, kritizovať všetko a všetkých, ktorí sú zástupcami voličov zo strán terajšej vládnej koalície. Politika začala dominovať nad racionálnymi úvahami, a preto sa v zastupiteľstve prijímajú aj také uznesenia, ktoré nič konkrétne neriešia a ich obsah je často neopodstatnený. To všetko akoby zámerne a cieľavedome sťažovalo prácu predsedovi a vedúcim pracovníkom úradu samosprávneho kraja. Prekvapuje a mrzí ma zároveň, že niektorí poslanci nášho zastupiteľstva sa začali správať k predsedovi vyššieho územného celku ako k svojmu úradníkovi a ukladajú mu úlohy, ktoré nič neriešia a už vonkoncom neprispievajú k riešeniu zložitých problémov občanov. Niektorí poslanci si nevedia a nechcú uvedomiť, že predseda vyššieho územného celku nie je úradník, ale volený predstaviteľ samosprávy v kraji. Na svoje zvolenie potreboval získať mnohonásobne viac hlasov v rámci celého kraja ako poslanci vyššieho územného celku v jednotlivých volebných obvodoch. Myslím si, že vážení poslanci by mali rešpektovať postavenie predsedu v celom procese riadenia, rozhodovania a prijímania odporúčaní s cieľom, aby sa zložité problémy, ktoré priniesla uplynulá etapa, darilo úspešne riešiť spoločnými silami, kvalifikovane, s perspektívnym pohľadom, ale aj v rámci správnej hodnotovej orientácie. Mali by postupovať a pracovať na prospech koncepčného rozvoja územného celku tak, aby občania mali čo najmenej dôvodov na vyjadrovanie nespokojnosti či podávanie rôznych oprávnených sťažností na prácu vyššieho územného celku.

    Veľmi varovným negatívnym príkladom neraz nezákonného rozhodovania a nerešpektovania celospoločenských záujmov s uprednostňovaním osobných cieľov bol v predchádzajúcom volebnom období Nitriansky samosprávny kraj. Doslova boj proti predsedovi vyššieho územného celku dosiahol veľké, neúnosné a pre všetkých škodlivé rozmery. To určite neprinieslo pozitívny pohľad občanov na pôsobenie samosprávnych krajov. Je zarmucujúce, že poslanci v niektorých zastupiteľstvách sa nepoučili a postupujú podobným spôsobom aj dnes, teda v súčasnosti.

    Predložený návrh zákona po schválení odstráni niektoré existujúce a zbytočné nezrovnalosti aj vo vzťahoch zastupiteľstva k predsedovi. Prospeje to obidvom stranám, ktoré by nemali neustále súperiť, ale spoločne konať na prospech občanov. Všetci by sme si mali uvedomiť, že zodpovednosť každého predsedu vyššieho územného celku je pomerne veľká a závažná. Veď okrem iného zodpovedá za kvalitu, úroveň a účinnosť všetkej práce vedúcich pracovníkov a funkcionárov. Zodpovedá aj za zákonnosť prijatých uznesení zastupiteľstvom a, samozrejme, aj za realizáciu stanovených úloh. Obmedzovanie právomocí zo strany poslancov mu neraz nedovoľuje konať pohotovo, dôsledne a načas plniť povinnosti.

    Terajší stav nie je dobrý. Je v našom spoločnom záujme urobiť všetko pre zvýšenie kvalitného pôsobenia samosprávnych krajov, ktoré viacerí politici dnes kritizujú a dokonca sa ozývajú hlasy o zrušení samosprávnych krajov. Ich opodstatnenosť a potrebnosť môžeme obhájiť len kompetentným rozhodovaním a dôslednou každodennou prácou všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na plnení stanovených cieľov a zámerov. Takto zabezpečíme ešte lepší vzťah k oprávneným požiadavkám občanov. Usilujeme sa vo vzájomnom porozumení aj na dnešnom rokovaní prispieť prostredníctvom prijatého zákona k zlepšeniu pomerov v samospráve vyšších územných celkov.

    Predložený návrh zákona vytvára na to všetky predpoklady, a preto s úplnou samozrejmosťou tento zákon podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Slafkovský, Ivančo, Markovič, Kuruc, Bauer, Berényi, Kužma, Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, keď ste povedali, že predseda je zvolený s oveľa väčším počtom hlasom ako poslanci, alebo ako poslanec, ako jeden poslanec áno, ale ste zabudli, že poslanci sú spolu v spoločnom zastupiteľstve. Zákon pozná len dva orgány samosprávneho kraja: jedným orgánom je zastupiteľstvo, druhým orgánom je predseda. Ony sú navzájom rovnaké. Jeden druhému úlohy nemôžu ukladať, jeden druhého by nemali ani z povinností vyviniť a obidvaja spoločne a nerozdielne zodpovedajú za vývoj v samosprávnom kraji. A toto je už hra a systém demokracie.

    Veď využiť to, že dnes máme väčšinu v parlamente na to, aby sme zrušili princíp demokracie, ktorým je napríklad to, čo máme v zákone, že je tam väčšinovým spôsobom volený predseda a poslanci, veď tí poslanci dohromady majú päťnásobne väčší počet hlasov, ako mal predseda. Veď zhruba 100 000 voličských hlasov je potrebných na to, aby bolo zvolené jedno zastupiteľstvo. A pri väčšinovom systéme aj s 12-, 13-tisíc hlasmi sa stali župani, teda predsedovia predsedami. Neporovnateľne menší mandát ako fyzická osoba majú voči ostatným. To je princíp demokracie. Pri dvoch orgánoch volených väčšinovým systémom sa stane občas, že existuje kohabitácia, to znamená spolužitie dvoch rovnako silných, demokraticky zvolených orgánov, ktoré musia nájsť spolu cestu, ako budú fungovať. Ale to neznamená, že pri najbližšej možnej príležitosti tento princíp zrušíme tým, že pokrútime zásady väčšinového volebného systému pre samosprávne kraje a prispôsobíme si zákon na svoj obraz tak, aby to vyhovovalo malej skupine ľudí.

  • Ďalším prihláseným vo faktickej poznámke na vystúpenie predrečníka je pán kolega Ivančo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Dovolím si krátku reakciu, vážený pán poslanec, na vaše slová, a to v časti súvisiacej s duplicitnými právomocami, ktoré boli doteraz na krajských úradoch a na samosprávnych krajoch. Problém je ale v tom, že predložený návrh už vôbec nie, ale ani žiaden doterajší návrh zo strany vládnych úradníkov, čo sa týka zrušenia krajských úradov, tento problém vôbec, ale vôbec nerieši. Prakticky sa len presunula časť kompetencií súvisiaca so zápisnicami z volieb na samosprávne kraje a všetky ďalšie kompetencie, ktoré doteraz boli na krajských úradoch, pôjdu buď na obvodný úrad v sídle kraja, alebo tieto kompetencie pôjdu na samotné obvodné úrady mimo sídla kraja. V tejto súvislosti potom nerozumiem vášmu stanovisku k tomu, že tie duplicitné kompetencie boli, pretože podľa môjho skromného názoru tieto kompetencie aj naďalej budú duplicitné, len medzi inými štátnymi orgánmi a samosprávnym krajom. Ďakujem pekne.

  • Ďalším do faktickej poznámky prihlásený je pán poslanec Markovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V podstate to, čo som chcel ja vo svojej reakcii podať, podal pán poslanec Slafkovský. Pán poslanec Kubánek, tá matematika trochu nevychádza, že jeden poslanec má menej hlasov potrebných na zvolenie ako predseda VÚC, ale celé zastupiteľstvo spolu má niekoľkonásobne viac hlasov, a teraz sa rozprávame o zastupiteľstve a o predsedovi. Takže tá vaša matematická rovnica trochu kríva. To som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi pán poslanec Kuruc.

  • Pán poslanec Kubánek, ja by som takisto chcel zareagovať na to, ako ste spomínali, že predseda je nadriadený poslancom a podobne. Predseda aj zastupiteľstvo sú dva samosprávne orgány, ktoré sú medzi sebou rovnocenné, ani jeden, ani druhý nie sú si navzájom nadriadené. Je to stanovené v ústave. Je to deľba moci, ktorá pochádza od demokratického zriadenia štátu.

    Hovorili ste o chybách a omyloch, ktoré sa stali v minulosti od roku 2001, ako je v platnosti zákon o samosprávnych krajoch. Ja nejaké výrazné chyby ani omyly nepoznám, pretože však ten zákon je v podstate podobný so zákonom č. 369, ktorý je tu už v platnosti 14 rokov a ten sa tiež nejako vehementne moc nemenil.

    Stále ste spomínali, čo sa stalo, ja neviem, v Prešove alebo v Nitre. A nemusíme ísť do histórie ani tak ďaleko, môžeme si prečítať dnešnú tlač a vieme, čo sa stalo v Banskej Bystrici teraz, minulý týždeň. Keď si myslíte, že takto potom tí župani budú ešte väčšie právomoci mať a budú môcť viacej rozhodovať bez poslanca ako v Banskej Bystrici vznikom správcovskej spoločnosti, ktorá bude rozhodovať o nehnuteľnom majetku Banskobystrického kraja a týmto dáte ešte väčšie právomoci županom, tak keď si myslíte, že takto to má fungovať, tak nech sa páči.

  • Ďalej je prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kubánek, z vášho vystúpenia mi tu zavanul dych komunistického prejavu. Pekné frázy, klišé, ale spoločnosť je dneska omnoho ďalej. Hovorili ste o chybách a omyloch za posledných päť rokov. Súčasná novela, návrh, všetci vieme, že je účelová, že vlastne posúva právomoci na stranu predsedu z tej krehkej rovnováhy, ktorá tam musí byť medzi zastupiteľstvom a predsedom. Väčšina týchto návrhov vlastne posúva právomoci na stranu predsedu, či už ide o sistačné právo, alebo vykonávanie zmien v rozpočte, alebo zvolanie mimoriadneho zastupiteľstva. A to je to, čo kritizujeme, že to je nebezpečné. A nedá sa vôbec hovoriť, žeby v mestách, obciach za posledných 17 rokov analýza ukázala, že je potrebné takéto zmeny urobiť, ani za posledných 5 rokov na úrovni vyššieho územného celku.

    Hovorili ste, že poslanci ukladajú úlohy chudákovi predsedovi samosprávneho kraja, a chcem povedať, že neviete zrejme, že poslanci zastupiteľstva nemôžu ukladať predsedovi, môžu odporúčať, môžu ho požiadať o niečo, rozhodujú zo zákona o tom, čo im zákon dovoľuje, ale nemôžu ukladať županovi vykonať niečo to a to. Naopak, tá rovnováha, ktorá tam je medzi rozdelením kompetencií medzi tieto dva orgány územnej samosprávy, má svoj zmysel, má svoj význam a 17 rokov fungovania miestnej samosprávy to aj ukázalo.

  • S faktickou poznámkou sa ďalej prihlásil pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. De facto už pán Bauer povedal to, čo som chcel aj ja. Vyzerá to tak, že, pán poslanec, nepoznáte úplne podrobne zákon o regionálnych samosprávach, lebo je to tak, ako pán poslanec Bauer povedal, že poslanci nemôžu ukladať úlohy, môžu len odporúčacím charakterom naformulovať uznesenia. Takže tento argument nie je vôbec namieste, žeby sme spochybnili existenciu súčasného zákona, resp. paragrafov v súčasnom zákone, že ide to nad rámec možností miestnych poslancov, keďže nedostali toľko hlasov ako predseda samosprávneho kraja. Veď aj odporúčacím charakterom, ak naformulujú uznesenie, tak potrebujú nadpolovičnú väčšinu. Ak spočítame, že tí poslanci koľko hlasov dostali, ktorí hlasovali za toto odporúčanie, možnože je to viac, ako predseda dostal v samotnom kraji. Takže je to hra skôr s hlasmi, že kto dostal viac. Ale celá téma je trošku o inom, že koľko kompetencií dáme regionálnym poslancom a koľko kompetencií dáme predsedom samosprávnych krajov a filozofia práve zo strany opozície je taká, že máme zvážiť poslancov regionálnej samosprávy a nemáme uprednostňovať predsedov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegovia ma upozorňujú, že mám byť opatrný, lebo dnes sa začal asi najzaujímavejší deň v našom parlamente – hon na čarodejnice, keď sa udialo niečo, čo v Európe nemá obdobu, bude prenasledovaný poslanec za výroky povedané v parlamente. Takže skutočne asi by som v takýto slávny deň mal byť opatrnejší, keď sa už chceme, tento parlament, tak presláviť v rámci demokratickej Európy.

    Ale, pán kolega, ja vám rozumiem, prečo to hovoríte a prečo takto vystupujete. Vy ste riaditeľ úradu Samosprávneho kraja v Prešove, čiže priamy podriadený pána predsedu. A čím si u svojho šéfa môžete lepšie šplhnúť ako to, keď mu donesiete väčšie právomoci, a čím si môžete viac šplhnúť, než keď ho takto vychválite? Proste poslanci podľa vás prijímajú uznesenia, ktoré nič neriešia, zato predseda má len samé výborné riešenia. Proste v Prešovskom samosprávnom kraji je jeden génius a 62 diletantov, ktorí brzdia jeho rozvoj. Tak sa dalo tomu rozumieť, ako ste to povedali. Ja viem, že vám by najviac vyhovovalo, keby žiadni poslanci neboli, keby o všetkom rozhodoval len predseda a úrad, na ktorého ste čele. Ale toto už 17 rokov v tomto štáte neplatí, pán kolega.

  • Ďalším s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Niektoré veci skonštatoval pán poslanec Kužma pred chvíľou, ale ja nadviažem na vystúpenie, ktoré odznelo. Skoro celé vystúpenie znelo v zmysle, že zmyslom novely je odstrániť chyby a omyly, ktoré sú v zákone, že poslanci presadzujú osobné záujmy, že zlé operatívne riadenie je vinou niektorých poslancov a že sa skomplikoval systém operatívneho riadenia, že zámerne a cieľavedome sťažujú prácu predsedovi, že poslanci by mali rešpektovať a tak ďalej atď.

    No bolo to neuveriteľné ako konštatovanie, keď berieme, že zákon poslancov aj predsedu stavia na rovnocennú úroveň. Zo zákona by mali byť rovnocenní a spočítavanie, že koľko kto získal hlasov, na to sa dá pozerať aj inak, ako tu už pred krátkou chvíľou odznelo. Ale myslím si, že keď má byť niečo transparentné a jasné, tak je to asi vtedy, keď sa rozhodne verejne na zastupiteľstve a rozhodne sa, tak ako tu v tejto Národnej rade, hlasovaním. Poslanci nie sú na to, aby boli poslušnými žiakmi, a nie sú na to, aby počúvali na slovo predsedu samosprávneho kraja alebo iného šéfa štatutára. Poslanci sú na to, aby rozhodovali. A poslanci rozhodujú svojím hlasovaním. Štatutár hlas nemá. Štatutár má riadiť úrad a štatutár má riadiť zastupiteľstvá. Na základe toho sa potom prijmú relevantné rozhodnutia v zastupiteľstvách.

    A keď hovoríme o tom, že čo bránime? No môžeme povedať, že či 1,3 mld. úverové zaťaženie bolo to najrozumnejšie na cesty, keď máme perspektívu v rokoch 2007 až 2013 získať napr. zdroje zo štrukturálnych fondov? A mohlo by sa hovoriť aj ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky zrejme pán poslanec Kubánek. Nech sa páči.

  • Vážený pán kolega, mrzí má, že ostré a kritické slová z opozičných radov majú počas našich rokovaní pevné miesto. My chceme chyby a nedostatky odstraňovať. Je to naša povinnosť, ktoré spáchali dve predchádzajúce vlády. Keď tieto vlády predchádzajúce nespáchali nedostatky, prečo ste robili novely zákonov noviel, ktoré sa stali vaším pravidlom? Chcem vám pripomenúť, že v roku 2002 pred voľbami tiež ste prijali zákony a po voľbách ste tieto zákony znovu zrušili. Ďakujem.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona, ale i k návrhom zo spoločnej správy, ktorými vládna koalícia zasahuje do delenia moci na úrovni vyšších územných celkov podľa môjho názoru neúmerným posilňovaním kompetencií predsedov na úkor zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Akoby poslanci ani neboli volení zástupcovia občanov. Z predsedov vyšších územných celkov týmito návrhmi vytvárate neobmedzených pánov samosprávnych krajov, a to hneď v štyroch citlivých oblastiach. Som rád, že si to zjavne uvedomuje aj pán minister vnútra, a preto sa vyhýba stoličke navrhovateľa, ale sedí na svojej stoličke podpredsedu vlády a nesedí na svojej stoličke predkladateľa návrhu zákona.

    K tým štyrom oblastiam:

    Tou prvou je určovanie kompetencií. Keď túto právomoc odoberáte zastupiteľstvu na návrh predsedu a presúvate ju len na predsedu samosprávneho kraja podľa vlastného uváženia. Predseda takto bude pri pracovných konfliktoch svojvoľne určovať, prideľovať aj odoberať kompetencie podpredsedom podľa toho, ako jednotliví podpredsedovia budú akceptovať názory predsedu kraja. Alebo i podľa toho, ako budú podpredsedovia či celé poslanecké kluby, ktorých daný podpredseda je členom, hlasovať za návrhy, ktoré bude predkladať predseda na schvaľovanie.

    Druhou oblasťou posilňovania kompetencií predsedov je zmena počtu poslancov potrebných na prelomenie pozastaveného uznesenia predsedom kraja, a to z nadpolovičnej väčšiny na trojpätinovú. Je známe, že v jednotlivých krajoch sú už vytvorené koalície, ktoré sa snažia presadzovať volebné programy, na základe ktorých boli poslanci zvolení do zastupiteľstiev. Nuž a týmto návrhom hlavne v Žilinskom kraji, kde koalícia má nadpolovičnú väčšinu, ale nie trojpätinovú, týmto návrhom sa jediným mocipánom stane predseda kraja. Keďže bez jeho súhlasu, teda bez súhlasu strany SMER, nebude možné v Žilinskom kraji schváliť žiadny návrh. Keď nerozhodli občania vo voľbách o dostatočnej sile strany, nuž vládna koalícia jej pomôže účelovou novelou zákona. Takéto rozhodovanie preto nepokladám za správne.

    Treťou oblasťou, v ktorej posilňujete právomoci predsedu na úkor zastupiteľstva, je možnosť operatívneho rozhodovania pri zmene rozpočtu kraja. Len na základe kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, v ktorých bolo dokumentované porušenie zákona alebo porušovanie zákona zo strany predsedov, keďže bez súhlasu zastupiteľstiev upravovali rozpočty, upravujete zákon tak, aby to mohli robiť ďalej, avšak už v súlade so zákonom. Ak budeme takto postupovať ďalej v rámci šetrenia finančných prostriedkov, o chvíľu poslancov vyšších územných celkov ani nebudeme potrebovať, všetko obslúžia a vybavia všemocní predsedovia vyšších územných celkov.

    Nuž a štvrtá oblasť, v ktorej upravujete pôsobnosť predsedu, sa nachádza v spoločnej správe, a to v bodoch 2 až 4, ktorými poslanci vládnej koalície opätovne odoberajú poslancom právo určovať organizačnú štruktúru a počty pracovníkov úradov samosprávneho kraja. A prenechávate túto kompetenciu vo výlučnej a svojvoľnej právomoci predsedu.

    Tento návrh dopĺňa predchádzajúce tri, ktoré som spomenul, a dokresľuje vaše predstavy o spravovaní vecí verejných. Preto predkladám procedurálny návrh na vyňatie na osobitné hlasovanie uvedených bodov 2 až 4 zo spoločnej správy.

    Uvedené štyri zásadné zmeny ustanovujú predsedu ako nekontrolovateľného a neobmedzeného pána kraja. Narúšajú deľbu moci a kompetencií medzi predsedom a zastupiteľstvom, centralizujú neúmerne moc v rukách jedného jediného človeka, ktorý môže svojvoľne meniť kompetencie podpredsedov, čím z nich robí len štatistov alebo prisluhovačov, alebo podpredsedov bez akýchkoľvek kompetencií a vplyvu. Zároveň posilňujete predsedove kompetencie v oblasti financií, keď umožňujete predsedovi operatívne meniť rozpočet kraja. A v neposlednom rade v personálnej oblasti, kde môže svojvoľne tvoriť nielen organizačnú štruktúru, ale aj počty zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií.

    Vážení páni poslanci, schválením týchto návrhov nielen narušíte rovnováhu deľby kompetencií na úrovni krajov, ale zvýšite aj korupčné prostredie, keďže mnohé rozhodnutia dávate bezdôvodne do rúk jedného jediného človeka. Je pritom čarovné, ako poslanci vládnej koalície pri predkladaní niektorých návrhov zákona argumentujú zosúladením a zjednotením právnej reglementácie tých istých situácií, keď im to vyhovuje. A dnes v mnohých oblastiach zavádzajú úplne iné a netradičné formy kompetencií.

    Záverom si neodpustím ešte jednu poznámku. V bode 6 rozširujete oblasť pôsobnosti samosprávneho kraja aj na oblasť športu, čo je úplne v poriadku. Keď sme obdobný návrh predkladali v zákone o športe, pán poslanec Kubánek, ktorý vystupoval predo mnou, tento návrh komentoval takto, citujem: „V dôvodovej správe sa konštatuje, že prijatie zákona a jeho aplikácia nebude mať dopad na štátny rozpočet.“ Naozaj to tak bude? Samosprávny kraj má vytvárať podmienky na rozvoj športu v celom kraji a najmä športu pre všetkých. Vytvorenie podmienok, ktoré sú v terajšom období minimálne. Nedostatok ihrísk a športovísk všeobecne si nevyžiada žiadne finančné nároky? Pýtal sa vtedy pán poslanec.

    Nuž, pán poslanec, aj v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že si nevyžaduje zvýšené nároky. Teraz ste však aj vo svojom vystúpení tieto názory a otázky netlmočili. Možno preto, že tento návrh na rozdiel od návrhu zákona o športe je zákonom vládnym. Z uvedeného je zrejmé, že pre vás nie je podstatné, ako sa uvedená problematika rieši, ale to, kto ten návrh predkladá. Aj na základe tohto príkladu je zrejmé, že vládna koalícia sa rozhodla uvedený návrh schváliť, čo mi je ľúto.

    Môžem však len varovať pred týmto krokom, ktorý prehlbovaniu samosprávnej demokracie nepomôže. Ja takýto návrh nepodporím. Rozhodnutie je však vo vašich rukách – „eto vaše delo“.

  • Faktické poznámky na vaše vystúpenie: pán poslanec Slafkovský, Tóthová, Podmanický. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti doplním môjho kolegu s tým, že všetci poznáme, čo to je K 8 – Klub primátorov krajských miest. Ale zatiaľ nevieme všetci, čo to je A 8. Ale A 8 si objednala tento zákon a ministerstvo vnútra to len predkladá. A 8, to sú všetci tí, ktorí si v rozpočte rezervovali peniaze na novú A 8. Tak akosi to rezervoval aj náš pán župan do predkladanej novely rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som chcela predrečníkovi uviesť, že samospráva môže na poli športu urobiť za malé peniaze aj veľa. Pozrime sa, ako sú využité školské dvory. Pozrime sa, ako sú využité školské telocvične. Pozrime sa, ako organizujú život mládeže, resp. neorganizuje sa život mládeže. Veď predtým organizovať rôzny beh detí a určité preteky v skoku do diaľky a pod. To chce aktivitu, to chce dobrú vôľu. To chce, aby samospráva prejavila svoju silu na tomto poli. Nie vždy je to otázka peňazí. Otázka peňazí bol návrh vášho zákona o športe, kde išlo prevažne o peniaze pre vrcholový šport a aj to bez náležitého kontrolného systému. Pričom boli tu názory, že ide o transparentný a podobný zákon. Nebudem tu zdôvodňovať, ale jasne som vám vtedy v diskusii uviedla, kde vôbec boli zmätočné ustanovenia a kde ste vôbec kontrolu financií nemali zakotvenú. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Abrhan, vy ste si buď vládny návrh tohto zákona poriadne neprečítali, alebo vedome klamete. Uvediem aspoň jeden argument. Nebudem rozprávať všeobecné veci, ale uvediem konkrétny argument, kde jednoznačne preukážem, že buď klamete, alebo ste si ten návrh dobre neprečítali.

    Spomenuli ste počas svojho vystúpenia, že tento návrh zákona dáva predsedovi právomoc robiť zmeny v rozpočte samosprávneho kraja v podstate neobmedzene. Vládny návrh zákona ale znie, že predseda môže vykonávať zmeny rozpočtu len v rozsahu určenom zastupiteľstvom. Ešte raz, len v rozsahu určenom zastupiteľstvom. Tak o akej diktatúre tu rozprávate, keď konkrétne na tomto príklade môžeme jasne vidieť, že sa vyžaduje vždy súčinnosť predsedu a zastupiteľstva. Nie je to absolútna nevyváženosť. Naopak, je to vyváženosť. Ale toto ste vo svojom vystúpení nepovedali. A mohol by som uviesť aj ďalšie veci, ktoré potom spomeniem v rozprave, kde evidentne zavádzate. A ja toto neviem pochopiť od predstaviteľov KDH, že v tomto nemajú profesionálnu česť. To mi je veľmi ľúto.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie na faktické poznámky. Pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Pani poslankyňa Tóthová, keď som hovoril o športe, hovoril som o vystúpení pána poslanca Kubánka, ktorý sa vyjadroval k návrhu zákona o športe, a len k tomu, že sme aj v tom návrhu zákona rozširovali kompetenciu samosprávneho kraja o šport. A vtedy pán poslanec vytýkal nám ako predkladateľom, že sme v dôvodovej správe nezdôvodnili a nezabezpečili dostatok finančných prostriedkov na rozvoj športu. Dnes v tomto návrhu takisto nič iné nie je, len sa rozširuje kompetencia samosprávneho kraja o šport. Takisto je v dôvodovej správe uvedené, že to nebude vyžadovať ďalšie finančné prostriedky, a pán poslanec dnes už má iný názor a je ochotný takýto návrh schváliť.

    Od vás som čakal skôr, že sa vyjadríte k zosúlaďovaniu jednotlivých návrhov, či už 369-ky alebo zákona o samospráve vyšších územných celkov, lebo v tomto ste predkladali návrh zákona o hlavnom meste Bratislava, kde ste argumentovali práve potrebou zosúlaďovania. Dnes zavádzate nové alebo vládny návrh zákona zavádza nové mechanizmy, ktoré vy podporujete.

    Čo sa týka pána poslanca Podmanického, som rád, že spomenul práve ten termín súčinnosť. Ja si myslím, že práve vládny návrh zákona znižuje súčinnosť predsedu a zastupiteľstva. Dajme tomu pri organizačnej štruktúre, kde absolútne túto súčinnosť vynecháva, a to sú aj personálne návrhy, aj krytie finančných prostriedkov na vykrytie týchto personálnych návrhov. Čiže v tomto si myslím, že táto súčinnosť je podstatne nižšia ako doteraz platná.

  • Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja k predloženej tlači 269 podávam taký stručný pozmeňujúci návrh. Všetci ho máte rozdaný v laviciach a navrhujem, aby v čl. II veta v § 11 ods. 4 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová „v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta“.

    A tento bod sa označuje ako bod 1a a vkladá sa ďalší bod 2 v znení: 2. V § 24 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „(4) Mestské zastupiteľstvo na návrh primátora zvolí najviac dvoch zástupcov primátora a na návrh primátora ustanoví rozdelenie úloh, okruh úkonov a činností, ktoré zástupcovia primátorov sú oprávnení vykonávať.“

    Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu: Obdobne ako v prípade samosprávnych územných celkov, tak ako je uvedené v § 11 ods. 2 písm. j) zákona o samosprávnych krajov, bod 14 vládneho návrhu zmeny zákona vzhľadom na značný rozsah kompetencií, ktoré mesto vykonáva takmer vo všetkých relevantných oblastiach spoločenského života, je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo na návrh primátora zvolilo viacerých zástupcov primátora. Toto riešenie umožní racionálne rozdelenie riadiacich právomocí medzi najvyššími predstaviteľmi miest.

    Ďakujem pekne a prosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Kubovič, Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kubovič.

  • Vážená pani poslankyňa Laššáková, ja mám na vás len jednu jedinú otázku. Na minulej schôdzi sme tu prerokovali zákon o hlavnom meste Bratislave, keď som predkladal presne to, čo vy predkladáte teraz do 369-ky, tak ste mi hovorili, že nie je to zjednotené s ostatnými zákonmi, a preto to podporiť nemôžete. Ja vám tu verejne môžem povedať v tejto chvíli aj s tými predkladateľmi, aj pani poslankyňou Tóthovou, ktorá vtedy ten zákon predkladala a nebola prístupná tejto zmene, a dôvodili ste mi presne týmto, tak veľmi rád by som vašu odpoveď teraz počul, čo mi poviete teraz, keď sama takýto návrh predkladáte.

    Ja vám na to odpoviem veľmi jednoducho. Vy jednoducho robíte účelové zmeny, tak ako ste to v Bratislave kvôli jednému, nazvem to neschopnému starostovi začali robiť účelové zmeny, ako teraz kvôli možno jednému neschopnému županovi, budúcemu teda županovi, lebo teraz sa to volá predseda samosprávneho kraja, nám vnucujete opäť zmeny, ktoré majú meniť pozície, ktoré sú štandardné a ktoré jednoducho fungovali.

    Toto je váš štýl, váš štýl politiky. No nehnevajte sa, keď budete kandidovať vždy v týchto samosprávnych voľbách takých neschopných ľudí, tak to budete tu vždy po voľbách meniť zákony? Veď sa môžete hanbiť za takýto prístup!

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážená pani kolegyňa, to, čo navrhujete, má svojím spôsobom určité ratio. Ale prečo nemáme rovnaký meter na mestá ako samosprávy a na samosprávne kraje? Keď obmedzujeme počtom, koľko môže byť teda tých zástupcov primátora, a kompetencie zástupcu primátora musí schvaľovať zastupiteľstvo. V základom zákone, keď hovoríme o samosprávnom kraji, môže ich byť koľkokoľvek a kompetencie schvaľuje predseda zástupcovi.

    To znamená, predstavme si, mám troch alebo štyroch zástupcov, z toho traja prestanú počúvať, zoberiem im kompetencie, v rozpočte nájdeme peniaze na to, aby sme ich platili, budú mať krásnu, ako Francúzi tomu hovoria, la plakár doré – pozlátená vstavaná skriňa, tam sa odkladajú nepotrební. Peniaze má, ale nič nemôže robiť. Vyberie si ďalších dvoch-troch zástupcov, ktorým dá kompetencie, a spolu s nimi bude mať, teda s týmito zástupcami, ktorých budú podporovať ďalší dvaja-traja poslanci, znova získa väčšinu v zastupiteľstve predseda a bude to zastupiteľstvo a celý kraj naďalej ovládať.

    Prečo nedávame taký istý návrh aj na úroveň samosprávy? Ja som za to, aby to bolo rovnako. Subsidiarita pri správe vecí verejných, jedni majú na starosti stredné školy, druhí majú základné školy. Jedni majú domovy dôchodcov, druhí majú opatrovateľskú starostlivosť. Ale zachovajme princíp rovnaký vo vzťahu medzi jednotlivými inštitúciami a orgánmi toho subjektu.

    Ja s vami súhlasím v tej časti, v ktorej to doplňujete do 369-ky. Ale prečo to nedávame potom aj v základnom zákone?

    Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kubovič, no ja vám len chcem povedať, že váš schopný kandidát na starostu voľby prehral a náš neschopný voľby vyhral. Tak zrejme asi občania rozhodli, koho chcú mať za starostu. To je po prvé.

    Po druhé, som rada, pán poslanec Slafkovský, že tento návrh podporujete. A k tomu, prečo je to akože identicky návrh, čo ste dali vy, pán poslanec, pri schvaľovaní zákona o hlavnom meste Bratislave, myslím si, že tam nebolo povedané, koľkých zástupcov primátora je možné, môže si primátor teda navrhnúť a zastupiteľstvo ho schváliť.

    Takže po tomto upresnení, myslím si, že predložený môj pozmeňujúci návrh má širšiu podporu nielen teda ako poslancov koalície, aj opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som svojou troškou prispel do prebiehajúcej diskusie k zákonu o samosprávnych krajoch. Dôvodom môjho vystúpenia sú zmeny v zákone, ktoré prešli hlavne na rokovaní výboru pre verejnú správu. Návrhy, ktoré výrazne siahajú na kompetencie zastupiteľstva kraja, ale aj siahajú na fungujúci systém delenia kompetencií pre podpredsedu kraja.

    Účelové zmeny v zákone č. 302/2001 a pozmeňujúce návrhy vo výbore tak výrazne vstupujú do rozbehnutého volebného obdobia samospráv a zasahujú do práce všetkých volených orgánov samosprávnych krajov. Čo je však v návrhu pre mňa kľúčové, ale veľmi nebezpečné, sú hlavne zmeny prijaté vo výbore, ktoré posilňujú kompetencie predsedu. Výborom schválené zmeny však podľa mňa idú aj priamo nad rámec predloženej vládnej novely.

    Pýtam sa, prečo taký silný zásah do regionálnej samosprávy, do vnútorných kompetenčných pravidiel? Prečo zrazu treba na opätovné schválenie uznesenia, ktoré nepodpíše predseda, trojpätinovú väčšinu, nie nadpolovičnú, po 5 rokoch? Prečo taký razantný zásah do demokratických pravidiel na regiónoch, ako je určovanie organizačnej štruktúry úradov samosprávnych krajov pri, samozrejme, doterajšej personálnej právomoci predsedu kraja? Komu to prispeje, tieto zmeny? Ale aj zmeny, ktoré je cítiť zo zákona a ktoré pravdepodobne prídu v blízkej budúcnosti, týkajúce sa hlavných kontrolórov. Komu pomôže to, že mimoriadne zastupiteľstvá sa nebudú zvolávať do 7, ale do 30 dní?

    Dnešné vydanie denníka Pravda, myslím, že to bola Pravda, prináša správu o znepokojení regionálnych poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana a Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana v regionálnom parlamente v Banskej Bystrici. Znepokojenie vychádza už pri terajšom stave zákona a znepokojenie vychádza od poslancov jednej z vládnych strán a poslancov strán opozície, ktoré sú na regionálnom parlamente v opozičnom postavení. Opakujem a zdôrazňujem, už pri terajšom kompetenčnom stave. Čo bude potom, ak prejdú také silné kompetencie pre predsedu kraja?

    Nemôžeme nazývať inak ako pravým menom to, že návrh zmien v zákone o samosprávnych krajoch je znižovaním miery demokracie. Ide o potláčanie postavenia volených zástupcov a silné oklieštenie právomocí volených poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja. Toto sa stáva štandardným obrazom vládnej moci.

    Zásahy do § 11 a snaha vytvoriť na regionálnych postoch predsedov novodobých neobmedzených pánov, ako niektorí kolegovia povedali, gubernátorov, je pre nás neprijateľné, kolegyne a kolegovia, pretože také návrhy prichádzajú od poslancov. Ako môžete, poslanci, predkladať návrhy, ktoré oklieštia právomoci vašich kolegov poslancov na regionálnej samospráve? Ľavicový centrizmus presadzuje sústredenie moci v jedných rukách. Vadia vám poslanci. Akú objednávku plníte? Veď ak nechcete, predsedovia, poslancov, zrušte potom na regionálnej úrovni poslancov vôbec. A aké bude postavenie, kolegyne a kolegovia, vás poslancov vládnej koalície, ak váš predseda bude obklopený regionálnymi bosmi a nebude vás vôbec potrebovať?

    Zmeny robia z poslancov pritakávačov a kompetenčných bedárov. Ale do takéhoto postavenia to vediete len preto, lebo teraz máte moc. Čo budete robiť so zákonom, ak moc na regiónoch, ak predsedov na regiónoch mať nebudete? Opäť budete meniť zákon? Prečo vám prekáža demokratické a iste náročné spravovanie regiónu na základe dohôd medzi zastupiteľstvom a predsedom? Prečo vytláčate z regiónov čaro politických dohôd a čaro politickej diskusie.

    V zmysle známeho „každému niečo“ pokračuje vláda predsedu Fica v snahe o totálne ovládnutie politickej moci cez jednotlivcov. A v tom je kľúčové nebezpečenstvo. Cez jednotlivcov, nie kolektívne rozhodovanie.

    Dovolím si povedať, že končí sa krátka história demokratických regionálnych samospráv založená na dvoch nezávislých samosprávnych orgánoch – predsedovi a zastupiteľstve.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že uvedené návrhy rozsiahlo zasahujú do rozbehnutého volebného obdobia, je potrebné aspoň ochrániť prebiehajúce volebné obdobie. Preto si dovolím podať pozmeňujúci návrh k danému zákonu, ktorý znie, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajov) v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, sa mení čl. III. Nové znenie je: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2010.“

    Navrhovaná zmena posunie termín účinnosti na začiatok ďalšieho volebného obdobia regionálnych samospráv. Týmto návrhom nedôjde k zmene pravidiel počas prebiehajúceho volebného obdobia. Práca volených orgánov je v tomto čase rozbehnutá podľa pôvodného znenia a navrhovaná účinnosť zmien by spôsobila chaos v činnosti samospráv. Súčasne chcem požiadať pána spravodajcu, aby sme pri hlasovaní o bodoch spoločnej správy pri bodoch 2 až 3 hlasovali osobitne.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako posledný vystúpi pán poslanec Podmanický.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najskôr by som chcel povedať na margo tých matematických výpočtov, ktoré sa tu udiali, keď niektorí kolegovia poslanci napočítali, že poslanci v samosprávnom kraji dostali pomaly státisíce hlasov alebo niekoľkonásobok hlasov v porovnaní s počtom hlasov, ktoré dostal predseda.

    Treba si uvedomiť, že ak jeden človek môže dať jeden hlas predsedovi, ale môže dať povedzme v tom obvode desať hlasov desiatim poslancom, no tak, samozrejme, ten počet hlasov pri poslancoch aritmeticky narastá. Ale ide stále o prejav vôle jedného človeka, voličov. Čiže keby sa to spočítalo, absolútne tieto vaše argumenty nesedia.

    A ďalší úplne protiargument, ktorý vám teraz uvediem. Veď o čom hovoríte, keď poslanci kandidujú vo volebných obvodoch, ktorých je povedzme v kraji, ja neviem, desať, tak poslanec získava hlasy len v jednom volebnom obvode. Predseda samosprávneho kraja alebo kandidát získava hlasy vo všetkých volebných obvodoch v celom kraji. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak ale hovorili ste presný opak.

  • Reakcia z pléna.

  • Hovorili ste presný opak. Takže nevyzerá to tak, že ste tomu rozumeli. Hádam môžem z tohto miesta, vy ako predstaviteľ Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie hádam rešpektujete, že z tohto miesta môžem rozprávať. Ďakujem veľmi pekne. Len na vysvetlenie, pán Kubovič, som chcel tieto matematické výpočty vaše dať na správnu mieru.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Páni kolegovia, počúvajme sa navzájom. Keď ste vystupovali, boli ste vypočutí.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V celej diskusii v tomto pléne zaznievali naozaj pseudoargumenty, ktoré sa snažili navodiť situáciu, ako keby nastávala v samosprávnych krajoch a vôbec v regionálnej samospráve nejaká zásadná deľba moci, ktorá úplne obmedzuje poslancov v samosprávnych krajoch. Samozrejme, nie je to vôbec pravda. Ja môžem rad za radom uvádzať argumenty, že pri každej aj navrhovanej zmene tohto vládneho návrhu zostáva v platnosti súčinnosť medzi poslancami a predsedom samosprávneho kraja. Jednoducho dôležité rozhodnutia, ktoré samosprávny kraj bude prijímať, si vyžadujú spoluprácu a dohodu, konsenzus týchto dvoch naozaj obligatórnych a hlavných rovnocenných orgánov samosprávneho kraja.

    Ak sa dostaneme k otázke podpredsedov, myslím si, že samotný fakt podpredsedov, že teda zákon zavádza možnosť, aby bolo viac podpredsedov v samosprávnom kraji, nikto z vás nespochybnil, spochybnili ste kompetencie. Ale, prosím vás pekne, koho zastupuje podpredseda? Zastupuje zastupiteľstvo alebo zatupuje predsedu? Je podľa mňa absolútne pochopiteľné, že na podpredsedov prenáša svoje kompetencie, ktoré má zo zákona, prenáša kompetencie predseda, nie zastupiteľstvo. Je to absolútne logický argument, ktorý si myslím, že môže byť bezproblémovo akceptovaný.

    A ak sa pýtame na tú súčinnosť a spoluprácu, o ktorej som hovoril, veď v zákone je jasne povedané, že podpredsedov volí zastupiteľstvo na návrh predsedu. Jednoducho vy poslanci, teda resp. poslanci samosprávnych krajov si budú vyberať, ktorých kandidátov za podpredsedov prijmú, ktorých schvália a ktorých nie. Čiže aj pri otázke podpredsedov je tu evidentná súčinnosť a spolupráca medzi predsedom a podpredsedami a zastupiteľstvom.

    Pri sistačnom práve, teda pri možnosti predsedu trojpätinovou väčšinou prelomiť jeho veto, no opäť sa tu vyžaduje konsenzus. Ak sa predseda domnieva, že nejaké rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo je pre samosprávny kraj nevýhodné, tak požiada poslancov, aby sa znova k tomuto rozhodnutiu vrátili a aby sa našiel širší konsenzus. Takto to je odskúšané v obecnej samospráve. A tá sedemnásťročná skúsenosť naozaj ukazuje, že je to veľmi vhodne zvolený počet a výška a kvórum, a naozaj môžeme povedať, že za tých sedemnásť rokov nemáme zásadnejšie problémy s týmto.

    Opäť spomeniem tú zmenu rozpočtu alebo zmeny v rozpočte samosprávneho kraja, opäť sa tu vyžaduje súhlas zastupiteľstva. Jednoducho, ak poslanci zastupiteľstva nebudú súhlasiť s odovzdaním tejto kompetencie predsedovi, no tak mu je neodovzdajú a zostáva status quo. Ak poslanci zvážia, že do určitého percenta je vhodné, aby predseda vykonával aktuálne zásahy do rozpočtu, tak mu tú kompetenciu dajú. Tak o čom hovoríme, o čom hovoríte, pani poslanci, že tu dochádza k obmedzovaniu poslancov? Vôbec nie! Ale sú reálne prípady, napr. kalamita na Kysuciach dva roky dozadu, keď naozaj predseda musel veľmi razantne konať, aby sa jednoducho tej kalamite zabránilo. A, samozrejme, potom nastávali problémy s výkladom zákona a konštatoval to aj Najvyšší kontrolný úrad. A preto ste všetci aj vy, ktorí tu vystupujete, zahlasovali za uznesenie z októbra minulého roku, kde ste vládu zaviazali, aby pripravila návrh, ktorý túto situáciu bude riešiť. Ale čo chcem zdôrazniť, vyžaduje sa tu jednoznačne súčinnosť zastupiteľstva. Zastupiteľstvo nie je obmedzené a nie je dané na vedľajšiu koľaj. Tak prestaňte so zavádzaním!

    Už teda budem naozaj kratší, zrejme budem reagovať na faktické poznámky.

    Otázka mimoriadneho zastupiteľstva. V súčasnom zákone je napísané, že predseda zvolá zastupiteľstvo do 7 dní. Je niekoľko interpretácií tohto nejasného ustanovenia a nie je jasné, či do 7 dní predseda vykoná úkon na zvolanie, alebo už sa musí uskutočniť to zastupiteľstvo. Iné právne normy, keď chcú stanoviť, aby sa v určitej lehote niečo stalo, tak používajú termíny a slovné spojenia, napr. predseda zvolá zastupiteľstvo tak, aby sa konalo dovtedy a vtedy. No a toto zavádza táto novela, jednoducho upresnenie tohto znenia. To znamená dáva zastupiteľstvu zasa právomoc, aby bolo jednoznačne stanovené, že v akej lehote predseda musí zvolať to zastupiteľstvo. Čiže môže urobiť úkon zvolania v priebehu niekoľkých dní, ale musí ho urobiť tak, aby termín, ktorý určí na zastupiteľstvo, aby sa konalo jednoducho v tomto termíne. Takže tuto vlastne by som povedal, že táto novela obmedzuje predsedu a dáva právomoc poslancom. Takže opäť je tu ďalší argument toho, ako ste celú túto diskusiu zavádzali.

    Dovoľte mi, pán predseda, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý už poslanci majú v laviciach. Je to doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov: v § 11 ods. 2 písm. h) sa pred slovo „vymenúvať“ vkladajú slová „na návrh predsedu“.

    Odôvodnenie: Predmetný návrh zvyšuje záujem zákonodarcu na dosiahnutí súčinnosti medzi predsedom samosprávneho kraja a zastupiteľstvom samosprávneho kraja pri vymenúvaní a odvolávaní vedúcich právnických osôb zriadených samosprávnym krajom. Tento návrh opäť len zapadá do celkovej konštrukcie súčinnosti medzi predsedom a zastupiteľstvom pri riadení samosprávneho kraja.

    Všetky návrhy tohto vládneho návrhu zákona sú vyvážené. Len obávam sa, že práve najdemokratickejší poslanci veľmi ťažko demokraciu prijímajú.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

  • Faktické poznámky: poslanci Abrhan, Slafkovský, Kubovič, Halecký, Kuruc, Mikloš, Kahanec, Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý – pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste, že zostáva v platnosti súčinnosť medzi predsedom a zastupiteľstvom, to na jednej strane. Na druhej strane obviňujete nás, že klameme a zavádzame pri tejto diskusii. Nuž, dovoľte nám, aby sme povedali svoj pohľad, či sa vám to páči, alebo nie.

    Pravda podľa môjho názoru je taká, že pri určovaní kompetencií, či sa vám to páči, alebo nie, doteraz platný stav bola súčinnosť medzi predsedom a zastupiteľstvom. Na návrh predsedu schvaľovalo zastupiteľstvo. Podľa vášho návrhu zo súčinnosti dnes sa stáva výlučná kompetencia predsedu určovať, odoberať alebo prideľovať kompetencie podpredsedom. To je prvá oblasť.

    Druhá oblasť. Organizačná štruktúra, počet zamestnancov – v súčasnosti platí súčinnosť, na návrh predsedu schvaľuje zastupiteľstvo. Váš návrh je taký, že zo súčinnosti sa stáva zase výlučná kompetencia predsedu, ktorý sám si určí organizačnú štruktúru.

    Nuž a aj váš návrh je v zmysle posilnenia kompetencií predsedu, keď doteraz schvaľovalo vedúcich právnických osôb zastupiteľstvo, dnes zavádzate, aby to zastupiteľstvo mohlo konať len na návrh predsedu. Tým posilňujete právomoci predsedu, či sa vám to páči, alebo nie, môžeme diskutovať o tom, kto sa snaží túto snemovňu klamať a zavádzať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, tie počty vám ale nevychádzajú. Zabudli ste na to, že v župných voľbách je dvojkolový systém. Do druhého kola obyčajne príde jedna polovina, možno jedna tretina voličov, čo volila v prvom kole, a víťaz, ak získa 60 %, tak získa 60 %. Akokoľvek to budete počítať, vždycky zastupiteľstvo v absolútnom súčte voličov bolo volené 4- až 5-násobne väčším počtov voličov, ako bol volený župan. Jedna vec.

    Druhá vec. Výber podpredsedov. Ten zlatý šatník, to ste nepochopili to, že keď raz má predseda v zastupiteľstve, ktoré má povedzme 57 členov, 22 ľudí, chýbajú mu 5, navrhnem 2 podpredsedov z nezávislých, ktorí so sebou donesú ďalších, každý 3 hlasy. Každý jeden priemerne šikovný, resp. zlomyseľný predseda si vytvorí, učeše, vypracuje takú väčšinu, spracovanú, utľapkanú, ako figúrku z blata na svoj obraz, ako potrebuje.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, veľmi so záujmom som si vypočul túto vašu prednášku, a keď som predtým spomínal a hovoril som aj o tom, že vlastne vy tieto zmeny robíte účelovo, ste mi to opäť vo vašom príhovore jednoducho potvrdili. A ešte ste mi dokonca napomohli vlastne, že odkiaľ pochádzajú v tejto chvíli tieto návrhy, ktorého predsedu z ktorého kraja, pretože jediný problém, ktorý vy považujete za potrebné riešiť, bol problém na Kysuciach, ktorý vznikol so snehovou kalamitou, a vy ste ho nedokázali vyriešiť, tak si myslíte, že treba upraviť zákon.

    No ja vás môžem ubezpečiť, že všetky kompetencie ten váš predseda, ktorý tam dneska sedí, aj v tom čase mal dostatočné na to, aby ten problém vedel riešiť a nie kvôli tomu meniť zákon. Na druhej strane treba aj otvorene povedať, že tento váš predseda už rok a pol nie je schopný tomu žilinskému zastupiteľstvu možno predložiť žiadny zmysluplný návrh na zástupcu. A týmto, čo tu robíte, túto ďalšiu zmenu to ešte viac konzervujete.

    Takže trvám na tom, čo som vám povedal, že pri bratislavskom zákone to bolo kvôli nekompetentnému jednému človeku, tuto zrejme bude nielen kvôli jednému, ale toto je jeden z príkladov, ktorý zrejme poukazuje na to, že vy ste schopní robiť účelové zmeny.

    No a tu ste vyslovili otázku, že však predsa zástupca predsedu VÚC zastupuje pána predsedu. Áno, je to pravda, z poverenia, a pevne verím, že to ešte meniť čoskoro nebudete, pretože ho schvaľuje zastupiteľstvo, z poverenia vlastne zastupiteľstva, ale on v prvom rade zastupuje aj voličov, ktorí ho volili v tom volebnom obvode. Po tom vašom školení si to, dúfam, uvedomujete.

    Takže keď sa mám na to tak pozrieť, tak hovoríte o akejsi rovnocennosti medzi predsedom a poslancami a presný opak je pravdou podľa vašich návrhov. Takže ja môžem len skonštatovať, že vy robíte normálne centrálne orgány na krajskej úrovni, ktorým asi už len chýba názov, že krajské úrady Komunistickej strany alebo krajské úrady SMER-u, takže veľa úspechov vám prajem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel poukázať na úrovni vyšších územných celkov na oblasť zdravotníctva, pokiaľ hovoríme o kompetenciách, zvyšovaní, znižovaní alebo o kvalite práce.

    Vieme, že k základným štrukturálnym a funkčným zmenám, ktoré by sme požadovali alebo ktoré by sme očakávali v zdravotníctve, či už v znižovaní počtu lôžok, alebo v znižovaní alebo zmene kvality počtu ambulantných, hlavne súkromných zariadení, sú kompetentní hlavne krajskí lekári na úrovni vyššieho územného celku. Pokiaľ je tam jeden človek, maximálne dvaja, je dosť ťažké si predstaviť, aby vedeli zvládať územie 500- až 600-tisíc obyvateľov a hlavne aby vedeli vyvinúť takú kontrolnú činnosť, ktorá by zabezpečila nielen správne rozmiestnenie ústavnej alebo ambulantnej siete, ale hlavne zabezpečenie aj kvality, výkonu zdravotníckej činnosti. V tomto smere nedostačuje ani činnosť krajských alebo okresných odborníkov. A pokiaľ nemajú žiadne styčné a funkčné body na jednotlivých okresoch, nie je možné, aby zabezpečili nielen výkon v pracovnom čase na týchto zariadeniach, ale o kvalite a o ostatných zložkách ani nehovoriac.

    Nehovorím už o tom, že centrálne sa snažíme tú reštrukturalizáciu, resp. reformu zdravotníctva dirigovať cez ministerstvo zdravotníctva, ale väčšina týchto zariadení spadá už pod VÚC a tam čakať, očakávať iniciatívu, že dôjde k tomu, že navrhneme, aby sme znížili v jednotlivých svojich okresoch, regiónoch počty lôžok, pretože sú predimenzované, je dosť ťažké očakávať.

    Takže chcem upozorniť, že aj na tomto úseku možno je potrebná tiež zmena kompetencií a jednotlivých činností.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Podmanický, ja by som len chcel poukázať na to, čo ste na začiatku hovorili o tých preferenčných hlasoch, ktoré získali jednotliví kandidáti, či už na poslancov a na predsedu. Pre nedostatok času nemôžem hovoriť úplne konkrétne o všetkých menách a číslach, ale klikol som si na stránku Štatistického úradu a našiel som volebné obvody, ktoré v prvom kole volieb, keď aj kandidát na predsedu samosprávneho kraja kandidoval proti viacerým kandidátom, získal menej hlasov v jednom volebnom obvode ako ten víťaz na poslancov v rámci jedného volebného obvodu. Je to konkrétne, povedzme v Bratislave v rámci volebného obvodu č. 1 pani Marta Černá získala viacej preferenčných hlasov ako pán kandidát na predsedu. Ale určite takýchto volebných obvodov je aj viacej, ale hovorím, pre nedostatok času som na Štatistickom úrade viacej toho nemohol nájsť.

    Čiže nemáte pravdu v tom, a nehovorím, že klamete, ale, hovorím, asi nemáte informácie o tom, že sú volebné obvody, kde poslanci získali viacej preferenčných hlasov ako predseda alebo kandidát na predsedu, ale keďže inde kandidovať nemohli len v rámci svojho volebného obvodu, tak viacej tých hlasov získať nemohli.

    Ďalej ste spomínali tú súčinnosť medzi predsedom a zastupiteľstvom. No keď si myslíte, že súčinnosť medzi týmito dvoma orgánmi je v tom, že predseda navrhne aj schváli organizačnú štruktúru a zastupiteľstvo sa bude len na to pozerať, keď máte takýto pohľad na to, tak ja vám ho neberiem, ale ja mám pohľad trošku iný a myslím si, že tá spolupráca takto asi vyzerať nemôže.

    Čo sa týka zvolania mimoriadneho zastupiteľstva, ktoré navrhujete do 30 dní, stále sa oháňate tým, že dávate do súladu s niečím, no v 369-ke je do 7 dní, takže, myslím, minimálne s 369-kou to do súladu nedávate.

    No a keď už len nakoniec poviem to, že na minulej schôdzi sme navrhovali to, aby v Bratislave v zákone č. 377 boli umožnení viacerí vicestarostovia v mestských častiach, kde je 70- alebo 100-tisíc obyvateľov, s čím ste nesúhlasili, aj keď deň predtým ste mi to podpísali, ale potom vám niekto to zakázal a teraz dávate na 1 000 občanov mesta.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Podmanický, vy ste sa vo svojom vystúpení ohradili voči nám vzhľadom na to, že sme mali nejaké poznámky, a vyzvali ste nás, aby sme vás nechali slobodne hovoriť. Pán poslanec, ubezpečujem vás, že ste mohli, môžete a budete môcť slobodne hovoriť, ale nie som si istý, či vy poslanci vládnej koalície nechcete obmedziť nás poslancov opozície, aby sme mohli slobodne hovoriť. Dokonca si myslím, že chcete toto obmedzenie, a preto prišlo k nehoráznemu, k nehoráznemu začatiu konania pred imunitným a mandátovým výborom voči poslancom Kužmovi a Padovi, pričom práve toto konanie svedčí o tom, z čoho vás jeden z nich obvinil, na základe čoho ste začali toto disciplinárne konanie. Pán poslanec Pado vás obvinil z tvrdého boľševizmu a vy týmto disciplinárnym konaním len dokazujete, že boľševici ste. Takže nie my vás obmedzujeme v tom, čo a ako môžete hovoriť, ale vy máte snahu obmedzovať nás. Ale môžem vás ubezpečiť, že sa obmedziť nedáme.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Možno nadviažem na ten koniec o tom, čo ste spomínali, pán poslanec Podmanický, o obmedzovaní slobodného hovorenia. V súvislosti s poslancami regionálneho parlamentu, či oni budú môcť vôbec slobodne hovoriť pri takomto trende vývoja zákona o regionálnej samospráve. O tých počtoch tu už bolo povedané veľa, ale nie je podstatné, či počítame počty tak alebo onak, podstatný je zákon a zákon stavia zastupiteľstvo, teda poslancov i štatutára, t. j. predsedu, na rovnakú úroveň, rovnocennú úroveň.

    Koho zastupuje predseda, poslancov alebo predsedu? Takúto otázku ste položili. Ja vám poviem odpoveď, nezastupuje ani poslancov, ani predsedu, zastupuje voličov. Tak ako zastupuje voličov každý poslanec, tak zastupuje voličov aj predseda VÚC, aj podpredseda VÚC.

    A o tom, že sa nevieme zmieriť s týmito zmenami? No ťažko hovoriť o tom, že sa tu obmedzujú pozície predsedu VÚC a že sú to rovnocenné postavenia poslancov. Veď už úplne jasnejšie o tom nemôžu svedčiť dva prípady, ktoré tu už boli spomínané, a to kompetencie podpredsedov, ktoré si jednoznačne vymedzí sám predseda, a že takisto si jednoznačne sám určí organizačnú štruktúru. Keď hovoríme o tom, že kto rozhoduje, môžeme sa pozrieť aj na bod s interpeláciami. Dokonca aj tam je v dikcii zákona dané právo predsedovi, že sa rozhodne, ako bude odpovedať. Ja mu toto právo na odpoveď neberiem, ale mal by odpovedať podľa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vaša predstava o súčinnosti medzi predsedom a zastupiteľstvom je skutočne veľmi-veľmi čarovná, pretože vychádza z toho, že ak má niektorú právomoc výhradne zastupiteľstvo, tak mu ju zoberieme alebo obmedzíme a bude sa to robiť tak, že máme na návrh predsedu, konkrétne váš pozmeňujúci návrh o tomto hovorí pre § 11 ods. 2 písm. h). A ak predseda má nejakú kompetenciu, tak mu ju ešte posilníme, ak ju nemá, tak ju dostane, to je konkrétne určovanie organizačnej štruktúry úradu samosprávneho kraja. Takže to je skutočne taká demokratická a čarovná predstava o súčinnosti medzi zástupcami zastupiteľstva a predsedom kraja. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Podmanický, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa tak zábavne pozerám na pána Mikloša, ktorý ma nazve boľševikom. Bol som ešte malé dieťa, pán Mikloš, keď boľševizmus padol, a môžem vás ubezpečiť, že ja mám od boľševizmu veľmi ďaleko. Ale od vás alebo pri vás z pravej strany sedí človek, ktorý skladal piesne alebo básne o Víťaznom februári, z ľavej strany máte, teraz tu síce nie je prítomný, ale máte tiež vysokého predstaviteľa Komunistickej strany. A mne sa dnes dostalo, pán Mikloš, do rúk toto Rudé právo z roku 1977, kde je zoznam ľudí, ktorí podpísali antichartu v mene „Za nové tvůrčí činy ve jménu socializmu a míru“. Je to veľmi zaujímavé čítanie, pán Mikloš, pozrite sa, ktorých poslancov zo svojho poslaneckého klubu tam máte zapísaných. Môžem vás ubezpečiť, že ja tam nie som, ja som sa v tom roku narodil, takže asi som tam nemohol byť, ale podľa vás asi som boľševik, lebo som tvrdo jednoducho v tom období pôsobil. To bolo také antrée.

    A dovoľte mi teraz, aby som, pán predseda, zareagoval aspoň v krátkosti na pána poslanca Abrhana. Naozaj tá súčinnosť aj pri organizačnej štruktúre zostáva, pretože zastupiteľstvu stále zostáva kompetencia určovať rozpočet, to znamená, zastupiteľstvo má stále dosah na kompetencie predsedu.

    Čo sa týka pána poslanca Kuboviča, veľmi sa mi páčilo, ako tu rozprával o kalamite. Ja vás pozývam, pán poslanec, už nie ste starostom, nemáte tu tie problémy s dvojcentimetrovou snehovou pokrývkou, príďte sa pozrieť na sever Slovenska, čo je sneh a čo je kalamita v zime. A na margo toho, že ste teda adresovali zodpovednosť za kalamitu súčasnému županovi – vtedy súčasný župan nebol županom, bol iný župan, len pre informáciu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Podmanický bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete za navrhovateľa? Nie. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, treba reagovať na niektoré vystúpenia z jednoduchého dôvodu, pretože v rámci výboru sme si mnohé veci prediskutovali, ale chvíľami to vyzerá tak, že mnohé vystúpenia sú len preto, aby boli vystúpenia. Ale keďže je možnosť demokraticky sa rozhodnúť, tak každý vystúpil a povedal, nebol som a nikdy nebudem ten, kto bude brániť tomu, aby mohol každý rozprávať a vystupovať.

    Len na adresu pána Mikloša, keď už tu zabŕdol do jednej veci, ktorú rieši mandátový a imunitný výbor, neviem, či bol podpísaný pod poslaneckým návrhom na zrušenie poslaneckej imunity, a myslím si, že ak taký návrh pripravoval, tak minimálne si mal preštudovať ústavu, kde je napísané, že poslanec síce má poslaneckú imunitu, ale podlieha disciplinárnemu konaniu Národnej rady. Disciplinárne konanie robí mandátový a imunitný výbor. Ak sa niekomu nezdá, tak nech si to minimálne doštuduje, pretože za rok pôsobenia v parlamente by sme už tieto veci mohli ovládať, to je tá základná abeceda, v ktorej sa v parlamente pohybujeme.

    Dovoľte teraz k tým jednotlivým vystúpeniam tak, ako odzneli.

    K pánu Rydlovi netreba hovoriť, nedal žiaden pozmeňujúci návrh, len vysvetlil historicky, aký bol vývoj územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky do roku 1990, takže do obdobia jednak národných výborov, ale jednak aj stolíc, žúp a všetkých týchto pozícií.

    Čo sa týka kolegu Berényiho, dal na osobitné hlasovanie body 2 a 4, ale aby som sa nemusel znova potom k týmto jednotlivým bodom vracať, keďže v spoločnej správe sú spolu štyri body a 2 až 4 sú vyňaté na osobitné hlasovanie a ďalší poslanci potom tento návrh predložili, takže nemusím sa ďalej k týmto vyjadrovať, pretože o všetkých bodoch budeme hlasovať samostatne, pretože zostal iba jediný bod č. 1 nedotknuteľný, takže budeme hlasovať o nich samostatne.

    Čo sa týka podpory viacerých zástupcov, samozrejme, viem sa s tou otázkou vysporiadať, len trochu mi vadí jedna vec, že veľa sa tu hovorilo na otázku 369-ky o trojpätinovom prelomení veta starostu a primátora. Ja neviem, všetci poslanci sme mali pozvanie na snem ZMOS-u a ja som si tam tie dva dni posedel a vypočul diskusiu starostov a primátorov. V jedinom diskusnom vystúpení starostov a primátorov, ktorí zastupovali celé Slovensko, nezaznelo toto ako problém, že by sme im mali zmeniť túto pozíciu trojpätinového prelomenia veta, tak myslím, že nie je ani šťastné sa nejako toho dotýkať. Pretože ak nie je podnet od tých, ktorých sa to bezprostredne dotýka, tak nie je potrebné tou otázkou sa ani zaoberať.

    Samozrejme, veľa sa tu hovorilo na tému župan a všetky tie náležitosti. Ja som vysvetlil, aj čo je v ústave, akým spôsobom sú usporiadané samosprávne kraje, len tým, ktorí tu neboli, chcem povedať, že nedá sa meniť v zákone o samosprávnych krajoch podstata tohto zákona, pretože tak sa ten zákon volá o samosprávnych krajoch a nemôže byť v texte potom používané iné riešenie. Navyše podľa mňa to najhoršie riešenie, ktoré mohol predložiť kolega Bauer v doterajšej histórii, je práve toto riešenie, ktoré navrhoval ako alternatívne riešenie, pretože samosprávny kraj sa rozhodne, či bude používať župu alebo samosprávny kraj. Tak potom neviem si celkom predstaviť, akým spôsobom sa bude reagovať. Možno tri budú župy, možno päť bude samosprávnych krajov, alebo ja neviem to teraz odhadnúť. Pretože niektorí poslanci sa tu pokúšali vysvetliť situáciu tak, že vo väčšine samosprávnych krajov je v opačnom postavení väčšina poslancov a predstaviteľov, teda predsedov samosprávnych krajov. Nie som o tom presvedčený, aspoň čo mám informácie, minimálne je to pol na pol, ak to nie je aj presne opačne. Takže neviem, kto koho teraz zastupuje, či je to tá väčšina, alebo každý si hovorí to, čo to už v jednom prípade zaznelo, že náš ten kandidát bol dobrý, ale ľudia si ho nevybrali. Takže my vieme lepšie ako tí, ktorí si demokraticky toho vo voľbách vybrali, zvolili alebo teda nezvolili.

    Samozrejme, pokúsil sa nás tu poučiť aj pán podpredseda Hort, ktorý hovoril o týchto veciach, ako je to s aroganciou moci a ja neviem, že nehľadá sa komunikácia v rámci samosprávnych krajov. Neviem, prečo sa tak vystrašil, keď použil výraz, že nebodaj možno budúci víťazi volieb a že potom čo my budeme robiť, keďže my sme teraz víťazi volieb. Ja neviem, či sa toho bál, alebo mu to len náhodou vyletelo toto nebodaj, víťazi budúcich volieb vyšších samosprávnych krajov.

    Čo sa týka, mal veľkú výhradu teda k schvaľovaniu organizačnej štruktúry úradu a dokonca to aj posunul do takej roviny, že ak bude nespokojný predseda samosprávneho kraja s niektorými zamestnancami, zmení si organizačnú štruktúru a jednoducho, že týchto ľudí vymení.

    Ďalší rečníci vystúpili s tým a upozornili na skutočnosť, že rozpočet naďalej schvaľuje zastupiteľstvo samosprávneho kraja a v týchto tendenciách sa môže pohybovať. A presne takisto je to aj podľa 369-ky v samospráve miest a obcí. Pretože či už starosta, primátor, alebo v tomto prípade predseda samosprávneho kraja je výkonným orgánom, ktorý zabezpečuje celú tú činnosť, aj to všetko, čo poslanci samosprávnych krajov rozhodujú.

    A tá diskusia ma len utvrdila v jednej veci, ja som tu svojho času predložil návrh, aby bola nezlučiteľnosť medzi poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a poslancami samosprávnych krajov. Vyzerá, že aj tá diskusia tomu nasvedčuje, že tí, ktorí momentálne pôsobia v samosprávnych krajoch, skôr hľadajú pozíciu, ako si posilniť svoju pozíciu. A v tomto prípade, prepáčte, ale je to svojím spôsobom aj zneužitie toho postavenia, že momentálne ste poslancami Národnej rady, pretože obhajujete aj svoju pozíciu.

    Nebudem k tým ďalším faktickým sa vyjadrovať.

    Kolega Slafkovský opäť otvoril tú otázku, prečo nemeniť 369-ku, aby sa tá väčšina zmenila, strašil z jednoduchého dôvodu, pretože nikde to nepocítili starostovia a primátori a nikdy nevyjadrili to, že je to potrebné zmeniť. Rešpektujú to, že trojpätinovou väčšinou za nich rozhodujú potom pri prelomení veta poslanci, takže v tomto nedá sa povedať, že či je to v tej pozícii koalície alebo opozície. A hovorím, na našom stretnutí výboru boli prítomní zástupcovia Rady ZMOS-u a nikdy takúto otázku neotvárali. Takže skôr vyrábame problém z niečoho, čo problém nie je, alebo používame ten argument, aby nám to vyhovovalo, že chceme zmeniť niečo a odvolávame sa potom, samozrejme, na pokračovanie.

    Dal aj kolega Slafkovský návrh nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu, je to procedurálny návrh, budeme o ňom hlasovať ako o prvom. Pri hlasovaní, samozrejme, môžem povedať, z jednoduchého dôvodu ťažko už teraz nepokračovať, keď celé rokovanie prebehlo a ostalo len hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch, a tým by sme vlastne nemohli hlasovať ani o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré si konkrétne aj ty teda predložil. To len pre poriadok hovorím, že keď to skončíme, tak jednoducho už potom nebude treba hlasovať ani o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli medzitým predložené, boli predložené v snahe zlepšiť tento návrh zákona.

    Veľa sa tu hovorilo o vyváženosti a upozorňovalo sa, akým spôsobom by táto mala byť zabezpečená. A znova zas tá otázka úradov, prečo sa to mení v organizačných štruktúrach? A ja sa len chcem spýtam kolegov z opozície, ktorým tak na srdci momentálne leží otázka pracovníkov samosprávnych krajov, aby boli chránení, aby sa nedostali do nejakej pozície, že predseda nebude spokojný s ich výkonom a jednoducho zmení organizačnú štruktúru a ich vymení. Svojho času tu bol prijatý zákon o štátnej službe. Vážení predstavitelia opozície, vy ste boli tí, ktorí zrušili tento zákon, ktorý rieši úradníkov, aby sa predišlo spolitizovaniu. Takže jednoducho na štátnu správu už toto neplatí, ale momentálne je to zaujímavé pre nás v samospráve, tak používame to ako argument, takže prečo by sa to nedalo takýmto spôsobom použiť.

    Kolegyňa Zmajkovičová bod č. 3 na samostatné hlasovanie, Abrhan 2 a 4 na samostatné hlasovanie, už som hovoril, že už budeme o jednotlivých bodoch spoločnej správy hlasovať tak, ako sú od bodu 1 po 4 samostatne.

    Opätovne sa hovorilo, kolega Ivančo hovoril o tom trojpätinovom vete, to prelomenie veta v samospráve, že či to neposunúť do tej roviny, ide o pozmeňujúci návrh, je tu. Účinnosť od 1. januára 2009, odseky 2 a 3 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie.

    Len musím povedať jednu vec, že ak by sme prijali tú účinnosť od 1. januára, tak vlastne tento zákon je o ničom a je nevykonateľný. Ak dobre počítam a nič iné nepredpokladám, že sa stane, to znamená, že najbližšie voľby predsedov samosprávnych krajov a poslancov budú v novembri 2009, to znamená, do mesiaca, ak bude ustanovujúce zasadnutie týchto zastupiteľstiev, všetky by prebehli ešte podľa starého zákona a potom už, keď toto bude všetko inštalované, potom by nadobudol účinnosť tento nový zákon, čo už nemá logiku. Takže osobne upozorňujem na to, že nemali by sme tento návrh podporiť, aj keď veľa sa dá diskutovať na tú tému, či robiť niektoré zmeny v priebehu volebného obdobia. To je otázka do diskusie a myslím, že osobitne sa to dotýka nášho výboru, ktorý je gestorský za túto oblasť.

    Myslím, že som odpovedal na všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli, a, samozrejme, keď ste tu hovorili, a mám takého jedného dobrého koníčka, rád sa venujem volebným zákonom, tí záujemcovia, ktorí majú, môžeme si pri káve potom sadnúť a baviť sa o tých číslach, pretože niekedy nás v škole učili, že štatistika je presný súbor nepresných informácií.

    Kolega tu už nie je momentálne, ale hovoril prípad Marty Černej, ktorá bola v jednom obvode, že koľko mala hlasov, a keďže nemohla v ďalších obvodoch kandidovať, nemohla získať viacej hlasov. Prečo to hovorím, že štatistika je presný súbor nepresných informácií? Konkrétne táto pani, keď kandidovala na primátorku, vieme koľko hlasov získala, vtedy kandidovala vo všetkých volebných obvodoch, tak nebol len problém to, že momentálne kandidovala v jednom obvode. Ale to hovorím, to zasahujeme do niečoho a vyťahujeme čísla ako pinzetou z jednotlivých štatistických údajov, a preto sa to takýmto spôsobom nedá.

    A čo mňa prekvapilo, nevidím tu kolegu Kuboviča, keď hovoril, že keď podporujeme teraz posilnenie pozícií predsedov samosprávnych krajov, že bližší je nám totalitný režim skôr podporiť jednotlivca. No tak ja si nemyslím, že ak on bol starostom mestskej časti Bratislavy, ako starosta nebol žiaden totalitný funkcionár a tiež to bola jeho pozícia ako starostu. A on teraz hovorí, že ak niekto druhý vykonáva funkciu predsedu, takže mali by sme podporovať totalitný režim, lebo že podporujeme toho jednotlivca. Ak bol on vo funkcii, tak vtedy sa jednotlivec už nepodporoval. Tak to len na okraj, že ako sa dá všeličo použiť.

    Tak ja chcem, kolegyne, kolegovia, povedať to, už čo som tu raz povedal v tejto miestnosti, že aj táto diskusia znova ukázala jednu vec, že ak sa pozeráme cez to isté okno, sú dva rozdielne pohľady. Ak sa cez okno pozeráme von z miestnosti, vidíme niečo iné, ako keď sa cez to isté okno pozeráme do miestnosti. Takže aj tak tá diskusia momentálne prebiehala.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj za záverečné slovo ako spravodajcu. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, samozrejme, aktérom.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 270 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 270a.

    Pán podpredseda Kaliňák, poprosím vás, aby ste sa ujali slova a v mene vlády odôvodnili predložený návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, pred nami je novela zákona o Hasičskom a záchrannom zbore, ktorá reaguje na zákon, ktorý schválila Národná rada 8. novembra 2005 a v rámci tohto schvaľovania boli prijaté viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré, bohužiaľ, nekoncepčne zasiahli do poberateľov vyrovnávacieho príspevku, kde účinnosťou zákona došlo k rozdeleniu a vytvoreniu dvoch skupín poberateľov vyrovnávacieho príspevku v rámci Hasičského a záchranného zboru a jeho bývalých príslušníkov, kde jedna časť sa valorizuje a druhá nie. Z tohto dôvodu dávame iba návrh zákona na zosúladenie a zrovnoprávnenie všetkých takýchto poberateľov.

    Zákon bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v spoločnej správe, sú predovšetkým legislatívnotechnického charakteru. Ako predkladateľ zákona ich plne všetky akceptujem.

    Ďakujem za pozornosť a verím, že zákon podporíte.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, páni, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 270).

    Národná rada uznesením č. 336 z 9. mája 2007 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy, a preto ich nebudem čítať. Len pripomeniem, že ide o celkovo osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vyjadrené v schválených uzneseniach výborov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výbor odporúča hlasovať spoločne, t. j. hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 100 z 19. júna 2007. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.

    Vážený pán podpredseda, toľko ako spravodajca k spoločnej správe výborov. Poprosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Bačíkovi za prednesenie spravodajskej správy, žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre spoločného spravodajcu.

    A otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nik. Konštatujem teda, že sa nikto nehlási ani ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že ani pán minister, ani pán spravodajca nechcú záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V ďalšom bode pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 271 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 271a.

    Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby aj tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, k tomuto zákonu a jeho predchádzajúcim krokom sme už siahodlho diskutovali. Ja iba teda v skratke pripomeniem, že ide o súbor priamych noviel viacerých zákonov dosiaľ upravujúcich pôsobnosť krajských úradov, ktoré sa zrušujú k 1. októbru tohto roku na základe nedávno schváleného príslušného zákona.

    Touto právnou úpravou sa realizuje presun časti pôsobností, ktoré doteraz vykonávajú krajské úrady, a s ohľadom na okolnosť, že podľa dotknutých zákonov uvedených v jednotlivých článkoch krajské úrady zabezpečujú úlohy, ktoré by aj naďalej mali plniť miestne orgány štátnej správy, zveruje sa ich pôsobnosť prevažne obvodným úradom. Osobitný charakter úloh na niektorých úsekoch štátnej správy však vyžaduje, aby ich plnilo len osem obvodných úradov so sídlami v mestách, ktoré sú sídlami krajov, a to na území celého kraja. Na ministerstvo vnútra prechádza iba rozhodovanie podľa správneho poriadku v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam obvodných úradov, ako aj niektoré kontrolné právomoci, čo je logický dôsledok vyplývajúci zo zrušenia krajských úradov. Prijatie navrhovanej zákonnej úpravy bude mať pozitívny dopad na rozpočet sektora verejnej správy, konkrétne aj na štátny rozpočet.

    S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov sa v plnom rozsahu stotožňujem a vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolím si požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra za úvodné slovo k tomuto návrhu zákona.

    A teraz dávam slovom predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 339 z 10. mája 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    III. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 168 z 12. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 137 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, uznesenie č. 155 zo 14. júna 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 94 z 8. júna 2007, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesenie č. 52 z 12. júna 2007.

    IV. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme pod bodom IV tejto spoločnej správy, t. j. 1, 2, 3, 4, 5, 6 pozmeňujúcich návrhov, gestorský výbor ich odporúča všetky schváliť a odporúča o nich hlasovať spoločne.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prípadne v rozprave schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271a), bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 102 z 19. júna 2007. Zároveň výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu podľa § 83 ods. 2, § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Pán predsedajúci, toľko spoločná správa, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem spoločnému spravodajcovi za prednesenie spoločnej správy k tomuto návrhu zákona, prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.

    A otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že písomne sa k tomuto návrhu zákona do rozpravy prihlásil pán poslanec József Berényi ako jedine písomne prihlásený, ktorému v tejto chvíli dávam slovo.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, radi by sme využili to, že tento návrh otvorí zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. A preto v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh:

    V čl. XIX sa doterajší bod označuje ako 1. bod a za 1. bod sa vkladá nový 2. bod, ktorý znie: „2. V § 5 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová „okrem v štátnom jazyku aj v jednom zo svetových jazykov; koordinačné stredisko na území kraja, v obvode ktorého sa nachádzajú obce, podľa osobitného zákona zabezpečuje príjem tiesňového volania aj v jazyku príslušnej národnostnej menšiny“.“

    Nebudem tento náš návrh odôvodňovať veľmi široko, lebo sme to písomne urobili a máte to pred sebou. Dovoľte mi len poukázať na to, že počas prerokovania predloženého pozmeňujúceho návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky zástupcovia ministerstva vnútra argumentovali a zdôrazňovali, že s existenciou usmernenia ministerstva vnútra na zriaďovanie koordinačného strediska integrovaného záchranného systému zo dňa 22. júla 2002 používanie svetových jazykov, resp. jazyka najpočetnejších národnostných menšín je vyriešené, a preto tento návrh je bezpredmetný. Lenže spomínané usmernenie hovorí len o odporúčaniach, o kvalifikačných požiadavkách pre zamestnancov koordinačných stredísk, medzi ktorými je aj, citujem toto usmernenie, „znalosť anglického, nemeckého jazyka na komunikatívnej úrovni“ ako odporučenie a v zátvorkách sa hovorí o tom, že „znalosť jazykov susediacich krajín so Slovenskou republikou je výhodou“. Podľa nášho názoru toto usmernenie znalosť cudzích jazykov len odporúča a veľmi slabo definuje.

    Po zverejnení nášho návrhu sa ukázalo, že viacerí riaditelia koordinačných centier sa v skutočnosti snažia riešiť čo najplynulejšiu komunikáciu so všetkými volajúcimi na linku 112. Preto by tento návrh poskytoval plnú legislatívnu oporu pre tých, ktorí sa snažia vyjsť v ústrety ľuďom v núdzi.

    Sme presvedčení, ako sme to napísali v dôvodovej správe, resp. v odôvodnení nášho návrhu, že na svete neexistuje vyššia hodnota ako ľudský život a náš návrh súvisí práve s ochranou a záchranou ľudského života, preto žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Berényi bol jediný prihlásený písomne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto k tomuto návrhu zákona prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Klára Sárközy. Končím možnosť prihlásenia sa alebo podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pardon, ešte pán Janiš. Takže v tejto chvíli končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil môj kolega pán poslanec Berényi. Nechcela som reagovať vo faktickej poznámke, lebo možno dve minútky na to nestačia, ale budem krátka. Chcela by som podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý podal, a dovoľte mi aj kratučké zdôvodnenie.

    Nechceme nič iné, len chceme to, aby, ako zdôvodňoval, prišla pomoc vtedy, keď tú pomoc niekto najviac potrebuje. Myslím si, že v živote človeka je viac pekných alebo krásnych chvíľ. Medzi tú prvú patrí v každom prípade príchod nového človeka, či je to už v rodine alebo v spoločnosti, a medzi tú druhú najkrajšiu chvíľu patrí, keď niekomu môžete pomôcť. Pozmeňujúcim návrhom chceme dosiahnuť to, aby sme mohli pomôcť každému, kto o to prosí.

    Sledovala som diskusiu po tom, ako môj kolega predložil tento pozmeňujúci návrh vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a teraz citujem, nebudem presná: Čo zase SMK chce? Chce, aby sa tu každý zase učil po maďarsky a podobné záležitosti. Nechceme nič iné, len chceme to, aby sa dostalo do návrhu zákona, že v tých krajoch, kde podľa osobitného predpisu občania maďarskej národnosti sú viac ako 20 %, teda ich obyvateľov je viac, aby v tom operačnom stredisku, kde je v podstate 9 ľudí, sa našiel jeden, ktorý zodvihne telefón, keď na druhom konci linky niekto hovorí jazykom národnostnej menšiny.

    Nechceme nikoho prinútiť k tomu, aby sa naučil jazyk tejto národnostnej menšiny, my chceme pomôcť tým ľuďom, ktorí majú okolo 80-ky, žiaľbohu, nie je ich veľa, a ktorí, keď sú v šoku alebo keď potrebujú pomoc, tak nevedia nájsť súvislé vety, aby to povedali. Nevie to nájsť človek ani vtedy, keď ovláda spisovnú slovenčinu. A keď som minule pozerala správy, keď bola veterná smršť na východe, musím povedať, že ja som nerozumela ani tým, ktorí hovorili, boli to osemdesiatroční dôchodcovia, ktorí s plačom rozprávali o tom, že ich zasiahla veterná smršť, pretože hovorili po šarišsky. A ten, kto ovláda spisovnú slovenčinu, tomu nerozumie.

    Takže chceme týmto dosiahnuť len to, aby pomoc prišla vo vhodnej chvíli, pretože tu, keď potrebujú pomoc, niekedy ide o minúty.

    A dovoľte mi povedať ešte dva argumenty k tomu. Ten prvý je ten, a preto som sa zapojila do diskusie, pred dvoma týždňami pán premiér Fico bol v Anglicku, vo Veľkej Británii, kde sa stretol s odstupujúcim premiérom Blairom. Ja som si myslela, že budú rokovať o dôležitých veciach, pretože pán premiér Blair patrí medzi osobnosti Európy, teraz odchádza, myslela som, že bude reč o európskej ústave, nuž ale európska ústava, citujem klasika, „nezaujíma nikoho a nikto nevie, čo v nej je“. Náš pán premiér mal najdôležitejšiu otázku pre pána Blaira, ktorý je odstupujúcim premiérom Veľkej Británie, aby pre tých ľudí, ktorí robia vo Veľkej Británii, teraz hovorím obyvateľov Slovenskej republiky, vydali letáky v slovenčine, pretože, citujúc ho, „títo ľudia neovládajú pravidlá anglického jazyka“. Dokonca my im pomôžeme prekladom a distribúciou týchto letáčikov. Ľudia odchádzajú do Veľkej Británie a je ich okolo 100-tisíc preto, aby sa tam naučili po prvé jazyk, hlavne tí mladí ľudia, a potom tí starší, aby si tam privyrobili. Slovenská republika pre týchto ľudí ponúka, že im spraví preklady, teda naši daňoví poplatníci budú platiť za tieto preklady.

    Na Slovensku žije 10 % obyvateľov maďarskej národnosti, tu žijú, tu sa narodili, sú to daňoví poplatníci. Tí ľudia, ktorým chceme pomôcť, sa nemali možnosť naučiť po slovensky, pretože ešte raz spomínam, ide o osemdesiatročné babičky a dedkov, pretože bez toho, aby prekročili prah svojej dediny, žili alebo žijú už v piatej krajine. Neboli k tomu donútení. Takže to je jeden môj dôvod.

    A druhý. Dovoľte mi povedať jeden môj zážitok, ktorý sa stal niekedy koncom 70. rokov, keď som s kolegami z ročníka čakala na stáž na chirurgickej ambulancii na bývalej Partizánskej, Partizánska ulica existuje, ale už chirurgická ambulancia tam nie je, kde medzi nami nebol žiaden problém, medzi Maďarmi a Slovákmi, zhodou okolností v krúžku sme boli traja študenti medicíny, ktorí boli maďarskej národnosti, a bolo ich tam asi pätnásť, ktorí boli slovenskej národnosti. Rozprávali sme sa a nejako prišla na pretras slovensko-maďarská otázka, vtedy to ešte nebolo také zvyčajné ako teraz a jeden môj kolega medik povedal, že ja vám môžem povedať tu, že ja neošetrím ani jedného pacienta maďarskej národnosti, pokiaľ sa nebude vedieť so mnou rozprávať po slovensky. Hovoril to medik, odvtedy je z neho lekár s viacročnou praxou, dokonca bol aj riaditeľom nemocnice začiatkom 90. rokov na východe. Tento môj kolega, bývalý medik a terajší kolega, bol a je silný diabetik. A ja som sa ho spýtala: Prosím ťa pekne, keď sa dostaneš na služobnú cestu alebo pôjdeš na dovolenku do Maďarska a dostaneš diabetickú kómu, ako sa k tebe postavia lekári, možnože bude medzi nimi niekto taký, ktorý povie, že ja neošetrím nikoho, kto nebude vedieť po maďarsky. V tom nastalo hrobové ticho, kolega uznal to, čo som povedala, teda dal mi za pravdu, a viackrát sa medzi nami táto otázka nevyskytla.

    Ja apelujem na vás, na poslancov, ktorí máte v názve svojej strany „demokratické“, aby ste pri tomto návrhu zákona hlasovali jednak rozumom, ale aj srdcom. A už len posledná veta. Na argumenty, ktoré predniesli kolegovia vo výbore, kde sa prvýkrát tento pozmeňujúci návrh objavil, tak pracovníci ministerstva vnútra, ja už presne neviem, kto to bol, ale zrejme nejaký sekčný šéf alebo generálny riaditeľ povedal, že nie je potrebné meniť túto novelu zákona, lebo to, čo predložil pán kolega Berényi, pretože sa pripravuje norma na ministerstve a bude riešiť túto záležitosť už v anglickom, nemeckom a rozmýšľa sa, že aj v rómskom jazyku. My nič iné nechceme, len aby sa k tomu dal aj jazyk národnostných menšín.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani kolegyni. S faktickou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, 26. júna 1990 som sa stal predsedom SNR, vtedy ešte, a keď som išiel zo sály, bola prvá prestávka, prvú otázku som dostal, že ako sa chcem postaviť k jazykovému zákonu. A povedal som, že som proti matičnému a som za ten koaličný, pretože poznám maďarské babičky, tie, o ktorých ste rozprávali, a ony nevedia celkom dobre slovensky. Čiže nijako nemením svoj názor z vtedajšej doby, hoci sa to stalo súčasťou mojej politickej kariéry celých 17 rokov.

    Vidím ale tu jeden malý problém a hovorím aj za celé KDH. Tie stresové situácie pre starších ľudí nie sú len živelné pohromy, ale myslím si, že omnoho častejšie sú zdravotné situácie, keď nastáva nejaký kolaps, či už mozgová príhoda alebo podobne, a rovnako sú to, ešte by som povedal, viac ako živelné pohromy sú to policajné, teda nehody, teda autonehody a podobne.

    Čiže predsa by som sa prihováral za systémovejšie riešenie a prihováral by som sa za to, aby sme tento problém povedzme veľmi poctivo a čestne otvorili vtedy, keď budeme riešiť ten problém, o ktorom ste hovorili. Ale tu sa mi to zdá byť nejaké cez pozmeňujúci návrh jedného poslanca trošku nesystémové a nie celkom ani v kontexte života celkom logické. Z tohto dôvodu si myslím, že náš klub sa zdrží. Ale opakujem, za svojimi maďarskými babičkami si stojím, lebo som s nimi vyrastal v Nitre.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pani kolegyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ja som sa len chcela poďakovať pánovi poslancovi Mikloškovi za konštruktívny prístup k tejto otázke. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším prihláseným ústne do rozpravy a posledným je pán poslanec Janiš. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, ak sme nejaký mesiac, dva prerokovávali tu, v tejto snemovni, zákon o rušení krajských úradov, ktorý v podstate mal dva paragrafy, prvý paragraf hovoril o tom, že zrušíme krajské úrady, a druhý paragraf hovoril, že agendu a celú činnosť krajských úradov presúvame na obvodné úrady v sídle kraja, už vtedy som sa vyjadril, že viac-menej ide o také marketingové posolstvo národu, ako likvidujeme administratívu, ako šetríme na administratíve, ale v skutočnosti, že pokiaľ nezrušíme niektoré činnosti alebo nezlúčime niektoré činnosti, ale ich iba presunieme, tak v podstate príde len k premaľovaniu tabulí, premenovávaniu zamestnávateľa tých doterajších úradníkov, ktorí boli na krajských úradoch, ale viac-menej nič neušetríme.

    Keď pozerám na návrh zákona, ktorý reflektuje na tento zákon o zrušení krajských úradov, tak ma to iba utvrdzuje, že tie dva mesiace dozadu som mal, ak nie 100-percentnú, tak 110-percentnú pravdu. Ja som sa vtedy aj zmienil, že jednou takou agendou tohto zákona o rušení krajských úradov bolo aj priblíženie štátnej správy občanom. No a napriek tomu, že toto bolo propagované aj v tomto množstve zákonov, sa dozvedáme, že štátnu správu sčasti aj vzďaľujeme od občana preto, lebo časť činností bývalých krajských úradov presúvame na ministerstvo alebo ministerstvá.

    Ak si pozrieme tlač 271 – vládny návrh zákona, tak rozhodujeme o zákone, na ktorom sa máme uzniesť alebo na ktorom sa vy uznesiete, a ten zákon hovorí napríklad, že občiansky súdny poriadok v § 250 a tak ďalej, sa slová „krajský úrad“ nahrádzajú slovami „obvodný úrad v sídle kraja“. V § 20 toho istého zákona to isté, „krajský úrad“ sa nahrádza „obvodný úrad v sídle kraja“. Zákon o verejných zbierkach to isté, „obvodné úrady“ sa vypúšťajú a nahrádzajú sa slovami „krajské úrady“. Zákon o voľbách do orgánov samosprávy detto. Zákon o obecnom zriadení, takisto sa komplet všetky slová „krajský úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „obvodný úrad v sídle kraja“. Zákon o živnostenskom poistení detto, „Krajský úrad v Bratislave“ sa nahrádza slovami „Obvodný úrad v Bratislave“.

    Chcem podotknúť to, čo som vravel vtedy v prvom i druhom čítaní, že nejde o žiadne rušenie krajských úradov iba de iure, ale nie de facto. Nejde o žiadne šetrenie, ale ide iba o vyššie náklady preto, lebo každá takáto sranda niečo stojí a je to premaľovávanie tabulí, premaľovanie vizitiek na dverách.

    Zmena zamestnaneckého pomeru z jedného štátneho orgánu na druhý stojí peniaze, ale pokiaľ vláda nepristúpi k takým pragmatickým krokom, ako je zlučovanie činností alebo vypustenie činností, ktoré sa nemusia robiť, tak len v tom prípade máte šancu znížiť stav administratívy, len v tom prípade máte šancu niečo ušetriť. V takomto kontexte, ako ste tento návrh zákona predložili, je to len marketingový ťah pre občanov, že rušíte zlú administratívu, ale v podstate ju nerušíte, iba ju nazývate inými názvami.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne kolegovi Janišovi. Pýtam sa, kto sa hlási s faktickou poznámkou? Nikto. Pretože bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Príspevky boli dva.

    K tomu prvému návrhu pána poslanca Berényiho, myslím, že ten zákon vznikol alebo ten pozmeňujúci návrh vznikol ako dobrý nápad posunúť veci ďalej, ale do určitej miery nemyslím, že je efektívny a hlavne nie je namieste z môjho pohľadu. Pretože takýmto návrhom upodozrievam ľudí, ktorí pracujú na integrovanom záchrannom systéme, že niekomu nechcú pomôcť. Keď im chcem dávať právne prekážky, ich zamestnaniu, to znamená, už kladiem na ľudí, ktorí by mohli pracovať na integrálnom záchrannom systéme, tri jazykové podmienky v zákone, čiže ovládanie troch jazykov. A ešte som sa nezačal pýtať, či vôbec sú dobrí lekári, alebo či sú dobrí hasiči alebo policajti.

    Čiže z môjho pohľadu my internou normou upravujeme, preto si myslím, že je to zbytočné, upravujeme to, aby prednostne tá kombinácia ľudí tam bola. A bezpochyby aj v okolitých štátoch, napríklad v Maďarsku so slovenčinou pri 112-ke si nepomôžem, a preto musím hľadať všetky ostatné alternatívy, ktoré tam sú. A hlavne vychádzam z toho, že ak zavolám niekomu na 112-ku, tak predovšetkým mi chce pomôcť. To je vec, že určite to chce urobiť bez ohľadu na to, aká komunikačná problematika tam je.

    Druhá vec, ktorá je podstatná, je, že nereaguje na prax, absolútne. Neviem o jedinom prípade, kedy by to bol problém. Aj hlavne preto, že na všetkých zmiešaných územiach na každej policajnej stanici, bez ohľadu na to, či hovoríte s policajtom, ktorý má slovenskú alebo maďarskú národnosť, tak bude vedieť presne, o čom hovoríte. Pozrite sa, zoberiem typický príklad policajtov, ak chodíte po tých policajných staniciach, viete, že aj Slováci, ktorí pôsobia na policajnej stanici, rozumejú po maďarsky. To isté platí o zdravotníkoch, o všetkých, ktorí sa bežne stretávajú so stránkami vo všetkých tých najkrízovejších situáciách.

    A posledná vec, že nie je zvykom, aby sme takúto podmienku zamestnávania ľudí dávali do zákona, a aj preto si myslím, že by to v zákone upravené byť nemalo, nie je na to priestor, a preto sa toho ani nezastávam, toho návrhu, hoci si myslím, že v praxi uplatňujeme stav, aby každý, kto má problém, tiesňové volania v akejkoľvek podobe mal šancu, samozrejme, sa dohovoriť. Pretože tým potom neriešite napríklad úplne turistov z Maďarska v Tatrách, čo je iný kraj, kde by bolo možné uplatňovať tento prípad a tak ďalej. Čiže dochádza tam k určitej forme diskriminácie aj tých ďalších, ostatných, ktorí by sa do krízovej situácie mohli dostať, a preto to považujem za politický návrh a nie za návrh, ktorý by smeroval k nejakému účelnému riešeniu.

    Čiže zopakujem svoje výhrady, ktoré mám, a to je predovšetkým, že chceme pomôcť všetkým občanom, ktorí sú v kríze, a nielen občanom, ale aj všetkým turistom, všetkým návštevníkom bez rozdielu ich národnosti, štátnej príslušnosti a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená, každý z nich má adekvátne školenie, aby dokázal ovládať základné názvy vo viacerých jazykoch.

    Po druhé, keby bola skúsenosť, že došlo k zlyhaniu integrovaného záchranného systému pre jazykovú bariéru na Slovensku, bral by som, že bol dôvod vychádzajúci z praxe na takúto zmenu. Nie je. Ani sa nestalo, že by polícia zlyhala, v žiadnom prípade, neviem o zlyhaní zdravotných zložiek a už vôbec neviem o zlyhaní zložiek hasičských. V poslednom období tým, že som bol dlhšie obdobie na východnej hranici a, samozrejme, južná časť je svojím spôsobom zmiešané územie, určite policajti, keď sa s nimi rozprávate, majú podstatne väčšiu znalosť maďarčiny ako slovenčiny, už len z prejavu, preto vlastne sme museli aj zmeniť kritériá pri prijímaní, aby sme trošku obmedzili napríklad diktát v rámci prijímania, pretože by málokto z tohto regiónu prešiel. Čiže v žiadnom prípade nie je možné obviniť z toho, že by sme boli proti, skôr naopak. Ale myslím si, že prax ukázala, že ani jedna z bezpečnostných zložiek nezvykne zlyhať v tomto prípade, pretože práve na tých územiach je schopná komunikovať. Ale dávať to ako podmienku do zákona považujem za neopodstatnené.

    V druhej časti hovoril pán poslanec Janiš, ja som mu to už veľakrát vysvetľoval, to, aký účel to má, stále sa nevysporiadal so základnými vecami, ako je to, že čo ostane s voľnými priestormi, ktoré ostanú po krajských úradoch. To sú predsa ušetrené veci, že sa zrušením akéhokoľvek úradu jeho kompetencie niekde objaviť musia, a preto sa objavujú na úrade, ktorý existuje. Vtedy by mal pravdu pán poslanec Janiš, keby namiesto krajského úradu sme vytvárali nový úrad a naňho preniesli všetky kompetencie. Vtedy by ste pravdu mali, pán poslanec. Ale vzhľadom na to, že kompetencie prechádzajú na existujúci úrad. A to nie je pravda, už dneska je to 221 ľudí a do konca roku naplníme presné počty, ktoré majú byť, a 2 300 ľudí bude z nášho ministerstva mimo nášho stavu. Čiže tu už len možno máme opačný pohľad na veci, my menej hovoríme a viacej robíme, čiže až výsledky je vidieť. Vy ste viacej hovorili a výsledky vidieť nebolo. Čiže my by sme to obrátili a potom, keď budeme sumarizovať výsledky, tak potom, samozrejme, bude priestor aj na vaše červenanie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, budem veľmi stručný. Vystúpili traja diskutujúci, odznel jeden pozmeňujúci návrh, ale, pán minister, neodznela tu odpoveď. Podľa môjho názoru tento návrh, ktorý bol predložený, je nad rámec zákona podľa rokovacieho poriadku. Je síce pravda, že je otvorený zákon o záchrannom systéme, ale nie príslušný paragraf, ktorý by sa bol zmenil, to znamená, že z toho dôvodu treba stanovisko, pán minister, či súhlasíte s tým, alebo že je to nad rámec zákona.

  • Je to návrh určite nad rámec zákona, samozrejme.

  • Takže ak je možnosť potom pri hlasovaní uplatniť pripomienku. Pán minister nesúhlasí s tým. Budeme potom hlasovať o šiestich bodoch zo spoločnej správy a jednom návrhu, ak vznesie pán poslanec pripomienku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Skončili sme záverečným slovom aj pána ministra, aj spravodajcu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade s dohodou bude teraz nasledovať hlasovanie.

    Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, že by sme ešte prebrali ďalší bod programu, ktorým je vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Vyhlasujem minútovú prestávku pred hlasovaním.

    (Prestávka).

  • Po prestávke.

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda klubu SDKÚ, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, dovoľujem si požiadať o zvolanie poslaneckého grémia v mene troch poslaneckých klubov opozície SKDÚ – DS, SMK a KDH. Dovolím si vás požiadať, aby ste na toto poslanecké grémium pozvali aj predsedov politických strán zastúpených v Národnej rade. Chceme, aby na poslaneckom grémiu za vašej účasti bol prerokovaný postup koalície na mandátovom a imunitnom výbore v súvislosti so začatím disciplinárneho konania poslancov opozície v súvislosti s tým, že vyjadrili svoj názor v pléne Národne rady. To, čo sa tu začína diať, naberá praktiky minulosti a chceme za ostra a veľmi jasne na grémiu povedať náš postoj, aby sme sa k tomuto vyjadrili. Poprosím o zvolanie grémia teraz hneď. (Potlesk).

  • Reakcie z pléna.

  • Zvolávam poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, po skončení rokovania poslaneckého grémia by sme radi pokračovali hlasovaním. Ešte, pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Áno. Pán predseda, buďte taký dobrý, to je taká vážna situácia v dejinách slovenského parlamentarizmu, keby ste nás informovali o výsledku poslaneckého grémia.

  • Pán poslanec, som rád, že ste dali primeranú váhu rokovaniu grémia. Áno, rokovanie grémia je vždy vážna situácia. Hovorili sme o situácii, ktorá súvisela s priebehom rokovania mandátového a imunitného výboru, a nedospeli sme k žiadnemu záverečnému riešeniu a zhodli sme sa na tom, že táto téma patrí na výbor.

    Takže budeme, dámy a páni, pokračovať hlasovaním. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní v hlasovaní v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 298. Je to hlasovanie, ktoré sme odložili.

    Poprosím pána poslanca Tibora Lebockého, aby uvádzal jednotlivé hlasovania.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V rozprave vystúpilo šesť poslancov, ktorí podali viacero pozmeňujúcich návrhov. Pani poslankyňa Žitňanská podala procedurálny návrh, aby sa Národná rada...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, skúsme počúvať pána spravodajcu, lebo už včera sme posunuli toto hlasovanie práve kvôli tomu, že bolo podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, aby nedochádzalo k omylu.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, ešte...

  • Pán predseda, klub KDH – som splnomocnený povedať, pokiaľ imunitný výbor neprinesie žiadne rozhodnutie, odchádzame a nebudeme sa zúčastňovať žiadneho hlasovania.

  • Pán poslanec, pán poslanec... Budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pani poslankyňa Žitňanská podala procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 42 za, 74 proti, 5 sa zdržali.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Ďakujem. Z vystúpenia v rozprave pani poslankyne Žitňanskej a jej návrhu vyplýva potreba vyňať bod 14 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože navrhla, aby tie body spoločnej správy, ktoré sa týkajú bodov 4 a 5 návrhu zákona, boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

  • Ešte som neskončil. Neskončil som ešte.

  • Ešte raz, pán spravodajca. Pardon.

  • Ešte som neskončil. Bod 3 spoločnej správy nie je možné na samostatné hlasovanie vyňať, pretože v tomto bode spoločnej správy sa rozhoduje aj o bodoch 2 a 3 návrhu zákona. Skončil som.

  • Dobre. Takže budeme hlasovať, ešte raz zopakujte, o ktorých bodoch, aby bolo zrejmé kolegom.

  • Ide o vyňatie bodu 14 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Čiže hlasujeme samostatne o bode 14? Ale najprv o ostatných bodoch budeme.

  • Najprv o ostatných bodoch, ale upozornil som na úvod, že tento bod vyňať.

  • Aha, pardon, pán spravodajca upozornil, že v prípade prijatia tohto návrhu, dobre som tomu rozumel, ovplyvní to hlasovanie o ostatných bodoch spoločnej správy?

  • Áno, budeme osobitne hlasovať o 14. bode potom, keď odhlasujeme ostatné body spoločnej správy.

  • Dobre. Tak ideme najprv o ostatných bodoch.

  • Čiže, pán predsedajúci, teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 3, 5 až 13 a 15 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných,76 za, 38 proti, 7 sa zdržalo.

    Tieto body spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o bode spoločnej správy č. 4 s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 zo spoločnej správy. Odporučenie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 1 za, 109 proti, 9 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Teraz v súlade s tým, čo som naznačil v úvode hlasovania, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy č. 14, ktorý navrhla pani poslankyňa Žitňanská vyňať na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 114 za, 2 proti, 5 sa zdržali.

    Konštatujem, že bod 14 sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvá podala pozmeňujúce návrhy pani poslankyňa Žitňanská. Bod č. 4 návrhu zákona sme vypustili prijatím bodu 3 spoločnej správy. Prijatím bodu 14 spoločnej správy sa zároveň osobitné hlasovanie o vypustení bodu č. 5, ako to navrhuje pani poslankyňa, stáva bezpredmetným. Teraz pristúpime k hlasovaniu o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej, vypustiť body 6 až 9 návrhu zákona. Dajte o tomto návrhu, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za, 65 proti, 12 sa zdržalo.

    Tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej sme neschválili.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podal pán poslanec Štefanec. O prvom bode pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca sme už hlasovali prijatím bodu 3 spoločnej správy. Dajte teraz, pán predseda, hlasovať o bodoch 2 až 8 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca spoločne.

  • Hlasujeme. Body 2 až 8 pozmeňováku pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 48 za, 61 proti, 16 sa zdržalo.

    Tento návrh pána poslanca sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 76 za, 32 proti, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či niekto chce vystúpiť. Nie. Uzatváram rozpravu a navrhujem, aby sme hlasovali o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 76 za, 32 proti, 3 sa zdržali, 13 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 543 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 255.

    Pani Zmajkovičová bude uvádzať hlasovanie. Nech sa páči, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, ktorí podali 6 pozmeňujúcich návrhov. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Ale vo svojom vystúpení pán poslanec Bačík dal hlasovať o bodoch spoločnej správy 11 až 45, chcel dať hlasovať osobitne. Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 10 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 10 zo spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 122 za.

    Konštatujem, že sme schválili body 1 až 10 zo spoločnej správy.

  • O bode 11, ktorý dal na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 20 za, 64 proti, 39 sa zdržalo.

    Konštatujem, že bod 11 zo spoločnej správy sme neprijali.

  • Teraz dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o bodoch 12 až 26 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Pani spravodajkyňa, pozerám do spoločnej správy, podľa odporučenia výboru by sme mali hlasovať už spoločne s odporúčaním schváliť aj o bodoch 28, 30 až 47.

  • Áno, prepáčte, áno, 12 až 26, 28, 30 až 47.

  • Hlasujeme o bodoch 12 až 26, 28, 30 až 47 a odporúčanie je schváliť.

  • Okrem bodu 45, som dala na osobitné hlasovanie.

  • Takže ešte raz, kolegyne, kolegovia, aby bolo zrejmé. Hlasujeme o bodoch...

  • O bodoch 12 až 26, 28, 30 až 44, pretože bod 45...

  • Áno, 45, jedine bod 45 bude vyňatý na osobitné hlasovanie. Dobre. O všetkých ostatných hlasujeme naraz s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125, za 78, proti 1, zdržalo sa 44, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme uvedené body zo spoločnej správy schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o bode 45 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode spoločnej správy č. 45.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 28 za, 70 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že bod 45 sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 27 a 29 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 27 a 29 spoločne. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 0 za, 74 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďakujem. Keďže sme odhlasovali všetky body spoločnej správy, môžeme, pán predsedajúci, pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy v poradí, v akom boli podané. V rozprave vystúpil prvý poslanec Babič, ktorý však nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Ďalšia bola poslankyňa Žitňanská, ktorá podala jeden pozmeňujúci návrh. Poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasujeme o poslaneckom návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 121 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej sme schválili.

  • Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Štefanec, ktorý podal dva pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že sme prijali bod 17 spoločnej správy, o bode 4 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Štefanca nemôžeme hlasovať. Pýtam sa ešte, pán poslanec, či chcete o všetkých bodoch hlasovať samostatne, o každom bode, alebo o každom pozmeňujúcom návrhu spoločne.

  • Reakcia poslanca.

  • Spoločne. Poprosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca okrem bodu 4, pretože sme prijali sedemnástku, bod spoločnej správy.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 44 za, 19 proti, 51 sa zdržalo, 10 nehlasovali.

    Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca sme neschválili.

    Ďalej.

  • Poprosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca, spoločne o všetkých bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 46 za, 17 proti, 61 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bačíka, o obidvoch bodoch pozmeňujúceho návrhu spoločne.

  • Hlasujeme o pozmeňovákoch pána poslanca Bačíka.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 94 za, 31 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o obidvoch bodoch pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Cabaja.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 78 za, 2 proti, 43 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 47 za, 21 proti, 57 sa zdržalo.

    Návrh pani poslankyne Sabolovej sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Bárdosa.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 28 za, 10 proti, 85 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy. Odhlasovali sme aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli v rozprave. Mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 82 za, 23 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 78 za, 13 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní.

    Ďalej poprosím pána Tibora Cabaja, predsedu výboru pre verejnú správu, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je to tlač 269.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Podľa spoločnej správy by sme mali hlasovať najskôr o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, o ktorých odporúčal výbor hlasovať spoločne. Ale vzhľadom na to, že poslanci vyňali body 2, 3 a 4 na osobitné hlasovanie, budeme o každom bode hlasovať samostatne. Ale najskôr musíme dať hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Slafkovského, ktorý predložil návrh nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 48 za, 75 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

    Budeme pokračovať v hlasovaní o návrhoch k zákonu.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o prvom bode spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 97 za, 11 proti, 18 sa zdržalo.

    Tento prvý bod sme schválili.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o druhom bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o druhom bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 75 za, 45 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Bod 2 sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o treťom bode zo spoločnej správy takisto s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 5 za, 52 proti, 68 sa zdržalo.

    Neschválili sme tento bod.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o štvrtom bode spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Štvrtý bod zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 75 za, 41 proti, 7 sa zdržalo.

    Bod 4 sme schválili.

  • Tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy. Môžeme teraz pristúpiť k pozmeňujúcim návrhom jednotlivých...

  • Zo spoločnej správy sme odsúhlasili. A teraz budeme hlasovať o návrhoch z rozpravy.

  • Áno, prvý vystúpil pán poslanec Bauer, ktorý predložil jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, aby ste dali o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Bauera.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 48 za, 35 proti, 44 sa zdržalo.

    Tento návrh pána poslanca Bauera sme neschválili.

  • Ďalší návrh predložila pani kolegyňa Zmajkovičová. Dajte, prosím, o ňom, pán predseda, hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňováku pani poslankyne Zmajkovičovej.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 120 za, 2 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh pani poslankyne Zmajkovičovej sme odsúhlasili.

  • Ďalej predložila ďalší návrh pani poslankyňa Laššáková. Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 98 za, 1 proti, 23 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Ivančo.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ivanča.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 48 za, 43 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neprijali.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Podmanického.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Podmanického.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125, za 78, proti 46, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, aj ktoré odzneli v rozprave. Mám splnomocnenie výboru pokračovať v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 78 za, 43 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Postúpili sme návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 78 za, 44 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (tlač 270).

    Uvádzať hlasovanie bude pán poslanec Bačík.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Takže poprosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 8, odporúčanie výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 123 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, keďže v rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mám poverenie gestorského výboru, aby Národná rada pokračovala v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 127 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie. Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.

    Ako o poslednom budeme hlasovať o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov (tlač 271).

    Opäť dávam slovo pánovi Tiborovi Cabajovi.

  • Pán predseda, dajte, prosím, najskôr hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 6 spoločnej správy, odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 118 za, 5 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Schválili sme uvedené návrhy.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Berényi, predložil jeden návrh. Upozornil som na to, že návrh je nad rámec zákona, predkladateľ s tým súhlasil.

  • Námietka, pán poslanec? Zapnite pána poslanca Berényiho.

  • Ďakujem za slovo. S touto námietkou pána ministra nesúhlasím, žiadam hlasovať.

  • Hlasujeme o námietke, dámy a páni.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 47 za, 64 proti, 15 sa zdržalo.

    Námietku sme neprijali.

    Pokračujme v hlasovaní o ostatných návrhoch.

  • Pán predseda, ďalšie návrhy neboli predložené, mám splnomocnenie výboru na pokračovanie v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 83 za, 37 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili návrh do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu, do ktorej sa nik neprihlásil, uzatváram ju a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o zákone ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 80 za, 47 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov.

    Budeme pokračovať v rokovaní 11. schôdze. Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dovoľte mi, aby som uviedol na pravú mieru závery rokovania vášho poslaneckého grémia v súvislosti s mandátovým a imunitným výborom. Poslanecké grémium sa nedohodlo na tom, že to patrí na mandátový a imunitný výbor, my zastávame stále názor, že tieto výroky nepatria na mandátový a imunitný výbor.

  • Dobre. Budeme pokračovať. Chcem požiadať o všeobecný súhlas, aby sme prerokovali ešte dva body, ktoré má pripravené pán minister financií. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Budeme pokračovať. (Reakcia z pléna.) Nie?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre.

    Takže poprosím vás, pán minister financií, aby ste odôvodnili

    návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 329).

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Chcem vás upozorniť, že hlasovať nebudeme o týchto návrhoch. Budeme hlasovať počas príslušného hlasovania. Ide len o prerokovanie príslušného bodu.

  • Ďakujem za slovo. Materiál návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska sa predkladá v zmysle § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

    Dovoľujem si vás informovať, že vláda svojím uznesením č. 481 zo dňa 30. mája 2007 súhlasí s návrhom na vymenovanie Ing. Viliama Ostrožlíka, MBI, za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Podľa § 7 ods. 1 tohto zákona má byť Banková rada Národnej banky Slovenska 11 členov. Pritom členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a ôsmi ďalší členovia, z ktorých najviac traja nemusia byť v pracovnom pomere v Národnej banke Slovenska.

    Guvernéra a viceguvernérov podľa § 7 ods. 2 zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynulo zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, menovaný už v súčasnosti zastáva post člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a v súčasnosti nie je obsadené jedno miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

    Týmto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Povereným spravodajcom je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Jozef Burian. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 324 4. júna 2007 pridelil na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Výbor uvedený návrh prerokoval, súhlasí s návrhom na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a odporučil Národnej rade schváliť verejným hlasovaním.

    Pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako jediný sa prihlásil pán poslanec Mikloš.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia, chcem oznámiť kolegom, že poslanecký klub SDKÚ – DS sa pri voľbe viceguvernéra Národnej banky zdrží hlasovania. Zdržíme sa nie preto, že by sme mali nejaké výhrady voči osobe alebo odbornosti kandidáta na tento post, myslíme si, že už je najvyšší čas, aby bol obsadený, pretože je neobsadený vyše 15 mesiacov, ale naším zdržaním chceme vyjadriť náš nesúhlasný postoj k tomu, akým spôsobom sa najskôr prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič postavil k zvolenému kandidátovi touto snemovňou, teda predchádzajúcou snemovňou, k zvolenému kandidátovi, ktorý získal vtedy podporu aj časti vtedajšej opozície, čo, myslím, svedčí o jeho odbornosti.

    Podľa nášho názoru a podľa názoru aj bývalej vlády prezident Slovenskej republiky postupoval v rozpore so svojimi ústavnými kompetenciami, a preto sme tento jeho postup, ešte bývalá vláda, podali na Ústavný súd. Vláda Roberta Fica takmer okamžite po nástupe toto podanie stiahla a to považujeme za zlý krok, pretože jednoducho neumožnila Ústavnému súdu, aby posúdil tento možný rozpor s ústavou v konaní prezidenta Slovenskej republiky. Ak by zaznel argument, že prípadné čakanie na verdikt Ústavného súdu by mohlo predlžovať neobsadenosť tejto funkcie, tak vám chcem pripomenúť, že vládnete takmer rok a táto funkcia stále obsadená nie je. Čiže toho času, ktorý mohol byť ponechaný na to, aby Ústavný súd sa vyjadril k tomuto problému, bolo dosť.

    Takže týmto chcem vyjadriť a zdôvodniť naše zdržanie sa pri hlasovaní o tomto kandidátovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Boli ste jediný prihlásený. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána ministra financií, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ešte vás požiadam, pán minister financií, aby ste, budeme pokračovať

    návrhom záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006.

    Je to tlač 312. Spoločná správa je tlač 312a.

    Poprosím vás, aby ste uviedli návrh záverečného účtu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006 prerokovala a schválila vláda 9. mája tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 413. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokovaní v pléne Národnej rady.

    Štátny rozpočet na rok 2006 schválila Národná rada zákonom č. 655/2005 Z. z. ako súčasť rozpočtového výhľadu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Makroekonomický rámec rozpočtu bol založený na predpokladoch, že sa budú úspešne plniť strednodobé zámery fiškálnej politiky, finalizovať štrukturálne reformy a bude sa pokračovať, resp. kulminovať zvýšený prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko. Vychádzalo sa zo zámerov a postupov týkajúcich sa vstupu do eurozóny a procesu prípravy na prijatie eura s tým, že Slovensko vstúpi do kurzového režimu ERN II, v roku 2007 bude plniť všetky maastrichtské kritériá a 1. januárom 2009 sa začne používať jednotná mena euro.

    Pri hodnotení ekonomického vývoja Slovenska v uplynulom roku možno konštatovať, že sa dosiahol historicky najvyšší rast ekonomiky vyjadrený rastom hrubého domáceho produktu na úrovni 8,3 %. Je to 2,3-percentuálneho bodu viac než v roku 2005. Rast HDP súvisel s rastom zahraničného dopytu o 20,7 %, domáceho dopytu o 6,4 %. Pozitívom je, že prispel ku konečnej spotrebe domácností k celkovému rastu HDP, sa už druhý rok pohybuje zhruba na úrovni 3,5 %, čo znamená, že zo silného ekonomického rastu neprofitujú len firmy, ale aj domácnosti, keďže viac ako tretina HDP je generovaná zlepšujúcou sa situáciou domácností.

    Deficit verejných financií v metodike ESA 95 dosiahol 55,4 mld. Sk, čo predstavuje 3,4 % hrubého domáceho produktu. Poznamenávam, že ide o výsledok vrátane vplyvu zavedenia druhého piliera dôchodkového systému vo výške 18,2 mld. Sk, čo predstavuje 1,1 % HDP. Bez tohto vplyvu by schodok dosiahol 37,2 mld. Sk, t. j. 2,3 % HDP. V schválenom rozpočte verejnej správy na rok 2006 sa schodok rozpočtoval sumou 64,6 mld. Sk, čo bolo pri prognózovanom objeme HDP 1,5 bilióna Sk 4,2 %, z toho schodok bez vplyvu zavedenia druhého piliera dôchodkového systému bol na úrovni 2,9 % HDP.

    Najvýznamnejší podiel na vykázanom schodku rozpočtu verejnej správy mal štátny rozpočet, ktorý dosiahol v metodike ESA 95 schodok 51,2 mld. Sk, čo z celkového schodku rozpočtu verejnej správy predstavuje až 92,4 %.

    Ako som už uviedol, vláda prerokovala návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2006 na svojom zasadnutí 9. mája tohto roku a schválila ho uznesením č. 413. Týmto uznesením zároveň schválila návrh, aby schodok štátneho rozpočtu za rok 2006 vykázaný vo výške 31,7 mld. Sk uhradili prijatými úvermi vo výške 1,4 mld. Sk a prijatými pôžičkami z refinančného systému Štátnej pokladnice vo výške 30,3 mld. Sk. Táto štruktúra úhrady schodku podľa nášho názoru umožní získať finančné zdroje na jeho krytie pri nižších nákladoch, než za aké by bolo možné emitovať štátne dlhopisy.

    Odporúčam, aby sa Národná rada stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o úhrade schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2006 a prijala uznesenie, ktorým berie na vedomie návrh záverečného účtu verejnej správy a schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2006.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Národnej rady Slovenskej republiky z prerokovania návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2006. Túto spoločnú správu alebo tento návrh záverečného účtu prerokovali všetky výbory, všetky stále výbory do 14. júna 2007 a uvedené výbory odporučili Národnej rade schváliť po prvé schodok vo výške 55,4 mld. Sk a podiel schodku verejnej správy na HDP 3,4 %, konsolidovaný dlh na úrovni 30,8 % hrubého domáceho produktu.

    Neprijaté uznesenie bolo len na výbore pre sociálne veci a bývanie, ktorý nebol uznášaniaschopný.

    Gestorský výbor prerokoval uvedenú správu záverečného účtu a

    1. schválil spoločnú správu výborov,

    2. navrhol Národnej rade Slovenskej republiky a vyslovil súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, a určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výboru a navrhnúť hlasovanie pri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ešte nie, pán spravodajca.

    Ešte poprosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jána Jasovského, aby nás oboznámil so stanoviskom NKÚ.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na krátkosť času odporúčania, ktoré mám vo svojom stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu na pána ministra financií, zašleme pánovi ministrovi financií písomným spôsobom.

    Dovolím si teda konštatovať vo svojom vystúpení, že Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a s majetkom štátu, kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2006, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2006 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

    Hospodárením v štátnom rozpočte vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2006 dosiahli príjmy v objeme 291 977 mil. Sk, výdavky v objeme 323 654,9 mil. Sk, so schodkom 31 677,9 mil. Sk. Hlavné makroekonomické predpoklady s výnimkou inflácie uvedené v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006 boli splnené a Slovenská republika dosiahla jeden z najdynamickejších ekonomických rastov v Európskej únii 8,3 %.

    Schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň 55 415 mld. Sk, čo predstavovalo 3,4 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu, čím sa Slovenská republika zaradila ale k štátom s horším výsledkom oproti priemeru štátov eurozóny 1,6 % a štátov Európskej únie 1,7 %. Konsolidovaný dlh verejnej správy, tzv. maastrichtský dlh, bol vykázaný vo výške 503 139 mld. Sk, v porovnaní s rokom 2005 zaznamenal pokles o 4 289 mil. Sk.

    Vzhľadom na to, že parametre maastrichtského dlhu vyjadrené absolútnou výškou a podielom na hrubom domácom produkte prezentovanom hodnotou publikovanou Eurostatom 30,7 % podľa návrhu vykázali trend zlepšenia, a tým aj priaznivé plnenie maastrichtského fiškálneho kritéria pre vstup do eurozóny pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, výška dlhu z hľadiska súčasných podmienok je akceptovateľná.

    Programové rozpočtovanie naďalej zostáva iba vo formálnej rovine, keď nie je možné v plnom rozsahu programu a ich cieľa merať dôsledne efektívnosť a účelnosť vynaložených prostriedkov.

    Zámery v oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie sa nepodarilo realizovať v plnej výške. Je žiaduce zvýšiť dôraz na riešenie problémov a odbúravanie bariér rýchlejšieho čerpania finančných prostriedkov Európskej únie za účelom maximalizácie finančného prínosu pre Slovenskú republiku z jej členstva v Európskej únii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Jasovskému.

    Otváram rozpravu, písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem rokovanie 11. schôdze.

    Budeme pokračovať, dámy a páni, zajtra o 9.00 hodine druhým čítaním o Zákonníku práce.

    Dovidenia a dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.09 hodine.